17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/1

453. PLENÁRNE ZASADNUTIE V DŇOCH 13. A 14. MÁJA 2009

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Výskum a vývoj: podpora konkurencieschopnosti“

(prieskumné stanovisko)

(2009/C 277/01)

Spravodajkyňa: pani DARMANIN

České predsedníctvo sa 27. júna 2008 obrátilo na výbor so žiadosťou o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému

„Výskum a vývoj: podpora konkurencieschopnosti“.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 24. apríla 2009. Spravodajkyňou bola pani DARMANIN.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza zo 14.mája) prijal jednomyseľne nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. EHSV vyzýva na prepracovanie definície konkurencieschopnosti a žiada, aby sa konkurencieschopnosť z dlhodobého hľadiska neurčovala len na základe HDP, ale skôr na základe širšej perspektívy, vrátane faktorov udržateľnosti zo sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho hľadiska. EHSV sa domnieva, že v súčasnej hospodárskej situácii sa treba zamerať na trvalo udržateľnú konkurencieschopnosť v budúcnosti.

1.2. EHSV považuje inováciu za rozhodujúci aspekt udržateľnej konkurencieschopnosti, ktorá vychádza z predpokladu, že udržateľnosť je proces a vyvíjajúce sa opatrenie. Inovácia potom predstavuje nástroj na jeho skvalitnenie. Veľmi dôležitou súčasťou inovatívneho procesu je výskum a vývoj.

1.3. EHSV v tomto stanovisku poukazuje na niekoľko prekážok v uplatňovaní výskumného a inovačného prístupu. Ich prekonanie si vyžaduje dlhodobú víziu a investície do budúcnosti. S cieľom minimalizovať vplyv týchto prekážok EHSV odporúča nasledovné iniciatívy:

—

Harmonizáciu inovačných príležitostí a programov v Európskej únii. Teraz existuje v rámci EÚ celý rad možností ako motivovať k inovácii. Tieto však často spolu nesúvisia a nie sú viditeľne koordinované. EHSV sa teda domnieva, že Komisie a iné orgány, ktoré riadia inovačné programy by mali vyvinúť väčšie úsilie o koordinovaný prístup k inovácii.

—

Minimalizovanie nadbytku informácií a poskytnutie koherentnejšieho a jednoduchšieho prístupu k podrobnostiam o inovačných a výskumných príležitostiach. EHSV berie na vedomie úsilie o zníženie nadbytku nesúvislých informácií, ale nazdáva sa, že je potrebné urobiť viacej. Najmä informácie, z ktorých majú mať úžitok malé a stredné podniky, musia byť cielené, jasné, užitočné a koordinované.

—

Ďalej investovať do vzdelávacích systémov posilnením programov ako Erasmus a Comenius, ktoré študentom umožňujú študovať v zahraničí. EHSV sa domnieva, že základné a stredné školstvo predstavuje úroveň, na ktorej možno trvalo dosahovať zmeny. Preto sú príležitosti, ku ktorým patria aj uvedené programy, dôležité štádiá v odbornej príprave študentov.

—	Začlenenie podnikania do učebných osnov. Podnikateľský duch je dôležitý tak vo výskume, ako aj priemysle. Túto mentalitu možno vytvoriť vtedy, ak sa vzdelávací systém dôrazne zameria na rozvoj podnikateľského myslenia.

—	Zvýšenie šancí na ekonomické prežitie mladých podnikateľov v oblasti nových procesov alebo produktov s využitím špičkových technológií.

—

Vytvorenie takých podmienok zamestnania pre mladých výskumných pracovníkov, ktoré budú nielen dôstojné, ale natoľko atraktívne, že prilákajú tých najlepších. EHSV uznáva, že medzi členskými štátmi existuje veľa rozdielov v oblasti podmienok zamestnávania výskumných pracovníkov, ale zdôrazňuje potrebu spoločného celoeurópskeho úsilia zameraného na vyriešenie tohto problému.

—	Zapojenie všetkých členských štátov ako významných aktérov do inovačného procesu, čím sa využije potenciál EÚ 27 krajín a nielen tých najskúsenejších aktérov v oblasti výskumu a vývoja.

—	Posilnenie štruktúr, v ktorých dochádza k stálym výmenám skúseností medzi akademickou obcou a priemyselnými podnikmi.

1.4. EHSV uznáva, že výskum a inovácia nie sú záležitosťou len univerzít a špeciálnych oddelení podnikov, ale sa týkajú všetkých. Zamestnanci na všetkých úrovniach predstavujú nesmierne zdroje, preto sa musí ďalej rozvíjať chápanie zamestnancov ako hnacej sily inovácie. Túto koncepciu treba zohľadniť v súvislosti so spoluprácou na pracoviskách, celoživotným vzdelávaním a činnosťou zamestnaneckých rád.

1.5. EHSV sa domnieva, že nový lisabonský program po roku 2010 by nemal obsahovať len cieľ týkajúci sa investícií členských štátov do výskumu, vývoja a inovácií, ale aj cieľ vyjadrený podielom z HDP týkajúci sa výdavkov určených na vzdelávanie, ktoré je podľa EHSV dôležitým katalyzátorom inovácií. Výbor preto odporúča, aby boli v rámci nového lisabonského programu po roku 2010 stanovené tieto ciele:

—	7 % HDP na vzdelávanie od základného stupňa až po vysokoškolský

—	1 % HDP na verejný výskum a vývoj

—	2 % súkromných investícií do výskumu a vývoja.

1.6. EHSV tiež tvrdí, že krajiny a podniky s vysokou mierou udržateľnej výroby, ktoré výrazne uplatňujú nové technológie a majú výrobu založenú na vysokom stupni ekologickej účinnosti, budú v budúcnosti najkonkurencieschopnejšie. EHSV odporúča, aby EÚ zohľadnila ekologickú účinnosť ako zjednocujúci faktor v rámci vzdelávacej, výskumnej a inovačnej politiky, priemyselnej a dopravnej politiky, politiky v oblasti klímy a energetiky a politiky v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí a podporila úzku a intenzívnejšiu spoluprácu v rôznych oblastiach politiky.

1.7. Výbor vidí v súčasnej finančnej a hospodárskej kríze vážne nebezpečenstvo. Mnoho podnikov by mohlo byť nútených obmedziť aj svoju činnosť v oblasti VaV a reagovať dokonca zastavením niektorých aktivít, čo by absolventov univerzít a vysokých škôl technického zamerania odsúdilo na nezamestnanosť. Výbor preto apeluje na Komisiu a členské štáty, aby práve v tejto ťažkej krízovej situácii anticyklickou politikou zamestnanosti v štátom dotovaných výskumných inštitúciách predišli tejto hroziacej nezamestnanosti mladých vedcov a inžinierov, a naďalej podporovali podnecovanie záujmu o technické alebo prírodovedecké štúdium.

2. Konkurencieschopnosť

2.1. Podľa názoru EHSV je dôležité, aby konkurencieschopnosť EÚ dostala nový impulz. To si vyžaduje cielené rozhodnutia, výrazné zvýšenie zdrojov a plné zapojenie vedeckých a technických poznatkov a štruktúr v celom Spoločenstve. Iba účinnou synergiou medzi obnovenou inovačnou politikou a všetkými ostatnými politikami Spoločenstva môže Európska únia dohnať meškanie a položiť základy nového modelu rozvoja založeného na rozširovaní vlastných možností vývozu vzhľadom na rozvíjajúce sa ekonomiky, ktoré môžu využiť výhodu nízkych mzdových nákladov.

2.2. EHSV sa nazdáva, že treba rozšíriť kritériá určovania konkurencieschopnosti v rámci EÚ a nevychádzať iba z merania HDP členských štátov. Preto je potrebný posun smerom k holistickejšiemu chápaniu konkurencieschopnosti s dôrazom na udržateľnú konkurencieschopnosť. Na dosiahnutie takejto konkurencieschopnosti existuje viacero opatrení, ktoré možno použiť ako nástroje. V referenčnom dokumente projektu Paradiso (členov Rímskeho klubu) sú vysvetlené niektoré z týchto opatrení. EHSV zdôrazňuje, že musí byť prijaté nové opatrenie, ktoré zohľadní existujúce nástroje. Toto nové opatrenie by sa malo zaoberať celosvetovo zameranou koncepciou udržateľných sociálnych aplikácií, udržateľných ekonomických scenárov a udržateľnosti.

2.3. Vzhľadom na recesiu v priemyselných krajinách a negatívne vyhliadky pre hospodárstvo EÚ by výbor chcel pomôcť nájsť riešenia potrebné na prekonanie tejto krízy. EHSV preto víta návrh českého predsedníctva vypracovať prieskumné stanovisko na tému Výskum a vývoj: podpora konkurencieschopnosti.

2.4. Výbor je presvedčený, že z tohto negatívneho obdobia, ktoré teraz prežívame, môžu vzísť ako hlavní aktéri a rýchlo sa spamätať len tie podniky, ktoré budú konkurencieschopné na trhoch s vysoko kvalitnými tradičnými výrobkami a špičkovými technológiami. Jedine väčšie zapojenie sa do výskumu a inovácie môže byť zárukou pre budúcnosť. Je zrejmé, že tí, ktorí v minulosti investovali do výskumu, majú teraz k dispozícii vhodné štruktúry a ľudské zdroje a tým aj lepšie šance na rýchlejšie a úspešnejšie prekonanie krízy, než tí, ktorí takto neinvestovali.

3. Výskum, vývoj a inovácia

3.1. EHSV uznáva, že výskum a vývoj sú hnacou silou inovácie. V tomto osobitne chúlostivom období, ktorým Európa prechádza, je potrebné zaoberať sa priemyselnou inováciou. EHSV sa domnieva, že ako odpoveď na hospodársky pokles a prehlbujúcu sa recesiu je dôležité spustiť proces inovácie, aby sa pokrok stal reálnym faktorom konkurencieschopnosti založenej na niekoľkých základných pilieroch, ktoré môžu európsky priemyselný systém postaviť znovu na nohy tým, že využijú výhody, ktoré poskytuje rozšírený medzinárodný trh. Týmito piliermi sú:

—	výskum, inovácia a podnikanie,

—	podpora investícií, a zároveň

—	intenzívne, obnovené úsilie v oblasti vzdelávania.

3.2. Teraz je však už jasné, že v EÚ bolo nesporne vynaložené veľké úsilie v oblasti výskumu a inovácie. Vzhľadom na hĺbku krízy sú potrebné ďalšie investície. Podľa EHSV by sa výsledky dosiahnuté v rámci výskumných programov v oblasti inovácie mali vo väčšej miere uplatniť na trhu. EHSV ďalej požaduje transparentnosť procesu prideľovania finančných prostriedkov a procesu hodnotenia.

Ďalšie inovačné impulzy prináša plán hospodárskej obnovy Európy, ktorý vypracovala Európska komisia. Názorným príkladom je plánované vyčlenenie finančných prostriedkov na iniciatívu ekologických motorových vozidiel, iniciatívu energeticky úsporných budov, a iniciatívu tovární budúcnosti. Všetky majú ďalej stimulovať výskum v týchto troch oblastiach postihnutých hospodárskou krízou.

3.3.1. Európa veľa investovala do štruktúr na podporu výskumu a technologického rozvoja. Dokazujú to mnohé štruktúry a programy existujúce v rámci centrálnych, národných a regionálnych systémov.

4. Vedomostný trojuholník

4.1. Pre účinnú inováciu, výskum a technologický rozvoj v priemysle je nutné, aby do celého procesu boli účinne zapojené všetky tri zložky vedomostného trojuholníka.

4.2. Podľa výboru by základným cieľom malo byť dosiahnutie vysokej úrovne spolupráce medzi verejným a súkromným výskumom, univerzitami a priemyslom, čo sa javí ako nevyhnutné na vytvorenie vzostupnej špirály európskej konkurencieschopnosti.

4.3. Výbor nedávno prijal špecifické stanovisko na tému „Spolupráca a prenos poznatkov medzi výskumnými organizáciami, priemyslom a malými a strednými podnikmi – dôležitá podmienka inovácií“ (INT/448). Účelom tohto stanoviska je vykonať hĺbkovú analýzu súčasnej situácie so zreteľom na dosiahnuté výsledky a vyhliadky do budúcnosti a pritom upozorniť na prekážky, ktoré je potrebné prekonať prostredníctvom rýchleho a účinného prenosu poznatkov medzi týmito dvoma svetmi, ktoré boli príliš dlhé obdobie od seba veľmi vzdialené a nedostatočne medzi sebou komunikovali.

4.4. V tomto rámci pre spoluprácu medzi vedeckou obcou a priemyslom EHSV podporil a privítal zriadenie výskumných konzorcií financovaných z verejných a súkromných zdrojov, ako napríklad plán navrhnutý v rámci spoločných technologických iniciatív, ktorý výbor hodnotí pozitívne a vyzýva k jeho rýchlemu zrealizovaniu a rozsiahlemu uplatňovaniu (1). Výbor sa vyslovil za rozšírenie týchto iniciatív aj na iné odvetvia, lebo nielenže stanovujú ako základný predpoklad partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom a rovnaké prideľovanie prostriedkov, ale poskytujú aj univerzitám, verejným a súkromným výskumným strediskám a vedeckým grémiám príležitosť stať sa členmi týchto podnikov.

4.5. V tejto súvislosti by EHSV chcel dôrazne zopakovať svoju výzvu z predchádzajúceho stanoviska (INT/335) na vytvorenie aktívneho nástroja na koordináciu a konsolidáciu vzťahov medzi akademickou a podnikateľskou obcou, ako je to v prípade Európskeho technologického inštitútu (EIT). Podľa výboru je nutné urýchlene zabezpečiť plnú funkčnosť tohto inštitútu tým, že sa mu pridelia potrebné finančné a ľudské zdroje.

4.6. EHSV považuje uvedenú koordinačnú úlohu Spoločenstva v technologickej oblasti prostredníctvom účinnej spolupráce a prepojenia medzi univerzitami a priemyslom za životne dôležitú. Predstavuje rozhodujúci faktor vývoja takých inovačných produktov a procesov, ktoré sú podstatné pre konkurencieschopnosť priemyslu EÚ.

5. Prekážky účinného uplatňovania výsledkov výskumu a vývoja v oblasti inovácie

5.1. Aby sme si urobili presnejšiu predstavu o súčasnej pozícii Európy v oblasti inovácie, musíme skúmať faktory, ktoré predstavujú prekážky inovačných stimulov.

5.2. EHSV zistil niekoľko takýchto faktorov. Tradične ich možno opísať takto:

—	Vzdelávacie inštitúcie majú malý záujem o motivovanie mladých ľudí k tomu, aby sa rozhodli pre kariéru vedeckého pracovníka.

—	Neutešené podmienky mladých výskumných pracovníkov v porovnaní s ich kolegami v iných krajinách ako napr. USA, ale aj v porovnaní s inými povolaniami, sú natoľko odradzujúce, že táto profesia nie je pre mladých výskumných pracovníkov atraktívna.

—	Výskumné inštitúcie nie sú v dostatočnej miere informované o hospodárskych požiadavkách priemyslu.

—	Priemysel málokedy využíva inovačné možnosti, ktoré sú výsledkom práce výskumných inštitúcií.

5.3. Podľa EHSV sú tu ešte ďalšie faktory:

—

Európska kultúra nestimuluje k podnikaniu a výchova na školách nie je dostatočne zameraná týmto smerom. Podpora mladých podnikateľov ako aj hospodárske predpoklady a šance mladých podnikov z oblasti špičkových technológií na prežitie prvých 5 rokov sú stále menšie a preto nie sú dostatočným stimulom.

—	Akademický výskum nie vždy je zameraný na podporu konkurencieschopnosti.

—	Priemysel nie vždy je naklonený hľadaniu možných zmien a proaktívnemu prístupu.

—	Niektoré členské štáty EÚ, predovšetkým 12 nových členských štátov sa v menšej miere zapája do inovačných programov, výskumu a vývoja.

6. Základný faktor inovácie a konkurencieschopnosti: odborná príprava

6.1. Dostupnosť vysoko odborných ľudských zdrojov s možnosťami odborného vzdelávania minimálne na úrovni najvyšších medzinárodných štandardov sú predpokladom toho, by sa na základe programov a priorít stanovených na úrovni Spoločenstva mohla dosahovať vysoká úroveň konkurencieschopnosti.

6.2. Ľudský kapitál je naozaj tým najdôležitejším zdrojom pre výskum a vývoj. Európska únia od svojho vzniku vždy uznávala potrebu začleniť vzdelávanie a kultúru do procesu európskej integrácie. V článku 127 Rímskej zmluvy (článok 150 Zmluvy o ES) je uvedené, že „Spoločenstvo uskutočňuje politiku odborného vzdelávania, ktorá podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah a organizáciu odborného vzdelávania“.

6.3. Až do osemdesiatych rokov existovalo veľa vyhlásení o zámere v oblasti odborného vzdelávania, ale len málo praktických opatrení. Tento trend sa zmenil vytvorením systému Eurydice, oficiálnej siete na zber, monitorovanie a šírenie informácií o vzdelávacích systémoch a politikách v Európe. Právny základ vzdelávacej politiky bol stanovený v roku 1985. Všeobecne vykladá pojem odborného vzdelávania a zahŕňa všetky formy prípravy na povolanie, remeslo alebo zamestnanie, vrátane vysokoškolského vzdelávania.

6.4. Možno to považovať moment, kde sa pozornosť venovaná odbornému vzdelávania stala prioritou politík Spoločenstva a našla konkrétnu podobu v programoch Spoločenstva (COMET, ERSAMUS, LINGUA pre vysokoškolské vzdelávanie a PETRA, EUROTECNET a FORCE pre odborné vzdelávanie).

6.5. Názorným príkladom ich dosahu na úlohu odborného vzdelávania na úrovni Spoločenstva je ERASMUS, ktorý aj napriek počiatočným prekážkam zo strany niektorých členských štátov poskytol počas viacej než 20 rokov svojej existencie skoro 1 500 000 študentov a 250 000 učiteľov určitú dobu študovať alebo vyučovať na univerzite v zahraničí, čo pozitívne vplýva na napredovanie celého európskeho integračného procesu.

6.6. Po dlhom období návrhov týkajúcich sa všetkých stupňov vzdelávania od základných škôl až po vysoké školy v rámci Lisabonskej stratégie v marci 2000 stanovila Európska rada pre Európsku úniu strategický cieľ stať sa „najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete“. Európska rada v roku 2002 na svojom zasadnutí v Barcelone potvrdila túto významnú úlohu a stanovila si cieľ urobiť z Európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy „do roku 2010 svetovú značku kvality“.

6.7. EHSV uznáva, že kariéra výskumného pracovníka je len pre veľmi talentovaných mladých ľudí. Týchto ľudí teda treba k tejto profesii prilákať. Výskum, vysoké školstvo a spoločnosť vôbec investovala veľa do získavania a rozvoja špecializovaných vedomostí. Preto je dôležité, aby politika takéto investície nielen maximalizovala, ale aby tiež zabezpečila, aby neboli zbytočné. Ďalej je nevyhnutné dlhodobo plánovať financovanie výskumných ústavov. Tieto podnety už boli popísané v inom stanovisku EHSV (2).

7. Z pohľadu malých a stredných podnikov:

7.1. Ďalšie prekážky existujú na úrovni malých a stredných podnikov. EHSV sa nazdáva, že najväčšou prekážkou je skutočnosť, že malé a stredné podniky nemajú dostatok prostriedkov na investície do výskumu a využívania inovačných nápadov a príležitostí na výskum. Jestvujú rôzne druhy príležitostí. Veľké množstvo informácií a príležitostí je však samo o sebe ďalšou prekážkou, pretože sa stráca prehľad a pôsobia skôr odstrašujúco.

7.2. EHSV však zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa vytvorili priaznivé podmienky pre priamu účasť malých a stredných podnikov na výskumných a inovačných iniciatívach Spoločenstva v súlade s významnými opatreniami programu „kapacity“ siedmeho rámcového programu, vzhľadom na veľký počet týchto podnikov a ich veľký význam pre vytváranie nových pracovných miest.

7.3. Účasť malých a stredných podnikov často sťažuje nedostatok postupov primeraných ich veľkosti, čo je spolu s potrebným rizikovým kapitálom v počiatočnej fáze jedným zo základných aspektov sťažujúcich ich účasť. Kým veľké podniky majú k dispozícií špeciálne vytvorené oddelenia a potrebné informácie na podávanie žiadostí o financovanie programov, malé podniky sa o podanie žiadosti ani nepokúsia, pretože ich odradí veľké množstvo byrokracie tak pri samotnom predkladaní žiadosti, ako aj pri príprave zmlúv a následnom administratívnom riadení.

7.4. Toto všetko spôsobuje problémy pri dosahovaní strategického cieľa požadovaného vo všetkých stanoviskách EHSV na tému zapájania sa malých a stredných podnikov, ktoré predstavujú obrovský inovačný potenciál. EHSV ešte raz naliehavo žiada zjednodušenie pravidiel účasti malých a stredných podnikov, ktoré predstavujú značný tvorivý potenciál a ktorých prítomnosť v daných programoch je podstatná vzhľadom na to, že sú im blízke očakávania a požiadavky občianskej spoločnosti týkajúce sa nových produktov.

8. Ďalšie pripomienky

8.1. Aj keď plne súhlasíme s tým, že veľký dôraz na výskum a inováciu je súčasťou všetkých moderných ekonomík, nemôžeme zabúdať na to, že tento proces musí byť založený na prísne ekologickej výrobe, dôkladnej ochrane nášho systému hodnôt a dôraznej obrane európskeho sociálneho modelu.

8.2. Na to, aby sa nová politika založená na výskume a inovácii uplatnila v praxi a európsky systém znovu získal svoju konkurencieschopnosť voči iným vyspelým ekonomikám a rýchle sa rozvíjajúcim krajinám, musíme postupovať strategicky a výrazne zvýšiť ľudské a finančné zdroje s cieľom umožniť Európe celosvetovo dosiahnuť vysokú úroveň vedeckej práce.

8.3. EHSV tiež zdôrazňuje, že základným predpokladom inovácie a konkurencieschopnosti je primeraná odborná príprava a vzdelávanie poskytované vzdelávacími inštitúciami od základných škôl až po vysoké školy s cieľom získať mladých ľudí pre kariéru vedeckých pracovníkov. Tým by sa zabezpečili ľudské zdroje s vysokou úrovňou profesionality a motivácie založenej na vzdelávacích príležitostiach s najvyššími medzinárodnými štandardmi.

8.4. Joaquín Almunia, člen Európskej komisie zodpovedný za hospodárske a menové záležitosti poskytol 27 členským štátom údaje o „strednodobej ekonomickej prognóze“, čím vyvolal veľké obavy. Táto prognóza potvrdzuje, že Európa čelí hlbokej kríze s priemerným znížením HDP o 1,8 %. V prípade krajín eurozóny je prognóza rovnako znepokojujúca pre krajiny, ktorá boli vždy hnacími silami európskej ekonomiky, ako napríklad Nemecko (–2,3 %). Finančná kríza vážne postihla Írsko (–5 %), Španielsko a Taliansko (–2 %) a Francúzsko (–1,8 %). Podľa tejto prognózy bude mať pokles európskeho HDP katastrofálny dopad na nezamestnanosť, ktorej miera sa zvýši na 8,2 % a prinesie stratu 3,5 milióna pracovných miest a deficit verejných financií, ktorý v 12 z 27 členských štátov prekročí hornú hranicu 3 % stanovenú Maastrichtskou zmluvou, pričom najvyššie hodnoty vykazuje Írsko (11 %), Španielsko (6,2 %) a Francúzsko (5,4 %).

8.5. Tieto údaje sa vzťahujú na január 2009. Zdá sa však, že skutočnosť je už úplne iná. Ten istý člen Komisie niekoľkokrát varoval pred postupným a neprestávajúcim zhoršovaním ekonomiky a upozornil na prognózy hovoriace o strate 6 miliónov pracovných miest v Európe do roku 2010. V prejave pripravenom pre EHSV pán Almunia uviedol, že na základe posledných dostupných údajov sa musia ekonomické prognózy z januára tohto roku upraviť smerom nadol.

8.6. Na znázornenie stále existujúcej priepasti a vzdialenosti, ktorá nás delí od dosiahnutia cieľa potrebného na hospodársku obnovu Spoločenstva, stačí porovnať investície v Európe a v Spojených štátoch. USA investujú dôsledne 3 % HDP do výskumu, kým investície Európskej únie nedosahujú ani 2 %, pričom niektoré členské štáty sú hlboko pod hranicou 3 % stanovenou Lisabonskou stratégiou. Dnes v období recesie sa dokonca aj tento cieľ javí z kvantitatívneho hľadiska ako úplne nedostatočný.

8.7. Tieto negatívne prognózy jasné ukazujú, ako Európa zaostáva a aké veľké úsilie bude potrebné vyvinúť na to, aby opäť dosiahla zodpovedajúcu úroveň konkurencieschopnosti na medzinárodnej priemyselnej scéne, ktorá sa rýchlo mení hlavne pod vplyvom nových rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík.

8.8. Európa by preto mala vedieť ako využiť pozitívne výsledky investícií do vedomostí (výskum a vývoj, vzdelávanie, odborná príprava), ako aj rast industrializovaných ekonomík na zvýšenie svojej konkurencieschopnosti a rozhodne sa pustiť týmto smerom.

8.9. Zo správ vyplýva, že podniky majú z výskumu väčší úžitok, ak pri ňom spolupracujú so zamestnancami, zvyšujú ich spôsobilosť a utvárajú pracovné miesta tak, aby umožňovali ďalší rozvoj nápadov zamestnancov a ich uplatnenie v rámci stratégie podniku.

8.10. Vďaka inovácii zo strany zamestnancov sa podniky dostali do lepšej pozície, ušetrili veľa finančných prostriedkov a zvýšili svoju konkurencieschopnosť. Tejto myšlienke by sa malo dostať podpory, pretože nejde o to pracovať viacej ale pracovať efektívnejšie.

V Bruseli 14. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 19, Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 11, Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 15, Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 19, Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 22.

(2) Ú. v. EÚ C 110, 30.4.2004, s. 3 (nie je k dispozícii v slovenskom znení).

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/6

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vplyv legislatívnych prekážok v členských štátoch na konkurencieschopnosť EÚ“

(prieskumné stanovisko na žiadosť českého predsedníctva Rady EÚ)

(2009/C 277/02)

Spravodajca: pán Joost van IERSEL

Pán Alexandr Vondra, podpredseda českej vlády pre európske záležitosti, v mene českého predsedníctva Rady EÚ v liste z 27. júna 2008 požiadal Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému

„Vplyv legislatívnych prekážok v členských štátoch na konkurencieschopnosť EÚ.“

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 24. apríla 2009. Spravodajcom bol pán van IERSEL.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13 a 14. mája 2009 (schôdza zo 14. mája 2009) prijal 198 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 10 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. Vnútorný trh, ako celkový politický cieľ na podporu rastu a zamestnanosti a na vytvorenie trvalo udržateľného rozvoja, tvorí jadro procesu európskej integrácie. Jednotný trh dosiahol veľké úspechy tým, že odstránil ohromné množstvo legislatívnych prekážok v prospech občanov a spotrebiteľov, podnikov a spoločnosti ako takej (1). V tejto súvislosti je zásada právneho štátu základnou zásadou.

1.2. Ale v protiklade voči obvyklému tvrdeniu, že vnútorný trh je dokončený, hospodárska dynamika vyžaduje vynakladanie nepretržitej snahy o vytváranie skutočného jednotného trhu pre verejných a súkromných hospodárskych aktérov v EÚ. Okrem toho, právne predpisy EÚ zatiaľ nezabezpečili účinné fungovanie vnútorného trhu v dôležitých oblastiach, akými sú financie a energetika. V súčasnej situácii sa prejavuje čoraz naliehavejšia potreba vytvoriť účinný právny rámec pre finančný sektor.

1.3. V čase najťažšej recesie v histórii ľudstva a systémovej krízy finančných trhov je obnovenie dôvery a istoty v Európe veľmi dôležité. Aby bolo možné nájsť východisko z krízy, musíme sa nanovo zaoberať súčasnými politickými opatreniami, najmä v odvetví financií. Na odvrátenie rizík protekcionizmu a opätovnej nacionalizácie politiky a na ochranu otvoreného trhu v EÚ a mimo nej, Únia súrne potrebuje jasné politické smerovanie. EHSV vyzýva Radu a členské štáty, aby prijali kontinuálny, pevný postoj proti protekcionizmu a fragmentácii trhu.

1.4. Opatrenia na zmiernenie dôsledkov krízy, akými sú priame zásahy štátu do bánk alebo prechod bánk do vlastníctva štátu a konkrétne daňové a finančné stimuly, bez ohľadu na to, do akej miery sú v čase tejto krízy potrebné, nesmú oslabiť dohodnuté strednodobé a dlhodobé ciele EÚ alebo ohroziť existujúce úspešné rámcové podmienky, vrátane pravidiel vzťahujúcich sa na pomoc pre záchranu a reštrukturalizáciu. V opačnom prípade by sa vytvorila príležitosť pre rozsiahlejšie narušenie hospodárskej súťaže. Zároveň je potrebné vyvodiť z krízy ponaučenie, aké právne predpisy a aká finančná podpora je nutná na dosiahnutie dlhodobého trvalo udržateľného rozvoja.

1.5. Prudký ekonomický pokles si vyžaduje spravodlivé, stabilné a odolné prostredie pre európske podniky a pracovníkov, aby bolo možné podporovať hospodársky rast, sociálny pokrok, inovácie, vytváranie pracovných miest a udržateľný rozvoj. Lisabonsko-göteborský program (2) zostáva naďalej základným kameňom rastu a zamestnanosti a podporuje vitalitu a inováciu nielen v EÚ, ale aj v celosvetovom meradle.

1.6. V tomto smere je nadmieru dôležitá lepšia tvorba právnych predpisov a všetky s ňou spojené iniciatívy na úrovni EÚ, kvalita riadnej transpozície a presadzovanie právnych predpisov v členských štátoch a na regionálnej úrovni. Hlavní aktéri, t. j. Komisia, Európsky parlament, Rada a samotné členské štáty, musia zostať plne oddaní týmto cieľom.

1.7. Pokiaľ ide o dobrú správu vecí verejných je potrebné, aby nielen vládni aktéri, ale aj podniky a obchodné organizácie, sociálni partneri a organizovaná občianska spoločnosť prispeli svojím dielom a pociťovali spoluzodpovednosť za celý proces.

1.8. Európskej integrácii pozitívne pomáhajú aj nové kapitoly, akými sú nový prístup a balík opatrení týkajúcich sa tovaru z roku 2008, znižovanie neodôvodnenej administratívnej záťaže a uznávanie odbornej kvalifikácie.

1.9. Nedávny vývoj opäť potvrdzuje dlhodobé presvedčenie EHSV, že Komisii ako ochrankyni zmlúv by malo byť vo väčšej miere umožnené – namiesto toho, aby jej bolo bránené, ako sa často stáva – aby mohla účinne zabezpečiť konzistentnosť vnútroštátnych právnych predpisov s dohodnutými právnymi požiadavkami v EÚ.

1.10. Prebiehajúca implementácia smernice o službách z roku 2009 otvorí nové príležitosti v prospech občanov a podnikov. Účinným monitorovaním však musíme zabrániť znižovaniu noriem v sociálnej oblasti a noriem týkajúcich sa kvality, ochrany životného prostredia a bezpečnosti.

1.11. Odstraňovanie legislatívnych prekážok a spôsob, akým sa realizuje, potrebuje najmä dnes lepšiu komunikačnú stratégiu na úrovni EÚ a v členských štátoch. Takáto komunikácia musí zvýšiť dôveryhodnosť EÚ a podporovať dôveru medzi občanmi a podnikmi proti euroskepticizmu.

1.12. Odstraňovanie legislatívnych prekážok, lepšia tvorba právnych predpisov a dohodnuté rámcové podmienky v EÚ tiež podporia pozíciu EÚ v rámci rokovaní s ostatnými obchodnými blokmi, v rámci WTO a počas rokovaní v Dauhe.

1.13. EÚ si môže zobrať ponaučenie zo svojej histórie v tom zmysle, že ťažké časy môžu tiež viesť k užitočným krokom vpred. Kríza v sedemdesiatych rokoch a na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia potvrdila politickú vôľu k vytvoreniu EMU a v roku 1985 bol vypracovaný Jednotný európsky akt, ktorý tvoril základ pre „Európu 1992“, cestu k dokončeniu vnútorného trhu.

2. Úvod

2.1. Toto prieskumné stanovisko o legislatívnych prekážkach konkurencieschopnosti, ktoré EHSV vypracovalo na žiadosť českého predsedníctva Rady EÚ, sa zameriava na dosiahnutie vnútorného trhu, ktorý by bol bez (neodôvodnených) administratívnych prekážok a bol by založený na lepšej právnej úprave. Jednotný trh by mal občanom Európy a podnikom ponúkať spoľahlivé a bezpečné právne prostredie, a to pokiaľ ide o voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu v rámci EÚ.

2.2. Súčasné (české) predsedníctvo sa vo svojom programe zameriava najmä na včasnú a riadnu implementáciu smernice o službách a na ďalšie odstraňovanie obchodných prekážok medzi členskými štátmi v súlade s prieskumom stratégie vnútorného trhu (Internal Market Strategy Review). Tieto ciele sú správne chápané v širšej perspektíve národných reformných programov a Lisabonskej stratégie, vrátane jej preskúmania a prípadnej úpravy v roku 2010.

2.3. Ten istý rámec sa zaoberá vzťahom medzi lepšou právnou úpravou (3), lepším využívaním hodnotenia vplyvu a prebiehajúcou implementáciou a vyhodnocovaním opatrení na zníženie administratívnej záťaže podnikov a tiež podporou iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu a udržateľnou priemyselnou politikou EÚ, vrátane vhodnej politiky inovácie.

2.4. Tieto zámery a návrhy je potrebné zrealizovať uprostred veľmi prudkého ekonomického poklesu (4). Jasne hovoria o tom, že predsedníctvo v súlade s názormi Komisie, predpokladá vo svojom programe zachovanie strategických plánov tak, ako boli definované v priaznivejšom období. Predsedníctvo sa teda tiež zameriava na to, aby mandátu novej Komisie dodalo nové impulzy.

2.5. Chce, aby skôr vypracované strategické politiky pokračovali vo svojom smerovaní bez ohľadu na to, aké krátkodobé opatrenia sa majú podniknúť s cieľom absorbovať značné náhle šoky v hospodárstve, ktoré ovplyvňujú sektory, investície a pracovné miesta.

2.6. Toto stanovisko sa predovšetkým zameriava na odstraňovanie obmedzení prirodzeného ďalšieho rozvoja podnikania v Európe. V tomto zmysle je posilňovanie konkurencieschopnosti potrebné definovať ako posilnenie rovnakých podmienok pre všetkých v EÚ prostredníctvom čo najúčinnejšieho spoločného právneho základu.

2.7. Základným kameňom tohto procesu je dohodnutý program lepšej tvorby právnych predpisov, ktorý sa zameriava na kvalitu právnych predpisov, hodnotenie vplyvu, zjednodušenie, prípadné zavádzanie nových pravidiel a zníženie administratívnej záťaže o 25 % do roku 2012 (5).

2.8. Predkladané stanovisko sa zameriava na odstraňovanie legislatívnych prekážok a na účinnú reguláciu, ktorá pomôže obnoviť dôveru v trhy, nezabúdajúc na rozširujúce sa celosvetové rozmery konkurencieschopnosti. Čím lepšie bude regulačný rámec pre vnútorný trh fungovať, tým pevnejšia bude pozícia EÚ na svetovej scéne.

2.9. EHSV už vyjadril svoje názory na niekoľko oblastí. Nakoľko otázka konkurencieschopnosti je extrémne široká, toto stanovisko sa zameriava na vybrané témy, ktoré sú v súčasnej situácii výnimočne akútne.

2.10. V rámci realizácie vnútorného trhu boli dosiahnuté pôsobivé zlepšenia. Ale zároveň nie je možné poprieť skutočnosť, že ešte stále existuje značný nedostatok harmonizácie v niekoľkých oblastiach, ako energetika, financie, patent Spoločenstva (!), ktorý by bol priekopníckou iniciatívou EÚ, a je potrebné, aby sa podnikli kroky v sociálnej oblasti. Prebiehajúce individuálne opatrenia vlád – právne predpisy a administratívna prax – si z európskeho hľadiska vyžadujú neustálu pozornosť (6).

2.11. Nedostatok potrebnej harmonizácie alebo opatrení vlád často vytvára pre veľké podniky značné problémy a škodlivé prekážky celoeurópskym investíciám zo strany malých a stredných podnikov (MSP).

2.12. MSP sú veľmi dôležitou súčasťou celoeurópskej konkurencieschopnosti. Veľké podniky sú nevyhnutné na zachovanie európskej sily. Ale z dôvodu zadávania zákaziek subdodávateľom, fragmentácie podnikových procesov a zásobovacieho reťazca a hodnotového reťazca, sú MSP hlavnými tvorcami pracovných miest. Tieto podniky sú spravidla dostatočne flexibilné na to, aby sa prispôsobili požadovanej udržateľnej výrobe a často sú, ako partneri v hodnotovom a v zásobovacom reťazci, pri zrode inovácií a nových systémov, ktoré presadzujú udržateľnú a ekologickú výrobu.

2.13. Legislatívne prekážky neovplyvňujú len podniky, ale aj cezhraničný pohyb pracovníkov (7). Je potrebné zabezpečiť, aby základné práva a pravidlá trhu práce platili pre všetkých pracovníkov (8).

3. Kontext a všeobecné pripomienky

3.1. Jednotný trh je dynamický koncept. Jeho obsah a vytváranie rovnakých podmienok pre všetkých ekonomických aktérov v Európe sú definované relevantnými politickými cieľmi EÚ a zaručené európskym právom. Ciele a pravidlá je tiež možné neskôr prispôsobiť ako výsledok meniacich sa okolností. Ak je to nutné a vhodné, mali by sa na ochranu zamestnancov čo najskôr prijať vhodné a konkrétne opatrenia, ktoré ujasnia, že ani hospodárske slobody, ani pravidlá hospodárskej súťaže nemajú prednosť pred základnými sociálnymi právami.

3.2. Súčasný ekonomický pokles ovplyvňuje nás všetkých, a to z hospodárskeho aj sociálneho hľadiska. Rovnako ovplyvňuje pozíciu Európy v celosvetovom meradle. Nezvyčajné časy si môžu vyžadovať nezvyčajné prístupy a riešenia – napr. citlivá štátna pomoc, schválená na nápravu vážneho narušenia hospodárstva členského štátu (9) po „naliehavom“ usmernení Komisie (10) – ale nesmie dôjsť k ohrozeniu dohodnutých rámcových podmienok a každý zásah by mal byť primerane motivovaný.

3.3. Vnútroštátna regulácia je často vypracovaná tak, aby reagovala na všetky druhy výziev vo vnútroštátnom kontexte. Aj preto sú pokračujúce programy, ktoré sa týkajú odstraňovania existujúcich a možných právnych prekážok medzi členskými štátmi, stále potrebné a mali by sa podporovať.

3.4. Krátkodobá motivácia, najmä v súčasnosti, môže ľahko oslabiť politickú ochotu konať zodpovedajúcim spôsobom. Hrozí otvorený alebo skrytý protekcionizmus. O to viac je potrebná jasná požiadavka, aby sa v súvislosti s legislatívnymi prekážkami pokračovalo v tom, čo sa začalo. Čím lepšie pripravíme podmienky teraz, tým odolnejšie bude európske hospodárstvo neskôr.

Súčasná situácia si bezpochyby vyžaduje posilnené úsilie zamerané na definovanie transparentných nových rámcových podmienok v oblasti financií a energetiky.

3.5.1. V prebiehajúcej finančnej kríze členské štáty znovu získali postavenie ústredných hráčov v ekonomickom systéme tým, že poskytli výraznú „núdzovú“ pomoc hlavným finančným inštitúciám. Okrem možného vplyvu na verejné financie môže tento prístup viesť k narušeniu hospodárskej súťaže a pokiaľ nebudú rešpektované pravidlá štátnej pomoci (11), čestnejšie banky môžu byť znevýhodnené.

3.5.2. Aj keď EHSV nespochybňuje potrebu včasného zásahu za týchto výnimočných okolností, je dôležité pozorne monitorovať (12) vývoj situácie, aby bolo možné ochrániť súčasnú súdržnosť, právny štát a úroveň hospodárskej súťaže v rámci európskeho trhu, čo sú všetko faktory, ktoré sú veľmi dôležité pre občanov a ekonomiku.

3.5.3. Sú potrebné nové rámcové podmienky a právne ustanovenia. Tieto sa musia zamerať na európsky – alebo aspoň na európskej úrovni prísne koordinovaný – dohľad nad bankovým sektorom, na nevyhnutnú právnu úpravu a na súčasné rozdiely v politikách voči bankám (13). EHSV zdôrazňuje potrebu lepšej regulácie a kontroly finančného sektora, ako to navrhuje Larosièrova správa v mene Komisie v rámci českého predsedníctva Rady EÚ (14). Európsky dohľad by sa okrem bankového sektora mal tiež zamerať na sektor poisťovníctva.

3.5.4. Nadchádzajúca diskusia o právnej finančnej štruktúre si musí za svoj strategický cieľ tiež stanoviť dôveryhodný rámec pre budúcu odolnosť európskeho hospodárstva ako takého. Táto širšia perspektíva sa doteraz nedostatočne zdôrazňovala.

3.5.5. Energia ako základná surovina pre celú spoločnosť môže byť v mnohých ohľadoch – ceny, verejný zásah, stupeň liberalizácie, hospodárska súťaž a iné – veľkým zdrojom (nechcených) legislatívnych prekážok, ktoré bránia naozaj rovnakým podmienkam pre všetkých, pričom môžu mať negatívne účinky v iných priemyselných sektoroch. Odstraňovanie takýchto štrukturálnych a legislatívnych prekážok medzinárodného obchodu a investícií by malo byť veľmi dôležitou motiváciou pri vytváraní spoločného energetického trhu.

3.6. Otvorená metóda koordinácie (OMK) (15) vyvolala veľké očakávania pokiaľ ide o možnosť koordinovať činnosť jednotlivých štátov. Takýto voľný prístup ponecháva veľa priestoru členským štátom, čo predstavuje dodatočný zdroj legislatívnych prekážok. Vhodnejší by bol viac štruktúrovaný prístup.

3.7. V tomto smere je dôležitým predmetom diskusií otázka, či by sa v špecifických prípadoch mali smernice alebo nariadenia EÚ zvoliť ako najvhodnejší právny základ pre harmonizáciu. EHSV rovnako zdôrazňuje, že ďalšie presadzovanie normalizácie, ktorá okrem iného vyúsťuje do vzniku transparentného prostredia a zlepšenia interoperability, je v mnohých prípadoch najprínosnejšie.

Existuje mnoho prekážok konkurenčného prostredia v Európe. V podstate ich možno zhrnúť do rôznych kategórií, ktoré je potrebné riešiť individuálne:

3.8.1. Do prvej kategórie patria jednoducho prekážky, ktorým čelia občania a podniky, ktoré chcú podnikať v inom členskom štáte. Tento typ prekážok môže mať svoj pôvod vo vnútroštátnych právnych predpisoch, nariadeniach alebo v administratívnych postupoch, ktoré nie sú závislé od právnych predpisov EÚ a na ich transpozícii ako takej. Preto je pre podniky zložité ich predpovedať ex ante prostredníctvom podnikového plánovania tak, aby mohli fungovať aj v zahraničí.

3.8.2. Európska integrácia nemusí nevyhnutne viesť k znižovaniu počtu vnútroštátnych pravidiel. V mnohých prípadoch je to práve naopak. V mnohých prípadoch takéto (dodatočné) vnútroštátne pravidlá spôsobujú ďalšie prekážky. Okrem toho, v súčasnej ekonomickej situácii môžu mať špeciálne právne ustanovenia protekcionistický účinok.

3.8.3. Ďalší typ prekážky môže vyplývať z existujúcich iniciatív, ako napríklad jednotné kontaktné miesta pre podniky, ktoré už existujú, ale nefungujú tak, ako sa očakávalo. Môže to byť spôsobené nedostatkom primeraných zdrojov alebo inými problémami, akými sú dostupnosť informácií len v jazyku príslušnej krajiny.

3.8.4. Štvrtý typ prekážky tvoria iniciatívy potrebné na vytvorenie rovnakých podmienok pre všetkých, ktoré buď neboli realizované alebo úplne dokončené. Tento typ prekážky vyplýva z nedostatočného rešpektovania európskych právnych predpisov alebo úprav zo strany členských štátov (16).

3.8.5. Prekážky, ktoré je treba osobitne spomenúť, sú okrem iného spôsobené oddelením členských štátov eurozóny od ostatných členských štátov, povinnými pracovnými jazykmi v členských štátoch a odlišnou mierou zdanenia a daňovými základmi.

3.9. Niekoľko vyššie uvedených prekážok je vedľajším produktom charakteristických čŕt vnútroštátnych právnych predpisov alebo legislatívnych systémov. Malo by to viesť k tomu, aby sa pri riešení cezhraničných problémov kládol silný dôraz na konvergenciu.

3.10. Špecifické finančné stimuly môžu vytvárať nové prekážky, pokiaľ nie sú riadne koordinované a najmä pokiaľ nerešpektujú pravidlá EÚ o poskytovaní štátnej pomoci. EHSV trvá na tom, aby sa vo všetkých prípadoch dodržiaval acquis communautaire, tak nariadenia, ako aj nástroje.

3.11. V súčasnosti sú veľmi vítané existujúce siete medzi EÚ a vnútroštátnymi správnymi orgánmi, ako Enterprise Europe Network, SOLVIT, európska sieť pre hospodársku súťaž a on-line platformy na výmenu osvedčených postupov, ktoré sú zamerané na odstraňovanie neprimeraných prekážok.

3.12. Veľmi vážnym problémom je nedostatočná spolupráca a vzájomná informovanosť medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi ohľadom implementácie práva EÚ. V tejto súvislosti pripravuje EHSV stanovisko o informačnom systéme pre vnútorný trh (IMI) (17).

3.13. Okrem toho, prehlbujúca sa komunikácia medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi by mala zabezpečiť dodatočnú kontrolu možných (skrytých) prekážok, ktoré vyplývajú z vnútroštátnych pravidiel a záväzkov v špecifických oblastiach.

3.14. Podobne je kľúčovou otázkou odborná príprava a školenie štátnych úradníkov, ktorí sa zaoberajú právnymi predpismi EÚ. Vyžaduje si to primerané zdroje, aby bolo možné udržiavať skúsenosti a poznatky na aktuálnej úrovni, čo má osobitný význam v súvislosti so zvýšeným dôrazom na nástroje politiky založené na dôkazoch a ich využívanie, ako napríklad posúdenie vplyvu a hodnotenie administratívnej záťaže.

3.15. EHSV v niekoľkých stanoviskách tvrdil, že účinné monitorovanie uplatňovania pravidiel a dohôd EÚ zo strany Komisie a členských štátov je nevyhnutné.

3.16. Pokiaľ ide o dobré riadenie jednotného trhu, je potrebné, aby nielen vládni aktéri, ale aj podniky a obchodné organizácie, sociálni partneri a organizovaná občianska spoločnosť prispeli svojím dielom a pociťovali spoluzodpovednosť za presadzovanie rámcových podmienok pre zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetkých v Európe. Nástrojmi sú: praktické skúsenosti, výmena osvedčených postupov, samoregulácia, sociálny dialóg na rôznych úrovniach, komunikácia a informácie, a iné.

4. Konkrétne pripomienky

4.1. Lepšia tvorba právnych predpisov

4.1.1. Lepšia tvorba právnych predpisov je veľmi dôležitou stratégiou pre odolné podnikateľské prostredie. Hlavným hnacím motorom tejto stratégie je program lepšej tvorby právnych predpisov, ako je definovaný v bode 2.7.

4.1.2. Lepšia tvorba právnych predpisov sa týka výberu oblastí, ktoré majú byť zosúladené na úrovni EÚ, ako aj metódy tvorby právnych predpisov, napr. prostredníctvom nariadení, podrobných smerníc alebo rámcových smerníc. Legislatívne prekážky medzi členskými štátmi môžu pretrvávať v prípade, ak sú smernice priveľmi nejednoznačné alebo ak predpisujú len minimálne normy.

4.1.3. EHSV pri rôznych príležitostiach privítal cielené prepracovanie právnych predpisov Spoločenstva zo strany Komisie. Takéto prepracovanie môže prispieť k prispôsobeniu sa meniacim sa podmienkam a k zrušeniu existujúcich legislatívnych prekážok.

4.1.4. Treba uznať, že niektoré oblasti nie sú vhodné na zosúladenie z dôvodu odlišných právnych rámcov v členských štátoch. V takýchto prípadoch je potrebné zvlášť preveriť potenciálne legislatívne prekážky.

4.1.5. Malo by sa pripomenúť, že Európska komisia úspešne vykonáva hodnotenia vplyvu, pričom na úrovni členských štátov v tejto oblasti ešte stále existujú vážne nedostatky. Toto oslabuje vytvorenie rovnakých podmienok pre podniky a mobilitu ako takú.

4.1.6. Hodnotenia vplyvu sú veľmi užitočným nástrojom v boji proti nadmernej regulácii a aj pokiaľ ide o nové pravidlá. Ich následkom sa zvyšuje povedomie v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady. EHSV trvá na tom, aby Rada a Európsky parlament rešpektovali hodnotenie vplyvu a jeho aktualizáciu počas celého legislatívneho procesu.

4.1.7. Hodnotenia vplyvu si vyžadujú celkový a integrovaný prístup nielen k technickým aspektom tovaru a služieb, ale tiež k vedľajším účinkom, akými sú životné prostredie a záujmy spotrebiteľov. Na druhej strane, pokiaľ ide o právne predpisy v oblasti životného prostredia a spotrebiteľov, vždy by sa malo myslieť na potrebu konkurencieschopnejšieho priemyslu. V úspešnom hodnotení vplyvu majú svoje miesto všetky zainteresované strany.

4.2. Implementácia a presadzovanie (18)

4.2.1. Riadna a včasná implementácia a presadzovanie predpisov v praxi je neoddeliteľným aspektom lepšej tvorby právnych predpisov. Praktické dôkazy ukazujú, že neuspokojivá a nadmerná implementácia predpisov (pridávanie požiadaviek a uprednostnenie určitých požiadaviek) je hlavným zdrojom legislatívnych prekážok, cezhraničných problémov a protekcionizmu. Preto by sa tiež mali starostlivo odhadnúť zdroje a nástroje potrebné na monitorovanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ na úrovni členských štátov.

4.2.2. Je potrebné rešpektovať zásadu subsidiarity. Avšak, nemalo by ísť o jednostrannú záležitosť. EÚ sa musí skutočne zdržať zasahovania do vnútroštátnych postupov a administratívnych systémov. Ale Zmluva tiež vyžaduje, aby EÚ zaistila plnenie cieľov Únie a zabezpečila fungovanie trhu podľa dohodnutých pravidiel. Problémy, ktoré zažívajú podniky, iné organizácie a občania v praxi, je možné uspokojivo vyriešiť len za tejto podmienky.

4.2.3. Inými slovami, vzťah medzi pravidlami Spoločenstva a zásadou subsidiarity je krehký. EHSV je toho názoru, že v procese prehlbujúcej sa integrácie by sa správna rovnováha medzi nevyhnutným rešpektovaním vnútroštátnych administratívnych tradícií a systémov, a monitorovaním zo strany EÚ mala definovať a aplikovať na základe dohodnutých cieľov.

4.2.4. V tomto smere sú zvláštnym prípadom miestne a regionálne subjekty, ktoré sú v niektorých členských štátoch zodpovedné za implementáciu práva EÚ. Tieto subjekty musia riadne zohľadňovať právo EÚ.

4.2.5. Verejné obstarávanie je ďalšou rozsiahlou a dôležitou oblasťou. Napriek implementácii smerníc z roku 2004 ešte stále existujú tradičné praktiky a administratívne postupy, vrátane legislatívnych prekážok, ktoré bránia cezhraničnej hospodárskej súťaži v rámci verejných zákaziek. Verejné obstarávanie si vyžaduje neustálu pozornosť, pritom je však potrebné dodržiavať právo na kolektívne vyjednávanie medzi sociálnymi partnermi.

EHSV je toho názoru, že na odstránenie legislatívnych prekážok v EÚ je potrebné značne vylepšiť riadenie.

4.2.6.1. Existujúca spätná väzba týkajúca sa praktickej aplikácie právnych predpisov je stále neuspokojivá (19).

4.2.6.2. Monitorovanie, ako nevyhnutná súčasť právneho štátu, by sa zo strany Komisie malo systematicky rozšíriť na implementácia a presadzovanie práva EÚ. Táto otázka si vyžaduje zvláštnu pozornosť a politickú diskusiu.

4.2.6.3. Okrem toho je potrebné, aby sa vyhodnocovacie siete medzi vnútroštátnymi administratívami (20) zaviedli všade tam, kde ešte neexistujú, a aby sa zlepšovali administratívne schopnosti v členských štátoch.

4.2.6.4. Z toho istého hľadiska EHSV v plnej miere schvaľuje skutočnosť, že Výbor regiónov nedávno založil sieť na monitorovanie subsidiarity s cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi miestnymi a regionálnymi subjektmi a EÚ.

4.2.6.5. Komisia musí zabezpečiť, aby národné regulačné orgány uplatňovali pravidlá EÚ podobne a koordinovaným spôsobom.

4.2.6.6. Požadované riadenie, spomenuté v bode 4.2.6, sa musí rovnako uplatňovať aj v prípade nelegislatívnych prekážok, ktoré často vznikajú z existujúcich administratívnych postupov.

4.3. Jednotný trh služieb

Európa sa nachádza v zlomovom bode pokiaľ ide o vnútorný trh služieb. Stav transpozície a implementácie smernice o službách plánovanej na koniec roka 2009 sa musí pozorne sledovať, aby sa zabezpečilo, že na vnútroštátnej úrovni nevzniknú nové prekážky a rozpory. Nemalo by však pritom dôjsť k oslabeniu sociálnych, kvalitatívnych, environmentálnych a bezpečnostných noriem. Na to, aby sa mohla smernica o službách realizovať, musí byť personál verejnej správy príslušne vyškolený (jazykové a medzikultúrne schopnosti).

4.3.1.1. Zdá sa, že súčasný prístup zo strany Európskej komisie k podporovaniu transpozície tejto smernice na vnútroštátnej úrovni je účinný a mal by sa ďalej podporovať.

Pokiaľ ide o špecifické aspekty smernice o službách, sloboda usadiť sa a cezhraničné činnosti sú kľúčovou zložkou vytvárania správneho prostredia pre európske podniky (21).

4.3.2.1. Spätná väzba od príslušných zainteresovaných strán naznačuje, že aj napriek existencii ad hoc opatrení, ktoré uľahčujú zakladanie podnikov v inom členskom štáte, ešte stále existuje priestor na zlepšenie.

Ďalšou aktuálnou otázkou je prístup, ktorý by sa mal zaujať v oblastiach, ktoré v súčasnosti nespadajú pod smernicu o službách.

4.3.3.1. Niektoré sektory, ako napríklad finančné služby, elektronická komunikácia a audiovizuálne služby, sú regulované samostatne, zatiaľ čo iné oblasti nie sú na úrovni EÚ regulované vôbec.

4.3.3.2. Tieto neregulované oblasti môžu vykazovať značné rozdiely medzi členskými štátmi a vytvárať potenciálne neočakávané prekážky. Preto vyvstáva potreba zvýšenej koordinácie medzi národnými vládami s cieľom vyhnúť sa konfliktným prístupom k špecifickým otázkam, ktoré priamo ovplyvňujú podnikateľské prostredie EÚ.

Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že v súčasnosti sa hranica medzi tovarmi a službami čoraz viac zmazáva. Preto riadne uskutočňovanie slobody usadiť sa a vykonávať cezhraničné činnosti v oblasti služieb prinesie veľa výhod pre výrobné priemyselné odvetvia.

4.3.4.1. Dokonca aj v prípade úplnej a riadnej transpozície smernice o službách by mali európske inštitúcie a členské štáty tento sektor pozorne sledovať, aby mohli riešiť pretrvávajúce problémy a zabrániť vzniku nových prekážok. Nakoľko najlepšie výsledky v oblasti vytvárania rovnakých podmienok pre všetkých sa dosiahli na trhu výrobkov, ponaučenia získané z tejto oblasti môžu poskytnúť cenný obraz o tom, ako najlepšie pokračovať pri odstraňovaní zostávajúcich prekážok v oblasti služieb.

4.4. Nový prístup, balík opatrení týkajúcich sa tovaru z roku 2008 a normalizácia

4.4.1. Nový prístup k technickej harmonizácii a normám (22) a jeho prebiehajúca revízia je jedným z najhmatateľnejších úspechov pri odstraňovaní prekážok konkurencieschopnosti na vnútornom trhu.

4.4.2. Za súčasných okolností je nanajvýš dôležité zachovať metodiku nového prístupu a vyhnúť sa mareniu dosiahnutých výsledkov podnikaním protekcionistických krokov.

4.4.3. Tiež stojí za to vykonať kontrolu uplatňovania a využívania zásady vzájomného uznávania. Zvláštna pozornosť by sa v tomto prípade mala venovať tomu, do akej miery je možné zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti. Ďalej treba monitorovať skutočný vplyv balíka opatrení týkajúcich sa tovaru z roku 2008, ktorý by mal zabezpečiť účinnosť tohto vzájomného uznávania.

4.4.4. Ďalšou oblasťou je normalizácia, ktorá sa zvyčajne zakladá na dobrovoľných opatreniach a nie na právnych predpisoch. Jasný príspevok normalizácie k európskej hospodárskej integrácii upozorňuje na nedoriešené otázky, ktoré ďalej brzdia úsilie vynakladané na vnútornom trhu, a zároveň poškodzujú konkurenčné postavenie EÚ na globálnej scéne.

4.4.5. V iných prípadoch (legislatívne) prekážky vyvoláva absencia noriem, ako napríklad v oblasti verejného obstarávania, v ktorej má nedostatočný konsenzus medzi priemyselnými subjektmi negatívny vplyv na hospodársku súťaž v EÚ. Toto je napríklad zjavné v prípade, kedy podniky iniciujú „boj noriem“, aby si vybudovali alebo ubránili monopolnú pozíciu na trhu na úkor hospodárskej súťaže a možnosti spotrebiteľov vyberať si. V týchto prípadoch by sa mala predvídať možnosť zásahu na úrovni EÚ s cieľom uľahčiť dosiahnutie dohody medzi zainteresovanými stranami.

4.4.6. Preto EHSV zdôrazňuje potrebu zvýšiť úsilie o normalizáciu v určitých oblastiach, ako napríklad vo verejnom obstarávaní, IT a v komunikačných službách. Avšak, aby sa bolo možné vyhnúť deformáciám v tomto procese, je veľmi dôležité, aby sa do vypracovávania noriem zapojili všetky kompetentné zainteresované strany. V tomto smere by sa mali naďalej podporovať prebiehajúce iniciatívy, akými sú dokument NORMAPME o normalizácii, a malé a stredné podniky (MSP).

4.5. Zníženie neodôvodnenej administratívnej záťaže

Jadrom politiky Európske komisie je akčný program z roku 2007 o meraní administratívnej záťaže s cieľom zjednodušiť regulačné prostredie pre podniky.

4.5.1.1. S použitím štandardného modelu nákladov (Standard Cost Model), ktorý bol pôvodne prijatý v Holandsku, EÚ v súčasnosti dokončuje meranie záťaže, ktorú spôsobujú právne predpisy EÚ (23).

4.5.1.2. Vytvorenie skupiny Stoiber (skupina na vysokej úrovni zložená z 15 expertov) s cieľom predložiť konkrétne návrhy na zníženie záťaže, je ďalším krokom smerom ku konkretizácii tejto iniciatívy.

Program na znižovanie administratívnej záťaže sa čoraz viac ujíma na vnútroštátnej úrovni a väčšina členských štátov sa už zaviazala merať a znižovať svoju administratívnu záťaž.

4.5.2.1. Preto je absolútne dôležité koordinovať vnútroštátne meranie a stratégie znižovania záťaže v celej Európe a medzi EÚ a vnútroštátnou úrovňou, aby bolo možné túto úlohu doviesť do úspešného konca.

4.6. Uznávanie odbornej kvalifikácie

4.6.1. Aby vnútorný trh mohol účinne fungovať, okrem voľného pohybu tovaru a služieb je potrebné podporiť aj voľný pohyb odborníkov. V súlade s rozhodnutím Rady pre výskum týkajúcim sa mobility výskumných pracovníkov je potrebné širšie uplatňovanie týchto postupov na ostatných odborníkov.

4.6.2. Uznávanie odbornej kvalifikácie v EÚ je zložitou záležitosťou, ktorá presahuje hranice otázky legislatívnych prekážok. Treba sa ňou zaoberať, pretože z niekoľkých hľadísk je priamo spojená s problémom (skrytých) prekážok na vnútornom trhu.

4.6.3. Nedávno došlo k veľkému prelomu v tejto oblasti, keď sa vytvoril európsky kvalifikačný rámec, takzvaná piata sloboda, t. j. mobilita pre výskumných pracovníkov. EHSV víta tento dôležitý krok vpred.

4.7. Ostatné iniciatívy

Vzhľadom na časovú a finančnú náročnosť tradičných právnych konaní sú alternatívne mechanizmy riešenia sporov cenným príspevkom k riešeniu konfliktov vznikajúcich z cezhraničných činností.

4.7.1.1. Avšak, málo vieme o situácii ohľadom využívania týchto nástrojov a prístupu k nim medzi podnikmi a občanmi. Je škoda, že nezáväzné odporúčania Komisie v tejto oblasti uplatňujú len niektoré členské štáty.

4.7.1.2. Stálo by za to podrobnejšie preskúmať túto záležitosť a zistiť, ako by ju bolo možné podporiť a presadzovať v praxi ako ďalší prostriedok na obmedzovanie existujúcich prekážok a problémov.

4.7.2. Sieť SOLVIT, keď funguje účinne, si právom zasluhuje ocenenie za svoju schopnosť rýchlo riešiť dodatočné problémy a brániť ich výskytu. Každý členský štát by mal zabezpečiť, aby zdroje a pracovníci vnútroštátnych centier primerane uspokojovali existujúce potreby (24) a aby zainteresované strany vedeli o existencii a funkciách tejto siete.

Úloha Enterprise Europe Network (ktorá teraz nahradila Network of Euro Info Centres - EICs) je tiež dôležitá pri podpore, predovšetkým MSP, a pri zlepšovaní prostredia, v ktorom vykonávajú svoju činnosť. Enterprise Europe Network v skutočnosti často reprezentuje Európu pre subjekty na miestnej úrovni.

4.7.3.1. Zrealizované štúdie (25) ukázali, že aj keď predchádzajúca sieť EICs vo všeobecnosti poskytuje kvalitné služby, mechanizmus spätnej väzby medzi centrami a Európskou komisiou nie vždy funguje dobre. Toto hľadisko by sa malo prehodnotiť, s cieľom podniknúť primeraný zásah na miestach, kde problém pretrváva.

4.7.4. Sťažnosti týkajúce sa legislatívnych prekážok je tiež možné priamo adresovať Európskej komisii. Tento dodatočný komunikačný kanál by mal byť primerane propagovaný.

4.7.5. Súčasný stav iniciatív samoregulácie a spoločnej regulácie má tiež vplyv na podnikateľské prostredie a tieto iniciatívy môžu prispieť k odstráneniu existujúcich prekážok. Je potrebné prehĺbiť poznatky o samoregulácii a spoločnej regulácii, aby bolo možné šíriť osvedčené postupy (26).

V Bruseli 14. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Prehľad zostávajúcich prekážok jednotného trhu je uvedený v štúdii EHSV-SMJT na http://www.eesc.europa.eu/smo/news/index_en.asp.

(2) Göteborský summit Rady v júni 2001 pridal k lisabonskej agende rozmer životného prostredia.

(3) Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006, s. 39.

(4) Pozri najnovšiu správu OECD, ktorá podporuje pokračujúcu regulačnú a predkonkurenčnú reformu v súčasnom kontexte krízy (Dosahovanie rastu 2009).

(5) Predovšetkým pozri Tretie strategické hodnotenie programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii, KOM(2009) 15 v konečnom znení.

(6) V tejto súvislosti pozri ilustračnú brožúru „When will it really be 1992?“ (Kedy bude naozaj rok 1992?) od holandskej federácie zamestnávateľov (VNO – NCW, MKB – vydanej v decembri 2008). V tom čase bol rok 1992 vyhlásený za rok dokončenia vnútorného trhu.

(7) Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 14.

(8) Pozri stanovisko EHSV na tému „Identifikácia pretrvávajúcich prekážok mobility na vnútornom trhu práce“, Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 14.

(9) Pozri článok 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Toto je úmyselný odklon od právneho základu z článku 87 ods. 3 písm. c), ktorý sa bežne aplikuje. Poskytuje viac priestoru pre finančnú pomoc členským štátom a môže viesť k deformáciám. Preto „toto vedomé a povolené narušenie musí Komisia nekompromisne monitorovať a sledovať a hneď ako sa ekonomická situácia vráti do normálu, tieto opatrenia sa musia zrušiť“, pozri stanovisko Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 47.

(10) Ú. v. EÚ C 16, 22.1.2009, s. 1.

(11) Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 8, Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2009, s. 2, Ú. v. EÚ C 72, 26.3.2009, s. 1.

(12) „Monitorovanie“ sa používa tu a tiež v odsekoch 4.2.1 a 4.2.6.2 vo všeobecnom význame bez podrobnej definície úlohy a mandátu Komisie. Tieto sa líšia v závislosti od právnych nástrojov, ktoré sa použijú v konkrétnych prípadoch.

(13) Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 11.

(14) Pozri Larosièrovu správu (de Larosière Report) o finančnom dohľade v EÚ, 25. február 2009.

(15) Táto metóda poskytuje rámec pre spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ v politických oblastiach, ktoré spadajú do ich právomocí, akými sú zamestnanosť, sociálna ochrana, sociálne začlenenie, vzdelávanie, mládež a odborná príprava. Je to typický medzivládny nástroj. Viac informácií nájdete na: http//europa.eu/scadplus/glossarty/open_methodcoordination_en.htm.

(16) Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006, s. 3.

(17) Pozri KOM (2008) 703 a tiež Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006, s. 3.

(18) Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006, s. 52.

(19) Európska komisia navrhuje niekoľko informačných zdrojov, vrátane kontaktných miest na predkladanie sťažností, akými sú informačné centrum Europe Direct, Eurojus, národné centrá SOLVIT, európske spotrebiteľské centrá, Enterprise Europe Network a portál Your Europe.

(20) EHSV upozorňuje na informačný systém pre vnútorný trh (IMI), ktorý Komisia vybudovala s cieľom uľahčiť vzájomnú výmenu informácií medzi vnútroštátnymi administratívami o právnych predpisoch EÚ.

(21) Ú. v. EÚ C 221, 8.9.2005, s. 11.

(22) Nový prístup k technickej harmonizácii a štandardom, začatý v roku 1985, je zlomovým bodom pre právne predpisy EÚ, ktoré sa týkajú vnútorného trhu. Táto iniciatíva bola prijatá ako odpoveď na zložité legislatívne prostredie, vyplývajúce zo súboru podrobných pravidiel zavedených preto, aby sa vytvoril a dokončil vnútorný trh pre tovary.

(23) Tento prístup – ktorý sa často označuje za boj proti byrokracii – sa zameriava na identifikovanie a meranie celkovej administratívnej záťaže pre firmy, ktorá vyplýva z právnych predpisov EÚ, s cieľom nájsť alternatívy pre zníženie tejto záťaže o 25 %.

(24) Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 15.

(25) Renda A., Schrefler L. a Von Dewall F. (2006), Ex post vyhodnotenie iniciatívy MAP 2001-2005 a návrhy pre CIP 2007 - 2013, štúdie CEPS.

(26) EHSV spolu s Generálnym sekretariátom Európskej komisie zostavil databázu venovanú európskym iniciatívam samoregulácie a spoločnej regulácie: http://eesc.europa.eu/self-and-coregulation/index.asp.

PRÍLOHA

K Stanovisku

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Nasledujúca časť znenia stanoviska sekcie bola zamietnutá v prospech pozmeňovacieho návrhu schváleného plenárnym zhromaždením, ale získal viac ako štvrtinu odovzdaných hlasov:

Bod 3.1

„Jednotný trh je dynamickým konceptom. Jeho obsah a vytváranie rovnakých podmienok pre všetkých ekonomických aktérov v Európe sú definované relevantnými politickými cieľmi EÚ a zaručené európskym právom. Ciele a pravidlá je tiež možné neskôr prispôsobiť ako výsledok meniacich sa okolností.“

Zdôvodnenie

Citát zo stanoviska EHSV SOC/315.

Výsledok

Pozmeňovací návrh bol schválený 125 hlasmi za, pričom 76 členov hlasovalo proti a 9 sa hlasovania zdržali.

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/15

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Potreby vzdelávania a odbornej prípravy v spoločnosti založenej na energii bez emisií uhlíka“

(prieskumné stanovisko)

(2009/C 277/03)

Spravodajca: pán IOZIA

Európska komisia sa listom z 23. októbra 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva požiadať Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému

„Potreby vzdelávania a odbornej prípravy v spoločnosti založenej na energii bez emisií uhlíka“.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 15. apríla 2009. Spravodajcom bol pán IOZIA.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája) 161 hlasmi za, pričom 7 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. Európsky hospodársky a sociálny výbor si je vedomý kľúčovej úlohy vzdelávania na všetkých stupňoch a odbornej prípravy technikov a absolventov vysokých škôl a univerzít v spoločnosti, ktorej cieľom musí byť dosiahnutie nulových emisií skleníkových plynov. Vlády a vedecká obec uznali prioritu, ktorou je boj proti postupnému globálnemu otepľovaniu. Krajiny s najvyšším stupňom rozvoja, ktoré zároveň spôsobujú najviac emisií, majú aj zodpovednosť urobiť významné kroky a podporiť rozvojové krajiny pri uskutočňovaní politiky environmentálne a sociálne udržateľného rozvoja.

1.2. Napriek slávnostne predneseným záväzkom (kyjevská deklarácia z roku 2003, dekáda OSN 2005 – 2014 venovaná vzdelávaniu na podporu udržateľného rozvoja) sú iniciatívy v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, až na niekoľko málo ale významných výnimiek, nepostačujúce.

1.3. Európska komisia sa zaviazala podporiť v členských štátoch energetickú účinnosť, znížiť spotrebu energií, zmenšiť závislosti od tretích krajín, uskutočniť medzinárodné prepojenie sietí a zjednodušiť protokoly pripojenia. Vyvíja veľké úsilie o vytvorenie Európy, ktorá by bola v otázkach energie jednotná. V posledných rokoch sa dosiahol značný pokrok, ale nedošlo k skutočnému zaangažovaniu sa občianskej spoločnosti. Malý pokrok bol zaznamenaný aj v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. EHSV víta obnovenie GR pre energetiku a želá si, aby opatrenia Spoločenstva na boj proti klimatickým zmenám boli efektívnejšie koordinované, a preto navrhuje pôsobnosťou poveriť len jeden úrad.

1.4. V niektorých krajinách sa zvýšil počet aktivít zameraných na šírenie informácií a poznatkov, a to hlavne vďaka MVO, ktoré sledujú práve tento cieľ. Počas verejnej diskusie usporiadanej z iniciatívy EHSV, na ktorej sa zúčastnil aj člen Komisie zodpovedný za energetiku Andris Piebalgs, boli predstavené niektoré z týchto skúseností: Terra Mileniul III, Eurec, nadácia Collodi (Pinocchio by mohol byť dobrým príkladom vzdelávania detí v oblasti životného prostredia), Arene/Ile-de-France, KITH (Kyoto in the home). Aj profesijné združenia ako EBC (European Building Confederation), Cecodhas (Európska komisia pre sociálne bývanie) alebo Fuel Cell Europe (Združenie výrobcov palivových článkov) veľmi významne prispievajú k šíreniu informácií o možnostiach trhu.

1.5. EHSV je presvedčený, že je potrebné viac a lepšie konať a zapojiť široké spektrum kľúčových aktérov spoločnosti:

—	Vyučujúcich. Treba investovať do vyučujúcich, aby mladým generáciám sprostredkovali environmentálne vedomosti a vytvorili príslušné povedomie. Environmentálne vzdelávanie by malo byť nielen jedným z predmetov učebných osnov, ale aj súčasťou celoživotného vzdelávania.

—

Vedúcich pracovníkov miestnych samospráv. Títo môžu ovplyvniť rozhodnutia v oblasti urbanistického plánovania a prípravy učebných osnov, ak do svojich programov začlenia aj aspekty potrebné pre vytvorenie spoločnosti produkujúcej nízke emisie CO2. Ohlas európskej iniciatívy Dohovor starostov (Covenant of Mayors), v rámci ktorej sa vyše tristo starostov a primátorov zaviazalo podporiť vo svojich mestách a obciach šetrenie energiou a energetickú účinnosť, hovorí o dôležitosti týchto opatrení a ich potenciáli.

—

Podnikateľské združenia, predovšetkým malé a stredné podniky. V rámci každého územného združenia by sa malo vytvoriť oddelenie služieb podnikom, ktoré by pomáhalo pri realizácii informačných a vzdelávacích projektov. V Španielsku sa osvedčil experiment mobilných tried, teda špeciálne zariadených autobusov, ktoré si podniky môžu objednať, aby im prišli priamo do firmy urobiť „mobilné“ školenie. Tento projekt, v rámci ktorého bolo odborne pripravených 5 600 pracovníkov v sektore obnoviteľných zdrojov energie, zrealizovalo združenie podnikov za účasti regiónu Leon y Castilla.

—

Odborové organizácie. Napríklad odborová organizácia Trade Union Congress (TUC) začala pilotný projekt Green Workplaces, v rámci ktorého už boli dosiahnuté cenné výsledky, keďže s niektorými podnikmi sa podpísala dohoda o znížení spotreby energie a emisií. Zaoberať sa v rámci rokovaní aj otázkou programov energetickej účinnosti so spoločnými cieľmi, ktoré by boli v prípade ich dosiahnutia odmenené, sa zdá byť rozumným spôsobom zvýšenia príjmov a zisku.

—	MVO. Odbornosť environmentálnych organizácií spolu s didaktickými skúsenosťami profesorov a vedeckých pracovníkov predstavuje nenahraditeľnú pridanú hodnotu. Kurzy pre vyučujúcich, podniky a pracovníkov verejných správ by mohli byť organizované v spolupráci s miestnymi orgánmi.

—	Architektov a stavebných inžinierov, ktorí môžu veľmi významnou mierou prispieť tak ku kvalite nových stavieb ako aj k rekonštrukcii existujúceho bytového fondu.

—	Verejné orgány. Zvýšením podielu tzv. „zeleného“ verejného obstarávania, teda verejného obstarávania so stále prísnejšími environmentálnymi kritériami, môžu pozitívne ovplyvniť orientáciu trhu.

—	Vlády členských štátov. Keď splnia slávnostné záväzky a konečne konkrétnymi činmi podporia environmentálne vzdelávanie.

1.6. Investovať do energie s nízkymi emisiami skleníkových plynov je výhodné zo všetkých hľadísk. Na dosiahnutie cieľov zníženia emisií, zmenšenia závislosti na externých dodávateľoch a podpory vývoja inovatívnych technológií a výskumu je potrebné vytvoriť niekoľko miliónov nových kvalitných pracovných miest.

1.7. Keďže nie je možné stanoviť náplň učebných osnov na európskej úrovni, bolo by vhodné navrhnúť referenčné porovnávanie („benchmarking“) kvality.

1.8. Rozvoj zručností a vzbudenie záujmu detí o činnosti súvisiace s problematikou životného prostredia aj mimo školských lavíc a ponechanie im možnosti výberu konkrétnych aktivít povedie k zmenám životného štýlu, čo znamená návrat k hodnotám spoločenského spôsobu života. Ak deti prestanú tráviť čas pri televíznych obrazovkách, môžu objaviť detské hry s kamarátmi.

1.9. Väčšina aktivít, ktoré treba uskutočniť, je záležitosťou členských štátov, miestnych orgánov, inštitúcií, výrobných a spoločenských subjektov a občanov vôbec. EÚ by však mohla zohrať významnú úlohu pri stimulovaní a propagovaní širokej škály potrebných aktivít.

1.10. Vzdelávanie spotrebiteľov. Treba posilniť a rozšíriť smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES vo všeobecnosti a konkrétne tú jej časť, ktorá vyzýva na šírenie spotrebiteľských informácií o energetickej účinnosti rôznych tovarov a služieb, aby občania mohli konať vedome a zodpovedne. Komisia by mala do modelov, ktoré budú obsahovať informácie o národných energetických plánoch, začleniť aj iniciatívy, ktoré hodlá uskutočniť každý členský štát v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a informovania.

1.11. Význam stavebného sektora. Nová smernica, ktorú navrhuje Komisia, by mala zlepšiť energetickú účinnosť bytového fondu. Komisia by mohla začať európsky program na stimuláciu a podporu výrazného zlepšenia odbornosti technikov.

1.12. Verejné obstarávanie. Verejné obstarávanie môže mať veľmi veľký vplyv na zvýšenie energetickej účinnosti. Významné a záväzné požiadavky týkajúce sa energetickej účinnosti by mali byť súčasťou každého verejného obstarávania v oblasti stavebníctva, kde by sa energetická úspora považovala za jeden zo základných aspektov hodnotenia ponúk v rámci verejného obstarávania. Bude potrebná špeciálna odborná príprava pre príslušných pracovníkov verejnej správy.

1.13. Vzhľadom na to, že táto téma si vyžaduje poznatky z viacerých odborov, budú potrebné aj špeciálne kurzy odbornej prípravy vyučujúcich. Vybudovanie európskej siete národných fór vzdelávania v oblasti čistej energie, ktorej základom by boli už existujúce iniciatívy a organizácie podporujúce čistú energiu a pôsobiace ako vnútroštátne kanály šírenia príslušných programov a materiálov, by mohlo uľahčiť začlenenie problematiky čistej energie do učebných osnov. EHSV podporuje vytvorenie tejto siete.

2. Úvod

2.1. Účastníci konferencie ministrov životného prostredia (Kyjev 2003) slávnostne vyhlásili, že vzdelávanie považujú za základný nástroj ochrany životného prostredia a udržateľného rozvoja. Vyzvali všetky krajiny, aby udržateľný rozvoj začlenili do vzdelávacích systémov všetkých stupňov, od predškolských zariadení až po univerzity, s cieľom podporiť vzdelávanie ako kľúčový faktor zmien.

2.2. V decembri 2002 bolo na 57. valnom zhromaždení OSN obdobie rokov 2005 až 2014 vyhlásené v spolupráci s UNESCO a inými organizáciami za Dekádu OSN: Vzdelávanie na podporu udržateľného rozvoja.

2.3. Člen Komisie zodpovedný za energetiku Andris Piebalgs vyhlásil, že je potrebné vybudovať spoločnosť, ktorá bude využívať zdroje planéty Zem tak, aby sa zabezpečilo dlhodobé prežitie budúcich generácií a to tak, aby bola zaručená stále vyššia miera zdravia, mieru a blahobytu. Je to veľká výzva, ktorá si vyžiada radikálnu zmenu spoločnosti, akúsi tretiu priemyselnú revolúciu.

2.4. Koncentrácia CO2 v atmosfére, ktorá sa celých tisíc rokov pohybovala okolo 260 ppm, dosahuje v súčasnosti hodnotu okolo 390 ppm, čo predstavuje ročný nárast okolo 2 ppm. Ak nebudú prijaté významné opatrenia na zastavenie nárastu emisií, do roku 2050 dosiahne ich hodnota 550 ppm. Podľa medzinárodných agentúr a medzivládneho panelu pre klimatické zmeny môže dôjsť pri takejto koncentrácii v priebehu 21. storočia k zvýšeniu teploty planéty v priemere o 6 °C.

2.5. Európa príde na kodanskú konferenciu vedomá si vlastnej zodpovednosti za to, že je jedným z hlavných „znečisťovateľov“, ale zároveň bude mať všetky predpoklady na to, aby dosiala prijatie rovnako významných záväzkov aj zo strany svojich medzinárodných partnerov. Nedávne zriadenie GR pre energetiku predstavuje významnú udalosť. Bolo by však len logické, keby sa pod pôsobenie jedného úradu dostala aj problematika klimatických zmien.

2.6. Je zrejmé, že na dosiahnutie očakávaných výsledkov je potrebné úsilie celej spoločnosti, každého jedného občana. Je potrebné vytvárať povedomie a vzbudzovať záujem o aktívnu účasť od školského veku, alebo ešte lepšie od predškolského veku. Problém globálneho otepľovania treba chápať ako súčasť problému obmedzených zdrojov a udržateľného rozvoja.

2.7. Predstaviteľ projektu KITH zakončil svoje vystúpenie na verejnej diskusii pôsobivo parafrázujúc slová J. F. Kennedyho: „Nepýtaj sa, čo môže urobiť Zem pre teba, ale pýtaj sa, čo môžeš urobiť ty pre Zem.“ Táto zmena myslenia bude rozhodujúca pre budúcnosť ľudstva.

3. Význam vzdelávania a odbornej prípravy v spoločnosti produkujúcej nízke emisie CO2

3.1. Cieľ vybudovať spoločnosť produkujúcu nízke emisie CO2 si vyžaduje urýchlene vytvoriť sieť infraštruktúr. Zvlášť dôležitá je infraštruktúra zameraná na 1) zabezpečenie seriózneho informovania občanov o problematike emisií CO2, 2) odbornú prípravu dostatočného počtu technikov rôznej úrovne špecializovaných v novom odvetví technológií bez emisií CO2, 3) investície do výskumu a vývoja v tejto oblasti. Často sa stáva, že tradičné modely správania bránia zaujatiu zodpovednejšieho postoja voči emisiám CO2. Aj k tejto situácii treba pristupovať prijímaním opatrení v oblasti vzdelávania. Okrem toho je potrebné zabezpečiť vedecko-technické vzdelávanie populácie. Odborná príprava technického personálu je základným predpokladom toho, že rozvoj tohto odvetvia nebude brzdený nedostatkom primerane vzdelaných odborníkov. V súvislosti s technológiami s nízkym objemom emisií CO2, pre ktoré bude nutné odborne pripraviť dostatočný počet technikov a inžinierov, netreba zabúdať na jadrové elektrárne, ktoré ešte veľa rokov budú jedným zo zdrojov energie s nízkymi emisiami skleníkových plynov. V tejto oblasti je veľmi dôležité, aby občania boli úplne a transparentne informovaní o výhodách a nevýhodách jadrovej energie.

3.2. Zvlášť užitočné sú iniciatívy, v rámci ktorých sa u detí hravým spôsobom formou súťaží založených na dosahu domácich činností na životné prostredie vytvára vnímavý postoj k ochrane životného prostredia. Deti do školy prinesú zoznam činností, ktoré doma denne vykonávajú, a učia sa vyčísliť ich hodnotu z hľadiska úspory energie a emisií CO2, k čomu sa pripočítajú každodenné malé gestá. Deti takto medzi sebou súťažia a pritom zapájajú a informujú aj dospelých a zvyšujú ich povedomie o správnosti prijímania lepších modelov správania.

3.3. So vzdelávaním sa musí začať už na základnej škole. Je určite vhodným prostriedkom na vytvorenie povedomia detí a mládeže o problémoch životného prostredia a nových postojoch zameraných na šetrenie energiou. Toto povedomie sa však musí postupne ďalej rozvíjať až na najvyššiu možnú technickú úroveň na všetkých školách vyšších stupňov, hlavne na školách vedecko-technického zamerania, s cieľom jednak vytvoriť uvedomelejšiu spoločnosť, jednak poskytnúť mnohým mladým ľudom základné špecifické vedomosti, ktoré by ich mohli motivovať k voľbe zamestnania v oblasti kontroly emisií CO2.

3.4. Európa teraz zažíva celosvetovú hospodársku krízu. Jedným z možných východísk by mohol byť rozvoj odvetví špičkových technológií zameraných na ochranou životného prostredia. Zníženie emisií CO2 je určite jednou z týchto možností, pretože je aktuálne v mnohých kľúčových odvetviach vyspelých oblastí hospodárstva ako napríklad v automobilovom priemysle, verejnej osobnej a nákladnej doprave, stavebníctve ako aj pri samotnej výrobe elektrickej energie, o ktorej sa často hovorí v súvislosti s možnými úsporami v rámci vyššej energetickej účinnosti.

3.5. To, ako rýchlo sa európsky výrobný systém dokáže preorientovať na nové technológie v porovnaní s inými subjektmi svetového hospodárstva, by mohlo byť rozhodujúce pre hospodársku budúcnosť Európy.

3.6. V mnohých technologických oblastiach zameraných na úsporu energií a nízke emisie CO2 sú niektoré európske krajiny svetovými lídrami. Avšak investície uskutočnené v poslednom čase v iných častiach sveta (napríklad investície americkej vlády do automobilového priemyslu) by mohli spôsobiť, že Európa by mohla rýchlo dosť nebezpečne zaostať.

3.7. Veľké rozdiely medzi členskými krajinami tak v produkčných a inovačných kapacitách v tejto oblasti ako aj v úrovni kvality vzdelávania a odbornej prípravy na základných, stredných a vysokých školách treba v každom prípade znížiť tým, že sa podporia výmeny medzi členskými krajinami v rámci odbornej prípravy v oblasti špičkových technológií.

3.8. Ťažkosti pri zavádzaní jednotných didaktických štandardov v oblasti environmentálneho vzdelávania na európskej úrovni nesmú brániť šíreniu vedomostí a využívaniu možností najrozvinutejších krajín. Na zvýšenie európskeho priemeru by bolo potrebné zaviesť referenčné porovnávanie (benchmarking) kvality.

3.9. Programy EÚ ako ManagEnergy, Intelligent Energy Europe, Comenius a Leonardo da Vinci, odlišným spôsobom zamerané na odbornú prípravu, poradenstvo a vzdelávanie, predstavujú významný prínos k rozvoju Európy smerujúcej k optimálnemu využívaniu vlastných ľudských a environmentálnych zdrojov.

3.10. Vytvorenie európskej siete národných fór pre vzdelávanie v oblasti čistej energie, ktorej základom by boli už existujúce organizácie a iniciatívy zamerané na čistú energiu a pôsobiace ako vnútroštátne kanály šírenia príslušných programov a materiálov, by mohlo pomôcť začleniť problematiku čistej energie do učebných osnov členských štátov.

3.11. Preto by bolo vhodné, aby EÚ urýchlene prijala koherentné a koordinované opatrenia zamerané na rozvoj technológií s nízkymi emisiami CO2. Je nevyhnutné pripraviť „kritické množstvo“ odborníkov, ktorí by v najbližších desaťročiach posúvali vývoj tejto oblasti dopredu.

3.12. Odborná príprava na stredných odborných a vysokých školách môže a musí byť vďaka prekonaniu jazykovej bariéry koordinovaná na európskej úrovni. Už existujú príklady tejto koordinácie medzi vysokými školami v Európe. Jedným z nich je konzorcium EUREC, ktoré v spolupráci s vysokými školami v Nemecku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve, Grécku a Španielsku organizuje európske magisterské štúdium v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, a medzinárodné magisterské štúdium technológií znižovania emisií skleníkových plynov organizované v spolupráci s vysokými školami v Perugii (Taliansko), Liège (Belgicko) a univerzitou Malardalen University vo Vasteras (Švédsko) (www.masterghg.unipg.it). Tieto iniciatívy by malo propagovať a financovať Spoločenstvo. Jednotlivé plány by mali byť zamerané na špecifické témy v rámci koordinovaného plánu, ktorý by zabezpečil odbornú prípravu celej generácie špičkových odborníkov vo všetkých hospodársky relevantných oblastiach.

3.13. Na úrovni vysokoškolského a univerzitného vzdelávania by otvorenie magisterského a bakalárskeho štúdia zameraného na udržateľný rozvoj (problematiku CO2, ale aj úspory energie, výrobu „čistej“ energie, atď.) malo sprevádzať výrazné zvýšenie financovania výskumu v týchto oblastiach. Nemožno mať totiž vyučovanie na vysokej úrovni, ak sa vyučujúci nezapájajú do výskumu na medzinárodnej úrovni v oblasti, v ktorej pôsobia ako pedagógovia.

4. Vzdelávanie: príklady hodné nasledovania

4.1. V Európe aj vo svete existuje veľa príkladov didaktických aktivít zameraných na propagáciu ochrany životného prostredia, v niektorých prípadoch v súvislosti so znižovaním emisií CO2.

4.2. Texaská univerzita v Austine (USA) a jej súčasť Jackson School of Geosciences už pred niekoľkými rokmi začali program spolupráce so základnými a strednými školami svojho okresu pod názvom Program GK-12. Z verejných prostriedkov sú financované kurzy pre profesorov a študentov (profesori dostávajú aj malý finančný stimul vo výške 4 000 USD ročne).

4.3. V Európe existuje veľa obdobných iniciatív. Jednou z nich je napríklad iniciatíva britskej vlády, ktorá vyzýva k výpočtu vlastnej produkcie emisiíCO2 (carbon footprint) a radí, ako znížiť spotrebu energie (http://actonco2.direct.gov.uk/index.html).

4.4. Regionálna rada Ile-de-France nedávno (2007) zorganizovala a financovala integrovaný projekt zameraný na environmentálne vzdelávanie a ochranu životného prostredia, v rámci ktorého sú podporované špecifické pedagogické iniciatívy a zoskupenie združení na koordinovanie iniciatív na regionálnej úrovni.

4.5. V rámci projektu EÚ Young Energy Savers vznikne v réžii najznámejších režisérov niekoľko zábavných kreslených filmov, ktoré deťom príjemným a pútavým spôsobom názorne ukážu, že aj ony, podobne ako postavičky v týchto filmoch, môžu malými ale účinnými skutkami prispieť k zníženiu svojej stopy CO2.

4.6. Škola, rodina a práca sú tie najlepšie miesta na šírenie vedomostí a vytváranie povedomia pomocou vzdelávacích nástrojov. Stanovené ambiciózne a nevyhnutné ciele bude možné dosiahnuť len propagáciou a všeobecnou akceptáciou kolektívneho správania a prijatím nového štýlu života.

4.7. Treba vytvoriť mechanizmy a nástroje umožňujúce mládeži uskutočniť svoje iniciatívy aj mimo školských lavíc. Mladí ľudia majú inovačné schopnosti a nadšenie pre zmeny, ale často chcú konať sami. Mnohí mladí ľudia nemajú vzťah k aktivitám, ktoré organizujú dospelí, ale ich myslenie sa dá stimulovať inými spôsobmi.

5. Odborná príprava technikov a špičkových odborníkov

5.1. V Európe a vo svete bude vytvorených niekoľko miliónov nových pracovných miest.

5.2. V septembri 2008 bola zverejnená spoločná publikácia Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), Medzinárodnej organizácie práce (ILO), Medzinárodnej organizácie zamestnávateľov (IOE) a Medzinárodnej konfederácie odborových zväzov (ITUC) o ekologických pracovných miestach pod názvom Green Jobs: Towards decent work in a sustainable, low-carbon world. V tejto veľmi zaujímavej štúdii sa uvádza, že v EÚ by sa malo vytvoriť 950 000 až 1 700 000 pracovných miest do roku 2010 a 1 400 000 až 2 500 000 pracovných miest do roku 2020, podľa toho, či sa zvolí normálna alebo rozvinutá stratégia. 60 až 70 % týchto pracovných miest by malo vzniknúť v odvetví obnoviteľných zdrojov energie a minimálne tretina tohto nárastu sa týka vysoko kvalifikovaných pracovných miest.

5.3. Ak sa vezmú do úvahy technológie a aktivity súvisiace s úsporou energie, nakladaním s odpadom a recykláciou, so zásobovaním vodou a jej efektívnym manažmentom, s udržateľnou a inovatívnou dopravou, potom investície, ktoré spôsobia významný nárast zamestnanosti, môžu dosiahnuť stovky miliárd dolárov.

5.4. Z týchto faktov je zrejmé, akú významnú úlohu zohráva vedecké a odborné vzdelávanie v rámci prípravy pracovných síl na pracovné činnosti budúcnosti.

5.5. Aby urýchlene došlo k zmene trendu, je potrebná, aj napriek ťažkej situácii v oblasti štátnych rozpočtov, výrazná štátna pomoc na podporu „ekologických pracovných miest“. Vzdelávacie kurzy pre mladých ľudí a kurzy ďalšieho odborného vzdelávania pre pracovníkov tohto odvetvia by mali byť výrazne podporované z verejných prostriedkov.

5.6. Podniky, odbory, mimovládne organizácie a orgány verejnej správy by sa mali spoločne angažovať a zvolávať národné konferencie s cieľom nachádzať tie najvhodnejšie riešenia pre danú krajinu zamerané na podporu aktivít v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v odvetviach s najvyššou mierou inovácie všeobecne a v spoločnosti s nízkym obsahom CO2 konkrétne.

5.7. Na verejnej diskusii bol zdôraznený, hlavne pokiaľ ide o oblasť verejnej správy, význam informácií a technickej podpory pre manažérov a štátnych zamestnancov, ktoré im umožňujú efektívne organizovať prácu, urobiť si obraz o disponibilných produktoch a technológiách s nízkymi emisiami CO2, umožňujú im stanoviť prijateľné normy pre ekologické verejné obstarávania.

5.8. V stavebníctve je možné dosiahnuť pomerne významnú úsporu energie s následným znížením emisií. V budovách sa využíva 40 % energie. Z tohto množstva by sa mohlo 22 % ušetriť. 41,7 % pracovníkov (so značnými rozdielmi medzi jednotlivými krajinami) má nízku kvalifikáciu. Odborná príprava týchto pracovníkov znamená pre malé podniky neúnosné náklady. Preto treba podporovať iniciatívy, akou je napríklad iniciatíva v Španielsku, kde mobilná škola vzdeláva pracovníkov o environmentálnych technológiách v stavebníctve bez toho, aby títo pracovníci museli byť dlho mimo svojich pracovísk. Organizácie sociálneho bývania podporili celý rad iniciatív, ktorých cieľom bolo informovať správcov a užívateľov sociálnych bytov. Cieľom projektu „Energy Ambassadors“ je odborne pripraviť tzv. „veľvyslancov energie“ spomedzi pracovníkov miestnych orgánov, neziskových organizácií a sociálnych organizácií, ktorí by boli najskôr kontaktnými osobami pre otázky energie vo vlastných organizáciách a neskôr by nadobudnuté vedomosti šírili medzi ostatných občanov.

5.9. Medzi skupiny povolaní, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť emisie, patria architekti. Medzi nimi dochádza k zmene kultúrneho postoja. Životný štýl a projektovanie obytných priestorov sa snažia prispôsobiť požiadavkám prirodzené životného rytmu namiesto toho, aby pri projektovaní vychádzali z požiadavky uspokojiť umelý životný štýl, ktorý vo vysokej miere využíva rôzne mechanizmy a elektrickú energiu. Okrem toho je dôležité šíriť špecifické technické poznatky o vlastnostiach inovačných materiálov, ktoré umožňujú dosiahnuť úspory energie.

V Bruseli 13. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/20

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Ekologizácia námornej a riečnej dopravy“

(prieskumné stanovisko)

(2009/C 277/04)

Spravodajkyňa: Dr. BREDIMA

Európska komisia listom z 3. novembra 2008 požiadala podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby vypracoval prieskumné stanovisko na tému

„Ekologizácia námornej a riečnej dopravy“.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 15. apríla 2009. Spravodajkyňou bola Dr. BREDIMA.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája) prijal 182 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery

1.1. Toto prieskumné stanovisko skúma ekologizáciu prostredia oceánov aj riek, pri ktorej sa zachová konkurencieschopnosť odvetvia dopravy v súlade s Lisabonskou stratégiou. Ekologizáciu prostredia oceánov a riek možno dosiahnuť prostredníctvom všeobecnej politiky podporujúcej ekologické investície a vytváranie „ekologických pracovných miest“. EHSV trvá na tom, že ekologické hospodárstvo nie je luxusom. Preto takýto prístup víta.

1.2. Námorná doprava je nosným prvkom globalizácie vzhľadom na to, že prepravuje 90 % svetového obchodu, 90 % vonkajšieho obchodu EÚ a 45 % vnútorného obchodu EÚ (pokiaľ ide o objem). Riečna doprava zohráva v rámci európskej vnútornej dopravy významnú úlohu, keďže modálny podiel riečnej dopravy predstavuje 5,3 % celkovej vnútrozemskej dopravy v EÚ. Oba druhy dopravy sú konkurencieschopné, udržateľné a environmentálne vhodné.

1.3. EHSV nalieha na Komisiu, aby v budúcich žiadostiach tieto druhy dopravy odlíšila a aby riečnu dopravu považovala za druh vnútrozemskej dopravy.

1.4. EHSV sa nazdáva, že výsledky námornej a riečnej dopravy v oblasti životného prostredia by sa mali porovnať s výsledkami pozemnej dopravy EÚ a znečistením spôsobeným pozemnými zdrojmi. Zdôrazňuje, že opatrenia EÚ v oblasti znečistenia životného prostredia by mali byť uplatniteľné na lode na voľný čas a ak je to možné, aj na plavidlá vojenského námorníctva. Takéto opatrenia by sa mali uplatňovať na všetky lode (bez ohľadu na vlajkovú príslušnosť), a to čo najpraktickejším a nákladovo najefektívnejším spôsobom. Musia byť tiež založené na riadnom environmentálnom, technickom a sociálno-ekonomickom hodnotení.

1.5. EHSV sa nazdáva, že v rámci Európskeho roka tvorivosti a inovácie (2009) by sa mohol priemysel EÚ pri navrhovaní a prevádzke lodí a prístavov postaviť do čela inovatívneho výskumu ekologických technológií. Európska komisia by mala preskúmať uvádzanie na trh európskych ekologických technológií v ostatných častiach sveta. Dodatočným prínosom tejto iniciatívy bude vytvorenie väčšieho počtu pracovných miest v EÚ (ekologické pracovné miesta). Inteligentné investície do ekologickejších lodných systémov, energetickej účinnosti a prístavov urýchlia obnovu po svetovej hospodárskej kríze.

1.6. EHSV sa nazdáva, že rovnováha medzi legislatívou a iniciatívami v oblasti priemyslu pomôže dosiahnuť lepšie výsledky. Nalieha na Komisiu, aby preskúmala, ako môže využiť osvedčené postupy na úrovni EÚ. Ekologizácia s cieľom zachovať životné prostredie je dobrým obchodným ťahom a môže vytvoriť viac pracovných miest. Trvalá udržateľnosť námornej a riečnej dopravy nie je v rozpore so ziskovosťou.

1.7. V snahe dosiahnuť rozvoj „ekologickej kultúry“ by EHSV mohol európskej organizovanej spoločnosti „sprostredkovať“ nové ekologické politické opatrenia. Výbor môže fungovať ako európske fórum, ktoré bude zvyšovať povedomie organizovanej občianskej spoločnosti v oblasti životného prostredia. Kým sa nám podarí vytvoriť „ekologické lode“, „ekologické palivo“ a „ekologické prístavy“, mali by sme zmeniť spôsob každodenného rozmýšľania a konania a nadobudnúť ekologickejšie svedomie.

1.8. Pokiaľ ide o emisie CO2, námorná a riečna doprava patria medzi najúčinnejšie spôsoby komerčnej dopravy. Podpora riečnej dopravy môže pomôcť pri dosahovaní hlavných politických cieľov EÚ v oblasti životného prostredia. Rozsiahlejšie využitie tohto druhu dopravy je kľúčom k zníženiu emisií CO2 v odvetví dopravy.

1.9. Námorná doprava bude v blízkej budúcnosti naďalej rásť, aby slúžila stále rastúcemu svetovému obchodu, čím sa zvýšia aj jej emisie. Následne sa budú zvyšovať aj celkové emisie. Výrazné zníženie možno dosiahnuť súborom technických a prevádzkových opatrení.

1.10. Uplatnenie systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS) v námornej doprave by nemalo negatívne ovplyvniť konkurencieschopnosť európskej lodnej dopravy na svetovom trhu. Celosvetový systém by bol pri znižovaní emisií CO2 medzinárodnej lodnej dopravy omnoho efektívnejší ako systém EÚ alebo iný regionálny systém.

1.11. Uplatnenie ETS v námornej doprave je omnoho zložitejšie ako v leteckej doprave, a to najmä pokiaľ ide o nepravidelnú (trampovú) lodnú dopravu. Daň z uhľovodíkových palív (ťažké palivové oleje) alebo iná forma poplatku by mohla byť v námornej doprave rovnako efektívna a omnoho schodnejšia, ak by sa uplatňovala medzinárodne.

1.12. Štandardizácia vzdelávacích a školiacich programov pre posádky riečnych plavidiel, podobne ako v námornej doprave, bude prospešná najmä v oblasti prepravy nebezpečného tovaru.

2. Odporúčania

2.1. Napriek tomu, že námorná a riečna doprava sú konkurencieschopné, trvalo udržateľné a environmentálne vhodné druhy dopravy, Komisia by mala preskúmať potenciál ďalšieho zlepšenia prostredníctvom synergie medzi regulačnou činnosťou a iniciatívami v oblasti priemyslu.

2.2. EHSV zaregistroval potrebu zlepšiť infraštruktúru prístavov a kanálov, aby ich mohli využívať aj väčšie lode, odstrániť preťaženosť prístavov a zmaximalizovať obrátkovosť v prístavoch.

2.3. Členské štáty by mali jednotlivo aj spoločne prijať adekvátne opatrenia pokiaľ ide o pripravenosť, prostriedky a zariadenia, aby mohli zareagovať na dôsledky znečistenia vody v EÚ, bojovať proti nemu a zmierniť ho.

2.4. EHSV nalieha na Komisiu, aby preskúmala iniciatívy v oblasti priemyslu a iné environmentálne iniciatívy a zistila, ako môže na úrovni EÚ využiť tieto osvedčené postupy na zníženie emisií do ovzdušia z plavidiel.

2.5. S cieľom dosiahnuť vytvorenie ekologických lodí a ekologických prístavov budúcnosti by mala Komisia podporovať priemysel EÚ, aby sa postavil na čelo inovatívneho výskumu technológie lodí a prístavov.

2.6. EHSV žiada Komisiu, aby preskúmala uvádzanie na trh európskych ekologických technológií v ostatných častiach sveta. Dodatočným prínosom tejto iniciatívy bude vytvorenie väčšieho počtu pracovných miest v EÚ (ekologické pracovné miesta).

2.7. EHSV navrhuje zlepšenia v oblasti logistiky, ako kratšie trasy, menej plavieb s prázdnym ložným priestorom resp. prázdnymi nádržami (plavby s balastom) a úpravy s cieľom optimalizovať časy príchodu ako prostriedok na zníženie emisií lodí.

2.8. EÚ musí podporovať úsilie Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) globálne regulovať medzinárodnú lodnú dopravu a zaoberať sa potrebou budovania kapacity v rámci implementácie povinností vlajkových štátov.

2.9. Väčšina nehôd v odvetví dopravy je spôsobená ľudským zavinením. Nutnosťou sú dobré podmienky pre námorníkov na palube (životné a pracovné podmienky). Celé úsilie by sa preto malo zamerať na zvýšenie bezpečnosti a zlepšenie sociálnej kultúry podnikov.

2.10. Kvalita lodných palív ovplyvňuje zdravie ľudí. EHSV sa nazdáva, že pre zainteresované odvetvia priemyslu by malo byť otázkou sociálnej kultúry podnikov, aby dobrovoľne podnikli ďalšie kroky na ochranu životného prostredia a zlepšenia kvality života spoločnosti vo všeobecnosti.

2.11. Rozširovanie svetovej flotily s pohonom na skvapalnený zemný plyn (LNG) spôsobuje závažné problémy pokiaľ ide o dostatok dobre zaškolených a certifikovaných pracovníkov na ich údržbu. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov si vyžaduje zvýšenie počtu prijímaných pracovníkov a odbornú prípravu.

2.12. Aktivity a incidenty na otvorenom mori môžu ovplyvniť vody EÚ. EHSV navrhuje využívanie jednotky pre pripravenosť a reakciu na znečistenie Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA), jej pohotovostnej služby na odstránenie paliva uniknutého z plavidiel a oddelenia pre satelitné pozorovanie a monitoring. Poskytujú rozšírené možnosti akcií zameraných na odhalenie, rýchly zákrok a vyčistenie. Adekvátne financovanie agentúry EMSA posilní jej koordinačné možnosti.

2.13. Je potrebné vypracovať vhodné náborové, vzdelávacie a školiace programy pre posádky riečnych plavidiel, najmä v oblasti prepravy nebezpečných tovarov, s cieľom prilákať mladých ľudí a udržať potrebné kvalifikácie v tomto sektore.

3. Všeobecný úvod

3.1. Toto prieskumné stanovisko je založené na dvoch osnovách: ako ekologizovať prostredie oceánov aj riek, pričom sa zachová konkurencieschopnosť odvetvia dopravy. Táto otázka vyvstáva v kontexte oznámení na tému „Doprava šetrnejšia k životnému prostrediu“ (1) a na tému „Stratégia implementácie internalizácie externých nákladov“ (2). Tento balík obsahuje stratégiu, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby ceny dopravy lepšie odrážali jej reálne náklady pre spoločnosť, čím by sa postupne mohli zredukovať škody na životnom prostredí a preťaženosť dopravy spôsobom, ktorý by zvýšil účinnosť dopravy a hospodárstva ako celku. EHSV víta tieto iniciatívy, pretože podporujú environmentálny rozmer v súlade s Lisabonskou resp. göteborskou stratégiou.

3.2. Pokiaľ ide o riečnu dopravu, stratégia plánuje internalizáciu externých nákladov. Pokiaľ ide o námornú dopravu, kde internalizácia už mala začať, žiada Európsku komisiu, aby v roku 2009 konala, ak IMO dovtedy neodsúhlasí konkrétne opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov. Stratégia pre námornú dopravu bude vytvorená v súlade s novou integrovanou námornou politikou Európskej únie.

3.3. Európsky parlament a Rada zdôraznili význam trvalo udržateľnej dopravnej politiky, najmä v súvislosti s bojom proti zmene klímy. Trvajú na tom, že doprava bude musieť prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov.

3.4. EHSV pripomína, že námorná doprava, vrátane námornej príbrežnej dopravy, je druhom dopravy, ktorý by mal byť striktne oddelený od riečnej dopravy, a to z hospodárskeho, sociálneho, technického a navigačného hľadiska. Medzi trhmi, na ktorých tieto dva druhy dopravy operujú, existujú výrazné rozdiely, odlišné sú sociálne pravidlá a podmienky, ktoré sa na ne uplatňujú, taktiež meranie hmotností a motory, nosnosti, trasy a štruktúra plavebných kanálov. Námorná a letecká doprava sú nepochybne celosvetovým druhom dopravy, zatiaľ čo riečne plavebné kanály na európskom kontinente sú vo všeobecnosti zaradené do kategórie takzvanej vnútrozemskej dopravy, do ktorej patrí aj európska cestná a železničná doprava (3). EHSV preto nalieha na Komisiu, aby v budúcich dokumentoch a žiadostiach tieto spôsoby dopravy odlíšila a aby riečnu dopravu považovala za druh vnútrozemskej dopravy.

4. Zmena klímy

4.1. Globálne otepľovanie, vplyv znečistenia vzduchu na zdravie ľudí a obmedzené dodávky ropy vo svete patria medzi hlavné dôvody toho, aby sa politika EÚ snažila o zníženie závislosti dopravy na fosílnych palivách. Spotrebou fosílnych palív sa uvoľňuje oxid uhličitý (CO2), ktorý je hlavným skleníkovým plynom. Súčasné environmentálne politiky sa preto takmer výlučne zameriavajú na úsilie znížiť emisie CO2. Najvýznamnejším skleníkovým plynom okrem CO2 je metán (CH4), ktorý sa uvoľňuje v odvetví živočíšnej výroby.

4.2. EHSV sa nazdáva, že výsledky námornej a riečnej dopravy v oblasti životného prostredia by sa mali porovnať s výsledkami pozemnej dopravy EÚ a so znečistením spôsobeným pozemnými zdrojmi. Zdôrazňuje (4) potrebu zaujať všeobecný prístup, ktorý by mal zohľadniť dostupnosť technológie na zníženie emisií, potrebu podporovať inovácie, ekonomiku svetového trhu a potrebu zabrániť negatívnym vplyvom zvýšených emisií CO2 pri znižovaní iných znečisťujúcich látok, t. j. minimalizovať nežiaduce vzájomné vplyvy jednotlivých politík.

4.3. Opatrenia na zníženie emisií z námornej a riečnej dopravy by mali byť praktické, nákladovo efektívne, uplatniteľné na všetky lode (bez ohľadu na vlajkovú príslušnosť), vrátane lodí na voľný čas a ak je to možné, aj na vojnové lode (5). Musia byť tiež založené na riadnom environmentálnom, technickom a sociálno-ekonomickom hodnotení. Právne predpisy zamerané na dosiahnutie okrajového zníženia produkcie skleníkových plynov so značnými nákladmi môže okrem toho viesť k modálnemu prechodu na iné druhy dopravy, ktoré sú menej ohľaduplné voči životnému prostrediu. Výsledok by mal celkový negatívny dopad na globálne otepľovanie.

4.4. Často prehliadaným aspektom ekologických politických opatrení je ich hospodársky prínos. Ekologické hospodárstvo je jednoznačne jedným zo spôsobov, ako prekonať svetovú krízu. Rozvíjajúce sa ekologické hospodárstvo vytvára nové pracovné príležitosti (6). Člen Komisie Dimas uviedol, že ekologické investície vytvoria v EÚ v nasledujúcom desaťročí 2 milióny pracovných miest. Ekologické hospodárstvo preto nie je luxusom.

4.5. Ďalšie znižovanie emisií CO2 z námornej a riečnej dopravy je reálne, ale môže byť len okrajové vzhľadom na to, že tovar bude musieť byť prepravovaný bez ohľadu na akékoľvek dodatočné poplatky, ktoré bude v každom prípade aj tak znášať zákazník.

5. Ekologizácia námornej dopravy

5.1. Zvyšovanie industrializácie a hospodárskej liberalizácie rozšírilo svetový obchod a dopyt po spotrebnom tovare. Akčný plán námornej politiky EÚ (7) kladie obzvlášť veľký doraz na námornú dopravu ako na konkurencieschopný, trvalo udržateľný a environmentálne vhodný druh dopravy.

5.2. Výsledky lodnej dopravy v oblasti životného prostredia sa už mnoho rokov vytrvalo zlepšujú. Prevádzkové znečistenie sa znížilo na zanedbateľnú úroveň. Výrazné zlepšenia vo výkone motorov a projektovaní trupu viedli k zníženiu emisií a zvýšeniu palivovej účinnosti. Vzhľadom na objem tovaru prepravovaného loďami je podiel námornej dopravy na svetových emisiách CO2 malý (2,7 %) (8).

5.3. Topenie ľadovcov v arktickom regióne postupne otvára príležitosti pre navigáciu po námorných cestách cez arktické vody (9). Kratšie plavby z Európy do Tichého oceánu ušetria energiu a znížia emisie. EHSV vyzdvihol význam arktickej trasy vo svojom stanovisku na tému „Integrovaná námorná politika Európskej únie“ (10). Zároveň rastie potreba chrániť a zachovávať životné prostredie morí v rovnováhe s jeho populáciou a zlepšiť multilaterálnu správu morského prostredia. Nové námorné trasy v tomto regióne by sa mali skúmať obozretne, kým OSN nevypracuje hodnotenie environmentálneho vplyvu. V krátkodobom a strednodobom horizonte EHSV navrhuje označiť tento región ako prírodnú rezerváciu. Preto by sa na úrovni EÚ a OSN mala dosiahnuť rovnováha medzi jednotlivými parametrami tejto novej trasy. Ďalší prínos sa očakáva aj od rozšírenia Panamského prieplavu, ktoré by malo byť ukončené do roku 2015.

5.4. Námornú dopravu dôkladne upravuje viac ako 25 významných medzinárodných dohovorov a kódexov. MARPOL 73/78 je hlavným medzinárodným dohovorom o predchádzaní znečisteniu morí spôsobenom prevádzkou alebo nehodami lodí (11). Upravuje ju aj rozsiahla legislatíva EÚ, konkrétne balíky ERIKA I a II a tretí balík opatrení v oblasti námornej bezpečnosti (2009). Tieto právne predpisy do značnej miery zväčšili bezpečnosť námornej dopravy, zlepšili dohľad nad znečisťovaním a prípadne aj zásahové akcie na predchádzanie alebo zmiernenie následkov nehôd.

5.5. Nedávno zrevidovaná príloha VI dohovoru MARPOL o predchádzaní znečisteniu vzduchu loďami zavádza prísnejšie limity emisií oxidov síry (SOx), tuhých znečisťujúcich látok (PM) a oxidov dusíka (NOx). Výrazné zníženie emisií CO2 z lodí možno dosiahnuť súborom technických a prevádzkových opatrení. Niektoré z týchto opatrení možno uplatniť len na základe dobrovoľnosti. Zníženie rýchlosti (pomalá plavba) je najúčinnejším opatrením s okamžitými výraznými výsledkami. Implementácia tohto opatrenia však bude podmienená požiadavkami obchodu.

5.6. EHSV sa nazdáva, že lepšie výsledky možno dosiahnuť rovnovážnym súborom právnych predpisov a iniciatív v oblasti priemyslu, ako napríklad priekopnícke ciele združenia HELMEPA (12), cena „Poseidon Challenge Award“ (13), projekt „Floating Forest“ (14) a nadácia „Green Award Foundation“ (15).

5.7. Uplatnenie systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS) v námornej doprave by nemalo negatívne ovplyvniť konkurencieschopnosť európskej lodnej dopravy na svetovom trhu, v opačnom prípade by bolo v rozpore s lisabonskou agendou. Pred prijatím rozhodnutí musí Komisia jasne odpovedať na nasledujúce otázky: aký environmentálny prínos by malo zavedenie takéhoto systému v medzinárodnej lodnej doprave a ako bude systém fungovať v praxi v tak medzinárodnom odvetví akým je lodná doprava? V tejto súvislosti by bol celosvetový systém pod záštitou IMO pri znižovaní emisií CO2 medzinárodnej lodnej dopravy omnoho efektívnejší ako systém EÚ alebo iný regionálny systém.

5.8. Politický tlak na začlenenie lodnej dopravy do ETS EÚ do roku 2013 je evidentný. Uplatnenie ETS v námornej doprave je omnoho zložitejšie ako v leteckej doprave, a to najmä pokiaľ ide o nepravidelnú (trampovú) lodnú dopravu vzhľadom na praktické aspekty svetového námorného obchodu, ktorý nesmierne komplikuje výpočty ETS. Medzinárodná lodná doprava sa využíva najmä na prepravu nákladu po celom svete v rámci neustále sa meniacich obchodných modelov. Väčšina plavidiel vykladá alebo nakladá tovar v prístavoch mimo EÚ, ktoré určuje nájomca lode. Lode nie sú rovnorodé, preto je ťažké stanoviť referenčné hodnoty. Lodná doprava je charakteristická veľkým počtom malých podnikov, čo spôsobuje, že administratívna záťaž ETS je veľmi veľká. Mnohé lode v trampovom odvetví, ktoré predstavuje väčšiu časť lodnej dopravy, sa v EÚ zastavujú len príležitostne. Tankovanie lodí počas cesty môže prebehnúť v prístavoch mimo EÚ a spotreba paliva medzi prístavmi je založená len na odhadoch. V týchto podmienkach môže byť do prideľovania emisných kvót v rámci ETS zapojených viacero krajín: napr. krajina, z ktorej pochádza majiteľ lode, prevádzkovateľ lode, majiteľ nákladu, príjemca nákladu. Systém ETS EÚ pre námornú dopravu by sa okrem toho musel uplatňovať na plavidlá plávajúce do prístavov EÚ, pričom je reálne možné, že nečlenské krajiny, ktoré nie sú zapojené do ETS, by uplatnili odvetné opatrenia v záujme lodí plávajúcich pod ich vlajkou.

5.9. Daň z uhľovodíkových palív (ťažké palivové oleje) alebo iná forma poplatku by mohla byť v námornej doprave rovnako efektívna a omnoho schodnejšia, ak by sa uplatňovala medzinárodne. Okrem toho by bolo jednoduchšie zabezpečiť, aby získané finančné prostriedky boli využité na ekologizačné iniciatívy.

5.10. V blízkej budúcnosti bude medzi pohonnými systémami naďalej prevládať systém využívajúci uhľovodíkové palivá. Využívanie plynu ako alternatívneho paliva sa vo väčšej miere zvýši, keď bude sprístupnená distribučná infraštruktúra. Štúdie o využiteľnosti palivových článkov poháňaných zemným plynom preukazujú výrazné zníženie emisií CO2. Práce IMO sa okrem toho v budúcnosti zamerajú na znižovanie hluku spôsobeného loďami.

5.11. Nie je pravdepodobné, že v najbližších dvoch desaťročiach bude mať lodná doprava k dispozícii dostatočné množstvo biopalív z trvalo udržateľnej produkcie alebo že využívanie vodíka a zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého bude mať na lodnú dopravu významný vplyv. Technológie využívania veternej energie, ako Skysails, a solárnej energie nebudú lode poháňať samostatne, ale môžu poháňať prídavné motory. Využívanie prístavnej elektrickej energie (napájanie zo súše) umožní ekologickejšiu prevádzku lodí v prístavoch. Atómový pohon, ktorý si vyžaduje špeciálnu infraštruktúru pre núdzové situácie, nie je dostupnou alternatívou pre obchodné lode.

6. Ekologizácia riečnej dopravy

6.1. Riečna doprava zohráva významnú úlohu v rámci európskej vnútornej dopravy, keďže modálny podiel riečnej dopravy predstavuje 5,3 % celkovej vnútrozemskej dopravy v EÚ, pričom v niektorých regiónoch s veľkými vodnými cestami dosahuje úroveň viac ako 40 %. Vnútrozemská lodná doprava je spoľahlivý, nákladovo efektívny a energeticky účinný druh dopravy. Podpora riečnej dopravy môže pomôcť pri dosahovaní hlavných politických cieľov EÚ v oblasti životného prostredia. Rozsiahlejšie využitie tohto druhu dopravy je kľúčom k zníženiu emisií CO2 v odvetví dopravy. Súvisí to aj s politikou EÚ, ktorá sa zaoberá problémom nadmerne preťažených ciest.

6.2. Riečnu dopravu tradične upravujú pravidlá Ústrednej komisie pre plavbu po Rýne (CCNR), ktorá zaviedla prísne technické a bezpečnostné normy. Právne predpisy založené na Mannheimskom dohovore sa uplatňujú v krajinách, ktorými preteká Rýn. Obsahuje predpisy o bezpečnosti, zodpovednosti a predchádzaní znečisteniu. Vzhľadom tieto prísne normy je riečna doprava charakterizovaná vysokou jednotnou úrovňou kvality a bezpečnosti vybavenia plavidiel a odbornej prípravy posádky. Na základe pravidiel, ktoré vyplývajú z Mannheimského dohovoru, EÚ nedávno v smernici 2006/87/ES zaviedla komplexné technické a prevádzkové požiadavky pre plavidlá riečnej dopravy.

6.3. Legislatíva EÚ (16) stanovuje emisné limity pre kvalitu paliva využívaného plavidlami riečnej dopravy. Návrh Európskej komisie (17) týkajúci sa obsahu síry v palive sa snaží o zníženie obsahu síry v námornej aj riečnej doprave. Riečna doprava bola za jednorazové zníženie obsahu síry v palive z 1 000 ppm na 10 ppm. Európsky parlament nedávno schválil tento návrh odvetvia riečnej dopravy a rozhodol o tom, že do roku 2011 sa obsah síry jednorazovo zníži na 10 ppm. V blízkej budúcnosti bude môcť riečna doprava využívať systémy s nulovými emisiami, ako napríklad palivové články. Konkrétnymi príkladmi sú nový riečny čln CompoCaNord, novopostavené cisternové plavidlo Futura z Nemecka a holandská hybridná vodíková prístavná vlečná loď (Hydrogen Hybrid Harbour Tug) s takmer nulovými emisiami. Nová legislatíva (18) okrem toho upravuje prepravu nebezpečného tovaru cestnou, železničnou alebo riečnou dopravou v rámci členských štátov alebo medzi nimi.

6.4. Nedávne rozšírenie EÚ zväčšilo sieť vnútorných vodných ciest zo Severného mora do Čierneho mora prepojením Rýna s Dunajom. Európske vnútorné vodné cesty ponúkajú veľký potenciál pre spoľahlivú nákladnú dopravu a vynikajú v porovnaní s ostatnými druhmi dopravy, ktoré často čelia preťaženiu a kapacitným problémom.

6.5. Nebolo by realistické pristupovať k riečnej doprave ako k vnútroštátnej činnosti, ktorú možno regulovať vnútroštátnymi alebo regionálnymi predpismi. Riečne plavidlá pod chorvátskou, ukrajinskou, srbskou a moldavskou vlajkou sa už plavia po riekach a kanáloch EÚ a liberalizácia ruskej riečnej dopravy a prístup prevádzkovateľov z EÚ na tento trh a naopak tiež dodá riečnej doprave EÚ medzinárodný rozmer.

6.6. Jednou z najdôležitejších podmienok a výziev pre spoľahlivosť riečnej dopravy je zlepšenie fyzickej infraštruktúry, ktoré odstráni problémové miesta, a zlepšenie potrebnej údržby. EHSV pripomína svoje predchádzajúce stanovisko (19) a dúfa, že činnosti v rámci projektu NAIADES (20) oživia riečnu dopravu a umožnia financovanie projektov na rozvoj infraštruktúry.

6.7. Riečna doprava ako relatívne málo využívaný druh dopravy by nemala byť priekopníkom internalizácie externých nákladov. Akákoľvek politika, ktorá sa bude snažiť zaviesť v riečnej doprave daň z uhľovodíkových palív, bude nevyhnutne čeliť právnym problémom, pretože podľa Mannheimského dohovoru z roku 1868 nie je možné uplatniť na Rýne žiadne poplatky. Prakticky 80 % súčasnej riečnej dopravy prebieha v povodí rieky Rýn. EHSV pripomína, že nekompatibilita právnych systémov Mannheimského a Dunajského dohovoru spôsobuje problémy v legislatíve v oblasti životného prostredia týkajúcej sa Dunaja. Výbor navrhuje, aby sa EÚ snažila o zjednotenie pravidiel (environmentálnych, sociálnych, technických) ako prostriedku na zjednodušenie riečnej dopravy.

V Bruseli 13. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) KOM(2008) 433 v konečnom znení – SEC(2008) 2206.

(2) KOM(2008) 435 v konečnom znení.

(3) Pojem „vodný“ sa môže uplatniť na oba druhy dopravy, no vzťahuje sa len na prostriedok, ktorým sa doprava vykonáva. Neoznačuje druh dopravy a jej dôsledky na politiku v oblasti životného prostredia. Fakt, že GR TREN začlenilo cestnú a železničnú dopravu, ale nie riečnu dopravu, do položky vnútrozemskej dopravy, túto skutočnosť nemení.

(4) Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2007, s. 50; Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 31.

(5) Pozri poznámku pod čiarou 4.

(6) UNEP, Green Jobs (Ekologické pracovné miesta).

(7) SEK(2007) 1278.

(8) IMO: Aktualizovaná štúdia o emisiách skleníkových plynov z lodí z roku 2000.

(9) KOM(2008) 763.

(10) Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 31.

(11) Predchádzanie znečisteniu loďami bude ďalej posilnené budúcou implementáciou nedávneho medzinárodného Dohovoru o antivegetatívnych systémoch, balastovej vode, odstraňovaní vrakov, bunkroch a o recyklovaní lodí (bude schválený v roku 2009).

(12) Združenie HELMEPA založené v roku 1981 poslúžilo ako vzor na vytvorenie združení CYMEPA, TURMEPA, AUSMEPA, NAMEPA, UKRMEPA, URUMEPA a INTERMEPA.

(13) Založená Medzinárodným združením nezávislých majiteľov cisternových plavidiel (Intertanko) v roku 2005.

(14) Založená vo Veľkej Británii, info@flyingforest.org.

(15) Založená v Holandsku, www.greenaward.org.

(16) Smernica 2004/26/ES, Ú. v. EÚ L 225, 25.6.2004, s. 3.

(17) KOM(2007) 18.

(18) Smernica 2008/68/ES, Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13.

(19) Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 218.

(20) KOM(2006) 6.

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/25

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Cestná doprava v roku 2020: očakávania občianskej spoločnosti“

(prieskumné stanovisko)

(2009/C 277/05)

Spravodajca: pán SIMONS

České predsedníctvo Rady Európskej únie požiadalo listom z 24. novembra 2008 Európsky hospodársky a sociálny výbor v súlade s článkom 262 Zmluvy o založení ES o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému

„Cestná doprava v roku 2020: očakávania občianskej spoločnosti“.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája 2009) prijal 89 hlasmi za, pričom 33 členovia hlasovali proti a 17 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. V súlade s doplňujúcimi informáciami od českého predsedníctva Rady EÚ výbor obmedzil rozsah tohto stanoviska na nákladnú cestnú dopravu. Problematike komerčnej osobnej cestnej dopravy by sa malo venovať osobitné stanovisko.

1.2. Všetky predpovede v oblasti nákladnej cestnej dopravy ukazujú, že do roku 2020 dôjde k značnému nárastu objemu prepravy o niekoľko desiatok percent. Očakáva sa síce, že v dôsledku súčasnej hospodárskej krízy bude rast v nasledujúcich rokoch stagnovať, avšak nebude to mať významný vplyv na situáciu v roku 2020.

1.3. Ak konečný stav v roku 2020 preukáže rast, bude to okrem iného znamenať, že v záujme vytvorenia integrovanej dopravnej politiky založenej na ekonomických, sociálnych a ekologických princípoch je potrebné dôsledne uplatňovať koncepciu komodality, prístup stanovený v strednodobom preskúmaní bielej knihy o doprave, ktorý podporil aj výbor vo svojom stanovisku z 15. marca 2007.

1.4. Nadnárodné i vnútroštátne orgány, zainteresované skupiny a občania sa už teraz stretávajú s určitými problémami, ktoré sa spájajú s očakávaným rastom, ako nárast emisií CO2, závislosť odvetvia dopravy od fosílnych palív, nedostatok dostatočne bezpečnej infraštruktúry a zaistenie dobrých pracovných podmienok a pracovného prostredia pre vodičov.

1.5. V záujme riešenia týchto problémov výbor považuje za nevyhnutné vzbudiť u zainteresovaných strán pocit, že ide o naliehavú problematiku, a tým získať potrebnú podporu.

1.6. Výbor sa domnieva, že je potrebné jednoznačne zakročiť a obmedzovať emisie CO2 priamo pri zdroji, okrem iného urýchlením vývoja nových generácií úsporných motorov.

1.7. V súvislosti so závislosťou odvetvia dopravy od fosílnych palív výbor považuje za nevyhnutné vytvoriť dobre financovaný program výskumu a vývoja zameraný na využívanie trvalo udržateľných zdrojov energie v odvetví dopravy.

1.8. Podľa názoru výboru sú krokom správnym smerom aj daňové stimuly pre produkty a/alebo opatrenia zamerané na alternatívne pohony a znižovanie emisií CO2. Jedným z takýchto opatrení by mohlo byť rýchlejšie postupné vyraďovanie starších modelov nákladných áut.

1.9. Popri technických inováciách a podobných investíciách je potrebné urýchlene sa zamerať na budovanie nevyhnutnej infraštruktúry, ktorá je predpokladom plánovaného rastu, napr. zriaďovať dobre vybavené, bezpečné a strážené parkoviská a odpočívadlá. Táto infraštruktúra musí byť riešená tak, aby vodiči nákladných áut mohli dodržať svoje povinné prestávky a doby odpočinku, a zároveň si počas nich mohli skutočne oddýchnuť. Vodičom treba predovšetkým zabezpečiť ochranu pred okrádaním, prepadmi a inými formami kriminality. Je potrebné vypracovať univerzálne aplikovateľné normy (stavebné usporiadanie, poskytované služby, navádzacie systémy na parkovisku) a bezodkladne ich uplatňovať pre parkoviská a odpočívadlá, a to nielen na diaľniciach. Vylepšenie parkovísk a odpočívadiel môže byť financované z príjmov z poplatkov za nákladné vozidlá. Priaznivým vedľajším efektom takýchto investícií v súčasnom období krízy je, že môžu povzbudiť hospodársku aktivitu.

1.10. Povolanie vodiča musí naďalej ostať príťažlivým. Možno to dosiahnuť zabezpečením dobrých pracovných podmienok a pracovného prostredia, napr. regulovaním pracovného času a harmonizáciou ustanovení týkajúcich sa času vedenia motorového vozidla a doby odpočinku. Nestačí však ustanoviť tieto pravidlá v právnych normách, musia byť takisto uplatňované v praxi. Rovnako je podľa názoru výboru potrebné v tomto odvetví v rámci EÚ zharmonizovať na vysokej úrovni monitorovanie platných predpisov v sociálnej oblasti a sankcie za ich prípadné nedodržanie. Za nevyhnutnú podmienku dobrého fungovania odvetvia cestnej nákladnej dopravy výbor považuje vytvorenie sociálneho dialógu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na národnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ.

1.11. Výbor dôrazne upozorňuje, že návrhy uvedené v tomto stanovisku majú nielen zdôrazniť naliehavosť situácie, ale predovšetkým viesť k bezodkladnému a urýchlenému prijatiu opatrení, ktoré nám umožnia prispôsobiť sa očakávanému rastu trvalo udržateľným spôsobom.

2. Úvod

2.1. Český minister dopravy, pán Aleš Řebíček, adresoval 24. novembra 2008 v súvislosti s nadchádzajúcim českým predsedníctvom Rady EÚ v prvom polroku 2009 list generálnemu tajomníkovi Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, pánovi Westlakeovi.

2.2. V tomto liste uvádza, že dobrá spoluprácu medzi českým ministerstvom dopravy a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom má veľký význam pre čo najlepšiu realizáciu programu českého predsedníctva Rady EÚ.

2.3. V tejto súvislosti české predsedníctvo žiada EHSV vypracovať prieskumné stanovisko na tému „Cestná doprava v roku 2020: očakávania občianskej spoločnosti“. Táto téma je politicky veľmi dôležitá a úzko súvisí s ďalším vývojom v oblasti európskej cestnej nálepky pre ťažké nákladné vozidlá (Eurovignette) a programom TEN-T, ktorý bude čoskoro publikovaný.

2.4. S cieľom v čo najkratšom čase zistiť názory rôznych zainteresovaných skupín v spoločnosti výbor považoval za nutné usporiadať verejnú diskusiu, kde by zástupcovia týchto organizácií mohli objasniť svoje postoje.

2.5. Názory zástupcov jednotlivých zainteresovaných spoločenských organizácií, ktoré zazneli na verejnej diskusii sú uvedené v prílohe stanoviska (1).

2.6. Na základe doplňujúcich informácií od českého predsedníctva Rady EÚ sa v rámci tohto prieskumného stanoviska pod pojmom „cestná doprava“ rozumie nákladná cestná doprava. Problematike komerčnej osobnej cestnej dopravy by sa malo venovať osobitné stanovisko.

2.7. Z tohto obmedzenia vyplýva, že k záverom, ku ktorým sa dospeje napríklad v oblasti infraštruktúry, treba pristupovať opatrne, pretože nezahŕňajú súkromnú osobnú dopravu s jej značnými nárokmi na infraštruktúru.

2.8. Význam žiadosti českého predsedníctva o zmapovanie trhu cestnej dopravy do roku 2020 je zrejmý, keď si uvedomíme, že podľa strednodobého preskúmania bielej knihy Európskej komisie z roku 2001 sa pre krajiny EÚ-25 do roku 2020 očakáva 50 % nárast cestnej dopravy (v tonokilometroch). Zároveň sa ukázalo, že v 27 krajinách EÚ v roku 2006 v rámci vnútrozemskej prepravy takmer tri štvrtiny objemu (73 % tonokilometrov) pripadali na nákladnú cestnú dopravu.

2.9. Podiel nákladnej železničnej dopravy je 17 % tonokilometrov a vnútrozemská vodná doprava a potrubná doprava majú obe 5 % podiel. Mali by sme sa preto usilovať dosiahnuť zvýšenie podielov týchto druhov dopravy a príbrežnej námornej dopravy

2.10. Ak sa splnia predpovede o náraste objemu dopravy do roku 2020, pričom sa objem medzinárodnej cestnej dopravy v porovnaní s vnútroštátnou cestnou dopravou zdvojnásobí, a to dvakrát tak rýchlo, bude to mať rozsiahle dôsledky vo viacerých oblastiach. Odrazí sa to napríklad na nepostačujúcej infraštruktúre a následne na dopravnom preťažení, a ak sa neprijmú rozhodné opatrenia, dôjde k výraznému zvýšeniu emisií CO2, hluku a spotreby energie. Takisto, ak sa nezmení politický prístup, zhoršia sa pracovné podmienky a pracovné prostredie vodičov, čím sa toto povolanie stane menej príťažlivým.

2.11. Je zrejmé, že tieto oblasti treba považovať za problematické a bude potrebné prijať základné rozhodnutia, ktoré majú kľúčový význam pre zabezpečenie dobrého fungovania vnútorného trhu v odvetví cestnej dopravy.

2.12. Rozdrobená štruktúra trhu cestnej dopravy spôsobuje komplikácie. V EÚ sa tento problém týka približne 900 000 podnikov, z ktorých viac ako polovicu možno zaradiť medzi malé podniky. Počet podnikov sa začína stabilizovať, avšak stávajú sa väčšími. Trh cestnej dopravy je navyše poznačený malou mierou súdržnosti. Tvoria ho predovšetkým malé, samostatne pôsobiace podniky, ktoré nemajú záujem spolupracovať, čo spôsobuje, že logistické procesy neprebiehajú optimálne. V odvetví existuje teda ešte veľký priestor na zvyšovanie kvality.

3. Všeobecné pripomienky

3.1. Z údajov Eurostatu vyplýva, že v roku 2006 tvoril podiel cestnej dopravy v porovnaní s ostatnými druhmi vnútrozemskej dopravy (železničná, vnútrozemská vodná a potrubná doprava) v 25 z 27 členských štátov EÚ viac ako 50 % (v tonokilometroch). V Estónsku a Litve sa viac ako 60 % objemu realizovalo železničnou dopravou. Podľa zistení toho istého prieskumu Eurostatu aj vo Švajčiarsku predstavuje podiel železničnej dopravy viac ako 60 %.

3.2. Rovnako je známe, že v rámci nákladnej cestnej dopravy sa viac ako 85 % nákladu v tonách prepravuje na vzdialenosť menšiu ako 150 km. Na vzdialenosti dlhšie ako 150 km sa prepravuje iba 15 % nákladu.

3.3. Uvedené skutočnosti zdôrazňujú silnú stránku nákladnej cestnej dopravy, ktorou je jej flexibilita, pretože pre krátke vzdialenosti neexistuje mnoho alternatív nákladnej cestnej dopravy.

3.4. Čo sa týka druhov vnútrozemskej dopravy, železničná doprava a vnútrozemská vodná doprava môžu predovšetkým na dlhé vzdialenosti a v závislosti od druhu prepravovaného tovaru byť alternatívou cestnej dopravy, pod podmienkou, že kvalita poskytovaných služieb je prinajmenšom rovnaká a náklady na nevyhnutnú prekládku tovaru budú prijateľné. V tejto súvislosti by významnú úlohu mohla zohrávať internalizácia externých nákladov.

3.5. Príbrežná námorná doprava môže byť alternatívnym riešením dopravných vzťahov v prímorských oblastiach v prípade, že sa podarí odstrániť colné a administratívne obmedzenia a zároveň udržať náklady na prekládku tovaru v prijateľných medziach.

3.6. Pri pohľade na očakávaný vývoj do roku 2020 môžeme na základe výskumov, ktoré uskutočnila Európska komisia v rámci prípravy dokumentu „Európska energetika a doprava“ a výskumný ústav NEA, konštatovať, že hrubý národný produkt, a teda aj objem dopravy, prudko stúpne, pokiaľ sa nepodarí odstrániť existujúce prepojenie medzi týmito dvoma faktormi, ako sa o tom zmieňovalo už strednodobé preskúmanie bielej knihy o doprave.

3.7. Predpovede týkajúce sa medzinárodného toku tovarov na rok 2020 ukazujú, že v porovnaní s rokom 2005 dôjde k nárastu:

—	objemu dopravy v rámci západnej Európy o 33 %,

—	objemu dopravy v rámci východnej Európy o 77 %,

—	objemu dopravy zo západnej Európy do východnej Európy o 68 % a

—	objemu dopravy z východnej Európy do západnej Európy o 55 %.

Vzhľadom na závislosť tohto odvetvia od fosílnych palív, bude očakávaný nárast objemu cestnej dopravy do roku 2020 veľkou záťažou pre zásoby zdrojov energie.

3.8. Vo všeobecnosti sa teda očakáva nárast objemu prepravy tovarov. V dôsledku úverovej krízy a s ňou spojenej hospodárskej recesie nebude objem dopravy v každom prípade rásť tak prudko, ako sa očakávalo, no napriek tomu bude potrebné prijať opatrenia na prispôsobenie sa tomuto rastu. Rok 2020 je totižto vzdialený viac ako 10 rokov a šanca, že dôsledky recesie budú v tom čase ešte pretrvávať, sa považuje za minimálnu.

3.9. Očakávaný nárast objemu dopravy je výsledkom hospodárskeho rastu v EÚ. Bolo by vhodné, keby sa odohrával na integrovanejšom trhu so zakotvenými harmonizovanými opatreniami, ako harmonizovanou a dôslednou kontrolou a sankčnými opatreniami.

3.10. Politika Európskej únie, ktorá spočíva v upustení od núteného prechodu na iný druh dopravy a uplatňovaní koncepcie komodality (2), čo znamená optimalizáciu každého druhu dopravy a vytváranie podmienok čo účinnejšej spolupráce všetkých druhov dopravy, sa výboru javí ako prístup z dlhodobého hľadiska nevyhnutný na dosiahnutie jednak vysokej úrovne mobility, ako aj ochrany životného prostredia. Zároveň považuje za potrebné pokračovať v rozvíjaní alternatív a v investíciách.

3.11. Výbor sa na svojej schôdzi 15. marca 2007 (3) pripojil k cieľom revidovanej bielej knihy, predovšetkým k myšlienke zlepšiť všetky druhy dopravy spolu i osobitne a optimálne využívať špecifické vlastnosti jednotlivých druhov dopravy. Zdôraznil pritom, že sa musí zvýšiť konkurencieschopnosť námornej, vnútrozemskej vodnej a železničnej dopravy.

3.12. Na prispôsobenie sa predpokladanému rastu je potrebná podpora a spolupráca zainteresovaných strán. Preto bolo užitočné usporiadať verejnú diskusiu s relevantnými zastrešujúcim medzinárodnými organizáciami občianskej spoločnosti a zapracovať ich názory do tohto stanoviska.

3.13. Jedným zo záverov, ktoré možno vyvodiť z očakávaného nárastu objemu prepravy tovarov do roku 2020 je, že bude nutné rozšíriť fyzickú infraštruktúru pre všetky druhy dopravy vo vnútrozemí. V prípade príbrežnej námornej dopravy bude predovšetkým potrebné odstrániť colné a administratívne prekážky.

3.14. Navyše, ak dôjde k očakávanému rastu nákladnej cestnej dopravy, bude nutné riešiť jeho dosah, napríklad v oblasti emisií CO2, dopravných nehôd, spotreby energie, ako aj sociálne dôsledky, napr. nedostatok dobre strážených a vybavených parkovísk a odpočívadiel.

3.15. Rovnako je potrebné dosiahnuť pokrok v „jazdení naprázdno“, harmonizácii kontrol a pokút, skutočnej integrácii vnútorného trhu, zvyšovaní účinnosti okrem iného prostredníctvom modulárnych koncepcií, rýchlejších pohraničných kontrolách, logistických koncepciách v rámci samotnej dopravy a štúdiách o dodržiavaní dopravnej rýchlosti a zlepšení pneumatík.

3.16. Výbor si zároveň uvedomuje, že na obdobie po roku 2020 bude potrebná politická stratégia s víziou. Preto vyzýva Komisiu, Radu, Parlament a odvetvie dopravy, aby tejto otázke venovali pozornosť počas nadchádzajúcej diskusie na tému „Budúcnosť dopravy“, ktorú na rok 2010 ohlásil pán Tajani, člen Komisie zodpovedný za dopravu.

4. Konkrétne pripomienky

4.1. Výbor považuje za potrebné viesť na medzinárodnej, ako aj národnej úrovni takú politiku, aby bolo možné zrealizovať očakávaný rast medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy, a to najmä vzhľadom na (malú) pravdepodobnosť, že tento rast bude možné riešiť pomocou iných druhov dopravy.

4.2. Na európskej i národnej úrovni bude treba prikročiť k budovaniu resp. vylepšovaniu (odstráneniu problematických miest) fyzickej cestnej a dopravnej infraštruktúry. V tejto súvislosti bude nevyhnutné venovať dostatok pozornosti zvýšeniu počtu bezpečných, dobre strážených a vybavených parkovísk a odpočívadiel.

4.3. S touto problematikou súvisí oznámenie Komisie na tému „Stratégia implementácie internalizácie externých nákladov“ a pripravované stanovisko výboru na túto tému (4).

4.4. Povolanie vodiča musí naďalej ostať príťažlivým. Možno to dosiahnuť zabezpečením dobrých pracovných podmienok a pracovného prostredia, napr. regulovaným pracovným časom a harmonizovanými ustanoveniami času vedenia motorového vozidla a doby odpočinku. Nestačí však ustanoviť tieto pravidlá v právnych normách, musia byť takisto uplatňované v praxi. Rovnako je podľa názoru výboru potrebné v tomto odvetví v rámci EÚ zharmonizovať monitorovanie platných predpisov v sociálnej oblasti. Pre prípad nedodržania týchto predpisov by mali byť stanovené najmä odstrašujúce finančné sankcie, ktoré by sa mali aj presadzovať. Za nevyhnutnú podmienku dobrého fungovania odvetvia cestnej nákladnej dopravy výbor považuje vytvorenie sociálneho dialógu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na národnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ.

4.5. V ostatných rokoch sa hovorilo o dcérskych spoločnostiach, ktoré západoeurópske podniky cestnej dopravy zakladajú v krajinách ako sú Poľsko, Česko či Maďarsko. Spolu s dobre zavedenými národnými podnikmi cestnej dopravy zabezpečujú tieto delokalizované spoločnosti najväčší podiel medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy medzi západnou a východnou Európou. Očakáva sa, že tento trend bude pokračovať.

4.6. Výbor je vzhľadom na očakávaný rast zástancom odstraňovania administratívnych a fyzických problematických miest, ktoré bránia využívaniu intermodálnych techník. Za dôležité považuje optimálne využívanie všetkých druhov dopravy, pričom je potrebné vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých.

4.7. Výbor rovnako pripisuje veľký význam tomu, aby sa súbežne s prispôsobovaním sa očakávanému rastu prehlbovali ciele v oblasti energetickej politiky a politiky klimatických zmien. Ako už výbor uviedol vo svojom stanovisku k strednodobému preskúmaniu bielej knihy o doprave, v prvom rade je dôležité zamerať sa na obmedzenie závislosti od fosílnych palív a znižovanie emisií CO2. K tomu môžu prispieť najmä opatrenia realizované priamo pri zdroji, ako zdokonaľovanie motorov, aby produkovali menej CO2 (Euro V a VI a novšie generácie energeticky úsporných motorov).

4.8. Výsledky výskumov ukazujú, že ak bude zvyšovanie objemu emisií CO2 pokračovať rovnakým tempom, do roku 2020 narastie ich objem o 17 až 55 %, v závislosti od scenára hospodárskeho rastu. Od roku 2040 bude objem celkových emisií CO2 klesať. Tieto výsledky výbor znepokojujú. Je potrebné využiť všetky znalosti a vyvinúť maximálne úsilie na hľadanie hoci aj netradičných opatrení, ktoré prispejú k zníženiu emisií CO2 už v období pred rokom 2020. Jedným z takýchto opatrení by mohlo byť rýchlejšie postupné vyraďovanie starších modelov nákladných áut a vyčleňovanie prostriedkov získaných internalizáciou externých nákladov.

4.9. Výbor sa domnieva, že v krátkom čase pravdepodobne nie je možné obmedziť závislosť odvetvia nákladnej cestnej dopravy od fosílnych palív, ale z dlhodobého hľadiska bude nevyhnutné hľadať alternatívy. V už spomínanom stanovisku Výbor zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dobre financovaný program výskumu a vývoja, ktorý by bol impulzom na využívanie trvalo udržateľných zdrojov energie.

4.10. Vo svojom akčnom pláne energetickej účinnosti (5) Komisia odhaduje možné úspory energie v doprave pred rokom 2020 na 26 %.

4.11. Ako teda môžeme obmedziť škodlivý dosah nákladnej cestnej dopravy? Podľa názoru výboru je dôležité lepšie organizovať logistické procesy, čo pomôže zlepšiť výkonnosť nákladnej cestnej dopravy.

4.12. Za najdôležitejší kľúč k úspechu výbor naďalej považuje získavanie podpory a zvyšovanie povedomia. Treba uplatniť politiku cukru i biča. Motivovať možno prostredníctvom stimulačných prémií alebo dotácií na investície do ekologických nákladných áut či autobusov, uplatňovaním diferencovaného prístupu pri výbere mýta a/alebo iných poplatkov a poskytovaním daňových stimulov na podporu produktov zameraných na alternatívne pohony, ekologické nákladné autá a autobusy avšak mali by sa dôsledne uplatňovať aj regulačné opatrenia.

4.13. Výbor odvetviu cestnej dopravy na záver odporúča, aby v oblasti technologického rozvoja a rozvoja riadenia zrealizovalo porovnávaciu štúdiu, ktorá by mu umožnila využiť postupy z iných odvetví.

4.14. Výbor si je vedomý skutočnosti, že už nemožno strácať čas. Preto dôrazne upozorňuje, že návrhy uvedené v tomto stanovisku majú nielen zdôrazniť naliehavosť situácie, ale predovšetkým viesť k bezodkladnému a urýchlenému prijatiu opatrení, ktoré nám umožnia prispôsobiť sa očakávanému rastu trvalo udržateľným spôsobom.

V Bruseli 13. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Prílohy stanovísk sa nevydávajú v Úradnom vestníku EÚ. Túto prílohu však môžete nájsť na stránke EHSV: www.eesc.europa.eu.

(2) Komodalita je podľa strednodobého preskúmania bielej knihy Komisie o doprave z roku 2001 [KOM(2006) 314 v konečnom znení, s. 4] „účinné využívanie rozličných dopravných režimov samostatne a vo vzájomnej kombinácii, [ktoré] prinesie optimálne a trvalo udržateľné využívanie zdrojov“.

(3) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Udržujte Európu v pohybe – Trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent: Strednodobé preskúmanie bielej knihy Európskej komisie o doprave z roku 2001“, KOM(2006) 314 v konečnom znení, Ú. v. EÚ C 161 z 13.7.2007.

(4) KOM(2008) 435 v konečnom znení, z 8.7.2008 a stanovisko TEN/357 na tému „Internalizácia externých nákladov“.

(5) Oznámenie Komisie „Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu“, KOM(2006) 545 v konečnom znení.

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/30

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zapojenie občianskej spoločnosti do východného partnerstva“

(prieskumné stanovisko)

(2009/C 277/06)

spravodajca: pán VOLEŠ

Pani Milena VICENOVÁ, veľvyslankyňa, stála zástupkyňa ČR pri Európskej únii, požiadala 12. januára 2009 Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému

„Zapojenie občianskej spoločnosti do východného partnerstva“.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 16. apríla 2009. Spravodajcom bol pán VOLEŠ.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája) prijal 160 hlasmi za, pričom 15 členovia hlasovali proti a 18 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. EHSV víta a podporuje návrh na vytvorenie východného partnerstva (VP) ako kvalitatívne vyššej formy spolupráce s východnými krajinami Európskej susedskej politiky. Toto partnerstvo sa musí zakladať na spoločných demokratických hodnotách a rešpektovaní ľudských práv, ktorých súčasťou je sociálny a občiansky dialóg a uznanie významnej úlohy, ktorú zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti v demokratických spoločnostiach.

1.2. Program spolupráce v rámci VP musí byť zameraný na konkrétnu pomoc partnerským krajinám, najmä v súčasnej situácii tvrdého dosahu globálnej hospodárskej krízy na ich ekonomiku so závažnými sociálnymi dôsledkami. Východné partnerstvo by takisto malo prispieť k posilneniu inštitúcií a k mierovému riešeniu existujúcich konfliktov.

1.3. VP nerieši otázku perspektívy členstva v EÚ, o ktoré sa niektoré zo zúčastnených krajín snažia. V prípade dosiahnutia súladu ich práva s príslušnou európskou sektorovou legislatívou EÚ by partnerské krajiny mali mať možnosť získať privilegovaný štatút, ktorý by im umožnil zúčastňovať sa na tvorbe právnych predpisov EÚ týkajúcich sa jednotlivých odvetví bez hlasovacieho práva, podobne ako je to v prípade krajín Európskeho hospodárskeho priestoru.

1.4. Pri uskutočňovaní VP by sa mali zohľadniť poznatky získané počas piatich rokov realizácie európskej susedskej politiky:

—	mala by sa zlepšiť spolupráca medzi EÚ a partnerskými krajinami pri vypracovaní opatrení na uskutočňovanie akčných plánov na národnej úrovni,

—	do prípravy akčných plánov a monitorovania ich plnenia by mala byť zapojená občianska spoločnosť vrátane sociálnych partnerov,

—	termíny zasadnutí spoločných podvýborov pre spoluprácu v sektorových otázkach vytvorených na základe zmlúv o partnerstve a spolupráci by sa mali dodržiavať a plnenie ich záverov by sa malo monitorovať za účasti občianskej spoločnosti,

—	podmienky zapojenia sa do príslušných programov Spoločenstva a agentúr by mali byť jasne stanovené, aby boli motiváciou na prevzatie príslušných právnych predpisov Spoločenstva,

—

do výberu otázok, o ktorých sa bude rokovať v rámci tematických platforiem, by mala byť zapojená občianska spoločnosť. Malo by ísť predovšetkým o otázky ako: lepšia správa vecí verejných, právny štát, zásady sociálneho trhového hospodárstva a jeho regulačný rámec, sociálny a občiansky dialóg, migrácia, ochrana práv duševného vlastníctva, zabezpečenie dodávok energie, odstraňovanie chudoby a prekážok vo vzájomnom obchode, cezhraničná spolupráca, ochrana životného prostredia, kontakty medzi ľuďmi a pod.

1.5. Zapojenie partnerských krajín do východného partnerstva je potrebné podmieniť ich vôľou a pripravenosťou vyznávať spoločné hodnoty EÚ, dodržiavať základné ľudské práva a slobody, rozvíjať a podporovať sociálny a občiansky dialóg. To sa týka najmä Bieloruska.

1.6. Východné partnerstvo by nemalo viesť ku vzniku deliacich čiar vo východnej Európe a malo by umožniť zapojenie tretích krajín v tých oblastiach, v ktorých budú mať spoločné záujmy s EÚ a východným partnerstvom, ako je energetická bezpečnosť, migrácia, ochrana životného prostredia a ďalšie. Veľa priorít východného partnerstva je predmetom strategického partnerstva EÚ s Ruskom. EHSV navrhuje zapojiť organizácie občianskej spoločnosti Ruska, Turecka a prípadne aj ďalších krajín do rokovania o otázkach spoločného záujmu v rámci fóra občianskej spoločnosti a tematických platforiem.

1.7. Predpokladom úspešného splnenia cieľov VP je posilnenie mobility a kontaktov medzi ľuďmi. EHSV podporuje uľahčenie vízového styku pre vybrané skupiny občanov partnerských krajín s perspektívou postupného odstránenia vízovej povinnosti pri rešpektovaní bezpečnostných záujmov obidvoch strán.

1.8. EHSV je pripravený podieľať sa na uskutočňovaní VP prostredníctvom podpory občianskej spoločnosti v partnerských krajinách a ponúka využitie svojich skúseností s vytváraním sietí organizovanej občianskej spoločnosti v mnohých krajinách a regiónoch, vrátane východných susedov. Vyzýva Európsku komisiu a Radu, aby ho poverili kľúčovou úlohou pri zakladaní fóra občianskej spoločnosti VP, ktoré by sa stalo pružnou a otvorenou sieťou občianskej spoločnosti EÚ a VP, zasadať by malo raz za rok a pracovalo by prostredníctvom pracovných skupín a tímov, ktoré by rozpracovávali konkrétne témy a ktorých výstupom by boli návrhy programov a projektov, ktoré by plnili ciele VP. Plné a účinné zapojenie občianskej spoločnosti do tohto fóra by malo byť podporené zodpovedajúcim financovaním.

1.9. Na dvojstrannej úrovni bude EHSV podporovať vytváranie štruktúr umožňujúcich zapojenie sociálnych partnerov a ďalších organizácií občianskej spoločnosti v partnerských krajinách do konzultačného procesu pri uskutočňovaní bilaterálnych programov EÚ s partnerskými krajinami vrátane prípravy národných plánov uplatňovania, ich uskutočňovania a monitorovania dosiahnutých výsledkov.

1.10. Aby občianska spoločnosť mohla splniť svoju úlohu, vyzýva EHSV Európsku komisiu, aby zabezpečila zaradenie organizácií občianskej spoločnosti do komplexného programu budovania inštitúcií a partnerských programov v rámci financovania z príslušnej položky nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI).

1.11. EHSV je pripravený zapojiť sa spolu s organizáciami občianskej spoločnosti partnerských krajín do všetkých štyroch tematických platforiem, pretože sa týkajú problémov, ktorými sa výbor intenzívne zaoberá a ku ktorým už vypracoval viaceré stanoviská a odporúčania.

2. Úvod, obsah návrhu na vytvorenie východného partnerstva

2.1. Výbor uvítal žiadosť českého predsedníctva vypracovať prieskumné stanovisko, ktoré by sa zaoberalo možnosťami a formami zapojenia občianskej spoločnosti do východného partnerstva (VP), na základe návrhu predloženého v oznámení Európskej komisie z 3. decembra 2008 (1).

2.2. Európska susedská politika, ktorá bola reakciou na rozšírenie EÚ z roku 2004, pozdvihla vzájomné vzťahy EÚ so susednými krajinami na východnej hranici (2) na vyššiu úroveň a dosiahla mnohé úspechy pri upevňovaní vzájomných väzieb. Súčasne však nesplnila celkom očakávania predovšetkým tých krajín, ktoré majú voči EÚ vyššie ambície.

2.3. Poľsko a Švédsko prevzali iniciatívu a na zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ 26. mája 2008 predložili návrh na vytvorenie východného partnerstva ako kvalitatívne vyššej formy Európskej susedskej politiky (ESP). Návrh získal podporu českého predsedníctva, ktoré túto tému vyhlásilo za jednu zo svojich priorít.

2.4. Európska komisia zverejnila 3. decembra 2008 oznámenie na tému „Východné partnerstvo“. Východné partnerstvo bude po tom, ako ho schváli Rada na svojom marcovom zasadnutí (3), vyhlásené 7. mája 2009 na vrcholnej schôdzke EÚ s partnerskými krajinami východného partnerstva v Prahe.

2.5. Cieľom VP je výraznejšie než doteraz podporiť partnerské krajiny v ich úsilí o zblíženie s EÚ a poskytnúť im nevyhnutnú podporu pri uskutočňovaní demokratických a trhovo orientovaných reforiem, uplatňovaní zásad právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, dodržiavaní ľudských práv, rešpektovaní a ochrane menšín a uplatňovaní zásady trhového hospodárstva a udržateľného rozvoja.

2.6. Východné partnerstvo sa bude uskutočňovať hlavne na dvojstrannej úrovni s cieľom uzatvárať dohody o pridružení (4), za predpokladu, že sa dosiahne pokrok v oblasti demokracie, právneho štátu a ľudských práv (5). Súčasťou dohôd o pridružení bude vytvorenie rozsiahlej a komplexnej oblasti voľného obchodu.

2.7. Mnohostranná úroveň predpokladá vytvorenie štyroch tematických platforiem týkajúcich sa 1) demokracie, dobrej správy vecí verejných a stability, 2) hospodárskej integrácie a zbližovania s politikami EÚ, 3) energetickej bezpečnosti a 4) kontaktov medzi ľuďmi. Mnohostranný rámec upevní väzby medzi partnerskými krajinami s perspektívou budúceho vzniku susedského hospodárskeho spoločenstva. Ku konkrétnym výsledkom spolupráce by mali prispieť tzv. modelové iniciatívy (6). Tieto iniciatívy by financovali medzinárodné finančné inštitúcie, súkromný sektor a rôzni darcovia.

2.8. Raz za dva roky by sa mal uskutočniť samit hláv štátov a predsedov vlád EÚ a VP, raz za rok schôdzky ministrov zahraničných vecí, dvakrát za rok zasadnutie vysokých úradníkov podľa jednotlivých platforiem a schôdzky expertov vo forme pracovných skupín.

2.9. Európska komisia a Rada počítajú s účasťou občianskej spoločnosti pri plnení cieľov VP a navrhujú vytvoriť fórum občianskej spoločnosti (FOS), ktoré by viedlo dialóg s verejnou správou. Európska komisia vyzvala Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby sa zapojili do rokovaní tematických platforiem venovaných demokracii, dobrej správe vecí verejných a stabilite a kontaktom medzi ľuďmi.

2.10. Prostriedky určené na financovanie východného partnerstva sa zvýšia zo 450 mil. EUR v roku 2008 na 600 mil. EUR v roku 2013, čo si vyžiada dodatočné prostriedky, ktoré by sa mali získať z rezervy rozpočtu nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI).

3. Ako sa z východného partnerstva môže stať nástroj lepšieho uskutočňovania európskej susedskej politiky (ESP)

3.1. EHSV vníma VP ako nový strategický rámec východného rozmeru ESP a prejav solidarity s ľuďmi vo východnej Európe. Musí sa zakladať na spoločných hodnotách, podpore základných ľudských práv a slobôd, dobrej správy a budovania demokratickej spoločnosti, ktorej pevnú súčasť tvorí občianska spoločnosť. Politická vôľa vlád partnerských krajín rozvíjať dialóg s občianskou spoločnosťou a podporovať dialóg sociálnych partnerov by mala byť jedným z ukazovateľov pre využívanie nástrojov a programov spolupráce, ktoré ponúka VP.

3.2. Prehlbujúca sa celosvetová finančná a hospodárska kríza ohrozuje hospodársky rozvoj a stabilitu vo východných susedných krajinách EÚ. EHSV považuje za dôležité, aby program spolupráce VP a finančné prostriedky pridelené v rámci ENPI boli nasmerované okrem podpory dlhodobých štrukturálnych reforiem tak, aby pomohli vládam partnerských krajín stabilizovať hospodársku a sociálnu situáciu a odstrániť negatívne dosahy krízy na najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva.

3.3. Cieľom VP je pomôcť krajinám východnej Európy pri ich modernizácii v súlade s normami EÚ bez bezprostrednej perspektívy členstva, čo by nemalo obmedzovať ambície jednotlivých krajín, pokiaľ ide o ich budúce vzťahy s EÚ. Na zvýšenie motivácie partnerských krajín k aktívnejšiemu presadzovaniu reforiem a noriem EÚ odporúča EHSV ponúknuť im možnosť získať privilegovaný štatút, ak prevezmú európske predpisy pre konkrétny dohodnuté odvetvie. To by im umožnilo stať sa, podobne ako krajiny zapojené do Európskeho hospodárskeho priestoru (7), súčasťou vnútorného trhu, podieľať sa na programoch Spoločenstva a agentúr a zúčastňovať sa na príprave novej legislatívy EÚ na úrovni expertov bez hlasovacieho práva.

3.4. VP by sa malo vnímať ako nástroj, ktorým EÚ pomôže Azerbajdžanu a perspektívne aj Bielorusku splniť podmienky členstva vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Skutočnosť, že všetky ostatné krajiny východného partnerstva sa už stali členmi WTO, vytvára predpoklady pre mnohostranný dialóg nielen o dvojstrannej liberalizácii obchodu medzi EÚ a jednotlivými krajinami, ale aj o regionálnej liberalizácii obchodu medzi krajinami VP navzájom. Vytvorenie susedského hospodárskeho spoločenstva podľa vzoru Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) (8) by malo byť prioritou EÚ od samého začiatku uskutočňovania VP.

EHSV odporúča, aby sa pri uskutočňovaní politiky VP zohľadnili poučenia z uplatňovania ESP v rokoch 2004-2008 (9), ktoré je možné zhrnúť do týchto bodov:

3.5.1. S občianskou spoločnosťou by sa malo konzultovať pri budúcom rokovaní o dohodách o pridružení medzi EÚ a partnerskými krajinami, predovšetkým pokiaľ ide o úlohu občianskej spoločnosti a o možnosť vytvorenia spoločných poradných výborov občianskej spoločnosti partnerskej krajiny s EÚ v rámci týchto dohôd.

3.5.2. Plánovanie a uskutočňovanie priorít akčných plánov na národnej úrovni by vlády partnerských krajín mali vykonávať v spolupráci s Európskou komisiou a ostatnými zainteresovanými stranami (politickými silami, sociálnymi partnermi, občianskou spoločnosťou a miestnymi a regionálnymi samosprávami) tak, aby sa zabezpečila čo najširšia podpora uskutočňovania týchto plánov. Akčné plány by mali obsahovať opatrenia umožňujúce účinnejšie zapojenie občianskej spoločnosti do konzultačného procesu vrátane zabezpečenia prekladu európskych dokumentov do národných jazykov.

3.5.3. Spoločné podvýbory pre spoluprácu v sektorových otázkach vytvorené na základe zmlúv o partnerstve a spolupráci, ktoré mali fungovať ako mechanizmus prenášania informácií a spätnej väzby v rámci ESP, plnili túto úlohu iba čiastočne, pretože sa schádzali iba zriedka a nepravidelne. Zasadnutiam podvýborov a ich kontrole je potrebné dať záväzný charakter. Zástupcovia inštitucionálnych platforiem, ktoré majú vzniknúť vo VP (Euronest, fórum občianskej spoločnosti a miestne a regionálne zhromaždenie), by mali byť prizvaní k monitorovaniu práce podvýborov a činnosti národných orgánov pri uskutočňovaní priorít akčných plánov. Hodnotenie pokroku by sa malo zakladať na jasných, spoločne dohodnutých, transparentných a merateľných hodnotiacich kritériách a občianska spoločnosť by mala mať možnosť sa zúčastniť na rokovaniach o týchto kritériách a na hodnotení ich plnenia.

3.5.4. V ponuke východného partnerstva by mali byť jasnejšie definované sektorové nástroje. Bolo by potrebné jasnejšie stanoviť kritériá prístupu partnerských krajín k danému sektorovému programu alebo agentúre, aby daná krajina vedela, aké podmienky musí splniť, aby sa mohla zapojiť do európskych programov a agentúr.

3.5.5. Tematické platformy by mali umožniť pravidelnú výmenu osvedčených postupov medzi EÚ, členskými štátmi a partnerskými krajinami a stanoviť spoločné mnohostranné projekty v príslušných oblastiach. V rámci tematických platforiem by sa mohli prerokúvať nasledujúce otázky:

—	zásady právneho štátu,

—	zásady sociálneho trhového hospodárstva a jeho regulačný rámec,

—	dobrá správa vecí verejných,

—	boj proti korupcii a neoficiálnej ekonomike,

—	sociálne problémy vrátane rovnosti pohlaví,

—	migrácia a kontakty medzi ľuďmi,

—	podpora sociálneho a občianskeho dialógu,

—	odstraňovanie prekážok vzájomného obchodu,

—	ochrana práv duševného vlastníctva,

—	odstraňovanie chudoby,

—	energetická bezpečnosť a energetická účinnosť,

—	dodržiavanie noriem potravinovej bezpečnosti,

—	ochrana pred dovozom nebezpečných výrobkov z tretích krajín,

—	ochrana životného prostredia, verejného zdravia, rastlín a zvierat,

—	cezhraničná spolupráca a ďalšie.

Do výberu týchto tém a ich prerokúvania by mali byť zapojené organizácie občianskej spoločnosti, ktoré by zastrešovalo fórum občianskej spoločnosti (FOS). Aby organizácie občianskej spoločnosti mohli túto úlohu splniť, je treba im poskytnúť potrebné financovanie.

3.6. EHSV zastáva názor, že účasť partnerských krajín na programe spolupráce v rámci východného partnerstva musí byť podmienená prijatím a plným uznaním spoločných hodnôt, akými sú ľudské práva a základné slobody, dobrá správa a dialóg s nezávislou občianskou spoločnosťou a sociálnymi partnermi. EHSV pripomína, že sa to týka najmä Bieloruska a jeho zapojenia do východného partnerstva.

3.7. EHSV považuje za dôležité, aby východné partnerstvo neviedlo ku vzniku nových deliacich čiar vo východnej Európe a zostalo otvorené aj pre účasť predstaviteľov z tretích krajín v tých oblastiach, ktoré sa budú dotýkať spoločných záujmov. Veľa priorít východného partnerstva je súčasťou strategického partnerstva s Ruskom. Príkladom môže byť dialóg o otázkach energetickej bezpečnosti, problémoch migrácie, životného prostredia a ďalších regionálnych alebo celosvetových problémoch, ktorý môže priniesť konkrétne výsledky iba pri zapojení Ruska, Turecka, prípadne aj zástupcov z krajín strednej Ázie. EHSV navrhuje zapojiť zástupcov občianskej spoločnosti z uvedených tretích krajín do rokovania o týchto otázkach v rámci fóra občianskej spoločnosti a prípadne ďalších platforiem.

3.8. Východné partnerstvo by malo byť doplnkovou iniciatívou k čiernomorskej synergii. Obidve sledujú rôzne ciele a používajú rôzne nástroje, ale súčasne majú niektoré dôležité oblasti činnosti spoločné. Preto je nevyhnutné posilniť koordináciu postupu v obidvoch iniciatívach, aby sa zabránilo zbytočnej dvojkoľajnosti alebo duplicite rovnakých činností.

3.9. Veľmi dôležitým predpokladom úspešného splnenia cieľov východného partnerstva je zintenzívnenie kontaktov medzi ľuďmi. Mobilita tvorí významnú kapitolu tak v rámci dvojstranných vzťahov, ako aj v mnohostrannom kontexte. Ku konečnému cieľu, ktorým je zavedenie bezvízového styku s týmito krajinami, sa musí dopracovať postupne, uľahčovaním vízového styku pre študentov, obchodníkov, osoby, ktoré pravidelne cestujú do krajín EÚ, rodinných príslušníkov, znižovaním poplatkov za víza. Predpokladom je uzavretie príslušných dohôd s partnerskými krajinami.

3.10. EHSV navrhuje viesť dialóg s partnerskými krajinami, členskými štátmi, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou o otázkach pracovného trhu, vrátane vývoja a mobility pracovných síl, a o schválení spoločných opatrení týkajúcich sa boja proti nelegálnemu zamestnávaniu a porušovaniu dôležitých dohovorov MOP.

4. Charakteristika organizácií občianskej spoločnosti v krajinách východného partnerstva

4.1. Historická, politická a sociálno-ekonomická situácia v každej zo šiestich účastníckych krajín východného partnerstva sa líši, napriek tomu má občianska spoločnosť v partnerských krajinách veľa spoločných rysov, ktoré vyplývajú zo spoločenského vývoja z dôb existencie Sovietskeho zväzu, kedy boli organizácie občianskej spoločnosti iba „prevodovou pákou“ vládnucej komunistickej strany.

4.2. Rozpad Sovietskeho zväzu umožnil týmto krajinám získať nezávislosť, ale súčasne viedol k značnému prepadu ich hospodárstva. Ekonomické reformy zamerané na transformáciu hospodárstva riadeného štátom na trhové hospodárstvo sa zavádzali pomaly a nedôsledne a situáciu komplikovala politická nestabilita a boj o moc. Najmenej v štyroch krajinách (Moldavsko, Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko) situáciu zhoršovali vojenské konflikty so susedmi alebo separatistickými oblasťami.

4.3. Napriek hospodárskemu rastu na konci 90. rokov a po roku 2000 zostáva situácia v týchto krajinách veľmi nestabilná, čo ešte zhoršuje tvrdý dosah súčasnej hospodárskej krízy. Existujú hlboké sociálne rozdiely, veľká časť obyvateľstva nachádza živobytie v neoficiálnej ekonomike alebo emigrovala za prácou do zahraničia. Pretrvávajú hlavné prekážky modernizácie a rozvoja – byrokracia, nadmerná regulácia a s ňou súvisiaca korupcia.

4.4. V posledných rokoch sa postupne otvára priestor pre aktivity občianskej spoločnosti vo všetkých krajinách; dokonca aj v Bielorusku dochádza pod tlakom EÚ a medzinárodnej verejnosti k miernemu zlepšeniu. Európska susedská politika a jej nástroje a činnosť Medzinárodnej organizácie práce (MOP) pomáhajú pri postupnom presadzovaní sociálneho dialógu a jeho inštitucionalizácii v partnerských krajinách. Normy EÚ sa ešte zďaleka nedodržujú, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, rozdelenie právomocí a zodpovednosť medzi ústrednými a miestnymi orgánmi verejnej moci, správny výklad a dodržiavanie občianskych práv a slobôd a nezávislosť médií. Vlády sa zdráhajú akceptovať pluralizmus spoločnosti, nezávislosť sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti a ich právo na sociálny a občiansky dialóg, ktorý by mal posilniť celú spoločnosť.

4.5. EHSV sa v posledných piatich rokoch zaoberal stavom občianskej spoločnosti vo všetkých partnerských krajinách z hľadiska slobody združovania, registrácie a daňových predpisov a postupov, slobody prejavu a fungovania tripartitných konzultácií, a vypracoval stanoviská s mnohými odporúčaniami (10).

4.6. Na konferencii o sociálnom a občianskom dialógu v čiernomorskej synergii a východnom partnerstve, ktorú usporiadal EHSV v spolupráci s MOP 2. a 3. marca 2009, účastníci potvrdili, že vo všetkých krajinách tripartitný dialóg existuje, jeho obsah má však ďaleko od splnenia jeho poslania. Nedarí sa presadiť sociálny dialóg na regionálnej úrovni alebo medziodvetvový dialóg. Všetci účastníci potvrdili potrebu účinného zapojenia občianskej spoločnosti do obidvoch regionálnych iniciatív.

4.7. Postavenie jednotlivých zložiek občianskej spoločnosti

4.7.1. Organizácie zamestnávateľov

Vo všetkých partnerských krajinách existujú tradičné organizácie, ktoré zastupujú podnikateľov a poskytujú im potrebné služby, ako sú obchodné komory a podnikateľské združenia. S pokračujúcimi reformami a potrebou ustanoviť na strane zamestnávateľov partnerov pre dialóg sociálnych partnerov boli vytvorené organizácie zamestnávateľov, ktoré združujú veľké firmy a odborové zväzy. Tieto organizácie čelia mnohým problémom, mnohé z nich nie sú dostatočne reprezentatívne, sú nejednotné a konkurujú si. V niektorých krajinách, predovšetkým tam, kde v hospodárstve stále prevažuje štátny sektor, ako je to v Bielorusku, Moldavsku, Azerbajdžane, sú úzko spojené s vládou a majú preto obmedzenú možnosť vládnu politiku nezávisle kritizovať alebo jej oponovať. To do značnej miery obmedzuje ich záujem a pripravenosť na účasť na sociálnom dialógu.

4.7.2. Odborové organizácie

4.7.2.1. Vo väčšine partnerských krajín začali tradičné odbory sovietskeho typu reformný proces a s väčším či menším úspechom prevzali zásady demokracie, nezávislosti a slobody, za ktoré bojuje medzinárodné a európske odborové hnutie. Nové odborové organizácie boli vytvorené v Bielorusku a na Ukrajine. Zásada nezávislosti organizácií pracujúcich má však ešte ďaleko od toho, aby sa stala všeobecne uznávanou skutočnosťou, ako to potvrdzuje rôzne zasahovanie zo strany vlád v niektorých krajinách, ktoré sa stalo predmetom sťažností na porušovanie odborárskych slobôd adresovaných MOP.

4.7.2.2. Napriek tomu, že vo všetkých krajinách boli ratifikované hlavné dohovory MOP, dochádza k porušovaniu najmä dohovoru o kolektívnom vyjednávaní a slobode združovania, ktoré sa prejavuje ťažkosťami pri registrácii a obmedzovaním práva na štrajk. V podnikoch sú potláčané základné práva, dochádza aj k prepúšťaniu odborových funkcionárov.

4.7.2.3. Celkovo sa však dosiahol pokrok, ktorý odborom umožnil hrať pozitívnu úlohu pri upevňovaní demokratických procesov v partnerských krajinách.

4.7.3. Mimovládne organizácie

4.7.3.1. Vo všetkých partnerských krajinách došlo k výraznému nárastu počtu organizácií občianskej spoločnosti. Tieto organizácie sa venujú európskej integrácii, sociálnym otázkam, ako je migrácia, vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálne hospodárstvo, boj proti chudobe, ochrane životného prostredia, ľudským a občianskym právam, boju proti korupcii, ochrane práv spotrebiteľov, presadzovaniu záujmov poľnohospodárov a remeselníkov a ďalším činnostiam. Tieto organizácie sú zapojené do európskych a medzinárodných sietí a aktívne sa podieľali na obrane demokratických hodnôt v revolučnom hnutí na Ukrajine a v Gruzínsku.

4.7.3.2. Mimovládne organizácie sa vo všetkých krajinách boria s celým radom problémov, ktoré vychádzajú z nedôvery vlády voči občianskej spoločnosti, najmä keď ju nemôžu kontrolovať a snažia sa priestor pre nezávislosť mimovládnych organizácií legislatívne obmedzovať. Problémom nezávislých mimovládnych organizácií je financovanie, a preto sa musia uchádzať o zahraničnú podporu, čím sa vystavujú kritike, že presadzujú zahraničné záujmy proti záujmom národným. V mnohých partnerských krajinách existujú mimovládne organizácie blízke vláde, ktoré sú presadzované do rôznych platforiem občianskeho dialógu.

4.7.3.3. Situácia a povedomie o potrebe občianskeho dialógu sa však postupne zlepšuje aj vďaka výmene informácií, skúseností, vytváraniu rôznych sietí občianskej spoločnosti. Výrazný pokrok sa dosiahol na Ukrajine v oblasti dialógu medzi vládou a mimovládnymi organizáciami, ktoré aktívne podporujú európsku integráciu.

5. Úloha EHSV vo východnom partnerstve

5.1. EHSV chce naďalej plniť svoju úlohu pri posilňovaní postavenia, kapacít a rozvoja regionálnych a národných sietí organizovanej občianskej spoločnosti v partnerských krajinách, ktoré by im umožnili čo najúčinnejšie zapojenie do dvojstranných a mnohostranných programov a nástrojov v záujme úspešného uskutočňovania cieľov VP.

5.2. EHSV získal v minulých rokoch cenné skúsenosti pri vytváraní sietí občianskej spoločnosti na regionálnej a národnej úrovni v rámci Euromed, AKT, Karibskej oblasti, strednej Ameriky, Mercosur, Číny, Indii a Brazílii. Je tiež partnerom v spoločných poradných výboroch vytvorených dohodami o pridružení s Tureckom, Chorvátskom a v budúcnosti i s FYROM. Činnosť EHSV pomohla posilniť občiansku spoločnosť vo všetkých uvedených regiónoch a krajinách.

5.3. EHSV sa podobnej úlohy iniciatívne ujal aj vo vzťahu k východnej Európe a južnému Kaukazu. V roku 2004 vytvoril kontaktnú skupinu pre východných susedov, uskutočnil základné analýzy postavenia a možností organizácií občianskej spoločnosti v partnerských krajinách a nadviazal s nimi priame kontakty. Zorganizoval niekoľko spoločných podujatí, vrátane uvedenej konferencie o sociálnom dialógu a občianskej spoločnosti v čiernomorskej synergii a východnom partnerstve.

5.4. EHSV vyzýva Európsku komisiu a Radu, aby ho poverili kľúčovou úlohou pri aktívnom zapojení občianskej spoločnosti do inštitucionálnej štruktúry VP. Na vytvorenie fóra občianskej spoločnosti východného partnerstva je možné využiť významné skúsenosti a know-how EHSV v tejto oblasti a jeho kontakty s organizáciami občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov a ich národnými a regionálnymi sieťami v partnerských krajinách a v EÚ. Fórum občianskej spoločnosti východného partnerstva (FOS VP) by malo byť vytvorené ihneď po oficiálnom vyhlásení iniciatívy, teda v druhej polovici roku 2009.

5.5. FOS VP by malo mať operatívny a pružný charakter a malo by združovať reprezentatívne, demokratické a nezávislé organizácie občianskej spoločnosti tak z EÚ, ako aj z partnerských krajín, zastupujúce zamestnávateľov, zamestnancov a ostatné mimovládne organizácie, ktoré by boli konkrétnym prínosom k uskutočňovaniu tejto iniciatívy. FOS by sa mohlo schádzať najmenej raz za rok, striedavo v EÚ a v niektorej partnerskej krajine. Mohlo by vytvárať pracovné skupiny a tímy, ktoré by sa zaoberali konkrétnymi okruhmi problémov (pozri bod 3.5.5) prostredníctvom vytvárania špecifických panelov v rámci štvrtej operačnej úrovne východného partnerstva a vypracovávali by návrhy a odporúčania predstaviteľom EÚ a vlád partnerských krajín. Organizačnú a administratívnu činnosť by zabezpečoval sekretariát v rámci EHSV s finančným príspevkom z príslušnej položky ENPI.

5.6. EHSV bude naďalej podporovať vytváranie štruktúr zahŕňajúcich organizácie občianskej spoločnosti, vrátane sociálnych partnerov, v partnerských krajinách, ktoré by umožnili ich účinné zapojenie do konzultačného procesu pri stanovení spoločných priorít akčných plánov a nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI), pri definovaní nevyhnutných akcií na národnej úrovni, pri monitorovaní a spätnej väzbe a následnom hodnotení dosiahnutého pokroku. FOS by mohlo byť vhodnou platformou pre výmenu najlepších skúseností týkajúcich sa občianskej spoločnosti v národných rozhodovacích procesoch a rozvoja sociálneho dialógu.

5.7. Po vytvorení spoločných poradných výborov občianskej spoločnosti EÚ s príslušnými krajinami na základe dohôd o pridružení by do tohto procesu mohli byť zapojené aj tieto výbory.

5.8. Aby organizácie občianskej spoločnosti mohli splniť uvedené náročné úlohy, je potrebné im poskytnúť nevyhnutnú podporu a pomoc. EHSV preto odporúča Komisii, aby zahrnula do komplexného programu budovania inštitúcií okrem štátnych úradov aj organizácie občianskej spoločnosti, ktorým by v rámci partnerských programov mohli odovzdávať svoje skúsenosti partnerské organizácie z členských krajín EÚ.

5.9. Európska komisia vyzvala EHSV na účasť na tematických platformách Demokracia, dobrá správa vecí verejných a stabilita a Kontakty medzi ľuďmi. EHSV je presvedčený, že má kapacitu a skúsenosti k tomu, aby sa mohol zúčastňovať aj na obidvoch zostávajúcich platformách Ekonomická integrácia a Energetická bezpečnosť, a odporúča zapojiť do týchto platforiem aj občiansku spoločnosť partnerských krajín a FOS.

V Bruseli 13. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade „Východné partnerstvo“, KOM(2008) 823 v konečnom znení z 3. decembra 2008.

(2) Východní partneri (alebo „partneri“) sú na účely tohto stanoviska krajiny vo východnej Európe a na južnom Kaukaze, na ktoré sa zameriava európska susedská politika: Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavská republika a Ukrajina.

(3) Závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Bruseli 19. a 20. marca 2009, 7880/09.

(4) Rokovania s Ukrajinou o dohode o pridružení už prebiehajú a mohli by sa stať vzorom pre ostatné partnerské krajiny.

(5) Týka sa to najmä Bieloruska, kde je pokrok v tomto smere zatiaľ nedostatočný.

(6) Patril by sem program integrovaného riadenia hraníc, nástroj pre malé a stredné podniky, podpora regionálnych trhov s elektrickou energiou, energetickú účinnosť a zdroje obnoviteľnej energie, rozvoj južného energetického koridoru a spolupráca pri predchádzaní prírodným katastrofám.

(7) Nórsko, Lichtenštajnsko a Island.

(8) KOM(2008) 823 v konečnom znení, s. 10.

(9) Pozri výsledky projektu Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku uskutočneného s podporou nadácie Friedricha Eberta, uverejnené v publikácii The Reform of the European Neighbourhood Policy: Tools, Institutions and a Regional Dimension, autori: Duleba, Najšlová, Benč a Bilčík, r. 2009.

(10) Stanoviská EHSV „Susedstvo v rozšírenej Európe – Nový rámec vzťahov EÚ k jej východným a južným susedom“, Ú. v. EÚ C 80, 30.3.2004, s. 148-155;„Bieloruská občianska spoločnosť“, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 123-127; „Vzťahy medzi EÚ a Moldavskom: úloha organizovanej občianskej spoločnosti“, Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 89-95; „Vzťahy medzi EÚ a Ukrajinou: nová dynamická úloha pre občiansku spoločnosť“, Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 157-163; „Zriaďovanie sietí organizácií občianskej spoločnosti v čiernomorskom regióne“, Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 144-151 a REX/241 „Účasť občianskej spoločnosti na realizácii akčných plánov Európskej susedskej politiky v krajinách južného Kaukazu“, spravodajca pán Adamczyk, máj 2009, ešte nepublikované v Úradnom vestníku.

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/37

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zapojenie občianskej spoločnosti do realizácie akčných plánov európskej susedskej politiky v krajinách južného Kaukazu: Arménsku, Azerbajdžane a Gruzínsku“

(2009/C 277/07)

Spravodajca: pán Andrzej ADAMCZYK

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa na svojom plenárnom zasadnutí 15. a 16. februára 2007 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Zapojenie občianskej spoločnosti do realizácie akčných plánov európskej susedskej politiky v krajinách južného Kaukazu: Arménsku, Azerbajdžane a Gruzínsku“.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 16. apríla 2009. Spravodajcom bol pán Andrzej ADAMCZYK.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdzi zo 14. mája 2009) prijal 151 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 1 sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1. Závery

1.1. Južný Kaukaz je mimoriadne rozmanitý z hľadiska etnickej príslušnosti, jazyka, histórie, náboženstva a politických súvislostí. To všetko spolu s prebiehajúcimi územnými konfliktami a stáročiami cudzej nadvlády znamená, že otázka vybudovania nezávislého štátu, národnej identity a obrany nezávislosti si vyžaduje množstvo energie, a to najmä zo strany organizácií občianskej spoločnosti.

1.2. Sociálni partneri ani organizácie občianskej spoločnosti od začiatku predmetných rokovaní zatiaľ nezohrávali primeranú úlohu pri vypracovávaní či implementácii dohôd o partnerstve a spolupráci, ktoré nadobudli účinnosť v roku 1999, ani akčných plánov na roky 2007 – 2011 spojených s európskou susedskou politikou.

1.3. Realizácia akčných plánov a očakávané rokovania o dohodách o pridružení (ako bilaterálne nástroje) a mnohostranná iniciatíva východné partnerstvo predstavujú príležitosť na zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do príslušných činností. Avšak na uskutočnenie týchto projektov je nevyhnutná účasť inštitúcií EÚ a členských štátov.

1.4. Európska komisia by mala nabádať vlády krajín južného Kaukazu, aby aktívne spolupracovali so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti pri realizácii akčných plánov a dohôd o partnerstve a spolupráci.

1.5. V rámci rokovaní týkajúcich sa akčných plánov by mali inštitúcie EÚ zároveň klásť dôraz na dodržiavanie ľudských práv a demokratických noriem, zásad sociálneho dialógu ako aj zásad občianskeho dialógu. Súčasťou výročných správ o realizácii akčných plánov by malo byť hodnotenie situácie vzhľadom na uvedené otázky. To by mohlo zvýšiť význam občianskej spoločnosti a nezávislosť jej organizácií a zároveň by to malo kladný vplyv na ochranu základných pracovných práv a rovnoprávnosť žien.

1.6. Vytvorenie fóra občianskej spoločnosti, ktoré je súčasťou iniciatívy východné partnerstvo, môže uľahčiť dialóg medzi organizáciami krajín zaradených do partnerstva, ako aj dialógu medzi nimi a štátnymi orgánmi. Je však potrebné zabezpečiť, aby organizácie zapojené do fóra boli skutočne reprezentatívne a nezávislé. EHSV by sa mohol významne podieľať na zabezpečení dodržania týchto kritérií a fungovaní fóra.

1.7. Je potrebné presadzovať nadväzovanie všestranných kontaktov medzi ľuďmi a organizáciami krajín tejto oblasti a členskými štátmi EÚ, a to najmä na bilaterálnom základe. Z tohto dôvodu by sa malo zjednodušiť získavanie víz pre ľudí z juhokaukazských krajín.

1.8. Inštitúcie EÚ, ktoré by mohli zohrávať úlohu pri pokusoch o vyriešenie konfliktov medzi krajinami na severe Kaukazu, by sa mali usilovať o zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do mierového procesu, pretože tieto organizácie by mohli mať pozitívny vplyv na proces zmierenia.

2. Úvod

2.1. Južný Kaukaz tvoria tri krajiny: Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko. Napriek tomu, že tento región nezaberá veľké územie, je mimoriadne rozmanitý z hľadiska etnickej príslušnosti, jazyka, histórie, náboženstva a politických súvislostí.

2.2. Situáciu navyše komplikuje skutočnosť, že medzi dvoma z týchto krajín – Arménskom a Azerbajdžanom – už vyše 20 rokov pretrváva spor o Náhorný Karabach a Gruzínsko už dlhý čas nemá pod kontrolou svoje dve provincie: Abcházsko a Južné Osetsko. Situáciu ešte viac skomplikovala nedávna vojna s Ruskom.

2.3. Napriek rozličným tradíciám, histórii a cestám k rozvoju spája krajiny južného Kaukazu spoločná minulosť členstva v Sovietskom zväze, čo zanechalo zreteľné stopy v mnohých oblastiach života, najmä v hospodárskej a sociálnej sfére.

2.4. V dôsledku mnohonárodnostného zloženia južného Kaukazu, ako aj pretrvávajúcich ozbrojených konfliktov je otázka posilnenia národnej identity, vybudovania štátu a jeho inštitúcií a obrany nezávislosti aj naďalej prioritou vo všetkých troch krajinách, a to najmä zo strany organizácií občianskej spoločnosti.

2.5. Pre politickú situáciu v tomto regióne je príznačný výrazný demokratický deficit. Počas nedávneho obdobia nezávislosti, ktoré trvá sotva dve desaťročia, došlo k štátnym prevratom, občianskym vojnám a viac-menej úspešným revolúciám. Niekoľko vlád po sebe sa usilovalo zamedziť činnosť politickej opozície, kontrolovať médiá a ovplyvňovať organizácie občianskej spoločnosti, najmä sociálnych partnerov. V Gruzínsku sa demokratická transformácia začala až po tzv. ružovej revolúcii, hoci nezávislé organizácie a vonkajší pozorovatelia upozorňujú na množstvo nedostatkov v spôsobe fungovania demokracie v tejto krajine.

2.6. Hospodárska situácia je stále zložitá. Chýbajúca moderná infraštruktúra, zastarané technológie, nedostatok domáceho investičného kapitálu, financovanie zbraní a vojenských zariadení a kolaps trhu v bývalých sovietskych republikách sú hlavnou príčinou zlých hospodárskych pomerov. Pozícia Azerbajdžanu je vďaka zásobám ropy a plynu odlišná. Avšak vzhľadom na závislosť hospodárstva od jedného odvetvia a stratu Náhorného Karabachu a okolitých oblastí Azerbajdžanu sú hospodárske problémy krajiny stále pomerne výrazné.

2.7. Sociálna situácia je tiež nesmierne zložitá. Značná časť obyvateľstva žije stále pod hranicou chudoby, rozdiely v príjmoch medzi bohatými a chudobnými sa výrazne zväčšujú a región zápasí s obrovskými sociálnymi problémami, najmä pokiaľ ide o starých ľudí a chorých. Situáciu nijako nezlepšuje ani vysoká miera nezamestnanosti a veľký počet vojnových utečencov, najmä v Gruzínsku a Azerbajdžane. Navyše podľa viacerých odhadov pochádza až takmer 60 % príjmu v južnom Kaukaze z neoficiálnej ekonomiky, čo vedie k vážnym sociálnym problémom. Túto skutočne pochmúrnu situáciu ešte zhoršuje súčasná celosvetová hospodárska kríza. Problémom je okrem toho aj rozšírená korupcia.

2.8. Geopolitická situácia krajín južného Kaukazu je nesmierne zložitá vzhľadom na ich problematické vzájomné vzťahy aj vzťahy so susednými krajinami. Je jasné, že ich geografickú izoláciu od ostatného sveta bude ťažké prekonať bez aktívneho zapojenia ich väčších susedov, ako je Turecko či Rusko. Normalizácia a optimalizácia vzťahov s týmito krajinami je preto v ich záujme. V tejto súvislosti by mohla byť pozitívnym faktorom skutočnosť, že všetky tri juhokaukazské krajiny sú spolu s Ruskom a Tureckom zapojené do novej iniciatívy Čiernomorská synergia, ktorá je zameraná na mnohostrannú regionálnu spoluprácu.

2.9. Poľnohospodárstvo je v krajinách južného Kaukazu jednou z oblastí so značným potenciálom. Momentálne je však v úpadku, zdevastované nerozvážnymi politickými opatreniami z minulosti, ako aj nedostatočnými investíciami v súčasnosti. Výrazným podnetom pre rozvoj poľnohospodárstva by preto mohlo byť nadviazanie obchodných vzťahov medzi týmito tromi krajinami, ako aj s ruským trhom ako ich tradičným odbytiskom.

3. Európska susedská politika (ESP) v južnom Kaukaze

3.1. Krajiny južného Kaukazu neboli pôvodne zaradené do Európskej susedskej politiky (ESP). Nové perspektívy pre spoluprácu sa otvorili až po tom, ako tento región prejavil záujem o nadviazanie bližších vzťahov s Európou a najmä po ružovej revolúcii v Gruzínsku.

3.2. Akčné plány pre tieto tri krajiny boli po dvojročných rokovaniach prijaté v novembri 2006 a sú základom pre spoluprácu pre obdobie rokov 2007 – 2011. Priority akčných plánov sú pre Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko podobné a týkajú sa, okrem iného, otázok, ako je:

—	posilnenie právneho štátu, najmä prostredníctvom reformy súdnictva v súlade s normami Rady Európy,

—	posilnenie demokracie a zabezpečenie dodržiavania ľudských práv (o. i.) prostredníctvom podpory miestnej samosprávy,

—	vytvorenie podmienok pre fungovanie nezávislých médií,

—	zlepšenie hospodárskej situácie vytvorením lepších podmienok pre obchod a podnikanie, reformou daňového systému a bojom proti korupcii,

—	dosiahnutie väčšej stability podporou udržateľného hospodárskeho rozvoja a sociálnej súdržnosti, zmiernením chudoby a opatreniami na ochranu životného prostredia,

—	posilnenie regionálnej spolupráce v oblasti južného Kaukazu,

—	opatrenia na mierové vyriešenie územných konfliktov.

3.3. ESP nie je nijako spojená s prípadným pristúpením krajín južného Kaukazu do EÚ. Stanovuje však oblasti pre užšiu spoluprácu, ktoré by mohli tieto krajiny väčšmi zosúladiť s normami acquis communautaire. Teoreticky by to mohlo viesť k ich pristúpeniu do Európskeho hospodárskeho priestoru, ak si to budú želať.

3.4. Sociálni partneri ani organizácie občianskej spoločnosti zatiaľ nezohrávali významnú úlohu pri rokovaní o zásadách dohôd o partnerstve a spolupráci a akčných plánov ani pri ich realizácii, hoci situácia sa v jednotlivých krajinách líši, a to aj podľa dynamiky konkrétnych organizácií. Organizácie, ktoré sa snažili do procesu zapojiť, tak niekedy urobili z vlastnej iniciatívy a skôr proti vôli štátnych orgánov ako na ich žiadosť.

3.5. Realizácia akčných plánov ako hlavný nástroj bilaterálneho prístupu a taktiež nová mnohostranná iniciatíva východné partnerstvo poskytujú organizáciám občianskej spoločnosti možnosť podieľať sa na prebiehajúcej činnosti a príslušných opatreniach. Avšak na to, aby tieto organizácie mohli skutočne spolupracovať, je potrebná nejaká iniciatíva alebo monitorovanie zo strany inštitúcií EÚ a pomoc partnerských organizácií z členských štátov EÚ.

4. Zamestnávatelia

4.1. Organizácie zamestnávateľov v troch juhokaukazských krajinách sa zdajú byť pod silným vplyvom štátnych orgánov, a to tiež kvôli tomu, že značná časť hospodárskej aktivity sa uskutočňuje v štátnom sektore. Príčiny a mechanizmy tohto vplyvu však nie sú vo všetkých krajinách rovnaké.

4.2. Spoločnou črtou podnikateľských organizácií je kľúčový význam obchodných a priemyselných komôr. Hoci v tomto prípade nejde v pravom zmysle slova o organizácie zamestnávateľov a ich úlohy a pole pôsobnosti sa neobmedzujú len na zastupovanie podnikateľskej sféry v úlohe sociálneho partnera, ich silné väzby na vládu a často aj kvázi verejný status znamenajú, že tieto organizácie sú veľmi autoritárske, nie však obzvlášť nezávislé.

Keďže organizácie zamestnávateľov sú slabé, málo reprezentatívne a majú úzke väzby na štátne orgány, čo zvyčajne predpokladá istú formu závislosti, nemôžu plniť úlohu plnoprávneho sociálneho partnera v rokovaniach s odbormi, ktoré sú tak nútené diskutovať o mnohých otázkach priamo s vládou, či sa im to páči alebo nie. Špecifické črty organizácií zamestnávateľov sa však medzi jednotlivými krajinami líšia.

4.3.1. Napriek výraznej snahe o privatizáciu zo strany trhovo orientovanej gruzínskej vlády kontroluje štát značnú časť priemyslu, pričom väčšina sprivatizovaných podnikov patrí ruským alebo kazašským investorom. Táto situácia ešte umocňuje snahu a rozširuje možnosti vlády zasahovať do zamestnávateľskej problematiky.

4.3.2. Hlavné odvetvia arménskeho hospodárstva majú v rukách veteráni vojny o Náhorný Karabach, ktorí tvoria privilegovanú skupinu podnikateľov. Podnikatelia, poslanci parlamentu a vládni činitelia zároveň udržiavajú vzájomné finančné, obchodné a politické vzťahy. V súčasnosti, keď generácia bojovníkov o Náhorný Karabach postupne odchádza zo scény, a vďaka spolupráci so sesterskými organizáciami zamestnávateľov z Európy, by mohli arménske podnikateľské organizácie začať plniť tradičnejšiu úlohu sociálneho partnera.

4.3.3. Odvetvie energetiky sa na hospodárstve Azerbajdžanu podieľa 90 % a je aj naďalej pod priamym dohľadom prezidenta. Spolu so skutočnosťou, že podnikateľskú elitu v ostatných odvetviach hospodárstva tvoria väčšinou mladí manažéri lojálni štátnym orgánom, z ktorých mnohí získali kvalitné vzdelanie a odbornú kvalifikáciu v západnej Európe a Spojených štátoch, to znamená, že organizácie zamestnávateľov začínajú čoraz viac zohrávať úlohu sociálneho partnera.

5. Odbory

5.1. Odborové zväzy v troch juhokaukazských krajinách sa navzájom veľmi líšia, čo z veľkej časti vyplýva zo skutočnosti, že pôsobia v odlišných hospodárskych, sociálnych a politických podmienkach. Medzi ich spoločné črty patrí výrazný úbytok členskej základne v priebehu uplynulých rokov a viac-menej úspešné pokusy o reformu zastaraných štruktúr a organizačných metód. Napriek niekoľkým pokusom sa však nepodarilo vytvoriť skutočnú alternatívu odborovým zväzom, čo v praxi ponecháva výlučné postavenie pri zastupovaní pracovníkov organizáciám, ktoré existovali v čase získania nezávislosti.

Tieto organizácie sa však líšia v miere nezávislosti od štátnych orgánov a blízkosti vzťahov s partnerskými zamestnávateľskými organizáciami.

5.2.1. Odborové zväzy v Gruzínsku sú pomerne nezávislé od vlády a prezidentskej administratívy, sú však medzi nimi vážne spory. Vzhľadom na obvinenia z nevlasteneckého správania či dokonca sabotáže v stave vojny je táto situácia zložitá, avšak neodvratná, berúc do úvahy aroganciu štátnych orgánov a ich nevšímavosť voči názorom sociálnych partnerov. V mnohých prípadoch boli práva odborov a pracovníkov porušené a nový zákonník práce bol zavedený bez toho, aby bol s nimi konzultovaný.

5.2.2. Arménske odbory, ktoré sa v rámci týchto troch krajín začali reformovať ako posledné, len veľmi zriedka zaujímajú kritické alebo nezávislé stanovisko voči štátnym orgánom. Od získania nezávislosti od celosovietskej štruktúry veľmi dlho nepodstúpili žiadnu zásadnú reformu. Spôsobil to vojnový stav a zásada politickej korektnosti, v rámci ktorej sa podpora štátnych orgánov v tejto krajine chápe ako vlastenecká povinnosť. Zmena vo vedení konfederácie odborových zväzov z roku 2007 ponúka možnosť na zvýšenie dynamiky činnosti odborov, ako aj ich nezávislosti.

5.2.3. Azerbajdžanské štátne orgány venovali od nástupu súčasnej politickej garnitúry k moci značnú pozornosť sociálnemu dialógu a zabezpečovaniu sociálneho zmieru. Odbory, ktoré túto politiku podporujú, sa snažia dosiahnuť pre pracovníkov maximum a zároveň sa vyhýbajú vážnym konfliktom a ohrozeniu národnej jednoty. Na základe toho vznikol špecifický korporačný model odborov, najmä v najbohatšom priemyselnom odvetví (t. j. v energetike) a v sektore verejných služieb. Odborové zväzy, ktoré sú do značnej miery relatívne nezávislé, sa aktívne zasadzujú za sociálne práva a blahobyt svojich členov, pričom sa vyhýbajú priamej konfrontácii s vládou, čo sa v súčasnosti zdá byť jediná možná stratégia.

6. Mimovládne organizácie zastupujúce iné záujmy

6.1. Podľa spôsobu financovania ich činnosti možno mimovládne organizácie (MVO) v južnom Kaukaze rozdeliť do troch skupín:

—	nezávislé MVO, ktoré svoju činnosť financujú z príspevkov svojich členov, služieb poskytovaných externe alebo zo zhromaždeného alebo zdedeného majetku,

—	MVO, ktoré zriadila, financuje a kontroluje vláda,

—	MVO závislé od externých, zvyčajne zahraničných darcov.

6.2. Typickou črtou juhokaukazských MVO je rôznorodosť ich cieľov a úloh a často aj ich dočasný charakter. MVO sa často zakladajú a neskôr, po splnení jednej konkrétnej úlohy alebo vyčerpaní finančných zdrojov zaniknú.

6.3. V dôsledku chýbajúcej tradície činnosti organizácií občianskej spoločnosti, ozbrojených konfliktov a ťažkostí s financovaním činností je vytvorenie skutočne nezávislých organizácií problematické.

Po hospodárskom páde a sociálnej katastrofe, ktoré nastali v počiatočnom období po rozpade Sovietskeho zväzu, sa výrazná časť organizácií občianskej spoločnosti zamerala na boj proti chudobe a zlepšovanie životnej úrovne.

6.4.1. Zdá sa, že občianska spoločnosť sa najdynamickejšie rozvíja v Gruzínsku. V krajine pôsobí približne 100 MVO, ktoré uznali aj nezávislí pozorovatelia. Svoju činnosť vyvíjajú v oblastiach, ako je boj proti korupcii a podpora právneho štátu, ľudské práva a práva menšín, sloboda médií, ochrana životného prostredia a energetická bezpečnosť.

6.4.2. Do hlavných skupín MVO v Arménsku patria organizácie, ktoré vláda alebo medzinárodné organizácie priamo poverujú vypracovaním politických analýz alebo návrhov strategických dokumentov a organizácie, ktoré realizujú projekty v oblastiach, ako je vzdelávanie, zdravotná starostlivosť či sociálna ochrana. Zaujímavým fenoménom je transformácia MVO na malé podniky poskytujúce komerčné služby po ukončení projektu.

6.4.3. Národné fórum mimovládnych organizácií v Azerbajdžane, založené v roku 1999 za pomoci UNDP, zastupuje vyše 400 rôznych MVO, ktoré sú čiastočne závislé od vlády, zahraničných sponzorov alebo opozičných strán a niekoľko ďalších organizácií financuje svoju činnosť spoplatňovaním poskytovaných služieb. Napriek tomu existuje niekoľko organizácií, ktoré si zachovávajú politickú neutralitu a v budúcnosti by mohli zohrávať dôležitú úlohu pri formovaní názorov.

7. Perspektívy a odporúčania

Realizácia akčných plánov európskej susedskej politiky doposiaľ predstavovala nevyužitú možnosť na posilnenie sociálneho a občianskeho dialógu v oblasti európskej spolupráce s krajinami južného Kaukazu.

7.1.1. Európska komisia by mala nabádať vlády krajín južného Kaukazu, aby konzultovali so sociálnymi partnermi a inými organizáciami občianskej spoločnosti akčné plány a aby ich zapojili do spoločnej práce na realizácii, monitorovaní a hodnotení týchto plánov. To nemôžu nahradiť ani osvedčené postupy získané na základe priamych kontaktov medzi zástupcami EÚ a vybranými organizáciami. To by bolo dôležité tak pre realizáciu akčných plánov, ako aj zvýšenie významu úlohy občianskej spoločnosti.

7.1.2. Počas rokovaní o akčných plánoch a dohodách o partnerstve a spolupráci by mala Európska komisia klásť väčší dôraz na dodržiavanie ľudských práv a demokratických noriem, zásad sociálneho dialógu ako aj zásad občianskeho dialógu, vrátane práva združovať sa a práva na kolektívne vyjednávanie. Bolo by žiaduce, aby súčasťou výročných správ o realizácii akčných plánov bolo hĺbkové hodnotenie týchto otázok.

7.1.3. Vlády jednotlivých krajín by mali spolu s európskymi inštitúciami a za úzkej spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti viesť rozsiahle informačné kampane o EÚ, jej inštitúciách a acquis communautaire, ako aj o jej susedskej politike a realizácii akčných plánov. V súlade s tým by mali byť vytvorené vhodné nástroje a možnosti financovania. Jednou z nich by mohli byť malé európske granty pre organizácie občianskej spoločnosti vytvorené špeciálne na tento účel.

7.2. Nová iniciatíva východné partnerstvo poskytne novú príležitosť na posilnenie kontaktov medzi organizáciami občianskej spoločnosti južného Kaukazu a Európskej únie a predovšetkým na oživenie občianskeho dialógu na miestnej úrovni.

Návrh vytvoriť fórum občianskej spoločnosti zamerané na podporu spolupráce medzi organizáciami a uľahčenie dialógu medzi nimi a štátnymi orgánmi, uvedený v iniciatíve východné partnerstvo, je síce cenným podnetom, ale malo by ho sprevádzať monitorovanie zo strany inštitúcií EÚ, ktoré by zabezpečilo jeho autentickosť.

7.3.1. Je potrebné zabezpečiť, aby boli zástupcovia do fóra vymenovaní demokraticky a aby vo fóre pôsobili najreprezentatívnejšie, najdemokratickejšie a najnezávislejšie organizácie. EHSV by v tomto procese mohol zohrávať dôležitú úlohu, a to pri zabezpečovaní dodržiavania týchto kritérií a pri celkovom fungovaní fóra.

7.3.2. Ak by členmi fóra ako orgánu boli aj iné krajiny zahrnuté vo východnom partnerstve, občianskej spoločnosti by to umožnilo rozšíriť model mnohostrannej spolupráce aj na krajiny mimo južného Kaukazu.

7.4. Východné partnerstvo by malo podporovať kontakty medzi ľuďmi a organizáciami v oblasti vzdelávania, vedy, kultúry, vzájomnej úcty medzi národmi a boja proti diskriminácii a netolerancii. V záujme toho by sa malo zjednodušiť získavanie víz pre ľudí z juhokaukazských krajín.

7.5. Európska susedská politika ako aj iniciatíva východné partnerstvo by mali občianskej spoločnosti v juhokaukazských krajinách umožniť nielen nadviazať kontakty s inštitúciami EÚ, ale aj zapájať sa do bilaterálnej spolupráce so svojimi partnerskými organizáciami. Veľmi užitočným krokom by bolo vytvorenie mechanizmu na podporu nadviazania spolupráce s partnermi z EÚ.

7.6. Jedným z problémov, ktoré sužujú krajiny južného Kaukazu je pretrvávajúci ozbrojený konflikt. Okrem evidentnej úlohy inštitúcií EÚ pri snahe o vyriešenie týchto konfliktov sa zdá, že organizácie občianskej spoločnosti by mohli v rámci mierového procesu zohrávať podpornú úlohu, najmä pri jeho presadzovaní medzi obyvateľmi danej krajiny. Spoločné regionálne iniciatívy by mohli byť v tejto súvislosti mimoriadne dôležité. Východiskovým bodom pre zložitý proces zmierenia by mohli byť kontakty medzi partnerskými organizáciami krajín, ktoré sa dostali do konfliktu.

V Bruseli 14. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/42

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Pobaltie: Úloha organizovanej občianskej spoločnosti pri zlepšovaní regionálnej spolupráce a hľadaní regionálnej stratégie“

(2009/C 277/08)

Spravodajkyňa: pani PELTOLA

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa na svojom plenárnom zasadnutí 10. júla 2008 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Pobaltie: Úloha organizovanej občianskej spoločnosti pri zlepšovaní regionálnej spolupráce a hľadaní regionálnej stratégie“.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 16. apríla 2009. Spravodajkyňou bola pani PELTOLA.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája 2009) prijal 171 hlasmi za, pričom 6 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. EHSV zastáva názor, že štyri ciele stratégie pre Pobaltie zamerané na 1) ekologickú udržateľnosť, 2) hospodársku prosperitu, 3) príťažlivosť a prístupnosť a 4) bezpečnosť tohto regiónu sú dôležité, opodstatnené a vzájomne sa dopĺňajúce.

1.2. EHSV upozorňuje na dôležitú úlohu organizovanej občianskej spoločnosti pri realizácii stratégie pre Pobaltie. Výbor odporúča, aby Komisia zriadila poradné „fórum pobaltskej občianskej spoločnosti“, čo by zaručilo zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do stratégie pre Pobaltie.

1.3. Rozmer vonkajších vzťahov stratégie pre Pobaltie musí byť spojená so spoluprácou v rámci Severnej dimenzie, čím by sa vytvorili možnosti pre „partnerstvo medzi rovnými“ medzi EÚ a tretími krajinami.

1.4. EHSV je presvedčený, že realizácia stratégie pre Pobaltie si bude vyžadovať vytvorenie osobitného rozpočtu. V opačnom prípade hrozí, že stratégia zostane iba politickým vyhlásením a nedosiahne svoje ciele.

1.5. Podpora hospodárskeho rastu a prosperity si vyžaduje inštitucionálne opatrenia zo strany EÚ, predovšetkým posilnenie medzinárodnej zmluvnej základne. To by rôznym subjektom – podnikom alebo fyzickým osobám – pomohlo pri dosahovaní hospodárskej integrácie a rastu v regióne vo väčšej miere ako doteraz. EHSV sa domnieva, že posilnenie hospodárstva v Pobaltí zvýši jeho atraktívnosť a podporí vytvorenie „obchodnej značky“ Pobaltia. Hospodársky rast by priniesol väčšie výhody aj EÚ ako celku, zlepšil by fungovanie vnútorných trhov a hospodársku integráciu.

1.6. EHSV zastáva názor, že nadviazanie na akčný plán HELCOM pre Baltské more, na ktorom sa dohodli EÚ a pobaltské pobrežné štáty, je najlepším spôsobom ochrany životného prostredia v oblasti Baltského mora.

1.7. EHSV je presvedčený, že aktívna účasť občanov bude mať v budúcnosti čoraz väčší význam, a to dokonca aj v tých odvetviach a oblastiach, ktoré tradične patrili do pôsobnosti verejnej správy. Vhodným príkladom je v tejto súvislosti ochrana životného prostredia v Pobaltí.

2. Úvod

2.1. Európska únia v súčasnosti vypracováva stratégiu pre Pobaltie. Európsky parlament prijal v novembri 2006 uznesenie k vypracovaniu stratégie EÚ pre Pobaltie. V decembri 2007 vyzvala Európska rada Komisiu, aby stratégiu vypracovala do júna 2009. Táto stratégia stanovuje najdôležitejšie parametre na zlepšenie budúcej regionálnej spolupráce v Pobaltí. Komisia v súčasnosti pripravuje stratégiu ako regionálnu politickú iniciatívu. Spolu sa na jej príprave podieľa 19 generálnych riaditeľstiev Komisie.

2.2. Stratégia je zameraná na dosiahnutie štyroch cieľov: vytvoriť z Pobaltia (1) 1) ekologicky udržateľný, 2) hospodársky prosperujúci, 3) príťažlivý a prístupný a 4) bezpečný región. Podľa EHSV sú tieto ciele týkajúce sa Pobaltia dôležité, opodstatnené a vzájomne sa dopĺňajúce. Svoje opodstatnenie má aj návrh na vytvorenie jasnej pobaltskej identity. Predkladaním odporúčaní na zlepšenie riadenia sa stratégia pre Pobaltie bude snažiť tiež zjednodušiť postupy a obmedziť byrokraciu.

2.3. Obsah a celkové zameranie stratégie pre Pobaltie vytvorila Komisia na základe otvoreného dialógu s verejnosťou a rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami. Okrem týchto diskusií za okrúhlym stolom sa na získanie názorov a stanovísk použili internetové konzultácie verejnosti (2). EHSV podporuje prístup, ktorý zvolila Európska komisia.

2.4. Stratégia pre Pobaltie bude 19. júna 2009 predložená Európskej rade. Plán realizácie stratégie by mal byť veľmi praktickým dokumentom, ktorý určí zodpovedné strany a časový harmonogram a ku ktorému môžu byť v prípade potreby pridané doplňujúce opatrenia. Realizácia stratégie sa začne počas švédskeho predsedníctva Rady EÚ a pokračovať bude počas predsedníctiev ďalších pobaltských členských štátov: najprv Poľska v roku 2011 a potom Dánska a Litvy v rokoch 2012 a 2013.

2.5. Rozmer vonkajších vzťahov stratégie EÚ pre Pobaltie je spojená so spoluprácou v rámci Severnej dimenzie (3). Severná dimenzia je nástrojom, prostredníctvom ktorého uplatňujú EÚ a Rusko, spolu s Nórskom a Islandom, politické opatrenia v dohodnutých oblastiach spolupráce v severnej Európe. Spolupráca v rámci Severnej dimenzie umožní vytvorenie „partnerstva medzi rovnými“ medzi EÚ a tretími krajinami. EHSV dôrazne podporuje začlenenie všetkých pobaltských štátov do spoločných projektov v Pobaltí. Z tohto dôvodu má zapojenie Ruska a jeho záväzok v rámci spolupráce pobaltských krajín už od samého začiatku rozhodujúci význam. EHSV zároveň nabáda pobaltské štáty, Nórsko a Island, aby pokračovali v spolupráci, ktorá má historickú, hospodársku a kultúrnu tradíciu.

2.6. V súvislosti s realizáciou stratégie pre Pobaltie sa neuvažuje o vytvorení nových nástrojov financovania. Medzi dostupné finančné zdroje patria štrukturálne fondy EÚ (55 miliárd EUR pre Pobaltie v období rokov 2007 – 2013), vnútroštátne zdroje každého pobaltského štátu a možnosti financovania zo strany medzinárodných finančných inštitúcií, ako je EIB (Európska investičná banka), NIB (Nordická investičná banka) a EBOR (Európska banka pre obnovu a rozvoj). EHSV je presvedčený, že na účely stanovené v stratégii pre Pobaltie je potrebné efektívnejšie využívať jednotlivé nástroje financovania EÚ.

2.7. EHSV je presvedčený o tom, že realizácia stratégie pre Pobaltie si bude vyžadovať vytvorenie osobitného rozpočtu. V opačnom prípade hrozí, že stratégia zostane iba politickým vyhlásením a nedosiahne svoje ciele. Otázke financovania sa bude EHSV bližšie venovať v jednom zo svojich budúcich stanovísk.

3. Úloha organizovanej občianskej spoločnosti pri realizácii stratégie pre Pobaltie

3.1. EHSV víta skutočnosť, že Komisia aktívne zapojila organizácie občianskej spoločnosti do vypracovávania stratégie pre Pobaltie: ich aktívna účasť bude potrebná aj pri realizácii akčného plánu stratégie. Výbor zdôrazňuje, že bez skutočného zapojenia organizovanej občianskej spoločnosti do stratégie pre Pobaltie nebude možné uplatňovať opatrenia stratégie ani dosiahnuť jej ciele.

3.2. Dôležitá práca mnohých rôznorodých organizácií, ako sú mimovládne organizácie, spotrebitelia a podniky či ochranárske združenia, v súčasnosti často nepresiahne úroveň odporúčaní. Informácie o ich činnosti sú neúplné a praktické opatrenia sa takmer nikdy nerealizujú.

3.3. Kľúčovými aktérmi v Pobaltí sú okrem vnútroštátnych orgánov aj regióny, mestá a združenia občianskej spoločnosti. EHSV sa domnieva, že je potrebné jasne vymedziť ich úlohy, nabádať jednotlivé organizácie k spoločnej činnosti a vypracovať dohody o spolupráci. Takisto je potrebné sprehľadniť mätúcu spleť iniciatív a projektov spadajúcich pod rôzne programy financovania, a to prostredníctvom účinnejšej koordinácie programov a systematického zohľadňovania priorít stratégie pre Pobaltie.

3.4. EHSV vyjadruje obavy pokiaľ ide o praktickú realizáciu a monitorovanie akčného plánu stratégie pre Pobaltie. Navrhuje preto, aby Komisia vytvorila poradné „fórum pobaltskej občianskej spoločnosti“, medzi právomoci ktorého by patrilo:

—	zabezpečovať zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do stratégie pre Pobaltie,

—	vyjadrovať názory a odporúčania organizovanej občianskej spoločnosti k aktuálnym otázkam príslušným orgánom zodpovedným za realizáciu stratégie pre Pobaltie,

—	presadzovať aktívne zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti v krajinách zahrnutých do stratégie pre Pobaltie,

—	presadzovať účasť organizovanej občianskej spoločnosti na realizácii stratégie pre Pobaltie na vnútroštátnej, regionálnej a európskej úrovni,

—	podporovať a podnecovať verejné diskusie a zvyšovanie informovanosti o opatreniach stratégie pre Pobaltie, dosiahnutom pokroku a vytýčených cieľoch, a to ako v členských štátoch EÚ, tak aj v ostatných krajinách zahrnutých do stratégie,

—	využívať rôzne prostriedky, ako sú návštevy, semináre či rozširovanie osvedčených postupov, na podporu vytvárania kontaktov medzi regionálnymi skupinami občianskej spoločnosti (v rámci EÚ i mimo nej).

3.5. EHSV je ochotný začať prípravnú činnosť na projekte „fóra pobaltskej občianskej spoločnosti“, pokiaľ ide o jeho právomoci, zloženie a činnosť. Existujúce kontakty výboru s regionálnymi organizáciami občianskej spoločnosti a jeho skúsenosti v podobných oblastiach mu umožnia riadiť činnosť fóra. EHSV disponuje množstvom veľmi dobrých skúseností a funkčnými modelmi, získanými na základe zabezpečovania aktívnej účasti organizovanej občianskej spoločnosti v projektoch, ako je európsko-stredomorská spolupráca (4) a sieťová spolupráca v čiernomorskom regióne (5).

4. Za hospodársku prosperitu Pobaltia

4.1. Účinná implementácia vnútorného trhu EÚ v rámci regiónu je veľmi významných prínosom z hľadiska hospodárskeho rastu. EÚ, jednotlivé štáty a medzinárodné organizácie vytvárajú inštitucionálne štruktúry, ktoré posilňujú hospodárske vzťahy v Pobaltí a umožňujú jeho rast. Je však jasné, že za hospodársku integráciu sú zodpovedné samotné hospodárske subjekty, firmy, ako aj jednotlivci. Práve oni sú teda určujúcim faktorom úspešnosti integrácie ekonomiky Pobaltia a rýchlosti jej rastu. EHSV je presvedčený, že posilnenie hospodárstva v Pobaltí značne zvýši jeho atraktívnosť a podporí vytvorenie „obchodnej značky“ Pobaltia. Posilnenie pobaltského hospodárstva by prinieslo väčšie výhody aj EÚ ako celku.

V nasledujúcej časti sú stanovené hlavné opatrenia na podporu integrácie trhu a rastu pobaltskej ekonomiky.

Posilnenie medzinárodnej zmluvnej základne

4.2.1.1. Využívanie hospodárskych možností, ktoré Pobaltie ponúka, si v prvom rade vyžaduje výraznú expanziu medzinárodnej zmluvnej základne, ako aj prehĺbenie európskej integrácie. Hoci členstvo Ruska vo WTO a jeho nová dohoda o spolupráci s EÚ (nová zmluva medzi EÚ a Ruskom) sa netýkajú výlučne iba Pobaltia, ich potenciálny prínos pre túto oblasť má rozhodujúci význam z hľadiska podpory regionálneho hospodárskeho rastu a rozvoja. Baltské more je najdôležitejšou prirodzenou cestou, ktorú Rusko a ázijské krajiny využívajú na vývoz svojich produktov do Európy.

4.2.1.2. EHSV znepokojuje skutočnosť, že Rusko nie je signatárom programu Európskej únie pre Pobaltie (INTERREG IVB 2007 – 2013), ktorého cieľom je zvýšiť atraktívnosť Pobaltia z hľadiska investovania, bývania a práce.

4.2.1.3. Do rozhodovacích právomocí EÚ a jej členských štátov patrí niekoľko zmluvných ustanovení, ktoré by mohli mať pre Pobaltie nesmierny prínos. Napríklad spoločnosť, ktorá v súčasnosti pôsobí vo všetkých deviatich pobaltských krajinách, musí používať až osem rozličných mien. Členmi eurozóny sú totiž iba Fínsko a Nemecko. Je veľmi dôležité, aby sa hospodárska a menová únia rozšírila o Dánsko, Švédsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu a Poľsko. Predovšetkým iniciatívy Dánska a Švédska na pripojenie sa k hospodárskej a menovej únii by zabezpečili efektívnosť a dôveryhodnosť úsilia zameraného na plné využitie hospodárskeho potenciálu Pobaltia.

Podpora fungovania vnútorného trhu

4.2.2.1. Pre zabezpečenie bezproblémového fungovania vnútorného trhu Pobaltia je potrebné väčšie úsilie. So zvyšujúcou sa špecializáciou pôsobí čoraz viac firiem v rôznych medzinárodných sieťach vytvorených na základe odborného zamerania. Prostredníctvom svojich zákazníkov, subdodávateľov a obchodných partnerov majú firmy väzby na trhy a výrobcov v celom Pobaltí. S nárastom cezhraničných obchodných transakcií je pre Pobaltie nesmierne dôležité vytvoriť čo najjednotnejší trhový priestor, aby sa tým odstránili prekážky obchodu s tovarom a službami, verejnému obstarávaniu a investičným tokom a aby kapitálový trh a trh práce fungovali bez problémov.

4.2.2.2. Nadobudnutie účinnosti novej Lisabonskej zmluvy v roku 2010 má pre pobaltské členské štáty EÚ potenciálne veľký význam. Zmluva posilňuje právomoci EÚ v oblastiach dôležitých pre priemysel, ako je colná únia, pravidlá hospodárskej súťaže a obchodná politika.

4.2.2.3. Rozhodujúci význam má aj dosiahnutie čo najjednotnejšieho uplatňovania právnych predpisov EÚ. Napríklad kľúčovým prvkom revidovanej Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť je smernica o službách, ktorú musia členské štáty implementovať do 28. decembra 2009. V správe združenia Eurochamber (6) z februára 2009 (7) sa okrem iného upozorňuje na výrazné rozdiely v implementácii smernice medzi jednotlivými pobaltskými členskými štátmi EÚ, a to tak z hľadiska časového harmonogramu, ako aj samotnej podstaty. Súčasná situácia predstavuje pre pobaltské štáty EÚ jedinečnú možnosť na spoluprácu s cieľom vytvoriť štandardizovaný a centralizovaný obchodný systém pre poskytovateľov služieb. Tento centralizovaný obchodný systém musí jasne stanovovať proces vydávania povolení poskytovateľom služieb, uľahčovať získavanie informácií o administratívnych požiadavkách a ochrane spotrebiteľov a zároveň uľahčovať poskytovateľom služieb presun z jedného členského štátu do druhého.

4.2.2.4. Niekoľko kľúčových odvetví v Pobaltí ostalo mimo rámca pôsobnosti smernice o službách. Patria medzi ne dopravné služby, agentúry poskytujúce personálny lízing, finančné služby a služby zdravotnej starostlivosti. Tieto služby si taktiež vyžadujú náležite fungujúci vnútorný trh, najmä ak podniky musia byť aktívnymi poskytovateľmi služieb.

4.2.2.5. Rozličné prekážky obchodu stále bránia efektívnemu pôsobeniu firiem v Pobaltí. Európska únia a ostatní aktéri majú pred sebou v otázke Pobaltia ešte množstvo práce. Konkrétne ide o konsolidáciu hlavných zásad právneho štátu a najmä odstránenie korupcie.

4.2.2.6. EHSV by chcel upozorniť na ukážkový príklad uľahčenia obchodu medzi EÚ a Ruskom. Prvého januára 2009 sa začal pilotný projekt elektronického prenosu údajov z colného konania. Do tohto počiatočného štádia je zapojené Rusko a osem krajín EÚ, z toho tri pobaltské (Lotyšsko, Švédsko a Fínsko). Ďalšie tri pobaltské krajiny (Litva, Estónsko a Poľsko) sa do projektu zapoja neskôr v priebehu roka 2009. Uvedený projekt je prvým krokom k modernizácii colného režimu medzi Ruskom a EÚ. Na uľahčenie colného konania sú potrebné ďalšie harmonizačné opatrenia, ktoré by zamedzili možnostiam trestnej činnosti v tejto oblasti. Harmonizácia zlepší logistiku a zníži náklady podnikov.

Infraštruktúra

4.2.3.1. V oblasti infraštruktúry je potrebné cezhraničné prepojenie námornej, riečnej, pozemnej a leteckej dopravy. To si žiada hospodársku súťaž a spoločné plánovanie, aby mohli byť jednotlivé trasy súvisle prepojené. Väčšiu pozornosť treba venovať aj ich kvalite. Na vybudovanie lacnej a účinnej dopravnej siete a odstránenie problematických miest je potrebná spolupráca medzi členskými štátmi EÚ a hlavne s Ruskom. Dosiahnuť by sa to dalo plným využitím koncepcie námorných diaľnic v Baltskom mori, celoeurópskej politiky pre dopravné sietie TEN-T (8) a budúceho partnerstva v oblasti dopravy a logistiky v rámci Severnej dimenzie. Akékoľvek analýzy v tejto veci by mali zahŕňať aj susediace členské štáty EÚ a transeurópske dopravné trasy. Toto je zásadnou podmienkou pre zlepšenie mobility tovaru, služieb a pracovnej sily.

Oživenie hospodárskeho rastu

4.2.4.1. Niekoľko výskumov dokázalo, že medzi hospodárskym rastom a účinnosťou právneho systému existuje pozitívny vzájomný vzťah (9). Neprimeraná ochrana majetku, korupcia, neistota v súvislosti s prideľovaním zákaziek a nezávislosťou súdnictva, ako aj nejednotné uplatňovanie a interpretácia právnych noriem prispievajú spoločne k spomaleniu hospodárskeho rastu. V dôsledku toho je investovanie riskantnejšie a investičné toky vysychajú. Pobaltské krajiny by sa mohli dohodnúť na spoločných krokoch zameraných na nápravu akýchkoľvek nedostatkov v tejto veci. Stratégia pre Pobaltie by bola pre takúto činnosť jedinečným základom.

4.2.4.2. Deväť pobaltských krajín sa navzájom výrazne líši, a to v mnohých ohľadoch. V priebehu uplynulých 20 rokov sa pobaltské krajiny a ich hospodárske vzťahy výrazne zmenili. Úroveň hospodárskeho rozvoja a priemyselné štruktúry sa medzi jednotlivými krajinami líšia a nové podnikateľské možnosti vytvorené na základe rozdielov v dopyte a ponuke a uvedenej rôznorodosti je potrebné využívať efektívnejšie ako doteraz. Hlavné trendy v tejto oblasti, ako je európska integrácia, meniace sa postavenie Ruska na medzinárodnej scéne a celosvetové zmeny na trhoch s energiou, komoditami a službami by sa mali využívať komerčne a hospodársky udržateľným spôsobom. To znamená, že aktéri občianskej spoločnosti musia mať pre svoju činnosť priaznivé východiskové podmienky a podnety.

4.2.4.3. EHSV by chcel zdôrazniť, že hospodársky rast a účinná výroba nemusia byť nevyhnutne v rozpore so záujmami ochrancov prírody. Práve naopak, je potrebné vyzdvihnúť pozitívne možnosti, ktoré ponúka vzájomné prepojenie medzi rastúcim hospodárstvom s viacerými odvetviami a čistejším životným prostredím.

Spolupráca v oblasti výskumu a inovácií

4.2.5.1. V súčasnosti sa v Pobaltí uskutočňujú zaujímavé spoločné medzinárodné projekty zoskupení zamerané na inováciu. Napríklad Nordisk Innovations Centre (NICE) uviedol do činnosti vyše 100 rôznych projektov a cezhraničných sietí, ktoré boli rozdelené do viacerých tematických skupín: tvorivé odvetvia, environmentálne technológie, mikro- a nanotechnológie, inovatívna výstavba, nutraceutiká a bezpečnosť potravín.

4.2.5.2. EHSV kladie veľký dôraz na význam tzv. piatej slobody a na spoluprácu medzi výskumníkmi, študentmi, pedagógmi a medzi verejným a súkromným sektorom. Je potrebné vyvinúť úsilie na podporu výmen výskumníkov medzi jednotlivými výskumnými ústavmi a univerzitami. Napríklad vypracovanie prevádzkových podmienok pre zoskupenia by vyžadovalo odstránenie vnútroštátnych prekážok financovania výskumu a vytvorenie spoločného systému pre pobaltské krajiny, v rámci ktorého by sa zlúčili finančné prostriedky určené na výskum z vnútroštátnych zdrojov. V súlade s revidovanou Lisabonskou stratégiou by sa mal každý pobaltský členský štát EÚ snažiť o zvýšenie svojho podielu na financovaní výskumu a vývoja na tri percentá z hrubého národného produktu.

4.2.5.3. Vedecké a výskumné obce ôsmich pobaltských krajín, ktoré sú členskými štátmi EÚ, sa aktívne podieľali na projektoch BONUS ERA-NET. V roku 2008, v rámci 7. rámcového programu EÚ pre výskum, prijala Komisia spoločný výskumný program pre Pobaltie BONUS+ (Joint Baltic Sea Research Programme), ktorý je financovaný spoločne zo zdrojov EÚ a fondov vnútroštátnych orgánov pre financovanie výskumu jednotlivých pobaltských štátov. EHSV vrelo víta vytvorenie tohto nového výskumného programu pre Pobaltie BONUS+. Dúfa, že jeho výsledky budú mať na ochranu Baltského mora a na udržateľný rozvoj regiónu väčší dosah ako doteraz.

Mobilita pracovnej sily

4.2.6.1. Hoci od rozšírenia EÚ v rámci Pobaltia uplynulo už päť rokov, voľný pohyb pracovných síl sa ešte stále nepodarilo dosiahnuť. Od 30. marca 2008 sa však na všetky pobaltské členské štáty EÚ vzťahujú ustanovenia Schengenského acquis uľahčujúce voľný pohyb osôb. EHSV je presvedčený, že je potrebné ukončiť prechodné obdobia brániace voľnému pohybu pracovnej sily. Pohyb pracovnej sily a odborných poznatkov z jednej krajiny do druhej, t. j. migrácia odborníkov, by bola prínosom pre všetkých. Celé Pobaltie musí urýchlene prijať prisťahovaleckú politiku pre oblasť zamestnanosti, aby sa zabezpečila dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily. To je nevyhnutné aj napriek súčasnému spomaleniu hospodárskeho rastu, kedy je pravdepodobný nárast dostupnej pracovnej sily v regióne v priebehu istej doby. Úsilie je potrebné venovať aj zladeniu potenciálu pracovnej sily a možnostiam zamestnania. Je potrebné zharmonizovať pracovnú kultúru a minimálne pracovné podmienky, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže a aby sa zabezpečili základné práva zamestnancov. Pokiaľ ide o odbornú prípravu ľudí pre trh práce, cieľom musí byť vypracovanie spoločnej štruktúry odborného vzdelávania a zoznamu odborných kvalifikácií. V celom Pobaltí je potrebné vyvinúť viac úsilia v oblasti presadzovania pracovných stimulov a uľahčovania presunov medzi jednotlivými pracovnými miestami či krajinami.

4.2.6.2. Pobaltská sieť pracovnej sily (Baltic Sea Labour Network – BSLN) práve začala trojročný spoločný projekt, na ktorom sa podieľajú partneri z rôznych pobaltských krajín. Jeho cieľom je vytvoriť z Pobaltia európsky model nadnárodnej politiky trhu práce a súčasne aj atraktívnejšie miesto pre prácu, život a investovanie. Jedným z hlavných partnerov zapojených do projektu BSLN (10) je sieť pobaltských odborových organizácií (BASTUN).

5. Za environmentálnu udržateľnosť Pobaltia

5.1. Cieľom je dosiahnuť, aby bolo Pobaltie ekologicky udržateľným regiónom. Baltské more je pomerne malé, plytké a jeho vody sú zmiešané (sladko-slané), v dôsledku čoho je z ekologického hľadiska mimoriadne zraniteľné.

5.2. V priebehu posledných dvadsiatich rokov sa stav Baltského mora alarmujúco zhoršil. Vypúšťanie odpadu do mora je naďalej na neudržateľnej úrovni. Eutrofizácia a vysoká miera environmentálnych toxínov v Baltskom mori znamená, že množstvo živín a rýchlosť bujnenia rias a inej morskej flóry sa zvyšuje. Rozširovanie rias je priamo podmienené vysokým obsahom dusíka a fosforu, t. j. ich základných živín.

5.3. V úmorí Baltského mora žije vyše 85 miliónov ľudí, ktorí si čoraz intenzívnejšie začínajú uvedomovať jeho znepokojujúci stav. Problém v súvislosti s prijímaním opatrení na ochranu Baltského mora však spôsobuje skutočnosť, že na jeho pobreží leží 9 krajín v rôznom štádiu rozvoja a ďalších 12 štátov, vrátane Bieloruska a Ukrajiny, sa nachádza v jeho úmorí. Tento fakt komplikuje koordináciu činnosti medzi jednotlivými zainteresovanými stranami. EHSV sa nazdáva, že vzhľadom na alarmujúci stav Baltského mora sú skutočne nevyhnutné okamžité a účinné cezhraničné opatrenia (11).

5.4. EHSV sa domnieva, že najrýchlejším a najhospodárnejším spôsobom, ako zlepšiť celkový stav Baltského mora, je riešiť problém najväčších zdrojov znečistenia na lokálnej úrovni. Napríklad vo Fínskom zálive je najväčším znečisťovateľom mesto Petrohrad, ktoré ešte stále nevyvíja dostatočné úsilie na odstránenie živín zo svojich odpadových vôd. Napriek tomu sa však dosiahol značný pokrok. V jeho najväčšej čističke odpadových vôd, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 2007, prispelo chemické zrážanie fosforu v odpadovej vode k výraznému zníženiu množstva fosforu a rias vo Fínskom zálive. Vo všetkých pobrežných pobaltských štátoch je potrebné účinnejšie riešiť najmä problém fugitívnych emisií z poľnohospodárstva. Ich zníženie by výrazne zlepšilo stav pobrežných vôd.

5.5. EHSV považuje akčný plán výboru HELCOM pre Baltské more (12) za najdôležitejší nástroj na zastavenie jeho eutrofizácie. Túto dohodu podpísali v roku 2007 všetky pobaltské pobrežné štáty a Komisia.

6. Energetika a námorná bezpečnosť

6.1. EHSV vypracoval samostatné stanovisko na tému vonkajšieho rozmeru energetickej politiky EÚ (13), v ktorom sa uvádza, že EÚ prikladá osobitný význam energetickým otázkam obsiahnutým v stratégii pre Pobaltie. Energetická spolupráca v regióne sa týka najmä spotrebiteľských a tranzitných krajín. Ústrednou črtou je prepojenie s Ruskom. Osobitnou prioritou Pobaltia by malo byť uzavretie novej zmluvy medzi EÚ a Ruskom vychádzajúcej zo zásad reciprocity a vzájomného porozumenia, čo by sa vzťahovalo aj na otázku energetiky. Rusko by malo umožniť tranzit plynu prostredníctvom svojich sietí a zároveň umožniť európskym podnikom, aby investovali do vývoja svojich energetických sietí a zdrojov.

Vzhľadom na krehký ekosystém Baltského mora, ktorý je už aj tak vážne znečistený, musí plánovaný projekt plynovodu Nord Stream v Baltskom mori spĺňať prísne bezpečnostné a environmentálne požiadavky. Napríklad po skončení druhej svetovej vojny bola v Baltskom mori potopená munícia, zbrane a bojové chemické látky a nie je známe, kde presne sa nachádzajú ani v akom sú stave. EHSV víta rozhodnutie Európskeho parlamentu (14) z 8. júla 2008 a dôrazne odporúča, aby strany zainteresované do projektu plynovodu Nord Stream dôkladne preskúmali, či predsa len neexistujú možnosti, ako by sa tento plynovod dal viesť inou trasou, predovšetkým po pevnine. Bez ohľadu na budúcnosť plynovodu Nord Stream v Baltskom mori bude musieť aj Rusko bezpodmienečne rešpektovať právny rámec EÚ pre trh s plynom, vrátane prístupu pre tretie strany.

6.2.1. Otázka bezpečnosti námornej dopravy je pre pobaltské pobrežné štáty mimoriadne znepokojujúca. Konkrétny environmentálny problém predstavuje skutočnosť, že množstvo ropy prepravenej cez Baltské more sa za uplynulých 15 rokov sedemnásobne zvýšilo. V roku 2007 sa cez Baltské more prepravilo 145 miliónov ton ropy. Predpokladá sa, že do roku 2015 sa toto množstvo zvýši na 240 miliónov ton. Táto spolupráca medzi pobaltskými pobrežnými štátmi mala za následok, že Medzinárodná námorná organizácia (IMO) označila Baltské more za osobitne citlivú morskú oblasť. Plavidlá s dvojitým dnom a dvojitým trupom, ktoré budú od roku 2010 povinné, prispejú k predchádzaniu prípadnému úniku ropy. EHSV však naliehavo vyzýva pobaltské krajiny, aby vypracovali spoločný systém monitorovania a výmeny informácií na zlepšenie podpory námornej bezpečnosti.

6.2.2. Emisie živín z lodí je možné znížiť zmenou požiadaviek vzťahujúcich sa na odpadové vody, ktoré sú uvedené v prílohe IV dohovoru MARPOL. Cieľom smernice 2000/59/ES je zvýšiť počet prístavných zberných zariadení pre odpadovú vodu z lodí. Dobrovoľné kroky na zníženie vypúšťania odpadovej vody treba naďalej podporovať, napríklad aj zvýšením počtu a objemu prístavných zberných zariadení. Pobaltské prístavy musia zabezpečiť, aby ich prevádzkové podmienky boli dostatočne flexibilné a pripravené na odbavovanie veľkých výletných lodí (15).

6.3. Hoci odpad z lodí nemá veľký vplyv na eutrofizáciu Baltského mora, je ho jednoduchšie obmedziť ako fugitívne emisie, a preto ho nemožno prehliadať.

7. Zníženie emisií z poľnohospodárstva

7.1. Akčný plán výboru HELCOM pre Baltské more stanovuje pre každú pobaltskú krajinu jasné minimálne ciele týkajúce sa znečistenia živinami. Splnenie týchto cieľov si vyžaduje, aby EÚ začlenila do spoločnej poľnohospodárskej politiky aspekty, ktoré by zohľadnili aj špecifické podmienky poľnohospodárskej výroby a životného prostredia v Pobaltí (16).

V tomto kontexte treba vyzdvihnúť konštruktívny prínos Komisie, ktorá vo svojom navrhovanom akčnom pláne v rozsiahlej miere zohľadnila návrhy združení pobaltských poľnohospodárov týkajúce sa trvalo udržateľného rozvoja, životného prostredia a poľnohospodárstva. Patria sem napr. špecifické opatrenia v oblasti environmentálnych technológií, poradenstva a používania hnojív ako aj uplatňovanie a implementácia legislatívy EÚ v oblasti pesticídov, krmív a potravín.

V tejto súvislosti má mimoriadny význam spolupráca medzi zainteresovanými stranami a organizáciami, ako sú poľnohospodári, ochranárske organizácie a spotrebitelia v jednotlivých členských štátoch. Pre celý región je veľmi dôležité, aby sa tieto subjekty dohodli na osvedčených postupoch, ktoré by uplatňovali a rozširovali. V programoch na rozvoj poľnohospodárstva pre nové programové obdobie treba hľadať postupy, ktoré by mohli systematicky využívať rozličné subjekty. Takisto je potrebné hľadať aj metódy na lepšie využívanie hnojív a energie (17).

8. Zníženie emisií fosforu a dusíka prostredníctvom účinnejšieho čistenia odpadových vôd

8.1. V súvislosti so snahou o zníženie emisií dusíka a fosforu považuje EHSV za najdôležitejší krok plné uplatňovanie smernice EÚ o čistení komunálnych odpadových vôd (18). Ďalším dôležitým opatrením na účinnejšie odstránenie fosforu je uplatňovanie odporúčania výboru HELCOM 28E/5. Avšak vzhľadom na alarmujúci stav Baltského mora je súčasný časový harmonogram EÚ príliš veľkorysý. Potrebujeme ambicióznejšie ciele. EHSV prikladá veľký význam zlepšeniu účinnosti tohto technického a chemického čistenia, pretože je primerane hospodárne a jeho výsledky sú okamžité.

8.2. Dobrým príkladom spôsobu, ako môže organizovaná občianska spoločnosť konať vo veci ochrany životného prostredia v oblasti Baltského mora, je nadácia Johna Nurminena. Hlavným cieľom projektu nadácie Johna Nurminena za čisté Baltské more je zastaviť jeho eutrofizáciu a zlepšiť informovanosť verejnosti o stave jeho životného prostredia (19). Pozornosť sa sústreďuje hlavne na opatrenia, ktorých účinky na životné prostredie a úžitkovú hodnotu Baltského mora sú najrýchlejšie a najhospodárnejšie. Z darcovských príspevkov nadácie sa financujú opatrenia, ako je chemické odstraňovanie fosforu z komunálnych odpadových vôd vypúšťaných do Baltského mora. Výhoda nadácie ako aktívneho subjektu podieľajúceho sa na ochrane životného prostredia spočíva aj v tom, že ide o neziskovú organizáciu, ktorá je flexibilná a nepodlieha byrokratickým obmedzeniam.

8.3. EHSV je presvedčený, že iniciatívy aktívneho občianstva môžu zohrávať významnú úlohu aj v oblastiach, ktoré tradične patrili do pôsobnosti verejnej správy. Odborné poznatky, vedomosti a prístup súkromného a tretieho sektora môžu jednoznačne dopĺňať opatrenia, ktoré uplatňuje verejný sektor.

V Bruseli 13. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) V rámci tohto stanoviska sa výraz Pobaltie vzťahuje na krajiny na brehu Baltského mora: Fínsko, Švédsko, Dánsko, Nemecko, Poľsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu a Rusko. Všetky okrem Ruska sú členskými štátmi Európskej únie.

(2) Prvá diskusia za okrúhlym stolom sa konala 30. septembra 2008 v Štokholme, druhá sa uskutoční 5. – 6. februára 2009 v Rostocku. Okrem toho sa okrúhle stoly konali 18. – 19. septembra 2008 v Kaunase, 13. novembra 2008 v Gdansku, 1. – 2. decembra 2008 v Kodani a 9. decembra 2008 v Helsinkách. Konzultácia cez internet sa konala od 3. novembra do 31. decembra 2008.

(3) Ú. v. EÚ C 309 zo 16. decembra 2006, s. 91.

(4) EHSV vytvoril v roku 1995 sieť hospodárskych a sociálnych rád a podobných inštitúcií v európsko-stredomorskej oblasti na základe poverenia vyplývajúceho z Barcelonského vyhlásenia.

(5) Ú. v. EÚ C 27 z 3. februára 2009, s. 144.

(6) Združenie európskych obchodných a priemyselných komôr.

(7) 4. vydanie prieskumu o implementácii smernice o službách: www.eurochambres.eu.

(8) http://ec.europa.eu/transport/infrastructure/consultations/2009_04_30_ten_t_green_paper_en.htm.

(9) Európska banka pre obnovu a rozvoj, Transition report 2005: Business in transition and World Bank (2008), Macroeconomics and Growth Research Program/Investment climate and the Microeconomics of Growth/Institutions and Governance. Pozri tiež: http://www.enterprisesurveys.org/ o podnikateľskom prostredí v rôznych krajinách.

(10) Medzi partnerov patria ústredné organizácie zamestnancov, medzinárodné federácie zamestnancov, Rada pobaltských štátov (CBSS), ústredné organizácie zamestnávateľov a nemecký Inštitút pre sociálnu a vzdelávaciu politiku.

(11) http://www.wwf.fi/wwf/www/uploads/pdf/balticseascorecard2008.pdf.

(12) www.helcom.fi.

(13) Ú. v. EÚ C 182 zo 4. augusta 2009, s. 8.

(14) Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2008 o environmentálnom vplyve plánovaného plynovodu v Baltskom mori, ktorý má prepojiť Rusko a Nemecko (petície 0614/2007 a 0952/2007) (2007/2118(INI)).

(15) V plnom rozsahu by malo byť implementované aj odporúčanie výboru HELCOM 28E10 (uplatňovanie systému bez osobitného poplatku na odpad z lodí a morský odpad zachytený v rybárskych sieťach v Pobaltí).

(16) Je potrebné zabezpečiť účinnú realizáciu plánov integrovaného vodohospodárskeho manažmentu povodia podľa rámcovej smernice EÚ o vode. Ochranu vodných zdrojov v rámci poľnohospodárstva možno podporiť uprednostnením environmentálne citlivých oblastí.

(17) Na zníženie znečistenia Baltského mora látkami z poľnohospodárstva sú potrebné inovácie v rámci poľnohospodárskej politiky, a to tak v plánovaní, ako aj uplatňovaní opatrení. Jedným z možných príkladov nových postupov by mohli byť dobrovoľné verejné súťaže v poľnohospodársko-environmentálnom programe. Súvislosti: verejná súťaž je dobrovoľným opatrením, prostredníctvom ktorého sa opatrenia zameriavajú na tie oblasti, kde je riziko úniku živín najväčšie, rovnako ako aj efektivita nákladov ochranných opatrení. Na základe týchto ponúk zaplatia orgány poľnohospodárom – namiesto súčasných paušálnych dotácií – podľa výhod, ktoré dané opatrenie prináša z environmentálneho hľadiska pre každú oblasť, ktorú program ponúka.

(18) Smernica Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd.

(19) http://www.johnnurmisensaatio.fi/?lang=en.

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/51

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane zvierat používaných na vedecké účely“

[KOM(2008) 543 v konečnom znení – 2008/0211 (COD)]

(2009/C 277/10)

Spravodajca: pán Richard ADAMS

Rada sa 12. januára 2009 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane zvierat používaných na vedecké účely“

KOM(2008) 543 v konečnom znení – 2008/0211 (COD).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 17. apríla 2009. Spravodajcom bol pán Richard ADAMS.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája) prijal 173 hlasmi za, pričom 14 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. EHSV víta túto dlho očakávanú smernicu, ktorá znormalizuje a právne upraví výber zvierat, ich používanie a zaobchádzanie s nimi pre vedecké účely, má však pochybnosti, do akej miery smernica v praxi nahradí, obmedzí a zmierni používanie zvierat vo výskume. Výbor preto popri ostatných odporúčaniach obsiahnutých v hlavnej časti textu zdôrazňuje nasledujúce odporúčania.

1.2. Komisia by mala dôslednejšie monitorovať počty zvierat používaných na vedecké účely. Na realizáciu tohto kroku môžu byť potrebné nové prístupy k zhromažďovaniu a monitorovaniu údajov zameraných na jednotlivé odvetvia, z ktorých niektoré nebudú spadať do pôsobnosti tejto smernice.

1.3. Smernica by mala požadovať harmonizáciu v oblasti posudzovania výskumu vo všetkých členských štátoch a stanoviť, že príslušné orgány v jednotlivých členských štátoch musia mať databázu existujúcich pokusov na zvieratách a účinne ju využívať pri schvaľovaní projektov a postupov.

1.4. Úloha Európskeho centra pre validáciu alternatívnych metód (ECVAM), ktorého funkciou je podpora výskumu, by sa mala rozšíriť na ústrednú koordinačnú úlohu. Malo by sa zriadiť európske centrum excelentnosti na podporu a uprednostnenie vývoja metód, ktoré by pri všetkých súčasných pokusoch na zvieratách, vrátane základného lekárskeho výskumu, vychádzali zo zásady 3R (z angl. replace, reduce, refine – nahradiť, obmedziť a zmierniť používanie zvierat pri pokusoch). Táto všeobecná zásada bola prvýkrát definovaná v roku 1958.

1.5. „Krutým“ pokusom by sa mala venovať zvláštna pozornosť v snahe nájsť humánne alternatívy. Postupy, ktoré pravdepodobne spôsobia intenzívnu bolesť, utrpenie alebo strach, by sa mali používať iba vtedy, keď neexistujú účinné alternatívne výskumné metódy, ktoré by umožnili skúmať určité vážne ochorenia ohrozujúce ľudské zdravie. Pojem „intenzívny“ sa definuje ako miera utrpenia alebo strachu, ktorá je vyššia než miera označená v smernici pojmom „krutý“.

1.6. V smernici by sa malo vyžadovať, aby sa čo najskôr, ako to bude možné, primáty (okrem človeka) používali na pokusy iba vtedy, ak sú potomkami primátov (okrem človeka), ktoré boli vychované v zajatí.

1.7. Smernica by mala jasne uviesť, že neobmedzuje právo členských štátov uplatňovať alebo prijímať prísnejšie opatrenia týkajúce sa starostlivosti a umiestňovania laboratórnych zvierat.

1.8. EHSV vyzýva vedeckú obec, aby uznala, že ich výskumné programy sa teoreticky aj prakticky dajú v plnej miere zosúladiť s cieľmi zásady 3R a zaviazala sa k uplatňovaniu tejto zásady ako k dynamickému prístupu.

2. Úvod

2.1. Problematikou dobrých životných podmienok zvierat, či už domácich alebo poľnohospodárskych a ochranou zvierat sa zaoberá veľké množstvo smerníc, rozhodnutí a nariadení EÚ. V Protokole 33 o ochrane a blahu zvierat (1), ktorý je pripojený k Amsterdamskej zmluve, je vyjadrený nasledujúci názor: „… so želaním zabezpečiť zlepšenú ochranu a rešpektovanie blaha zvierat ako cítiacich bytostí…“. Týmto spôsobom EÚ uznala, že zvieratá majú prirodzené postavenie, kvôli ktorému sú nadradené majetku alebo veciam a že zaobchádzanie s nimi by sa malo riadiť etickými požiadavkami a predpismi. Vyššie živočíchy majú toto postavenie preto, lebo tak ako my pociťujú bolesť a radosť, uvedomujú si svoju vlastnú existenciu a chceli by mať príjemný a dlhý život. Niektoré druhy zvierat majú nervový systém porovnateľný s ľudským, a preto sa často používajú na rôzne účely pri laboratórnych pokusoch. Výsledky týchto pokusov môžu byť do rôznej miery prospešné pre ľudí, samotné zvieratá a životné prostredie, môžu však tiež v niektorých prípadoch spôsobiť bolesť, utrpenie a smrť týmto zvieratám.

2.2. Túto smernicu, ktorá mení a dopĺňa právne predpisy z roku 1986 (2), možno považovať za jeden z mnohých predpisov, ktoré odrážajú meniace sa názory na používanie zvierat. V poslednej dobe boli prepracované smernice týkajúce sa usmrcovania a prepravy zvierat a vypracovaný Akčný plán Spoločenstva na ochranu a dobré životné podmienky zvierat, ktorými sa výbor nedávno zaoberal (3). V tomto roku vstúpil do platnosti v celej EÚ takmer úplný zákaz predaja kozmetických výrobkov, ktoré boli testované na zvieratách, ako aj zákaz akéhokoľvek testovania na zvieratách v súvislosti s kozmetickými výrobkami (4).

2.3. Navrhovaná smernica o ochrane zvierat používaných na vedecké účely sa stane súčasťou tohto súboru právnych predpisov. Plne uznáva všeobecný cieľ – ktorý širšia vedecká obec v zásade podporuje – nahradiť, obmedziť a zmierniť používanie zvierat vo výskume (známy pod skratkou 3R). Stanovisko výboru preto skúma, či tento návrh prispeje k splneniu tohto cieľa a do akej miery vytvára rovnováhu medzi dobrými životnými podmienkami zvierat, prospechom pre ľudí a vedeckým pokrokom.

3. Zhrnutie navrhovanej smernice

3.1. Oblasť pôsobnosti a povolené účely

3.1.1. Smernica sa bude vzťahovať na prípady chovu alebo používania zvierat (predovšetkým stavovcov) na vedecké účely. Poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat a veterinárna prax sú z nej vyňaté. Medzi povolené účely patrí základný výskum na prehĺbenie poznatkov v biologických alebo behavioristických vedách; výskum zameraný na zabránenie, predchádzanie, diagnostikovanie alebo liečenie chorôb alebo na vyhodnotenie, zistenie, úpravu alebo zmenu fyziologického stavu; vývoj, výroba alebo testovanie liekov, potravín alebo iných výrobkov určených na vyššie uvedené ciele; ochrana životného prostredia v záujme dobrých životných podmienok ľudí; výskum zameraný na zachovanie druhov; vyššie vzdelávanie alebo odborná príprava a súdne vyšetrovanie.

3.2. Druhy zvierat

3.2.1. Primáty musia byť chované špeciálne na účely výskumu a smú sa používať výlučne na postupy, ktoré sa uskutočňujú s cieľom zabrániť, predísť, diagnostikovať alebo liečiť život ohrozujúce alebo invalidizujúce klinické podmienky u ľudí. Používanie ľudoopíc je zakázané, hoci existuje bezpečnostná doložka, ktorá členským štátom umožňuje so súhlasom Európskej komisie povoliť ich používanie na výskum, ktorý sa považuje za podstatný na zachovanie druhov alebo v súvislosti s nečakaným výskytom život ohrozujúcej choroby. Ohrozené druhy sa môžu používať iba na translačný alebo aplikovaný výskum a testovanie, nie však na základný výskum. Zatúlané a zdivené domáce zvieratá sa nemôžu používať, rovnako ako zvieratá odchytené vo voľnej prírode, pokiaľ to nie je vedecky zdôvodnené. Okrem toho druhy obvykle používané na pokusy (myši, potkany, morčatá, škrečky, pieskomily, králiky, žaby, psy a mačky) musia byť chované na tento účel.

3.3. Krutosť postupov

3.3.1. Boli definované štyri stupne krutosti postupov: „nulové až ľahké“, „mierne“, „kruté“, alebo „bez možnosti oživenia“ (t.j. postupy, pri ktorých sú zvieratá usmrtené v celkovej narkóze). Komisia stanoví kritériá na klasifikáciu postupov, ktoré by mal prijať regulačný výbor. Tieto kritériá majú význam pre prijatie opatrení týkajúcich sa starostlivosti a dobrých životných podmienok zvierat a pre „opakované použitie“ zvieraťa na pokusy, pre ktoré platia určité obmedzenia.

3.4. Udeľovanie povolení

3.4.1. Jednotlivci musia mať oprávnenie na dohľad nad vykonávaním postupov alebo na ich vykonávanie, vrátane usmrcovania zvierat humánnym spôsobom a na dohľad nad osobami, ktoré sa starajú o zvieratá. Zariadenia potrebujú povolenie na chov, dodávanie alebo používanie pokusných zvierat. Menovite určení pracovníci musia niesť zodpovednosť za projekty a za opatrenia na nápravu nesúladu s predpismi. Každé zariadenie musí mať stály orgán na etické preskúmanie. Projekty môže schváliť príslušný orgán poverený členským štátom na obdobie nepresahujúce štyri roky na základe transparentného etického hodnotenia, ktoré zahŕňa vedecké alebo právne zdôvodnenie projektu, uplatňovanie zásady 3R v návrhu projektu, stupeň krutosti príslušných postupov a analýzu pomeru možného ublíženia/prínosu projektu (hodnotenie, či je ublíženie zvieratám a ich utrpenie odôvodnené očakávaným pokrokom vedy, ktorý bude v konečnom dôsledku prospešný ľuďom, zvieratám alebo životnému prostrediu).

3.4.2. Netechnické zhrnutia projektov pre všetky schválené projekty musia byť zverejnené v žiadostiach. Členské štáty sa môžu rozhodnúť pre použitie obmedzeného systému žiadostí (ktorý obsahuje takéto zhrnutia) pre projekty, ktoré zahŕňajú iba postupy klasifikované ako „nulové až ľahké“ a nepoužijú sa pri ňom primáty.

3.5. Starostlivosť a kontroly

3.5.1. Usmernenia Európskeho dohovoru o ochrane stavovcov využívaných na experimentálne a iné vedecké účely (Rada Európy, Séria európskych zmlúv č. 123) týkajúce sa umiestnenia pokusných zvierat a starostlivosti o nich budú z veľkej časti záväzné. Od všetkých členských štátov sa bude požadovať, aby mali príslušnú infraštruktúru s dostatočným počtom školených inšpektorov, v každom zariadení vykoná príslušný vnútroštátny orgán aspoň dve kontroly ročne, z ktorých aspoň jedna bude neohlásená, pričom vo väčších zariadeniach sa uskutočnia kontroly častejšie. Je stanovené, že Komisia bude vykonávať kontroly infraštruktúry a vnútroštátnych kontrolných systémov. Budú sa vyžadovať podrobné záznamy o pôvode, použití, vrátení do domácej starostlivosti alebo likvidácii zvieraťa, pričom pre psy, mačky a primáty (okrem človeka) platia zvláštne ustanovenia.

3.6. Alternatívy k používaniu zvierat

3.6.1. Údaje o testovacích metódach požadované zo zákona v jednom členskom štáte budú uznané všetkými ostatnými štátmi, aby sa zabránilo duplicite. Každý členský štát bude prispievať k vývoju alternatívnych prístupov bez používania zvierat a musí určiť svoje referenčné laboratórium na validáciu alternatívnych metód. Komisia stanoví po konzultácii s členskými štátmi pracovné priority pre tieto národné referenčné laboratóriá a bude ich koordinovať. Ak existuje testovacia metóda, pri ktorej sa nepoužívajú zvieratá a je možné ju použiť namiesto určitého postupu, od členských štátov sa výslovne požaduje, aby zabezpečili, že sa použije táto alternatívna metóda. Členské štáty tiež musia zabezpečiť, že počet pokusných zvierat použitých v projekte sa zníži na minimum bez toho, aby boli ohrozené ciele projektu.

4. Všeobecné poznámky

4.1. Hoci sa údaje o vykonávaní pokusov na zvieratách naďalej zhromažďujú, počet zvierat používaných na laboratórne pokusy začal v poslednej dobe stúpať a v súčasnosti sa v Európe odhaduje na najmenej 12 miliónov. Je potrebné poukázať aj na to, že „prebytočné“ zvieratá, t.j. zvieratá, ktoré boli vychované, ale neboli použité a boli následne zlikvidované, ako aj zvieratá, ktoré boli vychované a zabité a ich tkanivá boli použité na pokusy, nie sú do týchto čísiel zahrnuté. Podrobnosti o počte použitých zvierat, ktoré boli dané k dispozícii na dobrovoľnom základe, zverejnila Komisia v Piatej správe o štatistike počtu zvierat používaných na pokusné a iné vedecké účely, 5.11.2007. Napr. hlodavce a králiky predstavujú 77,5 %, vtáky 5,4 % a primáty (okrem človeka) 0,1 % všetkých použitých zvierat. Sčasti sa to dá vysvetliť všeobecnou tendenciou vedcov používať pre svoje pokusy geneticky modifikované zvieratá a novými zákonnými požiadavkami na pokusy, napr. nariadením REACH (5). Organizácie na ochranu zvierat sú znepokojené celkovým dosahom nariadenia REACH na testovanie na zvieratách, ktoré povedie k zvýšeniu počtu používaných zvierat. Iné organizácie, napr. WWF (http://www.wwf.org.uk/filelibrary/pdf/aniamltesting03.pdf – len v angličtine), poukazujú na to, že z dlhodobého hľadiska ekologický osoh pre faunu prinesie významné výhody.

4.2. Biomedicínske výskumné zariadenia poukázali na mnohé otázky v navrhovanej smernici, ktoré je nutné vyjasniť. Zdá sa, že ich hlavnou obavou je nárast administratívy a byrokracie, možné oslabenie práva na ochranu tajného výskumu a možnosť rozsiahlejšieho prístupu skupín aktivistov k informáciám a postupom. Výskumníci používajúci zvieratá na pokusy často vyjadrujú svoje rozčarovanie z toho, že verejnosť a aktivisti nechcú uznať, že pokusy na zvieratách prichádzajú na rad vzhľadom na vysoké náklady a etickú diskutabilnosť len ako posledná možnosť. Výbor zastáva názor, že odvetvie výskumu do určitej miery môže predložiť argumenty na podporu uvedených prvkov, avšak tieto otázky už boli pri vypracúvaní právneho rámca smernice plne zohľadnené.

4.3. Je potrebné pripomenúť, že nahradenie zvierat používaných na pokusy bude pre podniky v konečnom dôsledku z obchodného hľadiska výhodné. Keďže testovanie na zvieratách je nákladné a časovo náročné, alternatívne postupy prinesú v budúcnosti obchodné príležitosti.

4.4. EHSV zastáva názor, že navrhovaná smernica nevyužíva plne možnosti na zohľadnenie pokroku dosiahnutého pri vývoji alternatívnych metód testovania bez zvierat. Vzhľadom na to, že neexistuje právny základ pre to, aby Komisia vyžadovala harmonizáciu posudzovania výsledkov výskumu vo všetkých členských štátoch, EHSV pochybuje, že je možné, aby príslušné orgány v každom členskom štáte viedli databázu existujúcich pokusov na zvieratách a účinne ju využívali pri schvaľovaní projektov a postupov. Komisia by mala urobiť všetko, čo je v jej moci pre zabezpečenie toho, aby orgány jednotlivých krajín zodpovedné za udeľovanie povolení a takisto národné strediská pre validáciu alternatívnych metód boli riadne informované o činnostiach ich príslušných partnerských zariadení a aby boli schopné vyvíjať spoločné postupy s cieľom zabrániť narušeniu vnútorného trhu.

4.5. V niektorých členských štátoch prevláda značný záujem verejnosti o testovanie na zvieratách, ktoré je citlivou témou. EHSV zastáva názor, že presne tlmočí verejnú mienku, ktorá si želá, aby sa utrpenie zvierat zmenšilo na minimum a súčasne uznáva, že pokusy na zvieratách sú v niektorých prípadoch nutné pre verejný prospech.

5. Konkrétne pripomienky

5.1. Výbor uznáva, že navrhovaná smernica by mohla prispieť k zníženiu počtu zvierat používaných na pokusy a zlepšeniu životných podmienok pokusných zvierat. Kým dlhodobým cieľom by malo byť významné zníženie počtu zvierat používaných na pokusy, stanovenie konkrétnych cieľov by mohlo byť kontraproduktívne, pretože by vytlačilo regulované používanie do cudziny. Komisia by sa však mala pokúsiť nájsť spôsob, ako sledovať počty pokusných zvierat a svoj prístup v prípade potreby prehodnotiť. To môže vyžadovať nové prístupy k zhromažďovaniu a monitorovaniu údajov zameraných na jednotlivé odvetvia, z ktorých niektoré nebudú spadať do pôsobnosti tejto smernice.

5.2. Súčasná činnosť EÚ v oblasti vývoja alternatívnych metód sa sústreďuje na regulačnú toxikológiu, ktorá v súčasnosti tvorí menej ako 10 % pokusov na zvieratách. Prístup k vývoju alternatívnych metód v rámci celej EÚ vo všetkých výskumných odvetviach, ktoré používajú zvieratá (články 44-47) je veľmi žiaduci, pričom dohľad nad koordináciou bude predstavovať dôležitú úlohu. Aby bolo možné výrazne zvýšiť používanie alternatívnych postupov, bude nutné značné úsilie multidisciplinárnych vedeckých skupín a zákonodarcov a bude potrebná zvýšená podpora Európskeho centra pre validáciu alternatívnych metód (ECVAM), ktoré EÚ zriadila v roku 1991, a ostatných európskych a národných centier. Úloha Európskeho centra pre validáciu alternatívnych metód (ECVAM), ktorého funkciou je podpora výskumu, by sa mala rozšíriť na ústrednú koordinačnú úlohu, aby sa alternatívne metódy stali postupne bežnými. Okrem toho výbor odporúča zriadiť európske centrum excelentnosti na podporu a uprednostnenie vývoja metód 3R pri všetkých súčasných pokusoch na zvieratách, vrátane základného lekárskeho výskumu. Tieto právomoci by boli výrazne väčšie než právomoci ECVAM.

5.3. Nariadenie REACH predstavuje veľkú výzvu tak pre priemysel, ako aj pre regulačné orgány, ak sa má dodržať časový plán. Súčasne je tiež príležitosťou pre vypracovanie pokrokových stratégií testovania, ktoré povedú nielen k vývoju alternatívnych metód a zníženiu utrpenia zvierat, ale aj k zlepšeniu údajov a zníženiu nákladov pre priemysel na základe účinnejších metód. Viacerí autori opísali viacúrovňové testovanie na základe práce ECVAM a tieto práce by sa mali brať do úvahy. Takéto postupy sa už používajú, predovšetkým v Severnej Amerike.

5.4. Výbor akceptuje väčšinový vedecký názor, že pokusy na zvieratách významne prispeli k vedeckému výskumu a že sa tak bude diať aj v budúcnosti. Súčasne je však nevyhnutné, aby širšia vedecká obec, ktorá uskutočňuje pokusy na zvieratách, bola schopná uznať obmedzenia súčasných postupov a aby pri skúmaní dôvodov pre konkrétne pokusy zvážila všetky existujúce metódy. Výskumné programy, v ktorých sa prínos pokusov na zvieratách nepovažuje za jednoznačný, by mali mať pri vývoji alternatívnych postupov prednosť. Výbor víta plánované spätné posúdenie prínosu pokusov na zvieratách a zastáva názor, že ak sa toto hodnotenie uplatní na všetky postupy, dokáže zabrániť nadbytočnému používaniu zvierat a umožní zohľadniť obavy niektorých zainteresovaných strán v súvislosti s užitočnosťou niektorých pokusov na zvieratách.

5.5. Výbor víta plánovanú klasifikáciu postupov týkajúcu sa miery utrpenia počas pokusov. „Krutým“ pokusom by sa mala venovať zvláštna pozornosť v snahe nájsť humánne alternatívy. Postupy, ktoré pravdepodobne spôsobia intenzívnu bolesť, utrpenie alebo strach, by sa mali používať iba vtedy, keď neexistujú účinné alternatívne výskumné metódy, ktoré by umožnili skúmať určité vážne ochorenia ohrozujúce ľudské zdravie.

5.6. V smernici sa stanovuje, že každý členský štát má podporovať vývoj a používanie postupov a prístupov, ktoré propagujú zásadu 3R s cieľom obmedziť používanie a utrpenie zvierat. To sa dá dosiahnuť čiastočne lepším riešením pokusov a tým, že sa zabráni ich duplicite a že sa nebudú uskutočňovať zbytočne rozsiahle prieskumné štúdie. Je potrebné podporiť metódy, ktoré umožnia znížiť, zlepšiť a napokon nahradiť testovanie na zvieratách ako súčasť integrovaných stratégií testovania, ako sú napr. testy vykonávané metódou in vitro, kvantitatívne vzťahy medzi štruktúrou a aktivitou (QSAR), expertné systémy, počítačová simulácia a štatistické metódy. Od členských štátov by sa malo tiež vyžadovať, aby určili orgán, ktorý by o takýchto iniciatívach podával správy, s cieľom zabezpečiť, že sa budú vyvíjať a uplatňovať alternatívne metódy.

5.7. Výbor víta názor vyjadrený v smernici týkajúci sa takmer úplného zákazu používania ľudoopíc.

5.8. Výbor akceptuje, že primáty (okrem človeka) sa budú naďalej používať v špeciálnych výskumných kontextoch, ale domnieva sa, že dlhodobým cieľom by malo byť úplné vylúčenie používania primátov na pokusy, len čo bude existovať dostatok alternatívnych postupov. Zatiaľ by sa v smernici malo vyžadovať, aby sa primáty (okrem človeka) používali na pokusy iba vtedy, ak sú potomkami primátov (okrem človeka), ktoré boli vychované v zajatí. Príslušné orgány môžu udeliť výnimky na základe vedeckého zdôvodnenia (článok 10). Z dôvodu neistoty EHSV navrhuje, aby Komisia päť rokov po vstupe smernice do platnosti vyhodnotila dodržiavanie zásad dobrých životných podmienok zvierat a posúdila, nakoľko je v praxi možné tieto požiadavky uplatňovať.

5.9. V súčasnosti smernica vyžaduje, aby členské štáty uplatňovali minimálne normy týkajúce sa starostlivosti a umiestnenia stanovené v prílohe IV. Komisia môže prispôsobovať normy technickému a vedeckému pokroku v súlade s navrhovaným postupom výboru a urobiť ich záväznými (článok 32). Článok 95 Zmluvy o ES ako právny základ navrhovanej smernice stanovuje iba veľmi prísne postupy pre prípad, keď členské štáty chcú zavádzať prísnejšie normy. V záujme vyjasnenia situácie EHSV požaduje, aby bolo v článku 32 jasne uvedené, že smernica neobmedzí právo členských štátov uplatňovať alebo prijímať prísnejšie opatrenia týkajúce sa starostlivosti a umiestnenia laboratórnych zvierat.

5.10. V súčasnosti smernica vyžaduje, aby sa rozhodnutie o udelení schválenia projektu prijalo a oznámilo príslušnému zariadeniu najneskôr do 30 dní od predloženia žiadosti. Ak by členský štát neprijal rozhodnutie v rámci tejto lehoty, schválenie sa považuje za udelené v prípade, ak príslušný projekt zahŕňa iba postupy klasifikované ako „nulové až ľahké“ a nepoužijú sa pri ňom primáty (okrem človeka) (článok 43). EHSV toto opatrenie považuje za neodôvodnené a zastáva názor, že by sa nemalo uplatňovať, pokiaľ je etické hodnotenie súčasťou procesu schvaľovania projektu.

V Bruseli 13. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Ú. v. ES C 340, 10.11.1997.

(2) Ú. v. ES L 358, 18.12.1986.

(3) Ú. v. EÚ C 28, 3.2.2006, s. 25; Ú. v. EÚ C 151, 17.6.2008, s. 13; Ú. v. EÚ C 161, 13.7.2007, s. 54; Ú. v. EÚ C 324, 30.12.2006, s. 18; Doplňujúce stanovisko CESE 879/2009 (NAT/431), prijaté 13. mája 2009.

(4) Ú. v. ES L 262, 27.9.1976, Ú. v. EÚ L 66, 11.3.2003.

(5) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006.

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/56

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Rady, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej rybárskej politiky“

[KOM(2008) 721 v konečnom znení – 2008/0216 (CNS)]

(2009/C 277/11)

Spravodajca: pán ADAMS

Rada sa 15. decembra 2008 rozhodla podľa článku 37 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Rady, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej rybárskej politiky“

KOM(2008) 721 v konečnom znení – 2008/0216 (CNS).

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája 2009) zamietol stanovisko odbornej sekcie a 98. hlasmi za prijal protistanovisko, ktoré vypracoval pán Adams, pričom 75 členovia hlasovali proti a 11 sa hlasovania zdržali:

1.1. EHSV podporuje zásadnú reformu systému kontroly rybolovu navrhnutú Komisiou a považuje ju za ústredný prvok spoločnej rybárskej politiky (SRP) a za veľmi významnú a nevyhnutnú reštrukturalizáciu, ktorá zlepší účinnosť SRP ešte pred navrhovanou hĺbkovou reformou.

1.2. EHSV sa nazdáva, že súčasný systém kontroly rybolovu v EÚ trpí vážnymi nedostatkami. Je neúčinný, finančne nákladný a zložitý a neprináša očakávané výsledky. Tento neúspech má vážne dôsledky na udržateľnosť rybolovných zdrojov, rybné hospodárstvo, regióny závislé od rybolovu a životné prostredie. EHSV pripomína, že Komisia má rovnaký názor.

1.3. Spoločná rybárska politika podnietila u niektorých zainteresovaných strán laxný prístup spôsobujúci oneskorenie, vyhýbanie sa zodpovednosti, neochotu implementovať ju alebo nedodržiavanie predpisov. Reforma systému kontroly by mala priniesť zmenu tejto nepriateľskej a neústretovej atmosféry. Odráža nový prístup načrtnutý v zelenej knihe o reforme spoločnej rybárskej politiky z apríla 2009 a je teda skúškou ochoty zainteresovaných strán zaviazať sa k zmene.

1.4. Viac ako 75 % celosvetovej populácie rýb sa loví naplno alebo nadmerne. 88 % zásob EÚ sa loví nad ich maximálny udržateľný výnos.

1.5. Súčasný systém kontroly v EÚ nie je vhodný a poškodzuje dôveryhodnosť základných údajov, na ktorých sú založené odborné odporúčania. Z dôvodu nespoľahlivých údajov pretrváva neudržateľná úroveň úlovku. Podvodné postupy sa ťažko odhaľujú a udelené pokuty sú často omnoho nižšie ako potenciálny zisk z nadmerného rybolovu. Komisia nemá dostatočné právne nástroje, čo negatívne ovplyvňuje jej schopnosť rýchlo a účinne reagovať, keď odhalí problém pri fungovaní vnútroštátnych systémov kontroly. Nové technológie zároveň predstavujú potenciál, ktorý sa však naplno nevyužíva.

1.6. EHSV sa nazdáva, že nový systém by vytvoril globálny a integrovaný prístup ku kontrole tým, že by sa zameral na všetky aspekty spoločnej rybárskej politiky a pokrýval by celý reťazec od rybolovu, cez prepravu, po spracovanie a predaj – od rybolovu až k spotrebiteľovi.

1.7. EHSV sa nazdáva, že Komisia splnila svoje povinnosti v oblasti konzultácie s hlavnými zainteresovanými stranami, vypracovala posúdenie vplyvu riadne podložené výskumom a správne žiada okamžitú reformu a neodsúva potrebné kroky na obdobie po roku 2012, kedy bude vytvorená budúca spoločná rybárska politika.

V Bruseli 13. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

PRÍLOHA

Nižšie uvedené stanovisko odbornej sekcie bolo zamietnuté v prospech pozmeňovacieho návrhu, ktorý bol schválený na plenárnom zasadnutí, avšak získalo aspoň štvrtinu podaných hlasov:

1. Závery

1.1. EHSV si uvedomuje potrebu zjednodušenia systému kontroly spoločnej rybárskej politiky (SRP) a súhlasí so zásadami navrhovanej reformy.

1.2. Napriek tomu sa však domnieva, že teraz nie je najvhodnejší čas na jej uskutočnenie, keďže sa práve začali diskusie o budúcnosti SRP po roku 2012, a je možné, že v nej dôjde k zmenám, ktoré od základov ovplyvnia systém kontroly. EHSV preto odporúča, aby sa najskôr uskutočnila dôkladná štúdia základných prvkov SRP a rôznych uplatniteľných foriem riadenia, ktoré by neskôr mohli tvoriť základ pre nové kontrolné opatrenia.

1.3. Výbor vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia, v snahe čo najrýchlejšie uskutočniť reformu, nerealizovala potrebné predbežné konzultácie s jednotlivými zainteresovanými stranami. EHSV je presvedčený, že pokiaľ má byť reforma úspešná, príslušní hospodárski a sociálni aktéri musia byť do tohto procesu aktívnejšie zaangažovaní.

1.4. Okrem toho si výbor myslí, že navrhované zmeny systému kontroly namiesto zjednodušenia podstatne zvyšujú množstvo požiadaviek na rybárske plavidlá a na administratívu rybolovu, v porovnaní so súčasnou situáciou, a preto odporúča, aby bolo stanovené dostatočne dlhé prechodné obdobie.

1.5. EHSV usudzuje, že neboli dostatočne vyhodnotené sociálno-ekonomické dôsledky týchto opatrení.

1.6. S cieľom naplniť stanovené ciele EHSV žiada Komisiu, aby uverejnila prílohu, v ktorej by boli podrobne rozpísané jednotlivé lehoty a povinnosti pre každý typ plavidla.

1.7. Pokiaľ ide o špecifické technické otázky, EHSV žiada Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby zohľadnili poznámky uvedené v bode Konkrétne pripomienky.

2. Úvod

2.1. Európska komisia uverejnila 14. novembra 2008 k reforme systému kontroly SRP tri dokumenty: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej rybárskej politiky (1), samotný návrh nariadenia Rady (2) a hodnotenie vplyvu (3).

2.2. Komisia sa domnieva, že systém kontroly vytvorený v roku 2002 má vážne nedostatky, ktoré ohrozujú jeho celkovú účinnosť. Myslí si, že je neúčinný, finančne nákladný, zložitý a neprináša očakávané výsledky. Z tohto dôvodu navrhuje, aby bol systém kontroly SRP podstatne prepracovaný.

Základným cieľom reformy je podľa Komisie vypracovanie takého systému Spoločenstva pre inšpekciu, monitorovanie, kontrolu, dozor a dodržiavanie právnych predpisov, ktorý by vytvoril potrebné podmienky k tomu, aby boli predpisy SRP účinné vykonávané.

2.3.1. Konkrétne Komisia uvádza, že jej návrh reformy sa usiluje o nápravu prostredníctvom:

—	zjednodušenia právneho rámca. Návrh stanovuje spoločné kontrolné normy pre všetky predpisy SRP. Stanovuje zásady, pričom podrobnosti ponecháva na jediné vykonávacie nariadenie.

—	rozšírenia rozsahu kontroly. Návrh sa zaoberá oblasťami, ktoré boli až doposiaľ zanedbávané (doprava, trhy, sledovanie pohybu) a venuje sa tiež ďalším oblastiam, kde potreba kontroly vzrástla (odpad, rekreačný rybolov, chránené morské oblasti).

—	stanovenia jednotných podmienok kontroly. Zavedenie harmonizovaných postupov inšpekcie spolu s harmonizovaným a odrádzajúcim systémom pokút zaručia spravodlivý prístup k rybárom, bez ohľadu na miesto ich rybolovných aktivít a posilnia dôveru v celý systém.

—	racionalizácie zamerania kontroly a inšpekcie. Systematický rizikový manažment umožní členským štátom a Komisii, aby svoje kontrolné kapacity sústreďovali do oblastí, kde je vyššie riziko porušení predpisov.

—	zníženia administratívnej záťaže.

—	účinnejšieho uplatňovania pravidiel SRP. Komisia zaujme prístup založený na makromanažmente a bude sa sústreďovať na kontrolu a overovanie implementácie pravidiel SRP členskými štátmi.

2.4. Návrh nariadenia dopĺňa nariadenie o NNN rybolove (4) a nariadenie o oprávneniach na rybolovné činnosti rybárskych plavidiel Spoločenstva mimo vôd Spoločenstva (5). Spomínané tri nariadenia budú tvoriť nový kontrolný rámec.

2.5. Komisia chce, aby nové nariadenie vstúpilo do platnosti 1. januára 2010.

3. Všeobecné pripomienky

3.1. EHSV uznáva, že úspech SRP závisí od uplatňovania účinného, globálneho, integrovaného a nediskriminačného systému kontroly „od rybárskej siete po tanier“, ktorý zaručí trvalo udržateľné využívanie živých vodných zdrojov.

3.2. Výbor sa tiež domnieva, že systém kontroly Spoločenstva je potrebné reformovať a tak zlepšiť súčasný systém. Rovnako súhlasí so všeobecnými zásadami, na ktorých sa návrh zakladá.

3.3. Napriek tomu EHSV uvažuje, že sa treba vážne zamyslieť nad tým, či je skutočne vhodné realizovať takúto významnú reformu práve teraz. Komisia otvorila v roku 2008 diskusiu o budúcnosti SRP po roku 2012. V nasledujúcich rokoch sa budú revidovať jej základné prvky. EHSV sa domnieva, že reforma systému kontroly by mala byť podmienená obsahom novej SRP.

3.4. Hlavným nástrojom riadenia rybolovu v súčasnej SRP je systém TAC (celkové povolené výlovy) (6) a kvóty. Na niektorých fórach bol tento systém spochybnený (7). Keďže jedným z hlavných cieľov súčasného nariadenia je dodržiavanie TAC a kvót pridelených členským štátom a keďže inštitúcie uznali, že je potrebné tento systém vylepšiť, zdá sa byť vhodnejšie revidovať najskôr tieto riadiace systémy, pred tým, ako sa pristúpi k reforme systému kontroly. EHSV teda odporúča, aby sa najskôr uskutočnila dôkladná a hĺbková revízia základných prvkov SRP a analýza rôznych uplatniteľných modelov riadenia, ktorým by sa potom nové kontrolné opatrenia prispôsobili.

3.5. Výbor vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia predložila celý legislatívny balík, a to oznámenie, návrh nariadenia i hodnotenie vplyvu, súčasne. Zvyčajne Komisia najskôr predkladá oznámenie, ktoré potom môže byť použité ako orientačný dokument počas diskusií o návrhu. EHSV sa domnieva, že pokiaľ má byť reforma úspešná, príslušní hospodárski a sociálni aktéri musia byť do celého procesu aktívnejšie zapojení a konzultovaní. Reformu takého významného návrhu nemožno podceňovať.

3.6. Návrh nariadenia podstatne zvyšuje počet požiadaviek na rybárske plavidlá a na administratívu rybolovu. EHSV zastáva názor, že táto situácia môže spôsobiť vážne praktické problémy, keďže ani členské štáty, ani Komisia nedisponujú dostatočnými štruktúrami či personálom na to, aby mohli prijímať a spracovávať všetky informácie, ktoré návrh požaduje. Rovnako sa znásobujú povinnosti hospodárskych subjektov. Výbor usudzuje, že v čase súčasnej krízy nie je vhodné zvyšovať administratívnu záťaž členských štátov a hospodárskych subjektov, pretože by to mohlo mať negatívny vplyv na podniky aj na zamestnanosť, a to hlavne v rámci flotily s dĺžkou plavidiel od 10 do 15 metrov.

3.7. EHSV sa domnieva, že proces zjednodušenia by sa mal realizovať postupne, pretože jeho analýza a následné uplatňovanie budú komplikované, zavádzanie nových systémov bude finančne nákladné, nebudú existovať skúseností a tiež kvôli počiatočnej dezorientácii. Navrhované zmeny sú veľmi rozsiahle a výbor si myslí, že si vyžadujú podrobnejšie a dlhotrvajúce diskusie. Preto si myslí, že v článku 16 by malo byť zakotvené dostatočne dlhé prechodné obdobie, aby bolo možné prispôsobiť sa zmenám, ktoré budú nakoniec zavedené do kontrolných predpisov.

3.8. EHSV sa domnieva, že kultúra dodržiavania pravidiel by mala byť založená na spolupráci, pochopení a ochote zainteresovaných strán, a nie na zvyšovaní počtu kontrolných opatrení a sankcií. Dodržiavaniu by pomohlo zjednodušenie pravidiel, ktoré by boli pre zainteresované strany zrozumiteľné.

3.9. Komisia sa v oblasti kontroly usiluje o získanie väčších právomocí. Výbor si myslí, že v tomto by bolo potrebné dodržať rovnováhu medzi Radou a Komisiou s cieľom vyhnúť sa v budúcnosti konfliktom v oblasti právomocí.

3.10. EHSV sa nazdáva, že nariadenie by malo zvážiť možnosť využiť nevyčerpané kvóty. Mohli by byť ponúknuté iným členským štátom, aby sa zvýšila rentabilita ich rybolovných aktivít.

4. Konkrétne pripomienky

4.1. Výbor vyjadruje názor, že povolenie na rybolov, vydané pre rybárske plavidlo Spoločenstva, by nemalo obmedzovať rybolovné činnosti len na vody Spoločenstva, a preto navrhuje odstrániť zmienku „oprávňuje vykonávať rybolovné činnosti vo vodách Spoločenstva vo všeobecnosti“ v článku 4 ods. 8.

4.2. V súvislosti s článkom 4 ods. 10 sa EHSV domnieva, že definícia pojmu „morská chránená oblasť“, pokiaľ sa takáto oblasť nachádza vo vodách Spoločenstva a istým spôsobom vplýva na rybolovnú činnosť, by mala zahŕňať aj postup, ktorý Spoločenstvo uplatňuje pri vytváraní takejto oblasti, jej využívaní, kontrole a monitorovaní.

4.3. Článok 4 ods. 17 stanovuje definíciu procesu „spracovania“, ktorá zahŕňa postup čistenia, porciovania, chladenia a mrazenia. Výbor si myslí, že definícia procesu spracovania by mala byť viazaná na zmeny organoleptických vlastností morských zdrojov, a nie na postupy súvisiace so samotným konzervovaním produktu, ktorých cieľom je zabezpečiť pre spotrebiteľa ponuku produktov rybolovu s väčšími zdravotnými zárukami. Preto navrhuje vylúčiť činnosti súvisiace s konzervovaním z definície spracovania.

4.4. EHSV usudzuje, že článok 7 písm. f) by sa mal zmieňovať o rybolovných oblastiach na „otvorenom mori“, ktoré nepodliehajú právomoci regionálnych organizácií na riadenie rybolovu.

4.5. Výbor sa nazdáva, že systém monitorovania plavidiel prostredníctvom zariadenia, ktoré by v pravidelných intervaloch prenášalo údaje o polohe a identifikácii plavidla, ako sa uvádza v článku 9, by sa nemal vyžadovať u plavidiel s celkovou dĺžkou od 10 do 15 metrov. Aktivity takýchto plavidiel sú aj tak obmedzené, vzhľadom na svoje vlastnosti musia vykonávať rybolovnú činnosť v blízkosti pobreží a dajú sa teda ľahko kontrolovať. Na druhej strane, náklady spojené so zavedením tohto systému budú značné a neúmerné tomuto typu flotily, ktorá pozostáva z veľkého počtu malých a stredných podnikov zamestnávajúcich veľký počet ľudí.

EHSV je presvedčený, že ustanovenia uvedené v článku 14 týkajúce sa vedenia lodného denníka pre lode Spoločenstva sú prehnané. Overovanie týchto denníkov bude spôsobovať zvýšenú byrokratickú záťaž a malo by sa uplatňovať iba v náležite odôvodnených rybolovných oblastiach.

4.6.1. V odseku 1 spomínaného článku sa uvádza, že do lodného denníka sa budú zaznamenávať aj množstvá jednotlivých druhov hodených späť do mora. Výbor sa nazdáva, že zaznamenávanie takýchto úlovkov by sa malo realizovať až od určitého množstva, napr. od 50 kg.

4.6.2. V článku 14 ods. 3 je uvedené, že povolená miera tolerancie odhadov množstva rýb ponechaných na palube, ktoré sa zaznamenáva do lodného denníka v kilogramoch, je 5 %. EHSV má dojem, že už súčasnú hodnotu, ktorá je v najreštriktívnejších plánoch na obnovu stanovená na 8 %, je ťažké dodržať. Keďže miera tolerancie je príliš nízka, táto požiadavka bude spôsobovať zvýšenú byrokratickú záťaž a problémy pre rybárov, ktorí ju nebudú môcť dodržať, v dôsledku čoho budú vystavení penalizačným postihom. Takýto postup je v rozpore s cieľom zjednodušiť systém kontroly, a preto sa neodporúča jeho uplatňovanie.

4.6.3. EHSV sa nazdáva, že koeficienty prepočtu, ktoré sú určené na prepočet hmotnosti uskladnených alebo spracovaných rýb na živú hmotnosť rýb (ktoré sú rôzne v jednotlivých členských štátov, a preto ovplyvňujú výpočet rybárskych úlovkov každého jedného štátu), by sa mali stanovovať nielen na základe aritmetického priemeru hodnôt používaných v jednotlivých členských štátoch, ale mali by zohľadňovať aj individuálnu situáciu a osobitosti každej rybolovnej oblasti. Na druhej strane je potrebné zohľadniť tiež eventuálne dôsledky zmien koeficientov prepočtu v jednotlivých štátoch či v Spoločenstve na zásadu relatívnej stability.

4.7. V nariadení o používaní elektronického denníka (8) sa neuvádza, aby bola táto metóda uplatňovaná na plavidlá s celkovou dĺžkou menšou ako 15 metrov. EHSV sa domnieva, že do pôsobnosti tohto nariadenia by nemali byť zaradené plavidlá s dĺžkou od 10 do 15 metrov, až kým orgány v členských štátov nevyhodnotia fungovanie a dôsledky jeho uplatňovania na lode dlhšie ako 15 metrov a až kým nebudú nadobudnuté určité praktické skúsenosti. Treba pripomenúť, že povinnosť viesť elektronický denník nadobudne účinnosť až od 1. januára 2010 pre plavidlá dlhšie ako 24 metrov a od 1. júla 2011 pre plavidlá dlhšie ako 15 metrov. V článku 15 návrhu nariadenia sa rovnako nepočíta s udeľovaním výnimiek plavidlám s dĺžkou väčšou ako 15 metrov v súvislosti s elektronickým zaznamenávaním, a výbor preto žiada o súlad medzi oboma ustanoveniami.

4.8. EHSV predpokladá, že predbežné oznámenie, stanovené v článku 17, by sa malo aplikovať iba výnimočne v odôvodnených prípadoch, ako je tomu teraz. Predbežné oznámenie sa vyžaduje len vtedy, keď plavidlá prepravujú na palube také vylovené druhy, ktoré spadajú do plánov obnovy, aby sa tým predišlo nadbytočnej pracovnej záťaži, ktorá v mnohých prípadoch neprinesie žiadne užitočné informácie (ako je to v prípadoch nulového úlovku). Výbor sa domnieva, že povinnosť podať predbežné oznámenie o úlovkoch, by mala byť stanovená na základe určitého minimálneho reprezentatívneho množstva.

4.9. Výbor je presvedčený, že kapitán rybárskeho plavidla alebo jeho zástupca by mal vždy podávať predbežné oznámenie vlajkovému členskému štátu, a nie pobrežnému alebo prístavnému štátu. V súčasnosti plavidlá vždy postupujú informácie komunikačnému stredisku vo vlajkovom štáte a toto komunikačné stredisko potom postupuje informácie ostatným členským štátom (9).

4.10. EHSV sa domnieva, že zákaz prekládky na mori, stanovený v článku 18, môže spôsobiť niektorým formám rybolovu vážne problémy, pretože môže ohroziť ekonomickú životaschopnosť týchto flotíl. Navyše skutočnosť, že prekládky rýb na mori a na miestach rybolovu na ich ďalšie spracovanie a zmrazenie sú zakázané, môže ohroziť kvalitu rýb pre spotrebu.

4.11. Pokiaľ ide o článok 21, EHSV sa domnieva, že lehota na elektronické postúpenie údajov z vyhlásenia o vykládke do dvoch hodín po vylodení je príliš krátka a môžu nastať ťažkosti s jej dodržiavaním. Keďže v súčasnosti je táto lehota 48 hodín, výbor navrhuje, aby bola stanovená na 24 hodín.

4.12. Výbor si myslí, že článok 28 by mal stanoviť postupy uplatňované pri nadbytočných kvótach určitého členského štátu, aby tieto mohli byť, na základe určitých podmienok, použité iným členským štátom, ako aj postupy na prenos kvót určitého členského štátu z jedného roka na druhý. Rovnako aj pokiaľ ide o nápravné opatrenia, v prípade uzatvorenia určitej rybolovnej oblasti musí byť členskému štátu poskytnutá kompenzácia pomocou rýchlych a ľahko uplatniteľných mechanizmov.

4.13. EHSV sa domnieva, že ustanovenia článku 33 môžu spôsobovať problémy určitým flotilám, ktoré lovia malé pelagické (šíromorské) druhy a ktoré v prístave prekladajú úlovky na ďalšie spracovanie na mraziarenských lodiach. Rovnako môžu ovplyvniť flotily, ktoré patria určitému členskému štátu, vykladajú svoje úlovky v inom členskom štáte, a tieto sú ďalej kamiónmi prevážané do prístavov v ďalších členských štátoch, kde sú nakoniec uvádzané na trh.

4.14. Pokiaľ ide o uskladnenie druhov, ktoré spadajú do plánu obnovy zásob, stanoveného v článku 35, EHSV súhlasí, aby boli uskladňované v iných kontajneroch ako zvyšok úlovku a označené štítkami. Domnieva sa však, že oddelené uskladnenie nepredstavuje lepšiu kontrolu úlovkov, pretože kontajnery obsahujúce druhy podliehajúce plánu obnovy budú v každom prípade označované štítkom, na ktorom je uvedený kód FAO (kódex zodpovedného rybolovu organizácie FAO).

4.15. Pokiaľ ide o registráciu odpadu z výlovu, ktorú upravuje článok 41, EHSV ju považuje za dôležitú pre zachovanie zdrojov a zlepšenie kvality vedeckých výskumov, predovšetkým v zmiešaných rybolovných oblastiach. Výbor požaduje, aby sa v záujme trvalej udržateľnosti znížili množstvá odpadu. Napriek tomu si však myslí, že požiadavky na registráciu odpadu sú neprimerané a nekompatibilné so samotnou rybolovnou činnosťou. Vytvárajú nadbytočnú pracovnú záťaž, ktorá môže ohroziť bezpečnosť na lodi, dobré podmienky rybárov alebo hygienické podmienky. Podobne výraz „okamžite“ je príliš vágny a vytvára právnu neistotu.

4.16. Výbor sa domnieva, že uzatvorenie rybolovných oblastí v reálnom čase, stanovené v článkoch 43 a 46, je citlivá záležitosť a pred uplatnením tohto opatrenia bude potrebné dôkladné vyhodnotenie. Keďže návrh nariadenia o technických opatreniach (10) poskytne špecifický legislatívny rámec, EHSV si myslí, že by bolo lepšie počkať na výsledky jeho analýzy. V každom prípade postupy na uzatvorenie, ako aj opätovné otvorenie rybolovných oblastí by mali byť flexibilné a ľahko uplatniteľné. V tejto súvislosti si výbor si myslí, že postup na opätovné otvorenie dočasne uzatvorených oblastí, ktorý obsahuje požiadavku na prítomnosť vedeckého pozorovateľa na palube, bude ťažko uplatniteľný, hlavne pokiaľ má byť takýto postup rýchly, aby nespôsoboval rybárom zbytočné škody.

4.17. Výbor nepovažuje za rozumné ustanovenia článku 47 ods. 3, aby sa úlovky druhov z rekreačného rybolovu, ktoré podliehajú viacročným plánom, počítali do príslušných kvót vlajkového členského štátu, pretože by to poškodilo rybárov z povolania, ktorí sa živia svojou činnosťou. Výbor sa okrem toho domnieva, že rekreačný rybolov by mal byť adekvátne regulovaný a kontrolovaný vo všetkých členských štátoch s cieľom chrániť zdroje rýb.

4.18. Článok 84 zavádza pokutový bodový systém na sankcionovanie rybárov, ktorí budú porušovať pravidlá SRP. Výbor si myslí, že tento systém je neadekvátny; po prvé preto, že je diskriminujúci – flotily tretích krajín, nemusia dodržiavať tento systém, napriek tomu, že zabezpečujú viac ako 60 % vnútornej spotreby EÚ, a po druhé preto, že sa vôbec, alebo len málo, zohľadňuje zásada proporcionality – odňatie povolenia na rybolov spôsobí koniec činnosti dotknutých rybárskych podnikov a následnú stratu zamestnania.

4.19. Finančné opatrenia stanovené v článku 95 považuje výbor za prehnané. Pozastavenie a zrušenie finančnej pomoci Spoločenstva členskému štátu, ktorý má ťažkosti s dodržiavaním požiadaviek stanovených v nariadení by malo vážne dôsledky na všetkých aktérov odvetvia rybného hospodárstva, ktorí by tým boli penalizovaní.

4.20. Článok 96 sa zaoberá uzatvorením miest rybolovu pre nedodržiavanie cieľov spoločnej rybárskej politiky zo strany členských štátov. Výbor si myslí, že znenie článku používa veľmi vágne termíny, čo môže byť zavádzajúce. EHSV je toho názoru, že k uzatvoreniu rybolovných oblastí by malo dôjsť iba vo výnimočných prípadoch na základe vážnych a potvrdených dôvodov. Treba jasne definovať presné podmienky, na základe ktorých môže dôjsť k takémuto uzatvoreniu.

4.21. Výbor vyjadruje svoje obavy v súvislosti so zaručením dôvernosti a obchodného a profesionálneho tajomstva v dôsledku veľkého množstva požiadaviek na elektronickú komunikáciu a ľudí pracujúcich s informáciami, množstvom komunikačných nástrojov, zariadení na lokalizáciu a identifikáciu, ktoré návrh vyžaduje.

Výsledky hlasovania:

Za: 75

Proti 98

Zdržali sa hlasovania: 11

(1) KOM(2008) 718 v konečnom znení.

(2) KOM(2008) 721 v konečnom znení.

(3) SEK(2008) 2760.

(4) Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008).

(5) Nariadenie Rady (ES) č. 1006/2008 z 29. septembra 2008 o oprávneniach na rybolovné činnosti rybárskych plavidiel Spoločenstva mimo vôd Spoločenstva a o prístupe plavidiel tretích krajín do vôd Spoločenstva. (Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008).

(6) Celkové povolené výlovy.

(7) Osobitná správa č. 7/2007 Dvoru audítorov EÚ.

(8) Nariadenie Rady (ES) č. 1966/2006 o elektronickom zaznamenávaní a vykazovaní rybolovných činností a o prostriedkoch diaľkového snímania Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006.

(9) Nariadenie Komisie (ES) č. 1077/2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1966/2008. Ú. v. EÚ L 295, 4.11.2008.

(10) Návrh nariadenia Rady o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení. KOM(2008) 324 v konečnom znení.

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/62

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa výziev súvisiacich s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa pri zvládaní zmeny klímy a straty biodiverzity“

[KOM(2008) 645 v konečnom znení]

(2009/C 277/12)

Spravodajca: pán RIBBE

Komisia sa 17. októbra 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa výziev súvisiacich s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa pri zvládaní zmeny klímy a straty biodiverzity“

KOM(2008) 645 v konečnom znení.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 14.mája) prijal 153 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. EHSV víta predloženie oznámenia Komisie a súhlasí s cieľmi v ňom stanovenými, podľa ktorých sa má odlesňovanie resp. poškodzovanie tropických lesov do roku 2020 zmenšiť na polovicu a do roku 2030 zastaviť úplne. Od EÚ očakáva oveľa energickejšie konanie, než v minulosti.

1.2. Aj keď je opisovaný vývoj v niektorých prípadoch spôsobený činnosťou miestneho obyvateľstva, napríklad subsistenčným poľnohospodárstvom, jadro spôsobených škôd má iné príčiny. Väčšinou ide o niekoľko málo osôb, prípadne niekoľko celosvetovo pôsobiacich koncernov, ktoré dosahujú nadmerné zisky na úkor životného prostredia, klímy, biodiverzity a miestneho obyvateľstva a v pravom zmysle slova zanechávajú po sebe spálenú zem.

1.3. Príčinou skutočnosti, že k takejto situácii mohlo dôjsť, nie sú iba priame ekonomické dôvody, ktoré Komisia správne opisuje, v spojení s nevyjasnenými pomermi, pokiaľ ide o vlastníctvo pôdy, a úplatnými resp. neúčinnými sústavami verejnej správy. Veľkú spoluvinu nesú aj krajiny, do ktorých sa príslušné výrobky vyvážajú a ku ktorým patrí aj EÚ. EHSV preto víta, že Komisia chce v tejto veci analyzovať príslušný priamy aj nepriamy podiel EÚ a z analýzy vyvodiť dôsledky.

1.4. Je dobrým rozhodnutím, že EÚ chce prevziať vedúcu úlohu v boji proti odlesňovaniu. Zrejmé je, že svetové spoločenstvo štátov pritom musí prispievať aj finančne. EHSV však vyzýva všetkých politikov, aby dodržiavali určité zásady. Jednoznačne by vždy mala platiť zásada „znečisťovateľ platí“. To znamená, že každý, kto – legálne – vykonáva nejakú činnosť škodiacu životnému prostrediu, musí znášať náklady z nej vyplývajúce. Internalizácia externých nákladov, ktorú EHSV už často žiadal, sa preto musí konečne začať presadzovať celosvetovo a dať do súladu so zásadami WTO. Zásada „znečisťovateľ platí“ sa nesmie zmierňovať uplatňovaním zásady „verejnosť platí“, podľa ktorej by daňoví poplatníci resp. verejná správa platili za to, že sa nebude vykonávať činnosť poškodzujúca životné prostredie.

1.5. Krajiny, ktoré budú chcieť využiť nástroje financovania určené na obmedzenie odlesňovania resp. poškodzovania lesov, by mali byť povinné dokázať, že nemajú záujem o „obchodovanie s odpustkami“, ale o trvalo udržateľný rozvoj. Boj proti nelegálnej ťažbe dreva a obchodovaniu s takto získaným drevom musí byť prvou skúškou. Nemá zmysel poskytovať peňažné prostriedky takým krajinám, ktoré nie sú ani ochotné aktívne bojovať proti nelegálnym výrubom, či už s podporou EÚ alebo bez nej.

1.6. Aj keď jednotlivé opatrenia, ktoré chce EÚ použiť na vyriešenie tohto celosvetového problému, nie sú ešte s konečnou platnosťou vyvinuté, už teraz je zrejmé, že zámerom je využívať predovšetkým dobrovoľné opatrenia (1). Ukazuje sa však, že svetové spoločenstvo, ktoré vsadilo na liberalizáciu a globalizáciu, rýchlo naráža na hranice, pokiaľ ide o celosvetový boj proti ekologickému drancovaniu a sociálnemu vykorisťovaniu. Chýbajú celosvetovo účinné nástroje, takže EÚ by sa mala postarať aspoň o to, aby sa v rámci WTO príslušné iniciatívy prestali považovať za prekážky obchodu.

1.7. EHSV môže súhlasiť s myšlienkou dobrovoľnosti, očakáva však od EÚ, že najneskôr o 3 roky sa v priebežnom hodnotení overí, či sú opatrenia naozaj účinné a či sa ciele dosiahnu. Ak by sa ukázalo, že odlesňovanie a poškodzovanie lesov pokračuje, malo by sa uvažovať o tvrdších opatreniach.

1.8. Prvou možnosťou ako dosiahnuť zlepšenie, sú systémy certifikácie. Nemali by sa používať iba pri všetkom dovážanom dreve a všetkých dovážaných výrobkoch z dreva, ale aj pri iných výrobkoch, ktoré pochádzajú z príslušných regiónov (napr. krmivá alebo biomasa na získavanie energie).

1.9. Prebiehajúce odlesňovanie a poškodzovanie lesov podľa názoru EHSV žiaľ ukazuje aj to, že rozvojová politika prinajmenšom v regiónoch, o ktorých tu hovoríme, vo veľkej miere zlyhala. Neboli vyvinuté žiadne inovatívne regionálne prispôsobené modely vhodné do budúcnosti, ktorých výsledkom by bol iný vývoj, než súčasné drancovanie prírodných zdrojov. Nikdy však nie je neskoro, aby sa spolu s miestnym obyvateľstvom a pre miestne obyvateľstvo vytvorili zodpovedajúce základy. EÚ by do svojich strategických úvah mala zahrnúť zodpovedajúce iniciatívy na rozvoj demokratických štruktúr a na podporu občianskej spoločnosti. EHSV ponúka pri vytváraní takýchto základov opäť svoju pomoc.

2. Oznámenie Európskej komisie

2.1. V oznámení Komisie nejde o lesné plochy v rámci EÚ. Skôr ide o otázku, ako je možné v budúcnosti lepšie chrániť lesné plochy, na ktoré sa zatiaľ nevzťahujú žiadne medzinárodné dohody, napr. v rámci dohovoru o ochrane klímy.

2.2. Podľa odhadov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) každý rok ubudne okolo 13 miliónov hektárov lesov. Zodpovedá to približne ploche Grécka. Na tropické regióny pripadá 96 % odlesňovania a najrozsiahlejšia čistá strata lesnej plochy bola v rokoch 2000 až 2005 zaznamenaná v desiatich krajinách (2).

2.3. Na jednej strane sú príčiny neprestávajúceho odlesňovania komplexné a mnohoraké, na druhej strane sú však pomerne jednoduché. Konštatovania v oznámení Komisie, ako: „Lesy sa ničia, pretože z krátkodobého hľadiska je výnosnejšie využiť pôdu na iné účely, ako ju nechať stáť“, alebo „Motívom na odlesňovanie môže byť výnosné alternatívne využívanie pôdy s vysokou trhovou hodnotou, ako získanie komodít“, ozrejmujú, že využívanie bez akéhokoľvek ohľadu na trvalú udržateľnosť môže priniesť skutočne vysoké zisky. „[Malo] by sa výslovne uznať, že jednou z hlavných hybných síl odlesňovania je hospodárska činnosť“.

2.4. Ako ďalšie činitele doteraz nebrzdeného úbytku lesa sa uvádza rozvoj infraštruktúry. Okrem toho Komisia uvádza: „Najdôležitejšou skrytou príčinou je neúčinná správa, spojená so slabo presadzovanou politikou využívania pôdy a neurčitým režimom držby pôdy.“

2.5. Následky tohto vývoja sú rozmanité:

—

Opisované odlesňovanie je zodpovedné za približne 20 % celosvetových emisií CO2 bez toho, aby sme doteraz mali mechanizmy, ktorými by sa tomuto extrémnemu zaťaženiu klímy predchádzalo. Presne na toto sa zameriava dokument Komisie, a to aj vzhľadom na konferenciu o ochrane klímy, ktorá sa uskutoční koncom roka v Kodani.

—

Komisia však ozrejmuje, že nejde iba o celosvetovú ochranu klímy. Približne polovica celosvetových druhov rastlín a zvierat sa nachádza v tropických lesoch. Zastavenie odlesňovania by bolo dôležitým príspevkom k tomu, ako sa priblížiť k ďalšiemu cieľu, ku ktorému sa spoločenstvo štátov sveta zaviazalo, teda k zastaveniu straty biodiverzity.

—	Poukazuje sa tiež na to, že odlesňovanie a poškodzovanie lesov môže mať mnohoraké negatívne sociálne dôsledky, predovšetkým pre chudobné vrstvy obyvateľstva, a že domorodé obyvateľstvo stráca bezprostredné existenčné zabezpečenie.

2.6. Komisia vo svojom oznámení uvádza výpočty hospodárskej hodnoty tropických lesov. Okrem iného poukazuje na predpovede, podľa ktorých pretrvávajúce odlesňovanie spôsobí do roku 2050 stratu hodnoty vo výške 5 % svetového HDP (3), a poukazuje na významný potenciál zachytávania skleníkových plynov, ktorý by sa mohol využiť pri porovnateľne nízkych nákladoch na zachytenú tonu CO2.

2.7. Komisia jednoznačne konštatuje, že je čas na rozhodujúci krok. Cieľ formuluje ako „zastavenie globálnej straty lesnej plochy najneskôr do roku 2030 a do roku 2020 […] zníženie celkového odlesňovania tropických oblastí aspoň o 50 % v porovnaní so súčasným stavom.“ Tento cieľ chce predložiť na rokovaniach, ktoré nasledujú po kjótskej konferencii.

2.8. Komisia skrátka považuje ochranu svetových lesov za nevyhnutnú a Európa by pritom mala „prebrať vedúcu úlohu pri vytváraní celosvetovej politickej reakcie na odlesňovanie“.

2.9. Vzhľadom na možný prínos EÚ obsahuje oznámenie Komisie rozličné oblasti pôsobnosti v rámci jestvujúcej politiky.

—

Na jednej strane sa navrhujú možné opatrenia na väčšie využívanie dreva a výrobkov z dreva z trvalo udržateľnej výroby. Považuje sa to za veľmi dôležité, pretože EÚ je jedným z najväčších spotrebiteľov dreva a výrobkov z neho. Len v roku 2005 sa na trh EÚ doviezlo 83 miliónov m3 dreva a výrobkov z dreva (bez celulózy a papiera). Komisia odhaduje, že viac ako 19 % dovozov pochádza z nelegálne vyťaženého dreva.

—

Na druhej strane je snaha lepšie preskúmať tie časti politiky EÚ, ktoré súvisia s produktmi nevyrábanými z dreva, pokiaľ ide o to, ako ich získavanie ovplyvňuje lesy. Napríklad sa poukazuje na to, že „[medzi] dopytom po poľnohospodárskych komoditách a tlakmi na využívanie pôdy existujú súvislosti“. Preto sa okrem iného uvádza, že sa bude „študovať vplyv spotreby dovážaných drevených a iných ako drevených komodít v EÚ (napr. mäsa, sójových bôbov, palmového oleja, kovových rúd), ktoré pravdepodobne prispievajú k odlesňovaniu“. Takéto skúmanie by mohlo viesť k uvažovaniu o politických možnostiach pri znižovaní tohto vplyvu.

2.10. Okrem jestvujúcej politiky sa Komisia vo svojom oznámení zameriava na otázku veľkosti a zdrojov na financovanie opatrení proti odlesňovaniu a mechanizmy, ktoré by sa mohli využívať pri zvládaní politiky boja proti odlesňovaniu.

—	V posúdení vplyvu, ktoré Komisia vypracovala, sa uvádza, že na zníženie odlesňovania na polovicu do roku 2020 by bolo potrebných odhadom približne 15 až 25 miliárd EUR ročne. EÚ vychádza z toho, že priemyselné krajiny musia poskytnúť značné zdroje.

—

Uvádzajú sa rôzne úvahy o tom, aké mechanizmy financovania by sa mohli vytvoriť. Uznanie kreditov v oblasti lesného hospodárstva v systéme obchodovania s emisnými kvótami (ETS) sa v súčasnosti nepovažuje za realistické, pretože emisie z odlesňovania sú približne trikrát vyššie ako množstvo emisií regulované v rámci ETS. Len čo by sa však popri európskom systéme obchodovania s emisiami vytvorili vo svete ďalšie také systémy a vzájomne sa prepojili, mohli by sa príslušné kredity naozaj použiť na financovanie ochrany lesa.

—	Veľká časť finančných prostriedkov EÚ by však mohla pochádzať z výnosov z aukcií emisných kvót. Keby sa použilo 5 % očakávaných príjmov z aukcií (odhadujú sa na 30 až 50 mld. EUR), mohlo by sa v roku 2020 získať približne 1,5 až 2,5 miliardy EUR.

2.11. V súvislosti s dohodou o klíme EÚ sleduje cieľ, aby sa na obdobie rokov 2013 – 2020 vytvoril medzinárodne podporovaný motivačný systém na zníženie odlesňovania a zhoršovania kvality lesa v rozvojových krajinách.

—

Mohlo by doň patriť aj zriadenie tzv. globálneho mechanizmu lesného uhlíka, ktorý by umožnil rozvojovým krajinám, aby prispeli ku globálne dohodnutému cieľu znížiť emisie vykonaním krokov na zníženie emisií spôsobených odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa. Inštitucionálne a prevádzkové podrobnosti takéhoto mechanizmu sa ešte musia vypracovať.

—	Za dlhodobú perspektívu sa považuje začlenenie odlesňovania do obchodovania s emisnými kvótami.

3. Všeobecné pripomienky

3.1. EHSV víta oznámenie Komisie a s ním spojenú skutočnosť, že EÚ sa cíti byť zaviazaná prevziať vedúcu úlohu pri riešení problému, ktorý je už desiatky rokov známy a o ktorom sa už mnohokrát diskutovalo. Nadchádzajúce rokovania o dohovore o ochrane klímy sú na to dobrým rámcom.

3.2. EHSV by však najprv chcel kriticky poukázať na poľutovaniahodnú skutočnosť, že svetové spoločenstvo sa ničeniu lesov zatiaľ viac-menej nečinne prizeralo. Dôvodov angažovať sa proti nemu už dávnejšie bolo viac než dosť. Veď strata diverzity spojená s ničením resp. poškodzovaním lesov alebo ničenie bezprostredného existenčného zabezpečenia domorodého obyvateľstva, pozorované vykorisťovanie pracovníkov, alebo vyháňanie drobných roľníkov z ich tradičných výrobných plôch nie sú nové. Ochrana klímy je teda iba novým a ďalším dôvodom zaoberať sa starým problémom, a dúfajme, že s novým nadšením.

3.3. EHSV má ešte určité pochopenie pre tvrdenie Komisie, že „[toto] oznámenie nemá dať definitívne odpovede na mnohé otázky týkajúce sa odlesňovania“. Očakáva však od Komisie, že téma sa nebude ďalej odkladať. Treba konečne konať.

3.4. Výbor víta jednoznačné vyjadrenia Komisie, pokiaľ ide o dôvody ničenia lesov. Komisia ozrejmuje, že sú to krátkodobé hospodárske záujmy, ktoré sú príčinou tohto neudržateľného využívania pôdy. V kombinácii s nevyjasnenými pomermi, pokiaľ ide o vlastníctvo pôdy, nejestvujúcimi, slabo sa presadzujúcimi alebo toho času úplne skorumpovanými sústavami správy dochádza k ničeniu, ktoré nie je problematické len z celosvetového hľadiska, ale často vôbec nedbá ani na potreby miestneho obyvateľstva.

3.5. EHSV samozrejme uznáva, že perspektívy hospodárskeho rozvoja treba ponúknuť ľuďom vo všetkých regiónoch našej planéty. Samotný výbor sa v úzkom dialógu so skupinami občianskej spoločnosti, napr. v Strednej a Latinskej Amerike, Indii a Číne, už roky snaží nájsť zodpovedajúce riešenia. Avšak to, čo sa deje v rámci globálneho poškodzovania a ničenia lesov a čo je predmetom oznámenia Komisie, nemá nič spoločné s vhodným regionálnym rozvojom. Ide o neprijateľné vykorisťovanie ľudí a drancovanie životného prostredia bez náznaku trvalo udržateľného prístupu.

3.6. V krajinách, ktoré mimoriadne trpia odlesňovaním, sa opakuje jeden fenomén: veľký počet roľníkov klčuje alebo vypaľuje lesy na získanie ornej pôdy a pasienkov. Dôvodom tohto neudržateľného plytvania lesnými zdrojmi je nespravodlivé rozdelenie pôdy a chýbajúca poľnohospodárska politika v postihnutých regiónoch.

3.7. Úžitok z takéhoto využívania má väčšinou iba zanedbateľne malý počet osôb, prípadne niekoľko celosvetovo pôsobiacich podnikov, ktoré niekedy dosahujú nadmerné zisky na úkor životného prostredia, klímy, biodiverzity a miestneho obyvateľstva a v pravom zmysle slova po sebe zanechávajú spálenú zem. Množstvo kladných príkladov (4), ktoré sú hodné podpory, ukazuje, že sa dá postupovať aj inak, že sa jestvujúce miestne zdroje dajú využívať aj udržateľným spôsobom, čím sa pre miestne obyvateľstvo rozvíjajú nové príjmové a rozvojové perspektívy.

3.8. Aj keď sú účinky tohto drancovania bezprostredne a mimoriadne viditeľné hlavne lokálne, majú celosvetový rozmer (viď klimatické zmeny a úbytok biodiverzity). Znamená to, že toto ničenie sa týka nás všetkých a že všetci musíme prispieť k vyriešeniu týchto problémov.

3.9. Z hľadiska rozvinutých krajín nemá veľký význam komentovať so zdvihnutým prstom dramatickú situáciu v rozvojových krajinách. Aj my sme súčasťou problému: významná časť získaných produktov, väčšinou nespracovaných surovín resp. málo spracovaných výrobkov nenachádza svoj odbyt lokálne, ale väčšinou veľmi ďaleko a často v rozvinutých krajinách. Aj z Európy je teda dopyt po týchto „lacných“ produktoch.

3.10. Preto je úplne správne, že sa Komisia venuje celkovo trom otázkam:

1.	Aký veľký je „podiel“ EÚ na ničení, ku ktorému tam dochádza (a ako je tento podiel možné zmenšiť)?

Ako na jednej strane môže EÚ (a jej členské štáty) prispieť k tomu, aby sa zabránilo nelegálnym zásahom, teda ničeniu, o ktorom by si človek mal myslieť, že nie je v záujme príslušného štátu? Ako sa na druhej strane môžu vyvinúť také formy využívania, ktoré sú založené na zásadách udržateľnosti a zamerané na potreby miestneho obyvateľstva?

3.	Ako sa môžu vyvinúť mechanizmy financovania, ktoré odstránia tlak smerujúci k ničeniu lesov?

3.11. EHSV víta, že Komisia spolu s inými inštitúciami intenzívne pracuje na obohatení diskusie o ochrane klímy a biologickej rozmanitosti o hospodárske skutočnosti. Príkladom toho je Sternova správa, ktorá ukazuje, že zanedbaná ochrana klímy nás vyjde drahšie, než ambiciózne zmeny smerovania, alebo Sukhdevova správa citovaná v oznámení Komisie, ktorá poskytuje informácie o ekonomických hodnotách, ktoré treba pripisovať neporušenej biologickej rozmanitosti.

3.12. Tieto štúdie a výpočty sú tiež dobrým príkladom toho, že národohospodárske hodnoty, ktoré sa v nich opisujú, v súčasnosti nie sú viac než údajmi na papieri, pretože neobohacujú HDP, nie sú v súlade s ekonomickou súvahou podnikov a nedá sa s nimi obchodovať na burze. Naopak: príklad ničenia lesov jednoznačne ukazuje, že sú extrémne rozdiely medzi krátkodobou honbou za ziskom (= príčina ničenia lesov) a dlhodobými celkovými národohospodárskymi záujmami (= zachovanie lesov z dôvodov ochrany klímy a biodiverzity).

3.13. K drancovaniu našich zdrojov dochádza na úkor všetkých. Stojíme preto v prvom rade pred veľkou výzvou konečne skutočne uplatňovať internalizáciu externých nákladov a napomôcť tomu, aby sa neustále propagovaná zásada pôvodcu škôd skutočne presadila. Uvedené štúdie, a ďalšie údaje uvádzané v správe Komisie sú dobrým meradlom toho, o aké sumy pritom ide.

3.14. EHSV si je vedomý toho, že sa tak, ako sa uvádza v dokumente Komisie, musí rozmýšľať aj o stimulačných prvkoch, ktoré zabránia ničeniu lesov. EHSV však považuje za veľmi dôležité poukázať na to, že sa pritom musí dodržiavať dôležitá zásada: prevod verejných peňazí, „stimul“ pre podniky alebo súkromné osoby sa nesmie poskytnúť za to, že sa nebude vykonávať činnosť, ktorá je všeobecne škodlivá. Treba vždy pôsobiť v tom zmysle, že sa rámcové podmienky vo všeobecnosti stanovia tak, že príslušná škodlivá činnosť sa vylúči resp. sa jej zamedzí. Táto dôležitá zásada musí byť motívom aj pre EÚ, a to aj pri rokovaniach v Kodani. Pri zásahoch sa musí dôsledne uplatňovať „zásada znečisťovateľ platí“, ktorá sa nesmie zmierňovať uplatňovaním zásady „verejnosť platí“, podľa ktorej sa platí za neznečisťovanie.

3.15. Štáty, ktoré chcú v budúcnosti využívať príslušné finančné nástroje, by preto mali byť povinné jednoznačne dokázať, že nemajú záujem o „obchodovanie s odpustkami“, ale o trvalo udržateľný rozvoj. Pokiaľ ide o odlesňovanie, akousi prvou skúškou by mohla byť otázka boja proti nelegálnemu odlesňovaniu a poškodzovaniu lesov. Príslušné krajiny by mali dokázať, že s pomocou alebo bez pomoci spoločenstva štátov seriózne pracujú na tom, aby sa s týmito nezákonnými praktikami skoncovalo. EHSV považuje za dôležité poukázať na to, že nejde o legalizovanie nezákonného konania, ale o jeho zastavenie. Už to by znamenalo značné zlepšenie situácie.

3.16. Na druhej strane by príslušné štáty mali vyjadriť svoj záujem o inovatívny, udržateľný a regionálne prispôsobený rozvoj, ktorý pôsobí proti odlesňovaniu resp. poškodzovaniu lesov.

4. Konkrétne pripomienky

4.1. Oznámenie Komisie je v mnohých prípadoch ešte dosť nekonkrétne, čo je čiastočne spôsobené aj chýbajúcimi základnými poznatkami a údajmi, sčasti však aj nie celkom premyslenými koncepciami.

4.2. EÚ sa pomaly dostáva do nebezpečenstva, že ak nezačne oveľa intenzívnejšie pracovať na koncepciách proti ničeniu lesov, bude jej možné vyčítať nedostatočný záujem.

4.3. Zodpovedné osoby v správe a politike sa už pridlho prizerali, ako sa ničia lesy a že sa v európskych prístavoch vykladajú aj nezákonne získané produkty. Aj keď môže byť napríklad kvôli spracovaniu na iné produkty alebo kvôli zmeneným kódom ťažké sledovať pôvod dodávok, zdá sa, že chýba aj skutočná vôľa pomôcť. EHSV očakáva, že pri tejto celosvetovo ústrednej otázke bude EÚ vystupovať oveľa rozhodnejšie. Práve nedávno EHSV privítal, že EÚ sa chce úplne vzdať tuleních výrobkov, aj keď kanadská vláda umožňuje legálny lov tuleňov. Občianska spoločnosť na základe toho očakáva, že sa pri ochrane lesov bude postupovať podobne presvedčivo.

4.4. Oznámenie je napríklad nekonkrétne, pokiaľ ide o otázku, nakoľko sú dovozy krmív, ktoré sa do EÚ dovážajú vo veľkých množstvách, priamo či nepriamo zodpovedné za ničenie lesov (5). O tejto otázke sa vždy znova a znova kontroverzne diskutuje, aj v dokumente Komisie sa o tom hovorí (pozri bod 2.9). EHSV žiada Komisiu, aby bez otáľania začala pracovať na ohlásenom skúmaní vplyvu „spotreby dovážaných drevených a iných ako drevených komodít v EÚ (napr. mäsa, sójových bôbov, palmového oleja, kovových rúd), ktoré pravdepodobne prispievajú k odlesňovaniu“, aby bolo vo veciach jasno.

4.5. Tak, ako EÚ vypracovala kritériá produkcie surovín na výrobu biopalív, mali by sa podľa názoru výboru čo najrýchlejšie zostaviť kritériá pre krmivá, drevo, výrobky z dreva atď. Ide o dôležitý a správny začiatok, aj keď sa ešte len ukáže, ako môže vzhľadom na nejasné pomery, pokiaľ ide o vlastníctvo pôdy a zlú správu, vyzerať neustála kontrola a presadzovanie takýchto kritérií. Aby boli príslušné kritériá trvalej udržateľnosti neustále účinné, však bude potrebné záväzne ich začleniť do pravidiel svetového obchodu.

4.6. Príklad odlesňovania je dobrým dôkazom toho, že svetové spoločenstvo, ktoré vsadilo na liberalizáciu a globalizáciu, rýchlo naráža na hranice, pokiaľ ide o celosvetový boj proti ekologickému drancovaniu a sociálnemu vykorisťovaniu. Chýbajú celosvetovo účinné nástroje, takže EÚ by sa mala postarať aspoň o to, aby sa v rámci WTO príslušné iniciatívy prestali považovať za prekážky obchodu.

4.7. EHSV chápe, že ešte neboli predostreté žiadne jasné koncepcie, pokiaľ ide o financovanie opatrení. Pôjde o to, aby sa vhodne využili rokovania o ochrane klímy.

4.8. V budúcnosti však nepôjde o to, aby sa podľa určitých kritérií (pozri vyššie) organizoval transfer peňazí. Ešte pred úspešným ukončením príslušných rokovaní sa aj v krajinách, ktorých sa to týka, musia vytvoriť dôležité predpoklady na riešenie tejto problematiky. Bez fungujúceho demokratického práva miestneho obyvateľstva spolurozhodovať o vývoji vlastného regiónu, bez uznania práv domorodého obyvateľstva (okolo 60 mil. ľudí, čo nie je málo) resp. práv drobných roľníkov a bez fungujúcej (neúplatnej) správy nebude možné ani zastaviť často nelegálne drancovanie, ani vypracovať uspôsobené rozvojové koncepcie. Oznámenie Komisie sa o tom vlastne vôbec nezmieňuje, čo treba považovať za veľkú slabinu.

4.9. Prebiehajúce odlesňovanie a poškodzovanie lesov podľa názoru EHSV žiaľ ukazuje aj to, že rozvojová politika prinajmenšom v regiónoch, o ktorých tu hovoríme, vo veľkej miere zlyhala. Neboli vyvinuté žiadne inovatívne a regionálne prispôsobené modely vhodné do budúcnosti, ktorých výsledkom by bol iný vývoj, než súčasné drancovanie prírodných zdrojov. Nikdy však nie je neskoro, aby sa spolu s miestnym obyvateľstvom a pre miestne obyvateľstvo vytvorili zodpovedajúce základy. EÚ by do svojich strategických úvah mala zahrnúť zodpovedajúce iniciatívy na rozvoj demokratických štruktúr a na podporu občianskej spoločnosti. EHSV ponúka pri vytváraní takýchto základov opäť svoju pomoc.

V Bruseli 14. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Stanovisko na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich drevo a výrobky z dreva na trh“, NAT/420, APA R/CESE 543/2009.

(2) Brazília, Indonézia, Sudán, Mjanmarsko, Zambia, Tanzánia, Nigéria, Kongo, Zimbabwe a Venezuela.

(3) Priebežná správa „Ekonómia ekosystémov a biodiverzity“, pán Pavan Sukhdev.

(4) Napr. kooperačný projekt „Rainforestation farming“ Univerzity v Hohenheime (Nemecko) a Leyte State University (Filipíny), pozri http://troz.uni-hohenheim.de/innovations/InnovXtr/RFFS/.

(5) To isté platí pri biopalivách a pod.

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/67

[KOM(2008) 767 v konečnom znení]

(2009/C 277/13)

Spravodajkyňa: Dr. BREDIMA

Európska komisia sa 19. novembra 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia EÚ pre lepšiu demontáž lodí“

KOM(2008) 767 v konečnom znení.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája) prijal 187 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery

1.1. EHSV víta toto oznámenie a podporuje súbor možných opatrení, ktorými by EÚ mohla prispieť k bezpečnejšiemu a environmentálne vhodnejšiemu nakladaniu s loďami po dobe životnosti na celom svete.

1.2. EHSV konštatuje, že recyklovanie má priaznivý vplyv na šetrenie energiou a prírodnými zdrojmi na celom svete a uznáva, že pri optimálnom riadení sa recyklovanie lodí môže stať ekologickým a trvalo udržateľným odvetvím.

1.3. EHSV podporuje urýchlenú ratifikáciu a vykonávanie dohovoru Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) o recyklácii lodí (v roku 2009). Členské štáty EÚ a štáty zapojené do recyklovania by mali byť vyzvané na prijatie všetkých opatrení s cieľom dosiahnuť skoré nadobudnutie účinnosti dohovoru.

1.4. EHSV dôrazne podporuje zahrnutie pravidiel ekologickej demontáže vojnových lodí a iných vládnych plavidiel do demontáže lodí.

1.5. EHSV považuje za potrebné prijať opatrenia na zlepšenie nevyhovujúcich environmentálnych a sociálnych podmienok recyklovania v mnohých zariadeniach v južnej Ázii zlepšením ich prevádzky, pričom sa zachová príjem miestnych komunít z poskytovanej práce a služieb.

1.6. Je potrebné zvýšiť demontážnu kapacitu s cieľom reagovať na zvyšujúci sa dopyt. Musí sa to však realizovať bezpečným a udržateľným spôsobom. Pokrytie výrazne vyšších pracovných nákladov pri demontáži v európskych zariadeniach možno dosiahnuť kombináciou regulačných opatrení a iniciatív v oblasti priemyslu.

1.7. EHSV si uvedomuje, že „plážová metóda“ (dopravenie lodí na pieskové pláže, kde sa rozoberú) zostane v blízkej budúcnosti preferovanou metódou. Preto je potrebné zlepšiť existujúce podmienky tak, aby recyklačné zariadenia fungovali bezpečne a environmentálne vhodným spôsobom. Zvýšený tlak na zlepšenie podmienok v zariadeniach na juhu Ázie by však nemal vyvolať opačný efekt v podobe „vývozu“ tohto problému na pláže iných rozvojových krajín, čo by viedlo k nekontrolovanému šíreniu nevyhovujúcich recyklačných zariadení v Ázii a Afrike.

1.8. EHSV navrhuje, aby boli podmienky demontáže a recyklovania náležite zahrnuté do bilaterálnych námorných alebo obchodných zmlúv EÚ s príslušnými ázijskými krajinami, to znamená, že do námornej zmluvy medzi EÚ a Indiou, o ktorej sa v súčasnosti rokuje, by mali byť zahrnuté ustanovenia o recyklovaní lodí. Nalieha na Komisiu, aby pozdvihla túto otázku na politickú úroveň.

1.9. EHSV sa domnieva, že demontáž a recyklácia je otázkou sociálnej zodpovednosti podnikov. Vyzýva Komisiu, aby zaradila lodenice do reťazca zodpovednosti za likvidáciu lodí. Prevádzkovatelia lodí v spolupráci s lodenicami by mali zabezpečiť, že recyklačné zariadenia budú informované o všetkých potenciálne nebezpečných materiáloch alebo podmienkach na ich lodiach.

1.10. EHSV podporuje vytvorenie modelu integrovaného systému riadenia (IMS) pre medzinárodne nezávislú certifikáciu zariadení na recykláciu lodí s cieľom preukázať bezpečný a environmentálne vhodný spôsob recyklácie v súlade s budúcim dohovorom IMO.

1.11. EHSV odporúča, aby štúdia Komisie o recyklačnom fonde zohľadnila zásady práva Európskej únie „znečisťovateľ platí“ a „zodpovednosť výrobcu“ a súlad týchto zásad s právnymi predpismi o štátnej pomoci. Je potrebné ďalej preskúmať, ako tento fond môže podporovať plnenie cieľov dohovoru.

1.12. EHSV si uvedomuje, že vytvorenie zariadení na recykláciu lodí môže vyvolať nesúhlas miestnych komunít vzhľadom na ochranu životného prostredia. Pokiaľ sa však existujúce recyklačné zariadenia využívajú na tento účel a spĺňajú normy EÚ a medzinárodné a vnútroštátne normy, čo by mali, ich prevádzka môže byť akceptovateľná, nakoľko zabezpečí mnoho pracovných príležitostí. Tieto parametre treba dôkladne zvážiť.

1.13. EHSV žiada Komisiu, aby navrhla politické stimuly a ceny, ako napríklad „Clean Marine Award“ pre majiteľov lodí a recyklačných zariadení za príkladnú recykláciu lodí.

2. Úvod

2.1. Environmentálne a sociálne hľadiská demontáže lodí v pobrežných oblastiach južnej Ázie naďalej vyvolávajú obavy na celom svete, najmä však v Európe. Člen Komisie zodpovedný za životné prostredie Stavros Dimas nedávno vyzval, aby sa zlepšili postupy a kontroly lodí posielaných na demontáž do juhoázijských zariadení s cieľom zabezpečiť ich riadnu demontáž. Podľa najnovších odhadov bude v roku 2009 zošrotovaných okolo tisíc lodí, čo je trikrát viac ako v roku 2008, čím sa zvyšuje tlak na kapacitu recyklácie. Je potrebné zvýšiť demontážnu kapacitu s cieľom reagovať na zvyšujúci sa dopyt. Musí sa to však realizovať bezpečným a udržateľným spôsobom.

2.2. Oznámenie Komisie o stratégii EÚ pre lepšiu demontáž lodí (1) je založené na výsledkoch verejnej konzultácie o zelenej knihe o lepšej demontáži lodí (2007) (2). EHSV uvítal zelenú knihu (3) ako dlho očakávanú iniciatívu. Európsky parlament okrem toho nedávno vyzval Komisiu a členské štáty, aby prijali neodkladné opatrenia v oblasti demontáže lodí (4).

2.3. Zároveň boli prijaté konkrétne medzinárodné opatrenia na riešenie tejto otázky. Medzinárodná námorná organizácia (IMO) vypracovala nový medzinárodný dohovor o bezpečnej a environmentálne vhodnej recyklácii lodí (ďalej len „dohovor“), ktorý má byť prijatý v máji 2009. Dohovor zaujíma k lodiam prístup „od kolísky až po hrob“. Jeho cieľom je dosiahnuť, aby bola prevádzka zariadení na recykláciu lodí bezpečná a environmentálne vhodná, pričom nebude ohrozená bezpečnosť a prevádzková efektívnosť lodí. Prostredníctvom riadnej kontroly a mechanizmu presadzovania sa snaží o dosiahnutie rovnakej úroveň kontroly ako v rámci Bazilejského dohovoru (5).

2.4. Spoločná pracovná skupina pre demontáž lodí vytvorená zo zástupcov ILO, IMO a Bazilejského dohovoru je dôkazom medzinárodnej spolupráce. Tieto tri organizácie spoločne vytvorili globálny program trvalo udržateľnej recyklácie lodí, ktorého cieľom je zabezpečiť do budúcnosti trvalú udržateľnosť tohto priemyslu prostredníctvom zlepšenia ochrany zdravia a bezpečnosti zamestnancov, ako aj ochrany životného prostredia v juhoázijských recyklačných zariadeniach.

3. Oznámenie Komisie o stratégii EÚ pre lepšiu demontáž lodí

3.1. Oznámenie o stratégii EÚ pre lepšiu demontáž lodí neobsahuje konkrétne legislatívne návrhy. Obsahuje rôzne opatrenia na čo najrýchlejšie zlepšenie podmienok demontáže lodí, vrátane prechodného obdobia do nadobudnutia účinnosti dohovoru.

3.2. Stratégia navrhuje, aby Komisia preskúmala realizovateľnosť viacerých možností plnenia cieľov dohovoru.

3.3. Hodnotenie vplyvu (6) ako sprievodný dokument k oznámeniu uvádza, že by bolo vhodné uplatniť integrovaný prístup, ktorý spája vybrané legislatívne a nelegislatívne opatrenia, pretože jedine týmto spôsobom možno dosiahnuť priaznivé environmentálne, sociálne a hospodárske výsledky v krátkodobom, strednodobom i dlhodobom časovom horizonte.

4. Všeobecné pripomienky

4.1. EHSV víta toto oznámenie a podporuje súbor možných opatrení, prostredníctvom ktorých by EÚ mohla prispieť k bezpečnejšiemu a environmentálne vhodnejšiemu nakladaniu s loďami po dobe životnosti na celom svete. Oznámenie je včasné a primerané, keďže približne 19 % svetovej flotily sa plaví pod vlajkou členského štátu EHP (Európsky hospodársky priestor).

4.2. Výroba novej ocele z recyklovanej ocele si vyžaduje iba tretinu energie vynaloženej na výrobu ocele zo surovín. Recyklovanie má teda priaznivý vplyv na šetrenie energiou a prírodnými zdrojmi na celom svete a pri optimálnom riadení sa recyklovanie lodí môže stať ekologickým a trvalo udržateľným odvetvím.

4.3. Trend smerujúci k demontáži stoviek lodí ročne bude pokračovať postupným vyraďovaním cisternových lodí s jednoduchým trupom do roku 2010 (a 2015). Okrem toho a v dôsledku súčasnej finančnej krízy a krízy lodnej dopravy budú staršie lode na hromadný náklad vyraďované rýchlejšie. V súčasnosti prebieha opätovné hodnotenie 157 lodí so súhrnným výtlakom 5,5 milióna ton z hľadiska prípadnej demontáže. Z tohto dôvodu budú prevažujúce sociálne a environmentálne dopady pretrvávať, ba môžu sa ešte viac zhoršiť.

4.4. Viac ako 80 % lodí sa demontuje v zariadeniach situovaných v pobrežných oblastiach Indie, Bangladéša, Pakistanu a Turecka. V Bangladéši sa v súčasnosti rozoberie najviac lodí. Väčšina zariadení používa najmenej nákladnú, avšak z environmentálneho hľadiska najškodlivejšiu plážovú metódu, t. j. dopravenie lodí na pieskové pláže, kde sa rozoberú. Táto metóda si vyberá daň v podobe ľudských životov a spôsobuje množstvo ochorení spôsobených vystavením organizmu pôsobeniu jedovatých látok. EHSV si uvedomuje, že dopravovanie lodí na breh, kde sa rozoberú, zostane preferovanou metódou. Preto je potrebné zlepšiť existujúce podmienky tak, aby recyklačné zariadenia fungovali bezpečne a environmentálne vhodným spôsobom.

4.5. Nevyhovujúce environmentálne a sociálne podmienky v juhoázijských zariadeniach vedú k nekalej súťaži s európskymi partnermi. Vysoký miestny dopyt po recyklovanej oceli okrem toho vytvára ďalší problém pre európsku konkurencieschopnosť.

4.6. Demontáž lodí je náročný proces zahŕňajúci široké spektrum činností, počnúc odstránením kompletného zariadenia až po rozdrobenie a recykláciu lodnej konštrukcie. Kým demontáž lodí v suchých dokoch priemyselne vyspelých krajín podlieha regulácii, v pobrežných oblastiach Ázie je kontrola a dohľad nad touto činnosťou oveľa slabšia. V jednej nedávno publikovanej štúdii sa uvádza, že približne 20 % pracovníkov zamestnaných v bangladéšskych zariadeniach na demontáž lodí tvoria deti vo veku do 15 rokov. Dohovory ILO o podmienkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa v týchto krajinách prakticky neuplatňujú. Problém ešte viac zhoršuje neuplatňovanie zásad správneho riadenia a ekologickej likvidácie odpadu.

4.7. EHSV opakuje, že štrukturálna chudoba a ďalšie sociálne a právne problémy sú úzko spojené s absenciou alebo neuplatňovaním minimálnych zásad bezpečnosti práce a ochrany životného prostredia. Okrem toho, tieto krajiny odmietajú sprísniť normy a zasahovať do cien za recykláciu v obave, že prídu o hlavný zdroj príjmov. Napriek tomu by tieto krajiny mali žiadať od prevádzkovateľov zariadení, aby investovali do ich skvalitnenia a poskytli svojim zamestnancom ochranu a pracovné podmienky, ktoré si zaslúžia. Pri budúcich rokovaniach so spomínanými krajinami by EÚ mala podporiť uplatňovanie týchto medzinárodných noriem, ich účinné presadzovanie a vytváranie kapacít.

4.8. Stanovisko EHSV (7) k oznámeniu Komisie o integrovanej námornej politike Európskej únie opakovane zdôrazňuje vážny celosvetový nedostatok zariadení na demontáž lodí, ktoré sú v súlade so zásadami trvalej environmentálnej a sociálnej udržateľnosti. Úsilie EÚ a medzinárodného spoločenstva by sa preto malo sústrediť na opatrenia zo strany štátov južnej Ázie, v ktorých prebieha recyklácia lodí, aby upravili svoje zariadenia podľa medzinárodne uznávaných štandardov.

4.9. EHSV sa domnieva, že dohovor spolu s príslušnými usmerneniami pre implementáciu sa snaží zaistiť rovnakú úroveň kontroly a presadzovania ako Bazilejský dohovor, a preto ho treba výrazne podporiť.

4.10. V súvislosti s prístupom k demontáži lodí „od kolísky až po hrob“ EHSV vyzýva Komisiu, aby zahrnula lodenice do reťazca zodpovednosti za demontáž lodí, ktoré postavili. Väčšina svetovej obchodnej flotily pochádza z japonských, kórejských a čínskych lodeníc. Podľa reťazca zodpovednosti kvalitnej lodnej dopravy nesie každý aktér svoj vlastný diel zodpovednosti. V tomto zmysle sa zdôrazňuje zodpovednosť lodeníc podobne ako v prípade zodpovednosti výrobcov automobilov a lietadiel, ktorí nesú zodpovednosť za svoje výrobky.

4.11. EHSV musí pristupovať k tejto otázke tak, že bude hľadať rovnováhu medzi navzájom si odporujúcimi parametrami. Na jednej strane pretrvávajú vo väčšine ázijských recyklačných zariadení nevyhovujúce environmentálne a sociálne podmienky. Na druhej strane, v krajinách Ázie mnoho miestnych komunít, ktoré čelia nezamestnanosti, žije z výnosov z recyklačných zariadení. Zlepšenie podmienok by preto nemalo mať opačný efekt v podobe „vývozu“ tohto problému na pláže iných rozvojových krajín.

4.12. Skvalitnením procesu demontáže lodí sa zaoberá aj Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO). Budúce dobrovoľné medzinárodné normy (ISO 30000 a ISO 30003), ktoré poskytnú systém kontroly a certifikácie zariadení na recykláciu lodí, sa snažia podporiť činnosť IMO, ILO a Bazilejského dohovoru, pričom sa starostlivo snažia vyhnúť akémukoľvek prekrývaniu.

5. Konkrétne pripomienky

5.1. Včasné vykonávanie dohovoru IMO o recyklácii lodí

5.1.1. Európska komisia predpokladá, že dohovor nenadobudne účinnosť pred rokom 2015. EHSV podporuje rýchlu ratifikáciu a vykonávanie dohovoru. Členské štáty EÚ a štáty zapojené do recyklovania by mali byť vyzvané na prijatie všetkých opatrení v záujme včasného nadobudnutia účinnosti dohovoru. EHSV súhlasí, aby boli vlády vyzvané na dobrovoľné uplatnenie technických noriem dohovoru v prechodnom období hneď, ako to bude možné.

5.1.2. EHSV podporuje transpozíciu dohovoru do práva EÚ prostredníctvom nariadenia, pričom sa prevezmú jeho základné prvky, ako to bolo v prípade dohovoru IMO AFS (8). Komisia by mala zároveň preskúmať prostriedky a spôsoby, na základe ktorých by presvedčila štáty zapojené do recyklácie lodí, aby prijali podobné opatrenia, t. j. ratifikovali a uplatnili dohovor v čo najkratšom termíne.

5.2. Ekologická demontáž vojnových lodí a iných (vládnych) plavidiel

5.2.1. EHSV poukazuje na to, že dohovor sa nebude uplatňovať na všetky lode, najmä nie na vojnové lode a iné plavidlá vo vlastníctve štátu. Napriek tomu by sa mali tieto lode prevádzkovať v súlade s dohovorom. Výbor preto navrhuje zahrnutie týchto lodí do pôsobnosti budúcich opatrení EÚ v oblasti recyklácie. Takýto krok zabezpečí dostatočnú zamestnanosť v zariadeniach EÚ, pričom zároveň z morí odstráni niektorých veľkých znečisťovateľov. EHSV navrhuje, aby sa riešila aj otázka znečistenia životného prostredia vojnovými loďami. EHSV ďalej zastáva názor, že malé lode s tonážou nižšou ako 500 GT by mali byť posielané na demontáž do zariadení EÚ.

5.2.2. Zariadenia na demontáž lodí v krajinách EÚ a v ostatných krajinách OECD v súčasnosti nemajú dostatok kapacít na demontáž vojnových lodí a iných lodí vo vlastníctve štátu, ktoré budú vyradené z prevádzky počas nasledujúcich 10 rokov. EHSV považuje zapojenie spoločnosti Harland and Wolff Heavy Industries (9) do demontáže lodí za inšpirujúci príklad premeny nefunkčných lodeníc a opravárenských zariadení na zariadenia na demontáž lodí. EHSV si uvedomuje, že napriek súčasnej svetovej hospodárskej kríze a nezamestnanosti môže vybudovanie zariadení na recykláciu lodí vyvolať nesúhlas miestnych spoločenstiev vzhľadom na ochranu životného prostredia. Pokiaľ však existujúce zariadenia budú prevádzkované v súlade s ustanoveniami dohovoru, bude ich prevádzka akceptovateľná, pokiaľ budú poskytovať nové pracovné príležitosti.

5.2.3. V blízkej budúcnosti bude pretrvávať konkurenčná výhoda juhoázijských firiem zaoberajúcich sa demontážou lodí, zatiaľ čo Európa bude naďalej čeliť problému likvidácie vojnových lodí a iných plavidiel vo vlastníctve štátu. EÚ by mala vytvoriť podmienky na demontáž lodí v zariadeniach OECD alebo na zahrnutie ustanovení o likvidácii po dobe životnosti do všetkých zmlúv o predaji vojnových lodí nečlenským štátom EÚ.

5.3. Čo môže v prechodnom období urobiť priemysel

5.3.1. EHSV má rovnaké obavy ako Komisia pokiaľ ide o prechodné obdobie do nadobudnutia účinnosti a plného uplatnenia dohovoru. Súhlasí s názorom, že najjednoduchším a najrýchlejším spôsobom zmeny zaužívaných postupov bude dobrovoľný záväzok zo strany príslušných zainteresovaných strán.

5.3.2. EHSV zastáva názor, že recyklácia je otázkou sociálnej zodpovednosti podnikov. Výbor nalieha na Komisiu, aby navrhla politické stimuly, ako napríklad cena „Clean Marine Award“ pre majiteľov lodí a recyklačných zariadení za príkladnú recykláciu lodí. Takéto stimuly by mali poskytovať dostatočne motivujúce výhody.

5.3.3. EHSV si cení pozitívny prínos priemyselných a mimovládnych organizácií a ich podporu pri tvorbe dohovoru. Taktiež víta skutočnosť, že priemyselné organizácie stanovili sériu opatrení (10), ktoré by mali majitelia lodí prijať s ohľadom na bezpečnú a environmentálne vhodnú demontáž lodí. Predpokladá sa, že mnohé lodné spoločnosti sa rozhodnú pre ekologickú demontáž svojich lodí alebo ich k tomu presvedčia okolnosti. Proces demontáže lodí však zahŕňa mnoho ďalších účastníkov a vyžadujú sa od nich aj doplnkové opatrenia, najmä pokiaľ ide o lodenice, ktoré by sa mali zmluvne zaviazať k stavbe „ekologických lodí“. Používanie štandardných „kúpno-predajných zmlúv na recykláciu lodí“, ako napríklad zmluva DEMOLISHCON vytvorená spoločnosťou BIMCO (11), a zmluvné záväzky zo strany lodeníc týkajúce sa uplatňovania ustanovení dohovoru v prechodnom období, by znamenali významný krok vpred.

5.4. Lepšie presadzovanie pravidiel v oblasti prepravy odpadu

5.4.1. EHSV schvaľuje zámer Komisie predložiť usmernenia pre lepšie presadzovanie súčasných právnych predpisov v oblasti prepravy odpadu, pokiaľ ide o lode po dobe životnosti, a tiež zintenzívniť viacstrannú spoluprácu a posúdiť uskutočniteľnosť pravidiel týkajúcich sa zoznamu lodí určených na zošrotovanie.

5.4.2. V medzinárodných právnych predpisoch o preprave odpadu sa pripúšťa, že loď sa môže podľa definície v článku 2 Bazilejského dohovoru stať odpadom a že súčasne môže byť podľa iných medzinárodných predpisov stále definovaná ako loď. Preto existujú rôzne pohľady na to, kedy sa loď stane „odpadom“ a či loď môže byť označená za „znečisťujúcu“ a jej majiteľ za „znečisťovateľa“ predtým, ako sa začne proces demontáže lode. Lodné spoločnosti predávajú lode záujemcom za hotovosť, pričom tieto lode často zmenia vlajku a posielajú sa do recyklačných zariadení, kde sa ceny recyklovanej ocele za tonu výtlaku prázdnej lode pohybujú od 150 do 700 dolárov. Väčšina prevádzkovateľov lodí v skutočnosti málokedy prichádza priamo či nepriamo do styku so zariadeniami na demontáž lodí. Napriek tomu by mali prevádzkovatelia v spolupráci s lodenicami pri odovzdaní lode poskytnúť informácie o akýchkoľvek potenciálne nebezpečných látkach alebo podmienkach na lodi a určiť jej celkový stav.

5.4.3. Lode sa za normálnych okolností posielajú na demontáž vtedy, keď sa skončí ich komerčná prevádzka. Samotný vek lode neodzrkadľuje úroveň údržby ani komerčnú životaschopnosť, ktorá závisí od výkyvov na trhu nákladnej dopravy. Vedenie zoznamu lodí nad určitou vekovou hranicou by bola jednoduchá záležitosť, ťažšou úlohou by už bolo určiť, kedy sú lode vhodné na demontáž, a prijať kontrolné opatrenia pred nadobudnutím účinnosti dohovoru. Staré a vysoko rizikové lode však treba v každom prípade podrobne sledovať, aby boli pred demontážou splnené všetky záväzky.

5.5. Potreba auditu a certifikácie recyklačných zariadení

5.5.1. Dohovor prenesie zodpovednosť na vlajkové štáty, prístavné štáty a štáty, v ktorých prebieha recyklácia lodí. Nebudú v ňom osobitné ustanovenia o kontrole a certifikácii zariadení. Doplnkové usmernenia však upravia takýto režim pod kontrolou štátov, v ktorých prebieha recyklácia lodí. Plnenie cieľov usmernení IMO môže byť posilnené aj paralelným uplatňovaním príslušných noriem ISO, ktoré v súčasnosti vznikajú.

5.5.2. EHSV poukazuje na to, že Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) zadala vypracovanie štúdie (12) na vytvorenie modelu integrovaného systému riadenia (IMS) pre certifikáciu zariadení na recykláciu lodí s cieľom preukázať bezpečný a environmentálne vhodný spôsob recyklácie. Tento európsky systém by mal slúžiť ako nástroj na posilnenie vykonávania dohovoru IMO. EHSV pripomína, že takýto certifikačný proces musí byť dôveryhodný na medzinárodnej úrovni, čo je možné zabezpečiť len prostredníctvom nezávislého systému inšpekcií.

5.6. Zabezpečenie trvalo udržateľného financovania

5.6.1. Komisia v roku 2007 uviedla (13), že je potrebné venovať osobitnú pozornosť otázke, či poskytnúť alebo neposkytnúť priamu finančnú podporu ekologickým zariadeniam na demontáž lodí v EÚ alebo vlastníkom lodí, ktorí posielajú svoje plavidlá do ekologických recyklačných zariadení, či už na úplnú demontáž alebo dekontamináciu.

5.6.2. EHSV poukazuje na to, že Komisia chce na základe výsledkov výskumu zhodnotiť uskutočniteľnosť zavedenia povinného medzinárodného systému financovania ekologickej demontáže lodí („fond na demontáž lodí“). EHSV očakáva, že štúdia zohľadní zásady európskeho práva „znečisťovateľ platí“ a „zodpovednosť výrobcu“ a verí, že problém financovania bezpečnej a udržateľnej demontáže lodí nebude vyriešený, kým nebudú prijaté príslušné opatrenia, ktoré budú riadne odrážať mieru zodpovednosti jednotlivých aktérov v reťazci zodpovednosti počas životnosti plavidiel.

5.6.3. IMO vytvorila dobrovoľný medzinárodný fond pre recykláciu lodí s cieľom podporiť bezpečné a environmentálne vhodné riadenie recyklácie lodí prostredníctvom aktivít IMO v oblasti technickej spolupráce. Majitelia lodí by mali byť vyzvaní, aby do tohto fondu prispievali. Okrem toho treba preskúmať, akým spôsobom môže tento fond prispieť k napĺňaniu cieľov dohovoru. Fond EÚ vytvorený na rovnaké účely by čelil problémom s jeho financovaním, nakoľko dotácie na ekologickú demontáž lodí by neboli v súlade s právom EÚ.

V Bruseli 13. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) KOM(2008) 767 v konečnom znení.

(2) KOM(2007)269 v konečnom znení.

(3) Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008

(4) P6_TA(2008)0222.

(5) Bazilejský dohovor o riadení pohybu nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní.

(6) SEK(2008) 2847 – pracovný dokument útvarov Komisie.

(7) Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008

(8) Medzinárodný dohovor o kontrole škodlivých antivegetatívnych systémov na lodiach (nariadenie č. 782/2003 o zákaze organociničitých zlúčenín na lodiach).

(9) Spoločnosť Harland and Wolff so sídlom v Belfaste nedávno dostala licenciu na demontáž námorných lodí a námorných zariadení a v súčasnosti pracuje na vyradení a recyklácii lode MSC Napoli.

(10) Dočasné opatrenia pre majiteľov lodí, ktorí chcú predávať lode na recykláciu (BIMCO, IACS, ICS, INTERCARGO, INTERTANKO, IPTA, OCIMF).

(11) BIMCO – Baltská a medzinárodná námorná rada.

(12) Štúdia o certifikácii zariadení na recykláciu lodí, záverečná správa, september 2008.

(13) KOM(2007) 269 v konečnom znení.

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/72

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o II. štádiu rekuperácie benzínových výparov pri čerpaní pohonných látok do osobných vozidiel na čerpacích staniciach“

[KOM(2008) 812 v konečnom znení – 2008/0229 (COD)]

(2009/C 277/14)

Spravodajca: pán Francis DAVOUST

Rada sa 20. januára 2009 rozhodla podľa článku 175 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o II. štádiu rekuperácie benzínových výparov pri čerpaní pohonných hmôt do osobných vozidiel na čerpacích staniciach“

KOM(2008) 812 v konečnom znení – 2008/0229 (COD).

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája) prijal 194 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. EHSV uvítal vypracovanie návrhu smernice, ktorý nadväzuje na záväzky uvedené v:

—	tematickej stratégii o znečistení ovzdušia,

—

návrhu Komisie na zmenu a doplnenie smernice 98/70/ES o kvalite benzínu a nafty, ktorého cieľom je podporiť väčšie využívanie biopalív a bioetanolu, najmä zmiernením požiadaviek na tlak benzínových výparov. Komisia uznala, že toto opatrenie by mohlo viesť k väčším emisiám prchavých zlúčením a uviedla, že sa navrhne II. štádium rekuperácie benzínových výparov s cieľom kompenzovať akékoľvek zvýšené emisie,

—

vyhlásení pripojenom k novej smernici o kvalite ovzdušia, v ktorom Komisia uznala význam boja proti znečisťovaniu ovzdušia pri zdroji s cieľom dosiahnuť ciele v oblasti kvality ovzdušia a v ktorom sa navrhlo niekoľko nových opatrení Spoločenstva založených na zdroji, vrátane II. štádia rekuperácie benzínových výparov.

1.2. EHSV pripomína, že smernica 94/63/ES sa zameriava na rekuperáciu benzínových výparov, ktoré sa inak uvoľňujú do atmosféry pri skladovaní a distribúcii benzínu medzi distribučnými skladmi a čerpacími stanicami (takzvané „I. štádium regenerácie benzínových výparov“). Benzínové výpary odvádzané vtedy, keď čerpacia stanica prijíma novú dodávku benzínu, sa vracajú do cisternového vozidla alebo mobilného kontajnera a vracajú sa do distribučného skladu, kde sa môžu znovu distribuovať.

1.3. EHSV vyjadruje potešenie nad rozhodnutím Komisie inštalovať zariadenie pre druhé štádium rekuperácie benzínových výparov:

a)	na všetkých nových a značne obnovených čerpacích staniciach s naloženým množstvom väčším ako 500 m3 benzínu ročne;

b)	na všetkých nových a značne obnovených čerpacích staniciach s naloženým množstvom väčším ako 500 m3 benzínu za rok a na väčších existujúcich čerpacích staniciach (t. j. s naloženým množstvom presahujúcim 3 000 m3 za rok);

c)	možnosť b) a na čerpacích staniciach nachádzajúcich sa v obytných štvrtiach alebo v rámci obytných štvrtí;

d)	možnosť c) s automatickým monitorovaním všetkých zariadení pre II. štádium, ktoré by obmedzilo predaj benzínu, ak by zariadenie nefungovalo správne.

1.4. Podrobné hodnotenie možností je zahrnuté v hodnotení vplyvu, ktoré je pripojené k tomuto návrhu. Je k dispozícii na tejto internetovej stránke (1):

1.5. EHSV preto odporúča prijatie tejto smernice s navrhnutými zmenami článkov 3, 4 a 5.

2. Všeobecné pripomienky

2.1. Tento legislatívny návrh sa zameriava na rekuperáciu benzínových výparov, ktoré sa uvoľňujú do ovzdušia pri čerpaní pohonných hmôt do osobných vozidiel na čerpacích staniciach [takzvané „II. štádium rekuperácie benzínových výparov“ alebo „PVR (Petrol Vapour Recovery – rekuperácia benzínových výparov) – štádium II“].

2.2. EHSV si uvedomuje, že emisie prchavých organických zlúčenín nachádzajúce sa v benzíne prispievajú k problémom s kvalitou ovzdušia na miestnej a regionálnej úrovni (benzén a ozón), pre ktoré existujú normy a ciele Spoločenstva týkajúce sa kvality ovzdušia. Prízemný ozón je znečisťujúca látka, ktorá prekračuje vnútroštátne hranice, a je tiež tretím najdôležitejším skleníkovým plynom. Benzén je známy ako ľudský karcinogén. Uhľovodíky rozlišujeme na viaceré typy podľa ich molekulárnej štruktúry: lineárne, cyklické … Aromatické uhľovodíky predstavujú nenasýtené cyklické štruktúry, ktorých základom je šesť atómov uhlíka. Prvým z nich je benzén so vzorcom C6 H6. Na ochranu zdravia stanovili Európsky parlament a Komisia pre rok 2006 priemernú limitnú hodnotu 9 µg/m3 s cieľom dosiahnuť 5 µg/m3 v roku 2010. EHSV preto venuje osobitnú pozornosť ochrane spotrebiteľov, ktorí pravidelne tankujú na čerpacích staniciach a zároveň zamestnancov, ktorí dlhodobo na týchto miestach pracujú.

2.3. Hlavným zdrojom týchto emisií sú benzínové výpary, ktoré unikajú z nádrží vozidiel alebo pri čerpaní pohonných látok. Nedávne zmeny zavedené do smernice o kvalite benzínu, ktoré umožňujú vyššiu úroveň prímesí etanolu v benzíne zvýrazňujú problém týchto emisií, keďže prinášajú zvýšenie tlaku výparov v skladovacích nádobách. Nastal preto čas hľadať nové spôsoby ako znižovať tieto emisie.

2.4. EHSV dôrazne odporúča Komisii, aby urýchlene venovala pozornosť možnosti ako upraviť vozidlá s cieľom udržať benzínové výpary v nádržiach vozidiel a opätovne ich tam priviesť, ako sa to vyžaduje v USA, a aby už teraz predložila návrhy k tejto otázke.

2.5. Medzitým EHSV podporuje súčasné návrhy Komisie zamerané na znižovanie emisií benzínových výparov počas čerpania pohonných hmôt.

2.6. EHSV zdôrazňuje, že v súčasnosti sa postupy v otázke rekuperácie benzínových výparov počas čerpania pohonných hmôt v jednotlivých štátoch podstatne líšia. Súhlasí preto s návrhom Komisie použiť Článok 175 ako právny základ, aby sa tým na európskej úrovni zabezpečili minimálne normy pre rekuperáciu benzínových výparov počas čerpania pohonných hmôt, pričom by sa členským štátom ponechal priestor na stanovenie prípadných prísnejších noriem.

2.7. Rekuperácia benzínových výparov pri skladovaní benzínu a jeho distribúcii do čerpacích staníc (štádium I rekuperácie benzínových výparov) sa už vykonáva prostredníctvom uplatňovania smernice 94/63/ES.

2.8. Podľa EHSV je rekuperácia benzínových výparov v štádiu II logickým krokom z hľadiska kvality ovzdušia.

2.9. EHSV okrem toho konštatuje, že tento návrh je v súlade so šiestym environmentálnym akčným programom Spoločenstva ako aj s tromi piliermi Lisabonskej stratégie. Podporuje totiž dopyt po potrebných technológiách na umožnenie II. štádia rekuperácie ako aj ich rozvoj.

3. Konkrétne pripomienky

Článok 3

Čerpacie stanice

3.1. Bod 1

3.1.1. Objasniť slovo „plánované“ v prvej vete. EHSV sa totiž domnieva, že je ťažké mať istotu, že pri otvorení čerpacej stanice bude množstvo rovnaké, ako je plánované v návrhu.

3.1.2. EHSV chce doplniť text nasledujúci po „500 m3 ročne“ o túto vetu: „Čerpacia stanica je povinná nahlásiť toto množstvo do troch mesiacov po jej otvorení“.

3.1.3. EHSV považuje za nevyhnutné, aby všetky nové čerpacie stanice s naloženým množstvom menším ako 500 m3 boli povinné nahlásiť, ak toto množstvo prekročí 500 m3 ročne. Tento krok je nutné vykonať najneskôr tri mesiace od začiatku roka, ktorý nasleduje po roku, v ktorom bolo množstvo prekročené. V takom prípade sa zariadenie musí nainštalovať najneskôr do šiestich mesiacov toho istého roka.

3.1.4. V druhej vete doplniť slová „alebo pracovných oblastiach“ slovami „mimo prevádzkových priestorov“. Môžu totiž existovať kancelárie potrebné na prevádzkovanie čerpacej stanice, ktoré sú súčasťou budovy.

3.1.5. Bod 1 by tak mal znieť:

Členské štáty zabezpečia, aby akákoľvek nová čerpacia stanica bola vybavená systémom II. štádia rekuperácie benzínových výparov, ak jej skutočné alebo plánované naložené množstvo je väčšie ako 500 m3 ročne. . Čerpacia stanica je povinná nahlásiť toto množstvo do troch mesiacov po jej otvorení. Všetky nové čerpacie stanice s naloženým množstvom menším ako 500 m3 sú povinné nahlásiť, ak toto množstvo prekročí 500 m3 ročne. Tento krok je nutné vykonať najneskôr tri mesiace od začiatku roka, ktorý nasleduje po roku, v ktorom bolo množstvo prekročené. V takom prípade sa zariadenie musí nainštalovať najneskôr do šiestich mesiacov toho istého roka Všetky nové čerpacie stanice nachádzajúce sa v stále obývaných štvrtiach alebo pracovných oblastiach mimo prevádzkových priestorov sa vybavia systémom II. štádia rekuperácie benzínových výparov, bez ohľadu na ich skutočné alebo plánované naložené množstvo.

3.2. Bod 2

3.2.1. EHSV považuje za potrebné objasniť pojem „ktorá sa obnovuje“. Domnieva sa, že musí ísť o výraznú zmenu napr. o zvýšenie naloženého množstva čerpaného prístrojmi na distribúciu a dopĺňanie paliva o 20 % v porovnaní s pôvodným množstvom alebo o prechod od samoobslužných zariadení s monitorovaním na samoobslužné zariadenia bez monitorovania.

3.2.2. EHSV požaduje, aby za výraznú obnovu, a teda dôležitú zmenu, neboli považované zmena firmy čerpacej stanice, prechod z tradičných zariadení na samoobslužné zariadenia s monitorovaním ani zosúladenie zariadení vzhľadom na platné predpisy.

3.2.3. Bod 2 by tak mal znieť:

Členské štáty zabezpečia, aby akákoľvek existujúca čerpacia stanica s naloženým množstvom väčším ako 500 m3 ročne, ktorá sa obnovuje, bola v čase obnovy vybavená systémom II. štádia rekuperácie benzínových výparov. Výraznou zmenou sa rozumie napr. zvýšenie naloženého množstva čerpaného prístrojmi na distribúciu a dopĺňanie paliva o 20 % v porovnaní s pôvodným množstvom alebo prechod od samoobslužných zariadení s monitorovaním na samoobslužné zariadenia bez monitorovania. Naopak, za výraznú obnovu nemožno považovať zmenu firmy čerpacej stanice, prechod z tradičných zariadení na samoobslužné zariadenia s monitorovaním ani zosúladenie zariadení vzhľadom na platné predpisy .

3.3. Bod 3

3.3.1. EHSV odporúča doplniť: Všetky čerpacie stanice s naloženým množstvom menším ako 3 000 m3 sú povinné nahlásiť, ak toto množstvo prekročí v kalendárnom roku 3 000 m3. V takom prípade sa zariadenie musí nainštalovať najneskôr do šiestich mesiacov toho istého roka.

3.3.2. Bod 3 by tak mal znieť:

Členské štáty zabezpečia, aby existujúca čerpacia stanica s naloženým množstvom väčším ako 3 000 m3 ročne bola vybavená systémom II. štádia rekuperácie benzínových výparov najneskôr do 31. decembra 2020. Všetky čerpacie stanice s naloženým množstvom menším ako 3 000 m3 sú povinné nahlásiť, ak toto množstvo prekročí v kalendárnom roku 3 000 m3. V takom prípade sa zariadenie musí nainštalovať najneskôr do šiestich mesiacov toho istého roka .

Článok 4

Minimálna povolená úroveň rekuperácie benzínových výparov

3.4. Bod 1

3.4.1. EHSV navrhuje nahradiť 85 % podielom 90 %. Niektoré členské štáty už túto úroveň stanovili.

3.4.2. Bod 1 by mal znieť:

Členské štáty zabezpečia, aby účinnosť zachytávania uhľovodíkov systému II. štádia rekuperácie benzínových výparov bola rovná alebo väčšia ako 85 90 %.

3.5. Nový bod

3.5.1. EHSV odporúča objasniť definíciu zariadení na II. štádium rekuperácie benzínových výparov.

Článok 5

Pravidelná kontrola a zhoda

3.6. Bod 1

3.6.1. EHSV sa domnieva, že každoročné kontroly čerpacích staníc so systémom automatického monitorovania sú tým nevyhnutnejšie, že chyby sa vyskytujú bez prítomnosti prevádzkovateľa.

3.6.2. Bod 1 by mal znieť:

Členské štáty zabezpečia, aby účinnosť zachytávania uhľovodíkov sa testovala aspoň raz za rok po nainštalovaní systému automatického monitorovania.

3.7. Bod 2

3.7.1. EHSV navrhuje vypustiť prvú vetu.

3.7.2. V druhej vete odporúča nahradiť slová „a automaticky zastaví tok benzínu z chybnej nádrže, ak sa chyba neodstráni do 7 dní“ slovami „upozornenie o nesprávnom fungovaní systému II. štádia rekuperácie má za následok zastavenie distribúcie paliva, ak sa do 72 hodín nevykoná náprava“.

3.7.3. Obdobie 7 dní je totiž príliš dlhé. Toto ustanovenie sa uplatňuje aj pre čerpacie stanice so systémom monitorovania.

3.7.4. Bod 2 by tak mal znieť:

V prípade, že bol nainštalovaný systém automatického monitorovania, členské štáty zabezpečia, aby sa účinnosť zachytávania uhľovodíkov testovala aspoň raz za tri roky. Systém automatického monitorovania automaticky zisťuje nedostatky v správnom fungovaní systému II. štádia rekuperácie benzínových výparov a v samotnom systéme automatického monitorovania., a upozorňuje na chyby prevádzkovateľa čerpacej stanice a automaticky zastaví tok benzínu z chybnej nádrže, ak sa chyba neodstráni do 7 dní. Upozornenie o nesprávnom fungovaní systému II. štádia rekuperácie má za následok zastavenie distribúcie paliva, ak sa do 72 hodín nevykoná náprava .

V Bruseli 13. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) http://ec.europa.eu/environment/air/transport/petrol.htm.

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/75

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov“ (prepracované znenie)

[KOM(2008) 780 v konečnom znení – 2008/0223 (COD)]

(2009/C 277/15)

Spravodajca: pán ŠIUPŠINSKAS

Rada sa 27. januára 2009 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov“ (prepracované znenie)

KOM(2008) 780 v konečnom znení – 2008/0223 (COD).

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza zo 14. mája 2009) prijal 147 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Odporúčania

1.1. EHSV súhlasí s vylepšením smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktoré navrhuje Komisia, avšak s určitými výhradami. V smernici sa musia renovácie podmieniť zvýšením energetickej hospodárnosti budov, aby sa znížila nielen spotreba energie, ale aj náklady na energie.

1.2. Členské štáty musia v súlade s politickými cieľmi EÚ zabezpečiť, že sa renováciou budov na zvýšenie ich energetickej hospodárnosti zníži nielen spotreba energie, ale aj náklady na energie.

1.3. Predpisy členských štátov vydané podľa tejto smernice musia zohľadňovať architektonické a stavebné osobitosti, pokiaľ ide o energetickú náročnosť kúrenia, chladenia, vetrania, osvetlenia a mechanických zariadení (napr. výťahov) i prípravu teplej a studenej vody a spracovanie odpadových vôd.

1.4. EHSV súhlasí s odporúčaním, aby sa pred začatím stavby overila uplatniteľnosť nasledujúcich technických možností:

—	výroba tepla a elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie,

—	kogenerácia (kombinovaná výroba elektriny a tepla) a prípadne aj trigenerácia (výroba elektriny, tepla a chladu),

—	diaľkové kúrenie a diaľkové chladenie,

—	využitie tepelných čerpadiel,

—	využitie geotermálnej energie (hĺbkové sondy a plošné kolektory).

1.5. EHSV považuje za dôležité, aby sa členské štáty intenzívnejšie a aktívne snažili o zlepšenie odborného vzdelávania v stavebníctve z hľadiska udržateľnej výstavby a udržateľného využívania obnoviteľných zdrojov energie.

1.6. Výbor predovšetkým schvaľuje, že sa v návrhu smernice vyzdvihuje vedúca úloha verejného sektoru pri pokrokoch celého stavebníctva.

1.7. Výbor vyzýva členské štáty a miestne úrady, aby aktívnejšie a účinnejšie využívali prostriedky Európskej investičnej banky na podporu „financovania treťou stranou“ (1) poskytovateľmi energetických služieb.

1.8. Inšpekcie vykurovacích, chladiacich a klimatizačných zariadení by sa mali vykonávať opakovane v súlade s predpismi členských štátov a pri zohľadnení s tým spojených nákladov. Inšpekčné záznamy by mali obsahovať nielen odporúčania možných zlepšení, ale aj požiadavky prevádzkovej bezpečnosti zariadení.

1.9. V prepracovanom znení smernice sa požaduje, aby členské štáty stanovili a uplatňovali sankcie a pokuty. EHSV sa domnieva, že by sa mali odlišovať podľa toho, či ide o verejné alebo súkromné subjekty a ich výška by sa mala stanoviť v rámci subsidiarity. Ak je porušenie predpisov Spoločenstva priestupkom, malo by byť za priestupok považované aj na úrovni Spoločenstva a aj tak stanovené v smernici.

1.10. Podľa názoru EHSV by členské štáty mali svojim občanom poskytovať technickú pomoci pri sanácii bytov.

1.11. Vo veľkých sídliskách príznačných pre všetky nové členské štáty EÚ s jednotnými panelovými obytnými domami by pre spoločenstvá vlastníkov bytov bolo ťažké vystaviť osvedčenia o energetickej hospodárnosti pre všetky typizované panelové obytné domy. Vystavením osvedčení o energetickej hospodárnosti na základe hodnotenia iného porovnateľného poschodového obytného domu (2) by sa mohli ušetriť náklady na renovácie a zmenšiť administratívna náročnosť.

1.12. Okrem toho by podľa zásady jediného kontaktného miesta mohli orgány mestskej správy obyvateľom jednotlivých poschodových obytných domov ponúkať riešenia týkajúce sa financovania renovácie, zmlúv o výstavbe, udržiavania, vystavovania osvedčení o energetickej hospodárnosti a. i.

1.13. EHSV zastáva názor, že prepracované znenie smernice v pomerne krátkom čase prispeje k zníženiu emisií oxidu uhličitého a bude mať aj priaznivé sociálne účinky, okrem iného vďaka

—	zníženiu energetickej náročnosti,

—	zlepšeniu životnej úrovne znevýhodnených rodín,

—	vytvorením pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných.

1.14. EHSV odporúča, aby sa nové označovanie okien a ostatných stavebných výrobkov dokonale zosúladilo so smernicou o energetickej hospodárnosti budov.

1.15. EHSV sa domnieva, že pri búraní poschodových obytných domov, pri ktorých už nie je možná energetická renovácia, by mali úrady postihnutých obyvateľov kontaktovať a ponúknuť im nové bývanie. Vo všeobecnosti by ako súčasť špecifikácie každého opatrenia na vykonávanie smernice malo byť predpísané konzultovať organizácie občianskej spoločnosti, resp. by sa mali viesť systematické konzultácie s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami v štátoch, v ktorých sú zriadené (3).

2. Úvod

2.1. EHSV už prijal viaceré dôležité stanoviská k znižovaniu emisií CO2 a k opatreniam na šetrenie energiou v súvislosti so spoločnou politikou EÚ, ako aj k energetickej hospodárnosti budov a ich vybavenia. Pri novostavbách sa vďaka požiadavkám vyplývajúcim z predpisov EÚ dosahujú hmatateľné výsledky, ktoré v prvom rade pociťujú spotrebitelia a ktoré zároveň prospievajú celej krajine. Okrem iného treba odkázať na stanoviská TEN/227, 263, 283, 274, 286, 309, 269, 299, 311, 332 a 341 (4).

2.2. Dvanásť nových štátov však po svojom vstupe do EÚ začalo právne predpisy uplatňovať v praxi o dosť neskôr, takže pokiaľ ide o energetickú hospodárnosť budov zaostávajú za starými členskými štátmi a obytné i administratívne budovy ani zďaleka nezodpovedajú minimálnym požiadavkám smernice.

2.3. K samotnej smernici sa EHSV už vyjadril vo svojom stanovisku zo 17. októbra 2001 (5), preto sa predkladané stanovisko zaoberá iba návrhom prepracovaného znenia smernice 2002/91/ES [KOM(2008) 780 v konečnom znení] a majú sa vyzdvihnúť osobitosti v nových členských štátoch v súvislosti s aspektmi uvedenými v tejto smernici.

2.4. Je potešiteľné, že ako cieľ politiky EÚ sa uvádza aj väčšie pohodlie pre občanov a zníženie ich nákladov na energie.

2.5. V platnej smernici už bolo opísané toto:

—	metodika výpočtu energetickej hospodárnosti týkajúca sa nových budov a existujúcich budov, ktoré sa renovujú,

—	stanovenie minimálnych požiadaviek energetickej hospodárnosti,

—	energetická certifikácia,

—	kontrola vykurovacích kotlov a sústav,

—	kontrola klimatizačných sústav.

2.6. V prepracovanom znení sa teraz po vypočutí príslušných zainteresovaných strán poukazuje na to, ako sa jednotlivé zlepšenia môžu dosiahnuť cieleným postupom.

3. Všeobecné pripomienky

3.1. Na obytné, administratívne a prevádzkové budovy pripadá okolo 40 % konečnej spotreby energie a rovnaké množstvo emisií oxidu uhličitého v EÚ. Výsledky tohto odvetvia predstavujú približne 9 % HDP (okolo 1 300 mld. EUR) a zároveň asi 7 až 8 % (súhrn posúdenia vplyvu) pracovných miest v EÚ (t. j. 15 až 18 mil. pracovných miest z celkovo 225,3 mil. pracovných miest uvádzaných Eurostatom). Verejný sektor vlastní 40 % budov a 74 % budov má plochu menšiu ako 1 000 m2.

3.2. Dnešná spoločnosť sa stále viac zameriava na:

—	otázky ochrany životného prostredia,

—	zdravie užívateľov (napr. akosť vzduchu v priestoroch, dostupnosť pre starších ľudí),

—	pohodlie bývania,

—	účinnosť elektrických zariadení a vykurovacích sústav. Odvetvie je upravované množstvom predpisov, ktoré si často odporujú (6).

3.3. Občianska spoločnosť by mala vhodnosť a budúci dosah návrhov zhodnotiť z pohľadu rozličných zainteresovaných skupín a spoločenských vrstiev v konkrétnych regiónoch, a to z dlhodobého hľadiska.

3.4. Energetická certifikácia budov nemá byť iba prostriedkom na to, aby sa budove priradila určitá trieda energetickej hospodárnosti, ale aj impulzom na hľadanie nových riešení pri projektovaní.

Vzhľadom na potrebné opatrenia na ochranu klímy skrýva stavebníctvo veľký potenciál zamestnanosti.

3.5.1. Na základe smernice 2002/91/ES a jej navrhovaného prepracovaného znenia by sa ročne mohlo vytvoriť v priemere 60 000 nových pracovných miest v 15 starých členských krajinách a približne 90 000 pracovných miest v 12 nových členských krajinách.

3.5.2. Uplatňovaním opatrení na zabezpečenie vysokej energetickej kvality (budovy s ročnou spotrebou do 50 kWh/m2) sa v EÚ môže každoročne vytvoriť 1 000 000 nových pracovných miest (7) (čo by zodpovedalo 10 % zamestnanosti v tejto oblasti).

3.5.3. V súčasnosti disponuje len málo pracovníkov v odvetví výstavby technologickou kvalifikáciou, ktorá je potrebná na dosiahnutie vysokej energetickej hospodárnosti. V smernici sa navrhuje zabezpečiť prostredníctvom opatrení vzdelávania také druhy odbornej kvalifikácie pracovníkov, ktoré sa dajú využiť pri výstavbe udržateľných budov.

3.6. Práve pohľad do budúcnosti považujeme za dôležitý, pretože v bode 3.4 stanoviska INT/415 (8) EHSV sformuloval myšlienku platnú pre všetky právne predpisy: právne predpisy musia byť zrozumiteľné, prístupné, akceptovateľné a vynútiteľné. Vzhľadom na technické aspekty smernice môžeme doplniť požiadavku včasnosti, vykonateľnosti a blízkosti k realite.

3.7. V bode 2.1.3 stanoviska TEN/299 (9) sa uvádza, že spotreba energie v bežne zariadených bytoch predstavuje len pri vykurovaní 180 kWh/m2 za rok. Podľa údajov, ktoré má k dispozícii spravodajca a expert, predstavuje priemerná ročná spotreba energie pri vykurovaní v typizovanom byte v pobaltských štátoch a v približne rovnako starých bytoch v susedných krajinách približne 150 kWh/m2. Skúsenosti ukazujú, že energetická náročnosť po renovácii a zateplení budov sa pri rovnakých klimatických podmienkach zníži o polovicu.

3.8. Na príslušné predpisy Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na súčasný stav v EÚ sa odkazuje v bode 3.1 stanoviska TEN/299 (9).

3.9. GR pre životné prostredie a GR pre podnikanie a priemysel v súčasnosti pracujú na dôležitých právnych predpisoch o označovaní stavebných prvkov, ktoré prispievajú k znižovaniu energetickej spotreby (okná, steny, vybavenie budov zabudované v stavebných prvkoch), aj keď samotné neprodukujú energiu.

3.10. Prepracované znenie platných ustanovení môže podstatne prispieť k znižovaniu energetickej spotreby v budovách.

4. Konkrétne pripomienky

4.1. V prepracovanom znení smernice sa počíta s týmito dôležitými zmenami:

—	rozšírenie pôsobnosti smernice: energetická certifikácia bude povinná pre všetky budovy, pričom treba konštatovať, že 74 % všetkých budov v EU má úžitkovú plochu menšiu než 1 000 m2,

—	rozšírenie a podpora energetickej certifikácie vo verejnom sektore,

—	posilnenie úlohy znalcov, ktorí vystavujú osvedčenia o energetickej hospodárnosti,

—	členské štáty musia stanoviť nové konkrétne opatrenia na vytvorenie priaznivejších podmienok financovania investícií na zlepšenie energetickej hospodárnosti,

—	väčšia pozornosť sa musí venovať problémom v súvislosti s klimatizačnými zariadeniami,

—	pravidelná aktualizácia noriem energetickej hospodárnosti CEN.

4.2. Podiel budov na energetickej spotrebe uvedený v odôvodnení č. 6 smernice je v krajinách s chladným podnebím citeľne vyšší a preto sa navrhuje, aby sa v prepracovanom znení smernice v odôvodnení č. 8 primerane zohľadnili klimatické a miestne podmienky, hlavne pri prideľovaní investícií.

4.3. EHSV víta ustanovenia článku 10, podľa ktorých sa v prípade bytového domu so spoločným systémom vykurovania môžu osvedčenia o energetickej hospodárnosti vystavovať na základe spoločnej energetickej certifikácie celej budovy alebo na základe hodnotenia iného podobného bytu v tom istom bytovom dome, aj keď členské štáty EÚ môžu postup energetickej certifikácie typizovaných obytných domov ďalej zjednodušiť.

4.4. Pre budúcich vlastníkov alebo nájomníkov budú byty atraktívnejšie, ak budú údaje v záväzných alebo dobrovoľných osvedčeniach o energetickej hospodárnosti podľa článku 10 spoľahlivé. Návrh vykonávať náhodné kontroly osvedčení, aby sa zaručila ich spoľahlivosť, označovaný ako možnosť B1, je podľa názoru EHSV akceptovateľný a treba ho odporúčať. Nemalo by to však viesť k ukladaniu sankcií podľa článku 22. Bolo by vhodné, aby sa nové osvedčenie o energetickej hospodárnosti obytnej budovy stalo dokumentom, ktorý bude zaručovať dlhodobú energetickú hospodárnosť. Osvedčenie o novej vykurovacej sústave by mal vystaviť nezávislý odborník (článok 16) spolu s inštalatérom.

4.5. EHSV víta, že smernica stanovuje ako limity menovitý výkon vykurovacích zariadení 20 kW (článok 13) a menovitý výkon klimatizačných zariadení 12 kW (článok 14). Podľa toho, či sa využívajú fosílne palivá alebo obnoviteľné zdroje energie, by členské štáty EÚ mohli vo svojich regiónoch stanoviť rozdielne limity a rozdielne intervaly kontroly vykurovacích sústav. Kvalita inšpekčných záznamov by sa mala neustále náhodne kontrolovať podľa článku 17, nie je však jasné, či odporúčania znalcov na zlepšenie sústavy majú mať záväzný charakter, alebo či môžu zostať nepovšimnuté, alebo či sa finančné dôsledky podľa článku 19 budú považovať za sankcie. V právnych predpisoch členských štátov by sa malo stanoviť, že kontrolórom sa na účely inšpekcie vykurovacích zariadení musí povoliť vstup do súkromných priestorov.

4.6. O energetickej účinnosť kotla, ktorý výrobca uvádza na trh vydá osvedčenie špecializované laboratórium a tieto údaje sa vyznačia na štítku kotla. Zabráni sa tak zavádzajúcej reklame a zaručí sa kvalita. Odporúčanie neskoršej pravidelnej alebo dobrovoľnej kontroly kotla pri prevádzkových podmienkach by vlastníka motivovalo snažiť sa o efektívnu prevádzku kotla podľa maximálnych technických výkonových parametrov.

4.7. Z porovnania všetkých ustanovení prepracovaného znenia smernice možno vyvodiť, že všetky si zaslúžia pozornosť a všetky majú zmysel, a že navrhované spôsoby zlepšenia energetickej hospodárnosti budov si neodporujú a možno ich realizovať súčasne.

4.8. Orientačné hodnoty energetickej hospodárnosti pre celú EÚ a metodika podľa článku 5 smernice a podľa možnosti D1 (súhrn posúdenia vplyvu) sú potrebné, pretože v súčasnosti sa nameraná ročná spotreba v kWh/m2 v rozličných krajinách vzhľadom na klimatické osobitosti ťažko porovnáva. Pomocou regionálnych orientačných hodnôt by sa mali diferencovane uvádzať údaje o energetickej spotrebe pri kúrení a chladení. Bolo by účelné, aby sa orientačné hodnoty nestanovovali podľa vonkajšej teploty, ale podľa počtu dní obdobia vykurovania a obdobia chladenia charakteristického pre jednotlivé členské štáty, lebo dĺžka týchto období lepšie odráža vplyv podnebia na energetickú spotrebu, než priemerná vonkajšia teplota.

4.9. Samozrejme musia byť všetky základné parametre výpočtu energetickej hospodárnosti (a nie konkrétne číselné hodnoty) rovnaké vo všetkých členských štátoch EÚ. Okrem toho sa musí používať rovnaká metodika výpočtu. Pri takýchto výpočtoch však bude sotva možné určiť skutočnú úroveň krajiny, lebo zostáva nejasné, či sa nákladovo optimálna úroveň dosiahne alebo nie, keďže ju určujú mnohé iné parametre trhového hospodárstva (nezávislé od podnebia).

4.10. Výsledky sú najviditeľnejšie a najciteľnejšie pri renováciách budov so zastaranými, provizórnymi alebo veľmi zlými ukazovateľmi energetickej hospodárnosti podľa článku 4 (a možnosti D3). Budovy s najväčšími nedostatkami sú však zvyčajne staré a opotrebované. Renováciu takých budov sa neoplatí podporovať prostredníctvom štátnych príspevkov, ak doba amortizácie investovaných prostriedkov zjavne presahuje predpokladanú dobu využívania budovy. Takýto postup pri renováciách by mal negatívne účinky. Pri budovách s najväčšími nedostatkami by sa malo veľmi starostlivo vyberať, ktoré z nich prichádzajú do úvahy na renováciu.

4.11. Keďže nejestvujú domy s nulovou hodnotou emisií (článok 9), nemalo by sa preháňať a podľa názoru EHSV treba postupovať pružne a poskytnúť členským štátom priestor na improvizáciu pri voľbe optimálnych riešení. Nulová hodnota emisií by sa mala považovať iba za ideál budúcnosti.

4.12. V súčasnosti treba v tejto súvislosti poukázať na takzvané pasívne domy, ktorých ročná potreba vykurovacieho tepla predstavuje najviac 15 kWh/m2, ako aj na domy kategórie A, ktorých ročná potreba vykurovacieho tepla je najviac 30 kWh/m2.

5. Závery

5.1. Podľa záverov a posúdenia vplyvu je prepracovaná smernica dobrou perspektívou na ušetrenie energie a EHSV je presvedčený, že rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice prispeje k využitiu celého potenciálu úspor energie v budovách.

5.2. EHSV zastáva názor, že s plánovanými investíciami 8 miliárd eur ročne sa ciele stanovené v prepracovanom znení smernice a finančný účinok ťažko dosiahnu, pretože už z príkladu nových členských štátov možno odvodiť, že náročnosť renovácií je oveľa väčšia. Na náklady a rozsah renovácií majú vplyv určité činitele, ktoré nezávisia od ustanovení smernice.

5.3. Nevyhnutný rozsah renovácií v Litve ozrejmujú nasledujúce čísla: Litva má približne 40 000 starých obytných budov, ktoré sú energeticky nehospodárne. Pri približne 600 budovách sa urobili rozličné vylepšenia na zníženie nákladov na energie (väčšinou výmenou okien) a približne 60 budov sa úplne zrenovovalo. Aj keď sa údaje z rôznych zdrojov líšia, zo všetkých vyplýva, že sme veľmi pozadu za plánmi. Pri takomto tempe by renovačné práce trvali 100 rokov, keďže renovácie podľa platnej smernice ešte ani nezačali.

5.4. Finančné dôvody. Typický príklad: Podľa údajov podniku „Vilniaus energija“, ktorý diaľkovo zásobuje teplom hlavné mesto Litvy Vilnius, spotrebuje 60 m2 veľký byt ročne na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody približne 200 kWh/m2, z čoho je cca 140 kWh/m2 na kúrenie (10). Tepelnou izoláciou budovy a zmenšením potreby tepla na kúrenie o 50 % by obyvatelia pri cene 0,072 EUR/kWh ročne ušetrili 5,07 EUR/m2, t. j. celkovo 304,20 EUR. Podľa údajov mestského zastupiteľstva Vilniusu stojí rozsiahla renovácia obytného domu priemerne 165 EUR/m2 (11). Ak sú pôžičky na renováciu splatné do 20 rokov, museli by obyvatelia takého domu platiť aspoň 41,30 EUR mesačne. Podľa prieskumov by takú sumu bolo ochotných platiť iba 5 % obyvateľov.

Verejná správa nie je schopná spolufinancovať zatepľovanie budov: od schválenia programu modernizácie obytných domov v roku 2004 bolo do novembra 2008 na tieto účely vyčlenených 37,3 milióna EUR, čo zodpovedá 0,5 % ročného rozpočtu (12). Preto by schválením prepracovaného znenia smernice v Európskom parlamente podľa návrhu o prerozdelení prostriedkov zo štrukturálnych fondov, ktorý predložila poslankyňa Silvia-Adriana Ţicău (RO), dostal proces renovácií novú dynamiku.

5.5. Psychologické a právne dôvody. Zásadné zníženie nákladov na energie sa dosiahne iba zateplením, ktoré sa však amortizuje až po viacerých desaťročiach. Z hľadiska očakávaného veku dožitia pri narodení ide od nepredvídateľne dlhý čas. Mladí ľudia nevedia, kde budú o 20 rokov žiť, a ľudia, ktorí sa blížia k šesťdesiatke, si nie sú istí, či budú o 20 rokov ešte vôbec žiť, takže obidve tieto skupiny obyvateľstva (celkovo asi 20 % obyvateľov (13)) nemajú záujem o renovácie. K tomu treba prirátať obyvateľov, ktorí nemajú prostriedky a ktorým sa poskytujú príspevky na kúrenie. Argument, že renovácia zvyšuje hodnotu bytových priestorov v tomto prípade stráca na váhe. Ak je budova stará a zbúra sa, zostane vlastník bytu bez prístrešia a často aj bez nároku na pozemok, na ktorom budova stála, ak ho už predtým nekúpil. Táto situácia sa zlepšuje ustanovením článku 19 prepracovaného znenia smernice, v ktorom sa dokonca počíta s tým, že vlastníci a nájomníci budú informovaní prostredníctvom kampaní v rámci programov Spoločenstva.

5.6. Na zatepľovanie nepriaznivo vplýva názor rozšírený medzi spotrebiteľmi, že renovácia zaťaží vlastníkov bytov dlhoročnou pôžičkou, ktorú pri zhoršení hospodárskej situácie za určitých okolností nebudú schopní splácať, naproti čomu sa príjmy dodávateľov energie renovovaného domu nezmenia, alebo po úprave sadzieb ovplyvnenej nelegálnym lobizmom a korupciou dokonca ešte stúpnu. Že sa tento názor mohol vytvoriť, spočíva čiastočne v tom, že dodávatelia diaľkového tepla, ktoré v nových členských štátoch pri vykurovaní prevažuje, v snahe o nadmerné zisky pri klesajúcej spotrebe tepla zvyšujú ceny tepla pre všetky budovy, vrátane renovovaných. Celkovo ide o ťažko riešiteľný problém. Ak sa po implementácii rozšíreného prepracovaného znenia smernice prostredníctvom predpísanej energetickej certifikácie vybavenia zlepšia vyúčtovania a ak sa porušenia budú sankcionovať podľa článku 22, mohli by sa obavy spotrebiteľov rozptýliť technickými a administratívnymi opatreniami.

5.7. Vďaka renováciám vo veľkom štýle sa v budovách dosiahnu úspory tepelnej energie, očakávané zníženie emisií CO2 by sa však nemuselo dostaviť. Pri znížení spotreby tepla sa časť nevyužitého odpadového tepla môže použiť na vykurovanie novopostavených budov, čím sa znížia emisie oxidu uhličitého.

5.8. Bez štátnych záruk, podpory a perspektív sú spotrebitelia pesimisticky naladení. K tomu treba prirátať, že ani platná, ani prepracovaná smernica nezaručuje, že sa bude postupovať podľa zásady jediného kontaktného miesta v procese renovácií, v čo dúfajú všetky zainteresované strany a všetci spotrebitelia. Voči požiadavke uvedenej v článku 11 ods. 3 a 4, že sa pri predaji alebo prenájme bytu v dome s viacerými bytovými jednotkami musí predložiť osvedčenie o energetickej hospodárnosti, majú spotrebitelia výhrady vtedy, keď sú náklady na energie zjavné zo zaplatených faktúr a keď obidve zmluvné strany vyjadria svoj súhlas. Vzniknú tým dodatočné náklady.

5.9. Jestvuje množstvo stavebných výrobkov vytvorených človekom (14) (15), z ktorých sa dajú vybrať tie najlepšie. Ak sa však zrazu začne vo veľkom investovať do renovácií a oživenia stavebného priemyslu, je nebezpečenstvo, že pri snahách o rýchle získanie týchto investičných prostriedkov sa nebude dbať na vhodnosť výrobkov. Na druhej strane by ustanovenia smernice (článok 16 a článok 17) týkajúce sa nezávislých odborných pracovníkov a systému kontroly zabránili používaniu výrobkov zlej kvality, keby sa spôsobilosť tohto odborného personálu zodpovedajúco rozšírila.

V Bruseli 14. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Pozri smernicu 93/76/EHS, Ú. v. L 237, 22.9.1993, s. 28-30.

(2) Rozšírenie ustanovení článku 10 ods. 5 písm. b) prepracovaného znenia.

(3) Zabezpečilo by sa tým dodržiavanie článku 1 (Ľudská dôstojnosť) a článku 34 ods. 3 (Právo na pomoci pri bývaní) Charty základných práv Európskej únie.

(4) Brožúra odbornej sekcie TEN: What Energy Policy for Europe? Key points of recent EESC opinions (Akú energetickú politiku potrebuje Európa? Kľúčové body najnovších stanovísk EHSV) a iné zdroje EHSV.

(5) Energetická hospodárnosť budov, Ú. v. ES C 36, 8.2.2002, s. 20.

(6) Iniciatíva vedúcich trhov pre Európu, KOM(2007) 860.

(7) Štúdia generálneho riaditeľstva pre životné prostredie (Agentúra pre sociálny rozvoj).

(8) „Proaktívny prístup k právu“, Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 26.

(9) Energetická účinnosť budov – prínos konečných užívateľov, Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 62.

(10) K. Nėnius, Program mestského zastupiteľstva Vilniusu: Zrenovujme obytné domy zrenovujme mesto (v litovčine), http://www.krea.lt/uploads/Busto_progr_bendrijos_EAIP.ppt#22.

(11) E. Levandraitytė: Nevyhneme sa politike tvrdej ruky, Statyba ir architektūra (časopis Stavebníctvo a architektúra, v litovčine), č. 12/2008, s. 26-29.

(12) V. Martinaitis: Energetická náročnosť litovských obytných domov a výzvy pre litovské hospodárstvo, 22.10.2008, materiál z pracovného stretnutia na tému „Najdrahšie vykurovacie obdobie“.

(13) Štatistický úrad: Obyvatelia mesta Vilnius a bytové priestory (v litovčine), http://www.stat.gov.lt/uploads/docs/Vilniaus_saviv.pdf.

(14) „Harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh“, Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 15.

(15) Zabezpečilo by sa tým dodržiavanie článku 1 a článku 34 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie, ktoré hovoria o ľudskej dôstojnosti a práve na pomoc pri bývaní.

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/81

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Rady, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby surovej ropy a/alebo ropných výrobkov“

[KOM(2008) 775 v konečnom znení – 2008/0220 (CNS)]

(2009/C 277/16)

Spravodajca: pán CEDRONE

Rada sa 10. decembra 2008 rozhodla podľa článkov 100 a 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Rady, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby surovej ropy a/alebo ropných výrobkov“

KOM(2008) 775 v konečnom znení – 2008/0220 (CNS).

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája) prijal 182 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery

1.1. EHSV sa nazdáva, že prednosťou predloženého návrhu je okrem iných zásluh aj snaha zjednodušiť príslušné právne predpisy, keďže tri legislatívne akty platné pre túto oblasť sa nahrádzajú jedným. Tento návrh zároveň umožňuje zjednodušiť administratívne postupy členských štátov, vďaka zblíženiu povinností skladovať zásoby s povinnosťami stanovenými Medzinárodnou energetickou agentúrou IEA (toto zblíženie v skutočnosti nie je až také výrazné).

1.2. Návrh dodržiava a správne uplatňuje zásadu subsidiarity v prípade tejto komodity s úžitkom pre celú verejnosť. Vnútorný trh musí zaručiť, že v prípade svetovej krízy budú môcť všetky zainteresované krajiny nezávisle od svojho členstva v Medzinárodnej energetickej agentúre voľne nakupovať všetky zásoby uvedené do obehu.

1.3. Za súčasného stavu je koordinácia najlepším prostriedkom na udržanie vysokej úrovne bezpečnosti dodávok ropy v Európskej únii a na umožnenie prijatia spoločných kritérií.

1.4. Predmetný návrh smernice uľahčuje prijatie rýchlych a účinnejších opatrení v prípade krízy, aj vzhľadom na väzby vytvorené medzi systémom EÚ a systémom IEA, keďže berie ohľad na skutočné potreby, ktoré môžu vyvstať v núdzových situáciách.

1.5. EHSV sa nazdáva, že je potrebné vypracovať globálnu stratégiu zameranú na dosiahnutie energetickej sebestačnosti Únie v rámci možností.

1.6. Návrh smernice sa uberá týmto smerom, ale ešte stále nepostačuje na dosiahnutie vytýčeného cieľa.

1.7. EHSV sa nazdáva, že hlavným problémom nie je len vlastníctvo zásob, ktoré by mohlo mať vážne finančné dôsledky aspoň pre niektoré členské štáty Únie, ale aj kontrola, ktorá musí byť veľmi prísna, verejná a podľa možnosti riadená na európskej úrovni.

1.8. Preto osobitné zásoby a núdzové zásoby môžu skladovať aj podniky, pod podmienkou, že kontrola zostane v rukách jednotlivých štátov alebo v tom lepšom prípade v kompetencii EÚ. Len v prípade, že sa tieto kontroly ukážu byť neúčinné, by sa mohlo zaviesť kritérium povinného verejného vlastníctva osobitných zásob podľa návrhu Komisie.

1.9. EHSV pokladá za vhodnejšie kritérium, podľa ktorého by sa mali vytvoriť zásoby zodpovedajúce sedemdesiatdňovej spotrebe, a nie deväťdesiatdňovému čistému dovozu.

1.10. Prijateľný je aj cieľ pretransformovať časť obchodných rezerv na núdzové zásoby. V záujme skutočnej solidarity v rámci EÚ by sa mohla zaviesť zásada, podľa ktorej sa v prípade krízy dajú zásoby urýchlene k dispozícii na spoločné použitie. Mohlo by sa preskúmať a prijať pravidlo „použi to, ináč o to prídeš“ (use it or lose it), ktoré sa už uplatňuje na európskom trhu s energiou.

1.11. EHSV vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť harmonizácie (spotrebných) daní uplatňovaných na ropné zásoby jednotlivých krajín.

2. Návrhy

2.1. EHSV žiada, aby Komisia prejavila výraznejšiu angažovanosť v oblasti ropných zásob, a to predovšetkým pokiaľ ide o koordináciu a kontrolu. Rovnaká angažovanosť sa vyžaduje aj v prípade zásob zemného plynu.

2.2. Preto musí Únia zohrávať významnejšiu úlohu aj vzhľadom na snahy o vybudovanie jednotného trhu s energiou.

2.3. Každý členský štát by mal poveriť príslušné podniky, aby udržiavali istú časť zásob potrebných na prekonanie prípadnej krízy, a kontrolovať to.

2.4. Komisia bude následne monitorovať situáciu na úrovni Spoločenstva a ak niektorý štát nesplní požiadavky, budú mu uložené sankcie a povinnosť vytvoriť vlastné osobitné zásoby. V každom prípade by financovanie týchto zásob malo prebiehať maximálne transparentným spôsobom.

2.5. Je vhodnejšie, aby hospodárenie so zásobami malo prevažne súkromný charakter, a bolo podporené na vnútroštátnej úrovni napríklad vytvorením rotačného fondu (ktorý by umožnil uvádzanie zásob do obehu medzi poverenými podnikmi a štátom, bez toho aby to viedlo k nadmernému mrhaniu peniazmi), ale podliehalo by bdelému dozoru verejného orgánu.

2.6. Výbor pokladá za rozhodujúce zapojenie Únie, aby sa zaručilo, že štáty pôsobia za rovnakých podmienok, a že povinnosť vytvoriť, skladovať a poskytovať zásoby je teda skutočne dodržiavaná, v prípade potreby jedným alebo dvoma členskými štátmi.

2.7. Mal by sa zriadiť koordinačný výbor alebo agentúra, ktoré by mali skutočné právomoci zasiahnuť, alebo by sa mala lepšie využiť agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov.

2.8. EHSV žiada, aby Komisia každý rok predkladala Európskemu parlamentu správu o stave zásob.

3. Úvod

3.1. V ostatných rokoch, najmä v poslednom období, sa zvýšilo riziko prerušenia zásobovania energetickými produktmi, ktoré sa riešilo tak, že sa do obehu uviedla ropa pochádzajúca zo zásob. Za posledných štyridsať rokov došlo na svete k početným fyzickým prerušeniam dodávok a využitie zásob uskladnených v rôznych krajinách pomohlo zvládnuť tieto problémy. Keďže v Európe existuje jednotný spoločný trh s ropnými výrobkami, akékoľvek prerušene dodávok pravdepodobne ovplyvní každú krajinu rovnako a pre Európu by bolo vhodné a užitočné stanoviť koordinované pravidlá na skladovanie zásob ropy a riadenie ich uvádzania do obehu v prípade budúcich prerušení dodávok.

3.2. To znamená, že je nutné zvýšiť bezpečnosť dodávok v celej Európskej únii a v každom členskom štáte vypracovaním lepších a účinnejších mechanizmov reakcie na zvládanie krízového obdobia.

3.3. V EÚ už niekoľko rokov existujú právne predpisy, ktoré členským štátom ukladajú povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov a ktoré vychádzali zo všeobecného odporúčania IEA udržiavať nepretržite zásoby zodpovedajúce spotrebe za 90 dní. Rada na zasadnutí v marci 2007 pri prehodnocovaní otázok energetickej bezpečnosti poukázala na potrebu preskúmať mechanizmy skladovania ropy v Spoločenstve s osobitným dôrazom na dostupnosť ropy v prípade krízy a na komplementárnosť týchto mechanizmov s krízovým mechanizmom Medzinárodnej energetickej agentúry.

3.4. To je ešte nutnejšie v dôsledku nedostatkov súčasného systému, ktoré by v prípade krízy mohli zabrániť riadnemu zásobovaniu, čo by mohlo spôsobiť značné škody hospodárstvu.

3.5. Keďže ropa ešte stále predstavuje hlavný energetický zdroj Európskej únie, je nevyhnutné zvýšiť spoľahlivosť systému jej zásob, kedže v sektore energetiky ešte NEBOL dobudovaný jednotný trh. To nie je všetko: Chýbajú aj postupy koordinovaného zásahu, ako aj väzby medzi systémom EÚ a systémom IEA.

3.6. V EÚ prakticky každý robí to, čo uzná sám za vhodné. Existuje množstvo rozmanitých systémov a postupov, čo môže viesť okrem iného aj k narušeniu hospodárskej súťaže medzi hospodárskymi subjektmi.

4. Zhrnutie návrhu

4.1. Pred predložením návrhu smernice Komisia uskutočnila mnohé konzultácie a aj s pomocou odborníkov vypracovala posúdenie vplyvu.

4.2. V posúdení vplyvu sa zohľadnili štyri možnosti:

—	možnosť 0: nepredpokladá žiadne zmeny oproti súčasnému stavu, čo je vonkoncom neuspokojujúce;

—	možnosť 1: predpokladá posilnenie mechanizmov na kontrolu a koordináciu súčasného systému bezo zmeny platných právnych predpisov, pretrvali by tak všetky aktuálne nedostatky bez dosiahnutia výrazných zlepšení;

—	možnosť 2: predpokladá vytvorenie centralizovaného systému Spoločenstva a súčasné zavedenie povinnosti verejného vlastníctva zásob na obdobie 90 dní, oddelene od obchodných rezerv, to by umožnilo zlepšiť schopnosť zvládať núdzové situácie, ale s vysokými nákladmi;

—	možnosť 3: predpokladá vytvorenie osobitných núdzových zásob prostredníctvom revízie súčasného systému, Táto možnosť by v prípade potreby zaručila dostupnosť dodatočných objemov zásob, a preto sa zdá byť najvhodnejšou voľbou.

4.3. Komisia vychádza vo svojom návrhu z tretej možnosti. Členským štátom sa ukladá povinnosť vytvoriť núdzové zásoby, ktoré budú zodpovedať minimálne deväťdesiatdňovému čistému dovozu alebo sedemdesiatdňovej spotrebe podľa toho, ktorá z týchto hodnôt bude vyššia. Členské štáty nemajú povinnosť vytvárať osobitné zásoby, ak sa k tomu samy dobrovoľne nezaviažu. Navrhli sa pravidlá zamerané na posilnenie kontrol a okrem toho sa predpokladá vypracovanie výročnej správy s údajmi o umiestnení a vlastníkoch núdzových zásob.

4.4. Navrhuje sa zblíženie všeobecných povinností týkajúcich sa skladovania zásob s povinnosťami IEA.

4.5. Členské štáty budú môcť pružnejšie vymedziť pravidlá plnenia povinností skladovať zásoby a poveriť ich riadením aj iný členský štát.

4.6. Stanovujú sa pravidlá a postupy, ktoré treba dodržať v prípade, že sa prijme opatrenie IEA (účinné medzinárodné rozhodnutie o uvedení zásob do obehu). Činnosť krajín, ktoré nie sú členmi IEA, koordinuje Komisia.

4.7. Stanovuje sa, že Komisia môže po troch rokoch navrhnúť, že časť núdzových zásob každého členského štátu bude povinne skladovať vláda alebo agentúra.

5. Všeobecné pripomienky

Výbor súhlasí s názorom Komisie, ktorá uprednostňuje možnosť 3 uvedenú v posúdení vplyvu, keďže je menej náročná oproti možnosti 2, ktorá sa v súčasnosti zdá byť prehnaná najmä z finančného hľadiska. Aj na základe vykonaných konzultácií, na ktoré sa odvoláva v sprievodných dokumentoch návrhu Komisie, sa domnieva, že vytvorenie osobitných zásob chápaných ako množstvá ropných výrobkov vo vlastníctve štátu by mohlo byť v rozpore s možnosťou spoločného skladovania núdzových zásob a obchodných rezerv v tých istých zariadeniach, prípadne dokonca v tých istých zásobníkoch.

5.1.1. Z technického hľadiska sa táto možnosť javí ako vhodnejšia. Samozrejme musí pritom ostať nedotknutá absolútna nutnosť zaručiť stálu dostupnosť časti núdzových zásob spoločne skladovaných so zásobami na obchodné účely. V každom prípade treba zohľadniť prípadný vplyv každého navrhovaného opatrenia na sociálnu oblasť ako aj na životné prostredie.

5.2. EHSV súhlasí s cieľom návrhu smernice zvládať krízové situácie v zásobovaní ropou a/alebo ropnými výrobkami.

5.3. Ako správne poznamenáva Komisia, dostupnosť zásob je tým najlepším prostriedkom na zvládanie najpálčivejších dôsledkov krízových období, ku ktorým môže dôjsť na trhu s ropou a/alebo ropnými výrobkami (pritom netreba spúšťať zo zreteľa zásadný význam trhu s plynom v súčasnosti, i keď ho navrhovaná smernica nezohľadňuje).

5.4. EHSV nesúhlasí s návrhom fyzického oddelenia núdzových zásob od obchodných zásob, ktoré by sa mali dať skladovať v tých istých zariadeniach alebo zásobníkoch.

Výbor sa nazdáva, že by sa mali sledovať a posilniť ostatné tri stratégie, na ktoré poukázala Komisia a ktoré Medzinárodná energetická agentúra presadzuje už od roku 1974.

5.5.1. Nárast vnútornej produkcie (o čo sa niektoré členské štáty neusilujú, aby si zachovali strategické zásoby v podloží alebo udržali ceny surovej ropy na čo najvyššej úrovni).

5.5.2. Rozšírenie palety alternatívnych technologických riešení využívania energie, pričom sa treba zamerať na stratégiu rozšírenia škály riešení, ktoré by boli alternatívou prvotných palív pri výrobe elektrickej energie. To možno dosiahnuť náhradou vykurovacieho oleja – samozrejme len v rozsahu, v akom to umožňujú technické poznatky a súlad s environmentálnymi a finančnými požiadavkami – predovšetkým zemným plynom, uhlím (zdá sa, že vyhliadky na jeho „čisté“ použitie sú dobré) a jadrovým palivom (aj v tomto prípade technológiou najnovšej generácie).

Obmedzovanie spotreby, ktoré by sa nemalo týkať len vykurovania domácností alebo chemického priemyslu, ale skôr sektor súkromnej dopravy v rámci globálnej stratégie uprednostňovania verejných dopravných prostriedkov.

5.5.3.1. Vzhľadom na skutočnosť, že k rizikovej situácii v oblasti zásobovania energiou v Európe môže čoskoro opätovne dôjsť, hoci sa v súčasnosti nejaví takou naliehavou ako minulý rok počas letných mesiacov, je táto stratégia opodstatnená aj preto, že v súkromnej doprave sa zjavne z mnohých hľadísk (najmä environmentálneho charakteru) dosiahli hranice, ktoré si vyžadujú pozorné posúdenie možných nápravných opatrení na znovunastolenie rovnovážneho stavu.

6. Konkrétne pripomienky

6.1. Do návrhu smernice by sa malo začleniť jednoznačnejšie rozlíšenie medzi „núdzovými zásobami“ (článok 3) a „osobitnými zásobami“ (článok 9). t. j. či rozdiely medzi týmito dvoma kategóriami spočívajú výlučne v tom, či členské štáty majú alebo nemajú povinnosť vytvoriť ich, až na to, že rozdielne vymedzenie sa týka aj druhov ropných výrobkov, ktoré sa majú skladovať, pričom sa každému členskému štátu ponecháva možnosť rozhodnúť, či sa zaviaže alebo nie uskladniť zásoby ostatných ropných výrobkov, ktoré v tomto prípade netvoria núdzové zásoby. Nie sú jasné ani dôvody, ktoré viedli k zahrnutiu niektorých výrobkov alebo druhov ropy do palety zásob, pričom z nich boli vylúčené iné.

6.2. Nie je jasne vymedzené ani miesto, na ktorom majú byť udržiavané núdzové zásoby, vzhľadom na použitý výraz „na území Spoločenstva“ (článok 3). Okrem toho by bolo vhodné stanoviť geografické a klimatické požiadavky, ktoré musia spĺňať tieto lokality, ako aj ich prepojenie so sieťami TEN-E, ak budú transeurópske energetické siete v budúcnosti zahŕňať aj ropu, aby sa v prípade potreby umožnil adekvátny prístup všetkých krajín k zásobám. Úlohou zabezpečiť skladovanie, v ktorej by sa mohli aj postupne vystriedať, by mali byť poverené viaceré členské štáty.

6.3. Je potrebné spresniť obsah článku 5. V súčasnej podobe môže viesť k nedorozumeniam. Predovšetkým si zjavne protirečia prvý a druhý odsek. V prvom odseku majú členské štáty povinnosť nepretržite zabezpečovať „fyzickú dosiahnuteľnosť a dostupnosť núdzových zásob a osobitných zásob […], ktoré sa nachádzajú na ich vnútroštátnom území“, zatiaľ čo podľa druhého odseku sa zdá, že samotné členské štáty môžu prijímať aj protichodné „rozhodnutia o použití, preprave a uvedení predmetných zásob do obehu“.

6.4. Bolo by vhodné stanoviť jednotné požiadavky, ktoré musí spĺňať každý ústredný subjekt skladového hospodárstva pri zabezpečovaní podmienok ponuky zásob (článok 7 ods. 4).

6.5. Úlohy, ktorými je poverená koordinačná skupina (článok 18), nie sú obzvlášť významné, keďže sa obmedzujú výlučne na účasť na realizácii analýz stavu bezpečnosti dodávok ropy v Spoločenstve (tam, kde je za kontrolu zodpovedná Komisia) a na príspevok ku koordinácii a uplatňovaniu opatrení v tejto oblasti. Bolo by žiaduce poveriť túto skupinu väčšími právomocami, napríklad v oblasti previerky a kontroly zásob a postupov (mohla by sa vytvoriť aj samostatná agentúra).

6.6. Nie sú bližšie stanovené „nevyhnutné opatrenia“ (článok 21), ktoré majú členské štáty prijať v prípade „vážneho prerušenia dodávok“. Bolo by potrebné preventívne stanoviť percentuálne podiely surovej ropy a ropných výrobkov, ktoré musí každý štát uviesť do obehu, alebo rozsah obmedzení spotreby, ku ktorým musí pristúpiť každý členský štát, podľa možnosti v rovnakej miere alebo aspoň pomerne k množstvu dostupných resp. spotrebovaných zásob. Okrem toho vzhľadom na to, že dôvodom zásob je solidarita v rámci EÚ, by sa malo presnejšie stanoviť, akú formu má mať táto solidarita a vzájomná kompenzácia medzi členskými štátmi v núdzovej situácii, najmä pokiaľ ide o povinnosti členských štátov EÚ, ktoré sú producentmi ropy. Navyše, v záujme priblíženia Únie občanom, by európska verejnosť mala byť oboznámená s týmito životne dôležitými otázkami.

6.7. EHSV sa nazdáva, že v prípade krízy by sa obmedzenie dodávok nemalo týkať verejnej osobnej dopravy a nákladnej dopravy. Treba zaručiť dodávky na zabezpečenie vykurovania pre občanov vo všeobecnosti, ale najmä pre verejné služby ako napr. školy a nemocnice. Rovnako je potrebné zaručiť zásobovanie petrochemického priemyslu.

6.8. Aby sa zaručil súlad postupov (článok 21 ods. 3) podľa dohody IEA, členské štáty, ktoré sú súčasne členmi Európskeho spoločenstva a IEA, môžu použiť svoje osobitné zásoby (tam, kde sú vytvorené) a svoje núdzové zásoby na splnenie medzinárodných záväzkov. V takom prípade dochádza však k situácii, v ktorej by zakročili len členské štáty, ktoré sú súčasne členmi EÚ a IEA. Aby sa tomu predišlo, mala by sa všetkým členským štátom EÚ uložiť povinnosť vytvoriť osobitné alebo použiť už existujúce zásoby, ktorými by mohla disponovať výlučne právomoci Komisia v súlade so zásadou subsidiarity a ktoré by riadila koordinačná skupina.

6.9. Nie je úplne jasné, komu sú určené sankcie (článok 22). Ak sú určené len podnikom, bolo by správne, aby ich výšku stanovili členské štáty, ktoré by sa postarali aj o ich ukladanie. Ak aj samotným členským štátom môžu byť uložené peňažné sankcie, mali by sa stanovené a upravené na úrovni Spoločenstva.

6.10. Vytvorenie osobitného výboru (článok 24), ktorého úlohou by bolo pomáhať Komisii, sa nezdá byť zmysluplné, ak nejde o výbor resp. koordinačnú skupinu, ktorá už bola naplánovaná. V článku 24 sa navyše neuvádzajú ani prípadné úlohy, ktorými by mal byť tento výbor poverený, ani spôsob náboru jeho členov, a nespomína sa nikde ani spôsob jeho financovania. Predmetný návrh jednoznačne nevyjasňuje rozdiely medzi útvarom Komisie vykonávajúcim kontrolu (článok 19), koordinačnou skupinou (článok 19) a výborom (článok 24). EHSV vyjadruje poľutovanie nad touto skutočnosťou, keďže to neprospieva transparentnosti a demokracii.

V Bruseli 13. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/85

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy“

[KOM(2008) 887 v konečnom znení – 2008/0263 (COD)]

(2009/C 277/17)

Spravodajca: pán ZBOŘIL

Rada sa 29. januára 2009 rozhodla podľa článku 295 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy“

KOM(2008) 887 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 15. apríla 2009. Spravodajcom bol pán ZBOŘIL.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája 2009) prijal 183 hlasmi za, pričom3 členovia hlasovali proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. EHSV víta iniciatívu Komisie a považuje zabezpečenie spoľahlivého, funkčného, efektívneho a bezpečného dopravného systému v odvetví dopravy na pozemných komunikáciách (vrátane služieb poskytovaných v tejto oblasti) za nevyhnutné.

1.2. Výbor súhlasí s tým, aby pre realizáciu akčného plánu inteligentných dopravných systémov (ďalej len „IDS“) bola prijatá navrhovaná smernica, predstavujúca požadovaný právny rámec pre koordináciu inteligentného dopravného systému, zachovávajúca však potrebnú pružnosť pre splnenie zásad proporcionality a subsidiarity.

1.3. Pre zabezpečenie zjazdnosti a prejazdnosti siete pozemných komunikácií je nutné mať priebežný, neustály a aktuálny prehľad o dopravných informáciách a dopravných údajoch o definovaných udalostiach a javoch, ktoré prejazdnosť siete komunikácií na danom mieste alebo úseku čiastočne alebo úplne obmedzujú. IDS musia poskytovať informácie v reálnom čase a tieto informácie musia byť presné, spoľahlivé a jednotné a užívatelia musia mať slobodu voľby.

1.4. EHSV považuje za nutné stanoviť spoločnú typovú štruktúru javov a udalostí, ktoré majú vplyv na prejazdnosť alebo zjazdnosť siete komunikácií a bezpečnosť alebo plynulosť premávky na nej (napr. kód Alert-C). Ďalej treba stanoviť spoločný výmenný údajový formát XML pre vzájomné zdieľanie dopravných údajov a dopravných informácií. Treba stanoviť pravidlá tvorby jednotnej georeferenčnej siete pozemných komunikácií pre jednotnú digitálnu geografickú lokalizáciu javov a udalostí, ale aj informácií o pozemných komunikáciách, ich súčastiach a príslušenstve.

1.5. Potrebné údaje, ich spracovanie a distribúcia zamýšľaným koncovým užívateľom by mali prechádzať systémom tak, aby neúmerne nezvyšovali pracovné zaťaženie vodičov, ale aby naopak prispievali k väčšiemu pohodliu a tým aj dopravnej bezpečnosti.

1.6. EHSV odporúča urýchlené spracovanie architektúry systémov IDS na národnej úrovni so zapracovaním konkrétnych definovaných funkcií, a ďalej tiež zapracovanie základného štandardu vybavenia komunikácie kategórie TEN-T konkrétnymi telematickými systémami pre zabezpečenie požadovaných konkrétnych funkcií.

1.7. Výbor upozorňuje, že na vybudovanie infraštruktúry by sa malo rátať s príslušnými finančnými prostriedkami zo zdrojov Spoločenstva, a aj zo zdrojov členských krajín a súkromného sektoru. Úhrada premávky by mala byť financovaná z prostriedkov získaných existujúcim výberom poplatkov, daní alebo mýta a musia byť stanovené aj podrobnejšie požiadavky na centrálne národné pracovisko pre zber, spracovanie, zdieľanie, publikovanie, distribúciu a cezhraničnú výmenu dopravných údajov a dopravných informácií.

1.8. IDS sú založené na rastúcom využití masívneho objemu údajov. Pre ich uplatnenie je teda nevyhnutné rozvinúť dlhodobú víziu, ktorá berie do úvahy nielen súčasné aplikácie ale aj budúci možný vývoj systémov a rovnako aj úlohy a zodpovednosť rôznych aktérov. Vybudované inteligentné dopravné systémy musia dôsledne rešpektovať ochranu osobných údajov. Smernica a akčný plán musia zabezpečiť podmienky proti zneužitiu technickými, technologickými, organizačnými a právnymi nástrojmi v súlade s právnym poriadkom EU a členských krajín (1).

1.9. EHSV odporúča doplniť akčný plán o využitie vhodných nástrojov na propagáciu moderných informačných technológií v doprave napr. formou súťaží inteligentných vozidiel.

2. Úvod a dokumenty Komisie

2.1. Strednodobé preskúmanie bielej knihy Európskej komisie o dopravnej politike naznačuje, že inovácia bude zohrávať významnú úlohu v snahe o dosiahnutie trvalo udržateľnejšej cestnej dopravy (t. j. bezpečnej, hospodárnej, ekologickej a plynulej), predovšetkým pomocou uplatňovania informačných a komunikačných technológií: inteligentných dopravných systémov.

2.2. Rastúce preťaženie nášho dopravného systému (predpokladá sa, že do roku 2020 nákladná cestná doprava vzrastie o 55 % a osobná cestná doprava o 36 %) a s tým súvisiaca spotreba energie a negatívne účinky na životné prostredie (emisie CO2 pochádzajúce z dopravy vzrastú do roku 2020 o ďalších 15 %) si vyžadujú inovačný prístup, ktorý by vyriešil rastúce potreby a požiadavky prepravy a mobility. Tradičné opatrenia, akým je rozširovanie existujúcich dopravných sietí, nebudú v takomto rozsahu realizovateľné a je potrebné nájsť nové riešenia.

2.3. Zavádzanie riešení IDS do cestnej dopravy však bolo pomalšie, než sa očakávalo, a vo všeobecnosti sa služby zavádzali na fragmentárnom základe. Viedlo to k vzniku nesúrodých vnútroštátnych, regionálnych a miestnych riešení bez jednoznačnej harmonizácie. V dôsledku toho došlo k neúčinnému využívaniu IDS, ktoré preto nemôžu prispievať k efektívnemu dosahovaniu cieľov (dopravnej) politiky a zvládaniu čoraz väčších výziev, ktorým čelí cestná doprava.

2.4. Medzi osobitné ciele patrí zvýšenie interoperability systému, zabezpečenie plynulého prístupu, podpora kontinuity služieb a ustanovenie účinného mechanizmu spolupráce medzi všetkými subjektmi zainteresovanými na IDS. V súlade so zásadou subsidiarity sa (rámcová) smernica považuje za najvhodnejšiu formu na dosiahnutie zamýšľaného účelu.

2.5. Technické podrobnosti uplatňovania, t. j. postupy a špecifikácie, však Komisia prijme za pomoci výboru zloženého zo zástupcov členských štátov. Bez toho, aby bola dotknutá úloha výboru, Komisia ustanoví poradnú skupinu pre IDS pozostávajúcu z vedúcich pracovníkov na vysokej úrovni zastupujúcich zainteresované subjekty v oblasti IDS (poskytovatelia služieb IDS, združenia užívateľov, prevádzkovatelia dopravy a zariadení, výrobné odvetvia, sociálni partneri, existujúce profesijné združenia), ktorá bude Komisii poskytovať poradenstvo v obchodných a technických aspektoch zavádzania a využívania IDS v Európskej únii. Táto poradná skupina pre IDS bude zhromažďovať a zostavovať vstupy z existujúcich fór, napríklad z fóra eSafety, ERTRAC, atď.

2.6. Tento návrh sa zameriava na aplikácie a služby IDS súvisiace s cestnou dopravou vrátane ich rozhraní s inými druhmi dopravy. V oblasti cestnej dopravy existuje niekoľko ustanovení, predovšetkým smernica 2004/52/ES o elektronickom výbere mýta, nariadenie (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a smernica 2007/46/ES o rámci pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá. Zabezpečí sa jednoznačná zhoda s prácou príslušných výborov.

2.7. Návrh podporí niekoľko (mikroekonomických) cieľov Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Prispeje predovšetkým k cieľu uľahčiť šírenie a efektívne využívanie IDS. Ďalej prispeje k cieľom:

—	uľahčovať všetky formy inovácie: cezhraničný prenos znalostí o efektívnom zavádzaní IDS,

—	rozšíriť, zlepšiť a prepojiť európsku infraštruktúru a dokončiť prioritné cezhraničné projekty so zreteľom na vhodné systémy spoplatňovania využívania infraštruktúry,

—	podporovať trvalo udržateľné využívanie zdrojov a posilňovať súčinnosť medzi ochranou životného prostredia a rastom, predovšetkým podporou vývoja prostriedkov na internalizovanie externých nákladov,

—	zvýšiť a zlepšiť investície do výskumu a vývoja, najmä zo strany súkromnej podnikateľskej sféry: lepšie rámcové podmienky na využívanie inovačných riešení v oblasti IDS.

2.8. V oznámení Komisie o doprave šetrnejšej k životnému prostrediu, ktoré Komisia prijala v júli 2008 (KOM(2008) 433), sa v kapitole 4 uvádza akčný plán pre IDS v cestnej doprave, doplnený o legislatívnu iniciatívu. Akčný plán ustanoví spoločný prístup k uvádzaniu existujúcich technológií na trh a do užívania. Okrem toho efektívnejšie využitie existujúcej infraštruktúry bude znamenať, že bude treba menej novej infraštruktúry, čím sa predíde roztriešteniu biotopov a zástavbe pôdy.

2.9. Tento návrh ďalej zodpovedá aj stratégii EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj, keďže rieši viaceré kľúčové otázky určené v roku 2005 v rámci procesu preskúmania ako otázky vyžadujúce väčšiu pozornosť. Kľúčové prepojenie medzi nimi predstavuje cieľ dosiahnuť väčšiu trvalú udržateľnosť dopravy, napr. dosiahnuť cieľ zdokonaliť riadenie dopytu po doprave a prispieť k dosiahnutiu cieľa v oblasti bezpečnosti na cestách spočívajúceho v znížení počtu smrteľných nehôd na cestách do roku 2010 na polovicu (v porovnaní s rokom 2000). Medzi ďalšie problémy, ktoré sa budú riešiť nepriamo, patrí zníženie spotreby energie v EÚ, čím sa obmedzia aj účinky zmeny klímy. Návrh okrem toho podporuje uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností (navigačné systémy).

2.10. Navrhovaná smernica poskytuje rámec realizácie tohto akčného plánu pre IDS. Povinnosti, ktoré táto smernica ukladá členským štátom, Komisia podporí prostredníctvom komitologického ustanovenia spoločných špecifikácií s cieľom zabezpečiť koordinované zavádzanie interoperabilných IDS v celej EÚ. Túto prácu vykoná Komisia za pomoci Európskeho výboru pre IDS. Zabezpečí sa tým aj rámec na výmenu informácií s členskými štátmi. Navrhovaný akčný plán pre IDS vyznačuje prioritné oblasti na urýchlenie koordinovaného zavádzania aplikácií a služieb IDS v celej Európskej únii.

2.11. Akčný plán pre IDS sa opiera o viacero prebiehajúcich iniciatív Európskej komisie, medzi ktoré patrí akčný plán pre logistiku nákladnej dopravy (2), akčný plán pre mestskú mobilitu (3), zavádzanie systému Galileo (4), súbor opatrení pre dopravu šetrnejšiu k životnému prostrediu (5), iniciatíva i2010 pre inteligentné vozidlá (6), iniciatíva eSafety (7), siedmy rámcový program pre výskum a technický rozvoj (8), služba eCall (9), európske technologické platformy a ich strategické plány výskumu (10) a iniciatíva CARS 21 (11).

3. Všeobecné pripomienky

3.1. EHSV víta iniciatívu Komisie a považuje zabezpečenie spoľahlivého, funkčného, efektívneho a bezpečného dopravného systému v odvetví dopravy na pozemných komunikáciách (vrátane služieb poskytovaných v tejto oblasti) za nevyhnutné. Koordinované zavedenie IDS znamená zabezpečenie prejazdnosti a zjazdnosti siete pozemných komunikácií v jednotlivých členských krajinách a aj v Európe ako celku v maximálnej dosiahnuteľnej miere z hľadiska času a rozsahu.

3.2. Výbor súhlasí s tým, aby pre realizáciu akčného plánu pre IDS bola prijatá navrhovaná smernica, predstavujúca požadovaný právny rámec pre koordináciu inteligentného dopravného systému, zachovávajúca však potrebnú pružnosť k naplneniu zásad proporcionality a subsidiarity.

3.3. Splnenie cieľov navrhovanej smernice, hlavne zabezpečenie väčšej funkčnosti, spoľahlivosti, efektivity a bezpečnosti cestnej dopravy, je dôležité pre stabilnejšie ekonomické a sociálne prostredie v jednotlivých štátoch Európy a aj v EÚ ako celku. Nasadenie IDS bude mať vplyv na rozvoj regiónov a to hlavne tam, kde prepravný výkon v cestnej doprave kapacitne prevyšuje možnosti existujúcej siete komunikácií. Pri zavádzaní smernice a realizácii akčného plánu by mali regióny zohrávať významnú úlohu vo výmene skúseností a zdieľaní dosiahnutých výsledkov riešenia.

3.4. V smernici chýba podrobnejšie rozpracované zabezpečenie „vymáhateľnosti“ zavádzania IDS v cestnom systéme jednotlivých štátov v podobe konkrétnych kontrolných mechanizmov, a to aj v nadväznosti na podporu financovania zo strany Komisie a uvedených projektov (EasyWay, atď.).

3.5. Pre zabezpečenie prejazdnosti a zjazdnosti siete pozemných komunikácií je nutné mať priebežný, nepretržitý a aktuálny prehľad o dopravných informáciách a dopravných údajoch o definovaných udalostiach a javoch, ktoré prejazdnosť siete komunikácií na danom mieste alebo úseku čiastočne alebo úplne obmedzujú.

3.6. IDS musia poskytovať informácie v reálnom čase a tieto informácie musia byť spoľahlivé, jednotné a dostatočne presné; je potrebné, aby IDS informovali o intermodálnej preprave a užívatelia musia mať slobodu voľby medzi ponúkanými druhmi prepravy.

3.7. IDS sú založené na rastúcom využití masívneho objemu údajov. Pre ich uplatnenie je teda nevyhnutné vyvinúť dlhodobú víziu, ktorá vezme do úvahy nielen súčasné aplikácie, ale aj budúci možný vývoj systémov a rovnako tak aj úlohy a zodpovednosť rôznych aktérov. Vzhľadom na ochranu súkromia by malo byť spracovanie informácií vo vzťahu k identifikovateľným osobám naplánované v právnej úprave a technickom riešení tak, aby poskytnutie zistených osobných údajov bolo možné iba v prípade jasne právne vymedzených účelov v súlade s právnym rámcom Európskej únie a aj jednotlivých členských štátov.

3.8. Základnou požiadavkou je zavedenie dôslednej anonymizácie údajov zo strany primárneho poskytovateľa. Poradná skupina musí spolupracovať a konzultovať otázky s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov (EDPS) a odporúčame zvážiť priame zastúpenie dozorného úradníka v poradnej skupine.

3.9. Satelitný navigačný systém EU Galileo by nemal mať výlučné postavenie a musí byť možná spolupráca so všetkými dostupnými satelitnými navigačnými systémami.

3.10. Pre zabezpečenie a výmenu dopravných informácií a dopravných údajov o čiastočnom alebo úplnom obmedzení prejazdnosti a zjazdnosti komunikácií je nutnou podmienkou európske zjednotenie typovej štruktúry a výmenného dátového formátu XML sledovaných udalostí a javov, ktoré obmedzujú prejazdnosť, zjazdnosť, bezpečnosť alebo plynulosť.

3.11. Dôležitou podmienkou je aj zjednotenie parametrov tvorby jednotnej georeferenčnej siete pozemných komunikácií pre jednotnú digitálnu geografickú lokalizáciu javov a udalostí vrátane evidencie informácií o pozemných komunikáciách, ich súčastiach a príslušenstve. Tu by mali byť využité doterajšie osvedčené postupy členských krajín. Na túto oblasť nadväzujú tiež systémy hospodárenia s vozovkou pre priebežné zabezpečenie trvalo udržateľného technického stavu pozemných komunikácií.

3.12. Potrebné údaje, ich spracovanie a distribúcia zamýšľaným koncovým užívateľom by mali prechádzať systémom tak, aby neúmerne nezvyšovali pracovné zaťaženie vodičov, ale naopak, aby prispievali k väčšiemu pohodliu vodičov a tým aj dopravnej bezpečnosti, a to aj vzhľadom na starnutie obyvateľstva. Smernica by teda mala obsahovať formu informačnej podpory užívateľov IDS tak, aby prínosy zvýšenia funkčnosti, efektivity a bezpečnosti dopravného systému vrátane zníženia nehodovosti boli maximálne.

3.13. Do IDS patria tiež informačné systémy dopravných agend polície, požiarnického záchranného zboru, správcov komunikácií, alebo meteorologickej služby a tiež systémy informácií od vodičov. Dopravné informácie a dopravné údaje z týchto systémov musia byť neoddeliteľnou súčasťou obsahu dopravných informácií.

3.14. Popri procesoch vedúcich k zabezpečovaniu väčšej prejazdnosti a zjazdnosti komunikácií je nutné zabezpečovať aj ďalší rozvoj siete pozemných komunikácií prostredníctvom výstavby (hlavne na miestach, kde sieť nie je dobudovaná), rekonštrukcií a opráv tak, aby bola zabezpečená dostatočná dostupná kapacita siete s ohľadom na podmienky na území a životné prostredie. IDS musia byť súčasťou novo vybudovaných komunikácií siete TEN-T, ako aj už prevádzkovaných pozemných komunikácií.

4. Konkrétne pripomienky

4.1. Smernica a akčný plán by mali určiť konkrétne ciele, ktoré je v prvej fáze reálne splniť vo všetkých členských krajinách:

—	zabezpečiť zber a spracovanie dopravných informácií a dopravných údajov o aktuálnej dopravnej situácii z územia členského štátu na národnej úrovni,

—	zabezpečiť cezhraničnú výmenu dopravných informácií a dopravných údajov o aktuálnej dopravnej situácii na sieti TEN-T v reálnom čase,

—	zabezpečiť základné informačné služby pre vodičov zadarmo ako verejnú službu.

4.2. Dopravné informácie a dopravné údaje o čiastočne alebo úplne neprejazdných alebo nezjazdných miestach a úsekoch siete pozemných komunikácií sú v rámci nadväzujúcich procesov používané na:

—	overenie a kontrolu procesov odstraňovania alebo riešenia príčin neprejazdnosti alebo nezjazdnosti až do ich definitívneho odstránenia,

—	informovanie všetkých účastníkov premávky na pozemných komunikáciách (bežných vodičov, vodičov krízových vozidiel, a pod.) o mieste, čase, rozsahu a príčinách neprejazdnosti a nezjazdnosti,

—	riadenie premávky na pozemných komunikáciách s ohľadom na zabezpečenie prejazdnosti a zjazdnosti v sieti komunikácií v závislosti od zistených udalostí, ktoré prejazdnosť a zjazdnosť obmedzujú (riadenie na danom mieste siete, riadenie na alternatívnych trasách, a pod.),

—	analýzu opakovaných príčin vzniku udalostí obmedzujúcich prejazdnosť a zjazdnosť komunikácií v lokalizovaných miestach alebo úsekoch s cieľom návrhu a realizácia opatrení na ich obmedzenie alebo odstránenie.

4.3. V návrhoch chýba definícia funkcií, ktoré by systémy IDS mali riešiť alebo aspoň indikácie, kedy budú funkcie definované na expertnej úrovni. Dokumenty sú rámcové a príliš všeobecné, čo môže v konečnom dôsledku znamenať nejednotný postup v čiastkových úlohách a oblastiach.

Výbor preto navrhuje vymedzenie niektorých funkcií IDS takto:

4.4.1. Funkcia agendových systémov – zabezpečujú zber a spracovanie informácií v rámci agend orgánov, organizácií a inštitúcií (polícia, požiarnici, zdravotnícka záchranná služba); niektoré atribúty týchto primárnych informácií sa dajú využiť ako dopravné informácie o aktuálnej dopravnej situácii.

4.4.2. Funkcia zberu údajov a informácií telematických aplikácií – zabezpečuje sledovanie definovaných charakteristík jednotlivých prvkov dopravného systému v definovaných senzorických profiloch pozemnej komunikácie prostredníctvom telematických systémov (IDS).

4.4.3. Funkcia riadenia dopravy a navádzania – inteligentné dopravné systémy na základe vyhodnotenia konkrétnych dopravných informácií a senzorických údajov automaticky, prípadne na základe zásahu operátora, riadia premávku na vybranom úseku komunikácie prostredníctvom príslušných nástrojov (príkazových alebo zákazových premenných dopravných značiek, svetelných smerových šípok a svetelnej signalizácie, atď.).

4.4.4. Funkcia dozoru – prostredníctvom zdieľaných kamerových systémov orgány, organizácie a inštitúcie vykonávajú vizuálny dozor nad premávkou na pozemných komunikáciách.

4.4.5. Funkcia poskytovania informácií – dopravné informácie a dopravné údaje o čiastočnom alebo úplnom obmedzení prejazdnosti nebo zjazdnosti sú publikované alebo distribuované všetkým odberateľom a užívateľom siete pozemných komunikácií. Funkcia poskytovania informácií je realizovaná prostredníctvom štandardných a dostupných médií a informačných technológií verejnými alebo súkromnými spoločnosťami vo forme informačných služieb pre-trip (pred cestou) a on-trip (na ceste).

4.4.6. Funkcia kontroly a represia – telematické systémy kontrolujú plnenie niektorých povinností (napr. mýto) a dodržovanie pravidiel premávky na pozemných komunikáciách s možnosťou následnej represie za najťažšie priestupky (napr. povolená rýchlosť, jazda na červenú, hmotnosť, sledovanie kradnutých vozidiel) v súlade s dopravnými predpismi členskej krajiny a s ich možnou harmonizáciou v EÚ (12).

4.4.7. Funkcia premávkovej technologickej kontroly – telematické systémy zabezpečujú aj funkciu dozoru premávkovej spoľahlivosti jednotlivých prvkov systému vrátane možnosti automatickej identifikácie problémov a spustenia eskalačných procedúr alebo zálohovania.

4.5. EHSV tiež odporúča definíciu základných európskych štandardov (alebo príkladov) pre vybavenie komunikácie zaradenej do TEN-T základnými „štandardnými“ telematickými systémami zberu dopravných údajov, dozoru nad premávkou a jej riadenia.

—	dozorný kamerový systém,

—	systémy sledovania charakteristík dopravného prúdu, detekcia kongescií a sčítanie dopravy,

—	systémy premenných dopravných značiek a zariadení premávkových informácií,

—	cestný meteorologický informačný systém,

—	líniové riadenie premávky,

—	SOS systém.

4.6. Na základe týchto systémov a informácií z agendových systémov možno aktuálne vyhodnocovať prejazdnosť a zjazdnosť komunikácie vrátane výpočtu traveltime pre hlavné cieľové destinácie.

4.7. EHSV upozorňuje na možné problémy s dodatočným vybavením vozidiel špecifickým zariadením IDS; architektúra systémov musí zabezpečovať kompatibilitu. Infraštruktúra a systémy vozidiel musia byť vybudované na otvorených platformách. To platí nielen pre systémy a technológie, ale aj pre služby poskytované ich prostredníctvom.

4.8. Je nepochybné, že pre IDS sa využije množstvo dnes dostupných informačných a iných technológií. Koordinovaný prístup EÚ k týmto systémom by mal tiež zahrnúť špecifikáciu cieľových oblastí, ktoré bude nutné rozvinúť do štádia praktického uplatnenia. Malo by sa takisto rátať s príslušnými finančnými zdrojmi zo strany Spoločenstva, ako aj zo strany členských krajín a súkromného sektora. Úhrada investícií a premávky by mala byť financovaná z prostriedkov získaných výberom súčasných poplatkov, daní alebo mýta.

4.9. Návrhy Komisie uvádzajú pre jednotlivé hlavné oblasti v akčnom pláne tiež množstvo praktických opatrení pre nasadenie IDS – bude samozrejme nevyhnutné v týchto časových plánoch vymedziť aj potrebné časy na školenia a osvojovanie si príslušných zložiek systému zo strany konečných užívateľov – vodičov. Ide aj o podporu publicity a propagáciu týchto moderných technológií aj netradičnými formami (napr. podporou vývoja inteligentných automobilov a organizáciou ich súťaží na európskej úrovni).

V Bruseli 13. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Stanovisko č. 4/2004 pracovnej skupiny založenej podľa článku 29 o spracovaní osobných údajov prostredníctvom kamerového sledovania (Opinion no 4/2004 of Article 29 Working Party on the processing of personal data by means of video surveillance), WP 89, 11.2.2004. Vyhlásenie pracovnej skupiny založenej podľa článku 29 o presadzovaní právnych predpisov, WP 101, 25.11.2004. http://ec.europa.eu/justice_home/fsj/privacy/workinggroup/wpdocs/2004_en.htm.

(2) KOM(2007) 607.

(3) Európska komisia má predložiť tento dokument v roku 2009.

(4) http://ec.europa.eu/dgs/energy_transport/galileo.

(5) KOM(2008) 433.

(6) KOM(2007) 541.

(7) www.esafetysupport.org.

(8) http://cordis.europa.eu/fp7.

(9) www.esafetysupport.org/en/ecall_toolbox.

(10) http://cordis.europa.eu/technology-platforms.

(11) KOM(2007) 22.

(12) Stanovisko EHSV k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa zjednodušuje cezhraničné presadzovanie pravidiel v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, spravodajca: pán SIMONS, 17.9.2008 (TEN/348), Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 70-72.

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/92

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Iniciatíva v oblasti surovín – zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe“

[KOM(2008) 699 v konečnom znení]

(2009/C 277/19)

Spravodajca: pán FORNEA

Komisia sa 4. novembra 2008 podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Iniciatíva v oblasti surovín – zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe“

KOM(2008) 699 v konečnom znení.

Poradná komisia pre priemyselné zmeny poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 23. apríla 2009. Spravodajcom bol pán FORNEA.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája 2009) prijal 194 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania (1)

Odporúčania EHSV:

1.1. EÚ by mala preskúmať národné analýzy strategických a rozhodujúcich surovín a mala by zostaviť prehľad EÚ podobný tým, ktoré zostavila Rada pre štátny výskum v USA alebo Japonsku. Členské štáty by predovšetkým mali preskúmať svoje politiky dodávok surovín, aby bolo možné zistiť, čo kritickosť znamená pre každý členský štát EÚ a pre EÚ ako celok. Kritickosť jednotlivých surovín musí byť preverovaná pravidelne, ak je to možné každé dva až tri roky, aby bolo možné monitorovať zmeny.

1.2. Aj keď workshop OECD/BIAC (Poradný výbor OECD pre obchod a priemysel) o prístupe k surovinám môže predstavovať východiskový bod, už od začiatku bude obmedzovať rozsah EÚ. Po zistení niekoľkých rozhodujúcich surovín by sa krajiny, ktoré už dodávajú alebo by v budúcnosti mohli dodávať tieto suroviny, mali vyhodnotiť s ohľadom na ich potenciál pre prospešnú spoluprácu. Mali by sa podniknúť diplomatické kroky.

1.3. EHSV vo veľkej miere podporuje príslušné konferencie, ktoré sa organizujú počas českého, švédskeho a španielskeho predsedníctva v období rokov 2009 – 2010, zamerané na otázku ponuky a dopytu po zdrojoch nerastných surovín, prístupu k pôde, na problematiku najdostupnejších technológií a budovanie kapacít, a plánuje sa na nich zúčastniť.

1.4. Komisia by mala vynaložiť viac úsilia na podporu efektívnych rokovaní na medzinárodnej úrovni nielen preto, aby odstránila nespravodlivé obchodné bariéry a narušenia, ale tiež aby pomohla zostaviť bilaterálne a multilaterálne investičné dohody.

1.5. Komisia by mala uviesť do činnosti potrebné mechanizmy pre činnosť v prípade porušenia pravidiel WTO zo strany krajín, ktoré nie sú členmi EÚ (napr. vývozné dane resp. obmedzenia uvalené na materiály).

1.6. Externé colné sadzby EÚ by mali byť vypracované s cieľom zabezpečiť, aby nedošlo k vylúčeniu surovín vyrábaných trvalo udržateľným spôsobom z trhu EÚ. Na určenie colných položiek, ktoré by sa mali zmeniť, je potrebné vykonať prieskum existujúcich colných sadzieb.

1.7. EÚ by mala aktívne presadzovať diplomaciu v oblasti surovín s cieľom zabezpečiť prístup k surovinám a zároveň by mala prispievať k vytváraniu fondov a programov zameraných na budovanie kapacít, ktoré by podporovali udržateľnú výrobu surovín a hospodársky a sociálny pokrok v rozvojových krajinách.

1.8. Komisia by sa mala aktívne zúčastňovať na výročných zasadnutiach svetového fóra ministrov ťažobného priemyslu a medzivládneho fóra o ťažobnom priemysle a kovoch, s cieľom nadviazať lepšie vzťahy s niekoľkým svetovými kapacitami v tejto oblasti, aby bolo možné nájsť a posilniť investičné príležitosti pre EÚ.

1.9. Mal by sa vykonať prieskum osvedčených regulačných postupov v EÚ pokiaľ ide o prístup k pôde pre surovinový priemysel, aby bolo možné zjednodušiť postupy a zredukovať sterilizáciu zdrojov nerastných surovín vyplývajúcu z neprimeraných plánovacích praktík využívania pôdy.

1.10. Komisia by mala naďalej podporovať Európsku technologickú platformu pre udržateľné minerálne zdroje a mala by zahrnúť svoje témy do nadchádzajúcich výziev na obdobie rokov 2009 – 2013. Medzi doménami pre prioritnú akciu v 8. rámcovom programe pre výskum a vývoj je tiež dôležité presadzovať témy týkajúce sa surovín, ako napríklad podporovanie účinnosti energií a prírodných zdrojov.

1.11. Komisia by mala podporovať objektívnu metodológiu, založenú na analýze životného cyklu s cieľom zhodnotiť platnosť opatrení pre účinnosť prírodných zdrojov a každej „politiky nahrádzania materiálov“.

1.12. Oddelenia Komisie by mali posilňovať recykláciu a zjednodušiť využívanie druhotných surovín v EÚ a mali by navrhnúť primerané stratégie, zamerané na recykláciu, obnovu a opätovné využívanie surovín v krajinách mimo EÚ prostredníctvom presadzovania osvedčených postupov na medzinárodnej úrovni.

1.13. Na to, aby sme lepšie pochopili do akej miery je použitá metodológia priemyselnej ťažby neenergetických minerálnych surovín vhodná pre špecifickú situáciu obnoviteľných neenergetických surovín, ako napríklad drevo a koža, budú potrebné ďalšie konzultácie a výskum (oznámenie Komisie sa zameriava hlavne na otázky ohľadom bezpečnosti dodávok neenergetických nerastných surovín. Otázkou zostáva, či používanie toho istého postupu pre iné suroviny je tým najlepším spôsobom, ale je isté, že prostredníctvom intenzívnej spolupráce medzi špecializovanými oddeleniami Komisie bude možné vytvoriť integrovaný nástroj na vyhodnotenie všetkých strategických a nevyhnutných surovín pre priemyselné odvetvia a obranu EÚ.).

2. Súvislosti

2.1. Trend neustále sa zvyšujúcich cien surovín sa aspoň dočasne zastavil. V oznámení Komisie je vyjadrené presvedčenie, že tento trend sa obnoví a že „úrovne rozvoja krajín s rozvíjajúcou sa ekonomikou budú aj v budúcnosti vyvíjať silný tlak, pokiaľ ide o dopyt po surovinách“. Kritickými faktormi je po prvé, či rozvíjajúce sa krajiny, predovšetkým Čína, budú schopné hladko prejsť z režimu rastu založeného do značnej miery na fixných kapitálových investíciách, ktoré sú poháňané podnikateľskými príležitosťami vo výrobných sektoroch orientovaných na vývoz, na režim spoliehajúci sa viac na domácu spotrebu, a po druhé, či tento druhý režim rastu vyústi do takej istej miery nárastu dopytu po surovinách.

2.2. Ako sa uvádza v oznámení, EÚ je sebestačná v oblasti stavebných nerastov (v ktorej sú zahraniční dodávatelia znevýhodnení z dôvodu vysokých prepravných nákladov v pomere k hodnote materiálov), ale je závislá na dovoze určitých materiálov strategického hospodárskeho významu. Ich strategický význam vyplýva z toho, že sú pre priemyselnú výrobu omnoho dôležitejšie, ako je ich ekonomická hodnota a z toho, že ich dodáva malý počet obchodných dodávateľov a krajín, z ktorých niektoré sú spojené s vysokými politickými rizikami.

2.3. Oznámenie vyjadruje určité obavy týkajúce sa dodávateľov. V závislosti od perspektívy a pôvodu obmedzení dodávok možno rozlíšiť štyri typy rizík, ktoré sú zdrojmi obáv:

—	intenzívnejší boj o suroviny medzi spracovateľmi, čo sa prejavuje vo vyšších cenách a v odklonení materiálov do nových miest určenia, pokiaľ ide o primárne alebo druhotné zdroje,

—	„nahromadenie“ surovín prostredníctvom exportných bariér, ako sú napríklad vývozné dane a dvojité systémy cien (v oznámení je uvedených niekoľko príkladov),

—	boj o aktíva produkujúce suroviny v tretích krajinách (napríklad: boj o investičné príležitosti a prístup k minerálnym ložiskám v Afrike),

—

riziko prerušenia fyzickej dodávky surovín, ktoré majú strategický hospodársky význam (napríklad: možné prerušenie dodávok prvkov vzácnych zemín (REE - všetky ekologické a energeticky úsporné technológie sa zakladajú na zvýšenej spotrebe prvkov vzácnych zemín (REE) - napríklad, hybridné auto obsahuje približne 20 kg REE. Čína je hlavným svetovým dodávateľom, ale tiež hlavným svetovým spotrebiteľom REE. V súčasnosti existuje len veľmi málo ekonomicky realizovateľných alternatív k dodávkam REE z Číny. Dodávky týchto zemín sú vo veľkej miere koncentrované a sú dôležité vo viacerých formách použitia). Rozhodujúce nerastné suroviny môžu byť silným nástrojom vyjednávania a dokonca aj zbraňami v hospodárskych konfliktoch.

2.4. Prvé dva typy rizík majú priam vplyv na konkurencieschopnosť európskeho priemyselného odvetvia zameraného na spracovanie surovín a nakoľko vznikajú z praktík narúšajúcich voľnú hospodársku súťaž alebo z opatrení obchodnej politiky, ich následky treba riešiť v súvislosti s obchodnou politikou a politikou hospodárskej súťaže.

2.5. Tretie riziko už nepredstavuje takú hrozbu pre priemyselné odvetvie, ktoré využíva suroviny, nakoľko sám o sebe neexistuje dôvod očakávať, že majitelia prírodných zdrojov budú mať záujem diskriminovať zákazníkov v neprospech priemyslu EÚ, ale existujú dôvody na obavy, a to tak z hľadiska dopadu dlhodobej konkurenčnej pozície európskeho ťažobného priemyslu, ako aj z hľadiska účinkov postavenia Európy ako uzlu financovania ťažby, technologického rozvoja a nadväzovania kontaktov medzi podnikmi. Najnovší vývoj v tomto smere tiež vzbudzuje obavy pokiaľ ide o vyhliadky udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách, ktoré sú závislé od vývozu, založenom na prírodných zdrojoch.

2.6. Štvrtý typ rizika môže spôsobiť vážne škody hospodárskej štruktúre Európskej únie a stratu pracovných miest, a to zastavením výroby z dôvodu nedostatku nevyhnutného materiálu. Toto riziko je potrebné riešiť priamo, prípadne aj prostredníctvom opatrení, o ktorých sa predtým neuvažovalo. Treba si všimnúť, že toto riziko brali dostatočne vážne Spojené štáty americké (pozri správu Rady pre štátny výskum o nerastných surovinách, rozhodujúcich nerastných surovinách a ekonomike USA („Minerals, Critical Minerals and the US Economy“), www.nap.edu/catalog.php?record_id=12034), ako aj Japonsko (pozri usmernenia pre zabezpečenie štátnych zdrojov (Guidelines for Securing National Resources), www.meti.go.jp/english/press/data/nBackIssue200803.html), s cieľom odôvodniť nové politické iniciatívy. V tlačových správach sa tiež hovorilo o tom, že Čína začína vytvárať zásoby surovín, aby dokázala zmierniť účinky prerušenia dodávok surovín.

3. Všeobecné pripomienky

3.1. Európsky hospodársky a sociálny výbor víta oznámenie Komisie (KOM(2008) 699, Iniciatíva Komisie v oblasti surovín) ako kľúčový faktor na zabezpečenie udržateľných dodávok neenergetických surovín EÚ, predovšetkým zdrojov nerastných surovín (pozri KOM(2008) 699, s. 3), aby bolo možné zabezpečiť naše nevyhnutné potreby pre rozvoj a zamestnanosť. EHSV by bol veľmi rád, keby boli do v praxe zavedené nevyhnutné štruktúry a zdroje, čo by prispelo k implementácii identifikovaných opatrení.

3.2. Zástupcovia občianskej spoločnosti už dlho požadujú integrovaný prístup k tejto otázke, spájajúc niekoľko politík a programov EÚ. Je zásluhou Komisie, že prostredníctvom tejto iniciatívy načrtla riešenia pre výzvy, ktoré vyplývajú z potreby zabezpečiť udržateľné dodávky neenergetických surovín pre priemyselné odvetvia EÚ na základe prepojenia politík na zlepšenie dodávok z krajín mimo EÚ a vnútorných dodávok s opatreniami, ktoré sú navrhnuté na zlepšenie účinnosti zdrojov a recyklačných činností.

3.3. Bez toho, aby bola dotknutá zásada subsidiarity, ktorá platí v EÚ vo vzťahu k politikám plánovania zdrojov a územného plánovania, medzinárodný vývoj jasne preukázal potrebu koordinovanejšieho prístupu na úrovni EÚ.

3.4. EHSV je spokojný so zistením, že Komisia v rámci tohto oznámenia zaujala podobný prístup, identifikujúc skoro tie isté výzvy a riešenia, ktoré sú uvedené v najnovšom stanovisku z vlastnej iniciatívy EHSV k tejto téme (2). Tento dokument bol vydaný preto, aby Komisii pomohol s predstihom získať názor občianskej spoločnosti a po zdĺhavom procese konzultácií, ktoré iniciovala poradná komisia EHSV pre priemyselné zmeny, bol prezentovaný ako reakcia na informačnú správu „Zabezpečovanie dodávok surovín pre priemyselné odvetvia EÚ“ (IP/07/767 vydanú 5. júna 2007), ktorá mala predvídať súčasnú iniciatívu v oblasti surovín.

3.5. V súvislosti so záväzkom EÚ rozvíjať globálny prístup k riešeniu účinkov zmeny klímy zlepšovaním energeticky účinných technológií, podporovaním zodpovedného využívania prírodných zdrojov a ekologickejších priemyselných odvetví, EHSV opäť zdôrazňuje strategický význam dodávok neenergetických nerastných surovín a európskej energetickej politiky, zameriavajúc sa na vzájomnú závislosť týchto sektorov, ktorá je spôsobená technologickými faktormi.

3.6. EÚ je vo veľkej miere závislá od dovozu kovov používaných v špičkových technológiách, tzv. high-tech kovov, a nezvládne prechod na udržateľnú výrobu a ekologické technológie, pokiaľ nebude mať bezpečný prístup k takýmto high-tech kovom a k vzácnym surovinám (pokiaľ ide o hospodársku súťaž, riziká, geografickú koncentráciu zdrojov a výrobné zariadenia) (3).

3.7. Predkladané oznámenie je ako analýza silných stránok, slabých stránok, príležitostí a ohrození (SWOT) otázok spojených so súčasnou dodávkou surovín, a preto teraz potrebuje koordinovanú podporu od členských štátov EÚ a koordinované akcie zo strany rôznych príslušných oddelení Komisie (DEV, ENTR, ENV, EUROSTAT, REGIO, RELEX, RTD), aby bolo možné podniknúť viacero krokov, ktoré sa týkajú Komisie, ako aj kľúčových zainteresovaných strán(druhotný ťažobný priemysel, - Medzinárodná rada pre baníctvo a kovy (ICMM) by mala byť vyzvaná, aby sa zapojila a prostredníctvom svojho globálneho sektora zdrojov nerastných surovín prispela, k rozvoju vízie a odborných poznatkov, s cieľom doplniť špecifickejšie vízie Euromine zamerané na EÚ.), podniky, geologické prieskumy, organizovaná občianska spoločnosť) s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok EÚ v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja.

3.8. Súčasné štruktúry EÚ, ktoré sa zaoberajú týmito otázkami sú veľmi slabé a treba ich posilniť prostredníctvom rozhodovacích orgánov na vyššej úrovni a zosilnenou technickou a ekonomickou analýzou budúcich potrieb v oblasti surovín, spolu s intenzívnejšou činnosťou zameranou na to, aby sa z európskych zdrojov získalo čo najviac, v rámci technických a ekonomických možností a aby sa zlepšili udržateľné dodávky zo zdrojov mimo Európy. Bude potrebná dlhodobejšia stratégia a mechanizmus pravidelných prieskumov, nakoľko investície do ťažby surovín sú veľmi často realizovateľné len z dlhodobejšieho hľadiska.

3.9. Nasledujúce zásady podporujú predložené návrhy:

3.9.1. Bezpečnosť dodávok surovín pre EÚ zahŕňa predovšetkým zabezpečenie toho, aby hospodárstvo Únie nezasahovali nečakané prerušenia v dodávkach surovín, a zároveň zabezpečenie záujmov spotrebiteľov, priemyselných odvetví EÚ, ktoré sú závislé od dovozu surovín, a priemyselných odvetví EÚ, ktoré vyrábajú suroviny. Taktiež treba zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých. Všetky tieto záujmy treba vziať do úvahy a implementovať ich s ohľadom na záväzky a politiky EÚ, ktoré sa zameriavajú na medzinárodný rozvoj, životné prostredie a sociálnu trvalú udržateľnosť. Využívanie surovín by sa malo zoptimalizovať, berúc do úvahy jeho pôsobenie na životné prostredie, potreby komunít a s využívanie trvalo udržateľnej energie.

3.9.2. Politika EÚ v oblasti dodávok surovín sa musí zakladať na solídnom analytickom základe. Preto je dôležité zabezpečiť, aby boli dostupné relevantné poznatky, ktoré by podliehali analýze využívajúcej tie najlepšie možné metódy.

3.10. Regulačné postupy, ktoré sa týkajú surovín sa v rámci EÚ veľmi líši a v jednotlivých krajinách existuje značný priestor na jej zlepšenie prostredníctvom šírenia informácií o osvedčených postupoch.

4. Pripomienky k reakcii na navrhovanú politiku (4)

4.1. Prvý pilier: Prístup k surovinám na svetových trhoch za nenarušených podmienok

4.1.1. V oznámení sa navrhuje, aby EÚ (i) aktívne uplatňovala diplomaciu v oblasti surovín s cieľom zaistiť prístup k surovinám, (ii) podporovala posilnenú medzinárodnú spoluprácu a aby (iii) sa prístup k surovinám stal prioritou v rámci obchodnej a regulačnej politiky EÚ.

4.1.2. Po identifikácii krajín s bohatými zdrojmi by sa otázky ohľadom prístupu k surovinám v týchto krajinách mali prediskutovať so zástupcami príslušných štátov. Rozvojová politika EÚ by mala vytvárať fondy a programy, ktoré by podporovali udržateľnú výrobu surovín a rozvoj v týchto krajinách.

4.1.3. EÚ by mala preskúmať svoje schémy financovania pre tie krajiny, ktoré už sú členskými štátmi EÚ alebo susednými štátmi, pretože preprava zdrojov z týchto krajín by bola udržateľnejšia. Podpora by sa mala predovšetkým zamerať na najnovšie pristupujúce krajiny, balkánske štáty, severoafrické štáty a Turecko. Iniciatíva dostupnosti zdrojov organizácie ICMM s názvom Resource Endowment (iniciatíva, ktorú v roku 2004 uviedla do činnosti Medzinárodná rada pre baníctvo a kovy, sa snaží identifikovať osvedčené postupy pre investície do baníctva a kovov na vnútroštátnej/regionálnej a podnikovej úrovni v rozvojových krajinách) by mohla slúžiť ako užitočný model pre stratégie zdrojov a rozvoja.

4.1.4. Niekoľko konkrétnych odporúčaní spadá do kategórie posilňovania kompatibility medzi rozvojovou politikou EÚ a potrebou EÚ pre nenarušený prístup k surovinám. Návrhy predložené ohľadom posilňovania štátov, podporovania zdravého investičného prostredia a presadzovania udržateľného riadenia surovín sú relevantné a konštruktívne.

4.1.5. Externé colné sadzby EÚ by sa mali stanoviť s cieľom zabezpečiť, aby udržateľne vyrábané suroviny neboli vylúčené z trhu EÚ. Mal by sa vykonať prieskum existujúcich colných sadzieb, s cieľom nájsť colné položky, ktoré by sa mali zmeniť.

4.1.6. Pomoc rozvojovým krajinám v oblasti surovín by sa mala zamerať na budovanie kapacít a jej cieľom by mala byť podpora a zjednodušenie rozvoja a implementácie politík, ktoré maximalizujú prínos výroby surovín a vývozu pre rozvoj. V tejto súvislosti je veľmi dôležité, aby sa podporovali politiky a prístupy, ktoré sú inkluzívne a participačné, a ktoré uprednostňujú potreby a záujmy týchto krajín.

4.1.7. Rozvojová pomoc v oblasti surovín sa musí tiež zakladať na širokých koalíciách a partnerstvách, ktoré zaručujú angažovanosť všetkých zainteresovaných strán, a to hlavne surovinového priemyslu, organizácií občianskej spoločnosti a vlády na všetkých úrovniach.

Výraznou súčasťou pomoci rozvojovým krajinám by mala byť podpora pri budovaní infraštruktúry, ktorú môžu využívať tak podniky vyrábajúce suroviny, ako aj menšie podniky, poľnohospodárske družstvá a iné vidiecke hospodárske činnosti. Aj keď práve tento spôsob spolupráce sa kritizuje preto, že k rozvoju prispieva v menšej miere, než by mal, je tiež dôležité uznať, že reaguje na silnú potrebu rozvojových krajín stimulovať rozvoj prostredníctvom skvalitnenia infraštruktúry a že iné mechanizmy financovania takýchto investícií sa ukázali ako nedostatočné.

4.1.8. Oznámenie jasne zdôrazňuje zložité otázky ohľadom obchodných štatistík zameraných na zdroje nerastných surovín. Štatistiky sa zakladajú na colných správach, usporiadaných podľa štandardnej medzinárodnej klasifikácie obchodu (SITC) alebo harmonizovaného systému (HS) alebo podľa hlavných ekonomických kategórií (BEC), a niektoré krajiny v tomto smere neposkytli dostačujúce informácie. Okrem toho, obchodné štatistiky nedokážu poskytnúť náležité a veľmi potrebné informácie o skutočnej spotrebe nerastných surovín zo strany svetových ekonomík, nakoľko nezaznamenávajú obsah nerastných surovín alebo kovov v obchodovaných koncentrátoch, polotovaroch a v priemyselnom tovare. Na určenie toho, ako zlepšiť súčasný štatistický systém s cieľom lepšie pristupovať ku skutočnej spotrebe nerastných surovín a kovov, napríklad prostredníctvom „náhradných“ ukazovateľov obsahu nerastných surovín a kovov v štandardnom automobile, v štandardnej tone papiera atď., bude potrebný výskum a medzinárodný konsenzus.

4.1.9. V oznámení sa do určitej miery podrobne rozoberá obchodná a regulačná politika. Návrhy identifikujú oblasti životne dôležitých záujmov EÚ a zdá sa, že má význam implementovať ich. Jeden z bodov treba obzvlášť zdôrazniť: „EÚ by mala takisto pravidelne aktualizovať colný režim EÚ s cieľom zabezpečiť súlad s vývojom dopytu po surovinách v EÚ a najmä posúdiť spôsoby zníženia vývozných opatrení v prípade surovín“.

4.1.10. Treba implementovať ciele udržateľného rozvoja s ohľadom na ich účinnosť mimo oblasti EÚ a nemali by byť ospravedlnením alebo výhovorkou pre postupy, ktoré obmedzujú obchod a sú teda v protiklade so záujmom spotrebiteľov a životného prostredia. Je dôležité, aby sa bezpečnosť dodávok a cieľov odstránenia nekalej hospodárskej súťaže, ktorá je založená na privilegovanom prístupe k surovinám, nevyužívala na presadzovanie protekcionizmu alebo na obmedzovanie obchodu a prístupu na trhu EÚ pre výrobcov z rozvojových krajín.

4.2. Druhý pilier: Posilnenie udržateľnej dodávky surovín z európskych zdrojov

4.2.1. Udržateľný miestny a regionálny rozvoj EÚ je priamo ovplyvnený budúcim rozvojom ekonomických sektorov, ktoré dokážu potenciál každej oblasti premeniť na zisk. Podľa názoru EHSV, berúc do úvahy výpočet rezerv pre každé ložisko nerastných surovín, ekonomické činnosti v oblasti baníctva môžu prispieť k rozvoju miestnych komunít a tiež k rozvoju členských štátov EÚ tým, že im poskytnú zdroje. Týmto spôsobom môžu prispieť k:

—	rozvíjaniu priemyselnej výroby a k zabezpečovaniu surovín požadovaných priemyselnými činnosťami,

—	znižovaniu závislosti od dovozu a k zabezpečovaniu lepšieho využívania zdrojov,

—	zachovaniu primeraného počtu kvalifikovaných pracovníkov v tomto sektore, aby bolo možné zabezpečiť pokračovanie činností v oblasti prieskumných a ťažobných činností v EÚ,

—	väčšiemu počtu pracovných miest a k bezpečnejším pracovnými miestam;

—	sociálnej súdržnosti a k regionálnemu rozvoju,

—	zlepšovaniu životných a pracovných podmienok.

4.2.2. Vzhľadom na svoju dlhú históriu ťažby nerastných surovín potrebuje Európa zabezpečiť vedúce postavenie v oblasti know-how a odborných vedomostí vo vzťahu k otázkam, akými je zvládnutie ťažby surovín, optimalizácia príspevku výroby surovín k hospodárskemu rozvoju, ich udržateľné využívanie a následná starostlivosť o pôdu spôsobom, ktorý je pre spoločnosť prínosný.

4.2.3. Členské štáty by mali zistiť, do akej miery ich procesy územného plánovania zahŕňajú surovinový potenciál a či určovanie priorít v prípade územného plánovania je ešte stále primerané vzhľadom na potrebu získavať suroviny udržateľným spôsobom, t.j. použitím zásady blízkosti všade tam, kde je to možné a komerčne realizovateľné.

4.2.4. Úroveň geologických poznatkov sa neustále mení, a preto postupy musia byť dostatočne flexibilné, aby bolo možné zabezpečiť budúci prístup k prírodným zdrojom, ktoré nie sú identifikované.

4.2.5. Zoznam osvedčených regulačných postupov v EÚ pokiaľ ide o prístup k pôde pre surovinové odvetvia by sa mal zostaviť vzhľadom na:

—	zjednodušovanie postupov a ich harmonizáciu v rámci Únie, pričom sa zároveň zabezpečí, že konkurenčné záujmy územného plánovania, vrátane ochrany pôdy, sa budú brať do úvahy,

—	znižovanie sterilizácie zdrojov nerastných surovín, ktorá vyplýva z nevhodných postupov územného plánovania. Je nanajvýš dôležité, aby sa ustanovenia na zabezpečenie prístupu k pôde nezaoberali len známymi oblasťami, v ktorých sa nachádzajú nerastné suroviny.

4.2.6. Po vypracovaní usmernení o kompatibilite smernice Natura 2000 s ťažbou surovín by členské štáty mali skontrolovať svoje vlastné vnútroštátne usmernenia a zabezpečiť, aby príslušné orgány boli oboznámené so skutočnosťou, že smernica Natura 2000 nezakazuje ťažbu surovín (článok 6 smernice o biotopoch je vynikajúcim nástrojom, ktorý zabezpečuje dodržiavanie zásad udržateľného rozvoja zo strany ťažobného priemyslu).

4.2.7. S cieľom zlepšiť znalostnú základňu týkajúcu sa dodávok hospodársky strategických materiálov a využívania surovín v EÚ by bolo potrebné vypracovať pre EÚ podobnú analýzu, akou je analýza, ktorú vypracovala Rada pre štátny výskum v Spojených štátoch amerických. Táto analýza by sa mala zamerať na identifikáciu a vyhodnotenie možných rizík pre dodávky materiálov pre priemysel EÚ, a na kritickosť rôznych materiálov s ohľadom na ich rôznorodé konečné použitie (do úvahy by sa mali zobrať nasledujúce hľadiská: fyzická dostupnosť niektorých nerastných surovín, ktoré je možné ťažiť v krajinách EÚ, stupeň nahraditeľnosti, geopolitické riziká týkajúce sa medzinárodného obchodu so strategickými a rozhodujúcimi materiálmi, potreby EÚ v oblasti obrany).

Oznámenie obsahuje niekoľko odporúčaní, ktoré majú za cieľ skvalitniť znalostnú základňu v oblasti surovín. Nebol však predložený žiaden návrh na zlepšenie poznatkov o využívaní surovín v EÚ. Bude to pravdepodobne jedna z prvých priorít, ktorá by bola v súlade s potrebou rozvíjania koherentných politík a maximalizácie účinnosti opatrení. Správa Spojených štátov amerických o rozhodujúcich materiáloch obsahuje metodológiu, ktorá by sa dala použiť aj v Európe.

4.2.8. Predovšetkým by bolo vhodné vykonať úplné vyhodnotenie potenciálu geologických zdrojov s použitím moderných technológií, a tiež vyhodnotenie kapacít vnútroštátnych geologických prieskumov s cieľom poskytnúť prvotriedne údaje, informácie a odborné poznatky o zdrojoch nerastných surovín. Špecifická podporná činnosť na získavanie geologických (výraz uvedený v tomto dokumente zahŕňa všetky tematické údaje týkajúce sa geológie, akými sú geochemické a geofyzikálne údaje) údajov by sa mali načrtnúť a vykonávať prostredníctvom budúceho rozšírenia globálneho monitorovania životného prostredia a bezpečnosti (GMES Land Services) a/alebo regionálnych rozvojových fondov EÚ. Komisia by mala vykonať formálnu prieskum situácie v členských štátoch.

4.2.9. Európske inštitúcie by mali podporovať české, švédske a španielske predsedníctvo a ich podujatia, a to predovšetkým:

—	v rámci švédskeho predsedníctva Rady EÚ by sa mala usporiadať konferencia s cieľom identifikovať osvedčené postupy pre územné plánovanie a udržateľné nakladanie s pôdou po ťažbe,

—	konferencia v Rovaniemi (Fínsko) o prieskume a baníctve, ktorá sa uskutoční v decembri 2009 a od ktorej sa očakáva prezentácia osvedčených postupov o podpore prieskumu v Európe,

—	konferencia o prieskume v juhovýchodnej Európe a na Balkáne by sa mala pripraviť za pomoci nástroja TAIEX Európskej únie.

4.2.10. Medzi priority by sa mal zaradiť výskum a technologický rozvoj surovín, so zvláštnym dôrazom na technológie, ktoré sú v súlade s prísnymi politikami ochrany pôdy. Mali by sa presadzovať osvedčené postupy v oblasti prieskumu, čistejšej výroby, recyklácie, predovšetkým vo vzťahu k implementácii postupov, ktoré využívajú hospodársky realizovateľné trhové stimuly. Strategický výskumný program a plán uplatňovania, ktoré vypracovala Európska technologická platforma pre udržateľné minerálne zdroje, by mohli slúžiť ako základ na tento účel.

4.3. Tretí pilier: Optimalizácia spotreby prvotných surovín v EÚ

4.3.1. Podľa verejnej mienky sú za environmentálne podmienky zodpovedné hlavne právnické osoby, alebo banícke podniky a obchodné spoločnosti, ale v skutočnosti celá spoločnosť nesie zodpovednosť za spotrebu tovaru, v ktorom sú tieto zdroje obsiahnuté.

Občania Európy si musia byť vedomí toho, že naša existencia je závislá od využívania zdrojov nerastných surovín, ale zároveň je veľmi dôležité chrániť životné prostredie a presadzovať zodpovednú spotrebu surovín.

4.3.2. Vypracovanie politík a praktických opatrení na optimalizáciu využívania surovín sa nedá uskutočniť izolovane od legitímnych záujmov mimo EÚ a musí brať do úvahy skutočný potenciál v rozvojových krajinách, a to s ohľadom na reguláciu, ako aj na využívanie technológií. Právne predpisy týkajúce sa registrácie, hodnotenia, autorizácie a obmedzovania chemických látok (REACH) boli podrobené silnej kritike zo strany niektorých afrických krajín, ktoré sa obávajú toho, že by to mohlo viesť k neprimeranej diskriminácii ich vývozu nerastných surovín. Takisto v niektorých ázijských krajinách viedol Bazilejský dohovor o nebezpečných odpadoch k neočakávaným následkom vrátane rozšíreného vzniku neformálnych podnikov v oblasti recyklácie kovov, ktoré používali nebezpečné postupy, keďže boli odrezané od legitímnych zdrojov surovín.

4.3.3. Mal by sa podporovať európsky výskum a priemysel s cieľom nájsť náhradu za rozhodujúce suroviny. Preto by sa existujúci zoznam základných kovov/surovín mal podrobiť podrobnému prieskumu, ktorý by mala iniciovať Európska komisia podľa 7. rámcového programu, aby bolo možné zabezpečiť základ pre nové ekologické technológie a výrobky, ktoré sú bezpečné z hľadiska životného prostredia.

4.3.4. Proces recyklácie by sa nemal považovať len za administratívnu úlohu, ale za regulačný rámec, ktorý je podporovaný prístupom zo strany podnikov na komerčnom základe. Aby bolo možné túto zásadu zaviesť, je potrebné mať:

—	právny rámec pre zber, triedenie, manipuláciu a recykláciu priemyselného a domáceho odpadu,

—	stimuly pre spotrebiteľov, aby sa zapojili do recyklačných činností,

—	náležité špecializované vnútroštátne a medzinárodné siete pre zber, zachovávanie a priemyselnú recykláciu;

—	náležite vypracované odpadové hospodárstvo na komerčnom základe, ktoré organizujú miestne administratívne/regionálne orgány.

V Bruseli 13. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Viac podrobných odporúčaní EHSV nájdete v stanovisku na tému Priemyselná ťažba neenergetických surovín v Európe, ktoré bolo prijaté 9. júla 2008 a uverejnené v Úradnom vestníku EÚ pod číslom 2009/C27/19. Predkladané odporúčania by sa mali považovať za doplňujúce k tým, ktoré boli uvedené v predchádzajúcom stanovisku EHSV.

(2) Stanovisko na tému Priemysel ťažby neenergetických surovín v Európe, Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009

(3) Pozri stanovisko EHSV na tému Priemysel ťažby neenergetických surovín v Európe, Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, bod 2.5.

(4) Pozri stanovisko EHSV Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 82.

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/98

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie „Reakcia na krízu v európskom automobilovom priemysle“

[KOM(2009) 104 v konečnom znení]

(2009/C 277/20)

Hlavný spravodajca: pán ZÖHRER

Európska komisia sa 25. februára 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Reakcia na krízu v európskom automobilovom priemysle“

KOM(2009) 104 v konečnom znení.

Grémium poverilo 23. marca 2009 poradnú komisiu pre priemyselné zmeny prípravou prác v danej veci. Spravodajcom bol pán ZÖHRER a pomocným spravodajcom pán GLAHE.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán ZÖHRER rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 141 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Kontext a zhrnutie dokumentu Komisie

Automobilový priemysel zasiahla kríza rýchlejšie a silnejšie než väčšinu ostatných priemyselných odvetví. Z toho dôvodu Komisia a členské štáty podnikli v posledných mesiacoch viacero iniciatív na podporu tohto priemyslu v tejto ťažkej situácii. Komisia vo svojom oznámení z 25. februára 2009 poukazuje na význam dynamického a konkurencieschopného automobilového priemyslu. Okrem poklesu dopytu po osobných a úžitkových vozidlách a sťaženého prístupu k finančným prostriedkom sa Komisia zaoberá aj dlhodobými štrukturálnymi problémami ešte z čias pred krízou.

1.1.1. Komisia sa už dlhšiu dobu zaoberá problémami automobilového odvetvia, a to v rámci skupiny na vysokej úrovni CARS 21, fóra o reštrukturalizácii, ktoré sa konalo v októbri 2007, a početných malých pracovných skupín. Výbor do tejto diskusie už významnou mierou prispel informačnou správou o situácii a vyhliadkach európskeho automobilového priemyslu (CCMI/046 Stanovisko na tému „Automobilový priemysel v Európe: súčasná situácia a vyhliadky“ (CESE 1065/2007 fin rev.)) prijatou v decembri 2007 a v súčasnosti pracuje na stanovisku o trhoch so súčiastkami a odberateľských trhoch automobilového priemyslu (CCMI/059 Stanovisko na tému „Trhy so súčiastkami a odberateľské trhy automobilového priemyslu“).

1.2. V druhej časti oznámenia Komisia opisuje, aké opatrenia boli prijaté na úrovni Spoločenstva a v členských štátoch v rámci plánu hospodárskej obnovy Európy a osobitne pre odvetvie automobilového priemyslu a aké sa ešte plánujú.

2. Pripomienky a závery

2.1. Výbor víta oznámenie Komisie. Vyplýva z neho, že Komisia a členské štáty sú ochotné podporiť automobilový priemysel v tejto dramatickej situácii. Výbor zdôrazňuje nutnosť koherentného a zosúladeného rámca, aby sa na jednej strane zabránilo protekcionistickým tendenciám a na druhej strane sa sformulovali spoločné ciele.

V súčasnej kríze je potrebné konať rýchlo. Niektoré opatrenia sa musia uskutočniť urýchlene, aby boli predovšetkým malé a stredné podniky v dodávateľskom priemysle uchránené pred kolapsom a aby sa umožnili investície, ktoré sú súrne potrebné.

2.2.1. V prvom rade musí byť rýchlo a cielene zabezpečený prístup k finančným prostriedkom v dostatočnej výške prostredníctvom bánk, Európskej investičnej banky alebo štátnej pomoci, ako aj záruk a ručení členských štátov.

2.2.2. Napriek tomu sa pravdepodobne nedajú vylúčiť prípady platobnej neschopnosti. Výbor vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali ustanovenia právnych predpisov o platobnej neschopnosti v tom zmysle, do akej miery je podporované zachovanie podnikov.

Hádam najväčším problémom v kríze je zabezpečiť zamestnanosť. Ide o to, aby sa zabránilo nezamestnanosti a udržalo know-how v priemysle. V členských štátoch sú k dispozícii rôzne opatrenia na preklenutie časovo obmedzeného poklesu objednávok (napr. skrátenie pracovného času). V niektorých členských štátoch však takéto možnosti nie sú, dôsledkom čoho je výrazný pokles počtu pracovných miest. Výbor preto navrhuje, aby sa výmenou osvedčených postupov a cielenými podporami prispievalo k zachovaniu zamestnanosti pracovníkov. Obdobie malého vyťaženia pracovníkov sa musí teraz využiť na ich ďalšie vzdelávanie.

2.3.1. Výbor víta úsilie vyvinuté v rámci Európskeho štrukturálneho fondu s cieľom umožniť financovanie opatrení na zabezpečenie zamestnanosti. Podporuje návrh v súvislosti s krízou upraviť Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii. Keďže vyčlenené prostriedky vo výške 500 miliónov EUR možno nebudú postačujúce, výbor navrhuje zvýšiť ich na 1 miliardu EUR (pozri stanovisko CCMI/063).

2.3.2. Skupinu, ktorá je najviac postihnutá krízou a s ňou spojeným rušením pracovných miest, tvoria pracovníci v pracovnom pomere na dobu určitú a dočasní agentúrni pracovníci. Výbor navrhuje, aby sa pre tieto skupiny pracovníkov urýchlene prijali osobitné opatrenia a prispôsobil sa právny rámec predovšetkým pre dočasných agentúrnych pracovníkov.

2.4. Sú potrebné stimuly, ktoré zvýšia dopyt. Musí sa pritom dbať na to, aby všetky finančné alebo daňové iniciatívy (napr. príspevok na podporu predaja nových automobilov, tzv. „šrotovné“) podporili a urýchlili technologickú prestavbu tohto odvetvia (energetická účinnosť strojov, zníženie emisií). Okrem toho výbor vyzýva členské štáty, Komisiu, Európsku centrálnu banku a tiež sociálnych partnerov, aby vytvorili makroekonomické podmienky, ktoré sa zamerajú na zabezpečenie príjmov, a tak posilnia domáci dopyt.

V súvislosti s dlhodobými štrukturálnymi problémami poukazuje výbor na informačnú správu poradnej komisie pre priemyselné zmeny (CCMI) o situácii a vyhliadkach európskeho automobilového priemyslu prijatú v novembri 2007. V nej sa jasne píše, pred akými problémami tento priemysel stojí a že sa dajú predpokladať ďalekosiahle zmeny v tomto odvetví, ktoré sa v dôsledku krízy uskutočnia urýchlene.

2.5.1. Nateraz je zrejmé, že v spojitosti s krízou a štátnymi podpornými opatreniami nastáva posun v podiele na trhu smerom k menším, ekologickejším a menej nákladným modelom. Má to značný dosah na tvorbu hodnôt výrobcami a dodávateľmi a toto odvetvie to trvalo ovplyvní.

2.5.2. Ak chce automobilové odvetvie nakoniec vyjsť z krízy posilnené, je práve teraz nevyhnutné zvýšiť úsilie v oblasti výskumu a vývoja, inovácií a kvalifikácie pracovných síl. Za to sú zodpovední tak podnikatelia, ako aj členské štáty a Spoločenstvo. Výbor preto podporuje iniciatívy, ktoré Komisia opisuje.

2.5.3. Opatrnosť je namieste vtedy, keď sa štrukturálne problémy redukujú na otázku nadmerných kapacít. V Európe došlo v posledných rokoch k značnému rušeniu kapacít (najmä v Španielsku, Portugalsku a Spojenom kráľovstve). V tejto otázke existujú veľké rozdiely medzi jednotlivými výrobcami a odlišné názory. Nadmerné kapacity čiastočne vyplývajú z podstaty systému (napr. zmena modelu, interná konkurencia). Práve teraz však existuje nebezpečenstvo, že kvôli kríze dôjde k „veľkej čistke“, ktorá môže neskôr, keď dopyt opäť stúpne, viesť aj k nedostatočným kapacitám a tým k zvýšenému dovozu. Výbor preto navrhuje prerokovať túto otázku v rámci skupiny na vysokej úrovni CARS 21.

2.5.4. Najmä americkí výrobcovia sa nachádzajú v hlbokej štrukturálnej kríze. Výbor víta snahu Komisie o účinnú politickú odpoveď na ťažkosti skupiny GM Europe a jej dodávateľov, ktoré sú s tým spojené, a to tým, že koordinuje činnosť postihnutých členských štátov. EÚ musí dôrazne naliehať na to, aby USA a General Motors dali európskej časti podniku (Opel/Vauxhall/Saab) šancu na prežitie.

2.5.5. Na riešenie nadchádzajúcich úloh bude podľa názoru výboru celkovo potrebné ďalšie úsilie podnikov, ale tiež členských štátov a Európskej únie. Výbor preto podporuje návrhy Komisie na realizáciu výsledkov konzultácií v rámci skupiny CARS 21, ako aj návrhy na ďalší postup. Vyslovuje sa za pokračovanie procesu, ktorý v zmysle Lisabonskej stratégie podporuje dlhodobú európsku priemyselnú politiku.

2.5.6. Výbor okrem toho poukazuje na význam nadväzujúcich trhov (na stanovisku k tejto veci sa pracuje a bude v blízkej dobe prijaté). Navrhuje, aby v nadväznosti na skúsenosti skupiny CARS 21 bola vytvorená skupina na vysokej úrovni, ktorá sa bude zaoberať špecifickými problémami subjektov v nadväzujúcom odvetví.

2.5.7. Partnerstvo pre anticipáciu zmeny v automobilovom odvetví, ktoré iniciovala Komisia, je dôležitým krokom na zaradenie témy sociálneho dosahu reštrukturalizácií do dialógu. Vzhľadom na dramatický vývoj výbor vyzýva zúčastnených sociálnych partnerov a Komisiu na nadviazanie skutočného, účinného sociálneho dialógu.

2.6. Základom ďalšieho úspechu európskeho automobilového priemyslu je slobodný prístup k svetovým trhom a spravodlivá hospodárska súťaž. Výbor preto víta zámer Komisie prehĺbiť dialóg s obchodnými partnermi. Je potrebné najmä sledovať vývoj v USA a Ázii, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky a účinná ochrana duševného vlastníctva, a zároveň odmietli protekcionistické a diskriminačné opatrenia. Aktuálne výbor zdôrazňuje, že práve v súvislosti s uzatvorením dohody o voľnom obchode s Južnou Kóreou je potrebné naliehať na vytvorenie vyrovnaného rámca pre európsky automobilový priemysel. Súčasný stav rokovaní nezohľadňuje cieľ zrušenia necolných prekážok obchodu pre európskych výrobcov.

V Bruseli 13. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/100

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov“

[KOM(2008) 869 v konečnom znení – 2008/0252 (CNS)]

(2009/C 277/21)

Samostatný spravodajca: pán JANSON

Rada sa 3. februára 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov“

KOM(2008) 869 v konečnom znení – 2008/0252 (CNS).

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. apríla 2009. Spravodajcom bol pán JANSON.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája 2009) prijal 193 hlasmi za, pričom 7 členov hlasovalo proti a 9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. Podľa článku 128 ods. 2 Zmluvy o ES sa musí platnosť usmernení pre politiku zamestnanosti na rok 2009 potvrdiť rozhodnutím Rady po konzultácii s Európskym parlamentom, Výborom regiónov a EHSV.

1.2. EHSV schvaľuje návrh, aby usmernenia pre politiky zamestnanosti na obdobie rokov 2008 – 2010 zostali po zohľadnení uvedených pripomienok platné aj v roku 2009.

1.3. Národné reformné programy by si mali stanoviť vyššie ciele pokiaľ ide o politiku zamestnanosti a práva a povinnosti zamestnancov.

1.4. Oveľa väčší dôraz treba klásť na začlenenie mladých ľudí do trhu práce a naďalej dôrazne bojovať proti diskriminácii.

1.5. Prechod na znalostnú spoločnosť si vyžaduje mnoho odhodlaného úsilia, ktoré sa sústredí na odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie. Dôležité je dôslednejšie zapájať aj investície do výskumu, vývoja a inovácií.

1.6. Výbor sa domnieva, že otázka rovnoprávnosti mužov a žien, ako aj otázka zlučiteľnosti rodinného a pracovného života nie sú v usmerneniach pre politiku zamestnanosti dostatočne zohľadnené.

1.7. Hospodársku krízu bude sprevádzať rast nezamestnanosti a klesajúca miera zamestnanosti, čo nepriamo zapríčiní, že EÚ nebude môcť dosiahnuť ciele v oblasti politiky zamestnanosti.

1.8. Je dôležité, aby členské krajiny uprednostnili tie usmernenia, ktoré majú význam pre zamestnanosť a rast: (1) implementovať politiku zamestnanosti zameranú na dosiahnutie plnej zamestnanosti, zlepšenie kvality a produktivity práce a posilňovanie sociálnej a územnej súdržnosti; (2) vytvoriť pracovný trh bez vylúčenia, zvýšiť atraktivitu práce a urobiť prácu finančne zaujímavejšou pre ľudí hľadajúcich prácu, vrátane znevýhodnených a neaktívnych ľudí; a (3) zvýšiť a zoptimalizovať investície do ľudského kapitálu (1).

1.9. EHSV zdôrazňuje, že sociálni partneri a občianska spoločnosť by mali byť zapojení do všetkých fáz prípravy a uplatňovania usmernení.

2. Zhrnutie návrhu Komisie

2.1. Usmernenia predstavujú záväzky jednotlivých členských štátov na úrovni EÚ a stanovujú členským štátom celkové ciele, ktoré musia dosiahnuť v rámci národných reformných programov. Platnosť integrovaných usmernení vyprší na konci prvého trojročného obdobia a na ďalšie obdobie musia byť usmernenia znovu potvrdené.

2.2. Podľa Komisie sa v prvom trojročnom cykle (2005 – 2008) usilovali členské krajiny o urýchlenú realizáciu štrukturálnych reforiem. Reformy v duchu Lisabonskej stratégie prispeli k zvýšeniu potenciálu rastu európskych národných hospodárstiev. To umožnilo európskemu hospodárstvu lepšie sa vyrovnať s externými krízami ako napríklad zvýšenie cien energie a surovín, ako aj výkyvy výmenných kurzov.

2.3. Nové zameranie Lisabonskej stratégie a zdôrazňovanie partnerstva medzi európskou úrovňou a jednotlivými krajinami sa podľa Komisie osvedčili. Komisia je tiež presvedčená, že integrované usmernenia plnia svoj účel a preto v súčasnosti nie je potrebné ich aktualizovať.

3. Predchádzajúce konštatovania EHSV

3.1. V minulom roku EHSV v jednom zo svojich stanovísk analyzoval usmernenia a ich nedostatky (2). Závery tejto analýzy sú aj naďalej platné.

3.2. Výbor vyjadril názor, že národné reformné programy si nestanovili dostatočne vysoké ciele pokiaľ ide o politiku zamestnanosti a práva a povinnosti zamestnancov. Je to dôsledkom toho, že si členské štáty môžu v rámci súčasných usmernení stanovovať vlastné ciele, a preto je na mieste obava, že sa opatrenia v oblasti politiky zamestnanosti už nebudú dať hodnotiť na základe jasných a merateľných cieľov.

3.3. Oveľa väčší dôraz treba klásť na začlenenie mladých ľudí do trhu práce a naďalej dôrazne bojovať proti diskriminácii na základe veku, postihnutia alebo etnického pôvodu.

3.4. Ak sa má EÚ stať hospodárskym priestorom založeným na poznatkoch, bude si prechod na znalostnú ekonomiku vyžadovať omnoho viac odhodlanosti a úsilia zameraného na odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby sa dosiahlo zosúladenie s novými technológiami, vytvorila nová štruktúra priemyselných základov a každý jednotlivec mal možnosť získať prenosné vedomosti. Pri zapájaní investícií do výskumu, vývoja a inovácií je pritom potrebné postupovať dôslednejšie, aby sa rozbehlo nielen hospodárstvo, ale vytvorili aj nové pracovné miesta (3).

3.5. Otázka rovnoprávnosti mužov a žien, ako aj zlučiteľnosť rodinného a pracovného života nie sú v usmerneniach pre politiku zamestnanosti dostatočne zohľadnené. Najmä vzhľadom na riešenie problematiky demografických zmien a starnúcich pracovníkov má táto otázka veľký význam.

3.6. EHSV výbor poukázal na skutočnosť, že opatrenia v oblasti politiky zamestnanosti sa nebudú dať úspešne realizovať bez príslušného financovania na národnej a európskej úrovni.

4. Všeobecné pripomienky

4.1. Z krátkodobého a strednodobého hľadiska bude hospodársku krízu sprevádzať rast nezamestnanosti a klesajúca miera zamestnanosti, čo nepriamo zapríčiní, že EÚ nebude môcť dosiahnuť ciele stanovené v rámci lisabonského procesu.

4.2. Hoci sa pred prepuknutím krízy prejavoval určitý pokrok, rozdiely pri plnení cieľov, ktoré existujú medzi jednotlivými krajinami a vo vnútri krajín, sú aj naďalej veľkým problémom, ktorý hospodárska kríza ešte viac vyostrí.

4.3. Výbor sa domnieva, že pokiaľ chcú členské krajiny zabrániť vzniku hlbokej hospodárskej depresie, aká sa prejavila v 30. rokoch, musia prednostne zavádzať do praxe usmernenia, ktoré ovplyvňujú rast a zamestnanosť. Najviac zasiahne kríza tie krajiny, ktorých vláda sa neusiluje o podporu zamestnanosti v národnom hospodárstve, ale bude pokračovať v rovnakej politike ako v čase hospodárskej prosperity.

4.4. V tejto súvislosti sú to konkrétne tieto usmernenia: (1) implementovať politiku zamestnanosti zameranú na dosiahnutie plnej zamestnanosti, zlepšenie kvality a produktivity práce a posilňovanie sociálnej a územnej súdržnosti; (2) vytvoriť pracovný trh bez vylúčenia, zvýšiť atraktivitu práce a urobiť prácu finančne zaujímavejšou pre ľudí hľadajúcich prácu, vrátane znevýhodnených a neaktívnych ľudí; a (3) zvýšiť a zoptimalizovať investície do ľudského kapitálu (4).

4.5. V tomto kontexte je obzvlášť dôležité, aby Komisia a ostatní aktéri zjednodušili ustanovenia týkajúce sa využívania štrukturálnych fondov, sociálneho fondu a fondu na prispôsobenie sa globalizácii na financovanie realizácie usmernení pre politiku zamestnanosti. EHSV opätovne vyzdvihuje skutočnosť, že je potrebné, aby bolo k dispozícii príslušné financovanie na národnej a európskej úrovni, ktoré umožní uprednostniť opatrenia v oblasti zamestnanosti.

4.6. EHSV by uvítal, keby Komisia zohrávala významnejšiu úlohu pri stanovovaní celoeurópskych a vnútroštátnych cieľov a v procese monitorovania a hodnotenia. To by zvýšilo význam každoročných správ, ktoré jednotlivé krajiny vypracúvajú v rámci národných reformných plánov.

4.7. EHSV zdôrazňuje, že sociálni partneri a občianska spoločnosť by mali byť zapojení do všetkých fáz prípravy a uplatňovania usmernení.

V Bruseli 13. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Integrované usmernenia č. 17, 19 a 23, KOM(2007) 803 v konečnom znení/3 (časť V).

(2) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (na základe článku 128 Zmluvy o ES)“ z 13. februára 2008, Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, spravodajca: pán GREIF.

(3) EHSV sa už zaoberal touto otázkou. Pozri napr. stanoviská EHSV

—	z 12.7.2007 na tému „Investovanie do vedomostí a inovácií (Lisabonská stratégia)“, spravodajca: pán Wolf (Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007);

—	z 26.2.2009 na tému „Spolupráca a prenos poznatkov medzi výskumnými organizáciami, priemyslom a malými a strednými podnikmi – dôležitá podmienka inovácií“, spravodajca: pán Wolf (Ú. v. C 218 z 11.9.2009, s. 8).

(4) Pozri poznámku pod čiarou 1.

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/102

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok“

[KOM(2008) 637 v konečnom znení – 2008/0193 (COD)]

(2009/C 277/22)

Spravodajkyňa: pani HERCZOG

Rada sa 7. novembra 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok“

KOM(2008) 637 v konečnom znení – 2008/0193 (COD).

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. apríla 2009. Spravodajkyňou bola pani HERCZOG.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája 2009) prijal 82 hlasmi za, pričom 37 členovia hlasovali proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. Výbor podporuje návrh Komisie na vypracovanie novej smernice, ktorá by zlepšila ochranu poskytovanú tehotným pracovníčkam a pracovníčkam krátko po pôrode alebo dojčiacim pracovníčkam.

1.2. Výbor vníma túto iniciatívu ako príležitosť na posilnenie právnych predpisov, ktoré okrem toho, že ženám umožňujú primerane sa zotaviť z pôrodu, ich zároveň povzbudzujú, aby dojčili a pomáhajú im vytvoriť si silné puto so svojím novorodencom.

1.3. Rizikové pracovné podmienky počas tehotenstva a obdobia dojčenia považuje výbor za neprijateľné. V tejto súvislosti je potrebné podnecovať ženy k tomu, aby o svojom tehotenstve čo najskôr informovali zamestnávateľa, aby bolo možné odhadnúť a eliminovať akékoľvek zdravotné a bezpečnostné riziká. Osobitnú pozornosť treba venovať rizikám ohrozujúcim ženskú a mužskú plodnosť ako aj embryo.

1.4. Výbor tiež žiada špeciálnu podporu pre rodičov a deti, ktoré majú osobitné potreby, alebo sa nachádzajú v mimoriadnej situácii. Ide o predčasne narodené, zdravotne postihnuté alebo choré deti, viacnásobné pôrody alebo hospitalizáciu ako aj o prípady adopcie a pestúnskej starostlivosti atď.

1.5. Výbor sa zhoduje s Komisiou v názore, že všetkým tehotným pracovníčkam by mala byť zaručená platená materská dovolenka v trvaní minimálne 18 týždňov. Výbor však žiada Komisiu, aby vzala do úvahy odporúčania sociálnej platformy (1) vrátane odporúčaní Európskej ženskej lobby ako aj odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (2) a organizácie UNICEF (3), ktoré vychádzajú z prínosu dojčenia počas prvých šiestich mesiacov života dieťaťa pre zdravotnú prevenciu matky aj dieťaťa. Výbor preto odporúča hľadať ďalšie právne aj praktické riešenia, ktoré by mohli uľahčiť proces dojčenia z priestorového a časového hľadiska.

1.6. Zároveň sa však výbor domnieva, že práceneschopnosť z dôvodu choroby počas tehotenstva by nemala mať vplyv na celkové trvanie materskej dovolenky, ale vyzýva Komisiu, aby špecifikovala, aké obdobie pred pôrodom sa tým myslí.

1.7. Výbor víta návrh, aby členské štáty prijali potrebné opatrenia na ochranu tehotných alebo dojčiacich pracovníčok v zmysle článku 2 (4) pôvodnej smernice pred dôsledkami neoprávneného prepustenia.

1.8. Výbor súhlasí s tým, že ženy majú právo vrátiť sa do zamestnania na svoje pracovné miesto alebo na rovnocenné pracovné miesto s rovnakými pracovnými podmienkami, ako aj mať úžitok z akéhokoľvek zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mali právo počas svojej neprítomnosti.

1.9. Výbor plne podporuje návrh, aby sa výška dávky počas materskej dovolenky rovnala predchádzajúcej mzde. Toto opatrenie nie je len nevyhnutnosťou, ale aj uznaním hodnoty materstva.

1.10. V súlade so spoločnými zásadami flexiistoty a celoživotného prístupu sa výbor domnieva, že návrh treba vnímať v kontexte obťažností spojených so starostlivosťou o deti vo veku do dvoch rokov (5). Ako užitočné sa v tomto kontexte ukázalo umožniť rodičom na základe dohody so všetkými partnermi využívať pružný pracovný čas.

1.11. Materská dovolenka ako prostriedok na ochranu tehotenstva a materstva sa musí jasne odlíšiť od rodičovskej dovolenky. Prvoradým cieľom navrhovaného 18-týždňového obdobia je umožniť ženám, aby sa zotavili z pôrodu a zabezpečiť minimálne obdobie na dojčenie a vytvorenie silného puta medzi matkou a novorodencom. Výbor zdôrazňuje význam rodičovskej dovolenky, ktorá dáva obom rodičom možnosť stráviť so svojím dieťaťom dostatočný čas. Zastáva však názor, že rodičovská dovolenka by mala nasledovať po materskej dovolenke, pričom ani otcovia by nemali byť ukrátení o túto možnosť.

1.12. Výbor pri tejto príležitosti navrhuje možnosť uvažovať o iniciatívach umožňujúcich starým rodičom a iným blízkym členom rodiny starať sa o dieťa, ak si to želajú aj zamestnaní rodičia dieťaťa a za predpokladu, že je to v záujme dieťaťa. Toto opatrenie by pomohlo riešiť potreby trhu práce a podporilo zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života. Avšak dočasná doplnková starostlivosť, ktorú poskytujú členovia rodiny nenahrádza zodpovednosť štátu poskytovať kvalitatívne a kvantitatívne vhodné zariadenia starostlivosti o deti.

1.13. Výbor uznáva význam celistvého a komplexného prístupu k týmto otázkam, ktorý umožní celkový pohľad na túto problematiku a prinesie hospodársky a sociálny pokrok. Tvorcovia politiky by preto mali zvážiť odlišné potreby, konkurenčné hodnoty a konflikty záujmov v nasledujúcich oblastiach:

—	demografické otázky (vrátane nízkej pôrodnosti a rýchlo narastajúceho počtu dôchodcov),

—	potreby trhu práce,

—	vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie,

—	rovnaké príležitosti pre mužov a ženy,

—	zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života,

—	prístupné, cenovo dostupné a kvalitné služby starostlivosti o deti,

—	aktívne občianstvo,

—	solidarita medzi generáciami,

—	boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu,

—	a najlepší záujem dieťaťa (6).

Výbor preto vyzýva Európske inštitúcie a členské štáty, aby zvážili potrebu jednotného prístupu k tomuto legislatívnemu návrhu a vyhli sa obmedzeniu jeho pôsobnosti a dôsledkov.

1.14. Výbor sa domnieva, že ak sa návrh zameriava na podporu zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života, nie je možné vnímať materskú dovolenku oddelene od celého radu ďalších nástrojov, ktoré existujú v spomenutých oblastiach.

1.15. V tejto súvislosti zohrávajú kľúčovú úlohu ako hlavní aktéri pracovného trhu sociálni partneri. Výbor zastáva názor, že občianska spoločnosť sa tiež musí aktívne zapojiť do tohto procesu a zabezpečiť, aby členské štáty implementovali smernicu a zároveň všetkými prostriedkami podporovať spomenutý komplexný prístup.

2. Súvislosti

2.1. Cieľom tohto návrhu smernice, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS je zlepšiť ochranu poskytovanú tehotným pracovníčkam a pracovníčkam krátko po pôrode a/alebo dojčiacim pracovníčkam. Ochrana je potrebná z viacerých dôvodov. Dĺžku materskej dovolenky ovplyvňuje mnoho faktorov, ktoré treba zohľadniť pri jej právnej úprave. Predchádzajúca smernica stanovuje minimálnu materskú dovolenku v trvaní 14 po sebe nasledujúcich týždňov a zároveň ukladá požiadavky týkajúce sa bezpečnosti a zdravia pri práci na ochranu tehotných žien a žien, ktoré sú krátko po pôrode alebo dojčia. Žena počas materskej dovolenky nesmie byť prepustená. V súlade s článkom 2 ods. 7 predchádzajúcej právnej normy – smernice 76/207/EHS – má žena po skončení svojej materskej dovolenky právo vrátiť sa na svoje miesto alebo na porovnateľné miesto. Akékoľvek menej priaznivé zaobchádzanie so ženou sa považuje za diskrimináciu.

V dokumente s názvom Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 (7) bol prijatý záväzok preskúmať platnú legislatívu EÚ. Smernica 92/85/EHS nebola do procesu prepracovania zahrnutá a preto prichádza jej preskúmanie teraz.

2.2. Európska rada v marci 2006 zdôraznila potrebu lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom s cieľom dosiahnuť hospodársky rast, prosperitu a konkurencieschopnosť a schválila Európsky pakt pre rodovú rovnosť (8). Európsky parlament pri viacerých príležitostiach vyzýval, aby sa platné právne predpisy týkajúce sa tehotných pracovníčok a poskytovania rodičovskej dovolenky zlepšili a aby sa prijali opatrenia na zlepšenie zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života. Vo svojom uznesení z 21. februára 2008 o demografickej budúcnosti Európy (9) Parlament vyzval členské štáty, aby prijali osvedčené postupy v súvislosti s trvaním materskej dovolenky a jej možným vplyvom na mieru pôrodnosti prostredníctvom koordinovaných verejných politík vytvárajúcich materiálne a psychologické prostredie vhodné pre rodinu a deti. Už vo svojom predchádzajúcom uznesení z 27. septembra 2007 (10) Parlament naliehal na členské štáty, aby rozložili náklady súvisiace s dávkami na materskú a rodičovskú dovolenku a privítal konzultácie so sociálnymi partnermi. Vyzval členské štáty na potláčanie diskriminácie tehotných žien na trhu práce a na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany matiek. V marci 2008 Európska rada opätovne zdôraznila, že je potrebné vyvinúť úsilie s cieľom zosúladiť pracovný život so súkromným a rodinným životom žien aj mužov (11).

Smernica je desiatou samostatnou smernicou v zmysle článku 16 ods. 1 rámcovej smernice 89/391/EHS o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Jej navrhovaná revízia zahŕňa rozšírenie právneho základu o článok 141 Zmluvy o ES v oblasti rovnakého zaobchádzania.

2.3. Občania a zástupcovia občianskej spoločnosti, ktorých Komisia konzultovala, vyjadrili znepokojenie nad skutočnosťou, že rodičovstvo má oveľa väčší dosah na pracovné vyhliadky žien ako na vyhliadky mužov. Miera zamestnanosti je u žien s nezaopatrenými deťmi iba 65 % v porovnaní s 91,7 % v prípade mužov. Ženy musia čeliť dôsledkom stereotypných predpokladov o ich zodpovednosti za domácnosť a pracovných schopnostiach (12). Môže to viesť k tomu, že iba menší počet žien sa po skončení materskej dovolenky vráti na trh práce.

3. Všeobecné pripomienky

3.1. Komisia sa vo svojom oznámení z roku 2006 (13) vyjadrila, že práva detí sú prioritou pre EÚ a že členské štáty sú povinné dodržiavať Dohovor Organizácie spojených národov o právach dieťaťa (UNCRC) a jeho nezáväzné protokoly, ako aj rozvojové ciele tisícročia. Európska rada v marci 2006 požiadala členské štáty, „aby prijali nevyhnutné opatrenia na rýchle a výrazné zníženie chudoby detí, pričom by sa všetkým deťom nezávisle od ich sociálneho pôvodu poskytli rovnaké príležitosti“ (14). V kontexte tejto problematiky to znamená poskytnúť všetkým deťom príležitosť, aby boli dojčené, aby im ich priamy opatrovník poskytoval riadnu starostlivosť v súlade s potrebami ich štádia vývoja a aby mali v prípade potreby prístup k pružnej, kvalitnej a cenovo dostupnej dennej starostlivosti.

3.2. Politika zamestnanosti EÚ podporuje celoživotný prístup k práci, pričom uznáva, že pracovníci majú v rôznych štádiách svojho života rôzne potreby a priority. Smernica o ochrane počas tehotenstva, materskej dovolenky a obdobia dojčenia má odrážať tento celoživotný prístup.

3.3. Ako to vyjadrila Európska ženská lobby „Opatrenia súvisiace s materstvom sú špecificky zamerané na ženy. Tvorcovia politických opatrení, zamestnávatelia a spoločnosť ako celok musia vyjadrovať uznanie a podporu fyzickej stránke pôrodu a následnej popôrodnej starostlivosti a dojčeniu“ (15). Ako bolo spomenuté, Európa má právny rámec, ktorý prostredníctvom celého radu legislatívnych opatrení zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia. Avšak ženy často obmedzia dĺžku svojho pracovného času alebo sa na dlhšie obdobie uvoľnia z práce, aby sa starali o svoje deti, čo znamená nižšie mzdy a nižšie dôchodky. Preto je nevyhnutné lepšie presadzovanie platnej legislatívy v otázkach rovnosti.

3.4. Ženy by mali mať možnosť pružne sa rozhodnúť kedy začnú čerpať materskú dovolenku. Zamestnávatelia by zase mali mať možnosť naplánovať si ľudské zdroje tak, aby na obdobie ich neprítomnosti zabezpečili náhradu. Pri plánovaní by mali brať do úvahy minimálnu dĺžku dovolenky (aspoň šesť týždňov po pôrode) (16).

3.5. Návrh udeľuje ženám vracajúcim sa z materskej dovolenky právo žiadať o pružný pracovný úväzok, pričom zamestnávateľ pri posúdení takejto žiadosti zohľadní potreby podniku i pracovníčky. Výbor súhlasí s týmto ustanovením.

3.6. Aby sa dosiahlo zlepšenie, je nutné sprehľadniť a lepšie zosúladiť rôzne ciele stratégií EÚ na uskutočňovanie Lisabonskej stratégie, barcelonských cieľov, ale aj demografickej situácie, solidarity medzi generáciami, rovnakých príležitostí pre mužov a ženy a lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.

3.7. EÚ by vo svojej snahe o zvýšenie počtu pracujúcich žien (17) mala podporovať príležitosti na zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života, aby sa s odlišnými potrebami, konkurenčnými hodnotami a konfliktmi záujmov zaobchádzalo transparentne a aby sa tak aj monitorovali.

3.8. Veľká časť členských štátov zaviedla rad opatrení na podporu lepšieho zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života, ktoré odrážajú rozličné potreby jednotlivých vnútroštátnych trhov práce a rôznorodosť tradícií a kultúr, ktoré existujú v Európe. Ak sa návrh zameriava na podporu zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života, materskú dovolenku nie je možné vnímať oddelene od celého radu ďalších nástrojov, ktoré v tejto oblasti existujú. Patria sem zariadenia starostlivosti o deti, pružné usporiadanie pracovného procesu, rodičovská dovolenka a ďalšie formy dovolenky, ktoré sú v mnohých prípadoch dôležitejšie pre zosúladenie pracovného a rodinného života.

4. Konkrétne pripomienky

4.1. Hlavným právnym základom tohto návrhu je zdravie a bezpečnosť tehotných a dojčiacich žien. Existuje však logické prepojenie medzi problematikou zdravia a bezpečnosti a právom dieťaťa na primeranú starostlivosť, zosúladením rodinného a pracovného života a zamestnaním a pracovnými príležitosťami. Okrem toho demografická situácia v Európe si vyžaduje politiku, ktorá by podporovala vyššiu pôrodnosť. Otázky, ktorými sa zaoberá tento návrh smernice, nestoja oddelene. Treba ich vnímať komplexne, ako je to uvedené v odporúčaniach.

4.2. Osobitnú pozornosť treba venovať rizikám spojeným so ženskou a mužskou plodnosťou. Muži aj ženy by mali byť chránení pred faktormi genetických mutácií, ktoré spôsobujú neplodnosť a čo je horšie, môžu spôsobiť poškodenie embrya.

4.3. Materská dovolenka ako prostriedok na ochranu tehotenstva a materstva sa musí jasne odlíšiť od rodičovskej dovolenky. Prvoradým cieľom navrhovaného 18-týždňového obdobia je umožniť ženám, aby sa zotavili z pôrodu a zabezpečiť pre ne minimálne obdobie na dojčenie. Výbor tento postoj podporuje, žiada však hľadať ďalšie právne a praktické riešenia, ktoré by matkám uľahčili dojčenie alebo odstriekavanie mlieka na pracovisku, čím by v súlade s odporúčaniami WHO a UNICEF (18) poskytli dodatočný čas na výlučné dojčenie (napr. právo počítať prestávky na dojčenie ako pracovný čas).

4.4. V mimoriadnych prípadoch (predčasne narodené, zdravotne postihnuté alebo choré deti, viacnásobné pôrody alebo hospitalizácia) Komisia navrhuje, aby členské štáty mohli umožniť dlhšiu platenú dovolenku vzhľadom na potrebu osobitnej starostlivosti. Výbor sa domnieva, že tento zoznam mimoriadnych prípadov by mal ostať otvorený a mal by jednotlivým členským štátom poskytnúť možnosť zohľadniť aj iné prípady, ako napríklad pôrod cisárskym rezom alebo popôrodné komplikácie. Rodičovská dovolenka by mala byť zaručená aj pri adoptovaných novorodencoch a novorodencoch zverených do pestúnskej starostlivosti.

4.5. V súlade s dohovorom ILO č. 183 (19) výbor akceptuje návrh, aby bolo po pôrode poskytnutých aspoň šesť týždňov materskej dovolenky, ale chcel by zdôrazniť, že šesť týždňov by mala byť minimálna dĺžka. Minimálne obdobie je potrebné, aby sa ženy mohli primerane zotaviť z pôrodu a zároveň povzbudzuje dojčenie a pomáha vytvárať silné puto medzi matkou a dieťaťom.

4.6. Vzhľadom na dohovor OSN o právach dieťaťa (20) by Komisia mala vypracovať paralelnú štúdiu, ktorá by posúdila vplyv navrhovaných opatrení na dieťa. Musí byť postarané o dobrú výživu dieťaťa a jeho pohodu. Pohoda detí a význam detstva počas tohto nesmierne dôležitého obdobia života sú rozhodujúce samé o sebe, okrem toho však deti tvoria budúcu pracovnú silu a nedostatok starostlivosti a podpory v tomto ranom období života by mohol viesť k zlyhaniam v škole a neskôr k problémom s integráciou do spoločnosti.

4.7. Výbor súhlasí s novým ustanovením, podľa ktorého práceneschopnosť počas tehotenstva z dôvodu choroby alebo komplikácií vzniknutých v súvislosti s tehotenstvom by nemala mať vplyv na trvanie materskej dovolenky, ale vyzýva Komisiu, aby špecifikovala, aké obdobie pred pôrodom sa tým myslí. Ustanovenia smernice týkajúce sa tejto nesmie byť nejednoznačné (21).

4.8. Výbor súhlasí s tým, že členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na ochranu tehotných alebo dojčiacich pracovníčok v zmysle článku 2 (22) pôvodnej smernice pred dôsledkami neoprávneného prepustenia.

4.9. Výbor si uvedomuje skutočnosť, že v niektorých krajinách existuje strop pre dávky vyplácané počas materskej dovolenky vo výške nemocenskej dávky poberanej počas choroby, chcel by však zdôrazniť, že zníženie platu oproti predchádzajúcej mzde má negatívny vplyv a trestá ženy za ich biologickú úlohu byť matkou a neberie do úvahy význam materstva. Nižší plat má tiež dlhodobé následky, a to najmä na ich dôchodkové nároky.

4.10. Ochrana pracovného miesta predstavuje možnosť ako zabezpečiť rast pôrodnosti, primeranú dĺžku materskej dovolenky a vyšší podiel žien na trhu práce. V súvislosti s tým je potrebné zaviesť pohyblivý pracovný čas a rôzne úväzky. Podľa dôvodovej správy smernice: „… krivky pôrodnosti je možné pozitívne ovplyvniť prostredníctvom koordinovaných verejných politík vytvárajúcich materiálne a psychologické prostredie vhodné pre rodinu a deti“ (23).

4.11. Väčšia pozornosť by sa mala venovať opatrovateľskej úlohe starých rodičov a ostatných členov rodiny, ktorí podporujú pracujúcich rodičov. Úloha ostatných členov rodiny by mohla prispieť k zachovaniu rodinných usporiadaní, zapájaniu starších ľudí, k zosúladeniu pracovného, rodinného a súkromného života a zníženiu stresu pracujúcich rodičov a pomohla by riešiť potreby trhu práce. Do úvahy by sa preto tiež mali brať pozitívne rodičovské iniciatívy a programy podporované všetkými členskými štátmi EÚ, ako aj mnohé dostupné štátne programy (24). Avšak dočasná doplnková starostlivosť, ktorú poskytujú členovia rodiny nenahrádza zodpovednosť štátu poskytovať kvalitatívne a kvantitatívne vhodné zariadenia starostlivosti o deti.

4.12. Starostlivosť o deti je pre ženy formou zamestnania, ale musí sa zabezpečiť jej kvalita a normy. Barcelonské ciele sa snažia o to, aby do roku 2010 aspoň 33 % detí vo veku do 3 rokov a 90 % detí od 3 rokov do začiatku povinnej školskej dochádzky mohlo byť umiestnených v predškolských zariadeniach, pre iné formy starostlivosti o deti však neexistujú osobitné ustanovenia. Ak by sa aj podarilo do predškolských zariadení umiestniť 33 % detí, čo sa stane so zvyšnými dvoma tretinami?

4.13. Vzhľadom na kvalitu starostlivosti o deti existuje len málo informácií o neformálnych službách, poskytovaných v domácnostiach často nekvalifikovanými, neregistrovanými domácimi opatrovateľkami a pestúnkami, ktoré sa nachádzajú mimo uznaných sledovateľných systémov. Tieto pracovníčky nie sú súčasťou formálnych zamestnaneckých štruktúr, a preto im chýba náležitá ochrana na pracovisku. Členské štáty a miestne samosprávy by sa mali snažiť o zabezpečenie kvalitnej starostlivosti vo všetkých jej formách. Sociálni partneri by mali žiadať nariadenia a transparentnosť nie len u profesionálnych poskytovateľov starostlivosti o deti, ale tiež vo všetkých formách domácej neformálnej starostlivosti, a to prostredníctvom podpory a vyžadovania odborných školení a dohľadu. Daňové stimuly by mohli prispieť k vytvoreniu kvalifikovanejších zariadení starostlivosti o deti. Keďže v oblasti starostlivosti o deti pracuje veľké množstvo žien, zlepšenie pracovných podmienok a kvalifikácie v tomto odvetví by tiež prispelo k celkovej stratégii EÚ v tejto oblasti.

V Bruseli 13. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Spoločná pozícia riadiacej skupiny sociálnej platformy k pozmeňovacím návrhom k smernici, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/85/EHS o materskej dovolenke, 19. februára 2009.

(2) „Z hľadiska všeobecného verejného zdravia sa odporúča výlučne dojčiť deti počas prvých šiestich mesiacov života, aby mohli optimálne rásť, rozvíjať sa a byť zdravé“, Global Strategy on Infant and Young Child Feeding (Globálna stratégia kŕmenia detí a dojčiat) – A55/15, odsek 10 na stránke: http://www.who.int/nutrition/topics/infantfeeding_recommendation/en/index.html. Pozri tiež Michael S. Kramer, Ritsuko Kakuma: The optimal duration of exclusive breastfeeding – A systematic review (Optimálne trvanie výlučného dojčenia – systematický prehľad), Svetová zdravotnícka organizácia, 2002, na stránke: http://www.who.int/nutrition/topics/optimal_duration_of_exc_bfeeding_review_eng.pdf.

(3) Pozri http://www.unicef.org.

(4) Pozri smernicu Rady 92/85/EHS z 19. októbra1992, článok 2, Definície: Na účely tejto smernice:

a)	tehotnou pracovníčkou sa rozumie tehotná pracovníčka, ktorá svojho zamestnávateľa informovala o svojom stave v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou;

b)	pracovníčkou krátko po pôrode sa rozumie pracovníčka, ktorá je krátko po pôrode v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo vnútroštátnej praxe a ktorá o svojom stave informovala svojho zamestnávateľa v súlade s týmito vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou;

c)	dojčiacou pracovníčkou sa rozumie pracovníčka, ktorá dojčí dieťa v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo vnútroštátnej praxe a ktorá o svojom stave informovala svojho zamestnávateľa v súlade s týmito vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.

(5) Lamb, M.E., Ahnert, L: Nonparental child care: Context, concepts, correlates and consequences (Mimorodičovská starostlivosť o deti: kontext, koncepcie, súvislosti a dôsledky), in: Damon W., Lerner R. M., Renninger K. A., Sigel T. E.: Handbook of Child Psychology (Vol.4), Child Psychology in Practice (Príručka detskej psychológie (štvrtý zväzok), Detská psychológia v praxi), Hoboken, New Jersey a Chichester, Willey, s. 950 – 1016 (2006).

(6) V kontexte dokumentu Európskej komisie „K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa“, zo 4. júla 2006 (http://europa.eu/scadplus/leg/en/lvb/r12555.htm).

(7) Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010, KOM(2006) 92 v konečnom znení.

(8) Pozri Prílohu II k Záverom predsedníctva z 23. a 24. marca 2006 na stránke: http://register.consilium.europa.eu/pdf/sk/06/st07/st07775-re01.sk06.pdf.

(9) Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. februára 2008 o demografickej budúcnosti Európy [2007/2156(INI) (A6-0024/2008)] na stránke: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P6-TA-2008-0066+0+DOC+XML+V0//SK.

(10) Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. septembra 2007 o rovnosti mužov a žien v Európskej únii [2007/2065(INI) (P6_TA(2007)0423)] na stránke:

http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P6-TA-2007-0423+0+DOC+XML+V0//SK.

(11) Pozri Prílohu II k Záverom predsedníctva z 13. a 14. marca 2008 na stránke: http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/sk/ec/99424.pdf.

(12) Oznámenie Komisie na tému „Zhrnutie pre občanov – lepšie podmienky materskej dovolenky vytvorené na podporu zosúladenia rodinného a pracovného života“ (http://www.ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=611&langId=en); Spoločná pozícia sociálnej platformy k revízii smernice Rady 96/34/EC z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, január 2009.

(13) K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa, KOM(2006) 367 v konečnom znení.

(14) Pozri bod 72 Záverov predsedníctva z 23. a 24. marca 2006 (odkaz v poznámke pod čiarou č. 6).

(15) Návrh Európskej ženskej lobby k návrhu Komisie na smernicu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/85/EHS z januára 2009, s. 2.

(16) Pozri bod 4.5 v konkrétnych pripomienkach.

(17) Najmä prostredníctvom spomenutej Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť.

(18) Pozri poznámky pod čiarou 2 a 3.

(19) http://www.ilo.org/ilolex/cgi-lex/convde.pl?C183.

(20) Dohovor o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý 20. novembra 1989 uznesením Valného zhromaždenia OSN č. 44/25 a ktorý nadobudol účinnosť 2. septembra 1990 v súlade s článkom 49. http://www2.ohchr.org/english/law/crc.htm.

(21) Nový článok 8, bod 5, ktorý sa týka „štyroch alebo viacerých týždňov“ (KOM(2008)637 v konečnom znení, s. 13).

(22) Pozri poznámku pod čiarou č. 4.

(23) Smernica KOM(2008) 637 v konečnom znení, s. 1.

(24) http://www.coe.int/t/dg3/youthfamily/enfance/parenting_en.asp.

PRÍLOHA I

k stanovisku

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Nasledujúce pozmeňovacie návrhy, ktoré získali viac ako štvrtinu odovzdaných hlasov, boli v priebehu diskusie zamietnuté (článok 54 ods. 3 vnútorného poriadku):

Bod 1.5

Zmeniť.

„Výbor sa zhoduje s Komisiou v názore, že všetkým tehotným pracovníčkam by mala byť zaručená platená materská dovolenka v trvaní minimálne 18 týždňov. Výbor však žiada Komisiu, aby vzala do úvahy odporúčania sociálnej platformy vrátane odporúčaní Európskej ženskej lobby ako aj odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie a organizácie UNICEF, ktoré vychádzajú z prínosu dojčenia počas prvých šiestich mesiacov života dieťaťa pre zdravotnú prevenciu matky aj dieťaťa. Výbor preto odporúča hľadať ďalšie právne aj praktické riešenia, ktoré by mohli uľahčiť proces dojčenia z priestorového a časového hľadiska. Pokiaľ ide o minimálnu platenú materskú dovolenku, výbor odporúča, aby Európska komisia pri svojom návrhu ísť nad hranicu 14 týždňov vychádzala z konkrétnych štatistík. Nejestvuje konkrétny dôkaz založený na dôvodoch bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, že 14-týždňová materská dovolenka poskytovaná v súčasnosti je nedostatočná.“

Výsledok hlasovania:

Za: 40

Proti: 83

Zdržali sa: 5

Bod 1.9

Zmeniť.

„Výbor plne podporuje návrh, aby sa výška dávky počas materskej dovolenky rovnala predchádzajúcej mzde alebo aspoň výške nemocenských dávok v prípade choroby. Toto opatrenie nie je len nevyhnutnosťou, ale aj uznaním hodnoty materstva. Pokiaľ ide o návrh, aby sa výška dávky počas materskej dovolenky rovnala predchádzajúcej mzde, výbor žiada Európsku komisiu, aby brala do úvahy značné náklady navyše nielen pre členské štáty, ale aj pre spoločnosti, predovšetkým malé a stredné podniky, ktorých prežitie je v súčasnej hospodárskej situácii rozhodujúce.“

Výsledok hlasovania:

Za: 39

Proti: 79

Zdržali sa: 3

Bod 1.11

Zmeniť.

„Materská dovolenka ako prostriedok na ochranu tehotenstva a materstva sa musí jasne odlíšiť od rodičovskej dovolenky. Prvoradým cieľom navrhovaného 18-týždňového obdobia materskej dovolenky je umožniť ženám, aby sa zotavili z pôrodu a zabezpečiť minimálne obdobie na dojčenie a vytvorenie silného puta medzi matkou a novorodencom. Výbor zdôrazňuje význam rodičovskej dovolenky, ktorá dáva obom rodičom možnosť stráviť so svojím dieťaťom dostatočný čas. Zastáva však názor, že rodičovská dovolenka by mala dopĺňať a nie nahrádzať materskú dovolenku, aby ani otcovia neboli ukrátení o túto možnosť.“

Výsledok hlasovania:

Za: 41

Proti: 79

Zdržali sa: 3

Bod 4.3

Zmeniť.

„Materská dovolenka ako prostriedok na ochranu tehotenstva a materstva sa musí jasne odlíšiť od rodičovskej dovolenky. Prvoradým cieľom navrhovaného 18-týždňového obdobia materskej dovolenky je umožniť ženám, aby sa zotavili z pôrodu a zabezpečiť pre ne minimálne obdobie na dojčenie. Výbor tento postoj podporuje a žiada hľadať právne riešenia, ktoré by matkám v súlade s odporúčaniami WHO a UNICEF poskytli dodatočný čas na výlučné dojčenie (napr. právo počítať prestávky na dojčenie ako pracovný čas). Výbor preto odporúča hľadať ďalšie právne a praktické riešenia, ktoré môžu uľahčiť dojčenie alebo odstriekavanie mlieka na pracovisku.“

Výsledok hlasovania:

Za: 41

Proti: 79

Zdržali sa: 3

Bod 4.9

Zmeniť.

„Hoci výbor uznáva skutočnosť, že v niektorých krajinách existuje strop pre dávky vyplácané počas materskej dovolenky vo výške nemocenskej dávky poberanej počas choroby, chcel by však zdôrazniť, že zníženie platu oproti predchádzajúcej mzde má negatívny vplyv a trestá ženy za ich biologickú úlohu byť matkou a neberie do úvahy význam materstva. Nižší plat má tiež dlhodobé následky, a to najmä na ich dôchodkové nároky. Na druhej strane by Európska komisia mala brať do úvahy značné náklady navyše nielen pre členské štáty, ale aj pre spoločnosti, predovšetkým malé a stredné podniky, ktorých prežitie je v súčasnej hospodárskej situácii rozhodujúce.“

Výsledok hlasovania:

Za: 39

Proti: 79

Zdržali sa: 3

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/109

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov“

[KOM(2008) 727 v konečnom znení – 2008/0215 (CNS)]

(2009/C 277/23)

Spravodajca: pán BURANI

Rada sa 2. decembra 2008 rozhodla podľa článku 94 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov“

KOM(2008) 727 v konečnom znení – 2008/0215 (CNS).

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 1. apríla 2009. Spravodajcom bol pán BURANI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája) prijal 193 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Zhrnutie a závery

1.1. Komisia sa svojím návrhom smernice snaží rozšíriť rozsah platnosti smernice Rady 2003/48/ES – v súčasnosti obmedzenej na úroky z úspor – na nové finančné produkty, na ktoré sa nevzťahujú súčasne platné ustanovenia, hoci sú zdrojom požitkov.

1.2. EHSV úplne súhlasí s touto iniciatívou, ale vyjadruje svoje rozpaky nad niektorými administratívnymi a právnymi komplikáciami, ktoré so sebou prináša zavedenie nových pravidiel. Komisia priznala existenciu problému a vynaložila všemožné úsilie, aby obmedzila prekážky na minimum: ide o chvályhodnú snahu, ktorá však narazila na komplexnosť nových plánovaných požiadaviek a ťažkosti s uplatňovaním ustanovení.

1.3. Významným aspektom sú náklady, ktoré by museli znášať nielen hospodárske subjekty, a tým trh vo všeobecnosti, ale aj orgány daňovej správy, a to tak z hľadiska riadenia, ako aj kvôli požiadavke dôkladnejších a rozsiahlejších kontrol. Zjednodušenie si síce vyžaduje istú námahu, ale je naďalej nevyhnutne potrebné. EHSV však pripomína, že je potrebné zaoberať sa skôr kvalitou informácií než nákladmi, keďže ťažko uplatniteľné alebo komplikované predpisy majú za následok často informácie nízkej kvality.

1.4. EHSV upozorňuje, že je potrebné zabrániť tomu, aby boli nové pravidlá uplatňované jednostranne, jedine zo strany EÚ. Bez dohôd s tretími krajinami a signatárskymi krajinami modelovej dohody môže dôjsť k tomu, že sa veľké množstvo operácií presunie z Európy do iných oblastí. Zároveň vzniká riziko, že sa v Európe vytvorí značne nepriaznivé konkurenčné prostredie v porovnaní so zvyškom sveta. EÚ by preto mala začať rokovania s cieľom dohodnúť sa na zavedení obdobných a časovo súbežných opatrení v hlavných svetových finančných centrách.

2. Úvod

2.1. Smernica 2003/48/ES ustanovila postupy, ktorými sa úroky z úspor získané v jednom členskom štáte a určené vlastníkom požitkov v inom členskom štáte podrobujú zdaneniu. V septembri 2008 Komisia predložila Rade správu o účinkoch smernice, ktorá vychádzala z údajov za prvé dva daňové roky uplatňovania, ktoré poskytli orgány daňovej správy členských štátov.

2.2. Priaznivý ohlas tejto správy viedol Komisiu k tomu, aby pokračovala v postupnom vylepšovaní pôvodnej smernice a zároveň rozšírila rozsah jej pôsobnosti. Bolo teda zavedené nové vymedzenie pojmov „vlastník požitkov“ a „vyplácajúci zástupca“, rozšírila sa paleta finančných produktov, ktorých vyplácané požitky spadajú do pôsobnosti smernice, a boli revidované alebo zmenené a doplnené mnohé procedurálne aspekty.

3. Všeobecné pripomienky

3.1. EHSV berie na vedomie nemalé úsilie, ktoré Komisia vynaložila pri vypracúvaní svojho návrhu. Výbor mu v zásade vyjadruje plnú podporu. Konzultácia s členskými štátmi a zainteresovanými aktérmi umožnila dospieť k zneniu predpisov, ktoré by malo vylepšiť súčasné ustanovenia, zaručiť účinné zdaňovanie príjmov v prospech orgánov daňovej správy členských štátov a nepriamo odstrániť narušenie hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o pohyb kapitálu. K niektorým aspektom však EHSV musí vyjadriť isté výhrady.

3.2. Zdá sa, že ako celok návrh Komisie sleduje logiku postupného prispôsobenia legislatívy v daňovej oblasti situácii na finančných trhoch, na ktorých sa pred vypuknutím súčasnej krízy objavilo množstvo inovačných produktov s ťažko zaraditeľnými charakteristikami a ktoré neboli zahrnuté do smernice z roku 2003. Mnohé z týchto produktov by umožnili úplne legálne obchádzať daňové predpisy: je preto logické, že sa nová smernica snaží odstrániť tento nedostatok v legislatíve tým, že do vymedzenia pojmu „príjem z úspor“ (úroky) zahŕňa aj niektoré iné príjmy z inovačných finančných produktov a z niektorých produktov životného poistenia, ktoré by mali byť viac spresnené. EHSV súhlasí s týmto prístupom. Konštatuje však, že zámerom tohto rozšírenia pojmu nie je zahrnúť doň všeobecné životné poistenie, dôchodky a renty, keďže ich zjavným účelom je dlhodobé krytie rizika. Navyše vzhľadom na rozmanitosť a komplikovanosť inovačných finančných produktov nebude sa vždy dať ľahko vypočítať výška zdaniteľného príjmu alebo daňový základ.

V úvodnej časti Komisia ubezpečuje, že pri vypracúvaní návrhu smernice zohľadnila administratívne zaťaženie vyplývajúce z plánovaných zmien a doplnení východiskovej smernice, a že na tento účel uskutočnila konzultácie s orgánmi daňovej správy členských štátov a príslušnou expertnou skupinou vytvorenou svojho času, v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality ustanovenými v článku 5 Zmluvy o ES.

3.3.1. EHSV sa však nazdáva, že napriek dobrému úmyslu je slabou stránkou návrhu práve značné zvýšenie administratívneho zaťaženia, ktoré nová smernica zavádza pre hospodárske subjekty spolu s požiadavkou úpravy existujúcich a zavedenia úplne nových elektronických postupov. K tomu treba dodať, že v niektorých prípadoch sa nové predpisy zdajú byť uplatniteľné len s ťažkosťami alebo neistým výsledkom. Vo všeobecnosti sa zdá, že záujmy orgánov daňovej správy členských štátov – ktoré s týmito ustanoveniami samozrejme súhlasia, keďže sú im určené, – prevládli nad zohľadnením skutočnosti, že každé zvýšenie zaťaženia pre hospodárske subjekty sa nevyhnutne prenáša na spotrebiteľov, a všeobecnejšie na trh. Netreba ani zabúdať na to, že ťažko uplatniteľné predpisy majú často za následok informácie nízkej kvality.

3.3.2. Odhliadnuc od základnej koncepcie, z ktorej vychádza návrh, sa EHSV nazdáva, že by sa malo pristúpiť len k tým zmenám a doplneniam, ktorými by sa bezo zmeny dosahu opatrení dali zjednodušiť a zlacniť administratívne postupy. Rovnako by bolo vhodné doplniť vysvetlenia tam, kde sa to ukáže potrebné. To platí obzvlášť pri postupoch, ktoré slúžia na určovanie totožnosti a bydliska investorov: zmeny a doplnenia navrhnuté Komisiou sa spájajú s príliš prísnymi a zložitými požiadavkami na dosiahnutie súladu. EHSV sa nazdáva, že by zmeny a doplnenia v tejto oblasti mohli čerpať podnety z odporúčaní skupiny expertov FISCO (Fiscal Compliance Expert Group), konzultačného orgánu, ktorý zriadila samotná Komisia a ktorý v súvislosti so žiadosťami o udelenie výnimky navrhol, aby bolo k zrážkovej dani ako sprievodné osvedčenie priložené čestné vyhlásenie investora o trvalom bydlisku.

3.3.3. V každom prípade je žiaduce, aby smernica explicitne zaviedla zásadný predpoklad: všetky nové postupy, ustanovenia a povinnosti by mali získať účinnosť od dátum nadobudnutia platnosti novej smernice a nemali by mať retroaktívny účinok. Elektronické postupy boli naplánované na základe platnej smernice a nové požiadavky s retroaktívnym účinkom by si vyžadovali zdĺhavé a zložité úpravy.

3.4. Komisia si určite uvedomila komplexnosť požiadaviek kladených na hospodárske subjekty. Skutočne, smernica by mala nadobudnúť platnosť tri roky po svojom zverejnení, čo sa zdá byť rozumný a prijateľný termín. Skúsenosti s predchádzajúcou smernicou ukázali, že niektoré členské štáty prijali príslušné implementačné ustanovenia so značným oneskorením, čo hospodárskym subjektom spôsobilo administratívne problémy. Tento návrh by mal teda zaviesť pre členské štáty povinnosť zverejniť vykonávacie predpisy aspoň dva roky predtým, než smernica nadobudne platnosť.

3.5. Rovnaké východiskové podmienky hospodárskej súťaže (level playing field) medzi signatárskymi krajinami modelovej dohody (agreement countries), na ktoré odkazuje odôvodnenie 24 smernice z roku 2003, sú cieľom, ktorý sa podarilo dosiahnuť len čiastočne a v každom prípade sa nedá uplatniť na krajiny, ktoré nepristúpili k dohode. Predmetný návrh neuvádza možnosť rozšírenia rozsahu pôsobnosti novej smernice na tretie krajiny. I keď nemožno vylúčiť prípadné rokovania, ktoré by viedli k novej dohode, súčasná kríza trhov skôr vedie k pochybnostiam o úspechu takejto iniciatívy v krátkom časovom horizonte. Neutrpela by tým len rovnosť podmienok hospodárskej súťaže: oveľa horšie následky by mal únik kapitálu, na ktorý sa s obavami poukazuje už v uvedenom odôvodnení, ale ktorý sa nespomína v novom návrhu. EHSV sa domnieva, že treba odradiť od vytvárania nových rozdielov medzi záväzkami vyplácajúcich zástupcov členských štátov a záväzkami ostatných krajín, či už signatárskych krajín modelovej dohody, tretích krajín alebo iných závislých a pridružených území. Tento postoj platí aj pre ohlasované rozšírenie rozsahu platnosti smernice na ďalšie príjmy.

4. Konkrétne pripomienky

Návrh obsahuje rad nových ustanovení týkajúcich sa dokumentov, ktoré musia byť predložené na identifikáciu vlastníkov požitkov a zistenie ich bydliska na daňové účely. V článku 3 ods. 2 sa konkrétne zavádza požiadavka uviesť spolu s dátumom a miestom narodenia aj daňové identifikačné číslo (1), ktoré má v každom štáte inú štruktúru, v prípade, kde platná smernica vyžaduje len jeden z týchto dvoch údajov. Prípadné zjednodušenie by sa dalo dosiahnuť náhradou daňového identifikačného čísla za dátum a miesto narodenia, čo je v každom štáte postačujúcim prvkom na identifikáciu každého občana s trvalým bydliskom.

4.1.1. Ďalšie náklady na dosiahnutie súladu vyplývajú z požiadavky neustále aktualizovať pôvodne poskytnutú dokumentáciu. EHSV sa nazdáva, že uplatnenie tohto predpisu je takmer nemožné, resp. v každom prípade nákladné. Preto navrhuje, aby platnosť dokumentácie bola neobmedzená a aby sa dôsledne dodržiavala požiadavka uvádzať „najpresnejšie dostupné údaje“.

4.1.2. Na základe neskorších vyjasnení sa však zdá, že daňové identifikačné číslo ako aj aktualizácia by mali byť nepovinné, t. j. že by mali byť oznamované, iba ak sú sprostredkovateľovi k dispozícii. V tomto prípade by padol hlavný argument, ktorý opodstatňoval uvedené výhrady, a to námietka, že ide o nákladné postupy.

Nový článok 4 ods. 1 rozširuje pojem „vlastník požitkov“ a prispôsobuje ho vymedzeniu pojmov v súlade so smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí (2005/60/ES). Rovnako nastoľuje požiadavku uplatniť preverovací postup (look through) v prípade právnických osôb alebo právnych subjektov so sídlom v krajinách mimo EÚ, v súlade s ustanoveniami v prílohe I návrhu smernice. Z tohto dôvodu výplata uskutočnená alebo zabezpečená na bezprostredný prospech právnickej osoby alebo právneho subjektu, ktoré sú uvedené v prílohe I, sa považuje za výplatu alebo zabezpečenie výplaty na bezprostredný prospech vlastníka požitkov právnickej osoby alebo právneho subjektu ako je vymedzené v ustanoveniach o boji proti praniu špinavých peňazí.

4.2.1. EHSV zdôrazňuje, že smernica o zdaňovaní príjmu z úspor a spomenutá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí sledujú protichodné ciele. Zatiaľ čo sa v prvej požaduje od vyplácajúcich zástupcov, aby určili totožnosť daňovníkov, ktorí musia priznať príjmy z úspor v členskom štáte svojho bydliska, v druhej uvedenej smernici majú vyplácajúci zástupcovia povinnosť overiť zároveň s totožnosťou spoločnosti alebo právneho subjektu, na ktorých meno je účet otvorený, aj totožnosť osoby, ktorá skutočne vlastní, resp. kontroluje spoločnosť alebo právny subjekt, alebo z nich pre ňu plynú požitky. Okrem toho, zatiaľ čo sa smernica o boji proti praniu špinavých peňazí uplatňuje s náležitou prísnosťou výlučne na podozrivé prípady, navrhovaná smernica by sa mala vzťahovať na všetkých vlastníkov požitkov. Rozdiel spočíva v dôkladnosti previerky požadovanej v prípade prania špinavých peňazí, ktorá presahuje rámec „náležitej starostlivosti“ podľa predpisov platných v daňovej oblasti. Dodržiavanie navrhovaných predpisov je teda nielen veľmi zložité, ale aj neisté a nákladné.

V článku 4 ods. 2 sa vyjasňuje chápanie pojmu „vyplácajúci zástupca po prijatí výplaty úrokov“, pričom ide o osoby alebo subjekty, ktorých príjmy alebo časti príjmov plynúce ich účastinárom, ktorí nemajú bydlisko v príslušnom členskom štáte, sa nezdaňujú podľa všeobecných predpisov priameho zdaňovania uplatniteľných v „členskom štáte, kde majú miesto skutočného vedenia“ (zoznam kategórií, ktoré sú v každej krajine iné, je uvedený v prílohe III návrhu smernice). Za „krajinu miesta skutočného vedenia“ právneho subjektu sa považuje krajina trvalého bydliska osoby, ktorá je hlavným držiteľom vlastníckeho práva a zabezpečuje riadenie aktivít tohto subjektu. Výplata prijatá alebo zabezpečovaná vyplácajúcim zástupcom po prijatí sa považuje za priamo vykonanú alebo zabezpečenú v bezprostredný prospech vlastníka požitkov, ktorý má vlastnícke právo na príjmy podliehajúce zdaneniu.

4.3.1. Rozšírenie pojmu „vyplácajúci zástupca po prijatí výplaty úrokov“, ktorého vymedzenie je zložité aj v praxi podľa ustanovení platnej smernice, by mohlo vyplácajúcim hospodárskym subjektom spôsobiť vážne administratívne a systémové problémy. Okrem toho je pre hospodársky subjekt zložité overiť „miesto skutočnej kontroly“, a to napriek úsiliu, ktoré bolo vynaložené na zostavenie zoznamu jednotlivých typov v prílohe III. Tieto novinky preto vyvolávajú vážne pochybnosti z hľadiska prevádzky a riadenia. Nielen pre vyplácajúceho zástupcu po prijatí vznikajú nové a zaťažujúce povinnosti a s tým spojená zodpovednosť, ale aj pre orgány daňovej správy znamenajú zložité a nákladné postupy ďalšiu záťaž. Právni nástupcovia už poukázali na problémy, ktoré by vznikli po prijatí navrhovaných opatrení: bola použitá odborná argumentácia, príliš zložitá pre nezasvätených. EHSV sa nazdáva, že nemusí v tejto súvislosti vyjadriť svoj postoj, ale vyzýva Komisiu a tvorcov predpisov, aby dôkladne zohľadnili problémy, na ktoré poukázali hospodárske subjekty. Veľmi často sa totiž nepodarí dosiahnuť vytýčené ciele práve kvôli tomu, že legislatíva podcení ťažkosti vyvstávajúce pri uplatňovaní do praxe.

V článku 6 badať snahu Komisie o rozšírenie vymedzenia pojmu „úrok“ o akýkoľvek príjem vyplývajúci z investícií a zámerom dlhého a podrobného zoznamu príkladov je podrobiť zdaneniu aj výnosy inovačných a netypických finančných produktov, resp. produktov, na ktoré sa nevzťahujú súčasné predpisy. EHSV sa nazdáva, že po tejto stránke Komisia vyvinula chvályhodné úsilie o uplatnenie zásady rovnakého zaťaženia prispievateľov, bez ohľadu na podobu, definíciu alebo komplexnosť ich investícií. Zároveň však pokladá za nevyhnutné chrániť konkurencieschopnosť finančných a poisťovacích trhov EÚ. Uplatňovanie pravidiel obsiahnutých v novej smernici aj zo strany tretích krajín a signatárskych krajín modelovej dohody, by malo byť základnou podmienkou, o ktorej treba rokovať ešte predtým, než nové ustanovenia nadobudnú účinnosť. Nerovnovážny stav, ktorý by ohrozil postavenie Európy, rozhodne nemôže byť najlepším riešením.

4.4.1. Vo viacerých odsekoch tohto článku sú stanovené postupy platné pre vyplácajúceho zástupcu, ktorý je často inou osobou, než je emitent finančných nástrojov alebo poskytovateľ údajov. Väčšina týchto postupov zahŕňa analýzu, zisťovanie a hodnotenie, ktoré v niektorých prípadoch presahujú možnosti vyplácajúceho zástupcu. Podľa základného princípu rovnosti by sa malo explicitne stanoviť, že by nemal byť v očiach orgánov daňovej správy braný na zodpovednosť v prípade, že poskytnuté údaje mu boli sprostredkované tretími osobami a ich správnosť sa nedala overiť bežnými overovacími postupmi, ak preukáže, že nekonal nedbanlivo, ale s dobrým úmyslom. Na druhej strane by sa mala rovnako explicitne stanoviť zodpovednosť sprostredkovateľov alebo priamych zainteresovaných, ktorí poskytnú chybné, neúplné alebo falošné informácie.

V Bruseli 13. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Po anglicky TIN (Tax Idenfication Number); po francúzsky: NIF (Numéro d'Identification Fiscale).

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/112

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o daňové podvody súvisiace s dovozom a inými cezhraničnými transakciami“

[KOM(2008) 805 v konečnom znení – 2008/0228 (CNS)]

(2009/C 277/24)

Spravodajca: pán Umberto BURANI

Rada sa 28. januára 2009 rozhodla podľa článku 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o daňové podvody súvisiace s dovozom a inými cezhraničnými transakciami“

KOM(2008) 805 v konečnom znení – 2008/0228 (CNS).

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 1. apríla 2009. Spravodajcom bol pán BURANI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája) 192 hlasmi za, pričom žiadny člen nehlasoval proti a 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Zhrnutie a závery

1.1. Vo svojom oznámení (1), ktoré bolo predložené zároveň s návrhom smernice, ktorá je predmetom tohto stanoviska, Komisia navrhuje krátkodobý akčný plán, zrejme realistickejší a uskutočniteľnejší než ostatné akčné plány navrhnuté v minulosti na boj proti daňovým podvodom. Predchádzajúce plány sa niesli v duchu širšie koncipovaných, dlhodobých stratégií, nezískali však presvedčivú podporu viacerých členských štátov. Krátkodobý akčný plán zavádza spoločné normy registrácie a odhlásenia zdaniteľných osôb v registroch VIES (2), zameriava sa na zlepšenie nástrojov na kontrolu prostredníctvom intenzívnejšej komunikácie a spolupráce medzi členskými štátmi a plánuje vytvorenie siete Eurofisc, vyšetrovacieho orgánu s právomocou podniknúť príslušné kroky. V neposlednom rade ide aj o vymáhanie nezaplatených daní. V tejto oblasti Komisia nedávno zverejnila návrh smernice, ktorý je prvým konkrétnym návrhom na zavedenie akčného plánu do praxe.

1.2. EHSV víta oznámenie, ktoré načrtáva celkovo uspokojivý obraz uplatňovania systému DPH, ktorý je ešte stále, po mnohých desaťročiach, doteraz označovaný za „dočasný“. Tento systém je však ešte stále príliš zložitý a nákladný, a predovšetkým umožňuje značné daňové úniky. Elektronické postupy sú nevyhnutným predpokladom boja proti daňovým únikom, ale ich účinnosť závisí od ich jednotného zavedenia v členských štátoch. V súčasnosti je tento cieľ zatiaľ v nedohľadne. Vzniká tu riziko, že jednotlivé štáty prijmú vzájomne neprepojené alebo protichodné riešenia.

1.3. Návrh obsahuje niekoľko podnetov v súvislosti s aspektmi, ktoré by sa mali zahrnúť do akčného plánu. Ide napríklad o prehodnotenie modelu Stáleho výboru pre administratívnu spoluprácu (SCAC); lepšiu využiteľnosť a prístupnosť databáz, legislatívu, ktorá musí nájsť rovnováhu medzi ochranou údajov a spoluprácou medzi daňovými správami; vytvorenie referenčných profesionálnych subjektov, ktoré by pôsobili ako rozhranie medzi jednotlivými daňovými správami; možnosť udeľovania osvedčení o spoľahlivosti hospodárskych subjektov.

1.4. V návrhu smernice sa v prvom rade vyjasňujú niektoré ustanovenia východiskovej smernice týkajúce sa oslobodenia od DPH, ktorých výklad vytvára priestor na zneužívanie. Zistilo sa, že v praxi sa dá len ťažko kontrolovať uplatnenie pravidla, podľa ktorého je oslobodenie od DPH povolené v prípade, že dovážaný tovar sa predáva v rámci EÚ. Nové predpisy zavádzajú rad nových preventívnych opatrení, ku ktorým patrí aj povinnosť dovozcu v čase dovozu poskytnúť na účely DPH údaje umožňujúce určiť totožnosť konečného prijímateľa.

1.5. EHSV jednoznačne súhlasí s týmito predpismi, ako aj s predpismi týkajúcimi sa zásady spoločného a nerozdielneho ručenia predajcu a kupujúceho so sídlom v rozdielnych členských štátoch v prípade, že si jeden z nich nesplní svoje povinnosti v súvislosti s DPH. Nejde však o nové alebo inovatívne ustanovenie: tento predpis už existuje a dôsledne sa uplatňuje v rámci členských štátov, ale ostáva takmer úplne bez povšimnutia, keď ide o jeho uplatnenie v rámci spolupráce medzi daňovými správami.

1.6. Pokiaľ ide o zodpovednosť, EHSV upriamuje pozornosť na aspekt, ktorý sa nikdy nezohľadňuje: zodpovednosť daňových správ voči daňovníkom a zodpovednosť medzi daňovými správami navzájom v prípadoch, že oneskorenia alebo chyby spôsobili ujmy na majetku alebo právach poškodeného. Táto problematika by mala byť právne upravená s ohľadom na základné princípy rovnoprávneho postavenia a transparentnosti.

2. Úvod

2.1. Návrhu smernice a oznámeniu Komisie predchádzali dve skoršie oznámenia; to prvé z roku 2006 rozprúdilo diskusiu o potrebe „koordinovaného prístupu“ k boju proti daňovým podvodom vo všeobecnosti. V tom druhom z roku 2007 sa pozornosť upriamila na podvody v súvislosti s DPH a boli sformulované kľúčové prvky stratégie. Vo februári 2008 Rada vyjadrila svoj súhlas s ďalším oznámením, v ktorom sa navrhuje prijať dve „ambiciózne“ opatrenia na zmenu systému DPH s cieľom bojovať proti podvodom, konkrétne systému zdaňovania transakcií v rámci Spoločenstva a všeobecného systému prenosu daňovej povinnosti. V súvislosti s týmto druhým riešením Komisia preukázala svoju ochotu spustiť pilotný projekt. Rada ECOFIN však nedospela k dohode.

2.2. Zoči-voči zjavnej politickej nevôli prijať spoločnú politiku, ktorá by šla do hĺbky, Komisia upustila od svojho pôvodného plánu a navrhla krátkodobý akčný plán s harmonogramom plánovaných akcií, čiže tradičné riešenie, ktoré by malo mať väčšie šance získať podporu.

2.3. Spoločný prístup v oblasti právnych predpisov, ako aj v oblasti operatívneho riadenia, ktoré bolo doteraz úplne prenechané členským štátom, sa stáva nevyhnutnosťou. Rozdielne postupy jednotlivých administratívnych orgánov podnietili podvodníkov k tomu, aby presunuli svoju činnosť do krajín, ktoré neprijali primerané opatrenia. Na druhej strane vyvstáva problém nákladov, ktoré podniky musia vynakladať na dosiahnutie súladu s právnymi predpismi krajiny, v ktorej pôsobia.

2.4. Návrh smernice, ktorý bol zverejnený súčasne s oznámením, je prvou iniciatívou v rámci tradičných opatrení. Oslobodenie od DPH pri dovoze už bolo upravené v základnej smernici o DPH (2006/112/ES), ale pôvodne bolo sformulované tak, že umožnilo rôzne výklady, ktoré v praxi viedli aj k prípadom zneužívania. Návrh vyjasňuje podmienky a limity oslobodenia a zároveň poskytuje členským štátom nástroj na získanie prípadnej nezaplatenej DPH.

3. Zhrnutie obsahu oznámenia

3.1. Analýza opatrení prijatých v minulosti, ktorú vykonala Komisia v rámci skupiny expertov na stratégiu proti daňovým podvodom (ATFS), umožnila stanoviť tri hlavné oblasti, na ktoré by sa mal zamerať krátkodobý akčný plán pri boji proti podvodom: zaplnenie medzier, ktoré spôsobujú priepustnosť systému DPH, zlepšenie nástrojov na kontrolu a odhaľovanie podvodov a zlepšenie možností vymáhania nezaplatených daní.

3.2. Pokiaľ ide o priepustnosť systému, sú potrebné presné spoločné minimálne normy registrácie a odhlásenia zdaniteľných osôb vo VIES (Value Added Tax Information Exchange System – systém výmeny informácií o dani z pridanej hodnoty). V niektorých členských štátoch ostávajú identifikačné čísla DPH zachované aj vtedy, keď je príslušná osoba dokázateľne zapojená do podvodov s DPH, čím sa jej umožní pokračovať v činnosti. Komisia v blízkej budúcnosti predloží legislatívny návrh týkajúci sa spoločných minimálnych noriem registrácie a odhlásenia zdaniteľných osôb vo VIES. Návrh bude obsahovať aj ustanovenia týkajúce sa práva hospodárskych subjektov na elektronický prístup k údajom o mene, adrese a identifikačnom čísle DPH ich obchodného partnera, ktoré v súčasnosti niektoré členské štáty nepovoľujú alebo poskytujú len v obmedzenej miere. Ďalšie predpisy sa budú týkať zjednodušenia a zmodernizovania spoločného systému pravidiel fakturovania. Napokon sa zavedú pravidlá výmeny informácií a odstránia sa rozdiely, ktoré existujú medzi členskými štátmi v oblasti výkladu, pokiaľ ide o vznik nároku na DPH, a zabezpečí sa časovo súbežné poskytovanie informácií medzi príslušnými správami.

3.3. Nástroje na kontrolu sú najchúlostivejšou súčasťou systému, a zrejme aj jeho najslabším článkom. Pozornosť sa upriamuje na slabé stránky, ktoré boli zistené už dávnejšie a ktorými sú komunikácia, spolupráca a prístup k informáciám. V súčasnosti je v štádiu príprav súbor legislatívnych návrhov. Ďalším sľubným nástrojom činnosti sa zdá byť európska sieť včasného varovania s názvom Eurofisc, koncipovaná podľa vzoru siete Eurocanet, ktorú vytvorila belgická daňová správa a ktorú podporuje Komisia a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).

3.4. V tretej časti akčného plánu týkajúcej sa možností vymáhania nezaplatených daní sa navrhuje súbor opatrení. V prvom rade sú členské štáty podnecované k tomu, aby podnikali súdnou cestou kroky proti podvodníkom na svojom území, ktorých činnosť mala za následok straty DPH v inom členskom štáte. Najdôležitejšia časť sa však týka zásady spoločného a nerozdielneho ručenia obchodníkov so sídlom v rozdielnych členských štátoch. Ide o zásadu, pre ktorú už existuje právny základ, ale ktorú každý členský štát doteraz uplatňoval len na svojom území a výlučne na obchodníkov podliehajúcich jeho jurisdikcii. Ďalej bude predložený návrh na vytvorenie jednotných systémov na zabezpečenie dodržiavania predpisov alebo bezpečnostných opatrení s cieľom zlepšiť vyhliadky na cezhraničný výber daní. Na záver sa pristupuje k definitívnemu riešeniu problému, ktorým sa zatiaľ zaoberajú len niektoré krajiny. Ide o cezhraničnú ochranu všetkých príjmov z DPH, bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte je daň splatná.

4. Všeobecné pripomienky

4.1. Komisia pokračuje vo svojej snahe spresniť pravidlá uplatňovania DPH, riadenia systému DPH a jej vymáhania, tvoriace ešte stále „dočasný režim“, a to štyridsať rokov od jeho vytvorenia. Predpokladom transformácie na konečný režim je zosúladenie daňových sadzieb a umožnenie zdaniteľným osobám vydávať faktúry s DPH, a tým platiť dane priamo vo svojej krajine, ako je to v súčasnosti pri domácich transakciách. Dosiahnutie tohto cieľa je však v nedohľadne. Dôvodom nie sú technické alebo legislatívne ťažkosti, ide o politický problém, čo znamená, že je takmer neriešiteľný. V súčasnosti navrhované opatrenia spadajú teda do rámca tradičných opatrení a ich cieľom je zefektívnenie režimu, na ktorom je „dočasný“ len jeho názov.

4.2. Po tomto úvodnom konštatovaní treba uznať, že celkový rámec DPH je v pomerne uspokojivom stave napriek tomu, že mnohé jeho aspekty možno ešte vylepšiť. Je však zložitý, nákladný a čo je najhoršie, ešte stále zneužiteľný na hromadné daňové úniky v medzinárodnom styku. Tento nedostatok pramení zo samotného pôvodu dočasného režimu, ktorý by na oveľa jednoduchší a efektívnejší definitívny režim dokázala pretransformovať len politická vôľa, ktorá v súčasnosti chýba.

4.3. Komisia sa všemožne snaží odstrániť najväčšie a najzjavnejšie nezrovnalosti, ale je zatláčaná do kúta Radou, ktorá nie je schopná prijať jednomyseľné rozhodnutia, a členskými štátmi, z ktorých sa každý vo svojej oblasti snaží vyriešiť vlastné problémy po svojom. Ako prvý príklad uvádza Komisia elektronické postupy, ktoré upravujú vzťahy medzi zdaniteľnými osobami a daňovými správami. Niektoré členské štáty, ako aj rôzne tretie krajiny, udržiavajú krok s dobou, iné zaostávajú. Komisia zhŕňa hodnotenie celkovej situácie do konštatovania, že „pri riadení systému DPH v EÚ sa nedokázal udržať krok s rozvojom v informačných technológiách“ (3). EHSV s tým plne súhlasí.

4.4. Preto neprekvapuje, že niektoré členské štáty, a to nielen tie najrozvinutejšie, sa v spolupráci so svojimi hospodárskymi subjektmi snažia nájsť tie najlepšie riešenia v oblasti riadenia. Komisiu je znepokojená, keďže vidí v nekoordinovaných a rozchádzajúcich sa riešeniach jednotlivých štátov hroziace riziko, a preto členským štátom odporúča koordinovať ich činnosť. EHSV by v tejto súvislosti rád zaujal realistický postoj: keď ide o koordináciu činnosti, ktorá sa týka celého Spoločenstva, má Komisia legislatívne právomoci, ktoré uplatnila a naďalej uplatňuje príkladným spôsobom. V prípade vnútorných záležitostí jednotlivých členských štátov, kam právomoci Komisie nesiahajú, však majú odporúčania slabý účinok: každý má svoje opodstatnené dôvody konať samostatne. Len ak majú dve alebo viaceré krajiny spoločné záujmy, dochádza k prijatiu koordinovaných riešení.

4.5. Vychádzajúc z tohto predpokladu EHSV vyjadruje svoje potešenie nad iniciatívou Komisie, opatrne nazvanou „návrhom“, ktorou je vytvorenie ad hoc skupiny s účasťou daňových správ a podnikov (chýba však zmienka o hospodárskych subjektoch, ktorým bolo udelené osvedčenie), ktorej úlohou je nájsť spoločný prístup k rôznym problémom vyplývajúcim zo vzájomných vzťahov. Zúčastneným stranám sa odporúča „zmobilizovať potrebné odborné znalosti a zdroje, aby sa tento plán úspešne zrealizoval“. EHSV dúfa, že sa toto odporúčanie stretne s úspechom.

5. Úvahy o otvorených problémoch

5.1. EHSV využíva túto príležitosť, aby navrhol zahrnúť do akčného plánu tieto aspekty, ktoré síce s bojom proti podvodom priamo nesúvisia, ale sú dôležité: efektívne štruktúry a účinné pravidlá, ktoré svojou podstatou prispievajú k budovaniu systému odolnému proti zneužívaniu, alebo aspoň napomáhajú predchádzať mu a v najhoršom prípade ho potláčať.

5.2. Pokiaľ ide o elektronické postupy, Komisia už vykonala to, čo bolo v jej silách, nariadením Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92. V praxi sa zistilo, že by bolo potrebné prehodnotiť model Stáleho výboru pre administratívnu spoluprácu (SCAC), ktorý sa používa pre výmenu informácií a žiadostí o zásah, aby postupy lepšie vyhovovali požiadavkám na promptné a presné reakcie.

5.3. Databázy sú oveľa chúlostivejším problémom. Nejde len o problém využiteľnosti, ale predovšetkým prístupnosti a úplnosti informácií. Vo vzťahu k DPH ostáva do istej miery nevyriešená otázka rovnováhy medzi ochranou údajov a spoluprácou medzi daňovými správami. Tá sa bude dať vyriešiť len právnymi predpismi, ktoré by spresnili limity príslušných požiadaviek a stanovili, ktoré údaje majú byť chránené a ktoré nie, a za akých okolností a akým spôsobom bude povolený prístup k informáciám. Odporúčania alebo dohody sú nepostačujúce. Táto oblasť si vyžaduje pevný právny základ, podľa ktorého by sa verejný záujem považoval za prioritu bez toho, aby boli porušené základné slobody.

5.4. Praktickým problémom, ktorý treba vyriešiť, je získavanie informácií v teréne: členské štáty by mali vytvoriť referenčné profesionálne subjekty, ktoré by dokázali získavať informácie užitočné pre člensky štát, ktorý o ne žiada, a vymieňať ich so svojimi náprotivkami v ostatných zainteresovaných členských štátoch. S prispením Spoločenstva by sa dala vytvoriť skutočná „sieť rýchleho zásahu“, ktorá by umožnila priamu vzájomnú spoluprácu prostredníctvom vyhradených kanálov, spoločne s prípadnými ďalšími vyšetrovacími orgánmi.

5.5. EHSV zdôrazňuje, že žiadne spoločné riešenie sa nezaobíde bez bezchybného fungovania systému VIES, vďaka ktorému by daňové správy mali k dispozícii v reálnom čase údaje o každej transakcii. Základným predpokladom celého systému je spoľahlivosť hospodárskych subjektov, ktorým je pridelené DIČ. Túto ich spoľahlivosť treba vopred overiť, t. j. zistiť, či majú požadované vlastnosti. Ak by sa raz podarilo splniť obe požiadavky – fungovanie v reálnom čase a osvedčenia udeľované vopred – výskyt podvodov typu „kolotoč“ resp. MTIC (Missing Trader in Intra-Community – chýbajúci obchodník v rámci Spoločenstva) by sa radikálne znížil.

5.6. Kým sa dospeje ku komplexným riešeniam, ktoré sú zatiaľ v nedohľadne, mohla by sa prednostne preskúmať možnosť „udeľovania osvedčení“o spoľahlivosti hospodárskych subjektov podľa jednotných pravidiel platných pre všetky krajiny EÚ: ak by každému identifikačnému číslu DPH zodpovedalo jedno označenie udelené príslušným daňovým orgánom, výsledkom by bol dvojnásobný prínos: ochrana záujmov jednotlivých členských štátov ako aj ochrana obchodných záujmov hospodárskych subjektov Spoločenstva. Výmena údajov v rámci siete by umožnila okamžitú informovanosť o akomkoľvek pozastavení alebo zrušení licencie.

6. Návrh smernice: spresnenia a nové pravidlá

6.1. V úvodnej časti návrhu sa uvádza, že „tento návrh je súčasťou prvého súboru návrhov predstavených v tomto oznámení“. Ide o dve zmeny a doplnenia základnej smernice Rady 2006/112/ES. Cieľom prvých je vyjasniť niektoré ustanovenia týkajúce sa oslobodenia od DPH pri dovoze, ktorých výklad viedol k prípadom zneužitia, t. j. umožnil vyhnúť sa plateniu DPH. Tými druhými sa zavádza povinné, a nie dobrovoľné, uplatňovanie spoločného a nerozdielneho ručenia pri dodávaní tovaru v rámci Spoločenstva.

V článku 143 písm. d) smernice o DPH sa umožňuje oslobodenie od DPH pri dovoze v prípade, ak po dovoze nasleduje dodanie alebo prevoz dovezeného tovaru zdaniteľnej osobe v inom členskom štáte v rámci Spoločenstva. Jednoduchšie povedané, oslobodenie od DPH je povolené v prípade, že dovozca predá dovážaný tovar inej zdaniteľnej osobe v rámci EÚ. Vyšetrovatelia podvodov upozornili na rozsiahle zneužívanie vyplývajúce z „neprimeranej“ implementácie predpisu Spoločenstva do vnútroštátnych právnych predpisov. Výsledkom podľa Komisie je to, „že colné a daňové orgány v rámci Spoločenstva nedokážu zabezpečiť preskúmanie fyzického pohybu dovážaného tovaru“. V daňovom žargóne ide o podvody v rámci Spoločenstva typu„kolotoč“resp. MTIC (Missing Trader in Intra-Community – chýbajúci obchodník v rámci Spoločenstva).

6.2.1. Ustanovenia uvedené v návrhu zavádzajú žiadateľovi o oslobodenie od DPH povinnosť predložiť dokumenty, ktorými preukáže, že naozaj spĺňa požiadavky ustanovené už základnou smernicou: povinnosť identifikácie na účely DPH alebo vymenovania daňového zástupcu v členskom štáte dovozu, povinnosť vyhlásiť, že dovážaný tovar bude odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, povinnosť dovozcu poskytnúť na účely DPH v čase dovozu identifikačné číslo pre DPH zdaniteľnej osoby, ktorej sa v ďalšom členskom štáte tovar dodá.

6.2.2. EHSV nemá k tomu žiadne konkrétne pripomienky, keďže ide o oblasť, kde ustanovenia sú opodstatnené zlepšením administratívnych systémov na zabránenie možnosti podvodov. Pretrvávajú len isté pochybnosti v súvislosti s takzvanými„tretími územiami“. Pojem „členský štát“ v kontexte predpisov o DPH vymedzuje článok 5 ods. 2 základnej smernice. V nasledujúcom článku 6 sa stanovuje, že smernica sa neuplatňuje na„tretie územia“ (4), ktoré sú oslobodené od platenia DPH pri dovoze na základe ustanovení článku 143 písm. c) a d). Tento predpis neumožňuje sporný výklad. Bolo by však potrebné preveriť, či a do akej miery toto oslobodenie umožňuje také uplatňovanie DPH, ktoré nie je vystavené riziku zneužitia.

Nový predpis v návrhu smernice (článok 1 ods. 2) nahrádza článok 205 základnej smernice o DPH, ktorý stanovuje, že osoba iná ako osoba povinná platiť daň ručí spolu s vývozcom spoločne a nerozdielne za platbu DPH. Stručne povedané, v praxi predpis zavádza pre dodávateľov povinnosť podávať správy o svojich transakciách v rámci Spoločenstva, aby členské štáty zákazníkov získali informácie o zdaniteľných transakciách na svojom území.

6.3.1. Zásada spoločného a nerozdielneho ručenie vedie dodávateľa nielen k tomu, že dohliada na splnenie oznamovacej povinnosti, ale súčasne aj k tomu, aby si pozorne vyberal a poznal svojho zákazníka a jeho solventnosť: ak zákazník nespĺňa svoje záväzky, jeho členský štát má právo vymáhať od dodávateľa nezaplatenú DPH a prípadné sankcie. Členské štáty dôsledne uplatnili tento predpis, ale výlučne na vnútroštátne transakcie. Nepriamo tým, že zanedbali rozšírenie platnosti tejto zásady aj na medzinárodné transakcie, zabudli na svoju povinnosť spolupracovať aj pri ochrane záujmov orgánov daňovej správy členských štátov určenia.

6.3.2. Nový návrh sa snaží túto medzeru vyplniť explicitným rozšírením uplatňovania zásady spoločného a nerozdielneho ručenia aj na medzinárodné transakcie. Treba poznamenať, že podľa Komisie (5) ustanovenia o spoločnom a nerozdielnom ručení sú zahrnuté už v článku 205, „ale doteraz ich členské štáty vykonávajú iba pri domácich transakciách“.

6.3.3. EHSV plne súhlasí s návrhom Komisie. Upozorňuje však na potrebu právne upraviť a umožniť vymáhanie pohľadávok daňovej správy jedného členského štátu od osoby s trvalým pobytom v inom členskom štáte. Súdna cesta znamená uplatňovanie príslušných právnych predpisov týkajúcich sa súdnej spolupráce; vymáhanie administratívnou cestou prostredníctvom daňovej správy členského štátu dodávateľa si vyžaduje presné dohody a riešenie súvisiacich právnych problémov.

6.3.4. Posledná pripomienka má všeobecný charakter, ale súvisí aj s problematikou predmetného návrhu, ktorého hlavným cieľom je chrániť záujmy daňových správ. Na žiadnom mieste v texte sa nespomína zodpovednosť (majetková a právna) daňových správ voči daňovníkom vznikajúca v dôsledku oneskoreného alebo chybného oznámenia identifikačného čísla DPH obchodného partnera, ani zodpovednosť daňovej správy jedného členského štátu voči inej daňovej správe. Právne predpisy, ktoré spočívajú na princípoch rovnosti a transparentnosti, by mali vždy zohľadňovať práva daňovníkov voči silnejšiemu štátu.

V Bruseli 13. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) KOM(2008) 807 v konečnom znení na tému „O koordinovanej stratégii na zefektívnenie boja proti podvodom v oblasti DPH v Európskej únii“.

(2) VAT Information Exchange System.

(3) Oznámenie Komisie, KOM(2008) 807 v konečnom znení; bod 4 ods. 1.

(4) Územia, ktoré tvoria súčasť colného územia Spoločenstva: vrch Athos, Kanárske ostrovy, francúzske zámorské oblasti, Alandy, Normandské ostrovy. Územia, ktoré netvoria súčasť colného územia Spoločenstva: ostrov Helgoland, územie Büsingen, Ceuta, Melilla, Livigno, Campione d’Italia, talianske vody jazera Lugano.

(5) Oznámenie Komisie, KOM(2008) 807 v konečnom znení, bod 3.3.1 ods. 2.

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/117

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Ratingové agentúry“

[KOM(2008) 704 v konečnom znení – 2008/0217 (COD)]

(2009/C 277/25)

Spravodajca: pán Peter MORGAN

Rada sa 1. decembra 2008 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach“

KOM(2008) 704 v konečnom znení – 2008/0217 (COD).

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 1. apríla 2009. Spravodajcom bol pán MORGAN.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája 2009) 157 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. Toto stanovisko bolo vypracované v kontexte najhoršej hospodárskej krízy v mierovom období za posledných osemdesiat rokov. Kríza vážnym spôsobom poškodzuje záujmy zamestnávateľov, zamestnancov a všetkých ostatných skupín, ktoré zastupuje EHSV, ako aj občianskej spoločnosti vo všeobecnosti. Podniky bankrotujú, miera zamestnanosti klesá, zabavujú sa domy, na ktoré bola poskytnutá hypotéka, dôchodky sú ohrozené, šíria sa občianske nepokoje a vlády padajú. Základnou príčinou tejto krízy bolo konanie neregulovaných ratingových agentúr. Úloha ratingových agentúr je kľúčová pre fungovanie finančného systému a preto ich činnosť musí podliehať dohľadu. Samoregulácia jednoznačne zlyhala a konanie ratingového odvetvia bolo nehanebné. EHSV plne podporuje plán regulácie a registrovania ratingových agentúr.

1.2. Z historických príčin je činnosť ratingových agentúr globálnym oligopolom, ktorý zahŕňa tri hlavné ratingové agentúry známe ako Fitch, Moody’s a S&P. Hoci sa ich hlavné sídlo nachádza v USA, sú tiež hlavnými poskytovateľmi ratingových služieb v Európskej únii. Ratingové agentúry sú od roku 2007 registrované Komisiou pre cenné papiere a burzu v USA. Registrácia, samozrejme, predchádza regulácii.

1.3. Začiatkom roka 2007 sa miera neuhradených platieb a nútených exekúcií pre nezaplatený hypotekárny dlh v prípade rizikových hypotekárnych pôžičiek v USA výrazne zvýšila a spôsobila nepokoj na trhoch cenných papierov krytých hypotekárnymi úvermi určenými a financovanie bývania (RMBS – residential mortgage-backed securities) a na trhoch zabezpečených dlhových obligácií (CDO – collateralised debt obligations), spojených s takýmito cennými papiermi. Keďže výkonnosť týchto cenných papierov sa naďalej zhoršovala, tri ratingové agentúry, ktoré boli najaktívnejšie v udeľovaní ratingu pre tieto nástroje, znížili značné množstvo zo svojich ratingov. Konanie ratingových agentúr pri udeľovaní ratingu týmto štruktúrovaným finančným produktom vyvolalo pochybnosti o presnosti ich úverových ratingov vo všeobecnosti, ako aj o objektívnosti ratingového procesu ako celku.

1.4. V roku 2006 Európska komisia začala uplatňovať svoj regulačný prístup k ratingovým agentúram a uviedla, že bude veľmi pozorne sledovať vývoj v tejto oblasti. Ministri financií EÚ sa v októbri 2007 dohodli na záveroch o kríze, ktoré obsahovali návrh na posúdenie úlohy ratingových agentúr a riešenie prípadných nedostatkov. Po rozsiahlej konzultácii a po zohľadnení aktivít v ostatných krajinách Komisia predložila tento návrh nariadenia.

1.5. Návrh má štyri všeobecné ciele:

—	po prvé, zabezpečiť, aby sa ratingové agentúry pri ratingovom procese vyhýbali konfliktom záujmov, alebo ich aspoň vhodne riešili,

—	po druhé, zlepšiť kvalitu metodík, ktoré ratingové agentúry používajú, a kvalitu ich ratingov,

—	po tretie, zvýšiť transparentnosť stanovením povinnosti pre ratingové agentúry zverejňovať údaje,

—	po štvrté, zabezpečiť účinnú registráciu a sieť dohľadu, aby sa predišlo regulačnej arbitráži medzi oblasťami právomoci EÚ.

1.6. Po zverejnení regulačných návrhov Komisie, vydala svoju správu skupina Larosière. Pokiaľ ide o ratingové agentúry, podala tieto odporúčania:

—	v rámci EÚ by mal byť registráciou a dohľadom nad ratingovými agentúrami poverený posilnený Výbor európskych regulátorov cenných papierov (CESR),

—	mala by sa dôkladne preskúmať model podnikania ratingových agentúr, ich financovanie a možnosť oddeliť rating od poradenských činností,

—	používanie ratingov vo finančných nariadeniach by sa malo postupom času výrazne znížiť,

—	rating pre štruktúrované produkty by sa mal zmeniť zavedením jednoznačných kódov pre takéto produkty.

Týmto odporúčaniam sa podrobnejšie venujú príslušné časti stanoviska.

Skupina okrem toho poznamenala, že je veľmi dôležité, aby tieto regulačné zmeny sprevádzala zvýšená náležitá pozornosť a posúdenie zo strany investorov a zlepšenie dohľadu. EHSV dôrazne podporuje tieto pripomienky.

1.7. Výbor COREPER takisto posúdil návrhy právnych predpisov Komisie. EHSV podporuje návrh na schválenie ratingov stanovených v tretích krajinách.

1.8. EHSV vo všeobecnosti podporuje návrhy Komisie. Ratingové agentúry zohrali rozhodujúcu úlohu pri rozvoji a budovaní dôveryhodnosti štruktúrovaných produktov, ktoré sa ukázali byť škodlivé a ktoré zničili aktíva v hodnote stoviek miliárd dolárov. Ustanovenia navrhovaného nariadenia sú základným minimom nevyhnutným za takýchto okolností. EHSV sa okrem toho domnieva, že tieto pravidlá nebudú pre zodpovedne riadené ratingové agentúry predstavovať neprimeranú záťaž.

1.9. Ratingové agentúry majú privilegované postavenie v odvetví finančných služieb, pretože regulované subjekty v tomto odvetví musia mať cenné papiere s investičným ratingom. Na oboch stranách Atlantického oceánu sa orgány rozhodli uznať veľmi málo ratingových agentúr na regulačné účely. EHSV nabáda Komisiu, aby využila nový registračný postup a umožnila novým ratingovým agentúram vstup na trh, a to najmä tým, že bude podporovať vytvorenie nezávislej európskej agentúry, a zároveň upravila finančné nariadenie tak, aby na regulačné účely uznávalo ratingy ktorejkoľvek ratingovej agentúry registrovanej v EÚ. Pre nové ratingové agentúry nebude jednoduché etablovať sa na trhu a získať dôveryhodnosť. Napriek tomu vzostup agentúry Fitch za posledné desaťročie, financovanej holdingovou spoločnosťou French, ukazuje, že je to možné.

1.10. Nariadenie o finančných službách bolo hlavnou hybnou silou vytvorenia oligopolu ratingových agentúr, a to vzhľadom na dôveru v ratingy, pokiaľ ide o kapitálové rezervy. EHSV vyzýva zákonodarcov EÚ, aby neprimerane nedôverovali ratingom, najmä v súvislosti s poslednými skúsenosťami, keď sa niektoré ratingy ukázali ako bezcenné. Je to v súlade s odporúčaniami skupiny Larosière, že používanie ratingov na finančnú reguláciu by sa malo postupne výrazne znížiť.

1.11. V tejto súvislosti EHSV tiež vyzýva Komisiu, aby vyriešila otázku vyhlásení ratingových agentúr o odmietnutí zodpovednosti. Vyhlásenia robia ratingy do istej miery bezcennými, a preto ratingy nie sú uspokojivým základom na stanovenie regulačného kapitálu. Treba zabezpečiť, aby ratingové agentúry boli zodpovedné za svoje ratingy. Objektívne chyby možno tolerovať, ale zanedbanie náležitej pozornosti nie.

1.12. EHSV podporuje návrh, aby ratingové agentúry boli právnickou osobou so sídlom v Spoločenstve a aby domovský členský štát zohrával úlohu regulátora. Komisia predložila svoje argumenty, ktoré boli zamerané proti presunutiu regulácie a dohľadu na centralizovaný orgán. Hoci je to v protiklade s návrhom skupiny Larosière, EHSV a priori nezavrhuje myšlienku vytvoriť nový dozorný orgán na úrovni EÚ, ak sa ukáže, že opatrenia v oblasti spolupráce medzi členskými štátmi sú nepostačujúce.

1.13. EHSV s potešením konštatuje, že navrhované nariadenie obsahuje účinné nástroje. Medzi opatrenia dohľadu, ktoré môžu príslušné orgány použiť, patrí odobratie registrácie a postúpenie záležitosti na trestné stíhanie. V prípadoch hrubého profesionálneho pochybenia a nedostatku náležitej pozornosti sa musia uplatňovať postihy, ktoré musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Musia sa uplatňovať jednotne vo všetkých členských štátoch. EHSV sa domnieva, že túto problematiku by mal koordinovať Výbor európskych regulátorov cenných papierov (CESR).

1.14. Z organizačného hľadiska existuje značná závislosť od úlohy nestranných nevýkonných riaditeľov. EHSV sa domnieva, že by malo byť povinné, aby všetky vymenovania nevýkonných riaditeľov najprv schválil príslušný orgán. Takéto schválenie je v rámci navrhovaného systému nevyhnutné.

1.15. EHSV žiada príslušné orgány členského štátu, aby ako súčasť ich organizačného dohľadu pozorne sledovali prepojenie medzi ratingovými činnosťami a očakávaniami akcionárov. Model podnikania ratingovej agentúry nemožno jednoducho prispôsobiť étosu verejnej spoločnosti. Osobitná pozornosť by sa mala venovať štruktúre výkonnostných bonusov. Skupina Larosière vyjadrila rovnakú obavu a požiadala o ďalšie preskúmanie modelu podnikania ratingovej agentúry. EHSV túto skutočnosť podporuje.

1.16. EHSV víta ustanovenia článku 7. Uverejnením metodík sa objasní, či sa ratingy stanovili pomocou rôznych skratiek alebo vynechaním určitých skutočností. Ratingová agentúra je okrem toho v súčasnosti povinná kontrolovať svoje informačné zdroje a zabezpečiť, aby boli dostatočne spoľahlivé na stanovenie ratingu. Takisto je dôležité podotknúť, že ak by pravidlá o zmene metodík a predpokladov boli účinné už v minulosti, chybné ratingy RMBS by vyšli najavo už dávno pred rokom 2007.

1.17. Pokiaľ ide o zverejňovanie informácií, EHSV osobitne teší, že EÚ pôjde ďalej ako USA, čo sa týka štruktúrovaných produktov so žiadosťou, aby potenciálni investori boli akýmkoľvek spôsobom informovaní o negatívnych stránkach týchto produktov. Skupina Larosière navrhla, aby sa používal osobitný systém označovania. Túto možnosť by EHSV uprednostnil.

1.18. Námietky voči osobitnému súboru ratingových symbolov pre štruktúrované produkty sa zameriavajú na pravdepodobnosť, že po masívnych zníženiach ratingu, ku ktorým došlo, by sa dlhopisy s týmto odlišným označením mohli považovať za investície nižšieho stupňa. Podľa EHSV by to nebolo zlé, kým sa neobnoví povesť ratingu takýchto dlhopisov.

1.19. Rôzne všeobecné zverejňovanie informácií na regulačné, ako aj trhové účely je v poriadku, až na dve námietky. EHSV by bol rád, keby ustanovenie v nariadení EÚ týkajúce sa polročného zverejňovania informácií o štandardných úrovniach bolo konkrétnejšie a aby CESR preskúmal pravidlo o zverejňovaní klientov, ktorí tvoria viac ako 5 % obratu agentúry.

1.20. Na oboch stranách Atlantického oceánu boli vyjadrené obavy týkajúce sa možnosti, že regulačné režimy USA a EÚ by mohli obsahovať protichodné pravidlá. Padol dokonca návrh vytvoriť jednotný globálny režim. EHSV súhlasí s navrhovaným režimom EÚ, ktorý by nemal byť v konflikte s režimom USA. V prípade, že podniky musia v rôznych režimoch dodržať rôzne normy sa zvyčajne stanovia politiky zamerané na „najvyšší spoločný faktor“. Neexistuje dôvod, prečo by sa v tomto prípade nemal uplatniť takýto prístup.

2. Úvod

2.1. Cenný papier krytý hypotekárnym úverom určeným na financovanie bývania (RMBS) vydáva organizátor, zvyčajne investičná banka, ktorá zhromažďuje portfólio hypotekárnych pôžičiek – vo všeobecnosti tisíce rôznych pôžičiek – a vytvára tak správcovský fond. Fond vydá cenné papiere zaručené týmto portfóliom pôžičiek. Príjmy z predaja cenných papierov potom využíva na rozšírenie portfólia pôžičiek. Súhrnné mesačné splátky úrokov a istín z jednotlivých hypotekárnych pôžičiek sa používajú na vyplatenie mesačného úroku a istiny investorom do RMBS. Na transformáciu týchto balíkov pochybných rizikových pôžičiek na produkty s ratingom AAA sa používajú tri hlavné prostriedky: i) RMBS je rozdelený do tranží s rôznou mierou rizika a výnosu, ii) nadmerné zabezpečenie, takže hodnota portfólia hypoték presahuje hodnotu RMBS, iii) prebytková marža, takže úrokové sadzby hypotekárnych úverov portfólia presahujú sumu splatných úrokov RMBS. Okrem toho panoval predpoklad, že ceny nehnuteľností budú naďalej rásť.

2.2. Zabezpečené dlhové obligácie (CDO) sú koncepčne podobné, až na to, že využívajú dlhové cenné papiere, nie hypotéky. Využívanie RMBS v portfóliu na zaistenie CDO zo 43,3 % v roku 2003 na 71,3 % v roku 2006, čím sa efektívne na vrchu prvého domčeka z karát vytvoril druhý. Komisia pre cenné papiere a burzu v USA našla interný e-mail ratingovej agentúry, ktorý hovoril o trhu CDO ako o „monštre“. „Dúfajme, že kým sa tento domček z karát zrúti, budeme všetci bohatí a na dôchodku.“

2.3. Kľúčovým krokom na vytvorenie a konečný predaj rizikových RMBS alebo CDO je stanovenie ratingu pre každú tranžu vydanú správcovským fondom. V auguste 2007 Komisia pre cenné papiere a burzu začala vyšetrovať podiel ratingových agentúr na turbulencii na finančnom trhu. Vyšetrovanie sa zameriavalo na spôsob, akým ratingové agentúry ohodnotili RMBS a CDO. Preskúmané boli predovšetkým tieto oblasti:

a)	ratingové stratégie, postupy a praktiky vrátane modelov, metodík, predpokladov, kritérií a protokolov,

b)	primeranosť zverejňovania uvedených informácií,

c)	otázka, či ratingové agentúry skutočne dodržiavali svoje vlastné postupy,

d)	účinnosť postupov v oblasti konfliktu záujmov,

e)	otázka, či ratingy neboli neprimerane ovplyvnené konfliktami záujmov.

2.4. Boli zistené tieto skutočnosti:

a)	od roku 2002 sa podstatne zvýšil počet a komplexnosť RMBS a CDO. Niektoré ratingové agentúry nedokázali zvládnuť ich nárast, najmä CDO, s následným negatívnym dosahom na úplnosť ratingového procesu;

b)	dôležité aspekty ratingového procesu, ako sú ratingové kritériá, neboli vždy zverejnené; nesystémové úpravy sa uskutočnili bez zdokumentovaného odôvodnenia;

c)	žiadna z agentúr nedokumentovala postupy stanovovania ratingu RMBS a CDO, ani nedisponovala konkrétnymi stratégiami a postupmi na identifikáciu alebo riešenie chýb vo svojich modeloch alebo metodikách;

d)	ratingové agentúry začali zavádzať nové praktiky na preskúmanie ratingových informácií, ktoré im poskytli emitenti, avšak predtým ratingové agentúry neboli povinné overovať informácie v portfóliách RMBS, a ani nenaliehali, aby emitenti pristupovali k portfóliám a náležitou pozornosťou;

e)	ratingové agentúry nie vždy dokumentovali významné kroky v ratingovom procese – vrátane odôvodnení pre odchýlky od svojich modelov a pre kroky a rozhodnutia ratingového výboru – a nie vždy dokumentovali prítomnosť významných účastníkov v ratingových výboroch;

zdá sa, že procesy dohľadu nad prebiehajúcimi ratingmi zo strany ratingových agentúr boli menej dôkladné ako procesy použité pri počiatočných ratingoch; nedostatok zdrojov mal vplyv na včasnosť dohľadu a dohľad, ktorý bol vykonaný, bol nedostatočne zdokumentovaný a takisto nebol k dispozícii dostatok písomne stanovených postupov;

g)	boli zistené problémy v oblasti zaobchádzania s konfliktami záujmov a ich vplyvu na ratingový proces. Kľúčovým účastníckom na ratingovom procese bolo umožnené zúčastniť sa na diskusiách o honorároch;

h)	procesy vnútorného auditu sa značne líšili; len jedna z troch agentúr mala primerané postupy na kontrolu dodržiavania predpisov.

2.5. V modeli podnikania tohto odvetvia existuje základný konflikt, pretože emitent dlhových cenných papierov platí za rating, avšak v prípade štruktúrovaných produktov sa to ešte zhoršuje, pretože i) organizátor navrhuje obchod, takže existuje flexibilita v spôsobe jeho štruktúrovania na optimalizáciu ratingov a organizátor si tiež môže zvoliť ratingovú agentúru, ktorá tomuto produktu poskytne priaznivý rating a ii) existuje vysoká koncentrácia organizátorov.

2.6. Zo 642 vybraných dohôd o vypracovaní ratingu pre RMBS sa viac ako 80 % uskutočnilo prostredníctvom 12 organizátorov; z 368 dohôd o CDO zodpovedalo 11 organizátorov za 80 %; 12 z najväčších 13 ručiteľov RMBS bolo takisto 12 najväčšími ručiteľmi CDO. Zdá sa, že kombinácia vplyvu organizátorov pri určovaní výberu ratingovej agentúry a vysoká koncentrácia organizátorov s takýmto vplyvom prehĺbila konflikt záujmov spojený s kompenzačným modelom „emitent platí“.

2.7. Komisia pre cenné papiere a burzu USA uverejnila svoje zistenia v júli 2008 po tom, ako otvorila konzultáciu o návrhoch regulácie. Nové nariadenia boli uverejnené v USA dňa 3. decembra 2008. Komisia EÚ uverejnila 12. novembra 2008 svoj návrh nariadenia (KOM(2008) 704 v konečnom znení), na ktoré sa vzťahuje toto stanovisko.

2.8. Vyšetrovanie sa neobmedzovalo na regulačné orgány. Denník Financial Times uverejnil 18. októbra 2008 informácie o úlohe agentúry Moody’s v hypotekárnej kríze, ktoré táto agentúra nevyvrátila. Niektoré informácie obsiahnuté v článku sú uvedené v odsekoch 2.9 až 2.12.

2.9. Agentúra Moody’s začala verejne upisovať akcie v roku 2000. Po upísaní došlo k prudkej zmene. Agentúra sa náhle začala zameriavať na zisk. Manažment získal akcie a celé ťažisko sa posunulo. Agentúra Moody’s oznámila najvyššie ziskové rozpätie zo všetkých spoločností v indexe S&P 500. Túto pozíciu si udržala počas 5 nasledujúcich rokov. Počas prvých štyroch rokoch obchodovania vzrástli jej podiely o 500 % v čase, keď zvyšok trhu zažíval pokles. Zisky agentúry Moody’s vrástli počas desaťročia o 900 %.

2.10. V prvých dňoch milénia bolo takmer nemožné, aby CDO získali trojnásobný rating A od agentúry Moody’s, ak záruku tvorili výhradne hypotéky. Agentúra si dlhodobo viedla prehľad o „rozmanitosti“, čo cenným papierom s homogénnym zaistením bránilo získať najvyšší rating. Výsledkom bolo to, že agentúra Moody’s stratila podiel na trhu, pretože dvaja konkurenti neuplatňovali takéto pravidlo obozretnosti. Agentúry Moody’s zrušila toto pravidlo v roku 2004 a jej podiel na trhu následne prudko vzrástol.

2.11. V roku 2006 agentúra Moody’s začala hodnotiť úverové deriváty typu CPDO (constant proportion debt obligations). Rating bol v tomto prípade AAA. Agentúra Fitch, ktorá nebola požiadaná o rating žiadnych úverových derivátov typu CPDO uviedla, že jej modely týmto dlhopisom len zriedka udeľujú vyšší stupeň ako stupeň špekulatívnosti. Úverové deriváty typu CPDO boli údajne najlukratívnejším nástrojom s akým agentúra Moody’s kedy pracovala. Začiatkom roka 2007 sa v počítačovom kóde pre simuláciu výkonu CPDO zistila chyba. Ukázalo sa, že produkt bol precenený až o štyri stupne. Táto chyba nebola oznámená investorom ani klientom. Kód sa upravil tak, aby znovu vykazoval rating AAA. Po tom, ako denník Financial Times odhalil túto chybu, sa začalo vnútorné disciplinárne konanie.

2.12. Uprostred roka 2007 bol pokles cien nehnuteľností v USA v plnom prúde. Agentúra Moody’s si uvedomila, že jej modely boli nevhodné. V auguste 2007 začala znižovať rating cenných papierov krytých hypotekárnymi úvermi a začal sa nepokoj na trhoch. V posledných mesiacoch roka agentúra Moody’s znížila rating väčšiemu počtu dlhopisov ako za posledných 19 rokov dohromady. Agentúra Moody’s tvrdí, že nebolo možné predvídať začiatok úverovej krízy, Moody’s však od roku 2002 neaktualizovala svoje základné štatistické predpoklady týkajúce sa hypotekárneho trhu v USA. Zamestnanci agentúry túto otázku prediskutovali v roku 2006, na vykonanie potrebného preskúmania a prehodnotenia však neboli dostupné zdroje.

2.13. Z konkrétnych dôkazov Komisie pre cenné papiere a burzu a neoficiálneho dôkazu denníka Financial Times vyplýva, že sú potrebné mnohé zmeny, ak majú ratingové agentúry plniť svoju úlohu a dosiahnuť úroveň, ktorá sa od nich očakáva.

3. Podstata navrhovaného nariadenia

Rámec registrácie a dohľadu

3.1. V článku 2 sa uvádza, že nariadenie sa vzťahuje na úverové ratingy používané na regulačné účely, zatiaľ čo v článku 4 sa uvádza, že finančné inštitúcie môžu na regulačné účely používať len úverové ratingy vydané ratingovými agentúrami zriadenými v Spoločenstve a zaregistrovanými v súlade s týmto nariadením.

3.2. V článku 12 sa uvádza, že ratingová agentúra môže požiadať o registráciu, aby sa jej úverové ratingy mohli použiť na regulačné účely za predpokladu, že ide o právnickú osobu ustanovenú v Spoločenstve. Príslušný orgán domovského členského štátu zaregistruje ratingovú agentúru, ak splní podmienky stanovené v nariadení. Registrácia bude platná v rámci celého Spoločenstva.

3.3. Žiadosť o registráciu sa musí predložiť CESR (Výboru európskych regulátorov cenných papierov), ktorý ju predloží príslušnému domovskému členskému štátu/štátom (článok 13), kde sa preskúma (článok 14) a potom ju domovský členský štát po konzultácii s CESR (článok 15) zaregistruje alebo zamietne. V nariadení sú uvedené ustanovenia o odobratí registrácie, ak ratingová agentúra nesplní podmienky (článok 17). Ratingové agentúry musia podať žiadosť o registráciu do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia (článok 35).

3.4. V článku 20 sa opisujú právomoci príslušných orgánov. Tieto orgány nemôžu zasahovať do obsahu úverových ratingov. Môžu však:

—	mať prístup k akémukoľvek dokumentu v akejkoľvek forme a dostať alebo si urobiť jeho kópiu,

—	požiadať o informácie akúkoľvek osobu, alebo v prípade potreby predvolať a vypočuť osobu s cieľom získať informácie,

—	vykonávať ohlásené alebo neohlásené kontroly na mieste,

—	požadovať záznamy telefonickej a dátovej prevádzky.

3.5. V článku 21 sú načrtnuté opatrenia dohľadu dostupné príslušným orgánom. Zahŕňajú odobratie registrácie, dočasný zákaz vydávania ratingov, pozastavenie používania ratingov ratingových agentúr, verejné oznámenie o porušení nariadenia a postúpenie záležitosti na trestné stíhanie.

3.6. V článkoch 22 až 28 sa opisujú ustanovenia pre spoluprácu medzi príslušnými orgánmi, aby registrácia a dohľad boli účinné na celom vnútornom trhu. Články 29 a 30 obsahujú ustanovenia pre spoluprácu s tretími krajinami.

3.7. V článku 31 sa hovorí o postihoch, ktoré uplatňujú príslušné orgány. Uvádza sa v ňom, že postihy sa vzťahujú minimálne na prípady hrubého profesionálneho pochybenia a nedostatku náležitej pozornosti. Takéto postihy musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Nestrannosť a vyhýbanie sa konfliktu záujmov

3.8. V článku 5.1 sa uvádza, že ratingová agentúra zabezpečuje, aby vydávanie úverových ratingov neovplyvňoval žiadny existujúci alebo potenciálny konflikt záujmov. V oddieloch A (organizačné požiadavky) a B (prevádzkové požiadavky) prílohy 1 nariadenia sa stanovujú dôkladné systémy kontroly a protiváh.

3.9. Z organizačného hľadiska nesie zodpovednosť predstavenstvo alebo dozorná rada. Vyšší manažment musí mať dobrú povesť. Musí mať najmenej troch nevýkonných riaditeľov, ktorí by boli nestranní. Ich odmeňovanie nie je viazané na výsledky podnikania ratingovej agentúry. Ich funkčné obdobie musí byť pevne stanovené a nie dlhšie ako päť rokov. Vymenovanie nie je obnoviteľné a počas ich funkčného obdobia môžu byť zbavení funkcie iba za určitých podmienok. Všetci členovia rady musia mať náležité skúsenosti a najmenej jeden nestranný nevýkonný riaditeľ musí mať hlboké poznatky o trhoch štruktúrovaných cenných papierov.

3.10. Nestranní nevýkonní riaditelia musia byť konkrétne zodpovední za dohľad nad ratingovou stratégiou a postupmi udeľovania ratingov, ako aj za predchádzanie konfliktu záujmov. Stratégie a postupy musia byť v súlade s nariadením. Nestranní nevýkonní riaditelia musia k tejto záležitosti pravidelne predkladať stanoviská rade a príslušnému orgánu, kedykoľvek o to požiadajú. Aby nestranní nevýkonní riaditelia mohli účinne pracovať, musia ratingové systémy byť riadne stanovené a podporované vnútornými kontrolami, pričom musia podliehať nezávislému preskúmaniu.

3.11. Z prevádzkového hľadiska ratingová agentúra určuje a odstraňuje, resp. podľa potreby rieši a zverejňuje všetky skutočné alebo potenciálne konflikty záujmov. Objasňujú sa osobné konflikty záujmov, ako aj konflikty na podnikovej úrovni. Napríklad, ratingová agentúra neposkytuje konzultačné alebo poradenské služby hodnotenému subjektu ani žiadnej spriaznenej tretej strane o podnikovej alebo právnej štruktúre, aktívach alebo pasívach hodnoteného subjektu alebo akýchkoľvek spriaznených tretích strán. Podobným spôsobom ratingová agentúra zabezpečí, aby analytici nerobili návrhy ani nevydávali odporúčanie, či už formálne alebo neformálne, pokiaľ ide o konštrukciu štruktúrovaných finančných nástrojov, na ktoré má ratingová agentúra vydať rating.

3.12. Ratingová agentúra vedie evidenciu a záznamy z auditov všetkých svojich činností vrátane obchodných a technických rokovaní s hodnotenými subjektmi. Takéto záznamy by sa mali uchovávať a na požiadanie sprístupniť príslušnému orgánu.

Zamestnanci

3.13. V článku 6 sa stanovuje, aby zamestnanci zapojení do ratingu mali primerané znalosti a skúsenosti, neboli priamo zapojení do obchodných rokovaní s hodnotenými subjektmi, nemali by pracovať so žiadnym subjektom menej ako dva roky alebo viac ako štyri roky a ich odmeňovanie by nemalo byť spojené s príjmami získanými od hodnotených subjektov, za ktoré sú zodpovední.

3.14. V dodatku 1 oddieli C sa uvádzajú ďalšie pravidlá týkajúce sa zamestnancov. Tieto zakazujú analytikom alebo príslušným stranám vlastniť alebo obchodovať s finančnými nástrojmi akéhokoľvek subjektu, za ktorý sú zodpovední, alebo vyžadovať dary či láskavosti od tohto subjektu. Ostatné ustanovenia sa týkajú dôvernosti a bezpečnosti informácií.

3.15. Dve ustanovenia týkajúce sa ďalšieho zamestnávania analytika subjektom, pre ktorý pracoval na ratingu. Takisto sa v ňom nachádza ustanovenie, že v prípade, že sa analytik presunie do hodnoteného subjektu, mala by sa zrevidovať príslušná práca analytika za predchádzajúce dva roky.

Metodiky ratingu

3.16. V článku 7 sa vyžaduje, aby ratingová agentúra zverejňovala metodiky, modely a kľúčové predpoklady, ktoré používa. Agentúra prijme všetky potrebné opatrenia, aby informácie, ktoré používa pri prideľovaní úverových ratingov, boli dostatočne kvalitné a zo spoľahlivých zdrojov.

3.17. Ratingová agentúra monitoruje úverové ratingy a v prípade potreby svoje úverové ratingy reviduje. Keď sa zmenia ratingové metodiky, modely alebo kľúčové predpoklady, ratingová agentúra okamžite oznámi očakávaný dosah, zreviduje ovplyvnené úverové ratingy a príslušne ich prehodnotí.

Zverejňovanie a prezentácia úverových ratingov

3.18. V článku 8 sa stanovuje, že ratingová agentúra zverejní každý úverový rating, ako aj všetky rozhodnutia nepokračovať v úverovom ratingu na nevýberovom základe a včas.

3.19. V oddiele D prílohy 1 sa vyžaduje, aby ratingové agentúry zverejňovali:

—	či bol rating oznámený hodnotenému subjektu pred jeho zverejnením a v prípade, že áno, či bol zmenený a doplnený po jeho oznámení,

—	základnú metodiku alebo metodiky použité na určenie ratingu,

—	význam každej ratingovej kategórie,

—	dátum, kedy bol rating prvýkrát vydaný a kedy bol naposledy aktualizovaný.

Ratingová agentúra by takisto mala jasne uviesť všetky príslušné atribúty alebo obmedzenia ratingu, najmä vzhľadom na kvalitu dostupných informácií a ich overenie.

3.20. V prípade, že nedostatok spoľahlivých údajov alebo zložitosť štruktúry nového druhu nástroja alebo neuspokojivá kvalita dostupných informácií vedú k závažným pochybnostiam o tom, či ratingová agentúra môže poskytnúť dôveryhodný úverový rating, ratingová agentúra úverový rating nevydá, resp. existujúci rating stiahne.

3.21. Pri vyhlasovaní úverového ratingu by ratingová agentúra mala vysvetliť príslušné kľúčové prvky. Najmä ak sa hodnotí štruktúrovaný finančný nástroj, agentúra uvedie informácie o analýze strát a peňažných tokov, ktorú urobila.

3.22. Takisto, pokiaľ ide o štruktúrovaný finančný nástroj, ratingová agentúra musí vysvetliť svoje hodnotenie náležitej pozornosti venovanej podkladovým aktívam (ako je zaknihovanie rizikových hypoték). Ak sa spoľahla na hodnotenie tretej strany, mala by uverejniť informácie o tom, aký vplyv má výsledok takéhoto hodnotenia na rating.

3.23. Článok 8 sa tiež zaoberá obavou, že ratingy pre štruktúrované finančné nástroje nie sú porovnateľné s ratingmi pre bežné dlhové nástroje. V súlade s tým musia ratingové agentúry buď prijať odlišné symboly, zanechať zaužívané abecedné označovanie, prípadne pripojiť podrobné vysvetlenie o rôznych ratingových metodikách pre tieto nástroje a spôsob, akým sa rizikový profil líši od bežných nástrojov.

Všeobecné a pravidelné zverejňovanie informácií

3.24. Zverejňovanie údajov, ktoré sa požaduje v článkoch 9 a 10, je podrobne uvedené v prílohe 1 oddiele E. Požaduje sa, aby všeobecné zverejňovanie bolo verejne dostupné a aby sa neustále aktualizovalo. Konkrétne ide o zverejňovanie najdôležitejších regulačných prvkov, ako je konflikt záujmov, politika zverejňovania, mechanizmy odmeňovania, ratingové metodiky, modely a kľúčové predpoklady, zmeny praktík a postupov atď.

3.25. Periodické zverejňovanie sa týka zverejňovania údajov o štandardných mierach každých šesť mesiacov a údajov o klientoch na ročnom základe.

3.26. Okrem toho sa požaduje uverejňovanie výročnej správy o transparentnosti. Správa bude obsahovať podrobnosti o právnej štruktúre a vlastníctve ratingovej agentúry, opis systému vnútornej kontroly kvality, štatistiku prideľovania zamestnancov, podrobnosti o politike evidencie úverových ratingov, výsledok každoročného interného preskúmania dodržiavania nestrannosti, opis politiky rotácie zamestnancov medzi klientmi, informácie o zdrojoch príjmov a vyhlásenie o riadení podniku.

4. Postoj EHSV

4.1. Ratingové agentúry majú privilegované postavenie v odvetví finančných služieb, pretože regulované subjekty v tomto odvetví musia mať cenné papiere s investičným ratingom. Na oboch stranách Atlantického oceánu sa orgány rozhodli uznať veľmi málo ratingových agentúr na regulačné účely. EHSV nabáda Komisiu, aby využila nový registračný postup a umožnila novým ratingovým agentúram vstup na trh, a to najmä tým, že bude podporovať vytvorenie nezávislej európskej agentúry, a zároveň prepracovala finančné nariadenie tak, aby na regulačné účely uznávalo ratingy z ktorejkoľvek ratingovej agentúry registrovanej v EÚ.

4.2. Nariadenie o finančných službách bolo hlavnou hybnou silou vytvorenia oligopolu ratingových agentúr, a to vzhľadom na dôvery v ratingy, pokiaľ ide o kapitálové rezervy. EHSV vyzýva zákonodarcov EÚ, aby neprimerane nedôverovali ratingom, najmä v súvislosti s poslednými skúsenosťami, keď sa niektoré ratingy ukázali ako bezcenné.

4.3. EHSV okrem toho vyzýva Komisiu, aby vyriešila otázku vyhlásení ratingových agentúr o odmietnutí zodpovednosti, v ktorých sa zvyčajne uvádza, že „užívateľ uvedených informácií by sa pri prijímaní investičného rozhodnutia nemal spoliehať na žiadny úverový rating alebo na žiadne iné tu uvedené stanovisko“. Argument, že ratingy sú len názorom a nemožno sa na ne spoliehať je výsmechom koncepcie regulačného kapitálu, ako sa to ukázalo počas súčasnej krízy. Nové nariadenie by malo zahŕňať požiadavku, aby ratingové agentúry stáli za svojimi ratingmi.

4.4. EHSV takisto podporuje návrh, aby ratingové agentúry boli právnickou osobou so sídlom v Spoločenstve a aby domovský členský štát zohrával úlohu regulátora. EHSV však a priori nezavrhuje myšlienku vytvoriť nový dozorný orgán na úrovni EÚ, ak sa ukáže, že opatrenia v oblasti spolupráce medzi členskými štátmi sú nepostačujúce.

4.5. EHSV s potešením konštatuje, že navrhované nariadenie obsahuje účinné nástroje, ako to vyplýva z článkov 21 a 31 (pozri body 3.5 a 3.7). Absencia takýchto sankcií bola hlavnou príčinou kritiky porovnateľných nariadení v USA. Je dôležité, aby sa sankcie uplatňovali vo všetkých členských štátoch rovnakou dôrazne. EHSV sa domnieva, že túto záležitosť by mal koordinovať CESR.

4.6. Navrhované organizačné a prevádzkové nariadenia boli dobre skoncipované. Požiadavka na vymenovanie troch nestranných nevýkonných riaditeľov je v súlade s kódexom podnikové riadenia, ktorý bol prijatý v Spojenom kráľovstve a inde. Od úlohy nestranných nevýkonných riaditeľov bude mnoho závisieť. Ich správanie a výkon ovplyvní úspech organizačných predpisov. EHSV sa domnieva, že všetky vymenovania nevýkonných riaditeľov by mal povinne vopred schváliť príslušný orgán. Vzhľadom na navrhovaný systém je takéto schválenie nevyhnutné.

4.7. V agentúre Fitch vlastní 80 % spoločnosť Fimalac SA, ktorá zasa zo 73 % patrí spoločnosti Marc de Lacharriere. Agentúra S&P je súčasťou skupiny spoločností McGraw Hill. Do roku 2000 bola agentúra Moody’s súčasťou skupiny Dun and Bradstreet. Z výsledkov pátrania denníka Financial Times vyplýva, že agentúra Moody’s po roku 2000 upustila od svojej tradičnej profesionality, aby vyhovela situácii na burze. EHSV žiada príslušné orgány členských štátov, aby ako súčasť ich organizačného dohľadu úzko sledovali prepojenie medzi ratingovými činnosťami a očakávaniami akcionárov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať štruktúre balíkov odmien riadiacich pracovníkov.

4.8. Z prevádzkového hľadiska sú zákazy uvedené v bode 3.11 hlavnými prvkami kontroly a predchádzania najdôležitejšiemu aspektu v konflikte záujmov, ktorý bol zistený. Ratingová agentúra už nemôže udeliť rating v záležitosti, ku ktorej poskytovala poradenstvo.

4.9. Zámerom pravidiel týkajúcich sa zamestnancov je takisto odstránenie konfliktu záujmov. Podobne ako v prípade externých audítorov, existujú obmedzenia týkajúce sa dĺžky obdobia, počas ktorého môže byť analytik spájaný s jedným klientom, hoci limit štyri roky sa môže predĺžiť na päť rokov. A rovnako ako v prípade audítorov a všetkých odvetví priemyslu finančných služieb, analytici nesmú mať záujmy v cenných papieroch a podieloch klienta. EHSV víta, že tieto obozretné pravidlá budú odteraz dodržiavať všetky ratingové agentúry.

4.10. EHSV dôrazne podporuje ustanovenia článku 7. Článok rieši problematiku zjavného zneužívania prostriedkov, ktoré boli zistené na základe vyšetrovania Komisie pre cenné papiere a burzu. Uverejnením metodík sa objasní, či sa ratingy stanovili pomocou rôznych skratiek alebo vynechaním určitých skutočností. Ratingová agentúra je okrem toho v súčasnosti povinná kontrolovať svoje informačné zdroje a zabezpečiť, aby boli dostatočne spoľahlivé na stanovenie ratingu. Takisto je dôležité podotknúť, že ak by pravidlá o zmene metodík a predpokladov boli účinné už v minulosti, chybné ratingy by vyšli najavo už dávno pred rokom 2007. EHSV navrhuje, aby sa dodržiavanie článku 7 starostlivo monitorovalo a aby sa v prípade potreby jeho ustanovenia mohli posilniť.

4.11. V článku 8 sa táto záležitosť uzatvára požiadavkou na zverejnenie spôsobu, akým ratingová agentúra pri každej objednávke na vypracovanie ratingu uplatňovala pravidlá uvedené v článku 7. EHSV osobitne teší, že EÚ pôjde ďalej ako USA, čo sa týka štruktúrovaných produktov, so žiadosťou, aby potenciálni investori boli akýmkoľvek spôsobom informovaní o negatívnych stránkach týchto produktov.

4.12. Námietky voči osobitnému súboru ratingových symbolov sa zameriavajú na pravdepodobnosť, že po masívnych zníženiach ratingu, ku ktorým došlo, by sa dlhopisy s týmto odlišným označením mohli považovať za investície nižšieho stupňa. Podľa EHSV by to nebolo zlé, kým sa neobnoví rating takýchto dlhopisov.

4.13. Výbor COREPER vo svojej práci zdôrazni skutočnosť, že navrhovaným nariadením sa konkrétne neriešia ratingy vypracované v tretích krajinách. EHSV podporuje návrh výboru COREPER, aby sa takéto ratingy mohli používať na regulačné účely v EÚ v prípade, ak sú schválené ratingovou agentúrou zaregistrovanou v EÚ za podmienok, že:

—	obe zapojené agentúry sú súčasťou tej istej skupiny,

—	agentúra mimo EÚ sa riadi požiadavkami porovnateľnými s nariadeniami EÚ,

—	existuje objektívny dôvod na vydávanie ratingu tretím krajinám,

—	je vytvorená spolupráca medzi príslušnými kompetentnými orgánmi.

4.14. Rôzne zverejňovanie na regulačné účely, ako aj na informovanie trhov, sa zdá byť v poriadku, snáď až na dve námietky.

—

Štandardné miery sú dôležité, pretože zabezpečujú meranie kvality alebo ratingovej činnosti každej ratingovej agentúry. V USA sú požiadavky špecifické: ratingové agentúry musia zverejňovať štatistiky výkonnosti za jeden, tri a desať rokov v každej ratingovej kategórií, takže bude zrejmé, ako presne ich ratingy predpovedali štandardy. EHSV by bol rád, keby ustanovenie v nariadení EÚ týkajúce sa tohto bodu bolo konkrétnejšie.

—	Takisto bola nastolená požiadavka, aby boli identifikovaní klienti, ktorí predstavujú viac ako 5 % obratu. Tento limit môže byť príliš nízky. EHSV žiada Výbor európskych regulátorov cenných papierov, aby túto otázku ďalej zvážil.

V Bruseli 13. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

17.11.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 277/125

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Akčný plán vykonávania stratégie EÚ pre zdravie zvierat“

[KOM(2008) 545 v konečnom znení]

(doplňujúce stanovisko)

(2009/C 277/26)

Spravodajca: pán NIELSEN

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 24. februára 2009 rozhodol podľa článku 29 A vykonávacích predpisov vnútorného poriadku vypracovať doplňujúce stanovisko na tému

„Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Akčný plán vykonávania stratégie EÚ pre zdravie zvierat“

KOM(2008) 545 v konečnom znení.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája) 189 hlasmi za, pričom 2 hlasovali proti a 11 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery

1.1. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta návrh Komisie na vykonávania stratégie EÚ pre zdravie zvierat a oceňuje, že Komisia v ňom vo veľkej miere zohľadnila pripomienky, ktoré výbor vyjadril v súvislosti predložením návrhu novej stratégie. EHSV potvrdzuje svoju požiadavku posilniť úsilie EÚ o prevenciu, monitorovanie a boj proti nebezpečným ochoreniam zvierat, z ktorých väčšina stále predstavuje celosvetové ohrozenie. EHSV preto aj naďalej dúfa, že budúce ustanovenia EÚ budú v čo najväčšej miere príkladom aj pre iných obchodných partnerov. Komisia by mala prispieť k jasnému chápaniu nových právnych predpisov EÚ v príslušných tretích štátoch a tiež využiť odborné znalosti a zdroje členských štátov pri riešení krízy. V súvislosti s krajinami tretieho sveta by sa malo v tomto smere vyvinúť ešte väčšie úsilie a jednou z hlavných priorít by malo byť vypracovanie ukazovateľov, pretože majú zásadný význam. Okrem toho je dôležité zachovať veterinárny fond a harmonizovať spolufinancovanie zo strany členských štátov, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže.

2. Úvod

2.1. V roku 2007 vyjadril EHSV súhlas s návrhom Komisie týkajúcim sa novej stratégie pre ochranu zvierat na obdobie rokov 2007 až 2013 (1). Tento akčný plán je skonkrétnením stratégie s harmonogramom 31 jednotlivých iniciatív (2), ktoré by sa mali zrealizovať do roku 2013 v rámci štyroch oblastí uplatnenia (stanovenie priorít, rámec, prevencia a výskum). Najdôležitejšími prvkami sú právne predpisy EÚ týkajúce sa zdravia zvierat a revízia znášania nákladov a rozdelenia zodpovednosti. K tomu sa pripája záujem EÚ z dlhodobého hľadiska o členstvo v Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE), ako aj opatrenia proti sanitárnym prekážkam exportu, kategorizácia a preskúmanie rizík v súvislosti s chorobami zvierat a chemických rizík, usmernenia pre biologickú bezpečnosť stavov hovädzieho dobytka a rozvoj elektronických informačných systémov na hraniciach, posilnenie bánk antigénov/očkovacích látok v EÚ, vývoj nových liekov a očkovacích látok ako aj monitorovanie odolnosti pôvodcov zoonóz voči antibiotikám. Nadradeným účelom je zjednodušiť a zlepšiť existujúce a budúce právne predpisy a garantovať efektívnejšie ustanovenia. Komisia preto systematicky posúdi jednotlivé návrhy a zváži možné alternatívy s cieľom zaručiť lepšie a jednoduchšie právne predpisy.

3. Všeobecné pripomienky

3.1. Akčný plán je relevantný a fundovaný. EHSV oceňuje veľkú otvorenosť Komisie a jej vôľu spolupracovať, ktorými sa proces doteraz vyznačoval, vrátane zohľadnenia pripomienok EHSV. Medzitým by sa mali vymedziť a zvážiť oblasti, ktoré by mal akčný plán zahŕňať. Pritom by bolo potrebné porovnať a zvážiť, aké veľké je riziko týchto chorôb pre človeka, aké utrpenie spôsobujú zvieratám a aké sú hospodárske dôsledky pre výrobcov a podniky.

3.2. Ako už v minulosti konštatoval EHSV, pre dôveryhodnosť EÚ je rozhodujúce, aby inštitúcie EÚ a členské štáty dodržali vlastné lehoty na predloženie, schválenie a uplatnenie konkrétnych predpisov, čo je žiaľ skôr výnimkou. Z tohto dôvodu je dôležité, aby Komisia aspoň stanovila realistické termíny na predkladanie vlastných návrhov a správ a tieto lehoty v praxi aj dodržala.

3.3. V súvislosti s lehotami na jednotlivé opatrenia by teda malo byť jasné, že „orientačný časový rozvrh legislatívnych iniciatív“ a „orientačný termín realizácie“ sa vzťahuje na predloženie návrhu, a nie na konečné rozhodnutie, ktoré bude výsledkom následného, časovo náročného rozhodovacieho procesu. Zvlášť nejasným je tvrdenie, že osobitné opatrenia na ochranu zvierat, popísané v príslušnom akčnom pláne na rok 2006 (3), by sa teraz mali stať neoddeliteľnou súčasťou stratégie pre zdravie zvierat, pretože harmonogram väčšiny týchto opatrení bol prekročený už krátko po predložení akčného plánu.

3.4. Je veľmi dôležité, aby jednotlivé opatrenia zvýšili úroveň ochrany zvierat a aby tieto opatrenia boli efektívnejšie. Pritom treba brať do úvahy princíp proporcionality a úsilie o zjednodušenie a zlepšenie regulačného prostredia. Okrem toho je dôležité, aby následné opatrenia stratégie pre zdravie zvierat boli prijímané v otvorenej spolupráci s členskými štátmi a záujmovými skupinami, okrem iného prostredníctvom komunikačného plánu a poradného výboru pre zdravie zvierat.

4. Konkrétne pripomienky

4.1. EHSV podporuje hlavný cieľ vytvoriť jeden právny rámec, ktorý by vymedzil spoločné princípy a požiadavky zdravia zvierat a uviedol spoločné body s platnou legislatívou v oblasti ochrany zvierat, bezpečnosti potravín, zdravotníctva alebo poľnohospodárskej politiky. Zamýšľané zjednodušenie a zlepšenie efektivity tvorby právnych predpisov prispeje aj k vytvoreniu prehľadnejšej a otvorenejšej politiky, podmienkou však je horizontálny prístup a zohľadnenie aspektov bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a boja proti ich chorobám. Musia sa využiť synergie v tejto oblasti a ochrana zvierat by mala byť vo väčšej miere a v skoršom štádiu zohľadňovaná ako súčasť zdravia zvierat tam, kde to je relevantné.

4.2. Kategorizácia chorôb zvierat a definícia „prijateľnej úrovne rizika“ predstavujú veľkú výzvu pre partnerskú spoluprácu. V prvom rade je potrebné uplatniť vedecké východiská, aby choroby mohli byť kategorizované podľa epidemiologických hľadísk a možností kontroly. Súčasne je však nutné, aby posúdenie zahŕňalo aj dôsledky chorôb pre hospodárstvo a obchod.

4.3. Zásahy a zdroje budú podľa akčného plánu zamerané „na choroby s veľkým významom pre verejnosť“. To sú prirodzene choroby predstavujúce nebezpečenstvo pre ľudské zdravie. Pod označenie „s veľkým významom pre verejnosť“ a príslušné financovanie by však mali spadať aj choroby, ktoré majú vážny hospodársky dosah na dané odvetvie, a tým aj hospodárstvo členských štátov.

4.4. Okrem toho je pri zjednodušovaní a prepracúvaní príslušných platných predpisov rozhodujúce nezabúdať na väčšiu harmonizáciu predpisov EÚ a odporúčaní OIE. Zároveň treba zabrániť neúčelným obmedzeniam hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi a vo vzťahu k tretím štátom. Pri vypracúvaní nových právnych predpisov pre veterinárstvo a ochranu zvierat sa preto EÚ musí usilovať o maximálnu možnú harmonizáciu týchto predpisov a o to, aby tieto predpisy boli pre tretie krajiny pochopiteľné.

4.5. Zamýšľaný efektívny a zodpovedný model rozdelenia nákladov by mal aj naďalej vychádzať zo spoločného financovania zo strany EÚ a členských štátov, ale aj zo zodpovednosti odvetvia ako zo súčasných nákladov na prevenciu chorôb a boj proti nim. Financovanie zo strany EÚ prostredníctvom veterinárneho fondu by sa malo zachovať, ale financovanie zo strany členských štátov by sa malo harmonizovať s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže v dôsledku nerovnakého rozdelenia finančných prostriedkov medzi verejné a súkromné subjekty. Mali by existovať možnosti náhrady priamych a nepriamych nákladov, aby motivácia hlásiť vypuknutie nebezpečných chorôb zvierat zostala bezpodmienečne zachovaná aj v budúcej stratégii pre ochranu zdravia zvierat. Ako konštatuje Komisia, bude potrebné vykonať dôkladnú analýzu existujúcich možností ešte pred vypracovaním návrhov harmonizovaného modelu rozdelenia nákladov.

4.6. Odvetvie krmív má pre zdravie zvierat veľký význam a zaobchádzanie s krmivami je preto pre boj proti chorobám zvierat dôležité. Výboru však chýba presnejšie zdôvodnenie návrhu zaviesť finančné záruky v odvetví krmív. Zjavne tu neboli zohľadnené závery správy o finančných zárukách v odvetví krmív (4).

4.7. Ako už výbor zdôraznil v skorších stanoviskách, okrem iného by sa s cieľom dosiahnuť pochopenie u obyvateľstva malo v rámci boja proti nákazám zaviesť očkovanie, keď sa tým dá zabrániť zabíjaniu zdravých zvierat alebo ho obmedziť. Ako konštatuje aj Komisia, rozhodnutie o tom, či sa bude očkovať, by sa však malo prijať s prihliadnutím na konkrétnu situáciu a malo by sa zakladať na uznávaných zásadách a faktoroch, okrem iného na dostupnosti a účinnosti očkovacích látok, platných testoch, medzinárodných usmerneniach a možných prekážkach obchodu, hospodárnosti a možných rizikách v spojitosti s použitím očkovacej látky.

4.8. Tu je potrebný ďalší výskum a vývoj. V tejto súvislosti je rozhodujúce, aby sa Komisia mimo hraníc EÚ usilovala o všeobecné pochopenie očkovacej politiky s cieľom znížiť počet sporných prípadov, ktoré sa môžu vyskytnúť pri vývoze.

4.9. Doteraz bolo akútne zvládanie krízových situácií prevažne v rukách jednotlivých členských štátov a príslušných tretích krajín. V tejto súvislosti je dôležité, aby zúčastnené subjekty riešili problémy spoločne aj v budúcnosti. Súčasná deľba práce má určite isté výhody, a preto sa musí zachovať možnosť práva na individuálne rokovanie za podmienky, že Komisia bude o veci informovaná.

4.10. Vo väčšine poľnohospodárskych podnikov sú v súčasnej dobe prijímané rôzne opatrenia, ktoré sú kombináciou konkrétnych zákrokov, štandardných postupov a zdravého sedliackeho rozumu. Ak sú tieto dobrovoľné opatrenia na boj proti nákazám, uskutočňované väčšinou z iniciatívy výrobcov alebo na podnet zväzov, uplatňované v rámci vypracovania modelu deľby nákladov, je s tým spojená veľká právna neistota.

4.11. Aj keď sa na prvý pohľad zdá správne posúdiť, do akej miery urobili chovatelia dobytka v konkrétnom prípade všetko potrebné, aby zabránili zavlečeniu a šíreniu nákazy, rozhodnutie o hospodárskom odškodnení na základe tohto posúdenia je problematické. Vzhľadom na nepostačujúce vedomosti o účinku preventívnych opatrení na rôzne druhy zvierat je v súčasnej dobe nebezpečné uplatňovať takéto pravidlá v praxi. Preto je potrebný výskum a vývoj, aby sa našli vhodné možnosti a aby sa preverila ich uplatniteľnosť v praxi.

4.12. Základné pravidlá biologickej bezpečnosti treba stanoviť v rámci právnych predpisov, ktoré možno nahradiť špecifickými pravidlami v podobe usmernení prispôsobených rôznym druhom zvierat alebo rôznym typom poľnohospodárskej výroby (napr. poľnohospodár ako vedľajšie zamestnanie). Okrem toho je potrebná stála osveta v rámci spolupráce medzi príslušnými úradmi a združeniami hospodárskych subjektov pôsobiacich v tomto sektore.

4.13. Výskum, vývoj a poradenstvo sú pre splnenie cieľov stratégie rozhodujúce. Najväčšia časť výskumu sa stane rentabilnou až vtedy, keď sa jeho výsledky uplatnia vo výrobe, poradenstve a kontrole. Preto je odovzdávanie vedomostí veľmi dôležité. Strategický výskumný program teda nie je dostatočne zameraný na prevenciu v podobe iniciatív, pri ktorých veterinárne lekárstvo nezohráva žiadnu úlohu. Preto by zväzy chovateľov dobytka mali byť do hľadania riešení zapájané vo väčšej miere než je zrejme zámerom Komisie.

4.14. Pri mnohých členských štátoch je stále väčšie riziko, že normy budú stanovené na najnižší spoločný menovateľ. Jednotlivým členským štátom by malo byť umožnené ujať sa úlohy priekopníka, pokiaľ to nebude škodiť záujmom Spoločenstva Takto sa dajú zhromaždiť skúsenosti, ktoré môžu prísť neskôr vhod iným členským štátom. Komisia napríklad plánuje až na rok 2011 predložiť návrh na elektronické označovanie dobytka (namiesto označovanie značkami na ušiach). K tomuto dátumu treba ešte pripočítať dlhý proces rozhodovania. Vzhľadom na zjavné výhody v podobe zníženia práce pre podniky, lepšej registrácie chovaných zvierat, a tým aj istejšej analýzy a zvýšenej bezpečnosti výrobkov by malo byť urýchlené zavedenie tohto systému možné.

V Bruseli 13. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Oznámenie Komisie o novej stratégii Európskej únie týkajúcej sa zdravia zvierat (2007 – 2013) podľa zásady „prevencia je lepšia ako liečba“ (KOM(2007) 539 v konečnom znení) a stanovisko EHSV zo 16.1.2008, Ú. v. EÚ C 151, 17.6.2008.

(2) V oznámení Komisie (KOM(2008) 545 v konečnom znení) sa spomína 21 iniciatív, ale v rámci interného plánovania sa ich uvádza 31, pozri http://ec.europa.eu/food/animal/diseases/strategy/pillars/action_en.htm.

(3) Akčný plán Spoločenstva na ochranu a dobré životné podmienky zvierat (KOM(2006) 13 v konečnom znení) a stanovisko EHSV z 26.10.2006, Ú. v. EÚ C 324, 30.12.2006.

(4) Príloha dokumentu KOM(2007) 469 o finančných zárukách v krmivárstve a vysvetlenie existujúcich dohôd.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2009.277.slo
Úradný vestník Európskej únie		C 277

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 52 17. novembra 2009

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	STANOVISKÁ
	Európsky hospodársky a sociálny výbor
	453. plenárne zasadnutie v dňoch 13. a 14. mája 2009
2009/C 277/01	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Výskum a vývoj: podpora konkurencieschopnosti	1

2009/C 277/02	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Vplyv legislatívnych prekážok v členských štátoch na konkurencieschopnosť EÚ (prieskumné stanovisko na žiadosť českého predsedníctva Rady EÚ)	6

2009/C 277/03	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Potreby vzdelávania a odbornej prípravy v spoločnosti založenej na energii bez emisií uhlíka (prieskumné stanovisko)	15

2009/C 277/04	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Ekologizácia námornej a riečnej dopravy (prieskumné stanovisko)	20

2009/C 277/05	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Cestná doprava v roku 2020: očakávania občianskej spoločnosti (prieskumné stanovisko)	25

2009/C 277/06	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zapojenie občianskej spoločnosti do východného partnerstva (prieskumné stanovisko)	30

2009/C 277/07	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zapojenie občianskej spoločnosti do realizácie akčných plánov európskej susedskej politiky v krajinách južného Kaukazu: Arménsku, Azerbajdžane a Gruzínsku	37

2009/C 277/08	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Pobaltie: Úloha organizovanej občianskej spoločnosti pri zlepšovaní regionálnej spolupráce a hľadaní regionálnej stratégie	42

	III Návrhy právnych aktov
	Európsky hospodársky a sociálny výbor
	453. plenárne zasadnutie v dňoch 13. a 14. mája 2009
2009/C 277/09	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa zrušujú smernice Rady 71/317/EHS, 71/347/EHS, 71/349/EHS, 74/148/EHS, 75/33/EHS, 76/765/EHS, 76/766/EHS a 86/217/EHS týkajúce sa metrológie [KOM(2008) 801 v konečnom znení – 2008/0227 (COD)]	49

2009/C 277/10	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane zvierat používaných na vedecké účely [KOM(2008) 543 v konečnom znení – 2008/0211 (COD)]	51

2009/C 277/11	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Rady, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej rybárskej politiky [KOM(2008) 721 v konečnom znení – 2008/0216 (CNS)]	56

2009/C 277/12	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa výziev súvisiacich s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa pri zvládaní zmeny klímy a straty biodiverzity [KOM(2008) 645 v konečnom znení]	62

2009/C 277/13	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia EÚ pre lepšiu demontáž lodí [KOM(2008) 767 v konečnom znení]	67

2009/C 277/14	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o II. štádiu rekuperácie benzínových výparov pri čerpaní pohonných látok do osobných vozidiel na čerpacích staniciach [KOM(2008) 812 v konečnom znení – 2008/0229 (COD)]	72

2009/C 277/15	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) [KOM(2008) 780 v konečnom znení – 2008/0223 (COD)]	75

2009/C 277/16	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Rady, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby surovej ropy a/alebo ropných výrobkov [KOM(2008) 775 v konečnom znení – 2008/0220 (CNS)]	81

2009/C 277/17	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy [KOM(2008) 887 v konečnom znení – 2008/0263 (COD)]	85

2009/C 277/18	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program podpory hospodárskej obnovy prostredníctvom poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky [KOM(2009) 35 v konečnom znení – 2009/0010 (COD)]	90

2009/C 277/19	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Iniciatíva v oblasti surovín – zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe [KOM(2008) 699 v konečnom znení]	92

2009/C 277/20	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Reakcia na krízu v európskom automobilovom priemysle [KOM(2009) 104 v konečnom znení]	98

2009/C 277/21	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov [KOM(2008) 869 v konečnom znení – 2008/0252 (CNS)]	100

2009/C 277/22	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok [KOM(2008) 637 v konečnom znení – 2008/0193 (COD)]	102

2009/C 277/23	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov [KOM(2008) 727 v konečnom znení – 2008/0215 (CNS)]	109

2009/C 277/24	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o daňové podvody súvisiace s dovozom a inými cezhraničnými transakciami [KOM(2008) 805 v konečnom znení – 2008/0228 (CNS)]	112

2009/C 277/25	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Ratingové agentúry [KOM(2008) 704 v konečnom znení – 2008/0217 (COD)]	117

2009/C 277/26	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Akčný plán vykonávania stratégie EÚ pre zdravie zvierat [KOM(2008) 545 v konečnom znení]	125