ISSN 1725-5236

doi:10.3000/17255236.C_2009.228.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 228

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 52
22. septembra 2009


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

STANOVISKÁ

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor

 

452. plenárne zasadnutie 24. a 25. marca 2009

2009/C 228/01

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Úloha lesov a lesného hospodárstva pri plnení záväzkov EÚ v oblasti boja proti klimatickým zmenám (prieskumné stanovisko)

1

2009/C 228/02

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Partnerstvo medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi (prieskumné stanovisko)

9

2009/C 228/03

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Identifikácia pretrvávajúcich prekážok mobility na vnútornom trhu práce (prieskumné stanovisko)

14

2009/C 228/04

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Situácia starších pracovníkov v kontexte priemyselných zmien – zabezpečenie podpory a systematická diverzifikácia vekovej štruktúry v odvetviach a podnikoch (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

24

2009/C 228/05

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Transatlantické vzťahy: Ako zlepšiť zapojenie občianskej spoločnosti

32

 

III   Prípravné akty

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor

 

452. plenárne zasadnutie 24. a 25. marca 2009

2009/C 228/06

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Biela kniha o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES

40

2009/C 228/07

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Správa Komisie – Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2007

47

2009/C 228/08

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha – autorské práva v znalostnej ekonomike

52

2009/C 228/09

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Smerom k spoločnému plánovaniu výskumu: Spoluprácou k účinnejšiemu riešeniu spoločných výziev

56

2009/C 228/10

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie

62

2009/C 228/11

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o cezhraničných platbách v Spoločenstve

66

2009/C 228/12

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o účasti Spoločenstva na Európskom programe metrologického výskumu a vývoja vykonávanom niekoľkými členskými štátmi

69

2009/C 228/13

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady z […], ktorým sa ustanovuje program Spoločenstva určený na podporu osobitných činností v oblasti finančných služieb, finančného výkazníctva a auditu

75

2009/C 228/14

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/15/ES o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave

78

2009/C 228/15

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre

81

2009/C 228/16

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie: Druhý strategický prieskum energetickej politiky – Akčný plán EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť

84

2009/C 228/17

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (prepracované znenie)

90

2009/C 228/18

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1692/2006, ktorým sa ustanovuje druhý program Marco Polo na poskytovanie finančnej pomoci Spoločenstva na zlepšenie environmentálnych vlastností systému nákladnej dopravy (Marco Polo II)

95

2009/C 228/19

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program spolupráce v audiovizuálnej oblasti s odborníkmi z tretích krajín MEDIA Mundus

100

2009/C 228/20

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii

103

2009/C 228/21

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice 86/613/EHS

107

2009/C 228/22

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh odporúčania Rady o bezpečnosti pacientov vrátane prevencie a kontroly infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou

113

2009/C 228/23

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej centrálnej banke EMU@10: úspechy a výzvy po desiatich rokoch existencie hospodárskej a menovej únie

116

2009/C 228/24

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu Parlamentu, Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru: Zelená kniha o územnej súdržnosti Z územnej rozmanitosti urobiť prednosť

123

2009/C 228/25

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/79/EHS, 92/80/EHS a 95/59/ES, pokiaľ ide o štruktúru a sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov

130

2009/C 228/26

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o výsledkoch rokovaní týkajúcich sa stratégií a programov kohéznej politiky na programové obdobie 2007 – 2013

141

2009/C 228/27

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 95/93 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva

148

2009/C 228/28

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Plán hospodárskej obnovy Európy (doplňujúce stanovisko)

149

SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

STANOVISKÁ

Európsky hospodársky a sociálny výbor

452. plenárne zasadnutie 24. a 25. marca 2009

22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/1


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Úloha lesov a lesného hospodárstva pri plnení záväzkov EÚ v oblasti boja proti klimatickým zmenám“ (prieskumné stanovisko)

2009/C 228/01

Podpredsedníčka Komisie, pani Margot WALLSTRÖM, požiadala listom z 20. júna 2008 predsedu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, pána Dimitrisa DIMITRIADISA, v súlade s článkom 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému

Úloha lesov a lesného hospodárstva pri plnení záväzkov EÚ v oblasti boja proti klimatickým zmenám“ (prieskumné stanovisko).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. marca 2009. Spravodajcom bol pán Kallio.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 25. marca 2009) prijal 145 hlasmi za, pričom 8 členovia hlasovali proti a 14 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV sa domnieva, že lesy a obnoviteľné drevo, ktoré produkujú, zohrávajú dôležitú úlohu pri regulácii klimatických zmien, pretože:

počas rastu lesy pohlcujú z atmosféry uhlík a ukladajú ho do biomasy a do pôdy,

vo výrobkoch z dreva sa ukladá oxid uhličitý; počas obdobia ich životnosti sa uhlík odstraňuje z atmosféry,

využívaním energie z dreva sa znižuje závislosť od fosílnych palív, a tým sa znižujú emisie skleníkových plynov,

používaním výrobkov z dreva v stavebníctve a nábytkárstve sa nepriamo znižujú emisie fosílnych palív – ak sa drevo používa ako náhrada za iné materiály (napríklad betón), pri výrobe ktorých sa spotrebuje viac energie a produkuje sa viac emisií ako v prípade dreva.

1.2

EHSV si všíma, že drevo sa v Európe používa najmä v stavebníctve, ako zdroj energie a na výrobu nábytku a papiera. Vďaka dominovému efektu spracovateľských reťazcov majú výrobky z dreva obrovský prínos z hľadiska zamestnanosti, príjmu vlastníkov lesov a hospodárskej činnosti, najmä vo vidieckych oblastiach.

1.3

ESHV poukazuje na skutočnosť, že už niekoľko desaťročí európske lesy pohlcujú oxid uhličitý, pretože ich ročný prírastok bol vyšší ako výrub, čo prispelo k spomaleniu hromadenia oxidu uhličitého v atmosfére. Je nevyhnutné uznať význam prírodných lesov, pretože viažu uhlík a udržiavajú biodiverzitu. Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov sa v európskych krajinách kontroluje pomocou kritérií a ukazovateľov MCPFE (1), ktoré sa neustále zdokonaľujú.

1.4

EHSV odporúča, aby EÚ prijala tieto opatrenia:

usilovať sa o to, aby sa drevo využívalo rozličným spôsobom a na rozličné účely, a to napríklad presadzovaním využívania bioenergie z lesných zdrojov vyrobenej udržateľným spôsobom, zlepšovaním informovanosti o používaní dreva v stavebníctve na základe výpočtu životného cyklu a spoločných stavebných noriem a tiež tým, že členské štáty by zaradili výstavbu z dreva do vnútroštátnej politiky verejného obstarávania v drevárstve,

oproti súčasnosti zvýšiť svoju aktivitu v medzinárodnej politike v oblasti lesného hospodárstva a ujať sa hlavnej úlohy pri presadzovaní trvalo udržateľného obhospodarovania lesov na celom svete,

zriadiť európsky výbor expertov zložený zo zástupcov lesného hospodárstva, ktorí vytvárajú politiku tohto odvetvia, vedeckovýskumných pracovníkov, vlastníkov lesov a iných dôležitých subjektov v oblasti lesníctva a ochrany životného prostredia a klímy. Úlohou výboru bude zlepšiť a rozšíriť priestor pre dialóg o otázkach lesného hospodárstva a zlepšiť šírenie odborných poznatkov a proces prijímania rozhodnutí,

vynaložiť maximálne úsilie na to, aby sme splnili požiadavky týkajúce sa podávania správ o skleníkových plynoch po skončení platnosti Kjótskeho protokolu týmito spôsobmi:

a)

prijatím a zaradením uhlíka viazaného vo výrobkoch z dreva vyrobených udržateľným spôsobom medzi záväzné nástroje na výpočet bilancie uhlíka;

b)

vypracovanie nástroja REDD (2), ktorý by bol účinným prostriedkom na obchodovanie s emisnými kvótami CO2, a schválenie jeho používania pri výpočte bilancie uhlíka v prípade zmeny vo využívaní pôdy, najmä v záujme predchádzania úbytku lesov v rozvojových krajinách;

podporovať výskum, vytvorenie súpisov lesných porastov, zmapovanie rizikových oblastí citlivých na pôsobenie klimatických zmien a rozvoj systémov monitorovania stavu lesov a zabezpečenie ich financovania.

1.5

EHSV zdôrazňuje, že vzhľadom na možné negatívne dôsledky klimatických zmien by mali členské štáty v rámci predchádzania škodám, ktoré na lesnom fonde spôsobujú extrémne javy (búrky, suchá, lesné požiare, hmyz), a v rámci odstránenia následkov týchto škôd vypracovať krízové plány pre lesné hospodárstvo. Taktiež by mali zlepšiť informovanosť o význame tohto odvetvia.

1.6

EHSV odporúča, aby členské štáty EÚ podporovali aj rozptýlenú výrobu energie z biologických zdrojov za pomoci garantovaných sadzieb za dodávku elektriny do siete.

1.7

EHSV zdôrazňuje, že lesy – okrem ich významu v boji proti klimatickým zmenám – zohrávajú množstvo ďalších dôležitých úloh ekologického, sociálneho a hospodárskeho charakteru, ktoré je potrebné zachovať. Medzi ciele lesného hospodárstva patrí okrem produkcie dreva aj udržiavanie biodiverzity lesov, správa podzemných vodných zdrojov, starostlivosť o krajinu, využívanie lesov na rekreáciu, cestovný ruch a ako protihlukových bariér a v rámci ochrany pred lavínami a eróziou a poskytovania nedrevných produktov, ako sú lesné plody, huby a lesná zver. Tieto mnohostranné doplnkové verejnoprospešné funkcie lesa sa neuvádzajú v žiadnych výpočtoch rentability, ani neodrážajú v cenách dreva.

2.   Záväzky EÚ v oblasti boja proti klimatickým zmenám týkajúce sa lesov a lesného hospodárstva

2.1

Európsky parlament schválil v decembri 2008 balík opatrení EÚ pre oblasť klímy a energetiky. Medzi legislatívne rozhodnutia, ktoré sa budú týkať lesov a lesného hospodárstva, patrí:

revízia smernice o systéme EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami. Smernica stanovuje usmernenia týkajúce sa využívania pôdy, zmien využívania pôdy, lesného hospodárstva v súvislosti s podávaním správ o skleníkových plynoch a obchodovaním s emisnými kvótami. Dôležitou súčasťou správ o skleníkových plynoch je informácia o uhlíku viazanom vo výrobkoch z dreva a v samotných lesoch,

systém obchodovania s emisnými kvótami sa vzťahuje na celulózový a papiernický priemysel, ale toto odvetvie spĺňa kritériá, na základe ktorých sa môže považovať za odvetvie ohrozené „únikom CO2“. Rozhodnutie o tomto odvetví bude prijaté neskôr. Na rozdiel od výroby väčšiny iných stavebných materiálov (betón, oceľ a hliník) sa na používanie dreva ako suroviny vzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami, takže cena uhlíka ovplyvňuje ich konkurencieschopnosť. To nepriamo zvýhodňuje drevné materiály a výstavbu z nich,

rámcová smernica o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Cieľ dosiahnuť 20-percentný podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 znamená, že je potrebné výrazne zvýšiť podiel využívania bioenergie z lesných zdrojov (vykurovanie, elektrická energia a biopalivá). V snahe zvýšiť využívanie potenciálu biomasy stanovuje smernica (odôvodnenie 34) cieľ, ktorým je väčšie využívanie jestvujúcich zdrojov dreva a vypracovanie nových metód v odvetví lesného hospodárstva. Smernica stanovuje množstvo cieľov týkajúcich sa lesnej biomasy vyrobenej udržateľným spôsobom, ako aj odvetvia stavebníctva. Cieľom je úspora energie a zníženie emisií pri výrobe materiálov,

smernica o palivách v doprave. Táto smernica stanovuje požiadavky týkajúce sa udržateľnej výroby biomasy pri výrobe biopalív (vrátane lesnej biomasy, ktorá nie je uvedená) v súlade so strategickým rámcom smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

2.2

Lesy pokrývajú 31 % územia Európy a podľa odhadov ročne pohltia približne 10 % európskych emisií oxidu uhličitého. (3) Objem uhlíka uvoľneného do ovzdušia v trvalo udržateľne obhospodarovaných lesoch je menší (zachytávanie CO2) alebo sa rovná (neutrálna uhlíková bilancia) objemu uhlíka pohlcovaného lesom z ovzdušia.

3.   Lesné zdroje  (4) a ich využívanie v Európe

3.1

V krajinách EÚ 27 pokrývajú lesy 156 miliónov hektárov. Avšak vzhľadom na prírodné podmienky nie je vo všetkých týchto lesoch možná ťažba dreva ani ich hospodárske využitie. Podľa odhadov je v priemere dostupných 80 až 90 % tejto plochy, ale vo východnej Európe je dostupných často iba 40 až 50 % lesov. Za posledných 15 rokov sa lesná plocha na území štátov EÚ 27 zväčšila o 10 miliónov hektárov v dôsledku zalesňovania, znovuzalesňovania bývalej poľnohospodárskej pôdy a prirodzeného znovuzalesňovania. Zväčšenie rozlohy lesnej plochy zodpovedá celkovej rozlohe Maďarska.

3.2

Približne 60 % lesov v EÚ 27 je v súkromnom vlastníctve, najmä rodín, a 40 % vo verejnom vlastníctve, čiže ich vlastní štát, obce, náboženské spoločenstvá a ďalšie subjekty. Celkovo sa eviduje viac než 15 miliónov súkromných vlastníkov lesov a tento počet sa v dôsledku reštrukturalizácie vlastníctva lesov v krajinách východnej Európy, ako aj rôznych dedičských konaní, ďalej zvyšuje.

3.3

Celé stáročia ľudia rôznymi spôsobmi využívali európske lesy, pričom menili ich štruktúru. Európske lesy sa v dôsledku ľudskej činnosti skutočne menili, preto sa aj označujú ako „poloprírodné“ lesy a majú ovplyvnené druhové zloženie. „Poloprírodný“ typ sa vzťahuje na 85 % lesov. Okrem týchto lesov sa lesné hospodárstvo vykonáva aj v umelo vysadených lesoch. Umelo vysadený les, ktorý je možné nájsť najmä v juhozápadnej Európe, predstavuje približne 8 % európskej lesnej plochy. Prírodné lesy (5) neporušené ľudským zásahom (les a iné lesnaté plochy, kde sa nevykonáva lesohospodárska činnosť), ktoré sa nachádzajú najmä vo východnej Európe, pobaltských krajinách a severských krajinách, predstavujú približne 5 % lesnej plochy.

3.4

Prírodné lesy a chránené zalesnené oblasti tvoria najdôležitejšiu kategóriu lesov z hľadiska zachovania biodiverzity. Prírodné lesy sú tiež stabilnými ekosystémami, ktoré pomáhajú v boji proti vplyvom klimatických zmien. Približne 8 % európskej zalesnenej oblasti je chránených kvôli zachovaniu biodiverzity a približne 10 % je chránených kvôli zachovaniu krajiny, čo je spolu 18 % (alebo 34 miliónov hektárov). V posledných rokoch vzrástol počet oblastí chránených zákonom alebo inými právnymi predpismi. Najunikátnejšie a najcennejšie lesy, ktoré majú byť chránené, už vo väčšine prípadov v Európe chránené sú. Chránené lesy sa často nachádzajú v horských alebo neobývaných oblastiach, ktoré patria z hľadiska rozmanitosti v nich žijúcich druhov k najcennejším oblastiam, nedotknutým ľudskou činnosťou. Okrem toho približne 10 % lesov je ochránených kvôli ochrane vodných systémov, zdrojov podzemnej vody a pôdy a predchádzaniu výskytu lavín či erózie. Biodiverzita sa podporuje aj v rámci správy hospodárskych lesov, a to ponechávaním spráchnivených stromov v lesoch a biotopov mikroorganizmov s cieľom zachovať vzácne druhy.

3.5

Rast stromov v hospodárskych lesoch v Európe výrazne presahuje ich výrub. Zásoby dreva na pni sa v roku 2005 v štátoch EÚ 27 zvýšili o 687 miliónov m3 (v lesoch, kde prírodné podmienky umožňujú ťažbu dreva). Ťažba sa zároveň zvýšila na 442 miliónov m3. To znamená, že miera využívania lesov alebo pomer výrubu k rastu tvorili v priemere približne 60 % (v rozmedzí od 30 do 80 %). Miera využívania lesov v severných členských štátoch a strednej Európe prevyšuje 50 %, v južnej a juhovýchodnej Európe je to však menej ako 50 %. Miera využívania lesov sa za posledných 10 rokov zvýšila, ale ešte nedosiahla úroveň z roku 1990. Výrub sa do určitej miery zvýšil v dôsledku prudkých víchric v prvej dekáde nového tisícročia, kvôli ktorým bolo drevo v niektorých oblastiach vyťažené v krátkom čase, pričom výrub dosiahol úroveň porovnateľnú s jeho objemom za niekoľko bežných rokov. V roku 2006 bolo do Európy (EÚ 27) dovezených 83 miliónov m3 guľatiny, drevnej štiepky a odpadového dreva (bez papiera a celulózy), zatiaľ čo vývoz do mimoeurópskych krajín dosiahol objem 54 miliónov m3  (6).

3.6

Takmer 40 % (čiže približne 250 miliónov m3) prírastku sa v jestvujúcich hospodárskych lesoch nevyužíva, a to vzhľadom na skutočnosť, že výrub je nižší ako prírastok. Lesné porasty krajín EÚ 27 sa posledných 50 rokov neustále rozširujú. Celkový objem dreva na pni tvorí okolo 30 miliárd m3, čo sa rovná 9,8 miliardám ton uhlíka. Časť uhlíka zadržaného v stromoch sa ukladá v pôde, ale vzhľadom na nedostatočný výskum sa zatiaľ nedá odhadnúť podiel uhlíka zadržaného v pôde v celej Európe. Medzi hospodárskymi a prírodnými lesmi jestvuje z hľadiska viazania uhlíka dôležitý rozdiel: vo svojom „konečnom stave“ sú prírodné lesy z hľadiska ochrany klímy čistými úložiskami uhlíka, v ktorých je viazanie uhlíka (prírastom biomasy) v rovnováhe s jeho uvoľňovaním (rozkladom biomasy), kým v hospodárskych lesoch sa odberom dreva znova a znova vytvára ďalší potenciál na viazanie uhlíka. EHSV by však chcel dať jasne najavo, že tým nechce konštatovať, že by preto hospodárske lesy považoval za hodnotnejšie než prírodné lesy.

3.7

Je dôležité preskúmať potenciál európskych lesov z hľadiska ťažby a iného využitia, aby bolo možné pochopiť a vyhodnotiť pohlcovanie uhlíka, výrobu lesnej bioenergie a uhlíkový cyklus spojený s výrobkami z dreva. V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne ucelené informácie o možnostiach výrubu v EÚ 27 ako celku. Niektoré štáty majú národné programy pre lesné hospodárstvo, v ktorých sa stanovujú rôzne možnosti výrubu, pričom sa zohľadňujú potreby ochrany lesov, biodiverzity a iné multifunkčné potreby.

4.   Vplyv klimatických zmien na lesy

4.1

Lesy pohlcujú oxid uhličitý (CO2) z atmosféry prostredníctvom asimilácie a premieňajú ho na biomasu, a to najmä vo forme dreva, pričom zároveň uvoľňujú kyslík, ktorý je životne dôležitý pre živočíchy a človeka. Klimatické zmeny, najmä nárast objemu skleníkových plynov v atmosfére a zvyšujúca sa teplota, ale aj množstvo ozónu na povrchu Zeme a hromadenie dusíka v pôde a jej okysľovanie predstavujú – či už bezprostredne alebo v dlhodobom horizonte – nebezpečenstvo pre zdravie, rast a štruktúru lesov.

4.2

Klimatické zmeny ovplyvňujú lesy dvomi spôsobmi. Ak sa klíma postupne stáva napríklad teplejšou alebo suchšou, stromy sa musia zmenám prispôsobiť. Toto prispôsobovanie je postupné a jeho vývoj a opatrenia, ktoré ho ovplyvňujú, sa dajú plánovať. Najzávažnejšie bezprostredné hrozby pre rozvoj lesov predstavujú extrémne výkyvy počasia. Z údajov zozbieraných od roku 1850 vyplýva, že za posledných 20 rokov došlo v Európe k jednoznačnému nárastu škôd spôsobených víchricami. V krajinách Stredozemia sa tiež v poslednom desaťročí nadmerne vyskytujú lesné požiare. Je nemožné presne predpovedať výskyt extrémnych výkyvov počasia, ale pomocou výhľadového plánovania je možné sa na ne pripraviť.

4.3

Ak sa jestvujúce hospodárske lesy dostatočne neprispôsobia postupným klimatickým zmenám, bude to okrem iného viesť k oslabeniu životaschopnosti stromov, poklesu produktivity, odumieraniu jednotlivých stromov, zníženiu ich odolnosti a následnému zvýšeniu výskytu ochorení a škodcov, ako aj k zmene rozšírenia jednotlivých druhov stromov, ktoré sa v lesoch vyskytujú. Existuje tiež riziko, že stromy v severných regiónoch sa neprispôsobia, pretože tempo ich rastu sa mení v dôsledku predlžujúceho sa vegetačného obdobia a skutočnosti, že sa dostatočne neprispôsobia obdobiu vegetačného pokoja alebo zimnému obdobiu. V prípade extrémnych výkyvov počasia, ako napríklad sucha, lesných požiarov, víchric alebo snehových kalamít, môžu stromy na veľkých plochách odumrieť, môže sa zamedziť znovuzalesňovaniu a mŕtva drevná hmota môže spôsobiť masové rozšírenie lesných škodcov, a to aj v okolitých zdravých lesoch.

4.4

Klimatické zmeny pôsobia na jednotlivé vegetačné pásma rozdielnym spôsobom. Ich hlavný dosah na jednotlivé vegetačné pásma (severné oblasti, mierne pásmo, stredomorské vegetačné pásmo, horské a polárne oblasti) a krajiny by sa mohol prejaviť takto:

v Stredozemí budú pravdepodobne čoraz častejšie obdobia sucha a horúčav, čoho dôsledkom bude nedostatok pitnej vody a zvýšené riziko lesných požiarov a rozširovania púští,

v strednej Európe sa predĺži vegetačné obdobie, môže sa zvýšiť prírastok lesov, pravdepodobne sa bude zvyšovať podiel listnatých stromov, môže klesnúť úhrn zrážok a nastať sucho, čoraz častejšie bude dochádzať k extrémnym výkyvom počasia a najmä škodám v dôsledku víchric,

vegetačné obdobie v severnom pásme ihličnatých lesov sa pravdepodobne predĺži, môže sa zvýšiť prírastok lesov, čoraz častejšie budú škody v dôsledku víchric a v miernom pásme sa môže smerom na sever rozšíriť škodlivý hmyz, čo môže spôsobiť rozsiahle škody,

jedným z dôsledkov klimatických zmien by mohol byť posun hranice výskytu stromov do vyššej nadmorskej výšky alebo smerom na sever a postupné vyhynutie určitých lesných druhov vo vysokohorských oblastiach a hraničných oblastiach výskytu stromov v severských a polárnych oblastiach.

5.   Úloha lesného hospodárstva pri prispôsobovaní sa klimatickým zmenám

5.1

Kvalitné lesné hospodárstvo je hlavným prostriedkom na zlepšenie schopnosti lesov prispôsobiť sa klimatickým zmenám. Súčasťou lesného hospodárstva sú aj preventívne opatrenia, ako napríklad včasné rozpoznanie a odstránenie odumierajúcich stromov a minimalizovanie skladovania materiálu, ktorý môže spôsobiť lesný požiar. Je potrebné zlepšiť informovanosť verejnosti, vlastníkov lesov a príslušných zodpovedných subjektov o význame lesného hospodárstva pri prispôsobovaní sa klimatickým zmenám. Väčšina lesov v EÚ sa obhospodaruje priebežne, čo vo všeobecnosti vedie k ich vysokej produktivite a životaschopnosti. Prípadné opatrenia na prispôsobenie sa je potrebné prijať už teraz a na priebežnej báze, pretože v lesníctve sa vzhľadom na životný cyklus stromov, ktorý zvyčajne trvá 15 až 150 rokov, musí uvažovať v dlhodobom horizonte.

5.2

Pokiaľ ide o obnovu lesa, vysádzať sa musia tie druhy stromov, ktoré sú pre danú lokalitu najvhodnejšie. Uprednostňovať by sa mali pôvodné druhy, pretože druhy drevín pochádzajúce z konkrétnej lokality majú vzhľadom na svoju genetickú výbavu lepšie predpoklady na prispôsobenie sa zmenám klímy práve v tejto oblasti. Uprednostňovať by sa mali aj zmiešané lesy, pretože prítomnosť rôznych typov drevín s odlišnými vlastnosťami znižuje riziká, ktoré lesom hrozia.

5.3

V prípade jednodruhových ihličnatých lesov vysadených mimo svojho prirodzeného prostredia by sme sa mali pokúsiť o zmenu zloženia týchto lesov, aby sa podobalo na pôvodné druhové zloženie drevín. V porovnaní so zmiešanými lesmi sú vysadené jednodruhové lesy často menej odolné voči víchriciam a napádaniu hmyzom, ktoré po nich zvyčajne nasleduje.

5.4

Je potrebné vypracovať krízové plány lesného hospodárstva, riešenia pre financovanie odstraňovania škôd a operatívne modely, aby toto odvetvie bolo pripravené na škodlivé dôsledky náhlych a extrémnych výkyvov počasia zapríčinených klimatickými zmenami a na škody, ktoré takéto počasie v lese spôsobí. Je potrebné zmapovať oblasti, ktoré sú takýmito extrémnymi poveternostnými podmienkami ohrozené najviac. Musia sa tiež vypracovať operatívne modely na riešenie náhleho zvýšenia výrubu dreva a zabezpečenie hladkého fungovania trhu s drevom.

5.5

Klimatické zmeny a medzinárodný obchod s materiálmi rastlinného pôvodu prispievajú k rozširovaniu cudzích druhov a škodcov rastlín. Smernica EÚ o ochrane rastlín obsahuje ustanovenia o kontrole škodcov rastlín, predchádzaní šíreniu parazitov a požiadavkách týkajúcich sa medzinárodného obchodu s drevom a sadenicami. Na predchádzanie šíreniu najškodlivejších drevokazných škodcov (napr. háďatka borovicového) a zabezpečenie zdravia lesov potrebuje EÚ právne predpisy na ochranu rastlín, ktoré budú dostatočne prísne a umožnia aj účinné monitorovanie. Je potrebné vypracovať vnútroštátne stratégie na boj proti invazívnym cudzím druhom.

5.6

Obhospodarovanie lesov a biodiverzita si nemusia vzájomne odporovať. Biodiverzita by sa v rámci obhospodarovania poloprírodných hospodárskych lesov mala zohľadňovať tým, že sa v hospodárskych lesoch ponecháva spráchnivené drevo a neporušené mikrobiotopy, vďaka čomu sa môžu zachovať živé organizmy. Niekoľko členských štátov EÚ poskytuje ako opatrenie na podporu biodiverzity finančnú podporu súkromným vlastníkom lesov, ktorí sa dobrovoľne podujímajú na ich ochranu. Systémy certifikácie lesov tiež vyžadujú, aby sa v lesnom hospodárstve zohľadňovali kritériá biodiverzity lesov.

5.7

Hospodárske lesy v Európe v súčasnosti obsahujú veľké množstvo dreva v rozklade, buď na pni alebo spadnutého, v ktorom sa zachytáva uhlík a ktoré zároveň poskytuje potrebné životné prostredie pre živé organizmy. Priemerné množstvo odumretého dreva je 10 m3/ha. Prítomnosť veľkého množstva práchnivejúceho dreva môže podporiť masové šírenie drevokazných škodcov alebo rozsiahlych lesných požiarov. Výhody biodiverzity sú predsa len značné a je preto dôležité, aby sa spráchnivené drevo v lesoch neodstraňovalo zo svojho pôvodného miesta, napríklad na účely spaľovania ako palivo.

5.8

Prírodné lesy a chránené oblasti sú nevyhnutné pre zachovanie biodiverzity. Pokiaľ ide o pohlcovanie uhlíka, prírodný les mení počas svojho životného cyklu svoju funkciu: uhlík najprv viaže a neskôr sa stáva jeho úložiskom. Pri prechode od aktívnej správy lesov k ich plnej ochrane sa teda zmenšuje plošná výmera vhodná na pestovanie rastúcich stromov. Tie môžu zvýšiť objem uhlíka ukladaného v lesoch, a najmä poskytovať surovinu na výrobky z dreva, ktoré nahrádzajú iné formy energie a iné materiály

5.9

V kontexte obhospodarovania hospodárskych lesov je v boji proti klimatickým zmenám účinnejšia integrovaná ochrana (práchnivejúce drevo a malé biotopy) než komplexná ochrana lesov.

6.   Úloha výrobkov z dreva pri zmierňovaní klimatických zmien

6.1

Počas rastu a v rámci spracovateľského reťazca ovplyvňujú lesy klimatické zmeny štyrmi spôsobmi:

počas svojho rastu pohlcujú lesy uhlík z atmosféry a ukladajú ho do biomasy aj do pôdy,

výrobky z dreva sú úložiskom oxidu uhličitého,

používaním dreva na výrobu energie sa znižuje závislosť od fosílnych palív, a tým sa znižujú emisie skleníkových plynov,

používaním výrobkov z dreva v stavebníctve a nábytkárstve sa, okrem iného, nepriamo znižujú emisie fosílnych palív – ak sa drevo používa ako náhrada za iné materiály (napríklad betón), pri výrobe ktorých sa spotrebuje viac energie a vytvorí sa viac emisií ako v prípade dreva.

6.2

Európske lesy vzhľadom na obmedzený výrub v pomere k čistému ročnému prírastku už niekoľko desaťročí pohlcujú oxid uhličitý a spomaľujú hromadenie oxidu uhličitého v atmosfére. Hospodárske lesy však nemôžu v tomto pokračovať donekonečna, pretože ak stromy dosiahnu vrchol svojho rastu, lesy prestanú uhlík ukladať. Hospodárske lesy sa preto musia obhospodarovať priebežne.

6.3

Pri zmierňovaní klimatických zmien zohráva dôležitú úlohu kompenzačný účinok využívania výrobkov z vyťaženého dreva (7). Uhlík z atmosféry sa viaže v lesnom dreve a následne sa presúva a ukladá vo výrobkoch z dreva, ako je papier, nábytok, dosky a drevené stavby. V prípade drevených domov sa uhlík z atmosféry pohlcuje až niekoľko storočí. Na konci svojho životného cyklu sa môžu výrobky z dreva recyklovať a spáliť, čím sa vyrobí energia. Podávanie správ o obsahu uhlíka vo výrobkoch z dreva je v rámci výpočtu emisií skleníkových plynov podľa Kjótskeho protokolu stále dobrovoľné, a teda stále neúplné, čiastočne aj kvôli tomu, že sa nezohľadňuje medzinárodný obchod.

6.4

Súčasné databázy, vnútroštátne aj medzinárodné, umožňujú vypočítať, akú majú výrobky z dreva kapacitu na zachytávanie uhlíka. Vytvárajú sa pravidlá na vypočítavanie uhlíkovej bilancie lesov. EÚ by mala na konferencii o klimatických zmenách, ktorá sa bude konať v roku 2009 v Kodani, predložiť návrh, aby bolo podávanie správ o obsahu uhlíka vo výrobkoch z dreva povinnou súčasťou výpočtu bilancie uhlíka po roku 2012, po skončení platnosti Kjótskeho protokolu.

6.5

Zaradenie kapacity na zachytávanie uhlíka vo výrobkoch z dreva do výpočtov bilancie uhlíka by mohlo odvetviu lesného hospodárstva poskytnúť dodatočný stimul pre ekologicky prijateľné a účinné obhospodarovanie lesov. Priebežné obhospodarovanie lesov je veľmi dôležité z hľadiska zachovania životaschopnosti lesov čeliacich škodlivým vplyvom klimatických zmien.

7.   Využívanie dreva na stavebné účely

7.1

Stavebníctvo zohráva pri riešení problematiky klimatických zmien veľmi dôležitú úlohu, pretože 40 % až 50 % primárnej energie vo svete sa využíva na vykurovanie a chladenie budov (8). Podľa odhadov sa takmer 40 % emisií CO2 vyprodukuje pri výrobe stavebných materiálov, výstavbe a používaní budov.

V EÚ 27 bolo v roku 2005 spotrebovaných spolu 1 170,2 megaton ropného ekvivalentu. Z toho 28 % pripadlo na priemysel, 30,9 % na dopravu a 41,1 % na domácnosti. Za 8 % emisií CO2 je zodpovedný systém vykurovania a chladenia budov. Značnej časti týchto emisií CO2 by sa dalo predchádzať využívaním odborných postupov vo výstavbe, nových technológií a zvyšovaním podielu dreva v stavebníctve.

7.2

Drevo je počas celého svojho životného cyklu nízkoenergetický, obnoviteľný a uhlíkovo neutrálny stavebný materiál. Výroba žiadneho iného bežného stavebného materiálu nevyžaduje tak málo energie ako výroba dreva. Použitím jedného kubického metra dreva namiesto iných stavebných materiálov sa znížia emisie CO2 v atmosfére v priemere o 1,1 tony.

7.3

Rozširovaniu výstavby drevených budov na celom svete a využívaniu dreva na výstavbu bráni nedostatok jednotných noriem, pravidiel a certifikačných kritérií. V stavebníctve by mali byť k jednotlivým výrobkom k dispozícii analýzy životného cyklu a emisií skleníkových plynov, vychádzajúce z vedeckých výpočtov, pomocou ktorých by bolo možné objektívne porovnať rôzne materiály. Vlády členských štátov by mali vo väčšej miere začleniť „ekologické stavebné“ materiály z dreva do politiky zásobovania drevom a uplatňovať požiadavky na certifikáciu lesov, ktoré sú v súlade s medzinárodnou koncepciou trvalej udržateľnosti.

8.   Lesná bioenergia

8.1

Lesná biomasa je najdôležitejším bezprostredne dostupným zdrojom obnoviteľnej bioenergie v Európe a na energetické účely sa využíva tromi spôsobmi:

na výrobu tepla a priemyselnej pary,

na výrobu elektrickej energie,

ako biopalivo v doprave.

V posledných rokoch bol v Európe zaznamenaný prudký nárast výroby tepla a elektrickej energie a ich kombinovanej výroby z lesnej biomasy. Teplo a elektrická energia sa vyrábajú pre rodinné domy a v teplárňach alebo zariadeniach na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie rozličnej veľkosti pre školy, verejné subjekty, nemocnice, obce či mestá. Technológie na výrobu biopalív z lesnej biomasy a surového dreva sú ešte stále v skúšobnej fáze. Je potrebné ich ďalej rozvíjať a investovať do nich. Pyrolýza biomasy, ktorou sa vyrába drevené uhlie, vhodné na použitie ako materiál na zlepšenie kvality pôdy, predstavuje novú možnosť, ako zlepšiť energetickú hodnotu dreva a efektivitu pôdy v súvislosti so zachytávaním uhlíka.

8.2

V roku 2006 sa v EÚ 25 vyrobilo z obnoviteľných zdrojov 110 Mtoe (miliónov ton ekvivalentu ropy) energie, čo predstavuje asi 14 % z celkovej spotreby energie (Eurostat 2008). Hlavná časť (65 %) obnoviteľnej energie bola vyrobená z biomasy, predovšetkým (60 %) z lesnej biomasy. Medzi jednotlivými krajinami EÚ 27 existujú podstatné rozdiely, pokiaľ ide o podiel energie z lesa v rámci celkovej spotreby energie.

8.3

Medzi biopalivá na báze dreva, ktoré sa dajú vyťažiť z lesa, patria rôzne druhy lesnej štiepky, drevené polená, pelety, brikety, pne a koreňové drevo, drevené uhlie, drevný plyn a rýchlo rastúce druhy drevín určené na výrobu energie, ako napríklad vŕby. Vedľajšie produkty lesného hospodárstva (priemyselné odpadové výluhy a odpadové drevo, ako napríklad čierny výluh, kôra, piliny, spracovaný odpad a recyklované drevo) ponúkajú obrovský energetický potenciál a využívajú sa na výrobu tepla a energie, najmä v integrovanom lesnom hospodárstve. Využívanie vedľajších produktov a recyklovaného dreva na energetické účely by mohlo predstavovať 30 – 50 % využívania guľatiny.

8.4

V Európe existuje priestor pre podstatné rozšírenie využívania lesnej bioenergie v porovnaní so súčasnou úrovňou. Potenciál európskych lesov pre ťažbu lesnej biomasy je podľa predbežných odhadov 100 – 200 miliónov m3 ročne, za podmienok, že jej ťažba neohrozí životné prostredie, biodiverzitu lesov a chránené oblasti. Objem lesnej biomasy vyťaženej oddelene a spolu s ťažbou kmeňového dreva sa v súčasnosti odhaduje na približne 10 – 15 % ťažobného potenciálu.

8.5

Zvýšené využívanie lesnej biomasy vytvára nové príležitosti nielen pre vlastníkov lesov, ktorým ponúka možnosti na rozšírenie trhu s drevom a cenovú konkurenciu, ale aj pre piliarsky priemysel tým, že rozširuje trh pre ich vedľajšie produkty. Veľký dopyt po lesnej biomase by však mohol vyvolať zmeny na trhu s guľatinou, pretože by v prípade drevných surovín viedol k väčšej konkurencii medzi odvetvím bioenergetiky a priemyselnými odvetviami využívajúcimi kmeňové drevo. Podpora pre konečných používateľov, t. j. garantované sadzby za ekologicky vyrábanú energiu, je/sú dôležitým nástrojom pre rozvoj rôznych stratégií na podporu výroby bioenergie tak na miestnej, ako aj na regionálnej úrovni. Podpora regionálneho rozvoja EÚ by mala byť aj naďalej dôležitou otázkou, ktorú je potrebné zohľadňovať pri rozširovaní využívania bioenergie.

8.6

Trhy s drevnými palivami a najmä s palivovým drevom majú prevažne miestny charakter, ale zvýšené využívanie dreva na energetické účely v EÚ by výrazne podporilo mieru podnikania a zamestnanosti na trhu so strojmi a zariadeniami. Na výrobu peliet, brikiet a ďalších spracovaných drevných palív sú potrebné špeciálne stroje a zariadenia. Výroba energie si vyžaduje veľký počet kotlov a ďalších drahých zariadení, ktoré ponúkajú veľký potenciál na rast. Na základe zvýšeného využívania energie z dreva by sa otvorili významné možnosti pre vývoz technológií na trhy mimo EÚ.

8.7

V súčasnosti sa vypracovávajú normy pre udržateľnú výrobu biomasy v súvislosti s rámcovou smernicou EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie. Tieto normy sú dôležité pre zabezpečenie udržateľnej dodávky a výroby bioenergie z lesov a zaručenie spoločných postupov. Normy pre udržateľnú výrobu lesnej biomasy musia byť v súlade s celoeurópskymi kritériami ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe (MCPFE), aby sa predišlo zbytočnej práci a duplicite.

9.   Aspekty politiky lesného hospodárstva

9.1

Zakladanie nových lesov pomocou výsadby je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako z atmosféry odstrániť uhlík. EÚ by mala v rámci svojej rozvojovej politiky podporovať projekty výsadby lesov v rozvojových krajinách, pretože podľa všetkej pravdepodobnosti budú klimatické zmeny viesť k prehlbovaniu hospodárskych rozdielov medzi priemyselnými a rozvojovými krajinami. Projekty výsadby by mali byť spojené s adaptačnými stratégiami, ktoré v rozvojových krajinách podporujú budovanie kapacít, využívanie lesov na rozličné účely a dobrú správu vecí verejných. EÚ by tiež mala vyvinúť úsilie, aby zabránila nelegálnej ťažbe dreva v rozvojových krajinách, podporila udržateľné lesné hospodárstvo a pomohla rozvojovým krajinám pri vypracovávaní ich národných programov v oblasti lesného hospodárstva v spolupráci s ďalšími odvetviami.

9.2

Výpočty bilancie uhlíka stanovené v Kjótskom protokole, odrážajúce zmeny vo využívaní pôdy, neobsahujú žiadne ustanovenia týkajúce sa rozvojových krajín, ktoré by umožnili zohľadniť zníženie emisií oxidu uhličitého, vyplývajúce z predchádzania úbytku lesov. Vzhľadom na to, že úbytok lesov zvyšuje emisie oxidu uhličitého, EÚ by mala podporovať vypracovanie a prijatie tzv. nástroja REDD. Tento nástroj by sa mohol využívať po skončení platnosti Kjótskeho protokolu (od roku 2012) pri výpočte skleníkových plynov vznikajúcich pri využívaní pôdy. V tejto súvislosti je potrebné stanoviť cenu, ktorá by odrážala hodnotu nahromadeného uhlíka, aby tak členské štáty mali vďaka obchodovaniu s emisiami určitý vplyv a mohli zabrániť úbytku tropických lesov.

9.3

EÚ vypracovala tzv. postup FLEGT (9), ktorého cieľom je zabrániť predaju nelegálne vyťaženého dreva a z neho vyrobených produktov na trhoch EÚ. Licenčný systém FLEGT prostredníctvom systému partnerstva pre danú krajinu propaguje a podporuje udržateľné lesné hospodárstvo v rozvojových krajinách a podnecuje členské štáty a rozvojové krajiny k užšej spolupráci. EÚ by mala podporovať ďalší rozvoj systému FLEGT a jeho rozšírenie na celom svete. Ak by sa podarilo zabrániť nelegálnej ťažbe, spomalilo by sa tempo, akým ubúdajú tropické lesy, ako aj nárast emisií oxidu uhličitého, ktoré tento úbytok spôsobuje. Cieľom systémov certifikácie lesov, ktoré fungujú na dobrovoľnej báze, ako napríklad PEFC (10) a FSC (11), je tiež obmedziť nelegálnu ťažbu.

9.4

Vďaka medzinárodným dohodám a organizáciám, ako je Výbor Európskej hospodárskej komisie OSN pre drevo, Európska komisia pre lesné hospodárstvo Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, Eurostat a MCPFE, sa už zhromažďujú údaje o európskych lesných zdrojoch, o uhlíku, ktorý viažu, uhlíkovom cykle, rozmanitosti lesov, ich produktoch a ochranných účinkoch. Je však naliehavo potrebné prehĺbiť doterajšie poznatky a rozšíriť výskum. Pri rozvoji systémov Spoločenstva pre monitorovanie, ako aj pri realizácii nového projektu FutMon (európsky systém pre monitorovanie lesov) je potrebné využiť existujúce vnútroštátne, celoeurópske a celosvetové systémy monitorovania, aj tie, ktoré sa ešte len vyvíjajú, a vlastníkom pôdy zaručiť plnú ochranu údajov pri spracovávaní alebo zverejňovaní informácií. EÚ musí využiť svoje rámcové výskumné programy na podporu ďalšieho výskumu v týchto oblastiach a uľahčiť prenos údajov prostredníctvom základných aj aplikovaných projektov výskumu a vývoja.

V Bruseli 25. marca 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Ministerská konferencia o ochrane lesov v Európe (Ministerial Conference on the protection of Forest in Europe), od roku 1990.

(2)  Znižovanie emisií z odlesňovania a zhoršovania kvality lesa (Reducing Emissions from Deforestation and Forest Degradation).

(3)  Nabuurs, G. J. a kol., 2003. Temporal evolution of the European Forest sector carbon sink 1950-1999, Global Change Biology 9.

(4)  Stav európskych lesov 2007. Správa MCPFE o trvalo udržateľnom lesnom hospodárstve (State of Europe's Forests 2007. The MCPFE Report on sustainable forest management in Europe), MCPFE, UNECE a FAO, Varšava, 2007, s. 247.

(5)  Definície: prírodné lesy, označované ako lesy „neporušené ľudským zásahom“, majú vlastnosti vývojového cyklu prírodného lesa, ako je napríklad prirodzené druhové zloženie drevín, prirodzená veková štruktúra a práchnivejúce drevo a žiadne viditeľné stopy ľudskej činnosti. Umelo vysadené lesy tvoria zavedené nepôvodné druhy drevín alebo umelo vytvorené skupiny drevín rovnakého veku zložené z jedného či dvoch pôvodných druhov. Poloprírodné lesy nie sú neporušené ľudským zásahom, nejde však o umelo vysadené lesy. Táto definícia je použitá v smernici EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov (bod 72) pri definovaní zalesnených oblastí, kde možno udržateľným spôsobom ťažiť lesnú biomasu (ťažba je dovolená vo všetkých zalesnených oblastiach okrem neporušených pôvodných lesov).

(6)  Zdroj: ForeSTAT, FAO 2007.

(7)  K výrobkom z vyťaženého dreva patria všetky drevné materiály (vrátane kôry), ktoré opúšťajú miesto ťažby. Rezivo a ostatný materiál ponechávaný na mieste ťažby sa považuje za mŕtvu organickú hmotu, a nie za výrobky z vyťaženého dreva (usmernenia IPCC 2006).

(8)  Zdroj: UNECE/FAO Forest Products Annual Market Review 2007-2008 (Výročná správa UNECE/FAO o trhu s lesnými produktmi, 2007 – 2008): http://www.unece.org:tarde/timber/docs/fpama/2008 a http://www.iisd.ca/ymb/efw/20october.html.

(9)  Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Vynútiteľnosť práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT) – Návrh akčného plánu EÚ, KOM(2003) 251 v konečnom znení; Nariadenie Komisie (ES) č. 1024/2008 zo 17. októbra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 2173/2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva, Ú. v. ES L 277, 18.10.2008, s. 23 – 29.

(10)  Program na podporu systémov certifikácie lesov (Programme for the endorsement of Forest Certification schemes), www.pefc.org.

(11)  Forest Stewardship Council.


22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/9


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Partnerstvo medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi“ (prieskumné stanovisko)

2009/C 228/02

V liste z 27. júna 2008 české ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí požiadalo Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby v súvislosti s českým predsedníctvom Rady Európskej únie vypracoval prieskumné stanovisko na tému:

Partnerstvo medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi“ (prieskumné stanovisko).

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. marca 2009. Spravodajcom bol pán MALOSSE a pomocným spravodajcom pán PIRVULESCU.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 24. marca 2009) prijal 160 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 11 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Ako reakcia na žiadosť, ktorú zaslalo české predsedníctvo EHSV, sa toto prieskumné stanovisko zameriava na vzťahy medzi zamestnávateľmi a vzdelávacími inštitúciami, uvádzajú sa v ňom odporúčania pre rôzne podniky, podnikateľské združenia, vzdelávacie inštitúcie, ako aj pre EÚ a určujú sa v ňom hlavné smery pre otvorenie sociálneho a občianskeho dialógu so všetkými inštitúciami a organizáciami zainteresovaných strán.

1.2

V stanovisku sa rozoberajú nasledujúce aspekty:

Kontext súčasnej krízy, ktorá stavia Európu pred nové vonkajšie a vnútorné výzvy a prejavuje sa v reálnom hospodárstve zatváraním a reštrukturalizáciou podnikov a veľkým stúpaním nezamestnanosti.

Existencia štrukturálnych tendencií so silným sociálnym a hospodárskym dopadom, medzi ktoré patrí starnutie obyvateľstva, príchod nových hospodárskych veľmocí do svetovej konkurencie a rozvoj nových technológií, ktoré si vyžadujú stále prispôsobovanie a predvídanie nových spôsobilostí.

Potreby jednotlivcov alebo skupín vystavených riziku vylúčenia. Zraniteľná verejnosť je v čase krízy najviac postihnutá. Partnerstvá musia byť rovnoprávne, a teda by mali rozvíjať projekty, ktoré uprednostňujú začlenenie žien, mladých ľudí, menšín, zdravotne postihnutých a starších pracovníkov na pracovný trh.

1.3

V stanovisku sa zdôrazňujú viaceré prioritné nasmerovania:

Kultúra partnerstva pri rešpektovaní základných rozdielov medzi úlohami podnikov a vzdelávacích inštitúcií.

Celkový stav vzťahov a partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi ešte nie je uspokojivý (s výnimkou technického a odborného vzdelávania) a je tu hlavne nedostatok potrebných prostriedkov a strategickej vízie.

Potreba nájsť pre všetky iniciatívy správne vyváženie medzi prístupom zhora nadol a zdola nahor.

Význam osobných vzťahov pre efektívnejšie fungovanie partnerstiev.

Potreba zoširoka sa zaoberať problematikou partnerstva medzi vzdelávacími inštitúciami (univerzity, odborné vzdelávanie, školstvo, ...) a zamestnávateľmi (súkromný a verejný sektor, mimovládne organizácie, ...) v rámci prístupu na troch úrovniach:

základné, stredoškolské a vysokoškolské vzdelávanie,

počiatočné a celoživotné odborné vzdelávanie,

vzdelávanie v oblasti inžinierstva, technológie, inovácie a výskumu.

Je potrebné vyvinúť výnimočné úsilie na podporu odborných sektorov a MSP. Táto kategória podnikov predstavuje vďaka svojej flexibilite hlavný zdroj pre vytváranie pracovných miest v čase krízy a zohráva osobitnú úlohu pri rozvoji podnikateľského ducha a tvorivosti.

Úloha organizácií zamestnávateľov a odborárskych organizácií, ako aj organizácií občianskej spoločnosti ako katalyzátorov projektov a synergií, s cieľom podporiť iniciatívy a trvalo udržateľné a dynamické štruktúry.

Všeobecné nasmerovanie v prospech modelu spolupráce medzi všetkými zapojenými aktérmi v súvislosti s hospodárskou súťažou

1.4

EHSV navrhuje, aby sa na európskej úrovni vybudoval nový rámec partnerstva medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi s perspektívou zhodnotiť výhody európskeho rozmeru a zabezpečiť pokrok pre spoločnosť. EHSV odporúča, aby sa začal európsky proces, ktorý by sa mohol nazvať „pražský proces“ s odkazom na konferenciu „Partnerstvo medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi“, ktorá sa uskutoční 6. a 7. apríla v Prahe na podnet českého predsedníctva. Proces by mohol mať formu pomerne širokého európskeho referenčného rámca, ktorý umožní aktérom priamo v teréne uskutočňovať na miestnej a vnútroštátnej úrovni inovatívne činnosti:

Žiadať členské štáty a iné verejné orgány, aby viac investovali do vzdelávania vo všeobecnosti a hlavne do týchto partnerstiev s cieľom primerane reagovať na hospodársku krízu a na trvalý nesúlad na pracovnom trhu.

Podnecovať podniky a vzdelávacie inštitúcie, aby sa angažovali v týchto partnerstvách a inovovali formu a obsah.

Organizovať výmeny osvedčených postupov, vytvárať technické a finančné usmernenia ktoré umožnia testovať, hodnotiť a rozširovať iniciatívy na európskej úrovni.

Rozvíjať spoločné projekty (spoločné normy pre diplomy, školské siete a siete iniciatív, vzdelávanie učiteľov, siete sprostredkovateľov).

Podporovať programy vzájomnej mobility medzi učiteľmi, žiakmi, školami a organizáciami zamestnávateľov.

1.5

EHSV navrhuje, aby sa tento proces financoval do roku 2013 prostredníctvom európskych štrukturálnych fondov a existujúcich programov (Leonardo, Grundtvig, Erazmus pre študentov, Erazmus pre učňov, Erazmus pre podnikateľov, …), ktoré by sa v prípade potreby upravili. ESF by sa mal využiť hlavne v prípade základného vzdelávania. Po roku 2013 by sa mohol navrhnúť osobitný doplnkový program.

2.   Potreba a potenciál partnerstiev medzi podnikateľským a vzdelávacím prostredím

2.1

Na celom európskom území sú rozvoj a kvalita života z veľkej časti podmienené kultúrnou a vedeckou úrovňou, ktoré samotné závisia od kvality vzdelávacích mechanizmov. Je potrebné zdôrazniť, že v Európe partnerstvo podnikov a vzdelávacích inštitúcií čelí viacerým veľkým výzvam, ktoré súvisia:

v sociálnej oblasti so silným nárastom dopytu po vedomostiach,

v hospodárskej oblasti s exponenciálnym rozvojom disciplín, ktoré sa vyučujú, aby sa zohľadnili potreby hospodárstva,

v oblasti kultúry so stále zložitejšími potrebami týkajúcimi sa podpory multikultúrnych hodnôt.

Partnerstvo by malo zobrať do úvahy aj:

Právo na vzdelanie pre všetkých, a hlavne na najvyššej možnej úrovni všeobecnej kultúry vrátane výučby jazykov a moderných komunikačných technológií.

Boj proti všetkým formám vylúčenia a diskriminácie, ako aj rešpektovanie rôznorodosti v jej všetkých formách.

Iniciatívu a tvorivosť a všetky pozitívne hodnoty koncepcie vytvárania bohatstva a podnikateľského ducha.

Výnimočnú pozornosť venovanú jednotlivým prípadom, hlavne v prípade špecifickej verejnosti.

2.2

Európa sa tradične spolieha na dlhodobé prognózy zručností. V rýchlo sa meniacom celosvetovom hospodárstve však vznikla požiadavka, aby vzdelávacie inštitúcie a podniky užšie spolupracovali na bezprostredných a budúcich potrebách priemyslu, a hlavne MSP.

2.3

Stredné a vysoké technické školy majú už veľmi dlho pozitívne skúsenosti s partnerstvami, ktoré im umožňujú byť v symbióze s hospodárskym prostredím prostredníctvom mnohých dohôd – formálnych alebo neformálnych – ktoré prepájajú navzájom vzdelávacie inštitúcie a podniky. Okrem osvedčených postupov, ktoré sa vyskytujú takmer všade, majú veľmi silnú ambíciu – pri rešpektovaní úloh všetkých zainteresovaných strán a hlavne nezávislosti vzdelávacích inštitúcií pri vydávaní diplomov – vybudovať trvalé partnerstvá na vytvorenie synergie, spojenie síl a talentov, s cieľom spoločne reagovať na hospodárske a sociálne potreby.

Podniky a vzdelávacie inštitúcie majú samozrejme rôzne ciele, ale rozvojom výmeny informácií, partnerstiev a spoločných projektov môžu získať veľa výhod, ktoré im pomôžu efektívne vykonávať ich poslanie. Počas rokov, vlastne storočí, sa v členských štátoch vyvinuli alternatívne vzdelávacie systémy a systémy odbornej prípravy, v rámci ktorých sa štúdium uskutočňuje zároveň v školách a v podnikoch (učňovská príprava v Nemecku, vo Francúzsku a v Británii, a pod.). Alternatívne vzdelávanie potvrdilo veľký prínos stálych, štruktúrovaných a jednotných partnerstiev.

2.4

V ideálnom prípade podniky prinášajú znalosti o potrebách trhu, a to o súčasných ako aj o predpokladaných, a prinášajú tak možnosť lepšie zamerať ponuku vzdelávania a odbornej prípravy. Predstavujú zdroj vedomostí, odborných schopností a technických prostriedkov.

2.5

Na úrovni vzdelávacích inštitúcií sa zhromažďujú technické a vedecké vedomosti, ktoré by sa mohli prakticky využiť, a to napríklad na začlenenie do pracovného prostredia, rozvoj nových možností a odbornej kvalifikácie.

3.   Výzvy pre podniky a vzdelávacie inštitúcie

3.1

Napriek mnohým pozitívnym skúsenostiam zostávajú iniciatívy partnerstva medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi obmedzené a sústreďujú sa na technické a odborné vzdelávanie. Tvárou v tvár hospodárskej kríze sa „prebudenie potenciálu týchto partnerstiev“ stáva nevyhnutnosťou, pretože hospodárstvo sa môže úspešne obnoviť iba ak sa poskytne lepšie odborné vzdelávanie reagujúce na potreby pracovného trhu a lepšie sa využijú schopnosti a ľudské zdroje v podnikoch.

3.2

Rámec takýchto nových európskych partnerstiev by mal byť samozrejme mnohotvárny. Mal by zahŕňať rozmanitých aktérov zapojených rôznym spôsobom:

Na miestnej úrovni podniky a vzdelávacie inštitúcie a miestne orgány.

Týmto miestnym partnerstvám by mohli dodať impulz a štruktúrovaný rámec podnikateľské združenia, sociálni partneri, vzdelávacie štruktúry a iní aktéri občianskej spoločnosti.

Na európskej úrovni Európska komisia a veľké európske podnikateľské a zamestnanecké organizácie a iné organizácie občianskej spoločnosti a samozrejme európske vlády, ktoré by mu dodali rozmer na úrovni Európy s 27 štátmi.

3.3

Vzdelávacie inštitúcie a podniky majú spoločnú zodpovednosť, hlavne na úrovni ich zastupujúcich organizácií, spoločne navrhovať vzdelávacie metódy a ponuky.

3.4

Podniky sa musia obohatiť o rôzne schopnosti v rôznych oblastiach, ktoré podmieňujú alebo ovplyvňujú ich organizáciu, fungovanie a hospodársku činnosť: technologický vývoj, internacionalizáciu, nové technológie. Podniky musia na jednej strane nájsť na pracovnom trhu príslušné schopnosti a na druhej strane vzdelávať svojich zamestnancov, vedúcich pracovníkov a budúcich vedúcich pracovníkov v súvislosti s požiadavkami odboru. Pokiaľ ide o zamestnancov, tí sú tiež nútení rozvíjať svoju zamestnateľnosť v rôznych odboroch, získať kvalifikácie ukončené diplomom, ktoré sú uznávané vo vnútri samotného podniku, ako aj vonku na pracovnom trhu.

3.5

Na dynamiku vývoja vzdelávania v Európe silne vplývajú dva javy: stále širší prístup k vzdelávaniu a jeho zvyšujúca sa rôznorodosť. Rýchly rozmach počtu žiakov a študentov počas posledných desaťročí zároveň spôsobil väčšiu diverzifikáciu verejnosti (veková štruktúra, predchádzajúce vzdelávanie, sociálny pôvod, atď.), čo samo o sebe vyžaduje upravené pracovné metódy a osobitnú pozornosť.

3.6

Napriek a zoči-voči problémom dneška je potenciál pre spoluprácu z tohto uhla pohľadu nesmierny a na tejto úrovni prístupu k problematike treba posilniť tri aspekty:

3.6.1

V súčasnosti nesmierne chýbajú kvalifikovaní zamestnanci v oblasti služieb občanom, stavebníctva, reštauračných služieb a hoteliérstva, atď. Technické a odborné vzdelávanie na miestnej úrovni bolo často vzorom pre spoluprácu medzi podnikmi a vzdelávacími inštitúciami. V mnohých krajinách však zastaralo a niektorí si myslia, že rozvoj neistoty a vylúčenia v našich spoločnostiach je priamo spojený s týmto javom. Spoločnou úlohou podnikov a vzdelávacích inštitúcií je prehodnotiť perspektívy kariéry (platy, povýšenia,...), propagovať povolania a remeslá a zabezpečiť kvalitné vzdelávanie s osobitným dôrazom na „všeobecnú kultúru“.

3.6.2

Neustále a rýchle zmeny si vyžadujú ustavičnú aktualizáciu výsledkov, celoživotné vzdelávanie, opätovné vzdelávanie a zachovanie úrovne odborných spôsobilostí a kvalifikácie. Vzdelávanie „počas celého života“ sa teda dnes týka všetkých a je vynikajúcou príležitosťou pre partnerstvá medzi zamestnávateľmi a vzdelávacími inštitúciami.

3.6.3

Vzdelávacie inštitúcie sú okrem výnimiek vo väčšine podnikov veľmi nedocenené, hlavne v rámci MSP. MSP však potrebujú disponovať znalosťami z viacerých odborov.

Mal by sa uprednostniť prístup väčšieho zapojenia zamestnávateľov do vzdelávania vyučujúcich, ktorí sa angažujú v procese rozvoja odborných schopností. Okrem toho by bolo treba vzdelávať sprostredkovateľov, aby sa podnecovali a uviedli do činnosti partnerstvá.

4.   K európskemu rámcu pre vzťahy medzi vzdelávacím a podnikateľským prostredím

V období mnohých nových výziev, krízy a veľkého zvýšenia nezamestnanosti sa viac ako inokedy vyžadujú investície do vzdelania, ale aj rýchle predvídanie, hodnotenie a riadenie ďalších potrebných zručností, ako to uvádza Európska komisia v svojom oznámení „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta (1)“. V tomto období je nevyhnutné využiť na tento účel existujúce investície, hlavne štrukturálne fondy a zvážiť nové formy investícií na obdobie 2014-2020.

4.1   V 80. rokoch bola vytvorená jednotná európska sieť (program COMETT), ktorá každoročne organizuje úspešné nadnárodné výmeny medzi podnikmi a univerzitami vrátane intenzívnych kurzov ďalšieho vzdelávania. Keďže kvantita a kvalita ponuky ďalšieho vzdelávania sa na celom európskom území zlepšila, zvýšila sa európska konkurencieschopnosť a uvedomenie si a porozumenie výhod spolupráce medzi univerzitami a podnikmi.

Niektoré prvky programu COMETT prevzal program Leonardo da Vinci, ale špecifickosť a potenciál takto vytvorených sietí sa stratili (2).

4.2   Bolonský proces

4.2.1

Vytvorenie Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania v rámci Bolonského procesu v roku 1999 ministrami pre školstvo a vzdelávanie a univerzitnými pracovníkmi z 29 krajín malo za následok veľkú reformu, ktorá oficiálne zapojila 46 členských krajín Rady Európy.

4.2.2

Jeho cieľom je ustanovenie Európskeho priestoru vzdelávania, čo sa uskutočňuje hlavne harmonizáciou univerzitných cyklov v Európe: bakalárske/magisterské/doktorandské štúdium. Táto harmonizácia umožňuje hlavne porovnať typy štúdia a tak uľahčuje pohyb študentov a mobilitu osôb. Takisto určuje nasmerovania na podporu väčšej transparentnosti, prekonanie prekážok a zlepšenie spolupráce medzi univerzitami a podnikmi.

4.2.3

Treba však konštatovať, že:

sa tam nikde prioritne neuvádza posilnenie prepojení medzi podnikateľským a vzdelávacím prostredím,

univerzity, ktorých úloha samozrejme prioritne nespočíva v prepojeniach so zamestnávateľmi, vo všeobecnosti nemajú prostriedky, ani kapacity na zapojenie sa do štruktúrovaných vzťahov s podnikmi krajín EÚ,

zamestnávatelia vítajú spoluprácu, ale príliš často neposkytujú očakávanú technickú ani finančnú pomoc.

4.3   Kodanský proces

4.3.1

Tento proces Európskej únie sa začal v roku 2002 a jeho cieľom je, aby sa systémy odborného vzdelávania a prípravy stali vzorom kvality a zároveň sa v ňom silne podporujú podobné činnosti ako v Bolonskom procese, ktoré sú však prispôsobené oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

4.3.2

Program Leonardo umožňuje mobilitu osôb, ktoré si želajú získať odborné skúsenosti v Európe a uľahčuje výmeny osvedčených postupov medzi zodpovednými pracovníkmi za vzdelávanie a program Grundtvig má za cieľ zlepšiť kvalitu a posilniť európsky rozmer vzdelávania dospelých a poskytnúť občanom viac možností lepšie sa vzdelávať počas celého života. Oba programy sú však stále príliš neznáme a nedosiahli kritické množstvo, ktoré by im umožnilo rozvinúť svoje ciele. Aj keď nespochybňujeme praktické aspekty týchto programov, bolo by vhodné, aby sa v budúcnosti posilnili prostriedky na tieto činnosti.

4.3.3

Vyhlásenie Rady z Bordeaux (26. 11. 2008) je súčasťou posolstva Kodanského procesu o posilnenej európskej spolupráci v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Potvrdzuje sa v ňom aj potreba uvoľniť primerané verejné a súkromné financie. Mali by sa preto využiť nástroje ako ESF, EFRR a pôžičky z EIB.

Vo vyhlásení z Bordeaux sa zistili nedostatky v oblasti kompetencií a potreba rozvoja činností na riešenie budúcich potrieb a odporúča sa preto, aby sa odborné vzdelávanie rozvinulo čo najširšie a aby zahrnulo členské štáty, Komisiu a sociálnych partnerov.

5.   Nový európsky proces v prospech partnerstiev medzi zamestnávateľmi a vzdelávacími inštitúciami

5.1

Podľa poslednej správy o pokroku programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ (3) nemôže Európska únia prehliadať svoje zaostávanie v oblasti vzdelávania, ani to, aké je zložité poskytovať podnikom zamestnancov, ktorí majú základné a odborné vzdelanie dostatočné na to, aby si dokázali poradiť so súčasnými technologickými výzvami a otázkami globalizácie. V tomto zmysle je nevyhnutná mobilita vo vnútri Európy, ako aj výučba cudzích jazykov v rámci európskej stratégie pre viacjazyčnosť. Spoločný prístup k téme vzťahov medzi podnikmi a vzdelávacími inštitúciami sa teda musí chápať ako potreba zaoberať sa príslušnou problematikou, ale aj (a hlavne) ako potreba priblížiť vnútroštátne politiky v oblasti vzdelávania a uvoľniť tak ľudský potenciál pre európsku integráciu.

5.2

Školám a univerzitám by sa malo viac pomáhať, aby sa neobmedzovali len na ponuku základného vzdelania, ale aby poskytovali aj celoživotné vzdelávanie. Vzdelávacie inštitúcie napríklad – s výnimkou niektorých členských štátov – nie sú oprávnené dostávať finančnú pomoc v rámci štrukturálnych programov pre rozvoj ľudských zdrojov. Skúsenosti krajín, kde je tento prístup možný, ukazujú, že takáto iniciatíva môže byť významným pozitívnym prínosom k rozvoju lepších vzťahov s podnikmi a zároveň k všeobecnejšiemu rozvoju ponuky vzdelávania a odbornej prípravy.

5.3

Hlavným známym problémom európskych programov je nedostatok ich ambícií kvôli obmedzeného rozpočtu. Namiesto toho, aby sa odporúčal už „x-tý“ európsky program, ktorý by zostal neznámy a dozvedela by sa o ňom len okrajová a elitná verejnosť, by bolo lepšie prijať systémový prístup založený na mechanizmoch, ktoré sú jednoduchšie (nie tak byrokratické ako mnohé európske programy), ale aj ambicióznejšie, a to:

Celkový politický rámec predložený na schválenie, hodnotenie a monitorovanie sociálnym partnerom, EP, Európskej rade a EHSV.

Európske nástroje na určenie trhov a sektorov s vysokým dopytom po kvalifikovaných pracovníkoch.

Výmeny osvedčených postupov zahŕňajúce technické vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie a aj výskum.

Mechanizmy pre „európske štipendiá“, finančne podporované tak EÚ, ako štátmi a súkromným alebo dobrovoľníckym sektorom a ktoré sa týkajú všetkých typov verejnosti, hlavne menšín a znevýhodnených mladých ľudí: praktické stáže, projekty pre začlenenie na pracovný trh, inovatívne projekty.

Vypracovanie spoločných referenčných systémov pre diplomy a odborné tituly, ako aj sietí miestnych cezhraničných iniciatív.

Vytvorenie európskych sietí sprostredkovateľov na uľahčenie partnerstiev.

Úprava existujúcich európskych fondov a programov na dosiahnutie tohto cieľa.

5.4

Európska integrácia predstavuje veľký prínos pre výmeny vzájomných skúseností a rozšírenie možností a poskytuje tak širší a bohatší rámec pre naše vzdelávacie inštitúcie a ponúka podnikom vnútorný trh, ktorý im dodáva možnosti pre rozvoj. Pražský proces, ktorý sa odvoláva na konferenciu „Partnerstvo medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi“ naplánovanú na 6. a 7. apríla v Prahe na podnet českého predsedníctva, by mohol tomuto rozvoju dodať politický impulz a operatívny plán prác.

V Bruseli 24. marca 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Nové zručnosti pre nové pracovné miesta - Predvídanie a zosúlaďovanie potrieb trhu práce a zručností, KOM(2008) 868/3.

(2)  Prieskumné stanovisko EHSV na tému Podpora mobility mladých ľudí v Európe, spravodajca: pán RODRÍGUEZ GARCÍA-CARO (Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008).

(3)  http://ec.europa.eu/education/policies/2010/natreport08/council_sk.pdf – Správa COREPERu Rady z 31.1.2008, Návrh spoločnej správy Rady a Komisie za rok 2008 o uplatňovaní pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“, dokument 5723/08.


22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/14


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Identifikácia pretrvávajúcich prekážok mobility na vnútornom trhu práce“ (prieskumné stanovisko)

2009/C 228/03

Nastávajúce české predsedníctvo Rady Európskej únie požiadalo 27. júna 2008 Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie stanoviska na tému

Identifikácia pretrvávajúcich prekážok mobility na vnútornom trhu práce“ (prieskumné stanovisko).

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. marca 2009. Spravodajkyňou bola pani DRBALOVÁ.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 25. marca 2009) prijal 152 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Mobilita v Európe musí byť aj naďalej politickou prioritou EÚ, a to najmä v období, kedy Európa čelí výzvam globalizácie a technologických zmien a zápasí s negatívnym demografickým vývojom a dosahmi finančnej a hospodárskej krízy. Prístup k posilneniu mobility musí rešpektovať podmienky jednotlivých štátov. Je však nevyhnutné, aby bol na európskej úrovni efektívne koordinovaný, mal vnútroštátnu podporu a bol transparentný. Prijaté opatrenia musia prispieť k vytvoreniu novej koncepcie spravodlivej a vyváženej mobility a k podpore rozvoja jej nových foriem.

1.2

EHSV podporuje akčný plán EK na podporu pracovnej mobility 2007 – 2010 a vníma ho ako nástroj na odstránenie súčasných prekážok a dosiahnutie cieľov stanovených v európskej stratégii pre rast a zamestnanosť.

1.3

Výbor tiež víta zámer Európskej komisie zverejniť v roku 2009 zelenú knihu o mobilite mladých ľudí a s napätím očakáva výsledky a závery verejnej diskusie.

1.4

EHSV požaduje uvoľnenie plného potenciálu systému EURES (European Employment Services – Európske služby zamestnanosti) a prijatie ďalších opatrení, najmä pokiaľ ide o zvýšenie kvality, rozsahu a dostupnosti poskytovaných služieb a informácií a zlepšenie informovanosti európskych občanov a hlavne európskych podnikov. Zároveň Komisii odporúča, aby analyzovala dôvody nízkeho podielu niektorých kategórií pracovníkov (predovšetkým nízko kvalifikovaných alebo nekvalifikovaných) na celkovom počte používateľov portálu.

1.5

EHSV odporúča členským štátom, aby aspekt mobility zohľadnili vo všetkých relevantných politických rozhodnutiach a aby v zmysle odporúčaní Integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť (1) zapracovali stanovené ciele do svojich národných stratégií a národných reformných programov. Členské štáty by sa mali usilovať o vytváranie systémov aktívnej politiky trhu práce, ktorá by podporovala mobilitu.

1.6

EHSV celkovo podporuje úsilie o čo najefektívnejšiu koordináciu sociálneho zabezpečenia na úrovni Spoločenstva a gratuluje francúzskemu predsedníctvu k uspokojivým výsledkom pri prerokovávaní zmien v nariadení č. 883/2004 (2) v súlade s výsledkami rokovania o vykonávacom nariadení. EHSV opakovane apeluje na to, aby vykonávacie nariadenie k nariadeniu č. 883/2004 vstúpilo do platnosti čo najskôr a aby s ním spojené zlepšenia a zjednodušenia na podporu mobility v EÚ nadobudli účinnosť v čo najskoršom termíne.

1.7

V súvislosti s uplatňovaním nariadenia č. 883/2004 EHSV odporúča, aby sa v niektorom z budúcich stanovísk výboru venovala pozornosť jeho prepojenosti s nariadením č. 1612/68 (3), smernicou 2004/38/ES a príslušnými rozhodnutiami ESD v záujme väčšej transparentnosti, právnej istoty a dodržiavania zásady rovnosti zo strany členských štátov.

1.8

Hoci EHSV privítal návrh smernice o prenosnosti práv v rámci zamestnaneckých dôchodkových systémov (4) ako ďalší príspevok EK k posilneniu cezhraničnej mobility v EÚ, má vážne pochybnosti o jeho obsahu. Výbor sa domnieva, že obsah smernice v skutočnosti neprispeje k odstráneniu hlavnej prekážky cezhraničnej mobility, pokiaľ ide o prenosnosť dôchodkových nárokov, t. j. dvojitého zdanenia. Návrh navyše obsahuje aj ďalšie ustanovenia, ktoré vedú k zvýšeniu nákladov na prevádzku dôchodkových systémov a ohrozujú ich ďalší rozvoj.

1.9

V súlade s výsledkami správy o prínosoch systému Europass z júla 2008 odporúča výbor Komisii, aby analyzovala príčinu slabého využívania systému zo strany osôb s nízkou kvalifikáciou. Výbor tiež žiada plný rozvoj potenciálu všetkých jeho nástrojov, najmä Europass mobility, a to prostredníctvom lepšej európskej koordinácie, vnútroštátnej podpory, zapojenia všetkých zainteresovaných strán a väčšej transparentnosti. Pokiaľ ide o Európsky kvalifikačný rámec (EKR), považuje výbor za dôležité jeho prepojenie na európske systémy prevodu a kumulácie kreditov vo vysokoškolskom vzdelávaní, odbornom vzdelávaní a príprave. Ak má byť EKR prínosný, je potrebné, aby bol aj naďalej jednoduchý, dôveryhodný a aby manažérom účinne pomáhal pri získavaní potrebných zahraničných pracovníkov.

1.10

EHSV so záujmom prijal už druhú správu EK z 18. novembra 2008 o uplatňovaní prechodných období pre nové členské štáty. V tejto súvislosti apeluje na členské štáty, ktoré ešte stále uplatňujú prechodné obdobia na voľný pohyb osôb, aby rešpektovali závery tejto správy a dodržiavali postupy vyplývajúce zo zmlúv. To je predpokladom pre uplatnenie koncepcie „spravodlivej mobility“ (fair mobility), zamedzenie sociálnemu dumpingu a nelegálnej práci.

1.11

Výbor víta rozhodnutie Komisie o zriadení Výboru odborníkov pre vysielanie pracovníkov, ktorý sa bude zaoberať technickými otázkami spojenými s uplatňovaním smernice, ako aj výzvu adresovanú európskym sociálnym partnerom, aby vypracovali spoločnú analýzu dosahu rozhodnutí Súdneho dvora ES.

1.12

Výbor upozorňuje na oneskorenie v implementácii smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií v členských štátoch (termín jej implementácie uplynul 27. októbra 2007).

1.13

EHSV vníma súčasné legislatívne návrhy EK na uľahčenie ekonomickej migrácie z tretích krajín ako ďalšiu snahu EK o podporu mobility a ekonomickej migrácie v Európe. Práva a povinnosti príslušníkov tretích krajín, ktoré stanovuje predkladaný návrh smernice na základe rovného zaobchádzania predstavujú solídny základ pre vytvorenie právnych predpisov v oblasti prisťahovalectva, ktoré by sa mali vzťahovať na všetky kategórie migrujúcich pracovníkov. EHSV považuje prechodné opatrenia, ktoré dočasne obmedzujú voľný pohyb pracovníkov pochádzajúcich z nových členských štátov za výnimku, ktorú by bolo potrebné rýchlo zrušiť (5).

1.14

EHSV plne rešpektuje autonómnosť európskych sociálnych partnerov a očakáva ich aktívny príspevok k posilneniu mobility v záujme zlepšenia situácie na trhoch práce a posilnenia konkurencieschopnosti v EÚ.

1.15

Výbor vyzýva členské štáty a Komisiu, aby spoločne navrhovali, realizovali, monitorovali a vyhodnocovali programy zamerané na opätovné začlenenie do spoločnosti, určené občanom (a ich rodinám), bez akejkoľvek diskriminácie, ktorí istý čas pracovali v inom štáte EÚ a teraz sa vracajú do krajiny, v ktorej mali predtým trvalé bydlisko alebo prechodný pobyt.

2.   Úvod

2.1

Európska komisia vyhlásila rok 2006 za Európsky rok mobility pracovníkov. Cieľom tejto iniciatívy bolo zlepšiť informovanosť európskych občanov o pracovných príležitostiach v rámci EÚ a o ich právach a nárokoch.

2.2

Mobilita občanov je vo forme práva na voľný pohyb zakotvená v primárnom práve ES a stala sa jedným z kľúčových cieľov Lisabonskej stratégie a jedným z odporúčaní Integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť (6).

2.3

Táto iniciatíva teda nadväzuje na viaceré predchádzajúce aktivity EÚ, predovšetkým na Akčný plán pre zručnosti a mobilitu, ktorý EK prijala v roku 2002 (7), a vyústila do nového Európskeho akčného plánu pracovnej mobility (2007 – 2010) (8) odrážajúceho novú realitu v Európe a súčasné výzvy, ktorým Európa čelí.

2.4

V prvom polroku 2009 predsedá Rade EÚ Česká republika, ktorej hlavným mottom je „Európa bez bariér“. České predsedníctvo preto požiadalo EHSV o vypracovanie štyroch prieskumných stanovísk zameraných na definovanie súčasných prekážok v rôznych oblastiach vnútorného trhu EÚ. Jednou zo sledovaných oblastí je aj mobilita pracovnej sily v Európe.

2.5

České predsedníctvo bude pokračovať v úsilí o zvýšenie mobility pracovníkov v Európe. Vo svojich prioritách sa zameria na presadzovanie čo najväčšej liberalizácie pohybu pracovníkov v rámci EÚ a uľahčenie a zvýšenie profesijnej a geografickej mobility pracovných síl v rámci celého trhu EÚ. Bude tiež pokračovať v modernizácii právnej úpravy v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia migrujúcich pracovníkov.

2.6

České predsedníctvo upozorní na negatívny dosah v súčasnosti uplatňovaných prechodných období na voľný pohyb pracovných síl. Plné využitie potenciálu pracovných síl a spružnenie trhu práce EÚ považuje české predsedníctvo za veľmi významnú súčasť Lisabonskej stratégie.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Zo správy Európskej komisie o zamestnanosti v Európe (2008) vyplýva, že solídna ekonomická výkonnosť v Európskej únii, ktorá sa začala v roku 2006, priniesla v roku 2007 sľubné výsledky: rast HDP o 3,1 % a vytvorenie 3,5 milióna nových pracovných miest. Zamestnanosť rástla vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Maďarska a priemerná miera zamestnanosti v EÚ sa v roku 2007 pohybovala na úrovni 65,4 %. Miera nezamestnanosti sa s výnimkou Slovenska ustálila na jednocifernom čísle. Obe vlny rozšírenia EÚ (v roku 2004 a 2007) mali pozitívny vplyv na ekonomiku EÚ a nenarušili trhy práce EÚ-15. Štatistiky dokazujú aj súčinnosť medzi výkonnosťou trhov práce, produktivitou a kvalitou pracovných miest.

3.2

V roku 2008 EÚ tvrdo zasiahla globálna finančná kríza. Domácnosti a podniky sú pod silným tlakom, rovnako ako aj trhy práce. Hospodárske predpovede naznačujú blížiaci sa nulový rast a riziko poklesu hospodárstva EÚ v roku 2009. Eurozóna a niektoré členské štáty sú už v recesii. Rada EÚ na svojom decembrovom summite prijala „Plán hospodárskej obnovy Európy“ (9), ktorý predložila Európska komisia. Plán prináša desať opatrení v štyroch prioritných oblastiach, vrátane rozsiahlej európskej iniciatívy na podporu zamestnanosti.

3.3

Stálou výzvou, ktorej Európa a EÚ čelia, je súčasný negatívny demografický trend a starnutie pracovnej sily, čo bude mať v budúcnosti výrazný vplyv na konkurencieschopnosť Európy. Riešenie situácie si vyžaduje komplexný a v súčasnej ekonomickej situácii aj mimoriadne citlivý prístup. Jednotlivé štáty si vytvárajú svoj vlastný súbor národných politík zameraných na posilnenie fungovania inkluzívnych trhov práce. Osobitná pozornosť sa venuje zraniteľným skupinám na trhu práce, starším pracovníkom, mladým ľuďom, migrantom a ľuďom so zdravotným postihnutím. V tejto súvislosti správy EK ukazujú, že EÚ má ešte stále čo zlepšovať vo vykonávaní súčasných právnych predpisov týkajúcich sa uplatňovania zásady nediskriminácie (10).

3.4

Oživenie európskych trhov práce a podpora mobility pracovnej sily v Európe preto naďalej zostáva jedným z kľúčových prvkov európskej stratégie zamestnanosti. Napriek všetkým iniciatívam a krokom EK a členských štátov mobilita v EÚ stále zaostáva za cieľmi EÚ stanovenými v Lisabone (2000), aby sa Európa stala najkonkurencieschopnejšou ekonomikou na svete založenou na vedomostiach.

3.5

Zámerom nového akčného plánu EK pre mobilitu na roky 2007 – 2010 je analyzovať situáciu vo svetle výziev, ktoré prináša globalizácia, demografických zmien a rozvoja nových technológií, zamerať sa na súčasné prekážky mobility v Európe, identifikovať nové trendy v modeloch mobility a definovať potrebné kroky.

3.6

Európska komisia sa vo svojom pláne zameriava najmä na:

zlepšenie platných právnych predpisov a administratívnych postupov. Navrhnuté kroky sú zamerané najmä na úpravu právnych predpisov Spoločenstva z hľadiska súčasných potrieb a podmienok, posilnenia štatútu a analytickej kapacity siete TRESS (11) a posilňovania administratívnej spolupráce a postupov medzi národnými inštitúciami a štátnou správou,

zvýšenie politickej podpory mobility zo strany inštitúcií štátnej správy na všetkých úrovniach, najmä pokiaľ ide o investície do jestvujúcich systémov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a rozvoj príslušných mechanizmov na podnietenie mobility pracovníkov,

posilnenie, podporu a zlepšenie kvality služieb, ktoré poskytuje EURES (12), a rozšírenie jeho strategickej dimenzie posilnením jeho analytického potenciálu, pokiaľ ide o toky mobility a zmeny na trhu práce,

zlepšenie informovanosti o výhodách mobility prostredníctvom inovatívnych postupov, zmien v informačných postupoch a uvádzania príkladov osvedčených postupov.

3.7

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok Eurofound sa ako jedna z agentúr EK fungujúcich na tripartitnom základe stala jedinečnou platformou pre analýzy a výskumy v oblasti podpory mobility v Európe, identifikovanie súčasných prekážok a nových výziev v súvislosti so zmenami na trhoch práce.

3.8

Európsky sociálny a hospodársky výbor dosiaľ nevypracoval komplexné stanovisko o mobilite a jej prekážkach v Európe. Výbor však v rámci svojej pôsobnosti ako poradný orgán EK dôsledne reagoval na všetky jej oznámenia a iniciatívy súvisiace s pohybom pracovníkov v Európe a vypracoval niekoľko dôležitých stanovísk (13).

3.9

Dôležitú úlohu zohrávajú aj európski sociálni partneri, ktorí mobilite v Európe a odstraňovaniu všetkých jej prekážok prisudzujú zásadný význam. Túto problematiku preto zaradili do svojho Spoločného pracovného plánu na roky 2003 – 2005. Taktiež ich ďalšie nadväzujúce iniciatívy a spoločné texty prispeli k identifikácii niektorých prekážok mobility v EÚ.

4.   Fakty a čísla: prieskum nadácie Eurofound

4.1   Z analýzy Eurofoundu uskutočnenej na základe výsledkov Eurobarometra (14) vyplynulo niekoľko skutočností, ktoré sú dôležité pre pochopenie vzorcov správania a myslenia európskych občanov vo vzťahu k mobilite a migrácii v Európe:

európski občania ešte stále považujú svoje „právo cestovať a pracovať v rámci EÚ“ za najväčšiu výhodu a prínos EÚ (53 % respondentov),

hoci európske inštitúcie a európski občania dôrazne podporujú myšlienku mobility v Európe, ešte stále pretrvávajú obavy členských štátov z dôsledkov potenciálnych dosahov ekonomickej migrácie z nových členských štátov,

len približne 2 % pracovnej sily EÚ (EÚ-25) sa narodili v inom členskom štáte, než v ktorom v súčasnosti pracujú,

približne 4 % obyvateľov EÚ niekedy žili v inom členskom štáte, pričom ďalšie 3 % niekedy žili v krajine mimo EÚ.

4.1.1   Pokiaľ ide o geografickú mobilitu, prieskum ukázal, že cezhraničná mobilita v Európe nie je príliš vysoká. Z výsledkov vyplýva, že Európania zostávajú v priemere 10 rokov v mieste svojho bydliska, čo zahŕňa krátke obdobie pobytu v prípade mladých dospelých a relatívne dlhé obdobie v neskoršom živote. Prieskum dokázal, že ani v najbližšej budúcnosti sa nedajú očakávať dramatické zmeny.

4.1.2   Hnacím motorom mobility je aj naďalej poznávanie nových ľudí a nových miest. U vyše tretiny ľudí (38 %), ktorí plánujú žiť v zahraničí, však prevládajú ekonomické dôvody (peniaze, kvalita zamestnania). V nových členských štátoch prevládajú ekonomické dôvody – hlavnou motiváciou je skôr práca než využívanie či zneužívanie výhod sociálnych systémov alebo lepších verejných služieb. Naopak, prevažujúcim faktorom odradzujúcim od mobility je obava zo straty sociálnych väzieb (obmedzenie kontaktov s rodinou, strata jej podpory). Obmedzujúcim faktorom sú aj podmienky bývania a úroveň zdravotných a ošetrovateľských služieb.

4.1.3   Budúce výzvy. Hlavnou politickou úlohou Európskej únie je aj naďalej geografická mobilita. Príliš nízka mobilita môže znamenať zníženú adaptabilitu a konkurencieschopnosť. Na druhej strane, príliš vysoká mobilita medzi chudobnejšími a bohatšími regiónmi môže mať dosah na trhy práce (nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, vyššia nezamestnanosť, odliv mozgov).

4.1.4   Významným zdrojom údajov je v tomto smere štúdia, ktorú zverejnilo GR Zamestnanosť, sociálne veci a rovnaké príležitosti Európskej komisie o geografickej mobilite v EÚ: optimalizácia ekonomických a sociálnych výhod (15). V štúdii sa uvádza, že úloha politík zameraných na zvýšenie miery geografickej mobility je dvojaká: 1) rozšírenie očakávaných prínosov mobility a 2) zníženie nákladov, ktoré sa s ňou spájajú, pre jednotlivcov. Štúdia sa zameriava predovšetkým na ekonomický faktor geografickej mobility a jej úlohu pri vyrovnávaní rozdielov medzi regionálnymi trhmi práce (zamestnanosť, reálne mzdy, nedostatok pracovníkov).

4.1.5   Pokiaľ ide o profesijnú mobilitu, priemerný počet zamestnaní v rámci kariéry na trhu práce je 3,9; pričom priemer dĺžky trvania každého z týchto zamestnaní je 8,3 roka. V priebehu posledného roka zmenilo svoje zamestnanie 8 % respondentov, počas uplynulých 5 rokov to bolo 32 % a počas posledných 10 rokov 50 % opýtaných.

4.1.6   Z hľadiska budúcej perspektívy doterajšie prieskumy ukázali, že 41 % opýtaných očakáva v horizonte 5 rokov zmenu zamestnávateľa, 54 % respondentov neplánuje zmenu zamestnania a zvyšných 5 % nie je rozhodnutých. Môžeme definovať tri hlavné dôvody, prečo ľudia očakávajú zmenu zamestnávateľa v najbližších 5 rokoch: túžba po zmene a dobrovoľné rozhodnutie, nedobrovoľné rozhodnutie alebo neutrálne rozhodnutie pod tlakom okolností.

4.1.7   Z prieskumu vyplynulo, že z celkového počtu očakávaných transferov v budúcich 5 rokoch sa 65 % uskutoční na základe dobrovoľného rozhodnutia. Dobrovoľná profesijná mobilita zlepšuje rozvoj spôsobilostí pracovníkov a zvyšuje ich zamestnateľnosť a perspektívu ich kariéry a lepšieho zárobku.

4.1.8   K zaujímavým výsledkom dospela štúdia o profesijnej mobilite v Európskej únii: optimalizácia sociálnych a ekonomických prínosov (16). Štúdia slúži ako podklad pre diskusiu medzi členskými štátmi v súvislosti so spôsobmi optimalizácie profesijnej mobility z ekonomického a sociálneho hľadiska. Analyzuje tiež situáciu a rozdiely v EÚ-27, sleduje ekonomické faktory, ktoré sa bezprostredne vzťahujú na produktivitu, mzdy, inovácie a zamestnanosť, a taktiež faktory súvisiace s kvalitou práce a sociálnou súdržnosťou.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   Všetky iniciatívy a opatrenia smerujúce k uľahčeniu a zlepšeniu pracovnej mobility a lepšiemu zladeniu dopytu na trhu práce sú dôležité nielen z hľadiska lepšieho fungovania trhov práce a vyriešenia jeho nedostatkov, ale môžu výrazne prispieť k dosiahnutiu cieľov európskej stratégie pre rast a zamestnanosť.

5.2   Hoci európski občania pevne veria vo svoje právo na voľný pohyb a veľká väčšina Európanov tiež uznáva, že jedno pracovné miesto za život už nezodpovedá realite, výsledky prieskumov naznačujú, že stále existuje množstvo prekážok, ktoré pracovníkom bránia v pohybe medzi krajinami alebo v prekonaní rizika spojeného s hľadaním nového a lepšieho zamestnania.

5.3   Prekážky mobility sú rôzne, napríklad:

obmedzené jazykové schopnosti,

slabo alebo nedostatočne rozvinuté zručnosti a vedomosti,

nedostatky v uznávaní dosiahnutého vzdelania a odbornej kvalifikácie v jednotlivých členských štátoch,

právne a administratívne prekážky,

ťažkosti pri získavaní udržateľného zamestnania pre oboch životných partnerov,

neúplné informácie o pracovných miestach alebo nedostatočná transparentnosť, pokiaľ ide o vzdelávacie a pracovné príležitosti,

nedostatočná dopravná infraštruktúra,

nedostatočná ponuka na trhu s bytmi, ceny na trhu s bytmi

najnovšie tiež strata dôvery a xenofóbia.

5.4   V záujme podpory mobility v Európe bude potrebné odstrániť viaceré prekážky, ktoré stále pretrvávajú. EHSV sa domnieva, že účinné politické opatrenia na posilnenie mobility pracovníkov by mali obsahovať tieto kľúčové prvky:

5.4.1

V prvom rade je dôležité zlepšiť informovanosť o prekážkach a podporných opatreniach geografickej a profesijnej mobility. V minulých rokoch síce v Európe bola snaha o identifikáciu a prekonanie prekážok mobility pracovníkov, bolo by však prínosné hlbšie preskúmať túto problematiku prostredníctvom štúdií vypracovaných tak na európskej, ako aj na národnej úrovni – rozsah, charakter, určujúce momenty, prekážky mobility, ale aj jej ekonomický dosah.

5.4.2

Po druhé, je nevyhnutné uplatňovať koncepciu flexiistoty na európskych trhoch práce. Skúsenosti ukazujú, že krajiny, ktoré túto koncepciu efektívne uplatňujú, vykazujú vyššiu mieru adaptability na globálne zmeny. V tomto kontexte sa mobilita chápe ako jeden z prvkov, ktoré vedú k zlepšeniu zamestnanosti, adaptability pracovníkov a konkurencieschopnosti podnikov v globálnom prostredí. Organizácia práce musí zodpovedať potrebám podnikov a zamestnancov, čím tiež môže výrazne prispieť k novým formám mobility.

5.4.3

Po tretie, je nutné prispôsobiť vzdelávacie systémy potrebám trhu práce. Mal by sa zlepšiť prístup k efektívnemu systému celoživotného vzdelávania. Súčasné trhy práce sú čoraz viac určované rýchlymi zmenami a požiadavkami na nové kvalifikácie. Čoraz viac ľudí bude musieť získavať nové a rôznorodé kvalifikácie a prispôsobiť sa tak zmenám v zamestnaní a kariére. Jednotlivci preto musia mať možnosť rozširovať a zlepšovať svoje spôsobilosti, aby boli aj naďalej zamestnateľní, a prispôsobiť sa zmenám na trhu práce. Medzi priority by malo patriť:

zabezpečiť, aby jednotlivci získali potrebné vedomosti a zručnosti ešte predtým, ako opustia vzdelávací systém,

motivovať jednotlivcov, aby aj sami prevzali osobnú zodpovednosť za zvyšovanie svojich spôsobilostí počas celého svojho života, a vytvoriť rámcové podmienky, ktoré by im umožnili toto využiť,

zabezpečiť, aby bolo vzdelávanie atraktívnejšie, flexibilnejšie a aby vo vyššej miere zodpovedalo potrebám trhu práce,

osobitná pozornosť by sa v tejto súvislosti mala venovať niektorým skupinám pracovníkov – mladým ľuďom, starším pracovníkom,

uplatniť princíp partnerstva medzi zainteresovanými stranami – štátom, sociálnymi partnermi, vzdelávacími inštitúciami a podnikmi.

5.4.4

Po štvrté, je potrebné ďalej rozvíjať systémy sociálnej ochrany tak, aby podporovali a uľahčovali prechod medzi jednotlivými štatútmi na trhoch práce a neobmedzovali ľudí pri sťahovaní sa do rôznych štátov a hľadaniu si lepšieho zamestnania. V tejto súvislosti EHSV odkazuje na svoje stanovisko k zásade flexiistoty, najmä pokiaľ ide o dôraz na zlepšovanie zamestnateľnosti jednotlivcov, aby sa mohli lepšie prispôsobiť zmenám na trhu práce a využiť lepšie pracovné príležitosti. Ide v podstate o vytváranie nových pracovných miest, o pomoc ľuďom pri zmenách v ich kariére a o následné zlepšenie ich vyhliadok na trhu práce. Skúsenosti ukazujú, že základnou požiadavkou doby je uľahčiť prijímanie pracovníkov do zamestnania odstránením administratívnych prekážok a investovaním do získavania zručností a uplatňovania aktívnych politík trhu práce, a nie len pasívnym zvyšovaním dávok.

5.4.5

Po piate, je dôležité odstrániť legislatívne, administratívne a daňové prekážky obmedzujúce geografickú a profesijnú mobilitu, a preto je potrebné:

dôsledne uplatňovať opatrenia súvisiace s voľným pohybom pracovníkov, aby sa zaručil nediskriminačný prístup k zamestnaniu,

podnietiť členské štáty k urýchlenej a dôslednej implementácii smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií (17) a vytvoriť európsky rámec odborných kvalifikácií,

prijať opatrenia na zamedzenie dvojitého zdanenia doplnkových dôchodkových systémov,

vyriešiť problémy spojené so zákazom diskriminácie na základe národnosti v oblasti daní (a sociálnych výhod),

pri odstraňovaní prekážok mobility venovať zvláštnu pozornosť ľuďom so zdravotným postihnutím,

vziať na vedomie osobitné potreby žien s deťmi a osobami závislými od ich starostlivosti.

5.4.6

Po šieste, európski občania by mali mať jednoduchý prístup ku kvalitným informáciám týkajúcim sa pracovných a vzdelávacích príležitostí. Zatiaľ čo informácie o životných a pracovných podmienkach sa uvádzajú v hojnej miere, informáciám o pracovných a vzdelávacích príležitostiach sa dáva len nízka priorita – často chýbajú alebo sú ťažko prístupné. Informačný systém EÚ o pracovných a vzdelávacích príležitostiach je nesmierne dôležitý, pretože občanom a podnikom umožňuje urobiť správny výber, pokiaľ ide o rozvoj zručností a využitie príležitostí, a zvýšiť tak ich mobilitu. V tejto súvislosti môže zohrať významnú a prínosnú úlohu internetový portál EURES. Avšak EURES je v súčasnosti ešte stále málo známy a občania, no hlavne podniky o ňom nemajú veľa informácií. V tejto súvislosti by sa pozornosť mala venovať najmä zlepšeniu informovanosti o špecifických otázkach, ako sú zmeny alebo úpravy dávok sociálneho zabezpečenia (či sú štatutárne alebo komplementárne) v prípade profesijnej a geografickej mobility. Napríklad v prípade zamestnaneckých dôchodkových systémov by boli užitočné informácie o úrovni nadobudnutých práv, uplatňovanom daňovom režime, možnosti ich prenosu, ako aj o nákladoch a prínosoch v prípade jednotlivých variantov a pod. (18)

5.4.7

V neposlednom rade si uľahčovanie mobility vyžaduje kroky na zlepšenie podmienok prístupu k bývaniu a na zlepšenie dopravnej infraštruktúry. Je nesmierne dôležité, aby si ľudia mohli nájsť dostupné a adekvátne bývanie v lokalitách, kde sú pracovné príležitosti. Pre zlepšenie mobility pracovníkov majú rovnako zásadný význam aj opatrenia na podporu účinnej a flexibilnej dopravnej infraštruktúry. Členské štáty by v spolupráci s podnikmi mali venovať pozornosť nákladom spojeným so sťahovaním a vytvoriť a zaviesť systémy ponuky pre mobilných záujemcov o zamestnanie (mobile job-seekers).

5.5   Rozšírenie Európskej únie v roku 2004 o 10 nových členských štátov a následne v roku 2007 o 2 nové členské štáty otvorilo diskusie o tom, či by hranice mali byť otvorené, čo by umožnilo voľný pohyb pracovníkov. Výsledky prieskumov Eurofoundu potvrdzujú, že migrácia medzi východom a západom Európy bude pokračovať, no zároveň celkom jasne ukazujú, že geografická mobilita je nízka a dočasná.

5.5.1   Členské štáty dosiaľ uplatňujúce prechodné obdobia voči štátom, ktoré k EÚ pristúpili v roku 2004, sa majú do 1. mája 2009 vyjadriť, či vstúpia do tretej fázy a budú uplatňovať prechodné obdobia aj počas ďalších dvoch rokov. V prípade Bulharska a Rumunska sa mali členské štáty vyjadriť do 31. decembra 2008 (19). EHSV preto so záujmom prijal druhú správu EK o vplyve prechodných opatrení ustanovených v zmluve o pristúpení z 18. novembra 2008 (20), ktorá v podstate len potvrdila závery prvej hodnotiacej správy z roku 2006 (21). Aj zo záverov druhej správy jasne vyplýva, že otvorenie pracovných trhov pracovníkom z nových členských krajín malo jednoznačne pozitívny vplyv tak na ekonomiku hostiteľských štátov, ako aj na EÚ ako celok.

5.5.2   Každé rozhodnutie o revízii uplatňovania prechodných období by sa malo prijať na úrovni členských štátov a malo by byť podložené analýzami založenými na faktoch. EHSV sa však domnieva, že ukončenie uplatňovania prechodných období v roku 2009 podporí vytvorenie flexibilných a inkluzívnych trhov práce a mohlo by prispieť k zníženiu počtu prípadov nelegálnej práce a odstráneniu chudoby v Európe.

5.5.3   Uplatňovanie prechodných období môže navyše obmedzovať praktické uplatňovanie článku 69 nariadenia č. 1408/71 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (oprávňuje nezamestnané osoby, aby naďalej poberali dávky v nezamestnanosti od členského štátu, ktorý je zodpovedný za ich vyplácanie v čase, kedy si tieto osoby hľadajú prácu v inom členskom štáte).

5.6   Vysielanie pracovníkov v súvislosti s liberalizáciou služieb v Európe. Výhody dobre fungujúceho jednotného trhu sú dôležité pre podniky, pracovníkov, občanov i ekonomiky ako také. Podnikom to pomáha v raste a zlepšovaní prístupu na trh, ktorý v súčasnosti zahŕňa okolo 500 miliónov ľudí z 30 krajín (Európsky hospodársky priestor). Európske podniky čelia väčšej konkurencii a ich postavenie na globálnom trhu sa posilnilo. Dôležitým nástrojom pre ďalšiu liberalizáciu trhu so službami sa najnovšie stala smernica o službách na vnútornom trhu.

5.6.1   V tejto súvislosti EK vydala dve oznámenia (22) týkajúce sa vysielania pracovníkov v rámci ustanovenia o službách. Cieľom oznámení je analyzovať situáciu a poskytnúť členským štátom určitý návod na správnu aplikáciu a výklad rozhodnutí Súdneho dvora ES. V druhom prípade ide o preskúmanie komplementarity oboch nástrojov a maximalizácie výhod pri súčasnom zabezpečení ochrany vysielaných pracovníkov.

5.6.2   Výbor v súlade so svojím predchádzajúcim stanoviskom z 29. mája 2008 (23) víta rozhodnutie EK 2009/17/ES (24) zriadiť Výbor odborníkov pre vysielanie pracovníkov na vysokej úrovni, ktorého úlohou je podporovať určovanie a výmenu osvedčených postupov a dôkladne preskúmať a riešiť problémy spojené s uplatňovaním smernice. Do tohto procesu sú zapojení aj zástupcovia sociálnych partnerov.

5.6.3   Niekoľko nedávnych rozhodnutí Súdneho dvora ES (vo veci Laval (25), Viking (26), Rüffert (27), ktoré sa týkali smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov, vyvolalo kontroverzné diskusie okolo smernice o vysielaní pracovníkov. Výbor preto podporuje návrh Európskej komisie a francúzskeho predsedníctva Rady EÚ z októbra 2008, aby európski sociálni partneri spoločne vypracovali analýzu, ktorá by vyústila do dôkladného zhodnotenia právnych, ekonomických a sociálnych dôsledkov týchto rozhodnutí.

5.7   Koordinácia a modernizácia systémov sociálnej ochrany. Dôležitým nástrojom na podporu mobility v EÚ je legislatívny rámec zabezpečujúci koordináciu systémov sociálnej ochrany. V súčasnosti platné nariadenie č. 1408/71 (28) bude nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004, ktoré bolo schválené v apríli 2004. Podľa článku 89 nového nariadenia č. 883/2004 musí byť jeho uplatňovanie upravené ďalším nariadením KOM(2006) 16 (29), ktoré bolo predložené ešte len v januári 2006. Cieľom nového vykonávacieho nariadenia je predovšetkým zjednodušenie a racionalizácia právnych predpisov a administratívnych opatrení, objasnenie práv a povinností všetkých účastníkov koordinačných systémov sociálneho zabezpečenia, zavedenie lepších a rýchlejších postupov výmeny údajov a úspora nákladov.

5.7.1   EHSV vo svojom stanovisku z roku 2006 (30) považuje nový návrh za krok k lepším podmienkam voľného pohybu v EÚ. Návrh nariadenia obsahuje mnoho zjednodušení, objasnení a zlepšení. EHSV víta hlavne rozšírenie rozsahu osobnej a vecnej pôsobnosti a všetky pravidlá na zlepšenie spolupráce medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia.

5.7.2   EHSV vo svojom stanovisku ďalej zdôraznil potrebu citlivého postupu pri rokovaní o prílohe XI k nariadeniu č. 883/2004, v ktorej sa definujú určité postupy na uplatňovanie istých právnych predpisov. Vyzývame členské štáty, aby pomenovali tie osobitosti svojich národných systémov, ktoré by chceli mať z nariadenia vyňaté, aby sa umožnila hladká koordinácia sociálneho zabezpečenia. Členské štáty o tom už dlhšie intenzívne rokujú. EHSV v tejto súvislosti vyzval na urýchlené ukončenie rokovaní a poznamenal, že sledovanie čiastkových otázok by však nemalo naďalej zdržiavať nadobudnutie účinnosti nového nariadenia, najmä ak ide o iniciatívy EK na zvýšenie mobility v Európe.

5.7.3   Celkovo by mal legislatívny rámec koordinujúci systémy sociálneho zabezpečenia v budúcnosti pružne reagovať na meniacu sa situáciu vo svete práce, na nové formy práce, variabilitu pracovných úväzkov a predovšetkým na nové formy mobility. Mali by byť posilnené administratívne formy spolupráce medzi členskými štátmi založené na elektronických postupoch.

5.8   Vo všeobecnosti sa migrujúcim osobám poskytujú dávky nielen na základe koordinačného nariadenia o systémoch sociálneho zabezpečenia, ale aj na základe nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68, prípadne na základe zásady rovnosti obsiahnutej v smernici 2004/38/ES  (31). Platí teda zásada, že v prípade legálneho pobytu v hostiteľskej krajine by mali mať všetci na všetko rovnaký nárok. Nikto by nemal byť zo systému vylúčený.

5.9   Problém spočíva v tom, že celkový právny rámec je zložený z pravidiel, ktoré majú rôznu silu (nariadenia, smernice a rozhodnutia Súdneho dvora ES). Nariadenia sa uplatňujú priamo a jednotne. Smernice sa v jednotlivých členských štátoch uplatňujú rozličným spôsobom. V budúcnosti bude preto potrebné zaoberať sa transparentnosťou a najmä prepojenosťou týchto predpisov. Mala by sa zachovať zásada rovnosti (napríklad rovnaký prístup k daňovým výhodám) a právna istota. Asi nebude možné zjednodušiť právny rámec, no viaceré nedostatky sa dajú prekonať pomocou spolupráce medzi členskými štátmi; v tomto smere existujú ešte veľké rezervy.

5.10   Mobilita v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy je neoddeliteľnou súčasťou voľného pohybu osôb a základným nástrojom na vytvorenie európskeho priestoru v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

5.10.1   EHSV podporuje Európsku chartu kvality mobility (32), ktorá vychádza zo skutočnosti, že mobilita v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy je neoddeliteľnou súčasťou voľného pohybu osôb a posilnenie európskej mobility v tejto oblasti je cestou k dosiahnutiu cieľov Lisabonskej stratégie. Charta navrhuje súbor zásad a opatrení použiteľných pre mobilitu mladých ľudí alebo dospelých na účely formálneho alebo neformálneho vzdelávania a pre ich osobný a profesionálny rozvoj.

5.10.2   Európska komisia vytvorila širokú paletu efektívnych nástrojov na podporu mobility v Európe v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania. Europass (33) je koordinovaným súborom dokladov, ktorý pomáha európskym občanom zrozumiteľnejšie predstaviť svoje kvalifikácie a zručnosti. Posledná hodnotiaca správa z roku 2008 potvrdila efektívnosť národných centier a internetových portálov, ako aj celkový prínos Europassu. Identifikovala však aj niektoré jeho nedostatky, a to najmä tých nástrojov, ktoré sa o študijné výsledky opierajú v menšej miere.

5.10.3   Tento rozmer by sa mal posilniť uplatňovaním európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) (34), ktorý by mal byť prepojený s európskymi systémami prenosu a započítavania kreditov (35).

5.11   Taktiež nezvyčajne vysoký príliv pracovníkov z tretích krajín spojený so súčasnými opatreniami EK na uľahčenie legálnej migrácie nás však núti zamyslieť sa nad novou výzvou, ktorej čelia vzdelávacie systémy v EÚ.

5.11.1   EHSV s napätím očakáva aj výsledky diskusie otvorenej v júli 2008, kedy EK zverejnila zelenú knihu „Migrácia a mobilita: výzvy a príležitosti vzdelávacích systémov EÚ“ (36). Táto zelená kniha vyzýva k úvahám o budúcnosti a úlohe smernice 77/486/EHS, ktorá je zatiaľ zameraná iba na vzdelávanie detí migrujúcich pracovníkov z krajín EÚ.

5.12   Uľahčovanie legálnej migrácie a boj proti nelegálnej migrácii z tretích krajín v zmysle oznámenia EK o globálnom prístupe k migrácii (37) z novembra 2006 je ďalším z príspevkov EK k väčšej mobilite a riadenej migrácii v Európe, ktorá čelí demografickým výzvam. V súlade so svojím legislatívnym plánom na rok 2007 zverejnila EK dva legislatívne návrhy (38) na uľahčenie vstupu a pobytu ekonomických migrantov z tretích krajín do EÚ a predstavila svoj návrh na systém tzv. modrých kariet zameraný na prilákanie vysoko kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín do Európy. Práva a povinnosti príslušníkov tretích krajín, ktoré stanovuje predkladaný návrh smernice na základe rovného zaobchádzania v oblasti odmeňovania, pracovných podmienok, slobody združovania, všeobecného vzdelávania a odbornej prípravy, predstavujú solídny základ pre vytvorenie právnych predpisov v oblasti prisťahovalectva, ktoré by sa mali vzťahovať na všetky kategórie migrujúcich pracovníkov. EHSV považuje prechodné opatrenia, ktoré dočasne obmedzujú voľný pohyb pracovníkov pochádzajúcich z nových členských štátov za výnimku, ktorú by bolo potrebné rýchlo zrušiť, najmä pokiaľ ide o zamestnávanie vysokokvalifikovaných pracovníkov. (39)

V Bruseli 25. marca 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť (2008 – 2010), KOM(2007) 803 v konečnom znení, ČASŤ V – 2007/0300 (CNS).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1 – 123), http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=DD:05:05:32004R0883:SK:PDF

(3)  Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 257, 19.10.1968, s. 2 – 12).

(4)  Implementovať lisabonský program Spoločenstva: Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení prenosnosti práv na doplnkový dôchodok, KOM(2005) 507 v konečnom znení – 2005/0214 (COD).

(5)  Stanovisko EHSV na tému „Návrh smernice Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania“, spravodajca: pán PARIZA CASTAÑOS (Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009).

(6)  Integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť (2005 – 2008), usmernenie č. 20, KOM(2005) 141 v konečnom znení – 2005/0057 (CNS).

(7)  Správa Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Záverečná správa o uplatňovaní Akčného plánu Komisie pre zručnosti a mobilitu, KOM(2007) 24 v konečnom znení.

(8)  Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Mobilita, nástroj na zvýšenie počtu pracovných miest a zlepšenie ich kvality: Európsky akčný plán pracovnej mobility (2007 –2010), KOM(2007) 773 v konečnom znení.

(9)  Plán hospodárskej obnovy Európy, KOM(2008) 800 v konečnom znení, 26. novembra 2008.

(10)  Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti, Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16 – 22.

(11)  TRESS – Training and Reporting in European Social Security (Odborné vzdelávanie a podávanie správ v oblasti európskeho sociálneho zabezpečenia).

(12)  EURES – European Employment Service (Európske služby zamestnanosti).

(13)  Len niekoľko príkladov: stanovisko EHSV o voľnom pohybe a pobyte pracovníkov, spravodajca: pán Vinay (Ú. v. ES C 169, 16.6.1999) [nie je dostupné v slovenčine], stanovisko EHSV k návrhu nariadenia Rady (ES) o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, spravodajca: pán Rodríguez García-Caro (Ú. v. ES C 75, 15.3.2000) [nie je dostupné v slovenčine], stanovisko EHSV k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov, spravodajca: pán Rodríguez García-Caro (Ú. v. ES C 149, 21.6.2002) [nie je dostupné v slovenčine], stanovisko EHSV k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, spravodajca: pán Greif (Ú. v. EÚ C 324, 30.12.2006).

(14)  Mobility in Europe: Analysis of the 2005 Eurobarometer survey on geographical and labour market mobility [Mobilita v Európe: prieskum agentúry Eurobarometer z roku 2005 o geografickej mobilite a mobilite na pracovnom trhu], Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, 2006.

(15)  Štúdie Geographical Mobility in the EU: Optimising its Economic and Social Benefits, apríl 2008, Európska komisia, Generálne riaditeľstvo Zamestnanosť, sociálne veci a rovnaké príležitosti, Contract VT/2006/042.

(16)  Štúdia Job mobility in the EU: Optimising its Social and Economic Benefits, apríl 2008, Danish Technological Institute, Contract VT/2006/043.

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií.

(18)  Európska komisia už v tejto súvislosti podnikla niekoľko konkrétnych krokov, ktoré zvýšia informovanosť európskych občanov a poskytnú im zrozumiteľné informácie o ich právach a povinnostiach týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia v krajinách EÚ (letáky, príručky, videá).

(19)  Grécko, Španielsko, Maďarsko a Portugalsko už uvoľnili reštrikcie na voľný pohyb pracovníkov z týchto krajín.

(20)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Vplyv voľného pohybu pracovníkov v kontexte rozšírenia EÚ – Správa o prvej fáze (1. január 2007 – 31. december 2008) prechodných opatrení ustanovených v zmluve o pristúpení z roku 2005, požadovaná podľa prechodného ustanovenia v zmluve o pristúpení z roku 2003, KOM(2008) 765 v konečnom znení.

(21)  Správa Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Správa o fungovaní prechodných opatrení ustanovených v Zmluve o pristúpení z roku 2003 (obdobie 1. máj 2004 – 30. apríl 2006), KOM(2006) 48 v konečnom znení.

(22)  Oznámenie Komisie: Usmernenia na vysielanie pracovníkov v rámci poskytovania služieb, KOM(2006) 159 v konečnom znení, a Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Vysielanie pracovníkov v rámci poskytovania služieb – maximalizácia výhod a potenciálu popri zabezpečení ochrany pracovníkov, KOM(2007) 304 v konečnom znení.

(23)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vysielanie pracovníkov v rámci poskytovania služieb – maximalizácia výhod a potenciálu popri zabezpečení ochrany pracovníkov“, KOM(2007) 304 v konečnom znení, spravodajkyňa: pani Le Nouail Marlière, Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 95 – 99.

(24)  Ú. v. EÚ L 8, 13.1.2009, s. 26 – 28.

(25)  ESD, vec C-341/05: Laval un Partneri Ltd proti Svenska Byggnadsarbetareförbundet (švédska odborová organizácia pracovníkov v odvetví stavebníctva a verejných prác).

(26)  ESD, vec C-438/05: International Transport Workers’ Federation a Finnish Seamen’s Union proti Viking Line ABP a OÜ Viking Line Eesti.

(27)  ESD, vec C-346/06: Dirk Rüffert proti Land Niedersachsen (právnik Dirk Rüffert, správca konkurznej podstaty spoločnosti Objekt und Bauregie GmbH & Co. KG proti spolkovej krajine Dolné Sasko).

(28)  Ú. v. ES. L 149, 5.7.1971.

(29)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, KOM(2006) 16 v konečnom znení – 2006/0006 (COD).

(30)  Stanovisko EHSV z 26. októbra 2009 na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia“, spravodajca: pán Greif, (Ú. v. EÚ C 324, 30.12.2006).

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Text s významom pre EHP).

(32)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 týkajúce sa medzinárodnej mobility v rámci Spoločenstva na účely vzdelávania a odbornej prípravy: Európska charta kvality mobility, Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006 (http://europa.eu/scadplus/leg/en/cha/c11085.htm).

(33)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES z 15. decembra 2004 o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass).

(34)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (2008/C 111/01).

(35)  Európsky systém prenosu a započítavania kreditov (ECTS) a návrh odporúčania Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET), KOM(2008) 180 v konečnom znení.

(36)  Zelená kniha „Migrácia a mobilita: výzvy a príležitosti vzdelávacích systémov EÚ“, KOM(2008) 423 v konečnom znení.

(37)  Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Globálny prístup k migrácii o rok neskôr: smerom ku komplexnej európskej migračnej politike, KOM(2006) 735 v konečnom znení.

(38)  Návrh smernice Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (návrh na zavedenie „modrej karty EÚ“), KOM(2007) 637 v konečnom znení, a návrh smernice Rady o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a na prácu na území členského štátu vydávané pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pre pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte, KOM(2007) 638 v konečnom znení.

(39)  Pozri poznámku pod čiarou č. 5.


22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/24


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Situácia starších pracovníkov v kontexte priemyselných zmien – zabezpečenie podpory a systematická diverzifikácia vekovej štruktúry v odvetviach a podnikoch“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2009/C 228/04

Dňa 17. januára 2008 sa Európsky hospodársky a sociálny výbor rozhodol podľa článku 29 ods. 2 svojho vnútorného poriadku vypracovať stanovisko na tému

Situácia starších pracovníkov v kontexte priemyselných zmien – zabezpečenie podpory a systematická diverzifikácia vekovej štruktúry v jednotlivých odvetviach a podnikoch“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy).

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. marca 2009. Spravodajcom bol pán KRZAKLEWSKI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 25. marca) 159 hlasmi za, pričom 8 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV sa nazdáva, že problematikou zamestnanosti v Európskej únii sa treba zaoberať z celkového hľadiska, pretože sa týka všetkých vekových skupín, a to najmä teraz, v čase krízy.

1.2   Európsky hospodársky a sociálny výbor vyzýva Európsku komisiu, aby sa osobitne zamerala na otázku starších osôb na trhu práce, a pripomína, že by sa mal vytvoriť európsky program a rámec na podporu zamestnávania seniorov, ktorý by umožnil zlepšiť a posilniť uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa veku uvedených v smernici 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

1.2.1   Tento dokument by mal obsahovať súhrn osvedčených postupov, ktorých uplatňovanie by malo pomôcť udržať na trhu práce alebo doň začleniť osoby staršie ako 50 rokov, a najmä všetkých, ktorí onedlho dosiahnu zákonný dôchodkový vek. Podnikatelia, pracovníci, ktorí už majú za sebou polovicu pracovného života, staršie vekové skupiny a vlastne celá spoločnosť by mali byť informovaní o možnostiach a výhodách spojených s aktívnym pôsobením seniorov na trhu práce.

1.2.1.1   Všetky tieto kroky týkajúce sa starších osôb treba uskutočňovať tak, aby sa zachovali všetky opatrenia na podporu zamestnanosti, najmä opatrenia zamerané na mladých ľudí, ktorí vstupujú na trh práce.

1.2.2   EHSV sa domnieva, že na vytvorenie spoločných zásad a rámca na úrovni EÚ týkajúceho sa problematiky starších osôb na trhu práce treba použiť otvorenú metódu koordinácie. V súčasnej hospodárskej situácii, kedy čoraz viac ľudí prichádza o prácu, je to mimoriadne dôležité, pretože starší pracovníci môžu byť počas krízy diskriminovaní skôr kvôli svojmu veku, než kvôli svojim schopnostiam.

1.3   Modely a postupy, ktoré EHSV navrhuje v tomto stanovisku, sa zameriavajú na kategóriu starších pracovníkov, ktorým hrozí vylúčenie z trhu práce, a tiež na pracovníkov, ktorí dosiahli (alebo onedlho dosiahnu) vek, kedy by mohli odísť do normálneho alebo predčasného dôchodku, ale chcú pracovať ďalej.

1.4   Vzhľadom na to, že miera zamestnanosti starších osôb je na území EÚ dosť rozdielna, členské štáty by mali vypracovať a rozvíjať „národné rámce na podporu zamestnanosti starších ľudí“, ktoré budú obsahovať kombináciu nasledujúcich opatrení na podporu starších pracovníkov, pričom v štátoch, v ktorých takéto národné rámce už existujú, ich treba pravidelne revidovať a dopĺňať prostredníctvom týchto krokov:

podpora aktívneho starnutia,

zavádzanie stimulov do politiky vlád jednotlivých štátov, rovnako pre starších pracovníkov, ako aj pre ich zamestnávateľov, ktoré by podnecovali staršie osoby k tomu, aby zotrvali na trhu práce,

zlepšenie životných a pracovných podmienok (predovšetkým pokiaľ ide o fyzickú prácu),

vytvorenie takých inštitucionálnych riešení na trhu práce, ktoré ovplyvnia jeho schopnosť prispôsobiť sa v prípade zamestnávania starších pracovníkov.

1.5   EHSV so znepokojením konštatuje, že miera zamestnanosti seniorov sa síce takmer vo všetkých krajinách EÚ postupne zvyšuje, avšak len málo podnikov a firiem považuje problematiku starších zamestnancov za dôležitú súčasť svojej politiky. Preto je nevyhnutné čo najskôr nájsť odpoveď na otázku, prečo sa podniky neusilujú viac presadzovať osvedčené postupy v oblasti zamestnávania takýchto osôb, keďže všetky analýzy ukazujú, že vlády niektorých členských štátov takýto výhodný prístup presadzujú.

1.5.1   Dôležitou podmienkou zamestnávania seniorov je zabezpečiť také podmienky, aby predĺženie pracovnej zmluvy bolo finančne výhodné pre obe strany: pre zamestnávateľa aj pre zamestnanca. Tento prístup by mal vychádzať z priebežnej bilancie, ktorá by zohľadňovala:

daňový a dôchodkový systém členských štátov,

podmienky zamestnávania seniorov (pre zamestnancov, ako aj pre zamestnávateľov),

systémy celoživotného vzdelávania pre pracovníkov starších ako 50, či dokonca starších ako 45 rokov (vrátane odborných školení).

1.5.2   EHSV sa nazdáva, že z pohľadu zamestnávateľa je kľúčovou otázkou, ktorá rozhoduje o zamestnaní starších pracovníkov, vedieť, ako využiť skúsenosti a schopnosti seniorov.

1.6   Výbor vyzýva európske inštitúcie, vlády členských štátov a sociálnych partnerov, aby medzi podnikateľmi a zamestnancami propagovali myšlienku diverzifikácie vekovej štruktúry pracovníkov ako účinnú formu riadenia produktivity a vhodnú reakciu na problémy na európskom trhu práce.

1.7   Výbor by chcel zdôrazniť, že je nevyhnutné, aby európske inštitúcie a členské štáty zaujali k problematike veku aktívny postoj.

1.7.1   EHSV sa nazdáva, že táto problematika by sa mala stať súčasťou školení pre riadiacich pracovníkov a tiež jedným z predmetov štúdia manažmentu, v rámci ktorého by mali byť prediskutované a preskúmané také otázky ako:

udržanie motivácie a tvorivosti starnúcich pracovníkov,

prispôsobenie pracovného tempa, aby po rokoch nedošlo k úplnému vyčerpaniu,

vytváranie vzťahov medzi pracovníkmi rôznych vekových skupín.

1.7.2   EHSV zdôrazňuje, že pre zvýšenie miery zamestnanosti starších osôb má veľký význam celoživotné vzdelávanie a tiež opatrenia v oblasti všeobecného a odborného vzdelávania, vďaka ktorým sa úroveň vzdelania starších pracovníkov jednoznačne zlepšuje.

1.8   V súvislosti s veľmi rozdielnou mierou zamestnanosti žien a mužov vo vekovej skupine od 55 do 64 rokov sa EHSV domnieva, že je nevyhnutné, aby členské štáty a Komisia prijali opatrenia na rozšírenie súčasnej politiky v prospech zamestnávania žien vyšších vekových skupín o nové prvky a navrhli ambiciózne modely, ktoré doteraz neboli použité.

1.8.1   Zvýšenie miery zamestnanosti žien vekovej skupiny nad 50 rokov by mohlo rozhodujúcim spôsobom prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti zamestnanosti, ktoré vytýčila Lisabonská stratégia.

1.8.2   Výbor vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s agentúrami Európskej únie preskúmala, či príčinou nízkej zamestnanosti žien starších ako 50 rokov nie je diskriminácia na trhu práce.

1.9   Výbor poukazuje na to, že jednou z hlavných prekážok vyššej zamestnanosti starších osôb je skutočnosť, že nedokážu alebo nemajú možnosť využívať elektronické technológie (e-exclusion). V záujme účinného boja proti tomuto javu je nevyhnutné, aby sa celoživotné vzdelávanie osôb starších ako 50 rokov čo najviac spájalo s využívaním informačných a komunikačných technológií (IKT). Aby sa starší ľudia zbavili strachu z používania týchto technológií, mali by prvé školenia v tejto oblasti prebiehať v skupinách, ktoré budú homogénne z hľadiska veku a schopností účastníkov.

1.9.1   EHSV sa zároveň domnieva, že vytvorenie potrebných podmienok na to, aby si osoby staršie ako 50 rokov mohli doplniť základné poznatky v oblasti nových techník a technológií, by malo byť povinnosťou členských štátov, ktorá si vyžaduje aktívne zapojenie vlád a miestnych samospráv, sociálnych partnerov ako aj vzdelávacích inštitúcií.

1.9.2   Z toho vyplýva, že je nevyhnutné dôkladne preskúmať, aké základné odborné schopnosti sú v súčasnosti potrebné na to, aby mohol človek existovať v informačnej spoločnosti, a na základe toho v prípade potreby a v spolupráci s členskými štátmi hľadať spôsoby a prostriedky ako doplniť medzery.

1.10   Výbor by chcel predovšetkým zdôrazniť, že riešenia, ktoré majú umožniť starším ľuďom aktívne pôsobiť na trhu práce si vyžadujú systematické a komplexné opatrenia, ale aj individuálny prístup k jednotlivým prípadom alebo osobám.

1.10.1   Takýto prístup si vyžaduje nástroje, ktoré by umožnili predvídať a anticipovať priemyselné a technologické zmeny, ako aj potreby v oblasti vzdelávania a zmeny v spoločnosti. V tejto súvislosti by osobitnú úlohu mali zohrávať strediská na monitorovanie trhu práce, zručností pracovníkov a spoločenských zmien, ako aj štatistické (informačné) systémy členských štátov a EÚ.

1.10.2   Výbor vyzýva Komisiu, aby štatistické prieskumy zamestnanosti osôb starších ako 50 rokov vykonávala častejšie ako doteraz, vzhľadom na osobitný význam tejto citlivej témy. V období krízy je to ešte nevyhnutnejšie, pretože starší pracovníci patria k tým, ktorým najviac hrozí, že sa stanú obeťami práve prebiehajúcich alebo budúcich plánov znižovania počtu zamestnancov a reštrukturalizácie.

2.   Úvod

2.1   Aby sme mohli čeliť nedostatku pracovných síl, ktorý v budúcnosti vznikne v dôsledku demografických zmien, v marci 2001 stanovila Európska únia za cieľ do roku 2010 dosiahnuť 50-percentnú mieru zamestnanosti osôb vo veku 55 až 64 rokov. Prvé hodnotenia ukazujú, že dosiahnuť tento cieľ bude veľmi problematické.

2.2   EHSV sa vo svojich stanoviskách k návrhom Komisie a Rady (1), ako aj vo svojich prieskumných stanoviskách (2) podrobne zaoberal nasledujúcimi témami:

závery vyplývajúce pre EÚ zo štatistických údajov týkajúcich sa starších zamestnancov,

nevyhnutnosť a zdôvodnenie pozitívneho postoja voči starším pracovníkom,

vplyv odchodu do predčasného dôchodku na mieru zamestnanosti starších osôb,

príčiny poklesu miery zamestnanosti starších pracovníkov pred rokom 2000,

opatrenia, ktoré sa plánujú alebo už vykonávajú s cieľom zvýšiť mieru zamestnanosti starších pracovníkov a dlhšie ich udržať na trhu práce, napríklad tak, že budú môcť využívať systém flexiistoty,

vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie starších pracovníkov,

zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života starších pracovníkov a podpora solidarity medzi generáciami,

kvalita pracovného života, produktivita a zamestnanosť starších pracovníkov v kontexte globalizácie a demografických zmien.

2.3   Ak chceme, aby sa miera zamestnanosti starších osôb zvýšila, je nevyhnutné vypracovať, rozširovať a zavádzať politické opatrenia a postupy zamerané na riešenie problémov, ktorým musia čeliť pracujúci v dôsledku starnutia a priemyselných zmien. Jednou z koncepcií, ktorou sa výbor v tomto stanovisku podrobnejšie zaoberá, je zvládnutie týchto zmien vďaka systematickej diverzifikácii z hľadiska veku, vzdelania a odborných zručností zamestnancov v snahe pomôcť pracovníkom všetkých vekových kategórií.

2.4   V súlade s témou tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy sa navrhované modely a postupy zameriavajú na kategóriu starších pracovníkov, ktorým hrozí vylúčenie z trhu práce v dôsledku ich veku, reštrukturalizácie alebo rôznych sociálno-hospodárskych zmien, a tiež na pracovníkov, ktorí dosiahli vek, kedy by mohli odísť do normálneho alebo predčasného dôchodku, ale chcú pracovať ďalej. Mimoriadnu pozornosť treba venovať vekovej rozmanitosti pracovných síl, aby sa predišlo diskriminácii starších pracovníkov v období hospodárskej krízy a prepúšťania.

2.4.1   Postupy, o ktorých sa píše v tomto stanovisku sa vo veľkej miere týkajú aj nezamestnaných v staršom veku, ktorí by sa chceli vrátiť na trh práce, a tiež dôchodcov, ktorí chcú z rôznych dôvodov opäť začať pracovať.

3.   Závery vyplývajúce z analýzy aktuálnych štatistických údajov, týkajúcich sa starších pracovníkov v EÚ

3.1   Koncom roka 2005 bolo v EÚ zamestnaných 22,2 miliónov osôb vo veku od 55 do 64 rokov, 1,6 miliónov osôb tejto vekovej skupiny bolo nezamestnaných, 28,5 miliónov nebolo pracovne činných. Zvýšiť podiel seniorov na trhu práce je jedným z cieľov Lisabonskej stratégie.

3.2   V krajinách EÚ 25 sa miera zamestnanosti seniorov zvýšila z 36,6 % v roku 2000 na 42,5 % v roku 2005 (pozri graf v prílohe I). Tento ukazovateľ vzrástol v každej krajine EÚ, okrem Poľska a Portugalska. Vo Švédsku, Dánsku, Veľkej Británii, Estónsku, Fínsku a Írsku miera zamestnanosti osôb vo veku 55 až 64 rokov už v roku 2005 dosiahla alebo prekročila cieľ stanovený na rok 2010.

3.3   V roku 2005 miera zamestnanosti seniorov v krajinách EÚ 25 dosahovala 51,8 % u mužov, ale len 33,7 % u žien tej istej vekovej kategórie, zatiaľ čo v rokoch 2000 – 2005 vzrástla výraznejšie u žien ako u mužov ( o 6,8 % proti 4,9 %).

3.4   Seniori vekovej kategórie 55 až 64 rokov nepredstavujú homogénnu skupinu z hľadiska situácie na trhu práce. Existujú podstatné rozdiely v miere zamestnanosti osôb vo veku 55 – 59 rokov a 60 – 64 rokov. V roku 2005 bola miera zamestnanosti prvej skupiny 55,3 % a druhej skupiny 26,7 %. Rovnako u mužov ako u žien bol rozdiel v miere zamestnanosti medzi vekovými skupinami 55 – 59 rokov a 60 – 64 rokov, ktorý dosahoval 28,6 %, podstatne väčší ako rozdiel medzi vekovými skupinami 50 – 54 rokov a 55 – 59 rokov, ktorý predstavoval 17 %.

3.5   Miera zamestnanosti starších je najvyššia vo Švédsku, kde vo vekovej skupine 55 – 59 rokov predstavuje 79,4 % a v skupine 60 – 64 rokov 56,9 %. Najnižšia je v Poľsku s 32,1 % v kategórii 55 – 59 rokov a v Luxembursku s 12,6 % vo vekovej kategórii 60 – 64 rokov.

3.6   Z analýzy údajov uvedených v prílohe 2, ktoré sa týkajú miery zamestnanosti seniorov v závislosti od úrovne ich vzdelania, vyplýva, že osoby s vyššou úrovňou vzdelania, rovnako muži, ako aj ženy, si nájdu prácu omnoho ľahšie než ľudia s nižšou úrovňou vzdelania. V krajinách EÚ 25 je zamestnaných len 30,8 % seniorov s najnižšou úrovňou vzdelania (z troch stupňov). Zato zo starších osôb s najvyšším stupňom vzdelania má zamestnanie 61,8 %.

3.7   Analýza výsledkov najnovšieho európskeho prieskumu zameraného na celoživotné odborné vzdelávanie (3), ktorú vykonalo stredisko CEDEFOP, ukázala, že takmer vo všetkých členských štátoch sa na celoživotnom odbornom vzdelávaní zúčastňuje podstatne menej starších pracovníkov ako mladších. V roku 2005 sa v krajinách EÚ 27 zúčastnilo na školeniach v rámci celoživotného odborného vzdelávania 24 % pracovníkov starších ako 55 rokov, kým vo vekovej skupine 25 – 54 rokov to bolo 33 %. Nízka účasť starších zamestnancov na celoživotnom vzdelávaní je najciteľnejšia v malých a stredných podnikoch: v malých podnikoch sa na takýchto školeniach zúčastnilo len 13 % zamestnancov starších ako 55 rokov. Podrobnejšie informácie v tejto súvislosti sú uvedené v tabuľke v prílohe III.

3.8   Práca na čiastočný úväzok je častejšou voľbou starších osôb vo veku 55 – 64 rokov než osôb vo veku 30 – 49 rokov (22,2 % v porovnaní so 16,8 %). Túto formu zamestnania oveľa častejšie využívajú ženy vo veku 55 – 64 rokov (39,5 %) ako muži (10,3 %).

3.8.1   Samostatnú zárobkovú činnosť takisto častejšie vykonávajú osoby vekovej kategórie od 55 do 64 rokov než kategórie od 30 do 49 rokov (23 % v porovnaní s 15,4 %). Na rozdiel od práce na čiastočný úväzok je však samostatne zárobkovo činných oveľa viac mužov ako žien.

3.8.2   So zreteľom na hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú mieru zamestnanosti starších pracovníkov, bola uskutočnená zhluková analýza (4) pre šesť charakteristických skupín krajín EÚ. Táto analýza sa zamerala na tri systémy, pomocou ktorých členské štáty riešia problematiku starších pracovníkov, a na ich výsledky, pričom ku každému z nich bol priradený súbor faktorov, ktoré majú rozhodujúci vplyv na trh práce:

Systém I: podpora aktívneho starnutia,

Systém II: finančné stimuly pre starších pracovníkov, ktorí odchádzajú z trhu práce,

Systém III: všeobecné nástroje trhu práce, ktoré ovplyvňujú jeho schopnosť prispôsobiť sa zamestnávaniu starších pracovníkov.

3.8.3   Zhluková analýza ukázala, že systém I je veľmi rozšírený v severských krajinách EÚ, len zriedka sa však využíva v nových členských krajinách v strednej Európe, na Pobaltí a v oblasti Stredozemného mora. Systém II sa vo veľkej miere využíva v západných (kontinentálnych) krajinách EÚ a v Stredomorí, zatiaľ čo v anglosaských krajinách je najviac používaný systém I a málo používaný systém III.

4.   Politické opatrenia a spôsoby, ako riešiť problémy pracovníkov vyplývajúce z rizík, ktoré prináša starnutie

Ako udržať starších pracovníkov v zamestnaní

4.1   Ďalej uvedené opatrenia a modely podpory sú zamerané na pracovníkov starších ako 50 rokov (a tiež starších ako 45 rokov), ktorí pracujú v MSP, vo veľkých podnikoch alebo v sektore služieb, a hrozí im strata zamestnania:

z dôvodu reštrukturalizácie alebo nízkej konkurencieschopnosti ich podniku alebo v dôsledku zmien na celosvetovom trhu práce a služieb,

z dôvodu ich zdravotného stavu alebo nevyhnutnosti opatrovať inú osobu,

pretože nemajú kvalifikáciu alebo zručnosti potrebné na to, aby mohli využívať nové technológie, vrátane informačných a komunikačných technológií,

pretože sú vnútorne presvedčení, že sa nedokážu prispôsobiť a že im chýba predovšetkým motivácia a schopnosť učiť sa.

4.2   Ak chceme udržať starších pracovníkov na trhu práce, je dôležité vytvoriť v rámci riadiacich systémov podniku mechanizmus umožňujúci predvídať ďalší vývoj, ktorého súčasťou by malo byť aj systematické hodnotenie už od polovice pracovného života a ktoré by malo zabrániť tomu, aby sa pracovník dostal do rizikovej situácie. Toto opatrenie musí podporiť aj vnútroštátna politika, ktorá by mala starším osobám umožniť zostať v zamestnaní alebo si pracovný pomer predĺžiť, prípadne vrátiť sa do aktívneho pracovného života.

4.2.1   Dôležitým nástrojom podpory starších pracovníkov, ktorý umožňuje určiť moment alebo stav, kedy treba situáciu začať riešiť, je rozšírenie alebo zavedenie mechanizmov umožňujúcich v pravidelných intervaloch predvídať vývoj situácie v podnikoch a zároveň uskutočňovanie bilancie schopností u čo najväčšieho počtu pracovníkov. Na to sú potrebné finančné prostriedky, ktoré môžu poskytnúť hospodárske subjekty, možno ich tiež získať z fondov EÚ (predovšetkým z ESF) a z verejných zdrojov.

4.2.1.1   Bilancia schopností sa uskutočňuje s cieľom uznať neformálne a formálne vzdelanie. Každý pracovník by mal mať po niekoľkých rokoch právo na ohodnotenie svojich schopností a zručností prostredníctvom pohovoru, testov a poradenských služieb odborníkov v oblasti budovania kariéry. Kvalifikácia, ktorú pracovník získal skúsenosťami by mohla byť uznaná vnútroštátnymi verejnými centrami a stať sa základom ďalšieho rozvoja jeho kariéry.

4.2.1.2   Audit zručností by mali vykonávať nezávislé poradenské spoločnosti. Ak sa ukáže, že schopnosti pracovníka nie sú v súlade s možnosťami, ktoré v tej istej mzdovej rovine ponúka trh práce, je podnik povinný financovať a organizovať školenia potrebné pre získanie chýbajúcich zručností a znášať náklady na celý program ďalšieho vzdelávania, a pracovník musí školenia absolvovať a zúčastniť sa na tomto programe až do konca.

4.3   Ak majú starší pracovníci zostať v zamestnaní, je dôležité, aby sa v podnikoch vytvorilo pre nich nové pracovné zaradenie, mohli by napríklad zastávať funkciu mentora, coacha  (5) (častejšie v personálnej politike) alebo uskutočňovať shadowing  (6), a tak pomáhať zabezpečiť kontinuitu podniku a jeho hodnôt vďaka tomu, že novým a mladším pracovníkom odovzdajú svoje poznatky a skúsenosti, ako aj rôzne formy firemného kapitálu.

4.4   Dôležitým prvkom, ktorý môže pomôcť udržať starších pracovníkov v zamestnaní je flexibilita prístupu, pokiaľ ide o pracovný čas a rôzne kompenzačné opatrenia. Záujem pracovníkov o rôzne spôsoby ako skombinovať prácu a dovolenku sa rieši prostredníctvom pružného pracovného času, prácou na čiastočný úväzok a programami postupného zanechania pracovnej činnosti. Takisto možno napríklad meniť zloženie balíka mzda/odmeny alebo vyplácať odmeny proporčne. Ďalším prostriedkom, ktorý sa osvedčil, je skrátenie týždenného pracovného času alebo jeho kompenzácia dodatočnou dovolenkou.

4.5   Otázka udržania starších pracovníkov v podniku často súvisí so situáciou, kedy sa pracovník rozhoduje, či využije právo na predčasný odchod do dôchodku alebo zostane na trhu práce.

4.5.1   V takýchto prípadoch by sa mali vytvoriť pre pracovníka pozitívne finančné, sociálne a organizačné stimuly (napr. prechod na menej náročné pracovné miesto, ktoré si bude vyžadovať nové znalosti získané vďaka školeniam). Ponechať pracovníkovi možnosť slobodne sa rozhodnúť, ako dlho zostane na trhu práce, by malo byť prvoradou zásadou, ktorá bude jedným z pilierov flexiistoty.

4.5.2   Výbor sa nazdáva, že nakoľko prístup k pracovníkom, ktorí majú právo na predčasný odchod do dôchodku, nie je dostatočne uspokojivý ani kreatívny, máloktorí z nich zostanú na trhu práce až do dosiahnutia riadneho dôchodkového veku.

4.6   Opatrenia v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sú veľmi dôležitým a účinným prvkom ako udržať starších pracovníkov v zamestnaní, a nie sú zanedbateľné ani z hľadiska produktivity. Šance pracovníka na trhu práce by nemali závisieť od jeho veku, ale od jeho kvalifikácie a schopností.

4.6.1   Najdôležitejšie opatrenia v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré pomáhajú udržať osoby staršie ako 50 rokov na trhu práce sú:

účasť starších zamestnancov na vzdelávaní a ich zapájanie do všetkých vzdelávacích programov, ktoré im ponúka zamestnávateľ, ako aj do organizovania odbornej prípravy na pracovisku. Okrem toho starší zamestnanci s osobitnou kvalifikáciou môžu byť ďalej zamestnaní v podniku aj po dosiahnutí dôchodkového veku,

doškoľovacie kurzy v oblasti technológií používaných na pracovisku, určené starším zamestnancom, ktorí sa v danom čase nemohli zúčastniť školení týkajúcich sa výrobného procesu, a preto majú pocit, že nie sú doň zapojení v plnej miere. Vhodnými prostriedkami sú spoločný rámec činnosti sociálnych partnerov v záujme uznávania zručností a kvalifikácie, celoživotné odborné vzdelávanie a vzdelávanie dospelých (7),

špecializované kurzy zamerané na počítače a internet, určené zamestnancom starším ako 50 rokov. Vďaka týmto kurzom budú môcť starší pracovníci, dôchodcovia a ich združenia intenzívnejšie využívať informačné a komunikačné technológie. Pritom je dôležité prispôsobiť tieto kurzy potrebám starších osôb, napríklad používať väčšie písmo alebo portál „Senior WEB“.

Nábor starších pracovníkov alebo ako si získať starších pracovníkov a presvedčiť ich, aby zostali v podniku

4.7   Charakteristickým aspektom je, že podniky musia samy nájsť účinné metódy ako si nájsť cestu k starším osobám, ktoré už nie sú na trhu práce, a presvedčiť ich, aby sa vzdali rôznych iných činností alebo aby prerušili dôchodok a vrátili sa do práce.

4.8   Priemerne jedna tretina všetkých dôchodcov má problémy vyžiť z dôchodku (8). Mnohí z týchto potenciálnych zamestnancov majú nízke dôchodky a znechutilo ich, že sa im zjavne z dôvodu ich veku nepodarilo nájsť si pracovné miesto. Títo bývalí pracovníci „smoliari“ sú možno stále pripravení preškoliť sa, ale už niekoľko rokov sú mimo trhu práce a akejkoľvek myšlienky na návrat do práce sa už celkom vzdali.

4.8.1   Rozhodne treba bojovať proti príčinám situácie, v ktorej sa nachádza priemerne jedna tretina dôchodcov, ktorá má problémy vyžiť zo svojho dôchodku. Preto treba zlepšiť systém stabilných a solidárnych dôchodkov, ktorých financovanie by bolo zabezpečené vďaka využívaniu všetkých dostupných ľudských zdrojov.

4.9   K tým, ktorí sa môžu vrátiť na trh práce, patria aj dôchodcovia, ktorých dospelé deti opustili rodičovský dom a ktorí majú odrazu príliš veľa času, a preto hľadajú nejaké ďalšie zamestnanie a ďalší príjem.

4.10   Preto je nevyhnutné dostať sa k týmto osobám, najprv ich informovať a v ďalšej fáze priamo osloviť, povzbudiť ich, aby kontaktovali príslušný podnik, začleniť ich do niektorej z foriem celoživotného vzdelávania alebo ich primäť, aby sa zúčastnili kurzov alebo školení organizovaných s cieľom prilákať účastníkov na trh práce.

Uvedené ciele je možné dosiahnuť pomocou nasledujúcich opatrení:

informačné semináre zamerané na otázky, ktoré sa týkajú staršej vekovej kategórie,

burzy pracovných miest a profesionálnej kariéry, takzvané „kaviarne nad 50“ alebo osobitné centrá práce pre starších ľudí,

reklamy na miestach, kde sa často zdržiavajú starší ľudia a v médiách, ku ktorým majú pozitívny vzťah, pričom treba veľmi opatrne narábať s jazykom, a nepoužívať výrazy, ktoré by ich mohli odradiť, ako napríklad „v pokročilom veku“, „dôchodca“ atď., a namiesto nich používať vo vzťahu k starším ľuďom skôr označenia ako „zrelý“, „skúsený“ alebo „spoľahlivý“,

vytváranie „pracovných skupín starších zamestnancov“ v podnikoch s cieľom navrhnúť spôsoby ako prilákať skúsených starších pracovníkov. Okrem toho môžu podniky organizovať rôzne podujatia, na ktoré pozvú dôchodcov a bývalých spolupracovníkov, alebo každého osobne nabádať formou listu alebo telefonicky, aby sa vrátili do podniku atď.

4.11   Úspech tohto úsilia závisí do veľkej miery od práce celej siete aktérov, ktorej súčasťou musia byť podniky, úrady, sociálni partneri a iné zainteresované strany, a to nielen na úrovni mesta, ale aj na regionálnej a celonárodnej úrovni, pričom by sa táto sieť mohla rozšíriť aj na medzinárodné partnerstvá.

4.11.1   Najdôležitejšou úlohou tejto siete by malo byť zmeniť spôsob vnímania nevyhnutného predĺženia pracovného života a vytvoriť podmienky, ktoré pracovníkov starších ako 50 rokov a podnikateľov presvedčia, že je možné prispôsobiť sa zmenám.

4.11.2   Úlohou siete by bolo tiež ukázať zamestnávateľom výhody zamestnávania pracovníkov starších ako 50 rokov a vplývať na politiku jednotlivých krajín tak, aby boli vytvorené systémy zamestnávania, v ktorých budú zvýhodnení nielen dlhšie pracujúci zamestnanci, ale aj zamestnávatelia, ktorí svoj systém riadenia ľudských zdrojov prispôsobili zamestnávaniu starších pracovníkov.

4.11.3   Vďaka tejto sieti by sa tiež mohli šíriť a rozvíjať osvedčené postupy a vypracovať kľúčové kompetencie.

5.   Systematická diverzifikácia, jedna z možností ako vyriešiť otázku zamestnávania starších osôb

5.1   Z výskumov vyplýva, že rôznorodosť štruktúry pracovnej skupiny môže prispieť k lepšiemu splneniu zverených úloh, pretože prináša širšiu informačnú bázu, ako aj viac možností a poznatkov potrebných na rozhodovanie, čo vedie k lepším výsledkom.

5.1.1   Kedysi prevládal názor, že heterogénne zloženie pracovného kolektívu z hľadiska veku a etnickej príslušnosti môže byť zdrojom konfliktov. Takéto problémy však možno prekonať, ak sa zamestnancom zabezpečí patričné školenie, ktoré ich na tieto otázky pripraví, a ak budú nabádaní, aby pracovali v heterogénnych tímoch a prekonali tak svoje predsudky.

5.2   V niektorých známych európskych podnikoch sa heslo „systematická diverzifikácia = riadenie produktivity práce“ stalo pravidlom. Cieľom systematickej diverzifikácie pracovnej sily je vytvoriť mechanizmus, v ktorom bude môcť každý zamestnanec vďaka skvele vykonanej práci plnou mierou prispieť k organizácii a dobrým výsledkom podniku.

5.3   Programy zamerané na diverzifikáciu, ktoré zohľadňujú rôzne stupne odbornej prípravy a umožňujú prilákať alebo udržať v podniku vysoko kvalifikované pracovné sily, považujú za jeden z najdôležitejších prvkov personálnej politiky rovnosť príležitostí. Nediskriminačné postupy systematickej diverzifikácie sú čoraz častejšie uznávané ako vhodné prostriedky na zvýšenie efektívnosti a produktivity. Vymedziť vzťah medzi rovnosťou príležitostí a hospodárskou produktivitou, to je jedna z priorít Medzinárodnej organizácie práce.

5.4   Na základe analýzy modelov a opatrení na podporu starších pracovníkov, uvedených v kapitole 4, možno predpokladať, že ich ďalší rozvoj smerom k diverzifikácii z hľadiska veku a kvalifikácie by mohol byť úspešný. Je nevyhnutné zdôrazniť, že problematiku veku treba začať riešiť už od začiatku profesionálnej kariéry.

5.5   Podniky, ktoré využívajú diverzifikáciu z hľadiska veku, prijímajú do zamestnania alebo presúvajú na iné miesta v rámci podniku určitý počet starších zamestnancov, aby zabezpečili vekovú rozmanitosť a zároveň vyriešili problém nedostatku kvalifikovaných pracovných síl. Cieľom je dokázať skombinovať rôzne vekové kategórie, kvalifikácie, kultúry a schopnosti.

5.6   Systematická diverzifikácia z hľadiska kvalifikácie je založená na uznaní a valorizácii rozdielnej odbornej úrovne starších aj mladších pracovníkov, pričom cieľom je prilákať alebo udržať v zamestnaní najkvalifikovanejších zamestnancov.

5.7   Systematická diverzifikácia vekovej štruktúry má nasledujúce výhody:

zvýši sa všeobecná úroveň kvalifikácie pracovnej sily a jej inovačná schopnosť,

ak podnik zamestnáva dobre platených starších zamestnancov, mladší zamestnanci v tom vidia lepšie možnosti pre rozvoj svojej kariéry,

zlepší sa kvalita a organizácia, čo sa odrazí na výrobkoch aj službách,

zachová sa primeraná úroveň kvalifikácie, potenciál profesionálneho rozvoja a možnosti presunu pracovníkov na iné pracovné miesta v rámci podniku.

5.8   Podľa zistení dublinskej nadácie (9) závisí úspech systematickej diverzifikácie vekovej štruktúry v podnikoch od nasledujúcich faktorov:

spôsob vnímania problematiky veku,

existencia vnútroštátneho politického rámca na podporu systematickej diverzifikácie vekovej štruktúry,

obozretnosť pri plánovaní a realizácii v praxi,

spolupráca všetkých zainteresovaných aktérov v snahe viac upozorniť na problémy spojené s vekom,

zhodnotenie a odhad nákladov a prínosu.

6.   Kategórie osvedčených postupov, ktoré pomáhajú uskutočňovať a rozvíjať v EÚ opatrenia a modely zamerané na podporu starších pracovníkov

Jednou z možností, ako v EÚ rozvíjať a uplatňovať modely a opatrenia zamerané na podporu starších pracovníkov, je vzájomná výmena a používanie týchto osvedčených postupov:

zapojenie sociálnych partnerov do rokovaní o podnikových kolektívnych zmluvách na úrovni podniku, odvetvia alebo na vyššej úrovni, ktoré obsahujú ustanovenia týkajúce sa starších pracovníkov (môžu to však byť aj sociálne pakty, ustanovenia v pracovných predpisoch, ako aj iné dvoj- alebo viacstranné dohody),

zapojenie všetkých zainteresovaných strán do vypracúvania vnútroštátnych (a európskych) právnych predpisov, ktoré budú nabádať pracovníkov starších ako 50 rokov, aby zostali na trhu práce, a zamestnávateľov, aby si takýchto pracovníkov udržali v podniku alebo ich prijali do zamestnania,

navrhovanie a zavádzanie systémov alebo štruktúr vytvárajúcich siete, ktorých úlohou bude určiť situácie a globálne ukazovatele charakteristické pre starších pracovníkov,

riadenie podniku (alebo koncernu) zamerané na rozmanitosť so zreteľom na konkrétne vekové kategórie starších pracovníkov (napríklad systematická diverzifikácia z hľadiska veku a/alebo kvalifikácie),

zavedenie modelov poradenských služieb pre pracovníkov starších ako 50 rokov a pre ich zamestnávateľov, s dôrazom na vytvorenie systémov hodnotenia dopytu po určitých kvalifikáciách v danom podniku, odvetví, regióne či dokonca krajine,

vytváranie systémov poradenstva pre zamestnancov, pokiaľ ide o plánovanie školení, kurzov, ako aj ďalších opatrení v oblasti vzdelávania a ďalšieho odborného vzdelávania, ktoré sú zamerané cielene na starších ľudí,

rozvíjanie systémov poradenstva pre podnikateľov a vedúcich pracovníkov v súvislosti s možnosťami, ako zlepšiť prispôsobivosť, konkurencieschopnosť a produktivitu podnikov v období zmien spojených so systematickou diverzifikáciou vekovej štruktúry, ako aj s riadením ľudského kapitálu pomocou informačných technológií,

vytvorenie a ďalší rozvoj sieťových štruktúr a systémov (sektorových, regionálnych, zmiešaných, združujúcich zástupcov zainteresovaných strán atď.), ako aj stredísk pre monitorovanie kvalifikácií a pracovných miest, ktoré budú monitorovať prístup starších osôb na trh práce (s prihliadnutím na ich kvalifikáciu) a priebeh reštrukturalizácie. Tieto strediská sa môžu zameriavať na jednotlivé odvetvia, územné celky alebo regióny (aj cezhraničné).

V Bruseli 25. marca 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  „Stratégie na zvýšenie veku odchodu z trhu práce“, spravodajca: Gérard Dantin (Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005); „Podporovať solidaritu medzi generáciami“, spravodajca: Luca Jahier (Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008); „Vzdelávanie dospelých“, spravodajkyňa Renate Heinish (Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008).

(2)  „Kvalita pracovného života, produktivita a zamestnanosť v kontexte globalizácie a demografických zmien“, spravodajkyňa: U. Engelen-Kefer (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006); „Úloha sociálnych partnerov pri zosúlaďovaní pracovného, rodinného a súkromného života“, spravodajca: Peter Clever (Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007).

(3)  CVTS3, Eurostat.

(4)  „Active ageing and labour market trends for older workers“, Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti, oddelenie D1.

(5)  Podstatou činnosti mentora je pomáhať ostatným na základe svojich vlastných životných a pracovných skúseností. Coaching je širší pojem, ktorý môže obsahovať aj činnosť mentora, ale presahuje jej rámec. Coach („tréner“) sa zameriava na proces učenia a dosiahnutie životných cieľov svojho klienta.

(6)  Shadowing spočíva v tom, že zamestnanci starší ako 50 rokov sprevádzajú pri práci mladších zamestnancov tej istej profesijnej skupiny, a najmä spolupracovníkov, ktorí boli prijatí len nedávno. Tento postup je veľmi vhodný na to, aby sa mladší spolupracovníci oboznámili s metódami a javmi, ktorých výskyt alebo rozsah si sami neuvedomujú.

(7)  Stanovisko EHSV z 22. októbra 2008 týkajúce sa vytvorenia Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET), spravodajkyňa: pani LE NOUAIL-MARLIÈRE (CESE 1678/2008), stanovisko EHSV týkajúce sa celoživotného vzdelávania, spravodajca: pán RODRÍGUEZ GARCÍA-CARO (Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007), stanovisko EHSV týkajúce sa vzdelávania dospelých, spravodajkyňa: pani HEINISCH, pomocní spravodajcovia: pani LE NOUAIL MARLIÈRE a pán RODRÍGUEZ GARCÍA-CARO (Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008).

(8)  B. McIntosh: „An employer's guide to older workers“ (Príručka zamestnávateľa pre starších pracovníkov).

(9)  Gerlinde Ziniel, „Presentation of database on employment initiatives for an ageig workforce“ (Prezentácia databázy údajov týkajúcich sa iniciatív v oblasti zamestnávania pre starších pracovníkov), Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok.


22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/32


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Transatlantické vzťahy: Ako zlepšiť zapojenie občianskej spoločnosti“

2009/C 228/05

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa na svojom plenárnom zasadnutí 17. januára 2008 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 svojho vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Transatlantické vzťahy: Ako zlepšiť zapojenie občianskej spoločnosti.“

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. marca 2009. Spravodajkyňou bola Liina CARR a pomocným spravodajcom bol Jacek KRAWCZYK.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 25. marca 2009) prijal 196 hlasmi za, pričom 7 členovia hlasovali proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Vzťahy medzi EÚ a USA v súčasnosti podliehajú novým vplyvom a čelia rastúcim výzvam a očakávaniam. Zvolenie Baracka Obamu do funkcie prezidenta podnietilo na celom svete veľké očakávania a obnovilo optimistickú vieru v potenciál transatlantických vzťahov. V mnohých oblastiach, od spoločnej reakcie na súčasnú finančnú a hospodársku krízu až po problematiku klimatických zmien alebo ochranu ľudských práv a bilaterálne hospodárske vzťahy, prevláda skutočná viera v to, že EÚ a USA budú spolupracovať a postavia sa do vedúcej pozície.

1.2

Európska a americká občianska spoločnosť a sociálni partneri sú vzhľadom na ich zastupiteľský charakter alebo ich odbornosť v danej oblasti kľúčovými aktérmi v tejto obnovenej spolupráci.

1.3

EHSV nabáda politických činiteľov EÚ, aby využili túto príležitosť a aby spolupracovali s USA pri realizácii potrebných reforiem v systéme OSN, WIPO (1), Medzinárodného trestného súdu (ICC), G8, G20, WTO, Svetovej banky, MMF a na posilnenie MOP s cieľom zefektívniť fungovanie týchto inštitúcií pri riešení dlhodobých problémov, ktoré vyplývajú z globalizácie a súčasnej celosvetovej finančnej krízy.

1.4

Vzhľadom na závažnosť finančnej a hospodárskej krízy sa musí transatlantická hospodárska spolupráca zintenzívniť. Prvým krokom, ktorý musia EÚ a USA podniknúť je zlepšenie koordinácie svojich menových a daňových opatrení na posilnenie celosvetového hospodárstva prostredníctvom skupiny G20. Musia teda spolupracovať a zaujať nový spoločný prístup k efektívnej a účinnej regulácii celosvetového finančného systému, aby už hospodárstvo nikdy nebolo ohrozené neúmerným riskovaním. Treba stanoviť jasné a záväzné pravidlá medzinárodného finančného systému v rámci radikálnej reformy medzinárodných hospodárskych orgánov, a tým vyslať občanom a podnikom dôrazný signál.

1.5

Cieľ rámca pre posilnenie transatlantickej hospodárskej spolupráce – dosiahnuť prehĺbenie transatlantickej hospodárskej integrácie a rastu, ktoré pomôže našim občanom a zlepší konkurencieschopnosť našich hospodárstiev – by mal byť dosiahnutý pod vedením Transatlantickej hospodárskej rady (THR).

1.6

Základom tohto rámca je myšlienka spolupráce v oblasti regulácie. Európska únia a Spojené štáty americké majú mnoho spoločných hodnôt, ktoré podmieňujú náš prístup k regulácii našich hospodárstiev, hoci v niektorých otázkach sa nezhodneme. Spolupráca v oblasti regulácie znamená, že od začiatku sa budeme snažiť spoločne definovať sociálne, environmentálne a hospodárske problémy a nájsť riešenia. EHSV nabáda Komisiu a členské štáty, aby v kontexte transatlantických vzťahov aj naďalej obhajovali európsky sociálny model, ktorý je založený na vyspelých systémoch sociálnej ochrany a spoločenskom a sociálnom dialógu.

1.7

Transatlantická hospodárska rada bude v blízkej budúcnosti zohrávať dôležitú úlohu:

Riešenia celosvetovej finančnej krízy a jej dôsledky v širšom hospodárskom meradle si budú vyžadovať nové regulačné režimy na oboch stranách Atlantiku.

Vzhľadom na to, že EÚ a teraz aj USA vyvinú značné úsilie na riešenie klimatických zmien, v oblasti regulácie vyvstane mnoho otázok. THR bude musieť zabezpečiť, že maximálne zvýšime ich efektívnosť, pričom sa zlepšia výsledky v oblasti životného prostredia.

Protekcionistické opatrenia zhoršili veľkú hospodársku krízu v tridsiatych rokoch 20. storočia. THR musí zohrávať úlohu pri monitorovaní protekcionistických tendencií v Európe, Spojených štátoch amerických a na celom svete.

Rada má rozsiahly program pre svoje iniciatívy zamerané na spoluprácu v oblasti regulácie. Stále pretrvávajú značné, hoci zbytočné, rozdiely v spôsoboch, akým regulačné orgány EÚ a USA vytvárajú nové predpisy zohľadňujúc pritom záujmy všetkých zainteresovaných strán.

Porušovanie práv duševného vlastníctva sa rozširuje po celom svete. THR musí aj naďalej posilňovať spoločné úsilie v oblasti výkonu práva v hlavných problematických oblastiach, ako je Čína. Do svojich diskusií by rada mala začleniť aj rozhovory o spôsobe, akým zabezpečiť ochranu práv duševného vlastníctva, napríklad pri poskytovaní prístupu k cenovo dostupným liekom.

THR musí tiež zlepšiť svoj mechanizmus spolupráce. Musí mať k dispozícii rozsiahlejšie zdroje a jasnejšie kritériá pre zaraďovanie nových otázok do svojho programu.

Konzultácie so zainteresovanými stranami musia byť posilnené prostredníctvom lepšej transparentnosti a koordinácie a rozšírené o dialógy založené na rovnocennom základe.

Legislatívne orgány na oboch stranách Atlantiku musia v tomto procese zohrávať významnejšiu úlohu.

1.8

Na dosiahnutie týchto a ostatných cieľov je nevyhnutné, aby činnosť Transatlantickej hospodárskej rady pokračovala aj počas funkčného obdobia novej vlády USA a nového zloženia Európskej komisie a Európskeho parlamentu. EHSV vyzýva prezidenta Obamu, aby čo najrýchlejšie vymenoval nového spolupredsedu THR zo strany USA, aby jej dôležitá práca mohla pokračovať.

1.9

Súčasné hospodárske problémy vo svete by sa ešte viac prehĺbili pri akomkoľvek návrate k protekcionizmu, ako sa to stalo počas hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch 20. storočia. EHSV nabáda EÚ a USA, aby úzko spolupracovali s cieľom splniť záväzky odsúhlasené s týmto zámerom 15. novembra 2008 na summite hlavných predstaviteľov krajín G20 a urobili všetko preto, aby čo najskôr dosiahli úspešné ukončenie kola rokovaní v Dauhe a tiež aby zabránili vzniku nových prekážok obchodu alebo investíciám.

1.10

EHSV ďalej nabáda EÚ a USA, aby úzko spolupracovali s cieľom odradiť ostatné krajiny od využívania politických opatrení, ktoré môžu zamedziť prístup k investíciám alebo na trhy verejného obstarávania, aké bohužiaľ vzišli z nedávnych rokovaní v Kongrese. Očakávame tiež, že EÚ a USA sa budú zaoberať otázkou, ako oživiť svetový obchod a posilniť tým svetové obchodné rokovania, pričom sa zohľadní trvalo udržateľný rozvoj a sociálne štandardy. EHSV víta snahu prezidenta Obamu o zmiernenie negatívnych dôsledkov trhových úprav na jednotlivých pracovníkov alebo občanov.

1.11

EHSV dôrazne odporúča vytvorenie mechanizmov na financovanie transatlantických dialógov (TABD (2), TACD (3), TALD (4) a TAED (5) a na začlenenie TALD a TAED do poradnej skupiny Transatlantickej hospodárskej rady.

1.12

EHSV nabáda EÚ a USA, aby zvýšili prístupnosť a otvorenosť transatlantického dialógu a zintenzívnili zapojenie zainteresovaných strán občianskej spoločnosti aj z prostredia mimo týchto štyroch dialógov.

1.13

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby v blízkej budúcnosti usporiadala transatlantické stretnutie zainteresovaných strán s cieľom zhodnotiť novú situáciu a umožniť výmenu názorov na opatrenia, ktoré je potrebné prijať k novým iniciatívam a zabezpečiť ich koordináciu. EHSV pripomína Komisii návrh, ktorý v roku 2005 predložila vo svojom oznámení, a to usporiadanie tripartitnej konferencie v oblasti priemyselných vzťahov.

1.14

EHSV navrhuje, že z vlastnej iniciatívy nadviaže kontakty s hospodárskymi a sociálnymi partnermi z USA a bude dôkladne sledovať vytváranie poradnej skupiny v rámci administratívy USA s cieľom identifikovať možných partnerov v jednotlivých oblastiach. EHSV sa tiež bude snažiť nájsť spôsob, akým lepšie podporovať výmenu poznatkov a skúseností so zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti USA. Na splnenie týchto úloh vytvorí EHSV neformálnu kontaktnú skupinu, ktorá bude dozerať na aktivity EHSV v oblasti transatlantických vzťahov.

1.15

EHSV pokladá za vhodné a účelné, aby sa medzi EÚ a USA zintenzívnila vedecká a kultúrna spolupráca (kultúrny dialóg) ako východisko pre lepšie vzájomné porozumenie a lepšiu politickú spoluprácu. EÚ a USA musia spoločne vyvíjať úsilie o podporu kreativity nielen v oblasti vedy, techniky a inovácie, ale hlavne v oblasti umenia ako základu pre vytváranie nových hodnôt, pre rast a obohatenie ľudí.

2.   Zhrnutie

2.1

Vzťahy medzi EÚ a USA v súčasnosti podliehajú novým vplyvom a čelia rastúcim výzvam a očakávaniam. Zvolenie Baracka Obamu do funkcie prezidenta podnietilo na celom svete veľké očakávania a obnovilo optimistickú vieru v potenciál transatlantických vzťahov. V mnohých oblastiach, od spoločnej reakcie na súčasnú finančnú a hospodársku krízu až po problematiku klimatických zmien alebo ochranu ľudských práv a bilaterálne hospodárske vzťahy, prevláda skutočná viera v to, že EÚ a USA budú spolupracovať a postavia sa do vedúcej pozície. EHSV vo svojom stanovisku (6) z roku 2004 označil niekoľko otázok, vrátane potreby lepšieho celosvetového riadenia, ktoré by mali byť začlenené do transatlantickej agendy. Nedávne udalosti podčiarkujú význam spolupráce v tejto oblasti.

2.2

Problémy, ktorým EÚ, USA a celý svet v súčasnosti čelia, sú vážne a potrebný je nový spoločný prístup s cieľom zabezpečiť, aby svetové hospodárstvo už nikdy nebolo ponechané napospas vplyvom neregulovaného finančného kapitalizmu. Transatlantické a svetové hospodárstvo sa nachádza uprostred najvážnejšej hospodárskej krízy za posledné desaťročia, fenomén klimatických zmien si vyžaduje, aby všetci aktéri prijali opatrenia s cieľom dosiahnuť pokrok a musí sa vyriešiť mnoho dôležitých problémov zahraničnej politiky na podporu mieru, demokracie a ľudských práv vo svete. Bez prehĺbenej spolupráce medzi EÚ a USA bude naše úsilie vyriešiť tieto problémy nedostatočné.

2.3

Európska občianska spoločnosť a sociálni partneri sú vzhľadom na ich zastupiteľský charakter alebo ich odbornosť v danej oblasti kľúčovými aktérmi v tejto obnovenej spolupráci. Aby sa táto spolupráca mohla zrealizovať, mnohé politické orgány, prostredníctvom ktorých viedla Európska únia dialóg s vládou Spojených štátov amerických, musia posilniť zapojenie všetkých zainteresovaných strán. Občianska sloboda pohybu predstavuje ďalší významný krok k zlepšeniu vzťahov medzi EÚ a USA prostredníctvom podpory obchodnej, kultúrnej a spoločenskej výmeny. Rozširovanie bezvízového styku medzi členskými štátmi EÚ a USA by malo pokračovať ako jedna z politických priorít.

2.4

Doteraz sa bilaterálne vzťahy medzi EÚ a USA realizovali v rámci Transatlantickej deklarácie (7) z roku 1990, po ktorej nasledovala Nová transatlantická agenda (8) (NTA) z roku 1995 a v máji 1998 Transatlantické hospodárske partnerstvo (9) (TEP). Ďalším inštitucionálnym krokom bolo podpísanie rámca pre posilnenie transatlantickej hospodárskej integrácie (10) v apríli 2007, ktorým bola vytvorená Transatlantická hospodárska rada (THR) (11).

2.5

Všetky doterajšie politické interakcie sa zameriavali viac na zahraničnú politiku, hospodárske a obchodné otázky ako na sociálne záležitosti a problematiku trvalej udržateľnosti. Navyše zapájanie zainteresovaných strán, ktoré majú v mnohých európskych krajinách ako aj na úrovni EÚ silnú tradíciu a vyvíjajú aktívnu činnosť, sa okrem niekoľkých výnimiek ešte nestalo výrazným prvkom vzťahov medzi EÚ a USA. EHSV žiada EÚ a USA, aby sa zároveň s posilňovaním a podporou dobre fungujúcich oblastí v tejto novej fáze transatlantickej spolupráce zaoberali aj tými oblasťami, ktoré je potrebné zlepšiť.

2.6

Stanovisko sa nebude zaoberať všetkými aspektmi transatlantických vzťahov. Nezahrnie Kanadu a zameria sa na niekoľko oblastí vo vzťahoch medzi EÚ a USA, ako je multilateralizmus, obchod, transatlantická hospodárska spolupráca, celosvetové klimatické zmeny a zapojenie zainteresovaných strán. Vzťahy medzi EÚ a Kanadou by mali byť predmetom nového samostatného stanoviska EHSV.

3.   Multilateralizmus

3.1

Rozdielne prístupy k multilaterálnym inštitúciám sú v posledných rokoch charakteristickou črtou vzťahov medzi EÚ a USA. Existujú pádne dôvody na predpoklad, že nová vláda USA bude presadzovať politiku výraznejšej angažovanosti voči spojencom a tiež medzinárodným organizáciám. EHSV nabáda politických činiteľov EÚ, aby využili túto príležitosť a aby spolu s USA spolupracovali v oblasti potrebných reforiem na posilnenie systému OSN, vrátane MOP, Medzinárodného trestného súdu, WIPO, G8, G20, WTO, Svetovej banky a MMF s cieľom zefektívniť fungovanie týchto inštitúcií pri riešení dlhodobých problémov, ktoré vyplývajú z globalizácie a súčasnej celosvetovej finančnej krízy. EHSV podporuje návrh predložený v januári kancelárkou Angelou Merkel v Paríži, aby bola do systému OSN začlenená Hospodárska a sociálna bezpečnostná rada. Tá by mala mať rovnakú pozíciu ako Bezpečnostná rada.

3.2

Jedným z ponaučení z vývoja vzťahov medzi EÚ a USA v posledných rokoch je, že vždy, keď EÚ a USA nedokázali dosiahnuť konsenzus, rozsiahle celosvetové problémy sa nepodarilo vyriešiť. Aby bolo možné zlepšiť túto situáciu za pôsobenia novej vlády, EÚ a USA by mali úzko spolupracovať a definovať spoločné stratégie v mnohých otázkach bezpečnosti vo svete a v oblasti ľudských práv.

3.3

Transatlantické riadenie nie je alternatívou, ale doplnkom k multilaterálnym vzťahom, tak pre EÚ ako aj pre USA. Tieto dva celky sú aj naďalej najdôležitejšími aktérmi v celosvetovom meradle, a preto musia spolupracovať, ak chcú dosiahnuť pokrok v určitej problematike v akejkoľvek medzinárodnej oblasti, či už ide o riadenú liberalizáciu trhu alebo dôslednejšie dodržiavanie určitých pracovných a environmentálnych ochranných politík.

3.4

Na to, aby EÚ a USA mohli preukázať vodcovskú schopnosť na celosvetovej úrovni, je potrebné plné dodržiavanie multilaterálnych dohôd a ich implementácia. Ako prvý krok by mali EÚ, jej členské štáty a USA ratifikovať a implementovať všetky dohovory MOP (12) a rozhodnutia WTO.

4.   Hospodárska spolupráca

4.1   Finančná a hospodárska kríza

4.1.1

Vzhľadom na to, že celý svet čelí najhlbšej finančnej kríze a najhoršej ekonomickej situácii za posledné desaťročia, prvým krokom by malo byť zintenzívnenie transatlantickej hospodárskej spolupráce. To znamená, že menové a daňové opatrenia prijaté na oboch stranách sa musia uplatňovať koordinovane, aby sa zabezpečila ich účinnosť v našich navzájom prepojených hospodárstvach. EHSV sa nazdáva, že doteraz bola takáto spolupráca nedostatočná. EÚ a USA musia zlepšiť svoju angažovanosť v týchto otázkach, najmä prostredníctvom G20 v spolupráci s ostatnými hlavnými ekonomickými aktérmi, aby posunuli naše hospodárstva vpred. Americký plán obnovy a reinvestícií, ktorý bol odsúhlasený vo februári 2009 a plán hospodárskej obnovy Európy schválený Európskou radou v decembri 2008 sa v mnohom výrazne podobajú, hoci európskemu návrhu chýba jednotnosť. Tieto plány by sa mali realizovať tak, aby sa navzájom dopĺňali a zabránili protekcionistickým opatreniam.

4.1.2

Druhým krokom smerom k obnove je vytvorenie nového spoločného prístupu s cieľom zabezpečiť efektívnu a účinnú reguláciu celosvetového finančného systému, aby už hospodárstvo nikdy nebolo ohrozené neúmerným riskovaním. Obe strany prijímajú regulačné opatrenia a aby sa zabránilo zbytočným odchýlkam, je potrebná úzka koordinácia. Transatlantická hospodárska rada a rámec 2007, ktorý implementuje, sú preto ešte dôležitejšie.

4.2   Transatlantická hospodárska rada

4.2.1

Cieľom rámca pre posilnenie transatlantickej hospodárskej spolupráce je dosiahnutie hlbšej transatlantickej hospodárskej integrácie a rastu, ktoré pomôže našim občanom a zlepší konkurencieschopnosť našich hospodárstiev. Malo by sa to dosiahnuť pod dohľadom Transatlantickej hospodárskej rady, ktorá sa schádza aspoň raz do roka a má právomoc dozerať na úsilie načrtnuté v rámci pre posilnenie spolupráce s cieľom urýchliť proces, ako aj stanoviť dočasné ciele a umožniť spoločnú činnosť. Takýto mandát dáva rade značnú právomoc viesť transatlantickú hospodársku integráciu, a to najmä v čase krízy.

4.2.2

Základom tohto rámca je myšlienka spolupráce v oblasti regulácie. EÚ a USA majú mnoho spoločných hodnôt, ktoré ovplyvňujú ich prístup k regulácií našich hospodárstiev. Nazdávame sa, že cieľom regulácie je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia, zdravia a bezpečnosti ľudí a zvierat, ako aj ekonomickej bezpečnosti a právnej istoty. Myslíme si tiež, že regulácia by mala dosiahnuť tieto výsledky čo najúčinnejším spôsobom, ktorý by spôsobil čo najmenšie narušenie ekonomickej aktivity a bol by založený na najkvalitnejších odborných poznatkoch. Pravdou je, že existujú určité rozdiely, ako sa to preukázalo v prípadoch predložených WTO, a niektoré rozdiely sú spôsobené rozdielnym postojom občanov. V mnohých prípadoch však EÚ a USA zaujmú rozdielny prístup len z dôvodu nedostatočnej konzultácie – medzi regulačnými orgánmi a občianskou spoločnosťou. Spolupráca v oblasti regulácie znamená spoločnú činnosť, a to aj prostredníctvom kontaktov s občianskou spoločnosťou, snahu spoločne určiť sociálne, environmentálne a hospodárske problémy a nájsť riešenia.

4.2.3

Jednou z oblastí, pre ktorú by zintenzívnenie kontaktov s občianskou spoločnosťou bolo prínosom, je potravinová bezpečnosť. Vzťahy medzi EÚ a USA boli dlho narúšané mnohými rozdielmi v tejto oblasti, vrátane pravidiel týkajúcich sa hormónov v hovädzom mäse a ošetrenia kuracieho mäsa proti mikróbom. EÚ v týchto prípadoch nie je pripravená akceptovať normy USA. Výraznejšie spory vznikli ohľadom používania geneticky modifikovaných organizmov v potravinách.

4.2.4

Transatlantická hospodárska rada sa doteraz zišla trikrát, naposledy 12. decembra 2008 vo Washingtone D.C. Napriek svojmu krátkemu fungovaniu sa rade podarilo pokročiť v oblastiach kľúčových pre hospodárske spoločenstvo:

THR dosiahla, že EÚ aj USA navzájom uznali medzinárodné štandardy finančného výkazníctva a účtovné štandardy USA, čo európskym podnikom ušetrilo miliardy.

Diskusie v rámci THR viedli k tomu, že EÚ a USA skoordinovali svoj prístup k problematike štátnych investičných fondov.

V otázke bezpečnosti obe strany súhlasili, že tento rok vytvoria spoločný plán vedúci ku vzájomnému uznávaniu príslušných programov zabezpečenej špedície, čiže v budúcnosti budú podniky schopné zaručiť najvyššie bezpečnostné normy, pričom budú zapojené len do jedného takéhoto programu.

Fórum THR na vysokej úrovni pre spoluprácu v oblasti regulácie hľadá spoločný základ pre regulačné orgány v otázkach ako hodnotenie vplyvu a rizika a bezpečnosť dovážaných výrobkov z Číny a iných krajín.

4.2.5

THR musí ešte v budúcnosti podniknúť významné kroky a využiť príležitosť na posilnenie svojho fungovania.

Riešenia celosvetovej finančnej krízy a jej dôsledky v širšom hospodárskom meradle si budú vyžadovať nové regulačné režimy na oboch stranách Atlantiku. Takáto regulácia je bezpochyby potrebná, mala by byť primeraná ambicióznym cieľom, ktoré treba dosiahnuť, a predovšetkým koordinovaná medzi týmito dvoma finančnými centrami.

Vzhľadom na to, že EÚ a teraz aj USA vyvíjajú značné úsilie na riešenie klimatických zmien, v oblasti regulácie vyvstane mnoho otázok – ako napríklad normy pre čisté palivá a technické prvky systémov obchodovania s emisiami. THR bude musieť zabezpečiť maximálnu efektívnosť a hospodársku účinnosť týchto úsilí tým, že zabráni nekompatibilným prístupom.

Nové iniciatívy v oblasti bezpečnosti ako legislatíva USA o 100 % kontrole nákladu z roku 2007 nevyužívajú správne nástroje na posilnenie bezpečnosti a majú za následok vytváranie nových obchodných bariér.

Porušovanie práv duševného vlastníctva sa rozširuje po celom svete. THR musí aj naďalej zlepšovať spoločné úsilie v oblasti výkonu práva v hlavných problematických oblastiach, ako je Čína. Do svojich diskusií by rada mala začleniť aj rozhovory o spôsobe, akým zabezpečiť ochranu práv duševného vlastníctva pri poskytovaní prístupu k cenovo dostupným liekom.

THR má rozsiahly program pre svoje iniciatívy zamerané na spoluprácu v oblasti regulácie. Stále pretrvávajú značné, hoci zbytočné rozdiely v spôsoboch, akým regulačné orgány EÚ a USA vytvárajú nové predpisy – hodnotenie rizika, kvalita vedeckého výskumu, konzultácie so zainteresovanými stranami atď. Ak máme skutočne posilniť hospodársku integráciu, musí sa v týchto oblastiach dosiahnuť väčší pokrok.

THR musí tiež zlepšiť svoj mechanizmus spolupráce. Musí mať k dispozícii väčšie zdroje a presnejšie vymedzenú štruktúru – jasnejšie kritériá pre zaraďovanie nových otázok do svojho programu a jednoznačný mandát na podporu regulačných orgánov pri riešení vzájomných rozdielov. Legislatívne orgány na oboch stranách musia v tomto procese zohrávať významnejšiu úlohu.

Kľúčovým prvkom bude posilnenie konzultácií so zainteresovanými stranami prostredníctvom lepšej transparentnosti a koordinácie (pozri oddiel 6).

4.2.6

Na dosiahnutie týchto a ostatných cieľov je nevyhnutné, aby činnosť THR pokračovala a napredovala aj počas funkčného obdobia novej vlády USA a nového zloženia Európskej komisie a Európskeho parlamentu. EHSV očakáva, že nová vláda čo najrýchlejšie vymenuje nového spolupredsedu THR zo strany USA, aby jej dôležitá práca mohla pokračovať.

4.3   Obchod

4.3.1

Súčasné hospodárske problémy vo svete by sa ešte viac prehĺbili pri akomkoľvek návrate k protekcionizmu, ako sa to stalo počas hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch 20. storočia. EHSV nabáda EÚ a USA, aby úzko spolupracovali s cieľom splniť záväzky odsúhlasené s týmto zámerom 15. novembra 2008 na summite hlavných predstaviteľov krajín G20 a urobili všetko preto, aby čo najskôr dosiahli úspešné ukončenie kola rokovaní v Dauhe a tiež aby zabránili vzniku nových prekážok obchodu alebo investíciám. Vzhľadom na to, že náchylnosť k ochrane domácich podnikov sa stupňuje, EÚ a USA budú musieť spolupracovať na posilnení existujúcich obchodných záväzkov s kľúčovými obchodnými partnermi, a najmä na tom, aby išli príkladom pre ostatných a odradili ich od prijímania politických opatrení, ktoré by mohli obmedziť prístup k investíciám alebo na trhy verejného obstarávania, čo bolo aj výsledkom nedávnych rokovaní v Kongrese. Očakávame tiež, že EÚ a USA sa budú zaoberať otázkou, ako oživiť svetový obchod a posilniť tým svetové obchodné rokovania, pričom sa zohľadní trvalo udržateľný rozvoj a sociálne štandardy.

4.3.2

Názory novej vlády USA budú pre jej obchodných partnerov zrozumiteľnejšie, ale zdá sa, že v tomto ranom štádiu sa väčší dôraz kladie na environmentálne a sociálne otázky súvisiace s obchodom v kombinácii s otvoreným prístupom k obchodu.

4.3.3

EHSV veľmi víta takýto prístup k medzinárodnému obchodu a odporúča, aby EÚ podporila akýkoľvek postup na presadenie obchodných dohôd, ktoré zlepšia ponuku aj dopyt po dobrom riadení na národnej a medzinárodnej úrovni, a aby sa zaoberala pracovnými právami a ochranou životného prostredia.

5.   Celosvetové klimatické zmeny

5.1

Európske krajiny sú dlhodobo na čele politík v oblasti klímy. Čakajú na to, že USA sa k nim pripoja s ambicióznymi iniciatívami. Nová vláda USA sľúbila vyvinúť značné úsilie v oblasti boja proti celosvetovej zmene klímy. EHSV očakáva nové a posilnené politické opatrenia USA zamerané na znižovanie emisií skleníkových plynov. Okrem plánu zaviesť systém na určovanie stropu a obchodovanie s emisiami (cap-and-trade), ktorý obmedzuje emisie oxidu uhličitého (CO2) z veľkých priemyselných podnikov, vláda prezidenta Obamu pravdepodobne zvýši investície do obnoviteľných zdrojov. Opatrenia na opätovné zvýšenie rastu by mali byť v celosvetovom meradle využité ako príležitosť na vytvorenie „zelených pracovných miest“ a presmerovanie investícií a inovácií týmto smerom.

5.2

EHSV víta plány USA investovať do vlastných účinných a čistých technológií, pričom sa budú využívať pomocné politické opatrenia a vývozné stimuly na podporu rozvojových krajín, aby mohli preskočiť fázu rozvoja náročnú na energiu, pri výrobe ktorej vzniká veľké množstvo emisií CO2. EHSV tiež víta požiadavky prijať záväzné a vykonateľné záväzky na zníženie emisií.

5.3

EHSV nabáda USA, aby sa v decembri 2009 zúčastnili na konferencii OSN v Kodani a zaujali dôraznú a jasnú rokovaciu pozíciu, čo by zblížilo postoje USA a EÚ v príprave nového medzinárodného rámca protokolu na obdobie po skončení platnosti Kjótskeho protokolu o znižovaní emisií. EÚ očakáva pevný záväzok a podporu rokovaní o Rámcovom dohovore OSN o klimatických zmenách (UNFCCC).

5.4

Pokiaľ ide o EÚ, s cieľom zaujať koherentnejší postoj k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy, EHSV žiada členské štáty, aby dosiahli konsenzus v prekonávaní tlakov medzi hospodárskou konkurencieschopnosťou a väčšími ústupkami v oblasti životného prostredia a aby uprostred celosvetovej hospodárskej krízy neznižovali investície do nových výskumných iniciatív v oblasti ekologickejších technológií.

5.5

EHSV žiada Európsku komisiu ako aj novú vládu USA, aby pri príprave konferencie OSN v Kodani, ktorá sa bude konať v decembri 2009, aktívne spolupracovali s mimovládnymi organizáciami a sieťami pracujúcimi v oblasti životného prostredia a tiež podnikmi a zainteresovanými odborovými zväzmi a aby opätovne spustili Transatlantický dialóg o životnom prostredí (TAED), ktorý by mohol slúžiť ako koordinačný orgán pre strany zainteresované v oblasti životného prostredia a ako partner v týchto prípravách.

6.   Zapojenie zainteresovaných strán

6.1

Zapájanie zainteresovaných strán do procesu prijímania politických rozhodnutí má v EÚ a USA rozdielnu tradíciu. Nová transatlantická agenda zaviazala EÚ a USA k systematickej spolupráci okrem iného v oblasti vytvárania kontaktov medzi ľuďmi na oboch stranách Atlantiku. Výsledkom bolo vytvorenie niekoľkých dialógov občianskej spoločnosti medzi pracovnými, spotrebiteľskými a environmentálnymi skupinami.

Transatlantické dialógy, ktoré boli vytvorené v druhej polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia neboli aktívne v rovnakej miere a neboli vyvážene zapájané do štruktúr spolupráce medzi EÚ a USA, najmä na summitoch EÚ – USA, ktoré sa jednostranne zameriavali na Transatlantický obchodný dialóg (TABD). Okrem toho, poradná skupina pre Transatlantickú hospodársku radu zahŕňa len TABD, Transatlantický spotrebiteľský dialóg (TACD) a Transatlantický dialóg zákonodarcov (TLD). Dva ďalšie dialógy – Transatlantický dialóg o práci (TALD) a Transatlantický dialóg o životnom prostredí (TAED) – boli vylúčené bez konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami.

6.2

Európsky parlament vo svojom uznesení o Transatlantickej hospodárskej rade z 8. mája 2008 v tejto súvislosti žiadal, aby boli predsedovia TALD a TAED začlenení do poradnej skupiny. EHSV dôrazne podporuje túto požiadavku Európskeho parlamentu a vyzýva THR, aby preskúmala svoje pracovné stanovy, ktoré schválili spolupredsedovia THR 28. júna 2007 v Berlíne.

6.3

Nové pracovné stanovy musia tiež obsahovať lepšie ustanovenia pre transparentnosť a koordináciu s poradcami, vrátane udeľovania prístupu k dokumentom a včasné oznámenia o konaní schôdze.

6.4

EHSV schvaľuje novú požiadavku Európskeho parlamentu uvedenú v návrhu správy o stave transatlantických vzťahov po voľbách v USA o lepšie porozumenie občianskych spoločností oboch strán (13). EHSV sa musí do tohto procesu zapojiť.

6.5

Všetky záujmové skupiny zapojené do dialógov majú predchádzajúce skúsenosti z budovania medzinárodných sietí. Iniciatívy, ktoré USA a EÚ podnikli v deväťdesiatych rokoch 20. storočia na zohľadnenie nových skutočností európskej integrácie tiež vytvorili nové príležitosti pre transatlantické organizácie občianskej spoločnosti (14).

6.6

Štyri vyššie spomenuté dialógy začali svoju činnosť so striedavým úspechom a rôznou podporou zo strany vysokých politických predstaviteľov na oboch stranách Atlantiku. TACD funguje dobre a je veľmi aktívny vo svojej príprave na summity EÚ – USA a v rámci práce THR.

6.7

TAED bol bohužiaľ po relatívne úspešnom štarte po dvoch rokoch činnosti zrušený. Prejavujú sa výrazné snahy o jeho opätovné ustanovenie, aby prispieval k činnosti THR a summitom EÚ – USA. EHSV dôrazne odporúča vytvorenie mechanizmov na financovanie dialógov a začlenenie TALD a TAED (po jeho opätovnom ustanovení) do poradnej skupiny THR.

6.8

EHSV si uvedomuje, že bilaterálne transatlantické vzťahy možno pre niektoré organizácie občianskej spoločnosti nie sú nevyhnutne najprirodzenejším spôsobom nadnárodnej spolupráce. Pokiaľ ide o odborové zväzy a environmentálne skupiny, v transatlantickom fóre sa musia osvedčiť nielen pri domácich témach, ale aj pri globálnych problémoch, ako sú klimatické zmeny alebo právo na organizáciu v rozvojových krajinách. Zapojenie širšieho spektra zainteresovaných strán do bilaterálnych vzťahov medzi EÚ a USA však celému procesu dodáva podporu občanov a demokratickú legitimitu. EHSV nabáda EÚ a USA, aby zvýšili prístupnosť a otvorenosť transatlantického dialógu a zintenzívnili zapojenie zainteresovaných strán občianskej spoločnosti.

6.9

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby v blízkej budúcnosti usporiadala transatlantické stretnutie zainteresovaných strán s cieľom zhodnotiť novú situáciu a umožniť výmenu názorov na opatrenia, ktoré majú byť prijaté k novým iniciatívam a koordinovať ich. Pokiaľ ide o zapojenie občianskej spoločnosti, EHSV ponúka, že sa aktívne zapojí do takýchto iniciatív.

6.10

Komisia vo svojom oznámení z 18. júna 2005 (KOM(2005) 196) predložila niekoľko zaujímavých návrhov, jedným z ktorých bola podpora dialógu medzi zástupcami sociálnych partnerov z EÚ a USA, vrátane tripartitnej konferencie v oblasti priemyselných vzťahov. Tieto návrhy, ktoré sa nikdy nerealizovali, by mali byť preskúmané – v súvislosti s návrhmi zaviesť v USA zákon o slobodnej voľbe zamestnancov (Employee Free Choice Act), by boli obzvlášť užitočné výmeny medzi sociálnymi partnermi EÚ a USA.

6.11

EHSV nadviaže kontakty s hospodárskymi a sociálnymi partnermi USA (podnikmi, odborovými zväzmi, poľnohospodármi, spotrebiteľmi atď.) s cieľom zistiť ich záujem o organizáciu dialógu o niekoľkých špecifických témach ako klimatické zmeny alebo obchod a trvalo udržateľný rozvoj, čo by bolo zaujímavé pre obe strany Atlantiku. Na rozdiel od existujúcich dialógov, ktoré fungujú v rámci vlastných právomocí a členských organizácií, zámerom takéhoto dialógu je zapojiť všetky zainteresované strany zároveň. EHSV nadviaže kontakty s Európskou komisiou a vládou USA s cieľom získať ich podporu a zistiť ich záujem.

6.12

EHSV bude dôkladne sledovať vytvorenie poradných skupín v rámci administratívy s cieľom identifikovať možných partnerov v jednotlivých oblastiach. EHSV sa tiež bude snažiť nájsť spôsob, ako lepšie podporovať výmenu poznatkov a skúseností so zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti USA v otázkach spoločného záujmu. V tejto súvislosti navrhuje, aby odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy vytvorila dočasnú neformálnu kontaktnú skupinu, ktorá by dohliadala na aktivity EHSV v oblasti transatlantických vzťahov. Ak sa táto skúsenosť preukáže ako užitočná, mohla by byť vytvorená stála a formálna kontaktná skupina.

6.13

Európsky parlament vo svojom návrhu správy trvá na potrebe nahradiť existujúcu NTA z roku 1995 novou dohodou o transatlantickom partnerstve, ktorá by poskytla stabilnejší a aktuálnejší základ pre tieto vzťahy (15). EHSV dôrazne podporuje takúto požiadavku a dúfa, že keď bude takýto nový nástroj dohodnutý, príslušné záujmové skupiny z americkej a európskej občianskej spoločnosti budú do procesu zapojené od úplného začiatku. Zapojenie aktérov organizovanej občianskej spoločnosti by len posilnilo a zlepšilo inštitucionálne štruktúry.

6.14

Posilnený dialóg by zaktivoval občiansku spoločnosť na oboch stranách Atlantiku, čím by podporil vytvorenie efektívnych sietí a výmenu názorov v rámci sietí transatlantických občianskych spoločností a medzi nimi, vrátane dialógov. Poskytol by prístup na vysokej úrovni k vláde a podporil vzťahy medzi týmito sieťami a dialógmi a vládou/administratívou.

V Bruseli 25. marca 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Svetová organizácia duševného vlastníctva (World Intellectual Property Organization).

(2)  Transatlantický obchodný dialóg (Transatlantic Business Dialogue).

(3)  Transatlantický spotrebiteľský dialóg (Transatlantic Consumer Dialogue).

(4)  Transatlantický dialóg o práci (Transatlantic Labour Dialogue).

(5)  Transatlantický dialóg o životnom prostredí (Transatlantic Environment Dialogue).

(6)  Stanovisko EHSV na tému „Transatlantický dialóg: ako zlepšiť transatlantické vzťahy“[neoficiálny preklad], Ú. v. EÚ C 241, 28.9.2004.

(7)  Transatlantická deklarácia o vzťahoch medzi EÚ a USA, 1990, http://ec.europa.eu/external_relations/us/docs/trans_declaration_90_en.pdf.

(8)  Pozri http://eurunion.org/eu/index.php?option=com_content&task=view&id=2602&Itemid=9.

(9)  Pozri http://ec.europa.eu/external_relations/us/docs/trans_econ_partner_11_98_en.pdf.

(10)  Pozri http://www.eu2007.de/de/News/download_docs/April/0430-RAA/022Framework1.pdf.

(11)  Pozri http://ec.europa.eu/enterprise/enterprise_policy/inter_rel/tec/index_en.htm.

(12)  Miery ratifikácie dohovorov MOP pozri v Information document on ratifications and standards related activities Report III (Informačný dokument o ratifikáciách a regulačnej činnosti Správa III) (2. časť), Medzinárodná konferencia práce, 97. zasadnutie, 2008.

(13)  Návrh správy o stave transatlantických vzťahov po voľbách v Spojených štátoch amerických [2008/2199(INI)].

(14)  Krátke vysvetlenie o dialógoch pozri v stanovisku EHSV, ktoré vypracovala pani Eva Belabed na tému „Transatlantický dialóg: ako zlepšiť transatlantické vzťahy“ a bolo schválené 3. júna 2004, Ú. v. EÚ C 241, 28.9.2004.

(15)  Návrh správy Európskeho parlamentu o stave transatlantických vzťahov po voľbách v Spojených štátoch amerických [2008/2199(INI)].


III Prípravné akty

Európsky hospodársky a sociálny výbor

452. plenárne zasadnutie 24. a 25. marca 2009

22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/40


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Biela kniha o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES“

KOM(2008) 165 v konečnom znení

2009/C 228/06

Komisia sa 2. apríla 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Bielu knihu o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 11. marca 2009. Spravodajcom bol pán ROBYNS de SCHNEIDAUER.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 25. marca ) 54 hlasmi za, 4 hlasmi proti, pričom 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Právo na účinnú právnu pomoc je základným právom stanoveným v Charte základných práv. EHSV preto žiada podporu prístupu občanov k tomu právu, predovšetkým ak ide o nápravu škôd spôsobených v dôsledku porušení antitrustových pravidiel, ktorých obeťami nie sú len samotní účastníci hospodárskej súťaže, ktorí dodržujú pravidlá hry, ale aj spotrebitelia, malé a stredné podniky a pracovníci príslušných podnikov, pretože tieto porušenia ohrozujú ich pracovné miesta a kúpnu silu. EHSV víta bielu knihu Komisie, ktorú v tejto otázke podporuje. Zdôrazňuje, že sú potrebné účinnejšie prostriedky, ktoré by osobám poškodeným v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel umožnili v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora získať plnú kompenzáciu za utrpenú ujmu. Pre spoločnosť ako celok je nevyhnutný vyvážený systém, ktorý zohľadňuje záujmy všetkých strán.

1.2

Určujúcim princípom politiky hospodárskej súťaže má byť naďalej to, že Komisia a verejné orgány členských štátov zodpovedné za hospodársku súťaž prísne uplatňujú vo verejnej sfére ustanovenia článkov 81 a 82 Zmluvy o ES. Výbor si je vedomý rôznych prekážok, ktoré bránia súkromnému presadzovaniu individuálnych a kolektívnych práv zo strany poškodených osôb požadujúcich plnú náhradu škody a víta snahu Komisie riešiť uvedené problémy. Tieto žiadosti o náhradu škody sú nutnou súčasťou účinného uplatňovania článkov 81 a 82 Zmluvy o ES, ktoré by mali doplniť uplatňovanie práva verejnými orgánmi. Nemali by ho však ani nahradiť ani ohroziť. Okrem toho bude mať zlepšenie predpisov o súkromných náhradách škôd v budúcnosti priaznivé účinky v tom zmysle, že bude odrádzať od eventuálneho porušovania predpisov.

1.3

Podľa EHSV je nutné vytvoriť právny rámec, ktorý by zlepšil postavenie poškodených osôb pri uplatňovaní ich Zmluvou stanovených práv na náhradu všetkých škôd, ktoré utrpeli v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel ES. Preto je na úrovni Spoločenstva a členských štátov potrebné prijať potrebné záväzné a nezáväzné opatrenia na zlepšenie postupov súdnych konaní v rámci Európskej únie a poskytnúť určitú minimálnu uspokojivú úroveň ochrany práv poškodených osôb. Mimosúdne vyrovnania môžu byť iba doplnkom súdnych konaní, ale môžu byť zaujímavou alternatívou, keďže ponúkajú neformálnejší a menej nákladný postup pod podmienkou, že obe zainteresované strany sú naozaj ochotné spolupracovať a iba ak je súdna náprava skutočne dostupná.

1.4

Pokiaľ ide o kolektívne žaloby, EHSV považuje za potrebné vytvoriť vhodné mechanizmy na ich účinné uplatňovanie, vychádzajúc z európskeho prístupu a opatrení založených na európskych kultúrnych a právnych tradíciách, ktoré oprávneným orgánom a skupinám poškodených osôb uľahčia prístup k spravodlivosti. Nadväzujúce opatrenia by mali zabezpečiť primeranú ochranu pred zavedením prvkov, u ktorých sa v iných právnych systémoch preukázala vyššia pravdepodobnosť zneužitia. EHSV vyzýva Komisiu, aby v záujme zjednodušenia odškodňovania koordinovala tieto opatrenia s inými iniciatívami, konkrétne s iniciatívou prebiehajúcou v rámci Generálneho riaditeľstva pre zdravie a ochranu spotrebiteľa (GR SANCO).

1.5

Návrhy bielej knihy pokrývajú komplexný právny rámec, ktorý ovplyvňuje procesné systémy v jednotlivých členských štátoch, a okrem iného aj pravidlá týkajúce sa práva podať žalobu, poskytovania informácií, preukazovania zavinenia a rozdelenia nákladov.

1.6

Prístup k dôkazom a poskytnutie informácií inter partes (medzi stranami) by malo byť založené na zistení skutkovej podstaty a prísnej súdnej kontrole prijateľnosti žiadosti o náhradu škody a vhodnosti žiadosti o sprístupnenie dôkazov.

1.7

Výbor žiada Komisiu, aby k bielej knihe prijala nadväzné opatrenia, ktoré by umožňovali dosiahnutie jej cieľov v súlade so zásadou subsidiarity. Uplatnenie tejto zásady však nesmie brzdiť prekonávanie prekážok brániacich obetiam porušení antitrustových pravidiel v prístupe k účinným mechanizmom kompenzácie za utrpenú škodu.

2.   Úvod

2.1   EHSV zdôrazňuje, že jednotlivci a spoločnosti poškodené porušením zákonov o hospodárskej súťaži musia mať možnosť domáhať sa odškodnenia od strany, ktorá ujmu spôsobila. Z tohto hľadiska výbor poukazuje na skutočnosť, že poisťovatelia neposkytujú krytie následkov (najmä odškodnenia) úmyselného antitrustového správania. Výbor je presvedčený, že to zvyšuje odradzujúci účinok na spoločnosti, pretože spoločnosti, ktoré porušia antitrustové pravidlá, budú musieť niesť plnú výšku nákladov na kompenzáciu škôd, ktoré spôsobili a zaplatiť pokuty, ktoré z toho vyplynú.

2.2   Ako už výbor konštatoval (1), politika hospodárskej súťaže je úzko spätá s ostatnými politikami, napríklad s politikou vnútorného trhu a spotrebiteľskou politikou. Preto je v maximálnej možnej miere potrebné koordinovať iniciatívy na uľahčenie odškodňovania.

2.3   Súdny dvor Európskych spoločenstiev zaručil právo obetí na odškodnenie v prípade súkromných osôb alebo podnikov, ktoré utrpeli škodu v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel (2).

2.4   Na základe verejnej diskusie, ktorá sa otvorila po zverejnení zelenej knihy Komisie v roku 2005 pod názvom „Žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES“ (3), EHSV (4) a Európsky parlament (5) podporili postoj Komisie a vyzvali ju, aby prijala konkrétne opatrenia. EHSV konkrétne privítal iniciatívu Komisie, poukázal na prekážky, s ktorými sa poškodené osoby stretávajú pri snahe získať odškodnenie a pripomenul zásadu subsidiarity.

2.5   Komisia v apríli 2008 predložila vo svojej bielej knihe (6) konkrétne návrhy. Kniha analyzuje problémy týkajúce sa žalôb pre porušenie antitrustových pravidiel a načrtáva opatrenia na uľahčenie podávania takýchto žalôb. Navrhované opatrenia a politické kroky sa týkajú týchto deviatich oblastí: podávanie žalôb, prístup k dôkazom, záväzný účinok rozhodnutí vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž, požiadavka preukázania zavinenia, náhrada škody, prenesenie zvýšenej ceny, premlčacie lehoty, náklady na žaloby o náhradu škody a súčinnosť medzi programami zhovievavosti a žalobami o náhradu škody.

2.6   Počas prác na bielej knihe Komisia uskutočnila rozsiahle konzultácie so zástupcami vlád členských štátov, sudcami vnútroštátnych súdnych orgánov, zástupcami podnikov, združení spotrebiteľov, právnikmi a mnohými inými zúčastnenými stranami.

2.6.1   Hospodárska súťaž bez akéhokoľvek narušenia je neoddeliteľnou súčasťou vnútorného trhu a je nevyhnutná pre realizáciu Lisabonskej stratégie. Hlavým cieľom bielej knihy Komisie je zlepšiť postavenie poškodených osôb pri uplatňovaní ich práv stanovených v Zmluve na náhradu všetkých škôd, ktoré utrpeli v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel ES. Najdôležitejšou požiadavkou je teda plná náhrada škody.

2.6.2   Biela kniha sa zaoberá nasledujúcimi aspektmi:

právo podať žalobu, nepriami kupujúci a kolektívne mechanizmy odškodnenia,

prístup k dôkazom, poskytnutie informácií inter partes,

záväzný účinok rozhodnutí vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž,

požiadavka preukázania zavinenia,

náhrada škody,

prenesenie zvýšenej ceny

premlčiace lehoty,

náklady na žaloby o náhradu škody,

súčinnosť medzi programami zhovievavosti a žalobami o náhradu škody.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   EHSV podporuje účinnejší systém umožňujúci osobám poškodeným v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel EÚ získať spravodlivú kompenzáciu za utrpenú ujmu. V súčasnosti môžu osoby poškodené v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel žiadať odškodnenie na základe procesného práva a všeobecných právnych predpisov príslušného členského štátu o zodpovednosti za spôsobenú škodu. Takéto postupy často nepostačujú na zabezpečenie skutočnej náhrady, najmä v prípadoch, v ktorých väčší počet osôb utrpel škodu rovnakej povahy

3.2   Výber si uvedomuje dôležitosť problematiky obsiahnutej v bielej knihe. Nasledujúce pripomienky sa zameriavajú na témy, ktoré EHSV v rámci prebiehajúcej diskusie považuje za najcitlivejšie. Výbor žiada Komisiu, aby zabezpečila, že efektívna kompenzácia osôb poškodených porušením zákonov o hospodárskej súťaži bude dostupná vo všetkých členských štátoch EÚ a vyzýva preto Komisiu, aby k bielej knihe navrhla ďalšie potrebné kroky na úrovni EÚ. Zdôrazňuje, že pri posudzovaní osobitných návrhov na úrovni EÚ by sa malo prihliadať na zásadu subsidiarity a pripomína, že uvedené návrhy by mali byť v súlade s právnymi a procedurálnymi systémami členských štátov.

3.3   EHSV zastáva názor, že poškodené osoby by mali dostať plnú náhradu vzniknutej škody v jej reálnej hodnote, ktorá nezhŕňa len reálnu stratu alebo materiálnu a morálnu škodu, ale aj ušlý zisk a právo na úroky.

3.3.1   EHSV pokladá za vhodné, aby sa v opatrení Spoločenstva navrhovanom Komisiou zohľadnili dva typy komplementárnych nástrojov:

kodifikácia časti acquis communautaire, ktorá sa týka rozsahu kompenzácie osôb poškodených v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel, v legislatívnom nástroji Spoločenstva,

vypracovanie nezáväzného orientačného rámca pre stanovenie výšky náhrady škody, ktorý by mohol obsahovať približné metódy výpočtu alebo zjednodušené pravidlá na odhad škody.

3.4   Podľa EHSV by náhradu škody mala získať každá poškodená osoba, ktorá môže preukázať dostatočnú príčinnú súvislosť s porušením antitrustových pravidiel. Bolo by však potrebné zabrániť situáciám umožňujúcim neoprávnené obohatenie, napríklad v prípade kupujúcich, ktorí zvýšenie ceny preniesli na ďalšie osoby. EHSV sa domnieva, že bez ohľadu na úroveň, na ktorej bude opatrenie prijaté (členské štáty alebo Spoločenstvo), by žalovaní mali mať právo na svoju obhajobu proti žalobnému návrhu o náhradu škody za zvýšenie ceny uviesť prenesenie škody na ďalšie osoby. Dôkazné bremeno obhajoby by v tomto prípade nemalo byť menšie než dôkazné bremeno žalobcu pre preukázanie škody.

3.5   Vzhľadom na súčasné rozdiely pri stanovení premlčacích lehôt je potrebné v záujme právnej istoty tieto kritéria zjednotiť. EHSV preto navrhuje, aby:

premlčacia lehota v prípade trvalého alebo opakovaného porušovania pravidiel začala plynúť až odo dňa, kedy sa porušovanie skončilo alebo odo dňa, keď možno odôvodnene predpokladať, že poškodené osoby získali informácie o porušení a o ujme, ktorú im to spôsobilo.

nová premlčacia lehota v dĺžke aspoň dvoch rokov začala plynúť vtedy, keď sa rozhodnutie o porušení, o ktoré sa opiera žalobca v ďalšom konaní, stane konečným.

3.6   Súčinnosť medzi verejným presadzovaním a žalobami o náhradu škody

3.6.1

Hlavná zodpovednosť za reguláciu trhu a presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v rámci EÚ je záležitosťou verejného záujmu, a má teda zostať v právomoci verejných orgánov. EHSV je preto presvedčený, že každá budúca žaloba by mala podporovať účinné presadzovanie verejnými orgánmi a zároveň uľahčiť osobám poškodeným v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel získavanie odškodnenia za utrpenú ujmu. Verejné presadzovanie zohráva zásadnú úlohu pri potláčaní správania, ktoré narúša hospodársku súťaž, a to tým viac, že Komisia a vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž disponujú jedinečnými právomocami v oblasti vyšetrovania a vyrovnania.

3.6.2

Zatiaľ čo presadzovanie pravidiel verejnými orgánmi sa zameriava na dodržiavanie platných pravidiel a odradzovanie od ich porušovania, cieľom žalôb o náhradu škody je umožniť plné odškodnenie za utrpenú ujmu, ktoré zahŕňa skutočnú ujmu, ušlý zisk a úroky.

3.6.3

V súvislosti s hodnotením opatrení spojených so skutočným či plným odškodnením EHSV predpokladá, že navrhovaný rámec poskytujúci návod na vyčíslenie škôd stanoví pragmatické usmernenia, ktoré budú používať súdy členských štátov, ako to opisuje biela kniha.

3.7   Mimosúdne vyrovnanie sporov

3.7.1

Hoci existencia účinnejšieho rámca pre súdne odškodnenie osôb poškodených v dôsledku porušenia hospodárskej súťaže je nevyhnutná, EHSV súhlasí s výzvou Komisie, aby členské štáty vypracovali procedurálne pravidlá podporujúce vyrovnania. Mimosúdne vyrovnania sporov, ako alternatíva k súdnej náprave, môžu zohrávať dôležitú doplnkovú úlohu pri poskytovaní kompenzácií poškodeným osobám, pričom by sa žiadnym spôsobom neobmedzila dostupnosť súdov. Mohli by umožniť rýchlejšie a lacnejšie dosiahnutie spravodlivého riešenia v menej konfrontačnej atmosfére medzi stranami a zároveň znížiť zaťaženie súdov. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby podporovala využívanie mimosúdnych vyrovnaní v EÚ a zlepšila ich kvalitu. EHSV sa však nazdáva, že alternatívne mechanizmy riešenia sporov môžu fungovať ako dôveryhodná možnosť odškodnenia poškodených osôb iba vtedy, ak sú k dispozícii mechanizmy pre efektívnu súdnu nápravu, a to aj prostredníctvom kolektívnych mechanizmov. Ak nie sú k dispozícii efektívne nástroje na súdnu nápravu, spravodlivé a vhodné urovnanie nie je dostatočne stimulované.

4.   Osobitné pripomienky týkajúce sa bielej knihy

4.1   Vzhľadom na súčasný rozsah právneho styku je potrebné v rámci jednotlivých súdnych poriadkov stanoviť mechanizmy, ktoré by umožnili zlúčiť individuálne žiadosti o náhradu škody spôsobenej porušením antitrustových pravidiel.

4.1.1   EHSV súhlasí s Komisiou, podľa ktorej je na zabezpečenie účinnej kolektívnej náhrady škody potrebné skombinovať tieto dva komplementárne mechanizmy:

žaloby podané v zastúpení, ktoré podali oprávnené subjekty (združenia spotrebiteľov, združenia na ochranu životného prostredia, profesné organizácie, združenia poškodených osôb), k opodstatnenosti ktorých sa EHSV z väčšej miery už vyjadril (7),

kolektívne žaloby, pri ktorých sa poškodené osoby rozhodnú spojiť svoje individuálne žaloby o náhradu škody do jednej spoločnej žaloby.

4.2   Pripomienky týkajúce sa kolektívnych mechanizmov odškodnenia

4.2.1

Prvoradým záujmom EHSV je uspokojivá kompenzácia osôb poškodených v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel: čestných konkurentov, spotrebiteľov, malých a stredných podnikov a zamestnancov dotknutých spoločností, ktorí sú nepriamymi obeťami praktík ohrozujúcich ich pracovné miesta a kúpnu silu. Výbor vyjadril svoj postoj k „definovaniu úlohy a režimu hromadných žalôb v oblasti práva Spoločenstva na ochranu spotrebiteľa“ vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy (8). V súlade s predchádzajúcimi stanoviskami konštatuje, že priznanie potreby odškodnenia súvisí s príslušnými postupmi na uznanie a presadzovanie týchto práv. Vytvorenie európskej kolektívnej žaloby je jednou z možností, o ktorej sa diskutuje v súvislosti s hľadaním spôsobov efektívnejšieho odškodnenia. EHSV sa domnieva, že nadväzujúce opatrenia by mali byť v rovnováhe a mali by poskytovať účinnú ochranu pred zneužitím. Tieto opatrenia by mali byť v súlade s ostatnými návrhmi týkajúcimi sa mechanizmov kolektívneho odškodnenia, najmä tými, ktoré v súčasnosti predkladá GR SANCO, a je potrebné sa nimi zaoberať koordinovaným a premysleným spôsobom, aby sa predišlo zbytočnej duplikácii právnych nástrojov, čo by spôsobilo obrovské problémy pri transpozícii a uplatňovaní v členských štátoch.

4.2.2

EHSV podporuje širokú zhodu medzi európskymi politikmi a zúčastnenými stranami v tom, že sa v EÚ musíme vyhnúť nebezpečenstvu zneužívania, ku ktorému dochádza v USA. Nadväzujúce opatrenia by mali odrážať európske kultúrne a právne tradície a ich jediným cieľom by malo byť odškodnenie a vytvorenie spravodlivej rovnováhy medzi stranami, čo by viedlo systému chrániacemu záujmy spoločnosti ako celku. Požaduje vyhýbať sa v EÚ tzv. contigency fees (honoráre advokátov závislé od vysúdenej čiastky) a režimom, ktoré podnecujú hospodársky záujem tretích strán.

4.3   Pripomienky týkajúce sa dôkazov

4.3.1

Vzhľadom na skutočný prístup k dôkazom, ktorý je súčasťou práva na účinnú právnu pomoc, EHSV považuje za pozitívne, aby v celej EÚ bola zaručená minimálna úroveň poskytnutia informácií inter partes v prípade žalôb o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel. K dosiahnutiu tohto cieľa by mohlo prispieť rozšírenie právomocí sudcov jednotlivých štátov v oblasti poskytovania prístupu k určitým presne stanoveným kategóriám dôkazov, v medziach stanovených judikatúrou Európskeho súdneho dvora, a to najmä vzhľadom na prípustnosť, nutnosť a primeranosť dôkazov.

4.3.2

EHSV si je vedomý prekážok, ktorým čelia poškodené osoby pri preukazovaní oprávnenosti svojho nároku a oceňuje snahu Komisie zlepšiť prístup k dôkazom. Zdôrazňuje, že sa nesmú zanedbávať rozdiely medzi procedurálnymi systémami jednotlivých členských štátov. Povinnosť poskytovať informácie musí byť regulovaná presnými kontrolnými mechanizmami a primeraná danému prípadu.

4.3.3

Vzhľadom na náročnosť úlohy zachovať systém, ktorý zachová rovnováhu medzi efektívnym sprístupnením dôkazov a právom na obhajobu, žiada EHSV Komisiu, aby povinnosť poskytovania informácií podrobila presným kontrolným mechanizmom. Výbor poznamenáva, že z tohto hľadiska môže byť užitočný prísny dozor sudcu.

4.3.4

Keď sa zistí, že na úrovni Spoločenstva došlo k porušeniu článku 81 alebo 82 Zmluvy, osoby poškodené v dôsledku tohto porušenia sa môžu na základe článku 16 odsek 1 nariadenia (ES) č. 1/2003 opierať o toto rozhodnutie ako o nezvratný dôkaz v občianskych konaniach. EHSV sa domnieva, že na základe princípu rovnosti procesných systémov by mal existovať podobný predpis pre všetky rozhodnutia vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž, ktoré zistia porušenie článku 81 alebo 82.

4.4   Pripomienky týkajúce sa účasti a zastúpenia poškodených osôb

4.4.1

Pokiaľ ide o tzv. kolektívne žaloby typu opt-in a opt-out, EHSV poukazuje na výhody a nevýhody týchto mechanizmov, ako ich popísal vo svojom stanovisku zo 14. februára 2008 (9). V tomto stanovisku EHSV upozornil hlavne na to, že zatiaľ čo režim opt-in má isté výhody, je náročný z hľadiska administratívy a financií, vedie k prieťahom v konaní a nie je vhodný pre veľkú časť spotrebiteľov, keďže nemajú náležité informácie o existencii príslušných postupov. EHSV poznamenáva, že niektoré členské štáty zaviedli odlišné modely súdnej nápravy, kde sa objavuje aj režim opt-in aj opt-out.

4.4.2

Tieto pripomienky platia aj pre žaloby podané v zastúpení. Keďže sa v bielej knihe hovorí nielen o identifikovaných, ale aj o identifikovateľných poškodených osobách, zdá sa, že žaloby v mene skupiny neidentifikovaných osôb nie sú vylúčené. Hoci identifikácia jednotlivých poškodených osôb môže prispieť k stanoveniu nárokov, za určitých okolností môže byť vhodné rozšíriť konanie na všetky možné poškodené osoby, napríklad v prípadoch, ktoré sa týkajú veľkého počtu poškodených osôb. EHSV navrhuje Komisii, aby objasnila tento návrh.

4.4.3

EHSV pripomína svoje odporúčania z predchádzajúcich stanovísk týkajúce sa dôležitej úlohy sudcu. Sudcom môžu pomôcť konkrétne zamerané školenia, na základe ktorých by mohli lepšie overiť kritériá prípustnosti, ako aj zhodnotiť a získavať dôkazy, keďže kolektívne žaloby zo svojej podstaty vyžadujú, že taká istá žaloba pravdepodobne nebude podaná individuálne. Sudca preto musí zohrávať dôležitú a aktívnu úlohu pri identifikácii a povoľovaní oprávnených nárokov v ranom štádiu.

4.4.4

Prirodzenými kandidátmi na zastupovanie poškodených osôb pri žalobách podaných v zastúpení sú odborné spotrebiteľské a obchodné združenia. Biela kniha Komisie výslovne umožňuje oprávneným obchodným združeniam podávať žaloby v zastúpení v mene svojich členov. Vzhľadom na to, že oprávnený dôvod na podanie hromadnej žaloby by mohli mať aj iné uznané organizácie, treba dôkladne zvážiť, či by to mohlo viesť k situáciám, keď bude podaných viacero podobných žalôb v súvislosti s ujmou spôsobenou tým istým porušením pravidiel. Poškodeným osobám by sa malo odporučiť spoločné zastúpenie jedným zastupujúcim subjektom.

4.5   Pripomienky týkajúce sa záväzného účinku konečného rozhodnutia vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž

4.5.1

EHSV v zásade súhlasí s Komisiou, že konečné rozhodnutia v následných žalobách o náhradu škody by mali mať váhu ako nevyvrátiteľná domnienka porušenia pravidiel. EHSV je presvedčený, že súdy v jednotlivých členských štátoch dokážu najlepšie zhodnotiť príčinnú súvislosť medzi porušením pravidiel a požadovaným odškodnením a mali by zostať orgánmi, ktoré na to budú výlučne oprávnené.

4.5.2

EHSV taktiež konštatuje, že váha konečných rozhodnutí vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž poukazuje na skutočnosť, že by sa mala venovať pozornosť harmonizácii systému kontrol a protiváh a procedurálnych záruk v jednotlivých členských štátoch.

4.6   Pripomienky k požiadavke preukázania zavinenia

4.6.1

V niektorých členských štátoch je príčinná súvislosť medzi zavinením a škodou základným prvkom zodpovednosti za delikt a žalobca musí preukázať svoj vlastný nárok na odškodnenie, ako aj zavinenie obžalovaného. EHSV Komisii odporúča, aby zohľadnila tieto rozdiely, pretože sú výsledkom historického vývoja právnych systémov v jednotlivých členských štátoch. Vyzýva Komisiu, aby zaistila, že akýkoľvek budúci režim bude zaručovať spravodlivý proces, ktorého cieľom bude rýchla a účinná kompenzácia škôd podložených dostatočnými dôkazmi.

4.7   Pripomienky týkajúce sa programov zhovievavosti

4.7.1

Programy zhovievavosti majú obrovský vplyv na počet odhalených kartelov a významný odstrašujúci efekt. Ich dobré fungovanie je preto v prvom rade v záujme poškodených osôb. Riziko zverejnenia dôverných informácií by malo negatívny dosah na odhaľovanie kartelov a v dôsledku toho aj na šance postihnutých osôb domáhať sa náhrady škody. Výbor preto víta návrhy zamerané na zachovanie účinnosti programov zhovievavosti. Žiadosti o zhovievavosť by však nemali chrániť účastníkov kartelu pred občianskoprávnymi dôsledkami ich nedovoleného konania voči postihnutým osobám viac, ako je potrebné.

4.8   Pripomienky týkajúce sa nákladov na žaloby o náhradu škody

4.8.1

Biela kniha uvádza niekoľko prístupov k znižovaniu finančného rizika sporov pre tých, ktorí podajú žalobu o náhradu škody. EHSV súhlasí s názorom, že právo na odškodnenie nesmie byť nepriaznivo ovplyvnené neprimeranými nákladmi na podanie žaloby. K týmto nákladom sa výbor vyjadril vo svojom stanovisku k zelenej knihe (10).

4.8.2

Biela kniha vyzýva členské štáty, aby preskúmali vnútroštátne pravidlá rozdelenia nákladov a za výnimočných okolností umožnili súdom členských štátov odchýliť sa od zásady „platí strana, ktorá prehrá spor“, ktorá sa uplatňuje vo väčšine národných právnych systémov. EHSV vyzýva Komisiu, aby venovala potrebnú pozornosť tomu, ako v tejto súvislosti zabezpečiť spravodlivý prístup k súdu, ako aj platnosť nárokov.

4.8.3

EHSV sa domnieva, že členské štáty by sa mali zamyslieť nad predpismi o súdnych poplatkoch a Komisia by mala preskúmať všetky príslušné predpisy platné v Európskej únii. Cieľom by malo byť umožniť podávať meritórne žaloby, pri ktorých by inak náklady zabránili ich podaniu. Nemalo by to však ovplyvniť vypracovanie procesných pravidiel, ktoré by umožnili zmier ako prostriedok zníženia nákladov.

4.8.4

Výbor pripomína, že nie je žiaduce zaviesť systém tzv. contigency fees, pretože by to bolo v protiklade s európskou právnou tradíciou. Ak už EHSV v predchádzajúcom stanovisku uviedol (11), tento systém je vo väčšine členských štátov Európskej únie zakázaný buď zákonom, alebo kódexmi správania právnikov.

4.8.5

EHSV sa napokon domnieva, že zasielanie oznámení domnelým žalobcom a ich združovanie by mohlo účinne a za primeraných nákladov prebiehať prostredníctvom európskeho elektronického registra žalôb, do ktorého by mohli nahliadať poškodené osoby v celej Európskej únii.

V Bruseli 25. marca 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Správa Komisie – Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2006 (KOM(2007) 358 v konečnom znení)“, bod 7.1.1., spravodajca: pán Franco Chiriaco, Brusel, 13. februára 2008.

(2)  Pozri rozsudky „Courage a Crehan“ (vec C-453/99) a „Manfredi“ (spojené veci C-295/4 až C-298/04).

(3)  „Zelená kniha o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES“, (KOM(2005) 672 v konečnom znení), Brusel, 19. decembra 2005, s. 1 – 13.

(4)  Ú. v. EÚ C 324, 20.12.2006, Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha – Žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES“, spravodajkyňa: pani María Sánchez Miguel, Brusel, 26. októbra 2006, s. 1 – 10.

(5)  Uznesenie parlamentu z 25. apríla 2007.

(6)  „Biela kniha – Žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES“, KOM(2008) 165 v konečnom znení, Brusel, 2. apríla 2008.

(7)  Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Definovanie úlohy a režimu hromadných žalôb v oblasti práva Spoločenstva na ochranu spotrebiteľa“, spravodajca: pán Pegado Liz, Brusel,14. februára 2008, s. 1 – 21.

(8)  Pozri poznámku pod čiarou č. 7.

(9)  Pozri poznámku pod čiarou č. 7.

(10)  Ú. v. EÚ C 324, 30.10.2006, Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru INT/306 na tému „Zelená kniha – Žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES“, spravodajkyňa: pani María Sánchez Miguel, Brusel, 26. októbra 2006, bod 5.4.5.

(11)  Pozri poznámku pod čiarou č. 7.


22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/47


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Správa Komisie – Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2007“

KOM(2008) 368 v konečnom znení

2009/C 228/07

Európska komisia sa 16. júna 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument

Správa Komisie – Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2007

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. marca 2009. Spravodajcom bol pán J. BARROS VALE.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 25. marca 2009) prijal 98 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie a závery

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor každoročne hodnotí správu Komisie o politike hospodárskej súťaže, pričom využíva túto príležitosť na predloženie súboru pripomienok a návrhov, ktoré už v mnohých prípadoch vyvolali pozornosť príslušných orgánov a podnietili úpravy, ktoré vo všeobecnosti považujeme za pozitívne, a to či už v rámci priorít a nástrojov tejto politiky alebo v rámci samotných prostriedkov, ktoré boli využité a následne zvýšili účinnosť, čo výbor hodnotí pozitívne.

1.1.1   Pokiaľ ide o hodnotený rok (2007), treba pripomenúť omeškanie, s ktorým sa toto stanovisko realizuje, čo ovplyvňuje analýzu vzhľadom na to, že už uplynulo dlhšie časové obdobie, ale aj tým, že realita súčasnosti je úplne atypická a nemožno ju prehliadnuť.

1.2   EHSV sa však nazdáva, že rámec politiky hospodárskej súťaže by sa mal rozšíriť o nové oblasti, ktoré by presiahli jej tradičný koncept, síce dôležitý, no relatívne obmedzujúci. Výbor mal už v minulosti príležitosť navrhnúť, aby Komisia zvážila nové oblasti činnosti, pretože ide o potrebu, ktorá je v súčasnej zložitej a ťažkej situácii ešte výraznejšia, a to vzhľadom na stav hospodárstva, ale najmä vzhľadom na to, že všetci zodpovední by si bezpodmienečne mali vziať ponaučenie z chýb a hlavne z nedbalosti, ktorá viedla k súčasnému stavu.

1.3   Nedostatočná (a v niektorých prípadoch dokonca laxná) regulácia/dohľad v strategických odvetviach spôsobila nerovnováhu a neakceptovateľné systematické riziká, no okrem toho ovplyvnila aj zdravú hospodársku súťaž a chráni narušiteľov, čo v mimoriadne rozsiahlej miere poškodzuje celú spoločnosť. Politika hospodárskej súťaže sa bude musieť týmito otázkami zaoberať s cieľom predísť tomu, aby narušením hospodárskej súťaže spôsobeným niekoľkými jednotlivcami, ktorých ambície nefunkčné systémy na ochranu trhu nezastavili, opakovane nevznikli obrovské náklady, ktoré bude musieť väčšina podnikov a občanov znášať. Týka sa to najmä finančných trhov, ktoré ovplyvňujú všetky ostatné trhy.

1.4   Na inej úrovni, a rovnako ako EHSV v minulosti žiadal, je potrebné zistiť, ako lepšie prepojiť túto politiku (a vytvoriť nástroje) s ostatnými politikami Európskej únie s cieľom zabrániť nekalej vnútornej hospodárskej súťaži spôsobenej rozdielmi vo veľkosti, umiestnení a daňovej príslušnosti podnikov. Na vonkajšej úrovni musí EÚ zabezpečiť, aby tretie krajiny umelo neťažili z nedodržiavania medzinárodných pravidiel pre obchod, kľúčových dohovorov Medzinárodnej organizácie práce o pracovných právach a právach odborových organizácií vrátane detskej práce a neľudských pracovných podmienok alebo nedodržiavania základnej ochrany životného prostredia. Európska únia by tiež mala rázne presadzovať pravidlá WTO proti vládnym vývozným dotáciám a ďalším vládnym opatreniam, ktoré narúšajú hospodársku súťaž a pripravujú podniky EÚ o prístup na trh.

1.5   V porovnaní so správou za rok 2006 sa správa za rok 2007 zaoberá aj dvoma novými nástrojmi politiky hospodárskej súťaže („Štátne opatrenia“ a „Úloha politiky hospodárskej súťaže v širšom politickom rámci“), čo možno vzhľadom na posilnenie tejto základnej politiky Spoločenstva považovať za jeden z najpozitívnejších aspektov tejto práce.

1.6   Pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel v oblasti kontroly štátnej pomoci, správa zachytáva intenzívnu aktivitu Komisie, čo poukazuje na význam, ktorý táto tematika nadobudla v roku 2007.

1.7   No pokiaľ ide o „Úlohu politiky hospodárskej súťaže v širšom politickom rámci“, výbor sa prikláňa k obavám Komisie v tejto oblasti, hoci sa nazdáva, že táto tematika by sa mala viac rozvinúť s cieľom objasniť formu alebo prostriedky posilnenia pozície politiky hospodárskej súťaže v rámci Lisabonskej stratégie. Na úrovni hodnotených sektorových trhov by sa mali lepšie objasniť potrebné opatrenia a nástroje ako aj ciele, ktoré majú byť dosiahnuté.

1.8   Vzhľadom na význam, ktorý problematika liberalizácie trhov energie nadobudla, považujeme informácie k tejto tematike uvedené v správe za nepostačujúce. Podobne ako v oblasti antitrust, v ktorej sa podrobne uvádzajú príslušné postupy, aj v treťom balíku liberalizácie by sa mali podrobnejšie opísať ciele, ktoré je potrebné dosiahnuť.

1.9   V oblasti finančných služieb sa správa zaoberá problematikou platobných kariet, pričom uvádza, že toto odvetvie je vysoko koncentrované a spôsobuje problémy v rámci hospodárskej súťaže, nenavrhuje však opatrenia zamerané na prekonanie týchto problémov. Správa sa vôbec nezmieňuje o bankovom dohľade a kontrole pravidiel obozretnosti príslušnými orgánmi, pričom ide o jednu z oblastí, ktoré poskytujú najväčší priestor na narúšanie hospodárskej súťaže s mnohonásobným vplyvom na rôznych účastníkov trhu. EHSV v tejto súvislosti vyjadruje značné znepokojenie, najmä pokiaľ ide o účasť štátu vo finančných inštitúciách, ktorá bola vo väčšine prípadov do značnej miery nejasná.

1.10   EHSV by uprednostnil keby správa, ktorú Komisia každoročne predkladá, nebola len zoznamom výsledkov (a často chválospevom o pokroku a dosiahnutých víťazstvách), ale skôr dokumentom, v ktorom by boli v rovnováhe s pozitívnymi krokmi (ktoré vítame) jasnejšie prezentované aj zistené problémy a prekážky, ako aj návrhy na ich prekonanie vedúce k novým métam tejto politiky hospodárskej súťaže.

2.   Obsah správy za rok 2007

2.1

Pokiaľ ide o nástroje politiky hospodárskej súťaže, správa, podobne ako každý rok, pri každom z týchto nástrojov objasňuje motív, ktorý viedol činnosť Komisie v hodnotenom roku:

V oblasti „antitrustovej politiky“ sa podporovali účinnejšie opatrenia proti kartelom a boli vytvorené podnety, aby ich účastníci takéto praktiky oznamovali. Po tom ako Európsky parlament vyzval Komisiu, aby pripravila bielu knihu s podrobnými návrhmi na zabezpečenie účinnejších nárokov na náhradu škody za porušenie antitrustových pravidiel, Komisia v širokej miere konzultovala predstaviteľov vlád členských štátov, sudcov vnútroštátnych súdov a zástupcov rôznych zainteresovaných strán.

„Odhaľovanie, vyšetrovanie a sankcionovanie kartelov“ bolo ďalšou špeciálnou prioritnou oblasťou, v ktorej bolo sankcionovaných 41 podnikov (rovnako ako v roku 2006) v celkovej výške 3 334 mil. EUR (v porovnaní so sumou 1 846 mil. EUR v predchádzajúcom roku).

V oblasti „štátnych opatrení“ bolo ukončené konanie o porušení proti Českej republike, ktorá obmedzila právomoc vnútroštátneho úradu pre ochranu hospodárskej súťaže uplatňovať pravidlá hospodárskej súťaže v odvetví elektronických telekomunikácií. Bolo tiež prijaté rozhodnutie v súlade s nariadením o fúziách, ktoré uvádza, že španielsky regulačný orgán pre energetiku porušil toto nariadenie.

V súvislosti s „kontrolou fúzií“ bolo schválené konsolidované oznámenie o otázkach právomoci, ako aj usmernenie pre hodnotenie nehorizontálnych fúzií a začala tiež verejná konzultácia pokiaľ ide o opravné prostriedky.

Komisia sa zaoberala aj „kontrolou štátnej pomoci“, pričom prijala novú metódu na stanovenie referenčných sadzieb, začala konzultácie o návrhu všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách a tiež postup revízie oznámenia o štátnej pomoci vo forme záruk.

Pokiaľ ide o „úlohu politiky hospodárskej súťaže v širšom politickom rámci“, pristúpilo sa k revízii Lisabonskej stratégie s cieľom navrhnúť dôkladnejšiu integráciu hospodárskej súťaže na zlepšenie sektorového monitorovania trhu.

2.2

Na sektorovej úrovni správa za rok 2007 zachytáva najdôležitejšie kroky podniknuté v dôležitých oblastiach hospodárstva, ako napríklad:

v energetike, kde bol predložený návrh na tretí balík liberalizácie trhov s elektrickou energiou a plynom. V oblasti antitrustu sa úsilie zameralo na prípady vylúčenia a kolúzie;

v oblasti finančných služieb, v ktorej boli uverejnené záverečné správy o prieskumoch sektorov retailového bankového trhu EÚ a poistenia podnikateľských subjektov;

v oblasti elektronických komunikácií, v ktorej platný regulačný rámec pomáha zvyšovať konkurencieschopnosť komunikačných trhov. Bolo odporučené zmenšenie trhov podliehajúcich regulácii ex ante, navrhnuté nariadenie o roamingu a prijaté viaceré rozhodnutia týkajúce sa verejného financovania zavedenia širokého pásma;

v oblasti informačných technológií, v ktorej sa pokračovalo v procesoch proti Microsoftu, AMD a Rambusu začatých už predtým;

v oblasti médií, v ktorej pokračovalo monitorovanie prechodu z analógového na digitálne vysielanie a vysoká priorita sa prikladá zabezpečeniu sprístupňovania kvalitného obsahu za otvorených a transparentných podmienok;

v automobilovom sektore, v ktorom nariadenie o skupinových výnimkách posilňuje hospodársku súťaž v rámci značky;

v doprave, kde bolo cieľom politiky hospodárskej súťaže zabezpečiť efektívne fungovanie trhov, v ktorých nedávno prebehol proces liberalizácie;

v poštových službách, v súvislosti s ktorými bol prerokovaný návrh, aby sa trhy EÚ s poštovými službami úplne otvorili konkurencii.

2.3

Zdá sa, že v niektorých oblastiach existujú určité rozpory alebo nejasnosti, ako je to v prípade elektronických komunikácií, kde nevidí potrebu ani ciele nového regulačného balíka spomínaného v bode 48, pretože by to bolo v rozpore s bodom 44. V tomto bode sa uvádza, že súčasný regulačný balík pomáha zvyšovať konkurencieschopnosť.

2.4

Aj v rámci informačných technológií výbor zaznamenáva, že nie sú spomenuté ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, ani potrebné opatrenia. Správa hovorí len o prípadoch zaznamenaných v predchádzajúcich rokoch bez toho, aby boli spomenuté pravidlá a politiky alebo opatrenia, ktoré Komisia plánuje v tejto oblasti implementovať.

2.5

V tejto oblasti je potrebné spomenúť aj internet, nedávny výdobytok našej doby, ktorý je dejiskom intenzívnej podnikateľskej aktivity a ktorého regulácia je len v úplných začiatkoch a v súčasnosti predstavuje potenciálny nevyčerpateľný zdroj narúšania hospodárskej súťaže, pričom neexistuje skutočná ochrana spotrebiteľa. Výbor preto nalieha, aby boli aktivity vyvíjané na internete regulované.

2.6

V oblasti dopravy je potrebné vyzdvihnúť podrobný popis tejto problematiky a pochváliť kroky podniknuté v rôznych typoch dopravy: cestnej, osobnej a nákladnej železničnej, námornej a leteckej.

2.7

Pokiaľ ide o poštové služby, proces rokovaní o návrhu Komisie na úplné otvorenie trhov EÚ s poštovými službami konkurencii nie je jasný.

2.8

Správa jasne a podrobne opisuje fungovanie Európskej siete pre hospodársku súťaž, ako aj činnosť vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže. Treba vyzdvihnúť, že správa zaznamenala ďalšie posilnenie spolupráce medzi členmi Európskej siete pre hospodársku súťaž. Pozitívne je aj úsilie, ktoré Komisia vyvinula počas hodnoteného roka s cieľom zapojiť sa do medzinárodnej činnosti a medziinštitucionálnej spolupráce.

2.9

V súvislosti s rozširovaním Komisia vyvíjala úsilie rozšíriť pravidlá hospodárskej súťaže do kandidátskych krajín a začala pracovať na tom, aby tieto krajiny preukázali dôveryhodné výsledky pokiaľ ide o prijímanie týchto pravidiel.

3.   Nová generácia politík hospodárskej súťaže a identifikácia problémov, ktoré je potrebné v súčasnej situácii riešiť

3.1   EHSV považuje za potrebné využiť túto príležitosť a zvoliť v oblasti politiky hospodárskej súťaže iný prístup ako v minulosti tým, že sa nebude obmedzovať na hodnotenie a predkladanie pripomienok k oblastiam, ktoré do svojej každoročnej správy začlenila Komisia. Chce ísť ďalej a navrhnúť ďalšie oblasti, ktoré by mali byť súčasťou budúcej generácie politík hospodárskej súťaže.

Preto:

3.1.1   V prvom rade, nová generácia politík hospodárskej súťaže sa v súčasnej znepokojujúcej situácii a vzhľadom na vývoj a ponaučenia vyplývajúce z nedávnych udalostí spôsobených zrýchlením hospodárskej globalizácie nemôže vzďaľovať od nových pojmov a priorít spoločnej európskej zahraničnej obchodnej politiky.

3.1.1.1   Táto spoločná európska zahraničná obchodná politika musí naopak zaručiť, aby tretie krajiny umelo nezneužívali liberalizáciu obchodných výmen tým, že nebudú dodržiavať medzinárodné pravidlá pre obchod a kľúčové dohovory Medzinárodnej organizácie práce o právach odborových organizácií, vrátane detskej práce a neľudských pracovných podmienok alebo základnej ochrany životného prostredia, ako aj pravidlá týkajúce sa slobody usadiť sa a podnikateľských združení, ktoré môžu viesť k sociálnemu a environmentálnemu dumpingu. Európska únia by tiež mala rázne presadzovať pravidlá WTO proti vládnym vývozným dotáciám a ďalším vládnym opatreniam, ktoré narúšajú hospodársku súťaž a zbavujú spoločnosti EÚ prístupu na trh.

3.1.1.2   Európa by sa mala aj naďalej snažiť o to, aby boli v oblasti medzinárodného obchodu zabezpečené rovnaké podmienky, mala by posilniť právomoci WTO, aby mohla podniknúť kroky proti vládnym dotáciám a sociálnemu a environmentálnemu dumpingu, ktoré sú v rozpore s medzinárodnými dohodami. Európska organizovaná občianska spoločnosť tiež žiada, aby Európska komisia vždy dôsledne presadzovala obchodnú politiku a práva jednotlivých podnikov a zamestnancov vyplývajúce z medzinárodných dohôd v rámci WTO, Medzinárodnej organizácie práce, atď. Predovšetkým nemožno dopustiť, aby z dôvodu všeobecných zahraničnopolitických stanovísk, či z dôvodu osobitých záujmov jednotlivých podnikov alebo členských štátov, boli práva jednotlivých podnikov a zamestnancov zanedbávané alebo neuplatňované v plnej miere. Nejde o to vnútiť náš model a pravidlá iným krajinám a spoločnostiam, ale o to, aby sa vyžadovalo určité minimálne uplatňovanie pravidiel, ktoré by umelo neovplyvňovali podmienky na trhu.

3.1.1.3   Nie je rozumné ani odôvodnené, aby sa Európa snažila zaviesť pravidlá pre vnútorné hospodárske subjekty s cieľom zaručiť konkurenčnú rovnováhu a rovnováhu na trhu, pričom vo všeobecnosti sa zabúda na každodenné narúšanie hospodárskej súťaže dovážané z iných krajín. Len skutočné zosúladenie politiky hospodárskej súťaže so správnou spoločnou zahraničnou obchodnou politikou a jasná a odvážna pozícia v rámci WTO by mohli vyvážiť súčasnú situáciu.

3.1.2   V druhom rade, v rámci politiky hospodárskej súťaže je potrebné zaoberať sa určitými typmi vnútornej nerovnováhy, ktoré samé o sebe narúšajú hospodársku súťaž, pričom sa zhodnotia dôsledky rozdielnych charakteristík subjektov na trhu a vytvoria pravidlá, ktoré by zohľadnili skutočnosť, že schopnosť malých podnikov a mikropodnikov konkurovať veľkým podnikom je a priori obmedzená a že podniky na periférii sú takisto v nevýhode voči podnikom umiestneným vo veľkých spotrebiteľských centrách. Európske politiky hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti by sa preto v budúcnosti mali tiež viac zosúladiť s politikou hospodárskej súťaže, ktorá by mala byť čoraz ostražitejšia voči mnohorakým faktorom vplývajúcim na trhy.

3.2   Ekonomická situácia, na základe ktorej sa hodnotí práca Komisie za rok 2007 tiež núti EHSV predložiť súbor konkrétnych otázok, ktoré by si vzhľadom na ich aktuálnosť a kľúčový význam zasluhovali pozornosť európskych politických činiteľov, pretože poukazujú na neschopnosť súčasných nástrojov riešiť fenomény, ktorým čelia občania a podniky.

3.2.1   Bude možné, aby štáty nezávisle od pozitív a cieľov všeobecnej ochrany hospodárstva, v rámci ktorých by sa nemali uprednostňovať niektoré podniky a/alebo odvetvia na úkor druhých, zakročili a pomohli niektorým hospodárskym subjektom (a nepriamo ich akcionárom, pracovníkom, veriteľom a dodávateľom) na náklady všetkých ostatných v situácii, keď porušovatelia získavajú a čestní na to doplácajú? Aké sú dôsledky narúšania hospodárskej súťaže spôsobené novou vlnou nerovného prístupu k hospodárskym subjektom?

3.2.2   Vzhľadom na to a zdôrazňujúc potrebu a význam dôraznej a koherentnej politiky hospodárskej súťaže, ktorá by mala usmerňovať činnosť Európskej únie ako celku, sa EHSV nazdáva a súhlasí s tým, aby sa vo výnimočnej situácii, akou je súčasný stav, prijímali výnimočné opatrenia, ktoré aj prípadne narušia hospodársku súťaž. No toto vedomé a povolené narušenie musí Komisia nekompromisne monitorovať a sledovať a hneď ako sa ekonomická situácia vráti do normálu, tieto opatrenia sa musia zrušiť.

3.2.3   S cieľom predísť narušeniu hospodárskej súťaže v ktoromkoľvek odvetví môže byť najlepším spôsobom podpory hospodárskeho rozvoja, bez toho, aby vznikla neodôvodnená diskriminácia, prijatie transparentných a všeobecne dostupných vládnych daňových a/alebo finančných stimulov (pre všetkých, ktorí splnia objektívne kritériá).

3.2.4   Ako zakročili orgány pre hospodársku súťaž na jednotlivých úrovniach systému s cieľom zaručiť fungovanie tohto systému počas nedávnej cenovej krízy, či už pokiaľ ide o spotrebiteľskú cenu pohonných hmôt alebo ceny základných potravín, pri ktorých sa vplyv zvýšenia nákladov na suroviny na konečnú cenu prejavil okamžite a priamo, ale zníženie nákladov nemalo rovnaký dosah – hoci vo všeobecnosti prevládal názor, že medzi veľkými podnikmi existovala výrazná koordinácia pri stanovovaní cien?

3.2.5   Nastal teda čas, aby Komisia zaujala k politike hospodárskej súťaže menej striktný a všeobecnejší prístup, a preto EHSV vyzýva Komisiu, aby sa nad touto problematikou zamyslela a v oblasti, ktorá má pre európsku integráciu taký veľký význam, predložila nové iniciatívy.

V Bruseli 25. marca 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/52


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha – autorské práva v znalostnej ekonomike“

KOM(2008) 466 v konečnom znení

2009/C 228/08

Komisia sa 16. júla 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument

Zelená kniha – autorské práva v znalostnej ekonomike

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. marca 2009. Spravodajcom bol pán RETUREAU.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 24. marca) prijal 173 hlasmi za, pričom 6 členovia hlasovali proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Cieľom tejto zelenej knihy je rozvinúť diskusiu o tom, ako možno najlepšie šíriť znalosti určené pre oblasti výskumu, vedy a vzdelávania v prostredí internetu a pokúsiť sa dať odpoveď na niektoré otázky, ktoré súvisia s úlohou autorských práv v „znalostnej ekonomike“.

1.2

Pod pojmom „autorské práva“ treba chápať autorské a s nimi súvisiace práva, ktoré nahradili tradičný pojem „literárneho a duševného vlastníctva“ (1). Ochranu autorských práv zabezpečuje niekoľko medzinárodných dohôd a organizácií, predovšetkým Bernský dohovor, na ktorého dodržiavanie dohliada WIPO (2), a dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohoda TRIPS) v rámci WTO.

1.3

Zelená kniha je rozdelená na dve časti: prvá časť sa zaoberá všeobecnými otázkami týkajúcimi sa výnimiek uplatniteľných na výlučné práva držiteľov autorských práv a s nimi súvisiacich práv, druhá časť je venovaná osobitným otázkam súvisiacim s výnimkami a obmedzeniami, ktoré sú najdôležitejšie z hľadiska šírenia znalostí, a zaoberá sa aj vhodnosťou toho, aby boli tieto výnimky prispôsobené podmienkam digitálneho šírenia.

1.4

Výnimky a obmedzenia z hľadiska autorských práv, ktoré sa uvádzajú v dohode TRIPS, majú presný výklad.

1.5

Vo svojom preskúmaní jednotného trhu (3) Komisia zdôraznila potrebu podporiť voľný pohyb znalostí a inovácií. Výbor plne podporuje toto smerovanie, ktoré je nevyhnutné pre ďalší rozvoj Lisabonskej stratégie.

1.6

Autorskými právami a s nimi súvisiacimi právami sa zaoberá deväť smerníc (4). Autori softvéru sú zaradení do tej istej kategórie ako autori literárnych a umeleckých diel, avšak podľa platných právnych predpisov, ako aj v praxi, sú ich práva obmedzenejšie než „tradičné autorské práva“.

2.   Všeobecné otázky

2.1

Hlavným cieľom smernice o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti je zabezpečiť čo najväčšiu ochranu autorov. Podľa názoru Komisie by sa táto smernica mala dať v plnej miere uplatňovať aj v digitálnom veku, ktorý sa vyznačuje digitalizáciou a okamžitým prenosom literárnych a umeleckých diel, odborných a vedeckých publikácií a softvérových diel, hoci držitelia práv sa domnievajú, že príjmy zo sprístupnenia ich diel na internete sú veľmi slabé.

2.2

Zoznam výnimiek uplatňovaný v rámci Spoločenstva obsahuje v súčasnosti jednu povinnú a dvadsať nepovinných výnimiek. Členské štáty sa teda môžu slobodne rozhodnúť, či budú alebo nebudú tieto nepovinné výnimky uplatňovať, čo je podľa názoru výboru veľkou prekážkou pre skutočné zosúladenie výnimiek, ktoré možno odôvodniť v hospodárstve založenom na znalostiach, ktoré využíva neustále sa vyvíjajúce technológie digitálneho veku. Tento zoznam je však obmedzujúci, a preto doň členské štáty nemôžu pridať ďalšie výnimky. Okrem toho podľa „trojstupňového testu“, ktorý vytvorili WTO a WIPO, závisí dosah týchto obmedzení od troch podmienok: musia sa uplatňovať iba v niektorých osobitných prípadoch (napríklad v prípade zrakovo postihnutých užívateľov), nesmie dochádzať ku konfliktu s bežným využívaním diela a nesmú sa neodôvodnene poškodzovať oprávnené záujmy nositeľa práv.

2.3

Výbor sa nazdáva, že tieto opatrenia istým spôsobom napomáhajú zosúladeniu, avšak vzhľadom na to, že zo zoznamu výnimiek, ktorý je uzavretý, si možno vybrať, a prípadne obmedziť rozsah pôsobnosti zvolených výnimiek, predstavuje šírenie on-line (najmä cez satelit) oveľa väčšie problémy z hľadiska uplatňovania a kontroly.

2.4

Vzhľadom na ciele spoločnosti založenej na vedomostiach a na úsilie bojovať proti akejkoľvek forme diskriminácie by bolo treba k zoznamu pristupovať záväznejšie, pretože k zosúladeniu zatiaľ nedošlo a ešte stále pretrváva príliš veľa výnimiek.

2.5

Hospodárske záujmy sa väčšinou spájajú skôr so zábavou, niektorými formami kultúry alebo hrami, než s vedomosťami v pravom zmysle slova. Napriek tomu by sa nemali príliš striktne rozdeľovať rôzne kategórie obsahu, samozrejme okrem pornografie alebo obsahu nebezpečného pre mládež.

2.6

Tieto výnimky by sa mali vzťahovať na všetky formy zdravotného postihnutia, ktoré obmedzujú využívanie multimediálneho obsahu internetu, na všetky úrovne vzdelávania, vrátane celoživotného vzdelávania a univerzít tretieho veku, na verejné a univerzitné knižnice a mediatéky, na dlhodobo hospitalizované osoby alebo osoby na rehabilitačnom pobyte v dôsledku porúch pohybového ústrojenstva, na výskumníkov vo verejnom a súkromnom sektore, na základe osobitných dohôd s knižnicami a špecializovanými dokumentačnými centrami. Osoby, na ktoré sa tieto výnimky vzťahujú, by v prípade, že im nebol poskytnutý prístup alebo bol mimoriadne náročný, mali mať možnosť využiť nápravné opatrenia. Rozšírenie oblasti pôsobnosti výnimiek by však mali sprevádzať nové spôsoby kompenzácie, aspoň pre pôvodných držiteľov autorského práva (5), ako je to v prípade odmeny za vyhotovenie kópie na súkromné účely.

2.7

Prípadné kompenzácie by mali vyberať oprávnené organizácie kolektívnej správy, ktoré by mali za úlohu vyberať a rozdeľovať kompenzácie podľa kľúča, ktorý by sa dal prispôsobiť typu danej povinnej výnimky.

2.8

Mali by sa začať viesť konzultácie a rokovania so zástupcami rôznych zainteresovaných skupín, od produkcie až po využívanie diel. Výbor sa však nazdáva, že i keď by Komisia mohla v prvej etape vypracovať hlavné usmernenia, neskôr by sa mali zaviesť minimálne „vzory licencií“ Spoločenstva, ktoré by mohli zainteresované strany na úrovni jednotlivých štátov náležite upraviť.

2.9

Výbor sa nazdáva, že úloha sprostredkovateľa, ktorú zohrávajú verejné a univerzitné knižnice, dokumentačné a výskumné centrá, ako aj kontrola, ktorú vykonávajú organizácie kolektívnej správy, dostatočne spĺňajú kritériá stanovené v dohode TRIPS. Tie sú možno trochu obmedzujúce alebo vykladané príliš reštriktívne, keďže sa v nich nespomínajú ani potreby spoločnosti založenej na vedomostiach, ani rozmach internetu, najmä v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a výmeny medzi vedcami a výskumníkmi.

2.10

Mnohé diela vzdelávacieho, vedeckého alebo odborného charakteru sú už dostupné na internete vďaka menej prísnym licenciám, ako je licencia GPL (6) alebo licencia „creative commons“ pre literárne a umelecké diela. Tieto licencie a vytváranie obsahu, ktorý je pre spoločnosť založenú na vedomostiach užitočný (7), treba podporovať prostredníctvom verejných súťaží alebo podporovaním inštitúcií, ktoré vyrábajú vedecký a odborný obsah, ako aj softvér, na ktoré sa tento typ licencie uplatňuje (8).

3.   Výnimky: špecifické problémy

3.1

Zelená kniha venuje mimoriadnu pozornosť výnimkám, ktoré by mohli najlepšie podporovať šírenie znalostí, ako výnimka v prospech knižníc a archívov, výnimka umožňujúca šírenie prác na účely vyučovania a výskumu, výnimka v prospech zdravotne postihnutých občanov a možnosť výnimky v prípade obsahu vytváraného používateľom.

3.2

Digitalizácia fondov knižníc a archívov na účely zachovania a uchovania pôvodných dokumentov, ktoré sú niekedy jedinečné, a na účely ich sprostredkovania prostredníctvom internetu, sa plne rozvíja, ako o tom svedčí iniciatíva na vytvorenie digitálnej knižnice Spoločenstva – „Europeana“.

3.3

Podmienky pre digitalizáciu a sprostredkovanie diel sa v jednotlivých krajinách veľmi líšia a podľa názoru výboru sú niekedy príliš reštriktívne. A tak sa v smernici uvádza len jedna výnimka z práva na rozmnožovanie pre konzultácie na účely konkrétneho výskumu a obmedzená lehota uchovávania dokumentu, pričom nesmie byť použitý na komerčné účely. Trojstupňový test sa musí uskutočniť, ale mohol by byť miernejší, najmä ak bola stanovená kompenzácia pre autorov, hoci aj formou paušálneho príspevku.

3.4

Obmedzenia by sa mali týkať najmä uchovania najkrehkejších alebo najvzácnejších diel, zoznamov odporúčanej literatúry pre žiakov základných, stredných a vysokých škôl, pričom počiatočné a celoživotné vzdelávanie by mohli jednotlivé štáty považovať za oblasť mimoriadneho významu. Výber formátov počítačových súborov by malo byť možné obmedziť len na formáty, ktoré spĺňajú určitú medzinárodnú normu, uznávanú v rámci ISO, ktorá by bola kompatibilná s väčšinou „otvorených formátov“ alebo „s existujúcim vlastníkom“ (9).

3.5

Počet kópií by mal byť stanovený podľa množstva oprávnených užívateľov a so zreteľom na reštriktívne vymedzené potreby uchovávania (10).

3.6

Otázka sprístupnenia digitalizovaného diela on-line predstavuje osobitné problémy, ktoré si vyžadujú ďalšie záruky, že užívatelia nebudú dielo šíriť ďalej. Niektorí by mohli uhradiť poplatok za licenciu a služby (11).

3.7

Smernicu by bolo treba zmeniť tak, aby umožňovala požičiavanie diel on-line na výskumné alebo vzdelávacie účely za presne vymedzených právnych a technických podmienok. Zvolený postup a povinnosť dobre pochopiť podmienky špeciálnej licencie, ako aj špecifické podmienky požičiavania on-line, by mali pomôcť viesť, najmä mladých ľudí, k tomu, aby rešpektovali autorské práva. Výbor vždy odporúčal, aby sa vychovávalo k rešpektovaniu duševnej tvorby, ktorá je dôležitou etickou zložkou hospodárstva založeného na vedomostiach.

4.   Osirelé diela

4.1

Osirelé diela predstavujú veľký tvorivý kapitál.

4.2

Výbor sa domnieva, že v zelenej knihe sa v tejto súvislosti kladú správne otázky a navrhované konkrétne riešenia sú veľmi pozitívne. Po dostatočne starostlivom pátraní po autorovi by sa zoznamy osirelých diel mohli pravidelne zverejňovať. Ak sa do uplynutia stanovenej lehoty neprihlási žiaden držiteľ autorských práv, dielo sa nestane verejnou doménou, ale bude sa naň vzťahovať primeraný systém ochrany autorských práv pre prípad, že by sa napokon nejaký držiteľ práv objavil. Pri výbere typu licencie by sa dalo inšpirovať skúsenosťami z Dánska a Maďarska, podľa názoru výboru by však bolo možné, a dokonca lepšie, vytvoriť vzorovú európsku licenciu.

4.3

Výbor sa domnieva, že nie je nevyhnutné vytvoriť pre osirelé diela špecifickú smernicu. Spravovanie týchto diel si totiž nevyžadujú nové výnimky z autorských práv, ale osobitný spôsob narábania s licenciami v rámci právneho režimu autorských práv. Výbor sa nazdáva, že vhodným riešením by bolo vytvoriť novú kapitolu v existujúcej smernici.

4.4

Komisia by mohla zverejniť a pravidelne aktualizovať zoznam inštitúcií, ktoré majú na starosti osirelé diela, a po päťročnej alebo desaťročnej skúšobnej dobe by sa mohla uskutočniť revízia, ktorej súčasťou by bolo zverejnenie správy a štatistických údajov.

5.   Výnimka v prospech zdravotne postihnutých občanov

5.1

Výbor sa domnieva, že typ postihnutia a ťažkosti z hľadiska prístupu k dielam by sa mali posudzovať menej reštriktívne, než je v súčasnosti v Európe zvykom, pretože okrem problému, ako sa k danému dielu dostať v prípade rôzneho typu postihnutia, treba zohľadniť aj to, že zdravotne postihnuté osoby majú často veľmi nízke príjmy, čím nepochybne vzniká prekážka finančného charakteru, ktorá je sociálne neprijateľná, keďže ide o prístup k informáciám, vzdelaniu a kultúre.

5.2

Združenia zdravotne postihnutých osôb by mohli pomôcť nanovo sformulovať výnimky týkajúce sa jednotlivých typov postihnutia. Mohli by sa tiež podieľať na správe špeciálnych terminálov a v najťažších prípadoch zabezpečiť odborný personál, ktorý by osobám so zdravotným postihnutím pomáhal. Táto pomoc by bola financovaná zo súkromných darov a verejných dotácií, ktoré tieto združenia dostávajú. Ďalej by tieto združenia, prípadne v spolupráci s určenými knižnicami a múzeami, mohli rokovať so zástupcami autorov o podmienkach využívania ich diel a poskytnúť záruky proti pirátstvu. Podľa názoru výboru treba uvažovať o rozšírení výnimiek aj na databázy, inak by to mohlo znemožniť prístup k dôležitým príručkám, ako sú encyklopédie a slovníky. Smernicu o databázach by bolo treba prepracovať so zreteľom na vzdelávanie a prístup k vedomostiam, ktoré sme už spomínali, ako aj z hľadiska prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím.

5.3

Združenia by mohli takisto prispieť k snahe naučiť užívateľov, že licencie na používanie diela treba dodržiavať. Aj v tomto prípade musia byť užívatelia presvedčení, že rešpektovanie autorských práv je základnou podmienkou toho, aby tvorivá činnosť nezanikla. Preniesť záťaž súvisiacu s licenciou a terminálmi na osoby so zdravotným postihnutím sa však zdá byť nespravodlivé. Je nevyhnutné vytvoriť výnimku pre všetky typy zdravotného postihnutia, pri ktorých je prístup k dielam problematický. Tieto náklady by mali znášať verejné inštitúcie, ktoré sú povinné zabezpečiť zdravotne postihnutým osobám prístup k dielam, vrátane databáz a softvérov. Právne predpisy týkajúce sa databáz by mali byť preto náležite upravené (12).

5.4

Najdôležitejšie verejné knižnice a múzeá by mali mať povinnosť sprístupniť svoje diela v osobitnej podobe prispôsobenej konkrétnemu zdravotnému postihnutiu, a to na náklady orgánov zodpovedných za kultúru na regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Takýto prístup by bol v súlade s povinnosťou bojovať za občiansku rovnosť a proti akejkoľvek forme diskriminácie.

5.5

Výnimka na účely vyučovania a výskumu ustanovená v smernici sa uplatňuje príliš reštriktívne. Bolo by ju treba rozšíriť tak, aby uvedenie zdroja a autora, ktoré sú súčasťou dokumentu, ako aj obmedzenie používania diela a zákaz nelegálneho vyhotovovania kópií, neboli na úkor testu WTO.

5.6

Systém povinných licencií by sa mal týkať požičiavania diel on-line na účely vyučovania a výskumu na základe vzorovej zmluvy medzi organizáciami, ktoré dielo zapožičiavajú a organizáciami oprávnenými vyberať poplatky za autorské práva.

5.7

Výnimka by sa mala týkať rovnako jednotlivých častí konkrétneho diela, ktoré vybrali zodpovední pedagogickí pracovníci, ako aj kompletných diel: kritériom výberu by malo byť vzdelávacie hľadisko. Posilnila by sa tým právna istota, a význam práva na rozmnožovanie diel by sa nezmenšil. V transeurópskom vzdelávacom rámci by lepšie zosúladenie mohlo zabezpečiť, aby sa nestávalo, že to, čo je v jednej krajine legálne, bude v inej krajine považované za pirátstvo.

5.8

Vzdelávanie na diaľku znamená, že najmä študenti, ale aj európski občania žijúci v tretích krajinách, musia mať možnosť používať kópie (pedagogickú dokumentáciu) doma.

6.   Obsah vytvorený používateľmi

6.1

Táto otázka je v kontexte Web 2.0 čoraz aktuálnejšia (13). Autorské práva alebo alternatívna licencia, ktorú navrhol pôvodný autor, sa môžu meniť alebo vyvíjať bez toho, aby sa to považovalo za pirátstvo.

6.2

Najjednoduchším riešením pre takéto iniciatívy, ako sú participatívne encyklopédie, by bolo určiť jeden vhodný typ licencie, napríklad licencie „creative commons“ alebo wikipedia, a zabezpečiť, že pôvodný autor skôr, než sa niečo pridá alebo zmení, dohliadne na to, aby nedochádzalo k extrémom, a aby bola zaručená pluralita myšlienok.

6.3

Aj na tomto konkrétnom prípade vidno, že spolunažívanie internetu a autorských práv nie je ľahké.

6.4

Výška odmien autorov, ktorých diela sa šíria prostredníctvom internetu, nezávisí ani tak od platieb za priame licencie, ale skôr od nepriamych príjmov, napríklad z reklamy, než od predplatiteľov. Hoci systém predplatiteľov sa tiež začína rozvíjať, „business model“ internetu volá po netradičných riešeniach šírenia, pre ktoré je príznačná digitalizácia a digitálny prenos. Z toho hľadiska sme ešte stále v prechodnej fáze hľadania nových spôsobov odmeňovania (14), keďže náklady na výrobu a prenos digitalizovaných diel sa nedajú ani porovnať s nákladmi na predaj hmotných nosičov, ktoré sú omnoho vyššie.

6.5

Treba nájsť rovnováhu medzi novými formami šírenia, technológiami reprodukcie, potrebami spoločnosti založenej na vedomostiach a autorskými právami. Ak sa budú vo veľkom používať opatrenia výlučne represívneho charakteru, ktoré sú namierené najmä proti určitej vekovej kategórii, ktorá sa ocitla na ceste k zločinu, pretože neexistujú primerané právne predpisy a nehľadajú sa nové spôsoby odmeňovania autorov, rovnováhu to určite neprinesie.

V Bruseli 24. marca 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  V dôsledku rozšírenia tohto pojmu na nové oblasti a predmety umeleckej tvorby.

(2)  Svetová organizácia duševného vlastníctva.

(3)  KOM(2007) 724 v konečnom znení z 20.11. 2007 – Jednotný trh pre Európu 21. storočia.

(4)  Niektoré sa týkajú práv ad hoc, napríklad práv autorov databáz a elektronických obvodov.

(5)  Autori ako osoby, ktoré samostatne alebo prostredníctvom tretej osoby navrhli alebo vytvorili nejaké dielo.

(6)  General Public License (Všeobecná verejná licencia), ktorá sa týka najmä slobodných licencií.

(7)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Spolupráca a prenos poznatkov“, CESE 330/2009.

(8)  Mnohé veľké súkromné podniky sa aktívne podieľajú na financovaní tejto produkcie chránenej osobitnými alebo slobodnými licenciami, pretože v tom vidia výhodný zdroj inovácie.

(9)  Na každom súbore by mal byť uvedený „vodoznak“ s odkazom na vysvetlivku týkajúcu sa povinnej licencie, ktorý by obsahoval aj špecifické obmedzenia z hľadiska použitia.

(10)  Napríklad jedna kópia na danom mieste a ďalšia v podobnej inštitúcii, na základe dohody o vzájomnom uchovávaní, a jedna na serveri, kde sa ukladajú digitálne dokumenty.

(11)  Napríklad za zostavenie dokumentácie pre výskumníkov zameraných na špecifické oblasti alebo pracujúcich pre laboratóriá či iné podniky.

(12)  Mali by sa týkať rovnako pôvodných databáz, ako aj databáz „sui generis“ (slovníky, encyklopédie atď.).

(13)  Pod pojmom Web 2.0 sa chápu rozhrania, ktoré užívateľom internetu umožňujú zapájať sa do obsahu stránok, ale aj komunikovať medzi sebou, čím sa Web 2.0 stáva komunikačnou a interaktívnou sieťou.

(14)  Ako v prípade iniciatív Google a nedávno aj Microsoftu.


22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/56


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Smerom k spoločnému plánovaniu výskumu: Spoluprácou k účinnejšiemu riešeniu spoločných výziev“

KOM(2008) 468 v konečnom znení

2009/C 228/09

Európska komisia sa 15. júla 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Smerom k spoločnému plánovaniu výskumu: Spoluprácou k účinnejšiemu riešeniu spoločných výziev

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. marca 2009. Spravodajcom bol pán Jozef ZBOŘIL.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 25. marca) prijal 104 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 3 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV víta oznámenie a konštatuje, že navrhovaná koncepcia uplatnenia strategického riadenia cezhraničnej vedecko-výskumnej činnosti je mimoriadne dôležitá a naliehavá predovšetkým pre dosiahnutie rýchlejšieho pokroku v základných oblastiach vedy a výskumu. „Európsky strategický postup“ sa opiera o najlepšie skúsenosti a rozvíja ich do funkčného systému.

1.2

Toto si vyžaduje zavedenie procesu, ktorý povedú členské štáty na zintenzívnenie ich spolupráce v oblasti výskumu a vývoja s cieľom lepšie reagovať na európskej alebo celosvetovej úrovni na závažné spoločenské výzvy, pre ktoré zohráva verejný výskum kľúčovú úlohu. V tejto súvislosti EHSV takisto víta a podporuje závery Rady pre hospodársku súťaž z 2. decembra 2008 (1) na túto tému a súhlasí s vyjadreniami, ktoré obsahujú.

1.3

EHSV je presvedčený o nutnosti vytvorenia základných strategických rámcov podľa politických priorít EÚ. Na uplatnenie navrhovaného prístupu bude potrebná predovšetkým veľká politická vôľa.

1.4

EHSV varuje pred prílišným dôrazom na prístup „zhora nadol“. Považuje za nevyhnutné, aby sa predovšetkým využíval prístup „zdola nahor“ tak, ako zodpovedá strategickým záujmom výskumných subjektov a možnostiam spoločného využívania ich najlepších vedecko-výskumných kapacít.

1.5

Výbor súčasne upozorňuje na obťažnosť takej koordinácie, často v dôsledku individuálnych záujmov niektorých krajín a politickej neochoty deliť sa o poznatky a tiež o vedecko-výskumné kapacity.

1.6

EHSV v plnej miere súhlasí s myšlienkou, že je nevyhnutné zvýšiť finančné i ľudské zdroje v rámci konkurencie s krajinami, ktoré sú hlavnými ekonomickými rivalmi Európskej únie. To by však v žiadnom prípade nemalo vylučovať vedeckú spoluprácu s týmito krajinami a ich výskumnými organizáciami (2).

1.7

Výbor zároveň konštatuje, že uplatnenie spoločného plánovania cezhraničnej vedecko-výskumnej činnosti bude veľmi ťažké, pretože bude vyžadovať zmenu myslenia smerom k väčšej otvorenosti a spolupráci (3) a táto zmena spôsobu myslenia nie je vôbec jednoduchou záležitosťou.

1.8

Výbor uznáva a oceňuje široké spektrum už existujúcej cezhraničnej spolupráce a spoločných projektov, ako aj ich vynikajúce výsledky a odporúča, aby sa z týchto programov získali príslušné skúsenosti, ktoré by sa využili v tejto novej koncepcii strategického plánovania. Malo by sa tiež vyvodiť náležité ponaučenie z neúspechov pri koncipovaní postupov spoločného plánovania výskumu.

1.9

Účinnejšie a rýchlejšie uplatnenie získaných vedeckých poznatkov v praxi bude nevyhnutne vyžadovať zodpovedajúcu účasť súkromnej sféry v celom procese. Výbor tiež upozorňuje na úskalia spojené s účasťou súkromnej sféry, najmä čo sa týka využívania výsledkov, problematiky duševného vlastníctva, a pod (4).

1.10

EHSV považuje za nevyhnutné pre túto dôležitú činnosť Spoločenstva vytvoriť a vyskúšať kvalitné pracovné rámce, ktoré budú motivovať k účasti jednotlivé členské štáty, ale predovšetkým ich vedecko-výskumné kapacity, aby sa podporil a mobilizoval potrebný prístup „zdola nahor“, a predovšetkým potrebné finančné zdroje. Kľúčovým predpokladom je dostatočná mobilita fondov a podporný rámec, ktorý odstraňuje prípadné prekážky.

1.11

Pri stanovovaní týchto pracovných rámcov sa musia zohľadniť nielen faktory, ktoré môžu mať synergické podporné účinky, ale podrobne sa musia analyzovať aj riziká ohrozujúce koncepciu spoločného európskeho plánovania.

1.12

V tomto zmysle výbor už podporil a zdôrazňuje naliehavosť vytvorenia Európskej výskumnej infraštruktúry (5), ktorá posilní celý zámer spoločného plánovania a prispeje k zvýšeniu spoločnej európskej pridanej hodnoty. EHSV preto vyzýva členské štáty, aby tvorivým spôsobom čo najskôr začali túto iniciatívu Komisie uskutočňovať.

1.13

Výbor víta zriadenie skupiny na vysokej úrovni pre spoločnú tvorbu programov, ktorej cieľom je po širokej verejnej diskusii s rôznymi regionálnymi, vnútroštátnymi a európskymi vedeckými obcami, a v prípade potreby súkromným sektorom, určiť témy, ktoré sa vyberú pre spoločné plánovanie. V dôsledku týchto činností by Rada mohla po predložení výsledného návrhu Komisie prijať iniciatívy spoločného plánovania najneskôr v roku 2010.

2.   Úvod a prezentácia dokumentu Komisie

2.1

Európa musí viac investovať do výskumu, ale musí tiež tieto investície uskutočňovať účinnejším spôsobom, pokiaľ chce dosiahnuť vytýčený cieľ, ktorým je vyrovnaný a udržateľný rozvoj. Lisabonská stratégia stanovila ako najnaliehavejší cieľ prechod na znalostnú spoločnosť, založenú na vede, technológii a inovácii, a vyzvala na väčšie a lepšie investície do výskumu.

2.2

Nová iniciatíva – spoločné plánovanie – znamená zmenu v spolupráci v oblasti európskeho výskumu. Je dobrovoľným procesom pre obnovené partnerstvo medzi členskými štátmi na základe jasných zásad a prehľadného riadenia na vysokej úrovni. Cieľom je zvýšenie účinnosti a vplyvu vnútroštátneho verejného financovania výskumu v strategických oblastiach. Spoločné plánovanie sa zameriava predovšetkým na verejné výskumné programy, z čoho vyplýva vzájomná spolupráca verejných orgánov. Odvetvie priemyslu a ostatné zainteresované strany by však mali zohrávať úlohu v procese konzultácií a pri implementácii konkrétnych iniciatív spoločného plánovania.

2.3

Oznámenie reaguje na skutočnosť, že zúčastnené strany žiadali dobrovoľný prístup „zdola nahor“ spojený so strategickým vedením na európskej úrovni a odmietli metódu univerzálneho modelu pre všetkých.

2.4

Toto oznámenie je jednou z piatich politických iniciatív plánovaných Komisiou v nadväznosti na zelenú knihu z roku 2008 s názvom „Európsky výskumný priestor: nové perspektívy“ (6). Týka sa predovšetkým aspektu „optimalizovania výskumných programov a priorít“ a vďaka odstráneniu prekážok voľnému pohybu znalostí je ďalším krokom k vytváraniu „piatej slobody“.

2.5

V porovnaní so svojimi hlavnými partnermi, Európa stále nedostatočne investuje do výskumu a výdavky na výskum a vývoj – vynakladané tak z verejných, ako aj súkromných zdrojov – počas uplynulého desaťročia vo všeobecnosti stagnovali. Európa by mala nielen rýchlo a podstatne zvýšiť svoje výdavky, ale musí tiež nájsť nové a inovačné spôsoby na účinnejšie využitie svojich skromných zdrojov na výskum a vývoj. Európa by tiež mala posilniť svoju schopnosť premeniť výsledky výskumu na spoločenský a hospodársky prospech.

2.6

V posledných rokoch členské štáty a Spoločenstvo uskutočnili mnohé iniciatívy na podporu účinnosti verejného výskumu. Zainteresované strany označili za slabú stránku výskumu a vývoja Európskej únie jeho návratnosť v dôsledku nízkej spolupráce a koordinácie medzi vnútroštátnymi verejnými programami výskumu a vývoja. Európsky výskumný priestor však zostáva roztrieštený, napriek snahám vynaloženým počas posledných rokov na riešenie tohto problému.

2.7

Dnes sa 85 % verejného výskumu a vývoja plánuje, financuje, monitoruje a hodnotí na vnútroštátnej úrovni; spolupráca alebo koordinácia medzi krajinami je príliš malá. Menej ako 6 percent celkových investícií do výskumu a vývoja a iba 15 percent európskeho verejne financovaného výskumu a vývoja v civilnom sektore (z ktorého 10 percent predstavovali medzivládne organizácie a systémy a 5 percent rámcové programy) sa financuje v rámci cezhraničnej spolupráce.

2.8

Nejde o to, aby sa každé plánovanie výskumu vykonávalo na základe spolupráce a aby sa čisto vnútroštátne plánovanie zrušilo. Ide skôr o to, že v oblastiach, ktoré majú strategický význam pre celú Európu alebo jej veľkú časť, roztrieštenosť plánovania verejného výskumu doteraz vedie k nedostatočnej návratnosti, čo spôsobuje Európe značné náklady a bráni jej, aby dosiahla svoje vytýčené spoločenské ciele.

2.9

Niektoré z najväčších vedeckých úspechov Európy spočívali v cezhraničnom spojení verejných financií na výskum a vývoj a hlavne vo vytváraní spoločných vedeckých štruktúr (7). Vplyv týchto spoločných iniciatív by však mohol byť oveľa väčší, pokiaľ by pozornosť venovaná tejto problematike bola strategickejšie zameraná s dostatočným politickým odhodlaním, transparentnosťou a pružnosťou. Posilnenie týchto iniciatív a zvýšenie celkového objemu siedmeho rámcového programu nemá zmysel bez účinného spoločného strategického plánovania.

2.10

Spoločné plánovanie sa týka zmeny štruktúry európskeho výskumu. Ide o ucelený, dlhodobý a strategický proces, ktorého cieľom je posilniť schopnosť Európy zaoberať sa hlavnými hospodárskymi a spoločenskými úlohami, ako sú napríklad vzájomne previazané klimatické a energetické problémy. Cieľom spoločného plánovania je dosiahnuť štrukturálne účinky na zvýšenie účinnosti a vplyvu verejného financovania výskumu. Spoločné plánovanie vyžaduje, aby boli členské štáty pripravené definovať a uskutočňovať spoločné výskumné plány s viacročnými, spoločne stanovenými aktivitami a mechanizmami financovania.

2.11

Spoločné plánovanie si v členských štátoch vyžaduje nový spôsob myslenia. Predovšetkým si od členských štátov vyžaduje konkrétne záväzky a opatrenia a prepracovanie a reorganizáciu spôsobu, akým sú programy výskumu stanovené a uskutočňované, a to tak, že ich nasmeruje na spoločné ciele. To je dôvod, prečo má byť spoločné plánovanie dobrovoľným procesom založeným na zásade variabilnej geometrie a otvoreného prístupu.

2.12

Spoločné plánovanie nezahŕňa vopred stanovené financovanie zo strany Spoločenstva, pričom samozrejme Siedmy rámcový program spolupráce môže pôsobiť ako katalyzátor. Ide predovšetkým o to, aby členské štáty určili spoločné stratégie a zlúčili vnútroštátne zdroje. Spoločné plánovanie zároveň nevylučuje možnosť doplnkového financovania Spoločenstvom v závislosti od pridanej hodnoty, európskej dimenzie a prípadného štrukturálneho účinku príslušných iniciatív.

2.13

Komisia navrhuje pragmatickú metodológiu na dosiahnutie spoločného plánovania v obmedzenom počte dohodnutých oblastí. Metodológia spoločného strategického plánovania je založená na skúsenostiach s európskymi technologickými platformami, je však prispôsobená programom verejného výskumu. Zahŕňa postupné kroky v súlade so životným cyklom výskumných programov, a to od definície programu cez jeho implementáciu až po monitorovanie a hodnotenie.

2.14

Spoločné plánovanie by mohla uľahčiť existencia určitého počtu rámcových podmienok:

dohoda o spoločných zásadách a postupoch pre odborné posudzovanie („vedecké pravidlá hry“),

vytvorenie spoločných metodológií pre prognostické činnosti a pre spoločné hodnotenie vnútroštátnych alebo regionálnych programov alebo investícií do konkrétnych oblastí výskumu („strategické pravidlá hry“, ktoré s ohľadom na nepredvídateľnosť potrebujú pružnosť a intuíciu),

stanovenie spoločných zásad cezhraničného financovania výskumu národnými alebo regionálnymi orgánmi („finančné pravidlá hry“),

účinné opatrenia na zaistenie ochrany práv duševného vlastníctva, ako aj na uľahčenie šírenia a optimálneho využitia výsledkov výskumu.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

EHSV víta oznámenie Komisie a konštatuje, že navrhovaná koncepcia uplatnenia strategického riadenia cezhraničnej vedecko-výskumnej činnosti je mimoriadne dôležitá a naliehavá predovšetkým pre dosiahnutie rýchlejšieho pokroku v základných oblastiach vedy a výskumu. V tejto súvislosti EHSV takisto víta a podporuje závery Rady pre hospodársku súťaž z 2. decembra 2008 na túto tému a súhlasí s vyjadreniami, ktoré obsahujú.

3.2

Kladnými črtami koncepcie je snaha o čo najefektívnejšie využitie verejných zdrojov prostredníctvom strategickej koordinácie v základných výskumných smeroch a ďalej vnútorné skvalitňovanie vedecko-výskumných kapacít vďaka užšej medzinárodnej spolupráci na výskumných projektoch, ktoré sa pripravujú a riešia spoločne.

3.3

Výbor oceňuje, že sa uskutočnila analýza dosahu a na jej základe bol zo štyroch možností vybraný variant „Strategický európsky postup“, ktorý vychádza z doterajších najlepších skúseností a rozvíja ich do funkčného systému, v ktorom to budú práve členské štáty, ktoré budú určovať témy spoločného plánovania.

3.4

Výbor ďalej víta, že pre pilotný projekt koordinácie bola vybraná oblasť energetických technológií a vo svojom stanovisku k plánu SET (8) tento projekt podľa nového prístupu plne podporil.

3.5

EHSV je presvedčený o nutnosti vytvorenia základných strategických rámcov podľa politických priorít EÚ.

3.6

EHSV však varuje pred prílišným dôrazom na prístup „zhora nadol“. Naproti tomu – ak vychádza z dnes existujúcich charakteristík súčasných medzinárodných vedeckých sietí s mnohými výskumnými skupinami a čiastočne podporovaných medzinárodnými agentúrami, ako je Medzinárodná agentúra pre energiu, považuje za nevyhnutné, aby sa v prvom rade využíval prístup „zdola nahor“ na zapojenie jednotlivých hráčov do príslušných projektov tak, ako to zodpovedá ich strategickým záujmom a možnostiam spoločného využívania ich najlepších vedecko-výskumných kapacít. Medzinárodné vedecké konferencie môžu slúžiť ako fóra, ktoré budú poverené prípravou zodpovedajúcich návrhov.

3.7

Výbor súčasne upozorňuje na obťažnosť takej koordinácie často v dôsledku individuálnych záujmov niektorých krajín a politickej neochoty deliť sa o poznatky a tiež o vedecko-výskumné kapacity. Otvorenosť a transparentnosť teda budú nevyhnutným predpokladom úspešného uplatnenia koncepcie v praxi.

3.8

Výbor uznáva a oceňuje široké spektrum už existujúcej cezhraničnej spolupráce a spoločných projektov, ako aj ich vynikajúce výsledky a odporúča, aby sa z týchto programov získali príslušné skúsenosti, ktoré by sa využili v tejto novej koncepcii strategického plánovania. Malo by sa tiež vyvodiť náležité ponaučenie z neúspechov pri koncipovaní postupov spoločného plánovania výskumu.

3.9

EHSV sa plne stotožňuje s myšlienkou, že je nevyhnutné uplatňovať koncepciu a tiež zvýšiť finančné i ľudské zdroje, ak má Spoločenstvo zlepšiť svoje postavenie a v konečnom dôsledku aj ekonomickú konkurencieschopnosť voči hlavným rivalom – USA a ázijským krajinám. To by však v žiadnom prípade nemalo vylučovať vedeckú spoluprácu s týmito krajinami a ich výskumnými organizáciami (9).

3.10

Výbor zároveň konštatuje, že uplatnenie spoločného plánovania cezhraničnej vedecko-výskumnej činnosti bude veľmi ťažké, pretože si bude vyžadovať zmenu myslenia smerom k väčšej otvorenosti a spolupráci (10) a táto zmena spôsobu myslenia nie je vôbec jednoduchou záležitosťou.

3.11

Účinnejšie a rýchlejšie uplatnenie získaných vedeckých poznatkov v praxi, ktoré je konečným cieľom spoločného strategického plánovania a vlastných výskumných riešení, bude nevyhnutne vyžadovať, aby sa súkromná sféra zodpovedajúcim spôsobom zapojila do celého procesu, a výbor konštatuje, že koncepcia spoločného plánovania toto zapojenie umožňuje. Výbor tiež upozorňuje na úskalia spojené s účasťou súkromnej sféry, najmä čo sa týka využívania výsledkov, záležitostí duševného vlastníctva a pod (11).

3.12

Proces inovácie, alebo uplatnenie získaných vedeckých poznatkov v praxi, bude závisieť od najrôznejších miestnych podmienok, a to napr. od existujúcej infraštruktúry, dostupnosti kapitálu, daňovej záťaže alebo zvýhodnení určitých typov investícií z daňového hľadiska, a tiež od skúseností najmä priemyslu s podobnými typmi investícií. Môže ísť dokonca aj o priame investičné stimuly, napríklad daňové prázdniny. Tieto faktory môžu do projektov vnášať rozpory.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Hoci navrhované spoločné strategické plánovanie budú uskutočňovať a financovať zúčastnené členské štáty a zostane v ich kompetencii, je zrejmé, že sa v prvom rade musia na základe vedecko-technického rozvoja takto spoločne strategicky plánovať a riešiť najnaliehavejšie súčasné spoločenské úlohy: klimatické zmeny, úsporná výroba a spotreba energie vrátane obnoviteľných zdrojov, bezpečnosť, zdravie a starnutie, ak sa majú dostatočne rýchle a účinne nájsť a uplatniť riešenia.

4.2   Ide teda o hlavné strategické oblasti základného výskumu, financované predovšetkým z verejných prostriedkov a spoločné strategické plánovacie procesy a výskumné riešenia. S ohľadom na tieto skutočnosti je potrebné dobre zvládnuť predovšetkým úvodnú fázu každého projektu, to znamená identifikovať žiaducich aktérov a spracovať dostatočne motivujúcu víziu projektu, ktorá je dostatočne silná na to, aby dokázala upútať kvalitných aktérov.

4.2.1   To by však v žiadnom prípade nemalo vylučovať, ale skôr naopak, malo by zahŕňať spoluprácu v čistom základnom výskume, kde sa nedá a priori predpokladať žiadna konkrétnejšia aplikácia. História ukazuje, že najväčšie úspechy sa dosahujú práve tam (ako napr. lasery, kvantová mechanika, teória elektromagnetizmu).

4.3   Hoci navrhované spoločné strategické plánovanie budú uskutočňovať a financovať zúčastnené členské štáty a zostane v ich kompetencii, je veľmi žiaduce, aby sa orgány EÚ podieľali na iniciovaní a predovšetkým koordinácii v úvodnej fáze vypracovania spoločnej vízie. Komisia, ale tiež ďalšie organizácie môžu pôsobiť ako sprostredkovatelia a mali by byť pripravené poskytnúť pomoc požadovanú členskými štátmi, ktoré sú zapojené do iniciatív spoločného plánovania. Rada Európskej únie by potom mala zabezpečiť účinné monitorovanie aktivít. Pomocou tohto otvoreného prístupu budú členské štáty informované o iniciatívach, ktoré sa plánujú alebo už prebiehajú.

4.4   Je tiež podstatné, aby spoločné plánovanie uplatňovalo realistický a flexibilný prístup a etapový postup s cieľom dosiahnuť maximálny možný štrukturálny účinok a spoločenský prínos.

4.5   EHSV považuje za nevyhnutné pre túto dôležitú činnosť Spoločenstva vytvoriť a vyskúšať kvalitné pracovné rámce, ktoré budú motivovať k účasti jednotlivé členské štáty, ale predovšetkým ich vedecko-výskumné kapacity, aby sa podporil a mobilizoval potrebný prístup „zdola nahor“, a predovšetkým potrebné finančné zdroje. Na tento účel by Komisia mala na základe už existujúcich spoločných výskumných programov bezodkladne sprostredkovať spoluprácu medzi záujemcami. Kľúčovým predpokladom je dostatočná mobilita fondov a podporný rámec.

4.6   Pri stanovovaní týchto pracovných rámcov sa musia zohľadniť nielen faktory, ktoré môžu mať synergické podporné účinky, ale podrobne sa musia analyzovať aj riziká ohrozujúce koncepciu spoločného európskeho plánovania a uplatnenia ich výsledkov v praxi. Práve podcenenie takýchto rizík môže byť príčinou neúspechu veľmi zaujímavých myšlienok vo fáze ich realizácie. Z oznámenia a jeho sprievodných dokumentov je zrejmé, že Komisia týmto faktorom venovala náležitú pozornosť.

4.7   Pilotný projekt Plán SET sa musí pozorne sledovať a uplatnené postupy analyzovať tak, aby bolo možné Európsky strategický postup plánovania cezhraničnej vedecko-výskumnej spolupráce na základe získaných skúseností operatívne zlepšovať. Pre európsku vedecko-výskumnú základňu to bude proces učenia sa v akcii.

4.8   Nové štruktúry organizácie cezhraničnej vedecko-výskumnej činnosti by mali vznikať tam, kde budú jednoznačným celoeurópskym prínosom a budú tvoriť jasnú pridanú hodnotu. EHSV preto považuje za nevyhnutné, aby bol maximálne využitý potenciál organizačných štruktúr, ktoré sa osvedčili (majú úspechy vo vede i v medzinárodnej spolupráci) alebo majú možnosti ďalšieho účinného rozvoja.

4.9   Výbor súhlasí s tým, že postup spoločného strategického plánovania vedecko-výskumnej činnosti a jej uskutočňovania bude rozdelený do troch etáp:

4.9.1   Vytvorenie spoločnej vízie pre dohodnutú oblasť, ktorá stanovuje dlhodobý cieľ alebo ciele potvrdené na politickej úrovni. Vízia by sa mala vypracovať na základe dôveryhodných podkladov, konzultácií so zúčastnenými stranami, najmä so zástupcami vedy a priemyslu a mala by vychádzať zo spoločného hodnotenia existujúcich programov a kapacít.

4.9.2   Na základe vízie by sa mal vypracovať strategický výskumný program obsahujúci konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné a realistické ciele, určené v príslušnom čase (ciele SMART – specific, measurable, achievable, realistic, time-based). Strategický výskumný program by mal zabezpečiť prepojenie cieľov projektu s potrebnými zdrojmi (ľudskými, finančnými a organizačnými) a umožniť tak kvalitnú prípravu projektu so znalosťou potrebných súvislostí v danej výskumnej oblasti.

4.9.3   Implementácia strategického výskumného programu: je potrebné použiť a posilniť všetky nástroje verejného výskumu (vnútroštátne a regionálne výskumné programy, medzivládne výskumné organizácie a systémy spolupráce, výskumnú infraštruktúru, systémy mobility, atď.). Implementácia môže, ale nemusí obsahovať financovanie a nástroje EÚ prostredníctvom rámcového programu. Malo by sa zaistiť pravidelné monitorovanie a hodnotenie pokroku v projekte spoločného výskumu a na politickej úrovni by sa mala predkladať správa o jeho výsledkoch.

4.10   Keďže Európska výskumná infraštruktúra a projekty spoločného plánovania budú financované z členských štátov, bude veľmi dôležité takéto financovanie koordinovať. Výbor poukazuje na nutnosť nájdenia potrebnej súčinnosti medzi vytváraním Európskej výskumnej infraštruktúry, spoločným plánovaním a 7. rámcovým programom. Výbor súčasne poznamenáva, že niektoré členské štáty tieto iniciatívy neberú príliš vážne.

4.11   Výbor víta zriadenie skupiny na vysokej úrovni pre spoločnú tvorbu programov, ktorej cieľom je po širokej verejnej diskusii s rôznymi regionálnymi, vnútroštátnymi a európskymi vedeckými obcami, a v prípade potreby súkromným sektorom, určiť témy, ktoré sa vyberú pre spoločné plánovanie. V dôsledku týchto činností by Rada mohla po predložení očakávaného návrhu Komisie prijať iniciatívy spoločného plánovania najneskôr v roku 2010.

V Bruseli 25. marca 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Rada Európskej únie, 3. decembra 2008 (16.12) 16775/08, RECH 411; COMPET 551; PRÍLOHA.

(2)  Pozri tiež INT/461: CESE 1021/2009 z 11.6.2009 (Ešte nebolo zverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Pozri tiež INT/448: CESE 330/2009 z 26.2.2009 (Ešte nebolo zverejnené v úradnom vestníku).

(4)  Pozri tiež INT/448: CESE 330/2009 z 26.2.2009 (Ešte nebolo zverejnené v úradnom vestníku).

(5)  Stanovisko INT/450 – CESE 40/2009 – 2008/0148 (CNS) z 15.1.2009 (Ešte nebolo zverejnené v úradnom vestníku).

(6)  Okrem tohto oznámenia Komisia prijala tento rok aj tieto dokumenty:

odporúčanie „Riadenie duševného vlastníctva pri aktivitách prevodu znalostí a Zásady dobrej praxe pre univerzity a iné verejné výskumné organizácie“, KOM(2008)1329 z 10.4.2008;

oznámenie s názvom „Lepšia kariéra a viac mobility: európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov“, KOM(2008) 317 z 23. mája 2008;

Komisia okrem toho pripravuje nariadenie Rady o právnom rámci Spoločenstva pre európsku výskumnú infraštruktúru a oznámenie o strategickom európskom rámci pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti vedy a techniky.

(7)  Pozri tiež INT/450: CESE 40/2009 – 2008/0148 (CNS) z 15.1.2009 (Ešte nebolo zverejnené v úradnom vestníku).

(8)  Stanovisko, Európsky strategický plán energetických technológií z Ú. v. ES C 27, 3.2.2009, s. 53.

(9)  Pozri tiež INT/461: CESE 1021/2009 z 11.6.2009 (Ešte nebolo zverejnené v úradnom vestníku).

(10)  Pozri tiež INT/448: CESE 330/2009 z 26.2.2009 (Ešte nebolo zverejnené v úradnom vestníku).

(11)  Pozri tiež INT/448: CESE 330/2009 z 26.2.2009 (Ešte nebolo zverejnené v úradnom vestníku).


22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/62


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie“

KOM(2008) 602 v konečnom znení – 2008/0191 (COD)

2009/C 228/10

Rada sa 22. októbra 2008 rozhodla podľa článku 47 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. marca 2009. Spravodajcom bol pán BURANI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 24. marca 2009) prijal 179 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie a závery

1.1

Výbor schvaľuje iniciatívu Komisie, ktorá je v súlade s jej úsilím o nepretržitú aktualizáciu opatrení na zlepšenie a obnovu právneho rámca vytvoreného bazilejskou dohodou. Vo všeobecnosti súhlasí aj s navrhovanými vykonávacími ustanoveniami, až na pár pripomienok k jednotlivým aspektom, ktoré však nemenia všeobecný rámec.

1.2

Hybridné kapitálové nástroje (hybridy), ktoré majú prvky vlastného aj cudzieho kapitálu, sa v súčasnosti riadia medzinárodnými pravidlami, ktoré by mali byť zosúladené, aby sa na medzinárodnej scéne dosiahli v prijateľnej miere rovnaké podmienky činnosti pre všetkých. Komisia neposkytuje presnú definíciu týchto nástrojov, keďže majú rôznu formu a ďalej sa vyvíjajú, ale stanovuje základné kritériá ich prípustnosti: nesmú mať pôvodnú splatnosť kratšiu než 30 rokov, musia byť úplne splatené a koncipované tak, aby v plnej miere absorbovali straty. Okrem toho by nemali byť nadmerne rozvinuté v pomere k vlastnému imaniu. Od štátnych orgánov sa požaduje, aby zasiahli a zabránili nadmernému rastu.

1.3

Pokiaľ ide o skupinu prepojených klientov, zavádza sa nový pojem rizika z dôvodu problémov subjektu, od ktorého je finančne závislý iný subjekt, a zjednodušili, zosúladili a prepracovali sa oznamovacie povinnosti. Vo veci veľkého rizika sa najvýznamnejšia novinka týka zavedenia jednotného limitu vo výške 25 %, ktorý zahŕňa aj medzibankové vklady. EHSV sa nazdáva, že by bolo potrebné prehodnotiť tento predpis, ktorý vznikol zrejme pod vplyvom nedávneho katastrofického scenára, so zreteľom na významnú funkciu týchto vkladov pri regulácii likvidity a na ich relatívne nízku rizikovosť v porovnaní s ostatnými druhmi expozícií za normálnych okolností.

1.4

Návrh obsahuje ustanovenie, podľa ktorého by si emitenti, sprostredkovatelia a správcovia, ktorí priamo vyjednávali, štruktúrovali a dokumentovali pôvodnú dohodu, na základe ktorej záväzky vznikli, mali zachovať významný hospodársky podiel vo výške minimálne 5 %. Zavedenie tohto pravidla zrejme podnietili zlé skúsenosti s americkými zaistenými dlhovými obligáciami CDO (Collateralized Debt Obligations), ktoré sa však svojimi vlastnosťami a pôvodom odlišujú od bežných sekuritizácií. EHSV vyjadruje pochybnosti v súvislosti s vplyvom tohto nového ustanovenia na likviditu na trhoch.

1.5

Členské štáty majú možnosť nezahrnúť do výpočtu expozícií riziká v rámci skupiny, ak zmluvné strany majú sídlo v rovnakom členskom štáte. Výbor dobre pozná dôvody právneho charakteru, ktoré bránia rozšíreniu platnosti tohto predpisu aj na zmluvné strany so sídlom v ostatných členských štátoch, ale nazdáva sa, že za normálnych podmienok by nezahrnutie zahraničných zmluvných strán uškodilo celkovému hodnoteniu rizika posudzovaného podniku. Rozumným riešením by bolo rozšírenie výnimky na celú skupinu na základe posúdenia z prípadu na prípad. Toto zvýhodnenie by sa však malo pozastaviť v prípadoch, keď sa zachytia náznaky problémov.

1.6

S odkazom na pravidlo uvedené v predchádzajúcom bode, ale rozširujúc ho na všeobecne platný postoj, sa výbor znovu vyslovuje proti tomu, aby bola členským štátom udelená možnosť prijať alebo neprijať niektoré požiadavky, pretože sa tým porušuje zásada harmonizácie a rovnakých podmienok hospodárskej súťaže.

1.7

EHSV sa nazdáva, že by sa osobitná pozornosť mala venovať riziku, ktoré predstavuje prípadná expozícia pre nevyčerpané úverové linky kreditných kariet. Táto expozícia by v období obmedzených spotrebných a hypotekárnych úverov mohla rýchlo nadobudnúť rozhodujúci význam.

1.8

Pokiaľ ide o mechanizmy dohľadu, návrh smernice zavádza niekoľko nových pravidiel na zvýšenie účinnosti kontrol. V prvom rade sa zohľadňuje „systémovo dôležitá pobočka“, ktorá má na základe predchádzajúcej dohody medzi zainteresovanými členskými štátmi podliehať dohľadu v hostiteľskej krajine v prípade, že je pokladaná za vystavenú riziku. EHSV s tým súhlasí, ale zdôrazňuje, že je potrebné prijať opatrenia pre prípady náhlych a nepredvídaných udalostí.

1.9

EHSV napokon s osobitným potešením víta zriadenie kolégií orgánov dohľadu, ktoré sú vytvorené orgánmi konsolidovaného dohľadu a ktorých súčasťou sú orgány dohľadu členských štátov, v ktorých majú sídlo podniky určitej skupiny. Takáto iniciatíva môže len zlepšiť účinnosť kontroly skupín a v prípade potreby urýchliť prijímanie vhodných opatrení.

2.   Úvod

2.1

Kríza finančných trhov viedla Komisiu k zrýchleniu prebiehajúceho postupu na posilnenie a v prípade potreby aj zmenu a doplnenie ustanovení týkajúcich sa štruktúry kapitálových požiadaviek finančných inštitúcií, prijatých v rámci dohody „Bazilej II“ smernicami 2006/48/ES a 2006/49/ES. Treba poznamenať, že úvahy o nových pravidlách boli v plnom prúde už v čase vypuknutia krízy. Štruktúrovaná reforma trhov by mala byť zavedená po zverejnení bielej knihy plánovanej na jún 2009. Návrh obsahuje niekoľko pravidiel, ktorých cieľom je:

zákonne upraviť situáciu v členských štátoch, ktoré v súlade s článkom 3 predchádzajúcej smernice povolili výnimky z niektorých požiadaviek obozretného podnikania pre bankové siete a otvoriť túto možnosť pre ostatné členské štáty. Tieto výnimky sa rozširujú na bankové siete EÚ s aktívami presahujúcimi 311 miliárd EUR a reprezentujúcimi viac ako 5 miliónov členov (družstevné banky, banky pridružené k ústredným inštitúciám),

stanoviť zásady a pravidlá, ktoré nie sú stanovené v legislatíve EÚ, najmä pokiaľ ide o hybridné kapitálové nástroje,

objasniť rámec dohľadu pre krízové riadenie a zriadenie kolégií dohľadu.

2.2

Návrhu smernice predchádzala konzultácia so zainteresovanými aktérmi prostredníctvom internetu. Pri vypracúvaní dokumentu boli zohľadnené získané podnety, ale samozrejme zostali nedotknuté základné princípy, ktorými sa inšpirovala konzultácia:

medzibankové expozície nie sú bezrizikové, a preto by mali podliehať obmedzeniam,

pri sekuritizácii úverov sa musí zabezpečiť, aby si originátori a „sponzori“ (sprostredkovatelia) ponechali podiel na riziku sekuritizovaných expozícií. Ďalej musí byť splnená požiadavka preukázateľnej miery náležitej starostlivosti (due diligence) a prísnosti v prípade obchodného modelu „vytvorenia a distribúcie“ (originate to distribute),

pre všetky cezhraničné banky sa musia zriadiť kolégiá orgánov dohľadu. Orgány dohľadu, ktoré sa zúčastňujú na týchto kolégiách, majú povinnosť dohodnúť sa na mechanizme mediácie prostredníctvom Výboru európskych orgánov bankového dohľadu (CEBS).

2.3

EHSV oceňuje základnú filozofiu, z ktorej vychádzajú tieto návrhy, a vo všeobecnosti súhlasí s návrhmi Komisie: udalosti, ktorých sme boli svedkami, ale predovšetkým isté skutočnosti a neduhy naštrbili dôveru verejnosti vo finančný systém ako celok a nastolili požiadavku prijať vhodné opatrenia. Je však potrebné, aby prísnosť a pravidlá obozretného podnikania nepoškodili hospodárske subjekty a ich zákazníkov viac, než je nutné. Ako ukázala prebiehajúca kríza, pravidlá obozretného podnikania majú okrem toho, že zaručujú stabilitu a zdravie trhov, aj veľkú spoločenskú hodnotu.

3.   Hybridný kapitál

3.1   Hybridné kapitálové nástroje v sebe spájajú črty vlastného imania (akcií), ako aj dlhových nástrojov (obligácií). Prinášajú vyššie zisky než dlhopisy, ale na rozdiel od akcií sa na ne hlasovacie právo nevzťahuje vôbec, alebo len v obmedzenej miere.

3.1.1   Vzhľadom na neexistujúcu legislatívu EÚ podlieha prípustnosť hybridných kapitálových nástrojov odlišným kritériám členských štátov, čo má za následok nerovnaké podmienky hospodárskej súťaže a pre nadnárodné banky možnosť „regulačnej arbitráže“. Komisia sa vyhýba presnej definícii hybridných nástrojov, ktorej v dôsledku neustálej inovácie hrozí, že sa veľmi rýchlo stane zastaranou alebo neúplnou, a dáva radšej prednosť stanoveniu základných zásad ich prípustnosti.

3.1.2   Všeobecne povedané sú hybridnými nástrojmi prípustnými ako pôvodné vlastné zdroje bánk („kapitál triedy 1“) tie nástroje, ktoré úplne absorbujú straty pri bežnej činnosti. Do tejto definície spadajú hybridné nástroje, ktoré okrem splnenia už opísaných požiadaviek musia byť trvalo dostupné a pri likvidácii musia byť tými najpodriadenejšími. Tieto podmienky, ktoré boli stanovené už na stretnutí G10 v roku 1998, neboli transponované do legislatívy EÚ.

3.1.3   Ďalšie spresnenia a podmienky stanovujú, že kapitálové hybridy nesmú byť termínované alebo aspoň musia mať pôvodnú splatnosť presahujúcu 30 rokov, úplne absorbujú straty pri bežnej činnosti a pri likvidácii predstavujú najpodriadenejšiu pohľadávku. Tým teda pomáhajú inštitúcii, aby pokračovala v bežnej prevádzke, pričom nebránia rekapitalizácii. EHSV súhlasí s opatreniami, ktoré Komisia plánuje prijať.

3.2   Návrh Komisie obsahuje aj rad kvantitatívnych limitov pre hybridné nástroje, ktoré by sa nemali nadmerne rozvíjať na úkor akciového kapitálu, resp. vlastných zdrojov v prípade inštitúcií, ktoré nie sú akciovými spoločnosťami. Orgány dohľadu môžu v krízových situáciách upustiť od limitov.

3.2.1   Osobitné ustanovenia sa vzťahujú na banky, ktoré nemajú akcionárov, napríklad družstevné banky: členské podiely zaradené do kategórie „najpodriadenejších nástrojov“, sa pokladajú za prevoditeľné hybridy, pokiaľ bol príslušný kapitál úplne splatený.

3.3   Nové opatrenia, ktoré sa majú prijať v oblasti hybridov a vzťahujú sa na ich kvantitu i kvalitu, môžu ovplyvniť budúce stratégie finančného hospodárstva, ale radikálne zmeny v krátkom čase by mohli vyvolať otrasy na trhoch. Komisia navrhuje v smernici zaviesť tridsaťročné prechodné obdobie. EHSV sa nazdáva, že táto lehota je v súlade so súčasnou situáciou a predpokladaným vývojom v kratšom a strednom časovom horizonte, avšak z dlhodobého hľadiska sa zrejme stane riskantnou. Ale nezdá sa, že by boli iné schodné alternatívy.

4.   Veľká majetková angažovanosť

4.1

Súčasný režim veľkej majetkovej angažovanosti pochádza z roku 1992 a odvtedy nebol zmenený. Nedávne udalosti ukázali, že je potrebné zaviesť nové pravidlá. Návrh Komisie zohľadňuje vo väčšej miere rizikovosť niektorých expozícií a zároveň si kladie za cieľ znížiť náklady na získavanie informácií, zvýšiť transparentnosť a vytvoriť podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže.

4.2

Zmenilo sa vymedzenie pojmu „prepojení klienti“. Dosiaľ sa pozornosť zameriavala na riziko, že sa subjekt môže ocitnúť v problémoch z dôvodu finančných problémov druhého subjektu. Nedávne udalosti ukázali, že dva alebo viac podnikov môže byť vystavených riziku kvôli problémom podniku, od ktorého sú finančne závislé.

4.3

Boli zjednodušené a zosúladené aj nákladné a komplikované požiadavky týkajúce sa oznamovania, ktoré tomuto sektoru spôsobovali vysoké náklady a komplikácie. Najočividnejšou zmenou je oznamovanie 20 najväčších expozícií na konsolidovanom základe, ak sa výpočet vykoná v rámci postupu založeného na interných ratingoch. Rôzne uplatniteľné limity sa zjednocujú na limit vo výške 25 %.

4.4

Z veľkej časti sa zrušujú početné výnimky, ktoré navyše často neumožňovali jednoznačný výklad. Boli ponechané len tie, ktoré zjavne nepredstavujú zvýšené riziko. Zoznam výnimiek je však ešte stále dosť dlhý, ale vo všeobecnosti sa zdá, že spĺňa dôkladne zvážené kritériá obozretnosti.

4.5

EHSV vo všeobecnosti súhlasí s navrhovanými predpismi, ale vyslovuje pár pripomienok k niektorým dôležitým aspektom:

4.5.1

V článku 111 ods. 1, ktorým sa zaoberá bod 4.3, sa zavádza jednotný limit vo výške 25 %, ktorý sa uplatňuje aj na medzibankové vklady. Dôvody zavedenia tohto pravidla sú pochopiteľné: boli sme svedkami toho, ako prakticky bez varovania skrachovali bankové inštitúcie, a to aj tie zdanlivo najsolídnejšie, ale pravidlá, ktoré by rozvážne stále mali mať na zreteli najhorší možný prípad, nemôžu zachádzať tak ďaleko, že budú vychádzať z katastrofického scenára. Nanútenie príliš nízkeho limitu rizika, ako je to podľa všetkého v prípade medzibankových vkladov, obmedzuje likviditu za každých okolností, ale predovšetkým v napätých situáciách na trhoch. Bolo by vhodné preskúmať tento predpis a povoliť vyšší limit pre krátkodobé medzibankové úvery, najmä ak by sa strop vo výške 25 % uplatňoval bez ohľadu na ich splatnosť. Najmä v súčasnom období by krátkodobé medzibankové úvery mohli slúžiť na reguláciu likvidity na trhoch. Okrem toho majú vo všeobecnosti nižšiu rizikovosť v porovnaní s ostatnými druhmi expozícií. Nedávne udalosti, ktoré sú následkom výnimočných okolností, nespochybňujú túto zásadu, ale výnimočné situácie treba riešiť pomocou výnimočných opatrení, zatiaľ čo bežný stav si vyžaduje „bežné“ pravidlá.

4.5.2

V článku 113 ods. 4 sa členským štátom priznáva možnosť udeliť výnimky z uplatňovania článku 111 ods. 1. EHSV sa v súlade s postojom, ktorý zaujíma zakaždým v podobných prípadoch, rozhodne stavia proti akémukoľvek opatreniu, ktoré by mohlo narušiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže. Možnosť, resp. povinnosť konať alebo nekonať je brzdou harmonizácie. Výbor si tak ako všetci dobre uvedomuje, že poskytnutie možnosti tam, kde existujú povinnosti, je nevyhnutným pragmatickým riešením v prípade protichodných názorov. Nazdáva sa však, že v každej smernici by ustanovenia mali byť formulované ako jednoznačný zákaz alebo povinnosť, a rozhodnutie zmeniť ich na možnosti by sa malo prenechať na parlamentné debaty a Radu. Diskusie by v mene transparentnosti umožnili sociálnym partnerom spoznať dôvody za isté opatrenie alebo proti nemu.

4.5.3

Uvedená možnosť udeliť výnimky by sa vzťahovala aj na expozície úverovej inštitúcie voči jej materskej spoločnosti alebo voči iným spoločnostiam skupiny, ak majú zmluvné strany sídlo v tom istom členskom štáte [článok 80 ods. 7 písm. d)]. Toto obmedzenie poškodzuje medzinárodné skupiny podnikov bez toho, aby zvyšovalo bezpečnosť trhov. Riziká v rámci jednej skupiny s centralizovaným riadením, znášané subjektmi podliehajúcimi jednému dohľadu na konsolidovanom základe, by mali byť zahrnuté medzi výnimky. Tomuto riešeniu sa do cesty stavia skutočnosť, že vnútroštátne predpisy o konkurze a vyrovnaní zakazujú prevod zdrojov z jedného subjektu na iný v kritickej situácii alebo v prípade hroziaceho konkurzu. Cieľom smernice je však posúdenie celkovej rizikovosti skupiny bez zohľadnenia opatrení slúžiacich na zvládanie prípadných krízových situácií.

4.5.4

Rozumným riešením by bolo povolenie výnimky aj pre expozície voči materskej spoločnosti alebo iným spoločnostiam skupiny so sídlom v iných členských štátoch, pričom by sa situácia posudzovala z prípadu na prípad, t. j. ak skupina ako celok nevyvoláva obavy, pokiaľ ide o jej likviditu v bezprostrednej budúcnosti. Toto povolenie by mohlo byť pozastavené s okamžitým účinkom v prípade, že orgány dohľadu zaregistrujú v inštitúcii alebo skupine náznaky problémov.

4.6

Osobitnú pozornosť si zasluhujú „expozície vyplývajúce z nevyčerpaných úverových facilít, ktoré sú klasifikované ako nízkorizikové podsúvahové položky“ (článok 113). Celkový objem výdavkových limitov kreditných kariet je vysoký, najmä v prípadoch niektorých inštitúcií. V období obmedzených úverov sa môže rozsah nevyčerpaných zdrojov rapídne zmenšiť. EHSV sa nazdáva, že je potrebné dôkladne a pozorne zvážiť potenciálne riziko expozície z dôvodu nevyčerpaných úverových liniek kreditných kariet.

5.   Sekuritizácia

5.1   Nový článok 122a zavádza pre emitentov, sprostredkovateľov a správcov povinnosť zaviazať sa voči investičnej úverovej spoločnosti, ktorá sa priamo nezúčastnila na uzatvorení pôvodnej dohody, na základe ktorej záväzky vznikli, že si ponechajú významný hospodársky podiel, ktorý bude predstavovať minimálne 5 %.

5.2   Zavedenie tohto pravidla očividne podnietili zlé skúsenosti s americkými zaistenými dlhovými obligáciami CDO (Collateralized Debt Obligations), a ako také sa zdá byť opodstatnené. Treba však poznamenať, že tieto udalosti nemajú pôvod prvotne v nesolventnosti emitentov, ale boli spôsobené skôr nízkou kvalitou hypotekárnych úverov, na ktorých sa zakladali CDO, ktoré jeden americký orgán označil za výsledok „nedbanlivého poskytovania hypotekárnych úverov a laxnej regulácie“. Ide o ojedinelý prípad, i keď – ako sa ukázalo – s celosvetovým dosahom. Ale prípad CDO nemôže byť rozšírený na všetky alebo takmer všetky postupy sekuritizácie, ktorá je nástrojom prispievajúcim k likvidite na trhu.

5.2.1   Zavedenie úverového rizika sekuritizácie zužuje manévrovací priestor pre činnosť úverových inštitúcií. EHSV žiada, aby sa dôkladne zvážil dosah tohto pravidla..

6.   Mechanizmy dohľadu

6.1

Kríza, ktorá zasiahla svetové finančné trhy, poukázala na potrebu prehodnotenia a prispôsobenia štruktúr a metód dohľadu tak, aby dokázali predchádzať systémovým krízam a reagovať v prípadoch núdze.

6.2

Boli revidované pravidlá týkajúce sa výmeny informácií a spolupráce: V článku 42a návrhu sa ustanovuje vymedzenie pojmu „systémovo dôležité pobočky“, ktorým sa v osobitných prípadoch priznáva prevaha záujmov hostiteľského členského štátu nad zásadami domovského členského štátu. EHSV plne súhlasí s týmto postojom, ktorý má zásadný význam.

6.3

Stručne povedané, nové pravidlá stanovujú, že príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu podať žiadosť príslušným orgánom domovského členského štátu alebo v stanovených prípadoch orgánu konsolidovaného dohľadu, aby sa pobočka úverovej inštitúcie na ich území považovala za „systémovo dôležitú“, ak jej podiel na trhu presahuje 2 % alebo ak má v každom prípade významné postavenie na vnútroštátnom trhu. Žiadosť musí obsahovať akýsi druh „hodnotenia vplyvu“, ktorý by mohlo mať pozastavenie alebo zastavenie činnosti úverovej inštitúcie na platobný, zúčtovací a klíringový systém, ako aj dôsledkov obdobných opatrení pre trh v hostiteľskom členskom štáte.

6.4

Pre označenie pobočiek za „dôležité“ sú stanovené lehoty, ktoré nevyhnutne trvajú istý čas. Bolo by však vhodné stanoviť pravidlá, ktoré by sa uplatňovali v skutočne krízových situáciách (článok 130) a ktoré by umožnili prijať okamžité opatrenia. Novo zriadené kolégiá orgánov dohľadu (článok 131a – pozri bod 6.5) a v každom prípade už jestvujúci Výbor európskych orgánov bankového dohľadu by mali umožniť uplatňovanie zjednodušených postupov s nevyhnutnými zárukami.

6.5

Obzvlášť prínosné je zriadenie kolégií orgánov dohľadu, ktoré sú vytvorené orgánmi konsolidovaného dohľadu a ktorých súčasťou sú orgány dohľadu zainteresovaných členských štátov (článok 131a). Ich hlavnou úlohou je zabezpečiť stálu a účinnú kontrolu nadnárodných skupín (a podľa možnosti prijatie okamžitých opatrení v kritických situáciách) prostredníctvom výmeny informácií a spoločným stanovením vhodných metód dohľadu. EHSV víta toto rozhodnutie ako aj súbor navrhovaných pravidiel kontroly, ktoré sú v súlade s ohlasovanými programami na zabezpečenie väčšej účinnosti a odporúčaniami fóra o finančných službách (Financial Services Forum).

V Bruseli 24. marca 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/66


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o cezhraničných platbách v Spoločenstve“

KOM(2008) 640 v konečnom znení – 2008/0194 (COD)

2009/C 228/11

Rada sa rozhodla 30. októbra 2008 podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o cezhraničných platbách v Spoločenstve

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. marca 2009. Spravodajcom bol pán BURANI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 24. marca) prijal 178 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 1 sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Výbor víta celkové zameranie návrhu Komisie, ktorého cieľom je v prvom rade rozšíriť o priame inkasá ponuku platobných operácií uvedených v nariadení o cezhraničných platobných systémoch. Táto iniciatíva je principiálne v súlade s postojom Komisie, ktorá má záujem o to, aby cezhraničné platby v eurozóne boli chápané a uskutočňované ako vnútroštátne platby.

1.2

Určitým dôvodom na zamyslenie je však skutočnosť, že realizácia priamych cezhraničných inkás je drahšia než uskutočňovanie obdobných operácií na vnútroštátnej úrovni. EHSV preto žiada Komisiu, aby v duchu transparentnosti oznámila podrobnosti, metodiku a zdroje štúdií, na základe ktorých dospela k odlišným záverom. Vyvážené rozhodnutia závisia od znalosti faktov.

1.3

V každom prípade treba pripomenúť, že ak má nariadenie podľa návrhu nadobudnúť účinnosť 1. novembra 2009, je len málo času na prípravu hospodárskych plánov, ktoré nie je možné vypracovať bez právnej istoty o mnohostrannom výmennom poplatku (MIF).

1.4

Návrh obsahuje aj dve požiadavky adresované členským štátom: najskôr treba zriadiť úrad zodpovedný za platobné systémy tam, kde takýto úrad ešte nie je, a potom treba vytvoriť vhodné orgány na vybavovanie reklamácií. EHSV sa domnieva, že vo väčšine členských krajín takéto štruktúry už dávno existujú. V prípade týchto krajín varuje pred vytváraním nových štruktúr, ktoré by znamenali zdvojenie, resp. čiastočné alebo úplne prekrytie kompetencií existujúcich štruktúr.

1.5

Ďalšia požiadavka adresovaná členským štátom sa týka prijatia „účinných, primeraných a odradzujúcich“ sankcií proti každému, kto nedodrží alebo poruší predpisy tohto nariadenia. EHSV s tým súhlasí, ale pripomína, že istý obraz o tom, aký význam pripíše každý členský štát tomuto nariadeniu, by si bolo možné vytvoriť na základe zverejnenia porovnávacieho prieskumu opatrení prijatých v jednotlivých krajinách.

1.6

Toto nariadenie platí iba pre krajiny, ktoré sú súčasťou menovej únie. Krajiny mimo eurozóny majú možnosť rozšíriť aplikáciu tohto nariadenia aj na vlastnú menu. Skutočnosť, že žiadna krajina túto možnosť nevyužila, by mala byť dôvodom na zamyslenie nad tým, či jednotlivé krajiny vidia v tejto iniciatíve nejaký úžitok.

2.   Úvod

2.1

Nariadenie (ES) č. 2560/2001 o cezhraničných platobných systémoch v Spoločenstve je účinné od 31. decembra 2001. Podľa tohto nariadenia by mala byť cena cezhraničnej platby v každom členskom štáte eurozóny rovnaká ako cena obdobnej vnútroštátnej platby. Nariadenie platí pre prevody, elektronické platby, všetky druhy platobných kariet a výber hotovosti z bankomatov. Návrh Komisie rozširuje pole pôsobnosti nariadenia od 1. novembra 2009 aj na priame inkasá, zlepšuje systém vybavovania reklamácií a zjednodušuje systémy oznamovania údajov na štatistické účely.

2.2

Cieľom Komisie je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu platobných systémov v eurách tak, aby domáce a medzinárodné platby podliehali rovnakým pravidlám, čo by prinieslo úspory a výhody tak spotrebiteľom ako aj hospodárstvu vôbec. Urovnávanie sporov si vyžaduje osobitnú pozornosť, aby sa zohľadnili pripomienky združení spotrebiteľov, zatiaľ čo oznamovanie údajov na štatistické účely znamená pre úverové ústavy vysoké správne poplatky a náklady.

2.3

EHSV kladne hodnotí iniciatívu Komisie a vo všeobecnosti s ňou súhlasí. Prináša však niekoľko pripomienok a návrhov, ktoré chápe ako užitočný prínos k prebiehajúcej diskusii.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Bankový sektor pod vplyvom niekoľkoročného tlaku Komisie vybudoval európsku platobnú infraštruktúru SEPA (Single Euro Payments Area / Jednotná oblasť platieb v eurách), ktorá teraz už uspokojivo funguje tak z technicko-organizačného hľadiska ako aj z hľadiska vyrovnávania poplatkov za medzinárodné a vnútroštátne platby. Podľa Komisie „toto nariadenie možno preto považovať za počiatok SEPA“.

3.2

S doteraz dosiahnutými výsledkami môžeme byť len spojní. Sú tu však zásadné pochybnosti pokiaľ ide o ich súlad so všeobecnými princípmi jednotného trhu. Úlohou SEPA je v prvom rade riešiť problém platieb v eurách. Krajiny, ktoré nie sú súčasťou eurozóny z nej úžitok nemajú, až na platby, ktoré vykonávajú v jednotnej mene. Teraz, po rozšírení, SEPA pokrýva väčšinu finančných transakcií v rámci Spoločenstva, čím vytvára nerovnomerný vnútorný trh.

3.3

Po druhé rovnaké podmienky pre vnútroštátne a cezhraničné platby platia len v rámci jednotlivých krajín. Naďalej pretrvávajú rozdiely medzi jednotlivými krajinami. V niektorých prípadoch nie sú zanedbateľné. Rozdiely medzi krajinami eurozóny ako celku a krajinami mimo nej sú ešte výraznejšie. Platné nariadenie umožňuje, aby ho dobrovoľne uplatňovali aj tie krajiny, ktoré nie sú členmi eurozóny. Túto klauzulu doposiaľ nevyužilo veľa krajín. Celkový výsledok je taký, že zatiaľ sme ešte ďaleko od primeranej cenovej konvergencie vo vnútri EÚ.

3.4

Keď hovoríme o cenovej konvergencii, to neznamená, že by sme chceli zjednotiť ceny. Krokom vpred v oblasti transparentnosti a uspokojovania očakávaní spotrebiteľov by mohol byť v každej krajine dôkladný komparatívny prieskum nákladov. Veľké rozdiely existujú v oblasti nákladov na infraštruktúru, daňového zaťaženia a výšky sociálnych odvodov, štruktúry a vzájomného pomeru objemov vnútroštátnych a cezhraničných transakcií. Takáto analýza by mohla priniesť užitočné informácie o správnosti rozhodnutia zahrnúť do tohto nariadenia všetky cezhraničné elektronické platobné nástroje.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Článok 1 ods. 3 vylučuje z pôsobnosti nariadenia platby, ktoré realizujú poskytovatelia platobných služieb na vlastný účet. Toto vylúčenie by sa malo rozšíriť aj na služby poskytované iným poskytovateľom platobných služieb. Komisia ubezpečuje, že nariadenie je potrebné chápať v tomto zmysle. V tomto prípade EHSV navrhuje jednoznačnejšiu definíciu a poznamenáva, že by bolo vlastne protirečením, keby sa sloboda poskytovať služby priamo medzi profesionálnymi poskytovateľmi nerozšírila na tých profesionálnych poskytovateľov, ktorí využívajú služby profesionálnych sprostredkovateľov.

4.2   Článok 2 ods. 1 zdôrazňuje, že nariadenia sa vzťahuje výlučne na elektronické platobné prostriedky. Nezahŕňa teda papierové platobné prostriedky ako šeky a zmenky. EHSV s tým úplne súhlasí, ale zdôrazňuje, že rozdiely v poplatkoch účtovaných v jednotlivých krajinách za tieto platobné prostriedky, ktoré sa stále menej používajú, sú veľmi vysoké na to, aby sa dali zdôvodniť ako náklady. Vyzerá to tak, ako keby v niektorých krajinách boli účtované vysoké poplatky nielen na pokrytie nákladov, ale aj ako prostriedok na odradenie klientov od toho, aby v súčasnej dobe elektroniky používali papierové platobné prostriedky. S týmto opatrením EHSV súhlasí.

4.2.1   Článok 2 by však mal objasniť v samostatnom odseku aj pojem „elektronickej platby“ uvedený v odseku 1. Vzhľadom na náklady zmiešaných postupov a v súlade so zaužívanou praxou by malo byť v novom odseku jasne stanovené, že elektronická platba sa nesmie kombinovať s papierovými postupmi.

4.3   Článok 1 ods. 2 zavádza nový prvok: uplatnenie nariadenia na cezhraničné platby do výšky 50 000 EUR sa vzťahuje na všetky elektronické platobné nástroje vrátane priamych inkás. V prípade posledného nástroja by chcel EHSV vyjadriť určité výhrady.

4.3.1   Systém SEPA priameho inkasa sa odlišuje od jednotlivých vnútroštátnych systémov. Je zložitejší a rozpracovanejší. Vyrovnávanie ceny cezhraničného priameho inkasa a ceny vnútroštátneho inkasa prináša so sebou nebezpečenstvo, že dôjde k objektívnemu porušeniu princípu, podľa ktorého určitý výrobok alebo službu nemožno predávať pod cenu. Finančné inštitúcie okrem toho často ponúkajú svojim klientom systém priameho inkasa (túto ponuku využívajú firmy, nie jednotlivci) za výhodných podmienok z reklamných dôvodov. Ceny pre vnútroštátne operácie sú vypočítané tak, aby pri minimálnom zisku pokryli náklady. Nemožno ich však uplatniť na nákladnejšie medzinárodné transakcie. EHSV navrhuje, aby sa priame inkasá dočasne vyňali z nariadenia, a to s výhradou, že budú do nariadenia opäť zahrnuté, keď sa na základe nezávislého znaleckého posudku zistí, že už neexistuje nebezpečenstvo deformácie cien a narušenia hospodárskej súťaže.

4.3.2   V každom prípade by Komisia na základe princípu transparentnosti mala zverejniť svoj prieskum predovšetkým v oblasti vnútroštátnych a medzinárodných nákladov a jasne uviesť zdroje, z ktorých dané informácie pochádzajú, a metodiku ich zberu a spracovania. V prípade absencie týchto údajov bude hroziť, že akýkoľvek postoj sa bude javiť zaujatý a nevyvážený.

4.3.3   EHSV by chcel ďalej poukázať na to, že nové nariadenie by malo platiť od 1. novembra 2009. Táto lehota je možno príliš krátka na prípravu strednodobých a dlhodobých hospodárskych plánov. Veľmi dôležitá pre vypracovanie takýchto plánov je právna istota v súvislosti s mnohostranným výmenným poplatkom MIF (Multilateral Interchaneg Fee).

4.4   Článok 3 potvrdzuje princíp stanovený platným nariadením: každý poskytovateľ musí uplatňovať na cezhraničné platby rovnaké poplatky ako na vnútroštátne platobné transakcie zodpovedajúceho typu. Zdá sa, že pravidlo stanovené v roku 2001 bolo uspokojivo uplatňované. Prieskum v teréne by však mohol zistiť veľký rozdiel, ktorý existuje v mnohých krajinách medzi poplatkami za prevody v eurách a poplatkami za prevody v iných menách. To je diskriminácia, ktorá poškodzuje občanov bývajúcich mimo eurozóny.

4.5   Významnú inováciu zavádza článok 5. Je ňou zrušenie oznamovacej povinnosti pri prevodoch do 50 000 EUR od 1. januára 2010 a úplné zrušenie tejto povinnosti od 1. januára 2012. Plnenie tejto povinnosti, ktorá má zhromažďovať údaje potrebné pre účtovníctvo platobnej bilancie, sa v minulosti spájalo s komplikáciami a spôsobovalo náklady. Členské štáty budúc môcť údaje zhromažďovať pomocou iných systémov. EHSV plne súhlasí s týmto opatrením.

4.6   V článku 6 je stanovené, že členské štáty ustanovia orgány zodpovedné za dodržiavanie nariadenia. Je to povinnosť, ktorá už existuje a vo všeobecnosti sa aj plní. Dôležitejšie je ustanovenie článku 7, podľa ktorého sú členské štáty povinné stanoviť postupy vybavovania reklamácií a mimosúdneho vyrovnania sporov a primerane o nich informovať verejnosť. Týmito úlohami môžu byť poverené nové orgány vytvorené ad hoc alebo už jestvujúce orgány. EHSV s tým súhlasí, ale len v prípade krajín, v ktorých takéto štruktúry ešte neexistujú. Varuje však pred vytvorením nových štruktúr, ktorých náplň by sa prekrývala s úlohami už existujúcich orgánov. Poznamenáva však, že je len málo informácii o fungovaní týchto orgánov, predovšetkým o počte, povahe a výsledku riešených prípadov. Nedostatok úplných a transparentných informácií neumožňuje vykonať seriózne preskúmanie povahy a skutočného rozsahu porušení.

4.7   V článku 10 je stanovené, že členské štáty musia prijať „účinné, primerané a odradzujúce“ opatrenia proti všetkým, ktorí si neplnia povinnosti vyplývajúce z daného nariadenia a Komisiu informovať o prijatých opatreniach. Aj v tomto prípade, rovnako ako v predchádzajúcom bode, zúčastnené strany by mali dostať primerané informácie v neposlednej miere aj preto, aby sa dal posúdiť význam, ktorý jednotlivé členské štáty pripisujú dodržiavaniu nariadenia.

4.8   Článok 11 dáva aj štátom, ktoré nepatria do eurozóny, možnosť rozšíriť uplatňovanie tohto nariadenia aj na vlastnú menu. Prijatie tohto nariadenia by skončilo s prekážkami a diskrimináciou, na ktoré EHSV poukázal v bode 4.6. Zdá sa však, že v súčasnosti členské štáty na toto nariadenie reagujú skôr vlažne, ak vôbec nejako reagujú. EHSV sa tu zdrží ďalších pripomienok, ale vyzýva Komisiu, aby sa vážne zamyslela nad predpokladanou popularitou niektorých riešení.

4.9   Nariadenie by malo nadobudnúť platnosť 1. novembra 2009. Komisia by mala predložiť správu o fungovaní kódov IBAN a BIC do 31. decembra 2012 a správu o uplatňovaní nariadenia do 31. decembra 2015. EHSV tu nemá žiadne pripomienky, len chce zopakovať požiadavky uvedené v bodoch 4.6 a 4.7 týkajúce sa dôkladnejšieho informovania zúčastnených strán.

V Bruseli 24. marca 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/69


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o účasti Spoločenstva na Európskom programe metrologického výskumu a vývoja vykonávanom niekoľkými členskými štátmi“

KOM(2008) 814 v konečnom znení – 2008/0230 (COD)

2009/C 228/12

Rada sa 21. januára 2009 rozhodla podľa článkov 169 a 172 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o účasti Spoločenstva na Európskom programe metrologického výskumu a vývoja vykonávanom niekoľkými členskými štátmi

Grémium Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru poverilo 13. januára 2009 odbornú sekciu pre jednotný trh, výrobu a spotrebu vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán PEZZINI rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 452. plenárnom zasadnutí 24. – 25. marca 2009 (schôdza z 25. marca 2009) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal jednomyseľne nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Výbor pripisuje cieľom návrhu zásadný význam a nabáda Komisiu k tomu, aby zamerala svoje úsilie na vytvorenie jednotného systému merania, ktorý by presahoval hranice vnútroštátneho výskumu a dosiahnutých výsledkov a stal sa všeobecne uznávaným európskym prínosom v oblasti metrológie.

1.2

EHSV sa nazdáva, že cieľom je dosiahnuť na svetovej úrovni jednotnú pozíciu, v rámci ktorej by EÚ nebola nikomu podriadená, ale presadzovala by normy prispôsobené materiálom, výrobkom a postupom vyvinutým v Európe, ktoré zodpovedajú priemyselným a obchodným záujmom EÚ.

1.3

Výbor sa domnieva, že v medzičasom globalizovanom hospodárskom a sociálnom kontexte by európsky metrologický systém na špičkovej úrovni mohol mať jednoznačne pozitívny vplyv na hospodárstvo EÚ.

1.4

EHSV sa nazdáva, že európske výskumné spoločenstvo by malo byť čoraz viac zapájané do vypracúvania moderných systémov, ktoré by umožnili uplatňovanie metrológie v nových hraničných oblastiach fyziky, chémie, biológie, vo vedách o životnom prostredí a vplyve naň, nanotechnológiách, výžive, bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

1.5

Podľa výboru je na dosiahnutie očakávaných a žiaducich úspechov potrebné cieľavedomé úsilie o väčšie zapojenie priemyslu, obchodu a verejného sektora do vývoja európskeho metrologického výskumu, ktoré by nastolili nové normy v medzinárodnom kontexte.

1.6

Za obzvlášť dôležité pokladá výbor to, aby sa sféra metrologického výskumu nejavila ako sebestačný a uzavretý systém.

1.7

Regulácia a normalizácia sa prejavujú v merateľných systémoch založených na metrológii, ktorá je používaná a uznávaná na medzinárodnej úrovni. Preto EHSV navrhuje, aby sa už od začiatku do vypracúvania nových štruktúr zapojili európske úrady pre normalizáciu (CEN, Cenelec, ETSI) a vnútroštátne úrady, ako aj akreditačné orgány.

1.8

EHSV sa nazdáva, že je potrebné vynaložiť všemožné úsilie, aby sa v rámci európskeho metrologického výskumu dosiahlo úzke prepojenie medzi:

sférou výskumu,

priemyslom,

univerzitami, vedeckými a špecializačnými inštitútmi,

výsledkami technologických platforiem,

organizovanou občianskou spoločnosťou,

pretože len týmto spôsobom – ak nebude nikto vylúčený z účasti – sa budú dať docieliť výsledky na európskej úrovni, ktoré budú mať šancu na úspech na medzinárodnej scéne.

1.9

Výbor oceňuje návrhy Komisie na podporu iniciatívy Európsky program metrologického výskumu (EMRP – European Metrology Research Programme) (1) pomocou postupov, ktoré sú vo veľkej miere predchnuté ideou Spoločenstva, a to pokiaľ ide o

spoločné plánovanie a akceptovanie pravidiel Spoločenstva platných pre účasť, ktoré boli stanovené v 7. rámcovom programe,

úroveň odhadovaných pridelených prostriedkov, ktoré svojou povahou presahujú bežné príspevky jednotlivých štátov.

1.10

Výbor sa nazdáva, že by sa mal spresniť systém riadenia. Je zrejmé, že nejednoznačne vymedzený systém riadenia môže podmieniť vývoj výskumu a očakávané výsledky.

1.11

EHSV v tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje, že je potrebné vo väčšej miere zapojiť aktérov, ktorí majú priamy záujem o výsledky metrologického výskumu, do stanovovania priorít ako aj vypracovania a posúdenia verejných súťaží, ktoré by mali byť zverejnené v informačnom systéme Spoločenstva pre výskum a vývoj (CORDIS) a v úradnom vestníku, v prípade návrhov zahrňujúcich účasť podnikov, univerzít a výskumných stredísk a centier odbornej prípravy, ako aj do monitorovania a kontroly financovaných programov a projektov.

1.12

EHSV sa nazdáva, že by bolo vhodné dať vedeckej výskumnej rade EMRP možnosť prostredníctvom záväzných stanovísk adresovaných výboru EMRP kontrolovať oblasti výskumu, ktoré by mali byť financované, ročný program činnosti a výber skupiny nezávislých hodnotiteľov návrhov. Rovnako ako v prípade 7. rámcového programu by mala mať Komisia v hodnotiacom výbore svojho pozorovateľa.

1.13

EHSV sa nazdáva, že by bolo vhodné do návrhov na prípravu budúceho rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností na roky 2014 – 2020 zahrnúť samostatný stály program koordinovaný a riadený Komisiou, ktorý by bol založený na sústavnom zapojení zainteresovaných aktérov a zohľadňoval predovšetkým požiadavky priemyslu, akademickej obce, výskumu, normalizácie ako aj medzinárodné aspekty metrologického výskumu, najmä vo vzťahoch s medzinárodnými inštitúciami ako ISO, OECD a ďalšími referenčnými subjektmi ako napríklad IUAP (2).

2.   Úvod

2.1   Narastajúca globalizácia priemyselnej výroby, poskytovania služieb a obchodu nastoľuje požiadavku obmedziť na minimum prípadné technické prekážky vzájomnej výmeny. Základom takéhoto procesu je spoľahlivý a všeobecne uznávaný metrologický systém.

2.2   Zvyšujúci sa počet predpisov, najmä v oblasti

bezpečnosti,

označovania potravín,

systémov zdravotnej starostlivosti,

životného prostredia,

biotechnológií,

nanotechnológií a inovatívnych materiálov,

energií,

dopravy a telekomunikácií ako aj bezpečnostných systémov

si vyžaduje overiteľnosť a porovnateľnosť, ktoré by boli uznávané na medzinárodnej úrovni.

2.3   Metrologický výskum má významný verejnoprospešný charakter a tvorí hlavnú podpornú činnosť regulácie a normalizácie.

2.3.1   Európske metrologické infraštruktúry dostávajú v spolupráci s Medzinárodným úradom pre miery a váhy (BIPM, Bureau International des Poids et Mesures) podporu od európskych organizácií, akými sú európsky akreditačný orgán (EA), Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), európska metrologická sieť Euromet (3) medzičasom začlenená do združenia Euramet a Inštitút pre referenčné materiály a miery (IRMM) so sídlom v Geel, Spoločného výskumného centra (SVC) Európskej komisie.

2.4   Podľa BIPM si vývoj v interdisciplinárnych oblastiach ako nanotechnológie, inovatívne materiály a vlastnosti materiálov čoskoro bude vyžadovať vypracovanie predpisov a noriem pre nové referenčné merania v oblasti fyziky a chémie (4).

2.5   V záujme trvalo udržateľnej konkurencieschopnosti a inovácie v Európe je potrebné, aby vo všetkých oblastiach existovali presné merania a testovania s overiteľnými výsledkami na stanovenie dlhodobých noriem pre referenčné merania, ako sú stanovené medzinárodnou sústavou jednotiek (SI).

2.6   Európsky metrologický výskum prebieha v rámci vnútroštátnych programov metrologického výskumu a projektov ERA-NET, ktorý je súčasťou šiesteho rámcového programu, a ERA-NET-Plus, zahrnutého do siedmeho rámcového programu (7. RP). V rámci rámcových programov boli rozvinuté aj projekty IMERA (Implementing Metrology in the European Research Area  (5)), Imeraplus (6), ktorý predstavoval prvú fázu EMRP, činnosť Spoločného výskumného centra (SVC) (7) a súčasný návrh „pružného usporiadania“ EMRP.

2.7   V USA bolo na rozpočtový rok 2009 z federálneho rozpočtu vyčlenených 634 miliárd USD na výskumné programy Národného inštitútu pre normy a technológie (NIST – National Institute of Standards and Technology).

2.8   V tejto súvislosti výbor pokladá za dôležité zvýšiť objem prostriedkov určených pre európsky metrologický výskum a spojiť existujúce výskumné kapacity členských štátov a spoločného výskumného centra s cieľom dosiahnuť významnú kritickú masu na medzinárodnej úrovni a výsledky výrazne presahujúce možnosti ERA-NET-Plus v rámci 7. RP na roky 2007 – 2013, pričom sa treba vyhnúť duplicite a plytvaniu zdrojmi.

2.9   Výbor sa nazdáva, že vzhľadom na význam metrologického výskumu v najbližšej budúcnosti na ktorý poukazujú viaceré štúdie (8), by bolo potrebné zahrnúť tento výskum medzi tematické priority budúceho rámcového programu na roky 2014 až 2020 a prisúdiť mu zodpovedajúce postavenie, vytvoriť preň stálu európsku výskumnú štruktúru a zaručiť integráciu koordinovaného a sústavného úsilia jednotlivých štátov v tejto oblasti.

3.   Návrh programu na základe článku 169 Zmluvy o ES

3.1

Účelom návrhu je na základe článku 169 Zmluvy o ES zriadiť Európsky program metrologického výskumu (EMRP – European Metrology Research Programme), v ktorom sa združí 22 vnútroštátnych programov metrologického výskumu s cieľom zvýšiť účinnosť a efektívnosť verejného výskumu v oblasti metrológie.

3.2

Jedným z uvedených cieľov je prispieť k štruktúrovaniu Európskeho výskumného priestoru prostredníctvom lepšej koordinácie vnútroštátnych programov, a tým lepšie riešiť zvládať bežné výzvy v Európe a odstrániť prekážky medzi jednotlivými vnútroštátnymi programami.

3.3

Cieľom EMRP je podľa Komisie integrovať vnútroštátne programy dvadsiatich dvoch zúčastnených štátov do jednotného spoločného výskumného programu, a tým

podporovať najmä ciele európskych vnútroštátnych systémov merania,

urýchliť vývoj, validáciu a využívanie nových techník merania,

podporovať vypracúvanie a uplatňovanie smerníc a nariadení.

3.4

Navrhovaný model riadenia bol vytvorený na základe skúseností získaných z iniciatívy podľa článku 169 uskutočnenej počas šiesteho rámcového programu, t. j. iniciatívy EDCTP (9).

3.5

Na iniciatívu EMRP by malo byť vyčlenených 400 miliónov EUR, z čoho 200 miliónov vo forme príspevku zúčastnených krajín v období rokov 2009 až 2016, a ostatných 200 miliónov ako príspevok Spoločenstva.

3.6

Koordináciou iniciatívy je poverené Európske združenie národných metrologických ústavov (Euramet), zriadené v roku 2007 na základe nemeckých právnych predpisov ako neziskové združenie, so sekretariátom v dolnosaskom meste Braunschweig. Euramet pôsobí ako európska regionálna metrologická organizácia a výkonná agentúra pre EMRP.

4.   Pripomienky výboru

4.1   Výbor súhlasí so základnými cieľmi návrhu, podporuje navrhované postupy a opakovane zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa tieto ciele konkrétne prejavili v:

špičkovej kvalite metrologického systému,

otvorených, spoločných a konkurencieschopných výskumných projektoch,

zvýšenej účasti výskumníkov vďaka rozvoju zručností a znalostí,

skutočnej medzinárodnej spolupráci, ktorá by vyzdvihla postavenie európskeho systému,

jednotnom postoji na svetovej scéne,

a predovšetkým väčšom zapojení priemyslu (združení podnikateľov a zamestnancov), obchodu a verejného sektora do rozvoja európskeho metrologického výskumu.

4.2   EHSV pokladá za nesmierne dôležité to, aby sa sféra metrologického výskumu nejavila ako sebestačný a uzavretý systém, ale dokázala v úzkej spolupráci s orgánmi pre normalizáciu a akreditáciu zapojiť užívateľov do stanovovania priorít programu, systému posudzovania a výberu projektov, účasti na navrhovaní ako aj do hodnotenia výsledkov projektov. EHSV sa vyslovuje proti každej forme vylúčenia kohokoľvek z účasti.

4.2.1   EHSV sa nazdáva, že pravidlá účasti na programe EMRP musia byť po každej stránke v úplnom súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1906/2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na siedmom rámcovom programe a s príslušným nariadením o rozpočtových pravidlách.

4.2.2   Pravidlá účasti na EMRP musia poskytnúť celistvý a transparentný rámec na zabezpečenie čo najefektívnejšej realizácie a zohľadniť potrebu uľahčiť pomocou zjednodušených postupov prístup všetkým účastníkom. Tieto pravidlá musia uľahčiť využívanie duševného vlastníctva vyplývajúceho z činnosti každého účastníka a zároveň hájiť opodstatnené záujmy ostatných účastníkov a Spoločenstva.

4.2.3   EHSV zdôrazňuje, že vytvorenie európskeho integrovaného systému metrologického výskumu v rámci spoločného plánovania zúčastnených vnútroštátnych orgánov nemôže viesť k uspokojivým výsledkom, ak sa nezohľadnia úzke väzby medzi sférou výskumu, priemyslom, akademickou obcou a orgánmi pre normalizáciu a akreditáciu, ako aj štruktúrovaný dialóg s európskymi technologickými platformami (10) a organizovanou občianskou spoločnosťou.

4.3   EHSV poukazuje na to, že článok 169 Zmluvy o ES poskytuje Spoločenstvu možnosť účasti na výskumných programoch uskutočňovaných spoločne niekoľkými členskými štátmi za predpokladu, že ciele sú jasne stanovené a majú význam pre Spoločenstvo a rámcový program, sú významným prínosom pre Európu a dosahujú kritickú masu, a že sú jasne stanovené spoločné programy činnosti a systém riadenia a realizácie.

4.4   EHSV sa nazdáva, že ciele by sa mali lepšie stanoviť, a to nielen pokiaľ ide o podporu vnútroštátnych systémov merania, posilnenia sietí národných ústavov a určených ústavov účastníckych štátov a začlenenia prebiehajúcich vnútroštátnych aktivít.

4.5   Podľa výboru chýba jasné stanovenie priorít činnosti a očakávaných výsledkov, ktoré by v plnej miere poukazovali na

prínos návrhu pre Spoločenstvo,

jasný a podrobný popis spoločného programu integrovaných činností,

štruktúru riadenia.

4.6   Rovnaký postoj zaujíma EHSV voči tomu, ako je vymedzené udeľovanie grantov na podporu špičkovej kvality výskumných pracovníkov alebo organizácií, národných metrologických ústavov alebo určených ústavov.

4.7   Navrhovaný systém riadenia by mal byť stanovený presnejšie. Výbor konštatuje, že okrem združenia Euramet na európskej úrovni pôsobia aj iné združenia, ako napr. Eurachem (11), a zdôrazňuje, že hoci združenie Euramet bolo konkrétne poverené realizáciou EMRP, veľkú časť programu by mal „predbežne“ riadiť vyšší riadiaci pracovník z britského National Physical Laboratory.

4.8   V neposlednom rade EHSV so znepokojením konštatuje, že ani navrhované predpisy ani prílohy neobsahujú zmienku o skutočnom zapojení aktérov, ktorí majú priamy záujem o výsledky metrologického výskumu: priemysel ako taký, obchodnú sféru, orgány pre normalizáciu a akreditáciu, ani verejný sektor.

4.9   EHSV sa na záver domnieva, že by bolo vhodné zamerať sa na pilotný výskumný projekt v oblasti metrologického výskumu s obmedzenou dĺžkou trvania do roku 2013 po vzore Imeraplus, ako aj zvážiť pri príprave 8. RP na roky 2014 – 2020 v návrhoch aj vytvorenie samostatného stáleho programu Spoločenstva s jasnejšie definovanými a osvedčenými mechanizmami. Tento program, riadený Komisiou pre všetky členské štáty a pridružené krajiny by zahŕňal riadiaci výbor a poradný výbor a umožňoval zainteresovaným stranám uskutočňovať rozsiahle konzultácie, usmerňovanie a monitorovanie, v prvom rade s ohľadom na požiadavky priemyslu.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1

Výbor oceňuje návrhy Komisie na podporu iniciatívy Európsky program metrologického výskumu (EMRP) (12) pomocou postupov, ktoré zahŕňajú vo veľkej miere rozmer Spoločenstva, a to pokiaľ ide o spoločné plánovanie, odhad pridelených prostriedkov, filozofie vzájomného učenia sa a pravidlá účasti podnikov, univerzít a výskumných ústavov, ako aj posudzovanie návrhov, na ktorom sa musí zúčastniť pozorovateľ Komisie, ako v prípade 7. RP.

5.2

EHSV v súvislosti s navrhovaným riadením EMRP konštatuje:

a)

Výbor EMRP zložený výlučne zo zástupcov národných metrologických ústavov a inštitútu IRPM (13) v úlohe pozorovateľa má byť zodpovedný za vykonávanie programu a predovšetkým za

rozhodnutia o rozvoji a aktualizácii EMRP,

vytvorenie a ukončenie činnosti výborov potrebných pre čiastkové programy,

stanovovanie podmienok vykonávania EMRP a rozhodovanie o nich, vrátane kritérií výberu hodnotiteľov,

schvaľovanie zloženia skupiny hodnotiteľov,

rozhodnutia o financovaní výskumných programov a projektov na základe podmienok financovania v povolených medziach stanovených pre Euramet zo strany Európskej komisie,

schvaľovanie časti rozpočtu EMRP na nasledujúci rozpočtový rok,

prípravu a zverejnenie výzvy na prejavenie záujmu a návrhov týkajúcich sa EMRP,

dohľad nad primeraným a riadnym vedením účtov, úlohou sekretariátu EMRP,

monitorovanie a kontrolu dosiahnutého pokroku financovaných programov a projektov a rozhodnutí o opravných opatreniach (14).

b)

Výskumná rada EMRP zložená zo 16 členov, z ktorých

1 za BIPM,

1 za Európsku komisiu,

1 za Európsku radu pre výskum,

1 za Európsky parlament,

1 za EUROLAB,

1 za európske orgány pre normalizáciu,

1 za západoeurópsku organizáciu pre spoluprácu v legálnej metrológii WELMEC (15),

9 za priemysel, výskum a akademickú obec,

je výlučne poradným orgánom o strategických aspektoch EMRP a rozhodnutiach o cielených programoch  (16).

5.3

EHSV v tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje potrebu poveriť výskumnú radu EMRP úlohou rovnoprávne spolupracovať s výborom EMRP a zapojiť ju prostredníctvom záväzného stanoviska do rozhodnutí, najmä pokiaľ ide o tieto oblasti: rozvoj a aktualizácia EMRP, výbory čiastkových programov, výber a zloženie skupiny hodnotiteľov, rozhodnutia o financovaní programov a výskumných projektov, príprava a zverejnenie výzvy na prejavenie záujmu a návrhov, ktoré by mali byť zverejnené v informačnom systéme Spoločenstva pre výskum a vývoj (CORDIS) a v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, monitorovanie a kontrola dosiahnutého pokroku financovaných programov a projektov.

V Bruseli 25. marca 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Bývalý článok 169 Zmluvy o ES.

(2)  International Union of Pure and Applied Physic.

(3)  Pozostáva z národných metrologických ústavov 32 krajín a Inštitútu pre referenčné materiály a miery (IRMM) so sídlom v Geel, Spoločného výskumného centra (SVC) Európskej komisie.

(4)  BIPM. Évolution des besoins dans le domaine de la métrologie pour le commerce, l’industrie et la société et le rôle du BIPM (Vývoj potrieb v oblasti metrológie pre obchod, priemysel a spoločnosť a úloha BIPM), správa za rok 2007, Paríž, 2008.

(5)  Projekt IMERA združuje 20 partnerov zo 14 krajín a projekt IRMM Spoločného výskumného centra Európskej komisie.

(6)  Projekt IMERAplus združuje 45 partnerov zo 20 krajín a Európsku komisiu.

(7)  Táto činnosť SVC v oblasti metrológie je vymedzená ako podpora konkurencieschopnosti, transparentnosti vnútorného trhu a obchodu, ktorá sa realizuje vypracúvaním a šírením medzinárodne uznávaných referencií a presadzovaním spoločného európskeho metrologického systému.

(8)  Pozri U.S. National Science and Technology Council. Instrumentation and metrology in nanotechnology. 2006; a BIPM. Správa za rok 2007.

(9)  Ide o European-Developing Countries Clinical Trials Partnership (Partnerstvo európskych a rozvojových krajín v oblasti klinických testov).

(10)  Napríklad microarrays alebo pokročilá spektrometria hmoty.

(11)  Eurachem je sieťou európskych organizácií s cieľom vypracovať systém overiteľnosti meraní v oblasti chémie na medzinárodnej úrovni a presadzovať vysoko kvalitné osvedčené postupy. Eurachem Europa združuje 35 členských štátov.

(12)  Bývalý článok 169 Zmluvy o ES.

(13)  IRMM – Inštitút pre referenčné materiály a miery Spoločného výskumného centra Európskej komisie.

(14)  Pozri EURAMET E.V. Byelaws 11.1.2007, článok 14 bod 5.

(15)  WELMEC: Western European Legal Metrology Cooperation.

(16)  Pozri EURAMET E.V. Byelaws 11.1.2007, Rules and procedures, časť B bod III.


22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/75


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady z […], ktorým sa ustanovuje program Spoločenstva určený na podporu osobitných činností v oblasti finančných služieb, finančného výkazníctva a auditu“

KOM(2009) 14 v konečnom znení – 2009/0001 (COD)

2009/C 228/13

Rada sa 3. februára 2009 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady z […], ktorým sa ustanovuje program Spoločenstva určený na podporu osobitných činností v oblasti finančných služieb, finančného výkazníctva a auditu

Grémium Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru poverilo 24. februára 2009 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre jednotný trh, výrobu a spotrebu.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán BURANI rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 24. marca 2009) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 95 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 14 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie a závery

1.1

Prebiehajúca kríza si vyžaduje celkové prehodnotenie všetkých pravidiel, ktorými sa riadi činnosť finančného sektora. Skupina na vysokej úrovni, ktorej predsedal Jacques de Larosière, vypracovala rad odporúčaní pre oblasť dohľadu, ktoré sú zároveň pozornou analýzou nedostatkov, ktoré v sebe skrývajú predpisy a kroky podniknuté v minulosti.

1.2

Návrh Komisie sa nesie v rovnakom duchu ako tieto odporúčania a v istom zmysle ich predbieha: vyčleňuje prostriedky Spoločenstva na granty pre podporné štruktúry, ktoré zabezpečujú orgánom dohľadu technickú a právnu asistenciu: EFRAG IASCF, a PIOB. Tieto granty majú za cieľ zaručiť nezávislosť týchto orgánov od vonkajších vplyvov. EHSV s tým súhlasí, ale upozorňuje na skutočnosť, že tieto tri orgány boli vytvorené profesijnými kategóriami pre vlastnú potrebu a nestrácajú svoj charakter súkromného sektora ani vtedy, keď sú ich štandardy začlenené do predpisov platných v Spoločenstve alebo na medzinárodnej scéne. Za týchto okolností sa dá len ťažko oddeliť verejný záujem od činnosti vykonávanej v záujme profesijnej kategórie.

1.3

Rovnako sa ráta s finančným príspevkom na konkrétne opatrenia výborov dohľadu, poradných a podporných orgánov, ktoré boli zriadené Komisiou a pozostávajú zo zástupcov orgánov dohľadu členských štátov. Konkrétne opatrenia sa vzťahujú na oblasti školenia zamestnancov orgánov dohľadu a riadenia projektov informačných technológií. EHSV vyjadruje svoje rozpaky nad týmto postojom. Keďže zo školenia a projektov majú prospech členské štáty, nie je jasné, prečo by sa na tieto účely mali používať prostriedky Spoločenstva.

2.   Úvod

2.1

Finančná kríza, ktorá v súčasnosti zasiahla svetové hospodárstvo, spôsobila a naďalej spôsobuje škody, ktorých rozsah sa ešte nedá naplno odhadnúť, ale ktoré majú nepochybne obrovský dosah. Popri vážnych dôsledkoch v hospodárskej a sociálnej oblasti má táto kríza jediný pozitívny efekt: nastolila požiadavku podrobiť prísnemu prehodnoteniu zásady, na ktorých spočíva svetové finančníctvo, ako aj istoty, ktoré oslabili schopnosť uvedomovať si skryté riziko, ktoré je spojené s každou finančnou činnosťou.

2.2

Takéto prehodnotenie si vyžaduje úprimný sebakritický postoj k správaniu, hodnoteniu a konaniu zo strany všetkých, ktorých táto smršť zachytila. Sú to finanční aktéri, tvorcovia predpisov, orgány dohľadu, ratingové agentúry, ekonómovia, z ktorých každý niesol svoj podiel zodpovednosti. Na druhej strane nikto nemal individuálnu a celkovú zodpovednosť. Súčasné udalosti ako aj správanie v minulosti ukazujú, že kríza je má svoj pôvod v spleti príčin a vzájomných závislostí.

2.3

Ukázalo sa pomerne jasne, že jednou z mnohých príčin tejto krízy boli nedostatky v oblasti dohľadu. Pravidla boli napohľad správne stanovené, ale ukázalo sa, že nie sú schopné zvládnuť – a už vôbec nie predvídať – teraz už dobre známe udalosti. Práve naopak, v niektorých prípadoch ich priamo spôsobili. Prehodnotenie tejto problematiky a odporúčania na odstránenie nedostatkov sú predmetom správy skupiny, ktorej predsedal Jacques de Larosière. Komisia s chvályhodnou pohotovosťou predložila návrh – ktorý sa nesie v rovnakom duchu ako tieto odporúčania a v istom zmysle ich predbieha – ustanoviť program Spoločenstva určený na podporu aktivít poskytujúcich nástroje na zlepšenie účinnosti dohľadu v oblasti finančnej činnosti.

2.4

Program vyčleňuje granty trom právnym štruktúram, ktoré poskytujú technickú asistenciu a právnu podporu orgánom dohľadu nad trhom s cennými papiermi, bankovou činnosťou a poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov. Ide o tieto tri právne štruktúry: pre finančné výkazníctvo Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (EFRAG – European Financial Reporting Advisory Group) a Nadácia výboru pre medzinárodné účtovné štandardy (IASCF – International Accounting Standards Committee Foundation), pre audit Rada pre dohľad nad verejným záujmom (PIOB – Public Interest Oversight Board).

2.5

Rovnako sa ráta s finančným príspevkom na konkrétne opatrenia výborov orgánov dohľadu, nezávislých poradných orgánov bez právnej subjektivity, ktoré boli zriadené Komisiou v príslušných troch oblastiach a pozostávajú zo zástupcov orgánov dohľadu členských štátov. Tieto orgány poskytujú Komisii priestor na úvahy, diskusie a poradenstvo a „prispievajú ku konzistentnému a včasnému vykonávaniu právnych predpisov Spoločenstva v členských štátoch“. Tieto tri výbory nemajú právnu subjektivitu. Aby však boli schopné uzatvárať zmluvy s tretími stranami, bolo potrebné pre každý s týchto výborov podporné štruktúry s právnou subjektivitou v každom členskom štáte, v ktorom majú výbory sídlo, v Spojenom kráľovstve pre bankový dohľad (CEBS), vo Francúzsku pre oblasť cenných papierov (CESR) a v Nemecku pre dohľad nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov (CEIOPS).

3.   Pripomienky a komentáre

3.1   Výbor schvaľuje iniciatívu Komisie vytvoriť čoraz precíznejšie nástroje dohľadu nad finančným sektorom v súlade s odporúčaniami skupiny, ktorej predsedal J. de Larosière. Konštatuje však, že tento návrh neprináša žiadny nový prvok, pokiaľ ide o poslanie a funkcie troch právnych štruktúr, ktorým sú určené granty, ani výborov, ktorým sa poskytujú finančné príspevky. Finančné príspevky teda slúžia na zlepšenie existujúcej situácie, čo svedčí o spokojnosti s týmito štruktúrami ako takými, ale aj o tom, že sa pociťuje potreba zlepšiť alebo posilniť ich výkon.

3.2   Orgány činné v oblasti finančného výkazníctva IASCF a EFRAG, sú zdrojom vysoko kvalitných medzinárodných účtovných štandardov, ktoré boli sčasti začlenené do predpisov Spoločenstva. Podľa Komisie sa tým „zabezpečuje, aby investori, veritelia a iné zainteresované strany mali prístup k včasným, spoľahlivým a relevantným informáciám o finančnej situácii podnikov“. Skutočnosť vyvrátila tieto tvrdenia. Skôr než sa zavedie akákoľvek reforma, by mali zodpovední aktéri zodpovedať otázku, či príčinou zlyhania sú nedostatky účtovných štandardov alebo ich nerozvážne uplatňovanie.

3.2.1   Komisia otvorene zdôrazňuje ako jeden z dôvodov poskytovania grantov zásadný význam nezávislosti od „akéhokoľvek nevhodného vplyvu [zainteresovaných] strán“ a „nediverzifikovaného, dobrovoľného financovania zo strany zainteresovaných strán“ v najchúlostivejšom sektore cenných papierov, v ktorom sa prejavili najväčšie nedostatky a kde sa uplatňujú štandardy IASCF a EFRAG. Touto problematikou sa v minulosti zaoberala Rada ECOFIN a Európsky parlament, ale v súčasnosti vyvstáva ďalšia otázka: vzhľadom na to, že tieto orgány potrebujú prostriedky na spĺňanie svojho chúlostivého poslania, je postačujúci „grant“ na zaručenie ich nezávislosti? EHSV sa nazdáva, že sa tejto otázke treba venovať podrobnejšie.

3.3   Rovnaké úvahy platia pre oblasť auditu v súvislosti s grantom vyčleneným pre radu PIOB. Ide o orgán, ktorý dohliada na proces vedúci k prijímaniu medzinárodných štandardov ISA (International Standards for Auditing) a na ostatné činnosti, ktoré Medzinárodná federácia účtovníkov (IFAC – International Federation of Accountants) vykonáva vo verejnom záujme. Možnosť zavedenia štandardov ISA do právneho poriadku Spoločenstva, (smernica 2006/43/ES) oprávňuje záujem o zaručenie neutrálnosti predpisov ako aj prítomnosť dvoch zástupcov Komisie medzi celkovo desiatimi členmi správnej rady PIOB.

3.4   Na záver kapitoly venovanej grantom EHSV vyjadruje svoj súhlas s názorom Komisie, že je potrebné poskytnúť jednotlivým orgánom zodpovedným za medzinárodné štandardy dostatočné prostriedky na zaručenie ich prevádzky a nezávislosti. Na tento aspekt sa opakovane poukazuje viac či menej otvorene, čo je zjavným príznakom zásadného problému: tieto tri orgány boli vytvorené profesijnými kategóriami, aby poskytovali platné predpisy a štandardy pre vlastnú potrebu. Nestrácajú svoj charakter súkromného sektora ani vtedy, keď sú tieto predpisy a štandardy začlenené do verejných právnych predpisov. Za týchto okolností sa dá len ťažko oddeliť v rámci jedného orgánu verejný záujem od činnosti vykonávanej v záujme profesijných kategórií, ktoré z právneho hľadiska nad ním majú kontrolu.

3.5   Finančné príspevky pre výbory orgánov dohľadu sú zamerané najmä na školenia zamestnancov vnútroštátnych orgánov dohľadu a riadenie projektov v oblasti informačných technológií. Ako už bolo uvedené, tieto výbory sú nezávislé poradné orgány, ktoré zriadila Komisia a ktoré pozostávajú z vnútroštátnych orgánov dohľadu. Školenia zamestnancov (19. odporúčanie „Skupiny de Larosiére“) a riadenie projektov sú nepochybne dôležitými úlohami, z ktorej však majú plný prospech členské štáty. EHSV nevidí žiaden dôvod, prečo by sa tieto opatrenia mali financovať z prostriedkov Spoločenstva, a nie priamo členskými štátmi.

3.6   Na záver svojho návrhu Komisia pokladá za vhodné zaviesť kritérium flexibility do určovania príjemcov grantov. Podrobnejšie preskúmanie spôsobov na zvládanie krízy by mohlo vyústiť do požiadavky zriadiť nové orgány alebo poveriť existujúce orgány novými úlohami. Rovnako by mohlo byť potrebné nahradiť určeného príjemcu novým. EHSV k tomu nemá žiadne pripomienky, ale upozorňuje na potrebu vyhnúť sa nadmernému zvyšovaniu počtu orgánov zapojených do programu. Vhodnejším riešením je rozšírenie právomocí existujúcich orgánov tam, kde je to možné.

V Bruseli 24. marca 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/78


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/15/ES o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave“

KOM(2008) 650 v konečnom znení – 2008/0195 (COD)

2009/C 228/14

Rada sa 6. novembra 2008 rozhodla podľa článku 71 a 137 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/15/ES o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave

Grémium poverilo 2. decembra 2008 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán MORDANT rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 25. marca 2009) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 93 hlasmi za, pričom 7 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV sa domnieva, že návrh Komisie je ťažko realizovateľný a povedie k významnému zvýšeniu dodatočných nákladov ako aj k nárastu administratívnej záťaže. Navyše nespĺňa jeden z hlavných cieľov smernice 2002/15/ES, ktorá stanovuje minimálne požiadavky v súvislosti s organizáciou pracovného času, aby sa zlepšila ochrana zdravia a bezpečnosť osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave, zlepšila bezpečnosť cestnej premávky a vyrovnali sa podmienky hospodárskej súťaže. V súlade s nariadením (ES) č. 561/2006 týkajúcim sa doby odpočinku pre vodičov totiž mobilní pracovníci nemôžu pracovať viac ako 48 hodín (v priemere) do týždňa, zatiaľ čo samostatne zárobkovo činní vodiči môžu v súlade s tým istým nariadením pracovať 86 hodín do týždňa.

1.2

V najbližších 20 rokoch sa v Európe očakáva 50-percentný nárast cestnej dopravy, a to nezávisle od nárastu ostatných druhov dopravy (železničná a lodná doprava). EHSV sa domnieva, že pre splnenie cieľov smernice nebude rozhodujúce postavenie vodičov, ale podmienky, za akých budú vykonávať mobilné činnosti v cestnej doprave.

1.3

EHSV v tomto stanovisku pripomína hlavné body záverov svojho stanoviska na tému „Cestná doprava – pracovný čas samostatne zárobkovo činných vodičov“ (1).

Výbor v uvedenom stanovisku zdôraznil nasledujúce skutočnosti:

potrebu začlenenia všetkých samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/15/ES, ako sa o tom hovorí v jej článku 2 (s účinnosťou od marca 2009), v záujme posilnenia bezpečnosti cestnej premávky, podporenia spravodlivej hospodárskej súťaže a zlepšenia pracovných podmienok mobilných a samostatne zárobkovo činných pracovníkov, najmä pokiaľ ide o ich fyzické a duševné zdravie,

význam správnej transpozície smernice členskými štátmi – najmä vymedzenia pojmu „samostatne zárobkovo činný vodič“ – a spoločnej zodpovednosti rôznych subjektov v dopravnom reťazci, ako je to v prípade nariadenia o pracovnom čase a čase na oddych.

1.4

EHSV sa domnieva, že ciele smernice sa budú dať splniť jedine vtedy, ak sa budú v odvetví cestnej dopravy minimálne sociálne normy sociálnej ochrany jasne uplatňovať na všetky osoby vykonávajúce mobilné činnosti v cestnej doprave bez rozdielu a bez ohľadu na ich postavenie.

1.5

Výbor sa domnieva, že pri začlenení samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu pôsobnosti smernice treba čo najviac zjednodušiť ich administratívne úlohy. V definícii pracovného času samostatne zárobkovo činných vodičov sa predpokladá, že všeobecné administratívne úlohy nie sú súčasťou pracovného času.

1.6

Začlenenie samostatne zárobkovo činných vodičov si vyžaduje určitý počet opatrení zameraných na kontrolu presadzovania a dodržiavania smernice 2002/15.

2.   Úvod

2.1

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 nadobudla účinnosť 23. marca 2005. Týka sa organizácie pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave. Jej nové spoločné predpisy zabezpečujú normy minimálnej sociálnej ochrany pre mobilných pracovníkov v tomto odvetví. Tieto normy sú vnímané ako dôležitý krok smerom k zlepšeniu ochrany zdravia a bezpečnosti mobilných pracovníkov v cestnej doprave, ako aj k zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky a zabezpečeniu spravodlivej hospodárskej súťaže.

2.2

Táto smernica, ktorej cieľom je zabezpečiť ochranu mobilných pracovníkov pred nepriaznivými účinkami spôsobenými nadmerne dlhým pracovným časom, nedostatočným odpočinkom alebo prerušovanými spôsobmi zamestnávania, je osobitným predpisom súvisiacim so smernicou 2003/88/ES o všeobecnom pracovnom čase a dopĺňa nariadenie (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006, ktoré ustanovuje spoločné predpisy o časoch jazdy a dobách odpočinku pre vodičov.

2.3

Pri schvaľovaní smernice po zmierovacom konaní Rada a Parlament súhlasili s tým, že sa bude v podstate uplatňovať na samostatne zárobkovo činných vodičov od 23. marca 2009. Komisia bola požiadaná, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila správu najneskôr dva roky pred týmto dátumom. Komisia teda mala predložiť legislatívny návrh založený na správe, ktorý by buď definoval podmienky pre zaradenie, alebo by vylučoval samostatne zárobkovo činných vodičov z rozsahu pôsobnosti smernice.

3.   Návrh Komisie

3.1

Komisia navrhuje zmeniť a doplniť smernicu 2002/15/ES tak, aby sa z jej rozsahu pôsobnosti vylúčili samostatne zárobkovo činní vodiči a ujasnila sa oblasť pôsobnosti smernice, ktorá sa bude týkať všetkých mobilných pracovníkov, vrátane takzvaných „falošných“ samostatne zárobkovo činných vodičov, t. j. vodičov, ktorí sú oficiálne samostatne zárobkovo činní, ale v skutočnosti nemôžu slobodne organizovať svoje pracovné činnosti.

3.2

Komisia plánuje vymedziť pojem „falošný“ samostatne zárobkovo činný vodič: „Pojem ‚mobilný pracovník‘ zahŕňa aj akúkoľvek osobu, ktorá nie je viazaná so zamestnávateľom pracovnou zmluvou alebo iným typom hierarchického pracovného vzťahu, ale:

a)

ktorá nemôže slobodne organizovať príslušné pracovné činnosti;

b)

ktorej príjem nezávisí priamo od dosiahnutých ziskov;

c)

ktorá nemôže slobodne, individuálne alebo prostredníctvom spolupráce medzi zárobkovo samostatne činnými vodičmi, nadviazať vzťahy s viacerými zákazníkmi.“

3.3

Komisia navrhuje doplniť jednu podmienku týkajúcu sa práce vykonávanej v noci. V smernici 2002/15 sa za nočnú prácu považuje všetka práca vykonávaná počas nočného času. Komisia vo svojom návrhu zmien a doplnení navrhuje, aby sa za „nočnú prácu“ považovala práca počas pracovného času, ktorá zahŕňa aspoň dve hodiny práce vykonávanej počas nočného času.

3.4

Návrh zmien a doplnení obsahuje aj nový článok týkajúci sa kontroly správneho a konzistentného uplatňovania pravidiel stanovených v smernici 2002/15, v ktorom sa uvádza, že vnútroštátne orgány zodpovedné za presadzovanie smernice budú mať primeraný počet kvalifikovaných inšpektorov a prijmú akékoľvek vhodné opatrenia.

3.5

S cieľom zabezpečiť efektívnu, účinnú a jednotnú realizáciu smernice v rámci celého Spoločenstva podporí Komisia dialóg medzi členskými štátmi s týmito cieľmi:

a)

posilniť správnu spoluprácu medzi ich príslušnými orgánmi;

b)

podporovať spoločný prístup;

c)

uľahčiť dialóg medzi odvetvím dopravy a orgánmi na presadzovanie práva.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

V súvislosti s problémami zistenými v hodnotení vplyvu sa Komisia domnieva, že „obavám o bezpečnosť na cestách v dôsledku únavy vodičov sa predchádza prísnym presadzovaním predpisov o čase jazdy a dobe odpočinku, ktoré platia pre všetkých vodičov bez ohľadu na ich zamestnanecké postavenie“. Dodatočný účinok smernice o pracovnom čase nie je preto z hľadiska bezpečnosti na cestách významný. V závere dokumentu týkajúceho sa hodnotenia vplyvu Komisia uprednostňuje možnosť, ktorá spočíva vo vylúčení samostatne zárobkovo činných vodičov, zaradení „falošných“ samostatne zárobkovo činných vodičov a zaručení účinnejších kontrol, čím sa zníži miera narušenia hospodárskej súťaže a umožní lepšia sociálna ochrana pracovníkov a pridružených skupín.

4.2

Podľa viacerých sociálnych subjektov narušilo vylúčenie samostatne zárobkovo činných vodičov hospodársku súťaž v odvetví cestnej dopravy, čo viedlo výbor k tomu, že nedávno vo svojom priebežnom stanovisku k Bielej knihe o doprave (TEN 257, spravodajca: pán Barbadillo Lopez) (2) vyslovil nasledujúcu požiadavku:

„Sociálne predpisy v oblasti cestnej dopravy musia chrániť rovnosť zaobchádzania s pracovníkmi, či už samostatne zárobkovo činnými alebo so zamestnancami. Z tohto dôvodu je potrebné u samostatne zárobkovo činných osôb okamžite uplatniť smernicu 15/2002 z 11. marca o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave, bez plánovaného prechodného obdobia, pretože hlavným cieľom smernice je zvýšiť cestnú bezpečnosť, zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže a zlepšiť pracovné podmienky“ (bod 4.3.1.2).

4.3

Vzhľadom na očakávaný 50-percentný nárast objemu cestnej dopravy v Európe v najbližších 20 rokoch nezávisle od iných druhov dopravy (železničná a lodná) bude možné splniť podmienky týkajúce sa fyzického a duševného zdravia vodičov vozidiel s hmotnosťou od 3,5 tony do 60 ton, bezpečnosti cestnej premávky a spravodlivej hospodárskej súťaže jedine vtedy, ak sa jasne stanovia minimálne sociálne normy, ktoré sa budú uplatňovať na všetky osoby vykonávajúce mobilné činnosti v cestnej doprave bez rozdielu a bez ohľadu na ich postavenie. EHSV sa domnieva, že rozhodujúce by nemalo byť postavenie vodičov, ale skutočnosť, že vykonávajú mobilné činnosti v cestnej doprave.

4.4

Vo svojom stanovisku TEN/326 na tému „Cestná doprava – pracovný čas samostatne zárobkovo činných vodičov“ EHSV vyjadril vážne pochybnosti v súvislosti so závermi výsledkov štúdie a hodnotenia dosahu, pokiaľ ide o bezpečnosť cestnej premávky, podmienky hospodárskej súťaže a sociálne aspekty.

EHSV tu tiež poukázal na skutočnosť, že „nadmerne dlhý pracovný čas výrazne prispieva k zvýšenej únave, a teda aj k spánku za volantom“.

EHSV v tomto stanovisku tiež uviedol, že „spravodlivá hospodárska súťaž vznikne vtedy, ak sa ceny veľkých podnikov organizujúcich všetky aspekty súvisiace s distribúciou a dopravou tovarov zladia so subdodávateľmi, ak budú odrážať dodržiavanie sociálnych právnych predpisov súvisiacich s odvetvím vo vzťahu k mobilným pracovníkom, ako aj k samostatne zárobkovo činným osobám“.

4.5

Tvrdenie obsiahnuté v správe o hodnotení dosahu, podľa ktorého dodatočný účinok smernice o pracovnom čase nie je z hľadiska bezpečnosti na cestách významný, nie je správne. Mobilní pracovníci totiž nemôžu pracovať viac ako 48 hodín (v priemere) do týždňa v súlade s nariadením (ES) č. 561/2006 týkajúcim sa doby odpočinku pre vodičov, zatiaľ čo samostatne zárobkovo činní vodiči môžu v súlade s tým istým nariadením pracovať 86 hodín do týždňa.

4.6

Podľa návrhu Komisie musia vodiči, ktorí sa považujú za „falošných“ samostatne zárobkovo činných vodičov dodržiavať ustanovenia smernice o pracovnom čase. V návrhu Komisie však nie sú poskytnuté odpovede na nasledujúce otázky: Ak sa takýto vodič stane mobilným pracovníkom, musí mať pracovnú zmluvu. Kto sa stane jeho zamestnávateľom? Ak je tento vodič majiteľom vozidla, ktoré využíva na pracovné účely, čo s ním má spraviť? Ak tento vodič investoval do infraštruktúrnych alebo iných zariadení, kto ich prevezme? A napokon, čo majú robiť krajiny, ktoré už začlenili samostatne zárobkovo činných vodičov do svojich predpisov?

4.7

Výbor sa domnieva, že tento návrh môže spôsobiť nielen mimoriadne vysoké dodatočné náklady, ale aj zvýšenie administratívnej záťaže.

4.8

Podľa EHSV však začlenenie samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/15/ES predpokladá správnu transpozíciu uvedenej smernice, a najmä vymedzenie pojmu „samostatne zárobkovo činný vodič“. Smernica by mala obsahovať ustanovenie, že všeobecné administratívne úlohy nie sú súčasťou pracovného času samostatne zárobkovo činných osôb.

V Bruseli 25. marca 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 49-51.

(2)  Ú. v. EÚ C 161, 13.7.2007, s. 89.


22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/81


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre“

KOM(2008) 779 v konečnom znení – 2008/0221 (COD)

2009/C 228/15

Rada sa 17. decembra 2008 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 12. marca 2009. Spravodajcom bol pán RANOCCHIARI

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 25. marca) prijal 130 hlasmi za, pričom 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV súhlasí s rozhodnutím Európskej komisie, ktorá po predložení návrhu nariadenia o všeobecnej bezpečnosti motorových vozidiel – v súčasnosti v procese schvaľovania – už pripravuje aj systém označovania hodnôt, ktoré toto nariadenie stanovuje, pokiaľ ide o tri základné parametre pneumatík: spotrebu paliva, bezpečnosť a hlučnosť.

1.2

EHSV oceňuje aj to, že vďaka označovaniu by sa priamo k spotrebiteľovi mali dostať informácie, ktoré by mu pomohli fundovanejšie sa zorientovať pri kúpe náhradných pneumatík vyrobených po schválení tohto návrhu, pneumatík predstavujúcich 78 % európskeho trhu.

1.3

Pokiaľ ide o pôvodné pneumatiky montované výrobcami motorových vozidiel, EHSV pokladá túto iniciatívu za zbytočnú, pretože aktuálne platné predpisy už zaväzujú výrobcov motorových vozidiel uviesť tieto údaje pri homologizácii vozidla a potom aj v reklamných technických brožúrkach a užívateľských príručkách motorových vozidiel.

1.4

Pokiaľ ide o prostriedok navrhovaný Komisiou ako nosič informácií pre spotrebiteľov, teda samolepiacu nálepku, ktorá by sa lepila na pneumatiku, EHSV navrhuje, aby Komisia predložila aj alternatívne riešenie pre prípad, nie zriedkavý, že sa nálepka stratí alebo poškodí.

1.5

EHSV si nakoniec želá, aby ako v prípade všeobecnej bezpečnosti motorových vozidiel aj v tomto prípade bola prijatá forma nariadenia namiesto smernice, čím sa vo všetkých členských štátoch zabezpečia rovnaké termíny a postupy kontroly.

2.   Úvod

2.1

Ako je známe akčný plán pre energetickú účinnosť si dáva za cieľ dosiahnuť 20 % úsporu do roku 2020 uplatnením série opatrení, ktoré znížením energetickej náročnosti prispejú k zníženiu spotreby, a tým k zníženiu znečisťovania životného prostredia.

2.2

V tejto súvislosti je stále venovaná osobitná pozornosť cestnej doprave, ktorá je zodpovedaná za vyše 20 % emisií CO2.

2.3

Okrem mnohých už platných opatrení alebo opatrení v procese schvaľovania, ktoré sa týkajú motorových vozidiel, sa legislatíva EÚ zameriava aj na výkon pneumatík. Tieto ako jediný prvok spájajúci vozidlo s vozovkou musia prispieť predovšetkým k bezpečnosti motoristov, ale aj k zníženiu spotreby paliva.

2.4

Preto musí návrh nariadenia Európskej komisie o všeobecnej bezpečnosti motorových vozidiel, o ktorom teraz prebieha diskusia v Európskom parlamente (1), zaviesť nové, prísnejšie parametre pre homologizáciu pneumatík, tak pokiaľ ide o spotrebu, ako aj bezpečnosť a hlučnosť.

2.5

V súvislosti s energetickou úsporou treba pripomenúť, že pneumatiky môžu ovplyvniť až do 20 % spotrebu paliva motorového vozidla v dôsledku valivého odporu pneumatík, teda straty energie spôsobenej odporom voči pohybu. Túto stratu spôsobuje zahrievanie a deformácia kolies počas jazdy. Treba dodať, že na valivý odpor a hlučnosť pneumatík rozhodujúcim spôsobom vplýva stav povrchu vozovky. Tento stav môže v niektorých prípadoch spôsobiť to, že technologický pokrok pneumatík sa neprejaví.

3.   Návrh Európskej komisie

3.1

Cieľom posudzovaného návrhu smernice je garantovať užívateľom štandardizované informácie predovšetkým o spotrebe paliva spôsobenej rôznym valivým odporom, ale tiež o rôznej priľnavosti na mokrú vozovku a o hlučnosti valenia. Tieto tri parametre sú predmetom už citovaného návrhu nariadenia KOM (2008) 316.

3.2

Zámerom Komisie je dosiahnuť, aby spotrebiteľ nielen poznal minimálne požiadavky, ktoré budú platiť pre valivý odpor, ale predovšetkým aby sa vedel rozhodnúť pre pneumatiky s ešte menším valivým odporom, a tým dosiahnuť nižšiu spotrebu. Pri motorových vozidlách môže rozdiel v spotrebe medzi pneumatikami s odlišným valivým odporom vďaka novým technológiám dosiahnuť až 10 %.

3.3

Toto je zvlášť dôležité pre trh s náhradnými súčiastkami, ktorý predstavuje 78 % trhu s pneumatikami. Pri pneumatikách, ktoré výrobcovia montujú na nové motorové vozidlá, (22 % trhu s pneumatikami) sú informácie o spotrebe dôležitým argumentom pri predaji a tiež sú uvedené v návode na obsluhu motorového vozidla. Na trhu s náhradnými súčiastkami však spotrebitelia nemajú k dispozícii informácie, na základe ktorých by mohli porovnať cenu pneumatík vo vzťahu k spotrebe paliva.

3.4

Keďže výkonnostné vlastnosti pneumatík navzájom súvisia, ale zároveň sú vo vzájomnom rozpore (valivý odpor voči priľnavosti pneumatík na mokrej vozovke a priľnavosť na mokrej vozovke voči hlučnosti valenia), spotrebiteľ môže na základe týchto informácii optimálne skombinovať tri hlavné parametre, a tak dospieť k uvedomelému rozhodnutiu.

3.5

Komisia teda navrhuje „samolepiacu energetickú nálepku“, ktorá by sa lepila na pneumatiky a na ktorej by bola klasifikačná stupnica od A po G pre valivý odpor a priľnavosť na mokrej vozovke, podľa vzoru nálepiek na domácich spotrebičoch s tým, že by na nej bol aj údaj o hlučnosti v decibeloch.

3.6

Návrh ponecháva v právomoci členských štátov monitorovať ustanovenia o označovaní pneumatík a rozhodovať o sankciách v prípade porušenia predpisov.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   EHSV podporuje iniciatívu Komisie zameranú jednak na zabezpečenie udržateľnejšieho modelu spotreby ako aj na poskytnutie väčšieho množstva informácií spotrebiteľom, ktoré im umožnia uvedomelejšiu kúpu náhradných pneumatík nielen z hľadiska spotreby ale aj z hľadiska iných parametrov, ktorými sú priľnavosť na mokrej vozovke a hlučnosť. Spotrebiteľ teda dokáže posúdiť, či je vyššia cena pneumatiky vzhľadom na inú pneumatiku kompenzovaná výhodami, ktoré poskytujú lepšie vlastnosti. Informovanejší spotrebiteľ teda prispeje k zvýšeniu konkurencie medzi výrobcami, ktorí budú nútení vylepšovať svoje výrobky.

4.2   Počiatočným zámerom Európskej komisie bolo totiž informáciu obmedziť len na údaj o spotrebe paliva. Doplnenie tejto informácie o ďalšie dva parametre vyplynulo z výsledkov verejnej diskusie na túto tému. Aj keď EHSV súhlasí s konečným rozhodnutím, obáva sa však, že toto rozhodnutie sťaží správu údajov a výkon príslušnej kontroly.

4.3   EHSV vyjadruje určité pochybnosti o navrhovanom prostriedku informovania spotrebiteľov o uvedených údajoch. Ak sa budú používať len samolepiace nálepky, želaný účinok sa nemusí vždy dosiahnuť.

4.3.1   Za normálnych okolností kupujúci náhradné pneumatiky neuvidí skôr, než sú vyzdvihnuté zo skladu predajcu a namontované na vozidlo. Tiež sa môže sa stať, že v sklade alebo v predajni sa nálepka odlepí alebo ju omylom nalepia na inú pneumatiku. Ešte pravdepodobnejšie je, že nálepky sa počas prepravy alebo uskladnenia odlepia a stratia, k čomu môže dôjsť hlavne pri pneumatikách so silikónovou zmesou na behúni, kde nálepka slabšie drží. Zo skúsenosti vieme, že nezanedbateľné množstvo nálepiek, ktoré výrobcovia lepia na pneumatiky, sa stratí alebo veľmi poškodí počas prepravy a manipulácie s pneumatikami, ktoré z dôvodov nákladov nie sú balené jednotlivo. Na túto skutočnosť netreba zabúdať (2).

4.3.2   EHSV sa domnieva, že je preto potrebné aj alternatívne riešenie pre prípad, že na pneumatike bude chýbať samolepiaca nálepka. V takomto prípade by malo byť predávajúcemu umožnené, aby spolu s faktúrou vystavil aj doklad (nálepku), na ktorom by boli rovnaké údaje ako na samolepiacej nálepke, teda údaje, ktoré mu poskytol výrobca.

4.4   Pri pneumatikách montovaných na nové motorové vozidlá sa ich označovanie nálepkami javí ako zbytočný náklad. Platná legislatíva už stanovuje, ako majú výrobcovia motorových vozidiel informovať kupujúceho o spotrebe a emisiách CO2 na základe typového schválenia vozidla. Obdobne je tomu pri priľnavosti na mokrej vozovke a hlučnosti, ktoré sú už tiež upravené v rámci typového schvaľovania motorového vozidla, ako uznáva aj Komisia v správe k pripojenému návrhu.

Okrem toho je v záujme samotných výrobcov, aby na svoje vozidlá vždy montovali pneumatiky poslednej technologickej generácie s cieľom znížiť emisie CO2 z predpísaných 130 g/km na 120 g/km, ktoré sa dajú dosiahnuť technológiami zameranými na iné časti vozidla než motor, napríklad na pneumatiky.

4.4.1   V tomto prípade by sa od predajcu motorového vozidla, ktorý je často aj predajcom pneumatík, mohlo požadovať, aby zákazníkovi vystavil doklad s údajmi, ktoré vyžaduje zákon, o pneumatikách na danom motorovom vozidle a aby zároveň tam, kde to je možné, ponúkol aj alternatívne riešenie. Takáto iniciatíva by tiež mohla pôsobiť ako určitá forma podpory informačnej kampane a kampane na zvýšenie povedomia, ktoré budú na túto tému požadované od členských štátov.

4.5   Výboru je známa požiadavka podnikov tohto priemyselného odvetvia (3), aby tento návrh smernice bol zmenený na nariadenie. Súhlasí s uvádzanými dôvodmi, pretože nariadenie by zaručilo jednotné implementačné lehoty a normy kontroly vo všetkých členských štátoch tak, ako je tomu aj pri uvedenej všeobecnej bezpečnosti motorových vozidiel, z ktorej vychádza tento návrh.

4.5.1   EHSV preto dúfa, že v spoločnej diskusii medzi Komisiou, Parlamentom a Radou bude možné dospieť v tejto veci k dohode tak, ako tomu bolo aj inokedy, keď išlo o citlivé témy, akou je napríklad životné prostredie.

4.5.2   EHSV pokladá za veľmi dôležité, aby v členských krajinách platili jasné a jednotné pravidlá presnej kontroly súladu pneumatík so stanovenými požiadavkami. Táto kontrola je zvlášť dôležitá na trhu, kde sú výrazne zastúpené výrobky pochádzajúce z krajín mimo EÚ.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1

EHSV oceňuje, že Komisia z navrhovaného predpisu vypustila protektorované pneumatiky a pneumatiky profesionálnych terénnych vozidiel, ktoré už EHSV vo svojom spomínanom stanovisku o všeobecnej bezpečnosti cestnej premávky odporúčal v novom predpise vypustiť s výnimkou prípadov, kde to nie možné z hľadiska požiadaviek na bezpečnosť.

5.2

V súlade so svojim stanoviskom o všeobecnej bezpečnosti cestnej premávky EHSV nakoniec odporúča, aby:

a)

boli z predpisov vyňaté pneumatiky vyrobené pred nadobudnutím platnosti daného predpisu. Distribučný reťazec tohto sektora má na európskom trhu stále priemerne 80 miliónov pneumatík. Nalepenie samolepiacich nálepiek na tieto už distribuované pneumatiky by bolo nereálne.

b)

sa vzalo na vedomie, že priemysel potrebuje minimálne 18 mesiacov na zavedenie opatrení, ktoré budú prijaté.

V Bruseli 25. marca 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  KOM(2008) 316 v konečnom znení, ku ktorému sa EHSV už vyjadril v svojom stanovisku na plenárnom zasadnutí 14. januára 2009 (pozri stanovisko CESE 37/2009).

(2)  Podľa európskeho združenia výrobcov pneumatík ETRMA (European Tyre and Rubber Manufacturer Association) sa počas prepravy a manipulácie s pneumatikami stráca 10 až 15 % nálepiek.

(3)  ETRMA: Európske združenie výrobcov pneumatík a iných gumárenských produktov (European Tyre and Rubber Manufacturer Association).


22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/84


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie: Druhý strategický prieskum energetickej politiky – Akčný plán EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť“

KOM(2008) 781 v konečnom znení

2009/C 228/16

Európska komisia sa 13. novembra 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie: Druhý strategický prieskum energetickej politiky – Akčný plán EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 12. marca 2009. Spravodajkyňou bola pani SIRKEINEN.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 25. marca 2009) prijal 130 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV víta oznámenie Komisie, a to najmä preto, lebo kladie tak potrebný dôraz na bezpečnosť dodávok energie a dochádza k záveru, že:

nedávna plynová kríza znovu jasne ukázala, že je nutný spoločný prístup členských krajín k energetickej politike, a to tak interne, ako aj navonok,

skutočnosť, že tretí balík o vnútornom trhu s energiou ešte nebol vyriešený, je v rozpore so všetkými tromi cieľmi energetickej politiky, ktorými sú bezpečnosť dodávok, konkurencieschopnosť a udržateľnosť,

Komisia nevenovala potrebnú pozornosť problémom spojeným s ropou a dopravou,

Komisia v tejto súvislosti prehliada sociálne aspekty energetickej politiky,

oznámenie neodráža naliehavosť situácie,

oznámenie „Prekonávanie prekážok pre energiu z obnoviteľných zdrojov v EÚ“, ktoré sa zaoberá obnoviteľnými zdrojmi energie ako súčasťou celého energetického systému, je naliehavo potrebné,

zámer Komisie predstaviť politickú agendu na rok 2030 a víziu na rok 2050 má zásadný význam, keďže zmeny technológií a systémov vyžadujú čas,

v aktualizácii „Jadrového objasňujúceho programu“ boli zohľadnené niektoré pripomienky EHSV k tejto problematike.

1.2

Výbor odporúča:

všetky nástroje EÚ, ktoré môžu znížiť riziká pri zabezpečovaní dodávok, musia byť účinne a urýchlene zavedené,

po prijatí rozhodnutí o nedávnych legislatívnych návrhoch by sa dôraz mal klásť na ich uskutočňovanie, pričom je nutné vyhnúť sa novým legislatívnym návrhom, aby bol rámec právnych predpisov čo najviac stabilný a predvídateľný.

z piatich oblastí akčného plánu by hlavnou prioritou mala byť úspora energie, ktorej kľúčovým nástrojom je energetická účinnosť, keďže má veľký potenciál rentabilných opatrení,

Komisia by si z veľkého počtu zámerov mala vybrať svoje priority,

problémy s izolovanými trhmi s energiou je potrebné riešiť obzvlášť naliehavo a musia byť dobudované transeurópske energetické siete,

okrem investícií do infraštruktúry si viac pozornosti zasluhuje aj potreba investícií do výroby elektrickej energie a do základného výskumu s výhľadom do roku 2050,

v oblasti vonkajších vzťahov si EÚ musí vytvoriť zodpovedný a trvalo udržateľný globálny energetický prístup súbežne s politikou vlastnej energetickej bezpečnosti Európy,

na zvýšenie úspory energie je potrebné veľké množstvo opatrení, malo by sa však zabrániť nadmernej regulácii na úrovni EÚ,

EÚ musí získať vedúce postavenie v oblasti energeticky účinných technológií,

Komisia neustále skúma dosiahnuteľnosť jednotlivých cieľov pri rozličných spôsoboch využívania energie ako účinné opatrenie na zvýšenie energetickej účinnosti, hlavne pri službách a výrobkoch s významom pre vnútorný trh,

mali by sa neodkladne prijať rozhodnutia o budúcej jadrovej energetike vzhľadom na potrebu veľkých investícií do výroby elektriny,

vízia do roku 2050 musí zahŕňať celosvetovú situáciu, pretože vytvára rámcové podmienky pre ambície EÚ.

2.   Úvod

2.1

Cieľmi energetickej politiky EÚ sú udržateľnosť, konkurencieschopnosť a bezpečnosť dodávok. Bezpečnosť dodávok nebola v poslednej dobe stredobodom pozornosti, čo sa ukázalo byť poľutovaniahodným, ako vyšlo najavo v dôsledku rusko-ukrajinského sporu vo veci prepravy plynu, silného hospodárskeho poklesu a mimoriadne nestabilných cien energie. Problémom nie je ani tak závislosť od vonkajších dodávok energie, ako skutočnosť, že narastajúca závislosť od dodávateľov, ktorí nedodržujú rovnaké pravidlá ako Európa, ako aj rastúci dopyt po plyne zvyšujú riziko vzniku problémov s dodávkami.

2.2

Najdôležitejšími legislatívnymi návrhmi EÚ za posledné dva roky sú tretí legislatívny balík pre vnútorný trh s elektrickou energiou a plynom a balík opatrení v oblasti energetiky a klímy. Balík opatrení v oblasti energetiky a klímy bol prijatý rekordne rýchlo v prvom čítaní v decembri 2008, pričom úprava mnohých detailných otázok bola ponechaná na rokovania vo výboroch. Balík pre vnútorný trh s energiou nie je ani po dvoch rokoch vyriešený, čo je v jasnom rozpore s nutnosťou mať dobre fungujúci vnútorný trh, aby bolo možné dosiahnuť všetky tri ciele energetickej politiky.

2.3

Rôzne ciele energetickej politiky sú navzájom prepojené a opatrenia na ich dosiahnutie sa do veľkej miery vzájomne podporujú. Nie však v každom smere. Cieľ bezpečnosti dodávok musí stáť na prvom mieste. Vzhľadom na vážne dôsledky prerušenia dodávok alebo energetickej chudoby musia mať občania a podniky za každých okolností dodávky energie zabezpečené.

3.   Dokument Komisie

3.1

Druhý strategický prieskum energetickej politiky zverejnila Komisia v novembri 2008. Komisia navrhuje päťbodový Akčný plán pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť, ktorý sa sústredí na:

potreby infraštruktúry a diverzifikáciu dodávok energie,

vonkajšie vzťahy v oblasti energetiky,

zásoby ropy a zemného plynu a mechanizmy reakcie v prípade krízy,

energetickú efektívnosť,

najlepšie využitie domácich zdrojov energie Európskej únie.

3.2

Súčasťou druhého strategického prieskumu energetickej politiky je aktualizácia „Jadrového objasňujúceho programu“ z roku 2007. Zameriava sa na bezpečnosť dodávok, investičné potreby a podmienky realizácie investícií.

3.3

Spolu s druhým strategickým prieskumom energetickej politiky Komisia predložila:

balík týkajúci sa energetickej účinnosti z roku 2008,

návrh revízie smernice o zásobách ropy,

revidovaný návrh smernice, ktorou sa ustanovuje rámec Spoločenstva týkajúci sa jadrovej bezpečnosti.

3.4

V dokumente o druhom strategickom prieskume energetickej politiky Komisia uvádza svoj zámer navrhnúť:

v roku 2010 spresnenie smernice o bezpečnosti dodávok zemného plynu,

propagovanie rozvoja domácich zdrojov fosílnych palív EÚ zlučiteľného so životným prostredím,

oznámenie „Prekonávanie prekážok pre energiu z obnoviteľných zdrojov v EÚ“,

iniciatívu na financovanie udržateľnej energetiky ako spoločný projekt Komisie a Európskej investičnej banky.

3.5

A napokon, v roku 2010 Komisia v súvislosti s tým navrhne zrevidovať energetickú politiku pre Európu so zreteľom na načrtnutie politickej agendy na rok 2030 a vízie a nového akčného plánu na rok 2050.

4.   Všeobecné poznámky

4.1

EHSV víta oznámenie Komisie, a to najmä preto, lebo kladie tak potrebný dôraz na bezpečnosť dodávok energie a pre jej snahu o komplexný prístup k aktuálnym problémom energetickej politiky. EÚ má svoje vlastné nástroje, ktoré môžu znížiť riziká pri zabezpečovaní dodávok. Tieto nástroje stanovila Komisia a teraz musia byť účinne zavedené.

4.2

Činnosť EÚ v oblasti bezpečnosti dodávok energie však neznamená viac legislatívnych návrhov. Po prijatí súčasných balíkov by sa dôraz mal klásť na uskutočňovanie. Právny rámec musí byť stabilný, aby bol čo najviac predvídateľný pri uskutočňovaní potrebných opatrení.

4.3

Opäť sa ukázalo, že je nutný spoločný prístup členských krajín k energetickej politike. Opakovane zaznievalo volanie – aj Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – po tom, aby EÚ hovorila jedným hlasom. Pokiaľ však budú – najmä veľké – členské štáty väčšinou sledovať iba svoje vlastné záujmy, európska energetika zostane slabšia, zraniteľnejšia a neúčinnejšia, než je jej potenciál.

4.4

EHSV súhlasí s piatimi oblasťami akčného plánu, na prvé miesto by však dal energetickú účinnosť či vlastne úsporu energie, pretože cieľom by malo byť zníženie spotreby energie, ktorej kľúčovým nástrojom je energetická účinnosť. Ani najlepšie výsledky v tejto oblasti nemôžu nahradiť naliehavú potrebu konať v ostatných oblastiach. Je tu však veľký potenciál rentabilných opatrení na podporu lepšej energetickej účinnosti, ktorý by sa mal využiť, aby sa zabránilo iným, nákladnejším opatreniam. Najdôležitejším príkladom je veľký potenciál energetickej hospodárnosti budov.

4.5

EHSV očakával, že Komisia bude venovať viac pozornosti problémom spojeným s ropou a dopravou. Ropa tvorí 36 % spotreby energie EÚ, hlavne v doprave, a keďže objem cestnej dopravy narastá, zvyšujú sa aj emisie CO2. Navyše sa očakáva, že ceny ropy budú veľmi kolísavé a trend smeruje k oveľa vyšším cenám. EHSV predložil v januári stanovisko na tému „Riešenie problémov so zásobovaním ropou“, ktoré si vyžiadal Európsky parlament (1).

4.6

Dokument Komisie prehliada sociálny aspekt energetickej politiky, ktorý zahŕňa stratu pracovných miest a vytváranie nových miest v ekologickejšom hospodárstve, vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj energetickú chudobu. Výbor poznamenáva, že energia nie je takým istým tovarom ako iné komodity a že jej distribúcia medzi spotrebiteľov, ktorá je verejnoprospešnou službou, musí byť v súlade so zásadou všeobecnej dostupnosti za primerané ceny.

4.7

Podľa EHSV si Komisia neuvedomuje naliehavosť situácie, ktorú vyvolali dávnejšie i nedávne problémy so zabezpečením dodávok energie. V oznámení je predložených mnoho (vyše 45) zámerov Komisie konať – zväčša vypracovať oznámenia. Je nutné stanoviť medzi týmito zámermi priority, aby sa zachovala dynamika.

4.8

EHSV takisto víta zámer predložiť politickú agendu na rok 2030 a víziu na rok 2050, čo sa má podporiť novým akčným plánom. Výbor na takúto víziu už poukázal vo svojom stanovisku k optimálnej kombinácii energetických zdrojov v roku 2006 (2). Vzhľadom na dlhodobý charakter investícií do infraštruktúry si veľké technologické zmeny, rovnako ako skutočné zmeny energetických systémov vyžadujú čas. Preto má vízia budúcnosti, ktorá presahuje obmedzený potenciál prispôsobenia technológie a infraštruktúry, zásadný význam.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   Podpora infraštruktúry je základom potrieb EÚ v oblasti energetiky

5.1.1

EHSV víta, že je Komisia v tejto oblasti aktívna najmä preto, lebo pokračujúca závislosť od vonkajších zdrojov energie je dôvodom na znepokojenie. EHSV by chcel predložiť nasledujúce pripomienky.

5.1.2

Šesť navrhovaných priorít, ktoré Komisia predložila (pozri bod 3.1) je veľmi dôležitých a iba po stanovení priorít je možné očakávať ich účinné uskutočňovanie. Komisia odvtedy koncom januára 2009 predložila v rámci týchto priorít konkrétne projekty, aby získala financie ako súčasť plánu hospodárskej obnovy EÚ. Je ťažké zaujať stanovisko k týmto prioritným projektom bez transparentných informácií o nich a o ďalších projektoch, ktoré by prichádzali do úvahy, vrátane informácií o plánovanom financovaní zo súkromných a verejných zdrojov.

5.1.3

Je poľutovaniahodné, že sa situáciou izolovaných trhov s energiou v pobaltských štátoch nezaoberalo už skôr. Teraz je naliehavo nutné tak urobiť. Súčasne by sa mali riešiť energetické potreby malých izolovaných členských štátov prostredníctvom projektov prepojenia s európskou pevninou.

5.1.4

Čo sa týka koridorov zemného plynu, EHSV vo svojom nedávnom stanovisku na tému vonkajšieho rozmeru energetickej politiky uviedol, že na krytie budúcich potrieb prepravy zemného plynu bude pravdepodobne potrebných niekoľko projektov. Z politického hľadiska by sa na tieto projekty nemalo nazerať ako na konkurujúce si možnosti. Teraz je dôležité urýchlene prijať opatrenia, aby sa zabezpečili dodávky plynu a to si vyžaduje spoločný postup členských štátov a Komisie.

5.1.5

Myšlienku mechanizmu nákupu zemného plynu vo veľkom je potrebné viac objasniť. Vyvstáva tiež otázka, prečo sa zameriavať iba na kaspickú oblasť.

5.1.6

Problémy s bezpečnosťou dodávok energie sa nedajú vyriešiť iba infraštruktúrou na prepravu energie. Nahradenie výroby elektrickej energie si vyžaduje investície vo výške takmer 1 bilión EUR. Komisia to čiastočne zohľadnila v časti o domácich zdrojoch energie, je však potrebné venovať tomu pozornosť aj v súvislosti s investičnými potrebami a ich financovaním.

5.1.7

Dôležitým aspektom v súvislosti s investíciami je úloha rôznych aktérov – EÚ, jej finančných inštitúcií, členských štátov a podnikov. Podniky investujú iba vtedy, keď sú splnené príslušné podmienky. Aj keď sa na búrlivom trhu s energiou pritrafia chyby, podniky sú najspôsobilejšie posúdiť trh a niesť riziko. Verejný sektor a politici môžu vyvíjať aktivity smerom k vytvoreniu vhodných rámcových podmienok a v rámci možností vytvárať stimuly a poskytovať politickú podporu. EHSV preto plne podporuje zámer Komisie užšie a účinnejšie spolupracovať so súkromným sektorom a finančnými inštitúciami.

5.2   Väčší dôraz na energiu v rámci medzinárodných vzťahov EÚ

5.2.1

EHSV predložil v januári 2009 svoje stanovisko na tému „Vonkajší rozmer európskej energetickej politiky“. Pripomienky, závery a odporúčania obsiahnuté v tomto stanovisku sú stále aktuálne a sú v súlade s návrhmi, ktoré uvádza Komisia vo svojom oznámení. Výbor však kladie dôraz najmä na dva body: na potrebu podniknúť kroky v tom smere, aby dodávateľské krajiny na svojom trhu s energiou zabezpečovali rovnaké podmienky ako EÚ, ako prístup k infraštruktúre, ochrana investícií atď. a predovšetkým na to, aby členské štáty pri podporovaní rokovaní o obchodných zmluvách ako nevyhnutný predpoklad svojej podpory požadovali spoločne dohodnuté rámcové podmienky.

5.2.2

EHSV tiež predstavil svoj prístup k vonkajším vzťahom v oblasti energetiky, ktorý pozostáva z dvoch pilierov. Jedným z nich je zabezpečenie dodávok energie do EÚ a druhým je zodpovedný a trvalo udržateľný globálny prístup k energii. Aspekt celosvetovej zodpovednosti Európy spomenula Komisia len veľmi stručne. Táto zodpovednosť si zasluhuje veľkú pozornosť a nebude splnená iba tým, že EÚ prevezme vedúcu úlohu v medzinárodných rokovaniach o klimatických zmenách.

5.3   Lepšie zásoby ropy a zemného plynu a mechanizmy reakcie v prípade krízy

5.3.1

EHSV súhlasí so súčasným názorom Komisie, pokiaľ ide o otázku bezpečnosti dodávok zemného plynu. Riešenie núdzových opatrení sa musí a dá nájsť aj iným spôsobom, než držaním povinných zásob zemného plynu, ktoré je nákladné. Medzi alternatívne opatrenia patrí diverzifikácia zdrojov a zásobovacích ciest, skvapalňovanie zemného plynu, spolupráca so susediacimi krajinami, prerušiteľné zmluvy a prechod na iné palivo.

5.4   Nový podnet v súvislosti s energetickou efektívnosťou

5.4.1

EHSV sa k energetickej účinnosti vyjadril vo viacerých stanoviskách a podrobne sa zaoberal praktickými opatreniami. Výbor súhlasí s prístupom Komisie, chcel by však dodať niekoľko pripomienok.

5.4.2

Existuje obrovský, takmer neobmedzený výber opatrení na účinnejšie využívanie a účinnejšiu výrobu energie. Komisia navrhla celý rad právnych opatrení týkajúcich sa napr. budov, označovania energetickej spotreby, ekodizajnu atď. Zrejme plánuje ďalšie. EHSV odporúča Komisii starostlivo dbať na to, aby nedošlo k nadmernej regulácii a aby sa čo najlepšie využil inovačný potenciál. Politické opatrenia – regulácia, podpora z verejných prostriedkov atď. – na zvýšenie úspor energie sú potrebné, musia sa však navrhovať starostlivo tak, aby boli čo najrentabilnejšie a aby pri každej cieľovej oblasti čo najmenej narušili trh. Opatrenia EÚ by sa mali týkať iba výrobkov a služieb s rozmerom vnútorného trhu. EHSV by privítal, keby sa väčší dôraz kládol na možnosti dobrovoľných opatrení, samoreguláciu a spoločnú reguláciu, vrátane normalizácie.

5.4.3

Európa stojí v popredí, pokiaľ ide o podporu energetickej účinnosti. Musí mať tiež vedúce postavenie v oblasti energeticky účinných technológií. Možnosť získať prospech z postavenia lídra sa musí naplno využiť. Opatrenia, ktoré k tomu môžu prispieť, zahŕňajú financovanie výskumu a vývoja, podporu inovácií a financovanie rizika, primeranú normalizáciu, otvorené trhy v Európe a v celosvetovom meradle, účinnú medzinárodnú dohodu o klíme a medzinárodnú spoluprácu v oblasti energetickej účinnosti.

5.4.4

EHSV intenzívne podporuje 20 % cieľ lepšej energetickej účinnosti, váha však, pokiaľ ide o stanovenie jeho všeobecnej záväznosti. Energetická účinnosť sa týka všetkých oblastí ľudskej a hospodárskej činnosti a opatrenia na jej zlepšenie sú takmer neobmedzené. Ako by za takých okolností vyzerala napríklad spravodlivá deľba snaženia? Výbor namiesto toho odporúča, aby Komisia neustále skúmala splniteľnosť jednotlivých cieľov pri rozličných spôsoboch využívania energie ako účinných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti, hlavne pri službách a výrobkoch s významom pre vnútorný trh.

5.5   Lepšie využívanie domácich energetických zásob EÚ

5.5.1

EHSV do veľkej miery súhlasí s vyjadreniami Komisie týkajúcimi sa využitia vlastných zdrojov energie EÚ. Je dôležité mať reálny pohľad na vývoj dopytu po energii, ako aj na možnosti, obmedzenia a podmienky rozvoja a využívania rôznych druhov energie.

5.5.2

EHSV víta predovšetkým zámer Komisie predložiť oznámenie na tému „Prekonávanie prekážok pre energiu z obnoviteľných zdrojov v EÚ“ a vyzýva Európsku komisiu, aby tak urýchlene urobila. Dôležitá téma týkajúca sa zvýšenia používania obnoviteľných zdrojov energie, ktoré budú v budúcnosti najdôležitejšími a najekologickejšími domácimi zdrojmi energie, mala byť už skôr analyzovaná a malo sa k nej pristupovať ako k súčasti celého energetického systému. Ako Komisia uvádza, dôležitými témami sú tu obmedzenia týkajúce sa elektrických sietí, ale aj otázka záložných zdrojov. Pri vypracúvaní štúdie by sa mala skúmať aj otázka, či vytvorenie prípadných záložných zdrojov nemôže za určitých okolností obrátiť negatívnym smerom snahy pri obnoviteľných zdrojoch energie, pokiaľ ide o emisie alebo bezpečnosť dodávok. Ďalšou témou sú problémy spojené s plánovaním a udeľovaním povolení.

5.5.3

Výbor podporuje názor, že záväzné normy pre emisie CO2 z elektrární by mali prísť do úvahy až po vyhodnotení výsledkov priemyselných demonštračných zariadení na zachytávanie, dopravu a ukladanie oxidu uhličitého.

5.5.4

Čo sa týka jadrovej energetiky, EHSV už dlhšie zastáva názor, že k dispozícii musia byť všetky možnosti výroby elektriny, aby bolo možné dosiahnuť ciele energetickej politiky. Vzhľadom na potrebu značných investícií do výroby elektriny v blízkej budúcnosti je potrebné, aby členské štáty, ktoré si vybrali alebo vyberú možnosť jadrovej energetiky, urýchlene prijali rozhodnutia týkajúce sa budúcnosti jadrovej energetiky. Podľa odhadov Komisie sa kapacita výroby jadrovej energie v EÚ do roku 2020 zníži o štvrtinu a ak sa nenahradí novými jadrovými kapacitami, jej časť sa nahradí plynovými alebo uhoľnými elektrárňami, čo zvýši problémy s emisiami a bezpečnosťou dodávok. Jadrová bezpečnosť si vyžaduje stálu pozornosť, a takisto zapojenie verejných orgánov. Je nutné prijať rozhodnutia v súvislosti s nakladaním s jadrovým odpadom. EHSV vydá osobitné stanovisko k revidovanému návrhu smernice, ktorou sa ustanovuje rámec Spoločenstva týkajúci sa jadrovej bezpečnosti.

5.5.5

EHSV súhlasí so zámerom Komisie predložiť dokument týkajúci sa potreby kapacity na výrobu energie, či už je to kapacita ropných rafinérií alebo výroby elektriny. Musí sa však mať na pamäti, že EÚ nie je v situácii, aby mohla rozhodovať o investíciách do energetickej kapacity, ani dávať odporúčania, pretože nemôže prevziať zodpovednosť za možné riziká. Zhromažďovanie a analyzovanie príslušných informácií, vrátane modelovania, môže byť veľmi užitočné a v tejto súvislosti sa odporúča spolupráca s Medzinárodnou agentúrou pre energiu (IEA).

5.6   Náčrt vízie na rok 2050

5.6.1

EHSV podporuje zámer Komisie navrhnúť v roku 2010 novú energetickú politiku pre Európu spolu s politickou agendou na rok 2030 a víziou na rok 2050. Podporuje tiež skutočnosť, že sa pritom chce opierať o rozsiahle konzultácie o možných dlhodobých cieľoch.

5.6.2

EHSV považuje oblasti, ktoré Komisia predbežne uviedla – dekarbonizáciu výroby elektriny, závislosť dopravy od ropy, budovy, elektrické siete a vysoko účinný celosvetový energetický systém s nízkymi emisiami oxidov uhlíka – za skutočne ťažiskové dlhodobé problémy. Na zvládnutie týchto problémov je potrebné vziať do úvahy všetky technologické možnosti, vrátane jadrovej fúzie a vodíka.

5.6.3

Do vízie je potrebné zahrnúť celosvetovú situáciu a vývoj, pretože vytvárajú rámcové podmienky pre ambície EÚ. Rýchlo rastúci dopyt po energii v rozvojových krajinách, klimatické zmeny a – dúfajme – medzinárodne dohodnuté opatrenia na prispôsobenie sa klimatickým zmenám a zmiernenie ich dôsledkov, dostupnosť fosílnych zdrojov atď. ovplyvňujú v mnohých ohľadoch našu situáciu a rozhodnutia. Aktuálnym príkladom sú striedavé obavy týkajúce sa ropy – včera ešte šok z rekordne vysokých cien, dnes strach z nedostatočnej produkcie z dôvodu nízkych cien.

5.7   Aktualizácia jadrového objasňujúceho programu

5.7.1

EHSV s uspokojením zaznamenáva, že Komisia zohľadnila jeho pripomienky, ktoré uviedol v stanovisku k návrhu jadrového objasňujúceho programu z roku 2007 (3), ako aj v prieskumnom stanovisku na tému investícií do jadrového priemyslu (4). Východiskový bodom je dôležitá úloha EÚ pri rozvíjaní čo najpokročilejšieho rámca jadrovej energetiky v súlade s najvyššími normami bezpečnosti, ochrany a nešírenia jadrových materiálov. Otázky nakladania s rádioaktívnym odpadom, zabezpečenia dlhodobého financovania vyradenia jadrových zariadení z prevádzky, hrozba terorizmu a potreba zosúladeného systému zodpovednosti sú riešené v súlade s názormi EHSV. Výbor zdôrazňuje, že všetky náklady, ktoré v tejto súvislosti vznikajú, majú znášať prevádzkovatelia jadrových zariadení.

5.7.2.

EHSV znovu vyjadruje svoj súhlas s významnou úlohou jadrovej energetiky v budúcej kombinácii energetických zdrojov Európy pri zmierňovaní klimatických zmien a zabezpečovaní dodávok elektrickej energie. Súhlasí tiež s tým, že je potrebné zaoberať sa obavami verejnosti a návrhmi na ich riešenie. EHSV podporuje odporúčania týkajúce sa spoločnej úrovne bezpečnosti reaktorov i odporúčanie, že pri budúcich nových stavbách by sa malo uvažovať len s úrovňou bezpečnosti a ochrany zodpovedajúcou tretej generácii. Niektoré opatrenia na uľahčenie financovania nových stavieb sú oprávnené, najmä v súčasnej hospodárskej situácii, ale nemali by sa na to využívať štátne dotácie alebo zdroje z rozpočtu EÚ. Aj keď niektoré členské štáty signalizovali, že sú otvorenejšie voči vybudovaniu nových jadrových elektrární, ich výstavba, financovanie a prevádzka spolu s likvidáciou odpadu bude úlohou súkromných podnikov. Štát iba určí rámec. Informácie o plánovaných jadrových zariadeniach by sa mali čo najskôr otvorene a komplexne prezentovať, vrátane nákladov, aby sa umožnila verejná diskusia a účasť na rozhodovaní.

V Bruseli 25. marca 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Pozri stanovisko CESE 46/2009 z 14.1.2009 na tému „Riešenie problémov so zásobovaním ropou“, spravodajca pán Osborn.

(2)  Pozri stanovisko CESE na tému „Energetický mix“, spravodajkyňa: pani Sirkeinen, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 185.

(3)  Pozri stanovisko CESE na tému „Jadrový objasňujúci program“, spravodajkyňa: pani Sirkeinen, Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 51.

(4)  Pozri stanovisko CESE 1912/2008 z 4.12.2008 na tému „Budúce investície do jadrového priemyslu a ich úloha v rámci energetickej politiky EÚ“, spravodajca: pán Iozia.


22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/90


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch“ (prepracované znenie)

KOM(2008) 778 v konečnom znení/2 – 2008/0222 (COD)

2009/C 228/17

Rada sa 30. januára 2009 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch“ (prepracované znenie)

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 12. marca 2009. Spravodajcom bol pán PEZZINI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 24. marca 2009) prijal 180 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 3 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Výbor víta iniciatívu Komisie aktualizovať smernicu 92/75/EHS o povinnom označovaní domácich spotrebičov, ktorú už dobre poznajú nielen milióny spotrebiteľov, ale aj priemysel a distribúcia.

1.2

Podľa výboru táto smernica umožnila:

výrobcom lepšie umiestňovať vlastné výrobky na trhu (vo vyššej kategórii kvality a účinnosti),

spotrebiteľom rozhodovať sa na základe informácií, zmeniť svoje návyky a porovnávať konkurenčné výrobky,

spoločnosti zlepšiť životné prostredie, udržateľne využívať zdroje a zabezpečiť dohľad nad vnútorným trhom.

1.3

Výbor pokladá za dôležité zdôrazniť prvky, ktoré sú pre úspešnú politiku rozhodujúce:

jednoduché, jasné a zrozumiteľné kritéria,

presné, relevantné a porovnateľné informácie o mernej spotrebe energie,

analýza pomeru nákladov a úžitku pre všetkých zúčastnených,

vedecky preukázané výsledky,

zminimalizovanie administratívneho zaťaženia a prevádzkových nákladov,

kompatibilita a súlad medzi záväznými predpismi a dobrovoľnými nástrojmi,

dynamické, flexibilné systémy s priestorom na inováciu a technologický pokrok,

jednoduché a pre všetkých ľahko zrozumiteľné informácie,

podpora trvalej udržateľnosti na svetovom trhu bez vytvárania skrytých prekážok medzinárodného obchodu.

1.4

Podľa výboru sa pri prepracúvaní systému označovania musia zachovať pozitívne aspekty: jednoduchosť, transparentnosť, dôveryhodnosť a porovnateľnosť. Musí sa zaručiť jeho aktualizácia pomocou pružných a dynamických nástrojov na klasifikáciu vlastností výrobku a spotrebiteľ musí mať možnosť rozhodnúť sa na základe informácii o najúčinnejších a najudržateľnejších výrobkoch a presných normách.

1.5

Výbor odporúča, aby sa pred rozšírením smernice o nové skupiny „energeticky relevantných“ výrobkov vypracovalo hodnotenie dosahu a analýza nákladov a úžitku podľa jednotlivých sektorov, ktorá by bola jasná, transparentná, vedecky podložená a s ktorou by sa stotožnili všetky zúčastnené strany.

1.6

Podľa výboru by bolo okrem toho vhodné zachovať dobré uplatňovanie smernice 92/75/EHS (1) posilnením a zdokonalením dynamických mechanizmov reklasifikácie (2).

1.7

Výbor súhlasí s rozšírením systému štítkov s údajom o spotrebe energie aj na iné spotrebiče, pretože jasná a transparentná informácia sa dá na trhu ľahko porovnať a môže sa stať úspešným marketingovým nástrojom.

1.8

EHSV sa domnieva, že pre iné výrobky alebo služby, ktoré síce nespotrebúvajú energiu, ale sú energeticky relevantné, môžu byť vhodné iné informačné a environmentálne nástroje.

1.9

Podľa výboru sa treba vyhnúť akémukoľvek prekrytiu často si konkurujúcich alebo protichodných nariadení, ktoré znamenajú zvýšené náklady a viacej byrokracie. Pre každý sektor treba dodržiavať integrovaný prístup, ktorý by zohľadňoval tri piliere trvalej udržateľnosti

1.10

Výbor súhlasí s tým, že je dôležité zaručiť možnosť udeľovania stimulov bez toho, aby dochádzalo k porušeniu predpisov Spoločenstva o štátnej pomoci.

1.11

Pokiaľ ide o navrhované ustanovenia o verejnom obstarávaní, výbor odporúča opatrnosť pri zavádzaní povinných opatrení a pokladá za dôležité zabezpečiť flexibilitu opatrení členských štátov a ich správnu kombináciu s dobrovoľnými opatreniami ekologického verejného obstarávania.

2.   Úvod

2.1

Smernica Rady 92/75/EHS z 22. septembra 1992 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch je rámcová smernica, ktorej účelom je orientovať trh s domácimi spotrebičmi na energeticky účinnejšie výrobky prostredníctvom užitočných a porovnateľných informácií pre spotrebiteľa a trh.

2.2

Hlavné pozitívne aspekty energetických štítkov (ENERGY LABEL) sú:

ich záväzný charakter,

ich viditeľnosť,

jednoduchosť informácie, ktorú prinášajú,

možnosť okamžitého porovnania výrobkov rovnakého druhu.

2.3

Aj keď je tento systém limitovaný na niektoré sektory a je predmetom dôkladných sektorových analýz a štúdií, podľa názoru výboru umožnil:

výrobcom lepšie umiestniť vlastné výrobky na trhu (vo vyššej kategórii kvality a účinnosti) a tým návratnosť investícií, ktoré smerovali do lepších a inovatívnejších domácich spotrebičov,

spotrebiteľom rozhodovať sa na základe informácií a zmeniť svoje návyky ohľadom spotreby,

spoločnosti zlepšiť životné prostredie, udržateľne využívať zdroje a znížiť ich spotrebu.

2.4

Výbor považuje za potrebné zdôrazniť, že súčasná smernica o označovaní výrobkov štítkami s informáciami o energetickej spotrebe je jedným z najúspešnejších nástrojov Spoločenstva, pretože jeho základom sú:

jednoduché, jasné a zrozumiteľné kritéria,

presné, relevantné a porovnateľné informácie o mernej spotrebe energie,

analýza pomeru nákladov a úžitku pre všetkých zúčastnených,

vedecky preukázané výsledky,

zminimalizovanie administratívneho zaťaženia a prevádzkových nákladov,

kompatibilita, súlad a neprekrývanie medzi záväznými predpismi Spoločenstva a konkurujúcimi dobrovoľnými nástrojmi,

dynamický charakter predpisov, flexibilita a priestor na inováciu a technologický pokrok,

jednoduché, ľahko vnímateľné a zrozumiteľné informácie pre všetkých, hlavne pre spotrebiteľa,

propagácia princípov trvalej udržateľnosti na svetovom trhu.

2.5

Výrobky zainteresovaných sektorov, ktoré majú výrazný dosah na životné prostredie, sú tieto: chladničky, mrazničky a ich kombinácie práčky, sušičky ich kombinácie, umývačky riadu, sporáky a rúry, ohrievače a zásobníky teplej vody, osvetľovacie telesá a klimatizačné zariadenia. Pre tieto sektory je naplánovaná aktualizácia štítkov s údajmi o energetickej spotrebe v priebehu rokov 2009 a 2010.

2.6

Predbežné štúdie o výrobkoch využívajúcich energiu, ktoré iniciovala Komisia, ukázali, že fáza užívania týchto výrobkov predstavuje vyše 80 % vplyvu na životné prostredie.

2.7

Rozšírenie platnosti smernice 92/75/EHS na ďalšie domáce spotrebiče a všetky „energeticky relevantné výrobky“ s výnimkou dopravy, pre ktorú existujú samostatné predpisy, predstavuje významnú zmenu vyžadujúcu si veľké úsilie. Obdobné úsilie sa vyvíja v súčasnosti pri revízií smernice o ekodizajne (2005/32/ES).

2.8

Uplatniť úsporu energie na akýkoľvek tovar, ktorý má vplyv na spotrebu energie počas používania a ktorý sa uvádza na trh a/alebo do prevádzky v Spoločenstve, vrátane súčiastok určených pre energeticky významné výrobky znamená neobmedziť sa v smernici len na výrobky, ktoré priamo spotrebúvajú energiu, ale zahrnúť do nej aj tie, ktoré počas používania priamo alebo nepriamo ovplyvňujú spotrebu energie ako napríklad okná, stavebný a obkladový materiál.

2.9

Zaradenie týchto nových výrobkov a odvetví do rozsahu pôsobnosti zmenenej a doplnenej smernice by mohlo priniesť zmenu parametrov, ktoré by bolo potrebné zohľadniť pri označovaní energetickej účinnosti, vrátane zmeny samotného štítku, kde by sa doplnili rôzne parametre podľa konkrétneho sektora a výrobku.

2.10

Prepracovanie smernice o označovaní energetickej účinnosti patrí medzi priority akčného plánu pre energetickú účinnosť (3) a akčného plánu pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku (4), ku ktorým sa výbor už vyjadril (5). Do tohto rámca spadajú nielen energetické štítky, ale aj environmentálna značka Spoločenstva, značka Energy Star, technické špecifikácie ekodizajnu, normy energetickej účinnosti budov, označenie EMAS a iné environmentálne informácie, napríklad vyhlásenie o environmentálnom výrobku (EDP) a mnohé sektorové označenia, najmä v potravinárstve (6).

2.11

Rovnako aj výbor odporučil v oblasti ekologického verejného obstarávania zostaviť zoznam technických špecifikácii ekologických výrobkov (počínajúc výrobkami s najväčším dosahom na životné prostredie) a odporučil:

do špecifikácií zahrnúť náklady životného cyklu alebo servisu,

poskytnúť príslušnú databázu na internete,

zmeniť alebo doplniť smernice ES o verejnom obstarávaní zaradením odkazu na spoločné normy,

rozšíriť certifikáciu EMAS,

používať environmentálnu značku Spoločenstva,

uplatňovať ekodizajn (7).

3.   Zhrnutie návrhu Komisie

3.1

Účelom návrhu je rozšíriť rozsah pôsobnosti platného právneho predpisu Spoločenstva (8), ktorý je v aktuálnej podobe obmedzený na domáce spotrebiče, aby bolo možné označovať štítkami s údajmi o spotrebe energie všetky energeticky relevantné výrobky pre domácnosť, obchod a priemysel a niektoré výrobky, ktoré energiu nespotrebúvajú, ako okná, ale majú veľký potenciál úspory energie, ak sa používajú alebo sú zabudované.

3.2

Všeobecným cieľom návrhu je zaručiť voľný pohyb výrobkov a zvýšiť ich energetickú účinnosť.

3.3

Návrh rámcovej smernice o označovaní energetickej účinnosti, ktorý je výsledkom prepracovania smernice Rady 92/75/EHS a zahŕňa aj ustanovenia o verejnom obstarávaní a stimuloch, je podľa Komisie základom integrovanej a udržateľnej environmentálnej politiky výrobkov, ktorá podnieti a bude stimulovať dopyt po lepších výrobkoch a spotrebiteľom pomôže lepšie sa rozhodnúť.

3.4

Komisia sa domnieva, že návrh tejto rámcovej smernice dopĺňa iné platné nástroje Spoločenstva: smernicu o ekodizajne výrobkov (9), nariadenie Energy Star  (10) a nariadenie o udeľovaní environmentálnej značky (11).

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   Výbor víta iniciatívu Komisie aktualizovať smernicu č.92/75/EHS o povinnom označovaní domácich spotrebičov, ktorú už dobre poznajú spotrebitelia, priemysel a distribúcia.

4.2   Iniciatíva zameraná na systém označovania musí podľa názoru výboru zachovať jeho základné charakteristiky, ktorým vďačí za úspech: jednoduchosť, transparentnosť, dôveryhodnosť a porovnateľnosť. Zároveň však musí zaručiť možnosť aktualizácie pružnými a dynamickými mechanizmami, ktoré by behom času výrobky nanovo zatriedili, aby sa priemysel mohol prispôsobiť vedecko-technickému pokroku a spotrebiteľ si mohol na základe stále presnejších noriem vybrať efektívnejšie a trvanlivejšie výrobky z hľadiska spotreby energie a výkonu.

4.3   Výbor odporúča, aby sa pred rozšírením smernice o nové skupiny „energeticky relevantných“ výrobkov vypracovalo hodnotenie dosahu a analýza nákladov a úžitku podľa jednotlivých sektorov, ktorá by bola jasná, transparentná, vedecky podložená a s ktorou by sa stotožnili všetky zúčastnené strany.

4.4   Asi by bolo vhodné vyhnúť sa prekrytiu často si konkurujúcich alebo protichodných nariadení, ktoré znamenajú zvýšené náklady a viacej byrokracie, a plne zohľadniť integrovaný odvetvový prístup s ohľadom na tri piliere trvalej udržateľnosti: environmentálny, hospodársky a sociálny. Environmentálne požiadavky by mali byť zohľadnené už vo vývojovej fáze výrobku a malo by sa na ne prihliadať počas celého jeho životného cyklu, pričom nároky z hľadiska kvality, inovácie a spokojnosti spotrebiteľa by sa mali neustále zvyšovať (12).

4.5   Tieto úvahy o pomere nákladov a úžitku a o analýzach dosahu by mali podľa názoru výboru sprevádzať analýzy schopnosti európskeho hospodárstva a podnikov znášať ďalšie náklady bez redukovania výrobných jednotiek a znižovania úrovne zamestnanosti alebo presúvania výroby mimo Európu. Výbor už niekoľko krát zdôraznil nutnosť zabezpečenia plnej sektorálnej udržateľnosti priemyselných zmien.

4.6   Výbor ďalej zdôrazňuje nutnosť jasnosti a transparentnosti údajov uvádzaných na energetických štítkoch:

na štítku je jasne a jednoducho uvedená spotreba energie pri používaní výrobku na základe jednotných parametrov, čím je možné výrobky plne porovnávať na základe aktualizovaných štítkov a dynamicky ich reklasifikovať (pružné normy/otvorený rozsah označovania a postupné vyraďovanie výrobkov s horšími vlastnosťami),

okrem údajov o spotrebe energie prináša štítok aj informácie o energetickej účinnosti, spotrebe vody, hlučnosti, zhode atď., čo len ťažko umožňuje objektívne porovnanie pri rozhodovaní medzi dvoma oštítkovanými výrobkami alebo dynamickú reklasifikáciu, Údaje z takéhoto štítku by skôr mali byť zahrnuté do štítku ekodizajnu výrobkov v rámci revízie smernice 2005/32/ES,

alebo by sa mala vydať sektorová smernica ad hoc, ako to urobila Komisia, keď predložila návrh smernice o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť (13).

4.7   Podľa výboru by bolo účelnejšie zachovať dobré fungovanie smernice 92/75/EHS vylepšením a zdokonalením dynamických mechanizmov reklasifikácie aj z hľadiska presnejších testovacích noriem, ale pri zachovaní základných charakteristík.

4.8   Výbor súhlasí s rozšírením systému štítkov s údajom o spotrebe energie aj na iné spotrebiče, kde jasná a transparentná informácia sa dá na trhu ľahko porovnať a môže sa stať úspešným marketingovým nástrojom. Pre iné výrobky alebo služby, ktoré nespotrebúvajú energiu, ale sú energeticky relevantné, sa javia ako vhodné iné informačné nástroje, napr. dobrovoľné systémy, ktoré sa už na úrovni Spoločenstva pre takéto produkty uplatňujú.

4.9   O možnostiach poskytovania stimulov bez toho, aby dochádzalo k porušovaniu systému štátnej pomoci, sa už výbor vyjadril kladne (14).

4.10   Pokiaľ ide o ustanovenia navrhované pre oblasť verejného obstarávania, podľa výboru by mali byť navrhované záväzné normy pozornejšie preskúmané, aby sa zabránilo vzniku príliš vysokých prevádzkových nákladov.

4.10.1   Výbor sa nazdáva, že v tejto súvislosti by bolo vhodné členským štátom zabezpečiť primeraný priestor pre flexibilitu zavedením indikatívnych medzných hodnôt výkonnosti výrobkov ako aj nastolením správnej rovnováhy medzi dobrovoľnými opatreniami v súlade s odporúčaniami ekologického verejného obstarávania a záväznými nariadeniami pri plnom využití možností, ktoré poskytuje smernica 2004/18/ES, pokiaľ ide o zaradenie environmentálnych hľadísk do verejného obstarávania.

V Bruseli 24. marca 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Predmet tohto prepracovania.

(2)  Pozri: Akčný plán pre energetickú účinnosť, KOM(2006) 545.

(3)  KOM(2006) 545 v konečnom znení.

(4)  KOM(2008) 397 v konečnom znení.

(5)  Stanovisko CESE 337/2009, 25. februára 2009 na tému Trvalo udržateľná spotreba a výroba, spravodajca Espuny Moyano.

(6)  Pozri: výskum Národnej rady spotrebiteľov (National Consumer Council), Spojené kráľovstvo, 2003: Green Choice: What Choice?, ktorý ukázal, že spotrebiteľa môže súčasný systém environmentálnych informácií zmiasť.

(7)  Pozri: stanovisko CESE na tému Ekologické spôsoby výroby, spravodajkyňa pani DARMANIN, Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 1.

(8)  Smernica Rady 92/75/EHS z 22. septembra 1992 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch Ú. v. ES L 297, 13.10.1992, s. 16.

(9)  Smernica 2005/32/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS Rady ako aj smernice 96/57/ES a 2000/55/ES Európskeho parlamentu a Rady. Ú. v. ES L 191, 22.7.2005, s. 29.

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 106/2008 z 15. januára 2008 o programe Spoločenstva na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení (prepracované znenie). Ú. v. ES L 39, 13.2.2008, s. 1.

(11)  Nariadenie (ES) č. 1980/2000 Európskeho parlamentu a Rady zo 17. júla 2000 o revidovanej metóde spoločenstva pri udeľovaní environmentálnej značky. Ú. v. ES L 237, 21.9.2000, s. 1.

(12)  Pozri: bod 1.3 stanoviska CESE na tému Ekologické spôsoby výroby, spravodajkyňa pani DARMANIN, Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 1.

(13)  Pozri: KOM(2008) 779 v konečnom znení a stanovisko EHSV 620/2009, 25. marca 2009 na tému Označovanie pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť, spravodajca Ranocchiari.

(14)  Pozri: stanovisko EHSV 337/2009 na tému Trvalo udržateľná spotreba a výroba, spravodajca Aspuny Moyano, – bod 3.5 „EHSV víta návrh Komisie …“.


22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/95


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1692/2006, ktorým sa ustanovuje druhý program Marco Polo na poskytovanie finančnej pomoci Spoločenstva na zlepšenie environmentálnych vlastností systému nákladnej dopravy (‚Marco Polo II‘)“

KOM(2008) 847 v konečnom znení – 2008/0239 (COD)

2009/C 228/18

Rada sa 12. februára 2009 rozhodla podľa článku 71 ods. 1 a článku 80 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1692/2006, ktorým sa ustanovuje druhý program Marco Polo na poskytovanie finančnej pomoci Spoločenstva na zlepšenie environmentálnych vlastností systému nákladnej dopravy (‚Marco Polo II‘)“

Grémium výboru poverilo 13. januára 2009 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán LIOLIOS rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 24. marca) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 97 hlasmi za, pričom 3 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Výbor vyjadruje podporu úsiliu, ktoré vyvíja Komisia na to, aby sa nevyhnutný očakávaný nárast objemu cestnej nákladnej dopravy presunul na iné druhy dopravy. Súčasne však poukazuje na to, že v tejto oblasti neexistujú ambiciózne plány, resp. nie je k dispozícii dostatočné množstvo finančných prostriedkov.

1.2

Výbor súhlasí s navrhovanými opatreniami na zmenu nariadenia, ako sú:

1.2.1

poveriť riadením programu Výkonný orgán pre konkurencieschopnosť a inovácie (EACI);

1.2.2

znížiť a zjednodušiť hraničné hodnoty oprávnenosti projektov;

1.2.3

zvýšiť príspevok na každých 500 tonokilometrov (tkm), ktoré sa presunú z cestnej dopravy na iný druh dopravy z 1 na 2 eurá, a tak zdvojnásobiť súčasnú maximálnu výšku grantu;

1.2.4

stanoviť veľmi nízku hraničnú hodnotu pre projekty, ktoré podporujú využívanie vnútrozemskej vodnej dopravy;

1.2.5

umožniť jednotlivým podnikom požiadať o financovanie;

1.2.6

zrušiť hraničnú hodnotu 10 % pre projekty zamerané na zamedzenie dopravy;

1.2.7

zahrnúť dopravné jednotky do výpočtu presunu na iné druhy dopravy;

1.2.8

zjednodušiť podmienky financovania doplnkovej infraštruktúry.

1.3

Výbor sa domnieva, že program Marco Polo nedosahuje v plnej miere ciele, ktoré preň boli pôvodne stanovené, a teda nefunguje naplno. Konštatuje najmä, že finančné prostriedky, ktoré boli na tento program vyčlenené, teda 60 miliónov eur, možno nebudú stačiť na dosiahnutie presunu 25 miliárd tkm. Vzhľadom na to, že program umožní veľké úspory (9,15 eur) z hľadiska externých nákladov, výbor sa domnieva, že treba vyvinúť väčšie úsilie na získanie potrebných prostriedkov, aby mohlo byť čo najviac tkm presunutých z cestnej nákladnej dopravy na iné druhy dopravy a boli dosiahnuté pôvodne stanovené ciele programu. V každom prípade je však zrejmé, že prínos pre spoločnosť ako celok bude niekoľkonásobne vyšší než priame subvencie poskytované podnikom. Ako to už výbor zdôraznil vo svojich stanoviskách 842/2002 a 247/2005, podľa jeho názoru by v priebehu programu Komisia mala navrhnúť zvýšenie rozpočtu na tento program, aby tak uvoľnila dodatočné finančné prostriedky, ktoré budú potrebné, ak bude predložených viac vhodných akčných plánov, než sa predpokladalo.

1.4

Výbor s údivom konštatuje, že hoci analýza dosahu obsahuje takýto návrh, samotné nové nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenia týkajúce sa podpory a finančného odbremenenia malých podnikov, ktoré predkladajú návrhy.Je sklamaný, že tento návrh nebol prijatý, napriek tomu však navrhuje rozšíriť toto opatrenie na malé podniky, keďže sa domnieva, že tieto dôvody sa vzťahujú aj na ne a vypracovanie takýchto projektov znamená aj pre ne veľké výdavky.

1.5

Výbor s potešením konštatuje, že Komisia má zjavne v úmysle skrátiť lehoty potrebné na schválenie a financovanie návrhu. Nazdáva sa však, že v rýchlo sa meniacom podnikateľskom prostredí, kde rozhoduje rýchlosť prispôsobenia sa vývoju trhu, sa treba usilovať o skrátenie lehôt na posúdenie a schválenie projektov, ako aj na udelenie finančnej pomoci, napríklad tak, že sa zavedie predbežné posudzovanie návrhov alebo čiastočná štandardizácia posudzovania projektov.

1.6

Výbor sa domnieva, že geografické rozdelenie predložených a financovaných žiadostí nie je optimálne, keďže nepomáha dosiahnuť ciele EÚ a nepodporuje ani intermodálnu dopravu tak, aby bola dosiahnutá rovnováha medzi členskými krajinami. Navrhuje preto ísť v tomto smere ďalej, a to tak, aby boli zohľadnené problémy krajín južnej Európy a oblastí okolo Stredozemného mora. Okrem toho sa domnieva, že je potrebné zohľadniť slabé prvky určitých krajín (napríklad málo rozvinutá železničná sieť, mimoriadne členité pobrežné oblasti, ostrovný charakter a pod.) tak, aby firmy, ktoré tu pôsobia mali možnosť predložiť projekty.

1.7

EHSV znovu zdôrazňuje svoj postoj, že by mala byť vypracovaná štúdia o možnostiach „nulových zásob“, aby sa zistilo, či tieto stratégie majú vplyv na podporu trvalo udržateľnej dopravy. Uplatňovaním pravidla „nulových zásob“ sa zvyšuje objem cestnej nákladnej dopravy, čo negatívne vplýva na spotrebu energie a ochranu životného prostredia. V tejto súvislosti je potrebné preskúmať celý zásobovací reťazec.

1.8

Podľa názoru výboru je potrebné využiť skúsenosti a poznatky, ktoré nazhromaždili cestní prepravcovia, a to tak, že sa budú aktívne podieľať na programoch zameraných na presun prepravy tovaru z cestnej dopravy na iné druhy dopravy. Navrhuje preto, aby boli prepravcovia neustále informovaní a aby im bola poskytnutá pomoc, ktorá im umožní zmeniť zabehnuté modely, ktoré používajú v rámci výrobného procesu.

1.9

Výbor sa domnieva, že Komisia by vzhľadom na skutočnosť, že neboli vyčerpané všetky dostupné finančné prostriedky, mala zvážiť možnosť zvýšiť hraničné hodnoty financovania pre opatrenia zamerané na presun na iné druhy dopravy, vnútrozemskú vodnú dopravu, katalytický účinok, námorné diaľnice a zamedzenie dopravy zo súčasných 35 na 50 % a pre spoločné vzdelávanie z 50 na 75 %. Takéto zvýšenie je potrebné najmä v prípade malých podnikov, ktoré majú na rozdiel od veľkých podnikov vyššie pevné náklady v pomere k premenlivým nákladom. Konkrétne v prípade opatrení s katalytickým účinkom navrhuje výbor zvýšiť finančnú pomoc z 2 EUR/tkm na 3 EUR/tkm, keďže ide o novátorské riešenia, ktoré budú mať pozitívny vplyv na presun nákladu z cestnej dopravy na iné druhy dopravy a ovplyvnia aj verejnú mienku.

1.10

Výbor odporúča Komisii, aby pre všetkých užívateľov vypracovala viacero „európskych usmernení“ (vo všetkých európskych jazykoch), ktoré by obsahovali zoznam všetkých intermodálnych terminálov v EÚ s podrobnou charakteristikou každého z nich. Zároveň odporúča, aby Komisia podnikla všetky potrebné kroky na zlepšenie informovanosti o mechanizme financovania aj o vplyve uskutočnených projektov a výhodách pre užívateľov, ktorí sú uprostred alebo na konci reťazca. Výbor sa okrem toho domnieva, že Komisia by mala vypracovať osobitné plány na propagáciu programu a na jeho lepšie zviditeľnenie. Navrhuje Komisii, že by v spolupráci s ňou mohol organizovať konferencie, celodenné informačné akcie a cesty.

1.11

Výbor odporúča preskúmať, či by sa v rámci programu Marco Polo dali finančne podporovať aj projekty zamerané na prepravu tekutín alebo plynov k prekladacím staniciam alebo terminály kombinovanej dopravy prostredníctvom potrubí alebo plynovodov.

1.12

Výbor zdôrazňuje, že je potrebné podrobnejšie preskúmať súčasnú situáciu v sektore námornej dopravy (vodné cesty a vnútrozemské vody), keďže prechod na intermodálnu prepravu sa v tomto sektore považuje za komplikovaný kvôli existujúcej fragmentácii trhu. Ako dôkaz stačí napríklad aj to, že projekty v oblasti námorných diaľnic nevzbudzujú veľký záujem: v roku 2009 predstavovali len 9 % predložených projektov a v roku 2008 dokonca len 4 %, v dôsledku čoho bolo schválených len veľmi málo projektov tohto typu, a v roku 2008 dokonca žiaden.

1.13

Výbor naďalej trvá na tom, že lehota 36 mesiacov je príliš krátka na to, aby sa dosiahol presun na iné druhy dopravy a navrhuje stanoviť ako minimálnu dĺžku na uskutočnenie tohto presunu 48 mesiacov.

1.14

Výbor sa domnieva, že je potrebné preskúmať možnosť podporovať projekty celoštátneho významu, ktorých cieľom je viac rozšíriť intermodalitu a zlepšiť presun z cestnej dopravy na iné druhy dopravy. Výbor je presvedčený, že aj opatrenia vykonané v rámci jedného štátu môžu priniesť osoh všetkým užívateľom príslušného druhu dopravy, ktorí prechádzajú touto krajinou.

1.15

Výbor opätovne potvrdzuje, že súhlasí s rozšírením pôsobnosti programu aj na tretie krajiny, a to bez ohľadu na to, či sú kandidátskymi krajinami EÚ, a podotýka, že náklady na realizáciu programu na ich území môžu byť uhradené len vtedy, ak ich projekty prinesú okamžité a merateľné výhody pre niektorý konkrétny členský štát.

1.16

Výbor sa domnieva, že je vhodné čo najskôr zverejniť bilanciu úspešne realizovaných projektov a vyčísliť, aké množstvo prostriedkov sa vďaka nim skutočne ušetrilo. Takáto iniciatíva by pomohla spropagovať program a rozšíriť jeho doterajšie výsledky.

1.17

Výbor opakovane vyjadruje svoje presvedčenie, že Komisia by mala vyzvať členské štáty, aby zostavili zoznam všetkých možností, ako by sa dali existujúce odstavené alebo málo využívané dopravné siete použiť na prepravu tovaru. Ide predovšetkým o železničnú sieť, ale aj o riečne a námorné cesty. Mohli by tak v rámci možností vzniknúť trasy, ktoré by boli kratšie ako preprava po cestách a lepšie by zodpovedali myšlienke trvalo udržateľného rozvoja.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1   Pripomína závery, ktoré EHSV vyslovil v súvislosti s programami Marco Polo I a Marco Polo II.

2.1.1

Vo svojich stanoviskách 842/2002 zo 17. a 18. júla 2002 a 247/2005 z 9. marca 2005, venovaných návrhu nariadenia o programe Marco Polo I a Marco Polo II, výbor poukázal na slabiny programu a, keďže dospel k názoru, že rýchly prechod na iné druhy dopravy, ktorý si Komisia stanovila za cieľ, nie je možný, odporúčal doplňujúce konkrétne opatrenia. Obe stanoviská obsahovali najmä tieto návrhy:

2.1.1.1

financovať infraštruktúru intermodálnej dopravy z verejných finančných prostriedkov (napríklad terminály a prístupové cesty k nim);

2.1.1.2

poveriť riadiaci výbor neustálym sledovaním prebiehajúcich projektov, aby mohol byť v polovici obdobia program Marco Polo vhodne upravený;

2.1.1.3

povoliť financovanie projektov, ktoré sa zameriavajú len na jeden členský štát, pokiaľ budú mať z týchto opatrení úžitok všetci užívatelia medzinárodnej dopravy, ktorí prechádzajú týmto štátom;

2.1.1.4

umožniť zohľadniť v rámci programu Marco Polo aj projekty, ktoré zahŕňajú aj leteckú a potrubnú prepravu, pokiaľ sú kombinované s inými druhmi dopravy;

2.1.1.5

znížiť hraničné hodnoty financovania jednotlivých projektov;

2.1.1.6

zvýšiť maximálnu lehotu pre realizáciu projektov zameraných na presun na iné druhy dopravy;

2.1.1.7

vytvoriť pre všetkých užívateľov „európsku príručku“ obsahujúcu všetky multimodálne terminály v EÚ a ich charakteristiku;

2.1.1.8

vytvoriť osobitnú kategóriu so zníženou minimálnou hraničnou hodnotou financovania vo výške 500 000 EUR, keďže riečna doprava nemôže byť porovnávaná s námornou dopravou, pri ktorej sú vyššie investičné náklady zodpovedajúce veľkosti lodí.

2.1.2

Výbor vyjadril aj svoje prianie podieľať sa spolu s Komisiou na úvahách, ako postupne prestať používať systém „nulových zásob“ a namiesto neho zaviesť priebežné presúvanie skladových zásob, v prípade, že nejde o naliehavé dodávky.

2.2   Hodnotiaca správa

Výbor vzal s potešením na vedomie hodnotenie, ktoré Komisia zverila nezávislému externému odborníkovi (1) a chce poukázať na niektoré aspekty, ktorým sa správa podrobnejšie nevenuje.

Počet predložených projektov sa neustále znižuje, v roku 2003 bolo predložených 92 návrhov, v roku 2004 to bolo 63 návrhov, v roku 2005 62 a v roku 2006 už len 48, zatiaľ čo počet schválených a financovaných projektov zostáva viac-menej rovnaký a pohybuje sa v rozpätí od 12 do 15.

Zaujímavosťou je aj to, že ciele presunu na iné druhy dopravy, s ktorými sa na začiatku projektu počíta, sa darí plniť na 75 %, pričom projekty v železničnej doprave sa darí realizovať na 99 %, zatiaľ čo projekty v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy dosahujú stanovené ciele len na 45 %.

Plnenie cieľov programu Marco Polo I (presun nákladnej dopravy z cestnej siete) na 64 % predstavuje len 5,8 % celkového objemu nákladu prepravovaného medzinárodnou cestnou nákladnou dopravou v EÚ, ide teda o pomerne malú zmenu.

Postup hodnotenia projektov až po štádium podpisu zmluvy (vrátane) je príliš zložitý, netransparentný a zdĺhavý (najmä obdobie medzi rokovaniami o zmluve a jej podpísaním). Treba podotknúť, že množstvo aktérov síce považuje kritériá výberu za jasné a transparentné, neplatí to však pre postup známkovania na základe týchto parametrov a konečného návrhu vybraných projektov.

Minimálne požadované hraničné hodnoty sú pre malé a stredné podniky príliš vysoké a nepodnecujú nové projekty v oblasti intermodálnej dopravy. Dôsledkom tejto situácie je, že sa podporuje malé množstvo projektov veľkých podnikov namiesto toho, aby sa podporovalo väčšie množstvo projektov malých a stredných podnikov. Druhá z uvedených možností by mohla prispieť k zmierneniu preťaženia cestných komunikácií na miestnej a regionálnej úrovni.

Vzhľadom na nízky počet predložených projektov v oblasti námorných diaľnic sa navrhuje, aby sa projekty v tejto oblasti ďalej sledovali a podporovalo zapojenie do nich.

Pozitívny vplyv na zníženie preťaženia cestnej dopravy je jedným z aspektov, ktoré by mali byť viac zdôraznené.

3.   Pripomienky

Výbor ľutuje, že Komisia nezohľadnila väčšinu návrhov, ktoré uviedol vo svojich dvoch stanoviskách na túto tému a ktoré by pomohli zvýšiť účinnosť programu, ako to ukazuje externé hodnotenie, zároveň ho však teší, že boli podporené, hoci s oneskorením, návrhy, ktoré predložil. Konkrétnejšie sa k týmto otázkam vyjadruje ďalej v texte.

3.1   Od 1. marca 2008 bol riadením programu, podobne ako aj iných programov Spoločenstva, poverený Výkonný orgán pre konkurencieschopnosť a inovácie (EACI). Výbor súhlasí s týmto opatrením, ktoré však musí byť sprevádzané ďalšími opatreniami a iniciatívami zameranými na zníženie administratívnej záťaže a prilákanie ďalších uchádzačov o finančnú pomoc.

3.2   V súlade s postupom stanoveným v prílohe I, bod 2 písm. d) nariadenia (ES) č. 1692/2006, Komisia zdvojnásobí súčasnú maximálnu výšku financovania a zvýši ju z 1 na 2 eurá na 500 tonokilometrov presunutých z ciest na iný druh dopravy. Výbor sa domnieva, že zdvojnásobenie tohto príspevku je potrebné pre ďalší rozvoj programu Marco Polo, pretože prínos vyplývajúci zo zníženia externých nákladov a pozitívny sociálny a environmentálny dosah dopravy bude niekoľkonásobne vyšší než množstvo poskytnutých prostriedkov.

3.3   Umožniť jednotlivým podnikom požiadať o financovanie. Tým, že jednotlivé podniky budú môcť predkladať vlastné projekty, sa vyjasnia a zjednodušia podmienky, na základe ktorých sú žiadatelia oprávnení získať finančné prostriedky v rámci tohto programu. Výbor súhlasí s touto iniciatívou Komisie a opakuje, že by bolo vhodné zohľadniť aj projekty, ktoré pokrývajú iba jeden členský štát, keďže takéto ustanovenie prispeje k zníženiu objemu cestnej dopravy.

3.4   Stanoviť veľmi nízku hraničnú hodnotu pre projekty využívajúce vnútrozemskú vodnú dopravu. Bude stanovená osobitná znížená hraničná hodnota pre projekty, ktorých cieľom je nahradiť cestnú nákladnú dopravu vnútrozemskou vodnou dopravou, to jest:

Druh projektu

Súčasná hraničná hodnota

Navrhovaná hraničná hodnota

Preprava vnútrozemskou vodnou dopravou

17 miliónov tkm

Výbor s potešením konštatuje, že jeho návrhy na zníženie hraničnej hodnoty oprávnenosti, najmä pokiaľ ide o vnútrozemskú vodnú dopravu, boli konečne prijaté a domnieva sa, že táto zmena prispeje k zvýšeniu počtu projektov.

3.5   Preplatiť mikropodnikom náklady spojené s prípravou návrhov. Mikropodniky, ktoré sú typické pre odvetvie cestnej dopravy a vnútrozemskej vodnej dopravy, dostanú paušálnu náhradu nákladov spojených s prípravou návrhov, ktorá by ich mala podnietiť k tomu, aby podali žiadosť o financovanie. Výbor s údivom konštatuje, že hoci analýza dosahu obsahuje takýto návrh, v samotnom novom nariadení sa nespomína žiadna finančná pomoc pre malé podniky, ktorá by im zjednodušila predkladanie návrhov.

3.6   Znížiť a zjednodušiť hraničné hodnoty oprávnenosti projektov. Zjednodušenie a zníženie niektorých hraničných hodnôt priláka nové menšie projekty a prispeje k dosiahnutiu cieľov programu. Postupovať sa bude podľa nasledujúcej tabuľky:

Druh projektu

Súčasná hraničná hodnota

Navrhovaná hraničná hodnota

Presun na iné druhy dopravy

250 miliónov tkm

500 000 EUR

80 miliónov tkm

Preprava vnútrozemskou vodnou dopravou

17 miliónov tkm

Katalytický účinok

2 milióny EUR

30 miliónov tkm

Spoločné vzdelávanie

250 000 EUR

250 000 EUR

Námorné diaľnice

1,25 miliardy tkm

2,5 milióna EUR

250 miliónov tkm

Zamedzenie dopravy

500 miliónov tkm

1 milión EUR

80 miliónov tkm

Keďže tento návrh predložil sám výbor, samozrejme súhlasí s navrhovaným znížením hraničných hodnôt oprávnenosti projektov, ako aj s prijatím ukazovateľa tkm ako základu pre porovnanie rôznych návrhov.

3.7   Zrušiť hraničnú hodnotu 10 % pre projekty zamerané na zamedzenie dopravy. Výbor súhlasí s odstránením uvedenej hraničnej hodnoty a domnieva sa, že opatrenie bude mať za následok väčšie množstvo návrhov v tejto oblasti.

3.8   Zahrnúť dopravné jednotky do výpočtu presunu na iné druhy dopravy; Podľa názoru výboru by bolo užitočné zohľadniť vzdialenosť, ktorá sa prekoná jednotlivými druhmi dopravy. Bolo by však dobré, keby sa našiel spôsob, ako uprednostniť projekty, ktoré najlepšie využívajú intermodálnu dopravu, napríklad odosielanie nákladu bez sprievodu loďami ro-ro (roll-on/roll-off).

3.9   Predĺžiť financovanie projektu o 6 mesiacov v prípadoch, ktoré poberatelia finančnej pomoci riadne odôvodnia. Výbor súhlasí s týmto návrhom, keďže toto opatrenie môže príjemcov finančných prostriedkov upokojiť a zaručiť im, že finančná pomoc Spoločenstva ich odškodní za prípadnú vzniknutú stratu, ktorú utrpeli na začiatku fungovania projektu.

3.10   Zjednodušiť podmienky financovania doplnkovej infraštruktúry. Výbor súhlasí so zrušením hraničných hodnôt týkajúcich sa realizácie projektov doplnkovej infraštruktúry a domnieva sa, že toto zjednodušenie umožní odstrániť doterajšie zbytočné a neoprávnené obmedzenia.

3.11   Zjednodušiť administratívne postupy v rámci programu. Výbor s veľkým nadšením prijíma všetky kroky, ktoré by mohli pomôcť zlepšiť postupy a skrátiť lehoty potrebné na vybavenie administratívnych formalít pri každej žiadosti o finančnú pomoc, o to viac, že doterajšie skúsenosti v tejto oblasti nie sú veľmi pozitívne. Aby sa však výbor mohol k tejto otázke konkrétnejšie vyjadriť, očakáva informácie o tom, aké situácie prežívajú účastníci týchto iniciatív.

3.12   V článku 5, ods. 2 sa vypúšťa druhá veta („Podmienky financovania pre doplnkové infraštruktúry v zmysle článku 2 písm. h) sú stanovené v prílohe II.“). Výbor s týmto návrhom súhlasí a domnieva sa, že tento postup spôsoboval problémy, keď išlo o to, ako dotiahnuť návrhy do úspešného konca, najmä návrhy, ktorých cieľom bolo využívanie námorných diaľnic.

3.13   Celková podpora, ktorá je prideľovaná pre doplnkovú infraštruktúru formou štátnej pomoci a výberových konaní Spoločenstva nepresahuje 50 % oprávnených nákladov (ustanovenie zrušené). Výbor zastáva názor, že zamýšľané opatrenie je rozumné, a domnieva sa, že národné vlády sa budú aktívnejšie zapájať do príslušných projektov.

3.14   Článok 14 ods. 2 sa nahrádza takto: „Komisia do 30. júna 2011 predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov hodnotiacu správu o výsledkoch dosiahnutých v programe Marco Polo za obdobie rokov 2003 – 2009.“ Výbor má výhrady voči navrhovanému harmonogramu. Domnieva sa totiž, že vzhľadom na to, že správa nemá byť použitá na stanovenie nápravných opatrení, mal by sa ponechať dostatočne dlhý čas na to, aby mohlo byť navrhnuté nariadenie dôkladnejšie zhodnotené.

V Bruseli 24. marca 2009.

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Hodnotenie programu Marco Polo (2003 – 2006), Ecorys (len v angličtine): http://ec.europa.eu/transport/evaluations/annual_en.htm.


22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/100


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program spolupráce v audiovizuálnej oblasti s odborníkmi z tretích krajín MEDIA Mundus“

KOM(2008) 892 v konečnom znení – 2008/0258 (COD)

2009/C 228/19

Rada sa 2. februára 2009 rozhodla podľa článku 150 ods. 4 a 157 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program spolupráce v audiovizuálnej oblasti s odborníkmi z tretích krajín MEDIA Mundus

Grémium Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru poverilo 24. februára 2009 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť.

Vzhľadom na naliehavosť danej problematiky bol pán HERNÁNDEZ BATALLER rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 25. marca 2009) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 79 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   EHSV podporuje návrh rozhodnutia a súhlasí s tým, že je potrebné šíriť hodnoty a princípy demokratickej spoločnosti a právneho štátu, pretože Európska únia spočíva na princípoch slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd.

1.2   EHSV pokladá za vhodné a správne poveriť Komisiu, aby stanovila všeobecné usmernenia pre realizáciu programu a výberové kritéria, pretože ide o prvky, ktoré nemenia základné prvky návrhu rozhodnutia a spadajú do pôsobnosti rozhodnutia 1999/468/ES.

1.3   Súhlasí s všeobecnými cieľmi programu (konkurencieschopnosť európskeho audiovizuálneho priemyslu, možnosti voľby pre spotrebiteľov a kultúrna rozmanitosť), zastáva však názor, že by sa mal jasnejšie definovať účel špecifických cieľov programu, ktoré sa zdajú byť veľmi všeobecné. Dôraz by sa mal dať na cezhraničné a medzinárodné aspekty.

1.3.1   Osobitnú podporu si zasluhuje uplatňovanie nových technológií pre produkciu, distribúciu a uvádzanie na trh audiovizuálnych diel v digitálnej forme a na ich šírenie (vrátane nových platforiem ako video na požiadanie a IP televízia).

1.4   Navrhovaný finančný rámec vo výške 15 miliónov EUR sa zdá byť príliš malý na dosiahnutie týchto ambicióznych všeobecných cieľov programu. Aby bolo možné účinne podporiť európsky audiovizuálny priemysel, je potrebné túto čiastku výrazne zvýšiť, však bez toho, aby pritom došlo k narušeniu prísneho uplatňovania rozpočtovej disciplíny a princípov dobrého finančného riadenia.

1.5   Komisia musí v úzkej spolupráci s členskými štátmi dbať na to, aby realizácia programu bola v súlade s inými príslušnými politikami, programami a opatreniami Spoločenstva a dopĺňala ich.

2.   Zhrnutie

2.1

Komisia predložila 9. januára 2009 návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program spolupráce v audiovizuálnej oblasti s odborníkmi z tretích krajín MEDIA Mundus

2.2

V tomto návrhu sa hovorí o základnej úlohe európskeho audiovizuálneho priemyslu pri dosahovaní cieľov Lisabonskej agendy a pri uskutočňovaní iniciatívy i2010 v rámci tejto agendy. Zmieňuje sa aj o dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorú Európske spoločenstvo spolu s 13 členským štátmi ratifikovalo 18. decembra 2006. Treba si uvedomiť, že tento priemysel zamestnáva najmenej 5,8 miliónov osôb, čo predstavuje 3,1 % celkovej populácie EÚ 25.

2.3

Tento dokument sa zmieňuje o štrukturálnych nedostatkoch, ktoré stále vplývajú na šírenie európskych audiovizuálnych diel na trhoch tretích krajín aj napriek úsiliu o posilnenie tohto priemyslu (technologický rozvoj, nástup nových subjektov a vznik nových platforiem, podnety k produkcii nových obsahov).

2.4

Program MEDIA Mundus by chcel byť doplnením opatrení prijatých v rámci iných iniciatív, ktoré boli zamerané skôr na spoluprácu v rámci EÚ (Media 2007, Euromed Audiovisial II, Program EU-ACP) a tiež doplnením už existujúcich medzinárodných fondov v oblasti kinematografie.

3.   Návrh rozhodnutia

3.1   Návrh rozhodnutia na ustanovenie programu spolupráce v audiovizuálnej oblasti s odborníkmi z tretích krajín MEDIA Mundus sa vyznačuje hlavne týmto:

3.1.1

Ide o program financovania projektov medzinárodnej spolupráce s tretími krajinami na obdobie od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013. Na toto obdobie sa uvažuje s rozpočtom na realizáciu programu vo výške 15 000 000 EUR.

3.1.2

Jedným z jeho hlavných cieľov je podpora vytvárania medzinárodných sietí s cieľom posilniť úlohu Európy v audiovizuálnom sektore z priemyselného, kultúrneho a politického hľadiska zvýšením konkurencieschopnosti, šírenia a uvádzania audiovizuálnych diel.

3.1.3

Každý projekt musí mať minimálne troch partnerov a koordinovať ho musí európsky odborník, ktorý bude mať na starosti predloženie návrhu, riadenie projektu, správu finančných prostriedkov a finančné plnenie.

3.1.4

Dôležitým aspektom programu je priebežná odborná príprava a odbornosť európskych odborníkov a odborníkov z iných krajín, o účasti ktorých sa v tomto programe uvažuje, s osobitným dôrazom na aspekty produkcie, distribúcie, premietania, šírenia, predaja a uskladnenia audiovizuálnych diel, ako aj právne rámce a finančné systémy.

3.1.5

Rovnako návrh uvažuje o rozvoji opatrení a iniciatív na zvýšenie poznatkov v audiovizuálnej oblasti hlavne u mladého publika, s osobitným dôrazom na zvýšenie dopytu verejnosti po kultúrne rozmanitých obsahoch.

3.1.6

Jedným z najvýznamnejších aspektov tohto programu z hľadiska obehu diel je zvyšovanie programovej ponuky a uvádzanie európskych audiovizuálnych diel v tretích krajinách, ako aj diel týchto krajín v členských štátoch. K tomu patrí dohoda so sieťou kín, ktoré majú kinosály v EÚ a tretích krajinách. Treba ich podnietiť k tomu, aby rozšírili svoju programovú ponuku a zlepšili možnosti dané diela vidieť a to zvýšením počtu projekcií, ich dĺžky, ako aj zlepšením publicity.

3.1.7

Program ďalej uvažuje o podpore partnerstva medzi asociáciami rozhlasových a televíznych staníc (alebo platforiem videa na požiadanie) a držiteľmi práv, s cieľom pripraviť katalógy na šírenie audiovizuálnych diel na základe platformy videa na požiadanie.

3.1.8

Medzi opatrenia, ktoré treba prijať, program zahŕňa aj podporu zameranú na dabing a titulkovanie európskych a mimoeurópskych audiovizuálnych diel na distribúciu a šírenie prostredníctvom všetkých dostupných kanálov v prospech producentov, distribútorov a vysielateľov.

3.2   Finančné prostriedky pridelené v rámci tohto programu nemôžu v žiadnom prípade prekročiť 50 % konečných nákladov projektu. Len vo výnimočných, výslovne uvedených prípadoch by mohli predstavovať 80 %.

3.2.1   Spolufinancovanie môže mať z časti alebo v celej výške podobu vecných dávok, pokiaľ hodnota príspevkov neprekročí výšku skutočných a riadne dokladovaných nákladov. Medzi tieto vecné dávky možno zahrnúť aj priestory poskytnuté na školenia a reklamu.

3.2.2   Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov najneskôr 30. júna 2012 oznámenie o pokračovaní programu a najneskôr 31. decembra 2015 následnú hodnotiacu správu.

3.2.3   V rozhodnutí sa výslovne uvádzajú rôzne horizontálne opatrenia Európskeho spoločenstva, k posilneniu ktorých prispeje program MEDIA Mundus:

diskusie a informovanie o EÚ ako o priestore mieru, blahobytu a bezpečnosti,

podpora slobody prejavu ako základného princípu,

podpora informovanosti o význame kultúrnej rozmanitosti a multikulturalizmu vo svete,

pozdvihnutie znalostnej základne európskeho hospodárstva a posilnenie globálnej konkurencieschopnosti Európskej únie,

pomoc v boji proti všetkým formám diskriminácie na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

V Bruseli 25. marca 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/103


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii“

KOM(2008) 867 v konečnom znení – 2008/0267 (COD)

2009/C 228/20

Rada sa 20. januára 2009 rozhodla podľa článku 159 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii

Grémium poverilo 13. januára 2009 vypracovaním tohto stanoviska poradnú komisiu pre priemyselné zmeny.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol Luis Miguel PARIZA CASTAÑOS rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 24. marca) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 152 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 12 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje návrh Európskej komisie dočasne rozšíriť rozsah uplatnenia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v záujme pomoci pracovníkom prepusteným v dôsledku súčasnej svetovej hospodárskej krízy.

1.2

Európsky parlament, Rada a Komisia by mali urýchliť rokovania, aby mohlo byť nové nariadenie prijaté čo najskôr, ešte v rámci súčasného legislatívneho obdobia.

1.3

EHSV navrhuje, aby sa po uplynutí 12 mesiacov od zverejnenia nariadenia v Úradnom vestníku vykonalo hodnotenie EGF, s cieľom preskúmať postupy a spôsob riadenia fondu a zároveň zohľadniť situáciu v hospodárstve a na trhoch práce. Výbor bude spolupracovať s Európskou komisiou na realizácii tohto hodnotenia.

1.4

Výbor sa domnieva, že rozpočtová rezerva vo výške 500 miliónov EUR nie je postačujúca a navrhuje, aby sa do fondu vložila 1 miliarda EUR, pričom táto suma by sa mohla v nasledujúcich rokoch zvýšiť, v závislosti od ďalšieho vývoja hospodárskej krízy.

1.5

Od podania žiadosti po vykonanie platby Komisiou ubehne v súčasnosti sedem mesiacov. Keďže táto doba je príliš dlhá na to, aby bolo možné poskytnúť pomoc prepusteným pracovníkom, výbor navrhuje, aby mal Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii vlastné počiatočné rozpočtové prostriedky.

1.6

Výbor podporuje zníženie minimálneho počtu pracovníkov, ktorý je podmienkou na získanie podpory z EGF, na 500, ako aj predĺženie obdobia na poskytovanie podpory z EGF na 24 mesiacov a zvýšenie finančného príspevku EÚ na 75 %.

1.7

ESHV navrhuje, aby bola sociálnym partnerom priznaná aktívnejšia úloha počas všetkých fáz spracovávania žiadostí o pomoc z EGF, a to tak na úrovni podnikov, ako aj regiónov, štátov a Európskej únie.

2.   Úvod

2.1

Komisia v marci 2006 predstavila návrh na vytvorenie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (1), s cieľom poskytovať špecifickú jednorazovú podporu na uľahčenie opätovného vstupu pracovníkov do zamestnania v oblastiach alebo v sektoroch, ktoré trpia