14.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 8/1

A.

keďže OSN po druhý raz v histórii organizuje medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutoční v Dauhe od 29. novembra do 2. decembra 2008, zameranú na stretnutie hláv štátov a vlád, a nielen ministrov rozvoja, ale aj ministrov financií, ako aj zástupcov medzinárodných finančných organizácií, súkromných bánk a obchodnej a občianskej spoločnosti, s cieľom preskúmať pokrok dosiahnutý od konferencie v Monterrey,

B.

keďže na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia treba výrazne zvýšiť financovanie,

C.

keďže financovanie rozvoja by sa malo zadefinovať ako nákladovo najefektívnejší spôsob riešenia svetových rozvojových potrieb a globálnych neistôt,

D.

keďže potreba primeraných, predvídateľných a trvalo udržateľných finančných zdrojov je naliehavejšia ako kedykoľvek predtým, najmä s ohľadom na problematiku zmeny klímy a jej dôsledkov vrátane prírodných katastrof a na osobitnú zraniteľnosť rozvojových krajín,

E.

keďže EÚ je najväčším darcom pomoci na svete, významným aktérom v medzinárodných finančných inštitúciách a najvýznamnejším obchodným partnerom rozvojových krajín,

F.

keďže EÚ sa zaviazala k jasnému a záväznému harmonogramu na dosiahnutie 0,56 % cieľa HND do roku 2010 a 0,7 % cieľa HND do roku 2015,

G.

keďže v prípade, že súčasné trendy úrovní ODA členských štátov budú pretrvávať, niektoré členské štáty nesplnia ciele, ku ktorým sa zaviazali, a to 0,51 % HND pre štáty EÚ-15 (t. j. členské štáty EÚ pred rozšírením v roku 2004) a 0,17 % HND pre štáty EÚ-12 (t. j. členské štáty, ktoré k EÚ pristúpili 1. mája 2004 a 1. januára 2007) do roku 2010,

H.

keďže plánovateľná pomoc Afrike sa napriek všeobecnému poklesu ODA v roku 2007 zvyšuje,

I.

keďže nedávno pribudli nové významné rozvojové problémy vrátane zmeny klímy, štrukturálnych zmien na komoditných trhoch a najmä na potravinárskych a ropných trhoch a zmeny významných trendov v spolupráci štátov južného regiónu vrátane podpory infraštruktúry v Afrike zo strany Číny a úverov Brazílskej rozvojovej banky (BNDES) v Latinskej Amerike,

J.

keďže v mnohých rozvojových krajinách nie sú finančné služby dostatočne rozvinuté v dôsledku mnohých faktorov vrátane obmedzení v dodávke služieb a chýbajúcej právnej istoty a vlastníckych práv,

1.

potvrdzuje svoj záväzok v oblasti odstraňovania chudoby, trvalo udržateľného rozvoja a dosiahnutia rozvojových cieľov milénia ako jedinú cestu nastolenia sociálnej spravodlivosti a zvýšenia kvality života približne jednej miliardy ľudí na celom svete, ktorí žijú v extrémnej chudobe, ktorá je definovaná ako príjem nižší než jeden USD na deň;

2.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili jasné oddelenie výdavkov na rozvoj od výdavkov na zahraničnopolitické záujmy, a zdôrazňuje v tomto ohľade, že ODA by mala byť v súlade s kritériami pre ODA, ktoré vytvoril Výbor rozvojovej pomoci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC) a odporučeniami OECD/DAC pre uvoľňovanie ODA;

3.

zdôrazňuje, že je bezpodmienečne potrebné, aby sa EÚ snažila o najvyšší stupeň koordinácie s cieľom dosiahnuť súlad s ostatnými politikami Spoločenstva (životné prostredie, migrácia, ľudské práva, poľnohospodárstvo, atď.) a vyhnúť sa zdvojovaniu práce a nesúrodým činnostiam;

4.

pripomína, že okamžité a nevyhnutné opatrenia, ktoré musí EÚ prijať na riešenie dramatických dôsledkov rastúcich cien potravín v rozvojových krajinách, by sa nemali chápať a vykonávať ako súčasť finančného úsilia požadovaného na základe konsenzu z Monterrey; preto uvíta konkrétny návrh Komisie na využitie núdzových fondov;

5.

zdôrazňuje, že nadmerné a neprimerané administratívne zaťaženie v niektorých partnerských krajinách znižuje účinnosť rozvojovej pomoci; obáva sa, že toto zaťaženie by mohlo ohroziť dosiahnutie rozvojových cieľov milénia;

6.

konštatuje, že EÚ ešte nenašla správnu rovnováhu medzi dvoma protichodnými prístupmi k rozvojovej pomoci: na jednej strane dôverovať partnerským krajinám, pokiaľ ide o primerané rozdelenie prostriedkov, a pomáhať ich administratíve pri rozvoji vhodných nástrojov implementácie finančných prostriedkov; na druhej strane účelovo viazať finančnú pomoc s cieľom vyhnúť sa zneužitiu alebo neefektívnemu rozdeleniu pomoci;

7.

zdôrazňuje, že EÚ je najväčším darcom ODA na svete, pričom jej podiel predstavuje takmer 60 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci, a víta skutočnosť, že tento podiel EÚ sa v priebehu rokov zvyšuje; napriek tomu žiada Komisiu, aby poskytla jasné a transparentné údaje o podiele rozpočtových prostriedkov EÚ určených na rozvojovú pomoc, aby tak mohol zhodnotiť, ako všetci európski darcovia dodržiavajú konsenzus z Monterrey; zároveň vyjadruje poľutovanie, že výška finančného príspevku EÚ rozvojovým krajinám nie je dostatočne zviditeľnená, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala vhodné a cielené komunikačné a informačné nástroje na lepšie zviditeľnenie rozvojovej pomoci EÚ;

8.

víta skutočnosť, že EÚ splnila svoj záväzný cieľ v oblasti ODA, a to priemer v rámci EÚ vo výške 0,39 % HND v roku 2006, ale konštatuje znepokojivý pokles pomoci EÚ v roku 2007 zo 47,7 miliardy EUR v roku 2006 (0,41 % celkového HND EÚ) na 46,1 miliardy EUR v roku 2007 (0,38 % celkového HND EÚ) a vyzýva členské štáty aby zvýšili objem ODA tak, aby dosiahli prisľúbený cieľ 0,56 % HND v roku 2010;

9.

trvá na tom, že zníženie ODA vykazovanej členskými štátmi by sa viac nemalo opakovať; poukazuje na to, že ak bude súčasný trend pokračovať, EÚ vydá o 75 miliárd EUR menej, než bol prísľub na obdobie rokov 2005 – 2010;

10.

vyjadruje vážne obavy, že väčšina členských štátov (18 z 27, a to najmä Lotyšsko, Taliansko, Portugalsko, Grécko a Česká republika) nedokázali zvýšiť svoju výšku ODA v rokoch 2006 a 2007 a že v mnohých štátoch, ako sú Belgicko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo, došlo k dramatickému zníženiu o viac než 10 %; vyzýva členské štáty, aby plnili objem ODA, ku ktorému sa zaviazali; s uspokojením konštatuje, že niektoré členské štáty (Dánsko, Írsko, Luxembursko, Španielsko, Švédsko a Holandsko) istotne dosiahnu svoje ciele ODA pre rok 2010 a je presvedčený, že tieto členské štáty si zachovajú svoju vysokú úroveň ODA;

11.

víta rozhodný postoj Komisie, aby sa úsilie sústredilo na množstvo, ako aj kvalitu rozvojovej pomoci členských štátov, a rozhodne podporuje jej varovanie súvisiace s možnými veľmi negatívnymi dôsledkami neplnenia finančných záväzkov zo strany členských štátov; vyzýva Komisiu, aby využila svoje odborné znalosti a právomoci a presvedčila ostatných verejných a súkromných darcov, aby splnili svoje finančné prísľuby;

12.

je mimoriadne znepokojený skutočnosťou, že niektoré členské štáty odsúvajú zvýšenie ODA, čo pre rozvojové krajiny znamená stratu viac ako 17 miliárd EUR;

13.

víta postoj niektorých členských štátov zameraný na vytvorenie záväzných viacročných harmonogramov zvyšovania úrovní ODA s cieľom splniť cieľ OSN vo výške 0,7 % do roku 2015; vyzýva členské štáty, ktoré ešte nezverejnili svoje viacročné harmonogramy, aby tak urobili čím skôr; zdôrazňuje, že členské štáty by tieto harmonogramy mali prijať pred vyššie uvedenou nadchádzajúcou medzinárodnou konferenciou o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutoční v Dauhe, a plniť svoje záväzky;

14.

poznamenáva, že zníženia vykazovaných úrovní pomoci v rok u 2007 sú v niektorých prípadoch spôsobené umelým zvýšením údajov v roku 2006 v dôsledku odpustenia dlhov; vyzýva členské štáty, aby zvýšili úrovne ODA trvalo udržateľným spôsobom tak, že sa sústredia na hodnoty očistené o zložku odpustenia dlhov;

15.

rozpor medzi častými prísľubmi zvýšenia finančnej pomoci a výrazne nižšími sumami, ktoré sa v skutočnosti vyplácajú, považuje za absolútne neprijateľný a obáva sa, že niektoré členské štáty vykazujú únavu z poskytovania pomoci;

16.

zdôrazňuje skutočnosť, že pri rozhodovaní o objeme ODA a jej cieľovom určení sú rozhodujúce konzultácie s partnerskými vládami, národnými parlamentmi a organizáciami občianskej spoločnosti;

17.

zdôrazňuje, že pomoc sa musí poskytovať v správnom čase a vyjadruje nespokojnosť s tým, že postupy vyplácania sa často zbytočne odďaľujú;

18.

zdôrazňuje, že treba vyvážiť flexibilitu pri vyplácaní prostriedkov z fondov spolupráce, aby sa zohľadnili meniace sa okolnosti, ako napríklad zvyšujúce sa ceny potravín s dôsledkami na predvídateľné financovanie, a aby sa umožnilo partnerským krajinám plánovať trvalo udržateľný rozvoj i prispôsobovanie sa zmene klímy a jej zmierňovanie;

19.

dôrazne vyzýva na jednoznačné dodržiavanie zásad zodpovedného úverovania a financovania, aby sa úverové a finančné operácie stali trvalo udržateľnými v zmysle hospodárskeho a environmentálneho rozvoja v súlade s tzv. zásadami rovníka; vyzýva Komisiu, aby sa zúčastňovala na vytváraní týchto zásad a aby na medzinárodných fórach požadovala záväzné opatrenia na ich uvedenie do praxe takým spôsobom, že sa ich pôsobnosť rozšíri na nové rozvojové subjekty z verejného i súkromného sektora;

20.

plne podporuje snahy rozvojových krajín o zaručenie trvalej udržateľnosti dlhodobého dlhu a uplatnenie iniciatívy v prospech veľmi zadlžených chudobných krajín, ktorá má kľúčový význam pri napĺňaní rozvojových cieľov milénia; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že plány na odpustenie dlhu vylučujú veľký počet krajín, pre ktoré dlh naďalej zostáva prekážkou na naplnenie rozvojových cieľov milénia; zdôrazňuje potrebu naliehavej medzinárodnej diskusie o rozšírení obmedzenia medzinárodných opatrení na zadlžené krajiny, ktoré sú v súčasnosti z iniciatívy veľmi zadlžených chudobných krajín vylúčené;

21.

vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala problematikou dlhov neprijateľnej alebo nezákonnej povahy, to znamená dlhov vyplývajúcich z nezodpovedného, sebeckého, ľahkomyseľného alebo nespravodlivého požičiavania a zásadami zodpovedného financovania v rámci bilaterálnych a multilaterálnych rokovaní o odpustení dlhov; víta výzvu Komisie na obmedzenie práv komerčných veriteľov a dravých fondov na vyplatenie v prípade súdneho konania;

22.

vyzýva všetky členské štáty, aby sa držali rámca v oblasti trvalej udržateľnosti dlhu a tlačili jeho vývoj tak, aby zohľadňoval vnútorný dlh a finančné požiadavky krajiny; vyzýva všetky členské štáty na uznanie toho, že zodpovednosťou veriteľa nie je len dodržiavanie rámca trvalej udržateľnosti dlhu, ale nesie so sebou aj:

23.

naliehavo žiada EÚ, aby podporila medzinárodné úsilie, ktorého cieľom je zaviesť do praxe niektoré formy medzinárodných postupov v prípade platobnej neschopnosti, alebo spravodlivý a transparentný arbitrážny postup, ktorý zabezpečí účinné a nestranné riešenie prípadnej budúcej dlhovej krízy;

24.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nekladie väčší dôraz na mobilizáciu vnútorných zdrojov na financovanie rozvoja, keďže tieto zdroje sa vyznačujú väčšou autonómiou pre rozvojové krajiny; vyzýva členské štáty, aby sa v plnej miere zapájali do iniciatívy zameranej na transparentnosť v oblasti ťažobného priemyslu (Extractive Industries Transparency Initiative (EITI)) a vyzýva na jej posilnenie; vyzýva Komisiu, aby požiadala Radu pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB), aby do medzinárodných účtovných štandardov zaradila požiadavku vykazovania činností medzinárodných spoločností vo všetkých sektoroch pre všetky krajiny osobitne;

25.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v balíku oznámení Komisie o účinnosti pomoci (KOM(2008)0177) sa nespomína únik kapitálu ako rizikový faktor pre ekonomiky rozvojových krajín; upozorňuje na to, že únik kapitálu vážne poškodzuje rozvoj trvalo udržateľných hospodárskych systémov v rozvojových krajinách a poukazuje na to, že daňové úniky každoročne stoja rozvojové krajiny viac, než získajú formou ODA; vyzýva Komisiu, aby do svojich politík zahrnula opatrenia na predchádzanie úniku kapitálu tak, ako sa to požaduje v konsenze z Moterrey vrátane otvorenej analýzy príčin úniku kapitálu, s cieľom ukončiť daňové raje, z ktorých niektoré sa nachádzajú v EÚ alebo ktoré fungujú v úzkej spojitosti s členskými štátmi;

26.

poznamenáva predovšetkým, že podľa Svetovej banky dosiahne nezákonná časť tohto úniku kapitálu ročne hodnotu 1 000 až 1 600 miliárd USD, z čoho polovica pochádza z rozvojových krajín; podporuje medzinárodné úsilie na zmrazenie a náhradu ukradnutého majetku a žiada členské štáty, ktoré ešte neratifikovali Dohovor OSN proti korupcii, aby tak urobili; odsudzuje skutočnosť, že sa podobné úsilie nevyvíja aj v oblasti boja proti daňovým únikom a žiada Komisiu a členské štáty, aby podporili globálne rozšírenie zásady automatickej výmeny daňových informácií, aby žiadali pripojenie Kódexu správania pre daňové úniky, ktorý v súčasnosti vypracúva Hospodárska a sociálna rada OSN (ECOSOC), ako prílohy k deklarácii z Dohy a aby podporili transformáciu výboru odborníkov OSN pre medzinárodnú spoluprácu v daňových otázkach na skutočný medzivládny orgán, ktorý bude mať k dispozícii dodatočné prostriedky na medzinárodný boj proti daňovým únikom spolu s OECD;

27.

víta návrhy členských štátov na inovačné finančné mechanizmy a vyzýva Komisiu, aby ich preskúmala z hľadísk praktickej uplatniteľnosti, trvalej udržateľnosti, dodatkovosti, transakčných nákladov a efektívnosti; vyzýva na vytvorenie finančných mechanizmov a nástrojov, ktoré poskytnú nové financovanie a nevystavia budúce finančné toky riziku;

28.

požaduje vytvorenie finančných mechanizmov a nástrojov, ktoré poskytnú opatrenia na zvládnutie súkromných finančných prostriedkov tak, ako sa uvádza v konsenze z Monterrey, a poskytnú aj úverové záruky;

29.

vyzýva Komisiu, aby vo veľkej miere zvýšila financovanie opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie v rozvojových krajinách, najmä opatrenia globálnej aliancie proti zmene klímy; zdôrazňuje naliehavú potrebu aj iného financovania ako ODA, keďže samotná ODA by neposkytla dostatočnú podporu opatreniam na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že by sa na tento účel mal urgentne vyvinúť inovačný mechanizmus financovania, ako sú napríklad odvody pre letectvo a obchodovanie s ropou, ako aj vyhradiť príjmy z obchodovania formou aukcie v rámci Európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS);

30.

víta návrh Komisie na zriadenie globálneho mechanizmu financovania klímy na základe princípu predbežnej pomoci na financovanie opatrení na zmiernenie a prispôsobenie sa v rozvojových krajinách; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa v podstatnej miere finančne zaviazali s cieľom urgentne realizovať tento návrh;

31.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby minimálne 25 % budúcich príjmov z obchodovania formou aukcie v rámci EU ETS vyhradili na financovanie opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie v rozvojových krajinách;

32.

vyzýva Komisiu, aby rozšírila prístup malých podnikateľov a poľnohospodárov k financovaniu ako prostriedok zvyšovania výroby potravín a poskytnutia trvalo udržateľného riešenia potravinovej krízy;

33.

vyzýva Európsku investičnú banku (EIB), aby preverila možnosti okamžitého zriadenia garančného fondu s cieľom podporiť systémy mikroúverov a zaistenia rizika, ktoré budú vo výraznej miere zodpovedať potrebám miestnych potravinárskych výrobcov v chudobnejších rozvojových krajinách;

34.

víta návrh na zriadenie viacdarcovského fondu na zabezpečenie rodovej rovnosti, ktorý zaviedla OSN a bude ho spravovať Rozvojový fond OSN pre ženy (UNIFEM), s cieľom podporovať a financovať zásady rodovej rovnosti v rozvojových krajinách; vyzýva Radu a Komisiu, aby preskúmali a podporili túto medzinárodnú iniciatívu;

35.

vyzýva na zdvojnásobenie úsilia na podporu rozvoja finančných služieb, keďže bankový sektor má potenciál uvoľniť miestne financovanie rozvoja a že stabilný sektor finančných služieb je navyše najlepším spôsobom boja proti únikom kapitálu;

36.

vyzýva všetky záujmové strany, aby v plnej miere ocenili obrovský potenciál príjmov z prírodných zdrojov; z tohto pohľadu považuje za nevyhnutné, aby bol priemysel tvorby zdrojov transparentný; domnieva sa, že keďže EITI a Kimberleyský proces pokračujú správnym smerom, je potrebné vykonať omnoho viac na podporu transparentného riadenia priemyslu tvorby zdrojov a jeho príjmov;

37.

vyzýva Radu a Komisiu, aby začlenili Európsky rozvojový fond do rozpočtu EÚ pri preskúmaní v roku 2008/2009 v polovici obdobia, čím sa posilní demokratická legitímnosť významnej súčasti rozvojovej politiky EÚ a jej rozpočtu;

38.

zaznamenáva prvý krok vykonaný v apríli 2008 smerujúci k lepšiemu zastúpeniu rozvojových krajín v rámci Medzinárodného menového fondu (MMF); vyjadruje poľutovanie nad tým, že zvažovanie založené na bohatstve naďalej ovláda rozdelenie hlasovacích práv v MMF; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preukázali svoj záujem na rozhodovaní systémom dvojitej väčšiny (akcionári/štáty) v rámci MMF – inštitúcie zodpovedajúcej za medzinárodnú finančnú stabilitu;

39.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili uvedenú medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutoční v Dauhe, ako príležitosť na prednesenie spoločného stanoviska EÚ o rozvoji zameranom na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia prostredníctvom trvalo udržateľného prístupu;

40.

vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k vykonaniu rýchlej a ambicióznej reformy Svetovej banky zameranej na to, aby boli strany, ktoré jej program ovplyvňuje najpriamejšie, zastúpené lepšie;

41.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN a vedúcim predstaviteľom Svetovej obchodnej organizácie, Medzinárodného menového fondu, Skupiny Svetovej banky a Hospodárskej a sociálnej rady OSN.

14.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 8/7

A.

keďže víta uverejnenie hodnotenia výsledkov vnútorného trhu, ktoré prispieva k odstraňovaniu nedostatkov v oblasti transpozície,

B.

keďže všetky členské štáty sú právne zaviazané transponovať všetky smernice o vnútornom trhu v stanovených lehotách,

C.

keďže základným cieľom hodnotenia výsledkov je motivovať členské štáty k včasnej transpozícii predpisov,

D.

keďže súčasná miera zaostávania vo výške 1,2 % je pod úrovňou budúceho cieľa 1,0 %, na ktorom sa v roku 2007 dohodli hlavy štátov a vlád,

E.

keďže faktor fragmentácie je na úrovni 8 %, čo znamená, že 124 smerníc zatiaľ nebolo transponovaných aspoň v jednom členskom štáte,

F.

keďže boli zaznamenané rozdiely medzi úrovňami transpozície predpisov v rôznych členských štátoch,

G.

keďže smernica nemusí byť úplne účinná, hoci bola rýchlo a správne transponovaná, najmä v prípade, keď jej vykonávanie spôsobuje situácie právnej neistoty, ktoré vedú ku konaniam pred Európskym súdnym dvorom a bránia účinnému fungovaniu vnútorného trhu,

H.

keďže počet prebiehajúcich konaní vo veci porušenia právnych predpisov je stále veľmi vysoký, pričom veľký počet týchto prípadov súvisí s neuskutočnenou alebo nesprávnou transpozíciou predpisov,

I.

keďže vyhýbaním sa vykonávaniu určitých smerníc, ako aj v súvislosti s nedostatočnou alebo nesprávnou transpozíciou predpisov môže vzniknúť neoprávnená výhoda,

J.

keďže vykonávanie smerníc v oblasti vnútorného trhu má kľúčový význam pre plnenie cieľov lisabonskej agendy a stratégie trvalo udržateľného rozvoja z Göteborgu,

K.

keďže priemerná dĺžka trvania konania vo veci porušenia právnych predpisov pred Európskym súdnym dvorom presahuje 20 mesiacov,

L.

keďže niektoré členské štáty nevykonávajú rozsudky Európskeho súdneho dvora v prípadoch porušenia právnych predpisov, čo ďalej narúša fungovanie vnútorného trhu,

M.

keďže v členských štátoch je príliš vysoká administratívna záťaž, ktorá je výsledkom vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj právnych predpisov Spoločenstva,

1.

zdôrazňuje, že včasné vykonávanie, správna transpozícia a správne uplatňovanie smerníc v oblasti vnútorného trhu sú nevyhnutným predpokladom účinného fungovania vnútorného trhu a ovplyvňujú aj konkurencieschopnosť a hospodársku a sociálnu rovnováhu v EÚ;

2.

zdôrazňuje význam stotožnenia sa s vnútorným trhom na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; vyzdvihuje úlohu, ktorú má v tejto súvislosti Komisia pri vytváraní partnerstiev v rámci procesu tvorby príslušnej politiky;

3.

pripomína, že bol stanovený cieľ dosiahnuť od roku 2009 mieru zaostávania v oblasti transpozície predpisov na úrovni 1,0 %; nalieha na členské štáty, aby prijali opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa;

4.

naliehavo vyzýva tie členské štáty, ktoré majú v oblasti transpozície predpisov mimoriadne veľké nedostatky, aby bezodkladne konali, ako aj Komisiu, aby s týmito štátmi úzko spolupracovala v záujme zlepšenia danej situácie; konštatuje, že niektoré členské štáty ukázali, že tieto nedostatky je možné v podstatnej miere a rýchlo odstrániť;

5.

pripomína, že členské štáty aj Komisia sa musia bezodkladne začať zaoberať vysokým faktorom fragmentácie;

6.

vyslovuje poľutovanie nad tým, že členské štáty pri transpozícii smerníc do vnútroštátnych právnych predpisov niekedy pridávajú dodatočné požiadavky; zastáva názor, že toto pridávanie požiadaviek (tzv. pozlacovanie) bráni účinnému fungovaniu vnútorného trhu;

7.

domnieva sa, že silný, otvorený a konkurenčný vnútorný trh je nevyhnutnou súčasťou reakcie Európy na výzvy súvisiace s globalizáciou, pretože podporuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, posilňuje podnety pre zahraničné investície v Európe a zaručuje práva európskych spotrebiteľov; Komisia by mala pri prijímaní nových iniciatív v oblasti vnútorného trhu zohľadňovať vonkajší rozmer;

8.

pripomína, že v záujme otvoreného a konkurenčného vnútorného trhu sú potrebné cielenejšie a prísnejšie nástroje na skvalitnenie boja proti falšovaniu a pirátstvu;

9.

vyzýva členské štáty, aby sa bezodkladne začali zaoberať náležitou transpozíciou a správnym uplatňovaním smerníc o vnútorného trhu, a to pomocou využitia existujúcich usmernení a osvedčených postupov; naliehavo žiada, aby sa vytvorili presnejšie nástroje na odstránenie nedostatkov vo vykonávaní predpisov;

10.

vyzýva Komisiu, aby urýchlila proces urovnávania sporov v skorom štádiu a aby zdôraznila tie prípady porušenia právnych predpisov, ktoré majú najzávažnejšie následky pre európskych občanov; povzbudzuje tiež Komisiu, aby vypracovala súpis konaní vo veci porušenia právnych predpisov, ktoré sa uskutočnili pred Európskym súdnym dvorom, s cieľom poskytnúť podrobné informácie o príslušnom porušení predpisov;

11.

vyzýva členské štáty, aby si plnili povinnosti v súlade s rozsudkami Európskeho súdneho dvora;

12.

zastáva názor, že hoci by hodnotenie výsledkov malo primárne slúžiť ako podnet pre členské štáty k včasnej a správnej transpozícii predpisov, súčasne by sa mohlo ďalej vyvíjať ako nástroj, ktorý by tvorcom politiky pomáhal pri identifikovaní prekážok a určovaní oblastí, v ktorých sú potrebné nové iniciatívy; vyzýva Komisiu, aby rozšírila a prehĺbila rozsah informácií a ukazovateľov uvedených v hodnotení výsledkov okrem iného z hľadiska kvality, sociálnych podmienok pracovníkov, ako aj vplyvu na životné prostredie a zmenu klímy;

13.

vyzýva Komisiu, aby do budúcich hodnotení výsledkov začlenila zrozumiteľné zhrnutie s cieľom zvýšiť ich prístupnosť občanom a iným zainteresovaným stranám; povzbudzuje príslušné orgány EÚ a vnútroštátne orgány, aby uverejňovali hodnotenie výsledkov na svojich internetových stránkach a zvýšili úsilie o ich propagáciu prostredníctvom médií;

14.

vyslovuje poľutovanie nad tým, že hodnotenie výsledkov neposkytuje informácie o tom, ktoré smernice neboli transponované; domnieva sa, že určité smernice, napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (3), sú v porovnaní s inými dôležitejšie pre účinné fungovanie vnútorného trhu; vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie ukazovateľov, ktoré by lepšie odrážali relatívny význam smerníc pre priemysel a obyvateľov v rámci rôznych odvetví; zastáva názor, že z tohto hľadiska by mohli mať význam hodnotenia vplyvu, ktoré vypracúva Komisia;

15.

pripomína, že kvalita právnych predpisov Spoločenstva a ich vykonávanie má veľký význam pre riadne fungovanie vnútorného trhu a že počet prípadov, ktoré v súvislosti s nejasnými ustanoveniami a nesprávnym vykonávaním sekundárnych právnych predpisov riešil Európsky súdny dvor, poukazuje na potrebu vypracúvať právne predpisy Spoločenstva presnejším spôsobom; vyzýva preto Komisiu, aby v hodnotení výsledkov zaviedla ukazovatele o počte konaní pred Európskym súdnym dvorom v súvislosti s kvalitou sekundárnych právnych predpisov, ako aj ich nesprávnym vykonávaním;

16.

víta zámer Komisie zaviesť systematickejší prístup k monitorovaniu fungovania kľúčových trhov tovaru a služieb s cieľom odhaliť zlyhania trhu a podporovať účinnejšie nástroje politiky; žiada preto, aby sa do hodnotenia výsledkov zaradili podrobnejšie údaje týkajúce sa odvetví a členských štátov a aby hodnotenie výsledkov obsahovalo presné údaje; žiada tiež o začlenenie ukazovateľov týkajúcich sa cezhraničných aspektov verejného obstarávania;

17.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v súlade s odsekom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva budú všetky jej návrhy smerníc obsahovať osobitné ustanovenie požadujúce od členských štátov vypracovanie tabuliek zhody preukazujúcich vzťah medzi príslušným aktom a opatreniami určenými na jeho transpozíciu, ako aj postúpenie týchto tabuliek Komisii; v tejto súvislosti vyslovuje poľutovanie nad tým, že členské štáty oslabujú úsilie Komisie a Európskeho parlamentu o transparentnosť tým, že sa bránia používaniu takéhoto ustanovenia alebo z neho robia nezáväzné odôvodnenie;

18.

považuje dosiahnutie cieľov lisabonského programu a göteborského programu trvalo udržateľného rozvoja za politickú prioritu a zdôrazňuje najmä význam vykonávania tých smerníc, ktoré sú potrebné na splnenie týchto cieľov; vyzýva Radu, aby pri revízii stratégie na obdobie po roku 2010 kládla hlavný dôraz na otázky vnútorného trhu;

19.

víta zámer Komisie vytvoriť nástroje na zlepšenie politiky jednotného trhu a nástroje, ktoré zabezpečia, že politika jednotného trhu sa bude viac zakladať na faktoch, viac orientovať na výsledky a bude decentralizovanejšia, prístupnejšia a lepšie spropagovaná;

20.

vyzýva Komisiu, aby pomocou odvetvových prieskumov, zisťovaní v podnikoch, spotrebiteľských prieskumov a iných metód vyhodnocovala kvalitu a koherentnosť vykonávania právnych predpisov v členských štátoch s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie týchto právnych predpisov;

21.

zdôrazňuje skutočnosť, že neskoré a nesprávne vykonávanie právnych predpisov znemožňuje spotrebiteľom a podnikom uplatňovať svoje práva, poškodzuje európske hospodárstvo a znižuje dôveru vo vnútorný trh; vyzýva Komisiu, aby vytvorila ukazovatele, pomocou ktorých sa určia náklady vznikajúce občanom a priemyslu v dôsledku neskorej a nesprávnej transpozície predpisov; vyzýva tiež Komisiu, aby vypracovala ukazovatele odzrkadľujúce vzťah medzi plnením transpozičných záväzkov a konaniami vo veci porušenia právnych predpisov, ktoré sa vedú voči členským štátom;

22.

víta zámer Komisie predložiť ďalšie iniciatívy zamerané na lepšiu tvorbu práva, najmä na skvalitnenie hodnotení vplyvu a zníženie administratívnej záťaže, pretože to prispeje k účinnejšiemu fungovaniu vnútorného trhu; zastáva názor, že činnosti súvisiace s týmito otázkami sú vzájomne prepojené a treba ich vykonávať uceleným spôsobom;

23.

víta stanovenie cieľa, ktorým je zníženie administratívnej záťaže v rámci EÚ o 25 % do roku 2012; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa; domnieva sa, že hodnotenie výsledkov by malo kvantifikovať úsilie a pokrok v tejto súvislosti na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila začlenenie kapitoly o tejto otázke do hodnotenia výsledkov;

24.

vyslovuje poľutovanie nad tým, že občania ešte stále čelia mnohým prekážkam v súvislosti s voľným pohybom na vnútornom trhu; v tejto súvislosti konštatuje, že 15 % prípadov, ktoré riešila sieť SOLVIT v roku 2007, sa týkalo voľného pohybu osôb a občianstva EÚ; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby zintenzívnili úsilie o zabezpečenie voľného pohybu osôb; vyzýva osobitne členské štáty, aby zriaďovali jednotné kontaktné miesta, kde ľudia budú môcť nájsť pomoc v prípade akýchkoľvek právnych a praktických záležitostí, ktoré súvisia s ich pohybom na vnútornom trhu; vyzýva tiež Komisiu, aby vypracovala a do hodnotenia výsledkov zahrnula ukazovatele, ktoré zreteľne poukážu na prekážky voľného pohybu osôb;

25.

opätovne zdôrazňuje cieľ, ktorým je zvýšenie účinnosti právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu; zastáva názor, že lepšie vykonávanie predpisov závisí aj od rozvoja praktickej spolupráce a vytvorenia partnerstiev medzi štátnymi správami; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby ďalej rozvíjali systémy výmeny osvedčených postupov; zdôrazňuje, že vzhľadom na množstvo orgánov na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni treba aktívne propagovať a podporovať administratívnu spoluprácu a zjednodušenie; poukazuje na to, že v tejto súvislosti by mohol zohrať dôležitú úlohu informačný systém vnútorného trhu;

26.

vyzýva členské štáty, aby zriaďovali národné centrá pre vnútorný trh, ktoré budú podporovať koordináciu, zjednodušenie a politickú viditeľnosť ich úsilia o fungovanie vnútorného trhu; zdôrazňuje, že takéto centrá by mali byť súčasťou existujúcich subjektov, napríklad národných jednotných kontaktných miest; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili zlepšenie praktických znalostí právnych predpisov EÚ na všetkých úrovniach štátnej správy s cieľom zabrániť tomu, aby sa občania a podniky stretávali so zbytočným zaťažením a prekážkami vyplývajúcimi z nedostatočného porozumenia pravidlám;

27.

víta úsilie, ktoré vynakladá Komisia v rámci procesu vykonávania právnych predpisov na vytvorenie partnerstiev s členskými štátmi prostredníctvom pracovných skupín, sietí v konkrétnych odvetviach, stretnutí s národnými expertmi, ako aj vypracovania vykonávacích usmernení; je presvedčený, že snaha Komisie o zabezpečenie vykonávania smernice 2006/123/ES prinesie úspech a že takýto úspech sa bude opakovať aj v budúcnosti; zdôrazňuje, že Parlament by mal byť priebežne informovaný o procese vykonávania predpisov;

28.

vyzdvihuje skutočnosť, že problémy pri vykonávaní predpisov sa často odhalia prostredníctvom siete SOLVIT; konštatuje so znepokojením, že centrá siete SOLVIT často trpia nedostatkom zamestnancov a že priemerný čas potrebný na vyriešenie jedného prípadu prekračuje desať týždňov; vyzýva členské štáty, aby v centrách siete SOLVIT zabezpečili dostatočný počet zamestnancov, a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili ich administratívnu výkonnosť s cieľom výrazne skrátiť čas potrebný na riešenie jednotlivých prípadov; vyzýva okrem toho členské štáty, aby vynakladali viac úsilia na propagáciu služieb siete SOLVIT prostredníctvom primeraných informačných kanálov s cieľom zvýšiť informovanosť občanov a podnikov o sieti SOLVIT;

29.

víta zámer Komisie skvalitniť triedenie žiadostí a sťažností podaných občanmi a podnikmi prostredníctvom siete SOLVIT a iných asistentských služieb vnútorného trhu s cieľom zabezpečiť, aby boli okamžite postúpené príslušnému administratívnemu orgánu bez ohľadu na to, cez ktorú sieť boli podané; zdôrazňuje, že skúsenosti získané v rámci siete SOLVIT by sa mali využívať pri tvorbe politiky na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ a podľa potreby by ich dôsledkom mali byť štrukturálne alebo regulačné zmeny;

30.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Európskym parlamentom a predsedníctvom Rady zorganizovala výročné fórum vnútorného trhu, na ktorom sa zúčastnia členské štáty a ďalšie zainteresované strany, s cieľom stanoviť jasnejší záväzok riadne a včas vykonávať právne predpisy a vytvoriť priestor na porovnávanie výsledkov a výmenu osvedčených postupov;

31.

vyzýva Radu, aby sa otázkam vnútorného trhu venovala prednostne, a to tak, že zriadi nové zoskupenie Rady, ktoré sa bude zaoberať touto problematikou, alebo zaradením týchto otázok medzi najdôležitejšie priority v agende existujúcej Rady pre hospodársku súťaž;

32.

pripomína svoje uznesenie o preskúmaní jednotného trhu, v ktorom vyzval Komisiu, aby vytvorila test vnútorného trhu; vyzýva Komisiu, aby prijala kroky na zavedenie tohto testu;

33.

zastáva názor, že hodnotenie výsledkov vnútorného trhu aj hodnotenie výsledkov spotrebiteľských trhov slúžia na podporu zlepšení vnútorného trhu v prospech občanov a spotrebiteľov;

34.

víta zámer Komisie zabezpečiť lepšiu informovanosť o vnútornom trhu a domnieva sa, že obe hodnotenia výsledkov sú dôležitým krokom týmto smerom;

35.

zdôrazňuje, že hoci sú tieto dve hodnotenia výsledkov prepojené a je potrebné podporovať ich vypracovanie koherentným spôsobom, sú určené rôznym cieľovým skupinám, a preto by mali zostať samostatné a používať odlišné súbory ukazovateľov;

36.

zastáva názor, že použité ukazovatele a vzťah medzi týmito dvoma hodnoteniami výsledkov by sa mali pravidelne prehodnocovať, aby bolo možné tieto dokumenty prispôsobiť vývoju vnútorného trhu;

37.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov.

14.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 8/12

A.

keďže vzdelávanie a odborná príprava vysokej kvality majú mnohostranné prínosy, ktoré presahujú oblasť tvorby pracovných miest a podpory konkurencieschopnosti, a sú dôležitými prvkami celoživotného vzdelávania,

B.

keďže existuje potreba vzdelávať jednotlivcov, aby sa stali sebestačnými, informovanými a oddanými súdržnej spoločnosti, a keďže kvalita vyučovania je mimoriadne dôležitý faktor, ktorý prispieva k sociálnej a hospodárskej súdržnosti EÚ, k vytváraniu pracovných miest, ku konkurencieschopnosti, ako aj k potenciálu rastu v globalizujúcom sa svete,

C.

keďže Európsky sociálny fond môže zohrávať významnú úlohu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, čím prispieva k lepšiemu vzdelávaniu učiteľov,

D.

keďže kvalita učiteľskej prípravy sa odráža vo vzdelávacej praxi a má priamy vplyv nielen na úroveň znalostí žiakov, ale aj na formovanie ich osobnosti, a to najmä počas prvých rokov ich školskej dochádzky,

E.

keďže sa zvyšujú nároky na učiteľskú profesiu, pretože vzdelávacie prostredie je neustále komplexnejšie a rôznorodejšie; keďže tieto nároky sa týkajú aj vývoja informačných a komunikačných technológií (IKT), zmien v oblasti spoločenských a rodinných štruktúr a neustále rôznorodejšieho zloženia študentov na mnohých školách, ktoré je výsledkom zvýšenia úrovne prisťahovalectva a vzniku multikultúrnych spoločností, rastu autonómie škôl zahŕňajúceho nárast povinností učiteľov, a potreby venovať viac pozornosti vzdelávacím potrebám jednotlivých žiakov,

F.

keďže existuje jasný a dokázateľný vzájomný vzťah medzi kvalitným vzdelávaním učiteľov a vysokou úspešnosťou študentov,

G.

keďže v súvislosti s rastúcim množstvom informácií v spojení s prebiehajúcou digitalizáciou je nevyhnutné rozvíjať schopnosť využívať médiá a ich obsah efektívne v súlade s cieľmi a potrebami jednotlivcov a keďže mediálna výchova je takým typom pedagogického prístupu k médiám, ktorý by mal umožniť používateľom pristupovať k všetkým médiám kriticky a zároveň s využitím reflexie,

H.

keďže viac než 80 % učiteľov na základných školách a 97 % učiteľov v predškolských zariadeniach v EÚ sú ženy, pričom na stredných školách ich je len 60 %,

I.

keďže kvalita vzdelávania učiteľov môže mať vplyv na mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky a na schopnosti starších študentov v oblasti čítania,

J.

keďže na úroveň dosiahnutého vzdelania detí má mimoriadne významný vplyv predškolská výchova a vzdelávanie na základnej škole,

K.

keďže napriek tomu, že v rámci EÚ sa využíva viac než 27 rôznych systémov odbornej prípravy učiteľov, nároky, ktorým učitelia čelia, sú v zásade spoločné pre všetky členské štáty,

L.

keďže byť učiteľom je povolaním, pri ktorom je pre udržanie dobrých zamestnancov potrebná vysoká spokojnosť v práci,

M.

keďže by nebolo spravodlivé, keby za vzdelávaciu činnosť učiteľov zodpovedali len samotní učitelia; keďže je potrebné zdôrazniť, že schopnosť učiteľov ponúknuť všetkým svojim žiakom riadne vzdelanie, vytvárať prostredie, v ktorom môžu všetci žiť spolu, a obmedzovať násilné správanie, je úzko spätá s podmienkami, v ktorých učia, dostupnými prostriedkami podpory, počtom žiakov s problémami v oblasti učenia sa v triede, sociálnym a kultúrnym prostredím v školách, spoluprácou rodín a sociálnou podporou, ktorej sa im dostáva; keďže úroveň zanietenia učiteľa pre svoje zamestnanie závisí do značnej miery od toho, aký význam prisudzuje vzdelávaniu spoločnosť, a oba tieto faktory spolupôsobia v záujme lepšieho vzdelávania,

N.

keďže je potrebné vyvinúť maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby všetci učitelia cítili, že patria k rešpektovanej a cenenej profesii, pretože veľká časť profesionálnej identity závisí od ich vnímania spoločnosťou,

O.

keďže učiteľská profesia bude pre najlepších záujemcov atraktívna vtedy, keď sa zabezpečí zodpovedajúca úroveň spoločenského uznania, postavenia a ohodnotenia,

P.

keďže učitelia zohrávajú významnú sociálnu úlohu a úlohu v oblasti osobného rozvoja žiakov, ktorá presahuje hranice tradičných vyučovacích predmetov, a môžu zohrávať významnú úlohu ako životné vzory,

Q.

keďže cieľ rovnakých príležitostí pre všetkých je zakotvený v Zmluve o ES, a to predovšetkým v jej článku 13, ktorý poskytuje právny základ pre boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie,

R.

keďže kvalita škôl do značnej miery závisí od stupňa autonómie ich plánov a riadenia,

S.

keďže adekvátna kvalifikácia pre učiteľov telesnej výchovy má veľmi veľký význam pre telesný a duševný vývoj detí a pre ich povzbudenie k prijatiu zdravého spôsobu života,

1.

silne podporuje výsledky analýzy, podľa ktorej zvýšenie kvality vzdelávania učiteľov vedie k významnému zlepšeniu výsledkov študentov;

2.

domnieva sa, že kľúčovými prioritami pre všetkých ministrov vzdelávania by malo byť zabezpečovanie rozsiahlejšieho a kvalitnejšieho vzdelávania učiteľov v spojení s politikami zameranými na získanie najlepších kandidátov na učiteľskú profesiu;

3.

zastáva názor, že výdavky na vzdelávanie by sa mali najviac zvýšiť v tých oblastiach, ktoré prinášajú najvýraznejšie zlepšenie výsledkov študentov;

4.

zdôrazňuje, že členské štáty musia odbornej príprave učiteľov prikladať väčší význam a musia tejto oblasti prideľovať vyššie zdroje, ak sa má dosiahnuť významný pokrok pri plnení cieľov programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 Lisabonskej stratégie, konkrétne cieľa zvýšiť kvalitu vzdelávania a rozšíriť celoživotné vzdelávanie v rámci celej EÚ;

5.

výrazne odporúča podporovať kontinuálnu a súvislú odbornú prípravu učiteľov počas ich odbornej kariéry; odporúča, aby sa všetkým učiteľom poskytovali pravidelné akademické, pracovné a finančné príležitosti, ako napríklad vládne štipendiá, na zlepšenie a doplnenie svojich zručností a schopností, ako aj pedagogických vedomostí; domnieva sa, že tieto príležitosti odbornej prípravy by mali byť štruktúrované tak, aby sa kvalifikácia uznávala vo všetkých členských štátoch;

6.

zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť medzištátny dialóg a výmenu skúseností, najmä pokiaľ ide o zabezpečovanie a efektivitu nepretržitého profesionálneho rozvoja v oblasti vzdelávania učiteľov predškolskej výchovy a základných a stredných škôl;

7.

naliehavo žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala procesu uvádzania nových učiteľov do zamestnania; odporúča vytvoriť podporné systémy a mentorské programy, v ktorých môžu učitelia, ktorí preukázali svoje skúsenosti a schopnosti, zohrávať kľúčovú úlohu v zaškoľovaní nových kolegov, odovzdávaní vedomostí, ktoré získali počas svojej úspešnej kariéry, podpore vyučovania v tíme a pomoci pri konkrétnom riešení problému odchodu nových učiteľov z učiteľského zamestnania; domnieva sa, že spoločnou prácou a vzdelávaním môžu učitelia zlepšiť výsledky svojej školy a celkové vzdelávacie prostredie;

8.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že zloženie učiteľského zboru na všetkých úrovniach školského vzdelávania bude zodpovedať sociálnej a kultúrnej rôznorodosti v spoločnosti, pričom dôraz sa ponechá na získavanie najlepších učiteľov a ich udržanie v učiteľskom zamestnaní, a to najmä dostatočným zatraktívnením tejto profesie;

9.

zdôrazňuje úzky vzťah medzi zabezpečením toho, aby bolo učenie atraktívnou a napĺňajúcou profesiou s dobrou perspektívou v oblasti kariérneho postupu a úspešným prijímaním motivovaných a kvalitných absolventov a odborníkov; nalieha na členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia na propagáciu učiteľského remesla ako zamestnania pre najlepších;

10.

zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť rodovej politiky; zdôrazňuje tiež, že je dôležité zabezpečiť, aby v predškolskej výchove a na základných školách pôsobili učitelia vysokej kvality a aby sa im poskytovala sociálna a profesionálna podpora na príslušnej úrovni podľa stupňa ich zodpovednosti;

11.

uznáva dôležitosť neustáleho zapájania učiteľov do pracovných a diskusných skupín týkajúcich sa ich výučbovej činnosti; domnieva sa, že túto činnosť by mali podporovať mentori a školské úrady; domnieva sa, že zapojenie sa do kritického posudzovania výučbového procesu by malo vyvolať väčší záujem o prácu učiteľov a mal by sa tým zlepšovať ich výkon;

12.

trvá na tom, že školy zohrávajú významnú úlohu, pokiaľ ide o sociálny život a vzdelávanie detí, a aj preto, že im poskytujú znalosti a schopnosti potrebné na zapojenie sa do demokratickej spoločnosti; zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli kvalifikovaní, kompetentní a skúsení učitelia zapojení do prípravy efektívnych metód pedagogickej odbornej prípravy učiteľov;

13.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že výučbu telesnej výchovy v rámci verejného školstva budú vykonávať len učitelia s vhodnou kvalifikáciou v tejto oblasti;

14.

zdôrazňuje, že jestvujú výrazné rozdiely medzi priemernými mzdami učiteľov nielen medzi jednotlivými členskými štátmi, ale tiež vo vzťahu k priemernej mzde v jednotlivých krajinách a k výške HDP na obyvateľa; domnieva sa, že učitelia by mali byť dobre ohodnotení, čo by odrážalo ich význam pre spoločnosť, a požaduje prijatie opatrení na riešenie odchodu najlepších učiteľov na miesta v lepšie platenom súkromnom sektore, najmä v oblasti vedy a techniky;

15.

zdôrazňuje, že učitelia musia byť lepšie vybavení na to, aby mohli zvládať rôzne nové požiadavky, ktoré sú na nich kladené; uznáva nároky, ale rovnako aj príležitosti, ktoré pre učiteľov vznikajú v súvislosti s vývojom informačných a komunikačných technológií (IKT); odporúča začleniť vzdelávanie v oblasti IKT počas úvodnej a nasledujúcej odbornej prípravy medzi priority, aby sa zabezpečili aktuálne vedomosti o najnovšom vývoji v oblasti technológií a jeho aplikácii vo vzdelávaní, a aby mali učitelia potrebné zručnosti na ich využitie počas vyučovania v triede;

16.

domnieva sa, že jedným z cieľov odbornej prípravy by malo byť poskytnutie inovatívneho rámca učiteľom, aby mohli do svojich činností a do nových predmetov začleniť aspekt životného prostredia; uprednostňuje lokálne semináre zamerané na plnenie potrieb zistených v určitom kontexte a kurzy určené pre pracovníkov konkrétneho zariadenia s cieľom realizovať špecifické projekty, pri ktorých sa zohľadňujú potreby týchto pracovníkov a príslušný kontext;

17.

zdôrazňuje, že mobilitou učiteľov, lepšou spoluprácou a tímovou prácou je možné zvýšiť úroveň kreativity a inovácie vyučovacích metód a vytvoriť lepšie podmienky pre učenie sa na základe osvedčených postupov;

18.

vyzýva Komisiu, aby zvýšila objem finančných prostriedkov na podporu vzdelávania učiteľov prostredníctvom programu celoživotného vzdelávania a aby predovšetkým podporila výmeny učiteľov medzi školami v susediacich krajinách a regiónoch; zdôrazňuje, že mobilita uľahčuje šírenie myšlienok a najlepších postupov v rámci vzdelávania a podporuje zdokonaľovanie zručností v cudzích jazykoch, ako aj vedomosti o iných kultúrach; zdôrazňuje, že učitelia by mali mať počas svojej kariéry k dispozícii lepšie možnosti na učenie sa cudzích jazykov, pri ktorých sa budú, okrem iného, maximálne využívať príležitosti poskytované programami EÚ v oblasti mobility;

19.

žiada, aby mediálne štúdiá získali v odbornej príprave učiteľov prioritu a aby sa už jestvujúce študijné programy v tejto oblasti stali dôležitou súčasťou základnej odbornej prípravy učiteľov;

20.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu školských partnerstiev Comenius a Comenius-Regio v tomto rámci mobility učiteľov;

21.

výrazne podporuje učenie sa cudzích jazykov od veľmi nízkeho veku a začlenenie vyučovania jazykov do všetkých osnov základných škôl; zdôrazňuje, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebná dostatočná miera investícií do získavania a školenia učiteľov cudzích jazykov;

22.

zdôrazňuje, že každý učiteľ by mal byť vzorom, pokiaľ ide o ovládanie vlastného jazyka, pretože ide o životne dôležitý nástroj správneho prenosu poznatkov a súbežne s rozvojom komunikačných schopností žiakov, čo je stále dôležitejší faktor v mnohých odborných činnostiach, im uľahčuje učenie sa ostatných predmetov;

23.

zdôrazňuje potrebu, aby učitelia vo všetkých členských štátoch ovládali aspoň jeden cudzí jazyk a svoju znalosť mali doloženú certifikátom;

24.

žiada, aby sa v oblasti školského vzdelávania, ďalšieho vzdelávania a diaľkového vzdelávania učiteľov podporovalo získavanie vedomostí v oblasti médií v rámci mediálnych štúdií a celoživotného vzdelávania, a to prostredníctvom spolupráce medzi verejnými orgánmi a súkromným odvetvím;

25.

zdôrazňuje, že čas, ktorý učitelia strávia v triede so študentmi, sa nedá nijako nahradiť, a so znepokojením vníma skutočnosť, že na dĺžku tohto času a času potrebného na prípravu vyučovania má negatívny vplyv narastajúci objem administratívnej práce;

26.

žiada, aby sa náuka o spoločnosti stala povinným predmetom v rámci odbornej prípravy učiteľov i na školách, aby učitelia aj žiaci mali potrebné znalosti o právach a povinnostiach občanov a právach a povinnostiach súvisiacich s EÚ a aby dokázali analyzovať a kriticky hodnotiť aktuálne politické a sociálne situácie a procesy;

27.

domnieva sa, že každá škola má jedinečný vzťah ku svojej miestnej komunite a že vedúci predstavitelia škôl by mali mať väčšie rozhodovacie právomoci, ktoré im umožnia riešiť úlohy, ktoré prináša vzdelávanie, a požiadavky na vzdelávanie súvisiace s ich prostredím, v spolupráci s rodičmi a zainteresovanými stranami v miestnej komunite; zdôrazňuje, že vzhľadom na prílev veľmi rôznorodých skupín prisťahovalcov je potrebné zabezpečiť informovanosť zástupcov učiteľskej profesie o medzikultúrnych otázkach a procesoch, a to nielen v rámci škôl, ale aj vo vzťahu k rodinám a ich bezprostrednému lokálnemu prostrediu, kde rôznorodosť prekvitá;

28.

zdôrazňuje mimoriadne priaznivý vplyv programu Comenius na učiteľov, ako aj jeho dôležitosť pre malé komunity, predovšetkým v sociálne a hospodársky zanedbaných oblastiach, a to propagáciou začleňovania európskeho rozmeru do vzdelávania a zvyšovania povedomia o ňom;

29.

víta dohodu členských štátov spolupracovať na zvyšovaní úrovne koordinácie politík vzdelávania učiteľov, predovšetkým prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie; nalieha na členské štáty, aby plne využili túto príležitosť učiť sa jeden od druhého a požaduje, aby sa na Európsky parlament obracali so žiadosťami o konzultácie v oblasti časového harmonogramu a rozvoja v tejto oblasti;

30.

zdôrazňuje potrebu lepších štatistických údajov v celej EÚ týkajúcich sa odbornej prípravy učiteľov s cieľom podporiť výmenu informácií, lepšiu spoluprácu a výmenu osvedčených postupov; navrhuje, aby členské štáty zaviedli v spolupráci s Komisiou systémy, ktorých cieľom bude zabezpečiť okamžitú dostupnosť porovnateľných údajov o vzdelávaní učiteľov v rámci predškolskej výchovy a základného a stredoškolského vzdelávania;

31.

domnieva sa, že na vyriešenie problému násilia v školách je mimoriadne dôležité dosiahnuť užšiu spoluprácu medzi riaditeľmi škôl a rodičmi a vytvoriť nástroje a postupy na účinné riešenie tohto fenoménu;

32.

zdôrazňuje dôležité miesto výučby a odbornej prípravy učiteľov zohľadňujúcej rodový aspekt;

33.

vyzýva Komisiu, aby šírila modely osvedčených postupov používané v členských štátoch, ktoré zlepšujú všeobecné životné zručnosti prostredníctvom školských projektov, napr. zdravá výživa a šport, praktická výchova a súkromné finančné plánovanie;

34.

vyzýva členské štáty, aby do odbornej prípravy učiteľov začlenili programy na riešenie konfliktov, aby sa tak učitelia naučili nové stratégie na riešenie všetkých druhov konfliktov v triede a stratégie ako čeliť násiliu a agresivite;

35.

vyzýva členské štáty, aby do odbornej prípravy učiteľov začlenili základné znalosti o EÚ, jej inštitúciách a spôsobe ich fungovania a aby zabezpečili praktické návštevy poslucháčov odboru učiteľstva v inštitúciách EÚ;

36.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov, ako aj OECD, UNESCO a Rade Európy.

14.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 8/18

A.

keďže cieľmi bolonského procesu sú vytvorenie európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania do roku 2010 vrátane reforiem vysokoškolského vzdelávania, odstránenie zostávajúcich prekážok mobility študentov a učiteľov a zvýšenie kvality, atraktívnosti a konkurencieschopnosti vysokoškolského vzdelávania v Európe,

B.

keďže mobilita študentov a kvalita vzdelávania musia naďalej patriť k ústredným prvkom bolonského procesu,

C.

keďže na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni prináša mobilita študentov nové skúsenosti a kultúrne, sociálne a akademické hodnoty a vytvára príležitosti na osobný rast a zlepšenie sa na akademickej úrovni, ako aj na lepšiu, možnosť zamestnať sa,

D.

keďže mobilita študentov je najmä v nových členských štátoch pre mnohých študentov, výskumných pracovníkov a ďalších zamestnancov ešte stále nedostupná, najmä z dôvodu nedostatočných štipendií, keďže prekážky sú veľmi dobre známe a opakovane na ne upozorňovali mnohé zúčastnené strany, ktoré sa zúčastňujú na diskusii,

E.

keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať náležitému financovaniu výučby, životných nákladov a mobility študentov,

F.

keďže Európsky parlament neustále považuje mobilitu študentov za svoju rozpočtovú prioritu a snaží sa zabezpečiť primeranú úroveň financovania programov Spoločenstva v oblasti vzdelávania; keďže jeho pevné stanovisko v tejto otázke napriek zníženiam, ktoré v návrhu Komisie navrhla Rada, viedol k zvýšeniu rozpočtových prostriedkov pridelených na program celoživotného vzdelávania a program Erasmus Mundus, o ktorých sa rokovalo v súvislosti s viacročným finančným rámcom na roky 2007 – 2013 a s aktuálnymi rozpočtovými postupmi,

G.

keďže spoľahlivé štatistické údaje o mobilite študentov sú potrebné na to, aby bolo možné sledovať, porovnávať a vyhodnocovať ako aj vypracovať, príslušné politiky a opatrenia,

H.

keďže uznanie informálneho učenia a neformálneho vzdelávania je základom stratégie celoživotného vzdelávania a keďže je preto v tomto procese dôležité vzdelávanie dospelých,

I.

keďže žiadne administratívne, finančné alebo jazykové prekážky by nemali brániť rozhodnutiu odísť do zahraničia,

J.

keďže mobilita podporuje štúdium cudzích jazykov a zlepšovanie celkových komunikačných schopností,

K.

keďže je naliehavé zreformovať a zmodernizovať univerzity z hľadiska kvality, štruktúry štúdia, inovácií a pružnosti,

L.

keďže kvalita výučby je rovnako dôležitá ako kvalita výskumnej činnosti a mala by sa v celej EÚ reformovať a modernizovať, pretože tieto dve oblasti sú úzko prepojené,

M.

keďže rozdielne vnútroštátne systémy uznávania sú významnou prekážkou rovnakého prístupu k študentom, ako aj ich rozvoja v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania a pracovného trhu EÚ,

N.

keďže prekážkou mobility môže byť nezabezpečenie plného a riadneho uznania navštevovaných kurzov, ako aj nerovnocennosť dosiahnutých úrovní,

O.

keďže je naliehavé realizovať, koordinovať a podporovať jednotný prístup vo všetkých krajinách, ktoré podpísali Bolonskú deklaráciu,

P.

keďže bolonský proces musí vytvoriť nový progresívny model vzdelávania, ktorý zaručí všetkým prístup k odbornému vzdelávaniu a ktorého hlavným cieľom bude odovzdávanie vedomostí a hodnôt a ktorý vytvorí skutočnú spoločnosť budúcnosti, ktorá bude uvedomelá a zbavená sociálnych nerovností,

1.

domnieva sa, že zvýšenie mobility študentov a kvality rôznych vzdelávacích systémov by malo byť prioritou v súvislosti s opätovným vytýčením hlavných cieľov bolonského procesu na obdobie po roku 2010

2.

zdôrazňuje, že v rôznych oblastiach politiky sa musia prijať opatrenia, aby sa dosiahla mobilita študentov; viaceré aspekty mobility presahujú rámec vysokoškolského vzdelávania a zasahujú do oblasti sociálnych vecí, financií, politiky prisťahovalectva a vízovej politiky

3.

víta úsilie členských štátov vykonané v rámci medzivládnej spolupráce s cieľom zlepšiť kvalitu a konkurencieschopnosť vzdelávania v EÚ, a to najmä prostredníctvom podpory mobility, zabezpečenia uznávania kvalifikácie a zaistenia kvality najmä s ohľadom na obmedzený manévrovací priestor z dôvodu nízkych zostatkov v rámci okruhu 1a finančného rámca

4.

je presvedčený, že by sa mala aj naďalej uplatňovať metóda konzultácií všetkých zúčastnených strán na tomto procese: inštitúcie, ako aj zástupcovia študentov by mali úzko spolupracovať s cieľom odstrániť pretrvávajúce prekážky mobility a vyriešiť problémy v súvislosti s kvalitou a vykonávaním bolonského procesu

5.

upozorňuje na to, že v priebehu vykonávania bolonského procesu by sa osobitná pozornosť mala venovať úzkej a intenzívnej spolupráci a koordinácii s Európskym výskumným priestorom

6.

trvá na tom, že naliehavo treba získať porovnateľné a spoľahlivé štatistické údaje, ktoré sa týkajú mobility a sociálno-ekonomického profilu študentov, akými sú napríklad spoločné ukazovatele, kritériá a orientačné body, aby sa odstránil súčasný nedostatok údajov a podporila výmena osvedčených postupov

7.

vyzýva univerzity, aby zlepšili a zjednodušili informácie poskytované online a offline pre nových študentov, ako aj pre študentov na konci štúdia; vyzýva univerzity a vnútroštátne agentúry programu Erasmus aby spolupracovali so študentskými organizáciami, aby boli včas k dispozícii všetky potrebné informácie; ďalej vyzýva univerzity aby podporovali práva študentov v súlade so záväzkami, ktoré prijali pristúpením k Univerzitnej charte Erasmus

8.

zdôrazňuje, že v záujme plnenia cieľov bolonského procesu je potrebné zabezpečiť reciprocitu, pokiaľ ide o tok študentov a akademických pracovníkov; zdôrazňuje nepomer v súčasných trendoch, najmä nízku mieru mobility do členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v rokoch 2004 a 2007

9.

upozorňuje na význam, ktorý má vstupná inštruktáž pre sociálnu, kultúrnu a jazykovú integráciu nových študentov

10.

zdôrazňuje, že lepšie ovládanie jazykov je výrazným prínosom a jedným z dôvodov mobility študentov, že je dôležité poskytovať intenzívne jazykové kurzy novým študentom, a to pred a/alebo počas štúdia v rámci programu Erasmus

11.

vyzýva univerzity v EÚ, aby uskutočnili inovačnú, rozsiahlu a systematickú reformu učebných osnov keďže pre mobilitu študentov a väčšiu flexibilitu je rozhodujúci ich ambiciózny a kvalitný obsah, ako aj reštrukturalizácia; vyzýva na zavedenie „obdobia mobilného štúdia“ v študijných programoch všetkých stupňov, aby sa umožnilo študentom odísť do zahraničia

12.

žiada, aby sa kládol dôraz na potrebu spoločných európskych doktorandských programov, na podporu mobility doktorandských študentov a na vytvorenie rámca európskych doktorandov

13.

kladie dôraz na nevyhnutnú úlohu kvalitnej a prvotriednej výučby keďže rozvoj a neustále vzdelávanie kvalifikovaných učiteľov vo všetkých študijných odboroch má rozhodujúci vplyv na atraktívnosť a účinnosť štúdia a splnenie cieľov bolonského procesu

14.

opakovane pripomína, že je potrebné posilniť medzinárodný dialóg a výmenu informácií a skúseností s cieľom uľahčiť konvergenciu vzdelávania učiteľov vrátane vzdelávania učiteľov základných škôl, ako aj zabezpečiť účinnosť ďalšieho profesionálneho rozvoja

15.

je potrebné poskytnúť osobitnú pomoc študentom zo znevýhodnených spoločenských skupín, napr. ponukou primeraného ubytovania za nižšie ceny berúc tiež do úvahy skutočnosť, že často je potrebná osobitná podpora po príchode študentov

16.

navrhuje zavedenie harmonizovanej európskej študentskej identifikačnej karty s cieľom uľahčiť mobilitu a umožniť študentom získavať zľavy na ubytovanie a živobytie

17.

vyzýva členské štáty a príslušné orgány, aby zaručili rovnaký prístup k mobilite pre všetkých študentov prostredníctvom jednoduchého, pružného a transparentného udeľovania štipendií a poskytovaním doplnkovej finančnej podpory na štúdium v krajinách s vysokými životnými nákladmi a pre študentov, ktorí to potrebujú; domnieva sa, že je kľúčové, aby sa táto podpora poskytovala študentom ešte pred ich odchodom s cieľom zabrániť ich nadmernému finančnému zaťaženiu

18.

víta skutočnosť, že v súvislosti s revíziou viacročného finančného rámca v polovici obdobia, ktorá je stanovená vo vyhlásení priloženom k medziinštitucionálnej dohode zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení 2006, by sa na základe výsledkov monitorovania a vyhodnotenia programov v oblasti vzdelávania mohlo zvážiť zvýšenie finančného krytia pre tieto programy

19.

upozorňuje na to, že by sa mali začať využívať a podporovať nové spôsoby financovania mobility študentov, akými sú bezúročné a/alebo prevoditeľné pôžičky

20.

vyzýva európske univerzity, aby spolupracovali so súkromným sektorom (napr. hospodárskymi alebo podnikateľskými organizáciami, akými sú obchodné komory) pri hľadaní účinných mechanizmov spolufinancovania mobility študentov vo všetkých cykloch štúdia (bakalárskom, magisterskom, doktorandskom), čím by sa zvýšila kvalita vzdelávacích systémov

21.

navrhuje, aby podniky a univerzity nadviazali konštruktívny dialóg a vzájomnú výmenu s cieľom vytvoriť dosiaľ neexistujúce partnerstvá a preskúmať nové spôsoby spolupráce

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pristúpili k zavedeniu európskych referenčných rámcov (bolonský kvalifikačný rámec, európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie, európske normy a usmernenia na zabezpečovanie kvality a lisabonský dohovor o vzájomnom uznávaní kvalifikácií) s cieľom vytvoriť európsky priestor vysokoškolského vzdelávania

23.

zdôrazňuje preto, že je naliehavé zaviesť komplexný, jednotný a efektívny systém prenosu kreditov ECTS (európsky systém prenosu kreditov), aby mohla byť kvalifikácia študentov a akademických pracovníkov uznávaná v celej Európe vďaka jednotnému spoločnému rámcu

24.

zdôrazňuje, že trojstupňový systém (bakalársky, magisterský a doktorský stupeň) by mohol byť flexibilnejší, najmä ak by sa pre prvý a druhý cyklus uplatňoval systém „4 + 1“ namiesto systému „3 + 2“; pri niektorých typoch štúdia by to mohlo byť vhodnejšie riešenie, ktoré by umožnilo väčšiu mobilitu absolventov a ich možnosť zamestnať sa

25.

požaduje, aby boli za stáže a ďalšie informálne a neformálne mobilné formy štúdia schválené univerzitami udeľované kredity ECTS a aby boli uznávané ako nedeliteľná časť študijných osnov

26.

vyzýva príslušné orgány členských štátov a európske univerzity, aby podnecovali a podporovali výmenu osvedčených postupov a iniciatívy v oblasti zvyšovania informovanosti

27.

nalieha na členské štáty, aby v súlade so smernicami EÚ o vízach uľahčili postup udeľovania víz a znížili ich cenu pre študentov v rámci mobility, najmä pokiaľ ide o východoeurópske členské a kandidátske krajiny

28.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov.

14.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 8/22

A.

keďže v záujme dosiahnutia kvality právnych predpisov je čoraz dôležitejšie poverovať Komisiu vypracovaním nepodstatných a skôr technických aspektov právnych predpisov, ako aj ich urýchleným prispôsobením technologickému pokroku a hospodárskym zmenám; keďže toto prenášanie právomocí sa musí podporiť tak, že sa zákonodarnému orgánu poskytnú inštitucionálne prostriedky na kontrolu výkonu týchto právomocí,

B.

keďže zákonodarca Únie doteraz nemal k dispozícii žiadnu inú možnosť delegovania právomocí ako článok 202 Zmluvy o ES; keďže využitie tohto ustanovenia doteraz nebolo uspokojivé, pretože sa týka vykonávacích právomocí Komisie a kontrolných postupov, ktorým uvedené právomoci podliehajú, pričom tieto postupy schvaľuje Rada jednomyseľným rozhodnutím len po konzultácii s Európskym parlamentom; keďže uvedené kontrolné postupy sa zakladajú najmä na činnosti výborov tvorených štátnymi úradníkmi členských štátov, zatiaľ čo Európsky parlament bol zo všetkých takýchto postupov vylúčený až do prijatia rozhodnutia Rady z 28. júna 1999, zmeneného a doplneného rozhodnutím 2006/512/ES,

C.

keďže článok 2 ods. 2 rozhodnutia o komitológii zavádza opatrenia v prípade, že sa základným právnym aktom prijatým v spolurozhodovacom postupe stanovia opatrenia so všeobecnou pôsobnosťou zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto aktu, okrem iného aj vypustením niektorých z týchto prvkov alebo doplnením tohto aktu o nové nepodstatné prvky; keďže je na zákonodarcovi Únie, aby v jednotlivých prípadoch určil podstatné prvky každého legislatívneho aktu, ktoré je možné zmeniť a doplniť len v rámci legislatívneho postupu,

D.

keďže na základe rozhodnutia o komitológii podliehajú tzv. kvázi legislatívne opatrenia regulačnému postupu s kontrolou, v rámci ktorého je Európsky parlament v plnej miere zapojený do kontroly uvedených opatrení a môže sa vyjadriť proti prijatiu návrhu opatrení zo strany Komisie, ak návrh presahuje vykonávacie právomoci ustanovené v základnom akte alebo ak návrh nie je v súlade s cieľom alebo obsahom základného aktu alebo nedodržiava zásadu subsidiarity alebo proporcionality,

E.

keďže nový postup zaručuje demokratickú kontrolu vykonávacích opatrení, ak sú svojou podstatou kvázi legislatívne, tak, že stavia oboch spoluzákonodarcov – Európsky parlament a Radu – na rovnakú úroveň, čím odstraňuje jeden z najzávažnejších nedostatkov demokracie v Európskej únii; keďže rozhodnutie o komitológii umožňuje delegovať Komisii väčšinu technických aspektov právnych predpisov a ich prispôsobenie, čím zabezpečuje, že sa zákonodarný orgán zameriava na podstatné aspekty a skvalitňovanie práva Spoločenstva,

F.

keďže nový regulačný postup s kontrolou nie je voliteľný, ale povinný v prípadoch, keď vykonávacie opatrenia majú vlastnosti vymedzené v článku 2 ods. 2 rozhodnutia o komitológii,

G.

keďže prebiehajúca úprava acquis v súlade s rozhodnutím o komitológii sa doteraz neukončila, pretože stále existujú právne nástroje umožňujúce prijať vykonávacie opatrenia, pri ktorých by sa mal uplatniť nový regulačný postup s kontrolou,

H.

keďže do rozsahu požiadaviek článku 2 ods. 2 rozhodnutia o komitológii môžu patriť nielen vykonávacie opatrenia, ktoré doteraz podliehali regulačnému postupu, ale aj niektoré opatrenia podliehajúce riadiacim alebo konzultačným postupom,

I.

keďže Lisabonská zmluva zavádza hierarchiu noriem a vytvára koncepciu tzv. delegovaného aktu, v rámci ktorej „legislatívny akt môže na Komisiu delegovať právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu“; keďže v Lisabonskej zmluve sa novým spôsobom pristupuje aj k vykonávacím aktom a konkrétne sa ustanovuje spolurozhodovanie Európskeho parlamentu a Rady ako postup prijatia právneho predpisu, ktorým sa určia mechanizmy umožňujúce členským štátom kontrolu vykonávacích aktov,

J.

keďže na vykonanie príslušných ustanovení Lisabonskej zmluvy sú nevyhnutne potrebné intenzívne a komplexné rokovania medzi jednotlivými inštitúciami a keďže prebiehajúca úprava by sa preto mala dokončiť čo najskôr, v každom prípade pred vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti,

K.

keďže v prípade, že Lisabonská zmluva nadobudne platnosť, bude nevyhnutné pristúpiť k novej (komplexnejšej) úprave acquis v súlade s ustanoveniami článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúcimi sa delegovania právnych predpisov; keďže sa definícia pojmu delegovaný akt v Lisabonskej zmluve síce podobá pojmu kvázi legislatívneho opatrenia uvedeného v rozhodnutí o komitológii, ale uvedené pojmy nie sú totožné a režimy postupov stanovené v týchto dvoch nástrojoch sa úplne líšia; teda prebiehajúcu úpravu nie je možné chápať tak, že predstavuje jednoznačný precedens do budúcnosti,

L.

keďže z rovnakého dôvodu nie je možné vnímať ako precedens do budúcnosti výsledky prebiehajúcej úpravy jednotlivých právnych nástrojov,

M.

keďže sa javí ako užitočné, aby sa inštitúcie dohodli na štandardnom znení ustanovení umožňujúcich prijatie delegovaných aktov, ktoré by Komisia pravidelne zahŕňala do návrhu legislatívneho aktu, pričom by si zákonodarné orgány ponechali právo zmien a doplnení; keďže je nevyhnutné pristúpiť v spolurozhodovacom postupe k prijatiu predpisu, ktorým by sa ustanovil mechanizmus umožňujúci členským štátom kontrolu vykonávacích aktov v súlade s článkom 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

1.

žiada Komisiu, aby na základe príslušných článkov Zmluvy o ES predložila Európskemu parlamentu legislatívne návrhy dokončujúce úpravu v súlade s komitológiou; žiada, aby sa tieto návrhy pripravili so zreteľom na medziinštitucionálne diskusie a aby sa konkrétne zaoberali legislatívnymi aktmi uvedenými v prílohe;

2.

vyzýva Komisiu, aby predložila zodpovedajúce legislatívne návrhy na účely zosúladenia zostávajúcich právnych aktov (najmä aktov uvedených v prílohe) s rozhodnutím o komitológii;

3.

žiada Komisiu, aby v prípade, že sa súčasný postup úpravy nedokončí do nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, predložila príslušné legislatívne návrhy potrebné na prispôsobenie právnych aktov, ktoré dovtedy nebudú upravené, novému režimu stanovenému článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.

žiada Komisiu, aby po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy v každom prípade predložila príslušné legislatívne návrhy potrebné na úpravu celého acquis communautaire v súlade s novým režimom;

5.

žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívny návrh predpisu, ktorým sa vopred stanovia pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, ktorým členské štáty uskutočňujú kontrolu výkonu vykonávacích právomocí Komisiou, v súlade s článkom 291 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

6.

žiada, aby sa Európskemu parlamentu pridelili dodatočné prostriedky na všetky komitologické postupy nielen počas súčasného prechodného obdobia, ale aj v rámci prípravy na možnosť, že Lisabonská zmluva nadobudne platnosť, aby sa zabezpečilo uspokojivé fungovanie každého komitologického postupu medzi všetkými troma inštitúciami;

7.

potvrdzuje, že tieto požiadavky rešpektujú zásadu subsidiarity a základné práva občanov;

8.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie a priložený zoznam postúpil Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

14.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 8/26

A.

keďže v súčasnosti existuje regulácia finančných trhov zo strany EÚ a jednotlivých členských štátov, ktorá sa priamo či nepriamo, hoci nie výlučne, týka zaisťovacích fondov a private equity,

B.

keďže členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť konzistentné zavedenie a uplatnenie tejto regulácie; keďže všetky ďalšie úpravy platných právnych predpisov by mali byť predmetom riadnej analýzy nákladov a prínosov a mali by byť nediskriminačné,

C.

keďže Komisia nereagovala kladne na všetky aspekty doterajších požiadaviek Európskeho parlamentu vrátane požiadaviek, ktoré zahrnul do uvedených uznesení z 15. januára 2004, 27. apríla 2006, 11. júla 2007 a 13. decembra 2007,

D.

keďže zaisťovacie fondy a private equity majú veľmi odlišné charakteristiky a neexistuje jednoznačná definícia ani jedného z nich, no oba sú investičné nástroje využívané skôr sofistikovanými subjektmi než retailovými spotrebiteľmi; keďže s nimi nemožno nakladať z hľadiska regulácie na základe jednotlivých produktov ako s jedinou kategóriou,

E.

keďže zaisťovacie fondy a private equity predstavujú stále významnejšie alternatívne investičné nástroje, ktoré nielenže tvoria významný a neustále rastúci podiel celkových spravovaných aktív, ale tiež zvyšujú efektívnosť finančných trhov tým, že vytvárajú nové investičné príležitosti,

F.

keďže viaceré svetové inštitúcie, inštitúcie EÚ a členských štátov dlho pred súčasnou finančnou krízou analyzovali možné obavy súvisiace so zaisťovacími fondmi a private equity z hľadiska finančnej stability, noriem riadenia rizika, nadmerného dlhu (zadlženia) a ocenenia nelikvidných a komplexných finančných nástrojov,

G.

keďže analýzy uskutočnené Fórom pre finančnú stabilitu v roku 2007 dospeli k záverom, že obavy o finančnú stabilitu sa dali najlepšie riešiť prostredníctvom zvýšeného dohľadu všetkých aktérov,

H.

keďže Medzinárodný menový fond (MMF) vo svojej správe o globálnej finančnej stabilite z apríla 2008 dospel k záveru, že existuje „kolektívne zlyhanie v oblasti oceňovania rozsahu zadlženosti širšieho spektra inštitúcií – bánk, monolíniových poisťovní, subjektov dotovaných vládami, zaisťovacích fondov – a s ním súvisiacich rizík nesprávneho urovnania“,

I.

keďže realizácia Lisabonskej stratégie si vyžaduje dlhodobé investície do rastu a zamestnanosti,

J.

keďže takéto dlhodobé investície si vyžadujú dobre fungujúce stabilné finančné trhy v EÚ i na celom svete prispievajúce k reálnemu hospodárstvu, ktoré je možné dosiahnuť len vybudovaním konkurencieschopného a inovačného finančného odvetvia v EÚ,

K.

keďže zaisťovacie fondy a private equity v mnohých prípadoch poskytujú likviditu, zvyšujú diverzifikáciu a efektívnosť trhov vytváraním dopytu po inovačných produktoch a poskytujú pomoc pri stanovovaní cien,

L.

keďže finančná stabilita taktiež vyžaduje lepšiu spoluprácu dozorných orgánov vrátane spolupráce na celosvetovej úrovni, ktorá logicky vyžaduje postupné zlepšovanie súčasných dozorných opatrení EÚ vrátane pravidelnej výmeny informácií a zvýšenej transparentnosti inštitucionálnych investorov,

M.

keďže Komisia by mala preskúmať možnosti globálnej regulácie činností účastníkov trhu so sídlom v zahraničí,

N.

keďže na zabezpečenie dobre fungujúcich a stabilných finančných trhov, ako aj na podporu konkurencie medzi účastníkmi trhu a medzi produktmi, sú životne dôležité primerané úrovne transparentnosti smerom k investorom a dozorným orgánom,

O.

keďže Komisia by mala sledovať a analyzovať dôsledky činnosti zaisťovacíchfondov a private equity a zvážiť predloženie smernice, v ktorej by stanovila minimálne požiadavky na transparentnosť spôsobu financovania budúcich investícií, riadenia rizík, metód posudzovania, kvalifikácie manažérov a možných konfliktov záujmov, ako aj zverejnenie vlastníckej štruktúry a registrácie zaisťovacích fondov,

P.

keďže v záujme zabezpečenia monitorovania trhovej činnosti na účely dohľadu by sa mali príslušným orgánom dohľadu bez nadmerných prekážok sprístupniť informácie o angažovanosti a úverovej činnosti zaisťovacích fondov,

Q.

keďže sa očakáva, že odvetvie investičných fondov sa posunie ďalej smerom k záväzným opatreniam pre dobrú správu spoločností (corporate governance), ktoré sa musia zverejniť s cieľom dosiahnuť väčšiu transparentnosť; žiada zlepšenie kontrolných mechanizmov,

R.

keďže členské štáty by na základe osvedčených postupov mali zabezpečiť, že nadobudnuté zamestnanecké dôchodky, ktoré prináležia zamestnancom, budú v prípade konkurzu ochránené,

S.

keďže Komisia by mala zvážiť možnosť začleniť do definície zásady obozretnej osoby, všade kde je táto zásada obsiahnutá v platných právnych predpisoch Spoločenstva, požiadavku, aby si investori overovali, či alternatívne investičné fondy, do ktorých investujú, dodržiavajú príslušné právne predpisy a osvedčené postupy v rámci odvetvia,

T.

keďže súčasný rozdiel v definíciách súkromného investovania v rámci členských štátov je prekážkou vnútornému trhu a dáva podnet na to, aby sa na retailový trh dostávali vysoko rizikové produkty,

U.

keďže by sa mala zriadiť internetová stránka, kde by sa na jednom mieste nachádzali kódexy správania spolu s registrom tých, ktorí ich plnia, ich zverejnenie a vysvetlenie neplnenia kódexu; konštatuje, že príčiny nedodržania kódexov sa tiež môžu stať nástrojom vzdelávania; keďže stránka by mala sa mala zriadiť pre EÚ a mala by sa propagovať na medzinárodnej úrovni,

V.

keďže MMF vo svojej správe o globálnej finančnej stabilite z apríla 2008 varoval, že „trh korporátneho dlhu sa zdá byť zraniteľný, keďže podiel nesplatených dlhov sa bude zvyšovať vzhľadom na makroekonomické a štrukturálne faktory“,

W.

keďže nedávny rast transakcií private equity spôsobil výrazné zvýšenie počtu zamestnancov, ktorých pracovné miesta kontrolujú výlučne fondy private equity, a preto by sa mala dôsledná pozornosť venovať súčasným vnútroštátnym pracovnoprávnym predpisom, ako aj pracovnoprávnym predpisom Spoločenstva (konkrétne smernica 2001/23/ES), ktoré boli formulované v čase, keď tomu tak nebolo; keďže vnútroštátne pracovnoprávne predpisy a pracovnoprávne predpisy Spoločenstva by sa mali uplatňovať na nediskriminačnom základe vrátane rovného a primeraného zaobchádzania so všetkými hospodárskymi subjektmi s podobnými záväzkami k zamestnancom,

X.

keďže podľa mnohých právnych systémov sa zaisťovacie fondy a spoločnosti private equity, ktoré vlastnia a kontrolujú spoločnosti, nepovažujú za zamestnávateľov, a preto sú oslobodené od právnych záväzkov, ktoré platia pre zamestnávateľov,

Y.

keďže v prípade nadmerného dlhového zaťaženia predstavujú spoločnosti väčšie riziko,

Z.

keďže rovnako ako u iných subjektov by mohlo dochádzať ku konfliktom záujmov, ktoré zapríčiňuje buď model private equity alebo zaisťovacích fondov, alebo vzťahy medzi uvedenými nástrojmi a ďalšími účastníkmi finančných trhov; úsilie o rozšírenie súčasných právnych predpisov Spoločenstva by sa nemalo obmedziť na zaisťovacie fondy a private equity a malo by byť v súlade s globálnymi štandardmi ako zásady IOSCO pre riadenie konfliktu záujmov u podnikov kolektívneho investovania a trhových sprostredkovateľov;

AA.

keďže systémy odmeňovania manažérov zaisťovacích fondov a private equity môžu slúžiť ako nevhodné stimuly podporujúce nezodpovedné riskovanie,

AB.

keďže zaisťovacie fondy patrili k investorom do zložitých štruktúrovaných produktov, ktorých sa týkala úverová kríza, a preto utrpeli straty podobne ako ostatní investori,

AC.

keďže v záujme minimalizácie rizika budúcich finančných kríz a vzhľadom na silný vzájomný vplyv jednotlivých trhov a účastníkov trhu, ako aj na cieľ zabezpečiť rovnaké príležitosti bez ohľadu na hranice, ako aj rovnosť medzi účastníkmi regulovaného a neregulovaného trhu, realizuje sa niekoľko iniciatív v EÚ a na svetovej úrovni vrátane preskúmania smerníc o kapitálových požiadavkách a o kapitálovej primeranosti a návrhu na smernicu o ratingových agentúrach s cieľom zabezpečiť koherentnejšiu a harmonizovanejšiu úpravu cezhraničných predpisov,

AD.

keďže regulácia založená na zásadách je primeraným spôsobom regulácie finančných trhov, pretože dokáže lepšie držať krok s vývojom trhu,

AE.

keďže je potrebné uskutočniť kroky na úrovni EÚ na základe týchto siedmich zásad pre finančné inštitúcie a trhy:

AF.

keďže takáto akcia by zabezpečila právny základ, ktorý by bol univerzálny a komplexný a zahŕňal by všetky finančné inštitúcie od určitej veľkosti a zároveň by zohľadnil medzinárodné dozorné a regulačné praktiky,

1.

žiada Komisiu, aby na základe článku 44, článku 47 ods. 2 alebo článku 95 Zmluvy o ES do konca roku 2008 predložila Európskemu parlamentu legislatívny návrh alebo návrhy, týkajúce sa všetkých príslušných aktérov a účastníkov finančného trhu vrátane zaisťovacích fondov a private equity, ktorý by zohľadnil sedem zásad uvedených v odôvodnení AE a ďalšie nižšie uvedené podrobné odporúčania;

2.

potvrdzuje, že odporúčania rešpektujú zásadu subsidiarity a základné občianske práva;

3.

domnieva sa, že finančné dôsledky vyžiadaného návrhu alebo návrhov treba pokryť z rozpočtových prostriedkov EÚ;

4.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie a priložené podrobné odporúčania postúpil Komisii, Rade, vládam a parlamentom členských štátov.

14.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 8/34

A.

keďže sa uznáva, že prostriedky alternatívneho investovania, akými sú zaisťovacie fondy a private equity, môžu poskytnúť správcom aktív nové výhody diverzifikácie, zvýšiť likviditu trhu a vyhliadky vyšších výnosov pre investorov, prispieť k postupu vyhľadávania cien, diverzifikácii rizika a finančnej integrácii a zvýšiť efektívnosť trhu,

B.

keďže zaisťovacie fondy a private equity sú rozdielne investičné nástroje, ktoré sa líšia čo do povahy investícií a investičnej stratégie,

C.

keďže európske zaisťovacie fondy a investície private equity si vyžadujú regulačné prostredie, ktoré rešpektuje ich inovatívne stratégie s cieľom umožniť im zostať medzinárodne konkurencieschopnými a zároveň zmierňovať dôsledky potenciálnej nepriaznivej dynamiky trhu; keďže existuje riziko, že osobitné právne predpisy o produktoch by mohli byť nepružné a potláčali by inovácie,

D.

keďže zaisťovacie fondy a private equity, ktorých správcovské spoločnosti sídlia v EÚ, musia dodržiavať súčasné a budúce právne predpisy Spoločenstva; keďže mimoeurópske spoločnosti musia tiež dodržiavať tieto právne predpisy v rámci určitej činnosti,

E.

keďže onshore zaisťovacie fondy EÚ, správcovia zaisťovacích fondov a private equity podliehajú platným právnym predpisom, najmä čo sa týka zneužívania trhu, a keďže podliehajú regulácii nepriamo prostredníctvom zmluvných strán a pri predaji súvisiacich investícií v oblasti regulovaných produktov;

F.

keďže v niektorých členských štátoch zaisťovacie fondy a private equity podliehajú vnútroštátnym regulačným režimom a odlišnému vykonávaniu platných smerníc EÚ; keďže takéto rozdielne vnútroštátne pravidlá vyvolávajú riziko roztrieštenosti regulácie v rámci jednotného trhu, ktorá môže brániť rozvoju cezhraničného obchodu v tejto oblasti v Európe,

G.

keďže smernice sa javia ako primerané právne nástroje na riešenie potrebných otázok v súvislosti so zaisťovacími fondmi a private equity; keďže smernici o transparentnosti zaisťovacích fondov a private equity by mala predchádzať analýza a hodnotenie vplyvu platných právnych predpisov členských štátov a EÚ na zaisťovacie fondy a private equity; keďže takáto legislatíva by mala byť východiskom harmonizácie; a keďže platná právna úprava si možno vyžaduje úpravy, no malo by sa zabrániť zmenám, ktoré by zaviedli neopodstatnené rozdielnosti,

H.

keďže sa uznáva, že jednou z hlavných otázok je potreba a analýza transparentnosti a rozsahu, v akom ju možno rozširovať; keďže transparentnosť má viaceré stránky, ako napríklad transparentnosť zaisťovacích fondov a prípadne private equity voči spoločnostiam, ktorých akcie nadobudnú alebo vlastnia, ako aj voči primárnym brokerom, inštitucionálnym investorom, akými sú penzijné fondy a banky, retailovým investorom, obchodným partnerom, regulátorom a orgánom; keďže jeden z najväčších problémov v oblasti transparentnosti predstavuje vzťah medzi zaisťovacím fondom a prípadne private equity na jednej strane a spoločnosťami, ktorých akcie nadobudnú alebo vlastnia, na strane druhej,

I.

keďže podľa skúsenosti zo Spojených štátov amerických právne predpisy týkajúce sa slobody informácií využívala konkurencia na získanie informácií o investíciách fondu na úrovni podrobností určených pre investorov, čo ohrozilo záujmy investorov aj fondu,

J.

keďže nedôsledné vykonávanie smernice o transparentnosti spôsobilo rozdielnu úroveň transparentnosti v EÚ a vysoké náklady investorov,

K.

keďže transparentnosť je základnou podmienkou dôvery investorov a pochopenia zložitých finančných produktov, a tak prispieva k optimálnemu fungovaniu a stabilite finančných trhov; keďže transparentnosť je len pomôcka k dôkladnej analýze, nie jej náhrada,

L.

keďže súčasnú krízu na hypotekárnom trhu s nižšou bonitou nemožno spájať s jediným odvetvím, pričom treba zohľadniť, že je potrebný určitý čas na dôkladné pochopenie všetkých príčin a účinkov tejto krízy, a keďže dôvody sú mnohoraké a zahŕňajú okrem iného:

M.

keďže právne predpisy Spoločenstva poskytujú mechanizmy, ako napríklad komitológia alebo Lamfalussyho postup, ktoré umožňujú flexibilne reagovať na zmeny v podnikateľskom prostredí pomocou vykonávacích opatrení; keďže tento systém sa zlepší prostredníctvom delegovaných aktov podľa Lisabonskej zmluvy,

N.

keďže viaceré rozdielne zaisťovacie fondy a iniciatívy v rámci private equity investícií a organizácie, ako napríklad Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere, Medzinárodný menový fond, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ako aj orgány odvetvia vrátane orgánov pre zaisťovacie fondy a private equity už vytvorili zásady a kódexy osvedčených postupov, ktoré môžu dopĺňať právne predpisy EÚ a slúžiť pre ne ako vzor; keďže spoločnosti a obchodné združenia by mali byť povzbudzované nielen k tomu, aby dodržiavali právne predpisy EÚ, ale aj k tomu, aby prijali tieto kódexy založené na zásade „dodržuj alebo vysvetli“ a podrobnosti takéhoto dodržiavania a vysvetlenia by sa mali zverejniť a dôkladne posúdiť,

O.

keďže v prípade niektorých produktov obchodovania mimo hlavnej burzy (OTC) by sa mohli využívať otvorenejšie alebo viditeľnejšie systémy obchodovania s cieľom využívať podľa možností častejšie oceňovanie v aktuálnych trhových cenách a uvádzať potenciálne zmeny vo vlastníctve; keďže všeobecnejší mimoburzový zúčtovací systém (OTC) je na účely dohľadu a hodnotenia rizík atraktívny, ale ak sa majú zaručiť rovnaké súťažné podmienky z globálneho hľadiska, treba každý nový systém zaviesť na medzinárodnej úrovni,

P.

keďže celoodvetvové monitorovanie a zverejňovanie informácií má významnú úlohu pri reagovaní na obavy verejnosti a pri chápaní ekonomického dosahu investovania pomocou private equity a keďže už existuje požiadavka, aby súkromné a verejné spoločnosti konzultovali so svojimi zamestnancami otázky, ktoré majú vplyv na ich záujmy; keďže by nemala vzniknúť nerovnováha medzi komerčným zverejňovaním údajov vyžadovaným od spoločností s portfóliom private equity a od iných súkromných spoločností,

Q.

keďže sa zdá, že právne predpisy týkajúce sa produktov nie sú vhodným typom regulácie tohto inovačného odvetvia,

R.

keďže by bolo vhodné vytvoriť pre EÚ internetovú stránku kódexov správania systémom jedného kontaktného miesta a propagovať ju na medzinárodnej úrovni; keďže táto internetová stránka by mala obsahovať zoznam tých účastníkov trhu, ktorí dodržiavajú kódexy správania, ich zverejnené informácie a vysvetlenia dôvodov nedodržania; keďže príčiny nedodržania kódexov sa tiež môžu stať nástrojom vzdelávania,

S.

keďže sa poukazuje na nevyhnutnosť prekonávania prekážok cezhraničnej distribúcie alternatívnych investícií prostredníctvom vytvorenia európskeho systému súkromných investícií pre inštitucionálnych investorov,

T.

keďže v prípade private equity by náklady na všetky dodatočné požiadavky na zverejňovanie, najmä pokiaľ by boli časté, mali byť opodstatnené a primerané výhodám, ktoré z nich plynú; keďže vo všeobecnosti je potrebné lepšie prepojenie medzi systémom odmeňovania a dlhodobou výkonnosťou,

U.

keďže v tejto oblasti sa nepripravuje žiaden návrh,

1.

žiada Komisiu, aby na základe článku 44, článku 47 ods. 2 alebo článku 95 Zmluvy o ES (podľa predmetu) predložila Európskemu parlamentu legislatívny návrh alebo návrhy týkajúce sa transparentnosti zaisťovacích fondov a private equity; žiada, aby takéto návrhy boli vypracované s prihliadnutím na medziinštitucionálne diskusie a na základe nižšie uvedených podrobných odporúčaní

2.

potvrdzuje, že uvedené odporúčania sú v súlade so zásadou subsidiarity a základnými právami občanov

3.

domnieva sa, že predložené návrhy nebudú mať žiadne finančné dôsledky

4.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie a priložené podrobné odporúčania postúpil Rade a Komisii, ako aj parlamentom a vládam členských štátov.

14.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 8/41

A.

uznávajúc mimoriadny význam procesu predkladania petícií v rámci poskytovania možnosti jednotlivcom upozorňovať Európsky parlament na osobitné otázky, ktoré sa ich priamo týkajú, zahŕňajúce oblasť činnosti EÚ,

B.

keďže Výbor pre petície by sa mal vždy snažiť zlepšiť účinnosť v záujme lepších služieb občanom EÚ a splnenia ich očakávaní,

C.

nezabúdajúc na skutočnosť, že občania si stále napriek značnému pokroku v rámci rozvoja štruktúr a politík EÚ počas tohto obdobia často uvedomujú mnohé nedostatky pri uplatňovaní politík a programov EÚ, keďže majú na nich bezprostredný vplyv,

D.

keďže v súlade so Zmluvou o ES majú občania EÚ právo obrátiť sa na Európsky parlament s petíciou, ale môžu svoje sťažnosti smerovať aj na iné inštitúcie či orgány, najmä na Komisiu;

E.

keďže propagačné opatrenia a opatrenia na informovanie občanov o práve obrátiť sa na Európsky parlament s petíciou sú stále nevyhnutné na vnútroštátnej úrovni, aby sa prebudil záujem verejnosti a najmä aby sa predišlo zámene medzi rôznymi systémami sťažností,

F.

keďže za uplatňovanie nariadení a smerníc Spoločenstva sú zodpovedné členské štáty a túto zodpovednosť môžu v súlade so svojimi ústavnými ustanoveniami prenášať na regionálne alebo miestne politické orgány,

G.

keďže Európsky parlament je oprávnený vykonávať nad politikami EÚ demokratický dozor a dohľad, pričom berie do úvahy dôležitú zásadu subsidiarity, aby sa zabezpečilo správne vykonávanie a chápanie právnych predpisov EÚ a aby tieto predpisy splnili cieľ, pre ktorý boli príslušnými inštitúciami EÚ vypracované, prediskutované a prijaté,

H.

keďže občania EÚ a jej obyvatelia sa môžu na tejto činnosti aktívne spolupodieľať uplatňovaním svojho práva obracať sa na Európsky parlament s petíciami, a to s vedomím, že ich záležitosti bude riešiť a prešetrovať príslušný výbor a že dostanú primeranú odpoveď,

I.

keďže existujúce zmluvy už obsahujú záväzky rešpektovať ľudskú dôstojnosť, slobodu, demokraciu, princípy právneho štátu, ľudské práva, rovnosť a práva menšín ako základné princípy európskej spoločnosti, a keďže nové Zmluvy o Európskej únii a o fungovaní Európskej únie, ak ich ratifikuje všetkých 27 členských štátov, ešte viac posilnia tento záväzok začlenením Charty základných práv, čím pripravujú pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach a zavádzajú právny základ pre legislatívne iniciatívy občanov, ako aj riadny systém správneho práva pre inštitúcie EÚ,

J.

keďže článok 7 Zmluvy o Európskej únii predpisuje postupy, pomocou ktorých môže EÚ podniknúť kroky na zabránenie vážnemu a stálemu porušovaniu princípov, na ktorých stojí EÚ, ako je uvedené v článku 6 tejto Zmluvy, zo strany členského štátu,

K.

pripomínajúc v tejto súvislosti, že občania EÚ mnohokrát žiadajú Európsky parlament o nápravu prostredníctvom petícií vtedy, keď cítia, že ich práva uznané podľa spomínaných zmlúv boli porušené, a keď sa nazdávajú, že súdne opravné prostriedky sú neprimerané, neúčelné, neúmerne predlžované a často drahé,

L.

keďže Výbor pre petície má, ako výbor zodpovedný za tieto záležitosti, povinnosť nielen na jednotlivé petície reagovať, ale aj povinnosť usilovať sa o poskytnutie vhodných riešení problémov predostretých predkladateľmi daných petícií v primeranom časovom rámci, čo je hlavným cieľom jeho práce,

M.

keďže riešenia záležitostí predkladateľov petícií sú obvykle výsledkom lojálnej spolupráce medzi Výborom pre petície na jednej strane a na strane druhej sa na nej podieľajú Komisia, členské štáty a ich regionálne a miestne orgány a všetky spoločne sa podieľajú na mimosúdnych opravných prostriedkoch,

N.

keďže však na strane členských štátov a regionálnych a miestnych orgánov nie je vždy jasná vôľa nachádzať praktické riešenia problémov predostretých predkladateľmi daných petícií,

O.

keďže okrem toho, že požiadavky predkladateľov petícií nie sú vždy opodstatnené, majú napriek tomu právo očakávať vysvetlenie a odpoveď zo strany príslušného výboru,

P.

keďže posilnená koordinácia medzi inštitúciami by mala zefektívniť presmerovanie neprípustných petícií príslušným vnútroštátnym orgánom,

Q.

keďže petície možno vyhlásiť za neprípustné, ak nepatria do oblasti činnosti EÚ, a keďže proces predkladania petícií nie je pre občanov cestou, ktorú môže využívať ako odvolanie sa proti rozhodnutiam príslušných vnútroštátnych súdnych alebo politických orgánov, s ktorými by mohli nesúhlasiť,

R.

keďže je nevyhnutné, aby si Európsky parlament zabezpečil prostriedky, pokiaľ ide o účinnú právomoc, pravidlá, postupy a zdroje, aby na petície, ktoré dostal, reagoval efektívne a včas,

S.

keďže proces predkladania petícií môže pozitívne prispieť k tvorbe lepších právnych predpisov, najmä odhalením oblastí, na ktoré predkladatelia petícií poukazujú, kde je existujúce právo EÚ so zreteľom na ciele príslušného právneho aktu slabé alebo neúčinné, a keďže v spolupráci a v súlade s právomocou príslušného legislatívneho výboru možno takéto situácie novelizáciou príslušných legislatívnych aktov vyriešiť,

T.

keďže proces predkladania petícií okrem toho významne prispieva k odhaľovaniu prípadov, kedy členské štáty neuplatňujú právo Spoločenstva správnym spôsobom, čo v mnohých prípadoch vedie k tomu, že Komisia začína konania o porušení podľa článku 226 Zmluvy o ES,

U.

keďže konanie o porušení je určené na zaistenie toho, aby daný členský štát dodržiaval platné právo Spoločenstva, a navyše sa o ňom rozhoduje na základe uváženia Komisie bez existencie akéhokoľvek zabezpečenia priamej parlamentnej účasti na tomto konaní, napriek tomu poznamenáva, že približne jedna tretina týchto porušení sa týka otázok predkladaných Európskemu parlamentu prostredníctvom petícií,

V.

keďže konanie o porušení nemusí, aj keď je úspešné, priamo zabezpečiť nápravu v súvislosti s osobitnými otázkami odhalenými jednotlivými predkladateľmi petícií; keďže táto skutočnosť poškodzuje dôveru občanov v schopnosti inštitúcií EÚ spĺňať ich očakávania,

W.

keďže v roku 2007, kedy počet členov Výboru pre petície vzrástol z 25 na 40, Európsky parlament zaregistroval 1 506 petícií (predstavujúcich v porovnaní s rokom 2006 nárast o 50 %), z ktorých 1 089 bolo vyhlásených za prípustné,

X.

vzhľadom k tomu, že v roku 2007 sa na schôdzach Výboru pre petície zúčastnilo celkom 159 predkladateľov petícií, odhliadnuc od množstva ďalších ľudí, ktorí na nich boli prítomní, aby sledovali rokovania,

Y.

keďže v roku 2007 sa uskutočnilo šesť vyšetrovacích návštev, do Nemecka, Španielska, Írska, Poľska, Francúzska a na Cyprus, v dôsledku ktorých sa vypracovali správy a poskytli odporúčania, ktoré sa následne poslali všetkým zainteresovaným stranám a predovšetkým predkladateľom petícií,

Z.

keďže sa zorganizovalo deväť zasadnutí výboru, na ktorých sa za významnej podpory predstaviteľov Komisie prediskutovalo viac ako 500 jednotlivých petícií, pričom všetci predkladatelia petícií boli informovaní o výsledku,

AA.

keďže medzi prioritné oblasti záujmu občanov EÚ, ako je vidieť v procese predkladania petícií, patria tieto otázky: životné prostredie a jeho ochrana vrátane slabých stránok smernice o hodnotení vplyvu na životné prostredie (EIA), rámcovej smernice o vode, smernice o pitnej vode, smerníc o odpadoch, smernice o biotopoch, smernice o vtákoch, smernice o praní špinavých peňazí a ďalších záležitostí a vrátane všeobecných obáv týkajúcich sa znečistenia a klimatických zmien, právo na osobné a súkromné vlastníctvo, finančné služby, voľný pohyb a práva pracovníkov vrátane dôchodkových práv a iných ustanovení o sociálnom zabezpečení, voľný pohyb tovaru a zdanenie, uznávanie odborných kvalifikácií, sloboda usadiť sa a obvinenia z diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, pohlavia alebo príslušnosti k menšine,

AB.

keďže predmet petícií a priebeh ich posudzovania v roku 2007 obsahoval závažné problémy súčasnosti, akými sú klimatické zmeny, strata biodiverzity, nedostatok vody, regulácia finančných služieb a energetické zdroje EÚ,

AC.

majúc na pamäti stabilné a konštruktívne vzťahy medzi európskym ombudsmanom, ktorý je zodpovedný za prešetrovanie sťažností občanov týkajúcich sa podozrení z nesprávneho úradného postupu v inštitúciách EÚ, a Výborom pre petície, ktorý pravidelne informuje Európsky parlament o výročnej správe ombudsmana alebo o osobitných správach, predstavujúcich poslednú možnosť ombudsmana konať ak sa nedodržia jeho odporúčania, z ktorých jedna bola v roku 2007,

AD.

keďže žiadosť zodpovedného výboru podaná v júni 2005 na schválenie vypracovať návrh správy o osobitnej správe ombudsmana Európskemu parlamentu o nesprávnom úradnom postupe v rámci Európskeho úradu pre boj proti podvodom bola zamietnutá rozhodnutím Konferencie predsedov z 15. novembra 2007,

AE.

so zreteľom na budúci vývoj, v rámci ktorého sa bude naďalej zvyšovať zapájanie občanov EÚ do činností a práce EÚ, predovšetkým zavedením tzv. občianskej iniciatívy, ktorú zaistí Lisabonská zmluva, ak ju ratifikuje všetkých 27 členských štátov, ktorá umožní najmenej jednému miliónu ľudí z niekoľkých členských štátov požadovať návrh nového právneho aktu a osobitné postupy, ktoré treba zaviesť pri zapojení Komisie, ktorej musia byť takéto iniciatívy adresované najskôr, Európskeho parlamentu a Rady,

AF.

keďže v prípade účinného a efektívneho fungovania Výboru pre petície sa občanom vysiela jasný signál, že ich legitímne obavy sa riešia, a vytvára sa skutočné prepojenie medzi občanmi a EÚ, keďže však dochádza k neprijateľným zdržaniam a k neochote na strane členských štátov realizovať požadované odporúčania v súlade s právom Spoločenstva, potom sa tým len zväčšuje odstup medzi EÚ a jej občanmi a v mnohých prípadoch potvrdzuje ich názor, že existuje demokratický deficit,

AG.

keďže v priebehu roka 2007 členovia Výboru pre petície mohli využívať značné rozšírenie databázy elektronických petícií a nástroja riadenia, čo vytvoril sekretariát výboru v spolupráci s útvarom zodpovedným za informačné technológie, ktorý zabezpečuje všetkým členom výboru a politickým skupinám priamy prístup ku všetkým petíciám a pridruženým dokumentom, čím sa zvyšuje ich schopnosť účinne pomáhať predkladateľom petícií,

AH.

pripomína však, že Európsky parlament neposkytol zdroje vyžiadané v minuloročnom uznesení o práci Výboru pre petície na zlepšenie internetových nástrojov pre proces predkladania petícií a na zefektívnenie článku 192 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorý ustanovuje, že sa „vytvorí elektronický register, prostredníctvom ktorého môžu občania vyjadriť svoju podporu predkladateľovi petície pripojením svojho elektronického podpisu k petíciám, ktoré boli uznané za prípustné a boli zapísané do registra“,

AI.

keďže pre občanov EÚ je dôležité, aby boli o práci Výboru pre petície riadne informovaní, pretože sa chystajú v nasledujúcich európskych voľbách naplánovaných na jún 2009 voliť nový Európsky parlament,

1.

víta úzku spoluprácu medzi Výborom pre petície a útvarmi Komisie a ombudsmanom, ako aj partnerskú atmosféru panujúcu medzi týmito dvoma inštitúciami, ktoré sa snažia reagovať na obavy občanov EÚ; pevne však verí, že priorita by sa mala priznať tomu, aby sa samotnému Výboru pre petície umožnilo ďalej skvalitňovať svoje vlastné nezávislé nástroje na vyšetrovanie, a to najmä posilnením svojho sekretariátu a jeho právnej odbornosti; zaväzuje sa prepracovať vnútorné postupy Výboru pre petície s cieľom ešte viac zjednodušiť proces predkladania petícií, a to najmä pokiaľ ide o časový rámec, v ktorom sa petície posudzujú, ich prípustnosť, vyšetrovanie a nadväzujúce kroky, organizáciu schôdzí výboru, spoluprácu s inými parlamentnými výbormi, ktoré môžu mať o niektoré petície záujem alebo do právomoci ktorých môžu niektoré petície zasahovať, a iniciatívy výboru, ako sú vyšetrovacie misie

2.

zdôrazňuje, že právna záväznosť Charty základných práv bude uznaná po úplnej ratifikácii Lisabonskej zmluvy, ktorou sa z formálneho hľadiska potvrdí jej autonómna záväzná hodnota, a pripomína potrebu pripraviť konkrétne opatrenia na vymedzenie dosahu tejto zmluvy na práva občanov a v dôsledku toho na prácu a právomoci Výboru pre petície

3.

znovu pripomína svoju požiadavku voči svojmu generálnemu tajomníkovi, aby vykonal bezodkladnú kontrolu občianskeho portálu na internetovej stránke Európskeho parlamentu s cieľom vylepšiť viditeľnosť portálu s ohľadom na právo na petície a zabezpečiť, aby mali občania prístup k prostriedkom na elektronické podpisovanie petícií, ako to stanovuje článok 192 ods. 2 rokovacieho poriadku; trvá na tom, že občiansky portál musí byť interoperabilný so softvérovými prehliadačmi, aby sa občanom v tejto súvislosti poskytli rovnaké prístupové práva

4.

domnieva sa, že súčasný postup registrácie petícií neprimerane odkladá ich preskúmanie a má obavy, aby to nebolo vnímané ako prejav akéhosi nedostatku ohľaduplnosti voči predkladateľom petícií; vyzýva preto svojho generálneho tajomníka, aby podnikol nevyhnutné kroky na presun registrácie petícií z generálneho riaditeľstva predsedníctva na sekretariát zodpovedného výboru

5.

vyzýva na začatie rokovaní medzi Európskym parlamentom a Komisiou s cieľom lepšie koordinovať ich prácu na sťažnostiach spôsobom, ktorý uľahčí, zjednoduší a usmerní postupy riešenia sťažností a zvýši ich transparentnosť a rýchlosť; vyzýva generálneho tajomníka, aby o tom podal správu Výboru pre petície do šiestich mesiacov

6.

podporuje formalizáciu postupu, pomocou ktorého by sa petície v oblasti vnútorného trhu presunuli do siete SOLVIT s cieľom výrazne skrátiť konanie o petíciách v oblasti otázok týkajúcich sa vnútorného trhu, ako sú dane z motorových vozidiel, uznávanie odborných kvalifikácií, povolenia na pobyt, hraničné kontroly a prístup k vzdelaniu, pričom Európsky parlament by si ponechal právo vec preskúmať v prípade, že prostredníctvom siete SOLVIT nedôjde k uspokojivému riešeniu

7.

opätovne pripomína, že je potrebné viac zapojiť Radu a stále zastúpenia členských štátov do činnosti Výboru pre petície a naliehavo ich žiada, aby v záujme občanov zvýšili svoju prítomnosť a zapojenie

8.

domnieva sa, že v súvislosti s posilnením sekretariátu Výboru pre petície a v kontexte vývoja systému ePetition by zavedenie IT zariadenia pre on-line sledovanie určené pre predkladateľov petícií prispelo k transparentnejšiemu a účinnejšiemu procesu okrem iného prostredníctvom pravidelných aktualizácií stavu a výziev na doplnenie ďalších informácií; konštatuje, že takéto opatrenie by lepšie spĺňalo očakávania občanov EÚ a súčasne podporovalo dôkladnejšie plnenie inštitucionálnych povinností prislúchajúcich Európskemu parlamentu a Výboru pre petície

9.

vyzýva Komisiu, aby v plnej miere zobrala do úvahy odporúčania Výboru pre petície pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa začatia konaní o porušení proti členským štátom, a znovu opakuje svoju žiadosť, aby bol tento výbor priamo a oficiálne upovedomený Komisiou, keď začne konanie o porušení, ktoré súvisí s petíciou posudzovanou výborom

10.

opäť pripomína v tejto súvislosti reprezentatívny charakter Výboru pre petície, ako aj jeho inštitucionálnu úlohu a povinnosti, ktoré si plní vo vzťahu k občanom a obyvateľom EÚ

11.

vyjadruje znepokojenie nad tým, ako neúmerne dlho trvá útvarom Komisie a Súdnemu dvoru, v prípade, že je Súdny dvor zapojený, uzavretie prípadov porušenia právnych predpisov, uvedomujúc si, že toto je často dôsledkom pomalého konania a neraz úmyselných obštrukcií v rámci príslušných správnych orgánov jednotlivých členských štátov, žiada zavedenie prísnejších lehôt; vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o účinnosť takzvaných horizontálnych konaní o porušení, ktorých uzavretie potrvá dlhšie; žiada o revíziu konania o porušení s cieľom zabezpečiť, aby sa uplatňovanie legislatívnych aktov Spoločenstva rešpektovalo vo väčšej miere

12.

vyzýva príslušné inštitúcie, aby toto konanie ako prostriedok zabezpečenia plného rešpektovania práva EÚ lepšie využívali, a vyjadruje hlbokú ľútosť nad tým, že príliš častá pomalosť takýchto konaní a časté zahmlievanie toho, čo je v hre, vedie de facto k porušovaniu práva EÚ jej členskými štátmi, ktoré takto beztrestne konajú proti záujmom priamo postihnutých miestnych spoločenstiev, ktoré Európskemu parlamentu predložili petície

13.

považuje za problém, že súčasný systém kontroly právnych predpisov Spoločenstva umožňuje členským štátom odkladať ich zavedenie až do okamihu, keď im bezprostredne hrozia peňažné sankcie, a stále sa vyhýbať zodpovednosti za predchádzajúce úmyselné porušovanie právnych predpisov, a že občania často nemajú primeraný prístup k spravodlivosti a náprave na vnútroštátnej úrovni, dokonca ani vtedy, keď Súdny dvor rozhodol, že členský štát nerešpektoval právo občanov podľa právnych predpisov Spoločenstva,

14.

odporúča, aby sa zabezpečeniu účinného a efektívneho Výboru pre petície vo všetkých aspektoch jeho fungovania od začiatku do konca venovala priorita, keďže ide o skutočný a hmatateľný záväzok voči občanom, ktorý ukazuje, že EÚ je ochotná a schopná reagovať na ich legitímne oblasti záujmu;

15.

vyjadruje svoje znepokojenie a zdesenie nad správami predkladateľov petícií, že aj napriek podpore Výboru pre petície vo veci ich petície sa často stretávajú s veľkými ťažkosťami pri získavaní náhrady škody od orgánov a súdov príslušných štátov; verí, že podobné systémové nedostatky je nevyhnutné ďalej preskúmať, predovšetkým ak sa týkajú sektora finančných služieb, ako to bolo v prípade zistení Vyšetrovacieho výboru vo veci krízy spoločnosti Equitable Life vychádzajúcich z petícií, ktoré dostal Európsky parlament a o ktorých bola vytvorená správa v roku 2007

16.

víta skutočnosť, že v roku 2007 Komisia a Súdny dvor konali, aj pomocou súdnych príkazov, rýchlo, aby zabránili bezprostredne hroziacemu zničeniu oblasti chránenej na základe smernice o biotopoch v údolí rieky Rospudy výstavbou úseku diaľnice Via Baltica, v súvislosti s ktorým Výbor pre petície viedol svoje vlastné vyšetrovanie, uskutočnil vyšetrovaciu návštevu a poskytol osobitné odporúčania; ľutuje, že nemožno uviesť viac takýchto príkladov

17.

nalieha na Komisiu, aby bola pripravenejšia zabrániť porušovaniu práva Spoločenstva pri riešení petícií a sťažností týkajúcich sa environmentálnej politiky, ktoré patria v rámci záležitostí predkladateľov petícií v EÚ medzi prevládajúce; poznamenáva, že zásada predbežnej opatrnosti je v podstate právne nedostatočne účinná a príslušné orgány v členských štátoch, ktoré sú povinné uplatňovať Zmluvu o ES, ju veľmi často ignorujú

18.

ľutuje, že Komisia, keď sa predovšetkým ako výsledok vyšetrovacích návštev získajú presvedčivé dôkazy týkajúce sa nedodržiavania práv občanov, ako sú zakotvené v zmluve, či neuplatňovania právnych predpisov, dostatočne nepodporuje Výbor pre petície a žiada, aby sa ustanovili nové postupy, ktoré umožnia Európskemu parlamentu predložiť takéto prípady priamo Súdnemu dvoru

19.

plne uznáva, že proces predkladania petícií, ako ho uvádza zmluva, smeruje v prvom rade napriek všetkému k dosiahnutiu mimosúdnych opravných prostriedkov a riešení v súvislosti s problémami nastolenými občanmi EÚ prostredníctvom politického postupu, a v tejto súvislosti víta skutočnosť, že sa v mnohých prípadoch dosiahli uspokojivé výsledky

20.

uznáva tiež, že v mnohých prípadoch nie je možné pre nedostatky v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva nájsť pre predkladateľov petícií uspokojivé riešenie

21.

žiada zodpovedné legislatívne výbory, aby pri príprave a rokovaniach o nových alebo novelizovaných legislatívnych aktoch venovali veľkú pozornosť problémom oznamovaným prostredníctvom petičného procesu

22.

vyzýva Komisiu, aby sa viac zaujímala o využívanie Kohézneho fondu v tých oblastiach EÚ, v ktorých majú veľké projekty infraštruktúry významný dosah na životné prostredie, a žiada členské štáty o zabezpečenie toho, aby sa fondy EÚ zameriavali na trvalo udržateľný rozvoj v záujme miestnych spoločenstiev, ktoré v čoraz väčšom počte predkladajú Európskemu parlamentu petície, aby protestovali proti tomu, že tieto priority regionálne a miestne orgány nie vždy rešpektujú; víta v tomto ohľade prácu Výboru pre kontrolu rozpočtu a Dvora audítorov

23.

poznamenáva, že zvyšujúci sa počet prijatých petícií, najmä od občanov z nových členských štátov, sa týka otázky reštitúcie majetku, aj keď táto záležitosť v zásade ostáva v kompetencii jednotlivých štátov; žiada príslušné členské štáty o zabezpečenie toho, aby ich zákony týkajúce sa vlastníckych práv, ktoré vyplývajú zo zmeny režimu, boli v plnom súlade s požiadavkami zmluvy a ustanoveniami Európskeho dohovoru o ľudských právach, aj v súlade s článkom 6 Zmluvy o EÚ v znení zmien a doplnení v Lisabonskej zmluve; zdôrazňuje, že prijaté petície, pokiaľ ide o túto záležitosť, sa netýkajú systému vlastníctva majetku, ale práva na majetok nadobudnutý zákonným spôsobom; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby bola obzvlášť opatrná, a to nielen vo svojich vzťahoch k existujúcim členským štátom, ale aj v prípade rokovaní s kandidátskymi krajinami

24.

opätovne potvrdzuje svoj záväzok podporovať uznávanie práv európskych občanov na ich súkromné vlastníctvo, ktoré bolo nadobudnuté zákonným spôsobom, a odsudzuje všetky pokusy o odobratie majetku rodinám, ktorým patrí, bez riadneho súdneho konania, náležitej kompenzácie či rešpektovania ich osobnej integrity; všíma si rastúci počet prijatých petícií v tejto veci najmä v roku 2007 v Španielsku, a rovnako si všíma správu a odporúčania po vykonaní vyšetrovacej návštevy Výborom pre petície s cieľom tretíkrát preskúmať tento problém; poznamenáva, že pokiaľ ide o smernice o verejnom obstarávaní, pokračujúce konania o porušení sú ešte stále otvorené

25.

všíma si tiež kritiku zo strany Výboru pre petície po jeho návšteve zameranej na zistenie stavu v departemente Loiret, vo Francúzsku v roku 2007 a predovšetkým žiada francúzske orgány, aby konali rozhodne pokiaľ ide o zabezpečenie súladu so smernicami EÚ, pri ktorých hrozí, že budú porušené, ak by sa realizovali niektoré projekty na vybudovanie mostov cez rieku Loiru, pričom by mali pamätať na to, že údolie rieky Loiry nie je chránené iba na základe smernice o biotopoch a smernice o vtákoch, ale že je aj lokalitou svetového dedičstva UNESCO a posledným zachovaným divokým riečnym systémom v Európe

26.

vyjadruje svoje pretrvávajúce znepokojenie nad nedostatočným vykonávaním ustanovení smernice o pitnej vode v Írsku, nad chýbajúcim hodnotením pred rozhodnutím z roku 2007 o odstránení národnej pamiatky v obci Lismullin, ktorá stála v ceste projektu diaľnice M3 neďaleko vrchu Tara v okrese Meath – čo viedlo k rozhodnutiu Komisie začať proti Írsku konanie pred Európskym súdnym dvorom z toho dôvodu, že všeobecný prístup Írska k odstraňovaniu národných pamiatok za takých okolností, ako sú tie v prípade Lismullinu, nie je plne v súlade s požiadavkami smernice 85/337/EHS (2), k problémom, ktorým čelia miestne spoločenstvá v Limericku a k ďalším otázkam uvedeným v správe o vyšetrovacej návšteve v Írsku vykonanej Výborom pre petície v roku 2007; poznamenáva, že niektoré z týchto otázok sú predmetom pokračujúcich konaní o porušení

27.

všíma si správu o vyšetrovacej návšteve v Poľsku poskytujúcu odporúčania týkajúce sa ochrany údolia rieky Rospudy a posledného pralesa v Európe; žiada Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s poľskými orgánmi, pokiaľ ide o alternatívne dopravné cesty pre cestnú sieť Via Baltica a železničnú sieť tak, ako odporúča správa Výboru pre petície; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zabezpečila sprístupnenie finančných prostriedkov na zmiernenie tlaku na cestný systém v meste Augustów spôsobom, ktorý ochráni miestne obyvateľstvo a zachová životné prostredie tejto oblasti

28.

berie na vedomie vyšetrovaciu návštevu predsedu a členov Výboru pre petície v novembri roku 2007 na Cypre; žiada príslušné zúčastnené strany, aby pokračovali vo svojom úsilí o dosiahnutie vzájomnej dohody v prípade nedoriešených otázok, ktoré sú predmetom záujmu predkladateľov petícií, najmä so zreteľom na zablokované územie mesta Famagusta, ktoré by sa malo vrátiť jeho právoplatným vlastníkom, a víta skutočnosť, že obidve strany na Cypre diskutujú v rámci obnoveného úsilia o vyriešenie otázky Cypru; taktiež zdôrazňuje význam okamžitého uplatňovania rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 550 (1984), v ktorej sa stanovuje záväzok vrátiť mesto Famagusta jeho právoplatným obyvateľom

29.

všíma si zvyšujúci sa počet petícií a listov prijatých Výborom pre petície týkajúcich sa nesmierne citlivej záležitosti opatrovníctva detí, v prípade ktorej je mimoriadne problematické konať, ako napríklad v prípade petícií týkajúcich sa nemeckej organizácie Jugendamt, keďže mnohé prípady sa riešia súdnou cestou a keďže je ťažké pre EÚ ako takú nárokovať si právomoci konať v tejto veci (s výnimkou prípadov, keď rodičia pochádzajú z rôznych krajín EÚ)

30.

berie na vedomie, že mnoho britských predkladateľov petícií, ktorým skonfiškovali majetok britské orgány pre clá a spotrebné dane, bolo v roku 2007 stále bez náhrady, aj keď Komisia zastavila konania o porušení proti Spojenému kráľovstvu za nerešpektovanie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy zabezpečiť voľný pohyb tovaru; žiada britské orgány, aby prišli so spravodlivým riešením vrátane platby dobrovoľného plnenia pre tých predkladateľov petícií, ktorí utrpeli vážne finančné straty predtým, ako orgány kontrolovali ich činnosť a v zhode s Komisiou začali konať podľa príslušných smerníc

31.

berie na vedomie aj skutočnosť, že v Grécku, ako mimoriadne opatrenie, colné orgány naďalej konfiškujú autá gréckych občanov, ktorí žijú dočasne v zahraničí a ktorí sa vracajú do Grécka a na svojich autách majú tabuľky so zahraničným evidenčným číslom, pričom mnoho z nich bolo obvinených z pašovania a v takýchto prípadoch sa ani neviedlo riadne súdne konanie, o čom už výbor v minulosti informoval Európsky parlament; žiada grécke orgány, aby zabezpečili kompenzačné platby tým predkladateľom petícií, ktorí sa stali obeťami uvedeného konania; berie na vedomie rozhodnutie Súdneho dvora C-156/04 zo 7. júna 2007, ktoré považuje väčšinu z vysvetlení poskytnutých v tejto veci gréckymi orgánmi za uspokojivé; víta vykonávanie nových právnych predpisov prijatých týmito orgánmi s cieľom vyrovnať sa s nedostatkami zdôraznenými vo vyššie uvedenom rozhodnutí

32.

ľutuje skutočnosť, že spomedzi najstarších nedoriešených petícií, na ktorých sa ešte stále pracuje, zostáva prípad „Lettori“ (Lektori), týkajúci sa zahraničných učiteľov jazyka v Taliansku, aj naďalej nevyriešený, a to napriek dvom rozhodnutiam Súdneho dvora a podpore ich prípadu a sťažností zo strany Komisie a Výboru pre petície; žiada talianske orgány a jednotlivé univerzity, ktorých sa to týka vrátane univerzít v Janove, Padove, Neapole a ďalších, aby konali s cieľom uplatniť spravodlivé riešenie ich oprávnených požiadaviek

33.

berie na vedomie, že jednou z petícií, ktorými sa Výbor pre petície v roku 2007 zaoberal, aj keď bola pôvodne predložená v roku 2006, bola takzvaná petícia jedného sídla, pod ktorú sa podpísalo 1,25 milióna občanov EÚ a prostredníctvom ktorej sa požadovalo, aby mal Európsky parlament jediné sídlo, a to v Bruseli; poznamenáva, že v októbri roku 2007 predseda vrátil petíciu naspäť Výboru pre petície a tento následne vyzval Európsky parlament, aby k tejto otázke vyjadril svoje stanovisko, pričom má mať na pamäti, že otázku sídla tejto inštitúcie upravujú ustanovenia zmluvy a že zodpovednosť za prijatie rozhodnutia v tejto záležitosti nesú členské štáty

34.

je odhodlaný upraviť názov Výboru pre petície pre ďalšie legislatívne obdobie, keďže je prekladaný do všetkých úradných jazykov EÚ, aby sa zabezpečilo, že jeho názov bude zrozumiteľne informovať o povahe výboru, keďže v prípade niektorých jazykov to podľa všetkého tak v súčasnosti nie je, a tak, aby zdôrazňoval prvok participatívnej demokracie spočívajúci v petičnom práve; navrhuje, že názov Výbor pre petície občanov by mohol byť zrozumiteľnejší

35.

je znepokojený počtom prijatých petícií, ktoré upozorňujú na problémy so zapisovaním do volebných zoznamov, s ktorými sa stretli občania EÚ žijúci v zahraničí alebo ktorí majú v rámci niektorého členského štátu štatút menšiny, žiada všetky členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť tomu, aby každý občan EÚ a každý jej obyvateľ oprávnený voliť mal k dispozícii všetko potrebné, a tým sa zabezpečila všeobecná účasť na nasledujúcich európskych voľbách

36.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície Rade, Komisii, európskemu ombudsmanovi, vládam a parlamentom členských štátov, ich výborom pre petície a ombudsmanom alebo obdobným kompetentným orgánom.

14.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 8/49

A.

keďže horské oblasti predstavujú 40 % celkovej plochy Európy a sú domovom pre 19 % obyvateľov Európy,

B.

keďže v niektorých členských štátoch, ako napríklad v Grécku, Španielsku, Taliansku, Rakúsku a Portugalsku viac ako 50 % ich územia tvoria horské oblasti a keďže v týchto oblastiach hrajú významnú úlohu poľnohospodári,

C.

keďže horské oblasti (najmä vysokohorské a stredohorské oblasti) sú kultúrnymi krajinami, ktoré odzrkadľujú vzájomné harmonické pôsobenie človeka a biosystémov a patria k nášmu prírodnému dedičstvu,

D.

keďže horské oblasti veľmi trpia v dôsledku klimatických zmien a extrémnych poveternostných javov, ako sú suchá a požiare,

E.

keďže horské oblasti nie sú homogénne, ale zahŕňajú najrôznejšie typy pohorí a nadmorské výšky (vysokohorské a stredohorské oblasti, ľadovce, nevyužívané oblasti),

F.

keďže horské oblasti majú osobitné vlastnosti (svahovitosť, rozdielna nadmorská výška, neprístupnosť, rast, kratšie vegetačné obdobie, nízka bonita pôdy, poveternostné a osobitné klimatické podmienky), ktoré ich odlišujú od iných krajín v EÚ a keďže po viacerých stránkach sú „znevýhodnené“ kvôli trvalo znevýhodneným prírodným podmienkam, a keďže v niektorých horských oblastiach to má za následok postupné rozširovanie púští a znižovanie poľnohospodárskej výroby,

G.

keďže horské oblasti (najmä vysokohorské a stredohorské oblasti) majú potenciál alebo by sa mohli stať modelom pre vysokokvalitné produkty, služby a rekreačné oblasti, ktorý sa môže trvalo rozvíjať len jednotným a dlhodobo zameraným využívaním zdrojov a tradícií,

H.

keďže v horských oblastiach sa vyrábajú vysokokvalitné živočíšne produkty a v ich výrobných postupoch sa integrovane a trvalo udržateľným spôsobom využívajú prírodné zdroje, pastviny a osobitne prispôsobené druhy pasienkových rastlín a používajú sa tiež tradičné metódy,

I.

keďže hory (najmä vysokohorské a stredohorské oblasti) sú multifunkčným životným prostredím, v ktorom sú poľnohospodárstvo a hospodárstvo úzko spojené so sociálnymi, kultúrnymi a ekologickými aspektmi, a preto je nevyhnutné podporovať tieto oblasti prostredníctvom poskytnutia primeraných finančných prostriedkov,

J.

keďže trvalé štrukturálne nedostatky spôsobujú, že hospodárstvo horských oblastí je veľmi citlivé na výkyvy hospodárskeho cyklu a je dlhodobo závislé od diverzifikácie a špecializácie výrobných postupov,

K.

keďže na ochranu určitých horských oblastí už boli prijaté európske dohovory – Dohovor o ochrane Álp zo 7. novembra 1991 (Alpský dohovor) a Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát z 22. mája 2003 (Karpatský dohovor) – ktoré predstavujú dôležité nástroje integrovanej horskej politiky, i keď ich plná ratifikácia a realizácia chýba,

L.

keďže poľnohospodárstvo, lesné a pastevné hospodárstvo v horských oblastiach, ktoré často zahŕňajú mnohostranné činnosti, sú príkladom ekologickej rovnováhy, ktorú si nemožno nevšímať,

M.

keďže väčšina poľnohospodárskych podnikov v horských oblastiach sú rodinné podniky s vysokým finančným rizikom,

1.

poukazuje na výrazné rozdiely v snahách členských štátov v súvislosti s horskými oblasťami (najmä vysokohorskými a stredohorskými), ktoré predpokladajú len sektorový a nie celkový rozvoj, a na to, že neexistuje integrovaný rámec EÚ (ako napríklad v prípade morských oblastí (KOM(2007)0574)

2.

zdôrazňuje, že článok 158 Zmluvy o ES o politike súdržnosti, zmenenej a doplnenej Lisabonskou zmluvou, označuje horské regióny za regióny vážne a trvalo znevýhodnené, pričom zároveň uznáva ich rozmanitosť a žiada, aby sa takýmto oblastiam venovala osobitná pozornosť; vyslovuje však poľutovanie nad tým, že Komisia aj napriek početným žiadostiam Európskeho parlamentu doteraz nevypracovala komplexnú stratégiu na účinnú podporu horských oblastí a iných regiónov, ktoré sú trvalo znevýhodnené prírodnými podmienkami

3.

zdôrazňuje, že je potrebné dobre koordinovať rôzne politiky Spoločenstva zamerané na zabezpečenie harmonického rozvoja, a to najmä v prípade regiónov trvalo znevýhodnených prírodnými podmienkami, ako sú horské oblasti; v tejto súvislosti vyjadruje pochybnosti o užitočnosti oddelenia kohéznej politiky Spoločenstva od rozvoja vidieka, ku ktorému došlo v dôsledku začlenenia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka do Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) v súčasnom programovom období 2007 – 2013; domnieva sa, že tento nový prístup treba pozorne sledovať, aby bolo možné zhodnotiť jeho vplyv na regionálny rozvoj

4.

pripomína, že horské oblasti sú znevýhodnené, v dôsledku čoho sa poľnohospodárstvo ťažšie prispôsobuje podmienkam hospodárskej súťaže a zvyšujú sa náklady, ktoré mu neumožňujú vyrábať vysoko konkurencieschopné produkty za nízke ceny

5.

navrhuje, aby Komisia s ohľadom na zelenú knihu o územnej súdržnosti, ktorá sa má prijať na jeseň roku 2008, a v súlade s cieľmi územného programu a Európskej územnej rozvojovej stratégie prijala v spolupráci s členskými štátmi územný prístup zameraný na riešenie problémov v rozličných typoch horských regiónov a aby tieto opatrenia zakotvila v budúcom legislatívnom balíku o štrukturálnych fondoch

6.

vyjadruje želanie, aby Komisia vypracovala skutočnú integrovanú stratégiu EÚ pre horské oblasti, a uverejnenie zelenej knihy o horách považuje za dôležitý prvý krok týmto smerom; vyzýva Komisiu, aby začala rozsiahlu verejnú diskusiu za účasti regionálnych a miestnych orgánov, sociálno-ekonomických a environmentálnych subjektov, ako aj národných a európskych združení zastupujúcich regionálne orgány horských oblastí s cieľom lepšie zmapovať situáciu v týchto regiónoch

7.

víta zelenú knihu o územnej súdržnosti ako spôsob, akým pristupovať k rôznym oblastiam EÚ a v tejto súvislosti žiada SPP vo forme prvého a druhého piliera, aby sa v EÚ – so zreteľom na medzinárodné výzvy – primeraným spôsobom účinne ovplyvnilo hospodárske prostredie s cieľom zabezpečiť životaschopnosť multifunkčného poľnohospodárstva v horských oblastiach, pričom na to sú nevyhnutné tiež nástroje spojené s výrobnou funkciou vrátane dopravy mlieka

8.

zároveň žiada Komisiu, aby v rámci svojich právomocí do šiestich mesiacov od prijatia tohto uznesenia vypracovala integrovanú stratégiu EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj a využívanie zdrojov horských oblastí (stratégia EÚ pre horské oblasti); ďalej žiada, aby sa nadväznosti na to po dohode s v regionálnymi orgánmi a zástupcami občianskej spoločnosti, ktorí poznajú a zastupujú miestne záujmy a potreby (napr. pokiaľ ide o rôzne formy horských oblastí), vypracovali národné akčné programy s konkrétnymi vykonávacími opatreniami, pričom je potrebné primerane zohľadniť existujúce regionálne iniciatívy

9.

zdôrazňuje význam ohraničenia horských oblastí, ktoré je predpokladom cielených opatrení, ako napríklad poľnohospodárstva v horských oblastiach, ako aj nevyhnutného primeraného rozlišovania týchto oblastí podľa úrovne znevýhodnenia podmieneného prírodnými podmienkami, ktoré by malo byť na základe súčasných plánov vhodných oblastí výraznejšie monitorované členskými štátmi

10.

žiada Komisiu, aby na účely prenosu vedomostí a podpory inovácií vytvorila prehľad financovaných programov a projektov k témam, ktoré majú význam pre horské oblasti

11.

vyzýva Komisiu, aby v rámci pracovného programu Monitorovacej siete pre európske územné plánovanie venovala osobitnú pozornosť situácii regiónov trvalo znevýhodnených prírodnými podmienkami, ako sú horské oblasti; domnieva sa, že skutočná a dôkladná znalosť situácie v horských oblastiach je nevyhnutnou podmienkou vypracovania špecializovaných opatrení, ktoré umožnia lepšie vyriešiť problémy týchto regiónov

12.

zdôrazňujú úlohu, ktorú má poľnohospodárstvo v horských oblastiach pre výrobu, udržovanie a využívanie krajiny rôznymi odvetviami a ako multifunkčná základňa pre ďalšie hospodárske odvetvia a ako významný prvok tradičnej kultúrnej krajiny a sociálnej štruktúry

13.

poukazuje na to, že mnohé horské oblasti musia vzhľadom na svoju príťažlivosť pre cestovný ruch riešiť tlak urbanizácie, a zároveň chrániť tradičnú krajinu, ktorá stráca svoj poľnohospodársky charakter i krásu, ako aj vlastnosti, ktoré sú veľmi dôležité pre ekosystém

14.

konštatuje, že poľnohospodárstvo v horských oblastiach (najmä v stredohorských a vysokohorských oblastiach) je v dôsledku prírodných podmienok a rizika spojené s väčším úsilím (okrem iného z dôvodu vyššej intenzity práce a potreby manuálnej práce) a vyššími nákladmi (okrem iného z dôvodu potreby špeciálnych strojov a vysokých nákladov na dopravu)

15.

žiada špecificky a výraznejšie zohľadniť multifunkčnosť poľnohospodárstva v horských oblastiach v budúcich reformách SPP, a to zosúladením rámcových smerníc pre rozvoj vidieka a národných programov s úlohou poľnohospodárov v horských oblastiach nielen ako výrobcov, ale tiež ako hospodárskych priekopníkov pre ostatné odvetvia, a poskytnúť možnosti na súčinnú spoluprácu (okrem iného v podobe financovania programov v oblasti ekoturistiky a marketingu vysokokvalitných produktov); zdôrazňuje predovšetkým nevyhnutnosť poskytovať finančnú náhradu v súvislosti s poľnohospodárstvom v horských oblastiach, ktoré má prínos pre životné prostredie

16.

oceňuje prácu poľnohospodárov v horských oblastiach; konštatuje, že podmienky pre poľnohospodárstvo v horských oblastiach (predovšetkým v súvislosti s poberaním vedľajšieho príjmu, zosúladením pracovného a súkromného života, ako aj schopnosťou založiť rodinu) by sa nemali zaťažovať byrokraciou, ale mali by sa zlepšiť prostredníctvom fúzie sektorových politík; vyzýva Komisiu a príslušné výbory (v rámci postupu vo výbore), aby v zmysle iniciatívy „lepšia regulácia“ preskúmali súčasné aj nastávajúce predpisy (predovšetkým predpisy týkajúce sa registračnej povinnosti) a/alebo ich zjednodušili s cieľom komplexne zjednodušiť správne konanie

17.

zdôrazňuje, že vyrovnávacie platby pre horské oblasti (najmä v stredohorských a vysokohorských oblastiach) by sa mali naďalej poskytovať a mali by aj v budúcnosti slúžiť výhradne na vyrovnanie trvalého znevýhodnenia vyplývajúceho z prírodných podmienok a dodatočných nákladov vyplývajúcich z ťažkostí spojených s takýmto poľnohospodárstvom, a tiež zdôrazňuje, že takéto platby sú odôvodnené aj dlhodobo, a to vzhľadom na nedostatočné možnosti alternatívnej výroby a že úplným odstránením väzby na výrobu by dochádzalo k systematickému obmedzovaniu činnosti, ktoré by malo vplyv na všetky odvetvia; zdôrazňuje, že potreby horských oblastí nie je možné uspokojiť len financovaním rozvoja vidieka

18.

žiada výraznejšiu podporu mladých poľnohospodárov a rovnaké príležitosti pre ženy a mužov (najmä prostredníctvom opatrení na podporu rodín, regulácie práce na plný a čiastočný úväzok, modelov kombinovanej mzdy, modelov doplnkového zamestnania, zosúladenia pracovného a súkromného života a schopnosti založiť rodinu), čo sú kľúčové faktory; vyzýva Komisiu, aby s účasťou zainteresovaných subjektov vypracovala prístupy v rámci diskusií a projektov v oblasti „flexiistoty“

19.

žiada zachovať demografickú rovnováhu v tých oblastiach, ktoré sú často vystavené problémom z dôvodu migrácie obyvateľstva do miest

20.

je presvedčený, že zachovanie dostatočnej hustoty obyvateľstva v horských oblastiach by malo byť prioritou a že treba prijať opatrenia na boj proti dezertifikácii a na prilákanie nových obyvateľov

21.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vysokú úroveň služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, zlepšiť prístupnosť a vzájomné prepojenie horských oblastí a vytvoriť potrebnú infraštruktúru, najmä čo sa týka osobnej a nákladnej dopravy, vzdelávania, znalostnej ekonomiky a komunikačných sietí (vrátane širokopásmového prístupu), aby sa uľahčilo prepojenie medzi trhmi vo vyššie položených oblastiach a mestskými oblasťami; vyzýva príslušné orgány, aby v tomto záujme podporovali verejno-súkromné partnerstvá

22.

zdôrazňuje, že združenia výrobcov, poľnohospodárske družstvá, kolektívne marketingové iniciatívy poľnohospodárov a medzisektorové partnerstvá, ktoré prístupom integrovaného rozvoja (napríklad skupiny Leader) tvoria pridanú hodnotu v regióne, významne prispievajú k stabilite príjmov a bezpečnosti poľnohospodárskej výroby na trhoch a že v tomto zmysle je potrebné ich viac podporovať

23.

žiada osobitnú finančnú podporu pre sektor mlieka a mliečnych výrobkov (poľnohospodárom produkujúcim a spracúvajúcim mlieko a mliečne výrobky), ktorá z dôvodov nedostatočných možností alternatívnej produkcie zohráva v horských oblastiach ústrednú úlohu (najmä v stredohorských a vysokohorských oblastiach); žiada, aby sa pre horské oblasti uplatňovala tzv. stratégia hladkého pristátia v súvislosti s reformou kvót na mlieko, ako aj sprievodné opatrenia (osobitné platby) na zmiernenie negatívnych vplyvov, čo ponecháva priestor na zavedenie procesov adaptácie a zachováva základné podmienky pre poľnohospodárstvo; žiada, aby sa sprístupnili dodatočné finančné prostriedky z prvého piliera, najmä vo forme prémie na dojnú kravu

24.

vyzýva členské štáty, aby stanovili dodatočné platby za hektár pre organické poľnohospodárstvo a rozšírené pastviny, ako aj podporu investícií do zariadení pre dobytok, ktoré sú primerané druhu zvierat, pričom ťažiskom má byť podpora trvalo udržateľného a prispôsobeného poľnohospodárstva v horských oblastiach

25.

poukazuje na to, že podniky v horských oblastiach vyrábajú vďaka modernému uplatňovaniu tradičných vedomostí a výrobných postupov vysokokvalitné produkty a zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti zamestnanosti, a preto by sa mali zahrnúť do systémov podpory EÚ

26.

žiada, aby sa prijali osobitné podporné opatrenia na základe zvýšených nákladov a vynaloženej práce, najmä pre dodávku mlieka a mliečnych výrobkov v údoliach; opätovne požaduje vytvoriť v horských oblastiach v tejto súvislosti prémiu na dojnú kravu

27.

zdôrazňuje medziodvetvový význam typických (vysokokvalitných) regionálnych a tradičných produktov; žiada, aby stratégia EÚ pre horské oblasti zahŕňala opatrenia na ochranu a podporu týchto produktov alebo ich výrobných postupov a ich označovania (napr. ako uvádza nariadenie Rady (ES) č. 509/2006 z 20. marca 2006 o zaručených tradičných špecialitách z poľnohospodárskych výrobkov a potravín (5) a nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (6)) a chránila ich pred napodobovaním; žiada, aby sa v programoch podpory EÚ pre vysokokvalitné potraviny zaviedlo osobitné ustanovenie (napr. pokiaľ ide o potraviny z horských pasienkov a syrární, ako aj o vysokokvalitné mäso)

28.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli podporu skupinám poľnohospodárov a miestnym spoločenstvám na vytvorenie regionálnej značky kvality, ako sa uvádza v odseku 27; navrhuje, aby sa podpora poskytovala prostredníctvom lepšej informovanosti a primeranej odbornej prípravy poľnohospodárov a miestnych spracovateľov potravín, ako aj prostredníctvom finančnej podpory na vytvorenie miestnych zariadení na spracovanie potravín a tiež na začatie prvých propagačných kampaní

29.

žiada, aby sa vytvoril fond pre znevýhodnené oblasti vrátane horských oblastí obsahujúci napríklad prostriedky z druhého piliera, ktoré sa nevyužili z dôvodu chýbajúceho vnútroštátneho spolufinancovania

30.

žiada, aby sa na základe článku 69 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (7), zabezpečila cielená osobitná finančná podpora pre horské oblasti a osobitný prístup k tejto podpore s minimálnou byrokraciou a takisto aby sa zvýšil strop zdrojov podľa článku 69 na 20 %

31.

poukazuje na to, že horské oblasti môžu zaistiť vysokokvalitnú poľnohospodársku produkciu a môžu prispieť k väčšej rozmanitosti poľnohospodárskych výrobkov na európskom trhu, zachovať určité živočíšne a rastlinné druhy, ochrániť tradície a podporiť priemyselnú činnosť a cestovný ruch, ako aj bojovať proti zmenám klímy prostredníctvom ochrany biodiverzity a zachytávaním CO2 trvalými trávnatými plochami a lesným porastom, a že udržateľné využívanie lesov umožní vyrábať energiu z odpadu z dreva

32.

žiada, aby sa v ustanoveniach v oblasti zdravia a ochrany zvierat, ako aj chovu zvierat, napr. programy chovu, vedenie plemenných kníh a kontroly dodržiavania predpisov, zohľadnili záujmy chovateľov dobytka a poľnohospodárov – najmä pôvodných plemien – v horských oblastiach, a to aj vzhľadom na súčasné hrozby a tlak, ktorému sú vystavení

33.

zdôrazňuje skutočnosť, že činnosti Komisie v rámci politiky hospodárskej súťaže a medzinárodného obchodu majú vplyv na rozvoj horských oblastí; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby pri budúcich úpravách cielenejšie zohľadnila potreby týchto oblastí, najmä pri rokovaniach v rámci Svetovej obchodnej organizácie, pokiaľ ide o pružnosť v súvislosti s pravidlami štátnej podpory a zohľadnenie služieb verejného záujmu v práve hospodárskej súťaže

34.

žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť chovateľom dobytka v horských oblastiach postihnutých lesnými požiarmi, pretože pasienky v týchto oblastiach je možné využívať v nasledujúcich piatich rokoch len obmedzene a veľmi opatrne

35.

žiada, aby sa „stratégia“ zaoberala rôznymi krajinnými formami horských oblastí (horské pasienky, chránené lesy, vysokohorské a stredohorské oblasti, lúky, oblasti s vysokou krajinnou hodnotou) a pre horské pasienky, trávnaté oblasti a lesy, ako aj iné znevýhodnené, citlivé oblasti stanovila návrhy a stimuly na ich ochranu, ako aj trvalo udržateľné využívanie, aby sa tak dosiahla ich obnova a opätovné zatrávnenie, ochrana pred eróziou a podporilo sa racionálne využívanie vodných zdrojov, a zabránilo sa nežiaducemu rozvoju, ako je upustenie od využívania pasienkov, v dôsledku čoho príslušná oblasť zdivočie, alebo naopak nadmerná pastva)

36.

poukazuje so zreteľom na zachovanie osobitnej rozmanitosti na nevyhnutnosť založiť databanky pôvodného genetického materiálu zo živočíšnych a rastlinných druhov, najmä domácich úžitkových zvierat, ako aj flóry horských oblastí; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či a akým spôsobom je možné začať iniciatívu medzinárodného akčného plánu

37.

zdôrazňuje, že v niektorých horských oblastiach EÚ, najmä v novších členských štátoch, sa zvyšuje riziko vyľudnenia a znižujú sa sociálne aktivity miestneho obyvateľstva a že v týchto oblastiach tiež hrozí znižovanie, prípadne dokonca zastavenie poľnohospodárskej činnosti, čo pravdepodobne spôsobí zmeny krajiny a ekosystému

38.

zdôrazňuje veľký význam prémií za lúky a pasienky na zachovanie poľnohospodárskej činnosti v horských oblastiach, a preto je nevyhnutné ich naďalej zachovávať

39.

zdôrazňuje význam dlhodobej stratégie v oblasti lesného hospodárstva, ktorá zohľadňuje vplyv klimatických zmien, prírodný kolobeh a prirodzené zloženie lesného ekosystému, a vytvára mechanizmy na zabraňovanie krízovým situáciám, na ich zvládnutie a odstraňovanie ich následkov (napr. po búrkach a lesných požiaroch), ako aj podnety na integrované riadenie lesného hospodárstva; poukazuje na možnosť trvalo udržateľnej transformácie a zhodnotenia dreva a výrobkov z dreva z horských oblastí na miestnej úrovni (ako vysoko kvalitných výrobkov s nízkymi nákladmi na dopravu, a tým aj úsporami CO2, ako stavebného materiálu i ako biopalív druhej generácie)

40.

zdôrazňuje dôležitosť otázky vodohospodárstva v horských oblastiach a vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala miestne a regionálne orgány k rozvoju solidarity medzi oblasťami v horných a dolných úsekoch povodí, a to aj pomocou primeraných finančných prostriedkov na podporu trvalo udržateľné využívania vodných zdrojov v týchto oblastiach

41.

zdôrazňuje, že horské oblasti sú osobitne ohrozené dôsledkami zmeny klímy a vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné regionálne a miestne orgány, aby presadzovali bezodkladné vykonávanie opatrení na ochranu pred živelnými pohromami v týchto oblastiach, predovšetkým pred lesnými požiarmi

42.

poukazuje na to, že horské oblasti potrebujú nové prostriedky na ochranu ich územia pred povodňami (s dôrazom na protipovodňovú prevenciu), pričom poľnohospodári a lesníci môžu protipovodňové opatrenia podporovať prostredníctvom priamych platieb na plochu, ktoré dostávajú v rámci SPP

43.

upozorňuje, že je potrebné zabezpečiť dôkladnú a komplexnú ochranu pôdy pred eróziou, budovanie a udržiavanie plôch na zadržiavanie vody ako súčasti farmárskej a lesníckej praxe, aby sa minimalizovali riziká výskytu povodní a erózie pôdy, a aby sa zabránilo suchu a lesným požiarom, ako aj na účely zväčšovania zásob podzemných a povrchových vôd v krajine

44.

zdôrazňuje, že listnaté a ihličnaté lesy si ako hospodárske odvetvie, ako rekreačné oblasti a životný priestor vyžadujú osobitnú starostlivosť a že využívanie lesov, ktoré nie je trvalo udržateľné, vedie k ekologickým a bezpečnostným rizikám (ako sú padajúce kamene a zosuvy pôdy), ktoré si vyžadujú protiopatrenia

45.

pripomína návrh uvedený v odseku 15 svojho uznesenia zo 16. februára 2006, že treba vyvinúť úsilie na podporu oddeľovania lesov od pasienkov v horských oblastiach a zaviesť požiadavku na používanie chodníkov (nie len z bezpečnostných dôvodov)

46.

poukazuje na to, že hory tvoria prirodzenú a často aj národnú bariéru, v dôsledku čoho sa cezhraničná, medzinárodná a medziregionálna spolupráca a ich podpora stávajú kľúčové so zreteľom na spoločné problémy (napr. zmena klímy, choroby zvierat, úbytok biodiverzity)

47.

víta snahy v oblasti trvalo udržateľného cestovného ruchu a snahy využívať prírodu efektívne ako „hospodársku výhodu“ prostredníctvom trvalo udržateľných a tiež tradičných činností na trávenie voľného času a športových aktivít, ktoré zohľadňujú špecifické miestne charakteristiky; zdôrazňuje úlohu ľudí, ktorí „využívajú“ prírodu pre svoje zdravie a pritom rešpektujú životné prostredie

48.

vyzýva na lepšiu koordináciu rozvoja vidieka a štrukturálnej pomoci a na rozvoj spoločných programov

49.

navrhuje spojenie rozvoja vidieka a podpory zo štrukturálnych fondov a vytvorenie integrovaných programov

50.

zdôrazňuje význam zavedenia integrovaného prístupu do rozhodovacích a riadiacich procesov ako územné plánovanie, povoľovanie stavieb a renovácia sídiel pomocou environmentálnych, pamiatkarských a urbanistických opatrení s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj horských oblastí; odporúča využiť potenciál horských oblastí pre podporu komplexného rozvoja cestovného ruchu a uplatňovania inovácií pri územnom rozvoji, a na tento účel podporuje miestne a decentralizované iniciatívy a spoluprácu medzi jednotlivými horskými oblasťami

51.

zdôrazňuje, že plochy, ktoré sú nevhodné na pestovanie a produkciu, sa musia využívať, okrem iného, na zachovanie lesov, trvalo udržateľný lov a rybolov a na rozšírenie týchto činností, aby sa zabránilo ich zdivočeniu, nebezpečenstvu požiaru, erózii a strate biodiverzity

52.

pripomína význam horských oblastí (najmä vysokohorských a stredohorských oblastí) pre ochranu biodiverzity a životného prostredia, avšak poukazuje predovšetkým na potrebu zachovať poľnohospodárstvo a lesníctvo v oblastiach Natura 2000 a prírodných rezerváciách a požaduje pevnejšie spojenie týchto oblastí prostredníctvom zavedenia minimálneho podielu ekologickej vyrovnávacej plochy v poľnohospodárskych oblastiach (ktorý by sa mohol stanoviť na 5 %)

53.

vyzýva Komisiu, aby v maximálnej miere podporila nominovanie horských oblastí na začlenenie do svetového prírodného dedičstva a využila svoje možnosti na medzinárodnej úrovni na ochranu týchto oblastí

54.

poukazuje na jedinečné vodné zdroje v horských oblastiach, ktoré je možné trvalo využívať ako prírodné zavlažovacie systémy a zdroje pitnej vody a energie a tiež pre kúpeľný cestovný ruch; zdôrazňuje, že pri riadení týchto zdrojov je nevyhnutná solidarita medzi oblasťami ležiacimi po prúde a proti prúdu; v tejto súvislosti a s cieľom zabrániť prípadným konfliktom zdôrazňuje, že je nevyhnutné na základe spolupráce vypracovať návrhy riešenia využívania vodných zdrojov v celej dotknutej oblasti

55.

vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s inštitúciami Alpského dohovoru podporila plnenie Protokolu k Alpskému dohovoru o poľnohospodárstve v horských oblastiach, maximálne podporila prepojenie poľnohospodárstva v horských oblastiach s ostatnými oblasťami politiky a v tejto súvislosti prijala nevyhnutné kroky na zabezpečenie dokončenia ratifikácie protokolov k Alpskému dohovoru, ktoré ešte nie sú súčasťou acquis communautaire, a aby EÚ pristúpila ku Karpatskému dohovoru ako zmluvná strana

56.

zdôrazňuje význam, ktorý má dobrovoľnícky sektor (najmä horskí záchranári, civilná ochrana a charitatívne zariadenia) pre oblasť služieb a pre kultúrne a prírodné dedičstvo v horách

57.

oceňuje prácu organizácií a výskumných ústavov, ktoré sa zasadzujú za horské oblasti a zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa vypracovanie stratégie EÚ pre horské oblasti a podobných opatrení zakladalo na ich vedomostiach a motivácii

58.

poukazuje na úlohu, ktorú zohráva podpora vzdelávania popri pracovnej činnosti a ďalšej odbornej prípravy a – v záujme diverzifikácie pracovných kapacít a príležitostí – iniciatív a projektov v oblasti celoživotného vzdelávania

59.

domnieva sa, že je potrebné investovať do miestnych centier rozšírenej odbornej prípravy v oblasti ekonomiky poľnohospodárstva v horských regiónoch s cieľom vyškoliť odborníkov schopných riadiť činnosti v horskom prostredí, ochraňovať pôdu a rozvíjať poľnohospodárstvo

60.

žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť zachovaniu krajiny a výstavbe a modernizácii infraštruktúr v ťažko prístupných horských oblastiach, a aby sa preklenula informačná priepasť a aby sa sprístupnili výsledky výskumných rámcových programov (napr. v oblasti elektronickej správy (e-Government))

61.

poukazuje na potrebu účinných miestnych služieb pre udržanie úrovne obyvateľstva a pre konkurencieschopnosť; žiada, aby boli cielene podporované miestne subjekty poskytujúce služby verejného záujmu

62.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné zamerať sa na trvalo udržateľné riešenia mobility a prijať integrovaný prístup k nadnárodným (tranzit, koridory pre diaľkovú dopravu) a miestnym požiadavkám (napr. prístup do oblastí v rôznych nadmorských výškach a mestská mobilita)

63.

žiada podporu pre horské oblasti, pokiaľ ide o riadenie dopravy, ochranu proti hluku a zachovanie krajiny, a to pomocou opatrení zameraných na presunu dopravy z ciest (napr. posilnením „citlivých zón“ v smernici o poplatkoch za používanie dopravnej infraštruktúry (8)), a tým dať základ pre kvalitnejší život a trvalo udržateľný cestovný ruch

64.

zdôrazňuje význam „prechodných oblastí“ medzi rovinami a horskými oblasťami, ktoré poskytujú vysokohodnotné zariadenia a služby súkromných a verejných infraštruktúr (napr. univerzity, letiská, nemocnice); požaduje podporu na zlepšenie dostupnosti týchto zariadení, najmä prostredníctvom verejnej dopravy

65.

zdôrazňuje, že horské oblasti predstavujú na základe inteligentného využívania rôznych zdrojov energie „vzor“ pre diverzifikovaný energetický mix, energeticky účinné stavebné riešenia a biopalivá druhej generácie, a že by sa mal podporovať výskum v týchto oblastiach; zdôrazňuje však, že rozvoj biopalív druhej generácie nesmie viesť k hospodárskej súťaži medzi plochami určenými na výrobu východzích produktov (úhor, mladina atď.) a pasienkami

66.

odporúča členským štátom zlepšovať štruktúru a postupy poskytovania finančnej pomoci na podporu rozvoja horských oblastí a zároveň zjednodušovať administratívne konania a prístup ku zdrojom určeným na podporu ochrany a trvalo udržateľného využívania bohatstva príslušného územia, ktorými sú kultúrne dedičstvo a prírodné a ľudské zdroje

67.

domnieva sa, že na zachovanie ďalších činností, ako sú využívanie biomasy a agroturistika, ktoré umožnia zvýšenie príjmov miestneho obyvateľstva, je v horských regiónoch potrebné trvalo udržateľné, modernizované a multifunkčné poľnohospodárstvo, a žiada Radu a Komisiu, aby v SPP a v regionálnej politike zohľadňovali najmä potreby horských oblastí, ktorými sú príchod nových poľnohospodárov, kompenzácia zvýšených nákladov spojených s problémom sťaženej prístupnosti, napríklad pri zbere mlieka, zachovanie služieb vo vidieckych oblastiach a rozvoj dopravnej infraštruktúry

68.

poukazuje na zraniteľnosť hôr a ľadovcov v dôsledku zmeny klímy, ktorá vyplýva z ich topografických vlastností a štruktúrnych nevýhod, ako aj na ich potenciál slúžiť ako „skúšobné laboratórium“ pre inovatívne technológie na ochranu klímy imitujúce prírodu; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s horskými oblasťami vypracovala diferencovanú politiku v oblasti klímy, a pritom zohľadnila súčasné poznatky (ako sú Alpský a Karpatský dohovor); žiada, aby sa v tejto oblasti uskutočnili výskumné činnosti a prijali prechodné opatrenia

69.

žiada, aby sa koordinácia regulácie horských oblastí a znevýhodnených oblastí funkčne prepojila s SPP a druhým pilierom (rozvoj vidieka)

70.

zdôrazňuje, že trvalo udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj horských oblastí sú dôležité nielen pre obyvateľov týchto oblastí, ale aj priľahlých oblastí (napr. roviny), a že stratégia EÚ pre horské oblasti by mala ovplyvniť aj trvalú udržateľnosť v týchto priľahlých oblastiach vzhľadom na dodávku vody, stabilitu životného prostredia, biodiverzitu, vyvážené rozmiestnenie obyvateľstva a kultúrnu rôznorodosť; vyzýva Komisiu, aby pri formulovaní stratégie EÚ pre horské oblasti preskúmala, ako je možné do nej výhodne začleniť už existujúce iniciatívy na integráciu horských a priľahlých oblastí

71.

poveruje svoj Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby monitoroval vývoj v súvislosti s týmto uznesením v Rade a Komisii

72.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

14.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 8/57

A.

keďže pakt Molotov-Ribbentrop z 23. augusta 1939 medzi Sovietskym zväzom a Nemeckom rozdelil Európu na dve sféry záujmu prostredníctvom tajných dodatkových protokolov,

B.

keďže masové deportácie, vraždy a zotročovanie spáchané v súvislosti s násilím stalinizmu a nacizmu spadajú do kategórie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti,

C.

keďže podľa medzinárodného práva sú vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti nepremlčateľné,

D.

keďže o vplyve a dôsledkoch sovietskeho režimu a okupácie na občanov postkomunistických krajín sa v Európe vie len málo,

E.

keďže článok 3 rozhodnutia Európskeho Parlamentu a Rady č. 1904/2006/ES z 12. decembra 2006, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ustanovuje program Európa pre občanov na podporu aktívneho európskeho občianstva (1) vyzýva na podporu akcie Aktívna európska pamiatka, ktorej cieľom je zabrániť opakovaniu zločinov nacizmu a stalinizmu,

1.

navrhuje, aby bol 23. august vyhlásený za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu s cieľom zachovať pamiatku na obete masových deportácií a vyhladzovania a zároveň prehĺbiť demokraciu a upevniť mier a stabilitu na našom kontinente;

2.

poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov postúpil parlamentom členských štátov.

14.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 8/60

A.

keďže prechod z analógovej televízie na digitálnu pozemnú televíziu do konca roka 2012 uvoľní v EÚ v dôsledku vysokej účinnosti prenosu digitálnou technológiou významné množstvo spektra, a tým umožní prerozdelenie spektra a poskytne nové príležitosti na rast trhu a kvalitu spotrebiteľských služieb a výberu,

B.

keďže výhody využívania rádiového frekvenčného spektra sa maximalizujú prostredníctvom koordinovaných opatrení na úrovni EÚ, aby sa z hľadiska účinnosti zabezpečilo ich optimálne využitie,

C.

keďže rádiové frekvenčné spektrum je základom poskytovania širokej škály služieb a vývoj trhov orientovaných na technológie, ktorých hodnota sa odhaduje na 2,2 % HDP EÚ, a je preto kľúčovým prvkom rastu, produktivity a rozvoja priemyslu EÚ v súlade s Lisabonskou stratégiou,

D.

keďže rádiové frekvenčné spektrum je vzácnym prírodným zdrojom i verejným tovarom a keďže jeho účinné využívanie je rozhodujúce pre zabezpečenie prístupu k nemu pre rôzne záujmové skupiny zamýšľajúce ponúkať služby prepojenia,

E.

keďže veľká časť frekvenčného spektra sa v súčasnosti využíva v rámci analógovej technológie na vojenské účely, a preto značný nárast celkového rozsahu spektra dostupného na účely verejnej elektronickej komunikácie bude po digitalizácii zahŕňať aj túto časť,

F.

keďže členské štáty nemajú spoločný časový rozvrh pre digitalizáciu; keďže v mnohých členských štátoch sú plány pre digitalizáciu už podrobne vypracované a v niektorých ďalších štátoch digitalizácia už prebehla,

G.

keďže vyššie uvedené oznámenie Komisie o spoločnom prístupe k využívaniu spektra je neoddeliteľnou súčasťou balíka predpisov o elektronickej komunikácii, ktorý Komisia prijala v novembri 2007 a ktorý sa týka reformy regulačného rámca elektronickej komunikácie,

H.

keďže v mnohých členských štátoch sa momentálne prideľujú alebo prerozdeľujú vysielacie frekvencie digitálnym vysielateľom, v dôsledku čoho sa tieto frekvencie pridelia, a tým sa stanú nedostupnými na mnoho rokov,

I.

keďže technologická neutralita je kľúčom k podpore interoperability a nevyhnutným faktorom flexibilnejšej a transparentnejšej politiky digitalizácie, ktorá má zohľadňovať verejný záujem,

J.

keďže Rada vyzvala členské štáty, aby pokiaľ možno dokončili digitalizáciu do roku 2012,

K.

keďže všetky členské štáty zverejnili svoje návrhy týkajúce sa digitalizácie,

1.

uznáva význam iniciatívy i2010 ako súčasti obnovenej Lisabonskej stratégie a zdôrazňuje význam účinného prístupu k spektru a jeho účinného využívania na dosiahnutie lisabonských cieľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu prístupu k širokopásmovým službám s cieľom prekonať tzv. digitálnu priepasť

2.

zdôrazňuje potrebu digitalizácie, ktorá spolu s vývojom nových informačných a komunikačných technológií a s pomocou digitálnej dividendy umožní túto digitálnu priepasť prekonať a splniť ciele Lisabonskej agendy

3.

berie na vedomie rozdiely vo vnútroštátnych systémoch prideľovania a využívania spektra; všíma si, že tieto rozdiely môžu predstavovať prekážku vybudovania efektívne fungujúceho vnútorného trhu

4.

zdôrazňuje, že veľkosť digitálnej dividendy bude v jednotlivých členských štátoch rozličná podľa vnútroštátnych podmienok a vnútroštátnych mediálnych a audiovizuálnych politík

5.

uznáva, že zvýšená účinnosť spektra pozemnej digitálnej televízie by mala umožniť prerozdelenie približne 100 MHz digitálnej dividendy medzi mobilné širokopásmové a ostatné služby (napr. služby verejnej bezpečnosti, zariadenia na identifikáciu prostredníctvom rádiovej frekvencie, využitie na zaistenie bezpečnosti na cestách) a súčasne zabezpečiť, že vysielacie služby sa budú naďalej rozvíjať

6.

konštatuje, že v súčasnosti väčšina členských štátov zaostáva za ostatnými rozvinutými krajinami z hľadiska investícií do komunikačných infraštruktúr novej generácie, a zdôrazňuje, že dosiahnutie prvenstva v rozvoji širokopásmovej komunikácie a internetu je rozhodujúce pre konkurencieschopnosť a súdržnosť EÚ na medzinárodnom poli, najmä pokiaľ ide o rozvoj interaktívnych digitálnych platforiem a poskytovanie nových služieb, napr. elektronického obchodu, elektronickej zdravotnej starostlivosti, elektronického vzdelávania a elektronickej štátnej správy; zdôrazňuje, že na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ by sa mali poskytnúť väčšie investície na podporu uvádzania inovatívnych produktov a služieb do prevádzky; zdôrazňuje, že úsilie na zabezpečenie prístupu k širokopásmovým službám by sa nemalo zamerať len na digitálnu dividendu

7.

je presvedčený, že čoskoro by sa mohli v dôsledku väčšieho technologického zblíženia ponúkať nové balíky obsahujúce inovačné technológie a služby zahŕňajúce viacero ponúk, a zároveň konštatuje, že príchod takýchto ponúk závisí v rozhodujúcej miere od dostupnosti cenného spektra, ako aj nových interaktívnych technológií umožňujúcich hladkú interoperabilitu, prepojenie a pokrytie, akými sú mobilné multimediálne technológie a technológie bezdrôtového širokopásmového prístupu

8.

konštatuje, že technologická konvergencia je skutočnosťou, ktorá tradičným službám ponúka nové prostriedky a príležitosti; zdôrazňuje, že prístup k častiam frekvenčného spektra, ktoré boli doposiaľ vyhradené pre vysielanie, by mohol umožniť vznik nových služieb, pokiaľ sa bude frekvenčné spektrum spravovať čo najúčinnejšie a čo najefektívnejšie, aby sa zabránilo interferencii s vysielaním digitálnych programov vysokej kvality

9.

vyzýva na užšiu spoluprácu členských štátov s cieľom dosiahnuť účinný, otvorený a konkurencieschopný vnútorný trh s elektronickými komunikáciami, ktorý umožní zavedenie nových sieťových technológií

10.

zdôrazňuje strategický význam, ktorý má v EÚ vytvorenie prostredia, v ktorom je pre posilnenie konkurencieschopnosti a súdržnosti Európy zaručený priestor pre inovácie, nové technológie, nové služby a nových účastníkov trhu; zdôrazňuje, že na dosiahnutie dynamického rozvoja trhov a technológií v EÚ je mimoriadne dôležité, aby mali koneční užívatelia možnosť voľby produktov a služieb

11.

zdôrazňuje, že digitálna dividenda prináša EÚ jedinečnú príležitosť na rozvoj nových služieb, napr. mobilnej televízie a bezdrôtového internetového prístupu, a na to, aby si udržala vedúcu pozíciu vo svete v oblasti mobilných multimediálnych technológií pri súčasnom preklenutí digitálnej priepasti, a poskytuje nové možnosti, pokiaľ ide o občanov, služby, médiá a kultúrnu rôznorodosť v celej EÚ

12.

vyzýva členské štáty, ktorých zvrchovanosť v tejto súvislosti rešpektuje, aby vykonali analýzu dosahu digitalizácie v spektre využívanom na vojenské účely a aby v prípade potreby prerozdelili časť tejto konkrétnej digitálnej dividendy na nové civilné využitie

13.

uznáva, že koordinácia na úrovni EÚ by podporila rozvoj, posilnila digitálne hospodárstvo a poskytla všetkým občanom rovnaký prístup k informačnej spoločnosti za prijateľnú cenu

14.

naliehavo žiada členské štáty, aby čo najskôr uvoľnili svoje digitálne dividendy, čím občanom EÚ umožnia využívať výhody vyplývajúce zo zavedenia nových, inovatívnych a konkurenčných služieb; zdôrazňuje, že v záujme toho je potrebná aktívna spolupráca členských štátov, ktorá im umožní prekonať prekážky brániace efektívnemu prideľovaniu alebo prerozdeľovaniu digitálnej dividendy na vnútroštátnej úrovni

15.

zdôrazňuje, že vysielacie spoločnosti majú zásadnú úlohu v rámci ochrany zásad pluralizmu a demokracie a je pevne presvedčený o tom, že príležitosti vyplývajúce z digitálnej dividendy umožnia verejnoprávnym a súkromným vysielacím spoločnostiam ponúkať oveľa väčší počet programov, ktoré slúžia cieľom všeobecného záujmu stanoveným vo vnútroštátnych právnych predpisoch, napr. podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti

16.

domnieva sa, že digitálna dividenda by mala vysielacím spoločnostiam poskytnúť možnosť, aby mohli rozvinúť a rozšíriť svoje služby a zároveň zvážiť ďalšie možné využitie v sociálnej, kultúrnej a hospodárskej oblasti, napríklad nové a otvorené širokopásmové technológie a prístupové služby, ktorých cieľom je preklenúť digitálnu priepasť a súčasne zabrániť vzniku prekážkam brániacim interoperabilite

17.

poukazuje na možné výhody plynúce z koordinovaného prístupu k využívaniu spektra v EÚ, pokiaľ ide o úspory z rozsahu, rozvoj interoperabilných bezdrôtových služieb a zamedzenie fragmentácie, ktorá vedie k nedostatočnému využívaniu tohto vzácneho zdroja; domnieva sa, že zatiaľ čo je na účinné využívanie spektra potrebná užšia spolupráca a vyššia flexibilita, Komisia a členské štáty musia vytvoriť vhodnú rovnováhu medzi flexibilitou a stupňom harmonizácie, aby digitálna dividenda priniesla čo najväčší prínos

18.

konštatuje, že efektívne prideľovanie digitálnej dividendy sa dá dosiahnuť bez obmedzovania účastníkov, ktorí majú v súčasnosti licencie na využívanie frekvenčného spektra v pásme UHF, a že sa dá efektívne dosiahnuť pokračovanie a rozšírenie súčasných vysielacích služieb, pričom sa zároveň zabezpečí, že nové technológie mobilných multimediálnych služieb a bezdrôtového širokopásmového prístupu budú mať rozsiahle zdroje frekvenčného spektra v pásme UHF, aby sa občanom EÚ mohli ponúknuť nové interaktívne služby

19.

domnieva sa, že v prípade dražieb určených na pridelenie frekvencií by členské štáty mali prijať spoločný prístup, pokiaľ ide o podmienky a postupy dražieb a prideľovanie vytvorených zdrojov; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila usmernenia

20.

zdôrazňuje, že hlavnou zásadou pri prideľovaní digitálnej dividendy by mala byť služba verejnému záujmu prostredníctvom čo najvyššej sociálnej, kultúrnej a hospodárskej hodnoty v zmysle poskytovania kvalitnejšej a z geografického hľadiska rozsiahlejšej ponuky služieb a digitálneho obsahu občanom, a nielen maximalizácia verejných ziskov, pričom by sa zároveň mali chrániť práva súčasných užívateľov služieb audiovizuálnych médií a odzrkadľovať by sa mala kultúrna a jazyková rozmanitosť

21.

zdôrazňuje, že digitálna dividenda prináša EÚ jedinečnú príležitosť na rozvoj svojej vedúcej pozície vo svete v oblasti mobilných multimediálnych technológií pri súčasnom preklenutí digitálnej priepasti zvýšenou výmenou informácií, poznatkov a služieb, ktoré vzájomne prepájajú všetkých občanov EÚ a poskytujú nové možnosti médiám, kultúre a rôznorodosti vo všetkých oblastiach územia EÚ

22.

zdôrazňuje, že digitálna dividenda môže prispieť k dosiahnutiu lisabonských cieľov tým, že občanom a hospodárskym subjektom v EÚ poskytne lepšiu dostupnosť služieb zabezpečujúcich prístup k širokopásmovému pripojeniu, odstráni tzv. digitálnu priepasť poskytovaním pomoci znevýhodneným, odľahlým alebo vidieckym oblastiam a v členských štátoch zabezpečí univerzálne pokrytie

23.

vyjadruje poľutovanie nad nerovným prístupom občanov EÚ k digitálnym službám, najmä v oblasti vysielania; poznamenáva, že s ohľadom na rozvinutosť digitálnych služieb sú znevýhodnené najmä vidiecke a okrajové oblasti (pokiaľ ide o rýchlosť, výber a kvalitu); vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na zabezpečenie rýchleho a spravodlivého prechodu na digitálne vysielanie pre všetkých svojich občanov

24.

zdôrazňuje, že tzv. digitálna priepasť nie je iba problémom vidieka; zdôrazňuje ťažkosti pri inštalácii infraštruktúry potrebnej pre nové siete v niektorých starších výškových budovách; zdôrazňuje prínos, ktorý môže spektrum predstavovať pri prekonávaní digitálnej priepasti v mestských, ako aj vidieckych oblastiach

25.

zdôrazňuje prínos, ktorý môže mať digitálna dividenda k rozšíreniu ponuky lepších interoperabilných sociálnych služieb, akými sú elektronická štátna správa, elektronické zdravotníctvo, elektronické odborné vzdelávanie a elektronické vzdelávanie, určených najmä občanom, ktorí žijú v znevýhodnených alebo izolovaných oblastiach, akými sú vidiecke a menej rozvinuté oblasti a ostrovy

26.

naliehavo vyzýva členské štáty na urýchlenie opatrení, ktoré by zdravotne postihnutým a starším užívateľom, ako aj užívateľom so špeciálnymi sociálnymi potrebami umožnili získať čo najviac výhod, ktoré poskytuje digitálna dividenda

27.

potvrdzuje spoločenskú hodnotu služieb verejnej bezpečnosti a potrebu zahrnúť podporu ich prevádzkových požiadaviek do usporiadania spektra, ktoré vyplýva z reorganizácie pásma UHF v dôsledku zrušenia analógových služieb

28.

zdôrazňuje, že hlavnou prioritou politiky plného využitia výhod digitálnej dividendy v Európe je zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom umožnilo využívať širokú ponuku vysoko kvalitných služieb a zároveň sa zabezpečili ich práva, pričom sa má zohľadniť potreba účinného využitia spektra uvoľneného prechodom na digitálne vysielanie

29.

zdôrazňuje, že digitálna dividenda poskytuje nové príležitosti na plnenie cieľov v oblasti audiovizuálnej a mediálnej politiky; preto je presvedčený, že rozhodnutia týkajúce sa správy digitálnej dividendy by mali podporovať a ochraňovať ciele všeobecného záujmu v súvislosti s audiovizuálnou a mediálnou politikou, akými sú sloboda prejavu, pluralita médií, kultúrna a jazyková rozmanitosť a práva neplnoletých

30.

nabáda členské štáty, aby uznali sociálnu, kultúrnu a hospodársku hodnotu umožnenia prístupu k dividende užívateľom bez licencie, najmä malým a stredným podnikom a neziskovému sektoru, a tým zvýšili účinnosť využívania spektra tým, že sa takéto používanie bez licencie sústredí na v súčasnosti nepoužívané frekvencie („biele miesta“)

31.

žiada, aby sa v tejto oblasti postupovalo krok za krokom; zastáva názor, že sa musí zohľadniť vplyv na menšie siete, predovšetkým miestne bezdrôtové siete, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahujú žiadne licenčné požiadavky, a že by sa mal podporovať univerzálny prístup k širokopásmovým službám, najmä vo vidieckych oblastiach

32.

vyzýva členské štáty, aby v záujme posúdenia oblastí, v ktorých by pridelenie bielych miest v spektre bez licencie umožnilo vznik nových technológií a služieb, a tým aj podporu inovácií, podporili opatrenia na rozšírenie spolupráce medzi orgánmi správy spektra,

33.

vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s pridelením bielych miest zvážili potrebu otvoreného prístupu k spektru bez licencie zo strany poskytovateľov služieb na nekomerčné a vzdelávacie účely a pre miestne spoločenstvá, ktorých poslaním je poskytovať verejné služby

34.

zdôrazňuje, že jedným z kľúčových prvkov v snahe poskytnúť prístup k digitálnej dividende užívateľom bez licencie je požiadavka zohľadniť potreby sociálnych skupín ohrozených vylúčením, najmä osôb so zdravotným postihnutím, starších užívateľov a užívateľov so špeciálnymi sociálnymi potrebami

35.

uznáva prínos nových technológií, akými sú WiFi a Bluetooth, ktoré vznikli v bezlicenčnom pásme 2,4 GHz; uznáva, že konkrétne frekvencie sú najvhodnejšie pre konkrétne služby; domnieva sa, že pridelenie malej časti spektra bez licencie na iné nižšie frekvencie by mohlo podnietiť ešte viac inovácií v oblasti nových služieb

36.

zdôrazňuje preto, že frekvencie by sa mali prideľovať transparentným spôsobom, ktorý zohľadní všetky možné využitia nového spektra a ich prínos pre spoločnosť

37.

podporuje členské štáty, aby podrobne posúdili sociálnu a hospodársku hodnotu každého spektra, ktoré sa prechodom z analógového na digitálne vysielanie uvoľní v nasledujúcich rokoch

38.

uznáva význam, ktorý reorganizácii pásma UHF prináša Ženevská dohoda ITU z roku 2006 (Regionálna rádiokomunikačná konferencia 2006) a vnútroštátne plány pridelenia frekvencií, ako aj rozhodnutia Svetovej rádiokomunikačnej konferencie 2007 (WRC-07)

39.

vyzýva členské štáty, aby do konca roka 2009 na základe spoločnej metodiky vypracovali národné stratégie digitálnych dividend; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pomáhala členským štátom pri tvorbe ich národných stratégií digitálnych dividend a aby na úrovni EÚ presadzovala najlepšie postupy

40.

zdôrazňuje, že na okamžitú digitalizáciu v niektorých členských štátoch a na odlišnosti v národných plánoch digitalizácie treba reagovať na úrovni Spoločenstva ešte pred tým, ako nadobudnú účinnosť reformné smernice

41.

uznáva právo členských štátov určiť ich spôsob využívania digitálnej dividendy, ale zároveň zdôrazňuje, že koordinovaný prístup na úrovni Spoločenstva do veľkej miery zvyšuje hodnotu dividendy a je najúčinnejším spôsobom, ktorým možno predísť škodlivej interferencii medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami

42.

opätovne pripomína, že v záujme občanov EÚ by sa digitálna dividenda mala riadiť čo najúčelnejšie a najúčinnejšie, aby sa nedochádzalo k interferencii s poskytovaním digitálnych televíznych programov vysokej kvality u čoraz väčšieho množstva občanov a aby sa rešpektovali práva a záujmy spotrebiteľov a ich investície do zariadenia

43.

domnieva sa, že členské štáty môžu zvážiť technologicky neutrálne dražby s cieľom prideliť frekvencie, ktoré sa uvoľnili vďaka digitálnej dividende, a možnosti obchodovania s nimi; domnieva sa však, že tento postup by mal byť v úplnom súlade s Rádiokomunikačným poriadkom ITU, vnútroštátnym plánovaním frekvencií a vnútroštátnymi politickými cieľmi, aby sa zabránilo škodlivej interferencii medzi poskytovanými službami; varuje pred fragmentáciou frekvenčného spektra, ktorá vedie k nedostatočnému využívaniu vzácnych zdrojov; žiada Komisiu o zabezpečenie toho, aby budúce koordinované plány frekvenčného spektra nevytvorili nové prekážky brániace budúcim inováciám

44.

podporuje spoločný a vyvážený prístup k vyžívaniu digitálnej dividendy, ktorý jednak umožní vysielacím spoločnostiam naďalej ponúkať a rozširovať svoje služby a jednak poskytne prevádzkovateľom služieb v oblasti elektronickej komunikácie príležitosť využívať tento zdroj na poskytovanie nových služieb, ktoré zodpovedajú ďalším dôležitým sociálnym a hospodárskym potrebám, zdôrazňuje však takisto, že digitálna dividenda by sa v každom prípade mala prideliť na technologicky neutrálnom základe

45.

zdôrazňuje, že politika frekvenčného spektra musí byť dynamická a prevádzkovateľom vysielania a prevádzkovateľom komunikačných služieb musí umožniť využívanie nových technológií a vývoj nových služieb, vďaka ktorým budú aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov kultúrnej a mediálnej politiky a poskytovaní nových vysoko kvalitných komunikačných služieb

46.

zdôrazňuje prípadné výhody z hľadiska úspor z rozsahu, inovácie, interoperability a poskytovania potenciálnych celoeurópskych služieb, ktoré vyplývajú z ucelenejšieho a integrovanejšieho plánovania spektra na úrovni Spoločenstva; vyzýva členské štáty, aby pri určovaní spoločných podpásiem spektra digitálnej dividendy pre rôzne skupiny aplikácií, ktoré by sa mohli harmonizovať na technologicky neutrálnom základe, spolupracovali navzájom, ako aj s Komisiou

47.

domnieva sa, že zoskupovanie v pásme UHF by sa malo zakladať na prístupe vychádzajúcom zdola podľa osobitostí vnútroštátnych trhov a súčasne by sa malo zabezpečiť, aby sa harmonizácia na úrovni Spoločenstva uskutočnila všade tam, kde sa tým vytvorí jasná pridaná hodnota

48.

v záujme dosiahnutia účinnejšieho využívania spektra a uľahčenia vzniku inovatívnych a úspešných vnútroštátnych, cezhraničných a celoeurópskych služieb podporuje koordinovaný prístup na úrovni Spoločenstva založený na rôznych skupinách spektra UHF služieb jednosmerných a obojsmerných sietí, ktorý zohľadňuje možné rádiové odrušenie vyskytujúce sa v súvislosti s existenciou rôznych typov sietí v rámci rovnakého pásma, výsledky rokovania ITU v rámci ženevskej Regionálnej rádiokomunikačnej konferencie v roku 2006 a WRC-07 a existujúce povolenia

49.

domnieva sa, že časť harmonizovaného spektra na úrovni Spoločenstva vyčlenená pre pohotovostné služby by mala byť dostatočná na poskytovanie prístupu budúcim širokopásmovým technológiám na získavanie a prenos informácií potrebných na ochranu ľudského života prostredníctvom účinnejšej reakcie zo strany pohotovostných služieb

50.

naliehavo žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vypracovala príslušné technické a socio-ekonomické štúdie a štúdie nákladov a prínosov, ktoré určia rozsah a vlastnosti podpásiem, ktoré by sa dali koordinovať alebo harmonizovať na úrovni Spoločenstva; pripomína, že tieto štúdie by mali zohľadniť skutočnosť, že dividenda nie je statická, ale technológie sa neustále vyvíjajú a uplatňovanie nových technológií by malo umožniť využitie pásma UHF v prípade nových typov inovatívnych sociálnych, kultúrnych a hospodárskych služieb nad rámec vysielacieho a bezdrôtového širokého pásma; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty sa na týchto štúdiách budú podieľať, a určia tak spoločné pásma, ktoré možno na európskej úrovni harmonizovať v záujme jasne vymedzených a interoperabilných celoeurópskych služieb a prideľovania týchto pásiem

51.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o spoluprácu s krajinami susediacimi s členskými štátmi v záujme toho, aby prijali podobné mapy frekvencií alebo aby pri prideľovaní svojich frekvencií koordinovali svoje činnosti s EÚ s cieľom vyhnúť sa narušeniu fungovania telekomunikačných aplikácií

52.

žiada Komisiu o vypracovanie štúdie o sporoch medzi užívateľmi softvéru s dostupným zdrojovým kódom a certifikačnými orgánmi v súvislosti s rádiami riadenými softvérom

53.

žiada Komisiu, aby navrhla kroky na zníženie právnych záväzkov v súvislosti s poskytovaním bezdrôtových sietí typu mesh