ISSN 1725-5236

doi:10.3000/17255236.C_2009.218.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 218

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 52
11. septembra 2009


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

STANOVISKÁ

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor

 

451. plenárne zasadnutie 25. a 26. februára 2009

2009/C 218/01

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Európska občianska služba (prieskumné stanovisko)

1

2009/C 218/02

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Spolupráca a prenos poznatkov medzi výskumnými organizáciami, priemyslom a malými a strednými podnikmi – dôležitá podmienka inovácií (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

8

 

III   Prípravné akty

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor

 

451. plenárne zasadnutie 25. a 26. februára 2009

2009/C 218/03

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh

15

2009/C 218/04

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Regulačné aspekty nanomateriálov

21

2009/C 218/05

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 77/91/EHS, 78/855/EHS a 82/891/EHS a smernica 2005/56/ES, pokiaľ ide o požiadavky na predkladanie správ a dokumentačné požiadavky v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia

27

2009/C 218/06

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES

30

2009/C 218/07

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA)

36

2009/C 218/08

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 87/372/EHS o vyhradení kmitočtových pásiem na koordinované zavedenie verejných celoeurópskych bunkových digitálnych pozemných mobilných komunikácií v Spoločenstve

41

2009/C 218/09

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Rady o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení

43

2009/C 218/10

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku

46

2009/C 218/11

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Systém environmentálnej značky Spoločenstva

50

2009/C 218/12

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady týkajúci sa obchodovania s výrobkami z tuleňov

55

2009/C 218/13

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o dobrovoľnej účasti organizácií v systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS)

59

2009/C 218/14

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Rady o ochrane zvierat počas usmrcovania

65

2009/C 218/15

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Spoločná prisťahovalecká politika pre Európu: zásady, opatrenia a nástroje

69

2009/C 218/16

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Plán politiky v oblasti azylu – Integrovaný prístup k ochrane v rámci celej EÚ

78

2009/C 218/17

Stanovisko európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému zelená kniha – migrácia a mobilita: výzvy a príležitosti vzdelávacích systémov EÚ

85

2009/C 218/18

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh odporúčania Rady o európskych činnostiach v oblasti zriedkavých chorôb

91

2009/C 218/19

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh na smernicu Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o znížené sadzby dane z pridanej hodnoty

96

2009/C 218/20

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Pred výzvou vyšších cien ropy

101

2009/C 218/21

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Rady (ES), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1083/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o oprávnenosť investícií do energetickej účinnosti a obnoviteľných energií v oblasti bývania — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1081/2006 o Európskom sociálnom fonde s cieľom rozšíriť typy nákladov oprávnených na príspevok z ESF

107

SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

STANOVISKÁ

Európsky hospodársky a sociálny výbor

451. plenárne zasadnutie 25. a 26. februára 2009

11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/1


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Európska občianska služba“ (prieskumné stanovisko)

2009/C 218/01

V liste z 3. júla 2008 francúzsky minister zahraničných vecí a európskych záležitostí požiadal Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby v súvislosti s francúzskym predsedníctvom Rady EÚ vypracoval prieskumné stanovisko na tému:

„Európska občianska služba“.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 4. februára 2009. Spravodajcom bol pán JANSON a pomocným spravodajcom pán SIBIAN.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 25. februára) prijal 131 hlasmi za, pričom 7 členovia hlasovali proti a 9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV s radosťou víta iniciatívu francúzskeho predsedníctva Rady EÚ. Výbor by chcel odkázať na odporúčanie Rady z 20. novembra 2008 o mobilite mladých dobrovoľníkov v EÚ (1). Vzhľadom na rôznorodosť systémov aktívnej účasti mladých ľudí na spoločnosti sa však ako najlepší spôsob prístupu k tejto problematike javí vytvorenie európskej iniciatívy v nasledujúcom rámci:

súčinnosť dobrovoľných činností, ktoré sú neplatené, prístupné všetkým, vykonávané zo slobodnej vôle, majú vzdelávací aspekt (neformálne učenie) a sú sociálnym prínosom,

dobrovoľná činnosť je časovo obmedzená, s jasne stanovenými cieľmi, obsahom, úlohami, štruktúrou a rámcom, náležitou podporou a právnou a sociálnou ochranou,

má európsky a nadnárodný charakter.

1.2

Aktívna účasť na občianskej spoločnosti, do ktorej patria aj medzinárodné výmeny, má veľký význam predovšetkým pre osobnostný rozvoj mladých ľudí, ale aj pre rozvoj organizovanej občianskej spoločnosti v Európe. Dobrovoľníkom dáva jedinečnú príležitosť na formálne aj neformálne vzdelávanie a umožňuje im nadobudnúť sociálne a jazykové zručnosti. Pomáha tak podporovať európske občianstvo a posilňuje zámer pokračovať v týchto záväzkoch aj neskôr. Zapojenie ďalších vekových skupín (vrátane starších ľudí) do systému umožňuje využiť ich životné skúsenosti. Má to tiež pozitívny vplyv na ich zdravie a kvalitu života. Spolupráca ľudí z rôznych vekových skupín v rámci dobrovoľnej činnosti môže zároveň zlepšiť porozumenie medzi generáciami.

1.3

EHSV sa domnieva, že EÚ by si mala vytýčiť ambiciózne ciele, ktoré by boli zamerané na širšie zapojenie jednotlivcov do občianskej spoločnosti. Prvým krokom je riadiť sa odporúčaniami, ktoré EHSV vyslovil v predchádzajúcom stanovisku (2).

1.4

EHSV by preto privítal, keby členské štáty zaviedli spoluprácu medzi organizátormi dobrovoľných činností, čím by existujúce formy týchto činností získali nadnárodný rozmer.

1.5

EÚ by mohla podporovať európsku občiansku iniciatívu (3), v rámci ktorej sa kombinujú opatrenia a aktivity pre výmenné programy, ktoré by sa nezameriavali iba na mládež ako tomu bolo doteraz. Jedným z cieľov by mohla byť podpora európskej integrácie. EHSV považuje za prirodzené, aby Európska únia na takéto programy vyčlenila viac finančných zdrojov. Na začiatku by to malo umožniť zdvojnásobiť počet účastníkov výmeny mládeže a výrazne zvýšiť počet účastníkov z iných vekových skupín.

1.6

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné zamerať sa vo väčšom rozsahu na znevýhodnených ľudí, a najmä na mladých ľudí s menším počtom príležitostí.

1.7

Je dôležité zabezpečiť lepšiu spoluprácu medzi jestvujúcimi vnútroštátnymi a európskymi programami, aby sa zredukovali technické prekážky, ako aj otázky spojené so zdravotným alebo úrazovým poistením. Európska únia by na tento účel mala zvážiť vypracovanie takého typu výmenných programov, ktoré by spĺňali normy kvality EÚ. Kvalita dobrovoľných činností akejkoľvek formy je dôležitá a musí sa zabezpečiť primeranými prostriedkami.

1.8

Výbor považuje za dôležité podporovať zapojenie tretích krajín. Prispelo by to k úsiliu EÚ pri plnení cieľov tisícročia a k realizácii európskej politiky rozvoja a humanitárnej pomoci.

1.9

EÚ potrebuje zhodnotiť túto oblasť tým, že bude stimulovať a podporovať výskum a zdokonaľovať príslušnú štatistiku.

1.10

Musia sa tiež prijať rozhodnutia v oblasti poistenia, zdravia a bezpečnosti. Dobrovoľníci by mali mať počas svojho pôsobenia zaistenú primeranú sociálnu ochranu. Kým sa však podmienky sociálneho zabezpečenia nadnárodných dobrovoľníkov budú v jednotlivých krajinách líšiť, bude ťažké to dosiahnuť. EHSV preto povzbudzuje Komisiu, aby podporila jednotné chápanie tejto problematiky, a vyzýva členské štáty a príslušné inštitúcie na riešenie týchto dôležitých otázok.

1.11

EHSV si uvedomuje, že si táto oblasť vyžaduje monitorovanie, napríklad formou konferencie. Podieľali by sa na nej všetky vnútroštátne orgány, Európska komisia a mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti mládeže alebo dobrovoľnej služby a ich cieľom by bolo podporiť rozvoj rámca európskej občianskej iniciatívy.

2.   Východisková situácia

2.1

EHSV s radosťou víta žiadosť francúzskeho predsedníctva Rady EÚ o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému Európska občianska služba.

2.2

Vzhľadom na rôznorodosť systémov aktívnej účasti mladých ľudí na občianskej spoločnosti, či už je to občianska služba, dobrovoľná služba alebo iné formy zapojenia, musí byť európska iniciatíva jasne vymedzená a definovaná. EHSV sa domnieva, že najlepším spôsobom prístupu k tejto problematike na európskej úrovni je prekročenie hraníc tradičnej občianskej služby a vytvorenie európskej iniciatívy v nasledujúcom rámci:

dobrovoľná služba, ktorá je neplatená, prístupná všetkým, vykonávaná zo slobodnej vôle, ktorá má vzdelávací aspekt (neformálne učenie) a predstavuje sociálny prínos,

dobrovoľná činnosť je časovo obmedzená, s jasne stanovenými cieľmi, obsahom, úlohami, štruktúrou a rámcom, náležitou podporou a právnou a sociálnou ochranou,

má európsky a nadnárodný charakter.

2.3

Mohla by sa nazývať európska občianska iniciatíva a pokrývala by širokú škálu tradícií a skúseností v dobrovoľných činnostiach, vrátane občianskych služieb v rôznych členských štátoch.

2.4

Už v Zmluve o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva sa hovorí o zavedení výmen medzi mladými pracovníkmi na podporu a prehĺbenie solidarity medzi národmi Európy.

2.5

Predchádzajúce stanovisko EHSV na tému dobrovoľnej činnosti (4) poskytlo viacero odporúčaní, vrátane odporúčania:

vyhlásiť rok dobrovoľníkov a vydať bielu knihu o dobrovoľnej činnosti a aktívnom občianstve v Európe,

podnecovať vlády členských štátov k tomu, aby vypracovali vnútroštátnu politiku dobrovoľnej činnosti,

členské štáty by mali vypracovať právne rámcové podmienky, ktoré zaručia právo vykonávať dobrovoľnú činnosť nezávisle od právneho alebo sociálneho postavenia jednotlivca,

vytvoriť spoľahlivé a porovnateľné štatistiky v oblasti dobrovoľnej činnosti na európskej úrovni,

systém financovania a jednotlivé oblasti politiky a programy Európskej únie by mali dobrovoľnú činnosť podporovať viac než doteraz a mala by sa vytvoriť potrebná celoeurópska infraštruktúra na podporu tejto činnosti,

sprístupniť celoeurópske programy dobrovoľníckej činnosti všetkým skupinám obyvateľstva.

2.6

EHSV sa domnieva, že hoci sa dosiahol určitý pokrok, mnohé odporúčania a návrhy ešte neboli vykonané. Výbor prostredníctvom tohto stanoviska opäť zdôrazňuje, že je potrebné uskutočniť odporúčania z predchádzajúceho stanoviska, ako aj zvýšiť ambície týkajúce sa špecifickej oblasti dobrovoľnej činnosti, menovite dobrovoľnej služby.

2.7

EHSV je presvedčený, že občianska spoločnosť sa musí viac podieľať na európskej integrácii. Ambiciózna európska občianska iniciatíva prístupná všetkým vekovým skupinám môže pomôcť odstrániť nedôveru radových občanov voči Európskej únii. Podpora aktívneho občianstva je prínosom k zásadám slobody, demokracie, rešpektovaniu ľudských práv a základných slobôd, rovnosti žien a mužov a nediskriminácii v Európskej únii.

2.8

EHSV zdôrazňuje potrebu aktívnejšej účasti všetkých občanov na spoločnosti, ale osobitne mladých a/alebo znevýhodnených ľudí, aby sa posilnil ich zmysel pre občianstvo a solidaritu. Mala by sa tiež zlepšiť spolupráca na poli občianskych služieb medzi členskými štátmi, Európskou komisiou a EHSV.

2.9

Právny základ pre politiku mládeže a občianske činnosti je zakotvený v súčasnej zmluve v článkoch 149 a 151, ktoré síce vylučujú akúkoľvek harmonizáciu právnych predpisov, ale umožňujú EÚ povzbudzovať spoluprácu medzi členskými štátmi a podporovať výmeny mládeže. Lisabonskou zmluvou sa rozsah politík mládeže dopĺňa o účasť mladých ľudí na demokratickom živote v Európe.

2.10

Lisabonská zmluva po nadobudnutí účinnosti zavedie Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc ako rámec spoločnej účasti mladých Európanov na humanitárnych činnostiach Únie.

2.11

V súčasnosti sa dobrovoľné činnosti vykonávajú hlavne prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie v rámci troch hlavných oblastí politiky mládeže Európskej únie. Ide o:

podporu účasti mladých ľudí na aktívnom občianstve a občianskej spoločnosti,

podnecovanie dobrovoľníckej činnosti medzi mladými ľuďmi,

zlepšenie šírenia informácií adresovaných mládeži, podpora existujúcich informačných služieb pre mladých ľudí a dobrovoľnej činnosti medzi nimi, zvyšovanie porozumenia a lepšie poznanie mládeže.

2.12

Existuje niekoľko dôvodov prečo uvažovať o zvyšovaní aktívnej účasti na spoločnosti v Európe. Európska únia nesie za splnenie cieľov tisícročia väčšiu zodpovednosť než ktorýkoľvek iný svetadiel. Únia je jedným z najväčších svetových prispievateľov. Účasť európskych občanov na riešení najvážnejších svetových problémov by neprispela len k rozvoju jednotlivcov, ale tiež zlepšila porozumenie a vytvorila potrebné prepojenia v globalizovanom svete.

2.13

Národné civilné služby niekedy existovali ako alternatíva k vojenskej službe. S postupným rušením povinnej vojenskej služby a narastajúcou profesionalizáciou armády v členských štátoch sa obmedzuje aj civilná služba. Rozvoj mládežníckej dobrovoľnej činnosti by však mohol predstavovať vhodnú alternatívu na zapojenie mladých ľudí do účasti na spoločnosti, hoci sa vojenská/verejná služba vytráca.

2.14

Dobrovoľníckym činnostiam a iným iniciatívam občianskych spoločností sa venuje čoraz väčšia pozornosť. Talianske predsedníctvo Rady EÚ v roku 2004 pozvalo zástupcov členských štátov, pristupujúcich krajín a Európskej komisie do Ríma na prvú konferenciu o občianskej službe a mládeži. Talianske predsedníctvo konferencie vo svojich záveroch, okrem iného, odporúča:

systematickú a pravidelnú výmenu informácií a osvedčených postupov a posilnenie spolupráce medzi občianskymi službami a politikou mládeže,

väčšiu účasť mladých ľudí na občianskych službách s cieľom umocniť ich občianstvo a zmysel pre solidaritu,

zlepšiť spoluprácu medzi členskými štátmi, pristupujúcimi krajinami a Európskou komisiou na poli občianskych služieb pre mladých ľudí.

3.   Súčasné výmenné programy

3.1   Európa

3.1.1

Súčasťou programu Mládež v akcii je Európska dobrovoľnícka služba (EDS). Dobrovoľníci vo veku 18 až 30 rokov strávia 2 až 12 mesiacov v zahraničí. Majú možnosť absolvovať špecifickú odbornú prípravu a ich študijná skúsenosť sa oficiálne uznáva v pase mládeže (Youthpass). V rokoch 1996 – 2006 sa na Európskej dobrovoľníckej službe podieľalo 30 tisíc dobrovoľníkov.

3.1.2

Od roku 2009 budú do inštitucionalizovaných foriem európskej dobrovoľnej činnosti zapojení seniori, a to v rámci programu Grundtvig. Hoci rozsah týchto výmen bude spočiatku len malý, za zmienku stojí fakt, že Európska komisia hľadá formy, ako podporiť dobrovoľnú činnosť vykonávanú rôznymi vekovými skupinami. Taktiež činnosti vykonávané v rámci programu EK „Európa pre občanov“ vytvárajú reálne možnosti pre výmeny dobrovoľníkov z rôznych krajín a rôznych vekových skupín.

3.1.3

Tisícky organizácií pôsobiacich v krajinách EÚ už dlhé roky navzájom spolupracujú. Dôležitým prvkom tejto spolupráce je výmena dobrovoľníkov. Tieto výmeny majú decentralizovaný charakter, a preto nie sú k dispozícii údaje týkajúce sa ich rozsahu. Ak však vezmeme do úvahy iba výmeny, ktoré sa konajú prostredníctvom organizácií pôsobiacich v rámci celosvetových štruktúr je isté, že sa na nich zúčastňuje významný počet (predovšetkým mladých) Európanov.

3.1.4

EDS vychádza z určitých základných hodnôt a noriem kvality, ktoré sú zakotvené v charte EDS. V záujme ich ochrany a dodržiavania musia byť organizácie, ktoré majú záujem o vysielanie či prijímanie dobrovoľníkov EDS či koordináciu projektu EDS, najprv akreditované.

3.1.5

Prostredníctvom európskeho programu Erasmus sa podarilo výrazne zvýšiť mobilitu vysokoškolských študentov a podporiť spoluprácu medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania. Do programu Erasmus je zapojených okolo 90 % európskych univerzít a od jeho spustenia v roku 1987 sa ho zúčastnilo 1,9 milióna študentov. Program sa bude v budúcnosti snažiť o ďalšie rozšírenie svojej činnosti zameranej na mobilitu. Jeho cieľom je, aby do roku 2012 dosiahol počet zúčastnených študentov 3 milióny.

3.1.6

Program Leonardo da Vinci podporuje mobilitu osôb v období počiatočného odborného vzdelávania a prípravy, ďalej mobilitu pracovníkov alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ako aj mobilitu odborných pracovníkov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

3.2   Členské štáty

3.2.1

EHSV uznáva rôzne formy a tradície občianskej služby a iné formy dobrovoľnej činnosti v členských štátoch, ktoré sú zamerané na aktívne občianstvo, solidaritu a sociálny rozvoj. Výbor zdôrazňuje úlohu a prínos mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti práce s mládežou alebo dobrovoľnej služby. Uvedomuje si aj skutočnosť, že nie je k dispozícii dostatočné množstvo informácií o programoch občianskych služieb alebo dobrovoľnej činnosti v členských štátoch.

3.2.2

Vo viacerých členských štátoch, napr. v Nemecku, Taliansku a Francúzsku, už existujú rozličné formy občianskej služby (povinnej alebo dobrovoľnej) pre mladých ľudí. Niekoľko ďalších krajín tieto služby v súčasnosti zavádza alebo ich zavedenie zvažuje.

4.   Európska občianska iniciatíva

4.1   Súčasné politické iniciatívy

Výbor víta odporúčanie Rady, ktorého cieľom je podporiť mobilitu mladých dobrovoľníkov v Európe. EHSV tiež víta uznesenie Európskeho parlamentu z 22. apríla 2008 o prínose dobrovoľníckej práce pre hospodársku a sociálnu súdržnosť. EP v ňom zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť zdroje pre dobrovoľnícku činnosť a vytvoriť programy aj pre iné vekové skupiny ako je mládež.

EHSV taktiež víta, že Komisia vyzvala na realizáciu prípravnej akcie Amicus, ktorá je zameraná na presadzovanie nadnárodného prístupu pri umiestňovaní mladých ľudí v rámci občianskej služby a dobrovoľnej činnosti, podporu rozvoja európskeho rámca a zavedenie testovacej a hodnotiacej fázy.

4.1.1

EHSV by preto privítal, keby sa členské štáty so silnými tradíciami a záujmom v tejto oblasti angažovali na poli spolupráce, v rámci ktorej by jestvujúce formy občianskej/civilnej služby zahŕňali nadnárodný rozmer.

4.1.2

EHSV súhlasí s názorom, že chýbajúce zosúladenie medzi jednotlivými vnútroštátnymi systémami a nedostatok dostupných informácií obmedzujú možnosti EDS, čo je skutočne dôvodom na obavy. Výbor tiež víta úsilie zamerané na to, aby sa EDS dostala do širšieho povedomia verejnosti, podobne ako napr. program Erasmus.

4.2   Aké by mali byť ciele?

4.2.1

EHSV zastáva názor, že EÚ by mala vytýčiť ambiciózne ciele, ktoré by boli zamerané na širšie zapojenie jednotlivcov do občianskej spoločnosti. Prvým krokom by malo byť riadiť sa odporúčaniami, ktoré EHSV vyslovil v predchádzajúcom stanovisku (pozri bod 2.5).

4.2.2

EÚ by mala podporovať európsku občiansku iniciatívu, v rámci ktorej sa kombinujú opatrenia a aktivity pre výmenné programy a ktorá nielenže kladie dôraz na mladých ľudí, ale zabezpečuje aj silnejšiu európsku zložku. Služba by sa mala v ideálnom prípade absolvovať v inej ako domovskej krajine účastníka. Výbor je presvedčený, že Európska únia by mala na takéto programy vyčleniť viac finančných zdrojov.

4.2.3

V prvej fáze by úsilie malo byť zamerané na zdvojnásobenie počtu osôb zúčastňujúcich sa na výmenách mladých dobrovoľníkov. To by nemalo byť problémom, vzhľadom na to, že do programu Erasmus je v súčasnosti zapojených vyše 100 tisíc študentov, pričom na ostatných výmenných programoch pre mládež v Európe sa podieľa iba veľmi malé percento mladých Európanov. Z dlhodobého hľadiska by sa tieto programy mohli zamerať na dosiahnutie podobnej miery účasti, ako má program Erasmus.

4.2.4

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné zamerať sa vo väčšom rozsahu na znevýhodnených mladých ľudí. Táto skupina by mala zo zapojenia sa do občianskej spoločnosti najväčší osoh, často však na to nemá dostatočné finančné prostriedky či kvalifikačné predpoklady.

4.2.5

Do takejto iniciatívy by mali byť zapojené aj iné skupiny, ako sú mladí ľudia. Európa starne, avšak starší ľudia sú aktívnejší ako kedysi a chcú v spoločnosti zohrávať viditeľnejšiu úlohu. Zapojenie ďalších skupín (napr. dôchodcov) do systému by podporilo koncepciu „aktívneho starnutia“ a zároveň by sa v rámci nových skupín mohli zblížiť ľudia z rôznych krajín. Starší ľudia by sa mohli zúčastňovať na spoločenskom živote, odovzdávať svoje životné skúsenosti a cítiť sa užitoční. To by malo pozitívny vplyv na ich zdravie a kvalitu života. Keď mladí a starí ľudia spoločne pracujú, vymieňajú si skúsenosti a navzájom sa podporujú, môže dobrovoľná činnosť podporovať porozumenie medzi generáciami.

4.2.6

Je potrebné zabezpečiť lepšiu spoluprácu medzi jestvujúcimi vnútroštátnymi a európskymi programami. Znížili by sa tým technické prekážky, ako je nedostatočné vzájomné uznávanie skúseností v oblasti občianskej služby a kvalifikácie mladých ľudí, ako aj otázky spojené so zdravotným a úrazovým poistením. Na tento účel by mala Európska únia prijať rozhodnutie o type výmenných programov, ktoré by spĺňali normy kvality EÚ.

4.2.7

V súčasnosti je štátna podpora dôležitá pri stimulovaní rozvoja programu a záruke noriem kvality. Žiadna krajina však nehradí všetky náklady spojené s dobrovoľníckymi projektmi. Najmä v prípade nadnárodných aktivít sa často vynára potreba získať doplnkové súkromné finančné zdroje. Na podporu výmen a vytvorenie európskej občianskej iniciatívy preto musí EÚ výrazne navýšiť svoj rozpočet na dobrovoľnú činnosť (vrátane výmen) na úhradu napr. nákladov na koordináciu, vytváranie stimulov a na krížové dotácie medzi krajinami. EHSV zároveň nabáda členské štáty, aby zvýšili objem prostriedkov na financovanie týchto činností.

4.2.8

Výbor považuje za dôležité podporovať zapojenie tretích krajín, vďaka čomu by dobrovoľníci mohli pôsobiť v zahraničí. Prispelo by to k úsiliu EÚ pri plnení cieľov tisícročia a k realizácii európskej politiky rozvoja a humanitárnej pomoci. Iniciatívu podporujúcu širší rámec a väčší počet výmen by bolo potrebné koordinovať s Európskym dobrovoľníckym zborom pre humanitárnu pomoc, ktorý zavádza Lisabonská zmluva. V dlhodobom horizonte by sa do tohto zboru mali okrem mladých ľudí zapojiť aj iné skupiny. V tejto súvislosti je potrebné zabezpečiť, aby vízová politika EÚ nevytvárala takýmto výmenám zbytočné prekážky.

4.2.9

EÚ zároveň potrebuje venovať tejto oblasti väčšiu pozornosť a zhodnotiť ju tým, že bude stimulovať a podporovať výskum a zdokonaľovať príslušnú štatistiku. Spoluprácu medzi jestvujúcimi občianskymi službami je potrebné ďalej prediskutovať, sledovať a monitorovať vo vhodnom inštitucionálnom rámci.

4.3   Prínos a problémy

4.3.1

Európska občianska iniciatíva by mohla prispieť k podpore univerzálnych a európskych hodnôt slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv, základných slobôd a právneho štátu. Ďalej by tiež mala byť zameraná na rozvoj sociálnych a jazykových zručností, schopnosť vytvárať siete, budovanie a fungovanie Európskej únie a taktiež aj získavanie a výmenu skúseností. Túžba po nových vedomostiach alebo lepšom poznaní seba samého a svojich schopností je dôvodom, ktorý často vedie mladých ľudí k dobrovoľnej činnosti a zároveň prispieva k tomu, aby vyhoveli požiadavkám spoločnosti založenej na vedomostiach.

4.3.2

EHSV je presvedčený, že existuje značný priestor pre nadnárodnú spoluprácu a výmenu dobrovoľníkov v rôznych oblastiach (ako napr. sociálne začlenenie, ľudské potreby, deti a mládež, šport, informácie, ochrana dedičstva, kultúra a umenie, životné prostredie, civilná ochrana atď.), ktoré by mohli posilniť európsky rozmer občianstva.

4.3.3

EHSV sa domnieva, že európska občianska iniciatíva by tiež mohla prehĺbiť spoluprácu medzi členskými štátmi, pristupujúcimi krajinami a krajinami v rámci európskeho nástroja susedstva a partnerstva, a to z hľadiska aktívneho občianstva a zmyslu pre solidaritu.

4.3.4

Dobrovoľníci môžu cielene zbierať dôležité neformálne skúsenosti a znalosti, ktoré sú na pracovnom trhu žiadané a vybudovať si sieť kontaktov. Môžu tiež získať kľúčové schopnosti a vedomosti v oblasti styku s verejnosťou, komunikácie, vyjadrovania, sociálnych zručností, manažmentu a odbornej prípravy. Dobrovoľná činnosť môže teda tvoriť dôležitú súčasť životopisu a profesijnej dráhy. Je však potrebné zabezpečiť, aby sa uznávali skúsenosti mladých ľudí získané počas dobrovoľníckej činnosti a príslušné poznatky získané v rámci neformálneho vzdelávania.

4.3.5

Existujú však aj problémy. Jedným z nich je chýbajúce právne postavenie dobrovoľníkov. Vnútroštátne rámcové predpisy definujú postavenie dobrovoľníkov a príslušných organizácií v danej krajine a v menšom rozsahu aj v zahraničí. Neexistujú žiadne vnútroštátne rámcové právne predpisy, ktoré by napr. dobrovoľníkom EDS zabezpečili podobné právne postavenie.

4.3.6

Musia sa tiež vyriešiť otázky týkajúce sa poistenia, zdravia a bezpečnosti. Dobrovoľníci by mali mať počas svojho pôsobenia zaistenú primeranú sociálnu ochranu. Kým sa však podmienky sociálneho zabezpečenia cezhranične činných dobrovoľníkov budú v jednotlivých krajinách líšiť, bude ťažké to dosiahnuť. EHSV preto nabáda Komisiu, aby podporila jednotné chápanie tejto problematiky, a vyzýva členské štáty a príslušné inštitúcie na riešenie týchto dôležitých otázok.

4.3.7

Je potrebné vyvinúť maximálne úsilie na to, aby sme predišli prípadnému konfliktu, pokiaľ ide o definíciu plateného zamestnania a dobrovoľnej služby. Z tohto dôvodu je nutné jasne definovať rozdiely medzi zamestnancami a dobrovoľníkmi, a prípadne aj kompetencie dobrovoľníkov. Dobrovoľná činnosť nemá byť chápaná ako náhrada zamestnania. Z tohto dôvodu je dôležitá spolupráca so sociálnymi partnermi.

5.   Úloha EHSV a organizovanej občianskej spoločnosti

5.1

Organizovaná občianska spoločnosť je hlavnou sférou, v rámci ktorej sa môže dobrovoľná činnosť realizovať. Do EDS a iných európskych programov sa už zapojilo množstvo organizácií občianskej spoločnosti. Dobrovoľnícke organizácie by mali aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu v širšom výmennom programe.

5.2

Faktom je, že neziskové a dobrovoľnícke organizácie sú v Európe často poskytovateľmi rôznych druhov sociálnych služieb. Zároveň však v mnohých prípadoch klesá účasť v ľudových hnutiach. V tejto súvislosti by európska občianska iniciatíva mohla prispieť k výraznejšiemu zapojeniu občanov do organizovanej občianskej spoločnosti a taktiež poskytnúť organizáciám lepšie možnosti na ich vlastný rozvoj. Analýza úlohy a postavenia neziskových organizácií v spoločnosti a diskusia o nich môžu priniesť zmenu v tom, akým spôsobom môžu tieto organizácie špecificky prispievať a zviditeľňovať svoj prínos pre spoločnosť.

5.3

Európska občianska iniciatíva môže prispieť aj k posilneniu a oživeniu občianskej spoločnosti. To bude prínosom aj pre sociálny kapitál, a to z hľadiska dôvery, zníženia korupcie a členstva v dobrovoľníckych združeniach.

5.4

Problém akreditácie organizácií a otázka kvality výmen mali často vplyv na organizácie občianskej spoločnosti. EHSV by chcel povzbudiť organizovanú občiansku spoločnosť v členských štátoch a na európskej úrovni, aby spolupracovala v úsilí nájsť spoločné zásady pre akreditáciu a vypracovanie ďalších spoločných kritérií kvality. To by sa v prípade potreby mohlo uskutočniť v spolupráci so zodpovednými orgánmi verejnej správy.

5.5

EHSV si uvedomuje, že si táto oblasť vyžaduje monitorovanie, napríklad formou konferencie. Podieľali by sa na nej všetky vnútroštátne orgány, Európska komisia a mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti mládeže alebo dobrovoľnej služby a ich cieľom by bolo podporiť rozvoj rámca európskej občianskej iniciatívy.

V Bruseli 25. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  14825/08, JEUN 101.

(2)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Dobrovoľná činnosť, jej úloha v európskej spoločnosti a jej vplyv“, spravodajkyňa pani Koller (Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006).

(3)  V snahe vyhnúť sa nedorozumeniu v súvislosti so skutočnosťou, že pojem „občianska služba“ má v jednotlivých členských štátoch odlišný význam, používa EHSV v tomto stanovisku výraz „občianska iniciatíva“.

(4)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Dobrovoľná činnosť, jej úloha v európskej spoločnosti a jej vplyv“, spravodajkyňa pani Koller (Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006).


PRÍLOHA

k stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Nasledujúce pozmeňovacie návrhy, ktoré získali viac ako štvrtinu hlasov, boli v priebehu diskusií zamietnuté:

Bod 2.11

V súčasnosti sa dobrovoľné činnosti mladých ľudí vykonávajú hlavne prostredníctvom prioritou otvorenej metódy koordinácie v rámci troch hlavných oblastí politiky mládeže Európskej únie. Ide o:

podporu účasti mladých ľudí na aktívnom občianstve a občianskej spoločnosti,

podnecovanie dobrovoľníckej činnosti medzi mladými ľuďmi,

zlepšenie šírenia informácií adresovaných mládeži, podpora existujúcich informačných služieb pre mladých ľudí a dobrovoľnej činnosti medzi nimi, zvyšovanie porozumenia a lepšie poznanie mládeže.“

Výsledok hlasovania

Za: 49 Proti: 69 Zdržali sa: 19

Bod 4.3.7

Je potrebné vyvinúť maximálne úsilie na to, aby sme predišli prípadnému konfliktu, pokiaľ ide o definíciu plateného zamestnania a dobrovoľnej služby. Z tohto dôvodu je nutné jasne definovať rozdiely medzi zamestnancami a dobrovoľníkmi, a prípadne aj kompetencie dobrovoľníkov. Dobrovoľná činnosť nemá byť chápaná ako náhrada zamestnania. Z tohto dôvodu je dôležitá spolupráca organizácií zastupujúcich dobrovoľníkov so sociálnymi partnermi.“

Výsledok hlasovania

Za: 48 Proti: 77 Zdržali sa: 23


11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/8


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Spolupráca a prenos poznatkov medzi výskumnými organizáciami, priemyslom a malými a strednými podnikmi – dôležitá podmienka inovácií“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2009/C 218/02

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 10. júla 2008 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Spolupráca a prenos poznatkov medzi výskumnými organizáciami, priemyslom a malými a strednými podnikmi – dôležitá podmienka inovácií“.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. februára 2009. Spravodajcom bol pán WOLF.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 26. februára) prijal 158 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Predkladané stanovisko sa zaoberá spoluprácou a prenosom poznatkov medzi výskumnými organizáciami (Research Performing Organisations), priemyslom a malými a strednými podnikmi, pretože táto spolupráca hrá rozhodujúcu úlohu pri vývoji inovatívnych výrobkov a procesov na základe výsledkov vedeckého výskumu.

1.2

Výbor navrhuje systematicky informovať pracovníkov v priemysle a MSP o tom, aké cenné zdroje vedomostí a technológií sú k dispozícii na univerzitách a vo výskumných zariadeniach EÚ a ako nadviazať príslušné kontakty. V tejto súvislosti výbor odporúča, aby sa Komisia snažila o vytvorenie celoeurópskeho (internetového) vyhľadávacieho systému, ktorý doterajšie informačné systémy zjednotí a doplní, a tým lepšie než doteraz uspokojí osobitné požiadavky na informácie.

1.3

Výbor podporuje snahu o voľný prístup k vedeckým publikáciám cez internet. Tento prístup však bude spravidla spojený so zvýšenými výdavkami z verejných prostriedkov. Preto by sa malo vyvinúť úsilie na dosiahnutie dohôd o recipročných pravidlách medzi členskými štátmi EÚ a s mimoeurópskymi štátmi. Výskumné organizácie a ich vedeckí pracovníci by pritom nemali byť obmedzovaní v možnosti slobodne si pre zverejnenie svojich výsledkov vybrať taký časopis a také fórum, ktoré najlepšie poslúžia rozšíreniu a uznaniu ich výsledkov na celom svete.

1.4

Výbor odporúča ďalej rozvíjať úvahy o voľnom prístupe k údajom, ktoré sú výsledkom výskumu, ale tiež stanoviť hranice takéhoto postupu. Nemal by sa pod tým rozumieť predčasný otvorený prístup k akýmkoľvek údajom vyplývajúcim z výskumného procesu vrátane tzv. nespracovaných údajov. Výbor odporúča, aby Komisia postupovala opatrne a krok za krokom a aby do svojho úsilia zapojila výskumných pracovníkov, ktorých sa to týka.

1.5

Vzhľadom na rozdielnu pracovnú kultúru výskumných organizácií a priemyslu výbor odporúča zabezpečiť spravodlivé vyváženie záujmov. Týka sa to rozporu medzi včasným zverejnením výsledkov a potrebou zachovania ich dôverného charakteru, ako aj práv duševného vlastníctva vrátane patentov.

1.6

Výbor preto víta, že Komisia medzitým objasnila, že svojím odporúčaním ako nakladať s duševným vlastníctvom v žiadnom prípade nechce zasahovať do slobody spolupracujúcich partnerov uzatvárať medzi sebou zmluvy, dokonca ani v prípade zmluvného výskumu. Odporúčania Komisie majú slúžiť ako pomoc, a v žiadnom prípade nemajú obmedzovať.

1.7

Výbor opakuje svoje odporúčania týkajúce sa európskeho patentu Spoločenstva s primeraným termínom predbežného zverejnenia pre vynálezcov, ktorý nepoškodzuje novinky (grace period).

1.8

Pri vývoji výskumných infraštruktúr, akými sú napr. urýchľovače, zdroje žiarenia, satelity, pozemné astronomické prístroje alebo zariadenia jadrovej syntézy, nie sú výskumné zariadenia iba dodávateľmi nových poznatkov, lež objednávateľmi a zákazníkmi. Výbor odporúča preskúmať, či doterajšie skúsenosti s existujúcimi pravidlami EÚ a členských štátov o poskytovaní štátnej pomoci, s rozpočtovými pravidlami, pravidlami verejného obstarávania a hospodárskej súťaže prispievajú k tomu, aby sa schopnosti a špeciálne znalosti získané pri takýchto zákazkách v priemysle čo najlepšie zachovali a využívali v prospech európskej konkurencieschopnosti, ale aj príslušných neskorších následných zákaziek, alebo či tu nie sú potrebné nové prístupy v rámci tejto novej priemyselnej politiky.

2.   Úvod

2.1

Výbor zverejnil mnoho stanovísk (1) týkajúcich sa otázok politiky výskumu a pritom poukázal najmä na zásadný význam dostatočného výskumu a vývoja pre plnenie cieľov z Lisabonu a Barcelony.

2.2

Obzvlášť dôležitý aspekt týchto odporúčaní sa týkal spolupráce medzi výskumnými organizáciami vrátane univerzít (Public Research Organisations PROs alebo Research Performing Organisations), priemyslom a MSP, a k tomu potrebného prenosu poznatkov s cieľom vyvíjať inovatívne procesy a výrobky uplatniteľné na trhu. Predkladané stanovisko sa týmto aspektom zaoberá do hĺbky a sústredí sa na témy uvedené v kapitole 3 až 5: a) publikácie a informácie, b) spolupráca pri vývoji výrobkov a postupov uplatniteľných na trhu a c) spolupráca pri vývoji výskumných infraštruktúr (2).

2.3

Tieto témy sa týkajú rovnováhy – ale aj rozporov – medzi spoluprácou a hospodárskou súťažou. Spolupráca je na jednej strane nutná na udržanie a posilnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu voči krajinám mimo Európskej únie. Na druhej strane sa tým nesmie narušiť vzájomná hospodárska súťaž medzi európskymi podnikmi, čo upravujú pravidlá o štátnej pomoci (európske právo štátnej pomoci), ktoré zabezpečujú spravodlivý vnútorný trh.

2.4

Takto vznikajúci napätý vzťah tvorí pozadie pre ďalej skúmané otázky a odporúčania, najmä čo sa týka práv duševného vlastníctva a s tým spojeného okruhu problémov voľného šírenia informácií.

2.5

Témy spolupráce sa chopila aj Komisia a Rada. To viedlo okrem iného k odporúčaniu Komisie (3) o správe duševného vlastníctva pri prenose znalostí a o kódexe postupov pre univerzity a iné verejné výskumné organizácie. Jeho cieľom je podnietiť členské štáty a výskumné zariadenia k jednotnejšiemu postupu. Práve tieto odporúčania však napriek do veľkej miery zmysluplným cieľom a návrhom, nastolili nové otázky, a čo sa týka práv duševného vlastníctva v prípade spoločného a zmluvného výskumu, viedli k vážnym pochybnostiam zo strany príslušných organizácií. Tieto otázky a ich objasnenie, ktoré medzičasom Komisia poskytla, sú súčasťou tohto stanoviska.

3.   Zverejňovanie výskumnej činnosti a poznatkov

3.1   Vedecké publikácie. Výsledky vedeckého výskumu sa tradične zverejňujú po uskutočnení prísneho postupu posudzovania („Peer Review“) v tlačených odborných časopisoch, niekedy ich výskumné ústavy uverejňujú aj vopred ako predbežné publikácie pred oficiálnym vydaním (preprinty) alebo technické správy atď. Okrem toho sa o nich informuje na odborných konferenciách a sú uverejňované v zborníku prác z konferencie.

3.1.1   Nový rozmer: internet. Internet otvoril nový rozmer komunikácie a sprostredkovania znalostí. V súčasnosti vydávajú nakladateľstvá väčšinu vedeckých časopisov aj v elektronickej podobe na internete.

3.1.2   Knižnice a otázka nákladov. Prístup k tlačeným a tiež elektronickým publikáciám sa vo veľkej miere uskutočňuje prostredníctvom knižníc na univerzitách a vo výskumných organizáciách. Univerzity a výskumné organizácie musia byť po finančnej stránke schopné – a v tom tkvie vážny problém (4) – znášať náklady s tým spojené (na publikácie a predplatné).

3.1.3   Bezplatný prístup k vedeckým publikáciám cez internet. Zatiaľ čo prístup k vedeckým publikáciám cez internet sa doteraz obvykle spája s nákladmi, ktoré musia zaplatiť buď knižnice resp. ich nosné inštitúcie alebo priamo užívatelia, už dlhšiu dobu existujú snahy o umožnenie bezplatného prístupu pre všetkých užívateľov: „Free Open Access“ (5). V tejto súvislosti sa skúmajú rôzne obchodné modely a spôsoby platby, ktoré už v niektorých prípadoch viedli ku konkrétnym dohodám. Výbor tieto snahy podporuje. Nie všetky dohody však budú pre verejné orgány z hľadiska výdavkov neutrálne. Výbor preto odporúča snažiť sa o recipročné postupy medzi členskými štátmi EÚ a tiež s mimoeurópskymi štátmi.

3.1.3.1   Neobmedzená voľnosť voľby. Výskumné organizácie a ich vedeckí pracovníci by pritom v žiadnom prípade nemali byť obmedzovaní v možnosti slobodne si pre zverejnenie svojich výsledkov vybrať taký časopis a také fórum, ktoré podľa ich úsudku najlepšie poslúžia rozšíreniu a uznaniu ich výsledkov na celom svete.

3.1.4   Otvorený prístup k výskumným údajom. Okrem toho boli vypracované vízie (6), ako umožniť všeobecný „otvorený prístup“ cez internet – t. j. prístup prekračujúci rámec súčasnej obvyklej dobrovoľnej výmeny údajov medzi spolupracujúcimi partnermi – nielen k vedeckým publikáciám, ale tiež údajom, ktoré tvoria ich základ. Z toho však vyplývajú organizačné, technické a právne otázky (napr. ochrana duševného vlastníctva a ochrana údajov), ako aj otázky zabezpečenia kvality a motivácie, na ktoré je často možné odpovedať iba v rámci danej disciplíny. Výbor preto síce považuje za správne takéto úvahy ďalej rozvíjať, ale tiež stanoviť hranice takéhoto postupu. Výbor v tejto súvislosti odporúča obzvlášť opatrný postup zo strany Komisie, hlavne so zapojením výskumných pracovníkov, ktorých sa to bezprostredne týka.

3.1.5   Právo na zachovanie dôvernosti. Výbor zdôrazňuje, že sa pod tým nesmie rozumieť predčasný otvorený prístup k akýmkoľvek údajom vyplývajúcim z výskumného procesu vrátane tzv. nespracovaných údajov. Výskumní pracovníci musia chybné merania, omyly, otázky interpretácie atď. najprv objasniť, vyhodnotiť ich význam a v internom dôvernom procese vytvárania názoru spracovať skôr, než dajú súhlas k ich prípadnému zverejneniu. V opačnom prípade by mohli byť porušené práva na ochranu osobnosti jednotlivých výskumníkov, ako aj základné predpoklady vedeckej práce a ochrany údajov, ale najmä normy kvality a nároky na prioritu vedeckých publikácií.

3.2   Informácie pre firmy a MSP. Mnohé firmy a MSP, ktoré majú záujem o vývoj noviniek, sú nedostatočne informované o tom, aké cenné zdroje vedomostí a technológií na univerzitách a vo výskumných zariadeniach EÚ vôbec existujú a sú k dispozícii a ako nadviazať príslušné kontakty, s cieľom začať možnú spoluprácu. Existuje tu teda potreba informácií mimo úzkeho kruhu odborníkov, ktorá presahuje rámec vyššie uvedených nástrojov.

3.2.1   Všeobecne zrozumiteľné publikácie. Existuje aj všeobecne zrozumiteľná (tzv. populárno-vedecká) literatúra o vedeckých a technických témach. Okrem toho sa Komisia v posledných rokoch vo zvýšenej miere a úspešne angažovala za rozširovanie vedecko-technických výsledkov programov, ktoré podporuje, napr. prostredníctvom vynikajúceho časopisu research*eu  (7) alebo internetového portálu CORDIS  (8). Takisto univerzity a výskumné organizácie začali v rastúcej miere predstavovať svoju činnosť a výsledky na internete aj so zreteľom na prenos poznatkov a možnú spoluprácu (9).

3.2.2   Úrady na prenos poznatkov. Mnohé výskumné organizácie už dávnejšie zriadili vlastné a veľmi užitočné úrady na prenos poznatkov, v ktorých pôsobia špeciálne vyškolení pracovníci (úradníci zaoberajúci sa prenosom technológií  (10)) (11). Tieto úrady však pracujú na úrovni regiónu alebo príslušnej organizácie, takže ich využívanie na celoeurópske vyhľadávanie je veľmi zložité.

3.2.3   Podporné organizácie a odborní poradcovia. Do uspokojovania vyššie opísanej potreby na európskej úrovni sa okrem Komisie zapájajú aj viaceré organizácie a siete, sčasti na komerčnom základe: napríklad EARTO, Association of European Science and Technology Transfer Professionals alebo ProTon (12). Aj samotná Komisia však ponúka svoju podporu prostredníctvom portálu MSP a European Enterprise Network (Európska sieť podnikov) (13).

3.2.4   Systematické vyhľadávanie. Pokiaľ vyššie uvedené nástroje napriek tomu nemôžu dostatočne uspokojiť požiadavky priemyslu alebo malých a stredných podnikov, výbor navrhuje Komisii, aby sa – podľa možnosti v spolupráci s jedným z veľkých prevádzkovateľov vyhľadávačov – snažila o systematické uspokojovanie tejto potreby prostredníctvom celoeurópskeho (internetového) vyhľadávacieho systému, v ktorom budú vyššie uvedené jednotlivé informácie zhrnuté do jednotnej a odvoditeľnej podoby. Ako prvý krok by bol potrebný proces vytvárania názoru, ktorý by presnejšie určil cieľ a rozsah prvej etapy takého systému vyhľadávania, aby bolo možné získať skúsenosti vo fáze prieskumu.

3.2.5   Výmena pracovníkov. Keďže najúčinnejší prenos vedomostí sa odohráva prostredníctvom tých osôb, ktoré sa pohybujú medzi výskumom a priemyslom, opakuje výbor v tejto súvislosti svoje viacnásobné odporúčanie zvýšiť podporu takejto výmeny pracovníkov, okrem iného pomocou systému štipendií alebo dobrovoľnej prestávky v práci na dlhší čas (Sabbatical), akým je napr. štipendium Marie Curie Industry-Academia.

4.   Spolupráca pri vývoji výrobkov a postupov uplatniteľných na trhu – spravodlivé vyrovnanie záujmov

4.1   Rozdielna pracovná kultúra. Vzhľadom na mnohé už existujúce a v úvode citované dokumenty a odporúčania k tejto problematike sa táto kapitola musí sústrediť na niekoľko vybraných otázok a problémov, ktoré majú svoje korene hlavne v nevyhnutne rozdielnej pracovnej kultúre a záujmoch výskumu a priemyslu. Časť týchto rozdielov výbor už podrobne uviedol vo svojom prvom stanovisku (14) k európskemu výskumnému programu a neskôr sa ním opakovane zaoberal. Podstatné z nich sa týkajú nasledujúcich oblastí:

4.2   Zverejňovanie a utajovanie

Výskum potrebuje včasné zverejňovanie svojich výsledkov, aby tak ďalšie skupiny výskumníkov mali možnosť tieto výsledky overiť. Okrem toho to slúži synergii, ktorá vyplýva z bezprostrednej vzájomnej komunikácie v rámci „vedeckej komunity“, najmä vtedy, keď na jednom spoločnom výskumnom alebo vývojovom programe spolupracuje viacero laboratórií.

Aj verejná správa musí obvykle trvať na včasnom zverejnení výsledkov výskumu, ktorý dotuje, aby zaručila spravodlivé dotácie a súťaž.

Napriek tomu musia v súčasnosti výskumné zariadenia podporované aj z verejných prostriedkov v prípade výsledkov, ktoré vedú k vynálezom, najprv podať prihlášku patentu skôr, než zverejnia svoje výsledky, pretože inak by to poškodilo vynález ako novinku a znemožnilo jeho patentovanie. Táto nutnosť, ktorá platí aj pre otvorený prístup, sa zdôrazňuje aj v odporúčaní Komisie k spravovaniu duševného vlastníctva (15).

Na zmiernenie z toho vyplývajúceho konfliktu medzi jednotlivými cieľmi výbor opakovane navrhol zahrnúť do patentového práva členských štátov a do budúceho patentového práva Spoločenstva termín predbežného zverejnenia, ktorý nepoškodzuje novinky (16) (grace period).

Na rozdiel od tohto musí mať podnik spravidla – vzhľadom na svoje postavenie v hospodárskej súťaži – záujem na udržaní dôverného zaobchádzania s výsledkami vývoja svojich produktov aspoň dovtedy, kým nemá nový produkt pripravený na uvedenie na trh alebo kým nie sú zabezpečené príslušné patenty.

4.3   Hľadajúci výskum – cielený vývoj. Produktom výskumníka sú poznatky, získané z komplexného procesu hľadania a skúmania, ktorého závery sú neznáme. Naproti tomu vývoj zahŕňa cielený, plánovaný postup, ktorý sa začína až vtedy, keď je možné stanoviť konkrétny cieľ a cesta k nemu je dostatočne jasná. Napriek tomu existujú plynulé prechody, vzájomné pôsobenie a synergické účinky medzi výskumom a vývojom, nie je nutný ani lineárny sled týchto procesov.

4.4   Odlišné kritériá hodnotenia Výskumný pracovník a „jeho“ výskumná organizácia sú hodnotení podľa kvality, počtu a „dosahu“ svojich publikácií (17) a poznatkov, stále viac aj podľa počtu patentov. Naproti tomu je manažér hodnotený v prvom rade podľa obchodného zisku „svojho“ podniku, ktorý zase závisí od počtu, kvality a ceny predaných produktov.

4.5   Syntéza. Je teda nutné tieto protiklady preklenúť a nastoliť spravodlivé vyrovnanie záujmov, ktoré prinesie obidvom spolupracujúcim, nerovným partnerom výhody. Ak sa pre to majú získať schopní výskumníci a ich organizácie, musí k tomu existovať aj dostatočný podnet. Pritom môže byť pre spoluprácu škodlivé, ak práva na výsledky výskumov prechádzajú v plnej miere na obstarávateľské firmy  (18). Dôvodom je to, že „nové poznatky“ (Foreground) sa vyvinú z „existujúcich poznatkov“ (Background) a tým podstatným spôsobom obsahujú rozhodujúce prvky „existujúcich poznatkov“ a že tieto sú teda inherentnou súčasťou nových poznatkov. Preto bude pri dohodách o právach duševného vlastníctva a s tým spojených procesoch zvažovania potrebná pružnosť a voľnosť, aby bolo možné zohľadniť individuálne danosti a povahu kreatívnych procesov. Ich nedostatok môže viesť až k odmietnutiu spolupráce medzi vedou a hospodárstvom.

4.6   Duševné vlastníctvo a príslušné odporúčanie Komisie. Výbor preto víta, že Rada (zoskupenie pre konkurencieschopnosť) zdôraznila zmluvnú slobodu zúčastnených strán a že vo svojom rozhodnutí z 30. mája 2008 uvádza: „VYZÝVA všetky univerzity a iné verejné výskumné organizácie, aby venovali náležitú pozornosť obsahu kódexu postupov vypracovaného Komisiou a aby ho uplatňovali podľa svojej konkrétnej situácie, čo zahŕňa aj vhodnú mieru flexibility pre zmluvný výskum“. Výbor víta najmä skutočnosť, že medzitým aj Komisia objasnila (19), že svojím odporúčaním (20), ktoré sa venuje výslovne tejto otázke, v žiadnom prípade nechce pri zmluvnom výskume zasahovať do slobodného uzatvárania zmlúv. Mala by tu skôr byť ponechaná dostatočná pružnosť, pokiaľ neexistujú iné obmedzenia, ako napr. rámec pomoci pre výskum, vývoj a inovácie alebo iné európske alebo vnútroštátne právne predpisy.

4.6.1   Ďalšie objasnenie. Malo by sa ďalej objasniť, že vynálezy vedúce k patentom nie je možné jednoducho objednať, ale že predstavujú dodatočné tvorivé výkony (21). Ich využitie a z neho plynúce výnosy musia byť teda predmetom rokovania; využitie zároveň nesmie byť blokované – v neprospech národného hospodárstva – partnerským podnikom, ktorý zadáva zákazku. Výbor preto víta, že Komisia aj v tejto súvislosti pripravuje ujasnenie. Odporúčania Komisie majú slúžiť ako pomoc, a v žiadnom prípade nemajú obmedzovať.

4.7   Patent Spoločenstva V tejto súvislosti výbor opakovane zdôrazňuje (pozri tiež bod 4.2) svoje viacnásobné odporúčania týkajúce sa európskeho patentu Spoločenstva s primeraným termínom predbežného zverejnenia pre vynálezcov, ktorý nepoškodzuje novinky (grace period).

4.8   Pravidlá účasti a právne predpisy v oblasti štátnej pomoci. Výbor už vo svojom stanovisku (22) k pravidlám účasti odporučil poskytnúť budúcim zmluvným partnerom viac voľnosti pri vytváraní zmluvy, ako aj pri voľbe nástrojov. Obzvlášť sa to týka prístupových práv k novým poznatkom a ochranným právam a/alebo k existujúcim poznatkom a ochranným právam zmluvných partnerov. Bezplatné prístupové práva by tu síce mali byť ponúknuté ako možnosť, ale nie – ako sa navrhlo pre niektoré prípady – predpísané bez výnimky. Bezplatné prenechanie duševného vlastníctva štátnymi vysokými školami alebo výskumnými organizáciami hospodárstvu v sebe skrýva nebezpečenstvo porušenia európskych právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci.

4.9   Verejno-súkromné partnerstvá. Aspekty a odporúčania výboru uvedené v bode 4.6 a 4.8 by sa preto mali uplatniť predovšetkým aj v prípade inak veľmi vítaných verejno-súkromných partnerstiev v oblasti výskumu a vývoja a príslušných spoločných technologických iniciatív.

4.10   Poskytovanie odmien zamestnancom za vynálezy. Osobitnú pozornosť si pritom zasluhuje zákon o odmenách zamestnancom za vynálezy, ktorý existuje v niektorých členských štátoch. Tento zákon sa týka práva vynálezcu patentu na primeranú odmenu za jeho využívanie, aj keď ho urobil v rámci svojej služobnej činnosti. Toto právo nesmie byť v žiadnom prípade porušené.

5.   Spolupráca pri rozvoji výskumných infraštruktúr – zachovanie schopností

5.1

Neprebádané technické oblasti – unikáty. Okrem vyššie uvedenej kategórie spolupráce medzi výskumom a priemyslom existuje ešte ďalšia a rovnako významná kategória, v ktorej výskumné zariadenia nie sú primárne dodávateľmi nových poznatkov na účely vývoja inovatívnych sériových výrobkov (alebo postupov), lež objednávateľmi a zákazníkmi. Ide tu prevažne o vývoj nových výskumných infraštruktúr, akými sú napr. urýchľovače, zdroje žiarenia, satelity, pozemné astronomické prístroje alebo zariadenia jadrovej syntézy. Pritom sa zo strany priemyslu vyvíjajú a vyrábajú – často na základe predchádzajúcich zákaziek na vývoj – dôležité nové samostatné komponenty.

5.2

Špecializácia a riziko. Táto oblasť bohatá na inovácie si vo firmách vyžaduje najschopnejších, špecializovaných odborníkov a – kvôli možnému zlyhaniu – ochotu podstúpiť podnikateľské riziko. Bezprostredný hospodársky zisk je väčšinou malý najmä preto, lebo vyrobené produkty sú takmer výlučne unikáty a podniky nie zriedka podcenia potrebné náklady: hranice existujúceho know-how musia byť spravidla vo veľkej miere prekročené.

5.3

Motivácia k technickému pokroku. Takéto zákazky síce vedú k tomu, že sa zúčastneným podnikom výrazne zvyšuje spôsobilosť v oblasti špičkových technológií, ktorá dlhodobo zlepšuje ich konkurencieschopnosť v príbuzných oblastiach a všeobecne slúži technickému pokroku. Napriek tomu je pre podniky často ťažké zachovať pre nie bezprostredne nastávajúce následné zákazky svoj potenciál, vrátane pracovníkov a inžinierov, v príslušnej špeciálnej oblasti, najmä keď sa ich využitie pri hospodársky oveľa výnosnejších vývojových a výrobných procesoch sériových výrobkov lepšie oplatí.

5.4

Uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže a verejného obstarávania. Uplatňovanie súčasných pravidiel hospodárskej súťaže a verejného obstarávania môže situáciu sťažiť medzi iným aj preto, lebo sa len tak jednoducho nepripúšťa, aby podnik, ktorý uskutočnil zákazku na vývoj, potom samozrejme aj dostal výrobnú zákazku. To môže viesť k tomu, že táto výrobná zákazka bude udelená menej skúsenému podniku, ktorý práve kvôli svojim menším skúsenostiam podcení ťažkosti a dá cenovo výhodnejšiu ponuku. Táto problematická situácia viedla u niektorých podnikov dokonca k tomu, že sa o takéto zákazky už neuchádzali resp. také zákazky neprijímali. Ani nástroj „obstarávania vo fáze pred komerčným využitím“ (23) nevystihuje presne tu opísanú problematiku, keďže neskôr nevznikajú žiadne sériové výrobky.

5.5

Problematická situácia a hľadanie riešení. Ani výbor na to nemá univerzálny recept. Chcel by však upozorniť na vážnosť tejto problematickej situácie, ktorá takéto veľké projekty nielen predražuje a zdržiava, ale pritom získané spôsobilosti a skúsenosti optimálne nezhodnocuje, pretože vysoko hodnotné spôsobilosti sa často znovu stratia. Odporúča preto, aby Komisia v tejto veci zostavila skupinu odborníkov na vysokej úrovni (24), ktorá sa bude zaoberať doterajšími skúsenosťami. Z toho by mohlo byť zrejmé, či súčasné pravidlá o poskytovaní štátnej pomoci, rozpočtové pravidlá a pravidlá hospodárskej súťaže a verejného obstarávania a ich vykonávacie postupy zodpovedajú tejto osobitnej situácii alebo či sú nutné nové nástroje príslušnej priemyselnej politiky.

5.6

ITER. Výbor sa domnieva, že Komisia si je plne vedomá problému napr. v prípade medzinárodného projektu ITER a že sa už preto prijímajú príslušné opatrenia na zapojenie priemyslu. Tento postup by sa mohol podľa možnosti preniesť aj na požiadavky výskumných infraštruktúr (zoznam ESFRI), ktoré sa musia vytvoriť.

6.   Stanoviská výboru na túto tému za posledné tri roky:

Predkladané stanovisko zohľadnilo nasledujúce stanoviská na túto tému prijaté v posledných troch rokoch:

7. rámcový program v oblasti výskumu a technického rozvoja (INT/269, CESE 1484/2005 – Ú. v. EÚ C 65/9, 17.3.2006)

Nanovedy a nanotechnológie (INT/277, CESE 582/2006 – Ú. v. EÚ C 185/1, 8.8.2006)

Päťročné hodnotenie výskumnej činnosti (1999-2003) (INT/286, CESE 729/2006 – Ú. v. EÚ C 195/1, 18.8.2006)

Osobitné programy VTR (INT/292, CESE 583/2006 – Ú. v. EÚ C 185/10, 8.8.2006)

Výskum a inovácie (INT/294, CESE 950/2006 – Ú. v. EÚ C 309/10, 16.12.2006)

Účasť podnikov na akciách v rámci Siedmeho rámcového programu (2007-2013) (INT/309, CESE 956/2006 – Ú. v. EÚ C 309/35, 16.12.2006)

Účasť podnikov – Siedmy rámcový program 2007-2011 (Euratom) (INT/314, CESE 957/2006 – Ú. v. EÚ C 309/41, 16.12.2006)

Investovanie do vedomostí a inovácií (Lisabonská stratégia) (INT/325, CESE 983/2007 – Ú. v. EÚ C 256/17, 27.10.2007)

Potenciál Európy / výskum, vývoj a inovácia (INT/326, CESE 1566/2006 – Ú. v. EÚ C 325/16, 30.12.2006)

Európsky technologický inštitút (INT/335, CESE 410/2007 – Ú. v. EÚ C 161/28, 13.7.2007)

Zelená kniha – Európsky výskumný priestor: nové perspektívy (INT/358, CESE 1440/2007 – Ú. v. EÚ C 44/1, 16.2.2008)

Iniciatíva pre inovačné liekyZaloženie spoločného podniku (INT/363, CESE 1441/2007 – Ú. v. EÚ C 44/11, 16.2.2008)

Technologická iniciatíva pre vstavané počítačové systémy(ARTEMIS) (INT/364, CESE 1442/2007 – Ú. v. EÚ C 44/15, 16.2.2008)

Zriadenie spoločného podniku Čistá obloha (INT/369, CESE 1443/2007 – Ú. v. EÚ C 44/19, 16.2.2008)

Vytvorenie spoločného podniku ENIAC (INT/370, CESE 1444/2007 – Ú. v. EÚ C 44/22, 16.2.2008)

Programy výskumu a vývoja pre malé a stredné podniky (INT/379, CESE 977/2008 – Ú. v. EÚ C 224/18, 30.8.2008)

Konkurencieschopné európske regióny vďaka výskumu a inovácii (INT/383, CESE 751/2008 – Ú. v. EÚ C 211/1, 19.8.2008)

Spoločný podnik na palivové články a vodík (INT/386, CESE 484/2008 – Ú. v. EÚ C 204/19, 9.8.2008)

Európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov (INT/435, CESE 1908/2008 – ešte nebolo zverejnené v úradnom vestníku)

Právny rámec Spoločenstva pre Európsku výskumnú infraštruktúru (INT/450, CESE 40/2009 – ešte nebolo zverejnené v úradnom vestníku )

V Bruseli 26. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Pozri kapitolu č. 6.

(2)  INT/450, CESE 40/2009 (Ešte nebolo zverejnené v úradnom vestníku).

(3)  K(2008) 1329 z 10. apríla 2008.

(4)  URL: http://ec.europa.eu/research/science-society/pdf/scientific-publication-study_en.pdf

(5)  Open Access. Príležitosti a výzvy – príručka. Európska komisia/Nemecká komisia UNESCO, 2008.

(6)  KOM(2007) 56, 14.2.2007, K(2008) 1329 z 10.4.2008 – Príloha II.

(7)  http://ec.europa.eu/research/research-eu

(8)  http://cordis.europa.eu/

(9)  http://www.ott.csic.es/english/index.html v Španielsku alebo http://www.technologieallianz.de/ v Nemecku.

(10)  K(2008) 1329 z 10.4.2008, príloha 2, bod 7.

(11)  KOM(2007) 182, 4.4.2007.

(12)  http://www.earto.org/; http://www.astp.net/; alebo http://www.protoneurope.org/

(13)  EEN: http://www.enterprise-europe-network.ec.europa.eu/services_en.htm a portál MSP http://ec.europa.eu/enterprise/sme/index_de.htm

(14)  Ú. v. ES C 204, 18.7.2000, s. 70.

(15)  K(2008) 1329, 10.4.2008, odporúčanie č. 4. členským štátom a v prílohe I, č. 7 verejným zariadeniam.

(16)  Tak to bolo kedysi napr. v nemeckom patentovom práve.

(17)  A podľa prestíže príslušného časopisu, v ktorom publikácie vyšli!

(18)  Ú. v. ES C 204, 18.7.2000, s. 70.

(19)  Odporúčanie Komisie o správe duševného vlastníctva pri činnostiach v súvislosti s prenosom poznatkov a o kódexe postupov pre univerzity a iné verejné výskumné organizácie (2008) ISBN 978-92-79-09850-5 (dostupné len v anglickom jazyku). V poslednej vete Kapitoly 4 ods. 3 sa uvádza, že strany však môžu slobodne uzavrieť rôzne dohody o vlastníctve (a/alebo potenciálnych užívateľských právach) nových poznatkov, pretože zásady kódexu postupov sú iba východiskom pre rokovania ….

(20)  K(2008) 1329 z 10.4.2008, príloha I, bod 17.

(21)  Na tejto myšlienke je založené aj poskytovanie odmien zamestnancom za vynálezy, pozri bod 4.10.

(22)  Ú. v. EU C 309, 16.12.2006, s. 35.

(23)  KOM(2007) 799 v konečnom znení. Oznámenie Komisie „Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím: Podpora inovácií s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné verejné služby vysokej kvality v Európe“ Pozri tiež stanovisko výboru INT/399 „Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím“ CESE 1658 (2008) (Ešte nebolo zverijnené v úradnom vestníku).

(24)  Pokiaľ možno aj za účasti výskumných zariadení zastúpených v organizácii EIROforum.


III Prípravné akty

Európsky hospodársky a sociálny výbor

451. plenárne zasadnutie 25. a 26. februára 2009

11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/15


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh“

KOM(2008) 311 v konečnom znení – 2008/0098 (COD)

2009/C 218/03

Európska rada sa 1. júla 2008 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. februára 2009. Spravodajcom bol pán GRASSO.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25.–26. februára 2009 (schôdza z 25. februára) prijal 114 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 1 sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV je presvedčený, že na to, aby mohli byť bez problémov na celom území Európskej únie distribuované výrobky, ktoré boli legálne uvedené na trh v jednej z členských krajín, musí byť zabezpečené neobmedzené uplatňovanie zásady voľného pohybu tovaru, zakotvené zmluvou a definované spoločný rámcom, ktorý bol prijatý v júli 2008, ako aj postupnými ustanoveniami platnými pre jednotlivé odvetvia. Zároveň musia byť zaručené aj príslušné záruky, pokiaľ ide o bezpečnosť, ochranu zdravia a ochranu životného prostredia počas celého životného cyklu výrobku, od jeho navrhnutia až po jeho konečnú likvidáciu.

1.2

EHSV podporuje iniciatívu Komisie prepracovať predpisy obsiahnuté v smernici 89/106/EHS o stavebných výrobkoch tak, aby boli prispôsobené dnešným požiadavkám, aktualizovať obsah smernice a vytvoriť bezpečný a jednoznačný európsky právny rámec.

1.3

EHSV je presvedčený, že už od počiatočného plánovania je bezpodmienečne nutné zohľadňovať kvalitu ekosystému pri všetkých podmienkach, pokiaľ ide o typológiu a morfológiu stavebných komplexov a/alebo stavebných jednotiek. Znamená to, že prírodné zdroje budú využívané šetrne, podmienky bývania pre občanov sa zlepšia a bude dosiahnutá väčšia zodpovednosť pri operáciách, postupoch a technikách, aby tak boli splnené požiadavky na kvalitu a zároveň bezpečnosť pracovníkov a konečných spotrebiteľov.

1.4

Podľa názoru EHSV musí byť európsky normalizačný systém pre stavebné výrobky posilnený príslušným podporením orgánov pre normalizáciu a zahrnutím aspektov bezpečnosti pri práci, využívania výrobkov a ich demolácie/likvidácie do noriem.

1.5

EHSV sa domnieva, že odborníci, stavební podnikatelia a užívatelia musia využiť obrovský potenciál novátorských stavebných výrobkov, pokiaľ ide o zmiernenie negatívnych vplyvov klimatických zmien a kvalitu bývania, pretože len tak môžu konkrétne a účinne prispieť k ochrane životného prostredia a šetriť energiu.

1.6

Výbor zdôrazňuje, že voľný pohyb tovaru musí byť významnou hnacou silou hospodárskej súťaže a hospodárskeho a sociálneho rozvoja európskeho vnútorného trhu, a že sprísnenie a aktualizácia podmienok uvádzania neškodlivých a kvalitných produktov na trh musí byť zárukou kvality pre európskych občanov a aktérov pôsobiacich v stavebníctve.

1.7

Podľa názoru EHSV je pre uvádzanie na trh a výrobu stavebných výrobkov na európskom vnútornom trhu (EHP) potrebné zabezpečiť harmonizovaný európsky právny rámec.

1.8

EHSV považuje za veľmi dôležité, aby sa opätovne obnovila dôveryhodnosť označenia CE a zlepšila kvalita systému akreditácie notifikovaných osôb. Je vhodné vypracovať právny rámec, ktorý by zaručoval súdržnosť, porovnateľnosť a koordináciu v decentralizovanom systéme, efektívnosť a účinnosť kontroly trhu, ako aj jednoznačné a zjednodušené definície a postupy.

1.9

EHSV odporúča vyčleniť primerané finančné prostriedky na podporu programov vzdelávania a informačných programov Spoločenstva, ktoré by boli zamerané na všetkých zúčastnených verejných a súkromných aktérov (najmä prostredníctvom kampaní na školenie školiteľov), ako aj vytvoriť program, ktorý by sprevádzal a kontroloval uplatňovanie.

1.10

EHSV považuje za nevyhnutné predpisy týkajúce sa postupov, ktorých cieľom je zjednodušenie, a to najmä pokiaľ ide o zjednodušenie prístupu MSP a mikropodnikov k systému označenia CE, a využívanie programu SOLVIT (1) v kontaktných miestach pre výrobky, aby sa tak uľahčilo riešenie problémov.

1.11

Podľa názoru EHSV by bolo vhodné doplniť nové predpisy a technické prílohy o technickú príručku o rozvoji základných požiadaviek uplatňovaných na práce súvisiace s využívaním ekologických surovín a druhotných stavebných materiálov a na novátorské výrobky.

1.12

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať komunitárny systém rýchleho varovania pre nepotravinárske spotrebné výrobky (RAPEX) aj v stavebníctve, a považuje za dôležité, aby sa objavené prípady porušení predpisov a podvodného konania uverejňovali v úradnom vestníku EÚ i na európskom internetovom portáli pre stavebné výrobky.

1.13

EHSV zastáva názor, že stanovené lehoty pre úplné a účinné zavedenie nariadenia do praxe sú príliš krátke a musia byť posudzované aj vzhľadom na vzdelávanie a informovanie potrebné na zvládnutie týchto zmien.

1.14

V neposlednom rade sa EHSV vyslovuje za to, aby Komisia každé dva roky predkladala Európskemu parlamentu, Rade a EHSV správu o uplatňovaní nariadenia, ktorá by obsahovala osobitnú kapitolu týkajúcu sa bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na stavebné výrobky, ako aj porušenia predpisov a prípady podvodov odhalené v tejto oblasti.

2.   Úvod

2.1   V európskom stavebníctve, ktoré vytvára približne 10 % HDP Spoločenstva, je zamestnaných asi 7 % všetkých pracovníkov v Spoločenstve. Viac ako 65 000 podnikov je činných v oblasti stavebných výrobkov, a 92 % z nich tvoria MSP a mikropodniky.

2.2   S podstatným množstvom stavebných výrobkov sa obchoduje na trhu vo vnútri Spoločenstva v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). V stavebníctve dosahuje tento podiel 15–25 %, v závislosti od sektora.

2.3   Stavebné výrobky môžu byť uvedené na trh v EHP (2) len vtedy, ak sú vhodné na príslušné použitie, inými slovami, kvalita stavebných materiálov by mala počas celého životného cyklu hotového výrobku, v ktorom sú tieto materiály použité, zodpovedať uvádzanému spôsobu použitia, najmä pokiaľ ide o základné požiadavky týkajúce sa týchto aspektov: mechanickej odolnosti a stability, požiarnej ochrany, hygieny, zdravia a životného prostredia, bezpečnosti používania, ochrany proti hluku, hospodárenia s energiou a tepelnej izolácie.

2.3.1   Preto by mala by byť primerane zohľadnená kompatibilita/zhodnosť a trvanlivosť stavebných výrobkov, najmä pokiaľ sú potrebné rozsiahle investície na rekonštrukciu budov, aby sa zaručila ich energetická účinnosť.

2.4   Výbor je presvedčený, že „voľný pohyb tovaru je jedným z najdôležitejších motorov konkurencieschopnosti a hospodárskeho a sociálneho rozvoja európskeho vnútorného trhu a že spresnenie a modernizácia podmienok uvádzania bezpečných kvalitných produktov na trh zohrávajú pre spotrebiteľov, podniky a občanov Únie centrálnu rolu“ (3).

2.5   Dnes sa označenie CE vzťahuje na viac ako 300 skupín stavebných výrobkov; od roku 2000 zaviedol Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) viac ako 380 harmonizovaných európskych noriem (4), a za rovnaké obdobie bolo vystavených viac ako 1 100 európskych technických posúdení (ETA) pre konkrétne výrobky, ktoré umožňujú používať označenie CE namiesto harmonizovaných noriem.

2.6   Ak aktéri a užívatelia pochopia a ocenia obrovský potenciál novátorských stavebných výrobkov, pokiaľ ide o zmiernenie negatívnych vplyvov klimatických zmien, zvýšenie energetickej účinnosti a pokiaľ ide o kvalitu bývania, EHSV sa domnieva, že je možné konkrétne a účinne prispieť k ochrane životného prostredia a šetriť energiu (5).

2.7   Zásadný význam tu zohráva to, aby výrobcovia včas prispôsobili svoje výrobné procesy predpísaným ustanoveniam. Povinnosť používať spoločný technický jazyk pri hodnotení úžitkových vlastností produktov vzhľadom na znižovanie emisií CO2 pri ich výrobe ako aj vzhľadom na hygienu vnútorných priestorov, môže viesť k lepšej spolupráci medzi výrobcami, ich zákazníkmi a úradmi, pokiaľ ide o kvalitu budov.

2.8   Jednoduchý a kvalitný regulačný rámec je rozhodujúcim prvkom pre konkurencieschopnosť podnikov ako aj pre rozvoj a zamestnanosť. Zjednodušenie regulačného prostredia je nevyhnutné na to, aby sa dosiahol pokrok v inovácii a znížila byrokracia vyplývajúca z právnych povinností, ako aj na zníženie celkového objemu právnych predpisov Spoločenstva a podporu prechodu na pružnejšie právne prístupy.

2.9   K otázke zabezpečenia dobrých vlastností a znakov výrobkov patrí podľa názoru EHSV aj schopnosť a potreba predvídať prípadné náklady na plánovanie a realizáciu projektov a predovšetkým na spravovanie a údržbu.

2.10   EHSV zdôrazňuje to, čo už uviedol v jednom z predchádzajúcich stanovísk: „Tvorba práva, jeho implementácia a vykonávanie sú úzko späté: právny predpis je dobrý, ak je vykonateľný a vykonaný. [Ťažkosti] spôsobujú […] rozdiely v kultúre a úlohách a rôzne stupne angažovanosti do efektívnej implementácie v rámci Európy“ (6).

2.11   Preto EHSV rozhodne víta, že táto smernica bude prepracovaná v podobe nariadenia (nariadenia o stavebných výrobkoch), aby sa tak predišlo riziku rozdielneho uplatňovania a výkladu, znížila záťaž a zjednodušil rámec uplatňovania.

2.12   EHSV zdôrazňuje, že je dôležité „zabezpečiť bezpečné, transparentné a efektívne obchodovanie prostredníctvom odstránenia viacnásobných kontrol a skúmaní, ako aj prostredníctvom zaručenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, a zaručiť aktívne a jednotné uplatňovanie predpisov Spoločenstva v oblasti bezpečnosti výrobkov prostredníctvom koordinácie a posilnenia dohľadu nad trhom“ (7).

3.   Návrh Komisie

3.1

Cieľom nariadenia o stavebných výrobkoch je zaručiť spoľahlivé a presné informácie o úžitkových vlastnostiach stavebných výrokov na celom európskom vnútornom trhu EHP, a to prostredníctvom týchto opatrení:

zavedenie spoločného technického jazyka,

stanovenie cieľov, koncepcií a presných pravidiel na určenie povinností všetkých hospodárskych subjektov,

vypracovanie vyhlásenia o úžitkových vlastnostiach pre výrobky s označením CE, za ktoré je zodpovedný výlučne výrobca resp. dovozca,

posilnenie dôveryhodnosti noriem, aj vzhľadom na vytváranie miest pre technické posudzovanie (TAB),

zjednodušenie postupov a zníženie administratívnej záťaže pre podniky,

stanovenie prísnejších kritérií pre notifikované osoby pod dohľadom niektorého z notifikujúcich orgánov, vymenovaných členskými štátmi,

posilnenie dohľadu nad trhom prostredníctvom vnútroštátnych orgánov dohľadu nad trhom.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

EHSV víta iniciatívu, ktorej cieľom je prispôsobiť predpisy Spoločenstva v tejto oblasti, aktualizovať ich obsah a stanoviť jednoznačný, jasný, transparentný a vyvážený európsky právny a regulačný rámec pre všetkých verejných i súkromných účastníkov európskeho vnútorného trhu, ktorého prvkami by boli spoločný technický jazyk, harmonizované technické špecifikácie (harmonizované európske normy a európske hodnotiace dokumenty) a základné požiadavky na stavby, a v ktorom by boli v plnej miere zohľadnené aj aspekty trvalo udržateľného rozvoja, práva občanov na zdravie, trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov a zjednodušenia postupov pre MSP.

4.2

Komisia považuje stavebníctvo za jeden z vedúcich európskych trhov, poukazuje však aj na to, že „predpisy v tejto oblasti sú nedostatočne koordinované, nielen na úrovni EÚ, ale hlavne na vnútroštátnej úrovni, čo spolu s prevažne miestnou podnikateľskou štruktúrou vedie k značnej administratívnej záťaži a vysokej fragmentácii udržateľného trhu v oblasti stavebníctva“ (8).

4.3

Podľa názoru EHSV by sa pri prepracúvaní smernice o stavebných výrobkoch a jej zmene na nariadenie o stavebných výrobkoch mali zohľadniť najmä tieto dôležité aspekty:

transparentnosť, zjednodušenie, spoľahlivosť, právna istota a technická bezpečnosť, jednotné definície, zrozumiteľnosť pre cieľové skupiny obyvateľstva, t. j. medzispotrebiteľov alebo konečných spotrebiteľov stavebných výrobkov, kupujúcich resp. predajcov, inžinierov, architektov a konštruktérov, verejných a súkromných zmluvných partnerov, ako aj orgány verejnej správy,

zrozumiteľný, jasný a užívateľovi ľahko prístupný spoločný technický jazyk, založený na harmonizovaných normách a európskych technických posúdeniach, pre hospodárske subjekty pôsobiace v stavebníctve, ale aj pre jednotlivcov z radov občanov a pre ich požiadavky na bývanie pokiaľ ide o pohodlie, zdravie, energetickú a ekologickú účinnosť, kvalitu života, hygienu a bezpečnosť,

súlad s ostatnými cieľmi a oblasťami politiky EÚ, najmä pokiaľ ide o všeobecnú zásadu predchádzania škodám, ktorá je stanovená zmluvou a bola prijatá rôznymi medzinárodnými dohovormi, ako aj dohodou o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení (dohovor SPS) v rámci WTO, na ktorú sa dá odvolávať, ak boli objektívnym vedeckým skúmaním zistené potenciálne nebezpečenstvá fenoménu, výrobku alebo postupu, a to najmä vo vzťahu k právnemu rámcu pre používanie chemických látok (REACH) (9), všeobecnej bezpečnosti výrobkov (10) a zodpovednosti za výrobky, aby sa tak zaručila vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa pred poškodením jeho zdravia a majetku chybným výrobkom (11),

komunikácia, informácie a školenia, pokiaľ ide o práva a povinnosti všetkých zúčastnených subjektov Spoločenstva a zreteľné identifikovanie kontaktných miest pre výrobky, ktoré by pri urovnávaní sporov mali využívať aj postup SOLVIT, aby tak umožnili podnikom – najmä MSP – a medzispotrebiteľom a konečným spotrebiteľom mimosúdne urovnať spory,

odstránenie nadmernej administratívnej náročnosti a s ňou spojeného zaťaženia, najmä pre menšie a slabšie subjekty ako napr. medzispotrebiteľov a konečných spotrebiteľov, MSP a jednotlivcov z radov občanov, keďže povinnosti pre hospodárske subjekty musia byť oprávnené a primerané a nesmú byť spojené s nákladným byrokratickým a administratívnym zaťažením,

rozvoj a šírenie kultúry trvalo udržateľného, zdravého a bezpečného stavebníctva, ktorá bude ovplyvňovať projektový výskum a hodnotenie stavebných techník, výrobu, uvádzanie do obehu a používanie lepších stavebných materiálov, ako aj nové riešenia štruktúr budov, pričom zodpovednosť nesú všetky subjekty, počnúc školami, zariadeniami technickej odbornej prípravy, až po univerzity,

podpora európskych výborov pre normalizáciu stanovením jasných, transparentných mandátov, ktorých ciele sú úplne dodržiavané, ako aj rozšírením ich reprezentatívnosti na všetky príslušné cieľové skupiny, aby tak bol postup pre vypracovanie technických noriem pre stavebné výrobky efektívnejší,

posilnenie systémov dohľadu nad trhom a uverejňovanie porušení a menovite aj porušovateľov. S tým je spojené aj zlepšenie koordinácie vnútroštátnych systémov, špecifické uplatňovanie systému RAPEX (12) na výrobky v stavebníctve, uverejňovanie porušení predpisov a podvodného konania na internetovom portáli EÚ a v úradnom vestníku, a tiež to, že tejto oblasti by mala byť venovaná osobitná kapitola v správe o uplatňovaní tohto nového nariadenia, ktorá má byť predkladaná každé dva roky Európskemu parlamentu, Rade a EHSV.

4.4

EHSV súhlasí s tým, že treba zvýšiť kvalitu systému akreditácie notifikovaných osôb a že pre ich vymenovanie, riadenie a monitorovanie musia byť stanovené prísnejšie kritériá v súlade s príslušnými všeobecnými predpismi podľa rozhodnutia č. 768/2008/ES a nariadenia (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008.

4.5

Vzhľadom na narastajúcu globalizáciu musí systém pre dohľad nad trhom zabezpečiť spoločný právny rámec, ktorý umožní účinné a zosúladené uplatňovanie právnych predpisov na celom území EÚ, pričom členské štáty musia dať k dispozícii primerané prostriedky na splnenie príslušných úloh. V každom prípade treba výslovne stanoviť povinnosť členských krajín zriadiť miesto, ktoré by prijímalo sťažnosti a sprístupniť ho verejnosti.

4.6

Výbor sa domnieva, že na zabezpečenie úplnej vysledovateľnosti výrobkov je potrebné jasne a jednoznačne určiť kompetencie rôznych subjektov, a to najmä vzhľadom na funkčnosť stavebných materiálov počas celého životného cyklu výrobku, požiadavky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia – osobitne pokiaľ ide o bezpečnosť pracovníkov a konečných užívateľov – a integrovanú ochranu životného prostredia pre obytné a úžitkové oblasti vo všeobecnosti.

4.7

Dôležité je opätovne obnoviť dôveru v označenie zhody. Treba obnoviť samotnú hodnotu označenia CE a vytvoriť lepšie možnosti postihovať porušenia pravidiel v tejto oblasti a zaručiť právnu ochranu označenia CE. Výbor zdôrazňuje, že prispôsobenie sa novým predpisom pre označenie CE bude pre podniky znamenať značnú záťaž a od úradov si bude vyžadovať pomerne vysoké počiatočné investície do normovacích a monitorovacích infraštruktúr, najmä na to, aby sa notifikované osoby dostali na veľmi vysokú úroveň.

4.8

Podľa názoru EHSV musí byť posilnenie európskeho normalizačného systému pre stavebné výrobky sprevádzané väčšou podporou vytvorenia a uplatňovania medzinárodných noriem, aby sa tak uľahčil prístup na trhy a svetový trh a zaručil celosvetový rozmer trhov so stavebnými výrobkami.

4.9

Vzhľadom na rozsah a hĺbku potrebného informovania a kvôli času, potrebnému na prispôsobenie sa zmeneným metódam, procesom a postupom pri prechode zo smernice o stavebných výrobkoch na nariadenie o stavebných výrobkoch odporúča EHSV stanoviť primeranejšie lehoty na zavedenie do praxe než tie, ktoré sú navrhnuté teraz.

4.10

Podľa EHSV je dôležité, aby boli naplánované primerané finančné prostriedky na podporu programov Spoločenstva v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a informovania, ako aj na podporu sprievodných opatrení a monitorovania uplatňovania nariadenia, ktoré by boli zamerané na všetky subjekty.

4.11

EHSV odporúča, aby boli nové normy a technické prílohy doplnené technickou príručkou pre vytvorenie základných požiadaviek na stavby (basic Works requirements), ktorá by:

v budúcnosti usmerňovala prípravu normovacích mandátov v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o využívanie ekologických surovín a druhotných materiálov v stavbách, a

zaručila väčšiu pružnosť lehôt postupov prostredníctvom európskeho technického posúdenia pre novátorské výrobky ako aj úloha a vymenovanie rôznych miest a organizácií uvedených v návrhu.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   Návrh by mal obsahovať ešte dve dodatočné kapitoly týkajúce sa:

komunikácie, informovania, vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom vytvoriť a šíriť trvalo udržateľnú stavebnú kultúru, ako aj

energetickej úspornosti, trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov a zdravia, hygieny a bezpečnosti počas celého životného cyklu výrobku od jeho navrhnutia až po jeho likvidáciu, základné požiadavky sú uvedené v prílohe I, podľa názoru EHSV by však mali byť explicitne uvedené v samotnom texte nariadenia.

5.1.1   Povinnosť dodržiavať požiadavky v oblasti hygieny a ochrany zdravia sa javí ako zvlášť významná najmä vzhľadom na riziká spojené s využívaním recyklovaného materiálu, ktorý je rádioaktívne zamorený (13) a/alebo ktorý obsahuje nebezpečné toxické látky. Ak sa už použije pri stavbe budov alebo stavebnom diele, ohrozuje zdravie ľudí, ktorí tam žijú alebo prichádzajú s touto látkou dlhodobejšie do kontaktu a škodí do takej miery, že môže mať za následok aj závažné trvalé poškodenie zdravia.

5.2   Pokiaľ ide o vymedzenia pojmov (článok 2), EHSV sa domnieva, že osobitný význam majú navrhované rámcové podmienky pre „sprístupnenie na trhu“ (14), ku ktorým sa už vyjadril (15). Treba pritom zabrániť rozporom s inými predpismi, ale zároveň aj doplniť definíciu stavebných výrobkov, ktoré nie sú vyrábané sériovo, čo je zvlášť dôležité pre MSP, či definície komplexne vopred navrhnutých alebo predpripravených stavebných systémov, ako aj novátorských výrobkov. Definícia „harmonizovaných technických špecifikácií“ by naopak nemala odkazovať na európske hodnotiace dokumenty, ale na európske technické posúdenia (16).

5.3   Pokiaľ ide o vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach, EHSV zastáva názor, že ak sa výrobok uvádza do obehu a spĺňa požiadavky týkajúce sa základných charakteristík tohto výrobku, aby vyhovoval základným požiadavkám na stavby, malo by byť vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach povinné a úplné a nesmie sa obmedzovať len na vnútroštátne normy. V tejto súvislosti sa dá uvažovať aj o využití elektronických prostriedkov alebo internetových stránok, na ktoré by mali prístup aj zákazníci.

5.3.1   EHSV sa nazdáva, že je potrebné vypracovať vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach, ak pre príslušný výrobok existuje harmonizovaná európska norma alebo európsky hodnotiaci dokument ETA (17).

5.4   Cieľ harmonizovaných noriem, ktoré stanovuje na základe poverenia Komisiou Európsky výbor pre normalizáciu, musí byť pre príslušný výrobok resp. príslušnú skupinu výrobkov výslovne a jasne stanovený, pričom musia byť uvedené všetky možnosti použitia, ktoré pokrývajú. Harmonizované normy musia v každom ohľade zodpovedať normovaciemu mandátu.

5.5   EHSV považuje navrhované ustanovenia na zjednodušenie postupov za dôležité v kontexte jednoznačného úsilia o zjednodušenie, a to najmä s cieľom uľahčiť MSP a mikropodnikom prístup k označeniu CE. V rámci týchto postupov je však potrebné zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany spotrebiteľov, pokiaľ ide o ochranu zdravia, bezpečnosť a ochranu životného prostredia.

5.6   EHSV zdôrazňuje, že ustanovenia článku 46 sú dôležité, najmä vzhľadom na možné ohrozenie zdravia a bezpečnosti zamestnávateľov: vzhľadom na vysokú škodovosť v tomto odvetí z dôvodov použitia nevhodných materiálov alebo nesprávneho použitia materiálov treba ako preventívne opatrenie vykonať hodnotenie príslušných výrobkov počas ich celého životného cyklu, ktoré by zohľadnilo všetky požiadavky uvedené v návrhu nariadenia.

5.7   EHSV sa domnieva, že musia byť zmenené prechodné ustanovenia v článku 53, ktoré stanovujú ako lehotu pre prechod zo smernice o stavebných výrokoch na budúce nariadenie o stavebných výrobkoch 1. júl 2011. Vzhľadom na rozsah potrebného informovania, školení a prispôsobenia sa, ako aj kvôli času, potrebnému na prispôsobenie sa stanoveným zmenám metód a postupov musia byť stanovené primeranejšie prechodné lehoty.

5.8   Pokiaľ ide o technickú aktualizáciu uvádzanú v článku 51 návrhu nariadenia, výbor poukazuje, ako to už robil vo svojom stanovisku na túto tému (18), na to, že „je dôležité, aby postupy výboru boli maximálne transparentné a zrozumiteľné pre obyvateľov EÚ, obzvlášť pre osoby, ktorých sa tieto akty priamo týkajú“.

V Bruseli 25. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  http://ec.europa.eu/solvit/

(2)  EHP: Európsky hospodársky priestor.

(3)  Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008.

(4)  CEN: http://nan.brrc.be/docs_public/other/cpd_standards_20080730.pdf; a Ú. v. EÚ C 304, 13.12.2006.

(5)  Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008.

(6)  Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006.

(7)  Pozri poznámku pod čiarou 3.

(8)  KOM(2007) 860 v konečnom znení, 21.12.2007, Oznámenie na tému „Iniciatíva vedúcich trhov pre Európu“, s. 5.

(9)  Pozri nariadenie (ES) č. 1907/2006 z 18.12.2006.

(10)  Smernica 2001/95/EHS z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov.

(11)  Smernica 85/374/EHS z 25. júla 1985 o zodpovednosti za chybné výrobky.

(12)  RAPEX: Systém rýchleho varovania pre výrobky neurčené na konzumáciu.

(13)  Ú. v. EÚ C 241, 7.10.2002.

(14)  Rozhodnutie č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh – nariadenie (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh.

(15)  Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008.

(16)  ETA (European Technical Assessment).

(17)  Mal by sa teda vypustiť text článku 4 ods. 1 písm. b) až po koniec bodu.

(18)  Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008.


11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/21


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Regulačné aspekty nanomateriálov“

KOM(2008) 366 v konečnom znení

2009/C 218/04

Komisia sa 17. júna 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Regulačné aspekty nanomateriálov“

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. februára 2009. Spravodajcom bol pán PEZZINI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 25. februára) prijal 170 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV sa nazdáva, že zodpovedný rozvoj nanovied a nanomateriálov (N&N) je hlavným európskym tromfom na udržanie kroku s napredovaním v hospodárskej a sociálnej oblasti vo svete.

1.2

EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné urýchlene rozvíjať priemyselné viacodvetvové uplatnenia nanotechnológií a popritom aj

hospodárske a sociálne prostredie,

právne, daňové a finančné aspekty,

a osobitnú pozornosť venovať etickým a environmentálnym aspektom, ako aj ochrane zdravia a bezpečnosti, a to počas celého životného cyklu vedeckých uplatnení N&N.

1.3

EHSV plne podporuje zásady uvedené v kódexe správania pre zodpovedný výskum v oblasti nanovied a nanotechnológií a pokladá ich za platné aj pre revíziu európskeho právneho a regulačného rámca.

1.4

EHSV vyjadruje znepokojenie nad pomalým pokrokom v oblasti trhového uplatnenia nanotechnológií a výskumu o vplyve nanomateriálov na životné prostredie a zdravie a o ich toxicite.

1.5

EHSV je presvedčený, že komplexnosť, rýchly rozvoj a prierezový charakter vedy v oblasti nanotechnológií si vyžadujú prístup presahujúci hranice jednotlivých disciplín, predovšetkým pokiaľ ide o otázky rizika, a to tak v rámci predpisov, ako aj v kontexte etických a sociálnych aspektov. Je to nevyhnutné, ak sa majú nájsť všeobecne prijateľné riešenia riadenia rizika založené na spoľahlivosti, úplnosti a zodpovednosti.

1.6

Optimálny systém riadenia musí zachovať rovnováhu medzi rôznymi aspektmi zodpovedného rozvoja nanomateriálov. EHSV odporúča pretvoriť európske stredisko na monitorovanie nanotechnológií ObservatoryNANO na stále pracovisko, aby mohlo poskytovať analýzy na presnom vedeckom a ekonomickom základe a skúmať vplyv na spoločnosť, možné riziká pre životné prostredie, zdravie a bezpečnosť v spolupráci s ďalšími zainteresovanými európskymi agentúrami.

1.7

EHSV pokladá za potrebné vytvoriť okrem systému riadenia aj integrovaný referenčný regulačný rámec s cieľom reagovať jednoznačne a spoľahlivo na požiadavky vyvstávajúce najmä v súvislosti s bežnými postupmi klasifikácie, metrológie a overovania platnosti existujúcich a nových protokolov, ako aj prípravného a sprievodného výskumu.

1.8

Podľa EHSV je potrebné rozhodne konať v oblasti vzdelávania a interdisciplinárnej odbornej prípravy. Zároveň je nevyhnutné s pomocou špičkových pracovísk zahrnúť do tohto úsilia hodnotenie a prevenciu rizika.

1.9

EHSV pripisuje veľký význam rozvoju európskeho referenčného porovnávania iniciatív (benchmarking) v oblasti hodnotenia a prevencie rizika v Európe, USA, Japonsku a v krajinách s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom.

1.10

Podľa názoru EHSV je potrebné aj prostredníctvom jednoznačných a transparentných mandátov Komisie podporovať činnosť CEN, CENELEC a ETSI v oblasti normalizácie technických predpisov na európskej úrovni, ktoré by sa na medzinárodnej úrovni premietli do činnosti ISO v oblasti TC 229, aby sa tým uľahčilo bezpečné celosvetové obchodovanie s nanotechnológiami, nanovýrobkami a komplexnejšími systémami obsahujúcimi N&N.

1.11

EHSV odporúča posilniť štruktúrovaný dialóg s občianskou spoločnosťou založený na pevných a transparentných základoch, vďaka ktorému by Európa dokázala vystupovať jednotne v tejto z medzinárodného hľadiska životne dôležitej oblasti.

1.12

EHSV požaduje, aby bola jedna kapitola v správe o akčnom pláne za rok 2009 zameraná konkrétne na tieto aspekty:

pokrok dosiahnutý v integrovanom regulačnom rámci pre hodnotenie a prevenciu rizika,

účinnosť a výsledky skúšobných protokolov,

nové priority činnosti stanovené na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov v oblasti trvalo udržateľnej výroby, obchodu a spotreby produktov obsahujúcich nanotechnologické komponenty,

referenčné porovnávanie (benchmarking) s USA, Japonskom a krajinami s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom v oblasti hodnotenia a prevencie rizika

štruktúrovaný dialóg s občianskou spoločnosťou založený na pevných a transparentných základoch, vďaka ktorému by Európa dokázala vystupovať jednotne v tejto z medzinárodného hľadiska životne dôležitej oblasti.

2.   Úvod

2.1

V uplynulých rokoch sa Komisia stala najväčším verejným investorom v oblasti N&N. V Šiestom rámcovom programe ES v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností vyčlenila 1,4 miliardy EUR a v prvom roku Siedmeho rámcového programu (2007 – 2013) takmer 600 miliónov EUR, z ktorých bolo 28 miliónov vyčlenených pre výskum v oblasti bezpečnosti N&N, čím celkový objem prostriedkov určených pre tento sektor dosiahol približne 80 miliónov EUR (1).

2.2

Boli vytvorené rôzne európske technologické platformy zamerané na uplatnenia nanotechnológií, ako napríklad nanoelektronická platforma (ENIAC), platforma pre nanomedicínu a trvalo udržateľnú chémiu.

2.3

Vo svete celkové výdavky verejného a súkromného sektora v oblasti N&N v období rokov 2004 – 2006 dosiahli 24 miliárd EUR. Viac než 25 % tejto sumy vyčlenila Európa a z tohto podielu 5 až 6 % (2) predstavujú prostriedky Komisie.

2.4

V ustanoveniach týkajúcich sa siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (3), ktoré sa vzťahujú na N&N, bola formulovaná požiadavka dodržiavať základné etické zásady, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv EÚ.

2.5

Správa o treťom medzinárodnom dialógu o zodpovednom výskume a vývoji v oblasti nanotechnológií poukázala na úsilie v týchto oblastiach:

riadenie v oblasti nanotechnológií,

nedostatky v spolupráci vyspelých a menej rozvinutých krajín,

podporné nástroje (metrológia, normalizácia, definície a duševné vlastníctvo),

zapojenie spoločnosti,

dialóg s občanmi v jednotlivých krajinách.

2.6

Jednotlivé organizácie na medzinárodnej úrovni upozornili na svoje úsilie okrem iného nasledujúcimi iniciatívami:

databáza OBSE o výskume v oblasti ľudského zdravia a bezpečnosti životného prostredia (Database on Human Health and Environmental Safety Research) a založenie databázy o výskume v oblasti bezpečnosti vyrobených nanomateriálov (Database of Research into the Safety of Manufactured Nanomaterials),

spoločný program FAO a WHO pre potravinové normy (Joint FAO/WHO Food Standards Program), s cieľom vytvoriť neutrálne medzinárodné fórum pre otázky nanotechnológií z hľadiska potravinovej bezpečnosti a spoločne vypracovať ústretové dohody o týchto aspektoch,

projekt OBSE na testovanie bezpečnosti vzorky vyrobených nanomateriálov (Safety Testing of a Representative Set of Manufactured Nanomaterials) a projekt OBSE v oblasti vyrobených nanomateriálov a usmernenia pre ich testovanie (Manufactured Nanomaterials and Test Guidelines),

projekt OBSE na meranie expozície a jej zmiernenie (Exposure Measurement and Exposure Mitigation),

projekt OBSE skúmajúci úlohu alternatívnych metód v nanotoxikológii (The role of Alternative Methods in Nanotoxicology),

projekt OBSE skúmajúci vplyv nanotechnológií na podniky a podnikateľské prostredie (Impacts on companies and the Business Environment),

projekt OBSE v oblasti komunikácie a zapojenia verejnosti (Communication and public engagement),

projekt OBSE zameraný na celosvetové výzvy: voda a nanotechnológie (Global Challenges: Nano and Water),

projekt OBSE zameraný na spoluprácu v oblasti hodnotenia rizika (Co-operation on Risk Assessment),

špecializované strediská, ktoré spolupracujú s WHO pri skúmaní otázok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súvislosti s výrobou a používaním nanotechnológií,

projekt WHO a EÚ zameraný na zlepšenie politického poradenstva v oblasti životného prostredia a ochrany zdravia v súvislosti s nanotechnológiami (Enhanced Policy Advice on Environment and Health in Europe - Nanotechnologies),

rozsiahlo koncipované snahy o dosiahnutie správneho zaobchádzania s chemickými výrobkami na celom svete, ktoré presadzuje sekcia pre chemické výrobky oddelenia pre technológiu, priemysel a hospodárstvo v rámci programu OSN pre životné prostredie (UNEP)

okamžité opatrenia, ktoré iniciovala sekcia pre špičkovú technológiu a nové materiály (HTNM) medzinárodného strediska pre vedu a špičkovú technológiu (ICS) v talianskom Terste v oblasti hodnotenia nanotechnológií a potenciálneho rizika spojeného s ich vývojom a používaním,

normy ISO TC 229 v oblasti nanotechnológií,

stretnutie expertov UNIDO (december 2007): odporúčanie a špecifický akčný plán, hodnotenie nanotechnológií a súvisiaceho rizika, výskumná činnosť zameraná na etický, právny a spoločenský dosah N&N.

2.7

Vo svojej správe o príležitostiach a pochybnostiach nanovied a nanotechnológií (4) britská vedecká akadémia Royal Society odporúča, aby sa podľa možnosti čo najviac predchádzalo uvoľňovaniu vyrobených nanočastíc a nanorúrok do prostredia, kým sa nebude vedieť viac o ich vplyve na životné prostredie.

2.8

V mnohých predmetoch dennej spotreby (5) sú už prítomné nanomateriály, napríklad v podobe samočistiacich povrchov, ktoré obmedzujú používanie čistiacich prostriedkov, činidiel na odstraňovanie oxidov dusíka z ovzdušia, v podobe fotovoltaických článkov novej generácie, tepelnoizolačných materiálov, systémov na sekvestráciu CO2, vzduchových a vodných nanofiltrov, ako aj pri mnohých iných aplikáciách v medicínskej diagnostike a niektorých neinvazívnych terapiách.

2.9

Problémom je aj požiadavka prispôsobiť protokoly na hodnotenie rizika krátkodobej a dlhodobej toxicity nanomateriálom a javom vznikajúcim pri ich nahromadení a kombinácii s inými látkami ekosystému, v organických tkanivách a v ľudskom tele.

2.10

Normy a skúšanie v rámci hodnotenia rizika v komplexnom prostredí sa môžu pri hodnoteniach in vitro a in situ líšiť. Príslušný výskum (6) by sa nemal obmedzovať len na bežné ochranné produkty ako filtre, respirátory, ochranný odev, rukavice, ktoré by mali byť testované uhlíkovými nanočasticami s dĺžkou 10 až 50 nanometrov.

2.11

Ako vyzdvihuje Komisia a ako opakovane zdôraznil EHSV, „základným prvkom politiky EÚ v oblasti nanotechnológie sa stal integrovaný, bezpečný a zodpovedný prístup“. Nanotechnológie majú obzvlášť rozsiahle a rôznorodé uplatnenie a na to, aby sa stanovili a využili spoločné prvky a vzájomné závislosti tejto disciplíny, ktorá zasahuje do oblastí od jadrovej fyziky po technológiu plazmy a od nanomechaniky po spracovanie textilu, je potrebné získať o nej celkový prehľad.

2.12

Keďže nanoprocesy prebiehajú v nanoskopických rozmeroch (10-9), ktoré sú pre laikov len ťažko predstaviteľné, je potrebné už od začiatku viesť so spotrebiteľmi konštruktívny dialóg o nanomateriáloch, aby sa zistilo, či sú nebezpečné a dalo predísť ohrozeniu, ako aj rozptýliť prípadné neopodstatnené obavy.

2.13

EHSV zdôraznil nielen „zrýchlenie rozvoja priemyselných a viacodvetvových aplikácií a ekonomického a sociálneho, právneho, daňového a finančného prostredia, do ktorého sa musia zaradiť iniciatívy nových podnikov a inovatívnych profesijných profilov“, ale aj „zachovanie etických a environmentálnych aspektov, ktoré sa vzťahujú na zdravie a bezpečnosť počas celej životnosti vedeckých aplikácií“ (7).

2.14

V jednom zo svojich novších stanovísk (8) EHSV opakovane zdôraznil potrebu viesť „otvorený a transparentný dialóg s občianskou spoločnosťou, ktorý by zaručil jej informovanosť o tejto problematike založenú na objektívnom zhodnotení rizík a možností N&N“, a venovať „stálu pozornosť zachovaniu etických a environmentálnych aspektov, ako aj aspektom, ktoré sa vzťahujú na zdravie a bezpečnosť pracovníkov a spotrebiteľov“.

2.15

V roku 2008 Komisia prijala odporúčanie (9) zamerané na zodpovedný výskum v oblasti nanovied a nanotechnológií a navrhla kódex správania vychádzajúci zo siedmich zásad:

—   zmysluplnosť: výskumné činnosti v oblasti N&N musia byť pre verejnosť pochopiteľné a mali by sa pri nich dodržiavať základné práva a ich používanie by malo slúžiť blahobytu jednotlivcov a spoločnosti,

—   udržateľnosť: výskumné činnosti v oblasti N&N by mali byť v súlade so zásadami etiky a trvalo udržateľného rozvoja, a preto nesmú byť škodlivé pre životné prostredie, najmä ľudí, zvieratá a rastliny,

—   prevencia: dodržiavanie zásady prevencie (10) s cieľom predchádzať prípadným negatívnym účinkom N&N na zdravie a životné prostredie,

—   účasť: transparentnosť, rešpektovanie zákonného práva na prístup k informáciám a otvorenosť voči všetkým zainteresovaným stranám,

—   kvalita: prijatie najlepších vedeckých noriem, vrátane integrity výskumu a správnej laboratórnej praxe (11),

—   inovácia: riadenie výskumných činností v oblasti N&N na dosiahnutie maximálnej tvorivosti, pružnosti a schopnosti plánovať v prospech inovácie a rastu,

—   zodpovednosť: výskumníci a výskumné organizácie by mali prevziať zodpovednosť za sociálne a environmentálne účinky a za účinky na ľudské zdravie, ktoré sa môžu prejaviť v súčasnosti i budúcnosti,

Odporúčanie ukladá členským štátom povinnosť predkladať výročnú správu o výsledkoch uplatňovania kódexu a osvedčených postupoch zavedených do praxe na ich dosiahnutie.

2.16

EHSV plne podporuje zásady uvedené v tomto kódexe a pokladá ich za platné aj pre revíziu európskeho právneho a regulačného rámca v oblasti nanovied a nanotechnológií.

2.17

EHSV vyjadruje znepokojenie nad stále príliš pomalým pokrokom v oblasti trhového uplatnenia nanotechnológií a výskumu o vplyve nanomateriálov na životné prostredie a zdravie a o ich toxicite.

2.18

Aj keď sa v súčasnej situácii zdá byť riziko spojené s vystavením pracovníkov a verejnosti vplyvu nanomateriálov ešte stále obmedzené, EHSV pokladá za nevyhnutné zintenzívniť dialóg s vedeckými kruhmi a priemyselnou sférou, aby sa tieto aspekty zahrnuli do všetkých výskumov o nanomateriáloch a ich uplatnení už od ich navrhovania a boli na ne vyčlenené primerané ľudské a finančné zdroje.

2.19

EHSV poukazuje na to, že veľká rozmanitosť disciplín a sektorov, ktorých sa táto problematika týka, má za následok množstvo zodpovedajúcich legislatívnych a regulačných nástrojov (viac než 90). Ustanovenia Spoločenstva tým kvôli svojej komplexnosti strácajú prehľadnosť a zrozumiteľnosť pre občana resp. spotrebiteľa.

2.20

Čitateľnosť regulačného rámca by sa dala najmä pre MSP, spotrebiteľov a verejnosť zjednodušiť pomocou úsilia o legislatívnu osvetu, vytvorením tematickej interaktívnej internetovej stránky, rozvojom participatívnej demokracie so zaangažovaním organizácií občianskej spoločnosti a šírením príručiek obsahujúcich osvedčené postupy.

2.21

Optimálny systém riadenia musí dokázať zachovať rovnováhu medzi rôznymi aspektmi zodpovedného rozvoja nanomateriálov. EHSV odporúča vytvoriť stále referenčné pracovisko, a to aj na základe skúseností strediska na monitorovanie nanotechnológií, ktoré začalo svoju činnosť v roku 2008 ako projekt financovaný Spoločenstvom (12): cieľom je poskytovať spoľahlivé, úplné a zodpovedné analýzy na presnom vedeckom a ekonomickom základe, skúmať etické otázky, predvídať možné riziká pre životné prostredie, zdravie a bezpečnosť a vypracúvať nové normy.

2.22

EHSV je presvedčený, že komplexnosť, rýchly rozvoj a prierezový charakter vedy v oblasti nanotechnológií si vyžadujú prístup presahujúci hranice jednotlivých disciplín (z právneho, etického a sociálneho hľadiska). Je to nevyhnutné, ak sa majú nájsť spoľahlivé riešenia v oblasti riadenia rizika založené na serióznych, úplných a zodpovedných analýzach, pričom je potrebné presne organizovať, dokumentovať a ďalej odovzdávať podrobné informácie o technicky vyrobených nanomateriáloch.

3.   Návrhy Komisie

3.1

Komisia sa nazdáva, že je potrebné najmä:

preskúmať dokumenty, ktorými sa podporuje vykonávanie právnych predpisov najmä v súvislosti s hodnotením rizík prijaté v kontexte súčasných právnych predpisov, aby sa zabezpečilo, že sa nimi bude účinne čeliť rizikám spojeným s nanomateriálmi a že sa čo najlepšie budú využívať získavané informácie,

požiadať orgány a agentúry, aby venovali osobitnú pozornosť rizikám spojeným s nanomateriálmi, ktorých výroba a uvádzanie na trh podliehajú kontrole pred uvedením na trh,

pristupovať k výskumu nanovied a nanotechnológií v EÚ zodpovedne a otvorene, v súlade s ustanoveniami kódexu správania pre zodpovedný výskum,

preskúmať možnosť stanoviť systematické preventívne kontroly pri uvádzaní zdravotníckych pomôcok, ktoré predstavujú riziká spojené s nanomateriálmi, na trh,

podrobnejšie rozpracovať právny rámec Spoločenstva, ktorý sa vzťahuje na nanomateriály, najmä pokiaľ ide o metódy skúšania a hodnotenia rizík,

urýchlene zlepšiť vedomostnú základňu vedeckých poznatkov, predovšetkým o toxických a ekotoxických účinkoch, ako aj metódach skúšania na získanie takýchto údajov, údaje o používaní nanomateriálov alebo výrobkov obsahujúcich nanomateriály a expozícii týmto materiálom v priebehu celého životného cyklu, charakterizácia nanomateriálov, vypracovanie jednotných noriem a nomenklatúry, ako aj analytických metód merania, aspekty ochrany zdravia pri práci,

posilniť možnosť využitia nástrojov ako napr. ochranných doložiek, opatrení na sledovanie zdravia, kontrol trhu s potravinami, krmivami a pesticídmi, formálnych námietok voči normám, preventívnych opatrení, opatrení založených na nových dôkazoch alebo prehodnotení jestvujúcich údajov, postupov pri výkone dohľadu, vzájomnej výmeny informácií, systémov včasného varovania atď.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

EHSV sa nazdáva, že zodpovedný rozvoj nanovied a nanomateriálov, ktorý je hlavným európskym tromfom na udržanie kroku s celosvetovým rozvojom konkurencieschopnosti v hospodárskej a sociálnej oblasti, si už od začiatku vyžaduje prístup presahujúci hranice jednotlivých disciplín, ktorý by umožnil stály dialóg s občianskou spoločnosťou ako podmienku na to, aby bol všeobecne prijateľný.

4.2

Hoci EHSV oceňuje úsilie Komisie analyzovať množstvo existujúcich opatrení Spoločenstva, nazdáva sa, že táto analýza by mala viesť k vytvoreniu koherentného rámca, ktorý by poskytol transparentný a pre užívateľov prístupný základ na štruktúrovaný dialóg s občianskou spoločnosťou, ktorého sa EHSV opakovane dovolával (13).

4.3

Podľa EHSV je potrebné vypracovať výhľadové správy o hodnotení rizika v súvislosti s nanotechnológiami, ako aj integrovaný referenčný regulačný rámec a systém riadenia prepojený na medzinárodnej úrovni, s cieľom poskytovať jasné, spoľahlivé a úplné odpovede a umožniť preskúmať etické otázky, možné riziká pre životné prostredie, zdravie a bezpečnosť občanov, ako aj ďalší vývoj v tejto oblasti.

4.4

EHSV preto žiada, aby Spoločenstvo vyvíjalo ďalšie iniciatívy s cieľom

zabezpečiť koherentný a pre užívateľov prístupný rámec, ktorý by zahrnul jednotlivé príslušné predpisy Spoločenstva,

zistiť a riešiť požiadavky, ktoré vyvstávajú pre aktérov na trhu, orgány dohľadu, pracovníkov v sektore a konečných užívateľov pomocou dynamického mapovania potrieb a nedostatkov a stanoviť na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov usmernenia na ich zvládanie,

vytvoriť stále európske referenčné pracovisko pre nanovedy, nanotechnológie a nanomateriály s európskym centrom na propagáciu a koordináciu (14), ktoré by zahŕňalo aj aspekty hodnotenia a prevencie rizika,

zintenzívniť činnosť v oblasti vzdelávania a interdisciplinárnej odbornej prípravy a zahrnúť do nej hodnotenie a prevenciu rizika a zapojiť aj príslušné špičkové pracoviská,

rozvinúť európske referenčné porovnávanie iniciatív (benchmarking) v oblasti hodnotenia a prevencie rizika v Európe, USA, Japonsku a v krajinách s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom,

opätovne získať vedúce postavenie Európy v oblasti trvalo udržateľného a bezpečného uplatnenia nanotechnológií, v oblasti metrológie a overovania existujúcich protokolov ako aj intenzívneho prípravného a sprievodného výskumu,

prostredníctvom jednoznačných a transparentných mandátov podporovať štandardizáciu technických predpisov na európskej úrovni, ktoré by sa na medzinárodnej úrovni premietli do činnosti ISO v oblasti TC 229, aby sa tým spružnil svetový obchod,

umožniť štruktúrovaný dialóg s občianskou spoločnosťou založený na pevných a transparentných základoch, vďaka ktorému by Európa dokázala vystupovať jednotne v tejto z medzinárodného hľadiska životne dôležitej oblasti.

4.5

EHSV požaduje, aby bola jedna kapitola v správe za rok 2009 vypracovanej podľa požiadaviek akčného plánu na roky 2005 až 2009 zameraná na pokrok dosiahnutý v predpisoch v oblasti hodnotenia a prevencie rizika, účinnosť skúšobných protokolov, pokroky dosiahnuté v problematike a na nové prioritné opatrenia.

V Bruseli 25. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Pozri Tomellini, R; Giordani, J. (edit.). Third International Dialogue on Responsible Research and Development of Nanotechnology, Brusel, 11. – 12. marca 2008.

(2)  Pozri oznámenie Komisie zo 6. septembra 2007 na tému Nanovedy a nanotechnológie: Akčný plán pre Európu 2005 – 2009. Prvá správa o implementácii 2005 – 2007, KOM(2007) 505 v konečnom znení.

(3)  Pozri rozhodnutie Rady 2006/971/ES z 19. decembra 2006; Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006.

(4)  The Royal Society. Nanosciences and Nanotechnology: Opportunities and Uncertainties. Londýn, 29.7.2004.

(5)  Ide napríklad o tenisové rakety, bicykle, televízne obrazovky, mnohé živice používané vo vojenskej oblastia aeronautike, spotrebnú elektroniku, ako aj elektromedicínske zariadenia.

(6)  Pozri projekt NANOSAFE2 – prvá správa o šírení nanomateriálov na základe zásady prevencie.

(7)  Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005, s. 22.

(8)  Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006, s. 1.

(9)  Pozri odporúčanie Komisie zo 7. februára 2008 o kódexe správania pre zodpovedný výskum v oblasti nanovied a nanotechnológií [oznámené pod číslom K(2008) 424].

(10)  Pozri článok 174 ods. 2 Zmluvy o EÚ a oznámenie Komisie o zásade prevencie, KOM(2001) 1 v konečnom znení.

(11)  Pozri smernice 2004/9/ES a 2004/10/ES.

(12)  Pozri „Observatory NANO“, projekt siedmeho rámcového programu.

(13)  Pozri poznámky pod čiarou 6 a 7.

(14)  Pozri Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006, s. 1.


11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/27


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 77/91/EHS, 78/855/EHS a 82/891/EHS a smernica 2005/56/ES, pokiaľ ide o požiadavky na predkladanie správ a dokumentačné požiadavky v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia“

KOM(2008) 576 v konečnom znení – 2008/0182 (COD)

2009/C 218/05

Rada sa 16. októbra 2008 rozhodla podľa článku 44 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom:

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 77/91/EHS, 78/855/EHS a 82/891/EHS a smernica 2005/56/ES, pokiaľ ide o požiadavky na predkladanie správ a dokumentačné požiadavky v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. februára 2009. Spravodajkyňa: pani SÁNCHEZ MIGUEL.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 25. februára) prijal 104 hlasmi za, pričom 3 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie a odporúčania

1.1

EHSV už niekoľko krát požadoval zjednodušenie právnych predpisov Spoločenstva. Prekrývanie pozmenených a doplnených predpisov v priebehu ich platnosti komplikuje uplatňovanie týchto predpisov a v mnohých prípadoch tiež spôsobuje zvýšenú byrokratickú záťaž, ktorá obmedzuje plynulé fungovanie inštitúcií.

1.2

Výbor sa však tiež vyjadril v tom zmysle, aby tento proces zjednodušovania nespôsobil dereguláciu ani obmedzenie právnej istoty, ktorá musí v rámci EÚ fungovať v každej oblasti.

1.3

Právna regulácia vnútorného trhu a vzťah medzi európskymi hospodárskymi a sociálnymi subjektmi umožnili na jednej strane harmonizovanie rôznych právnych predpisov a na druhej strane realizáciu voľného pohybu osôb a kapitálu bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo práva a povinnosti zainteresovaných strán.

1.4

Z tohto dôvodu a súčasne zohľadňujúc dôsledky chýbajúcej regulácie a transparentnosti niektorého z kľúčových orgánov vnútorného trhu navrhujeme, aby Komisia zhodnotila, či budú návrhy na zjednodušenia mať len pozitívny prínos, v podobe zníženia hospodárskych nákladov, alebo či, naopak, môžu ovplyvniť prostredníctvom zlúčení, splynutí a rozdelení právnu istotu mechanizmov koncentrácie.

1.5

V tomto zmysle sa EHSV domnieva, že by mali byť jasne oddelené pravidlá, ktoré upravujú európske MSP, predstavujúce najväčšiu časť hospodárskych podnikov na európskom vnútornom trhu, od tých pravidiel, ktoré sa uplatňujú na veľké korporácie, hlavne tie, ktoré sú financované prostredníctvom burzových trhov. Preto požiadavka na jednotnosť mnohých navrhnutých ustanovení môže byť chápaná ako požiadavka týkajúca sa spoločností s malým a stredným kapitálom, pretože inak by bola nemysliteľná.

1.6

Až kým sa neuskutoční takéto oddelenie mali by byť zachované pravidlá, ktoré nielen pre akcionárov, ale aj pre veriteľov a pracovníkov poskytujú záruky a mali by sa hľadať opatrenia na podporu MSP, aby pre ne dodržiavanie platných právnych predpisov neznamenalo veľkú finančnú záťaž.

2.   Úvod

2.1

Jedným zo zámerov Komisie v oblasti vnútorného trhu bolo stanoviť program zjednodušovania právnych predpisov Spoločenstva, predovšetkým predpisov týkajúcich sa administratívnej záťaže európskych podnikov. Je známe, že väčšinu týchto podnikov tvoria MSP a mnohé povinnosti vyplývajúce zo smerníc týkajúcich sa podnikov sú koncipované na veľké kapitálové spoločnosti, ktoré získavajú finančné prostriedky na burzovom trhu.

2.2

Na jarnom zasadaní Európskej rady v roku 2007 (1) bol schválený akčný program na zjednodušenie a obmedzenie administratívnej záťaže, ktorá zbytočne obmedzuje hospodársku aktivitu podnikov. Bol vytýčený cieľ znížiť do roku 2012 administratívnu záťaž o 25 %.

2.3

V rámci práva spoločností už boli prednesené návrhy na zjednodušenie v dvoch oblastiach, a to v otázkach materiálneho práva, v tzv. prvej smernici o zakladaní akciových spoločností (2) a v druhej smernici o zakladaní a zmene základného imania (3), ako aj v oblasti dokumentárneho práva (4), hlavne v účtovných predpisoch, ako aj požiadavkách na informácie od registrovaných spoločností.

2.4

Dve zo smerníc, ktorých úprava sa v súčasnosti navrhuje, už boli predmetom návrhov na zjednodušenie: tretia smernica týkajúca sa zlúčení a šiesta smernica, ktorá reguluje rozdelenia (5) vo vzťahu k dôležitej téme zásahu nezávislých znalcov v prípadoch zlúčení alebo rozdelení akciových spoločností. EHSV sa k tejto problematike vyjadril kriticky (6), keďže si uvedomil, že chýbajúce objektívne posúdenie z okruhu mimo danej spoločnosti by mohlo poškodiť záujmy tretích strán, veriteľov a pracovníkov.

3.   Zhrnutie návrhu Komisie

3.1

Návrh smernice, ktorý je predmetom tohto stanoviska, sa priamo vzťahuje na tri smernice: na tretiu smernicu týkajúcu sa zlúčení, šiestu smernicu týkajúcu sa rozdelení a na smernicu o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach, ktorá bola nedávno prijatá (7). Nepriamo tento návrh tiež mení a dopĺňa druhú smernicu (8), keďže tým, že v pravidlách týkajúcich sa zlúčení a rozdelení ruší povinnosť predkladať správu nezávislého znalca o overení nepeňažných vkladov sa dotýka aj pravidiel na zmenu základného imania, ktoré sú zakotvené v tejto smernici.

3.2

Celkovo sa opatrenia na zjednodušenia, navrhnuté v spomínaných troch smerniciach, týkajú:

zníženia požiadaviek na informácie o projektoch zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia,

povinnosti zverejňovať a dokumentovať návrhy na zlúčenie alebo splynutie a rozdelenie akcionárom,

regulácie pravidiel ochrany veriteľov.

3.3

V tretej a šiestej smernici sa v súčasnosti vyžaduje predkladanie troch správ: správy manažmentu o právnom a ekonomickom odôvodnení zlúčenia alebo splynutia či rozdelenia, správy nezávislých znalcov a účtovného výkazu, pokiaľ sú ročné účtovné závierky staršie ako šesť mesiacov. Všetky tieto dokumenty musia byť schválené valným zhromaždením každej spoločnosti, ktorej sa zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie týka.

3.4

Návrh redukuje uvedené požiadavky v prípade, keď všetci akcionári jednohlasne zamietnu písomnú správu o riadení, zatiaľ čo v prípade účtovnej uzávierky budú uplatnené pravidlá stanovené v smernici o transparentnosti (9) v prípade, keď má spoločnosť kótované cenné papiere.

3.5

Pokiaľ ide o zmenu a doplnenie druhej smernice, týkajúcej sa zmeny základného imania, návrh sa snaží oslobodiť spoločnosti od povinnosti predkladať správu znalcov o nepeňažných vkladoch.

3.6

Významným návrhom týkajúcim sa zverejňovania správ o zlúčení alebo splynutí a o rozdelení je odporúčanie na využívanie nových technológií a internetu na sprístupňovanie týchto informácií.

3.7

Čo sa týka ochrany veriteľov, návrh mení ich súčasné právo na vznesenie námietky voči zlúčeniu, splynutiu alebo rozdeleniu, až kým nebude zaručené vyplatenie ich pohľadávky a navrhuje sa jeho zrušenie. Napriek tomu, v prípade cezhraničných zlúčení alebo splynutí, sa upustenie od správy znalcov o nepeňažných vkladoch nepovoľuje, na ich ochranu, s cieľom zaručiť hodnotu vymáhateľnú v jednotlivých štátoch, kde tieto spoločnosti pôsobia.

4.   Pripomienky k návrhu na zmeny

4.1

EHSV vo všeobecnosti pozitívne prijíma zjednodušovanie právnych predpisov Spoločenstva, a predovšetkým právnych predpisov o spoločnostiach, pretože európske spoločnosti, hlavne MSP tvoriace prevažnú časť európskych spoločností, musia znášať nadmernú administratívnu záťaž. Ako sme však už uviedli, tento proces zjednodušovania nesmie za žiadnych okolností spôsobiť právnu neistotu medzi subjektmi na vnútornom trhu.

4.2

Chápeme snahu Komisie chrániť akcionárov ako vlastníkov spoločností, ale nesmieme zabúdať ani na ďalšie zainteresované strany, ktorých legitímne práva by mohli byť narušené. V tomto zmysle chápeme a podporujeme stanovisko Európskeho parlamentu (10) k tejto problematike, v ktorom pripomenul, že je potrebné zohľadniť záujmy všetkých zainteresovaných strán (investorov, vlastníkov, veriteľov a zamestnancov). V tomto zmysle sa v minulosti vyjadril aj EHSV (11) a teraz svoj postoj opakuje v snahe o zachovanie transparentnosti a dôvery hospodárskych a sociálnych subjektov na jednotnom európskom trhu.

4.3

Pokiaľ ide o navrhované zjednodušenie v oblasti požiadaviek na predkladanie správ o zlúčeniach, splynutiach alebo rozdeleniach pre akcionárov a veriteľov, ktoré umožňuje nahradiť publikovanie dokumentov v obchodnom registri za opakované zverejnenia na internetových stránkach (tiež sa dá uplatniť na cezhraničné zlúčenia alebo splynutia), bolo by potrebné vyjadriť aj kritické pripomienky. V prvom rade táto úprava nezaručuje ochranu práv akcionárov alebo veriteľov, keďže stráca verejný charakter, ktorý je vlastný obchodnému registru a v druhom rade sa stráca možnosť používať v prípade akýchkoľvek sporov spomínané informácie ako dôveryhodný dôkaz. Preto veríme, že pri tomto type operácií by transparentnosť mala mať prednosť pred úsporou ekonomických nákladov a snažíme sa o to, aby bol tento princíp lepšie chránený.

4.4

Naopak, považujeme za vhodné neduplikovať účtovné správy v prípade registrovaných spoločností (12), pretože sú vypracovávané v súlade so stanovenými usmerneniami a navyše sú monitorované aj orgánmi na burze. V každom prípade rozšírenie tohto opatrenia na ďalšie nekótované spoločnosti, v prípade, že jednohlasne súhlasia všetci akcionári zo všetkých zainteresovaných spoločností, môže narušiť zmysel tohto predpisu. Znamená to, že pokiaľ už existuje účtovný závierka spoločnosti a je v súlade s právnymi predpismi, nie je potrebné ju opakovať, avšak netýka sa to článku 9 ii) písm. b) tretej smernice, v ktorom sa povinnosť na predkladanie správy nepožaduje v prípade jednohlasného súhlasu akcionárov.

4.5

Jednou z tém, ktorá nás znepokojuje, je zmena navrhnutá v druhej smernici 77/91/EHS, ktorá nadväzuje na predchádzajúce. Navrhuje sa, aby sa článok 10, ktorý sa týka nepeňažných vkladov, neuplatňoval a aby boli tieto vklady v prípadoch zlúčení, splynutí alebo rozdelení ohodnotené nezávislým znalcom, pričom budú uplatnené špecifické pravidlá pre znalecké správy stanovené v príslušných predpisoch. Domnievame sa, že správa stanovuje, aká časť imania pripadá každému akcionárovi, pričom toto imanie je čiastka záväzku spoločnosti voči tretím stranám. EHSV aj naďalej trvá na transparentnosti, a predovšetkým na záruke, ktorú musia dostať všetky zúčastnené a zainteresované strany. Nebolo by dobrým začiatkom, keby neexistovala „objektívna“ správa o schopnosti spoločnosti spravovať aktíva, vyjadrená aspoň nominálnou hodnotou jej základného imania.

4.6

A na záver, možnosť veriteľov – oprávnených vlastníkov cenných papierov spoločností, ktoré sa zúčastňujú zlúčení, splynutí alebo rozdelení – vznášať námietky voči týmto operáciám, až kým nedostanú záruku splátky, bola doposiaľ spôsobom, ako dodať obchodným operáciám dôveryhodnosť a plynulosť. Táto záruka je oslabená ustanovením, že veritelia budú musieť žiadať administratívne alebo súdne orgány o príslušné záruky a že budú musieť vierohodne preukázať, že ich práva sú ohrozené a že tieto záruky od danej spoločnosti nedostali. 12.2. Smernica 82/891/EHS. Takýto prenos dôkazného bremena by nás mal prinútiť k zamysleniu sa nad vhodnosťou navrhovanej úpravy, keď zvážime, že sa skomplikujú doteraz bežné obchodné operácie a spôsobí to nárast operácií garantovaných výkonnou mocou.

V Bruseli 25. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Závery zo zasadnutia predsedníctva Európskej rady v Bruseli. Dok. 7224/07, str. 9.

(2)  Smernica 68/151/EHS zmenená a doplnená v roku 2002.

(3)  Smernica 77/91/EHS zmenená a doplnená smernicou 2007/36/ES.

(4)  Účtovné predpisy a požiadavky na transparentnosť emitujúcich spoločností, smernica 2004/109/ES.

(5)  Smernica 2007/63/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/855/EHS a 82/891/EHS pokiaľ ide o požiadavku týkajúcu sa správy nezávislého znalca v súvislosti so zlúčením, splynutím alebo rozdelením akciových spoločností.

(6)  Stanovisko EHSV.

(7)  Smernica 2005/56/ES o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností.

(8)  Smernica 77/91/EHS.

(9)  Smernica 2004/109/ES, transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.

(10)  Správa Európskeho parlamentu A6-0101/2008.

(11)  Stanovisko EHSV, Ú. v. EÚ C 117. 30.4.2004, s. 43.

(12)  Smernica 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.


11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/30


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES“

KOM(2008) 627 v konečnom znení – 2008/0190 (COD)

2009/C 218/06

Rada sa 30. októbra 2008 rozhodla v súlade s článkom 47 ods. 2 prvá a tretia veta a článkom 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. februára 2009. Spravodajcom bol pán MORGAN.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 26. februára 2009) 156 hlasmi za, 1 hlasom proti, pričom 10 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

S postupným uplatňovaním elektronického spracovania údajov vo finančných službách by sa mohlo dospieť k záveru, že elektronické peňažníctvo už existuje. Šeky sa čítajú a triedia elektronicky a debetné a kreditné karty sa elektronicky čítajú v bankomatoch, pokladničných termináloch a ďalších druhoch platobných zariadení. Všetky tieto aplikácie sú založené na úvere dostupnom na bankovom účte, ktorý môže byť obmedzený vkladmi alebo určený bankou (napr. pri kreditných kartách). Vo všetkých prípadoch banka vykonáva prešetrovanie s cieľom určiť úverovú spôsobilosť a dôveryhodnosť klienta a podľa toho vydáva šekové knižky a debetné a kreditné karty. Prístup k tomuto systému elektronických úverov závisí od úverovej spôsobilosti. Na účasť v ňom nie je spôsobilých mnoho častí spoločnosti, ktoré nemajú žiadny alebo majú len nedostatočný prístup k bankovým službám.

1.2

Elektronické peňažníctvo je iné. Nie je závislé od úveru. Vyžaduje si preddavok. Tento preddavok sa potom zmení na elektronickú náhradu hotovosti uloženú na elektronickom nosiči, ktorý spravuje vydavateľ elektronických peňazí. Elektronický nosič, na ktorom je uložený preddavok, môže byť prenosný, zvyčajne vo forme predplatenej karty, alebo to môžu byť on-line záznamy prístupné prostredníctvom internetu. Elektronické peňažníctvo umožňuje bezhotovostné platby (zvyčajne) v menších sumách v rôznych prostrediach, napríklad pokladničných termináloch, alebo on-line prostredníctvom mobilnej či internetovej komunikácie. Vlastníctvo elektronických peňazí nie je priamo spojené s úverovou spôsobilosťou. Vyžaduje sa len schopnosť zaplatiť preddavok.

1.3

Elektronické peňažníctvo zrejme nikdy nenaplní všetky potreby, ktoré uspokojujú peniaze. Zrejme nenahradí škatuľu 500-eurových bankoviek uloženú pod posteľou, malo by však zvládnuť transakcie, kvôli ktorým so sebou nosíme mince a bankovky. Napriek tomu sa dosiaľ rozvíja veľmi pomaly. Úspešné iniciatívy sú spojené s vývojom informačnej spoločnosti. Elektronické peňažníctvo by sa malo rozvíjať súbežne s ňou. Malo by byť jej peňažníctvom. Jeho budúci rozvoj bude závisieť od podnikateľských iniciatív a technických inovácií práve v informačnej spoločnosti. Účelom tejto smernice je odstrániť prekážky pre vynálezy a inovácie. EHSV tento cieľ podporuje.

1.4

Koncom 90. rokov 20. storočia Európska komisia videla, že vydavateľmi elektronických peňazí boli len úverové inštitúcie a snažila sa rozšíriť škálu podnikov ponúkajúcich tieto služby. Na podporu rozvoja tohto trhu Komisia zaviedla smernicu o elektronickom peňažníctve (2000/46/ES), aby uľahčila prístup neúverových inštitúcií (inštitúcie elektronického peňažníctva) na trh elektronického peňažníctva.

1.5

Cieľom smernice o elektronickom peňažníctve bolo vytvoriť regulačný režim primeraný rozsahu rizika spojeného s novými inštitúciami elektronického peňažníctva, v rámci ktorého by prekvital rozvoj technológií a inovácií. Výsledok nie je veľmi úspešný. Elektronické peňažníctvo má stále ďaleko k naplneniu celého potenciálu výhod, ktoré sa očakávali a zatiaľ sa nepovažuje za dôveryhodnú alternatívu hotovosti.

1.6

Komisia preto vykonala rozsiahly prieskum vývoja elektronického peňažníctva. Dospela k záveru, že niektoré ustanovenia smernice o elektronickom peňažníctve sú prekážkou rozvoja trhu elektronického peňažníctva, keďže brzdia technologické inovácie. V procese konzultácií a hodnotenia boli určené dve hlavné oblasti záujmu. Prvá sa týkala nejasného vymedzenia elektronického peňažníctva a rozsahu pôsobnosti smernice o elektronickom peňažníctve. Druhá sa týkala právneho rámca, ktorý zahŕňa režim obozretného podnikania a uplatňovanie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí pri službách elektronického peňažníctva. Dospelo sa k záveru, že väčšinu ustanovení smernice o elektronickom peňažníctve je potrebné zmeniť a doplniť, preto bolo rozhodnuté nahradiť súčasnú smernicu novou smernicou, ktorej návrh, KOM(2008) 627 v konečnom znení, je predmetom tohto stanoviska.

1.7

Cieľom tejto smernice je umožniť vytvorenie nových, inovatívnych a bezpečných služieb elektronického peňažníctva, poskytnúť prístup na trh novým subjektom a podporovať skutočnú a účinnú hospodársku súťaž medzi všetkými účastníkmi trhu. Podľa názoru EHSV prichádza táto iniciatíva práve včas, pretože zapojenie spotrebiteľov do informačnej spoločnosti sa od konca minulého desaťročia zvyšuje geometrickým radom a v súčasnosti existuje nahromadený a neuspokojený dopyt po zariadeniach elektronického peňažníctva ústretových voči spotrebiteľom. Smernica sa snaží odstrániť prekážky pre podnikateľské iniciatívy, ktoré môžu tento dopyt uspokojiť.

1.8

Zavedenie nového regulačného režimu vo finančnom odvetví je potenciálnou otázkou vo vzťahu ku kríze bankového systému a všeobecnej obave týkajúcej sa neúčinnosti regulácie bánk. Napriek týmto obavám je EHSV spokojný s tým, že navrhovaný režim je vhodný a primeraný. Nové predpisy sa nevzťahujú na banky, ktoré boli inštitúciami zodpovednými za úverovú krízu. Zníženie požiadavky na základné imanie slúži len na obmedzenie prekážok vstupu na trh, kapitálové rezervy inštitúcie elektronického peňažníctva budú primerané kapitálovým rezervám bánk, finančné prostriedky predstavujúce nároky používateľov budú osobitne chránené obmedzeným rozsahom investovania a príslušné peňažné sumy sú na úrovni de minimis. Ak sa inštitúcie elektronického peňažníctva stanú skutočnou silou na trhu platieb, v smernici existujú ustanovenia na jej úpravu vzhľadom na skúsenosti.

1.9

EHSV má určité obavy o ochranu spotrebiteľa a nalieha na Komisiu, aby v smernici vykonala zmeny týkajúce sa obmedzení investovania vlastných vkladov, okamžitého prevodu prijatých súm na elektronické peniaze, zabezpečenia vlastných vkladov v hybridných inštitúciách a zrušenia poplatku za zámenu pri predčasnom ukončení zmluvy o elektronickom peňažníctve.

1.10

Hotovosť je anonymná. Jednoduché hotovostné transakcie neodhaľujú totožnosť osoby, ktorá platbu vykonáva. Systémy elektronického peňažníctva môžu byť anonymné alebo s identifikáciou. Vyšší limit uloženej hodnoty na úrovni 500 EUR má zatraktívniť elektronické peňažníctvo potenciálnym používateľom, hlavne tým, ktorí nemajú žiadny alebo majú len nedostatočný prístup k bankovým službám. Aj keď takýto limit logicky nepredstavuje neprimerané nebezpečenstvo prania špinavých peňazí v porovnaní s tým, čo je možné s veľkými sumami hotovosti, niektoré výhrady ohľadom navrhnutého limitu zostávajú.

1.11

Mince a bankovky spôsobujú výrobné náklady a bankám a obchodníkom tiež manipulačné náklady. Je zjavné, že verejnosť EÚ zostáva verná hotovosti ako platobnému prostriedku a prostriedku na uchovávanie hodnoty. V súčasnom období neistoty sa prejavuje obrovský nárast počtu bankoviek v obehu.

1.12

Táto smernica sama osebe situáciu nezmení. Odstráni však prekážky pre podniky a technologické inovácie. Žiadny orgán nemôže verejnosti nariadiť používanie elektronických peňazí. Banky majú vhodné postavenie na to, aby prevzali vedúcu úlohu, ale mimo Belgicka s jeho kartou Proton neurobili veľké pokroky. Cestovné karty, telefónne karty a internetový obchod sú jasným dôkazom toho, že aplikácie informačnej spoločnosti majú tendenciu rozširovať využívanie elektronického peňažníctva. Elektronické peňažníctvo je navyše často produktom iného odvetvia, takže vydavateľ môže často byť hybridným podnikom, ktorý sa nevenuje výlučne elektronickému peňažníctvu. Toto prepojenie elektronického peňažníctva a iných druhov podnikania sa považuje za nevyhnutné pre vznik elektronického peňažníctva. Smernica bola navrhnutá tak, aby takýto vývoj uľahčila a má preto podporu EHSV.

1.13

Zásadná obava sa týka tvorby predpisov o boji proti praniu špinavých peňazí. EHSV nemôže akceptovať, že dve smernice stanovujú dva protichodné limity. Vytvára to neprijateľný právny zmätok. Ak majú platiť limity stanovené v tejto smernici, musí sa smernica o boji proti praniu špinavých peňazí zmeniť.

1.14

EHSV nalieha na všetky členské štáty, aby pri vykonávaní novej smernice prijali priaznivé politiky. Je dôležité, aby sa predpisy vypracovali po porade s odvetvím a aby mali taký rámec, ktorý zabezpečí, že nebudú predstavovať ťaživé bremeno pre vydavateľov elektronických peňazí ani pre ich klientov, keď príslušné peňažné sumy sú minimálne. V súlade s prijatým prístupom je v právomoci národných orgánov podporiť alebo potlačiť toto nastupujúce odvetvie. EHSV sa domnieva, že toto odvetvie sa má vo všetkých členských štátoch podporovať.

1.15

Táto smernica je dôležitá. Môže mať ďalekosiahle dôsledky. EHSV nalieha na súčasné aj potenciálne subjekty v oblasti elektronického peňažníctva, aby svoje silné a slabé stránky, možnosti a ohrozenia prehodnotili vzhľadom na túto smernicu. Trh dostáva druhú šancu.

2.   Úvod

Body 2.2, 2.3 a 2.4, vysvetľujú hlavné črty elektronického peňažníctva a jeho prepojenie s informačnou spoločnosťou.

2.1

Existuje množstvo príkladov, ako účasť spotrebiteľov na informačnej spoločnosti vedie k prijímaniu elektronického peňažníctva.

2.2

Typickým príkladom je používanie kariet RFID (1). Čip RFID môže zaznamenávať peňažné hodnoty, a tak sa bežne využíva pri platbách za prístup do dopravných systémov. V roku 1997 bola v Hongkongu zavedená karta Octopus. Je to bezkontaktná inteligentná karta s uloženou hodnotou, ktorú možno opätovne dobíjať. Okrem toho, že sa používa ako platobný systém takmer vo všetkých druhoch hongkonskej verejnej dopravy, využíva sa tiež na platby v obchodíkoch, supermarketoch, reštauráciách s rýchlym občerstvením, pouličných parkovacích automatoch, predajných automatoch atď. Kartu používa 95 % obyvateľov Hongkongu vo veku od 16 do 65 rokov. Tento príklad ukazuje, ako účasť spotrebiteľov na aplikáciách informačnej spoločnosti vedie k rozsiahlejšiemu rozvoju elektronického peňažníctva. V Londýne sa už bezkontaktná karta RFID pod názvom Oyster používa všeobecne vo verejnej doprave. Užívatelia teraz očakávajú jej rozšírenie na novinové stánky, predajne so zmiešaným tovarom a zariadenia s rýchlym občerstvením, ktoré sú zoskupené v okolí dopravných uzlov a staníc. K takémuto vývoju určite príde v Spojenom kráľovstve aj ďalších členských štátoch, keďže karty RFID budú čoraz rozšírenejšie.

2.3

Ďalším veľmi rozšíreným príkladom sú predplatené kontá pre mobilné telefóny, ktoré už možno využiť na platby za také rôznorodé činnosti, ako sú linky pomoci pri problémoch s počítačom, vstupy do súťaží, charitatívne dary, interaktívne hry, zábava erotického charakteru a spravodajské a informačné služby. Predplatené kontá pre telefóny sa podobne ako v prípade predplatených cestovných kariet považujú za elektronické peniaze vtedy, keď uloženú hodnotu začnú prijímať aj iné podniky, než dopravcovia a prevádzkovatelia telefónnej siete.

2.4

Rozvoj elektronického peňažníctva podporuje aj internet, pretože elektronické peňažníctvo dokáže uspokojiť dve významné potreby. Väčšina aplikácií pre vzťahy medzi podnikmi a spotrebiteľmi na internete obsahuje úverové transakcie. Ľudia bez prístupu k bankovým službám sú automaticky vylúčení, pretože nemajú kreditnú ani debetnú kartu. Prostredníctvom kariet elektronického peňažníctva však výhody internetu môžu využívať. Na internete prichádza tiež k významnému nárastu transakcií medzi samotnými spotrebiteľmi, ktorý podnietili také aukčné domy ako E-Bay. Transakcie medzi spotrebiteľmi nie je možné uskutočniť prostredníctvom kreditnej či debetnej karty. Platba sa musí vykonať prostredníctvom bezpečných elektronických peňazí. To vysvetľuje vznik takých systémov ako je PayPal (2), ktorý je symbioticky spojený so službou E-Bay.

2.5

Cestovné karty, telefónne karty a internetový obchod sú dôkazom, že aplikácie informačnej spoločnosti rozširujú využívanie elektronického peňažníctva. Dokazujú tiež, že elektronické peňažníctvo môže byť vedľajším produktom iného podnikania, takže vydavateľ elektronických peňazí môže často byť hybridným podnikom. Toto prepojenie elektronického peňažníctva s iným podnikaním sa považuje za nevyhnutné pre vznik elektronického peňažníctva. Návrh smernice bol vypracovaný v tomto zmysle.

2.6

Úverové inštitúcie, napríklad banky, majú všetky potrebné vlastnosti na to, aby sa stali vydavateľmi elektronických peňazí a na ich pôsobenie sa vzťahujú primerané regulačné režimy. Úverové inštitúcie prevzali v istej miere iniciatívu. Karta Proton v Belgicku je produktom konzorcia bánk. Spája debetnú kartu s funkciou peňažnej karty a zákazníci belgických bánk ju vo veľkej miere využívajú. Sú určité vyhliadky, že sa do obehu dostane viac takýchto kombinovaných kariet s bezdotykovou funkciou elektronického peňažníctva založených na technológii RFID. Napriek tomu tu existuje očividný konflikt záujmov medzi elektronickým peňažníctvom a inými druhmi produktov úverových inštitúcií, akými sú kreditné či debetné karty.

2.7

Údaje o obmedzenom počte inštitúcií elektronického peňažníctva s plnou licenciou (20 inštitúcií elektronického peňažníctva a 127 subjektov pôsobiacich na základe výnimky), či o nízkom objeme vydaných elektronických peňazí (celková suma elektronických peňazí v EÚ v súčasnosti predstavuje 1 miliardu EUR v porovnaní s viac než 600 miliardami v hotovosti) dokazujú, že elektronické peňažníctvo sa vo väčšine členských štátov ešte nerozvinulo. Výška hotovosti v obehu navyše od zavedenia eura v roku 2002 sústavne rastie.

2.8

Komisia preto vykonala rozsiahly prieskum vývoja elektronického peňažníctva. V procese konzultácií a hodnotenia boli určené dve hlavné oblasti záujmu spojené so súčasnou smernicou o elektronickom peňažníctve. Prvá sa týkala nejasného vymedzenia elektronického peňažníctva a rozsahu pôsobnosti smernice. Druhá sa týkala právneho rámca, ktorý zahŕňa režim obozretného podnikania a uplatňovanie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí na služby elektronického peňažníctva.

2.9

V novembri 2009 navyše nadobudne účinnosť smernica o platobných službách 2007/64/ES. Význam smernice o platobných službách spočíva v tom, že ustanovuje osobitný režim pre platobné inštitúcie podobný režimu pre inštitúcie elektronického peňažníctva. Smernica o platobných službách nie je zlučiteľná so smernicou o elektronickom peňažníctve, takže ak sa neprehodnotí súčasný režim smernice o elektronickom peňažníctve, povedie to v príslušnom čase k zvýšeniu právnej neistoty.

2.10

Výsledkom všetkých uvedených skutočností je, že väčšinu ustanovení smernice o elektronickom peňažníctve je potrebné zmeniť, preto bolo rozhodnuté nahradiť súčasnú smernicu novou smernicou, ktorej návrh je predmetom tohto stanoviska.

3.   Podstata smernice

3.1   Cieľom smernice je umožniť vytvorenie nových, inovatívnych a bezpečných služieb elektronického peňažníctva, poskytnúť prístup na trh novým subjektom a podporovať skutočnú a účinnú hospodársku súťaž medzi všetkými účastníkmi trhu. Očakáva sa, že inovácie na trhu platieb prinesú hmatateľné výhody spotrebiteľom, podnikom a hospodárstvu v širšom zmysle, pričom tvorivé riešenia majú podporiť rýchlosť platieb, pohodlné používanie a nové funkcie pre elektronickú spoločnosť 21. storočia.

3.2   Vyjasňuje sa vymedzenie pojmu elektronické peniaze: „elektronické peniaze“ znamenajú peňažnú hodnotu tak, ako ju predstavuje nárok voči vydavateľovi, ktorá je uchovaná na elektronickom nosiči a vydaná pri prijatí peňažných prostriedkov (článok 2 ods. 2). Toto vymedzenie sa nevzťahuje na jednoúčelové predplatené nástroje (uzavretý systém), ktoré sa môžu použiť len obmedzeným spôsobom (článok 1.3 a 1.4).

3.3   Rozsah pôsobnosti novej smernice uľahčuje vstup na trh, pretože sa vzťahuje na vydavateľov mnohoúčelových elektronických poukazov (otvorený systém), akými sú karty RFID a karty pre mobilné telefóny a zahŕňa elektronické peňažníctvo s využitím serverov.

3.4   Činnosti inštitúcií elektronického peňažníctva sú širšie vymedzené v článkoch 8 a 9. Existujú tu dva rozmery. Prvý ustanovuje, že sa môže ponúkať širší rozsah platobných služieb, ktoré sú vymedzené v prílohe smernice o platobných službách vrátane poskytovania úverov, poskytovania doplnkových služieb a prevádzky platobných systémov. Druhý dovoľuje, že vydavatelia elektronických peňazí môžu v bežnom podnikaní vykonávať iné činnosti, napríklad maloobchodné alebo telekomunikačné. V tomto druhom prípade už nebude potrebné vytvárať samostatnú inštitúciu elektronického peňažníctva. Finančné prostriedky elektronického peňažníctva však bude potrebné zabezpečiť v súlade s ustanoveniami smernice o platobných službách. Povolenie takýchto hybridných inštitúcií elektronického peňažníctva má podporiť nárast vydávania elektronických peňazí.

3.5   Práva na zámenu sú črtou ochrany spotrebiteľa. Objasňujú sa v článku 5: „Členské štáty zabezpečia, aby vydavatelia elektronických peňazí na žiadosť majiteľa zamenili kedykoľvek a v nominálnej hodnote peňažnú hodnotu elektronických peňazí, ktoré vlastní.“ Toto ustanovenie spôsobovalo problémy prevádzkovateľom mobilných telefónov, kde sa preddavok týkal telefonických služieb s možnosťou použitia na maloobchodné účely, teraz sa však na nich vzťahujú ustanovenia článku 5.

3.6   Režim obozretného podnikania vo všeobecnosti sleduje ustanovenia príslušných článkov smernice o platobných službách. Sú tu však osobitné ustanovenia, ktoré majú zabezpečiť, aby bol tento režim primeraný príslušným rizikám. Existuje tu množstvo hľadísk.

3.6.1

Smernica o elektronickom peňažníctve ustanovuje, že inštitúcie elektronického peňažníctva majú mať základné imanie 1 milión EUR. To sa teraz považuje za neprimerané vo vzťahu k príslušným rizikám a za prekážku vytvárania inovatívnych malých a stredných podnikov v oblasti elektronického peňažníctva. V novom návrhu sa požadované základné imanie znižuje na 125 000 EUR.

3.6.2

Okrem základného imania musia inštitúcie elektronického peňažníctva mať aj vklady (vlastné zdroje) v pomere k splatným záväzkom. V smernici o elektronickom peňažníctve to boli 2 %. Nová požiadavka je 5 % zo splatnej hodnoty alebo mesačného objemu platieb, podľa toho, čo je vyššie, pričom s rastúcim objemom sa znižuje.

3.6.3

Na investovanie vlastných finančných prostriedkov predstavujúcich splatnú elektronickú hodnotu existujú obmedzenia, ale len keď vydavateľ vykonáva neplatobné podnikanie (článok 9).

3.6.4

Navrhované zmeny a doplnenia k režimu tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí sú zosúladené s potrebami podnikania a praxou v odvetví. Obmedzenie hodnoty elektronických peňazí, ktorá sa má naraz prijať pri výmene za hotovosť sa zvyšuje zo 150 EUR na 500 EUR (článok 16).

3.6.5

Smernica o elektronickom peňažníctve členským štátom umožňuje udeliť výnimku vo vzťahu k väčšine požiadaviek týkajúcich sa povolenia s cieľom uľahčiť vstup nových subjektov a ich inovácií na trh. Členské štáty uplatňovali tieto výnimky nejednotne, čím pre účastníkov na trhu vznikali nerovnaké podmienky. Výnimky pokračujú aj v novom režime (článok 10), ale ako sa uvádza v príslušných článkoch smernice o platobných službách, inštitúcie elektronického peňažníctva, na ktoré sa vzťahujú výnimky nemajú pôsobiť za hranicami príslušného členského štátu. Inými slovami, tam kde sa uplatňujú výnimky, neplatia žiadne „pasy“.

4.   Hospodárska a sociálna perspektíva

4.1   EHSV veľmi zaujíma pokrok smerom k cieľom lisabonského projektu. Táto smernica si zaslúži našu podporu, pretože podporuje dosiahnutie lisabonských cieľov rastu a zamestnanosti okrem iného prostredníctvom technologických inovácií, podnikateľskej iniciatívy, tvorivosti na internete a vytvárania malých a stredných podnikov vedúcich k rozvoju elektronickej spoločnosti 21. storočia.

4.2   Zavedenie nového regulačného režimu vo finančnom odvetví je potenciálnou otázkou vo vzťahu ku kríze bankového systému a všeobecnej obave týkajúcej sa neúčinnosti regulácie bánk. Napriek týmto obavám je EHSV spokojný s tým, že navrhovaný režim je vhodný a primeraný z nasledujúcich dôvodov:

Predpisy sú určené pre inovatívne malé a stredné podniky v oblasti platobných služieb. Nedávna kríza bankového odvetvia vznikla z expozícií bánk voči úverovým rizikám. Inštitúcie elektronického peňažníctva nebudú mať povolené vydávať úvery založené na finančných prostriedkoch používateľov, aby nevzniklo riziko.

Požiadavka na vlastné finančné prostriedky (body 3.6.1 a 3.6.2 vyššie) zvyšuje základné imanie vo výške 125 tisíc EUR v pomere k nárastu hodnoty vlastných vkladov. Zníženie požiadavky na základné imanie slúži len na zníženie prekážok vstupu. Smernica určuje významné požiadavky na imanie pri väčších vlastných vkladoch.

Kapitálové rezervy inštitúcií elektronického peňažníctva budú primerané rezervám bánk a finančné prostriedky predstavujúce nároky používateľov budú osobitne zabezpečené obmedzeným rozsahom investovania.

Príslušné peňažné sumy sú na úrovni de minimis. Ak sa inštitúcie elektronického peňažníctva stanú skutočnou silou na trhu platieb, v smernici existujú ustanovenia na jej úpravu vzhľadom na skúsenosti.

4.3   EHSV má určité obavy o ochranu spotrebiteľa a nalieha na Komisiu, aby v smernici vykonala nasledujúce zmeny:

4.3.1

Obmedzenia týkajúce sa investovania vlastných vkladov sa momentálne vzťahujú len na hybridné inštitúcie elektronického peňažníctva. Kvôli väčšej bezpečnosti klientov sa tieto ustanovenia majú vzťahovať na všetky inštitúcie elektronického peňažníctva.

4.3.2

Inštitúcie elektronického peňažníctva nesmú peniaze klientov využívať ako vklady. Prijaté peniaze sa majú okamžite previesť na elektronické peniaze. Táto zábezpeka nie je v smernici výslovne uvedená.

4.3.3

Článok 9 sa má zmeniť a doplniť tak, aby sa výslovne uviedla požiadavka, že hybridné inštitúcie majú osobitne zabezpečiť vlastné zdroje vo vzťahu k splatným záväzkom elektronického peňažníctva.

4.3.4

Článok 5.4 umožňuje zámenu bez účtovania poplatku pri riadnom ukončení zmluvy, ale článok 5.5 umožňuje účtovať poplatok pri predčasnom ukončení zmluvy. Toto druhé ustanovenie sa má odstrániť, pretože medzi zámenou počas a na konci trvania zmluvy nie je žiadny rozdiel a výsledkom pravdepodobne bude taký model ukončovania zmlúv, ktorý oslabí požiadavku obozretného podnikania poznať klienta.

4.4   Postoj k hotovosti je v rôznych kultúrach EÚ rôzny a to isté platí o postoji k technológiám. Miera osvojovania si e-mailu a internetu môže poskytnúť určité meradlo pravdepodobného prijatia elektronického peňažníctva. Ďalším činiteľom bude demografia odvetvia maloobchodu a služieb. Väčšie spoločnosti pravdepodobne prijmú elektronické peňažníctvo ako prvé. Z týchto a ďalších dôvodov spojených s psychikou členských štátov by bolo nemúdre očakávať nástup elektronického peňažníctva na rovnakej úrovni v celej EÚ.

4.5   Z približne 20 inštitúcií elektronického peňažníctva akreditovaných k dnešnému dňu je asi 15 akreditovaných v Spojenom kráľovstve. K tomuto výsledku prispieva priaznivá politika Úradu Spojeného kráľovstva pre dohľad nad finančným trhom voči elektronickému peňažníctvu. Úrad pre dohľad nad finančným trhom sa predovšetkým poradil s odvetvím, aby sa zabezpečilo fungovanie predpisov Spojeného kráľovstva v praxi. V tom boli úspešní. EHSV nalieha na všetky členské štáty, aby vo vzťahu k novej smernici prijali rovnako priaznivé politiky. Tieto politiky majú prispievať k vyššiemu prijímaniu elektronického peňažníctva v EÚ.

4.6   Zásadná obava sa týka tvorby predpisov o boji proti praniu špinavých peňazí. Tretia smernica o boji proti praniu špinavých peňazí obsahovala článok, ktorý dával členským štátom možnosť neuplatňovať vo vzťahu k elektronickým peniazom opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu k zákazníkovi, alebo ich odložiť (zjednodušený režim povinnej starostlivosti vo vzťahu k zákazníkovi), keď uložená suma na prostriedku, ktorý sa nemôže dobíjať, nepresiahne 150 EUR a na prostriedku, ktorý sa môže dobíjať, nepresiahne 2 500 EUR za kalendárny rok. Zodpovedajúce limity v smernici o platobných službách aj v navrhovanej revízii smernice o elektronickom peňažníctve sú 500 EUR a 3 000 EUR. EHSV nemôže akceptovať, že dve smernice stanovujú dva protichodné limity. Vytvára to neprijateľný právny zmätok. Ak majú platiť limity stanovené v tejto smernici, musí sa smernica o boji proti praniu špinavých peňazí zmeniť.

4.7   Hotovosť je anonymná. Jednoduché hotovostné transakcie neodhaľujú totožnosť osoby, ktorá platbu vykonáva. Systémy elektronického peňažníctva môžu byť anonymné alebo s identifikáciou. Problémom vykonávania smernice o elektronickom peňažníctve v členských štátoch bolo, že požiadavka „poznaj svojho klienta“ sa často dovádzala do krajností. Pri transakciách s nízkou hodnotou si mnohí používatelia budú želať zachovať anonymitu. Vykonávanie smernice o elektronickom peňažníctve v Spojenom kráľovstve bolo charakteristické tým, že opatrenia požiadavky „poznaj svojho klienta“ neprišli na rad, kým činnosť klienta nedosiahla značnú úroveň. Vyšší limit uloženej hodnoty na úrovni 500 EUR má zatraktívniť elektronické peňažníctvo potenciálnym používateľom, hlavne tým, ktorí nemajú žiadny alebo majú len nedostatočný prístup k bankovým službám. Aj keď takýto limit logicky nepredstavuje neprimerané nebezpečenstvo prania špinavých peňazí v porovnaní s tým, čo je možné s veľkými sumami hotovosti, niektoré výhrady ohľadom navrhnutého limitu zostávajú.

4.8   Elektronické peňažníctvo uľahčuje finančné začlenenie. V spoločnosti čoraz viac očakávajúcej, že platba sa vykoná debetnou alebo kreditnou kartou, je možnosť získania karty za hotovosť, ktorá sa potom môže použiť v kreditných alebo debetných transakciách, potenciálne veľmi príťažlivá. Určité skupiny v spoločnosti by sa mohli pomocou tohto prostriedku osobitne posunúť vpred. Týka sa to prisťahovalcov, skupín bez prístupu alebo len s nedostatočným prístupom k bankovým službám a v určitých prípadoch aj mladých ľudí a postihnutých. EHSV sa obáva, že tieto skupiny sú najzraniteľnejšie aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Členské štáty by mali mať pri vykonávaní smernice túto zraniteľnosť na zreteli.

V Bruseli 26. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  RFID – rádiofrekvenčná identifikácia – využíva elektronický čip, ktorý môže byť súčasťou rôznych nosičov, napríklad identifikačných štítkov alebo osobných identifikačných preukazov. Čip sa načíta bezdrôtovým čítacím zariadením, pričom postačí, ak sa karta k tomuto zariadeniu priloží. Toto využitie sa nazýva „bezkontaktné“. Príkladom kariet RFID sú karty používané na vstup do budov, napríklad do budovy EHSV.

(2)  Systém PayPal začínal ako inštitúcia elektronického peňažníctva, ktorá podliehala regulácii Úradu Spojeného kráľovstva pre dohľad nad finančným trhom. Odvtedy sa zmenil na úverovú inštitúciu a teraz sídli v Luxembursku.


11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/36


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA)“

KOM(2008) 583 v konečnom znení – 2008/0185 (COD)

2009/C 218/07

Rada sa 14. októbra 2008 rozhodla podľa článku 156 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA)

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 29. januára 2009. Spravodajcom bol pán PEZZINI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 25. februára 2009) prijal 130 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV podporuje iniciatívu Komisie na otvorenie programu ISA v presvedčení, že tento program bude ďalej zabezpečovať a zvyšovať skutočne účinnú interoperabilitu v zložitých nových systémoch európskeho jednotného trhu.

1.2

EHSV sa domnieva, že pre praktické uplatňovanie slobôd ustanovených v Zmluve je nevyhnutné úplné zavedenie mechanizmov interoperability, ktoré prinesú výhody nielen orgánom a inštitúciám verejnej správy, ale aj verejnosti, podnikom a organizovanej občianskej spoločnosti všeobecne.

1.3

Jednoznačne je potrebná špecifická stratégia zabezpečenia osobných a hospodárskych údajov, na čo už niekoľkokrát poukázal EHSV vo svojich stanoviskách (1). „V žiadnom prípade nemožno hľadisko bezpečnosti informácií oddeliť od posilnenia ochrany osobných údajov a rešpektovania slobôd, ktoré sú právami zaručenými európskym dohovorom o ľudských právach.“

1.4

EHSV zdôrazňuje, že je nutné, aby užívatelia mali k dispozícii vzájomne prepojené systémy, ktoré budú v predaji so zárukou ochrany tak osobných ako aj priemyselných a administratívnych údajov. Preto by sa mal ihneď vytvoriť európsky právny systém stíhania a trestov pre zneužívateľov sietí a údajov, k čomu je potrebné pracovať aj na interoperabilite právnych postupov Únie.

1.5

EHSV sa domnieva, že prijaté opatrenia zatiaľ nepostačujú na to, aby zabránili rozdrobenosti trhu a dodali sieti vzájomne prepojených, interaktívnych a prístupných orgánov verejnej správy skutočný celoeurópsky rozmer.

1.6

EHSV žiada, aby program ISA podporila zásadná iniciatíva Spoločenstva, ktorá členské štáty a Komisiu zaviaže používať záväzné nástroje poskytujúce novú istotu a silu posilnenému spoločnému rámcu interoperability.

1.7

Nová európska stratégia interoperability musí okrem spoločného rámca určiť aj politické priority Spoločenstva, ktoré si vyžadujú zvýšené úsilie v oblasti rámcových nástrojov a spoločných služieb ako aj jasné rozpočtové odhady.

1.8

Podľa EHSV je potrebné dosiahnuť digitálnu konvergenciu, ktorá by zaručila:

plne interoperabilné vybavenie, platformy a služby,

pravidlá pre bezpečnosť a spoľahlivosť,

spravovanie totožnosti a práv,

prístupnosť a jednoduché používanie,

využívanie aj jazykovo neutrálnej technickej štruktúry a systémov informačných technológií,

veľké úsilie o podporu a celoživotné vzdelávanie užívateľov na danom území, predovšetkým tých najslabších (2),

s cieľom predísť „digitálnemu vylúčeniu“ a zabezpečiť vysokú úroveň spoľahlivosti a dôvery medzi užívateľmi a poskytovateľmi služieb.

1.9

EHSV sa domnieva, že na pomoc pri rozvoji nových myšlienok a riešení v oblasti celoeurópskej interoperability je potrebná väčšia koordinácia a spolupráca s inými programami Spoločenstva.

1.10

EHSV v oblasti elektronickej verejnej správy osobitne zdôrazňuje význam otvoreného softvéru, s cieľom zaručiť bezpečnosť a životnosť softvéru, dôvernosť informácií alebo platieb a dostupnosť zdrojového kódu a domnieva sa, že používanie softvéru s otvoreným zdrojovým kódom sa má podporovať, keďže tento softvér umožňuje, aby sa softvérové riešenia, ktoré majú pre orgány verejnej správy veľkú hodnotu, skúmali, menili, ďalej distribuovali a opätovne používali.

1.11

EHSV sa domnieva, že referenčný európsky rámec interoperability sa musí skonsolidovať na základe mnohorozmerného prístupu, ktorý zahŕňa politické hľadiská (rovnaké vnímanie spoločných priorít), právne hľadiská (synchronizácia tvorby právnych predpisov) a technické, jazykové a organizačné hľadiská.

1.12

EHSV sa domnieva, že je potrebné zaviesť európsky postup výpočtu pomeru kvality a ceny, ktorý poskytujú interoperabilné služby PEGS zavedené orgánmi verejnej správy.

1.13

EHSV sa domnieva, že podmienkou úspechu tejto iniciatívy je v tejto súvislosti informačná a vzdelávacia kampaň. Rovnako je nevyhnutné uviesť do života sociálny a občiansky dialóg na európskej úrovni ako aj organizovať pravidelné celoeurópske konferencie elektronických služieb, aby sa tak šírila, podporovala a usmerňovala činnosť orgánov verejnej správy v jednotlivých krajinách v rámci spoločného rámca rozvoja.

2.   Úvod

2.1   Rýchly vývoj v odvetví informačných a komunikačných technológií od začiatku deväťdesiatych rokov úplne zmenil interaktívny rámec, v ktorom pôsobia orgány verejnej správy, svet podnikania a zamestnanosti a verejnosť. Úroveň integrácie, ktorá sa dosiahla na európskom vnútornom trhu, poskytuje nebývalý podnet pre cezhraničné aspekty služieb elektronickej verejnej správy.

2.2   EHSV nedávno zdôraznil, že „orgány verejnej správy sa v rámci zavedenia elektronických služieb budú musieť zmodernizovať v zmysle zlepšenia kvality, flexibility a výkonnosti poskytovaných služieb, lepšieho hospodárenia s verejnými zdrojmi, zníženia nákladov, spokojnosti užívateľov, integrácie medzi jednotlivými odvetviami verejnej správy a zjednodušenia administratívnych postupov“ (3).

2.3   Vyhlásenie ministrov prijaté v Manchestri v roku 2005 zdôraznilo, že jednými z kľúčových hľadísk európskej stratégie elektronickej verejnej správy sú konvergencia a interoperabilita (4).

2.4   EHSV sa k týmto otázkam viackrát vyjadroval (5), podobne ako k množstvu legislatívnych iniciatív, v ktorých sa požadujú štruktúry interoperability, akými sú napríklad smernica o službách (2006/123/ES), smernica o verejnom obstarávaní (2004/18/ES), smernica INSPIRE (2007/2/ES) a smernica o informáciách verejného sektora (2003/98/ES).

2.5   Pri množstve iných príležitostí (6) EHSV podporil iniciatívy Komisie, ktorými sa zavádzali programy pre elektronickú výmenu údajov medzi orgánmi verejnej správy: IDA I (1995 – 1999), IDA II (1999 – 2004) a IDABC (2005 – 2009), ktoré boli predchodcami súčasného návrhu rozhodnutia týkajúceho sa nového programu: ISA – riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy (2010 – 2015).

2.6   EHSV upozornil, že „pre poskytovanie interaktívnych služieb elektronickej verejnej správy vysokej kvality sústredených na užívateľa je nevyhnutná interoperabilita informačných systémov, výmena a opätovné používanie informácií a spájanie administratívnych postupov“ (7), pričom zdôraznil najmä nasledujúce body:

význam posilnenia európskych iniciatív nielen v prospech orgánov a inštitúcií verejnej správy, ale aj v prospech verejnosti, podnikov a všeobecnejšie aj organizovanej občianskej spoločnosti,

potrebu účinného osvedčujúceho orgánu EÚ s cieľom zaistiť primeranú úroveň bezpečnosti pre prístup k informáciám a ich výmenu,

význam zabezpečenia maximálnej viditeľnosti, prístupnosti a interoperability sietí pre koncových užívateľov,

potrebu podporovať iniciatívy na rôznych úrovniach s cieľom zabezpečiť sústavné odborné vzdelávanie užívateľov a otvoriť infraštruktúru uvedených sietí pre účely sústavného odborného vzdelávania,

vzhľadom na citlivosť spracúvaných údajov potrebu zaručiť úroveň bezpečnosti siete prostredníctvom vhodných bezpečnostných opatrení a v prípade potreby protokolov bezpečného prenosu, tak v ústredí ako aj na úrovni periférneho pripojenia.

2.7   Množstvo odkazov na nástroje interoperability v súvislosti s elektronickou výmenou údajov okrem toho obsahujú sprievodné pracovné dokumenty oznámenia z 20. novembra 2007 s názvom Jednotný trh pre Európu 21. storočia, ku ktorému sa EHSV vyjadroval (8): on-line sieť SOLVIT, informačný systém vnútorného trhu (IMI), systém rýchleho varovania pre nebezpečné výrobky RAPEX a systém TRACES pre sledovanie pôvodu živých zvierat a reakciu na rýchle varovanie v prípade ochorenia zvierat.

2.8   Rôzne štúdie (9) však odhalili existenciu množstva prekážok pre dosiahnutie úplnej cezhraničnej, medziodvetvovej interoperability orgánov verejnej správy: nedostatočná koordinácia, nedostatočná pružnosť organizácií, rozdiely v povinnostiach inštitúcií, odlišné právne rámce, rôzne kultúrne a politické prístupy, nedostatočný dialóg s priemyslom, neschopnosť plne využiť získané výsledky a jazyková bariéra.

2.8.1   Okrem týchto prekážok sú tu problémy spojené s bezpečnosťou a ochranou osobných údajov a nepostačujúca integrácia administratívnych postupov medzi členskými štátmi. Ako už opakovane požadoval aj EHSV, bolo by potrebné vytvoriť lepšiu sieť pre systém colníc.

2.9   EHSV sa preto domnieva, že je potrebné ďalej zvýšiť koordinačné úsilie na podporu vzájomnej prepojiteľnosti, interoperability a prístupnosti, aby sa využili všetky výhody európskeho hospodárskeho priestoru bez hraníc, s minimálnym jadrom spoločných špecifikácií a riešení a účinným využívaním otvorených noriem.

3.   Návrh Komisie

3.1

Účelom návrhu Komisie je zavedením programu riešení interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA) uľahčiť účinnú a účelnú cezhraničnú a medziodvetvovú elektronickú interakciu medzi európskymi orgánmi verejnej správy s cieľom umožniť poskytovanie elektronických verejných služieb podporujúcich vykonávanie politík a činností Spoločenstva, najmä vo vzťahu k jednotnému trhu a predísť vzniku elektronických prekážok, ktoré sú v členských štátoch rôzne.

3.2

Zámerom programu ISA je podporiť:

zavedenie a zlepšenie spoločných rámcov na podporu interoperability cez hranice a medzi odvetviami,

posúdenie vplyvu navrhovaných alebo prijatých právnych predpisov Spoločenstva na informačné a komunikačné technológie (IKT), ako aj plánovanie zavádzania systémov IKT na podporu vykonávania týchto právnych predpisov,

poskytovanie a zlepšovanie existujúcich spoločných služieb, ako aj zavedenie, industrializácia, poskytovanie a zlepšovanie nových spoločných služieb,

zlepšovanie existujúcich opätovne použiteľných všeobecných nástrojov, ako aj zavedenie, poskytovanie a zlepšovanie nových opätovne použiteľných všeobecných nástrojov.

3.3

Výška finančného balíka pre vykonávanie programu ISA v rokoch 2010 – 2015 je určená na 164,1 miliónov EUR, z čoho 103,5 milióna EUR je na obdobie do 31. decembra 2013 tak, ako to bolo stanovené vo finančnom plánovaní na roky 2007 – 2013 a 60,6 milióna EUR na obdobie rokov 2014 – 2015.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

EHSV dôrazne podporuje iniciatívy, ktoré sa usilujú o zabezpečenie úplného, účinného fungovania rozšíreného európskeho jednotného trhu a domnieva sa, že pre praktické uplatňovanie slobôd ustanovených v Zmluve je nevyhnutné úplné zavedenie mechanizmov interoperability, ktoré prinesú výhody nielen orgánom a inštitúciám verejnej správy, ale aj verejnosti, podnikom a organizovanej občianskej spoločnosti všeobecne.

4.2

EHSV sa domnieva, že napriek zavedeniu troch po sebe idúcich viacročných programov – IDA I, IDA II a IDABC – prijaté opatrenia zatiaľ nepostačujú na to, aby zabránili rozdrobenosti trhu a dodali vzájomne prepojeným orgánom verejnej správy skutočný celoeurópsky rozmer, aby tieto orgány mohli poskytovať služby bez prekážok a bez diskriminácie s cieľom zachovať jednotu trhu a plne uplatňovať práva verejnosti a podnikov Spoločenstva v celej EÚ.

4.3

EHSV podporuje iniciatívu Komisie na otvorenie programu ISA za predpokladu, že bude obsahovať viac než len rozšírenie a obnovenie financovania pre programy idúce po sebe, ktoré sa vykonávali od roku 1993 po dnešok a zabezpečí skutočnú, účinnú „európsku stratégiu interoperability“ a „európsky rámec interoperability“ (10), ktoré sú nevyhnutné pre integrovaný jednotný trh a konkurencieschopné, trvalo udržateľné európske hospodárstvo podľa obnoveného lisabonského programu.

4.4

EHSV žiada, aby bol program ISA podopretý zásadnou iniciatívou Spoločenstva, ktorá členské štáty a Komisiu zaviaže vzhľadom na záväzné nástroje poskytujúce novú istotu a silu európskej stratégii interoperability a európskemu rámcu interoperability, ktoré môžu zabezpečiť isté, transparentné spoločné postupy pre verejných a súkromných poskytovateľov a pre vnútroštátnych a cezhraničných užívateľov.

4.5

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné, aby nová európska stratégia interoperability okrem spoločného rámca definovala aj politické priority Spoločenstva s cieľom dosiahnuť skutočné vykonávanie navrhovaných smerníc a nariadenia, ktoré sa pripravujú.

4.6

EHSV sa domnieva, že stále chýba dostatočné úsilie v oblasti koordinácie a spolupráce s ostatnými programami Spoločenstva, ktoré pomáhajú rozvíjať nové myšlienky a riešenia týkajúce sa celoeurópskej interoperability, najmä s rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inovácie a siedmym rámcovým programom Spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností a odporúča, aby bol zriadený medziprogramový výbor pre interoperabilitu, v ktorom budú združení riadiaci pracovníci zo všetkých príslušných programov s cieľom koordinovať prípravu verejného obstarávania.

4.7

EHSV sa domnieva, že plná zlučiteľnosť nových prevádzkových rámcov so zásadami celoeurópskej interoperability sa má overovať hneď od ich vytvorenia orgánmi verejnej správy; použiť by sa mohli také mechanizmy predbežného oznamovania, aké boli prijaté pre vypracovanie nových technických noriem (11). Hlavná prekážka je stále kultúrna: ešte vždy existujú orgány verejnej správy, ktoré zatiaľ nie sú pripravené a treba ich ešte presvedčiť o potrebe prijatia otvorených technologických a inovatívnych riešení európskeho rámca interoperability.

4.8

EHSV sa domnieva, že podmienkou úspechu tejto iniciatívy je v tejto súvislosti informačná a vzdelávacia kampaň, spolu s pravidelnými celoeurópskymi on-line konferenciami služieb, ktorých cieľom bude zabezpečiť, prinajmenšom na základe opatrení pre porovnávacie hodnotenie orgánov verejnej správy na rôznych úrovniach, sústavné sledovanie a presmerovanie pracovného programu.

4.9

Digitálna konvergencia si vyžaduje: interoperabilné vybavenie, platformy a služby, pravidlá pre bezpečnosť a spoľahlivosť, spravovanie totožnosti a práv (12), prístupnosť a jednoduché používanie, využívanie jazykovo neutrálnej technickej štruktúry a systémov informačných technológií, ako aj veľké úsilie o celoživotné vzdelávanie užívateľov na danom území, predovšetkým sociálne najslabších, s cieľom predísť sociálnemu vylúčeniu.

4.10

EHSV najmä v oblasti elektronickej verejnej správy zdôrazňuje význam „otvoreného softvéru“, s cieľom „zaručiť bezpečnosť a životnosť softvéru, dôvernosť informácií alebo platieb“ a dostupnosť „zdrojového kódu“, aby bola „zaručená jeho údržba, stabilita a bezpečnosť, dokonca aj keď jeho výrobca prestane podnikať“ (13).

4.11

EHSV sa domnieva, že je potrebné zaviesť európsky postup výpočtu pomeru kvality a ceny, ktorý poskytujú interoperabilné služby PEGS (14) zavedené orgánmi verejnej správy; tento postup nemá zohľadniť len návratnosť investícií a zisky vzhľadom na majetok, pružnosť a odstránenie byrokracie, ale najmä aj celkovú hodnotu vzhľadom na zabezpečenie spoľahlivého jednotného trhu bez prekážok pre verejnosť a podniky.

4.12

EHSV sa domnieva, že referenčný európsky rámec interoperability sa musí skonsolidovať na základe mnohorozmerného prístupu, ktorý zahŕňa politické hľadiská (rovnaké vnímanie spoločných priorít), právne hľadiská (synchronizácia tvorby právnych predpisov) a technické, jazykové a organizačné hľadiská.

4.13

EHSV sa domnieva, že v sociálnej oblasti by bolo pre správy členských štátov dobrou praxou začať dialóg na európskej úrovni v rámci neformálneho dialógu EUPAN/TUNED (15) s predstaviteľmi zamestnancov príslušných správ, aby sa k občanom dostali informácie, ktoré potrebujú.

4.14

V súvislosti s modelom GPSCM (16), ktorý definovala Komisia spolu s členskými štátmi sa na nové aj existujúce všeobecné nástroje vzťahuje toto:

úlohy, práva a povinnosti vlastníkov, poskytovateľov a používateľov údajov sa musia jasne určiť v spoločnom, cezhraničnom rozmere s použitím štandardného, jednotného spoločného prístupu,

orgány verejnej správy musia tento model prijať ako neoddeliteľnú súčasť svojho úsilia, s cieľom zahrnúť do svojich systémov interoperability spoločné systémy hodnotenia výkonnosti, ktoré sa môžu uplatňovať na cezhraničné toky,

musia sa zriadiť alebo posilniť vnútroštátne infraštruktúry identifikácie, overovania a osvedčovania, aby sa zabezpečila vysoká úroveň spoľahlivosti a dôvery vo vzťahoch medzi užívateľmi a poskytovateľmi služieb.

4.15

EHSV sa domnieva, že v tejto oblasti je potrebné určiť spoločný rámec pre otvorené technické normy CEN, CENELEC a ETSI, aby sa mohli uplatňovať na všetky príslušné subjekty.

4.16

EHSV sa domnieva, že sa má podporovať používanie softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, keďže tento softvér umožňuje štúdium, zmenu, ďalšiu distribúciu a opätovné používanie softvérových riešení, ktoré majú pre orgány verejnej správy veľkú hodnotu z hľadiska účinnosti nákladov, overovania uplatňovania noriem, prevádzkového pokrytia presahujúceho hranice uložené licenciami a autorským právom, dlhodobej udržateľnosti prijatých riešení a prispôsobenia sa miestnym potrebám.

V Bruseli 25. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Pozri stanovisko CESE na tému Bezpečná informačná spoločnosť, spravodajca: pán Pezzini, Ú. v. EU C 97, 18.4.2007, s. 21.

(2)  Za najslabších užívateľov sa považujú jednak skupiny mladých a starších ľudí, ktorí nie sú dobre pripravení na využívanie internetu, jednak tí občania, ktorí nemajú dostatočné ekonomické prostriedky potrebné na zabezpečenie prístupu k internetu.

(3)  Pozri stanovisko CESE na tému Akčný plán elektronickej verejnej správy (eGovernment) i2010, spravodajca: pán Hernández Bataller, Ú. v. ES, C 325, 30.12.2006, s. 78.

(4)  Pozri http://archive.Cabinetoffice.gov.uk/egov2005conference/documents/proceedings/pdf/051124declaration.pdf

(5)  Pozri stanovisko CESE na tému MODINIS, spravodajca: pán Retureau, Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 184; stanovisko CESE na tému Predĺženie programu MODINIS, spravodajca: pán Retureau Ú. v. EÚ C 28, 3.2.2006, s. 89; stanovisko CESE na tému Záverečná správa eEurópa 2002, spravodajca: pán Koryfidis,Ú. v. EÚ C 220, 16.9.2003, s. 36; stanovisko CESE na tému Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií, spravodajca pán Lagerholm, Ú. v. EÚ C 220, 16.9.2003, s. 33; stanovisko CESE na tému Iniciatíva i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť, spravodajca: pán Lagerholm, Ú. v. EÚ C 110, 9.5.2006, s. 83; stanovisko CESE na tému Prístupnosť elektronických technológií, spravodajca: pán Cabra de Luna, Ú. v. EÚ C 110, 9.5.2006, s. 26, stanovisko CESE na tému Elektronické obchodovanie a iniciatíva Go Digital, spravodajca: pán McDonogh, Ú. v. EÚ C 108, 30.4.2004, s. 23 a stanovisko CESE na tému Regulačný rámec EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby, spravodajca: pán McDonogh, Ú. v. EÚ C 97, 28.4.2007, s. 27.

(6)  Pozri stanovisko CESE na tému Elektronická výmena údajov (IDA), spravodajca: pán Bento Gonçalves, Ú. v. ES C 214, 10.7.1998, s. 33; stanovisko CESE na tému Zmeny a doplnenia IDA, spravodajca: pán Bernabei, Ú. v. ES C 80, 3.4.2002, s. 21; stanovisko CESE na tému Služby elektronického riadenia, spravodajca: pán Pezzini, Ú. v. ES C 80, 30.3.2004, s. 83.

(7)  Pozri stanovisko CESE na tému Služby elektronického riadenia, spravodajca: pán Pezzini, Ú. v. EÚ C 80, 30.3.2004, s. 83.

(8)  Pozri stanovisko CESE na tému „Jednotný trh pre Európu 21. storočia“, spravodajca: pán Cassidy, pomocní spravodajcovia: pán Hencks a pán Cappellini, ešte nebolo zverejnené v úradnom vestníku.

(9)  Pozri www.egovbarriers.org

(10)  Pozri článok 8 návrhu rozhodnutia, KOM(2008) 583 v konečnom znení.

(11)  Pozri uznesenie Rady zo 7. mája 1985 o novom prístupe k technickej harmonizácii a normám (Ú. v. ES C 136, 4.6.1985, s. 1): „Dohoda o včasných konzultáciách Spoločenstva na primeranej úrovni, v súlade s cieľmi smernice 83/189/EHS“.

(12)  Pozri stanovisko CESE na tému Bezpečnosť sietí / elektronické komunikácie, spravodajca: pán Retureau, Ú. v. ES C 48, 21.2.2002, s. 33.

(13)  Pozri stanovisko CESE, na tému Patentovateľnosť vynálezov realizovaných počítačom, spravodajca: pán Retureau, Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 154.

(14)  PEGS = celoeurópske služby elektronickej verejnej správy.

(15)  EUPAN: European Public Administration Network (Európska sieť verejnej správy): súčasný názov neformálnej siete generálnych riaditeľov verejnej správy členských štátov EÚ; TUNED: Trade Union Network for European Dialog (Sieť odborových organizácií pre európsky dialog).

(16)  GPSCM = koncepčný model všeobecných verejných služieb.


11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/41


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 87/372/EHS o vyhradení kmitočtových pásiem na koordinované zavedenie verejných celoeurópskych bunkových digitálnych pozemných mobilných komunikácií v Spoločenstve“

KOM(2008) 762 v konečnom znení – 2008/0214 (COD)

2009/C 218/08

Rada sa 5. decembra 2008 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 87/372/EHS o vyhradení kmitočtových pásiem na koordinované zavedenie verejných celoeurópskych bunkových digitálnych pozemných mobilných komunikácií v Spoločenstve

Grémium poverilo 2. decembra 2008 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán HERNÁNDEZ BATALLER rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 25. februára 2009) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 101 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Záver

1.1

EHSV podporuje návrh Komisie, keďže sa nazdáva, že liberalizácia využívania spektrálneho pásma 900 MHz vyžaduje legislatívnu iniciatívu na úrovni Spoločenstva.

2.   Súvislosti

2.1

Komisia predložila 25. júla 2007 návrh smernice, ktorou sa zrušuje smernica Rady 87/372/EHS (1), ktorá mala za cieľ odstrániť vyhradenie pásma 900 MHz pre GSM v členských štátoch EÚ, zavedené smernicou Rady 87/372/EHS z 25. júna 1987 o vyhradení kmitočtových pásiem na koordinované zavedenie verejných celoeurópskych bunkových digitálnych pozemných mobilných komunikácií v Spoločenstve.

2.2

Pásmo 900 MHz je mimoriadne hodnotné, pretože má dobré charakteristiky šírenia signálu, pričom pokrýva väčšie vzdialenosti než pásma vyšších frekvencií a umožňuje rozšírenie moderných hlasových, dátových a multimediálnych služieb do menej zaľudnených a vidieckych oblastí.

2.3

Cieľ návrhu sa považuje za potrebný, aby bolo možné prispieť k úspechu iniciatívy „Iniciatíva i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť (2) a dosiahnuť zvýšenú konkurenciu pri využívaní pásma 900 MHz pre iné technológie, s cieľom poskytnúť používateľom čo najväčšiu slobodu pri výbere služieb a technológií.

2.4

V súlade s ustanoveniami rozhodnutia č. 676/2002/ES Komisia poverila Európsku konferenciu poštových a telekomunikačných správ (CEPT), aby stanovila menej obmedzujúce podmienky. V zmysle tohto poverenia boli stanovené podmienky na základe zásady, podľa ktorej môže pásmo 900 MHz existovať súčasne s technológiami GSM a UMTS a je s nimi plne kompatibilné.

2.5

EHSV vyjadril kladné stanovisko (3) k tomuto návrhu, keďže sa nazdáva, že schválenie by mohlo podnecovať inováciu a konkurencieschopnosť, posilniť hospodársku súťaž na trhu elektronických komunikácií a rozšíriť výber spotrebiteľov.

2.6

V nadväznosti na diskusie o legislatívnom procese Komisia 19. novembra 2008 predložila nový návrh smernice (4), ktorou sa mení a dopĺňa smernica 87/372/EHS.

3.   Návrh Komisie

3.1

V smernici o GSM sa v súčasnosti od členských štátov vyžaduje, aby vyhradili celé frekvenčné pásma 890-915 MHz a 935-960 MHz pre GSM. Toto obmedzenie bráni tomu, aby tieto pásma využívali celoeurópske systémy iné ako GSM, schopné poskytovať pokročilé interoperabilné hlasové, dátové a multimediálne služby s vysoko výkonnou šírkou pásma. Tieto nové celoeurópske systémy, napríklad systém UMTS, poskytujú väčšie možnosti ako systém GSM, a od prijatia smernice o GSM pred 20 rokmi sa stali vďaka technologickému rozvoju životaschopnými.

3.2

Vzhľadom na to, že liberalizácia využívania spektrálneho pásma 900 MHz by mohla narušiť hospodársku súťaž, najmä v prípadoch, keď niektorým mobilným operátorom nebolo pridelené spektrum v pásme 900 MHz, by mohli byť títo operátori znevýhodnení z hľadiska nákladov a efektívnosti v porovnaní s operátormi, ktorí budú môcť poskytovať v tomto pásme služby 3. generácie (3G).

3.3

V návrhu sa „systém GSM“ definuje ako sieť elektronických komunikácií, ktorá spĺňa normy GSM vydané ETSI (Európsky inštitút pre telekomunikačné normy), konkrétne normy EN 301 502 a EN 301 511; a „systém UMTS“ predstavuje sieť elektronických komunikácií, ktorá spĺňa normy UMTS vydané ETSI, konkrétne normy EN 301 908-1, EN 301 908-2, EN 301 908-3 a EN 301 908-11.

3.4

Na základe regulačného rámca o elektronických komunikáciách, a najmä smernice 2002/20/ES (5) môžu členské štáty zmeniť a doplniť alebo preskúmať práva na využívanie frekvenčného spektra, a tak mať v prípade potreby nástroje na riešenie možných narušení hospodárskej súťaže. Treba takisto implementovať primerané opatrenia a hlavne určiť, či by mohla implementácia navrhovanej smernice narušiť hospodársku súťaž na príslušných trhoch s mobilnými komunikáciami.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   EHSV podporuje návrh Komisie, keďže sa nazdáva, že liberalizácia využívania spektrálneho pásma 900 MHz vyžaduje legislatívnu iniciatívu na úrovni Spoločenstva.

4.1.1   Tento návrh umožní posilniť na jednej strane hospodársku súťaž na vnútornom trhu a na druhej strane hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Únie, pretože siete UMTS sa budú môcť rozmiestňovať v mestských, prímestských a vidieckych oblastiach v koexistencii so sieťami GSM 900/1800 pri použití primeraných hodnôt na vzájomné oddelenie nosných frekvencií.

4.2   Skutočnosť, že členské štáty môžu využiť opatrenia ex ante regulačného rámca o elektronických komunikáciách, umožňujúc preskúmať tieto práva na využívanie a prerozdeliť ich tak, aby sa vyhlo narušeniu hospodárskej súťaže, potvrdzuje správnosť tohto typu opatrení, ako to ESHV už uviedol v preskúmaní rámca pre elektronické komunikácie. S cieľom dosiahnuť požadovanú transparentnosť EHSV pripomína, že treba pred prijatím tohto typu opatrení naplánovať verejné informačné kampane.

4.3   Režim, ktorý sa predkladá v návrhu, musí byť prínosom pre celé odvetvie elektronických komunikácií v rámci systému otvorených a konkurenčných trhov, a to urýchlením adaptácie tohto priemyselného odvetvia na štrukturálne zmeny a podporou prostredia priaznivého pre zakladanie a rozvoj podnikov v celej Únii, a hlavne malých a stredných podnikov.

4.4   Okrem toho musia mať spotrebitelia výhody z väčšej flexibility v riadení zdrojov frekvenčného spektra pre bezdrôtové elektronické komunikácie, vo všeobecnosti na základe prístupu WAPECS (6), vzhľadom na to, že tento prístup, ako zdôrazňuje EHSV, stanovuje technologickú neutralitu a neutralitu služieb ako politické ciele na dosiahnutie pružnejšieho a efektívnejšieho využívania frekvenčného spektra.

4.5   EHSV na záver vyjadruje želanie, aby implementácia návrhu prispela k podpore zamestnanosti, zlepšeniu životných a pracovných podmienok - s cieľom umožniť ich postupné vyrovnanie - primeranej sociálnej ochrane, sociálnemu dialógu a rozvoju ľudských zdrojov s cieľom dosiahnuť stálu vysokú mieru zamestnanosti.

V Bruseli 25. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa zrušuje smernica Rady 87/372/EHS o vyhradení kmitočtových pásiem na koordinované zavedenie verejných celoeurópskych bunkových digitálnych pozemných mobilných komunikácií v Spoločenstve, KOM(2007) 367.

(2)  KOM(2005) 229 v konečnom znení.

(3)  Stanovisko CESE „Zrušenie smernice o GSM“, Ú. v. EÚ C 151, 17.6.2008, s. 25 – 27. Stanovisko prijaté na plenárnom zasadnutí 16. januára 2008. Spravodajcom bol pán Hernández Bataller.

(4)  Návrh na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 87/372/EHS o vyhradení kmitočtových pásiem na koordinované zavedenie verejných celoeurópskych bunkových digitálnych pozemných mobilných komunikácií v Spoločenstve, KOM(2008) 762 v konečnom znení.

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby, Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 21.

(6)  Wireless Access Policy for Electronic Communications Services (politika bezdrôtového prístupu pre elektronické komunikačné služby).


11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/43


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Rady o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení“

KOM(2008) 324 v konečnom znení – 2008/0112(CNS)

2009/C 218/09

Rada sa 16. júla 2008 rozhodla podľa článku 37 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Rady o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska v danej veci prijala svoje stanovisko 28. januára 2009. Spravodajcom bol pán SARRÓ IPARRAGUIRRE.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 25. februára 2009) prijal 170 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1

Výbor zastáva názor, že zjednodušenie, ktoré je cieľom návrhu nariadenia, je potrebné. Zdôrazňuje však, že nejde len o zjednodušenie, keďže Komisia v záujme harmonizácie zavádza aj zmeny v zaužívaných technických opatreniach.

1.2

EHSV sa domnieva, že plánovaná harmonizácia musí nevyhnutne viesť k zmene niektorých technických opatrení, a preto jej musia predchádzať vedecké štúdie, rovnako biologického, ako aj sociálno-ekonomického charakteru.

1.3

Vzhľadom na výrazne technickú povahu opatrení uvedených v návrhu nariadenia sa EHSV domnieva, že by sa k navrhovaným zmenám nemal vyjadrovať, pokiaľ nebudú uskutočnené tieto štúdie. Výbor sa ďalej domnieva, že účinnosť nových technických opatrení by mali najskôr na palube aj na mieste rybolovu preveriť profesionáli rybári.

1.4

EHSV zastáva názor, že všetky technické opatrenia by mali byť obsiahnuté v tomto nariadení Rady, aby niektoré z nich nemuseli byť zahrnuté do ďalších nariadení Komisie.

1.5

EHSV plne podporuje návrh Komisie pravidelne hodnotiť účinnosť technických opatrení.

2.   Úvod

2.1   Cieľom návrhu je zjednodušenie a regionalizácia súčasného regulačného rámca týkajúceho sa zachovania zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení.

2.2   Vzáujme tohto zjednodušenia by mal predložený návrh nariadenia Rady nahradiť nariadenie Rady (ES) č. 850/90 a nariadenie Rady (ES) č. 2549/2000.

2.2.1   Nariadenie Rady (ES) č. 850/98 z 30. marca 1998 ustanovuje normy na zachovanie zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov.

2.2.2   Nariadenie Rady (ES) č. 2549/2000 zo 17. novembra 2000 zriaďuje dodatočné technické opatrenia na obnovenie stavov tresky v Írskom mori.

2.2.3   Tento návrh okrem iného ovplyvní ďalších päť nariadení: nariadenie č. 2056/2001, č. 254/2002, č. 494/2002, č. 2015/2006 a č. 40/2008, a mal by sa dotknúť aj prílohy III ku každoročnému nariadeniu o celkovom povolenom výlove (TAC) a kvótach.

2.3   Nový návrh nariadenia Rady, ktorý predkladá Komisia, nadväzuje:

2.3.1

na žiadosť, ktorú Rada adresovala Komisii v júni 2004, aby uskutočnila revíziu technických opatrení, ktoré sa uplatňujú na zachovanie zdrojov rybolovu v Atlantickom oceáne a v Severnom mori, s cieľom zjednodušiť ich a zohľadniť niektoré regionálne charakteristiky, a

2.3.2

na akčný plán Komisie na zjednodušenie právnych predpisov Spoločenstva, schválený Radou v apríli 2006, podľa ktorého by sa všetky technické opatrenia rozptýlené do rôznych nariadení, vrátane každoročného nariadenia o možnostiach rybolovu a plánoch na obnovu určitých zásob, mali integrovať do jedného nariadenia.

2.4   Návrh nariadenia Rady predložený Komisiou tak ustanovuje technické opatrenia pre oblasť severovýchodného Atlantiku, stredovýchodného Atlantiku a vody v blízkosti pobreží francúzskych zámorských departmánov Guyana, Martinik, Guadeloupe a Réunion, na ktoré sa vzťahujú zvrchované práva alebo jurisdikcia Francúzska. Z návrhu nariadenia sú vylúčené technické opatrenia týkajúce sa Baltského a Stredozemného mora, pretože tieto sú stanovené v nariadení Rady (ES) č. 2187/2005 pre Baltské more a v nariadení (ES) č. 1967/2006 pre Stredozemné more.

2.5   Tento návrh nariadenia Rady sa bude uplatňovať na komerčný a rekreačný rybolov, na držanie na palube, prekládku a vykládku zdrojov rybolovu, ak sa také činnosti vykonávajú vo vodách Spoločenstva a v medzinárodných vodách rôznych rybárskych zón v Atlantickom oceáne, ak ich vykonávajú plavidlá Spoločenstva a štátni príslušníci členských štátov, bez toho, aby bola dotknutá prvotná zodpovednosť štátu, pod ktorého vlajkou plávajú.

2.6   Rozsah pôsobnosti nariadenia sa rozširuje aj na skladovanie, predaj, vystavovanie alebo ponúkanie na predaj produktov rybolovu ulovených v týchto rybárskych zónach, ako aj na dovoz produktov rybolovu ulovených v iných zónach plavidlami tretích krajín, ktoré nerešpektujú minimálnu vykládkovú veľkosť živých vodných zdrojov stanovenú v návrhu nariadenia Rady.

2.7   V návrhu nariadenia Rady sú okrem technických opatrení na zachovanie zdrojov rybolovu ustanovených nariadením (ES) č. 850/98 obsiahnuté aj všetky plány obnovy a riadenia a dlhodobé plány týkajúce sa zdrojov rybolovu, ktoré sú dôležité z hľadiska záujmov Spoločenstva, to znamená väčšiny zásob tresky vo vodách Spoločenstva, dvoch zásob merlúzy, dvoch zásob homára, dvoch zásob soley a zásob platesy a soley v Severnom mori, čím sa zmenili a doplnili alebo rozšírili podmienky stanovené v nariadení (ES) č. 850/98.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

EHSV sa domnieva, že tento návrh nariadenia má predovšetkým technický charakter. Zjednodušenie je potrebné, v súlade s opatreniami, ktoré výbor schválil vo svojom stanovisku k akčnému plánu na zjednodušenie právnych predpisov Spoločenstva. Nejde však výlučne iba o zjednodušenie, keďže Komisia v záujme harmonizácie zavádza zmeny aj do súčasných platných právnych predpisov a vymedzením špecifických ustanovení pre každú oblasť RPR (zodpovedajúcu právomoci konkrétnej regionálnej poradnej rady) chce zohľadniť regionálne rozdiely. Táto regionalizácia so sebou prinesie aj zmeny v súčasných právnych predpisoch.

3.2

Komisia chce, aby boli v návrhu nariadenia vymedzené riadiace zásady spoločné pre všetky rybárske zóny a aby sa neskoršie nariadenia Komisie v súlade s komitologickým postupom zaoberali len čisto technickými aspektmi regionálneho charakteru.

3.3

Výbor sa domnieva, že aj keď je potrebné prispôsobiť technické opatrenia špecifikám jednotlivých regiónov EÚ, zvolený prístup nie je najvhodnejší, a nazdáva sa, že by bolo lepšie, keby boli všetky opatrenia uvedené v tomto nariadení Rady, a nemuseli byť začlenené do neskorších nariadení Komisie.

3.4

EHSV sa domnieva, že technické opatrenia tak budú lepšie prispôsobené kontextu novej spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, ktorá bola prijatá v roku 2002, najmä v súvislosti s regionálnymi poradnými radami (RPR), schválenými na základe rozhodnutia Rady z 19. júla 2004, a lepšie zohľadnia environmentálne požiadavky, ako je ochrana morských biotopov a zníženie odpadu, keďže tieto opatrenia sa všetky špecificky uplatňujú v určitom regióne, ktorý zodpovedá právomociam niektorej konkrétnej regionálnej poradnej rady.

3.5

Výbor zastáva názor, že ak nechceme opakovať tie isté chyby ako v minulosti, mali by skôr, než dôjde k schváleniu nových technických opatrení, preveriť ich účinnosť na palube aj na mieste rybolovu profesionáli rybári.

3.6

EHSV sa nazdáva, že vzhľadom na zložitosť textu a navrhovaných technických opatrení by mal návrh nariadenia obsahovať grafickú prílohu, ktorá by uľahčila jeho pochopenie.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Návrh nariadenia zahŕňa technické opatrenia, ktoré pokrývajú širokú škálu cieľov, medzi inými najmä ochranu mláďat predovšetkým prostredníctvom obmedzenia ich lovu vďaka zlepšeniu selekčnej schopnosti rybárskeho výstroja alebo stanovením určitých sezón/oblastí, v ktorých platí zákaz lovu. Ďalšie opatrenia sú zamerané na ochranu určitých druhov alebo ekosystémov obmedzením rybolovného úsilia, napríklad prostredníctvom prijatia zákazov lovu, a veľká skupina opatrení sa zameriava na potrebu znížiť objem odpadu z výlovu.

4.2

Návrh nariadenia okrem vymedzenia rozsahu pôsobnosti preberá všetky ustanovenia, ktoré sa týkajú minimálnej vykládkovej veľkosti pre každý druh živého vodného zdroja. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti nariadenia a o začlenenie dovážaných produktov, EHSV si želá, aby sa lepšie vysvetlilo, čo sa stane, ak je minimálna veľkosť dovezených produktov menšia ako veľkosť stanovená v EÚ. Podľa názoru výboru by sa v EÚ nemali predávať produkty rybolovu z tretích krajín, ak je ich veľkosť menšia ako veľkosť stanovená Spoločenstvom.

4.3

V nariadení sú podrobne vymenované rôzne typy rybárskeho výstroja a pri každom z nich sú stanovené minimálne rozmery siete a koncového rukávca, maximálna hĺbka, v ktorej môžu byť použité, ako aj zákaz používať koncové rukávce, ktoré nemajú stanovené rozmery a tvar, napríklad ak sa v smere od prednej časti k zadnej zvyšuje počet ôk rovnakej veľkosti okolo ktoréhokoľvek obvodu koncového rukávca, alebo ak koncový rukávec nie je vyrobený zo schválených materiálov s povolenou hrúbkou.

4.4

Výbor považuje zjednodušenie navrhované Európskou komisiou za vhodné a potrebné. EHSV sa však nazdáva, že plánovanému pokusu o harmonizáciu, ktorý si bude vyžadovať aj zmeny niektorých technických opatrení, musia predchádzať vedecké štúdie, rovnako biologického, ako aj sociálno-ekonomického charakteru.

4.5

EHSV sa vzhľadom na mimoriadne technickú povahu opatrení uvedených v návrhu nariadenia domnieva, že by sa k navrhovaným zmenám nemal vyjadrovať, pokiaľ nebudú uskutočnené tieto štúdie.

4.6

Živé vodné zdroje, ktoré pri ulovení nedosahujú požadovanú veľkosť, sa nesmú ponechať na palube, prekladať, vykladať, prepravovať, skladovať, predávať, vystavovať alebo ponúkať na predaj, ale sa musia bezodkladne vrátiť do mora. EHSV upozorňuje Európsku komisiu na to, aké dôsledky môže mať toto ustanovenie na odpad z výlovu. Zdá sa, že jedna snaha protirečí druhej: na jednej strane sa presadzuje zákaz vyhadzovania odpadu a na druhej strane sa zakazuje držať určité úlovky na palube.

4.7

Pokiaľ ide o pravidlo jednej siete, EHSV sa obáva dôsledkov, ktoré by mohlo spôsobiť. Komisia by mala mať na zreteli, že v prípade rybolovu zameraného na viacero druhov, kde je nutné použiť viac veľkostí ôk, sa rybári budú musieť častejšie ako dnes vracať do prístavu, aby si vymenili výstroj, čo bude znamenať dodatočné prevádzkové náklady, ktoré zasiahnu už teraz slabú ziskovosť flotíl.

4.8

Návrh nariadenia Rady ustanovuje, že ak množstvo ulovených rýb, ktoré nemajú požadovanú veľkosť, prevyšuje 10 % celkového množstva v jednom záťahu, plavidlo sa musí premiestniť o vzdialenosť najmenej 5 alebo 10 námorných míľ od pôvodnej oblasti rybolovu, podľa povolenej veľkosti ôk pre každý druh, a počas nasledujúceho záťahu dodržať minimálnu vzdialenosť 5 alebo 10 námorných míľ od ktoréhokoľvek miesta predchádzajúceho záťahu.

4.9

Výbor vyjadruje svoje znepokojenie v súvislosti s týmto opatrením, keďže jeho zovšeobecnením Komisia neberie do úvahy špecifiká jednotlivých oblastí a lovísk, v dôsledku čoho môže v niektorých prípadoch vzniknúť právna neistota, tým skôr, keď nie je spresnené, či ide o cieľový úlovok alebo o vedľajšie úlovky. EHSV sa domnieva, že keby sa zaviedol iný typ opatrení, ako napríklad zákaz lovu v určitých sezónach a oblastiach, mohlo by to mať pozitívnejšie účinky než tento návrh.

4.10

V záujme ochrany životného prostredia, ako prvoradého cieľa, sa zakazuje lov, držanie na palube, prekládka, uskladnenie, vykládka, predaj, vystavovanie alebo ponúkanie na predaj morských organizmov ulovených metódami, ktorých súčasťou je použitie výbušnín, jedovatých alebo omamných látok, elektrického prúdu alebo striel akéhokoľvek druhu. Takisto sa zakazuje vykonávanie akéhokoľvek fyzikálneho alebo chemického spracovania rýb s cieľom výroby rybacej múčky alebo rybacieho oleja na palube akéhokoľvek plavidla alebo prekládka úlovkov rýb z jednej lode na druhú na takéto účely.

4.11

EHSV víta presadzovanie týchto opatrení v záujme ochrany životného prostredia, ktoré vychádzajú z uplatňovania novej spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva z roku 2002 a vyzýva Komisiu, aby dohliadla na to, že ich celá rybárska flotila Spoločenstva bude dôkladne uplatňovať.

4.12

Výbor súhlasí s postupmi, ktoré Komisia navrhuje pre schvaľovanie mimoriadnych ochranných opatrení prijatých členskými štátmi, ktoré sa týkajú všetkých rybárskych plavidiel Spoločenstva alebo opatrení, ktoré sa uplatňujú iba na rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou príslušného členského štátu. Aby sa však zabránilo možnému zneužívaniu zo strany niektorých členských štátov, nezávislé subjekty a organizácie by mali mať možnosť preskúmať, či sú tieto opatrenia vhodné a potrebné.

4.13

EHSV rovnako víta možnosť, aby členské štáty a/alebo regionálne poradné rady mohli Komisii predkladať návrhy týkajúce sa zavádzania plánov na zníženie alebo odstránenie odpadu z výlovu na mori a na zlepšenie selekčnej schopnosti rybárskeho výstroja.

4.14

Výbor takisto schvaľuje, aby boli z rozsahu pôsobnosti návrhu nariadenia Rady vylúčené rybolovné činnosti, ktoré sa vykonávajú výhradne na účely vedeckého výskumu, pod podmienkou, že sa vykonávajú s povolením členského štátu, pod ktorého vlajkou loď pláva. Výbor však nepovažuje za potrebné, aby plavidlo vzalo počas vykonávania rybolovných činností na účely vedeckého výskumu na palubu pozorovateľa z pobrežného členského štátu, v ktorého vodách sa lov uskutočňuje.

4.15

EHSV napokon plne schvaľuje zavedenie hodnotenia účinnosti technických opatrení, ktoré doteraz neexistovalo. Hodnotenie sa uskutoční každých päť rokov a Komisia na základe jeho záverov navrhne Rade všetky potrebné zmeny a doplnenia, ktoré treba urobiť.

V Bruseli 25. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/46


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku“

KOM(2008) 397 v konečnom znení

2009/C 218/10

Komisia sa 16. júla 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku“

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 28. januára 2009. Spravodajcom bol pán ESPUNY MOYANO.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 25. februára 2009) prijal 104 hlasmi za, pričom 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV pozitívne hodnotí Akčný plán pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku predstavený Komisiou, ktorý zahŕňa vypracovanie súboru nových opatrení a úpravu viacerých právnych ustanovení. EHSV pri predchádzajúcich príležitostiach potvrdil svoju angažovanosť v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ktorý je prostriedkom na dosiahnutie environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európskej únii.

1.2

Výbor poukazuje na zraniteľnosť podnikov, najmä malých a stredných podnikov (MSP), v dobe súčasnej hospodárskej a finančnej krízy, ako aj na potrebu zaručiť, aby sa akčný plán uplatňoval takým spôsobom, ktorý posilní efektívnosť a konkurencieschopnosť podnikov a prispeje k hospodárskej obnove, pri súčasnej podpore trvalo udržateľnej výroby a spotreby.

1.3

Akčný plán navrhovaný Komisiou je do určitej miery nedostatočne definovaný z hľadiska obsahu a rozsahu. Tieto pochybnosti treba čo najskôr ujasniť v záujme uľahčenia jeho realizácie a správneho zhodnotenia dotknutými hospodárskymi odvetviami. EHSV v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby pri rozvíjaní svojich plánov náležite spolupracovala s dotknutými odvetviami a neustále prihliadala na vedecké a technické kritériá, ktoré by mali byť konkrétne, jasné a uplatniteľné v praxi.

1.4

EHSV jednoznačne presadzuje rozvoj podporných opatrení, hlavne v oblasti výskumu, vývoja a inovácií ako doplňujúcich opatrení k snahám, ktoré budú musieť vynaložiť hospodárske odvetvia a pripomína, že tieto aktivity sa musia posilňovať práve v časoch krízy.

1.5

Je veľmi dôležité, aby Komisia súhlasila so zapojením všetkých dotknutých odvetví do prípravy akčného plánu. EHSV vyjadruje svoje obavy v súvislosti s maloobchodným fórom a domnieva sa, že ide o jednostrannú iniciatívu, ktorá by sa mala zamietnuť, pretože by poskytovateľom ukladala podmienky bez ich súhlasu a v závislosti od ich pozície na trhu. Jediným prijateľným a realizovateľným riešením je nahradenie maloobchodného fóra zoskupením, v ktorom by boli na báze rovnosti zastúpené všetky dotknuté odvetvia.

1.6

V súvislosti s návrhom týkajúcim sa ekodizajnu upozorňuje EHSV na skutočnosť, že environmentálne požiadavky by mali byť radšej stanovené formou cieľov, ktoré treba postupne plniť než prostredníctvom technických opatrení, realizovateľných pomocou ekodizajnu. Neustály rozvoj environmentálnych vlastností výrobkov by sa mal dosiahnuť prostredníctvom analýzy ich životného cyklu, ktorá sa musí opierať o celý rad ukazovateľov ako sú emisie skleníkových plynov, spotreba vody, využívanie neobnoviteľných zdrojov energie, znižovanie biodiverzity, znečisťovanie životného prostredia a pôdy, atď. K optimálnemu riešeniu sa bude dať dospieť jedine vtedy, ak sa plne zohľadnia všetky uvedené faktory prostredníctvom primeranej vedeckej metodiky a podpory.

1.7

V súvislosti s označovaním EHSV pripomína, že označenia sú dôležitým nástrojom, hoci nie sú jediným dostupným prostriedkom na informovanie spotrebiteľov; opakuje, že optimálnym riešením je harmonizácia predpisov v tejto oblasti, ktorá napomôže splneniu cieľov, a že v určitých odvetviach, ako je potravinársky priemysel, sa už v tejto otázke uplatňujú prísne požiadavky. EHSV považuje vzdelávanie spotrebiteľov za ideálne riešenie na zlepšenie ich povedomia a chápania a na zmenu spotrebiteľských návykov.

1.8

EHSV napokon opätovne pripomína, že všetky opatrenia, ktoré budú musieť európske hospodárske subjekty prijať pri realizácii akčného plánu Komisie, sa majú aplikovať na dovážané výrobky, aby sa nevytvoril systém, ktorý by diskriminoval európskych výrobcov a vyvíjal na nich tlak na ich vlastnom vnútornom trhu.

2.   Zhrnutie návrhu Komisie

2.1

Európska únia dosiahla významné výsledky pri napĺňaní cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti v rámci Lisabonskej stratégie. Teraz je potrebné integrovať tieto hospodárske výsledky aj do rámca trvalej udržateľnosti, a podľa Komisie je potrebné začať sa tým zaoberať čo najskôr.

2.2

Komisia preto vo svojom oznámení KOM(2008) 397 v konečnom znení predkladá stratégiu, ktorej cieľom je podporovať na úrovni Spoločenstva integrovaným spôsobom trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu, ako aj trvalo udržateľnú priemyselnú politiku. Uvedená stratégia dopĺňa súčasné stratégie týkajúce sa spotreby energie, najmä balík opatrení pre oblasť energetiky a klímy, ktorý Komisia prijala v roku 2008.

2.3

Komisia vo svojom oznámení predkladá akčný plán na zlepšenie energetických a environmentálnych vlastností výrobkov a na uľahčenie ich prijatia spotrebiteľmi. Hlavným cieľom je zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobkov v priebehu celého ich životného cyklu, zameriavajúc sa na výrobky, ktoré majú veľký potenciál znížiť negatívne vplyvy na životné prostredie. Skutočnou výzvou je teda vytvoriť účinný cyklus, ktorý prispeje k zlepšovaniu environmentálnych vlastnosti výrobkov počas ich životného cyklu, ktorý podporí a podnieti dopyt po lepších výrobkoch a výrobných technológiách a uľahčí spotrebiteľom rozhodovanie pri nakupovaní vďaka zosúladenejšiemu a jednoduchšiemu označovaniu. Zároveň je nevyhnutné myslieť na zlepšenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva.

2.4

V rámci uvedeného akčného plánu je potrebné vykonať nasledujúcich osem opatrení:

2.4.1

Ekodizajn pre viac výrobkov: Smernica o ekodizajne v súčasnosti stanovuje v tejto oblasti minimálne požiadavky na výrobky využívajúce energiu, ako sú napríklad počítače, vykurovacie zariadenia, televízne prijímače a priemyselné ventilátory. Prostredníctvom uvedeného akčného plánu chce Komisia rozšíriť pôsobnosť smernice na všetky energeticky významné výrobky, teda aj na také, ktoré síce pri používaní energiu nespotrebúvajú, ale majú na ňu nepriamy vplyv (napr. okná). Okrem týchto minimálnych požiadaviek je potrebné v smernici tiež stanoviť dobrovoľné referenčné hodnoty pokiaľ ide o environmentálne vlastnosti výrobkov, ktoré sú veľmi šetrné k životnému prostrediu.

2.4.2

Ďalší rozvoj označovania energetických a environmentálnych vlastností výrobkov: Označovanie výrobkov poskytuje spotrebiteľom transparentnosť, pretože uvádza spotrebu energie a environmentálne vlastnosti výrobku. Komisia preto navrhuje rozšíriť povinné označovanie na väčší počet výrobkov vrátane výrobkov využívajúcich energiu a iných energeticky významných výrobkov. Do zoznamu výrobkov, ktorých sa týka smernica 92/75/EHS o uvádzaní spotreby energie na štítkoch, ktorá sa dosiaľ vzťahovala iba na domáce elektrospotrebiče, budú zaradené tiež iné výrobky, ako napríklad okná, s cieľom uvádzať ich izolačné vlastnosti. Zároveň sa zjednoduší súčasný dobrovoľný systém prideľovania environmentálnej značky, ktorý označuje najekologickejšie výrobky a rozšíri sa na služby a také výrobky, ako sú potraviny a nápoje.

2.4.3

Motivačné opatrenia: Akčný plán navrhuje, aby len výrobky s určitým stupňom energetickej účinnosti a určitými environmentálnymi vlastnosťami mohli získať motivačné stimuly a boli akceptované členskými štátmi a inštitúciami Spoločenstva. Je v právomoci členských štátov určiť kedy a v akej forme poskytnú motivačné opatrenia.

2.4.4

Podpora zeleného verejného obstarávania: Verejné orgány vynakladajú 16 % HDP Európskej únie na obstarávanie tovaru a služieb. Obstarávanie ekologických výrobkov a služieb by bolo jasným signálom pre trh a oživilo by dopyt po nich. Komisia preto navrhuje vypracovať nové oznámenie o ekologickom verejnom obstarávaní, ktoré poskytne verejným orgánom usmernenia na splnenie tohto cieľa a ktoré by obsahovalo jednotné kritériá, ciele a technické špecifikácie pre verejné obstarávanie.

2.4.5

Konzistentné údaje a metódy: Environmentálnu výkonnosť výrobkov, ich preniknutie na trh a dosiahnutý pokrok je samozrejme možné merať len na uvedenom základe.

2.4.6

Spolupráca s maloobchodníkmi a so spotrebiteľmi: Bude zriadené maloobchodné fórum, ktoré podporí nakupovanie ekologickejších výrobkov, zníži zaťaženie životného prostredia maloobchodom a jeho dodávateľskými reťazcami a zlepší informovanosť spotrebiteľov.

2.4.7

Podpora efektívneho využívania zdrojov, ekologických inovácií a ekologického potenciálu priemyslu: Na základe skutočnosti, že efektívne využívanie zdrojov znamená vytvoriť viac pri súčasnom využití menej zdrojov, Komisia navrhuje podporiť súčasné úsilie prostredníctvom monitorovania, propagácie a referenčných hodnôt. Ďalšie úsilie sa vyvinie v oblasti ekologických inovácií s cieľom zvýšiť ich význam v európskej inovačnej politike. Komisia preto navrhuje vytvoriť európsky systém overovania environmentálnych technológií, ktorý by bol dobrovoľný a vyžadoval by si štátnu podporu; tým sa zvýši dôvera k novým technológiám prichádzajúcim na trh. Komisia nakoniec navrhuje zrevidovať súčasný systém EÚ pre ekologické riadenie a audit (EMAS) s cieľom pomôcť podnikom optimalizovať svoje výrobné postupy a účinnejšie využívať zdroje. Zámerom revízie je zvýšiť mieru zapojenia spoločností do tohto úsilia a znížiť náklady pre MSP.

2.4.8

Činnosť na svetovej úrovni: Komisia rozširuje svoje ambície aj na medzinárodnú úroveň; preto vo svojom návrhu uvádza tiež podporu sektorových dohôd počas medzinárodných rokovaní o klíme, podporu osvedčených postupov a príslušnej spolupráce, a podporu medzinárodného obchodu s tovarom a službami.

2.5

Všetky ciele uvedené v akčnom pláne budú sprevádzať tri legislatívne návrhy:

návrh rozšírenia smernice o ekodizajne,

návrh revízie nariadenia o environmentálnej značke a

návrh revízie nariadenia EMAS,

ako aj oznámenie o zelenom verejnom obstarávaní.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   EHSV veľmi pozitívne hodnotí tento ambiciózny cieľ Európskej komisie, ktorý smeruje k modelu Spoločenstva pre trvalú udržateľnosť. Výbor sa zaoberal otázkou trvalej udržateľnosti modelu Spoločenstva už v rôznych predchádzajúcich štúdiách a stanoviskách, spomedzi ktorých treba vyzdvihnúť:

Dvojročnú správu o dosiahnutých výsledkoch stratégie EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (1),

Vplyv európskych právnych predpisov v oblasti životného prostredia na priemyselné zmeny (2),

Ekologické spôsoby výroby (3).

3.2   Koncepcia trvalej udržateľnosti si vyžaduje integráciu troch pilierov: environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho. EHSV podporuje cieľ akčného plánu zlepšiť vplyv výrobkov na životné prostredie počas ich celého životného cyklu. Poukazuje však na skutočnosť, že ak má byť model skutočne trvalo udržateľný, nesmú sa zanedbať ani ostatné dva piliere – sociálny a hospodársky.

3.3   Súčasná situácia

3.3.1   Komisia sa po viacročných interných analýzach v júli 2008 rozhodla predložiť toto oznámenie o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku.

3.3.2   Táto iniciatíva bezpochyby predstavuje výnimočnú výzvu pre európsku hospodársku ekonomiku a nový model pre ekologický spôsob výroby a spotreby. Ambiciózny charakter tohto návrhu však nemôže odpútať našu pozornosť od toho, v akom období sa predkladá táto stratégia a návrh na prijatie sprievodných legislatívnych opatrení. V súčasnosti prekonávajú všetky hospodárstva na celom svete finančnú krízu a v súvislosti s tým boli prijaté opatrenia na úrovni jednotlivých štátov, Spoločenstva a na multilaterálnej úrovni, pričom ich účinok sa prejaví až po určitom čase.

3.3.3   Vzhľadom na tieto neľahké okolnosti, na riešení ktorých sa pracuje, výbor upozorňuje zákonodarné orgány na možné dôsledky uvedeného balíka opatrení na reálne hospodárstvo, pre ktoré je navrhnutý, a to na priemysel a spotrebiteľov. So zreteľom na chvályhodné ciele, realizovateľné v strednodobom časovom horizonte, je nevyhnutné, aby bol návrh obozretný z krátkodobého hľadiska a nevytváral žiadne neistoty pre priemysel, alebo aby ho zbytočne nezaťažoval.

3.4   Kľúčovým aspektom takejto významnej iniciatívy je jasnosť a presnosť informácií. V tejto súvislosti je potrebné, aby sa Komisia snažila jasnejšie vymedziť, ktorých hospodárskych odvetví sa návrh týka a v ktorých konkrétnych oblastiach. EHSV napokon zdôrazňuje, že Komisia vo svojom akčnom pláne nevenuje dostatok pozornosti metodike a vedeckej základni, ktoré sú nevyhnutné na vytvorenie jednotného systému hodnotenia vplyvu a na zabránenie šírenia systémov, ktoré spochybňujú zásady vnútorného trhu a zavádzajú spotrebiteľov.

3.5   EHSV víta návrh Komisie podporiť veľkorysými motivačnými opatreniami snahy, ktoré budú musieť podniky vyvinúť, aby sa prispôsobili novej situácii. Tento prístup, takisto ako zásada, že znečisťovateľ platí, pomáha tým, ktorí sa zaviazali chrániť životné prostredie a predovšetkým dosiahnuť trvalo udržateľnú výrobu a spotrebu.

3.6   Akčný plán, ktorý navrhuje Komisia, vyžaduje od európskych výrobcov podstatné úsilie v oblasti prispôsobovania a zlepšovania. EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa bez výnimky dodržiavali novo stanovené záväzky. Preto je potrebné, aby Komisia zaručila na vnútornom trhu rovnaký prístup tak k dovezeným výrobkom ako aj k európskym výrobkom a zabránila tým diskriminácii a relatívnemu znevýhodneniu, v dôsledku ktorých by sa európski výrobcovia neoprávnene ocitli v horšej pozícii. Výbor teda považuje za potrebnú predbežnú a dôkladnú analýzu vychádzajúcu z pohľadu vnútorného trhu, ktorá by bola zameraná na úplne rovnaké zaobchádzanie s výrobkami Spoločenstva ako s výrobkami z tretích krajín.

3.7   Jedným z hlavných prvkov akčného plánu je maloobchodné fórum. Výbor síce podporuje cieľ, na ktorý je fórum zamerané (ekologické využívanie obmedzených prírodných zdrojov), nepovažuje však vytvorenie pracovného fóra vedeného maloobchodom za najlepší prostriedok na jeho dosiahnutie.

3.7.1   Súčasná situácia na trhu (mnoho malých a stredných výrobcov a relatívne málo, ale veľmi silných maloobchodníkov) len spôsobuje tlak na dodávateľov a prispieva k diskriminácii medzi výrobkami. V záujme zaručenia dobrého a vyváženého fungovania maloobchodného fóra by bolo logickejšie stanoviť jeho pracovné metódy: fórum by malo združovať všetkých účastníkov dodávateľského reťazca (výrobcovia, dodávatelia, prepravcovia, spotrebitelia a akademická obec) na základe rovnocennosti, aby sa zaručilo, že budú spolupracovať pri hľadaní riešení.

3.7.2   Táto platforma by mala podporovať dobrovoľné opatrenia, ako napríklad meranie pokroku a opatrenia na ekologickejšiu spotrebu vo všetkých fázach dodávateľského reťazca.

3.8   Pokiaľ ide o smernicu o ekodizajne, EHSV vyjadruje pochybnosti v súvislosti s nepresnou definíciou „energeticky významných“ výrobkov. Malo by sa jasne uviesť, čo presne energeticky významné výrobky znamenajú a ktorých výrobkov sa bude návrh týkať, pretože len potom bude možné zabezpečiť minimálnu mieru právnej istoty v hospodárskom reťazci.

3.9   Akčný plán Komisie obsahuje nové ustanovenia týkajúce sa označovania. V tejto súvislosti chce EHSV upozorniť na to, že by sa malo lepšie propagovať environmentálne označovanie, aby sa zvýšilo jeho používanie priemyslom. Preto pripomína, že optimálnym riešením je harmonizácia predpisov o označovaní, ktorá napomôže splneniu stanovených cieľov.

3.9.1   V určitých odvetviach, ako napr. čo sa týka potravín a nápojov, sa už uplatňujú prísne požiadavky týkajúce sa označovania, ktoré vyplývajú z charakteru týchto výrobkov, podliehajúcich špecifickým predpisom.

3.9.2   Takisto ako pri iných príležitostiach, aj tu výbor pripomína, že existujú tiež iné spôsoby informovania spotrebiteľov (internet, bezplatné telefónne linky), ktoré sú rovnako vhodné pre ciele, ktoré navrhuje Komisia. V tejto súvislosti bude potrebné vykonať analýzu, ktorá by sa zamerala na obsah aj formu označovania výrobkov. Zároveň by sa mala posilniť štandardizácia údajov uvádzaných na etiketách a označeniach výrobkov, ktorá by podporila obchod, bola by užitočná pre spotrebiteľov a priniesla by výhody aj samotným výrobcom. Všeobecnejšie však EHSV považuje vzdelávanie spotrebiteľov za ideálne riešenie na zlepšenie ich povedomia a chápania a na zmenu spotrebiteľských návykov.

3.10   EHSV sa domnieva, že zo strany Európskej komisie chýba rozhodnejšia podpora výskumu, vývoja a inovácií, ktoré budú sprevádzať a podopierať jej akčný plán. Obzvlášť v čase krízy by sa malo pokračovať vo výskumnom úsilí; vyzýva preto, aby sa posilnili aktivity v oblasti výskumu, vývoja a inovácií vo všetkých oblastiach, ktoré súvisia s trvalo udržateľnou výrobou a spotrebou.

V Bruseli 25. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Spravodajca: RIBBE; Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007.

(2)  Spravodajca: PEZZINI; Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008.

(3)  Spravodajca: DARMANIN; Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008.


11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/50


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Systém environmentálnej značky Spoločenstva“

KOM(2008) 401 v konečnom znení – 2008/0152 (COD)

2009/C 218/11

Rada sa 11. septembra 2008 rozhodla podľa článku 175 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Systém environmentálnej značky Spoločenstva“

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 28. januára 2009. Spravodajkyňou bola pani Sylvia GAUCI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 26. februára) prijal 157 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Systém environmentálnej značky EÚ by mal naďalej ostať dobrovoľným nástrojom. Dobrovoľný charakter systému umožňuje stanoviť prísne a ambiciózne kritériá, na základe ktorých možno propagovať výlučne výrobky a služby s veľmi dobrými environmentálnymi vlastnosťami.

1.2

Výbor žiada zlepšenie riadenia systému, aby mohol vo väčšej miere fungovať podnikateľským spôsobom.

1.3

Výbor je zajedno s Komisiou v tom, že počet skupín výrobkov, ako i držiteľov licencií sa musí výrazne zvýšiť.

1.4

Výbor je presvedčený, že environmentálna značka vzťahujúca sa na všetky čerstvé a spracované potraviny by bola prvým krokom vedúcim ku skutočnej ekologizácii zásobovacieho reťazca. Domnieva sa však, že environmentálna značka by v prípade potravín mala byť udelená iba vtedy, ak je zohľadnený celý životný cyklus výrobku. Zo súčasného znenia nie je jednoznačne jasné, na ktoré druhy potravín by sa mal návrh Komisie uplatňovať.

1.5

Výbor sa domnieva, že medzi kritériá environmentálnej značky by sa balenie malo zahrnúť len v tom prípade, ak je to pre danú skupinu výrobkov relevantné.

2.   Úvod

2.1

V júli 2008 uverejnila Európska komisia návrh nariadenia o systéme environmentálnej značky Spoločenstva. Návrh má nahradiť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1980/2000 zo 17. júla 2000 o revidovanej metóde Spoločenstva pri udeľovaní environmentálnej značky.

2.2

Táto téma nie je pre Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) ničím novým. Výbor sa k pôvodnému návrhu vyjadril (1) a v ďalších svojich nedávnych stanoviskách (2) formuloval viacero odporúčaní týkajúcich sa budúceho smerovania tohto systému.

2.3

Pri vypracovaní stanoviska sa tiež využili rôzne príspevky príslušných orgánov, európskych záujmových skupín a spoločností zapojených do uvedeného systému. EHSV mal možnosť čerpať najmä z prezentácií zástupcov rôznych podnikateľských subjektov, mimovládnych environmentálnych organizácií a spotrebiteľských organizácií, ktoré sa zúčastnili na verejnej diskusii organizovanej v priestoroch výboru.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Stav životného prostredia vyvoláva rastúce obavy.

Moderný spôsob výroby a spotreby prispel k zvýšeniu dopytu po energii a zdrojoch, ktoré sa nevyužívajú trvalo udržateľných spôsobom, čo komplikuje úsilie o zmiernenie negatívneho dosahu ľudskej činnosti na životné prostredie, zdravie a prírodné zdroje.

3.2

Ekonomiky preto v súčasnosti čelia veľkej výzve, ktorou je začlenenie trvalej udržateľnosti v oblasti životného prostredia do hospodárskeho rastu a blahobytu, aby sa napravili chyby z minulosti.

3.3

Finančná kríza, ktorá tvrdo zasiahla hospodárstva krajín na celom svete, by nemala oslabiť úsilie zmierňovať dosah klimatických zmien a chrániť životné prostredie. Práve naopak, ekologizácia zásobovacieho reťazca by mala byť vnímaná ako štartovací bod, od ktorého by sa mala postupne rozšíriť na všetky priemyselné odvetvia.

3.4

V tomto kontexte udržateľná spotreba a výroba v najväčšej miere zvyšujú potenciál podnikov premeniť environmentálne výzvy na ekonomické príležitosti a pre spotrebiteľov sú výhodnejšie.

3.5

Výzvou je zlepšiť celkové environmentálne vlastnosti výrobkov počas ich celého životného cyklu, podporiť dopyt po lepších výrobkoch a výrobných technológiách a pomôcť spotrebiteľom rozhodnúť sa na základe potrebných informácií.

3.6

Výbor preto podporuje environmentálnu značku, ktorá spĺňa viaceré kritériá, je schválená tretími stranami a je založená na zohľadňovaní životného cyklu (3), ktorý môže byť jedným z prvkov takýchto politických nástrojov (4).

3.7

Výbor dôrazne podporuje iniciatívy zamerané na rozvoj politiky Spoločenstva v oblasti trvalo udržateľnej výroby a spotreby, ktorá bude plne začlenená aj do iných oblastí politiky Spoločenstva s cieľom vytvoriť ekologický trh, vďaka ktorému budú tieto výrobky a služby zodpovedať jasným spoločným definíciám a budú skutočne dostupné vo všetkých členských štátoch.

3.8

Skúsenosti získané z používania systému environmentálnej značky odôvodňujú zmeny a doplnenia platného nariadenia.

Nedostatky súčasného systému možno zhrnúť takto:

i.

pomalé napredovanie systému,

ii.

slabá informovanosť o značke,

iii.

slabé využívanie značky priemyslom,

iv.

príliš byrokratický postup pri stanovení kritérií a postup riadenia,

v.

výrobky a služby s najvýraznejším dosahom na životné prostredie a najväčším potenciálom zlepšenia nie sú zahrnuté do terajšej skupiny produktov,

vi.

rozdielne podmienky na trhu v rámci Spoločenstva,

vii.

rastúci počet iných systémov environmentálnych značiek.

Výbor sa uvedeným slabým stránkam súčasného systému bude venovať v časti „Konkrétne pripomienky“, v ktorej rozoberie opatrenia na zlepšenie systému navrhované Komisiou.

3.9

Vzhľadom na to, že systém environmentálnej značky EÚ je jediným dobrovoľným politickým nástrojom, ktorý sa týka výrobkov a ktorý je založený na dopyte, jeho úspešné uplatňovanie je veľmi dôležité v záujme trvalej udržateľnosti.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Systém environmentálnej značky EÚ je dobrovoľným nástrojom a takým by mal aj ostať. Dobrovoľný charakter systému umožňuje stanoviť prísne a ambiciózne kritériá, na základe ktorých možno propagovať výlučne výrobky a služby s veľmi dobrými environmentálnymi vlastnosťami v protiklade s výrobkami a službami, ktoré nezohľadňujú potrebu zníženia dosahu na životné prostredie.

Environmentálna značka má koncovým spotrebiteľom poskytnúť špecifické environmentálne informácie o konečnom produkte, ktoré uľahčia ich rozhodovanie na základe potrebných informácií. Výbor však zdôrazňuje, že environmentálna značka by sa nemala stať zámienkou alebo by sa nemala používať ako zámienka na vytvorenie nových obchodných bariér pre produkty s rovnakými funkciami a vlastnosťami.

4.2   Výbor žiada, aby sa zlepšilo riadenie systému. Byrokratický charakter postupov v rámci systému treba zracionalizovať, aby sa systém mohol riadiť skôr podnikateľským spôsobom.

Inými slovami treba jasnejšie vymedziť úlohy jednotlivých aktérov.

4.3   V rámci možností by sa úloha štátnych orgánov mala zamerať na riadne vykonávanie nariadenia a v súlade s návrhom Komisie by tieto orgány mali byť zodpovedné za dohľad nad trhom.

4.4   Treba znížiť administratívnu záťaž spojenú s vypracovaním kritérií pre skupiny výrobkov a s postupmi uplatňovania, avšak zároveň treba zachovať vysokú úroveň noriem.

Okrem toho by kritériá environmentálnej značky mali tiež zabezpečiť, aby výrobky označené environmentálnou značkou v tvare kvetiny neboli zdraviu škodlivé, nezmenšovali bezpečnosť a nenarúšali iné sociálne aspekty.

4.5   Výbor požaduje jasné kritériá a jednotné minimálne požiadavky týkajúce sa systému označovania ekologických výrobkov, ktorých cieľom by bolo zabezpečiť pre spotrebiteľa spravodlivú možnosť výberu ekologických výrobkov, jednotné kontroly v celej EÚ a dodržiavanie zásady voľného pohybu skutočne ekologických výrobkov. Európska environmentálna značka (Európsky kvet) by sa mala ďalej propagovať a mala by existovať popri národných a odvetvových systémoch označovania, ak sú takisto založené na vedeckých poznatkoch a vyhovujú požiadavkám európskeho regulačného rámca.

4.6   Okrem toho by mali kritéria týkajúce sa chemických látok vychádzať z hodnotenia rizika.

Jednoduchý zoznam uprednostňovaných alebo neželateľných chemických látok, ktorý je založený výlučne na klasifikácii podľa ich nebezpečnosti bez akéhokoľvek vedeckého alebo právneho odkazu, vedie často k zámenám alebo diskriminácii. Z tohto dôvodu je otázne, či by sa takého „nebezpečné materiály“ mali vôbec uvádzať pri environmentálnej značke, ktorá nemôže nahradiť oficiálnu platnú legislatívu EÚ v tejto oblasti, napr. smernicu 67/548/EHS (5).

4.7   Navyše podľa názoru výboru vplývajú niekedy na všeobecné kritériá miestne aspekty. Nie je vždy pravdou, že súčasné kritériá špecifickej environmentálnej značky vymedzené na úrovni EÚ alebo na úrovni členských štátov sú kritériami, vďaka ktorým sa dosiahne najmenší environmentálny dosah.

Príkladom je využívanie vody, ktoré môže mať väčší dosah v južnej Európe, než v severnej Európe.

Výbor preto podporuje vypracovanie kritérií, ktoré sa nebudú vyznačovať veľkými rozdielmi pokiaľ ide o miestny dosah.

4.8   Dokumenty uvádzajúce kritériá musia v oveľa väčšej miere zohľadňovať užívateľa a mať normalizovaný formát. Z tohto dôvodu je výbor presvedčený, že Komisia by mala predložiť model normalizovaných a ľahko použiteľných dokumentov uvádzajúcich kritériá, čo by podnikom a verejným obstarávateľom umožnilo ušetriť čas a zdroje pri vypracovávaní špecifikácií v súlade s kritériami environmentálnej značky.

4.9   Komisia argumentuje tým, že počet skupín výrobkov i držiteľov licencií sa musí výrazne zvýšiť, pričom by malo ísť o oblasti s najvyšším environmentálnym dosahom a o oblasti, kde je možnosť zlepšenia najvyššia.

Hoci výbor v zásade túto myšlienku víta, myslí si, že pôsobnosť environmentálnej značky by sa nemala donekonečna rozširovať.

4.9.1   Mnohé priemyselné odvetvia v Európe sa cítia pod nátlakom poskytovať zainteresovaným stranám environmentálne údaje. Tento tlak vyvíjaný zo strany EÚ a jednotlivých členských štátov sa prejavuje požiadavkou, aby na výrobkoch bolo označenie alebo aspoň údaj o ich environmentálnych vlastnostiach. Priemyselné odvetvia reagujú na zvýšené povedomie profesionálnych užívateľov a spotrebiteľov o environmentálnych informáciách a dopyt po nich. Koncepcia environmentálnej značky (6) je určite vhodná pre trhy, kde sa dá všeobecne predpokladať, že spotrebiteľ nie je informovaný alebo nie je odborníkom a kde sú konkurenčné výrobky správne definované.

4.10   Väčší úspech environmentálnej značky bude predovšetkým závisieť od podstatného zvýšenia prostriedkov na marketing, vďaka ktorému sa rozšíria relevantné informácie určené pre podniky i spotrebiteľov.

4.10.1   Ako už bolo uvedené, systém environmentálnej značky na jednej strane trpí nízkou informovanosťou spotrebiteľov o tomto systéme.

Priemerný spotrebiteľ buď nevie o jeho existencii alebo nie je dostatočne informovaný o parametroch, ktoré sa zohľadňujú pri jej udeľovaní. Informačné kampane teda primerane nepodporujú spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní zohľadňujúcom environmentálne kritériá.

4.10.2   Na druhej strane musia byť aj podniky viac informované o výhodách spojených s používaním environmentálnej značky. Týmto sa teda posilní systém a podniky ušetria čas a zdroje, pretože nebudú musieť vyhľadávať informácie o tom, ako získať environmentálnu značku.

4.11   Výbor si naďalej myslí, že vypracovanie počtu kritérií pre schválené skupiny výrobkov a počet doteraz udelených environmentálnych značiek by sa nemali posudzovať negatívne, a to vzhľadom na krátke obdobie platnosti nariadenia. Nemecký „Modrý anjel“ (1977) alebo škandinávska „Nordická labuť“ (1989), ktoré si už na domácich trhoch, a do určitej miery i v zahraničí, vybudovali pevnú pozíciu, čelili na začiatku podobným sklamaniam a prekážkam. Taktiež začínali pomaly.

4.12   Výbor je tiež presvedčený, že vzhľadom na obchodné bariéry vyplývajúce z národných systémov spočíva budúcnosť environmentálneho označovania v posilnení systému EÚ. Dosiahnuť to bude možné iba vynaložením úsilia zameraného na čo možno najväčšiu harmonizáciu kritérií týchto národných systémov environmentálnej značky.

5.   Pripomienky k niektorým článkom návrhu nariadenia

5.1   V súvislosti s postupmi posudzovania ako takými sa výbor domnieva, že ustanovenia článku 7 ods. 2 týkajúce sa skráteného postupu vypracovania kritérií dávajú priestor na vytvorenie systému menej prísnych kritérií EÚ. Je zásadné, aby si zainteresované strany boli isté, že budú prizývané na konzultácie a že všade budú podobne prísne normy transparentnosti.

5.2   Súčasné nariadenie (ES) č. 1980/2000 sa nevzťahuje na potraviny a nápoje (ani na farmaceutické výrobky a lekárske prístroje). Cieľom je zamedziť možným rozporom vzhľadom na platné právne predpisy EÚ v oblasti potravín, ktoré okrem iného upravujú bezpečnosť potravín, hygienu a označovanie potravín.

5.3   Komisia v súčasnosti navrhuje, aby sa nariadenie o environmentálnej značke vzťahovalo na niektoré potraviny a nápoje, konkrétne na spracované potraviny, výrobky rybného hospodárstva a akvakultúry. Väčšina potravín a nápojov by bola z pôsobnosti nariadenia naďalej vylúčená (7).

5.4   Ďalej v článku 7 ods. 3 a článku 9 ods. 10 sa v súvislosti so spracovanými potravinami uvádza, že kritéria environmentálnej značky sa vzťahujú len na spracovanie, dopravu alebo balenie. Znamená to teda, že posúdenie dosahu týchto potravín a nápojov na životné prostredie pokrýva len niekoľko obmedzených fáz ich životného cyklu, t. j. spracovanie, balenie a dopravu.

5.5   Výbor nesúhlasí s uvedenou fragmentáciou návrhu Komisie z dvoch dôvodov.

5.5.1   Po prvé, výbor sa obáva, že nerešpektovanie zásady životného cyklu, ktoré je pre legislatívu EÚ v oblasti environmentálnej značky i pre všetky medzinárodné normy týkajúce sa posudzovania životného cyklu základným prvkom, vyústi do neobjektívnych posúdení, a teda zavádzajúcich informácií pre spotrebiteľov.

V záveroch mnohých vedeckých štúdií, vrátane štúdií EIPRO a IMPRO ktoré boli uskutočnené na žiadosť Komisie, sa uvádza, že kritické environmentálne dosahy potravín a nápojov vznikajú vo fáze poľnohospodárskej výroby aj v spotrebnej fáze. Je otázne, prečo sú tieto veľmi významné fázy životného cyklu vylúčené z posúdenia.

5.5.2   Po druhé, je nepochopiteľné, že spracované potraviny by mali spadať do pôsobnosti revidovaného systému environmentálnej značky, avšak čerstvé potraviny by mali byť vylúčené.

5.5.3   Výbor sa obáva, aby spotrebiteľov takéto množstvo nekoherentných informácií o potravinách a nápojoch nemiatlo a nezavádzalo.

5.5.4   Výbor je presvedčený, že environmentálna značka vzťahujúca sa na všetky čerstvé a spracované potraviny by bola prvým krokom vedúcim ku skutočnej ekologizácii zásobovacieho reťazca: výroba potravín a nápojov má veľké environmentálne následky, ktoré sa vďaka kritériám environmentálnej značky môžu zmierniť.

Okrem toho by z obchodného hľadiska environmentálna značka pre potraviny napomohla slobodného pohybu tovarov, ktoré nesú environmentálnu značku. Globálni aktéri, ktorí spĺňajú kritériá environmentálnej značky, budú môcť uviesť svoje výrobky na trh bez toho, aby im v tom bránili miestne environmentálne značky, ktoré existujú popri značke „Európsky kvet“. Európska environmentálna značka bude vhodnou zárukou ekologických vlastností určitého potravinárskeho výrobku, čo nebude spochybňovať miestne preferencie, ale propagovať normy platné v celej EÚ pokiaľ ide o malý environmentálny dosah.

5.5.5   Zo súčasného znenia nie je jednoznačne jasné, na ktoré druhy potravín by sa malo podľa návrhu Komisie nariadenie uplatňovať. Odkaz na nariadenie (ES) č. 178/2002 v článku 2 ods. 2 túto otázku nevyjasnil, keďže sa tu nedefinuje, čo sú spracované potraviny. Definíciu spracovaných resp. nespracovaných výrobkov obsahuje nariadenie (ES) č. 852/2004 a nariadenie (ES) č. 853/2004. Okrem toho nie je jasné ani čo sa rozumie pod pojmom „výrobky rybného hospodárstva a akvakultúry“.

Existuje nebezpečenstvo, že sa týmto predloženým návrhom oslabí hodnovernosť označenia environmentálnou značkou a nie je vhodné zahŕňať do pôsobnosti potraviny tak, ako je to zakotvené v súčasnom znení návrhu.

5.5.6   Vzťah medzi nariadením o ekologickom poľnohospodárstve a nariadením o environmentálnej značke nie je zmysluplný. Formulácia v článku 9 ods. 10 vyvolá u spotrebiteľov skôr zmätok než by im pomohla pri ekologickom, rozumnom výbere. Existuje aj reálne nebezpečenstvo, že sa oslabí hodnovernosť oboch značiek. Nemá predsa žiadny význam, aby nejaký konkrétny výrobok bol označený 1) značkou bio aj kvetom, alebo 2) značkou bio alebo 3) kvetom s dodatočnou informáciou, že kvet platí len pre spracovanie, balenie a dopravu výrobku.

5.5. 7   Z článku 6 ods. 4 vyplýva, že pri kritériách na udelenie označenia „Európsky kvet“ sa kladie dôraz na životné prostredie, vrátane aspektov ochrany zdravia a bezpečnosti. Je dôležité objasniť, čo sa v tomto nariadení myslí pod pojmom „zdravie“. Pokiaľ ide o potraviny, mohlo by to predznamenať celý rad problémov v oblasti zdravia a výživy, ku ktorým je potrebné zaujať konkrétny postoj a medzi ktoré patrí aj spôsob informovania spotrebiteľov.

Tieto problémy by sa mali vyriešiť skôr, než sa zaujme postoj k tomu, či by mali byť potraviny zahrnuté do označovania „Európskym kvetom“, a ak áno, ako.

5.5.8   V tomto kontexte si výbor myslí, že do kritérií environmentálnej značky by sa balenie malo zahrnúť len v tom prípade, ak je to pre danú skupinu výrobkov relevantné: balenie by sa nemalo považovať za „výrobok“, pretože ho nemožno posudzovať oddelene od výrobku, ktorý obsahuje.

V Bruseli 26. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Ú. v. EÚ C 296, 29.9.1997, s. 77.

(2)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 974/2008 na tému Ekologické spôsoby výroby, Ú. v. EÚ C 224/1, 30.8.2008.

(3)  Zohľadňovanie životného cyklu je proces zohľadňovania podľa možnosti všetkých spotrebovaných zdrojov a všetkých environmentálnych a zdravotných dôsledkov, ktoré súvisia so životným cyklom produktu (tovaru alebo služby), berúc do úvahy napr. ťažbu surovín, výrobu, využívanie, prepravu, recykláciu a spracovanie a likvidáciu odpadu. Tento proces pomáha vyhýbať sa „presúvaniu neželaného“, t. j. vplyvov alebo spotreby zdrojov medzi jednotlivými etapami životného cyklu, zemepisnými oblasťami a problémovými oblasťami životného prostredia a zdravia ľudí, ako sú napr. klimatické zmeny, letný smog, kyslé dažde, vyčerpanie zdrojov atď. Posudzovanie životného cyklu predstavuje štandardizovanú kvantitatívnu metódu zhromažďovania a hodnotenia vstupov, výstupov a potenciálnych environmentálnych vplyvov systému produktu počas jeho celého životného cyklu (ISO 14040 a ďalšie súvisiace normy).

(4)  Význam systému environmentálnej značky zdôraznili už predchádzajúce politické dokumenty, napr. oznámenie Komisie o integrovanej politike výrobkov a 6. environmentálny akčný program.

(5)  Smernica Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok.

(6)  Európska environmentálna značka je environmentálnym označením typu I. Environmentálne označenie typu I podľa ISO je ekologickou značkou, ktorá rešpektuje požiadavky normy ISO 14024.

(7)  V článku 2 návrhu Komisie sa uvádza: „Pokiaľ ide o potravinové výrobky podľa toho, ako sú vymedzené v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002, toto nariadenie sa uplatňuje len na spracované potraviny a na výrobky rybného hospodárstva a akvakultúry.“


11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/55


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady týkajúci sa obchodovania s výrobkami z tuleňov“

KOM(2008) 469 v konečnom znení – 2008/0160 (COD)

2009/C 218/12

Rada sa 25. septembra 2008 rozhodla podľa článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady týkajúci sa obchodovania s výrobkami z tuleňov

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 28. januára 2009. Spravodajcom bol: pán Pedro NARRO.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 26. februára) prijal 95 hlasmi za, pričom 59 členovia hlasovali proti a 30 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1

EHSV víta iniciatívu Európskej komisie začať harmonizovaným spôsobom regulovať obchodovanie s výrobkami z tuleňov. Súčasná situácia v tejto oblasti nie je udržateľná a je na mieste uskutočniť v medzinárodnom meradle radikálne zmeny.

1.2

Keďže Zmluva neobsahuje právny základ na riešenie otázok dobrých životných podmienok zvierat, výbor sa domnieva, že zvolený článok 95 Zmluvy o EÚ týkajúci sa „fragmentácie vnútorného trhu“ je vhodným základom pre legislatívnu iniciatívu v tejto veci. Judikatúra Spoločenstva dosvedčuje legitímnosť tohto rozhodnutia.

1.3

Výbor navrhuje, aby bolo nadobudnutie platnosti systému výnimiek odložené a navrhuje Komisii, aby do roku 2012 vypracovala podrobnú správu o vývoji právnych predpisov týkajúcich sa lovu tuleňov, ktorá by slúžila ako základ pre prípady udeľovania výnimiek po roku 2012.

1.4

V prvých troch rokoch uplatňovania nového režimu by mal byť zákaz absolútny, iba s jedinou výnimkou, a to lovu vykonávaného komunitami Inuitov na účely obživy.

1.5

S cieľom zabezpečiť účinnosť opatrení obsiahnutých v návrhu právneho predpisu je nevyhnutné, aby Komisia vytvorila účinné systémy kontroly. Kontroly nesmú byť riadené výlučne tým členským štátom, ktorý žiada o výnimku. Komisia musí dohliadať na to, aby boli v praxi náležite uplatňované príslušné legislatívne ustanovenia.

1.6

Výbor žiada Komisiu, aby vypracovala potrebné štúdie a aby zistila, aké vplyvy majú klimatické zmeny na prežitie tohto živočíšneho druhu.

2.   Úvod

2.1

Skupina zvierat nazývaných plutvonožce zahŕňa spolu 33 rôznych druhov tuleňov a mrožov. Sú to cicavce rôznej veľkosti, ktoré sa počas rozmnožovania združujú do veľkých skupín, a to buď na zemi alebo na ľade.

2.2

Napriek tomu, že environmentálne organizácie (1) začínajú biť na poplach v súvislosti s veľkým úbytkom tuleňov okrem iného v dôsledku klimatických zmien, združenia lovcov a vlády členských krajín, kde sa tulene rozmnožujú, popierajú akékoľvek problémy s prežitím tohto druhu, v dôsledku čoho je približne 15 miliónov tuleňov ohrozených lovom. V posledných rokoch sa diskusie o love tuleňov sústreďovali na otázky dobrých životných podmienok zvierat, čím sa aspekty týkajúce sa zachovania tohto druhu posunuli na druhé miesto. EÚ má k dispozícii špecifické právne predpisy na ochranu tuleňov (2).

2.3

Komerčný lov tuleňov prebieha v Kanade, Grónsku, Namíbii, Nórsku a Rusku. Tieto krajiny majú vypracované rôzne právne predpisy na reguláciu tohto lovu. Európska agentúra pre bezpečnosť potravín (EFSA) potvrdila nedostatok dôveryhodných údajov o populácii tuleňov a o počte ročne usmrtených jedincov. Na základe údajov, ktoré postupujú orgány jednotlivých štátov, hlavnou krajinou lovu tuleňov je Kanada, kde sa ročne uloví približne 300 000 kusov. Na základe údajov kanadskej vlády (3) sa v roku 2008 ulovilo 275 000 tuleňov a bolo udelených 17 000 licencií. Po Kanade s veľkým odstupom nasleduje Grónsko (4) so 160 000 a Namíbia (5) s 80 000 ulovenými kusmi tuleňov ročne.

2.4

V rámci Európskej únie sa zabíjanie tuleňov a sťahovanie z kože uskutočňuje v dvoch štátoch: vo Fínsku a vo Švédsku. V Spojenom kráľovstve (v Škótsku) sa vyrábajú výrobky z tuleňov. Na území Spoločenstva nedosahuje táto aktivita taký komerčný rozmer ako v Nórsku alebo Kanade, ale vykonáva sa na dvojaké účely: ako rekreačný lov a regulácia zvierat požierajúcich ryby.

2.5

Tulene sú zabíjané pre kožu, z ktorej sa potom vyrábajú kabáty, pre tuk na výrobu olejov, pre mäso na potravu pre zvieratá a pre genitálie, ktoré sú čoraz viac žiadané na ázijskom kontinente na výrobu afrodiziak.

2.6

Existuje niekoľko spôsobov zabíjania tuleňov. Najbežnejšími nástrojmi na zabíjanie tuleňov sú pušky a hakapiky (druh háku so zakončením v tvare kladiva). Tento druh harpúny, nazývaný hakapik, je nástrojom, ktorý vyzerá jednoducho a neobratne, avšak vedci ho považujú za najúčinnejší prostriedok na rýchle omráčenie a usmrtenie tuleňov.

2.7

Európska agentúra pre bezpečnosť potravín vo svojom vedeckom stanovisku (6) v roku 2007 uviedla, že tulene je možné zabíjať rýchlo a efektívne bez toho, aby im bola spôsobovaná zbytočná bolesť alebo strach. Napriek tomu uznáva, že v praxi sa efektívne a humánne usmrcovanie nie vždy dodržiava. Právne predpisy jednotlivých štátov sa zaoberajú regulovaním rozsahu a spôsobov používania hakapiku, ako aj kalibru pušiek a rýchlosti strely.

3.   Zhrnutie návrhu Komisie

3.1

Európsky parlament prijal 26. septembra 2006 vyhlásenie (7), v ktorom žiadal Európsku komisiu, aby vypracovala legislatívne návrhy s cieľom regulovať dovoz, vývoz a predaj výrobkov z dvoch druhov tuleňov: tuleňa grónskeho a tuleňa mechúrnatého. Zároveň v tomto vyhlásení žiadal zaviesť špecifické opatrenia týkajúce sa tradičného lovu tuleňov, ktorý vykonávajú Inuiti.

3.2

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy schválilo odporúčanie týkajúce sa lovu tuleňov, ktoré žiada, aby jej členské štáty zakázali kruté spôsoby lovu, ktoré nezaručujú okamžitú smrť zvieraťa.

3.3

Belgicko, Holandsko a Slovinsko vypracovali v posledných rokoch vnútroštátne pravidlá s cieľom zakázať výrobu a obchodovanie s výrobkami pochádzajúcimi z tuleňov. Aj ďalšie krajiny EÚ sa rozhodli regulovať túto oblasť a práve v nich prebieha proces prípravy vnútroštátnych právnych predpisov.

3.4

Európska komisia otvorila v roku 2007 diskusie medzi zainteresovanými stranami, ktorých výsledkom bolo vedecké stanovisko Európskej agentúry pre bezpečnosť potravín (8). V apríli 2008 GR Európskej komisie pre životné prostredie uverejnilo štúdiu o možných dôsledkoch zákazu výrobkov pochádzajúcich z tuleňov.

3.5

Európska komisia vydala 23. júla 2008 návrh nariadenia týkajúci sa obchodovania s výrobkami z tuleňov (9). Za právny základ boli zvolené články 95 a 133 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Článok 95 sa týka fragmentácie vnútorného trhu a článok 133 spoločnej obchodnej politiky. Dôvody odvolania sa na právny základ poskytnutý článkom 95 boli stanovené judikatúrou Súdneho dvora.

3.6

Návrh nariadenia Komisie zakazuje v Spoločenstve uvádzanie na trh, dovoz, vývoz a tranzit výrobkov pochádzajúcich z tuleňov. Napriek tomu sa stanovuje systém výnimiek, ktorý umožní uplatniť výnimky zo všeobecného pravidla v prípade, že budú splnené požiadavky na dobré životné podmienky zvierat, obsiahnuté v nariadení (10). Cieľom stanovených podmienok je to, aby boli tulene usmrcované či sťahované z kože bez zbytočnej bolesti, strachu a iných foriem utrpenia.

3.7

Európska komisia udeľuje automatickú výnimku tradičnému lovu tuleňov, ktorý vykonávajú na účely obživy Inuiti. Vykonávacie predpisy stanovia primerané opatrenia, aby bol zaručený pôvod výrobkov pochádzajúcich z tuleňov.

3.8

Členské štáty budú raz za päť rokov postupovať Komisii správu o tom, aké opatrenia prijali na uplatnenie tohto nariadenia.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

EHSV víta iniciatívu Európskej komisie začať harmonizovane regulovať prijateľné spôsoby lovu tuleňov a uvádzanie na trh výrobkov z tuleňov.

4.2

Návrh nariadenia sa orientuje na dobré životné podmienky zvierat a nezaoberá sa problematikou zachovania tohto druhu. Európske environmentálne organizácie zdôraznili, že je potrebné začleniť do legislatívneho textu aj aspekty týkajúce sa zachovania tohto druhu. Európska únia má však k dispozícii mnohé právne predpisy týkajúce sa tejto problematiky a tiež špecifické nástroje na zachovanie tuleňov, ktoré dopĺňajú opatrenia obsiahnuté v návrhu.

4.3

Je zrejmé, že klimatické zmeny (predovšetkým roztápanie ľadovcov) priamo ovplyvnia životné podmienky a rozmnožovanie tuleňov. Preto sa od Európskej komisie požaduje, aby dala vypracovať vyhodnotenia a potrebné vedecké štúdie s cieľom získať konkrétne údaje o možnom negatívnom vplyve klimatických zmien na tulene. V prípade potreby by mala revidovať existujúce alebo prijať nové nástroje Spoločenstva týkajúce sa zachovania tuleňov.

4.4

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva neposkytuje Európskej únii právny základ, ktorý by sa konkrétne týkal aspektov súvisiacich s dobrými životnými podmienkami zvierat. Neexistencia takéhoto právneho základu vedie EÚ k tomu, že tento nedostatok prekrýva inými právnymi základmi, ktoré sú však rovnako platné v prípade uplatňovania na danú problematiku. V našom prípade kontroverzný článok 95 o fragmentácii vnútorného trhu ponúka EÚ možnosť harmonizovať právne predpisy, ktoré sa všeobecne týkajú dobrých životných podmienok zvierat, pretože judikatúra Spoločenstva charakterizuje túto problematiku ako problematiku „všeobecného záujmu“. EHSV vo svojom stanovisku o kožušinách mačiek a psov (11) vyslovil súhlas s uvedeným právnym základom týkajúcim sa dobrých životných podmienok zvierat a podčiarkol jeho súlad s pravidlami trhu vypracovanými Svetovou obchodnou organizáciou (WTO).

4.5

Neexistujúca kontrola v tejto oblasti zo strany Spoločenstva, nedostatok údajov (oficiálne uznaný aj zo strany EFSA) a prevládajúci hospodársky záujem sťažujú získanie skutočného a nezmanipulovaného obrazu o stave lovu tuleňov mimo EÚ. Prípadné legislatívne úpravy v krajinách, kde sú tulene zabíjané, uskutočnené s cieľom prispôsobiť sa novým kritériám Spoločenstva, nemusia v skutočnosti znamenať, že sa podmienky pri usmrcovaní tuleňov výrazne zlepšia.

4.6

Všeobecný zákaz a systém dodatočných výnimiek predstavujú nový nástroj, ktorý môže byť hodnotným príkladom pre budúce normatívne postupy Spoločenstva. EHSV preto úplne neodmieta systém výnimiek Spoločenstva, ale žiada posunutie termínu jeho vstupu do platnosti, a to tak, aby bol zákaz počas prvých troch rokov uplatňovania nariadenia úplný, s jedinou výnimkou pre Inuitov, ktorých existencia závisí od lovu tuleňov. Takýto odklad umožní EÚ technicky prepracovať systém výnimiek, aby bol podrobnejší a dôkladnejší ako len všeobecný návrh predstavený v pôvodnom návrhu, ktorý by umožňoval vykonávanie kontroly a poskytol nové informácie potrebné na zváženie udeľovania výnimiek.

4.7

Veľmi užitočné by bolo, keby bola v roku 2012 predložená správa Spoločenstva o zmenách v jednotlivých vnútroštátnych právnych predpisoch, týkajúcich sa lovu tuleňov, o praktickom uplatňovaní a kontrole, aby Spoločenstvo od tohto momentu vedelo zhodnotiť pokrok a prípadné udelenie výnimiek. Nedostatok údajov nabáda Spoločenstvo k väčšiemu úsiliu o zozbieranie všetkých relevantných a potrebných údajov.

4.8

EHSV si želá, aby legislatívny návrh Komisie predstavoval skutočný impulz pre tie štáty, kde sa tulene zabíjajú, aby prispôsobili svoje právne predpisy a praktiky „humánnejším“ spôsobom zabíjania tuleňov. Súčasná situácia v oblasti zabíjania tuleňov nie je udržateľná a je potrebné dať impulz k potrebným zmenám, pričom si zároveň treba uvedomiť limity kompetencií EÚ v tejto oblasti.

4.9

EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby členské štáty prijali systém efektívnych, primeraných a odrádzajúcich sankcií, s cieľom zaručiť dosah a účinnosť nových predpisov týkajúcich sa lovu tuleňov. Efektívny systém sankcií prispeje k posilneniu vnútorného trhu a k ochrane spotrebiteľa.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1

I keď sa návrh nariadenia nezaoberá problematikou oprávnenia na lov tuleňov, bolo by vhodné, aby sa EHSV vyjadril k určitým otázkam, ktoré sa objavili počas diskusií o love tuleňov. V prvom rade treba jednoznačne zdôrazniť, že zabíjanie tuleňov nie je možné definovať ako rybolovnú činnosť, ale ako lov cicavcov. V druhom rade je otázne, či sú za pokles morských zdrojov, konkrétne tresiek, zodpovedné tulene. Žiadna vedecká štúdia nepotvrdzuje toto tvrdenie, ktoré sa v niektorých členských štátoch zneužíva na zdôvodňovanie lovu tuleňov. Komplexný charakter morského ekosystému znemožňuje kategoricky sa vyjadriť k tejto problematike.

5.2

Komisia vo svojom návrhu nerozlišuje medzi lovom tuleňov vo veľkom a v malom rozsahu. Tento prístup Komisie je vhodný, pokiaľ vezmeme do úvahy, že hlavnou podstatou návrhu sú zásady dobrých životných podmienok zvierat. Stanovenie špecifických výnimiek pre tie európske krajiny, kde sú tulene zabíjané v menšom rozsahu nemôže byť zdôvodňované z pohľadu dobrých životných podmienok zvierat a mohlo by spochybniť medzinárodnú legitimitu celého návrhu.

5.3

Vykonávanie kontrol je v tejto oblasti mimoriadne ťažké, zložité a realizuje sa za veľmi nepriaznivých klimatických podmienok. Kontroly by mali stanovovať presný počet usmrtených zvierat a mieru naplnenia ustanovení právnych predpisov v tejto veci. Systém kontroly úplne riadený štátom požadujúcim výnimku sa nezdá byť tým najvhodnejším spôsobom, ako zaručiť jeho nezávislosť. Európska únia by mala vytvoriť skupinu expertov, ktorí by v krajinách žiadajúcich o výnimku vykonávali kontroly na mieste. Financovanie takéhoto európskeho zboru kontrolórov by malo byť zodpovednosťou krajiny, ktorá má záujem vyvážať na trhy Spoločenstva. Takto by EÚ mohla disponovať bohatšími informáciami na to, aby mohla zhodnotiť efektivitu systému certifikácie a označovania.

5.4

Začatie dobrovoľného systému certifikácie a označovania v krajinách žiadajúcich o výnimku je reakciou na záujem európskych občanov o riešenie tejto problematiky, ktorý prejavili počas verejných konzultácií organizovaných Komisiou. Iniciatívy v oblasti certifikácie a označovania by mali byť v každom prípade sprevádzané všeobecnými opatreniami súvisiacimi so zákazom obchodovania s výrobkami z tuleňov. V opačnom prípade by nebolo isté, či ciele Komisie, predložené v návrhu a týkajúce sa zabezpečenia dobrých životných podmienok zvierat budú naplnené.

5.5

Požiadavky na certifikáciu by mali byť rozpracované vo vykonávacích predpisoch k nariadeniu, s cieľom presne definovať podmienky certifikácie a označovania. Nepresnosti v tejto oblasti viedli v minulosti k nepresnému označovaniu, ktoré u spotrebiteľov spôsobovalo zmätok a chyby. Často sa dajú na trhu nájsť výrobky z tuleňov, ktoré nesú označenie „morský olej“ alebo „rybí olej“. Je nevyhnutné, aby sa pri označovaní týchto výrobkov uvádzal nielen druh tuleňa, z ktorého pochádzajú, ale tiež pôvod zvieraťa.

5.6

Výbor, ktorý bude v procese udeľovania výnimiek spolupracovať s Európskou komisiou by mal uľahčiť účasť všetkých organizácií a subjektov, ktoré sa o tento proces zaujímajú.

V Bruseli 26. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  IFAW technical briefing 2008/01.

(2)  Smernica 92/43 z 21. mája 1992.

(3)  Seals and sealing in Canada, Facts about seals 2008.

(4)  Groenlandia home Rule 2006.

(5)  Správa agentúry EFSA: „Animal welfare aspects of the killing and skinning of seals“, december 2007.

(6)  Vedecké stanovisko EFSA zo 6. decembra 2007, EFSA Journal (2007) 610, str. 122.

(7)  Vyhlásenie 38/2006 Európskeho parlamentu.

(8)  Vedecké stanovisko EFSA zo 6. decembra 2007, EFSA Journal (2007) 610, str. 122.

(9)  KOM(2008) 469 v konečnom znení.

(10)  Článok 4 ods. 1 návrhu nariadenia.

(11)  Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2007, s. 42.


11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/59


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o dobrovoľnej účasti organizácií v systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS)“

KOM(2008) 402 v konečnom znení – 2008/0154 (COD)

2009/C 218/13

Rada sa 11. septembra 2008 rozhodla podľa článku 175 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o dobrovoľnej účasti organizácií v systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS)

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 28. januára 2009. Spravodajcom bol pán PEZZINI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 25. februára) prijal 166 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV vníma revíziu systému Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) ako kľúčovú príležitosť poskytnúť dobrovoľnému systému Spoločenstva nový podnet, aby sa raz a navždy stanovil ako meradlo špičkovosti a ako komunikačný a marketingový nástroj organizácií s ohľadom na výrobu či životné cykly výrobkov, plne integrovaný do ostatných nástrojov environmentálnej politiky.

1.2   EHSV sa domnieva, že navrhované právne predpisy sú stále príliš komplexné a že je potrebné ďalšie kreatívne úsilie na vytvorenie nevyhnutných podmienok na to, aby trh uznal výnimočný environmentálny prínos EMAS, ako aj výhody a zaťaženie primerané jeho účelu, najmä pre menšie organizácie a podniky, a zároveň aby získal plnú medzinárodnú platnosť tým, že sa zjednodušia postupy a znížia administratívne a technické náklady, ktoré sú ešte stále príliš vysoké.

1.3   EHSV je preto presvedčený, že by na úrovni Spoločenstva bolo významným pokrokom uvedomiť si záväzky a zaťaženia individuálneho užívateľa, ktoré vychádzajú z uplatňovania rozličných pravidiel týkajúcich sa ochrany životného prostredia, a možné prínosy a daňové úľavy vyplývajúce z prijatia EMAS.

1.3.1   Takisto je dôležité, aby verejné orgány s rozhodovacími a kontrolnými právomocami zvyšovali informovanosť o tejto problematike.

1.4   Výbor pokladá za zásadné podnecovať najmä malé organizácie k účasti na EMAS, a to poskytovaním ľahšieho prístupu k dostupnému financovaniu, informáciám a k verejným inštitúciám, ako aj vytvorením resp. presadzovaním opatrení technickej pomoci, zjednodušovaním postupov a mechanizmov, znižovaním technických nákladov a zaťažení pri registrácii a riadení.

1.5   EHSV sa nazdáva, že EMAS by sa mal stať skutočným „meradlom špičkovosti“ a zárukou environmentálnej kvality, čo by malo výraznejšie zvýšiť hodnotu výrobkov, pričom treba patrične zohľadniť súvisiace právne predpisy týkajúce sa environmentálnej značky Spoločenstva.

1.6   EHSV dôrazne podporuje jasné prevzatie individuálnej zodpovednosti organizáciou alebo podnikom, keď sa dobrovoľne zúčastňuje na EMAS a zaväzuje sa podrobiť požiadavkám a kontrolám s účasťou všetkých zamestnancov, a využívať všetky z toho vyplývajúce výhody. Je preto proti akejkoľvek forme kolektívnej zodpovednosti, kde má zodpovednosť jeden subjekt v mene alebo v zastúpení ostatných, zatiaľ čo treba podporovať zoskupenia a siete, najmä cezhraničné, na presadzovanie a uľahčenie zavádzania EMAS.

1.7   EHSV zdôrazňuje, že na stimulovanie EMAS je potrebné pretrvávajúce a systematické zapojenie zainteresovaných strán na regionálnej a národnej úrovni a na úrovni Spoločenstva ako nevyhnutný predpoklad dosiahnutia všetkých environmentálnych cieľov, s jasne definovanými proaktívnymi, a nie represívnymi zámermi.

1.8   EHSV víta, že Komisia uznala niekoľko kľúčových ukazovateľov, ktoré sa týkajú faktorov ako napríklad:

účinnosť a úspora energie,

využívanie a ochrana pôdy,

voda a vzduch,

emisie,

spracovanie odpadov,

zachovanie biodiverzity,

ktoré sa majú aktivovať s posilneným, ale užívateľsky priaznivým systémom s nákladovo úsporným predkladaním správ o životnom prostredí.

1.8.1   EHSV je presvedčený, že keby sa stanovili pravidlá na zjednodušenie administratívnych postupov pre organizácie, členské štáty by sa mohli požiadať, aby sídla s certifikáciou EMAS oslobodili od ďalších predpisov v environmentálnej oblasti, ktoré sa stále vyžadujú dodatočne k vyhláseniu o EMAS, niekedy kvôli zbytočnému obťažovaniu či kvôli inštitučnej nepružnosti.

1.8.2   Keďže v postupoch ustanovených pre certifikáciu EMAS sa zabezpečuje šetrnejšie zaobchádzanie so životným prostredím vo všetkých ohľadoch, poplatky za registráciu certifikácie EMAS by sa mali zrušiť, najmä pre organizácie pôsobiace v oblastiach so značným negatívnym vplyvom na životné prostredie (1), t. j. kde výrobný a priemyselný reťazec využívajú životné prostredie vo zvýšenej miere.

1.9   EHSV považuje za dôležité, aby sa EMAS lepšie propagoval a viac podporoval na úrovni Spoločenstva čerpaním z rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (PKI) (2) a zo zdrojov EIB a štrukturálnych fondov, a na úrovni členských štátov verejným obstarávaním, daňovými úľavami, znížením poplatkov za registráciu a obnovu ochranných známok a oslobodením reinvestovaných ziskov od zdanenia.

1.10   EHSV požaduje užšie prepojenie medzi navrhovanými právnymi predpismi a všetkými nástrojmi a pravidlami environmentálnej politiky, s ktorými právne predpisy musia spoluexistovať a byť koordinované, aby sa predchádzalo ich prekrývaniu a zdvojovaniu.

1.11   EHSV je pevne presvedčený, že ak sa certifikácia EMAS rozšíri a bude sa môcť opierať o svoj imidž a náplň poukazujúce na výnimočnosť, môže podstatne prispieť k:

zvýšeniu informovanosti pracovníkov, podnikateľov aj širokej verejnosti o problematike životného prostredia,

ovplyvneniu udržateľnej výroby,

podpore udržateľného obchodu,

rozširovaniu udržateľnej spotreby.

1.12   EHSV v tejto súvislosti pokladá za dôležité vyzdvihnúť úlohu podnikov zaregistrovaných v EMAS pri propagácii a začleňovaní tohto systému do zákazníckeho a dodávateľského reťazca v rámci jednotného európskeho trhu, čo vytvára priaznivé prostredie na šírenie kultúry a praxe v zmysle udržateľného rozvoja.

1.13   Výbor vyzdvihuje význam certifikácie EMAS, ktorú začal uplatňovať na svoje nehnuteľnosti, a nabáda ostatné európske inštitúcie, aby nasledovali jeho príklad a boli vzorom v tejto oblasti.

2.   Úvod

2.1

Rozvoj dobrovoľných nástrojov by sa mal vnímať ako hlavná časť environmentálnej politiky Spoločenstva. Komisia sama priznáva, že „tieto nástroje v sebe skrývajú veľký potenciál, ale ešte sa nerozvinuli v plnej miere“ (3).

2.2

Dobrovoľné environmentálne nástroje majú významnejší prínos, keď:

umožňujú uplatňovanie hodnôt sociálnej zodpovednosti podnikov,

nepriamo uznávajú rozdiely medzi podnikmi a medzi organizáciami,

ponúkajú podnikom a organizáciám väčšiu flexibilitu pri dosahovaní ich cieľov,

znižujú celkové náklady na dodržiavanie predpisov,

zjednodušujú postupy a odstraňujú byrokraciu bez vytvárania, resp. bez požiadavky na vytváranie nových, komplexných, samoreferenčných riadiacich a monitorovacích štruktúr,

podnecujú podniky a organizácie k technologickej inovácii, ktorá pôsobí priaznivo na životné prostredie a má optimálny vplyv na konkurencieschopnosť,

vysielajú trhu, orgánom a verejnosti jasný odkaz a obraz,

znižujú/odstraňujú ďalšie zaťaženie a byrokraciu na úrovni členského štátu resp. Spoločenstva,

sa uznávajú za prospešné na medzinárodných trhoch.

2.3

Okrem EMAS k pozoruhodným dobrovoľným nástrojom, ktoré EÚ prijala a zdokonalila, patrí environmentálna značka Spoločenstva (4), environmentálne vyhlásenia o produktoch (Environmental Product Declaration – EPD) a environmentálne posudzovanie životného cyklu (Life Cycle Assessment – LCA), zelené verejné obstarávanie – ZVO (Green Public Procurement) (5), značka Energy Star (6) a dobrovoľné dohody (7), Agenda 21 a norma EN ISO 14001.

2.4

Synergie s ostatnými nástrojmi environmentálnej politiky nadobúdajú čoraz väčší význam: napríklad súlad so systémom environmentálneho manažérstva s 35 000 certifikáciami definovaným v norme ISO 14001 (8), ktorý sa zakladá na nevyhnutnom záväzku vrcholového manažmentu podniku dodržiavať právne predpisy, zabezpečovať neustále zlepšovanie a zabraňovať znečisťovaniu.

2.5

V kontexte akčného plánu pre udržateľnú spotrebu a výrobu a udržateľnú priemyselnú politiku (9), ku ktorému EHSV vypracúva stanovisko, sa EMAS predstavuje ako nástroj pôsobiaci v synergii s:

environmentálnou značkou Spoločenstva,

smernicou o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (IPPC),

smernicou o obchodovaní s emisnými kvótami,

smernicou Seveso II,

smernicou 2005/32/ES o požiadavkách na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu, a odvetvovými smernicami, ktoré aplikujú osobitné požiadavky na výrobky podľa systémov EPD a LCA (10).

2.6

Od roku 1992 je EHSV presvedčený, že systém Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) zohráva dôležitú úlohu pri stimulovaní a zvyšovaní ochrany životného prostredia a víta navrhovaný systém na zlepšovanie ochrany životného prostredia, najmä preto, že ciele environmentálnej politiky sa majú dosiahnuť reorganizáciou v rámci podnikov, nabádaním k väčšej starostlivosti a zlepšeniu kvality a šírenia informácií (11), pričom sa majú zapojiť všetci zamestnanci.

2.7

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 z 19. marca 2001 sa nahradilo nariadenie z roku 1993 a po revízii vychádzajúcej z pokroku, ktorý Spoločenstvo dosiahlo v oblasti environmentálnej politiky a následkom ktorého sa prisudzuje väčší význam dobrovoľným nástrojom a zodpovednosti všetkých zúčastnených strán pri podpore udržateľného rastu (12), sa rozšírila možnosť certifikácie na všetky „sídla“. EHSV k tejto revízii promptne zaujal kladné stanovisko (13).

2.8

EHSV opakovane potvrdzuje, že základnými prvkami EMAS by mali byť najmä:

dobrovoľná účasť,

spoločná zodpovednosť za ochranu životného prostredia,

pretrvávajúce a účinné environmentálne riadenie,

spoľahlivé a transparentné výsledky,

doplnkový charakter vo vzťahu k ďalším nástrojom environmentálnej politiky v rámci presadzovania udržateľného rozvoja,

čo možno najrozšírenejšie zapojenie všetkých pracovníkov podnikov, organizácií, verejných orgánov a širokej verejnosti.

2.9

Medzi ďalšie ciele, ktoré EMAS môže pomôcť dosiahnuť, patria:

zníženie nákladov, najmä pokiaľ ide o zásobovanie, prostredníctvom úspor materiálu a spotreby energie a vody,

nižšie riziko pre zamestnancov s možnými prínosmi z hľadiska poistenia a dôvery vo vzťahu k podnikateľom a investorom,

možné priaznivé vplyvy na konkurencieschopnosť vzhľadom na lepšie akceptovanie zo strany spotrebiteľov a trhu a väčší dopyt po certifikovaných výrobkoch,

rozšírenie trhov verejného obstarávania, najmä pokiaľ ide o technické špecifikácie environmentálnej špičkovosti,

väčšie zapojenie zamestnancov a účasť na strednodobom až dlhodobom rozvoji organizácie,

väčšia pozornosť zo strany poskytovateľov úverov a prednostné posudzovanie žiadostí o financovanie, najmä prostredníctvom záručných družstiev a mechanizmov.

2.10

EHSV preto víta iniciatívu Komisie uskutočniť revíziu súčasných právnych predpisov upravujúcich dobrovoľnú účasť na EMAS, aby sa mohol plne využiť celý jeho potenciál.

3.   Návrh Komisie

3.1

Prostredníctvom nového nariadenia, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001, rozhodnutie 2001/681/ES ako aj rozhodnutie 2006/193/ES, má navrhovaná revízia systému Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) za cieľ:

zvýšiť pozitívny vplyv systému na životné prostredie prostredníctvom zlepšovania výkonnosti organizácií, ktoré sa zúčastňujú na EMAS a zvyšovania využívania tohto systému,

posilňovať záväzky organizácií dodržiavať všetky platné právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia a predkladania správ o životnom prostredí na základe hlavných ukazovateľov výsledkov,

harmonizovať postupy akreditácie a overovania,

rozširovať geografický rozsah dobrovoľného uplatňovania na organizácie tretích krajín,

znižovať administratívne zaťaženie a zjednodušovať postupy registrácie,

znížiť poplatky za registráciu pre MSP,

ustanoviť dereguláciu, najmä pre obnovenie registrácie v EMAS,

podnietiť členské štáty, aby zvážili stimuly, ako napríklad daňové úľavy,

zjednodušiť pravidlá používania loga EMAS,

podporovať EMAS prostredníctvom informačných kampaní na úrovní EÚ a jednotlivých štátov, a ďalších aktivít, ako napríklad vytvorením ceny EMAS,

vypracovať usmernenia o osvedčených postupoch pre environmentálne riadenie.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   EHSV vníma revíziu systému Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) ako kľúčovú príležitosť poskytnúť dobrovoľnému systému Spoločenstva nový podnet, aby sa raz a navždy stanovil ako meradlo špičkovosti a ako komunikačný a marketingový nástroj organizácií s ohľadom na výrobu či životné cykly výrobkov, plne integrovaný do ostatných nástrojov environmentálnej politiky.

4.2   EHSV sa domnieva, že navrhované právne predpisy sú stále príliš komplexné a že je potrebné ďalšie kreatívne úsilie, aby sa vytvorili podmienky pre plné docenenie environmentálneho prínosu EMAS v rámci trhových mechanizmov, a aby verejné orgány zjednodušili celkový administratívny rámec, podnecovali navrhovanie ekologickejších výrobkov a zaviedli nové formy ochrany, najmä pre MSP.

4.3   EHSV vyzýva na užšiu koordináciu navrhovaných právnych predpisov so všetkými nástrojmi a pravidlami environmentálnej politiky, aby sa tak predchádzalo ich prekrývaniu a zdvojovaniu.

4.3.1   EHSV žiada, aby sa do textu navrhovaného nariadenia doplnilo ďalšie odôvodnenie obsahujúce odkazy na smernice a nariadenia, pre ktoré by registrácia v EMAS znamenala automaticky splnenie požiadaviek uvedených v týchto právnych predpisoch, čím by sa organizácie a podniky vyhli zbytočnému a nákladnému znásobovaniu byrokracie a záťaže.

4.4   EHSV zdôrazňuje trvalé a systematické zapojenie zainteresovaných aktérov ako základnú podmienku dosiahnutia všetkých environmentálnych cieľov. Toto zapojenie sa musí chápať v tom najširšom zmysle vrátane všetkých tvorcov rozhodnutí vo všetkých štádiách procesu a všetkých možných foriem a nástrojov na školenie a vzdelávanie orgánov, podnikov, odborov, profesijných asociácií a združení spotrebiteľov, ako aj zainteresovaných jednotlivcov.

4.4.1   EHSV je presvedčený, že osvojenie si environmentálneho rozmeru ako skutočnej hodnoty a podnecovanie iniciatív na ochranu životného prostredia povedie k výrobe a modelom, ktoré budú mať udržateľnejší charakter.

4.5   V tomto ohľade je výbor presvedčený, že EMAS by sa mal podporovať prostredníctvom informačných a komunikačných kampaní zameraných na rozličné skupiny zainteresovaných strán počínajúc ústrednými i miestnymi verejnými správami a orgánmi, až po menšie podniky a organizácie, verejnosť, spotrebiteľov a všetky úrovne vzdelávacieho systému.

4.6   Najmä malé organizácie by mali byť stimulované k účasti na EMAS: poskytnutím ľahšieho prístupu k informáciám, dostupnému financovaniu, k verejným inštitúciám a zelenému verejnému obstarávaniu, ako aj prostredníctvom vytvorenia a presadzovania opatrení technickej pomoci, zjednodušovaním postupov a mechanizmov, a znižovaním záťaže a technických nákladov spojených s hodnotením, registráciou a riadením.

4.6.1   EHSV sa domnieva, že návrh Komisie v tomto ohľade stále nespĺňa očakávania.

4.7   Podľa názoru EHSV by mali byť náklady na hodnotenie, registráciu a riadenie EMAS oveľa nižšie, najmä pre menšie orgány, a financovanie by v tejto súvislosti malo byť dostupné v rámci rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (realizačné projekty) a v rámci EIB a/alebo Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

4.7.1   Subjekty s prevádzkou vo vysoko priemyselných oblastiach alebo v oblastiach so značným (negatívnym) vplyvom na životné prostredie by mali byť podnecované k účasti na EMAS, napríklad formou bezplatnej registrácie alebo zjednodušených administratívnych postupov (14), zatiaľ čo monitorovanie a technické kontroly by mali zostať nezmenené.

4.8   EHSV zdôrazňuje, že je dôležité uznať EMAS ako meradlo špičkovosti organizácie a podniku, a to aj kvôli zvýšeniu hodnoty výrobkov na vnútorných a medzinárodných trhoch, pričom treba patrične zohľadniť súvisiace právne predpisy týkajúce sa environmentálnej značky Spoločenstva.

4.9   EHSV podporuje jasné prevzatie individuálnej zodpovednosti organizáciou alebo podnikom, keď sa dobrovoľne zúčastňuje na EMAS, podrobuje sa požiadavkám a kontrolám, resp. využíva všetky z toho vyplývajúce výhody.

4.10   EHSV je preto proti akejkoľvek forme prisudzovania kolektívnej zodpovednosti jednému subjektu v mene alebo v zastúpení ostatných ním zoskupených subjektov, keďže takýto postup by znížil úroveň meradla špičkovosti, ktorú si musí EMAS zachovať, zatiaľ čo treba podporovať činnosť zoskupení a sietí, najmä cezhraničných, zameranú na presadzovanie a uľahčenie zavádzania EMAS, ako aj sprievodnú asistenciu.

4.11   V tejto súvislosti EHSV prisudzuje veľkú dôležitosť uznaniu niekoľkých kľúčových indikátorov, ktoré sa týkajú faktorov, ako napríklad: energetická účinnosť a úspora energie, využívanie a ochrana materiálov, vody a vzduchu, emisie, spracovanie odpadov a zachovanie biodiverzity, ktoré treba potvrdiť posilneným, ale užívateľsky priaznivým a nákladovo úsporným systémom predkladania správ o životnom prostredí. To by sa mohlo riadiť priamo cez elektronický prenos, prostredníctvom internetového portálu, aby sa znížili náklady a záťaž, najmä pre menšie orgány (15).

4.12   EHSV považuje za dôležité lepšie propagovať a viac podporovať EMAS na úrovni Spoločenstva čerpaním z rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (PKI) a zo zdrojov EIB a štrukturálnych fondov, a na úrovni členských štátov, formou daňových úľav, prijatím záväzku zadávajúcich orgánov zaviesť parametre zeleného verejného obstarávania, znížením poplatkov za registráciu a obnovenie ochranných známok a oslobodením od zdanenia vzťahujúcim sa na zisky reinvestované do technologických inovácií spojených s EMAS.

4.13   EHSV sa obáva nadmerne vysokého počtu celoštátnych/regionálnych štruktúr, ktorých povoľovanie spadá do pôsobnosti členských štátov:

orgány s registračnou právomocou,

akreditačné orgány,

orgány zodpovedné za kontrolu právnych predpisov,

environmentálni overovatelia.

EHSV sa nazdáva, že by bolo vhodné vypracovať usmernenia Spoločenstva na príslušné zjednodušenie.

4.14   EHSV súhlasí s využívaním príslušných štruktúr, ktoré už existujú v rámci ustanovení o uvádzaní výrobkov na vnútorný trh (16), a okrem toho odporúča využívať existujúce mechanizmy v oblasti technickej normalizácie CEN a ISO a energetickej hospodárnosti budov. Tým by sa predišlo vytváraniu nových nákladných postov a štruktúr, ktoré majú tendenciu stále viac vzďaľovať občanov od európskej integrácie.

4.15   V každom prípade EHSV pociťuje značnú potrebu zvýšiť financovanie Spoločenstva na odbornú prípravu a pomoc pre celoštátne resp. regionálne orgány a možných užívateľov EMAS a vypracovať najmä pre menšie orgány praktické, aktualizované príručky prispôsobené užívateľom.

4.16   EHSV je presvedčený, že rozširovanie a podpora certifikácie EMAS s imidžom sprostredkujúcim špičkovosť, ako aj prostredníctvom široko využívaného a všeobecne podporovaného postupu vytvorí značné a konkrétne možnosti na dosiahnutie:

udržateľnej výroby,

udržateľného obchodu,

udržateľnej spotreby.

4.17   Výbor odporúča zaviesť opatrenia, ktoré by umožnili vyzdvihnúť a podporiť úlohu podnikov a organizácií zaregistrovaných v EMAS pri propagácii a dobrovoľnom zavádzaní systému Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit do horizontálnych a vertikálnych výrobných reťazcov vo vzťahu k zákazníkom a dodávateľom na jednotnom európskom trhu, čo vytvára priaznivé prostredie na šírenie kultúry a praxe v zmysle udržateľného rozvoja.

4.18   EHSV v súčasnosti vyvíja značné úsilie o dosiahnutie certifikácie EMAS pre svoje nehnuteľnosti a nabáda ostatné európske inštitúcie, aby nasledovali jeho príklad a navrhli vzorové, trvácne a reprezentatívne riešenia inšpirujúce všetky subjekty EÚ, ktoré by mohli mať záujem o získanie certifikácie EMAS.

V Bruseli 25. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Napríklad v prípade, keď hrubá pridaná hodnota priemyslu presahuje priemer na úrovni členského štátu resp. Spoločenstva o viac ako 10 (?) percentuálnych bodov. V Taliansku má napríklad 16 z viac ako 100 provincií NUTS III hrubú pridanú hodnotu priemyslu viac ako 35 %, pričom celoštátny priemer a priemer na úrovni Spoločenstva je 22 % (údaje Eurostatu).

(2)  Najmä v rámci prvého piliera: podnikanie.

(3)  Pozri oznámenie Komisie o priebežnom hodnotení šiesteho environmentálneho akčného programu, KOM(2007) 225 v konečnom znení.

(4)  Pozri nariadenie Rady (EHS) č. 880/92 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1980/2000.

(5)  Pozri oznámenie Komisie „Verejné obstarávanie pre lepšie životné prostredie“, KOM(2008) 400 v konečnom znení a smernice 2004/18/ES a 2004/15/ES.

(6)  Pozri Nariadenie Rady (ES) č. 106/2008 z 15. januára 2008 o programe Spoločenstva na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení, zatiaľ čo „Energy Star“ je fakultatívne označenie.

(7)  Pozri KOM(2002) 412 v konečnom znení. V oznámení sa určujú minimálne požiadavky, ktoré musia spĺňať dobrovoľné dohody, aby boli „v záujme Spoločenstva“.

(8)  Verzia normy z roku 1996 sa revidovala v roku 2004. Nová verzia ISO 14001 obsahuje dôležité vylepšenia a úpravy.

(9)  Pozri KOM(2008) 397 v konečnom znení.

(10)  Systémy LCA = Life Cycle Assessment – environmentálne posudzovanie životného cyklu; a EPD = Environmental Product Declaration – environmentálne vyhlásenie o produktoch.

(11)  Ú.v ES C 332, 16.12.1992, s. 44.

(12)  Ú.v ES C 209, 22.7.1999, s. 14.

(13)  Pozri poznámku pod čiarou č. 3.

(14)  Napríklad, ak to nie je potrebné, presunúť environmentálne vyhlásenie z jedného na tri roky, oslobodiť orgán od environmentálnych vyhlásení požadovaných úradmi hygieny miestnych orgánov a znížiť záťaž uvalenú niektorými úradmi pre priemyselné nehody.

(15)  V tomto smere by mohol byť užitočný program elektronickej verejnej správy (e-government).

(16)  Pozri rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh, a nariadenie (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008.


11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/65


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Rady o ochrane zvierat počas usmrcovania“

KOM(2008) 553 v konečnom znení – 2008/0180 (CNS)

2009/C 218/14

Rada sa 19. novembra 2008 rozhodla podľa článku 37 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Rady o ochrane zvierat počas usmrcovania“

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 28. januára 2009. Spravodajcom bol Frank ALLEN.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 25. februára) prijal 161 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV víta tento návrh Komisie, ktorý predstavuje významný krok správnym smerom a môže zlepšiť podmienky zvierat počas procesu usmrcovania.

1.2

Výbor víta návrh, aby boli prevádzkovatelia bitúnkov plne zodpovední za dobré podmienky zvierat počas procesu usmrcovania a žiada uplatňovanie štandardných pracovných postupov, zavedenie osvedčení o spôsobilosti a vymenovanie inšpektora ochrany zvierat.

1.3

Výbor zdôrazňuje, že úradný veterinár musí mať rozhodujúcu kontrolnú právomoc, aby zabezpečil plné uplatňovanie postupov správneho zaobchádzania so zvieratami počas procesu usmrcovania. Akékoľvek zmeny štandardných pracovných postupov sa musia úradnému veterinárovi ihneď oznámiť.

1.4

Úradný veterinár by mal byť zodpovedný predovšetkým za pravidelné kontroly, aby sa zabezpečilo náležité monitorovanie procesu usmrcovania.

1.5

Návrh udeliť výnimky v prípade rituálneho zabíjania zvierat je v úplnom rozpore s cieľmi návrhu nariadenia o ochrane zvierat počas procesu usmrcovania.

1.6

Výbor s radosťou víta nové postupy depopulácie a núdzového usmrcovania. Za najvýznamnejšiu považuje požiadavku vypracovať akčný plán na zabezpečenie dodržania pravidiel stanovených týmto nariadením ešte pred začatím samotných úkonov. Obzvlášť vítaný je návrh na uverejnenie hodnotiacej správy do jedného roka od ukončenia depopulácie.

2.   Úvod

2.1

Problematike dobrých podmienok zvierat sa v EÚ pripisuje čoraz väčší význam, čo je príznačné pre spoločnosť, ktorá sa považuje za civilizovanú.

2.2

V dvoch vedeckých stanoviskách Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z roku 2004 a 2006 bola navrhnutá revízia existujúcej smernice 93/119/ES.

2.3

Ukázalo sa, že s právnymi predpismi EÚ sú spojené špecifické problémy, ako napríklad absencia jednotnej metodiky nových spôsobov omračovania a neprehľadne stanovené povinnosti prevádzkovateľov a vedúcich pracovníkov bitúnkov. Okrem toho personál asistujúci pri usmrcovaní zvierat musí prejsť náležitou odbornou prípravou.

2.4

Je potrebné ujasniť ustanovenia týkajúce sa podmienok zvierat pri usmrcovaní na účely kontroly chorôb. Pravidlá ochrany zvierat by sa pri núdzovom usmrcovaní mali uplatňovať v najvyššej možnej miere, aby sa zabránilo prieťahom a zbytočnému trápeniu zvierat.

2.5

Treba zabezpečiť, aby bola problematika dobrých podmienok zvierat lepšie chápaná a zohľadňovaná pri príprave a zaobchádzaní so zvieratami pred usmrtením.

2.6

Smernica 93/119/ES sa zruší a nahradí sa navrhovaným nariadením, ale rozsah pôsobnosti právneho predpisu zostane nezmenený.

2.7

Zmenou smernice na nariadenie sa zabezpečí jednotné a paralelné uplatňovanie predpisov v EÚ, ktoré je v súlade s jednotným trhom.

3.   Návrh Európskej komisie

3.1

V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá zabíjania zvierat chovaných na produkciu potravín, vlny, kože, kožušín alebo iných produktov a súvisiacich úkonov.

3.2

Výnimka bude povolená v prípade núdzového usmrcovania, aby sa zabránilo zbytočnej bolesti a trápeniu zvierat, a tam, kde by úplný súlad s pravidlami mohol vyústiť do priameho ohrozenia ľudského zdravia a bezpečnosti.

3.3

Toto nariadenie sa nevzťahuje na prípady, keď sú zvieratá usmrcované:

a)

pri schválených vedeckých pokusoch,

b)

počas poľovníckych činností,

c)

počas kultúrnych alebo športových podujatí,

d)

veterinárnym lekárom pri jeho práci,

e)

vlastníkom pre jeho vlastnú spotrebu (v prípade hydiny, zajacov a králikov).

3.4

Počas usmrcovania a súvisiacich úkonov sa zvieratá ušetria akejkoľvek bolesti, strachu alebo utrpenia, ktorým sa dá vyhnúť. Prevádzkovatelia musia urobiť všetky potrebné opatrenia, aby bolo pred usmrtením o zvieratá náležite postarané a aby sa zminimalizovala miera stresu pri zaobchádzaní s nimi.

3.5

Podľa článku 4 ods. 1 sa zvieratá zabijú iba použitím metódy, ktorá zabezpečí okamžitú smrť alebo smrť po omráčení.

3.6

Výnimka môže nastať v prípade metód stanovených náboženskými rituálmi. Vtedy sa zvieratá môžu usmrtiť bez predchádzajúceho omráčenia, pokiaľ sa takého zabitie uskutoční na bitúnku. Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať túto výnimku.

3.7

Omráčenie sa musí uskutočniť v súlade s postupmi opísanými v prílohe I, ktorá obsahuje zoznam metód omračovania a podrobný popis technických špecifikácií. Kontroly účinnosti procesu omračovania sa musia previesť na dostatočne reprezentatívnej vzorke zvierat, aby sa zabezpečilo náležité a dôsledné fungovanie tohto procesu.

3.8

Kódexy osvedčených postupov Spoločenstva týkajúce sa metód omračovania stanovených v prílohe I sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 22 ods. 2. Tento postup bol ustanovený rozhodnutím Rady z roku 1999, ktoré určuje postup pre výkon právomocí prenesených na Komisiu v oblasti implementácie legislatívy prostredníctvom regulačného výboru. Každý členský štát bude mať vo výbore svojho zástupcu a výboru bude predsedať predstaviteľ Komisie.

3.9

Prevádzkovatelia vypracujú a zavedú štandardné pracovné postupy, aby zabezpečili, že sa usmrcovanie a súvisiace úkony uskutočňujú v súlade s článkom 3 ods. 1. Tieto štandardné pracovné postupy sa na požiadanie poskytnú príslušnému orgánu. Pokiaľ ide o omračovanie, v štandardných operačných postupoch by sa mali zohľadniť odporúčania výrobcov a návody na použitie prístrojov. K dispozícii tiež musí byť náhradné zariadenie, ktoré sa dá okamžite použiť v prípade, že sa vyskytne problém s prístrojmi na omračovanie.

3.10

Osvedčenie o spôsobilosti bude nevyhnutnosťou pre personál bitúnku podieľajúci sa na zabíjaní a súvisiacich úkonoch:

a)

zaobchádzanie so zvieratami a starostlivosť o ne pred ich znehybnením,

b)

znehybnenie zvierat na účely omráčenia alebo zabitia,

c)

omráčenie zvierat,

d)

posúdenie účinného omráčenia,

e)

zavesenie alebo zdvihnutie živých zvierat,

f)

vykrvenie živých zvierat,

g)

zabitie kožušinových zvierat.

3.11

K výrobkom predávaným ako znehybňovacie alebo omračovacie prístroje musia byť priložené návody na použitie a údržbu, ktoré zabezpečia najvyššiu úroveň dobrého zaobchádzania so zvieratami, s osobitým ohľadom na kategórie a váhu zvierat a na vhodný spôsob kontroly účinnosti zariadení.

3.12

Príloha II jasne uvádza požiadavky na výstavbu, usporiadanie a zariadenie bitúnkov. Na účely tohto nariadenia schváli príslušný orgán členského štátu (definovaný v článku 4 nariadenia (ES) č. 853/2004) každý bitúnok, ktorý spĺňa príslušné kritériá.

3.13

Prevádzkovatelia zabezpečia dodržiavanie prevádzkových pravidiel pre bitúnky stanovených v prílohe III. Bez ohľadu na článok 3 ods. 1 sa zakazujú tieto metódy znehybňovania:

a)

zavesenie alebo zdvíhanie zvierat za nohy,

b)

mechanické upínanie nôh zvierat,

c)

lámanie nôh, prerezávanie šliach na nohách alebo oslepovanie zvierat,

d)

preťatie miechy napríklad použitím noža alebo dýky,

e)

použitie elektrického prúdu, ktorý za kontrolovaných podmienok zvieratá neomráči alebo nezabije, najmä akéhokoľvek elektrického zariadenia, ktoré nezovrie mozog.

Písmená a) a b) sa však nevzťahujú na závesné háky používané v prípade hydiny.

3.14

Prevádzkovatelia zavedú postupy monitorovania pri usmrcovaní na overenie a potvrdenie, že zvieratá určené na zabitie sú v období medzi omráčením a potvrdením smrti účinne omráčené. Musia sa uviesť mená osôb zodpovedných za monitorovanie. V prípade každej linky bitúnku, kde sa používajú rôzne omračovacie zariadenia, sa musí zaviesť individuálny postup monitorovania.

3.15

Prevádzkovatelia v každom bitúnku vymenujú inšpektora ochrany zvierat, ktorý bude zodpovedný za dodržiavanie pravidiel stanovených týmto nariadením. Výnimku majú bitúnky, na ktorých sa ročne zabije menej ako 1 000 dobytčích jednotiek alebo 150 000 jednotiek hydiny.

3.16

Cieľom návrhu je previesť na príslušný orgán vykonávajúci usmrcovanie na účely kontroly chorôb (ako sú vtáčia chrípka alebo slintačka a krívačka) väčšiu zodpovednosť voči verejnosti za dobré zaobchádzanie s obetovanými zvieratami. Návrh bude vyžadovať predovšetkým lepšie plánovanie, dozor a podávanie správ.

3.17

V prípade núdzového usmrcovania prijme osoba zodpovedná za príslušné zvieratá všetky potrebné opatrenia na čo najskoršie zabitie zvierat.

3.18

Každý členský štát určí národné referenčné centrum, ktoré zabezpečí stálu a kvalifikovanú podporu úradným inšpektorom a poskytne odborníka z oblasti techniky a vedy.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Výnimka pre malé bitúnky, definovaná v článku 14, je primeraná a potrebná, aby sa zaistilo fungovanie malých bitúnkov a zásobovanie miestnych trhov.

4.2

Právomoc úradného veterinára by mala byť rozšírená, mal by dohliadať na dodržiavanie pravidiel ochrany zvierat stanovených v tomto nariadení, s osobitým zameraním na kontrolu práce inšpektora ochrany zvierat. Úradný veterinár by mal byť okamžite informovaný o akejkoľvek zmene štandardných pracovných postupov.

4.3

Mala by sa vytvoriť špecializovaná skupina odborníkov, ktorí by preverili a vypracovali kódexy osvedčených postupov pre metódy omračovania definované v prílohe I.

4.4

Návrh udeliť výnimky v prípade rituálneho zabíjania zvierat, uvedený v článku 4 ods. 2, je v rozpore s celkovým cieľom nariadenia, ktorým je zlepšenie ochrany zvierat počas usmrcovania. Inovačné technológie ako prístroj na kontrolu omráčenia „Stun Assurance Monitor“ umožňujú tým, ktorí chcú pred usmrcovaním používať elektrické omráčenie v súlade s moslimskou tradíciou, presne monitorovať dávku elektrického prúdu pustenú do zvieraťa. Tým sa zabezpečí, že zviera je pred zabitím účinne omráčené, ale stále nažive. Prístroj zaznamená každé omráčenie ako aj veľkosť použitého napätia. Môže byť skutočným prínosom pre ochranu zvierat. Zavedenie systému označovania, ktorý by uvádzal metódy usmrcovania, by podporilo používanie tohto prístroja. Je dôležité, aby Komisia aktívne podporovala výskum systémov, ktoré by povzbudili náboženské skupiny k používaniu omračovania na ochranu zvierat počas usmrcovania.

4.5

Je dôležité, aby sa kódexy osvedčených postupov vypracovali v zhode s rôznymi zainteresovanými stranami a podliehali schváleniu Komisie.

4.6

Malé bitúnky museli v poslednej dobre vynaložiť značné prostriedky na modernizáciu svojich priestorov, aby splnili podmienky určené „balíkom hygienických predpisov“. Aby sa predišlo ohrozeniu ich životaschopnosti, mali by sa vyčleniť zdroje na financovanie výdavkov spojených so zavádzaním tohto nariadenia.

4.7

Vytvorenie referenčných centier by malo byť kompatibilné a prepojené s existujúcimi vedeckými a výskumnými strediskami v členskom štáte. Je dôležité vyhnúť sa duplicite a poskytnúť primerané finančné zdroje na zabezpečenie efektívnej prevádzky systému. Programy odbornej prípravy by sa mali zosúladiť na úrovni EÚ.

4.8

Pri vypracovaní kódexov osvedčených postupov na zaobchádzanie so zvieratami a starostlivosť o ne sa musia brať do úvahy názory osôb, ktoré majú v tejto oblasti minimálne päťročnú nepretržitú prax rovnako ako teoretické poznatky z tohto odboru. Kurzy na získanie osvedčenia o spôsobilosti v oblasti zaobchádzania so zvieratami a starostlivosti o ne by tento aspekt mali tiež brať do úvahy.

4.9

Do 31. decembra 2014 by členské štáty mali po pozitívnom hodnotení od úradného veterinára vydať osobám s päťročnou nepretržitou praxou osvedčenia o spôsobilosti aj bez oficiálneho preskúšania.

4.10

Za obzvlášť dôležitý považuje výbor článok 4 ods. 1. Článok stanovuje, že zvieratá sa zabijú iba použitím metódy, ktorá zabezpečí okamžitú smrť alebo smrť po omráčení.

4.11

Výbor víta návrh uvedený v článku 8 ktorý hovorí, že omračovacie zariadenia sa nesmú na trh uvádzať bez príslušného návodu na ich použitie a údržbu, ktorým sa zabezpečia optimálne podmienky zvierat. Mal by sa urobiť výskum, aby sa zabezpečila dostupnosť automatického monitorovacieho systému. Nariadenie nešpecifikuje aký spôsob licencie sa má použiť, aby sa zabezpečilo uvádzanie omračovacích zariadení na trh až po nezávislom preverení vyhlásení výrobcu.

4.12

Výbor sa domnieva, že zariadenia dovážané z tretích krajín by mali spĺňať rovnaké normy, aby nedochádzalo k narušeniu hospodárskej súťaže. Tejto problematike sa venuje článok 10, ktorý však treba sprísniť a vyjasniť. Je tiež nutné vydať vyhlásenie o zámere zaviesť takéto predpisy.

4.13

Výbor víta hlavné zásady navrhovaného nariadenia.

V Bruseli 25. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/69


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Spoločná prisťahovalecká politika pre Európu: zásady, opatrenia a nástroje“

KOM(2008) 359 v konečnom znení

2009/C 218/15

Komisia sa 17. júna 2008 podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Spoločná prisťahovalecká politika pre Európu: zásady, opatrenia a nástroje

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. decembra 2008. Spravodajcom bol pán PARIZA CASTAÑOS; pomocnou spravodajkyňou: pani BONTEA.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 25. februára) prijal 130 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery: Riadenie prisťahovalectva

1.1

EHSV navrhuje, aby Rada Európskej únie v rámci prisťahovaleckej politiky odstúpila od pravidla jednomyseľného hlasovania, a aby rozhodnutia v tejto oblasti boli schvaľované kvalifikovanou väčšinou a spolurozhodovaním s Parlamentom. Navrhuje, aby Lisabonská zmluva zaradila oblasť prisťahovalectva do riadneho legislatívneho postupu. Vzhľadom na súčasné okolnosti, ktoré môžu oddialiť schválenie Lisabonskej zmluvy, výbor opätovne navrhuje, aby Rada zaviedla provizórny postup, s cieľom urýchliť zavedenie do platnosti schvaľovania kvalifikovanou väčšinou a spolurozhodovaním.

1.2

Výbor dal vo svojich stanoviskách najavo presvedčenie, že politika a legislatíva v oblasti prisťahovalectva musia plne rešpektovať ľudské práva všetkých osôb, zaručiť rovnosť zaobchádzania a zákaz diskriminácie. EHSV kvôli posilneniu tohto zámeru navrhuje, aby boli pridané dve ďalšie spoločné zásady: základné práva a právny štát a základné slobody.

1.3

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné na úrovni Európskej komisie i členských štátov pripraviť a zaviesť mechanizmus pre konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami, predovšetkým sociálnymi aktérmi (odborovými organizáciami a organizáciami zamestnávateľov), ale aj s občianskou spoločnosťou, združeniami prisťahovalcov, akademickými expertmi a medzinárodnými organizáciami. S cieľom stanoviť štruktúru tejto účasti a posilniť svoju úlohu schválil EHSV stanovisko (1) o zriadení Európskeho integračného fóra.

1.4

Od momentu, kedy Komisia zaviedla otvorenú metódu koordinácie  (2), ktorú podporil EHSV aj Parlament, ale nebola schválená v Rade, už ubehlo niekoľko rokov. EHSV schvaľuje návrh spoločnej metodológie, ktorý predložila Komisia, pretože sa domnieva, že predstavuje prvý krok smerom k vytvoreniu otvorenej metódy koordinácie. Výbor sa domnieva, že spoločné zásady by sa mali pretransformovať na spoločné objektívne ukazovatele, ktoré by sa mali začleniť do profilov prisťahovalectva v jednotlivých štátoch. Každý členský štát vypracuje každoročne správu a Komisia vypracuje každoročne súhrnnú správu, ktorú zašle Parlamentu. EHSV sa domnieva, že aj on by mal byť konzultovaný. Na základe správy Komisie sa na jarnom zasadnutí Európskej rady uskutoční politické vyhodnotenie a navrhnú sa odporúčania.

1.5

Do prípravy výročných správ členských štátov sa podľa postupov platných v jednotlivých členských štátoch zapoja sociálni partneri, organizácie občianskej spoločnosti a národné parlamenty. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné tieto výročné správy zverejňovať a propagovať a informovať o nich občanov.

1.6

Výbor sa nazdáva, že otvorená metóda koordinácie je primeraným nástrojom na to, aby sa zabezpečila súdržnosť medzi jednotlivými vnútroštátnymi politickými stratégiami. Táto metóda by mala slúžiť k tomu, aby pri napĺňaní cieľov vytýčených v Tampere, smerujúcich k vytvoreniu európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti postupovali členské štáty spoločne. Otvorenú metódu koordinácie treba zaviesť bez toho, aby to oddialilo vytvorenie právneho rámca, stanoveného v Zmluve a schváleného na zasadnutí Európskej rady v Tampere a v Haagu.

1.7

Výbor by si prial, aby Európska únia disponovala adekvátnou spoločnou legislatívou s vysokou mierou harmonizácie, ktorá by umožňovala riadenie prisťahovalectva pomocou transparentných a flexibilných právnych postupov, a na základe ktorej by sa so štátnymi príslušníkmi tretích krajín zaobchádzalo spravodlivo, a títo by disponovali právami a povinnosťami porovnateľnými s občanmi Spoločenstva.

1.8

Výbor sa domnieva, že vďaka spolupráci medzi príslušnými orgánmisociálnymi aktérmi by mnohí, ktorí dnes vykonávajú nelegálnu prácu, mohli svoju situáciu administratívne zlegalizovať, aby sa ich práca zmenila na legálne zamestnanie.

1.9

Je potrebné zlepšiť spoluprácu a solidaritu medzi členskými štátmi a podstatne posilniť finančnú podporu. Preto treba primerane využívať prostriedky rámcového programu „Solidarita a riadenie migračných tokov“ (2007 – 2013), aby bolo možné rozložiť náklady a doplniť vlastné rozpočtové zdroje členských štátov.

2.   Úvod

2.1

Zámerom oznámenia je podnietiť Radu k tomu, aby schválila súbor spoločných politických princípov smerujúcich k budúcemu riadeniu vývoja spoločnej prisťahovaleckej politiky a zároveň sa začleňuje do veľkého politického procesu smerujúceho k vypracovaniu politických základov pre prijatie nového viacročného programu politických opatrení v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Tento nový program nahradí Haagsky program a bude dohodnutý počas švédskeho predsedníctva Rady EÚ v druhom polroku 2009.

2.2

Francúzske predsedníctvo podporilo v Rade schválenie Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle (3), ktorý by mal dať týmto opatreniam nový politický impulz a zlepšiť medzivládnu spoluprácu.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

EHSV víta, že Európska komisia vypracovala toto oznámenie s cieľom zlepšiť v rámci Európskej únie spoluprácu a koordináciu politických opatrení v oblasti prisťahovalectva. Domnieva sa, že je potrebné zdôrazniť pridanú hodnotu spoločnej európskej prisťahovaleckej politiky, ako aj proaktívnu úlohu Európskej komisie.

3.2

Domnieva sa, že výbor mal byť konzultovaný francúzskym predsedníctvom v problematike Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle. EHSV sa ďalej domnieva, že prístup Komisie zdôrazňuje význam posilnenia metódy Spoločenstva a závery Rady podčiarkujú medzivládnu spoluprácu. Výbor víta zlepšenie spolupráce jednotlivých vlád a navrhuje Rade, aby bola počas prípravy politických opatrení v oblasti prisťahovalectva Komisii poskytnutá podpora pri jej iniciatívach a aby Európsky parlament i samotný výbor zohrávali aktívnejšiu úlohu.

3.3

V oznámení sa konštatuje, že spoločná prisťahovalecká politika je pre EÚ kľúčovou prioritou. Mala by byť riadená koordinovaným a integrovaným spôsobom na európskej, národnej a regionálnej úrovni a mala by byť implementovaná spoločne a solidárne členskými štátmi a Európskou komisiou. Rovnako navrhuje prijať niektoré politicky záväzné spoločné zásady, na ktorých by sa malo dohodnúť v Rade, a ktoré sa budú uplatňovať prostredníctvom rôznych konkrétnych opatrení. Spolu s týmito zásadami by sa zaviedol monitorovací mechanizmus a spoločná metodológia.

3.4

EHSV vo všeobecnosti s týmito cieľmi súhlasí.

3.5

EHSV navrhuje (4), aby Rada Európskej únie zrušila v oblasti prisťahovaleckej politiky pravidlo jednomyseľného schvaľovania, a aby svoje rozhodnutia v tejto oblasti prijímala kvalifikovanou väčšinou a spolurozhodovaním.

3.6

Výbor vo svojich stanoviskách vyjadril názor, že politika a legislatíva v oblasti prisťahovalectva musia plne rešpektovať ľudské práva všetkých ľudí, rovnosť zaobchádzania a zákaz diskriminácie, a preto súhlasí s Komisiou v tom, že opatrenia v oblasti prisťahovalectva by sa mali budovať na všeobecne uznávaných hodnotách, ako sú ľudská dôstojnosť, sloboda, rovnosť a solidarita, ktoré zastáva EÚ, vrátane dôsledného dodržiavania Charty základných práv a Európskeho dohovoru o ľudských právach.

3.7

Keď vstúpi do platnosti Lisabonská zmluva, bude to pre členské štáty a inštitúcie Spoločenstva znamenať, že po prvýkrát v histórii európskej integrácie bude pri prijímaní a uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva oficiálne uznaný záväzný právny charakter Charty základných práv Európskej únie. Inštitúcie EÚ, ako aj členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli vo všetkých politických opatreniach, vrátane opatrení týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, dodržiavané základné práva.

3.8

Lisabonská zmluva okrem toho v článku 47 Zmluvy o EÚ priznáva Únii právnu subjektivitu a článok 6 ods. 2 Zmluvy hovorí, že na základe svojej novej subjektivity Únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3.9

EHSV navrhuje (5) Komisii, Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie, aby v rámci zahraničnej politiky podporovali vytvorenie medzinárodného právneho rámca v oblasti migrácie, a to na základe Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Tento medzinárodný právny rámec by mal obsahovať základné dohovory MOP a Medzinárodný dohovor OSN o ochrane práv všetkých pracovníkov a členov ich rodín, ktorý ešte nebol ratifikovaný členskými štátmi EÚ napriek tomu, že EHSV vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy (6) k tejto ratifikácii vyzýva.

3.10

EHSV kvôli posilneniu tohto zámeru navrhuje, aby boli pridané dve ďalšie spoločné zásady: základné práva a právny štát a základné slobody.

4.   Konkrétne pripomienky k základným zásadám

4.1

Európska komisia navrhuje desať spoločných zásad pre rozvoj spoločnej prisťahovaleckej politiky, ktoré sú rozdelené do troch oblastí: prosperita, solidarita a bezpečnosť.

4.2

EHSV si však všíma, že chýbajú zásady odvodené od základných práv. Keďže politika a legislatíva EÚ a členských štátov v oblasti prisťahovalectva (prijímanie, víza, hranice, návrat, podmienky pobytu atď.) musí rešpektovať ľudskú dôstojnosť a základné práva, EHSV navrhuje, aby bola pridaná ešte jedna časť – „Ľudské práva“, ktorá by obsahovala dve nové zásady:

Zásada A:   základné práva

4.3

V politických opatreniach v oblasti prisťahovalectva musí EÚ a členské štáty dodržiavať Chartu základných práv EÚ, aby bol zaručený boj proti rasizmu a diskriminácii a posilnený princíp rovnakého zaobchádzania. Dodržiavanie týchto princípov by malo vytvárať základ, na ktorom budú vypracovávané právne predpisy EÚ v oblasti prisťahovalectva.

4.4

EHSV vo svojom nedávnom stanovisku (7) vyjadril názor, že práva a povinnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, obsiahnuté v návrhu smernice o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí (KOM(2007) 638), ktoré spočívajú v rovnakom zaobchádzaní v oblasti mzdových otázok, pracovných podmienok, slobody združovania, vzdelávania a odbornej prípravy, predstavujú dobrý východiskový bod pre budúce právne predpisy v oblasti prisťahovalectva.

Zásada B:   právny štát a základné slobody

4.5

Majúc na zreteli záväzok členských štátov, aby EÚ pristúpila k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa EHSV domnieva, že medzi spoločné princípy prisťahovaleckej politiky treba začleniť právne záruky, ktoré obsahuje tento dohovor, aby sa všetkým prisťahovalcom počas ich pobytu v EÚ zaručil efektívny prístup k právam a zárukám právneho štátu.

5.   Spoločné zásady tvoriace základ ďalšieho rozvoja spoločnej prisťahovaleckej politiky (návrh Európskej komisie)

5.1

Prosperita: príspevok legálneho prisťahovalectva k sociálno-ekonomickému rozvoju EÚ.

5.2

V oznámení sa zdôrazňuje prínos legálneho prisťahovalectva k sociálno-ekonomickému rozvoju Európskej únie. EHSV už niekoľkokrát hovoril o pozitívnom prínose prisťahovalectva pre prijímajúce európske spoločnosti, pričom mal na pamäti výzvy Lisabonskej stratégie. V tejto súvislosti výbor očakáva, že čoskoro vyprší prechodné obdobie a s tým súvisiace obmedzenia, ktoré sa týkajú občanov nových členských krajín.

5.3

Časť prosperita obsahuje tri zásady:

Zásada 1:   jasné pravidlá a vyváženosť

5.4

Výbor si želá, aby Európska únia disponovala primeranými spoločnými právnymi predpismi s vysokou mierou harmonizácie, ktoré by umožňovali regulovanie prisťahovalectva prostredníctvom legálnych, flexibilných a transparentných postupov, na základe ktorých by mali štátni príslušníci tretích krajín právo na spravodlivé zaobchádzanie, vrátane práv a povinností porovnateľných s právami a povinnosťami občanov Spoločenstva.

5.5

Spolupráca medzi EÚ a krajinami pôvodu smerujúca k zlepšeniu riadenia migračných prúdov je nevyhnutná. V poslednej dobe prijal výbor dve stanoviská (8), v ktorých navrhol zlepšiť spoluprácu medzi krajinami pôvodu a prijímajúcimi krajinami Európy.

5.6

Spoločná vízová politika musí byť uplatňovaná flexibilnejšie, pretože v mnohých prípadoch sťažuje riadenie legálnych migračných prúdov.

Zásada 2:   hľadanie zhody medzi znalosťami a potrebami

5.7

Ekonomicky motivované prisťahovalectvo ako súčasť Lisabonskej stratégie by malo odpovedať spoločnému posúdeniu potrieb pracovných trhov EÚ pri zohľadnení všetkých znalostných úrovní a odvetví a pri plnom dodržiavaní zásady preferencie Spoločenstva.

5.8

V súvislosti s vyhodnotením požiadaviek na „kvalifikovaných pracovníkov“ v EÚ a v členských štátoch do roku 2020, EHSV vo svojom nedávnom stanovisku (9) predložil niekoľko návrhov týkajúcich sa smernice o „modrej karte“.

5.9

Pokiaľ ide o vypracovanie „profilov prisťahovalectva“, ktoré by poskytli informácie o účasti prisťahovalcov na národných trhoch práce, EHSV sa domnieva, že je potrebné zlepšiť údaje jednotlivých štátov i EÚ o migračných prúdoch a trhoch práce. Napriek tomu je výbor presvedčený, že pojem „profily prisťahovalectva“ treba chápať flexibilne a treba mať na pamäti schopnosť profesionálnej prispôsobivosti.

5.10

EHSV chce zdôrazniť veľký význam jazykovej znalosti a odborného vzdelania pracovníkov prisťahovalcov, pretože tieto zručnosti sú kľúčové na získanie zamestnania a zlepšenie svojej schopnosti prispôsobiť sa zmenám na trhu práce a dôležité je aj uznanie odbornej kvalifikácie nadobudnutej mimo EÚ.

5.11

EHSV súhlasí so zámerom Komisie podporovať podnikateľské zmýšľanie prisťahovalcov, na čo je potrebné prekonať mnohé prekážky, ktoré sa ešte v oblasti prisťahovalectva objavujú v národných právnych predpisoch.

5.12

Keďže pracovníci prisťahovalci sú viac vystavení riziku straty zamestnania, je potrebné vypracovať opatrenia na zlepšenie ich pracovného začlenenia a mimoriadnu pozornosť treba venovať situácii žien a osôb so špeciálnymi ťažkosťami.

5.13

EHSV považuje za správne bojovať proti nelegálnej práci nielen prostredníctvom opatrení stanovených v smernici o sankciách proti zamestnávateľom, ale aj pomocou rôznych podnetov a aktívnych politických stratégií na zabezpečenie regulárnosti a legalizáciu zamestnania prisťahovalcov. K tomu je potrebné, aby boli právne opatrenia v oblasti prisťahovalectva (na úrovni jednotlivých štátov i na úrovni EÚ) pružnejšie a užšie prepojené s trendmi na trhu práce. Je potrebné pripraviť a posilniť konzultácie so sociálnymi partnermi i sociálny dialóg ako taký.

5.14

Treba zabezpečiť dodržiavanie nariadení MOP, predovšetkým dohovorov MOP o pracovníkoch prisťahovalcoch (C 97 a C 143).

Zásada 3:   integrácia je kľúčom k úspešnému prisťahovalectvu

5.15

EHSV vypracoval niekoľko stanovísk (10) v ktorých podporuje integračnú politiku, a preto vyjadruje svoj súhlas s tým, aby integrácia bola jednou zo zásad prisťahovaleckej politiky. „Spoločné základné princípy“, ktoré prijala Rada v roku 2004 by mali byť základom politiky integrácie. Prvý z týchto princípov sa týka obojsmerného alebo vzájomného charakteru integrácie (medzi prisťahovalcami a medzi prijímajúcou spoločnosťou). Výbor súhlasí s Komisiou v tom, že cieľom európskych spoločností by malo byť „rozšíriť svoje kapacity na riadenie rozmanitosti vyplývajúcej z prisťahovalectva a zvýšiť sociálnu súdržnosť“.

5.16

Výbor podporuje návrhy Komisie a domnieva sa, že upevnenie európskeho rámcového programu pre integráciu bude potrebovať v rámci Rady nový politický impulz. EHSV navrhol „občiansku iniciatívu“, založenú na postupnom vyrovnaní povinností a práv prisťahovalcov s ostatným obyvateľstvom, ako aj na zabezpečení prístupu k tovarom a službám a občianskej účasti za podmienok rovnakého zaobchádzania (11). Rozhodujúce je preto na miestnej, národnej aj európskej úrovni zvýšiť spoločenskú a politickú účasť prisťahovalcov. Na podporu prístupu prisťahovalcov k občianstvu vypracoval výbor stanovisko predložené Európskemu konventu (12), v ktorom navrhuje, aby štátni príslušníci tretích krajín s dlhodobým pobytom mali možnosť získať štátne občianstvo Európskej únie.

5.17

V súčasnosti funguje pod správou Komisie národná sieť kontaktných bodov, čo sa ukazuje ako veľmi pozitívna skúsenosť. EHSV podčiarkuje význam výmeny skúseností a osvedčených postupov orgánov členských štátov a ich analýz a tiež toho, aby Rada zaviedla otvorenú metódu koordinácie. Za týmto účelom je potrebné vypracovať zodpovedajúce spoločné ukazovatele a štatistické systémy, ktoré by členské štáty mali využívať na vyhodnocovanie výsledkov integračnej politiky.

5.18

Bude potrebné dobre rozpracovať „integračné programy“ pre „nových prisťahovalcov“, ktoré by mali obsahovať aj lingvistický rozmer (štúdium jazyka), kultúrny a občiansky rozmer (záväzok dodržiavania základných európskych hodnôt) v rámci „osobitných vnútroštátnych postupov“, ako sú napr. „integračné osnovy, konkrétne integračné záväzky, privítacie programy, celoštátne plány pre občianstvo a integráciu, úvodné a orientačné občianske kurzy“.

5.19

Výbor v spolupráci s Dublinskou nadáciou a sociálnymi partnermi analyzoval pracovné podmienky prisťahovalcov (13) a dospel k záveru, že rozmanitosť na pracovisku zvyšuje príležitosti pre podniky i pre pracovníkov, a že v oblasti trhu práce by právne predpisy a verejné politické opatrenia mali byť dopĺňané spoluprácou sociálnych partnerov.

5.20

Výbor v niekoľkých stanoviskách navrhoval, aby boli do európskych právnych predpisov zahrnuté aj práva prisťahovalcov, a aby boli títo o svojich právach a povinnostiach informovaní (za súčasného dodržiavania zákonov prijímajúcej krajiny).

5.21

Majúc na pamäti skutočnosť, že v niektorých členských štátoch sú určité práva odvodené od dĺžky pobytu prisťahovalca, EHSV súhlasí s Komisiou v tom, aby bol zaručený efektívny nediskriminujúci prístup k zdravotnej starostlivosti, sociálnej ochrane, dôchodkovým právam a sociálnemu zabezpečeniu. Európsky pakt pre imigráciu a azyl tiež potvrdzuje, že určité práva, ako prístup k vzdelaniu, zamestnaniu, ochrane a k verejným a sociálnym službám musia byť zaručené.

5.22

Výbor vo svojom stanovisku k zelenej knihe navrhuje, aby boli znovu uznané niektoré práva (14).

5.23

EHSV už v mnohých stanoviskách navrhoval (15), že je potrebné upraviť smernicu 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny, pretože je veľmi reštriktívna, nerešpektuje základné práva a je prekážkou v integrácii.

5.24

Do marca 2009 by malo byť tiež zriadené Európske fórum pre integráciu, na základe návrhu EHSV (16), ktorý bol v apríli 2008 podporený na prípravnej konferencii. Členské štáty by mali umožniť členom účasť na tomto fóre.

5.25

Solidarita: koordinácia medzi členskými štátmi a spolupráca s tretími krajinami.

5.26

Komisia navrhuje zlepšenie politiky solidarity. Časť „Solidarita a prisťahovalectvo“ sa skladá z troch zásad:

Zásada 4:   transparentnosť, dôvera a spolupráca

5.27

Spoločná prisťahovalecká politika musí byť založená na vysokej miere politickej a operačnej solidarity, na vzájomnej dôvere, transparentnosti, spoločnej zodpovednosti a na spoločnom úsilí Európskej únie a jej členských štátov. EHSV súhlasí s týmito zásadami a upozorňuje na nevyhnutnosť preklenúť hranice medzivládnej úrovne s cieľom zaručiť, aby sa inštitúcie EÚ zúčastňovali na spoločnej prisťahovaleckej politike.

5.28

Musí sa zlepšiť poskytovanie informácií a vzájomná dôvera, treba prijať koordinovanejší prístup, monitorovať vplyv národných opatrení aj za štátne hranice a vyvíjať spoločné operatívne systémy a zohľadniť aktivity EUROSUR-u.

5.29

EHSV vo svojom nedávnom stanovisku (17) podporil iniciatívy Európskej komisie smerujúce k tomu, aby členské štáty zlepšili svoje štatistiky o prisťahovalectve.

Zásada 5:   efektívne a koherentné využívanie dostupných prostriedkov

5.30

Solidarita ba mala zahŕňať „silný finančný prvok“, ktorý berie do úvahy špecifickú situáciu na vonkajších hraniciach určitých členských štátov. Preto treba primerane využívať prostriedky všeobecného programu „Solidarita a riadenie migračných tokov“ (2007 – 2013) ako mechanizmu na rozdelenie nákladov a na doplnenie vlastných rozpočtových zdrojov členských štátov.

5.31

EHSV vypracoval stanovisko (18), v ktorom kritizuje prístup politiky riadenia migračných tokov a navrhuje prístup, ktorý by v prvom rade zohľadňoval človeka, ako nositeľa základných ľudských práv.

5.32

Dôležité je predovšetkým riešiť naliehavé otázky, napr. masívny príliv prisťahovalcov. Výbor by chcel, okrem iného, upozorniť na to, že niekedy vnikajú situácie humanitárnej pohotovosti, ktoré je potrebné riešiť za pomoci solidarity EÚ.

5.33

EHSV víta, že rozpočtový výbor Európskeho parlamentu podporil pozmeňovací návrh k rozpočtu EÚ na rok 2009 na pridelenie finančných prostriedkov na zriadenie „mechanizmu solidarity“, ktorý by umožnil rozdelenie nákladov medzi členské štáty EÚ. Týka sa to tiež pridelenia prostriedkov pre Európsky fond pre utečencov, podpory ďalších programov pre opätovné usadenie a prostriedkov pre agentúru Frontex, aby od januára 2009 mohla rozšíriť svoje námorné misie v južnej Európe na trvalom základe.

Zásada 6:   partnerstvo s tretími krajinami

5.34

EHSV vypracoval dve stanoviská (19), v ktorých navrhuje nový prístup európskych politických opatrení: riadenie prisťahovaleckej politiky v spolupráci s krajinami pôvodu tak, aby sa migrácia stala pre tieto krajiny prvkom rozvoja. Znamená to prepracovať mnohé aspekty týchto politických stratégií, dokonca i tie, ktoré sa týkajú kritérií prijímania alebo možností mobility prisťahovalcov.

5.35

Výbor preto s uspokojením prijíma túto zásadu, pretože riadenie migračných prúdov si vyžaduje partnerstvo a spoluprácu s tretími krajinami.

5.36

Je potrebné zabraňovať odlivu mozgov, posilniť odbornú prípravu a vzdelávanie, posilniť miestne pracovné trhy, podporiť dôstojnú prácu, zvýšiť potenciál zasielania finančných prostriedkov a predchádzať neregulárnemu prisťahovalectvu.

5.37

Spoločne so zainteresovanými členskými štátmi by bolo vhodné zakladať „partnerstvá v oblasti mobility“ s tretími krajinami, aby tak občania získali možnosť legálne sa vysťahovať do Európy.

5.38

Poskytnúť možnosti pre okružnú migráciu pomocou právnych a vykonávacích opatrení, ktoré by legálnym prisťahovalcom poskytli prednostné právo k ďalšiemu legálnemu pobytu v EÚ.

5.39

Dohody o partnerstve by mali obsahovať aj aspekty sociálneho zabezpečenia a v rámci nich možnosť prevádzať do krajín pôvodu sociálne práva a predovšetkým dôchodkové práva.

5.40

Bezpečnostná ochrana: účinný boj proti „nelegálnemu prisťahovalectvu“

5.41

EHSV vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (20) upozorňoval na to, že pojem „nelegálne prisťahovalectvo“, pokiaľ sa ním označujú osoby, ktoré emigrovali, si vyžaduje objasnenie. I keď vstup do krajiny bez náležitých dokladov a udeleného povolenia nie je legálny, tieto osoby nie sú zločincami. Nelegálny prisťahovalec nie je zločinec, i keď jeho pobyt je nelegálny. Zločinci sú tí, ktorí nelegálne obchodujú s ľuďmi, a ktorí neregulárnych prisťahovalcov vykorisťujú.

5.42

Časť o bezpečnostnej ochrane obsahuje štyri zásady:

Zásada 7:   vízová politika, ktorá slúži záujmom Európy a jej partnerom

5.43

EHSV sa pýta Komisie či má k dispozícii dostatočné údaje k tomu, aby vyhodnotila vplyv vízovej politiky na zníženie neregulárneho prisťahovalectva. Požiadavka, aby občania niektorých tretích krajín mali víza na krátkodobý pobyt môže obmedziť neregulárnu migráciu z týchto krajín, avšak môže zvýšiť počet ľudí, ktorí sa stanú obeťami sietí prevádzačov a pašovania ľudí. Vízová politika môže navyše spôsobovať vážne diskriminujúce obmedzenie mobility osôb, a preto je potrebné náležité riadenie prostredníctvom konzulárnych orgánov, ktoré bude transparentné, rýchle a zabráni korupcii.

5.44

Výbor súhlasí s tým, aby boli prijaté jednotné európske schengenské víza a mohli by byť vytvorené aj spoločné konzulárne strediská viacerých členských štátov.

Zásada 8:   integrované riadenie hraníc

5.45

S cieľom zachovať integritu schengenského priestoru bez kontroly osôb na vnútorných hraniciach, EHSV navrhuje rozvinúť a upevniť „integrované riadenie“ stratégií na kontrolu vonkajších hraníc EÚ.

5.46

Je potrebné posilniť operačný rozmer agentúry Frontex. Potrebné je tiež vyvinúť integrovaný systém kontroly hraníc za pomoci využitia nových technológií a potenciálu siedmeho rámcového programu Európskej komisie. Je dôležité, aby Frontex rozvinula a posilnila svoje koordinačné a podporné úlohy v rámci spoločných operácií a schopnosť rýchlo reagovať na potreby členských štátov na vonkajších hraniciach. V budúcnosti EÚ rozhodne o vedení a kontrole operácií tejto agentúry, pričom zváži právne dôsledky z hľadiska vnútroštátnych ako aj medzinárodných právnych predpisov.

5.47

Na mieste je rozvíjanie spolupráce s tretími krajinami a podporovanie schopností týchto krajín riadiť a kontrolovať migráciu.

5.48

Výbor podčiarkuje potrebu zachovať schengenský priestor bez vnútorných hraničných kontrol a posilniť spoluprácu a solidaritu medzi členskými štátmi pri riadení vonkajších hraníc.

5.49

EHSV tiež podporuje vytvorenie jednotného kontrolného miesta na pozemných hraniciach, kde sa každý cestujúci podrobí spravidla jedinej kontrole vykonanej jediným orgánom.

5.50

Masívny a neustály prílev prisťahovalcov na územie EÚ je predovšetkým humanitárnym problémom, ktorý musia riešiť vnútroštátne orgány za pomoci a solidarity EÚ. Niektoré územia v Európe, ako napr. južné ostrovy (Malta, Lampedusa, Kanárske ostrovy, atď.), čelia špecifickým ťažkostiam, pretože predstavujú pre neregulárne prisťahovalectvo prestupné miesta a niekedy je vlna prisťahovalcov taká veľká, že prekračuje ich kapacity na prijatie. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby Európska únia disponovala systémom solidarity, vrátane zdieľania operačnej záťaže prostredníctvom kombinovania európskych a spoločných národných zdrojov v súvislosti s členskými štátmi, ktoré musia riešiť opakujúce sa masívne príchody nelegálnych prisťahovalcov.

5.51

EHSV si želá, aby účinnosť a kontrola hraníc rešpektovala právo na azyl, pretože veľa osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, prichádza na vonkajšie hranice nezákonnými spôsobmi. EHSV prijme ďalšie stanovisko (21) o spoločnom európskom azylovom systéme.

5.52

EHSV podporoval (22) aj vytvorenie agentúry Frontex a vytvorenie budúcej Európskej hraničnej stráže a Európskej školy hraničnej stráže, pretože kontroly hraníc musia byť vykonávané úradníkmi so špecializáciou v oblasti zaobchádzania s osobami a ktorí majú bohaté technické vedomosti.

5.53

Medzi úlohy tejto agentúry treba zaradiť koordináciu záchranných služieb – predovšetkým námorných – na predchádzanie a pomoc osobám, ktoré sa nachádzajú v nebezpečenstve v dôsledku využitia rizikových migračných sietí.

Zásada 9:   vystupňovanie boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a nulová tolerancia voči obchodovaniu s ľuďmi

5.54

Komisia navrhuje riešiť problematiku neregistrovanej práce a nelegálneho zamestnávania pomocou preventívnych opatrení, uplatňovaním právnych predpisov a sankciami. Treba posilniť ochranu a pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi a zlepšiť spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu.

5.55

Výbor sa domnieva, že boj proti neregulárnemu prisťahovalectvu nespočíva len v kontrole hraníc, ale aj v kontrole európskych trhov práce, pretože v niektorých krajinách a v niektorých odvetviach býva neregulárnym prisťahovalcom ponúkaná nelegálna práca. Výbor nedávno schválil stanovisko (23), v ktorom podporuje návrh smernice Komisie na postih zamestnávateľov neregulárnych prisťahovalcov a zdôrazňuje v ňom význam sociálnych partnerov a pracovných podmienok prisťahovalcov.

5.56

Neregulárne prisťahovalectvo sa zníži aj vtedy, keď EÚ a členské štáty budú mať otvorenejšie a flexibilnejšie právne predpisy pre prijímanie nových prisťahovalcov, čo výbor navrhoval už v niekoľkých stanoviskách.

5.57

Výbor súhlasí s Komisiou, ktorá chce zabezpečiť, aby mali štátni príslušníci tretích krajín s nelegálnym pobytom na území EÚ prístup k službám zaručujúcim základné ľudské práva, ako napr. vzdelávanie detí, základná zdravotná starostlivosť.

5.58

Výbor považuje existenciu státisícov neregulárnych prisťahovalcov za veľkú výzvu pre EÚ a pre členské štáty. Nútený návrat nemôže byť jediným riešením, pretože vždy je potrebné zaručiť dôstojnosť ľudí a ľudský prístup a ani finančne by takáto politika nebola udržateľná. Výbor preto v niektorých stanoviskách (24) navrhol, aby v rámci koordinácie politických opatrení Komisia žiadala členské štáty o vypracovanie regularizačných opatrení, čím by sa predišlo tomu, aby sa neregulárne prisťahovalectvo považovalo za zadné dvierka legálneho prisťahovalectva. S cieľom regularizovať situáciu dotknutých osôb je potrebné, aby sa zvážila miera ich sociálnej a pracovnej integrácie. Výbor sa domnieva, že vďaka spolupráci príslušných orgánov a sociálnych aktérov by mnohí z tých, ktorí dnes vykonávajú nelegálnu prácu, mohli svoju situáciu administratívne zregularizovať, aby sa ich zamestnanie pretransformovalo na legálne.

5.59

Zločinecké siete obchodujúce s ľuďmi často zneužívajú nedostatočnú kontrolu vonkajších hraníc a neváhajú vystavovať životy ľudí veľkému nebezpečenstvu s vidinou zvýšenia svojho neoprávneného finančného zisku. V inom stanovisku (25) EHSV vyjadril názor, že tak ako sa bojuje so zločineckými sieťami, ktoré obchodujú s ľuďmi a vykorisťujú ich, orgány by mali ochraňovať predovšetkým najzraniteľnejšie obete, ako sú mladiství a obete obchodovania s ľuďmi a sexuálneho zneužívania.

5.60

Výbor je veľmi znepokojený otázkou používania biometrických údajov, pretože môžu byť zneužívané na diskriminačnom základe a môžu narušovať právo jednotlivca na súkromie.

Zásada 10:   udržateľná a účinná politika návratu

5.61

Komisia sa domnieva, že politika návratu je nevyhnutnou súčasťou prisťahovaleckej politiky a navrhuje, aby boli obmedzené masové legalizácie osôb, pričom však treba ponechať otvorenú možnosť pre individuálnu legalizáciu, založenú na spravodlivých a transparentných kritériách.

5.62

Komisia navrhuje dať politike návratu skutočný európsky rozmer a zabezpečiť plné vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate. Výbor vo svojom stanovisku (26) vyjadruje názor, že skôr ako budeme disponovať spoločnou legislatívou v oblasti prisťahovalectva a azylu je vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate veľmi problematické, pri súčasnom zaručení dodržiavania základných práv udeľovaných právnym štátom.

5.63

V spomínanom stanovisku výbor tiež uviedol, že úspešnejšia je politika dobrovoľného návratu, ktorá ponúka primeranú motiváciu a je riadená v spolupráci s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM) a špecializovanými mimovládnymi organizáciami.

5.64

EHSV nebol konzultovaný pri príprave smernice o návrate, ale s organizáciami zaoberajúcimi sa ľudskými právami súhlasí v tom, že niektoré z jej ustanovení (dĺžka pobytu v záchytných strediskách, absencia právnej ochrany, neprimerané zaobchádzanie s maloletými, atď.) nie sú zlučiteľné so základnými právami a právnym štátom.

5.65

Je potrebné vykonať kroky na zabezpečenie toho, aby krajiny pôvodu súhlasili s opätovným prijímaním svojich vlastných štátnych príslušníkov, k čomu ich viažu medzinárodné zmluvy. Aktuálne platné dohody o opätovnom prijímaní je treba tiež vyhodnotiť, aby sa vylepšilo ich uplatňovanie a stanovili sa osvedčené postupy pre budúce rokovania o dohodách.

V Bruseli 25. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Pozri Stanovisko EHSV na tému „Základné prvky štruktúry, organizácie a fungovania platformy pre väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do podpory integračnej politiky štátnych príslušníkov tretích krajín na úrovni EÚ“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. ES C 27, dňa 3.2.2009).

(2)  Pozri Stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o otvorenej metóde koordinácie imigračnej politiky Spoločenstva“ a „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o spoločnej azylovej politike, ktorou sa zavádza otvorená metóda koordinácie.“Neoficiálny preklad Spravodajkyňa: pani zu Eulenburg (Ú. v. ES C 221, 17.9.2002).

(3)  Pozri Závery predsedníctva Európskej rady 14368/08.

(4)  Stanovisko EHSV na tému: „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Haagsky Program: Desať priorít na nasledujúcich päť rokov – Partnerstvo pre európsku obnovu v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006).

(5)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Imigračná politika Spoločenstva a politika spolupráce s krajinami pôvodu na podporu rozvoja“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008).

(6)  Pozri stanovisko EHSV z vlastnej iniciatívy o „Medzinárodnej konvencii o migrantoch“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 302, 7.12.2004).

(7)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Návrh smernice Rady o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a na prácu na území členského štátu vydávané pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pre pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. ES C 27, 3.2.2009).

(8)  Pozri nasledujúce stanoviská EHSV:

Stanovisko na tému „Imigračná politika Spoločenstva a politika spolupráce s krajinami pôvodu na podporu rozvoja“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008).

Stanovisko na tému „Migrácia a rozvoj: príležitosti a výzvy“, spravodajca: pán Sharma (Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008).

(9)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Návrh smernice Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. ES C 27, 3.2.2009).

(10)  Pozri nasledujúce stanoviská EHSV:

Stanovisko na tému „Základné prvky štruktúry, organizácie a fungovania platformy pre väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do podpory integračnej politiky štátnych príslušníkov tretích krajín na úrovni EÚ“, spravodajca: pán Pariza Castaños. (Ú. v. ES C 27, 3.2.2009);

Stanovisko na tému „Prisťahovalectvo, integrácia a úloha organizácií občianskej spoločnosti“[neoficiálny preklad], spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. ES C 125, 27.5.2002);

Stanovisko na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o prisťahovalectve, integrácii a zamestnanosti“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 80, 30.3.2004);

Stanovisko na tému „Účasť občianskej spoločnosti v boji proti organizovanému zločinu a terorizmu“, spravodajcovia: páni Rodríguez García-Caro, Pariza Castaños a Cabra de Luna (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006).

(11)  Pozri Stanovisko EHSV na tému „Prisťahovalectvo, integrácia a úloha organizovanej občianskej spoločnosti“[neoficiálny preklad], spravodajca: pán Pariza Castaños, pomocný spravodajca: pán Melícias (Ú. v. ES C 125, 27.5.2002).

(12)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Prístup k občianstvu v Európskej únií“[neoficiálny preklad], spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 208, 3.9.2003).

(13)  Pozri Stanovisko EHSV na tému „Imigrácia a integrácia: spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006).

(14)  Právo na sociálne poistenie, vrátane zdravotníckej starostlivosti.

Právo prístupu k majetku a službám, vrátane bývania, za tých istých podmienok ako domáci občania.

Prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave.

Uznávanie diplomov, vysvedčení a titulov v rámci legislatívy Spoločenstva.

Právo na vzdelanie detí, vrátane podpory a študijných štipendií.

Právo vyučovať a právo na vedecký výskum podľa návrhu smernice.

Právo na bezplatné právne poradenstvo v prípade potreby.

Právo bezplatného prístupu k službám zamestnanosti.

Právo učiť sa jazyk prijímajúcej krajiny.

Rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti.

Právo na voľný pohyb a pobyt v rámci členského štátu.

(15)  Pozri nasledujúce stanoviská EHSV:

Stanovisko na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o prisťahovalectve, integrácii a zamestnanosti“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 80, 30.3.2004).

Stanovisko na tému „Zelená kniha o prístupe EÚ k riadeniu ekonomickej migrácie“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 286, 17.11.2005).

Stanovisko na tému „Imigrácia a integrácia: spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006).

Stanovisko na tému „Návrh smernice Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. ES C 27, 3.2.2009).

(16)  Pozri Stanovisko EHSV na tému „Základné prvky štruktúry, organizácie a fungovania platformy pre väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do podpory integračnej politiky štátnych príslušníkov tretích krajín na úrovni EÚ“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. ES C 27 zo dňa 3.2.2009).

(17)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane“, spravodajca: pani Sciberras (Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006).

(18)  Pozri Stanovisko EHSV na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 – 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov“, „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady ktorým sa zriaďuje Fond pre riadenie vonkajších hraníc na obdobie rokov 2007-2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov“, „Návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobie rokov 2007 - 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov“, „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre riadenie návratov na obdobie rokov 2008 – 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov“, spravodajkyňa: pani Le Nouail Marlière (Ú. v. EÚ C 88, 11.4.2006).

(19)  Pozri nasledujúce stanoviská EHSV:

Stanovisko EHSV na tému „Imigračná politika Spoločenstva a politika spolupráce s krajinami pôvodu na podporu rozvoja“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008).

Stanovisko EHSV na tému „Migrácia a rozvoj: príležitosti a výzvy“, spravodajca: pán Sharma (Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008).

(20)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o spoločnej prisťahovaleckej politike“[neoficiálny preklad], spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. ES C 149, 21.6.2002).

(21)  Pozri Stanovisko EHSV z 25. februára 2009 na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Plán politiky v oblasti azylu – integrovaný prístup k ochrane v rámci celej EÚ“, spravodajca: pán Pariza Castaños, pomocná spravodajkyňa: pani Bontea (Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(22)  Pozri Stanovisko EHSV na tému „Návrh nariadenia Rady, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre riadenie operatívnej spolupráce na vonkajších hraniciach“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 108, 30.4.2004).

(23)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú sankcie proti zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt“, spravodajkyňa: pani Roksandić, pomocný spravodajca: pán Almeida Freire (Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008).

(24)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o politike Spoločenstva pre návraty nelegálne sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov “[neoficiálny preklad], spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003).

(25)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Návrh smernice Rady o udelení povolenia na pobyt pre obete prisluhovačstva ilegálneho prisťahovalectva a obchodu s ľuďmi, ktorí spolupracujú s vyšetrujúcimi orgánmi“[neoficiálny preklad], spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. ES C 221, 17.9.2002).

(26)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Návrh rozhodnutia Rady ktorým sa zavádzajú kritériá a praktické opatrenia pre kompenzáciu finančnej nerovnováhy vyplývajúcej z uplatňovania smernice Rady 2001/40/ES týkajúcej sa vzájomného uznávania rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín“[neoficiálny preklad], spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 220, 16.9.2003).


11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/78


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Plán politiky v oblasti azylu – Integrovaný prístup k ochrane v rámci celej EÚ“

KOM(2008) 360 v konečnom znení

2009/C 218/16

Európska komisia sa 17. júna 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Plán politiky v oblasti azylu – Integrovaný prístup k ochrane v rámci celej EÚ

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo, ktorá bola poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 10. decembra 2008. Spravodajcom bol pán PARIZA CASTAÑOS a pomocnou spravodajkyňou pani BONTEA.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 25. februára 2009) prijal 134 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1

EHSV súhlasí s hlavnými cieľmi, ktoré predložila Komisia, avšak chcel by upozorniť na výrazné rozdiely medzi týmito cieľmi a európskou legislatívou, ako aj medzi zákonmi a postupmi jednotlivých členských štátov.

1.2

Výbor sa domnieva, že v tomto prípade, tak ako aj v prípade iných európskych politík, sa o ambíciách a hodnotách iba hovorí, pričom prax a zákony sú s nimi príliš často v rozpore.

1.3

EHSV zastáva názor, že v druhej fáze vytvárania spoločného európskeho azylového systému (CEAS) by sa mali napraviť nedostatky, ktoré sa objavili v prvej fáze. Ešte pred začiatkom druhej fázy je preto potrebné kriticky zhodnotiť prvú fázu.

1.4

Vzhľadom na to, že v druhej fáze vytvárania spoločného európskeho azylového systému prijíma Rada EÚ rozhodnutia riadnym postupom a spolurozhodovaním s Európskym parlamentom, EHSV dúfa a zároveň si želá, aby bol pokrok rýchlejší a legislatíva kvalitnejšia. Výbor víta, že sa Komisia, prostredníctvom tohto oznámenia, zaviazala prijať v budúcnosti viacero politických a legislatívnych iniciatív.

1.5

Výbor sa domnieva, že pri harmonizácii európskej azylovej politiky a budovaní CEAS by mala byť zaručená vysoká kvalita bez oslabenia medzinárodných noriem ochrany utečencov. V rámci harmonizácie bude vždy zachovaný určitý priestor pre vnútroštátne legislatívne rozhodnutia. Avšak harmonizácia nesmie v žiadnom prípade slúžiť na zníženie súčasnej úrovne ochrany utečencov v jednotlivých členských štátoch. Práve naopak – musí zlepšiť legislatívu členských štátov, v ktorých je úroveň ochrany nedostačujúca.

1.6

Nové právne predpisy by mali žiadateľom o azyl umožniť prístup na trh práce a k vzdelávaniu.

1.7

EHSV žiada, aby bola uznaná práca mimovládnych organizácií, ktoré sa špecializujú v oblasti azylu a utečenectva, a aby im bol daný plný prístup k postupom a miestam, ktoré súvisia s ich činnosťou.

1.8

Výbor víta skutočnosť, že EÚ dala prostredníctvom Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle (1) nový podnet na rozvoj spoločného európskeho azylového systému.

2.   Úvod

2.1

Spoločný európsky azylový systém (CEAS) sa vyvíja v dvoch rozdielnych fázach. Prvá fáza sa začala na zasadnutí Európskej rady v Tampere (1999) po prijatí Amsterdamskej zmluvy, ktorá dala prisťahovaleckej a azylovej politike európsky rozmer. Táto fáza sa skončila v roku 2005.

2.2

V prvej fáze sa dosiahol pokrok vo vypracovávaní smerníc týkajúcich sa azylovej politiky, zlepšila sa spolupráca medzi členskými štátmi, ako aj niektoré aspekty vonkajšieho rozmeru azylovej politiky.

2.3

Medzi tri najdôležitejšie legislatívne opatrenia patria: smernica 2005/85/ES o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca, smernica 2003/9/ES o minimálnych normách pre prijímanie žiadateľov o azyl a smernica 2004/83/ES o normách pre uznanie postavenia utečenca a o obsahu tohto postavenia. Okrem toho boli prijaté normatívne zmeny v ďalších oblastiach, ako je určenie členského štátu, zodpovedného za vyhodnotenie žiadosti o azyl (Dublinský dohovor a nariadenie), systém EURODAC a smernica Rady 2001/55/ES o poskytovaní dočasnej ochrany.

2.4

V oblasti spolupráce členských štátov začal vyvíjať činnosť Eurasil – skupina národných expertov pod vedením Komisie. Takisto bol zriadený nástroj finančnej solidarity, a to vytvorením a obnovou Európskeho fondu pre utečencov.

2.5

V rámci vonkajšieho rozmeru azylovej politiky bol dosiahnutý pokrok v oblasti pomoci tretím krajinám pri zvládaní veľkého počtu utečencov (dôležité sú najmä regionálne programy ochrany) či premiestnením utečencov na území celej EÚ.

2.6

Druhá fáza vytvárania CEAS sa začala spustením Haagskeho programu (prijatého v novembri 2004), ktorý stanovuje rok 2010 za termín dosiahnutia hlavných cieľov CEAS, t. j.:

zriadenia spoločného azylového postupu,

zavedenia jednotného štatútu,

zlepšenia spolupráce medzi členskými štátmi,

rozšírenia európskej azylovej politiky o vonkajší rozmer.

2.7

Pred prijatím nových iniciatív vypracovala Komisia v roku 2007 zelenú knihu  (2) s cieľom podnietiť diskusiu medzi rôznymi inštitúciami, členskými štátmi a občianskou spoločnosťou.

2.8

EHSV vydal k tejto zelenej knihe dôležité stanovisko (3), v ktorom odpovedal na otázky Komisie a predložil viaceré návrhy na rozvoj spoločného európskeho azylového systému.

2.9

Pripomienky k zelenej knihe zohľadnila Komisia pri vypracovávaní Plánu politiky v oblasti azylu. Toto stanovisko je preto potrebné chápať ako doplnok stanoviska výboru k zelenej knihe.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Oznámenie o pláne politiky v oblasti azylu predstavila Komisia spolu s oznámením o prisťahovaleckej politike. Výbor víta skutočnosť, že GR pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť EK zriadilo pred niekoľkými mesiacmi osobitné oddelenia, ktoré umožnia väčšiu špecializáciu, pričom treba mať na pamäti, že právne predpisy a medzinárodné dohovory v oblasti azylu sú pre členské štáty EÚ záväzné.

3.2

EHSV zastáva názor, že v druhej fáze vytvárania CEAS by sa mali napraviť nedostatky, ktoré sa vyskytli v prvej fáze. Ešte pred začiatkom druhej fázy je preto potrebné kriticky zhodnotiť prvú fázu. Výbor súhlasí s kritickým postojom Komisie. Domnieva sa však, že Európska rada a členské štáty by tiež mali uznať chyby a nedostatky prvej fázy a napraviť ich.

3.3

Hlavným nedostatkom prvej fázy bolo to, že prijaté legislatívne opatrenia ponechávali vnútroštátnej legislatíve príliš široký manévrovací priestor, v dôsledku čoho mohli členské štáty uplatňovať veľmi rozdielne politiky a právne predpisy. Z tohto dôvodu sa nepodarilo dosiahnuť potrebný stupeň harmonizácie.

3.4

O prijatí alebo zamietnutí žiadosti o azyl rozhodujú orgány členských štátov na základe vnútroštátnej neharmonizovanej legislatívy. Držia sa pri tom rozdielnych tradičných postupov v oblasti azylovej politiky a rozdielnym spôsobom hodnotia situáciu v krajinách pôvodu; spoločné európske postupy v tejto oblasti chýbajú. Úroveň ochrany v jednotlivých členských štátoch sa preto veľmi líši, v dôsledku čoho dochádza k sekundárnym pohybom utečencov v rámci EÚ.

3.5

Komisia uvádza, že „spoločné minimálne normy, ktoré boli dohodnuté, neviedli k vytvoreniu požadovaných rovnakých podmienok“ (4). EHSV sa domnieva, že táto neuspokojivá situácia vznikla v dôsledku uplatňovania zásady jednomyseľnosti, ktorou sa Rada až donedávna riadila. Výbor je presvedčený, že v záujme prekonania obmedzení Zmluvy by sa mal v súčasnosti, v oblasti spoločnej azylovej politiky, uplatňovať riadny legislatívny postup a spolurozhodovanie. Ostáva dúfať, že počas druhej fázy sa dosiahne väčší pokrok v oblasti harmonizácie.

3.6

EHSV upozorňuje, že je potrebné zlepšiť kvalitu ochrany zo strany EÚ. Ako sa uvádza v stanovisku k zelenej knihe, pri vytváraní CEAS je „základnou myšlienkou vybudovať z Európskej únie jednotný priestor ochrany pre utečencov, založený na plnom a všestrannom uplatňovaní Ženevského dohovoru a na spoločných humanitárnych hodnotách, ktoré vyznávajú všetky členské štáty.“ (5)

3.7

Výbor sa preto domnieva, že harmonizácia európskej azylovej politiky a budovanie CEAS by mali prebiehať bez toho, aby bola obmedzená alebo oslabená platnosť medzinárodných noriem ochrany utečencov. EÚ by mala vypracovať spoločné právne predpisy, ktoré by nijako neznižovali normy ochrany, čiže svoju legislatívu by museli zmeniť tie členské štáty, v ktorých je úroveň ochrany nedostatočná.

3.8

Členské štáty budú mať pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ týkajúcich sa azylu vždy istý manévrovací priestor. Avšak EHSV bude podporovať iba také právne predpisy Spoločenstva, ktoré zaručia vysoký stupeň ochrany a obmedzia existujúci manévrovací priestor, ktorý bráni ich náležitému uplatňovaniu. Legislatívne nástroje v druhej fáze vytvárania CEAS by mali stanoviť kvalitné normy ochrany, ktoré budú v súlade so zásadami Ženevského dohovoru a umožnia prístup k azylovému konaniu všetkým osobám, ktoré to potrebujú.

4.   Konkrétne pripomienky k novým legislatívnym nástrojom

4.1   Smernica o podmienkach prijímania

4.1.1

Ako uvádza Komisia, v súčasnosti platná smernica o podmienkach prijímania poskytuje členským štátom široký priestor na rozhodovanie v dôležitých otázkach. To znamená, že podmienky prijímania v EÚ sú veľmi rozdielne.

4.1.2

EHSV podporuje návrh Komisie dosiahnuť vyšší stupeň harmonizácie a predísť tak sekundárnym pohybom. K jednotlivým návrhom sa výbor podrobnejšie vyjadril v stanovisku k zelenej knihe.

4.1.3

Výbor tiež víta skutočnosť, že nová smernica obsahuje normy pre prijímanie žiadateľov o doplnkovú ochranu, ako aj procesné záruky v súvislosti so zadržaním a internáciou a uľahčuje identifikáciu a uspokojenie potrieb zraniteľných osôb. EÚ musí chrániť najmä osoby (predovšetkým ženy a deti), ktoré boli týrané, znásilnené, zneužívané alebo boli vystavené iným druhom násilia.

4.1.4

Vo viacerých stanoviskách (6) EHSV navrhoval, aby nové právne predpisy umožnili žiadateľom o azyl prístup na trh práce a k vzdelávaniu. EHSV zdôraznil, že je dôležité zaistiť zjednodušený a harmonizovanejší prístup na trh práce a dbať, aby skutočnému prístupu k zamestnaniu nebránili nové zbytočné administratívne obmedzenia, pričom však právomoci členských štátov nesmú byť dotknuté.

4.1.5

Takisto aj sociálni partneri pôsobiaci v rôznych oblastiach môžu spolupracovať s utečencami a žiadateľmi o azyl, aby im uľahčili prístup k zamestnaniu a vzdelávaniu. Spolupracovať s nimi môžu aj družstvá a iné subjekty sociálnej ekonomiky, vzdelávacie inštitúcie a špecializované mimovládne organizácie.

4.1.6

Výbor taktiež navrhol zmeny, ktoré by zabezpečili zlúčenie rodiny, lepšie podmienky pre vzdelávanie (najmä detí) a plný prístup k zdravotnej starostlivosti (7).

4.1.7

Smernica by mala takisto jasne zaručiť rovnaké podmienky prijímania pre všetkých žiadateľov o azyl, bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v prijímacom centre alebo nie.

4.2   Smernica o azylovom konaní

4.2.1

Komisia uviedla, že navrhne úpravu smernice o azylovom konaní, pretože táto smernica neviedla k požadovanej úrovni harmonizácie postupov členských štátov. EHSV podporuje vytvorenie jednotného spoločného azylového konania, ktoré, ako uvádza Komisia, „neponechá žiaden priestor na rozširovanie rozdielnych procesných úprav v členských štátoch“ (8). Výbor tiež podporuje zavedenie povinných procesných záruk.

4.2.2

EHSV však zastáva názor, že zmeny smernice o azylovom konaní by mali byť skutočne hĺbkové. Ide o smernicu, ktorá poskytuje najväčší manévrovací priestor; členské štáty ju prijali s jasným zámerom naďalej používať vlastné zavedené systémy.

4.2.3

Vytváranie CEAS si vyžaduje pružnejšie procedurálne predpisy, ktoré poskytujú lepšie záruky, zaisťujú vyrovnanosť rozhodnutí a ktoré zvyšujú ochranu počas odvolacieho konania.

4.2.4

EHSV opakuje odporúčania, ktoré vyslovil v stanovisku k zelenej knihe (9):

žiadateľovi o azyl by mal byť poskytnutý tlmočník a

bezplatné právne poradenstvo (v prípade potreby),

administratívne rozhodnutia musia byť odôvodnené,

odvolania proti rozhodnutiu o vyhostení, podané na súde, by mali mať odkladný účinok, aby žiadatelia o azyl nemohli byť vyhostení počas správneho alebo súdneho odvolacieho konania,

mimovládne organizácie môžu bez obmedzenia pomáhať žiadateľom o azyl, a to počas všetkých fáz procesu.

4.2.5

Napriek výhradám výboru a protestom mimovládnych organizácií sú žiadatelia o azyl vo viacerých členských štátoch naďalej zadržiavaní v internačných zariadeniach. EHSV opakuje svoj nesúhlas s ďalším zadržiavaním žiadateľov o azyl. Ich umiestnenie v internačných zariadeniach musí byť výnimočným opatrením. Žiadatelia o azyl a ich rodiny by mali mať možnosť žiť dôstojne vo vhodnom sociálnom prostredí.

4.2.6

Výbor žiada väčšiu transparentnosť v súvislosti s internačnými zariadeniami, aby mohol byť Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) informovaný o situácii v uvedených zariadeniach a o internovaných osobách, a aby týmto osobám mohli pomáhať mimovládne organizácie.

4.2.7

Ženevský dohovor zaručuje právo žiadať o azyl. Výbor preto neodporúča používať zoznamy „bezpečných krajín“ a „bezpečných tretích krajín“, ktoré môžu obmedzovať možnosť individuálneho posúdenia každej žiadosti.

4.2.8

EHSV opakovane pripomína, že zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl na hraniciach, ako aj a záruky, ktoré im majú byť poskytnuté, musia byť rovnaké ako v prípade osôb, ktoré svoju žiadosť o azyl predkladajú na území členského štátu.

4.3   Smernica o minimálnych normách na udelenie štatútu utečenca

4.3.1

Smernicou o minimálnych normách sa nedosiahla ani harmonizácia rozhodnutí ani kvalita ochrany. V EÚ naďalej pretrvávajú veľké rozdiely, a to až do takej miery, že niektorým osobám, nachádzajúcim sa v rovnakej situácii, môže byť v niektorých členských štátoch pridelený štatút utečenca a v iných zamietnutý. To isté sa dá povedať o doplnkovej ochrane.

4.3.2

Doplnková ochrana postupne nahrádza udelenie štatútu utečenca. Výbor sa domnieva, že jednotný postup by v žiadnom prípade nemal znamenať, že doplnková ochrana by oslabila štatút utečenca, ktorý je stanovený Ženevským dohovorom.

4.3.3

EHSV sa nazdáva, že systém „jednotné kontaktné miesto a jednotný postup“ môže postupy urýchliť. V prvom rade treba zvážiť udelenie štatútu utečenca a následne štatútu doplnkovej ochrany.

4.3.4

Výbor schvaľuje, aby sa na úrovni EÚ vypracovali minimálne normy pre udeľovanie štatútu utečenca a štatútu doplnkovej ochrany, s cieľom zaručiť vo všetkých členských štátoch minimálnu kvalitu ochrany a minimalizovať súčasné rozdiely.

4.3.5

Doplnková ochrana je doplňujúca k štatútu utečenca, ale úroveň práv by mala byť podobná, a preto výbor súhlasí s rešpektovaním práva na zlúčenie rodiny a práva na vstup na pracovný trh a finančnú pomoc.

4.3.6

Štatúty by mali byť skutočne jednotné na celom území EÚ, čím by sa zmenšili rozdiely v jednotlivých členských štátoch. Podľa návrhu Komisie by podmienky prístupu k doplnkovej ochrane mali byť jasne stanovené, aby sa pri udeľovaní spomínaných dvoch typov štatútu používali na celom území EÚ rovnaké kritériá. Výbor navrhuje harmonizáciu na najvyššej úrovni a nie znižovanie úrovne v členských štátoch so silnou humanitárnou tradíciou.

4.3.7

EHSV tiež vyzdvihuje, že je dôležité presnejšie definovať legislatívne opatrenia týkajúce sa pomoci zraniteľným osobám. Postupy by sa mali s ohľadom na tieto osoby prispôsobiť tak, aby sa hneď identifikovali ich potreby, aby im bola čo najrýchlejšie poskytnutá pomoc a aby im bola zaručená právna pomoc a pomoc zo strany špecializovaných mimovládnych organizácií.

4.3.8

EHSV má výhrady voči tomu, aby tretie neštátne subjekty boli považované za zodpovedné za ochranu. Členské štáty sa nemôžu tejto zodpovednosti vzdať, ani ju nemôžu prenášať na niekoho iného. Intervencia a podpora zo strany neštátnych subjektov musí prebiehať pod dohľadom a zodpovednosťou členských štátov.

4.3.9

Napriek tomu práca, ktorú vykonávajú mimovládne špecializované organizácie a iní sociálni aktéri na pomoc utečencom a ich rodinám, musí byť uznaná a mať podporu verejných inštitúcií. EHSV žiada, aby bola uznaná práca mimovládnych organizácií, ktoré sa špecializujú v oblasti azylu a utečenectva, a aby im bol umožnený plný prístup k postupom a miestam súvisiacim s ich činnosťou.

5.   Odstránenie prekážok

5.1

Skutočný prístup k možnosti požiadať o azyl spomína Komisia v zelenej knihe, aj v oznámení o Pláne v oblasti azylovej politiky. Podľa názoru EHSV je to záležitosť prvoradého významu. Je potrebné zaručiť, aby osoby žiadajúce medzinárodnú ochranu, mohli v členskom štáte EÚ požiadať o azyl.

5.2

Komisia vo svojom oznámení uvádza, že súčasný počet žiadostí o azyl dosahuje historické minimum. Výbor sa domnieva, že toto zníženie nenastalo preto, že by problémy vo svete boli vyriešené, alebo že by sa zlepšilo rešpektovanie ľudských práv, avšak v dôsledku toho, že EÚ stanovuje väčšie prekážky osobám žiadajúcim medzinárodnú ochranu pri ich snahe o vstup na územie EÚ.

5.3

Výbor požaduje zo strany EÚ väčší záväzok v boji proti kriminálnym sieťam, ktoré obchodujú s ľuďmi, ale domnieva sa, že v dôsledku niektorých politických opatrení v rámci „boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu“ vzniká v oblasti európskeho azylu vážna kríza. Vízový systém Eurodac, agentúra Frontex, sankcie dopravným spoločnostiam, dohody s tretími krajinami o opätovnom prijímaní a dohody o spolupráci v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu predstavujú pre osoby žiadajúce o medzinárodnú ochranu pri predkladaní žiadostí o azyl nové prekážky. EHSV už v niekoľkých stanoviskách uviedol (10), že boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu by vo vzťahu k azylu nemal vytvárať nové prekážky a že úradníci zodpovední za kontrolu hraníc by mali absolvovať príslušné školenie, aby bolo právo na azyl zaručené.

5.4

EHSV podporuje návrhy Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) na vytvorenie skupín expertov v oblasti azylu, ktorí by sa zúčastňovali všetkých operácií na kontrolu hraníc, realizovaných zo strany EÚ.

5.5

EHSV nesúhlasí s tým, aby EÚ alebo členské štáty uzatvárali dohody o opätovnom prijímaní alebo o kontrole hraníc s krajinami, ktoré neratifikovali základné medzinárodné právne nástroje na ochranu práva na azyl. Rovnako vyjadruje svoju námietku voči opatreniam na vrátenie alebo repatriáciu, ktoré neprebiehajú za podmienok úplnej bezpečnosti a dôstojnosti.

5.6

K vráteniu (návrat alebo vyhostenie) osôb by nemalo dôjsť, pokiaľ členský štát nepreskúmal potrebu ochrany týchto osôb, alebo len v prípade, keď bude zaručené, že tieto potreby preskúma tretia krajina v rámci spravodlivého postupu a v súlade s medzinárodnými normami ochrany.

6.   Európsky podporný úrad pre oblasť azylu

6.1

Na vytvorenie spoločného európskeho azylového systému (CEAS) je potrebné, aby harmonizáciu právnych predpisov sprevádzala vzájomná spolupráca členských štátov. Táto praktická spolupráca sa zlepší po vytvorení Európskeho podporného úradu pre oblasť azylu (EASO), ktorý navrhla Komisia a s ktorým súhlasí aj EHSV.

6.2

EASO musí byť schopný jasne identifikovať rozdiely v azylovom konaní v členských štátoch, ako aj rozdiely v právnych predpisoch a navrhnúť príslušné zmeny. Musí mať tiež oprávnenie vypracovávať spoločné usmernenia pre interpretáciu a implementáciu rôznych procesných a podstatných aspektov acquis communautaire v oblasti azylu, tak ako navrhovala Komisia v zelenej knihe.

6.3

Tento európsky úrad by sa mohol pretransformovať na stredisko výmeny osvedčených postupov, ako aj stredisko vzdelávacích aktivít v oblasti azylu, predovšetkým vzdelávania pohraničnej stráže. Tiež by mohol pôsobiť ako stredisko na monitorovanie a analýzu výsledkov nových stratégií, ktoré EÚ uplatňuje v oblasti azylovej politiky. Rovnako by mohol byť aj miestom, kde by sa sústreďovala a riadila činnosť skupiny expertov v oblasti azylu.

6.4

Európsky podporný úrad pre oblasť azylu (EASO) by mal používať sieťový prístup, spolupracovať so sieťou odborníkov Eurasil a udržiavať úzke vzťahy s UNHCR a špecializovanými MVO. Európsky parlament a EHSV budú o aktivitách EASO informovaní a konzultovaní.

7.   Solidarita medzi členskými štátmi a vonkajší rozmer

7.1   Solidarita medzi členskými štátmi

7.1.1

Haagsky program hovorí o tom, že jedným z cieľov CEAS je pomáhať členským štátom, ktorých azylový systém je pod silným tlakom, a to si vyžaduje zlepšiť mechanizmy spolupráce a solidarity. Komisia má tiež v pláne upraviť určité aspekty v nariadení Dublin II i v systéme Eurodac. Potrebné je vyváženejšie rozdelenie žiadostí o azyl a obmedzenie sekundárnych pohybov.

7.1.2

EHSV pripomína, že dublinské nariadenie bolo vypracované za predpokladu, že azylové systémy členských štátov budú podobné, čo však stále nie je pravda. Nie je prijateľné presúvať žiadateľov o azyl z jedného štátu, kde sú väčšie procedurálne záruky, do iného, kde sú záruky menšie. V stanovisku k zelenej knihe výbor navrhoval (11), aby „mal žiadateľ o azyl slobodnú voľbu pri výbere krajiny, v ktorej podá žiadosť o azyl a aby z tohto dôvodu členské štáty už teraz uplatňovali humanitárnu doložku ustanovenú v článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 343/2003.“

7.1.3

UNHCR navrhol, aby dublinské nariadenie obsahovalo nové ustanovenia týkajúce sa: definície členov rodiny, odkladného účinku odvolaní a časového obmedzenia na prepravu. Okrem toho je potrebné podstatne skrátiť obdobie zadržania žiadateľa o azyl čakajúceho na presun.

7.1.4

Výbor má určité výhrady voči návrhu Komisie v súvislosti so systémom Eurodac, ktorý spočíva v odblokovaní údajov vnútroštátnych orgánov o utečencoch, pretože by mohlo byť porušené právo na súkromie a oslabená ochrana, ktorú mnohé osoby potrebujú.

7.1.5

EHSV podporuje návrh Komisie na vytvorenie skupín expertov v oblasti azylu, ktorí by v určitých prípadoch mohli dočasne pomáhať členským štátom, a tiež spracovávať dokumentáciu v prípade, keď budú azylové systémy členských štátov preťažené.

7.1.6

Európsky fond pre utečencov by sa mal využívať na zlepšenie finančnej solidarity EÚ voči členským štátom, ktoré čelia silným tlakom zo strany prisťahovalcov a žiadateľov o azyl.

7.1.7

Solidarita medzi členskými štátmi EÚ by sa mala zlepšiť, pričom treba mať na pamäti členské štáty s malou rozlohou, ako napr. Malta, ktoré čelia veľkému prílevu žiadateľov o azyl prekračujúcemu ich prijímaciu kapacitu.

7.1.8

Solidaritu je možné uplatňovať prostredníctvom premiestňovania utečencov v rámci členských krajín EÚ, spolupráce EASO, ako aj prostredníctvom riadenia Európskeho fondu pre utečencov.

7.1.9

EHSV podporuje pilotné projekty EP na podporu dobrovoľného premiestnenia utečencov a žiadateľov o azyl v rámci EÚ.

7.2   Vonkajší rozmer

7.2.1

Veľká väčšina utečencov žije v rozvojových krajinách (z 8,7 milióna utečencov, ktorým bol štatút utečenca priznaný UNHCR, 6,5 milióna žije v rozvojových krajinách). EHSV si želá, aby Európska únia vzala na seba novú zodpovednosť v oblasti pomoci a solidarity s rozvojovými krajinami a aby zlepšila svoju schopnosť ochrany.

7.2.2

Regionálne programy ochrany sú jedným z možných postupov, ktorý sleduje EHSV, ale je ich zatiaľ málo a sú len v skúšobnej fáze. Vyhodnotenie týchto programov by malo viesť k novým návrhom na ich rozšírenie a pretransformovanie na nový záväzný mechanizmus, pomocou ktorého by EÚ mohla zlepšiť postavenie utečencov vo svete. V stanovisku výboru k zelenej knihe sa uvádza, že výbor si „kladie otázku o účelnosti zriaďovania azylových zariadení v niektorých krajinách ako sú nové nezávislé štáty (Ukrajina, Moldavsko, Bielorusko), ktoré ani zďaleka neposkytujú všetky záruky pre podmienky prijímania žiadateľov o azyl. Zdôrazňuje, že tieto programy sú skôr zamerané na obmedzenie snahy utečencov dostať sa na hranice Európskej únie ako na zlepšenie ich ochrany“.

7.2.3

Ďalším dôležitým mechanizmom, ktorým by EÚ mala prejaviť svoj záväzok, je presídlenie utečencov. Presídlenie znamená prijatie osôb, ktorým bol tretími krajinami priznaný štatút utečenca, aby sa mohli trvalo zdržiavať v niektorom členskom štáte EÚ. Presídľovanie po prvý krát podporila EÚ na zasadnutí Európskej rady v novembri 2004 a odvtedy sa zrealizovalo niekoľko programov presídlenia, avšak bolo ich veľmi málo. Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) uviedol, že z celkového počtu miest na presídlenie vo svete, ktoré boli poskytnuté v roku 2007, iba 5 % bolo v EÚ a iba sedem členských štátov malo vypracované programy presídlenia.

7.2.4

EHSV vyzýva všetky členské štáty, aby sa aktívne zapájali do rozvoja programov presídlenia a súhlasí s tým, aby EÚ mala v tejto oblasti vypracovaný spoločný program, aby presídlenie utečencov v EÚ nebolo len symbolickým opatrením, ale aby malo primeraný rozmer a mohlo sa tak stať efektívnym mechanizmom na prerozdelenie utečencov vo svete. Európske programy presídlenia by mali byť pripravované v spolupráci s UNHCR a špecializovanými MVO.

7.2.5

Výbor súhlasí s tým, že je potrebné uľahčiť vstup na územie EÚ tým osobám, ktoré potrebujú ochranu, a preto vyžaduje, aby systémy na kontrolu hraníc rešpektovali právo na azyl a aby bol vízový režim využívaný pružne.

7.2.6

Výbor upozorňuje, že spoločné spracovávanie žiadostí mimo územia EÚ, na veľvyslanectvách alebo konzulárnych úradoch v členských štátoch, by mohlo v skutočnosti priniesť pozitívne výsledky: mohlo by prispieť k boju proti prevádzačstvu a znížiť následný počet úmrtí na mori. Hoci sa neočakáva, že spoločné spracovávanie žiadostí o azyl by malo priniesť nejaké zníženie príslušných noriem, je potrebné sa vážne zaoberať otázkou odstránenia všetkých typov rizika takéhoto spracovávania.

V Bruseli 25. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Pozri dokument Rady 13440/08.

(2)  KOM(2007) 301 v konečnom znení, 6. júna 2007.

(3)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Zelená kniha o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme“, spravodajkyňa: pani Le Nouail Marlière, Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008.

(4)  Plán politiky v oblasti azylu, bod 3.

(5)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Zelená kniha o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme“, spravodajkyňa: pani Le Nouail Marlière, Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, bod 1.1.

(6)  Pozri stanoviská EHSV:

na tému „Návrh smernice Rady, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl v členských štátoch“, spravodajca: pán Mengozzi, pomocný spravodajca: pán Pariza Castaños, Ú. v. ES C 48, 21.2.2002;

na tému „Účasť občianskej spoločnosti v boji proti organizovanému zločinu a terorizmu“, spravodajcovia: pán Rodríguez García Caro, pán Pariza Castaños, pán Cabra de Luna, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006;

na tému „Zelená kniha o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme“, spravodajkyňa: pani Le Nouail Marlière, Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008.

(7)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Zdravie a migrácia“, spravodajkyňa: pani Cser, Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007.

(8)  Plán politiky v oblasti azylu, bod 3.2.

(9)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Zelená kniha o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme“, spravodajkyňa: pani Le Nouail Marlière, Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008.

(10)  Pozri stanoviská EHSV:

na tému „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o otvorenej metóde koordinácie imigračnej politiky Spoločenstva“neoficiálny preklad ; spravodajca: pán Pariza Castaños, Ú. v. ES C 221, 17.9.2002.

na tému: „Návrh nariadenia Rady o vytvorení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach“, hlavný spravodajca: pán Pariza Castaños, Ú. v. EÚ C 108, 30.4.2004.

na tému: „Návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 2002/463/ES, ktorým sa prijíma akčný program pre administratívnu spoluprácu v oblasti vonkajších hraníc, víz, azylu a imigrácie (program ARGO)“, spravodajca: pán Pariza Castaños, Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005.

na tému „Zelená kniha o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme“, spravodajkyňa: pani Le Nouail Marlière, Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008.

(11)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Zelená kniha o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme“; spravodajkyňa: pani Le Nouail Marlière, Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008.


11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/85


Stanovisko európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „zelená kniha – migrácia a mobilita: výzvy a príležitosti vzdelávacích systémov EÚ“

KOM(2008) 423 v konečnom znení

2009/C 218/17

Európska komisia sa 3. júla 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Zelená kniha – Migrácia a mobilita: výzvy a príležitosti vzdelávacích systémov EÚ“

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. decembra 2008. Spravodajcom bol pán Mário SOARES.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 25. februára) prijal 142 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Zelená kniha na tému „Migrácia a mobilita: výzvy a príležitosti vzdelávacích systémov EÚ“ (KOM(2008) 423 v konečnom znení) je venovaná dôležitej výzve, pred ktorou dnes stoja vzdelávacie systémy. Ide o výzvu, ktorá síce nie je nová, ale v posledných rokoch naberá na intenzite a rozsahu – prítomnosť veľkého počtu detí z rodín migrantov, ktoré majú slabé sociálno-ekonomické zázemie, v školách.

1.2

Komisia sa domnieva, že by bolo žiaduce uskutočniť konzultáciu so zainteresovanými stranami o politike vzdelávania detí z rodín migrantov. Vyzýva zainteresované strany, aby sa vyjadrili k:

politickým výzvam,

vhodným politickým riešeniam týchto výziev,

prípadnej úlohe Európskej únie, ktorá môže podporovať členské štáty pri riešení týchto výziev a

budúcnosti smernice 77/486/EHS.

1.3

EHSV sa nazdáva, že táto zložitá problematika je náročná a na jej riešenie by bolo možné zvoliť viacero prístupov, pričom všetky sú veľmi dôležité a významné. Z tohto dôvodu a z dôvodu metodológie sa bude snažiť odpovedať len na päť otázok, ktoré sú sformulované, bez toho, aby to malo vplyv na niektoré všeobecné pripomienky.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

EHSV úplne súhlasí s prístupom zelenej knihy, ktorá sa v úvode zmieňuje o prítomnosti veľkého počtu žiakov z rodín migrantov v školách ako o výzve a nie probléme, pričom situáciu hodnotí spravodlivo a zaoberá sa takmer všetkými jej aspektmi.

2.2

Avšak tým, že používa tak širokú definíciu ako „deti z rodín migrantov“, „deti migrantov“ alebo „žiaci z rodín migrantov“, pričom do tejto kategórie začleňuje aj príslušníkov tretích krajín, ako aj z krajín Spoločenstva, ktorí nežijú vo svojej krajine pôvodu, sa vystavuje riziku, pretože spája niečo, čo je jednoznačne odlišné.

2.3

Všetci v podstate uznávajú, že byť európskym občanom nie je to isté ako pochádzať z krajiny mimo Spoločenstva. Samotná Komisia pripúšťa riziko používania tejto definície, keď pripomína, že európski občania sa na rozdiel od príslušníkov tretích krajín môžu voľne pohybovať v rámci EÚ. Zdá sa však, že svoju voľbu zdôvodňuje tým, že akceptuje kritériá, ktoré používajú zdroje získaných údajov (PIRLS a PISA) (1).

2.4

EHSV chápe prístup Komisie, ktorej obavy sa vzťahujú na všetky deti z rodín pochádzajúcich z inej ako hostiteľskej krajiny, pretože všetky tieto deti potrebujú špecifickú pomoc, uprednostnil by však, keby sa táto problematiku rozdelila do dvoch skupín: deti európskych občanov na jednej strane a deti občanov tretích krajín na strane druhej.

2.5

Toto stanovisko za nezaoberá osobitne fenoménom migrácie, ale skôr úlohou vzdelávacích systémov pri zlepšovaní integrácie migrantov a ešte konkrétnejšie detí migrantov. Do úvahy však berie jednotlivé stanoviská EHSV v oblasti migrácie, ktoré vytvárajú dôležitý teoretický základ (2).

2.6

Existuje úzka súvislosť medzi úspešnou integráciou migrantov a vzdelávaním, ku ktorému majú deti migrantov prístup, a úspechom, ktorý dosahujú v škole. Ide o nespochybniteľnú súvislosť, ktorá môže podmieniť úspech európskej politiky sociálnej súdržnosti a stabilitu našich demokratických zriadení, a teda aj dlhodobý hospodársky rozvoj.

2.7

Čím skôr a čím lepšie prebehne integrácia v školách, tým väčší úspech sa podarí dosiahnuť vo vzdelávaní detí a mladých ľudí z rodín migrantov. Preto je potrebné zdôrazniť význam predškolského vzdelávania, ktoré im umožní získať potrebné nástroje zaručujúce úspech v škole i v spoločnosti.

2.8

Napriek tomu, že údaje jasne preukazujú, že výsledky žiakov z rodín migrantov, ktoré sa zapojili do vzdelávacieho systému od útleho detstva, sú systematicky lepšie, neznamená to, že tieto deti majú viac príležitostí v prístupe k univerzitnému vzdelaniu alebo získaniu dôstojnej práce.

2.9

Naopak, čím slobodnejšia a uvedomelejšia by bola voľba budúcej profesionálnej kariéry a čím viac by sa investovalo do snahy o dosiahnutie úspechu vo vzdelávaní detí a mladých ľudí z rodín migrantov, tým lepšie by boli sociálne, hospodárske a politické výsledky.

2.10

Škola je významným miestom pre integráciu, pretože je prvým miestom, kde sa vytvárajú sociálne kontakty mimo rodiny. Ak bude namiesto zmierňovania dôsledkov odlišného sociálno-ekonomického pôvodu rodín migrantov odmietať, diskriminovať alebo segregovať, ťažko sa podarí dosiahnuť úspešnú integráciu a náklady bude znášať celá spoločnosť.

2.11

Preto treba odmietnuť školy určené väčšinou alebo výlučne pre deti migrantov, aj keď dôvody sa môžu na prvý pohľad zdať veľkorysé. Škola by mala odrážať sociálne zloženie spoločnosti a nevytvárať getá pre žiadne skupiny obyvateľstva. Fyzickú a sociálnu segregáciu žiakov z rodín migrantov v školách, ktoré sú špeciálne určené pre túto skupinu, zvyčajne sprevádza segregácia v oblasti bývania alebo je jej dôsledkom.

2.12

Učitelia ako základní aktéri v procese vzdelávania by si zasluhovali zvláštnu pozornosť zo strany orgánov zodpovedných za systémy vzdelávania, pretože nesú priamu zodpovednosť za študijné výsledky žiakov. Atraktívne a dobre platené povolania a najmä počiatočná a kontinuálna odborná príprava, ktorá by brala do úvahy tieto nové skutočnosti, sú základnými prvkami pre dosiahnutie pozitívnych výsledkov (3).

2.13

V tejto súvislosti by bolo zaujímavé pokúsiť sa o zvýšenie počtu učiteľov rôznorodejšieho etnického a kultúrneho pôvodu, pretože takýto príklad môže výrazne podporiť a pomôcť žiakom nadobudnúť sebadôveru. Preto by sa mali preskúmať kritériá a postupy prijímania učiteľov a na tento účel vyčleniť určité zdroje.

2.14

Znalosť jazyka hostiteľskej krajiny je jednou zo základných podmienok úspechu v škole. Táto otázka nebola správne vyriešená, pretože došlo k zámene pojmov schopnosť komunikovať a znalosť jazyka. Poskytovanie špecifickej pomoci v tejto oblasti, čo najskoršia integrácia (od útleho detstva) do školského prostredia, integrácia v školách spolu s rodičmi v tom zmysle, že tiež budú môcť navštevovať kurzy jazyka hostiteľskej krajiny, patria medzi stratégie, ktoré by mohli pomôcť pri riešení problému, ktorý patrí medzi tie najzložitejšie.

2.15

Zapojenie rodičov migrantov do celého procesu vzdelávania, ich interakcia s rodinami domácej komunity, ocenenie ich znalostí a skúseností, patria medzi faktory integrácie v rámci školy aj v rámci komunity, či už pre žiakov alebo pre komunity migrantov vo všeobecnosti. Preto je potrebná prítomnosť pomocných pracovníkov v oblasti vzdelávania a kultúrnych mediátorov (4).

3.   Príspevok EHSV

3.1   Zelená kniha predkladá do diskusie 4 témy, pre ktoré vypracovala súbor otázok, a to:

„A.    Politické výzvy:

Aké dôležité politické výzvy súvisia s poskytovaním dobrého vzdelania deťom z rodín migrantov? Existujú ešte ďalšie výzvy okrem tých, ktoré sú uvedené v tejto knihe, ktoré by sa mali zvážiť?

B.    Politické riešenie:

Aké sú vhodné politické riešenia týchto výziev? Existujú iné politiky a prístupy okrem tých, ktoré sú vymenované v tejto knihe, ktoré by sa mali zvážiť?

C.    Úloha Európskej únie:

Aké opatrenia by sa mohli prijať v rámci európskych programov na účely pozitívneho vplyvu na vzdelávanie detí z rodín migrantov?

Akým spôsobom by sa malo k tejto problematike pristupovať v rámci otvorenej metódy koordinácie vo vzdelávaní a odbornej príprave? Máte pocit, že by malo dôjsť k zváženiu možných ukazovateľov a/alebo referenčných kritérií ako prostriedkov na posilnenie zamerania politických snáh na odstraňovanie nedostatkov v študijných výsledkoch?

C.    Budúcnosť smernice 77/486/EHS:

Akú úlohu môže smernica 77/486/EHS zohrávať pri podpore politík členských štátov v tejto problematike vzhľadom na jej doterajšie vykonávanie a zmenu charakteru migračných tokov od jej prijatia? Odporučili by ste, aby bola zachovaná vo svojej súčasnej podobe, alebo aby bola prispôsobená alebo zrušená? Navrhli by ste alternatívne prístupy na podporu politík členských štátov v oblasti problematiky, ktorej sa venuje?“

3.2   Politické výzvy

3.2.1

Pravdepodobne najväčšou súčasnou politickou výzvou na európskej úrovni je vytvorenie inkluzívnych škôl v spoločnosti, ktorá je čoraz menej inkluzívna, či už z dôvodu čoraz väčšej priepasti medzi bohatými a chudobnými a neustále sa zväčšujúceho sociálneho vylúčenia alebo preto, že konkrétne v prípade migrácie sa vo všeobecnosti posilnilo pritvrdenie migračných politík. Zvláštna pozornosť by sa mala venovať sociálno-ekonomickej situácii migrantov, pretože možnosti vzdelávať sa sú do značnej miery tiež podmienené sociálnym znevýhodnením.

3.2.2

Obrovskú výzvu integrácie miliónov migrantov prostredníctvom škôl nemožno analyzovať bez preskúmania týchto aspektov: právny štatút cudzích štátnych príslušníkov, ktorý ovplyvňuje ich prístup k všeobecnému systému povinnej školskej dochádzky (5), procesy legalizácie ľudí bez dokladov, prekážky, ktoré sú kladené spájaniu rodín, kritériá pre udelenie víz, ktoré útočia na základné ľudské práva (požiadavka vykonať testy DNA na dokázanie príbuzenského vzťahu) atď.

3.2.3

V momente prijímania politických rozhodnutí v oblasti vzdelávania, ktoré ovplyvňujú milióny detí a mladých ľudí z rodín migrantov, nemožno opomenúť tieto otázky globálneho významu. Školstvo nevzniká, ani sa nerozvíja izolovane od spoločenského systému, do ktorého sa začleňuje. Je odrazom tejto spoločnosti, hoci významným spôsobom môže prispieť k jej zmene.

3.2.4

Konkrétne prípady reforiem v oblasti vzdelávania, ktoré k nemu pristupujú ako k akejkoľvek inej ekonomickej aktivite, pričom do školstva vnášajú obchodnú terminológiu (žiaci a rodičia sú označení ako „spotrebitelia/užívatelia“, učitelia ako „poskytovatelia služieb“) a ktoré predkladajú hodnotenie založené výlučne na individuálnom výkone žiakov, neprispievajú k úspešnej integrácii. Vzdelávanie by malo byť nanovo definované skôr ako základné ľudské právo všetkých detí a mladých ľudí.

3.2.5

Berúc do úvahy, že vzdelávanie patrí aj naďalej medzi právomoci jednotlivých štátov, hlavnou výzvou bude, aby Európska únia mohla v praxi koordinovať politiky potrebné na dosiahnutie čo najlepšej integrácie. Paradox medzi tým, že ak na jednej strane uznáme, že fenomén migrácie sa prejavuje na úrovni Spoločenstva, ale na strane druhej sa politiky budú aj naďalej vytvárať na úrovni jednotlivých štátov, možno vyriešiť len pod podmienkou, že vznikne dostatočná politická vôľa ďalej prehĺbiť koordináciu týchto politík.

3.2.6

Európska únia teda čelí výzve uznať, že problémy pri riadení masívneho migračného fenoménu sa len ťažko vyriešia individuálne v jednotlivých štátoch a že bude potrebné vytvoriť politické nástroje potrebné na riešenie tejto situácie vzhľadom na rastúci počet študentov z krajín mimo Spoločenstva v európskych vzdelávacích systémoch.

3.2.7

Znevýhodnená situácia, v ktorej sa nachádzajú migranti, sa prenáša aj do oblasti vzdelávania dospelých. Títo jednotlivci sa menej zapájajú do ďalšieho vzdelávania a kurzov, ktoré sú pre nich pripravené, sústreďujú sa hlavne na získavanie jazykových znalostí. Vzdelávacie inštitúcie, ktoré sa venujú vzdelávaniu dospelých, by sa mali snažiť byť otvorenejšie celej cieľovej skupine obyvateľstva. Migrantov bude treba zohľadniť aj vo všeobecnej otázke ponuky. V tejto súvislosti bude potrebné rozšíriť vzdelávanie dospelých v oblastiach ako kultúra, politika, založenie si rodiny, ale aj zdravie, spoločenské zručnosti atď.

3.2.8

Ďalšou politickou výzvou, ktorá môže podmieniť akékoľvek rozhodnutie, sú dôsledky súčasnej ekonomickej krízy. Zvýšenie počtu nezamestnaných, problémy, ktoré musia systémy sociálneho zabezpečenia prekonávať a ktoré v niektorých krajinách ohrozujú dokonca samotné modely sociálnej ochrany, môžu podnietiť vznik rasizmu a xenofóbie, pričom tieto prejavy predstavujú úplný protiklad k hodnotám demokratickej Európy. Škola, ale aj komunita, ktorá sa do nej začleňuje, by mali byť voči týmto javom pozorné, mali by im predchádzať a v prípade potreby aj konať.

3.3   Politické riešenie

3.3.1

Členské štáty nesú prvotnú a základnú zodpovednosť za plnenie záväzku integrovať migrantov nachádzajúcich sa na ich území. V prípade detí a mladých ľudí to neznamená len zaručiť všetkým prístup k systému vzdelávania, pričom bude zabezpečené, že nedôjde k žiadnemu rozlišovaniu na základe sociálneho postavenia, ale zároveň snažiť sa o to, aby sa študijné úspechy považovali za právo žiakov z rodín migrantov.

3.3.2

Preto je dôležité, aby boli riešenia v oblasti vzdelávania založené na:

kvalitnom školstve a všeobecnom a bezplatnom prístupe k nemu,

politike, ktorá bude zohľadňovať okrem iného etnické, sociálno-kultúrne, ekonomické rozdiely, ako aj rozdiely medzi mužmi a ženami a ktorá bude schopná zúročiť existujúci potenciál,

rešpektovaní charakteristických čŕt každej komunity migrantov, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri plánovaní učebných osnov s cieľom dosiahnuť otvorenosť vzdelávacích inštitúcií jednotlivým kultúram,

učiteľskom zbore, ktorý je schopný zodpovedať potrebám žiakov z cudzích krajín, ktorý by mal podporu a možnosť kontinuálnej odbornej prípravy potrebnej na dosiahnutie cieľov v oblasti vzdelávania, ako aj pomoc zo strany pomocných pracovníkov ovládajúcich jazyky a kultúru komunít zastúpených v škole. V tejto súvislosti bude potrebné zvýšiť zastúpenie multidisciplinárnych skupín v školách (napríklad zavedením bohatých sociálnych aktivít na školách),

lepšom prístupe k internetu ako pomôcke pri vzdelávaní detí migrantov, pretože ide o základný nástroj na dosiahnutie študijného úspechu v EÚ. Na tento účel by mohli byť vytvorené mládežnícke kluby a komunitné centrá vybavené internetom, mohli by sa nadviazať partnerstvá s miestnymi knižnicami podporovanými miestnymi samosprávami alebo partnerstvá s podnikmi, ktoré by boli ochotné darovať staré informatické vybavenie atď.,

„udržateľnom“ vzdelávaní, pretože výučba jazyka sa nemôže sústrediť len na prvé roky života, ani na predškolské vzdelávanie. Treba v nej pokračovať ďalej v rámci školy a nemôže sa obmedziť len na jazyk hostiteľskej krajiny. Nadobudnutie znalostí odborno-profesionálnej terminológie si vyžaduje zaradenie celého radu predmetov a vhodnej odbornej prípravy učiteľov vo všetkých špecifických oblastiach. Zároveň s výučbou jazyka hostiteľskej krajiny sa treba snažiť ponúknuť kurzy jazykov, ktorými sa hovorí v rodinách žiakov. Zachovanie a podpora mnohojazyčnosti by mali byť súčasťou základnej ponuky predmetov v každej škole,

podpore programov „tútorov/spoločníkov“, v rámci ktorého by študenti vytvorili dvojicu so staršími a skúsenejšími spolužiakmi,

vytvorení platformy pre dialóg medzi deťmi migrantov a deťmi z hostiteľskej krajiny, čo by pomohlo odstrániť predsudky a posilniť integráciu,

zapojení rodičov žiakov prisťahovaleckého pôvodu, pretože rodičia v tejto oblasti zohrávajú dôležitú úlohu. Preto by mali lepšie poznať školský systém a možnosti odbornej prípravy a mali by byť vyzvaní, aby sa k tejto otázke vyjadrili,

kvalitnej ponuke vzdelávacích kurzov pre dospelých migrantov, či už sú rodičmi žiakov alebo nie, a to z vyššie uvedených dôvodov (6),

podpore „medzikultúrnych“ zručností, s čím súvisí udeľovanie štipendií a poskytovanie finančnej podpory s cieľom znížiť nerovné podmienky vo vzdelávaní (tieto opatrenia nie sú určené len pre žiakov z rodín migrantov).

3.3.3

Ak prekročíme rámec riešení všeobecného charakteru, ktoré by mali brať do úvahy okrem iného typické črty migrantov, prístup k systémom zdravotnej starostlivosti a na trhy práce, ako aj k dôstojnému bývaniu, treba spomenúť aj potrebu sektorových riešení v oblasti vzdelávania, ako napríklad revízia študijných materiálov, aby migranti neboli prezentovaní negatívnym spôsobom, vytvorenie integračných mimoškolských aktivít, prístup k vzdelávaniu od najútlejšieho veku, zdroje potrebné na počiatočné a ďalšie vzdelávanie učiteľov, ako aj na prijímanie kvalifikovaných pomocných pracovníkov v čo najvyššej možnej miere pochádzajúcich z rovnakých krajín ako žiaci v školách atď.

3.3.4

Zapojenie občianskej spoločnosti je veľmi vítané a predstavuje aj bezpečný ukazovateľ kvality sociálnej demokracie a demokracie vzdelávania a významný faktor integrácie migrantov. Združenia rodičov a sociálnych pracovníkov napojené na vzdelávanie môžu prispieť k vytvoreniu inkluzívnej spoločnosti a občianstva, ktoré budú rešpektovať rozdiely a budú si uvedomovať hodnotu silnej sociálnej súdržnosti.

Mala by sa podporovať a posilňovať politika priznávajúca legálnym migrantom právo voliť vo voľbách do miestnych a regionálnych samospráv, ktorú prijali viaceré krajiny, a to tým spôsobom, aby uznala integráciu migrantov do prijímajúcej spoločnosti a posilnila pocit spolupatričnosti.

3.4   Úloha Európskej únie

3.4.1

Európska únia by mala v procese prijímania a uplatňovania novej Lisabonskej zmluvy zabezpečiť, aby členské štáty naďalej presadzovali politiku integrácie migrantov, najmä právo na vzdelávanie, na štúdium materinského jazyka a na zapojenie rodičov žiakov prisťahovaleckého pôvodu do vzdelávania, aby si rozšírili svoje znalosti a podporovali svoje deti v rozhodnutiach a vzdelávacích procesoch.

3.4.2

Európska únia by mohla povzbudiť členské štáty, aby sa priklonili k otvorenej metóde koordinácie a aby v tejto súvislosti vytvorili komparatívne štúdie a výskumné programy, ktoré by pomohli zozbierať a šíriť osvedčené postupy, podporovať priekopnícke iniciatívy, ktoré by upozornili na otázky objavujúce sa na európskej úrovni a ktoré je niekedy ťažké zachytiť výlučne na úrovni jednotlivých štátov. V nasledujúcich bodoch sú vymenované niektoré konkrétne návrhy v tejto oblasti.

3.4.3

Významným politickým opatrením by mohlo byť definovanie ukazovateľov a referenčných rámcov s cieľom sústrediť úsilie na odstránenie neúspechov v školách, ale aj objektívnych problémov, ktoré žiak migrant môže pociťovať vo svojom špecifickom prípade. Aby sa zabránilo opúšťaniu škôl alebo odmietaniu školskej dochádzky, sú potrebné predovšetkým programy, ktoré by umožnili vykonávanie sociálnej činnosti na školách.

3.4.4

Medzi referenčné rámce, ktoré by sa mali používať pri otvorenej metóde koordinácie, patria napríklad: sociálno-ekonomické postavenie žiakov, či už pochádzajú alebo nepochádzajú z rodín migrantov, ukončenie štúdia (povinnej školskej dochádzky) žiakmi, či už pochádzajú alebo nepochádzajú z rodín migrantov, proporčné zastúpenie učiteľov pochádzajúcich z rodín migrantov, medzikultúrne zručnosti učiteľov, sociálna priepustnosť školského systému, podpora mnohojazyčnosti vo verejnom vzdelávacom systéme, otvorenie vzdelávacích systémov všetkým deťom a mladým ľuďom atď.

3.4.5

Rovnako dôležité by na druhej strane bolo zapojenie Európskeho parlamentu do vytvárania, monitorovania a hodnotenia návrhov a činností, ktoré by zaručili, aby v európskom systéme nebolo prípustné vylúčenie ani marginalizácia.

3.5   Budúcnosť smernice 77/486/EHS

3.5.1

Smernica 77/486/EHS znamenala významný krok, ktorý zabezpečil, aby sa do politického programu dostalo právo na vzdelávanie pre všetky deti z rodín migrantov. Je to síce pravda, čo treba uznať, nemožno však opomenúť skutočnosť, že smernica sa zameriavala len na deti európskych občanov a integráciu zakladala výlučne na problematike používania jazyka. Navyše, jej vykonávanie nebolo úplne správne a tridsať rokov po vstupe do platnosti ešte stále nie je úplne transponovaná do legislatívy súčasných členských štátov Európskej únie.

3.5.2

Smernica 77/486/EHS je historicky a politicky zastaraná a nevyhovuje súčasným požiadavkám integrácie, preto by mala byť vzhľadom na vývoj samotného fenoménu migrácie v podstatnej miere upravená. EHSV sa nazdáva, že ak sa má všetko úsilie Európskej únie a členských štátov aj naďalej sústreďovať na problematiku výučby jazykov, a ak má byť smernica v tejto oblasti nástrojom sociálnej, ekonomickej a politickej integrácie migrantov a ich detí, mala by ísť ešte ďalej a obsiahnuť ďalšie rozmery.

3.5.3

Budúca smernica by mala brať do úvahy skutočnosť, že komplexnosť integrácie migrantov do hostiteľských komunít je oveľa rozsiahlejšia ako integrácia detí migrantov do vzdelávacích systémov, tá je však kľúčovou podmienkou pre dosiahnutie jej úspechu.

3.5.4

Z tohto dôvodu by sa budúca smernica nemala zaoberať len problematikou jazyka (ktorá je aj naďalej zásadnou otázkou), ale mala by všeobecnejšie a súvislejšie riešiť aj integráciu detí a mladých ľudí do vzdelávacích systémov.

V Bruseli 25. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  PIRLS: „Progress in Internacional Reading Literacy Study“, štúdiu vypracovalo združenie Internacional Association for the Evaluation of Educational Achievement (IEA). PISA: „Programme for International Student Assessment“ (Program medzinárodného hodnotenia študentov), štúdiu koordinovala OECD.

(2)  Z viac ako 50 stanovísk EHSV o tejto problematike pozri najmä tieto: „Oznámenie o otvorenej metóde koordinácie politík v oblasti prisťahovalectva a azylu“[neoficiálny preklad], spravodajkyňa: S. ZU EULENBURG (Ú. v. ES C 221, 17.9.2002); „Podmienky vstupu a pobytu príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, odbornej prípravy alebo dobrovoľnej činnosti“[neoficiálny preklad], spravodajca: L. M. PARIZA CASTAÑOS (Ú. v. EÚ C 133, 6.6.2003); „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vytvára program technickej a finančnej pomoci tretím krajinám v oblasti migrácie a azylu“[neoficiálny preklad], spravodajkyňa: G. CASSINA (Ú. v. EÚ C 32, 5.2.2004); „Oznámenie o prisťahovalectve, integrácii a zamestnanosti“[neoficiálny preklad], spravodajca: L. M. PARIZA CASTAÑOS (Ú. v. EÚ C 80, 30.3.2004); „Prístup k európskemu občianstvu“[neoficiálny preklad] (stanovisko z vlastnej iniciatívy), spravodajca: L. M. PARIZA CASTAÑOS (Ú. v. EÚ C 208, 3.9.2003); „Medzinárodná konvencia o migrantoch“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy), spravodajkyňa: L. M. PARIZA CASTAÑOS (Ú. v. EÚ C 302, 7.12.2004); „Imigrácia a integrácia: spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy), spravodajca: L. M. PARIZA CASTAÑOS (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006); „Imigračná politika Spoločenstva a politika spolupráce s krajinami pôvodu na podporu rozvoja“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy), spravodajca: L.M.PARIZA CASTAÑOS (Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008); „Základné prvky štruktúry, organizácie a fungovania platformy pre väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do podpory integračnej politiky štátnych príslušníkov tretích krajín na úrovni EÚ“ (prieskumné stanovisko), spravodajca: L.M. PARIZA CASTAÑOS (Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009); „Integrácia menšín – Rómovia“, spravodajkyňa: A. M. SIGMUND, pomocná spravodajkyňa: M. SHARMA (Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009); „Spoločná prisťahovalecká politika pre Európu: zásady, opatrenia a nástroje“, spravodajca: L. M. PARIZA CASTAÑOS, CESE 342/2009 z 25.2.2009 (Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Pozri stanovisko EHSV „Zlepšovanie kvality vzdelávania učiteľov“, spravodajca: M. SOARES (Ú. v. EÚ C 151, 17.6.2008).

(4)  Tieto a ďalšie návrhy možno nájsť v správe z apríla 2008 „Education and Migration – Strategies for integrating migrant children in Eurpean schools and societies. A synthesis of research findings for policy-makers“ (Vzdelávanie a migrácia - stratégie pre začlenenie detí migrantov do európskych škôl a spoločností. Zhrnutie výsledkov výskumu pre tvorcov politík.), ktorú vypracovala sieť odborníkov NESSE (sieť odborníkov v oblasti sociálnych aspektov vzdelávania a odbornej prípravy, ktorú podporuje Európska komisia) (http//www.nesse.fr-nesse-nesse_top-activites-education-and-migration).

(5)  Právny štatút „cudzieho štátneho príslušníka“ v Nemecku často vedie k zbaveniu všeobecnej povinnosti školskej dochádzky. Avšak v súlade s článkom 14 Charty základných práv Európskej únie majú všetky deti právo na vzdelávanie a povinnú školskú dochádzku.

(6)  Pozri vyššie bod 3.2.7.


11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/91


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh odporúčania Rady o európskych činnostiach v oblasti zriedkavých chorôb“

KOM(2008) 726 v konečnom znení – 2008/0218 (CNS)

2009/C 218/18

Rada sa 28. novembra 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh odporúčania Rady o európskych činnostiach v oblasti zriedkavých chorôb

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 4. februára 2009. Spravodajkyňou bola pani CSER.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 25. februára) prijal 162 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV víta návrh odporúčania Rady a súhlasí s koordinovanou európskou činnosťou v oblasti zriedkavých chorôb, ktorá sa zameriava na identifikáciu, definíciu a klasifikáciu týchto chorôb.

1.2

EHSV podporuje ustanovenie národných a regionálnych centier odbornosti zaoberajúcich sa zriedkavými chorobami, ako aj podnecovanie a podporu ich účasti na práci európskych referenčných sietí.

1.3

EHSV schvaľuje podporu koordinovaného výskumu, ktorý v súčasnosti prebieha v oblasti zriedkavých chorôb, ako aj jeho propagovanie. EHSV schvaľuje aj podporu koordinačných projektov zameraných na optimálne využívanie skromných finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii, ako aj na zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce.

1.4

Pokiaľ ide o sústreďovanie odborných znalostí v oblasti zriedkavých chorôb na európskej úrovni, EHSV odporúča, aby boli náležite zohľadnené aj práva duševného vlastníctva a poskytnuté primerané záruky.

1.5

EHSV podporuje vypracovanie národných plánov, avšak rok 2011 pokladá za príliš skorý termín na to, aby mohli byť tieto plány pripravené s dôkladnosťou, ktorá im prislúcha.

1.6

EHSV víta ustanovenie národných a regionálnych centier do roku 2011, ktoré však závisí od primerane vypracovaných národných plánov.

1.7

EHSV odporúča vytvoriť systém koordinácie a výmeny informácií na európskej úrovni a vypracovať spoločnú odbornú terminológiu, ktorá by mala svoju počítačovú databázu. Ďalej odporúča vypracovať praktickú príručku ako viesť dialóg medzi rôznymi profesnými kultúrami, ktorá by zohľadňovala osobitosti tejto oblasti.

1.8

EHSV odporúča vytvoriť špeciálny komunikačný a signalizačný systém, aby mohla fungovať referenčná sieť a „mobilné služby“ a všetky zainteresované osoby mali tak prístup k adekvátnym informáciám.

1.9

EHSV súhlasí s tým, že pri zisťovaní potrieb v oblasti zriedkavých chorôb zohráva dôležitú úlohu aj sociálny výskum.

1.10

EHSV odporúča, aby všetky členské štáty vytvorili vlastné centrá zriedkavých chorôb, ktoré by zabezpečovali koordináciu medzi výskumnými, ošetrovateľskými a zdravotnými strediskami na jednej strane a verejnými orgánmi na druhej strane.

1.11

EHSV odporúča, aby sa centrá zriedkavých chorôb v jednotlivých členských štátoch zaoberali zberom údajov, akreditáciou a metodológiou, ako aj koordináciou.

1.12

EHSV odporúča, aby sa národné stratégie zamerané na zriedkavé choroby stali súčasťou národných zdravotných programov a národných programov rozvoja zdravia.

1.13

EHSV odporúča, aby sa namiesto financovania projektov vybudovalo dlhodobé financovanie v záujme efektívnejšieho a lepšieho využívania zdrojov a uplatňovania práv pacientov.

1.14

EHSV odporúča preskúmať účasť združení pacientov, profesijných organizácií, organizácii občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, podrobiť analýze a vyhodnotiť možnosti využitia referenčných centier v iných členských krajinách, pričom treba mať na zreteli záujmy a práva pacientov.

1.15

EHSV odporúča vykonať dôkladnejšiu analýzu mobility odborníkov v oblasti zdravotníctva a zapojiť do nej profesijné organizácie, organizácie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, aby mohli byť poskytnuté primerané záruky.

1.16

V záujme zmenšenia rozdielov v oblasti zdravotníctva EHSV odporúča preskúmať podmienky, ktoré by umožnili proporčné využívanie zdrojov, keďže cieľom odporúčania je zabezpečiť všetkým pacientom postihnutým zriedkavými chorobami prístup k zdravotnej starostlivosti.

1.17

EHSV podporuje vytvorenie poradného výboru Európskej únie pre zriedkavé choroby (EUACRD) a odporúča, aby v ňom boli zastúpení predstavitelia členských štátov, priemyselných subjektov, združenia pacientov a odborníci, ako aj sociálni partneri a iné organizácie občianskej spoločnosti, pretože bez nich nie je možné vypracovať žiadnu národnú stratégiu, čo je jednou z podmienok realizácie návrhu.

1.18

EHSV odporúča, aby medzinárodná politika v oblasti zdravotníctva podporila iniciatívu európskeho dňa zriedkavých chorôb usporiadaním svetového dňa zriedkavých chorôb.

1.19

EHSV schvaľuje vypracovanie správy o realizácii odporúčania päť rokov po jeho schválení, pričom však treba zaručiť, aby v priebehu realizácie boli vykonané potrebné korekcie so zreteľom na práva pacientov. EHSV by sa chcel podieľať na priebežnom hodnotení uplatňovania tohto odporúčania.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1   Súvislosti

2.1.1

Zriedkavé choroby – medzi nimi aj genetické choroby – sú predmetom akčného programu Spoločenstva na obdobie od 1. januára 1999 do 31. decembra 2003 [rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1295/1999/ES z 29. apríla 1999 o schválení akčného programu Spoločenstva o zriedkavých chorobách v rámci činností v oblasti verejného zdravia (1999-2003)], podľa ktorého zriedkavá choroba je choroba, ktorej výskyt nepresahuje v EÚ päť prípadov na desať tisíc osôb. Na rovnakej definícii je založené aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 141/2000 zo 16. decembra 1999 o liekoch na ojedinelé ochorenia.

2.1.2

Z dôvodu svojej nízkej prevalencie a svojej osobitosti si zriedkavé choroby vyžadujú jednotný prístup založený na osobitnom a spoločnom úsilí predchádzať značnej chorobnosti alebo odvrátiteľnej predčasnej úmrtnosti a úsilí zlepšiť kvalitu života a socioekonomický potenciál postihnutých osôb.

2.1.3

Úlohou pracovnej skupiny pre referenčné siete pre zriedkavé choroby, ktorú zriadila Európska komisia, je stanoviť základné zásady, spôsoby liečby a kritéria pre európske referenčné centrá. Týmito otázkami sa zaoberajú aj 6. a 7. rámcový program EÚ pre výskum a rozvoj.

2.1.4

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pripravuje na rok 2014 jedenástu verziu medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá už bude obsahovať aj zriedkavé choroby. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) požiadala pracovnú skupinu Európskej únie pre zriedkavé choroby, aby ako poradná skupina prispela ku kodifikácii a klasifikácii týchto chorôb.

2.1.5

Zavedenie spoločnej identifikácie zriedkavých chorôb vo všetkých členských štátoch by výrazne posilnilo príspevok Európskej únie v rámci spolupráce medzi EÚ a WHO a umožnilo by EÚ zohrávať významnejšiu úlohu pri riešení svetových problémov v oblasti zdravia.

2.1.6

Jednou z priorít stratégie EÚ v oblasti zdravia, prijatej v roku 2007, je zabezpečiť, aby pacienti postihnutí zriedkavými chorobami mali prístup ku kvalitnej diagnostike, liečbe a informáciám považuje za významné priority.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1   Definícia a výskyt zriedkavých chorôb

3.1.1

Zriedkavé choroby si vyžadujú jednotný prístup založený na osobitnom a spoločnom úsilí predchádzať značnej chorobnosti alebo odvrátiteľnej predčasnej úmrtnosti a úsilí zlepšiť kvalitu života a socioekonomický potenciál postihnutých osôb.

3.1.2

Podľa údajov o výskyte týchto chorôb existuje 5 000 až 8 000 zriedkavých chorôb, ktoré postihujú približne 6 % celkovej populácie EÚ. To znamená, že 27 až 36 miliónov osôb je chorých alebo počas svojho života ochorie na nejakú zriedkavú chorobu.

3.1.3

Výskyt väčšiny zriedkavých chorôb je skutočne veľmi zriedkavý. Na tieto choroby trpí jedna či dokonca menej ako jedna osoba zo 100 000 Osoby trpiace na zriedkavé choroby a ich rodiny sú obzvlášť izolované a zraniteľné.

3.1.4

Pokiaľ ide o vek, v ktorom sa prejavujú prvé príznaky týchto chorôb, takisto existujú veľké rozdiely. Polovica zriedkavých chorôb sa môže prejaviť pri narodení alebo počas detstva, kým druhá polovica v dospelosti. Väčšina zriedkavých chorôb sú genetické choroby. Môžu ich však spôsobovať aj škodlivé účinky prostredia, ktorým je matka vystavená počas tehotenstva alebo s ktorými príde človek do styku neskôr, často však v spojení s genetickou predispozíciou. Niektoré sú zriedkavými formami alebo komplikáciami bežných chorôb.

3.2   Nedostatočné uznanie a zviditeľnenie zriedkavých chorôb

3.2.1

Medzi zriedkavými chorobami sú veľké rozdiely aj vzhľadom na ich závažnosť a prejavy. Dĺžka života pacientov postihnutých zriedkavými chorobami je výrazne znížená. Niektoré z týchto chorôb sú zložité, degeneratívne a vedú k ďalším fyzickým, psychologickým a duševným poškodeniam kým iné choroby sú zlučiteľné s bežným životom, pokiaľ sa včas diagnostikujú a pacienti sú náležite ošetrovaní a/alebo liečení. Často sa vyskytuje niekoľko postihnutí naraz, čo prináša mnohé funkčné dôsledky. V dôsledku týchto postihnutí sa stupňuje pocit izolovanosti, môžu byť zdrojom diskriminácie a pripraviť postihnutých o akúkoľvek možnosť vzdelávania, pracovného života a začlenenia sa do spoločnosti.

3.3   Neexistencia opatrení v oblasti zriedkavých chorôb v členských štátoch

3.3.1

Zriedkavé choroby vo veľkej miere prispievajú k chorobnosti a úmrtnosti, ale v zdravotníckych informačných systémoch sa neuvádzajú, pretože nejestvujú náležité systémy kodifikácie a klasifikácie. Neexistencia špecifických zdravotných opatrení v oblasti týchto chorôb a nedostatok odborných znalostí vedú k oneskorenej diagnóze a komplikujú prístup k zdravotnej starostlivosti. Medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely pokiaľ ide o diagnostiku chorôb ako aj liečbu a rehabilitáciu pacientov. Občania rôznych členských štátov a/alebo rôznych regiónov toho istého štátu nemajú rovnaký prístup k odbornej starostlivosti a liekom na zriedkavé choroby.

3.3.2

V prostriedkoch vyčlenených na výskum, diagnostiku a liečbu zriedkavých chorôb sú medzi jednotlivými členskými štátmi výrazné rozdiely. Rozptýlením týchto prostriedkov sa znižuje ich účinnosť, dôsledkom čoho je mnohým pacientom zdravotná starostlivosť poskytnutá oneskorene alebo sa im tejto starostlivosti nedostane vôbec.

3.3.3

Diagnostika a liečba zriedkavých chorôb si vyžadujú osobitnú prípravu. Keďže chýbajú zdroje, existujú veľké rozdiely a mnohí pacienti musia znášať dôsledky chybnej alebo neúplnej diagnózy.

3.3.4

Osobitosti zriedkavých chorôb – obmedzený počet pacientov a nedostatočné poznatky a odbornosť v tejto oblasti – si vyžadujú medzinárodnú spoluprácu, ktorá predstavuje pridanú hodnotu. Pravdepodobne neexistuje iná oblasť verejného zdravia, v ktorej by spolupráca 27 krajín mohla byť takou efektívnou a užitočnou než v oblasti zriedkavých chorôb. Túto skutočnosť uznávajú tvorcovia politiky na národnej aj európskej úrovni ako aj všetky zainteresované strany. Spojením neveľkého množstva prostriedkov, ktoré sú k dispozícii, by sa mohli dosiahnuť lepšie výsledky. Postupy používané pri zbere údajov – pokiaľ ide o druh a termíny zberu – ako aj z hľadiska oznamovacej povinnosti sú v jednotlivých členských štátoch rozdielne. Oznamovacia povinnosť sa môže uplatňovať na celú populáciu alebo sa uskutočňuje len jeden sporadický zber údajov. Poskytovanie jednotných údajov a informácií má veľký význam pre tvorbu a uplatňovanie preventívnych a rentabilnejších opatrení v oblasti zdravia ako aj pre výskum na úrovni členských štátov a EÚ. Rovnako dôležité je tiež umožniť zainteresovaným osobám prístup k potrebným údajom a informáciám.

3.3.5

Veľmi dôležité je zlepšiť kvalitu života pacientov trpiacich na vážnu chorobu a ich rodinných príslušníkov a dbať na ich začlenenie do spoločnosti a trhu práce. Veď ich život je ustavičný boj s inakosťou a utrpením tela aj ducha.

3.3.6

V členských štátoch Európskej únie existujú početné mimovládne organizácie alebo občianske iniciatívy, ktoré sa usilujú zlepšiť informovanosť pacientov postihnutých zriedkavými chorobami, šíriť aktuálne vedecké a klinické poznatky, zlepšiť prístup pacientov k vhodnej a cenovo dostupnej liečbe a liekom. Inými slovami usilujú sa o socioekonomickú integráciu týchto pacientov. Tieto občianske iniciatívy nemajú dostatočné prostriedky, nedostáva sa im koordinovanej a zosúladenej podpory vlád a nemajú ani koordinovanú sieť, čo neustále poškodzuje práva pacientov. Medzi pacientmi, ich rodinnými príslušníkmi, organizáciami občianskej spoločnosti, odborníkmi a sociálnymi partnermi nevznikla žiadna systematická spolupráca. Existuje závažná nerovnováha a množstvo ťažkostí v oblasti zdravotnej starostlivosti a prístupu k nej.

3.3.7

Diagnostika a liečba zriedkavých chorôb sú mimoriadne nákladné. V prípade využívania nových technológií a spôsobov liečby zriedkavých chorôb, ktoré si vyžadujú zvlášť vysoké náklady, je nevyhnutné, aby každý členský štát stanovil a uplatnil maximálnu hornú hranicu.

3.3.8

Európska komisia zverejnila v roku 2008 oznámenie o zriedkavých chorobách. V rámci jeho prípravy uskutočnila rozsiahlu verejnú konzultáciu, ktorá sa skončila vo februári toho istého roku.

3.3.9

Príspevky v rámci tejto diskusie potvrdili, že je nutné zaviesť opatrenia na úrovni Spoločenstva. Návrh odporúčania Rady je zameraný hlavne na tri oblasti:

identifikácia a kódovanie zriedkavých chorôb ako aj vytvorenie európskeho systému kódovania a klasifikovania zriedkavých chorôb, ktorý by pomohol rozpoznať rôzne choroby. V rámci vypracovania novej verzie Komisia spolupracuje s WHO, pretože v celosvetovom kontexte sú práve na území Európskej únie najlepšie predpoklady identifikovať rôzne druhy zriedkavých chorôb;

definovanie základných zásad a usmernení v tejto oblasti so zreteľom na vypracovanie národných akčných plánov; snaha podporovať a nabádať členské štáty, aby vytvorili národné opatrenia v oblasti zdravia zamerané na zriedkavé choroby, ktoré majú zabezpečiť postihnutým osobám rovnaký prístup k prevencii, diagnostike, liečbe a rehabilitácii, a vôbec dostupnosť týchto služieb;

podľa odporúčania Rady, na ktoré sa vzťahuje návrh oznámenia:

je povinnosťou členských štátov vypracovať národné plány zamerané na zriedkavé choroby,

rovnako je ich povinnosťou vytvoriť potrebné mechanizmy na definovanie zriedkavých chorôb, ich kodifikovanie a klasifikáciu,

je nevyhnutné podporovať výskum zriedkavých chorôb aj formou cezhraničnej spolupráce a maximálne využiť potenciál Európskej únie na spoluprácu v oblasti výskumu,

treba identifikovať centrá odbornosti a podporiť ich účasť na európskych referenčných sieťach,

odborníci v členských štátoch by mali vytvoriť syntézu údajov týkajúcich sa zriedkavých chorôb,

treba vykonať opatrenia na zabezpečenie účasti chorých a ich organizácií,

treba posilniť spoluprácu vo všetkých oblastiach, kde by mohla činnosť na úrovni Spoločenstva podporiť snahy o vypracovanie hlavných spoločných politických usmernení a ich vzájomné uznávanie na úrovni Európskej únie. Mohlo by ísť o špecifické opatrenia v oblasti výskumu, referenčných centier, prístupu k informáciám, o opatrenia, ktoré by stimulovali vývoj liekov na zriedkavé choroby, opatrenia v oblasti diagnostiky atď., teda o opatrenia, ktoré by sa týkali všetkých prvkov minimálnej spoločnej stratégie zameranej na zriedkavé choroby (napríklad pilotné programy, programy výskumu a rozvoja, dosledovanie uplatňovania nariadenia (ES) č. 141/2000 o liekoch na zriedkavé choroby).

3.3.10

Cieľom tohto oznámenia je vypracovanie celkovej spoločnej európskej stratégie na podporu účinného uznávania, prevencie, diagnostikovania a liečby zriedkavých chorôb a úspešného výskumu v tejto oblasti. Jej ďalším cieľom je posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi a podporiť činnosť európskych informačných sietí a združení pacientov. Pri tvorbe a uplatňovaní každej politiky alebo každého opatrenia Spoločenstva treba zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia. Všetko toto úsilie prispeje k dosiahnutiu nadradeného/vyššieho cieľa, ktorým je zlepšiť situáciu v oblasti zdravotníctva a zvýšiť počet rokov, ktoré človek prežije v dobrom zdraví, čo je kľúčovým ukazovateľom lisabonskej stratégie. Preto je potrebné posilniť koherenciu medzi jednotlivými programami a iniciatívami Spoločenstva, ako sú programy verejného zdravia, rámcové programy pre výskum a vývoj, stratégia pre lieky na zriedkavé choroby, smernica o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a iné prebiehajúce alebo budúce aktivity Európskej únie alebo jej členských štátov.

3.3.11

Návrh odporúčania Rady pokladá za potrebné, aby členské štáty vypracovali do konca roku 2011 rozsiahle a integrované národné stratégie v oblasti zriedkavých chorôb a aby zapojili pacientov a ich organizácie do všetkých etáp procesu tvorby politiky a prijímania rozhodnutí. Ich činnosť treba aktívne podporovať, predovšetkým finančne.

3.3.12

EHSV podporuje vypracovanie rozsiahlych a integrovaných národných stratégií, pokladá však za potrebné zmeniť termín, ak chceme, aby v tejto rozsiahlej stratégii boli zohľadnené záujmy pacientov. Na tento účel by bolo treba vytvoriť na úrovni členských štátov odborné centrá pre zriedkavé choroby, ktorých úlohou by bola metodika, zber údajov, akreditácia a koordinácia.

3.3.13

Informačný tok na úrovni Európskej únie, výskum, zriadenie a ustanovenie referenčných centier si vyžadujú, aby bola vymedzená a prijatá odborná terminológia a spoločné jednotné diagnostické a terapeutické protokoly. Ich uznávanie by bolo nielen v záujme pacientov, ale aj v záujme zdravotníkov a poskytovateľov služieb v tomto odvetví. Z tohto dôvodu by bolo vhodné vypracovať odvetvovú príručku, ktorá by bola príručkou ako viesť dialóg medzi rôznymi profesnými kultúrami na tému zriedkavých chorôb, ich diagnostikovania a liečby.

3.3.14

Vytvorenie európskej referenčnej siete, jej pomenovanie a zabezpečenie „mobilnej služby“ si vyžaduje osobitné komunikačné úsilie a vybudovanie signalizačného systému, aby mal skutočne každý prístup k potrebným informáciám.

3.3.15

Vzhľadom na to, že v súvislosti s týmto novým typom výskumných štruktúr a služieb vzniknú pravdepodobne duchovné hodnoty, je dôležité prijať príslušné opatrenia, ktoré zabezpečia právnu ochranu v tejto oblasti.

3.3.16

EHSV víta usporiadanie prvého európskeho dňa zriedkavých chorôb 29. februára 2008 a podporuje iniciatívu na vytvorenie svetového dňa zriedkavých chorôb. Táto iniciatíva by umožnila vznik medzinárodnej podpory, ktorá by veľkou mierou prispela k zlepšeniu účinnosti výskumu a úspešnosti liečby. Podľa EHSV je veľmi dôležité, aby sa zabezpečila primeraná komunikácia, podporil dialóg medzi kultúrami a hlavne, aby sa odstránili jazykové prekážky a zdolali technické nedostatky s cieľom umožniť zainteresovaným subjektom (pacientom, ich rodinným príslušníkom, poskytovateľom zdravotníckych služieb, organizáciám občianskej spoločnosti a sociálnym partnerom) prístup k postačujúcim a pravdivým informáciám.

3.3.17

Vo viacerých stanoviskách EHSV upozorňoval na dôležitú úlohu občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov v úsilí o zachovanie spoločných hodnôt a ich rozvoj s cieľom vytvoriť skutočnú pridanú hodnotu. Preto považuje za dôležité, aby subjekty občianskej spoločnosti a sociálni partneri zohrávali náležitú úlohu pri realizácií cieľov oznámenia o zriedkavých chorobách. Vzhľadom na to, že zdroje, ktoré potrebuje zdravotníctvo, vytvára občianska spoločnosť a sociálni partneri, mali by zohrávať strategickú úlohu aj pri ich rozdeľovaní.

3.3.18

V záujme zmenšenia rozdielov v oblasti zdravotníctva EHSV odporúča preskúmať možnosti harmonického využívania zdrojov – kvôli mimoriadnym výdavkom –, keďže odporúčanie je zamerané na prístup k zdravotnej starostlivosti pre pacientov postihnutých všetkými závažnými chorobami. Každý členský štát vynakladá na túto oblasť iné množstvo prostriedkov a počet ľudí, ktorí majú na liečbu nárok sa podstatne líši od počtu ľudí, ktorým je skutočne poskytnutá.

3.3.19

EHSV podporuje koordinovaný výskum ako aj zriadenie a ustanovenie referenčných centier, pretože pre Európsku úniu to môže byť výnimočnou príležitosťou ako prispieť k riešeniu celosvetových problémov v oblasti zdravia. Táto možnosť je v súlade s cieľom uvedeným v bielej knihe „Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ na obdobie 2008 – 2013“, ktorým je dosiahnuť, aby Európa účinnejšie zohrávala svoju medzinárodnú úlohu.

3.3.20

Zriadenie poradného výboru Európskej únie pre zriedkavé choroby (EUACRD) predstavuje významný krok vpred na ceste k dosiahnutiu stanovených cieľov. EHSV odporúča, aby do prác poradného výboru okrem zástupcov členských štátov, expertov, organizácií pacientov a priemyselných subjektov boli trvalo zapájaní aj zástupcovia občianskej spoločnosti a sociálni partneri. Bez ich spolupráce totiž nebude možné vypracovať národnú stratégiu, ktorá je jednou z podmienok realizácie návrhu.

V Bruseli 25. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/96


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh na smernicu Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o znížené sadzby dane z pridanej hodnoty“

KOM(2008) 428 v konečnom znení – 2008/0143 (CNS)

2009/C 218/19

Rada sa 28. augusta 2008 rozhodla podľa článku 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom:

„Návrh na smernicu Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o znížené sadzby dane z pridanej hodnoty“

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu a hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 2. februára 2009. Spravodajcom bol pán SANTILLÁN CABEZA.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 25. februára 2009) 171 hlasmi za, pričom 7 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV schvaľuje technické zmeny a doplnenia smernice 2006/112/ES, ktoré sa nachádzajú v návrhu smernice, z ktorých sú mnohé nevyhnutné. Vyjadruje však ľútosť nad obmedzeným rozsahom návrhu, ktorý vyplýva z nedostatočného politického konsenzu.

1.2

Ako už bolo povedané, uplatňovanie DPH v súvislosti so službami a tovarmi, ktoré sú energeticky úsporné a priaznivé k životnému prostrediu, je otázka, ktorú treba ešte zvážiť.

1.3

S ohľadom na zníženú DPH na poskytovanie služieb, ktorých predmetom sú obnovy, opravy, prestavby, údržby a upratovania obydlí, považuje EHSV za sporné, či je vhodné odstrániť odkaz na „sociálne“ bývanie. V každom prípade však z dôvodu, že uplatňovanie znížených sadzieb nie je povinné, podlieha táto vec rozhodnutiu jednotlivých členských štátov.

1.4

Zámerom zavedenia možnosti uplatniť zníženú DPH na reštauračné a stravovacie služby vo všetkých členských štátoch, čo niektoré štáty odmietajú, je vytvoriť rovnaké podmienky, keďže riziko narušenia hospodárskej súťaže pri súčasných opatreniach je nízke. EHSV schvaľuje vyradenie alkoholických nápojov z uplatňovania nižšej sadzby.

1.5

V prípade „menších opráv hnuteľného hmotného majetku“ sa v právnych predpisoch príslušného členského štátu určí, ktoré služby budú podliehať zníženej sadzbe, vzhľadom na šírku používaných pojmov.

1.6

EHSV navrhuje, aby boli dietetické výrobky určené pre ľudí s určitými ochoreniami oslobodené od DPH (pozri bod 4.8.6 tohto stanoviska).

1.7

EHSV navrhuje zmenu návrhu v zmysle zaradenia služieb opravy a údržby motorových vozidiel do prílohy III tak, ako sa uvádza v bode 4.8.5.1 stanoviska.

1.8

EHSV súhlasí s uplatňovaním zníženej sadzby DPH na širšie kategórie tovarov a služieb, pokiaľ na to budú mať členské štáty dostatok špecifických rozpočtových prostriedkov, bude na to priaznivá hospodárska situácia a bude to v súlade so záujmami vnútorného trhu členských štátov Európskej únie.

1.9

EHSV víta úsilie, ktoré Komisia vyvíja na dosiahnutie úplnej harmonizácie DPH, zároveň však vyjadruje ľútosť nad nedostatkom politickej rozhodnosti zo strany Rady EÚ.

2.   Úvod

2.1   Návrh smernice, na ktorý toto stanovisko odkazuje pozostáva z prídavkov a technických úprav smernice z roku 2006, ďalej len smernica o DPH (1).

2.2   Podľa Komisie je zámerom zaviesť niekoľko naliehavých reforiem, ktoré majú riešiť „právne a politické problémy, ktoré vznikli buď v dôsledku odlišných výkladov smernice, alebo v dôsledku nerovnosti podmienok pre všetky členské štáty, pokiaľ ide o možnosť členských štátov uplatňovať znížené sadzby v tých oblastiach, v ktorých sa nepriaznivo neovplyvní správne fungovanie vnútorného trhu.“

2.3   Cieľom návrhu je poskytnúť členským štátom viac autonómie a istoty, ako aj rovnaké zaobchádzanie.

2.3.1   Hoci sa nezameriava len na malé a stredné podniky, ktoré predstavujú jednu z prioritných oblastí činnosti v rámci lisabonskej stratégie, bude mať na ne pozitívny vplyv, pretože do príslušných sektorov patrí mnoho malých a stredných podnikov a návrh poskytne právnu istotu týkajúcu sa obnoveného uplatňovania znížených sadzieb DPH v týchto sektoroch.

2.4   V smernici o DPH budú tieto štyri druhy zmien:

začlenenie služieb poskytovaných na miestnej úrovni vrátane zavedenia stálych, aktualizovaných ustanovení týkajúcich sa služieb s vysokým podielom ľudskej práce uvedených v prílohe IV, ktorej platnosť sa skončí 31. decembra 2010. V dôsledku toho sa príloha IV vypustí,

vypustenie článkov alebo odsekov dočasného charakteru, alebo súvisiacich s osobitnými okolnosťami v členských štátoch, ktoré už nie sú aktuálne,

zlepšenie vypracovávania návrhov,

zmeny v návrhu prílohy III obsahujúcej „zoznam dodaní tovaru a poskytnutí služieb, na ktoré sa môžu uplatniť znížené sadzby uvedené v článku 98.“

3.   Nová príloha III

3.1   Zmeny v návrhu alebo doplnenie osobitných kategórií

3.1.1   Kategória 3: farmaceutické výrobky. Vloženie slov „a absorpčné hygienické výrobky“, ktoré zahŕňajú hygienickú ochranu žien a detské plienky.

3.1.2   Kategória 4: vybavenie pre zdravotne postihnuté osoby. Pridanie vety „prístroje a […] elektrické, elektronické alebo iné zariadenia a dopravné prostriedky …, ako aj lízing alebo prenájom …“ Návrh teraz zahŕňa aj vybavenie alebo prístroje osobitne navrhnuté alebo prispôsobené pre zdravotne postihnuté osoby (napr. klávesnice s braillovým režimom, osobitne upravené automobily).

3.1.3   Kategória 6: knihy. Vloženie slov: „audiokníh, […] CD-ROMov alebo akýchkoľvek podobných nosičov …“ Rozšírenie na knihy na CD, CD-ROMoch alebo akomkoľvek podobnom fyzickom médiu, ktoré prevažne reprodukujú rovnaký textový informačný obsah ako tlačené knihy.

3.1.4   Kategória 8: služby rozhlasového a televízneho vysielania. Ozrejmenie, že zdaniteľnými službami sú samotné dodávky, nie ich príjem.

3.1.5   Kategória 9: služby poskytované spisovateľmi atď. Vysvetlenie, že táto kategória zahŕňa aj poskytovanie tých „služieb, za ktoré sú odmeňovaní vo forme tantiém.“ Zmena z dôvodu, že tantiémy nie sú zdaniteľnými službami, ale len odmenou za určité služby.

3.1.6   Kategória 16: poskytovanie pohrebných alebo kremačných služieb. Zámerom nového znenia je oddeliť predmet vymedzenia od kvality dodávateľa.

3.1.7   Kategória 18: čistenie ulíc, spracovanie odpadu atď. Odstránia sa nezrovnalosti udelením zníženej sadzby trom ďalším službám, ktoré súčasné znenie neobsahovalo, a to: „čistením a recykláciou odpadových vôd,“„kanalizáciou“ a „recykláciou odpadu a služby vedúce k opätovnému použitiu.“

3.2   Rozšírenie poskytovaných služieb súvisiacich s odvetvím bývania a niektorých budov, ktoré neslúžia na komerčné účely.

3.2.1   Cieľom zmien v kategórii 10 a pridania novej kategórie 10a je:

poskytnúť viac možností členským štátom tým, že sa vypustí odkaz na „bývanie v rámci sociálnej politiky;“

pridať „obnovy, opravy a upratovania obydlí“ (v súčasnosti v prílohe IV) a ich údržby;

rozšíriť zníženie sadzby na poskytovanie služieb pozostávajúcich z obnovy, opravy, prestavby, údržby a upratovania „miest bohoslužieb a miest patriacich do kultúrneho dedičstva a historických pamiatok.“

3.3   Vloženie dvoch nových kategórií

3.3.1   Reštauračné a stravovacie služby

3.3.2   Kategória 12 súčasnej prílohy III (bez zmien a doplnení) sa vzťahuje na:

ubytovanie, ktoré poskytujú hotely a podobné zariadenia vrátane poskytovania prázdninového ubytovania a nájom kempingových miest a parkovísk pre obytné prívesy.“

3.3.3   Nová kategória 12a sa vzťahuje na poskytovanie:

reštauračných a stravovacích služieb s výnimkou dodávania alkoholických nápojov.“

3.3.3.1   Toto pridanie má dva dôvody: a) potreba ponúknuť rovnosť zaobchádzania všetkým členským štátom a b) pretože tieto služby spĺňajú rovnaké kritériá ako ostatné pridané služby poskytované na miestnej úrovni.

3.3.4   Služby poskytované na miestnej úrovni

3.3.4.1   Nové kategórie zahŕňajú päť bodov:

„19)

poskytovanie záhradníckych alebo krajinárskych služieb a údržba záhrad;

20)

menšie opravy hnuteľného hmotného majetku, vrátane bicyklov a tricyklov všetkých druhov s výnimkou všetkých ostatných dopravných prostriedkov;

21)

upratovacie a údržbárske služby pre hnuteľný hmotný majetok;

22)

poskytovanie služieb domácej starostlivosti, ako sú pomoc v domácnosti a opatrovanie detí, starších, chorých alebo zdravotne postihnutých osôb;

23)

osobná starostlivosť poskytovaná v kaderníckych salónoch a kozmetických zariadeniach.“

3.3.4.2   Tieto kategórie zahŕňajú služby nachádzajúce sa už v súčasnej prílohe IV, ktorá stanovuje dočasné ustanovenia platné do 31. decembra 2010, no súčasne obsahujú niektoré nové služby podobnej povahy.

4.   Pripomienky

4.1   EHSV dôkladne prerokoval predmet súčasného stanoviska pri preskúmaní oznámenia Európskej komisie z 5. júla 2007 o iných sadzbách DPH ako sú štandardné sadzby DPH (2), ktoré zas vychádzalo zo štúdie vypracovanej spoločnosťou Copenhagen Economics.

4.2   Vo svojom stanovisku (3) EHSV zdôraznil nasledujúce stránky:

DPH v každom členskom štáte spĺňa prevažne daňové požiadavky,

znížené sadzby sú odpoveďou na politické a sociálne kritériá,

dosiahnutie harmonizácie v oblasti DPH je ašpiráciou, ktorá sa neprejavuje v praxi a ktorá (podľa Komisie) oprávňuje snahu o harmonizáciu pre činnosti s cezhraničným dosahom alebo spĺňajúce uznávané kritériá politických opatrení Spoločenstva,

treba zaručiť, aby akékoľvek zníženie DPH vychádzalo skutočne zo sociálnych zásad,

zjednodušenie a transparentnosť uľahčujú úlohu podnikov a zjednodušujú orgánom vykonávanie kontroly,

ak sa odloží vízia „konečnej úpravy“, členským štátom sa musí poskytnúť väčšia autonómia pri stanovovaní znížených sadzieb na miestne služby.

4.2.1   Pripomienky, ktoré boli v tomto stanovisku vznesené, stále platia v plnej miere.

4.3   Návrh smernice predkladá len čiastočné a nevyhnutné zmeny v súčasných opatreniach. Komisia vysvetlila, že sa neusiluje o hĺbkové prepracovanie súčasnej smernice, o ktorej sa „len teraz začala“ diskusia. Venuje sa však otázkam sociálneho a hospodárskeho významu, ako je uplatňovanie DPH na reštaurácie, odvetvia s vysokým podielom ľudskej práce a služby poskytované na miestnej úrovni.

4.4   Technické zmeny a doplnenia

Čisto technické zmeny a doplnenia si vo všeobecnosti zaslúžia podporu EHSV, pokiaľ sú potrebné, zlepšujú vypracovávanie návrhov a objasňujú problematické aspekty.

4.5   Zmeny a doplnenia týkajúce sa odvetvia bývania

4.5.1   Dodávanie a výstavba bytov

4.5.1.1   Trvalé uplatňovanie na všetky druhy bývania – nielen na bývanie tvoriace súčasť „sociálnej politiky“, ako je stanovené v súčasnej kategórii 10 – významne zväčšuje rozsah znížených sadzieb DPH. Táto zmena sa opiera o tvrdenie, že členské štáty chápu pojem „sociálna politika“ rôznymi spôsobmi, ako aj o pravidlá týkajúce sa miesta zdaniteľného plnenia dodávaných služieb a tovarov, ktoré určujú, že zdaňovanie je vždy v mieste, kde sa nachádza nehnuteľný majetok.

4.5.1.2   A hoci sa tým dosiahne harmonizácia, je možné sa pýtať, či tento jednotný prístup nezachádza priďaleko, najmä ak zvážime dosah reformy (4). Je možné uplatnením zníženej sadzby na všetky druhy bývania, pri akejkoľvek cene a na ľubovoľný účel dosiahnuť požadované sociálne a hospodárske výsledky?

4.6   Oprava obydlí a ďalších budov

4.6.1   Obnovy a prestavby obydlí už boli zahrnuté do prílohy III ako súčasť sociálnej politiky a obnovy a opravy súkromných obydlí, ako aj upratovanie súkromných domácností sa už nachádzajú v prílohe IV. Celkom oprávnene boli pridané „miesta bohoslužieb, miesta patriace do kultúrneho dedičstva a historické pamiatky“.

4.6.2   Okrem toho sa odstránilo vyňatie „materiálov, ktoré tvoria významnú časť hodnoty poskytnutej služby.“ Návrh by tak mal umožniť všetkým uplatniť zníženú sadzbu na také poskytovanie služieb a tovarov, keď tovar je súčasťou poskytovanej služby.

4.6.2.1   EHSV považuje oba pozmeňujúce a doplňujúce návrhy za primerané.

4.7   Znížená DPH v reštauračných a stravovacích službách

4.7.1   Znížená DPH v reštauračnom a stravovacom odvetví je citlivou záležitosťou, o ktorej sa dlho rokovalo, a niektoré členské štáty s ňou stále nesúhlasia.

4.7.2   Podľa posúdenia vplyvu, ktoré vykonala Komisia (5), predstavuje odvetvie barových, reštauračných a stravovacích služieb 6,1 % súkromnej spotreby (6) a 1,9 % pridanej hodnoty. Dosahuje aj 3,3 % celkovej zamestnanosti (7). Obchodné združenie HOTREC naznačilo, že toto odvetvie zahŕňa 1 600 000 zariadení (8).

4.7.3   Ako už výbor EHSV upozornil, sadzba uplatňovaná na toto odvetvie ovplyvňuje predovšetkým služby na miestnej úrovni, ale vplýva aj na rozloženie cestovného ruchu v členských štátoch. Tento stav spoločne so skutočnosťou, že DPH uplatňovaná na reštaurácie je hlavným zdrojom príjmu, komplikuje prijatie jednotného kritéria pre EÚ, a to sa ešte nedosiahlo (9).

4.7.3.1   Účinky na cestovný ruch sa budú v jednotlivých členských štátoch pravdepodobne líšiť. Okrem toho Komisia v súvislosti so sektorom hotelierstva (podobne ako v prípade reštauračných služieb z perspektívy vnútorného trhu), na ktorého služby sa v súčasnosti vzťahuje oprávnenie uplatňovať znížené sadzby DPH, nevie o možnom riziku narušenia hospodárskej súťaže, ktorého príčinou by bola DPH. Navyše výdavky za reštauračné služby podľa všetkého netvoria významnejšiu časť dovolenkového balíka služieb.

4.7.4   Súčasné opatrenia vychádzajúce z dočasných ustanovení podľa smernice 2006/112/ES majú za následok významné rozdiely: 11 členských štátov už uplatňuje nižšie sadzby na základe osobitných výnimiek (10), kým zvyšným 16 je táto možnosť upretá. Predkladaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh preto vychádza v ústrety úplnej rovnosti v tejto oblasti.

4.7.5   V záujme súladu so súčasnými ustanoveniami, ktoré určujú predaj alkoholických nápojov v zariadeniach na následnú spotrebu, je vyňatie alkoholických nápojov nevyhnutnosťou (11).

4.7.6   V každom prípade sa však nesmie zabúdať, že uplatňovanie znížených sadzieb nie je pre členské štáty povinnosťou, ale možnosťou, ktorú môžu využiť.

4.8   Služby poskytované na miestnej úrovni (12)

4.8.1   Nové kategórie 19 až 23 zahŕňajú široký rozsah služieb, z ktorých niektoré už obsahuje súčasná smernica v rámci dočasných ustanovení: bez zmien a doplnení textu smernice by sa teda na tieto služby od 1. januára 2011 začali vzťahovať bežné sadzby DPH.

4.8.2   Všeobecne nehrozí narušenie hospodárskej súťaže v rámci tohto druhu služieb, ktoré poskytujú zamestnanie značnému počtu ľudí.

4.8.3   Zahrnutie záhradníckych a s nimi súvisiacich služieb sa javí oprávnené, keďže majú rovnaký charakter ako ostatné služby.

4.8.4   Opravy hnuteľného hmotného majetku:

a)

kritérium vymedzujúce „menšie“ opravy sa ponecháva;

b)

predložením návrhu dôležitej konceptuálnej zmeny sa však namiesto presného určenia niekoľkých tovarov (ako sú bicykle, obuv atď.) uprednostnilo všeobecné vymedzenie. Hnuteľný majetok je taký majetok, ktorý je možné prepravovať z jedného miesta na druhé (podľa formulácie v španielskom občianskom zákonníku) a chápanie hmotného majetku vychádza z vymedzenia pojmu v niekoľkých európskych právnych systémoch. Nová kategória má veľmi široký rozsah, takže vo vnútroštátnych právnych predpisoch sa spresnia tie druhy majetku, na ktoré sa v súlade so súborom právnych predpisov každej krajiny vzťahuje smernica, hoci EHSV navrhuje, aby sa na rozličné druhy služieb neuvaľovali obmedzenia.

4.8.5   Oprava a údržba automobilov:

Vzhľadom na významnú finančnú podporu, ktorú automobilovému priemyslu poskytuje Európska únia a členské štáty, sa zdá byť potrebné výslovné zaradenie opravy a údržby automobilov medzi služby poskytované na miestnej úrovni. Cieľom je zvýšiť kúpnu silu európskych motoristov, zlepšiť kvalitu a bezpečnosť vozového parku a udržať zamestnanosť v tomto odvetví.

4.8.5.1   V prílohe III predmetného návrhu preto navrhujeme tieto úpravy:

(8) 20) po slovách „… tricyklov všetkých druhov“ nahradiť slová „s výnimkou všetkých ostatných dopravných prostriedkov“ textom „a osobných a nákladných motorových vozidiel“,

(8) 21) po slovách „hmotný majetok“ doplniť „vrátane osobných a nákladných motorových vozidiel“.

4.8.6   Špeciálne potraviny pre isté typy ochorení:

Dietetické potraviny na osobitné medicínske účely, napr. v prípade ochorení, ako je fenylketonúria a celiakia, by sa mali oslobodiť od DPH.

4.9   Služby s vysokým podielom ľudskej práce

4.9.1

Tieto služby sú už zahrnuté v rámci služieb poskytovaných na miestnej úrovni (oddiel 4.8).

4.9.2

To vo všeobecnosti znamená, že väčšiu časť práce budú v porovnaní v celým hospodárstvom vykonávať nešpecializovaní zamestnanci alebo zamestnankyne v dočasnom pracovnom pomere. Priaznivejšia daňová úprava im môže napomôcť zvýšiť stabilitu zamestnania.

4.9.3

S ohľadom na následky, poskytuje spoločnosť Copenhagen Economics niekoľko údajov o odhadovanom náraste HDP vyplývajúcom zo zníženia sadzby DPH za služby poskytované na miestnej úrovni a za reštauračné služby z dôvodu kolísania oficiálnej ekonomiky na rozdiel od svojpomoci a čiernej ekonomiky.

V Bruseli 25. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).

(2)  KOM(2007) 380 v konečnom znení, 5. júla 2007.

(3)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o iných sadzbách DPH ako sú štandardné sadzby DPH, Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 67.

(4)  Stavebný sektor predstavuje celkovo 6,2 % pridanej hodnoty (EÚ 27), pričom bytová výstavba dosahuje polovicu tohto množstva, t. j. 3,1 %.

(5)  SEK(2008) 2190, Brusel, 7. júla 2008.

(6)  EÚ 25 (všetky členské štáty s výnimkou Bulharska a Rumunska).

(7)  EÚ 27. Ak by sa pripočítali aj hotely, dosiahlo by toto odvetvie 4,4 % celkovej zamestnanosti.

(8)  Hotely, reštaurácie a kaviarne v Európe. Číslo sa týka všetkých troch sektorov. HOTREC odhaduje počet ľudí pracujúcich v týchto sektoroch minimálne na 9 000 000.

(9)  Hoci niektoré členské štáty, ako je napríklad Francúzsko, súhlasia s uplatňovaním zníženej sadzby, ktorá už v niektorých krajinách existuje, Nemecko (okrem iných) je proti, keďže je proti akémukoľvek rozširovaniu rozsahu znížených sadzieb DPH.

(10)  K týmto štátom patria: Grécko, Španielsko, Írsko, Taliansko, Cyprus, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko a Slovinsko.

(11)  Smernica 2006/112/ES, príloha III, kategória 1 sa vzťahuje na: Potraviny (vrátane nápojov okrem alkoholických nápojov) … .

(12)  Služby na miestnej úrovni – vrátane podstatnej časti služieb s vysokým podielom ľudskej práce – predstavujú 4,8 % súkromnej spotreby (EÚ 25, s výnimkou Bulharska a Rumunska) a 2,1 % pridanej hodnoty. Ich význam pre hospodárstvo sa považuje za malý, s výnimkou v prípade stavebných opráv.


11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/101


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Pred výzvou vyšších cien ropy“

KOM(2008) 384 v konečnom znení

2009/C 218/20

Európska komisia sa 13. júna 2008 rozhodla podľa článku 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Pred výzvou vyšších cien ropy

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 2. februára 2009. Spravodajcom bol pán CEDRONE.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 25. februára 2009) prijal 162 hlasmi za, pričom 6 členovia hlasovali proti a 12 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa stotožňuje so znepokojením Komisie, pokiaľ ide o bezprostredné a obavy vzbudzujúce inflačné dosahy kótovaných cien ropy na niektoré odvetvia a na slabšie vrstvy obyvateľstva. Zvyšovanie cien ropy priamo vplýva na vykurovacie a dopravné náklady a nepriamo aj na ceny potravín, ktoré práve tvoria najväčšiu časť výdavkov najchudobnejších rodín.

1.2

Problém si vyžaduje rázny a rýchly zásah, ale vyvoláva aj chúlostivé otázky všeobecného charakteru. Na zmiernenie dosahu zdražovania ropy treba chudobným rodinám nevyhnutne poskytnúť podporu formou priameho príspevku k príjmu a nie napríklad daňovými opatreniami (napr. zníženie dane z ropných produktov), ktoré vplývajú na trhové ceny.

1.3

EHSV považuje za veľmi dôležité vytvoriť na trhu také podmienky, aby trh mohol plniť svoju úlohu, teda vnímať zdražovanie ropných produktov a určiť, ako na danú situáciu vhodne reagovať.

1.4

Zvyšovanie cien musí všetkých prevádzkovateľov viesť k primeranému šetreniu komoditou, ktorá zdražela, nahrádzaniu drahšieho tovaru tovarom menej drahým a kombinovaniu výroby a spotreby, ktoré umožní šetriť všade tam, kde je to technicky možné. Ako bolo povedané, je potrebné chrániť najchudobnejšie rodiny, ale iba prostredníctvom priamej pomoci, bez narušenia signálov trhu, ktoré treba ponechať, aby voľne rozvíjali svoju normálnu funkciu pri dosahovaní opätovnej rovnováhy.

1.5

Podobné stratégie, aké podporuje Komisia, sa musia zaviesť aj v prospech výrobných odvetví osobitne postihnutých zdražovaním ropy. V prvom rade odvetvie rybného hospodárstva, ale všeobecne všetky odvetvia zamerané na uspokojovanie potrieb výživy obyvateľstva, ako aj odvetvie dopravy.

1.6

Aj v týchto prípadoch musia mať opatrenia, ktoré sú potrebné na zabránenie katastrofálnym dopadom na výrobné odvetvia, formu priamej pomoci a nie daňových opatrení (znižovanie daní) umelo znižujúcich kótované ceny, lebo tie musia odrážať zvýšený nedostatok zdrojov ropy.

1.7

Naopak, pokiaľ ide o makroekonomický dosah na rozvojové krajiny, malo by sa uvažovať o komplexných plánoch podpory predovšetkým slabších ekonomík, hlavne prostredníctvom finančnej podpory zameranej na opatrenia na šetrenie energiou. Aj tu sú účelné rozhodujúce podporné opatrenia, ktoré však nesmú pôsobiť tak, že budú narúšať trhové signály, lebo trh má mať možnosť voľne sa nimi riadiť.

1.8

Výbor sa nazdáva, že zo strany Európskej únie sú potrebné jednoznačné politické odpovede.

1.9

Predovšetkým by jednotný postoj zoskupenia akým je Európska únia, ktorá reprezentuje pätinu celosvetovej výroby, mohol v tomto prípade, takisto ako v ostatných situáciách, mať rozhodujúci vplyv a zohrať rozhodujúcu úlohu. Presne a jednotne sformulované návrhy zoskupenia, ktoré má takú veľkú váhu v celosvetovom meradle by nebolo možné len tak prehliadnuť. Situácia je určite odlišná vtedy, keď sa európske iniciatívy realizujú neusporiadane, alebo si dokonca vzájomne odporujú.

1.10

V prípadoch ako je tento, keď je možné veľké zdraženie základnej suroviny, sa javí, že nevyhnutným predpokladom každej ďalšej iniciatívy je návrh konzultácií a dialógu všetkých veľkých aktérov na celosvetovej úrovni. Môže sa uvažovať o celosvetovej konferencii producentských a spotrebiteľských krajín.

1.11

Okrem toho sa rozhodne treba snažiť o vytvorenie jednotného európskeho energetického trhu. Európa sa budovala na základe veľkých projektov jednotného trhu s uhlím a oceľou, s atómovou energiou, poľnohospodárskeho trhu, následne od januára 1993 jednotného trhu s voľným pohybom tovarov, služieb a kapitálu a od roku 1999 sa zaviedla spoločná európska mena. Nastal časť pridať špecifické aktivity týkajúce sa energetického trhu.

1.12

Prispelo by to aj k odstráneniu deštruktívnych tlakov špekulácie v tomto základnom odvetví, ktorá, ako bolo spomenuté, má v rámci prirodzených medzí nevyhnutnú funkciu pri regulácii trhu, ale keď sa tieto medze prekročia, prináša prvky úplnej dezorganizácie a absolútnej neistoty.

1.13

Zodpovedné orgány musia byť schopné udržiavať európsky energetický trh transparentný a kontrolovateľný. Podstatne sa musia zmenšiť výkyvy kótovaných cien. Dá sa to dosiahnuť aj pomocou primeraného informovania a regulovania strategických zásob. Primeraná regulácia takého dôležitého trhu, akým je európsky by mala mimoriadne veľký vplyv celosvetovo.

2.   Návrhy

2.1

EÚ by sa preto mala vrátiť k svojim pôvodným myšlienkami (Zmluva o ESUO a Euratom) a mala by konečne vytvoriť vnútorný energetický trh, ktorý je dnes nevyhnutnejší, než kedykoľvek predtým, aby sa zabránilo rizikám a následkom, a to nielen v hospodárskej a sociálnej oblasti.

2.2

EÚ sa musí vybaviť vhodnými nástrojmi rozhodovania („zinštitucionalizovať“ postup, ktorý nedávno zaviedlo francúzske predsedníctvo v súvislosti s finančnou krízou), aby bola schopná usmerňovať vnútornú energetickú politiku a jednotným hlasom intervenovať na medzinárodných stretnutiach, na ktorých sa rozhoduje o politických opatreniach, vrátane opatrení v súvislosti s ropou, počnúc cenami za jej dodávky, ktoré sa musia zbaviť špekulácií.

2.3

EÚ musí vytvoriť spoločnú a transparentnú politiku, pokiaľ ide o zásoby ropy jestvujúce v súčasnosti v jednotlivých krajinách, a vniesť väčšiu istotu aj do politiky zásobovania.

2.4

Musí uplatňovať spoločné opatrenia, napríklad harmonizované daňové opatrenia pri ropných produktoch, aby sa obmedzili škody v najpostihnutejších odvetviach hospodárstva a dohodnúť priame príspevky k príjmom konečných spotrebiteľov, predovšetkým sociálne slabších, na ktoré by sa mohla použiť aj časť ziskov podnikov.

2.5

Musí rozhodnejším spôsobom zasahovať do hospodárskej súťaže v odvetví a regulovať ju (v súčasnosti prakticky nezasahuje, vzhľadom na to, že na trhu na strane ponuky vládne oligopol) a zhodnotiť možnosť vrátiť sa k politike administratívne stanovovaných cien, aspoň v obdobiach najväčšej krízy, alebo sa v každom prípade vrátiť k opatreniam na zmenšovanie často neopodstatnených rozdielov medzi výrobnými a spotrebiteľskými cenami. Ide o situáciu, v ktorej je spotrebiteľ bezmocný a nechránený.

2.6

Zo spoločných prostriedkov musí podporovať a financovať výskum a vývoj alternatívnych zdrojov energie, aby sa zmenšila závislosť na rope, zvlášť v odvetví dopravy a počnúc automobilovou dopravou, prostredníctvom prudkého zvýšenia investícií do tejto oblasti, napríklad ich oslobodením od daní, alebo uložením povinnosti ropným spoločnostiam venovať časť svojich ziskov na tento účel.

2.7

Musí sa postarať o to, aby deflácia v dôsledku prudkého zníženia cien ropy a recesie nespôsobila vážnejšie hospodárske škody, než inflácia. Základná inflácia spôsobená zotrvačnosťou (alebo nedokonalosťou trhu?) pôsobí ďalej aj po poklese cien ropy, čím skrýva príchod prípadnej deflácie.

3.   Úvod

3.1

Vzhľadom na udalosti posledných mesiacov spojené s finančnými špekuláciami a pádmi búrz Komisia sa nakoniec rozhodla riešiť otázku zvyšovania cien ropy, alebo lepšie povedané otázku kolísania cien ropných produktov, t. j. zdražovania na základe obnovených inflačných tlakov v EÚ, proti ktorým hneď zasiahla ECB a centrálny bankový systém USA (Federal Reserve) a ich opatrenia zmiernili inflačné tlaky, ale zabrzdili hospodársky rast.

3.2

Na zvládnutie celosvetovej finančnej krízy boli len nedávno prepracované stratégie na zabrzdenie takejto krízy. Napriek tomu finančná kríza spôsobuje ťaživú recesnú klímu, ktorá nemá nič spoločné s ropou a kvôli ktorej sa inflačné tlaky vyvolané cenami ropy veľmi zmenšili. Následne stratí cena ropy impulzy, ktoré ju zvyšovali.

3.3

Ďalším dôsledkom veľkého významu je presun kúpyschopnosti zo spotrebiteľských krajín na producentské krajiny, ktorý sa môže vyvážiť zvýšením dovozu producentských krajín zo spotrebiteľských krajín (v rokoch 2002 až 2007 sa takýto dovoz zvyšoval v priemere o 26 % ročne, čo je tempo oveľa vyššie, než je všeobecné tempo rastu svetového dovozu).

3.4

Ako lepšie uvidíme v zhrnutí, Komisia sa otázkou zaoberá z rozličných aspektov, pričom však na niektoré sa zabúda alebo sa neberú do úvahy (napr. vplyv špekulácií, prítomnosť oligopolu v odvetví, z ktorého ľahko vzídu kartely s príslušnými dôsledkami, atď.)

3.5

EHSV preto musí oznámenie zhodnotiť otvorene a objektívne a poukázať na jeho klady aj nedostatky, aby mohol vysloviť odporúčania a návrhy zamerané na zmenšenie inflačných vplyvov na ceny a výrobné náklady.

3.6

Okrem toho musí výbor zdôrazniť aj politické nedostatky EÚ, jej medzinárodnú slabosť a nejednotnosť ako nie práve druhoradé príčiny chýbajúcej kontroly „trhu“ s ropou a špekulácií, ktorým podlieha.

3.7

Zostáva poznamenať ešte jedno: vzhľadom na vývoj cien ropy, ktoré v porovnaní s júlom 2008 výrazne klesajú, mal by sa zaktualizovať názov oznámenia Európskej komisie. Obsah predkladaného stanoviska v každom prípade zohľadňuje pohyb cien ropy, na ktorý sme si už zvykli, a nielen ich najvyššie hodnoty.

4.   Zhrnutie návrhu oznámenia

4.1   Príčiny zdražovania

4.1.1

Komisia sa nazdáva, že prudké stúpanie cien ropných produktov v posledných mesiacoch je porovnateľný iba s nárastom v 70. rokoch 20. storočia, že spotrebiteľské ceny sú v súlade s cenami ropy a že súčasná hladina prekročila úroveň, ktorá sa dosiahla začiatkom 80. rokov.

4.1.2

Ďalej sa Komisia nazdáva, že súčasné zdražovanie je z veľkej časti výsledkom významného štrukturálneho posunu ponuky a dopytu kvôli zvýšeniu spotreby (hlavne v Číne a Indii), úbytku nálezísk, nedostatočnej schopnosti štátnych podnikov krajín OPEC reagovať na zmeny, nepostačujúcich rafinérskych kapacít v niektorých krajinách, znehodnocovania dolára, zvyšovania inflácie, atď.

4.2   Vplyvy na hospodárstvo EÚ

4.2.1

Medzi najzávažnejšie dôsledky treba počítať zvýšenie inflácie, účinok na ceny energií kvôli ich zotrvačnému účinku, pretože často aj vtedy, keď ceny surovín klesajú, nedeje sa to isté so spotrebiteľskými cenami.

4.2.2

Najväčšmi to vplýva na rodiny, obzvlášť na rodiny s nízkymi príjmami, aj keď v rozličnej miere v jednotlivých európskych krajinách, čo následne zvyšuje ekonomickú nerovnováhu a nerovnováhu v kúpyschopnosti, a teda rozširuje chudobné vrstvy.

4.2.3

Dôsledky sú závažné aj pre podniky a rast. Komisia sa konkrétne domnieva, že najpostihnutejšie odvetvia sú poľnohospodárstvo, doprava a rybné hospodárstvo. Dúfame, že to vzbudí väčší záujem výskumu a bude stimulovať k zvyšovanie podielu energie z obnoviteľných zdrojov.

4.3   Makroekonomické vplyvy v rozvojových krajinách

4.3.1

Aj v rozvojových krajinách, ktoré sú dovozcami ropy, budú dôsledky kvôli zvýšeniu inflácie stále vážnejšie, rovnako pre občanov, ako pre podniky.

4.3.2

V týchto krajinách sú následky ešte horšie kvôli účinkom na potraviny, verejné financie atď., kým v nedostatočne rozvinutých krajinách, ktoré sú však vývozcami ropy, je naakumulovaný kapitál, ktorý vytvára osobitné výzvy pre makroekonomickú politiku, vzhľadom na často nedostatočné spravovanie tržieb za ropné produkty.

4.4   Politické odpovede EÚ

4.4.1

Odpovede EÚ sú založené na predpoklade, že strednodobo a dlhodobo zostanú tieto ceny vysoké, a objavujú sa teda zodpovedajúce reakcie, napríklad tie, ktoré sa uvádzajú v balíku opatrení týkajúcich sa klimatických zmien a obnoviteľných zdrojov energie, alebo v ktoré sa dúfa pri realizácii skutočného jednotného energetického trhu.

4.4.2

Bezprostredne treba vyvinúť úsilie na zníženie dosahov na spotrebiteľov, hlavne na najchudobnejšie rodiny. Návrhy siahajú od sústavy zdaňovania ropných produktov, cez návrh stretnutí na najvyššej úrovni krajín produkujúcich a krajín spotrebujúcich ropu, až po poskytnutie doplnkových zdrojov krajinám dovážajúcim ropu.

4.4.3

Ako strednodobé štrukturálne riešenia sa navrhuje zintenzívniť dialóg s hlavnými producentskými krajinami, sledovať „hospodársku súťaž“, ktorá panuje v odvetví, hodnotiť transparentnosť zásob, zrevidovať právne predpisy Spoločenstva platné v danej oblasti (zásoby), preskúmať daňové opatrenia v prospech zdrojov s nízkymi emisiami oxidu uhličitého, využívať na investície zisky ťažobného priemyslu, a prípadne tieto zisky zdaňovať, podporovať dialóg medzi EÚ a rozvojovými krajinami.

4.4.4

Ako dlhodobé štrukturálne riešenia sa naopak navrhuje uzavrieť dohodu medzi krajinami EÚ o klimatických zmenách a obnoviteľných zdrojoch energie, zlepšiť energetickú účinnosť, začať štrukturálne zmeny na dosiahnutie väčšej efektívnosti odvetvia dopravy a rybného hospodárstva, priamo finančne podporovať alebo poskytovať subvencie na podporu šetrenia energie v domácnostiach a oveľa viac diverzifikovať energetické dodávky do EÚ.

5.   Posúdenie a pripomienky

5.1

Oznámenie Komisie bolo vypracované v čase mimoriadne vysokých cien ropy na začiatku minulého leta, ktoré vyvolávali obavy. Treba však pamätať na to, že v súčasnom hospodárstve sme si už zvykli na náhle a značné zmeny perspektív, aj vo veľmi krátkych časových odstupoch.

5.2

Svetové hospodárstvo je na rozdiel od stavu pred niekoľkými mesiacmi charakterizované očakávanou recesiou, ktorá vyvoláva obavy a ktorá podľa predbežných odhadov Medzinárodného menového fondu (MMF) zrejme zasiahne aj všetky rozvíjajúce sa ekonomiky, ktoré v poslednom čase (viac-menej v posledných tridsiatich rokoch po skončení takzvaného zlatého veku moderného kapitalizmu) mali podstatne rýchlejší a stabilnejší hospodársky rast, než rozvinuté krajiny.

5.3

Zníženie cien ropy od vysokých hodnôt dosiahnutých v júli minulého roku (ktoré boli rekordné v nominálnom aj v reálnom ponímaní) až po najnižšie hodnoty v novembri 2008, ktoré pri odpočítaní inflácie zodpovedali úrovni spred dvadsiatich piatich rokov, preto nemusí byť ojedinelým javom. V súčasnosti prevládajú u ekonómov obavy, že sa spustí deflácia, ktorá by určite neušetrila ani trh s ropnými produktmi.

5.4

Okrem toho by bolo dobré vyvarovať sa dlhodobým predpovediam, pokiaľ ide o možné vyčerpanie disponibilných zásob nerastných surovín. Tieto obavy, ktoré sa už desaťročia opakovane objavujú, by však mohli byť nepodložené. V nedávnom čísle časopisu The Economist (z 21. júna 2008) je uvedené, že známe zásoby ropy by sa pri súčasnom tempe ťažby mohli vyčerpať za 42 rokov, čo nie je málo, veď čo všetko by sa za najbližších 42 rokov mohlo udiať hlavne v oblasti vedecko-technologických inovácií. V časopise sa však zároveň uvádza, že zásoby pripisované krajinám Stredného východu sú dlhé roky stále rovnaké, z čoho by sa mohlo podľa názoru časopisu usudzovať, že nové náleziská majú tendenciu kompenzovať vyťaženú a spotrebovanú ropu, alebo že odhady o zásobách nie sú veľmi presné. V každom prípade treba zdôrazniť, že tieto kalkulácie vychádzajú zo súčasnej úrovne produkcie. Až takým problémom teda nie je vyčerpanie zásob z dlhodobého hľadiska, ako skôr očakávané krízy, ktoré vyplývajú z krátkodobej nerovnováhy vznikajúcej medzi dopytom a ponukou, osobitne po prípadnom prerušení produkcie v strategických oblastiach.

5.5

Prieskum nových zásob a nových zdrojov je a musí byť neustávajúcim procesom. Osobitne príznačnou udalosťou, ktorá patrila k najdôležitejším v minulom storočí a je mimoriadne relevantná aj pre tieto úvahy, bola ropná kríza v 70. rokoch. Kríza bola spôsobená obmedzovaním ponuky zo strany krajín ťažiacich ropu, a nie spontánnymi fenoménmi trhu, ktoré ako sa zdá spôsobujú súčasnú nerovnováhu. V každom prípade vtedajšie prudké zvýšenie kótovaných cien vyvolalo zintenzívnenie prieskumu nových zdrojov s použitím špičkových inovatívnych metód produkcie.

5.6

Vždy by sa starostlivo mal sledovať vývoj, ku ktorému dochádza na trhu v dôsledku akéhokoľvek javu nerovnováhy medzi dopytom a ponukou.

5.7

Následkom drastickej menovej politiky, ktorú začiatkom 80. rokov 20. storočia prijala predovšetkým vláda Ronalda Reagana v Spojených štátoch amerických a Margaret Thatcherovej v Spojenom kráľovstve na základe monetárnych teórií Miltona Friedmana z Chicaga, sa prudko zvyšovali úrokové sadzby, čo vlastníkov zásob viedlo k zmene vlastných priorít, pričom vzhľadom na podstatné znižovanie ziskov považovali zachovávanie disponibilných nevyťažených zásob ropy za mimoriadne nevýhodné. Opakované zvyšovanie úrokových sadzieb bolo jednou z podstatných príčin rozpadu ropného kartelu v polovici 80. rokov 20. storočia.

5.8

Pri úplnej analýze by sa mali brať do úvahy nielen informácie získané zo všeobecných geologických a technologických poznatkov, ale aj také, ktoré možno odvodiť z ekonomickej analýzy. Ak nedostatok zdrojov a dopyt presahujúci ponuku opätovne zvýši kótované ceny, majú tieto ceny spätne vplyv na dostupnosť zdrojov, čím často prispievajú k prehlbovaniu nerovnováhy. V týchto prípadoch treba zohľadniť, že zintenzívnené hľadanie nových ropných zásob môže vplývať na oblasti a lokality, ktoré sú mimoriadne citlivé z hľadiska ochrany životného prostredia (napr. severný pól). Takejto situácie sa treba vyvarovať a zamerať sa na výskum alternatívnych zdrojov.

5.9

Pri skúmaní príčin zdražovania, ku ktorému došlo nedávno, treba prihliadať na ďalšiu metodologickú skutočnosť: základným predpokladom každej intervenčnej stratégie je určite čo najpresnejšia znalosť situácie, ktorú treba riešiť. Veľký taliansky ekonóm Luigi Einaudi upozorňuje, že na rozhodovanie je potrebné vec poznať.

5.10

EHSV považuje za veľmi žiaduce presnejšie poznať fungovanie trhu s ropnými produktmi. Obavy, ktoré vznikajú z prudkého kolísania cien ropných produktov vychádzajú zo štatistických zisťovaní založených hlavne na skúmaní kótovaných cien, ktoré sú deň čo deň registrované na trhoch. Napríklad jedným z najznámejších postupov je postup, ktorý prijal MMF, pri ktorom sa vypočítava takzvaná spotová cena (APSP – average petroleum spot price, čo je jednoduchý priemer referenčných kótovacích cien Brent, Dubai a americkej referenčnej ceny WTI).

5.11

Mohlo by byť užitočné zistiť stredné hodnoty dovozu ropy, ktoré sú odvoditeľné zo štatistík zahraničného obchodu prinajmenšom v hlavných krajinách dovozu. Podľa všetkého by bolo oveľa spoľahlivejšie opierať sa o znalosť podmienok zásobovania ropou, než o poznatky získavané spracovaním denných kótovaných trhových cien.

5.12

EHSV považuje za správne tvrdenie, že pri pozornej analýze príčin nedávneho prudkého zvyšovania cien ropy a ich ostatného drastického poklesu sa musí vychádzať z analýzy skutočných zásadných tendencií svetového hospodárstva.

5.13

Konštatuje však, že v oznámení chýba akékoľvek upozornenie na význam, ktorý určite mali intenzívne špekulatívne tlaky pri nekontrolovanom zvyšovaní cien ropných produktov. Bez týchto tlakov by sme boli sotva zažili kótovanú cenu 147 dolárov za barel v júli a približne 60 dolárov v októbri 2008.

5.14

Keď sa však zohľadnia pohyby základných štruktúrnych údajov, môže sa vychádzať z tvrdenia, že svetová spotreba energie už stabilne prekročila 10 miliárd ton ropného ekvivalentu a že takýto rast je poháňaný zvýšením svetového HDP, ktorý je v dejinách jedinečný v absolútnych, ak nie dokonca relatívnych hodnotách.

5.15

Treba však zhodnotiť, nakoľko dôležitá je perspektíva recesie, ktorá vyplýva z krízových udalostí na svetovom finančnom trhu. V každom prípade sa však nemôže podceňovať okolnosť, že dobré štyri roky, od roku 2004 do roku 2007, sa svetová produkcia zvyšovala o 5 % ročne, predovšetkým vďaka rozvíjajúcim sa hospodárstvam, v prvom rade Číny a Indie, ale nielen ich: aj Afrika sa prebudila a zaznamenáva ročný rast 6–7 %. Rusko sa vracia k svetovým gigantom a mnoho ďalších hospodárstiev je novou realitou na medzinárodnej scéne.

5.16

Svetový HDP v reálnych cenách z roku 2007 sa zvýšil z 53 triliónov dolárov v roku 2003 (doláre počítané podľa nášho názoru správne podľa parity kúpnej sily namiesto výpočtu na základe trhového výmenného kurzu) na 65 triliónov v roku 2007, čo je zvýšenie o dobrých 12 triliónov dolárov. To je ako keby sa svetové hospodárstvo za štyri roky rozrástlo o hospodárstvo vo veľkosti Spojených štátov amerických.

5.17

Zvýšenie o 5 % za rok znamená, že pri zachovaní takéhoto rastu (čo nie je vylúčené) by sa svetová produkcia zdvojnásobila za 14 rokov a zoštvornásobila za 28 rokov, čo je obdobie jednej generácie. Ide o neuveriteľnú perspektívu, ktorá však ukazuje, že vstupujeme do fázy úplne nových hospodárskych dejín.

5.18

V oznámení sa správne uvádza, že tak ako vo všetkých doterajších historických epochách je energia základným činiteľom hospodárskeho rastu. K jednému z hlavných účinkov súčasného intenzívneho hospodárskeho rozvoja, ktorého sme svedkami, teda patrí aj to, že vytvára mimoriadny tlak na energetické zdroje.

5.19

Treba zdôrazniť spomínané účinky špekulácií, ktoré sa na trhu s ropou uplatňujú vo veľkom štýle a zväčšujú pohyby, ktorých základná príčina je však nepochybne štrukturálnej povahy.

5.20

Na pochopenie fenoménu kolísania cien treba brať do úvahy, že v súčasnosti tretina využívanej energie pochádza z ropy.

5.21

Ak starostlivejšie vyhodnotíme disponibilné údaje o cenách na trhu s ropou, dospejeme k prekvapujúcim výsledkom, ktoré sa nezhodujú s tým, čo sa tvrdí v oznámení (zdroj: Financial Trend Forecaster, http://inflationdata.com/inflation/inflation_Rate/Historical_Oil_Prices_Table.asp).

5.22

Analýzou údajov zistíme, že od konca 40. rokov do polovice 70. rokov 20. storočia zostávala cena ropy vyjadrená v reálnych hodnotách, teda očistených o všeobecnú infláciu súvisiacu s celkovým vývojom cien v podstate nezmenená a pohybovala sa v priemere niečo cez 20 dolárov za barel. Vyplýva to zo všetkých dostupných zdrojov k danej problematike.

5.23

Prakticky tridsať rokov (obdobie, ktoré bolo neskôr nazvané „zlatým vekom“ moderného kapitalizmu a o ktorom veľký dejepisec Eric Hobsbawn hovoril ako o najintenzívnejšom období hospodárskeho rozvoja, aké dosiaľ ľudstvo zažilo) nebol intenzívny rozvoj svetového hospodárstva obmedzovaný nedostatkom energetických zdrojov: ponuka zjavne bola schopná uspokojovať potreby mimoriadneho rastu.

5.24

Ako je však známe, boli otrasy počas ropnej krízy v 70. rokoch, z ktorých prvý prišiel zároveň s Jomkipurskou vojnou v októbri 1973 a druhý s Chomejního revolúciou v Iráne, určujúce pri veľkom zvyšovaní cien, ktoré podľa názoru Komisie možno pripisovať úspešnej kontrole produkcie kartelom OPEC.

5.25

Podľa názoru EHSV boli príčinou spomenutej krízy a náhleho zvýšenia kótovaných cien aj iné činitele, predovšetkým obdobie veľkého menového chaosu, ktoré vyústilo do vyhlásenia o zrušení konvertibility dolára v auguste 1971. Tento chaos vznikol nadmerným deficitom platobnej bilancie USA, ktorý znemožnil zachovanie brettonwoodského menového systému s pevnými výmennými kurzami. Kríza dolára sa prejavovala veľkými inflačnými tlakmi, ktoré sa vo veľkej miere odrazili na ropnom trhu. Nakoniec treba poznamenať, že začiatkom 70. rokov bol pre konjunktúru svetového hospodárstva príznačný mimoriadny rozmach produkcie, ktorý sa na celom surovinovom trhu prejavoval silným tlakom na strane dopytu.

5.26

Za dôležitejšie než analógie so súčasnou situáciou však považujeme rozdiely medzi vtedajším a súčasným stavom. Spoločný majú iba veľký rast svetového hospodárstva. Odhliadnuc od špekulácií úplne odlišných od vtedajšieho pôsobenia ropného kartelu OPEC, ktorý sa oficiálne zúčastňoval skutočne medzinárodných konferencií, sa nedajú rozpoznať žiadne zásadné manipulácie trhu.

5.27

EHSV zastáva názor, že ani súčasná akumulácia dolárových rezerv, predovšetkým v Číne a Japonsku, nemá veľa spoločného nárastom počtu podobných valutových rezerv koncom 60. a začiatkom 70. rokov. Čína a Japonsko si dávajú pozor, aby svoje obrovské dolárové rezervy nedali na trh náhle a prekvapivo.

5.28

Prísna menová politika veľkých západných krajín hlavne od roku 1986 prispela k prudkému poklesu kótovaných cien. Zaujímavé je zistenie, že reálny priemer kótovaných cien za sedem rokov v období 1993–1999 bol 23 dolárov za barel, čo je presne ten istý priemer ako 40 rokov predtým (1953–1959), a to po mimoriadnom raste svetového hospodárstva a dopytu po rope.

5.29

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že zrýchlenie svetového hospodárskeho rastu nie je menej relevantné, aj keď jeho centrom už nie sú vyspelé, ale rozvíjajúce sa ekonomiky. Zdá sa, že tento vývoj vyvolal základnú tendenciu rastu nominálnych a reálnych kótovaných cien, ktoré sa prakticky zdvojnásobili z miernej hodnoty približne 30 dolárov za barel v roku 2003 (roku, v ktorom začala „silná“ svetová konjunktúra) na dnešnú hodnotu viac ako 60 dolárov. Je síce pravda, že od roku 2003 do roku 2007 stratil dolár voči euru štvrtinu svojej hodnoty, vďaka čomu sa kótované ceny ropy v eurách nezdvojnásobili, ale aj tak stúpli o 50 %.

5.30

Platí to aj napriek tomu, že špičkové hodnoty 147 dolárov z minulého júla boli pravdepodobne výsledkom špekulatívnej bubliny. Zároveň treba povedať, že ak išlo o špekulatívnu špičku, mali by sme v najbližšej budúcnosti očakávať opätovný rast kótovaných cien, keď špekulanti začnú naspäť skupovať ropu, ktorá sa teraz hodnotí ako cenovo výhodná. Protagonisti svetového ropného priemyslu, ktorých vplyv by sa mal aspoň obmedziť a sprehľadniť, dnes považujú skutočne za „normálnu“ cenu okolo 80 dolárov za barel, čo je úroveň podstatne vyššia než kótované ceny zaznamenané na začiatku konjunktúry (okolo 30 dolárov v rokoch 2002–2003).

V Bruseli 25. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/107


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Rady (ES), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1083/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia“

KOM(2008) 803 v konečnom znení – 2008/0233 (AVC)

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o oprávnenosť investícií do energetickej účinnosti a obnoviteľných energií v oblasti bývania“

KOM(2008) 838 v konečnom znení – 2008/0245 (COD)

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1081/2006 o Európskom sociálnom fonde s cieľom rozšíriť typy nákladov oprávnených na príspevok z ESF“

KOM(2008) 813 v konečnom znení – 2008/0232 (COD)

2009/C 218/21

Rada sa 15. decembra 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom tieto návrhy:

„Návrh nariadenia Rady (ES), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1083/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia“

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o oprávnenosť investícií do energetickej účinnosti a obnoviteľných energií v oblasti bývania“

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1081/2006 o Európskom sociálnom fonde s cieľom rozšíriť typy nákladov oprávnených na príspevok z ESF“

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 2. februára 2009. Spravodajcom bol pán CEDRONE.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 25. februára 2009) prijal 164 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 14 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV berie na vedomie uvedené tri návrhy, ktoré Komisia predložila v súvislosti so súčasnou finančnou krízou s cieľom podporiť reálne hospodárstvo v tomto období hospodárskeho spomalenia úpravou a zjednodušením niektorých ustanovení o štrukturálnych fondoch.

1.2

EHSV tieto návrhy schvaľuje s nižšie uvedenými pripomienkami.

2.   Zdôvodnenie

2.1

EHSV sa už niekoľko rokov dôrazne vyslovuje za administratívne zjednodušenie právnych predpisov Spoločenstva a ich prispôsobenie reálnym potrebám „v teréne“. V tejto súvislosti EHSV víta návrhy Komisie, ktoré umožnia štrukturálnym fondom Európskej únie primeranejšie reagovať na výzvy súčasnej finančnej a hospodárskej krízy.

2.2

EHSV pripomína, že existujú aj iné administratívne a finančné problémy na úrovni riadenia štrukturálnych fondov. Vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy na vyriešenie týchto problémov súvisiacich s predbežným financovaním projektov, príliš dlhými platobnými lehotami, trvácnosťou navrhovaných projektov a pravidlami de minimis.

2.3

EHSV zdôrazňuje, že je nutné, aby zamýšľané administratívne zjednodušovanie skutočne viedlo k rýchlemu uvoľneniu dostupných zdrojov s cieľom dosiahnuť okamžitý pozitívny účinok na obnovu reálnej ekonomiky.

2.4

EHSV vyjadruje zároveň želanie, aby zdroje uvoľnené vďaka týmto opatreniam maximálne pomohli (prioritne) malým a stredným podnikom (napríklad malým a stredným podnikom v stavebníctve, pokiaľ ide o návrh týkajúci sa energetickej účinnosti bytov) ako aj organizáciám sociálneho hospodárstva.

2.5

EHSV napokon žiada Komisiu, aby urýchlene doplnila úvahy o zjednodušovaní štrukturálnych fondov s cieľom rýchlejšie pôsobiť prostredníctvom kohéznej politiky voči súčasnej hospodárskej kríze ako aj problémom, ktoré ju presahujú.

V Bruseli 25. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI