22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/1

---

Ochrana spotrebiteľa: zlepšenie osvety a informovanosti spotrebiteľov o úveroch a financiách

P6_TA(2008)0539

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o ochrane spotrebiteľa: zlepšenie osvety a informovanosti spotrebiteľov o úveroch a financiách (2007/2288(INI))

(2010/C 16 E/01)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2007 s názvom Finančné vzdelávanie (KOM(2007)0808),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zelená kniha o retailových finančných službách na jednotnom trhu (KOM(2007)0226),

—	so zreteľom na svoju pozíciu v druhom čítaní zo 16. januára 2008 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (1),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 – 2010) – Biela kniha (2),

—	so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0393/2008),

A.

keďže na jednej strane sa finančné trhy rýchlo vyvíjajú, dynamizujú a stávajú sa čoraz zložitejšími, a na druhej strane spoločenské zmeny a zmeny životného štýlu vyvolávajú potrebu správneho riadenia súkromných financií a pravidelného prispôsobovania súkromných financií novej práci a rodinným pomerom,

B.

keďže zlepšovanie finančnej gramotnosti spotrebiteľa by malo byť prioritou pre tvorcov politík na úrovni členských štátov aj na európskej úrovni, a to nielen pre výhody, ktoré to prinesie jednotlivcom, ale aj pre výhody, ktoré z toho vyplývajú pre spoločnosť a hospodárstvo, napríklad znižovanie úrovne problémového zadlženia, zvyšovanie úspor, zvyšovanie hospodárskej súťaže, správne využívanie poistných produktov a primerané dôchodkové zdroje,

C.	keďže v štúdiách sa odhaľuje, že spotrebitelia často preceňujú svoje poznatky o finančných službách a musia byť informovaní o tom, že nie sú takí finančne gramotní, ako si myslia, ako aj o dôsledkoch, ktoré z toho vyplývajú,

D.	keďže vysoko kvalitné finančné a prípadne čo najpresnejšie zamerané a personalizované vzdelávacie programy môžu prispieť k zvyšovaniu finančnej gramotnosti, pretože spotrebiteľom umožnia prijímať informované rozhodnutia a tým prispejú aj k účinnému fungovaniu finančných trhov,

E.	keďže dôležitosť cezhraničných finančných služieb sa stále zvyšuje a Komisia by mala prijať iniciatívy na úrovni EÚ na podporu cezhraničných a v prípade potreby porovnateľných informácií o finančnom vzdelávaní,

F.	keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať vzdelávaniu zraniteľných spotrebiteľov a takisto tým mladým spotrebiteľom, ktorí čelia rozhodnutiam ovplyvňujúcim ich celoživotnú hospodársku perspektívu,

G.	keďže výskumy ukázali, že tí, ktorí pochopili základné aspekty osobných financií v rannom veku, sú finančne gramotnejší; keďže finančné vzdelanie je úzko prepojené s nadobúdaním základných zručností (matematika a čítanie),

1.   víta iniciatívy Komisie v oblasti finančného vzdelávania spotrebiteľov, najmä nedávne zriadenie odbornej skupiny pre finančné vzdelávanie, a jej zámer publikovať internetovú databázu programov finančného vzdelávania a výskumu v EÚ; zastáva názor, že táto odborná skupina by mala mať jasné zodpovednosti a právomoci; navrhuje, aby táto odborná skupina preskúmala najmä pridanú hodnotu a osvedčené postupy finančného vzdelávania EÚ a cezhraničných finančných služieb;

2.   zdôrazňuje, že cieľom vzdelávania a informovania spotrebiteľov v oblasti financií a poskytovania úverov je zlepšiť ich informovanosť o ekonomickej a finančnej realite, aby rozumeli ekonomickým záväzkom a vyhli sa zbytočnému riziku, nadmernému zadlžovaniu a finančnému vylúčeniu; domnieva sa, že školenia a poskytovanie informácií by mali spotrebiteľom umožniť zaujať nezávislý postoj na základe ich vlastného úsudku k ponúkaným finančným produktom alebo k produktom, ktoré zamýšľajú využiť;

3.   konštatuje, že kríza s rizikovými hypotekárnymi úvermi je príkladom nielen nebezpečenstva plynúceho z nedostatočnej informovanosti dlžníkov, ale tiež nedostatočného chápania a znalosti príslušných informácií čo vedie k tomu, že spotrebitelia nie sú dostatočne oboznámení s rizikami nesolventnosti a nadmerného zadlženia;

4.   zdôrazňuje, že náležite vzdelaní a uvedomelí spotrebitelia pomáhajú podporovať hospodársku súťaž, kvalitu a inováciu v rámci bankových a finančných služieb, a pripomína, že vzdelaní a sebaistí investori môžu kapitálovým trhom poskytnúť dodatočnú likviditu na investície a rast;

5.   zdôrazňuje dôležitosť zistenia úrovne finančnej gramotnosti v členských štátoch a pochopenia pridanej hodnoty, ktorú môže poskytnúť EÚ, ako aj určenia vzdelávacích potrieb pre osobitné cieľové skupiny v spoločnosti podľa rôznych kritérií, napríklad veku, príjmov a dosiahnutého vzdelania;

6.   zdôrazňuje úlohu súkromných iniciatív, odvetvia finančných služieb a spotrebiteľských organizácií na úrovni Spoločenstva, ako aj na vnútroštátnej úrovni, pri určovaní osobitných potrieb cieľových skupín v oblasti finančného vzdelávania, pri upozorňovaní na slabé miesta a nedostatky existujúcich vzdelávacích systémov a pri poskytovaní finančných informácií spotrebiteľom okrem iného prostredníctvom internetových nástrojov na finančné plánovanie, mediálnych a vzdelávacích kampaní atď.;

7.   zastáva názor, že programy finančného vzdelávania môžu byť najúčinnejšie vtedy, ak sú presne zamerané na potreby osobitných cieľových skupín a, v prípade potreby, personalizované; okrem toho sa domnieva, že všetky programy finančného vzdelávania majú prispievať k zlepšeniu uvedomelého a triezveho zaobchádzania s osobnými finančnými možnosťami; malo by sa zvážiť vypracovanie programov, ktoré zlepšujú informovanosť dospelých;

8.   vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi na úrovni EÚ vypracovala vzdelávacie programy v oblasti osobných financií založené na spoločných pravidlách a zásadách, ktoré sa budú dať používať vo všetkých členských štátoch, stanovila hodnotiace kritériá a podporovala výmenu osvedčených postupov;

9.   zdôrazňuje, že finančné vzdelávanie môže dopĺňať, ale nie nahradiť zosúladené ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v právnych predpisoch o finančných službách a reguláciu a dôkladnú kontrolu finančných inštitúcií;

10.   uznáva dôležitú úlohu súkromného sektora a najmä finančných inštitúcií pri poskytovaní informácií o finančných službách spotrebiteľom; zdôrazňuje však, že finančné vzdelávanie má byť poskytované spravodlivo, nezaujato a transparentne, aby slúžilo záujmom spotrebiteľa, a že sa musí jasne odlišovať od obchodného poradenstva a reklamy; aby sa dosiahol tento cieľ, vyzýva finančné inštitúcie na vypracovanie kódexu správania svojich zamestnancov;

11.   uznáva, že je potrebné dosiahnuť vyváženosť medzi poskytovaním vedomostí spotrebiteľom, ktoré sú potrebné na prijímanie informovaných finančných rozhodnutí, a zahltením spotrebiteľov informáciami; uprednostňuje kvalitu pred kvantitou, napríklad vysoko kvalitné, dostupné, konkrétne a ľahko zrozumiteľné informácie zamerané na zlepšenie schopnosti spotrebiteľov prijímať informované a zodpovedné rozhodnutia;

12.   domnieva sa, že je nevyhnutné poskytovať účinné, jasné a zrozumiteľné informácie, a to najmä v reklamách o finančných produktoch, a že finančné inštitúcie by mali poskytovať dostatočné informácie ešte pred uzatvorením zmlúv a predovšetkým prísne dodržiavať pravidlá, ktoré ustanovuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (3) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o úverových zmluvách pre spotrebiteľov (4); vyzýva Komisiu, aby v ucelenej forme predložila konkrétne legislatívne návrhy pre zosúladený systém informovania a ochrany spotrebiteľa, a to najmä v rámci hypotekárnych úverov (napríklad zosúladený, jednoduchý a porovnateľný štandardizovaný európsky informačný hárok vrátane spoločných označení ročne účtovanej percentuálnej sadzby atď.);

13.   odporúča, aby sa programy finančného vzdelávania zameriavali na dôležité aspekty životných plánov, k akým patria základné úspory, dlhy, poistenie a dôchodky;

14.   žiada Komisiu, aby pokračovala v úsilí o podporu dialógu medzi zúčastnenými stranami;

15.   navrhuje zvýšenie v rozpočtovom riadku 17 02 02 s cieľom financovať činnosti na úrovni EÚ zamerané na zlepšovanie finančného vzdelania a finančnej gramotnosti spotrebiteľov; žiada Komisiu, aby prispela k zvyšovaniu informovanosti na úrovni EÚ podporovaním organizovania štátnych a regionálnych konferencií, seminárov, mediálnych informačných kampaní a vzdelávacích programov s cezhraničnou účasťou, a to najmä v sektore retailových finančných služieb a riadenia úverov/dlhov domácností;

16.   vyzýva Komisiu, aby ďalej vyvíjala a inovovala internetový nástroj Dolceta a poskytovala túto službu vo všetkých úradných jazykoch; navrhuje, aby Komisia na stránku Dolceta pridala odkaz na internetovú databázu existujúcich regionálnych a národných systémov finančného vzdelávania, ktorú plánuje vytvoriť; navrhuje, aby na internetovej stránke Dolceta boli zaradené odkazy na internetové stránky verejnoprávnych a súkromných subjektov pôsobiacich v oblasti finančného vzdelávania rozdelené podľa krajín;

17.   žiada Komisiu, aby do hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov začlenila ukazovatele dostupnosti a kvality finančného vzdelávania;

18.   vyzýva Komisiu, aby pripravila informačné kampane na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o ich právach v rámci právnych predpisov EÚ v oblasti poskytovania finančných služieb;

19.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty s podporou Komisie uskutočňovali v spolupráci s rôznymi sociálnymi skupinami a skupinami obyvateľstva členských štátov v pravidelných časových intervaloch prieskumy, ktorých cieľom bude priebežne zisťovať úroveň finančnej gramotnosti občanov, aby sa vytýčili priority, ktorým treba venovať osobitnú pozornosť a tým bolo dosiahnuté vhodné, včasné a účinné uplatnenie programov finančného vzdelávania verejnosti;

20.   podnecuje členské štáty, aby finančné vzdelávanie začlenili do učebných osnov základných a stredných škôl stanovených príslušnými inštitúciami, s cieľom rozvinúť zručnosti potrebné v každodennom živote, a aby organizovali systematické školenia učiteľov v tejto oblasti;

21.   zdôrazňuje potrebu neustáleho a obojstranného vzdelávania sa obidvoch strán, t. j. ekonomických poradcov a aj spotrebiteľov, aby sa tak zabezpečilo vysoko kvalitné informovanie v súlade s aktuálnym vývojom v oblasti poskytovania finančných služieb;

22.   zastáva názor, že sa dostatočne nevyužívajú synergie medzi jednotlivými vzdelávacími organizáciami; žiada preto členské štáty, aby zriadili sieť finančného vzdelávania, ktorej sa budú zúčastňovať subjekty verejného aj súkromného sektora, a aby podporovali spoluprácu a dialóg medzi všetkými účastníkmi;

23.   povzbudzuje členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť vzdelávaniu dôchodcov a osôb v závere pracovného života, ktorým môže hroziť finančné vylúčenie, a takisto mladým ľuďom, ktorí začínajú pracovať a stoja pred otázkou, ako vhodne využiť svoj nový príjem;

24.   vyzýva členské štáty, aby pripravili programy vzdelávania v oblasti ekonomiky a finančných služieb pre sociálnych pracovníkov, keďže práve tí prichádzajú do styku s osobami ohrozenými chudobou a/alebo nadmerným zadlžením;

25.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.

---

(1)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0011.

(2)  Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 392.

(3)  Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/5

---

Hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských trhov

P6_TA(2008)0540

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o hodnotiacej tabuľke spotrebiteľských trhov (2008/2057(INI))

(2010/C 16 E/02)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. januára 2008 s názvom Monitorovanie spotrebiteľských výsledkov na jednotnom trhu: hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských trhov (KOM(2008)0031),

—	so zreteľom na hodnotiacu tabuľku vnútorného trhu č. 16a zo 14. februára 2008 (SEK(2008)0076),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2007 o Zelenej knihe o revízii spotrebiteľského acquis (1),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2008 o stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013 (2),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o hodnotení výsledkov vnútorného trhu (3),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2007 s názvom Jednotný trh pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0724),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2007 s názvom Služby všeobecného záujmu vrátane sociálnych služieb všeobecného záujmu: nový európsky záväzok (KOM(2007)0725), sprevádzajúce oznámenie o Jednotnom trhu Európy 21. storočia,

—	so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Implementácia novej metodológie pre trh s výrobkami a monitoring sektorov: výsledky prvej kontroly sektorov (SEK(2007)1517), sprevádzajúci oznámenie o jednotnom trhu Európy 21. storočia,

—	so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6-0392/2008),

A.	keďže víta uverejnenie Hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (ďalej len „hodnotiaca tabuľka“), ktorá sa zameriava na to, aby vnútorný trh lepšie reagoval na očakávania a obavy občanov,

B.	keďže konkurencieschopné a efektívne fungujúce spotrebiteľské trhy sú kľúčovým predpokladom na vytvorenie dôvery občanov k vnútornému trhu,

C.	keďže hodnotiacu tabuľku treba doplniť o ďalšie prostriedky na monitorovanie,

D.	keďže ukazovatele v hodnotiacej tabuľke majú pomôcť pri identifikovaní sektorov, ktoré treba podrobnejšie preštudovať,

E.	keďže hodnotiaca tabuľka by mala stimulovať diskusiu o otázkach spotrebiteľskej politiky,

F.	keďže štúdie a analýzy od národných spotrebiteľských orgánov a orgánov na ochranu hospodárskej súťaže môžu byť relevantné pre ďalší vývoj hodnotiacej tabuľky,

Úvod

1.   zdôrazňuje, že je dôležité umožniť občanom, aby v plnej miere využívali výhody vnútorného trhu a hodnotiacu tabuľku považuje za dôležitý nástroj na dosiahnutie tohto cieľa;

2.   víta päť hlavných ukazovateľov v hodnotiacej tabuľke, ktoré sa vzťahujú na sťažnosti, úroveň cien, spokojnosť, prepojenie a bezpečnosť;

3.   zdôrazňuje, že hodnotiaca tabuľka je len vo svojich počiatkoch a treba ju ďalej zdokonaľovať prostredníctvom kompletnejších údajov, presnejšej štatistiky a ďalších analýz na základe rôznych ukazovateľov;

4.   zdôrazňuje, že keď sa dosiahne uspokojivá úroveň vypracovania piatich základných ukazovateľov hodnotiacej tabuľky, mali by sa rozpracovať nové ukazovatele s cieľom zabezpečiť, aby vnútorný trh vo väčšej miere reagoval na očakávania a záujmy občanov;

5.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila náležité financovanie a personál na účely uvedené v odsekoch 3 a 4;

6.   podporuje Komisiu, aby zabezpečila koherentný a koordinovaný prístup v rámci svojich útvarov s cieľom vyhnúť sa duplicite práce a vzájomne si odporujúcim výsledkom analýzy údajov;

7.   vyzýva Komisiu, aby do budúcich hodnotiacich tabuliek zahrnula ľahko zrozumiteľný súhrn spolu s jasnými závermi a odporúčaniami, ktoré budú preložené do všetkých úradných jazykov EÚ;

Zdokonaľovanie ukazovateľov

8.   zastáva názor, že celkový počet ukazovateľov by mal byť obmedzený, aby sa zabezpečilo jasné zameranie hodnotiacej tabuľky;

9.   zastáva názor, že ukazovateľ vzťahujúci sa na sťažnosti je základom na pochopenie spokojnosti spotrebiteľov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pracovali na harmonizácii systémov klasifikácie sťažností, ktoré používajú príslušné orgány a relevantné pomocné služby pre spotrebiteľov v členských štátoch a na úrovni Spoločenstva, a aby vytvorili databázu spotrebiteľských sťažností na úrovni celej EÚ; vyzýva členské štáty, aby zvýšili informovanosť spotrebiteľov o systémoch podávania sťažností a zlepšili vybavovanie sťažností s cieľom umožniť hospodárskym subjektom, aby ponúkali väčší počet kvalitnejších služieb;

10.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala ukazovatele vzťahujúce sa na cezhraničné súdne konania a náhradu škody spôsobenú spotrebiteľovi prostredníctvom súdneho a mimosúdneho odškodnenia, ako aj prostredníctvom existujúcich národných mechanizmov náhrady škody;

11.   zastáva názor, že ukazovatele vzťahujúce sa na gramotnosť, schopnosti a vek spotrebiteľov (napríklad úroveň vzdelania, počítačová gramotnosť a znalosť cudzích jazykov) by sa mohli zapracovať do hodnotiacej tabuľky; zdôrazňuje však dôležitosť vyváženia medzi ukazovateľmi založenými na „subjektívnych“ údajoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských prieskumov a na „objektívnych“ údajoch založených na iných zdrojoch;

12.   uznáva, že vypracovanie presných a adekvátnych cenových ukazovateľov je veľmi komplikované, pretože rozdiely v úrovniach cien môžu mať niekoľko príčin a ich existencia ako taká nie je dôkazom zlyhania trhu; domnieva sa však, že hodnotiaca tabuľka by mala obsahovať cenové ukazovatele, pretože ceny sú kľúčovým záujmom spotrebiteľov a cenové ukazovatele sú dôležité na stimuláciu verejnej diskusie a zabezpečenie pozornosti médií v otázke nedostatkov fungovania trhov; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila makroekonomickú situáciu v členských štátoch, ako aj kúpnu silu spotrebiteľov a ceny pred zdanením;

13.   víta úsilie vypracovať dokonalejšie cenové ukazovatele, ale vyzýva aj na používanie iných ukazovateľov, ktoré sa vzťahujú na efektívne fungovanie trhov ešte pred predložením konkrétnych metodických odporúčaní;

14.   pripomína, že etické a environmentálne obavy sú pre spotrebiteľov čoraz dôležitejšie; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala možnosťou merania dostupnosti informácií, ktoré sa týkajú týchto obáv na rôznych trhoch;

Zdokonalenie informačnej základne

15.   zdôrazňuje dôležitosť úzkej spolupráce medzi štatistickými úradmi členských štátov, úradom Eurostat a ostatnými službami Komisie pri zabezpečovaní kvalitných a úplných údajov; vyzýva členské štáty, aby podnikli kroky na zjednodušenie tejto spolupráce;

16.   pripomína, že národné spotrebiteľské orgány a orgány na ochranu hospodárskej súťaže často realizujú prípadové štúdie alebo majú iné dôkazy o fungovaní rôznych trhov, a preto vyzýva Komisiu, aby čerpala z dostupných národných informácií a aby pri zdokonaľovaní hodnotiacej tabuľky aktívne konzultovala s národnými expertmi;

17.   nabáda členské štáty, aby preskúmali výhody ustanovenia osobitného ombudsmana pre spotrebiteľov; poznamenáva, že niektoré členské štáty majú ombudsmanov pre spotrebiteľov v niektorých odvetviach, pričom títo ombudsmani poskytujú spotrebiteľom pomoc v styku s hospodárskymi subjektmi;

18.   vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi zabezpečila pre európske strediská pre informovanosť spotrebiteľov viac zdrojov a primeraný počet zamestnancov s cieľom efektívne riešiť rastúci počet cezhraničných sťažností spotrebiteľov a zároveň skrátiť čas potrebný na vybavenie týchto sťažností;

Zvýšená informovanosť

19.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali informovanosť o hodnotiacej tabuľke, okrem iného zabezpečením toho, že bude ľahko dostupná a viditeľná na relevantných internetových stránkach, a aby zvýšili úsilie o propagáciu hodnotiacej tabuľky v médiách, verejných orgánoch a spotrebiteľských organizáciách;

Vzťah k hodnotiacej tabuľke vnútorného trhu

20.   domnieva sa, že hodnotiaca tabuľka vnútorného trhu, ako aj hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských trhov slúžia na podporu lepšie fungujúceho vnútorného trhu v prospech občanov a spotrebiteľov;

21.   víta úmysel Komisie zlepšiť informovanosť o vnútornom trhu a domnieva sa, že tieto dve hodnotiace tabuľky sú dôležitými krokmi v tomto smere;

22.   zdôrazňuje skutočnosť, že hoci tieto dve hodnotiace tabuľky sú navzájom prepojené a treba propagovať ich koherentný rozvoj, majú rozdielne cieľové skupiny, a preto by sa mali viesť oddelene s rôznymi súbormi ukazovateľov;

23.   domnieva sa, že revíziu použitých ukazovateľov, ako aj revíziu vzťahu medzi týmito dvoma hodnotiacimi tabuľkami treba realizovať pravidelne, aby sa prispôsobili vývoju vnútorného trhu;

*

* *

24.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 231.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0211.

(3)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0421.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/8

---

EMU@10: Prvých desať rokov fungovania Hospodárskej a menovej únie a výzvy do budúcnosti

P6_TA(2008)0543

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o EMU@10: prvých desať rokov existencie Hospodárskej a menovej únie a výzvy do budúcnosti (2008/2156(INI))

(2010/C 16 E/03)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. mája 2008 o EMU@10: úspechy a výzvy po desiatich rokoch existencie Hospodárskej a menovej únie (KOM(2008)0238) (oznámenie o EMU@10),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2008 o verejných financiách v HMÚ – 2008 (KOM(2008)0387),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. októbra 2008 s názvom „Od finančnej krízy k ozdraveniu: európsky rámec pre činnosť“ (KOM(2008)0706),

—	so zreteľom na hospodársku prognózu Komisie na jeseň 2008 z 3. novembra 2008

—	so zreteľom na zasadnutie Európskej rady z15. a 16. októbra 2008,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2008 zo zasadnutia Európskej rady z15. a 16. októbra 2008 (1),

—	so zreteľom na mimoriadny samit Euroskupiny z 12. októbra 2008 o vládnych zárukách medzibankových pôžičiek,

—	so zreteľom na závery zasadnutia Rady zo 4. novembra 2008,

—	so zreteľom na výsledky neformálneho zasadnutia hláv štátov a vlád zo 7. novembra 2008,

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2006 o výročnej správe o eurozóne za rok 2006 (2),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o výročnej správe o eurozóne za rok 2007 (3),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o príspevku k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2008 vo vzťahu k Lisabonskej stratégii (4),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o Európskom záujme: uspieť s ohľadom na výzvy globalizácie (5),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o stave európskeho hospodárstva: prípravná správa o hlavných smeroch hospodárskej politiky na rok 2007 (6),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 22. februára 2005 o verejných financiách v HMÚ – 2004 (7),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 26. apríla 2007 o verejných financiách v HMÚ 2006 (8),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2008 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2007 (9),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o rozširovaní eurozóny (10),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 20. júna 2007 o zlepšení spôsobu konzultácie s Parlamentom v postupoch týkajúcich sa rozšírenia eurozóny (11),

—	so zreteľom na svoju pozíciu zo 17. júna 2008 o návrhu rozhodnutia Rady v súlade s článkom 122 ods. 2 zmluvy o prijatí jednotnej meny Slovenskom 1. januára 2009 (12),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2006 o strategickej revízii Medzinárodného menového fondu (13),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2005 o vykonávaní informačnej a komunikačnej stratégie týkajúcej sa eura a Hospodárskej a menovej únie (14),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o zaisťovacích fondoch a private equity (15),

—	so zreteľom na uznesenie Európskej rady z 13. decembra 1997 o koordinácii hospodárskej politiky v tretej etape HMÚ a o článkoch 109 a 109b Zmluvy o ES (16)2,

—	so zreteľom na príspevok Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) z 12. februára 2008 k záverom z jarného zasadnutia Európskej rady,

—	so zreteľom na závery Rady zo 7. októbra 2008 o koordinovanej reakcii EÚ na spomalenie ekonomiky,

—	so zreteľom na memorandum o porozumení z 1. júna 2008 o spolupráci medzi finančnými dozornými orgánmi, centrálnymi bankami a ministerstvami financií členských štátov Európskej únie v oblasti cezhraničnej finančnej stability,

—	so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0420/2008),

A.	keďže 1. januára 1999 jedenásť členských štátov – Belgicko, Nemecko, Írsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko a Fínsko – prijalo jednotnú menu Európskej únie,

B.	keďže od vzniku eurozóny sa k nej pridali ďalšie štyri členské štáty: Grécko v roku 2001, Slovinsko v roku 2007 a Cyprus a Malta v roku 2008,

C.	keďže eurozóna sa má ďalej rozširovať, pretože väčšina členských štátov, ktoré v súčasnosti nie sú v eurozóne, sa pripravuje na vstup do nej niekedy v budúcnosti a keďže Slovensko vstúpi do eurozóny 1. januára 2009,

D.	keďže Hospodárska a menová únia (HMÚ) bola v mnohých ohľadoch úspechom, pričom jednotná mena posilnila hospodársku stabilitu členských štátov, najmä v súvislosti so súčasnou finančnou krízou,

E.

keďže členstvo v eurozóne so sebou prináša vysoký stupeň vzájomnej hospodárskej závislosti medzi dotknutými členskými štátmi, a preto si vyžaduje užšiu koordináciu hospodárskych politík a účinnejšiu úlohu v rámci globálneho hospodárskeho a finančného riadenia s cieľom plne využiť výhody jednotnej meny a čeliť budúcim výzvam, akými sú zintenzívnený boj o prírodné zdroje, celosvetová hospodárska nerovnováha, zvyšujúci sa hospodársky význam nových trhov, zmena klímy a starnutie obyvateľstva v Európe,

F.

keďže priemerná inflácia počas prvých desiatich rokov existencie eurozóny v podstate zodpovedala cieľu Európskej centrálnej banky týkajúcemu sa cenovej stability, ktorým je miera inflácie blízko úrovne 2 %, avšak pod ňou; keďže inflácia sa nedávno zvýšila vysoko nad túto úroveň v dôsledku celosvetových štrukturálnych zmien, najmä v súvislosti so zvyšovaním cien energií a potravín, ako aj z dôvodu uvoľnenia menovej politiky v Spojených štátoch amerických a nedostatku ostražitosti zo strany niekoľkých centrálnych bánk tretích krajín,

G.	keďže rýchlo rastúci dopyt po nedostatkových energiách a iných komoditách postupne posunul dodávky až na hranice kapacít a keďže rastúci tlak na ceny zhoršila skutočnosť, že komodity sa stále častejšie považujú za finančné aktíva, pretože sa môžu využívať na uchovávanie hodnoty,

H.

keďže otvorenosť eurozóny je vítaná a predpokladá sa, že súčasné zhodnocovanie eura môže mať negatívne účinky, najmä pokiaľ ide o sťažovanie vývozu a podporu dovozu na vnútorný trh, avšak možné sú aj pozitívne účinky, pretože pomáha hospodárstvu EÚ čeliť dramatickému zvýšeniu ceny ropy a súčasnej finančnej kríze,

I.

keďže celosvetové hospodárske prostredie bolo počas prvých desiatich rokov existencie eura priaznivé pre tvorbu pracovných miest, pričom bolo vytvorených takmer 16 miliónov pracovných miest – bez ohľadu na kvalitu vytvorených miest – a miera nezamestnanosti klesla z 9 % v roku 1999 na odhadovaných 7,3 % v roku 2008,

J.	keďže Európska únia vstupuje do obdobia hospodárskeho poklesu s klesajúcou mierou rastu z 3,1 % v roku 2006 na revidovanú prognózu od 2 do 1,4 % v roku 2008 a 0,2 % v roku 2009, pričom nezamestnanosť a sociálne vylúčenie dokonca ešte narastú,

K.	keďže hospodársky rast a rast produktivity bol neuspokojivý, pričom rast produkcie na pracovníka sa znížil na polovicu z úrovne 1,5 % v rokoch 1989 až 1998 na odhadovanú úroveň 0,75 % počas rokov 1999 až 2008,

L.

keďže euro sa rýchlo stalo druhou najvýznamnejšou medzinárodnou menou popri americkom dolári a keďže pre mnohé krajiny na celom svete zohráva dôležitú úlohu ako referenčná mena; keďže sa však potenciál eura na celosvetovej úrovni využíva nedostatočne, pretože eurozóna nemá riadne vymedzenú medzinárodnú stratégiu ani účinné medzinárodné zastúpenie,

Prvých desať rokov eura

1.   zastáva názor, že jednotná mena sa stala symbolom Európy a ukázala, že Európa je schopná prijať rozhodnutia ďalekosiahleho významu v záujme spoločnej a blahobytnej budúcnosti;

2.   víta skutočnosť, že euro prinieslo stabilitu a upevnilo hospodársku integráciu v eurozóne; víta stabilizačný účinok eura na celosvetové menové trhy najmä v časoch krízy; konštatuje, že vnútorná hospodárska divergencia sa ešte neznížila tak, ako sa očakávalo, a produktivita sa nevyvíjala uspokojivo vo všetkých oblastiach eurozóny;

3.   s uspokojením konštatuje, že vytvorenie menových únií sa zvažuje aj v iných častiach sveta;

4.   poukazuje na životne dôležité prepojenie medzi monetárnou politikou a obchodnou politikou na celosvetovej úrovni, na čo poukazuje nespočetné množstvo štúdií, a v tejto súvislosti zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú pri zabezpečovaní trvalo udržateľného rastu medzinárodného obchodu zohráva stabilita výmenného kurzu;

5.   poukazuje na to, že používanie eura v čoraz širšom meradle ako medzinárodnej obchodnej meny prospieva najmä členským krajinám eurozóny, pretože znižuje podnikom z týchto krajín riziká spojené s výmenným kurzom, a tým aj náklady spojené s medzinárodným obchodom;

6.   pripomína, že počas prvých desiatich rokov existencie HMÚ zohrával Európsky parlament aktívnu úlohu v hospodárskej aj menovej oblasti a urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby bola zabezpečená lepšia transparentnosť a demokratická zodpovednosť;

7.   zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie s cieľom plne využiť výhody HMÚ, napríklad umožniť členským štátom a regiónom s HDP pod úrovňou priemeru dostihnúť ostatné krajiny, a zvýšiť porozumenie občanov a ich oddanosť jednotnej mene;

8.   navrhuje tieto body a konkrétne opatrenia v rámci vhodného časového plánu Hospodárskej a menovej únie:

Hospodárska divergencia, štrukturálne reformy a verejné financie

9.   je presvedčený o tom, že hospodársku divergenciu by mohli znížiť cielenejšie a viac zosúladené hospodárske reformy poskytujúce mnohostrannú podporu, ktoré by boli včas koordinované na základe integrovaných politických usmernení pre rast a pracovné miesta (integrované usmernenia) a použitia kombinovaných politík, ako je zakotvené v Lisabonskej stratégii a zároveň výrazne pomôžu hospodárskej obnove po súčasnej finančnej kríze; zdôrazňuje, že treba zdokonaliť a zjednodušiť postupy a metodiky zamerané na preskúmanie a hodnotenie vykonávania týchto usmernení na konci každého roka;

10.   uznáva, že v oblasti modernizácie a hospodárskej výkonnosti zaznamenali najväčšie úspechy tie krajiny, ktoré kombinujú prezieravé a vyvážené štrukturálne reformy s nadpriemernými investíciami do výskumu, vývoja a inovácií, vzdelania, celoživotného vzdelávania a starostlivosti o deti, ako aj do obnovy spoľahlivých sociálnych sietí; konštatuje, že tieto členské štáty majú zväčša vysoko efektívnu a transparentnú administratívu, prebytok rozpočtu, podpriemerné miery zadlženia a veľmi kvalitné, efektívne a cielené hospodárenie s verejnými zdrojmi, pričom sa ukazuje, že podiel technického pokroku na národnom raste je v nich skoro dvojnásobný v porovnaní s priemerom EÚ; okrem toho konštatuje, že tieto členské štáty, ktoré predstavujú porovnávacie kritérium, sú vďaka vysokej miere zamestnanosti vrátane zamestnanosti žien a starších pracovníkov a vďaka mimoriadne vysokej pôrodnosti najlepšie pripravené na to, aby riešili výzvy starnúcej spoločnosti a zabezpečili vysokú úroveň konkurencieschopnosti;

11.   zdôrazňuje potrebu vzájomného upevňovania stability a makroekonomických politík zameraných na rast tým, že vyvážená politika a investície sa stanú vecou spoločného záujmu; zdôrazňuje potrebu pozorne sledovať saldá verejných financií prostredníctvom efektívneho riadenia daňovej politiky a výdavkov a ich vplyv na dopyt a zároveň sa dohodnúť na vytváraní priaznivého prostredia pre cezhraničné fungovanie podnikov;

12.   konštatuje, že revidovaný Pakt stability a rastu (PSR) sa osvedčil a že je potrebné dodržiavať požiadavky zásadnej konsolidácie rozpočtov, keďže demografické zmeny a možný pokles hospodárskeho rastu by mohli spôsobiť rozpočtové problémy v členských štátoch, ktoré patria do eurozóny, čo by mohlo mať negatívne dôsledky na stabilitu eurozóny ako celku; v tejto súvislosti kritizuje nedostatočnú disciplínu pri odstraňovaní rozpočtových deficitov v období rastu hospodárstva a zdôrazňuje, že členské štáty musia účinným spôsobom vyvíjať aktivity zamerané na dosiahnutie anticyklickej fiškálnej politiky najmä preto, aby boli lepšie pripravené na otrasy pochádzajúce z vonkajšieho prostredia; zdôrazňuje preto potrebu krátkodobej stratégie na zníženie štátnych dlhov a trvalo udržateľnej a kvalitnej stratégie rastu, ktorá v dlhodobom horizonte umožní znížiť štátny dlh na maximálnu hodnotu 60 %;

13.   konštatuje, že v budúcnosti bude treba takisto dôsledne dodržiavať hlavné prvky PSR, keďže kritérium štátneho deficitu vo výške 3 % a maximálnej úrovne štátneho dlhu v hodnote 60 % bolo stanovené na základe ekonomických podmienok 90. rokov minulého storočia; zastáva názor, že členské štáty musia prísne dodržiavať PSR a Komisia musí nad tým dohliadať; domnieva sa, že obidve cieľové hodnoty pre dlh by sa mali považovať za hraničné hodnoty, ktorým je potrebné sa vyhýbať; konštatuje, že podmienkou hospodárskeho úspechu HMÚ je účinná koordinácia hospodárskej a finančnej politiky, aj keď by sa pri nej mala rešpektovať zásada subsidiarity; vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky možnosti na posilnenie preventívneho pôsobenia v rámci PSR; zdôrazňuje, že Komisia musí lepšie využívať existujúce nástroje dohľadu a že je potrebné, aby Euroskupina zintenzívnila proces skúmania vnútroštátnych rozpočtov v polovici obdobia;

14.   podporuje názor Komisie, že zrevidovaný PSR je dôležitým politickým rámcom v čase veľmi napätých hospodárskych okolností a zdôrazňuje, že vykonávanie PSR by malo zabezpečiť, aby akékoľvek zhoršenie situácie z hľadiska verejných financií sprevádzali opatrenia primerané na riešenie situácie a zároveň aby sa obnovili udržateľné pozície; okrem toho sa domnieva, že rozpočtové politiky by mali plne využiť mieru flexibility, ktorú umožňuje revidovaný PSR a žiada Komisiu, aby členským štátom poskytla jasné usmernenie o uplatnení tejto flexibility;

15.   domnieva sa, že trvalo udržateľné a stabilné makroekonomické prostredie si vyžaduje zlepšenie kvality verejných financií vrátane ďalšej konsolidácie rozpočtov, vysokej účinnosti verejných výdavkov a zvýšenia investícií do vzdelávania, ľudských zdrojov, výskumu, vývoja a infraštruktúry, ktoré prinesie rast a mohlo by podporiť zamestnanosť a ktoré rieši závažné spoločenské problémy, ako je zmena klímy, v súlade s cieľmi v oblasti zmeny klímy a energetického balíčka, ako aj ekonomická obnova po súčasnej finančnej kríze;

16.   zastáva názor, že štrukturálne reformy by sa mali zameriavať na zvyšovanie produktivity lepším kombinovaním hospodárskej a sociálnej politiky, pričom by mala zároveň zostať zachovaná vysoká úroveň sociálneho dialógu, ako je uvedené v Lisabonskej stratégii;

17.   konštatuje, že politika hospodárskej súťaže by mala byť doplnkom štrukturálnych politík, a vyjadruje podporu reštrukturalizácii hospodárstva;

18.   varuje pred tým, aby sa umiernenosť v oblasti miezd vnímala ako hlavný prostriedok na dosiahnutie cenovej stability; v tejto súvislosti pripomína, že rastúca hospodárska súťaž v dôsledku globalizácie viedla k tlaku na mzdy smerom nadol a importovaná inflácia vyvolaná rastom cien ropy a iných komodít spôsobila stratu kúpnej sily spotrebiteľov; znovu pripomína svoje presvedčenie, že túto otázku treba riešiť predovšetkým prostredníctvom spravodlivejšieho prerozdelenia bohatstva;

19.   domnieva sa, že mzdová a daňová politika sú efektívnymi nástrojmi hospodárskej stabilizácie a rastu; zastáva názor, že by sa malo zabezpečiť zvyšovanie reálnych miezd v súlade s úrovňou produktivity a že koordinácia daňovej politiky by sa mala selektívne využívať na dosiahnutie hospodárskych cieľov; domnieva sa, že boj proti podvodom týkajúcim sa priamych aj nepriamych daní je mimoriadne dôležitý a že by sa mal zintenzívniť; zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť kultúru podpory a účasti v rámci koncepcií riadenia podnikov a sociálnej zodpovednosti podnikov;

20.   zdôrazňuje potrebu spravodlivých pravidiel pre vnútorný trh; domnieva sa preto, že honba za najnižšou mierou daní z príjmov právnických osôb je kontraproduktívna;

21.   požaduje, aby členské štáty patriace do eurozóny posilnili účinnú koordináciu hospodárskej a finančnej politiky, najmä vytvorením koherentnej spoločnej stratégie v rámci Euroskupiny; podporuje návrh Komisie, aby sa od členských štátov požadovali strednodobé rámcové programy ich hospodárskych a finančných politík a aby sa kontrolovalo ich vykonávanie; zdôrazňuje, že každý členský štát musí prevziať zodpovednosť za zvládnutie štrukturálnych reforiem a zlepšenie svojej konkurencieschopnosti v rámci spolupráce tak, aby sa zachovala dôvera v euro a jeho akceptácia;

22.   konštatuje, že rozdielne modely štrukturálnych reforiem a stupne otvorenosti prispeli k rozdielnym výsledkom členských štátov eurozóny; podporuje závery Komisie uvedené v jej oznámení o HMÚ@10 týkajúce sa nedostatočného pokroku viacerých ekonomík eurozóny a zväčšujúcich sa rozdielov medzi členskými štátmi eurozóny; vyzýva na pravidelné výmeny názorov a spoluprácu v rámci Euroskupiny s cieľom dosiahnuť spoločný cieľ urýchliť proces konvergencie;

23.   žiada Komisiu, aby pri vyhodnocovaní hospodárskych a fiškálnych údajov používala spoločné kritériá jednotným spôsobom; pripomína zodpovednosť Komisie a členských štátov týkajúcu sa spoľahlivosti štatistických údajov a požaduje, aby sa v budúcnosti prijímali rozhodnutia iba vtedy, ak nie sú pochybnosti o platnosti alebo správnosti dostupných údajov; žiada tiež, aby sa využila možnosť iniciovať vyšetrovanie, ak je rozdiel medzi počtom rokov v predpokladaných údajoch v programoch stability a konvergencie a údajoch, ktoré je možné reálne očakávať;

Menová politika

24.   pripomína svoju výraznú angažovanosť v prospech nezávislosti ECB;

25.   konštatuje, že pravidelné správy ECB predkladané Európskemu parlamentu, najmä jeho Výboru pre hospodárske a menové veci, prispievajú k transparentnosti menovej politiky, a víta, že poslanci Európskeho parlamentu majú možnosť predkladať ECB otázky na písomné zodpovedanie týkajúce sa menovej politiky, čím sa zlepšuje zodpovednosť ECB voči občanom Únie; podporuje požiadavku týkajúcu sa intenzívnejšej verejnej diskusie o budúcnosti spoločnej menovej a peňažnej politiky v eurozóne;

26.   domnieva sa, že dialóg o menovej politike medzi Európskym parlamentom a ECB bol úspešný a malo by sa na ňom ďalej stavať; očakáva zlepšenie menového dialógu o niekoľkých otázkach, akou je napríklad koordinácia dátumov pravidelných vypočutí prezidenta ECB s kalendárom ECB pre rozhodnutia menovej politiky tak, aby sa zlepšila analýza rozhodnutí, pričom by mala byť zachovaná možnosť prizvať prezidenta ECB v prípade potreby na diskusiu o aktuálnych problémoch;

27.   konštatuje, že hlavným cieľom menovej politiky ECB je udržiavanie cenovej stability a že ECB sa usiluje o udržanie miery inflácie v strednodobom horizonte pod úrovňou 2 %, ale blízko tejto úrovne; poukazuje na to, že cieľ cenovej stability sa dá účinne dosiahnuť len vtedy, ak sa primerane pristupuje k základným príčinám inflácie; pripomína, že článok 105 Zmluvy o ES ukladá tiež ECB úlohu podporovať všeobecné hospodárske politiky Spoločenstva;

28.   zastáva názor, že ECB by mala prejsť na režim priamych inflačných cieľov, pri ktorom by bol cieľ miery inflácie vyjadrený bodom doplnený intervalom povolených odchýlok voči cieľovej miere inflácie; vyzýva ECB, aby zverejňovala svoje predpovede vývoja inflácie; takýto krok smerom k režimu priamych inflačných cieľov by nemal znemožniť zameranie sa na dynamiku menových agregátov s cieľom predísť prípadným novým bublinám v oblasti správy aktív;

29.   domnieva sa, že inflácia je celosvetovým javom a že v otvorenej ekonomike proti nej nemožno bojovať len samotnou menovou politikou EÚ;

30.   zdôrazňuje svoju ochotu preskúmať pred rokom 2010 možnosti zdokonalenia postupu na vymenovanie členov Výkonnej rady ECB; považuje za dôležité, aby boli členmi výkonnej rady osoby s akademickými a/alebo profesionálnymi skúsenosťami pochádzajúce z rôznych oblastí ekonomického, menového a finančného sektora; upozorňuje na svoje žiadosti, aby Výkonná rada ECB mala deväť členov s výlučnou zodpovednosťou za stanovovanie úrokových sadzieb, čím by sa nahradil systém existujúci v súčasnosti a zabránilo by sa ešte zložitejšiemu riešeniu, o ktorom sa pre budúcnosť rozhodlo; naliehavo žiada prijatie zodpovedajúcej zmeny zmluvy;

Integrácia finančných trhov a dohľad nad nimi

31.   je presvedčený o tom, že finančná integrácia by mala okrem väčšej stability a likvidity na vnútornom trhu priniesť aj väčší hospodársky rast a vyššiu konkurencieschopnosť;

32.   berie na vedomie, že hlavné finančné centrum v EÚ je mimo eurozóny; pripomína však, že právne predpisy ES sa vzťahujú na všetky členské štáty a účastníkov trhu, ktorí sa aktívne podieľajú na vnútornom trhu; domnieva sa, že EÚ naliehavo potrebuje rozšíriť štruktúru dohľadu, pričom musí zohľadniť špecifickú úlohu ECB;

33.   zastáva názor, že je ešte potrebné vyvinúť veľké úsilie v oblasti zúčtovania a vyrovnania cezhraničných transakcií s cennými papiermi, kde doteraz neexistuje skutočná integrácia;

34.   zdôrazňuje, že v oblasti retailových služieb je potrebná väčšia integrácia bez toho, aby táto integrácia ohrozila ochranu klienta; je presvedčený o tom, že je potrebné zlepšiť mobilitu klientov, finančnú gramotnosť, prístup k základným službám a porovnateľnosť produktov;

35.   zo strednodobého hľadiska považuje za potrebnú europeizáciu štruktúry finančného dohľadu, transparentnosť finančných trhov, účinné pravidlá hospodárskej súťaže a primerané riadenie a dohľad v záujme zlepšenia krízového riadenia a spolupráce medzi Európskym systémom centrálnych bánk, orgánmi dohľadu, vládami a účastníkmi trhu; zastáva názor, že integrovaný, komplexný (týkajúci sa všetkých sektorov), konzistentný a koherentný rámec v oblasti dohľadu, založený na zabezpečení vyváženého prístupu pri riadení cezhraničného rozloženia finančného rizika na základe harmonizovaných právnych predpisov, by znížil náklady na zabezpečenie zhody v prípade činností patriacich do viacerých jurisdikcií; konštatuje, že by sa malo zabrániť nadmernej regulácii (tzv. gold plating – regulácii nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v právnych predpisoch ES), ako aj regulačnej arbitráži; žiada Komisiu, aby predložila návrhy na prehodnotenie súčasnej štruktúry dohľadu v súlade s týmito zásadami; zastáva názor, že všetky úlohy ECB týkajúce sa dohľadu by sa mali rozšíriť za hranice eurozóny prostredníctvom Európskeho systému centrálnych bánk;

36.   víta memorandum o porozumení vzťahujúce sa na spoluprácu medzi orgánmi finančného dohľadu, centrálnymi bankami a ministerstvami financií Európskej únie v oblasti cezhraničnej finančnej stability, ktoré bolo schválené na jar 2008; zdôrazňuje však, že memorandum o porozumení je iba tzv. mäkkou legislatívou (soft law) a závisí od ochoty členských štátov navzájom spolupracovať; zastáva názor, že hoci je veľmi ťažké ex ante definovať pravidlá o rozdelení nákladov, činnosť týkajúca sa krízového riadenia by mala pokračovať;

37.   zdôrazňuje, že Európska únia ako najväčší hospodársky priestor na svete s najväčšími finančnými trhmi by mala zastávať z medzinárodného hľadiska vedúcu úlohu v oblasti reformovania systému na reguláciu finančných služieb v prospech všetkých dotknutých krajín a v záujme celkovej stability; domnieva sa, že vo svete čoraz integrovanejších finančných trhov a finančných inovácií, ktoré môžu mať do určitej miery destabilizačné účinky na reálnu ekonomiku a prinášať systémové riziká, by sa finančná stabilita mala stať základným cieľom tvorby politík; je presvedčený o tom, že všetky ambiciózne rozhodnutia prijaté na úrovni EÚ sa stanú príkladom, ktorý budú chcieť nasledovať ďalšie krajiny, a v tejto súvislosti zdôrazňuje zodpovednosť riešiť aj globálne problémy či problémy spojené s presúvaním činnosti do zahraničia (tzv. problémy „off shore“); zastáva názor, že zároveň s takouto regulačnou činnosťou je potrebné riešiť otázku politickej zodpovednosti medzinárodných regulačných orgánov;

38.   požaduje, aby Komisia preskúmala možnosť zavedenia európskych dlhopisov a vypracovala dlhodobú stratégiu, ktorá popri vnútroštátnych dlhopisoch členských štátov umožní vydávanie takýchto dlhopisov v rámci eurozóny; poukazuje na potrebu vyhodnotiť ich dôsledky tak na medzinárodné finančné trhy, ako aj na HMÚ;

Rozšírenie eurozóny

39.   požaduje, aby všetky členské štáty, ktoré nepatria do eurozóny, dodržiavali maastrichtské kritériá, ako aj reformovaný a všeobecne pružný PSR; domnieva sa, že Komisia musí zabezpečiť prísny výklad PSR a používanie kritérií vylúčenia pred každým možným pristúpením; domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť rovnaký prístup vo vzťahu k členským štátom v eurozóne a k tým, ktoré si želajú do nej vstúpiť; v tejto súvislosti konštatuje, že dlhodobú stabilitu eurozóny treba považovať za cieľ spoločného záujmu a že rozšírenie musí sprevádzať stabilita; považuje za nevyhnutné, aby členské štáty v eurozóne a členské štáty s osobitným štatútom dôsledne plnili svoje povinnosti a nevyvolávali pochybnosti týkajúce sa spoločných cieľov cenovej stability, nezávislosti ECB, rozpočtovej disciplíny alebo upevňovania rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti z ich strany;

40.   domnieva sa, že členské štáty mimo eurozóny, ktoré spĺňajú maastrichtské kritériá a podľa zmluvy nemajú výnimku, by mali prijať spoločnú menu čo najskôr;

41.   zdôrazňuje skutočnosť, že členstvo v eurozóne si vyžaduje úplné dodržiavanie maastrichtských kritérií uvedených v zmluve a v protokole k článku 121 zmluvy, ktorými sú: vysoký stupeň cenovej stability a jej trvalá udržateľnosť, verejné financie bez nadmerného deficitu, členstvo v mechanizme výmenných kurzov (ERM II) počas aspoň dvoch rokov, dodržiavanie normálneho fluktuačného rozpätia, vyrovnaná miera dlhodobých úrokových sadzieb, kompatibilita právnych predpisov s ustanoveniami Maastrichtskej zmluvy týkajúcimi sa HMÚ a nezávislá centrálna banka;

42.   zastáva názor, že jedným z najnáročnejších aspektov pristúpenia do eurozóny je zabezpečenie trvalej udržateľnosti maastrichtských kritérií; zdôrazňuje však, že maastrichtské kritériá sú súčasne aj prvým krokom k udržiavaniu pokroku v reformných procesoch vrátane úsilia v oblasti štrukturálnych reforiem, investícií a hospodárskej koordinácie;

43.   víta prísnejší a účinný dohľad nad členskými štátmi, ktoré sa podieľajú na ERM II a želajú si pripojiť sa k eurozóne, a nad hospodárskym vývojom týchto štátov; konštatuje, že úspešná účasť v ERM II musí zostať skutočným predpokladom, a nielen druhotnou požiadavkou členstva v eurozóne; rovnaké prístupové požiadavky sa musia uplatňovať na všetky členské štáty vstupujúce do eurozóny;

44.   považuje pretrvávajúce a úspešné rozširovanie eurozóny za významnú výzvu počas nadchádzajúcich rokov a domnieva sa, že tejto zmene bude treba prispôsobiť inštitucionálne normy pre ECB a rozhodovací proces ECB a že v rámci rotačného modelu bude potrebné zohľadniť hospodársky význam jednotlivých členských štátov;

45.   v súvislosti s rozširovaním eurozóny zdôrazňuje potrebu dosiahnutia vysokej úrovne konvergencie reálnej ekonomiky s cieľom obmedziť tlak v hospodárstve eurozóny a v členských krajinách uchádzajúcich sa o vstup do eurozóny; domnieva sa, že by sa v tejto súvislosti mali vytvoriť nástroje v prospech členských štátov zapojených do eurozóny, v ktorej by jednotná menová politika mohla mať zvlášť zbližujúci účinok;

46.   zdôrazňuje, že je v záujme budúcich rozšírení dôležité, aby sa vytvorili cielené intervencie na podporu členských štátov mimo eurozóny, ktoré najviac zasiahla súčasná finančná kríza;

Komunikácia

47.   zdôrazňuje, že zatiaľ čo v eurozóne sa doteraz udržal vysoký stupeň cenovej stability, počas posledných 10 rokov sa „pociťovaná inflácia“ výrazne líšila od nižšej skutočnej miery inflácie v členských štátoch; požaduje preto lepšie informovanie obyvateľstva a objasnenie skutočností týkajúcich sa potreby a fungovania HMÚ, najmä s ohľadom na cenovú stabilitu, medzinárodné finančné trhy a výhody stability v eurozóne v období medzinárodných finančných kríz;

48.   domnieva sa, že jednotná mena zostáva prioritou pre komunikáciu v Európskej únii; je presvedčený, že verejnosti sa musia naďalej sprostredkúvať a podrobne vysvetľovať prínosy eura a HMÚ – cenová stabilita, nízka úroková miera hypotekárnych úverov, ľahšie cestovanie, ochrana voči fluktuáciám výmenných kurzov a externým šokom; je presvedčený, že osobitný dôraz by sa mal klásť na informovanie európskych občanov, spotrebiteľov a malých a stredných podnikov, ktorí nedisponujú dostatočnými kapacitami na okamžité prispôsobenie sa novému vývoju a novým situáciám v súvislosti s eurom, a na sprostredkúvanie aktuálnych informácií;

49.   vyzýva ECB, aby vo svojej výročnej správe alebo v samostatnej správe začala každoročne kvantitatívne analyzovať prínosy eura pre bežných občanov, s konkrétnymi príkladmi pozitívnych vplyvov eura na každodenný život ľudí;

50.   domnieva sa, že komunikácia má mimoriadny význam pre prípravu zavedenia eura v členských štátoch, ktoré plánujú vstúpiť do eurozóny; konštatuje, že komunikácia týkajúca sa rozšírenia eurozóny je dôležitá aj pre všetky členské štáty patriace do eurozóny;

51.   domnieva sa, že Komisia musí zamerať svoje úsilie na pomoc členským štátom pripraviť ich občanov na prijatie eura prostredníctvom intenzívnej informačnej kampane, dohliadaním nad jej realizáciou, ak už prebieha, a poskytovaním správ o osvedčených postupoch pri implementácii vnútroštátnych akčných plánov na prijatie eura; domnieva sa, že pre prechod na euro v nových členských štátoch, nasledujúce rozšírenie a prípravu nových kandidátskych krajín budú pravdepodobne užitočné aj osvedčené postupy z predchádzajúcich prechodov na euro a know-how, ktoré sa pri nich získalo;

Medzinárodná úloha eura a vonkajšie zastúpenie

52.   víta skutočnosť, že euro sa rýchlo stalo druhou najvýznamnejšou rezervnou a transakčnou menou po americkom dolári s 25 % podielom na celosvetových devízových rezervách; berie na vedomie, že najmä v krajinách susediacich s eurozónou zohráva euro významnú úlohu ako mena, v ktorej sa uskutočňuje financovanie, a že výmenné kurzy týchto krajín sú naviazané na euro; jednoznačne súhlasí s názorom ECB, že zavedenie eura je posledným krokom na ceste k štruktúrovanému procesu konvergencie v rámci EÚ a že euro je teda možné zaviesť jedine na základe Zmluvy o ES;

53.   zastáva názor, že politický program v oblasti HMÚ v nasledujúcom desaťročí bude poznamenaný medziiným aj výzvami, ktoré vyplynú z fungovania rýchlo sa rozvíjajúcich ázijských ekonomík a súčasnej celosvetovej finančnej krízy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek rastúcej celosvetovej úlohe eura úsilie zlepšiť vonkajšie zastúpenie eurozóny vo finančnej a menovej oblasti príliš nepokročilo; zdôrazňuje, že eurozóna si musí vypracovať medzinárodnú stratégiu zodpovedajúcu medzinárodnému postaveniu svojej meny;

54.   pripomína, že najúčinnejším spôsobom, akým môže eurozóna zosúladiť svoj vplyv so svojou hospodárskou váhou, je vypracúvanie spoločných stanovísk a konsolidácia svojho zastúpenia až po získanie samostatného kresla v príslušných medzinárodných finančných inštitúciách a na medzinárodných finančných fórach; vyzýva členské štáty eurozóny, aby okrem iného hovorili jednotným jazykom o otázkach politík týkajúcich sa výmenných kurzov;

55.   zdôrazňuje, že euro sa používa ako národná mena mimo eurozóny; domnieva sa, že treba analyzovať dôsledky takéhoto používania;

56.   poukazuje na to, že významná úloha eura na medzinárodných finančných trhoch so sebou prináša záväzky a že účinky menovej politiky a politiky rastu v eurozóne sa pociťujú na celom svete; zdôrazňuje zvýšený význam eura pre medzinárodný obchod a služby ako stabilizátora v globálnom prostredí, ako hnacej sily pre integráciu finančných trhov a ako základu pre väčšie priame investície a cezhraničné zlučovanie spoločností, keďže náklady na transakcie môžu byť podstatne nižšie; žiada, aby bola vypracovaná štúdia o globálnej nerovnováhe a úlohe eura a o možných scenároch prispôsobenia sa s cieľom lepšie pripraviť EÚ na zvládnutie veľkých otrasov pochádzajúcich z vonkajšieho prostredia;

57.   navrhuje výraznejšiu spoluprácu orientovanú na budúcnosť a posilnenie medzinárodného dialógu medzi orgánmi zodpovednými za najdôležitejšie menové bloky na zlepšenie riadenia medzinárodných kríz a pomoc pri riešení dôsledkov pohybov meny na reálnu ekonomiku; pripomína úspešný spoločný krízový manažment na začiatku nedávnej krízy v segmente hypoték s nižšou bonitou v USA a krízy bezprostredne po udalostiach z 11. septembra 2001, ktorý umožnil predísť okamžitému znehodnoteniu dolára;

58.   podporuje zámer Komisie posilniť vplyv HMÚ v medzinárodných finančných inštitúciách prostredníctvom spoločnej pozície EÚ sprostredkovanej vybranými zástupcami, napríklad prezidentom Euroskupiny, Komisiou a prezidentom ECB; konštatuje, že v skutočnosti sa už prezident Euroskupiny, Komisia a prezident ECB môžu ako pozorovatelia zúčastňovať diania v najvýznamnejších medzinárodných finančných inštitúciách; požaduje však lepšiu koordináciu európskych pozícií, aby bola spoločná európska menová politika v budúcnosti zastupovaná svojimi legitímnymi zástupcami; očakáva, že bude sformulovaná pozícia eurozóny o politikách jej hlavných partnerov v oblasti výmenných kurzov; vyzýva prezidenta Euroskupiny, aby zastupoval eurozónu na Fóre finančnej stability (FSF); navrhuje zmenu a doplnenie štatútu Medzinárodného menového fondu (MMF) tak, aby umožňovali členstvo hospodárskym blokom a organizáciám;

59.   zdôrazňuje, že v otázke reformy medzinárodných finančných inštitúcií je potrebný spoločný prístup EÚ, ktorá by mala prihliadať na hospodársku situáciu na celom svete a zohľadniť tiež vznik nových hospodárskych veľmocí;

60.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v rámci oznámenia EMU@10 neuskutočnila podrobnejšiu a presnejšiu analýzu o medzinárodnej úlohe eura; vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobnú správu o vonkajšom rozmere spoločnej menovej politiky a jej vplyvoch na hospodársku a obchodnú výkonnosť eurozóny;

61.   zdôrazňuje, že menová politika niektorých partnerov EÚ je zameraná na podhodnotenie ich mien, čo má nepriaznivé dôsledky na obchod a môže byť vnímané ako netarifná prekážka medzinárodného obchodu;

Hospodárske nástroje a riadenie a správa HMÚ

62.   domnieva sa, že všetky dotknuté strany – Európsky parlament, Rada, Komisia, Euroskupina a sociálni partneri na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni – by mali spolupracovať, aby upevnili budúcu činnosť HMÚ v oblasti hospodárskeho riadenia a správy na základe týchto návrhov:

a)	integrované usmernenia by sa ako základná súčasť Lisabonskej stratégie a najdôležitejší hospodársky nástroj mali zameriavať na vzájomne inšpirujúce reformy v oblastiach zamestnanosti, životného prostredia a sociálneho zabezpečenia, a to v záujme vyváženého použitia kombinovaných politík;

b)

integrované usmernenia by mali stanoviť široký rámec pre užšiu koordináciu hospodárskej politiky s cieľom zosúladiť národné programy reforiem (NPR), pričom by sa však zohľadnila hospodárska rozmanitosť a odlišné národné tradície; mal by sa ustanoviť postup konzultácie národných parlamentov týkajúci sa programov stability a konvergencie a NPR;

c)

malo by sa vytvoriť užšie prepojenie medzi integrovanými usmerneniami, najmä všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky (VUHP) a programami stability a konvergencie; programy stability a konvergencie a NPR by sa mohli prezentovať v rovnakom čase (každoročne začiatkom jesene) po rozprave v národnom parlamente; VUHP by mohli zahŕňať spoločné rozpočtové ciele v súlade s preventívnou časťou PSR;

d)

vlády členských štátov by pri rozhodovaní o vnútroštátnych rozpočtoch mali zohľadňovať integrované usmernenia a odporúčania špecifické pre jednotlivé krajiny, ako aj celkovú rozpočtovú situáciu v eurozóne; rozdielne fiškálne kalendáre v jednotlivých štátoch a hlavné predpoklady použité v príslušných prognózach by sa mali zosúladiť, aby nevznikali rozdiely zapríčinené použitím rôznych makroekonomických predpovedí (celosvetový rast, rast EÚ, cena za barel ropy, úrokové miery) a ďalších parametrov; vyzýva Komisiu, Eurostat a členské štáty, aby vyvinuli úsilie smerom k vymedzeniu nástrojov na zlepšenie porovnateľnosti vnútroštátnych rozpočtov, pokiaľ ide o výdavky v rôznych kategóriách;

e)

ak je to možné, malo by sa vydávať viac formálnych odporúčaní pre členské štáty patriace do eurozóny, ako je napríklad stanovovanie cieľov v oblasti strednodobých výdavkov, špecifických štrukturálnych reforiem, investícií a kvality verejných financií; v súvislosti s NPR by sa tiež mal presadzovať štandardizovanejší systém predkladania správ bez toho, aby sa narušili národné reformné priority; všetky záväzky, ciele a štandardy by sa mali v plnej miere začleniť do integrovaných usmernení a NPR, aby sa zlepšila koherentnosť a účinnosť hospodárskeho riadenia a správy;

f)	dlhodobá stratégia zníženia vnútroštátnych dlhov pod maximálnu úroveň 60 % HDP by sa v dobrých časoch mala začleniť do rámca hospodárskeho riadenia a správy, pretože by sa tým znížili náklady na riadenie dlhu a náklady na kapitál pre súkromné investície;

g)	mal by sa vytvoriť rámec pre členské štáty patriace do eurozóny, ktorý by ich zaväzoval konzultovať medzi sebou a s Komisiou pred prijímaním významných rozhodnutí hospodárskej politiky, ako napríklad v prípade opatrení na riešenie zvýšených cien potravín a energií;

h)

hospodárska koordinácia by mala nadobudnúť formu integrovanej európskej stratégie v oblasti hospodárstva a zamestnanosti vychádzajúcej z existujúcich nástrojov hospodárskej politiky – konkrétne Lisabonskej stratégie, integrovaných usmernení, stratégie trvalo udržateľného rozvoja a programov konvergencie a stability; vyzýva vlády členských štátov, aby pod vedením prezidenta Euroskupiny koherentným spôsobom podporovali hospodársku činnosť v rovnakom čase a rovnakým smerom;

i)	v rámci európskej stratégie v oblasti hospodárstva a zamestnanosti uvedenej pod písmenom h) by sa mal uznať potenciál nových a ekologických technológií ako základného piliera ekonomického rastu spolu s kombinovanými makroekonomickými politikami;

j)	malo by sa uľahčiť financovanie inovačných podnikov, najmä malých a stredných podnikov, napríklad tým, že Európska investičná banka vytvorí „Európsky fond na podporu inteligentného rastu“;

k)	vo výročnej správe o eurozóne by sa mal uvádzať praktickejší súbor nástrojov a hodnotení, aby bolo možné viesť podrobnejší dialóg medzi rôznymi orgánmi EÚ, ktoré sa zaoberajú hospodárskym riadením a správou;

l)

je potrebné vytvoriť kódex správania pre vzťahy medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, ktorý by zaručil primeranú spoluprácu a plné zapojenie týchto troch inštitúcií EÚ do príslušného procesu dodatočného spracovania integrovaných usmernení, keďže treba ustanoviť kľúčové hospodárske nástroje;

m)

mala by sa nasledujúcim spôsobom posilniť inštitucionálna štruktúra koordinácie hospodárskej politiky: — mali by sa vytvoriť útvary Euroskupiny aj v oblasti konkurencieschopnosti/priemyslu, životného prostredia, zamestnanosti a vzdelávania, — pre Euroskupinu by sa malo poskytnúť lepšie inštitucionálne prostredie a viac ľudských zdrojov, — mandát prezidenta Euroskupiny by mal byť v súlade s hospodárskymi cyklami obsiahnutými v integrovaných usmerneniach, — Výbor pre hospodársku politiku by mal byť včlenený do Hospodárskeho a finančného výboru, aby sa vytvoril jediný a koherentný prípravný orgán pre Radu pre hospodárske a finančné záležitosti a Euroskupinu, — zástupcovi Európskeho parlamentu by mal byť udelený štatút pozorovateľa v rámci Euroskupiny a na neformálnych zasadnutiach Rady, — spoločné zasadnutia trojky a zástupcov Európskeho parlamentu a Komisie by sa mali organizovať štyrikrát ročne a v prípade potreby spoločne s Euroskupinou;

n)

mal by sa ustanoviť pravidelnejší a štruktúrovanejší dialóg o makroekonomických otázkach medzi Európskym parlamentom, Komisiou a Euroskupinou, podobný dialógu o menových otázkach medzi Európskym parlamentom a ECB, ktorý by prebiehal aspoň raz za štvrťrok s cieľom prehĺbiť súčasné rámce a venovať sa diskusii o problémoch, ktorým čelí ekonomika eurozóny; a

o)	mal by sa ustanoviť aktívny dialóg medzi Európskym parlamentom, Euroskupinou, ECB a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom na účely diskutovania o vhodnom politickom mixe;

63.   zastáva názor, že politický program v oblasti HMÚ v nasledujúcom desaťročí bude poznamenaný najmä výzvami, ktoré priniesli súčasné otrasy finančných trhov a ich dôsledky pre reálnu ekonomiku; v tejto súvislosti pozitívne vníma, že členské štáty v eurozóne sú lepšie vybavené na zvládnutie veľkých otrasov ako v minulosti vďaka spoločnej menovej politike a reformám uskutočneným v posledných rokoch; s cieľom bojovať proti spomaleniu ekonomického rastu a vysokej inflácii však požaduje:

a)	koordinovanú reakciu na úrovni EÚ, založenú na spoločnom porozumení problémov a spoločných nadväzujúcich opatreniach pri akceptovaní niektorých vnútroštátnych špecifík, vrátane koordinácie NPR;

b)	ambiciózne a prispôsobené NPR a záväzok k ich vykonávaniu vrátane revízie vnútroštátnych rozpočtov s cieľom reagovať na najnovšie hospodárske prognózy, čeliť hospodárskej recesii a podporovať rast pri súčasnom zabezpečení intenzívneho dialógu so sociálnymi partnermi;

c)	opatrenia na podporu malého a stredného podnikania, najmä na doplnenie aktuálnej činnosti Európskej investičnej banky a na zabezpečenie stálych úverových liniek bankového systému smerom k malým a stredným podnikom;

d)	definíciu cielených opatrení na ochranu zraniteľných skupín pred dôsledkami súčasnej finančnej krízy;

e)	úplnú a včasnú realizáciu plánu finančných služieb vrátane nadväzujúcich činností a vyššiu efektivitu dohľadu pokiaľ ide o súčasnú finančných krízu;

f)

zdokonalenie opatrení na riešenie krízy skvalitnením predpisov EÚ v oblasti likvidácie podnikov a stanovenie jasne definovaných a jednomyseľne prijateľných opatrení týkajúcich sa rozdelenia zaťaženia medzi príslušné členské štáty v prípade platobnej neschopnosti v rámci cezhraničných finančných skupín;

g)

dokončenie tvorby nástrojov plánovania menovej politiky prostredníctvom komplexnej analýzy faktorov vplývajúcich na stabilitu a fungovanie finančného systému (okrem iného pokiaľ ide o menovú politiku, rozvoj úverových a finančných aktív, charakteristiky nových produktov a koncentráciu rizík a likvidity);

h)	aktívne zapojenie Európy v rámci medzinárodných fór, menovite FSF a MMF a zintenzívnenie spoločných procesov politického rozhodovania;

i)	jednotné vystupovanie EÚ v rámci G8, vnímanie úlohy EÚ ako účinnejšieho celosvetového orgánu ekonomického rozhodovania a zároveň prispôsobenie tejto úlohy dôsledkom globalizácie a dominantnejším globálnym finančným trhom;

j)	lepšiu a účinnejšiu koordináciu medzi Svetovou obchodnou organizáciou a inštitúciami z Bretton Woods (MMF a skupinou Svetovej banky) s cieľom bojovať proti špekuláciám a riešiť výzvy spôsobené vážnou krízou;

k)	vzhľadom na súčasné závažné menové turbulencie usporiadať pod záštitou MMF svetovú konferenciu o mene, na ktorej by sa z globálneho hľadiska diskutovalo o menových otázkach; a tiež sa zamyslieť nad možnosťou vytvorenia mechanizmu v rámci MMF na urovnávanie sporov v oblasti meny;

*

* *

64.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, prezidentovi Euroskupiny a vládam a parlamentom členských štátov.

---

(1)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0506.

(2)  Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 125.

(3)  Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 569.

(4)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0057.

(5)  Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 422.

(6)  Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 535.

(7)  Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 132.

(8)  Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 780.

(9)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0357.

(10)  Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 249.

(11)  Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 251.

(12)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0287.

(13)  Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 118.

(14)  Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 73.

(15)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0425.

(16)  Ú. v. ES C 35, 2.2.1998, s. 1.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/21

---

Uplatňovanie zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov

P6_TA(2008)0544

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 obsahujúce odporúčania pre Komisiu, týkajúce sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov (2008/2012(INI))

(2010/C 16 E/04)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 192 druhý odsek Zmluvy o ES,

—	so zreteľom na článok 2 a článok 141 tretí odsek Zmluvy o ES,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2007 s názvom Boj proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov (KOM(2007)0424),

—	so zreteľom na správu siete právnych expertov Komisie v oblastiach zamestnanosti, sociálnych vecí a rovnosti medzi mužmi a ženami z februára 2007 s názvom Právne aspekty rozdielov v odmeňovaní žien a mužov,

—	so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť, ktorý prijala Európska rada v Bruseli 23. a 24. marca 2006,

—	so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vychádzajúcu z článku 141 Zmluvy o ES,

—	so zreteľom na ustanovenia dohovoru Medzinárodnej organizácie práce z roku 1994 o pracovnom pomere na čiastočný úväzok, ktorý zaväzuje krajiny, aby do zákaziek v rámci verejného obstarávania zapracovali pracovnú doložku vrátane otázky rovnakého platového ohodnotenia,

—	so zreteľom na článok 11 ods. 1 písm. d) Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciou 34/180 dňa 18. decembra 1979,

—	so zreteľom na Akčný rámec európskych sociálnych partnerov pre rodovú rovnosť z 1. marca 2005 a na správy v nadväznosti na tento rámec,

—	so zreteľom na svoje uznesenia z 13. marca 2007 o pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov (2006 – 2010) (1)a z 3. septembra 2008 o rovnosti žien a mužov – 2008 (2),

—	so zreteľom na články 39 a 45 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0389/2008),

A.

keďže ženy v Európskej únii zarábajú v priemere o 15 % menej ako muži a v súkromnom sektore je ich odmena nižšia až o 25 %; keďže rozdiely v odmeňovaní mužov a žien sa v jednotlivých členských štátoch rôznia od 4 % do viac než 25 %, pričom nie je badateľná výrazná tendencia smerom k zmenšeniu týchto rozdielov,

B.	keďže ženy musia pracovať až do 22. februára (t. j. 418 kalendárnych dní), aby zarobili toľko ako muži za rok,

C.	keďže uplatňovanie zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu a za prácu s rovnakou spoločenskou hodnotou je dôležité pre dosiahnutie rodovej rovnosti,

D.

keďže rozdiely v odmeňovaní mužov a žien stále pretrvávajú, čo dokazujú údaje poukazujúce na veľmi nízky pokles (zo 17 % v roku 1995 na 15 % v roku 2005), a to napriek značnému množstvu právnych predpisov platných viac ako 30 rokov a napriek prijatým opatreniam a zdrojom vynaloženým na ich vyrovnanie, keďže príčiny tohto nepomeru treba analyzovať a treba predstaviť okruh činností zameraný na odstránenie uvedených rozdielov a na riešenie otázky segregácie trhu práce s účasťou žien, ktorá s tým súvisí,

E.	keďže ženy majú lepšie školské výsledky ako muži vo všetkých členských štátoch a ženy predstavujú väčšinu absolventov, bez porovnateľného vyrovnania rozdielu v odmeňovaní,

F.

keďže rozdiely v odmeňovaní vyplývajú z priamej a nepriamej diskriminácie a závisia aj od sociálnych a hospodárskych faktorov, od segregácie pracovného trhu a celkovej mzdovej štruktúry a sú navyše prepojené s množstvom právnych, sociálnych a hospodárskych faktorov, ktoré prekračujú rámec jedinej otázky rovnakej odmeny za tú istú prácu,

G.

keďže rozdiely v odmeňovaní nespočívajú len v rozdieloch v hrubej hodinovej mzde, ale mali by sa zohľadňovať aj také prvky, ako sú jednotlivé príplatky, klasifikácia pracovných miest, modely organizácie práce, profesionálna skúsenosť a produktivita, ktoré treba hodnotiť nielen kvantitatívne (hodiny fyzickej prítomnosti na pracovisku), ale aj kvalitatívne, ako aj z hľadiska dosahu obmedzenia pracovného času, dovoleniek a pracovnej neschopnosti na odmeny,

H.	keďže vyrovnanie rozdielov v odmeňovaní bolo jedným z cieľov Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť, ktorému sa však väčšina členských štátov dostatočne nevenovala,

I.	keďže zlepšenie v právnom rámci EÚ by malo členským štátom a sociálnym partnerom umožniť presnejšie určiť skryté príčiny pretrvávania rozdielov v odmeňovaní mužov a žien,

J.	keďže existuje tendencia podhodnocovať zamestnania a pracovné miesta, v ktorých sú ženy početnejšie zastúpené v porovnaní s zamestnaniami, v ktorých dominujú muži, a to bez toho, aby tento postoj opodstatňovalo akékoľvek objektívne kritérium,

K.	keďže existuje digitálna priepasť na základe rodu, ktorá zjavne vplýva na mzdu,

L.

keďže mzdový systém, podľa ktorého sa odpracované roky zohľadňujú pri určovaní odmeny, je nevýhodný pre ženy, ktoré musia (niekoľkokrát) prerušiť svoju pracovnú kariéru z mimopracovných dôvodov, ako sú prerušenia súvisiace so starostlivosťou o dieťa, z dôvodu odlišnej voľby povolania alebo zníženého pracovného úväzku, a spôsobuje, že tieto ženy sú trvalo a systémovo znevýhodňované,

M.

keďže údaje naznačujú, že kvalifikácia a skúsenosti, ktoré nadobudnú ženy, sú finančne nižšie ohodnotené v porovnaní s tými, ktoré získajú muži; keďže okrem koncepcie rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty, ktorá nesmie byť skreslená prístupom založeným na rodových stereotypoch, sa musí upustiť od spoločenských úloh, ktoré dodnes vo veľkej miere ovplyvňujú zvolené vzdelávanie a kariéru; okrem toho materská a rodičovská dovolenka nesmie spôsobovať diskrimináciu voči ženám na pracovnom trhu,

N.

keďže rozdiely v odmeňovaní majú vážny vplyv na ekonomické a spoločenské postavenie žien počas ich pracovného aj ďalšieho života, keďže v dôsledku toho, že prispievajú do spoločnosti iným spôsobom ako zárobkovou činnosťou, napríklad starostlivosťou o deti a starších príbuzných, sú mnohé ženy viac vystavené riziku chudoby a sú ekonomicky menej nezávislé,

O.	keďže rozdiely v odmeňovaní sú ešte výraznejšie v prípade žien z radov prisťahovalcov a menšín, žien s postihnutím a žien bez kvalifikácie,

P.	keďže rodovo členené údaje a nový právny rámec, ktorý by zohľadnil rodové hľadisko a umožnil by pôsobiť na príčiny tejto diskriminácie, sú nevyhnutné,

Q.	keďže vzdelávanie môže a musí prispieť k odstráneniu rodových stereotypov zo spoločnosti,

R.	keďže Európsky parlament opätovne vyzval Komisiu, aby prijala iniciatívy, vrátane revízie platných právnych predpisov, na pomoc pri vyrovnávaní rozdielov v odmeňovaní, na odstránenie rizika chudoby medzi dôchodcami a na zabezpečenie slušnej životnej úrovne pre dôchodcov,

S.

keďže v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5 júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (3) sa stanovuje, že zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty je zásadnou a nevyhnutnou súčasťou acquis communautaire vrátane judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa diskriminácie a rodových záležitostí a treba prijať ďalšie ustanovenie na vykonávanie tejto zásady,

T.

keďže uplatňovanie opatrení členskými štátmi, sociálnymi partnermi a organizáciami pre rovnosť príležitostí, napríklad opatrení, ktoré sú vymedzené vo vyššie uvedenom akčnom rámci v oblasti rodovej rovnosti z 1 marca 2005, by pomohlo odstrániť rozdiely v odmeňovaní prostredníctvom účinného sociálneho dialógu,

U.

keďže stratégia na odstránenie rozdielov v odmeňovaní, horizontálnej a vertikálnej segregácie trhu práce a stereotypov typicky ženských pracovných úloh a odvetví si vyžaduje rámec na legislatívne a iné opatrenia na rôznych úrovniach, v ktorom sa bude rozlišovať medzi diskrimináciou v odmeňovaní a platovými rozdielmi, ktoré sa zakladajú na iných faktoroch ako na priamej či nepriamej diskriminácii, keďže diskriminácia v odmeňovaní spadá priamo do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov, zatiaľ čo platové rozdiely treba riešiť cielenými politikami a osobitnými opatreniami,

V.

keďže Komisia počas roku 2008, ako to stanovila vo vyššie uvedenom oznámení z 18 júla 2007, vykonáva analýzu právneho rámca EÚ súvisiaceho s otázkou rovnakého odmeňovania, do ktorej by mali byť zapojené všetky príslušné zainteresované strany; keďže výsledky tejto analýzy by sa mali riadne zverejniť,

W.	keďže za cieľ sa stanovilo dosiahnutie rovnosti mužov a žien v oblasti dôchodkov, okrem iného aj s ohľadom na vek odchodu do dôchodku,

X.	keďže Európsky inštitút pre rodovú rovnosť môže zohrávať podstatnú úlohu pri sledovaní vývoja rozdielov v odmeňovaní mužov a žien a analyzovaní príčin týchto rozdielov, ako aj pri hodnotení vplyvu právnych predpisov,

1.   žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu do 31. decembra 2009 predložila na základe článku 141 Zmluvy o ES legislatívny návrh na revíziu platných právnych predpisov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov (4), pričom sa bude pridržiavať podrobných odporúčaní uvedených v prílohe;

2.   potvrdzuje, že v odporúčaniach sa dodržiava zásada subsidiarity a základné občianske práva;

3.   domnieva sa, že požadovaný návrh nebude mať žiadne finančné dôsledky;

4.   je presvedčený o nevyhnutnosti lepšie a skôr vykonávať ustanovenia smernice 2006/54/ES, ktorá sa týka organizácií usilujúcich sa o rovnosť a sociálneho dialógu s cieľom účinného odstránenia rozdielov v odmeňovaní, čo sa má dosiahnuť tak, že členské štáty, sociálni partneri a organizácie pre rovnosť príležitostí budú uplatňovať opatrenia uvedené vo vyššie uvedenom akčnom rámci v oblasti rodovej rovnosti z 1. marca 2005, zabezpečením šírenia informácií a pokynov týkajúcich sa praktických nástrojov (najmä pre malé a stredné podniky) na odstránenie rozdielov aj v súvislosti s vnútroštátnymi či odvetvovými kolektívnymi zmluvami;

5.   vyzdvihuje význam kolektívnych rokovaní a vyjednávania v boji proti diskriminácii žien, a to najmä v oblasti prístupu k zamestnaniu, platového ohodnotenia, pracovných podmienok, kariérneho postupu a odborného vzdelávania;

6.   žiada európske inštitúcie, aby zorganizovali európsky deň rovnakej odmeny, a to v deň kedy ženy v Európe zarobia (v priemere) toľko, koľko muži zarobia (v priemere) za rok, čo musí prispieť k zvýšeniu informovanosti o existujúcich rozdieloch v odmeňovaní a povzbudiť všetky zainteresované osoby k tomu, aby prijali ďalšie iniciatívy na odstránenie týchto rozdielov;

7.   žiada zamestnanecké a zamestnávateľské organizácie, aby spoločne vyvinuli objektívne nástroje na hodnotenie práce s cieľom znížiť rozdiely v odmeňovaní mužov a žien;

8.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie a priložené podrobné odporúčania postúpil Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 56.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0399.

(3)  Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.

(4)  Smernica Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (Ú. v. ES L 45, 19.2.1975, s. 19) bola začlenená do smernice 2006/54/ES. Podľa ustanovení smernice 2006/54/ES, sa smernica 75/117/EHS zrušuje od 15. augusta 2009, čo je zároveň posledný termín stanovený na vykonávanie tejto smernice.

---

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/28

---

Podpora včasnej demonštrácie udržateľnej výroby energie z fosílnych palív

P6_TA(2008)0545

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o podpore včasnej demonštrácie udržateľnej výroby energie z fosílnych palív (2008/2140(INI))

(2010/C 16 E/05)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. januára 2008 s názvom Podpora včasnej demonštrácie udržateľnej výroby energie z fosílnych palív (KOM(2008)0013) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie o posúdení vplyvu (SEK(2008)0047),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť systém Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (KOM(2008)0016), a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie o posúdení vplyvu (SEK(2008)0052),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o geologickom ukladaní oxidu uhličitého, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 85/337/EHS, 96/61/ES, smernice 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES a nariadenie (ES) č. 1013/2006 (KOM(2008)0018) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie o posúdení vplyvu (SEK(2008)0054),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2007 s názvom Európsky strategický plán energetických technológií (Plán SET) – Smerom k nízkouhlíkovej budúcnosti (KOM(2007)0723) a na sprievodné dokumenty pracovných útvarov Komisie o technologickej mape (SEK(2007)1510) a mape kapacít (SEK(2007)1511),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. januára 2008 s názvom 20 20 do roku 2020: Zmena klímy – príležitosť pre Európu (KOM(2008)0030),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. januára 2007 s názvom Energetická politika pre Európu (KOM(2007)0001),

—	so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (1),

—	so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0418/2008),

A.	keďže podľa najnovších vedecko-technických poznatkov sa budú musieť v rámci EÚ, ak sa neuskutočnia rozsiahle investície do výskum a vývoja iných technológií, naďalej využívať fosílne palivá na zabezpečenie dodávok energie ešte niekoľko desaťročí,

B.	keďže uhlie je jediným fosílnym palivom dostupným v EÚ, ktorý môže obmedziť rastúcu závislosť od dovozu ropy a zemného plynu z nestabilných tretích krajín, a ako taký má strategický význam,

C.	keďže v mnohých členských štátoch má uhlie významné postavenie v rámci energetického mixu, ale uhoľné elektrárne treba výrazne modernizovať a veľa do nich investovať s cieľom znížiť ich emisie skleníkových plynov,

D.	keďže mnohé členské štáty majú veľké zásoby uhlia, ktoré podľa odhadov vystačia až do ďalšieho storočia,

E.

keďže k splneniu ambicióznych cieľov EÚ v oblasti klímy, ktoré siahajú až za rok 2020, by mohlo prispieť široké využívanie technológií zachytávania a ukladania CO2 (CCS) – v elektrárňach a z dlhodobého hľadiska aj v priemyselných odvetviach produkujúcich veľa emisií CO2 – a keďže využívanie týchto technológií dopĺňa snahy o zvýšenie energetickej účinnosti tak na strane ponuky a dopytu, ako aj v oblasti obnoviteľných zdrojov energie,

F.	keďže výroba energie v mnohých rastúcich ekonomikách sveta závisí od uhlia a keďže všetky úspechy týchto regiónov pri riešení otázok klímy veľmi úzko súvisia s možnosťou využívania uhlia s nižšími emisiami,

G.	keďže využívanie technológií CCS bude v elektrárňach od roku 2020 možné len vtedy, ak sa demonštračné projekty prinesú nový a nevyhnutný technický pokrok, zlepší sa účinnosť a hospodárnosť a súčasne sa zabezpečí ochrana životného prostredia,

H.	keďže oneskorenie pri výstavbe demonštračných zariadení vedie k spochybneniu využívania technológií CCS v elektrárňach, a tým aj k dosiahnutia cieľov stanovených v oblasti politiky týkajúcej sa klímy,

I.	keďže zatiaľ neexistuje žiadny vhodný a nevyhnutný legislatívny rámec na využívanie technológií CCS,

J.	keďže platné právne predpisy Spoločenstva v tejto oblasti sa musia čo najskôr transponovať vnútroštátnymi a regionálnymi predpismi a musia sa doplniť novými legislatívnymi návrhmi, najmä vzhľadom na výstavbu dopravnej infraštruktúry,

K.	keďže chýbajúce právne predpisy sťažujú podnikom prijímanie investičných rozhodnutí, ako aj činnosť prípadných investorov na finančných trhoch,

L.	keďže sa musí podporiť výstavba najmenej 12 demonštračných zariadení a demonštračné projekty na úrovni EÚ by sa mali vyberať na základe toho, či poskytnú požadované poznatky o jednotlivých technológiách a rôznych možnostiach prepravy a skladovania,

1.   zdôrazňuje, že cieľom politiky EÚ v oblasti klímy by malo byť celosvetové zníženie emisií skleníkových plynov;

2.   pripomína osobitnú správu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPPC) z roku 2005 o CCS, ktorá považuje CCS za perspektívnu technológiu pre rýchle zníženie globálnych emisií skleníkových plynov, umožňujúcu dosiahnuť zníženie až o 55 % do roku 2100;

3.   uznáva, že využívanie technológií CCS môže prispieť k splneniu stanovených cieľov EÚ v oblasti klímy po roku 2020; poukazuje však na to, že podpora využívania technológií CCS dopĺňa úsilie o zlepšenie energetickej účinnosti a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie;

4.   pripomína záväzok Európskej rady z 8. a 9. marca 2007 podporiť vybudovanie a uvedenie do prevádzky až 12 demonštračných zariadení do roku 2015, v ktorých sa budú pri komerčnej výrobe energie používať trvalo udržateľné technológie spaľovania fosílnych palív;

5.   zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa uskutočnili celonárodné diskusie a zapojili sa do nich všetci odborníci v tejto oblasti, na zdôrazňovanie dôležitosť včasnej demonštrácie trvalo udržateľnej výroby energie z fosílnych palív;

6.   súhlasí s názorom, že v rámci EÚ treba vybudovať najmenej 12 demonštračných zariadení, aby sa podarilo dosiahnuť žiaduce využívanie technológií CCS v elektrárňach a bezpečné ukladanie CO2 od roku 2020; v tejto súvislosti zastáva názor, že podľa možností by sa demonštrácia technológií CCS mala podporovať aj v iných priemyselných zariadeniach pred rokom 2020; upozorňuje na to, že demonštrácia postupov CCS vo fáze zachytávania, prepravy a skladovania si vyžaduje určenie toho, či technológie CCS možno využívať bezpečne a či sú nákladovo efektívnym riešením problému zmeny klímy;

7.   domnieva sa, že ďalším rozvojom a využívaním technológií CCS bude možné súčasne pokračovať pri plnení cieľov v oblasti bezpečnosti zásobovania, ochrany klímy a konkurencieschopnosti;

8.   zastáva názor, že vzhľadom na úlohu, ktorú fosílne palivá zohrávajú v energetickom mixe mnohých krajín na celom svete, technológie CCS by v EÚ mohli okrem úsilia o zvýšenie energetickej účinnosti a využívania obnoviteľných zdrojov energie prispievať k bezpečnosti zásobovania a ochrane klímy;

9.   zdôrazňuje, že by sa mali stanoviť záväzné a prísne kritériá pre dlhodobú bezpečnosť a stálosť úložísk;

10.   domnieva sa, že skladovanie pod morským dnom môže v prípade nehody ohroziť morské ekosystémy;

11.   domnieva sa, že na zabezpečenie žiaducich stimulov na výstavbu najmenej 12 demonštračných zariadení do roku 2015 nepostačujú opatrenia navrhnuté Komisiou;

12.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobné hodnotenie nákladov a podielov súkromného a verejného financovania v každom z 12 demonštračných zariadení;

13.   odhaduje, že na vybudovanie 12 demonštračných zariadení je nevyhnutný priamy finančný záväzok;

14.   upozorňuje na to, že investičné rozhodnutia a obstaranie kapitálu pre demonštračné zariadenia na finančných trhoch podstatne sťažuje chýbajúci legislatívny rámec, najmä na národnej a regionálnej úrovni, ako aj neistota v súvislosti s budúcim vývojom cien kvót v rámci obchodovania s emisiami;

15.   zastáva názor, že časový posun medzi potenciálnou podporou z obchodovania s emisiami od roku 2013 a nevyhnutnou fázou plánovania a výstavby demonštračných zariadení možno preklenúť poskytnutím finančných prostriedkov;

16.   v tejto súvislosti navrhuje, aby sa prostriedky finančného nástroja na zdieľanie rizík, ktoré sa po prijatí siedmeho rámcového programu pre výskum pozastavili až do jeho strednodobého preskúmania, účelovo viazali na demonštračné zariadenie CCS, vďaka čomu sa včas uvoľnia prostriedky na podporu týchto projektov, a ak to bude možné, budú sa môcť podľa zámeru Komisie v spolupráci s Európskou investičnou bankou doplniť o ďalšie prostriedky;

17.   okrem toho sa domnieva, že v súvislosti so systémom EÚ obchodovania s emisnými kvótami (EÚ ETS) by sa mali zvýšiť stimuly pre výrobu prostredníctvom technológií CCS tým, že sa v rámci EÚ ETS pridelia emisné kvóty pre očakávanú výrobu pomocou technológií CCS, a to s najmenej 25 % nárastom od roku 2013; zastáva však názor, že takéto emisné kvóty by sa mali prideľovať najmenej dva roky pred začatím výstavby zariadenia, aby bolo možné s nimi obchodovať; domnieva sa však aj, že by sa malo zvážiť pridelenie 500 miliónov emisných kvót na obchodovanie s cieľom podporiť projekty v rámci EÚ; nabáda ďalej členské štáty, aby výnosy z obchodovania s emisnými kvótami formou aukcie v rámci EÚ ETS využili na podporu technológií CCS a nevyhnutnej infraštruktúry;

18.   domnieva sa, že je naliehavo potrebné, aby aspoň 12 demonštračných zariadení, ktoré treba podporiť, využívalo všetku možnú kombináciou troch technológií CCS s rôznymi zdrojmi energie a rôznymi spôsobmi skladovania, a aby umiestnenie týchto zariadení zohľadnilo čo najväčšiu geografickú diverzifikáciu v rámci EÚ;

19.   dôrazne odporúča, aby sa projekty elektrární s navrhovanou minimálnou kapacitou 180 MW zahrnuli do výberu;

20.   zastáva názor, že by sa mali bezodkladne vytvoriť nevyhnutné základy pre schvaľovacie postupy v oblasti prepravy a skladovania na národnej a regionálnej úrovni;

21.   považuje za potrebné, aby sa EÚ ďalej angažovala pri uľahčovaní rozvoja nevyhnutnej prepravnej infraštruktúry, a v tejto súvislosti konštatuje, že schvaľovacie postupy v jednotlivých členských štátoch v prípade ďalšej dopravnej infraštruktúry môžu trvať roky; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť skrátenia týchto postupov v záujme zaručenia dokončenia výstavby do roku 2020;

22.   domnieva sa, že využívanie štrukturálnych fondov možno využiť na financovanie demonštračných zariadení CCS len v prípade, že jednotlivé regióny dosiaľ tieto prostriedky nezaviazali na iné dlhodobé projekty alebo nepredložili návrhy v tomto smere, a zdôrazňuje, že prijatie snáh o ochranu klímy stratí na sile, ak použitie finančných prostriedkov na zlepšenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti bude musieť konkurovať opatreniam na ochranu klímy;

23.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/33

---

Osobitná správa Európskeho ombudsmana v nadväznosti na návrh odporúčania pre Radu Európskej únie vo veci sťažnosti 1487/2005/GG

P6_TA(2008)0555

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 o osobitnej správe Európskeho ombudsmana v nadväznosti na návrh odporúčania pre Radu Európskej únie vo veci sťažnosti 1487/2005/GG (2008/2072(INI))

(2010/C 16 E/06)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na osobitnú správu Európskeho ombudsmana pre Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 195 ods. 1 druhý pododsek Zmluvy o ES,

—	so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (1), najmä na jeho článok 3 ods. 7,

—	so zreteľom na prieskumy Komisie, zverejnené v rámci osobitného Eurobarometra č. 237 a 243, o šírení jazykov v Európskej únii,

—	so zreteľom na článok 3 ods. 5 štatútu ombudsmana, ktorý mu nariaďuje, aby sa spolu s príslušnou inštitúciou čo najviac snažil nájsť riešenie na odstránenie nesprávneho úradného postupu a vybavenie sťažnosti,

—	so zreteľom na článok 195 ods. 2 prvú vetu rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre petície (A6-0395/2008),

A.	keďže zlepšenie prehľadnosti, podpora viacjazyčnosti a poskytovanie presných informácií verejnosti sú cieľmi, ktoré majú pre EÚ a jej inštitúcie najvyššiu prioritu,

B.	keďže jednoduchý prístup k informáciám pre čo najväčší počet občanov EÚ je dôležitým predpokladom a základným prvkom všeobecných zásad demokratickej legitimity a transparentnosti,

C.	vyjadrujúc prianie umožniť čo najväčšiemu počtu občanov priamy prístup k informáciám o činnostiach inštitúcií EÚ vo všetkých ich útvaroch,

D.	keďže toto prianie treba zladiť s logistickou výzvou veľkého počtu úradných jazykov EÚ,

E.	keďže internet je čoraz významnejším prostriedkom pri získavaní informácií, a Európska únia ho preto musí používať vo svojej snahe o transparentnosť a informovanosť,

1.   schvaľuje závery ombudsmana, podľa ktorých:

a)	Rada podobne ako každá inštitúcia EÚ v prvom rade sama zodpovedá za internetové stránky svojho predsedníctva a za jazyky, ktoré sú na nich použité,

b)	postupy používané v Rade nemožno uplatňovať celkom oddelene od jednotných postupov inštitúcií a ich útvarov,

c)	informácie na týchto internetových stránkach by mali byť v ideálnom prípade včas k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch Spoločenstva,

d)	ak sa má obmedziť počet jazykov, ktoré sa majú používať, ich výber musí byť založený na objektívnych, primeraných, transparentných a uplatniteľných kritériách,

e)	odmietnutie Rady zaoberať sa vecne obsahom žiadosti sťažovateľa je nesprávnym úradným postupom;

2.   v tejto súvislosti s počudovaním konštatuje, že Rada sa nepovažuje za kompetentnú, aby sa zaoberala touto otázkou, aj napriek tomu, že sa týka všetkých členských štátov a Rada by mohla poskytnúť odporúčanie všetkým budúcim predsedníctvam;

3.   konštatuje s poľutovaním, že Rada sa na rozdiel od ostatných inštitúcií ako Komisia a Európsky parlament, ktoré značne rozšírili počet dostupných jazykov pri komunikácii s občanmi, doposiaľ bránila tomu, aby sa hlbšie zaoberala otázkou ponuky jazykov na internetových stránkach svojich predsedníctiev;

4.   vyzýva Radu, aby komplexne preskúmala možnosť rozšírenia jazykovej ponuky na internetových stránkach svojich predsedníctiev, bez ohľadu na otázku zodpovednosti za tieto stránky alebo ich autorstva, s cieľom poskytnúť čo najväčšej časti obyvateľov EÚ jednoduchý a priamy prístup k informáciám o svojej činnosti; vyzýva Radu, aby oboznámila Európsky parlament s výsledkami svojich preskúmaní;

5.   zdôrazňuje, že k prípadnému nevyhnutnému obmedzeniu jazykovej ponuky musí dôjsť na základe objektívnych a dostatočne odôvodnených kritérií, takéto obmedzenie musí byť zverejnené, a že uprednostnený môže byť iba jazyk daného predsedníctva po dobu jeho trvania;

6.   podporuje odporúčanie ombudsmana Rade, aby preverila žiadosť sťažovateľa, aby internetové stránky predsedníctva Rady boli dostupné aj v nemčine;

7.   víta, že na rozdiel od doterajšej praxe predsedníctiev, keď internetové stránky boli k dispozícii len v angličtine, vo francúzštine a v danom národnom jazyku, poskytuje francúzske predsedníctvo Rady svoju oficiálnu internetovú stránku v najpoužívanejších úradných jazykoch Európskej únie (angličtina, nemčina, francúzština, taliančina a španielčina);

8.   obracia sa na všetky nasledujúce predsedníctva Rady s očakávaním, že poskytnú svoje internetové stránky v čo najväčšom počte jazykov a že pri obmedzení ich počtu budú používať najrozšírenejšie úradné jazyky podľa prioritného poradia;

9.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, európskemu ombudsmanovi a vládam a parlamentom členských štátov.

---

(1)  Ú. v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/35

---

Budúcnosť systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkov

P6_TA(2008)0556

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 o budúcnosti systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkov: ich financovanie a smerovanie k individualizácii (2007/2290(INI))

(2010/C 16 E/07)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. októbra 2006 s názvom Dlhodobá udržateľnosť verejných financií v EÚ (KOM(2006)0574),

—	so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä jej články 99 a 141,

—	so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, najmä na rozsudok zo 17. mája 1990 vo veci Douglas Harvey Barber/Guardian Royal Exchange Assurance Group  (1),

—	so zreteľom na právne záväzný Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ktorý prijalo v roku 1979 Valné zhromaždenie OSN, a najmä na jeho článok 11 ods. 1 písm. d) a e) a článok 11 ods. 2 písm. c),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. marca 2006 s názvom Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 (KOM(2006)0092),

—	so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 13. a 14. marca 2008,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. októbra 2007 s názvom Modernizácia sociálnej ochrany na dosiahnutie väčšej sociálnej spravodlivosti a hospodárskej súdržnosti: intenzívnejšie presadzovanie aktívneho začlenenia ľudí najviac vzdialených od trhu práce (KOM(2007)0620),

—	so zreteľom na dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ILO) z roku 1952 o minimálnych normách sociálneho zabezpečenia,

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 11. apríla 2008 o vykonaní článku 8 a súvisiacich ustanovení smernice Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany zamestnancov v prípade insolventnosti ich zamestnávateľa v súvislosti s doplnkovými podnikovými alebo medzipodnikovými dôchodkovými systémami mimo vnútroštátnych systémov zákonného sociálneho zabezpečenia (SEK(2008)0475),

—	so zreteľom na odporúčania európskych sociálnych partnerov z 18. októbra 2007 obsiahnuté v správe s názvom Kľúčové výzvy, ktorým čelia európske trhy práce: spoločná analýza európskych sociálnych partnerov,

—	so zreteľom na zelenú knihu Komisie o modernizácii pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia (KOM(2006)0708) a na svoje uznesenie z 11. júla 2007 (2) k tejto veci,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. februára 2007 s názvom Zhodnotenie sociálnej situácie – Predbežná správa na jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2007 (KOM(2007)0063) a na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o zhodnotení sociálnej situácie (3),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2007 s názvom Podporovať solidaritu medzi generáciami (KOM(2007)0244) a na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o demografickej budúcnosti Európy (4),

—	so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0409/2008),

A.

keďže sociálne zabezpečenie: — zriaďuje, reguluje, riadi a financuje (zvyčajne čiastočne) štát a tiež spoločne prostredníctvom daní alebo príspevkov, ktoré platia poistenci, pričom štát je verejne zodpovedný za plnenie potrieb sociálneho zabezpečenia svojich občanov, — sa vyznačuje zodpovednosťou a zaručením primeraného základného zabezpečenia pre všetkých, — je založené na princípe solidarity, — zahrnuje deväť oblastí uvedeného dohovoru ILO, — má za cieľ zaručiť základné zabezpečenie v oblasti zamestnania (poistenie v nezamestnanosti), príjmu (vyplácanie dôchodku) a zárobkovej schopnosti (zdravotné poistenie),

B.	keďže sa očakáva, že celkový počet obyvateľov EÚ bude mierne rásť do roku 2025 a mierne poklesne po roku 2025, takže v roku 2050 bude o niečo nižší a obyvateľstvo značne staršie,

C.

keďže pri konštantnej úrovni prisťahovalectva v dnešnom rozsahu klesne pracovná sila z 227 miliónov obyvateľov v roku 2005 na 183 miliónov v roku 2050, úroveň zamestnanosti vzrastie na 70 % v roku 2020 najmä vďaka vyššej zamestnanosti žien, celkový počet zamestnaných ľudí vzrastie do roku 2017 o 20 miliónov, ale potom do roku 2050 klesne o 30 miliónov a predpokladaný pomer počtu obyvateľov nad 65 rokov k počtu obyvateľov v produktívnom veku vzrastie z 1:4 v roku 2005 na 1:2 v roku 2050,

D.	keďže všeobecný nárast dôchodkového veku založený na všeobecnom trende zvyšovania predpokladanej dĺžky života dostatočne nezohľadňuje skutočnosť, že ešte stále existuje mnoho priemyselných odvetví, v ktorých je predpokladaná dĺžka života pracovníkov výrazne nižšia,

E.

keďže sociálni partneri majú vo všeobecnosti, a najmä v tých priemyselných odvetviach, v ktorých je predpokladaná dĺžka života pracovníkov nižšia ako priemer, veľkú zodpovednosť, pokiaľ ide o prírastok a úbytok pracovníkov, a môžu byť hlavnými podporovateľmi pri zabezpečovaní účinnej personálnej politiky zohľadňujúcej vek,

F.	keďže v dôsledku nižšieho podielu nezamestnaných klesnú do roku 2050 výdavky na príspevky v nezamestnanosti o približne 0,6 percentuálneho bodu HDP, čo je veľmi mierny pokles, ktorý nebude kompenzovať vyššie výdavky v iných oblastiach,

G.	keďže EÚ vydáva na sociálnu ochranu 27,2 % HDP (2008), pričom najväčší podiel pripadá na starobné dávky a dôchodky (46 %),

H.	keďže pojem sociálneho zabezpečenia sa nechápe ako vzťah medzi výdavkami a príjmami, ale ako spoločenská zmluva, vzťah medzi právami a povinnosťami občanov i štátu, a ako taká sa musí chápať; keďže rozpočtový charakter sociálneho zabezpečenia sa však v žiadnom prípade nesmie narušiť,

I.

keďže sa očakáva, že ak sa budú uskutočňovať súčasné politiky, starnutie obyvateľstva povedie vo väčšine členských štátov do roku 2050 k nárastu verejných výdavkov, najmä v oblasti dôchodkov, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti, pričom k najväčšiemu nárastu dôjde v období rokov 2020 až 2040,

J.	keďže ciele lisabonskej stratégie v oblasti zamestnanosti žien, mládeže a starších osôb, ako aj barcelonské ciele v oblasti služieb starostlivosti o deti majú kľúčový význam pre životaschopnosť dôchodkových systémov,

K.	keďže rozvojové ciele milénia z roku 2000, najmä cieľ č. 3, zahrnujú zásadu rodovej rovnosti,

L.

keďže vo všeobecnosti je pracovná kariéra žien obvykle menej homogénna a vyznačuje sa pomalším rastom mzdy, zatiaľ čo muži majú obvykle súvislejší priebeh zamestnania so stabilnejším rastom mzdy, čo spôsobuje rozdiely medzi ich odvodmi do dôchodkového systému a predstavuje zvýšené riziko chudoby žien, ktoré sa ešte predlžuje vzhľadom na ich vyššiu očakávanú dĺžku života,

Všeobecné otázky

1.   naliehavo žiada členské štáty, aby vzhľadom na lisabonskú stratégiu a potrebu zahrnúť sociálne riziká, zaistiť udržateľnosť systému sociálneho zabezpečenia a dôchodkového systému a zachovať jadro európskych sociálnych modelov, pokročili vo vyvažovaní výdavkov a aktivácie v sociálnej oblasti a aby pritiahli a udržali viac ľudí v kvalitnom a bezpečnom zamestnaní s povinným sociálnym poistením, aby podporovali rast a tvorbu pracovných miest a prístup k zamestnaniu na základe väčšej transparentnosti trhu, aby modernizovali systémy sociálnej ochrany (napríklad prostredníctvom väčšieho rozlíšenia programov výhod a finančných mechanizmov) a zvyšovali investovanie do ľudského kapitálu podporou výskumu, rozvoja a inovácií a prostredníctvom lepšieho vzdelávania a odbornej prípravy v kontexte celoživotného vzdelávania pre všetkých;

2.   vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala reformy systému sociálneho zabezpečenia a dôchodkového systému v členských štátoch, porovnávala ich doterajší vplyv na zamestnanosť žien a zameriavala sa na najlepšie uplatňované postupy, najmä v znižovaní rodovej diskriminácie v oblasti odmeňovania a v zosúladení profesionálneho a rodinného života;

3.   zdôrazňuje, že zdroje hospodárskeho rastu sa budú v dôsledku demografickej zmeny obmieňať a že rastúca produktivita práce a technologické inovácie sa stanú zdrojom hospodárskeho rastu; uvedomuje si, že na zabezpečenie vyššej úrovne produktivity bude potrebné viac investovať do výskumu, vývoja a lepších metód riadenia, pričom dôležitou prioritou bude súčinnosť medzi technickými a sociálnymi inováciami;

4.   v kontexte súčasných demografických, ekonomických a sociálnych trendov a predchádzania medzigeneračným a vnútrospoločenským konfliktom zdôrazňuje význam nájdenia nových metód účinného a spravodlivého rozdelenia nákladov a príspevkov medzi menej početné ekonomicky aktívne obyvateľstvo a početnejšie ekonomicky neaktívne obyvateľstvo; na európskej i vnútroštátnej úrovni by malo byť cieľom udržanie rovnováhy medzi ekonomickou realizovateľnosťou systému sociálneho zabezpečenia a dôchodkového systému na jednej strane a zahrnutím sociálnych rizík na strane druhej;

5.   pripomína svoje presvedčenie, že na podporu ekonomicky realizovateľného systému sociálnej ochrany by sa v pracovnom práve Spoločenstva malo posilniť postavenie pracovných zmlúv na dobu neurčitú ako bežnej formy zamestnávania; týmito zmluvami sa zabezpečí primeraná sociálna a zdravotná ochrana a dodržiavanie základných práv; uznáva však, že tieto práva sa musia chrániť aj u tých, ktorí sú zahrnutí do iných pracovných modelov, vrátane práva na dôchodok, ktorý dôchodcom umožní dôstojný život;

6.   pripomína, že základom európskych sociálnych modelov je zásada solidarity medzi generáciami a sociálnymi skupinami a že sa financujú najmä z výnosov spojených s prácou, ako sú príspevky zamestnancov a zamestnávateľov a zdanenie príjmu; poukazuje však na to, že starnúce obyvateľstvo bude vytvárať významný tlak na aktívnu pracovnú silu a že riešenia demografickej zmeny by mali byť politickou prioritou; zdôrazňuje, že inak by demografická zmena mohla ohroziť zásadu solidarity a v dôsledku toho európske sociálne modely; zdôrazňuje preto aj dôležitosť posilnenia zásady solidarity vrátane spravodlivého finančného vyrovnania;

7.   pripomína, že podľa článku 141 Zmluvy o ES možno prijať opatrenia na aktívne dosiahnutie rovnosti odmeňovania a že podľa judikatúry Spoločenstva sú odvody na sociálne zabezpečenie súčasťou mzdy;

8.   konštatuje, že podľa odhadov bude v dôsledku demografických zmien do roku 2030 pomer aktívnych a neaktívnych osôb 2:1; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili politiky, ktoré zabezpečia, že opatrovatelia, z ktorých mnohí sú pre opatrovateľské povinnosti nútení odísť z trhu práce, nebudú negatívne postihnutí neistotou v súvislosti s dôchodkom;

9.   pripomína, že posun smerom k individualizácii prispieva k modernizácii druhého a tretieho piliera bez spochybňovania prvého piliera systémov sociálneho zabezpečenia; umožňuje to ľuďom, najmä ženám a iným zraniteľným skupinám, väčšiu slobodu výberu, čím sa stanú nezávislejšími a schopnými budovať si vlastné, dodatočné penzijné práva;

10.   žiada Komisiu, aby uskutočnila podrobnejší výskum a štúdie týkajúce sa vplyvu individualizácie sociálnych práv na rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi;

11.   domnieva sa, že rovnosť mužov a žien musí byť jedným z cieľov každej reformy systému sociálneho zabezpečenia a dôchodkového systému, pričom však zdôrazňuje, že s tým súvisiace nerovnosti sú predovšetkým nepriamej povahy a vyplývajú z pretrvávajúcej nerovnosti na trhu práce, v odmeňovaní, perspektívach kariérneho rastu a rozdelenia povinností v rámci rodiny a domácnosti, a možno ich preto napraviť len prostredníctvom celkových opatrení;

12.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali informovanosť medzi (mladými) dospelými o význame včasného vytvárania si nároku na dôchodok;

Pracovná sila

13.   je presvedčený, že ak bude pokračovať súčasná situácia, znižujúci sa objem pracovnej sily povedie k poklesu celkového počtu odpracovaných hodín; domnieva sa, že na zvrátenie tohto vývoja by sa mohli prijať opatrenia na zníženie miery nezamestnanosti a zvýšenie náboru (v kombinácii s odborným školením a rekvalifikáciou) so zahrnutím osôb s vysokým pracovným potenciálom, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, ženy a staršie osoby; zdôrazňuje potrebu umožniť flexibilný odchod do dôchodku na základe dobrovoľnosti, zmeniť organizáciu pracovných postupov a rozumne využívať nové technológie; zdôrazňuje, že je takisto potrebné zlepšiť podporné služby a služby, ktoré súvisia so starostlivosťou o deti a závislých rodinných príslušníkov, s cieľom znížiť počet tých, ktorí dobrovoľne pracujú na čiastočný úväzok;

14.   pripomína, že dosiahnutie vyššej miery zamestnanosti významne závisí od potreby udržať všetky skupiny aktívne, najmä tie, ktoré sú vylúčené z trhu práce; preto zdôrazňuje potrebu potláčať diskrimináciu na trhu práce a ponúkať pracovné miesta osobám, ktoré nie sú aktívne na trhu práce; zdôrazňuje ďalej potrebu zabezpečiť rozumnú adaptáciu na uľahčenie zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím a tých, ktorí majú vážne zdravotné problémy, a zabezpečiť prístup k zamestnaniu osobám s telesným i duševným postihnutím;

15.   v tejto súvislosti trvá na potrebe aktívnych politík zamestnanosti zameraných na ženy, mládež a staršie osoby s cieľom vhodne využiť pracovný potenciál a ochotu podnikať a zabezpečiť okrem iného, aby sa na základe odvodov do dôchodkového systému zaručilo dôchodcom právo na dôstojný dôchodok;

16.   zdôrazňuje potrebu diskutovať na vnútroštátnej úrovni o zvýšení zákonného veku odchodu do dôchodku; bez ohľadu na rozdielny zákonný vek odchodu do dôchodku v členských štátoch sa domnieva, že je potrebné, aby pracujúcich nabádali k zotrvaniu v zamestnaní na základe dobrovoľnosti, pokiaľ to podmienky umožnia, až do dovŕšenia príslušnej vekovej hranice alebo i dlhšie;

17.   vyzýva sociálnych partnerov, aby sa okrem iného na základe skúseností získaných v jednotlivých odvetviach dohodli podľa odvetví na opatreniach v súvislosti so starnúcimi pracovníkmi vo všeobecnosti a na konkrétnej personálnej politike, ktorá zohľadňuje vek;

18.   vyzýva členské štáty, aby vytvorili finančné a sociálne stimuly na povzbudenie záujmu pracujúcich o dobrovoľné pokračovanie v práci aj po dosiahnutí zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku;

19.   vyzýva členské štáty, aby uskutočňovali aktívnu politiku zlepšovania podmienok bezpečnosti práce s cieľom znižovať riziko v určitých profesiách a zabrániť odchodu vysokého percenta kvalifikovaných pracovníkov do predčasného dôchodku;

20.   pripomína, že každú politiku proaktívnej hospodárskej migrácie, ktorá sa týka najmä potenciálnych migrantov v produktívnom veku a ktorá ponúka zrýchlené prisťahovalecké konanie pre vysokokvalifikovaných žiadateľov, bude musieť sprevádzať zlepšená integrácia migrantov na trh práce a do spoločnosti ako celku; zdôrazňuje, že intenzívnejšie úsilie zvýšiť prisťahovalectvo môže viesť k úniku mozgov z krajín pôvodu, čo by mohlo mať negatívny následok na hospodársky a spoločenský vývoj týchto krajín a podporiť nové vlny nekontrolovanej migrácie;

21.   uznáva, že problémom môže byť aj tzv. plytvanie mozgami, a to pre hospodárstvo ako celok i pre jednotlivcov, keď sa kvalifikovaní migrujúci pracovníci zamestnávajú na riešenie nedostatku menej kvalifikovaných pracovníkov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby mali migrujúci pracovníci prospech zo svojho prispievania do dôchodkového systému;

22.   vyzýva Komisiu, aby podnikla potrebné opatrenia, ktoré zabezpečia, že občania EÚ pracujúci a žijúci v hosťujúcom členskom štáte nestratia ani jedno zo svojich práv sociálneho zabezpečenia;

23.   domnieva sa, že dlhodobý vplyv prisťahovalectva na starnutie populácie je nepredvídateľný, pretože závisí od vývoja migračných tokov, preskupovania rodín a pôrodnosti migrantov; domnieva sa, že prisťahovalectvo môže prispieť k vyššej rovnováhe systémov sociálneho zabezpečenia, ak budú prisťahovalci zamestnaní legálne, čím sa budú podieľať na ich financovaní;

Dôchodky

24.   upriamuje pozornosť na existujúcu diskrimináciu všetkých zraniteľných skupín, pokiaľ ide o prístup na pracovný trh a jeho podmienky, najmä osôb, ktoré pracujú na pracovných miestach, kde príspevky na sociálne zabezpečenie nie sú povinné, čo vedie k nižšej miere zamestnanosti a nižším mzdám, a preto i k menším príležitostiam, aby tieto skupiny dosiahli primerané dôchodky; zdôrazňuje potrebu poskytovať rovnaké príležitosti pre všetkých a zabezpečiť tak vyššiu mieru zamestnanosti, rovnakú odmenu za prácu a primerané dôchodkové práva;

25.   uznáva skutočnosť, že verejné dôchodkové systémy posilňujú spoločenskú solidaritu, zodpovedné za ne sú členské štáty a ochrana týchto systémov by mala byť politickou prioritou; je presvedčený, že väčšie využívanie alternatív k dôchodkom vyplácaným štátom, ako sú napr. doplnkové systémy, by mohlo byť reálnou možnosťou; poukazuje na to, že súkromné dôchodky by mohli zahŕňať zamestnanecké doplnkové dôchodkové systémy u zamestnávateľov alebo iných kolektívnych organizácií a združení, ako aj individuálne doplnkové dôchodky založené na sporení; zdôrazňuje, že existencia súkromných dôchodkov zvýši potrebu primeranej regulácie súkromných dôchodkových fondov, prenosnosti takýchto dôchodkov a podpory a neustálej modernizácie (vrátane väčšej pružnosti) týchto alternatív; v rámci toho je presvedčený o potrebe zohľadniť riziko, že ženy by v kontexte existujúceho verejného dôchodkového systému mohli stratiť poistné krytie, ak by tento systém nahradili súkromným poskytovaním, ale že toto riziko by sa mohlo znížiť započítaním materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky a prerušenia práce z osobných dôvodov k nároku na dôchodok;

26.   žiada členské štáty, aby vážne počítali s potrebou rekonštrukcie tradičných dôchodkových systémov vychádzajúcich zo systematického hodnotenia rizík a predpokladu typického, štandardného priebehu života a upravili systém sociálneho zabezpečenia v súlade s reformou dôchodkového systému vzhľadom na to, že predpokladaný štandardný priebeh života sa rýchlo mení a oveľa bežnejšími sa stanú takzvané „mozaikové životopisy“; domnieva sa, že by to mohlo viesť k novému sociálnemu riziku zvýšenej nepredvídateľnosti pri mnohých jednotlivcoch, a najmä zraniteľných skupinách, predovšetkým prisťahovalcoch, nízkokvalifikovaných pracovníkoch, osamelých rodičoch a osobách s inými opatrovateľskými povinnosťami; zdôrazňuje, že by to mohlo viesť ku skorému odchodu z trhu práce alebo k obmedzenej účasti na ňom; poukazuje na to, že zmena dôchodkových systémov je tiež nevyhnutná na dosiahnutie flexibilného pracovného trhu;

27.   poznamenáva, že trvalo udržateľný dôchodkový systém sa musí prispôsobiť demografickej a hospodárskej výzve, a zdôrazňuje, že v prípade širokej dostupnosti je vyváženou možnosťou štruktúra spočívajúca na troch pilieroch; navrhuje, aby povinné dôchodkové poistenie (prvý pilier) dopĺňali kolektívne financované zamestnanecké dôchodkové systémy (druhý pilier) a individuálne doplnkové produkty tretieho piliera; zdôrazňuje význam dôchodkových systémov, ktoré spájajú zásadu solidarity s často vysokými výnosmi vyplývajúcimi z rozsiahlych, dlhodobých a prezieravých investičných stratégií, ktoré prinášajú zisk; vyzýva Komisiu, aby pripravila vhodný a uskutočniteľný rámec pre reguláciu dôchodkových produktov v celej Európe a dohľad nad nimi; zdôrazňuje, že vnútorný trh so zamestnaneckými dôchodkami a dôchodkami z tretieho piliera by jednotlivcom umožnil využiť ustanovenia o prenose nároku na dôchodok, podporil by hospodársku súťaž a znížil náklady na dôchodkové sporenie;

28.   poznamenáva, že sú to najmä ženy, ktoré sa starajú o deti a staré osoby, chorých a zdravotne postihnutých členov rodiny, dobrovoľne alebo nedobrovoľne, pod tlakom kultúrnych postojov a sociálnych noriem alebo z dôvodu nekvalitných či nedostatočných detských a iných opatrovateľských zariadení (zariadení dlhodobej starostlivosti), a preto viackrát prerušia svoju pracovnú kariéru; zdôrazňuje potrebu poskytnúť ženám a opatrovateľom kompenzáciu a skutočnú možnosť rozhodovania mať deti v súvislosti s opatrovateľskými povinnosťami, bez obáv z prípadného finančného znevýhodnenia alebo bez ohrozenia kariérneho postupu; víta opatrenia členských štátov s cieľom zabrániť takejto situácii či ju kompenzovať napr. započítaním doby materskej dovolenky a opatery v rodine do zákonného dôchodkového poistenia;

29.   vyzýva členské štáty, sociálnych partnerov a predstaviteľky ženských organizácií, aby i ďalej venovali nepretržitú pozornosť možnému alebo skutočnému dosahu reforiem dôchodkových systémov na rovnosť mužov a žien a aby v prípade potreby zabezpečili prijatie nápravných opatrení na zaručenie rovnakého zaobchádzania;

30.   žiada, aby Komisia a členské štáty urýchlene prijali opatrenia zakazujúce priamu diskrimináciu v zamestnaneckých dôchodkových systémoch vrátane postupu, pri ktorom je úroveň platieb a príspevkov založená na poistno-matematických faktoroch podľa pohlavia;

31.   pripomína svoje uznesenie z 21. februára 1997 o situácii manželských partnerov pomáhajúcich samostatne zárobkovo činným osobám (5), v ktorom sa okrem iného požadovalo zabezpečenie povinného individuálneho dôchodkového poistenia pre pomáhajúceho manželského partnera;

32.   pripomína svoje uznesenie z 12. marca 2008 o situácii žien vo vidieckych oblastiach Európskej únie (6), v ktorom opäť vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2008 predložila návrh na zmenu smernice Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (7), ktorý bude obsahovať ustanovenia o samostatných sociálnych a dôchodkových právach žien, ktoré pomáhajú v poľnohospodárskych podnikoch;

33.   pripomína svoje uznesenie z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 – 2010) – biela kniha (8) a zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť transparentný a pružný európsky trh sociálneho a dôchodkového zabezpečenia znižovaním fiškálnych prekážok a prekážok prenosnosti dôchodkových práv z jedného členského štátu do druhého; zastáva názor, že na vytvorenie vnútorného trhu s dôchodkami je potrebný európsky rámec regulácie dôchodkových produktov;

34.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene preskúmala smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (9) s cieľom zaviesť stabilný režim solventnosti, ktorý by bol vhodný pre takéto inštitúcie poskytujúce zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie, a to na základe odporúčania Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov a na základe dôkladného posúdenia vplyvu, v ktorom cez rozdiely vo výpočtoch preskúma otázky týkajúce sa rovnakých podmienok a určí predpoklady merania zodpovednosti; zdôrazňuje, že takýto režim by mohol vychádzať z rozšírenia určitých aspektov zmeneného návrhu Komisie z 26. februára 2008 týkajúceho sa návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (KOM(2008)0119) na dôchodkové fondy, pričom sa zohľadnia špecifiká inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, napríklad dlhodobý charakter dôchodkových systémov, ktoré prevádzkujú, a typ pokrytia rizika alebo záruk, ktoré dôchodkové fondy poskytujú; domnieva sa, že takýto osobitný režim solventnosti by posilňoval finančnú stabilitu a zamedzoval by regulačnej arbitráži;

35.   pripomína, že Súdny dvor sa vo svojom rozsudku postavil proti prekážkam, ktoré bránia oslobodeniu od dane v prípade cezhraničných dôchodkových príspevkov; zdôrazňuje, že daňová úľava ponúka najlepší podnet na dlhodobé sporenie a že ďalšia harmonizácia môže byť potrebná na odstránenie všetkých prekážok týkajúcich sa cezhraničných príspevkov do dôchodkových systémov;

36.   poukazuje na súčasné smerovania od dôchodkových systémov s definovanými dávkami k dôchodkovým systémom s definovanými príspevkami a je znepokojený znížením príspevkov zamestnávateľov, ktoré očividne sprevádza tento trend; zdôrazňuje potrebu zvýšenej účasti a úrovne príspevkov zamestnancov do existujúcich dôchodkových systémov s cieľom zabezpečiť primeraný dôchodkový príjem pre jednotlivcov a zdôrazňuje, že je potrebné, aby zamestnávatelia naďalej primerane prispievali, a to najmä do systémov s definovanými príspevkami; je znepokojený tým, že plánované preskúmanie medzinárodného účtovného štandardu (IAS) 19 o dávkach pre zamestnancov, ako napríklad v prípade možného zrušenia tzv. koridorového prístupu, by mohlo vyústiť do podstatných zmien dôchodkových systémov, ktoré treba dôkladne posúdiť, najmä vzhľadom na možné negatívne vplyvy na atraktívnosť systémov s definovanými dávkami;

37.   poznamenáva, že na zabezpečenie dôstojných životných podmienok pre zdravotne postihnuté osoby a na zabránenie „pasce prídavkov“ je potrebná kompenzácia dodatočných životných nákladov spojených so zdravotným postihnutím a jej koordinácia s dôchodkovými systémami a politikami sociálnej integrácie;

Finančná udržateľnosť

38.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty udržali vhodnú úroveň financovania sociálneho zabezpečenia a dôchodkových systémov, našli alternatívu a pevné daňové základy so zreteľom na rastúcu konkurenciu spôsobenú globalizáciou; zdôrazňuje, že v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti ekonomík členských štátov a zabezpečenia väčšieho počtu pracovných stimulov je dôležité menej sa spoliehať na zdanenie práce; uvedomuje si, že posun k väčšiemu zdaňovaniu kapitálu je zložitý z dôvodu nižšieho kapitálového daňového základu a väčšej mobility kapitálu; navrhuje, aby sa na zlepšenie finančnej udržateľnosti sociálnych výdavkov zvážili nové spôsoby zdaňovania a ďalšie alternatívy, ktoré znížia daňové zaťaženie osôb s nižšími príjmami; trvá na tom, že príspevky zamestnávateľa do sociálneho zabezpečenia sú investíciou, pretože pomáhajú zvyšovať produktivitu, a preto krajiny s vysokými sociálnymi výdajmi sú najviac konkurencieschopné;

39.   zdôrazňuje skutočnosť, že členské štáty sa musia zamerať na strednodobé a dlhodobé ciele Paktu stability a rastu (PSR) a zabezpečiť trvalú udržateľnosť verejných financií s cieľom odolávať zvýšenému tlaku spôsobenému starnutím obyvateľstva; poznamenáva, že Rada 5. apríla 2008 na neformálnom stretnutí ministrov hospodárstva a financií v Brde dospela k dohode, že zameranie na sociálne výdavky by sa malo presunúť od objemu výdavkov k dosahovaniu výsledkov; odporúča, aby Rada uvažovala o ďalších zlepšeniach PSR, a to napríklad tým, že umožní, aby sa dlhodobejšie investície účtovali za dlhšie obdobie;

40.   zdôrazňuje, že členské štáty by mali tvoriť svoju finančnú politiku trvalo udržateľným spôsobom tak, že spravodlivo rozdelia daňové zaťaženie medzi zamestnancov, spotrebiteľov, podnikateľské subjekty a kapitálové príjmy, ako aj v rámci generácií;

41.   domnieva sa, že právna úprava by sa mala usilovať o zabezpečenie solventnosti a ochrany zamestnaneckých dôchodkových systémov, v neposlednom rade v prípadoch prevzatia alebo inej významnej zmeny vo vlastníctve alebo riadení;

42.   vyzýva členské štáty, aby do ročných rozpočtov začlenili fond na výplatu budúcich dôchodkov;

43.   zdôrazňuje potrebu zvážiť postupný prechod od dôchodkových systémov s príspevkovým financovaním k dôchodkovým systémom s kapitalizáciou;

Zdravotná a dlhodobá starostlivosť

44.   vyjadruje presvedčenie, že opatrenia na zlepšenie zdravia znamenajú potrebu investovať, čo môže prispieť k zníženiu nákladov v súvislosti so starnutím obyvateľstva a zlepšiť dobrý stav verejných financií; zdôrazňuje význam zachovania hodnôt a zásad, ktoré tvoria základ všetkých systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ a zahŕňajú všeobecné krytie, solidaritu pri financovaní, rovnosť prístupu a poskytovanie vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti, a to napriek nutnosti racionálnej spotreby obmedzených zdrojov; zdôrazňuje, že existuje potenciál zlepšenia kvality a finančnej efektívnosti služieb zdravotnej starostlivosti prostredníctvom zlepšenia ich organizácie a poskytovania služieb na základe zásady subsidiarity;

45.   v dôsledku predpokladaných vyšších nákladov na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť sa domnieva, že členské štáty by mali zhodnotiť svoje financovanie a prihliadnuť na skutočnosť, že vzhľadom na pravdepodobnú nižšiu dostupnosť neprofesionálnej starostlivosti vplyvom trendu zakladania menších rodín a rastu účasti žien na trhu práce môže byť nárast potreby dlhodobej starostlivosti vyšší, než sa očakávalo;

46.   poznamenáva, že dôraz by sa mal klásť na ľudí, ktorí si vyžadujú nákladnú alebo dlhodobú zdravotnú starostlivosť, na ľudí alebo skupiny, ktoré majú problém v dostupnosti zdravotnej starostlivosti, napr. národnostné menšiny a ľudia s nízkymi príjmami, na starostlivosť o ľudí trpiacich chronickými chorobami, ako aj na rozvoj verejných podporných rehabilitačných zariadení, na začlenenie ľudí s telesným alebo duševným postihnutím a starých ľudí do spoločnosti a na ich podporu, aby sa im pomohlo viesť samostatný život a nemuseli byť umiestnení v ústavoch;

47.   konštatuje, že verejné financovanie zdravotnej starostlivosti prispieva k ochrane voči finančnému riziku nezávisle od osobného zlého zdravotného stavu, čím sa podporuje rovnosť a sociálne zabezpečenie, kým na druhej strane mechanizmy založené na súkromných príspevkoch zahŕňajú len obmedzené alebo vôbec žiadne zdieľanie rizík a zvyčajne spájajú platby s rizikom ochorenia a schopnosťou platiť, a verejné financovanie zdravotnej starostlivosti zároveň zaručuje trvalo udržateľné financovanie nezávislé od demografických zmien;

48.   uznáva význam verejného financovania pri dosahovaní cieľa solidarity a veľké rozdiely v úrovni verejného a súkromného financovania zdravotnej starostlivosti medzi členskými štátmi; odporúča, aby Komisia vykonala prieskum a stanovila úroveň a rozsah verejného financovania, ktoré spĺňa cieľ solidarity, a to pre systém ako celok a pre konkrétne oblasti služieb;

49.   berie na vedomie rastúcu popularitu trhových riešení a privatizácie v oblasti financovania zdravotnej starostlivosti ako všelieku na nárast nákladov, neefektívnosť a problémy s kvalitou starostlivosti, predovšetkým v nových členských štátoch; berie na vedomie rastúci počet dôkazov o tom, že účelová privatizácia systémov sociálneho a zdravotného poistenia, cieľ dosiahnuť zisk a konkurencia medzi finančnými sprostredkovateľmi zvyčajne zdražuje správu systémov zdravotnej starostlivosti, zatiaľ čo ich prínosy v zmysle obmedzenia nákladov, efektívnosti a kvality starostlivosti sú pochybné; z tohto dôvodu odporúča, aby si členské štáty s modelom jedného platiteľa tento model ponechali;

50.   poznamenáva, že pre systémy zdravotnej starostlivosti financované prevažne z príspevkov sociálneho poistenia na báze zamestnania môže byť výhodou rozšírenie príjmovej základne o príjmy nesúvisiace so mzdami;

51.   poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na slobodné poskytovanie služieb a právo osôb poistených v systémoch zdravotného poistenia vybrať si slobodne lekára alebo zdravotnícke zariadenie nie je prípustné, aby členské štáty odmietali hradiť svojim občanom každé liečenie poskytnuté v zahraničí, avšak členské štáty môžu stanoviť (pevné) individualizované stropy vzniknutých nákladov a nie sú povinné hradiť liečbu, ktorú by ich občania nedostali doma;

52.   vyzýva členské štáty, aby sa pri prijímaní reformných politík zameraných na rekonštrukciu právneho rámca, ktoré podporia ich vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti, vyhli čisto finančnému prístupu;

53.   je hlboko presvedčený, že začiatkom každej reformy by mala byť podrobná analýza existujúceho zdravotného (finančného) systému slúžiaca na odhalenie slabých a problematických miest, spojená s pochopením kontextových faktorov, ktoré môžu prispieť k úspešnej reforme alebo jej prekážať; očakáva, že členské štáty si plne uvedomujú značný vplyv reforiem v oblasti zdravotnej starostlivosti na funkčnosť, kapacitu a efektívnosť ich systémov zdravotnej starostlivosti, ako aj riziká, ktoré môžu nedostatočne alebo neprimerane pripravené reformné opatrenia priniesť v oblasti kvality a dostupnosti služieb zdravotnej starostlivosti občanom a ich zamestnateľnosti;

54.   vyzýva členské štáty, aby radšej zvážili celú škálu funkcií a politík financovania zdravotníctva a nezameriavali sa len na príspevkové mechanizmy; je presvedčený, že zvyšovanie úrovne príspevkov na báze zamestnania či zvyšovanie podielu súkromných príspevkov pacientov na nákladoch služieb zdravotnej starostlivosti nie sú správnymi politikami a môžu viesť ku katastrofálnym následkom, pretože neprijateľným spôsobom obmedzujú prístup občanov s nízkymi príjmami k celej škále služieb zdravotnej starostlivosti;

55.   je presvedčený o tom, že prístup občanov s nízkymi príjmami k vysokokvalitným službám zdravotnej starostlivosti by sa mal jednoznačne považovať za prioritu, ktorá je veľmi úzko spätá s európskymi hodnotami solidarity a rovnakých práv, a vytvára predpoklady pre úspešné dosiahnutie lisabonského cieľa plnej zamestnanosti;

56.   vyzýva Komisiu, aby zohľadnila aspekty rovnakých práv všetkých občanov EÚ na vysokú kvalitu systémov zdravotnej starostlivosti a aby zahrnula záruky potrebné na odstránenie diskriminácie občanov v súvislosti s financovaním do revízie antidiskriminačnej legislatívy Spoločenstva alebo do každého nového právneho nástroja, ktorý sa týka otázky prístupu k službám zdravotnej starostlivosti;

57.   odporúča, aby členské štáty prispievali k efektívnosti a spravodlivosti vo svojich systémoch zdravotnej starostlivosti znižovaním počtu centier pre prípad rizík alebo – ešte lepšie – vytvorením jedného vnútroštátneho centra, ktoré môže uľahčiť strategické riadenie a koordináciu celého zdravotného systému;

*

* *

58.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Výboru pre zamestnanosť, Výboru pre sociálnu ochranu a vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín.

---

(1)  Vec C-262/88, Zb. 1990, s. I-1889.

(2)  Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 401.

(3)  Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 463.

(4)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0066.

(5)  Ú. v. ES C 85, 17.3.1997, s. 186.

(6)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0094.

(7)  Ú. v. ES L 359, 19.12.1986, s. 56.

(8)  Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 392.

(9)  Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/44

---

Európska únia a údaje PNR

P6_TA(2008)0561

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 o návrhu rámcového rozhodnutia Rady o využívaní osobných záznamov o cestujúcich (PNR) na účely presadzovania práva

(2010/C 16 E/08)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na vyhlásenie Komisie počas rozpravy 21. októbra 2008, v nadväznosti na otázku na ústne zodpovedanie B6-0476/2008 týkajúcu sa návrhu rámcového rozhodnutia Rady o využívaní osobných záznamov o cestujúcich (PNR) na účely presadzovania práva (KOM(2007)0654),

—	so zreteľom na aktuálne diskusie v Rade na úrovni ministrov a pracovných skupín týkajúce sa vyššie uvedeného návrhu,

—	so zreteľom na stanoviská, ktoré poskytla Agentúra pre základné práva, Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, pracovná skupina zriadená podľa článku 29 a pracovná skupina pre policajnú a justičnú spoluprácu,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia (1) o dohode medzi EÚ a USA o PNR (2), o dohode medzi EÚ a Kanadou o PNR (3) a o dohode medzi EÚ a Austráliou o PNR (4),

—	so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže zásady ochrany údajov, ktoré majú plniť inštitúcie EÚ a členské štáty, sú uvedené v článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), v článku 7 a článku 52 Charty základných práv Európskej únie (Charta základných práv), v článku 286 Zmluvy o ES, v článku 5 Dohovoru Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (Dohovor 108) a na sekundárnej úrovni v smernici 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (5) a v návrhu rámcového rozhodnutia Rady o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce,

B.	keď že každý nový právny predpis EÚ by mal spĺňať zásady proporcionality a subsidiarity, tak ako sú uvedené v článku 5 Zmluvy o ES a jej protokole 30,

Procedurálne aspekty

1.   konštatuje potrebu intenzívnejšej spolupráce na európskej a medzinárodnej úrovni v boji proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti; uznáva, že zber a spracúvanie údajov môžu byť hodnotnými nástrojmi na účely presadzovania práva;

2.   zastáva názor, že orgány zodpovedné za presadzovanie práva by mali dostať všetky potrebné nástroje na primerané vykonávanie svojich úloh vrátane prístupu k údajom; zdôrazňuje však, že odôvodnenosť takýchto opatrení, pokiaľ ide o potrebu, proporcionálnosť a užitočnosť pri dosahovaní stanovených cieľov, sa musí presvedčivo potvrdiť, pretože tieto opatrenia majú značný vplyv na osobnú sféru v živote občanov EÚ, a zdôrazňuje, že treba zabezpečiť účinné záruky ochrany súkromia a právnej ochrany; je presvedčený, že pri nástroji, ktorý môžu občania považovať za neprimerané zasahovanie do ich súkromia, je to podmienkou dosiahnutia potrebnej politickej legitímnosti;

3.   vyslovuje poľutovanie nad tým, že vypracovanie návrhu Komisie a jeho opodstatnenosť sa spája s takou veľkou právnou neistotou, pokiaľ ide o jeho súlad s EDĽP a Chartou základných práv, ale aj o jeho právny základ, že to vyvolalo otázky o konkrétnej úlohe Európskeho parlamentu v legislatívnom postupe; konštatuje, že rovnaké znepokojenie týkajúce sa nedostatku právnej istoty návrhu:

—	je uvedené v stanoviskách, ktoré poskytla Agentúra pre základné práva, Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, pracovná skupina zriadená podľa článku 29 a pracovná skupina pre policajnú a justičnú spoluprácu;

—	prinútilo Radu uskutočniť rozsiahle hodnotenie prípadného rozsahu pôsobnosti a dosahu budúcej iniciatívy EÚ v tejto oblasti a zhromaždiť značný podiel dodatočných informácií vrátane vyššie uvedených stanovísk;

4.   konštatuje, že za týchto podmienok si Európsky parlament musí vyhradiť právo poskytnúť svoje formálne stanovisko v súlade s formálnym konzultačným postupom vtedy, keď sa budú riešiť jeho výhrady uvedené v tomto uznesení a budú poskytnuté minimálne potrebné informácie;

5.   potvrdzuje svoje silné výhrady týkajúce sa potreby a pridanej hodnoty návrhu ustanovenia systému EÚ PNR a záruk, ktoré sa v ňom nachádzajú, a to napriek vysvetleniam a objasneniam Komisie a Rady, ktoré zatiaľ poskytli ústne alebo písomne; ďalej poznamenáva, že otázky, ktoré vzniesol Európsky parlament, pracovná skupina zriadená podľa článku 29, pracovná skupina pre policajnú a justičnú spoluprácu, Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a Agentúra pre základné práva, neboli dostatočne zodpovedané;

6.   zdieľa názor Agentúry pre základné práva, že samotná dostupnosť databáz obchodných údajov neposkytuje automaticky dostatočný dôvod na ich využívanie na účely presadzovania práva, rovnaké alebo aj lepšie výsledky sa dajú navyše získať skvalitnením vzájomnej právnej pomoci medzi orgánmi zodpovednými za presadzovanie práva;

7.   vyzýva Radu, aby zohľadnila odporúčania uvedené v tomto uznesení v prípade, ak mieni pokračovať v skúmaní textu Komisie, a aby riadne odôvodnila podmienky naliehavej spoločenskej potreby, na základe ktorých by mohol byť tento nový krok EÚ „nevyhnutný“, ako to vyžaduje článok 8 EDĽP; domnieva sa, že to sú minimálne podmienky na podporu zavedenia systému EÚ PNR; je pripravený prispieť k tejto práci na všetkých úrovniach a zúčastniť sa na nej;

8.   opakovane žiada objasniť vzťah medzi využívaním PNR a ďalšími opatreniami, napríklad smernicou Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (6), navrhovaným systémom vstup – výstup, elektronickým systémom pre cestovné povolenia, biometrickými údajmi v pasoch a vízach, SIS, VIS, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2320/2002 zo 16. decembra 2002 o ustanovení spoločných pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva (7) a vnútroštátnymi systémami ochrany hraníc; s poľutovaním konštatuje, že vykonávanie niektorých z týchto opatrení sa značne oneskoruje a že plné a systematické hodnotenie súčasných mechanizmov bezpečnostnej spolupráce EÚ a schengenskej zóny a nástrojov, ktoré sú zamerané na zaistenie leteckej bezpečnosti, na ochranu vonkajších hraníc a na boj proti terorizmu, by pomohlo vyhodnotiť pridanú hodnotu navrhnutého systému EÚ PNR;

9.   pripomína, že diskusia o vhodnom právnom základe návrhu je stále otvorená, a opakuje, že podľa článku 47 Zmluvy o EÚ by legislatívne opatrenie v rámci policajnej a justičnej spolupráce malo by byť doplnené aj nutnými sprievodnými opatreniami Spoločenstva, ktoré by mali byť prijaté v rámci spolurozhodovacieho postupu s Európskym parlamentom pri všetkých aspektoch v oblasti prvého piliera, a to najmä pri určovaní rozsahu povinností, ktoré majú splniť hospodárske subjekty (8);

10.   pripomína, že Súdny dvor Európskych spoločenstiev už spochybnil dohodu EÚ a USA o PNR z dôvodu nesprávneho právneho základu; žiada preto Komisiu, aby pozorne preskúmala, ktorý právny základ je vhodný;

11.   domnieva sa, že pri predkladaní nových právnych predpisov sa musia národné parlamenty plne zapojiť do legislatívneho procesu, pretože návrh má dosah na občanov i na vnútroštátne právne poriadky členských štátov;

12.   zdôrazňuje, že prípadné budúce právne predpisy ustanovujúce systém EÚ PNR ako nový rámec policajnej spolupráce EÚ by mali obsahovať ustanovenia o pravidelnom hodnotení ich vykonávania, uplatňovania a užitočnosti a porušovania ochranných mechanizmov; domnieva sa, že by bolo potrebné vyzvať národné parlamenty, Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, pracovnú skupinu zriadenú podľa článku 29 a Agentúru pre základné práva, aby plnili určitú úlohu pri ich preskúmavaní a hodnotení; preto sa domnieva, že súčasťou nového právneho predpisu by mala byť doložka o ukončení platnosti;

13.   v tejto súvislosti zdôrazňuje, že každý členský štát by mal niesť prvotnú zodpovednosť za zber údajov PNR a za ich ochranu; zdôrazňuje, že ochranné mechanizmy sú povinné pri odovzdávaní do iných členských štátov, ich vzájomnej výmene alebo prevode medzi členskými štátmi; zastáva preto názor, že prístup k údajom PNR, ktoré si členské štáty navzájom vymieňajú, by sa mal prísne obmedzovať na tie orgány, ktoré sa zaoberajú bojom proti terorizmu a organizovanému zločinu; domnieva sa, že iné orgány zodpovedné za presadzovanie práva by mali získať prístup na základe súdneho rozhodnutia;

Subsidiarita

14.   so znepokojením konštatuje, že nebola preukázaná potreba opatrení na úrovni Spoločenstva; v tejto súvislosti vyjadruje pochybnosť o tvrdení Komisie, že stanoveným cieľom návrhu je harmonizácia vnútroštátnych systémov, keďže len niekoľko členských štátov má zavedený systém využívania údajov PNR na účely presadzovania práva a na ďalšie účely, alebo má plány na zavedenie takéhoto systému; domnieva sa preto, že návrhom Komisie sa vnútroštátne systémy neharmonizujú (keďže tieto neexistujú), ukladá sa ním len povinnosť členských štátov zriadiť takýto systém;

15.   konštatuje, že Komisia navrhuje „decentralizovaný systém“, čo znamená, že ešte viac sa znejasňuje otázka európskej pridanej hodnoty;

Proporcionalita

16.   pripomína, že článok 8 EDĽP a článok 52 Charty základných práv vyžadujú, aby bol takýto veľký zásah do práv na ochranu osobných údajov legitímny a odôvodnený naliehavou sociálnou potrebou, upravený zákonom a primeraný sledovanému cieľu, ktorý musí byť z hľadiska demokratickej spoločnosti potrebný a legitímny; v tejto súvislosti odsudzuje skutočnosť, že účel tohto očakávaného opatrenia v oblasti policajnej spolupráce sa neobmedzuje na otázky boja proti terorizmu a organizovanému zločinu;

17.   je znepokojený tým, že návrh v skutočnosti poskytuje orgánom presadzovania práva prístup ku všetkým údajom bez súdneho príkazu; poukazuje na to, že Komisia nepreukázala potrebu nových právomocí v oblasti presadzovania práva, ani skutočnosť, že tento cieľ nie je možné dosiahnuť pomocou menej ďalekosiahlych opatrení; kritizuje skutočnosť, že neexistujú žiadne informácie o tom, v čom sú súčasné právomoci v oblasti presadzovania práva nedostatočné a v ktorých prípadoch príslušným orgánom preukázateľne chýbali právomoci potrebné na daný účel; pred ďalším rozvojom systému EÚ PNR požaduje uskutočniť analýzu ďalej uvedených existujúcich opatrení;

18.   berie na vedomie tvrdenie Komisie, že „EÚ už mala možnosť posúdiť význam údajov PNR a uvedomiť si ich potenciál na účely presadzovania práva“, avšak zdôrazňuje, že dodnes nejestvuje žiaden dôkaz potvrdzujúci toto tvrdenie, keďže:

—	všetky informácie, ktoré doposiaľ USA poskytli, sú neoficiálne a USA nikdy dostatočne nepreukázali, že v boji proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti je potrebné rozsiahle a systematické využívanie PNR,

—	doposiaľ sa uskutočnilo len jedno spoločné hodnotenie dohody o PNR medzi USA a EÚ, pričom sa hodnotila len implementácia a nie výsledky,

—

predbežné závery týkajúce sa systému využívania PNR v Spojenom kráľovstve odkazujú na presadzovanie práva v iných oblastiach, než je oblasť boja proti terorizmu, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti návrhu Komisie, a využívanie údajov PNR v jednotlivých prípadoch pri prebiehajúcom vyšetrovaní, a to na základe súdneho príkazu a z náležitého dôvodu; neposkytujú dosiaľ žiadne dôkazy o užitočnosti masového zhromažďovania a využívania údajov PNR na protiteroristické účely;

Obmedzenie účelu

19.   zdôrazňuje, že zásada obmedzenia účelu je jednou so základných zásad ochrany údajov; poukazuje najmä na to, že Dohovor 108 uvádza, že osobné údaje musia byť „uchovávané na konkrétne a oprávnené účely a nesmú sa využívať spôsobom nezlučiteľným s týmito účelmi“ (článok 5 písm. b)); konštatuje tiež, že odchýlky od tejto zásady sa povoľujú len vtedy, ak ich umožňuje zákon a predstavujú nevyhnutné opatrenie v demokratickej spoločnosti v záujme, okrem iného, „potláčania trestnej činnosti“ (článok 9); poukazuje na to, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že tieto odchýlky musia byť v zmysle článku 8 ods. 2 EDĽP primerané, presné a predvídateľné;

20.   odsudzuje nedostatočne presné obmedzenie účelu, ktoré je nevyhnutnou zárukou pri prijímaní reštriktívnych opatrení, pričom takáto ochrana je ešte dôležitejšia v prípade opatrení utajeného sledovania vzhľadom na zvýšené riziko svojvoľného konania v týchto podmienkach; domnieva sa, že v dôsledku toho, že uvedený účel a jeho vymedzenia nie sú jasné a sú otvorené, mali by byť presne určené, aby sa zabránilo právnej spochybniteľnosti systému EÚ PNR;

21.   znovu pripomína, že údaje PNR môžu byť veľmi užitočnými a opornými doplnkovými dôkazmi pri konkrétnom vyšetrovaní osôb podozrivých z teroristických činov a ich spoločníkov; poukazuje však na to, že neexistujú dôkazy o tom, že údaje PNR sú užitočné pri rozsiahlom automatizovanom vyhľadávaní a analýze na základe rizikových kritérií alebo modelov (napr. profilovanie a vyťažovanie údajov) vyhľadávania potenciálnych teroristov (9);

22.   ďalej zdôrazňuje, že pravidlá EÚ v oblasti ochrany údajov obmedzujú využívanie profilovania na základe osobných údajov (článok 8 Charty základných práv a EDĽP); súhlasí preto s názorom Agentúry pre základné práva, že profilovanie vychádzajúce z PNR údajov byť mali riadiť len spravodajské služby, a to v jednotlivých prípadoch a na základe faktických parametrov;

23.   pripomína svoje znepokojenie z opatrení, ktoré predpokladajú svojvoľné využívanie PNR údajov na profilovanie a vymedzenie parametrov hodnotenia rizika; pripomína, že akékoľvek profilovanie založené na rasovom pôvode, národnosti, náboženstve, sexuálnej orientácii, pohlaví, veku alebo zdravotnom stave by malo byť výslovne zakázané ako nezlučiteľné so zákazom diskriminácie stanoveným v zmluvách a v Charte základných práv;

24.   pripomína, že v prípade akéhokoľvek rozšírenia rozsahu pôsobnosti návrhu by Komisia a Rada mali pre každý uvedený účel detailne objasniť spôsob využitia údajov PNR a dôvod, pre ktorý nie sú aktuálne právomoci v oblasti presadzovania práva dostatočné; domnieva sa, že na každý konkrétny účel sa musí stanoviť príslušný právny základ;

Ochrana súkromných údajov

25.   zdôrazňuje, že prijatie adekvátneho rámca ochrany údajov v treťom pilieri je absolútnou podmienkou akéhokoľvek systému EÚ PNR, ako aj konkrétnych pravidiel prenosu a využívania údajov PNR, na ktoré sa nevzťahuje rámec EÚ pre ochranu údajov v prvom a druhom pilieri; zdôrazňuje, že je potrebné vyjasniť, ktoré pravidlá ochrany údajov sa uplatňujú pre útvary členského štátu zodpovedné za informácie o cestujúcich, a zabezpečiť sledovateľnosť prístupu, prenosu a využívania údajov PNR;

26.   zdôrazňuje, že citlivé údaje možno využiť len v jednotlivých prípadoch v rámci pravidelného vyšetrovania alebo stíhania a získať na základe súdneho príkazu; berie na vedomie obavy leteckých spoločností, že citlivé údaje nie je možné filtrovať od všeobecných údajov; žiada preto určenie presných podmienok spracovávania týchto údajov útvarmi členského štátu zodpovednými za informácie o cestujúcich, ako to vo svojom stanovisku vyjadrila Agentúra pre základné práva;

Podrobnosti vykonávania

27.   zdôrazňuje, že pokiaľ ide o dĺžku uchovávania, Komisia neposkytla odôvodnenie pre navrhovanú dĺžku; domnieva sa však, že na účely vypracovania rizikových ukazovateľov a vytvorenia modelov cestovania a správania by mali postačovať anonymizované údaje; domnieva sa tiež, že v prípade rozšírenia systému PNR sa musí v každom konkrétnom prípade poskytnúť odôvodnenie príslušnej lehoty uchovávania;

28.   znovu opakuje, že prenos údajov by sa mal uskutočňovať len pasívnym spôsobom (metóda PUSH) a že tretie krajiny by nemali mať priamy prístup k údajom PNR z rezervačných systémov EÚ;

29.   víta skutočnosť, že pokiaľ ide o prístup k údajom PNR, v návrhu sa uvádza, že všetky subjekty s prístupom k údajom PNR by mali byť uvedené v podrobnom zozname;

30.   zdôrazňuje, že pokiaľ ide o následný prenos údajov do tretích krajín, tieto sa nesmú ďalej odovzdávať, ak nie je zaručená adekvátna úroveň ochrany (podľa smernice 95/46/ES a právnych nástrojov, ktorými sa zriadil Europol a Eurojust) alebo pokiaľ príslušné tretie strany nezabezpečia vhodné záruky (podľa Dohovoru 108), a zdôrazňuje tiež, že prenos by sa mal uskutočňovať ak to vyžadujú okolnosti jednotlivých prípadov;

31.   opakuje, že cestujúci musia byť v plnom rozsahu a prístupným spôsobom informovaní o podrobnostiach systému a o svojich právach a že za poskytovanie týchto informácií sú zodpovedné orgány členského štátu; navrhuje, že by sa mal využiť príklad informácií súvisiacich s odmietnutím nástupu do lietadla na letiskách; považuje za potrebné stanoviť pravidlá týkajúce sa práva cestujúcich na prístup, nápravné opatrenia a odvolanie sa;

32.   požaduje zavedenie podrobných a harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa bezpečnosti údajov PNR, pokiaľ ide o riešenia v oblasti informačných technológií a tiež pravidlá poskytovania oprávnení a prístupu;

Dôsledky pre letecké spoločnosti

33.   konštatuje, že leteckí prepravcovia zhromažďujú údaje PNR na komerčné účely a že údaje sa nezískavajú systematicky tak, aby pokryli všetky dátové polia PNR; naliehavo žiada, aby sa od leteckých spoločností nepožadovalo zhromažďovať iné údaje, než sú údaje, ktoré získavajú na svoje komerčné účely; domnieva sa, že leteckí prepravcovia by nemali niesť zodpovednosť za overovanie úplnosti a presnosti záznamov a že by sa nemali udeľovať pokuty za nekompletné alebo nesprávne údaje; žiada jasné vyhodnotenie nákladov v rámci systému EÚ PNR; domnieva sa, že všetky ďalšie náklady by mali znášať strany, ktoré údaje žiadajú;

Sprostredkovatelia/útvary zodpovedné za informácie o cestujúcich (PIU)

34.   požaduje vyjasnenie úlohy a právomocí útvarov zodpovedných za informácie o cestujúcich (PIU), predovšetkým pokiaľ ide o transparentnosť a demokratickú zodpovednosť, a s cieľom stanoviť primerané pravidlá ochrany údajov; požaduje, aby sa úloha PIU obmedzila na prenos údajov príslušným orgánom s cieľom zabezpečiť vykonávanie hodnotenia rizika výlučne príslušnými orgánmi a v kontexte vyšetrovania; požaduje objasnenie toho, ktorý zákon sa bude vzťahovať na hodnotenie rizík uskutočnené PIU, a na právomoci orgánov zodpovedných za ochranu údajov v prípadoch spolupráce členských štátov pri založení PIU;

*

* *

35.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov, Agentúre pre základné práva, pracovnej skupine zriadenej podľa článku 29 a pracovnej skupine pre policajnú a justičnú spoluprácu.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 61 E, 10.3.2004, s. 381; Ú. v. EÚ C 81 E, 31.3.2004, s. 105; Ú. v. EÚ C 103 E, 29.4.2004, s. 665; Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 464; Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 250; Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 349; Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 564; Prijaté texty, 22.10.2008, P6_TA(2008)0512.

(2)  Ú. v. EÚ L 204, 4.8.2007, s. 18.

(3)  Ú. v. EÚ L 82, 21.3.2006, s. 15.

(4)  Ú. v. EÚ L 213, 8.8.2008, s. 49.

(5)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(6)  Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 24.

(7)  Ú. v. ES L 355, 30.12.2002, s. 1.

(8)  Pozri najmä stanovisko právnej služby Rady k tejto veci a návrhy generálneho advokáta zo 14. októbra 2008 vo veci C-301/06, Írsko/Európsky parlament a Rada Európskej únie, k smernici 2006/24/ES o uchovávaní údajov.

(9)  Správa CRS pre Kongres USA Data Mining and Homeland Security: An Overview autora Jeffreyho Seiferta; Effective Counter-terrorism and the Limited Role of Predicative Data Mining vypracovaná inštitútom CATO Institute Protecting Individual Privacy in the Struggle Against Terrorists: A Framework for Program Assessment; No dream ticket to security autora Franka Kuipersa, Clingendael Institute, august 2008.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/49

---

Systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov

P6_TA(2008)0562

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 o zavádzaní systému strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov

(2010/C 16 E/09)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 332/2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov, ktorý predložila Komisia 31. októbra 2008 (KOM(2008)0717),

—	so zreteľom na odporúčanie Komisie z 31. októbra 2008 týkajúce sa rozhodnutia Rady o poskytnutí vzájomnej pomoci Maďarsku a na návrh rozhodnutia Rady o poskytnutí strednodobej pomoci Maďarsku zo strany EÚ (KOM(2008)0716),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (1), a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. septembra 2001 o strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (2),

—	so zreteľom na články 100 a 119 Zmluvy o ES,

—	so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.	keďže Komisia odporúča poskytnúť Maďarsku v spojení s dohodou s Medzinárodným menovým fondom strednodobú finančnú pomoc až do výšky 6 500 000 000 EUR a to na základe článku 119 zmluvy,

B.	keďže v prípade strednodobej finančnej pomoci pre všetky členské štáty je vhodnejší komplexný prístup,

C.	keďže treba mať na pamäti vplyv súčasnej celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy,

D.	keďže hospodárstva členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ neskôr, nevyužívajú výhody vyplývajúce z disponovania vlastnou rezervnou menou,

E.	keďže meny týchto členských štátov sú v poslednom čase vystavené silným špekulatívnym akciám a keďže stupeň súčasnej vonkajšej nerovnováhy je spôsobený v prvom rade výraznou expanziou neštátnych úverov,

F.	keďže v súvislosti s celosvetovou finančnou krízou a šíriacou sa recesiou v Európe sú potrebné politiky, ktoré by riešili osobitné problémy hospodárstiev týchto členských štátov,

G.	keďže možnosti rozpočtovej politiky na riešenie prípadov rozsiahlej vonkajšej nerovnováhy a na predchádzanie finančnej nestabilite môžu byť dosť obmedzené v súvislosti so súčasnou hospodárskou recesiou, ktorá sa šíri v EÚ,

1.   vyjadruje presvedčenie, že členské štáty mimo eurozóny by mali byť nabádané, aby sa snažili získať potenciálnu strednodobú finančnú pomoc s ohľadom na ich deficit platobnej bilancie, najprv v rámci Spoločenstva a až potom na medzinárodnej úrovni;

2.   považuje súčasnú situáciu za ďalší dôkaz dôležitosti eura pri ochrane členských štátov v eurozóne a vyzýva členské štáty mimo eurozóny, aby do nej vstúpili, len čo splnia maastrichtské kritériá;

3.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobnú analýzu toho, ako konanie jednotlivých bánk, ktoré presunuli svoje aktíva z Maďarska po tom, čo ostatné členské štáty prijali záchranné plány, ovplyvnilo platobnú bilanciu Maďarska;

4.   vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala špekulatívne akcie (tzv. short-selling) voči menám tých členských štátov, ktoré k EÚ pristúpili v neskoršej vlne, a aby preverila, aké kroky by sa mohli podniknúť s cieľom zabrániť drastickému narušeniu dôvery v ich meny a miestne bankové systémy;

5.   vyzýva Komisiu, aby výsledky týchto analýz oznámila skupine de Larosièra a príslušnému výboru Európskeho parlamentu;

6.   uznáva, že je nevyhnutné výrazne zvýšiť strop pre zostávajúcu sumu úverov, ktoré sa majú poskytnúť členským štátom, ako je uvedené v nariadení (ES) č. 332/2002, vzhľadom na to, že od jeho prijatia počet členských štátov mimo eurozóny podstatne narástol; zdôrazňuje, že takéto zvýšenie by takisto zväčšilo flexibilitu Spoločenstva pri reagovaní na ďalšie žiadosti o strednodobú finančnú pomoc, napríklad v súvislosti so súčasnou celosvetovou finančnou krízou;

7.   poznamenáva, že toto zvýšenie úverového stropu by nemalo žiadny vplyv na rozpočet, pretože úvery by Komisia získavala na finančných trhoch a prijímajúce členské štáty by ich museli splatiť; zdôrazňuje, že rozpočet by mohlo ovplyvniť jedine to, keby členský štát svoj dlh nesplatil;

8.   pripomína, že pred súčasnými finančnými problémami Maďarska sa nariadenie (ES) č. 332/2002 od svojho prijatia v roku 2002 ani raz neuplatnilo a že predchádzajúce nariadenie (EHS) č. 1969/88 (3), ktorým sa zaviedol mechanizmus stanovený článkom 119 zmluvy, sa uplatnilo dvakrát, raz v prípade Grécka v roku 1991 a raz v prípade Talianska v roku 1993, a že Grécko aj Taliansko v plnej miere dodržali svoje záväzky voči Komisii;

9.   pripomína, že Európsky parlament požiadal Radu, aby každé dva roky na základe správy Komisie po konzultácii s Európskym parlamentom a po tom, čo Hospodársky a finančný výbor vydá stanovisko, preskúmala, či zavedený systém splnil potreby, ktoré viedli k jeho vytvoreniu; kladie si otázku či takéto správy boli od prijatia nariadenia (ES) č. 332/2002 vypracované;

10.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke, Euroskupine a vládam členských štátov.

---

(1)  Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 1.

(2)  Ú. v. ES C 72 E, 21.3.2002, s. 312.

(3)  Ú. v. ES L 178, 8.7.1988, s. 1.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/51

---

Kongo

P6_TA(2008)0563

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 o reakcii EÚ na zhoršujúcu sa situáciu na východe Konžskej demokratickej republiky

(2010/C 16 E/10)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na závery Rady Európskej únie z 11. novembra 2008 o situácii v Konžskej demokratickej republike (KDR),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2008 o nepokojoch vo východných pohraničných oblastiach Konžskej demokratickej republiky (1),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o Severnom Kivu (2),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2008 o situácii v Konžskej demokratickej republike a znásilnení ako vojnovom zločine (3) a na svoje predchádzajúce uznesenia o porušovaní ľudských práv v KDR,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o odpovedi Európskej únie na citlivé situácie v rozvojových krajinách (4),

—	so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ z 22. novembra 2007 o situácii v KDR, najmä na východe krajiny, a o jej dôsledkoch v regióne,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2007 s názvom K odpovedi EÚ na citlivé situácie – angažovanie sa v náročných podmienkach v záujme trvale udržateľného rozvoja, stability a mieru (KOM(2007)0643) a na pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý tvorí jeho prílohu (SEK(2007)1417),

—	so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 60/1 z 24. októbra 2005 o výsledkoch svetového samitu z roku 2005 a najmä na jej odseky 138 až 140 týkajúce sa zodpovednosti za ochranu obyvateľstva,

—	so zreteľom na závery samitu Juhoafrického rozvojového spoločenstva, v ktorých uvádza, že je „v prípade potreby“ pripravené vyslať do Severného Kivu mierové jednotky,

—	so zreteľom na vyhlásenie Rady z 10. októbra 2008 o situácii vo východnej časti KDR,

—	so zreteľom na správu z misie Výboru pre rozvoj v Severnom Kivu v roku 2008,

—	so zreteľom na Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci, podpísaný 18. decembra 2007,

—	so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže boje medzi armádou KDR, milíciou Mai Mai, povstaleckými jednotkami (Národný kongres na obranu obyvateľstva (CNDP)) odvolaného generála Laurenta Nkundu a bojovníkmi Demokratických síl za oslobodenie Rwandy (FDLR), ako aj jednotkami ugandskej Božej armády odporu (LRA) sa vystupňovali a naďalej spôsobujú civilnému obyvateľstvu Severného Kivu obrovské útrapy,

B.

keďže vyslanec OSN a bývalý nigérijský prezident Olusegun Obasanjo sa v nedeľu 16. novembra 2008 stretol s vodcom povstalcov Laurentom Nkundom a spolu dosiahli dohodu o vytvorení trojstranného výboru s cieľom monitorovať dodržiavanie prímeria medzi armádou a povstalcami a keďže existuje naliehavá potreba podpory zo strany mocností, ktoré sú partnermi príslušných štátov, aby mohlo dôjsť k presadeniu riešenia,

C.

keďže intenzívne medzinárodné diplomatické úsilie, do ktorého sú zapojení regionálni a európski sprostredkovatelia, pokračuje s cieľom zabrániť tomu, aby sa boje v Severnom Kivu vyhrotili do opakovania rozsiahlejšej vojny v Kongu z rokov 1998 – 2003, ktorá zasiahla šesť susediacich štátov; keďže 7. novembra 2008 sa v Nairobi organizoval regionálny samit o kríze na východe Konžskej demokratickej republiky,

D.	keďže od začiatku násilia zahynuli a sú stále na úteku milióny ľudí a keďže sa odhaduje, že 250 000 ľudí v Konžskej demokratickej republike je na úteku od obnovenia bojov v auguste 2008 pod vedením generála Laurenta Nkundu, čo spôsobilo humanitárnu katastrofu na východe krajiny,

E.

keďže misia Organizácie Spojených národov v DRK (MONUC) napriek svojmu mandátu na základe kapitoly VII Charty OSN, ktorá povoľuje využívanie všetkých nevyhnutných prostriedkov na odvrátenie všetkých pokusov o použitie sily a na ochranu civilného obyvateľstva, — nemala k dispozícii potrebné prostriedky na ochranu civilného obyvateľstva potom ako sa nedávno obnovili boje na východe KDR ani na odzbrojenie a zabezpečenie návratu bojovníkov kmeňa Hutu z Rwandy, ktorí sú v súčasnosti na území KDR, — bola prinútená k tomu, aby čakala, kým India a Pakistan povolia vyslanie indických a pakistanských vojakov do bojov, čo je v rozpore s ustanoveniami mandátu, na základe ktorého bola MONUC vyslaná do KDR, — nezasiahla a nezabránila tak masakre vyše 200 ľudí z 5. novembra 2008 v Kiwandži napriek tomu, že tu má jednu zo svojich vojenských základní,

F.	keďže Bezpečnostná rada OSN 11. novembra 2008 opätovne prerokovala situáciu vo východnej časti KDR bez toho, aby súhlasila s posilnením MONUC o ďalších 3 000 príslušníkov, ako to požadovala MONUC,

G.	keďže v Severnom Kivu je rozmiestnených iba 6 000 vojakov MONUC z celkového počtu 17 000 vojakov na území KDR,

H.	keďže členské štáty Bezpečnostnej rady OSN, medzi ktorými sú Belgicko, Francúzsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo, stále odmietajú poskytnúť misii MONUC dodatočné prostriedky na plnenie jej poslania; keďže Rada Európskej únie požaduje posilnenú spoluprácu medzi EÚ, jej členskými štátmi a MONUC,

I.

keďže na základe iniciatívy člena Komisie Louisa Michela sa v Nairobi uskutočnil regionálny samit, počas ktorého sa prezidenti DRK a Rwandy Joseph Kabila a Paul Kagame dohodli na okamžitom vykonávaní všetkých dohovorov uzavretých v minulosti, aby sa zabezpečil mier a zaručila trvalá politická stabilita,

J.	keďže však po skončení tohto stretnutia nedošlo na východe KDR k bezprostrednému zastaveniu bojov a medzi stranami konfliktu, ktorý vážne zasiahol civilné obyvateľstvo, pokračovali prudké boje,

K.	keďže MONUC spoľahlivo zistila, že bojovníci Laurenta Nkundu dostávajú podporu z Rwandy, a keďže generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyzval afrických vodcov, aby prevzali vlastnú „historickú zodpovednosť v tomto momente rozhodujúcom pre región, pre Afriku a pre celý svet“,

L.

keďže humanitárne organizácie v súčasnosti poskytujú starostlivosť 200 000 utečencom v táboroch v okolí mesta Goma a predpokladajú, že počet civilných obyvateľov, ktorí sa ukrývajú v buši, aby sa vyhli násilnostiam, môže dosahovať až 1 milión; keďže situácia v utečeneckých táboroch sa zo dňa na deň zhoršuje a keďže vysoký komisár OSN pre utečencov vyjadruje obavy z možnej militarizácie utečeneckých táborov,

M.	keďže verbovanie detských vojakov na východe KDR sa výrazne zintenzívnilo z dôvodu eskalácie konfliktu,

N.	keďže sa zdá, že tak jednotky KDR, ako aj bojovníci FDLR sú zapojení do ťažby a predaja nerastných surovín na východe KDR,

O.	keďže plán na ukončenie krízy na východe krajiny, ktorý vypracovali poslanci parlamentu KDR, obsahuje výzvu na všeobecnú mobilizáciu v záujme vojenského, politického a diplomatického dialógu medzi stranami zapojenými do konfliktu,

P.	keďže ministri zahraničných vecí Francúzska a Spojeného kráľovstva Bernard Kouchner a David Milliband odporúčali posilnenie MONUC namiesto vyslania európskych síl do Severného Kivu, ale zároveň potvrdili, že možnosť vyslania európskych síl nie je v prípade potreby vylúčená,

Q.	keďže vzhľadom na rozsiahle presuny obyvateľstva a na jeho usadzovanie sa na provizórnych miestach dochádza k zhoršovaniu epidemiologickej situácie v Severnom Kivu, a to v súvislosti s vypuknutím cholery, osýpok a čierneho kašľa,

1.   je mimoriadne znepokojený zintenzívnenými zrážkami v Severnom Kivu a následkami pre obyvateľstvo východu KDR a celého regiónu, najmä humanitárnymi následkami, vyplývajúcimi z nedávnej ofenzívy CNDP, ktorá spôsobila veľké množstvá utečencov a obetí na životoch v Severnom Kivu;

2.   je hlboko pobúrený masakrami, zločinmi proti ľudskosti a aktmi sexuálneho násilia voči ženám a dievčatám vo východných provinciách KDR a žiada všetky príslušné vnútroštátne a medzinárodné orgány, aby systematicky stíhali a súdili vinníkov; vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby urgentne prijala všetky opatrenia, ktoré by mohli skutočne zabrániť akýmkoľvek ďalším útokom proti civilnému obyvateľstvu východných provincií KDR;

3.   víta rozhodnutia Komisie a členských štátov o rozšírení humanitárnej pomoci civilnému obyvateľstvu postihnutému krízou; poukazuje na ťažkosti, s ktorými sa stretávajú humanitárne organizácie pri poskytovaní humanitárnej pomoci vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Severnom Kivu; vyzýva všetky príslušné strany, aby zabezpečili prístup k ohrozeným obyvateľom, ako aj bezpečnosť humanitárnych pracovníkov, aby sa tak zaistilo pokračovanie humanitárnej pomoci; pripomína, že vojenské prostriedky a kapacity by sa na podporu operácií v oblasti humanitárnej pomoci mali využívať iba vo veľmi špecifických prípadoch a iba ako posledná možnosť;

4.   pripomína svoje pevné presvedčenie, že amanijský a nairobský proces sú stále vhodným rámcom na dlhodobú stabilizáciu situácie na východe KDR;

5.   naliehavo vyzýva Laurenta Nkundu, aby rešpektoval vlastné vyhlásenie o tom, že podporí mierový proces na východe KDR po rozhovoroch s osobitným vyslancom generálneho tajomníka OSN a bývalým prezidentom Nigérijskej republiky Olusegunom Obasanjom; v tejto súvislosti vyzýva CNDP, aby sa bez meškania pripojil k amanijskému mierovému procesu; pripomína svoju podporu úradom DRK pri hľadaní politického riešenia krízy; víta plán predložený poslancami parlamentu KDR, ktorý požaduje všeobecnú mobilizáciu v prospech vojenského, politického a diplomatického dialógu;

6.   domnieva sa, že by sa mala zvolať medzinárodná konferencia o oblasti Veľkých jazier s cieľom nájsť vhodné politické riešenie konfliktu a podporiť pevnú regionálnu hospodársku integráciu, ktorá prinesie výhody všetkým krajinám regiónu;

7.   zdôrazňuje potrebu ďalšieho úsilia zameraného na ukončenie aktivít zahraničných ozbrojených skupín na východe KDR, najmä FDLR; vyzýva vlády KDR a ostatných krajín v regióne, aby na tento účel prijali nevyhnutné opatrenia; víta dohodu medzi KDR a Rwandou, o ktorej informovali ministri zahraničných vecí týchto dvoch krajín, ktorá umožňuje tímom rwandským spravodajských služieb vstúpiť na územie KDR a spolupracovať s armádou KDR s cieľom ukončiť pôsobenie FDLR v regióne;

8.   vyzýva Africkú úniu, Bezpečnostnú radu OSN a kľúčových medzinárodných aktérov vrátane EÚ, USA a Číny, aby zvýšili tlak na všetky zúčastnené strany a primäli ich pokročiť v mierovom procese s cieľom nájsť riešenie problému kontroly nad nerastnými surovinami a usilovať sa skôr o dosiahnutie všeobecnej mierovej dohody, ako iba prímeria a ďalej týchto aktérov vyzýva, aby vyvíjali tlak na Rwandu a Ugandu, aby sa zaviazali zastaviť voľný pohyb a operácie jednotiek Nkundu na svojom území;

9.   vyzýva všetky zúčastnené strany, aby obnovili princípy právneho štátu a bojovali proti beztrestnosti najmä v súvislosti s masovým znásilňovaním žien a dievčat a verbovaním detských vojakov;

10.   vyzýva vládu KDR, aby spolu s Rwandou a MONUC vypracovala plán izolovania a zatknutia lídrov FDLR zodpovedných za genocídu a aby osobám, ktoré neboli zapojené do genocídy a ktoré sú ochotné zložiť zbrane, ponúkla možnosť usadenia sa v KDR alebo reintegrácie v Rwande;

11.   vyzýva orgány Konga, aby okamžite zastavili rabovanie a násilie páchané vládnymi vojakmi, ktorých svedkom bol úrad OSN pre koordináciu humanitárnej pomoci;

12.   vyzýva členské štáty EÚ, aby vykonali odporúčania panelu odborníkov OSN o nezákonnej ťažbe prírodných zdrojov KDR vrátane sankcií pre tie osoby alebo spoločnosti, ktorých účasť na plienení bola preukázaná, aby sa tým prispelo k stabilizácii krajiny;

13.   poukazuje na to, že nezákonná ťažba prírodných zdrojov na východe Konžskej demokratickej republiky je zdrojom financovania povstaleckých skupín, a tým aj nestability v regióne; pripomína dôležitosť boja proti takejto nezákonnej ťažbe, ktorú vykonávajú povstalecké skupiny a vlády v regióne; v tejto súvislosti vyzýva úrady DRK, aby v spolupráci s MONUC zrušili hospodárske základne povstaleckých skupín tým, že im zabránia v prístupe k dodávkam nerastných surovín (najmä diamantov, kolumbitu a zlata) a k obchodným sieťam;

14.   vyzýva Radu a Komisiu, aby pri rozhovoroch s vládami KDR a susedných krajín trvali na uplatňovaní účinných systémov sledovania a preukazovania pôvodu prírodných zdrojov, najmä zlata, kasiteritu (cínovej rudy), kolumbitu, kobaltu, diamantov, pyrochlóru a dreva, čoho súčasťou by mal byť súhlas týchto krajín s rozmiestnením pozorovateľov OSN na ich území, ktorí by monitorovali dovoz prírodných zdrojov z KDR, a so zabezpečovaním ochrany týchto pozorovateľov s mandátom OSN;

15.   opakovane žiada ustanovenie účinných monitorovacích mechanizmov podobným procesu Kimberley, ktorý by sa uplatňoval v oblasti certifikácie pôvodu prírodných zdrojov z KDR, dovážaných do EÚ;

16.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili, že európske podniky nebudú obchodovať, spracúvať ani dovážať výrobky z nerastov, ktoré sa získali spôsobom, z ktorého profitujú ozbrojené skupiny v KDR, a aby brali na zodpovednosť každého, kto v týchto praktikách pokračuje;

17.   vyzýva Radu a Komisiu, aby vyvinuli všetko potrebné úsilie na nájdenie politického riešenia, čo je jediným spôsobom, ako ukončiť konflikty v KDR; v tejto súvislosti víta iniciatívu člena Komisie p. Michela na zorganizovanie stretnutia prezidenta KDR a prezidenta Rwandskej republiky v Nairobi; vyzýva Komisiu, aby rokovala s úradmi KDR s cieľom dosiahnuť plnenie dohody týkajúcej sa návratu bojovníkov FDRL do Rwandy; naliehavo vyzýva orgány KDR a Rwandskej republiky, aby posilnili spoluprácu s cieľom plniť záväzky dohodnuté v Nairobi a aby uprednostnili dialóg a konzultácie pri dosahovaní trvalého mieru na východe KDR a stability v regióne;

18.   vyzýva na nulovú toleranciu sexuálneho násilia páchaného na dievčatách a ženách, ktoré sa využíva ako vojnová zbraň, a pre páchateľov týchto zločinov žiada prísne tresty; upozorňuje na to, že je dôležité zabezpečiť prístup k zdravotníckym službám v krízových oblastiach a utečeneckých táboroch, najmä v súvislosti s nedávnym vypuknutím cholery, čierneho kašľa a osýpok;

19.   opakovane vyslovuje podporu MONUC v súčasných dramatických podmienkach, v ktorých je jej prítomnosť aj napriek jej nedostatkom nevyhnutná, a žiada, aby sa podnikli všetky kroky na to, aby svoj mandát mohla vykonávať v plnej miere a aby mohla používať zbrane na ochranu ohrozených osôb; v tejto súvislosti vyzýva Radu a najmä Belgicko, Francúzsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo, aby prevzali vedúcu úlohu pri zabezpečovaní toho, že Bezpečnostná rada OSN podporí MONUC posilnením jej operačných kapacít primeranou výbavou aj ľudskou silou a tým, že prispejú poskytnutím európskych jednotiek osobitného nasadenia;

20.   vyzýva Radu, aby naliehala na Bezpečnostnú radu OSN, aby zabezpečila pre MONUC mandát a prostriedky na riešenie problematiky ťažby nerastných surovín ozbrojenými skupinami vrátane monitorovania a kontroly kľúčových hraničných priechodov, letísk, vybraných banských oblastí a zásobovacích trás;

21.   trvá na tom, aby sa v prípade rozmiestnenia ďalších vojenských síl sústredil ich mandát na ochranu civilného obyvateľstva, a aby zároveň prispieval k dodržiavaniu nových mierových dohôd, ktoré by sa mohli uzavrieť, a podporoval ich;

22.   vyzýva Radu a Komisiu, aby spolu s vládou KDR, OSN a ďalšími hlavnými stranami poskytujúcimi pomoc vypracovali nový plán na rozsiahle odzbrojenie, demobilizáciu a reintegráciu v KDR založený na koncepcii EÚ na podporu odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie a ambicióznu stratégiu reformy bezpečnostného sektora pre krajinu založenú na politickom rámci EÚ na reformu bezpečnostného sektora, pričom by sa mali primerane financovať tak z prostriedkov Spoločenstva, ako aj z fondov SZBP;

23.   vyzýva vládu KDR, aby urobila všetko možné na identifikáciu osôb zodpovedných za vojnové zločiny spáchané v regióne a na ich postavenie pred súd;

24.   vyzýva Radu a Komisiu, aby pre civilné obyvateľstvo východných častí KDR okamžite zabezpečili rozsiahle programy humanitárnej a lekárskej pomoci a reintegrácie, s osobitným zameraním na pomoc ženám a dievčatám, ktoré sa stali obeťami sexuálneho násilia, aby uspokojili bezprostredné potreby a aby pripravili podmienky pre obnovu, ktorá bude potrebná; berie na vedomie kľúčovú úlohu žien pri opätovnom budovaní zničených spoločenstiev;

25.   so záujmom berie na vedomie vymenovanie skupiny sprostredkovateľov vrátanie bývalého prezidenta Nigérijskej republiky Oluseguna Obasanja a bývalého prezidenta Tanzánijskej zjednotenej republiky Benjamina Mkapu; vyzýva Radu, aby spolupracovala s medzinárodnou konferenciou pre región Veľkých Jazier a s Africkou úniou pri stabilizácii situácie na východe KDR;

26.   vyzýva Radu, aby spolupracovala s medzinárodnými a regionálnymi sprostredkovateľmi pri riešení otázky hospodárskeho programu bojujúcich strán výslovne v kontexte terajšieho sprostredkovateľského úsilia;

27.   vyzýva Radu a Komisiu, aby pozorne sledovali humanitárnu a bezpečnostnú situáciu na východe KDR, s cieľom detailnejšie stanoviť smerovanie jednotlivých činností, ktoré je možné naplánovať v závislosti od podmienok;

28.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, predsedovi Komisie Africkej únie, predsedovi Panafrického parlamentu a vládam a parlamentom Konžskej demokratickej republiky a ostatným členským štátom Juhoafrického rozvojového spoločenstva.

---

(1)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0526.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0072.

(3)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0022.

(4)  Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 460.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/57

---

Európska politika v oblasti kozmického priestoru: priblížiť vesmír k Zemi

P6_TA(2008)0564

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 o európskej politike v oblasti kozmického priestoru: priblížiť vesmír k Zemi

(2010/C 16 E/11)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na uznesenie Rady z 26. septembra 2008 o ďalšom rozvoji európskej politiky v oblasti kozmického priestoru (1),

—	so zreteľom na Zmluvu OSN o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných nebeských telies z roku 1967 (Rezolúcia 2222 (XXI) – Zmluva o vesmíre),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 10. júla 2008 o kozmickom priestore a bezpečnosti (2) a z 29. januára 2004 o akčnom pláne na implementáciu európskej politiky v oblasti kozmického priestoru (3) a na výsledky verejného vypočutia, ktoré 16. júla 2007 zorganizoval Výbor pre priemysel, výskum a energetiku,

—	so zreteľom na uznesenie Rady z 21. mája 2007 o európskej politike v oblasti vesmíru (4),

—	so zreteľom na dokument Komisie z 11. septembra 2008 s názvom Správa o pokroku v oblasti európskej vesmírnej politiky (KOM(2008)0561),

—	so zreteľom na rozhodnutie Rady zo 7. októbra 2003 o podpísaní rámcovej dohody medzi Európskym spoločenstvom a Európskou vesmírnou agentúrou,

—	so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie a Zmluvu o Európskej únii v znení zmien a doplnení Lisabonskej zmluvy a na príslušné ustanovenia o európskej politike v oblasti kozmického priestoru (článok 189 ZFEÚ),

—	so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.	keďže kozmický priestor je strategickou hodnotou osobitného významu pre nezávislosť, bezpečnosť a prosperitu Európy a keďže Rada spoločne s Európskym parlamentom musia riadiť politický vývoj v tejto oblasti,

B.	keďže EÚ a niekoľko jej členských štátov sa už viac než 30 rokov zapája do financovania a rozvoja technológie a vedy v oblasti kozmického priestoru, dôsledkom čoho je vytvorenie vízie európskej politiky pre oblasť kozmického priestoru a uznanie plodnej spolupráce s Európskou vesmírnou agentúrou,

C.	vzhľadom na rastúci záujem o silnú a vedúcu úlohu EÚ v európskej politike v oblasti kozmického priestoru (EPOKP) s cieľom posilniť riešenia v oblasti životného prostredia, dopravy, výskumu, obrany a bezpečnosti,

D.

keďže silná EPOKP, najmä pokiaľ ide o aplikácie, služby a súvisiacu infraštruktúru, prispeje k sociálnemu, kultúrnemu, hospodárskemu a vedeckému vplyvu EÚ, pomôže vytvoriť jej priemyselnú a vedeckú základňu, prispieť k rastu a zamestnanosti a zabezpečí jej politickú a technologickú nezávislosť koherentným a realistickým spôsobom,

E.	keďže pri všetkých činnostiach Európy v oblasti kozmického priestoru sa plne dodržiava zásada, že prieskum a využívanie kozmického priestoru je na prospech a v záujme všetkých krajín, a kozmický priestor sa považuje za priestor patriaci celému ľudstvu, ktorý sa má využívať výlučne na mierové účely,

F.	keďže EÚ sa zaviazala podporovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti prieskumu a využívania kozmického priestoru a zdieľa názor Rady, že Európa by mala vykonávať svoje činnosti súvisiace s prieskumom kozmického priestoru v rámci celosvetového programu,

G.	vzhľadom na význam posilňovania verejného porozumenia a podpory rozvoja vesmírnych technológií pre rozvoj EPOKP a zabezpečenie vzájomného dopĺňania sa činností a maximalizácie synergií s rozvojom v iných oblastiach,

H.	keďže je strategicky potrebné, aby Európa zabezpečila kontinuitu nezávislého, spoľahlivého, udržateľného a nákladovo efektívneho prístupu do kozmického priestoru založeného na dostupnosti súboru vhodných a konkurencieschopných nosných rakiet na svetovej úrovni a na fungujúcom európskom kozmodróme,

I.

keďže je potrebné nájsť vhodné nástroje EÚ a systémy financovania EPOKP ako doplnok k vyčleneným prostriedkom v rámci Siedmeho rámcového programu pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti (2007 – 2013) s cieľom umožniť rôznym hospodárskym subjektom plánovanie ich činností zo strednodobého a dlhodobého hľadiska,

J.

keďže na zabezpečenie toho, aby EPOKP dosiahla očakávané výsledky a naplnila ambície EÚ, Európskej vesmírnej agentúry a ich príslušných členských štátov, má zásadný význam primeraná riadiaca štruktúra politiky v oblasti kozmického priestoru a jej činností a vhodný regulačný rámec na zjednodušenie rýchlej tvorby inovačných a konkurencieschopných služieb, najmä s cieľom zaručiť trvalý prístup k spektru všetkých vesmírnych aplikácií,

K.	keďže je potrebné vymedziť presný harmonogram plnenia cieľov programov Galileo a EGNOS a programu pre globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti (GMES), nazývaného Kopernikus, a vypracovať plán pre rôzne orgány zohrávajúce úlohu pri plnení týchto programov,

L.

keďže kozmický priestor je pre dnešnú spoločnosť unikátnym nástrojom na okamžitý zber a celosvetové šírenie veľkého množstva údajov, ako aj kľúčovým nástrojom na pochopenie a monitorovanie globálnej zmeny klímy – oblasť, v ktorej Európa zohráva vedúcu úlohu; vyzýva ostatných medzinárodných aktérov k zodpovednejšiemu prístupu k budúcim generáciám,

M.	keďže je možné dosiahnuť významné pokroky, pokiaľ ide o otázky bezpečnosti v kozmickom priestore, najmä v oblasti telekomunikácií, monitorovania a pozorovania Zeme,

N.	keďže Rada pre kozmický priestor v uznesení zo svojej 4. schôdze (spoločná schôdza Rady Európskej únie a Európskej vesmírnej agentúry) uskutočnenej 22. mája 2007 žiada, aby sa optimalizoval proces rozhodovania o otázkach vesmíru tak v Rade Európskej únie, ako aj ostatných inštitúciách EÚ,

O.	keďže v budúcom finančnom rámci by sa mali vziať do úvahy vhodné nástroje EÚ a systémy financovania, ktoré by umožnili dlhodobé investície Spoločenstva do kozmického výskumu a do prevádzky udržateľných aplikácií vo vesmíre, ktoré by boli prospešné pre Európu a jej občanov,

P.	keďže EÚ by mala posilniť spoluprácu s rozvojovými krajinami,

1.   víta závery Rady z 26. septembra 2008 ako užitočný politický záväzok prispievajúci k rozvoju EPOKP, ktorá je významným prínosom pre európsku identitu, a opätovne vyjadruje svoj zámer plne sa zúčastňovať konštruktívnym spôsobom na jej vykonávaní, ako keby Lisabonská zmluva nadobudla platnosť;

2.   súhlasí s Radou, že súčasnou prioritou je bezodkladné vykonávanie programov Galileo a EGNOS a GMES/Kopernikus;

3.   osobitne víta vytvorenie medziinštitucionálneho výboru Galileo, ktorý môže byť vzorom v rozvoji EPOKP;

4.   vyzýva Komisiu a Radu, aby určili presný harmonogram vytvorenia účinnej riadiacej štruktúry v súvislosti s programom GMES/Kopernikus a aby vytvorili plán pre tento program s cieľom zlepšiť jeho účinnosť a určiť výšku rozpočtových prostriedkov vyčlenených na tento program;

5.   trvá na rozhodujúcej úlohe programu GMES/Kopernikus ako užívateľskej iniciatívy realizovanej vďaka významnému príspevku, ktorý predstavuje infraštruktúra in situ na pozorovanie Zeme a kozmického priestoru; zdôrazňuje, že kontinuita údajov a služieb je nevyhnutná; zastáva názor, že Komisia by mala najprv zadať vypracovanie posúdenia vplyvu potenciálnych prínosov, nákladov a dlhodobého rozvoja programu GMES/Kopernikus a potom predložiť Európskemu parlamentu a Rade akčný plán, ktorý by zahŕňal okrem iného tieto aspekty:

—	právny rámec programu GMES/Kopernikus,

—	riadenie programu GMES/Kopernikus vrátane úlohy orgánov EÚ a iných subjektov, ktoré nie sú súčasťou EÚ,

—	financovanie programu GMES/Kopernikus,

—	plán vykonávania,

—	úlohu podobných, ale doplňujúcich medzivládnych a mnohostranných iniciatív,

—	medzinárodné aspekty programu GMES/Kopernikus a s tým spojenú potrebnú spoluprácu;

6.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek jasným odporúčaniam komunity užívateľov nie je zabezpečená kontinuita údajov altimetrie s nízkou inklináciou po uplynutí životnosti družice Jason 2, ktorá už je na obežnej dráhe, a žiada Komisiu, aby riešila problémy spojené s financovaním družice Jason 3, ktoré ohrozujú krátkodobú udržateľnosť služieb Kopernikusu, a aby informovala Európsky parlament o svojom rozhodnutí v tejto veci;

7.   podnecuje vytvorenie štruktúrovaného dialógu medzi európskymi inštitucionálnymi aktérmi a medzivládnymi aktérmi, ktorý zabezpečí všetkým členským štátom otvorený a rovný prístup k prínosom EPOKP;

8.   vyzýva Radu a Komisiu, aby podporovali synergie medzi civilným a bezpečnostným vývojom v oblasti vesmíru; zdôrazňuje, že európske bezpečnostné a obranné schopnosti závisia okrem iného od dostupnosti satelitných systémov a prístup k nim je pre Európsku úniu absolútne nevyhnutný;

9.   žiada Radu a Komisiu, aby pokročili v otázke medzinárodných vzťahov, najmä v oblasti hospodárskej súťaže na medzinárodných, komerčných a vládnych trhoch, s cieľom zabezpečiť, že Európa bude vystupovať jednotne a bude sa držať dohodnutej stratégie;

10.   súhlasí s Radou v názore, že medzinárodná spolupráca v oblasti kozmického priestoru musí slúžiť záujmom Európy a že na tento účel by mala prispievať ku globálnym iniciatívam; zdôrazňuje význam zabezpečenia politickej, technologickej a prevádzkovej samostatnosti Európy;

11.   pripomína Rade a Komisii ich zámer predložiť Európskemu parlamentu v súvislosti s plánom vykonávania EPOKP osobitné odporúčania alebo návrhy vzhľadom na povahu štyroch prioritných oblastí:

—	kozmického priestoru a zmeny klímy,

—	príspevku EPOKP k lisabonskej stratégii,

—	kozmického priestoru a bezpečnosti, na základe uznesenia Európskeho parlamentu z 10. júla 2008,

—	prieskumu kozmického priestoru vrátane ľudskej prítomnosti a letov do vesmíru s ľudskou posádkou;

12.   zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa vypracovala priemyselná politika pre kozmický priestor, ktorej kľúčovým prvkom je regulačný rámec a program štandardizácie, ktorý prispieva k vzniku nových sekundárnych trhov v Európe, a pripomína, že nariadenie Galileo je referenčným bodom v súvislosti s účasťou malých a stredných podnikov na európskej priemyselnej politike pre kozmický priestor;

13.   uznáva jedinečný prínos vesmírnych programov, ktoré tým, že umožňujú celosvetové a dlhodobé pokrytie, sprístupňujú dôležité údaje pre výskum zmeny klímy a poskytujú dôkazy, z ktorých možno vychádzať pri prijímaní kľúčových rozhodnutí v politike životného prostredia;

14.   uznáva, že vesmír môže prispieť k dosiahnutiu lisabonských cieľov tak, aby sa splnili hospodárske, sociálne a ekologické a vzdelanostné ambície EÚ a očakávania občanov;

15.   uznáva, že je potrebné, aby EÚ prijala praktické opatrenia na ďalšie zníženie závislosti Európy v súvislosti s vybranými kľúčovými kozmickými technológiami, prvkami a činnosťami;

16.   domnieva sa, že Európa by mala vypracovať spoločnú koncepciu a dlhodobý strategický plán vesmírneho prieskumu, aby mohla hrať úlohu v medzinárodných prieskumných programoch (napr. globálna stratégia prieskumu) pomocou ľudí a robotov vrátane možnosti vyslania ľudí na Mars;

17.   naliehavo žiada, aby sa zvážilo prípadné vytvorenie nového osobitného rozpočtového riadku pre EPOKP v rozpočte EÚ s cieľom preukázať silný záväzok EÚ voči EPOKP a zvýšiť jasnosť a transparentnosť tejto politiky, ak by ustanovenia Lisabonskej zmluvy súvisiace s politikou v oblasti kozmického priestoru nadobudli platnosť;

18.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali investície do vedy a technológie týkajúcej sa kozmického priestoru;

19.   vyzýva Komisiu, aby prijala príslušné iniciatívy zamerané na rozvoj využívania kozmického priestoru na zber a šírenie informácií, a trvá na potrebe podporovať technologický rozvoj v oblasti monitorovania a pozorovania kozmického priestoru;

20.   vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia potrebné na zabránenie znečisťovaniu vesmíru;

21.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o vplyve vesmírnej turistiky a jej nevyhnutný príslušný bezpečnostný a regulačný rámec;

22.   vyzýva Radu a Komisiu, aby vyvinuli veľké úsilie a začali diskusiu o prieskume kozmického priestoru, ktorej cieľom by bolo vymedziť úlohu Európy v rámci budúcich celosvetových prieskumných aktivít a určiť zdroje pre tieto aktivity; v tejto súvislosti si želá byť úzko zapojený do nadchádzajúcej konferencie na vysokej úrovni o prieskume kozmického priestoru, ktorú navrhla Komisia;

23.   zdôrazňuje význam prieskumu kozmického priestoru, keďže inšpiruje mladých Európanov k voľbe zamestnania v oblasti vedy a technológie a k posilneniu týchto spôsobilostí v Európe;

24.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej vesmírnej agentúre, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 268, 23.10.2008, s. 1.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0365.

(3)  Ú. v. EÚ C 96 E, 21.4.2004, s. 136.

(4)  Ú. v. EÚ C 136, 20.6.2007, s. 1.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/61

---

Kazetová munícia

P6_TA(2008)0565

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 o Dohovore o kazetovej munícii

(2010/C 16 E/12)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Dohovor o kazetovej munícii (DKM), ktorý prijalo 107 krajín počas diplomatickej konferencie v Dubline v dňoch 19. až 30. mája 2008,

—	so zreteľom na odkaz generálneho tajomníka OSN z 30. mája 2008, v ktorom povzbudil štáty, aby bezodkladne podpísali a ratifikovali túto významnú dohodu, a vyjadril nádej, že táto dohoda urýchlene nadobudne platnosť,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 s názvom Celosvetový zákaz trieštivej munície – Deklarácia z Oslo (1);

—	so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.	keďže DKM bude otvorený na podpis od 3. decembra 2008 v Osle a následne v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku a nadobudne platnosť v prvý deň po uplynutí šiestich mesiacov od jeho ratifikácie tridsiatimi štátmi,

B.	keďže DKM zakáže používanie, výrobu, zhromažďovanie a transfer kazetovej munície ako celej kategórie zbraní,

C.	keďže DKM bude od zmluvných štátov vyžadovať zničenie zásob takejto munície,

D.	keďže DKM ustanoví novú humanitárnu normu pre pomoc obetiam a štátom a bude požadovať, aby štáty odstránili pozostatky nevybuchnutej kazetovej munície, ktoré zostali po konfliktoch,

1.   víta činnosť občianskej spoločnosti, najmä Koalície proti kazetovej munícii (Cluster Munitions Coalition), v úsilí o ukončenie ľudského utrpenia spôsobeného kazetovou muníciou,

2.   vyzýva všetky štáty, aby čo najskôr podpísali, ratifikovali a uplatňovali DKM;

3.   vyzýva všetky štáty, aby na vnútroštátnej úrovni prijali opatrenia, ktorých cieľom je začať uplatňovať DKM ešte pred jeho podpísaním a ratifikáciou;

4.   vyzýva všetky štáty, aby v období, kým vstúpi DKM do platnosti, nepoužívali, nezhromažďovali, nevyrábali, netransferovali, nevyvážali kazetovú muníciu ani do nej neinvestovali;

5.   vyzýva všetky členské štáty EÚ, ktoré používali kazetovú muníciu, aby poskytli pomoc postihnutým obyvateľom, a Komisiu, aby prostredníctvom všetkých dostupných prostriedkov zvýšila finančnú pomoc pre spoločenstvá a jednotlivcov postihnutých nevybuchnutou kazetovou muníciou;

6.   vyzýva všetky členské štáty EÚ, ktoré používali kazetovú muníciu, aby poskytli technickú a finančnú pomoc pri odstraňovaní a ničení pozostatkov kazetovej munície, a Komisiu, aby prostredníctvom všetkých dostupných nástrojov zvýšila finančnú pomoc na tie isté účely;

7.   vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby nepodnikali žiadnu činnosť, ktorá by mohla obchádzať DKM a jeho ustanovenia alebo ohrozovať ich vykonávanie; osobitne vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby neprijali, neschválili ani následne neratifikovali prípadný protokol k Dohovoru o konvenčných zbraniach, ktorý by umožňoval používanie kazetovej munície a ktorý by nebol zlučiteľný so zákazom tejto munície podľa článkov 1 a 2 DKM;

8.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokému predstaviteľovi pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, generálnemu tajomníkovi OSN a Koalícii proti kazetovej munícii.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 648.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/62

---

HIV/AIDS: včasná diagnostika a včasná starostlivosť

P6_TA(2008)0566

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 o HIV/AIDS: včasná diagnostika a včasná starostlivosť

(2010/C 16 E/13)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2007 o boji proti HIV/AIDS v rámci EÚ a v susedných krajinách (2006 – 2009) (1),

—	so zreteľom na brémske vyhlásenie z 13. marca 2007 s názvom Zodpovednosť a partnerstvo – spoločne proti HIV/AIDS,

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 s názvom HIV/AIDS: čas konať (2),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2006 o AIDS (3),

—	so zreteľom na závery Rady zo 6. júna 2005 o boji proti HIV/AIDS,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2005 o boji proti HIV/AIDS v rámci Európskej únie a v susedných krajinách (2006 – 2009) (KOM(2005)0654),

—	so zreteľom na dublinské vyhlásenie o partnerstve v boji proti HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii prijaté na konferencii ministrov s názvom Prelomenie bariér – partnerstvo pre boj s HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii, ktorá sa konala v rámci írskeho predsedníctva EÚ 23. a 24. februára 2004,

—	so zreteľom na správu Spoločného programu OSN pre HIV/AIDS (UNAIDS) a WHO Europe z roku 2008 s názvom Pokrok dosiahnutý vo vykonávaní dublinského vyhlásenia o partnerstve pre boj s HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii,

—

so zreteľom na vyhlásenie z Vilniusu o opatreniach na posilnenie reakcie na HIV/AIDS v Európskej únii a v susedných krajinách, ktoré prijali ministri a zástupcovia vlád z Európskej únie a zo susedných krajín na konferencii s názvom Európa a HIV/AIDS – nové výzvy, nové možnosti, ktorá sa konala v litovskom Vilniuse 16. a 17. septembra 2004,

—	so zreteľom na program WHO v oblasti HIV/AIDS z roku 2006 s názvom Smerom k všeobecnému prístupu do roku 2010,

—	so zreteľom na výsledky prieskumu Eurobarometer o prevencii AIDS z februára 2006,

—	so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.	keďže podľa koncoročnej správy centra EuroHIV z roku 2006 bolo v rokoch 1999 – 2006 v rámci EÚ 269 152 nových prípadov infikovania vírusom HIV a v európskom regióne WHO bolo diagnostikovaných 806 258 nových prípadov infikovania vírusom HIV,

B.	keďže podľa koncoročnej správy centra EuroHIV z roku 2006 sa 11 % všetkých nových prípadov infekcie HIV týka mladých ľudí vo veku do 25 rokov,

C.

keďže správy centra EuroHIV a UNAIDS potvrdzujú, že počet nových prípadov infikovania vírusom HIV stále narastá alarmujúcou rýchlosťou v EÚ, ako aj v susedných krajinách, a že v niektorých krajinách je odhadovaný počet ľudí infikovaných vírusom HIV takmer trikrát vyšší než ich udávaný oficiálny počet,

D.	keďže v roku 2006 napriek zvýšenému počtu infekcií HIV pokračoval trvalý pokles počtu prípadov AIDS diagnostikovaných v posledných rokoch, pričom podľa koncoročnej správy centra EuroHIV z roku 2006 bolo v roku 2006 v EÚ diagnostikovaných o 40 % prípadov menej než v roku 1999,

E.	keďže veľký podiel prípadov infekcie HIV nie je diagnostikovaný; keďže mnoho ľudí nevie, či sú alebo nie sú infikovaní, a pravdepodobne sa to dozvedia až vtedy, keď ich postihne choroba súvisiaca s HIV/AIDS,

F.	keďže infekčnosť HIV výrazne narastá za prítomnosti iných pohlavne prenosných chorôb (napr. kvapavky, chlamýdiovej infekcie, herpesu a syfilisu),

G.	keďže jednou z príčin rýchleho šírenia infekcie vírusom HIV v mnohých krajinách východnej Európy je nákaza medzi osobami, ktoré užívajú drogy intravenóznym spôsobom,

H.	keďže HIV/AIDS je prenosné ochorenie a existuje riziko nákazy aj od infikovaných osôb, u ktorých infekcia nebola zistená,

I.

keďže podľa správy UNAIDS a WHO Europe s názvom Pokrok pri plnení dublinského vyhlásenia o partnerstve v boji proti HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii, sa zistilo, že len niekoľko z 53 krajín európskeho regiónu schválilo koncepciu v súvislosti s odstraňovaním stigmatizácie, s diskrimináciou a ľudskými právami, ktorá je v súlade s ich záväzkami z dublinského vyhlásenia,

J.	keďže dôsledná ochrana ľudských práv je základom každého aspektu opatrení prijatých v súvislosti s HIV,

K.	keďže v boji s touto epidémiou je mimoriadne potrebná cezhraničná spolupráca,

L.	keďže v oblasti verejného zdravia je potrebné zaviesť účinné opatrenia, ktoré uľahčia včasné diagnostikovanie HIV,

1.   vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali stratégiu v oblasti HIV s cieľom:

—	podporovať včasné diagnostikovanie a zníženie prekážok testovania,

—	zabezpečiť včasnú starostlivosť a informovanosť o výhodách včasnej starostlivosti;

2.   vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb zabezpečila dôkladné monitorovanie a sledovanie vrátane presnejších odhadov (veľkosť, charakteristika atď.) nediagnostikovanej populácie, pričom sa bude rešpektovať dôvernosť a ochraňovať osobné údaje;

3.   vyzýva Komisiu, aby vyčlenila značné politické, finančné a ľudské zdroje na podporu implementácie takejto stratégie;

4.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prístup k testovaniu, ktoré musí zostať bezplatné a anonymné;

5.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu znižovania rizika výskytu HIV/AIDS zameranú na zraniteľné skupiny a skupiny, o ktorých je známe, že sú vystavené vysokému riziku;

6.   vyzýva Radu, aby poverila Komisiu prípravou odporúčaní Rady na plnenie usmernení v súvislosti s testovaním a liečbou, ktoré sú založené na dôkazoch, v každom členskom štáte;

7.   vyzýva Radu, aby poverila Komisiu zabezpečením zahrnutia ukazovateľov, ktoré sa priamo týkajú otázok spojených s ľudskými právami v súvislosti s HIV/AIDS a hodnotia ich, do budúceho monitorovania pokroku v boji proti HIV/AIDS v Európe a susedných krajinách;

8.   vyzýva členské štáty, aby v rámci svojej jurisdikcie prijali ustanovenia, ktoré účinne postavia mimo zákona diskrimináciu voči osobám s HIV/AIDS vrátane obmedzení ovplyvňujúcich slobodu ich pohybu;

9.   vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili informačné a vzdelávacie kampane v oblasti prevencie, testovania a liečby HIV/AIDS;

10.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Spoločnému programu OSN pre HIV/AIDS a Svetovej zdravotníckej organizácii.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 348.

(2)  Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 871.

(3)  Ú. v. EÚ C 316 E, 20.12.2006, s. 366.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/65

---

Situácia v odvetví včelárstva

P6_TA(2008)0567

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 o situácii v odvetví včelárstva

(2010/C 16 E/14)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku

A.	keďže odvetvie včelárstva na celom svete a predovšetkým v Európe čelí veľmi vážnym ťažkostiam,

B.	keďže včelárstvo má priaznivý vplyv na celý ekosystém a je zásadne dôležité najmä pre poľnohospodársky ekosystém,

C.	keďže je potrebné chrániť biodiverzitu, ku ktorej včelárstvo značne prispieva vykonávaním cudzoopelenia,

D.	keďže včelárska činnosť sa v Európe vykonáva už tisícročia a je neoddeliteľnou súčasťou jej kultúrneho a poľnohospodárskeho dedičstva,

E.	keďže včelárske výrobky majú priaznivé účinky z nutričného a zdravotného hľadiska,

F.	keďže rôznorodosť a vysoká kvalita medu a ostatných včelárskych výrobkov ako materská kašička, propolis, včelí jed a vosk, ktoré pochádzajú z európskeho včelárstva, sú dôsledkom jeho odbornosti a rozmanitosti podnebia,

G.	keďže toto odvetvie poškodzuje nekalá hospodárska súťaž zo strany výrobkov pochádzajúcich z tretích krajín a dovážaných na trh Spoločenstva,

H.	keďže med možno doviezť z rôznych oblastí sveta, ale iba dostatočný počet včiel môže zaručiť opelenie,

I.	keďže existuje vážna hrozba úbytku včelstiev v dôsledku výrazného poklesu zásob peľu a nektáru,

J.	keďže došlo k dramatickému poklesu počtu včelstiev vo svete,

K.	keďže stála prítomnosť parazitov z rodu Varroa v úľoch, syndróm CCP (kolaps včelstiev) a šírenie choroby spôsobenej parazitom Nosema ceranae patria medzi hlavné príčiny krízy v oblasti zdravia včiel,

L.	keďže 76 % výroby potravín určených na ľudskú spotrebu závisí od včelárstva,

M.	keďže 84 % rastlinných druhov pestovaných v Európe závisí od opelenia,

N.	keďže pri používaní biocídov sa príliš často zanedbávajú pokyny a osvedčené postupy,

O.	keď že doposiaľ neexituje metóda na vyhubenie niektorých ochorení včiel, čo vedie k znižovaniu odolnosti včiel a poklesu počtu úľov,

1.   domnieva sa, že je dôležité bezodkladne reagovať na krízu v oblasti zdravia včiel, a to primeraným spôsobom a pomocou účinných nástrojov;

2.   domnieva sa, že by sa mali prijať opatrenia na odstránenie nekalej hospodárskej súťaže zo strany včelárskych výrobkov pochádzajúcich z tretích krajín, ktorá čiastočne vyplýva z nižších výrobných nákladov, najmä čo sa týka ceny cukru a pracovnej sily;

3.   vyzýva Komisiu, aby bezodkladne urýchlila výskum týkajúci sa parazitov a ochorení, ako aj iných potenciálnych príčin, ako napríklad erózia genetickej diverzity a pestovanie geneticky modifikovaných plodín, ktoré ničia populácie včiel, a aby na tento výskum poskytla dodatočné rozpočtové prostriedky;

4.   považuje za nevyhnutné, aby sa zaviedla povinnosť uvádzať krajinu pôvodu včelieho medu na etiketách;

5.   vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s preskúmaním stavu SPP zaviedla opatrenia, ktoré podporia vytváranie oblastí ekologickej kompenzácie (ako včelárske oblasti vyňaté z produkcie), predovšetkým vo veľkých oblastiach pestovania kultúrnych plodín; požaduje, aby sa tieto oblasti nachádzali v takých častiach polí, ktoré sa ťažko obrábajú a na ktorých by sa mohli pestovať rastliny, ako sú facélia, borák, horčica roľná a ďatelina plazivá, čím by sa zabezpečili bohaté zdroje nektáru v oblastiach, kde ho včely zbierajú;

6.   vyzýva Radu a Komisiu, aby venovali primeranú pozornosť zdraviu včiel, možnosti uvádzania včelárskych výrobkov na trh a hospodársky vplyv na včelárske odvetvie pri všetkých diskusiách a budúcich legislatívnych krokoch týkajúcich sa pestovania geneticky modifikovaných plodín v EÚ;

7.   vyzýva Komisiu, aby podporila opatrenia potrebné na zníženie rizika nedostatočného opelenia tak v prípade včelárov, ako aj poľnohospodárov, ktorých produkcia by sa mohla značne zvýšiť;

8.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila sledovanie a kontrolu kvality povrchových vôd, pretože včely reagujú veľmi citlivo na akékoľvek zhoršenie životného prostredia;

9.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala spojitosť, ktorá existuje medzi úmrtnosťou včiel a používaním pesticídov ako tiametoxam, imidakloprid, klotianidín a fipronil, aby tak v prípade potreby mohla prijať primerané opatrenia týkajúce sa udeľovania povolení na tieto výrobky;

10.   vyzýva Komisiu, aby koordinovala všetky informácie týkajúce sa tejto situácie, ktorými v súčasnosti disponujú jednotlivé členské štáty; je presvedčený, že Komisia by mala spolupracovať s uznanými organizáciami v záujme výmeny vedeckých informácií, ktoré majú k dispozícii, o vplyve pesticídov na včely;

11.   domnieva sa, že je nevyhnutné zaviesť povinnú analýzu dovážaného medu s cieľom zistiť v ňom prípadnú prítomnosť baktérie spôsobujúcej mor včelieho plodu;

12.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla mechanizmus finančnej pomoci pre včelíny, ktoré sa ocitnú v ťažkostiach v dôsledku úhynu včiel;

13.   žiada Komisiu, aby do svojej veterinárnej politiky začlenila výskum ochorení včiel a boj proti nim;

14.   vyzýva Komisiu, aby naliehala na všetky členské štáty, aby urýchlene poskytli pomoc odvetviu včelárstva;

15.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/67

---

Minimálne kritériá environmentálnych inšpekcií v členských štátoch

P6_TA(2008)0568

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 o preskúmaní odporúčania 2001/331/ES, ktorým sa ustanovujú minimálne kritériá environmentálnych inšpekcií v členských štátoch

(2010/C 16 E/15)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2001/331/ES zo 4. apríla 2001, ktorým sa ustanovujú minimálne kritériá environmentálnych inšpekcií v členských štátoch (1),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. novembra 2007 o preskúmaní odporúčania 2001/331/ES, ktorým sa ustanovujú minimálne kritériá environmentálnych inšpekcií v členských štátoch (KOM(2007)0707),

—	so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Európsky parlament a Rada prijali v roku 2001 odporúčanie 2001/331/ES obsahujúce nezáväzné kritériá plánovania a vykonávania environmentálnych inšpekcií, opatrení nadväzujúcich na tieto inšpekcie a podávania správ o nich, pričom uznali, že medzi jednotlivými systémami inšpekcií v členských štátoch sú veľké rozdiely,

B.	keďže cieľom odporúčania bolo zvýšiť mieru dodržiavania právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia a prispieť k väčšiemu súladu pri ich vykonávaní a presadzovaní vo všetkých členských štátoch,

C.	keďže Komisia vyjadruje v uvedenom oznámení svoj názor na ďalší vývoj, pokiaľ ide o odporúčanie, založený okrem iného na správach o vykonávaní tohto odporúčania predložených členskými štátmi,

D.	keďže sa v tomto oznámení uvádza, že informácie predložené členskými štátmi o spôsobe, akým implementovali odporúčanie, boli „neúplné alebo ťažko porovnateľné“,

E.	keďže na základe informácií predložených členskými štátmi sa preukázalo, že „len v niekoľkých z nich sa odporúčanie implementovalo v plnom rozsahu“ a že „naďalej existujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o spôsob vykonávania environmentálnych inšpekcií v rámci Spoločenstva“,

F.	keďže podľa Komisie je čiastočnou príčinou neúplnej implementácie rozdielny výklad definícií a kritérií odporúčania a požiadaviek na podávanie správ zo strany členských štátov,

G.

keďže Komisia uznáva, že rozsah pôsobnosti odporúčania je neprimeraný a nie sú v ňom zahrnuté mnohé dôležité činnosti, napríklad sieť Natura 2000, obmedzovanie nelegálnej prepravy odpadu, registrácia, hodnotenie, povoľovanie a obmedzovanie chemikálií (REACH), obmedzenie určitých nebezpečných látok vo výrobkoch (napr. smernica o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach), obchodovanie s ohrozenými druhmi, ako aj činnosti súvisiace s geneticky modifikovanými organizmami a systémy zodpovednosti výrobcu,

1.   vyjadruje znepokojenie nad záverom Komisie, že nie je možné zaručiť úplné vykonávanie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia, pretože to vedie nielen k pretrvávajúcemu poškodzovaniu životného prostredia, ale aj k narušovaniu hospodárskej súťaže;

2.   zdôrazňuje nevyhnutnosť riadneho a rovnomerného presadzovania právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia a tiež skutočnosť, že čokoľvek iné je nesplnením očakávaní verejnosti a poškodzuje dobré meno Spoločenstva ako účinného ochrancu životného prostredia;

3.   nesúhlasí so zámerom Komisie riešiť tento problém výlučne prostredníctvom nezáväzného odporúčania a vložením konkrétnych právne záväzných požiadaviek do odvetvových právnych predpisov;

4.   vyzýva Komisiu, aby namiesto toho do konca roku 2009 predložila návrh smernice o environmentálnych inšpekciách, v ktorej objasní definície a kritériá stanovené v odporúčaní 2001/331/ES a rozšíri rozsah jej pôsobnosti;

5.   považuje za nevyhnutné posilniť sieť Európskej únie pre implementáciu a presadzovanie práva v oblasti životného prostredia (IMPEL) a naliehavo žiada Komisiu, aby do konca roku 2009 poskytla informácie o možných spôsoboch jej posilnenia vrátane zriadenia jednotky Spoločenstva pre environmentálne inšpekcie;

6.   navrhuje zamerať sa do väčšej miery na podporu vzdelávacích a informačných opatrení v oblasti životného prostredia, ktorých presný obsah by sa mal stanoviť na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni v závislosti od potrieb a problémov vyskytujúcich sa na konkrétnom území;

7.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

---

(1)  Ú. v. ES L 118, 27.4.2001, s. 41.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/68

---

Somálsko

P6_TA(2008)0569

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 o Somálsku

(2010/C 16 E/16)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje uznesenia o situácii v Somálsku, najmä uznesenia z 15. novembra 2007 o Somálsku (1) a z 19. júna 2008 o každodennom zabíjaní civilistov v Somálsku (2),

—	so zreteľom na správu organizácie Amnesty International z 1. novembra 2008 s názvom „Stav ľudských práv vo svete“,

—	so zreteľom na vyhlásenie Radhiky Coomaraswamyovej, osobitnej splnomocnenkyne generálneho tajomníka OSN pre deti a ozbrojené konflikty, z 8. novembra 2008, v ktorom odsudzuje ukameňovanie trinásťročnej Aiše Ibrahim Duhulov,

—	so zreteľom na rôzne regionálne nástroje v oblasti ľudských práv, a najmä na Africkú chartu o ľudských právach a právach národov z roku 1981 a na protokol k nej o právach žien v Afrike z roku 2003,

—	so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.	keďže 27. októbra 2008 bolo v Somálsku na smrť ukameňované trinásťročné dievča Aiša Ibrahim Duhulov,

B.	keďže ukameňovanie vykonala v prístavnom meste Kismayo na juhu krajiny skupina 50 mužov na štadióne pred zrakmi približne 1 000 divákov,

C.	keďže dievča bolo obvinené a uznané vinným z cudzoložstva, ktoré je porušením islamského práva, kým v skutočnosti bolo obeťou znásilnenia troma mužmi,

D.	keďže milície al-Šabáb, ktoré kontrolujú Kismayo, uväznili Aišu Ibrahim Duhulov a nariadili jej popravu ukameňovaním, ale nezatkli a neuväznili mužov obvinených z jej znásilnenia,

E.	keďže príslušníci milícií začali na štadióne strieľať, keď sa niektorí z ľudí na štadióne pokúsili zachrániť život Aiši Ibrahim Duhulov, a zastrelili blízko stojaceho chlapca,

F.	keďže podľa dôveryhodných informácií milície al-Šabáb obvinili aktivistov v oblasti ľudských práv pôsobiacich v Kismayu zo šírenia nepravdivých informácií o incidente a vyhrážali sa im smrťou,

G.	keďže v dôsledku dramatickej situácie v Somálsku a rozšíreného násilia, ktoré páchajú niektoré z frakcií Aliancie za znovuoslobodenie Somálska (takzvané islamské súdy) usilujúce sa o zvrhnutie legitímnej somálskej vlády, dochádza denne k hrubému porušovaniu ľudských práv v Somálsku,

H.	keďže medzi tieto prípady porušovania ľudských práv patrí aj nedávny únos dvoch talianskych rímskokatolíckych mníšok z Kene, ktoré boli následne prevezené do Somálska, a zvýšenie počtu samovražedných útokov, ktoré si počas ostatných týždňov vyžiadali na severe krajiny najmenej 30 životov,

I.	keďže pracovníci medzinárodných organizácií pôsobiacich v krajine sa nedávno stali terčmi násilia a zabíjania, a keďže väčšina z týchto incidentov sa pripisuje členom ozbrojených opozičných skupín vrátane milícií al-Šabáb a frakcii tzv. islamských súdov,

J.	keďže islamistickí povstalci uskutočnili v hlavnom meste Mogadišo verejné bičovania, ktoré mali demonštrovať ich rastúcu moc,

K.	keďže tieto brutálne činy svedčia o metódach, ku ktorým sa milície uchyľujú, a všeobecne aj o rizikách v súvislosti s dodržiavaním ľudských práv v prípade, ak by sa rozšírila ich kontrola nad krajinou,

L.	keďže prechodná federálna vláda Somálska a Aliancia za znovuoslobodenie Somálska podpísali 26. októbra 2008 v Džibutsku dohodu o prímerí a keďže regionálni predstavitelia Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD) predstavili na osobitnom samite v Nairobi 28.-29. októbra 2008 mierový plán pre Somálsko,

M.	keďže je nevyhnutné podporovať prechodnú federálnu vládu Somálska a jeho prezidenta Abdullahiho Yusufa,

1.   dôrazne odsudzuje ukameňovanie a popravu Aiše Ibrahim Duhulov a vyjadruje zhrozenie nad týmto barbarským činom spáchaným na trinásťročnej obeti znásilnenia;

2.   vyzýva vládu Somálska, aby odsúdila túto popravu a podnikla kroky na zabránenie takýmto brutálnym popravám v budúcnosti;

3.   žiada vládu Somálska, aby vydala dokumenty a vyhlásenia, ktoré by navrátili česť Aiši Ibrahim Duhulov po jej smrti;

4.   podporuje úsilie legitímnej vlády Somálska o prevzatie kontroly nad prístavným mestom Kismayo a žiada, aby osoby obvinené zo znásilnenia Aiše Ibrahim Duhulov boli postavené pred súd a stíhané v spravodlivom procese;

5.   žiada EÚ o poskytnutie všetkej podpory potrebnej na vytvorenie trvácnej demokratickej vlády v Somálsku a o poskytnutie ďalšej pomoci vláde Somálska v jej úsilí o získanie kontroly nad celým územím krajiny a o nastolenie právneho štátu vo forme, ktorá by bola v súlade s jeho medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv a ktorá by zabránila takýmto popravám v budúcnosti;

6.   dôrazne žiada misiu Africkej únie v Somálsku (AMISOM), aby v plnom rozsahu využila svoj mandát na ochranu civilného obyvateľstva s osobitným dôrazom na ženy a deti, a žiada o udelenie mandátu na monitorovanie, vyšetrovanie a oznamovanie porušovaní ľudských práv;

7.   žiada orgány Somálska a Kene, aby vynaložili všetko úsilie a podnikli všetky realizovateľné politické a diplomatické iniciatívy na prepustenie dvoch talianskych rímskokatolíckych mníšok;

8.   dôrazne podporuje dohodu z Džibutska medzi prechodnou federálnou vládou Somálska a Alianciou za znovuoslobodenie Somálska, ktorej cieľom je ukončiť roky násilia v Somálsku a dosiahnuť trvácne riešenie na obnovenie mieru a ukončenie porušovaní ľudských práv, uvedených v tomto uznesení;

9.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom, generálnym tajomníkom OSN a Africkej únie, AMISOM-u, vládam IGAD a vláde Somálska.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 479.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0313.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/71

---

Trest smrti v Nigérii

P6_TA(2008)0570

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 o treste smrti v Nigérii

(2010/C 16 E/17)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o porušovaní ľudských práv v Nigérii,

—	so zreteľom na existujúce moratórium na využívanie trestu smrti federálnou vládou Nigérie,

—	so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

—	so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ratifikovaný Nigériou 29. októbra 1993,

—	so zreteľom na Africkú chartu o ľudských právach a právach národov z roku 1981, ratifikovanú Nigériou 22. júna 1983,

—	so zreteľom na Africkú chartu o právach a blahu dieťaťa z roku 1990, ratifikovanú Nigériou 23. júla 2001,

—	so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984, ratifikovaný Nigériou 28. júla 2001,

—	so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979, ratifikovaný Nigériou 13. júna 1985, a na jeho opčný protokol z roku 1999, ratifikovaný Nigériou 22. novembra 2004,

—	so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa z roku 1989, ratifikovaný Nigériou 19. apríla 1991,

—	so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.	keďže trest smrti hrozí viac ako 720 mužom a 11 ženám v nigérijských väzniciach,

B.	keďže nigérijská Národná študijná skupina o treste smrti a Prezidentská komisia o reforme správy súdnictva zistili, že väzni, ktorí čakajú na vykonanie trestu smrti, sú takmer výlučne chudobní a bez právneho zastúpenia,

C.	keďže napriek tomu, že medzinárodné právo zakazuje ukladanie trestu smrti mladistvým páchateľom, najmenej 40 väzňov v cele smrti bolo v čase údajného spáchania trestného činu vo veku 13 až 17 rokov,

D.	keďže do trestnoprávnej jurisdikcie islamských súdov založených na práve šaríja patrí 12 z 36 nigérijských štátov; keďže tieto súdy aj naďalej vydávajú rozsudky smrti, ako aj rozsudky bičovania a amputácií,

E.	keďže 47 % väzňov v cele smrti čaká na ukončenie svojho odvolacieho konania, štvrtina odvolacích konaní väzňov trvala päť rokov, 6 % väzňov s neukončeným odvolacím konaním čakalo vyše 20 rokov a jeden väzeň strávil v cele smrti 24 rokov,

F.	keďže nigérijský systém trestného súdnictva je presiaknutý korupciou a zanedbávaním povinností a trpí výrazným nedostatkom zdrojov,

G.	keďže mučenie je každodenným javom napriek tomu, že je v Nigérii zakázané, a keďže takmer 80 % väzňov v nigérijských väzniciach uviedlo, že ich v policajných celách bili, ohrozovali zbraňami alebo mučili,

H.	keďže mnohých väzňov, ktorí čakajú na súdne konanie a ktorí sú v celách smrti, vydierali príslušníci polície, ktorí za ich prepustenie požadovali peniaze,

I.	keďže v prípade viac ako polovice zo 40 000 väzňov, ktorí sú vo väzniciach tejto krajiny, sa neuskutočnilo súdne konanie alebo títo väzni neboli odsúdení,

J.	keďže vo väzniciach sa takisto vyskytujú chronické choroby, ktorým sa však dá predchádzať, ako je HIV, malária, tuberkulóza, chrípka a zápal pľúc,

K.

keďže nigérijské orgány sa niekoľkokrát pokúšali riešiť nedostatky súdneho systému tejto krajiny; keďže Národná študijná skupina o treste smrti (2004) a Prezidentská komisia o reforme správy súdnictva (2007) vyjadrili pochybnosti o tom, či trest smrti pomáha znižovať úroveň a rozsah zločinnosti v Nigérii; keďže však federálna vláda ani vlády jednotlivých štátov federácie neprijali opatrenia na riešenie naliehavých problémov, na ktoré poukázali tieto dve študijné skupiny,

L.	keďže Nigéria oficiálne neoznámila žiadne popravy od roku 2002,

M.	keďže iba o siedmich z 53 členských štátov Africkej únie je známe, že vykonali v roku 2007 popravy, zatiaľ čo 13 afrických krajín zrušilo trest smrti vo svojich právnych predpisoch a ďalších 22 trest smrti nevykonáva,

N.	keďže v roku 1977 zrušilo trest smrti pri všetkých trestných činoch iba 16 krajín; keďže v súčasnosti už 137 zo 192 členských štátov OSN zrušilo trest smrti vo svojich právnych predpisoch alebo ho nevykonáva,

1.   vyzýva federálnu vládu Nigérie a vlády jednotlivých štátov federácie, aby zrušili trest smrti;

2.   vyzýva federálnu vládu Nigérie a vlády jednotlivých štátov federácie, aby do zrušenia trestu smrti vyhlásili okamžité moratórium na všetky popravy, ako stanovuje rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 62/149 z 26. februára 2008, a aby bezodkladne zmenili všetky rozsudky smrti na tresty odňatia slobody;

3.   vyzýva federálnu vládu Nigérie a vlády jednotlivých štátov federácie, aby vypracovali komplexný prístup v oblasti trestnej činnosti a aby vysvetlili, ako budú riešiť situáciu v tejto oblasti;

4.   naliehavo žiada federálnu vládu Nigérie a vlády jednotlivých štátov federácie, aby z právnych predpisov federácie aj jednotlivých štátov vypustili všetky ustanovenia, ktoré stanovujú uloženie trestu smrti ľuďom, ktorí v čase údajného spáchania trestného činu nedovŕšili 18 rokov;

5.   vyzýva federálnu vládu Nigérie a vlády jednotlivých štátov federácie, aby zabezpečili, že v prípadoch odsúdení na trest smrti sa budú dodržiavať najprísnejšie medzinárodne uznávané a ústavné normy pre spravodlivý súdny proces, najmä v prípadoch nedostatočného právneho zastúpenia chudobnejších väzňov, v prípadoch priznaní alebo dôkazov získaných prostredníctvom násilia, nátlaku alebo mučenia, v prípadoch neprimerane dlhého trvania súdnych alebo odvolacích konaní, ako aj v prípadoch odsúdenia mladistvých;

6.   vyzýva federálnu vládu Nigérie, aby ratifikovala Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach z roku 1989 a Opčný protokol k Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 2002;

7.   naliehavo žiada vlády jednotlivých štátov Nigérie, aby zrušili všetky ustanovenia, na základe ktorých je povinné uloženie trestu smrti;

8.   vyzýva federálnu vládu Nigérie a vlády jednotlivých štátov federácie, aby uplatňovali odporúčania Národnej študijnej skupiny o treste smrti (2004) a Prezidentskej komisie o reforme správy súdnictva (2007) a aby predovšetkým vyhlásili moratórium na popravy a zmenili všetky rozsudky smrti;

9.   vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby poskytli technickú pomoc nigérijským orgánom s cieľom prehodnotiť právne predpisy, ktoré ustanovujú trest smrti, zrušiť trest smrti a zlepšiť vyšetrovacie postupy nigérijskej polície;

10.   vyzýva na podporu činností pracovnej skupiny Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov o treste smrti pri vypracovaní protokolu k Africkej charte, ktorý bude obsahovať zákaz trestu smrti a znemožní jeho opätovné zavedenie;

11.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, Hospodárskemu spoločenstvu západoafrických štátov, federálnej vláde a parlamentu Nigérie, Africkej únii a Panafrickému parlamentu.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/73

---

Prípad rodiny al-Kurd

P6_TA(2008)0571

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 o prípade rodiny al-Kurd

(2010/C 16 E/18)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii na Blízkom východe,

—	so zreteľom na správu, ktorú vypracovala parlamentná delegácia ad hoc vyslaná do Izraela a na palestínske územia (30. mája – 2. júna 2008), a na jej závery,

—	so zreteľom na štvrtý Ženevský dohovor,

—	so zreteľom na príslušné rezolúcie Organizácie Spojených národov,

—	so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Izraelom, a najmä na jej článok 2,

—	so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva v mene Európskej únie z 10. novembra 2008 týkajúce sa zbúrania domov vo východnom Jeruzaleme,

—	so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže príslušníci izraelskej polície a ozbrojených síl vysťahovali v noci v nedeľu 9. novembra 2008 rodinu al- Kurd z jej domu v štvrti východného Jeruzalema Šajch Džarra, v ktorej bývala viac ako 50 rokov; keďže bezprostredne potom dovolili osadníkom vstúpiť do domu tejto rodiny a túto oblasť následne uzavreli,

B.	keďže toto vysťahovanie sa vykonalo na základe príkazu, ktorý 16. júla 2008 vydal izraelský najvyšší súd po zdĺhavých a kontroverzných konaniach o sporných vlastníckych právach na izraelských súdoch a úradoch,

C.	keďže agentúra OSN na pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA) vyhlásila, že tejto rodine bude naďalej poskytovať pomoc,

D.

keďže k vysťahovaniu došlo napriek námietkam medzinárodného spoločenstva; keďže USA riešili tento problém s izraelskými úradmi; keďže toto rozhodnutie môže pripraviť pôdu zabratiu ďalších 26 domov v štvrti východného Jeruzalema Šajch Džarra, čo povedie k vysťahovaniu ďalších 26 rodín; keďže táto záležitosť má politické dôsledky na štatút východného Jeruzalema,

E.	upozorňujúc na príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a na skutočnosť, že medzinárodné spoločenstvo neuznalo zvrchovanosť Izraela vo východnom Jeruzaleme,

F.	keďže delegácia Európskeho parlamentu navštívila štvrť Šajch Džarra 3. novembra 2008 a mala možnosť stretnúť sa s rodinou al-Kurd,

1.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad vysťahovaním rodiny al-Kurd, nedávnym zbúraním domov palestínskych rodín izraelskými úradmi v niekoľkých oblastiach východného Jeruzalema a možnými vážnymi dôsledkami týchto krokov;

2.   poukazuje na to, že toto konanie, ktoré závažne ovplyvňuje životy obyvateľov týchto oblastí, je v rozpore s medzinárodným právom, a vyzýva izraelské úrady, aby čo najskôr skoncovali s takýmto konaním;

3.   poukazuje na to, že hoci uznáva nezávislosť izraelského súdnictva v rámci medzinárodne uznaných hraníc Izraela, podľa medzinárodného práva východný Jeruzalem nepodlieha jurisdikcii izraelských súdov;

4.   vyzýva Radu, Komisiu a medzinárodné spoločenstvo vrátane Štvorky, aby vyvinuli všetko možné úsilie na ochranu palestínskych obyvateľov štvrti Šajch Džarra a iných častí východného Jeruzalema, a vyzýva Štvorku, aby v tomto smere zohrávala aktívnejšiu úlohu;

5.   opätovne vyzýva izraelské úrady, aby okamžite zastavili rozširovanie osád a budovanie bezpečnostného múru za hranicami Izraela z roku 1967, pretože toto konanie je v rozpore s medzinárodným právom a podkopáva mierové úsilie;

6.   potvrdzuje, že takéto konanie môže len naštrbiť vyhliadky na dosiahnutie mierovej dohody medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi; naliehavo vyzýva Izrael, aby sa zdržal akýchkoľvek jednostranných opatrení, ktoré môžu negatívne ovplyvniť výsledok rokovaní o konečnom štatúte, najmä v Jeruzaleme;

7.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokému predstaviteľovi pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, osobitnému vyslancovi Štvorky pre Blízky východ, izraelskej vláde, Knessetu, predsedovi Palestínskej samosprávy a Palestínskej zákonodarnej rade.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/76

---

Žiadosť o zbavenie imunity pána Franka Vanheckeho

P6_TA(2008)0537

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o žiadosti o zbavenie imunity Franka Vanheckeho (2008/2092(IMM))

(2010/C 16 E/19)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na žiadosť o zbavenie Franka Vanheckeho imunity, ktorú na žiadosť prokurátora mesta Dendermonde podal minister spravodlivosti Belgického kráľovstva a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 10. apríla 2008,

—	po vypočutí Franka Vanheckeho v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na články 9 a 10 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

—	so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 12. mája 1964 a z 10. júla 1986 (1),

—	so zreteľom na články 58 a 59 belgickej ústavy,

—	so zreteľom na článok 6 ods. 2 a článok 7 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0421/2008),

1.   zbavuje Franka Vanheckeho imunity;

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ihneď postúpil príslušným orgánom Belgického kráľovstva.

---

(1)  Vec 101/63, Wagner/Fohrmann a Krier, Zb. 1964, s. 383, a vec 149/85, Wybot/Faure a iní, Zb. 1986, s. 2391.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/77

---

Žiadosť o zbavenie imunity pána Massima D'Alemu

P6_TA(2008)0538

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o žiadosti o zbavenie imunity Massima D'Alemu (2008/2298(IMM))

(2010/C 16 E/20)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Massima D'Alemu, ktorú podal prokurátor Talianskej republiky na súde v Miláne 30. mája 2008 a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 16. júna 2008,

—	so zreteľom na článok 10 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

—	so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 12. mája 1964 a z 10. júla 1986 (1),

—	so zreteľom na články 6 a 7 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0422/2008),

1.   nepovoľuje použitie príslušných nahrávok z telefonického odpočúvania a nezbavuje Massima D'Alemu imunity;

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ihneď postúpil príslušným talianskym orgánom.

---

(1)  Vec 101/63, Wagner/Fohrmann a Krier, Zb. 1964, s. 383, a vec 149/85, Wybot/Faure a iní, Zb. 1986, s. 2391.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/78

---

Protokol k dohode o partnerstve a spolupráci medzi ES a Kazachstanom *

P6_TA(2008)0528

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzatvorení protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Kazachstanom na druhej strane na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (KOM(2007)0105 — C6-0328/2008 — 2007/0039(CNS))

(2010/C 16 E/21)

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady a Komisie (KOM(2007)0105),

—	so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci s Kazašskou republikou,

—	so zreteľom na článok 44 ods. 2, článok 47 ods. 2 posledná veta, článok 55, článok 57 ods. 2, článok 71, článok 80 ods. 2, články 93, 94, 133, 181a a článok 300 ods. 2 druhá veta Zmluvy o ES,

—	so zreteľom na článok 101 Zmluvy o ES,

—	so zreteľom na článok 6 ods. 2 Aktu o pristúpení Bulharska a Rumunska,

—	so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0328/2008),

—	so zreteľom na článok 51, článok 83 ods. 7 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0416/2008),

1.   schvaľuje uzatvorenie protokolu;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kazašskej republiky.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/79

---

Spoločný podnik na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR) *

P6_TA(2008)0529

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 219/2007 o založení spoločného podniku na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR) (KOM(2008)0483 — C6-0305/2008 — 2008/0159(CNS))

(2010/C 16 E/22)

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2008)0483),

—	so zreteľom na články 171 a 172 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0305/2008),

—	so zreteľom na článok 51 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0439/2008),

1.   schvaľuje návrh Komisie;

2.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

4.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/79

---

Povinné označenia pre dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlá (kodifikované znenie) ***I

P6_TA(2008)0530

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o povinných označeniach pre dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlá (kodifikované znenie) (KOM(2008)0318 — C6-0205/2008 — 2008/0099(COD))

(2010/C 16 E/23)

(Spolurozhodovací postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0318),

—	so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0205/2008),

—	so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov (1),

—	so zreteľom na články 80 a 51 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0382/2008),

A.	keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez ich podstatnej zmeny,

1.   schvaľuje návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

---

(1)  Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/80

---

Právo spoločností týkajúce sa obchodných spoločností s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom (kodifikované znenie) ***I

P6_TA(2008)0531

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady v oblasti práva spoločností o obchodných spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom (kodifikované znenie) (KOM(2008)0344 — C6-0217/2008 — 2008/0109(COD))

(2010/C 16 E/24)

(Spolurozhodovací postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0344),

—	so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 44 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0217/2008),

—	so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov (1),

—	so zreteľom na články 80 a 51 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0383/2008),

A.	keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez ich podstatnej zmeny,

1.   schvaľuje návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

---

(1)  Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/81

---

Sedadlo vodiča kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov (kodifikované znenie) ***I

P6_TA(2008)0532

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o sedadle vodiča kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov (kodifikované znenie) (KOM(2008)0351 — C6-0243/2008 — 2008/0115(COD))

(2010/C 16 E/25)

(Spolurozhodovací postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0351),

—	so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0243/2008),

—	so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov (1),

—	so zreteľom na články 80 a 51 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0384/2008),

A.	keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez ich podstatnej zmeny,

1.   schvaľuje návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

---

(1)  Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/82

---

Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (kodifikované znenie) *

P6_TA(2008)0533

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (kodifikované znenie) (KOM(2008)0365 — C6-0273/2008 — 2008/0117(CNS))

(2010/C 16 E/26)

(Konzultačný postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2008)0365),

—	so zreteľom na článok 308 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0273/2008),

—	so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov (1),

—	so zreteľom na články 80 a 51 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0387/2008),

A.	keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez ich podstatnej zmeny,

1.   schvaľuje návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

---

(1)  Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/82

---

Dohovor o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ***

P6_TA(2008)0534

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (9196/2008 — C6-0215/2008 — 2008/0048(AVC))

(2010/C 16 E/27)

(Postup súhlasu)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (9196/2008),

—	so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 300 ods. 3 druhým pododsekom v spojení s článkom 61 písm. c) Zmluvy o ES (C6-0215/2008),

—	so zreteľom na článok 75 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na odporúčanie Výboru pre právne veci (A6-0428/2008),

1.   súhlasí s uzavretím dohovoru;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/83

---

Európsky systém národných a regionálnych účtov v Spoločenstve ***I

P6_TA(2008)0535

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2223/96 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v Spoločenstve, pokiaľ ide o vykonávacie právomoci Komisie (KOM(2007)0776 — C6-0452/2007 — 2007/0272(COD))

(2010/C 16 E/28)

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2007)0776),

—	so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 285 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0452/2007),

—	so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0376/2008),

1.   schvaľuje návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/84

---

Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii

P6_TA(2008)0536

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (KOM(2008)0609 — C6-0345/2008 — 2008/2286(ACI))

(2010/C 16 E/29)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0609 — C6-0345/2008),

—	so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu (MID) zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (1), a najmä na jej bod 28,

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (2),

—	so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0430/2008),

A.	keďže EÚ vytvorila príslušné legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytnúť dodatočnú pomoc pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v modeloch svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní na trh práce,

B.	keďže finančná pomoc EÚ prepusteným pracovníkom by v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie prijatým v rámci zmierovacieho zasadnutia zo 17. júla 2008 mala byť dynamická a dostupná čo možno najrýchlejšie a najúčinnejšie,

C.	keďže Taliansko požiadalo o pomoc v súvislosti so štyrmi prípadmi prepúšťania pracovníkov v textilnom priemysle na Sardínii, v Piemonte, Lombardii a v Toskánsku (3),

1.   žiada príslušné inštitúcie, aby podnikli kroky potrebné na urýchlenie mobilizácie prostriedkov z fondu v súlade s uvedeným spoločným vyhlásením, prijatím ktorého Európsky parlament, Rada a Komisia potvrdili, že s náležitým zreteľom na MID zo 17. mája 2006 je dôležité zabezpečiť rýchly postup na prijímanie rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii;

2.   schvaľuje rozhodnutie, ktoré je prílohou k tomuto uzneseniu;

3.   poveruje svojho predsedu, aby spolu s predsedom Rady podpísal rozhodnutie a zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

4.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie a jeho prílohu postúpil Rade a Komisii.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1.

(3)  EGF/2007/005 IT/Sardínia, EGF/2007/006 IT/Piemont, EGF/2007/007 IT/Lombardia a EGF/2008/001 IT/Toskánsko.

---

---

22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/86

---

Všeobecné postupy pre spotrebnú daň *

P6_TA(2008)0541

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu smernice Rady o všeobecných postupoch pre spotrebnú daň (KOM(2008)0078 — C6-0099/2008 — 2008/0051(CNS))

(2010/C 16 E/30)

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2008)0078),

—	so zreteľom na článok 93 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0099/2008),

—	so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6-0417/2008),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

TEXT PREDLOŽENÝ KOMISIOU	POZMEŇUJÚCI A DOPLŇUJÚCI NÁVRH
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh smernice Odôvodnenie 2a (nové)
	(2a) V záujme zlepšenia fungovania vnútorného trhu by sa malo vynaložiť ďalšie úsilie na postupnú harmonizáciu spotrebných daní v rámci Európskej únie, pričom sa zohľadnia aspekty, ako sú verejné zdravie, ochrana životného prostredia a rozpočet.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh smernice Odôvodnenie 4
(4) Tovar podliehajúci spotrebnej dani môže podliehať iným nepriamym daniam na osobitné účely. V tom prípade a s cieľom neohroziť užitočný účinok pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa nepriamych daní by členské štáty mali spĺňať určité dôležité prvky týchto pravidiel.	(4) Tovar podliehajúci spotrebnej dani môže podliehať iným nepriamym daniam na osobitné účely. V tom prípade a s cieľom neohroziť užitočný účinok pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa nepriamych daní by členské štáty mali spĺňať určité dôležité prvky týchto pravidiel, konkrétne prvky týkajúce sa daňového základu a výpočtu dane, vzniku daňovej povinnosti a daňového dohľadu .
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh smernice Odôvodnenie 4a (nové)
	(4a) Pri vykonávaní tejto smernice členské štáty zohľadnia potrebu zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh smernice Odôvodnenie 9
(9) Vzhľadom na to, že spotrebná daň je daň zo spotreby určitého tovaru, táto daň by sa nemala vymeriavať v súvislosti s tovarom podliehajúcim spotrebnej dani, ktorý sa poškodil alebo nenávratne stratil, bez ohľadu na okolnosti poškodenia alebo straty.	(9) Vzhľadom na to, že spotrebná daň je daň zo spotreby určitého tovaru, táto daň by sa nemala vymeriavať v súvislosti s tovarom podliehajúcim spotrebnej dani, ktorý sa preukázateľne poškodil alebo nenávratne stratil, bez ohľadu na okolnosti poškodenia alebo straty.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57 Návrh smernice Odôvodnenie 14
(14) Mali by sa jasne stanoviť situácie, v ktorých je povolený bezcolný predaj pre cestujúcich, ktorí opúšťajú územie Spoločenstva.	(14) Bezcolný predaj pre cestujúcich, ktorí opúšťajú územie Spoločenstva pozemnou cestou, by mal byť naďalej povolený , ak bezcolné predajne nachádzajúce sa na jeho hraniciach môžu členským štátom zaručiť, že spĺňajú všetky podmienky umožňujúce zabrániť akémukoľvek možnému daňovému úniku, obchádzaniu alebo zneužitiu .
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 58 Návrh smernice Odôvodnenie 14a (nové)
	(14a) Cestujúci, ktorí letia alebo sa plavia na tretie územie alebo do tretej krajiny a ktorí sú držiteľmi cestovného dokladu, v ktorom sa uvádza, že konečným miestom určenia je letisko alebo prístav nachádzajúci sa na treťom území alebo v tretej krajine, by mali mať možnosť oslobodenia od platenia spotrebnej dane z tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý je predávaný v bezcolných predajniach.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 59 Návrh smernice Odôvodnenie 19a (nové)
	(19a) Pravidlá, ktoré sa uplatňujú na pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane, by za určitých podmienok mali umožňovať, aby sa na zníženú spotrebnú daň poskytla celková zábezpeka alebo aby sa neposkytla žiadna zábezpeka.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh smernice Odôvodnenie 21a (nové)
	(21a) V záujme zaručenia účinného fungovania počítačového systému by mali členské štáty v rámci svojich vnútroštátnych aplikácií schváliť jednotný súbor a štruktúru údajov, aby sa hospodárskym subjektom poskytlo spoľahlivé rozhranie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh smernice Odôvodnenie 24
(24) Je nutné stanoviť postupy, ktoré sa majú používať v prípade, ak nie je k dispozícii počítačový systém.	(24) Je nutné stanoviť postupy, ktoré sa majú používať v prípade, ak nie je k dispozícii počítačový systém z dôvodov, ktoré subjekty zúčastňujúce sa na pohybe tovaru podliehajúceho spotrebnej dani nespôsobili alebo na ktoré nemajú vplyv .
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh smernice Odôvodnenie 28a (nové)
	(28a) V prípade výrobkov, ktoré podliehajú spotrebnej dani preto, že ich nadobúdajú súkromné osoby na vlastné použitie a prepravujú ich, by sa malo uvádzať ich množstvo.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh smernice Odôvodnenie 36
(36) S cieľom povoliť obdobie na prispôsobenie sa elektronickému kontrolnému systému pre pohyb tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane by členské štáty mali byť schopné využiť prechodné obdobie, počas ktorého sa preprava tovaru môže naďalej vykonávať na základe formalít stanovených v smernici 92/12/EHS.	(36) S cieľom povoliť obdobie na prispôsobenie sa elektronickému kontrolnému systému pre pohyb tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane by členské štáty mali byť schopné využiť prechodné obdobie, počas ktorého sa preprava tovaru môže naďalej vykonávať na základe formalít stanovených v smernici 92/12/EHS. Dĺžka tohto prechodného obdobia musí zohľadňovať skutočné možnosti zavedenia počítačového systému v každom členskom štáte .
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh smernice Článok 4 – bod 4a (nový)
	4a. „dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani“ znamená vstup tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na územie Spoločenstva, pokiaľ tento tovar nevstupuje do Spoločenstva v colnom režime s podmieneným oslobodením od cla, ako aj jeho uvoľnenie z takéhoto colného režimu s podmieneným oslobodením od cla;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh smernice Článok 4 – bod 4b (nový)
	4b. „registrovaný príjemca“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je príslušnými orgánmi dovážajúceho členského štátu oprávnená prijímať za podmienok stanovených týmito orgánmi tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý je prepravovaný v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane a ktorý bol odoslaný z iného členského štátu;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh smernice Článok 4 – bod 4c (nový)
	4c. „registrovaný odosielateľ“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je príslušnými orgánmi dovážajúceho členského štátu oprávnená odosielať za podmienok stanovených týmito orgánmi tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý podlieha režimu podmieneného oslobodenia od spotrebnej dane po jeho uvoľnení do voľného obehu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný colný kódex) (1);
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh smernice Článok 4 – bod 4d (nový)
	4d. „oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má oprávnenie príslušných orgánov členského štátu v rámci podnikateľskej činnosti vyrábať, spracúvať, držať, prijímať alebo odosielať tovar podliehajúci spotrebnej dani, pričom požiadavka na zaplatenie spotrebnej dane je v rámci režimu podmieneného oslobodenia od dane pozastavená;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh smernice Článok 4 – bod 4e (nový)
	4e. „daňový sklad“ znamená miesto, kde oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu v rámci podnikateľskej činnosti a za určitých podmienok stanovených príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom sa daňový sklad nachádza, vyrába, spracúva, drží, prijíma alebo odosiela tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý podlieha režimu podmieneného oslobodenia od dane;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh smernice Článok 4 – bod 4f (nový)
	4f. „miesto dovozu“ znamená miesto, kde sa tovar nachádza, keď je uvoľnený do voľného obehu v súlade s nariadením (ES) č. 450/2008.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh smernice Článok 7 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno c
c) dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.	c) dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani vrátane neoprávneného dovozu, pokiaľ tovar podliehajúci spotrebnej dani nie je okamžite po dovoze uvedený do režimu podmieneného oslobodenia od dane .
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh smernice Článok 7 – odsek 4
4. Úplné poškodenie alebo nenahraditeľná strata tovaru podliehajúceho spotrebnej dani vrátane strát spočívajúcich v povahe tohto tovaru sa nepovažujú za prepustenie na spotrebu .	4. Úplné zničenie alebo nenahraditeľná strata príslušného tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sa musí uspokojivo dokázať príslušným orgánom členského štátu, v ktorom k úplnému zničeniu alebo nenahraditeľnej strate došlo .
Strata alebo poškodenie príslušného tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sa musí príslušným orgánom uspokojivo dokázať.	Ak v prípade prepravy tovaru v režime s podmieneným oslobodením od dane nie je možné určiť, kde k úplnému zničeniu alebo nenahraditeľnej strate došlo, predpokladá sa, že k nim došlo v členskom štáte, kde boli zistené.
Na účely prvého pododseku sa tovar nenahraditeľne stratí, ak sa stane nepoužiteľný pre ktorúkoľvek osobu.	Členské štáty môžu podmieniť úmyselné zničenie tovaru v režime s podmieneným oslobodením od dane predchádzajúcim súhlasom príslušných orgánov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh smernice Článok 9 – odsek 1
1. Ak počas prepravy v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane nastane nesúlad s predpismi, ktorý predstavuje dôvod na prepustenie na spotrebu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani a nie je možné stanoviť, kde nastalo prepustenie na spotrebu, bude sa predpokladať, že nastalo v odosielajúcom členskom štáte.	1. Ak počas prepravy v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane nastane nesúlad s predpismi, ktorý predstavuje dôvod na prepustenie tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na spotrebu v súlade s článkom 7 ods. 2 písm. a ), a nie je možné stanoviť, kde prepustenie na spotrebu nastalo, bude sa predpokladať, že nastalo v odosielajúcom členskom štáte, a to v čase, keď bol nesúlad s predpismi zistený .
	Ak tovar podliehajúci spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane nedorazí na miesto určenia a ak sa nezistí súvisiaci nesúlad s predpismi, ktorý spôsobil uvoľnenie na spotrebu v súlade s článkom 7 ods. 2 písm. a), predpokladá sa, že uvoľnenie na spotrebu sa uskutočnilo v čase jeho zistenia, a to v členskom štáte, v ktorom bol tovar zistený.
Ak však pred uplynutím obdobia troch rokov od dátumu, kedy začal presun v súlade s článkom 19 ods. 1 zistí, v ktorom členskom štáte prepustenie na spotrebu skutočne nastalo, tento členský štát informuje príslušné orgány odosielajúceho členského štátu.	Ak sa však pred uplynutím troch rokov od dátumu, kedy začal presun v súlade s článkom 19 ods. 1 zistí, v ktorom členskom štáte prepustenie na spotrebu skutočne nastalo, bude sa prepustenie na spotrebu považovať za uskutočnené v tom členskom štáte, ktorý informuje príslušné orgány členského štátu, v ktorom k zisteniu došlo, alebo orgány odosielajúceho členského štátu.
Ak bola spotrebná daň vymeraná odosielajúcim členským štátom, vráti sa alebo sa odpustí hneď, keď druhý členský štát poskytne dôkaz o  jej výbere .	Ak spotrebnú daň vymeral členský štát, v ktorom k zisteniu došlo, alebo odosielajúci členský štát, vráti ju alebo ju odpustí hneď, ako druhý členský štát poskytne dôkaz o  prepustení tovaru na spotrebu .
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh smernice Článok 9 – odsek 1a (nový)
	1a. Ak je prostredníctvom použitia vhodného dôkazu možné bez dôvodnej pochybnosti určiť, že počas pohybu v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane došlo k nesúladu s predpismi, čím vznikol dôvod na prepustenie tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na spotrebu, spotrebná daň je splatná v členskom štáte, v ktorom došlo k nesúladu s predpismi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh smernice Článok 9 – odsek 2a (nový)
	2a. Ak je možné dokázať, že v niektorom členskom štáte došlo k nesúladu s predpismi, čo spôsobilo prepustenie tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na spotrebu, v súvislosti s ktorým sa použili kolkové známky spotrebnej dane členského štátu určenia, spotrebná daň je splatná v tom členskom štáte, v ktorom došlo k nesúladu s predpismi, iba v prípade, ak členský štát určenia vráti hospodárskemu subjektu spotrebnú daň.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Návrh smernice Článok 9 – odsek 2b (nový)
	2b. V prípade, že dôjde k nesúladu s predpismi a členský štát určenia nevyberá spotrebnú daň použitím kolkových známok spotrebnej dane, spotrebná daň je bezodkladne splatná v členskom štáte, v ktorom došlo k nesúladu s predpismi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh smernice Článok 9 – odsek 3
3. Na účely odseku 1 predstavuje nesúlad s predpismi situáciu, v ktorej presun neskončil v súlade s článkom 19 ods. 2.	3. Na účely odseku 1 predstavuje nesúlad s predpismi situáciu, v ktorej sa presun alebo časť presunu neskončila v súlade s článkom 19 ods. 2, s výnimkou situácie uvedenej v článku 7 ods. 4 .
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Návrh smernice Článok 11 – odsek 1 – písmeno ea (nové)
	ea) na dodávku schválenému zariadeniu na výskum a vývoj, laboratóriu, vládnemu orgánu alebo inému schválenému subjektu s cieľom testovania kvality, hodnotenia pred uvedením na trh a overenia možného falšovania, pokiaľ je tovar v množstve, ktoré sa nepovažuje za komerčné, pričom:
	i) členské štáty môžu stanoviť, aké množstvá predstavujú „komerčné množstvá“ a zároveň
	ii) členské štáty môžu vytvoriť zjednodušený postup na uľahčenie pohybu tovaru podľa tohto bodu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Návrh smernice Článok 11 – odsek 2
2. Na oslobodenia od dane sa vzťahujú podmienky a obmedzenia stanovené hostiteľským členským štátom. Členské štáty môžu poskytnúť oslobodenie prostredníctvom vrátenia spotrebnej dane.	2. Na oslobodenia od dane sa vzťahujú podmienky a obmedzenia stanovené hostiteľským členským štátom. Členské štáty môžu poskytnúť oslobodenie prostredníctvom vrátenia spotrebnej dane. Podmienky vrátenia stanovené členskými štátmi nepovedú k neprijateľne komplikovaným postupom pre oslobodenie od spotrebnej dane .
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54 Návrh smernice Článok 11 – odsek 2a (nový)
	2a. Spotrebnú daň vrátane spotrebnej dane z ropných olejov možno vrátiť alebo odpustiť v súlade s postupom, ktorý stanoví každý členský štát. Členské štáty uplatnia rovnaký postup na vnútroštátny tovar ako na tovar z iných členských štátov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 63/rev Návrh smernice Článok 13 – odsek 1
1. Členské štáty môžu oslobodiť od platby spotrebnej dane tovar podliehajúci spotrebnej dani predávaný v bezcolných predajniach, ktorý je prevážaný v osobnej batožine cestujúcich, ktorí letia alebo sa plavia na tretie územie alebo do tretej krajiny.	1. Členské štáty môžu oslobodiť od platby spotrebnej dane tovar podliehajúci spotrebnej dani predávaný v bezcolných predajniach, ktorý je prevážaný v osobnej batožine cestujúcich, ktorí na cestu na tretie územie alebo do tretej krajiny využívajú leteckú, lodnú alebo cestnú dopravu .
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 65/rev Návrh smernice Článok 13 – odsek 4
4. Na účely tohto článku sa uplatňujú tieto definície:	4. Na účely tohto článku sa uplatňujú tieto definície:
a) „tretie územie“ sú územia uvedené v článku 5 ods. 2 a ods. 3;	a) „tretie územie“ sú územia uvedené v článku 5 ods. 2 a ods. 3;
b) „bezcolná predajňa“ je akékoľvek zariadenie nachádzajúce sa na letisku alebo v prístave, ktoré spĺňa podmienky stanovené príslušnými orgánmi verejnej moci, najmä v súlade s odsekom 3;	b) „bezcolná predajňa“ je akékoľvek zariadenie nachádzajúce sa na letisku alebo v prístave alebo na hranici s treťou krajinou či tretím územím , ktoré spĺňa podmienky stanovené príslušnými orgánmi verejnej moci, najmä v súlade s odsekom 3;
c) „cestujúci na tretie územie alebo do tretej krajiny“ je cestujúci, ktorý je držiteľ cestovného dokladu oprávňujúceho na leteckú alebo námornú prepravu, v ktorom sa uvádza, že priamym miestom určenia je letisko alebo prístav nachádzajúci sa na treťom území alebo v tretej krajine.	c) „cestujúci na tretie územie alebo do tretej krajiny“ je cestujúci, ktorý je držiteľom cestovného dokladu oprávňujúceho na leteckú alebo námornú prepravu, v ktorom sa uvádza, že konečným miestom určenia je letisko alebo prístav nachádzajúci sa na treťom území alebo v tretej krajine, ako aj cestujúci, ktorý opúšťa Spoločenstvo pozemnou cestou .
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Návrh smernice Článok 14 – odsek 2
2. Má sa za to, že výroba, spracovanie a držba tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sa uskutočňuje v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane len vtedy, ak sa tieto činnosti realizujú v objektoch oprávnených podľa odseku 3 .	2. Výroba, spracovanie a držba tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sa v prípade, ak spotrebná daň nebola zaplatená, uskutočňujú v daňovom sklade .
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Návrh smernice Článok 14 – odsek 3
3. Príslušné orgány členských štátov oprávňujú ako „daňové sklady“ objekty, ktoré sa majú používať na výrobu, spracovanie a držbu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, ako aj na jeho prijímanie alebo odosielanie, v rámci režimov s podmieneným oslobodením od dane.	vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Návrh smernice Článok 15 – odsek 1 – pododseky 2 a 3
Toto schválenie nemôže byť odmietnuté len na základe skutočnosti, že fyzická alebo právnická osoba má sídlo v inom členskom štáte a má v úmysle prevádzkovať daňový sklad prostredníctvom zástupcu alebo pobočky v členskom štáte schválenia .	Toto schválenie podlieha podmienkam, ktoré môžu orgány stanoviť s cieľom zamedziť možným daňovým únikom alebo zneužitiu daňového režimu. Povolenie sa však nesmie odmietnuť len na základe skutočnosti, že fyzická alebo právnická osoba má sídlo v inom členskom štáte.
Schválenie sa vzťahuje na činnosti uvedené v článku 14 ods. 3.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Návrh smernice Článok 16 – odsek 1 – úvodná časť
1. Tovar podliehajúci spotrebnej dani sa môže presúvať v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane na území Spoločenstva:	1. Tovar podliehajúci spotrebnej dani sa môže presúvať v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane medzi dvoma bodmi na území Spoločenstva vrátane prepravy cez tretiu krajinu alebo región tretej krajiny :
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Návrh smernice Článok 16 – odsek 1 – písmeno a – bod ii
ii) fyzická alebo právnická osoba, ktorá je príslušnými orgánmi členského štátu určenia, za podmienok stanovených týmito orgánmi, schválená prijímať tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý je prepravovaný v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane a odoslaný z iného členského štátu, ďalej len „registrovaný príjemca“;	ii) priestory registrovaného príjemcu ;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Návrh smernice Článok 16 – odsek 1 – písmeno b
b) z miesta dovozu do ktoréhokoľvek z miest určenia uvedených v písmene a ), ak je tento tovar odoslaný fyzickou alebo právnickou osobou schválenou na tento účel príslušnými orgánmi členského štátu dovozu za podmienok stanovených týmito orgánmi, ďalej len „registrovaný odosielateľ“.	b) z miesta dovozu do ktoréhokoľvek z miest určenia alebo akýmkoľvek príjemcom uvedeným v písmene a ), ak tento tovar odosiela registrovaný odosielateľ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Návrh smernice Článok 17 – odsek 1 – úvodná časť
1. Príslušné orgány odosielajúceho členského štátu za nimi stanovených podmienok vyžadujú, aby riziká obsiahnuté v preprave tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane boli kryté zárukou, ktorú môže poskytnúť jedna osoba alebo viaceré z týchto osôb:	1. Príslušné orgány odosielajúceho členského štátu vyžadujú za podmienok, ktoré stanovia, aby riziká spojené s prepravou tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane boli kryté zábezpekou, ktorú môže poskytnúť jedna osoba alebo viaceré z týchto osôb, alebo zábezpekou zloženou v ich mene :
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Návrh smernice Článok 17 – odsek 2 – pododsek 1
2. Záruka je platná v celom Spoločenstve.	2. Zábezpeka je platná v celom Spoločenstve a môže ju vystaviť :
	a) subjekt oprávnený vykonávať činnosť úverovej inštitúcie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (2); alebo
	b) podnik oprávnený vykonávať poisťovacie činnosti v súlade so smernicou Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (3).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Návrh smernice Článok 17a (nový)
	Článok 17a 1.     Príslušné orgány odosielajúceho členského štátu môžu na požiadanie osoby uvedenej v článku 17 ods. 1 za určitých podmienok umožniť, aby bola poskytnutá celková zábezpeka na zníženú spotrebnú daň alebo aby nebola poskytnutá žiadna zábezpeka, za predpokladu, že subjekt zodpovedný za prepravu súčasne prevezme daňovú zodpovednosť za prepravu. 2.     Oprávnenie uvedené v odseku 1 sa udelí len osobám, ktoré: a) sú usadené na colnom území Spoločenstva; b) v minulosti uspokojivo osvedčili dobrú prax v poskytovaní zábezpek súvisiacich s pohybom tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane a c) pravidelne poskytujú zábezpeky súvisiace s pohybom tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane alebo o nich colné orgány vedia, že sú schopné plniť si svoje povinnosti v súvislosti s týmito postupmi. 3.     Opatrenia, ktorými sa upravuje postup udeľovania oprávnení vyžadovaných pri uplatňovaní odsekov 1 a 2, sa prijímajú v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 40 ods. 2.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Návrh smernice Článok 18 – odsek 2 – pododsek 2 – úvodná časť
Registrovaný príjemca schválený na účely prvého pododseku musí dodržať tieto požiadavky:	Dočasne registrovaný príjemca oprávnený na účely prvého pododseku musí spĺňať tieto požiadavky:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Návrh smernice Článok 19 – odsek 1
1. Preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane sa považuje za začatú, keď tovar opustí odosielajúci daňový sklad alebo miesto dovozu.	1. Preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane sa považuje za začatú, keď tovar opustí odosielajúci daňový sklad alebo miesto dovozu. Okamih, keď tovar opúšťa daňový sklad alebo miesto dovozu, sa určuje odoslaním dodatočnej informačnej správy, ktorú príslušnému orgánu bezodkladne zašle oprávnený prevádzkovateľ skladu alebo oprávnený odosielateľ .
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Návrh smernice Článok 19 – odsek 2
2. Preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane sa považuje za ukončenú , keď príjemca prevezme dodávku tovaru, alebo v prípade uvedenom v článku 16 ods. 1 písm. a) bode iii), keď tovar opustí územie Spoločenstva.	2. Preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane je ukončená :
	— keď príjemca prevezme dodávku tovaru. Moment, keď príjemca prevezme dodávku tovaru, je určený odoslaním dodatočnej informačnej správy, ktorú odošle príjemca príslušnému orgánu ihneď po príchode tovaru,
	— keď v prípade uvedenom v článku 16 ods. 1 písm. a) bode iii) tovar opustí územie Spoločenstva alebo keď sa naň začne vzťahovať colný režim s podmieneným oslobodením od cla .
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Návrh smernice Článok 19a (nový)
	Článok 19a
	Pravidlá uplatňované na pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane za podmienok stanovených príslušnými orgánmi odosielajúceho členského štátu umožňujú, aby bola poskytnutá celková zábezpeka na zníženú spotrebnú daň alebo aby nebola poskytnutá žiadna zábezpeka, za predpokladu, že subjekt zodpovedný za prepravu súčasne prevezme daňovú zodpovednosť za prepravu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Návrh smernice Článok 20 – odsek 1
1. Pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sa považuje za realizovaný v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane, len ak sa uskutoční na základe elektronického administratívneho dokladu spracovaného v súlade s odsekmi 2 a 3.	1. Pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sa považuje za realizovaný v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane, len ak sa uskutoční na základe elektronického administratívneho dokladu spracovaného v súlade s odsekmi 2 a 3. Členské štáty a Komisia prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožnia zavedenie infraštruktúry verejných kľúčov na vnútroštátnej úrovni a zabezpečia ich interoperabilitu .
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Návrh smernice Článok 20 – odsek 6
6. Odosielateľ oznámi administratívny referenčný kód osobe, ktorá sprevádza tovar.	6. K odosielanej zásielke sa priloží písomná informácia, ktorá umožňuje identifikovať zásielku v priebehu jej prepravy.
Kód je dostupný počas celej prepravy v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane .
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Návrh smernice Článok 22
Príslušný orgán odosielajúceho členského štátu môže povoliť za podmienok stanovených týmto členským štátom, aby odosielateľ s použitím počítačového systému rozdelil prepravu energetických výrobkov v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane na dve alebo viaceré prepravy za predpokladu, že sa nezmení celkové množstvo tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.	Príslušný orgán odosielajúceho členského štátu môže za podmienok stanovených týmto členským štátom povoliť, aby odosielateľ s použitím počítačového systému rozdelil prepravu energetických výrobkov v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane na dve alebo viaceré prepravy za predpokladu, že:
	a) sa nezmení celkové množstvo tovaru podliehajúceho spotrebnej dani a
	b) rozdelenie sa vykonáva na území členského štátu, ktorý takýto postup povoľuje.
Členské štáty môžu tiež stanoviť, že takéto rozdelenie sa nesmie uskutočniť na ich území.	Členské štáty oznámia Komisii, či a za akých podmienok povoľujú rozdelenie zásielok na svojom území. Komisia postúpi tieto informácie ostatným členským štátom .
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 Návrh smernice Článok 23 – odsek 1 – pododsek 1
1. Po prijatí tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na ktoromkoľvek z miest určenia uvedených v článku 16 ods. 1 písm. a) bodoch i), ii) alebo iv) alebo v článku 16 ods. 2 príjemca bezodkladne predloží správu o jeho prijatí, ďalej len „správa o prijatí“, príslušným orgánom členského štátu určenia s použitím počítačového systému.	1. Po prijatí tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na ktoromkoľvek z miest určenia uvedených v článku 16 ods. 1 písm. a) bodoch i), ii) alebo iv) alebo v článku 16 ods. 2 príjemca najneskôr v pracovný deň nasledujúci po prijatí tovaru predloží správu o jeho prijatí, ďalej len „správa o prijatí“, príslušným orgánom členského štátu určenia s použitím počítačového systému.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42 Návrh smernice Článok 24 – odsek 3
3. Príslušné orgány odosielajúceho členského štátu zašlú správu o vývoze odosielateľovi.	3. Príslušné orgány odosielajúceho členského štátu zašlú správu o vývoze odosielateľovi najneskôr v pracovný deň nasledujúci po prijatí potvrdenia, na ktorom sa uvádza, že tovar podliehajúci spotrebnej dani opustil územie Spoločenstva .
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 Návrh smernice Článok 26 – odsek 1 – pododseky 2 a 3
Keď sa obnoví dostupnosť systému, odosielateľ bezodkladne zašle navrhovaný elektronický administratívny doklad. Tento doklad nahrádza papierový doklad uvedený v písmene a) prvom pododseku, len čo sa spracuje v súlade s článkom 20 ods. 3, a uplatňuje sa postup týkajúci sa elektronického administratívneho dokladu.	Tovar sa ďalej prepravuje v súlade s náhradným postupom, a takto sa aj ukončí preprava, a to aj vtedy, keď sa dostupnosť elektronického systému obnoví v priebehu prepravy.
Kým sa nespracuje elektronický administratívny doklad v súlade s článkom 20 ods. 3, preprava sa považuje za realizovanú v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane na základe papierového dokladu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 Návrh smernice Článok 26 – odsek 2 – pododsek 1
2. Ak počítačový systém nie je k dispozícii, oprávnený prevádzkovateľ skladu alebo registrovaný odosielateľ môže oznámiť informácie podľa článku 20 ods. 8 alebo článku 22 s použitím alternatívnych komunikačných prostriedkov. Na tento účel informuje príslušné orgány odosielajúceho členského štátu v čase, keď sa začína zmena miesta určenia alebo rozdelenie prepravy.	2. Ak počítačový systém nie je k dispozícii, oprávnený prevádzkovateľ skladu alebo registrovaný odosielateľ môže oznámiť informácie podľa článku 20 ods. 8 alebo článku 22 s použitím alternatívnych komunikačných prostriedkov ustanovených členskými štátmi . Na tento účel informuje príslušné orgány odosielajúceho členského štátu v čase, keď sa začína zmena miesta určenia alebo rozdelenie prepravy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 Návrh smernice Článok 28
Členské štáty môžu stanoviť zjednodušené postupy v súvislosti s prepravou v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane, ktorá sa celá realizuje na ich území.	Členské štáty môžu stanoviť zjednodušené postupy v súvislosti s prepravou v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane, ktorá sa celá realizuje na ich území, vrátane možnosti upustenia od požiadavky na elektronický dohľad nad takouto prepravou .
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 Návrh smernice Článok 29 – bod 3a (nový)
	3a. preprava tovaru podľa článku 11 ods. 1 písm. ea).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 Návrh smernice Článok 30 – odsek 1 – pododsek 2
Pokiaľ ide o tovar podliehajúci spotrebnej dani iný ako tabakové výrobky, nadobudnutý súkromnými osobami, prvý pododsek sa uplatňuje aj v prípadoch, ak sa tovar dopravuje pre tieto osoby.	vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48 Návrh smernice Článok 30 – odsek 2a (nový)
	2a. Na účely uplatňovania odseku 2 písm. e) môžu členské štáty výhradne na účely preukazovania ustanoviť smerné úrovne. Minimálne smerné úrovne sú:
	a) v prípade tabakových výrobkov:
	— 400 cigariet,
	— 200 malých cigár (maximálne 3 gramy každá),
	— 100 cigár,
	— 0,5 kilogramu tabaku;
	b) v prípade alkoholických nápojov:
	— 5 litrov liehovín,
	— 10 litrov medziproduktov,
	— 45 litrov vína (vrátane maximálne 30 litrov šumivého vína),
	— 55 litrov piva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 Návrh smernice Článok 30 – odsek 2b (nový)
	2b. Členské štáty môžu tiež ustanoviť, že pri nadobudnutí minerálnych olejov v členskom štáte spotreby sa vyrubí spotrebná daň na minerálne oleje uvoľnené na spotrebu v inom členskom štáte, ak sa tento tovar prepravuje netypickým spôsobom súkromnými osobami alebo v ich mene. Spôsoby netypickej prepravy zahŕňajú prepravu palív v nádobách odlišných od nádrží vozidiel alebo vo vhodných rezervných nádobách na palivo a prepravu kvapalných vykurovacích palív iným spôsobom než prostredníctvom cisterien dodávaných obchodníkom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50 Návrh smernice Článok 34 – odsek 4 – písmeno a
a) zaregistrovať sa na daňových úradoch členského štátu odosielajúceho tovar podliehajúci spotrebnej dani;	a) zaregistrovať sa na daňových úradoch členského štátu odosielajúceho tovar podliehajúci spotrebnej dani a získať od týchto orgánov identifikačný doklad ;
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 51 a 52 Návrh smernice Článok 37
1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 1, môžu členské štáty vyžadovať, aby tovar podliehajúci spotrebnej dani niesol daňové označenia alebo vnútroštátne identifikačné značky používané na daňové účely v čase, keď je prepustený na spotrebu na ich území, alebo, v prípadoch stanovených v článku 31 ods. 1 prvom pododseku a článku 34 ods. 1, keď vstúpi na ich územie.	1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 1, môžu členské štáty vyžadovať, aby tovar podliehajúci spotrebnej dani niesol daňové označenia, vnútroštátne identifikačné značky alebo akékoľvek iné sériové značenie alebo označenie pravosti používané na daňové účely v čase, keď je prepustený na spotrebu na ich území, alebo, v prípadoch stanovených v článku 31 ods. 1 prvom pododseku a článku 34 ods. 1, keď vstúpi na ich územie.
2. Každý členský štát, ktorý vyžaduje používanie daňových označení alebo vnútroštátnych identifikačných značiek stanovených v odseku 1, je povinný sprístupniť ich schváleným prevádzkovateľom skladov ostatných členských štátov.	2. Každý členský štát, ktorý vyžaduje používanie daňových označení, vnútroštátnych identifikačných značiek alebo akéhokoľvek iného sériového značenia alebo označenia pravosti stanoveného v odseku 1, je povinný sprístupniť ich schváleným prevádzkovateľom skladov ostatných členských štátov.
3. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia, ktoré môžu členské štáty stanoviť s cieľom zabezpečiť, aby sa tento článok vykonával správne a zabrániť podvodom, únikom alebo zneužívaniu, členské štáty zabezpečia, aby tieto označenia alebo značky nevytvárali prekážky pre voľný pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.	3. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia, ktoré môžu členské štáty stanoviť s cieľom zabezpečiť, aby sa tento článok vykonával správne a zabrániť podvodom, únikom alebo zneužívaniu, členské štáty zabezpečia, aby tieto označenia alebo značky nevytvárali prekážky pre voľný pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.
Ak má tovar podliehajúci spotrebnej dani takéto označenia, akúkoľvek sumu zaplatenú alebo zaručenú s cieľom získania týchto označení alebo značiek vráti, odpustí alebo uvoľní členský štát, ktorý ich vydal, ak vznikla daňová povinnosť k spotrebnej dani a táto spotrebná daň sa vybrala v inom členskom štáte.	Ak má tovar podliehajúci spotrebnej dani takéto označenia, akúkoľvek sumu zaplatenú alebo zaručenú s cieľom získania týchto označení alebo značiek vráti, odpustí alebo uvoľní členský štát, ktorý ich vydal, ak vznikla daňová povinnosť k spotrebnej dani a táto spotrebná daň sa vybrala v inom členskom štáte.
	Členský štát, ktorý vydal označenia alebo značky, však môže podmieniť vrátenie, poukázanie alebo uvoľnenie zaplatenej sumy alebo zábezpeky dôkazom, že tieto označenia alebo značky boli odstránené alebo zničené.
4. Daňové označenia alebo vnútroštátne identifikačné značky v zmysle odseku 1 platia v členskom štáte, ktorý ich vydal. Môže však existovať vzájomné uznávanie týchto označení medzi členskými štátmi.	4. Daňové označenia, vnútroštátne identifikačné značky alebo akékoľvek iné sériové značenie alebo označenie pravosti v zmysle odseku 1 platia v členskom štáte, ktorý ich vydal. Môže však existovať vzájomné uznávanie týchto označení medzi členskými štátmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53 Návrh smernice Článok 39
Kým Rada neprijme ustanovenia Spoločenstva o zásobách pre lode a lietadlá, členské štáty môžu zachovať svoje vnútroštátne predpisy v tejto oblasti.	Kým Rada neprijme ustanovenia Spoločenstva o zásobách pre lode a lietadlá, členské štáty môžu zachovať svoje vnútroštátne predpisy v tejto oblasti. Tieto vnútroštátne predpisy sa musia oznámiť iným členským štátom, aby ich hospodárske subjekty mohli využiť .

---

(1)   Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008, s. 1.

(2)   Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

(3)   Ú. v. ES L 228, 11.8.1992, s. 1.

---