ISSN 1725-5236

doi:10.3000/17255236.CE2009.295.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 295E

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 52
4. decembra 2009


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

Európsky parlamentZASADANIE 2008 – 2009Schôdza 2. až 4. septembra 2008PRIJATÉ TEXTYZápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie C 275 E, 30. októbra 2008.

 

 

UZNESENIA

 

Európsky parlament

 

Utorok 2. septembra 2008

2009/C 295E/01

Rybolov a akvakultúra v kontexte integrovaného riadenia pobrežných oblastí v Európe
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o rybolove a akvakultúre v kontexte integrovaného riadenia pobrežných oblastí v Európe (2008/2014(INI))

1

2009/C 295E/02

Hodnotenie dublinského systému
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o hodnotení dublinského systému (2007/2262(INI))

4

2009/C 295E/03

Určité otázky týkajúce sa poistenia motorových vozidiel
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o určitých otázkach týkajúcich sa poistenia motorových vozidiel (2007/2258(INI))

10

2009/C 295E/04

Koordinovaná stratégia s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o koordinovanej stratégii s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom (2008/2033(INI))

13

2009/C 295E/05

Vyhlásenie roka 2011 za Európsky rok dobrovoľníckej práce
Vyhlásenie Európskeho parlamentu o vyhlásení roka 2011 za Európsky rok dobrovoľníckej práce

19

2009/C 295E/06

Mládež v rámci politík EÚ
Vyhlásenie Európskeho parlamentu o potrebe venovať väčšiu pozornosť posilneniu postavenia mládeže v rámci politík Európskej únie

21

2009/C 295E/07

Pohotovostná spolupráca pri hľadaní nezvestných detí
Vyhlásenie o pohotovostnej spolupráci pri hľadaní nezvestných detí

23

 

Streda 3. septembra 2008

2009/C 295E/08

Gruzínsko
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. septembra 2008 o situácii v Gruzínsku

26

2009/C 295E/09

Spoločný referenčný rámec pre európske zmluvné právo
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. septembra 2008 o spoločnom referenčnom rámci pre európske zmluvné právo

31

2009/C 295E/10

Osobitná správa Európskeho ombudsmana v súvislosti s návrhom odporúčania pre Komisiu vo veci sťažnosti 3453/2005/GG
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. septembra 2008 o osobitnej správe Európskeho ombudsmana v nadväznosti na návrh odporúčania Komisii vo veci sťažnosti 3453/2005/GG (2007/2264(INI))

33

2009/C 295E/11

Rovnosť medzi ženami a mužmi – 2008
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. septembra 2008 o rovnosti medzi ženami a mužmi – 2008 (2008/2047(INI))

35

2009/C 295E/12

Klonovanie zvierat na zabezpečenie potravín
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. septembra 2008 o klonovaní zvierat na zabezpečenie potravín

42

2009/C 295E/13

Vplyv marketingu a reklamy na rovnosť medzi ženami a mužmi
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. septembra 2008 o vplyve marketingu a reklamy na rovnosť medzi ženami a mužmi (2008/2038(INI))

43

 

Štvrtok 4. septembra 2008

2009/C 295E/14

Palestínski väzni v izraelských väzniciach
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o situácii palestínskych väzňov v izraelských väzniciach

47

2009/C 295E/15

Hodnotenie sankcií EÚ v rámci akcií a politík EÚ v oblasti ľudských práv
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o hodnotení sankcií Európskej únie v rámci akcií a politík Európskej únie v oblasti ľudských práv (2008/2031(INI))

49

2009/C 295E/16

Úmrtnosť matiek
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o úmrtnosti matiek pred podujatím OSN na vysokej úrovni o hodnotení rozvojových cieľov milénia, ktoré sa uskutoční 25. septembra 2008

62

2009/C 295E/17

Obchod so službami
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o obchode so službami (2008/2004(INI))

67

2009/C 295E/18

Európska prístavná politika
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o európskej prístavnej politike (2008/2007(INI))

74

2009/C 295E/19

Nákladná doprava v Európe
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o nákladnej doprave v Európe (2008/2008(INI))

79

2009/C 295E/20

Hodnotenie európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010 v polovici trvania
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o hodnotení európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010 v polovici trvania (2007/2252(INI))

83

2009/C 295E/21

Štátny prevrat v Mauritánii
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o štátnom prevrate v Mauritánii

89

2009/C 295E/22

Popravy v Iráne
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o popravách v Iráne

92

2009/C 295E/23

Vraždy albínov v Tanzánii
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o vraždách albínov v Tanzánii

94

 

 

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Európsky parlament

 

Utorok 2. septembra 2008

2009/C 295E/24

Účasť predsedov podvýborov (výklad článku 182)
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o výklade článku 182 rokovacieho poriadku, pokiaľ ide o účasť predsedov podvýborov

97

 

 

Európsky parlament

 

Utorok 2. septembra 2008

2009/C 295E/25

Program Mládež v akcii (2007 – 2013) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1719/2006/ES, ktorým sa ustanovuje program Mládež v akcii na obdobie 2007 – 2013 (KOM(2008)0056 — C6-0057/2008 — 2008/0023(COD))

98

P6_TC1-COD(2008)0023Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 2. septembra 2008 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2008/ES, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1719/2006/ES, ktorým sa ustanovuje program Mládež v akcii na obdobie rokov 2007 – 2013

98

2009/C 295E/26

Program Kultúra (2007 – 2013) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1855/2006/ES, ktorým sa ustanovuje program Kultúra (2007 – 2013) (KOM(2008)0057 — C6-0058/2008 — 2008/0024(COD))

99

P6_TC1-COD(2008)0024Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 2. septembra 2008 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2008/ES, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1855/2006/ES, ktorým sa ustanovuje program Kultúra (2007 – 2013)

99

2009/C 295E/27

Program Európa pre občanov (2007 – 2013) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1904/2006/ES, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ustanovuje program Európa pre občanov na podporu aktívneho európskeho občianstva (KOM(2008)0059 — C6-0060/2008 — 2008/0029(COD))

100

P6_TC1-COD(2008)0029Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 2. septembra 2008 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2008/ES, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1904/2006/ES, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ustanovuje program Európa pre občanov na podporu aktívneho európskeho občianstva

100

2009/C 295E/28

Akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1720/2006/ES, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania (KOM(2008)0061 — C6-0064/2008 — 2008/0025(COD))

101

P6_TC1-COD(2008)0025Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 2. septembra 2008 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2008/ES, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1720/2006/ES, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania

101

2009/C 295E/29

Uzatvorenie protokolu k dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Uzbekistanom na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharska a Rumunska k EÚ *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzatvorení protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na druhej strane na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (KOM(2007)0117 — C6-0213/2008 — 2007/0044(CNS))

102

2009/C 295E/30

Uzatvorenie protokolu k dohode o partnerstve a spolupráci medzi ES a Kirgizskom na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharska a Rumunska k EÚ *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzatvorení protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Kirgizskou republikou na druhej strane na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (KOM(2007)0133 — C6-0228/2008 — 2007/0047(CNS))

102

2009/C 295E/31

Uzatvorenie protokolu k dohode o partnerstve a spolupráci medzi ES a Tadžikistanom na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharska a Rumunska k EÚ *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzatvorení protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Tadžickou republikou na druhej strane na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (KOM(2007)0143 — C6-0254/2008 — 2007/0050(CNS))

103

2009/C 295E/32

Zodpovednosť Čiernej Hory za dlhodobé pôžičky poskytnuté Srbsku a Čiernej Hore (bývalá Federatívna republika Juhoslávia) *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa zakladá samostatný záväzok Čiernej Hory a pomerne znižuje záväzok Srbska v súvislosti s dlhodobými úvermi poskytnutými Spoločenstvom Štátnemu spoločenstvu Srbska a Čiernej Hory (bývalá Zväzová republika Juhoslávia) v súlade s rozhodnutiami Rady 2001/549/ES a 2002/882/ES (KOM(2008)0228 — C6-0221/2008 — 2008/0086(CNS))

104

2009/C 295E/33

Zmena a doplnenie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov (KOM(2008)0314 — C6-0219/2008 — 2008/0097(CNS))

104

2009/C 295E/34

Dohoda o rybolove v južnom Indickom oceáne *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Rady o podpísaní Dohody o rybolove v južnom Indickom oceáne v mene Európskeho spoločenstva (KOM(2007)0831 — C6-0047/2008 — 2007/0285(CNS))

105

2009/C 295E/35

Návrh opravného rozpočtu č. 5/2008
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 5/2008 na rozpočtový rok 2008, oddiel III – Komisia (11571/2008 — C6-0294/2008 — 2008/2161(BUD))

106

2009/C 295E/36

Európska justičná sieť *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o podnete Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky na účely prijatia rozhodnutia Rady o Európskej justičnej sieti (5620/2008 — C6-0074/2008 — 2008/0802(CNS))

107

2009/C 295E/37

Uplatňovanie zásady vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o podnete Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Slovenskej republiky, Spojeného kráľovstva a Spolkovej republiky Nemecko na účely prijatia rámcového rozhodnutia Rady o výkone rozhodnutí vydaných v neprítomnosti a o zmene a doplnení rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV, rámcového rozhodnutia 2005/214/SVV, rámcového rozhodnutia 2006/783/SVV a rámcového rozhodnutia 2008/…/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce odňatie slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (5598/2008 — C6-0075/2008 — 2008/0803(CNS))

120

2009/C 295E/38

Používanie vízového informačného systému (VIS) podľa Kódexu schengenských hraníc ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 562/2006, pokiaľ ide o používanie vízového informačného systému (VIS) podľa Kódexu schengenských hraníc (KOM(2008)0101 — C6-0086/2008 — 2008/0041(COD))

148

P6_TC1-COD(2008)0041Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 2. septembra 2008 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 562/2006, pokiaľ ide o používanie vízového informačného systému (VIS) podľa Kódexu schengenských hraníc

148

2009/C 295E/39

Posilnenie Eurojustu a zmena a doplnenie rozhodnutia Rady 2002/187/SVV *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o podnete Belgického kráľovstva, Českej republiky, Estónskej republiky, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Rakúskej republiky, Poľskej republiky, Portugalskej republiky, Slovinskej republiky, Slovenskej republiky a Švédskeho kráľovstva na účely prijatia rozhodnutia Rady o posilnení Eurojustu a o zmene a doplnení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV (5613/2008 — C6-0076/2008 — 2008/0804(CNS))

149

 

Streda 3. septembra 2008

2009/C 295E/40

Klasifikácia, označovanie a balenie látok a zmesí ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. septembra 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 67/548/EHS a nariadenie (ES) č. 1907/2006 (KOM(2007)0355 — C6-0197/2007 — 2007/0121(COD))

163

P6_TC1-COD(2007)0121Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 3. septembra 2008 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006

163

2009/C 295E/41

Klasifikácia, označovanie a balenie látok a zmesí (zmena a doplnenie smerníc 76/768/EHS, 88/378/EHS, 1999/13/ES, 2000/53/ES, 2002/96/ES a 2004/42/ES) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 76/768/EHS, 88/378/EHS, 1999/13/ES a smernice 2000/53/ES, 2002/96/ES a 2004/42/ES s cieľom prispôsobiť ich nariadeniu (ES)… o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 67/548/EHS a nariadenie (ES) č. 1907/2006 (KOM(2007)0611 — C6-0347/2007 — 2007/0212(COD))

164

P6_TC1-COD(2007)0212Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 3. septembra 2008 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/…/ES o zmene a doplnení smerníc Rady 76/768/EHS, 88/378/EHS, 1999/13/ES a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES, 2002/96/ES a 2004/42/ES s cieľom prispôsobiť ich nariadeniu (ES) č. … o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí

164

2009/C 295E/42

Klasifikácia, označovanie a balenie látok a zmesí (zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 648/2004) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. septembra 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 648/2004 s cieľom prispôsobiť ho nariadeniu (ES) č. … o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 67/548/EHS a nariadenie (ES) č. 1907/2006 (KOM(2007)0613 — C6-0349/2007 — 2007/0213(COD))

165

2009/C 295E/43

Typové schvaľovanie vozidiel s vodíkovým pohonom ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. septembra 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o typovom schvaľovaní motorových vozidiel s vodíkovým pohonom, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2007/46/ES (KOM(2007)0593 — C6-0342/2007 — 2007/0214(COD))

165

P6_TC1-COD(2007)0214Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 3. septembra 2008 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2008 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel na vodíkový pohon, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2007/46/ES

166

 

Štvrtok 4. septembra 2008

2009/C 295E/44

Kódex správania pre používanie počítačových rezervačných systémov ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o kódexe správania pre používanie počítačových rezervačných systémov (KOM(2007)0709 — C6-0418/2007 — 2007/0243(COD))

167

P6_TC1-COD(2007)0243Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. septembra 2008 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2008 o kódexe správania pri používaní počítačových rezervačných systémov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 2299/89

167

2009/C 295E/45

Oprávnenosť krajín Strednej Ázie podľa rozhodnutia Rady 2006/1016/ES *
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Rady o oprávnenosti krajín strednej Ázie podľa rozhodnutia Rady 2006/1016/ES, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva (KOM(2008)0172 — C6-0182/2008 — 2008/0067(CNS))

168

Vysvetlivky k použitým symbolom

*

Konzultačný postup

**I

Postup spolupráce: prvé čítanie

**II

Postup spolupráce: druhé čítanie

***

Postup so súhlasom

***I

Spolurozhodovací postup: prvé čítanie

***II

Spolurozhodovací postup: druhé čítanie

***III

Spolurozhodovací postup: tretie čítanie

(Voľba postupu závisí od právneho základu, ktorý navrhla Komisia)

Politické pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: nový alebo nahradený text je vyznačený hrubou kurzívou a vypustenia sa označujú symbolom ▐.

Korekcie a technické úpravy, ktoré urobili útvary: nový alebo nahradený text je vyznačený kurzívou a vypustenia sa označujú symbolom ║.

SK

 


Európsky parlamentZASADANIE 2008 – 2009Schôdza 2. až 4. septembra 2008PRIJATÉ TEXTYZápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie C 275 E, 30. októbra 2008.

UZNESENIA

Európsky parlament

Utorok 2. septembra 2008

4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/1


Utorok 2. septembra 2008
Rybolov a akvakultúra v kontexte integrovaného riadenia pobrežných oblastív Európe

P6_TA(2008)0382

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o rybolove a akvakultúre v kontexte integrovanéhoriadenia pobrežných oblastí v Európe (2008/2014(INI))

2009/C 295 E/01

Európsky parlament,

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2002/413/ES z 30. mája 2002 týkajúce sa uplatňovania integrovaného riadenia pobrežných oblastí v Európe (1),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2007 s názvom Hodnotenie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny (IMPZ) v Európe (KOM(2007)0308),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (2),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (3) a na oznámenie Komisie z 24. októbra 2005 s názvom Tematická stratégia o ochrane a zachovaní morského prostredia (KOM(2005)0504),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2007 s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie (KOM(2007)0575),

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2006 o pobrežnom rybolove a problémoch, ktorým čelia rybárske spoločenstvá (4),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. marca 2006 s názvom Zlepšenie hospodárskej situácie v odvetví rybolovu (KOM(2006)0103) a na svoje uznesenie na túto tému z 28. septembra 2006 (5),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. septembra 2002 s názvom Stratégia pre trvalo udržateľný rozvoj európskej akvakultúry (KOM(2002)0511),

so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu o závislosti regiónov od rybného hospodárstva (6),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0286/2008),

A.

keďže integrované riadenie pobrežných oblastí nie je len environmentálnou politikou, ale aj pokračujúcim procesom zameraným na zlepšenie hospodárskych a sociálnych podmienok pobrežných oblastí a na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja všetkých činností, ktoré sa v týchto regiónoch vykonávajú, ako je napríklad rybolov či akvakultúra,

B.

keďže uplatňovanie integrovaného riadenia pobrežných oblastí je dlhodobým procesom a väčšina vnútroštátnych stratégií prijatých v rámci uvedeného odporúčania sa začala realizovať až v roku 2006,

C.

keďže riadenie pobrežných oblastí sa doposiaľ vykonávalo v strednodobom horizonte, pričom sa ignorovala skutočnosť, že tieto oblasti sú zložitými prírodnými ekosystémami, ktoré sa v priebehu času menia,

D.

keďže rozhodnutia a opatrenia, ktoré sa prijali, sa týkali jednotlivých činností a nevyriešili problém postupného úpadku pobrežných oblastí ako celku,

E.

keďže doterajšie plánovanie sa sústredilo na súš a nezohľadňovalo vplyv niektorých pobrežných činností na iné činnosti, ktoré sa vykonávajú v tom istom regióne,

F.

keďže sa očakáva, že náklady na realizáciu vnútroštátnych stratégií integrovaného riadenia pobrežných oblastí budú nízke, pričom tieto stratégie prinesú značné finančné výhody,

G.

keďže sa do plánovania a vykonávania opatrení na riešenie problémov pobrežných oblastí primerane nezapojili zástupcovia všetkých odvetví a v dôsledku toho sú záujmy niektorých odvetví poškodzované,

H.

keďže vykonávanie politík integrovaného riadenia zahŕňa plánovanie využívania pobrežných oblastí so zreteľom na obyvateľstvo, cestovný ruch a hospodárstvo, ako aj plánovanie ochrany krajiny a životného prostredia,

I.

keďže účinná koordinácia orgánov integrovaného riadenia pobrežných oblastí nebola dodnes okrem ojedinelých prípadov možná,

J.

keďže vykonávanie politík na podporu integrovaného riadenia pobrežných oblastí si môže v niektorých prípadoch vyžadovať výdavky veľkého rozsahu, ktoré si nemôžu miestne spoločenstvá dovoliť, v dôsledku čoho sa musia obrátiť na vyššiu administratívnu úroveň a vykonávanie týchto politík sa oneskoruje,

K.

keďže z dôvodu cezhraničného charakteru mnohých pobrežných procesov je potrebná regionálna koordinácia a spolupráca, a to aj s tretími krajinami,

L.

keďže rybolov a akvakultúra sú dve typické pobrežné činnosti, ktoré závisia od kvality pobrežných vôd,

M.

keďže v oblasti akvakultúry sa doteraz nedosiahol taký stupeň technického rozvoja, ktorý by umožňoval, aby sa táto intenzívna aktivita vykonávala mimo pobrežných oblastí,

N.

keďže je potrebné zohľadniť kľúčovú a doteraz nedostatočne docenenú úlohu žien v oblastiach závislých od rybolovu,

O.

keďže na pobrežný rybolov pripadá 80 % rybárskych plavidiel Spoločenstva a keďže prispieva k hospodárskej a sociálnej súdržnosti pobrežných spoločenstiev a zachovávaniu ich kultúrnych tradícií,

P.

keďže rybolov, aj keď sám osebe nie je zdrojom znečistenia, je vystavený vplyvu znečistenia spôsobeného inými činnosťami, ktoré sa v pobrežných oblastiach vykonávajú, čo ďalej oslabuje jeho životaschopnosť,

Q.

keďže rybolov a akvakultúra majú obrovský hospodársky a sociálny význam, pretože sa vykonávajú predovšetkým v pobrežných regiónoch s nestabilnou ekonomikou, z ktorých mnohé sú znevýhodnené a neschopné poskytnúť svojim obyvateľom alternatívne pracovné príležitosti,

R.

keďže čisté a zdravé morské prostredie v budúcnosti prispeje k zvýšeniu produkcie v oblasti rybného hospodárstva, čím sa zlepšia vyhliadky tohto odvetvia,

S.

keďže pevným základom akvakultúry je zásada trvalo udržateľného rozvoja a akýkoľvek vplyv na životné prostredie sa kompenzuje predpismi Spoločenstva,

T.

keďže v situácii, keď klesajú populácie rýb a stúpa svetový dopyt po rybách a mäkkýšoch, význam akvakultúry v Európe neustále rastie,

U.

keďže ešte všetky členské štáty nedokončili svoje regionálne plánovanie v súlade so zásadami integrovaného riadenia pobrežných oblastí pre vyvážený rozvoj činností, ktoré sa v týchto oblastiach vykonávajú,

V.

keďže o priestor v pobrežných oblastiach prebieha tvrdá súťaž a osoby pracujúce v akvakultúre a rybári majú tie isté práva a povinnosti ako ostatní používatelia,

W.

keďže najvzdialenejšie regióny môžu v zmysle článku 299 ods. 2 Zmluvy o ES a článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požadovať vytvorenie špecifických jednotných vnútroštátnych stratégií integrovaného riadenia pobrežných oblastí a primeranú úpravu integrovaného riadenia pobrežných oblastí na úrovni EÚ,

1.

zdôrazňuje hospodársky a sociálny význam rybolovu a akvakultúry pre pobrežné regióny a žiada, aby sa im v rámci integrovaného riadenia pobrežných oblastí poskytla pomoc;

2.

zdôrazňuje potrebu zabezpečenia toho, aby bolo odvetvie rybolovu a akvakultúry zúčastnené a dostatočne zastúpené v medzinárodných námorných združeniach, a žiada Komisiu o stimulovanie tohto procesu;

3.

zdôrazňuje, že Európsky fond pre rybné hospodárstvo môže prispieť k dlhodobému financovaniu opatrení v rámci integrovaného riadenia pobrežných oblastí, keďže podporuje činnosti, ktoré prispievajú k trvalo udržateľnému rozvoju rybolovných regiónov;

4.

zdôrazňuje potrebu objasnenia kompetencií administratívnych orgánov príslušných pobrežných oblastí a vytvorenia koordinovaných stratégií, aby mohli byť účinnejšie;

5.

uvedomuje si ťažkosti pri koordinácii činností orgánov riadenia pobrežných oblastí a vyzýva Komisiu, aby pri monitorovaní uplatňovania integrovaného riadenia pobrežných oblastí po porade s členskými štátmi opätovne preskúmala, či je alebo nie je potrebné ustanoviť koordinačný orgán;

6.

zdôrazňuje potrebu zapojenia zástupcov odvetvia rybolovu a akvakultúry do činností spojených s plánovaním a rozvojom integrovaného riadenia pobrežných oblastí (so zreteľom na to, že ich zapojením do stratégií trvalo udržateľného rozvoja sa zvýši pridaná hodnota ich výrobkov), a pripomína, že Európsky fond pre rybné hospodárstvo môže takéto spoločné činnosti podporiť;

7.

uznáva významnú úlohu žien v oblastiach závislých od rybolovu a vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali v záujme podpory a integrácie zásady rovnakých príležitostí v rôznych etapách implementácie Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (vrátane etapy navrhovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia), ako je stanovené v článku 11 nariadenia (ES) č. 1198/2006;

8.

žiada o užšiu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi na regionálnej úrovni prostredníctvom výmeny informácií týkajúcich sa stavu pobrežných oblastí a prijatia spoločných stratégií na zlepšenie environmentálnej situácie miestnych morských ekosystémov;

9.

vyzýva národné a regionálne vlády najvzdialenejších regiónov, aby pripravili jednotné stratégie integrovaného riadenia pobrežných oblastí s cieľom zaručiť trvalo udržateľný rozvoj pobrežných regiónov;

10.

v uvedenom kontexte zdôrazňuje dôležitosť riadneho územného plánovania;

11.

zastáva názor, že akvakultúra na účely obnovy populácií je kľúčovým prvkom ekologickej ochrany v určitých pobrežných oblastiach a je ju preto potrebné podnecovať, stimulovať a finančne podporovať;

12.

zdôrazňuje význam akvakultúry v potravinárskom priemysle pre sociálny a hospodársky rozvoj niektorých pobrežných komunít v EÚ;

13.

domnieva sa, že odvetvia rybolovu a akvakultúry sa musia zahrnúť do transverzálneho prístupu ku všetkým námorným činnostiam v pobrežných oblastiach, aby bolo možné dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj v súlade s novými usmerneniami k námornej politike;

14.

zdôrazňuje potrebu rozvíjať a realizovať stratégie smerujúce k minimalizácii nebezpečenstiev, ktorým pobrežné oblasti čelia, vrátane klimatických zmien, pri plnom zohľadnení ich vplyvu na rybolov a akvakultúru;

15.

verí, že úsilie zhromažďovať údaje musí pokračovať, aby sa prispelo k výmene a vyžívaniu informácií s cieľom vypracovať porovnávacie štúdie, a to vrátane údajov o stave biodiverzity a populácií rýb;

16.

domnieva sa, že pokiaľ ide o akvakultúru, malo by sa zvýšiť úsilie v oblasti výskumu s cieľom zaviesť systémy intenzívnej kultivácie s uzavretým okruhom;

17.

navrhuje, aby sa projektom v oblasti akvakultúry, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie a ktoré nezasahujú do oblastí chránených právom EÚ v oblasti životného prostredia, venovala v rámci integrovaného riadenia pobrežných oblastí prioritná pozornosť;

18.

vyzýva Komisiu, aby po porade s členskými štátmi stanovila jasný časový plán zhodnotenia pokroku uplatňovania integrovaného riadenia pobrežných oblastí v EÚ;

19.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. ES L 148, 6.6.2002, s. 24.

(2)  Ú. v. EÚ L 223, 15.8.2006, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

(4)  Ú. v. EÚ C 300 E, 9.12.2006, s. 504.

(5)  Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 417.

(6)  IP/B/PECH/ST/IC/2006-198.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/4


Utorok 2. septembra 2008
Hodnotenie dublinského systému

P6_TA(2008)0385

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o hodnotení dublinského systému (2007/2262(INI))

2009/C 295 E/02

Európsky parlament,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (ďalej len „dublinské nariadenie“) (1),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2725/2000 z 11. decembra 2000, ktoré sa týka zriadenia systému Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru (ďalej len „nariadenie Eurodac“) (2),

so zreteľom na smernicu Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytnutej ochrany (3),

so zreteľom na smernicu Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (4) (ďalej len „smernica o prijímaní“),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov (5),

so zreteľom na závery Rady o prístupe polície a iných orgánov členských štátov činných v trestnom konaní, ako aj Europolu, do systému Eurodac (6),

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 2004/904/ES (7),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2006 o situácii v utečeneckých táboroch na Malte (8),

so zreteľom na správy Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o jeho návštevách v zadržiavacích strediskách niekoľkých členských štátov,

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. júna 2007 o azyle: praktická spolupráca, kvalita rozhodovania v rámci spoločného európskeho azylového systému (9),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2008 o európskej stratégii v oblasti práv dieťaťa (10),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2008 o prípade iránskeho občana Seyeda Mehdiho Kazemiho (11),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0287/2008),

A.

keďže každý žiadateľ o azyl má nárok na individuálne a dôkladné posúdenie svojej žiadosti,

B.

keďže právne predpisy a postupy v oblasti azylu sa medzi jednotlivými štátmi stále značne líšia, v dôsledku čoho sa so žiadateľmi o azyl nezaobchádza rovnako vo všetkých signatárskych krajinách Dublinského dohovoru,

C.

keďže dublinský systém je založený na predpokladoch, ako sú vzájomná dôvera a spoľahlivosť, a ak tieto základné podmienky nie sú splnené, t. j. ak sa v niektorých členských štátoch vyskytnú významné nedostatky pri zbere údajov alebo nezrovnalosti pri prijímaní rozhodnutí, poškodzuje sa tým celý systém,

D.

keďže existujú dôkazy o tom, že niektoré členské štáty nezabezpečujú účinný prístup k postupu, ktorým sa rozhoduje o priznaní postavenia utečenca,

E.

keďže niektoré členské štáty neuplatňujú smernicu o prijímaní účinným spôsobom, či už ide o žiadateľov o azyl čakajúcich na prevoz do iného členského štátu podľa dublinského nariadenia, alebo pri návrate do zodpovedného členského štátu,

F.

keďže niektoré členské štáty systematicky zadržiavajú osoby, na ktoré sa vzťahuje dublinský systém,

G.

keďže vysoká miera viacnásobných žiadostí a nízka miera uskutočnených prevozov naznačujú nedostatky dublinského systému a potrebu zaviesť spoločný európsky azylový systém,

H.

keďže správne vykonávanie dublinského nariadenia môže viesť aj k nerovnomernému rozdeleniu zodpovednosti za osoby hľadajúce ochranu na úkor niektorých členských štátov, ktoré sú na základe svojej zemepisnej polohy zvlášť vystavené migračným tokom,

I.

keďže v hodnotení Komisie sa poukázalo na to, že v roku 2005 muselo 13 členských štátov, ktorých hranice tvoria vonkajšiu hranicu EÚ, čeliť rastúcim ťažkostiam vyvolaným dublinským systémom,

J.

keďže južné členské štáty musia prijímať žiadosti o azyl od nelegálnych prisťahovalcov zachránených v núdzovej situácii počas cesty do Európy,

K.

keďže južné členské štáty musia prijímať žiadosti o azyl od nelegálnych prisťahovalcov, ktorí nedostávajú žiadnu pomoc od tretích krajín, ktoré majú podľa medzinárodného práva povinnosť takúto pomoc poskytovať,

L.

keďže členské štáty nemusia mať záujem dodržiavať povinnosť registrovať osoby, ktoré vstúpili do krajiny nelegálne, v databáze systému Eurodac, pretože to môže viesť k zvýšeniu počtu žiadostí o azyl, ktorými sa budú musieť zaoberať,

M.

keďže dublinským nariadením sa vytvára systém, ktorým sa určuje členský štát zodpovedný za spracovanie žiadosti, ale tento systém sa pôvodne nezaviedol preto, aby slúžil ako mechanizmus na rozdelenie zaťaženia, a preto túto funkciu ani neplní,

N.

keďže je zásadne dôležité, aby akékoľvek hodnotenie dublinského systému sprevádzal konkrétny, stály, spravodlivý a funkčný mechanizmus na rozdelenie zaťaženia,

O.

keďže kritériá prvej krajiny vstupu, ktoré obsahuje dublinský systém, spôsobujú veľký tlak na pohraničné členské štáty,

P.

keďže miera úspešnosti žiadateľov o štatút utečenca sa pri určitých štátnych príslušníkoch tretích krajín líši v rámci členských štátov od približne 0 % po 90 %,

Q.

keďže je dôležité, aby osoby podávajúce žiadosť boli plne oboznámené s dublinským procesom a jeho možnými dôsledkami v jazyku, ktorému rozumejú,

R.

keďže článok 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie ustanovuje, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa,

S.

keďže celistvosť rodiny sa síce uvádza na prvom mieste hierarchie kritérií uplatňovaných v rámci dublinského nariadenia, ale toto ustanovenie sa často neuplatňuje,

T.

keďže štatistické údaje o prevozoch zjavne nie sú dostatočne presné, pretože neuvádzajú napríklad počet žiadostí o prevzatie žiadateľa o azyl na základe nelegálneho prekročenia hranice alebo pomer žiadostí o prevzatie a žiadostí o vrátenie,

U.

keďže v roku 2005 deväť nových členských štátov vyhlásilo, že zaznamenáva väčší počet vstupných prevozov podľa dublinského nariadenia, a keďže členské štáty, ktorých hranice netvoria pozemnú vonkajšiu hranicu EÚ, vyhlásili, že zaznamenávajú väčší počet výstupných prevozov,

V.

keďže Komisia nebola schopná vyhodnotiť náklady dublinského systému a keďže ide o významný údaj pre posúdenie jeho účinnosti,

W.

keďže Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci na zasadnutí v Luxemburgu 12. a 13. júna 2007 vyzvala Komisiu, aby čo najskôr navrhla zmenu a doplnenie nariadenia o Eurodac s cieľom umožniť za určitých podmienok polícii a iným orgánom členských štátov činným v trestnom konaní, ako aj Europolu, prístup do systému Eurodac, databázy, ktorá bola pôvodne vytvorená ako nástroj na vykonávanie dublinského nariadenia,

Účinnosť systému a rozdelenie zodpovednosti

1.

je pevne presvedčený, že kým sa v celej EÚ nedosiahne uspokojivá a jednotná úroveň ochrany, dublinský systém bude stále prinášať neuspokojivé výsledky z technického aj ľudského hľadiska a naďalej budú existovať pochopiteľné dôvody, z ktorých budú chcieť žiadatelia o azyl podať žiadosť v konkrétnom členskom štáte, aby využili najvýhodnejší vnútroštátny rozhodovací proces;

2.

je pevne presvedčený, že ak nebude existovať skutočný jednotný európsky azylový systém a jednotný postup, dublinský systém bude naďalej nespravodlivý voči žiadateľom o azyl aj voči niektorým členským štátom;

3.

opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu zlepšiť kvalitu, ako aj súdržnosť rozhodovacieho procesu; je presvedčený o tom, že Európsky úrad na podporu azylantov by v tomto ohľade mohol zohrať významnú úlohu, napríklad pri poskytovaní školení podľa prísnych spoločných noriem, a prostredníctvom poskytovania podporných tímov odborníkov;

4.

žiada Komisiu, aby preskúmala spôsoby poskytnutia priameho financovania Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) ako doplnku k financovaniu založenému na projektoch s cieľom umožniť úradu posilniť svoju monitorovaciu a poradnú úlohu v rámci EÚ a pokračovať v rozvoji metód určených na podporu vnútroštátnych orgánov v ich úsilí o zlepšenie kvality rozhodovacieho procesu;

5.

žiada Komisiu, aby predložila návrhy mechanizmov rozdelenia zaťaženia, ktoré by sa mohli zaviesť s cieľom prispieť k zmierneniu nerovnomernej záťaže pripadajúcej na niektoré členské štáty, najmä pohraničné členské štáty, ale ktoré nezapadajú do dublinského systému;

6.

v očakávaní zavedenia európskych mechanizmov na rozdelenie zaťaženia žiada Komisiu, aby zvážila vytvorenie iných ako finančných mechanizmov v rámci dublinského nariadenia s cieľom upraviť škodlivé dôsledky jeho uplatňovania pre malé členské štáty, ktorých hranice tvoria vonkajšie hranice EÚ;

7.

žiada Komisiu, aby vytvorila záväzný mechanizmus na zastavenie prevozov žiadateľov o azyl do členských štátov, ktoré nezaručujú plné a spravodlivé spracovanie ich žiadostí, a aby prijala systematické opatrenia proti týmto štátom;

8.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila zmysluplné dvojstranné pracovné vzťahy s tretími krajinami s cieľom uľahčiť spoluprácu a zabezpečiť, aby tieto tretie krajiny dodržiavali svoje medzinárodné právne záväzky v súvislosti so Ženevským dohovorom z 28. júla 1951 o právnom postavení utečencov a záchranou na mori;

Práva žiadateľov

9.

žiada Komisiu, aby do nového nariadenia zaviedla zrozumiteľnejšie a prísnejšie ustanovenia týkajúce sa prostriedkov, prostredníctvom ktorých sú osoby hľadajúce ochranu informované o účinkoch dublinského nariadenia, a aby zvážila navrhnutie štandardného letáka, ktorý by sa preložil do určitého počtu jazykov a distribuoval do všetkých členských štátov; leták by mal zároveň zohľadňovať individuálnu úroveň gramotnosti;

10.

žiada Komisiu, aby zmenila a doplnila články 19 a 20 dublinského nariadenia o prevzatí a vrátení s cieľom poskytnúť žiadateľom automatické právo s odkladným účinkom, na odvolanie proti rozhodnutiu o presune zodpovednosti na iný členský štát podľa dublinského nariadenia;

11.

opätovne potvrdzuje, že zásada non-refoulement, t. j. zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia, by mala ostať jedným z hlavných prvkov akéhokoľvek spoločného azylového systému na úrovni EÚ, a trvá na tom, že vykonávanie dublinského nariadenia by nikdy nemalo viesť k uzavretiu postupu vybavovania žiadosti z procedurálnych dôvodov a neprijatiu pôvodnej žiadosti na opätovné plné a spravodlivé posúdenie po prevoze v rámci dublinského procesu; domnieva sa, že toto by sa malo v nariadení jasne stanoviť;

12.

domnieva sa, že je potrebné zlepšiť výmenu informácií o prevozoch medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o osobitnú zdravotnú starostlivosť, ktorú potrebujú prevážané osoby;

13.

vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila možnosť prevozu osoby, ktorej sa týka prevoz do iného členského štátu podľa dublinského systému, do svojej krajiny pôvodu výhradne na vlastnú výslovnú žiadosť a pri plnom rešpektovaní procesných práv;

Zjednotenie rodiny a zásada najlepších záujmov dieťaťa

14.

odporúča, aby sa na úrovni EÚ prijal súbor spoločných usmernení o posudzovaní veku a aby sa v prípade neistoty priklonilo k možnosti výhodnejšej pre dieťa;

15.

pripomína, že pri všetkých rozhodnutiach, ktoré sa týkajú detí, je potrebné v prvom rade dbať na najlepšie záujmy dieťaťa; trvá na tom, že maloleté osoby bez sprievodu by sa nikdy nemali zadržiavať alebo prevážať do iného členského štátu, okrem prípadu zjednotenia rodiny, a ak je takýto prevoz nevyhnutný, dieťa musí byť riadne zastúpené a sprevádzané počas celého postupu; víta preto zámer Komisie lepšie objasniť uplatniteľnosť dublinských pravidiel na maloleté osoby bez sprievodu;

16.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že vymedzenie pojmu rodinný príslušník je podľa súčasného nariadenia príliš obmedzujúce, a žiada Komisiu, aby rozšírila platnú definíciu a zahrnula do nej všetkých blízkych príbuzných a dlhodobých partnerov, najmä tých, ktorí nemajú inú rodinu, a dospelé deti, ktoré nie sú schopné samé sa o seba postarať;

17.

víta zámer Komisie rozšíriť rozsah pôsobnosti dublinského nariadenia, aby zahŕňalo dodatočnú ochranu, keďže by to malo umožniť žiadateľom o dodatočnú ochranu spojiť sa s rodinnými príslušníkmi, ktorým bol udelený tento druh ochrany alebo o ňu žiadajú v inom členskom štáte;

Zadržanie

18.

žiada Komisiu, aby doplnila ustanovenie obmedzujúce zadržiavanie žiadateľov podľa Dublinského dohovoru len na krajné prípady a aby v ňom vymedzila dôvody, v prípade ktorých sa môže použiť zadržanie, a procesné záruky, ktoré je potrebné zabezpečiť;

19.

žiada Komisiu, aby v dublinskom nariadení výslovne uviedla, že žiadatelia podľa Dublinského dohovoru majú nárok na tie isté podmienky prijatia ako ostatní žiadatelia o azyl, a to v súlade so smernicou o prijímaní, ktorej článok 3 ods. 1 ustanovuje všeobecné pravidlá, najmä pokiaľ ide o materiálne podmienky prijatia, zdravotnú starostlivosť, slobodu pohybu a školskú dochádzku maloletých osôb;

Humanitárna doložka a doložka o zvrchovanosti

20.

domnieva sa, že humanitárna doložka uvedená v článku 15 dublinského nariadenia poskytuje dublinskému systému značnú pružnosť, ale mala by sa uplatňovať širšie, aby sa predišlo neprimeraným ťažkostiam rodín vyplývajúcim z odlúčenia;

21.

domnieva sa, že ak je osoba, ktorá žiada o azyl, v mimoriadne zraniteľnom postavení z dôvodu závažného ochorenia, ťažkého zdravotného postihnutia, vysokého veku alebo tehotenstva, a je preto odkázaná na pomoc príbuzného nachádzajúceho sa na území iného členského štátu, ako je ten, ktorého úlohou je posúdiť žiadosť, táto osoba by sa mala, ak to je možné, spojiť s týmto príbuzným; žiada Komisiu, aby zvážila možnosť zmeniť príslušné ustanovenia o humanitárnej doložke v článku 15 ods. 2 na povinné;

22.

domnieva sa, že by sa mala zaviesť proaktívna povinnosť organizácií ako Červený kríž a Červený polmesiac vyhľadávať rodinných príslušníkov;

23.

víta zámer Komisie lepšie vymedziť okolnosti a postupy uplatňovania doložky o zvrchovanosti, najmä s cieľom zaviesť podmienku súhlasu žiadateľa o azyl;

Zber údajov a systém Eurodac

24.

vyjadruje znepokojenie nad nezrovnalosťami a nedostatkami pri zbere údajov, ktoré Komisia zistila pri hodnotení dublinského systému, najmä pokiaľ ide o registráciu odtlačkov prstov osôb, ktoré vstúpili do krajiny nelegálne, na hraniciach EÚ, čo vyvoláva vážne pochybnosti o účinnosti systému; dúfa, že nové nariadenie (ES) č. 862/2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane poskytne zúčastneným stranám presnejší obraz o fungovaní dublinského systému a ďalších nástrojov Spoločenstva v oblasti medzinárodnej ochrany;

25.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že v súčasnosti nie je k dispozícii žiadne vyhodnotenie nákladov dublinského systému; žiada Komisiu o nápravu, pretože ide o významný faktor pri hodnotení systému;

26.

so záujmom berie na vedomie obavy, ktoré Komisia vyjadrila v súvislosti so zberom a s kvalitou údajov zaslaných centrálnej jednotke systému Eurodac, ako aj s nedodržiavaním povinnosti odstrániť niektoré údaje a s pravidlami týkajúcimi sa ochrany osobných údajov; domnieva sa, že tieto nedostatky, ktoré spochybňujú spoľahlivosť systému Eurodac, je potrebné náležite riešiť skôr, ako sa bude uvažovať o akomkoľvek ďalšom použití tejto databázy;

27.

domnieva sa, že každý členský štát by mal prostredníctvom uzavretého zoznamu jasne stanoviť, ktoré agentúry a orgány majú prístup do databázy Eurodac a na aký účel, aby sa predišlo akémukoľvek neoprávnenému použitiu údajov;

28.

zdôrazňuje, že pri rozšírení prístupu do databázy systému Eurodac pre políciu a iné orgány členských štátov činné v trestnom konaní, ako aj Europol, hrozí, že informácie sa dostanú do tretích krajín, čo by mohlo mať negatívne dôsledky pre žiadateľov o azyl a ich rodiny; je presvedčený, že by sa tým zvýšilo riziko stigmatizácie žiadateľov o azyl;

*

* *

29.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. EÚ L 50, 25.2.2003, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 316, 15.12.2000, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12.

(4)  Ú. v. EÚ L 31, 6.2.2003, s. 18.

(5)  Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 23.

(6)  2807. zasadnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci v Luxemburgu 12. a 13. júna 2007.

(7)  Ú. v. EÚ L 144, 6.6.2007, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 301.

(9)  Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 364.

(10)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0012.

(11)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0107.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/10


Utorok 2. septembra 2008
Určité otázky týkajúce sa poistenia motorových vozidiel

P6_TA(2008)0386

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o určitých otázkach týkajúcich sa poistenia motorových vozidiel (2007/2258(INI))

2009/C 295 E/03

Európsky parlament,

so zreteľom na správu Komisie s názvom Určité otázky týkajúce sa poistenia motorových vozidiel (KOM(2007)0207) („správa Komisie“),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel) (1),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre právne veci (A6-0249/2008),

A.

keďže voľný pohyb osôb v EÚ, najmä v súvislosti s dvomi poslednými kolami rozširovania a zodpovedajúcim rozšírením schengenskej skupiny, vyústil do rýchleho nárastu počtu osôb a vozidiel cestujúcich cez štátne hranice služobne aj súkromne,

B.

keďže priorita ochrany obetí nehôd vyžaduje jasné, presné a účinné právne predpisy na úrovni EÚ týkajúce sa poistenia motorových vozidiel,

C.

keďže vo štvrtej smernici o poistení motorových vozidiel sa Komisia vyzýva, aby Európskemu parlamentu a Rade podala správu o uplatňovaní a účinnosti vnútroštátnych sankcií zavádzaných v súvislosti s postupom zodpovedajúceho plnenia/odôvodnenej odpovede, ako aj v súvislosti s ich rovnocennosťou, a aby v prípade potreby predložila návrhy,

D.

keďže v správe Komisie sa skúmajú ustanovenia o vnútroštátnych sankciách, účinnosť mechanizmu likvidačných zástupcov a súčasný stav dostupnosti dobrovoľného poistenia právnej ochrany, ktoré môže byť dodatočne uzavreté ktoroukoľvek potenciálnou obeťou dopravnej nehody,

E.

keďže v článku 4 ods. 6 štvrtej smernice o poistení motorových vozidiel sa upravuje postup zodpovedajúceho plnenia, pretože obete dopravných nehôd v zahraničí majú právo požadovať náhradu škody u likvidačných zástupcov poisťovne vymenovaných v krajine bydliska obete,

F.

keďže obeť musí dostať odôvodnenú odpoveď od poisťovne do troch mesiacov, inak sa predpokladajú sankcie,

G.

keďže je stále potrebné objasniť fungovanie tohto ustanovenia,

H.

keďže Komisia musí pri vykonávaní politík EÚ plne zohľadniť rozšírenie, najmä pomerne vysoké náklady na poistenie motorových vozidiel v nových členských štátoch,

I.

keďže v členských štátoch sa uplatňujú rôzne vnútroštátne sankcie týkajúce sa postupu zodpovedajúceho plnenia/odôvodnenej odpovede,

J.

keďže konzultácie s vnútroštátnymi orgánmi, vrátane orgánov v nových členských štátoch, potvrdili, že súčasné ustanovenia o sankciách, v prípade ich existencie, sú primerané, a že ich uplatňovanie sa účinne vykonáva v celej EÚ,

K.

keďže však niektoré členské štáty neuplatňujú špecifické sankcie a spoliehajú sa výlučne na povinnosť poisťovateľov platiť zákonné úroky zo sumy kompenzácie, ak sa zodpovedajúce plnenie/odôvodnená odpoveď nevykoná do troch mesiacov,

L.

keďže systém likvidačných zástupcov je relatívne známy vo väčšine členských štátov,

M.

keďže konzultácie uskutočnené Komisiou s cieľom zhodnotiť informovanosť občanov o systéme likvidačných zástupcov zahŕňali len členské štáty a odvetvie poisťovníctva bez toho, aby primerane zapojili občanov a združenia spotrebiteľov, t. j. tých, ktorí majú najväčší záujem na zabezpečení toho, aby systém fungoval správne,

N.

keďže poistenie nákladov na právne zastúpenie, ktoré vynaložila obeť dopravnej nehody, je dostupné vo väčšine členských štátov; keďže viac než 90 % prípadov sa vyrieši mimosúdne a náklady na právne zastúpenie sa v mnohých členských štátoch uhrádzajú; keďže okrem toho poisťovne už dlhé roky poskytujú poistenie právnej ochrany týkajúce sa všetkých druhov cezhraničných prípadov a zriadili vlastné oddelenia na vybavovanie zahraničných poistných udalostí a na uľahčenie ich rýchlej likvidácie,

O.

keďže otázka, či sa takéto primerané náklady na právne zastúpenie majú hradiť z povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel vo všetkých členských štátoch, je stále otvorená,

P.

keďže však krytie nákladov na právne zastúpenie vo všetkých členských štátoch prostredníctvom povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel pomáha lepšie chrániť európskych spotrebiteľov a zvyšuje ich dôveru,

Q.

keďže poistné trhy v nových členských štátoch sa neustále rozvíjajú, keďže je však poistenie právnej ochrany v mnohých z týchto členských štátov pomerne novým produktom, ktorý treba propagovať, pretože informovanosť verejnosti o poistení právnej ochrany je stále nízka,

R.

keďže povinným krytím nákladov na právne zastúpenie sa zvýši dôvera spotrebiteľov v povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel, najmä v prípadoch získania právneho odškodnenia, pretože spotrebitelia v mnohých nových členských štátoch si uvedomujú vysoké právne poplatky, ktoré by sa mohli uhrádzať z povinného poistenia,

S.

keďže zavedením povinného poistenia právnej ochrany pribudne dodatočná a zložitejšia práca v oblasti súdnictva a pravdepodobne sa budú vyskytovať omeškania pri riešení sporov a vysoký podiel neopodstatnených nárokov,

T.

keďže povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel a poistenie právnej ochrany majú rozdielne ciele a slúžia rôznym účelom, konkrétne povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel poskytuje spotrebiteľom možnosť uhradiť náklady vyplývajúce z nárokov, ktoré sa voči nim uplatňujú po dopravnej nehode, a poistenie právnej ochrany pokrýva súdne výdavky vyplývajúce z uplatňovania nároku voči tretej strane po dopravnej nehode,

U.

keďže verejné kampane vnútroštátnych orgánov, poisťovní a spotrebiteľských organizácií sú dôležité pre rozvoj vnútroštátnych trhov,

1.

víta správu Komisie a zdôrazňuje dôležitosť úplného a účinného zapojenia všetkých zúčastnených strán, najmä spotrebiteľov, do procesu konzultácií pri príprave politiky EÚ v tejto oblasti;

2.

vyzýva preto na systematické zapájanie spotrebiteľských organizácií zastupujúcich najmä obete do procesu hodnotenia účinnosti systémov zavedených v členských štátoch;

3.

víta toto ex post hodnotenie legislatívnych opatrení s cieľom zabezpečiť správne fungovanie pravidiel a upozorniť na ich akékoľvek nepredvídané nesprávne uplatňovanie;

4.

zdôrazňuje dôležitosť zvyšovania dôvery spotrebiteľov v politiky týkajúce sa poistenia motorových vozidiel v prípade cezhraničného cestovania v rámci EÚ, najmä pre motoristov zo starších členských štátov cestujúcich do nových členských štátov a opačne;

5.

domnieva sa, že podporou existujúcich právnych a trhovo riadených riešení, ktoré chránia spotrebiteľa, sa posilňuje dôvera spotrebiteľov v poistenie motorových vozidiel;

6.

zastáva názor, že členské štáty sú takisto zodpovedné za riadne fungovanie svojich vnútroštátnych systémov poistenia v súvislosti s právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa postupu zodpovedajúceho plnenia/odôvodnenej odpovede a nákladov na právnu ochranu, ktoré znášajú obete;

7.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v dôslednom monitorovaní účinného fungovania trhových mechanizmov a pravidelne podávala Európskemu parlamentu správy o tejto veci;

8.

domnieva sa, že samotná požiadavka, aby poisťovateľ platil zákonné úroky z omeškania, nepredstavuje sankčný nástroj a že Komisia preto potrebuje vykonávať väčšiu kontrolu a prijať príslušné opatrenia v tejto veci s cieľom zabezpečiť, aby vo všetkých členských štátoch trhy fungovali hladko a spotrebitelia boli účinne chránení;

9.

zdôrazňuje, že pracovné vzťahy medzi Komisiou, vnútroštátnymi orgánmi, poisťovňami a spotrebiteľmi sa musia posilniť s cieľom zabezpečiť neustále poskytovanie presných údajov o zavedených systémoch vymáhania;

10.

domnieva sa, že v súlade so všeobecne zavedeným prístupom EÚ ku sankciám by sa mala uplatňovať zásada subsidiarity a že nie je potrebné harmonizovať vnútroštátne právne predpisy o sankciách;

11.

domnieva sa, že vnútroštátne regulačné orgány môžu na vnútroštátnych trhoch lepšie zaručiť maximálnu úroveň ochrany spotrebiteľa;

12.

odporúča preto, s odvolaním sa na postup zodpovedajúceho plnenia/odôvodnenej odpovede, ponechať v právomoci jednotlivých členských štátov uloženie sankcií a vhodný výber ich druhov a úrovne;

13.

vyzýva členské štáty, aby zaručili účinné uplatňovanie sankcií, ktoré sa predpokladajú v prípade uplynutia doby troch mesiacov na predloženie odôvodnenej odpovede na žiadosť o odškodnenie alebo odôvodnenej ponuky na odškodnenie;

14.

považuje za vhodné pozorne zvážiť dôvody neplnenia povinnosti zo strany poisťovní skôr, než sa pristúpi k sankciám, pričom je potrebné vziať do úvahy faktory, ktoré od samotných poisťovní nezávisia; vyjadruje želanie, aby Komisia monitorovala vnútroštátne trhy a poskytovala pomoc vnútroštátnym orgánom, ak ju o ňu požiadajú;

15.

znovu pripomína význam zvyšovania dôvery občanov vo fungovanie systému likvidačných zástupcov, a to jeho podporovaním prostredníctvom verejných kampaní a ďalšími vhodnými opatreniami;

16.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvyšovali dôveru spotrebiteľov podporovaním vhodných opatrení na zvyšovanie informovanosti a využívaním vnútroštátnych informačných poisťovacích centier, napríklad vyžadovaním od poisťovateľov, aby uvádzali kontaktné údaje informačného centra v príslušnom členskom štáte do svojho zmluvného informačného balíka;

17.

ďalej vyzýva členské štáty, aby od poisťovní ako súčasť informačného balíka pred uzavretím zmluvy vyžadovali poskytovanie komplexných informácií spotrebiteľom o fungovaní systému likvidačných zástupcov a o jeho využití a výhodách pre poistenú osobu;

18.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala v monitorovaní fungovania systému a v prípade potreby koordinovala a pomáhala, ak vnútroštátne orgány požiadajú o pomoc;

19.

domnieva sa okrem toho, že v súvislosti s povinným zmluvným poistením motorových vozidiel povinné krytie nákladov na právne zastúpenie bude odrádzať od mimosúdneho vyrovnania, čím by sa potenciálne zvýšil počet súdnych konaní a neodôvodnene by sa zvýšila pracovná záťaž v oblasti súdnictva, a tým by sa riskovala destabilizácia fungovania existujúceho a vyvíjajúceho sa trhu s dobrovoľným poistením právnej ochrany;

20.

domnieva sa teda, že negatívny vplyv zavedenia systému povinného krytia nákladov na právne zastúpenie v súvislosti s povinným zmluvným poistením motorových vozidiel preváži nad potenciálnymi výhodami;

21.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi prijala ďalšie kroky potrebné na zvýšenie informovanosti o poistení právnej ochrany, ako aj o iných poistných produktoch, najmä v nových členských štátoch, so zameraním na informovanie spotrebiteľov o výhodách ponúknutia a uzatvorenia tohto typu poistenia;

22.

domnieva sa v tejto súvislosti, že vnútroštátne regulačné orgány majú nezastupiteľnú úlohu pri uplatňovaní osvedčených postupov z iných členských štátov;

23.

vyzýva preto Komisiu, aby posilnila ochranu spotrebiteľov, a to najmä naliehavým vyzývaním členských štátov, aby podporili svoje vnútroštátne regulačné orgány a poisťovacie spoločnosti pri zvyšovaní informovanosti o dostupnosti dobrovoľného poistenia právnej ochrany;

24.

domnieva sa, že informácie poskytnuté pred uzavretím poistných zmlúv pre motorové vozidlá by mohli zahŕňať informácie o možnosti poistenia právnej ochrany;

25.

vyzýva členské štáty, aby naliehali na vnútroštátne regulačné orgány a sprostredkovateľov, aby informovali svojich spotrebiteľov o možných rizikách a doplnkovom dobrovoľnom poistení, ktoré by spotrebiteľom prinieslo výhody, napríklad poistenie právnej ochrany, zabezpečenie pomoci a poistenie proti krádeži;

26.

vyzýva členské štáty, ktoré ešte nezaviedli systémy alternatívneho riešenia sporov na likvidáciu poistnej udalosti, aby zvážili zavedenie takýchto systémov na základe osvedčených postupov iných členských štátov;

27.

žiada, aby Komisia nepredurčovala výsledok štúdií na tému diferencovaného odškodnenia osobnej ujmy vyplývajúce z prijatia nariadenia Rím II (2) a ktoré by mohli viesť k návrhu riešenia založeného na poistení a následnej zmene a doplneniu štvrtej smernice o poistení motorových vozidiel;

28.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. ES L 181, 20.7.2000, s. 65.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40).


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/13


Utorok 2. septembra 2008
Koordinovaná stratégia s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom

P6_TA(2008)0387

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o koordinovanej stratégii s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom (2008/2033(INI))

2009/C 295 E/04

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. mája 2006 o potrebe rozvinúť koordinovanú stratégiu s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom (KOM(2006)0254),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2007 o určitých kľúčových prvkoch, ktoré prispievajú k vybudovaniu stratégie boja proti podvodom s DPH v EÚ (KOM(2007)0758),

so zreteľom na správu Komisie zo 16. apríla 2004 o využívaní opatrení administratívnej spolupráce v boji proti podvodu v oblasti DPH (KOM(2004)0260),

so zreteľom na závery Rady vyplývajúce z jej zasadaní zo 14. mája 2008, z 5. júna 2007, z 28. novembra 2006 a zo 7. júna 2006,

so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 8/2007 týkajúcu sa administratívnej spolupráce v oblasti dane z pridanej hodnoty (1),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2005 o prínose daňových a colných politík pre Lisabonskú stratégiu (KOM(2005)0532),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. februára 2008 o opatreniach zameraných na zmenu systému DPH s cieľom bojovať proti podvodom (KOM(2008)0109),

so zreteľom na návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty s cieľom bojovať proti daňovým únikom spojeným s operáciami v rámci Spoločenstva, a na návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1798/2003 s cieľom bojovať proti daňovým podvodom spojeným s operáciami v rámci Spoločenstva (KOM(2008)0147), ktoré Komisia predložila 17. marca 2008,

so zreteľom na článok 8 Charty základných práv Európskej únie,

so zreteľom na odporúčania v záveroch predsedníctva Rady zo 14. mája 2008 o daňových otázkach súvisiacich s dohodami, ktoré Spoločenstvo a jeho členské štáty uzatvárajú s tretími štátmi,

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A6-0312/2008),

A.

keďže daňové podvody majú vážne dôsledky na štátne rozpočty členských štátov a na systém zdrojov EÚ, vedú k porušovaniu zásady spravodlivého a transparentného zdaňovania a môžu spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, čím ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu; keďže z dôvodu daňových podvodov je poctivé podnikanie v konkurenčnej nevýhode a keďže stratu daňových príjmov v konečnom dôsledku zaplatia európski daňoví poplatníci prostredníctvom iných foriem zdaňovania,

B.

keďže finančné podvody ohrozujú rovnosť a daňovú spravodlivosť a strata príjmov verejných financií sa často kompenzuje zvýšením daní, ktoré postihuje najmenej majetných a najčestnejších daňových poplatníkov, ktorí nemajú možnosť alebo zámer vyhnúť sa svojim daňovým povinnostiam alebo ich porušiť,

C.

keďže rozmach cezhraničného obchodovania v dôsledku vytvorenia vnútorného trhu znamená, že rastie počet transakcií, pri ktorých sa miesto zdaňovania a miesto sídla osoby, ktorá podlieha DPH, nachádza v dvoch rôznych členských štátoch,

D.

keďže subjekty, ktoré páchajú nové formy daňových podvodov súvisiace s cezhraničnými transakciami, ako napríklad podvody typu kolotoč alebo podvody v rámci Spoločenstva s chýbajúcim obchodným subjektom, využívajú roztrieštenosť a medzery súčasných daňových systémov, a keďže sú potrebné zmeny vo fungovaní systému DPH,

E.

keďže úniky a podvody v oblasti DPH majú dosah na financovanie rozpočtu EÚ, pretože vedú k zvýšeným nárokom na vlastné zdroje členských štátov, ktoré vychádzajú z HDP,

F.

keďže boj proti podvodom – hoci z veľkej časti patrí do právomoci členských štátov – nie je problémom, ktorý možno vyriešiť len na vnútroštátnej úrovni,

G.

keďže globalizácia vedie k nárastu ťažkostí spojených s bojom proti finančným podvodom na medzinárodnej úrovni, a to vzhľadom na zvýšené zapojenie spoločností so sídlom v tretích štátoch pri podvodoch typu kolotoč, prudký rozvoj elektronického obchodu a globalizáciu trhu so službami; keďže tieto faktory jednoznačne dokazujú potrebu zlepšenia medzinárodnej spolupráce, najmä čo sa týka DPH,

H.

keďže rozsah daňových podvodov v EÚ je zapríčinený súčasným systémom DPH, ktorý je príliš komplexný, čím komplikuje sledovanie transakcií v rámci Spoločenstva, zneprehľadňuje ich a umožňuje tak ich zneužitie,

I.

keďže Komisia a členské štáty by sa pri skúmaní možností ako čeliť daňovým podvodom mali v čo najväčšej miere vyhýbať opatreniam, ktoré by mohli viesť k neprimeranému administratívnemu zaťaženiu podnikov a daňových úradov alebo by mohli spôsobiť diskrimináciu medzi obchodnými subjektmi,

J.

keďže Komisia i Dvor audítorov opakovane vyhlásili, že systém výmeny informácií medzi členskými štátmi o dodávkach tovaru v rámci Spoločenstva neposkytuje relevantné alebo včasné informácie na účinný boj proti podvodom v oblasti DPH; keďže táto situácia si vyžaduje jasnejšie a záväznejšie pravidlá spolupráce medzi členskými štátmi a Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF),

K.

keďže využívanie všetkých dostupných technológií vrátane elektronického uchovávania a prenosu určitých údajov na účely DPH a spotrebných daní je nevyhnutné na riadne fungovanie daňových systémov členských štátov; keďže podmienky na výmenu elektronicky uchovávaných údajov v jednotlivých členských štátoch a bezprostredný prístup členských štátov k nim by sa mali zlepšiť; keďže daňové úrady členských štátov by mali spracúvať osobné údaje vzhľadom na konkrétny účel ich použitia a na základe súhlasu príslušnej osoby alebo na inom právne zakotvenom legitímnom základe,

L.

keďže obchodné subjekty môžu často získať len veľmi čiastkové informácie o štatúte DPH svojich zákazníkov,

M.

keďže posilnenie prostriedkov odhaľovania daňových podvodov by malo byť doplnené o posilnenie súčasných právnych predpisov týkajúcich sa pomoci pri vymáhaní daní, rovnosti v daňovom zaobchádzaní a uskutočniteľnosti pre podniky,

Stratégia EÚ v oblasti daňových podvodov

1.

konštatuje, že cieľom stratégie EÚ v oblasti daňových podvodov musí byť riešenie daňových strát v dôsledku daňových podvodov, a to určením oblastí, v ktorých je možné vylepšiť tak právne predpisy EÚ, ako aj administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi, čím sa efektívne podporí obmedzenie daňových podvodov v čo najväčšej miere bez toho, aby vzniklo zbytočné zaťaženie daňových úradov a daňových poplatníkov;

2.

vyzýva členské štáty, aby konečne začali brať boj proti daňovým podvodom vážne;

3.

pripomína, že dlhodobým riešením na efektívny boj proti daňovým podvodom je aj naďalej vytvorenie systému DPH založeného na „zásade pôvodu“, podľa ktorého sa predpokladá, že transakcie medzi členskými štátmi podliehajúcimi DPH sú zdaňované sadzbou štátu pôvodu namiesto nulovou sadzbou; konštatuje, že v rámci „zásady pôvodu“ by bolo nepotrebné to, aby sa tovar obchodovaný na vnútornom trhu vyňal z DPH a následne zdanil v cieľovom štáte; pripomína, že na to, aby bol systém DPH založený na „zásade pôvodu“ efektívny, je potrebné vytvoriť zúčtovací systém tak, ako Komisia pôvodne navrhovala v roku 1987;

4.

s poľutovaní konštatuje odmietavý postoj niektorých členských štátov za ostatných desať rokov, ktorý znemožnil akúkoľvek účinnú stratégiu EÚ zameranú proti daňovým podvodom;

5.

vyjadruje poľutovanie na skutočnosťou, že napriek mnohým analýzam, žiadostiam a sťažnostiam Rada doposiaľ neschválila žiadnu účinnú stratégiu na boj proti daňovým podvodom;

6.

vyzýva Komisiu, aby napriek mnohým neúspechom v ostatných rokoch nepoľavila v ofenzívnom riešení tohto problému;

Všeobecné otázky: rozsah daňových podvodov a ich dôsledky

7.

berie na vedomie, že odhady celkových daňových strát (priame a nepriame dane)v dôsledku daňových podvodov sa pohybujú v rozpätí od 200 do 250 miliárd EUR, čo sa rovná 2 až 2,25 % HDP v EÚ, z čoho 40 miliárd EUR súvisí s podvodmi v oblasti DPH, čo podľa odhadov predstavuje 10 % príjmov z DPH, 8 % celkových príjmov zo spotrebných daní z alkoholických nápojov v roku 1998 a 9 % celkových príjmov z tabakových výrobkov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že nie sú k dispozícii žiadne presné údaje, pretože vnútroštátne štandardy výkazníctva sa veľmi líšia;

8.

žiada, aby základom transparentnosti a národných opatrení na boj proti daňovým podvodom bol jednotný zber údajov vo všetkých členských štátoch;

9.

ľutuje, že v dôsledku nedostatku údajov zozbieraných na vnútroštátnej úrovni nie je možné posúdiť skutočný rozsah tohto problému, ani náležite vyhodnotiť monitorovanie zmien, či už pozitívnych alebo negatívnych;

10.

žiada Komisiu, aby zvážila harmonizovaný európsky systém zberu údajov a tvorby štatistických údajov o daňových podvodoch, aby sa získalo čo najpresnejšie hodnotenie plného dosahu tohto fenoménu;

11.

pripomína, že eliminácia tieňovej ekonomiky nemôže byť uskutočňovaná bez uplatnenia príslušných stimulov; okrem toho navrhuje, aby členské štáty prostredníctvom lisabonských ukazovateľov predkladali správu o tom, do akej miery sa im darí obmedzovať svoje tieňové ekonomiky;

Súčasný systém DPH a jeho nedostatky

12.

konštatuje, že daňové podvody v oblasti DPH sú z hľadiska fungovania vnútorného trhu obzvlášť znepokojujúcou skutočnosťou vzhľadom na to, že majú priamy cezhraničný dosah, spôsobujú značné straty na príjmoch a priamo vplývajú na rozpočet EÚ;

13.

pripomína, že súčasný systém DPH, vytvorený v roku 1993, mal byť len prechodným systémom a že Európsky parlament žiadal, aby Komisia predložila návrhy s cieľom prijať do roku 2010 konečné rozhodnutie o definitívnom systéme DPH;

14.

tvrdí, že voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu v rámci vytvorenia vnútorného trhu v roku 1993, ako aj pokrok v nových technológiách s ohľadom na malý drahý tovar spoločne pôsobia tak, že je čoraz ťažšie bojovať proti podvodom v oblasti DPH, pričom túto situáciu ešte viac sťažuje zložitosť a roztrieštenosť súčasného systému, čo sťažuje sledovanie transakcií a väčšmi umožňuje ich zneužívanie;

15.

berie na vedomie čoraz väčší výskyt podvodov typu chýbajúceho obchodného subjektu a úmyselného zneužívania systému DPH zločineckými skupinami, ktoré pripravujú takéto plány s cieľom zneužívať nedostatky systému a poukazuje na prípad podvodu s DPH typu kolotoč, na ktorý upozornil Eurojust a ktorý sa týka 18 členských štátov s celkovou odhadovanou výškou daňového podvodu 2,1 miliardy EUR;

16.

podporuje Komisiu v jej úsilí podstatne zmeniť súčasný systém DPH; víta skutočnosť, že pre členské štáty má táto vec v súčasnosti určitý prioritný význam, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby boli pripravené prijímať v tejto súvislosti rozsiahle opatrenia;

17.

nazdáva sa, že súčasný systém je zastaraný a je potrebné, aby bol od základu prepracovaný bez toho, aby sa čestné podniky nadmerne zaťažili byrokraciou; je presvedčený, že zachovanie súčasného stavu neprichádza do úvahy;

Alternatívne systémy k súčasnému systému DPH

Systém prenesenia daňovej povinnosti

18.

poznamenáva, že v systéme prenesenia daňovej povinnosti platí DPH zdaniteľný zákazník namiesto dodávateľa; uznáva, že tento systém má tú výhodu, že odstraňuje možnosť uskutočňovať podvody typu chýbajúceho obchodného subjektu tým, že zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom dodávaného tovaru, sa určí za osobu podliehajúcu platbe DPH;

19.

poznamenáva, že vytvorenie systému dvojitej DPH by bolo nezlučiteľné s účinným fungovaním vnútorného trhu a viedlo by k vytvoreniu zložitejšieho prostredia, ktoré by mohlo odrádzať podniky od investovania, čo by sa z dlhodobého hľadiska dalo prekonať len všeobecným povinným systémom prenesenia daňovej povinnosti namiesto dobrovoľného systému alebo systému vybraných dodávok;

20.

poznamenáva ďalej, že systém prenesenia daňovej povinnosti neumožňuje rozdelené platby a že DPH sa v plnej výške platí až na konci dodávateľského reťazca, čím sa odstraňuje kontrolný mechanizmus DPH s vlastnou správou; varuje, že sa môžu objaviť nové formy podvodu vrátane nárastu daňových strát na maloobchodnej úrovni a zneužívania identifikačných čísiel DPH a že bojovanie proti takýmto podvodom zavedením dodatočného overovania by mohlo viesť k ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu čestných obchodných subjektov; vyzýva preto na opatrnosť a dôkladné zváženie pred zavedením systému prenesenia daňovej povinnosti; konštatuje však, že uplatňovanie prahovej hodnoty s cieľom obmedziť riziko nezdanenej konečnej spotreby pomáha v boji proti podvodom, a domnieva sa, že hranica 5 000 EUR, ktorú navrhuje Rada, je primeraná;

Pilotný projekt

21.

pri všetkej opatrnosti a kritike poznamenáva, že pilotný projekt môže členským štátom pomôcť lepšie pochopiť riziká súvisiace so systémom prenesenia daňovej povinnosti, pričom však naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili vhodné záruky s cieľom zabezpečiť, aby ani členský štát, ktorý sa dobrovoľne prihlásil, ani žiadny iný členský štát, nebol počas realizácie projektu vystavený vážnemu riziku;

Zdaňovanie dodávok v rámci Spoločenstva

22.

domnieva sa, že najlepším spôsobom riešenia podvodov s DPH v oblasti cezhraničných dodávok je zavedenie systému, v ktorom sa oslobodenie od DPH pre dodávky v rámci Spoločenstva nahradí 15 % zdaňovaním; konštatuje, že fungovaniu tohto systému by prospelo, ak by sa podstatne zjednodušila rozmanitosť a zložitosť znížených sadzieb, čím by sa znížilo na minimum administratívne zaťaženie podnikov, ako aj daňových úradov; konštatuje, že jednotlivé zníženia sadzieb DPH spred roku 1992 by sa mali starostlivo preskúmať a posúdiť vo vzťahu k tomu, či sú ekonomicky opodstatnené;

23.

uznáva, že vzhľadom na rozdielne sadzby DPH by si zdaňovanie dodávok v rámci Spoločenstva vyžadovalo vyrovnávacie platby medzi členskými štátmi; domnieva sa, že takéto vyrovnávanie by sa malo uskutočňovať prostredníctvom zúčtovacej banky, ktorá by uľahčovala prevod príjmov medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že fungovanie zúčtovacej banky je technicky realizovateľné;

24.

domnieva sa, že decentralizovaný systém zúčtovacích orgánov môže byť vhodnejší a mohol by sa rozvíjať rýchlejšie pokiaľ členským štátom umožní dohodnúť sa na dôležitých podrobnostiach na dvojstrannej báze, pričom môžu zohľadniť svoju individuálnu obchodnú bilanciu, podobnosti fungovania ich systémov DPH a ich kontrolné mechanizmy a vzájomnú dôveru;

25.

zdôrazňuje, že vyberanie DPH od dodávateľa dodávky, ako aj uskutočnenie prevodu zúčtovacím systémom daňovému úradu krajiny, v ktorej sa nákup v rámci Spoločenstva realizoval, by mal spadať do právomoci daňového úradu členského štátu dodávky; uznáva, že je potrebné budovať vzájomnú dôveru medzi daňovými úradmi;

Administratívna spolupráca a vzájomná pomoc v oblasti DPH, spotrebných daní a priamych daní

26.

zdôrazňuje, že členské štáty nemôžu bojovať oddelene proti cezhraničným daňovým podvodom; zastáva názor, že výmena informácií a spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou nestačili na účinný boj proti daňovým podvodom pokiaľ ide o podstatu či rýchlosť; domnieva sa, že neexistuje priamy kontakt medzi miestnymi alebo vnútroštátnymi úradmi pre boj proti podvodom, čo vedie k neúčinnosti, nedostatočnému využívaniu opatrení administratívnej spolupráce a oneskoreniam v komunikácii;

27.

trvá na tom, že všetky členské štáty by mali na ochranu svojich daňových príjmov v rámci vnútorného trhu prijať porovnateľné opatrenia proti podvodníkom bez ohľadu na to, kde došlo k úniku príjmov; vyzýva Komisiu, aby navrhla možné mechanizmy na podporu takejto spolupráce medzi členskými štátmi;

28.

víta návrh Komisie na zmenu a doplnenie smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (2) a nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (3) s cieľom urýchliť zber a výmenu informácií o operáciách v rámci Spoločenstva od roku 2010; uznáva, že navrhované pravidlá podávania správ raz za mesiac zvýšia administratívne zaťaženie podnikov poskytujúcich len služby, ktoré v súčasnosti nepodliehajú tomuto pravidlu, uznáva však, že je to nevyhnutné vzhľadom na možnosť podvodov typu kolotoč pri niektorých službách;

29.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala navrhované opatrenia a vyzýva ju, aby predložila ďalšie návrhy o automatizovanom prístupe ostatných členských štátov k určitým neutajovaným údajom členského štátu o ich zdaniteľných osobách (obchodný sektor, určité údaje týkajúce sa obratu, atď.), a o harmonizácii postupov registrácie platcov DPH a rušenia ich registrácie, aby sa zaručilo rýchle odhalenie a zrušenie registrácie nepravých platcov DPH; zdôrazňuje, že členské štáty musia prevziať zodpovednosť za aktualizovanie svojich údajov, najmä čo sa týka registrácie a odhaľovania podvodných platcov;

30.

pripomína, že daňové raje môžu byť jednou z prekážok vykonávania Lisabonskej stratégie, ak vyvíjajú nadmerný tlak na znižovanie daňových sadzieb a všeobecne na daňové príjmy;

31.

zdôrazňuje tiež, že v časoch rozpočtovej disciplíny každé narušenie daňovej základne ohrozuje schopnosť členských štátov spĺňať požiadavky reformovaného Paktu stability a rastu;

32.

zdôrazňuje, že zrušenie daňových rajov si okrem iného vyžaduje stratégiu zameranú na tri body: riešenie daňových únikov, rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (4) a trvanie na tom, aby OECD prostredníctvom svojich členov postihovala nespolupracujúce daňové raje;

Daňové úniky

33.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty so stále novými výhradami a taktikou zdržiavania maria reformu smernice 2003/48/ES, a povzbudzuje Komisiu, aby bez ohľadu na odpor čo najskôr predložila svoje návrhy;

34.

zdôrazňuje, že reforma smernice 2003/48/ES musí riešiť mnohé nedostatky a rozdiely, ktoré bránia odhaleniu operácií daňových únikov a daňových podvodov;

35.

vyzýva Komisiu, aby v rámci reformy smernice 2003/48/ES preskúmala možnosti jej reformy vrátane preskúmania určitého rozšírenia rozsahu pôsobnosti tejto smernice, pokiaľ ide o druh právnickej osoby a zdroje finančných príjmov;

36.

naliehavo vyzýva EÚ, aby ponechala odstránenie daňových rajov na celosvetovej úrovni na programe rokovaní vzhľadom na ich škodlivý vplyv na daňové príjmy jednotlivých členských štátov; vyzýva Radu a Komisiu, aby využili obchodnú silu EÚ pri rokovaniach o obchodných dohodách a dohodách o spolupráci s vládami daňových rajov s cieľom presvedčiť ich, aby zrušili daňové ustanovenia a postupy, ktoré podporujú daňové úniky a podvody; ako prvý krok víta odporúčania uvedené v záveroch Rady, ktoré vyplývajú z jej zasadnutia zo 14. mája 2008 o začlenení klauzuly o dobrej správe v oblasti daní do obchodných dohôd; žiada Komisiu aby bezodkladne začala navrhovať takúto klauzulu pri rokovaniach o budúcich obchodných dohodách;

*

* *

37.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ C 20, 25.1.2008, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 264, 15.10.2003, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003, s. 38.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/19


Utorok 2. septembra 2008
Vyhlásenie roka 2011 za Európsky rok dobrovoľníckej práce

P6_TA(2008)0389

Vyhlásenie Európskeho parlamentu o vyhlásení roka 2011 za Európsky rok dobrovoľníckej práce

2009/C 295 E/05

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2008 o prínose dobrovoľníckej práce pre hospodársku a sociálnu súdržnosť (1),

so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady zo 16. novembra 2007, o plnení spoločných cieľov pre dobrovoľnícku činnosť mladých ľudí (2),

so zreteľom na článok 116 rokovacieho poriadku,

A.

keďže viac ako 100 miliónov Európanov v rôznom veku, rôzneho vierovyznania a národností vykonáva dobrovoľnícku prácu,

B.

keďže podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer uverejnenej vo februári 2007 sa traja z desiatich Európanov aktívne zapájali do dobrovoľníckej práce a takmer 80 % respondentov sa domnieva, že dobrovoľnícke činnosti sú dôležitou súčasťou demokratického života v Európe (3),

C.

keďže sektor dobrovoľníckej práce prispieva približne 5 % k HDP k hospodárstvu členských štátov a rozvíja inovatívne činnosti v záujme toho, aby sa zistili potreby vznikajúce v spoločnosti, upriamila sa na ne pozornosť a prijali sa príslušné opatrenia,

D.

keďže Európske dobrovoľnícke centrum, Európske fórum mládeže, Združenie organizácií zabezpečujúcich dobrovoľnícku službu, Svetová organizácia skautského hnutia, Červený kríž/ Kancelária Európskej únie, Volonteurope, Európska platforma pre starších, Solidar, Caritas Europa, ENGAGE, Johanniter International, Európska mimovládna športová organizácia a iné subjekty, ktoré spolu predstavujú tisíce organizácií zahŕňajúce milióny dobrovoľníkov, vyzvali európske inštitúcie, aby rok 2011 vyhlásili za Európsky rok dobrovoľníckej práce,

1.

vyzýva Komisiu za podpory všetkých inštitúcií EÚ, aby rok 2011 vyhlásila za Európsky rok dobrovoľníckej práce;

2.

poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov postúpil Rade a Komisii.

Zoznam podpísaných poslancov

Adamos Adamou, Gabriele Albertini, Jim Allister, Alexander Alvaro, Jan Andersson, Georgs Andrejevs, Alfonso Andria, Laima Liucija Andrikienė, Emmanouil Angelakas, Roberta Angelilli, Stavros Arnaoutakis, Francisco Assis, Elspeth Attwooll, Marie-Hélène Aubert, Margrete Auken, Liam Aylward, Mariela Velichkova Baeva, Enrique Barón Crespo, Alessandro Battilocchio, Katerina Batzeli, Edit Bauer, Jean Marie Beaupuy, Zsolt László Becsey, Angelika Beer, Ivo Belet, Jean-Luc Bennahmias, Rolf Berend, Pervenche Berès, Sergio Berlato, Giovanni Berlinguer, Thijs Berman, Adam Bielan, Guy Bono, Josep Borrell Fontelles, Victor Boștinaru, Catherine Boursier, Bernadette Bourzai, John Bowis, Sharon Bowles, Emine Bozkurt, Iles Braghetto, Mihael Brejc, Frieda Brepoels, André Brie, Elmar Brok, Danutė Budreikaitė, Kathalijne Maria Buitenweg, Ieke van den Burg, Colm Burke, Philip Bushill-Matthews, Cristian Silviu Bușoi, Simon Busuttil, Jerzy Buzek, Martin Callanan, Mogens Camre, Luis Manuel Capoulas Santos, Marie-Arlette Carlotti, Giorgio Carollo, Paulo Casaca, Michael Cashman, Carlo Casini, Françoise Castex, Giuseppe Castiglione, Pilar del Castillo Vera, Jorgo Chatzimarkakis, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Ole Christensen, Sylwester Chruszcz, Philip Claeys, Luigi Cocilovo, Carlos Coelho, Richard Corbett, Giovanna Corda, Titus Corlățean, Jean Louis Cottigny, Michael Cramer, Corina Crețu, Gabriela Crețu, Brian Crowley, Marek Aleksander Czarnecki, Ryszard Czarnecki, Daniel Dăianu, Dragoș Florin David, Chris Davies, Bairbre de Brún, Jean-Luc Dehaene, Panayiotis Demetriou, Gérard Deprez, Proinsias De Rossa, Marielle De Sarnez, Marie-Hélène Descamps, Harlem Désir, Albert Deß, Mia De Vits, Jolanta Dičkutė, Koenraad Dillen, Giorgos Dimitrakopoulos, Alexandra Dobolyi, Beniamino Donnici, Den Dover, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Petr Duchoň, Andrew Duff, Árpád Duka-Zólyomi, Constantin Dumitriu, Michl Ebner, Lena Ek, Saïd El Khadraoui, James Elles, Maria da Assunção Esteves, Edite Estrela, Harald Ettl, Jill Evans, Robert Evans, Göran Färm, Richard Falbr, Markus Ferber, Emanuel Jardim Fernandes, Francesco Ferrari, Elisa Ferreira, Ilda Figueiredo, Petru Filip, Hélène Flautre, Alessandro Foglietta, Hanna Foltyn-Kubicka, Glyn Ford, Janelly Fourtou, Armando França, Duarte Freitas, Ingo Friedrich, Urszula Gacek, Michael Gahler, Milan Gaľa, Gerardo Galeote, Vicente Miguel Garcés Ramón, Eugenijus Gentvilas, Georgios Georgiou, Bronisław Geremek, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Adam Gierek, Maciej Marian Giertych, Neena Gill, Ioannis Gklavakis, Bogdan Golik, Ana Maria Gomes, Donata Gottardi, Genowefa Grabowska, Dariusz Maciej Grabowski, Vasco Graça Moura, Nathalie Griesbeck, Lissy Gröner, Elly de Groen-Kouwenhoven, Mathieu Grosch, Lilli Gruber, Ignasi Guardans Cambó, Ambroise Guellec, Pedro Guerreiro, Umberto Guidoni, Zita Gurmai, Fiona Hall, David Hammerstein, Małgorzata Handzlik, Gábor Harangozó, Malcolm Harbour, Marian Harkin, Rebecca Harms, Joel Hasse Ferreira, Satu Hassi, Anna Hedh, Jeanine Hennis-Plasschaert, Esther Herranz García, Jim Higgins, Jens Holm, Milan Horáček, Richard Howitt, Ján Hudacký, Stephen Hughes, Alain Hutchinson, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Monica Maria Iacob-Ridzi, Sophia in 't Veld, Mikel Irujo Amezaga, Ville Itälä, Lily Jacobs, Anneli Jäätteenmäki, Stanisław Jałowiecki, Mieczysław Edmund Janowski, Lívia Járóka, Elisabeth Jeggle, Rumiana Jeleva, Anne E. Jensen, Romana Jordan Cizelj, Jelko Kacin, Filip Kaczmarek, Gisela Kallenbach, Othmar Karas, Sajjad Karim, Ioannis Kasoulides, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Piia-Noora Kauppi, Tunne Kelam, Glenys Kinnock, Evgeni Kirilov, Ewa Klamt, Wolf Klinz, Dieter-Lebrecht Koch, Silvana Koch-Mehrin, Eija-Riitta Korhola, Miloš Koterec, Holger Krahmer, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Ģirts Valdis Kristovskis, Urszula Krupa, Wiesław Stefan Kuc, Jan Jerzy Kułakowski, Sepp Kusstatscher, Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk, Joost Lagendijk, Jean Lambert, Alexander Graf Lambsdorff, Vytautas Landsbergis, Esther De Lange, Anne Laperrouze, Romano Maria La Russa, Vincenzo Lavarra, Henrik Lax, Johannes Lebech, Bernard Lehideux, Lasse Lehtinen, Jörg Leichtfried, Jo Leinen, Katalin Lévai, Janusz Lewandowski, Bogusław Liberadzki, Marcin Libicki, Eva Lichtenberger, Alain Lipietz, Pia Elda Locatelli, Andrea Losco, Caroline Lucas, Sarah Ludford, Astrid Lulling, Elizabeth Lynne, Linda McAvan, Arlene McCarthy, Mary Lou McDonald, Mairead McGuinness, Edward McMillan-Scott, Jamila Madeira, Eugenijus Maldeikis, Toine Manders, Ramona Nicole Mănescu, Vladimír Maňka, Thomas Mann, Marian-Jean Marinescu, Catiuscia Marini, Sérgio Marques, Maria Martens, David Martin, Jean-Claude Martinez, Miguel Ángel Martínez Martínez, Jan Tadeusz Masiel, Antonio Masip Hidalgo, Marios Matsakis, Yiannakis Matsis, Maria Matsouka, Manolis Mavrommatis, Hans-Peter Mayer, Erik Meijer, Íñigo Méndez de Vigo, Emilio Menéndez del Valle, Marianne Mikko, Miroslav Mikolášik, Gay Mitchell, Nickolay Mladenov, Claude Moraes, Eluned Morgan, Luisa Morgantini, Elisabeth Morin, Roberto Musacchio, Cristiana Muscardini, Joseph Muscat, Sebastiano (Nello) Musumeci, Riitta Myller, Pasqualina Napoletano, Michael Henry Nattrass, Robert Navarro, Cătălin-Ioan Nechifor, Bill Newton Dunn, Annemie Neyts-Uyttebroeck, James Nicholson, Angelika Niebler, Lambert van Nistelrooij, Ljudmila Novak, Vural Öger, Jan Olbrycht, Seán Ó Neachtain, Gérard Onesta, Janusz Onyszkiewicz, Ria Oomen-Ruijten, Dumitru Oprea, Miroslav Ouzký, Siiri Oviir, Doris Pack, Maria Grazia Pagano, Borut Pahor, Justas Vincas Paleckis, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Marco Pannella, Pier Antonio Panzeri, Dimitrios Papadimoulis, Georgios Papastamkos, Neil Parish, Aldo Patriciello, Vincent Peillon, Alojz Peterle, Maria Petre, Markus Pieper, Sirpa Pietikäinen, João de Deus Pinheiro, Józef Pinior, Mirosław Mariusz Piotrowski, Umberto Pirilli, Hubert Pirker, Paweł Bartłomiej Piskorski, Lapo Pistelli, Gianni Pittella, Zita Pleštinská, Anni Podimata, Zdzisław Zbigniew Podkański, Samuli Pohjamo, Lydie Polfer, Mihaela Popa, Nicolae Vlad Popa, Miguel Portas, Vittorio Prodi, John Purvis, Luís Queiró, Reinhard Rack, Alexander Radwan, Bilyana Ilieva Raeva, Poul Nyrup Rasmussen, Karin Resetarits, José Ribeiro e Castro, Marco Rizzo, Bogusław Rogalski, Zuzana Roithová, Raül Romeva i Rueda, Dariusz Rosati, Wojciech Roszkowski, Libor Rouček, Paul Rübig, Heide Rühle, Leopold Józef Rutowicz, Eoin Ryan, Aloyzas Sakalas, Katrin Saks, Antolín Sánchez Presedo, Manuel António dos Santos, Sebastiano Sanzarello, Amalia Sartori, Jacek Saryusz-Wolski, Toomas Savi, Luciana Sbarbati, Christel Schaldemose, Pierre Schapira, Agnes Schierhuber, Margaritis Schinas, Frithjof Schmidt, Olle Schmidt, Pál Schmitt, Elisabeth Schroedter, Inger Segelström, Esko Seppänen, Czesław Adam Siekierski, José Albino Silva Peneda, Brian Simpson, Kathy Sinnott, Marek Siwiec, Nina Škottová, Alyn Smith, Csaba Sógor, Bogusław Sonik, María Sornosa Martínez, Sérgio Sousa Pinto, Jean Spautz, Bart Staes, Grażyna Staniszewska, Margarita Starkevičiūtė, Dirk Sterckx, Struan Stevenson, Catherine Stihler, Ulrich Stockmann, Dimitar Stoyanov, Robert Sturdy, Margie Sudre, David Sumberg, László Surján, Eva-Britt Svensson, József Szájer, István Szent-Iványi, Konrad Szymański, Hannu Takkula, Charles Tannock, Andres Tarand, Salvatore Tatarella, Britta Thomsen, Marianne Thyssen, Silvia-Adriana Țicău, Gary Titley, Patrizia Toia, László Tőkés, Ewa Tomaszewska, Witold Tomczak, Jacques Toubon, Antonios Trakatellis, Kyriacos Triantaphyllides, Claude Turmes, Evangelia Tzampazi, Feleknas Uca, Vladimir Urutchev, Inese Vaidere, Nikolaos Vakalis, Frank Vanhecke, Johan Van Hecke, Anne Van Lancker, Ioannis Varvitsiotis, Armando Veneto, Donato Tommaso Veraldi, Bernadette Vergnaud, Cornelis Visser, Oldřich Vlasák, Diana Wallis, Graham Watson, Henri Weber, Manfred Weber, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Anders Wijkman, Glenis Willmott, Iuliu Winkler, Janusz Wojciechowski, Anna Záborská, Zbigniew Zaleski, Mauro Zani, Andrzej Tomasz Zapałowski, Stefano Zappalà, Tomáš Zatloukal, Tatjana Ždanoka, Gabriele Zimmer, Marian Zlotea, Jaroslav Zvěřina, Tadeusz Zwiefka


(1)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0131.

(2)  Ú. v. EÚ C 241, 20.9.2008, s. 1.

(3)  European Social Reality, Special Eurobarometer 273, Wave 66.3.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/21


Utorok 2. septembra 2008
Mládež v rámci politík EÚ

P6_TA(2008)0390

Vyhlásenie Európskeho parlamentu o potrebe venovať väčšiu pozornosť posilneniu postavenia mládeže v rámci politík Európskej únie

2009/C 295 E/06

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 116 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Komisia vo svojej bielej knihe s názvom Nový impulz pre európsku mládež (KOM(2001)0681), ktorú Európsky parlament preskúmal vo svojom uznesení zo 14. mája 2002 (1), prijala cieľ venovať mládeži viac pozornosti v ostatných oblastiach politiky, najmä v oblasti vzdelávania a celoživotného vzdelávania, zamestnanosti, sociálneho začleňovania, zdravotníctva, samostatnosti mládeže, mobility, základných práv a nediskriminácie,

B.

keďže Európska rada prijala na svojom zasadaní v dňoch 22. až 23. marca 2005 Európsky pakt mládeže ako jeden z nástrojov na dosiahnutie lisabonských cieľov a svoj záväzok opätovne potvrdila v marci 2008, keď trvala na tom, že investície do mládeže sú potrebné teraz aj v budúcnosti,

C.

keďže Komisia zohľadnila potrebu zahrnutia otázok týkajúcich sa mládeže vo svojom oznámení z 5. septembra 2007 o podpore plnohodnotnej účasti mladých ľudí na vzdelávaní, zamestnanosti a dianí v spoločnosti (KOM(2007)0498),

D.

keďže Európsky parlament prijal 19. júna 2007 uznesenie o právnom rámci opatrení na zosúladenie rodinného života s obdobím štúdia mladých žien v Európskej únii (2) a 21. februára 2008 uznesenie o demografickej budúcnosti Európy (3), v ktorých sa zdôrazňuje potreba väčšieho zohľadňovania potrieb mládeže,

1.

vyzýva Komisiu, aby pri príprave legislatívnych návrhov, najmä v oblastiach politiky uvedených v odôvodnení A, vzala do úvahy a zapracovala otázku dosahu na mládež a výsledky štruktúrovaného dialógu s mládežníckymi organizáciami;

2.

vyzýva členské štáty, aby sa v rámci plnenia národných reformných programov vypracovaných podľa Lisabonskej stratégie zamerali na mládež a počítali s ňou v príslušných oblastiach politiky;

3.

poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov postúpil Rade, Komisii a Európskemu fóru mládeže.

Zoznam podpísaných poslancov

Adamos Adamou, Vincenzo Aita, Gabriele Albertini, Alexander Alvaro, Jan Andersson, Georgs Andrejevs, Alfonso Andria, Laima Liucija Andrikienė, Emmanouil Angelakas, Roberta Angelilli, Kader Arif, Stavros Arnaoutakis, Francisco Assis, John Attard-Montalto, Elspeth Attwooll, Jean-Pierre Audy, Margrete Auken, Liam Aylward, Pilar Ayuso, Peter Baco, Maria Badia i Cutchet, Mariela Velichkova Baeva, Enrique Barón Crespo, Alessandro Battilocchio, Katerina Batzeli, Jean Marie Beaupuy, Zsolt László Becsey, Ivo Belet, Jean-Luc Bennahmias, Monika Beňová, Giovanni Berlinguer, Thijs Berman, Šarūnas Birutis, Sebastian Valentin Bodu, Herbert Bösch, Guy Bono, Victor Boștinaru, Bernadette Bourzai, John Bowis, Sharon Bowles, Emine Bozkurt, Iles Braghetto, Mihael Brejc, Frieda Brepoels, Jan Březina, André Brie, Danutė Budreikaitė, Kathalijne Maria Buitenweg, Wolfgang Bulfon, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, Colm Burke, Niels Busk, Cristian Silviu Bușoi, Philippe Busquin, Simon Busuttil, Jerzy Buzek, Luis Manuel Capoulas Santos, David Casa, Paulo Casaca, Michael Cashman, Carlo Casini, Giuseppe Castiglione, Jean-Marie Cavada, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Luigi Cocilovo, Carlos Coelho, Daniel Cohn-Bendit, Richard Corbett, Dorette Corbey, Giovanna Corda, Titus Corlățean, Thierry Cornillet, Jean Louis Cottigny, Michael Cramer, Jan Cremers, Gabriela Crețu, Brian Crowley, Magor Imre Csibi, Marek Aleksander Czarnecki, Daniel Dăianu, Joseph Daul, Dragoș Florin David, Chris Davies, Antonio De Blasio, Bairbre de Brún, Arūnas Degutis, Jean-Luc Dehaene, Panayiotis Demetriou, Marie-Hélène Descamps, Albert Deß, Christine De Veyrac, Mia De Vits, Jolanta Dičkutė, Alexandra Dobolyi, Beniamino Donnici, Bert Doorn, Brigitte Douay, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Petr Duchoň, Bárbara Dührkop Dührkop, Árpád Duka-Zólyomi, Constantin Dumitriu, Michl Ebner, Lena Ek, Saïd El Khadraoui, Maria da Assunção Esteves, Edite Estrela, Harald Ettl, Jill Evans, Göran Färm, Richard Falbr, Carlo Fatuzzo, Claudio Fava, Emanuel Jardim Fernandes, Francesco Ferrari, Elisa Ferreira, Ilda Figueiredo, Petru Filip, Věra Flasarová, Alessandro Foglietta, Hanna Foltyn-Kubicka, Nicole Fontaine, Glyn Ford, Brigitte Fouré, Janelly Fourtou, Juan Fraile Cantón, Armando França, Monica Frassoni, Duarte Freitas, Milan Gaľa, Vicente Miguel Garcés Ramón, Iratxe García Pérez, Patrick Gaubert, Jean-Paul Gauzès, Eugenijus Gentvilas, Georgios Georgiou, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Claire Gibault, Ioannis Gklavakis, Ana Maria Gomes, Donata Gottardi, Vasco Graça Moura, Martí Grau i Segú, Louis Grech, Nathalie Griesbeck, Lissy Gröner, Elly de Groen-Kouwenhoven, Matthias Groote, Mathieu Grosch, Françoise Grossetête, Lilli Gruber, Ignasi Guardans Cambó, Ambroise Guellec, Pedro Guerreiro, Zita Gurmai, Cristina Gutiérrez-Cortines, Fiona Hall, David Hammerstein, Benoît Hamon, Małgorzata Handzlik, Marian Harkin, Rebecca Harms, Joel Hasse Ferreira, Satu Hassi, Anna Hedh, Gyula Hegyi, Jeanine Hennis-Plasschaert, Jim Higgins, Jens Holm, Mary Honeyball, Milan Horáček, Stephen Hughes, Alain Hutchinson, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Sophia in 't Veld, Ville Itälä, Carlos José Iturgaiz Angulo, Lily Jacobs, Anneli Jäätteenmäki, Mieczysław Edmund Janowski, Anne E. Jensen, Dan Jørgensen, Pierre Jonckheer, Romana Jordan Cizelj, Jelko Kacin, Filip Kaczmarek, Gisela Kallenbach, Othmar Karas, Ioannis Kasoulides, Piia-Noora Kauppi, Metin Kazak, Tunne Kelam, Glenys Kinnock, Ewa Klamt, Dieter-Lebrecht Koch, Silvana Koch-Mehrin, Jaromír Kohlíček, Maria Eleni Koppa, Miloš Koterec, Sergej Kozlík, Guntars Krasts, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Ģirts Valdis Kristovskis, Wiesław Stefan Kuc, Jan Jerzy Kułakowski, Sepp Kusstatscher, Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk, Joost Lagendijk, André Laignel, Alain Lamassoure, Jean Lambert, Vytautas Landsbergis, Esther De Lange, Anne Laperrouze, Henrik Lax, Johannes Lebech, Stéphane Le Foll, Roselyne Lefrançois, Bernard Lehideux, Lasse Lehtinen, Jörg Leichtfried, Jo Leinen, Marcin Libicki, Eva Lichtenberger, Marie-Noëlle Lienemann, Alain Lipietz, Pia Elda Locatelli, Caroline Lucas, Sarah Ludford, Florencio Luque Aguilar, Elizabeth Lynne, Marusya Ivanova Lyubcheva, Jules Maaten, Linda McAvan, Arlene McCarthy, Mary Lou McDonald, Mairead McGuinness, Edward McMillan-Scott, Jamila Madeira, Ramona Nicole Mănescu, Vladimír Maňka, Mario Mantovani, Catiuscia Marini, Helmuth Markov, Sérgio Marques, Maria Martens, David Martin, Miguel Ángel Martínez Martínez, Jan Tadeusz Masiel, Marios Matsakis, Yiannakis Matsis, Manolis Mavrommatis, Manuel Medina Ortega, Erik Meijer, Íñigo Méndez de Vigo, Emilio Menéndez del Valle, Marianne Mikko, Miroslav Mikolášik, Claude Moraes, Javier Moreno Sánchez, Luisa Morgantini, Elisabeth Morin, Roberto Musacchio, Joseph Muscat, Sebastiano (Nello) Musumeci, Riitta Myller, Pasqualina Napoletano, Robert Navarro, Cătălin-Ioan Nechifor, Catherine Neris, Angelika Niebler, Ljudmila Novak, Raimon Obiols i Germà, Vural Öger, Jan Olbrycht, Seán Ó Neachtain, Gérard Onesta, Dumitru Oprea, Josu Ortuondo Larrea, Siiri Oviir, Borut Pahor, Justas Vincas Paleckis, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Vladko Todorov Panayotov, Pier Antonio Panzeri, Dimitrios Papadimoulis, Atanas Paparizov, Georgios Papastamkos, Neil Parish, Ioan Mircea Pașcu, Aldo Patriciello, Vincent Peillon, Maria Petre, Sirpa Pietikäinen, Rihards Pīks, João de Deus Pinheiro, Józef Pinior, Umberto Pirilli, Hubert Pirker, Paweł Bartłomiej Piskorski, Gianni Pittella, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Zita Pleštinská, Anni Podimata, Samuli Pohjamo, Bernard Poignant, José Javier Pomés Ruiz, Mihaela Popa, Nicolae Vlad Popa, Miguel Portas, Christa Prets, Pierre Pribetich, Vittorio Prodi, John Purvis, Luís Queiró, Reinhard Rack, Bilyana Ilieva Raeva, Miloslav Ransdorf, Poul Nyrup Rasmussen, Karin Resetarits, José Ribeiro e Castro, Teresa Riera Madurell, Frédérique Ries, Karin Riis-Jørgensen, Maria Robsahm, Bogusław Rogalski, Zuzana Roithová, Raül Romeva i Rueda, Dagmar Roth-Behrendt, Libor Rouček, Paul Rübig, Heide Rühle, Leopold Józef Rutowicz, Eoin Ryan, Tokia Saïfi, Aloyzas Sakalas, Katrin Saks, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Antolín Sánchez Presedo, Manuel António dos Santos, Sebastiano Sanzarello, Salvador Domingo Sanz Palacio, Amalia Sartori, Gilles Savary, Toomas Savi, Luciana Sbarbati, Christel Schaldemose, Agnes Schierhuber, Carl Schlyter, Frithjof Schmidt, Pál Schmitt, Elisabeth Schroedter, Inger Segelström, Adrian Severin, José Albino Silva Peneda, Brian Simpson, Csaba Sógor, Søren Bo Søndergaard, Bogusław Sonik, María Sornosa Martínez, Sérgio Sousa Pinto, Jean Spautz, Bart Staes, Grażyna Staniszewska, Gabriele Stauner, Petya Stavreva, Dirk Sterckx, Catherine Stihler, Ulrich Stockmann, Theodor Dumitru Stolojan, Dimitar Stoyanov, Daniel Strož, Margie Sudre, Eva-Britt Svensson, Hannes Swoboda, József Szájer, István Szent-Iványi, Csaba Sándor Tabajdi, Antonio Tajani, Hannu Takkula, Andres Tarand, Britta Thomsen, Marianne Thyssen, Silvia-Adriana Țicău, Gary Titley, Patrizia Toia, László Tőkés, Ewa Tomaszewska, Witold Tomczak, Jacques Toubon, Antonios Trakatellis, Catherine Trautmann, Kyriacos Triantaphyllides, Claude Turmes, Evangelia Tzampazi, Feleknas Uca, Vladimir Urutchev, Nikolaos Vakalis, Johan Van Hecke, Anne Van Lancker, Ioannis Varvitsiotis, Donato Tommaso Veraldi, Bernadette Vergnaud, Alejo Vidal-Quadras, Kristian Vigenin, Oldřich Vlasák, Dominique Vlasto, Johannes Voggenhuber, Sahra Wagenknecht, Graham Watson, Henri Weber, Renate Weber, Åsa Westlund, Jan Marinus Wiersma, Anders Wijkman, Glenis Willmott, Iuliu Winkler, Janusz Wojciechowski, Corien Wortmann-Kool, Francis Wurtz, Luis Yáñez-Barnuevo García, Anna Záborská, Zbigniew Zaleski, Mauro Zani, Tatjana Ždanoka, Dushana Zdravkova, Marian Zlotea, Jaroslav Zvěřina, Tadeusz Zwiefka


(1)  Ú. v. EÚ C 180 E, 31.7.2003, s. 145.

(2)  Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 112.

(3)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0066.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/23


Utorok 2. septembra 2008
Pohotovostná spolupráca pri hľadaní nezvestných detí

P6_TA(2008)0391

Vyhlásenie o pohotovostnej spolupráci pri hľadaní nezvestných detí

2009/C 295 E/07

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 116 rokovacieho poriadku,

A.

keďže únos dieťaťa je jedným z najneľudskejších zločinov,

B.

keďže počet takýchto zločinov v Európe neustále narastá a obete sú často prevezené cez štátne hranice,

C.

keďže šanca na záchranu života uneseného dieťaťa postupom času klesá,

D.

keďže neexistuje celoeurópsky pohotovostný systém upozorňujúci na zmiznutie detí a keďže na väčšine územia EÚ nie je takýto systém k dispozícii ani na miestnej či vnútroštátnej úrovni,

1.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli pohotovostný systém upozorňujúci na prípady zmiznutia detí, ktorý, ak bude aktivovaný, bude vyžadovať okamžité postúpenie správy príslušným médiám, pohraničným a colným orgánom a orgánom činným v trestnom konaní, ktorá bude obsahovať tieto informácie:

údaje o nezvestnom dieťati, prípadne spolu s fotografiou,

údaje týkajúce sa zmiznutia a/alebo podozrivého únoscu/podozrivých únoscov,

kontaktné telefónne číslo (napr. 116 000 v krajinách, kde sa toto tiesňové číslo už zaviedlo);

2.

vyzýva členské štáty, aby so všetkými susednými štátmi uzavreli dohody o spolupráci v tejto oblasti, aby sa v rámci príslušných území zabezpečila schopnosť rýchlo vyhlásiť stav pohotovosti;

3.

žiada vytvorenie spoločnej organizácie, ktorá bude vnútroštátnym orgánom poskytovať pomoc a odbornú prípravu;

4.

poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov postúpil Rade a Komisii.

Zoznam podpísaných poslancov

Adamos Adamou, Vittorio Agnoletto, Vincenzo Aita, Gabriele Albertini, Jim Allister, Alexander Alvaro, Georgs Andrejevs, Emmanouil Angelakas, Roberta Angelilli, Stavros Arnaoutakis, Richard James Ashworth, Robert Atkins, John Attard-Montalto, Elspeth Attwooll, Marie-Hélène Aubert, Margrete Auken, Liam Aylward, Mariela Velichkova Baeva, Paolo Bartolozzi, Domenico Antonio Basile, Gerard Batten, Alessandro Battilocchio, Katerina Batzeli, Jean Marie Beaupuy, Christopher Beazley, Zsolt László Becsey, Ivo Belet, Irena Belohorská, Jean-Luc Bennahmias, Sergio Berlato, Thijs Berman, Slavi Binev, Sebastian Valentin Bodu, Herbert Bösch, Jens-Peter Bonde, Vito Bonsignore, Graham Booth, Mario Borghezio, Costas Botopoulos, Catherine Boursier, Bernadette Bourzai, John Bowis, Sharon Bowles, Iles Braghetto, Mihael Brejc, Frieda Brepoels, André Brie, Danutė Budreikaitė, Paul van Buitenen, Kathalijne Maria Buitenweg, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, Colm Burke, Philip Bushill-Matthews, Niels Busk, Cristian Silviu Bușoi, Philippe Busquin, Simon Busuttil, Jerzy Buzek, Milan Cabrnoch, Martin Callanan, Mogens Camre, Marco Cappato, Marie-Arlette Carlotti, Giorgio Carollo, David Casa, Paulo Casaca, Michael Cashman, Carlo Casini, Giuseppe Castiglione, Giusto Catania, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Ole Christensen, Fabio Ciani, Derek Roland Clark, Luigi Cocilovo, Carlos Coelho, Richard Corbett, Giovanna Corda, Titus Corlățean, Thierry Cornillet, Paolo Costa, Jean Louis Cottigny, Paul Marie Coûteaux, Michael Cramer, Gabriela Crețu, Brian Crowley, Marek Aleksander Czarnecki, Hanne Dahl, Daniel Dăianu, Chris Davies, Bairbre de Brún, Panayiotis Demetriou, Gérard Deprez, Proinsias De Rossa, Marielle De Sarnez, Marie-Hélène Descamps, Harlem Désir, Albert Deß, Nirj Deva, Christine De Veyrac, Mia De Vits, Giorgos Dimitrakopoulos, Alexandra Dobolyi, Beniamino Donnici, Bert Doorn, Brigitte Douay, Den Dover, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Petr Duchoň, Bárbara Dührkop Dührkop, Andrew Duff, Árpád Duka-Zólyomi, Constantin Dumitriu, Michl Ebner, Lena Ek, James Elles, Edite Estrela, Jill Evans, Jonathan Evans, Robert Evans, Nigel Farage, Markus Ferber, Emanuel Jardim Fernandes, Francesco Ferrari, Ilda Figueiredo, Petru Filip, Roberto Fiore, Věra Flasarová, Hélène Flautre, Alessandro Foglietta, Hanna Foltyn-Kubicka, Glyn Ford, Brigitte Fouré, Janelly Fourtou, Milan Gaľa, Elisabetta Gardini, Giuseppe Gargani, Evelyne Gebhardt, Georgios Georgiou, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Maciej Marian Giertych, Neena Gill, Ioannis Gklavakis, Ana Maria Gomes, Donata Gottardi, Genowefa Grabowska, Louis Grech, Nathalie Griesbeck, Lissy Gröner, Elly de Groen-Kouwenhoven, Mathieu Grosch, Françoise Grossetête, Lilli Gruber, Ignasi Guardans Cambó, Ambroise Guellec, Pedro Guerreiro, Catherine Guy-Quint, Fiona Hall, Benoît Hamon, Małgorzata Handzlik, Gábor Harangozó, Malcolm Harbour, Marian Harkin, Joel Hasse Ferreira, Satu Hassi, Christopher Heaton-Harris, Anna Hedh, Roger Helmer, Jeanine Hennis-Plasschaert, Jim Higgins, Mary Honeyball, Richard Howitt, Ján Hudacký, Ian Hudghton, Stephen Hughes, Jana Hybášková, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Sophia in 't Veld, Iliana Malinova Iotova, Mikel Irujo Amezaga, Marie Anne Isler Béguin, Caroline Jackson, Lily Jacobs, Anneli Jäätteenmäki, Lívia Járóka, Anne E. Jensen, Romana Jordan Cizelj, Ona Juknevičienė, Jelko Kacin, Filip Kaczmarek, Syed Kamall, Sajjad Karim, Ioannis Kasoulides, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Piia-Noora Kauppi, Robert Kilroy-Silk, Glenys Kinnock, Evgeni Kirilov, Wolf Klinz, Dieter-Lebrecht Koch, Maria Eleni Koppa, Eija-Riitta Korhola, Guntars Krasts, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Ģirts Valdis Kristovskis, Urszula Krupa, Sepp Kusstatscher, Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk, Joost Lagendijk, Alain Lamassoure, Jean Lambert, Alexander Graf Lambsdorff, Vytautas Landsbergis, Anne Laperrouze, Romano Maria La Russa, Vincenzo Lavarra, Henrik Lax, Johannes Lebech, Kurt Lechner, Bernard Lehideux, Klaus-Heiner Lehne, Jo Leinen, Jean-Marie Le Pen, Bogusław Liberadzki, Marcin Libicki, Pia Elda Locatelli, Andrea Losco, Caroline Lucas, Sarah Ludford, Astrid Lulling, Elizabeth Lynne, Marusya Ivanova Lyubcheva, Jules Maaten, Linda McAvan, Arlene McCarthy, Mary Lou McDonald, Mairead McGuinness, Edward McMillan-Scott, Jamila Madeira, Toine Manders, Ramona Nicole Mănescu, Marian-Jean Marinescu, Catiuscia Marini, David Martin, Jan Tadeusz Masiel, Véronique Mathieu, Yiannakis Matsis, Mario Mauro, Manolis Mavrommatis, Erik Meijer, Marianne Mikko, Gay Mitchell, Viktória Mohácsi, Claude Moraes, Eluned Morgan, Luisa Morgantini, Philippe Morillon, Elisabeth Morin, Jan Mulder, Roberto Musacchio, Cristiana Muscardini, Joseph Muscat, Sebastiano (Nello) Musumeci, Pasqualina Napoletano, Robert Navarro, Cătălin-Ioan Nechifor, Catherine Neris, Bill Newton Dunn, Annemie Neyts-Uyttebroeck, James Nicholson, null Nicholson of Winterbourne, Vural Öger, Seán Ó Neachtain, Gérard Onesta, Dumitru Oprea, Josu Ortuondo Larrea, Miroslav Ouzký, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Pier Antonio Panzeri, Dimitrios Papadimoulis, Atanas Paparizov, Georgios Papastamkos, Neil Parish, Aldo Patriciello, Vincent Peillon, Maria Petre, Willi Piecyk, Rihards Pīks, João de Deus Pinheiro, Józef Pinior, Umberto Pirilli, Lapo Pistelli, Gianni Pittella, Zita Pleštinská, Rovana Plumb, Guido Podestà, Anni Podimata, Samuli Pohjamo, Lydie Polfer, José Javier Pomés Ruiz, Mihaela Popa, Pierre Pribetich, Vittorio Prodi, Jacek Protasiewicz, John Purvis, Luís Queiró, Reinhard Rack, Bilyana Ilieva Raeva, Miloslav Ransdorf, Poul Nyrup Rasmussen, Karin Resetarits, José Ribeiro e Castro, Frédérique Ries, Karin Riis-Jørgensen, Giovanni Rivera, Giovanni Robusti, Bogusław Rogalski, Zuzana Roithová, Luca Romagnoli, Dagmar Roth-Behrendt, Libor Rouček, Martine Roure, Heide Rühle, Leopold Józef Rutowicz, Eoin Ryan, Tokia Saïfi, Aloyzas Sakalas, Manuel António dos Santos, Amalia Sartori, Jacek Saryusz-Wolski, Toomas Savi, Christel Schaldemose, Margaritis Schinas, György Schöpflin, Jürgen Schröder, Inger Segelström, Adrian Severin, José Albino Silva Peneda, Brian Simpson, Kathy Sinnott, Peter Skinner, Nina Škottová, Alyn Smith, Søren Bo Søndergaard, Bogusław Sonik, Jean Spautz, Bart Staes, Grażyna Staniszewska, Margarita Starkevičiūtė, Dirk Sterckx, Struan Stevenson, Catherine Stihler, Dimitar Stoyanov, Daniel Strož, Robert Sturdy, Margie Sudre, David Sumberg, Konrad Szymański, Hannu Takkula, Charles Tannock, Andres Tarand, Salvatore Tatarella, Britta Thomsen, Silvia-Adriana Țicău, Jeffrey Titford, Gary Titley, Patrizia Toia, László Tőkés, Ewa Tomaszewska, Witold Tomczak, Antonios Trakatellis, Kyriacos Triantaphyllides, Claude Turmes, Evangelia Tzampazi, Feleknas Uca, Vladimir Urutchev, Inese Vaidere, Nikolaos Vakalis, Frank Vanhecke, Anne Van Lancker, Geoffrey Van Orden, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Ari Vatanen, Yannick Vaugrenard, Armando Veneto, Riccardo Ventre, Donato Tommaso Veraldi, Bernadette Vergnaud, Alejo Vidal-Quadras, Cornelis Visser, Oldřich Vlasák, Dominique Vlasto, Diana Wallis, Graham Watson, Manfred Weber, Renate Weber, Åsa Westlund, Anders Wijkman, Glenis Willmott, Iuliu Winkler, Janusz Wojciechowski, Corien Wortmann-Kool, Anna Záborská, Jan Zahradil, Iva Zanicchi, Stefano Zappalà, Tatjana Ždanoka, Dushana Zdravkova, Vladimír Železný, Gabriele Zimmer, Marian Zlotea, Jaroslav Zvěřina, Tadeusz Zwiefka


Streda 3. septembra 2008

4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/26


Streda 3. septembra 2008
Gruzínsko

P6_TA(2008)0396

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. septembra 2008 o situácii v Gruzínsku

2009/C 295 E/08

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Gruzínsku, a najmä na svoje uznesenie z 26. októbra 2006 o situácii v Južnom Osetsku (1) a svoje uznesenia z 29. novembra 2007 (2) a 5. júna 2008 (3) o situácii v Gruzínsku,

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o posilňovaní Európskej susedskej politiky (ESP) (4) a svoje uznesenia zo 17. januára 2008 o účinnejšej politike Európskej únie pre južný Kaukaz (5) a o koncepcii čiernomorskej regionálnej politiky (6),

so zreteľom na akčný plán ESP prijatý s Gruzínskom, v ktorom je zahrnutý jeho záväzok spolupracovať na urovnaní vnútorných konfliktov v Gruzínsku,

so zreteľom na jednotnú akciu Rady 2008/450/SZBP zo 16. júna 2008 týkajúcu sa ďalšieho príspevku Európskej únie k procesu urovnávania konfliktu v Gruzínsku/Južnom Osetsku (7) a na iné predchádzajúce jednotné akcie Rady týkajúce sa tej istej problematiky,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o vzťahoch EÚ a Ruska, najmä na uznesenie z 19. júna 2008 o samite EÚ – Rusko, ktorý sa uskutoční 26. – 27. júna 2008 v Chantyjsku-Mansijsku (8),

so zreteľom na závery z mimoriadneho zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 13. augusta 2008, týkajúce sa situácie v Gruzínsku,

so zreteľom na závery z mimoriadneho zasadnutia Európskej rady (9), ktoré sa konalo 1. septembra 2008 v Bruseli,

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN S/RES/1781 (2007) a S/RES/1808 (2008), ktorými sa podporuje územná celistvosť Gruzínska, pričom posledným uvedeným sa predlžuje mandát pozorovateľskej misie OSN v Gruzínsku (UNOMIG) do 15. októbra 2008,

so zreteľom na rozhodnutie stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) č. 861 z 19. augusta 2008 o zvýšení počtu vojenských kontrolných dôstojníkov pre misiu OBSE v Gruzínsku,

so zreteľom na vyhlásenie zo samitu NATO v Bukurešti z 3. apríla 2008 a na výsledky stretnutia Rady NATO z 19. augusta 2008,

so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže EÚ je naďalej odhodlaná podporovať nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc,

B.

keďže vydávanie ruských pasov občanom Južného Osetska a podpora separatistického hnutia, ako aj zvýšené vojenské aktivity separatistov proti dedinám s gruzínskym obyvateľstvom zvýšili napätie v Južnom Osetsku, spoločne s veľkým ruským vojenským cvičením blízko hraníc s Gruzínskom v júli 2008,

C.

keďže po niekoľkých týždňoch zvýšeného napätia a potýčok medzi zúčastnenými stranami a provokácií separatistických síl z Južného Osetska bombovými útokmi, krvavými zrážkami, výstrelmi a výbuchmi, ktoré zapríčinili smrť mnohých civilistov a pri ktorých bolo omnoho viac ľudí zranených, gruzínska armáda v noci zo 7. na 8. augusta 2008 začala prekvapivý delostrelecký útok na Cchinvali, po ktorom nasledovala pozemná operácia na ktorej sa zúčastnili tanky, ako aj vojaci s cieľom obnoviť kontrolu nad Južným Osetskom,

D.

keďže Rusko, v dôsledku dlhodobej vojenskej prípravy, okamžite zareagovalo rozsiahlym protiútokom, vyslalo tanky a pozemné jednotky, bombardovalo viaceré miesta v Gruzínsku vrátane mesta Gori a zablokovalo gruzínske čiernomorské prístavy,

E.

keďže okolo 158 000 ľudí bolo v dôsledku tejto krízy vyhnaných a donútených opustiť svoje domovy a pri ich návrate im treba poskytnúť pomoc, keďže v dôsledku toho, že na území sa nachádza trieštivá munícia, nevybuchnuté strelivo a nášľapné míny, ako aj v dôsledku ruských varovaní a neochoty Ruska spolupracovať, nie je takýto návrat bezpečný,

F.

keďže vojenský zásah Ruska vážne poškodil infraštruktúru Gruzínska a keďže je potrebná humanitárna pomoc,

G.

keďže medzinárodní odborníci v oblasti ľudských práv a vojenskí analytici zaznamenali v Gruzínsku využívanie trieštivej munície ruskými vojskami, pričom táto munícia v konfliktných oblastiach zanecháva tisícky nevybuchnutých nábojov; keďže Gruzínsko tiež priznalo použitie trieštivých bômb v Južnom Osetsku pri tuneli Roki,

H.

keďže 12. augusta 2008 sa prezidenti Gruzínska a Ruska na základe sprostredkovateľského úsilia EÚ dohodli na okamžitom prímerí, stiahnutí gruzínskych a ruských ozbrojených síl na pozície spred 7. augusta 2008 a na začatí medzinárodných rozhovorov o urýchlenom ustanovení medzinárodného mechanizmu s cieľom pripraviť sa na trvalé mierové riešenie konfliktu,

I.

keďže 19. augusta 2008 NATO pozastavilo pravidelné kontakty na najvyššej úrovni s Ruskom s tým, že vojenská akcia Ruska bola neadekvátna a v rozpore s jeho mierotvornou úlohou v častiach Gruzínska a že zvyčajná spolupráca nemôže pokračovať, kým ruské vojenské jednotky zostanú v Gruzínsku,

J.

keďže 22. augusta 2008 Rusko stiahlo tanky, delostrelectvo a stovky vojakov zo svojich najviac predsunutých pozícií v Gruzínsku, ale stále má pod kontrolou prístup do prístavného mesta Poti južne od Abcházska, a ruská vláda oznámila, že ponechá jednotky v bezpečnostnej zóne okolo Južného Osetska a zriadi osem kontrolných stanovísk, na ktorých budú nasadené ruské jednotky,

K.

keďže 25. augusta 2008 horná komora ruského parlamentu prijala uznesenie, v ktorom požiadala prezidenta, aby uznal nezávislosť odtrhnutých regiónov Gruzínska – Abcházska a Južného Osetska, po čom 26. augusta 2008 prezident Dmitrij Medvedev rozhodol, že Rusko oficiálne uzná tieto dva regióny ako nezávislé štáty,

L.

keďže tento konflikt má ďalekosiahle dôsledky na stabilitu a bezpečnosť v regióne, ktoré ďaleko presahujú rámec priamych vzťahov medzi všetkými stranami zapojenými do konfliktu, a má možné následky na vzťahy medzi EÚ a Ruskom, ESP, čiernomorský región i ďalšie oblasti,

M.

keďže EÚ musí zachovať úplnú politickú jednotnosť v reakcii na krízu v Gruzínsku a musí vystupovať jednotne najmä vo svojich vzťahoch s Ruskom; keďže proces k mierovému a stabilnému riešeniu konfliktov v Gruzínsku a na Kaukaze si bude vyžadovať komplexnú revíziu ESP a nové úsilie v celom regióne v spolupráci so všetkými európskymi a medzinárodnými organizáciami, najmä s OBSE,

N.

keďže gruzínska vláda prerušila minulý týždeň diplomatické styky s Ruskom a Ruská federácia na to reagovala rovnakým spôsobom,

1.

zastáva názor, že konflikty na Kaukaze sa nemôžu riešiť vojenskou silou, a tvrdo odsudzuje všetkých, ktorí sa uchýlili k použitiu sily a násilia, aby zmenili situáciu na odtrhnutých gruzínskych územiach, v Južnom Osetsku a Abcházsku;

2.

vyzýva Rusko, aby rešpektovalo suverenitu a územnú celistvosť Gruzínskej republiky a nedotknuteľnosť jej medzinárodne uznaných hraníc, a preto rozhodne odsudzuje uznanie nezávislosti odtrhnutých gruzínskych území, Južného Osetska a Abcházska, Ruskou federáciou ako krok proti medzinárodnému právu;

3.

upozorňuje na to, že každé rozhodnutie o konečnom štatúte Južného Osetska a Abcházska musí byť podmienené dodržiavaním základných zásad medzinárodného práva vrátane Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe z roku 1975 (Helsinský záverečný akt), najmä v súvislosti s návratom utečencov a rešpektovaním ich vlastníctva a záruk a dodržiavaním práv menšín;

4.

odsudzuje neprijateľnú a neprimeranú vojenskú reakciu Ruska a jeho inváziu hlboko na územie Gruzínska, čo predstavuje porušenie medzinárodného práva; zdôrazňuje, že neexistujú žiadne legitímne dôvody na to, aby Rusko vtrhlo do Gruzínska, okupovalo jeho časti a hrozilo zvrhnutím vlády demokratickej krajiny;

5.

vyjadruje poľutovanie nad stratami na životoch a ľudským utrpením, ktoré boli spôsobené nerozvážnym použitím sily všetkými stranami zapojenými do konfliktu;

6.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad dôsledkami, ktoré spôsobili ruské míny Gruzínsku v sociálnej a hospodárskej oblasti, najmä v súvislosti s vyhodením železničného mosta do vzduchu pri Kaspi na hlavnom železničnom spojení z Tbilisi do Poti 16. augusta 2008 a s výbuchom vlaku s palivom v blízkosti Gori, keď prevážal ropu na export z Kazachstanu cez Poti 24. augusta 2008; podčiarkuje, že obidva činy boli porušením záväzku o prímerí;

7.

opakuje svoju pevnú vieru v zásadu, že žiadna tretia krajina nemá právo veta proti suverénnemu rozhodnutiu inej krajiny vstúpiť do ktorejkoľvek medzinárodnej organizácie alebo aliancie ani právo destabilizovať demokraticky zvolenú vládu;

8.

zdôrazňuje, že partnerstvo medzi Európou a Ruskom sa musí zakladať na dodržiavaní základných pravidiel európskej spolupráce, a to nielen slovami, ale aj činmi;

9.

oceňuje predsedníctvo EÚ za efektívnosť a rýchlosť, s akou reagovalo na tento konflikt, a za jednotu, ktorú ukázali členské štáty pri vykonávaní úlohy sprostredkovateľa medzi oboma stranami, čo im umožnilo podpísať plán prímeria; víta v tejto súvislosti závery z vyššie uvedeného mimoriadneho zasadnutia Európskej rady;

10.

dôrazne vyzýva Rusko, aby dodržalo všetky svoje záväzky z dohody o prímerí dosiahnutej a podpísanej vďaka diplomatickému úsiliu EÚ, počnúc úplným a okamžitým stiahnutím svojich jednotiek zo samotného Gruzínska, až po zníženie vojenskej prítomnosti v Južnom Osetsku a Abcházsku, t. j. počtu ruských ozbrojených síl, ktoré boli rozmiestnené ako mierové sily v oboch provinciách pred prepuknutím konfliktu; odsudzuje rozsiahle rabovanie, ktorého sa dopúšťa ruské invázne vojsko a jeho prisluhovači;

11.

žiada, aby sa bezodkladne uskutočnilo nezávislé medzinárodné vyšetrovanie s cieľom zistiť fakty a vyjasniť niektoré tvrdenia;

12.

nalieha na Gruzínsko, ktoré ratifikovalo Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, a ruské orgány, aby podporovali úrad prokurátora Medzinárodného trestného súdu a v plnej miere s ním spolupracovali pri vyšetrovaní tragických udalostí a útokov na civilné obyvateľstvo počas konfliktu, s cieľom určiť zodpovedné osoby a postaviť ich pred súd;

13.

vyzýva ruské a gruzínske orgány, aby poskytli všetky informácie týkajúce sa oblastí, kde ich vojská zhodili kazetové bomby tak, aby sa okamžite začalo s odmínovaním a aby sa zabránilo ďalším obetiam medzi nevinnými civilistami a umožnil bezpečný návrat vysídlených osôb;

14.

vyzýva EÚ a NATO a jeho členov, aby na základe spoločnej pozície využili všetky možnosti a presvedčili ruskú vládu, aby dodržiavala medzinárodné právo, čo je nevyhnutnou podmienkou, ak má zastávať zodpovednú úlohu v medzinárodnom spoločenstve; pripomína Rusku ako krajine s právom veta v OSN jeho zodpovednosť za svetový poriadok a mier;

15.

vyzýva Radu a Komisiu, aby prehodnotili svoju politiku voči Rusku v prípade, že Rusko nedodrží svoje záväzky z dohody o prímerí; podporuje preto rozhodnutie Európskej rady odložiť rokovania o dohode o partnerstve a spolupráci dovtedy, kým sa ruské jednotky nestiahnu na pozície spred 7. augusta 2008;

16.

vyzýva Komisiu, aby predložila dohody o zjednodušení vízového režimu a readmisii s Gruzínskom, ktoré by boli aspoň na tej istej úrovni ako dohody s Ruskom;

17.

vyzýva členské štáty, aby prehodnotili vydávanie víz spojené s hospodárskymi aktivitami založenými v Južnom Osetsku a Abcházsku;

18.

dôrazne odsudzuje násilné presídlenie Gruzíncov z Južného Osetska a Abcházska a vyzýva de facto orgány Južného Osetska a Abcházska, aby zaručili bezpečný návrat presídleného civilného obyvateľstva v súlade s medzinárodným humanitárnym právom;

19.

víta iniciatívu OBSE zvýšiť počet neozbrojených pozorovateľov; žiada o ďalšie posilnenie misie OBSE v Gruzínsku s úplnou slobodou pohybu po celej krajine a vyzýva členské štáty EÚ, aby prispeli k tomuto úsiliu;

20.

žiada, aby EÚ významnou mierou prispela k plánovanému medzinárodnému mechanizmu na vyriešenie konfliktu, a preto víta rozhodnutie Európskej rady o nasadení pozorovateľskej misie EBOP (Európska bezpečnostná a obranná politika) na doplnenie misie OSN a OBSE a aby požiadala o mandát OSN alebo OBSE pre mierovú misiu EBOP;

21.

víta aktívnu a neustálu podporu EÚ pre všetky medzinárodné snahy o trvalé mierové riešenie konfliktu, najmä záväzok Rady podporiť všetky snahy OSN, OBSE a ostatné snahy o urovnanie konfliktu; víta najmä rozhodnutie menovať osobitného zástupcu EÚ pre krízu v Gruzínsku;

22.

víta urýchlenú humanitárnu pomoc Komisie pre civilné obyvateľstvo vo výške 6 miliónov EUR, ktorá musí byť posilnená o ďalšie prostriedky na základe posúdenia potrieb priamo na mieste; konštatuje naliehavú potrebu pomoci na obnovu po ukončení konfliktu;

23.

víta rozhodnutie Rady zvolať medzinárodnú konferenciu darcov na rekonštrukciu Gruzínska a naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby preskúmali možnosť veľkého projektu EÚ na finančnú podporu prestavby gruzínskych postihnutých oblastí a aby zabezpečili silnejšiu prítomnosť EÚ v tejto krajine, ako aj v celom regióne;

24.

vyzýva všetky strany zapojené do konfliktu, aby umožnili plný a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci k obetiam vrátane utečencov a vnútorne presídlených osôb;

25.

zastáva názor, že hľadaniu riešenia konfliktu v Gruzínsku, popri ostatných nevyriešených konfliktov na južnom Kaukaze, prospeje zvýšená internacionalizácia mechanizmov na riešenie konfliktov; navrhuje preto, aby EÚ zvolala Transkaukazskú mierovú konferenciu ako kľúčový prvok tohto procesu; domnieva sa, že na takejto konferencii by sa mali prediskutovať medzinárodné záruky týkajúce sa plného dodržiavania občianskych a politických práv a podpory demokracie prostredníctvom medzinárodnej zásady právneho štátu; zdôrazňuje, že na konferencii by sa mal poskytnúť aj priestor na vypočutie nezúčastnených alebo umlčaných skupín v kaukazskom regióne;

26.

vyzýva Radu a Komisiu, aby ďalej rozvíjali ESP tým, že ju lepšie prispôsobia potrebám našich východných partnerov vrátane posilnenia účasti EÚ v čiernomorskom regióne, aby prijali návrh Európskeho parlamentu na Európsky hospodársky priestor Plus alebo švédsko-poľský návrh východného partnerstva a aby najmä vo vzťahu ku Gruzínsku, Ukrajine a Moldavskej republike urýchlili zriadenie zóny voľného obchodu; konštatuje, že pri liberalizácii vízovej politiky EÚ voči týmto krajinám treba vziať do úvahy skutočnosť, že Rusku boli v tejto oblasti poskytnuté lepšie podmienky než im;

27.

zdôrazňuje prepojenie viacerých problémov v regióne južného Kaukazu a potrebu komplexného riešenia vo forme paktu stability a so zapojením hlavných vonkajších aktérov; zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu so susednými krajinami v čiernomorskom regióne pomocou zriadenia osobitného inštitucionálneho a viacstranného mechanizmu ako napríklad Únie pre oblasť Čierneho mora a pomocou usporiadania medzinárodnej konferencie o bezpečnosti a spolupráci o regióne južného Kaukazu; žiada preto Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu a Rade osobitný návrh na zriadenie viacstranného rámca pre čiernomorský región vrátane Turecka a Ukrajiny; domnieva sa, že v záujme stability celého regiónu a energetických tokov by mali byť zapojené susedné krajiny ako napr. Kazachstan;

28.

pripomína, že NATO na svojom samite 3. apríla 2008 v Bukurešti súhlasilo, aby sa Gruzínsko stalo jeho členom;

29.

zdôrazňuje význam Gruzínska pre zlepšenie energetickej bezpečnosti EÚ tým, že poskytuje alternatívu k ruskej ceste prepravy energie; za kľúčovú považuje účinnú ochranu súčasných infraštruktúr, napr. ropovodu Baku – Tbilisi – Ceyhan, a vyzýva Komisiu, aby na tento účel ponúkla Gruzínsku všetku nevyhnutnú pomoc; očakáva, že EÚ prijme silné politické i rozpočtové záväzky na uskutočnenie projektu ropovodu Nabucco, ktorý bude prechádzať cez územie Gruzínska a ktorý sa považuje za prioritný projekt EÚ, pričom predstavuje najdôležitejšiu alternatívu projektov realizovaných v spolupráci s Ruskom, ktoré spoločne potenciálne zvýšia hospodársku a politickú závislosť členských štátov od Ruska;

30.

vyzýva Radu a Komisiu, aby pokračovali vo svojom úsilí o prijatie spoločnej energetickej politiky EÚ, v rámci ktorej sa okrem iného zohľadní potreba diverzifikovať zdroje dodávok;

31.

domnieva sa, že pri spolupráci na južnom Kaukaze by nemalo ísť o výhradné sféry vplyvu medzi EÚ a Ruskom (takzvané sféry záujmov);

32.

zastáva názor, že úloha EÚ v súčasnej kríze zdôrazňuje potrebu posilniť európsku zahraničnú, obrannú a bezpečnostnú politiku, a je presvedčený, že Lisabonská zmluva vrátane vytvorenia postu vysokého predstaviteľa, doložka o solidarite a politika EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti sú správnou cestou, ktorá k tomu povedie;

33.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť stabilitu v regióne južného Kaukazu a vyzýva arménsku a azerbajdžanskú vládu, aby prispeli k dosiahnutiu tohto cieľa a aby súčasne dodržiavali všetky svoje medzinárodné záväzky;

34.

opätovne zdôrazňuje zásadu, že pluralistické a demokratické riadenie štátu s fungujúcimi opozičnými stranami a dodržiavaním ľudských a občianskych práv je najlepšou zárukou pre stabilitu v celom regióne južného Kaukazu;

35.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom, prezidentom a parlamentom Gruzínska a Ruskej federácie, NATO, OBSE a Rade Európy.


(1)  Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s. 429.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2007)0572.

(3)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0253.

(4)  Prijaté texty, P6_TA(2007)0538.

(5)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0016.

(6)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0017.

(7)  Ú. v. EÚ L 157, 17.6.2008, s. 110.

(8)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0309.

(9)  Rada Európskej únie, dokument č. 12594/08.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/31


Streda 3. septembra 2008
Spoločný referenčný rámec pre európske zmluvné právo

P6_TA(2008)0397

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. septembra 2008 o spoločnom referenčnom rámci pre európske zmluvné právo

2009/C 295 E/09

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2007 o európskom zmluvnom práve (1),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2006 o európskom zmluvnom práve (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o európskom zmluvnom práve a revízii acquis: ďalší postup (3),

so zreteľom na svoje uznesenia z 26. mája 1989 (4), zo 6. mája 1994 (5), z 15. novembra 2001 (6) a z 2. septembra 2003 (7),

so zreteľom na správu Komisie z 25. júla 2007 s názvom Druhá správa o napredovaní v oblasti spoločného referenčného rámca (KOM(2007)0447),

so zreteľom na pozíciu vymedzenú Radou pre spravodlivosť a vnútorné veci z 18. apríla 2008,

so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže akademický návrh spoločného referenčného rámca (8) bol predložený Komisii koncom roka 2007,

B.

keďže v súčasnosti prebieha hodnotenie návrhu spoločného referenčného rámca zo strany viacerých akademických skupín vrátane Association Henri Capitant des amis de la Culture Juridique Francaise (Združenia priateľov francúzskej právnej kultúry Henriho Capitanta) a Societé de législation comparée (Spoločnosti pre porovnávanie legislatívy), ktoré publikovali dokumenty s názvom Principes contractuels communs (Spoločné právne princípy) a Terminologie contractuelle commune (Spoločná zmluvná terminológia) (9),

C.

keďže Komisia začala vnútorný výberový proces s cieľom rozhodnúť o tom, ktoré časti návrhu spoločného referenčného rámca budú začlenené do pripravovaného dokumentu, ktorým môže byť napríklad biela kniha Komisie o spoločnom referenčnom rámci,

D.

keďže návrh spoločného referenčného rámca je iba akademickým dokumentom a prípadný výber jeho častí, ktoré budú začlenené do pripravovaného dokumentu Komisie, bude výsledkom politického rozhodnutia,

1.

víta predloženie návrhu spoločného referenčného rámca a do konca decembra 2008 očakáva predloženie konečného akademického návrhu spoločného referenčného rámca Komisii;

2.

vyzýva Komisiu, aby predložila presný a transparentný plán organizácie a koordinácie výberového procesu vedúceho k vypracovaniu dokumentu Komisie, predovšetkým pokiaľ ide o všetky zainteresované generálne riaditeľstvá;

3.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vypracovanie návrhu spoločného referenčného rámca v čo najväčšom množstve príslušných jazykov a zaistila tým jeho dostupnosť pre všetky strany, ktoré oň prejavia záujem;

4.

vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť zadať tento projekt GR pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, pričom by mali byť doň zapojené všetky ostatné príslušné GR, keďže spoločný referenčný rámec do veľkej miery presahuje oblasť spotrebiteľského zmluvného práva, a aby uvoľnila potrebné materiály a ľudské zdroje;

5.

konštatuje, že z dokumentu Komisie budú vychádzať európske inštitúcie a všetky zainteresované strany pri rozhodovaní o budúcom cieli, obsahu a právnom účinku spoločného referenčného rámca, ktorý môže siahať od nezáväznej legislatívnej pomôcky až po základ pre voliteľný nástroj európskeho zmluvného práva;

6.

domnieva sa, že bez ohľadu na budúcu formu spoločného referenčného rámca sa musia prijať také opatrenia, ktoré zaručia jeho pravidelnú aktualizáciu, aby sa zohľadnili zmeny a vývoj v oblasti zmluvného práva v jednotlivých štátoch;

7.

zdôrazňuje, že Komisia by nemala pri rozhodovaní o obsahu spoločného referenčného rámca zabúdať na vyjadrenie Rady z 18. apríla 2008 o tom, že spoločný referenčný rámec by mal byť „nástrojom lepšej tvorby práva“ a „súborom nezáväzných usmernení používaných zákonodarcami na úrovni Spoločenstva“;

8.

navrhuje, že v takomto prípade by mal mať spoločný referenčný rámec čo najširší rozsah a v tejto fáze z neho nie je potrebné vylúčiť žiaden obsah ani materiály;

9.

opäť zdôrazňuje, že v procese výberu by sa mali v každom prípade zohľadniť výsledky z nedávnych seminárov o spoločnom referenčnom rámci, zdôrazňuje, že ďalšie konzultácie by mali byť rozsiahle a zaručiť vyrovnané zastúpenie všetkých príslušných zainteresovaných strán;

10.

navrhuje, že v prípade využitia spoločného referenčného rámca ako nezáväznej legislatívnej pomôcky by sa mali jeho príslušné časti stať prílohou každého budúceho legislatívneho návrhu alebo oznámenia Komisie, ktoré sa týkajú zmluvného práva, aby sa zabezpečilo ich posúdenie zákonodarcom Spoločenstva;

11.

zdôrazňuje, že pri prijímaní rozhodnutia o obsahu spoločného referenčného rámca by mala mať Komisia na pamäti to, že tento rámec nemusí byť v žiadnom prípade len legislatívnou pomôckou, ale že sa z neho môže stať voliteľný nástroj;

12.

navrhuje, aby v prípade, ak by mal mať budúci spoločný referenčný rámec formu voliteľného nástroja, bol jeho rozsah obmedzený na tie oblasti, v ktorých zákonodarca Spoločenstva, aktívne pôsobí, alebo je pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti bude aktívne pôsobiť, alebo na oblasti, ktoré sú úzko spojené so zmluvným právom; navrhuje, aby každý voliteľný nástroj vychádzal z návrhu spoločného referenčného rámca; domnieva sa, že v každom prípade by sa malo zabezpečiť, aby výberový proces neohrozil vnútornú jednotu voliteľného nástroja;

13.

trvá na tom, aby bol Európsky parlament plne zapojený do každého výberového procesu, ktorého výsledkom by malo byť vypracovanie pripravovaného dokumentu Komisie o spoločnom referenčnom rámci, a by sa s ním o každom takomto procese v plnej miere uskutočnili konzultácie;

14.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.


(1)  Prijaté texty, P6_TA(2007)0615.

(2)  Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 247.

(3)  Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 109.

(4)  Ú. v. ES C 158, 26.6.1989, s. 400.

(5)  Ú. v. ES C 205, 25.7.1994, s. 518.

(6)  Ú. v. ES C 140 E, 13.6.2002, s. 538.

(7)  Ú. v. ES C 76 E, 25.3.2004, s. 95.

(8)  Von Bar, Clive, Schulte-Nölke et al. (eds.), Principles, Definitions and Model Rules of European Private Law – Draft Common Frame of Reference (DCFR), 2008. (Princípy, definície a modelové pravidlá európskeho súkromného práva – návrh spoločného referenčného rámca).

(9)  B. Fauvarque-Cosson, D. Mazeaud (dir.), zbierka Droit privé comparé européen, (Súkromné porovnávacie európske právo), zväzky 6 a 7, 2008.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/33


Streda 3. septembra 2008
Osobitná správa Európskeho ombudsmana v súvislosti s návrhom odporúčania pre Komisiu vo veci sťažnosti 3453/2005/GG

P6_TA(2008)0398

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. septembra 2008 o osobitnej správe Európskeho ombudsmana v nadväznosti na návrh odporúčania Komisii vo veci sťažnosti 3453/2005/GG (2007/2264(INI))

2009/C 295 E/10

Európsky parlament,

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho ombudsmana pre Európsky parlament,

so zreteľom na článok 195 ods. 1 druhý pododsek a článok 211 Zmluvy o ES,

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (1), najmä na jeho článok 3 ods. 7,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2002 o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva (KOM(2002)0141) (2),

so zreteľom na článok 195 ods. 2 prvú vetu rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre petície a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0289/2008),

A.

keďže podľa článku 195 Zmluvy o ES je Európsky ombudsman oprávnený prijímať sťažnosti občanov EÚ týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva,

B.

keďže sťažnosti občanov tvoria dôležitý zdroj informácií o možnom porušovaní právnych predpisov Spoločenstva,

C.

keďže podľa článku 211 Zmluvy o ES je Komisia ako ochrankyňa zmlúv zodpovedná za zabezpečovanie uplatňovania ustanovení zmluvy a opatrení prijatých inštitúciami v súlade s ňou,

D.

keďže na základe prvého odseku článku 226 Zmluvy o ES, ak sa Komisia domnieva, že si členský štát nesplnil povinnosť, ktorá pre neho vyplýva zo zmluvy, „vydá“ k tejto veci odôvodnené stanovisko po tom, čo umožní dotknutému členskému štátu predložiť pripomienky, a keďže na základe druhého odseku uvedeného článku, ak dotknutý členský štát nevyhovie stanovisku v lehote určenej Komisiou, „môže“ Komisia vec predložiť Súdnemu dvoru,

E.

keďže ombudsman v minulosti vo svojom rozhodnutí o sťažnosti 995/98/OV zdôraznil, že hoci má Komisia právomoc konať podľa vlastného uváženia v súvislosti s otvorením konania o porušení, táto právomoc podlieha zákonným obmedzeniam „stanoveným judikatúrou Súdneho dvora, ktorá napríklad vyžaduje, aby správne orgány konali konzistentne a v dobrej viere, vyhýbali sa diskriminácii, konali v súlade so zásadami proporcionality, rovnosti a legitímnych očakávaní a dodržiavali ľudské práva a základné slobody“,

F.

keďže Komisia zdôraznila, že táto úloha je pre záujmy občanov EÚ zásadná, a uznala v tejto súvislosti dôležitosť zásady právneho štátu (3),

G.

keďže Komisia potvrdzuje, že v jej vyššie uvedenom oznámení z 20. marca 2002 sa stanovujú administratívne opatrenia v prospech sťažovateľa, ktoré sa Komisia zaväzuje dodržiavať pri vybavovaní sťažnosti a posudzovaní predmetného porušenia právnych predpisov,

H.

keďže ombudsman sa domnieva, že neschopnosť Komisie zaujať konečné stanovisko v súvislosti so sťažnosťou sťažovateľa na porušenie právnych predpisov je prípadom nesprávneho úradného postupu,

I.

keďže ombudsman odporúča Komisii, aby sa sťažnosťou sťažovateľa zaoberala čo najrýchlejšie a najdôkladnejšie,

1.

podporuje odporúčanie Európskeho ombudsmana pre Komisiu;

2.

zdôrazňuje, že spôsob, akým Komisia vybavuje sťažnosti občanov na údajné porušovanie právnych predpisov Spoločenstva členskými štátmi, by vždy mal byť v súlade so zásadami správneho úradného postupu;

3.

poukazuje na to, že Komisia vo svojom vyššie uvedenom oznámení z 20. marca 2002 prijala určité záväzky týkajúce sa vybavovania sťažností na porušenie právnych predpisov;

4.

poukazuje na to, že Komisia v uvedenomoznámení uviedla, že vo všeobecnosti rozhodne, či začne konanie o porušení alebo či daný spis uzavrie do jedného roka od dátumu evidencie sťažnosti a že bude sťažovateľa písomne informovať v prípade prekročenia tejo lehoty;

5.

prijíma argument, že v náročných a zložitých prípadoch môže vyšetrovanie Komisie trvať viac než jeden rok; domnieva sa však, že prekročenie tejto lehoty je odôvodnené len vtedy, ak vyšetrovanie naozaj stále pokračuje;

6.

poznamenáva, že v aktuálnej veci, ktorá sa týka nedostatočného uplatňovania smernice o pracovnom čase (4) nemeckou vládou, sa Komisia chcela zaoberať sťažnosťou v súvislosti so svojím návrhom na zmenu uvedenej smernice a navrhla počkať na výsledok diskusií o tomto návrhu s ostatnými inštitúciami Spoločenstva;

7.

pripomína, že tento návrh bol predložený v septembri 2004 a že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že Komisia odvtedy vo svojom vyšetrovaní podnikla ďalšie kroky;

8.

poznamenáva, že namiesto prijatia jedného z dvoch možných rozhodnutí – začať formálne konanie o porušení právnych predpisov alebo vec uzavrieť – Komisia nepodnikla v súvislosti s vyšetrovaním žiadne ďalšie kroky;

9.

zastáva názor, že právo Spoločenstva nepredpokladá možnosť nerešpektovania platných právnych predpisov a rozsudkov z dôvodu prípravy nových predpisoch; poukazuje na to, že Komisia sa nezaoberala ani tými bodmi sťažnosti, ktoré sa netýkajú navrhovaných zmien platnej smernice;

10.

uznáva, že Komisia má určitú právomoc konať podľa vlastného uváženia pri riešení sťažností a konaní o porušení právnych predpisov, najmä v súvislosti s postúpením veci Súdnemu dvoru, ale zdôrazňuje, že podľa článku 226 Zmluvy o ES má Komisia iniciovať štádium pred podaním žaloby, ak sa domnieva, že členský štát si nesplnil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy;

11.

je toho názoru, že táto právomoc konať podľa vlastného uváženia tiež podlieha zákonným obmedzeniam stanoveným všeobecnými zásadami správneho práva, ako je stanovené judikatúrou Súdneho dvora, a nemala by prekračovať obmedzenia stanovené samotnou Komisiou v jej vyššie uvedenom oznámení z 20. marca 2002;

12.

znovu opakuje svoje obavy z neodôvodneného a príliš dlhého času, často trvajúceho niekoľko rokov, ktoré Komisia potrebuje na začatie a ukončenie konania o porušení právnych predpisov, a opakuje svoju nespokojnosť s častými prípadmi nedodržiavania rozhodnutí Súdneho dvora členskými štátmi; domnieva sa, že to podkopáva dôveryhodnosť vytvárania a jednotné uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva a že sa tým znevažujú ciele EÚ;

13.

opäť zdôrazňuje kľúčovú úlohu členských štátov pri riadnom vykonávaní právnych predpisov Spoločenstva a kladie dôraz na skutočnosť, že praktické uplatňovanie týchto predpisov je rozhodujúce v súvislosti so zvyšovaním významu EÚ pre jej občanov;

14.

žiada Komisiu, aby poskytla zoznam členských štátov, ktorých právne predpisy nie sú v súlade so všetkými ustanoveniami smernice o pracovnom čase, a aby konkretizovala opatrenia, ktoré prijme v tejto súvislosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala urýchlené opatrenia v súlade so svojimi právomocami vo všetkých prípadoch a v súvislosti so všetkými členskými štátmi, v ktorých transpozícia alebo vykonávanie smernice nie je v súlade s právnym predpisom stanoveným zákonodarcom a Súdnym dvorom;

15.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne analyzovala nové nemecké právne predpisy prijaté 1. januára 2004, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2007, s cieľom stanoviť, či sú v súlade s ustanoveniami smernice o pracovnom čase a všetkými platnými rozsudkami Súdneho dvora; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia preskúmala podrobnosti vykonávania uvedenej smernice;

16.

poznamenáva, že Komisia nedávno revidovala svoje usmernenia týkajúce sa konaní o porušení právnych predpisov; z tohto dokumentu vyplýva, že stálym zástupcom a členským štátom sa vopred poskytne zoznam rozhodnutí a že tlačové správy o prijatých rozhodnutiach v súvislosti s porušením právnych predpisov sa môžu vydávať v deň formálneho prijatia rozhodnutí; upozorňuje však, že neexistuje ustanovenie o informovaní Európskeho parlamentu alebo jeho gestorských výborov;

17.

pripomína svoju naliehavú výzvu, aby Komisia plne informovala Európsky parlament, a najmä jeho Výbor pre petície, o rozhodnutiach v prípade porušenia právnych predpisov vo všetkých fázach konania;

18.

zdôrazňuje, že podľa článku 230 Zmluvy o ES má Európsky parlament právo podať žalobu Súdnemu dvoru za rovnakých podmienok ako Rada a Komisia a že Európsky parlament má podľa článku 201 zmluvy právomoc vykonávať kontrolu nad činnosťami Komisie;

19.

na základe uvedených skutočností takisto naliehavo žiada členské štáty, aby dôsledne dodržiavali všetky predpisy týkajúce sa zdravia a bezpečnosti pri práci v súlade so zásadou, podľa ktorej by mal mať v prípade pochybností prednosť výklad práva, ktorý je najprospešnejší pre zdravie a bezpečnosť pracujúcich (in dubio pro operario);

20.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a Európskemu ombudsmanovi.


(1)  Ú. v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15.

(2)  Ú. v. ES C 244, 10.10.2002, s. 5.

(3)  Oznámenie Komisie z 11. decembra 2002 s názvom Lepšia kontrola uplatňovania práva Spoločenstva (KOM(2002)0725).

(4)  Smernica 2003/88/ES, ktorou sa nahrádza a ruší smernica 93/104/ES (Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9).


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/35


Streda 3. septembra 2008
Rovnosť medzi ženami a mužmi – 2008

P6_TA(2008)0399

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. septembra 2008 o rovnosti medzi ženami a mužmi – 2008 (2008/2047(INI))

2009/C 295 E/11

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 2 a článok 141 Zmluvy o ES,

so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

so zreteľom na správu Komisie z 23. januára 2008 o rovnosti žien a mužov – 2008 (KOM(2008)0010) (správa Komisie o rovnosti) a na výročné správy z predchádzajúcich rokov (KOM(2001)0179, KOM(2002)0258, KOM(2003)0098, KOM(2004)0115, KOM(2005)0044, KOM(2006)0071 a KOM(2007)0049),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. marca 2006 s názvom Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 (KOM(2006)0092),

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2001/51/ES z 20. decembra 2000 o akčnom programe Spoločenstva týkajúcom sa stratégie Spoločenstva v oblasti rovnosti žien a mužov (2001 – 2005) (1),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (2), najmä jeho článok 16 ods. 1,

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť, ktorý schválila Európska rada v Bruseli 23. a 24. marca 2006,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie, ktoré 4. februára 2005 prijali ministri členských štátov zodpovední za politiku v oblasti rodovej rovnosti,

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2004 o zosúladení profesionálneho, rodinného a súkromného života (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2006 o prisťahovalectve žien: úloha a miesto prisťahovalkýň v Európskej únii (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. apríla 2007 o situácii žien so zdravotným postihnutím v Európskej únii (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov (2006 – 2010) (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2007 o regulačnom rámci opatrení týkajúcich sa súladu medzi rodinným životom a štúdiom mladých žien v Európskej únii (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2007 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2007 (8),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2008 o úlohe žien v priemysle (9),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2008 o situácii žien vo vidieckych oblastiach EÚ (10),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2008 o osobitnej situácii žien vo väzení a o vplyve uväznenia rodičov na spoločenský a rodinný život (11),

so zreteľom na Poradný výbor pre rovnosť príležitostí pre ženy a mužov a jeho stanovisko k rozdielom v odmeňovaní práce žien a mužov, ktoré sa prijalo 22. marca 2007,

so zreteľom na rámec činností pre rovnosť medzi ženami a mužmi, ktorý prijali európski sociálni partneri 22. marca 2005,

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0325/2008),

A.

keďže rovnosť žien a mužov je základnou zásadou EÚ, ktorú uznáva Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a Charta základných práv Európskej únie; keďže napriek výraznému pokroku v tejto oblasti mnohé nerovnosti medzi ženami a mužmi naďalej pretrvávajú,

B.

keďže násilie páchané na ženách je veľkou prekážkou rovnosti žien a mužov a je najrozšírenejšou formou porušovania ľudských práv, ktoré nepozná geografické, ekonomické ani sociálne hranice, pričom množstvo žien, ktoré sú obeťami násilia, je alarmujúce,

C.

keďže výraz „násilie páchané na ženách“ by sa mal chápať ako akýkoľvek násilný čin páchaný na základe rodovej príslušnosti, ktorý vyúsťuje alebo pravdepodobne vyústi do fyzického, sexuálneho alebo duševného ublíženia alebo utrpenia žien vrátane hrozieb vykonania takýchto činov, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody vo verejnom alebo súkromnom živote,

D.

keďže obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho zneužívania predstavuje neprijateľné porušovanie ľudských práv a právnych predpisov a je novodobou formou otroctva úzko prepojenou s inými formami kriminality, ktorá značne poškodzuje všetky snahy o zabezpečenie rovnosti žien a mužov,

E.

keďže podpora podnikateľskej politiky flexibility na trhu práce sa nesmie primárne orientovať na potreby podnikov alebo orgánov verejnej samosprávy, ale musí v prvom rade vychádzať z toho, koľko času ženy a muži potrebujú na to, aby mohli zodpovedne plniť svoje rodinné povinnosti,

F.

keďže v európskej stratégii zamestnanosti nezostali ani konkrétne usmernenia k rodovej problematike, ani pilier zahŕňajúci oblasť rovnakých príležitostí,

G.

keďže rodové rozdiely v zamestnaní svedčia o pretrvávaní kvalitatívnych i kvantitatívnych nerovností medzi ženami a mužmi,

H.

keďže rozdiel v odmeňovaní práce je od roku 2003 na rovnakej úrovni 15 % a od roku 2000 sa znížil len o jeden percentuálny bod,

I.

keďže segregácia žien a mužov v odvetviach a zamestnaniach sa nezmenšuje a v niektorých krajinách sa dokonca zvyšuje,

J.

keďže účasť žien v rozhodovacích procesoch je presvedčivým ukazovateľom rovnosti žien a mužov; keďže množstvo žien v riadiacich funkciách v podnikoch a na univerzitách zostáva nízke a počet žien v politike alebo vo výskume sa zvyšuje len veľmi pomaly,

K.

keďže tradičné predstavy, pokiaľ ide o výber vzdelania a povolania dostupného ženám, prispievajú k pretrvávaniu nerovností,

L.

keďže lisabonské ciele týkajúce sa tvorby rastu a podpory sociálne orientovaného trhového hospodárstva možno splniť len vtedy, ak sa plne využije značný potenciál žien na pracovnom trhu,

M.

keďže najmä v prípade žien existuje riziko práce na čiastočný úväzok „z donútenia“, ktorú si musia často zvoliť z dôvodu chýbajúcich štruktúr starostlivosti o deti,

N.

keďže niektoré problémy a ťažkosti vplývajú viac na život žien než na život mužov, predovšetkým pokiaľ ide o kvalitu zamestnania, výpomoc partnerovi v niektorých oblastiach ako poľnohospodárstvo alebo rybolov a v malých rodinných podnikoch, oblasť zdravia, bezpečnosť pri práci, ochranu materstva a zvýšené riziko chudoby,

O.

keďže miera zamestnanosti vo vidieckych oblastiach je nízka v prípade mužov aj v prípade žien; keďže okrem toho mnohé ženy nie sú nikdy aktívne na oficiálnom trhu práce, a preto nie sú registrované ako žiadateľky o prácu ani zohľadnené v štatistikách nezamestnanosti, čo prináša osobitné finančné aj právne problémy v súvislosti s právom na materskú a nemocenskú dovolenku, s nadobudnutím práva na dôchodok a sociálne zabezpečenie, ako aj v prípade rozvodu; keďže vidiecke oblasti sú nepriaznivo ovplyvnené nedostatkom vysoko kvalitných pracovných miest,

P.

keďže sa prejavuje zhoršenie situácie v niektorých skupinách žien, ktoré čelia súčasne viacerým ťažkostiam a rizikám, ako aj dvojitej diskriminácii – najmä v prípade žien so zdravotným postihnutím, žien so závislými rodinnými príslušníkmi, starších žien, žien z menšinových skupín a spomedzi prisťahovalcov a žien vo výkone trestu,

Q.

keďže stále existujú značné rozdiely medzi ženami a mužmi vo všetkých ostatných aspektoch, ktoré sa vzťahujú na kvalitu pracovnej činnosti, napríklad zladenie pracovného a súkromného života, vytváranie pracovných podmienok, ktoré nevyužívajú naplno odborné spôsobilosti pracovníkov, ako aj v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci; keďže miera zamestnanosti žien, ktoré sa starajú o malé deti, dosahuje iba 62,4 % oproti 91,4 % v prípade mužov; keďže účasť žien na pracovnom trhu sa stále vyznačuje vysokým a rastúcim podielom práce na čiastočný úväzok, ktorý v roku 2007 dosahoval 31,4 % v EÚ s 27 členmi v porovnaní so 7,8 % v prípade mužov, pričom 76,5 % všetkých pracovníkov na čiastočný pracovný úväzok sú ženy; keďže zmluvy o dočasnom zamestnaní sú rovnako bežnejšie u žien (15,1 %, t. j. o jeden percentuálny bod viac než u mužov); keďže dlhodobá nezamestnanosť je stále oveľa častejšia u žien (4,5 %) ako u mužov (3,5 %),

R.

keďže riziko chudoby je vyššie u žien ako u mužov, najmä u žien nad 65 rokov (21 %, t. j. o päť percentuálnych bodov viac ako u mužov),

S.

keďže zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života zostáva naďalej nevyriešenou otázkou žien i mužov,

T.

keďže sociálni partneri hrajú dôležitú úlohu pri prijímaní a účinnom vykonávaní opatrení v oblasti rovnosti žien a mužov na európskej, vnútroštátnej, regionálnej, odvetvovej a podnikovej úrovni,

U.

keďže rozdelenie rodinných povinností a úloh v domácnosti medzi mužmi a ženami, ktoré je možné dosahovať najmä vďaka vyzdvihovaniu využívania rodičovskej a otcovskej dovolenky, je nevyhnutnou podmienkou podpory a zabezpečenia rovnosti žien a mužov; a keďže nezapočítanie materskej a rodičovskej dovolenky do celkového odpracovaného času je diskriminačné a znevýhodňuje ženy na trhu práce,

V.

keďže prístup k službám starostlivosti o deti, starších ľudí a iné závislé osoby je nevyhnutný na to, aby sa muži a ženy rovnako zúčastňovali na trhu práce, vzdelávaní a odbornej príprave,

W.

keďže predpisy týkajúce sa štrukturálnych fondov stanovujú, že členské štáty a Komisia zabezpečujú, aby sa v priebehu rôznych etáp čerpania fondov podporovala rovnosť žien a mužov a začlenenie hľadiska rodovej rovnosti,

1.

víta vyššie uvedenú správu Komisie o rovnosti a opakuje dvojitý charakter politiky rovnakých príležitostí pre ženy a mužov na úrovni EÚ: na jednej strane zabezpečenie rovnosti žien a mužov vo všetkých oblastiach politiky (uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti) a na druhej strane cielené opatrenia na potláčanie diskriminácie žien vrátane kampaní na zvyšovanie povedomia, výmeny osvedčených postupov, dialógov s občanmi a iniciatív verejno-súkromných partnerstiev;

2.

zdôrazňuje, že na dosiahnutie rovnosti žien a mužov je dôležité bojovať proti násiliu páchanému na ženách; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v tejto oblasti skoordinovali svoju činnosť; naliehavo žiada Komisiu, aby zvážila možnosť prijať nové opatrenia zamerané na boj proti násiliu páchanému na ženách;

3.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spojili svoje úsilie v boji proti organizovanej trestnej činnosti a sieťam obchodovania s ľuďmi a aby prijali a posilnili legislatívne, administratívne, vzdelávacie, sociálne a kultúrne opatrenia, ktoré by viedli k oslabeniu dopytu po prostitúcii;

4.

vyzýva členské štáty, aby bezodkladne ratifikovali Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

5.

považuje celkovú účasť žien na rozhodovacom procese na miestnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovní EÚ za nedostatočnú; preto vyzýva Komisiu, členské štáty a politické strany, aby zvážili opatrenia na zlepšenie tejto situácie; v tejto súvislosti uvádza, že využívanie volebných kvót má pozitívny vplyv na zastúpenie žien;

6.

poukazuje na vzájomnú súvislosť medzi účasťou žien v politike a rozhodovacom procese a ich zapojením do činností mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti; preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali opatrenia na zapájanie sa do takýchto činností;

7.

zdôrazňuje dôležitosť aktívneho zapojenia žien do odborov, v rámci ktorých by sa ich úlohy zameriavali na ochranu žien na pracovisku a na to, aby sa im udelili práva, na ktoré majú nárok;

8.

poukazuje na to, že v rámci posilňovania postavenia žien je dôležité, aby mohli rozhodovať o svojich sexuálnych a reprodukčných právach; podporuje preto opatrenia a činnosti na zlepšenie prístupu žien k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia a na zvyšovanie ich informovanosti o svojich právach a dostupných službách;

9.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali kroky potrebné na realizáciu začleňovania rodového hľadiska do všetkých sociálnych politík, politík zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia, najmä v rámci stratégie flexiistoty, a aby bojovali proti všetkým formám diskriminácie;

10.

podporuje opatrenia presadzované Európskym sociálnym fondom a programom PROGRESS na roky 2007 – 2013, ktoré zlepšujú situáciu žien na trhu práce a pomáhajú odstraňovať diskrimináciu;

11.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že za posledné roky sa málo pokročilo v oblasti rozdielneho odmeňovania žien a mužov za prácu; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby vyhodnotili stratégie a opatrenia v tejto oblasti a aby v prípade potreby spoločne so sociálnymi partnermi v záujme zlepšenia situácie stanovili nové opatrenia alebo nové prístupy v realizácii existujúcich opatrení; v tomto kontexte podporuje návrh poradného výboru pre rovnosť príležitostí na posilnenie príslušných európskych právnych predpisov tým, že sa ustanoví povinnosť zamestnávateľov uskutočňovať mzdový audit a zaviesť akčné plány na odstránenie rozdielov v odmeňovaní práce; zdôrazňuje potrebu koordinovaného postupu, najmä v súvislosti s novým cyklom Európskej stratégie pre rast a zamestnanosť, a spoločných zásad flexiistoty;

12.

je znepokojený znevýhodneným postavením žien na pracovnom trhu, v dôsledku ktorého majú ženy menej individuálnych práv, pokiaľ ide o dôchodok a iné sociálne dávky, najmä v rámci systémov, kde sú tieto práva úzko spojené predovšetkým s príspevkami alebo pracovným príjmom záujemcu; vyzýva preto členské štáty, aby prijali účinné opatrenia zamerané na dodržiavanie pravidiel sociálneho zabezpečenia a zamestnanosti a zabezpečili pracovné miesta rešpektujúce práva pracovníkov v rozličných odvetviach, čím zaručia, že pracovníci (predovšetkým ženy) dostanú slušnú mzdu a budú mať právo na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, sociálne zabezpečenie a slobodné združovanie v odborových organizáciách;

13.

vyzýva členské štáty, aby podporovali Komisiu pri sledovaní vykonávania vnútroštátnych opatrení zameranom na vyhodnotenie dodržiavania zásady rovnosti, najmä v súvislosti so zákonnými nárokmi, ako aj dôchodkovým režimom a režimom sociálneho zabezpečenia;

14.

vyzýva inštitúcie Spoločenstva a členské štáty, aby vyhlásili 22. február za Medzinárodný deň rovnosti odmeňovania práce;

15.

je znepokojený pretrvávajúcou nerovnováhou vo vzdelanostnej úrovni žien a mužov na jednej strane, pričom ženy dosahujú lepšie študijné výsledky než muži, a situáciou na trhu práce na druhej strane, keď ženy zarábajú menej, majú menej isté pracovné miesta a v kariére postupujú pomalšie než muži; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali dôvody a našli riešenia tejto situácie;

16.

odporúča členským štátom, aby aktívne podporovali rovnaké zaobchádzanie so žiakmi a aby podnikli opatrenia na boj proti pracovnej segregácii, ktorá pretrváva v oblasti vzdelávania, kde je podiel učiteliek v predškolských zariadeniach a na základných školách oveľa vyšší ako na stredných školách, na ktorých prevládajú muži, pričom so strednými školami je spojené väčšie uznanie, vyššie mzdové ohodnotenie a sociálne postavenie;

17.

navrhuje, aby Komisia zvážila prijatie opatrení určených na motivovanie žien a mužov k štúdiu vedeckých a technických odborov, aby sa zvýšila ponuka odborníkov v týchto odvetviach a aby sa uspokojil zjavný dopyt;

18.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia na zlepšenie prístupu žien na trh práce a účasti na ňom, najmä v odvetviach, kde majú stále slabé zastúpenie, ako je oblasť špičkových technológií, výskum, veda a inžinierske odvetvia, ako aj na zlepšenie kvality zamestnávania žien, najmä prostredníctvom celoživotných programov odbornej prípravy a vzdelávania na všetkých úrovniach; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na dosiahnutie týchto cieľov využili európske štrukturálne fondy;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali situáciou rodinných príslušníkov, ktorí vypomáhajú pri výkone remesla, v obchode, poľnohospodárstve, rybolove a malých rodinných podnikoch, a aby pritom prihliadali na hľadisko rodovej rovnosti, v rámci ktorého treba zohľadniť, že ženy sa nachádzajú v omnoho zraniteľnejšej situácii ako muži; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila návrh na zmenu smernice 86/613/EHS o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (12), a to s cieľom odstrániť nepriamu diskrimináciu, vytvoriť pozitívnu povinnosť rovnakého zaobchádzania a zlepšiť právne postavenie rodinných príslušníkov, ktorí vypomáhajú;

20.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili právny rámec spoločného vlastníctva, aby sa zabezpečilo plné uznanie práv žien v odvetví poľnohospodárstva, primeraná ochrana v oblasti sociálneho zabezpečenia a uznanie ich práce;

21.

nabáda členské štáty, aby podporovali podnikanie žien v odvetví priemyslu a poskytovali finančnú podporu a odborné poradenstvo, ako aj primeranú odbornú prípravu žien, ktoré zakladajú nové podniky;

22.

vyzýva členské štáty, aby kládli osobitný dôraz na dostupnosť služieb súvisiacich s materstvom pre ženy vykonávajúce nezávislú činnosť;

23.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť zvyšujúcemu sa počtu pracovníkov, ktorí oficiálne vykonávajú samostatne zárobkovú činnosť, v skutočnosti ich však možno zaradiť do kategórie „ekonomicky závislých pracovníkov“;

24.

vyzýva členské štáty, aby oceňovali podniky, ktoré prijímajú opatrenia na podporu rovnosti žien a mužov a opatrenia na zladenie pracovného a súkromného života s cieľom posilniť šírenie osvedčených postupov v tejto oblasti;

25.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uprednostňovali a osobitne si všímali zraniteľnejšie skupiny žien, najmä ženy so zdravotným postihnutím, ženy so závislými rodinnými príslušníkmi, staršie ženy, ženy z menšinových skupín a spomedzi prisťahovalcov a väzenkýň, a aby vypracovali cielené opatrenia zamerané na plnenie ich potrieb;

26.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali a vykonali nevyhnutné opatrenia na pomoc ženám so zdravotným postihnutím, aby tieto mohli postupovať v oblastiach spoločenského, pracovného, kultúrneho a politického a života, v ktorých sú stále príliš málo zastúpené;

27.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prístup prisťahovalkýň k vzdelaniu a zamestnaniu tým, že prijmú opatrenia na boj proti dvojitej diskriminácii, ktorej sú prisťahovalkyne vystavené na trhu práce, a aby vytvárali priaznivé podmienky nevyhnutné na zabezpečenie ich prístupu na trh práce, zladenie pracovného a súkromného života a zaistenie primeranej odbornej prípravy;

28.

víta konzultácie prebiehajúce medzi Komisiou a sociálnymi partnermi, ktorých cieľom je zlepšenie legislatívnych a nelegislatívnych rámcov na zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života; očakáva analýzu týchto konzultácií a z nich vyplývajúcich návrhov, najmä návrhov súvisiacich s materskou dovolenkou a jej započítaním do celkového odpracovaného času, rodičovskou dovolenkou, otcovskou dovolenkou, dovolenkou pri osvojení dieťaťa a dovolenkou na opateru závislého člena rodiny; okrem iného sa domnieva, že rámcovú dohodu o rodičovskej dovolenke možno zlepšiť v týchto bodoch: zavedenie opatrení, ktoré môžu otcov povzbudiť, aby nastúpili na rodičovskú dovolenku, posilnenie práv pracovníkov na rodičovskej dovolenke, spružnenie ustanovení týkajúcich sa dovoleniek, predĺženie trvania rodičovskej dovolenky a zvýšenie náhrad počas jej trvania;

29.

pripomína, že každá politika, ktorej cieľom je zosúladenie pracovného a rodinného života musí byť založená na zásade slobodného osobného výberu a prispôsobovať sa jednotlivým životným obdobiam;

30.

vyzýva členské štáty, aby navrhli osobitné opatrenia na boj proti nerovnosti žien a mužov, ktorá je zapríčinená výpadkom zo zamestnania, predovšetkým z dôvodu materskej dovolenky alebo dovolenky na opateru závislých členov rodiny, a aby znížili jeho negatívny vplyv na kariéru, zárobok a nárok na dôchodok;

31.

konštatuje, že zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života je jedným z kľúčových prvkov zvyšovania zamestnanosti, a vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala a šírila osvedčené postupy týkajúce sa účinného zosúladenia pracovného a súkromného života a väčšej účasti mužov na rodinnom živote;

32.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali účasť mužov na vykonávaní politík rodovej rovnosti, najmä v súvislosti so zladením pracovného, rodinného a súkromného života;

33.

žiada členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zlepšili dostupnosť a kvalitu služieb starostlivosti o deti a služieb starostlivosti o závislé osoby, ako aj prístup k nim v súlade s barcelonskými cieľmi a aby zabezpečili, že dostupnosť týchto služieb bude zlučiteľná s prácou na plný úväzok pre ženy a mužov, ktorí sa starajú o deti a závislé osoby;

34.

vyzýva zodpovedné orgány podnikov, aby do svojich plánov personálneho riadenia začlenili flexibilné opatrenia týkajúce sa rodinnej politiky, ktoré uľahčia zamestnancom návrat do zamestnania po prerušení pracovnej kariéry;

35.

upozorňuje Komisiu a členské štáty na feminizáciu chudoby, keď ženám, najmä starším ženám a osamelým matkám, hrozí vylúčenie a chudoba, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby pripravili opatrenia s cieľom zabrániť takémuto vývoju;

36.

žiada Komisiu a členské štáty, aby vytvorili vzdelávacie a vykonávacie nástroje, ktoré umožnia všetkým zúčastneným stranám začleniť hľadisko rovnosti príležitostí pre ženy a mužov do príslušných oblastí ich zodpovednosti, a to vrátane vyhodnotenia konkrétneho vplyvu politík na situáciu žien a mužov;

37.

naliehavo žiada členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zabezpečili účinné využívanie existujúcich nástrojov, ako je príručka na začleňovanie rovnakých príležitostí žien a mužov do politík zamestnanosti, ktorú vypracovala Komisia;

38.

naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili primeranú odbornú prípravu týkajúcu sa rovnosti žien a mužov pre úradníkov zodpovedných za vykonávanie programov Spoločenstva na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

39.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli súbor kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov, ako aj spoľahlivých, porovnateľných a v prípade potreby dostupných štatistík týkajúcich sa rodového hľadiska, ktoré by sa používali počas sledovania realizácie lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť s cieľom zohľadniť rodové hľadisko a zabezpečiť náležité vykonávanie príslušných politík a nadväzovanie na ne;

40.

víta zriadenie Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť a vymenovanie členov správnej rady, čím inštitút získal orgán s rozhodovacou právomocou; je však znepokojený meškaním pri prijímaní riaditeľa inštitútu a naliehavo žiada Komisiu, aby situáciu napravila;

41.

vyzýva Komisiu, aby s pomocou Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť začlenila do budúcich výročných správ o rovnosti žien a mužov údaje a štatistiky z kandidátskych a potenciálne kandidátskych krajín;

42.

vyzýva členské štáty, aby u celého obyvateľstva podporovali športové aktivity a správnu životosprávu, keďže pokiaľ ide o šport, miera účasti žien je nižšia;

43.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. ES L 17, 19.1.2001, s. 22.

(2)  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.

(3)  Ú. v. EÚ C 102 E, 28.4.2004, s. 492.

(4)  Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s. 118.

(5)  Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 742.

(6)  Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 56.

(7)  Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 112.

(8)  Prijaté texty, P6_TA(2007)0423.

(9)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0019.

(10)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0094.

(11)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0102.

(12)  Ú. v. ES L 359, 19.12.1986, s. 56.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/42


Streda 3. septembra 2008
Klonovanie zvierat na zabezpečenie potravín

P6_TA(2008)0400

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. septembra 2008 o klonovaní zvierat na zabezpečenie potravín

2009/C 295 E/12

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže z Protokolu o ochrane a dobrých životných podmienkach zvierat vyplýva požiadavka, aby Spoločenstvo a členské štáty pri vypracúvaní a vykonávaní poľnohospodárskych a výskumných politík venovali plnú pozornosť požiadavkám týkajúcim sa dobrých životných podmienok zvierat,

B.

keďže postupy klonovania vykazujú nízku mieru prežitia prenesených embryí a klonovaných zvierat, pričom veľa klonovaných zvierat zahynie v raných štádiách života na kardiovaskulárne zlyhanie, nedostatočnú imunitu, zlyhanie pečene, dýchacie problémy a abnormality obličiek a podporno-pohybovej sústavy,

C.

keďže Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) sa vyjadril vo svojom stanovisku z roku 2008, že miera úmrtnosti a chorobnosti klonovaných zvierat je vyššia než v prípade pohlavne rozmnožovaných zvierat a keďže straty a poruchy vo vysokom štádiu gravidity pravdepodobne ovplyvnia životné podmienky náhradných matiek,

D.

keďže vzhľadom na súčasnú mieru utrpenia a zdravotných problémov náhradných matiek a živočíšnych klonov vyjadrila Európska skupina pre etiku v oblasti vedy a nových technológií (EGE) pochybnosti o tom, či je klonovanie zvierat na zabezpečenie potravín oprávnené z etického hľadiska, pričom nevidí presvedčivé argumenty na zdôvodnenie výroby potravín z klonovaných zvierat a ich potomstva,

E.

keďže v smernici Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (1) sa uvádza, že „prirodzené alebo umelé rozmnožovanie alebo rozmnožovacie postupy, ktoré ktorémukoľvek z dotknutých zvierat spôsobujú alebo pravdepodobne spôsobujú utrpenie alebo poranenia, sa nesmú vykonávať“ (príloha, bod 20),

F.

keďže klonovaním by sa výrazne znížila genetická rôznorodosť v populáciách hospodárskych zvierat a zvýšila by sa pravdepodobnosť, že celé stáda vymrú na choroby, na ktoré sú náchylné,

G.

keďže EFSA 24. júla 2008 uverejnil vedecké stanovisko k dôsledkom klonovania zvierat na zabezpečenie potravín, zdravotný stav a dobré životné podmienky zvierat ako aj na životné prostredie, v ktorom dospelo k záveru, že v prípade veľkého počtu klonovaných zvierat došlo k nepriaznivým, často závažným alebo smrteľným účinkom na ich zdravotný stav a dobré životné podmienky,

H.

keďže napriek tomu, že prvoradým účelom klonovania je vytvoriť viacero kópií rýchlorastúcich alebo vysokoúžitkových zvierat, aj v rámci tradičného selektívneho chovu už boli zaznamenané poruchy končatín a kardiovaskulárneho systému u rýchlorastúcich ošípaných a krívanie, mastitída a predčasné utrácanie vysokoúžitkového dobytka; a keďže klonovanie najrýchlejšie rastúcich a najviac úžitkových zvierat povedie k ešte vyššiemu výskytu problémov súvisiacich so zdravotným stavom a životnými podmienkami,

I.

keďže popri skutočnosti, že sa dostatočne nepreštudovali dôsledky klonovania zvierat na zabezpečenie potravín, predstavuje tento postup vážnu hrozbu pre obraz a podstatu európskeho poľnohospodárskeho modelu, ktorý je založený na kvalite výrobkov, zásadách rešpektujúcich životné prostredie a dodržiavaní prísnych pravidiel na zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat,

1.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh zakazujúci na účely zabezpečenia výživy i) klonovanie zvierat, ii) chov klonovaných zvierat alebo ich potomstva, iii) uvádzanie mäsových alebo mliečnych výrobkov z klonovaných zvierat alebo ich potomstva na trh a iv) dovoz klonovaných zvierat, ich potomstva, semena a embryí z klonovaných zvierat alebo ich potomstva a mäsových alebo mliečnych produktov z klonovaných zvierat alebo ich potomstva, berúc do úvahy odporúčania EFSA a EGE;

2.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/43


Streda 3. septembra 2008
Vplyv marketingu a reklamy na rovnosť medzi ženami a mužmi

P6_TA(2008)0401

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. septembra 2008 o vplyve marketingu a reklamy na rovnosť medzi ženami a mužmi (2008/2038(INI))

2009/C 295 E/13

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o ES, a najmä na jej články 2, 3 ods. 2 a 152,

so zreteľom na acquis Spoločenstva v oblasti práv žien a rodovej rovnosti,

so zreteľom na akčnú platformu prijatú na Štvrtej svetovej konferencii o ženách konanej v Pekingu 15. septembra 1995 a na svoje uznesenie z 18. mája 2000 o opatreniach v nadväznosti na Pekinskú akčnú platformu (1),

so zreteľom na smernicu Rady č. 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (2),

so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (3),

so zreteľom na plán Komisie týkajúci sa uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 (KOM(2006)0092) a súvisiace hodnotenie vplyvu (SEK(2006)0275),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. júla 1997 o diskriminácii žien v reklame (4),

so zreteľom na uznesenie parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1557 (2007) s názvom Obraz ženy v reklame,

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť, prijatý Európskou radou v Bruseli 23. – 24. marca 2006,

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0199/2008),

A.

keďže socializácia (v rámci školy, rodiny a sociálno-kultúrneho prostredia) je procesom napomáhajúcim vytváraniu identity, hodnôt, presvedčení a postojov, ktorý umožňuje jednotlivcovi nájsť svoje miesto a úlohu v spoločnosti, v ktorej vyrastá; keďže identifikácia je kľúčom k pochopeniu fungovania tohto procesu,

B.

keďže v škole aj doma by sa malo už od útleho detstva stále viac podporovať rozumné a zodpovedné používanie televízie a nových technológií,

C.

keďže reklama s diskriminačnými a/alebo ponižujúcimi odkazmi založenými na rode a rodových stereotypoch predstavuje prekážku vytvárania modernej a rovnostárskej spoločnosti,

D.

keďže stereotypy môžu prispieť k správaniu, ktoré je nositeľom identifikácie,

E.

keďže reklama a marketing odzrkadľujú kultúru a tiež prispievajú k jej tvorbe,

F.

keďže reklama je čiastkovou súčasťou trhového hospodárstva a je jedným z aspektov skutočnosti, s ktorými sú všetci konfrontovaní v každodennom živote,

G.

keďže reklama môže niekedy predstavovať skreslený pohľad na životy žien a mužov,

H.

keďže rodová diskriminácia je v médiách stále rozšírená; keďže rodové stereotypy v reklame a médiách možno považovať za súčasť tejto diskriminácie,

I.

keďže rodové stereotypy v reklame sa potom prejavujú v nerovnom rozdelení moci medzi pohlaviami,

J.

keďže proti rodovým stereotypom treba bojovať na všetkých úrovniach spoločnosti s cieľom podporovať rovnosť a spoluprácu medzi ženami a mužmi v súkromnej, ako aj verejnej oblasti,

K.

keďže rodové stereotypy už od prvých rokov socializácie detí môžu prispieť k rodovej diskriminácii, ktorá prispieva k pretrvávaniu celoživotných nerovností medzi ženami a mužmi a vedie k vytváraniu rodovo určených klišé,

L.

keďže uplatňovanie rodových stereotypov je kontraproduktívne a prispieva k rozdeleniu trhu práce na jednotlivé profesie podľa pohlavia, pričom ženy vo všeobecnosti zarábajú menej ako muži,

M.

keďže spoločnosť ako celok sa musí zapojiť do úsilia o odstránenie pretrvávania rodových stereotypov; keďže zodpovednosť za túto úlohu by mali prevziať všetci,

N.

keďže je potrebné odstrániť prekážky brániace prenosu pozitívneho obrazu mužov a žien do všetkých spoločenských situácií,

O.

keďže deti sú zvlášť citlivou skupinou, ktorá dôveruje nielen autoritám, ale aj fiktívnym postavám, televíznym programom, obrázkovým knihám, vzdelávacím materiálom, televíznym hrám, reklamám na hračky atď.; keďže deti sa učia napodobovaním a opakujú bezprostredné skúsenosti; keďže rodové stereotypy v reklame z tohto dôvodu ovplyvňujú vývoj jednotlivca a zdôrazňujú dojem, že pohlavie človeka diktuje, čo je možné a čo nie je možné,

P.

keďže reklama prostredníctvom rôznych druhov médií je súčasťou nášho každodenného života; keďže je zvlášť dôležité, aby sa v televíznej reklame dodržiavali existujúce etické a/alebo právne záväzné pravidlá a/alebo kódexy správania na predchádzanie reklamám šíriacim diskriminačné alebo ponižujúce myšlienky založené na rodových stereotypoch, ako aj podnecovaniu násilia,

Q.

keďže zodpovedná reklama môže pozitívnym spôsobom ovplyvňovať spoločenské vnímanie záležitostí, akými sú napríklad: „telesný vzhľad“, „rodové úlohy“ a „normálnosť“; keďže reklama môže byť účinným nástrojom pri riešení problému stereotypov,

1.

zdôrazňuje dôležitosť rovnakých príležitostí pre ženy aj mužov, aby sa mohli vyvíjať ako osobnosti;

2.

poukazuje na pretrvávajúcu rozšírenú existenciu mužských a ženských stereotypov napriek rôznym programom Spoločenstva na podporu rodovej rovnosti;

3.

konštatuje, že ďalší výskum by pomohol objasniť akékoľvek prepojenie medzi rodovými stereotypmi v reklame a rodovou nerovnosťou;

4.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby využili vyššie uvedený výskum a jeho výsledky a zverejnili ich;

5.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty plnili záväzky, ktoré prijali prostredníctvom vyššie uvedeného Európskeho paktu pre rodovú rovnosť;

6.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby dodržiavali usmernenia prijaté prostredníctvom rôznych programov Spoločenstva, ako napríklad EQUAL, a usmernenia zamerané na rodovú rovnosť;

7.

vyzýva Radu a Komisiu, aby monitorovali vykonávanie platných ustanovení právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa rodovej diskriminácie a podnecovania k rodovej nenávisti;

8.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby vyvíjali akčné programy zamerané na zvyšovanie informovanosti proti sexistickým urážkam alebo ponižujúcim obrazom žien a mužov v reklame a marketingu;

9.

vyzýva členské štáty, aby preskúmali obraz žien a mužov v reklame a marketingu a aby o tom vypracovali správy;

10.

zdôrazňuje, že stereotypy v reklame v rámci televíznych programov pre deti sú osobitným problémom z dôvodu ich potenciálneho vplyvu na rodovú socializáciu a následne na vnímanie seba samého, členov rodiny a okolitého sveta z pohľadu detí;

11.

konštatuje, že úsilie zamerané na boj proti rodovým stereotypom v médiách a reklame by malo byť sprevádzané vzdelávacími stratégiami a opatreniami na zvýšenie povedomia od raného veku a na osvojenie kritického myslenia od veku dospievania;

12.

zdôrazňuje, že vzdelávací systém by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri rozvíjaní schopnosti kritického pohľadu detí, pokiaľ ide o zobrazenia a médiá vo všeobecnosti, s cieľom zamedziť nevítanému vplyvu pretrvávania rodových stereotypov v marketingu a reklame;

13.

upozorňuje na potrebu spochybniť tradičné rodové úlohy s cieľom dosiahnuť rodovú rovnosť;

14.

poukazuje najmä na potrebu odstrániť odkazy, ktoré sú v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a vyjadrujú rodové stereotypy, z učebníc, hračiek, videohier a počítačových hier, z internetu a nových informačných a komunikačných technológií (IKT), ako aj z reklamy prezentovanej prostredníctvom rôznych druhov médií;

15.

konštatuje s veľkým znepokojením výskyt reklamy na sexuálne služby, ktorá posilňuje stereotypy žien ako objektov, v publikáciách, akými sú napríklad miestne noviny, ktoré sú ľahko viditeľné a dostupné deťom;

16.

poukazuje na potrebu zabezpečiť súvislé školenia pre odborníkov v oblasti médií a v rámci spolupráce s nimi akcie zamerané na zvyšovanie povedomia spoločnosti o negatívnych vplyvoch rodových stereotypov;

17.

upozorňuje na skutočnosť, že používanie televízie a nových technológií deťmi a dospievajúcimi narastá, používajú ich už od útleho detstva, a nekontrolované sledovanie televízie je na vzostupe;

18.

konštatuje, že zobrazovanie ideálneho telesného vzhľadu v marketingu a reklame môže mať nepriaznivý vplyv na sebaúctu žien a mužov, najmä dospievajúcich a tých, ktorí sú náchylní na poruchy stravovania, ako je mentálna anorexia a mentálna bulímia; vyzýva producentov reklamy, aby pozornejšie zvažovali zobrazovanie neprimerane chudých žien v reklame na výrobky;

19.

vyzýva členské štáty, aby vhodnými prostriedkami zabezpečili, že v rámci marketingu a reklamy sa bude garantovať rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej integrity, marketing a reklama nebudú priamo ani nepriamo diskriminovať, nebudú obsahovať ani žiadne podnecovanie nenávisti z dôvodu rodu, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, a že nebudú obsahovať žiadny materiál, ktorý svojim obsahom schvaľuje, podporuje alebo oslavuje násilie na ženách;

20.

oceňuje doterajšiu činnosť regulačných orgánov pre médiá v niektorých členských štátoch v oblasti prieskumu vplyvov rodových stereotypov a vyzýva regulačné orgány vo všetkých členských štátoch, aby sa podelili o osvedčené postupy v tejto oblasti;

21.

pripomína Komisii, že jej pôvodný návrh vyššie uvedenej smernice 2004/113/ES zahŕňal aj diskrimináciu v médiách; vyzýva Komisiu, aby zvýšila úsilie namierené proti tejto diskriminácii;

22.

zdôrazňuje potrebu pozitívnych príkladov (z rodového hľadiska) v médiách a svete reklamy s cieľom ukázať, že zmena je možná a želateľná; domnieva sa, že členské štáty by mali oficiálne zaviesť udeľovanie ocenení zo strany verejnosti a producentov reklamy pre subjekty z oblasti reklamy, ktoré najviac upustili od používania rodových stereotypov a prezentujú pozitívny obraz žien a mužov a vzťahov medzi nimi;

23.

zdôrazňuje, že v médiách je potrebné šíriť zásadu rodovej rovnosti prostredníctvom publikácií a programov určených pre rôzne vekové skupiny, s cieľom popularizovať osvedčené postupy a rešpekt pre rodové rozdiely;

24.

zdôrazňuje potrebu pokračovať v rozhovoroch o marketingu a reklame a ich úlohe pri vytváraní a pretrvávaní rodových stereotypov;

25.

vyzýva členské štáty, aby navrhli a začali realizovať vzdelávacie iniciatívy vypracované v duchu tolerancie a prekonania všetkých foriem zobrazovania stereotypov, s cieľom podporovať kultúru rodovej rovnosti prostredníctvom vhodných vzdelávacích programov;

26.

zdôrazňuje, že rodové stereotypy sa musia odstrániť;

27.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 258.

(2)  Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23.

(3)  Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.

(4)  Ú. v. ES C 304, 6.10.1997, s. 60.


Štvrtok 4. septembra 2008

4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/47


Štvrtok 4. septembra 2008
Palestínski väzni v izraelských väzniciach

P6_TA(2008)0404

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o situácii palestínskych väzňov v izraelských väzniciach

2009/C 295 E/14

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Blízkom východe,

so zreteľom na vyhlásenie o situácii palestínskych väzňov v izraelských väzniciach, ktoré 9. júla 2008 Európskemu parlamentu predniesla členka Komisie, pani Benita Ferrero-Waldnerová,

so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi EÚ a Izraelom a na výsledky ôsmej schôdze asociačnej rady EÚ – Izrael zo 16. júna 2008,

so zreteľom na správu, ktorú vypracovala jeho ad hoc delegácia pre vzťahy s Izraelom a palestínske územia (30. mája – 2. júna 2008), a na jej závery,

so zreteľom na ženevské dohovory, predovšetkým na Dohovor (IV) o ochrane civilných osôb počas vojny z 12. augusta 1949, a najmä na jeho články 1 až 12, 27, 29 až 34, 47, 49, 51, 52, 53, 59, 61 až 77 a 143,

so zreteľom na Medzinárodný dohovor OSN o občianskych a politických právach z roku 1966,

so zreteľom na výročnú správu Medzinárodného výboru Červeného kríža za rok 2007, najmä na jej časť týkajúcu sa okupovaných palestínskych území,

so zreteľom na správy Verejného výboru proti mučeniu v Izraeli uverejnené v rokoch 2006, 2007 a 2008 s pomocou finančných príspevkov Európskej komisie a niekoľkých členských štátov,

so zreteľom na príslušné rezolúcie OSN o konflikte na Blízkom východe,

so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Izrael bol v posledných rokoch vystavený mnohým vražedným teroristickým útokom proti svojmu civilnému obyvateľstvu a keďže izraelské orgány prijali niekoľko opatrení na predchádzanie týmto teroristickým aktivitám vrátane zadržania podozrivých palestínskych ozbrojencov, ale keďže porušovanie humanitárneho práva nie je možné ospravedlniť bojom proti terorizmu,

B.

keďže v súčasnosti je viac než 11 000 Palestínčanov, medzi nimi stovky žien a detí, zadržiavaných v izraelských väzniciach a zadržiavacích centrách a keďže väčšina týchto zadržaných osôb bola zatknutá na okupovaných palestínskych územiach,

C.

keďže podľa Dohovoru o právach dieťaťa, ktorého signatárom je aj Izrael, sa dieťa definuje ako ľudská bytosť, ktorá má menej ako 18 rokov; keďže však podľa izraelských vojenských predpisov, ktoré platia na okupovaných palestínskych územiach, sa palestínske deti po dovŕšení veku 16 rokov považujú za dospelé osoby a sú často zadržiavané v neprimeraných podmienkach,

D.

keďže 25. augusta 2008 prepustila izraelská vláda 198 palestínskych väzňov ako gesto dobrej vôle a budovania vzájomnej dôvery a keďže medzi obidvomi stranami prebiehajú ďalšie rokovania s cieľom dosiahnuť komplexnejšiu dohodu o prepustení ďalších väzňov,

E.

keďže vlády Izraela a Libanonu nedávno podnikli pozitívne kroky na výmenu väzňov za pozostatky izraelských vojakov,

F.

keďže na základe rozhodnutí o tzv. administratívnom zadržaní Izrael zadržiava asi 1 000 väzňov, ktorí síce majú právo na odvolanie, ale nie na to, aby bola proti nim vznesená obžaloba, prebehol súdny proces a bola im umožnená obhajoba; keďže platnosť takýchto rozhodnutí o administratívnom zadržaní sa môže celé roky predlžovať, čo sa v niektorých prípadoch aj deje,

G.

keďže správy o ľudských právach hovoria o zneužívaní a mučení palestínskych väzňov,

H.

keďže pre veľkú väčšinu palestínskych väzňov držaných vo väzniciach na území Izraela je často nemožné alebo veľmi ťažké uplatniť svoje právo na prijímanie rodinných návštev napriek výzvam, ktoré Medzinárodný výbor Červeného kríža v tomto smere adresoval Izraelu,

I.

keďže otázka väzňov má dôležité politické, sociálne a humanitárne dôsledky a zatknutie 48 zvolených členov Palestínskej zákonodarnej rady a ďalších členov miestnych rád má závažný dopad na vývoj politickej situácie na okupovanom palestínskom území, keďže tzv. dokument väzňov, ktorý v máji 2006 prijali zadržiavaní palestínski politickí predstavitelia rôznych politických strán, poslúžil ako základ národného zmierenia a pripravil pôdu pre vytvorenie vlády národnej jednoty,

J.

keďže vzťahy medzi Európskymi spoločenstvami a Izraelom sú podľa článku 2 Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom založené na dodržiavaní ľudských práv a demokratických zásad, ktoré sú podstatným prvkom tejto dohody, keďže akčný plán EÚ – Izrael zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva patrí medzi hodnoty, ku ktorým sa obe strany hlásia,

1.

víta nedávne rozhodnutie izraelskej vlády prepustiť určitý počet palestínskych väzňov, čo je pozitívnym gestom na posilnenie autority Palestínskej samosprávy a nastolenie atmosféry vzájomnej dôvery;

2.

vyzýva hnutie Hamas a Izrael, aby medzi sebou uskutočnili kroky s cieľom okamžitého prepustenia izraelského desiatnika Gilada Šalita;

3.

zdôrazňuje, že otázka palestínskych väzňov má obrovský vplyv na palestínsku spoločnosť, ako aj izraelsko-palestínsky konflikt a domnieva sa, že v tejto súvislosti by mohlo prepustenie veľkého počtu palestínskych väzňov, ako aj okamžité prepustenie uväznených členov Palestínskej zákonodarnej rady vrátane Marwána Barghútího, poslúžiť ako pozitívny krok vedúci k nastoleniu ovzdušia vzájomnej dôvery, ktoré je potrebné na dosiahnutie významného pokroku v mierových rokovaniach;

4.

podporuje Izrael v súvislosti s jeho odôvodnenými obavami v oblasti bezpečnosti; domnieva sa, že pri zaobchádzaní so všetkými väzňami sa musí v plnej miere dodržiavať zásada právneho štátu, čo je pre demokratický štát nevyhnutne dôležité;

5.

vyzýva Izrael, aby zaručil dodržiavanie minimálnych kritérií pre zadržiavanie, aby všetky zadržané osoby postavil pred súd, aby skoncoval s uplatňovaním „administratívneho zadržiavania“ a aby zaviedol zodpovedajúce opatrenia pre neplnoleté osoby a v oblasti práva väzňov na návštevy, pri plnom dodržiavaní medzinárodných noriem vrátane Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu;

6.

vyjadruje znepokojenie nad situáciou palestínskych žien a osobitne zraniteľných väzňov, ktorí sú údajne vystavení zlému zaobchádzaniu a nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti;

7.

vyzýva Palestínsku samosprávu, aby vyvinula maximálne úsilie na zamedzenie akýmkoľvek násilným alebo teroristickým činom uskutočňovaným predovšetkým bývalými väzňami, a najmä deťmi;

8.

vyjadruje presvedčenie, že zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Izraelom by malo byť spojené s tým, že Izrael bude dodržiavať záväzky, ktoré preň vyplývajú z medzinárodného práva;

9.

víta rozhodnutie ôsmej schôdze asociačnej rady EÚ – Izrael zriadiť plnohodnotný podvýbor pre ľudské práva, ktorý nahradí súčasnú pracovnú skupinu pre ľudské práva; požaduje rozsiahle konzultácie s organizáciami pre ľudské práva a mimovládnymi organizáciami v Izraeli a na okupovaných palestínskych územiach, ako aj ich plné zapojenie do monitorovania pokroku Izraela v súvislosti s plnením jeho záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva;

10.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, izraelskej vláde, Knessetu, prezidentovi Palestínskej samosprávy, Palestínskej zákonodarnej rade, vysokému predstaviteľovi pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, vyslancovi štvorky na Blízkom východe, predsedovi Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a Medzinárodnému výboru Červeného kríža.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/49


Štvrtok 4. septembra 2008
Hodnotenie sankcií EÚ v rámci akcií a politík EÚ v oblasti ľudských práv

P6_TA(2008)0405

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o hodnotení sankcií Európskej únie v rámci akcií a politík Európskej únie v oblasti ľudských práv (2008/2031(INI))

2009/C 295 E/15

Európsky parlament,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

so zreteľom na dohovory OSN o ľudských právach a na ich príslušné opčné protokoly,

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a jeho dva opčné protokoly,

so zreteľom na Chartu OSN a najmä na jej články 1 a 25 a v kapitole VII články 39 a 41,

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Európsky dohovor o ľudských právach) a k nemu pripojené protokoly,

so zreteľom na Parížsku chartu pre novú Európu (Parížska charta),

so zreteľom na Záverečný akt konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe z roku 1975 (Helsinský záverečný akt),

so zreteľom na články 3, 6, 11, 13, 19, 21, 29 a 39 Zmluvy o Európskej únii (ZEU) a články 60, 133, 296, 297, 301 a 308 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ZES),

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v oblasti ľudských práv vo svete,

so zreteľom na svoje predchádzajúce diskusie a naliehavé uznesenia o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a právneho štátu,

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 1996 o oznámení Komisie o začlenení rešpektovania demokratických zásad a ľudských práv do dohôd medzi Spoločenstvom a tretími krajinami (1),

so zreteľom na medzinárodné záväzky Európskeho spoločenstva a jeho členských štátov, a to vrátane záväzkov, ktoré obsahujú dohody WTO,

so zreteľom na dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (dohoda z Cotonou) (2), a najmä na jej články 8, 9, 33, 96 a 98, a na revíziu tejto dohody (3),

so zreteľom na dokument Rady nazvaný Vytvorenie sekcie „Sankcie“ pri pracovnej skupine poradcov v oblasti zahraničných vzťahov (RELEX/Sanctions) z 22. januára 2004 (5603/2004),

so zreteľom na dokument Rady nazvaný Základné zásady používania reštriktívnych opatrení (sankcií) zo 7. júna 2004 (10198/1/2004),

so zreteľom na dokument Rady nazvaný Usmernenia Európskej únie o vykonávaní a vyhodnocovaní reštriktívnych opatrení (sankcií) v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, naposledy revidovaný 2. decembra 2005 (15114/2005),

so zreteľom na dokument nazvaný Najlepšie postupy EÚ na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení z 9. júla 2007 (11679/2007),

so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 96/697/SZBP týkajúcu sa Kuby (4), prijatú 2. decembra 1996,

so zreteľom na spoločné pozície Rady 2001/930/SZBP o boji s terorizmom (5) a 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (6), obe z 27. decembra 2001, a nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (7),

so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2002/402/SZBP o obmedzujúcich opatreniach proti Usámovi bin Ládinovi, členom organizácie Al-Kájda a Taliban a ďalším jednotlivcom, skupinám, podnikom a subjektom, ktoré sú s nimi spojené (8), a nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Kájda a Talibanom (9), obe z 27. mája 2002,

so zreteľom na Spoločný zoznam vojenského materiálu Európskej únie (10),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2002 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o úlohe Európskej únie pri presadzovaní ľudských práv a demokratizácii v tretích krajinách (11),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie (12),

so zreteľom na všetky dohody uzavreté medzi EÚ a tretími krajinami a na doložky o ľudských právach, ktoré tieto dohody obsahujú,

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. októbra 1982 o význame hospodárskych sankcií, najmä obchodného embarga a bojkotov, a ich účinkoch na vzťahy EHS s tretími krajinami (13),

so zreteľom na uznesenie o vplyve sankcií a najmä embárg na obyvateľstvo krajín, na ktoré boli tieto opatrenia uvalené (14), prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením AKT – EÚ 1. novembra 2001 v Bruseli (Belgicko),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2007 o fungovaní dialógu a konzultácií s tretími krajinami v oblasti ľudských práv (15),

so zreteľom na rezolúciu 1597 (2008) a odporúčanie 1824 (2008) o „čiernych“ zoznamoch Bezpečnostnej rady OSN a Európskej únie prijaté Parlamentným zhromaždením Rady Európy 23. januára 2008,

so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, podpísanú v Lisabone 13. decembra 2007, ktorá by mala nadobudnúť platnosť 1. januára 2009,

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0309/2008),

A.

keďže článok 11 ods. 1 ZEÚ vymedzuje rešpektovanie ľudských práv ako jeden z cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a keďže nový článok 21 ZEÚ, v znení podľa článku 1 bodu 24 Lisabonskej zmluvy, stanovuje, že „činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva“,

B.

keďže pri sledovaní konkrétnych cieľov SZBP vymedzených v článku 11 ZEÚ, medzi ktoré patria, nie však výhradne, presadzovanie rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, demokracie, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných,

C.

keďže vyššie uvedený dokument Základné zásady používania reštriktívnych opatrení (sankcií) z roku 2004 je prvým pragmatickým dokumentom, ktorý vymedzuje rámec ukladania sankcií zo strany EÚ; hoci EÚ tieto opatrenia uplatňuje v praxi už od začiatku 80. rokov 20. storočia a predovšetkým po nadobudnutí platnosti ZEÚ v roku 1993; keďže tento dokument formálne ustanovuje sankcie ako nástroj SZBP a v dôsledku toho je východiskom politiky EÚ v oblasti sankcií,

D.

keďže táto politika sankcií je v zásade založená na týchto piatich cieľoch v rámci SZBP: chrániť spoločné hodnoty, základné záujmy, nezávislosť a celistvosť EÚ v súlade so zásadami Charty OSN; posilniť bezpečnosť EÚ vo všetkých smeroch; zachovávať mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť v súlade so zásadami Charty OSN a helsinského Záverečného aktu a s cieľmi Parížskej charty vrátane tých, ktoré sa týkajú vonkajších hraníc; podporovať medzinárodnú spoluprácu; rozvíjať a upevňovať demokraciu a právny štát a rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd,

E.

keďže sa stupňuje medzinárodná zhoda, pokiaľ ide o to, že každé závažné a úmyselné poškodenie životného prostredia ohrozuje mier a medzinárodnú bezpečnosť a je porušením ľudských práv,

F.

keďže EÚ sa zaviazala systematicky uplatňovať sankcie, o ktorých rozhodla Bezpečnostná rada OSN podľa kapitoly VII Charty OSN, a súčasne ukladá autonómne sankcie ak absentuje mandát Bezpečnostnej rady OSN v prípadoch, keď Bezpečnostná rada OSN nemá právomoc konať alebo nemôže konať pre chýbajúcu dohodu medzi svojimi členmi; pričom zdôrazňuje v tejto súvislosti povinnosť OSN i EÚ ukladať sankcie v súlade s medzinárodným právom,

G.

keďže politika sankcií EÚ preto zahŕňa sankcie Bezpečnostnej rady OSN, ale jej rozsah a ciele sú širšie než rozsah a ciele politiky Bezpečnostnej rady OSN (medzinárodný mier a bezpečnosť),

H.

keďže sankcie sú jedným z nástrojov, ktoré EÚ môže použiť na vykonávanie svojej politiky v oblasti ľudských práv; pripomína, že použitie sankcií musí byť v súlade s celkovou stratégiou EÚ v príslušnej oblasti a musí tvoriť až posledný pokus v zozname priorít na dosiahnutie konkrétnych cieľov SZBP; keďže účinnosť sankcií závisí od ich súčasného použitia vo všetkých členských štátoch,

I.

keďže neexistuje rozhodujúce vymedzenie pojmu sankcia podľa medzinárodného práva alebo práva ES/EÚ; keďže sa však v rámci SZBP sankcie a reštriktívne opatrenia považujú za opatrenia prerušujúce alebo znižujúce, úplne či sčasti, diplomatické alebo hospodárske vzťahy s jednou či viacerými tretími krajinami, ktorých cieľom je spôsobiť zmenu v istých aktivitách či politikách vlád tretích krajín, neštátnych subjektov alebo fyzických či právnických osôb, ako je porušovanie medzinárodného práva či ľudských práv, alebo ich politikách, ktoré nerešpektujú princípy právneho štátu alebo demokracie,

J.

keďže medzi druhy reštriktívnych opatrení patria rôzne opatrenia ako zbrojné embargá, obchodné sankcie, finančné/hospodárske sankcie, zmrazenie aktív, zákazy preletov, obmedzenia pri vstupe, diplomatické sankcie, bojkoty športových a kultúrnych podujatí a pozastavenie spolupráce s tretími krajinami,

K.

keďže v súlade s bežnými postupmi EÚ sa ani v tomto uznesení nerozlišujú pojmy „sankcie“ a „reštriktívne opatrenia“; keďže toto uznesenie preberá vymedzenie vhodných opatrení uvedené v článku 96 dohody z Cotonou (16),

L.

keďže sankcie EÚ ako také vychádzajú z rôznych právnych základov podľa presnej povahy reštriktívnych opatrení a podľa právnej povahy vzťahov s príslušnou treťou krajinou, ako aj z daných odvetví a cieľov; keďže tieto faktory určujú jednak postup prijímania sankcií – ktorý si často, ale nie vždy, vyžaduje spoločnú pozíciu SZBP a teda jednomyseľnosť v Rade – a jednak legislatívny postup, ktorý treba sledovať, aby boli sankcie právne záväzné a vynútiteľné, pričom spoločný postup je uvedený v článku 301 ZES,

M.

keďže zákazy udeľovania víz a zbrojné embargá sa stali najčastejšie ukladanými sankciami SZBP a sú jedným z prvých krokov v postupnosti sankcií EÚ; keďže tieto dva druhy opatrení sú jediné, ktoré uplatňujú priamo členské štáty, pretože si nevyžadujú osobitné právne predpisy o sankciách podľa ZES; keďže finančné sankcie (zmrazenie aktív) a obchodné sankcie si naopak vyžadujú prijatie osobitných právnych predpisov o sankciách,

N.

keďže podľa vyššie uvedených Základných zásad používania reštriktívnych opatrení (sankcií) a príslušných usmernení môžu byť cielené sankcie účinnejšie a tým aj vhodnejšie ako všeobecnejšie sankcie, pretože po prvé zabraňujú negatívnym účinkom na väčšiu časť obyvateľstva a po druhé majú vplyv priamo na zodpovedné osoby, a je teda pravdepodobnejšie, že takéto sankcie vyvolajú zmeny politiky, ktorú tieto osoby uplatňujú,

O.

keďže uznáva, že existujú opatrenia, ktoré, hoci ich prijíma Rada v záveroch predsedníctva, nie sú označované ako sankcie a súčasne sa líšia od ostatných reštriktívnych opatrení uvedených ako nástroj SZBP,

P.

keďže hospodárske vzťahy medzi EÚ a tretími štátmi často upravujú odvetvové dvojstranné či viacstranné dohody, ktoré EÚ musí pri uplatňovaní sankcií rešpektovať; keďže EÚ by preto v prípade potreby mala pozastaviť či vypovedať príslušnú dohodu pred uplatnením hospodárskych sankcií, ktoré nie sú zlučiteľné s právami poskytnutými predmetnej tretej krajine existujúcou dohodou,

Q.

keďže vzťahy medzi EÚ a tretími štátmi sa často riadia dvojstrannými alebo viacstrannými dohodami, ktoré umožňujú jednej zo strán prijať vhodné opatrenia v prípadoch porušenia podstatnej náležitosti dohody, a to rešpektovania ľudských práv, medzinárodného práva, demokratických zásad a zásady právneho štátu (doložka o ľudských právach), druhou stranou, čoho najvýznamnejším príkladom je dohoda z Cotonou,

R.

keďže zavedenie a uplatňovanie reštriktívnych opatrení musí byť v súlade s ľudskými právami a medzinárodným humanitárnym právom vrátane práva na riadny proces a práva na účinný prostriedok nápravy, ako aj proporcionality, a musí umožňovať primerané výnimky, ktoré zohľadnia základné ľudské potreby sankcionovaných osôb, ako je prístup k základnému vzdelaniu, pitnej vode a základnej zdravotnej starostlivosti vrátane základných liekov; keďže politika v oblasti sankcií musí v plnej miere zohľadňovať normy stanovené Ženevským dohovorom, Dohovorom o právach dieťaťa a Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj rezolúcie OSN týkajúce sa ochrany civilného obyvateľstva a detí v ozbrojených konfliktoch,

S.

keďže je dôveryhodnosť EÚ a jej jednotlivých členských štátov ohrozená, keď sa zdá, že sankcie EÚ sa porušujú, a keďže bol pán Robert Mugabe pozvaný na samit EÚ – Afrika v dňoch 8. – 9. decembra 2007 v Lisabone napriek tomu, že mal formálne zakázaný vstup na všetky územia členských štátov EÚ na základe spoločnej pozície Rady 2004/161/SZBP z 19. februára 2004 o obnovení reštriktívnych opatrení voči Zimbabwe (17), ktorá bola najnovšie rozšírená spoločnou pozíciou Rady 2008/135/SZBP z 18. februára 2008 (18),

Všeobecné úvahy o vytvorení účinnej politiky EÚ v oblasti sankcií

1.

ľutuje skutočnosť, že sa dosiaľ nevykonalo žiadne vyhodnotenie či štúdia o vplyve politiky EÚ v oblasti sankcií a že je preto veľmi ťažké merať jej výsledky a účinnosť v praxi a vyvodzovať z toho závery; vyzýva Radu a Komisiu, aby k tomuto hodnoteniu pristúpili; domnieva sa však, že politika sankcií uplatnená voči Južnej Afrike sa ukázala ako účinná v boji za ukončenie apartheidu;

2.

domnieva sa, že rozdiely medzi právnymi základmi pre vykonávanie politiky sankcií EÚ, ktoré zahŕňajú rôzne úrovne rozhodovania, vykonávania a kontroly, sú prekážkou transparentnosti a jednotnosti politiky EÚ v oblasti sankcií a v dôsledku toho aj jej dôveryhodnosti;

3.

domnieva sa, že účinnosť sankcií predpokladá, že ich zavedenie bude vnímané ako legitímne európskou i medzinárodnou verejnosťou, ako aj verejnosťou krajín, v ktorých sa očakávajú zmeny; zdôrazňuje, že konzultácia s Európskym parlamentom v rámci rozhodovacieho procesu túto legitimitu posilňuje;

4.

berie tiež na vedomie, že sankcie môžu mať aj symbolickú funkciu, keď vyjadrujú morálne odsúdenie zo strany EÚ a prispievajú tým k posilneniu viditeľnosti a dôveryhodnosti zahraničnej politiky EÚ; varuje však pred kladením príliš veľkého dôrazu na myšlienku sankcií ako symbolických opatrení, ktorá by mohla znamenať ich úplné znehodnotenie;

5.

domnieva sa, že s uplatnením sankcií by sa malo počítať aj v prípade konania orgánov alebo neštátnych subjektov či fyzických a právnických osôb, ktoré závažným spôsobom ohrozuje bezpečnosť a ľudské práva, ako aj vtedy, keď boli vyčerpané všetky zmluvné a/alebo diplomatické možnosti alebo došlo v dôsledku počínania tretej strany k uviaznutiu na mŕtvom bode;

6.

zastáva názor, že každé úmyselné a nezvratné poškodzovanie životného prostredia je hrozbou pre bezpečnosť, ako aj závažným porušením ľudských práv; v tejto súvislosti žiada Radu a Komisiu, aby každé úmyselné a nezvratné poškodzovanie životného prostredia začlenili medzi dôvody, ktoré môžu viesť k prijatiu sankcií;

7.

uznáva, že celkovo sa sankčné nástroje EÚ obvykle používajú pružne a v súlade s potrebami konkrétneho prípadu; ľutuje však, že EÚ často používa svoju politiku sankcií nejednotne a k rôznym tretím krajinám sa správa rozdielne, hoci ich konanie v oblasti ľudských práv a demokracie je podobné, a vyvoláva tak kritiku za používanie tzv. dvojitého metra;

8.

v tejto súvislosti sa domnieva, že uplatňovanie a hodnotenie sankcií EÚ za porušovanie ľudských práv musí v zásade prevažovať nad prípadnou ujmou voči obchodným záujmom EÚ a jej občanov, ktorú by mohlo spôsobiť ich uplatňovanie;

9.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozdielne názory v rámci EÚ na politiku, ktorá sa má uplatňovať voči niektorým krajinám, napríklad voči Kube, alebo neochota členských štátov postaviť sa proti významným obchodným partnerom, ako je Rusko, viedli k tomu, že EÚ prijala v záveroch predsedníctva iba „neformálne sankcie“, čoho dôsledkom je nerovnomerné a nejednotné uplatňovanie sankcií EÚ; uznáva však, že opatrenia obsiahnuté v záveroch Rady, napríklad odloženie podpísania zmlúv s niektorými krajinami, ako je Srbsko, môžu predstavovať užitočný nástroj na vyvíjanie nátlaku na tretie krajiny v záujme ich plnej spolupráce s medzinárodnými inštitúciami;

10.

pripomína, že spoločná pozícia, ktorá bola prijatá v roku 1996 v súvislosti s Kubou a ktorá bola potom pravidelne obnovovaná, predstavuje plán v prospech mierového prechodu k demokracii, zostáva v plnej miere platná a európske inštitúcie voči nej nevzniesli žiadne výhrady; ľutuje, že v oblasti ľudských práv doposiaľ nenastalo žiadne výrazné zlepšenie; berie na vedomie rozhodnutie Rady z 20. júna 2008 o zrušení neformálnych sankcií voči Kube, ktoré tiež vyzvalo na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov, zabezpečenie prístupu do väzníc a ratifikáciu a vykonávanie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; berie na vedomie, že Rada v priebehu jedného roka rozhodne o tom, či bude pokračovať v politickom dialógu s Kubou na základe toho, či nastane výrazné zlepšenie v oblasti ľudských práv; pripomína, že pozícia Rady je záväzná pre inštitúcie EÚ tak v prípade dialógu s kubánskymi orgánmi, ako aj v prípade dialógu s predstaviteľmi občianskej spoločnosti; opakuje svoju pozíciu v súvislosti s laureátmi Sacharovovej ceny, Oswaldom Payá Sardiñasom a skupinou Damas de Blanco (Ženy v bielom);

11.

domnieva sa, že argument „neúčinnosti“ sankcií nemožno používať v prospech ich odstránenia, ale namiesto toho by sa mal použiť na zmenu zamerania a prehodnotenie samotnej sankcie; okrem toho zastáva názor, že pokračovanie či ukončenie uplatňovania sankcií by malo závisieť výhradne od toho, či boli dosiahnuté ich ciele, pričom povaha sankcií sa môže posilniť či pozmeniť na základe ich hodnotenia; domnieva sa, že na tento účel by sa pre sankcie mali vždy stanoviť jasné referenčné kritériá;

12.

domnieva sa, že účinnosť sankcií by sa mala analyzovať na niekoľkých úrovniach, a to na úrovni vlastnej účinnosti sankčných opatrení, teda ich schopnosti vplývať na súkromné či pracovné činnosti dotknutých osôb ako členov sankcionovaného režimu, alebo na jeho fungovanie, ako aj na úrovni ich politickej účinnosti, teda ich schopnosti vyvolať zastavenie alebo zmenu aktivít či politík, ktoré viedli k ich prijatiu;

13.

verí, že účinnosť sankcií závisí od schopnosti EÚ zachovať tieto sankcie počas celého obdobia, a v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad používaním ustanovení, ako sú doložky o ukončení platnosti (tzv. sunset clauses) obsahujúce automatické odstránenie sankcií;

14.

stavia sa v každom prípade proti používaniu všeobecných, nediferencovaných sankcií voči nejakej krajine, keďže tento prístup v skutočnosti vedie k úplnej izolácii obyvateľstva; domnieva sa, že bez koordinácie s inými politickými nástrojmi môžu hospodárske sankcie len ťažko uspieť pri uľahčovaní politickej reformy v sankcionovanom režime; zdôrazňuje preto, že akékoľvek uvalenie sankcií na štátne orgány by mala sprevádzať systematická podpora občianskej spoločnosti v predmetnej krajine;

Sankcie ako súčasť celkovej stratégie v oblasti ľudských práv

15.

poukazuje na to, že väčšina sankcií EÚ sa ukladá na základe obáv o bezpečnosť; zdôrazňuje však, že porušovanie ľudských práv by malo byť dostatočným dôvodom na uplatnenie sankcií, keďže takisto predstavuje ohrozenie bezpečnosti a stability;

16.

poukazuje na to, že hlavným účelom sankcií je nastoliť zmenu politiky či činností v súlade s cieľmi spoločnej pozície SZBP alebo závermi prijatými Radou alebo v súlade medzinárodným rozhodnutím, z ktorého sankcie vychádzajú;

17.

trvá na tom, že Rada sa prijatím vyššie uvedeného dokumentu Základné zásady používania reštriktívnych opatrení (sankcií) zaviazala k používaniu sankcií ako súčasti komplexného a integrovaného politického prístupu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že tento prístup súbežne zahŕňa politický dialóg, stimuly a podmienenosť, a mohol by dokonca ako krajné riešenie zahŕňať použitie donucovacích opatrení, ako sú vymedzené v týchto základných zásadách; domnieva sa, že ako nástroje takéhoto komplexného a integrovaného politického prístupu by sa mali používať doložky o ľudských právach a demokracii, systém všeobecných preferencií a rozvojová pomoc;

18.

zdôrazňuje, že uplatňovanie doložky o ľudských právach nemožno považovať za úplne autonómnu či jednostrannú sankciu EÚ, keďže vyplýva priamo z dvojstrannej či viacstrannej dohody, ktorá zakladá recipročný záväzok dodržiavania ľudských práv; domnieva sa, že vhodné opatrenia prijaté v súlade s touto doložkou sa týkajú výhradne vykonávania príslušnej dohody v tom zmysle, že poskytujú každej strane právny základ na pozastavenie platnosti či zrušenie dohody; domnieva sa preto, že uplatňovanie doložiek o ľudských právach a autonómne či jednostranné sankcie sa nevyhnutne dopĺňajú;

19.

víta preto systematické začleňovanie doložiek o ľudských právach a trvá na začleňovaní konkrétnych vykonávacích mechanizmov do všetkých nových dvojstranných dohôd podpisovaných s tretími krajinami vrátane dohôd pre konkrétne odvetvia; v tejto súvislosti pripomína dôležitosť odporúčaní vydávaných v záujme účinnejšieho a systematickejšieho uplatňovania tejto doložky, t. j. vypracovanie cieľov a referenčných kritérií a pravidelné hodnotenie; opakuje svoju požiadavku, aby sa doložky o ľudských právach vykonávali transparentnejším postupom konzultácie medzi dotknutými stranami vrátane Európskeho parlamentu a občianskej spoločnosti a aby sa pritom podrobne stanovili politické a právne mechanizmy, ktoré treba použiť v prípade požiadavky zastavenia dvojstrannej spolupráce na základe opakovaného a/alebo systematického porušovania ľudských práv, ktoré je v rozpore s medzinárodným právom; podporuje procesný model reakcie v prípade závažného porušovania ľudských práv, demokratických zásad a zásad právneho štátu, ktorý bol ustanovený v rámci Dohody z Cotonou; je presvedčený o tom, že systém intenzívneho politického dialógu (článok 8 Dohody z Cotonou) a konzultácií (článok 96 Dohody z Cotonou) pred prijatím príslušných opatrení a po ňom sa v niekoľkých prípadoch osvedčil ako úspešný nástroj na zlepšenie situácie na danom mieste;

20.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby vládam krajín, v ktorých sa podľa správ Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva hrubo porušujú ľudské práva, nenavrhovali dohody o voľnom obchode a/alebo dohody o, aj keby obsahovali doložky o ľudských právach;

21.

domnieva sa, že neprijatie vhodných reštriktívnych opatrení v prípade situácie, ktorá sa vyznačuje sústavnými porušovaniami ľudských práv, závažne ohrozuje stratégiu EÚ v oblasti ľudských práv, jej politiku sankcií a jej dôveryhodnosť;

22.

domnieva sa, že politika sankcií bude omnoho účinnejšia, keď bude začlenená do ucelenej stratégie v oblasti ľudských práv; opakuje svoju žiadosť adresovanú Rade a Komisii, aby v rámci každého strategického dokumentu pre jednotlivé krajiny a v ďalších dokumentoch podobnej povahy vypracovali konkrétnu stratégiu týkajúcu sa ľudských práv a situácie v oblasti demokracie;

23.

domnieva sa, že v prípade uvalenia sankcií by dialóg a konzultácie o ľudských právach mali nevyhnutne a systematicky zahŕňať diskusie o dosiahnutom pokroku pri plnení cieľov a referenčných kritérií stanovených v čase zavedenia reštriktívnych opatrení; zároveň sa domnieva, že ciele dosiahnuté v rámci dialógu a konzultácií o ľudských právach by v žiadnom prípade nemali nahrádzať dosiahnutie cieľov sankcií;

Koordinované kroky medzinárodného spoločenstva

24.

zastáva názor, že koordinovaná akcia medzinárodného spoločenstva má väčší vplyv než nesúrodé a nevyvážené akcie štátov či regionálnych celkov; víta preto skutočnosť, že politika sankcií EÚ by mala aj naďalej vychádzať z uprednostňovania režimu OSN;

25.

vyzýva Radu, aby v prípade neexistencie sankcií Bezpečnostnej rady OSN spolupracovala so štátmi uvaľujúcimi sankcie, ktoré nie sú členmi EÚ, s cieľom vymieňať si informácie, koordinovať postup na medzinárodnej úrovni, ktorý má zabrániť vyhýbaniu sa sankciám, a maximalizovať účinnosť a vykonávanie sankcií EÚ a iných sankcií v súlade s medzinárodným právom;

26.

domnieva sa, že EÚ by sa mala usilovať o spoluprácu s ďalšími regionálnymi organizáciami, ako sú napríklad Africká únia a Združenie krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN), s cieľom podporovať ľudské práva a zabezpečiť koordináciu postupu pri sankciách;

27.

vyzýva EÚ, aby systematicky rozvíjala dialóg s krajinami, ktoré neuvaľujú sankcie, s cieľom dosiahnuť spoločnú pozíciu v otázke reštriktívnych opatrení, najmä na regionálnej úrovni; pripomína, že ako sa ukázalo v prípade Barmy/Mjanmarska, sankcie často neprinášajú požadovanú zmenu politiky alebo činnosti, ak je medzinárodné spoločenstvo rozdelené a hlavné subjekty nie sú zapojené do vykonávania týchto sankcií;

28.

žiada Radu a Komisiu, aby do programu politických dialógov s krajinami, ktoré neuvaľujú sankcie, systematicky začleňovali otázku ich úlohy a vplyvu na sankcionovaný režim alebo neštátne subjekty, či už ide o jednotlivcov, organizácie, alebo podniky;

29.

domnieva sa, že perspektíva podpísania dohody o voľnom obchode s regiónmi, v ktorom sa sankcionovaná krajina nachádza, by sa mala používať ako „návnada“ a prostriedok nátlaku a že takáto dohoda by v žiadnom prípade nemala zahŕňať krajinu, voči ktorej sa uplatňujú sankcie;

Stanovenie jasných rozhodovacích procesov, cieľov, referenčných kritérií a revíznych mechanizmov

30.

zdôrazňuje potrebu dôkladnej analýzy každej konkrétnej situácie pred prijatím sankcií, aby sa vyhodnotil potenciálny vplyv rôznych sankcií a aby sa určilo, ktoré sankcie sú vzhľadom na všetky príslušné faktory a porovnateľné skúsenosti najúčinnejšie; domnieva sa, že takáto predbežná analýza je ešte viac odôvodnená tým, že po začatí procesu sankcií je ťažké tento proces vrátiť späť bez toho, aby bola narušená dôveryhodnosť EÚ a prejav podpory zo strany EÚ voči obyvateľstvu príslušnej tretej krajiny, a to pri zohľadnení skutočnosti, že orgány tejto krajiny môžu rozhodnutie EÚ využiť na svoje ciele; v tejto súvislosti berie na vedomie súčasné praktiky, podľa ktorých sa o vhodnosti, charaktere a účinnosti navrhovaných sankcií vedie rozprava v Rade na základe hodnotenia zo strany vedúcich misie EÚ v danej krajine, a požaduje začlenenie správy nezávislého odborníka do takéhoto hodnotenia;

31.

zdôrazňuje však, že takáto analýza by sa nemala použiť na odloženie prijatia sankcií; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dvojfázový postup na uvalenie sankcií v rámci SZBP poskytuje priestor pre naliehavú politickú reakciu, spočiatku prostredníctvom prijatia spoločnej pozície vypracovanej po dôkladnejšej analýze nariadenia, ktorá presne stanoví charakter a rozsah sankcií;

32.

požaduje, aby sa do právnych nástrojov systematicky začleňovali jasné a konkrétne referenčné kritériá ako podmienky zrušenia sankcií; trvá najmä na tom, aby sa referenčné kritériá určovali na základe nezávislého odborného posúdenia a aby sa tieto kritériá neskôr nemenili podľa politických zmien v Rade;

33.

vyzýva Radu a Komisiu, aby vytvorili príkladný proces revízie sankcií, ktorý by mal zahŕňať najmä systematické začleňovanie doložky o revízii obsahujúcej prehodnotenie režimu sankcií na základe stanovených referenčných kritérií a hodnotenie toho, či boli splnené ciele; trvá na tom, že vyhlásenia o zámere či vôli zaviesť postupy, ktoré povedú k pozitívnym výsledkom, majú byť vítané, zdôrazňuje však, že v žiadnom prípade nemôžu pri vyhodnocovaní sankcií nahradiť dosiahnutie hmatateľného a skutočného pokroku v plnení referenčných kritérií;

34.

domnieva sa, že zbrojné embargo uvalené na Čínu je príkladom jednotnosti a súdržnosti EÚ, keďže toto embargo bolo pôvodne uvalené po masakre na Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) v roku 1989, pričom EÚ dodnes nedostala žiadne vysvetlenie tejto masakry, a že preto nie je dôvod toto embargo zrušiť;

35.

vyzýva sekciu Sankcie pri pracovnej skupine poradcov v oblasti zahraničných vzťahov (RELEX/Sanctions), aby v plnej miere splnila svoj mandát; trvá najmä na potrebe pred prijatím sankcií realizovať výskum a po ich prijatí pravidelne poskytovať aktualizované informácie o vývoji a pripraviť osvedčené postupy týkajúce sa vykonávania a presadzovania reštriktívnych opatrení;

36.

uznáva, že štáty aj medzinárodné a regionálne organizácie by sa mali zodpovedať za také konanie v rámci uplatňovania sankcií, ktoré je porušením medzinárodného práva, a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu súdneho mechanizmu s cieľom zaručiť súlad sankcií s medzinárodným a humanitárnym právom;

37.

žiada, aby bol Európsky parlament zapojený do všetkých štádií procesu uvaľovania sankcií: rozhodovací proces vedúci k sankciám, výber najvhodnejších sankcií v danej situácii, ako aj vymedzenie referenčných kritérií a hodnotenie ich vykonávania v rámci revízneho mechanizmu a zrušenie sankcie;

Cielené sankcie ako účinnejší nástroj?

38.

vyjadruje ľútosť nad tým, že pre chýbajúce hodnotenie nie je možné zistiť účinnosť cielených opatrení; uznáva však silný humanitárny záujem EÚ, ktorý viedol k upusteniu od všeobecných hospodárskych sankcií, ako sa v minulosti stalo v prípade Iraku, a k uvaľovaniu cielenejších, tzv. inteligentných sankcií, zameraných na dosiahnutie maximálneho vplyvu na tých, ktorých správanie majú tieto sankcie ovplyvniť, pričom sa minimalizujú negatívne humanitárne účinky alebo dôsledky vo vzťahu k osobám, ktoré nie sú ich cieľom, a vo vzťahu k susedným krajinám;

39.

domnieva sa, že ak sú hospodárske sankcie použité izolovane od ostatných politických nástrojov, je veľmi málo pravdepodobné, že donútia sankcionovaný režim, aby prijal významné politické zmeny; zdôrazňuje navyše, že rozsiahle hospodárske obmedzenia môžu viesť k veľmi vysokým hospodárskym a humanitárnym nákladom, a preto opätovne požaduje starostlivejšie vypracované a lepšie cielené hospodárske sankcie, ktoré by boli navrhnuté tak, aby mali vplyv v prvom rade na kľúčových vedúcich predstaviteľov sankcionovaných režimov a na tých, ktorí porušujú ľudské práva;

40.

zdôrazňuje, že všetky hospodárske sankcie by sa mali najprv a predovšetkým zamerať na odvetvia, ktoré nemajú príliš vysokú koncentráciu zamestnanosti a majú obmedzený význam pre malé a stredné podniky, ktoré sú dôležité pre hospodársky rozvoj a pri prerozdeľovaní príjmov;

41.

podporuje využívanie cielených finančných sankcií proti kľúčovým vedúcim predstaviteľom príslušných režimov a ich najbližším rodinným príslušníkom, ktoré majú vplyv priamo na príjem sankcionovaných osôb; zdôrazňuje, že spolu s týmito sankciami je potrebné uplatňovať vhodné opatrenia voči hospodárskym subjektom EÚ, ktoré spolupracujú s takýmito osobami; zdôrazňuje, že cielené sankcie uvalené na určitý druh tovaru, ktoré sa zameriavajú na konkrétny alebo hlavný zdroj príjmu režimu, predstavujú riziko rozsiahlejších dôsledkov na obyvateľstvo bez rozdielu a môžu napomôcť rozvoj tzv. čiernej ekonomiky;

42.

domnieva sa, že hospodárske a finančné sankcie, aj keď sú cielené, sa musia vzťahovať na všetky fyzické aj právnické osoby vykonávajúce obchodnú činnosť v EÚ vrátane občanov tretích krajín, ako aj na občanov EÚ alebo právnické osoby registrované alebo usadené v súlade s právnymi predpismi členského štátu EÚ, ktoré vykonávajú obchodnú činnosť mimo územia EÚ;

43.

žiada obmedzené uplatňovanie tzv. mimoriadnych výnimiek zo zmrazenia aktív; vyzýva na vytvorenie špecifického postupu uplatňovania námietok v prípade, že členský štát si želá udeliť výnimku zo zmrazenia aktív, keďže neexistencia takéhoto postupu ohrozuje účinnosť reštriktívneho opatrenia vzhľadom na to, že členské štáty musia iba vopred informovať o takejto výnimke Komisiu;

44.

žiada prijatie krokov zameraných na zlepšenie uplatňovania cielených finančných sankcií EÚ, aby sa zabezpečilo, že tieto opatrenia v praxi úplne zabránia určeným osobám a subjektom v tom, aby mali prístup ku všetkým finančným službám v rámci jurisdikcie EÚ vrátane služieb realizovaných clearingovými bankami EÚ alebo aby mohli inak využívať finančné služby v rámci jurisdikcie EÚ; zdôrazňuje potrebu väčšej pružnosti pri distribúcii zoznamov sankcií v rámci EÚ a v rámci členských štátov všetkým osobám, na ktoré sa vzťahujú povinnosti stanovené treťou smernicou o praní špinavých peňazí (19); navrhuje, aby každý členský štát určil jednu inštitúciu zodpovednú za šírenie týchto informácií;

45.

žiada posilnenú spoluprácu Rady a Komisie s vedením a akcionármi spoločnosti SWIFT v Európe s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky pri zmrazovaní účtov na čiernej listine a obmedzovaní peňažných pohybov na týchto účtoch;

46.

vyzýva Radu a Komisiu, aby vyšetrili možnosti a spôsoby konštruktívneho využitia zmrazených príjmov sankcionovaných orgánov, a to napríklad ich pridelením obetiam porušovania ľudských práv alebo na rozvojové účely v rámci kapitoly VII Charty OSN;

47.

konštatuje, že zbrojné embargá sú formou sankcie, ktorá je určená na zastavenie toku zbraní a vojenského materiálu do oblastí konfliktu alebo do rúk režimov, ktoré ich pravdepodobne môžu použiť na vnútornú represiu alebo agresiu voči cudzej krajine, ako je to vymedzené v kódexe správania pri vývoze zbraní;

48.

žiada koordinovanú spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou v oblasti vykonávania zbrojných embárg EÚ, ktoré uplatňujú jednotlivé členské štáty;

49.

žiada členské štáty, aby prijali spoločnú pozíciu k vývozu zbraní, ktorá umožní, aby sa súčasný kódex správania pri vývoze zbraní stal právne záväzným;

50.

naliehavo žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby naďalej pracovali na zlepšení monitorovacích a donucovacích schopností OSN, a podporuje názor, že je potrebné ustanoviť stály tím OSN na vyhodnocovanie obchodu s konfliktnými komoditami a významu sankcií vo vzťahu k nim;

51.

pripomína, že obmedzenie prístupu (cestovné zákazy, zákazy víz) je jedným z prvých krokov v postupnosti sankcií EÚ a zahŕňa zákaz účasti na oficiálnych schôdzach v EÚ, ako aj cestovania do EÚ zo súkromných dôvodov, pre osoby či neštátne subjekty zaradené na čiernu listinu;

52.

konštatuje s obavou, že dodržiavanie zákazu víz, ktorý vydala EÚ, nie je zo strany členských štátov optimálne; vyzýva členské štáty, aby pri uplatňovaní cestovných obmedzení a príslušných ustanovení o výnimkách zaujali koordinovaný prístup;

Rešpektovanie ľudských práv pri uplatňovaní cielených sankcií v boji proti terorizmu

53.

berie do úvahy skutočnosť, že tak samostatné protiteroristické sankcie EÚ, ako aj vykonávanie protiteroristických sankcií Bezpečnostnej rady OSN zo strany EÚ, sú predmetom niekoľkých sporov na Súdnom dvore a Súde prvého stupňa;

54.

pripomína povinnosť členských štátov EÚ pripravovať sankcie v súlade s článkom 6 ods. 2 ZEÚ, podľa ktorého sa od EÚ vyžaduje, aby rešpektovala základné práva v tom zmysle, ako ich garantuje Európsky dohovor o ľudských právach a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty; zdôrazňuje, že súčasné postupy zaraďovania na čiernu listinu na úrovni EÚ i OSN sú z pohľadu právnej istoty a právnych opravných prostriedkov nedostatočné; naliehavo žiada Radu, aby z toho náležite vyvodila dôsledky a aby plne vykonávala rozsudky Súdu prvého stupňa vo veci autonómnych sankcií EÚ;

55.

vyzýva Radu a Komisiu, aby preskúmali súčasný postup zaraďovania na čiernu listinu a vyraďovania z nej, a to s cieľom rešpektovať procesné a hmotné ľudské práva osôb a subjektov zaradených na čiernu listinu a predovšetkým medzinárodné normy týkajúce sa dosiahnutia účinného prostriedku nápravy pred nezávislým a nestranným orgánom a riadneho procesu vrátane práva byť upovedomený a primerane informovaný o obvineniach vznesených proti predmetnej osobe či subjektu a o prijatých rozhodnutiach, ako aj práva na kompenzáciu za akékoľvek porušenie ľudských práv; rovnako žiada členské štáty EÚ, aby presadzovali takúto revíziu v rámci mechanizmov OSN s cieľom zabezpečiť rešpektovanie základných práv pri uplatňovaní cielených sankcií v boji proti terorizmu;

56.

domnieva sa, že článok 75 Zmluvy o fungovaní EÚ by bol pre Európsky parlament príležitosťou napraviť nedostatky súčasnej praxe, pokiaľ ide o zaraďovanie mien na čiernu listinu, a podporuje všetky prebiehajúce parlamentné činnosti, ktoré majú byť zaradené do legislatívneho programu na rok 2009;

57.

vyslovuje ľútosť nad tým, že žiadny zo súdnych orgánov nemá možnosť vyhodnocovať vhodnosť zaradenia na čiernu listinu, keďže dôkazy vedúce k zaradeniu na čiernu listinu sú založené predovšetkým na informáciách tajných služieb, ktorých činnosť je ipso facto tajná; domnieva sa však, že toto zásadné utajenie by sa nemalo premeniť na beztrestnosť v prípade porušovania medzinárodného práva; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zaistili účinnú parlamentnú kontrolu práce tajných služieb; v tejto súvislosti sa domnieva, že je potrebné zapojiť Európsky parlament do práce, ktorú už vykonala Konferencie kontrolných výborov pre orgány spravodajských služby členských štátov;

58.

opakuje však, že systém protiteroristických zoznamov je za predpokladu, že rešpektuje najnovšiu judikatúru Súdneho dvora, účinným nástrojom protiteroristickej politiky EÚ;

59.

zdôrazňuje, že terorizmus predstavuje hrozbu pre bezpečnosť a slobodu, a preto naliehavo žiada Radu, aby zrevidovala a zaktualizovala zoznam teroristických organizácií a zohľadnila pritom ich činnosť na všetkých kontinentoch;

Kombinovaná politika sankcií

60.

konštatuje, že EÚ vždy podporovala pozitívny prístup pri uplatňovaní sankcií s cieľom vyvolať zmenu; preto zdôrazňuje, že je dôležité uprednostniť integrované globálne kroky prostredníctvom odstupňovanej stratégie nátlaku a motivácií;

61.

domnieva sa, že stratégia otvorenosti a politika sankcií sa navzájom nevylučujú; preto zastáva názor, že politika EÚ v oblasti sankcií by mohla pomôcť zvýšiť rešpekt voči ľudským právam v sankcionovanej krajine, ak bude zrevidovaná s jasným cieľom zaviesť politiku pozitívnych opatrení; v tejto súvislosti berie na vedomie cyklus sankcií uvalených na Uzbekistan od novembra 2007 do apríla 2008: zatiaľ čo platnosť sankcií uvalených za nesplnenie pôvodných kritérií týkajúcich sa vyšetrovania masakry v Andižane a rešpektovania ľudských práv bola predĺžená o jeden rok, Rada sa rozhodla pozastaviť vykonávanie zákazu víz a poskytla uzbeckej vláde šesť mesiacov na splnenie súboru kritérií z oblasti ľudských práv pod hrozbou automatického opätovného zavedenia zákazu víz; konštatuje, že kombinácia záväzkov a sankcií priniesla istý pozitívny vývoj, a to vďaka možnosti automatického opätovného zavedenia sankcií a vymedzeniu presných podmienok; zdôrazňuje, že je potrebné, aby tieto podmienky boli splniteľné v obmedzenom časovom rámci aby súviseli so všeobecným režimom sankcií; vyjadruje však ľútosť nad tým, že zatiaľ nedošlo k žiadnemu významnému pozitívnemu vývoju a že naďalej pretrváva nedostatočná spolupráca s uzbeckou vládou;

62.

naliehavo žiada, aby v rámci mnohovrstvovej stratégie sankcie systematicky sprevádzali posilnené pozitívne opatrenia na podporu občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv a všetkých typov projektov presadzujúcich ľudské práva a demokraciu; žiada, aby tematické programy a nástroje (EIDHR (20), neštátne subjekty, investovanie do ľudí) plne prispievali k dosiahnutiu tohto cieľa;

63.

vyzýva Radu a Komisiu, aby využili príležitosť, ktorú poskytuje ratifikácia Lisabonskej zmluvy a následné vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), a zabezpečili optimálnu súdržnosť rôznych nástrojov vonkajšej činnosti EÚ ako kľúčového faktora lepšej účinnosti politiky EÚ v oblasti sankcií;

Odporúčania vo vzťahu k inštitúciám a členským štátom EÚ

64.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zrealizovali komplexné a hĺbkové vyhodnotenie politiky EÚ v oblasti sankcií s cieľom určiť jej vplyv a opatrenia potrebné na jej posilnenie; naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby predložili program takýchto opatrení; vyzýva Radu a Komisiu, aby vyhodnotili vplyv sankcií na rozvojovú politiku príslušných krajín a na obchodnú politiku EÚ;

65.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad stratégií rozvojovej pomoci v rámci nástroja rozvojovej spolupráce a Európskeho rozvojového fondu s existujúcimi sankčnými režimami a s dialógmi o ľudských právach; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že podmienky poskytovania podpory zo všeobecného rozpočtu vrátane pomoci poskytovanej na základe tzv. zmlúv súvisiacich s rozvojovými cieľmi milénia sa budú jednoznačne spájať s kritériami z oblasti ľudských práv a demokracie;

66.

vyzýva Radu a Komisiu, aby využili príležitosť, ktorú poskytuje ratifikácia Lisabonskej zmluvy, vymenovanie vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku – ktorý bude súčasne podpredsedom Komisie a predsedom Rady pre zahraničné veci – a následné vytvorenie ESVČ, na zvýšenie súdržnosti a ucelenosti vonkajšej činnosti EÚ, zlepšenie odborných poznatkov príslušných služieb EÚ zaoberajúcich sa oblasťou sankcií a posilnenie spolupráce medzi rôznymi službami;

67.

súčasne požaduje rozšírenú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov a Komisiou s cieľom zabezpečiť ucelenejšie a účinnejšie uplatňovanie reštriktívnych opatrení;

68.

žiada tiež tie členské štáty, ktoré sú členmi Bezpečnostnej rady OSN, aby sa systematicky usilovali o internacionalizáciu sankcií uvalených Úniou, a to v súlade s článkom 19 ZEÚ;

69.

vyzýva členské štáty, aby pri svojej činnosti v rámci Bezpečnostnej rady OSN neporušovali záväzky, ktoré prijali v oblasti ľudských práv, najmä v rámci Európskeho dohovoru o ľudských právach;

70.

žiada svoje parlamentné orgány, najmä svoje stále delegácie a delegácie ad hoc, aby využívali svoje kontakty s parlamentmi krajín, ktoré neukladajú sankcie, čím by zvýšili porozumenie vo vzťahu k existujúcim sankčným režimom EÚ relevantným pre príslušný región, a aby preskúmali možnosti koordinovaných opatrení na podporu ľudských práv;

71.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila sieť nezávislých expertov, ktorí by podľa potreby navrhovali Rade najvhodnejšie reštriktívne opatrenia a vypracúvali pravidelné správy o vývoji situácie vo vzťahu k určeným kritériám a cieľom a prípadne navrhovali spôsoby zlepšenia uplatňovania sankcií; domnieva sa, že vytvorením takejto siete by sa zvýšila transparentnosť a zlepšili by sa diskusie o sankciách vo všeobecnosti a takisto by sa posilnilo uplatňovanie a pokračujúce monitorovanie sankcií v konkrétnych prípadoch; domnieva sa zároveň, že Komisia by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu pri stanovovaní jasnej politiky EÚ v oblasti sankcií;

72.

domnieva sa, že legitimita politiky EÚ v oblasti sankcií, ktorá je kľúčovým a citlivým prvkom SZBP, sa musí posilniť zapojením Európskeho parlamentu do všetkých štádií postupu v súlade s článkom 21 ZEÚ, najmä do prípravy a uplatňovania sankcií, a to formou systematických konzultácií s Radou a Komisiou a podávania správ zo strany týchto inštitúcií; domnieva sa tiež, že Európsky parlament by sa mal podieľať na dohľade nad dosahovaním referenčných kritérií zo strany subjektov, na ktoré boli sankcie uvalené; poveruje svoj Podvýbor pre ľudské práva, aby vytvoril štruktúru činnosti v tejto oblasti a dohliadal nad touto činnosťou, a to v súvislosti so všetkými sankciami, ktorých ciele a referenčné kritériá sa týkajú ľudských práv;

*

* *

73.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Rady Európy.


(1)  Ú. v. ES C 320, 28.10.1996, s. 261.

(2)  Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

(3)  Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27.

(4)  Ú. v. ES L 322, 12.12.1996, s. 1.

(5)  Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 90.

(6)  Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 93.

(7)  Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 70.

(8)  Ú. v. ES L 139, 29.5.2002, s. 4.

(9)  Ú. v. ES L 139, 29.5.2002, s. 9.

(10)  Ú. v. EÚ C 98, 18.4.2008, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ C 131 E, 5.6.2003, s. 147.

(12)  Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.

(13)  Ú. v. ES C 292, 8.11.1982, s. 13.

(14)  Ú. v. ES C 78, 2.4.2002, s. 32.

(15)  Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 214.

(16)  Článok 96 Dohody z Cotonou z 23. júna 2000 znie takto:

„Podstatné súčasti: konzultačný postup a primerané opatrenia týkajúce sa ľudských práv, demokratických zásad a zákonnosti

1.

V zmysle tohto článku znamená „strana“ spoločenstvo a členské štáty Európskej únie na jednej strane, a každý štát AKT na strane druhej.

2.

(a)

Ak sa napriek politickému dialógu vedenému pravidelne medzi stranami jedna strana domnieva, že druhá strana nesplnila záväzky vyplývajúce z dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad a zákonnosti uvedených v odseku 2 článku 9, poskytne okrem prípadov zvláštnej naliehavosti druhej strane a Rade ministrov príslušné informácie požadované pre podrobné preskúmanie situácie s cieľom nájdenia riešenia prijateľného pre strany. Na tento účel vyzve druhú stranu na konanie konzultácií, ktoré sa zamerajú na riešenia prijaté alebo tie, ktoré sa majú prijať dotknutou stranou na nápravu situácie.

Konzultácie sa vedú na úrovni a vo forme, ktorá sa považuje za najvhodnejšiu pre nájdenie riešenia. Konzultácie začnú do 15 dní po výzve a pokračujú po dobu stanovenú vzájomnou dohodou, v závislosti od povahy a závažnosti porušenia. V každom prípade však konzultácie netrvajú dlhšie ako 60 dní.

Ak konzultácie nevedú k riešeniu prijateľnému pre obe strany, ak sú zamietnuté, alebo v prípade zvláštnej naliehavosti, je možné prijať primerané opatrenia. Tieto opatrenia budú odvolané, len čo dôvod ich prijatia pominul.

(b)

Pojem „prípady zvláštnej naliehavosti“ znamená výnimočné prípady obzvlášť závažných a otvorených porušení jedného zo základných prvkov uvedených v odseku 2 článku 9, čo si vyžaduje okamžitú reakciu. Strana uchyľujúca sa k postupu zvláštnej naliehavosti informuje druhú stranu a Radu ministrov o skutočnosti oddelene, pokiaľ nemá čas učiniť inak.

(c)

„Primerané opatrenia“ uvedené v tomto článku sú opatrenia prijaté v súlade s medzinárodným právom adekvátne porušeniu. Pri výbere týchto opatrení sa musia uprednostniť tie, ktoré čo najmenej narušujú uplatňovanie tejto dohody. Chápe sa to tak, že pozastavenie pomoci je opatrením poslednej možnosti.

Ak sa prijímajú opatrenia v prípade zvláštnej naliehavosti, oznámia sa okamžite druhej strane a Rade ministrov. Na žiadosť dotknutej strany je možné potom zvolať konzultácie na podrobné preskúmanie situácie, a ak je to možné, nájsť riešenie. Tieto konzultácie sa vedú podľa dojednaní stanovených v druhom a treťom pododseku odseku a).“

(17)  Ú. v. EÚ L 50, 20.2.2004, s. 66.

(18)  Ú. v. EÚ L 43, 19.2.2008, s. 39.

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 1).


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/62


Štvrtok 4. septembra 2008
Úmrtnosť matiek

P6_TA(2008)0406

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o úmrtnosti matiek pred podujatím OSN na vysokej úrovni o hodnotení rozvojových cieľov milénia, ktoré sa uskutoční 25. septembra 2008

2009/C 295 E/16

Európsky parlament,

so zreteľom na rozvojové ciele milénia prijaté na miléniovom samite OSN v septembri 2000,

so zreteľom na akčný plán EÚ o rozvojových cieľoch milénia, ktorý prijala Európska rada v júni 2008 a jeho míľniky v roku 2010,

so zreteľom na konanie podujatia na vysokej úrovni týkajúceho sa rozvojových cieľov milénia, ktoré sa bude konať v sídle OSN v New Yorku 25. septembra 2008,

so zreteľom na správu Komisie o rozvojových cieľoch milénia na roky 2000 – 2004 (SEK(2005)0456),

so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli zo 16. a 17. decembra 2004, ktoré potvrdzujú, že EÚ sa plne hlási k rozvojovým cieľom milénia a k súdržnosti politík,

so zreteľom na Deklaráciu OSN právach dieťaťa z 20. novembra 1959, podľa ktorej treba dieťaťu a jeho matke poskytovať zvláštnu starostlivosť a ochranu vrátane primeranej starostlivosti pred narodením a po ňom, a so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989, podľa ktorého majú jeho zmluvné strany poskytnúť matkám primeranú starostlivosť pred a po pôrode,

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien v rozvojovej spolupráci (KOM(2007)0100),

so zreteľom na spoločnú stratégiu Afriky a EÚ prijatú na lisabonskom samite Afriky a EÚ v roku 2007,

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2008 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2005 o úlohe Európskej únie pri uskutočňovaní rozvojových cieľov milénia (2) a uznesenie z 20. júna 2007 o rozvojových cieľoch milénia – polovica obdobia na ich dosiahnutie (3),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2005 o rozvojovej stratégii pre Afriku (4) a uznesenie z 25. októbra 2007 o súčasnom stave vzťahov medzi EÚ a Afrikou (5),

so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách konanú v Pekingu v septembri 1995, deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu a následné záverečné dokumenty prijaté na osobitných zasadnutiach OSN Peking +5 a Peking +10 o ďalších opatreniach a iniciatívach na vykonávanie pekinskej deklarácie prijatej 10. júna 2000 a akčnej platformy prijatej 11. marca 2005,

so zreteľom na spoločné vyhlásenia Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike EÚ: Európsky konsenzus (Európsky konsenzus o rozvoji) (6) a Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci (7),

so zreteľom na správy Populačného fondu OSN o stave svetovej populácie s názvom Prísľub rovnosti: rodová rovnosť, reprodukčné zdravie a rozvojové ciele milénia z roku 2005 a Cesta k nádeji: ženy a medzinárodná migrácia z roku 2006,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (8),

so zreteľom na protokol k Africkej charte o ľudských právach a právach národov týkajúci sa práv žien v Afrike, známy aj ako Maputský protokol, ktorý nadobudol platnosť 25. novembra 2005, a na Maputský akčný plán pre sfunkčnenie kontinentálneho rámca politiky pre sexuálne a reprodukčné zdravie a práva na roky 2007 – 2010, prijatý na osobitnom zasadnutí konferencie ministrov zdravotníctva Africkej únie v septembri 2006,

so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu OSN o populácii a rozvoji (ICPD), ktorá sa uskutočnila v septembri 1994 v Káhire, konečný akčný program prijatý v Káhire a následné záverečné dokumenty prijaté v roku 1999 na osobitnej schôdzi Valného zhromaždenia OSN o ďalších opatreniach na vykonávanie akčného programu ICPD+5,

so zreteľom na bruselský rámec opatrení a odporúčaní o zdraví pre trvalo udržateľný rozvoj prijatý na prvom stretnutí ministrov zdravotníctva skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) v Bruseli v októbri 2007,

so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý nadobudol platnosť 3. januára 1976, a najmä na jeho článok 12,

so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 14 Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva týkajúcu sa článku 12 ICESCR (Právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia),

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ktorý nadobudol platnosť 3. septembra 1981,

so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže zdravie matiek (rozvojový cieľ milénia č. 5) je oblasťou, v ktorej sa zaznamenal najmenší pokrok spomedzi všetkých rozvojových cieľov milénia, a preto je jedným z cieľov, pri ktorých je najmenšia pravdepodobnosť, že sa dosiahnu do roku 2015, najmä v subsaharskej Afrike a v južnej Ázii,

B.

keďže počas tehotenstva alebo pôrodu zomrie každoročne viac než pol milióna žien a k 99 % úmrtia dochádza v rozvojových krajinách; keďže počas 20 rokov sa miera úmrtnosti v krajinách subsaharskej Afriky takmer vôbec nezmenila, pričom sa v tomto regióne dosiahlo ročné zníženie len na úrovni 0,1 % a ženy sú vystavené riziku úmrtia počas tehotenstva alebo pôrodu v miere jedna k šestnástim; keďže úmrtnosť matiek je najvážnejší ukazovateľ globálnych rozdielov v oblasti zdravia,

C.

keďže skúsenosti a výskum v oblasti úmrtnosti matiek poukazujú okrem geografických rozdielov aj na významný rozdiel v miere úmrtnosti matiek vo vzťahu k bohatstvu, rasovej a etnickej príslušnosti, životu v meste a na vidieku, úrovni gramotnosti a dokonca vo vzťahu k jazykovým alebo náboženským rozdielom v krajinách vrátane rozvinutých krajín, pričom tento rozdiel je najväčším rozdielom zo všetkých štatistík v oblasti verejného zdravia,

D.

keďže skupina G8 odsúhlasila zdravotný balík, prostredníctvom ktorého sa pomôže vyškoliť a zamestnať 1,5 milióna zdravotníckych pracovníkov v Afrike a zabezpečí sa, aby 80 % matiek využívalo pri pôrode služby kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov; keďže to obsahuje záväzok zvýšiť počet zdravotníckych pracovníkov v 36 afrických krajinách, ktoré trpia ich kritickým nedostatkom, na 2,3 pracovníka na 1 000 obyvateľov; keďže sa však nezmieňuje o vyčlenení 10 miliárd USD, ktoré sú podľa aktivistov občianskej spoločnosti potrebné každý rok na záchranu životov šiestich miliónov matiek a detí,

E.

keďže úmrtnosť a chorobnosť matiek predstavuje mimoriadnu celosvetovú zdravotnú situáciu a keďže sa odhaduje, že každoročne zomiera pri pôrode približne 536 000 žien a každá dvadsiata prekoná vážne komplikácie, a to od chronických infekcií až po zdravotné postihnutia, akým je napríklad genitálna fistula, alebo celoživotné postihnutie,

F.

keďže úmrtia žien počas tehotenstva a pôrodu nie sú žiadnou záhadou, príčiny úmrtia matiek sú jasné a dobre známe a existujú prostriedky na ich predchádzanie,

G.

keďže príčinám úmrtnosti matiek by sa dalo predísť poskytovaním bezpečnej starostlivosti matkám, zabezpečením dostupnosti účinnej antikoncepcie a zákonným a bezpečným vykonávaním interrupcií,

H.

keďže úmrtnosti matiek by sa dalo zabrániť lepšou dostupnosťou a prijímaním metód plánovania rodičovstva, poskytovaním bezpečnej a kvalitnej starostlivosti o matky a jej dostupnosti, a to najmä počas tehotenstva, pri pôrode poskytovaním akútnej pôrodníckej starostlivosti a aj v období po pôrode, ako aj zlepšovaním zdravia a výživy žien a ich postavenia v spoločnosti,

I.

keďže tento preventívny prístup zahŕňa vzdelávanie žien a zdravotníckych pracovníkov, aby dokázali rozoznať komplikácie počas tehotenstva a pôrodu a aby vyhľadali potrebnú starostlivosť, vyžaduje si sieť vhodných zdravotníckych zariadení dosiahnuteľných v primeranom čase vzhľadom na dostupnú infraštruktúru a dopravu, a poskytovanie adekvátnej starostlivosti kvalifikovanými pracovníkmi v týchto ľahko dostupných zdravotníckych zariadeniach, účinné riadenie a dostupnosť elektriny, vody a zdravotníckeho materiálu, a to aj vo vidieckych oblastiach,

J.

keďže úmrtnosť matiek, ktorej sa dá zabrániť, je porušovaním práva na život žien a dievčat v adolescentnom veku, ako je to zakotvené v mnohých medzinárodných záväzkoch z oblasti ľudských práv vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN, a príčiny spôsobujúce úmrtnosť a chorobnosť matiek môžu viesť aj k porušovaniu iných ľudských práv vrátane práva na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia a práva na nediskrimináciu pri prístupe k základnej zdravotnej starostlivosti,

K.

keďže právo na pohlavné a reprodukčné sebaurčenie zahŕňa právo na manželstvo, založenie rodiny a dobrovoľné nadväzovanie sexuálnych vzťahov a právo nebyť objektom sexuálneho násilia a nátlaku,

L.

keďže za zabezpečenie zdravotníckych služieb v rámci práva na zdravie sú zodpovedné vlády samotné alebo prostredníctvom iných subjektov a keďže aj vlády, ktoré majú obmedzené zdroje, môžu prijať okamžité opatrenia s dosahom na zdravie matiek,

M.

keďže hlavné príčiny úmrtnosti žien a zranení súvisiacich s pôrodom majú v konečnom dôsledku menej pravdepodobne praktický alebo štrukturálny charakter, sú skôr symptomatickými príčinami súvisiacimi s nízkou hodnotou žien a s nízkym postavením priznávaným ženám, ktoré sú v spoločnosti vo všeobecnosti znevýhodnené, a keďže v krajinách s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja platí, že čím je postavenie žien vyššie, tým nižšia je miera úmrtnosti matiek,

N.

keďže ženy sú počas tehotenstva a pôrodu osobitne zraniteľné z dôvodu viacerých foriem diskriminácie vrátane rozdielov medzi mužmi a ženami v domácnosti, tradičných postupov škodlivých pre ženy, násilia páchaného na ženách, nemožnosti žien rozhodovať o svojom reprodukčnom zdraví a právach, odmietania novorodencov ženského pohlavia a stereotypného ponímania žien predovšetkým ako matiek a opatrovateliek; keďže CEDAW ratifikovali všetky členské štáty EÚ,

O.

keďže Valné zhromaždenie OSN zahrnulo „univerzálny prístup k reprodukčnému zdraviu do roku 2015“ ako jeden z rozvojových cieľov milénia medzinárodného spoločenstva, a to ako cieľ č. 5 – zníženie úmrtnosti matiek,

P.

keďže medzinárodné spoločenstvo na ICPD prisľúbilo ďalšie zdroje a označilo reprodukčné zdravie (vrátane plánovania rodičovstva a zdravotníckych služieb súvisiacich s materstvom) za hlavnú prioritu medzinárodného rozvojového úsilia,

Q.

keďže namiesto zvýšenia podpory je teraz celková výška darovaných finančných príspevkov na plánované rodičovstvo oveľa nižšia ako v roku 1994, pričom v absolútnom dolárovom vyjadrení poklesla zo 723 miliónov USD v roku 1995 na 442 miliónov USD v roku 2004,

R.

keďže EÚ pravidelne a dôsledne prijíma záväzky na dosiahnutie rozvojového cieľa milénia č. 5, naposledy v rámci vyššie uvedeného akčného plánu EÚ o rozvojových cieľoch milénia,

S.

keďže napriek závažnosti tohto problému a porušovaniu ľudských práv sa zdravotníckym službám súvisiacim s materstvom naďalej venuje málo pozornosti na medzinárodnej úrovni a uprednostňujú sa skôr zásahy týkajúce sa konkrétnych ochorení, čo vedie k marginalizácii problematiky úmrtnosti matiek, a vysoká miera výskytu HIV prispieva k stagnácii alebo k spomaľovaniu pokroku pri znižovaní úmrtnosti a chorobnosti matiek,

1.

vyjadruje vážne obavy z toho, že úmrtnosť matiek (rozvojový cieľ milénia č. 5) je jediný z rozvojových cieľov milénia, v ktorom sa od roku 2000 nielenže nedosiahol žiaden pokrok, a to najmä v subsaharskej Afrike a južnej Ázii, ale pred dvadsiatimi rokmi boli údaje rovnaké ako dnes;

2.

konštatuje, že posilňovanie postavenia žien popri vzdelávaní významne prispieva k zlepšeniu zdravia matiek (rozvojový cieľ milénia č. 5);

3.

vyzýva Radu a Komisiu, aby pred podujatím OSN na vysokej úrovni o rozvojových cieľoch milénia stanovili prioritné opatrenia na splnenie rozvojového cieľa milénia č. 5;

4.

vyzýva Radu a Komisiu, aby znížili rozdiely medzi úmrtnosťou matiek v priemyselných a rozvojových krajinách prostredníctvom vyšších investícií a krokov smerujúcich k zlepšeniu ľudských zdrojov pre oblasť zdravia a prostredníctvom zvýšenia zdrojov a úsilia na posilnenie systémov zdravotníctva a základnej zdravotníckej infraštruktúry vrátane vyčlenenia prostriedkov na monitorovanie, dohľad, základné funkcie verejného zdravotníctva, akcie spoločenstva a ostatné potrebné podporné funkcie;

5.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zintenzívnili úsilie o zamedzenie úmrtnosti a chorobnosti matiek, ktorej možno predchádzať, prostredníctvom vypracúvania, uplatňovania a pravidelného vyhodnocovania plánov postupu a akčných plánov na obmedzenie celosvetového problému úmrtnosti a chorobnosti matiek, prijatím prístupu založeného na rovnosti a systematickej a nepretržitej podpore ľudských práv, ktorý budú primerane podporovať a uľahčovať silné inštitucionálne mechanizmy a finančné prostriedky;

6.

vyzýva Radu a Komisiu, aby rozšírili poskytovanie zdravotníckych služieb súvisiacich s materstvom v rámci primárnej zdravotnej starostlivosti na základe voľby vychádzajúcej z potrebných informácií, vzdelávania o bezpečnom materstve, cielenej a účinnej prenatálnej starostlivosti, programov materskej výživy a primeranej pomoci pri pôrode, ktorá zamedzuje tomu, aby sa v nadmernej miere pristupovalo k cisárskemu rezu, a ktorá zabezpečuje akútnu pôrodnícku starostlivosť, služby odbornej lekárskej starostlivosti pri komplikáciách v tehotenstve, pri pôrode a pri potrate, popôrodnú starostlivosť a plánovanie rodiny;

7.

vyzýva Radu a Komisiu, aby podporovali prístup všetkých žien ku komplexným informáciám a službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia;

8.

vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali a vypracovali už osvedčené ukazovatele a štandardy na zníženie miery úmrtnosti matiek (vrátane oficiálnej rozvojovej pomoci) a aby zriadili mechanizmy monitorovania a určenia zodpovednosti, ktoré by mohli viesť k neustálemu zlepšovaniu existujúcich politík a programov;

9.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zaručili dostupnosť, prístupnosť a dobrú kvalitu služieb v oblasti reprodukčného zdravia a aby vyčlenili čo najviac dostupných finančných prostriedkov na politiky a programy v oblasti úmrtnosti matiek;

10.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili zhromažďovanie spoľahlivých a aktuálnych údajov, ktoré by boli určujúcimi pri implementácii opatrení na riešenie úmrtnosti a chorobnosti matiek;

11.

vyzýva Radu a Komisiu, aby umožnili odbornú prípravu, budovanie kapacít a infraštruktúry pre zodpovedajúci počet kvalifikovaných pôrodných asistentiek a aby zabezpečili dostupnosť služieb týchto asistentiek pre všetky tehotné ženy a dievčatá a aby zaistili, že tento zámer bude odzrkadlený v plánoch postupu a vo vnútroštátnych akčných plánoch;

12.

žiada, aby sa vo vnútroštátnych programoch zdravia posilnilo testovanie na vírus HIV pred tehotenstvom a počas neho, antiretrovirálna liečba HIV-pozitívnych tehotných žien a opatrenia na prevenciu proti vírusu HIV, ako napríklad informačné kampane a vzdelávanie;

13.

nalieha na EÚ, aby aj naďalej vyvíjala úsilie na podporu práv na sexuálne a reprodukčné zdravie zachovaním úrovne financovania na účely plnenia akčného plánu ICPD a s poľutovaním konštatuje, že popri najvyššej miere úmrtnosti matiek má subsaharská Afrika aj najnižšiu úroveň používania antikoncepcie na svete (19 %) a 30 % všetkých úmrtí matiek je v danom regióne spôsobených neodborne vykonanými interrupciami;

14.

domnieva sa, že aby sa dosiahli rozvojové ciele milénia v oblasti univerzálnej dostupnosti služieb v oblasti reprodukčného zdravia do roku 2015, úroveň financovania z EÚ sa musí zvýšiť, pretože v opačnom prípade budú ženy aj naďalej zomierať v dôsledku tehotenstva a súvisiacich okolností;

15.

vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali programy a politiky zamerané na riešenie problémov, ktoré sú určujúcimi faktormi vplývajúcimi na zdravie a sú najdôležitejšie pri zamedzovaní úmrtnosti matiek, akými sú účasť na rozhodovacom procese súvisiacom so zdravím, informácie o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, gramotnosť, výživa, nediskriminácia a spoločenské normy, ktoré sú základom rodovej rovnosti;

16.

vyzýva Radu a Komisiu, aby sa v nadväznosti na pokrok dosiahnutý pri znižovaní úmrtnosti žien aktívne zúčastňovali na celosvetových fórach, ako je „Countdown to 2015“, v záujme výmeny osvedčených postupov týkajúcich sa programov a politík v tejto oblasti a podpory trvalej dynamiky zlepšovania;

17.

nalieha na členské štáty, aby neporušovali svoje záväzky v oblasti financovania na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia vrátane rozvojového cieľa milénia č. 5 a vyzýva predsedníctvo Rady, aby prevzalo vedúcu úlohu a išlo príkladom tým, že zabezpečí dostupnosť adekvátneho a predvídateľného financovania a zvýšenie úsilia v záujme záchrany životov;

18.

pripomína záväzok členských štátov dosiahnuť úroveň oficiálnej rozvojovej pomoci 0,7 % HNP do roku 2015 a vyzýva členské štáty, ktoré sa k nej nepribližujú, aby zvýšili svoje úsilie;

19.

vyzýva tie krajiny, ktoré ešte nezaviedli zákaz škodlivých praktík a tradícií, ako je ženská obriezka, aby prijali opatrenia a podporili príslušné informačné kampane;

20.

žiada Komisiu o zabezpečenie toho, aby sa zmluvy týkajúce sa rozvojových cieľov milénia sústredili v prvom rade na oblasť zdravotníctva a vzdelávania;

21.

odsudzuje zákaz používania antikoncepčných prostriedkov, ktorý obhajujú cirkvi, pretože používanie prezervatívov má rozhodujúci význam pri predchádzaní chorobám a neželaným tehotenstvám;

22.

odsudzuje pravidlo USA „global gag rule“, ktoré bráni zahraničným mimovládnym organizáciám prijímajúcim prostriedky na programy plánovania rodičovstva z USAID (Agentúra USA pre medzinárodný rozvoj) používať svoje vlastné prostriedky nepochádzajúce z USA na zabezpečovanie interrupcií, ktoré sú v súlade so zákonom;

23.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Medziparlamentnej únii a Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).


(1)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0103.

(2)  Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 311.

(3)  Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 232.

(4)  Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 475.

(5)  Prijaté texty, P6_TA(2007)0483.

(6)  Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ C 25, 30.1.2008, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/67


Štvrtok 4. septembra 2008
Obchod so službami

P6_TA(2008)0407

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o obchode so službami (2008/2004(INI))

2009/C 295 E/17

Európsky parlament,

so zreteľom na nadobudnutie platnosti Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) v januári 1995,

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia. Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)0567),

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálna Európa: pevnejšie partnerstvo na zabezpečenie prístupu na trh pre európskych vývozcov (KOM(2007)0183),

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o podpise a predbežnom uplatňovaní Dohody o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a štátmi CARIFORUM-u na druhej strane (KOM(2008)0155),

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa uzatvára Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a štátmi CARIFORUM-u na druhej strane (KOM(2008)0156),

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 o globálnej Európe – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2008 o stratégii EÚ na zabezpečenie prístupu európskych spoločností na vonkajší trh (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2007 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Kóreou (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2008 o obchodných a hospodárskych vzťahoch so Združením krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) (4),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2006 o hodnotení rokovaní z Dohy po ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. októbra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a združením Mercosur s ohľadom na uzavretie medziregionálnej dohody o pridružení (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o transatlantických hospodárskych vzťahoch medzi EÚ a USA (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o perspektíve obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou (8),

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch Európskej únie s Indiou (9),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6-0283/2008),

A.

keďže EÚ je najkonkurencieschopnejším aktérom v oblasti obchodu so službami; keďže EÚ je najväčším vývozcom a najväčším poskytovateľom služieb na svete s podielom vyše 28 % na celkovom svetovom vývoze a má preto veľký záujem o to, aby sa zabezpečilo otváranie nových trhov s tovarom, službami a investíciami,

B.

keďže v roku 2007 predstavoval celkový podiel sektoru služieb na HDP v EÚ-25 vyše 75 %; keďže v roku 2007 predstavoval podiel služieb na HDP v Severnej Amerike približne 78 %, v Afrike 52 % a v Ázii 60 %,

C.

keďže obchod so službami predstavuje už 25 % svetového obchodu; keďže tento sektor má obrovský potenciál a vytvára sa v ňom viac pracovných miest než v ktoromkoľvek inom sektore hospodárstva,

D.

keďže rozvoj kvalitného zamestnania je spojený so zvyšovaním počtu pracovných miest; konštatuje, že v sektore služieb sa vytvorila najvyššia úroveň pracovných miest s čiastočným pracovným úväzkom a že je nevyhnutné brať do úvahy odporúčania Medzinárodnej organizácie práce (MOP), aby bolo možné zaistiť rozvoj tohto sektora,

E.

keďže mnohostranný obchodný systém zakotvený v Svetovej obchodnej organizácii (WTO) je aj naďalej najúčinnejším rámcom na dosiahnutie čestného a spravodlivého obchodu s tovarom a službami v celosvetovom meradle tým, že vytvára vhodné pravidlá a zabezpečuje ich dodržiavanie; keďže je potrebné, aby úloha WTO vzhľadom na GATS zohľadnila rôznorodý charakter sektoru služieb, ktorý sa nezameriava na kvantitatívne meranie úrovne jeho liberalizácie alebo zvyšných prekážok obchodu,

F.

keďže GATS je a musí byť mnohostranným rámcom na reguláciu obchodu so službami; keďže táto skutočnosť nezabraňuje štátom a najmä EÚ v tom, aby rokovali o dvojstranných dohodách, ktoré obsahujú rozsiahlejšie zoznamy špecifických záväzkov, berúc do úvahy, že dvojstranné dohody môžu mať negatívny vplyv na rozvoj a význam mnohostranného rámca,

G.

keďže efektívna infraštruktúra služieb je predpokladom hospodárskeho úspechu; keďže prístup k službám na svetovej úrovni pomáha vývozcom a producentom tovaru a služieb v rozvojových krajinách využiť svoju konkurencieschopnosť; keďže mnohé rozvojové krajiny boli tiež schopné na základe zahraničných investícií a skúseností zlepšiť svoje postavenie na medzinárodných trhoch so službami; keďže liberalizácia služieb sa preto stala kľúčovým prvkom mnohých rozvojových stratégií,

H.

keďže prekážky obchodu a prekážky, ktoré sa objavujú až za hranicami, nielen obmedzujú obchod s tovarom, ale majú tiež významný vplyv na obchod so službami a verejné obstarávanie,

I.

keďže pri otvorení trhu so službami je potrebné rozlišovať priemyselné krajiny a rozvojové krajiny a jednotlivé rozvojové krajiny s cieľom zohľadniť rôzne úrovne rozvoja,

J.

keďže je potrebné, aby niektoré rozvojové krajiny, a predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny, posilnili svoju správu vecí verejných a vytvorili účinné štruktúry a infraštruktúry na zlepšenie obchodovania a rozšírenie trhov so službami,

K.

keďže je dôležité, aby mal Európsky parlament včas prístup k textom rôznych mandátov na rokovania, ktorými bola poverená Komisia,

Všeobecné poznámky

1.

konštatuje, že je nevyhnutné, aby medzinárodný obchod zameraný na rozvoj a odstránenie chudoby tiež prispel k sociálnemu rozvoju a kvalitnému zamestnaniu; predpisy v oblasti obchodu musia byť v súlade so sociálnymi normami MOP; pre vyvážený obchod v záujme všetkých sú nevyhnutné opatrenia na boj proti všetkým formám vykorisťovania na pracovisku (zákaz nútenej práce, a predovšetkým detskej práce), spolu s dodržiavaním slobôd odborových organizácií; opätovne zdôrazňuje nevyhnutnosť preskúmať vzájomné pôsobenie obchodu a sociálnych otázok;

2.

upozorňuje na vysokú úroveň vonkajšej konkurencieschopnosti poskytovateľov služieb v EÚ; vyzýva Komisiu, aby v rámci obchodných rokovaní presadzovala postupné a recipročné otvorenie trhu so službami a politiku väčšej transparentnosti a predvídateľnosti pravidiel a predpisov spolu s prísnymi pravidlami a sankciami s cieľom bojovať proti korupcii a monopolom, aby sa občanom a podnikateľom oboch strán dohody zabezpečil prístup k širšiemu okruhu služieb;

3.

plne uznáva existujúci rozdiel medzi rôznymi charaktermi služieb, najmä potrebu rozlišovať medzi komerčnými a nekomerčnými službami; zdôrazňuje potrebu diferencovaného prístupu pri otváraní trhov so službami všeobecného záujmu;

4.

pripomína, že Komisia musí pri rokovaniach o zoznamoch záväzkov zohľadňovať záujmy rôznych členských štátov a rozvojových krajín, a tiež ekonomické rozdiely medzi rôznymi kategóriami občanov;

5.

zastáva názor, že efektívne fungujúci vnútorný trh v oblasti služieb je dôležitý pre konkurencieschopnosť podnikov EÚ v celosvetovom meradle; zdôrazňuje, že na tento účel je dôležité včasné a správne vykonávanie a transpozícia právnych predpisov Spoločenstva vrátane smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (10);

6.

zdôrazňuje, že sektor služieb môže priniesť mnoho riešení problémov týkajúcich sa životného prostredia, a je presvedčený, že služby sú jedným z hlavných prvkov prínosu vývozu know-how zo strany EÚ; zdôrazňuje význam zohľadňovania potrieb sektoru služieb pri tvorbe politiky trvalo udržateľného rozvoja;

7.

víta dôraz, ktorý Komisia kladie na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia pocítili priaznivé účinky globalizácie; zdôrazňuje skutočnosť, že spravodlivá súťaž v oblasti služieb má v spojení s vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľov kľúčový význam pre zabezpečenie toho, aby mali spotrebitelia prospech z liberalizácie trhov v EÚ;

8.

je presvedčený o tom, že služby hrajú dôležitú úlohu v každom hospodárstve a domnieva sa, že širšie otvorenie prístupu k trhu so službami, ktorý zohľadňuje rôzne hospodárske situácie, je preto dôležité nielen pre rozvinuté krajiny, ale tiež pre rozvojové krajiny;

9.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby EÚ, ak vyžaduje dereguláciu a liberalizáciu služieb, vzala do úvahy rôzne úrovne rozvoja, a preto zdôrazňuje, že EÚ nemôže a nemala by ostatným krajinám vnucovať rovnaký model;

10.

zastáva názor, že na zabezpečenie pozitívnych výsledkov je nevyhnutné, aby bola každá liberalizácia nového sektora služieb, predovšetkým v rozvojových krajinách, sprevádzaná novými predpismi a mechanizmami dohľadu a vykonávania, aby sa obmedzil negatívny vplyv na obyvateľstvo a životné prostredie a akékoľvek zneužitie dominantného postavenia alebo koncentrácie, a zavádzaná postupne a sprevádzaná nevyhnutnými pomocnými opatreniami;

11.

uvedomuje si, že nové navrhované pravidlá o vnútroštátnej regulácii by boli do GATS doplnené vo forme prílohy, čo by si vyžadovalo zmenu tejto dohody; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o výsledkoch pracovnej skupiny GATS pre vnútroštátnu reguláciu a aby mu v rámci postupu spolurozhodovania predložila každé rozhodnutie týkajúce sa zmien dohody GATS;

12.

uznáva zvrchovanosť štátov, a teda aj ich právo regulovať všetky oblasti služieb, najmä verejných služieb, bez ohľadu na to, či boli prijaté záväzky v rámci GATS, za predpokladu, že každá takáto regulácia sa bude uskutočňovať v súlade s článkom VI GATS týkajúcim sa vnútroštátnej regulácie; je presvedčený o tom, že trhy so službami potrebujú pre svoje efektívne fungovanie jasné a právne jednoznačné predpisy;

13.

zastáva názor, že zvýšenie efektívnosti, ktoré by sa mohlo dosiahnuť vďaka otvoreniu trhov hospodárskej súťaži v oblasti služieb, ak by bolo zároveň spojené s vnútroštátnymi regulačnými opatreniami, by umožnilo menej rozvinutým krajinám poskytovať širší rozsah služieb pre svojich občanov; zdôrazňuje, že univerzálne prístupné a trvalo udržateľné služby s prijateľnými cenami a vysokou kvalitou sú dôležité;

14.

zdôrazňuje, že na riadenie liberalizácie je potrebné prijať pravidlá a normy; požaduje dodržiavanie environmentálnych noriem a noriem kvality primeraným a objektívnym spôsobom bez toho, aby sa tým vytvárali zbytočné prekážky pre obchod;

15.

víta skutočnosť, že Komisia zverejnila súbor ponúk, ktoré Spoločenstvo predstavilo v rámci súčasných rokovaní o GATS; domnieva sa však, že Komisia by mala podrobnejšie diskutovať o súčasnom vývoji s Európskym parlamentom a jeho príslušnými výbormi;

16.

zdôrazňuje, že obchod so službami je z veľkej časti prenosom skúseností medzi krajinami, a preto je obchod so službami dôležitou súčasťou každej rozvojovej stratégie, pretože umožňuje široký prenos know-how rýchlym a účinným spôsobom;

17.

uznáva, že na niektorých problémoch týkajúcich sa čestnosti a transparentnosti poskytovania služieb sa v niektorých rozvojových krajinách často podieľajú spoločnosti z rozvinutých ekonomík;

18.

žiada Komisiu, aby predložila podrobný prehľad sektorov osobitných služieb, ako softvér, film, logistika a finančné služby, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu v niektorých rozvojových krajinách a ktoré sa poskytujú a rozširujú v celosvetovom meradle; ďalej žiada Komisiu, aby predložila podrobnú analýzu vplyvu tejto skutočnosti na európsky trh so službami;

19.

žiada Komisiu, aby predložila podrobný prehľad služieb získavajúcich dôležité údaje, ktoré sú prevádzkované v celosvetovom meradle; ďalej žiada Komisiu, aby predložila podrobné informácie o umiestnení, prevádzkovateľoch, rozsahu a kvalite služieb v tomto sektore;

Kolo rokovaní o rozvoji z Dohy a GATS

20.

pripomína článok XIX GATS, v ktorom sa uvádza, že členovia začnú ďalšie kolá rokovaní najneskôr päť rokov od nadobudnutia platnosti Dohody WTO a pravidelne potom s cieľom dosiahnuť postupne vyššiu úroveň liberalizácie; pripomína, že tieto rokovania sa uskutočnia v rámci zásady jednotného záväzku, a preto je nevyhnutné, aby boli vyvážené v súvislosti so záujmami predloženými v iných oblastiach rokovaní;

21.

pripomína, že zásady stanovené v GATS nezakazujú privatizáciu ani dereguláciu; zdôrazňuje preto, že každý štát môže liberalizovať akýkoľvek sektor služieb; zdôrazňuje, že zoznamy GATS obsahujú záväzky každého člena WTO v oblasti obchodu so službami a že každý člen môže otvoriť svoj trh nad rámec svojich záväzkov prijatých v rámci GATS za predpokladu, že bude dodržaná zásada zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod v článku II alebo článok V GATS týkajúci sa hospodárskej integrácie;

22.

pripomína, že kolo rokovaní o rozvoji z Dohy sa musí zameriavať na rozvoj a že rokovania o obchode so službami preto musia slúžiť tak záujmom EÚ, ako aj hospodárskemu rastu najchudobnejších krajín;

23.

zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť rozvojovým krajinám politický priestor týkajúci sa úrovne reciprocity pri otváraní obchodu prostredníctvom poskytnutia možnosti zvoliť si hĺbku a rýchlosť snáh o dosiahnutie liberalizácie;

24.

berie na vedomie požiadavku zo strany rozvojových krajín voči EÚ a USA, aby najmä zlepšili ponuky v režime 4; považuje za nevyhnutné nájsť správnu rovnováhu, ktorá by uspokojila obe strany; žiada, aby ho Komisia informovala o každej zmene pôvodnej požiadavky;

Dvojstranné a regionálne dohody

25.

požaduje prijatie jednoznačných a ambicióznych záväzkov v nadchádzajúcich dvojstranných a regionálnych obchodných dohodách a v dohodách, o ktorých sa v súčasnosti rokuje; zdôrazňuje význam začlenenia ustanovení týkajúcich sa ľudských práv a sociálnych štandardov do týchto dohôd;

26.

berie na vedomie výsledky dosiahnuté v rámci dohody o hospodárskom partnerstve s Karibským fórom krajín AKT (CARIFORUM); je presvedčený o tom, že obchod so službami je prostriedkom rozvoja pod podmienkou, že budú vytvorené pevné a transparentné vnútroštátne predpisy na riadenie služieb; vyzýva na zabezpečenie univerzálnych, prístupných a trvalo udržateľných verejných služieb vysokej kvality pre všetkých;

27.

berie na vedomie, že kapitola o investíciách dohody o hospodárskom partnerstve so štátmi CARIFORUM-u zaručuje zahraničným investorom očakávaný prínos ako výsledok záväzkov vyplývajúcich z uvedenej dohody;

28.

podporuje konkrétne súhlas s režimom 4 v rámci dohody EÚ-CARIFORUM; domnieva sa, že tým bude možné zabrániť tzv. úniku mozgov;

29.

v súvislosti s rokovaním o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a združením ASEAN je presvedčený o tom, že aspekty tejto dohody týkajúce sa verejného obstarávania, investícií a služieb by mali zohľadňovať rozdielnu úroveň rozvoja členov združenia ASEAN a rešpektovať právo všetkých účastníkov na reguláciu verejných služieb, najmä tých, ktoré súvisia so základnými potrebami, čo by však nemalo brániť súkromným spoločnostiam v tom, aby vyplnili medzeru v prípadoch, keď štát nie je schopný poskytovať služby požadované občanmi;

30.

v súvislosti s rokovaním o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou si je vedomý toho, že zahraničné spoločnosti sa stretávajú s ťažkosťami pri získavaní prístupu na kórejský trh so službami vrátane bankovníctva, poisťovníctva, telekomunikácií, spravodajských agentúr a právneho poradenstva; zároveň naliehavo žiada Komisiu, aby pri riešení tejto otázky v rámci rokovaní o dohode o voľnom obchode vzala do úvahy skutočnosť, že v EÚ rastie znepokojenie v súvislosti s účinkami náchylnosti na krízy odvetvia bankovníctva a poisťovníctva, ktorých tempo liberalizácie nesprevádza riadna a transparentná vnútroštátna regulácia;

31.

v súvislosti s rokovaním o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou zdôrazňuje význam nášho partnerstva s Indiou a potrebu dosiahnuť ambicióznu dohodu zahŕňajúcu pevné a všeobecné záväzky, s minimálnymi obmedzeniami prístupu na indický trh v rámci všetkých dodávateľských modelov; zdôrazňuje, že liberalizácia obchodu so službami by mala tvoriť aspoň 90 % prostredníctvom sektorového pokrytia a objemu obchodu v súlade s požiadavkou týkajúcou sa významného pokrytia podľa článku V GATS; zdôrazňuje, že obmedzenia sú nevyhnutné predovšetkým v oblastiach, akými sú finančné služby, cenné papiere, účtovníctvo, telekomunikácie, distribúcia, poštové a kuriérne služby a právne služby;

32.

v súvislosti s rokovaniami týkajúcimi sa dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Radou pre spoluprácu v Golfskom zálive vyjadruje znepokojenie týkajúce sa úrovne transparentnosti a zodpovednosti v oblasti finančných služieb, a predovšetkým v oblasti investícií štátnych investičných fondov;

Špecifické sektorové otázky

33.

konštatuje, že žiadny z členov WTO doteraz neprijal záväzky v rámci odvetvia distribúcie vody; zdôrazňuje, že ak bude takýto záväzok prijatý, nebude to danej krajine brániť v stanovení úrovní kvality, bezpečnosti, cien alebo iných politických cieľov, ktoré pokladá za vhodné, pričom by sa na zahraničných dodávateľov vzťahovali rovnaké predpisy ako na miestnych dodávateľov;

34.

zdôrazňuje význam kultúrnych služieb, akými sú audiovizuálne, hudobné a vydavateľské odvetvie pre priemysel EÚ a jej obchodných partnerov; vyzýva Komisiu, aby preto zaistila lepšie vyváženie obchodu so službami v oblasti kultúry, a zároveň aby boli dodržané práva duševného vlastníctva;

35.

zdôrazňuje, že konkrétne odvetvie cestovného ruchu predstavuje významný prínos pre hospodárstvo v mnohých rozvojových krajinách; domnieva sa preto, že je nevyhnutné, aby EÚ poskytovala podporu prostredníctvom rozvojovej spolupráce a technickej pomoci;

36.

je presvedčený o tom, že na základe vopred vytvorenej riadnej a transparentnej vnútroštátnej regulácie môže obozretné a postupné otvorenie trhu s finančnými službami v rozvojových krajinách poskytnúť občanom a podnikateľom prístup k finančným prostriedkom, ktoré im umožnia vytvárať pracovné miesta na miestnej úrovni a zmierňovať chudobu, pretože už nebudú nútení spoliehať sa na štátne monopoly či inštitúcie;

37.

domnieva sa, že v záujme zvýšenia svojej vonkajšej konkurencieschopnosti musí EÚ v rámci svojej obchodnej politiky prijať opatrenia na posilnenie bezpečnosti elektronických transakcií a obchodu a na zlepšenie ochrany údajov;

38.

konštatuje, že služby, a to najmä finančné, sa dotýkajú mnohých oblastí právomocí a zdôrazňuje, že toto uznesenie sa zameriava na obchod so službami, t. j. na dosiahnutie prístupu na trh prostredníctvom dobrovoľného otvorenia trhov, ku ktorému sa dospeje pomocou rokovaní založených na dopyte a ponuke; navrhuje, aby sa oblasťami, akými sú finančný dohľad, regulácia a iné otázky týkajúce sa rôznych aspektov finančných služieb, zaoberalo príslušné fórum;

39.

dôrazne podporuje názor Komisie, že prístup na trh a voľný obchod so službami sú nevyhnutnou súčasťou Lisabonskej agendy pre rast a zamestnanosť; zdôrazňuje, že otvorené trhy v spojení s vyváženým a regulovaným voľným obchodom so službami budú prínosné pre všetky zúčastnené krajiny a regióny;

40.

konštatuje, že spoločnosti z EÚ sú na medzinárodnej úrovni čoraz aktívnejšie, že svetový hospodársky rast vedú do veľkej miery tretie krajiny a že zlepšený prístup na trh by preto prispel k posilneniu konkurencieschopnosti EÚ;

41.

domnieva sa, že obchod so službami je nevyhnutným doplnkom obchodu s tovarom, avšak tieto trhy by sa mali považovať za odlišné;

42.

domnieva sa, že odvetvie služieb sa stalo z kvantitatívneho hľadiska najdôležitejším hospodárskym odvetvím v hospodárstvach krajín OECD a že zvýšený objem obchodu a dostupnosť služieb povedú k zvýšeniu hospodárskeho rastu a uľahčia obchodný rast a rozvoj a zvýšia výkonnosť iných priemyselných odvetví, keďže služby poskytujú kľúčové medzivstupy, najmä v čoraz prepojenejšom globalizovanom svete;

43.

uznáva, že úsilie o prístup na trh v oblasti služieb predstavuje náročný proces v rámci prebiehajúcich rokovaní WTO o rozvojovej agende z Dohy; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o vyvážený súbor opatrení, ktorého súčasťou bude ambiciózna ponuka v odvetví služieb, predovšetkým finančných služieb, v oblasti ktorých má priemysel v EÚ konkurencieschopné odborné skúsenosti a veľký potenciál rastu; poznamenáva, že dodržiavanie pravidiel a noriem je potrebné, aby nevznikali necolné prekážky, ktoré môžu byť citlivé v oblasti služieb;

44.

vyzýva Komisiu, aby v rámci obchodných rokovaní v plnej miere zohľadňovala existenciu služieb všeobecného záujmu a možný vplyv otvorenia trhov na ich organizáciu;

45.

konštatuje, že v oblasti finančných služieb je trh EÚ jedným z najotvorenejších trhov na svete, avšak zdôrazňuje, že EÚ sa musí usilovať o ofenzívnejšie a vyváženejšie rokovania o obchode so službami a presadzovať zásady otvorenosti, rozvoja a reciprocity;

46.

zdôrazňuje dôležitosť toho, aby orgány finančných služieb držali krok s celkovým vývojom na európskych a svetových trhoch s finančnými službami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili európske regulačné rámce a aby tiež zintenzívnili dialóg o regulácii medzi EÚ a jej obchodnými partnermi s cieľom obmedziť obchodné bariéry;

47.

vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala tzv. offshore praktikami tretích krajín, ktoré poškodzujú vzájomne výhodné otvorenie trhov;

48.

vyzýva členské štáty, aby sa predovšetkým v oblasti investovania usilovali spolu s Komisiou dosiahnuť integrovanejšiu a jednotnejšiu obchodnú politiku; upozorňuje na to, že členské štáty by nemali zveličovať riziko zahraničných investícií, ale mali by sa usilovať o efektívne otvorenie svojich ekonomík a o spoločný prístup v oblasti štátnych investičných fondov; berie na vedomie potrebu zhodnotiť také otázky ako je bezpečnosť dodávok, najmä pokiaľ ide o zahraničné investície štátnych subjektov v energetickej oblasti; pripomína, že takéto hodnotenie sa nemôže použiť ako ochranné opatrenie;

49.

upozorňuje Komisiu na možné riziká, pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže v rámci EÚ, a to vzhľadom na to, že v dohode WTO o verejnom obstarávaní sa nestanovuje reciprocita;

50.

žiada Komisiu, aby intenzívnejšie bojovala proti falšovaniu, najmä prostredníctvom internetu, okrem iného presadzovaním užšej spolupráce medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi a posilňovaním prostriedkov sledovania a vyhodnocovania falšovania; ďalej žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila návrh s cieľom poskytnúť Spoločenstvu a jeho členským štátom kvalitatívne a štatistické údaje na európskej úrovni o falšovaní, najmä falšovaní prostredníctvom internetu;

51.

podporuje Komisiu a jej silnú podporu viacstranných obchodných rokovaní, avšak konštatuje, že v prípade obchodu so službami, najmä pokiaľ ide o finančné služby, sú na dosiahnutie prístupu na trh vhodnejšie dohody o voľnom obchode; domnieva sa, že keď sa majú finalizovať úplné dohody o hospodárskom partnerstve s krajinami AKT, mohli by zahŕňať nielen tovar, ale aj služby a investície, ale len vtedy, ak si to želajú tieto krajiny;

52.

zdôrazňuje, že účinný prístup na trh s finančnými službami vytvára lepšie príležitosti pre hospodársku súťaž, transparentnosť a diverzifikáciu; konštatuje, že najmä v rozvíjajúcich sa hospodárstvach by mohol účinný prístup na trh viesť k väčšiemu rozvoju miestneho finančného trhu, čo by bolo výhodné pre podniky, ktoré sa tu chcú usadiť, a zároveň by mohol spotrebiteľom poskytnúť väčší výber a lepšie produkty;

53.

so zreteľom na slabé finančné, administratívne a inštitucionálne kapacity krajín AKT vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach o obchodných dohodách s krajinami, ktoré sa považujú za daňové raje, a pri vykonávaní týchto dohôd zabezpečila dodržiavanie medzinárodne schválených noriem pre reguláciu a dohľad v sektore finančných služieb;

54.

domnieva sa, že pre zapojenie jednotlivcov v rozvojových krajinách do základných ekonomických aktivít je potrebný predovšetkým prístup k finančným službám (mikroúvery, prístup k bankovým účtom, základným bankovým službám, hypotékam, lízingu a faktoringu, poisteniu, dôchodkom a miestnym a medzinárodným prevodom), a žiada preto Komisiu, aby v rozvojových krajinách podporovala lepší prístup na trh s finančnými službami a aby podporovala myšlienku riadnej a obozretnej regulácie, rozvoj konkurencieschopných trhov a vzdelávanie v oblasti finančných služieb;

*

* *

55.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Svetovej obchodnej organizácii a jej členským krajinám.


(1)  Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 128.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0053.

(3)  Prijaté texty, P6_TA(2007)0629.

(4)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0195.

(5)  Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 155.

(6)  Ú. v. EÚ C 308 E, 16.12.2006, s. 182.

(7)  Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 235.

(8)  Ú. v. EÚ C 233 E, 28.9.2006, s. 103.

(9)  Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 400.

(10)  Ú. v. EÚ L 376, 29.12.2006, s. 36.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/74


Štvrtok 4. septembra 2008
Európska prístavná politika

P6_TA(2008)0408

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o európskej prístavnej politike (2008/2007(INI))

2009/C 295 E/18

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie o európskej prístavnej politike (KOM(2007)0616),

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Budúcnosť námornej politiky Únie: Európska vízia pre oceány a moria“ (KOM(2006)0275),

so zreteľom na uznesenie z 12. júla 2007 o budúcnosti námornej politiky Európskej únie: Európska vízia pre oceány a moria (1),

so zreteľom na uznesenie z 11. marca 2008 o trvalo udržateľnej európskej dopravnej politike z hľadiska európskej energetickej a environmentálnej politiky (2),

so zreteľom na smernicu Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (3),

so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (4),

so zreteľom na smernicu Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (5),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (6),

so zreteľom na článok 299 ods. 2 Zmluvy o ES,

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0308/2008),

A.

keďže otázka prístupu na trh s prístavnými službami bola predmetom rozpravy v Európskom parlamente a Komisia v dôsledku toho bola vyzvaná, aby začala rozsiahle konzultácie so zúčastnenými stranami,

B.

keďže v uvedenom oznámení Komisie o európskej prístavnej politike nie sú navrhnuté žiadne nové opatrenia v oblasti prístupu na trh s prístavnými službami,

C.

keďže európska prístavná politika na úrovni Spoločenstva, ktorá využíva komparatívne geopolitické výhody európskych prístavov, je vhodná pre toto odvetvie vzhľadom na jeho medzinárodný rozmer,

D.

keďže prístavy sú dôležité nielen pre námornú, riečnu a kombinovanú dopravu v Európe, ale sú tiež ekonomickými osami, zdrojom pracovných miest a prostriedkom na integráciu obyvateľstva,

E.

keďže európska prístavná politika by mala vzhľadom na svoje ciele, ktorými sú zvýšenie konkurencieschopnosti námornej dopravy a poskytovanie vysokokvalitných moderných služieb, podporovať tieto štyri zásady: bezpečnosť, pohotové služby, nízke náklady a rešpektovanie životného prostredia,

F.

keďže európske prístavy očakávajú v budúcnosti mnohé úlohy, najmä v oblasti životného prostredia, globalizácie, trvalo udržateľného rozvoja, zamestnanosti a sociálnych podmienok, predovšetkým pokiaľ ide o bezpečnosť a celoživotné vzdelávanie, financovanie, prístup na trh a správu, ako aj v oblasti opatrení narúšajúcich hospodársku súťaž a diskriminačných opatrení, ktoré boli prijaté nečlenskými štátmi EÚ na príslušných geografických trhoch,

G.

keďže nedostatok území s potenciálom pre rozvoj prístavov v Európe, a tiež jedinečnosť a zraniteľnosť prirodzených biotypov zdôrazňujú, nakoľko je dôležité, aby zákonodarca zaručil rovnováhu a právnu jasnosť, pokiaľ ide o environmentálne, hospodárske a sociálne záväzky,

H.

keďže v odvetví európskych prístavov existujú veľké rozdiely a v nasledujúcich rokoch sa očakáva výrazný nárast,

I.

keďže vplyvom rozšírenia Panamského prieplavu sa zrejme zvýrazní súčasný vývoj smerujúci k väčším plavidlám,

J.

keďže moderná infraštruktúra a efektívne spojenia s vnútrozemím a s ostrovmi majú pre prístavy veľký význam,

1.

víta uvedené oznámenie Komisie o európskej prístavnej politike;

2.

schvaľuje prístup Komisie pri vypracovávaní tohto oznámenia, najmä rozsiahly postup konzultácií;

3.

víta zameranie Komisie na opatrenia tzv. mäkkého práva, ako sú usmernenia pre zverejňovanie a odstraňovanie administratívnych prekážok;

4.

zdôrazňuje kľúčový význam prístavného sektora v EÚ z hospodárskeho, obchodného, sociálneho, environmentálneho a strategického hľadiska;

5.

domnieva sa, že Komisia má dôležitú úlohu v snahe zabezpečiť, aby všetky európske prístavy mohli využívať svoj potenciál na maximum;

6.

víta zámer Komisie vydať usmernenia k uplatňovaniu environmentálnych právnych predpisov Spoločenstva na rozvoj prístavov a ich infraštruktúry s hlavným cieľom chrániť morské prostredie a oblasti v okolí prístavov; naliehavo žiada Komisiu, aby tieto usmernenia vydala do konca roku 2008;

7.

považuje za možné, aby prístavy a príroda existovali vedľa seba trvalo udržateľným spôsobom, keďže ničenie prírody často spôsobuje hospodárske škody v iných odvetviach, ako je cestovný ruch, poľnohospodárstvo a rybolov, a vyzýva preto člena Komisie pre dopravu, aby pri vypracovávaní a zabezpečovaní dodržiavania právnych predpisov EÚ a usmernení v oblasti prístavov a životného prostredia úzko spolupracoval s členom Komisie pre životné prostredie;

8.

domnieva sa, že cieľom týchto usmernení by malo byť riešenie právnej neistoty, ktorá vyplýva z niektorých smerníc v oblasti životného prostredia, a v rámci neho reálne zameranie sa na politiku ochrany životného prostredia so zreteľom na osobitnú situáciu prístavov v EÚ;

9.

zdôrazňuje, že v súlade so smernicou 2000/60/ES je potrebné zapojiť prístavné a miestne orgány do tvorby plánov riadenia povodí riek a námorných prístavov v oblasti kvality vôd;

10.

upozorňuje na to, že je potrebné, aby regionálne orgány podporovali úsilie zamerané na znižovanie emisií CO2 produkovaných loďami a ostatnými prostriedkami pozemnej a leteckej dopravy, a to zavedením plánov riadenia kvality ovzdušia, v súlade s dohovorom Marpol a so smernicou Rady 96/62/ES z 27. septembra 1996 o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia (7);

11.

zdôrazňuje potrebu rozvíjať integrovanú európsku politiku, ktorá posilní regionálnu konkurencieschopnosť a územnú súdržnosť so zreteľom na sociálne, environmentálne, hospodárske a bezpečnostné aspekty na všetkých územných úrovniach vytváraním medziinštitucionálnych a medzirezortných partnerstiev a partnerstiev viacerých území;

12.

poznamenáva, že Komisia je znepokojená rozmiestnením dopravných tokov v Európe, a poukazuje na rôznorodosť v prístavnom sektore a na nárast malých a stredne veľkých prístavov v Európe; taktiež sa domnieva, že Komisia by mala zohľadniť významné zmeny, ktoré sa očakávajú v medzinárodnej námornej doprave v dôsledku rozvoja technológií a hospodárstva, rozšírenia Panamského prieplavu a zväčšenia rozmerov a kapacity lodí, čo bude mať na tento sektor bezpochyby značný dosah;

13.

upozorňuje na územný rozmer rozvoja európskych prístavov, najmä na potrebu cezhraničnej spolupráce a koordinácie medzi hraničiacimi prístavnými regiónmi; zdôrazňuje význam európskej susedskej politiky a regionálnej stratégie pre Stredozemné, Baltské a Čierne more; víta návrh Komisie zostaviť zoznam miest zúženého prieplavu medzi prístavmi EÚ a prístavmi jej susedných štátov;

14.

vyzýva Komisiu, aby systematicky sledovala vývoj nových technológií a metód riadenia využívaných v rôznych krajinách v prístavných a plavebných službách a v termináloch pre nákladnú, osobnú a pozemnú dopravu s cieľom presadzovať politiky a iniciatívy rozvoja prístavov Spoločenstva a zvýšiť ich efektivitu a produktivitu, ktorá bude pre ne samotné a pre ich používateľov prínosom;

15.

zastáva názor, že potrebné technologické zmeny, ktoré by stredne veľkým prístavom umožnili riešiť problémy zvýšeného objemu dopravy, budú mať pre príslušné regióny značné finančné následky; domnieva sa, že tieto regióny by mali mať možnosť využívať na tento účel európske štrukturálne fondy, najmä na financovanie nákupu moderných technologických zariadení, na tvorbu pracovných miest v oblastiach inovačných činností a na obnovu mestských zón, ktoré sa uvoľňujú presunom prístavných činností mimo miest;

16.

domnieva sa, že právna istota, ktorú poskytuje právny rámec Spoločenstva v námornej oblasti, vychádzajúci z medzinárodného právneho rámca, závisí od urýchleného prijatia balíka opatrení pre bezpečnosť námornej dopravy Erika III;

17.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali spoluprácu medzi európskymi prístavmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú prístavy z hľadiska regionálnej ekonomiky ich vnútrozemia; v tomto ohľade zdôrazňuje, že harmonický rozvoj prístavov je kľúčovým prvkom integrovanej námornej politiky EÚ;

18.

zdôrazňuje sociálnu a kultúrnu úlohu prístavov pre obyvateľov vnútrozemia a považuje za nevyhnutné zvýšiť úroveň informovanosti verejnosti o význame prístavov ako prostriedkov rozvoja;

19.

domnieva sa, že námorná a riečna doprava sa nemôže posudzovať oddelene od pozemnej a leteckej dopravy a že spojenie s vnútrozemím prístavu má z hľadiska jeho obchodných úspechov veľmi veľký význam, a z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť spojenia medzi prístavmi, vnútrozemskými logistickými základňami a tzv. suchými prístavmi, so zreteľom na uvedené sa tiež domnieva, že je potrebná účasť prístavov na kombinovanej doprave v súvislosti s transeurópskymi dopravnými sieťami (TEN-T), ako aj s budúcimi zelenými koridormi Spoločenstva, aby sa zaručilo lepšie využitie dopravných kapacít v oblasti kabotáže a riečnej dopravy, a tiež pokiaľ ide o spojenia s pozemnou a leteckou dopravou s cieľom zabezpečiť koherentnú a riadnu dopravnú politiku;

20.

preto podporuje zámer Komisie posúdiť v roku 2010 pri príležitosti preskúmania TEN-T v polovici obdobia stav a potreby prepojení prístavov s vnútrozemím, ako aj ich vplyv na vyváženú sieť dopravných tokov (8);

21.

domnieva sa, že jedným z cieľov preskúmania TEN-T v polovici obdobia v roku 2010 by malo byť spojenie námornej a riečnej dopravy s pozemnou dopravou prostredníctvom európskych prístavov;

22.

vyzýva príslušné regionálne orgány, aby vo väčšej miere uplatňovali politiku multimodálnej dopravy, čím sa zabezpečí, že popri cestách bude preprava viac využívať železničnú dopravu a vnútrozemské vodné cesty, aby sa prístavné oblasti účinne prepojili so sieťami TEN-T a aby sa pre prístavy zabezpečilo účinnejšie spojenie s vnútrozemím, najmä využitím železníc a vnútrozemských vodných ciest;

23.

konštatuje, že prístavy EÚ konkurujú prístavom tretích krajín, ktoré často nepodliehajú rovnakým pravidlám ako prístavy v EÚ, a zároveň sú vystavené diskriminačným ekonomickým politikám krajín susediacich s EÚ uplatňovaným napríklad prostredníctvom diskriminačných colných politík;

24.

vyzýva Komisiu, aby nanovo preskúmala otázky bezpečnosti prístavov a aby pritom zohľadnila zvýšenie nákladov z hľadiska konkurencieschopnosti európskych prístavov;

25.

víta zámer Komisie uskutočniť prieskum problémov, s ktorými sa jednotlivé európske prístavy stretávajú v tejto oblasti, a vyzýva ju, aby zvážila vypracovanie zoznamu týchto problémov s cieľom konkrétne sa zamerať na riešenie problémov, ktoré vznikli v dôsledku hospodárskej súťaže s prístavmi nečlenských štátov EÚ a opatrení narúšajúcich hospodársku súťaž a diskriminačných opatrení prijatých krajinami susediacimi s EÚ;

26.

zdôrazňuje potrebu rozvíjať spoluprácu s tretími krajinami s cieľom vypracovať a predložiť programy rozvoja, koordinácie a prenosu know-how medzi susediacimi prístavmi;

27.

domnieva sa, že Komisia by mala preskúmať možnosť vytvorenia programu Spoločenstva zameraného na obnovu nákladných lodí, najmä tých, ktoré sú určené na kabotáž a riečnu prepravu;

28.

domnieva sa, že nové technológie, najmä v oblasti informatiky, sú kľúčovými prvkami, ktoré európskym prístavom, už aj tak vystaveným tlaku konkurencie zo strany prístavov tretích krajín alebo v niektorých prípadoch trpiacim nedostatkom priestoru, umožnia ďalší rozvoj a zvýšenie vlastnej efektivity a ziskovosti;

29.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom príslušných orgánov urýchlili uplatňovanie systémov vedenia lodí na diaľku s cieľom zvýšili účinnosť a bezpečnosť riadenia dopravy v prístavoch, ako aj v kotvištiach;

30.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom rámcových programov EÚ pokračovala vo výskume a v inováciách v tomto sektore, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili výskum v oblasti bezpečnosti s cieľom v čo najväčšej miere znížiť počet nehôd, v oblasti logistiky s cieľom zlepšiť využívanie priestoru v prístavoch, ako aj výskum v oblasti ochrany životného prostredia s cieľom znížiť emisie CO2 a znečisťovanie odpadmi;

31.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili návrhy predložené Medzinárodnej námornej organizácii týkajúce sa nahradenia súčasného lodného paliva naftou do roku 2020 a možnosti začlenenia námorného sektoru do systému obchodovania s emisiami;

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali neustále skvalitňovanie flotily pre pátranie a záchranu (Search and Rescue, SAR) a iných funkcií SAR v prístavoch v zmysle dohovorov SOLAS (Medzinárodný dohovor o bezpečnosti života na mori) a SAR a aby ďalej rozvíjali spoluprácu medzi koordinačnými centrami záchrany na mori;

33.

domnieva sa, že je potrebné ďalej rozvíjať programy Čistá loď a Čistý prístav;

34.

vyzýva Komisiu a celé odvetvie, aby motivovali námorné spoločnosti k znižovaniu počtu prázdnych kontajnerov pri preprave a k plnému využívaniu tejto kapacity a aby pritom zohľadňovali skutočné a špecifické potreby klientov a taktiež obmedzovali vplyv na životné prostredie;

35.

s veľkým potešením víta zámer Komisie predložiť legislatívny návrh na vytvorenie európskeho priestoru námornej dopravy bez bariér a domnieva sa, že cieľom tohto návrhu by malo byť zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi námornou a pozemnou dopravou v EÚ;

36.

odporúča, aby bol tovar podrobený colnej kontrole v Spoločenstve oslobodený od všetkých colných kontrol pri námornej preprave na krátke vzdialenosti v rámci Spoločenstva, a rovnako sa zasadzuje o to, aby sa v rámci možností vytvorili oddelené prístavné zóny na prepravu v rámci Spoločenstva a na medzinárodnú prepravu, a zároveň sa zjednodušila vnútorná doprava, štandardizácia a označovanie špeciálnych kontajnerov;

37.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala a zlepšila politiky rozvoja a podpory námornej dopravy na krátke vzdialenosti;

38.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zavedenia jednotného prepravného dokumentu pre kontajnery v rámci Spoločenstva v snahe zjednodušiť administratívne postupy;

39.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o finančných prostriedkoch, ktoré verejné orgány poskytujú európskym obchodným prístavom s cieľom zistiť prípadné porušenia hospodárskej súťaže a presne uviesť v usmerneniach o štátnej pomoci, ktoré typy pomoci poskytované prístavným orgánom by sa mali považovať za štátnu pomoc; domnieva sa, že prípadné investície verejných orgánov na rozvoj prístavov sa nesmú považovať za štátnu pomoc v prípade, že sú priamo určené na zlepšenia v oblasti životného prostredia alebo na znižovanie dopravného preťaženia a obmedzenie využívania ciest na účely nákladnej dopravy, najmä ak sa to považuje za nevyhnutné na dosiahnutie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (napr. v súvislosti s ostrovmi) s výnimkou prípadov, že ju čerpá jediný príjemca alebo prevádzkovateľ;

40.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby v roku 2008 vydala usmernenia o štátnej pomoci pre prístavy, a domnieva sa, že tieto usmernenia by sa mali týkať problematiky prístavov ako takej, pričom je potrebné rozlišovať medzi prístupovou infraštruktúrou a bezpečnostnou infraštruktúrou, infraštruktúrou týkajúcou sa projektov a superštruktúrou bez toho, aby sa rozlišovalo medzi rôznymi kategóriami prístavov;

41.

schvaľuje rozšírenie požiadaviek týkajúcich sa transparentnosti, ktoré sú ustanovené v smernici Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o prehľadnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a verejnými podnikmi, ako aj o prehľadnosti v oblasti financií v niektorých podnikoch (9), ale zároveň vyzýva Komisiu, aby uvažovala skôr o stanovení minimálnej možnej miery ročného príjmu, ako o stanovení absolútnej povinnosti;

42.

berie osobitne na vedomie analýzu Komisie týkajúcu sa prístavných koncesií a vyzýva ju, aby zohľadnila význam, ktorý má pre prístavné orgány v tejto oblasti určitá miera flexibility, najmä pre obnovenie koncesií spojených s veľkými investíciami, pričom sa však domnieva, že táto flexibilita sa nesmie používať na to, aby bránila hospodárskej súťaži medzi prístavmi;

43.

považuje za nanajvýš dôležité zachovať rovnováhu medzi slobodou poskytovania služieb a špecifickými požiadavkami prístavov a zároveň zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom pri modernizácii prístavov;

44.

vyzýva, aby sa využívali programy európskej územnej spolupráce v oblasti kohéznej politiky, ako aj programy spolupráce v oblasti susedskej politiky a rozširovania EÚ, ale zároveň naliehavo žiada Komisiu, členské štáty a príslušné regionálne orgány, aby čo najviac uplatňovali cezhraničnú stratégiu na využívanie existujúcich kapacít v rámci spolufinancovania prístavnej infraštruktúry;

45.

výrazne podporuje úlohu prístavov vo vlastníctve miestnych neziskových spoločností a naliehavo žiada miestne, regionálne, vnútroštátne a európske orgány, aby prijali kroky na ich zachovanie v dobrom stave, pretože ich sociálny, rekreačný a turistický úžitok pre okolité komunity presahuje rámec ich pôvodnej hospodárskej funkcie;

46.

čo najdôraznejšie pripomína, že súčasťou každej diskusie o Európe a jej námornej politike musí byť v záujme jej úspechu význam európskeho rekreačného priemyslu, pokiaľ ide o oblasť miestneho hospodárskeho rozvoja, keďže rekreačné prístavy sú nielen výkladom smerom do vnútrozemia a silným turistickým nástrojom na podporu využívania prístavu a jeho okolia, ale aj dôležitou službou zásobovania miestnych obchodov;

47.

pozitívne hodnotí skutočnosť, že v prístavnom sektore sa kladie dôraz na dialóg; vyzýva na vytvorenie európskeho výboru pre sociálny dialóg a domnieva sa, že by sa mal venovať témam, ktoré súvisia s prístavnou problematikou vrátane práv pracujúcich, koncesiami a dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 152 z roku 1979 o dodržiavaní zásad bezpečnosti a hygieny v prístavných zariadeniach;

48.

zdôrazňuje význam ochrany a zabezpečenia čo najvyššej úrovne odbornej prípravy pracovníkov prístavov; podporuje želanie Komisie poskytnúť prístavným pracovníkom základnú kvalifikáciu, ktorá by bola vzájomne uznávaná, s cieľom podporiť flexibilitu sektora; s týmto cieľom by sa v prvom rade malo vykonať porovnanie medzi rôznymi súčasnými odbornými kvalifikáciami pre pracovníkov prístavov; domnieva sa však, že táto základná kvalifikácia nesmie viesť k zníženiu priemernej úrovne kvalifikácie pracovníkov prístavov v príslušnom členskom štáte;

49.

navrhuje, aby sa otázka odborných kvalifikácií a celoživotného vzdelávania riešila spolu so sociálnymi partnermi v rámci budúceho európskeho výboru pre sociálny dialóg;

50.

naliehavo žiada Komisiu, aby presadzovala výmenu osvedčených postupov v prístavnom sektore vo všeobecnosti, ako aj v oblasti inovácie a odbornej prípravy pracovníkov, a to predovšetkým s cieľom zvýšiť kvalitu služieb, posilniť konkurencieschopnosť a zvýšiť prílev investícií;

51.

víta zavedenie európskeho námorného dňa stanoveného na 20. mája a podporuje najmä zavedenie dňa „otvorených dverí“, vďaka ktorému by verejnosť mohla lepšie pochopiť, v čom spočíva práca a význam prístavného sektora;

52.

v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 8. mája 2008 o Transatlantickej hospodárskej rade (10) naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala v úsilí docieliť zmenu zákona USA o skenovaní každého nákladu privážaného do USA, čím by sa zabezpečila spolupráca na základe vzájomného uznania tzv. schválených hospodárskych subjektov a bezpečnostných noriem dohodnutých v rámci Svetovej colnej organizácie (C-TPAT, SAFE); vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila potenciálne náklady na opatrenie týkajúce sa skenovania všetkých kontajnerov prichádzajúcich do USA po mori, ktoré vzniknú podnikom a hospodárstvu EÚ, ako aj jeho možný vplyv na colné operácie;

53.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 531.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0087.

(3)  Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

(5)  Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1.

(6)  Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 296, 21.11.1996, s. 55.

(8)  Porovnaj článok 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007 z 20. júna 2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí (Ú. v. EÚ L 162, 22.6.2007, s. 1).

(9)  Ú. v. EÚ L 318, 17.11.2006, s. 17.

(10)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0192.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/79


Štvrtok 4. septembra 2008
Nákladná doprava v Európe

P6_TA(2008)0409

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o nákladnej doprave v Európe (2008/2008(INI))

2009/C 295 E/19

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenia Komisie s názvom Program EÚ v oblasti nákladnej dopravy: Zvýšenie efektívnosti, integrácie a udržateľnosti nákladnej dopravy v Európe (KOM(2007)0606), Akčný plán pre logistiku nákladnej dopravy (KOM(2007)0607), Smerom k železničnej sieti s prioritou nákladnej dopravy (KOM(2007)0608) a Viacročné zmluvy na zlepšenie kvality železničnej infraštruktúry (KOM(2008)0054),

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Logistika prepravy nákladov v Európe – kľúč k udržateľnej mobilite (KOM(2006)0336),

so zreteľom na oznámenie Komisie o zavedení európskeho systému železničnej signalizácie ERTMS/ETCS (KOM(2005)0298),

so zreteľom na závery Rady z 29. – 30. novembra a 3. decembra 2007 o oznámení Komisie s názvom Akčný plán pre logistiku nákladnej dopravy, ako aj na závery Rady zo 7. apríla 2008 o oznámení Komisie s názvom Smerom k železničnej sieti s prioritou nákladnej dopravy,

so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Za novú kultúru mestskej mobility (KOM(2007)0551),

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. septembra 2007 o logistike prepravy nákladov v Európe – kľúč k udržateľnej mobilite (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2008 o novej kultúre mestskej mobility (2),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0326/2008),

A.

keďže sektor dopravy je zodpovedný za takmer 30 % emisií CO2 v EÚ a v mestách dokonca za 40 %, a keďže medzi rokmi 1990 a 2005 vzrástol podiel emisií CO2 o 26 % napriek určitému úsiliu, ktoré sa vynaložilo na technické zlepšenia a inováciu, zatiaľ čo v iných sektoroch sa vďaka významným investíciám (dosahujúcim miliardy eur) znížili emisie CO2 o 10 %,

B.

keďže trvalo udržateľná a efektívna nákladná doprava v Európe zohráva veľmi dôležitú úlohu z hľadiska existencie úspešného a konkurencieschopného hospodárstva, uspokojovania požiadaviek spotrebiteľov a vytvárania značného počtu pracovných miest a bohatstva európskych občanov,

C.

keďže pre nákladnú dopravu sa v súlade s prognózami uvedenými v bielej knihe Komisie s názvom Európska dopravná politika do roku 2010: čas na rozhodnutie (KOM(2001)0370) očakáva na obdobie rokov 2000 až 2020 nárast o približne 50 % (v tonokilometroch), a keďže v rokoch 1995 až 2005 nákladná doprava rástla o približne 30 % rýchlejšie ako hrubý domáci produkt; keďže okrem toho nárast v celej oblasti nákladnej dopravy bol hlavne výsledkom zvýšenej prepravy v cestnej a leteckej doprave v porovnaní s inými druhmi dopravy,

D.

keďže riešenia v prospech trvalo udržateľnejších a účinnejších logistických systémov, systémov nákladnej dopravy a intermodálnej integrácie všetkých druhov dopravy vedú nielen k zlepšeniu hospodárstva a bezpečnosti, ale zároveň plnia ciele EÚ v oblasti zmeny klímy a úspor energie, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020,

E.

keďže na splnenie týchto náročných úloh by si EÚ a členské štáty mali v súčasnom kontexte nedostatočných rozpočtových prostriedkov stanoviť konkrétne zosúladené priority, sústrediť svoje zdroje na obmedzený počet opatrení v prospech trvalej udržateľnosti a intermodality nákladnej dopravy a zohľadniť citlivé regióny,

F.

keďže európska sieť koridorov by mala byť lepšie rozvinutá, pričom by sa malo vychádzať z existujúcej siete, štruktúr a technológií a mali by byť zahrnuté aj „zelené“ koridory pre všetky druhy nákladnej dopravy, s ambicióznymi trvalo udržateľnými kritériami v oblasti životného prostredia,

G.

keďže cieľom vyššie uvedeného akčného pre logistiku nákladnej dopravy musí byť uľahčenie prevádzky nákladnej dopravy v Európe i mimo nej, aby bola prínosom pre všetky európske spoločnosti a pre celkovú konkurencieschopnosť Európy,

1.

zdôrazňuje, že európske systémy nákladnej dopravy musia splniť naliehavé úlohy, aby zvýšili účinnú integráciu a trvalú udržateľnosť nákladnej dopravy v Európe a aby zároveň prispeli vo väčšej miere k zlepšeniu mobility a energetickej účinnosti a k zníženiu spotreby ropy, znečisťujúcich emisií a externých nákladov, a preto víta vyššie uvedené oznámenia Komisie a závery Rady; povzbudzuje Komisiu, členské štáty a priemysel, aby v budúcnosti podporovali takú politiku v oblasti nákladnej dopravy, ktorá by bola udržateľnejšia z hľadiska mobility, životného prostredia, klímy, hospodárstva, bezpečnosti a sociálnych záujmov, a to tým, že sa v rámci postupnej integrácie prednostných cezhraničných železničných nákladných koridorov, dopravných uzlov a konvenčných sietí v rozšírenej EÚ bude podporovať uplatňovanie účinnejších logistických systémov a pri všetkých druhoch dopravy sa budú presadzovať zásady, podľa ktorých za znečisťovanie platí používateľ a znečisťovateľ;

2.

podporuje názor Komisie, že komodalita and intermodalita zostávajú kľúčovými faktormi pri vytváraní trvalo udržateľnej a účinnej nákladnej dopravy v Európe;

3.

konštatuje však, že kompetencie a prostriedky EÚ na zlepšenie trhov nákladnej dopravy sú obmedzené; konštatuje, že kapacity kľúčových častí siete sa už využívajú v plnej miere; preto naliehavo žiada ministrov dopravy, ktorí sú zodpovední za hlavné európske koridory, aby sa viac venovali otázke investícií do infraštruktúry a aby sa v súvislosti s ich príslušnými koridormi dohodli aspoň na koordinácii svojich národných investičných plánov;

4.

je presvedčený, že logistika nákladnej dopravy v mestách si vyžaduje osobitný prístup; dúfa, že diskusia o vyššie uvedenej zelenej knihe o mestskej mobilite spoločne s akčným plánom pre logistiku nákladnej dopravy bude môcť vyústiť do výmeny osvedčených postupov medzi mestami s cieľom nájsť trvalo udržateľné spôsoby prepravy tovaru do miest;

5.

žiada preto, aby Komisia najneskôr do konca roku 2008 navrhla program posilnenia spolupráce medzi členskými štátmi zodpovednými za projekty v tejto oblasti a aby napomohla a posúdila riešenia súčasných prekážok, pričom bude venovať osobitnú pozornosť preprave tovaru a náležite zohľadní pridanú hodnotu faktoru logistiky;

6.

podporuje myšlienku určených sietí na prepravu tovaru, ktoré by mali využívať existujúce konvenčné dopravné siete, ktoré sa uvoľňujú v dôsledku pokroku dosiahnutého s vysokorýchlostnými vlakmi;

7.

zdôrazňuje, že železničná sieť pre nákladnú dopravu by sa mala zakladať na dopravných koridoroch, ktoré sú z hľadiska trhu najvýznamnejšie, a zároveň by sa mali zohľadňovať existujúce koridory v rámci ERTMS (Európsky systém riadenia železničnej dopravy) a sieť TEN-T (Transeurópska dopravná sieť), t. j. mali by byť rozšírené tak, aby mohli zahrnúť špecifické oblasti vytvárajúce veľké objemy dopravy, napríklad prístavy; domnieva sa, že by mali byť vymenovaní „koordinátori koridorov na vysokej úrovni“, ak ešte neboli ustanovení; vyzýva Európsku železničnú agentúru ako orgán ERTMS, aby zabezpečila interoperabilitu týchto ciest;

8.

očakáva, že Komisia v súlade s právnymi predpismi EÚ, svojimi cieľmi a inteligentnými dopravnými systémami určí „zelené koridory“ ako príkladné projekty mobility a intermodality a že upriami pozornosť na druhy dopravy, ktoré sú šetrnejšie z hľadiska životného prostredia, s cieľom znižovať celkový počet nehôd, obmedzovať preťaženie premávky, hluk, miestne toxické a netoxické znečistenie prostredia, emisie CO2, charakter krajiny a spotrebu energie, a že zvýši využívanie obnoviteľných zdrojov energie (najmä veternej a slnečnej energie);

9.

v tejto súvislosti navrhuje, aby Komisia a členské štáty ponúkali silnejšie podnety na podporu environmentálnej účinnosti všetkých druhov dopravy a na podporu čo najúčinnejšej kombinácie druhov dopravy, s cieľom dosiahnuť, aby nepriaznivý vplyv na životné prostredie bol čo najmenší, najmä pokiaľ ide o „zelené koridory“;

10.

navrhuje podporovať integráciu regionálneho plánovania, výrobných postupov a trhovej štruktúry vrátane zamedzovania zbytočnej preprave, skrátiť vzdialenosti a prispôsobiť rýchlosti v nákladnej doprave; domnieva sa, že počítačovo riadeným prispôsobením rýchlosti sa má zabrániť časovo a energeticky náročnej prerušovanej prevádzke v nákladnej doprave;

11.

považuje za prioritu zlepšiť riadne vykonávanie platných právnych predpisov a ich posilnenie, pokiaľ ide o prepravu nebezpečného a znečisťujúceho tovaru;

12.

navrhuje, aby Komisia a členské štáty urýchlili výmenu osvedčených postupov v citlivých cezhraničných oblastiach (horských oblastiach a mestských aglomeráciách), ako aj v mestách a aby zároveň zohľadnili odporúčania zahrnuté vo vyššie uvedenom uznesení o mestskej mobilite a skúsenosti nadobudnuté v rámci programu CIVITAS o čistejšej a lepšej doprave v mestách posilnením logistického aspektu;

13.

vyzýva Komisiu, aby sústredila spolufinancovanie EÚ na účinnosť, interoperabilitu a modernizáciu železničnej infraštruktúry, intermodálnych dopravných uzlov, ako aj iných druhov nákladnej dopravy;

14.

vyzýva takisto Komisiu a členské štáty, aby do doby, keď bude opravený rozpočet EÚ na rok 2009, už zvážili postavenie dopravy v rámci tohto rozpočtu, s cieľom zabrániť opakovaniu chýb z minulosti a zabezpečiť dostatočné budúce investície do strategickej infraštruktúry, aby sa splnili ciele, ktoré si EÚ stanovila v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom a znižovaním emisií;

15.

zdôrazňuje mimoriadny význam interoperabilných užívateľských poplatkov za cestné komunikácie pre účinnú nákladnú dopravu v Európe;

16.

považuje lepšie napojenie námorných a vnútrozemských prístavov na železničnú a cestnú sieť vo vnútrozemí za rozhodujúcu súčasť dopravnej infraštruktúry; zdôrazňuje významnú úlohu interných platforiem a suchých dokov;

17.

je presvedčený o potenciáli vnútrozemskej vodnej dopravy v súvislosti s nákladnou dopravou, a naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila riadne vykonávanie akčného programu NAIADES na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy v Európe;

18.

zdôrazňuje, že investície do terminálov vo vnútrozemí je možné uskutočniť pružne a rýchlo, čím možno odstrániť problematické miesta v celom intermodálnom reťazci;

19.

žiada, aby sa dodržiavanie a/alebo zavedenie stabilných intermodálnych noriem, pokiaľ ide o rozmery a hmotnosť vozidiel, kontajnerov a nakladacích zariadení, považovalo za strategicky dôležité z hľadiska presunu nákladnej dopravy na železnice a trvalo udržateľné vodné cesty, čím by sa znížili náklady na infraštruktúru;

20.

konštatuje, že rozličné horizontálne techniky, ktoré by prispeli k zjednodušeniu presunu nákladu z nákladných vozidiel na železnice, ale aj prekládky medzi rôznymi rozchodmi koľajníc, často nie sú dostatočne štandardizované; nalieha preto na medzinárodné a európske orgány, aby štandardizovali tieto techniky, najmä s cieľom dosiahnuť vyššiu účinnosť a zníženie nákladov; v tejto súvislosti zdôrazňuje strategický význam urýchleného prijatia celosvetovej normy pre intermodálne prepravné jednotky;

21.

žiada Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre poskytovanie dotácií v oblasti životného prostredia a železničnej dopravy tak, aby sa zjednodušilo investovanie v prospech trvalo udržateľnej nákladnej železničnej dopravy; v tejto súvislosti zdôrazňuje strategický význam spolufinancovania zameraného na znižovanie hluku aj priamo pri zdroji (dodatočné technické vybavenie nákladných vozňov), ako to už je v prípade vozňového parku vybaveného zariadením ERTMS;

22.

je presvedčený, že riadenie infraštruktúry a poskytovanie služieb sa musí uskutočňovať na cezhraničnej úrovni, nediskriminačným a transparentným spôsobom, aby bolo možné dosiahnuť účinnú, interoperabilnú a bezproblémovú logistiku nákladnej dopravy; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam ďalších krokov, ktoré sa uskutočnili v rámci dokončovania vnútorného trhu dopravy pre všetky druhy dopravy; víta v tejto súvislosti návrh Komisie na vytvorenie „európskeho priestoru námornej dopravy bez bariér“ a podporuje myšlienku jednotného prepravného dokladu a „jedného kontaktného miesta“ pre všetky druhy dopravy;

23.

zdôrazňuje, že účinne fungujúci vnútorný trh v oblasti cestnej prepravy tovaru by mohol prispieť k väčšej účinnosti prepravy a k zníženiu počtu jázd prázdnych vozidiel; vyzýva Komisiu, aby prísne presadzovala dodržiavanie právnych predpisov EÚ v oblasti medzinárodnej cestnej prepravy tovaru a kabotáže; uznáva, že členské štáty majú povolené obmedzovať kabotáž za určitých podmienok, vyzýva však Komisiu, ako ochrankyňu zmluvy, aby prijala prísne opatrenia proti neprimeraným obmedzeniam a sankciám, ktoré množstvo členských štátov v tejto súvislosti ukladá zahraničným prepravcom;

24.

vyzýva Komisiu, aby v prípade viacročných zmlúv týkajúcich sa kvality železničnej infraštruktúry vypracovala rámcové podmienky pre minimálne celoeurópske normy kvality; členským štátom navrhuje, aby dostupnosť prostriedkov na novú výstavbu, rozšírenie a údržbu železničnej infraštruktúry podmienili týmito normami kvality a aby ich považovali za nedeliteľné balíky, s cieľom prispieť tak k zvýšeniu účinnosti, prípadne k úspore nákladov;

25.

vyzýva Komisiu, aby sledovala a podporovala účinné a konzistentné uplatňovanie osvedčených postupov v prípade viacročných zmlúv na zlepšenie kvality infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby na základe svojho vyššie uvedeného oznámenia KOM(2008)0054 vyvinula v úzkej spolupráci s manažérmi infraštruktúry formát referenčného porovnávania úrovne služieb infraštruktúry vrátane zverejnenia kľúčových ukazovateľov výkonu;

26.

vyzýva Komisiu, aby predložila dôraznejšie odporúčania, pokiaľ ide o viacročné zmluvy na zlepšenie kvality infraštruktúry a kapacity (na základe transparentného sledovania súčasného plnenia článku 6 smernice 2001/14/ES (3)); v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby naliehala na členské štáty, aby plnili tieto viacročné rámce financovania s cieľom zaručiť manažérom železničnej infraštruktúry finančnú stabilitu, pokiaľ ide o potrebu ich údržby a obnovy (vrátane zodpovedajúceho verejného financovania);

27.

vyzýva Komisiu, aby podporovala projekty týkajúce sa diferencovaného využívania vysokorýchlostných tratí, napríklad na prepravu ľahkého nákladu;

28.

žiada Komisiu, aby zostavila prehľad nákladných vozňov v EÚ, ktoré sú vybavené satelitnou navigáciou, s cieľom preskúmať na tomto základe cezhraničnú interoperabilitu alebo kompatibilitu týchto systémov pomocou dostupných metód, zabezpečiť interoperabilnú satelitnú navigáciu pre nové nákladné vozne a podporovať dodatočné vybavenie existujúcich nákladných vozňov; podporuje prijatie osvedčených postupov týkajúcich sa techník nakladania, čím sa vytvorí štruktúra intermodálneho reťazca od začiatku až po koniec prekládky a vykládky spôsobom, ktorý vedie k vyššej účinnosti celého odvetvia;

29.

zdôrazňuje potrebu štandardizácie a zjednodušenia správnych postupov orgánov zapojených do trhu nákladnej dopravy, ako aj jednoduchšie colné predpisy a postupy na hraniciach; v tejto súvislosti víta predovšetkým rozhodnutie vytvoriť európsky priestor námornej dopravy bez bariér; nalieha na Komisiu, aby požiadala príslušné medzinárodné združenia a organizácie o vypracovanie jednotného dokumentu týkajúceho sa intermodálnej nákladnej dopravy;

30.

zdôrazňuje, že kvalitné vzdelanie v oblasti logistiky sa na univerzitách neposkytuje v dostatočnej miere, preto vyzýva členské štáty, aby považovali vyššie vzdelanie a ďalšie vzdelávanie v oblasti logistiky a nákladnej dopravy za absolútnu prioritu;

31.

vyzýva Komisiu, aby podporovala projekty a výskum a aby sa usilovala o štandardné informačné toky s cieľom zabezpečiť integráciu a interoperabilitu jednotlivých druhov dopravy na úrovni údajov;

32.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 154.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0356.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES z 26. februára 2001 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (Ú. v. ES L 75, 15.3.2001, s. 29).


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/83


Štvrtok 4. septembra 2008
Hodnotenie európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010 v polovici trvania

P6_TA(2008)0410

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o hodnotení európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010 v polovici trvania (2007/2252(INI))

2009/C 295 E/20

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie o hodnotení v polovici trvania európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010 (KOM(2007)0314),

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. februára 2005 o európskom akčnom pláne pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010 (1),

so zreteľom na správu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z 27. júla 2007 s názvom „Principles for evaluating health risks in children associated with exposure to chemicals“ (Zásady hodnotenia zdravotných rizík u detí súvisiacich s vystavením chemikáliám),

so zreteľom na články 152 a 174 Zmluvy o ES zamerané na vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia,

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1350/2007/ES z 23. októbra 2007, ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013) (2),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0260/2008),

A.

keďže od roku 2003 opiera EÚ svoju politiku v oblasti ochrany zdravia o užšiu spoluprácu medzi sektorom zdravia, životného prostredia a výskumu, čo umožňuje dúfať vo vytvorenie súdržnej a integrovanej európskej stratégie v oblasti environmentálneho zdravia,

B.

keďže hlavné zamerania, ktoré v súčasnosti uplatňuje EÚ v rámci svojho prvého akčného plánu pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010 (KOM(2004)0416), t. j. príprava ukazovateľov, vypracovanie integrovaného monitorovania, zhromažďovanie a hodnotenie príslušných údajov, ako aj rozširovanie výskumu, umožnia lepšie porozumieť prepojeniam medzi zdrojmi znečistenia a vplyvmi na zdravie, sú však výrazne nedostatočné na to, aby znížili rastúci počet ochorení súvisiacich s environmentálnymi faktormi,

C.

keďže je takmer nemožné vyhodnotiť uvedený akčný plán v polovici jeho trvania, pretože sa neusiluje o žiaden jasný a vyčíslený cieľ a pretože je ťažké určiť celkový rozpočet, ktorý je naň vyčlenený, pričom tento rozpočet vôbec nepostačuje na jeho účinnú propagáciu,

D.

keďže zatiaľ čo cieľom programu zdravia (2008 – 2013) je najmä zamerať sa na tradičné zdravotné faktory, napr. výživa, fajčenie, konzumácia alkoholu a drog, tento akčný plán (2004 – 2010) by sa mal sústrediť na niektoré nové zdravotné problémy a takisto obrátiť pozornosť na určujúce environmentálne faktory, ktoré ovplyvňujú ľudské zdravie, napr. kvalita vonkajšieho a vnútorného ovzdušia, elektromagnetické vlny, nanočastice a chemikálie, ktoré vyvolávajú veľké obavy (látky klasifikované ako karcinogénne, mutagénne alebo látky poškodzujúce reprodukciu – CMR, látky narušujúce endokrinný systém), ako aj zdravotné riziká vyplývajúce zo zmeny klímy,

E.

keďže dýchacie ochorenia sú na druhom mieste v EÚ, pokiaľ ide o úmrtnosť, dôsledky, rozšírenie a náklady liečenia a predstavujú hlavnú príčinu detskej úmrtnosti u detí do 5 rokov a naďalej sa šíria predovšetkým z dôvodu znečistenia vonkajšieho a vnútorného ovzdušia,

F.

keďže znečistenie ovzdušia spôsobené najmä jemnými časticami a prízemným ozónom predstavujú významnú hrozbu pre ľudské zdravie, ktorá ovplyvňuje správny vývoj detí a skracuje priemernú dĺžku života v EÚ (3),

G.

keďže so zreteľom na otázku environmentálneho zdravia v mestách, predovšetkým kvality vnútorného ovzdušia, Spoločenstvo musí v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality do väčšej miery prispievať k opatreniam proti znečisteniu v domácnostiach, pretože európsky občan trávi v priemere 90 % svojho času vo vnútri obytných priestorov,

H.

keďže na ministerských konferenciách WHO o životnom prostredí a zdraví, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2004 a 2007, bola zdôraznená väzba medzi komplexným kombinovaným účinkom znečisťujúcich chemikálií a určitými chronickými poruchami a ochoreniami, najmä u detí; keďže tieto znepokojenia sa uvádzajú aj v oficiálnych dokumentoch Programu OSN pre životného prostredie (UNEP) a Medzivládneho fóra chemickej bezpečnosti (IFCS),

I.

keďže pribúdajú vedecké dôkazy, že príčinou niektorých druhov rakoviny, napríklad rakoviny močového mechúra, kostí, pľúc, kože, prsníka a iných je nielen vplyv chemických látok, žiarenia a vzduchom prenášaných častíc, ale aj ďalších environmentálnych faktorov,

J.

keďže popri tomto problematickom vývoji v oblasti environmentálneho zdravia sa za posledné roky vyskytli nové ochorenia alebo syndrómy ochorení, ako napr. viacnásobná precitlivenosť na chemikálie (MCS — multiple chemical sensitivity), syndróm zubného amalgámu, precitlivenosť na elektromagnetické lúče, syndróm škodlivých budov alebo porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou (Attention deficit and hyperactivity syndrome) u detí,

K.

keďže zásada prevencie je výslovne uvedená v zmluve od roku 1992 a Súdny dvor Európskych spoločenstiev pri viacerých príležitostiach spresnil obsah a rozsah pôsobnosti tejto zásady práva Spoločenstva ako jedného zo základných kameňov politiky ochrany, ktorú Spoločenstvo uplatňuje v oblasti životného prostredia a zdravia (4),

L.

vzhľadom na mimoriadne obmedzené, či dokonca nerealizovateľné kritériá, ktoré stanovila Komisia vo svojom oznámení z 2. februára 2000 o uplatňovaní zásady prevencie (KOM(2000)0001),

M.

vzhľadom na význam biologického monitorovania ľudí ako nástroja na hodnotenie miery vystavenia európskeho obyvateľstva vplyvom znečistenia a vzhľadom na vôľu urýchliť zavedenie programu biologického monitorovania na úrovni EÚ, mnohokrát vyjadrenú Európskym parlamentom v bode 3 vyššie uvedeného uznesenia z 23. februára 2005 a v záveroch Rady ministrov životného prostredia z 20. decembra 2007,

N.

keďže je potvrdené, že zmena klímy môže zohrávať významnú úlohu pri zhoršovaní priebehu niektorých ochorení a šírení ich výskytu a že najmä časté vlny horúčav, povodne a lesné požiare, ktoré sú najčastejšími prírodnými katastrofami v EÚ, môžu viesť k rozšíreniu ďalších ochorení, zhoršeniu hygienických podmienok a úmrtiam, pričom sa zároveň uznávajú priaznivé zdravotné účinky opatrení na zmiernenie zmeny klímy,

O.

keďže zmena klímy bude mať zásadný vplyv na ľudské zdravie, okrem iného tým, že podporí rozvoj určitých infekčných a parazitických chorôb, najmä z dôvodu zmien teploty a vlhkosti a ich vplyvu na ekosystémy, živočíchy, rastliny, hmyz, parazitov, prvoky, mikróby a vírusy,

P.

keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (5), a z nej vyplývajúce smernice obsahujú jasné ustanovenia týkajúce sa ochrany a obnovenia zdravých vôd,

Q.

keďže environmentálne zdravie je novým lekárskym odborom, ktorý sa opiera o zatiaľ veľmi fragmentované univerzitné vyučovanie, ktoré sa v členských štátoch vyskytuje nerovnomerne, a zasluhuje si tak podporu a propagáciu v rámci EÚ,

R.

keďže množstvo ľudí trpiacich v dôsledku environmentálnych faktorov rastie a ak chceme získať úplný obraz chorôb, ktoré sú úplne alebo čiastočne zapríčinené environmentálnymi faktormi, je potrebné vypracovať epidemiologické štúdie,

1.

uznáva úsilie vynaložené Komisiou od uvedenia akčného plánu v roku 2004, najmä pokiaľ ide o zlepšenie informačného reťazca o životnom prostredí a zdraví, integráciu a rozšírenie európskeho výskumu v tejto oblasti, ako aj spoluprácu so špecializovanými medzinárodnými organizáciami, ako je WHO;

2.

domnieva sa však, že takýto akčný plán má v sebe zárodky polovičného neúspechu, pretože sa zameriava iba na doplnenie existujúcich politík Spoločenstva, neopiera sa o politiku prevencie s cieľom znížiť výskyt ochorení súvisiacich s environmentálnymi faktormi a nesleduje žiaden jasný a vyčíslený cieľ;

3.

upriamuje pozornosť Komisie na skutočnosť, že pod záštitou WHO sa už realizuje program, v rámci ktorého členské štáty WHO vypracovali svoje vlastné národné a miestne akčné plány environmentálneho zdravia zahŕňajúce osobitné ciele a realizačné plány; preto odporúča Komisii, aby uvedený program WHO preskúmala ako prípadný vzor, ktorý by v budúcnosti mohol slúžiť aj ako užitočný príklad pre EÚ;

4.

vyjadruje hlbokú ľútosť nad skutočnosťou, že Komisia, a konkrétne jej generálne riaditeľstvo pre výskum nezabezpečilo primerané financovanie biologického monitorovania ľudí na rok 2008, aby tak, ako sa k tomu zaviazala členským štátom a Európskemu parlamentu, mohla zabezpečiť koherentný prístup k biologickému monitorovaniu v EÚ;

5.

takisto vyzýva Komisiu, aby do roku 2010 splnila dva kľúčové ciele, ktoré si sama stanovila v roku 2004, a aby vypracovala a realizovala uskutočniteľnú komunikačnú stratégiu pre uvedené ciele, t. j. aby na jednej strane zvýšila povedomie občanov o znečistení životného prostredia a dosahu na ich zdravie a na druhej strane preskúmala a upravila európsku politiku v oblasti znižovania rizík;

6.

dôrazne odporúča Komisii a členským štátom, aby plnili svoje záväzky týkajúce sa uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva;

7.

zdôrazňuje, že pri hodnotení vplyvu environmentálnych faktorov na zdravie je v prvom rade potrebné venovať pozornosť zraniteľným skupinám, akými sú tehotné ženy, novorodenci, deti a starší ľudia;

8.

vyzýva, aby sa venovala osobitná pozornosť zraniteľným skupinám, ktoré najcitlivejšie reagujú na znečisťujúce látky, prijatím opatrení, ktoré zmenšia vystavenie znečisťujúcim látkam vnútorného prostredia v zdravotníckych zriadeniach a školách zavedením prísnych postupov riadenia kvality ovzdušia vo vnútorných priestoroch budov;

9.

naliehavo žiada Komisiu, aby pri predkladaní návrhov na revíziu platných právnych predpisov nezoslabovala existujúce právne predpisy pod tlakom lobistických, regionálnych či medzinárodných organizácií;

10.

pripomína, že je potrebné, aby EÚ uplatnila nepretržitý dynamický a pružný prístup k akčnému plánu; domnieva sa, že je preto dôležité, aby získala osobitné znalecké posudky v oblasti environmentálneho zdravia, ktoré by mali transparentnú, multidisciplinárnu a kontradiktórnu povahu, čo by umožnilo reagovať na všeobecnú nedôveru verejnosti voči oficiálnym agentúram a výborom odborníkov; poukazuje na význam podpory odborného vzdelávania zdravotníckych odborníkov, predovšetkým prostredníctvom výmeny osvedčených postupov na úrovni Spoločenstva;

11.

zdôrazňuje, že v posledných rokoch sa uskutočnili skutočné pokroky v oblasti politiky životného prostredia, najmä pokiaľ ide o zníženie znečistenia ovzdušia, zlepšenie kvality vôd, politiku zberu a recyklácie odpadu, kontrolu chemických látok a zákaz olovnatého benzínu, zároveň však konštatuje, že európska politika sa naďalej vyznačuje absenciou globálnej a preventívnej stratégie a neuplatňovaním zásady prevencie;

12.

žiada preto Komisiu, aby s ohľadom na jurisdikciu Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zrevidovala kritériá stanovené vo vyššie uvedenom oznámení o uplatňovaní zásady prevencie, aby bol tejto zásade akcie a bezpečnosti, založenej na prijatí dočasných a proporčných opatrení, priznaný kľúčový význam v rámci politík Spoločenstva v oblasti zdravia a životného prostredia;

13.

domnieva sa, že presunutie dôkazného bremena, pokiaľ ide o neškodnosť výrobku, na výrobcu alebo dovozcu by umožnilo podporiť politiku založenú na prevencii, ako sa napokon stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry (6), a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby túto povinnosť rozšírila na právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa všetkých výrobkov; domnieva sa, že v rámci akčného plánu je potrebné vyhnúť sa zvyšovaniu počtu testov na zvieratách a venovať dôkladnú pozornosť rozvoju a využívaniu alternatívnych metód;

14.

opakovane žiada Komisiu, aby bezodkladne predložila konkrétne opatrenia týkajúce sa kvality vnútorného ovzdušia, čo by zabezpečilo vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti vnútorných priestorov, najmä pri revízii smernice Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na stavebné výrobky (7), a aby navrhla opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti budov, bezpečnosti a neškodnosti chemických zložiek prítomných v zariadeniach a nábytku;

15.

odporúča, aby v záujme zníženia škodlivých účinkov životného prostredia na zdravie Komisia vyzvala členské štáty, aby prostredníctvom daňových úľav alebo iných hospodárskych podnetov zainteresovali subjekty na trhu do zlepšovania kvality vnútorného ovzdušia a znižovania vystavenia osôb elektromagnetickému žiareniu v budovách, v priestoroch pobočiek a kanceláriách;

16.

odporúča Komisii, aby vypracovala primerané minimálne požiadavky s cieľom zaručiť kvalitu vnútorného ovzdušia v budovách, ktoré sa majú stavať;

17.

odporúča Komisii, aby pri poskytovaní individuálnej podpory EÚ pamätala na jej vplyv na kvalitu vnútorného ovzdušia, vystavenie elektromagnetickému žiareniu a zdravie obzvlášť ohrozených skupín obyvateľstva v rámci príslušných projektov, podobne ako venuje pozornosť kritériám ochrany životného prostredia;

18.

žiada o stanovenie noriem kvality životného prostredia týkajúcich sa prioritných látok vo vode v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami a o ich pravidelné zosúladenie s aktuálnymi vedeckými stanoviskami;

19.

zdôrazňuje, že niektoré členské štáty úspešne zaviedli mobilné analytické laboratóriá alebo tzv. zelené sanitky, ktoré umožňujú rýchle a spoľahlivé diagnostikovanie znečistenia verejných a súkromných obytných priestorov; domnieva sa, že Komisia by mohla presadiť túto prax u členských štátov, v ktorých sa ešte nepoužíva tento typ priameho zásahu na mieste znečistenia;

20.

je znepokojený skutočnosťou, že neexistujú konkrétne právne ustanovenia, ktoré by zaistili bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov obsahujúcich nanočastice, a ľahostajným postojom Komisie k potrebe revízie regulačného rámca na používanie nanočastíc v spotrebiteľských výrobkoch vzhľadom na zvyšujúci sa podiel spotrebiteľských výrobkov s obsahom nanočastíc na trhu;

21.

vyjadruje zaujatie medzinárodnou správou Bio-Initiative (8) o elektromagnetických poliach, ktorá zhŕňa vyše 1 500 štúdií venovaných tejto problematike a v záveroch poukazuje na zdravotné riziko emisií typu mobilnej telefónie, ako je mobilný telefón, emisie UMTS-Wifi-Wimax-Bluetooth a bezdrôtový telefón DECT;

22.

konštatuje, že údaje o maximálnych hodnotách vystavenia verejnosti elektromagnetickým vlnám sú zastarané, pretože od odporúčania Rady 1999/519/ES z 12. júla 1999 o obmedzení vystavenia verejnosti elektromagnetickým vlnám (0 Hz až 30 GHz) (9) neboli upravované, nezohľadňujú tak vývoj informačných a komunikačných technológií, ba dokonca ani odporúčania navrhované Európskou environmentálnou agentúrou, ani prísnejšie normy emisií, ktoré boli prijaté napr. v Belgicku, Taliansku a Rakúsku, a nezohľadňujú zraniteľné skupiny, napríklad tehotné ženy, novorodencov a deti;

23.

žiada preto Radu, aby zmenila svoje odporúčanie 1999/519/ES s cieľom zohľadniť osvedčené postupy členských štátov a stanoviť tak prísnejšie hraničné expozičné hodnoty pre všetky zariadenia vyžarujúce elektromagnetické vlny s frekvenciou medzi 0,1 MHz a 300 GHz;

24.

veľmi vážne berie rozmanité zdravotné riziká, ktoré predstavuje otepľovanie klímy na území EÚ, a vyzýva na rozšírenú spoluprácu medzi WHO, národnými kontrolnými orgánmi, Komisiou a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb s cieľom posilniť systém včasného varovania a obmedziť tak negatívny dosah klimatických zmien na zdravie;

25.

poukazuje na to, že by bolo výhodné rozšíriť tento akčný plán na oblasť negatívneho vplyvu zmeny klímy na ľudské zdravie vypracovaním účinných adaptačných opatrení nevyhnutne potrebných na úrovni Spoločenstva, napríklad:

systematické programy vzdelávania verejnosti a zlepšovania jej informovanosti,

začlenenie adaptačných opatrení súvisiacich so zmenou klímy do stratégií a programov verejného zdravia, týkajúcich sa napríklad prenosných a neprenosných ochorení, zdravia zamestnancov a ochorení zvierat ohrozujúcich zdravie človeka,

riadny dohľad zameraný na včasné odhalenie vypuknutia nákazy,

systémy včasného varovania a reakcie súvisiace so zdravím,

koordinácia existujúcich sietí na monitorovanie údajov o životnom prostredí so sieťami týkajúcimi sa vypuknutia nákazy;

26.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby primeraným spôsobom reagovali na nové hrozby, ktoré predstavuje zmena klímy, ako je zvýšený výskyt nových vírusov a nezistených patogénov a aby zaviedli nové technológie na obmedzenie existujúcich patogénov, ktoré redukujú známe aj nezistené vírusy a iné patogény prenášané krvou;

27.

ľutuje, že súčasné hodnotenie vplyvu z hľadiska efektívnosti nákladov v rámci oznámenia Komisie s názvom „20 20 do roku 2020. Zmena klímy – príležitosť pre Európu“ (KOM(2008)0030) sa zaoberá len zdravotným prínosom zníženia znečistenia ovzdušia pri 20 % znížení emisií skleníkových plynov do roku 2020; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila bezodkladné preskúmanie ďalších (doplnkových) prínosov pre zdravie s rôznymi ambíciami v súlade s odporúčaniami Medzinárodného panela pre zmenu klímy navrhujúcimi zníženie domácich emisií skleníkových plynov o 25 % až 40 %, ako aj prípadných 50 % či viac do roku 2020 a ich premietnutie do hodnotenia vplyvu vypracovaného Komisiou;

28.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na množstvo samovrážd v EÚ venovala pozornosť závažnému problému duševného zdravia a vyčlenila viac financií na vypracovanie primeraných prevenčných stratégií a terapií;

29.

znovu pripomína, že Komisia a členské štáty by v Európe mali podporiť akčný plán WHO pre životné prostredie a zdravie detí v Európe s cieľom podporiť ho prostredníctvom politík EÚ a dvojstrannej rozvojovej politiky a povzbudiť podobné procesy za hranicami európskeho regiónu WHO;

30.

vyzýva Komisiu, aby do svojho druhého akčného plánu začlenila iniciatívu SCALE (Science, Children, Awareness, Legal instrument, Evaluation) týkajúcu sa zníženia vystavenia znečisťujúcim látkam, ako to stanovuje európska stratégia pre životné prostredie a zdravie (KOM(2003)0338);

31.

naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala a poskytla nástroje, ktoré by urýchlili vývoj a propagáciu inovatívnych riešení (ako sa zdôrazňuje v rámci lisabonskej agendy) s cieľom minimalizovať hlavné zdravotné riziká environmentálnych stresových faktorov;

32.

naliehavo žiada Radu, aby bezodkladne prijala rozhodnutie o návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky fond solidarity, keďže Európsky parlament prijal svoje stanovisko už 18. mája 2006 (10); domnieva sa, že nové nariadenie, ktoré by spolu s ostatnými opatreniami skrátilo lehoty nadobudnutia účinnosti Európskeho fondu solidarity, by umožnilo účinnejšie, pružnejšie a rýchlejšie riešiť problémy spôsobené prírodnými alebo človekom zapríčinenými katastrofami; zdôrazňuje mimoriadny význam tohto nástroja, konkrétne preto, lebo existuje predpoklad, že v budúcnosti budú prírodné katastrofy častejšie, čiastočne aj z dôvodu zmeny klímy;

33.

odporúča Komisii, aby vzhľadom na zásadný hospodársky význam malých a stredných podnikov v Európe týmto podnikom poskytla technickú podporu, ktorá by im umožnila plniť záväzné nariadenia týkajúce sa environmentálneho zdravia a pomohla im pri ich plnení a aby ich nabádala uskutočniť ďalšie zmeny, ktoré budú mať pozitívny vplyv z hľadiska environmentálneho zdravia a ovplyvnia ich činnosť;

34.

odporúča Komisii, aby stanovila do roku 2010 a v rámci druhej fázy akčného plánu pre životné prostredie a zdravie preorientovanie iniciatív na zraniteľné obyvateľstvo a aby vypracovala nové metódy vyhodnocovania rizík, ktoré budú zohľadňovať základný faktor, ktorým je osobitná zraniteľnosť detí, tehotných žien a starších osôb;

35.

preto naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby uznali prínos zásad prevencie a obozretnosti a vypracovali a realizovali nástroje umožňujúce predvídať a riešiť prípadné environmentálne a zdravotné hrozby; odporúča, aby Komisia vyčíslila druhú fázu akčného plánu a prijala ustanovenia s cieľom riadne financovať veľké množstvo praktických opatrení na zníženie vplyvu životného prostredia na zdravie a realizovať preventívne opatrenia;

36.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Svetovej zdravotníckej organizácii.


(1)  Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 264.

(2)  Ú. v. EÚ L 301, 20.11.2007, s. 3.

(3)  Názov správy „Životné prostredie Európy – Štvrté hodnotenie. Zhrnutie“, Európska environmentálna agentúra (10.10.2007).

(4)  Rozsudok z 23. septembra 2003 vo veci C-192/01, Komisia/Dánsko, Zb. 2003, s. I-9693; rozsudok zo 7. septembra 2004 vo veci C-127/02, Landelijke Vereniging tot Behoud van de Waddenzee a Nederlandse Vereniging tot Bescherming van Vogels, Zb. 2004, s. I-7405.

(5)  Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1. Opravené znenie v Ú. v. EÚ L 136, 29.5.2007, s. 3.

(7)  Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 12.

(8)  Túto správu vydala dňa 31. augusta 2007 skupina nezávislých vedcov. Ďalšie informácie možno nájsť na adrese: www.bioinitiative.org.

(9)  Ú. v. ES L 199, 30.7.1999, s. 59.

(10)  Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 331.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/89


Štvrtok 4. septembra 2008
Štátny prevrat v Mauritánii

P6_TA(2008)0411

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o štátnom prevrate v Mauritánii

2009/C 295 E/21

Európsky parlament,

so zreteľom na vyhlásenia svojho predsedu, úradujúceho predsedu Rady, v mene Európskej únie, vysokého splnomocnenca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Komisie, Bezpečnostnej rady OSN, Africkej únie (AÚ), Hospodárskeho spoločenstva východoafrických štátov a Medzinárodnej organizácie frankofónie o štátnom prevrate v Mauritánii,

so zreteľom na druhú návštevu osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre východnú Afriku Saida Djinita v Mauritánii od vypuknutia štátneho prevratu,

so zreteľom na ustanovujúci akt AÚ, v ktorom sa odcudzuje akýkoľvek pokus o prevzatie moci použitím sily,

so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže k štátnemu prevratu v Mauritánii došlo 6. augusta 2008, pričom mauritánsky prezident Sídí Muhammad Wald aš-Šajch Abdalláh bol pri ňom zvrhnutý skupinou najvyšších generálov, ktorých v ten deň odvolal z funkcie,

B.

keďže parlamentné voľby v novembri a decembri 2006, voľby do senátu v januári 2007 a prezidentské voľby v marci 2007, v ktorých bol za prezidenta zvolený Sídí Muhammad Wald aš-Šajch Abdalláh, boli podľa hodnotenia medzinárodných pozorovateľov vrátane pozorovateľov z EÚ, najmä pozorovateľských misií vyslaných Európskym parlamentom, ktorý takisto potvrdil zákonnosť týchto volieb, spravodlivé a transparentné,

C.

keďže viac ako dve tretiny poslancov mauritánskeho parlamentu podpísalo vyhlásenie o podpore v prospech iniciátora štátneho prevratu Muhammada Walda Abdela Azíza a ostatných generálov, keďže v júni 2008 zákonodarná moc prijala návrh na vyslovenie nedôvery naliehavo vyzývajúci prezidenta Abdalláha na zmeny v jeho vláde a keďže 49 poslancov opustilo parlament potom, ako prezident Abdalláh vymenoval 12 ministrov spomedzi tých, ktorí pôsobili za predchádzajúceho mimoriadne nepopulárneho režimu,

D.

keďže rozhodnutia týkajúce sa politickej, hospodárskej a sociálnej budúcnosti Mauritánie prináležia jedine zvoleným zástupcom ľudu a keďže demokracia znamená rovnováhu právomocí medzi výkonnou a zákonodarnou zložkou, pričom každá zo zložiek odvodzuje svoju legitimitu od volieb,

E.

keďže k štátnemu prevratu dochádza v ťažkej hospodárskej a sociálnej situácii a keďže rozvoj je najlepšou zárukou úspechu demokracie,

F.

keďže uznáva pokrok dosiahnutý v súvislosti s návratom utečencov a prijatím zákona o trestaní otroctva v tejto krajine,

G.

so zreteľom na podporu zo strany EÚ určenú pre proces demokratickej zmeny a „program podpory“ vo výške 156 000 000 EUR na obdobie rokov 2008 – 2013 v rámci 10. Európskeho rozvojového fondu ako doplnok k už prebiehajúcej pomoci a pomoci vo výške 335 000 000 EUR, ktorá bola poskytnutá od roku 1985,

H.

keďže Svetová banka pozastavila pomoc vo výške 175 000 000 USD v prospech Mauritánie a keďže pozastavenie týchto platieb zasiahne asi 17 národných projektov v Mauritánii, ako aj účasť Mauritánie na regionálnych projektoch Svetovej banky, najmä pokiaľ ide o rozvoj vidieka, zdravotníctva, školstva, infraštruktúry a výstavby ciest,

I.

keďže demokratická Mauritánia by bola centrom stability v mimoriadne citlivom subregióne, ktorý sa na jednej strane vyznačuje – v Sahare, na severovýchodnej hranici s Alžírskom a Mali – prítomnosťou Al-Káidy sformovanej zo salafistickej kazateľskej a bojovej skupiny v oblasti veľkého islamského Magrebu a na druhej strane rebéliou Tuarégov,

J.

keďže „ústavný poriadok“, v ktorom junta definuje svoje právomoci a ktorý jej umožňuje vládnuť prostredníctvom nariadení, nemá žiadny právny základ,

1.

odsudzuje vojenský štátny prevrat mauritánskych generálov, druhý v priebehu troch rokov v tejto krajine, ktorý je porušením ústavnosť a demokratické výsledky volieb, ktoré boli uznané za platné na medzinárodnej úrovni; vyjadruje poľutovanie nad týmto krokom späť v porovnaní s výrazným pokrokom dosiahnutým v Mauritánii za posledné roky v oblasti rozvoja demokracie a právneho štátu; žiada ukončenie súčasného politického napätia v Mauritánii v inštitucionálnom rámci vytvorenom po prechodnom období smerom k demokracii a opätovné nastolenie ústavného a občianskeho poriadku v čo najkratšom možnom termíne;

2.

žiada okamžité prepustenie prezidenta Sídího Muhammada Walda aš-Šajcha Abdalláha, ako aj premiéra Yahya Oulda Ahmeda el-Waghefa a ostatných členov vlády, ktorí sú v rôznych častiach krajiny ešte stále pod dohľadom;

3.

žiada úplné dodržiavanie ústavných právomocí prezidenta a parlamentu Mauritánie vyplývajúcej, čo znamená, že mechanizmy súčinnosti prezidenta a parlamentu a rovnováha medzi výkonnou a zákonodarnou mocou sa upravia v súlade s ústavou a v jej rámci, pričom zmeny ústavy zamerané na zabezpečenie väčšej stability sa môžu vykonávať len podľa jej ustanovení a po rozsiahlej diskusii, ktorej sa zúčastnia všetky politické sily;

4.

domnieva sa, že priama a otvorená diskusia medzi hlavnými politickými silami musí stanoviť ústavné postupy a formy potrebné na ukončenie krízy;

5.

s potešením víta návrat utečencov, prijatie zákona o trestaní otroctva a návrh zákona o liberalizácii médií, vyjadruje poľutovanie nad absenciou demokratických prostriedkov, pokiaľ ide o „dedičstvo“ vyplývajúce z porušení ľudských práv a násilia páchaného v deväťdesiatych rokoch voči černošskej mauritánskej komunite, hoci prezident prisľúbil zriadenie vyšetrovacej komisie;

6.

žiada obnovenie práv utečencov, ktorí sa vrátili do Mauritánie tým, že sa im vráti majetok, ktorý im bol zhabaný;

7.

žiada, aby sa mauritánsky ľud, ktorý je už aj tak osobitným spôsobom postihnutý hospodárskou a potravinovou krízou, nestal rukojemníkom aktuálnej krízy, a vyzýva Komisiu na realizáciu projektov podpory občianskej spoločnosti v rámci Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

8.

berie na vedomie vyhlásenie nových prezidentských volieb vojenskou juntou, avšak vyjadruje poľutovanie nad tým, že na rozdiel od junty, ktorá bola pri moci v rokoch 2005 až 2007, nebol prijatý žiaden záväzok týkajúci sa neutrálnosti; žiada vojenské sily pri moci, aby sa bezodkladne zaviazali k časovému plánu obnovy demokratických inštitúcií v spolupráci s politickými silami;

9.

podporuje úsilie AÚ o dosiahnutie riešenia krízy rozumným spôsobom;

10.

vyzýva Komisiu, aby podľa článku 8 dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanej 23. júna 2000 v Cotonou (1) v znení dohody podpísanej 24. júna 2005 v Luxemburgu (dohoda z Cotonou) nadviazala politický dialóg s cieľom obnoviť zákonnosť vyplývajúcu z ústavy a informovať Európsky parlament o výsledkoch tohto dialógu; v opačnom prípade žiada o použitie článku 96 dohody z Cotonou, čo by mohlo viesť k zmrazeniu pomoci s výnimkou potravinovej a humanitárnej pomoci;

11.

naliehavo vyzýva úradujúce predsedníctvo Rady, aby naďalej pozorne sledovalo politickú situáciu v tejto krajine v úzkej spolupráci s AÚ a bolo zárukou bezpečnosti štátnych príslušníkov EÚ;

12.

žiada o čo najrýchlejšie vyslanie parlamentnej delegácie, ktorá by sa stretla so svojimi partnermi a navrhla pomoc ako východisko z krízy;

13.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam členských štátov ako aj inštitúciám Africkej únie, Hospodárskemu spoločenstvu východoafrických štátov, Medzinárodnej organizácii frankofónie a Bezpečnostnej rade OSN.


(1)  Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/92


Štvrtok 4. septembra 2008
Popravy v Iráne

P6_TA(2008)0412

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o popravách v Iráne

2009/C 295 E/22

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne, najmä tie, ktoré sa týkajú ľudských práv, a predovšetkým uznesenie z 19. júna 2008 (1) o poprave mladistvých páchateľov v Iráne,

so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva v mene Európskej únie z 13. júna 2008, o poprave Mohammada Hassanzadeha,

so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva v mene Európskej únie z 18. júla 2008 týkajúce sa využívania trestu smrti v Iráne,

so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva v mene Európskej únie z 29. júla 2008 o poprave 29 ľudí vo väznici Evin v Iráne,

so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva v mene Európskej únie z 25. augusta 2008 o poprave obesením Rézu Hezdžázího,

so zreteľom na stanoviská predsedníctva Rady Európskej únie z 19. a 28. augusta 2008 o blížiacej sa poprave Benhúda Šodžaího a Bahmana Solejmaniana,

so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, a najmä na rezolúciu A/RES/62/168 z 18. decembra 2007 o stave dodržiavania ľudských práv v Iránskej islamskej republike a rezolúciu A/RES/62/149 z 18. decembra 2007 o moratóriu na trest smrti,

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR), Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR), Medzinárodný dohovor o odstraňovaní všetkých foriem rasovej diskriminácie a na Dohovor o právach dieťaťa, ktorých zmluvnou stranou je aj Iránska islamská republika,

so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže podľa Amnesty International počet popráv vykonaných v Iráne v tomto roku doteraz dosiahol najmenej 191, kým v roku 2007 sa v Iráne vykonalo viac popráv – 317 – než v ktorejkoľvek inej krajine na svete okrem Číny, hoci počet jeho obyvateľov je 18 krát nižší ako počet obyvateľov Číny,

B.

keďže 27. júla 2008 sa v teheránskej väznici Evin vykonalo súčasne 29 popráv,

C.

keďže 10. júna 2008 bol popravený 16-ročný iránsky Kurd Mohammad Hassanzadeh za zločin, ktorý spáchal vo veku 14 rokov; keďže 22. júla 2008 boli popravení mladiství páchatelia Hassan Mozafárí a Rahman Šahídí a 19. augusta 2008 bol obesený 19-ročný Réza Hedžází za údajnú vraždu, ktorú mal spáchať, keď mal 15 rokov; keďže 26. augusta 2008 bol popravený 19-ročný Behnam Zárí za trestný čin spáchaný vo veku 15 rokov, čím sa len v roku 2008 stal šiestym mladistvým páchateľom, ktorého popravili v Iráne,

D.

keďže Zárího ani Hedžázího rodina, ani ich právnici nedostali informácie o čase a mieste pripravovaných popráv, čo je v rozpore s iránskym právom,

E.

keďže mladiství páchatelia Amir Marollahí, Behnúd Šodžaí, Mohammed Fadaej a Bahman Solejmanian čakajú na popravu,

F.

keďže medzinárodné právo zakazuje popravy mladistvých páchateľov, ako sa uvádza v článku 6 ods. 5 ICCPR a v Dohovore o právach dieťaťa; keďže v súčasnosti čaká na popravu najmenej 130 detí a mladistvých páchateľov, a to napriek právnym záväzkom Iránu,

G.

keďže aktivisti za práva menšín sú čoraz častejšie vystavení hrozbe trestu smrti, ako to bolo v prípade etnického Balúča a výkonného riaditeľa mládežníckeho združenia Hlas spravodlivosti Jaghúba Mehrneháda, ktorý bol popravený 4. augusta 2008 po tom, ako verejne žiadal miestnych úradníkov, aby sa zodpovedali za zlú prácu,

H.

keďže ďalší aktivista za práva menšín, kurdský učiteľ Farzad Kamangar bol odsúdený na smrť na základe nepodloženého obvinenia, že spáchal ozbrojený čin proti štátu,

I.

keďže priznania sa často získavajú mučením, bez prítomnosti advokátov a súdne rozhodnutia majú nedostatky z hľadiska minimálnych noriem na zabezpečenie spravodlivého procesu,

J.

keďže iránske súdy 5. augusta 2008 oznámili, že zastavujú kameňovanie ako spôsob popravy, vďaka čomu 10 nemenovaných žien odsúdených na smrť ukameňovaním nebude kameňovaných,

K.

keďže existujú dôvody na obavy, že členovia a spolupracovníci iránskej opozície, ktorí sa preskupili a sú pod ochranou medzinárodných jednotiek pod vedením USA v severoirackom tábore Ašráf na základe článku 27 IV. Ženevského dohovoru, môžu byť vypovedaní alebo násilne vrátení do Iránu, kde im hrozí prenasledovanie a možno aj trest smrti,

1.

je úprimne zarmútený z nedávnej popravy niekoľkých mladistvých páchateľov v Iráne, čím sa Irán stáva jedinou krajinou na svete, kde sa tento potupný a neľudský trest aj v roku 2008 stále praktizuje;

2.

upriamuje pozornosť na osud Soghry Nadžafpúrovej, ktorá strávila takmer celých 19 rokov svojho života v cele smrti za vraždu, ktorá sa stala, keď mala 13 rokov;

3.

vyzýva iránskeho najvyššieho sudcu ajatolláha Mahmúda Hašemího Šarúdího, aby systematicky menil všetky tresty smrti pre mladistvých páchateľov, a najmä žiada iránske orgány, aby zastavili popravu Amira Marollahího, Behnúda Šodžaího, Mohammeda Fadaeja a Bahmana Solejmaniana;

4.

rozhodne odsudzuje rastúci počet popráv a naliehavo vyzýva iránske orgány, aby zaviedli moratórium na trest smrti s cieľom zrušiť ho súlade s rezolúciou prijatou Valným zhromaždením Organizácie spojených národov 18. decembra 2007;

5.

znovu pripomína svoju výzvu poslancom Madžlísu, aby urýchlene zmenili legislatívu s cieľom zabezpečiť, že nikto nebude popravený za trestný čin spáchaný vo veku mladšom ako 18 rokov, a zvýšiť vekovú hranicu právnej zodpovednosti podľa medzinárodných noriem;

6.

podporuje legislatívne úsilie Iránu o zavedenie oddeleného legislatívneho a súdneho systému pre mladistvých páchateľov a vyzýva poslancov Madžlísu, aby prijali opatrenia zamerané na vzdelávanie a opätovné začleňovanie mladistvých páchateľov do spoločnosti; vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala iránske orgány pri každej požiadavke na medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti;

7.

rozhodne odsudzuje prenasledovanie a väznenie iránskych občanov, ktorí sa angažujú v ochrane ľudských práv a ktorí organizujú kampaň proti trestu smrti, pričom sú často obviňovaní z takzvaných aktivít ohrozujúcich národnú bezpečnosť; predovšetkým požaduje bezpodmienečné prepustenie Emadeddína Baghího a Mohammada Sádegha Kabovanda a zrušenie rozsudku smrti Farzada Kamangara, ako aj obnovenie vyšetrovania jeho prípadu;

8.

víta nedávne oznámenie o zrušení kameňovania ako spôsobu popravy, vyslovuje však znepokojenie nad tým, že v reformnom návrhu trestného zákonníka, o ktorom sa v súčasnosti diskutuje v Madžlíse, by sa mohlo zachovať kameňovanie za niektoré formy cudzoložstva, a vyzýva poslancov Madžlísu, aby sa zasadili za úplné zrušenie kameňovania;

9.

vyzýva iracké úrady a orgány USA, aby do Iránu násilne nevracali nijakých iránskych členov opozície, utečencov a žiadateľov o azyl, ktorým by hrozilo prenasledovanie, a aby spolupracovali predovšetkým s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov a ďalšími pri hľadaní dlhodobého riešenia situácie ľudí, ktorí sú v súčasnosti v tábore Ašráf;

10.

žiada, aby bola na nasledujúcom Valnom zhromaždení OSN predložená rezolúcia požadujúca, aby všetky krajiny, ktoré ešte zachovávajú trest smrti, poskytli generálnemu tajomníkovi OSN a na posúdenie verejnosti všetky informácie o treste smrti a popravách, bez ohľadu na štátne tajomstvo týkajúce sa trestu smrti, ktoré je tiež priamou príčinou vysokého počtu popráv;

11.

žiada, aby nová rezolúcia ustanovila vytvorenie funkcie osobitného vyslanca generálneho tajomníka, ktorého úlohou bude monitorovať situáciu, zabezpečiť maximálnu transparentnosť systému trestu smrti a uprednostňovať vnútorný proces zameraný na vykonávanie rezolúcie OSN o moratóriu na trest smrti;

12.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil vláde a parlamentu Iránskej islamskej republiky, Rade, Komisii, vysokému predstaviteľovi pre SZBP, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, Rade OSN pre ľudské práva, Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov a vládam Spojených štátov amerických a Iraku.


(1)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0314.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/94


Štvrtok 4. septembra 2008
Vraždy albínov v Tanzánii

P6_TA(2008)0413

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o vraždách albínov v Tanzánii

2009/C 295 E/23

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o závažných porušeniach ľudských práv,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu Valného zhromaždenia OSN o ľudských právach z 10. decembra 1948,

so zreteľom na Africkú chartu ľudských a občianskych práv, ktorá bola prijatá 27. júna 1981 a nadobudla účinnosť 21. októbra 1986,

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý 20. novembra 1989 a nadobudol účinnosť 2. septembra 1990, a ktorý je záväzný a uplatňuje sa bez výnimky,

so zreteľom na deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným, etnickým, náboženským alebo jazykovým menšinám z 18. decembra 1992,

so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže podľa mimovládnych organizácií a mediálnych správ, ktoré potvrdila tanzánijská vláda, prinajmenšom 25 albínov vrátane detí, bolo od marca 2008 zavraždených a zmrzačených v oblasti jazera Viktória, najmä v Mwanze, Shinyange a Mare, kde sa albíni vyskytujú vo veľkom počte,

B.

keďže okrem vraždenia albínov sú tri uvedené regióny miestom častého zabíjania osôb, ktoré sú považované za čarodejnice alebo čarodejníkov, keďže často sú iba reči dostatočným odôvodnením, aby rozhnevaný dav zabil osobu podozrivú z čarodejníctva,

C.

keďže podľa tanzánijských orgánov albínov zabíjajú organizované gangy, ktoré najímajú šamani,

D.

keďže médiá v Dar es Salaam informovali o zatknutí 173 ľudí v súvislosti so zabíjaním albínov v Tanzánii, medzi ktorými je značný počet šamanov a ich klientov,

E.

keďže podľa štátnej polície šamani predávajú oddelené časti tiel albínov a ich krv baníkom a rybárom, ktorí veria, že im môžu priniesť šťastie, zdravie a majetok,

F.

keďže tieto vraždy vyvolali v komunite albínov veľké obavy a strach, pretože sa teraz cítia veľmi ohrození a dokonca sa boja zostať, chodiť alebo cestovať sami, aby sa vyhli možnému nebezpečenstvu,

G.

keďže 36 % obyvateľov Tanzánie žije pod hranicou chudoby; keďže prístup k zdravotnej starostlivosti je vážne obmedzený a obyvatelia sa preto bežne obracajú o pomoc na šamanov alebo tradičných liečiteľov,

H.

keďže albíni sú menšinou a diskriminácia voči albínom je vážnym problémom v celej subsaharskej Afrike; keďže v celosvetovom meradle albinizmus postihuje jedného človeka z 20 000 ľudí,

I.

keďže podľa štúdie vypracovanej v rámci Rozvojového programu OSN sa takmer polovica rodičov detí – albínov pri ich narodení cítila ponížená; keďže albínske ženy sú diskriminované ostatnými ženami a tiež ženy, ktoré porodili albínske deti sú často zosmiešňované alebo odmietané a trpia diskrimináciou na pracovisku; približne dve tretiny rodičov uviedlo, že špecifické zdravotné zásahy pri albínskych deťoch boli drahé a polovica povedala, že ich deti majú vážne problémy so zrakom; keďže však 83 % týchto rodičov uviedlo, že ich deti dosiahli rovnaké výsledky v škole ako ktorékoľvek iné deti,

1.

dôrazne odsudzuje zabíjanie albínov v Tanzánii a špekulatívne obchodovanie s časťami ich tiel;

2.

víta skutočnosť, že tanzánijský prezident Jakaya Mrisho Kikwete odsúdil vraždy albínov a že sľúbil sústrediť úsilie na skončenie týchto zločinov; zdôrazňuje, že tieto slová je nutné podložiť činmi;

3.

blahoželá tanzánijskému prezidentovi Jakayovi Mrisho Kikwetovi k rozhodnutiu, aby pani Al-Shymaa Kwayová-Geerová bola nominovaná za prvú albínsku poslankyňu parlamentu vďaka jej odhodlaniu bojovať proti diskriminácii, ktorej ona a ostatní albíni čelia;

4.

podporuje a víta kroky, ktoré doteraz podnikla tanzánijská vláda, ako je zavedenie sčítania albínov a služby policajnej ochrany pre albínske deti; podporuje žiadosť tanzánijských poslancov, aby vláda prijala ďalšie opatrenia, zaoberala sa príčinami tohto problému a ukončila diskrimináciu albínov;

5.

vyzýva tanzánijské orgány, miestne vládne orgány a vo všeobecnosti občiansku spoločnosť, aby spolupracovali v záujme ochrany všetkých albínov; nalieha na tanzánijskú vládu, aby bezodkladne podnikla opatrenia podporujúce informovanosť verejnosti a poskytovala informácie týkajúce sa albinizmu; domnieva sa, že takéto opatrenia by sa mali zaviesť najmä vo vidieckych oblastiach, kde sú ľudia menej vzdelaní a poverčivejší;

6.

víta zatknutie 173 podozrivých osôb minulý mesiac v súvislosti s vraždami albínov v Tanzánii; naliehavo žiada príslušné orgány, aby postupovali rýchlo a postavili zodpovedných pred súd;

7.

s poľutovaním poukazuje na to, že investigatívna novinárka Vicky Ntetemová sa musela začať skrývať potom, ako sa jej začali vyhrážať smrťou za upozorňovanie na účasť šamanov a polície na týchto vraždách; nalieha na tanzánijské orgány, aby začali hĺbkové a nezávislé vyšetrovanie v súvislosti obvineniami vznesenými uvedenou novinárkou;

8.

vyjadruje uznanie a podporu Združeniu albínov v Tanzánii, ktoré pomáha albínskej komunite; vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala toto združenie a jeho výzvu akademickej obci, náboženským vodcom a aktivistom v oblasti ľudských práv, aby informovali verejnosť o tom, že vraždy albínov sú spoločensky a morálne neprijateľné;

9.

vyzýva Komisiu, aby podporovala úsilie vyvíjané v rámci Rozvojového programu OSN, ktoré je zamerané na podporu a ochranu albínov v Afrike;

10.

domnieva sa, že najlepším spôsobom ochrany práv tanzánijských albínov je zaručiť im rovný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti v rámci politík ich začleňovania do spoločnosti a poskytnúť im primeranú sociálnu a právnu ochranu;

11.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili úsilie tanzánijskej vlády, mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti pri vytváraní politík zameraných na potreby a práva albínov a založených na nediskriminácii, sociálnom začlenení a rovnom prístupe k zamestnaniu;

12.

vyzýva na zlepšenie odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov a na organizáciu seminárov pre učiteľov a rodičov s cieľom podnietiť ich k tomu, aby zabezpečili ochranu albínskych detí pred slnkom, pretože mnohé z nich zomierajú na rakovinu kože pred dosiahnutím veku 30 rokov;

13.

trvá na tom, aby Komisia a členské štáty vykonali maximum a zabezpečili, aby sa v Tanzánii dostali prostriedky zdravotnej starostlivosti k najchudobnejším; zdôrazňuje naliehavú potrebu prístupu k zdravotnej starostlivosti vo vidieckych a odľahlých oblastiach;

14.

vyzýva Radu a Komisiu, aby dôsledne monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv albínov v Tanzánii;

15.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom, Africkej únii, vláde a parlamentu Tanzánie, generálnemu tajomníkovi OSN, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ a Rade AKT.


OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Európsky parlament

Utorok 2. septembra 2008

4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/97


Utorok 2. septembra 2008
Účasť predsedov podvýborov (výklad článku 182)

P6_TA(2008)0388

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o výklade článku 182 rokovacieho poriadku, pokiaľ ide o účasť predsedov podvýborov

2009/C 295 E/24

Európsky parlament,

so zreteľom na list predsedu Výboru pre ústavné veci z 22. júla 2008,

so zreteľom na článok 201 rokovacieho poriadku,

1.

rozhodol pripojiť tento výklad ku článku 182 ods. 1:

Toto ustanovenie nebráni predsedovi výboru, aby umožnil predsedom podvýborov zúčastňovať sa na práci predsedníctva ani aby im umožnil predsedať rozpravám o otázkach, ktorými sa osobitne zaoberajú dané podvýbory. Článok 182 ods. 1 to umožňuje pod podmienkou, že takýto postup je predložený celému predsedníctvu na prerokovanie a predsedníctvo s ním vysloví súhlas

2.

poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie postúpil pre informáciu Rade a Komisii.


Európsky parlament

Utorok 2. septembra 2008

4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/98


Utorok 2. septembra 2008
Program Mládež v akcii (2007 – 2013) ***I

P6_TA(2008)0369

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1719/2006/ES, ktorým sa ustanovuje program Mládež v akcii na obdobie 2007 – 2013 (KOM(2008)0056 — C6-0057/2008 — 2008/0023(COD))

2009/C 295 E/25

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0056),

so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 149 ods. 4 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0057/2008),

so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0274/2008),

1.

schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.


Utorok 2. septembra 2008
P6_TC1-COD(2008)0023

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 2. septembra 2008 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2008/ES, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1719/2006/ES, ktorým sa ustanovuje program Mládež v akcii na obdobie rokov 2007 – 2013

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému zneniu legislatívneho aktu, rozhodnutiu č. 1349/2008/ES.)


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/99


Utorok 2. septembra 2008
Program Kultúra (2007 – 2013) ***I

P6_TA(2008)0370

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1855/2006/ES, ktorým sa ustanovuje program Kultúra (2007 – 2013) (KOM(2008)0057 — C6-0058/2008 — 2008/0024(COD))

2009/C 295 E/26

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0057),

so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 151 ods. 5 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0058/2008),

so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0273/2008),

1.

schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.


Utorok 2. septembra 2008
P6_TC1-COD(2008)0024

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 2. septembra 2008 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2008/ES, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1855/2006/ES, ktorým sa ustanovuje program Kultúra (2007 – 2013)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému zneniu legislatívneho aktu, rozhodnutiu č. 1352/2008/ES.)


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/100


Utorok 2. septembra 2008
Program Európa pre občanov (2007 – 2013) ***I

P6_TA(2008)0371

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1904/2006/ES, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ustanovuje program Európa pre občanov na podporu aktívneho európskeho občianstva (KOM(2008)0059 — C6-0060/2008 — 2008/0029(COD))

2009/C 295 E/27

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0059),

so zreteľom na článok 251 ods. 2 a články 151 a 308 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0060/2008),

so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0275/2008),

1.

schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.


Utorok 2. septembra 2008
P6_TC1-COD(2008)0029

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 2. septembra 2008 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2008/ES, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1904/2006/ES, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ustanovuje program Európa pre občanov na podporu aktívneho európskeho občianstva

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému zneniu legislatívneho aktu, rozhodnutiu č. 1358/2008/ES.)


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/101


Utorok 2. septembra 2008
Akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania ***I

P6_TA(2008)0372

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1720/2006/ES, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania (KOM(2008)0061 — C6-0064/2008 — 2008/0025(COD))

2009/C 295 E/28

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0061),

so zreteľom na článok 251 ods. 2, článok 149 ods. 4 a článok 150 ods. 4 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0064/2008),

so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0276/2008),

1.

schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.


Utorok 2. septembra 2008
P6_TC1-COD(2008)0025

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 2. septembra 2008 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2008/ES, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1720/2006/ES, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému zneniu legislatívneho aktu, rozhodnutiu č. 1357/2008/ES.)


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/102


Utorok 2. septembra 2008
Uzatvorenie protokolu k dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Uzbekistanom na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharska a Rumunska k EÚ *

P6_TA(2008)0373

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzatvorení protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na druhej strane na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (KOM(2007)0117 — C6-0213/2008 — 2007/0044(CNS))

2009/C 295 E/29

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady a Komisie (KOM(2007)0117),

so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci s Uzbeckou republikou,

so zreteľom na článok 44 ods. 2, článok 47 ods. 2 poslednú vetu, článok 55, článok 57 ods. 2, článok 71, článok 80 ods. 2, články 93, 94, 133 a 181a a článok 300 ods. 2 druhú vetu Zmluvy o ES,

so zreteľom na článok 101 Zmluvy o Euratome,

so zreteľom na článok 6 ods. 2 Aktu o pristúpení Bulharska a Rumunska,

so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0213/2008),

so zreteľom na článok 51, článok 83 ods. 7 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0306/2008),

1.

schvaľuje uzatvorenie protokolu;

2.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Uzbeckej republiky.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/102


Utorok 2. septembra 2008
Uzatvorenie protokolu k dohode o partnerstve a spolupráci medzi ES a Kirgizskom na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharska a Rumunska k EÚ *

P6_TA(2008)0374

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzatvorení protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Kirgizskou republikou na druhej strane na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (KOM(2007)0133 — C6-0228/2008 — 2007/0047(CNS))

2009/C 295 E/30

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady a Komisie (KOM(2007)0133),

so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci s Kirgizskou republikou,

so zreteľom na článok 44 ods. 2, článok 47 ods. 2 poslednú vetu, článok 55, článok 57 ods. 2, článok 71, článok 80 ods. 2, články 93, 94, 133 a 181a a článok 300 ods. 2 druhú vetu Zmluvy o ES,

so zreteľom na článok 101 Zmluvy o Euratome,

so zreteľom na článok 6 ods. 2 Aktu o pristúpení Bulharska a Rumunska,

so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0228/2008),

so zreteľom na článok 51, článok 83 ods. 7 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0307/2008),

1.

schvaľuje uzatvorenie protokolu;

2.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kirgizskej republiky.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/103


Utorok 2. septembra 2008
Uzatvorenie protokolu k dohode o partnerstve a spolupráci medzi ES a Tadžikistanom na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharska a Rumunska k EÚ *

P6_TA(2008)0375

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzatvorení protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Tadžickou republikou na druhej strane na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (KOM(2007)0143 — C6-0254/2008 — 2007/0050(CNS))

2009/C 295 E/31

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady a Komisie (KOM(2007)0143),

so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci s Tadžickou republikou,

so zreteľom na článok 44 ods. 2, článok 47 ods. 2 poslednú vetu, článok 55, článok 57 ods. 2, článok 71, článok 80 ods. 2, články 93, 94, 133, 181a a článok 300 ods. 2 druhú vetu Zmluvy o ES,

so zreteľom na článok 101 Zmluvy o Euratome,

so zreteľom na článok 6 ods. 2 Aktu o pristúpení Bulharska a Rumunska,

so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0254/2008),

so zreteľom na článok 51, článok 83 ods. 7 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0320/2008),

1.

schvaľuje uzatvorenie protokolu;

2.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Tadžickej republiky.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/104


Utorok 2. septembra 2008
Zodpovednosť Čiernej Hory za dlhodobé pôžičky poskytnuté Srbsku a Čiernej Hore (bývalá Federatívna republika Juhoslávia) *

P6_TA(2008)0376

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa zakladá samostatný záväzok Čiernej Hory a pomerne znižuje záväzok Srbska v súvislosti s dlhodobými úvermi poskytnutými Spoločenstvom Štátnemu spoločenstvu Srbska a Čiernej Hory (bývalá Zväzová republika Juhoslávia) v súlade s rozhodnutiami Rady 2001/549/ES a 2002/882/ES (KOM(2008)0228 — C6-0221/2008 — 2008/0086(CNS))

2009/C 295 E/32

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2008)0228),

so zreteľom na článok 308 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0221/2008),

so zreteľom na článok 51 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0281/2008),

1.

schvaľuje návrh Komisie;

2.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.

vyzýva na začatie zmierovacieho konania v zmysle Spoločného vyhlásenia zo 4. marca 1975 v prípade, ak má Rada v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/104


Utorok 2. septembra 2008
Zmena a doplnenie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov *

P6_TA(2008)0377

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov (KOM(2008)0314 — C6-0219/2008 — 2008/0097(CNS))

2009/C 295 E/33

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2008)0314),

so zreteľom na článok 37 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0219/2008),

so zreteľom na článok 51 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0311/2008),

1.

schvaľuje návrh Komisie;

2.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

4.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/105


Utorok 2. septembra 2008
Dohoda o rybolove v južnom Indickom oceáne *

P6_TA(2008)0378

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Rady o podpísaní Dohody o rybolove v južnom Indickom oceáne v mene Európskeho spoločenstva (KOM(2007)0831 — C6-0047/2008 — 2007/0285(CNS))

2009/C 295 E/34

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (KOM(2007)0831),

so zreteľom na článok 37 a článok 300 ods. 2 prvý pododsek Zmluvy o ES,

so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0047/2008),

so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci o navrhovanom právnom základe,

so zreteľom na články 51 a 35 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0315/2008),

1.

schvaľuje zmenený a doplnený návrh rozhodnutia Rady a schvaľuje uzavretie dohody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

TEXT PREDLOŽENÝ KOMISIOU

POZMEŇUJÚCI A DOPLŇUJÚCI NÁVRH

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1

Návrh rozhodnutia

Citácia 1

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 37 v spojení s prvou vetou prvého pododseku článku 300 ods. 2 a prvým pododsekom článku 300 ods. 3,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 37 v spojení s prvou vetou prvého pododseku článku 300 ods. 2 a druhým pododsekom článku 300 ods. 3,


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/106


Utorok 2. septembra 2008
Návrh opravného rozpočtu č. 5/2008

P6_TA(2008)0379

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 5/2008 na rozpočtový rok 2008, oddiel III – Komisia (11571/2008 — C6-0294/2008 — 2008/2161(BUD))

2009/C 295 E/35

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 272 Zmluvy o ES a článok 177 Zmluvy o Euratome,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (1), a najmä na jeho články 37 a 38,

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2008 prijatý s konečnou platnosťou 13. decembra 2007 (2),

so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (3),

so zreteľom na predbežný návrh opravného rozpočtu Európskej únie č. 5/2008 na rozpočtový rok 2008, ktorý Komisia predložila 18. júna 2008 (KOM(2008)0381),

so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 5/2008, ktorý zostavila Rada 22. júla 2008 (11571/2008 — C6-0294/2008),

so zreteľom na článok 69 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A6-0328/2008),

1.

schvaľuje návrh opravného rozpočtu č. 5/2008 bez zmien a doplnení;

2.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 71, 14.3.2008, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.


4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/107


Utorok 2. septembra 2008
Európska justičná sieť *

P6_TA(2008)0380

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z2. septembra 2008 o podnete Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky na účely prijatia rozhodnutia Rady o Európskej justičnej sieti (5620/2008 — C6-0074/2008 — 2008/0802(CNS))

2009/C 295 E/36

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

so zreteľom na podnet Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky na účely prijatia rozhodnutia Rady o Európskej justičnej sieti (5620/2008),

so zreteľom na článok 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o EÚ,

so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o EÚ, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0074/2008),

so zreteľom na články 93 a 51 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0292/2008),

1.

schvaľuje zmenené a doplnené znenie podnetu Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky;

2.

vyzýva Radu, aby text zodpovedajúcim spôsobom zmenila;

3.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť podnet Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky;

5.

vyzýva Radu a Komisiu, aby po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy venovali prioritnú pozornosť každému budúcemu návrhu na zmenu a doplnenie rozhodnutia v súlade s vyhlásením č. 50 týkajúcim sa článku 10 Protokolu o prechodných ustanoveniach, ktorý sa pripojí k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu;

6.

je rozhodnutý preskúmať každý takýto budúci návrh postupom pre naliehavé prípady v súlade s postupom uvedeným v odseku 5 a v úzkej spolupráci s národnými parlamentmi;

7.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii a vládam Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky.

TEXT PREDLOŽENÝ ŠTRNÁSTIMI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI

POZMEŇUJÚCI A DOPLŇUJÚCI NÁVRH

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1

Podnet Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky

Odôvodnenie 7

(7)

Je potrebné posilniť justičnú spoluprácu medzi členskými štátmi Európskej únie a na tento účel vytvoriť kontaktné miesta Európskej justičnej siete a Eurojustu, aby v prípade potreby bola možná priama a efektívnejšia komunikácia prostredníctvom zabezpečených telekomunikačných sietí ,

(7)

Justičnú spoluprácu medzi členskými štátmi Európskej únie je potrebné posilniť a na tento účel treba vytvoriť kontaktné miesta Európskej justičnej siete a Eurojustu, aby v prípade potreby bola možná priama a efektívnejšia komunikácia prostredníctvom zabezpečených telekomunikačných pripojení ,

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2

Podnet Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky

Odôvodnenie 7a (nové)

 

(7a)

Čo sa týka spracúvania osobných údajov, malo by sa uplatňovať rámcové rozhodnutie Rady (…/…/SVV) o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach (1), ktoré zabezpečuje primeranú úroveň ochrany údajov. Členské štáty by mali vo vnútroštátnom práve zabezpečovať aspoň takú úroveň ochrany osobných údajov, ktorá je rovnocenná s úrovňou ochrany ustanovenou Dohovorom Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracúvaní osobných údajov z 28. januára 1981 a jeho dodatkového protokolu z 8. novembra 2001, pričom by mali zohľadňovať odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom č. R (87) 15 zo 17. septembra 1987, ktorým sa upravuje využívanie osobných údajov v policajnej oblasti aj v prípadoch, keď sa údaje nespracúvajú automaticky.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3

Podnet Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky

Článok 2 – odsek 3

3.   Každý členský štát vymenuje jedno z kontaktných miest za národného spravodajcu pre Európsku justičnú sieť.

3.   Každý členský štát vymenuje jedno z kontaktných miest za národného spravodajcu pre Európsku justičnú sieť , ako aj za národné informačné kontaktné miesto .

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4

Podnet Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky

Článok 2 – odsek 4

4.   Každý členský štát zabezpečí, aby jeho kontaktné miesta plnili úlohy, pokiaľ ide o justičnú spoluprácu v trestných veciach, a aby mali primeranú znalosť niektorého jazyka Európskej únie okrem svojho vlastného štátneho jazyka vzhľadom na potrebu komunikovať s kontaktnými miestami v ďalších členských štátoch. Pred vymenovaním nového kontaktného miesta si členské štáty môžu vyžiadať stanovisko národných spravodajcov.

4.   Každý členský štát zabezpečí, aby jeho kontaktné miesta plnili úlohy, pokiaľ ide o justičnú spoluprácu v trestných veciach, a aby mali primeranú znalosť niektorého jazyka Európskej únie okrem svojho vlastného štátneho jazyka vzhľadom na potrebu komunikovať s kontaktnými miestami v ďalších členských štátoch. Členské štáty sa pri výbere kontaktných miest riadia kritériami stanovenými v usmerneniach pre výber kontaktných miest Európskej justičnej siete.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5

Podnet Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky

Článok 2 – odsek 4a (nový)

 

4a.     Členské štáty taktiež zabezpečia, aby ich kontaktné miesta mali dostatočné zdroje na primerané plnenie úloh kontaktného miesta.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6

Podnet Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky

Článok 2 – odsek 5

5.   Ak sú styční sudcovia uvedení v jednotnej akcii 96/277/SVV vymenovaní v členskom štáte Európskej únie a plnia povinnosti analogické povinnostiam, ktorými sa kontaktné miesta poverujú na základe článku 4, členský štát vymenúvajúci konkrétneho styčného sudcu ich napojí na Európsku justičnú sieť a zabezpečenú komunikačnú sieť podľa ustanovení článku 10 v súlade s postupom, ktorý stanoví príslušný štát.

5.   Ak sú styční sudcovia uvedení v jednotnej akcii 96/277/SVV vymenovaní v členskom štáte Európskej únie a plnia povinnosti analogické povinnostiam, ktorými sa kontaktné miesta poverujú na základe článku 4, členský štát vymenúvajúci konkrétneho styčného sudcu ich napojí na Európsku justičnú sieť a zabezpečené komunikačné pripojenia podľa ustanovení článku 10 v súlade s postupom, ktorý stanoví príslušný štát.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7

Podnet Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky

Článok 2 – odsek 7

7.   Európska justičná sieť v spolupráci a po porade s predsedníctvom Rady má sekretariát, ktorý je zodpovedný za správu siete. Sekretariát po porade s predsedníctvom môže zastupovať sieť .

7.   Európska justičná sieť má sekretariát, ktorý zodpovedá za správu siete.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8

Podnet Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky

Článok 3 – písmeno b)

b)

organizuje pravidelné stretnutia predstaviteľov členských štátov v súlade s postupmi stanovenými v článkoch 5, 6 a 7 ;

b)

organizuje pravidelné stretnutia predstaviteľov členských štátov v súlade s postupmi stanovenými v článkoch 5 a 6 ;

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9

Podnet Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky

Článok 3 – písmeno c)

c)

neustále poskytuje určité množstvo aktuálnych základných informácií, predovšetkým prostredníctvom vhodných telekomunikačných sietí ,na základe postupov stanovených v článkoch 8, 9 a 10 .

c)

podľa postupov stanovených v článkoch 8 a 9 neustále poskytuje určité množstvo aktuálnych základných informácií, predovšetkým prostredníctvom IT nástroja, a v súlade s článkom 10 poskytuje bezpečné telekomunikačné pripojenia .

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10

Podnet Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky

Článok 4 – názov

Úlohy kontaktných miest vrátane národných spravodajcov

Úlohy kontaktných miest , národných spravodajcov a informačných kontaktných miest

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11

Podnet Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky

Článok 4 – odsek 1

1.   Kontaktné miesta vrátane národných spravodajcov sú aktívnymi sprostredkovateľmi, ktorých úlohou je uľahčovať justičnú spoluprácu medzi členskými štátmi, predovšetkým pokiaľ ide o činnosť zameranú na boj proti formám závažnej trestnej činnosti. Slúžia na to, aby miestnym justičným orgánom a ďalším príslušným orgánom vo svojej vlastnej krajine, kontaktným miestam v iných krajinách a miestnym justičným a iným príslušným orgánom v iných krajinách umožnili vytvoriť najvhodnejšie priame kontakty.

V prípade potreby môžu cestovať na stretnutia v kontaktných miestach ostatných členských štátov na základe dohôd medzi dotknutými správami .

1.   Kontaktné miesta sú aktívnymi sprostredkovateľmi, ktorých úlohou je uľahčovať justičnú spoluprácu medzi členskými štátmi, predovšetkým pokiaľ ide o činnosť zameranú na boj proti formám závažnej trestnej činnosti. Slúžia na to, aby miestnym justičným orgánom a ďalším príslušným orgánom vo svojej vlastnej krajine, kontaktným miestam v iných krajinách a miestnym justičným a iným príslušným orgánom v iných krajinách umožnili vytvoriť najvhodnejšie priame kontakty.

V prípade potreby môžu cestovať na stretnutia v kontaktných miestach ostatných členských štátov , aby sa umožnila výmena užitočných skúseností a problémov, najmä pokiaľ ide o fungovanie siete v príslušných členských štátoch.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12

Podnet Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky

Článok 4 – odsek 2

2.   Kontaktné miesta vrátane národných spravodajcov poskytujú potrebné právne a praktické informácie miestnym justičným orgánom vo svojej vlastnej krajine, kontaktným miestam v iných krajinách a miestnym justičným orgánom v iných krajinách, aby im umožnili pripraviť efektívnu žiadosť o justičnú spoluprácu alebo zlepšiť justičnú spoluprácu všeobecne.

2.   Kontaktné miesta poskytujú potrebné právne a praktické informácie miestnym justičným orgánom vo svojej vlastnej krajine, kontaktným miestam v iných krajinách a miestnym justičným orgánom v iných krajinách, aby im umožnili efektívne pripraviť žiadosť o justičnú spoluprácu alebo zlepšiť justičnú spoluprácu všeobecne.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13

Podnet Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky

Článok 4 – odsek 3

3.   Kontaktné miesta na svojej príslušnej úrovni vrátane národných spravodajcov v spolupráci s európskou sieťou odbornej justičnej prípravy organizujú školenia o justičnej spolupráci pre príslušné orgány vo svojich členských štátoch.

3.   Kontaktné miesta sa na svojej príslušnej úrovni a podľa potreby v spolupráci s európskou sieťou odbornej justičnej prípravy zapájajú do prípravy a organizovania školení o justičnej spolupráci pre príslušné orgány vo svojich členských štátoch.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14

Podnet Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky

Článok 4 – odsek 3a (nový)

 

3a.     Kontaktné miesta zlepšujú koordináciu justičnej spolupráce v prípadoch, v ktorých si viaceré žiadosti miestnych justičných orgánov v členskom štáte vyžadujú koordinovaný postup v inom členskom štáte.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15

Podnet Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky

Článok 4 – odsek 3b (nový)

 

3b.     Národní spravodajcovia okrem svojich úloh ako kontaktných miest, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 až 3a, plnia tieto úlohy:

a)

zodpovedajú vo svojom príslušnom členskom štáte za otázky týkajúce sa vnútorného fungovania siete vrátane koordinácie žiadostí o informácie a odpovedí vydaných príslušnými vnútroštátnymi orgánmi;

b)

zodpovedajú za kontakt so sekretariátom Európskej justičnej siete vrátane účasti na stretnutiach uvedených v článku 6;

c)

na žiadosť príslušného členského štátu poskytujú stanovisko k menovaniu nových kontaktných miest.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16

Podnet Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky

Článok 4 – odsek 3c (nový)

 

3c.     Národné informačné kontaktné miesta okrem svojich úloh ako kontaktných miest, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 až 3a, zabezpečujú, aby sa informácie týkajúce sa ich členských štátov uvedené v článku 8 poskytovali a aktualizovali v súlade s článkom 9.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17

Podnet Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky

Článok 5 – názov

Účel pravidelných zasadnutí

kontaktných miest

Plenárne zasadnutia

kontaktných miest

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18

Podnet Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Belgického kráľovstva, Poľskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Estónskej republiky, Rakúskej republiky a Portugalskej republiky

Článok 5 – odsek 1 – úvodná časť

1.    Pravidelné zasadnutia Európskej justičnej siete, na ktoré sa pozývajú najmenej dve kontaktné miesta za každý členský štát, majú za cieľ:

1.    Plenárne zasadnutia Európskej justičnej siete, na ktoré sa po