ISSN 1725-5236

doi:10.3000/17255236.C_2009.318.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 318

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 52
23. decembra 2009


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

STANOVISKÁ

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor

 

456. plenárne zasadnutie v dňoch 30. septembra až 1. októbra 2009

2009/C 318/01

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Možnosti využitia flexiistoty v oblasti reštrukturalizácie v kontexte globálneho vývoja (prieskumné stanovisko na žiadosť švédskeho predsedníctva Rady EÚ)

1

2009/C 318/02

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Spolupráca makroregiónov: Rozšírenie stratégie pre Pobaltie na ďalšie makroregióny v Európe (prieskumné stanovisko)

6

2009/C 318/03

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Ako vytvoriť trvalo udržateľnú, dlhodobú a multisektorovú stratégiu EÚ zameranú na škody súvisiace s požívaním alkoholu (prieskumné stanovisko)

10

2009/C 318/04

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Vzťah medzi rovnosťou žien a mužov, hospodárskym rastom a zamestnanosťou (prieskumné stanovisko)

15

2009/C 318/05

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Rôzne typy podnikov (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

22

2009/C 318/06

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Potravinárske výrobky v rámci spravodlivého obchodu: samoregulácia alebo právna úprava? (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

29

2009/C 318/07

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Severná dimenzia znevýhodnených oblastí (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

35

2009/C 318/08

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Podpora politiky a programov zvyšovania energetickej účinnosti na úrovni koncových odberateľov (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

39

2009/C 318/09

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Vplyv celosvetovej krízy na hlavné európske odvetvia výroby a služieb (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

43

2009/C 318/10

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Práca a chudoba: nevyhnutnosť globálneho prístupu (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

52

2009/C 318/11

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Správa de Larosièrovej skupiny (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

57

2009/C 318/12

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 (doplňujúce stanovisko)

66

 

III   Prípravné akty

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor

 

456. plenárne zasadnutie v dňoch 30. septembra až 1. októbra 2009

2009/C 318/13

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru: Na ceste k európskej stratégii v oblasti elektronickej justície[KOM(2008) 329 v konečnom znení]

69

2009/C 318/14

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Bezpečné, inovatívne a dostupné lieky: obnovené vyhliadky pre farmaceutický sektor[KOM(2008) 666 v konečnom znení]

74

2009/C 318/15

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (nástroj mikrofinancovania Progress)[KOM(2009) 333 v konečnom znení, 2009/0096 (COD)]

80

2009/C 318/16

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1672/2006/ES, ktorým sa zriaďuje program Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity – Progress[KOM(2009) 340 v konečnom znení, 2009/0091 (COD)]

84

2009/C 318/17

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich drevo a výrobky z dreva na trh[KOM(2008) 644 v konečnom znení, 2008/0198 (COD)]

88

2009/C 318/18

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Nakladanie s biologickým odpadom v Európskej únii[KOM(2008) 811 v konečnom]

92

2009/C 318/19

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof[KOM(2009) 82 v konečnom znení]

97

2009/C 318/20

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha – TEN-T: Preskúmanie politiky: Na ceste k lepšie integrovanej transeurópskej dopravnej sieti v záujme spoločnej dopravnej politiky[KOM(2009) 44 v konečnom znení]

101

2009/C 318/21

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: EÚ, Afrika a Čína: Na ceste k trojstrannému dialógu a spolupráci[KOM(2008) 654 v konečnom znení]

106

2009/C 318/22

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Stratégia EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže, Obnovená otvorená metóda koordinácie s cieľom riešiť výzvy a príležitosti týkajúce sa mládeže[KOM(2009) 200 v konečnom znení]

113

2009/C 318/23

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 998/2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat[KOM(2009) 268 v konečnom znení, 2009/0077 (COD)]

121

SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

STANOVISKÁ

Európsky hospodársky a sociálny výbor

456. plenárne zasadnutie v dňoch 30. septembra až 1. októbra 2009

23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/1


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Možnosti využitia flexiistoty v oblasti reštrukturalizácie v kontexte globálneho vývoja“ (prieskumné stanovisko na žiadosť švédskeho predsedníctva Rady EÚ)

2009/C 318/01

Spravodajca: pán SALVATORE

Pomocný spravodajca: pán CALVET CHAMBON

Pani Cecilia MALMSTRÖM, podpredsedníčka vlády zodpovedná za európske záležitosti, v mene budúceho švédskeho predsedníctva Rady EÚ listom z 18. decembra 2008 požiadala EHSV, aby v súlade s článkom 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva vypracoval prieskumné stanovisko na tému:

Možnosti využitia flexiistoty v oblasti reštrukturalizácie v kontexte globálneho vývoja“.

Poradná komisia pre priemyselné zmeny poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. septembra 2009. Spravodajcom bol pán SALVATORE, pomocným spravodajcom pán CALVET CHAMBON.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra 2009 a 1. októbra 2009 (schôdza z 1. októbra 2009) prijal 111 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 9 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Komisia definovala flexiistotu ako „integrovanú stratégiu na súčasné zvýšenie flexibility a istoty na trhu práce“. EHSV v predkladanom stanovisku zdôrazňuje určité aspekty koncepcie flexiistoty, ktoré považuje – najmä v čase krízy – za zvlášť dôležité pre zachovanie čo najvyššej zamestnanosti, pričom ľuďom, ktorí sú mimo pracovného trhu v čo najväčšej miere umožní čo najrýchlejšie si nájsť nové zamestnanie. Zamestnávatelia a zamestnanci musia prostredníctvom sociálneho dialógu spolupracovať s cieľom zabezpečiť, aby čo najviac pracovníkov ostalo na trhu práce.

1.2

V týchto časoch hlbokej krízy a rastúcej nezamestnanosti nemožno flexiistotu v žiadnom prípade chápať ako súbor opatrení na zjednodušenie prepúšťania zamestnaných pracovníkov alebo na ohrozenie sociálnej ochrany všeobecne a konkrétnejšie sociálnej ochrany nezamestnaných. EHSV sa nazdáva, že opatrenia na podporu aspektu istoty (v čo najširšom zmysle) v rámci flexiistoty sú v súčasnosti hlavnou prioritou.

1.3

EHSV v predchádzajúcich stanoviskách zdôraznil význam vnútornej flexiistoty. Kríza vyzdvihla význam opatrení vnútornej flexiistoty, ktoré umožnia podnikom prispôsobiť sa prudkému poklesu objednávok bez toho, aby boli nútené prepúšťať zamestnancov. Podniky so záznamami o odpracovanom čase zavedenými po dohode so sociálnymi partnermi sú schopné reagovať na situáciu na trhu spôsobenú krízou omnoho lepšie ako podniky, ktoré takéto nástroje nemajú. Jedným z jasných ponaučení vyplývajúcich z krízy je, že sociálny partneri musia podporovať využívanie záznamov o odpracovanom čase a dohody o pohyblivej pracovnej dobe. EHSV považuje za potrebné, aby sa tieto nástroje pre podniky a zamestnancov čo najviac zatraktívnili.

1.4

Flexiistota môže fungovať, len ak majú zamestnanci kvalitné odborné vzdelanie. Nové zručnosti úzko súvisia s vytváraním nových pracovných miest. Je plne v záujme podnikov investovať do nepretržitého vzdelávania svojich zamestnancov. Zamestnanci sú zodpovední za to, aby sa ďalej vzdelávali. Očakáva sa, že Lisabonská stratégia po roku 2010 poskytne riešenia týchto problémov.

1.5

Kríza zdôraznila význam sociálneho dialógu. Uplynulé mesiace preukázali, ako sa sociálni partneri snažia spoločne nájsť riešenie týchto pálčivých problémov. EHSV navrhuje švédskemu predsedníctvu Rady EÚ a Európskej komisii, aby vytvorili internetovú platformu na podporu výmeny skúseností sociálnych partnerov v oblasti týchto iniciatív, pričom sa budú rešpektovať rozdielne podmienky na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

1.6

Na európskej úrovni sociálni partneri momentálne rokujú o nezávislej rámcovej dohode o inkluzívnych trhoch práce. EHSV sa nazdáva, že budúca dohoda môže byť skutočným prínosom a môže pomôcť najzraniteľnejším ľuďom, ktorí počas krízy stratili zamestnanie, aby sa vrátili do zamestnania. EHSV tiež pozitívne prijíma spoločné monitorovanie a hodnotenie implementácie flexiistoty, ku ktorému sa sociálni partneri sami zaviazali vo svojom pracovnom programe na obdobie 2009 – 2010.

1.7

Veľmi rýchly a výrazný hospodársky pokles mnohých zamestnávateľov prinútil, aby si spomenuli na obdobie rozmachu, kedy zistili, aké ťažké je nájsť dostatočný počet primerane kvalifikovaných ľudí. Vzhľadom na to, že teraz hľadia ďalej do budúcnosti a očakávajú ekonomické oživenie, ktoré určite príde, neuvážene nerušia veľký počet pracovných miest, čo by mohla vyvolať iba snaha o krátkodobé úspory nákladov. Žiaden podnik však nemôže prehliadať základné hospodárske pravidlá. V poslednej dobe sa každý podnik zaoberá najmä svojím prežitím. Pre postihnutých pracovníkov je najdôležitejšie, aby sa čo najskôr vrátili do zamestnania. EHSV zdôrazňuje potrebu poskytnúť im rýchlu a vysokokvalitnú pomoc. Členské štáty by mali vážne uvažovať o zvýšení počtu kvalitných zamestnancov v pracovných agentúrach s cieľom pomôcť ľuďom, aby sa čo najskôr vrátili do zamestnania.

1.8

Výbor vyzýva Európsku úniu, aby vzhľadom na špecifiká jednotlivých štátov a regiónov, ako aj na rozdiely medzi priemyselnými odvetviami pokračovala v činnosti na európskej úrovni v súlade so zásadou subsidiarity. Takýmto spôsobom bude vytvorený európsky rámec potrebný na zabezpečenie a posilnenie európskeho sociálneho modelu, ktorý sa vyvíja a z teoretického modelu sa mení na neodvratnú realitu (1). Na splnenie cieľov, ktoré sa ešte nedosiahli a cieľov, ktoré sa objavia v priebehu pravdepodobne dlhej a namáhavej krízy, je potrebné plánovať postlisabonský proces (Lisabon 2010 plus). Flexiistota by nepochybne mala zohrávať dôležitú úlohu. Výbor sa nazdáva, že oba rozmery flexiistoty by mali byť pri jej uplatňovaní vyvážené.

1.9

EHSV zdôrazňuje, že pri reformách trhov práce v členských štátoch by sa malo predchádzať tomu, aby ďalej nerástol počet pracovných miest vyznačujúcich sa nadmernou flexibilitou na úkor istoty, ktorých bolo v posledných rokoch stále viac. EHSV vyjadruje rovnaké obavy ako Výbor regiónov v stanovisku zo 7 februára 2008 (2). Prevaha vonkajšej flexibility by „mohla spôsobiť rozsiahlu dereguláciu normálnych pracovných pomerov smerom k rozšíreniu pracovných pomerov bez primeraného zabezpečenia“.

2.   Súvislosti

2.1

Švédske predsedníctvo Rady EÚ požiadalo EHSV, aby vyjadril svoj názor na problematiku flexiistoty, ku ktorej sa už vyslovil (3), no ktorá sa objavuje v novom kontexte. Nevyhnutnosť preskúmania tejto problematiky v súvislosti s finančnou krízou potvrdila diskusia usporiadaná švédskym predsedníctvom 7. júla 2009 v Štokholme.

2.2

Ku koncepcii flexiistoty možno pristupovať rôznymi spôsobmi. Komisia vo svojom oznámení (KOM(2007) 359 v konečnom znení) definovala flexiistotu ako „integrovanú stratégiu na súčasné zvýšenie flexibility a istoty na trhu práce“ (4). Keďže táto definícia bola použitá aj v záveroch z mimoriadneho summitu, ktorý sa konal 7. mája 2009 v Prahe, predkladané stanovisko bude tiež vychádzať z tejto spoločnej interpretácie.

2.3

EHSV trvá na skutočnosti, že politika v oblasti trhu práce spadá do právomoci členských štátov, a to v súlade so zásadou subsidiarity. Pokus harmonizovať pracovné práva by bol v protiklade s touto zásadou a harmonizácia by nebola vhodná, pretože by poškodila tradície a geografické štruktúry, ktoré preukázali svoju opodstatnenosť a pevnosť. Okrem toho treba brať do úvahy, že nie všetky členské štáty dosahujú rovnakú úroveň hospodárskeho rozvoja. Odráža sa to v ich sociálnych systémoch. EHSV sa v tejto súvislosti nazdáva, že EÚ by sa mala snažiť:

podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi prostredníctvom európskej stratégie zamestnanosti, ktorá je od roku 2005 začlenená do riadiaceho mechanizmu Lisabonskej stratégie. V usmernení 21 politiky zamestnanosti členské štáty odsúhlasili, že budú vyrovnaným spôsobom podporovať istotu zamestnania a flexibilitu. EÚ by mala členské štáty nabádať, aby si plnili svoje záväzky a zároveň aby si navzájom sprostredkovali a vymieňali osvedčené postupy v rámci európskej politiky zamestnanosti.

3.   Nové okolnosti

3.1   Kríza

3.1.1

Dôsledky najväčšej hospodárskej krízy v histórii Spoločenstva sú z krátkodobého hľadiska očividné: verejná zadlženosť členských štátov EÚ sa zvyšuje nevídanou rýchlosťou. Hoci centrálne banky na celom svete zaplavili trhy kapitálom, bankový systém ešte stále nefunguje ako v normálnych časoch. Najmä malé a stredné podniky (MSP), ako aj samostatne zárobkovo činné osoby, majú veľké problémy v prístupe k novým úverom. Čoskoro sa prejaví neblahý vplyv nezamestnanosti na spoločnosti a na vnútorný trh. Aj nové pracovné miesta vznikajú mimoriadne zriedkavo a ťažko.

3.1.2

EHSV sa nazdáva, že v krátkodobom horizonte bude treba model flexiistoty prispôsobiť závažnej súčasnej sociálno-ekonomickej situácii, aj keď posledné stanovisko k tejto téme je len z jari 2008. Výbor pozitívne prijíma žiadosť švédskeho predsedníctva o preskúmanie toho, ako by členské štáty mohli využiť flexiistotu v oblasti reštrukturalizácie v kontexte globálneho vývoja. Globálny vývoj je poznačený finančnou krízou a jej tragickými dôsledkami na reálne hospodárstvo a zamestnanosť. Súčasná kríza sa prejavila ako najvážnejšia hospodárska kríza za posledných 80 rokov. Jej dôsledky pravdepodobne poznačia celé 21. storočie. Kríza je o to závažnejšia, že ju sprevádzajú dve ďalšie krízy, ktoré spôsobujú závažné problémy v celosvetovom meradle: klimatická kríza a demografická kríza.

3.1.3

Kríza mení sociálno-ekonomické prostredie, v ktorom by sa mali realizovať reformy trhu práce. To je zrejmé aj bez ohľadu na to, aký máme názor na vhodnosť, uskutočniteľnosť či potrebu alebo nerealizovateľnosť takýchto štrukturálnych reforiem v čase krízy. EHSV však zdôrazňuje, že začlenenie a opätovná integrácia nezamestnaných na trh práce by mali patriť medzi hlavné priority.

3.1.4

Výbor však chce z týchto pripomienok vyvodiť závery s cieľom predložiť konkrétne a pozitívne návrhy pokiaľ ide o základné parametre flexiistoty, čiže flexibilitu a istotu. Výbor zdôrazňuje, že je nevyhnutné zachovať rovnováhu medzi opatreniami flexibility a istoty, ak sa chceme vyhnúť sociálnym konfliktom, k akým už v Európe došlo.

3.2   Vnútorná a vonkajšia flexibilita

3.2.1

Vnútorná flexibilita by mala byť výsledkom sociálneho dialógu medzi vedením a zamestnancami alebo ich zástupcami, sociálnymi partnermi, a to na úrovni podniku alebo príslušného odvetvia. Takáto flexibilita bráni strate pracovných miest a v ťažkých časoch môže byť významným stabilizujúcim prvkom sociálnej súdržnosti v Európe. Porozumenie medzi podnikmi a pracovníkmi je potrebné na to, aby sa zabezpečila angažovanosť podnikov v oblasti sociálnej zodpovednosti a zachovanie pracovníkov na trhu práce zvýšením zamestnanosti. Vlády musia pri podpore týchto opatrení zohrávať veľmi dôležitú úlohu, ktorá by ale nemala ovplyvniť ich schopnosť poskytovať základné sociálne služby, ako napríklad bezpečnosť (či už bezpečnosť potravín, leteckej dopravy, univerzálnosti služieb všeobecného záujmu alebo bezpečnosť, akú poskytuje polícia) a vzdelávanie, a to v rámci koncepcie celoživotného vzdelávania.

3.2.2

Všetky sociálne reformy by mali byť začlenené do svojho sociálno-ekonomického a politického kontextu. Flexiistota v čase krízy nepochybne vyvoláva závažné pochybnosti, ak ústupky potrebné pre hypotetickú zamestnateľnosť neposkytnú určité záruky. Preto si treba uvedomiť, že flexiistota bude prínosom, len ak ju pochopia všetci sociálni partneri a nie len jeden z nich. V tejto súvislosti sa treba veľmi vážne zaoberať istotou, a zároveň rovnováhou medzi istotou a flexibilitou. Výbor sa preto nazdáva, že Európska komisia by mala svoju analýzu zamerať najmä na možnosti vnútornej flexibility, ktorá by mohla byť v rámci flexiistoty účinným nástrojom na boj proti nezamestnanosti (5).

3.2.3

Výbor sa nazdáva, že oba rozmery flexiistoty by mali byť v rovnováhe, flexiistota by sa nemala uplatňovať na úkor istoty. Ako teda môžu členské štáty zabezpečiť túto rovnováhu v čase krízy? Výbor navrhuje, aby sa v čase tejto krízy reformy založené na modeli flexiistoty dôkladne preskúmali s cieľom vyhnúť sa neželaným sociálnym a politickým dôsledkom. Takáto obozretnosť by sa mala v prípade vonkajšej flexiistoty ešte viac posilniť.

3.2.4

V súlade s uvedenými pripomienkami musia byť opatrenia flexiistoty v každom ohľade dôveryhodné, a to najmä pokiaľ ide o rozpočet. Dôsledkom toho bude pravdepodobne presmerovanie priorít v rozpočtových výdavkoch členských štátov a možno aj posilnenie pomoci zo strany Spoločenstva, pretože flexiistota nemôže existovať bez istoty.

3.2.5

V súčasnej situácii by bolo riskantné nasilu presadzovať reformy trhu práce s cieľom viac podporiť vonkajšiu flexibilitu, pretože by to bolo v rozpore s opatrným využívaním jednotlivých foriem vnútornej flexibility. Európska komisia vo svojich úvahách až doteraz trvala na tomto rozmere flexiistoty. Mnohé kolektívne dohody v Európe obsahujú ustanovenia o úprave flexibility v podniku. Okrem iného môže spočívať aj v tom, že pracovný čas sa upraví tak, aby zahŕňal čas venovaný odbornej príprave, najmä s ohľadom na odlišné činnosti.

3.3   Sociálny dialóg

3.3.1

EHSV naďalej trvá na tom, aby sociálni partneri vytvorili fórum, ktoré by umožnilo stálu výmenu názorov o reformách, aby obe strany, zamestnávatelia aj zamestnanci, mohli dohliadať na udržiavanie trvalej rovnováhy medzi flexibilitou a istotou. Tento prístup je dôležitý a zaujímavý pre budúcnosť zamestnanosti v Európe. Práve preto by sa mala občianska spoločnosť do tejto diskusie tiež zapojiť. Každá politika zamestnanosti a všetky reformy trhu práce významne vplývajú na spoločnosť. Preto tieto reformy nemôžu byť odtrhnuté od hospodárskych, sociálnych a udržateľných aspektov spoločnosti.

3.3.2

Flexiistota je významným nástrojom na zmiernenie dôsledkov finančnej krízy a reálnej ekonomiky na prácu a zamestnanosť. Nemožno ju však zneužívať tým, že sa v krajinách disponujúcich pracovným právom, ktoré zabezpečuje určitú úroveň istoty voči postupom prijímania a prepúšťania zamestnancov („hire and fire“) zjednoduší prepúšťanie. Výbor schvaľuje dôraznosť, s akou Európska komisia potvrdila, že flexiistota sa v žiadnom prípade nemôže stať právom na prepúšťanie.

3.3.3

Výbor trvá na tom, že všetky reformy pracovného práva by mali byť prediskutované so sociálnymi partnermi, inak by boli odsúdené na neúspech. Sociálny dialóg je zárukou participatívnej, modernej a sociálnej demokracie. Úprava pracovného práva musí byť výsledkom rokovania so zástupcami zamestnancov. Sociálny dialóg tiež umožňuje prijatie rôznych foriem vnútornej flexibility, čo podnikom poskytne značnú flexibilitu bez ohľadu na to, či je ich činnosť na vzostupe alebo či klesá.

3.3.4

EHSV pozitívne hodnotí úsilie a spoločnú prácu európskych sociálnych partnerov v oblasti flexiistoty. EHSV oceňuje, že európski sociálni partneri do svojich pracovných programov na obdobie 2009 – 2010 zaradili monitorovanie a hodnotenie uplatňovania flexiistoty. EHSV očakáva správu z tohto hodnotenia a spolieha sa na to, že spoločné hodnotenie by mohlo mať vplyv na to, ako jednotlivé členské štáty pojmú rôzne uplatnenia flexiistoty.

3.4   Krátkodobé a strednodobé ciele na európskej úrovni

3.4.1

Z krátkodobého hľadiska by sa mala analýza a možnosti uplatňovania flexiistoty zamerať na cieľ zachovať čo najviac pracovných miest s čo najlepšou pridanou hodnotou a na posilnenie sociálnej ochrany všetkých pracovníkov bez ohľadu na ich pozíciu na trhu práce, pričom základnou podmienkou by bol sociálny dialóg na všetkých úrovniach, finančné obmedzenia a úloha vlád.

3.4.2

EHSV pripomína závery správy zo zasadnutia Rady z 8. a 9. júna o flexiistote v čase krízy. Pre nezamestnaných je veľmi dôležité, aby sa čo najrýchlejšie opätovne začlenili do pracovného procesu. EHSV zdôrazňuje potrebu pomôcť im, podporovať ich a čo najrýchlejšie ich účinne usmerniť. Členské štáty musia byť nabádané k tomu, aby lepšie využívali existujúce európske fondy a musia sa v plnej miere zaviazať, že zlepšia kvalitu všetkých nástrojov na podporu zamestnanosti, napríklad kvalitných pracovných agentúr, a to s cieľom podporiť ich činnosť a efektívnosť.

3.4.3

EHSV má rovnaký názor ako Komisia, podľa ktorej by mohli byť dohody týkajúce sa príspevkov počas skrátenej pracovnej doby účinným krátkodobým nástrojom na zachovanie zamestnanosti, predchádzanie nezamestnanosti a udržanie kúpyschopnosti. Tieto nástroje majú trojaký účinok: zachovanie zručností a schopností pracovníka pre podnik, nevylúčenie zamestnanca z pracovného prostredia, stabilita národného hospodárstva, ktorá zabraňuje prepúšťaniu vo veľkom. Kríza preukázala potrebu podporovať záznamy o odpracovanom čase a pohyblivú pracovnú dobu. Podniky, ktoré takéto záznamy využívajú sú omnoho schopnejšie rýchlo reagovať na nové okolnosti na trhu a prispôsobiť sa náhlym poklesom dopytu. EHSV žiada členské štáty a EÚ, aby tento nástroj čo najviac zatraktívnili pre zamestnancov a pre podniky.

3.4.4

EHSV povzbudzuje sociálnych partnerov na všetkých úrovniach, vrátane mikroekonomickej úrovne, aby v tejto hlbokej kríze zamerali sociálny dialóg a kompromisy, ktoré z neho vyplývajú pre každého partnera, na zachovanie a tvorbu pracovných miest, pričom sa zachová celková kúpna sila pracovníkov. Vlády musia nájsť prostriedky na to, aby mohli podporovať a uprednostňovať, alebo dokonca odmeňovať tieto typy dohôd. EHSV navrhuje švédskemu predsedníctvu a Európskej komisii, aby vytvorili internetovú platformu, ktorá by mohla rozšíriť výmenu informácií a skúseností súvisiacich s iniciatívami sociálnych partnerov na praktickej úrovni, pričom sa budú rešpektovať rozdielne podmienky na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

3.4.5

EHSV sa nazdáva, že štyri rozmery flexiistoty a jej zásady, ako ich definovala Európska komisia, by mohli účinne prispieť k zníženiu nezamestnanosti v Európe. Napriek tomu je však potrebné dohliadnuť na to, aby boli vytvorené kvalitné pracovné miesta. Významnú úlohu pri tom zohráva skutočná sociálna ochrana. Je nevyhnutná pre sociálnu súdržnosť v Európe. EHSV v tejto súvislosti poukazuje na to, že pri reformách trhov práce v jednotlivých členských štátoch sa musí predchádzať tomu, aby ďalej nerástol počet pracovných miest vyznačujúcich sa nadmernou flexibilitou na úkor istoty, ktorých bolo v posledných rokoch stále viac. Komisia by mala pomáhať prostredníctvom pravidelných hodnotení uplatňovania zásad flexiistoty v právnych predpisoch v oblasti trhu práce. EHSV vyjadruje názor, že zásady flexiistoty musia byť do postlisabonského programu viac zahrnuté. Výbor ďalej navrhuje, aby bola činnosť európskych sociálnych partnerov s týmto programom skoordinovaná.

3.5   Nová diskusia na európskej úrovni

3.5.1

EHSV považuje za vhodné, aby švédske predsedníctvo začalo diskusiu o aspektoch flexiistoty, ktoré by mohli, podľa vzoru niektorých členských štátov uplatňujúcich flexiistotu, prispieť k tomu, aby EÚ prekonala súčasnú celosvetovú finančnú a hospodársku krízu, pričom by zachovala maximálny počet pracovných miest a sociálna súdržnosť by tak nebola ohrozená. EÚ by malo záležať na tom, aby neprišla o kvalifikovaných pracovníkov, ktorých bude potrebovať po skončení krízy. Ešte viac to umocňuje skutočnosť, že demografický vývoj do značnej miery zníži potenciál kvalifikovanej pracovnej sily vo väčšine európskych krajín.

3.5.2

Prepúšťanie kvalifikovaných zamestnancov v období krízy predstavuje riziko v súvislosti s budúcou obnovou. Hrozí, že nedostatok know-how sa prehĺbi. A čo je ešte horšie, zdá sa, že mnoho európskych podnikov znižuje počet pracovných miest pre učňov alebo absolventov vysokých škôl. Týmto spôsobom podniky ohrozujú svoju budúcnosť. Okrem toho, samotná flexiistota môže fungovať, len ak majú zamestnanci kvalitné odborné vzdelanie. Zastavenie vzdelávania by teda išlo proti tomuto reformnému nástroju. Nové zručnosti úzko súvisia so vznikom nových pracovných miest. Lisabonská stratégia po roku 2010 by mala poskytnúť riešenia týchto problémov. Podniky by mali investovať do neustálej odbornej prípravy svojich zamestnancov. Zároveň je samozrejme aj úlohou každého zamestnanca, aby sa ďalej vzdelával.

3.5.3

Celoživotné vzdelávanie v rámci flexiistoty by sa malo začleniť do koncepcie trvalo udržateľného rozvoja spoločností v Európskej únii a tiež slúžiť ako príklad na celom svete. Vzdelávanie pracovníkov sa musí orientovať na európske ciele tvorby väčšieho počtu kvalitných pracovných miest a posilnenia rozvoja trvalo udržateľného hospodárstva.

3.5.4

Flexiistota je založená najmä na lepšej zamestnateľnosti. Tá je podmienená vysokou kvalitou vzdelávacích systémov a účinnosťou postupov nepretržitej odbornej prípravy. Pokiaľ budú členské štáty prejavovať svoju podporu celoživotnému vzdelávaniu, pričom však nebudú reformovať svoje vzdelávacie systémy, klásť väčší dôraz na predškolskú prípravu, venovať viac prostriedkov na výučbu a tiež prostredníctvom daňových stimulov podporovať a uľahčovať odbornú a nepretržitú prípravu v rámci zamestnania, dôležitú podmienku flexiistoty nebude možné splniť. Výbor vyzýva národné vlády, aby všetky otázky týkajúce sa vzdelávania zaradili medzi najdôležitejšie priority. Výbor podporuje spoločné opatrenia členských štátov na podporu oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v Európe.

3.6   Flexiistota v súvislosti s Lisabonskou zmluvou

3.6.1

Lisabonská zmluva, ktorú Výbor podporuje a dúfa, že ju prijme všetkých 27 členských štátov EÚ, definuje vnútorný trh ako sociálne trhové hospodárstvo. Článok 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva zaraďuje „sociálne trhové hospodárstvo“ medzi ciele spoločenstva. Ide o významnú novinku. Toto nové smerovanie, ktoré venuje omnoho viac priestoru sociálnej interpretácii práva Spoločenstva, bude mať určite vplyv na budúcu európsku legislatívu a najmä na judikatúru Európskeho súdneho dvora.

3.6.2

Pravdou je, že určité politické kroky v niektorých európskych štátoch vyvolávajú nepokoj pokiaľ ide o šancu na úspešné konečné prijatie zmluvy. Výbor však zachováva optimistický postoj, pretože neexistuje iná alternatíva, žiaden „plán B“. Najmä v čase krízy treba zabezpečiť, aby inštitúcie mohli fungovať podľa vhodnejších pravidiel, čo však zmluva z Nice v EÚ s 27 členmi neumožňuje. Výbor preto považuje za potrebné, aby európske inštitúcie pripravili podklady o problematike flexiistoty pre prípad, že Lisabonská zmluva nadobudne účinnosť ešte tento rok alebo najneskôr v roku 2010, ako aj vzhľadom na priebeh krízy. Jedným z dôsledkov nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy bude, že právo Spoločenstva zohľadní nový, aktuálnejší rozmer „istoty“.

V Bruseli 1. októbra 2009

predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Ú. v. EÚ C 309, 16.12.2006, s. 119, stanovisko EHSV z vlastnej iniciatívy na tému „Sociálna súdržnosť: naplniť európsky sociálny model“.

(2)  Ú. v. EÚ C 105, 25.4.2008, s. 16, (pozri bod 22).

(3)  Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 108.,

Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 48, stanovisko EHSV k oznámeniu Komisie na tému „K spoločným zásadám flexiistoty: Flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality“.

(4)  Treba pripomenúť presnú formuláciu oznámenia Európskej komisie, ktorá vypracovala štyri zásady flexiistoty: „Flexibilita, na jednej strane, sa týka úspešných zmien („prechodných období“) počas života jednotlivca: zo školy do práce, z jedného pracovného miesta na iné, z nezamestnanosti alebo neaktivity do práce a z práce do dôchodku. Nie sú to iba väčšie možnosti spoločností prijímať do zamestnania alebo prepúšťať a flexiistota neznamená, že pracovné zmluvy na dobu neurčitú sú prežitkom. Ide v nej o postup pracovníkov na kvalitnejšie pracovné miesta, „spoločenský postup“ a optimálny rozvoj nadania. Flexibilita zahŕňa aj flexibilnú organizáciu práce, ktorá umožňuje rýchle a efektívne zvládnuť nové potreby výroby z hľadiska kvalifikácie a zručnosti, a uľahčuje spájanie povinností v pracovnom súkromnom živote. Istota, na druhej strane, nie je iba istotou udržania si pracovného miesta: je to aj vybavenie ľudí zručnosťami, ktoré im umožnia postup v pracovnom živote a pomôžu im nájsť si nové zamestnanie. Týka sa však takisto primeraných dávok v nezamestnanosti, ktorými sa takéto zmeny uľahčujú. Napokon sem patria aj možnosti odborného vzdelávania všetkých pracovníkov, najmä nízkokvalifikovaných a starších pracovníkov“.

(5)  Ú. v. EÚ C 105, 25.4.2008, s. 16. Výbor regiónov už pred finančnou krízou vyjadril pochybnosti pokiaľ ide o prevahu vonkajšej flexibility v prístupe Komisie. Výbor regiónov „dáva na zváženie, že formulácie [Komisie] ako „flexibilné a spoľahlivé zmluvné dohody“ vzbudzujú obavy, pretože tieto formulácie by boli obsahovo zlučiteľné aj s rozsiahlou dereguláciou normálnych pracovných pomerov smerom k rozšíreniu pracovných pomerov bez primeraného zabezpečenia“.


23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/6


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Spolupráca makroregiónov: Rozšírenie stratégie pre Pobaltie na ďalšie makroregióny v Európe“ (prieskumné stanovisko)

2009/C 318/02

Spravodajca: pán SMYTH

Pani Cecilia MALMSTRÖM, švédska ministerka pre otázky Európskej únie, požiadala 13. decembra 2008 v mene švédskeho predsedníctva Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby vypracoval prieskumné stanovisko na tému

„Spolupráca makroregiónov: Rozšírenie stratégie pre Pobaltie na ďalšie makroregióny v Európe“

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. septembra 2009. Spravodajcom bol pán SMYTH.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra a 1. októbra 2009 (schôdza z 30. septembra 2009) jednomyseľne prijal nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1

EHSV podporuje ciele obsiahnuté v štyroch pilieroch stratégie pre Pobaltie, ktoré sú zamerané na dosiahnutie hospodárskej prosperity, bezpečnosti, ekologickej udržateľnosti a príťažlivosti a prístupnosti tohto regiónu.

1.2

EHSV oceňuje rozsiahly konzultačný proces, ktorý predchádzal vypracovaniu stratégie, a úlohu, ktorú v tomto procese zohrali sociálni partneri a zainteresované strany. Výbor opätovne zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu organizovanej občianskej spoločnosti pri realizácii stratégie pre Pobaltie a znova potvrdzuje svoju podporu vytvoreniu fóra pobaltskej občianskej spoločnosti, ktoré by prispelo k zapojeniu občianskej spoločnosti do vývoja tejto stratégie.

1.3

EHSV víta akčný plán stratégie, ktorý obsahuje 15 prioritných činností. Za realizáciu každej z nich budú zodpovedné pobaltské členské štáty.

1.4

Stratégia pre Pobaltie má svoje silné aj slabé stránky. Hlavnou silnou stránku je komplexnosť jej plánovaného rozsahu a skutočnosť, že ju bude Komisia a Európska rada pravidelne revidovať. Slabiny stratégie vyplývajú z jej zložitosti a problémov riadenia pri jej realizácii. Stratégia sa týka pôsobnosti 21 generálnych riaditeľstiev, 8 členských štátov a Ruska. Vzhľadom na 4 piliere, 15 prioritných činností a množstvo horizontálnych opatrení je jadrom stratégie zložitá „variabilná geometria“, ktorá môže znemožniť jej realizáciu. EHSV je presvedčený, že treba vynaložiť maximálne úsilie na zjednodušenie riadiacich mechanizmov uplatňovania stratégie.

1.5

EHSV zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní atmosféry spolupráce počas vypracovania a uplatňovania stratégie. Vytvorenie fóra pobaltskej občianskej spoločnosti smeruje do istej miery k zapojeniu organizovanej občianskej spoločnosti do ďalšieho vývoja stratégie.

1.6

Stratégia pre Pobaltie je veľkou výzvou pre celý EHSV, no najmä pre členov, ktorí pochádzajú z pobaltských krajín. Zaväzuje ich k tomu, aby prevzali iniciatívu pri zastupovaní organizovanej občianskej spoločnosti vo vývoji stratégie prostredníctvom činnosti fóra občianskej spoločnosti. Vzhľadom na to, že stratégia pre Pobaltie sa bude realizovať niekoľko rokov, existuje pádny dôvod na zriadenie stálej skupiny v rámci EHSV. Tým by sa pre výbor zabezpečila možnosť efektívneho zapojenia do diania, ktoré sa môže stať vzorom spolupráce makroregiónov v Európskej únii.

2.   Úvod

2.1

V uplynulých rokoch sa zvýšil význam spolupráce makroregiónov. V rámci EÚ je v súčasnosti rozšírená mienka, že makroregióny majú potenciál na to, aby významne prispeli k realizácii politiky súdržnosti a dosiahnutiu porovnateľnej úrovne rozvoja v členských štátoch. V Európe už existuje niekoľko foriem spolupráce na úrovni makroregiónov. Napríklad Vyšehradská skupina, ktorú tvoria Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko, je výrazom úsilia krajín strednej Európy spolupracovať v niektorých oblastiach spoločného záujmu v duchu európskej integrácie (1). Nedávno, v roku 2008, bolo na parížskom summite pre Stredozemie obnovené európsko-stredozemské partnerstvo, pôvodne známe ako barcelonský proces. Do tohto partnerstva je zapojených všetkých 27 členských štátov Európskej únie a 16 partnerských štátov južného Stredomoria a Blízkeho východu. Jeho cieľom je riešiť spoločné problémy, ako je znečistenie morí, námorná bezpečnosť, energetické otázky a rozvoj podnikania (2).

2.2

Európsky parlament prijal v novembri 2006 uznesenie k vypracovaniu stratégie pre Pobaltie. Komisia prijala túto stratégiu pre vymedzený makroregión Pobaltia 10. júna 2009. Európskej rade bola predložená 19. júna 2009. Švédske predsedníctvo Rady EÚ predloží stratégiu na ďalšiu diskusiu ešte pred jej prijatím v Rade koncom októbra 2009. Toto prieskumné stanovisko bolo vypracované na žiadosť švédskeho predsedníctva, pretože predmetná problematika je dôležitou súčasťou jeho pracovného programu. Účelom stanoviska je zhodnotiť navrhovanú stratégiu pre Pobaltie, jej prípravu, štruktúru a akčný plán z pohľadu organizovanej občianskej spoločnosti. Stanovisko vychádza z analýzy uvedenej v nedávno prijatom stanovisku EHSV na tému „Pobaltie: Úloha organizovanej občianskej spoločnosti pri zlepšovaní regionálnej spolupráce a hľadaní regionálnej stratégie“ (3).

2.3

Žiadosť o vypracovanie stratégie pre Pobaltie vychádza z názoru, že je potrebné dosiahnuť lepšiu a účinnejšiu koordináciu medzi Európskou komisiou, členskými štátmi, regiónmi, miestnymi orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami, aby sa programy a politické opatrenia využívali efektívnejšie. Ako vyplýva z náčrtu denného pohybu lodí uvedenom v prílohe tohto stanoviska, je Pobaltie jedným z najrušnejších a najpreťaženejších námorných regiónov na svete. Medzi pobaltské krajiny patrí osem členských štátov ležiacich na brehu Baltského mora (Fínsko, Švédsko, Dánsko, Nemecko, Poľsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva) a Rusko. Keď Európska rada požiadala Komisiu o vypracovanie tejto stratégie, zároveň rozhodla, že otázky vonkajších vzťahov tejto stratégie by mali byť prepojené s existujúcim rámcom Severnej dimenzie (4). EHSV podporuje rozhodnutie vypracovať stratégiu makroregionálneho rozvoja, ktorá by sa týkala všetkých pobaltských štátov.

2.4

Proces, ktorý viedol k vypracovaniu tejto stratégie, je bezprecedentný. Komisia zastáva názor, že ak sa stratégia pre Pobaltie ukáže ako opodstatnená a realizovateľná v oblasti Baltského mora, bude možné uplatniť podobný prístup aj v iných makroregiónoch, napríklad v Podunajsku (5), Alpách či Stredozemí.

Komisia uskutočnila v priebehu roka 2008 rozsiahle konzultácie. Tieto poradné konferencie sa konali na rôznych miestach makroregiónu a vyvrcholili vo februári 2009 v Rostocku. Tematicky boli venované štyrom pilierom stratégie pre Pobaltie, ktoré sú zamerané na dosiahnutie:

ekologickej udržateľnosti,

hospodárskej prosperity,

prístupnosti a príťažlivosti a

bezpečnosti tohto regiónu.

2.5

Súčasťou stratégie je akčný plán pozostávajúci z 15 prioritných oblastí, ktoré sa týkajú všetkých štyroch pilierov. Každú prioritnú oblasť bude koordinovať jeden z pobaltských členských štátov a očakáva sa, že pri ich realizácii budú tieto štáty spolupracovať so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami (6).

2.6

Stratégia pre Pobaltie a príslušné navrhované činnosti majú byť financované z existujúcich finančných zdrojov, konkrétne zo štrukturálnych fondov EÚ (55 miliárd EUR v rokoch 2007 – 2013), z prostriedkov každého pobaltského štátu, mimovládnych organizácií, súkromných zdrojov, ako aj zo strany finančných inštitúcií, ako je EIB (Európska investičná banka), NIB (Nordická investičná banka) a EBOR (Európska banka pre obnovu a rozvoj).

2.7

Okrem štyroch pilierov obsahuje stratégia aj horizontálne činnosti zamerané na rozvoj územnej súdržnosti. Patria medzi ne:

opatrenia na zosúladenie existujúcich finančných prostriedkov a politických opatrení s prioritami a činnosťami stratégie pre Pobaltie,

opatrenia na koordináciu uplatňovania smerníc EÚ a predchádzanie zbytočným byrokratickým prekážkam,

opatrenia na podporu využívania územného plánovania námorného priestoru v členských štátoch ako spoločného prístupu v rámci cezhraničnej spolupráce,

rozvoj územného plánovania v pobaltských členských štátoch,

pretavenie úspešných pilotných projektov stratégie do činností v plnom rozsahu,

rozšírenie výskumu ako základne pre politické rozhodnutia,

opatrenia na zlepšenie a koordináciu získavania údajov o námorných a sociálno-hospodárskych otázkach v makroregióne Pobaltia,

budovanie regionálnej identity.

3.   Pripomienky k stratégii pre Pobaltie

3.1   EHSV víta prístup Rady a Komisie v otázke vypracovania stratégie pre Pobaltie a najmä rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami tohto makroregiónu. Stratégia je inovatívna, pretože bude fungovať na základe nadnárodnej riadiacej štruktúry, čím presahuje rámec tradičných regionálnych politík EÚ. Táto nová riadiaca štruktúra sa nachádza na polceste medzi národným štátom a nadnárodným spoločenstvom.

3.2   Štyri piliere stratégie a príslušný akčný plán predstavujú seriózny pokus o vytvorenie lepšie koordinovaného rozvojového rámca pre takú rôznorodú oblasť, akou je Pobaltie, a teda ide o snahu podporiť územnú súdržnosť.

3.3   Komisia považuje koncepciu stratégie pre Pobaltie za „prebiehajúcu prácu“. Definovanie jednotlivých aspektov Pobaltia je samozrejme nepresné, pretože geografické hľadisko sa mení podľa otázky, ktorá sa práve rieši. Napríklad v rámci problematiky životného prostredia sa zohľadňujú iné geografické charakteristiky ako pri riešení otázky hospodárstva či dopravy. Prístup, ktorý bol použitý pri vypracovávaní stratégie pre Pobaltie, spočíva v počiatočnom definovaní problémov a otázok a ich následnom využití pri definovaní geografie makroregiónu. EHSV je presvedčený, že zložitosť výziev, ktorým Pobaltie čelí, si vyžaduje väčší dôraz na efektívne riadenie stratégie.

3.4   EHSV uznáva vysokú úroveň politickej podpory stratégie, ktorú sa podarilo dosiahnuť už počas konzultačnej fázy. Sieť pobaltských odborových organizácií (BASTUN), ktorá zastupuje členov odborových zväzov vo všetkých pobaltských členských štátoch a Rusku, zohrala dôležitú úlohu v konzultačnom procese, ktorý doteraz formoval stratégiu pre Pobaltie. Vytvorenú dynamiku treba zachovať aj počas realizácie tejto stratégie. EHSV preto víta záväzok pozdvihnúť túto stratégiu každé dva roky na úroveň Európskej rady, čiže počas poľského (2011), lotyšského (2013) a litovského (2015) predsedníctva Rady EÚ.

3.5   Vypracovanie výročných správ o pokroku stratégie spolu s polročným prieskumom je takisto dôležitým mechanizmom na zabezpečenie nepretržitej angažovanosti zainteresovaných strán. V priebehu konzultácií s Komisiou vyšlo najavo, že hoci sa stratégia pre Pobaltie oficiálne spustí 19. júna, stále treba vykonať ešte veľa práce. EHSV túto skutočnosť podporuje a s uspokojením konštatuje, že v rámci švédskeho predsedníctva Rady EÚ sa bude v októbri a novembri 2009 konať k tejto stratégii konferencia na najvyššej úrovni, ako aj ministerská schôdzka. Vzhľadom na význam, ktorý sa pri vypracovávaní stratégie pripisuje konzultáciám so zainteresovanými stranami, je dôležité, aby sa EHSV aktívne podieľal na jej rozvoji, realizácii a šírení.

3.6   Hoci sa podľa výsledkov konzultácií o realizácii stratégie zdalo, že bol dosiahnutý konsenzus, vo všeobecnosti sa zúčastnené strany veľmi nezhodli v názore, či sú existujúce inštitucionálne rámce vhodné na jej realizáciu alebo nie. O tejto a ďalších otázkach budú zainteresované strany a Komisia ešte bezpochyby rokovať (7).

3.6.1

Medzitým by však stratégia mala využiť možnosti, ktoré ponúkajú súčasné európske iniciatívy, ako je spoločná tvorba výskumných programov, ktorú EHSV dôrazne podporuje. Táto iniciatíva bude príspevkom k odporúčaniu Komisie, ktoré je súčasťou stratégie pre Pobaltie. Konkrétne ide o plné využitie potenciálu Pobaltia v oblasti výskumu a inovácie v záujme zvýšenia hospodárskej prosperity tohto regiónu.

3.7   Pokiaľ ide o financovanie stratégie, EHSV by chcel zdôrazniť svoju podporu efektívnejšiemu využívaniu existujúcich rôznorodých zdrojov financovania EÚ. Vytvorením a zverejnením rozpočtov pre prioritné oblasti stratégie by sa mohla zlepšiť transparentnosť týchto zdrojov. Kým nebude možné prisľúbiť dostatočné finančné prostriedky na realizáciu iniciatív stratégie pre Pobaltie, hrozí, že sa celá stratégia stane nekoherentnou, nejasnou a že príde o aktívne zapojenie zainteresovaných strán v členských štátoch. EHSV preto opakuje svoj názor, že efektívna realizácia stratégie pre Pobaltie si bude vyžadovať vytvorenie vlastného osobitného rozpočtu. V opačnom prípade totiž hrozí, že stratégia zostane iba politickým vyhlásením a nedosiahne svoje ciele (8).

3.8   V akčnom pláne zjavne existuje určité napätie, ktoré vyplýva zo snahy zabezpečiť nepretržitú angažovanosť zainteresovaných strán tým, že sa im ponúka veľmi široká paleta činností s vysokou viditeľnosťou. Existuje však riziko, že sa tento prístup snaží „vyhovieť každému a vo všetkom“. Zložitosť stratégie je tiež jednou z jej najvýraznejších slabých stránok.

3.9   Komisia sa snaží riešiť problém zložitej realizácie tým, že na každý členský štát prenesie zodpovednosť za jednu alebo viacero prioritných činností. Teoreticky ide o dômyselný prístup, no v praxi môže byť veľmi ťažké ho dosiahnuť. Každý členský štát bude musieť koordinovať činnosti v celom makroregióne a v rámci viacerých generálnych riaditeľstiev. Celá stratégia zasahuje do pôsobnosti 21 generálnych riaditeľstiev. Doterajšie skúsenosti s medzivládnou politickou spoluprácou v iných oblastiach sú zmiešané. Charta z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest, ktorá v otázke realizácie zaujala podobný prístup, je do istej miery sklamaním a jej pokrok je zatiaľ pomalý (9). Stratégia pre Pobaltie je pravdepodobne ešte zložitejšia ako Charta z Lipska a hrozí, že sa jej riadenie ukáže ako príliš ťažkopádne.

4.   Potenciálna úloha EHSV v stratégii pre Pobaltie

4.1

EHSV už predložil návrh na zriadenie „fóra pobaltskej občianskej spoločnosti“ a oznámil, že je pripravený začať pracovať na jeho príprave (10). Toto fórum by malo fungovať paralelne so stratégiou a malo by prispievať k polročnému prieskumu stratégie. Úspech konzultačných konferencií, ktorý viedol k príprave tejto stratégie, dodal väčší význam potrebe priebežnej verejnej diskusie a zlepšovaniu informovanosti o realizácii stratégie.

4.2

Počas realizácie stratégie zohráva EHSV spolu s hospodárskymi a sociálnymi radami pobaltských členských štátov dôležitú úlohu pri zabezpečovaní atmosféry spolupráce. V záujme posilnenia budovania inštitúcií a štruktúr na podporu angažovanosti občianskej spoločnosti najmä v nových členských štátoch a susedných krajinách, ako je Rusko, by mohlo byť užitočné nadviazať cezhraničné vzťahy a spoluprácu medzi partnerskými organizáciami, ako sú odborové zväzy, združenia spotrebiteľov či komunitné a dobrovoľnícke organizácie. Predovšetkým členovia EHSV z ôsmich pobaltských členských štátov by sa mali aktivizovať v úlohe vyslancov, sprostredkovateľov a spravodajcov. Výboru by tak umožnili stály prísun informácií o pokroku, úspechoch a výzvach stratégie, vďaka čomu by EHSV mohol podporovať dosahovanie jej cieľov.

4.3

EHSV víta seriózny pokus v rámci stratégie pre Pobaltie zameraný na rozvoj integrovaného prístupu k spolupráci na úrovni makroregiónov. Výbor sa, rovnako ako Európsky parlament, už dlhšiu dobu zasadzuje za uplatňovanie tohto prístupu.

4.4

EHSV podporuje široký prístup k realizácii, ktorý presadzuje stratégia. Vďaka nemu budú mať členské štáty hlavné slovo pri koordinácii realizácie 15 prioritných oblastí a súvisiacich kľúčových projektov.

4.5

Dalo by sa povedať, že stratégia pre Pobaltie je dôležitou skúškou úlohy EHSV. Je pre výbor výzvou, aby sa v plnej miere podieľal na vývoji stratégie, a to bez ohľadu na zložitosť jej riadenia, ku ktorému sme sa už v tomto stanovisku vyjadrili. Je výzvou najmä pre členov EHSV, ktorí pochádzajú z 8 pobaltských členských štátov zahrnutých do tejto stratégie. Zaväzuje ich k tomu, aby prevzali iniciatívu pri zastupovaní organizovanej občianskej spoločnosti v procese realizácie stratégie prostredníctvom činnosti fóra pobaltskej občianskej spoločnosti. Vzhľadom na to, že stratégia sa bude pravdepodobne realizovať dlhé roky, existuje pádny dôvod na zriadenie ad hoc monitorovacieho strediska alebo študijnej skupiny pre Pobaltie v rámci EHSV. Tým by sa celému výboru umožnila efektívna účasť na dianí, ktoré sa iste stane vzorom spolupráce makroregiónov v celej Únii.

V Bruseli 30. septembra 2009

predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  http://www.visegradgroup.eu/

(2)  http://ec.europa.eu/external_relations/euromed/index_en.htm

(3)  Ú. v. EÚ C... (CES 888/2009).

(4)  Severná dimenzia je zoskupením, v rámci ktorého môžu EÚ, Rusko, Nórsko a Island uplatňovať politické opatrenia v dohodnutých oblastiach spolupráce.

(5)  Tento bod spomenula členka Komisie, pani Hübner, vo svojom prejave na tému „K stratégii pre Podunajsko“, http://ec.europa.eu/commission_barroso/hubner/speeches/pdf/2009/07052009_ulm.pdf

(6)  Stratégia pre Pobaltie a akčný plán sú dostupné na adrese: http://ec.europa.eu/regional_policy/cooperation/baltic/documents_en.htm

(7)  Prínosná všeobecná diskusia o týchto inštitucionálnych a riadiacich otázkach sa nachádza v dokumente: C. Schymik a P Krumrey: EU Strategy for the Baltic Sea Region: Core Europe in the Northern Periphery? („Stratégia EÚ pre Pobaltie: srdce Európy na severnej periférii?“), pracovný dokument FG1 2009, SWP Berlín.

(8)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Pobaltie: Úloha organizovanej občianskej spoločnosti pri zlepšovaní regionálnej spolupráce a hľadaní regionálnej stratégie“, body 2.6 a 2.7. Napríklad európsko-stredozemské partnerstvo disponuje rozpočtom, ktorý je dostatočný a určený len pre EuroMed, Ú. v. EÚ C... (CES 888/2009).

(9)  Charta bola podpísaná 24. mája 2007 počas nemeckého predsedníctva Rady EÚ na neformálnom zasadnutí Rady ministrov EÚ zodpovedných za rozvoj miest a územnú súdržnosť. Medzi dve hlavné odporúčania medzivládnej charty patrí lepšie využívanie integrovanej politiky rozvoja miest a venovanie osobitnej pozornosti znevýhodneným štvrtiam.

(10)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Pobaltie: Úloha organizovanej občianskej spoločnosti pri zlepšovaní regionálnej spolupráce a hľadaní regionálnej stratégie“, bod 3.4, Ú. v. EÚ C... (CES 888/2009).


23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/10


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Ako vytvoriť trvalo udržateľnú, dlhodobú a multisektorovú stratégiu EÚ zameranú na škody súvisiace s požívaním alkoholu“ (prieskumné stanovisko)

2009/C 318/03

Spravodajkyňa: pani Van TURNHOUT

V liste z 18. decembra 2008 švédska ministerka európskych záležitostí požiadala Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby v súvislosti s nadchádzajúcim švédskym predsedníctvom Rady Európskej únie vypracoval prieskumné stanovisko na tému:

Ako vytvoriť trvalo udržateľnú, dlhodobú a multisektorovú stratégiu EÚ zameranú na škody súvisiace s požívaním alkoholu.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo, ktorá bola poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 1. septembra 2009. Spravodajkyňou bola pani Van TURNHOUT.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra a 1. októbra 2009 (schôdza z 30. septembra) prijal 128 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie a odporúčania

1.1

V tomto prieskumnom stanovisku vypracovanom na žiadosť švédskeho predsedníctva Rady EÚ sa EHSV zaoberá otázkou, ako vytvoriť trvalo udržateľnú, dlhodobú a multisektorovú (1) stratégiu zameranú na škody súvisiace s požívaním alkoholu. Cieľom švédskeho predsedníctva je presadiť zavedenie horizontálnej stratégie EÚ zameranej na alkohol a začať rozvíjať dlhodobé preventívne úsilie na úrovni EÚ aj na úrovni jednotlivých štátov.

1.2

Stanovisko vychádza z predchádzajúceho stanoviska EHSV o škodách súvisiacich s požívaním alkoholu, ktoré sa zameralo na päť prioritných tém: ochrana detí, znižovanie počtu dopravných nehôd následkom požitia alkoholu, prevencia škôd súvisiacich s požívaním alkoholu medzi dospelými a na pracoviskách, informovanosť, vzdelávanie a osveta a všeobecná informačná báza (2).

1.3

Stanovisko vyzdvihuje tieto štyri priority predsedníctva:

vplyv reklamy a marketingu na mladých ľudí,

vplyv ceny na vznik škôd,

zameranie pozornosti na deti – konkrétne FASD (foetal alcohol spectrum disorder – súbor príznakov spôsobených fetálnym vystavením alkoholu) a deti v rodinách a

vplyv škodlivého požívania alkoholu na zdravie a dôstojné starnutie.

Na dosiahnutie uceleného prístupu je potrebné, aby všetky témy, ktorými sa zaoberajú obe stanoviská a ďalšie súvisiace otázky boli riešené spoločne.

1.4

Spôsoby pitia sa v jednotlivých krajinách do veľkej miery odlišujú, ale väčšina konzumentov pije zväčša zodpovedne (pozri bod 3.2) (3). EHSV však znepokojuje skutočnosť, že podľa odhadov 15 % dospelých v EÚ konzumuje alkoholické nápoje v škodlivej miere pravidelne, a že obzvlášť zraniteľné, pokiaľ ide o ujmu na zdraví spôsobenú alkoholom, sú deti. Politické opatrenia by sa preto mali osobitne zamerať na tie osoby, ktoré už pijú v škodlivej miere.

1.5

Marketing v tejto oblasti je jedným z faktorov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že deti a dospievajúca mládež začnú konzumovať alkohol a v prípade, že ho už konzumujú, budú piť ešte viac. Vzhľadom na to EHSV žiada, aby sa znížilo vystavenie detí marketingu alkoholu.

1.6

Primerané opatrenia v oblasti cenovej politiky môžu účinne pomôcť pri znižovaní škôd spôsobených požívaním alkoholu, najmä u ľudí s nízkym príjmom a mladých ľudí. EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné vytvoriť právne predpisy, ktorými by sa riadila dostupnosť, distribúcia a propagácia alkoholu, keďže samoregulácia v tejto oblasti nestačí.

1.7

Aby sa zvýšila informovanosť o riziku FASD, EHSV sa zasadzuje za osvetové kampane na úrovni jednotlivých štátov a EÚ.

1.8

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné viac informovať na úrovni EÚ o dôsledkoch škodlivého požívania alkoholu na zdravie a dôstojné starnutie.

1.9

Výbor uznáva, že politika týkajúca sa alkoholu by mala byť komplexná a mala by zahŕňať rôzne opatrenia, ktoré dokázateľne znižujú škody súvisiace s požívaním alkoholu.

2.   Úvodné poznámky

2.1

Európska únia má právomoc a povinnosť riešiť problémy v oblasti verejného zdravia spojené so škodlivým a riskantným požívaním alkoholu, a to na základe článku 152 ods. 1 zmluvy (4), ktorý ustanovuje, že činnosť Spoločenstva dopĺňa vnútroštátnu politiku.

2.2

V nadväznosti na svoje odporúčanie z roku 2001 týkajúce sa požívania alkoholu mladými ľuďmi (5), Rada vyzvala Komisiu, aby monitorovala a hodnotila vývoj a opatrenia prijaté v tejto oblasti a aby spätne informovala o potrebe ďalšej činnosti.

2.3

Rada vo svojich záveroch z júna 2001 a júna 2004 vyzvala Komisiu, aby predložila návrhy na vytvorenie komplexnej stratégie Spoločenstva zameranej na znižovanie rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu, ktorá by dopĺňala vnútroštátne opatrenia (6).

2.4

V roku 2006 Komisia prijala oznámenie Stratégia EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu (7). Jeho cieľom je zmapovať opatrenia, ktoré zaviedli Komisia a členské štáty. Oznámenie vysvetľuje, ako môže Komisia ďalej podporovať a dopĺňať politiku jednotlivých štátov v oblasti zdravia. EHSV sa domnieva, že oznámenie „ani zďaleka nespĺňa požiadavky komplexnej stratégie“ (8), pretože neponúka komplexnú a transparentnú analýzu všetkých relevantných politických oblastí a ťažkostí, „s ktorými sa niektoré členské štáty stretli pri uplatňovaní vhodných opatrení v oblasti verejného zdravia spojených s požívaním alkoholu v súvislosti s trhovými pravidlami EÚ“ (9). V stratégii sa takisto neuvádza, že alkohol je psychoaktívna droga, látka, ktorá je pri nadmernom požívaní toxická, a pre niektorých konzumentov aj návyková.

2.5

Súdny dvor ES opakovane potvrdil, že znižovanie škôd súvisiacich s požívaním alkoholu predstavuje dôležitý a opodstatnený cieľ v oblasti verejného zdravia a na jeho dosiahnutie je potrebné využívať opatrenia, ktoré budú uznané za vhodné a budú v súlade so zásadou subsidiarity (10).

2.6

EHSV uznáva výsledky práce, ktorú vykonali všetky zainteresované strany v rámci európskeho fóra pre problematiku alkoholu a zdravia od jeho vzniku v roku 2007. EHSV víta podobný vývoj na miestnej úrovni.

3.   Prehľad škodlivých účinkov

3.1

Európska únia so spotrebou 11 litrov čistého alkoholu na osobu ročne predstavuje v celosvetovom meradle oblasť s najvyššou spotrebou alkoholu (11). Celková spotreba alkoholu sa od sedemdesiatych rokov do polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia znížila, odkedy zostala relatívne stabilná, badateľné sú však aj naďalej výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami, a to pokiaľ ide o požívanie alkoholu i škody, a zároveň aj o rôzne druhy týchto škôd (12). Škodlivé spôsoby pitia sú však stále markantné (13).

3.2

Väčšina konzumentov pije zväčša zodpovedne. EHSV však znepokojuje, že podľa odhadov 55 miliónov dospelých v EÚ (15 % dospelej populácie) pravidelne konzumuje alkoholické nápoje v škodlivej miere (14). Podľa odhadov je škodlivé požívanie alkoholu v EÚ príčinou približne 195 000 úmrtí ročne, ku ktorým dochádza v dôsledku nehôd, ochorení pečene, rakoviny, atď. Škodlivé požívanie alkoholu je treťou najčastejšou príčinou predčasného úmrtia a ochorení v EÚ (15).

3.3

EHSV sa nazdáva, že škodlivé požívanie alkoholu u jednotlivcov sa nevyvíja izolovane, ale je to problém, ktorý môže mať množstvo rôznych príčin, ako sú chudoba, vylúčenie zo spoločnosti, rodinné prostredie a pracovný stres.

3.4

Rovnako ako v Európe existujú rozdielne kultúrne zvyky súvisiace s požívaním alkoholu, existujú aj rôzne kultúrne zvyky týkajúce sa škodlivého a riskantného požívania alkoholu, a to aj medzi deťmi a dospievajúcou mládežou (16). EHSV preto vyzýva Komisiu a členské krajiny, aby pri plánovaní opatrení zohľadnili aj tieto národné a miestne vzorce správania.

3.5

Deti sú obzvlášť zraniteľné pokiaľ ide o ujmu na zdraví spôsobenú alkoholom. Odhaduje sa, že v rodinách žije 5 až 9 miliónov detí, ktoré sú negatívne zasiahnuté alkoholom. Alkohol je kauzálny faktor v 16 % prípadov zneužívania a zanedbávania detí a každý rok sa v dôsledku škodlivého požívania alkoholu narodí približne 60 000 podvyživených detí (17).

3.6

Škodlivé požívanie alkoholu môže škodiť nielen jednotlivcovi, ale aj tretím osobám. Škody súvisiace s požívaním alkoholu by mali byť riešené aj na pracovisku, v rámci predpisov o zdraví a bezpečnosti pri práci, za čo je v prvom rade zodpovedný zamestnávateľ. Opatrenia proti požívaniu alkoholu na pracovisku by mohli pomôcť znížiť počet nehôd s tým súvisiacich, rovnako aj absentérstvo, a pomohli by zvýšiť pracovný výkon. EHSV vyzýva zamestnávateľov, odbory, miestne orgány a iné príslušné organizácie, aby úzko spolupracovali a vykonávali spoločné činnosti na zmenšenie škôd spôsobených požívaním alkoholu na pracoviskách.

3.7

Alkohol je v Európe dôležitou komoditou, ktorá vytvára pracovné miesta, zabezpečuje príjmy z daní a prispieva k obchodnej bilancii EÚ. Škodlivé požívanie alkoholu má však taktiež dosah na hospodárstvo, kde sa prejavuje vo forme zvýšených nákladov v zdravotnej a sociálnej oblasti a tiež na znížení produktivity. Náklady hospodárstva EÚ na škody súvisiace s požívaním alkoholu za rok 2003 sa odhadujú na 125 miliárd EUR, čo predstavuje 1,3 % HDP (18).

4.   Vplyv reklamy a marketingu na mladých ľudí

4.1

EHSV vyzýva Komisiu, aby uznala Európsku chartu WHO o alkohole (19), ktorú v roku 1995 prijali všetky členské štáty EÚ, a najmä etický princíp, že všetky deti a dospievajúca mládež majú právo vyrastať v prostredí chránenom pred negatívnymi účinkami konzumácie alkoholu a pokiaľ možno aj pred propagovaním alkoholických nápojov.

4.2

Odporúčanie Rady EÚ vyzýva členské štáty k zavedeniu účinných mechanizmov v oblasti propagácie, marketingu a maloobchodu, ktoré zaistia, aby alkoholické výrobky neboli navrhované a propagované spôsobom, ktorý pôsobí na deti a dospievajúcich.

4.3

Čoraz väčšie obavy na úrovni EÚ a členských štátov vyvoláva fenomén nárazového cieleného opíjania sa, ktorý je rozšírený u mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov; 24 % konzumentov alkoholu tejto vekovej skupiny v roku 2006 uviedlo, že nárazovo pije aspoň raz do týždňa (20). Dospievajúca mládež najčastejšie konzumuje pivo (40 %) a destiláty (30 %) (21), hneď za nimi nasleduje víno (13 %), miešané nápoje na báze alkoholu (alcopops) (11 %) (22) a jablčné víno (cider) (6 %). Konzumácia alkoholu a pravdepodobnosť nárazového nadmerného pitia mladých sa zvyšujú aj vďaka reklamným akciám na predaj alkoholu, ako sú happy hours a dva za cenu jedného  (23). Ako ďalší krok je potrebné, aby úrady prísnejšie presadzovali dodržiavanie zákonnej vekovej hranice na požívanie alkoholu.

4.4

Reklama a marketing ovplyvňujú postoj mládeže k alkoholu a spôsob, ako ho mladí vnímajú, a podporujú u mládeže pocit, že požívanie alkoholu bude mať pre ňu pozitívne účinky (24). Prehľad dlhodobých štúdií, ktorý vypracovala vedecká skupina európskeho fóra pre problematiku alkoholu a zdravia, poskytol presvedčivé dôkazy o vplyve reklamy na alkohol na podnietenie mladých ľudí, ktorí dovtedy nepili, k pitiu, a na zvýšené požívanie alkoholu ich rovesníkmi, ktorí už alkohol požívajú. Tieto závery sú o to viac zarážajúce, že skúmaná bola iba malá časť celkovej marketingovej stratégie (25).

4.5

EHSV je znepokojený skutočnosťou, že marketing alkoholu priťahuje nedospelých konzumentov (26), a poukazuje na výsledky, ktoré svedčia o tom, že televízne vysielanie a sponzorovanie súvisiace s alkoholom, môžu spôsobiť, že mladí ľudia, ktorí sú im vystavení, začnú piť alebo budú piť vo väčšej miere (27).

4.6

Výbor expertov WHO zastával názor, že dobrovoľné systémy nezabraňujú takému typu marketingu, ktorý má vplyv na mladých ľudí a zdá sa, že samoregulácia funguje len vtedy, keď existuje aktuálna a hodnoverná možnosť regulácie zo strany vlády (28).

4.7

Aktéri pôsobiaci v reťazci alkoholických nápojov vyhlásili, že sú ochotní aktívnejšie presadzovať regulačné a samoregulačné opatrenia (29). Ich úlohou je v spolupráci s členskými štátmi zabezpečiť, aby sa ich výrobky vyrábali, distribuovali a propagovali zodpovedným spôsobom, a tak pomôcť znížiť škody súvisiace s požívaním alkoholu.

4.8

Smernica o službách audiovizuálnych médií pomáha stanoviť minimálne normy pre reklamu na alkohol. Uvádza sa v nej, že reklamy na alkohol by nemali byť určené špecificky neplnoletým osobám, konzumácia alkoholu by sa v nich nemala spájať so zvýšením fyzickej výkonnosti, so spoločenským alebo sexuálnym úspechom, a nemali by tvrdiť, že alkohol je povzbudzujúci alebo upokojujúci prostriedok či spôsob riešenia osobných konfliktov (30). EHSV sa domnieva, že táto smernica samotná nemôže v plnej miere chrániť deti pred marketingom alkoholu.

4.9

EHSV žiada, aby Komisia vyhlásila zníženie vystavenia detí alkoholickým výrobkom, reklame a propagácii za špecifický cieľ a aby boli v tejto oblasti zavedené prísnejšie právne predpisy.

5.   Vplyv ceny na vznik škôd súvisiacich s požívaním alkoholu

5.1

V celej Európe rastie záujem o prijatie opatrení na boj proti škodám súvisiacim s požívaním alkoholu. Alkohol je v Európe dôležitou komoditou, ktorá vytvára pracovné miesta, zabezpečuje príjmy z daní a ročne prispieva do hospodárstva EÚ prostredníctvom obchodu. Avšak podľa odhadov 15 % dospelých konzumuje alkoholické nápoje v škodlivej miere, čo poškodzuje jednotlivcov aj spoločnosť. V roku 2003 sa náklady na škody súvisiace s nadmerným požívaním alkoholu v EÚ odhadovali na 125 miliárd EUR, čo predstavuje 1,3 % HDP (31).

5.2

Podľa štúdie organizácie RAND vývin v rámci EÚ smeruje k požívaniu alkoholu kúpeného v maloobchodnej predajnej sieti (off-trade), ktorý je zvyčajne lacnejší než v prevádzkach, kde sa alkohol podáva na priamu spotrebu (on-trade) (32). Je však potrebné poznamenať, že štúdia sa zameriava iba na ceny v maloobchodnej predajnej sieti a neporovnáva ich s cenami v prevádzkach, kde sa alkohol podáva na priamu spotrebu.

5.3

Zo štúdií vyplýva, že alkohol sa v období rokov 1996 až 2004 stal v celej EÚ cenovo dostupnejší, v niektorých krajinách o viac než 50 % (33). Je dokázané, že v EÚ existuje priamy vzťah medzi cenovou dostupnosťou alkoholu a jeho požívaním (34).

5.4

Mladí ľudia citlivo reagujú na zvyšovanie cien alkoholu, čo vedie k tomu, že pijú menej často a pijú menšie množstvá v každom nápoji (35). Iné štúdie však uvádzajú, že mladí ľudia môžu na zvyšovanie cien reagovať tak, že si osvoja škodlivejší spôsob požívania alkoholu, ako je napríklad tzv. pre-drinking  (36), kedy ľudia požívajú lacnejší alkohol doma predtým, ako idú von. Tento poznatok má dôležitý dosah na politiku v oblasti alkoholu v EÚ, najmä vzhľadom na nárast škodlivého požívania alkoholu u mladých ľudí.

5.5

Podľa odhadov sa 3,8 % úmrtí vo svete a 4,6 % celkového počtu stratených rokov života kvôli invalidite alebo predčasnému úmrtiu pripisuje alkoholu. Existuje priamy vzťah medzi požívaním alkoholu a dopravnými nehodami a nimi spôsobenými úmrtiami (37). Alkohol je jedinou príčinou niektorých ochorení ako napr. alkoholické ochorenie pečene a alkoholická pankreatitída a je jednou z ďalších príčin iných ochorení a poškodení (napr. určité typy rakoviny, choroby srdca, mozgová porážka a cirhóza pečene) (38). Škodlivé požívanie alkoholu je faktorom, ktorý prispieva k trestnej činnosti, násiliu a rodinným problémom, rizikovému sexuálnemu správaniu a pohlavne prenosným chorobám (39).

5.6

Odhaduje sa, že v celej EÚ prispieva nárazové nadmerné pitie k 2 000 prípadom zabitia, 17 000 prípadom úmrtia v dôsledku dopravných nehôd (resp. ku každému tretiemu úmrtiu pri dopravných nehodách), 27 000 úmrtiam v dôsledku úrazu a 10 000 samovraždám (40).

5.7

Cenová politika týkajúca sa alkoholu môže byť účinnou pákou na znižovanie škôd spôsobených alkoholom (41). EHSV sa však domnieva, že cenová politika by sa mala zohľadniť pri vypracovaní stratégií na riešenie problematiky škôd súvisiacich s požívaním alkoholu dlhodobým, udržateľným a multisektorovým spôsobom.

5.8

Politika týkajúca sa alkoholu by mala byť komplexná a mala by zahŕňať rôzne opatrenia, ktoré majú dokázateľný vplyv na znižovanie škôd súvisiacich s požívaním alkoholu, ako sú akcie proti alkoholu za volantom a intervenčné opatrenia v oblasti primárnej zdravotníckej starostlivosti. EHSV uznáva, že škody súvisiace s požívaním alkoholu nemôže vyriešiť iba jedno opatrenie.

5.9

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné zaviesť účinný systém na vymáhanie uplatňovania právnych predpisov, ktorými by sa riadila dostupnosť, distribúcia a propagácia alkoholu. Samoregulácia v tejto oblasti je súčasťou riešenia, sama však nestačí. Obmedzenia predaja pod úroveň nákladov a propagácie predaja by mali byť možné bez toho, aby boli obmedzovaním obchodu alebo porušením právnych predpisov EÚ.

6.   Zameranie pozornosti na deti – konkrétne FASD (súbor príznakov spôsobených fetálnym vystavením alkoholu) a deti v rodinách

6.1

Budúcnosť Európy závisí od zdravého a produktívneho obyvateľstva. EHSV vážne znepokojuje zistenie, že vyšší podiel záťaže z dôvodu ochorení spôsobených škodlivou a nebezpečnou konzumáciou alkoholu pripadá na mladých ľudí (42).

6.2

Komisia uznáva, že deti majú právo na účinnú ochranu pred hospodárskym vykorisťovaním a všetkými formami zneužívania (43). EHSV tento postoj dôrazne podporuje.

6.3

EHSV pripomína, že škodlivé a nebezpečné požívanie alkoholu má negatívny dosah nielen na požívateľa alkoholu, ale aj iných ľudí, najmä v prípade dopravných nehôd, zranení a násilia. Výbor uznáva, že v rodinách sú najzraniteľnejšou ohrozenou skupinou deti.

6.4

Odhaduje sa, že v rodinách žije 5 až 9 miliónov detí, ktoré sú negatívne zasiahnuté alkoholom, že alkohol je faktorom, ktorý prispieva v 16 % prípadov k zneužívaniu a zanedbávaniu detí a každý rok sa v dôsledku škodlivého požívania alkoholu narodí približne 60 000 podvyživených detí (44). Ďalšími negatívnymi účinkami sú chudoba a sociálne vylúčenie, ktoré môžu postihnúť ich zdravie, vzdelanie a prosperitu v súčasnosti i budúcnosti.

6.5

Domáce násilie, ktoré predstavuje vážny problém v mnohých krajinách (45), je úzko spojené s ťažkým alkoholizmom násilníka (46). Kým k domácemu násiliu môže dôjsť aj bez prítomnosti alkoholu, nadmerné pitie môže prispieť u niektorých ľudí k násilnému správaniu. Obmedzenie nadmerného pitia prospeje nielen obetiam a páchateľom násilia, ale tiež deťom žijúcim v takýchto rodinách.

6.6

Alkohol môže postihnúť deti dokonca aj pred ich narodením. FASD popisuje súvislosť medzi trvalými vrodenými poruchami (telesnými, kognitívnymi a poruchami správania) a matkiným požívaním alkoholu počas tehotenstva.

6.7

Informovanosť o FASD a jeho účinkoch je malá. Na zminimalizovanie prípadov poškodenia alkoholom počas tehotenstva je veľmi dôležité šírenie informácií o dôkazmi podložených príkladoch preventívnych programov. EHSV sa zasadzuje za cielené osvetové kampane na úrovni EÚ a jednotlivých štátov na zvýšenie informovanosti o riziku FASD.

7.   Vplyv škodlivého požívania alkoholu na zdravie a dôstojné starnutie

7.1

Starší ľudia reagujú na účinky alkoholu citlivejšie. Ku špecifickým problémom patria problémy s rovnováhou a riziko pádu, ako aj vznik zdravotných problémov, kvôli ktorým sú starší ľudia náchylnejší na požívanie alkoholu. Približne u tretiny starších ľudí po prvýkrát nastanú problémy s pitím v neskoršom období života, často v dôsledku straty blízkeho človeka, zlého zdravotného stavu, obmedzenej schopnosti pohybu a sociálnej izolácie (47).

7.2

Škodlivé požívanie alkoholu môže postihnúť duševné zdravie starších ľudí v podobe úzkosti, depresie a zmätenosti.

7.3

Choroby spôsobené požívaním alkoholu sa často vyskytujú u starších ľudí, najmä u mužov, ktorí sú sociálne izolovaní a žijú sami (48). Problematické požívanie alkoholu sa spája s rozsiahlym postihnutím fyzického, psychologického, sociálneho a kognitívneho zdravia. Týmito poruchami trpia približne 3 % ľudí nad 65 rokov (49), hoci mnohé prípady zostanú neodhalené, keďže diagnostické kritériá a skríning sú zamerané na mladších dospelých ľudí. Liečiť starších ľudí s problémami s alkoholom je však často jednoduchšie, než mladších dospelých.

7.4

Alkohol môže zvýšiť účinky niektorých liekov a znížiť účinky iných. Je dôležité zvyšovať informovanosť zdravotníckeho personálu, neoficiálnych opatrovateľov a starších občanov o možnom vzájomnom pôsobení liekov a alkoholu.

7.5

EHSV zastáva názor, že je potrebné urobiť viac pre dobré životné podmienky starnúcej populácie v EÚ, vrátane poskytovania informácií na úrovni EÚ o dôsledkoch škodlivého požívania alkoholu na zdravie a dôstojné starnutie.

V Bruseli 30. septembra 2009.

predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  „Multisektorový“ znamená „zahŕňajúci viacero sektorov, vrátane občianskej spoločnosti, odborových zväzov a podnikov“.

(2)  Stanovisko EHSV z 30. mája 2007 na tému „Stratégia EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu“, spravodajkyňa: pani Van Turnhout, pomocný spravodajca: pán Janson (Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007).

(3)  Konnopka, A & König, H-H, „The Health and Economic Consequences of Moderate Alcohol consumption in Germany 2002“, in: Value in Health, 2009

(4)  Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

(5)  Odporúčanie Rady z 5. júna 2001 (2001/458/ES).

(6)  Závery Rady z 5. júna 2001 o stratégii Spoločenstva zameranej na znižovanie rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu (Ú. v. ES C 175, 20.6.2001, s. 1) a závery Rady o problematike alkoholu a mladých ľuďoch z 1. a 2. júna 2004 (nebolo publikované v Ú. v.)

(7)  KOM(2006) 625 v konečnom znení.

(8)  Pozri poznámku pod čiarou 2.

(9)  Tamže.

(10)  Prípad Franzen (C-89/95), prípad Heinonen (C-394/97), prípad Gourmet (C-405/98), Catalonia (spojené prípady C-1/90 a C-179/90), Loi Evin (C-262/02 a C-429/02).

(11)  „Alcohol in Europe, a public health perspective“ – správa Európskej komisie, ktorú predložili P. Anderson a B. Baumberg, Inštitút pre štúdie alkoholu, jún 2006.

(12)  Stanovisko EHSV z 30.05.2007 na tému „Stratégia EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu“, spravodajkyňa: pani van Turnhout, pomocný spravodajca: pán Janson, Ú. v. EÚ C 175, 27.07.2007.

(13)  Pozri poznámku pod čiarou 11.

(14)  V prípade mužov viac než 40 g alkoholu, t. j. 4 nápoje denne, a v prípade žien viac než 20 g alkoholu, t. j. 2 nápoje denne.

(15)  Škody súvisiace s požívaním alkoholu v Európe – hlavné údaje, október 2006, Brusel, MEMO/06/397, 24. októbra 2006.

(16)  Prieskum ESPAD, 2007.

(17)  Pozri poznámku pod čiarou 11.

(18)  GR SANCO.

(19)  Svetová zdravotnícka organizácia: Európska charta o alkohole (1995).

(20)  Pozri poznámku pod čiarou č. 11.

(21)  Správa ESPAD 2007 (2009).

(22)  Termínom alcopop sa označujú fľaškové alkoholické nápoje, ktoré podobou pripomínajú nealkoholické nápoje a limonádu.

(23)  Independent Review of the Effects of Alcohol Pricing and Promotion (2008).

(24)  Scientific Opinion of the Science Group of the European Alcohol and Health Forum (2009) and Impact of Alcohol Advertising and Media Exposure on Adolescent Alcohol Use: A Systematic Review of Longitudinal Studies (2009).

(25)  Pozri poznámku pod čiarou 24, časť 1.

(26)  Pozri poznámku pod čiarou 11.

(27)  Tamže.

(28)  Výbor expertov WHO pre problémy súvisiace s požívaním alkoholu, druhá správa, 2007.

(29)  KOM(2006) 625 v konečnom znení.

(30)  The affordability of alcoholic beverages in the European union: understanding the link between alcohol affordability, consumption and harms (2009).

(31)  GR SANCO 2006.

(32)  Pozri poznámku pod čiarou 11. „On-trade“ sa vzťahuje na hostince, kluby, reštaurácie a iné maloobchodné prevádzky, kde sa alkohol predáva na spotrebu priamo na mieste; „off-trade“ sa vzťahuje na supermarkety a predajné miesta, ktoré predávajú alkohol na spotrebu na inom mieste.

(33)  Cenová dostupnosť sa meria podľa čistého dosahu ceny a príjmu.

(34)  Pozri poznámku pod čiarou 30.

(35)  Modelling the Potential Impact of Pricing and Promotion Policies for Alcohol in England: Results from the Sheffield Alcohol Policy Model Version 2008(1-1).

(36)  Alcohol Price and Consumer Behaviour (Ceny alkoholu a správanie spotrebiteľa) – prieskum trhu uskutočnený spoločnosťou IPSOS Belgium (2009).

(37)  Pozri poznámku pod čiarou 30.

(38)  „Global burden of disease and injury and economic cost attributable to alcohol use and alcohol use disorders“, The Lancet, (2009).

(39)  „Effectiveness and cost-effectiveness of policies and programmes to reduce the harm caused by alcohol“, The Lancet (2009).

(40)  Pozri poznámku pod čiarou 11.

(41)  WHO Global Status Report: Alcohol Policy, (2004). Pozri tiež: „Paying the tab. The costs and benefits of alcohol control (2007)“, a poznámky pod čiarou 35 a 37.

(42)  Pozri poznámku pod čiarou 11.

(43)  KOM(2006) 367 v konečnom znení.

(44)  Pozri poznámku pod čiarou 11.

(45)  Stanovisko EHSV z vlastnej iniciatívy zo 16.3.2006 na tému: „Domáce násilie voči ženám“, spravodajkyňa: pani Heinisch, Ú. v. EÚ C 110, 9.5.2006, a stanovisko EHSV z vlastnej iniciatívy „Deti ako nepriame obete domáceho násilia“, spravodajkyňa: pani Heinisch, Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006.

(46)  Pozri poznámku pod čiarou 11.

(47)  Pozri: Royal College of Psychiatrists, Veľká Británia:

http://www.rcpsych.ac.uk/mentalhealthinfoforall/problems/alcoholanddrugs/alcoholandolderpeople.aspx.

(48)  „Alcohol use disorders in elderly people: redefining an age old problem in old age“, British Medical Journal, (2003).

(49)  Prevalence of mental disorders in Europe: results from the European Study of the Epidemiology of Mental Disorders) project, (2004).


23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/15


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vzťah medzi rovnosťou žien a mužov, hospodárskym rastom a zamestnanosťou“ (prieskumné stanovisko)

2009/C 318/04

Spravodajkyňa: pani OUIN

Pani Cecilia Malmström, švédska ministerka zodpovedná za európske záležitosti, listom z 18. decembra 2008 požiadala Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby v súvislosti so švédskym predsedníctvom Rady Európskej únie vypracoval prieskumné stanovisko na tému:

Vzťah medzi rovnosťou žien a mužov, hospodárskym rastom a zamestnanosťou“.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko dňa 1. septembra 2009. Spravodajkyňou bola pani OUIN.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra 2009 a 1. októbra 2009 (schôdza z 1. októbra 2009) prijal 138 hlasmi za, pričom 6 členovia hlasovali proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Otázka vzťahu medzi rovnosťou žien a mužov, hospodárskym rastom a zamestnanosťou, ktorú si kladie švédske predsedníctvo Rady Európskej únie, je užitočná, pretože umožňuje určitý nadhľad. Problematikou rovnosti žien a mužov sa totiž zaoberá značné množstvo správ, štúdií, ako i smerníc, zákonov, odporúčaní a dohôd. Napriek tomu skutočnosť zostáva nezmenenou a nerovnosti pretrvávajú. Tieto sú pozostatkami uplynulých storočí a úsilie o ich prekonanie trvá iba päťdesiat rokov. Hoci je rovnoprávne postavenie žien a mužov zakotvené v zákonoch, zmýšľanie ľudí, ich správanie, ako i správanie celej spoločnosti sa musí ešte zmeniť. Stanovisko obsahuje návrhy na zmeny najmä pokiaľ ide o tieto tri oblasti: organizácia času, uznanie kvalifikácií pracovných miest spojených so službami jednotlivcom a pomerné zastúpenie žien a mužov v odborných sektoroch, ako i na miestach s rozhodovacími právomocami.

1.2

Odporúčania Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sú preto určené členským štátom, Európskej komisii, sociálnym partnerom, ale i všetkým subjektom spoločnosti.

Členské štáty

1.3

Hospodársky rast sa meria na základe rastu hrubého domáceho produktu (HDP). Tento ukazovateľ je však pre určenie podielu žien na hospodárskom raste nedostatočný. Ak chceme skúmať vzťah medzi rovnosťou žien a mužov na jednej strane a rastom na strane druhej, mal by sa tento nástroj prehodnotiť.

1.4

Úsilie o dosiahnutie rovnosti žien a mužov by sa malo považovať za prostriedok na:

podporu rastu a zamestnanosti a nemalo by sa vnímať ako výdavky alebo obmedzenie,

posilnenie hospodárskej nezávislosti žien, ktoré budú vo väčšej miere spotrebiteľkami tovarov a služieb,

investovanie do ľudských zdrojov zavedením požiadavky rovnakého prístupu k odbornej príprave, celoživotnému vzdelávaniu a kladením väčšieho dôrazu na skúsenosti a rôznorodosť,

vytvorenie podmienok pre lepšie zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života prostredníctvom flexibilných foriem pracovnej doby vybraných v záujme podnikov a ich zamestnancov, rozšírením služieb v oblasti starostlivosti; ďalej tým, že starostlivosť o deti v ranom veku nebude chápaná ako záťaž, ale ako investície do budúcnosti a napokon nabádaním k väčšej účasti mužov na plnení si rodinných povinností,

stimulovanie žien k podnikaniu podporovaním zakladania a prevodu podnikov a zlepšením podmienok na získanie finančných prostriedkov,

zabezpečenie toho, aby sa pri prijímaní krátkodobých, strednodobých a dlhodobých rozhodnutí vzhľadom na hospodársku a finančnú krízu zohľadnil aspekt rodu, a to tak na úrovni Európskej únie ako celku, ako i na úrovni jednotlivých členských štátov,

obmedzenie chudoby aktívnej populácie (rodiny iba s jedným rodičom, ktorým sú často ženy s nestálym zamestnaním a podhodnotenou mzdou) prostredníctvom lepšej dostupnosti práce, ktorá bude istá a slušne ohodnotená.

Európska komisia

1.5

Žiadame, aby Európska komisia sledovala a hodnotila kroky členských štátov pri realizácii podrobného plánu týkajúceho sa rovnosti žien a mužov a aby sa stala platformou pre výmenu osvedčených postupov a skúseností.

Sociálni partneri

1.6

Žiadame sociálnych partnerov, aby implementovali spoločný rámec činností v oblasti rovnosti žien a mužov tak, že sa zamerajú na úlohu rodov, presadzovanie úlohy žien v rozhodovacom procese, podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a vyrovnávanie rozdielov v odmeňovaní.

1.7

Žiadame, aby sa zlepšili poznatky o segregácii pracovných miest a nástroje v boji proti tejto segregácii a v boji za pomerné zastúpenie žien a mužov.

1.8

Žiadame, aby sa profesionalizovali pracovné miesta spojené so službami poskytovanými jednotlivcom, a to lepším stanovením spôsobilostí potrebných na ich vykonávanie.

Subjekty občianskej spoločnosti a politici

žiadame, aby sa uvažovalo o zmiernení podmienok odchodu na dôchodok, ktoré by spočívalo v možnosti vybrať si čas pred odchodom na dôchodok s cieľom plniť si povinnosti vyplývajúce z rodinného života,

odporúčame, aby sa zlepšila ponuka v oblasti služieb poskytovaných doma, a to rozvíjaním verejných služieb a zakladaním podnikov,

odporúčame, aby sa zvýšil počet žien v riadiacich funkciách vo verejnej správe, ako aj v správnych radách a riadiacich výboroch súkromných a štátnych podnikov,

odporúčame, aby sa o tejto otázke uvažovalo zo širšieho hľadiska, ktoré bude zahŕňať krátkodobé opatrenia, ako i dlhodobé pracovné stratégie.

2.   Úvod

2.1

Potreba opatrení zameraných na zlepšenie účasti žien na trhu práce je neoddeliteľnou súčasťou Lisabonskej stratégie, ktorej cieľom je urobiť z Európy konkurencieschopnejšiu znalostnú spoločnosť.

2.2

V správe Európskej komisie z roku 2008 o rovnosti žien a mužov v Európe (1) sa uvádza, že „Zamestnanosť žien bola hlavným faktorom nepretržitého rastu zamestnanosti v EÚ v posledných rokoch. V období rokov 2000 – 2006 zamestnanosť v EÚ-27 vzrástla o približne 12 miliónov osôb, z čoho bolo 7,5 milióna žien (…). Miera zamestnanosti žien, ktoré sa starajú o malé deti, je iba 62,4 %, pričom u mužov je táto miera 91,4 %, čo predstavuje rozdiel 29 percentuálnych bodov. Viac ako tri štvrtiny pracovníkov na čiastočný úväzok sú ženy (76,5 %), čo zodpovedá jednej žene z troch v porovnaní s menej ako jedným mužom z desiatich.“

2.3

Správa z roku 2009 (2) vyčíslila mieru zamestnanosti žien na 58,3 % v porovnaní s mierou zamestnanosti mužov, ktorá dosiahla 72,5 %, mieru zamestnanosti žien na čiastočný úväzok na 31,2 % oproti 7,7 % u mužov. Správa ďalej poukazuje na to, že ženy prevládajú v sektoroch s nižšou odmenou a zdôrazňuje nerovné rozdelenie moci v inštitúciách a podnikoch.

2.4

Hoci rovnosť žien a mužov sa ešte nedosiahla, postavenie pracujúcich žien v Európe je jedno z najlepších vo svete. Európskej únii vďačíme za to, že sa touto otázkou zaoberala hneď od začiatku a že v tejto oblasti zaviedla štatistické nástroje, štúdie, analýzy a právne predpisy.

2.5

Napriek tomu, že bol zaznamenaný pozitívny pokrok a výsledky, hospodársky potenciál žien zatiaľ nebol dostatočne využitý. Okrem toho hospodárska a finančná kríza, ktorá nemá obdobu, bude mať pravdepodobne iný dosah na ženy než na mužov vzhľadom na ich rozdielne postavenie v hospodárskej, sociálnej a rodinnej sfére.

2.6

Keďže je dostupné veľké množstvo dokumentov a tiež vzhľadom na už predložené odporúčania a rozhodnutia európskych inštitúcií a sociálnych partnerov – výbor za deväť rokov prijal štrnásť stanovísk na témy súvisiace s rovnosťou žien a mužov (3) – toto stanovisko sa zámerne nezaoberá celou problematikou rovnosti žien a mužov. Obmedzuje sa na oblasť vzťahu medzi hospodárskym rastom a zamestnanosťou s dôrazom na ciele stanovené Lisabonskou stratégiou, ktoré sa týkajú zvýšenia účasti žien na trhu práce (4).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Kontext

3.1.1

Zamestnanosť žien od šesťdesiatych rokov nepretržite rástla. Hromadný nástup žien do zamestnania v sedemdesiatych rokoch znamenal významný krok na ceste k rovnoprávnemu postaveniu žien a mužov. Keď ženy nadobudli možnosť rozhodovať o tom, kedy budú mať deti a možnosť získať vyššie vzdelanie, chceli tak ako muži, využiť svoje spôsobilosti v spoločnosti a nielen v rodine a získať finančnú nezávislosť. Platená práca predstavuje osobný príjem, lepšiu záruku sociálneho zabezpečenia a dôchodku a v prípade odlúčenia, rozvodu alebo vdovstva chráni pred chudobou.

3.1.2

S nástupom žien do zamestnania sa vytvorili nové potreby, ktoré trh musel uspokojiť. Ženy kedysi pracovali v domácnosti, avšak pri výpočte hrubého domáceho produktu sa táto skutočnosť nezohľadňovala. Keď ženy opustili domácu sféru, vytvorili sa pracovné miesta spojené s výkonom úloh, ktoré predtým ženy robili doma. V tejto súvislosti nemáme na mysli iba opatrovateľky detí a pomocníčky v domácnosti.

3.1.3

Práca žien vytvorila potreby, ktoré prispeli k hospodárskemu rozvoju. Keď ženy začali pracovať, kúpili si manželské páry domáce spotrebiče, dve autá, kupovali si hotové jedlá a rodičia s deťmi jedávali v reštauráciách. Rodiny potrebovali opatrovateľské služby a ubytovacie kapacity pre choré, zdravotne postihnuté a staršie osoby, o ktoré sa predtým starali ženy v domácnosti. O deti sa tiež bolo treba postarať po skončení vyučovania. S dvoma platmi si páry mohli nadobudnúť ubytovanie, chodiť na kultúrne podujatia a cestovať. Takto vznikli pracovné miesta v priemysle (v oblasti domácich spotrebičov, automobilovom priemysle, potravinárskom priemysle), v stravovacích zariadeniach, v zdravotnom a sociálnom sektore, v oblasti mimoškolských aktivít, v predškolských zariadeniach a vo vzdelávaní, ako i v stavebníctve, v cestovnom ruchu, v oblastiach služieb pre voľný čas, kultúry, prepravy cestujúcich atď.

3.1.4

V priebehu posledných štyridsať rokov sa tento trend, spočívajúci v premene práce vykonávanej v domácnostiach na pracovné miesta, stal motorom rastu. Ide však o skutočný rast alebo iba o spôsob, akým sa vypočítava? Ekonomika nepozná domácu a rodinnú prácu, ktorá je napriek tomu pre fungovanie spoločnosti nevyhnutná. To vedie k otázkam o spôsobe, akým sa vypočítava rast.

3.2   Rovnosť žien a mužov a hospodársky rast – fakty a poznámky

3.2.1

Podľa analýzy EÚ (5) by sa prínos rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi nemal merať výlučne na základe ziskovosti podnikov. Ide o produktívnu investíciu, ktorá prispieva k celkovému hospodárskemu pokroku, rastu a zamestnanosti. Rovnosť žien a mužov môže prispieť k rozvoju prostredníctvom: 1) výraznejšej účasti žien na trhu práce, čo znamená lepšie využitie investícií do ich vzdelávania a odborného školenia a prípravy, 2) väčšej hospodárskej nezávislosti, 3) lepšieho začlenenia žien do daňového systému, čo prispieva k spoločnému blahu.

3.2.2

Hoci sa na úrovni podniku považuje hospodársky prínos za väčší ako podnikateľský prístup a riadenie rozmanitosti, na základe niektorých skutočností možno tvrdiť, že podnikateľský prístup prináša pozitívne hospodárske výsledky. Podniky, ktoré majú v správnej rade viac žien, dosahujú väčšie zisky.

3.2.3.

Opatrenia v prospech rovnosti žien a mužov možno chápať ako účinnú investíciu do ľudských zdrojov. I keď sa ciele hospodárskeho rozvoja obmedzujú len na hospodársky rast, z hľadiska investícií môže mať politika rovnakých príležitostí pozitívny vplyv na jednotlivcov, podniky, regióny a krajiny. Účinnejšie poskytnutie príležitostí ženám s vyššou úrovňou vzdelania môže tiež znamenať väčší hospodársky potenciál.

3.2.4

Väčšia hospodárska nezávislosť žien prináša výhody prostredníctvom ich hospodárskeho prínosu ako spotrebiteliek tovarov a služieb a prostredníctvom kúpnej sily domácností. Hospodárskemu prínosu žien by sa malo v hospodárskych politikách na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni venovať väčšie uznanie.

3.3   Súčasný stav

3.3.1

V období hospodárskej krízy a ekologickej krízy, ktoré prinášajú so sebou otázku, ako by mal vyzerať ďalší vývoj, sa ozývajú hlasy spochybňujúce HDP ako jediný ukazovateľ rastu. Bolo by preto vhodné zohľadniť aj iné ukazovatele (6).

3.3.2

Bez ohľadu na to, aké ukazovatele sa použijú, postavenie žien ostáva naďalej nerovné a pre spoločnosť z toho vyplývajú výdavky. Členské štáty investujú v rovnakej miere do vzdelávania chlapcov a dievčat – napriek tomu 60 % absolventov európskych univerzít sú dievčatá – je ale nelogické, že potom štáty viac nepodporujú ženy na trhu práce. Výdavky štátu, ktoré v rovnakej miere vynakladá na vzdelanie mužov a žien, by mali ženám umožniť dosiahnuť rovnakú mieru zodpovednosti v práci a rovnakú odmenu ako majú muži. Ženy by mali využiť súčasné zmeny, aby získali nové spôsobilosti nevyhnutné pre nové pracovné miesta. Prínos žien, ich vysoká úroveň vzdelania a ich potenciál uspokojiť v budúcnosti potreby trhu práce zostávajú naďalej nedocenené a nepovšimnuté.

3.3.3

Boj za rovnoprávne postavenie žien a mužov nie je iba etickou otázkou, ale tiež otázkou lepšieho riadenia ľudských zdrojov. Väčší počet zamestnaných žien prinesie viac bohatstva a väčšiu spotrebu tovarov a služieb a prispeje k zvýšeniu príjmov z daní. Zmiešané pracovné kolektívy znamenajú lepší inovačný potenciál. Poskytnúť párom možnosť uskutočniť ich túžbu mať dieťa tým, že sa im umožní zachovať si zamestnanie je spôsob, ako bojovať proti demografickému deficitu. Ak chce Európa investovať do ľudského kapitálu, musí sa predovšetkým zamerať na odstránenie znevýhodneného postavenia žien (7).

3.3.4

Potenciál rozvoja postavenia žien brzdí najmä:

nerovné rozdelenie rodinných povinností (deti, chorí, rodičia v staršom veku, domáce práce atď.),

nedostatok zariadení (pokiaľ ide o počet i kvalitu) poskytujúcich starostlivosť o deti v predškolskom veku, ako aj alternatívnych zariadení za cenu prístupnú všetkým,

stereotypy,

horizontálna a vertikálna segregácia na trhu práce,

segregácia pri výbere školy a štúdia,

neuznanie ich kvalifikácií a spôsobilostí uplatňovaných v mnohých povolaniach,

nedobrovoľný čiastočný úväzok

a neisté zamestnanie,

nelegálna práca,

nízky plat,

rozdiel v platoch mužov a žien (8),

násilie a obťažovanie sexuálneho charakteru a/alebo z dôvodu pohlavia,

príliš nízky počet žien v zodpovedných funkciách v hospodárskej a politickej oblasti,

nepriaznivé podmienky pre ženy, ktoré podnikajú, slabá podpora pri zakladaní a prevode podnikov a obmedzený prístup k finančným prostriedkom,

kroky smerom späť uskutočnené niektorými komunitami,

nedostatok vzorov,

skutočnosť, že samotné ženy sa nedokážu tak presadiť ako muži (Váhajú, či sa majú uchádzať o zodpovedné posty, nemajú dostatočné sebavedomie, nevedia vytvárať sieť kontaktov alebo sa chopiť príležitostí a zdráhajú sa bojovať proti diskriminácii.).

3.3.5

Zameraním sa na podmienky prístupu žien na trh práce a udržaním sa na ňom a odstránením rozdielov v platoch mužov a žien možno dosiahnuť väčší rast a kvalitnejšie pracovné miesta, predchádzať chudobe a docieliť nižšie výdavky na odstránenie dôsledkov sociálnych rozdielov. Chudoba v Európe postihuje najmä slobodné matky s deťmi (9).

3.3.6

V minulosti boli úlohy rozdelené tak, že muž zarábal a financoval rodinnú, sociálnu a domácu prácu svojej ženy. Ak v súčasnosti zarábajú oba partneri, uprednostnia spotrebu materiálnych statkov namiesto toho, aby z jedného z platov financovali služby zahŕňajúce práce, ktoré kedysi vykonávala žena v domácnosti.

3.3.7

Bezplatná práca ženy v domácnosti nemala cenu, avšak keď sa zmenila na platenú prácu, ma takú cenu, ktorú užívatelia nechcú alebo nemôžu zaplatiť. Opatrovateľky detí a pomocníčky v domácnosti dostávajú najnižšie platy, pracujú na čiastočný úväzok a pre rôznych zamestnávateľov (zamestnávateľmi sú súkromné osoby na niekoľko hodín týždenne) a často v rámci tieňovej ekonomiky. Práca v domácnosti tvorí najväčšiu časť nelegálnej práce v Európe.

3.3.8

Rodičia zverujú to, čo im je najcennejšie, svoje dieťa, osobám, ktoré sú odmeňované oveľa menej než je priemerná mzda, pričom chcú, aby spôsobilosť týchto osôb bola na vysokej úrovni. Rovnako osobám, ktoré vypomáhajú v domácnostiach, dávame kľúč od svojho domu, avšak neplatíme im v takej miere, ktorá by odrážala našu dôveru. Je ťažké uznať tieto kvalifikácie, pretože rodiny považujú úlohy, ktoré môžu vykonávať samy, za „jednoduché“. Starať sa o svoje vlastné deti sa nechápe ako zamestnanie, avšak starať sa o deti druhých áno (znalosti z oblasti psychológie, dietetiky a hygieny, schopnosť koncentrovať sa, počúvať a byť pozorný, neustála ostražitosť atď.) Požadovaná spôsobilosť, ktorá sa často považuje za „prirodzene“ ženskú a z tohto dôvodu sa v odbornej oblasti prehliada, sa zvyčajne prenáša ďalej neformálnym spôsobom skôr v rámci rodiny ako v rámci školského systému.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Vývoj k rovnoprávnemu postaveniu žien a mužov môže byť naďalej zdrojom rastu a pracovných miest, pretože

miera zamestnanosti žien môže vzrásť, čo povedie k potrebe zabezpečenia nových služieb,

platy žien môžu byť prehodnotené, čím vzrastie kúpna sila, schopnosť ďalšej spotreby a zvýšia sa príjmy z daní,

ženy môžu vo väčšej miere zastávať posty v politike a miesta s rozhodovacími právomocami, čo bude mať kladný vplyv na výkon podnikov a inštitúcií,

väčší počet podnikateliek je prínosom a znamená finančné príspevky pre hospodárstvo prostredníctvom inovácií a vytvárania pracovných miest.

4.2   Keďže nemá význam opätovne uvádzať to, čo už obsahujú iné dokumenty Spoločenstva, EHSV sa vo svojich návrhoch zameria iba na aspekty, ktorým sa venovala len menšia pozornosť.

4.2.1   Odstránenie segregácie pracovných miest

4.2.1.1

Hlavnou prekážkou rovnoprávneho postavenia žien a mužov je v súčasnosti segregácia pracovných miest. Existujú „mužské“ a „ženské“ povolania. V profesiových odvetviach s prevahou žien sú platy mnohokrát nižšie a častejšie sa tu stretávame s nedobrovoľným čiastočným úväzkom a neistým pracovným miestom.

4.2.1.2

Pokiaľ bude určité povolanie vyhradené iba pre jedno pohlavie, stereotypy budú pretrvávať. Dnes sa už dokázalo, že muži a ženy sú schopní vykonávať všetky povolania. Profesie, v ktorých predtým dlho prevažovali muži (učiteľ, sudca, všeobecný lekár atď.), dnes vykonávajú prevažne ženy. Prečo je také náročné dosiahnuť v oblasti zamestnanosti pomerné zastúpenie mužov a žien? Treba rozšíriť poznatky o tejto problematike, aby bolo možné odstrániť segregáciu pracovných miest a presadzovať pomerné zastúpenie mužov a žien. Umožní to tiež vyhnúť sa nedostatku pracovnej sily v niektorých sektoroch.

4.2.1.3

Prekážky, ktoré bránia pomernému zastúpeniu mužov a žien v zamestnaní a vo funkciách, sú podvedomé a spojené s predstavami. Upevňujú sa už na začiatku vzdelávacieho systému, ktorý ponúka odlišné povolania pre dievčatá a chlapcov. Rodičia a učitelia by mali byť vo väčšej miere informovaní o dôsledkoch, ktoré pre mladých ľudí bude mať výber ich profesijného zamerania. Zástupcovia podnikov a odborov majú pri rokovaniach o platových tabuľkách, ktoré odstupňúvajú kvalifikácie, zásadnú úlohu. To si vyžaduje, aby poznali hodnotu dosiahnutej kvalifikácie v domácej a rodinnej sfére. V riadiacich funkciách tiež neexistuje pomerné zastúpenie mužov a žien. Vo veľkých podnikoch a verejnej správe sa musia prijať opatrenia určené na dosiahnutie väčšieho zastúpenia žien.

4.2.2   Zavedenie požiadaviek na kvalifikáciu pracovných miest v oblasti služieb jednotlivcom a ich profesionalizácia

4.2.2.1

Pracovné miesta v oblasti služieb jednotlivcom sa musia stať skutočnými povolaniami s uznanými kvalifikáciami, vzdelaním, diplomami a kariérnym postupom. Zmena v individuálnom vzťahu medzi jednotlivcom a osobami zamestnanými na výpomoc v domácnosti sa dosiahne zakladaním podnikov a verejných služieb určených jednotlivcom. Rodiny už nebudú musieť byť zamestnávateľmi ale zákazníkmi alebo užívateľmi, ktorí si kupujú alebo dostávajú určitý počet hodín pokiaľ ide o upratovanie, pomoc starším osobám alebo starostlivosť o dieťa, doučovanie detí atď. Bolo by vhodné rozšíriť systém, ktorý už existuje v niektorých európskych krajinách, kde sú podnik alebo verejné služby v úlohe zamestnávateľa zodpovedné za bezpečnosť majetku a osôb a povinné preveriť kvalifikácie svojich zamestnancov pracujúcich v domácnosti. Títo zamestnanci tak majú iba jedného zamestnávateľa, sú odmeňovaní za dobu cesty medzi dvoma domácnosťami a majú prístup k odbornej príprave a všetkým kolektívnym zárukám. Treba vypracovať európsky referenčný rámec pre pracovné miesta v oblasti služieb poskytovaných v domácnosti, ktorý bude zahŕňať nielen materiálny a technický rozmer prác v domácnosti, ale i psychologické hľadisko uvedených úloh (dôvera, empatia, pozornosť, schopnosť počúvať, obozretnosť a pod.) a nevyhnutné poznatky (z oblasti dietetiky, vplyv používaných výrobkov na zdravie a životné prostredie a iné).

4.2.2.2

Uznanie kvalifikácií zvýši cenu služieb, ktoré si už teraz väčšina rodín nemôže dovoliť využívať. Financovanie zo strany štátu a podnikov – v prípade, že je súčasťou podnikových zmlúv – by mohlo tieto služby urobiť dostupnejšími pre všetkých.

4.2.2.3

Profesionalizácia pracovných miest v oblasti služieb jednotlivcom a lepšie mzdy umožnia pomerné zastúpenie mužov a žien. Významný krok na ceste smerom k rovnoprávnemu postaveniu žien a mužov nastane vtedy, keď muži budú chcieť vykonávať povolania ako upratovač, opatrovateľ detí a pomocník v domácnosti.

4.2.3   Lepšie rozdelenie rodinných povinností

4.2.3.1

Otcovia rodín venujú rodinným a domácim povinnostiam menej času než matky. Jednou z nevyhnutných podmienok na dosiahnutie rovnosti medzi ženami a mužmi je zvýšiť povedomie otcov o dôležitosti ich otcovskej úlohy a nabádať ich k tomu, aby prevzali zodpovednosť za starostlivosť o svojich starnúcich rodičov a chorých v rodine.

4.2.4   Starostlivosť o deti v ranom veku

4.2.4.1

Starostlivosť o deti v ranom veku by sa nemala chápať ako záťaž, ale ako investície do budúcnosti. Podľa Gösta Esping-Andersena (10) z dlhodobého hľadiska pracujúce matky vrátia štátu dotácie vďaka vyššiemu zárobku nadobudnutému počas ich života a daniam, ktoré odvádzajú. Týmito príjmami sa splatí počiatočná pomoc štátu a dosiahne priaznivý vplyv na dieťa. Tieto investície by tiež mohli pomôcť zamedziť demografickému poklesu v Európe.

4.2.5   Rozvoj ponuky služieb

Rovnosť možno podporiť rozvojom ponuky služieb, ktorá by ženy oslobodila od práce pre domácnosť a rodinu a umožnila upevniť ich postavenie v kvalifikovanom a stabilnom zamestnaní na plný úväzok. Rozvoj týchto služieb (starostlivosť o deti v ranom veku, služby v oblasti mimoškolských aktivít, starostlivosť o staršie osoby a zdravotne postihnuté osoby, upratovanie, žehlenie atď.) znamená vytváranie pracovných miest.

4.2.5.1

Kolektívnym financovaním (štát, podniky, zákazníci) (11) týchto služieb by sa tiež podnietil ich rozvoj. V poslednom čase niektoré podniky na základe podnikových zmlúv ponúkajú individuálne služby ako alternatívu zvýšenia platov. Ponuka služieb, ktoré umožnia lepšie zosúladenie súkromného a pracovného života, je súčasťou sociálnej zodpovednosti podnikov.

4.2.6   „Časový úver“

4.2.6.1

Samotné služby nestačia na to, aby sa dosiahlo zosúladenie pracovného a rodinného života. Výchova a vzdelávanie detí zaberie časť života. Dobrovoľne zvolená práca na čiastočný úväzok pomáha osobám starajúcim sa o rodinu lepšie zladiť ich pracovný, rodinný a súkromný život, nemala by však oslabovať postavenie žien v zamestnaní a v živote, hlavne ak sú hlavami rodiny, ani odrádzať otcov rodín od toho, aby sa venovali rodinnému životu. O deti sa musia byť schopní starať oba rodičia.

4.2.6.2

Čas treba venovať i iným členom rodiny: osoby na sklonku života, chorí, rodičia v staršom veku. V dobe, keď sa reformujú systémy dôchodkového zabezpečenia, treba zmeniť naše zmýšľanie, že život sa delí na tri obdobia: štúdium, práca a dôchodok. Každý by mal mať možnosť študovať počas celého svojho života a disponovať dostatočným kreditom rokov pre rodinné, sociálne, dobrovoľné, politické a občianske aktivity. Mala by existovať možnosť voľby posunúť vek odchodu do dôchodku, ak človek uprednostní zobrať si voľno (financované rovnakým spôsobom ako dôchodok) počas svojho aktívneho života.

4.2.7   Vyšší počet žien na riadiacich miestach

4.2.7.1

Ženy sú nedostatočne zastúpené na všetkých riadiacich miestach, v politicky zodpovedných funkciách, na dôležitých miestach vo verejnej správe a na riadiacich miestach vo veľkých podnikoch, hoci podniky s väčším podielom žien v riadiacich výboroch sú podniky, ktoré sú z finančného hľadiska najvýkonnejšie. Ženy v menšej miere zakladajú podniky a zriedkavejšie stoja na ich čele. Muži sú nedostatočne zastúpení v rodinnej sfére a menej často využívajú rodičovskú dovolenku.

4.2.7.2

Ženy, ktoré sa presadili v prostredí dominovanom mužmi, by mohli viesť ženy, ktoré sa usilujú o rovnakú kariéru. Povinné opatrenia sa môžu ukázať ako nevyhnutné: veľké inštitúcie verejného sektora a veľké súkromné podniky by mali prijať opatrenia, aby sa zabezpečil výrazný počet žien na riadiacich miestach atď.

4.2.8   Podpora žien v podnikaní

Ženy, ktoré uvažujú o podnikaní alebo riadení podniku v EÚ, sa stretávajú s mnohými ťažkosťami pri zakladaní a udržaní podnikov, pretože nepoznajú dobre obchodný svet, typy podnikov a sektorov, nemajú dostatočné informácie, kontakty a siete. Ďalšími dôvodmi sú stereotypy, slabá a nedostatočná pružnosť služieb pre deti, ťažkosti pri zosúladení pracovných a rodinných povinností, ako i odlišné chápanie podnikania ženami a mužmi. V podrobnom pláne EÚ týkajúcom sa rovnosti žien a mužov sú stanovené opatrenia, ktoré by sa mali prijať, aby sa podporilo podnikanie žien, poskytla pomoc pri zakladaní vlastného podniku alebo prevzatí existujúceho podniku, poskytli odborné školenia pre potreby podnikateľov a uľahčil ich prístup k finančným prostriedkom.

4.2.9   Úloha sociálnych partnerov

Vzhľadom na to, že príčiny nerovností pretrvávajúcich na trhu práce sú zložité a vzájomne spolu súvisia, prijali európski sociálni partneri v roku 2005 v rámci svojho prvého spoločného pracovného programu rámec činností týkajúci sa rovnosti žien a mužov. Rámec sa zameriava na štyri oblasti: venovať sa úlohe mužov a žien, presadzovať účasť žien na rozhodovacom procese, podporovať rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a znížiť rozdiely v odmeňovaní.

V Bruseli 1. októbra 2009

predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  KOM(2008) 10 v konečnom znení, str. 4.

(2)  KOM(2009) 77 v konečnom znení.

(3)  Pozri stanoviská EHSV z:

24.3.2009 na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice 86/613/EHS“, spravodajkyňa: pani Sharma (Ú. v. C 228, 22. 9.2009),

13.5.2009 na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok“, spravodajkyňa: pani Herczog, CESE 882/2009, (Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009)

22.4.2008 na tému „Oznámenie Európskej komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010“, spravodajkyňa: pani Kössler (Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008),

11.7.2007 na tému „Zamestnateľnosť a podnikateľské zmýšľanie – Úloha občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a miestnych a regionálnych organizácií z rodového hľadiska“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007),

11.7.2007 na tému „Úloha sociálnych partnerov pri zosúlaďovaní pracovného, rodinného a súkromného života“, spravodajca: pán Clever (Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007),

12.7.2007 na tému „Zamestnanosť pre prednostné kategórie (Lisabonská stratégia)“, spravodajca: pán Greif (Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007),

13.9.2006 na tému „Oznámenie Európskej komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010“, spravodajkyňa: pani Attard (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006),

14.2.2006 na tému „Zastúpenie žien v rozhodovacích orgánoch hospodárskych a sociálnych záujmových skupín Európskej únie“, spravodajca: pán Etty (Ú. V. EÚ C 88, 11.4.2006),

14.12.2005 na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku rovnakých príležitostí pre všetkých (2007) – smerom k spravodlivej spoločnosti“, spravodajkyňa: pani Herczog (Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006),

29.9.2005 na tému „Chudoba žien v Európe“, spravodajkyňa: pani King (Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006),

28.9.2005 na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky inštitút pre rovnosť pohlaví“, spravodajkyňa: pani Štechová (Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006),

15.12.2004 na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi v otázkach zamestnanosti a práce“, spravodajkyňa: pani Sharma (Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005),

3.6.2004 na tému „Návrhu smernice Rady o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi pri prístupe k tovarom a službám a pri ich poskytovaní“, spravodajkyňa: pani Carroll (Ú. v. EÚ C 241, 28.9.2004),

25.1.2001 na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky“, spravodajkyňa: pani Wahrolin (Ú. v. EÚ C 123, 25.4.2001).

(4)  60 % v roku 2010.

(5)  Analysis note: The Economic Case for Gender Equality (Analytická poznámka: Rovnosť žien a mužov z hľadiska ekonomiky), Mark Smith a Francesca Bettio, 2008 – financované a vypracované na účely použitia Európskou komisiou, GR EMPL.

(6)  Napríklad ukazovatele využívané v rámci Rozvojového programu OSN (UNDP) ako sú HDI (index ľudského rozvoja), ktorý hodnotí krajiny na základe priemeru troch ukazovateľov (HDP na obyvateľa, očakávaná dĺžka života a dosiahnuté vzdelanie), GDI (index rozvoja z pohľadu pohlavia), ktorý umožňuje vyhodnotiť rozdiely v postavení mužov a žien a GEM, ktorý je ukazovateľom miery účasti žien na hospodárskom a politickom živote.

(7)  „Členské štáty s najvyššou mierou pôrodnosti sú v súčasnosti tie, ktoré najviac urobili pre lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života rodičov a ktoré majú vysokú mieru zamestnanosti žien.“, KOM(2009) 77 v konečnom znení.

(8)  Pozri vynikajúcu kampaň Európskej komisie s názvom Equal pay for work of equal value, http://ec.europa.eu/equalpay.

(9)  „Táto skutočnosť má takisto vplyv na riziko upadnutia do chudoby, najmä pokiaľ ide o domácnosti iba s jedným rodičom, ktorým sú v prevažnej väčšine ženy (miera rizika chudoby je 32 %).“, KOM(2009) 77 v konečnom znení.

(10)  Trois leçons sur l’État-Providence (Tri lekcie o sociálnom štáte), Paríž, Le Seuil, 2008.

(11)  Zaujímavým spôsobom riešenia je napríklad vo Francúzsku uplatňovaný systém daňového zvýhodnenia formou šekov (tzv. chèque-emploi-service), ktorý umožňuje čiastočne financovať tieto služby a ktorý priniesol pozitívne výsledky v boji proti nelegálnej práci v tomto odvetví. Systém je založený na dohode medzi bankami, štátom a systémom sociálneho zabezpečenia, podľa ktorej banky vydávajú špeciálne šeky na platbu za služby poskytnuté v domácnosti. Cieľom je odstrániť čiernu prácu a uľahčiť fyzickým osobám, ktoré sú zamestnávateľmi, splnenie formálnych náležitostí v súvislosti s ich daňovými povinnosťami a povinnosťami vyplývajúcimi zo sociálneho zabezpečenia.


23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/22


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Rôzne typy podnikov“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2009/C 318/05

Spravodajca: Miguel Ángel CABRA DE LUNA

Pomocná spravodajkyňa: Marie ZVOLSKÁ

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 10. júla 2008 rozhodol podľa článku 29 odsek 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

„Rôzne typy podnikov“

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 9. septembra 2009. Spravodajcom bol pán Miguel Ángel CABRA DE LUNA a pomocnou spravodajkyňou pani Marie ZVOLSKÁ.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra a 1. októbra 2009 (schôdza z 1. októbra) prijal 113 hlasmi za, pričom žiadny člen nehlasoval proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Cieľom tohto stanoviska je opísať rôzne typy podnikov, ktoré existujú v Európskej únii (EÚ), ktorých zachovanie a podpora sú veľmi dôležité pri dosahovaní jednotného trhu, a tiež pre zachovanie európskeho sociálneho modelu, ako aj naplnenie cieľov Lisabonskej stratégie v oblasti zamestnanosti, hospodárskej súťaže a sociálnej súdržnosti.

1.2   Stanovisko sa sústreďuje na potrebu toho, aby právny regulačný rámec pre podniky spoločne s politikou hospodárskej súťaže jednotne podporovali rôznorodosť a rozmanitosť podnikov, pretože predstavujú silnú stránku EÚ. Cieľom je vytvoriť spravodlivé podmienky pre všetky typy podnikov pri súčasnom zachovaní ich individuálnych špecifík.

1.3   Na pluralizmus a rozmanitosť rôznych foriem podnikov sa pamätalo už v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva a vyplývajú tiež z praxe, z rôznych právnych predpisov, ktoré už boli schválené, alebo sú práve v procese schvaľovania.

1.4   Táto rozmanitosť prispieva k bohatstvu EÚ a má veľký význam pre Európu, ktorej heslo je „Jednota v rozmanitosti“. Všetky typy podnikov odrážajú určitý úsek histórie Európy a každý typ je nositeľom nášho spoločného dedičstva a kultúry – „našich kultúr“. Táto rozmanitosť by mala ostať zachovaná.

1.5   Táto rozmanitosť predstavuje tiež nevyhnutný predpoklad na úspešné naplnenie lisabonských cieľov v oblasti rastu, zamestnanosti, udržateľného rozvoja a sociálnej súdržnosti, ktoré spočívajú v zachovaní a rozvoji konkurencieschopnosti podnikov.

1.6   Právo v oblasti hospodárskej súťaže by nemalo mať za cieľ uniformitu, ale malo by poskytovať vyvážený právny rámec, uplatniteľný pre rôzne typy podnikov, ktoré majú mať možnosť sa rozvíjať, pri súčasnom napĺňaní vlastných cieľov a pracovných postupov.

1.7   EHSV žiada Komisiu, aby začala pracovať na schvaľovaní osobitných európskych stanov pre nadácie a vzájomné spoločnosti. Víta začatie prác na štatúte európskej nadácie a dúfa, že budú čoskoro ukončené schválením spomínaných stanov. Výbor rovnako víta zjednodušenie nariadenia o štatúte európskeho družstva (ED), ktorého zložitosť spomaľuje rozvoj týchto spoločností.

1.8   Siete a služby poskytujúce podporu a informácie, právne poradenstvo, asistenciu v oblasti marketingu a ďalšie služby by tiež mali pokrývať celú škálu podnikov.

1.9   EHSV vyzýva Komisiu, aby v účtovných záležitostiach rešpektovala povahu družstiev, a aby základné imanie členov bolo skôr považované za vlastný majetok členov družstva a nie ako pohľadávka, v prípade, že sa členovia po odchode z družstva nestanú veriteľmi.

1.10   Ekonomické štatistiky o družstvách, vzájomných spoločnostiach, združeniach, nadáciách a iných podobných podnikoch sú veľmi obmedzené a nesúrodé, čo sťažuje analýzu a vyhodnocovanie ich prínosu z hľadiska hlavných makroekonomických cieľov.

1.10.1

EHSV preto žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali vytvorenie štatistických registrov pre vyššie uvedené podniky. Predovšetkým vypracovanie satelitných účtov na základe harmonizovaných kritérií Európskeho systému účtov (ESA 95) uvedených v príručke „Manual for drawing up the satellite accounts of Companies in the Social Economy: Cooperatives and Mutual Societies“ (1) (Príručka na vypracovanie satelitných účtov podnikov sociálnej ekonomiky: družstiev a vzájomných spoločností) a v Správe EHSV o sociálnej ekonomike v Európskej únii (2).

1.11   EHSV žiada Komisiu, aby podporila členské štáty v zisťovaní možnosti zavedenia kompenzačných opatrení pre podniky, pričom by tieto opatrenia boli realizované na základe osvedčeného spoločenského významu týchto podnikov a ich preukázaného prínosu pre regionálny rozvoj (3).

1.12   EHSV žiada Európsku komisiu, aby spolu so strediskom na monitorovanie rôznorodosti typov podnikov, ako dôležitého prvku európskej konkurencieschopnosti, rozvíjala potrebné, už existujúce základné nástroje, ktorých úlohou by bolo dohliadať na to, aby politické opatrenia, ktoré sa týchto podnikov týkajú, ich nediskriminovali, a aby boli postupy jednotlivých útvarov Komisie v tejto oblasti koordinované.

1.13   EHSV nakoniec žiada, aby organizácie najlepšie reprezentujúce rôzne typy podnikov boli po preukázaní svojej reprezentatívnosti zapojené do sociálneho dialógu.

2.   Rôzne typy podnikov a vnútorný trh Európskej únie

2.1   Rôzne typy podnikov, ktoré existujú v Európskej únii, sú výsledkom nášho zložitého a rozmanitého historického vývoja. Každý jeden typ zodpovedá určitému konkrétnemu historickému kontextu a určitej sociálnej a hospodárskej situácii, ktorá bola často v rôznych európskych krajinách odlišná. Na druhej strane, podniky sa musia rozvíjať a neustále prispôsobovať vývoju spoločnosti a tendenciám na trhu, ba dokonca meniť svoju právnu formu. Pluralizmus a rozmanitosť typov podnikov predstavuje cenné dedičstvo Európskej únie, nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov stanovených v Lisabonskej stratégii v oblasti rastu, zamestnanosti, udržateľného rozvoja a sociálnej súdržnosti, založených na zachovaní a zvyšovaní konkurencieschopnosti podnikov. Obhajoba a zachovanie spomínanej rozmanitosti predstavujú prvoradé ciele pre zaručenie rozvoja konkurencieschopných trhov, dosiahnutie hospodárskej účinnosti a konkurencieschopnosti hospodárskych subjektov, čím sa v EÚ súčasne zachová sociálna súdržnosť.

2.2   Európske inštitúcie toto zakotvujú v ustanoveniach článkov 48, 81 a 82 Zmluvy a v Lisabonskej zmluve (4), ktorej článok 3.3 stanovuje za cieľ Únie sociálne trhové hospodárstvo, založené na rovnováhe medzi pravidlami trhu a sociálnou ochranou jednotlivcov, tak pracujúcich, ako i občanov.

2.3   Rozmanitosť typov podnikov môže byť definovaná na základe rôznych kritérií, ako sú: veľkosť, právna štruktúra, spôsoby financovania, ciele, rôzne politické a hospodárske práva súvisiace s kapitálom (rozdelenie ziskov a dividend, hlasovacie právo) alebo zloženie kapitálu, verejné alebo súkromné, určenie vedenia, ich význam pre hospodárstvo (pre Európu, štát alebo daný región), zamestnanosť, riziko bankrotu, atď. Toto všetko vytvára rozmanitosť, ktorá môže v zjednodušenej forme vyzerať nasledovne:

RÔZNE TYPY PODNIKOV V EURÓPSKEJ ÚNII

VEĽKOSŤ TYP

nadnárodný podnik

veľký podnik

malý a stredný podnik

verejný (vlastníctvo verejného sektora)

X

X

X

kótovaný na burze

X

X

X

nekótovaný na burze

 

X

X

rodinný podnik

 

X

X

kolektívna, občianska, komanditná spoločnosť (partnerstvo)

X

X

X

družstvo

X

X (5)

X (5)

vzájomný podnik

 

X (5)

X (5)

nadácia

 

X (5)

X (5)

združenie

 

X (5)

X (5)

iné neziskové typy podnikov, ktoré existujú v rôznych členských štátoch

 

X (5)

X (5)

Na základe jednotlivej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (6) môžu byť nadácie, združenia a iné neziskové subjekty „hospodárskymi subjektmi“, pokiaľ vykonávajú „hospodársku činnosť“ v zmysle článkov 43 a 49 Zmluvy o ES, a preto sú začlenené do tejto klasifikácie.

2.4   Hoci spoločným cieľom akéhokoľvek typu podniku je vytvárať hodnotu a maximalizovať výsledky, parametre alebo spôsob merania spomínaných hodnôt a výsledkov môžu byť rozdielne na základe typu podniku a na základe cieľov, ktoré stanovujú tí, ktorí tieto podniky riadia alebo z nich majú zisky. V niektorých prípadoch maximalizácia výsledkov spočíva v dosiahnutí čo najväčšej návratnosti kapitálu, ktorý investovali akcionári. V iných prípadoch, vytváranie hodnoty a maximalizácia výsledkov znamená maximalizáciu kvality služieb ponúkaných partnerom alebo širokej verejnosti (napr. vo vzdelávacích družstvách, ktorých členovia sú príslušníkmi rodiny, alebo vo vzájomných spoločnostiach sociálneho zabezpečenia alebo v rámci záväzkov verejných služieb).

2.4.1

Môže sa tiež stať, že niektoré veľké podniky nemajú akcionárov a ich finančné zisky smerujú opäť do investícií alebo do napĺňania cieľov všeobecného záujmu v sociálnej oblasti, ako je prípad sporiteľní v niektorých európskych krajinách (7).

2.4.2

Okrem toho v niektorých miestnych MSP a mikropodnikoch sa tvorba pridanej hodnoty neinterpretuje len vo forme ekonomických ziskov, ale aj formou istého sociálneho zámeru, ako napr. pracovné podmienky, samospráva, atď.

2.5   Nižšie sú podrobne popísané rôzne typy podnikov na základe ich veľkosti a potom podľa typu vlastníctva.

2.6   Nadnárodné spoločnosti a veľké podniky, ktoré sú zvyčajne z titulu svojej veľkosti kótované na burze, upevňujú svoje postavenie v oblasti produktivity a konkurencieschopnosti hospodárskych systémov, a keď dosahujú pozitívne výsledky môžu prispieť k udržaniu vyššej miery zamestnanosti (8).

2.7   Konkurenčné výhody podnikov sa čoraz častejšie odvíjajú od konkurenčných stratégií, v ktorých výskum, vývoj a technologické inovácie zohrávajú významnú úlohu. Nadnárodné spoločnosti a veľké podniky zohrávajú vodcovskú úlohu v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, ktoré sú realizované v súkromnom sektore hospodárstva EÚ, i keď v hlavných odvetviach svetového hospodárstva možno nie je dosť takýchto nadnárodných spoločností ani veľkých podnikov. Okrem toho je dôležité si uvedomiť, že popri hospodárskom a pracovnom význame nadnárodných spoločností a veľkých podnikov je často každý z týchto podnikov centrom veľkej celosvetovej výrobnej siete, pozostávajúcej z malých a stredných navzájom úzko poprepájaných podnikov (veľký podnik na sieti) alebo zo samostatných podnikov (sieť modulovanej výrobymodular production networks). Práve tie európske krajiny, ktoré majú najväčší podiel nadnárodných spoločností a veľkých podnikov, pociťujú ako prvé pokles výroby a zamestnanosti, ktorý je spôsobený súčasnou hospodárskou krízou.

2.8   Dôsledkom toho, že v posledných desaťročiach tieto podniky externalizovali veľkú časť výrobných procesov a infraštruktúry služieb malým a stredným podnikom, objem výroby a miera zamestnanosti v týchto MSP často závisia, okrem iných faktorov, od dopytu týchto nadnárodných spoločností a veľkých podnikov, ktoré tak predstavujú cestu k tomu, aké miesto zaujme Európa na svetovom trhu. I keď 30 % zo 40 najväčších priemyselných podnikov na svete sídli v EÚ (9) ich trhová hodnota je iba 24 % celkovej hodnoty, a v niektorých odvetviach najpokrokovejšej technológie, ako sú napr. odvetvia založené na informačných a komunikačných technológiách, pripadá na EÚ iba jeden veľký podnik.

2.9   MSP a ich siete, mikropodniky a živnostníci podporili v posledných desaťročiach významné technologické zmeny a sú základom európskeho hospodárstva: 99 % podnikov v EÚ sú MSP a poskytujú 66 % pracovných miest (10). Zvyčajne tieto podniky nie sú kótované na burze, ale môžu použiť burzové pohyby, aby zvýšili svoje základné imanie alebo získali rizikový kapitál (venture capital).

2.9.1

Vo všeobecnosti by tieto MSP mali byť podporované, a to nielen pomocou Small Business Act (11). MSP často predstavujú spôsob na zachovanie zamestnanosti, pretože záujmové skupiny, ktoré tieto podniky založili a riadia, sú ľudia so silnými väzbami na oblasť, v ktorej tieto podniky pôsobia, a preukázali veľkú schopnosť vytvárať pracovné miesta a udržiavať zamestnanosť. MSP „predstavujú prirodzené inkubátory podnikovej kultúry“ a miesto nepretržitého vzdelávania vedúcich a riadiacich pracovníkov.

2.10   V závislosti od majiteľa môžu byť podniky všeobecného záujmu verejné, spoločné alebo môžu mať dokonca právnu formu súkromného podniku. Geograficky môžu mať nadnárodný, národný alebo miestny charakter, i keď väčšina z nich pôsobí na miestnej alebo regionálnej úrovni. Ich aktivity sa sústreďujú na poskytovanie služieb všeobecného záujmu, ako napríklad v oblasti verejnej dopravy, energetiky, vodného hospodárstva, nakladania s odpadom, v oblasti komunikácií, sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, atď. Napriek tomu nie je vylúčené, aby sa tieto podniky zúčastňovali tiež na obchodných aktivitách, pokiaľ budú dodržiavať smernicu o transparentnosti 93/84/EHS (12). Pokiaľ sledujú všeobecný záujem, ich zisky sú opätovne investované do regionálnych a miestnych aktivít, preto vo veľkej miere prispievajú k sociálnej, hospodárskej a regionálnej súdržnosti. Podniky poskytujúce služby všeobecného záujmu, ako poskytovatelia základných služieb, sú hlavnými aktérmi pri posilňovaní hospodárstva vo všeobecnosti; investujú do kľúčových odvetví, čo bude mať pákový efekt na ostatné odvetvia hospodárstva (elektrotechnika, telekomunikácie a ich infraštruktúra, doprava atď.)

2.11   Majiteľmi podnikov, ktoré sú kótované na burze, sú ich registrovaní akcionári. Akcionári kupujú a predávajú svoje akcie na verejných burzových trhoch.

2.12   Podniky, ktoré nie sú kótované na burze, môžu byť veľké i malé, a ich akcie (akcie, podiely v spoločnostiach a iné cenné papiere) nie sú na základe svojej povahy podriadené kótovaniu na burze. Napriek tomu sa v mnohých prípadoch usilujú o kótovanie na burze aj nekótované podniky, predovšetkým pokiaľ je v nich zastúpený rizikový kapitál alebo súkromní investori. Dokonca aj súkromné MSP môžu kótovanie na burze využiť, pokiaľ chcú navýšiť svoje základné imanie, ktoré im umožní financovať ich ďalší rozvoj.

2.13   Rodinné podniky predstavujú mocný nástroj na šírenie podnikovej kultúry a naďalej sú pre milióny občanov vynikajúcim spôsobom ako vstúpiť do podnikania, a to nielen v podobe MSP, ktorých je väčšina, ale aj veľkých rodinných podnikov, ktoré v takých významných krajinách ako Nemecko, Spojené kráľovstvo, Taliansko a Francúzsko predstavujú od 12 do 30 % všetkých veľkých podnikov (13). Rodinné podniky, veľké i malé, sú charakteristické tým, že rodina neustále vykonáva kontrolu podniku, a to aj v prípade, keď ide o akciovú spoločnosť. V týchto prípadoch nemusia mať záujem o kótovanie na burze.

2.14   Kolektívne, občianske, komanditné spoločnosti (partnerstvá) sú obchodné podniky typické pre anglosaský región, ale vyskytujú sa aj v iných krajinách EÚ a zakladajú ich často ľudia vykonávajúci slobodné povolania. Tieto podniky, založené na partnerstve medzi fyzickými osobami, predstavujú účinný nástroj pre kvalifikovaných odborníkov (z oblasti práva, účtovníctva a iných profesií) na začatie podnikania v oblasti odborných služieb. Tento typ podnikov je vlastníctvom partnerov, ktorých spája nielen ich vložený kapitál, ale aj ich vlastná práca. Keď partneri odídu na dôchodok alebo z partnerstva vystúpia, presunú svoj podiel v tomto podniku ostávajúcim partnerom.

2.15   Na záver, na dokončenie tohto prehľadu podnikov existujúcich v EÚ, treba upozorniť na existujúce veľké rozdiely medzi rôznymi súkromnými podnikmi, ktoré majú podobné črty organizácie a fungovania, vyvíjajú spoločensky prospešnú činnosť, ktorej hlavným zámerom je skôr uspokojiť potreby osôb, než získať prínos za investovaný kapitál (14). Tieto podniky sa podobajú predovšetkým družstvám, vzájomným spoločnostiam, združeniam a nadáciám (15). V dokumentoch Komisie, Európskeho parlamentu a EHSV sa tento súbor podnikov zvyčajne označuje spoločným názvom ako podniky sociálnej ekonomiky (16), i keď toto pomenovanie sa nepoužíva vo všetkých krajinách EÚ, niektoré používajú pomenovanie „tretí sektor“ (17), „tretí systém“, „solidárna ekonomika“ a iné, hoci všetky označujú podniky, ktoré majú rovnaké charakteristiky vo všetkých častiach Európy (18).

3.   Sociálny rozmer

3.1   I keď cieľom nadnárodných spoločností, veľkých podnikov a MSP nie je vyslovene zabezpečiť sociálny blahobyt, ich pôsobenie na trhu významnou mierou prispieva ku konkurencieschopnosti a zamestnanosti a majú implicitný sociálny rozmer. Tento všeobecný sociálny a územný rozmer je veľmi evidentný v prípade miestnych MSP a mikropodnikov, ktoré sú silno späté s danou oblasťou.

3.2   Družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie sú v EÚ tiež veľmi dôležitými subjektmi, pretože vyvíjajú významnú hospodársku činnosť v troch z piatich inštitucionálnych odvetví, do ktorých sú na základe Európskeho systému účtov (EAS-1995) rozčlenené všetky strediská hospodárskeho rozhodovania v rámci každého národného hospodárstva (19). Sociálna ekonomika predstavuje 10 % celkového počtu podnikov v Európe, t. j. 2 milióny podnikov (20) a 7 % (21) platených pracovných miest. Družstvá majú 143 miliónov členov, vzájomné spoločnosti 120 miliónov a členmi združení je 50 % populácie EÚ (22).

3.2.1

Tieto podniky, či už sú veľké alebo malé, sa nachádzajú v tých regiónoch a/alebo sociálnych oblastiach, kde existujú problémy a výzvy, ktoré ohrozujú vnútorný trh a sociálnu súdržnosť. Uvedené podniky internalizujú sociálne náklady a vytvárajú pozitívne účinky.

3.2.2

Vzhľadom na to, že sú pevne začlenené do miestnych komunít a ich prioritou je uspokojovať potreby ľudí, tieto podniky sa nepresídľujú, čím účinne bojujú proti poklesu populácie vidieckych oblastí a prispievajú k rozvoju znevýhodnených oblastí a regiónov (23).

3.3   Podniky, ktoré poskytujú služby všeobecného záujmu sú hlavným ťažiskom európskeho sociálneho rozmeru. Zohrávajú špecifickú úlohu v rámci európskeho sociálneho modelu, pretože prostredníctvom svojich aktivít, spočívajúcich v poskytovaní služieb, dodržiavajú a propagujú zásady vysokej kvality, bezpečnosti, dostupných cien, rovnosti zaobchádzania, univerzálneho prístupu a užívateľských práv. V tomto zmysle majú tiež priamy a nepriamy vplyv na zamestnanosť, keďže dobrá infraštruktúra priťahuje súkromné investície. Podniky všeobecného záujmu sú významnou časťou hospodárstva, ktorá zamestnáva medzi 25 a 40 % pracovnej sily a tvorí viac ako 30 % HDP.

3.4   Sociálne podniky (sociálne družstvá a iné podobné podniky s rôznorodým právnym štatútom) rozvíjajú svoje činnosti v oblasti poskytovania služieb, napr. v zdravotníctve, v oblasti životného prostredia, sociálnych služieb a vzdelávania. Často do svojich výrobných procesov začleňujú významný zdroj vo forme altruizmu a fungujú ako účinné nástroje verejných politík sociálneho zabezpečenia. Rovnako existuje veľký počet „sociálnych podnikov pracovnej integrácie“ (Work Integration Social Enterprises – WISE), ktoré sa snažia vytvárať pracovné miesta a integrovať do pracovného trhu znevýhodnené osoby.

3.5   Sociálne podniky nevytvárajú vždy právnu kategóriu, ale zahŕňajú podniky so sociálnym a hospodárskym prínosom v rôznych odvetviach. Ich charakteristika nie je jednoduchá. Dôležitou by mala byť otázka ako podporovať takýchto podnikateľov, aby mohli rozvíjať svoje inovačné kapacity, teda schopnosti, ktoré sú v časoch krízy mimoriadne cenné (24). Európska komisia by mala seriózne zvážiť možnosť vypracovania politiky pre sociálne podniky (25).

3.6   Najreprezentatívnejšie organizácie z rôznych typov podnikov by mali byť po preukázaní svojej reprezentatívnosti zapojené do sociálneho dialógu.

3.6.1

Niektoré z vyššie uvedených odvetví sa už na odvetvovom dialógu zúčastnili, napr. Združenie európskych družstevných a vzájomných poisťovateľov (AMICE) v oblasti poisťovníctva a niektorí členovia európskeho združenia družstiev Cooperatives Europe  (26), ako napr. Európska asociácia družstevných bánk (EACB) a Európske združenie sporiteľní (ESBG) v odvetví bankovníctva (27).

4.   Právny a regulačný rámec rôznych typov podnikov

4.1   Úvod: rôzne typy podnikov a vnútorný trh

4.1.1

Štruktúra a rozvoj vnútorného trhu nemôžu podriaďovať ciele prostriedkom, a preto by mal byť vytvorený právny a regulačný rámec, ktorý by bol prispôsobený charakteristikám rozmanitých hospodárskych subjektov na trhu, aby sa dosiahli rovnaké podmienky pre rôzne typy podnikov pri súčasnom zohľadnení ich hlavných charakteristík. V súčasnosti je tento rámec vo všeobecnosti vytvorený pre veľké podniky, ktoré sú kótované na burze, a jeho uplatňovanie na všetky typy podnikov spôsobuje menším podnikom problémy. Tento rámec by mal účinne motivovať subjekty, aby konali efektívne, čo prispeje k tomu, aby bol tento systém spravodlivejší. Tento rámec bude realizovaný prostredníctvom podnikového práva, účtovného práva, práva hospodárskej súťaže, daňového práva, harmonizácie štatistík a politických opatrení v oblasti podnikov.

4.2   Podnikové právo

4.2.1

Európske akciové spoločnosti a družstvá majú vlastné stanovy, ale iné typy podnikov sa na vnútornom trhu stretávajú s rôznymi ťažkosťami v dôsledku neexistencie európskych stanov. Európske MSP potrebujú rýchle a pružné európske právne predpisy, ktoré im umožnia rozvíjať cezhraničné aktivity. Rovnako družstvá potrebujú zjednodušenie nariadenia o európskej družstevnej spoločnosti (SCE), ktorého zložitosť spomaľuje ich vývoj.

4.2.2

Absencia právneho krytia bráni v súčasnosti nadáciám pôsobiacim na európskej úrovni, aby pracovali v rovnakých podmienkach ako podniky s inými právnymi formami. EHSV preto víta výsledky štúdie uskutočniteľnosti stanov európskej nadácie a žiada Komisiu, aby začiatkom roka 2010 uskutočnila hodnotenie vplyvu a vypracovala návrh nariadenia, ktoré by európskym nadáciám umožnilo pôsobiť na vnútornom trhu za rovnakých podmienok (28).

4.2.3

Z podobných dôvodov EHSV žiada Komisiu, aby začala pracovať na schvaľovaní európskych stanov združení a vzájomných spoločností.

4.3   Účtovné právo

4.3.1

Účtovné normy musia byť prispôsobené rôznym typom podnikov. Ďalším príkladom obmedzení týkajúcich sa účtovného práva sú prekážky, ktoré pre kótované podniky predstavuje zavedenie nového medzinárodného účtovného systému (International Accounting System, IAS). Harmonizácia európskeho účtovníctva nesmie prebiehať za cenu zrušenia základných charakteristík niektorého z typov podnikov existujúcich v Európskej únii.

4.3.2

Konkrétne, v prípade družstiev je jasné, že sa dá ťažko definovať pojem vlastné imanie, ktorý by mohol byť používaný všeobecne a nediskriminačne, čo by mohlo mať negatívne a deštruktívne dôsledky na rozmanitosť podnikov. EHSV nalieha na Komisiu, aby rešpektovala povahu družstiev v účtovných záležitostiach, aby bol základný kapitál členov považovaný za vlastné imanie členov družstva a nie ako pohľadávka, pokiaľ sa člen, v prípade vystúpenia z družstva, nestane veriteľom (29).

4.3.3

Výbor súhlasí s odporúčaním „správy Larosièrovej skupiny“ (30), ktorá hovorí, že účtovné normy by nemali nepriaznivo ovplyvňovať modely podnikania, podporovať pro-cyklické správanie alebo odrádzať od dlhodobých investícií, či narúšať stabilitu podnikov.

4.4   Právo hospodárskej súťaže

4.4.1

Každá právna forma podniku by mala mať možnosť rozvíjať svoju činnosť a zároveň si zachovať svoje prevádzkové osobitosti. Preto sa právo hospodárskej súťaže nemôže zakladať na jednom jedinom modeli podnikateľského zmýšľania, malo by predchádzať diskriminačnému správaniu a oceňovať osvedčené postupy na národnej úrovni. Nejde o stanovovanie privilégií, ale o presadzovanie spravodlivého práva na hospodársku súťaž, a preto EHSV, v súlade so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami (31), zastáva názor, že pravidlá hospodárskej súťaže a pravidlá daňového charakteru by mali umožňovať, aby rozdielové náklady podnikov, ktoré nesúvisia s neefektívnym výrobným procesom, ale s internalizáciou sociálnych nákladov, mohli byť kompenzačne regulované.

4.4.2

Niektoré nástroje politiky hospodárskej súťaže nie sú voči niektorým typom podnikov neutrálne, a preto, podľa EHSV, si odvetvie sociálneho hospodárstva vyžaduje riešenia šité na mieru, pokiaľ ide o dane, verejné obstarávanie a pravidlá hospodárskej súťaže (32). Tak napríklad, verejná podpora súkromných investícií do výskumu, vývoja a inovácií, ktorých cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosť výrobného systému, podporuje hlavne veľké podniky, pretože práve oni najviac vyvíjajú spomínané aktivity. Rovnako tieto veľké podniky môžu lepšie využívať verejné investície do infraštruktúry pre výrobný priemysel, pretože majú väčšiu možnosť výberu lokality pre svoje výrobné zariadenia. Niekedy to vedie ku konkurenčnému znevýhodneniu menších podnikov, ktoré majú málo reálnych možností výberu lokality pre svoje prevádzky.

4.4.3

Pravidlá hospodárskej súťaže by tiež mali zohľadňovať jedinečnosť sociálnych podnikov, ktoré vyrábajú a distribuujú ľuďom na okraji spoločnosti, alebo tým, ktorým hrozí sociálne vylúčenie, neobchodovateľné tovary a služby, a tak zaraďujú do svojich výrobných procesov dôležitý zdroj v podobe altruizmu.

4.5   Daňové právo

4.5.1

V niektorých členských štátoch sa niektoré podniky často ocitnú v situáciách, kedy majú konkurenčnú nevýhodu z dôvodov, ktoré nesúvisia s výrobnými procesmi, ale vyplývajú z nedostatkov v rozdeľovaní trhu (33), to znamená v situáciách, kedy je samotný trh neúčinný a neprideľuje zdroje optimálnym spôsobom. EHSV podporuje návrh smernice o znížení sadzieb DPH pre služby poskytované na miestnej úrovni, ktoré sa týkajú hlavne MSP, a opätovne vyjadruje súhlas so zásadou formulovanou Komisiou, podľa ktorej daňové výhody, udelené určitému typu podniku, musia byť úmerné právnym obmedzeniam alebo sociálnemu prínosu, ktoré sú pre daný typ podniku vlastné (34). EHSV preto žiada Komisiu, aby posmelila členské štáty k tomu, aby analyzovali možnosti zavedenia kompenzačných opatrení pre podniky, na základe ich preukázaného sociálneho prínosu alebo zisteného prínosu pre regionálny rozvoj (35). Predovšetkým je potrebné hľadať riešenia problému neziskových organizácií, ktorý spočíva v tom, že nemajú možnosť získať naspäť DPH, ktoré zaplatia pri nákupe tovarov a služieb potrebných na výkon svojich aktivít súvisiacich so všeobecným záujmom, a to v tých krajinách, kde táto situácia predstavuje problém. Rovnako treba spomenúť daňové systémy vzťahujúce sa na mimovládne organizácie, ktoré vykonávajú hospodárske aktivity nesúvisiace s verejnoprospešnými cieľmi.

4.5.2

V súčasnosti majú MSP málo reálnych príležitostí investovať do výskumu, vývoja a inovácií, ktoré predstavujú dôležitý prvok pre efektívnu produkciu a udržanie konkurencieschopnosti podnikov. To vytvára konkurenčnú nevýhodu, ktorá by mala byť vyvážená pomocou daňových úľav. Tie by odmeňovali MSP, ktoré do tejto oblasti investujú. Odporúčania obsahujú širokú škálu kompenzačných opatrení, ktoré sa od štátu k štátu líšia. Z nich možno uviesť napr. mimoriadne daňové úľavy pre mnohonásobné investície do výskumu a vývoja, spätná platba v prípade nedosahovania zisku a zníženie sociálnych odvodov. Pri zohľadnení strategickej úlohy MSP v hospodárstve Spoločenstva, EHSV odporúča, aby každý členský štát využil najoptimálnejšiu kombináciu kompenzačných opatrení, aby uľahčil MSP prežitie a rast vo svojom hospodárstve. Najväčší dosah týchto programov spočíva v spôsobe, akým môžu podporiť rozvoj MSP, špecializovaných v oblasti výskumu a vývoja, počas prvých rokov ich existencie.

4.6   Harmonizácia štatistík

4.6.1

Zozbierané údaje o rôznych typoch podnikov sú v členských štátoch a EÚ vypracované na základe kritérií schválených Európskym systémom národných a regionálnych účtov (ESA 95). Ekonomické štatistiky o družstvách, vzájomných spoločnostiach, združeniach, nadáciách a iných podobných podnikoch sú však veľmi obmedzené a vypracované na základe nejednotných kritérií, čo sťažuje ich analýzu a vyhodnotenie ich prínosu z hľadiska veľkých makroekonomických cieľov. Európska komisia preto požiadala o vypracovanie „Príručky“, ktorá umožní vypracovať národné štatistické registre týchto podnikov na základe jednotných kritérií pre národné účty (36). EHSV vyzýva k používaniu týchto nových nástrojov analýzy na vypracovanie harmonizovaných štatistík o vyššie uvedených typoch podnikov vo všetkých krajinách Európskej únie a tiež k implementácii účinnejších politických opatrení v tejto oblasti.

Tiež sa odporúča vypracovať metodiku, ktorá by podporila rozvoj európskeho strediska pre monitorovanie mikropodnikov.

V Bruseli 1. októbra 2009.

predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  „Manual for drawing up the satellite accounts of Companies in the Social Economy: Co-operatives and Mutual Societies“(Príručka na vypracovanie satelitných účtov podnikov sociálnej ekonomiky: družstiev a vzájomných spoločností). Pre Európsku komisiu vypracoval CIRIEC, 2006.

(2)  CIRIEC, „Sociálna ekonomika v Európskej únii“, EHSV, Brusel 2008, www.eesc.europa.eu, ISBN 928-92-830-08-59-0.

(3)  Ú.v. EÚ C 234, 22.9.2005.

(4)  Konsolidovaná znenie Zmluvy o Európskej únii po schválení Lisabonskej zmluvy. Ú. v. EÚ C 115, 9.5.2008.

(5)  Typy podnikov, ktoré sú v niektorých členských štátoch, v Európskom parlamente, Európskej komisii a v EHSV známe pod názvom podniky sociálnej ekonomiky. Ide o sociologickú a nie právnu kategóriu.

(6)  Pozri napríklad veci C-180/98, C-184/98, Pavlov. Vec C-352/85, Bond van Adverteerders.

(7)  V posledných 50 rokoch ekonomická literatúra upozorňuje na rozmanitosť účelových funkcií na základe typu podniku [B.Ward, (1958); E. D. Domar (1967); J. Vanek (1970); J. Meade (1972) a J.L. Monzón (1989)]. Autori sú uvedení v Manual for drawing up the satellite accounts of Companies in the Social Economy: Co-operatives and Mutual Societies (Príručka na vypracovanie satelitných účtov podnikov sociálnej ekonomiky: družstiev a vzájomných spoločností).Poznámka pod čiarou 1.

(8)  V niektorých prípadoch veľké podniky nemusia mať členov akcionárov alebo nemusia rozdeľovať zisky nijakým spôsobom, ako to robia sporiteľne v niektorých európskych krajinách. Existujú tiež veľké spoločnosti, družstvá, ktoré vydávajú akcie, ktoré nie sú kótované na burze, alebo vzájomné spoločnosti, ktoré fungujú skôr so svojím základným imaním a rezervami než s kapitálom získaným od svojich členov.

(9)  www.forbes.com The Global 2000, 04/02/2008.

(10)  Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005, s. 10 (bod 2.1); Ú. v. ES C 112, 30.4.2004, s. 105 (bod 1,7); „Small Business Act“ publikované v Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 30.

(11)  KOM(2008) 394 v konečnom znení – „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu: iniciatíva v prospech MSP.

(12)  Smernica 93/84/EHS z 30. septembra 1993, ktorá mení a dopĺňa smernicu 80/723/EHS o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a verejnými podnikmi (Ú. v. ES L 254, 10.12.1993, s. 16).

(13)  Colli, a. fernández, p., y rose, m. (2003):„Nacional Determinants of Family Firm Development? Family Firms in Britain, Spain and Italy in the Nineteenth and Twentieth centurias“, Enterprise & Society, 4, s. 28-64.

(14)  „Sociálna ekonomika v Európskej únii“ Poznámka pod čiarou č. 2.

(15)  Správa Európskeho parlamentu o sociálnej ekonomike (2008/2250 (INI)).

(16)  V mnohých dokumentoch Komisia hovorí o odvetví „sociálneho hospodárstva“, KOM(2004) 18 v konečnom znení o podporovaní družstiev v Európe (bod 4.3).

(17)  Napríklad v Spojenom kráľovstve existuje Úrad pre tretí sektor (OTS), ktorý do rozsahu svojej pôsobnosti zahŕňa dobrovoľné skupiny a spoločenstvá, sociálne podniky, charity, družstvá a vzájomné spoločnosti, to znamená ten istý súbor podnikov spomínaných v tomto dokumente ako „podniky sociálnej ekonomiky“. Úrad pre tretí sektor je verejná inštitúcia, ktorá patrí pod Úrad britskej vlády (www.cabinetoffice.gov.uk).

(18)  Správa (2008/2250) (INI). „Sociálna ekonomika v Európskej únii“ (Poznámka pod čiarou č. 13).

(19)  ESA-1995 spája subjekty s podobným hospodárskym správaním (SEC-1995,2.18) v piatich veľkých inštitucionálnych odvetviach (SEC-1995, tabuľka č. 2.2): a) nefinančné spoločnosti (S.11), b) finančné inštitúcie (S.12), c) verejná správa (S.13), d) domácnosti (S.14) a e) neziskové inštitúcie poskytujúce služby domácnostiam (S.15). ESA-1995 tiež klasifikuje rôzne výrobné subjekty do odvetví činností, pričom do každej z nich patria tie, ktoré vyvíjajú rovnakú alebo podobnú hospodársku aktivitu (ESA-1995,2.108), pričom stanovuje päť rôznych úrovní zoskupení na 60, 31, 17, 6 a 3 odvetvia činností. (ESA-1995, Príloha IV).

(20)  Správa (2008/2250) (INI). CIRIEC, „Sociálna ekonomika v Európskej únii“, EHSV, Brusel 2008, www.eesc.europa.eu, ISBN 928-92-830-08-59-0.

(21)  Európske sociálne podniky poskytujú priamu prácu na plný úväzok 11 miliónom Európanov a sú prítomné vo všetkých odvetviach hospodárskej činnosti, a to aj vo vysokokonkurenčných odvetviach, ako je finančný alebo poľnohospodársky sektor, alebo v inovatívnych odvetviach, ako sú služby občanom alebo obnoviteľné zdroje energie.

(22)  CESE (2008): CIRIEC,Sociálna ekonomika v Európskej únii, EHSV, Brusel 2008, www.eesc.europa.eu, ISBN 928-92-830-08-59-0.

(23)  KOM (2004) 18 v konečnom znení, bod 4.3 (Podpora družstiev v Európe).

(24)  It's time for social entreprise to realise its potential (Je čas, aby sociálne podniky využili svoj potenciál), TRIMBLE, Robert, publikácia The Bridge, s.17, www.ipt.org.uk.

(25)  Stanovisko EHSV na tému „Podnikateľské zmýšľanie a lisabonská agenda“, Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 84.

(26)  Treba upozorniť na to, že niektoré organizácie, ako napr. Cooperatives Europe vypracovávajú štúdiu o svojej reprezentatívnosti, s cieľom zapojiť sa do sociálneho dialógu.

(27)  Stanoviská EHSV publikované v Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 71 a v Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 149 – 154.

(28)  Štúdia uskutočniteľnosti Komisie o štatúte európskej nadácie odhaduje, že náklady vyplývajúce zo spomínaných prekážok cezhraničných aktivít európskych nadácií sa pohybujú vo výške od 90 až 100 miliónov eur ročne.

(29)  Nedávno uvedené v literatúre o účtovníctve: CIRIEC-España, Revista de Economía Pública, Social y Cooperativa, no 58, august 2007 (Časopis pre verejnú, sociálnu a družstevnú ekonomiku) (www.ciriec.es), „Clasificación del capital social de la sociedad cooperativa: una visión crítica“ (Klasifikácia sociálneho kapitálu družstevnej spoločnosti – kritický pohľad), B. Fernández-Feijóo a M. J. Cabaleiro.

(30)  Správa skupiny na vysokej úrovni o finančnom dohľade v Európskej únii, február 2009, (http://ec.europa.eu/internal_market/finances/docs/de_larosiere_report_en.pdf) Odporúčanie 4, s.21.)

(31)  Ú. v. EÚ C 234, 22.9.2005 a KOM(2004) 18 v konečnom znení.

(32)  Ú. v. ES C 117, 26.4.2000, s. 52 (bod 8.3.1). Ďalej tiež Ú. v. ES C 117, 26.4.2000, s. 57. Európska komisia rozlišuje medzi „štátnou pomocou“ a „všeobecnými opatreniami“, medzi ktoré zaraďuje aj daňové stimuly určené pre investície v oblasti životného prostredia, pre výskum a vývoj alebo vzdelávanie, ktoré pomáhajú len podnikom, ktoré realizujú takéto investície, bez toho, aby boli nevyhnutne zaradené medzi štátnu pomoc (Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov (Ú. v. ES C 384/03 z 10.12.1998, bod 14)). V celej Európe rozvíjajú aktivity v oblasti výskumu a vývoja hlavne veľké podniky. Napríklad v Španielsku, na základe údajov z roku 2007, realizuje výskum a vývoj 27,6 % z celkového počtu veľkých podnikov, no iba 5,7 % podnikov, ktoré majú menej ako 250 zamestnancov, www.ine.es.

(33)  Oznámenie Komisie KOM(2008) 394 v konečnom znení. www.forbes.com, The Global 2000, 04/02/2008.

(34)  KOM(2004) 18 v konečnom znení.

(35)  Stanovisko EHSV k oznámeniu KOM(2004) 18 v konečnom znení (Ú. v. EÚ C 234, 22.9.2005, s.1, bod 4.2.3.).

(36)  Manual for drawing up the satellite accounts of Companies in the Social Economy: Co-operatives and Mutual Societies” (Príručka na vypracovanie satelitných účtov podnikov sociálnej ekonomiky: družstiev a vzájomných spoločností). Pre Európsku komisiu vypracoval CIRIEC, 2006.


23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/29


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Potravinárske výrobky v rámci spravodlivého obchodu: samoregulácia alebo právna úprava?“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2009/C 318/06

Spravodajca: pán Hervé COUPEAU

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 10. júla 2008 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 svojho vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Potravinárske výrobky v rámci spravodlivého obchodu: samoregulácia alebo právna úprava?“

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska v danej veci prijala svoje stanovisko 2. septembra 2009. Spravodajcom bol Hervé COUPEAU.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra a 1. októbra 2009 (schôdza z 1. októbra 2009) prijal 164 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   Cieľom spravodlivého obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami je zaviesť na úrovni medzinárodného obchodu zásadu spravodlivejšieho rozdelenia obchodných príjmov, v snahe umožniť výrobcom z rozvojových krajín:

naštartovať proces hospodárskeho rozvoja (štrukturalizácia výrobných reťazcov, organizácia jednotlivých odvetví činnosti atď.),

spustiť proces sociálneho rozvoja (vytváranie zdravotníckych, vzdelávacích a iných štruktúr),

iniciovať environmentálne riadenie (zachovanie biodiverzity, riadenie emisií CO2 atď.).

1.2   Európa predstavuje pre spravodlivý obchod najväčší trh, ktorý tvorí približne 65 % celosvetového trhu. Výrobky zo spravodlivého obchodu sa predávajú prostredníctvom zásielkových katalógov, online, v stravovacích zariadeniach, ako aj vo verejných, komunitných a obchodných reťazcoch. Celkovo ide o 79 000 predajní v 25 krajinách. Obrat v tomto sektore v roku 2008 prekročil 1,5 miliardy EUR. Nárast tržieb bol doteraz relatívne kontinuálny, každoročne dosiahol zhruba 20 %. Napriek tomu je toto číslo pomerne nízke v porovnaní s obratom 913 miliárd EUR, ktorý dosiahlo európske agropotravinárske odvetvie v roku 2007.

1.3   Certifikácia prebieha dvoma navzájom sa dopĺňajúcimi spôsobmi: existuje certifikácia výrobkov (FLO, ktorá stanovila normy pre 18 kategórií potravinových výrobkov) a certifikácia procesov (WFTO, ktorá osvedčuje dodávateľský reťazec a systém riadenia hlavných organizácií spravodlivého obchodu, rovnako v rozvinutých, ako aj v rozvojových krajinách). Oba tieto systémy prispeli k zvýšeniu záruk pre spotrebiteľov a obmedzili zneužívanie zo strany spoločností, ktoré sa snažili zarobiť na tejto forme etického obchodu bez toho, aby spĺňali kritériá presadzované hlavnými agentúrami medzinárodného rozvoja.

1.4   Certifikácia účinným spôsobom podporuje tento druh obchodu a chráni malé a stredné podniky, ktoré sa doň chcú zapojiť.

1.4.1

Tieto spôsoby certifikácie sú zamerané na to, aby sa rešpektoval viacrozmerný charakter spravodlivého obchodu:

obchodný rozmer, ktorý podporuje vyvážený vzťah, prospešný pre znevýhodnených výrobcov a pracovníkov v južných krajinách,

rozmer týkajúci sa rozvoja prostredníctvom posilnenia organizácií výrobcov po finančnej, technickej a prevádzkovej stránke,

rozmer týkajúci sa vzdelávania prostredníctvom informovania a zvyšovania povedomia občanov a partnerov z južných krajín,

politický rozmer spočívajúci v presadzovaní spravodlivejších pravidiel v bežnom medzinárodnom obchode.

1.4.2

Napriek pokroku, ktorý bol dosiahnutý v oblasti samoregulácie, chce EHSV upozorniť na to, že je potrebné, aby sa model zakladal na európskej schéme certifikácie, ktorá, okrem iných zásad, vychádza z potreby podrobiť dodržiavanie technických špecifikácií vonkajšej kontrole, realizovanej nezávislým, na to určeným orgánom. Samozrejme, súčasne treba dbať na to, aby nebolo narušené povinné dodržiavanie všeobecných právnych predpisov týkajúcich sa uvádzania potravinárskych výrobkov na trh.

2.   Úvod

2.1

Stanovisko sa zameriava konkrétne na spravodlivý obchod ako taký, t. j. na alternatívne obchodné partnerstvo spájajúce producentov so spotrebiteľmi, ktoré sa za posledné desaťročia vybudovalo v rámci hnutia spravodlivého obchodu. Existujú aj ďalšie systémy záruk týkajúce sa obchodu a rôznej miery udržateľnosti, ktoré v tomto stanovisku nie sú zahrnuté, pretože tieto programy nespĺňajú všetky kritériá spravodlivého obchodu uvedené v bode 1.4.1.

2.2

Spravodlivý obchod vznikol s ambíciou vybudovať hospodárske vzťahy s výrobcami z rozvojových krajín, ktorí sú v medzinárodnom obchode marginalizovaní. Tento systém je súčasťou úsilia o dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a pre južné krajiny má veľký spoločenský význam. Jeho cieľom je prispieť k odstraňovaniu chudoby, predovšetkým podporou organizácií výrobcov. V krajinách na severnej pologuli sa snaží presadiť udržateľnejší model spotreby.

2.3

Tento pomerne nový a rýchlo sa rozvíjajúci sektor zaznamenáva vysoký rast a stále väčší záujem zo strany európskych spotrebiteľov.

2.4

Dôvera spotrebiteľov sa však ešte musí posilniť, pretože napriek ich stotožneniu sa s koncepciou spravodlivého obchodu mnohí pociťujú nedostatok informácií a mohli by sa domnievať, že veľké spoločnosti a obchodné reťazce môžu tento systém zneužívať.

2.5

Na druhej strane, dôležitými distribútormi produktov zo spravodlivého obchodu naďalej zostávajú špecializované siete. Tieto siete sú dosť rozšírené, majú menší rozsah a sú u spotrebiteľov obľúbené.

3.   Kontext

3.1

Vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv z roku 1948 sa v článku 23 uvádza: „Každý, kto pracuje, má nárok na spravodlivú a uspokojivú odmenu, ktorá by zabezpečovala jemu samému a jeho rodine živobytie zodpovedajúce ľudskej dôstojnosti.“

3.2

Prvé aktivity v oblasti spravodlivého obchodu sa začali rozvíjať v päťdesiatych rokoch v USA a neskôr v Spojenom kráľovstve. Postupne sa táto iniciatíva rozšírila do celej Európy. Spravodlivý obchod spočíva v uvedomení si sociálnych a environmentálnych škôd, ktoré spôsobujú siete dovozcov v priemyselne vyspelých krajinách.

3.3

Konferencia OSN pre obchod a rozvoj (CNUCED) v roku 1964 označila podmienky obchodovania ako nerovnoprávne a upozornila medzinárodné spoločenstvo na neudržateľný charakter pravidiel medzinárodného obchodu tak z ľudského, ako aj sociálneho hľadiska. Južné krajiny naliehajú na potrebu spravodlivého obchodu („Trade, not aid“ – Obchod, nie pomoc).

3.4

Medzníky v histórii spravodlivého obchodu

1860 – vychádza kniha Eduarda Douwesa Dekkera „Max Havelaar“

koniec 40. rokov – organizácie Ten Thousand Villages a SERRV (USA) začínajú obchodovať s chudobnými komunitami v južných krajinách

koniec 50. rokov – OXFAM UK predáva vo svojich britských obchodoch remeselné výrobky čínskych utečencov

1957 – skupina mladých holandských katolíkov vytvára združenie zamerané na dovoz výrobkov z rozvojových krajín

1964 – OXFAM UK zakladá prvú organizáciu alternatívneho obchodu (ATO – Alternative Trade Organisation)

1967 – v Holandsku vzniká prvá organizácia spravodlivého obchodu

1969 – v Holandsku sa otvárajú prvé predajne spravodlivého obchodu

1971 – v Bangladéši vzniká prvé družstvo spravodlivého obchodu („jute work“)

1973 – v Holandsku sa začína predávať káva zo spravodlivého obchodu

1988 – káva získava ako prvý produkt označenie spravodlivého obchodu „Max Havelaar“

1989 – vzniká Medzinárodná federácia alternatívneho obchodu (IFAT – International Federation for Alternative Trade), neskôr zmenená na Svetovú organizáciu spravodlivého obchodu (WFTO – World Fair Trade Organisation)

1990 – zakladá sa Európske združenie spravodlivého obchodu (EFTA – European Fair Trade Association)

1993 – v Nemecku vzniká organizácia Transfair, zameraná na označovanie produktov spravodlivého obchodu

1994 – v rámci spravodlivého obchodu sa začína predávať čaj

vzniká Sieť európskych svetových obchodov (NEWS! – Network of European World Shops)

1996 – v Holandsku sa v rámci spravodlivého obchodu začínajú predávať banány

1997 – organizácie spravodlivého obchodu zamerané na označovanie (Max Havelaar, Transfair, Rättvisemärkt, Faire Trade atď) sa zjednocujú a vytvárajú „Fairtrade Labelling Organisation“ (FLO) obchodné reťazce Monoprix a Auchan sa zaväzujú zaradiť do svojej ponuky kávu zo spravodlivého obchodu

1998 – organizácie spravodlivého obchodu (FLO, IFAT, NEWS a EFTA) sa zjednocujú a zakladajú združenie FINE

2004 – vo Francúzsku sú produkty spravodlivého obchodu zaradené do ponuky niektorých stravovacích zariadení

3.5

Pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO) neberú do úvahy ľudské, sociálne ani environmentálne hľadisko. V snahe napraviť túto situáciu sa ľudia prikláňajú k formám obchodovania zohľadňujúcim ľudské hodnoty. Spravodlivý obchod je pre nich dôkazom toho, že svet dokáže fungovať aj na iných princípoch. Spravodlivý obchod propaguje transparentnosť, dobré riadenie a zodpovednosť, čím prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju.

4.   Opis

4.1

Cieľom spravodlivého obchodu a všeobecnejšie etickej, zodpovednej a občiansky uvedomelej spotreby je nájsť prostriedky, ako udržať a ďalej trvalo rozvíjať ich úspešnosť u verejnosti, pričom by sa malo dohliadnuť na tieto aspekty:

zabezpečenie transparentnosti, propagácie a informovanosti pokiaľ ide o fungovanie spravodlivého obchodu,

poskytnutie záruky, že kúpou produktu zo spravodlivého obchodu sa podporí rozvoj poľnohospodárskej činnosti v rozvojových krajinách.

4.2

EHSV poznamenáva, že pri vypracovaní noriem spravodlivého obchodu sa prihliadalo na základné práva pracujúcich (ILO), dodržiavanie environmentálnych noriem, rešpektovanie biodiverzity, a lepšie odmeňovanie výrobcov v rámci medzinárodných obchodných vzťahov.

4.3

Pojmy „obchod“ a „spravodlivý“ sa môžu niekomu zdať nezlučiteľné, pretože zákony trhu sa neriadia ľudskými hodnotami. Snaha skĺbiť obchod so sociálnym dialógom v záujme vytvorenia spravodlivejšieho obchodu bude však výzvou 21. storočia a EHSV by chcel prispieť k jej splneniu. Toto úsilie môže totiž podporiť trvalo udržateľný rozvoj a zároveň vytvoriť lepšie podmienky pre obchodovanie, pričom zaručí práva výrobcov a pracovníkov marginalizovaných v rámci rokovaní z Dohy.

4.4

Spotrebiteľov však mýli zavádzanie nových označení a nových kódexov súvisiace so vstupom nových aktérov na tento trh. Rozmanitosť referenčných a záručných systémov prináša riziko, že sa oslabí koncepcia, princípy, ako aj kritériá spravodlivého obchodu a že sa vytvoria oportunistické hospodárske príležitosti postavené na systémoch záruk, ktoré sú menej nákladné pre osoby platiace za túto koncepciu väčšinou na konci distribučného reťazca a sú zároveň spojené s nižšou mierou angažovanosti pokiaľ ide o podporu rozvojových krajín. Výbor si želá, aby sa využívala medzinárodná certifikácia, ktorú by poskytovali organizácie spravodlivého obchodu (pozri predchádzajúce návrhy týkajúce sa terminológie). Zároveň by sa malo zaručiť vytvorenie úradu nezávislého akreditovaného kontrolóra a samozrejme by mala byť dodržiavaná platná legislatíva v oblasti potravín.

4.5

EHSV žiada, aby všetky produkty zo spravodlivého obchodu vo všetkých štátoch Európskej únie spĺňali rovnaké kritériá. V súčasnosti neexistuje žiadna oficiálna európska definícia pojmu „spravodlivý obchod“, ktorá by mala právnu silu. EHSV presadzuje spoločnú definíciu, ktorú prijalo združenie FINE (sieť zahŕňajúca FLO, IFAT, NEWS a EFTA) a ktorú uvádza Európska komisia vo svojom nedávnom oznámení o spravodlivom obchode (1):

„Spravodlivý obchod je obchodné partnerstvo založené na dialógu, transparentnosti a rešpekte, ktoré sa usiluje o väčšiu spravodlivosť v medzinárodnom obchode. Prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju tým, že marginalizovaným výrobcom a pracovníkom – najmä na juhu – ponúka lepšie obchodné podmienky a zabezpečuje práva. Organizácie spravodlivého obchodu podporované spotrebiteľmi sa aktívne zúčastňujú na podpore výrobcov, zvyšovaní informovanosti a na kampaniach za zmeny predpisov a postupov v bežnom medzinárodnom obchode“.

5.   Producenti (princípy)

5.1

V rámci spravodlivého obchodu sa dbá na to, aby mali výrobcovia čo najvyšší a najstabilnejší príjem, ktorý im zabezpečí dostatočnú životnú úroveň. Výšku týchto príjmov by mali určovať organizácie výrobcov a odborové združenia jednotlivých regiónov a krajín.

5.2

Ceny sa musia určovať na základe priemerných výrobných nákladov, v závislosti od týchto faktorov:

čas odpracovaný miestnymi pracovnými silami, ohodnotený podľa upravených sadzieb, ktoré im umožnia dôstojný život,

investície potrebné zo strednodobého alebo dlhodobého hľadiska na dodržiavanie hospodárskych, environmentálnych a sociálnych noriem spravodlivého obchodu,

analýza trhu,

politické rozhodnutia väčšiny aktérov v oblasti spravodlivého obchodu: predbežné financovanie produkcie pred zberom úrody (v rozsahu 60 %), stabilizovanie vzťahov medzi producentmi a distribútormi v záujme zaistenia odbytu pre producentov a dodávok pre distribútorov.

5.3

V rámci spravodlivého obchodu sa musia presadzovať požiadavky ako zákaz vykorisťovania pracovnej sily, najmä detí, a dodržiavanie noriem ILO, a to aj v krajinách, ktorých to sociálne zákony nevyžadujú.

5.4

V rámci spravodlivého obchodu sa zaručuje čiastočné predbežné financovanie potravinových výrobkov, aby výrobcovia mohli finančne pokryť zabezpečenie potrebných surovín.

5.5

Procesy potravinárskej výroby musia bezpodmienečne rešpektovať životné prostredie a prírodné zdroje a dodržiavať právne predpisy platné v Európskej únii.

5.6

Spravodlivý obchod umožňuje vytváranie sociálne prospešných pracovných miest vo všetkých fázach výrobného reťazca (a poskytuje dôstojnú prácu aj najviac marginalizovaným jednotlivcom).

5.7

Spravodlivý obchod zaručuje skutočnú sledovateľnosť a úplnú, nepretržitú a verejnú transparentnosť pokiaľ ide o jednotlivé činnosti vo všetkých fázach výrobného a distribučného reťazca (kontext, ceny, marže atď.).

5.8

Spravodlivý obchod by mal viesť k vybudovaniu hospodárstva založeného na solidarite a zameraného na trvalo udržateľný rozvoj.

5.9

Spravodlivý obchod by sa mal hodnotiť podľa konkrétnych skutkov a záväzkov, a nie len na základe vyhlasovaných dobrých predsavzatí.

5.10

Spravodlivý obchod predstavuje už etablované riešenie, ako nastoliť novú svetovú politiku v oblasti potravín, ktorá rešpektuje ľudské hodnoty.

6.   Výrobky

6.1

Potravinárske výroby predstavujú hlavný podiel na obrate spravodlivého obchodu. Medzi týmito výrobkami vedie káva, ale v ponuke je tiež čaj, čokoláda, sušené ovocie, koreniny, ryža, cereálie, cukor, med a džem. Nedávno sa objavili aj čerstvé výrobky, ale v rámci sietí spravodlivého obchodu sa predávajú len v obmedzenom rozsahu vzhľadom na ich pomalý odbyt. Odkedy však tieto výrobky do svojej ponuky zaradili spotrebiteľské družstvá a iní súkromní maloobchodníci, ich predaj sa výrazne zvýšil.

6.2

Spravodlivý obchod by v rámci snahy zlepšiť situáciu malovýrobcov v rozvojových krajinách mohol podporiť budovanie komplexných potravinárskych výrobných reťazcov, ktoré by prispeli k vytváraniu sociálne udržateľných pracovných miest.

6.3

Spravodlivý obchod by si mal vybudovať takú pozíciu, aby sa mohol presadiť vo väčších reťazcoch, čím by tento proces získal väčšiu politickú váhu, pričom by zároveň rešpektoval záujmy výrobcov.

7.   Hlavné krajiny

7.1

Všetky krajiny, ktoré sú zapojené do poľnohospodárskej produkcie v rámci spravodlivého obchodu, sú južné krajiny. Spravodlivý obchod dokázal vďaka relatívnej transparentnosti svojho systému obchodovania poukázať na to, že producent má len malý zisk z ceny, ktorú zaplatí spotrebiteľ (z každých vynaložených 100 EUR sa mu vráti len 20 EUR), a že veľká časť pridanej hodnoty (získanej napr. pri spracovaní a v rámci maloobchodného predaja) zostáva v rozvinutých krajinách. Hlavným problémom je otázka, do akej miery dokáže spravodlivý obchod trvalo zmeniť pravidlá medzinárodného obchodu.

8.   Právna úprava alebo certifikácia

8.1

Výbor sa domnieva, že certifikácia je pre spotrebiteľov najlepšou zárukou. Certifikácia je proces kontroly treťou, nestrannou a akreditovanou organizáciou (s ukončeným procesom akreditácie), ktorým sa potvrdzuje, že služba, výrobok alebo proces spĺňa technické špecifikácie (tieto špecifikácie môžu, ale nemusia byť normou). Certifikácia aj akreditácia sú teda kontrolné postupy, avšak akreditáciou sa potvrdzujú kompetencie a certifikáciou súlad s technickými špecifikáciami. Cieľom spravodlivého obchodu a všeobecnejšie etickej, zodpovednej a občiansky uvedomelej spotreby je nájsť prostriedky, ako zachovať a ďalej rozvíjať dosiahnuté úspechy, pričom by sa malo dohliadnuť na tieto aspekty:

1)

zabezpečenie transparentnosti, propagácie a informovanosti pokiaľ ide o fungovanie spravodlivého obchodu; v tejto súvislosti je potrebné zorganizovať skutočnú informačnú kampaň zameranú na princípy a ciele spravodlivého obchodu;

2)

poskytnutie záruky, že kúpou potravinárskeho produktu sa podporí príslušná komunita, jej obyvatelia a rozvoj poľnohospodárskej činnosti v rozvojových krajinách.

8.2

Spravodlivý obchod teda zaviedol systém záruk, ale ich legitímnosť spočíva v tom, že sú výsledkom vyjednávania, do ktorého sa zapájajú jednotlivé zúčastnené strany.

Systém záruk zavedený organizáciou FLO vymedzuje technické špecifikácie výrobkov.

Technické špecifikácie a normy zavedené organizáciou WFTO sa týkajú samotných postupov subjektov zapojených do spravodlivého obchodu.

8.3

FLO aj WFTO sa snažia prispôsobiť svoje systémy záruk tak, aby sa navzájom dopĺňali. Usilujú sa preto nájsť spoločné črty a styčné body medzi týmito dvoma prístupmi. V tomto smere však bola zatiaľ vypracovaná len analýza súčasného stavu.

8.4

Oba uvedené kontrolné systémy sú nevyhnutné. Vysoký stupeň záruk je neodmysliteľný a súčasne je aj v záujme spotrebiteľov, pretože v opačnom prípade by sa v krajinách na severnej pologuli začali množiť odlišné právne predpisy. Organizácie spravodlivého obchodu už vypracovali súbor medzinárodných požiadaviek a prijali Chartu zásad spravodlivého obchodu; mali by však ešte naďalej spolupracovať na vytvorení spoločného certifikačného systému pre producentov.

9.   Podmienky pre získanie rozvojovej pomoci

9.1

Spravodlivý obchod prispieva k odstraňovaniu chudoby a podporuje trvalo udržateľný rozvoj.

9.2

Európska únia v rámci svojej vonkajšej politiky podporuje rozvoj poľnohospodárstva v rozvojových krajinách. Stimuly pre poľnohospodárskych malovýrobcov v súvislosti s preorientovaním sa na spravodlivý obchod by sa mohli určiť ako kritérium pre vyplácanie pomoci, čím by sa v týchto krajinách podporil trvalo udržateľný rozvoj.

10.   Výzvy týkajúce sa spravodlivého obchodu

10.1

Spravodlivý obchod jednoznačne závisí od aktivity miestnych a medzinárodných aktérov v obchodnej, sociálnej, vzdelávacej a politickej sfére.

10.2

Spravodlivý obchod je sociálno-hospodárskou inováciou, ktorú presadzuje občianska spoločnosť v snahe zmeniť medzinárodné obchodné postupy tak, aby viac zohľadňovali ľudské hodnoty. Spravodlivý obchod by mal:

udržať svoj vplyv v oblasti sociálnej a environmentálnej zodpovednosti podnikov,

posilňovať svoj sociálny rozmer spoluprácou s odborovými organizáciami, združeniami spotrebiteľov, ochrancami životného prostredia a odbormi miestnych výrobcov,

rozšíriť a diverzifikovať svoj trh, keďže v rámci obchodu je potrebné rozširovať sortiment a siete,

zabezpečiť, aby sa väčšia časť pridanej hodnoty vracala späť výrobcom,

podporovať organizácie výrobcov v južných krajinách s cieľom poskytnúť im väčšiu samostatnosť,

umožniť miestny rozvoj a posilnenie základných, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv,

dosiahnuť celkové zlepšenie pravidiel a postupov v bežnom obchode.

11.   Spravodlivý obchod – aj pre európskych výrobcov?

11.1

Všetky poľnohospodárske produkty zo spravodlivého obchodu pochádzajú z rozvojových krajín. Niektoré produkty ako cukor, víno a banány sa však produkujú aj v európskych krajinách, ktoré majú jednoznačne vyššie sociálne normy, čo však môže zvýšiť ich cenu v porovnaní s produktmi certifikovanými v rámci spravodlivého obchodu.

11.2

V snahe vyhnúť sa takejto problematickej situácii by sa mala vytvoriť medzinárodná organizácia výrobcov v týchto odvetviach, ktorá by hľadala kompromisné riešenia prospešné pre všetkých.

12.   Spravodlivý obchod – nový hospodársky základ

12.1

Mnohé organizácie angažujúce sa za ľudské práva kritizujú vplyv, ktorý má medzinárodný obchod (WTO) na spoločnosť.

12.2

Jednotliví aktéri a zainteresované strany v oblasti spravodlivého obchodu sa v celosvetovom meradle od seba dosť líšia, pokiaľ ide o ich zameranie a rozsah činnosti. Práve ich schopnosť pokryť všetky oblasti spravodlivého obchodu v celej jeho rozmanitosti dáva tomuto úsiliu zaujímavý rozmer a naznačuje, že tento sektor môže v budúcnosti nadobudnúť veľký význam.

V Bruseli 1. októbra 2009

predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  KOM(2009) 215 v konečnom znení.


Príloha I

Zisková marža výrobcov v porovnaní s bežným obchodom

Obchod

Káva

Čaj darjeeling

Cukor

Quinoa

Ryža basmati

bežný

5 %

7 %

2,5 %

6,7 %

6,5 %

spravodlivý

17 %

9,5 %

3,8 %

8,5 %

9,5 %


Príloha II

Príklad rozpisu ceny thajskej ryže značky Max Havelaar:

15 % výrobca

26 % náklady na spracovanie

2 % clo

57 % náklady na úpravu a distribúciu.


23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/35


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Severná dimenzia znevýhodnených oblastí“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2009/C 318/07

Spravodajca: pán Kaul NURM

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 26. februára 2009 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Severná dimenzia znevýhodnených oblastí

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 2. septembra 2009. Spravodajcom bol pán Kaul NURM.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra a 1. októbra 2009 (schôdza z 30. septembra 2009) prijal 175 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Základné ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky, okrem iného zabezpečenie zásobovania potravinami, sú naďalej aktuálne, len ak na celom území Európskej únie, aj v severných regiónoch, zostane poľnohospodárstvo zachované.

1.2

Toto stanovisko sa zameriava na prírodné, klimatické a geografické osobitosti a problémy severných regiónov EÚ, v ktorých chladné podnebie do určitej miery obmedzuje možnosti poľnohospodárskej výroby, a preto sú nutné vyššie náklady, ktoré poľnohospodári v agroklimaticky priaznivých oblastiach nemusia niesť.

1.3

V severných regiónoch je poľnohospodárska výroba nákladnejšia a produktivita podstatne nižšia než vo výhodnejšie položených výrobných regiónoch. Neustále klesajúca ziskovosť a súčasne miznúca motivácia výrobcov ohrozuje ďalšie využívanie poľnohospodárskych plôch v severných regiónoch. Toto nebezpečenstvo sa dá odvrátiť zavedením vhodných nástrojov poľnohospodárskej politiky.

1.4

V regiónoch, ktoré sú znevýhodnené svojimi prírodnými podmienkami, sa musí orná pôda aj naďalej obrábať, aby sa zachovali tradičné krajinné formy a oblasti s vysokou prírodnou hodnotou. Tento cieľ sa dá dosiahnuť pomocou nástroja kompenzačných platieb pre znevýhodnené oblasti, avšak len za predpokladu, že podpora bude viac než doteraz zameraná na regióny, v ktorých je najväčšie nebezpečenstvo, že sa poľnohospodárske úžitkové plochy prestanú obrábať.

1.5

Okrem stanovenia nových kritérií na vymedzenie oblastí, ktoré sú znevýhodnené svojimi prírodnými podmienkami, sa musia súčasne preskúmať aj možnosti financovania tejto iniciatívy, aby mala skutočne pozitívny vplyv. Ako jednu z možností by sa malo zvážiť integrovanie kompenzačných platieb pre znevýhodnené oblasti do platieb prvého piliera. Súčasný systém, podľa ktorého sa výška priamych platieb vypočítava podľa predchádzajúcich výnosov, uprednostňuje poľnohospodárov vo výhodnejšie položených oblastiach. Kompenzačný príspevok nevyrovnáva dostatočne nepriaznivejšie výrobné podmienky v oblastiach s nevýhodnými prírodnými podmienkami.

1.6

Pri výpočte platieb na podporu znevýhodnených oblastí by sa v budúcnosti mala zohľadniť pre každý jednotlivý región celková výška nákladov potrebných na kompenzáciu prírodných a nepriaznivých výrobných podmienok: čím horšie prírodné podmienky, tým vyššie by mali byť platby. Napriek tomu by sa mala stanoviť maximálna a minimálna výška platieb.

1.7

Pri určovaní prírodných znevýhodnení by sa mala zohľadniť nielen kladná suma priemerných denných teplôt v období vegetácie, ale aj záporná suma teplôt v zimnom období v jednotlivých regiónoch.

1.8

Severné oblasti sa nachádzajú ďaleko od veľkých trhov Európy, vidiecke regióny sú extrémne riedko obývané a orná pôda je rozdrobená, čo zvyšuje výrobné náklady poľnohospodárskych podnikov. Na to, aby sa zabránilo vyľudňovaniu týchto oblastí a zachovala poľnohospodárska výroba, sú potrebné kompenzačné platby z prostriedkov určených pre znevýhodnené oblasti. EHSV preto odporúča pri stanovovaní kritérií na vymedzenie znevýhodnených oblastí zohľadňovať aj nízku hustotu obyvateľstva a vypracovať ďalšie kritériá na podporu poľnohospodárskej výroby v lesnatých oblastiach.

1.9

EHSV odporúča, aby sa pri vypracovaní a stanovovaní kritérií nového vymedzenia znevýhodnených oblastí (oblasti, ktoré sú znevýhodnené svojimi prírodnými podmienkami) brali do úvahy prírodné, klimatické a sociálno-hospodárske osobitosti severných regiónov, ktoré sú uvedené v stanovisku. Jednou z možností by bolo definovať tieto oblasti – analogicky k horským regiónom – ako osobitné oblasti.

2.   Úvod

2.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa témou znevýhodnených oblastí zaoberal už v predchádzajúcich stanoviskách z vlastnej iniciatívy (1).

2.2

Európska komisia vo svojom oznámení KOM(2009) 161 v konečnom znení, ktoré zverejnila 21. apríla 2009, navrhuje zmeniť zásady vymedzovania znevýhodnených oblastí a stanoviť na tento účel nové kritériá. Komisia okrem iného predložila nové označenie znevýhodnených oblastí a navrhla v budúcnosti ich nazývať „oblasti so znevýhodnenými prírodnými podmienkami“. EHSV tento nový prístup víta.

2.3

Keďže na vnútornom trhu EÚ je zaručený voľný pohyb tovaru a služieb, nie je z dlhodobého hľadiska možné v severných regiónoch EÚ, v ktorých sú jednotkové náklady vyššie, zachovať poľnohospodársku výrobu bez osobitnej podpory. To negatívne vplýva na sociálnu a environmentálnu udržateľnosť, ako aj na biodiverzitu týchto oblastí.

2.4

Predpisy platné v jednotlivých členských štátoch pre znevýhodnené oblasti a ich dosah sa nedajú navzájom porovnávať. Vzhľadom na to, že sa uplatňuje veľký počet kritérií, súčasné režimy pomoci pre znevýhodnené oblasti nezohľadňujú v dostatočnej miere špecifické výrobné podmienky vyplývajúce z prírodných a klimatických daností, takže tieto oblasti sú nedostatočne a nezodpovedajúco kompenzované.

2.5

S ohľadom na dlhodobé zabezpečenie zásobovania Európy a sveta potravinami musí poľnohospodárstvo naďalej fungovať aj v severných regiónoch Európskej únie, v ktorých sa má poľnohospodárska klíma podľa prognóz v najbližších 50 až 100 rokoch z dôvodu globálneho otepľovania zlepšiť, zatiaľ čo južné regióny budú mať čoraz suchšie podnebie, takže poľnohospodárska výroba v Európe sa presunie na sever.

3.   Prírodné a klimatické osobitosti severných regiónov, všeobecný opis vyskytujúcich sa problémov a dôvody na osobitný prístup k týmto oblastiam

3.1

Poľnohospodárska výroba v severných regiónoch Európskej únie sa od výroby v strednej a južnej Európe odlišuje oveľa kratším vegetačným obdobím, podstatne menšou sumou efektívnych teplôt potrebných na rast rastlín a nadbytkom vlahy počas väčšiny roka. Rozdelenie zrážok počas roka je nerovnomerné. Na jar a v lete, keď rastliny klíčia, vzchádzajú a rastú nie je množstvo zrážok dostatočné, zatiaľ čo časté jesenné dažde sťažujú včasný zber úrody a zhoršujú jej kvalitu.

3.2

Podstatný vplyv na poľnohospodárstvo v severných regiónoch má aj dlhá zima a s ňou spojené premrznutie pôdy. Teplota môže dokonca klesnúť až na -40 °C. Hĺbka premrznutia pôdy závisí tak od zápornej sumy teplôt, ako aj od hrúbky snehovej pokrývky, ktorá môže v Lotyšsku a Estónsku dosahovať až jeden meter a na severe Fínska a Švédska až do dvoch metrov. Topenie snehu a rozmrznutie pôdy sú dlhotrvajúce procesy, kvôli ktorým sa jarné siatie a začiatok vegetačného obdobia oneskoruje. V závislosti od zemepisnej šírky a vzdialenosti od mora sa v severných regiónoch jarná sejba uskutočňuje od konca apríla a do polovice júna. Preto sa musí pri vypracovaní kritérií na vymedzenie znevýhodnených oblastí zohľadňovať aj záporná suma priemerných denných teplôt v príslušných regiónoch.

3.3

Na stavbu budov sa musia naplánovať vyššie náklady, pretože základy musia byť chránené pred mrazom, vodovodné potrubia a kanalizácie musia byť položené pod hranicou zamŕzania a obvodové múry budov musia byť odizolované. Značné náklady vznikajú aj pri vykurovaní budov v zimnom období a pri odstraňovaní snehu.

3.4

Vzhľadom na krátky proces vzniku pôdy po skončení doby ľadovej sú pôdy v severných oblastiach tenšie a majú odlišnú štruktúru a akosť. Sú spravidla mokré, miestami kamenisté, nadmerne ílovité, piesčité alebo rašelinisté. Na zlepšenie pôdy je preto potrebné investovať veľké čiastky predovšetkým do zavedenia a údržby drenážnych systémov, ale aj do vápnenia polí.

3.5

Severné regióny sa vyznačujú kopcovitým a roztriešteným povrchom spôsobeným ľadovcovou činnosťou, na ktorom prevládajú riedke lesy, mokrade a iné prírodné oblasti. Preto sú poľnohospodársky využiteľné plochy malé a roztrúsené. Sú oblasti, v ktorých je priemerná veľkosť polí poľnohospodárskeho podniku menšia než jeden hektár a polia navyše ležia pomerne ďaleko od farmy roztrúsené v lesoch. To znemožňuje použitie väčších a účinnejších strojov, a súčasne sa zvyšujú aj výrobné náklady a náklady na (vnútropodnikovú) poľnohospodársku dopravu. Prírodné znevýhodnenia takéhoto druhu sa nedajú kompenzovať ani tým, že sa prejde na alternatívne kultúry alebo sa poľnohospodárska výroba bude racionalizovať iným spôsobom. Preto sa musia uplatňovať ďalšie kritériá, ktoré zohľadnia prírodné znevýhodnenia lesnatých oblastí. Jedným z kritérií by mohol byť podiel ornej pôdy na hektár. Jedným z opatrení v prospech znevýhodnených oblastí by mohla byť aj kompenzácia dodatočných nákladov fariem na dopravu.

3.6

Vidiecke oblasti v severných regiónoch sú veľmi riedko osídlené. Mimo veľkých miest je hustota obyvateľstva menej než desať obyvateľov na kilometer štvorcový, v odľahlých oblastiach dokonca menej než traja obyvatelia, čo spôsobuje tak v poľnohospodárskej výrobe, ako aj pri zabezpečovaní prístupu k verejným alebo súkromným zariadeniam vysoké náklady na dopravu. V 20. storočí produktivita práce v severnej Európe vďaka mechanizácii výrazne vzrástla, kým na vidieku pracovné miesta zanikli. Preto sa z nízkej hustoty obyvateľstva a služieb stal faktor, ktorý spôsobuje úbytok obyvateľstva vo vidieckych oblastiach. Mnohí roľníci sa vzdávajú hospodárenia, pretože ich deti nechcú prevziať farmu. Napriek tomu tvorí poľnohospodárstvo spolu s lesným hospodárstvom a cestovným ruchom ekonomickú základňu života na vidieku v severných oblastiach. Vidiecke obce sú podstatne menšie, preto sú aj výdavky na obyvateľa na verejné služby, napr. na školské a neformálne vzdelávanie, významne vyššie. V riedko osídlených vidieckych oblastiach je život drahší, pretože tento malý počet obyvateľov tvorí malú skupinu zákazníkov, pokiaľ ide o spotrebu tovaru a služieb. Odľahlé oblasti severných regiónov sú príliš vzdialené od veľkých centier, než aby mohli denne dochádzať za prácou alebo využívať služby. Jedno z opatrení v prospech znevýhodnených oblastí by mohlo spočívať v kompenzovaní dodatočných nákladov na dopravu z centier (trhu) k odľahlým poľnohospodárskym podnikom.

3.7

Čím menej ľudí žije v severnej Európe na vidieku, tým je život pre nich drahší, pretože musia prekonávať veľké vzdialenosti, ak chcú mať prístup k tovarom, službám, zdravotnej starostlivosti, školskému vzdelaniu atď. Preto je mimoriadne dôležité v riedko osídlených oblastiach severnej Európy zachovať a vytvárať pracovné miesta v poľnohospodárstve aj mimo neho. To by malo byť cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky aj regionálnej politiky. Od úspešného uplatňovania opatrení v týchto oblastiach politiky závisí, či sa podarí vykompenzovať odliv obyvateľstva z vidieka do miest, zastaviť trend zanechávania pôdy a zabrániť hospodárskemu a sociálnemu pustnutiu odľahlých oblastí. Napokon je aj z bezpečnostno-politických dôvodov pre celú Európsku úniu dôležité, aby sa zabránilo vyľudňovaniu týchto hraničných oblastí EÚ.

3.8

Lesné biotopy a mokrade severných regiónov tvoria spolu s extenzívnym poľnohospodárstvom a poloprírodnými ekosystémami základ prírodnej rozmanitosti a biodiverzity. Sever je navyše miestom hniezdenia miliónov sťahovavých vtákov, ktoré na poliach a prírodných lúkach hľadajú potravu.

3.9

Z dôvodu prírodných znevýhodnení a nákladov na dopravu spôsobených rozdrobenosťou poľnohospodárskych úžitkových plôch a nízkou hustotou obyvateľstva je v severných oblastiach ziskovosť poľnohospodárskych podnikov menšia a dosahované príjmy sú nižšie. Táto skutočnosť bola zase rozhodujúca pre doterajšie nízke priame platby (prvý pilier) v rámci SPP. V severných oblastiach, ktoré sú znevýhodnené svojimi prírodnými podmienkami, je možné zabezpečiť obhospodarovanie poľnohospodárskej úžitkovej pôdy, udržateľnú výrobu potravín a starostlivosť o krajinu len vtedy, ak budú mať poľnohospodárski výrobcovia zaručený taký príjem, ktorý bude porovnateľný s príjmom poľnohospodárov vo výhodnejšie položených oblastiach. V opačnom prípade budú ľudia opúšťať dediny a nebudú obrábať pôdu, pestovaná kultúrna krajina spustne a stratí svoju úrodnosť. EHSV navrhuje, aby Európska komisia ako jednu z možností dôkladnejšie preskúmala osobitosti severných regiónov a prípadne tieto oblasti definovala – analogicky k horským regiónom – ako osobitné oblasti.

3.10

Druh a rozsah prírodných znevýhodnení sa môže v jednotlivých regiónoch veľmi líšiť. Preto by sa mala pri výpočte podporných platieb pre znevýhodnené oblasti v budúcnosti pre každý jednotlivý región zohľadniť celková výška nákladov vynaložených na zvládnutie nepriaznivých prírodných a výrobných podmienok: čím horšie sú prírodné podmienky, tým vyššie by mali byť podporné platby. Napriek tomu by sa mala stanoviť minimálna a maximálna výška platieb.

4.   Prírodné obmedzenia poľnohospodárstva, opis vyskytujúcich sa problémov a dôvody na osobitný prístup k týmto oblastiam

4.1

V severných oblastiach vplývajú na poľnohospodárstvo dlhé zimy, krátke vegetačné obdobie, nízka efektívna suma priemerných denných teplôt a napokon vlhkosť, ktorá si vyžaduje veľké investície do odvodňovacích systémov. Drenážne systémy majú v závislosti od použitého materiálu životnosť asi 30 až 50 rokov, potom sa musia obnoviť. Okrem toho ročne vznikajú dodatočné náklady na ošetrovanie a údržbu odvodňovacích systémov. Nevyhnutnou podmienkou pre obhospodarovanie mokrých pôd je zavedenie a údržba odvodňovacích systémov.

4.2

Pôdy v severných oblastiach sú kvôli kryštalickej materskej hornine resp. pieskovcu z veľkej časti kyslé. Aby sa mohli kultivovať, musia sa polia pravidelne každých šesť až osem rokov hnojiť vápnom, čo spôsobuje dodatočné náklady, ktoré v oblastiach s pôdou s neutrálnym pH nevznikajú. Hnojenie vápnom nezvýši úrodnosť pôdy, ale je základným predpokladom kultivácie kyslých pôd a kompenzácie nepriaznivých prírodných podmienok. Podľa názoru EHSV by sa mal problém kyslých pôd viac než doteraz zohľadňovať pri vymedzovaní znevýhodnených oblastí a stanovovaní nových kritérií.

4.3

V severných oblastiach sa všetko obilie musí sušiť v špeciálnych sušiarňach, pretože vlhkosť pri zbere môže ešte dosahovať až 30 %. Na skladovanie je však potrebné obilie usušiť na 12 – 14 % vlhkosti. Zriadenie sušiarní obilia vyžaduje veľké investície a energia potrebná na sušenie spôsobuje značné dodatočné náklady. Náklady na sušiarne a sušičky sa môžu vyšplhať až na 300 000 EUR a životnosť týchto zariadení je v závislosti od intenzity ich využívania 10 až 15 rokov. Podľa údajov poľnohospodárskych podnikov náklady na sušenie obilia predstavujú v priemere 20 až 25 EUR na tonu, hoci obsah vlhkosti v obilí a množstvo energie potrebné na sušenie sa rok od roku líšia. Pri priemernom výnose tri až štyri tony na hektár v severných oblastiach sa tak výrobné náklady zvýšia o 60 až 100 EUR na hektár.

4.4

Pestované odrody rastlín musia byť odolné voči chladu a musia zniesť nočné mrazy, ktoré sa často ešte v júni vyskytujú. Preto je aj úroda nižšia. Kvôli krátkemu obdobiu rastu sa nemôžu pestovať odrody, ktoré – ako napr. kŕmna kukurica – potrebujú dlhšie obdobie na svoj rast, vyžadujú vyššie priemerné denné a nočné teploty a ktoré by významne prispeli k zníženiu nákladov na chov dobytka. Preto je dobytok kŕmený prevažne trávnou silážou, ktorej jednotková cena je vyššia než cena kŕmnej kukurice.

4.5

Nočné mrazy ohrozujú predovšetkým ovocné stromy a kríkové ovocie, ako aj zeleninu. Najmenej raz za desať rokov sa počas kvitnutia vyskytnú také silné nočné mrazy, že zničia celú úrodu. Existujú síce rôzne možnosti, ako sa vyhnúť škodám spôsobeným nočným mrazom, napr. protimrazová závlaha, zadymovanie, prikrývanie netkanými textíliami atď., avšak tieto metódy sú spojené s dodatočnými finančnými nákladmi a dodatočnou pracovnou silou.

4.6

Vzhľadom na krátke vegetačné obdobie sa musia všetky poľné práce vykonať vo veľmi krátkom čase. To predpokladá mať v porovnaní s ostatnými väčší strojový park, ktorý vedie k zvýšeniu priemerných investícií na hektár.

5.   Prírodné obmedzenia v oblasti chovu dobytka, opis vyskytujúcich sa problémov a dôvody na osobitný prístup k týmto oblastiam

5.1

Na severe je obdobie pastvy pre dobytok kratšie (od polovice mája do konca septembra), preto sa musí na zimu uskladniť viac krmiva pre dobytok, čo zvyšuje výrobné náklady. Na uskladnenie zimného krmiva sa okrem toho musia budovať zvláštne sklady. Často nie je kvôli poveternostným podmienkam možné vo vhodný čas začať so zberom trávy, čo sa negatívne odráža na jej nutričnej hodnote. Časté zrážky počas kosenia sena alebo zberu trávnych porastov na siláž môžu viesť k zhoršeniu kvality krmiva.

5.2

Náklady na stavby a zariadenia potrebné na chov dobytka sú vyššie než v teplejších oblastiach, pretože základy musia byť chránené pred mrazom, vodovodné potrubia a kanalizácie musia byť položené pod hranicou zamŕzania (napr. v Estónsku je to najmenej 1,2 m hlboko).

5.3

Dodatočné náklady spôsobuje na farmách a hospodárskych cestách tiež čistenie dvorov fariem a ciest od snehu a ľadu. Kvôli škodám spôsobeným mrazom je potrebné každých päť až desať rokov obnoviť povrch ciest. Vzhľadom na nízku hustotu obyvateľstva existuje v severných krajinách veľa nespevnených ciest a ciest spevnených kamením. Na ich udržiavanie a opravy sú potrebné dodatočné finančné prostriedky, predovšetkým na odstránenie škôd na jar a na zamedzenie tvorby prachu v lete.

5.4

Náklady na kilogram vyrobeného mlieka sú v riedko osídlených oblastiach vyššie než v husto osídlených oblastiach s intenzívnym poľnohospodárstvom, pretože na odvezenie vyprodukovaného mlieka je potrebné prekonať veľké vzdialenosti. Na mnohých morských a vnútrozemských ostrovoch bola napr. zastavená výroba mlieka, pretože bola kvôli nákladom na dopravu nerentabilná. Nákladné je aj dodávanie ostatných prostriedkov potrebných na poľnohospodársku výrobu poľnohospodárskym podnikom.

6.   Zachovanie poľnohospodárstva a života na vidieku v severných regiónoch je pre celú Európsku úniu dôležité

Udržanie poľnohospodárskej výroby a zabránenie vyľudňovaniu vidieckych oblastí v severných regiónoch má celoeurópsky význam, pretože to prispeje k

zabezpečeniu zásobovania obyvateľstva týchto oblastí domácimi potravinami a zaručeniu zásobovania EÚ potravinami v prípade globálneho otepľovania,

zachovaniu pracovných miest a zabráneniu vyľudňovania vidieckych oblastí,

zachovaniu biologickej rozmanitosti a v mnohých prípadoch dokonca k jej zvýšeniu,

udržaniu otvorenej krajiny a zachovaniu jej príťažlivosti pre cestovný ruch a rekreáciu,

zaručeniu bezpečnosti pohraničných oblastí EÚ.

V Bruseli 30. septembra 2009

predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 86. Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 56 a Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 47.


23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/39


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Podpora politiky a programov zvyšovania energetickej účinnosti na úrovni koncových odberateľov“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2009/C 318/08

Spravodajca: pán CAPPELLINI

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 10. júla 2008 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

Podpora politiky a programov zvyšovania energetickej účinnosti na úrovni koncových odberateľov“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy).

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. septembra 2009. Spravodajcom bol pán CAPPELLINI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra 2009 a 1. októbra 2009 (schôdza z 1. októbra 2009) prijal 126 hlasmi za, pričom 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa počas posledného funkčného obdobia zaoberal rozmanitými témami európskej politiky pre oblasť energetickej účinnosti v jej rozličných dimenziách (zahraničný rozmer, krátkodobé i dlhodobé energetické výzvy, politika v oblasti dodávok a bezpečnosti) v rámci energetickej politiky zodpovedajúcej kritériám hospodárnosti a udržateľnosti. Výbor podčiarkuje, že je dôležité podporovať a zhodnocovať výsledky dní energetickej účinnosti propagované EHSV v spolupráci so všetkými zainteresovanými subjektmi, koncovými odberateľmi a členskými štátmi. Na základe toho odporúča Európskej komisii a novému Parlamentu, aby sa ďalej intenzívne zaoberali odporúčaniami jeho skorších stanovísk (1).

1.2

Okrem toho zastáva EHSV názor, že uplatňovanie energetickej politiky zamerané na podporu účinnosti a nových „čistých“ technológií by mohlo byť riešením nielen problému ochrany životného prostredia, ale aj zmiernenia závislosti od energetických dodávok a riešenia vysokých cien surovín a súvisiaceho dosahu na koncových odberateľov.

EHSV odporúča zintenzívniť úsilie zamerané na systematické zapojenie koncových odberateľov (hlavne spotrebiteľov a malých podnikov) v súvislosti s novými záväzkami vytýčenými na zasadnutí Európskej rady v marci 2007 a na boj proti prebiehajúcej hospodárskej kríze.

1.3

Výbor sa domnieva, že európske a národné sociálne partnerstvo by mohlo podporiť väčšie zapojenie koncových odberateľov energie, predovšetkým malých podnikov, ich združení, súkromných a verejných združení na miestnej úrovni a družstiev, čo významne prispeje k dosiahnutiu európskych cieľov v oblasti energetickej účinnosti a ekologicky vhodného hospodárstva. Ak sa toto úsilie začlení do najvhodnejšieho rámca, napríklad do programu európskeho sociálneho dialógu, aj odvetvového, môže skutočne prispieť k rastu zamestnanosti, tvorbe nových kvalifikovaných pracovných miest v odvetví energetiky a nových služieb.

1.4

EHSV sa domnieva, že rozhodnutie posilniť európsky rozmer energetickej politiky by malo povzbudiť aj posilnenie stratégie udržateľného rozvoja na vnútornom trhu i na domácich trhoch a širšiu vedecko-technickú spoluprácu schopnú oživiť verejné a súkromné investície vrátane foriem zintenzívnenej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ.

1.5

EHSV vyjadruje svoju nespokojnosť a svoje znepokojenie týkajúce sa nedostatkov jednotných a podrobných informácií a údajov o energetickej účinnosti pri konečnom využívaní. Výsledkom sú ťažkosti pri vypracovávaní štatisticky preukazných a harmonizovaných ukazovateľov, okrem iného nedostatočných informácií z minulosti na európskej úrovni, ktoré by boli dostupné koncovým odberateľom.

EHSV opakuje svoje znepokojenie nad tým, že členské štáty nevypracovali načas národné akčné plány energetickej účinnosti, ako je stanovené v skúmanej smernici.

1.6

V záujme podpory plného, jednotného a dôslednejšieho uplatňovania európskej politiky energetickej účinnosti na národnej úrovni považuje EHSV za nevyhnutné a naliehavé zaviesť v spolupráci s Európskou komisiou a členskými štátmi a po systematických konzultáciách so zástupcami koncových odberateľov spoločný európsky systém monitorovania, ktorý by súčasne umožnil nestrannosť, transparentnosť a porovnateľnosť faktúr za energiu.

1.7

Okrem toho sa výbor domnieva, že v záujme lepšieho uplatňovania európskej politiky energetickej účinnosti by sa mal zintenzívniť ich odvetvový aspekt, aby bola väčšia možnosť monitorovania a hodnotenia vplyvu. Energetická politika má totiž rôzny vplyv na jednotlivé druhy hospodárskej činnosti, ako v podnikoch spotrebúvajúcich energiu (ktoré majú rozličné problémy podľa rozsahu spotreby alebo druhu výrobných postupov atď.), tak aj v podnikoch prevádzkujúcich činnosť v rozličných odvetviach energetiky (napr. v podnikoch vyrábajúcich a montujúcich energetické zariadenia, u poskytovateľov energetických služieb, v stavebných podnikoch atď.), ktoré majú obrovský potenciál dosiaľ nevyčíslených úspor energie.

1.8

EHSV je taktiež presvedčený, že európske programy (Rámcový program konkurencieschopnosti a inovácií (CIP), Inteligentná energia pre Európu (IEE) a ďalšie) si vyžadujú neodkladné a naliehavé zjednodušenie, väčšie zapojenie koncových odberateľov a ucelenejší a integrovanejší rámec opatrení (ako je to napríklad v programe ECAP). Preto sa navrhuje vypracovať nový integrovaný program, ktorý by umožnil lepšie koordinovať tieto činnosti v prospech koncových odberateľov.

EHSV vyzýva EÚ, členské štáty a podniky, aby nasmerovali dostatočné zdroje do aplikovaného výskumu a transferu jeho výsledkov ku koncovým odberateľom, do úspor plynúcich z využívania nových informačných a komunikačných technológií v technických a moderných profesiách a do vývoja a inovácií v oblasti energetiky, a odporúča užšiu celosvetovú spoluprácu v tejto oblasti.

1.9

EHSV dôrazne zastáva názor, že EÚ by mala neodkladne pripraviť nástroje a politiku v oblasti daní a dostupnosti úverov, ktoré by najlepšie podporili úspory energie a pomohli tak všetkým koncovým odberateľom, hlavne malým a stredným podnikom a verejno-súkromným partnerstvám, ktoré budú buď samostatne alebo spoločne uplatňovať najúčinnejšie a najudržateľnejšie spôsoby výroby.

EHSV si je vedomý kľúčového významu vzdelávania a odbornej prípravy pri šírení kultúry energetickej účinnosti na európskej úrovni a navrhuje začať mimoriadne konzultácie so sociálnymi partnermi a všetkými zainteresovanými stranami na európskej aj národnej úrovni, aby sa jestvujúce finančné zdroje EÚ mohli prerozdeliť, vďaka čomu sa zjednotia profily a kvalifikácie súvisiace s energetickou účinnosťou, a aby sa zlepšila informovanosť a povedomie širokej verejnosti.

2.   Ciele smernice 2006/32/ES

2.1

Účelom smernice 2006/32/ES je:

podporiť účinnosť konečného využitia energie s cieľom prispieť k zväčšeniu istoty dodávok energie,

znížiť emisie CO2 a iných skleníkových plynov v záujme boja proti klimatickým zmenám a ekonomicky efektívnym spôsobom využiť možnosť úspor energie z hľadiska nákladov, čo bude takisto stimulovať inovácie a konkurencieschopnosť.

Na tento účel je v smernici vytýčených niekoľko všeobecných cieľov, okrem iného:

poskytnúť členským štátom orientačné ciele úspor a zodpovedajúce mechanizmy na ich dosiahnutie,

určiť inštitucionálny, finančný a právny rámec na odstránenie prekážok trhu a jeho nedostatkov, ktoré bránia účinnému konečnému využívaniu energie,

vytvoriť podmienky na rozvoj trhu s energetickými službami, predovšetkým pre malé a stredné podniky,

na deviaty rok uplatňovania smernice prijať celkový národný indikatívny cieľ úspor energie vo výške 9 %, ktorý sa má dosiahnuť prostredníctvom energetických služieb a ostatných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Ukázalo sa, že fáza uplatňovania smernice 2006/32/ES bola neprimeraná vzhľadom na počiatočné ambiciózne ciele vytýčené Komisiou, pretože:

opatrenia sú niekedy málo účinné a pri transpozícii do národných predpisov je ich možné ľahko obísť,

národné akčné plány a národné transpozičné opatrenia sú vzhľadom na ustanovenia smernice nedostatočne koherentné a účinné,

sprievodné programy a opatrenia sú slabo koordinované a sú roztrieštené,

kvôli nedostatku jednotných údajov a informácií nevyhnutných na monitorovanie a hodnotenie vplyvu tejto smernice na koncových odberateľov ide o nástroj, ktorý je neprimeraný a nemôže poskytnúť prvky na súdržný a trvalý rozvoj energetickej účinnosti v EÚ.

Súčasné skúsenosti ukazujú, že iba niektoré z 27 členských štátov EÚ prijali dôkladnú a štruktúrovanú politiku podpory energetickej účinnosti a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, začali proces rozvoja nových odvetví súvisiacich s týmito technológiami a zároveň prispeli k zníženiu nákladov na energie pri malých podnikoch a domácnostiach.

Európska komisia vo svojej zelenej knihe s názvom „K bezpečnej, trvalo udržateľnej a konkurencieschopnej európskej energetickej sieti“ (2) presadzuje vytvorenie európskeho prevádzkovateľa energetickej siete.

EHSV vo svojich troch najnovších stanoviskách (3) vyslovil názor, že by sa mali vypracovať štúdie o uskutočniteľnosti európskych služieb verejného záujmu v oblasti energetiky, ktoré by mohli slúžiť spoločnej energetickej politike. V stanoviskách sa v zásade uvádza, že túto diskusiu treba viesť v skoršom štádiu, pretože takéto služby sú výrazom európskej solidarity a odpoveďou na výzvy, ktorým čelí EÚ v zásadných nadnárodných oblastiach, ako je istota dodávok energie, hospodárenie s vodnými zdrojmi, zachovanie biodiverzity, udržanie kvality ovzdušia, vnútorná a vonkajšia bezpečnosť atď. Takéto služby Spoločenstva by viedli k osvojeniu si vlastnej zodpovednosti všetkých koncových odberateľov.

3.2   Koncoví odberatelia a európska vízia energetickej politiky

Veľké oneskorenie niektorých členských štátov pri dosahovaní cieľov energetickej účinnosti a pretrvávajúca závažná hospodárska kríza potvrdzujú potrebu a naliehavosť prijať koordinovanejšie, lepšie plánované a štruktúrované opatrenia na vykladanie zdrojov zo strany Európskeho spoločenstva a členských štátov a na podporu toho, aby verejné i súkromné subjekty opäť začali investovať. Stratégia a vízia udržateľného rozvoja, ktorá bude vychádzať zo zásady účinnosti, diverzifikovanej výroby a nových ekologicky vhodných zdrojov energie (vrátane biomasy) a spoločné využívanie výsledkov dosiahnutých na európskej úrovni členskými štátmi a zástupcami koncových odberateľov by mohli prispieť k zamedzeniu roztrieštenosti výskumnej činnosti, ktorá je nevyhnutná spolu so značným úsilím na medzinárodnej úrovni.

Dôležitým aspektom boja proti hospodárskej kríze a opätovného uplatňovania politiky energetickej účinnosti a súvisiacej investičnej politiky je prehodnotiť aj európsku daňovú a úverovú politiku podľa potrieb koncových odberateľov, peňažných ústavov, energetických podnikov a príslušných verejných orgánov na miestnej úrovni prostredníctvom podpory rozvoja systému poskytovateľov energetických služieb na európskej úrovni.

3.3   Kultúra a nové poznatky pre koncových odberateľov v súvislosti s energetickou účinnosťou

Jestvuje zjavný nedostatok všeobecných a odvetvových informácií a hodnotení dosahu politických opatrení Európskej únie v oblasti energetickej účinnosti pre koncových odberateľov (najmä malých a stredných podnikov a iných subjektov), chýbajú metódy umožňujúce overiť súlad medzinárodných a európskych cieľov a chýba aj postup monitorovania výsledkov dosiahnutých uvedenými užívateľmi.

Na základe prvého overovania vykonaného v niektorých členských štátoch môžeme konštatovať, že dostupnosť údajov o priemyselnej výrobe a spotrebe energie je veľmi obmedzená, pretože nejestvujú podrobné informácie.

Z toho vyplýva nevyhnutnosť začať vzorové prieskumy zberu a spracovania údajov a ukazovateľov potrebných na monitorovanie a hodnotenie energetickej účinnosti pri konečnej spotrebe a v službách, aby bolo možné zhodnotiť vplyv smernice na intervenčné stratégie a opatrenia jednotlivých členských štátov.

3.4   Ukazovatele energetickej účinnosti a potreby koncových odberateľov

Európska komisia a členské štáty by vďaka vytvoreniu nezávislej pracovnej skupiny expertov takisto mohli podporiť vypracovanie harmonizovaných a spoľahlivých ukazovateľov na účely merania a vyhodnocovania úspor energie, čo môže zahŕňať aj využívanie nových informačných a komunikačných technológií. Vypracovanie týchto ľahko pochopiteľných ukazovateľov by mohlo predstavovať záruku pre koncových odberateľov, ktorí by ich mohli zodpovedajúcim spôsobom využívať. Tento prístup by taktiež prispel k zníženiu rastúceho podvodného alebo zavádzajúceho používania prívlastkov „ekologická“ alebo „čistá“ energia ako čisto marketingovej stratégie bez skutočného opodstatnenia, ktoré by bolo preukázateľné a merateľné úsporou energie a znížením emisií, čo by tiež umožnilo zamedziť nekalým obchodným praktikám.

3.5   Integrovaná sústava monitorovania a pozorovateľov spoločná pre všetky členské štáty by predovšetkým Európskej únii a členským štátom umožnila:

využiť európsku expertnú skupinu a sieť nezávislých subjektov zasadzujúcich sa za energetickú účinnosť, ktorých práca by bola zameraná na koncových odberateľov a predovšetkým na podniky, konkrétne na malé a stredné podniky a na remeselníkov,

vypracovávať pravidelné správy o politických opatreniach EÚ a ich dosahu na koncových odberateľov (hlavne malé a stredné podniky),

disponovať ľahko využiteľnou a dostupnou informačnou platformou vo viacerých jazykoch, upevniť a zlepšiť vzťahy medzi zastupujúcimi organizáciami na európskej aj národnej úrovni a hlavnými aktérmi.

3.6   Prekonať omeškania a odstrániť nedostatky v príprave národných akčných plánov energetickej účinnosti

Z národných akčných plánov nie je zrejmé intenzívne a vážne úsilie členských štátov o uskutočnenie cieľov, ktoré vyžaduje smernica, hlavne pokiaľ ide o obmedzenie spotreby v najdôležitejších odvetviach, teda v doprave a bývaní, pretože sa ukazuje, že tieto plány sú často veľmi všeobecné, chýbajú v nich vedecké údaje a ukazovatele vhodné na správne posúdenie vplyvu stanovených opatrení a nie sú vhodné na dosiahnutie cieľov smernice. Z toho plynie potreba konkrétnejších a uskutočniteľných iniciatív v oblasti energetickej účinnosti a nevyhnutnosť sprísniť aspoň niektoré opatrenia po zistení rozdielov medzi plánmi a konkrétnymi výsledkami, ako to bolo v prípade emisií motorových vozidiel v súvislosti so všeobecným znížením emisií CO2, emisií skleníkových plynov a v prípade obnoviteľných zdrojov energie.

Nedávna verejná internetová konzultácia k hodnoteniu a preskúmaniu akčného plánu energetickej účinnosti [KOM(2006) 545], ktorú uskutočnila Komisia, ukázala nedostatočnú kvalitu konzultácií s koncovými odberateľmi, pre ktorých platí táto smernica. Výročná správa s vhodnou metodikou konzultovania všetkých koncových odberateľov, k vypracovaniu ktorej by mohol prispieť aj EHSV, môže predstavovať vhodný nástroj na vyriešenie niektorých nedostatkov zaznamenaných pri príprave národných akčných plánov energetickej účinnosti.

3.7   Nová generácia európskych programov, ktoré budú koncovým odberateľom viac vyhovovať

Preto treba zjednodušiť postupy na využívanie programov (CIP a hlavne IEE), aby sa lepšie sprístupnili aj najmenším podnikom a ich reprezentačným združeniam a verejným orgánom v znevýhodnených oblastiach (horských a odľahlých). Výbor okrem toho súhlasí s podporovaním verejno-súkromných partnerstiev a poskytovateľov energetických služieb, hlavne na európskej, národnej a miestnej úrovni, čím sa podporí účasť malých a stredných podnikov na skutočnom uplatňovaní európskej politiky ekologického verejného obstarávania. Okrem toho v rámci procesu zjednodušovania a lepšej tvorby právnych predpisov vyzýva Európsku komisiu, aby v súvislosti s uplatňovaním politiky energetickej účinnosti spolu so zástupcami európskych a národných organizácií koncových odberateľov preskúmala najúčinnejšie postupy a metódy podporovania koncových odberateľov a iných zainteresovaných strán, ktorých sa smernica týka.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Smernica uznáva úlohu energetických podnikov v odvetví energetických služieb (článok 6). Toto ustanovenie je mimoriadne kritické, pretože na mnohých národných trhoch sa stalo, že veľké energetické podniky vyvíjali činnosť na trhoch nadväzujúcich na energetické odvetvie, napríklad v energetických službách a činnostiach takpovediac „za elektromerom či za plynomerom“ so zvýhodnenými podmienkami vďaka svojmu dominantnému postaveniu v ostatných častiach odvetvia (výroba, distribúcia a predaj), a tým vytvárali malým podnikom veľké prekážky v rozvoji odvetvia energetických služieb.

4.1.1

Pokiaľ ide o koncových odberateľov, zostávajú vo fáze transpozície smernice tieto problémy a kritické prvky:

dostupnosť a transparentnosť informácií, ktoré sú dôležité pri poskytovaní energetických služieb (a ktoré sú často určené iba energetickým podnikom a im nadriadeným orgánom) (článok 7),

správne meranie a informatívne vyúčtovanie spotreby energie.

Preto by sa mal zintenzívniť dohľad, kontrola a sankcie zo strany príslušných orgánov členských štátov a EÚ a zlepšiť účinnosť a dôslednosť monitorovania energetických podnikov (pozri články 11 a 13 smernice).

4.1.2

Efektívnosť pri dostupnosti finančných nástrojov na úsporu energie a fungovanie príslušných nástrojov by bolo treba zlepšiť a prehĺbiť z technického i politického hľadiska v prospech koncových odberateľov s osobitným zreteľom na zdaňovanie dodávok energie. Tieto nástroje a výsledky ich uplatňovania by mali podliehať zvláštnemu monitorovaniu v úzkej spolupráci s európskymi a národnými združeniami koncových odberateľov, pričom by sa brali do úvahy predovšetkým spôsoby ako zmierňovať odozvu na tieto nástroje. Ako vyplynulo z verejnej diskusie EHSV v talianskej Národnej rade hospodárstva a práce (CNEL) na tému „Politika a programy v oblasti energetickej účinnosti na úrovni koncových odberateľov“, ktorá prebehla 9. júla 2009, odozvou na opatrenia na zlepšenie energetickej účinnosti je často zvýšenie spotreby energie namiesto jej zníženia.

4.1.3

Ukazuje sa, že aj energetické audity a „biele osvedčenia“ (článok 12) sú mimoriadne dôležité pri rozvoji energetických služieb a členské štáty by ich preto mali viacej podporovať.

V tomto smere je vhodné, aby aj európsky sociálny dialóg, vrátane odvetvového, mohol vhodne prispieť k uplatňovaniu politiky energetickej účinnosti, aby sa podporilo vytváranie nových pracovných miest a väčšia konkurencieschopnosť výrobnej sústavy.

4.1.4

Stanovenie výpočtových metód na meranie úspor energie. Ukazuje sa, že tieto sú zatiaľ málo rozvinuté a nie sú harmonizované. Preto treba lepšie zistiť a definovať výpočtové metódy, s ktorými by súhlasili koncoví odberatelia a používali by sa harmonizovane vo všetkých členských štátoch.

Na záver možno konštatovať, že Európska komisia vytvorila postup uplatniteľný na početné prípady porušenia vyplývajúce z chýbajúcej alebo čiastočnej transpozície smernice s príslušnými dôsledkami z hľadiska nákladov a byrokratickej záťaže, ktoré musia znášať koncoví odberatelia.

V Bruseli 1. októbra 2009.

predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  CESE 1513/2008 (Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 54), CESE 1913/2008, CESE 621/2009, CESE 52/2009.

(2)  KOM(2008) 782 v konečnom znení/2.

(3)  CESE 1911/2008, Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 43 a stanovisko EHSV na tému „Zelená kniha: K bezpečnej, trvalo udržateľnej a konkurencieschopnej európskej energetickej sieti“, CESE 1029/2009, spravodajkyňa oboch stanovísk pani Batut, pripravované stanovisko EHSV na tému „Služby všeobecného hospodárskeho záujmu – ako by sa mala rozdeliť zodpovednosť medzi EÚ a členské štáty“, CESE 966/2009 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) – TEN 389, spravodajca pán Hencks.


23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/43


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vplyv celosvetovej krízy na hlavné európske odvetvia výroby a služieb“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2009/C 318/09

Spravodajca: pán PEZZINI

Pomocný spravodajca: pán GIBELLIERI

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 26. februára 2009 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

Vplyv celosvetovej krízy na hlavné európske odvetvia výroby a služieb

Poradná komisia pre priemyselné zmeny poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. septembra 2009. Spravodajcom bol pán PEZZINI a pomocným spravodajcom pán GIBELLIERI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra a 1. októbra 2009 (schôdza z 1. októbra) prijal 156 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   EHSV je presvedčený, že dôsledky súčasnej finančnej krízy v hlavných sektoroch výroby a služieb EÚ prinútia európske inštitúcie a členské štáty hlbšie sa zamyslieť a lepšie skoordinovať politické opatrenia a nástroje Spoločenstva s cieľom upraviť rebríček hodnôt tak, aby sa na prvé miesto dostala reálna ekonomika a požiadavky podnikov, pracovníkov a občanov.

1.2   EHSV sa dôrazne dovoláva ratifikácie Lisabonskej zmluvy, aby EÚ získala štruktúru, ktorá by jej umožnila reagovať na potrebu prehodnotiť plánovanie rozvoja nášho kontinentu v duchu konkurencieschopnosti, trvalej udržateľnosti a otvorenosti pomocou:

opatrení na zlepšenie spolupráce medzi podnikmi a pracovníkmi,

spoločných a koordinovanejších politických opatrení,

rýchlejších systémov prijímania rozhodnutí,

jednoduchších a transparentnejších právnych predpisov.

1.3   EHSV je presvedčený, že ak sa podarí obnoviť projekt budovania spoločnej Európy v duchu ideí Jeana Monneta, ktorými sa inšpiroval v okamihu zrodu a realizácie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, bude možné položiť nové základy oživenia európskeho hospodárstva. Pri riešení krízy a jej hospodárskych a sociálnych dôsledkov sa ukázali znepokojujúce nedostatky súčasných platných zmlúv.

1.4   Zásada subsidiarity sa musí prehodnotiť v pôvodnom duchu. Zodpovednosť sa musí prevziať a rozhodnutia prijímať na tej úrovni, ktorá zabezpečí najväčší prínos pre európskeho občana. Celosvetové problémy možno riešiť len politickými opatreniami a nástrojmi, ktoré musia byť stanovené na európskej a celosvetovej úrovni.

1.5   EHSV je presvedčený, že vlády členských štátov a Rada EÚ musia vynaložiť všemožné úsilie, aby obnovili dôveru občanov v silnejšiu Európu schopnú zadovážiť si spoločné a uznávané nástroje na prekonanie celosvetovej krízy teraz i v budúcnosti.

1.5.1

EHSV si uvedomuje, že rôzne krajiny, ktoré patrili do pôvodnej skupiny krajín dožadujúcich sa Európskeho spoločenstva, pociťujú voči niektorým pravidlám jednotného trhu (hospodárska súťaž, štátna pomoc) značnú nevôľu. Ale to je chyba! (1)

1.5.2

V súčasnej situácii by Rada s pomocou Európskeho parlamentu (EP) a Komisie mala iniciovať „strategický pakt“, ktorý by zahŕňal tieto prvky:

výrazné úsilie v oblasti jednotného trhu, s posilnenými mechanizmami, predovšetkým v niektorých sektoroch, kde pretrvávajú nedostatky (2),

úsilie o zavedenie koordinovaného prístupu v daňovej oblasti, ktorý by rešpektoval daňovú zvrchovanosť štátov, ale súčasne posilnil spoluprácu v niektorých oblastiach,

možnosť pre členské štáty „v problematickej situácii“ vstúpiť do eurozóny po spoločnej dohode, v krátkom čase a po dodržaní stanovených podmienok,

koordinované, primerané, transparentné a postupom času čoraz menej rozsiahle štátne opatrenia na obmedzenie rozsahu systémových rizík a urýchlenie návratu k hospodárskym aktivitám, ktoré sa dokážu udržať na voľnom trhu vlastnými silami.

1.6   EHSV sprostredkúva nasledujúce posolstvo: občania, sociálne sily a občianska spoločnosť ako celok sú presvedčení, že súčasná kríza bude impulzom na vytvorenie silnejšej Európy, ktorá by bola schopná presahovať ohraničenú úlohu jednotlivých štátov.

1.7   Od jednotlivých štátov treba požadovať konkrétne obete v zmysle zastúpenia a zviditeľnenia na posilnenie celkovej úlohy Európy v jej demokratických inštitúciách: EP, Rade a Komisii.

1.8   EHSV je presvedčený, že prvým nástrojom, ktorý treba použiť, je skutočná, konkrétna priemyselná politika nepodliehajúca vplyvu rozhodnutí finančných špekulantov a zameraná na trvalo udržateľný rozvoj. Treba využiť konkrétne skúsenosti získané v oblasti priemyselnej politiky riadiacej sa päťdesiat rokov zmluvou o založení ESUO v dvoch dôležitých európskych výrobných odvetviach. Tieto skúsenosti by po primeranej aktualizácii a úprave s cieľom podporiť trvalo udržateľný rozvoj mohli poslúžiť ako východisko pre budúce opatrenia (3).

1.9   Práve pomocou rozvoja podnikov a sociálneho hospodárstva a ich schopnosti poskytovať inovatívne odpovede bude Európa môcť prekonať krízu a oživiť hospodárstvo.

1.10   Na dosiahnutie stratégie rozvoja by sa sociálni partneri a organizovaná občianska spoločnosť ako celok mali snažiť o vytvorenie sociálne zodpovedného územia, na ktorom by sa dali uskutočniť rôzne navzájom koordinované stratégie:

stratégia vytrvania a prežitia, ktorá by dokázala vytvoriť možnosti pôsobiť na vyspelých trhoch pomocou lepšej špecializácie samotného trhu, znížením nákladov a výraznou diverzifikáciou v hraničiacich sektoroch alebo prostredníctvom nových riešení,

stratégia inovácie postupov, výrobkov a služieb so zmenou trhu a technológie a pomocou nových materiálov, ktoré by viedli k novým výrobkom,

nové iniciatívy, iniciovaním nových foriem podnikov, nových sektorov alebo nových iniciatív, pomocou výhľadového plánovania treba odhadnúť, ktoré nové výrobky budú úspešné (ako aj vedúce trhy) a kam teda treba nasmerovať nové investície,

územný marketing, ktorý by sa zameriaval na výnimočnú kvalitu prostredníctvom dohôd s výskumnými strediskami v záujme väčšieho rozšírenia technológií,

finančná podpora pomocou finančného plánovania rozvoja aj využitím bankových záruk EIF (4),

kapitalizácia rizikového fondu záručných družstiev dohodou medzi správnymi orgánmi a bankovým systémom, aby sa malým a najmenším podnikom povolili odklady platieb, najmä v záujme zachovania úrovne zamestnanosti,

konsolidácia dlhov v krátkom období, aby sa malým a najmenším podnikom umožnilo sústrediť sa na výrobu a marketing, ako aj popredajné služby,

podpora sektora inovatívnych služieb (ekologické hospodárstvo) využitím možnosti inovatívneho odborného vzdelávania, ktoré poskytuje Európsky sociálny fond,

rozvoj vysokokvalitných služieb pre občanov aj prostredníctvom efektívnejšieho využitia a posilnenia štruktúr sociálnej a zdravotníckej starostlivosti (5),

realizácia opatrení v oblasti infraštruktúry, ktoré by prispeli k inovačnejším rozhodnutiam v prospech hospodárstva s nízkymi emisiami CO2, ako aj vytvorenie podmienok na zatraktívnenie vytvárania sídel na určitom území,

sprísnenie kritérií energetickej účinnosti a ochrany životného prostredia pri verejnom obstarávaní,

finančné stimuly na náhradu starých výrobkov novými a účinnejšími,

lepší prístup k informáciám,

zvýhodnené využívanie surovín.

1.11   Zporovnania balíkov stimulačných opatrení jednotlivých industrializovaných štátov vyplýva potreba výraznejšej spoločnej výhľadovej vízie vlád európskych krajín, najmä pokiaľ ide o stimulovanie trvalo udržateľného rozvoja a sociálnej zodpovednosti podnikov, ako aj lepšej koordinácie s Európskou komisiou. Navyše, len slová nestačia. Členské štáty musia urýchlene uskutočniť svoje plány vzhľadom na to, že kríza ťažko dolieha na podniky a pracovníkov.

1.12   EHSV s potešením víta snahu, ktorú na summite o zamestnanosti 7. mája 2009 v Prahe vynaložili jeho účastníci s cieľom určiť oblasti opatrení, ktoré treba uskutočniť na úrovni jednotlivých štátov i EÚ spoločne so sociálnymi partnermi opierajúc sa o posilnený sociálny dialóg (6), a vo väčšej miere zohľadniť vytváranie pracovných miest a opatrenia potrebné na stimulovanie dopytu.

1.13   Lisabonská stratégia si musí zachovať svoju dôveryhodnosť a dokázať svoju schopnosť prispôsobiť sa týmto novým podmienkam tým, že sa v nasledujúcich mesiacoch urýchlia prebiehajúce reformy a stanovia jasné priority a nové postupy a že sa zosúladí s cieľmi Stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ v post-lisabonskej stratégii, ktorá sa má vypracovať v nadchádzajúcich mesiacoch.

1.14   Európske vlády musia vynaložiť väčšie úsilie, aby v plnom rozsahu a v stanovených lehotách splnili záväzky, ktoré prijali na úrovni Spoločenstva.

1.15   Štátna pomoc, ktorá má slúžiť na udržanie pracovných miest v podnikoch čeliacich problémom v dôsledku globalizácie a úverov, sa musí zakladať na podmienkach zaručujúcich, že:

táto pomoc nebude slúžiť na posilnenie protekcionizmu a nebude zabraňovať voľnej hospodárskej súťaži,

podniky, ktoré získajú finančnú pomoc, sa predovšetkým zaviažu, že zachovajú pracovné miesta,

budú dodržané kolektívne zmluvy a zachovaná kúpna sila pracovníkov,

počas období zníženej výroby sa pracovníkom poskytne možnosť navštevovať rekvalifikačné kurzy, ku ktorým by mali byť stimulovaní,

verejná finančná pomoc sa nestane príjmom akcionárov vo forme dividend alebo cez spätný nákup akcií,

podľa možnosti by finančná pomoc mala podporiť rozvoj nových výrobkov a nových služieb v súlade s požiadavkami ochrany životného prostredia,

verejná pomoc nenaruší hospodársku súťaž a bude časovo obmedzená a postupom času čoraz menej rozsiahla,

budú existovať primerané kontrolné mechanizmy na ochranu daňovníkov.

1.16   Pokiaľ ide o zvládanie krízy po sociálnej stránke, doterajšie návrhy neboli postačujúce. Neprisudzuje sa dostatočná vážnosť nevyhnutnosti vytvoriť pracovné miesta, resp. zaviesť potrebné opatrenia na zvýšenie dopytu (napr. daňové stimuly v balíku opatrení, ktoré by boli koordinovanejšie na úrovni EÚ, mzdová politika) (7).

1.17   Pokiaľ ide o dočasné opatrenia na trhu práce a príslušné pravidlá, treba zabezpečiť, aby krátkodobé pracovné pomery boli skombinované s primeranou odbornou prípravou, najmä v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, a aby boli zaručené určité mzdové úrovne.

1.18   Výbor pokladá za naliehavé a nevyhnutné pre budúcnosť výrobnej štruktúry EÚ, aby sa zaviedli opatrenia, ktoré by nasmerovali mladých ľudí na vedecko-technické odbory na všetkých stupňoch škôl a úrovniach vzdelávania s cieľom zabrániť zániku hodnôt, ktoré sa spájajú s výrobnou činnosťou, kvôli finančným a špekulatívnym aktivitám (8).

1.19   EHSV sa nazdáva, že na podporu oživenia výroby a trvalej udržateľnosti európskych priemyselných odvetví a služieb je potrebné posilniť aktivity v oblasti výskumu, inovácie a rozvoja pomocou existujúcich dostupných nástrojov, ako napr. 7. rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností a Európskeho technologického inštitútu (ETI), ale aj zavedením jasného odvetvového zamerania na základe priorít stanovených pomocou európskych technologických platforiem.

1.20   EHSV sa dôrazne dožaduje podpory sektora služieb podnikom zo strany Spoločenstva rozvinutím novátorských služieb a inovačnej náplne v prospech občanov, spotrebiteľov, pracovníkov a podnikov, predovšetkým v záujme rozvoja medzinárodného rozmeru a exportu MSP.

1.21   Výbor v súlade s vyjadreniami svojho predsedníctva (9) pokladá za dôležité prehodnotiť kritériá využívania štrukturálnych fondov – hlavne ESF – tak, aby sa vychádzajúc zo skúseností ESUO, ktoré sa osvedčili ako účinné a rýchlo uplatniteľné, umožnil priamy prístup k nim na európskej úrovni aj na odvetvovej báze.

1.22   V súvislosti s medzinárodným obchodom pokladá EHSV za prvoradé urýchlené ukončenie multilaterálnych obchodných rokovaní (rokovania v Dauhá), ktoré by bolo pozitívnym signálom pre medzinárodné trhy, čo by sa výrazne odrazilo na prebiehajúcej kríze (10): EÚ môže a musí prevziať rozhodnejšie vedúce postavenie v rámci rokovaní a zaručiť jednotný postoj v záujme dosiahnutia ctižiadostivých výsledkov, vďaka ktorým by sa zaviedla povinnosť dodržiavať základné predpisy MOP, pokiaľ ide o pracovné podmienky a dôstojnú prácu, ktoré sú nevyhnutné pre budúci rast európskych odvetví výroby a služieb.

1.23   Vyhliadky na vystupňovanie protekcionistických snáh sú v súčasnej situácii veľmi konkrétne a nebezpečné. Preto je veľmi dôležité, aby Komisia dôrazne presadzovala predpisy týkajúce sa ochrany obchodovania a neoblomne zasiahla proti dumpingu a subvenciám, aby protestovala a bojovala proti neoprávneným protekcionistickým opatreniam a zintenzívnila dialóg s hlavnými obchodnými partnermi EÚ s cieľom vyriešiť obchodné spory.

2.   Úvod

2.1

Odvetvia výroby a služieb sú nosným pilierom európskeho hospodárstva. Vytvorenie jednotného trhu umožnilo ich prudký rozvoj v súlade so spoločnými pravidlami a normami.

2.2

Uvedené sektory čelia výnimočným výzvam. Ide o:

finančný kolaps, ktorý neslýchane prudko zasiahol súčasne celosvetové hospodárstvo a naštrbil dôveryhodnosť a spoľahlivosť trhov,

nová deľba práce na medzinárodnej scéne spojená s potrebou racionalizácie a reštrukturalizácie priemyslu vnútených novým celosvetovým trhom, na ktorý plným právom ale s menšími obmedzeniami vstúpili novo industrializované svetadiely,

klimatické zmeny a životné prostredie, pričom vzhľadom na zdravie občanov nemožno spúšťať zo zreteľa ciele, akými sú ochrana ekosystému a trvalo udržateľný rozvoj, z ktorých vyplýva požiadavka zlepšiť energetickú účinnosť a zmodernizovať výrobné cykly pomocou nových výrobkov a postupov založených na čistých technológiách,

ľudský kapitál so sprievodným starnutím obyvateľstva a veľkými migračnými tokmi, ktoré si vyžadujú väčšiu flexibilitu a mobilitu v zamestnaní a celoživotné vzdelávanie pre skupiny s vyššou kvalifikáciou v záujme dosiahnutia vyššej životnej úrovne a kvalitnejších pracovných podmienok,

nedostatky v riadení na celosvetovej a európskej úrovni, spolu s neprimeranosťou inštitúcií, rozhodovacích právomocí a pravidiel, ako ukazuje súčasný medzinárodný menový systém a kríza procesu budovania spoločnej Európy,

prehlbujúce sa regionálne rozdiely v rámci EÚ,

zníženie objemu disponibilných prostriedkov tak na úrovni verejných, ako aj podnikových rozpočtov, čo by mohlo ohroziť primerané financovanie reforiem potrebných na oživenie hospodárstva a zamestnanosti.

2.3

Súčasný celosvetový úpadok hospodárstva môže ohroziť úsilie, ktoré jednotlivé sektory vynakladajú s cieľom:

prispôsobiť sa novej medzinárodnej deľbe práce,

chrániť ekosystém a zachovať trvalo udržateľný rozvoj,

zamerať sa na nové technológie pri výrobkoch a postupoch,

zvýšiť a skvalitniť zamestnanosť so zameraním na povolania s čoraz náročnejším profilom a vyššou kvalifikáciou.

2.4

Súčasné krízy nepredstavujú pre podniky len ohrozenie ich existencie, ale aj veľkú príležitosť na rozvoj a inováciu. Podniky však nesmú byť ponechané bez pomoci: treba povzbudzovať podnikanie a vytváranie pracovných miest tak, že sa čo najrýchlejšie uskutočnia reformy na zlepšenie podnikateľského prostredia, zníži zbytočná administratívna záťaž, udrží a skvalitní vnútorný trh, bude stimulovať rizikový kapitál, povzbudí inovácia a opatrenia v rámci flexiistoty, bude tvoriť menej právnych predpisov, ktoré ale budú kvalitnejšie, a bude sa investovať do vzťahov medzi akademickou a vedeckou obcou a podnikateľskou sférou, ako aj do vzdelávania a odbornej prípravy ľudských zdrojov – najmä vo vedecko-technických odboroch – a do rozvoja vedúcich trhov.

2.5

EHSV by rád zdôraznil, že je dôležité poukázať na súčasnú situáciu a možné budúce vyhliadky hlavných odvetví výroby, služieb a najmä cestovného ruchu, pričom treba zohľadniť rôzne dôležité aspekty, ktoré navzájom súvisia:

Medzinárodný rozmer: Kríza sa rozvinula na prepojených medzinárodných okruhoch, ktoré mali k dispozícii novátorské nástroje vymykajúce sa kontrole a pravidlám jednotlivých trhov a medzinárodného trhu ako celku, a zastrela proces prispôsobovania sa Európy novým podmienkam vo svete podľa scenára, podľa ktorého by krajiny BRIC (11) mali v roku 2020 dosiahnuť a zrejme prekročiť 30-percentný podiel na svetovom HDP.

Inštitucionálny rozmer: Celoštátne, regionálne a medzinárodné inštitucionálne mechanizmy riadenia sa ukázali byť úplne nepostačujúce na preventívne zistenie problémov, na včasné stanovenie prostriedkov a nástrojov na zabránenie reťazovej reakcii, ktorou kríza prenikla do ekonomík jednotlivých regiónov a štátov, a na vytvorenie protilátok schopných obmedziť rozsah škôd.

Sociálny rozmer: V marci 2009 dosiahla miera nezamestnanosti hodnotu 8,9 % (7,2 % v marci 2008) v eurozóne a 8,3 % (6,7 % v marci 2008) v EÚ-27, zatiaľ čo miera nezamestnanosti mladých ľudí vo veku do 25 rokov predstavovala 18,1 % v eurozóne a 18,3 % v EÚ-27 (12).

Rozmerreálnej ekonomiky“: V EÚ-27 poklesla priemyselná výroba v decembri 2008 oproti rovnakému obdobiu v roku 2007 o 12,8 %. V stavebníctve sa zaznamenal pokles o 6,7 %. Obchodná výmena v rámci Spoločenstva sa znížila o 13,7 % a vývoz výrobných odvetví poklesol o 5,8 % (13). Pokles výroby sa týkal predovšetkým chemického a textilného priemyslu, motorových vozidiel, kovov (s výrazným znížením exportu napr. v automobilovom sektore), chemických výrobkov, telekomunikácií, sféry rozhlasu a televízie a oblasti služieb cestovného ruchu (14).

Environmentálny rozmer: Energetická účinnosť, boj proti klimatickým zmenám a udržateľné využívanie zdrojov sú neodkladnými výzvami na zachovanie a rozvoj planéty a predovšetkým Európy, zdravia jej obyvateľov, ochranu ekosystému a hospodárstva ako celku, čo má výrazný dosah na konkurencieschopnosť Európy, najmä v rámci jasných, pevných a jednotných pravidiel.

3.   Medzinárodný rozmer

3.1

V USA sa HDP v poslednom štvrťroku 2008 znížil o 1 % po tom, čo v predchádzajúcom štvrťroku zaznamenal pokles o 0,1 %. V Japonsku sa HDP znížil o 3,3 % po tom, čo v predchádzajúcom štvrťroku zaznamenal pokles o 0,6 %. V eurozóne sa HDP znížil o 1,5 % po tom, čo v predchádzajúcom štvrťroku zaznamenal pokles o 0,2 % (15).

3.2

Miera nezamestnanosti rýchlo stúpa a podľa OECD by sa mala koncom roku 2010 priblížiť k 12 %. Výška platov zároveň stúpa pomalšie alebo ostáva nezmenená.

3.3

Ako zdôrazňuje Komisia (16): „Pokiaľ sa nevyrieši otázka nedostatočného poskytovania úverov, úsilie vynaložené na zvýšenie dopytu a posilnenie dôvery spotrebiteľov neprinesie želané výsledky. startsqbracket(...)endbracket Keďže ide o celosvetovú krízu, hospodárska obnova bude zavŕšená až vtedy, keď hlavní aktéri svetového hospodárstva opäť zaznamenajú rast a budú opäť spolu obchodovať.“

3.4

Rovnaký názor zastáva aj Európska konfederácia odborových zväzov, podľa ktorej pravdepodobne dôjde k zhoršeniu hospodárskej situácie a jej zlepšenie možno očakávať len pod podmienkou, že sa radikálne zmení spôsob myslenia: treba dať ruky preč od pohodlnej, ale nerealistickej predstavy návratu k pôvodnému fungovaniu, potrebujeme novú hospodársku realitu opierajúcu sa o ľudí, inováciu a udržateľný rozvoj. Rovnako potrebujeme prehodnotenie úlohy vlády:

pri regulácii trhov,

vo verejných službách,

v boji proti rozdielom v odmeňovaní (17).

3.5

Pri príležitosti vrcholného stretnutia G-20 v Londýne 18. marca 2009 európska federácia podnikateľov (BUSINESSEUROPE) zdôraznila, že finančná kríza má devastujúci vplyv na podniky, keďže hlavné hnacie sily rastu zasiahlo obmedzenie prístupu k finančným prostriedkom. Podľa tejto organizácie sú potrebné ekonomické stimuly, aby sa zabránilo globálnemu hospodárskemu kolapsu (18).

4.   Inštitucionálny rozmer

4.1

Rozvíja sa čoraz širší konsenzus a dochádza k čoraz väčšiemu sústreďovaniu síl v záujme prijatia mimoriadnych opatrení a núdzových politických riešení, aby sa za každú cenu odhliadajúc od existujúcich pravidiel podarilo udržať pri živote podniky a výrobné odvetvia, zachovať činnosť výrobných jednotiek a služieb, zamestnanosť, úroveň príjmov a spotreby domácností.

4.2

Politika, ktorá sa snaží obmedziť hospodárske a sociálne dôsledky krízy a jej dosah na zamestnanosť tým, že na svojich susedov zvaľuje nahromadené vnútorné napätie, je nielenže chybným riešením problému, ale hrozí tým, že hospodárstva naberú nacionalistický a protekcionistický smer, ktorý by zničil rámce medzinárodnej spolupráce a regionálnej integrácie, ktoré sa v priebehu uplynulých rokov v Európe a vo svete podarilo s námahou vybudovať.

4.3

EHSV pokladá v súvislosti s akýmkoľvek opatrením na riešenie krízy za nevyhnutné a nenahraditeľné nasledujúce kroky:

zaviesť nový rámec medzinárodnej a celosvetovej spolupráce založený na transparentných pravidlách, ktorý by umožnil odstrániť aj skryté nedostatky medzinárodného hospodárskeho, menového a finančného systému v predstihu, a pritom ponechal medzinárodnému obchodu úplnú voľnosť,

okamžite začať skúmať možnosť uzavrieť novú sociálnu dohodu s finančným sektorom a dôkladne nanovo zregulovať a podrobiť lepšiemu dohľadu medzinárodný finančný trh, ako aj zaviesť lepšiu verejnú kontrolu balíkov stimulačných opatrení, aby sa zaručilo, že finančnú pomoc získajú pracovníci, spotrebitelia a podniky, a pritom sa ponechá voľnosť medzinárodnému obchodu,

zachovať základy EÚ, pokiaľ ide o:

jednotnosť európskeho trhu,

voľný pohyb osôb, služieb, tovaru a kapitálu,

rozvoj a uplatňovanie spoločných politických opatrení v plnom rozsahu, a to najmä politiky hospodárskej súťaže,

slobodu podnikania a zachovanie európskeho sociálneho modelu,

zaviesť koordinované, primerané, transparentné a postupom času čoraz menej rozsiahle štátne opatrenia na obmedzenie rozsahu systémových rizík,

udržať a zlepšiť konkurencieschopnosť a celistvosť európskych odvetví výroby a služieb,

posilniť hospodárstvo založené na vedomostiach,

zlepšiť kvalifikáciu ľudských zdrojov vrátane riadiacich pracovníkov,

prispôsobiť kvalitu výrobkov a postupov požiadavkám ochrany životného prostredia, energetickej účinnosti a používania materiálov a vytvoriť rámcové podmienky ich šírenia na trhu,

podporovať rozvoj sociálne zodpovedného územia,

nezvyšovať administratívnu záťaž a množstvo predpisov pre európske podniky,

rozvinúť koordinovaný prístup v oblasti IPR (19),

zlepšiť prístup k úverom, najmä pre MSP.

4.4

EHSV je presvedčený, že súčasná kríza musí viesť k inštitucionálnemu posunu k väčšej hospodárskej integrácii zameranej na rozvoj hospodárstva založeného na kvalite, ako aj k vytvoreniu väčšieho počtu kvalitnejších pracovných miest.

4.5

EHSV preto pokladá za ešte významnejší kvalitatívny posun smerom k väčšej politickej integrácii Európy, keďže ju považuje za jediný nástroj schopný dosiahnuť kompromis, ktorý znamená vzdať sa egoizmu a presadzovania priorít jednotlivých štátov v záujme spoločnej budúcnosti.

4.6

EHSV je presvedčený, že len ak sa podarí obnoviť projekt budovania spoločnej Európy v duchu ideí Jeana Monneta, ktorými sa inšpiroval v okamihu zrodu a realizácie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, bude možné položiť nové základy oživenia európskeho hospodárstva.

4.7

Treba urýchlene zavŕšiť proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy, aby EÚ získala štruktúru, ktorá by jej umožnila reagovať pomocou koordinovanejších politických opatrení.

5.   Sociálny rozmer krízy: dosah na pracovníkov, podniky a domácnosti

5.1

V uplynulých mesiacoch sme boli svedkami prudkého nárastu reštrukturalizácií podnikov. Mnohé podniky začali uskutočňovať plány prepúšťania zamestnancov, čo malo výrazné sociálne dôsledky aj pre budúcnosť mladých ľudí (20). Voči iným podnikom sa začalo konkurzné konanie.

5.2

EHSV je presvedčený, že ľudské zdroje budú kľúčovým faktorom obnovy konkurencieschopnosti EÚ, a to tak z hľadiska schopností a kvalifikovanosti pracovnej sily, ako aj z hľadiska nového modelu riadenia.

5.3

Podľa EHSV sú investície do pracovnej sily a udržanie pracovných miest zásadným predpokladom podpory konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, a to tak z hľadiska kvalifikácie a nových zručností pracovnej sily, ako aj nového modelu sociálnej zodpovednosti podnikov (21).

5.4

Vzhľadom na rozsiahlosť krízy by bolo potrebné urýchlene poskytnúť pracovníkom, ktorí sa stali obeťami hospodárskeho úpadku, vzdelávacie resp. pracovné programy zamerané na prekvitajúce sektory, ako napr. obnoviteľné zdroje energie.

5.5

Mali by sa zvážiť opatrenia na podporu spotreby domácností, aby sa dopytu poskytli nové impulzy (22).

6.    Rozmer „reálnej ekonomiky“: oživenie odvetví výroby a služieb

6.1

Deindustrializácia. V uplynulých rokoch, najmä na prelome storočí, zrejme Komisia a mnohé členské štáty pripisovali menší význam priemyselnej a výrobnej politike uprednostňujúc bohatstvo plynúce z rozvoja komplexných finančných systémov opierajúcich sa najmä o severoamerické modely.

6.2

V roku 2005 prijala EÚ usmernenia pre integrovaný prístup k európskej priemyselnej politike založený na kombinácii horizontálnych a odvetvových iniciatív, po ktorej v roku 2007 nasledovalo strednodobé hodnotenie ako príspevok k Stratégii EÚ pre rast a zamestnanosť (23). Neskôr v roku 2008 EÚ schválila akčný plán pre trvalo udržateľnú priemyselnú politiku (24), ku ktorej mal EHSV možnosť vypracovať svoje stanovisko (25).

6.3

Politické opatrenia na oživenie odvetví výroby a služieb nesmú spúšťať zo zreteľa ústredné postavenie sociálne zodpovedných a konkurencieschopných podnikov, podnikov sociálneho hospodárstva a pracovných miest zameraných na čoraz vyššiu kvalifikáciu a účasť pracovníkov.

6.4

Lisabonská stratégia si musí zachovať svoju dôveryhodnosť. Členské štáty a inštitúcie EÚ musia preukázať schopnosť prispôsobiť svoju politiku novej situácii a určiť jasné priority a nové postupy na vypracovanie post-lisabonskej stratégie v nasledujúcich mesiacoch. Treba urýchliť reformy a stanoviť jasné a jednoznačné priority s uskutočniteľným a overiteľným harmonogramom.

6.5

EHSV sa nazdáva, že k rozvoju európskych odvetví výroby a služieb by malo dôjsť skvalitnením postupov a výrobkov. EHSV požaduje od EÚ, aby v tejto súvislosti prijala rozhodné opatrenia.

6.6

EHSV sa nazdáva, že takáto priemyselná stratégia by mala obsahovať nasledujúce prvky:

rozsiahle investície do nových budov a prestavby v zmysle trvalej udržateľnosti, najmä budov verejnej infraštruktúry a priemyselných budov (26) v záujme zníženia spotreby tým, že sa použijú materiály s nízkou tepelnou priepustnosťou, ako napríklad sklokompozity a keramika,

rozsiahle investície na podporu energetickej účinnosti, zvýšenie schopnosti vyrábať energiu z obnoviteľných zdrojov a rozvoj technológie na zachytávanie a ukladanie CO2,

investície do plánov dopravy s malým vplyvom na životné prostredie, ako napr. „európska iniciatíva ekologických áut“ navrhnutá Komisiou (27), investície do výroby nevyžadujúcej si prekonávanie veľkých vzdialeností, ako aj do lepšieho spracovania odpadov,

väčší prístup výrobného sektora k investičným fondom podporovaným vládou na pomoc inovácii a projektovania ekologicky vhodných technológií a postupov v automobilovom a strojárenskom priemysle, pričom by sa prevzala a posilnila „iniciatíva závodov budúcnosti“ navrhnutá Komisiou (28),

stimuly pre hmotnú a nehmotnú sieťovú infraštruktúru na európskej úrovni a najmä šírenie širokopásmových informačných technológií ako aj posilnenie iniciatívy EÚ i2010, t. j. inteligentné investície a infraštruktúry zamerané na podporu integrácie rozšírenej EÚ.

6.7

Treba sa zaoberať špecifickým postavením MSP, hlavne pokiaľ ide o nedostatočný prístup k úverom a pôžičkám. V súčasnosti prostriedky určené pre MSP nespĺňajú svoj účel.

6.8

Iniciatíva „Small Business Act“, ku ktorej mal výbor príležitosť zaujať stanovisko (29), je „najmä v kontexte súčasných hospodárskych a finančných problémov“ nepostačujúca, keďže nedisponuje primeranými finančnými prostriedkami. Je však potrebné zabezpečiť úplnú, včasnú a systematickú realizáciu stratégie „Small Business Act“ v členských štátoch.

6.9

Výbor opakovane zdôraznil, že zásadný význam, ktorý sa ešte zvyšuje v súčasnej situácii, majú okrem prístupu k úverom aj tieto aspekty:

prijatie Štatútu európskej súkromnej spoločnosti, pokiaľ ide o rešpektovanie práv zamestnancov, ktorý je obzvlášť naliehavý pre MSP (30),

prepracovanie smernice Spoločenstva o omeškaní platieb,

podpora postavenia zoskupení podnikov ako hnacej sily rozvoja územia a zriadenie funkčných výrobných zoskupení na európskej úrovni, ktoré sú obzvlášť prínosné pre odvetvia výroby a služieb,

spustenie iniciatív Spoločenstva na „tútorskú“ pomoc novým MSP a začínajúcim podnikom s cieľom zvýšiť ich šancu na úspech a prístup k medzinárodným trhom,

sústavná kontrola úrovne ohrozenosti sektora s cieľom predísť zlyhaniu trhu a v predstihu koncipovať perspektívy pozitívneho rozvoja.

6.10

Pokiaľ ide o špecifické sektory, Komisia po rozsiahlej verejnej konzultácii určila niekoľko výrobných odvetví, na ktoré treba zamerať stimuly a snahy o oživenie. Na počiatočnú etapu iniciatívy „Vedúce trhy“ bolo identifikovaných šesť trhov (31):

elektronické zdravotníctvo,

ochranné textílie,

udržateľná výstavba,

recyklácia,

biovýrobky,

obnoviteľné zdroje energie.

6.11

Postup Komisie by sa mal rozšíriť aj na ostatné odvetvia. Mali by sa stanoviť oblasti, „v ktorých môžu rozvoj trhu urýchliť dohodnuté opatrenia prostredníctvom kľúčových nástrojov politiky a rámcových podmienok, startsqbracket(...)endbracket ako aj posilnená spolupráca kľúčových zainteresovaných strán, a to bez toho, aby sa narúšala hospodárska súťaž“ (32). Rovnaké platí aj pre rozvoj európskeho obranného priemyslu, ktorým by sa mala zaoberať koordinovanejšia európska politika po vytvorení Európskej obrannej agentúry, a dosiahnutý pokrok, ktorý možno konštatovať v oblasti spoločnej bezpečnosti (33).

6.12

Aby bola európska priemyselná politika efektívna, musí prihliadať na špecifický kontext jednotlivých sektorov, počínajúc odvetvím motorových vozidiel (osobné autá, nákladné autá a motocykle (34), cez chemický priemysel, lodiarsky priemysel, odvetvie uhlia a ocele, stavebníctvo, sklársky a keramický priemysel, cementárenský priemysel, textilný a odevnícky priemysel, poľnohospodársko-potravinársky sektor, strojárstvo, vesmírny výskum a letectvo, sektor informatiky a telekomunikácii, až po energetiku, zdravotnícke služby a podobne.

6.13

EHSV pokladá za dôležité, aby sa aj kvôli podpore zavádzania inovácií ďalej rozvíjali novo vytvorené nástroje priemyselnej politiky, ako napr. spoločné technologické iniciatívy, novátorské verejné obstarávanie a akčný plán trvalo udržateľnej výroby a spotreby.

6.14

EHSV sa nazdáva, že aj v odvetví služieb treba urýchliť liberalizáciu, najmä pokiaľ ide o výkon slobodných povolaní a ešte stále existujúce obmedzenia v súvislosti s tarifami a obmedzeným počtom licencií.

6.15

EHSV sa dôrazne dožaduje podpory sektora služieb podnikom zo strany Spoločenstva rozvinutím novátorských služieb a náplne v prospech občanov, spotrebiteľov, pracovníkov a podnikov, urýchlením prechodu na digitálne technológie a rozšírenia širokopásmového pripojenia a odstránením prekážok elektronickej verejnej správy a vzájomného kompatibilného prepojenia systémov.

6.16

EHSV sa domnieva, že by sa mala posilniť a sprísniť spoločná zahraničná politika vo vzťahu k ostatným krajinám.

7.   Rozmer trvalo udržateľného rozvoja

7.1

EHSV už v minulosti vyjadril (35) a naďalej vyjadruje svoju podporu iniciatívam na rozvoj politických opatrení v oblasti trvalo udržateľnej ťažby, výroby a spotreby, ktoré by boli plne integrované s ostatnými opatreniami Spoločenstva, aby sa podarilo „zmeniť potenciálne výzvy na príležitosti, vďaka ktorým sa priemysel EÚ stane konkurencieschopným“.

7.2

EHSV je presvedčený, že činnosť EÚ sa musí naďalej zameriavať na ambiciózne ciele, ktoré sa však musia opierať o legislatívne a finančné nástroje, ktoré nesmú vo forme väčšej záťaže pre podniky a občanov ochromovať konkurencieschopnosť Európy, ale naopak musia podporovať príklady dobrej praxe a procesy inovácie a technologického pokroku.

7.3

EHSV opakovane zdôrazňuje, že je dôležité spustiť príslušné iniciatívy na prevzatie čelného postavenia na medzinárodnej scéne, pokiaľ ide o energetickú účinnosť, zvýšenie schopnosti vyrábať energiu z obnoviteľných zdrojov a rozvoj technológií na zachytávanie CO2.

V Bruseli 1. októbra 2009

predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Bývalý člen Komisie zodpovedný za hospodársku súťaž Mario Monti v tejto súvislosti vyjadril svoje obavy o prežitie európskeho modelu, ktorý sa zakladá na vnútornom trhu (podľa článku publikovaného 10. mája 2009 v denníku Corriere della sera).

(2)  Uznávanie kvalifikácie, zdaňovanie príjmov z kapitálu, zlúčenie odvodov z odpracovaných období v rôznych krajinách na účely dôchodkového zabezpečenia atď.

(3)  Pozri európsku platformu Manufuture (www.manufuture.org). Pozri tiež rozhovor s Étiennom Davignonom o uskutočňovaní Davignonovho plánu (Brusel, 14. 1. 2008, www.ena.lu).

(4)  Európsky investičný fond (EIF) financovaný Európskou investičnou bankou (EIB). Pozri prvú časť rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP).

(5)  Pozri vedúci trh eZdravie (elektronické zdravotníctvo), KOM(2007) 860 v konečnom znení – bod 2.3.

(6)  Pozri stanovisko výboru na tému „Výsledky summitu o zamestnanosti“ (CESE 1037/2009), zatiaľ nezverejnené v úradnom vestníku.

(7)  Pozri návrhy, ktoré v novembri 1997 schválila Európska rada v Luxemburgu v oblasti zníženia sadzieb DPH uplatňovaných na isté pracovné výkony stanovené v európskom rámci členskými štátmi.

(8)  Cieľ: dosiahnuť, aby vo všetkých štátoch EÚ aspoň 50 % mladých ľudí zvolilo štúdium zamerané na terciárny sektor a z nich aspoň 25 % technické, inžinierske alebo vedecké zameranie (správa ELECTRA).

(9)  List predsedu výboru Sepiho predsedovi EK Barrosovi pri príležitosti pražského summitu o zamestnanosti.

(10)  Stanovisko EHSV na tému „Rokovania o nových obchodných dohodách – postoj EHSV“, Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 82 – 89, a stanovisko na tému „Vonkajší rozmer obnovenej Lisabonskej stratégie“ (zatiaľ nezverejnené v úradnom vestníku).

(11)  BRIC: Brazília, Rusko, India a Čína.

(12)  Eurostat, 30.4.2009.

(13)  SEK(2009) 353.

(14)  UNWTO World Tourism Barometer vol. 7 no. 2 – jún 2009.

(15)  V prvom štvrťroku 2009 poklesol oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 2,5 %. V máji 2009 sa priemyselná výroba EÚ znížila o 15,9 % oproti predchádzajúcemu roku (o 16,8 % vo výrobnom sektore) – Pozri SEK(2009) 1088– 20.7.2009.

(16)  KOM(2009) 114.

(17)  Pozri zhrnutie uznesenia EKOZ týkajúceho sa plánu obnovy európskeho hospodárstva (5. 12. 2008, http://www.etuc.org).

(18)  Pozri oznam BUSSINESSEUROPE z 17.3.2009 pri príležitosti G20 Business Event (18. 3. 2009, http://www.businesseurope.eu).

(19)  IPR = International Product Regulations.

(20)  V EÚ s 27 členskými krajinami dosiahla miera nezamestnanosti mládeže v prvom štvrťroku 2009 výšku 18,3 %, čo predstavuje 5 miliónov nezamestnaných mladých ľudí. Eurostat, 23. 7. 2009.

(21)  To bude sťažené potrebou zohľadniť aj dôsledky vzťahu medzi rizikovým fondom a pôžičkami v súlade s druhou bazilejskou dohodou (Bazilej II) o MSP. Treba prijať celý rad ustanovení na úrovni EÚ na zmiernenie tohto dosahu.

(22)  Pozri ukazovateľ „dôvera spotrebiteľov“ (obr. 6), Business & Consumer Survey Results, GR ECFIN, jún 2009.

(23)  KOM(2007) 374.

(24)  KOM(2008) 397.

(25)  Stanovisko EHSV o trvalo udržateľnej spotrebe a výrobe, Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 46 – 49.

(26)  Správa o zamestnanosti za obdobie 2008 – 2009, Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, 9. 3. 2009.

(27)  Pozri KOM(2008) 800 v konečnom znení (Plán hospodárskej obnovy Európy).

(28)  Tamže.

(29)  Stanovisko EHSV, Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 30.

(30)  Pozri stanovisko výboru na tému Prístup MSP k európskemu právnemu štatútu (Ú. v. ES C 125, 27.5.2002, s. 100) startsqbracket(neexistuje v slovenskom znení)endbracket.

(31)  KOM(2007) 860.

(32)  Zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť 4. decembra 2006: Závery Rady o všeobecnej inovačnej stratégii: strategické priority inovačnej činnosti na úrovni EÚ.

(33)  Pozri stanovisko EHSV o transferoch výrobkov na účely obrany (Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 109) a prípadne stanovisko o európskej obrane (Ú. v. EÚ C 10, 14.1.2004, s. 1).

(34)  Najmä sektor motocyklovej výroby EÚ by mohol byť zahrnutý do systému podpory a finančnej pomoci členských krajín podobného ako v prípade automobilového priemyslu, keďže ho rovnako zasiahla prebiehajúca hospodárska kríza.

(35)  Stanovisko výboru na tému „Ekologické spôsoby výroby“ (Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 1).


23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/52


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Práca a chudoba: nevyhnutnosť globálneho prístupu“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2009/C 318/10

Spravodajkyňa: pani Nicole PRUD'HOMME

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 26. februára 2009 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 svojho vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Práca a chudoba: nevyhnutnosť globálneho prístupu“.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 1. septembra 2009. Spravodajkyňou bola pani Nicole PRUD’HOMME.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra 2009 a 1. októbra 2009 (schôdza z 30. septembra 2009) prijal 173 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Odporúčania

Chudoba pracujúcich predstavuje pre zamestnancov ako aj pre niektoré samostatne zárobkovo činné osoby zložitý problém, pri ktorom zohrávajú úlohu viaceré navzájom prepojené činitele. Ak chceme nájsť účinné mechanizmy na riešenie tejto otázky, musíme ju posudzovať z globálneho hľadiska.

1.1

Medzi priority EÚ zaradiť snahu zabezpečiť kvalitné pracovné miesto pre každého.

1.2

Pravidelne sa zaoberať problematikou chudobných pracujúcich v rámci európskeho sociálneho dialógu.

1.3

Rýchlo zavŕšiť vypracovanie primeraných analytických nástrojov, aby bolo možné čoraz lepšie posúdiť takéto situácie, ktoré majú v Európe mnoho rozdielnych, ale aj spoločných prvkov.

1.4

Preskúmať a zaviesť nové možnosti, ako spojiť sociálnu ochranu a zamestnanie, ktoré by umožnili najmä zabezpečiť každému pracovníkovi dôstojný príjem, a tým aj podmienky na pokrytie všetkých jeho základných potrieb (bývanie, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie pre samotných pracovníkov ako aj pre ich deti, atď.).

1.5

Zabezpečiť účinnú počiatočnú odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie s perspektívou kvalitných pracovných miest. Na rôznych úrovniach (národná, regionálna) prijať opatrenia zamerané na vytvorenie prostredia, ktoré zabráni predčasnému odchodu mladých zo školy.

1.6

Pokračovať v snahách a diskusiách zameraných na flexiistotu, aby bolo možné nájsť túto novú rovnováhu medzi flexibilitou (pružnosť potrebná pre podniky) a reálnymi prostriedkami na zabezpečenie väčšej istoty (ochrana pracovníkov), ktoré zabránia nárastu chudoby aktívnej populácie a pomôžu ju odstrániť.

1.7

V priebehu roku 2010, ktorý Komisia vyhlásila za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, informovať o týchto otázkach a mobilizovať verejnú mienku na úrovni Európskej únie ako aj členských štátov.

2.   Úvod

2.1

Na úrovni EÚ sa začali objavovať vedecké práce, návrhy a inovačné postupy zamerané na chudobných pracujúcich, ktoré dokazujú, že práca nemusí nevyhnutne znamenať ochranu pred chudobou, obzvlášť v súčasných socio-ekonomických podmienkach.

2.2

Komisia vo svojom „Návrhu spoločnej správy o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení na rok 2009“ (1), ktorý vychádza z najnovších národných strategických správ, poukazuje na to, že otázky týkajúce sa chudobných pracujúcich a kvalitných pracovných miest majú veľký význam. Táto téma a konkrétne problémy, ktoré pomenúva, úzko súvisia so záujmami Spoločenstva a jeho činnosťou v oblasti aktívneho začlenenia. Úsilie EÚ sa teda zameriava na boj proti biede a zároveň na podporu rozvoja kvalitných pracovných miest pre všetkých.

2.3

V kontexte krízy, keď miera nezamestnanosti rýchlo rastie a tlak na verejné financie sa zvyšuje, nadobúda táto téma ešte väčší význam. Mali by sme si však odmyslieť súčasnú krízu a pristupovať k tejto téme ako k problému, ktorý síce treba riešiť so zreteľom na súčasné mimoriadne okolnosti, ktorý však treba vnímať aj ako štrukturálnu tému v kontexte úsilia o pozitívny vývoj v oblasti sociálnej ochrany a politiky zamestnanosti zo strednodobého ako aj dlhodobého hľadiska.

2.4

Komisia, ktorá pripravuje dokument na tému práca a chudoba, vyhlásila rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. V EÚ sa totiž chudoba priamo týka približne 80 miliónov ľudí, čo je 16 % jej obyvateľov. V mnohých prípadoch ide o chudobu aktívnej populácie. 8 % pracujúcich žije pod hranicou chudoby (2).

2.5

Výbor vo svojom stanovisku na tému „Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010)“ (3) upozornil, že na úplné pochopenie tohto javu sú okrem bežného ukazovateľa relatívnej príjmovej chudoby potrebné aj iné ukazovatele chudoby, a to také, ktoré ukážu, že chudoba naďalej pretrváva a mnohí Európania skutočne stále žijú v nedostatku. Na základe porovnaní, ktoré odteraz umožňuje európska dohoda o vymedzení pojmov, možno získať jasný obraz o tendenciách v tejto oblasti, a nielen technické detaily.

3.   Vymedzenie pojmov

3.1

Ak chceme hovoriť o „chudobných pracujúcich“, musíme najprv vysvetliť jednotlivé časti tohto pojmu, čiže slovo „pracujúci“ a slovo „chudobný“. Chudoba pracujúceho človeka závisí od jeho osobných príjmov, ktoré nadobudol počas trvania jeho pracovnej zmluvy (finančné ohodnotenie jeho práce) a tiež od celkového materiálneho zabezpečenia jeho rodiny. Práca označuje individuálnu pracovnú činnosť. Chudoba svedčí o tom, že zdroje na pokrytie potrieb celej domácnosti sú nepostačujúce. V niektorých prípadoch sa situácia a/alebo dojem, že človek nie je chudobný, môže veľmi rýchlo zmeniť na chudobu.

3.2

Chudoba sa teda definuje na úrovni domácnosti, zatiaľ čo pracovná činnosť na úrovni jednotlivca. Spájajú sa tu dve rôzne úrovne analýzy. Chudoba pracujúceho závisí v prvom rade od toho, aké je jeho pracovnoprávne postavenie a akú prácu vykonáva, a až potom od životnej úrovne jeho domácnosti. Toto dvojaké posudzovanie prináša so sebou isté komplikácie. To, že je niekto v práci slabo finančne ohodnotený, ešte nemusí znamenať, že patrí do kategórie chudobných (pretože ostatné príjmy rodiny môžu byť vyššie). Niekto môže byť naopak zaradený medzi chudobných, hoci jeho finančné ohodnotenie sa pohybuje zhruba na úrovni priemerného mesačného platu v príslušnej krajine a v spoločnosti, v ktorej daná osoba žije sa považuje za postačujúce. Niektorí ľudia môžu byť v aktívnom veku a bez práce (nezamestnaní), a zároveň poberať také dávky v nezamestnanosti, že sú vysoko nad hranicou chudoby. A naopak, iní ľudia v aktívnom veku môžu byť pracovne veľmi vyťažení, ale veľmi slabo ohodnotení, a navyše môžu mať na starosti viacero osôb, ktoré od nich finančne závisia, a preto sa ocitajú pod hranicou chudoby.

3.3

Z toho vyplýva, že problém chudobných pracujúcich by sa mal riešiť v rámci politiky zamestnanosti, ako aj prostredníctvom opatrení zameraných na poskytovanie pomoci a sociálne zabezpečenie a opatrení v oblasti politiky rodiny.

3.4

V rámci európskej stratégie pre zamestnanosť, ktorá je súčasťou Lisabonskej stratégie, sa zníženie počtu chudobných pracujúcich stalo jednou z priorít EÚ. Od roku 2003 musel byť teda pre tento jav vytvorený ukazovateľ, ktorý umožňuje hodnotiť a porovnávať. V júli 2003 prijal Výbor Európskej únie pre sociálnu ochranu v rámci svojej činnosti v súlade s úsilím Spoločenstva v oblasti sociálneho začlenenia spoločný ukazovateľ, ktorý mal pomôcť zistiť, aký je podiel chudobných pracujúcich v EÚ a aké sú niektoré hlavné sociálno-demografické črty týchto osôb.

3.5

„Chudobný pracujúci“ je podľa tejto definície Výboru pre sociálnu ochranu osoba, ktorá počas sledovaného roka „prevažne pracuje“ (ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba) a žije v domácnosti, ktorej celkové príjmy sú nižšie ako 60 % národného príjmového mediánu. Takáto osoba musí byť zamestnaná viac ako polovicu roka. Podľa ukazovateľa „rizika chudoby napriek práci“ sa za pracujúceho považuje každá osoba, ktorá bola zamestnaná najmenej sedem mesiacov z dvanástich mesiacov hodnoteného obdobia (4).

4.   Štatistické hodnotenie

4.1

Komisia uverejnila koncom roka 2008 svoju výročnú správu o sociálnych trendoch v členských štátoch v rámci spoločných cieľov stratégie EÚ v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia (pozri prílohu) (5). Vyplýva z nej, že na konci roka 2006 bolo 16 % Európanov vystavených riziku chudoby. Pod hranicou chudoby žije v EÚ 8 % pracujúcich. V jednotlivých krajinách sa toto číslo pohybuje od 4 % alebo menej (Česká republika, Belgicko, Dánsko, Holandsko a Fínsko) až po 13 % alebo 14 % (Poľsko a Grécko) (6). Na príčine chudoby pracujúcich sú nízke platy (platy nižšie ako 60 % platového mediánu), nízka kvalifikácia, neisté pracovné miesta, slabé finančné ohodnotenie niektorých samostatne zárobkovo činných osôb a práca na čiastočný úväzok, často nie z vlastnej vôle. Táto forma chudoby takisto závisí od finančného postavenia ostatných členov domácnosti. Komisia podotýka, že rodinný model s jediným príjmom už domácnosti s deťmi nedokáže ochrániť pred chudobou.

4.2

Ukazovateľ relatívnej príjmovej chudoby je často kritizovaný, pretože v skutočnosti nezachytáva rôznorodé situácie, v ktorých sa môžu ocitnúť ľudia žijúci v nedostatku. Navyše príjmová chudoba je prirodzene len jedným z viacerých aspektov chudoby. V rámci EÚ sa v súčasnosti vypracúvajú ďalšie ukazovatele, ktoré poskytnú nový doplňujúci pohľad na skutočnú situáciu chudobných.

4.3

Popri ukazovateľoch príjmovej chudoby sa vypracúvajú aj ukazovatele chudoby z hľadiska „životných podmienok“. Na európskej úrovni sa teda takto meria „materiálna deprivácia“ (pozri prílohu). Tento ukazovateľ vyjadruje, koľko osôb žije v domácnostiach, ktoré nespĺňajú najmenej tri spomedzi nasledujúcich deviatich kritérií: 1) schopnosť pokryť nepredvídané výdavky, 2) jeden týždeň dovolenky do roka, 3) schopnosť splácať svoje pôžičky, 4) jedlo z mäsa, hydiny alebo rýb najmenej každý druhý deň, 5) primerane vykurované bývanie, 6) pračka, 7) farebný televízor, 8) telefón, 9) osobné auto. Všetky tieto kritériá sú ako ukazovatele materiálnych podmienok samozrejme diskutabilné. Ich kombinácia však poskytuje zaujímavý obraz. Z hľadiska miery materiálnej deprivácie zaznamenávame výrazné rozdiely: v Luxembursku dosahuje 3 % a v Lotyšsku 50 %. Tieto rozdiely sú oveľa výraznejšie ako rozdiely z hľadiska príjmovej chudoby (10 % až 21 %).

4.4

Ak sa zameriame na materiálnu depriváciu, diametrálne sa zmení poradie členských štátov, čo sa týka chudoby. Ide tu však o chudobu všeobecne a nielen o chudobu pracujúcich. V dohľadom čase bude potrebné podať podrobný obraz o tom, aká je situácia chudobných pracujúcich v jednotlivých krajinách z hľadiska materiálnej deprivácie, pretože chudoba aktívnej populácie vo svojej podstate nie je len problémom slabých príjmov, ale aj otázkou kvality života (pracovného, rodinného, spoločenského).

5.   Faktory chudoby aktívnej populácie

5.1

Jedným z hlavných faktorov vedúcich k chudobe aktívnej populácie je neisté postavenie pracujúceho. Mnohých aktérov, medzi inými aj Európsku konfederáciu odborových zväzov a európske odborové organizácie, znepokojuje čoraz väčšia neistota z hľadiska práce. Ak zrátame viac ako 19,1 miliónov zmlúv na dobu určitú (7) a približne 29 miliónov „falošných“ samostatne zárobkovo činných osôb (hlavne v sektore stavebníctva a verejných prác), zistíme, že približne 48,1 milióna pracovníkov má do určitej miery neisté postavenie. Je pravda, že táto populácia je v jednotlivých krajinách veľmi rôznorodá, a ešte rôznorodejšia, ak porovnáme tieto krajiny navzájom, ide však o desiatky miliónov pracovne činných osôb, ktoré sú vystavené určitej neistote a v dôsledku toho by sa mohli ocitnúť v chudobe.

5.2

Zamestnávatelia zdôrazňujú, že problematika chudoby pracovne činných osôb je veľmi zložitá, a upozorňujú v prvom rade na to, že riziko chudoby súvisí s úrovňou vzdelania. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy musia byť účinnejšie a spravodlivejšie. Okrem toho je nevyhnutné zabezpečiť, aby bola práca dobre zaplatená (8), to znamená zabezpečiť účinnú rovnováhu medzi daňovými režimami a systémami sociálneho zabezpečenia.

5.3

Chudoba aktívnej populácie súvisí s nízkym ohodnotením práce (ktoré často nezodpovedá vykonaným úlohám) a so zmenami, ktorými prechádza model rodiny. Vývoj rodiny, ktorý síce jednotlivé členské štáty ovplyvňuje v odlišnej miere, sa všade vyznačuje zvýšenou nestabilnosťou, väčším počtom odlúčení a rastúcim počtom rodín s jedným rodičom, to znamená, takých, v ktorých len jeden člen rodiny pracuje a ktoré sú viac vystavené riziku chudoby. Už v Spoločnej správe o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení na rok 2007 (9), ktorú vypracovala Komisia, sa uvádza, že hoci zamestnanie je najlepším ochranným štítom proti chudobe, nemôže byť jediným spôsobom ochrany. Preto je potrebné zaviesť alebo posilniť opatrenia založené na solidarite zamerané na rodiny, ženy, mládež, študentov, osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby, migrantov, čiže na najzraniteľnejšie kategórie. Okrem toho treba zdôrazniť, že chudoba aktívnej populácie rozhodujúcou mierou prispieva k chudobe detí.

5.4

Zvýšenie nákladov na dopravu, bývanie, zdravotnú starostlivosť atď. môže takisto zhoršiť situáciu pracujúcich. Takéto zvýšenie najviac zasiahne pracujúcich, ktorých mzda sa pohybuje okolo minimálnej mzdy a nižšiu strednú triedu, pretože práve tieto skupiny často žijú na periférii oblastí, v ktorých sa koncentruje zamestnanosť.

5.5

Chudobu aktívnej populácie môže spôsobiť slabá úroveň kvalifikácie alebo vzdelania danej osoby, skutočnosť, že nemá dostatočnú kvalifikáciu na to, aby vykonávala prácu s primeranou mzdou, alebo neprimerané pracovné podmienky. Najzraniteľnejšími skupinami sú starší pracovníci, mladí ľudia, ženy, mnohopočetné rodiny, osoby so zdravotným postihnutím, pracujúci, ktorí veľmi skoro ukončili školskú dochádzku a migranti. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby mali všetky osoby so zdravotným postihnutím primerané podmienky pre prijatie do zamestnania a každé dieťa dobrý štart do života vďaka včasnému nástupu do školy, ale tiež vďaka tomu, že sa začne riešiť problém predčasného odchodu zo školy, ktorý sa v súčasnosti týka 15 % žiakov v Európe, čo je ešte stále priveľa.

5.6

Vo svojej podstate je chudoba aktívnej populácie v mnohých prípadoch výsledkom toho, že pracujúci vykonávajú prácu, ktorá nezodpovedá ich schopnostiam alebo kvalifikácii. Chudoba pracujúcich predstavuje pre zamestnancov ako aj pre niektoré samostatne zárobkovo činné osoby zložitý problém, pri ktorom zohrávajú úlohu viaceré navzájom prepojené činitele. Ak chceme nájsť účinné mechanizmy na riešenie tejto otázky, musíme ju posudzovať z globálneho hľadiska. Na to, aby vznikli účinné programy boja proti chudobe pracujúcich, je nevyhnutné zaviesť globálne opatrenia zamerané na rast a prispôsobenie sa globalizácii a v období súčasnej krízy aj na hospodársku obnovu.

6.   Návrhy na globálny prístup v boji proti chudobe pracujúcich

6.1

Ak chceme účinne bojovať proti chudobe pracujúcich, predovšetkým musíme myslieť makroekonomicky, pretože efektívne zamedziť tomuto javu, a najmä v čase krízy, nemožno len jednotlivými opatreniami. Zamestnanosť a samostatná zárobková činnosť, presnejšie kvalitné pracovné miesta pre všetkých, musia byť prioritou všetkých európskych inštitúcií.

6.2

Spoľahlivé ukazovatele Je nevyhnutné pokračovať v úsilí o vytvorenie spoločných a spoľahlivých ukazovateľov z hľadiska problematiky chudobných pracujúcich. Vďaka európskym investíciám a otvorenej metóde koordinácie bol v tejto oblasti dosiahnutý veľký pokrok. Teraz je dôležité ísť ďalej a získavať nové poznatky vďaka podrobnejším údajom, pričom treba prihliadať na to, aký podiel predstavujú chudobní pracujúci, na mieru tejto chudoby a na rozdiely v príjmoch medzi chudobnými (v jednotlivých krajinách aj medzi nimi).

6.3

Pokiaľ ide o tieto štatistické otázky, technicky je dôležité mať k dispozícii údaje o jednotlivých krajinách vychádzajúce z hranice chudoby stanovenej v týchto krajinách, ale aj plne európske údaje vychádzajúce z európskej hranice chudoby. Umožnilo by to inú klasifikáciu a iné uhly pohľadu ako tie, ktoré v súčasnosti poskytuje jediný ukazovateľ, ktorý bol stanovený.

6.4

Spravodlivé a slušné ohodnotenie spočívajúce na posilnenom sociálnom dialógu Boj proti chudobe pracujúcich sa musí viesť aj prostredníctvom ambicióznej mzdovej politiky. Treba rozširovať a podporovať všetky iniciatívy v duchu vzorca: inflácia + primeraný podiel na raste produktivity. Dôležitú úlohu v boji proti chudobe pracujúcich musí preto zohrávať kolektívne vyjednávanie o mzdách, ktoré je základným kameňom sociálneho dialógu. Keď takéto vyjednávanie prebieha dobre, nemá to žiaden skutočný finančný dosah na podniky v danom odvetví v jednotlivých krajinách alebo v celej EÚ, neexistuje teda žiadna „prémia“ za skutočný sociálny dialóg. Pokrok v oblasti „slušnej práce“ možno dosiahnuť prostredníctvom sociálneho dialógu, zapojením sociálnych partnerov, zodpovednosťou podnikov, iniciatívnymi a nápravnými opatreniami verejných orgánov a v súčasnosti aj prostredníctvom úlohy bánk vo vzťahu k MSP. Boj proti nelegálnej práci je rozhodujúcou zbraňou v boji proti chudobe pracujúcich. Na jednej strane preto, lebo nelegálna práca sa týka najzraniteľnejších skupín obyvateľstva (migranti, dočasní pracovníci), ale aj preto, lebo môže viesť k situáciám podobným otrokárstvu, ktoré sú v rozpore s Chartou základných práv.

6.5

Mechanizmy na podporu podnikov a samostatnej zárobkovej činnosti Chudoba pracujúcich zasahuje mnohých podnikateľov a samostatne zárobkovo činné osoby, a to najmä v prvých dňoch existencie ich podnikov. Je potrebné vyvinúť podporné mechanizmy, pretože mnohé z týchto malých a stredných podnikov vytvárajú pracovné príležitosti. 80 % hospodárskeho rastu pochádza zo sektora malých a stredných podnikov, hoci počas rozbiehania svojho podniku mnoho podnikateľov poberá len nízky alebo nepoberá žiadny plat, čím ohrozujú svoje rodiny chudobou.

6.6

Primerané vzdelávacie systémy Celoživotné vzdelávanie, najmä v prípade najmenej kvalifikovaných pracovníkov, je základnou podmienkou na to, aby sa zlepšila kvalifikácia týchto pracovníkov a aby mohli získať pracovné miesto so spravodlivou a slušnou mzdou.

6.7

Primeraná sociálna ochrana Boj proti chudobe pracujúcich si vyžaduje racionalizáciu súčasných opatrení. Poskytovanie pomoci by sa malo účinnejšie spájať s novými službami zameranými na opatrovanie detí a pomoc v oblasti mobility (tak isto ako práca, aj mobilita sa musí oplatiť), ktoré umožňujú chudobným pracujúcim získať lepšie ohodnotenú prácu.

6.8

Pokiaľ ide o bývanie, v niektorých krajinách nezanedbateľné percento bezdomovcov chodí do práce, a preto je nevyhnutné zmobilizovať zdroje na sociálne bývanie, aby bolo prednostne postarané o tých, ktorí sa začlenili do spoločnosti vďaka práci, ktorým však hrozí, že o svoje zamestnanie a relatívnu stabilitu prídu, pretože ich bývanie je slabej kvality, alebo dokonca preto, lebo žiadne nemajú.

6.9

Zohľadniť pracovné prostredie a prácu Pretože chudoba pracujúcich je do veľkej miery spätá s pracovnými podmienkami, je nevyhnutné prihliadať na niektoré aspekty spojené s pracovným prostredím: podpora mobility, v prípade, že sa pre ňu pracovník rozhodne, zabezpečenie stravy za primeraných finančných podmienok, podmienky bývania, možnosti starostlivosti o deti. Podniky, ktoré poskytujú prácu, by mali byť schopné posúdiť, aké opatrenia majú prijať na to, aby v rámci svojich pracovných zmlúv zabezpečili lepšie podmienky z hľadiska pracovnej istoty a aby ich pracovníci mohli odborne rásť a zvyšovať si kvalifikáciu.

6.10

Informovať a mobilizovať V rámci Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je napokon nevyhnutné zmobilizovať aj verejnú mienku a médiá. Analyzovať fenomén chudoby pracujúcich, hovoriť o situáciách, ktoré sa s ním spájajú a ktoré sú pre človeka ponižujúce, a zmobilizovať európskych občanov, to všetko by mohlo pomôcť prerušiť začarovaný kruh biedy, v ktorom sa nachádzajú niektorí pracujúci, a vrátiť im tak zhanobenú dôstojnosť. Viac než vyjadriť slová súcitu je nevyhnutné mobilizovať občanov do boja za kvalitné pracovné miesta pre všetkých, a tak presadzovať európsky sociálny model, ktorý by mal eticky vyššiu hodnotu.

V Bruseli 30. septembra 2009

predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  KOM(2009) 58 v konečnom znení.

(2)  Eurostat, Statistics in focus, 46/2009.

(3)  Stanovisko EHSV z 29. 5. 2008 na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010)“, spravodajca: pán Pater, pomocná spravodajkyňa: pani Koller (Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008).

(4)  Podrobnejšie údaje a informácie o vývoji v tejto oblasti – pozri: Guillaume Allègre, „Working poor in the EU: an exploratory comparative analysis“, pracovný dokument OFCE, č. 2008-35, november 2008; Sophie Ponthieux, „Les travailleurs pauvres comme catégorie statistique. Difficultés méthodologiques et exploration d’une notion de pauvreté en revenu d’activité“, pracovný dokument INSEE, č. F0902, marec 2009.

(5)  Spoločná správa o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení za rok 2008: http://ec.europa.eu/employment_social/spsi/joint_reports_fr.htm.

Všetky údaje a materiály týkajúce sa prác v rámci otvorenej metódy koordinácie: http://ec.europa.eu/employment_social/spsi/the_process_fr.htm. Najnovšie európske úvahy, situácia a obavy v určitých krajinách EÚ – pozri: Jürgen Andreß, Henning Lohmann (dir.), „The Working Poor In Europe. Employment, Poverty and Globalization, Cheltenham“, Edward Elgar, 2008.

(6)  Treba upozorniť, že príjmová chudoba sa meria relatívne na úrovni jednotlivých štátov. Keby bola hranica chudoby celoeurópska, poradie krajín by sa úplne zmenilo.

(7)  Európsky prieskum pracovných síl – výsledky za rok 2008, http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-09-033/EN/KS-QA-09-033-EN.PDF(v anglickom jazyku).

(8)  Zabezpečiť, aby bola práca dobre zaplatená – Štúdia zameraná na interakciu medzi daňovými systémami a systémami sociálneho zabezpečenia, ktorú uskutočnili Výbor pre zamestnanosť a Výbor pre sociálnu ochranu. Pozri tiež stanovisko EHSV na tému „Sociálna ochrana: aby bola práca zaplatená“, spravodajkyňa: pani St Hill (Ú. v. EÚ C 302, 7.12.2004).

(9)  http://ec.europa.eu/employment_social/spsi/joint_reports_fr.htm#2007


Príloha

Graf 1: Chudoba pracujúcich v Európskej únii v roku 2006

Image

Graf 2: Materiálna deprivácia v Európskej únii

Percento osôb, ktorých domácnosť nespĺňa aspoň tri z uvedených kritérií (2006)

Image


23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/57


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Správa de Larosièrovej skupiny“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2009/C 318/11

Spravodajcom: Mr NYBERG

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 23. marca 2009 rozhodol vypracovať podľa článku 29 odsek 2 vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

Správa de Larosièrovej skupiny.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko… Spravodajcom bol pán Lars NYBERG.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra a 1. októbra 2009 (schôdza z 30. septembra) prijal 152 hlasmi za, pričom 37 členovia hlasovali proti a 15 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Finančná a hospodárska kríza nadobudla rozmery, aké tu v mierovom období neboli od tridsiatych rokov minulého storočia. Predkladané stanovisko sa však zaoberá iba finančnou krízou a možnosťami ako zabrániť, aby sa tieto udalosti opakovali. To bolo totiž úlohou tzv. „de Larosièrovej skupiny“, ktorej správou sa EHSV v tomto stanovisku zaoberá. Dôležitosť týchto otázok sa prejavuje okrem iného v tom, že Komisia predložila viaceré návrhy týkajúce sa napríklad ratingových agentúr, jednotlivých foriem finančnej činnosti a finančného dohľadu, ktorý bol hlavnou témou de Larosièrovej skupiny.

1.2   Najdôležitejšou príčinou krízy bola nadmerná likvidita, ktorá podľa de Larosièrovej skupiny vyplýva sčasti z expanzívnej menovej politiky v USA a nerovnováhy vo svetovom hospodárstve a najvýraznejšie sa prejavuje vo vzťahu medzi USA a Čínou. Ďalším možným vysvetlením je podľa názoru EHSV skutočnosť, že príjmy sa získavali vo väčšej miere z kapitálu namiesto z práce. Nerovnosť v rozdeľovaní príjmov sa zvýšila. Najbohatší hľadali možnosti investovať svoj rastúci majetok. Keď sa možnosti investovania do reálnych aktív nezvyšovali rovnakou mierou, ceny cenných papierov sa vyšplhali hore. De Larosièrova skupina vo svojej správe podrobne vysvetľuje „finančnú bublinu“, avšak budúce politické rozhodovanie by si vyžadovalo ďalšiu analýzu.

1.3   EHSV v zásade podporuje 31 odporúčaní skupiny, chcel by však rozšíriť uhol pohľadu a pridať niekoľko poznámok a doplnení.

1.3.1

De Larosièrova skupina navrhuje vyššie požiadavky na vlastný kapitál bánk v „dobrých časoch“ a nižšie v „zlých časoch“. Tento návrh môže byť riskantný, keďže pri konjunkturálnych výkyvoch je ťažké robiť hospodárske prognózy. Príklad Španielska súčasne ukazuje, že systém variabilných kapitálových požiadaviek môže fungovať. Podľa názoru EHSV je preto nutné, najmä vzhľadom na načasovanie, takéto opatrenie pred jeho uskutočnením analyzovať.

1.3.2

EHSV považuje vyššie kapitálové požiadavky a väčšiu transparentnosť mimosúvahových opatrení za absolútne nevyhnutné. Španielsko malo najprísnejšie pravidlá pre mimosúvahové položky a španielske banky boli najmenej postihnuté krízou.

1.3.3

„Mimosúvahové položky“ a „účelovo zriadené spoločnosti“ boli občas zneužívané. Rizikové aktíva boli zo súvahy banky vyňaté s cieľom obísť kapitálové požiadavky a občas aj dane. Na základe toho považuje EHSV prísnejšie pravidlá za nutné.

1.3.4

Podľa názoru EHSV by v ďalšej práci v nadväznosti na správu jednou z hlavných požiadaviek malo byť, že banky musia jasnejšie preukazovať rizikovosť svojich aktív. EHSV súhlasí so správou v tom, že banky a peňažné ústavy vždy musia niesť časť rizika, keď predávajú rizikové papiere. Riziká spojené s finančnými produktmi musia byť jasne viditeľné. Transparentnosť finančných produktov je nevyhnutná na obnovenie dôvery vo finančné trhy. EHSV by v tomto ohľade chcel znovu poukázať na Španielsko. Finančný sektor nesmie dať do obehu žiadne nové nástroje skôr, než ich preskúma úrad finančného dohľadu. Zavedenie takýchto kontrol sa musí prerokovať. Je potrebné rozhodnúť, či budú stačiť kontroly jednotlivých štátov alebo či je potrebný spoločný kontrolný systém pre celú EÚ. Keď vezmeme do úvahy, že prebiehajú cezhraničné finančné obchody, mnoho hovorí za spoločný systém.

1.3.5

To, čo sa označuje za paralelný bankový systém, sú rôzne formy poskytovania pôžičiek, ktoré nie sú regulované. Tieto nové formy financovania sa mohli vyvíjať úplne neregulovane, neexistovali ani požiadavky na povinné minimálne rezervy. EHSV súhlasí s tým, že aj tu existuje potreba regulácie. V správe sú aj pre investičné fondy požadované spoločné pravidlá, definícia rôznych produktov a prísnejšia kontrola. Aj s tým môže EHSV iba súhlasiť.

1.3.6

Prísnejšie požiadavky na vedenie bánk a kontrolu sú nevyhnutné. Podľa názoru EHSV nebola úloha audítorov v riešeniach de Larosièrovej skupiny dostatočne zdôraznená. Fungujúca kontrola by istotne bola mohla znížiť šírenie rizikových aktív. Je nutné, aby sa vedenie finančnej spoločnosti mohlo pri hodnotení aktív na audit spoľahnúť. Úloha audítorov a účtovné metódy sa musia pri prepracovaní predpisov o kapitálovej primeranosti „Bazilej II“ zohľadniť.

1.3.7

Správa obsahuje dobré odporúčania k systému prémií. Prémie by sa mali vyplácať na viacročnom základe, mali by odrážať skutočnú výkonnosť a nemali by byť vopred zaručené. Podľa názoru EHSV musí namiesto myslenia v krátkodobom horizonte nastúpiť myslenie v dlhodobom horizonte, pri ktorom sa prémie nevypočítavajú na základe špekulatívnych obchodov. V tomto zmysle EHSV podporuje myšlienku zdaňovania finančných transakcií, pričom príjmy z neho by sa mohli použiť na rozvojovú pomoc. Ďalšou požiadavkou musí byť, že prémie sa nesmú zakladať na všeobecnom vývoji, ale na tom, že sa podarilo pozitívnym spôsobom odkloniť sa od všeobecného trendu. Okrem toho by sa malo uvažovať o stanovení maximálnej výšky týchto prémií, aby sa vôbec neobjavovala ochota neuvážene podstupovať riziko. V rámci tzv. „stratégie úniku“ z finančnej krízy sa musí dbať na to, aby sa obrovské sumy peňazí, ktoré peňažné ústavy dostali z verejných zdrojov, vrátili naspäť, namiesto toho, aby plynuli do maximalizácie ziskov a prémií.

1.4   Dohľad nad finančnými trhmi bol ústrednou témou de Larosièrovej skupiny. Aj z pohľadu EHSV má dohľad zásadný význam, aby sa takáto finančná kríza už nemohla zopakovať. Dohľad však predpokladá, že budú existovať pravidlá. Za rovnako dôležité je preto potrebné považovať návrhy na zmenené, prísnejšie pravidlá uvedené v prvej časti správy.

1.4.1

De Larosièrova skupina považuje za nutné zriadiť európsky orgán dohľadu nad finančným systémom, ktorý môže vydávať varovania pred finančnými rizikami. Navrhuje preniesť za to zodpovednosť na ECB/ESCB. Za realizáciu má byť zodpovedná novovytvorená rada. V zásade je účelné administratívne pripojiť túto radu k ECB, ale formálne musí vedenie dohľadu patriť ESCB. Dohľad sa rozhodne musí týkať finančných systémov všetkých členských štátov a ESCB musí tiež vybrať vedenie tejto novej rady resp. tohto vedúceho orgánu.

1.4.2

V správe sa navrhuje vytvorenie nového systému dohľadu na mikroúrovni v dvoch etapách s vlastnými orgánmi na dohľad nad bankami, investičnými fondmi resp. trhmi s cennými papiermi. V druhej etape sa majú vypracovať spoločné základné pravidlá dohľadu a odstrániť rozdiely v ich uplatňovaní v jednotlivých štátoch. V tejto etape sa majú harmonizovať aj možnosti sankcií. EHSV nevidí žiadny dôvod otáľať s celým týmto procesom, a preto víta, že Komisia vo svojom oznámení teraz navrhuje, aby sa celý systém dohľadu na mikroúrovni neodkladne pripravil.

1.4.3

Kolégiá dohľadu s národnými orgánmi dohľadu nad bankami s cezhraničnou obchodnou činnosťou bude podľa názoru EHSV ťažké riadiť, pokiaľ súčasne nedôjde k potrebnej harmonizácii. Kvôli rozdielom v ustanoveniach pre národné orgány dohľadu by inak bolo v praxi nutné, aby tieto tri orgány sčasti prevzali dohľad.

1.4.4

V riadiacich grémiách týchto nových orgánov nesmú byť iba bankári. V týchto orgánoch by mali mať miesto odbory, používatelia bankových služieb a tiež EHSV ako zástupca občianskej spoločnosti.

1.5   Na globálnej úrovni poukazuje správa na to, že je potrebné sprísnenie predpisov „Bazilej II“, medzinárodné účtovné normy, celosvetová regulácia ratingových agentúr a trhu derivátov, iné štruktúry vedenia vo finančnom sektore a posilnenie úlohy MMF. Cieľom je vylúčiť možnosť, že peňažné ústavy bude priťahovať skutočnosť, že finančný sektor je takmer neregulovaný. Mnohými návrhmi skupiny sa zaoberal už samit G20 v Londýne. Fórum finančnej stability, ktoré bolo založené v roku 1999 na podporu celosvetovej finančnej stability, sa pretransformovalo na Radu finančnej stability. EHSV vyjadruje nádej, že tento orgán pripustí lepšie nahliadnutie do svojej činnosti a že bude vybavený dostatočnými zdrojmi, poznatkami a právomocami zasiahnuť. EHSV tiež víta návrh poskytnúť MMF viac zdrojov, stavia sa však kriticky k požiadavkám MMF, ktoré spochybňujú dôležité aspekty európskeho sociálneho modelu. Nielen z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby EÚ v MMF hovorila jedným hlasom.

1.5.1

V diskusii o finančnom trhu sa v súčasnosti používa výraz „stress test“ (záťažové testovanie bánk), čím sa myslí simulácia toho, ako si bankový systém určitej krajiny poradí s finančnou krízou. Vzhľadom na súčasnú finančnú krízu je ľahko pochopiteľné, aké dôležité môžu takéto testy byť. Pritom je rozhodujúca otázka, do akej miery musí byť výsledok zverejnený. Keď MMF takýto test uskutoční a potvrdí, že bankovníctvo danej krajiny nie je schopné zvládať krízy, môže práve tým krízu vyvolať.

2.   Úvod

2.1

Finančná a hospodárska kríza nadobudla rozmery, aké tu v mierovom období nikdy neboli. V časoch depresie v tridsiatych rokoch nebolo svetové hospodárstvo tak prepojené ako dnes. Vtedy boli postihnuté v prvom rade USA a Európa. So súčasnou krízou je naproti tomu konfrontovaný celý svet.

2.2

Z počiatočnej finančnej krízy sa vyvinula hospodárska kríza s recesiou vo všetkých častiach sveta. Pravdepodobným dôsledkom je sociálna kríza s vysokou nezamestnanosťou. Jej konečný rozsah bude závisieť od politických opatrení, ktoré budú na prekonanie krízy prijaté. Súčasne došlo aj k politickej kríze s pádom vlád.

2.3

Predmetom tohto stanoviska je však výlučne finančná kríza a možné opatrenia, ktorými je možné zabrániť opakovaniu krízy v budúcnosti. Z hľadiska celkovej krízy je predmet stanoviska obmedzený. Nezaoberá sa hospodárskou krízou. Nejde ani o opatrenia na prekonanie súčasnej finančnej krízy, ako napr. poskytnutie verejných prostriedkov finančnému sektoru. Ide tu výlučne o budúcnosť a presnejšie o dohľad nad finančným sektorom.

2.4

Pretože práve v tom spočívala úloha de Larosièrovej skupiny, ktorej správou sa EHSV v predloženom stanovisku zaoberá. De Larosièrova skupina svoju úlohu rozšírila. Bolo to nevyhnutné, aby mohla poskytnúť celkový obraz na predloženie konštruktívnych návrhov.

2.5

Dnešná kríza má svoj pôvod vo finančnom sektore. Ešte pred uverejnením správy de Larosièrovej skupiny nadobudla kríza také závažné rozmery, že Európska komisia už predložila viacero návrhov na zmenu právnych predpisov. Hádam najdôležitejší návrh sa týka ratingových agentúr. Bol predložený návrh smernice o jednotlivých formách finančnej činnosti. Oznámenie z 27. mája sa zaoberá tou časťou de Larosièrovej správy, ktorá sa vzťahuje na dohľad nad finančným sektorom. Podľa prílohy 1 pracovného dokumentu patriacemu k oznámeniu existuje iba päť rozdielov medzi oznámením a de Larosièrovou správou, ktorými sa EHSV zaoberá v bodoch 6.2.4, 6.3.1 a 6.3.5. K budúcim konkrétnym návrhom na právne predpisy sa EHSV vyjadrí osobitne. Hoci sa Komisia vo svojom oznámení ostatnými časťami de Larosièrovej správy nezaoberá, zastáva EHSV názor, že táto správa má pre budúcnosť finančného sektora veľký význam.

2.6

De Larosièrovu správu napísali bankári pre bankárov a tí, ktorým sú návrhy určené, sú predovšetkým odborníci na banky v Komisii a ministri financií členských štátov. EHSV chce vyjadriť svoju podporu 31 odporúčaniam správy, domnieva sa však, že je potrebné uhol pohľadu rozšíriť. Tí, ktorí finančnú krízu vlastne spôsobili, nemôžu sami prevziať zodpovednosť za riešenie súčasných problémov. Spotrebitelia, ktorí využívajú služby v oblasti finančného trhu sú súkromné osoby a podniky, ktoré ukladajú svoje úspory a berú si úvery na investície. Úloha finančného trhu spočíva v tom, aby im – t. j. občianskej spoločnosti – čo najlepšie slúžil. Okrem celkového súhlasu so správou by preto výbor chcel predniesť niekoľko pripomienok a navrhnúť viacero doplnení.

3.   Príčiny finančnej krízy

3.1

Nadbytok likvidity vo finančnom sektore nepodnietil centrálne banky k tomu, aby zasiahli. Pozornosť sa venovala vývoju cien, ktorý však neposkytoval dôvod na zvyšovanie úrokov. Lacné likvidné prostriedky viedli k stúpajúcim cenám cenných papierov. Niet pochýb, že na začiatku krízy stála nadmerná likvidita a je tiež nesporné, že v dôsledku krízy klesla na príliš nízku úroveň. Naproti tomu sa len ťažko dá určiť, aký je za normálnych okolností pri likvidite a množstve peňazí ten správny priemer. EHSV upozorňuje aj na dilemu, že súčasne sa inflácia a miera množstva peňazí používajú ako ukazovatele menovej politiky. Pri príliš veľkom množstve peňazí by centrálna banka musela zvýšiť úrokovú sadzbu. Keď je súčasne nízka inflácia, muselo by to naopak viesť k zníženiu úrokov. EHSV zastáva názor, že pokiaľ sa orientujeme podľa množstva peňazí, je aj v takej komplikovanej situácii potrebné zohľadniť prípadné dôsledky na reálne hospodárstvo.

3.2

Politické rozhodnutie podporovať vlastníctvo domov bez ohľadu na schopnosť kupujúceho splácať úver, nízke náklady spojené s úverom a nové kombinácie cenných papierov ponúkané peňažnými ústavmi viedli k skrytým riskantným úverom (subprimes). Tieto cenné papiere sa rozšírili na celosvetových finančných trhoch, pretože v rokoch 2005 – 2006 bola miera súkromných úspor v USA negatívna. EHSV to v júli 2008 komentoval takto (1): „Nedávna americká kríza hypotekárnych úverov (nedostatočne garantovaných hypotekárnych úverov tzv. subprime úverov) ukázala, ako volatilita cien nehnuteľností v spojení s nedostatočnými postupmi posúdenia rizika, že klient nebude platiť splátky, ktoré sú neprimerané vzhľadom na hodnotu založených nehnuteľností, môže spôsobiť finančné krízy takých rozmerov, že narušia stabilitu celého systému. Preto je potrebné, aby každé opatrenie EÚ zohľadnilo túto skúsenosť […]“.

3.3

Súčasne mohli niektoré krajiny (najmä Čína) na základe obchodnej nevyváženosti naakumulovať obrovské obchodné prebytky, ktoré boli investované do amerických štátnych dlhopisov. Nové komplexné kombinácie cenných papierov (vrátane rizikových hypotekárnych úverov – subprimes) priniesli vysoké výnosy a celý finančný trh sa hnal za stále vyššími ziskami. Stále vyšší objem cenných papierov roztáčal kolotoč ďalšieho poskytovania pôžičiek a viedol k narastajúcim obratom na finančnom trhu, ktoré však prinášali „pochybné“ cenné papiere. Namiesto toho sa za cieľ týchto nových komplexných cenných papierov považovala diverzifikáciu rizika. Rastúce obraty na finančnom trhu prinášali zdanlivo stále vyššie zisky.

3.4

Vysokorizikové hypotekárne úvery, ktoré boli v bankovom systéme ďalej takmer nepredajné, sa premenili na nové cenné papiere (sekuritizácia) a mohli sa týmto spôsobom ďalej predávať. V roku 2008 nastúpila v USA recesia so stúpajúcou nezamestnanosťou, ktorá tieto praktiky ukončila a viedla ku kríze. Veľa majiteľov domov už nemohlo platiť úroky. Banky boli nútené znížiť hodnotu svojich aktív a predať ich. Ich hodnota ďalej klesala a prepad sa urýchlil. Dôvera sa strácala.

3.5

V de Larosièrovej správe sa poukazuje na mnohé aspekty, ktoré to umožnili:

Medzinárodná regulácia bankovníctva prebiehala na základe predpisov „Bazilej I“. Tým sa v praxi umožnilo nezohľadňovať riziká v súvahe. Toto čiastočne odstránila dohoda „Bazilej II“.

Prudký rast trhov s novými komplexnými cennými papiermi, ktoré boli obchodované mimo regulovaný trh ako OTC deriváty („over the counter“) spôsobil, že riziká neboli zjavné.

Regulácia činnosti peňažných ústavov spočíva v hodnotení rizík ratingovými agentúrami.

Ratingové agentúry vystavili produktom, ktoré sa ukázali byť prakticky bezcenné, rovnaké hodnotenie ako štátnym dlhopisom. Tieto agentúry sú financované peňažnými ústavmi, ktorých cenné papiere hodnotia!

Vedúci pracovníci a dozorné rady peňažných ústavov prehliadli riziko, ktoré v sebe nové komplexné finančné produkty skrývali.

Nedostatočná regulácia a nepostačujúca, nekoordinovaná kontrola sa spájala s tvrdou konkurenciou medzi rôznymi finančnými centrami.

3.6

De Larosièrova správa skrytou formou kritizuje centrálne banky, ktoré proti výraznému nárastu likvidity nič nepodnikli.

3.7

EHSV chce vo svojej analýze ísť ešte o pár krokov ďalej. Zvyšujúca sa likvidita čiastočne súvisela s nerovnováhou vo svetovom hospodárstve. Predovšetkým sa to jasne prejavuje vo vzťahu medzi USA a Čínou: v Číne obchodný prebytok a miera úspor vo výške 30 – 40 % príjmu ako rezerva na chorobu a dôchodok, v USA naproti tomu obchodný deficit a takmer žiadne úspory. Ďalším možným vysvetlením, ktoré sa v de Larosièrovej správe neobjavuje, je, že sa z príjmov z práce prechádza k príjmom z kapitálu. Rozdelenie príjmov je stále nerovnomernejšie. Nielen MOP, ale aj OECD poukázali na to, že sa tento vývoj musí zastaviť.

3.8

Rastúci majetok najbohatších sa musel investovať. Keďže sa hodnota reálnych investičných príležitostí nevyvíjala rovnakou mierou, boli ceny cenných papierov hnané nahor. Tieto príčiny dnešného problému sa nedajú riešiť novou úpravou finančných trhov, to si vyžaduje skôr politické rozhodnutia. De Larosièrova správa obsahuje dôkladné vysvetlenie „finančnej bubliny“, avšak budúce politické rozhodnutia by sa mali zakladať na hlbšej analýze.

3.9

Popísaný finančný scenár podnietil, koniec koncov, nárast špekulatívnych operácií, ktoré už prakticky nemali nič spoločné s vývojom údajov reálneho hospodárstva, pričom nebolo možné na druhej strane počítať s medzinárodnými nástrojmi fiškálnej a monetárnej politiky, ktoré by mohli brzdiť ich rozmach. V tejto súvislosti finančné fóra a medzinárodné organizácie nezohľadnili názor mnohých sociálnych hnutí, ktoré opakovane zdôrazňovali potrebu prijatia regulačných opatrení, medzi ktorými treba spomenúť „Tobinovu daň“.

4.   Politika a regulácia

4.1

Podľa správy je kríza dôsledkom nesprávneho vývoja na trhu, celosvetovej nerovnováhy, zlej regulácie a nedostatočnej kontroly. Nie všetky problémy sa dajú riešiť pomocou regulácie, ale dobrá regulácia je predpokladom. V správe sa uvádza, že je potrebné sa zaoberať všetkými problémami. Do akej miery je však navrhovaná regulácia dostatočná, je otázne. Ďalej je vyjadrená obava, že nadmerná regulácia by mohla brzdiť finančné inovácie. EHSV však poukazuje na to, že práve riskantné úvery a tzv. sekuritizácia sú takýmito finančnými inováciami. Zneužívanie niektorých z týchto produktov je príčinou súčasného finančného problému. Niekedy môže regulácia prispieť k finančnej inovácii, ako je to v prípade Jednotného európskeho platobného priestoru (SEPA).

4.2

V správe sa navrhuje lepšia koordinácia medzi centrálnymi bankami a politickými orgánmi zodpovednými za reguláciu finančného trhu. Centrálne banky sa musia prostredníctvom lepšej kontroly finančného trhu viac venovať makroekonomickým úvahám. Tento návrh, ako aj návrh, aby Medzinárodný menový fond venoval viac pozornosti dohľadu, sú z pohľadu EHSV nevyhnutné návrhy.

4.3

V správe sa ďalej uvádza, že regulácia prostredníctvom politiky a samoregulácia finančného sektora sa majú navzájom dopĺňať. Keďže vnútorná kontrola zlyhala, požaduje sa dohľad nad samoreguláciou. Tým sa vlastne zahladí hranica medzi politickou reguláciou a samoreguláciou.

4.4

V praxi ani žiadna hranica neexistuje. Pomocou súboru predpisov „Bazilej I“ a „Bazilej II“ stanovujú banky v praxi pravidlá pre finančný sektor samy. Či banky a ostatné finančné ústavy tieto pravidlá budú dodržiavať, závisí buď od nich samých alebo, keď sú tieto pravidlá vydané vo forme právnych predpisov, od štátu. (Dohoda „Bazilej II“ nadobudla v EÚ účinnosť 1. januára 2008, v USA začne platiť až 1. apríla 2010). Správa sa týmito organizačnými a demokratickými nedostatkami finančného trhu, ktoré vyplývajú zo samoregulácie, naozaj nezaoberá. Vzhľadom na globalizovaný trh by ústrednou témou mala byť otázka, či majú politické orgány dostatočný vplyv.

5.   Odporúčania de Larosièrovej skupiny

5.1   Postupné zvyšovanie požiadaviek na kapitálové vybavenie bánk. Keďže v bankovej kríze teraz vládne situácia, keď je nedostatok úverov, musí sa takéto zvýšenie uskutočniť neskôr. To je podľa názoru EHSV nevyhnutná požiadavka, aby sa v budúcnosti zabránilo tomu, že verejný sektor musí podporiť kapitálom banky, ktoré majú problémy s likviditou. EHSV súhlasí s tým, že EÚ musí definovať požiadavky na vlastný kapitál.

5.2   Rozdielna výška vlastného kapitálu v závislosti od konjunkturálnej situácie. Podľa správy majú centrálne banky upriamiť svoju pozornosť nielen na infláciu, ale aj na vývoj na peňažných a úverových trhoch všeobecne. Pri príliš vysokom raste objemu úverov by aj z tohto dôvodu mali byť pripravené na sprísnenie peňažnej politiky. Preto sa navrhujú vyššie požiadavky na vlastný kapitál bánk v „dobrých časoch“ a nižšie v „zlých časoch“. Tento návrh by sa mohol javiť riskantný, keďže je ťažké robiť hospodárske prognózy. Ak sa požiadavky po období „dobrých časov“ a rastu úverov zvýšia, môže toto zvýšenie namiesto toho hospodársky pokles prehĺbiť, keď sa dobré časy priblížia k svojmu koncu. Príklad Španielska súčasne ukazuje, že systém variabilných kapitálových požiadaviek môže fungovať. Podľa názoru EHSV je preto nutné, najmä vzhľadom na zložité načasovanie, takéto opatrenie pred jeho uskutočnením analyzovať.

5.3   Zavedenie prísnejších pravidiel pre mimosúvahové položky vo forme vyšších požiadaviek na vybavenie vlastným kapitálom a viac transparentnosti. Španielsko malo najprísnejšie pravidlá pre mimosúvahové položky a španielske banky boli najmenej postihnuté krízou.

5.3.1

Keď sa banky venujú mimosúvahovým operáciám, je to často spojené s jednou z finančných inovácií, s „účelovo zriadenými spoločnosťami“. Ich účelom je často vyňať rizikové aktíva zo súvahy banky, aby banka sama nebola vystavená riziku. Obchádzanie daní môže byť ďalším dôvodom. Vzhľadom na s tým spojené zneužívanie považuje EHSV za nutné prísnejšie pravidlá tak pre systém „mimosúvahových položiek“, ako aj „účelovo zriadené spoločnosti“. Dôležité je, že sa týmto režimom zabráni tomu, aby takýmito metódami mohli byť zastierané určité oblasti činnosti.

5.4   Rizikovosť bankových aktív musí byť jasne rozpoznateľná. Podľa názoru EHSV toto musí byť jednou z hlavných požiadaviek, keď Komisia vo svojej ďalšej práci nadväzujúcej na správu azda dosiahne, že bankové aktíva budú skutočne transparentné.

5.4.1

Správa sa zaoberá sekuritizáciou, trhmi s derivátmi, investičnými fondmi a „paralelným bankovým systémom“. EHSV žiada celkové riešenie, pri ktorom medzi rozdielnymi návrhmi nezostanú otvorené žiadne problémy v súvislosti s rizikovými cennými papiermi. Pod pojmom „paralelný bankový systém“ sa rozumejú rôzne formy poskytovania pôžičiek, ktoré nie sú regulované. Správa navrhuje rozšíriť predpisy „Bazilej II“ o tieto aktivity, ako aj o hedžové fondy, investičné banky a i. Tieto nové formy financovania sa mohli vyvíjať úplne neregulovane, často mimo vlastného bankového systému, neexistovali ani požiadavky na povinné minimálne rezervy. Aj pre investičné fondy správa navrhuje spoločné pravidlá, definície rôznych produktov a prísnejšiu kontrolu. S tým sa dá tiež iba súhlasiť. Účelom je dosiahnuť, aby si banky a peňažné ústavy niesli časť rizika, keď predávajú rizikové aktíva.

5.5   Európska komisia predložila 13. mája návrh pod názvom „Správcovia alternatívnych investičných fondov“, ktorý sa týka viacerých týchto nových nástrojov. EHSV sa bude týmto návrhom smernice zaoberať neskôr. Už v roku 2006 sa však vo svojom stanovisku zaoberal zelenou knihou o investičných fondoch (2).

5.6   S ohľadom na účtovné predpisy sa navrhuje, aby Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) okrem iného zaviedla pravidlá pre nové komplexné nástroje. Účtovná metóda „mark to market“ (oceňovanie aktív aktuálnou trhovou cenou) krízu ešte viac zhoršila. Keď prudko klesla hodnota papierov, boli zaúčtované podľa aktuálneho kurzu. V tejto ťažkej situácii bola hodnota papierov dokonca stlačená hlboko pod ich základnú hodnotu. Ani alternatívna metóda, totiž hodnotenie produktov na základe kúpnej ceny, nemôže v takejto situácii fungovať. Podľa názoru EHSV tu určite existuje priestor pre inovácie.

5.7   Môžeme si položiť otázku, aký to má zmysel, keď sa aktíva so skrytými rizikami v bankovom systéme predávajú ďalej. Možno je nutné nástroje napraviť. Bankári často hovoria o dôležitosti inovácií na finančnom trhu. Nezašlo sa pri nich priďaleko? EHSV vyzýva Komisiu, aby preštudovala existujúce nástroje, preskúmala, aké sú užitočné a s akými rizikami sa spájajú, a predložila návrhy na prípadné vyradenie alebo na definíciu zostávajúcich nástrojov. Túto zodpovednosť nemožno prenechať iba samotnému bankovníctvu. Komisia musí vypracovať podklady na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady. Finančné produkty sa nesmú zbytočne komplikovať. Ich rizikovosť musí byť jasná. Transparentnosť finančných produktov je hádam najdôležitejším prvkom obnovenia dôvery vo finančné trhy.

5.7.1

EHSV by v tomto ohľade chcel znovu poukázať na Španielsko. Finančný sektor nesmie zaviesť žiadne nové nástroje skôr, než ich preskúma úrad finančného dohľadu. Pri svojom skúmaní by si Komisia mala všímať, aké rozdiely existujú medzi nástrojmi používanými v Španielsku a v ostatných krajinách EÚ. Súčasne sa musí všeobecné zavedenie takýchto kontrol prediskutovať a pritom tiež rozhodnúť, či budú stačiť kontroly jednotlivých štátov alebo či je potrebný spoločný kontrolný systém. Keď vezmeme do úvahy, že prebiehajú cezhraničné finančné obchody, mnoho hovorí za spoločný systém.

5.8   EHSV víta návrh správy týkajúci sa riadenia rizík bankami, teda to, že príslušný orgán musí byť nezávislý a zodpovedný pracovník musí zastávať vysokú funkciu a že by sa nemalo príliš spoliehať na externé hodnotenie rizík (ratingové agentúry). Návrh na vytvorenie krízového riadenia v peňažných ústavoch možno samozrejme podporovať. Rozhodujúcou otázkou je, či odporúčania v tomto ohľade môžu byť viac než len odporúčaniami. Do akej miery je možné regulovať vnútornú organizáciu peňažného ústavu? Viac sa v tejto oblasti určite nedá urobiť, než len to, že orgány dohľadu smú túto organizáciu kontrolovať a verejne kritizovať.

5.9   Keď sa kríza stala akútnou, mnohé členské štáty pritvrdili požiadavku EÚ na ochranu vkladov v bankách. Správa teda odporúča zosúladiť pravidlá, aby všetci bankoví klienti požívali rovnakú a dostatočne vysokú ochranu. Problém bankových pobočiek v iných krajinách je potrebné vyriešiť, ale akými prostriedkami majú byť tieto záruky kryté? EHSV v tejto veci súhlasí s Komisiou a vyzýva ju, aby čo najrýchlejšie predložila návrhy na nové ustanovenia EÚ o bankových zárukách.

5.10   Vyššie požiadavky na vedenie bánk a kontrolu. Vzhľadom na to, čo sa deje, nemožno túto požiadavku obísť. Aj v peňažných ústavoch existoval etický kódex. V niektorých prípadoch však nebudil dojem, že by mal vplyv na skutočné konanie. Keď ide o kompetencie jednotlivca, môže byť ťažké sformulovať konkrétne návrhy. Nová úprava a prípadné stiahnutie určitých nástrojov z trhu by mali prácu vedenia banky zjednodušiť. Nástroje, ktorými sa majú skryť riziká, sťažujú prácu vedenia banky. Okrem toho zastáva EHSV názor, že úloha audítorov nebola v riešeniach de Larosièrovej skupiny dostatočne zdôraznená. Fungujúca kontrola by istotne bola mohla znížiť šírenie rizikových aktív. Je nutné, aby sa vedenie finančnej spoločnosti mohlo pri hodnotení aktív na vnútorný audit spoľahnúť. Úloha audítorov a účtovné metódy sa musia pri prepracovaní predpisov o kapitálovej primeranosti „Bazilej II“ zohľadniť. Tiež by bolo vhodné zapojiť do hodnotenia politických opatrení a nástrojov finančných subjektov niektoré zainteresované strany, a to prostredníctvom vytvorenia ad-hoc výborov.

5.10.1

Bonusy ako prémie za krátkodobé, riskantné kapitálové investície sú dôležitou príčinou správania bankových manažérov. Správa obsahuje dobré odporúčania k vyplácaniu prémií: malo by prebiehať na viacročnom základe, prémie by mali odrážať skutočnú výkonnosť a nemali by byť vopred zaručené. Podľa názoru EHSV musí namiesto myslenia v krátkodobom horizonte nastúpiť myslenie v dlhodobom horizonte, pri ktorom sa prémie nevypočítavajú na základe špekulatívnych obchodov. V tomto zmysle EHSV podporuje myšlienku zdaňovania finančných transakcií, pričom príjmy z neho by sa mohli použiť na rozvojovú pomoc. Ďalšou požiadavkou musí byť, že prémie sa nesmú zakladať na všeobecnom vývoji, ale na tom, že sa podarilo pozitívnym spôsobom odkloniť sa od všeobecného trendu. Okrem toho by sa malo uvažovať o stanovení maximálnej výšky týchto prémií, aby sa vôbec neobjavovala ochota neuvážene podstupovať riziko.

5.11   V súvislosti s ratingovými agentúrami sa navrhuje, aby právomoc udeliť im povolenie dostal Výbor európskych regulátorov cenných papierov (CESR). Komisia už predložila návrh nariadenia o ratingových agentúrach. EHSV sa k tomuto návrhu Komisie vo svojom stanovisku vyjadril súhlasne (3). Podľa správy sa má prehodnotiť financovanie agentúr. Podľa názoru EHSV je možné už teraz jasne povedať, že by nemali byť financované tými inštitúciami, ktorých úverové nástroje majú hodnotiť.

6.   Dohľad

6.1   Dohľad nad finančnými trhmi bol ústrednou témou de Larosièrovej skupiny. Aj z pohľadu EHSV má dohľad zásadný význam, aby sa takáto finančná kríza nezopakovala. Dohľad však predpokladá, že budú existovať pravidlá. Za rovnako dôležité je preto potrebné považovať návrhy na zmenené, prísnejšie pravidlá uvedené v prvej časti správy.

6.2   Európsky systém dohľadu na makroúrovni

6.2.1

V správe sa kritizuje, že súčasný dohľad sa zameriava na jednotlivé peňažné ústavy. Skôr je však potrebné rozšíriť dohľad na celkový finančný systém. Táto úloha sa má preniesť na ECB/ESCB (Európsky systém centrálnych bánk). V prípade, že dohľad musí byť cezhraničný (pri peňažných ústavoch s dcérskymi spoločnosťami v iných krajinách), mala by sa stanoviť možnosť záväzného arbitrážneho mechanizmu.

6.2.2

De Larosièrova skupina konštatuje, že je potrebné oficiálne poveriť určitý európsky orgán monitorovaním finančného systému na makroúrovni, ktorý by mohol varovať pred systémovými rizikami. V rámci ECB/ESCB by mala byť touto úlohou poverená vlastná, nezávislá rada resp. nezávislý orgán dohľadu (Európsky výbor pre systémové riziká, ESRB). Okrem centrálnych bánk v ňom majú byť zastúpené tri orgány, ktoré sú navrhnuté na dohľad na mikroúrovni. EHSV konštatuje, že vedomosti potrebné na dohľad na makroúrovni v súčasnosti vlastne nikde v súhrnnej podobe neexistujú. Takúto vedomostnú základňu na podporu tejto rady je ešte potrebné vybudovať. V de Larosièrovej správe sa konštatuje, že do neho musí byť zapojená aj Komisia, ak sa vo finančnom systéme vyskytnú komplexné riziká.

6.2.3

EHSV víta doplnenia rady ECOFIN a Európskej rady k návrhom oznámenia Komisie z 27. mája v tom zmysle, že rozšírená rada ECB má byť zastúpená v ESRB a orgány dohľadu jednotlivých štátov majú mať štatút pozorovateľa, že každá krajina má mať jeden hlas a že prípadné odporúčania sa majú podávať prostredníctvom rady ECOFIN. Európska rada takisto navrhla, aby predsedu ESRB zvolila generálna rada ECB. EHSV to považuje za primerané, keďže všetkých 27 členských štátov je v tomto orgáne zastúpených. Európska rada odporúča, aby nové európske orgány dohľadu mali tiež právomoc dohliadať na ratingové agentúry. EHSV podporuje tento návrh, ktorý vznikol z diskusie o návrhu smernice o ratingových agentúrach, odporúča však, aby tieto právomoci dostal iba jeden z týchto troch orgánov.

6.3   Európsky systém dohľadu na mikroúrovni

6.3.1   Na účely každodenného dohľadu sa majú súčasné tri výbory pre dohľad nad bankami, poisťovňami a trhmi s cennými papiermi rozšíriť a pretransformovať na úrady. Regulácia v týchto troch oblastiach je natoľko rozdielna, že ich zlúčenie do jedného úradu nie je nateraz témou do diskusie.

6.3.2   Ako sa navrhuje, v týchto nových úradoch má byť zastúpený iba finančný sektor. Ako už EHSV uviedol, zastáva názor, že finančníctvo nie je záležitosťou iba tých, ktorí sa na finančnej činnosti priamo podieľajú. Existujú dobré dôvody na zapojenie organizácií zamestnancov. Okrem toho existujú závažné argumenty za to, aby užívatelia služieb, ktoré ponúkajú banky, poisťovne a obchodníci s cennými papiermi, dostali miesto v týchto orgánoch. Tu sa oplatí porovnávať s tým, čo navrhla Obamova vláda v USA. Tam sa má vytvoriť vlastný orgán pre bankových klientov, ktorý má sledovať činnosť bánk. Ako zástupca občianskej spoločnosti by mal samozrejme aj EHSV byť vyzvaný na spoluprácu.

6.3.3   Navrhuje sa, aby medzi úlohy týchto nových orgánov patrilo okrem iného zisťovanie rozdielov v jednotlivých členských štátoch v uplatňovaní platných právnych predpisov EÚ. Podľa názoru EHSV by bolo správne, aby Komisia navrhla úpravu právnych predpisov s cieľom tieto rozdiely odstrániť.

6.3.4   Správa požaduje, aby v členských štátoch boli kompetentné orgány dohľadu, ktoré môžu uvaliť aj odstrašujúce sankcie. S tým môže EHSV iba súhlasiť. Výbor považuje za veľmi dôležité, aby tieto orgány boli od bánk a peňažných ústavov nezávislé. Vyzýva Komisiu, aby v tomto smere navrhla predpisy Spoločenstva.

6.3.5   De Larosièrova skupina by chcela, aby národné orgány dohľadu boli zodpovedné za každodenné monitorovanie, zatiaľ čo tieto tri nové úrady majú stanovovať normy a koordinovať prácu. Je potrebné kontrolovať, či národné orgány dohľadu sú skutočne nezávislé. V prípade cezhranične pôsobiacich peňažných ústavov sa majú ustanoviť kolégiá zúčastnených národných orgánov dohľadu. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti bolo dokonca nutné navrhnúť povinnú výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu jednotlivých štátov.

6.3.6   V správe sa navrhuje vytvorenie nového systému na mikroúrovni v dvoch etapách. V druhej etape sa majú vypracovať spoločné základné pravidlá dohľadu a odstrániť rozdiely v ich uplatňovaní v jednotlivých štátoch. V tejto etape sa majú harmonizovať aj možné sankcie. EHSV nevidí žiadny dôvod otáľať s celým týmto procesom, a preto víta, že Komisia vo svojom oznámení teraz navrhuje, aby sa celý systém dohľadu na mikroúrovni neodkladne pripravil.

6.3.6.1

Podľa názoru EHSV bude kolégiá dohľadu s národnými orgánmi dohľadu ťažké riadiť, pokiaľ nedôjde včas k potrebnej harmonizácii. Na základe významných rozdielov v ustanoveniach pre národné orgány dohľadu by v praxi museli tieto tri orgány sčasti prevziať dohľad nad ústavmi vykonávajúcimi cezhraničnú činnosť.

6.3.6.2

EHSV plne podporuje výzvu Európskej rady adresovanú Európskej komisii, aby spresnila, ako by európsky systém orgánov finančného dohľadu mohol zohrávať silnú úlohu koordinátora medzi orgánmi dohľadu v krízových situáciách, pričom bude v plnej miere rešpektovať zodpovednosti vnútroštátnych orgánov pri zachovávaní finančnej stability a riadení kríz v súvislosti s možnými rozpočtovými dôsledkami, ako aj plne rešpektovať právomoci centrálnych bánk, predovšetkým pokiaľ ide o poskytnutie núdzovej pomoci pri zvyšovaní likvidity.

7.   Celosvetová úroveň

7.1

De Larosièrova skupina poukazuje na to, že aj na celosvetovej úrovni je regulácia finančného sektora, dohľad a riešenie kríz dôležité a že je na to potrebný príslušný rámec. Skupina sa vyslovuje za posilnenie dohody „Bazilej II“ a medzinárodných účtovných noriem, celosvetovú reguláciu ratingových agentúr, iné štruktúry vedenia vo finančnom sektore a posilnenie úlohy MMF. Cieľom je vylúčiť možnosť, že peňažné ústavy bude priťahovať skutočnosť, že finančný sektor je takmer neregulovaný. Pre banky, ktoré vykonávajú činnosť na celosvetovej úrovni, sú kolégiá orgánov bankového dohľadu obzvlášť dôležité.

7.2

Je potrebné vychádzať z toho, že je ťažké dosiahnuť zmeny na celosvetovej úrovni. Mnohými návrhmi skupiny sa však už zaoberal samit G20 v Londýne. Fórum finančnej stability, ktoré bolo založené v roku 1999, sa pretransformovalo na Radu finančnej stability a rozšírilo svoje členstvo na všetky krajiny G20, ako aj Španielsko a Európsku komisiu, rozšírilo svoje oblasti zodpovednosti a užšie sa napojilo na MMF. Tieto zmeny sú v plnom súlade s odporúčaniami de Larosièrovej skupiny. Doterajšie fórum nebolo schopné včas varovať pred rizikami finančného systému v rámci súčasnej krízy. EHSV vyjadruje nádej, že tento orgán v rámci týchto zmien pripustí lepšie nahliadnutie do svojej činnosti a že bude vybavený rozsiahlymi zdrojmi, poznatkami a právomocami zasiahnuť. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že väčšia časť toho, čo bolo v Londýne dohodnuté, čaká ešte na svoje uskutočnenie.

7.3

V diskusii o finančnom trhu sa používa výraz „stress test“ (záťažové testovanie bánk), čím sa myslí simulácia toho, ako si bankový systém nejakej krajiny poradí s finančnou krízou. Vzhľadom na súčasnú finančnú krízu je ľahko pochopiteľné, aké dôležité môžu takéto testy byť. Súčasne však vyvstáva otázka, do akej miery musí byť výsledok zverejnený. Keď MMF takýto test uskutoční a verejne oznámi, že bankovníctvo určitej krajiny krízu nezvládne, potom sa kríza môže stať skutočnosťou. Takéto testy by však mali byť čo najotvorenejšie a mohli by sa stať dôležitou pomôckou pri monitorovaní finančných systémov jednotlivých štátov.

7.4

V Londýne sa prihliadalo aj na návrh poskytnúť MMF viac zdrojov, aby mohol podporovať krajiny s akútnymi problémami. EHSV to víta, stavia sa však kriticky k požiadavkám MMF, ktoré spochybňujú dôležité sociálne aspekty a dôležité časti európskeho sociálneho modelu. Nielen z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby EÚ v MMF hovorila jedným hlasom.

V Bruseli 30. septembra 2009

predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 18.

(2)  Ú. v. EÚ C 110, 9.5.2006, s. 19.

(3)  Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009 (ECO/243 Ratingové agentúry).


Príloha

k stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Nasledujúce pozmeňovacie návrhy, ktoré získali viac ako štvrtinu odovzdaných hlasov, boli v priebehu diskusie zamietnuté (článok 54 ods. 3 vnútorného poriadku):

Bod 1.2

Zmeniť:

Najdôležitejšou príčinou krízy bola nadmerná likvidita, ktorá podľa de Larosièrovej skupiny vyplýva sčasti z expanzívnej menovej politiky v USA a nerovnováhy vo svetovom hospodárstve a najvýraznejšie sa prejavuje vo vzťahu medzi USA a Čínou. Ďalším možným vysvetlením je podľa názoru EHSV skutočnosť, že príjmy sa získavali vo väčšej miere z kapitálu namiesto z práce. Nerovnosť v rozdeľovaní príjmov sa zvýšila. Najbohatší hľadali možnosti investovať svoj rastúci majetok. Keď sa možnosti investovania do reálnych aktív nezvyšovali rovnakou mierou, ceny cenných papierov sa vyšplhali hore. De Larosièrova skupina vo svojej správe podrobne vysvetľuje ‚finančnú bublinu‘, avšak budúce politické rozhodovanie by si vyžadovalo ďalšiu analýzu.

Zdôvodnenie

Ako spravodajca uvádza v iných bodoch stanoviska a v súlade s tým, čo uvádza de Larosièrova skupina vo svojej správe, kríza má viaceré príčiny, avšak neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by jednou z nich bola zmena v rozdeľovaní príjmov. Neuvádza to ani žiadna štúdia o príčinách krízy.

Výsledok hlasovania:

Za: 68 Proti: 121 Zdržali sa: 15

Bod 1.3.3

Druhá veta – Vypustiť slová „a občas aj dane“:

„‚Mimosúvahové položky‘ a ‚účelovo zriadené spoločnosti‘ boli občas zneužívané. Rizikové aktíva boli zo súvahy banky vyňaté s cieľom obísť kapitálové požiadavky a občas aj dane. Na základe toho považuje EHSV prísnejšie pravidlá za nutné.

Zdôvodnenie

Ako spravodajca správne upozorňuje, hlavným účelom mimosúvahových položiek je nemíňať vlastné zdroje. Neexistuje však žiaden dôkaz o tom, že motívom je vyhnúť sa plateniu daní, čo by na druhej strane bolo veľmi zložité, hoci by išlo o mimosúvahové položky.

Výsledok hlasovania:

Za: 65 Proti: 125 Zdržali sa: 12

Bod 1.4.4

Vypustiť:

V riadiacich grémiách týchto nových orgánov nesmú byť iba bankári. V týchto orgánoch by mali mať miesto odbory, používatelia bankových služieb a tiež EHSV ako zástupca občianskej spoločnosti.

Zdôvodnenie

Riadiace grémiá nie sú zložené len zo zástupcov bánk, ale aj zástupcov úradu finančného dohľadu. Rovnako nie je odôvodnené zapojenie nových členov, čo by skomplikovalo fungovanie nových orgánov. V odporúčaní 12 de Larosièrovej správy sa jasne uvádza, že riadiace grémiá musia mať nezávislý a profesionálny charakter.

Výsledok hlasovania:

Za: 60 Proti: 132 Zdržali sa: 8


23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/66


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013“ (doplňujúce stanovisko)

2009/C 318/12

Spravodajca: pán Adalbert KIENLE

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 24. februára 2009 rozhodol podľa článku 29 písm. a) vykonávacích predpisov vnútorného poriadku vypracovať doplňujúce stanovisko na tému

Budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013“.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 2. septembra 2009. Spravodajcom bol pán Adalbert KIENLE.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra 2009 a 1. októbra 2009 (schôdza z 30. septembra 2009) prijal 167 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 13 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úloha EHSV v procese ďalšieho vývoja SPP

1.1

Stalo sa už dobrou tradíciou, že EHSV sa podrobne a vo včasnom štádiu zaoberá nadchádzajúcimi reformami spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), pokiaľ možno vždy pred uverejnením oznámení alebo legislatívnych textov Európskej komisie. So svojím prieskumným stanoviskom na tému „Kontrola stavu a budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013“ (1) z roku 2007, o ktorý ho požiadala Európska komisia, bol EHSV dokonca prvou európskou inštitúciou, ktorá sa venovala hlbším úvahám o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky.

1.2

Tak v rámci francúzskeho predsedníctva Rady EÚ v druhom polroku 2008, ako aj českého predsedníctva v prvom polroku 2009 boli snahy rozvinúť diskusiu o podobe SPP po roku 2013, ktoré však zatiaľ zostali bez výsledku. Práve preto, že Rada ministrov poľnohospodárstva doteraz nestanovila žiadne obsahy a postupy, považuje EHSV za bezpodmienečne nutné vypracovať aktuálne doplňujúce stanovisko k dôležitému súčasnému vývoju. Tým sa môže po kontrole stavu z roku 2008 prejsť k diskusii o budúcnosti SPP po roku 2013. EHSV okrem toho považuje za nutné vypracovať ku všetkým tematickým celkom SPP ďalšie, podrobnejšie stanovisko.

1.3

Od rozhodnutia Rady ministrov poľnohospodárstva o kontrole stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky v novembri 2008 došlo na poľnohospodárskych trhoch k sčasti drastickým otrasom. Obzvlášť dramatický je prepad cien mlieka. Podľa názoru EHSV je nutné ešte raz preskúmať, či sú bezpečnostné siete vrátane súčasných predpisov o množstve vhodné na zmiernenie takýchto situácií.

2.   Východiskové podmienky pre ďalší vývoj SPP po roku 2013

2.1

Reformou SPP z roku 2005 boli poľnohospodárske priame platby do veľkej miery oddelené od výroby, v niektorých členských štátoch tiež úplne alebo sčasti regionálne prerozdelené. Popri priamych platbách tvoria opatrenia na podporu rozvoja vidieka (EPFRV) dôležitý druhý pilier poľnohospodárskej politiky EÚ. Spolu s priamymi platbami sa má z hľadiska multifunkčnosti súčasne dosiahnuť konkurencieschopné, sociálne a ekologicky udržateľné poľnohospodárstvo.

2.2

Bezpečné zásobovanie európskych spotrebiteľov potravinami za relatívne výhodné ceny sa po celé desaťročia zdalo byť samozrejmé a bezproblémové. Na nasledujúce desaťročia sa však predpovedá celosvetový trend zvyšovania cien tak poľnohospodárskych, ako aj nepoľnohospodárskych surovín (napr. ropy). Súčasne sa očakáva veľké zvyšovanie kolísavosti cien.

2.3

Extrémne výkyvy výrobných cien dôležitých poľnohospodárskych produktov v uplynulých dvoch rokoch – naposledy s extrémne nízkymi cenami, napr. pri mlieku a obilí – by sa mali považovať za výstražný signál. V budúcnosti bude mať sociálny rozmer bezpečného zásobovania potravinami – najmä u občanov s nízkymi príjmami – opäť väčší význam. A to aj preto, lebo poľnohospodárske trhy sú obzvlášť náchylné na cenové výkyvy, ktoré môžu mať negatívny dosah na stabilitu zásobovania a poľnohospodárskych podnikov. Okrem toho v potravinárskom reťazci očividne existuje značná nerovnováha. Z dôvodu koncentrovaného maloobchodu vzniká silný hospodársky tlak na poľnohospodársku prvovýrobu a spracovateľské subjekty. Vznikla diskusia o tom, či poľnohospodársky stupeň dostane spravodlivý podiel na ziskových maržách v potravinárskom reťazci.

2.4

Európska únia a členské štáty sledujú náročné ciele v oblasti bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia, klímy a zvierat. Toto je dôležitou súčasťou európskeho modelu poľnohospodárstva. V rámci reformy SPP 2003/2005 sa rozhodlo, že oddelená podpora pre poľnohospodárske podniky sa bude viazať na dodržiavanie základných noriem a „dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu“ (tzv. krížové plnenie). Okrem týchto základných požiadaviek sú ponúkané agroenvironmentálne opatrenia, pri ktorých sa však od roku 2007 stimulačná zložka neuplatňuje. Štruktúra podporných opatrení na dosiahnutie environmentálnych a spoločenských cieľov v poľnohospodárstve sa na obdobie po roku 2013 bude musieť ďalej rozvíjať. EHSV opakovane zdôrazňoval svoj zásadný názor, že zameranie európskeho poľnohospodárstva iba na podmienky svetového trhu resp. na ceny na svetovom trhu by nebolo správnou cestou.

2.5

Na dosiahnutie uvedených cieľov a splnenie úloh budú v období rokov 2014 až 2020 potrebné primerané finančné zdroje. Podiel výdavkov na spoločnú poľnohospodársku politiku prepočítaný na hrubý domáci produkt (HDP) EÚ činí v súčasnosti menej než 0,4 %. Trvalou úlohou bude oboznamovať občanov s tým, ktoré spoločensky dôležité plnenia sú hradené z rozpočtu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Podiel poľnohospodárskych výdavkov na celkovom rozpočte EÚ klesne v období rokov 1993 až 2013 z približne 50 % na 33 %.

3.   Predpokladaný časový priebeh diskusií a rozhodnutí

3.1

V Rade už prebehli resp. prebiehajú v rámci francúzskeho a českého predsedníctva Rady EÚ prvé diskusie o podobe poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2013.

3.2

Na ich základe Komisia po svojom vymenovaní predloží pravdepodobne na jeseň roku 2010 na politickú diskusiu prvé úvahy (oznámenie) o poľnohospodárskej politike po roku 2013. Pritom bude potrebné zohľadniť aj „finančnú revíziu“, ktorú treba ešte uskutočniť. Predloženie legislatívnych návrhov k SPP po roku 2013 je možné očakávať v polovici roku 2011. Parlament, Rada a Komisia by potom o nich mohli rozhodnúť v prvom polroku 2012.

3.3

V rámci Lisabonskej zmluvy získava Európsky parlament po prvýkrát právo spolurozhodovať v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky. Toto posilnenie Parlamentu bude mať zásadné a kladné účinky na diskusiu a ďalší vývoj SPP po roku 2013.

4.   Námety na diskusiu o ďalšom vývoji SPP

4.1

Diskusia o ďalšom vývoji SPP po roku 2013 sa musí podľa názoru ESHV naďalej opierať o model multifunkčného poľnohospodárstva, ktoré hospodári na trhovom základe a súčasne slúži záujmom spoločnosti. Snahou reforiem SPP od roku 1992 bolo urovnať konflikt medzi medzinárodným otvorením trhu (rokovania WTO v Dauhá) na jednej strane a vysokými spoločenskými požiadavkami (preventívna ochrana spotrebiteľov, životného prostredia a zvierat) na druhej strane. Pokračovanie tejto poľnohospodárskej politiky po roku 2013 si aj naďalej vyžaduje dostatočné financovanie SPP.

4.2

Nástroj priamych platieb poľnohospodárom bude aj naďalej mať v SPP kľúčový význam. Podľa názoru EHSV sa úloha SPP bude musieť zmeniť, ak má pretrvať. Funkcia kompenzácií za zníženie inštitucionálnych cien sa obmedzí. Na druhej strane vzniknú v SPP nové úlohy pri zabezpečovaní služieb pre spoločnosť a verejnoprospešnej činnosti. Vzhľadom na súčasnú krízovú situáciu a očakávané cenové výkyvy na poľnohospodárskych trhoch sú úlohy stabilizácie a zabezpečenie zásobovania stále dôležitejšie. SPP tak bude užitočná aj pre spotrebiteľov. Takisto sa musia lepšie zohľadniť aspekty ochrany klímy.

4.3

V súčasnej kombinácii prvého a druhého piliera poľnohospodárskej politiky by sa malo v zásade pokračovať, ale je potrebné ich lepšie zosúladiť. Opäť sa musí viac dbať na jednotné uskutočňovanie SPP v členských štátoch. Predovšetkým je pri podporných opatreniach potrebné presnejšie definovať ich odôvodnenosť a účel, aký cieľ sa tým sleduje.

4.4

EHSV očakáva, že historicky podmienené rôzne vysoké sumy priamych platieb medzi podnikmi a členskými štátmi sa po roku 2013 vyrovnajú. Pritom sa musia vypracovať objektívne meradlá, ktoré budú zohľadňovať rozdielne štrukturálne, prírodné a agroklimatické podmienky. Ďalej sa musia zohľadniť veľké rozdiely vo financovaní podpory rozvoja vidieka medzi regiónmi. Podľa názoru EHSV sa musí dbať na to, aby sa uplatňovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky v členských štátoch nerozchádzalo stále viac.

4.5

V súvislosti s výrazným poklesom cien na niektorých dôležitých poľnohospodárskych trhoch EHSV očakáva účinné opatrenia na zabezpečenie spravodlivého podielu poľnohospodárskeho stupňa na reťazci tvorby hodnôt.

EHSV ďalej očakáva závery o tom, ako bude v budúcnosti potrebné prispôsobiť bezpečnostné siete pre poľnohospodárske trhy vzhľadom na skúsenosti z hospodárskej krízy.

4.6

Proces prispôsobovania sa poľnohospodárskych podnikov resp. poľnohospodárskeho sektora vývoju na trhu a hospodárskej súťaži je podľa názoru EHSV potrebné naďalej podporovať, napr. prostredníctvom investičnej podpory, ktorej cieľom je zlepšenie kvality, bezpečnosť potravín alebo šetrné využívanie zdrojov. Ešte dôležitejším sa však javí byť posilnenie postavenia poľnohospodárov a organizácií výrobcov na trhu. Budúca SPP bude musieť obsahovať nástroje, ktoré umožnia členským štátom dostatočne pružne tieto priority financovať.

4.7

EHSV zastáva názor, že všade tam, kde poľnohospodárske podniky narážajú na hranice konkurencieschopnosti, napr. v znevýhodnených a horských oblastiach, je potrebné ich vhodne vyrovnať, aby sa zabezpečilo poľnohospodárske využívanie týchto plôch v budúcnosti. Príklad chovu dojného dobytka, ktorý sa v EÚ uskutočňuje približne v 60 percentách v znevýhodnených oblastiach a z toho asi v 25 percentách v horských oblastiach, jasne ukazuje, že úloha štátnej cenovej podpory a iných regulácií poľnohospodárskych trhov v znevýhodnených oblastiach môže spôsobovať obzvlášť silný ekonomický tlak.

4.8

Pri podpore rozvoja vidieka by sa mali viac zohľadňovať demografické problémy (napr. úroveň infraštruktúry a dostupnosť kvalifikovaných pracovných síl). V prípade, keď celé výrobné odvetvia (napr. cukru, mlieka, tabaku) v určitých regiónoch s tradičnou výrobou stoja pred hospodárskym krachom, je potrebné prijať zvláštne opatreniami na prispôsobenie sa situácii. Zohľadniť by sa mali aj sociálne aspekty, ako napr. bezpečnosť pri práci.

4.9

Existuje riziko, že ekologické opatrenia v poľnohospodárstve po oficiálnom odstránení stimulačných zložiek zostanú bez orientácie. S cieľom zabezpečiť, aby poľnohospodári aj v budúcnosti uprednostňovali tieto podporné opatrenia, EHSV požaduje okrem náhrady vzniknutých nákladov účinné ocenenie ekologicky zameraných aktivít poľnohospodárov. Takéto ocenenie by sa malo vytvoriť aj za aktívny prínos poľnohospodárov v oblasti ochrany klímy a ochrany zvierat.

4.10

Krížové plnenie je všeobecnou zásadou podmienenosti pri poskytovaní platieb na plochu, ktorá bola zavedená v roku 2000 najskôr na základe dobrovoľnosti a od roku 2005 je povinná. Na jednej strane kritizuje Dvor audítorov príliš povrchné uplatňovanie, na druhej strane zo strany poľnohospodárov a miestnych kontrolných úradov vychádza kritika príliš veľkej byrokratickej záťaže. EHSV odporúča ďalej opatrne postupovať: pri každom návrhu zmeny zoznamov kritérií krížového plnenia je treba skúmať, či skutočne vedie k zlepšeniu.

V Bruseli 30. septembra 2009.

predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Ú. v. C 44, 16.2.2008, s. 60.


III Prípravné akty

Európsky hospodársky a sociálny výbor

456. plenárne zasadnutie v dňoch 30. septembra až 1. októbra 2009

23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/69


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru: Na ceste k európskej stratégii v oblasti elektronickej justície“

[KOM(2008) 329 v konečnom znení]

2009/C 318/13

Spravodajca: pán PEGADO LIZ

Európska komisia sa 30. mája 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru: Na ceste k európskej stratégii v oblasti elektronickej justície

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 9. septembra 2009. Spravodajcom bol pán J. PEGADO LIZ.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra a 1. októbra 2009 (schôdza z 30. septembra 2009) jednomyseľne prijal nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV pozitívne hodnotí predkladané oznámenie Komisie na tému „Na ceste k európskej stratégii v oblasti elektronickej justície“ vzhľadom na jeho aktuálnosť a tiež štruktúrovaný a fundovaný spôsob, akým bolo vypracované a predložené. Preukázala sa tým opodstatnenosť iniciatívy EHSV vyjadriť sa k tomuto oznámeniu, aj keď o to pôvodne nebol požiadaný.

1.2

Dohoda, ktorú medzitým dosiahol Európsky parlament, Rada a Komisia o akčnom pláne v tejto oblasti na obdobie do roku 2013, ktorá je zohľadnená v uznesení Rady ministrov spravodlivosti a vnútra z 28. novembra 2008, a odporúčania o rámci iniciatívy a jej budúcom rozvoji predstavujú najdôležitejšie prvky, ktoré treba vziať do úvahy.

1.3

EHSV v tejto súvislosti vo všeobecnosti víta usmernenia stanovené pre opatrenia, ktoré je potrebné prijať. Svoje hodnotenie zakladá okrem iného na niektorých predpokladoch, postupuje v súlade s niektorými parametrami a vyjadruje určité výhrady týkajúce sa spôsobu ich rozvoja a formy uplatnenia.

1.4

Preto upozorňuje na potrebu správnejšieho vymedzenia samotného a konkrétneho rámca elektronickej justície, a to v súvislosti s iným uplatňovaním nových informačných technológií na rôzne aspekty občianstva a verejnej správy vo všeobecnosti.

1.5

Upozorňuje tiež na hlavné ciele výkonu spravodlivosti – takzvanej spravodlivej spravodlivosti – takým spôsobom, aby chvályhodné iniciatívy na zjednodušenie a zjednotenie aktov a postupov naozaj slúžili záujmom občanov vo všeobecnosti a konkrétne hospodárskym a sociálnym subjektom v prístupe k spravodlivosti a aby ich súdne profesie pozitívne prijali.

1.6

Vyjadruje obavy týkajúce sa toho, že niektorá iniciatíva v tejto oblasti by mohla ovplyvniť základné práva európskych občanov, najmä pokiaľ ide o ochranu údajov, a dôrazne odporúča, aby boli prijaté opatrenia rešpektujúce zásady, ktoré tvoria medzinárodné zmluvné právo a vnútroštátne občianske procesné právo, rovnaké v európskych štátoch.

1.7

Vyzýva Komisiu, aby vždy riadne zohľadňovala špecifické a charakteristické črty jednotlivých vnútroštátnych právnych systémov odrážajúcich kultúrne modely a národné hodnoty, ktoré treba zachovať, a to v súlade so zásadou subsidiarity, pričom posúdi pomer medzi nákladmi a prínosmi každej novej iniciatívy podľa zásady proporcionality.

1.8

Preto Komisii odporúča, aby pri rozvoji jednotlivých plánovaných iniciatív vždy brala do úvahy perspektívu občianstva pri výkone spravodlivosti, a to tak, aby informačné a komunikačné technológie (IKT) slúžili spravodlivosti a nie spravodlivosť im.

1.9

Obzvlášť vyzýva k mimoriadnej obozretnosti a zvýšenej opatrnosti pokiaľ ide o zavedenie mechanizmov na dematerializáciu súdnych konaní s cieľom vždy dodržať formálne požiadavky a požiadavky týkajúce sa trvalého média, ktoré zaručujú právnu bezpečnosť a istotu.

1.10

Na záver apeluje na Európsky parlament a Radu, aby pozorne sledovali rozvoj jednotlivých plánovaných činností a kontrolovali, či sa uplatňujú v súlade s hodnotami a modelmi vyplývajúcimi z ich uznesení, s ktorými sa EHSV úplne stotožňuje.

2.   Úvod a zdôvodnenie

2.1   Problematikou elektronickej justície sa po prvýkrát systematicky zaoberalo talianske predsedníctvo Rady EÚ v roku 2003 v rámci spoločnej konferencie s Radou Európy. Dospelo na nej k záveru, že diskusie o prínose, príležitostiach a nástrahách internetu vždy v konečnom dôsledku vedú k vyjadreniu obáv týkajúcich sa hodnôt a práv, ktoré sú uvedené najmä v dohovoroch Rady Európy o ľudských právach a o ochrane údajov (1).

2.2   V nasledujúcich rokoch vytvorili viaceré členské štáty svoje vlastné systémy elektronickej justície, niektoré boli vypracované na vysokej úrovni pokiaľ ide o teoretické spracovanie a praktickú realizáciu (2), neboli však skoordinované.

2.3   Na úrovni Spoločenstva sa táto otázka začala objavovať v rámci elektronickej verejnej správy a konkrétne v dokumente eEuropa 2002, schválenom na zasadnutí Rady vo Feire v roku 2000, a v dokumente eEuropa 2005, schválenom na zasadnutí Rady v Seville v roku 2002, ako aj v dokumente o iniciatíve i2010 (3).

2.3.1

Projekt elektronickej justície bol teda spustený v rámci 6. rámcového programu ako jeden z prvých integrovaných projektov, ale ešte len so značne obmedzenými a experimentálnymi cieľmi. Touto otázkou sa však konkrétne zaoberali až ministri spravodlivosti na neformálnej schôdzi v januári 2007 v Drážďanoch a ďalej bola rozvinutá na konferencii pod názvom „Work on e-Justice“ (Práca v oblasti elektronickej justície) v máji 2007 v Brémach (4).

2.4   V skutočnosti však až portugalské predsedníctvo Rady EÚ dalo tejto téme výraznejší impulz (5), či už na schôdzi ministrov spravodlivosti a vnútra 1. a 2. októbra 2007, na ktorej boli definované ústredné otázky budúcich alternatív, na zasadnutí Rady v zložení ministrov spravodlivosti a vnútra 6. a 7. decembra 2007, kde sa hovorilo o činnosti vykonávanej v tejto oblasti a za konečný termín bol stanovený koniec prvého polroku 2008, alebo v rámci záverov zo zasadnutia Rady ministrov 14. decembra 2007, v ktorých sa pozitívne hodnotí pokrok dosiahnutý v oblasti elektronickej justície a apeluje sa na pokračovanie v tejto činnosti.

2.5   Komisia následne vypracovala predkladané oznámenie, ktoré adresovala Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, no nepredložila mu ho na konzultáciu. Vzhľadom na túto skutočnosť sa EHSV rozhodol z vlastnej iniciatívy vypracovať stanovisko k tomuto oznámeniu.

2.6   Je jasné, že medzičasom už Európsky parlament (6) aj Rada (7) mali možnosť vyjadriť sa k tomuto oznámeniu a najmä k priloženému akčnému plánu. Vzhľadom na to, že ide o program opatrení, ktoré by sa mali realizovať v priebehu piatich rokov, nepovažujeme nasledujúce pripomienky a odporúčania za bezcenné, pretože predstavujú príspevok zástupcov občianskej spoločnosti, ktorých sa plánované iniciatívy obzvlášť týkajú a zaujímajú ich. Tieto pripomienky a odporúčania by prípadne mohli byť zohľadnené aj pri implementácii jednotlivých spomínaných opatrení (8).

3.   Stručné zhrnutie oznámenia Komisie  (9)

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   EHSV vo všeobecnosti podporuje iniciatívu Komisie, ktorú teraz dopĺňajú návrhy Európskeho parlamentu a usmernenia Rady.

4.1.1

Svoj postoj zakladá na niektorých predpokladoch, postupuje v súlade s niektorými parametrami a vyjadruje určité výhrady.

4.2   V prvom rade je nevyhnutne potrebné správne vymedziť rámec elektronickej justície. Napriek tomu, že elektronickú justíciu možno začleniť do širších pojmov ako elektronická demokracia alebo elektronická verejná správa (ktorých je súčasťou a dokonca základnou súčasťou), a aj keď je úzko spätá s elektronickým právom, ktoré by malo umožniť elektronický prístup k právnym dokumentom, k ich vypracovaniu v reálnom čase, a to či už ide o právo hmotné alebo procesné, „hard law“ alebo „soft law“, ako aj prístup k jurisprudencii súdov a administratívnym rozhodnutiam – elektronická justícia by sa mala týkať súdnych aspektov výkonu spravodlivosti v oblasti občianskeho, obchodného a správneho práva, čiže jurisdikčných postupov a konaní, vrátane arbitrážnych konaní (10).

4.3   Na druhej strane treba zdôrazniť, že v žiadnom programe súvisiacom s výkonom spravodlivosti sa najväčší význam neprikladá rýchlosti alebo účinnosti spravodlivosti, či jej nákladom alebo zjednodušeniu, ale hlavne SPRAVODLIVEJ SPRAVODLIVOSTI (11), ktorá v plnej miere dodržiava základné práva, najmä ochranu osobných údajov občanov.

4.3.1

Týmto chceme protestovať proti všetkým nadmerným zjednodušovaniam, zvyšovaniu účinnosti, zlacňovaniu alebo zrýchľovaniu, ktoré ohrozujú túto základnú hodnotu výkonu spravodlivosti. Namiesto toho, aby zjednodušili prístup k spravodlivosti, sťažujú a komplikujú ho.

4.4   Dôležité bude aj to, aby určitá a prijateľná dematerializácia alebo zjednodušenie procesných aktov a zjednotenie pracovných metód a postupov nezmazalo potrebné rozdiely a zbytočne alebo náhodne neodstránilo podstatu, ktorá nemusí, a ani by nemala byť rovnaká.

4.4.1

Treba zaručiť, aby všetky programy uplatňovania informačných technológií naozaj smerovali k naplneniu potrieb či už európskych občanov vo všeobecnosti alebo konkrétne hospodárskych a sociálnych subjektov, prípadne právnických profesií a nemôžu ísť proti ich záujmom.

4.4.2

Tiež je potrebné zabezpečiť, aby všetky systémy, ktoré majú byť zavedené alebo vytvorené, zabránili prípadným zásahom tretej strany, či už s nekalými úmyslami alebo len z nedbalosti, ktoré by mohli spochybniť bezpečnosť a dôveryhodnosť používania príslušných spisov, ako aj úplnej alebo čiastočnej zmene príslušných spisov a súvisiacich údajov.

4.5   Ďalej treba mať tiež vždy na pamäti otázku formalít, ktoré sa oku laika môžu zdať nadmerné a nepotrebné, ktoré ale zásadným spôsobom ovplyvňujú názor verejnosti na sudcu a súdny akt, alebo predstavujú záruky dodržiavania základných práv pri výkone spravodlivosti (12).

4.6   Vzhľadom na to, že procesné právo ako doplňujúce právo je podradené právu hmotnému a že ide o dôsledok kultúrnych rozdielov jednotlivých členských štátov, pričom ich zjednotenie nie je možné, ani prijateľné či vhodné, základné aspekty súdnych konaní, ktoré sú z tohto dôvodu rozdielne, by nemali ani nesmú byť zjednotené, pretože by to mohlo ohroziť hmotné práva, ktoré majú byť chránené a zaručené.

4.7   Keďže právo, a najmä procesné právo, je súborom nástrojov právnych postupov určených na výkon spravodlivosti, ktoré by mali využívať právnické profesie so špecializovaným vzdelaním a príslušnými odbornými skúsenosťami, bolo by prirodzené, aby bol pri ich definovaní a uplatnení použitý odborný jazyk, ktorý používajú títo odborníci.

4.7.1

Prehnaná snaha „zjednodušiť“ a „sprístupniť všetkým vo všeobecnosti“ môže viesť k deformácii dôslednosti práva a strate jeho odbornej stránky, ktorá sama o sebe tiež nie je a ani nevyhnutne nemusí byť rovnaká vo všetkých vnútroštátnych právnych systémoch.

4.7.2

Viac ako o jednotnosť by sa v tomto prípade mala vypracovať „ekvivalenčná tabuľka“ alebo „spoločný referenčný rámec“ jednotlivých právnych nástrojov.

4.8   Na záver sa nazdávame, že základnou podmienkou účinnej implementácie akéhokoľvek systému uplatňovania nových technológií v súdnictve je zabezpečenie ich prispôsobenia potrebám a cieľom organizácie, ich zosúladenia s existujúcimi informačnými systémami, predbežná kontrola súčasných postupov a možnosť prispôsobenia systému novým okolnostiam a novým cieľom, a to urýchlene a s nízkymi nákladmi.

4.8.1

Zvýšená pozornosť by sa mala venovať všeobecnému pomeru nákladov a prínosov celej tejto iniciatívy ako celku a každej etapy jej vykonávania, pričom je jasné, že štúdia doterajšieho vplyvu vypracovaná Komisiou (avšak prístupná len v jednom z oficiálnych jazykov) neuvádza kvantitatívne údaje. Výslovne uznáva len, že uvedené náklady sú správne, ale nemožno ich zhodnotiť a možno ich určiť len v konkrétnych príkladoch. Pokiaľ ide o prínosy, uvádza, že ekonomický dosah sa vo všeobecnosti ťažko kvantifikuje, hoci nie je spochybnený – čo poukazuje na výraznú subjektivitu, ktorú je v projekte týchto rozmerov ťažké akceptovať (13).

5.   Špecifické pripomienky

5.1   Vzhľadom na to, že ide o súbor (procedurálnych) krokov, ktoré musia byť ustanovené v dokumentoch, a to z dôvodu právnej bezpečnosti a istoty a záruky práv zainteresovaných strán, otázka trvalého média v rámci celého procesu kladie v právnom štáte obmedzenia možnosti vyjadriť sa počas ústnej časti konania a jeho dematerializácii.

5.1.1

Práve z tohto pohľadu by mali byť analyzované a zohľadnené určité aspekty krokov plánovaných v tejto „globálnej stratégii“.

5.2   Pokiaľ ide o portál elektronickej justície, EHSV sa nazdáva, že na to, aby bol tento nástroj užitočný a použiteľný pre všetkých, jeho vytvoreniu by malo predchádzať dôkladné vzdelávanie všetkých súdnych profesií (sudcov, štátnych zástupcov, súdnych úradníkov, administratívnych orgánov, vládnych úradníkov a všetkých právnikov).

5.2.1

EHSV sa nazdáva, že tento portál by mohol byť informačným centrom a centrom právnych služieb, ako aj užitočným priestorom na nadväzovanie kontaktov medzi občanmi, podnikmi a súdnymi profesiami s cieľom pomôcť pri riešení právnych problémov.

5.2.2

EHSV je toho názoru, že portál môže byť užitočným a každodenne použiteľným nástrojom pre všetky súdne profesie, no na to je potrebné zaručiť hodnovernosť a pravosť informácií, ktoré poskytuje a bolo by vhodné, aby ako spôsob ochrany zainteresovaných strán poskytoval rôzne úrovne prístupu a práva prístupu v súlade s druhom príslušných informácií.

5.2.3

Mal by tiež fungovať ako prístupové miesto k legislatíve Spoločenstva a k vnútroštátnej legislatíve, podobne ako Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci (14), pričom takýto neobmedzený prístup by mala mať široká verejnosť a umožnil by lepšie generické právne poradenstvo a pomoc pri právnych problémoch.

5.3   V prípade videokonferencie sa EHSV nazdáva, že na všetkých súdoch členských štátov by mala byť vykonaná dôkladná kontrola (15) s cieľom zistiť, či existuje alebo neexistuje audiovizuálny materiál, ktorý by umožnil zovšeobecnenie využívania videokonferencií, pretože nie je isté, či všetky členské štáty svojim súdom poskytli materiál potrebný na realizáciu videokonferencie, ani to či tento materiál je kompatibilný alebo či funguje správne (16).

5.3.1

Okrem toho, a pokiaľ je cieľom zber svedeckých dôkazov alebo sprostredkovanie súdnych aktov alebo rozhodnutí, sa EHSV nazdáva, že medzi členskými štátmi by mala existovať skutočná legislatívna harmonizácia v oblasti poskytovania výpovedí a videokonferencií s cieľom zabrániť rozdielnej interpretácii a uplatňovaniu legislatívy v tejto oblasti, pretože bez potrebnej legislatívnej formulácie narazia videokonferencie na právne prekážky alebo dokonca na kultúrne prekážky zo strany členských štátov.

5.3.2

EHSV vyjadruje názor, že ak bude videokonferencia prijatá v navrhovanej forme, mala by sa medzi zainteresovanými súdmi vždy vyžadovať, a preto EHSV súhlasí s tým, že portál by mohol v praxi pomôcť, pretože bude obsahovať prvky potrebné na realizáciu týchto videokonferencií (17).

5.4   Pokiaľ ide o spoluprácu medzi orgánmi týkajúcu sa najmä vzájomného prepojenia registrov trestov, EHSV sa nazdáva, že táto spolupráca by mala vzhľadom na citlivosť danej problematiky spĺňať čo najprísnejšie schválené požiadavky bezpečnosti a ochrany údajov s cieľom ochrániť súkromie dotknutých občanov (18).

5.4.1

EHSV si však myslí, že by mali byť predbežne zanalyzované aj vnútroštátne legislatívne predpisy a materiálne prostriedky, ktorými disponuje každý členský štát, aby v takej citlivej problematike nedošlo k rozdielnemu uplatňovaniu a diferencovanému zaobchádzaniu pri výmene informácii v trestnej oblasti.

5.5   Pokiaľ ide o pomoc v oblasti prekladu, EHSV upozorňuje na skutočnosť, že portál elektronickej justície musí byť mnohojazyčný a musí obsahovať informácie vo všetkých jazykoch EÚ. Ak má byť systém automatizovaného prekladu užitočný, musí umožňovať simultánny preklad a tlmočenie internetovej stránky, aby bola prístupná všetkým občanom EÚ.

5.5.1

Ako formu pomoci právnickým profesiám by mohol portál elektronickej justície obsahovať databázu súdnych prekladateľov a tlmočníkov a tiež všetky potrebné formuláre, ktoré by mali byť správne preložené do jazyka právneho systému každého členského štátu.

5.5.2

Predpokladané vysoké náklady vynaložené na účinný systém automatizovaného a simultánneho prekladu do všetkých jazykov Spoločenstva by sa mali dôkladne zvážiť z hľadiska vykonateľnosti a proporcionality v súvislosti s dosiahnuteľnými výsledkami a s ich praktickým využitím.

5.6   Medzi iniciatívy, ktoré si vyžadujú špeciálnu pozornosť a obozretnosť patria najmä tie, ktoré súvisia s úplnou dematerializáciou európskeho konania o platobnom rozkaze (19) alebo s európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu (20), a ešte viac s vytvorením „plne elektronických európskych konaní“, doručovaním právnych dokumentov výlučne elektronickou formou, on-line platením súdnych trov alebo s elektronickým overovaním pravosti dokumentov.

5.6.1

Vo všetkých týchto prípadoch EHSV odporúča veľkú obozretnosť pri zavádzaní spomínaných nástrojov, dôkladné zváženie pomeru medzi nákladmi a prínosmi, ako aj potrebu dlhších skúšobných a testovacích období pred tým, ako budú všeobecne uplatnené, pričom je vždy potrebné zaručiť ich súlad s pravidlami procesného práva, ktoré platia v právnych štátoch.

V Bruseli 30. septembra 2009

predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Konferencia na tému „Internet Strategies and e-Justice in Europe“ (Stratégie v oblasti internetu a elektronická justícia v Európe), Rím, 13. a 14. novembra 2003.

(2)  Spomenieme prípad Belgicka, ktorého komisiu poverenú realizáciou projektu elektronickej justície tvorili najvýznamnejšie osobnosti z akademickej aj praktickej oblasti práva, a to najmä profesori George de Leval, ktorý sa zaoberal metódami zavedenia inštancie a komunikačnými prostriedkami medzi subjektmi v súdnej sfére, a Yves Poullet, ktorý sa zaoberal právom týkajúcim sa výkonu dôkazov. Ďalším príkladom je Portugalsko, kde bola vypracovaná hĺbková štúdia týkajúca sa zavádzania nových technológií v rôznych obdobiach a etapách súdnych konaní, a to ako výsledok úvahy s názvom „Para um novo judiciário: qualidade e eficiência na gestão dos processos cíveis“ (Smerom k novému súdnictvu: kvalita a efektivita pri riadení občianskoprávnych konaní) realizovanej v rámci Stáleho strediska pre monitorovanie portugalského súdnictva, ktoré riadi prof. Boaventura de Sousa Santos a koordinuje prof. Conceição Gomes.

(3)  KOM(2005) 229 v konečnom znení z 1. 6. 2005. Pozri stanovisko EHSV – Ú. v. EÚ C 110, 8.5.2006, spravodajcom bol pán Lagerholm.

(4)  Treba upozorniť na skutočnosť, že v dokumente „Haagsky program: Desať priorít na nasledujúcich päť rokov – Partnerstvo pre európsku obnovu v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“ z roku 2005, KOM(2005) 184 v konečnom znení z 10. mája 2005, sa ešte neuvádza žiaden odkaz na využívanie nových technológií aplikovaných na súdnictvo. Na chýbajúcu víziu tohto programu však upozornilo stanovisko EHSV, ktorého autorom bol pán Pariza Castaños – Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006. Pozri nedávnu Správu Komisie o implementácii Haagskeho programu za rok 2007 (KOM(2008) 373 v konečnom znení z 2. júla 2008), ktorá považuje výsledok celkového posúdenia za skôr neuspokojivý.

(5)  V tejto súvislosti treba spomenúť Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1149/2007/ES z 25. septembra 2007, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ako súčasť všeobecného programu Základné práva a spravodlivosť ustanovuje osobitný program „Civilná justícia“ (Ú. v. EÚ L 257, 3.10.2007).

(6)  Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008, ktoré obsahuje odporúčania Komisii v oblasti elektronickej justície (spravodajkyňa Diana Wallis – 2008/2125(INI) – T6-0637/2008) a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (spravodajca Luca Romagnoli) z 5. novembra 2008.

(7)  Pozri tlačovú správu z 2908. zasadnutia Rady v zložení ministrov spravodlivosti a vnútra z 27. a 28. novembra 2008 (16325/08) a dokument 15315/08 zo 7. novembra 2008 zo zasadnutia predsedníctva COREPER/Rada (JURINFO 71, JAI 612, JUSTCIV 239, COPEN 216).

(8)  To isté jednoznačne vyplynulo z príspevkov a diskusií počas Fóra pre súdnu spoluprácu v občianskoprávnych veciach 2. decembra 2008 v Európskom parlamente v Bruseli, v rámci francúzskeho predsedníctva Rady EÚ, a to najmä v 2. časti pod názvom „Elektronická justícia: nástroj pre občanov, odborníkov a podniky“.

(9)  Z dôvodu obmedzenia týkajúceho sa dĺžky stanoviska vynechávame súhrn, ktorý by zhrnul oznámenie Komisie a uznesenia EP a Rady, ktoré sa ho týkajú.

(10)  No s výnimkou mechanizmov urovnania sporov, ktoré síce spejú k vyriešeniu sporu, ale nepredpokladajú výkon starostlivosti a sú len jednoduchým dobrovoľným a mimosúdnym zlúčením záujmov.

(11)  Ako ju príkladne definuje latinské spojenie „Justitia est constans et perpetua voluntas jus suum cuique tribuendi“.

(12)  Ide najmä o „hlavné zásady“ procesného práva, z ktorých treba vyzdvihnúť „záruky spravodlivého procesu“, a patrí medzi ne nestrannosť súdu, rovnosť strán, dispozičná zásada a zásada dostupnosti strán, právo byť vypočutý, právo na verejný proces, právo na vykonávanie dôkazov, právo na súdne konanie bez prieťahov a záruka riadneho doručenia všetkých procesných aktov (pozri Miguel Teixeira de Sousa, „Estudos sobre o Novo Processo Civil“, Ed. LEX Lisabon, 1997).

(13)  Pozri Posúdenie vplyvu (SEC (2008) 1947 z 30. mája 2008) body 5.3.2. a 5.3.3, str. 30. a 31.

(14)  Zvláštnu pozornosť treba venovať skutočnosti, že nedávny návrh rozhodnutia Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2001/470/ES obmedzil rámec jej využívania len na právnické profesie, Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 84 (spravodajkyňou bola pani Sánchez Miguel).

(15)  Predsedníctvo Rady, ktoré zastávala Česká republika už medzitým požiadalo členské štáty o všetky informácie o audiovizuálnych zariadeniach dostupných na ich súdoch a uverejnilo všetky získané odpovede v súhrne pod názvom „Summary of the replies of the EU Member States to the requesto f the Czech Minister of Justice for information on national vídeoconferencing equipment in the judiciary“ (Zhrnutie odpovedí členských štátov na žiadosť českého ministra spravodlivosti o informácie o videokonferenčných zariadeniach v súdnictve v jednotlivých štátoch).

(16)  Otázkou inteoperability systémov sa už Komisia zaoberala (KOM(2008) 583 v konečnom znení) a bola aj predmetom stanoviska CESE, (Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 36, spravodajca: A. Pezzini). Prikláňame sa k pripomienkam uvedeným v tomto stanovisku, ako aj k iným ďalším stanoviskám EHSV na túto tému.

(17)  Vyzdvihujeme prácu realizovanú Pracovnou skupinou Rady pre spracovanie právnych údajov (elektronická justícia) pozostávajúcu konkrétne zo správy o činnosti z 15. mája 2009 o spracovaní právnych údajov (dok. 9362/09), ako aj zo strategického dokumentu o využívaní videokonferencií (dok. 9365/09), manuálu určeného užívateľom (dok. 9863/09) a informačného letáku pre širokú verejnosť (dok. 9862/09). Všetky tieto dokumenty sú z 15. mája 2009 a verne odrážajú obavy vyjadrené v predkladanom stanovisku.

(18)  Pozri Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k oznámeniu Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Na ceste k európskej stratégii v oblasti elektronickej justície (2009/C128/02), Ú. v. EÚ C 128, 6.6.2009, s. 13.

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 1).


23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/74


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Bezpečné, inovatívne a dostupné lieky: obnovené vyhliadky pre farmaceutický sektor“

[KOM(2008) 666 v konečnom znení]

2009/C 318/14

Spravodajca: pán van IERSEL

Európska komisia sa 10. decembra 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Bezpečné, inovatívne a dostupné lieky: obnovené vyhliadky pre farmaceutický sektor

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 9. septembra 2009. Spravodajcom bol pán van IERSEL.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra a 1. októbra 2009 (schôdza z 30. septembra) prijal 170 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Cieľom oznámenia (1) je stanoviť dlhodobý rozvojový program zameraný na vytvorenie jednotného trhu pre farmaceutický priemysel (2), ktorý by mal v reakcii na zvýšené nároky pacientov vytvoriť udržateľné podmienky pre toto odvetvie v Európe aj na celom svete.

1.2

EHSV sa nazdáva, že oznámenie poskytuje nevyhnutný rámec s množstvom dôležitých cieľov. Avšak pokiaľ ide o spôsob realizácie tohto programu je toto oznámenie skôr obozretné a nejednoznačné.

1.3

Farmaceutický priemysel závisí vo veľkej miere od národných systémov zdravotnej starostlivosti a financovania. Čelí tiež výzvam, ktoré vyplývajú zo zvýšených nárokov a očakávaní obyvateľstva a pacientov a čoraz silnejšej celosvetovej konkurencie. Na budúcnosť farmaceutického odvetvia bude mať vplyv aj súčasná kríza spolu so znižovaním rozpočtov.

1.4

Podľa názoru EHSV je v dôsledku týchto faktorov čoraz naliehavejšie, aby Rada vypracovala komplexný program na riešenie týchto výziev, a to na základe dohodnutej strategickej vízie. Cieľom EÚ by malo byť vytvoriť podmienky pre udržateľné postavenie európskeho farmaceutického priemyslu na domácej pôde a pre jeho rozvoj v celosvetovom meradle.

1.5

Spoločná vízia znamená, že súčasné, prevažne štátne kompetencie, v dôsledku ktorých je voľný prístup k liekom a jednotný trh síce žiaducou, avšak vzdialenou realitou, musia byť postupne nahradené procesom zbližovania a spoločnými prístupmi v záujme európskych pacientov, farmaceutického odvetvia a celého systému zdravotnej starostlivosti.

1.6

Podľa názoru EHSV by mali štátne mechanizmy zreteľnejšie zohľadňovať európsky rozmer. Národné systémy financovania a zdravotnej starostlivosti by mali zohľadňovať predovšetkým obrovské náklady a význam perspektívneho výskumu, vývoja a inovácií pre toto odvetvie.

1.7

EHSV víta iniciatívu za inovačnú medicínu, ktorá je súčasťou 7. rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj. Dôrazne podporuje prijatie patentu ES. Zasadzuje sa za európsky systém pre sporové konania. Je potrebné naďalej zlepšovať fungovanie Európskeho patentového úradu.

1.8

Generické lieky ponúkajú možnosť úspor v zdravotníctve. EHSV podporuje rozvoj konkurencieschopných trhov s nepatentovanými liekmi. Rada by mala zvážiť, akými spôsobmi by bolo možné uvoľniť potenciál výrazných úspor v tejto oblasti.

1.9

Voľný prístup k liekom a ich cenová dostupnosť si vyžadujú obnovenú diskusiu o súvisiacich otázkach týkajúcich sa obrovských cenových rozdielov medzi liekmi v Európe, ich dostupnosti, paralelného obchodu a zásady neuplatňovania extrateritoriality. Táto diskusia by mala zahŕňať aj „návrh, súčasťou ktorého sú vhodné opatrenia vedúce k odstráneniu akýchkoľvek pretrvávajúcich prekážok pre voľný pohyb schválených liekov…“ (3).

1.10

V danej situácii sa EHSV domnieva, že na výraznejšie zosúladenie predpisov by mala byť – v súlade s uplatňovanými postupmi v rámci Lisabonskej stratégie – zavedená otvorená metóda koordinácie, osvedčené postupy a transparentnosť údajov a Komisia by mala byť poverená monitorovacou úlohou. Celosvetové údaje a trendy a ich dosah by mali tvoriť súčasť balíka údajov, ktorý by umožňoval objektívny pohľad na výzvy a príležitosti tohto odvetvia.

2.   Úvod

2.1

Vzhľadom na rozdelenie právomocí medzi Komisiou a členskými štátmi dlhý čas chýbal komplexný európsky prístup k farmaceutickému odvetviu. Európske inštitúcie sa zameriavali najmä na zlepšenie prístupu na trh a regulačné záležitosti.

2.2

Zdržanlivý postoj na úrovni EÚ vyplýval a vyplýva z výnimočného postavenia rezortu zdravotníctva a zo skutočnosti, že v oblasti zdravotnej starostlivosti celkovo prevládajú národné systémy. Komisia a členské štáty však čoraz viac upozorňujú na to, že je potrebné stanoviť európske rámcové podmienky, aby mohli byť náležite definované otázky týkajúce sa zdravotnej starostlivosti.

2.3

Európske podmienky a ciele sú nevyhnutné pre odvetvie, ktoré je závislé od dlhodobých investícií do výskumu a inovácií. Je to o to dôležitejšie, pretože:

farmaceutické odvetvie je vo veľkej miere závislé od výskumu a vývoja a nových inovatívnych produktov,

zostruje sa konkurencia z iných častí sveta, vrátane rozvíjajúcich sa ázijských krajín.

2.4

Jednotný trh si vyžaduje rozsiahle investície. Je pomerne pochopiteľné, že Súdny dvor ES v niekoľkých rozhodnutiach žiada, aby bol v tomto odvetví – predovšetkým v záujme pacientov – vytvorený jednotný trh. Tento jednotný trh je vážne obmedzovaný 27 systémami zdravotnej starostlivosti, ktoré majú svoje vlastné tradície, právne predpisy a mechanizmy určovania cien.

2.5

Člen Komisie Bangemann, zodpovedný za priemyselný rozvoj, zorganizoval v roku 1996 tri rokovania za okrúhlym stolom so všetkými zainteresovanými stranami. Témou rokovaní bolo vytvorenie jednotného európskeho trhu s farmaceutickými výrobkami. Nasledovali mnohé ďalšie konzultácie. Výsledkom rôznorodého zloženia okrúhlych stolov, za ktorými rokovali zástupcovia vlád, farmaceutických spoločností a ďalších zainteresovaných strán, bola široká paleta názorov a prístupov jednotlivých krajín.

2.6

EHSV následne pri niekoľkých príležitostiach predložil viacero konkrétnych návrhov. Medzi hlavné témy patril voľný obeh liekov v EÚ, potreba kontrolovať výdavky na farmaceutické výrobky v členských štátoch a požiadavka na vytvorenie silného farmaceutického odvetvia na podporu rastu a zamestnanosti v Európe (4). Na dosiahnutie pokroku v uvedených oblastiach je potrebné vykonať ešte veľa práce.

2.7

Dôležitú úlohu zohráva postoj členských štátov. Štrukturálne a organizačné charakteristiky národných systémov zdravotnej starostlivosti majú rozhodujúci význam z hľadiska cien a náhrady výdavkov v Európe, ako aj prístupu k liekom.

2.8

Napriek rozdielnym názorom a zachovaniu právomocí jednotlivých štátov prijala Rada od roku 1965 súbor legislatívnych opatrení v oblasti verejného zdravia a liekov s cieľom zlepšiť podmienky pre pacientov a zdravotnú starostlivosť.

2.9

V roku 2001 bolo prijaté rozhodnutie zlepšiť štruktúru diskusie prostredníctvom zriadenia uzavretej skupiny zainteresovaných strán G-10 (5). V máji 2002 predložila skupina G-10 štrnásť všeobecných odporúčaní ako strategickú víziu pre farmaceutické odvetvie. V nasledujúcich rokoch bolo niekoľko odporúčaní zrealizovaných.

2.10

Následne bolo v roku 2005 zriadené Farmaceutické fórum na vysokej úrovni, ktoré malo zrealizovať zostávajúce odporúčania G-10, a tri pracovné skupiny boli poverené vypracovaním nových odporúčaní.

2.11

Tento proces bol ukončený v októbri 2008, kedy fórum prijalo závery a odporúčania k poskytovaniu informácií pacientom, relatívnej efektívnosti, určovaniu cien a náhrady výdavkov za lieky.

2.12

Tieto závery a odporúčania kladú dôraz na prepojenosť medzi technológiou a inováciami na dynamickom konkurencieschopnom trhu na jednej strane a zárukami kvality, voľným prístupom k farmaceutickým výrobkom, poskytovaním spoľahlivých informácií pacientom a politickými opatreniami na účinné určovanie cien a náhradu výdavkov za lieky na strane druhej.

2.13

Farmaceutické fórum dospelo k záveru, že Lisabonská stratégia na podporu európskej konkurencieschopnosti, ako aj dynamika a výzvy farmaceutického odvetvia na celom svete si práve v tejto chvíli vyžadujú komplexný prístup a posúdenie tohto odvetvia zo strednodobého a dlhodobého hľadiska.

2.14

Siedmy rámcový program po prvýkrát stanovil spoločný výskumný program pre farmaceutický priemysel. Jeho súčasťou je veľké množstvo inovačných farmaceutických projektov, ktoré podnecujú existenciu a potenciál medzinárodných výskumných sietí (6).

2.15

Medzitým sa začali zreteľne prejavovať účinky globalizácie. Vzhľadom na impozantné výsledky výskumu a vývoja v USA a Číne a ďalších rozvíjajúcich sa ekonomikách bude v konečnom dôsledku pre európsky priemysel rozhodujúca inovatívna kapacita európskych spoločností.

2.16

Po súčasnej hospodárskej kríze bude svet vyzerať inak. Stav ekonomiky spolu s krátením rozpočtov jednotlivých štátov, ako aj posilnené postavenie ďalších globálnych aktérov v Ázii ovplyvní konkurenčné podmienky. Tieto faktory je potrebné dôkladne zohľadniť v akejkoľvek budúcej politike v oblasti zdravotníctva a farmaceutického priemyslu.

2.17

EHSV dospel k záveru, že počas uplynulého desaťročia sa zintenzívnila činnosť sietí, ako aj výmeny, čo do určitej miery viedlo k zblíženiu názorov mnohých zainteresovaných strán. Napriek tomuto pokroku však kvôli rozdielom v legislatíve a systémoch zdravotníctva ešte stále zostávajú nevyjasnené oblasti. Voľný prístup k farmaceutickým výrobkom je obmedzený a v tomto odvetví neexistuje jednotný trh.

3.   Názory Komisie

3.1

Komisia vydala v decembri 2008 strategické oznámenie o farmaceutickom odvetví, v ktorom uvádza zásady, ciele a dlhodobé vyhliadky pre toto odvetvie, ako aj celosvetové výzvy.

3.2

Oznámenie poskytuje rámec pre legislatívne návrhy z celkového balíka z decembra 2008, ako aj rámec do budúcnosti.

3.3

Novým prvkom je veľký dôraz, ktorý sa kladie na vonkajšie aspekty, ako je falšovanie, obchod, nové choroby a tiež čoraz väčší význam rozvíjajúcich sa krajín.

3.4

Oznámenie identifikuje tri otázky, ktorými sa zaoberá päť legislatívnych návrhov, ktoré oznámenie dopĺňajú: falšovanie liekov, farmakovigilancia a informovanie pacientov (7).

3.5

Komisia opätovne zdôrazňuje rozhodujúci význam farmaceutického priemyslu v Európe, pokiaľ ide o výskum a vývoj, rast a zamestnanosť a verejné zdravie.

3.6

Avšak Európa musí úspešne čeliť dôležitým výzvam v oblasti zdravotníctva, vedy a ekonomiky, aby zachovala životaschopný a udržateľný farmaceutický priemysel:

v oblasti výskumu, vývoja a inovácií Európa stále zaostáva za USA i Áziou,

v rámci EÚ pretrvávajú rozdiely, pokiaľ ide o disponibilitu a cenovú dostupnosť liekov,

nárast medzinárodnej deľby práce, vrátane výskumu a vývoja, klinických skúšok, výroby a marketingu,

je potrebná ďalšia vedecká priekopnícka činnosť, aby bolo možné reagovať na nevyriešené problémy v oblasti verejného zdravia a otvoriť nové trhy pre lieky vyrobené v EÚ.

3.7

Komisia sa domnieva, že je najvyšší čas urobiť ďalšie kroky na zlepšenie fungovania jednotného trhu s farmaceutickými výrobkami s cieľom stabilizovať a posilniť postavenie Európy vo svete.

3.8

Na tento účel bolo vytýčených 25 cieľov, ktoré sa týkajú: a) jednotného a udržateľného trhu s farmaceutickými výrobkami, b) využitia možností a výziev, ktoré ponúka globalizácia, a c) zlepšenia podmienok pre vedu a inovácie.

3.9

Oznámenie ponúka ucelený pohľad na domáce a celosvetové výzvy a žiaduce prístupy v komplexnom rámci, ktorý by mal predstavovať dlhodobý plán pre toto odvetvie.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   EHSV súhlasí s tým, že je potrebný komplexný prístup k problematike európskeho farmaceutického priemyslu v celosvetovom meradle.

4.2   Oznámenie má podtitul „Obnovené vyhliadky“. Napriek tomu, že dokument bol potrebný, a tiež napriek rozsiahlym konzultáciám s mnohými zainteresovanými stranami je výsledok pomerne neuspokojivý. Chýba mu celková analýza nedostatkov na spoločnom trhu, ako aj proaktívny prístup pokiaľ ide o politické odporúčania zohľadňujúce záujmy pacientov i samotného odvetvia.

4.3   Európa už istý čas stráca krok v oblasti farmaceutických inovácií. Globalizácia odvetvia ponúka nové možnosti a výzvy. Nedostatok voľného prístupu k liekom v Európe, potreba zásadných vedeckých objavov, ktoré by reagovali na pokrok v medicíne, ako aj celosvetové výzvy v oblasti verejného zdravia sú právom považované za prvky toho istého obrazca. Je stále nejasné, aké kroky by mali podniknúť členské štáty a EÚ v reakcii na tieto výzvy.

4.4   Podľa názoru EHSV je naliehavo potrebné zlepšiť fungovanie udržateľného jednotného trhu s farmaceutickými výrobkami, čo je predpokladom udržania ziskového, vysoko inovatívneho farmaceutického odvetvia v Európe s cieľom reagovať na zvýšené nároky obyvateľstva a celosvetové výzvy.

4.5   Oznámenie ponúka vhodný rámec na spoluprácu a rokovania v oblasti právnych úprav s čoraz väčším počtom tretích krajín, ako napríklad s USA, Japonskom, Kanadou, Ruskom, Indiou a Čínou. Prostredníctvom spolupráce a rokovaní s tretími krajinami sa vytvorí udržateľná perspektíva pre európsky export.

4.6   V tomto medzinárodnom kontexte je jedným z predpokladov dobre fungujúci jednotný trh. Naďalej pretrváva fragmentácia trhu, a to buď v dôsledku rozdielov vo vnútroštátnych systémoch určovania cien a náhrady výdavkov alebo (nového) regulačného zaťaženia, nedostatkov v implementácii právnych predpisov Spoločenstva, rozdielov v prístupe a chýbajúceho komerčného záujmu o ekonomicky menej atraktívne vnútroštátne trhy.

4.7   Okrem toho sa EÚ v pomernej krátkej dobe rozrástla na 27 členských štátov. Každý z nich má svoje vlastné, a preto dodatočné špecifické črty, a to najmä z dôvodu väčšej rôznorodosti trhov a potrieb pacientov. To ukazuje, aká je celková situácia v Európe zložitá.

4.7.1

Príkladom zložitosti situácie je cenová dostupnosť liekov, ktorá veľmi závisí od príslušného národného systému sociálneho poistenia a stupňa poistenia osôb. Vo väčšine systémov sociálneho poistenia poisťovatelia resp. ich združenia rokujú o cenách liekov na lekársky predpis s výrobcami, aby bolo možné lieky poistencom vydávať za prijateľné ceny, nanajvýš s malou spoluúčasťou poistenca.

4.8   Vzťah medzi nákladmi na inovácie a obratom v odvetví má veľký dosah. Výskum a inovácie sa môžu rozvíjať iba vtedy, ak je odvetvie konkurencieschopné a európsky trh preto uspokojivo funguje.

4.9   Ak budú pretrvávať rozdiely v administratívnych postupoch a prístupoch, bude sa v tomto odvetví naďalej vyskytovať fragmentácia, prekrývanie, nadmerné náklady na inovácie, a tým aj nevýhody v porovnaní s odvetviami, ktoré môžu využívať výhody na úrovni kontinentu, ako je to v prípade USA alebo Číny.

4.10   Hoci inde na svete sú veľké trhy kontinentálneho rozsahu čiastočne ovplyvnené regionálnymi rozdielmi, ich fragmentáciu nemožno s európskou porovnávať.

4.11   Dodatočným problémom je skutočnosť, že v dôsledku kombinácie niekoľkých komplexných faktorov produktivita výdavkov na farmaceutický výskum a vývoj v posledných rokoch klesá.

4.11.1

Biotechnologická revolúcia síce sľubuje mnohé nové pokroky, avšak pre priemysel je veľmi nákladná, pretože výskum, vývoj a aplikované technológie sa zatiaľ nepremietli do vyspelej línie výrobkov. Liečenie nových chorôb si vyžaduje nákladnejší vývoj liekov.

4.11.2

Náklady na uvádzanie nových výrobkov na trh sa zvýšili, čiastočne aj kvôli nevyhnutným rozsiahlym a drahým klinickým skúškam. Právne požiadavky na klinický vývoj sa tiež sprísnili, pričom výskum a vývoj sa zamerali na zložitejšie choroby a liečebné oblasti, ako je rakovina, Alzheimerova choroba a ďalšie.

4.11.3

Inovácie v lekárstve sú v súčasnosti vnímané ako faktor, ktorý pre vnútroštátny zdravotnícky rozpočet znamená náklady, a nie ako hnacia sila na podporu inovácií pre blaho pacientov. Názorným príkladom sú vnútroštátne systémy určovania cien a náhrady výdavkov, ktoré neposkytujú vyššie odmeny pre inovatívne produkty v porovnaní so staršími pre určité kategórie chorôb (napr. určenie jednotnej výšky náhrady pre skupinu liekov s rovnakým terapeutickým účinkom).

4.12   Takáto situácia v Európe ovplyvňuje jej konkurencieschopnosť. Regulačné orgány v USA sú síce pri vydávaní povolení na uvedenie výrobku na trh zvyčajne prísnejšie než príslušné orgány EÚ, no americký trh je pre investície v oblasti výskumu a vývoja atraktívnejší, pretože dokáže oceniť hodnotu inovácií vo väčšej miere, než väčšina európskych trhov.

4.13   Ázijské krajiny, ako je Čína a India, ktorých trhy rastú v priemere o vyše 15 % ročne, budú schopné prilákať výrazný podiel medzinárodných investícií v oblasti výskumu a vývoja od chvíle, keď sa v týchto krajinách začne účinne uplatňovať ochrana práv duševného vlastníctva.

4.14   Pre ďalší pokrok v tejto oblasti je potrebné nanovo uviesť do rovnováhy zostávajúce štátne právomoci a európske (právne) mechanizmy, postupy a trhové podmienky, ktoré umožnia rozvoj životaschopného a silného európskeho farmaceutického odvetvia.

5.   Vyhliadky do budúcnosti

5.1

EHSV sa domnieva, že prelínanie sa súčasnej hospodárskej krízy s prípravami na obnovenú Lisabonskú stratégiu v roku 2010, ako aj s celosvetovými zmenami budú pre novú Komisiu vhodným východiskovým bodom na obnovu a pokrok.

5.2

Lisabonská stratégia, ktorej súčasťou je aj úprava právomocí jednotlivých štátov a Spoločenstva, ako aj presnejšie definovanie úlohy Komisie, môže poskytnúť užitočný rámec a metodológiu pre celý farmaceutický priemysel.

5.3

Komisia rozbehla v roku 2008 iniciatívu za inovačnú medicínu (IMI) (8), ktorá je súčasťou 7. rámcového programu. EHSV víta tento strategický program, ktorého cieľom je vypracovať návrhy na riešenie výziev spojených s výskumom prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev vysokých škôl, výskumných ústavov, MSP, nemocníc, organizácií pacientov a regulačných orgánov a odstrániť tak prekážky vo vedeckom bádaní a vzdelávacích programoch, aby sa urýchlil vývoj liekov zodpovedajúcich budúcim potrebám v rezorte zdravotníctva.

5.4

Vo svete konkurenčného výskumu sú patenty a zaručená ochrana práv duševného vlastníctva vo farmaceutickom odvetví nevyhnutné ako stimuly, ktorých úlohou je motivovať k inovácii a riešiť súčasné a budúce zdravotné problémy, ako aj problémy spojené s dlhým životným cyklom výrobkov (vrátane dlhej doby potrebnej na ich vývoj).

5.5

EHSV vzal na vedomie priebežnú správu z novembra 2008 venovanú analýze farmaceutického odvetvia. EHSV dôrazne podporuje odporúčané prijatie patentu ES a vytvorenie európskeho systému pre sporové konania, ktorý zjednoduší postupy a umožní ušetriť náklady, namiesto uplatňovania 27 odlišných postupov pre sporové konania na základe rozličných právnych systémov.

5.6

Bez ohľadu na celosvetové renomé Európskeho patentového úradu sa EHSV domnieva, že jeho fungovanie možno zlepšiť.

5.7

Generické lieky sú kópiami pôvodných liekov, ktorým uplynula platnosť patentovej ochrany. Výroba a predaj generických liekov sú podstatne lacnejšie ako je tomu v prípade pôvodných liekov. EHSV podporuje rozvoj konkurencieschopných trhov s nepatentovanými liekmi.

5.8

EHSV zdôrazňuje, že na európskom trhu s generickými liekmi je potrebná väčšia efektívnosť a konkurencia. Výbor vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili, akými spôsobmi by bolo možné uvoľniť potenciál pre výrazné úspory v záujme pacientov i systémov zdravotnej starostlivosti.

5.9

Pokiaľ ide o voľný prístup k liekom a ich cenovú dostupnosť, EHSV vyzýva na obnovenie diskusie za účasti Komisie, vlád a zainteresovaných strán o súvisiacich otázkach, ako sú obrovské rozdiely v cenách liekov v Európe, ich dostupnosť, paralelný obchod a zásada neuplatňovania extrateritoriality.

5.10

V rámci usmernenia upozorňuje EHSV na rad odporúčaní skupiny G-10, odporúčanie 6, Farmaceutického fóra na vysokej úrovni, odporúčanie 9.2, a Záverečnej správy o pokroku, ktorú toto fórum vypracovalo (9).

5.11

Cieľom spomínanej diskusie by malo byť stanovenie spoločnej vízie týkajúcej sa potreby voľného prístupu pacientov k liekom a ich cenovej dostupnosti, vytvorenia jednotného trhu, predvídateľnosti vládnych krokov a opatrení v tejto oblasti, ako aj potreby vytvorenia udržateľných podmienok pre výskum, vývoj a inovácie.

5.12

Domáce a celosvetové výzvy sú navzájom prepojené:

postavenie európskeho farmaceutického priemyslu vo svete bude závisieť od jeho postavenia na domácej pôde v Európe,

choroby celosvetového rozsahu, ako aj celosvetový pohyb farmaceutických výrobkov z rozvinutých a rozvíjajúcich sa ekonomík takisto ovplyvnia európske trhy,

udržateľné postavenie farmaceutického priemyslu na domácich trhoch musí byť prínosom pre pacientov. Svojou činnosťou by k tomu mali prispieť diskusné platformy venované problematike farmaceutických výrobkov, chorôb a meniacich sa postojov spotrebiteľov, ktorí tieto výrobky v Európe kupujú.

5.13

Na podporu prehĺbenia obnovenej diskusie by mala Komisia poskytnúť aktuálne údaje o situácii na trhoch v EÚ, vytváraní pracovných miest v tomto odvetví a o výške jeho rozpočtu na výskum a vývoj. Veľmi potrebné sú porovnateľné celosvetové údaje.

5.14

Celosvetové trendy a štatistické údaje musia zahŕňať aj rozšírenie výskumnej a vývojovej činnosti európskych podnikov na veľké rozvíjajúce sa trhy, ktoré bude bezpochyby prebiehať súčasne s rastom trhov v Číne a Indii. Tento prínos globalizácie je pádnym argumentom na podporu vytvorenia jednotného európskeho trhu ako udržateľnej základne pre výskum, vývoj a inovácie.

5.15

Spravodlivý obchod a záujmy pacientov si vyžadujú, aby sa na tovar dovážaný z krajín s nízkym príjmom skutočne vzťahovalo dodržiavanie osvedčených výrobných postupov. Falšované lieky musia byť zakázané. Riziko, ktoré so sebou prináša predaj falšovaných liekov cez internet, treba znížiť pomocou účinnej kontroly liekov posielaných poštou.

5.16

EHSV sa domnieva, že na priblíženie sa k jednotnému trhu v tomto odvetví by mala byť – v súlade s uplatňovanými postupmi v rámci Lisabonskej stratégie – zavedená otvorená metóda koordinácie a Komisii by mala byť pridelená monitorovacia úloha.

5.17

Na dosiahnutie lepšej transparentnosti by mala Komisia zverejniť osvedčené postupy a preskúmať a vyzdvihnúť diskusie a dosiahnuté výsledky v členských štátoch, ktoré sa týkajú voľného prístupu k liekom a ich cenovej dostupnosti, ako aj právnych podmienok pre výskum, vývoj a inovácie a farmaceutický priemysel. Výsledky týchto prieskumov by mali byť základom procesu prijímania rozhodnutí v Rade.

V Bruseli 30. septembra 2009

predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Oznámenie Komisie „Bezpečné, inovatívne a dostupné lieky: obnovené vyhliadky pre farmaceutický sektor“, KOM(2009) 666 v konečnom znení, december 2008.

(2)  V roku 2007 bolo v európskom farmaceutickom priemysle zamestnaných 600 tisíc ľudí, pričom toto odvetvie investovalo do výskumu a vývoja 18 % svojho celkového obratu.

(3)  Smernica Rady 89/105/EHS z 21. decembra 1988, článok 9. Odvtedy má Rada k rozširovaniu zdržanlivejší postoj.

(4)  Pozri stanovisko z vlastnej iniciatívy Ú. v. ES C 14 zo 16.1.2001, s. 122, a stanovisko Ú. v. EÚ C 241, 28.9.2004, s. 7.

(5)  Skupina G-10 bola zložená z piatich ministrov, dvoch členov Komisie a zástupcov odvetvia.

(6)  V pripomienkach k oznámeniam Komisie na tému výskumu a konkurencieschopnosti vo farmaceutickom priemysle EHSV sústavne zdôrazňoval rozhodujúci význam (základného) výskumu v tomto odvetví. Pozri Ú. v. ES C 14 zo 16.1.2001, Ú. v. EÚ C 234 z 30.9.2003 a Ú. v. EÚ C 110 z 30.4.2004.

(7)  EHSV sa k týmto otázkam vyjadril v súbore stanovísk: CESE 1022/2009, CESE 1023/2009, CESE 1024/2009, CESE 1191/2009 a CESE 1025/2009, Ú. v. ES C 306 zo 16.12.2009.

(8)  Strategický výskumný program IMI je plánom na rýchlu realizáciu IMI, ktorý je zameraný na štyri piliere: bezpečnosť, účinnosť, riadenie znalostí a vzdelávanie a odbornú prípravu.

(9)  Pozri: Záverečná správa o pokroku, s. 85.


23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/80


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (nástroj mikrofinancovania Progress)“

[KOM(2009) 333 v konečnom znení, 2009/0096 (COD)]

2009/C 318/15

Hlavná spravodajkyňa: Gabriele BISCHOFF

Rada sa 17. júla 2009 rozhodla podľa článku 152 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (nástroj mikrofinancovania Progress)

Grémium výboru poverilo 14. júla 2009 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre jednotný trh, výrobu a spotrebu.

V súlade s článkom 20 vnútorného poriadku bola pani Gabriele BISCHOFF rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra a 1. októbra 2009 (schôdza z 1. októbra 2009) vymenovaná za hlavnú spravodajkyňu. Výbor prijal 171 hlasmi za, pričom 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Vhodné nástroje financovania pre podniky sú dôležitým predpokladom hospodárskeho rastu. Platí to aj pri mikropodnikoch sociálneho hospodárstva. Vzhľadom na skutočnosť, že mikroúvery môžu byť novým spôsobom podpory podnikateľského ducha a vytvárania nových pracovných miest v mikropodnikoch (t. j. podnikoch s menej ako 10 zamestnancami a ročným obratom resp. celkovou ročnou súvahou menej ako 2 mil. EUR), treba ich rozvoj privítať. Berie sa tak do úvahy doterajšia situácia, keď v Európe jestvujú nástroje mikrofinancovania iba v malom rozsahu.

1.2   Poskytovanie mikroúverov mikropodnikom sociálneho hospodárstva a znevýhodneným skupinám je v porovnaní s bežnými úvermi oveľa náročnejšie a drahšie. Táto zvýšená náročnosť sa môže zmenšiť na jednej strane vývojom normalizovaných, technicky podporovaných ponúk služieb, lepším marketingom a celkovo profesionalizáciou služieb mikrofinancovania, na druhej strane zárukami a spolufinancovaním. Ústredná úloha navrhovaného nástroja mikrofinancovania preto spočíva v ďalšom rozvoji nástroja služieb mikrofinancovania aj v spolupráci s etablovanými poskytovateľmi finančných služieb. Dôležitý je pritom rozvoj organizačných štruktúr, s ktorými je možné normalizované spracovanie veľkého počtu žiadostí. Dosiahnuť čo najväčšiu mieru profesionality bude sotva možné bez vhodného programového vybavenia a využívania technológií založených na internete.

1.2.1

Z doterajších skúseností v Európe s poskytovaním mikroúverov okrem toho vyplýva, že sa tiež musia vytvoriť trhové hospodárske stimuly, aby sa zabezpečilo, že finančné odvetvie sa skutočne chopí úlohy, ktorá mu prislúcha a ktorou je poskytovanie mikroúverov obidvom špecifickým cieľovým skupinám.

1.3   Služby mikrofinancovania by sa začínajúcim podnikateľom zo skupiny znevýhodnených osôb nemali sprístupniť iba na založenie podniku, ale aj v prvých rokoch po jeho založení.

1.4   Približne 1 % prostriedkov nástroja mikrofinancovania Progress je určené na administratívne výdavky. Nie sú v nich obsiahnuté prostriedky, ktoré sa poskytnú sprostredkujúcim bankám a inštitúciám mikrofinancovania za to, že sprostredkujú úvery cieľovým skupinám. Výbor považuje za dôležité dozvedieť sa, aký podiel prostriedkov sa sprostredkujúcim bankám a inštitúciám mikrofinancovania poskytne za sprostredkovanie týchto úverov. Navyše by sa okrem iného pravidelným dohľadom na európskej úrovni a zverejňovaním podmienok poskytovania úverov na internetovej stránke príslušného úradu dohľadu malo zabezpečiť, že banky priaznivé úrokové podmienky poskytnú aj cieľovým skupinám.

1.5   Účinky na zamestnanosť a v oblasti sociálnej politiky, ktoré má priniesť vytvorenie európskeho nástroja mikrofinancovania by sa mali presne vyhodnocovať s diferencovaním podľa cieľových skupín. Každá cieľová skupina: mikropodniky sociálneho hospodárstva a jednotliví žiadatelia (nezamestnaní, mladí ľudia, sociálne znevýhodnené osoby) potrebujú odlišné poradenské a podporné kapacity. To sa musí brať do úvahy aj organizačne, pričom treba zohľadniť aj prípadné prelínanie sa s inými programami danej oblasti.

1.6   Na záver EHSV odporúča overiť, ktoré iné zdroje financovania sú popri Progresse k dispozícii na financovanie nového nástroja mikrofinancovania.

2.   Úvod a zhrnutie návrhu Komisie

2.1

V oznámení Komisie z 13. novembra 2007 o európskej iniciatíve za rozvoj mikroúverov na podporu rastu a zamestnanosti [KOM(2007) 708] Komisia navrhuje, po prvé, zlepšiť právne a inštitucionálne prostredie v členských štátoch, a po druhé, podporovať v Spoločenstve zakladanie a rozvoj mikroúverových inštitúcií (1). Takisto sa majú poskytnúť dodatočné finančné prostriedky novým mikrofinančným inštitúciám mimo bankového sektoru (2). V oznámení Komisia v rámci realizácie Lisabonskej stratégie rastu a zamestnanosti pripisuje veľký význam rozvoju štruktúry na poskytovanie mikroúverov (3).

2.2

V odporúčaní Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003, ktoré sa týka definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov (4) sa „mikroúver“ definuje ako pôžička v sume menej ako 25 000 EUR a „mikropodnik“ ako podnik zamestnávajúci menej ako 10 ľudí vrátane samostatnej zárobkovej činnosti a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha neprekračuje 2 milióny EUR.

2.3

Správa skupiny expertov na reguláciu mikroúverov v Európe ozrejmuje, aké veľké sú rozdiely pri poskytovaní mikroúverov, ako aj právne rámcové podmienky v členských štátoch.

2.4

Vo svojom oznámení z 3. júna 2009 Komisia už ohlásila nový nástroj mikrofinancovania zamestnanosti (5) (nástroj mikrofinancovania Progress).

2.5

Cieľom návrhu Komisie na zriadenie európskeho nástroja mikrofinancovania v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (6) predloženého 2. júla 2009 je vytvoriť vzhľadom na hospodársku krízu a krízu finančného trhu a z toho vyplývajúce účinky na úroveň zamestnanosti a poskytovanie úverov nový európsky nástroj mikrofinancovania, aby nezamestnaným a znevýhodneným skupinám bolo (potenciálne) možné pomôcť pri zakladaní vlastného mikropodniku, alebo pri začatí samostatnej zárobkovej činnosti mikroúvermi do 25 000 EUR, a to zárukami, nástrojmi vlastného imania, pohľadávkovými nástrojmi a inými opatreniami, napríklad komunikáciou, sledovaním, kontrolou, overovaním a hodnotením. Podporu môžu získať aj mikropodniky sociálneho hospodárstva, ktoré zamestnajú nezamestnaných a znevýhodnené osoby. Nezamestnaným a iným znevýhodneným skupinám sa tak majú vytvoriť podmienky na začatie podnikania. Vďaka prerozdeleniu 100 mil. EUR z bežného rozpočtu nástroja Progress, ktoré môže zmobilizovať celkovo viac ako 500 mil. EUR, sa za obdobie štyroch rokov (2010 – 2013) budú môcť poskytnúť prostriedky možno až 45 000 osobám a podnikom s odhadovanou priemernou sumou 11 000 EUR. Správu bude zabezpečovať Komisia v spolupráci s medzinárodnými peňažnými ústavmi, ako je Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond (EIF). Členské štáty nebudú mať žiadne administratívne úlohy navyše.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   EHSV víta, že Komisia svojím návrhom vytvoriť nástroj mikrofinancovania pokračuje vo svojich snahách o vytváranie pracovných miest a chcela by prispieť k podpore podnikania znevýhodnených skupín. Zároveň treba poukázať na to, že v Európe je zatiaľ málo skúseností s používaním nástrojov mikrofinancovania a že je na jednej strane potrebné mimoriadne koncepčné úsilie na zabezpečenie administratívneho zvládnutia mikroúverov a iných prostriedkov, a na druhej strane, že je potrebné zabezpečiť trvalú použiteľnosť tohto nástroja. Práve vzhľadom na pôsobivé úspechy, ktoré sa dosiahli službami mikrofinancovania v oblasti politiky rozvojovej spolupráce (a boli ocenené Nobelovou cenou za mier udelenou Grameen Banke a jej zakladateľovi Muhammadovi Yunusovi), sa pri prenášaní týchto skúsenosti do európskeho prostredia musia zdôrazňovať príležitosti, ale aj výzvy. V neposlednom rade to platí preto, lebo pri tomto prenose sa strácajú podstatné prednosti pôvodnej koncepcie (napríklad začlenenie do miestneho, profesionálneho a etnického spoločenstva a z neho vyplývajúca dôvera, ktorá prispieva k zníženiu nákladov na dohľad a zníženiu výpadkov pri splácaní úverov). Možnosť preniesť tieto skúsenosti do rozvinutých krajín je preto sporná.

3.2   Aj v Európe je značná potreba služieb mikrofinancovania. Iba približne polovica menších podnikov hodnotí úplne kladne úlohu bánk, pokiaľ ide o dostupnosť úverov (7). Program Jeremie (Joint European Resources for Micro to Medium Enterprises), ktorý sa financuje predovšetkým z prostriedkov štrukturálnych fondov je spoločnou iniciatívou GR pre regionálnu politiku a skupiny EIB na podporu a zlepšenie financovania mikropodnikov a malých a stredných podnikov (8).

3.2.1

Rámcovým programom konkurencieschopnosti a inovácií (CIP) (9) a pilotným projektom Jasmine (Joint Action to Support Microfinance Institutions in Europe), ktorý má okrem iného podporovať konsolidáciu a rozvoj nebankových mikrofinančných inštitúcií (10), Komisia okrem toho spustila dôležité iniciatívy na zlepšenie kapitálovej situácie malých a stredných podnikov a mikropodnikov. Výbor odporúča, aby sa tieto rozličné opatrenia lepšie zosúladili. Vo svojom stanovisku k programu Jeremie (11) výbor už v roku 2006 jasne vyjadril, že iniciatívy Komisie na zjednodušenie prístupu malých a stredných podnikov k finančným zdrojom stále podporuje, a požiadal, aby boli sociálni partneri rozsiahlo zapájaní.

3.2.2

Výbor okrem toho uviedol, že prostriedky EIB sa tam, kde boli uplatnené, ukázali ako veľmi užitočný nástroj na uľahčenie prístupu mikropodnikov a malých podnikov k financovaniu.

3.2.3

Výbor v stanovisku okrem toho poukázal na to, že prístup k mikroúverom by sa mal uľahčiť predovšetkým malým a stredným podnikom a že rozhodujúci význam má osloviť určité skupiny, ako sú mladí podnikatelia, podnikateľky alebo príslušníci znevýhodnených skupín obyvateľstva a etnických menšín.

3.3   Príležitosti pri využívaní služieb mikrofinancovania vyplývajú z veľkého významu podľa možnosti neformálnych a rýchlych foriem financovania napr. pri zakladaní podnikov. Prevažnú časť prostriedkov potrebných na založenie podniku poskytne zakladateľ, alebo jeho príbuzní, priatelia a susedia (12). Poukazuje to na hranice bežných bankových úverov, pretože čím je miera odmietnutia vyššia, tým nižšie sú sumy, ktoré sú predmetom žiadostí, pretože starostlivé overovanie príslušných žiadostí je príliš náročné. Služby mikrofinancovania môžu preklenúť medzeru medzi neformálnymi (a iba obmedzene výkonnými) spôsobmi financovania a financovaním bankami. Ak sa podarí posudzovať udeľovanie mikroúverov a poskytovanie iných služieb mikrofinancovania podobne rýchlo, bez komplikácií a pružne, ako je to pri neformálnych spôsoboch, môžu mikroúvery podstatne prispieť k hospodárskej dynamike a rozvoju podnikania.

3.4   Služby mikrofinancovania by sa osobám cieľovej skupiny, ktoré si zakladajú novú existenciu, mali sprístupniť nielen na začiatku podnikania, ale aj v prvých rokoch po založení podniku, pretože sú v značnej miere závislé od menších súm kapitálu na financovanie projektov.

3.5   Aj nezávisle od súčasnej hospodárskej krízy a krízy finančného trhu je poskytovanie mikroúverov v porovnaní s poskytovaním konvenčných úverov veľmi náročné a drahé, pretože požičaná suma je porovnateľne nízka, spravidla nejestvujú bežné bankové záruky a náklady na spracovanie sú veľmi vysoké. Pre úspech iniciatív mikrofinancovania je preto rozhodujúce mať veľký počet žiadostí, vhodnú organizačnú štruktúru, vhodné technológie a celkovo čo najväčšiu mieru profesionality. Ak už jestvujú skúsenosti s podobnými iniciatívami a programami (CIP, Jeremie, pilotný projekt EIB, Jasmine) mali by sa bezpodmienečne zobrať do úvahy už vopred.

3.6   Vzhľadom na potrebnú dávku profesionality je v prvom rade nevyhnutné, aby sa mikroúvery poskytovali podľa možnosti ako z veľkej časti normalizovaný hromadný produkt, čím sa využijú množstvové výhody pri rozdelení rizík. Ako ukazujú britské a kanadské skúsenosti (13), také vysoké počty zákazníkov sú ambicióznym cieľom. Poukazuje to na význam vysokého stupňa známosti (napríklad prostredníctvom reklamných kampaní, ako boli „Týždne mikroúverov“ francúzskeho združenia ADIE) a na nevyhnutnosť ľahkej dostupnosti (napríklad cez internet). Malo by sa preukázať, či a ako sa dá dosiahnuť a akú úlohu pritom môžu zohrávať iné programy (ako ESF) (technická podpora). Naďalej treba poukazovať na prelínanie sa s týmito programom a iniciatívam, aby sa zabezpečila ich koherencia.

3.7   Pri organizovaní obchodných procesov ide po druhé o to, zabezpečiť organizačné predpoklady hromadného obchodu, o ktorý sa usilujeme, aby sa žiadosti spracovávali rýchlo a pružne, a zároveň zohľadnili vhodné formy zábezpeky, a aby sa používali normalizované sankcie a spôsoby rozdelenia rizika pri porušení zmluvy (omeškanie splátky). Analogicky k spotrebiteľským úverom vyvstáva aj otázka, ako podľa možnosti jednoducho, rýchlo a spoľahlivo posudzovať bonitu zákazníkov.

3.8   Technickým predpokladom takých hromadných obchodov sú po tretie vyzreté systémy programového vybavenia na prípravu, uzavretie a sledovanie zmluvy. Dalo by sa tak zvládnuť balansovanie medzi normalizovaným hromadným obchodom a individuálnym spracovaním žiadostí a prispieť k širšiemu obsadeniu trhového segmentu služieb mikrofinancovania.

3.9   Pre mikropodniky sociálneho hospodárstva ako jednotlivcov z členských štátov a regiónov, v ktorých sa už uchytili osobitné mikroúverové inštitúcie sú prostriedky asi ľahšie a rýchlejšie dostupné, než pre žiadateľov z tých krajín a regiónov, v ktorých takéto inštitúcie nejestvujú, alebo sa len vytvárajú. Výbor odporúča, aby sa v rámci programu zabezpečilo, že to v celku nepovedie k nerovnakým príležitostiam v dostupnosti prostriedkov.

3.10   Ústrednou otázkou je, či sa na poskytovanie úverov majú využívať bežné peňažné ústavy, alebo osobitné mikroúverové inštitúcie, ktoré sa prípadne musia vybudovať, ale ktoré zvyčajne nemajú zámer dosahovať zisky a sú veľmi malé. Na jednej strane sa v Európe už niekoľko rokov s podporou Komisie vyvíja sieť poskytovateľov služieb mikrofinancovania, pričom však iba pätina týchto poskytovateľov (menej ako 20) poskytne viac ako 400 mikroúverov ročne (14). Na druhej strane sa bude úspešné šírenie služieb mikrofinancovania sotva dať dosiahnuť bez vysoko profesionálneho a ziskovo orientovaného manažmentu. Tu majú banky (ktoré aj teraz už poskytujú veľkú časť mikroúverov) značné výhody. Zdá sa, že nemá zmysel, aby sa prostriedky poskytovali výlučne prostredníctvom menších, verejnoprospešne orientovaných poskytovateľov služieb mikrofinancovania, ktorí sa sústreďujú na osoby bez stálych príjmov, ženy, staršie osoby a migrantov, pretože takýmto systémom bankovníctva zameraného na medzery na trhu by sa marginalizácia spomenutých skupín pevne zakotvila v ďalšej oblasti. Preto, aby sa zabezpečilo, že aj bankový sektor sa ujme mikroúverov napriek minimálnemu očakávanému výnosu, sú perspektívne potrebné ďalšie trhové stimuly alebo podporné nástroje na vytvorenie zodpovedajúcej infraštruktúry.

3.11   Keďže táto iniciatíva v oblasti mikrofinancovania má explicitne mať účinky na zamestnanosť a sociálnopolitické účinky, mal by sa vplyv programov hodnotiť bezpodmienečne aj v týchto dimenziách diferencovane podľa oboch cieľových skupín (mikropodniky sociálneho hospodárstva a znevýhodnené osoby). Kým doteraz sa ako kritériá mali zohľadňovať iba objem úverov a počet úverových dlžníkov, výbor odporúča, aby sa pri skupinách spomenutých v oznámení Komisie zaznamenávalo aj prvé začlenenie do trhu práce, dosahovaný príjem a nepriamy prírastok zamestnanosti. Iba potom je možné dokázať úspech iniciatívy aj v týchto dimenziách (15).

3.12   Treba kladne vyzdvihnúť, že návrh Komisie počíta aj s podpornými opatreniami, ako sú komunikačné činnosti, monitorovanie, kontrola, audit a hodnotenie (článok 4, ods. 1). Otvorené však zostáva, či má pritom ísť v prvom rade o poradenstvo zakladateľom podnikov, alebo o poradenstvo inštitúciám mikrofinancovania, ako sa má organizovať a ako sa všetky disponibilné prostriedky majú rozdeliť medzi záruky, nástroje vlastného imania, dlhové nástroje a podporné opatrenia.

3.13   Výbor odporúča zabezpečiť, aby sa zvýhodnené úrokové podmienky ďalej ponúkali dlžníkom. Zároveň by sa malo stanoviť, ktorá časť prostriedkov má plynúť sprostredkujúcim bankám resp. inštitúciám mikrofinancovania ako náhrada za spracovanie.

3.14   Ako sa uvádza v stanovisku INT/495, výbor podporuje iniciatívu vytvoriť nový nástroj mikrofinancovania pre cieľové skupiny, má však obavy, či má zmysel financovať nový nástroj mikrofinancovania krátením prostriedkov nástroja Progres a či to povedie k cieľu. Preto odporúča overiť, ktoré iné zdroje financovania sú popri Progresse k dispozícii na financovanie programu.

V Bruseli 1. októbra 2009.

predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Pozri KOM(2007) 708, s. 2.

(2)  Tamtiež, s. 11.

(3)  Tamtiež, s. 2.

(4)  Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

(5)  KOM(2009) 257, 3.6.2009.

(6)  KOM(2009) 333.

(7)  Pozri Eurobarometer (2005): „SME Access to Finance“, Flash Eurobarometer 174.

(8)  Pozri KOM(2006) 349, s. 9.

(9)  Pozri KOM(2005) 121, s. 6.

(10)  Pozri KOM(2007) 708, s. 3.

(11)  Ú. v. EÚ C 110, 9.5.2006.

(12)  Pozri http://www.gemconsortium.org/download.asp?fid=608

(13)  Pozri http://ssrn.com/abstract=976211

(14)  K téme mikrofinancovania v EÚ pozri stránky www.nantiklum.org/Overview_final_web.pdf a www.european-microfinance.org/data/file/Librairy/ISSUE%20PAPER.pdf

(15)  Takýto postup je uvedený v dokumente ftp://repec.iza.org/RePEc/Discussionpaper/dp3220.pdf.


23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/84


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1672/2006/ES, ktorým sa zriaďuje program Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity – Progress“

[KOM(2009) 340 v konečnom znení, 2009/0091 (COD)]

2009/C 318/16

Hlavná spravodajkyňa: pani Gabriele BISCHOFF

Európska rada sa 17. júla 2009 rozhodla podľa článku 152 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1672/2006/ES, ktorým sa zriaďuje program Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity – Progress

Grémium výboru poverilo 14. júla 2009 odbornú sekciu pre jednotný trh, výrobu a spotrebu vypracovaním tohto stanoviska.

V súlade s článkom 20 vnútorného poriadku bola pani Gabriele BISCHOFF rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra a 1. októbra 2009 (schôdza z 1. októbra 2009) vymenovaná za hlavnú spravodajkyňu. Výbor jednomyseľne prijal nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV podčiarkuje význam programu Progress pre posilnenie sociálnej Európy, vytvorenie nových a kvalitnejších pracovných miest pracovných miest, znižovanie chudoby a dosiahnutie väčšej sociálnej súdržnosti. Okrem Európskeho sociálneho fondu (ESF) je práve Progress jedným z rozhodujúcich prvkov podpory sociálneho programu. Jednou z jeho najdôležitejších úloh je poskytovať pomoc s cieľom ďalej rozvíjať sociálny rozmer.

1.2

EHSV víta, že sa všetky sily sústreďujú na riešenie krízy a že sa v tejto súvislosti skúmajú rozpočtové položky z hľadiska toho, ako by mohli prispieť k riešeniu krízy, a to najmä pomôcť zabezpečiť zamestnanosť a vytvárať nové pracovné miesta.

1.3

Práve nezamestnaní a znevýhodnené skupiny potrebujú účinnú podporu a poradenstvo, keď chcú začať so samostatnou zárobkovou činnosťou. Na tento účel je k dispozícii okrem iného aj Európsky sociálny fond (ESF). Výbor preto odporúča presnejšie objasniť prepojenie medzi Európskym sociálnym fondom (ESF) a nástrojom mikrofinancovania v rámci programu Progress, aby sa tak zabezpečilo, že sa vytvoria ponuky a prístup k úverom zameraným na konkrétne cieľové skupiny a zabránilo duplicite.

1.4

Ako už EHSV uviedol vo svojom stanovisku INT/494, v zásade podporuje myšlienku poskytovať mikroúvery za výhodných podmienok aj mikropodnikom v sociálnom hospodárstve pod podmienkou, že zamestnajú nezamestananých alebo znevýhodnené osoby. Musí sa však presnejšie definovať, čo sa pod tým rozumie.

1.5

Výbor však vyjadruje pochybnosti, či presun prostriedkov a s tým spojené zníženie objemu o 25 miliónov EUR ročne nebude mať značný vplyv na účinnosť a dosah programu Progress v rokoch 2010 – 2013, a to aj pokiaľ ide o ďalší vývoj a strategické smerovanie programu. Od Európskej komisie sa preto požaduje, aby presnejšie objasnila účinok a preskúmala možné alternatívy. Okrem toho by sa mali vysvetliť možné vplyvy na ostatné rozpočtové položky a programy, najmä ESF, autonómne rozpočtové položky napr. k sociálnemu dialógu.

1.6

Keďže výbor má pochybnosti, či presun rozpočtových prostriedkov neobmedzí účinnosť programu Progress v oblasti európskej sociálnej politiky a politiky zamestnanosti, žiada Komisiu, aby preukázala, že s prostriedkami, ktoré sa majú prerozdeliť, sa dajú ciele programu Progress dosiahnuť lepšie, než doteraz stanoveným postupom. Je tiež nutné ukázať, ako je možné zabezpečiť ďalší rozvoj sociálnej Európy, a to najmä v kontexte rozvoja, komunikácie a uplatňovania stratégie, ktorá bude po roku 2010 nadväzovať na Lisabonskú stratégiu.

1.7

Výbor okrem toho odporúča presnejšie rozpísať, ako sa má dosiahnuť účinnejšie uplatňovanie programu Progress, strategickejšie plánovanie a cielenejšie opatrenia, a v ktorých oblastiach a pri ktorých opatreniach je možné dosiahnuť úspory bez toho, aby boli ohrozené ciele a strategické zameranie programu počas zvyšujúcej doby jeho trvania.

1.8

Požaduje okrem toho informácie o tom, aké trhové stimuly sa majú vytvoriť, aby bankový sektor svoju stanovenú úlohu poskytovania úverov aj skutočne plnil.

2.   Úvod a zhrnutie návrhu Komisie

2.1   Vnadväznosti na svoje oznámenie na tému „Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe“ (1) a na výmenu názorov na summite o zamestnanosti 7. mája 2009 Komisia 3. júna 2009 vo svojom oznámení na tému „Spoločný záväzok pre zamestnanosť“ (2) navrhla rôzne prioritné opatrenia, okrem iného:

lepšie využívanie opatrení na skrátenie pracovného času,

lepšie predvídanie a riadenie reštrukturalizácie,

podpora vytvárania pracovných miest,

podpora mladých ľudí.

2.1.1   Ako odporúčanie bolo uvedené, že „členské štáty by spolu so sociálnymi partnermi a s podporou ESF mali pomáhať nezamestnaným a mladým ľuďom pri založení vlastných udržateľných podnikov, napríklad poskytovaním odbornej prípravy v oblasti podnikania a poskytovaním kapitálu na začatie podnikania“ (3).

2.1.2   Všetky disponibilné rozpočtové položky, najmä Európsky sociálny fond (ESF), by mali vo zvýšenej miere prispieť k riešeniu krízy. Finančná pomoc ESF by mala byť zameraná medzi iným na podporu podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti, napr. podporovaním zakladania podnikov alebo prostredníctvom znižovania nákladov spojených so získaním úverov.

2.1.2.1

V oznámení Komisia navrhuje nový nástroj mikrofinancovania EÚ na podporu zamestnanosti s cieľom dať nové možnosti nezamestnaným a umožniť niektorým z najviac znevýhodnených skupín, vrátane mládeže podnikať.

2.1.2.2

Zakladatelia mikropodnikov budú okrem bonifikácie úrokových sadzieb ESF takisto podporovaní prostredníctvom mentoringu, odbornej prípravy, koučingu a budovania kapacít (4).

2.2   Napokon, 2. júla 2009 Komisia navrhla nový nástroj mikrofinancovania v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania – Progress (5), ktorý má pomôcť nezamestnanými a znevýhodnenými skupinami pri zakladaní mikropodnikov a pri rozvoji sociálneho hospodárstva. K tomu navrhuje nanovo presunúť 100 miliónov EUR zo súčasného rozpočtu a opiera sa pritom o „Program Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity – Progress“.

2.3   Program Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity – Progress (2007 – 2013) ustanovuje finančnú podporu na vykonávanie cieľov Európskej únie v oblasti zamestnanosti, sociálnych záležitostí a rovnakých príležitostí. To zahŕňa aj ich ďalší rozvoj. Program Progress slúži aj na konkrétne uplatňovanie a formovanie európskej sociálnej agendy. Cieľom programu je tiež zvýšiť podporu zapojenia a snahy členských štátov vytvoriť viac pracovných miest a vyššej kvality a vybudovať solidárnejšiu spoločnosť (6).

2.3.1

Z prostriedkov programu Progress sa doteraz financuje:

poskytovanie analýz a politického poradenstva,

monitorovanie uplatňovania právnych predpisov a stratégií EÚ,

podporovanie šírenia politík rôznych aktérov,

platformy na výmenu skúseností medzi členskými štátmi.

2.3.2

V súlade so strategickým rámcom program Progress k tomu poskytuje tieto produkty  (7):

školenia a vzdelávanie odborníkov v oblasti práva a politických aktérov,

precízne kontrolné a hodnotiace správy o uplatňovaní a vplyve právnych predpisov a politických opatrení EÚ,

identifikácia a šírenie osvedčených postupov,

informačné a komunikačné činnosti, vytváranie sietí zainteresovaných strán a podujatia,

vhodné štatistické nástroje, metódy a ukazovatele,

primerané politické poradenstvo, výskum a analýza,

podpora mimovládnych organizácií (MVO) a sietí.

2.3.3

Program Progress nahradil viaceré predchádzajúce programy Spoločenstva s cieľom dosiahnuť súčinnosť a ich zlúčením aj väčšiu transparentnosť a súlad.

2.4   V roku 2005 EHSV vo svojom stanovisku SOC/188 návrh Európskej komisie výslovne privítal konštatovaním, že program Progress je okrem Európskeho sociálneho fondu (ESF) jedným z rozhodujúcich prvkov podpory sociálneho programu.

2.4.1

V tom istom stanovisku však EHSV pripomenul, že na program Progress sa musí vyčleniť dostatok rozpočtových prostriedkov a vyjadril pochybnosti o tom, že finančné prostriedky vo výške, ako ich navrhla Komisia, budú postačovať. Okrem toho treba zabezpečiť, aby „proklamované administratívne zjednodušenie neprinieslo len lepšie technické riadenie programu, ale aj adekvátne štruktúrovanie obsahov vzhľadom na cieľovú skupinu“.

2.4.2

Výbor ešte k tomu navrhol okrem príslušných sietí mimovládnych organizácií EÚ podporovať aj výmenu aktérov občianskej spoločnosti jednotlivých členských krajín.

2.5   V rámci medziinštitucionálnej dohody z roku 2006 a na nátlak Európskeho parlamentu bola programu Progress pridelená dodatočná suma vo výške 114 miliónov EUR. Program preto začal fungovať s celkovým rozpočtom 743 250 000 EUR na obdobie siedmych rokov (2007 – 2013) a bol preto tomu primerane vypracovaný. Tento rozpočet sa má použiť na podporu zmien alebo modernizáciu v piatich oblastiach programu Progress: zamestnanosť, sociálne začleňovanie a sociálna ochrana, pracovné podmienky, antidiskriminácia a rovnosť pohlaví.

2.6   Program Progress je k dispozícii 27 členským krajinám EÚ, kandidátskym krajinám a krajinám EZVO a EHP. Cieľovými skupinami sú členské štáty, orgány na miestnej a regionálnej úrovni, verejné pracovné agentúry a štatistické úrady jednotlivých krajín. Možnosť zúčastniť sa majú aj univerzity, výskumné ústavy, ako aj sociálni partneri a mimovládne organizácie.

2.6.1

Komisia vyberie projekty, ktoré sa majú finančne podporovať, buď na základe verejného obstarávania alebo cenovej ponuky.

2.7   Komisia zastáva názor, že prerozdelenie časti rozpočtu neohrozí ciele programu Progress.

2.7.1

Príspevok vo výške 100 miliónov EUR sa má prideliť novému európskemu nástroju mikrofinacovania v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania – Progress, to znamená, že na zvyšné obdobie platnosti programu Progress (2010-2013) bude k dispozícii ročne o 25 miliónov EUR menej (8).

2.7.2

Komisia preto navrhuje nahradiť v článku 17 rozhodnutia č. 1672/2006/ES o vytvorením programu Progress odsek 1 takto:

„Finančné zdroje na vykonávanie činností Spoločenstva uvedených v tomto rozhodnutí na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013 sa týmto stanovujú na 643 250 000 EUR“ (9).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   EHSV v zásade víta, že všetky európske programy sa skúmajú z hľadiska toho, ako by mohli prispieť k prekonaniu krízy a v súvislosti s tým najmä zabezpečiť zamestnanosť a vytvárať nové pracovné miesta.

3.1.1

Práve najviac znevýhodnené skupiny, ako sú nezamestnaní, mládež, samoživitelia rodín, migranti alebo ženy, potrebujú účinnú pomoc. Nestačí však poskytovať im úvery, ešte predtým potrebujú skôr osobitné poradenstvo, rekvalifikáciu a podporu najmä preto, aby si mohli zostaviť dobrý podnikateľský plán. Tu by sa malo opísať možné prelínanie sa s podporou z ESF, aj z toho dôvodu, aby sa preskúmali možné riziká, ako aj šance podnikateľského zámeru.

3.2   Zásadne by sa pri vytváraní nástroja mikrofinancovania Progress malo viac prihliadať na cieľové skupiny:

a)

mikropodniky v sociálnom hospodárstve,

b)

individuálni žiadatelia.

3.3   Ako už EHSV uviedol vo svojom stanovisku INT/494, v zásade podporuje myšlienku poskytovať mikroúvery za výhodných podmienok jednotlivcom, ako sú mikropodniky v sociálnom hospodárstve pod podmienkou, že sa tým zabezpečia alebo vytvoria pracovné miesta. Výbor má však pochybnosti, či presunutie prostriedkov a s tým spojené ich zníženie pre Progress nebude mať značný vplyv na účinnosť a dosah tohto programu (10). Otázne je najmä to, ako sa má v dostatočnej miere zabezpečiť, aby program Progress dostatočne plnil svoju úlohu, ktorou je poskytovať podporu pre ďalší rozvoj sociálnej Európy, aj s ohľadom na post-Lisabonskú stratégiu. žiada preto Komisiu, aby to čo najrýchlejšie upresnila. Nestačí, ako sa uvádza v hodnotení ex-ante (11), odvodiť vhodnosť rozpočtovej položky Progress predovšetkým z toho, že peniaze sa musia reálne vziať z existujúcej rozpočtovej položky.

3.3.1

Napokon, existujú iné – sčasti oveľa obsiahlejšie – rozpočtové položky a programy, najmä v rámci Európskeho sociálneho fondu, ktorý už stanovuje možnosť, že členské štáty môžu tento fond využiť na mikroúvery, čo však členské štáty zatiaľ nevyužili.

3.3.2

Okrem toho by sa o možnom dosahu na autonómne rozpočtové položky malo rokovať napríklad v rámci sociálneho dialógu.

3.4   Celkovo naďalej nie je jasné, aký stimul má bankový sektor na to, aby prevzal túto konkrétne stanovenú úlohu poskytovať úvery. Samotný úbytok prostriedkov z programu Progress s cieľom financovať jedno opatrenie nepredstavuje žiadny prínos k podpore cieľov programu Progress. Výbor preto nabáda Komisiu, aby navrhla príslušné trhové stimuly pre poskytovateľov úverov, ktoré by viedli k vytvoreniu trhu s mikroúvermi pre tieto cieľové skupiny.

3.5   Súčasne žiada Komisiu, aby objasnila, či program pre nástroje mikrofinancovania nemôže byť financovaný z iných rozpočtových prostriedkov resp. programov. Len potom by sa dalo hovoriť o využívaní dodatočných prostriedkov na podporu zamestnanosti a sociálneho začleňovania. Európa bude následkom krízy čeliť veľkým výzvam: musí prekonať rastúcu nezamestnanosť, klesajúce príjmy z daní a vysoký rozpočtový deficit. Aj v tejto oblasti musí byť program Progress významným príspevkom. Treba preto zabezpečiť, aby mal na to k dispozícii dostatočné prostriedky.

3.6   Ak bude nový nástroj mikrofinancovania financovaný z prostriedkov programu Progress, malo by sa konkrétnejšie rozpísať, ktoré zámery resp. produkty sa majú vypustiť resp. zredukovať, keď v rozpočte programu Progress bude k dispozícii ročne o 25 miliónov EUR menej. Krátenie, ktoré by v prepočte na celkovú dobu trvania (2007 – 2013) predstavovalo viac ako 13 %, no v skutočnosti by bolo väčšie, pretože tých 100 miliónov EUR je vybraných a prerozdelených zo zostávajúceho rozpočtu na obdobie 2010 – 2013, nesmie viesť k tomu, že napr. pomoc pre európske siete mimovládnych organizácií, ktoré sú financované z programu Progress, budú zodpovedajúco krátené. Ukazovateľom výkonnosti programu Progress je podobne ako pri strategickom rámci programu Progress objem finančných prostriedkov vynaložených na MVO a siete.

3.6.1

V strategickom rámci na rok 2009 sa zdôrazňuje, že treba vo väčšej miere investovať do tejto oblasti s cieľom zvýšiť kapacitu národných a európskych sietí zúčastňovať sa na procese rozhodovania a uskutočňovania politiky a ovplyvňovať ich tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni jednotlivých štátov (12).

3.7   Súčasne výbor poukazuje na to, že by v žiadnom prípade nebolo vhodné krátiť financovanie opatrení v oblasti vzájomného odovzdávania poznatkov (Mutual Learning/Peer-Reviews), ktoré tvorí jadro otvorenej metódy koordinácie. Tieto opatrenia by sa mali rozšíriť, aby bolo možné lepšie podporiť prekonanie krízy v členských štátoch, aj pri väčšom zapojení sociálnych partnerov a príslušných mimovládnych organizácií.

3.8   Výbor je presvedčený, že paušálne krátenie jednotlivých oblastí programu Progress by vážne ohrozilo jeho ciele a účinnosť. Ak sa má nový nástroj mikrofinancovania financovať z prostriedkov programu Progress, výbor odporúča zvolať programový výbor a za účasti občianskej spoločnosti koncepciu krátenia prostriedkov prediskutovať.

3.9   V zostávajúcom období programu Progress je tiež dôležité dohodnúť sa na novej stratégii, ktorá bude nadväzovať na Lisabonskú stratégiu, komunikovať o nej a uskutočňovať ju a zapojiť pritom všetky zúčastnené strany. To si bude vyžadovať veľkú podporu, podstatnou mierou financovanú z prostriedkov programu Progress. V ročnom pláne práce programu Progress na rok 2009 sú už zahrnuté príslušné opatrenia. Od roku 2010 by sa malo na to vynaložiť viac finančných prostriedkov z programu Progress.

V Bruseli 1. októbra 2009

predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  KOM(2009) 114, 4.3.2009

(2)  KOM(2009) 257.

(3)  KOM(2009) 257, s. 7.

(4)  Tamže, s. 14.

(5)  KOM(2009) 333 a KOM(2009) 340.

(6)  Pozri: Európska komisia; Zabezpečiť, aby Progress vykazoval výsledky – Strategický rámec na vykonávanie Progressu, programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity (2007 – 2013), s. 5.

(7)  Tamže, s. 9.

(8)  Podľa aktualizovaného finančného výkazu Komisie bude koncom roka 2009 vyčerpaných viac než 280 miliónov EUR z celkového rozpočtu vo výške 745 mil. EUR, to znamená, že zo zostávajúcej sumy sa potom odráta resp. presunie100 mil. EUR.

(9)  KOM(2009) 340.

(10)  V hodnotení ex-ante k svojmu návrhu Komisia uvádza, že je síce žiaduce vynaložiť na nové nástroje mikrofinancovania viac než 100 miliónov EUR, avšak odvod prostriedkov väčší než 100 miliónov EUR by mal negatívny dosah na ciele a priority programu Progress. Chýba však zdôvodnenie, prečo je to len v prípade, ak ide o sumu až od 100 miliónov EUR.

(11)  „The only realistic possibility would therefore be to reallocate funding from an existing budget line. The PROGRESS budget line seems to be the most appropriate in this regard“. SEC(2009) 907, s. 12.

(12)  Európska Komisia: Zabezpečiť, aby Progress vykazoval výsledky – Strategický rámec na vykonávanie Progressu, programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity (2007 – 2013), s. 18.


23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/88


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich drevo a výrobky z dreva na trh“

[KOM(2008) 644 v konečnom znení, 2008/0198 (COD)]

2009/C 318/17

Spravodajca: Valerio SALVATORE

Pomocný spravodajca: Brendan BURNS

Rada sa 14. novembra 2008 rozhodla podľa článku 175 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich drevo a výrobky z dreva na trh

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska v danej veci prijala svoje stanovisko 2. septembra 2009. Spravodajcom bol pán SALVATORE. Pomocným spravodajcom pán BURNS.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra a 1. októbra 2009 (schôdza z 1. októbra 2009) prijal 87 hlasmi za, pričom 7 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Cieľ návrhu nariadenia Komisie minimalizovať riziko spojené s uvádzaním nezákonne získaného dreva a výrobkov z tohto dreva na európsky trh má úplnú podporu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru. Odlesňovanie je nielen zodpovedné približne za 20 % celosvetových emisií skleníkových plynov a celosvetový úbytok biodiverzity, ale je tiež príčinou závažných hospodárskych a hlavne sociálnych problémov. Na dosiahnutie stanoveného cieľa je potrebné konať odhodlanejšie a rozhodnejšie s dôrazom na právne záväzné opatrenia a krátke termíny zavádzania.

1.2

Návrh nariadenia predstavuje spolu s dohodami o dobrovoľnom partnerstve FLEGT (1), s rozvojom programov spolupráce v oblasti certifikácie a trvalo udržateľného využívania lesných zdrojov a s dohodami s hlavnými dovozcami dreva základný prvok boja nielen proti nelegálnemu výrubu dreva, ale aj obchodovaniu s ním.

1.3

Pojem trvalej udržateľnosti sa netýka len produkcie dreva, ale zahŕňa aj kritéria sociálne (ako prijateľné pracovné podmienky, dodržiavanie práv zamestnancov) podľa definícií MOP (2), hospodárske (zabránenie narúšaniu trhu nekalou súťažou) a environmentálne (dosah nelegálneho odlesňovania na životné prostredie a zmenšovanie biodiverzity).

1.4

V predkladanom nariadení Komisia navrhuje systém povinnej starostlivosti ako nástroj na maximálne zníženie nebezpečenstva, že sa na európsky trh dostane nelegálne drevo a výrobky z neho. Táto alternatíva v podobe, v akej je predkladaná, si vyžaduje niekoľko vylepšení.

1.5

Predovšetkým ide o to, že sa vzťahuje len na tie hospodárske subjekty, ktoré drevo a výrobky z dreva uvádzajú na trh prvý raz. Podľa výboru tento systém treba rozšíriť pomocou rôznych mechanizmov a pravidiel na všetky hospodárske subjekty drevárskeho priemyslu. Všetky hospodárske subjekty musia byť sledovateľné, musia poskytnúť informácie o pôvode výrobku a jeho vlastnostiach. Patrí sem krajina, les, druh, vek a dodávateľ. Malé a stredné podniky, ako aj malí výrobcovia, by mali mať možnosť flexibilne a postupne sa prispôsobiť novému systému a to bez nadmernej záťaže.

1.6

Treba sa však vyhnúť zdvojeniu už existujúcich systémov sledovateľnosti tým, že sa uznajú tie národné predpisy s príslušnými nástrojmi kontroly, systémy certifikácie lesov a organizačné modely, ktoré najlepšie zodpovedajú kritériám trvalo udržateľného lesného hospodárstva, a to bez zbytočnej byrokracie. Zvlášť v tých prípadoch, v ktorých sa už uplatňujú princípy povinnej starostlivosti, je zbytočné zaťažovať ďalšou byrokraciou. EÚ musí stanoviť pre postupy riadenia rizík štandardné pravidlá a spoločné zásady správania, ktoré by boli prísnejšie v oblastiach, v ktorých je riziko nelegálneho hospodárenia s drevom veľmi vysoké (3). Pritom môže využiť služby overených nezávislých certifikačných firiem.

1.7

Vzhľadom na zaznamenanú nepriamu úmeru medzi mierou nezákonnej ťažby dreva a výškou príjmov na obyvateľa populácie určitej oblasti musia dohody s tretím krajinami obsahovať aj spoluprácu v oblasti organizácie resp. riadenia a systémy sociálnych impulzov.

1.8

Rozšírenie povinnej starostlivosti na všetky hospodárske subjekty by malo priaznivý vplyv na uvádzanie výlučne legálneho dreva na trh, o ktoré by bol väčší záujem nie tak pre hospodárske dôsledky v úzkom slova zmysle, ale pre jeho výrazný sociálny vplyv. Prezieravé lesné hospodárstvo a využívanie legálnych výrobkov sú pre miestnych obyvateľov pracujúcich v sektore dreva totiž príležitosťou pre trvalo udržateľný rozvoj a zárukou budúcnosti pre európsky priemysel tohto sektora.

1.9

Pôsobnosť nariadenia treba rozšíriť aj na drevo a výrobky z dreva určené na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

1.10

Sankcie za porušenie povinností pri obchodovaní s drevom a výrobkami z dreva musia byť vo všetkých štátoch jednotné a odstupňované podľa miery zodpovednosti až po zákaz podnikateľskej činnosti v prípade zvlášť závažných porušení.

1.11

Výbor dôrazne zastáva myšlienku, aby sa pri Komisii vytvorila poradná skupina pre obchodovanie s drevom, ktorá by zahŕňala všetky zainteresované subjekty a pomáhala jej zabezpečiť správne fungovanie celého systému.

1.12

Komisia by mala dva roky po nadobudnutí účinnosti nariadenia vykonať hodnotenie jeho dosahu na dobré fungovanie vnútorného trhu s výrobkami z dreva. V prípade zistenia prípadných negatívnych výsledkov by mala vykonať revíziu slabých stránok nariadenia.

2.   Úvod

2.1

Cieľom tohto nariadenia je bojovať proti ilegálnemu výrubu dreva a zároveň podporovať získavanie dreva z krajín s legálnou praxou v oblasti lesného hospodárstva. Je jednou z odpovedí EÚ na problém nelegálneho výrubu dreva, ktorý je jednou z príčin odlesňovania. Odlesňovanie je zodpovedné za približne 20 % celosvetových emisií skleníkových plynov a je jednou z hlavných príčin celosvetového úbytku biodiverzity. Nelegálne odlesňovanie okrem toho vedie k hospodárskemu, sociálnemu a environmentálnemu dampingu a tým ohrozuje konkurencieschopnosť podnikov, ktoré využívajú lesné zdroje legálne.

2.2

V súvislosti so sociálnym dampingom sa EÚ od roku 1996 niekoľkokrát pokúsila začleniť do dohôd Svetovej obchodnej organizácie (WTO) ustanovenia o dodržiavaní základných pracovných práv. Tieto návrhy vyvolali silný odpor rozvojových krajín, ktoré obviňujú rozvinuté krajiny, že takéto návrhy využívajú ako nástroj na vytvorenie nových foriem ochranárskej politiky voči ich vývozom. Okrem toho sa na túto tému v súčasnej dobe veľa diskutuje aj v samotnej EÚ.

2.3

Komisia rozpracovala radu možností s cieľom zaručiť, aby sa v rámci EÚ na trh uvádzalo výlučne zákonne získané drevo a výrobky z neho. Tieto alternatívy boli podrobené hodnoteniu dôsledkov a zhrnuté do systému povinnej starostlivosti. Dôkladnejšia kontrola na hraniciach by bola určite želateľná a veľmi užitočná, ale žiaľ nezlučiteľná s predpismi o voľnom obchode a tým vlastne v praxi neuskutočniteľná.

2.4

Zákonnosť pôvodu sa vymedzuje na základe právnych predpisov krajiny ťažby. Zákonnosť sa môže overovať v signatárskych krajinách dohôd FLEGT na základe licencií EU-FLEGT nadväzujúcich na bilaterálne dohody o dobrovoľnom partnerstve medzi Európskou komisiou a jednotlivými krajinami vyvážajúcimi drevo alebo na základe povolení CITES (4). V iných krajinách možno zákonnosť overiť iným spôsobom. V prípade účastníkov trhu ju možno overiť prostredníctvom systémov, ktoré v plnom rozsahu spĺňajú kritériá povinnej starostlivosti.

2.5

Systém povinnej starostlivosti je založený na zodpovednosti účastníkov trhu minimalizovať riziko uvádzania na trh nezákonne získaného dreva prostredníctvom systému sledovateľnosti založeného na dostupnosti informácií o pôvode a vlastnostiach dreva, ktoré spĺňajú požiadavky zákonnosti stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi. Úlohou tohto systému je okrem toho usmerniť spotrebiteľa pri kúpe tak, aby neprispieval k ilegálnej ťažbe dreva.

2.6

Na uľahčenie implementácie predkladaného návrhu môžu účastníci trhu využiť prípadné systémy vytvorené orgánmi dohľadu. V každom prípade musia príslušné úrady ustanovené členskými štátmi určiť orgány dohľadu a vyhradiť si právo pravidelne kontrolovať ich korektné správanie.

2.7

Kontrolné orgány, ktoré vopred vypracovali požiadavky na realizáciu systémov povinnej starostlivosti, udeľujú účastníkom trhu príslušné povolenia. Príslušné úrady vykonávajú potrebný dohľad a uplatňujú vhodné disciplinárne opatrenia voči tým hospodárskym subjektom s udeleným osvedčením, ktoré konajú v rozpore so systémom povinnej starostlivosti.

2.8

Členské štáty prijímajú ustanovenia o sankciách platných v prípade porušení a uplatňujú všetky opatrenia potrebné na podporu vykonávania tohto nariadenia. Pravidlá stanovené v tomto nariadení sa budú uplatňovať na základe dohôd WTO rovnakým spôsobom tak na dovážené výrobky, ako aj na výrobky vyprodukované v EÚ.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Cieľ zabezpečiť, aby na európskom trhu bolo len drevo pochádzajúce z lesov, ktoré sú obhospodarované zákonným a trvalo udržateľným spôsobom, má úplnú podporu výboru. Okrem toho si výbor želá, aby toto nariadenie bolo schválené v krátkom čase a aby bolo výrazným signálom toho, že EÚ sa zasadzuje proti nezákonnej ťažbe dreva.

3.2   Určite je želateľné, aby sa rozšíril rozsah dvojstranného prístupu prostredníctvom dohôd o dobrovoľnom partnerstve FLEGT a dohôd s najväčšími dovozcami dreva (USA, Ruskom, Čínou, Japonskom) s cieľom stanoviť medzinárodné pravidlá pre boj nielen proti nezákonnej ťažbe dreva, ale aj proti jeho uvádzaniu na trh. Želateľné je tiež, aby sa vytvorili programy spolupráce s krajinami produkujúcimi drevo zamerané na trvalo udržateľné využívanie lesných zdrojov, dodržiavanie zákonov v krajinách produkujúcich drevo a rozšírenie systémov udeľovania osvedčení. V širšom slova zmysle je želateľné zrealizovať projekty, ktoré by vytvorením vhodných systémov kontroly podporili priamo na mieste uplatňovanie zásady dobrej správy.

3.3   Systém povinnej starostlivosti však má niekoľko slabých stránok. Predovšetkým sa vzťahuje len na tie hospodárske subjekty, ktoré drevo a výrobky z dreva uvádzajú na trh ako prví: na majiteľov lesov, držiteľov licencií na ťažbu dreva a dovozcov dreva a výrobkov z dreva. Výsledkom je, že očakávaný vplyv na kontrolu rizika uvádzania nezákonných výrobkov na trh slabne tým viacej, čím sú hospodárske subjekty tohto odvetvia bližšie ku konečnému spotrebiteľovi. Podľa výboru tento systém treba rozšíriť pomocou rôznych mechanizmov a pravidiel na všetky hospodárske subjekty drevárskeho priemyslu EÚ.

3.3.1

Každý hospodársky subjekt drevárskeho priemyslu sa musí presvedčiť o zákonnosti dreva, ktoré vlastní, k čomu musí mať základné informácie o pôvode výrobku, teda o krajine, lese, dodávateľovi, druhu, veku a objeme. To sa môže zaručiť prijatím systému sledovateľnosti, ktorý by mal rôzne úrovne zodpovednosti. Drobných vlastníkov lesov pôsobiacich v prostredí krajín s účinnými systémami legislatívnej kontroly, ktorí konajú v súlade so systémom povinnej starostlivosti, je zbytočné zaťažovať ďalšou byrokraciou. Na druhej strane však veľké hospodárske subjekty, ktoré nakupujú alebo uvádzajú drevo na trh v rámci EÚ alebo ho dovážajú z tretích krajín, musia tento systém uplatňovať v súlade s nariadením.

3.4   Systém povinnej starostlivosti aj so želanými opravnými opatreniami sa však nezdá byť postačujúci na dosiahnutie stanovených cieľov v krátkom časovom horizonte, a to ani vzhľadom na závažnosť a zložitosť problému nezákonnej ťažby dreva. Opatrenia a kontrolu treba osobitne zamerať na oblasti pôvodu dreva a zložky drevárskeho odvetvia s vysokým rizikom nezákonnosti, pretože tam je podstata celého problému. V týchto prípadoch by si obhospodarovanie dreva vyžadovalo aj dohľad zo strany nezávislých certifikačných firiem s preukázanou praxou.

3.5   Na úrovni EÚ by bolo vhodné stanoviť spoločný rámec noriem postupu riadenia rizika a čo najlepšie využiť systémy dohľadu a sledovateľnosti už existujúce v EÚ, vyhnúť sa pritom zbytočnému zdvojeniu, ktoré je na ťarchu predovšetkým malým a stredným podnikom, a zamerať sa na harmonizáciu nového systému s najúčinnejšími systémami, ktoré už boli prijaté v jednotlivých členských štátoch. Preto treba podporovať implementáciu všetkých tých systémov, ktoré na základe vnútroštátnych právnych predpisov a vhodných systémov kontroly, ako napr. certifikácie lesov, už zodpovedajú požiadavkám povinnej starostlivosti.

3.6   Pôsobnosť tohto nariadenia by bolo potrebné rozšíriť aj na drevo a výrobky z dreva určené na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Všetky výrobky a vedľajšie produkty z dreva, vrátene takých, ktoré majú znaky trvalej udržateľnosti ako v prípade biomasy na výrobu energie, musia mať zákonný pôvod. Nevyhnutným predpokladom trvalej udržateľnosti každej činnosti je zákonnosť.

3.7   Nakoniec je potrebné jasne a v rôznych členských štátoch jednotne definovať systém sankcií, ktoré sa budú uplatňovať v prípade porušenie záväzku uvádzať na trh drevo a výrobky z dreva pochádzajúce zo zákonnej ťažby. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané, odrádzajúce a odstupňované podľa miery zodpovednosti až po zákaz podnikateľskej činnosti v prípade zvlášť závažných porušení.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Na dosiahnutie uvedených cieľov je rozhodujúce vytvoriť správne nástroje na overenie zákonnosti dreva a výrobkov z dreva uvádzaných na trh v EÚ. Okrem vnútroštátnych právnych predpisov a nástrojov uvedených v návrhu nariadenia treba zohľadniť rôzne úpravy, ktoré už spĺňajú kritéria povinnej starostlivosti, vrátane úprav o certifikácii lesov. Okrem toho treba vypracovať vhodné systémy odmien pre subjekty, ktoré pri uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na trh postupujú korektne a postihov pre tie subjekty, ktoré porušujú stanovené pravidlá. Takéto pravidlá, ktoré nie je možné stanoviť na európskej úrovni, musia podľa jednotných kritérií stanoviť členské štáty.

4.2

Nezákonný výrub predstavuje hrozbu pre akýkoľvek projekt trvalo udržateľného obhospodarovania lesa. Vzhľadom na zaznamenanú nepriamu úmeru medzi mierou nezákonnej ťažby dreva a výškou príjmov na obyvateľa populácie určitej oblasti musia dohody s tretím krajinami obsahovať aj spoluprácu v oblasti organizácie resp. riadenia a systémy sociálnych impulzov Tropické krajiny vystavené vysokému demografickému tlaku a poznačené vysokou mierou chudoby sú hlavné demarkačné čiary odlesňovania (5). Podobne je päť afrických krajín vyvážajúcich drevo medzi päťdesiatimi najchudobnejšími krajinami sveta, medzi krajinami s najnižším ukazovateľom ľudského rozvoja a najnižším príjmom na obyvateľa (6).

4.3

Rozšírenie platnosti systému povinnej starostlivosti na všetky hospodárske subjekty, teda nie len na tie, ktoré drevo a výrobky z dreva uvádzajú na trh prvý raz, znamená ďalšiu administratívnu záťaž, očakávané výhody sú však zjavné, pretože takto sa na európsky trh dostane výlučne drevo legálneho pôvodu, ktoré bude možné sledovať po celom odvetvovom reťazci. Prinesie to mnohé výhody nielen čisto hospodárskej povahy (7), ale hlavne povahy sociálnej. V tomto kontexte sa životné prostredie chápe ako oblasť vzájomného pôsobenia hospodárskych a sociálnych síl, v ktorej subjekty nie sú motivované len hospodárskymi, ale aj inými záujmami (environmentálnymi, sociálnymi a kultúrnymi).

4.4

Takto získané výrobky okrem toho, že budú v súlade s požiadavkami trhu, ktorý stále viac reaguje na problematiku ochrany životného prostredia, budú mať väčšiu hodnotu aj preto, lebo budú nezanedbateľným pozitívnym vzorom pre tretie krajiny. Predvídavé riadenie lesného hospodárstva a využívanie zákonných výrobkov sú preto príležitosťou na rozvoj pre miestnych pracovníkov a zárukou budúcnosti pre priemysel tohto odvetvia.

4.5

Preto by bolo vhodné, aby boli povinnosti stanovené podľa veľkosti podnikov tak, aby malé a stredné podniky a drobní výrobcovia mali väčší priestor na postupné prispôsobenie sa na systém povinnej starostlivosti. Predovšetkým hospodárske subjekty, ktoré drevo nakupujú ako prvé, musia riziko, že na trh uvedú nezákonné výrobky, znížiť na minimum dokladom o sledovateľnosti, ktorým osvedčia pôvod a vlastnosti výrobku (krajinu, les, dodávateľa, druh, vek a objem). Ďalšie hospodárske subjekty odberateľských odvetví musia príslušným dokladom preukázať, od koho drevo kúpili.

4.6

V definícii nariadenia by bolo vhodné zdôrazniť plnú akceptáciu tých vnútroštátnych predpisov a organizačných modelov, ktoré najlepšie zodpovedajú kritériám trvalo udržateľného riadenia lesného hospodárstva, a samoúčelne ich neinovovať. V tomto zmysle treba rozšíriť koncepciu trvalej udržateľnosti, aby sa nevzťahovala len na schopnosť produkovať drevo, ale aj na sociálne kritériá (podmienky v súlade s ľudskými a pracovnými právami), hospodárske kritériá (zabránenie deformácii trhu nekalou konkurenciou) a environmentálne kritériá (vplyv činností na životné prostredie a na biodiverzitu danej oblasti).

4.7

Je potrebné vytvoriť pozitívne prostredie v prospech tých hospodárskych subjektov, ktoré konajú korektne a odberateľov informujú o zákonnom pôvode dreva a výrobkov z dreva. Nakoniec by bolo tiež potrebné uskutočniť informačnú kampaň na zvýšenie povedomia spotrebiteľov o tom, aké je dôležité pri kúpe poznať a overiť prostredníctvom sledovateľnosti zákonný pôvod dreva a výrobkov z dreva.

4.8

Využívanie dreva legálneho pôvodu v stavebníctve, nábytkárstve alebo v iných odvetviach možno podporiť spoločnými opatreniami a šírením informačných a propagačných materiálov s cieľom propagovať certifikované drevo pochádzajúce z trvalo udržateľne obhospodarovaných lesov ako jedinú trvalo udržateľnú surovinu, ktorá sa dokáže prirodzene obnoviť a dokáže viazať oxid uhličitý aj počas celého životného cyklu výrobku, čím sa odlišuje od všetkých ostatných druhov materiálu.

4.9

Výbor dôrazne zastáva myšlienku, aby sa pri Komisii vytvorila poradná skupina pre obchodovanie s drevom, ktorá by zahŕňala všetky zainteresované subjekty a pomáhala jej zabezpečiť správne fungovanie celého systému.

V Bruseli 1. októbra 2009

predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Akčný plán vynútiteľnosti práva, správy a obchodu v lesnom hospodárstve.

(2)  Medzinárodná organizácia práce.

(3)  Ruhong Li, J. Buongiorno, J. A. Turner, S. Zhu, J. Prestemon: Long effects of eliminating illegal logging on the world forest industries, trade, and inventory. Forest policy and Economics. 10 (2008) 480-490.

(4)  Convention on International Trade in Endangerous Species.

(5)  Causes of forest encroachment: An analysis of Bangladesh. Iftekhar M.S., Hoque A.K.F. Geo Journal 62 (2005) 95-106.

(6)  Greenpeace. Drevársky priemysel v Afrike. Environmentálne, sociálne a hospodárske dôsledky. (2001).

(7)  Economics of sustainable forest management. Editorial. Shashi S. Kant. Forest Policy and Economics. 6 (2004) 197-203.


23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/92


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Nakladanie s biologickým odpadom v Európskej únii“

[KOM(2008) 811 v konečnom]

2009/C 318/18

Spravodajcom: BUFFETAUT

Európska komisia sa 3. decembra 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Zelenú knihu o nakladaní s biologickým odpadom v Európskej únii

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska v danej veci prijala svoje stanovisko 2. septembra 2009. Spravodajcom bol pán BUFFETAUT.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra 2009 a 1. októbra 2009 (schôdza z 1. októbra 2009) prijal 160 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor pozitívne prijíma postup, ktorý Komisia iniciovala vo svojej zelenej knihe. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že zelená kniha sa zaoberá len biologickým odpadom, a nie celkovo biologicky rozložiteľným odpadom.

1.2

Ak nie je možné uplatňovať spoločné predpisy, výbor navrhuje, aby vznikli predpisy s harmonizovanými zásadami a harmonizovaným technickým prístupom.

1.3

EHSV zdôrazňuje, že treba rešpektovať hierarchiu spôsobov nakladania s odpadom a podporovať a rozvíjať recykláciu ako aj zhodnocovanie odpadu, najmä energetické zhodnocovanie.

1.4

Súhlasí, že by sa mala maximálne rozvíjať prevencia vzniku odpadu u spotrebiteľov a priemyselných výrobcov, pričom si uvedomuje, že takto je možné zabrániť len vzniku pomerne malého objemu odpadu. Keďže nakladanie s biologickým odpadom a možnosti využívania vzniknutého materiálu do veľkej miere závisia od miestnych podmienok, výbor sa nazdáva, že Európska únia by namiesto jednotných zväzujúcich pravidiel produkcie kompostu mala momentálne radšej vydať jasné usmernenia a definovať ciele v oblasti kvality. Členské štáty by si teda pri realizácii európskych cieľov mali zachovať určitý manévrovací priestor. Realizácia opatrení Európskej únie v tejto oblasti by sa mala vyhodnotiť po piatich rokoch uplatňovania prípadných usmernení a ak sa toto hodnotenie ukáže ako neuspokojivé, malo by sa uvažovať o záväznejšej legislatíve.

2.   Čo je to biologický odpad?

2.1

Patrí sem biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov, potravinový alebo kuchynský odpad z domácností, reštaurácií alebo maloobchodných predajní (sektor stravovania) ako aj obdobný odpad zo závodov, kde sa spracúvajú potraviny. Podľa tejto definície teda biologický odpad nezahŕňa zvyšky z činností v poľnohospodárstve a lesníctve, hnoj, odpadové kaly a iný biologicky rozložiteľný odpad ako napr. prírodný textil, papier alebo spracované drevo. Predmetom zelenej knihy je teda biologický odpad, a nie biologicky rozložiteľný odpad, ktorý je širším pojmom, zahŕňajúcim aj biologický odpad.

2.2

Celkovo sa v EÚ ročne vyprodukuje od 76,5 do 102 Mt potravinového a zeleného odpadu, ktorý je zahrnutý v zmiešanom tuhom komunálnom odpade a 37 Mt odpadu pochádzajúceho z poľnohospodárstva a potravinárstva.

3.   Dôvody na vypracovanie zelenej knihy

3.1

Na úvod možno skonštatovať, že jednotlivé členské štáty k tejto oblasti pristupujú veľmi odlišne. Mali by sme teda zistiť, či aktivity, ktoré vyvíjajú jednotlivé štáty sú dostatočné, alebo či by bolo vhodnejšie a účinnejšie, aby začalo konať Spoločenstvo. Zároveň treba prihliadnuť na to, že konkrétne miestne podmienky, najmä klíma, sú takisto dôležité.

3.2

Podľa rámcovej smernice o odpadoch má Komisia vykonať hodnotenie nakladania s biologickým odpadom a v nutnom prípade predložiť legislatívny návrh alebo usmernenia.

3.3

V roku 1999 a 2001 boli vydané dva pracovné dokumenty, no situácia sa odvtedy značne vyvinula, najmä kvôli vstupu dvanástich nových krajín do EÚ.

3.4

Cieľom zelenej knihy je teda zamyslieť sa nad možnosťami, ako zlepšiť nakladanie s biologickým odpadom v Európskej únii. Mala by sa rozprúdiť diskusia o príležitosti na začatie aktivít Spoločenstva, ktoré zohľadnia hierarchiu spôsobov nakladania s odpadom a prípadné hospodárske, sociálne a environmentálne výhody. Táto úloha je tým ťažšia, že v tejto otázke existuje viacero nejasností.

4.   Existujúce techniky

4.1

V členských štátoch sa používajú tieto techniky:

separovaný zber, pomocou ktorého je možné získať vysoko kvalitný kompost,

skládkovanie, ktoré sa stále často využíva pri tuhom komunálnom odpade,

spaľovanie so zhodnocovaním energie (menej časté na juhu Európy, kde sú menšie možnosti využiť získané teplo),

biologické spracovanie,

spracovanie spolu s inými druhmi odpadu,

výroba peliet z kompostu,

aeróbne spracovanie,

anaeróbne spracovanie,

biomechanické spracovanie, kombinujúce triedenie a biologické spracovanie.

4.2

V členských štátoch sa využívajú všetky uvedené techniky, pričom prevládajú tri možnosti: spaľovanie (so zámerom obmedziť skládkovanie), vysoké zhodnocovanie, no s pomerne nízkou mierou spaľovania a skládkovanie.

4.3

Súčasné normy sa tiež líšia. Existujú normy v oblasti využívania a kvality kompostu – tie sa takisto rôznia v závislosti od štátu. Normy existujú aj v oblasti energetického zhodnocovania, ktoré vydalo Spoločenstvo.

4.4

Vplyv na životné prostredie aj na hospodárstvo sa líši v závislosti od konkrétnej techniky. Skládkovanie sa považuje za najmenej nákladné riešenie, spaľovanie si vyžaduje vyššie investície. Pokiaľ ide o biologické spracovanie, techniky sa rôznia natoľko, že je ťažké uviesť určitú výšku nákladov.

5.   Všeobecné pripomienky

5.1   Rozsah pôsobnosti

5.1.1

Zelená kniha sa nezameriava na všetok biologicky rozložiteľný odpad. Tento výber je obmedzujúci, pretože biologicky rozložiteľný odpad sa tu nezohľadňuje ako celok. Určitým spôsobom sa tu vytvára nová kategória biologicky rozložiteľného odpadu, ktorá zahŕňa len biologicky rozložiteľný odpad z parkov a záhrad a potravinový odpad z domácností, stravovacích zariadení a z poľnohospodárstva a potravinárstva.

5.1.2

Systémy zberu a spracovania biologického odpadu a biologicky rozložiteľného odpadu a niekedy aj systémy ich zhodnocovania sa navrhujú a prevádzkujú pre obidve kategórie odpadu spoločne. Preto by bolo logickejšie, keby sa jedny predpisy zaoberali globálne a jednotne celou oblasťou. Ak by sa ukázalo, že takéto jednotné predpisy nie je možné v praxi uplatňovať, mali by sa vytvoriť predpisy na základe harmonizovaných zásad a harmonizovaného technického prístupu.

5.1.3

Spôsoby nakladania s biologickým odpadom (a vo všeobecnosti aj s biologicky rozložiteľným odpadom) musia samozrejme rešpektovať hierarchiu spôsobov nakladania s odpadom: prevencia, recyklácia (v tomto prípade neprichádza opätovné použitie do úvahy), iné zhodnotenie vrátane energetického zhodnotenia a napokon eliminácia.

5.1.4

Samozrejme by sa mala uplatňovať prevencia. V praxi by sa predovšetkým mal obmedziť podiel zvyškov potravy v odpade a malo by sa obmedzovať aj vytváranie zeleného odpadu prostredníctvom vhodných pestovateľských metód. Realisticky však treba uznať, že produkcii biologického odpadu sa nie je možné úplne vyhnúť.

5.1.5

Pri tomto type odpadu by sa za prioritný spôsob spracovania mala považovať recyklácia. Ide hlavne o produkciu materiálu zlepšujúceho kvalitu pôdy prostredníctvom kompostovania či dokonca o produkciu hnojiva prostredníctvom metanogenézy. Veľmi dôležitý je aj spôsob zberu pred biologickým spracovaním. Možno robiť selektívny zber pri zdroji alebo hromadný zber, po ktorom nasleduje triedenie v závode. Treba zdôrazniť, že kvalita vstupného materiálu má pri výrobe kompostu obrovský vplyv na kvalitu konečného produktu. Dôležité je, aby sa bez ohľadu na zvolenú technológiu alebo spôsob organizácie dosiahli ciele v oblasti recyklácie a kvality konečného materiálu.

5.1.6

Výsledky zhodnocovania biologicky rozložiteľného odpadu sa ďalej zlepšujú metanogenézou. Energetické zhodnocovanie zvyškovej časti odpadu je pri recyklovaní biologicky rozložiteľného odpadu nevyhnutným krokom, ktorým sa využíva energia ukrytá v odpade.

5.2   Využitie kompostu

5.2.1

Treba podčiarknuť, že kompost sa v závislosti od členských štátov využíva značne rozdielnymi spôsobmi. Dovozné a vývozné obchodné vzťahy sú navyše veľmi obmedzené, trh s kompostom sa rozvíja predovšetkým v miestnom meradle. V niektorých krajinách sa kompost využíva predovšetkým v poľnohospodárstve, v iných je jeho využitie zamerané skôr na rekultiváciu alebo hnojivá pre jednotlivcov. V predpisoch by sa teda logicky mal zohľadniť spôsob, akým sa konečný produkt využije. Možno určiť tri hlavné typy využitia či produktu:

výživa rastlín a pôdy,

zlepšovanie fyzikálnych vlastností pôdy,