ISSN 1725-5236

doi:10.3000/17255236.C_2009.192.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 192

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 52
15. augusta 2009


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

STANOVISKÁ

 

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov

2009/C 192/01

Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k odporúčaniu k nariadeniu Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2533/98 z 23 novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou

1

2009/C 192/02

Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajovk návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu

6

 

IV   Informácie

 

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Komisia

2009/C 192/03

Výmenný kurz eura

14

 

INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

2009/C 192/04

Výňatok z rozhodnutia o reorganizačných opatreniach uplatňovaného na banku Banco Privado Português, S.A. na základe článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (smernica 2001/24/ES)

15

2009/C 192/05

Výňatok z rozhodnutia týkajúceho sa banky Kaupthing Bank hf. podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií

16

 

V   Oznamy

 

KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

 

Komisia

2009/C 192/06

Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.5603 – ENI/TEC) – Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )

18

2009/C 192/07

Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.5609 – ISP/RDM/Manucor) – Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )

19

 

INÉ AKTY

 

Komisia

2009/C 192/08

Upozornenie určené osobám a subjektom, ktoré boli na základe nariadenia Komisie (ES) č. 747/2009 pridané do zoznamov uvedených v článkoch 11 a 15 nariadenia Rady (ES) č. 194/2008, ktorým sa obnovujú a posilňujú reštriktívne opatrenia voči Barme/Mjanmarsku

20

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

STANOVISKÁ

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov

15.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/1


Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k odporúčaniu k nariadeniu Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2533/98 z 23 novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou

2009/C 192/01

EURÓPSKY DOZORNÝ ÚRADNÍK PRE OCHRANU ÚDAJOV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 286,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 8,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov, a najmä na jeho článok 41,

PRIJAL TOTO STANOVISKO:

I.   ÚVOD

Odporúčanie zmeniť a doplniť nariadenie o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou

1.

Rada Európskej únie 23. novembra 1998 prijala nariadenie (ES) č. 2533/98 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (ďalej len „nariadenie č. 2533/98“) (1). S cieľom zachovať toto nariadenie ako účinný nástroj na vykonávanie úloh Európskeho systému centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“) v oblasti zberu štatistických informácií sa zvažuje viacero zmien a doplnení. Rada guvernérov Európskej centrálnej banky 15. septembra 2008 jednomyseľne prijala odporúčanie (2) (ďalej len „odporúčanie“) k nariadeniu Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 2533/98 (3)

2.

Rada sa 4. februára 2009 rozhodla, že uskutoční konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov (ďalej len „EDPS“) a požiadala ho o stanovisko (4). Treba zdôrazniť, že článok 41 a článok 46 písm. d) nariadenia (ES) č. 45/2001 takéto konzultácie v štádiu Coreperu umožňuje, aj keď ide o nezvyčajný postup.

3.

Hlavnými článkami nariadenia č. 2533/98, ktoré sa predkladajú na zmeny a doplnenia, sú články 1, 2, 3 (čiastočne) a článok 8. Hoci článok 8 sa konkrétne zaoberá režimom dôvernosti, EDPS sa domnieva, že na ochranu osobných údajov môžu mať vplyv aj ostatné články, a preto sú tiež predmetom do tejto analýzy.

4.

A nakoniec, vzhľadom na všeobecný kontext, v ktorom sa toto odporúčanie analyzuje, sa musí zohľadniť aj návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej štatistike, návrh (5), v súvislosti s ktorým EDPS tiež poskytol svoje stanovisko (6). Oba texty sú vzájomne prepojené. Táto súvislosť medzi týmito dvoma nariadeniami naznačuje, ako už bolo zdôraznené v stanovisku k návrhu nariadenia o európskej štatistike, že by sa mala zabezpečiť úzka spolupráca a primeraná koordinácia medzi Európskym štatistickým systémom a ESCB pri zachovaní jednotlivých štruktúr riadenia. EDPS vysvetlil aj svoj výklad pojmov dôvernosťanonymita v kontexte štatistiky. Táto analýza zostáva platná.

II.   ANALÝZA NÁVRHU

Štatistické informácie

5.

EDPS víta, že navrhované zmeny a doplnenia obsahujú konkrétny odkaz na právny rámec ochrany údajov. Naozaj, tam, kde sa nariadenie č. 2533/98 v súčasnosti odvoláva len na smernicu 95/46/ES, sa teraz navrhuje, aby sa článok 8 ods. 8 odvolával aj na nariadenie (ES) č. 45/2001, keďže toto nariadenie konkrétnejšie upravuje činnosti ECB ako európskej inštitúcie.

6.

Toto ustanovenie navyše potvrdzuje odôvodnenie 34 nariadenia (ES) č. 45/2001, v ktorom sa ustanovuje, že: „podľa článku 8 ods. 8 nariadenia Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou sa má toto nariadenie uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá smernica 95/46/ES“. V tomto kontexte aj bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 45/2001.

7.

Ako bolo vysvetlené v preambule odporúčania, jeho hlavným cieľom je prehodnotiť rozsah pôsobnosti nariadenia č. 2533/98 tak, aby aj naďalej zostalo účinným nástrojom pre ECB pri plnení úloh týkajúcich sa zberu štatistických informácií ESCB. Mala by sa ním ECB tiež zaručiť nepretržitá dostupnosť štatistických informácií, ktoré majú požadovanú kvalitu (a) zahŕňajú úplný rozsah úloh ESCB.

8.

Aj keď sa výraz „štatistické informácie“ vo veľkej miere používa v nariadení č. 2533/98 aj v odporúčaní prijatom ECB, EDPS konštatuje, že výraz „štatistické informácie“ nie je v žiadnom z nich definovaný, okrem odkazu v definícii spravodajských požiadaviek [článok 1 ods. 1 nariadenia č. 2533/98]. EDPS sa domnieva, že rozsah pôsobnosti tohto výrazu by sa mal objasniť v kontexte nariadenia č. 2533/98 najmä preto, že štatistické informácie sa môžu vzťahovať na údaje pochádzajúce nielen od právnických, ale aj od fyzických osôb (uvádzaných aj ako referenčná spravodajská skupina). Osobné údaje v zmysle nariadenia (ES) č. 45/2001 sa preto môžu zbierať, a hoci by sa tieto údaje štatisticky spracovali, stále by mohli byť údajmi o identifikovateľných osobách (t.j. nepriamo, pomocou kódu alebo preto, že ide o veľmi malý podiel ľudí, ktorí majú veľmi špecifické charakteristiky). Okrem toho je dôležité definovať tento výraz aj preto, že odporúčanie sa zaoberá možnosťou povoliť vedecko-výskumným subjektom prístup k dôverným štatistickým informáciám, ktoré „neumožňujú priamu identifikáciu“ (článok 8 ods. 4) alebo vyjadrené pozitívne: ktoré naďalej umožňujú nepriamu identifikáciu.

9.

Podľa EDPS by sa tento výraz mohol chápať podobne ako v návrhu nariadenia o európskej štatistike (v ktorom sa definuje ako „všetky rôzne formy štatistiky vrátane základných údajov, ukazovateľov, účtov a metaúdajov“). V prípade ECB by sa však pojem štatistických informácií mal obmedziť na štatistiky o fyzických alebo právnických osobách, ktoré sú spracúvané v rámci oblastí právomoci ECB. EDPS navrhuje, aby sa tento výraz bližšie objasnil v odôvodneniach.

Účel

10.

Podľa dôvodovej správy odporúčania je existujúci systém zberu štatistických informácií založený na priamej väzbe medzi referenčnou spravodajskou skupinou (fyzické a právnické osoby podliehajúce spravodajským požiadavkám) a špecifickými typmi štatistík (ako sú opísané v článku 2 ods. 2 nariadenia č. 2533/98). Tento systém je z hľadiska ECB neefektívny, pretože údaje sa stále vo väčšej miere zbierajú len raz, no slúžia na mnohonásobné štatistické účely, aby sa minimalizovala spravodajská záťaž. ECB preto navrhuje, aby sa rozsah účelov rozšíril tak, že sa vypracuje orientačný zoznam všetkých účelov štatistiky, na ktoré sa od príslušnej referenčnej spravodajskej skupiny môžu zbierať štatistické informácie.

11.

EDPS berie na vedomie dôvody, pre ktoré sa požaduje rozšírenie rozsahu pôsobnosti, ale zdôrazňuje, že jedna zo zásad uvedených v nariadení (ES) č. 45/2001 sa týka obmedzenia účelu. Táto zásada stanovuje, že osobné údaje sa musia spracúvať na konkrétne, explicitné a legitímne účely, a nesmú sa preto ďalej spracúvať spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s týmito účelmi. Táto zásada uvedená v článku 4 ods. 1 písm. b) je ďalej upresnená, keď sa hovorí, „že ďalšie spracovanie osobných údajov na dejepisné, štatistické alebo vedecké účely sa nepovažuje za nezlučiteľné za predpokladu, že prevádzkovateľ poskytne primerané záruky, najmä na to, aby zabezpečil, že sa údaje nespracujú na žiadne iné účely alebo nepoužijú na podporu opatrení alebo rozhodnutí týkajúcich sa ktoréhokoľvek konkrétneho jednotlivca“.

12.

EDPS na základe faktov uvedených v dôvodovej správe odporúčania potvrdzuje, že súčasné postupy nie sú v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001, keďže údaje sa ďalej spracúvali na účely, ktoré v nariadení č. 2533/98 stanovené neboli. Tým, že by sa vytvoril „orientačný“ zoznam účelov nad rámec nariadenia č. 2533/98, by sa zásada obmedzenia účelu v nariadení (ES) č. 45/2001 stále ešte úplne nedodržala.

13.

V poznámkach od ECB k tomuto bodu sa však zdôraznilo, že nariadenie č. 2533/98 zostáva „zastrešujúcim nariadením“, ktoré stanovuje referenčnú spravodajskú skupinu (rozsah subjektov, od ktorých môže ECB prípadne zbierať údaje potrebné na plnenie svojich úloh). S cieľom uložiť aktuálne spravodajské povinnosti spravodajským agentom musí ECB vydať konkrétny právny akt ECB, ktorý vymedzí aktuálnu spravodajskú skupinu a konkrétne spravodajské požiadavky.

14.

EDPS sa domnieva, že každá zmena vykonaná v tomto smere v nariadení by mala upresniť rozsah, v akom sa budú údaje spracúvať v budúcnosti alebo by mala aspoň presnejšie špecifikovať očakávané účely v rámci právomocí ECB. EDPS preto nenamieta proti rozšíreniu účelov, na ktoré sa zbierajú štatistické informácie, ale navrhuje, aby sa vypustili všetky odkazy na vytvorenie orientačného zoznamu účelov. V znení by sa navyše mohlo potvrdiť, že každý právny akt ECB, ktorý definuje aktuálnu spravodajskú skupinu a konkrétne spravodajské požiadavky, nepôjde nad rámec obmedzenia účelov v rámci konkrétnych právomocí ECB.

15.

Ďalej EDPS by chcel objasniť, že nemôže súhlasiť s vysvetlením, ktoré ECB poskytla v dôvodovej správe odporúčania, podľa ktorého sa „informácie stávajú štatistickými informáciami vtedy, keď sa použijú na zostavovanie štatistiky bez ohľadu na účel, na ktorý boli pôvodne zozbierané“. Zásada obmedzenia účelu takýto výklad neumožňuje. Osobné údaje sa v skutočnosti v prvom rade zbierajú na jeden alebo viac konkrétnych účelov a neskôr sa môžu použiť na (iné) štatistické účely podliehajúc primeraným zárukám [pozri článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 45/2001, na ktorý sa odkazuje v bode 11].

16.

A nakoniec EDPS konštatuje, že obmedzenie účelu je zdôraznené už v navrhovanom článku 8 ods. 4, v ktorom sa stanovuje, že „(…) ECB použije dôverné štatistické informácie, ktoré jej boli postúpené, výlučne na realizáciu úloh ESCB okrem: a) ak spravodajský agent alebo iná právnická osoba, fyzická osoba, subjekt alebo pobočka, ktorú možno identifikovať, dá explicitný súhlas na použitie uvedených štatistických informácií na iné účely“. Tým, že sa vyžaduje explicitný súhlas s rozšírením pôvodného účelu, ECB uznáva, že účely by v zásade mali byť obmedzené.

Štatistika platieb

17.

Okrem toho si EDPS v navrhovanom orientačnom zozname účelov, na ktoré sa od referenčných spravodajských skupín môžu zbierať štatistické informácie, všimol, že v odporúčaní (článok 2 ods. 1) sa dopĺňa k už existujúcemu účelu „štatistika platobných systémov“ aj pojem „štatistika platieb“. To znamená, že štatistické informácie, ktoré sa majú zbierať, sa budú vzťahovať na údaje o jednotlivých platbách ako súčasť štatistiky platobných systémov (t.j. platobnej infraštruktúry). Doplnením štatistiky platieb sa ešte viac zabezpečuje, že pravidlá o ochrane údajov sa budú dodržiavať.

18.

Aj keď EDPS chápe, že článok 105 ods. 2 Zmluvy o založení ES ukladá ESCB podporovať plynulé fungovanie platobných systémov a že v tomto kontexte môžu byť komplexné informácie o platobných infraštruktúrach a platbách vykonávaných pomocou týchto infraštruktúr pre ECB potrebné pri stanovovaní politík, tento mandát by sa mal obmedziť na to, čo je nevyhnutné pre ECB na dosiahnutie cieľov jej politiky a nemal by umožňovať zber finančných informácií o fyzických osobách, ktoré sú (priamo alebo nepriamo) identifikovateľné. Aj keď EDPS rozumie, že je dôležité zbierať informácie o samotných platbách – napríklad údaje o platbách úverovými kartami pre konjekturálnu analýzu alebo na účely platobnej bilancie, rád by zdôraznil, že údaje o úverových kartách, ktoré sa zbierajú priamo od fyzických osôb alebo od spoločností vydávajúcich tieto karty a/alebo od prevádzkovateľov agregovaných systémov platieb, stále môžu obsahovať osobné informácie o fyzických osobách.

19.

Ak by však v konkrétnych prípadoch mohli existovať určité dôvody pre spracovanie takýchto štatistík platieb, ECB uviedla, že dodrží platný právny rámec ochrany údajov. Toto sa týka potreby zistiť, či je údaje nevyhnutné spracovať, ako aj potreby zabezpečiť prijatie bezpečnostných opatrení.

Spravodajská skupina

20.

Podobne ako Komisia vo svojom stanovisku k odporúčaniu (7) EDPS uznáva potrebu, ktorú ECB vyjadrila v odporúčaní, a to upraviť rozsah referenčnej spravodajskej skupiny. Dôvod, ktorý uvádza ECB, je ten, že s neustále rastúcim prepojením medzi finančnými transakciami a súvahovými pozíciami rôznych typov finančných sprostredkovateľov (ako sú peňažné finančné inštitúcie, poisťovne a finančné spoločnosti zvláštneho účelu) sa finančné trhy sa stávajú čoraz viac zložitejšími.

21.

Uvedené môže mať za následok, že ECB bude vyžadovať pre tieto podsektory porovnateľné, časté a včasné štatistiky, aby mohla naďalej plniť svoje úlohy. Dôsledkom však bude to, že pri takejto úprave referenčnej spravodajskej skupiny narastie zber informácií rôznymi subjektami zapojenými do ESCB. EDPS konštatuje, že ECB zamýšľa so zámerom vyhnúť sa nepotrebnému zberu údajov zabezpečiť len zber potrebných štatistických informácií, ak prínos takéhoto zberu prevyšuje náklady a ak zber týchto informácií ešte neuskutočňujú iné subjekty.

22.

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady kvality a minimalizácie údajov sa však EDPS domnieva, že by sa mal zaviesť konkrétny postup na zabezpečenie toho, že informácie nezbierajú už iné subjekty. ECB potvrdila, že medzi ESS (Eurostat) a ECB prebiehajú rokovania s cieľom vyvinúť postupy na ďalšie posilnenie spolupráce a minimalizácie spravodajskej záťaže. EDPS sa domnieva, že takáto spolupráca by sa mala ďalej rozvíjať.

Výmena dôverných informácií

23.

Odporúčaním sa mení a dopĺňa článok 3 nariadenia č. 2533/98 tým, že stanovuje viaceré štatistické zásady, medzi nimi aj zásadu štatistickej dôvernosti. Okrem toho mení článok 8, pokiaľ ide o ustanovený režim dôvernosti. Zámerom je odzrkadliť obsah návrhu nariadenia o európskej štatistike. Ako už bolo v tomto texte zdôraznené, je potrebné zaviesť väčšiu pružnosť do platných pravidiel o štatistickej dôvernosti medzi Európskym štatistickým systémom (EŠS) a ESCB. Nový režim navrhovaný v odporúčaní opakuje túto potrebu, keď stanovuje, že na to, aby sa zabezpečila účinná a efektívna výmena potrebných štatistických informácií, by právny rámec mal umožniť zasielanie za predpokladu, že je nevyhnutné na efektívny rozvoj, tvorbu alebo šírenie európskej štatistiky.

24.

EDPS už mal príležitosť objasniť svoju pozíciu v súvislosti so zasielaním dôverných údajov medzi EŠS a ESCB (8). EDPS bol názoru, že takéto prenosy uskutočňujúce sa medzi Eurostatom a ECB spĺňajú podmienky nevyhnutnosti stanovené v článku 7 nariadenia (ES) č. 45/2001. EDPS na základe navrhovaných zmien a doplnení potvrdzuje, že takýto prenos by mohol byť možný, ale len na štatistické účely a pri zaručení ochrany pred nezákonným zverejnením. Tento aspekt by sa pri zmene a doplnení nariadenia č. 2533/98 mohol ďalej zdôrazniť. Článok 8 ods. 3 už obsahuje niektoré opatrenia, ale EDPS navrhuje doplniť napríklad, že spravodajskí agenti majú byť informovaní o tom, že údaje sa zašlú ďalej len na štatistické účely a že osoby, ktorým sa tieto štatistické informácie zašlú, sa upozornia na dôverný aspekt týchto štatistických informácií.

Prístup k dôverným štatistickým informáciám, ktoré neumožňujú priamu identifikáciu, na výskumné účely

25.

EDPS konštatuje, že prístup, ktorý prijala ECB k prístupu k dôverným štatistickým informáciám, ktoré neumožňujú priamu identifikáciu, na výskumné účely je ten, že sa má takýto prístup povoliť pri zachovaní prísnych záruk na zabezpečenie dôvernosti. V článku 8 ods. 4 sa stanovuje predchádzajúci výslovný súhlas orgánu, ktorý informácie poskytol.

26.

V kontexte spracovávania dôverných štatistických informácií, ktoré neumožňujú priamu identifikáciu, chce EDPS zdôrazniť, že definícia osobných údajov uvedená v článku 2 písm. a) smernice 95/46/ES znie: „osobné údaje znamenajú akúkoľvek informáciu, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby („údajového subjektu“); identifikovateľná osoba je taká, ktorú možno identifikovať, priamo alebo nepriamo, najmä pomocou overenia identifikačného čísla alebo jedného alebo viacerých faktorov špecifických pre jeho fyzickú, fyziologickú, duševnú, hospodársku, kultúrnu alebo sociálnu identitu“.

27.

Ďalej, ako EDPS analyzoval vo svojom stanovisku k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatistikách Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (9), „nepriama identifikovateľnosť“ sa zo štatistického hľadiska týka pojmu anonymity. Hoci z hľadiska ochrany údajov pojem anonymita zahŕňa údaje, ktoré už nie sú identifikovateľné (pozri odôvodnenie 26 smernice 95/46/ES), zo štatistického hľadiska sú anonymnými údajmi také údaje, ktoré nemožno žiadnym spôsobom priamo identifikovať.

28.

Z tejto definície preto vyplýva, že nepriama identifikácia štatistických informácií by zostala možná a pri spracúvaní údajov by sa naďalej dodržiavalo nariadenie (ES) č. 45/2001. V tomto ohľade sa v článku 4 ods. 1 písm. e) uvádza, že osobné údaje „musia byť uchované vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutej osoby po obdobie nie dlhšie ako nevyhnutné na účely, na ktoré boli zozbierané alebo na ktoré boli ďalej spracované. Inštitúcia alebo orgán Spoločenstva stanoví, že osobné údaje, ktoré sa majú uchovávať dlhšie obdobie na dejepisné, štatistické alebo vedecké účely, sa majú uchovať v anonymnej forme, alebo ak to nie je možné, iba so zakódovanou totožnosťou dotknutej osoby. Údaje sa v žiadnom prípade nepoužijú na iné ako dejepisné, štatistické alebo vedecké účely.“

29.

V dôsledku uvedeného sa v prípade takéhoto prístupu na vedecké účely EDPS domnieva, že štatistické informácie by sa mali poskytovať tak, aby sa spravodajský agent nedal identifikovať priamo ani nepriamo, keď sa zohľadnia všetky príslušné prostriedky, ktoré môže primerane použiť tretia strana.

III.   ZÁVER

30.

EDPS berie na vedomie ochotu zlepšiť výmenu štatistických informácií medzi EŠS a ESCB a prístup na vedecké účely. Aj keď je takáto výmena informácií a prístup k nim vítaný pri zabezpečení prísnej dôvernosti údajov, sú potrebné určité upresnenia, pokiaľ ide o použitú terminológiu a koncepcie, na ktoré sa vzťahuje takáto výmena a prístup.

31.

K predloženému odporúčaniu a budúcej zmene a doplneniu nariadenia č. 2533/98 má EDPS tieto pripomienky:

V odôvodneniach nariadenia by sa mal podrobnejšie objasniť výraz „štatistické informácie“, keďže pojem štatistických informácií by sa v kontexte nariadenia č. 2533/98 mal obmedziť na štatistické informácie o fyzických a právnických osobách, ktoré sú spracúvané v rámci oblasti právomocí ECB.

EDPS nie je proti rozšíreniu účelov, ale namieta proti zoznamu účelov, ktorý by bol orientačný a nie dostatočne špecifikovaný.

V prípade zberu štatistík platieb by sa malo zabezpečiť úplné uplatňovanie rámca ochrany údajov. Zber finančných informácií súvisiacich s fyzickými osobami, ktoré sú (priamo alebo nepriamo) identifikovateľné, by za normálnych okolností nemal byť povolený, pokiaľ sa jasne nepreukáže nevyhnutnosť spracovania a pokiaľ nie sú zavedené bezpečnostné opatrenia.

Mala by sa rozvinúť ďalšia spolupráca medzi EŠS a ECB s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady kvality údajov a zásady minimalizácie údajov.

Malo by sa zabezpečiť, aby sa prístup k štatistickým informáciám na vedecké účely poskytoval tak, aby sa spravodajský agent nedal identifikovať priamo ani nepriamo, keď sa zohľadnia všetky príslušné prostriedky, ktoré môže primerane použiť tretia strana.

V Bruseli 8. apríla 2009

Peter HUSTINX

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov


(1)  Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8.

(2)  Ú. v. EÚ C 251, 3.10.2008, s. 1.

(3)  Postup prijímania týchto zmien a doplnení sa zakladá na článku 107 ods. 6 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a následne na článku 5 ods. 4 a článku 41 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

(4)  Rada 13. októbra 2008 uskutočnila konzultácie aj s Európskou komisiou, ktorá predložila stanovisko Komisie 13. januára 2009, KOM(2008) 898 v konečnom znení.

(5)  KOM(2007) 625 v konečnom znení zo 16.10.2007.

(6)  Ú. v. EÚ C 308, 3.12.2008, s. 1

(7)  Stanovisko Komisie z 13. januára 2009, KOM (2008) 898 v konečnom znení.

(8)  Pozri bod 27 stanoviska európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej štatistike [KOM(2007) 625 v konečnom znení].

(9)  Ú. v. EÚ C 295/1, 7.12.2007, pozri body 14 až 18.


15.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/6


Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajovk návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu

2009/C 192/02

EURÓPSKY DOZORNÝ ÚRADNÍK PRE OCHRANU ÚDAJOV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 286,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 8,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov, a najmä na jeho článok 41,

so zreteľom na žiadosť o stanovisko v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001, ktorá bola zaslaná európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov (EDPS) 8. decembra 2008,

ZAUJAL TOTO STANOVISKO:

I.   ÚVOD

Návrh smernice o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu

1.

Komisia 8. decembra 2008 prijala návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu (ďalej len „návrh“) (1). Komisia návrh zaslala EDPS na konzultáciu v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001.

2.

Cieľom návrhu je zabezpečiť vysoké normy kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu, aby sa zaručila vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia. Návrh predovšetkým:

stanovuje základné požiadavky na kvalitu a bezpečnosť, ktoré je potrebné dodržiavať v transplantačných systémoch členských štátov, a stanovuje zriadenie alebo označenie príslušného vnútroštátneho orgánu na zabezpečenie súladu s týmito požiadavkami. Na tieto účely sa zriadia národné programy kvality, ktoré budú zabezpečovať odber a prevoz ľudských orgánov vo všetkých krajinách, ako aj systém na nahlasovanie vážnych nežiaducich udalostí a reakcií, ako aj mechanizmus vysledovateľnosti, ktorým sa zabezpečí, aby všetky orgány mohli byť vysledovateľné od darovania po prijatie a naopak,

stanovuje ochranu darcov a príjemcov. Návrh najmä vo vzťahu k žijúcim darcom obsahuje opatrenia na posúdenie zdravotného stavu darcu a komplexné informácie o rizikách darcovstva, zavedenie registrov žijúcich darcov, ako aj opatrenia na zabezpečenie altruistického a dobrovoľného charakteru darcovstva orgánov od žijúcich darcov,

uľahčuje spoluprácu medzi členskými štátmi a cezhraničnú výmenu orgánov (aj medzi členskými štátmi a tretími krajinami) štandardizovaním zberu relevantných informácií o vlastnostiach orgánu a zriadením mechanizmu na prenos informácií.

3.

Zavedenie navrhovaného systému darcovstva a transplantácie orgánov si vyžaduje spracovávanie osobných údajov týkajúcich sa zdravia („zdravotné údaje“) darcov a príjemcov orgánov schválenými organizáciami a odborným zdravotníckym personálom rozličných členských štátov. Tieto údaje sa považujú za citlivé a vzťahujú sa na ne prísnejšie pravidlá ochrany údajov uvedené v smernici 95/46/ES v článku 8 o osobitných kategóriách údajov.

4.

Konkrétnejšie, údaje o darcoch sa spracovávajú v organizáciách vykonávajúcich odber, ktoré vykonávajú charakterizáciu darcu a orgánu, a tým vymedzujú, či je zvažovaný orgán vhodný na transplantáciu (zoznam týchto údajov je uvedený v prílohe k návrhu). Údaje o príjemcoch (pacientoch) sa spracovávajú v transplantačných centrách, kde sa operácia uskutočňuje. Aj keď sa údaje o darcovi príjemcovi (a naopak) neposkytujú, existuje požiadavka, aby príslušné vnútroštátne orgány zabezpečovali plnú vysledovateľnosť orgánu od darcu k príjemcovi (a naopak), čo by malo byť možné aj v prípade cezhraničnej výmeny orgánov.

Konzultácia s EDPS

5.

EDPS víta skutočnosť, že sa s ním o tejto otázke konzultuje a že sa odkaz na konzultáciu s ním uvádza v preambule návrhu v súlade s článkom 28 nariadenia (ES) č. 45/2001.

6.

Návrh urýchli postupy pri darcovstve a transplantácii orgánov, pričom jeho konečným zámerom je zvýšiť dostupnosť orgánov a znížiť úmrtnosť osôb na čakacích zoznamoch. Dopĺňa existujúci legislatívny rámec týkajúci sa využívania biologických materiálov ľudského pôvodu (2). Okrem toho sa dá považovať za súčasť celkového prístupu ES k stanoveniu rôznych typov spoločných noriem pre poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti v členských štátoch, pričom jeho základným cieľom je podpora cezhraničnej dostupnosti týchto služieb v celej Európe (3) Ako to už EDPS uviedol vo svojom stanovisku k uplatňovaniu práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, EDPS takýto prístup podporuje. Opäť však zdôraznil, že je potrebné v rôznych iniciatívach týkajúcich sa zdravotnej starostlivosti mať dobre skoordinovaný a jednotný prístup k ochrane údajov (4).

7.

V návrhu sa už zohľadnili potreby darcov a príjemcov orgánov súvisiace s ochranou údajov. Najdôležitejším prvkom je požiadavka na zachovanie dôvernosti informácie o totožnosti darcov a príjemcov (odôvodnenia 11 a 16, články 10 a 17). V návrhu je v niektorých častiach okrem toho možné nájsť mnoho všeobecných odkazov na ochranu údajov (v odôvodnení 17, v článku 16, článku 4 ods. 3 písm. a), článku 15 ods. 3, článku 19 ods. 1 písm. a) a v prílohe), ako aj konkrétnejšie odkazy na potrebu spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu údajov (v článku 18 písm. f) a v článku 20 ods. 2).

8.

EDPS víta uvedený obsah. Rád by však vyjadril svoje obavy v súvislosti s niektorými ustanoveniami, ktoré nie sú jasne vymedzené ani vypracované, a preto vedú k dvojznačnosti, ktorá by mohla mať potenciálny vplyv na jednotné vykonávanie návrhu členskými štátmi.

9.

Konkrétnejšie, niekedy rozporuplné použitie pojmov „vysledovateľnosť orgánov“ a „anonymita darcov a príjemcov“ predstavuje záležitosť, ktorá si vyžaduje ďalšie objasnenie a upresnenie. V tejto súvislosti by sa tiež malo zdôrazniť, že je potrebné na úrovni členských štátov prijať posilnené bezpečnostné opatrenia na ochranu údajov o darcoch a príjemcoch, aby sa zaručila vyššia úroveň ochrany údajov v jednotlivých európskych krajinách, ako aj ochrana údajov pri cezhraničnej výmene orgánov (v rámci Európy alebo mimo nej).

10.

Toto stanovisko sa uvedeným záležitostiam venuje podrobnejšie s cieľom zlepšiť súčasný obsah návrhu týkajúci sa ochrany údajov z hľadiska jasnosti a súladu.

II.   OBJASNENIE POJMOV VYSLEDOVATEĽNOSŤ A ANONYMITA

Uplatniteľnosť smernice 95/46/ES

11.

Podľa článku 2 písm. a) smernice 95/46/ES o ochrane osobných údajov, „osobné údaje“ sú „akékoľvek informácie, ktoré sa týkajú identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby“; „identifikovateľná osoba“ je „osoba, ktorú možno identifikovať, priamo alebo nepriamo, najmä pomocou overenia identifikačného čísla alebo jedného alebo viacerých faktorov špecifických pre jej fyzickú, fyziologickú, duševnú, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu“.

12.

Biologické materiály ľudského pôvodu, ako orgány, tkanivá, bunky alebo krv, sa môžu vymedziť ako materiál, ktorý je možné získať z ľudského organizmu. Je otázne, či sa tieto materiály ako také môžu považovať za osobné údaje. Je však nesporné, že sa tieto materiály môžu použiť ako zdroje osobných informácií o ich majiteľovi. Získanie týchto informácií je často účelom spracovania biologických materiálov. A aj bez tohto účelu sú biologické materiály často sprevádzané takto získanými informáciami. V takýchto situáciách sa uplatňujú pravidlá smernice 95/46/ES (5). To znamená, ak majiteľ biologického materiálu je identifikovanou alebo identifikovateľnou (fyzickou) osobou.

13.

V odôvodnení 26 smernice 95/46/ES sa vysvetľuje spôsob, akým sa určuje, či osoba je identifikovateľná: „mali by sa vziať do úvahy všetky prostriedky, u ktorých je primeraná pravdepodobnosť, že ich využije kontrolór, alebo ľubovoľná iná osoba na identifikáciu príslušnej osoby“. V tom istom odôvodnení sa ďalej vysvetľuje, že pravidlá smernice 95/46/ES sa nevzťahujú na informácie týkajúce sa osoby, ktorá nie je identifikovateľná alebo už nie je identifikovateľná: takéto údaje sa považujú za anonymné.

14.

Rada Európy sa v odporúčaní (2006) 4 zaoberala konkrétnou otázkou identifikovateľnosti biologických materiálov a rozlíšila identifikovateľné a neidentifikovateľné biologické materiály (6).

15.

Podľa odporúčania identifikovateľnými biologickými materiálmi sú „tie biologické materiály, ktoré samotné alebo v kombinácii so súvisiacimi údajmi umožňujú identifikáciu dotknutých osôb priamo alebo prostredníctvom použitia kódu“ (7). V druhom uvedenom prípade používateľ biologických materiálov buď má prístup ku kódu („zakódované materiály“) alebo nemá prístup ku kódu, ktorý je pod kontrolou tretej strany („materiály, ktoré sú anonymné, avšak je možné ich spätne identifikovať“). Pracovná skupina článku 29 vo svojom stanovisku č. 4/2007 k pojmu osobné údaje (ďalej len „WP29“) používala pojem údaje pod pseudonymom, ktoré je možné spätne vysledovať na opis nepriamo identifikovateľných informácií o jednotlivcoch, ktoré sa dajú použiť na spätné vysledovanie a identifikáciu jednotlivcov za vopred vymedzených podmienok (8). Kľúčom kódované údaje sa uvádzajú ako príklad, v ktorom je k osobným údajom priradený kód, zatiaľ čo kľúč, ktorý vytvára zhodu medzi kódom a spoločnými identifikačnými znakmi jednotlivcov sa uchováva oddelene. Ak sú kódy použité pre každú jednotlivú osobu jedinečné, identifikácia je možná prostredníctvom kľúča, ktorý sa použil pri kódovaní.

16.

Odporúčanie tiež odkazuje na neidentifikovateľné biologické materiály (alebo „materiály, ktoré sú anonymné, ale nie je možné ich spätne identifikovať“) ako tie biologické materiály, ktoré samotné alebo v kombinácii so súvisiacimi údajmi ani za vynaloženia primeraného úsilia neumožňujú identifikáciu dotknutých osôb (9) Tieto údaje by sa samozrejme považovali za anonymné údaje tak, ako ich vymedzuje smernica 95/46/ES.

17.

Z uvedeného vyplýva, že smernica 95/46/ES sa vzťahuje na zber, skladovanie a spracovanie identifikovateľných orgánov a následné získanie informácií z takýchto orgánov tak dlho, ako to len bude možné, s primeraným zohľadnením všetkých prostriedkov, ktoré sa môžu použiť na identifikáciu dotknutej osoby. Ako bude znázornené nižšie, trvalá vysledovateľnosť orgánov tak, ako sa predpokladá v navrhovanej smernici, zabezpečí, že osoby budú identifikovateľné počas celého procesu.

Vysledovateľnosť verzus anonymita ľudských orgánov

18.

Vysledovateľnosť biologického materiálu ponúka príležitosť spätne vysledovať majiteľa materiálu, a teda jeho (jej) identifikáciu. Inými slovami, kedykoľvek je vysledovateľnosť majiteľov biologických materiálov možná, či už priamo alebo nepriamo, tieto materiály sa môžu považovať za identifikovateľné a naopak. Pojmy ako „vysledovateľnosť“ a „identifikovateľný“ sú preto v zásade navzájom silne prepojené. Naproti tomu, vysledovateľnosť a anonymita údajov sa nemôžu uvádzať súčasne. Jeden pojem je protikladom druhého. Ak sú určité informácie skutočne anonymné, nie je možné osoby identifikovať a vysledovať.

19.

V kontexte súčasného návrhu je vysledovateľnosť nevyhnutnou podmienkou, ktorá sa má začleniť do rámca národných programov kvality členských štátov, a to dvojitým smerom, t.j. vysledovateľnosť smerom k darcom a smerom k príjemcom. To znamená, že aj keď budú informácie o darcoch a príjemcoch dôverné, informácie súvisiace s orgánmi budú identifikovateľné. Tento prístup je tiež zahrnutý v návrhu vo vymedzení pojmu vysledovateľnosť v článku 3: „schopnosť príslušného orgánu lokalizovať a identifikovať orgán v každom štádiu reťazca počnúc darcovstvom po transplantáciu alebo likvidáciu, ktorý je za špecifikovaných okolností podľa tejto smernice oprávnený identifikovať darcu a organizáciu vykonávajúcu odber, identifikovať príjemcov v transplantačnom centre, lokalizovať a identifikovať všetky relevantné informácie neosobného charakteru, ktoré súvisia s produktmi alebo materiálmi prichádzajúcimi do kontaktu s týmto orgánom“.

20.

V článku 10 návrhu, ktorý sa týka vysledovateľnosti, sa okrem toho v prvom odseku uvádza, že „členské štáty zabezpečia, aby orgány odobraté a distribuované na ich území bolo možné vysledovať od darcu k príjemcovi a naopak s cieľom chrániť zdravie darcov a príjemcov“. V odseku 3 toho istého článku sa uvádza, že „členské štáty zabezpečia, aby: a) príslušný orgán alebo iné orgány zapojené do reťazca počnúc darcovstvom až po transplantáciu alebo zlikvidovanie uchovávali údaje potrebné na zabezpečenie vysledovateľnosti vo všetkých štádiách reťazca počnúc darcovstvom až po transplantáciu alebo zlikvidovanie v súlade s národnými programami kvality, b) údaje požadované pre plnú vysledovateľnosť sa uchovávali minimálne 30 rokov od darcovstva. Tieto údaje sa môžu uchovávať v elektronickej forme“.

21.

Aj keď proces vysledovateľnosti podlieha vykonávacím opatreniam (pozri článok 25 návrhu), systém na nepriamu identifikáciu darcov a príjemcov sa zdá byť tým najpravdepodobnejším riešením, ktoré nadväzuje na smernicu 2004/23/ES (10) o tkanivách a bunkách a európskom identifikačnom kóde, ktorý je v nej stanovený, alebo aspoň je možné ho prevádzkovať v súčinnosti s ňou (11) V takomto prípade sa spracovanie údajov týkajúcich sa darcov a príjemcov v kontexte návrhu týka biologických materiálov, ktoré sú anonymné, avšak je možné ich spätne identifikovať, alebo ktoré sa v terminológii z oblasti ochrany údajov nazývajú ako údaje pod pseudonymom, ktoré je možné spätne vysledovať (pozri bod 15 vyššie), na ktoré sa vzťahujú ustanovenia smernice 95/46/ES.

22.

Poznamenávame však, že napriek jasným požiadavkám na vysledovateľnosť a identifikovateľnosť sa v v niektorých častiach návrhu pri odvolávaní sa na údaje o darcoch a príjemcoch používa pojem „anonymita“ alebo „anonymné údaje“. Ako vyplýva z uvedených bodov, tento postup si vzájomne odporuje a je do značnej miery mätúci (12)

23.

Konkrétnejšie, v článku 10 odseku 2 návrhu, ktorý stanovuje potrebu zriadenia identifikačného systému darcov, sa uvádza, že „členské štáty zabezpečia zavedenie identifikačného systému darcov, ktorým bude možné identifikovať každý prípad darcovstva a každý orgán, ktorý s ním súvisí. Členské štáty zabezpečia, aby bol tento systém identifikácie darcu vytvorený v súlade s cieľom zhromažďovať, spracúvať alebo využívať čo možno najmenej osobných údajov. Je potrebné využiť najmä možnosti použiť pseudonym alebo ponechania jednotlivcov v anonymite“ (13). EDPS je toho názoru, že podčiarknuté pojmy v tomto odseku sú v rozpore s pojmom vysledovateľnosť, nakoľko neexistuje možnosť mať vysledovateľné a identifikovateľné údaje, ak darcovia a príjemcovia ostávajú v anonymite. Okrem toho je pozoruhodná skutočnosť, že tento odsek odkazuje na identifikáciu darcu, zatiaľ čo identifikácia príjemcu (ktorá tiež tvorí súčasť procesu) sa vôbec nespomína.

24.

Uvedený rozpor je ešte zreteľnejší v článku 17 o anonymite darcov a príjemcov, v ktorom sa uvádza, že: „členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie, aby všetky osobné údaje o darcoch a príjemcoch spracúvané v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice zostali anonymné, aby nebolo možné darcu ani príjemcu identifikovať“. Tento článok je celkom v rozpore s článkami návrhu týkajúcimi sa vysledovateľnosti.

Dôvernosť namiesto anonymity

25.

EDPS chápe, že pojem anonymita sa v skutočnosti používa na zdôraznenie toho, že je potrebná posilnená dôvernosť  (14) údajov o darcoch a príjemcoch, čo znamená, že informácie sú prístupné iba tým, ktorí na to majú oprávnenie. EDPS predpokladá, že anonymizácia sa konkrétnejšie používa na označenie nepriameho identifikačného systému, ktorý sa používa pri darcoch a príjemcoch (15), čo tiež môže spôsobiť, že sa použitie tohto pojmu bude líšiť od jeho použitia v smernici 2004/23/ES o tkanivách a bunkách. Ako sa však už uviedlo vyššie, anonymita nie je správny termín, ktorý by sa mal použiť.

26.

Príklad, ako je možné vyriešiť ochranu údajov aj vysledovateľnosť v transplantačnom procese, môžeme nájsť v Dodatkovom protokole Rady Európy k Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne (16). V ňom sa namiesto pojmu anonymita používa pojem dôvernosť. Konkrétnejšie, v článku 23 ods. 1 protokolu sa uvádza, že „všetky osobné údaje týkajúce sa osoby, ktorej boli odobraté orgány alebo tkanivá, a údaje, ktoré sa týkajú príjemcu, sa považujú za dôverné. Tieto údaje sa môžu zbierať, spracúvať a poskytovať iba v súlade s pravidlami týkajúcimi sa služobného tajomstva a ochrany osobných údajov“. V odseku 2 v tom istom článku sa pokračuje takto: „ustanovenia uvedené v odseku 1 nemajú vplyv na ustanovenia, ktoré, podliehajúc vhodným zárukám, umožňujú zber, spracovanie a poskytovanie potrebných informácií o osobe, ktorej boli orgány alebo tkanivá odobraté, alebo o príjemcoch orgánov a tkanív, pokiaľ sa tak vyžaduje na lekárske účely, vrátane vysledovateľnosti, tak, ako sa ustanovuje v článku 3 tohto protokolu“.

27.

Na základe uvedeného EDPS odporúča zmeniť formulácie použité v niektorých častiach návrhu s cieľom vyhnúť sa dvojznačnosti a výslovne uviesť skutočnosť, že údaje nie sú anonymné, ale mali by sa spracovávať v zmysle prísnych pravidiel na zachovanie ich dôvernosti a bezpečnosti. EDPS osobitne odporúča konkrétne tieto zmeny:

Odôvodnenie 16, posledná veta: „V súlade s touto chartou a s náležitým ohľadom na Dohovor o ľudských právach a biomedicíne by sa programy transplantácie orgánov mali zakladať na zásadách dobrovoľného a bezplatného darcovstva, altruizmu darcu a solidarity medzi darcom a príjemcom, za súčasného zabezpečenia prísneho dodržiavania pravidiel na zachovanie dôvernosti a bezpečnostných opatrení na ochranu osobných údajov darcov a príjemcov“.

Článok 10, odsek 2: „Členské štáty zabezpečia zavedenie identifikačného systému darcov a príjemcov, ktorým bude možné identifikovať každý prípad darcovstva a každý orgán, ktorý s ním súvisí. Členské štáty zabezpečia, aby bol tento systém identifikácie darcu a príjemcu vytvorený a vybraný v súlade s cieľom zhromažďovať, spracúvať alebo využívať čo možno najmenej osobných údajov, za využitia najmä metód s použitím pseudonymov, a tiež zabezpečia zavedenie potrebných technických a organizačných opatrení na zaručenie bezpečnosti týchto údajov“.

Článok 17 by sa mohol vypustiť, pričom by sa jeho obsah (pokiaľ ide o potreby zachovania dôvernosti) mohol začleniť do článku 16 o ochrane osobných údajov, dôvernosti a bezpečnosti spracovania (pozri bod 36 nižšie).

28.

Okrem toho, ako sa uvádza v nasledovných častiach tohto stanoviska, EDPS navrhuje ďalej načrtnúť potrebu posilnenej ochrany údajov o darcoch a príjemcoch prostredníctvom uplatňovania prísnych bezpečnostných opatrení na vnútroštátnej aj cezhraničnej úrovni.

III.   DÔRAZ NA VNÚTROŠTÁTNE OPATRENIA PRE BEZPEČNOSŤ ÚDAJOV

Základné bezpečnostné potreby a požiadavky

29.

Ako vyplýva z návrhu, spracovanie osobných údajov o darcoch a príjemcoch prebieha prevažne na vnútroštátnej úrovni, t.j. v odberových a transplantačných centrách členských štátov. Práve na tejto úrovni sa prevádzkuje register žijúcich darcov. Aj keď sa mechanizmus vysledovateľnosti zatiaľ nevymedzil, dá sa očakávať, že sa aj na vnútroštátnej úrovni objaví nejaká kodifikačná činnosť aj vtedy, ak sa bude používať európsky kódovací systém, keďže identifikácia darcov a príjemcov je možná iba prostredníctvom príslušných vnútroštátnych orgánov.

30.

Je preto nesmierne dôležité zaviesť v príslušných vnútroštátnych orgánoch politiku v oblasti bezpečnosti informácií založenú na prísnych a stabilných bezpečnostných opatreniach, najmä s cieľom splniť požiadavky na zachovávanie dôvernosti údajov o darcoch a príjemcoch uvedené v návrhu, ako aj ochrániť integritu  (17), zodpovednosť  (18) a dostupnosť  (19) týchto údajov. V tejto súvislosti by politika v oblasti bezpečnosti informácií mala zahŕňať prvky fyzickej a logickej bezpečnosti zamerané okrem iného na kontrolu zapisovania údajov, prístupu k nim, ich zaznamenávanie, prenos a poskytovanie, ako aj na dátové nosiče a kontrolu skladovania.

31.

Pokiaľ ide o zachovávanie dôvernosti, lekárske údaje o príjemcoch (20), ako aj údaje použité na charakterizáciu darcov a sledovanie ich stavu [aj vo vzťahu k darcovstvu zo širšieho okruhu darcov (21)] môžu o príjemcoch odhaliť citlivé osobné informácie, čo môže ovplyvniť ich spoločenský, pracovný a/alebo osobný život. Ochrana identifikačných údajov o darcoch má tiež význam v prípade žijúcich darcov alebo osôb, ktoré poskytli svoj súhlas na darovanie jedného alebo viacerých svojich orgánov po smrti, keďže sa môžu stať obeťami nezákonného obchodovania s ľudskými orgánmi a tkanivami, ak by sa tieto informácie zverejnili. Integrita údajov týkajúcich sa orgánov má tiež zásadný význam, keďže aj jediná chyba v poskytnutých informáciách by mohla ohroziť život príjemcu. To isté sa vzťahuje na presnosť údajov o zdravotnom stave darcu pred transplantáciou, keďže tieto údaje sa používajú na stanovenie toho, či je orgán vhodný na transplantáciu alebo nie. Pokiaľ ide o zodpovednosť, keďže je v celom systéme darcovstva a transplantácie zapojených mnoho rôznych organizácií, vždy by mal existovať spôsob na zabezpečenie toho, aby si všetky dotknuté subjekty boli vedomé svojej zodpovednosti a boli zodpovedné za svoju činy, napr. v prípade zverejnenia identifikačných údajov o darcovi neoprávneným osobám alebo ak nebudú lekárske údaje o orgánoch presné. Nakoniec, keďže sa celý systém zakladá na prenose údajov súvisiacich s orgánmi a na mechanizme vysledovateľnosti od darcu k príjemcovi, tieto údaje by mali byť k dispozícii oprávneným osobám bezodkladne vtedy, keď ich potrebujú (v opačnom prípade by ich nedostupnosť narušila stabilnú prevádzku systému).

32.

V tejto súvislosti by sa mali zaviesť primerané autorizačné mechanizmy, ktoré budú uplatňovať osobitné politiky na kontrolu prístupu do vnútroštátnych databáz aj v prípade cezhraničných výmen orgánov. Tieto politiky by sa mali najskôr vymedziť na organizačnej úrovni predovšetkým so zreteľom na identifikačné postupy pre darcov a príjemcov (napr. kto má prístup k akým informáciám a za akých okolností). Tým sa stanovia prístupové práva spolu s prístupovými variantmi stanovujúcimi kedy sa tieto práva budú môcť uplatniť (napr. okolnosti a postup pre zverejnenie údajov organizáciou vykonávajúcou odber príslušnému orgánu, určité „možné prípady“, v ktorých bude potrebné zverejnenie identity darcu príjemcovi, a postupy na takéto zverejnenie atď.). Na zabezpečenie účinnosti týchto politík by sa mali osoby zainteresované v procese spracovávania údajov zaviazať k dodržiavaniu osobitných pravidiel na zachovanie dôvernosti.

33.

Keď sa tieto politiky určia, môžu sa začať uplatňovať na technickej úrovni, t.j. z hľadiska kontroly prístupu užívateľa k systémom a aplikáciám na základe vopred vymedzených prístupových práv. Na tento účel sa môžu použiť osvedčené technológie ako šifrovanie a digitálne certifikáty  (22) (napr. založené na systémoch verejnej kľúčovej infraštruktúry  (23). Overovacie mechanizmy založené na úlohách sa tiež môžu použiť na obmedzenie prístupových práv užívateľa na základe jeho úlohy (napr. iba lekári by mali mať možnosť upraviť lekárske údaje o príjemcoch a darcoch vo vnútroštátnej databáze).

34.

Kontrola prístupu by sa mala doplniť o možnosti zaznamenania činností užívateľov (napr. prístup k lekárskym údajom, ktorý umožňuje ich prečítanie alebo úpravu), najmä pri používaní elektronických systémov. Zaviesť by sa tiež mali fyzické a logické bezpečnostné opatrenia s cieľom zabezpečiť plnú funkčnosť databáz darcov a orgánov, ktorá je kľúčovým prvkom navrhovaného systému darcovstva a transplantácií. Dostupnosť údajov by sa mala považovať za základný kameň tohto systému. V tejto súvislosti by sa politika v oblasti bezpečnosti informácií mala zakladať na podrobnom hodnotení a posúdení rizík a mala by tiež zahŕňať prvky ako incidenty a riadenie kontinuity prevádzky. Všetky tieto prvky by sa mali udržiavať a zlepšovať prostredníctvom pravidelných procesov monitorovania a revízie. Nezávislé audity môžu tiež zvýšiť účinnosť systému a vylepšiť ho, pričom by mali venovať mimoriadnu pozornosť systému prideľovania pseudonymov, vysledovateľnosti a prenosu údajov v praxi.

35.

EDPS by bol tiež rád, keby sa v súvislosti s navrhovanou smernicou kládol väčší dôraz na potrebu takýchto opatrení.

Posilnenie ustanovení o bezpečnosti v návrhu

36.

V článku 16 návrhu o ochrane osobných údajov, dôvernosti a bezpečnosti spracovania sa uvádza, že „členské štáty zabezpečia úplné a účinné rešpektovanie základného práva na ochranu osobných údajov pri úkonoch transplantácie orgánov v súlade s ustanoveniami Spoločenstva o ochrane osobných údajov, ako napr. ustanoveniami smernice 95/46/ES, a najmä jej článku 8 ods. 3, článkov 16 a 17 a článku 28 ods. 2“. EDPS odporúča, aby sa do tohto článku doplnil druhý odsek, v ktorom by sa opísali základné zásady na zaistenie bezpečnosti na úrovni členských štátov vrátane odkazu minimálne na tieto body:

Mala by sa zaviesť politika v oblasti bezpečnosti informácií, ktorou sa budú vykonávať technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie dôvernosti, integrity, zodpovednosti a dostupnosti osobných údajov darcov a príjemcov.

Mala by sa vymedziť osobitná politika na zabezpečenie dôvernosti a kontroly prístupu, ktorá sa bude používať vo všetkých členských štátoch a v ktorej sa vymedzia prístupové práva, úlohy a zodpovednosť všetkých zainteresovaných strán (darcu, organizácie vykonávajúcej odber, transplantačného centra, príjemcu, vnútroštátneho príslušného orgánu, cezhraničného príslušného orgánu) v rámci celého reťazca vysledovateľnosti. Mali by sa zaviesť osobitné záruky zachovania dôvernosti údajov, ktoré budú poskytovať osoby, ktoré sa podieľajú na ich spracovávaní, najmä ak tieto osoby nie sú viazané povinnosťou zachovávať lekárske tajomstvo (napr. kódexy správania na zachovanie dôvernosti a opatrenia zamerané na zvýšenie povedomia o tejto povinnosti).

Mala by sa zdôrazniť potreba využívania bezpečnostných mechanizmov (ako šifrovanie a digitálne certifikáty) vo vnútroštátnych databázach. Najmä v súvislosti s registrami darcov by sa mala uplatňovať zásada „súkromie chránené už od začiatku“ s cieľom zahrnúť všetky potrebné bezpečnostné požiadavky do počiatočných fáz prevádzkovania týchto mechanizmov.

Mali by sa tiež zaviesť postupy na ochranu práv na ochranu údajov o darcoch a príjemcoch, najmä prístupových práv a práva na opravu, ako aj práva na informácie. Osobitná pozornosť by sa tiež mala venovať prípadom darcov, ktorí chcú odvolať svoj súhlas, alebo ktorí neboli prijatí (po charakterizácii darcu a orgánu) ako darcovia. V tomto prípade by sa mal vymedziť osobitný postup a lehota na ponechanie údajov o týchto osobách.

Politikou v oblasti bezpečnosti informácií by sa tiež mali stanoviť opatrenia zamerané na ochranu integrity a nepretržitej dostupnosti údajov. Úloha posúdenia rizika v oblasti bezpečnosti informácií by sa mala doplniť o predpokladané prvky, ako napr. incidenty a riadenie kontinuity prevádzky.

Informačné bezpečnostné politiky by mali byť predmetom pravidelného monitorovania a revízií vrátane nezávislých auditov.

37.

EDPS odporúča, aby sa uvedené prvky začlenili do článku 16 a ďalej vymedzili ako súčasť vykonávacích opatrení v článku 25, najmä v odseku 1 písm. a), b) a c).

IV.   ZÁRUKY V PRÍPADE CEZHRANIČNÝCH VÝMEN ORGÁNOV

Harmonizácia bezpečnosti v členských štátoch

38.

Pri cezhraničnej výmene orgánov sa v praxi vždy budú spracúvať osobné údaje, keďže aj napriek tomu, že budú zakódované, orgány ostávajú (nepriamo) identifikovateľné prostredníctvom vnútroštátnych príslušných orgánov.

39.

EDPS už vyjadril svoje stanovisko k bezpečnostným požiadavkám na ochranu osobných údajov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v rámci Európy, v ktorom okrem iného zdôraznil potrebu harmonizácie politík v oblasti bezpečnosti informácií medzi členskými štátmi s cieľom dosiahnuť náležitú úroveň ochrany údajov (24). Odporúča, aby sa tento prvok tiež spomenul v súčasnom návrhu, konkrétne v odôvodnení 17, v ktorom sa uvádza ustanovenie smernice 95/45/ES o bezpečnosti spracovávania údajov.

Zriadenie systému vysledovateľnosti

40.

V tomto konkrétnom prípade je dôležitým parametrom bezpečnosti cezhraničnej výmeny údajov mechanizmus vysledovateľnosti, ktorý sa ešte musí zriadiť. Na tento účel by sa mala venovať osobitná pozornosť nielen bezpečnostným opatreniam uplatňovaným na úrovni členských štátov, ale najmä možnostiam prideľovania pseudonymov, ktoré sa majú použiť na identifikáciu darcov a príjemcov (napr. typ kodifikácie, možnosť dvojitej kodifikácie atď.), a udržaniu interoperability so systémom na identifikáciu tkanív a buniek.

41.

EDPS odporúča, aby sa v článku 25 navrhovanej smernice o vykonávacích opatreniach, ktorým sa mení a dopĺňa odsek 1 písm. b) doplnil tento konkrétny odkaz: „postupy na zabezpečenie plnej vysledovateľnosti orgánov vrátane požiadaviek na označovanie, za súčasnej ochrany dôvernosti údajov o darcoch a príjemcoch v celom procese vysledovateľnosti a zachovania interoperability so systémom na identifikáciu tkanív a buniek.“

Výmena orgánov s tretími krajinami

42.

Potreba zaručiť bezpečnosť je ešte dôležitejšia v prípade, keď sa údaje vymieňajú s tretími krajinami, kde nie je možné vždy zaručiť primeranú úroveň ochrany údajov. V článkoch 25 a 26 smernice 95/46/ES sa ustanovuje osobitný režim na prenos osobných údajov do tretích krajín. EDPS si je vedomý skutočnosti, že požiadavky na ochranu údajov by nemali predstavovať prekážku pre rýchly a účinný prevoz orgánov, ktorý je v systéme darcovstva orgánov nevyhnutným prvkom a často môže dokonca byť otázkou života a smrti. Mali by sa preto preskúmať možné spôsoby na umožnenie prenosu údajov aj napriek všeobecnej nedostatočnej úrovni ich ochrany v tretej krajine. Malo by sa preto vziať do úvahy, že pre nepriamu povahu identifikácie jednotlivcov na cezhraničnej úrovni, ako aj pre skutočnosť, že vnútroštátne príslušné orgány vykonávajú celkový dohľad nad systémom, sú riziká pravdepodobne podstatne menšie ako tie, ktoré hrozia na vnútroštátnej úrovni (25).

43.

V tejto súvislosti je EDPS toho názoru, že príslušný orgán, ktorý je zodpovedný za autorizáciu takýchto prenosov, by mal tieto prenosy prekonzultovať s vnútroštátnym orgánom na ochranu údajov s cieľom vyvinúť potrebný rámec pre bezpečný, ale aj rýchly a účinný prenos údajov o orgánoch z tretích krajín a do nich v súlade s možnými výnimkami uvedenými v článku 26 smernice 95/46/ES. EDPS odporúča, aby sa v článku 21 o výmene orgánov s tretími krajinami alebo v príslušnom odôvodnení 15 uviedol odkaz na túto požiadavku.

Vykonávacie opatrenia

44.

V rámci poslednej pripomienky EDPS naliehavo žiada zákonodarcu, aby zabezpečil, že sa so zreteľom na článok 25 vo všetkých prípadoch, v ktorých sa zohľadňujú vykonávacie opatrenia, ktoré majú vplyv na ochranu a bezpečnosť údajov, bude konzultovať so všetkými relevantnými zúčastnenými stranami vrátane EDPS a pracovnej skupiny článku 29.

V.   ZÁVERY

45.

EDPS berie na vedomie snahu zabezpečiť vysoké normy kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu, ktorú je možné považovať za súčasť celkového prístupu ES k stanoveniu spoločných noriem na podporu cezhraničnej dostupnosti služieb zdravotnej starostlivosti v celej Európe.

46.

V návrhu sa už zohľadnili potreby darcov a príjemcov orgánov súvisiace s ochranou údajov, najmä pokiaľ ide o požiadavku na zachovanie dôvernosti informácie o ich totožnosti. EDPS však vyjadruje sklamanie nad tým, že niektoré z týchto ustanovení sú neurčité, dvojznačné alebo všeobecné, a preto odporúča mnoho zmien a doplnení na vylepšenie obsahu návrhu týkajúceho sa ochrany údajov.

47.

EDPS v prvom rade poznamenáva, že v návrhu existuje rozpor medzi pojmami vysledovateľnosť a anonymita. V tejto súvislosti odporúča konkrétne zmeny formulácií v určitých častiach návrhu (najmä v odôvodnení 16, v článku 10 ods. 2 a v článku 17) s cieľom vyhnúť sa dvojznačnosti a výslovne uviesť skutočnosť, že údaje nie sú anonymné, ale mali by sa spracovávať v zmysle prísnych pravidiel na zachovanie ich dôvernosti a bezpečnosti.

48.

Okrem toho odporúča, aby sa väčší dôraz kládol na potrebu prijať prísne bezpečnostné opatrenia na vnútroštátnej úrovni. Dalo by sa tak urobiť doplnením druhého odseku do článku 16, v ktorom by sa opísali základné zásady na zaistenie bezpečnosti na úrovni členských štátov a bližšie špecifikovali tieto zásady ako súčasť vykonávacích opatrení uvedených v článku 25 ods. 1. Medzi navrhované bezpečnostné zásady patria:

a)

prijatie politiky v oblasti bezpečnosti informácií na zaistenie dôvernosti, integrity, zodpovednosti a dostupnosti osobných údajov darcov a príjemcov;

b)

vymedzenie osobitnej politiky na zabezpečenie dôvernosti a kontroly prístupu spolu so zárukami dôvernosti údajov pre osoby, ktorých údaje sa spracovávajú;

c)

využívanie bezpečnostných mechanizmov vo vnútroštátnych databázach, ktoré sa zakladajú na zásade „súkromie chránené už od začiatku“;

d)

zavedenie postupov na ochranu práv na ochranu údajov o darcoch a príjemcoch, najmä prístupových práv a práva na opravu, ako aj práva na informácie, s osobitnou pozornosťou venovanou prípadom darcov, ktorí chcú odvolať svoj súhlas alebo neboli prijatí ako darcovia;

e)

stanovenie opatrení na zaručenie integrity a nepretržitej dostupnosti údajov;

f)

zabezpečenie pravidelného monitorovania a nezávislých auditov uplatňovaných bezpečnostných politík.

49.

Pokiaľ ide o cezhraničnú výmenu orgánov, EDPS odporúča, aby sa potreba harmonizácie politík v oblasti bezpečnosti informácií medzi členskými štátmi uviedla v odôvodnení 17 návrhu. Osobitná pozornosť by sa okrem toho mala venovať možnostiam prideľovania pseudonymov, ktoré sa majú použiť na identifikáciu darcov a príjemcov, a zachovaniu interoperability so systémom na identifikáciu tkanív a buniek. EDPS odporúča, aby sa v článku 25 ods. 1 písm. b) uviedol osobitný odkaz na túto požiadavku.

50.

Pokiaľ ide o výmenu orgánov s tretími krajinami, EDPS odporúča, aby sa v článku 21 alebo príslušnom odôvodnení 15 návrhu uviedlo, že príslušný orgán bude konzultovať s vnútroštátnym orgánom na ochranu údajov s cieľom vyvinúť potrebný rámec pre bezpečný, ale aj rýchly a účinný prenos údajov o orgánoch z tretích krajín a do nich.

51.

EDPS nakoniec odporúča, aby sa vo všetkých prípadoch, v ktorých sa zohľadňujú vykonávacie opatrenia, ktoré majú vplyv na ochranu a bezpečnosť údajov, konzultovalo so všetkými relevantnými zúčastnenými stranami vrátane EDPS a pracovnej skupiny článku 29.

V Bruseli 5. marca 2009

Peter HUSTINX

európsky dozorný úradník pre ochranu údajov


(1)  KOM(2008) 818 v konečnom znení.

(2)  Do tohto rámca patria smernice 2002/98/ES, 2004/33/ES, 2005/61/ES a 2005/62/ES, ktoré sa vzťahujú na krv a krvné produkty, a smernice 2004/23/ES, 2006/17/ES a 2006/86/ES, ktoré sa vzťahujú na ľudské tkanivá a bunky.

(3)  Pozri tiež návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, KOM(2008) 414, v konečnom znení.

(4)  Stanovisko EDPS k návrhu smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti z 2. decembra 2008.

(5)  Pracovná skupina článku 29 pre ochranu údajov, stanovisko č. 4/2007 k pojmu „osobné údaje“, s. 9.

(6)  Odporúčanie Rec(2006) 4 Výboru ministrov členským štátom v oblasti výskumu na biologických materiáloch ľudského pôvodu.

(7)  Článok 2 ods. 1 odporúčania Rec(2006) 4.

(8)  Pracovná skupina článku 29 pre ochranu údajov, stanovisko č. 4/2007, s. 18.

(9)  Článok 2 ods. 2 odporúčania Rec(2006) 4.

(10)  Keďže darcovia orgánov sú veľmi často aj darcami tkaniva, je potrebné vysledovať akúkoľvek nečakanú nežiaducu reakciu a nahlásiť ju výstražnému systému pre tkanivá, a preto sa požaduje interoperabilita s metódou na nepriamu identifikáciu, ktorá sa používa v tomto systéme. Pozri: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004 ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek, Ú. v. EÚ L 102/48, 7.4.2004, a smernica Komisie 2006/86/ES z 24. októbra 2006, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES, pokiaľ ide o požiadavky na spätné sledovanie, o oznamovanie závažných nežiaducich reakcií a udalostí a o určité technické požiadavky na kódovanie, spracovanie, konzervovanie, skladovanie a distribúciu ľudských tkanív a buniek, Ú. v. EÚ L 294/32, 25.10.2006.

(11)  Tento kód obsahuje osobitné identifikačné číslo, ktoré sa prideľuje každému darovaniu a ktoré spolu s tkanivovým zariadením a identifikáciou produktu umožňuje spätne vysledovať darcov a príjemcov. Podľa článku 10 smernice 2006/86/ES sa okrem toho „všetkým darovaným materiálom v tkanivovom zariadení prideľuje jedinečný európsky identifikačný kód s cieľom zabezpečiť riadnu identifikáciu darcu a spätné vysledovanie všetkých darovaných materiálov, ako aj poskytnúť informácie o hlavných charakteristikách a vlastnostiach tkanív a buniek“. Tak, ako sa to opisuje v prílohe VII k tejto smernici, kód sa skladá z dvoch častí: a) identifikácia darovania vrátane jedinečného identifikačného čísla, ktoré sa prideľuje každému darovanému materiálu, a identifikácie tkanivového zariadenia, a b) identifikácia produktu vrátane kódu produktu, čísla podskupiny série a dátumu skončenia lehoty použiteľnosti.

(12)  EDPS dospel k rovnakému záveru vo svojich pripomienkach z 19.9.2006 týkajúcich sa verejnej konzultácie o budúcich krokoch EÚ v oblasti darcovstva orgánov a transplantácií.

(13)  Vlastný dôraz.

(14)  Ktorá zabezpečuje, že informácie sú prístupné iba tým, ktorí na to majú oprávnenie (definícia podľa ISO, zdroj: http://www.wikipedia.org).

(15)  Pojem „anonymizácia“ v závislosti od kontextu, v ktorom sa použije, niekedy vyjadruje nepriamo identifikovateľné údaje, ako napríklad v prípade štatistiky. Toto však z hľadiska ochrany údajov nie je správne tak, ako to EDPS vysvetlil vo svojich stanoviskách k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatistikách Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti pri práci (KOM(2007) 46, v konečnom znení) a k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej štatistike (KOM(2007) 625, v konečnom znení).

(16)  Rada Európy, Dodatkový protokol k Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne týkajúci sa transplantácie orgánov a tkanív ľudského pôvodu, Štrasburg, 24.1.2002. Zoznam krajín, ktoré ho ratifikovali, je možné nájsť na tejto adrese: http://conventions.coe.int/Treaty/Commun/QueVoulezVous.asp?NT=186&CM=8&DF=2/13/2009&CL=ENG Pozri tiež: Rada Európy, Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka s ohľadom na uplatňovanie biológie a medicíny: Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, Oviedo, 4.4.1997. Zoznam krajín, ktoré ho ratifikovali je možné nájsť na tejto adrese: http://conventions.coe.int/Treaty/Commun/QueVoulezVous.asp?NT=164&CM=8&DF=2/13/2009&CL=ENG

(17)  Ktorá zabezpečuje, že údaje sú „celé“ alebo kompletné; stav, v ktorom sa údaje uchovávajú rovnakým spôsobom počas akejkoľvek operácie (ako napr. prevoz, skladovanie alebo výber), zachovanie údajov na ich zamýšľaný účel, alebo ak sa týkajú špecifických operácií, apriórne očakávanie kvality údajov. Jednoducho povedané, integrita údajov je zárukou, že údaje sú konzistentné a správne (zdroj: http://www.wikipedia.org); ktorá zabezpečuje, že informácie môžu byť sprístupnené alebo zmenené iba osobami, ktoré sú na to oprávnené (zdroj: http://searchdatacenter.techtarget.com).

(18)  Zodpovednosť za vlastné činy; nemožnosť poprieť svoje tvrdenia: zabezpečuje, že údaje boli poslané a prijaté stranami, ktoré tvrdia, že ich poslali a prijali: koncepcia zabezpečiť, že strana v spore nemôže poprieť ani vyvrátiť platnosť tvrdenia (zdroj: http://www.wikipedia.org).

(19)  Úroveň možného okamžitého prístupu k údajom (zdroj: http://www.pcmag.com).

(20)  Musíme uviesť, že samotná skutočnosť, že sa orgán transplantuje príjemcovi, predstavuje citlivé osobné údaje o zdravotnom stave príslušnej osoby.

(21)  Potenciálni darcovia, ktorí nie sú ideálnymi kandidátmi na darcovstvo, ale mohli by sa za určitých okolností brať do úvahy, napr. v prípade starších príjemcov. Pozri: Pracovný dokument útvarov Komisie sprevádzajúci dokumenty: Návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu a Oznámenie Komisie: Akčný plán v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov (2009 – 2015): posilnená spolupráca medzi členskými štátmi, Zhrnutie posúdenia vplyvu, 8.12.2008.

(22)  Elektronický ekvivalent identifikačného preukazu, ktorý potvrdzuje pravosť digitálneho podpisu (zdroj: http://www.ffiec.gov/ffiecinfobase/booklets/e_banking/ebanking_04_appx_b_glossary.html).

(23)  Verejná kľúčová infraštruktúra (PKI) je súbor hardvéru, softvéru, osôb, politík a postupov potrebných na vytvorenie, riadenie, skladovanie, distribúciu a zrušenie digitálnych certifikátov (zdroj: http://www.wikipedia.org).

(24)  Stanovisko EDPS k návrhu smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti z 2. decembra 2008.

(25)  Pozri stanovisko č. 4/2007 pracovnej skupiny článku 29 pre ochranu údajov k údajom pod pseudonymom a kľúčom kódovaným údajom, s. 18.


IV Informácie

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Komisia

15.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/14


Výmenný kurz eura (1)

14. augusta 2009

2009/C 192/03

1 euro =


 

Mena

Výmenný kurz

USD

Americký dolár

1,4294

JPY

Japonský jen

135,61

DKK

Dánska koruna

7,4444

GBP

Britská libra

0,86160

SEK

Švédska koruna

10,1835

CHF

Švajčiarsky frank

1,5267

ISK

Islandská koruna

 

NOK

Nórska koruna

8,6165

BGN

Bulharský lev

1,9558

CZK

Česká koruna

25,733

EEK

Estónska koruna

15,6466

HUF

Maďarský forint

269,20

LTL

Litovský litas

3,4528

LVL

Lotyšský lats

0,7000

PLN

Poľský zlotý

4,1240

RON

Rumunský lei

4,2130

TRY

Turecká líra

2,1160

AUD

Austrálsky dolár

1,6939

CAD

Kanadský dolár

1,5509

HKD

Hongkongský dolár

11,0784

NZD

Novozélandský dolár

2,0785

SGD

Singapurský dolár

2,0628

KRW

Juhokórejský won

1 769,06

ZAR

Juhoafrický rand

11,5152

CNY

Čínsky juan

9,7688

HRK

Chorvátska kuna

7,3120

IDR

Indonézska rupia

14 246,96

MYR

Malajzijský ringgit

5,0279

PHP

Filipínske peso

68,695

RUB

Ruský rubeľ

45,1200

THB

Thajský baht

48,635

BRL

Brazílsky real

2,6020

MXN

Mexické peso

18,3544

INR

Indická rupia

68,9610


(1)  Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.


INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

15.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/15


Výňatok z rozhodnutia o reorganizačných opatreniach uplatňovaného na banku Banco Privado Português, S.A. na základe článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (smernica 2001/24/ES)

2009/C 192/04

Uverejnenie podľa článku 6 uvedenej smernice a článku 18 výnosu č. 199/2006 z 25. októbra 2006

Portugalská banka, administratívny orgán zodpovedný za záležitosti reorganizácie úverových inštitúcií v zmysle článku 2 šiestej zarážky smernice 2001/24/ES pri zohľadnení skutočnosti, že banke Banco Privado Português, S.A. sa nariadilo zrevidovať a prepracovať plán reorganizácie, ktorý predtým predložila a že je banke na tento účel potrebné poskytnúť dodatočnú lehotu, rozhodla 26. mája 2009 v súlade s článkom 3 uvedenej smernice a článkom 145 ods. 1 písm. b) a ods. 3 všeobecných pravidiel o úverových inštitúciách a finančných spoločnostiach (Regime Geral das Instituições de Crédito e Sociedades Financeiras) schválených výnosom č. 298/92 z 31. decembra 1992 (zmeneným a doplneným neskoršími predpismi) do 1. septembra 2009 predĺžiť výnimku z povinnosti okamžite splniť záväzky vyplývajúce z predchádzajúcich zmlúv banky Banco Privado Português, S.A. Výnimka sa musí využiť v miere potrebnej na reštrukturalizáciu a reorganizáciu banky bez toho, aby boli dotknuté výdavky potrebné na bežné prevádzkovanie banky.

Proti uvedenému rozhodnutiu je možné sa odvolať začatím správneho konania do 90 dní od oznámenia alebo uverejnenia tohto oznámenia na Správnom súde v Lisabone, Rua Filipe Folque, n.o 12-A, 1.o, Lisboa.

Tajomník rád (Banco de Portugal)

Paulo Ernesto CARVALHO AMORIM


15.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/16


Výňatok z rozhodnutia týkajúceho sa banky Kaupthing Bank hf. podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií

2009/C 192/05

Výzva na uplatnenie pohľadávky – Záväzné lehoty

V rozhodnutí okresného súdu v Reykjavíku z 24. novembra 2008 sa banke Kaupthing Bank hf., identifikačné č. 560882-0419, Borgartun 19, 105 Reykjavík, ICELAND, povolilo moratórium na platby do 13. februára 2009. Dňa 19. februára sa moratórium predĺžilo do piatku 13. novembra 2009. Podľa dočasného ustanovenia II zákona č. 44/2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2002, menoval okresný súd v Reykjavíku 25. mája 2009 pre banku likvidačnú radu, ktorá bude vybavovať napríklad pohľadávky voči banke počas platnosti moratória a po začatí likvidačného konania po ukončení moratória.

Podľa prechodného ustanovenia III zákona č. 44/2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2002 je referenčným termínom na likvidačné konanie 15. november 2008. Termín na začatie spracovania pohľadávok závisí od nadobudnutia účinnosti zákona č. 44/2009 a podľa druhého pododseku prechodného ustanovenia II zákona č. 44/2009 je ním 22. apríl 2009.

Všetky strany, ktoré si od banky Kaupthing Bank hf. nárokujú dlhy alebo iné pohľadávky alebo aktíva ovládané bankou, sa týmto vyzývajú, aby svoje pohľadávky predložili písomne likvidačnej rade banky do šiestich mesiacov od prvého uverejnenia tohto oznamu v Icelandic Legal Gazette 30. júna 2009. V tejto súvislosti je posledným dňom na predloženie pohľadávok 30. december 2009. Pohľadávky sa musia predložiť likvidačnej rade v určenej lehote a musia byť v súlade s pokynmi ustanovenými v článku 117 ods. 2 a 3 zákona o konkurze č. 21/1991.

Pohľadávky je potrebné zasielať na adresu:

The Winding-up Committee of Kaupthing Bank hf.

Borgartun 19

105 Reykjavik

ICELAND

Podľa uvedených ustanovení uvedú veritelia rozpis pohľadávky na jednotlivé sumy so stavom k 22. aprílu 2009.

Pohľadávky v zahraničnej mene sa musia predkladať v predmetnej mene. Veritelia z členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Európskeho združenia voľného obchodu môžu predložiť pohľadávky v jazyku daného štátu. Pri takýchto pohľadávkach musí byť aj ich preklad do islandčiny. Je však povolené predložiť pohľadávku v angličtine bez prekladu do islandčiny. Ostatní veritelia môžu svoje pohľadávky predkladať v islandčine alebo v angličtine.

Ak sa pohľadávka voči banke Kaupthing Bank hf. nepredloží v uvedenej lehote, považuje sa za zrušenú a neplatnú podľa článku 118 zákona o konkurze č. 21/1991, pokiaľ sa neuplatňujú výnimky uvedené v odsekoch 1 – 6 uvedeného článku.

Predložením pohľadávky je veriteľ považovaný za zrieknuvšieho sa práv na dôvernosť (bankové tajomstvo) týkajúcu sa príslušnej pohľadávky.

Týmto sa oznamuje, že stretnutie veriteľov sa uskutoční v piatok 29. januára 2010 o 10:00 hod. v hoteli Hilton Hotel Nordica, Sudurlandsbraut 2, 108 Reykjavik, ICELAND. Ktorákoľvek strana, ktorá predložila pohľadávku voči banke, má právo zúčastniť sa na tomto stretnutí. Na stretnutí sa prerokuje zoznam predložených pohľadávok a stanovisko, ktoré voči uznaniu pohľadávok ku dňu stretnutia zaujala likvidačná rada. Zoznam predložených pohľadávok bude k dispozícii stranám, ktoré predložili pohľadávky najmenej týždeň pred stretnutím.

Ďalšie informácie o predkladaní a vybavovaní pohľadávok budú k dispozícii na internetovej stránke banky http://www.kaupthing.com. Likvidačná rada poskytuje veriteľom tieto pokyny:

a)

Pri predložení pohľadávky uveďte e-mailovú adresu alebo e-mailovú adresu svojho zástupcu.

b)

Uveďte svoje bankové spojenie na uľahčenie prípadnej platby.

Veritelia sa vyzývajú, aby svoje pohľadávky prihlásili čo najskôr v rámci uvedenej lehoty.

V Reykjavíku 6. júla 2009

Likvidačná rada banky Kaupthing Bank hf.

David B. GISLASON, štátny zástupca okresného súdu

Feldis L. OSKARSDOTTIR, štátny zástupca okresného súdu

Olafur GARDARSSON, štátny zástupca najvyššieho súdu


V Oznamy

KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

Komisia

15.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/18


Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec COMP/M.5603 – ENI/TEC)

Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní

(Text s významom pre EHP)

2009/C 192/06

1.

Komisii bolo dňa 7. augusta 2009 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik ENI S.p.A. („ENI“, Taliansko) získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady výhradnú kontrolu nad celým podnikom Toscana Energia Clienti S.p.A. („TEC“, Taliansko) spoločne kontrolovaným podnikmi ENI a Toscana Energia S.p.A. („Toscana Energia“, Taliansko) prostredníctvom kúpy akcií.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

ENI: talianska spoločnosť pôsobiaca v oblasti prieskumu a produkcie zemného plynu, dodávok, prepravy, skladovania, distribúcie a obchodu so zemným plynom, v oblasti prieskumu a produkcie ropy,

TEC: talianska spoločnosť pôsobiaca v oblasti dodávok zemného plynu výlučne v Toskánsku.

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301 alebo 22967244) alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.5603 – ENI/TEC na túto adresu:

European Commission

Directorate-General for Competition

Merger Registry

J-70

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË


(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 56, 5.3.2005, s. 32.


15.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/19


Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec COMP/M.5609 – ISP/RDM/Manucor)

Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní

(Text s významom pre EHP)

2009/C 192/07

1.

Komisii bolo dňa 7. augusta 2009 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podniky Intesa San Paolo S.p.A. („ISP“, Taliansko) a Reno de Medici („RDM“, Taliansko) získavajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady spoločnú kontrolu nad podnikom Manucor S.p.A. („Manucor“, Taliansko) v súčasnosti výhradne kontrolovaným podnikom Equinox Investment S.c.p.A („Equinox“, Luxembursko) prostredníctvom kúpy akcií.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

ISP: bankové služby na národnej a medzinárodnej úrovni,

RDM: výroba a predaj kartónov z recyklovaných materiálov,

Manucor: výroba a predaj biaxiálne orientovanej polypropylénovej fólie (BOPP).

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301 alebo 22967244) alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.5609 – ISP/RDM/Manucor na túto adresu:

European Commission

Directorate-General for Competition

Merger Registry

J-70

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË


(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 56, 5.3.2005, s. 32.


INÉ AKTY

Komisia

15.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/20


Upozornenie určené osobám a subjektom, ktoré boli na základe nariadenia Komisie (ES) č. 747/2009 pridané do zoznamov uvedených v článkoch 11 a 15 nariadenia Rady (ES) č. 194/2008, ktorým sa obnovujú a posilňujú reštriktívne opatrenia voči Barme/Mjanmarsku

2009/C 192/08

Rada Európskej únie sa spoločnou pozíciou 2009/615/SZBP rozhodla ďalej zmeniť a doplniť niektoré prílohy k spoločnej pozícii Rady 2006/318/SZBP (1), keďže stanovila, že:

1.

Osoby, subjekty a orgány uvedené v prílohe VI nariadenia Rady (ES) č. 194/2008 sú:

a)

jednotlivými členmi vlády Barmy/Mjanmarska, alebo

b)

fyzickými alebo právnickými osobami, subjektmi alebo orgánmi s nimi spojenými, na ktoré sa odkazuje v článkoch 4 ods. 1 a 5 ods. 1 spoločnej pozície Rady 2006/318/SZBP.

2.

Právnické osoby, subjekty a orgány uvedené v prílohe VII sú:

a)

podnikmi, ktoré vlastní alebo kontroluje vláda Barmy/Mjanmarska alebo verejné orgány, spoločnosti vrátane súkromnoprávnych spoločností, v ktorých majú štátne orgány väčšinový podiel, a agentúry daného štátu;

b)

podnikmi, ktoré vlastnia alebo kontrolujú jednotliví členovia vlády Barmy/Mjanmarska alebo fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány s nimi spojené, alebo

c)

právnickými osobami, subjektmi alebo orgánmi, ktoré sú vo vlastníctve, alebo podliehajú kontrole podnikov, alebo pracujú pre podniky, či konajú v mene podnikov uvedených v písm. a) alebo b).

Komisia následne na základe článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 194/2008 (2) prijala nariadenie Komisie (ES) č. 2009/747 (3), ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy VI a VII k nariadeniu Rady (ES) č. 194/2008.

V nariadení (ES) č. 194/2008 sa stanovuje:

1.

zmrazenie všetkých finančných prostriedkov, iných finančných aktív a hospodárskych zdrojov patriacich osobám, skupinám a subjektom uvedeným v prílohe VI a zákaz sprístupniť im priamo alebo nepriamo akékoľvek finančné prostriedky, iné finančné aktíva alebo hospodárske zdroje, a

2.

zákaz nových investícií do podnikov, právnických osôb, subjektov alebo orgánov uvedených v prílohe VII.

Do pozornosti osôb, subjektov a orgánov uvedených v prílohe VI sa dáva skutočnosť, že môžu predložiť príslušným orgánom daného členského štátu (alebo členských štátov), ktoré sú uvedené na internetových stránkach vymenovaných v prílohe IV k nariadeniu Rady (ES) č. 194/2008, žiadosť o povolenie použiť zmrazené finančné prostriedky na pokrytie základných potrieb alebo na osobitné platby podľa článku 13 uvedeného nariadenia.

Osoby, subjekty a orgány uvedené na zoznamoch nariadenia Rady (ES) č. 194/2008 ďalej zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č 747/2009 môžu kedykoľvek zaslať Rade Európskej únie žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o ich zaradení do uvedených zoznamov a/alebo ponechaní v týchto zoznamoch spolu s podpornou dokumentáciou na adresu:

Council of the European Union

Rue de la Loi/Wetstraat 175

1048 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

Osoby, subjekty a orgány zaradené do príloh VI a VII nariadenia Rady (ES) č. 194/2008 na základe spoločnej pozície Rady 2009/615/SZBP a nariadenia Komisie (ES) č. 747/2009 môžu o svojom stanovisku k ich zaradeniu do týchto príloh upovedomiť Komisiu. Stanoviská sa zasielajú na adresu:

European Commission

„Restrictive measures“

Rue de la Loi/Wetstraat 200

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

Takéto žiadosti a stanoviská sa posúdia po ich prijatí. V tejto súvislosti dávame dotknutým osobám a subjektom do pozornosti skutočnosť, že v súlade s článkom 9 spoločnej pozície 2006/318/SZBP Rada uvedené zoznamy podrobuje stálemu preskúmavaniu.

Do pozornosti dotknutých osôb, subjektov a orgánov sa takisto dáva skutočnosť, že nariadenie Komisie (ES) č. 747/2009 môžu napadnúť na Súde prvého stupňa Európskych spoločenstiev v súlade s podmienkami uvedenými v článku 230 ods. 4 a ods. 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.


(1)  Ú. v. EÚ L 116, 29.4.2006, s. 77. Spoločná pozícia naposledy zmenená a doplnená spoločnou pozíciou 2009/615/SZBP (Ú. v. EÚ L 210,14.8.2009, s. 38).

(2)  Ú. v. EÚ L 66, 10.3.2008, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 212, 15.8.2009, s. 10.