ISSN 1725-5236

doi:10.3000/17255236.C_2009.120.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 120

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 52
28. mája 2009


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

STANOVISKÁ

 

Výbor regiónov

 

78. plenárne zasadnutie 12. a 13. februára 2008

2009/C 120/01

Stanovisko Výboru regiónov diplomacia miest

1

2009/C 120/02

Stanovisko Výboru regiónov Jednotný trh, sociálna vízia a služby všeobecného záujmu

6

2009/C 120/03

Stanovisko z vlastnej iniciatívy Výboru regiónov miestne a regionálne samosprávy v popredí integračnej politiky

12

2009/C 120/04

Stanovisko Výboru regiónov Najskôr myslieť v malom – Iniciatíva Small Business Act pre Európu

17

2009/C 120/05

Stanovisko Výboru regiónov zelená kniha o územnej súdržnosti

23

2009/C 120/06

Stanovisko Výboru regiónov zelená kniha o kvalite poľnohospodárskych výrobkov

29

2009/C 120/07

Stanovisko Výboru regiónov zelená kniha: migrácia a mobilita

34

2009/C 120/08

Stanovisko Výboru regiónov univerzálna služba v elektronických komunikačných sieťach a budúcnosť sietí a internetu

41

 

III   Prípravné akty

 

Výbor regiónov

 

78. plenárne zasadnutie 12. a 13. februára 2008

2009/C 120/09

Stanovisko Výboru regiónov Balík ekologických opatrení v doprave

47

2009/C 120/10

Stanovisko Výboru regiónov Jednotný európsky vzdušný priestor II

52

2009/C 120/11

Stanovisko Výboru regiónov revízia systému EMAS a environmentálnej značky

56

2009/C 120/12

Stanovisko Výboru regiónov Cezhraničná zdravotná starostlivosť

65

SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

STANOVISKÁ

Výbor regiónov

78. plenárne zasadnutie 12. a 13. februára 2008

28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/1


Stanovisko Výboru regiónov „diplomacia miest“

2009/C 120/01

VÝBOR REGIÓNOV

uznáva kľúčovú a čoraz dôležitejšiu úlohu diplomacie miest, definovanej v širokom slova zmysle ako nástroj, ktorý umožňuje miestnym samosprávam a ich aktérom presadzovať sociálnu súdržnosť vo svete, podporovať trvalo udržateľné životné prostredie, predchádzať krízam, riešiť konflikty, následne zabezpečovať obnovu a naprávať škody vzniknuté v dôsledku týchto konfliktov, v záujme vytvorenia stabilného prostredia, v ktorom budú môcť občania spolunažívať v mieri a v atmosfére demokracie, pokroku a prosperity,

uznáva, že v súčasnosti sa diplomacia neprejavuje a neuplatňuje už len prostredníctvom národných vlád a že vzhľadom na to, že mier, demokracia a dodržiavanie ľudských práv na všetkých úrovniach môžu byť dosiahnuté len prostredníctvom dialógu, spolupráce a koordinácie, je podporovanie užšej spolupráce medzi národnými vládami a miestnymi a regionálnymi samosprávami rovnako prirodzeným ako aj nevyhnutným predpokladom pre uplatňovanie postupov a stratégií, ktoré by sa zamerali na viaceré úrovne a boli by účinnejšie; mestá zohrávajú významnú úlohu v medzinárodnej spolupráci, pretože spolupracujú s inými komunitami v rámci medzinárodných sietí,

domnieva sa, že v rámci širšej cezhraničnej spolupráce, ale aj v rámci európskej susedskej politiky a najmä v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva, by sa mohla posilniť spolupráca s Európskou komisiou s cieľom uvažovať o otázkach, politike a najmä o konkrétnych krokoch týkajúcich sa diplomacie miest,

víta oživenie európsko-stredomorského partnerstva a zdôrazňuje, že je dôležité obohatiť ho o dialóg medzi miestnymi samosprávami členských štátov EÚ a partnermi európskej susedskej politiky v stredomorskej oblasti, ale aj vo východnej Európe,

zdôrazňuje kľúčový význam skúseností, ktoré má EÚ s aplikovaním poznatkov na všetky oblasti, v ktorých by sa mohla uplatniť diplomacia miest, počínajúc správou vecí verejných, cez podporu transparentnosti a boj proti korupcii, až po sektory ako je miestny rozvoj, infraštruktúra, zdravotníctvo, vzdelávanie a odborná príprava, boj proti obchodovaniu s ľuďmi, mládež, rovnosť mužov a žien a dialóg medzi kultúrami.

Spravodajkyňa

:

Eleni Loucaides (CY/EĽS)

Členka mestského zastupiteľstva Nikózie

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV,

ako európska inštitúcia zastupujúca miestne a regionálne samosprávy členských štátov a na základe Zmluvy o Európskej únii,

1.

uznáva kľúčovú a čoraz dôležitejšiu úlohu diplomacie miest, definovanej v širokom slova zmysle ako nástroj, ktorý umožňuje miestnym samosprávam a ich aktérom presadzovať sociálnu súdržnosť vo svete, podporovať trvalo udržateľné životné prostredie, predchádzať krízam, riešiť konflikty, následne zabezpečovať obnovu a naprávať škody vzniknuté v dôsledku týchto konfliktov, v záujme vytvorenia stabilného prostredia, v ktorom budú môcť občania spolunažívať v mieri a v atmosfére demokracie, pokroku a prosperity;

2.

si uvedomuje, že táto úloha je uznávaná na medzinárodnej úrovni, že mnohé mestá, miestne samosprávy a iné verejné orgány členských štátov EÚ už diplomaciu miest dlhé roky uplatňujú a že títo aktéri, ktorí majú dôkladné znalosti v tejto oblasti, zohrávajú v tejto súvislosti zásadnú úlohu a efektívne prispievajú k vytváraniu partnerstiev v záujme podporovania dialógu a predchádzania konfliktom, k presadzovaniu riešenia týchto konfliktov, k obnove a náprave vzniknutých škôd, ako aj k rozvoju tretích krajín, a to rovnako na európskom kontinente, najmä na Balkáne, ako na Strednom východe, v Latinskej Amerike, Afrike a tiež v ostatných častiach sveta;

3.

uznáva, že v dnešnom svete čoraz väčšej urbanizácie, ktorý sa stáva čoraz zložitejším, sú mestá a ich miestne samosprávy vždy v prvej línii pokiaľ ide o multikultúrne prostredie, pretože sa zasadzujú za práva občanov, snažia sa znižovať napätie, riešiť krízy, podporovať sociálnu a hospodársku integráciu, územnú súdržnosť, dialóg medzi kultúrami, náboženstvami, štátmi a národmi a presadzovať mier a stabilitu;

4.

uznáva, že v súčasnosti sa diplomacia neprejavuje a neuplatňuje už len prostredníctvom národných vlád a že vzhľadom na to, že mier, demokracia a dodržiavanie ľudských práv na všetkých úrovniach môžu byť dosiahnuté len prostredníctvom dialógu, spolupráce a koordinácie, je podporovanie užšej spolupráce medzi národnými vládami a miestnymi a regionálnymi samosprávami rovnako prirodzeným ako aj nevyhnutným predpokladom pre uplatňovanie postupov a stratégií, ktoré by sa zamerali na viaceré úrovne a boli by účinnejšie;

5.

uznáva, že mestá zohrávajú významnú úlohu v medzinárodnej spolupráci, pretože spolupracujú s inými komunitami v rámci medzinárodných sietí. Je však potrebné pripomenúť, že tieto činnosti rozvíjajú z vlastnej iniciatívy;

6.

zároveň uznáva, že diplomacia miest a decentralizovaná spolupráca v širšom slova zmysle predstavujú nástroje, ktoré prispievajú k dosiahnutiu mieru a porozumenia medzi národmi, že miestne a regionálne samosprávy posilňujú iniciatívy zamerané na harmonické spolunažívanie a zbližovanie štátov a národov a že svoju činnosť vždy vykonávajú v súlade s medzinárodným právom týkajúcim sa ľudských práv, ako aj v súlade so zásadami a hodnotami Európskej únie;

7.

je znepokojený novými výzvami, pred ktorými ľudstvo stojí, ako napríklad klimatické zmeny a prírodné katastrofy, strata prístupu k pitnej vode a k iným prírodným zdrojom, nebezpečenstvo epidémií, hladu, chudoby a neustále narastajúca migrácia, ktorá v našej spoločnosti vedie k nárastu extrémizmu, k zvyšovaniu neznášanlivosti a napätia medzi spoločenstvami s odlišnou kultúrou, etnickým pôvodom, vierovyznaním a tradíciami, a tie sú často zdrojom vnútorných ako aj vonkajších konfliktov; preto si uvedomuje, že je nevyhnutné zaujať jednotný postoj a zvážiť možnosti kolektívneho prístupu a činnosti v tejto oblasti;

8.

zasadzuje sa za to, aby sa trvalo udržateľný rozvoj v mestách a v našich regiónoch podporoval spôsobom, ktorý by bol spravodlivejší, jednotnejší a ktorý by rešpektoval základné práva, ako aj rovnosť mužov a žien bez ohľadu na rasu, kultúru a vierovyznanie, prihliadajúc na potrebu zabezpečiť prístup k vzdelávaniu a na trh práce, v záujme presadzovania demokratických postupov a podpory miestnej samosprávy, ktoré sú základnými faktormi budovania súdržnejšieho a mierovejšieho sveta;

9.

uvedomuje si, že nakoľko charakter konfliktov sa zmenil, územné samosprávy sa musia neustále usilovať o to, aby zabezpečili blahobyt svojim občanom, a že dialóg a užšia spolupráca medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi na medzinárodnej úrovni by mohli prispieť k vzájomnému porozumeniu, k napĺňaniu spoločných cieľov a riešeniu konfliktov bez ohľadu na ich príčinu;

10.

uvedomuje si, že na neschopnosť centrálnych vlád nadviazať v záujme riešenia problémov konštruktívny dialóg, ktorý by pomohol obnoviť poriadok a stabilitu, doplácajú práve občania a miestne spoločenstvá;

11.

takisto uznáva, že miestne samosprávy ako inštitúcie, ktoré majú najbližšie k občanom, poznajú ich potreby a dokážu ich najlepšie definovať a zároveň na ne reagovať, a to rovnako v období krízy alebo konfliktu ako aj v rámci prevencie;

12.

domnieva sa, že je povinnosťou miestnych samospráv zasadzovať sa za slobodu, demokraciu a pokrok, a tým prispievať k medzinárodnému rozvoju a dosiahnutiu mieru;

13.

uvedomuje si, že EÚ a politika, ktorú presadzuje, napríklad európska susedská politika, bude môcť len veľmi ťažko rozvinúť všetok svoj potenciál, pokiaľ sa nevyriešia konflikty, ktoré značne sťažujú alebo dokonca znemožňujú regionálnu spoluprácu;

14.

má na zreteli skutočnosť, že zvyšovanie povedomia a narastajúci vplyv diplomacie miest nedávno uznala aj prvá Svetová konferencia o diplomacii miest zameraná na úlohu miestnych samospráv pri predchádzaní konfliktom, v rámci mierového procesu, náprav škôd spôsobených konfliktami a následnej obnovy, ktorá sa konala v Haagu od 11. do 13. júna 2008, a na ktorej bol zastúpený aj Výbor regiónov;

15.

uznáva, že v oblasti diplomacie miest zohrávali a naďalej zohrávajú zodpovednú a priekopnícku úlohu Kongres miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy, Rada európskych obcí a regiónov, výbor Únie miest a miestnych samospráv zameraný na diplomaciu miest, upevnenie mieru a ľudských práv, Združenie agentúr miestnej demokracie, svetové hnutie Starostovia za mier, príslušné agentúry OSN, „Glocal forum“, ako aj iné medzinárodné inštitúcie a mimovládne organizácie;

16.

vyzýva všetky miestne orgány, aby zvážili svoju zodpovednosť v rámci úsilia o zachovanie mieru a spravodlivosti a aby presadzovali ľudské práva pre všetkých prostredníctvom budovania súdržných miest v záujme vytvorenia súdržného sveta;

17.

pripomína, že je potrebné vytvoriť účinnejšie a transparentnejšie mechanizmy pomoci na medzinárodnej úrovni, zjednodušiť postupy a predovšetkým zapojiť miestne samosprávy do vytvárania potrebných nástrojov, ako aj do ich zavádzania do praxe;

18.

víta oznámenie z 8. októbra 2008, v ktorom Európska komisia zdôraznila, že je potrebné, aby miestne samosprávy zohrávali väčšiu úlohu pri plánovaní a realizácii aktivít EÚ zameraných na podporu rozvoja a aby sa rozvíjal štruktúrovaný dialóg medzi miestnymi samosprávami a Komisiou, pod záštitou Výboru regiónov;

19.

taktiež víta skutočnosť, že v tomto oznámení je aj zmienka o vytvorení platformy na výmenu informácií medzi miestnymi samosprávami EÚ, tak ako to navrhoval Výbor regiónov;

20.

opakuje, že je v priamom záujme EÚ, aby sa usilovala vyriešiť regionálne konflikty a problémy, ktoré ohrozujú bezpečnosť Európy a podkopávajú snahy predchádzať nekontrolovaným migračným tokom a zabrániť prerušeniam v dodávkach energie a v širšom kontexte dokonca ohrozujú aj svetový mier;

21.

opakuje svoje presvedčenie, že pre rozvoj a zabezpečenie dobrých susedských vzťahov je nevyhnutná efektívna spolupráca na miestnej a regionálnej úrovni;

22.

domnieva sa, že miestne a regionálne samosprávy dokážu najlepšie definovať a uspokojovať potreby občanov, či už v rámci prevencie alebo v situáciách, ktoré vznikajú po vypuknutí konfliktov;

23.

domnieva sa, že v rámci širšej cezhraničnej spolupráce, ale aj v rámci európskej susedskej politiky a najmä v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva, by sa mohla posilniť spolupráca s Európskou komisiou s cieľom uvažovať o otázkach, politike a najmä o konkrétnych krokoch týkajúcich sa diplomacie miest;

24.

víta oživenie európsko-stredomorského partnerstva a zdôrazňuje, že je dôležité obohatiť ho o dialóg medzi miestnymi samosprávami členských štátov EÚ a partnermi európskej susedskej politiky v stredomorskej oblasti, ale aj vo východnej Európe a na Kaukaze, kde sa po vypuknutí vojenského konfliktu v auguste 2008 ukázalo, že EÚ zohráva dôležitú úlohu pri podpore mierového procesu a zabezpečovaní humanitárnej pomoci;

25.

potvrdzuje svoj zámer podporiť vytvorenie Európsko-stredomorského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv, vďaka ktorému by sa skonkretizovali ciele Barcelonského procesu a Únie pre Stredomorie, o ktorej rozhodla Európska rada v Paríži 13. júla, a tiež podporili ciele týkajúce sa diplomacie miest;

26.

víta záverečné vyhlásenie ministerskej konferencie „Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie“ (3. a 4. novembra 2008 v Marseille), v ktorom sa v podstate prijíma návrh fóra miestnych a regionálnych orgánov (22. a 23. júna v Marseille), ktorý Výbor regiónov potvrdil v stanovisku z 8. októbra, a zaväzuje sa, že Európsko-stredomorské zhromaždenie miestnych a regionálnych samospráv (ARLEM) sa hneď po svojom vzniku zapojí do Únie pre Stredozemie;

27.

uznáva, že napriek skúsenostiam všetkých zainteresovaných strán a ich konštruktívnej a dôležitej úlohe neexistuje presný model pre vykonávanie a uplatňovanie diplomacie miest;

28.

poznamenáva, že je ešte stále ťažké presne určiť hlavné faktory, ktoré podmieňujú úspech alebo zlyhanie činností vyvíjaných v rámci diplomacie miest. Domnieva sa preto, že pre každú situáciu je potrebné stanoviť špecifické a pružné postupy, ktoré by sa dali prispôsobiť rýchlo sa meniacemu kontextu;

29.

je presvedčený, že aktéri zapojení do diplomacie miest si musia uvedomiť, že ide o zložitý proces, ktorý je vždy súčasťou iných snáh, že je potrebné dobre poznať konkrétne pomery v oblasti konfliktu, ako aj jeho historické súvislosti, a že sa musia ubezpečiť o súhlase zainteresovaných miestnych samospráv so všetkými iniciatívami alebo opatreniami, ktoré by chceli podniknúť;

30.

domnieva sa, že skúsenosti a spolupráca inštitúcií EÚ v tejto oblasti majú zásadný význam, a opakuje, že na zabezpečenie stálej cezhraničnej spolupráce na úrovni miestnych samospráv medzi štátmi susediacimi s EÚ je potrebná väčšia politická a technická pomoc. Vyzýva členské štáty a účastnícke krajiny, aby plne využívali nástroje ako program TAIEX a iné nástroje partnerstva, ktoré sú k dispozícii, ako je program Európa pre občanov 2007 – 2013, aby sa vytvoril potrebný základ pre rozvoj diplomacie miest;

31.

podotýka, že v záujme podporovania diplomacie miest, užšej spolupráce a vzájomnej koordinácie by sa mohli realizovať výmeny zamestnancov miestnych samospráv medzi členskými štátmi EÚ, ktoré by umožnili výmenu skúseností a vytváranie sietí;

32.

zdôrazňuje kľúčový význam skúseností, ktoré má EÚ s aplikovaním poznatkov na všetky oblasti, v ktorých by sa mohla uplatniť diplomacia miest, počínajúc správou vecí verejných, cez podporu transparentnosti a boj proti korupcii, až po sektory ako je miestny rozvoj, infraštruktúra, zdravotníctvo, vzdelávanie a odborná príprava, boj proti obchodovaniu s ľuďmi, mládež, rovnosť mužov a žien a dialóg medzi kultúrami;

33.

pripomína, že Európska komisia a členské štáty musia naďalej spolupracovať s miestnymi samosprávami a občianskou spoločnosťou v oblasti podporovania ľudských práv, a to najmä práv všetkých znevýhodnených skupín v rámci jednotlivých komunít, a vyzýva obzvlášť štáty zapojené do európsko-stredomorskej spolupráce, aby otvorenejšie podporovali prínos občianskej spoločnosti, miestnych samospráv a tým aj diplomacie miest;

34.

domnieva sa, že ak majú medzinárodní aktéri skutočne posilniť a uľahčiť diplomaciu miest, nemali by sa vytvárať žiadne nové štruktúry, pokiaľ to nebude absolútne nevyhnutné a pokiaľ tieto štruktúry nebudú napĺňať špecifické potreby;

35.

odporúča, aby komisia pre vonkajšie vzťahy a decentralizovanú spoluprácu podrobne sledovala vývoj v tejto oblasti, podporovala komunikáciu medzi zainteresovanými stranami, mimovládnymi organizáciami a európskymi, ako aj medzinárodnými sieťami, a aby, v prípade potreby, určovala, v ktorých regiónoch by sa mohla využiť diplomacia miest a v ktorých by Výbor regiónov mohol pôsobiť ako katalyzátor;

36.

navrhuje, že by mohol informovať EÚ o potrebách miestnych a regionálnych samospráv v regiónoch, v ktorých vypukol konflikt, a vyzýva ju, aby sa aktívnejšie zapájala do riešenia konfliktov, pričom by mala podporovať diplomaciu miest a aktivity realizované v jej rámci;

37.

zároveň žiada EÚ, aby diplomaciu miest zahrnula do programov rokovaní s príslušnými medzinárodnými organizáciami;

38.

vyzýva Európsku komisiu, aby v záujme presadzovania spoločných cieľov a zásad podporovala regionálne programy zamerané na zapájanie miestnych a regionálnych samospráv a ich spoločných orgánov do diplomacie miest;

39.

víta iniciatívu Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy zameranú na vypracovanie európskej charty diplomacie miest, ako aj možnosť zriadenia fondu na jej podporu; vyzýva EÚ, aby preskúmala možnosť vytvorenia finančného nástroja na posilnenie aktivít v rámci diplomacie miest a aby diplomaciu miest podporovala v širšom meradle;

40.

vzhľadom na široký ohlas doterajších ročníkov podujatia Open Days – Európsky týždeň miest a regiónov navrhuje pripraviť špeciálny informačný seminár o diplomacii miest, ktorý by bol zahrnutý do programu ročníka 2009;

41.

upriamuje pozornosť členských štátov na problematiku diplomacie miest a zdôrazňuje svoju oddanosť hodnotám demokracie, právneho štátu a ľudských práv. V tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby podporovali iniciatívy vyvíjané v rámci diplomacie miest na bilaterálnej aj multilaterálnej úrovni, pretože je to veľmi perspektívny nástroj na posilňovanie dialógu medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami na medzinárodnej úrovni, ako aj vo všeobecnom rámci ich vonkajšej politiky, a aby tak podporili iniciatívy občianskej spoločnosti zamerané na dosiahnutie dlhodobého mieru;

42.

s obsahom tohto stanoviska oboznámi predsedu Európskej komisie, vysokého predstaviteľa EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, člena Komisie zodpovedného za vonkajšie vzťahy, ako aj člena Komisie zodpovedného za rozvoj a humanitárnu pomoc a predsedu Európskeho parlamentu, pričom vyzdvihne úlohu, ktorú by chcel v rámci diplomacie miest zohrávať, ako aj výhody, ktoré tento typ diplomacie predstavuje pre EÚ pokiaľ ide o posilnenie jej zahraničnej politiky a naplnenie cieľov v oblasti mieru, bezpečnosti a stability.

V Bruseli 12. februára 2009

Predseda

Výboru regiónov

Luc VAN DEN BRANDE


28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/6


Stanovisko Výboru regiónov „Jednotný trh, sociálna vízia a služby všeobecného záujmu“

2009/C 120/02

VÝBOR REGIÓNOV

Súhlasí s názorom Komisie, že jednotný trh musí posilniť postavenie spotrebiteľov a malých a stredných podnikov (MSP), využiť globalizáciu v prospech Európy, zrušiť prekážky šírenia vedomostí a inovácií, uľahčiť hospodársky rast tak, aby v súlade s lisabonskými cieľmi vznikali nové pracovné miesta a Európa sa stala konkurencieschopnou a zahŕňať silné sociálne a environmentálne aspekty.

S poľutovaním konštatuje, že formulácie v oznámení sú všeobecné. Budúce konkrétne návrhy Komisie na dosiahnutie cieľov uvedených v oznámení budú preto musieť byť v pravý čas podrobne preskúmané predovšetkým z hľadiska dodržiavania zásady subsidiarity.

Vyjadruje presvedčenie, že jednotný trh môže úspešne fungovať iba vtedy, keď sú podniky konkurencieschopné a ak jednotný trh predstavuje skutočné sociálne výhody pre občanov Európy. V tejto súvislosti je nevyhnutné ďalej pokračovať v otvorenom prístupe vytýčenom smernicou o službách, ktorá sa snaží dôkladnejšie rozpracovať právo zakladať podniky a poskytovať služby, a tak zlepšiť skutočnú konkurencieschopnosť a fungovanie jednotného európskeho trhu.

Spravodajca

:

Dr. Michael Schneider (DE/EĽS), štátny tajomník, splnomocnenec spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko v spolkových orgánoch

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie „Jednotný trh pre Európu 21. storočia“

KOM(2007) 724 v konečnom znení

Oznámenie Komisie – sprevádzajúce oznámenie „Jednotný trh pre Európu 21. storočia“ – Služby všeobecného záujmu vrátane sociálnych služieb všeobecného záujmu: nový európsky záväzok

KOM(2007) 725 v konečnom znení

Oznámenie Komisie – „Príležitosti, prístup a solidarita: smerom k novej sociálnej vízii pre Európu 21. storočia“

KOM(2007) 726 v konečnom znení

Všeobecné pripomienky

Výbor regiónov pripomína svoje výhľadové stanovisko na túto tému z 23. marca 2007 s názvom „Budúcnosť jednotného trhu a zhodnotenie európskej spoločnosti“, ktoré už obsahuje dôležité odporúčania pre ďalší rozvoj jednotného trhu.

Úvod

Európsky jednotný trh zohráva v globalizovanom svete a v rámci Lisabonskej stratégie kľúčovú úlohu, pretože podporuje konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, a tým rast a zamestnanosť. Súčasne vedie k zvyšovaniu kvality života a blahobytu občanov Európy. Jednotný trh je tak jedným z doteraz najväčších úspechov Európskej únie.

V tejto súvislosti Výbor regiónov víta, že Komisia predložila balík opatrení pre jednotný trh, v ktorom objasňuje svoje predstavy o ďalšom vývoji a budúcom formovaní jednotného trhu a predkladá ho na diskusiu. Ide o dôležitý krok k tomu, aby aj v budúcnosti bolo možné zvládať čoraz naliehavejšie problémy globalizácie.

Oznámenie „Jednotný trh pre Európu 21. storočia“

VÝBOR REGIÓNOV,

1.

súhlasí s názorom Komisie, že jednotný trh musí posilniť postavenie spotrebiteľov a malých a stredných podnikov (MSP), využiť globalizáciu v prospech Európy, zrušiť prekážky šírenia vedomostí a inovácií, uľahčiť hospodársky rast tak, aby v súlade s lisabonskými cieľmi vznikali nové pracovné miesta a Európa sa stala konkurencieschopnou a zahŕňať silné sociálne a environmentálne aspekty.

2.

S poľutovaním konštatuje, že formulácie v oznámení sú všeobecné. Budúce konkrétne návrhy Komisie na dosiahnutie cieľov uvedených v oznámení budú preto musieť byť v pravý čas podrobne preskúmané predovšetkým z hľadiska dodržiavania zásady subsidiarity.

3.

Zdôrazňuje, že zásada subsidiarity je kľúčovým prvkom politického a právneho poriadku Európskej únie, upozorňuje však na to, že mnohé výzvy, ktorým dnes EÚ čelí, majú globálny charakter (globalizácia, potreba sociálnej ochrany, vplyv globálnych finančných trhov, klimatické zmeny atď.) a v oblastiach, v ktorých sa nedajú problémy vyriešiť na miestnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni, sú teda potrebné spoločné riešenia založené na spoločných zásadách.

4.

Vyjadruje presvedčenie, že jednotný trh môže úspešne fungovať iba vtedy, keď sú podniky konkurencieschopné a ak jednotný trh predstavuje skutočné sociálne výhody pre občanov Európy. V tejto súvislosti je nevyhnutné ďalej pokračovať v otvorenom prístupe vytýčenom smernicou o službách, ktorá sa snaží dôkladnejšie rozpracovať právo zakladať podniky a poskytovať služby, a tak zlepšiť skutočnú konkurencieschopnosť a fungovanie jednotného európskeho trhu.

5.

Rovnako ako Komisia zastáva názor, že je potrebné presvedčiť mnohých spotrebiteľov v EÚ, že výhody spoločného európskeho trhu im prinášajú osoh v každodennom živote. Pretože súhlas s EÚ porastie iba vtedy, keď občania osobne pocítia úžitok, ktorý im Európska únia prináša.

6.

Vyzýva členské štáty, aby cielenejšie vysvetľovali súvislosti medzi jednotným trhom na jednej strane a ochranou spotrebiteľov, zvyšovaním zamestnanosti, hospodárskym rastom a cenovou stabilitou na strane druhej. Miestne a regionálne orgány môžu v tejto súvislosti zohrávať významnú úlohu.

7.

Odporúča preto, ako už skonštatoval vo svojom stanovisku „Budúcnosť jednotného trhu a zhodnotenie európskej spoločnosti“, aby Európska komisia, členské štáty a miestne a regionálne orgány lepšie informovali o tom, ako zvládnuť hospodárske a sociálne prispôsobovanie, ktoré vyplýva zo zostrenej hospodárskej súťaže, aby bolo možné rozohnať obavy občanov aj podnikov.

8.

Víta zámer Komisie zohľadňovať pri ďalšom rozvoji jednotného trhu najmä potreby malých a stredných podnikov, ktoré umožňujú hospodársky rast a vytváranie a diverzifikáciu pracovných miest. Z tohto dôvodu by sa malo viac robiť preto, aby sa uľahčil prístup MSP na jednotný trh, ktorý im umožní rast a budú tak môcť vo väčšej miere využívať svoj podnikový potenciál. Zoskupenia a centrá sú pre MSP výborným spôsobom, ako na miestnej, regionálnej, národnej a stále viac aj nadnárodnej úrovni rozširovať svoju základňu, kontakty, trhové príležitosti, výnosy a následne vytvárať pracovné miesta.

9.

Znovu preto upozorňuje na to, že Európska komisia a členské štáty by mali konzultovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi, podnikateľskými združeniami a sociálnymi partnermi, ktoré byrokratické prekážky pre podniky je možné odstrániť, hlavne v prípade MSP, ktoré najviac trpia byrokratickými prekážkami existujúcimi na jednotnom trhu. Zároveň je však potrebné zohľadniť vzájomnú súvislosť medzi odstraňovaním byrokracie pre MSP a dodatočným zaťažením miestnej a regionálnej administratívy.

10.

Podporuje preto Európsku komisiu v jej dvoch iniciatívach na podporu MSP. V rámci špeciálnej úpravy pre malé a stredné podniky sa majú prijať rôzne opatrenia na ich podporu podľa zásady „najskôr myslieť na malých“. Výbor regiónov tiež víta návrh Komisie na štatút európskej súkromnej spoločnosti s cieľom uľahčiť cezhraničné aktivity MSP. Plánované zjednodušenie obchodno-právnych štruktúr spoločností prispeje k zlepšeniu konkurencieschopnosti európskych podnikov. Jednoduché, nebyrokratické a účinné pravidlá priamo slúžia na vytvorenie vyvážených konkurenčných vzťahov a hospodárskej stability. Úspešné opatrenia v tejto oblasti majú priamy kladný vplyv na hospodárstvo. Náklady na právne poradenstvo a poradenstvo pri zakladaní spoločností by sa mohli znížiť. Pri všetkých týchto úvahách však musí byť zabezpečené, aby opatrenia na európskej úrovni boli v súlade so zabehnutými štruktúrami národných právnych predpisov o obchodných spoločnostiach a boli ochraňované existujúce sociálne normy.

11.

Víta vyjadrenia Komisie o výhodách globalizácie, poukazuje však na to, že tieto výhody sa môžu v uvedenom rozsahu prejaviť len vtedy, keď ostatní aktéri na svetovom trhu budú európske normy skutočne akceptovať. V opačnom prípade môžu odlišné európske normy viesť aj k zníženiu konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva.

12.

V tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ potrebuje novú stratégiu pre globalizáciu, ktorá by bola okrem konkurencieschopnosti založená aj na pilieroch trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja, plnej zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov. Tieto aspekty musia byť zohľadnené aj v hodnotení vplyvu, ktoré je potrebné vypracovať.

13.

Upozorňuje na to, že vzhľadom na intenzívnejšiu globalizáciu a s ňou spojenú narastajúcu hospodársku súťaž vyplývajúcu zo znalostných ekonomík európske podniky budú musieť byť ešte inovatívnejšie a kreatívnejšie, aby mohli zostať konkurencieschopnými.

14.

V tejto súvislosti uznáva, že cieľ zvýšiť výdavky na výskum v Európskej únii na 3 % HDP, ktorý vytýčila Európska rada, je kľúčovým prvkom konkurencieschopnosti a zabezpečenia budúcnosti európskeho hospodárstva.

15.

Zdôrazňuje, že vzdelávanie a odborná príprava a s nimi celoživotný rozvoj schopností ľudí predstavujú veľkú výzvu, pred ktorou stojí Európska únia, členské štáty a regióny. Okrem hospodárskej súťaže, podnikania, inovácií a investícií je toto jednou z hnacích síl zvyšovania produktivity. Preto sa musia kapacity členských štátov, regiónov a obcí pre investovanie do ľudského kapitálu zvýšiť, aby sa pojem celoživotného vzdelávania stal realitou.

16.

Odporúča venovať zvýšenú pozornosť najmä cezhraničnej spolupráci vo výskume a vývoji, ako aj v oblasti inovácií, keďže práve tu je ešte množstvo nevyužitého potenciálu.

17.

Pripomína preto, že je dôležité, aby úseky riadenia vo verejnej službe aj v súkromnom sektore vytvárali prostredie, ktoré by pracovníkov motivovalo k ďalšiemu rozvíjaniu svojich kvalifikácií a aby sa zamerali sa na vytváranie vysoko kvalitných pracovných miest.

18.

Stotožňuje sa s názorom Komisie, že ochrana duševného vlastníctva je kľúčovým prvkom fungujúceho jednotného trhu. Účinná ochrana duševného vlastníctva podporuje nielen inováciu a kreativitu, ale vedie tiež k zvyšovaniu konkurencieschopnosti a vytváraniu pracovných miest.

19.

Rovnako ako Komisia podčiarkuje význam ekologického a sociálneho rozmeru jednotného trhu. Zastáva názor, že vzhľadom na klimatické zmeny je potrebné zvýšiť úsilie v oblasti ochrany životného prostredia. Poukazuje však tiež na to, že sa musia nájsť primerané riešenia pre náklady spojené so stratégiou trvalo udržateľného rozvoja, aby občania neboli nadmerne zaťažení a aby podniky, ktoré už investovali do dosiahnutia prísnejších environmentálnych noriem mohli naďalej zotrvať v Európe. Odchod európskych podnikov, ktoré spĺňajú tieto prísne environmentálne normy do krajín mimo Európy by mohol ohroziť aj splnenie celosvetových cieľov v oblasti ochrany klímy.

20.

Súhlasí s Komisiou v tom, že mobilita pracovníkov je dôležitou súčasťou vytvárania jednotného trhu. Je vecou členských štátov, aby svoje pravidlá trhu práce prispôsobili svojim požiadavkám, rovnako dôležité je však, aby sa nevytvárali resp. aby sa odstraňovali prekážky voľného pohybu, ktoré sú v rozpore so základnými právami a slobodami.

21.

Súhlasí s Komisiou v tom, že čo sa týka mobility, správanie sa v dôsledku jednotného trhu v EÚ zmenilo. Niektorým zamestnancom spôsobujú nevyhnutné zmeny ťažkosti, preto sledujú vývoj s obavami. Výbor regiónov sa stotožňuje s názorom Komisie, že práva pracovníkov musia zostať zaručené a zachované najmä prostredníctvom správneho uplatňovania európskych predpisov pracovného práva.

22.

Upozorňuje na to, že hospodárska, sociálna a územná súdržnosť v Európskej únii je nosným pilierom integrácie. Budúce smerovanie kohéznej politiky je úzko späté s politikou rastu a zamestnanosti EÚ. Práve prostriedky z Európskeho sociálneho fondu boli a sú významným faktorom podpory pracovníkov a podnikov pri nutnej modernizácii vo svete práce, ako aj pri zlepšovaní príležitostí na začlenenie do trhu práce. Tak bude možné lepšie čeliť požiadavkám globalizovaného hospodárskeho priestoru.

23.

Víta skutočnosť, že Komisia v oznámení niekoľkokrát vyzdvihuje lepšiu tvorbu právnych predpisov, posúdenie dosahu, hodnotenie, zjednodušovanie právnych predpisov a odbúravanie byrokracie. Komisia, Rada a Európsky parlament, ale tiež členské štáty a regióny musia v tomto smere dosahovať úspechy, pretože toto zlepšovanie práva slúži občanom a podnikom. Tým dosiahnu väčšiu spokojnosť s európskou spoluprácou.

Sprevádzajúce oznámenie „Služby všeobecného záujmu vrátane sociálnych služieb všeobecného záujmu: nový európsky záväzok“

VÝBOR REGIÓNOV,

24.

s poľutovaním konštatuje, že Komisia venovala základnej otázke služieb všeobecného záujmu len sprievodný dokument, čo nezodpovedá očakávaniam, ktoré predniesli Výbor regiónov (1) a Európsky parlament (2) počas konzultácií k bielej knihe o službách všeobecného záujmu.

25.

Podporuje tvrdenie Komisie, že o spôsobe, rozsahu, organizácii a financovaní týchto služieb musia samostatne rozhodovať členské štáty resp. regionálne a miestne orgány.

26.

Súhlasí s názorom Komisie, že služby všeobecného záujmu majú veľký význam pre blaho občanov, sociálne začlenenie, zabezpečenie sociálnej súdržnosti a zlepšenie úrovne zamestnanosti.

27.

Zdôrazňuje, že služby všeobecného ekonomického záujmu, ktoré nepodliehajú európskym predpisom v jednotlivých odvetviach, sú zvyčajne ovplyvňované regionálnou a miestnou kultúrou, resp. miestnymi zvyklosťami, a preto si vyžadujú primerané kroky na regionálnej a miestnej úrovni.

28.

Víta nový článok 14 Lisabonskej zmluvy, ktorý ustanovuje nový právny základ pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ). Tento právny základ umožní Rade a Európskemu parlamentu stanoviť prostredníctvom predpisov v súlade s bežným legislatívnym postupom zásady a podmienky, predovšetkým ekonomické a finančné, ktoré umožnia správne plnenie poslania SVHZ a ktoré ukončia právnu neistotu spôsobenú individuálnym prístupom, legislatívnym prístupom (odvetvové smernice) alebo prístupom k riešeniu sporov, ktorý až dosiaľ uprednostňovala Komisia. Vyjadruje preto ľútosť, že v oznámení o službách všeobecného záujmu sa len spomína článok 14 bez toho, aby sa hovorilo o jeho dôsledkoch.

29.

Okrem toho víta, že reformná zmluva obsahuje „Protokol o službách všeobecného záujmu“, ktorý vyzdvihuje význam týchto služieb. Týmto protokolom sa uznáva rôznorodosť služieb všeobecného záujmu a prednostná právomoc členských štátov poskytovať ich. Výbor regiónov zdôrazňuje, že protokol výslovne podčiarkuje široké právomoci regionálnych a miestnych orgánov z hľadiska prispôsobenia výkonov potrebám používateľov, verejného obstarávania a organizácie.

30.

Domnieva sa, že sociálne služby všeobecného záujmu, hoci sú v jednotlivých členských štátoch rozlične rozvinuté, predstavujú dôležitý prvok európskeho sociálneho modelu a je preto potrebné zabezpečiť na úrovni Spoločenstva stabilný a transparentný právny rámec na ich rozvoj, pričom sa bude prísne rešpektovať zásada subsidiarity, a najmä kompetencie miestnych a regionálnych samospráv pri určovaní poslania, riadení a financovaní týchto služieb.

31.

Konštatuje, že napriek žiadosti Výboru regiónov (3) a Európskeho parlamentu (4) o legislatívny návrh Komisie, ktorý by zabezpečil skutočnú právnu istotu v oblasti poskytovania sociálnych služieb, sa návrhy uvedené v oznámení o službách všeobecného záujmu obmedzujú len na odpovede na „často kladené otázky“, ktoré síce môžu byť užitočné, avšak nie sú právne záväzné.

32.

Uznáva, že sa Komisia v sprevádzajúcom oznámení snaží o jasnejšie rozlíšenie služieb všeobecného ekonomického záujmu od služieb všeobecného neekonomického záujmu. Závery Komisie sú však také všeobecné, že v jednotlivých prípadoch nie vždy prispievajú k rozlíšeniu v rámci právnej istoty.

33.

Poukazuje na to, že neexistuje jednotný „európsky sociálny model“ a že je preto potrebné rešpektovať rozmanitosť a rozdiely v podobe sociálnych služieb v jednotlivých členských štátoch. Rozsah právomoci členských štátov pri určovaní toho, čo rozumejú pod službami všeobecného ekonomického záujmu, nesmie byť obmedzovaný novými záväznými právnymi predpismi EÚ alebo dodatočnými koordinačnými procesmi. Podobne nový článok 14 Lisabonskej zmluvy sa nesmie vykladať spôsobom, ktorý bude znamenať obmedzenie rozhodovacích právomocí členských štátov.

34.

Zdôrazňuje, že je nutné zabrániť rozširovaniu vykazovacej povinnosti, ďalšiemu byrokratickému zaťaženiu a štatistickej náročnosti.

35.

Upozorňuje na to, že právo EÚ pôsobí na vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia rôznymi spôsobmi. V minulosti bolo možné pozorovať, že EÚ svojimi právnymi predpismi v oblasti verejného obstarávania, hospodárskej súťaže a štátnej pomoci značne zasahovala do formovania miestnych služieb verejného záujmu, pričom nebola zaručená skutočná právna istota pre poskytovateľov a prijímateľov služieb.

36.

V tejto súvislosti menuje spoluprácu medzi obcami ako príklad práva týkajúceho sa verejného obstarávania. Táto spolupráca ponúka veľký potenciál účinnosti v prospech občanov. Ako nástroje administratívnej spolupráce spravidla nepodliehajú požiadavkám verejného obstarávania. Mali by sa považovať skôr za vnútroštátne organizačné rozhodnutie nezahrnuté do právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania a Komisia by ich mala rešpektovať.

37.

Zdôrazňuje, že európske právne predpisy týkajúce sa verejného obstarávania majú veľký význam najmä pre miestne a regionálne orgány. Výkladové oznámenie o zadávaní verejných zákaziek pod prahovými hodnotami žiaľ vykazuje nedostatočnú citlivosť Komisie voči záujmom regionálnych a miestnych orgánov. V ďalších diskusiách na túto tému bude preto potrebné nájsť politické riešenia, ktoré zaručia regiónom a obciam právnu istotu.

38.

Vyzýva Komisiu, aby nezávisle od výsledku uvedeného postupu zvážila, či by požiadavky vznesené vo výkladovom oznámení nemohli byť zmiernené alebo stiahnuté.

Oznámenie „Príležitosti, prístup a solidarita: smerom k novej sociálnej vízii pre Európu 21. storočia“

VÝBOR REGIÓNOV,

39.

sa domnieva, že aj v ustanoveniach Lisabonskej zmluvy sa prejavuje čoraz väčší význam európskej sociálnej politiky, keďže článok 2 zmluvy stanovuje nové ciele EÚ v sociálnej oblasti: „Bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa.“. Charta základných práv, povinná „prierezová sociálna klauzula“ a protokol o službách všeobecného záujmu rovnako ponúkajú možnosti ako urobiť Európu sociálnejšou. Zmluva tiež ponúka možnosti zabezpečiť „účinnejšiu spoluprácu“, ktorú môžu členské štáty podporovať a uplatňovať v sociálnej oblasti (5).

40.

Súhlasí s názorom Komisie, že vzhľadom na meniace sa výzvy je možné blahobyt v Európe podporiť zlepšením príležitostí, možností prístupu a solidaritou. Právom sa v tejto súvislosti poukazuje na oblasť mládeže, kariéry, dlhšieho a zdravšieho života, rovnosti pohlaví, aktívneho začlenenia a nediskriminácie, mobility a úspešnej integrácie, ako aj spolupôsobenia, kultúry a dialógu.

41.

Pripája sa k tvrdeniu Komisie, že na dosiahnutie rovnosti príležitostí, ktorá hrá kľúčovú úlohu v rámci vízie pre 21. storočie, neexistuje jediný postup uplatniteľný na celú Európu a že rôznorodý charakter politík, postupov, ako aj a vnútroštátnych inštitúcií sťažuje harmonizáciu v mnohých oblastiach sociálnej politiky. Preto nesúhlasí s názorom, že podobné alebo rovnaké výzvy sú automaticky spoločnými výzvami, ktoré vedú k spoločnej potrebe konať práve na úrovni EÚ.

42.

Súhlasí s názorom Komisie, že úspešné novátorské riešenia v oblasti hospodárstva a sociálnej politiky sa musia nájsť v prvom rade na miestnej, regionálnej a štátnej úrovni a v tejto súvislosti poukazuje na dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov a sociálnych partnerov.

43.

Upozorňuje na to, že Komisia sa musí striktne držať v rámci kompetencií, ktoré jej boli zmluvne pridelené a ktoré sa v zásade obmedzujú na podporu a doplnenie činností členských štátov.

44.

Uznáva veľký význam vzdelania a kvalifikácie mladých ľudí ako predpokladu vytvárania pracovných miest, sociálneho začlenenia, a tým úspech jednotného trhu.

45.

Výslovne nesúhlasí s názorom, ktorý Komisia zastáva v oznámení, že existuje „európsky školský a vzdelávací systém“ a zdôrazňuje, že EÚ je povinná prísne rešpektovať zodpovednosť členských štátov za obsah výučby a za organizáciu svojich vzdelávacích systémov.

46.

S výhradou dodržiavania zmluvne stanoveného systému kompetencií uznáva, že EÚ môže zohrávať dôležitú úlohu pri výmene skúseností a osvedčených postupov, pri podpore miestnej, regionálnej a národnej úrovne a pri zvyšovaní informovanosti.

47.

Z hľadiska cieľov stanovených v tomto kontexte víta výmenu skúseností a osvedčených postupov na európskej úrovni pri zapojení miestnych a regionálnych orgánov.

48.

Oceňuje, že Komisia vzhľadom na problémy s realizáciou vytýčených úloh v mnohých členských štátoch navrhla preskúmanie a prispôsobenie existujúceho právneho rámca v oblasti rovnoprávnosti mužov a žien a boja proti diskriminácii, odmieta však rozšírenie príslušných predpisov na ďalšie oblasti.

V Bruseli 12. februára 2009

Predseda

Výboru regiónov

Luc VAN DEN BRANDE


(1)  Stanovisko na tému Biela kniha o službách verejného záujmu (CdR 327/2004) – Ú. v. EÚ C 164, 5.7.2005.

(2)  Uznesenie Európskeho parlamentu k Bielej knihe komisie o službách verejného záujmu [2006/2101(INI)], 27.9.2006.

(3)  Stanovisko zo 6. decembra 2006 na tému „Oznámenie Komisie: Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Verejnoprospešné sociálne služby v Európskej únii“, KOM(2006) 177 v konečnom znení (CdR 181/2006).

(4)  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2007 o službách všeobecného záujmu v Európskej únii [2006/2134(INI)].

(5)  Článok 6, článok 5 písm. a) a článok 27.


28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/12


Stanovisko z vlastnej iniciatívy Výboru regiónov „miestne a regionálne samosprávy v popredí integračnej politiky“

2009/C 120/03

VÝBOR REGIÓNOV

sa domnieva, že stratégie zamerané na integráciu prisťahovalcov súvisia s európskou prisťahovaleckou politikou, ktorá bude účinná iba vtedy, ak sa bude zároveň primerane podporovať rozvoj v krajinách pôvodu prisťahovalcov a tranzitných krajinách,

zdôrazňuje, že opatrenia zamerané na integráciu prisťahovalcov musia viesť k tomu, že sa prisťahovalci v plnej miere stotožnia s hodnotami, ktoré sú základom európskej kultúry, ako sú dodržiavanie ľudských práv, rešpektovanie rozmanitosti, boj proti diskriminácii, podpora tolerancie a presadzovanie rovnosti príležitostí,

zdôrazňuje potrebu holistického prístupu, ktorý by zohľadnil nielen hospodárske a spoločenské hľadiská integrácie, ale aj otázky súvisiace s historickou, kultúrnou a náboženskou rozmanitosťou, občianstvom, politickými právami a účasťou legálnych prisťahovalcov na verejnom živote a domnieva sa, že pre dosiahnutie výsledkov je potrebný kolektívny prístup a účasť zainteresovaných strán na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni,

v záujme úspešnej integrácie prisťahovalcov odporúča uplatňovať viacúrovňové riadenie, ktoré je v súlade so zásadou subsidiarity, ktorou sa riadi spolupráca medzi Európskou úniou, členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami a súhlasí s názorom, ktorý odznel na 3. ministerskej konferencii pre integráciu 3. a 4. novembra 2008 vo Vichy, že je potrebné zapojiť miestne a regionálne samosprávy do vypracúvania, implementácie a posudzovania integračných opatrení a že tieto samosprávy majú zásadnú úlohu pre začlenenie prisťahovalcov do spoločnosti v hostiteľskej krajine,

zastáva názor, že miestne a regionálne samosprávy plnia pri uplatňovaní integračnej politiky rozhodujúcu úlohu, v závislosti od svojich právomocí, ktoré môžu byť aj výlučné. Táto zodpovednosť znamená pre regióny a mestá, ktoré musia náklady na integráciu hradiť z vlastného rozpočtu, značné výdavky a žiada, aby sa zvýšili prostriedky Európskeho fondu pre integráciu a viac podporovala činnosť miestnych a regionálnych samospráv v prospech integrácie,

žiada, aby sa mohol plne zapojiť do Európskeho fóra pre integráciu, ktoré sa má uskutočniť v roku 2009, ako aj do všetkých ostatných podujatí tohto typu, ktoré sa budú konať v rámci európskej spolupráce a navrhuje, aby bola vytvorená „cena za integráciu“ občanov tretích krajín.

Spravodajca

:

Dimitrios Kalogeropoulos (EL/EĽS), starosta mesta Egaleo (Atény)

Referenčný dokument

Pracovný dokument Európskej komisie na tému „Posilniť opatrenia a nástroje na riešenie problémov spojených s integráciou“[neoficiálny preklad], správa, ktorá odznela v roku 2008 na ministerskej konferencii o integrácii

SEK(2008) 2626

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV,

1.

sa domnieva, že pracovný dokument Európskej komisie týkajúci sa posilnenia opatrení a nástrojov na riešenie problémov spojených s integráciou je v súlade so závermi, ktoré prijala Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci na svojom zasadnutí v júni 2007 venovanom otázke posilnenia integračnej politiky Európskej únie;

2.

je toho názoru, že kvôli zvýšenému nárastu migrácie v poslednom desaťročí je nutné začať uplatňovať účinnú politiku sociálnej, ekonomickej a kultúrnej integrácie legálnych prisťahovalcov z tretích krajín;

3.

poznamenáva, že s nárastom počtu prisťahovalcov sa zároveň rozšírila a diverzifikovala typológia prisťahovalectva, štruktúra migračných prúdov a zloženie dvojíc hostiteľská krajina / krajina pôvodu;

4.

pripomína, že integrácia prisťahovalcov spadá predovšetkým do kompetencie členských štátov, na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, ktoré majú právomoc zavádzať opatrenia v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, bývania a trhu práce. Lisabonská zmluva posilňuje úlohu EÚ v oblasti prisťahovaleckej politiky a integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, ale nespomína sa v nej harmonizácia právnych predpisov a iných ustanovení členských štátov;

5.

poznamenáva, že v posledných rokoch viaceré členské štáty vyvinuli značné úsilie pre rozvoj vnútroštátnych opatrení na podporu integrácie prisťahovalcov (týka sa to nových prisťahovalcov, ako aj tých, ktorí sú prvou alebo druhou generáciou žijúcou v hostiteľskej krajine). Napriek tomu doposiaľ uplatňované opatrenia nepriniesli v mnohých členských štátoch žiaduce výsledky, pretože naďalej pretrvávajú viaceré prekážky, ktoré bránia sociálnej integrácii prisťahovalcov, ako napr. nezamestnanosť, slabá úroveň vzdelania a/alebo kvalifikácie, nedostatočná ochota a spolupráca medzi zainteresovanými stranami;

6.

sa domnieva, že vzhľadom na hospodársky a demografický vývoj je nevyhnutné vypracovať spoločnú európsku stratégiu, ktorá by umožnila vyváženým spôsobom riadiť migračné prúdy, presadzovať integráciu a bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi;

7.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné vyvíjať koherentnú európsku prisťahovaleckú politiku, a preto víta Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle, ktorý bol prijatý 15. októbra 2008;

8.

sa domnieva, že stratégie zamerané na integráciu prisťahovalcov súvisia s európskou prisťahovaleckou politikou, ktorá bude účinná iba vtedy, ak sa bude zároveň primerane podporovať rozvoj v krajinách pôvodu prisťahovalcov a tranzitných krajinách. Ťažiskom tejto pomoci by mali byť opatrenia v oblasti základného školského vzdelania, zdravotníctva a hospodárskej infraštruktúry;

Základné zásady

9.

si myslí, že integráciu treba vnímať ako výsledok procesu, vďaka ktorému sú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú na území členského štátu, schopní žiť samostatne, bez akejkoľvek vonkajšej pomoci, a zastávať spoločenské postavenie porovnateľné s postavením občanov krajín, kde žijú a s postavením ostatných európskych občanov;

10.

poznamenáva, že integrácia je dvojsmerný proces, ktorý si vyžaduje zapojenie oboch strán a v rámci ktorého majú určité práva a povinnosti spoločnosť hostiteľskej krajiny, ako aj prisťahovalci. Vyžaduje si to tiež ochotu zo strany prisťahovalcov niesť zodpovednosť za svoje začlenenie do spoločnosti v hostiteľskej krajine (to znamená naučiť sa jazyk a akceptovať právne predpisy a hodnoty hostiteľskej krajiny), ale aj ochotu zo strany hostiteľských krajín prijať prisťahovalcov a začleniť ich medzi seba;

11.

zdôrazňuje, že opatrenia zamerané na integráciu prisťahovalcov musia viesť k tomu, že sa prisťahovalci v plnej miere stotožnia s hodnotami, ktoré sú základom európskej kultúry, ako sú dodržiavanie ľudských práv, rešpektovanie rozmanitosti, boj proti diskriminácii, podpora tolerancie a presadzovanie rovnosti príležitostí. Okrem toho musia byť v súlade s hlavnými politickými smerovaniami EÚ v oblasti súdržnosti, zamestnanosti, rozvoja, vonkajších vzťahov, ale aj slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

12.

si myslí, že rozhodujúcim prvkom pre úroveň demokracie je uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania. Skutočnosť, že všetci ľudia sú si rovní, a preto sa s nimi musí zaobchádzať rovnako, je neoddeliteľnou súčasťou kultúry Európskej únie;

Spôsoby a prostriedky

13.

sa domnieva, že integrácia prisťahovalcov musí byť základnou prioritou Európskej únie;

14.

zdôrazňuje potrebu holistického prístupu, ktorý by zohľadnil nielen hospodárske a spoločenské hľadiská integrácie, ale aj otázky súvisiace s historickou, kultúrnou a náboženskou rozmanitosťou, občianstvom, politickými právami a účasťou legálnych prisťahovalcov na verejnom živote;

15.

v záujme úspešnej integrácie prisťahovalcov odporúča uplatňovať viacúrovňové riadenie. Tento prístup musí byť v súlade so zásadou subsidiarity, ktorou sa riadi spolupráca medzi EÚ, členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami;

16.

domnieva sa, že pre dosiahnutie výsledkov je potrebný kolektívny prístup a účasť zainteresovaných strán na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni. Do integračnej politiky treba zapojiť príslušné európske inštitúcie, miestne, regionálne a národné orgány, mimovládne organizácie, sociálnych partnerov, zástupcov občianskej spoločnosti a tiež samotných prisťahovalcov, bez ohľadu na to, či ide o nových prisťahovalcov alebo prisťahovalcov prvej alebo druhej generácie, ale aj všetkých ostatných aktérov, ktorí sa účinne angažujú v oblasti športu, kultúry a sociálnej súdržnosti;

17.

podporuje opatrenia, ktoré by prisťahovalcom uľahčili prístup na trh práce a pomohli im nadobudnúť odbornú kvalifikáciu. Získanie pracovného miesta je pre prisťahovalcov zásadným prvkom v procese, ktorý vedie k úplnému začleneniu do spoločnosti v hostiteľskej krajine;

18.

podčiarkuje úlohu, ktorú pri integrácii zohráva vzdelávanie a hlavne zvládnutie úradného jazyka alebo jazykov hostiteľskej krajiny;

19.

podporuje výučbu jazykov krajín pôvodu prisťahovalcov, vďaka ktorej si prisťahovalci ľahšie osvoja nielen úradný jazyk alebo jazyky hostiteľskej krajiny, ale aj poznatky z iných predmetov;

20.

podporuje opatrenia a činnosti, ktorých cieľom je dosiahnuť, aby sa vzdelávací proces stal kultúrnym spojivom medzi spoločnosťou a príslušníkmi tretích krajín;

21.

sa domnieva, že vzdelávanie detí prisťahovalcov musí byť prvoradé a súhlasí s podporovaním rozmanitosti vo vzdelávacích systémoch členských štátov;

22.

zastáva názor, že mimoriadnu pozornosť treba venovať ženám, pretože zohrávajú rozhodujúcu úlohu nielen z hľadiska vzdelávania detí a preberania kultúrnych vzorov, ale tiež preto, lebo práve im najviac hrozí vylúčenie, násilie a diskriminácia;

23.

si myslí, že dialóg medzi kultúrami je z hľadiska integrácie mimoriadne dôležitý a že miestne a regionálne orgány zohrávajú významnú úlohu pri podpore tohto dialógu, a teda aj v boji proti rasizmu a xenofóbii;

24.

sa domnieva, že médiá plnia rozhodujúcu úlohu pri zvyšovaní informovanosti verejnosti o úlohe prisťahovalectva a v úsilí o potlačovanie marginalizácie, rasizmu a xenofóbie;

25.

poukazuje na to, že presadzovanie rovnakých príležitostí pre prisťahovalcov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania predstavuje najlepší prostriedok, ako sa vyhnúť sociálnemu vylúčeniu. Pozitívne vyhliadky na dosiahnutie rovnakého postavenia v hostiteľskej spoločnosti, to je najlepší spôsob, ako predísť riziku prudkej radikalizácie marginalizovaných skupín;

26.

si myslí, že je nevyhnutné zhodnotiť opatrenia v oblasti integračnej politiky, a preto treba vytvoriť spoločné európske ukazovatele a modely integrácie;

27.

je toho názoru, že vytvorenie Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín má mimoriadny význam, a domnieva sa, že tento fond rozhodujúcim spôsobom prispeje k budovaniu integračnej politiky;

Úloha miestnych a regionálnych samospráv

28.

zastáva názor, že miestne a regionálne samosprávy plnia pri uplatňovaní integračnej politiky rozhodujúcu úlohu, v závislosti od svojich právomocí, ktoré môžu byť aj výlučné. Pripomína tiež, že miestne a regionálne samosprávy sú často poskytovateľmi služieb, ako partnermi pre iné úrovne riadenia a záujmové spoločenstvá. Táto zodpovednosť znamená pre regióny a mestá, ktoré musia náklady na integráciu hradiť z vlastného rozpočtu, značné výdavky;

29.

pripomína, že niektoré európske regióny zohrávajú dôležitú úlohu pre integráciu maloletých prisťahovalcov, ktorí prichádzajú bez sprievodu na ich územie. O týchto maloletých sa starajú príslušné regionálne orgány, čo pre mnohé z nich znamená dodatočné náklady, keďže musia zabezpečiť skutočnú integráciu týchto maloletých, poskytnúť im živobytie, vzdelávanie a všetko, čo potrebujú pre život, a to až do dosiahnutia dospelosti. Výbor regiónov žiada preto regionálne, národné a európske orgány, aby prevzali zodpovednosť za riešenie tohto fenoménu a zabezpečili náležité rozdelenie finančnej záťaže;

30.

okrem toho zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány musia mať možnosť aktívne sa zúčastňovať na vytváraní integračných stratégií, a to od raného štádia ich prípravy až po ich implementáciu;

31.

súhlasí s názorom, ktorý odznel na 3. ministerskej konferencii pre integráciu 3. a 4. novembra 2008 vo Vichy, že je potrebné zapojiť miestne a regionálne samosprávy do vypracúvania, implementácie a posudzovania integračných opatrení a že tieto samosprávy majú zásadnú úlohu pre začlenenie prisťahovalcov do spoločnosti v hostiteľskej krajine;

32.

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány zohrávajú dôležitú úlohu pri zhodnocovaní európskych skúseností, a to prostredníctvom výmeny osvedčených postupov a šírenia výsledkov získaných najmä vďaka svojej účasti na realizácii programov Spoločenstva (napr. CLIP, ERLAIM, ROUTES, City2City, INTI-EUROCITIES) a tiež na činnosti nadnárodných regionálnych sietí;

33.

sa domnieva, že miestne a regionálne samosprávy v rozhodujúcej miere prispievajú k vytváraniu podmienok, ktoré sú nevyhnutné na to, aby občania tretích krajín mali prístup k informáciám a službám v oblasti zamestnania, vzdelávania, zdravotníctva, bývania, kultúry a k iným verejným službám, čo im umožní vytvoriť si pevný vzťah k spoločnosti v hostiteľskej krajine;

34.

poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy venujú mimoriadnu pozornosť spolupráci, komunikácii a výmene informácii s občanmi, organizáciami prisťahovalcov a mimovládnymi organizáciami. Takto zásadným spôsobom napomáhajú nastoleniu atmosféry dôvery, prispievajú k zachovaniu súdržnosti v hostiteľskej spoločnosti, a teda k uznaniu prisťahovalectva ako faktora rozvoja a pokroku;

Dosiahnutie cieľov

35.

podporuje iniciatívy, ktoré EÚ uskutočnila od roku 1999 a ktorých cieľom bolo realizovať rozhodnutia Európskej rady v Tampere týkajúce sa vypracovania návrhov a uplatňovania účinných opatrení na podporu integrácie prisťahovalcov z tretích krajín;

36.

víta iniciatívu Komisie vytvoriť internetovú stránku zameranú na integráciu, ktorá uľahčí dostupnosť a výmenu informácií;

37.

okrem toho vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby sa zasadzovali za využívanie možností, ktoré ponúkajú nové technológie (e-demokracia, e-riadenie, online služby atď.), s cieľom umožniť verejnosti a prisťahovalcom ľahšie vyjadriť svoje názory a návrhy v súvislosti s postupmi a opatreniami v oblasti integrácie;

38.

zdôrazňuje potrebu spoločného postupu, spolupráce a dialógu medzi zainteresovanými aktérmi v oblasti integrácie na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni;

39.

navrhuje podporovať porovnávacie hodnotenie výsledkov integračných stratégií na miestnej a regionálnej úrovni a vyzdvihnúť skúsenosti a osvedčené postupy v oblasti integrácie na miestnej a regionálnej úrovni, ktoré boli úspešné a môžu slúžiť ostatným regiónom ako vzor;

40.

je toho názoru, že treba podporovať činnosti a opatrenia, ktorých cieľom je vytvoriť medzi prisťahovalcom a spoločnosťou, ktorá ho prijíma pokojné vzťahy a nastoliť vzájomnú dôveru;

41.

domnieva sa, že pri navrhovaní účinných a vhodných integračných opatrení a ich uskutočňovaní v praxi je nevyhnutné prihliadať na otázku vzdelávania, bývania a zdravia;

42.

sa domnieva, že EÚ bude musieť skutočne začať podporovať krajiny pôvodu prisťahovalcov, pričom táto pomoc sa bude odlišovať podľa potrieb;

43.

sa domnieva, že treba vyhodnotiť a prípadne nanovo definovať existujúce programy v oblasti vzdelávania a ponuky odbornej prípravy, vzdelávania a školení pre štátnych príslušníkov tretích krajín, najmä pokiaľ ide o profesie, pri ktorých sú potrebné praktické skúsenosti;

44.

ďalej navrhuje pomáhať štruktúram, ktoré existujú v krajinách EÚ uznať zručnosti a skúsenosti prisťahovalcov;

45.

si myslí, že je potrebné vytvoriť v členských štátoch vhodné podmienky pre uznávanie a certifikáciu kvalifikácie a vzdelania, ktoré prisťahovalci získali v krajine pôvodu, ako aj ich validáciu, a poskytnúť im tak lepšie možnosti, ako získať prístup k ďalšiemu vzdelávaniu a práci a vďaka tomu lepšie pokryť svoje životné náklady a zároveň zväčšiť ľudský kapitál hostiteľskej krajiny;

46.

vyzýva Komisiu, aby podporila výmenu osvedčených postupov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi, pretože v rozhodujúcej miere prispievajú k harmonickej a účinnej integrácii;

47.

žiada, aby sa zvýšili prostriedky Európskeho fondu pre integráciu a viac podporovala činnosť miestnych a regionálnych samospráv v prospech integrácie;

48.

vyzýva Komisiu, aby podporila partnerstvá medzi európskymi miestnymi a regionálnymi samosprávami a orgánmi s podobnými právomocami v krajine pôvodu prisťahovalcov;

49.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosť vytvoriť na miestnej a regionálnej úrovni kontaktné miesta pre integráciu, ktoré budú spĺňať rovnakú funkciu ako kontaktné miesta existujúce na národnej úrovni alebo ich nahradia;

50.

prostredníctvom prezentácie osvedčených postupov miestnych a regionálnych samospráv by sa rád podieľal na príprave príručky Komisie o integrácii;

51.

žiada, aby sa mohol plne zapojiť do Európskeho fóra pre integráciu, ktoré sa má uskutočniť v roku 2009, ako aj do všetkých ostatných podujatí tohto typu, ktoré sa budú konať v rámci európskej spolupráce;

52.

navrhuje, aby bola vytvorená „cena za integráciu“ občanov tretích krajín, napríklad v rámci regionálnych cien udeľovaných Výborom regiónov, ktorá sa bude udeľovať prisťahovalcom alebo/a rôznym aktérom zapojeným do integračného procesu prisťahovalcov (miestnym alebo regionálnym samosprávam, podnikom, organizáciám, združeniam, nadáciám, súkromným osobám, úradníkom atď.).

V Bruseli 12. februára 2009

Predseda

Výboru regiónov

Luc VAN DEN BRANDE


28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/17


Stanovisko Výboru regiónov „Najskôr myslieť v malom – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu“

2009/C 120/04

VÝBOR REGIÓNOV,

Víta oznámenie Komisie k iniciatíve „Small Business Act (SBA)“ pre Európu a podporuje pokračovanie v politickej agende, ktorá má presadiť politiku EÚ týkajúcu sa MSP prostredníctvom rámca na podporu legislatívy zohľadňujúcej potreby podnikateľskej sféry a MSP a zároveň umožniť rast malých a stredných podnikov v Európe pomocou uplatňovania zásady „najskôr myslieť v malom“.

Uznáva, že SBA nie je právne záväzný, ale zastáva názor, že SBA musí byť politicky záväzný, aby sa dosiahli jeho ciele a zabezpečilo jeho uplatňovanie v plnom rozsahu a že musí byť návodom pre tvorbu ďalších politických opatrení pre MSP a stabilnú riadiacu štruktúru pre politiku v tejto oblasti, a preto vyzýva Európsku radu, aby splnila svoje záväzky súvisiace s touto problematikou, a vyzýva aj Európsku komisiu a členské štáty, aby v tejto oblasti spolupracovali s miestnymi a regionálnymi orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami.

Upozorňuje na skutočnosť, že súčasný hospodársky pokles a kríza medzinárodného finančníctva má disproporčne vysoký negatívny vplyv na prístup MSP k finančným zdrojom a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že bankový sektor zodpovedajúco zohľadní tieto náročné prevádzkové podmienky MSP a že budú v plnej miere zrealizované odporúčania dohodnuté na piatom okrúhlom stole (1) medzi bankami a MSP, ktorého cieľom bolo zabezpečiť malým podnikom lepší prístup k finančným zdrojom.

Uznáva, že začlenenie predpisu Small Business Act do Lisabonskej stratégie a národných reformných programov je správny prístup a mal by pomôcť pri monitorovaní a vyzýva na každoročné dôkladné vyhodnotenie MSP v tejto súvislosti s cieľom vyhodnotiť pokrok politiky zameranej na MSP v každom členskom štáte v porovnaní s dohodnutými cieľmi a termínmi, a odporučiť ďalší koordinovaný postup, aby sa zabezpečila úplná realizácia SBA a jej cieľov.

Spravodajkyňa

:

pani Constance Hanniffy (IE/EĽS), členka rady regiónu Offaly County, Midland Regional Authority a členka Border Midland and Western Regional Assembly

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu

KOM(2008) 394 v konečnom znení

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV,

1.

Víta oznámenie Komisie k iniciatíve „Small Business Act (SBA)“ pre Európu a podporuje pokračovanie v politickej agende, ktorá má presadiť politiku EÚ týkajúcu sa MSP prostredníctvom rámca na podporu legislatívy zohľadňujúcej potreby podnikateľskej sféry a MSP a zároveň umožniť rast malých a stredných podnikov v Európe pomocou uplatňovania zásady „najskôr myslieť v malom“.

2.

Uznáva, že SBA nie je právne záväzný, ale zastáva názor, že SBA musí byť politicky záväzný, aby sa dosiahli jeho ciele a zabezpečilo jeho uplatňovanie v plnom rozsahu a že musí byť návodom pre tvorbu ďalších politických opatrení pre MSP a stabilnú riadiacu štruktúru pre politiku v tejto oblasti, a preto vyzýva Európsku radu, aby splnila svoje záväzky súvisiace s touto problematikou, a vyzýva aj Európsku komisiu a členské štáty, aby v tejto oblasti spolupracovali s miestnymi a regionálnymi orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami.

3.

Zastáva názor, že SBA a jeho ciele sú v súčasnej hospodárskej situácii ešte dôležitejšie než kedykoľvek predtým, keďže MSP predstavujú nevyužitý potenciál hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest a ich zachovania a že SBA poskytuje príležitosť ujať sa politického vedenia a zvýšiť dôveru v európsky podnikateľský sektor.

4.

Odporúča, aby sa pri tvorbe a uplatňovaní politiky EÚ zohľadnila rôznorodosť MSP, čo sa týka ich veľkosti a formy, legislatívneho rámca a podnikateľskej kultúry, v rámci ktorých pôsobia, ako aj rôznorodý profil najmenších, malých a stredných podnikov a rôznu hospodársku výkonnosť regiónov, a preto navrhuje, aby SBA jednoznačnejšie uznal miestny a regionálny rozmer a zohľadnil v plnej miere všetky tieto faktory.

5.

Zdôrazňuje význam podpory na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti podnikov a upozorňuje na to, aby sa nekládol prílišný dôraz na zakladanie a podporu nových MSP za cenu zanedbania zabehnutých MSP a podnikov prechádzajúcich rozvojom a reštrukturalizáciou.

6.

Uznáva význam podpory a rozvíjania kultúry podnikania. Víta navrhovaný Európsky týždeň MSP a iniciatívu „Erasmus pre mladých podnikateľov“, no zastáva názor, že ak sa majú podnikateľské hodnoty dostať do povedomia v jednotlivých členských štátoch a v celej Európe, musí sa začať s prácou na školách a rozvíjať zmysluplný dialóg medzi predstaviteľmi malých podnikov, žiakmi a učiteľmi, a preto vyzýva členské štáty, aby kládli ešte väčší dôraz na podporu vzdelávania v oblasti podnikania a podnecovali rozvoj podnikateľského myslenia u žiakov a študentov ako aj pri výchove učiteľov, a aby sa zodpovedajúco zrevidoval pracovný program Vzdelávanie a odborná príprava 2010.

7.

Víta uznanie osobitných potrieb žien podnikateliek v SBA, no upozorňuje na potreby podnikateľov prisťahovalcov, ktorí sú na základe okolností vo všeobecnosti podnikavejší a menej sa boja rizika, a odporúča, aby sa zohľadnili aj požiadavky mladých ľudí, menšín a starších podnikateľov, a aby sa rozlišovalo aj medzi rôznymi výzvami a požiadavkami podnikateľov migrantov z EÚ a tretích krajín.

8.

Zdôrazňuje osobitný význam flexiistoty pre zamestnávateľov i zamestnancov MSP a vyzýva na lepšie začlenenie flexiistoty v rámci SBA.

Zabezpečenie vysokého stupňa uplatňovania a vytvorenie hodnotiacich postupov

9.

Uznáva, že začlenenie predpisu Small Business Act do Lisabonskej stratégie a národných reformných programov je správny prístup a mal by pomôcť pri monitorovaní a vyzýva na každoročné dôkladné vyhodnotenie MSP v tejto súvislosti s cieľom vyhodnotiť pokrok politiky zameranej na MSP v každom členskom štáte v porovnaní s dohodnutými cieľmi a termínmi, a odporučiť ďalší koordinovaný postup, aby sa zabezpečila úplná realizácia SBA a jej cieľov.

10.

Žiada, aby Výbor regiónov bol v plnej miere informovaný o každoročnom hodnotení a zdôrazňuje, že bude monitorovať pokrok na miestnej a regionálnej úrovni pomocou etablovanej platformy na monitorovanie Lisabonskej stratégie.

11.

Zastáva názor, že pri počte 90 navrhnutých opatrení je potrebné stanoviť priority postupu v rámci SBA, aby sa pomohlo ich realizácii, dosiahnutiu konkrétnych výsledkov pre MSP a aby sa sprostredkovala naliehavosť konania. V tejto súvislosti navrhuje, aby boli ako prioritné oblasti činnosti stanovené: a) prístup k financiám; b) uplatňovanie zásady „najskôr myslieť v malom“ v plnej miere s cieľom vytvoriť lepšie legislatívne a administratívne podmienky; a c) zlepšenie prístupu na trhy, vrátane verejného obstarávania.

12.

Víta zámer posilniť uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality a zdôrazňuje, že tieto zásady platia pre všetky úrovne – od európskej, cez národnú až po regionálnu a miestnu.

13.

Vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobnejšie údaje o tom, ako sa bude postupovať v prípade tzv. „testu MSP“ ako súčasti procesu posúdenia vplyvu, a to z hľadiska rozsahu a povahy vplyvu, ktorý sa má posúdiť, a úrovne a intervalov konzultácií, ktoré sa majú vykonať.

14.

Zdôrazňuje, že komunikácia sa dostatočne nezaoberá úlohou splnomocneného zástupcu MSP a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pre tohto zástupcu MSP dostatočné politické a finančné zdroje, aby sa umožnila úspešná realizácia cieľov SBA a aby sa zvýšilo povedomie o politických opatreniach týkajúcich sa MSP.

15.

Podporuje ciele štatútu európskej súkromnej spoločnosti (SPE), aby sa znížili náklady na založenie spoločností, zjednodušil právny rámec s cieľom uľahčiť cezhraničný obchod a odstránili ďalšie prekážky.

16.

Zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby existujúce osvedčené postupy a dobrá správa vecí verejných v rámci členských štátov a ich miestnych a regionálnych samospráv pri podpore podnikania a tvorbe politických opatrení zohľadňujúcich potreby MSP nenarúšali opatrenia obsiahnuté v SBA a v nových legislatívnych návrhoch.

17.

Zastáva názor, že pri dosahovaní cieľov SBA je chybou spoliehať sa na rôznorodé pripravované programy a finančné nástroje bez použitia dodatočných finančných nástrojov, a odporúča vytvoriť na pilotné opatrenia osobitné rozpočtové položky.

Zlepšenie prístupu k finančným zdrojom

18.

Upozorňuje na skutočnosť, že súčasný hospodársky pokles a kríza medzinárodného finančníctva má disproporčne vysoký negatívny vplyv na prístup MSP k finančným zdrojom a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že bankový sektor zodpovedajúco zohľadní tieto náročné prevádzkové podmienky MSP a že budú v plnej miere zrealizované odporúčania dohodnuté na piatom okrúhlom stole (2) medzi bankami a MSP, ktorého cieľom bolo zabezpečiť malým podnikom lepší prístup k finančným zdrojom. Medzi tieto odporúčania patria: 1. väčšia transparentnosť medzi bankami a MSP, 2. kombinácia dlhu a vlastného kapitálu, 3. zvýšenie objemu úverov so zabezpečením, 4. jednoduchšie investovanie rizikového kapitálu v cezhraničnom kontexte, a 5. lepšia legislatívna úprava mikroúverov.

19.

Pozitívne hodnotí úsilie Európskej komisie a Európskej investičnej banky (EIB) sprístupniť rôzne finančné nástroje pre MSP, no dôrazne žiada Komisiu, aby prehodnotila najmä iniciatívu JEREMIE – aby tak vyriešila jej variabilnú zemepisnú účinnosť v rámci EÚ a aby lepšie zohľadnila potenciálny vplyv na iné politické oblasti, ako napr. politiku hospodárskej súťaže, ktoré v niektorých regiónoch bránia uplatňovaniu tejto iniciatívy čiastočne či v plnom rozsahu. Výbor regiónov tiež odporúča, aby bola skupina EIB proaktívnejšia pri informovaní o svojej úlohe, prínose a metódach prístupu k programom JEREMIE a CIP.

20.

Odporúča, aby finančné opatrenia EÚ boli sprevádzané aj doplnkovými nástrojmi, čím by sa MSP zabezpečila väčšia šanca na úspech. Zároveň zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány sú prirodzenými partnermi pri poskytovaní tejto doplnkovej podpory.

21.

Víta navrhované zmeny a doplnenia smernice o boji proti oneskoreným platbám, ktoré by mali pomôcť zabezpečiť, že MSP dostanú platby včas, no zdôrazňuje, že presadzovanie tejto smernice je naďalej kľúčovou záležitosťou a členské štáty musia pracovať na zlepšení platobnej kultúry medzi podnikmi a verejnou správou a vyzýva Európsku komisiu a ostatné inštitúcie EÚ, aby reagovali na obavy, ktoré nedávno vyjadril európsky ombudsman s cieľom urýchliť proces platieb určeným objednávateľom, podnikom a iným organizáciám (3).

22.

Zastáva názor, že vzhľadom na rôznu veľkosť a pôsobnosť MSP by mohli mnohé programy EÚ zahŕňať opatrenia lepšie prispôsobené potrebám mikropodnikov, malých a stredných podnikov, aby sa zabránilo situácii, že mikropodniky budú musieť o kľúčovú finančnú a inú podporu súťažiť so stredne veľkými podnikmi, ktoré majú lepšie možnosti financovania a za výhodnejších podmienok.

23.

Víta návrh Komisie zjednodušiť režim DPH prostredníctvom zavedenia jednotnej hranice pre oslobodenie od platenia DPH a smernicu o zvýšení prahu registrácie platcov DPH a navrhuje, aby členské štáty prehodnotili ostatné aspekty daňovej politiky s cieľom zlepšiť podmienky na reinvestíciu zisku do podniku, cash-flow a prevod obchodných podielov.

24.

Víta nové všeobecné nariadenie o skupinovej výnimke, ktoré členským štátom umožní poskytnúť štátnu pomoc malým a stredným podnikom, na regionálny rozvoj, inovácie, výskum, odborné vzdelávanie, zamestnanosť a rizikový kapitál, pričom nebude potrebné oznámiť vopred toto opatrenie Komisii a berie na vedomie zvýšenie hranice predpisov o de minimis zo 100 000 EUR na 200 000 EUR.

25.

Vyzýva Európsku komisiu – a v prípadoch, kde je to relevantné, aj členské štáty – aby vyhodnotila veľké množstvo programov, iniciatív a sietí na podporu podnikania a podľa možnosti skoncentrovala nástroje a zdroje s cieľom sprehľadniť celý systém a poskytnúť malým a stredným podnikom viac koherentnosti (tento bod možno spojiť s bodom 46, písm. d) týkajúcim sa jedného kontaktného miesta).

26.

Dôrazne odporúča, aby Európska komisia začlenila osvedčené miestne a regionálne postupy do ďalších diskusií na európskej úrovni. Miestne a regionálne orgány môžu stimulovať potenciálny súkromný kapitál pomocou vytvárania a financovania sietí „neformálneho kapitálu“, ktoré umožnia nadviazanie kontaktu medzi súkromnými investormi a podnikmi v počiatočnej a spúšťacej fáze.

Tvorba lepších právnych predpisov v prospech MSP

27.

Uznáva navrhované zavedenie spoločných dátumov vstupu do platnosti nariadení týkajúcich sa MSP. Pochybuje o tom, že to bude mať citeľný vplyv na znižovanie administratívnej záťaže MSP a odporúča, aby sa tento vplyv vyhodnotil po úvodnom skúšobnom období.

28.

Berie na vedomie návrh Komisie, že mikropodniky nemajú byť povinné odpovedať na miestne štatistické prieskumy častejšie ako raz za tri roky, no zdôrazňuje, že každoročné údaje sú potrebné na analýzu politických opatrení založenú na faktoch a odporúča, že by bolo vhodnejšie uplatňovať v plnom rozsahu zásahu „len raz“, aby sa znížila duplicita zasielania údajov rôznym verejným orgánom, ako napríklad na daňové a štatistické účely.

29.

Chce upozorniť na značnú prekážku vstupu na mikroúroveň a expanzii na nej spôsobenú ukladaním dodatočných požiadaviek a žiada, aby sa viac pozornosti venovalo vypracovaniu opatrení na riešenie tohto problému v SBA.

30.

Víta záväzok odstrániť prekážky pre prenos obchodných podielov podniku a upozorňuje na fakt, že toto predstavuje osobitne relevantný problém pri prenose obchodných podielov medzi rodinnými príslušníkmi, keďže veľký počet majiteľov MSP starne a v nasledujúcej dekáde sa stiahne zo svojich podnikov. Zdôrazňuje, že podobné problémy existujú aj v prípade MSP, kde majitelia zároveň vedú podnik.

31.

Oceňuje návrh Komisie, aby sa všetky členské štáty snažili do jedného roka dokončiť právne postupy týkajúce sa neúmyselného bankrotu a aby zabezpečili rovnaké podmienky pre podnikateľov začínajúcich po bankrote a nanovo začínajúcich podnikateľov, ale vyzýva Komisiu, aby riešila podobné problémy, s ktorými sú konfrontovaní podnikatelia, ktorí neuspeli, ale ktorí ešte formálne nezbankrotovali.

32.

Očakáva zmluvu o patentovej jurisdikcii na úrovni EÚ a víta jednotné ustanovenia navrhnuté v štatúte európskej súkromnej spoločnosti umožnia MSP ušetriť čas a znížiť náklady a zastáva názor, že Komisia a členské štáty by mali poskytnúť pomoc v plnom rozsahu, aby zabezpečili splnenie cieľov.

33.

Upozorňuje na záťaž, ktorú predstavujú vysoké náklady mnohých druhov poistenia, ktoré potrebujú MSP (ako je občianskoprávna zodpovednosť a zodpovednosť zamestnávateľa a poistenie práceneschopnosti pre podnikateľov) a na problémy, ktoré to môže spôsobovať ich rozvoju, ba dokonca ich prežitiu a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s poisťovňami zistili, či je možné zaviesť vhodné opatrenia na zohľadnenie špecifických potrieb MSP.

Zlepšenie prístupu na trhy

34.

Zastáva názor, že SBA by mal uznať úlohu, ktorú môžu zohrávať miestne a regionálne samosprávy pri uľahčení cezhraničného rastu MSP a najmä pri poskytovaní prístupu k informáciám, ktoré MSP potrebujú na medzinárodné pôsobenie, napr. legislatívne rámce a požiadavky, zdanenie, postupy a poradenstvo pri riešení sporov, služby podpory pre MSP.

35.

Uznáva úlohu, ktorú môžu zohrávať priame zahraničné investície pre MSP ako pomoc pri vstupe na medzinárodné trhy a vyzýva Komisiu, aby vyvinula opatrenia na zabezpečenie lepšieho zapojenia MSP do exportných aktivít, pretože ich zapojenie môže viesť k výraznému rozširovaniu technológií, efektívnejším obchodným modelom a v dôsledku toho môže vzrásť celková medzinárodná konkurencieschopnosť MSP. Podporuje súčasné oznámenie o klastroch svetovej úrovne (4) a cieľ lepšie zapojiť MSP do týchto klastrov a podporovať prenos poznatkov a internacionalizáciu.

36.

Zdôrazňuje rastúcu hrozbu čierneho trhu a vyzýva Komisiu, aby riešila problémy, ktoré z toho vyplývajú pre MSP, najmä prostredníctvom opatrení, ktoré by mohli zlepšiť ochranu duševného vlastníctva a účinnejší boj proti falšovaniu.

Uľahčenie prístupu na trhy – Širšia účasť na verejnom obstarávaní

37.

Konštatuje, že verejné obstarávanie je naďalej fragmentované a cezhraničné obstarávanie je obmedzené, a preto nalieha na Komisiu a členské štáty, aby vypracovali transparentnejší rámec, ktorý by otvoril trh verejného obstarávania v EÚ a vytvoril ďalšie príležitosti pre MSP.

38.

Víta európsky kódex osvedčených postupov Komisie (5) pri uľahčovaní prístupu MSP k objednávkam na základe verejného obstarávania a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali inovatívne zmluvné opatrenia, aby sa zvýšila účasť MSP na verejnom obstarávaní, napr. rozdelením väčšieho počtu výberových konaní na bloky alebo vytvorením možností na spoluprácu vo výzve na výberové konanie v prípadoch, kde je to možné.

39.

Víta záväzok Európskej komisie využiť sieť Enterprise Europe Network (EEN) na šírenie kódexu osvedčených postupov medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami počas roku 2009, na uľahčenie výmeny osvedčených postupov a obnovenie rovnováhy kultúry nákupov na strane týchto samospráv a zdôrazňuje, že je potrebné, aby EEN v tejto súvislosti spolupracovala s príslušnými združeniami v každom členskom štáte.

40.

Oceňuje význam odbúrania vstupných prekážok pre MSP na trh verejného obstarávania, keďže najúspešnejšie MSP majú zväčša najviac skúseností s výberovými konaniami a preto nalieha, aby sa MSP lepšie poskytovali informácie o príležitostiach existujúcich na trhu verejného obstarávania a aby sa zabezpečilo, že MSP vypracujú strategický postup vstupu na trh na základe relevantných informácií.

41.

Uznáva nadmernú administratívnu záťaž pre MSP pri príprave výberových konaní a navrhuje, aby sa vo všetkých členských štátoch v širšej miere využívali dotazníky na predbežné zistenie plnenia podmienok, ktoré veľmi znížia objem práce potrebnej na prepracovanie tých istých informácií pre ďalšie výberové konania.

42.

Upozorňuje na potenciál elektronického verejného obstarávania (e-procurement), ktorý je z veľkej časti nevyužitý. Navrhuje, aby sa výhody poskytované IKT, ktoré znižujú náklady, využívali vo väčšej miere, keďže jedna tretina objednávok v rámci verejného obstarávania v EÚ sa v súčasnosti prijíma v elektronickej forme a preto vyzýva, aby tento aspekt bol lepšie zohľadnený v SBA a aby ho Komisia a členské štáty realizovali v praxi.

Miestny a regionálny rozmer

43.

Uznáva úlohu, ktorú môžu miestne a regionálne samosprávy zohrávať pri realizácii cieľov SBA a odporúča, aby členské štáty konštruktívne spolupracovali s týmito samosprávami, najmä s cieľom presadzovať pri tvorbe verejnej politiky zásadu „najskôr myslieť v malom“, aby verejná správa na všetkých úrovniach prispela k podpore podnikateľov.

44.

Zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy poskytujú MSP priaznivé podmienky, sú významnými zákazníkmi pre ich tovar a služby a poskytujú široké spektrum poradenskej, finančnej a inej podpory, ako napr. poskytovanie cenovo prístupných obchodných priestorov.

45.

Vyzýva miestne a regionálne samosprávy, aby sa ujali SBA a prevzali v rámci možností väčšiu politickú zodpovednosť za podporu MSP prostredníctvom lepšieho zohľadňovania ich podnetov, načúvania ich názorom, reagovania na ich potreby a podpory ich rozvoja.

46.

V tejto súvislosti vyzýva všetky miestne a regionálne samosprávy, aby proaktívne zohľadňovali potreby malých a stredných podnikov a aby:

a)

vytvárali konzultačné fóra, ktoré by artikulovali záujmy miestnej a regionálnej správy a záujmy MSP s cieľom napomáhať rozvoju verejnej politiky, ktorá zohľadňuje potreby malých podnikov,

b)

uľahčovali a zlepšovali prístup k objednávkam zo strany verejného sektora a pestovali kultúru nákupu a procesu verejného obstarávania v rámci samosprávy s cieľom uľahčiť malým podnikom účasť na výberových konaniach alebo umožniť im spoluúčasť na týchto konaniach spolu s inými podnikmi. Miestne a regionálne samosprávy by mohli uľahčiť využívanie verejného obstarávania elektronickou formou (e-procurement), čo by pomohlo eliminovať prekážky, ktoré musia MSP prekonávať v rámci výberového konania,

c)

vyhodnotili úroveň sadzieb a poplatkov, ktoré orgány žiadajú od podnikateľského sektora a preskúmali spôsoby na vyváženie príspevkov do rozpočtov miestnych a regionálnych samospráv s cieľom uplatňovať v plnom rozsahu zásadu „užívateľ platí“ a znížiť finančné zaťaženie malých a stredných podnikov,

d)

spolupracovali s relevantnými agentúrami v ich oblastiach s cieľom lepšie skoordinovať prístup k informáciám, odbornému vzdelávaniu a poradenstvu pre MSP, rozvíjali skoordinované miestne alebo regionálne stratégie na poskytovanie informácií s jedinými kontaktným miestom, ktoré by bolo široko uznávané a predstavovalo miestne alebo regionálne informačné centrum reagujúce na otázky MSP v každej fáze ich vývoja. Centrálne kontaktné miesta na príslušnej miestnej alebo regionálnej úrovni, ktoré by boli blízko k MSP a ku ktorým by tieto podniky mali jednoduchý prístup, môžu znížiť úroveň frustrácie, zredukovať množstvo premrhaného času a premeškaných príležitostí pre malé a stredné podniky,

e)

podporovali využívanie služieb elektronickej verejnej správy (e-government) zo strany malých a stredných podnikov a digitálnu komunikáciu s nimi.

Uľahčenie rozvoja výskumu a vývoja, inovácií a zručností

47.

Zastáva názor, že SBA sa musí zamerať na zvýšenie efektívnosti prenosu technológií medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania a MSP a vytvoriť priaznivé podmienky a infraštruktúru pre prenos inovácií a technológie, čo je rozhodujúce pre udržanie konkurencieschopnosti, objavovanie nových podnikateľských príležitostí, boj proti nezamestnanosti a zrýchlenie rozvoja MSP.

48.

Upozorňuje na skutočnosť, že súčasná diskusia o výskume a vývoji a inovácii sa podľa všetkého zameriava na veľké podniky a novozaložené podniky s vysokým potenciálom, čo má opačný účinok na priestorovú vyváženosť a posilňuje existujúcu koncentráciu hospodárskej činnosti vo veľkých mestských aglomeráciách a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili problémy, ktoré z toho vyplývajú pre MSP pôsobiace mimo týchto hospodárskych oblastí.

49.

Konštatuje, že definícia inovácie v rámci SBA je veľmi úzka a vzťahuje sa len na inováciu v oblasti špičkových technológií, a preto nalieha na Komisiu, aby zvážila širšiu klasifikáciu inovácie a zohľadnila rôzne úrovne a typy inovácie, ktoré sa presadzujú v rôznorodých odvetviach a činnostiach MSP v celej EÚ.

50.

Víta návrh vypracovať prehľad budúcich kvalifikačných potrieb v EÚ, no vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na rôznorodosť regionálnych ekonomík a ich kvalifikačných požiadaviek spolupracovala s regiónmi pri vypracovaní takéhoto prehľadu na regionálnej a prípadne aj miestnej úrovni, a nielen na úrovni členských štátov.

Premena environmentálnych výziev na príležitosti

51.

Konštatuje, že oznámenie neodkazuje na program ECAP (Environmental Compliance Assistance Programme) a odporúča, aby sa tento problém riešil a aby sa tak zabezpečilo, že požiadavky na dodržiavanie environmentálnych predpisov budú úmerné vplyvu podniku na životné prostredie.

52.

Zastáva názor, že zavedenie stimulačných mechanizmov pre MSP a inovatívnejšie využívanie daňovej politiky vzhľadom na tieto podniky zo strany členských štátov, aby tieto podniky investovali do výrobkov a procesov, ktoré neškodia životnému prostrediu, by motivovalo malé podniky, aby boli v tejto oblasti aktívnejšie a tiež by významne zvýšilo povedomie o týchto výrobkoch a službách.

V Bruseli 12. februára 2009

Predseda

Výboru regiónov

Luc VAN DEN BRANDE


(1)  Európska komisia: Okrúhly stôl bankárov a MSP, Máj 2007.

(2)  Európska komisia: Okrúhly stôl bankárov a MSP, Máj 2007.

(3)  V rokoch 2005 až 2007 dokázala Komisia znížiť percento vlastných oneskorených platieb o polovicu. Avšak v roku 2007 bolo oneskorených viac než 22 % zo všetkých platieb, ktoré Komisia uskutočnila.

(4)  Oznámenie Komisie „Dosiahnutie klastrov svetovej úrovne v Európskej únii“ – KOM(2008) 652.

(5)  Pracovný dokument útvarov Komisie (SEC(2008) 2193): European Code of Best Practices Facilitating Access by SMEs to Public Procurement Contracts (Európsky kódex osvedčených postupov uľahčujúci prístup MSP k verejným zákazkám).


28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/23


Stanovisko Výboru regiónov „zelená kniha o územnej súdržnosti“

2009/C 120/05

VÝBOR REGIÓNOV

pripomína, že územná súdržnosť sa stane prierezovým politickým cieľom EÚ spoločne so sociálnou a hospodárskou súdržnosťou,

potvrdzuje, že tento cieľ má zabezpečiť, aby každé územie Spoločenstva malo prístup k infraštruktúram a SVHZ a tým prispelo k zlepšeniu životných podmienok európskych občanov, čo si vyžaduje uplatňovanie opatrení, ktoré dokážu zaručiť harmonický rozvoj Spoločenstva ako celku,

domnieva sa, že by sa malo pristúpiť k revízii regionálnej politiky s prihliadnutím na tento nový cieľ, čo si vyžaduje zachovanie tejto politiky v právomoci EÚ, ako aj jej zameranie na správnu rovnováhu medzi výdavkami určenými na podporu konkurencieschopnosti a výdavkami určenými na zníženie rozdielov medzi jednotlivými územiami; vyzýva preto Komisiu, aby vyhodnotlila spôsob vyčlenenia prostriedkov pre túto oblasť (earmarking),

presadzuje, aby sa vyvinuli nové ukazovatele, ktoré by umožnili väčšie zohľadnenie územných rozdielov vo všetkých verejných politických oblastiach,

vyzýva, aby sa zabezpečili dodatočné finančné prostriedky na tri aspekty územnej spolupráce, ktorá je jednoznačným prínosom pre európsku integráciu,

si myslí, že splnenie cieľa územnej súdržnosti si vyžaduje zosúladenie sektorových politík a kohéznej politiky, pričom sa musí zohľadniť územný dosah všetkých sektorových opatrení už v štádiu ich prípravy,

pripomína význam SVZ a SVHZ ako ukazovateľov územnej súdržnosti a vyjadruje poľutovanie nad tým, že dosah politík Spoločenstva na tieto služby sa neposudzuje pred vypracovaním legislatívnych návrhov Komisie a ani sa následne nevyhodnocuje,

domnieva sa, že kvalitné územné riadenie je kľúčovým prvkom v realizácii tohto cieľa a zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť toto riadenie posilnením partnerstva s územnými samosprávami v rámci viacúrovňového riadenia.

Spravodajca

:

Jean-Yves Le Drian (SES/FR), predseda regionálneho zastupiteľstva Bretónska

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu Parlamentu, Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru: Zelená kniha o územnej súdržnosti – Z územnej rozmanitosti urobiť prednosť

KOM(2008) 616 v konečnom znení

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV,

Všeobecné pripomienky k návrhom zelenej knihy Európskej komisie

1.

víta prijatie zelenej knihy Európskej komisie o územnej súdržnosti zo 6. októbra 2008 umožňujúcej na európskej úrovni začatie širokej diskusie o tejto koncepcii, ktorá sa podľa zmluvy (článok 3 Zmluvy o Európskej únii), ktorej ratifikácia práve prebieha, stane prierezovým politickým cieľom Európskej únie spoločne so sociálnou a hospodárskou súdržnosťou (1);

2.

sa domnieva, že musí byť presnejšie definovaná oblasť pôsobnosti územnej súdržnosti. Navrhuje, aby si Komisia ako základ pri definícii vzala tri rozmery politiky územnej súdržnosti načrtnuté v tretej správe o kohézii, t.j. opravný rozmer – „zmiernením existujúcich rozdielov“, preventívny rozmer – „zvýšením koherentnosti regionálnej politiky a sektorových politík s územným dopadom“ a tretí podporný rozmer prostredníctvom „zvýšenia teritoriálnej integrácie a stimulovaním spolupráce medzi regiónmi“;

3.

sa domnieva, že územná súdržnosť by mala zahŕňať aj námorný rozmer;

4.

sa domnieva, že okrem otázok, ktoré Komisia kladie v zelenej knihe, bude v budúcnosti v záujme politického dosahu koncepcie územnej súdržnosti nevyhnutné zaoberať sa aj ďalšími otázkami; podporuje návrh zintenzívniť spoluprácu rozličných orgánov a aktérov; súhlasí s tým, že koncepcia územnej súdržnosti funguje ako spojovací článok medzi hospodárskou účinnosťou, sociálnou súdržnosťou a ekologickou rovnováhou, a to tým, že pri vytváraní politických opatrení stavia do popredia trvalo udržateľný rozvoj, pričom za základ považuje príslušné územné danosti jednotlivých regiónov;

5.

žiada Komisiu, aby na základe konzultácií vypracovala bielu knihu, v ktorej by presnejšie formulovala koncepciu územnej súdržnosti a stanovila jej ciele na úrovni EÚ prostredníctvom hodnotenia územného dosahu všetkých politík Spoločenstva;

Základné zásady nového politického cieľa Európskej únie

6.

pripomína, že vo svojom stanovisku týkajúcom sa štvrtej správy o kohézii žiadal, aby kohézna politika (2) v budúcnosti viac zohľadnila otázky územnej súdržnosti, ako aj sociálnej a hospodárskej súdržnosti, ktoré predstavujú dôležitý cieľ Spoločenstva zameraný na znižovanie rozdielov;

7.

zdôrazňuje význam územnej súdržnosti ako politického cieľa, ktorý dopĺňa sociálnu a hospodársku súdržnosť a umožňuje Spoločenstvu vo väčšej miere posilniť solidaritu v rámci Európskej únie, ako aj účinne prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju, rešpektujúc zásadu subsidiarity a rozdelenie kompetencií medzi rôzne úrovne riadenia;

8.

poukazuje na to, že cieľ územnej súdržnosti sa musí uplatňovať na celé územie Európskej únie, teda na všetky jej regióny, avšak nesmie ohrozovať priority definované v rámci regionálnej politiky a štrukturálnych fondov;

9.

vyzýva Komisiu, aby prehĺbila výskum a vyvinula príslušné ukazovatele (v prípade potreby na nižšej ako regionálnej úrovni) týkajúce sa osobitných sociálno-ekonomických problémov rôznych typov regiónov, najmä (avšak nie výlučne) horských oblastí, ostrovov, oblastí s nízkou hustotou zaľudnenia a pohraničných oblastí, ako i veľmi vzdialených regiónov, ktorých špecifická situácia sa uvádza jednotlivo v článkoch 158 a 299 Zmluvy o Európskom Spoločenstve, a to s cieľom vyzdvihnúť špecifické možnosti a nevýhody všetkých týchto regiónov;

10.

vyzýva Komisiu, aby výrazne spresnila štatistické údaje a ich kartografické znázornenie tak, aby odrážali reálnu situáciu;

11.

potvrdzuje, že územná súdržnosť má zabezpečiť, aby každé územie Spoločenstva malo prístup k infraštruktúram a službám všeobecného hospodárskeho záujmu a tým prispelo k zlepšeniu životných podmienok ľudí podľa európskych štandardov 21. storočia, pričom uznáva, že prístup nezávisí len od geografických podmienok, ale určujú ho aj možnosti prepojenia, dostupnosť a kvalita infraštruktúry a služieb;

12.

si myslí, že pojem územnej súdržnosti je založený na zásade solidarity a vyžaduje si uplatňovanie opatrení zameraných na harmonický rozvoj Spoločenstva ako celku a na zmenšenie rozdielov v úrovni rozvoja jednotlivých území;

13.

pripomína, že v nedávnych správach o súdržnosti sa poukazuje na zhoršenie určitých územných rozdielov medzi európskymi regiónmi a na úrovni nižšej ako sú regióny. Tieto rozdiely charakterizujú javy ako územná segregácia spôsobujúca určité formy vytvárania get, ako aj pokračujúci úpadok niektorých oblastí, ktoré sú veľmi vzdialené. Vzhľadom na spomínané rozdiely je viac ako predtým nevyhnutné, aby sa územná súdržnosť zaradila medzi komplexné úlohy Európskej únie;

14.

sa domnieva, že túto nevyhnutnosť ďalej odôvodňujú dodatočné náklady, ktoré vyplývajú z nedostatočnej územnej súdržnosti v Európe: dodatočné environmentálne náklady súvisiace najmä s preplnenými mestskými oblasťami a otepľovaním podnebia a dodatočné náklady vyvolané priestorovou koncentráciou sociálnych problémov; nedostatočná územná súdržnosť napokon škodí aj fungovaniu jednotného európskeho trhu, pretože obmedzuje možnosti určitých území využívať slobody obsiahnuté v zmluvách;

15.

navrhuje, aby sa územná súdržnosť stala neoddeliteľnou súčasťou stratégie EÚ na zvládnutie prebiehajúcej finančnej a zároveň hospodárskej krízy; v tejto súvislosti vzhľadom na zložité problémy, ktoré bude treba zvládať v nadchádzajúcom období, žiada, aby sa rozpočtové zdroje zachovali prinajmenšom na súčasnej úrovni alebo sa podľa možnosti zvýšili;

16.

je proti akejkoľvek iniciatíve, ktorá by na základe nečakaných okolností alebo z iných dôvodov čo len čiastočne alebo skryto vracala kohéznu politiku na národnú úroveň;

Smerom k revidovanej regionálnej politike, ktorá bude podporovať územnú súdržnosť

17.

sa domnieva, že cieľ územnej súdržnosti dopĺňa cieľ hospodárskej a sociálnej súdržnosti a že všetky tri formy súdržnosti sa musia navzájom posilňovať, z čoho vyplýva, že všetky spoločné politiky s územným dosahom, a to zvlášť regionálna politika, by mali zohľadňovať cieľ hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Vyzýva Komisiu, aby vypracovala modely sektorovej integrácie na regionálnej úrovni, ktoré by posilnili územnú súdržnosť;

18.

vyzýva Komisiu, aby v rámci vyčleňovania prostriedkov (tzv. earmarking), realizovaného v súvislosti so štrukturálnymi fondmi v období rokov 2007 – 2013, vyhodnotila prínos Lisabonskej a Göteborskej stratégie pre územnú súdržnosť;

19.

navrhuje Komisii, aby sa v období rokov 2014 – 2020 zamerala nielen na sociálnu a hospodársku súdržnosť, ale vzala do úvahy aj územnú súdržnosť. V tejto súvislosti vyzýva, aby sa v regionálnej politike dosiahla správna rovnováha medzi výdavkami určenými na podporu konkurencieschopnosti, ktorá v globalizovanom prostredí stimuluje ekonomický rast a medzi výdavkami určenými na zníženie rozdielov medzi územiami s cieľom dosiahnuť ciele stanovené v oblasti súdržnosti;

20.

presadzuje, aby sa vyvinuli nové nástroje a najmä ukazovatele v závislosti od potrieb súvisiacich s implementáciou územnej súdržnosti (3), a to tiež prostredníctvom analýz týkajúcich sa úrovní nižších než regióny. Na vývoj primeraných regionálnych stratégií a politických opatrení reagujúcich na danú situáciu sa musia určiť vhodné ukazovatele, ktoré by umožnili, aby verejné opatrenia brali do úvahy územné rozdiely (napr. disponibilný príjem na obyvateľa na zohľadnenie prevodov ako doplnok k HDP na obyvateľa, príjmy z daní), prístup k rôznym službám (doprava, rozvod energií, zdravotníctvo, vzdelávanie), demografická štruktúra a štruktúra osídlenia (údaje o rozložení obyvateľstva, úrovni starnutia a miere závislosti) alebo dokonca vytvorenie komplexného indexu ľudského rozvoja (4);

Územná spolupráca

21.

pripomína nepopierateľný európsky prínos územnej spolupráce a jej prínos pre cieľ územnej súdržnosti. V tejto súvislosti vyzýva na podstatné zvýšenie celkového rozpočtu EÚ, s cieľom zabezpečiť dodatočné finančné prostriedky na túto časť regionálnej politiky, aby sa jej úloha neobmedzovala iba na výmenu osvedčených postupov, avšak tento krok by sa nemal uskutočniť na úkor ďalších dvoch cieľov EÚ v oblasti súdržnosti;

22.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila nové otvorené strategické príležitosti prostredníctvom spolupráce na úrovni euro-regiónov, ktoré predstavujú strategickú úroveň riadenia a intervencie, pričom sa javia ako nanajvýš vhodné na riešenie otázok územnej súdržnosti. Pripomína, že Európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) (5) vďaka vytváraniu štruktúry európskej spolupráce, ktorá sa týka cezhraničných, nadnárodných a medziregionálnych projektov, podporuje účinnú spoluprácu zahŕňajúcu širokú škálu činností, ako i posilnenie susedských vzťahov, zblíženie národov, prenos vedomostí a výmenu osvedčených postupov;

Cezhraničná spolupráca

23.

poukazuje na špecifickú úlohu cezhraničnej spolupráce v európskej integrácii a na dôležitosť dosiahnutých výsledkov: obmedzenie ochranných opatrení na vnútorných hraniciach EÚ, zmena funkcie vonkajších hraníc (spoločný rozvoj, boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodu, podpora rozvoja v oblastiach susediacich s tretími krajinami EÚ), podpora zmeny vonkajších hraníc na vnútorné hranice v súvislosti so vstupom nových členských štátov;

24.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí zameranom na zjednodušenie a zlepšenie riadenia cezhraničných programov napríklad vymedzením spoločných finančných prostriedkov na oboch stranách hranice a podporuje úmysel Komisie vyhodnotiť implementáciu EZÚS;

Nadnárodná spolupráca

25.

odporúča podporovať túto spoluprácu na príslušných územiach (napríklad prímorské oblasti, povodia riek alebo horské oblasti), aby sa zlepšila územná integrácia a zmenšili regionálne rozdiely a rozdiely na nižších úrovniach v regiónoch v záujme účinného riešenia problémov týkajúcich sa ochrany životného prostredia, boja proti znečisťovaniu a zlepšenia dopravných sietí v rámci spoločne stanovených stratégií v oblasti územného plánovania. Zároveň je však nutné rešpektovať úlohu a právomoci existujúcich orgánov verejnej správy a strategické priority v oblasti súdržnosti v príslušnom regióne;

26.

domnieva sa, že by sa mali podporovať strategické prístupy ako vytváranie makroregiónov (napr. budúca stratégia EÚ pre oblasť Baltského mora); na nadnárodnej úrovni regionálnych morí by sa mali zaviesť rámce inovatívneho riadenia, ktoré by podporili integrovanú námornú politiku nedávno prijatú v EÚ a pomocou ktorých by bolo možné dosiahnuť lepší súlad medzi aktivitami Spoločenstva rozvíjaných v rámci EÚ, ako aj spolu s dotknutými štátmi mimo Únie;

Medziregionálna spolupráca

27.

zdôrazňuje význam medziregionálnej spolupráce (o ktorom sa Európska komisia v zelenej knihe nezmieňuje), keďže predstavuje významný prostriedok na výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi územiami, ktoré spolu nesusedia, ale majú spoločné doplňujúce projekty rozvoja. Praje si však, aby sa nástroj medziregionálnej spolupráce v budúcnosti lepšie prispôsobil potrebám miestnych a regionálnych samospráv, a to prostredníctvom väčšej pružnosti pri výbere oblastí spolupráce;

Územná spolupráca s krajinami mimo EÚ

28.

zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie opatrení v rámci územnej spolupráce s vonkajším aspektom tejto spolupráce, so zreteľom na rozšírenie EÚ (o krajiny Západného Balkánu a Turecko), s krajinami, ktoré môžu byť zahrnuté do európskej susedskej politiky, Ruskou federáciou a krajinami susediacimi s najvzdialenejšími regiónmi;

Súlad verejných politík Spoločenstva s územnou súdržnosťou

29.

je toho názoru, že cieľ územnej súdržnosti sa musí uplatňovať na všetky politiky Spoločenstva. Je preto potrebné, aby sa sektorové politiky a regionálna politika ešte viac vzájomne dopĺňali a zároveň treba zabezpečiť ich súlad bez ohľadu na to, či sú finančnej alebo regulačnej povahy;

30.

v tomto smere vyjadruje poľutovanie nad tým, že pri vypracovaní a implementácii politík Spoločenstva sa príliš často dostatočne neberú do úvahy ich územné dôsledky, čo vystavuje miestne a regionálne samosprávy negatívnym účinkom týchto politík (strata aktivít alebo pracovných miest, environmentálne škody, ďalšia koncentrácia alebo vyľudňovanie);

31.

pripomína významnú funkciu územného plánovania ako súboru postupov, ktoré sa snažia o harmonické usporiadanie rôznych spôsobov využitia a aktivít na danom území s cieľom zaručiť koherentnosť verejných politík Spoločenstva a cieľov územnej súdržnosti;

32.

uznáva, že niektoré tieto problémy vyriešili opatrenia prijaté v rámci regionálnej politiky Spoločenstva, najmä v rámci programov na podporu štrukturálnych zmien (priemyselné zmeny, rozvoj vidieka v kontexte reformy SPP);

33.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že prevláda značný nesúlad medzi opatreniami v oblasti výskumu, technického rozvoja a inovácií a územnou súdržnosťou a zdôrazňuje, že je potrebné väčšmi prihliadať na územný rozmer EÚ, a to aj v rámci vnútroštátnych politík v oblasti výskumu a inovácií;

34.

si myslí, že analogicky so sociálnou horizontálnou klauzulou, s ktorou počíta Lisabonská zmluva, je zohľadnenie územného dosahu sektorových opatrení nevyhnutné už v štádiu prípravy, aby sa dal predvídať ich územný účinok;

35.

v tejto súvislosti vyzdvihuje významný vplyv transeurópskych dopravných, energetických a telekomunikačných sietí na dosiahnutie cieľa územnej súdržnosti a nabáda Komisiu, aby sa zamerala najmä na ne;

36.

obzvlášť zdôrazňuje, že je potrebné zosúladiť politické opatrenia Spoločenstva v oblastiach na rozhraní pevniny a mora;

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP)

37.

je toho názoru, že SPP, ktorá ma výrazný územný dosah, musí namiesto zvyšovania rozdielov medzi regiónmi vo väčšej miere prispievať k územnej súdržnosti tým, že bude predvídať územné dôsledky budúcej reformy, aby obmedzila jej negatívne účinky a že bude počítať s adaptačnými opatreniami pre územia, ktoré by táto reforma mohla negatívne zasiahnuť;

38.

odporúča, aby sa opatrenia určené na rozvoj vidieka v rámci druhého piliera SPP lepšie koordinovali s regionálnou politikou s cieľom dosiahnuť väčšiu komplementaritu medzi rozvojom vidieka a rozvojom miest, pričom výsledným cieľom by malo byť dosiahnuť v programoch po roku 2013 technicky a politicky čo najrozsiahlejšie zjednodušenie a synergie medzi obidvomi politikami;

Spoločná dopravná politika

39.

nazdáva sa, že v rámci rozvoja spoločnej dopravnej politiky a jej dosahu na klimatické zmeny nemožno opomenúť špeciálny význam tejto politiky pre jednotlivé územia, ktorých prístupnosť závisí výlučne od určitých spôsobov dopravy, najmä leteckej;

40.

navrhuje, aby sa pri nadchádzajúcom prepracovaní transeurópskej dopravnej siete osobitne zohľadnilo zabezpečenie prístupnosti regiónov v závislosti od príslušných noriem, ako aj napojenie na mestské dopravné siete, ktoré by významne prispelo k celkovej prepojenosti a súdržnosti;

Životné prostredie

41.

sa domnieva, že citlivá otázka, akou sú klimatické zmeny, sa odlišuje v závislosti od regiónov (napríklad pokiaľ ide o uplatňovanie systému EÚ na obchodovanie s emisiami skleníkových plynov, riadenie pobrežných oblastí atď.);

Návrhy týkajúce sa územného dosahu vývoja služieb všeobecného záujmu (SVZ) a služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ)

42.

pripomína význam SVHZ ako skutočných ukazovateľov územnej súdržnosti, tak ako sa uvádza v primárnom práve Spoločenstva (článok 16 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), a v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že územný dosah politík Spoločenstva na služby všeobecného záujmu a najmä na služby všeobecného hospodárskeho záujmu sa neposudzuje predtým, ako Komisia predloží legislatívne návrhy a ani sa následne nevyhodnocuje;

43.

poukazuje na riziká fragmentácie vnútorného trhu, kedy občania napriek potvrdeniu cieľa, ktorým je zachovanie univerzálnej služby, nemajú žiaden prístup k miestnym službám;

44.

podporuje zachovanie univerzálneho prístupu k týmto službám v rámci tradičných záväzkov vyplývajúcich z verejných služieb a s ohľadom na rovnaké zaobchádzanie a podmienku integrácie regiónov do celosvetového hospodárstva;

45.

žiada v súlade so zásadou subsidiarity obsiahnutou v Lisabonskej zmluve, ako aj s Protokolom o službách všeobecného záujmu pripojeným k Lisabonskej zmluve, aby sa zachovalo právo a sloboda miestnych a regionálnych samospráv prijímať opatrenia ako poskytovateľ, správca alebo prijímateľ služieb všeobecného hospodárskeho záujmu;

46.

opätovne opakuje, že pre územné samosprávy je nevyhnutná právna istota pri vykonávaní operácií súvisiacich s poskytovaním, riadením alebo prijímaním SVHZ, považuje preto za nevyhnutné, aby bol súlad ich osobitostí s ohľadom na právne predpisy v oblasti verejného obstarávania s právnymi predpismi členských štátov týkajúcimi sa štátnej pomoci uznaný v rámci príslušných predpisoch Spoločenstva;

Návrhy týkajúce sa zlepšenia územného riadenia

47.

zdôrazňuje, že činnosť rôznych úrovní riadenia na tom istom území s odlišnými a niekedy protichodnými účinkami vedie k potrebe zlepšenia kvality riadenia, predovšetkým s ohľadom na územný rozmer, na úrovni čo najbližšie k občanom, aby sa tak napravilo nedostatočné prepojenie verejných politík; táto nová forma územného riadenia je kľúčovým prvkom v realizácii cieľa územnej súdržnosti;

48.

pokladá za vhodné, aby Komisia určila nástroje na uľahčenie vertikálnej spolupráce medzi rôznymi úrovňami vlády mimo existujúce inštitucionálne vzťahy;

49.

pripomína, že cieľ územnej súdržnosti sa nesmie prejaviť zmenou rozdelenia kompetencií, predovšetkým pokiaľ ide o územné plánovanie, ktoré musí ostať v kompetencii členských štátov a ich územných samospráv; avšak vlády členských štátov, najmä tých centralizovanejších, by mali zintenzívniť spoluprácu s miestnymi a regionálnymi aktérmi, s cieľom zlepšiť koordináciu národných sektorových politík na regionálnej a miestnej úrovni;

50.

vyzýva, aby sa objasnili kompetencie jednotlivých úrovní verejnej správy v členských štátoch a aby sa rozvíjali prierezové alebo horizontálne politiky a koordinačné funkcie;

51.

žiada o rozšírenie rozhodovacích právomocí pre regionálne orgány v súvislosti s riadením štrukturálnych fondov, pričom všetkým regiónom EÚ by mal byť udelený štatút riadiaceho orgánu;

52.

presadzuje posilnenie viacúrovňového riadenia (6), aby sa dosiahlo stanovenie spoločných strategických cieľov napríklad v oblasti prístupu, trvalo udržateľného vývoja a námornej politiky, do ktorých by sa v rámci svojich možností zapojili všetky zainteresované strany, čím by sa zaručilo plné uplatňovanie zásady partnerstva. Skutočné viacúrovňové riadenie zahŕňa aj spoločnú realizáciu a ďalšie nadväzujúce aktivity;

53.

pripomína v tejto súvislosti, že príslušní ministri v „prvom akčnom programe týkajúcom sa uplatňovania územnej agendy Európskej únie“ z 23. novembra 2007 vyjadrili „presvedčenie, že viacúrovňová správa vecí verejných je základným nástrojom vyváženého územného rozvoja EÚ“ a ponúkli, že s vybranými aktérmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi dohodnú implementáciu priorít územnej agendy;

54.

vyzýva Komisiu, aby pozornejšie analyzovala existujúce spôsoby uplatňovania partnerstva v členských krajinách EÚ s cieľom posilniť kapacitu miestnych a regionálnych orgánov a ich združení, aby sa z nich mohli stať aktívni partneri.

V Bruseli 12. februára 2009

Predseda

Výboru regiónov

Luc VAN DEN BRANDE


(1)  Ako to Výbor regiónov žiadal vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy CdR 388/2002 fin na tému územnej súdržnosti (spravodajca: pán Valcarcel Siso).

(2)  Pozri stanovisko CdR 97/2007 fin na tému Štvrtá správa o hospodárskej a sociálnej kohézii (spravodajca: pán Michael Schneider).

(3)  Pozri stanovisko CdR 97/2007 fin na tému Štvrtá správa o hospodárskej a sociálnej kohézii (spravodajca: pán Michael Schneider).

(4)  V súvislosti s metodikou vyvinutou Rozvojovým programom Organizácie spojených národov.

(5)  Pozri stanovisko CdR 308/2007 fin na tému Európske zoskupenie územnej spolupráce: nový impulz pre územnú spoluprácu v Európe (spravodajkyňa: pani Mercedes Bresso).

(6)  V súlade s predchádzajúcimi stanoviskami Výboru regiónov: CdR 149/2008 fin na tému Riadenie a partnerstvo v oblasti regionálnej politiky na vnútroštátnom, regionálnom a projektovom základe (spravodajca: pán Vladimir Kisiov); CdR 397/2006 fin na tému Balíček lepšia právna regulácia 2005 a 2006 (spravodajca: pán Luc Van den Brande) a CdR 103/2001 fin na tému Biela kniha o európskej správe (spravodajca: pán Michel Delebarre).


28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/29


Stanovisko Výboru regiónov „zelená kniha o kvalite poľnohospodárskych výrobkov“

2009/C 120/06

VÝBOR REGIÓNOV

žiada, aby bol vytvorený rámec podpory, ktorý zabezpečí dlhodobú stabilitu pri rozhodovaní o investíciách, a to prostredníctvom trhovo orientovaných opatrení, vrátane právnych predpisov, ktorými sa zavedie označovanie pôvodu poľnohospodárskych surovín, a presadzovaním výrobných noriem EÚ,

zasadzuje sa za podporu systémov zemepisných označení a súkromných systémov certifikácie, pod podmienkou, že sa verejné orgány zaručia za kvalitu a pôvod týchto výrobkov,

žiada zaviesť v rámci Spoločenstva jednoznačnú definíciu niektorých „vyhradených pojmov“, ktoré poukazujú na výrobné metódy typické pre určitý región, ako „poľnohospodársky výrobok z farmy“, „tradičný výrobok“, „horský výrobok“ a „bez použitia GMO“,

žiada, aby sa povinné označovanie krajiny pôvodu poľnohospodárskych výrobkov rozšírilo na všetky suroviny a polotovary,

domnieva sa, že zemepisný pôvod by mal byť uvedený aj pri spracovaných výrobkoch,

zastáva názor, že v budúcnosti sa treba zamerať na podporu existujúcich systémov, a nie na nové systémy,

navrhuje podporovať rozšírenie označení CHOP a CHZO aj v rámci WTO,

nazdáva sa, že je potrebné otvorene zakázať používanie geneticky modifikovaných organizmov vo všetkých výrobných fázach pre výrobky s chráneným označením pôvodu (CHOP), chráneným zemepisným označením (CHZO) a zaručené tradičné špeciality (ZTŠ), s cieľom zabezpečiť a ochrániť zachovanie tradičných výrobných metód a typických charakteristík výrobkov,

žiada, aby Komisia uvažovala o potrebe väčšej flexibility a o zvýšení rozpočtových prostriedkov na propagáciu,

navrhuje, aby Komisia preskúmala označenie zaručené tradičné špeciality (ZTŠ).

Spravodajca

:

Milner Whiteman OBE (UK/ÚEN-EA), člen okresnej rady, Bridgnorth

Referenčný dokument

Zelená kniha o kvalite poľnohospodárskych výrobkov: normy pre výrobky, požiadavky na hospodárenie a systémy kvality

KOM(2008) 641 v konečnom znení

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV,

Všeobecne

1.

vníma túto zelenú knihu pozitívne, pretože jej cieľom je vytvoriť rámec, ktorý by umožnil získať pre kvalitnú poľnohospodársku výrobu v EÚ väčšiu podporu, ochranu a silnejšie prepojenie so spotrebiteľom pričom by sa malo zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže prostredníctvom podvodného využívania existujúcich označení pôvodu. Krajinný ráz regiónov a ich identita, ktoré vytvárajú svojou výrobnou činnosťou poľnohospodári, nadobudnú tak dlhodobo stabilnú podobu, čo prispeje k ďalšiemu rozvoju regiónov a pomôže znížiť riziko vyľudnenia vidieka;

2.

žiada, aby bol vytvorený rámec podpory, ktorý zabezpečí dlhodobú stabilitu pri rozhodovaní o investíciách, a to prostredníctvom trhovo orientovaných opatrení, vrátane právnych predpisov, ktorými sa zavedie označovanie pôvodu poľnohospodárskych surovín, a presadzovaním výrobných noriem EÚ, najmä v oblasti bezpečnosti potravín a hygieny, ako aj z hľadiska ochrany životného prostredia a tradičných výrobných techník;

3.

dúfa, že zelená kniha prinesie silnejšie impulzy a podporu kvalitných výrobkov v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Je totiž zrejmé, že nariadenia (ES) č. 510/2006 a (ES) č. 509/2006 o označení pôvodu sa zatiaľ takmer neuplatňujú. Existujú preto oprávnené pochybnosti, či je väčšine spotrebiteľov vôbec jasný význam označení ako „chránené označenie pôvodu“ (CHOP), „chránené zemepisné označenie“ (CHZO), „zaručená tradičná špecialita“ (ZTŠ) alebo „organická výroba“. Preto by mali byť prehodnotené a prepracované doterajšie reklamné a informačné kampane, a činnosť v rámci prvého a druhého piliera SPP by sa mala viac zameriavať na podporu výroby kvalitných produktov a na zníženie nákladov na certifikačné a kontrolné postupy;

4.

zdôrazňuje, že uniformizácia výrobkov a koncentrácia produkcie sú faktory, v dôsledku ktorých sú poľnohospodári vystavení vplyvom kolísania svetového trhu a ktoré ohrozujú rozmanitosť regiónov;

5.

pozitívne vníma skutočnosť, že zelená kniha uznáva vnútornú spätosť kvality poľnohospodárskych výrobkov s regionálnymi tradíciami, rozvojom a trvalou udržateľnosťou, ktoré však treba podporovať a chrániť pomocou systémov zemepisných označení a ich duševné vlastníctvo musí byť chránené pred veľmi častým falšovaním chránených označení vytvorením medzinárodného registra;

6.

považuje za dôležité podporovať rozvoj iniciatív ako poľnohospodárske trhy a priamy predaj, ktoré umožňujú skrátiť distribučný reťazec znížením počtu medzistupňov. Takéto iniciatívy znamenajú nielen nižšie ceny poľnohospodárskych výrobkov a zníženie spotreby pohonných hmôt, a tým aj menšie znečisťovanie životného prostredia, ale aj zvýšenie hodnoty tradičných miestnych výrobkov na základe sezónnej dostupnosti, čo je zárukou čerstvosti, pôvodnosti a chute. Okrem toho sa takto dajú výrobky lepšie kontrolovať;

7.

rozhodne súhlasí s tým, že najsilnejšou zbraňou poľnohospodárov v EÚ je kvalita a že spotrebitelia žiadajú chutné, tradičné, autentické potraviny, ktoré pochádzajú z ich regiónu, a rovnako aj dobré životné podmienky zvierat a ochranu životného prostredia. Poľnohospodári v EÚ tak majú skutočne možnosť jasne odlíšiť svoje produkty na trhu a získať za ne vyššiu cenu;

8.

súhlasí s tým, že na čoraz otvorenejšom celosvetovom trhu je v súvislosti s rokovaniami v rámci WTO nevyhnutné informovať spotrebiteľov a priblížiť im normy EÚ pre kvalitu a bezpečnosť potravín ako výhodné zlepšenie vlastností potravín, ktoré v mnohých prípadoch predstavuje ich jedinečnosť. Vyzýva Európsku komisiu, aby primäla obchodných partnerov EÚ, aby uznali zemepisné označenia;

9.

zdôrazňuje potrebu vytvoriť rámec, ktorý by dokázal držať krok s čoraz väčšími požiadavkami spotrebiteľov v celosvetovom meradle a požiadavkami poľnohospodárov v EÚ. Poľnohospodári preto potrebujú podporné opatrenia, ako je väčšia pružnosť a zvýšenie prostriedkov na propagáciu zemepisných označení alebo súkromných systémov certifikácie, ktoré sami riadia, pod podmienkou, že sa verejné orgány zaručia za kvalitu a pôvod týchto výrobkov. Tieto systémy sú flexibilné a rýchlo reagujú na nové požiadavky poľnohospodárov a trhu;

Úloha miestnych a regionálnych orgánov

10.

zastáva názor, že miestne a regionálne orgány majú rozsiahle skúsenosti a preukázali, že sú schopné ovplyvňovať a podporovať kvalitnú poľnohospodársku výrobu svojimi opatreniami v oblastí riadenia európskych plánov rozvoja vidieka, územného plánovania a regionálneho rozvoja. V mnohých prípadoch tieto orgány pomohli zvýšiť kvalitu poľnohospodárskej výroby, napríklad tým, že podporovali zavedenie systémov zemepisných označení;

11.

poukazuje na novú štruktúru SPP (oddelená podpora) a na skutočnosť, že poľnohospodári v EÚ musia čoraz viac čeliť tlaku celosvetového trhu. Preto je nevyhnutné uznať, že v EÚ dosahujú poľnohospodári vyššiu úroveň kvality výrobných procesov a výrobkov (v oblastiach ako je trvalá udržateľnosť, zabezpečenie hygienických a bezpečnostných požiadaviek pri pestovaní kultúr a výrobe produktov, bezpečnosť a dodržiavanie práv pracovníkov, dobré životné podmienky zvierat a územný rozvoj regiónov) ako v tretích krajinách, a tieto vyššie požiadavky by mala EÚ aj po roku 2013 vyrovnávať priamymi platbami.. Je to dôležité najmä pre miestne a regionálne orgány, pretože poľnohospodárska činnosť v EÚ ovplyvňuje hospodárstvo, krajinný ráz a život obyvateľstva vo všetkých regiónoch;

12.

poukazuje na to, že by mali byť vytvorené podmienky na to, aby miestne a regionálne orgány mohli vďaka programom EÚ na rozvoj vidieka podporiť, a to aj finančne, kvalitu poľnohospodárskej výroby. Miestne a regionálne orgány majú rozhodujúci význam pri určovaní priorít a realizácii týchto programov, ktoré sa veľmi osvedčili, pretože poľnohospodárom v EÚ poskytujú skutočné výhody;

13.

si všimol pozitívne výsledky iniciatív na podporu novej „teritorializácie“ poľnohospodárstva, ktorá vytvára pevnejšie väzby medzi oblasťou pôvodu, spotrebiteľmi a poľnohospodárstvom; trhy s poľnohospodárskymi výrobkami a kampane v školách sú konkrétnymi príkladmi, ako sa občania a najmä deti môžu lepšie oboznámiť s poľnohospodárskymi výrobkami, so spôsobmi ich výroby, s ich organoleptickými vlastnosťami a sezónnym charakterom; žiada Európsku komisiu, aby podporovala šírenie týchto osvedčených postupov;

14.

uvedomuje si, že činnosť miestnych a regionálnych orgánov zameraná na podporu dopytu po kvalitných poľnohospodárskych výrobkoch prostredníctvom rôznych opatrení v záujme zlepšenia verejného obstarávania vo všetkých oblastiach, vrátane stravovacích služieb pre školy a nemocnice, by mohla podstatnou mierou pomôcť pri plnení cieľov zelenej knihy. Výbor sa preto vyslovuje za postupné všeobecné rozšírenie tohto postupu, ktorý by mal byť podporovaný aj prostredníctvom primeranej formy pomoci. Vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy výsledky týchto projektov, ktoré iniciovali územné samosprávy, a zohľadnila pri tom niektoré aspekty, ako napríklad znižovanie objemu potravinového odpadu v jedálňach a kvalitu poľnohospodárskych výrobkov;

15.

vyzdvihuje tiež kroky na podporu tradičných poľnohospodárskych metód, v záujme rešpektovania ekosystémov, biodiverzity a miestnej spotreby, ktoré v rámci rozvojových programov podnikli viaceré miestne a regionálne samosprávy EÚ v tretích krajinách;

Výrobné požiadavky a obchodné normy

16.

chce pripomenúť Komisii, že poľnohospodári, spotrebitelia a priemysel naďalej odmietajú systém a logo EÚ (ako to bolo zdôraznené na konferencii o normách, ktorú vo februári 2007 usporiadala Komisia). Spotrebiteľa možno lepšie získať a informovať pomocou jasného označenia pôvodu a špecifickej kvality výroby. Okrem toho sa neberie do úvahy skutočnosť, že na vytvorenie loga a získanie akejkoľvek podpory zo strany spotrebiteľa je potrebný istý čas a že kontrola dodržiavania si vyžaduje náklady. Trh a poľnohospodári vytvorili svoje vlastné systémy ako dosiahnuť tieto ciele, preto sa v záujme lepšieho zhodnotenia vynaložených prostriedkov a väčšieho zapojenia spotrebiteľa zasadzujeme za podporu systémov zemepisných označení a súkromných systémov certifikácie, pod podmienkou, že sa verejné orgány zaručia za kvalitu a pôvod týchto výrobkov, pričom toto označenie musí byť pre spotrebiteľa jasné a nesmie z neho vyplývať žiadne ďalšie administratívne ani finančné zaťaženie;

17.

žiada zjednodušenie v oblasti obchodných noriem, zdôrazňuje však, že treba vytvoriť užší vzťah medzi potrebami výroby a výsledným produktom, a to vďaka jasnejšej terminológii, úsiliu v právnej oblasti a správnemu informovaniu spotrebiteľov prostredníctvom označení. Ďalej považuje za potrebné odstrániť zbytočné bariéry, ako aj kvantitatívne odchýlky, pokiaľ ide o pojem kvality poľnohospodárskych výrobkov; preto pozitívne vníma nedávny návrh Európskej komisie, ktorým sa rušia normy z hľadiska rozmerov a tvaru rôznych druhov ovocia a zeleniny. Treba však zachovať prísne opatrenia, aby sa zabezpečila ochrana poľnohospodárov a spotrebiteľov a vybudovala vzájomná dôvera. Je to obzvlášť dôležité v prípade geneticky modifikovaných organizmov a geneticky modifikovaných potravín. Tieto opatrenia by však nemali mať rovnaký účinok ako iné právne predpisy, ktoré chránia spotrebiteľov pred zavádzaním. V tomto smere by bolo vhodné sformulovať jasné definície týkajúce sa požiadaviek výroby alebo charakteristických vlastností, na základe ktorých sa používajú niektoré pojmy, ako napríklad „poľnohospodársky výrobok z farmy“„voľný chov“ a „nízke emisie CO2“. Mohlo by tiež byť užitočné vymedziť definíciu generických výrobkov a stanoviť minimálne požiadavky ich uvedenia na trh a zaviesť v rámci Spoločenstva jednoznačnú definíciu niektorých „vyhradených pojmov“, ktoré poukazujú na výrobné metódy typické pre určitý región, ako „poľnohospodársky výrobok z farmy“, „tradičný výrobok“, „horský výrobok“ a „bez použitia GMO“. Tieto označenia by mohli byť, za predpokladu primeranej, stálej overiteľnej vlastnej kontroly, uvádzané ako nepovinné označenie na etikete výrobku;

18.

zdôrazňuje, že spotrebitelia v EÚ chcú rozhodne stále vedieť, z akej krajiny pochádzajú ich potraviny. Existuje čoraz viac príkladov, ktoré ukazujú, že spotrebitelia sú v tejto súvislosti mylne informovaní. Výbor preto žiada, aby sa povinné označovanie krajiny pôvodu poľnohospodárskych výrobkov rozšírilo na všetky suroviny a polotovary a na základné zložky hotových výrobkov, ako napríklad šunka a syr;

19.

navrhuje, aby sa v členských štátoch zjednotila daň z pridanej hodnoty na produkty z poľnohospodárskej výroby a chovu zvierat, pretože spravodlivou hospodárskou súťažou medzi poľnohospodárskymi výrobcami sa zabezpečí lepšia kvalita výrobkov;

Špecifické systémy kvality EÚ

20.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby spotrebitelia na celom svete dôverovali systému zemepisných označení EÚ. Spotrebiteľ musí byť rozhodne lepšie informovaný o podstate týchto systémov (pričom duševné vlastníctvo názvov musí byť rešpektované v medzinárodnom meradle), ako aj o ich vnútornej spätosti s regiónmi. Kľúčový význam v tejto súvislosti má preto zavedenie propagačných kampaní zameraných na informovanie spotrebiteľov, na ktoré by sa mali vyčleniť osobitné finančné prostriedky. V rámci Európskej únie členské štáty oficiálne prijmú potrebné opatrenia na zamedzenie neoprávneného používania označení CHOP a CHZO na svojom území, v súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 510/2006;

21.

nástojí na tom, aby sa dôvera spotrebiteľa získavala pomocou úplnej transparentnosti, a preto by mal byť zemepisný pôvod uvedený aj pri spracovaných výrobkoch. Aby sa v budúcnosti nenarušila integrita zemepisného označovania v prípade, že sú na etikete konečného výrobku uvedené použité produkty so zemepisným označením, musí byť zaručené, že daná prísada sa bude vo výrobku vyskytovať v takom množstve, aby určovala jeho charakter, a použitie zemepisného označenia musí schváliť príslušné združenie a orgány pre ochranu tohto označenia;

22.

domnieva sa, že pokiaľ ide o zemepisné označovanie, je dôležité stanoviť kritériá, ktoré bude možné použiť pri rozhodovaní, či je názov nechránený alebo či môže byť chránený ako zemepisné označenie. Zoznam výrobkov sa môže rozšíriť o lesné bobule a huby a výrobky z nich. Taktiež by sa malo zabezpečiť, aby zoznam výrobkov zahŕňal aj výrobky z bobuľovitých plodov a ovocia. Komisia by tiež mala zohľadniť existenciu kolektívnych certifikovaných značiek uznávaných v členských štátoch (osobitná kvalita) a mala by členským štátom navrhnúť spoločné pravidlá pre uznávanie týchto nástrojov kvality;

23.

domnieva sa, že je potrebné dosiahnuť väčšiu homogénnosť v typológii organizácií a postupov týkajúcich sa kontroly a certifikácie ekologických výrobkov, v záujme posilnenia bezpečnosti a dôvery spotrebiteľov, a to pomocou nového loga EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo, ktoré by zaručilo rovnaké kritériá výroby, kontroly a certifikácie na úrovni Spoločenstva, prispelo by k vyriešeniu problémov, ešte viac by podporilo jednotný trh Spoločenstva s ekologickými výrobkami a mohlo by skutočne pomôcť zabezpečiť lepšiu informovanosť spotrebiteľov o spoločných a efektívnych predpisoch a kontrolách v oblasti ekologicky vyrábaných potravín v celej Európskej únii;

24.

zastáva názor, že v budúcnosti sa treba zamerať na podporu existujúcich systémov v oblastiach ako sú dobré životné podmienky zvierat, a nie na nové systémy. Pomoc zo strany Komisie prostredníctvom usmernení a väčšej vierohodnosti by bola vítaná, avšak na spotrebiteľskom trhu, kde sa súčasné označenia uznávajú a ich hodnoty sú všeobecne známe (napríklad francúzske logo label rouge), nie sú potrebné žiadne návrhy na vytvorenie nového loga;

25.

nazdáva sa, že namiesto toho treba zaviesť systém sankcií za neoprávnené používanie chránených názvov a určiť subjekty, ktorých úlohou bude pozorne sledovať situáciu a navrhovať sankcie vo všetkých členských štátoch EÚ;

26.

v súvislosti s chránenými označeniami poukazuje na to, že všetky členské štáty by mali byť povinné automaticky chrániť označenia pôvodu pred neoprávneným používaním alebo napodobňovaním. Navrhuje tiež, aby sa v rámci vykonávacích predpisov a ustanovení týkajúcich sa ochrany výrobkov s chráneným označením rozlišovalo, či ide o výrobok, ktorý má významné medzinárodné renomé a je určený v prevažnej miere na vývoz, keďže pri týchto výrobkoch hrozí väčšie nebezpečenstvo falšovania a neoprávneného používania označenia, než v prípade výrobkov, ktoré sa uvádzajú na trh najmä lokálne a sú teda menej vystavené riziku, že ich označenie pôvodu bude zneužité. Pre tieto výrobky navrhuje zjednodušené postupy priznania ochrany na celoštátnej resp. regionálnej úrovni. V niektorých sektoroch sa techniky výroby a spracovania rozvíjajú obzvlášť rýchlo, a preto považuje za vhodné zaviesť možnosť upraviť špecifikáciu výrobku prostredníctvom zjednodušeného postupu;

27.

bolo by vhodné podporiť rozšírenie označení CHOP a CHZO aj v rámci WTO. Okrem toho by mali byť aj naďalej uzatvárané bilaterálne dohody s tretími krajinami o vzájomnom uznávaní označenia poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov. Vzhľadom na vysoký počet nových žiadostí tretích krajín o udelenie zemepisných označení VR navrhuje preskúmať možnosť vytvorenia európskej agentúry pre kvalitu poľnohospodárskej výroby. Vyvážané rovnako ako aj nevyvážané výrobky by mali mať možnosť získať uznanie zo strany EÚ. Forma medzinárodnej ochrany by sa prípadne mohla odlišovať v závislosti od rizika neoprávneného použitia označenia výrobkov. Výrobky, pri ktorých je toto riziko vysoké, pretože sú určené na export, by mohli mať väčší stupeň ochrany a mohla by im byť poskytnutá medzinárodná ochrana WTO. Pre výrobky určené pre miestny trh, pri ktorých je riziko nižšie by sa mohol navrhnúť jednoduchší postup, ktorý by zahŕňal uznanie zo strany členského štátu, nahlásenie v Bruseli (ochrana porovnateľná so súčasnou úrovňou prechodnej ochrany) a európsku právnu ochranu. Zároveň je dôležité, aby zemepisné označenia boli chránené v rámci EÚ, aby členské štáty boli povinné zasiahnuť na svojom území a konať z úradnej moci v prípade neoprávneného použitia alebo kopírovania chránených názvov. Navrhuje sa do článku 13 nariadenia č. 510/2006 vložiť špecifické ustanovenie v tomto zmysle. Komisia musí obhajovať ochranu z úradnej moci na medzinárodnej úrovni a najmä v EÚ;

28.

nazdáva sa, že je potrebné otvorene zakázať používanie geneticky modifikovaných organizmov vo všetkých výrobných fázach pre výrobky s chráneným označením pôvodu (CHOP), chráneným zemepisným označením (CHZO) a zaručené tradičné špeciality (ZTŠ), s cieľom zabezpečiť a ochrániť zachovanie tradičných výrobných metód a typických charakteristík výrobkov;

Systémy certifikácie

29.

odporúča, aby sa podporovala aktívnejšia účasť organizácií výrobcov a aby v tejto oblasti určovali smerovanie ďalšieho vývoja trhy. Dobre zostavené súkromné systémy, v ktorých má riadenie na starosti výrobca, sú pohotovejšie ako legislatíva, a preto môžu reagovať rýchlejšie a priamo na miestne požiadavky, dobrým príkladom sú systémy vo Švédsku, v Spojenom kráľovstve a Nemecku;

30.

zastáva názor, že súčasné systémy certifikácie výrobkov s veľkou pridanou hodnotou by lepšie spĺňali požiadavky spoločnosti, ak by poskytovali jasné a spoľahlivé informácie o mieste poľnohospodárskej výroby a použitých metódach, nutričných hodnotách;

31.

nazdáva sa, že by bolo užitočné vytvoriť spoločné usmernenia a tak zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o minimálnych požiadavkách na zabezpečenie základnej kvality potravín. Tieto usmernenia by vypracovali nezávislé výbory na základe dohody všetkých dôležitých aktérov potravinového reťazca bez ohľadu na to, kde sídlia;

32.

zastáva názor, že úspech súkromných systémov spočíva v zapojení výrobcov. Takisto je dôležité v rozsiahlej miere podporovať zoskupenia výrobcov. Tým sa zabezpečí, že kontroly, náklady a normy skutočne prinesú úžitok poľnohospodárom v EÚ;

33.

zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť finančné a administratívne zaťaženie malých výrobcov, ktorí používajú tradičné spôsoby poľnohospodárskej výroby. V tejto súvislosti navrhuje zachovať výnimky udeľované podnikom, ktoré zo štrukturálnych dôvodov nemôžu spĺňať niektoré normy;

Ďalšie pripomienky

34.

žiada, aby Komisia uvažovala o potrebe väčšej flexibility a o zvýšení rozpočtových prostriedkov na propagáciu. Bolo by treba prehodnotiť priority, aby sa tieto prostriedky mohli viac zamerať na systémy certifikácie, bez ohľadu na to, o aké systémy ide;

35.

nazdáva sa, že poľnohospodári v EÚ by mohli získať viac uznania a lepšie rozvinúť marketingové systémy, keby boli pravidlá poskytovania štátnej pomoci menej prísne pokiaľ ide o propagáciu potravín a keby sa posilnili a vylepšili aj európske verejné systémy certifikácie kvality (CHOP, CHZO, ZTŠ, logo najvzdialenejších regiónov, ekologické poľnohospodárstvo);

36.

vyzýva, aby sa uľahčilo poskytovanie mikroúverov malým roľníkom a poľnohospodárom, ktorí investujú do zvýšenia výroby kvalitných výrobkov a miestnej bezpečnosti potravín. V tejto súvislosti nabáda, aby sa uvažovalo o možnosti poskytnúť prostriedky, ktoré sa dnes využívajú na intervenčné opatrenia výrobcom, ktorí si osvoja výrobné postupy v duchu spravodlivého a trvalo udržateľného poľnohospodárstva;

37.

je zbytočné vytvárať nové systémy označovania v rámci Spoločenstva, pretože by to viedlo len k ďalším nejasnostiam a byrokratickým komplikáciám. Mohlo by však byť dobré vypracovať usmernenia, ktoré by zaručovali objektívny obsah iných označení (ISO, BIO a pod.) výrobkov, ktoré nemajú žiadne chránené zemepisné označenie alebo chránené označenie pôvodu. Okrem toho by sa mala zintenzívniť a lepšie skoordinovať spolupráca medzi jednotlivými kontrolnými orgánmi;

38.

navrhuje, aby Komisia preskúmala označenie zaručené tradičné špeciality (ZTŠ) a zaviedla špeciálnu triedu európskej potravinovej značky, ktorá by bola novým systémom certifikácie kvality pre tradičnú/miestnu/remeselnú výrobu. Vytvorením súboru minimálnych kvalitatívnych parametrov by zapojila iné hodnoty spojené s oblasťou výroby, miestne/regionálne hospodárstvo, udržateľné pôdne hospodárstvo, ich príspevok k ochrane vidieckeho obyvateľstva, turizmus, miestnu kvalita života, atď. Systém certifikácie by mal využívať pojmy ako tradičný výrobok, miestny výrobok, regionálny výrobok, atď.;

39.

výbor vyzýva Komisiu, aby poskytla finančnú podporu, v rámci jednotného trhu ako aj v tretích krajinách, na informačné a propagačné kampane v záujme podpory a s cieľom vysvetliť zmysel rôznych európskych značiek kvality poľnohospodárskych výrobkov, ako aj rozsiahlych výrobných podmienok a pravidiel, ktoré musia európski poľnohospodári splniť v porovnaní s ostatnými krajinami (pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, dobré životné podmienky zvierat, vysoké normy bezpečnosti potravín atď.).

V Bruseli 13. februára 2009

Predseda

Výboru regiónov

Luc VAN DEN BRANDE


28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/34


Stanovisko Výboru regiónov „zelená kniha: migrácia a mobilita“

2009/C 120/07

VÝBOR REGIÓNOV

zastáva názor, že riešenie spoločných výziev, pred ktorými stoja vzdelávacie systémy členských štátov, na európskej úrovni predstavuje výrazný európsky prínos, ktorý môže poskytnúť dôležité impulzy vytváraniu politiky členských štátov v oblasti vzdelávania. Vzdelávanie je kľúčom k integrácii a úspešnému zapojeniu do spoločenského a pracovného života;

v tejto súvislosti výslovne poukazuje na osobitnú úlohu, ktorú zohráva Výbor regiónov, keďže európske regionálne a miestne orgány v niektorých členských štátoch sú zodpovedné za oblasť školského vzdelávania;

zdôrazňuje centrálny význam predškolského a školského vzdelávania pri integrácii detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu a poukazuje v tejto súvislosti najmä na dôležitosť ovládania vyučovacieho jazyka alebo jedného z jazykov používaných v krajine pobytu;

považuje nárast prisťahovalectva za posilnenie nielen kultúrnej, ale aj jazykovej rozmanitosti Európskej únie, ktorú možno prostredníctvom zodpovedajúceho ocenenia existujúcich jazykových vedomostí premeniť na ďalšiu výhodu Európy v rámci globálneho trhu, varuje preto pred tým, aby sa nárast prisťahovalectva vnímal výlučne ako záťaž pre členské štáty EÚ, a zasadzuje sa o to, aby sa tento trend aj v súvislosti s demografickým vývojom Európy vnímal ako šanca;

navrhuje Európskej komisii, aby v rámci prehĺbenej analýzy tejto tematiky na európskej úrovni boli spracované aj nasledujúce témy, ktoré v zelenej knihe neboli spomenuté:

zvýšenie účasti detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu na vzdelávaní,

motivácia rodičov prisťahovaleckého pôvodu, aby využili existujúce ponuky na vzdelávanie,

odborné vzdelávanie a príprava detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu (o. i. aspekty poradenstva v oblasti zamestnania a rozvoja jazykových znalostí v príslušnom odbore).

Spravodajkyňa

:

pani Ursula Männle (DE/EĽS), poslankyňa snemu spolkovej krajiny Bavorsko

Referenčný dokument

Zelená kniha: Migrácia a mobilita: výzvy a príležitosti vzdelávacích systémov EÚ

KOM(2008) 423 v konečnom znení

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV,

1.

zdôrazňuje význam spolupráce v oblasti vzdelávania v EÚ pre spoločenský a hospodársky rozvoj Európy v rámci Lisabonskej stratégie a za veľmi dôležité považuje v tejto súvislosti ďalšie posilňovanie aspektu vzdelávania v rámci tzv. vedomostného trojuholníka,

2.

zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti vzdelávania v EÚ sa musí uskutočniť v rámci ustanovení článku 149 a 150 Zmluvy o ES a že sa pritom musí dodržiavať zásada subsidiarity,

3.

preto víta, že Európska komisia v zelenej knihe uviedla, že stanovenie vzdelávacích politík budú mať aj naďalej pevne v rukách členské štáty,

4.

v tejto súvislosti a vzhľadom na formuláciu názvu zelenej knihy poukazuje na to, že príležitosti a výzvy existujú predovšetkým na úrovni vzdelávacích systémov členských štátov EÚ a že na základe zmluvných ustanovení nemožno hovoriť o vzdelávacích systémoch EÚ, pretože politické budovanie vzdelávacích systémov sa realizuje na vnútroštátnej a príp. regionálnej a miestnej úrovni,

5.

zastáva napriek tomuto objasneniu týkajúcemu sa hlavnej referenčnej úrovne názor, že riešenie spoločných výziev, pred ktorými stoja vzdelávacie systémy členských štátov, na európskej úrovni predstavuje výrazný európsky prínos, ktorý môže poskytnúť dôležité impulzy vytváraniu politiky členských štátov v oblasti vzdelávania,

6.

veľmi pozitívne hodnotí intenzívnejšiu výmenu informácií a skúseností medzi členskými štátmi a v tejto súvislosti prisudzuje veľký význam predovšetkým šíreniu osvedčených postupov členských štátov prostredníctvom Európskej komisie,

7.

v tejto súvislosti výslovne poukazuje na osobitnú úlohu, ktorú zohráva Výbor regiónov, keďže európske regionálne a miestne orgány v niektorých členských štátoch sú zodpovedné za oblasť školského vzdelávania – v niektorých prípadoch majú v tejto oblasti dokonca výlučné právomoci,

8.

prikladá veľký význam výsledkom spolupráce členských štátov v rámci pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“, víta predovšetkým realizáciu opatrení typu peer learning, ktoré umožňujú prehĺbený proces učenia sa od seba navzájom na báze dobrovoľnosti a ďakuje v tejto súvislosti členom skupiny peer learning „Prístup ku vzdelaniu a sociálna integrácia“ za ich činnosť,

9.

podporuje preto iniciatívu Európskej komisie prispieť počas Európskeho roka medzikultúrneho dialógu 2008 prostredníctvom predloženia zelenej knihy o migrácii a mobilite k integrácii detí a mladých ľudí prisťahovaleckého pôvodu a tým aj k zachovaniu sociálnej súdržnosti,

10.

víta dlhodobú hodnotu propagácie v súvislosti s Európskym rokom medzikultúrneho dialógu a poukazuje v tejto súvislosti najmä na plagát k Európskemu dňu 2008, po ktorom je veľký dopyt zo škôl,

11.

podporuje zámer Európskej komisie sprístupniť širokej európskej verejnosti informácie o situácii v oblasti vzdelávania detí a mladých ľudí prisťahovaleckého pôvodu a s veľkým záujmom očakáva výsledky konzultácií,

12.

zastáva názor, že päťmesačné obdobie naplánované na účasť na konzultáciách poskytuje dostatočný priestor na zaujatie stanoviska k danej veci a prosí svojich členov, aby podporili účasť aktérov, ktorí budú mať záujem, na konzultáciách na regionálnej a miestnej úrovni v rámci celej Európy,

13.

berie však na vedomie, že Komisia už v decembri 2008, t. j. pred uplynutím konzultačného obdobia, predloží návrhy na nový rámec otvorenej metódy koordinácie, ktoré sa budú zrejme týkať aj výmeny politík o integrácii detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu, a očakáva, že Komisia primerane zohľadní stanovisko Výboru regiónov,

14.

podporuje širokú, Európskou komisiou zvolenú definíciu pojmu „prisťahovalecký pôvod“, ktorý sa podobne ako pri realizácii štúdií OECD k medzinárodnému hodnoteniu žiakov (PISA) vzťahuje aj na skupiny osôb, ktoré narodením alebo udelením štátneho občianstva nadobudli štátnu príslušnosť členského štátu, v ktorom sa zdržiavajú, alebo sú deťmi takýchto osôb,

15.

víta zameranie iniciatívy Európskej komisie a jej tematické obmedzenie na deti a mladých ľudí prisťahovaleckého pôvodu so súčasným socioekonomickým znevýhodnením, pretože podľa názoru Výboru regiónov je v prípade tejto skupiny osôb potreba konať najnaliehavejšia,

16.

zastáva názor, že vzhľadom na veľký príliv občanov z iných členských štátov EÚ i tretích krajín do členských štátov EÚ je potrebné prijať na úrovni členských štátov opatrenia v oblasti systémov vzdelávania na úrovni členských štátov, čo možno podporiť rozširovaním výsledkov konzultačného procesu a následným spracovaním tejto tematiky na európskej úrovni,

17.

stotožňuje sa s názorom Európskej komisie, že vzdelávanie je kľúčom k integrácii a úspešnému zapojeniu do spoločenského a pracovného života,

18.

zdôrazňuje centrálny význam predškolského a školského vzdelávania pri integrácii detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu a poukazuje v tejto súvislosti najmä na dôležitosť ovládania vyučovacieho jazyka alebo jedného z jazykov používaných v krajine pobytu,

19.

považuje nárast prisťahovalectva za posilnenie nielen kultúrnej, ale aj jazykovej rozmanitosti Európskej únie, ktorú možno prostredníctvom zodpovedajúceho ocenenia existujúcich jazykových vedomostí premeniť na ďalšiu výhodu Európy v rámci globálneho trhu,

20.

vyslovuje sa v tejto súvislosti vo všeobecnosti za to, aby sa kultúrnemu, jazykovému a intelektuálnemu potenciálu migrantov venovala väčšia pozornosť a aby sa podporil rozvoj legálnych migrantov na nositeľov vzájomnej výmeny medzi kultúrami,

21.

varuje preto pred tým, aby sa nárast prisťahovalectva vnímal výlučne ako záťaž pre členské štáty EÚ, a zasadzuje sa o to, aby sa tento trend aj v súvislosti s demografickým vývojom Európy vnímal ako šanca,

22.

zdôrazňuje význam odporúčania Európskeho parlamentu a Rady týkajúceho sa kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie aj vzhľadom na začlenenie detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu,

Situácia detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu v oblasti vzdelávania

23.

berie so znepokojením na vedomie opis situácie v oblasti vzdelávania detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu, ktorý predložila Komisia, považuje integráciu detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu za veľkú politickú výzvu a zdôrazňuje, že v tejto oblasti je naliehavo potrebné konať,

24.

stotožňuje sa s názorom Európskej komisie, že neúspech pri integrácii detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu v školách môže predstavovať prvé ohnivko v reťazi neúspechov, ktorá môže viesť k odchodu zo školy, nezamestnanosti kvôli nedostatočnej kvalifikácii a napokon až k stroskotaniu sociálnej integrácie,

25.

považuje viacero rôznych faktorov (o. i. chýbajúce, resp. nedostatočné znalosti vyučovacieho jazyka a z toho vyplývajúca neschopnosť zapojiť sa do vyučovania a zodpovedajúca demotivácia, nedostatočná flexibilita systémov vzdelávania ponúkať vzdelávacie programy prispôsobené potrebám detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu, nerozvinutý vzťah k vzdelávaniu zo strany rodičov a nedostatočná pomoc a mimoškolská podpora detí a mládeže zo strany rodičov) za príčinu rozdielov v prospechu detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu,

26.

výslovne víta hodnotenie, ktoré Európska komisia uviedla v rámci oznámenia na tému „Zlepšovanie spôsobilostí pre 21. storočie: agenda pre európsku spoluprácu v školstve“, že škola samotná nemôže vykompenzovať sociálne znevýhodnenie žiakov,

27.

zdôrazňuje svoje presvedčenie, že vydarená integrácia osôb prisťahovaleckého pôvodu si vyžaduje vysokú mieru ochoty, času, úsilia a otvorenosti zo všetkých strán,

28.

ľutuje preto, že v zelenej knihe chýba poukázanie na individuálnu zodpovednosť rodičov a v určitej miere aj na zodpovednosť detí a mládeže primeranú ich veku prejaviť ochotu integrovať sa napriek ich konkrétnej situácii, chopiť sa v danom rámci vlastnej iniciatívy a pokúsiť sa napríklad prostredníctvom účasti na vzdelávacích aktivitách alebo rekvalifikačných opatreniach o zmiernenie alebo prekonanie existujúceho sociálno-ekonomického znevýhodnenia,

29.

považuje povinnú školskú dochádzku za bezpodmienečnú záruku úspešnej integrácie detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu a jednoznačne sa zasadzuje o úzku spoluprácu školy a rodičov v oblasti dodržiavania povinnej školskej dochádzky, čo platí o. i. aj pre umožnenie účasti deťom a mládeži na vyučovaní telesnej výchovy, plaveckých kurzoch a triednych výletoch,

30.

podobne ako Európska komisia vníma zásadné možnosti riešenia problému v užšom partnerstve mnohých aktérov v oblasti školstva a práce s mládežou (materská škola, škola, práca s mládežou), pričom rodina má podľa Výboru regiónov mimoriadne dôležitú úlohu, pretože významným spôsobom stimuluje zameranie všeobecných životných očakávaní a tým aj individuálneho úspechu pri vzdelávaní,

31.

pri zohľadnení bezpodmienečnej nevyhnutnosti hovoriť správne a plynulo jazykmi alebo jedným z jazykov krajiny pobytu, aby bolo možné využiť ponuku systému vzdelávania, prisudzuje veľký význam podľa možnosti čo najskoršiemu vstupu detí prisťahovaleckého pôvodu do zariadení predškolského vzdelávania, pretože tým sa vyriešia, resp. odstránia ešte pred prechodom na základnú školu jazykové ťažkosti, čím sa vytvorí dôležitý základ pre rovnoprávnu účasť na školskom vyučovaní,

32.

vyzýva preto orgány na vnútroštátnej úrovni aj miestne a regionálne orgány, aby prikladali väčšiu váhu integrácii detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu,

33.

vyzýva v tejto súvislosti najmä miestne a regionálne orgány, aby prijali konkrétne opatrenia, ktoré sú v ich právomoci,

Navrhované konkrétne opatrenia, ktoré by mohla prijať politická úroveň s cieľom pozitívne ovplyvniť situáciu detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu v oblasti vzdelávania

34.

výslovne víta, že Európska únia sa pri vypracovaní zelenej knihy neobmedzuje len na popis situácie detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu, ale že okrem toho predložila súhrn rôznych politických koncepcií na riešenie existujúcich problémov,

35.

okrem toho víta, že v rámci pracovného dokumentu Komisie [SEK (2008) 2173] predloženého ako doplnok k zelenej knihe bol vypracovaný pomerne rozsiahly zoznam ďalších postupov v oblasti politiky vzdelávania zameraných na integráciu detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu, sčasti s poukázaním na dokumentáciu dostupnú na internete, pričom tento zoznam poskytuje rozsiahly prehľad o úsilí jednotlivých členských štátov i mimoeurópskych štátov v tejto oblasti,

36.

poukazuje výslovne na význam miestnych a regionálnych orgánov pri hľadaní riešení vhodných pre prax a zameraných na lepšiu integráciu detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu,

37.

považuje vzdelávanie v zariadeniach predškolskej výchovy a vyučovanie počas prvých školských rokov za osobitne rozhodujúce pre školský úspech detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu, pretože počas tohto obdobia prichádza k formovaniu postojov pôsobiacich počas ďalšieho vzdelávania,

38.

v tejto súvislosti podporuje užšiu spoluprácu škôl a verejných knižníc na lepšie oboznámenie detí a mládeže so svetom kníh, čím sa podporí aj jazykový vývoj detí a mládeže, ale aj pocit spoluúčasti na spoločnosti,

39.

v tejto súvislosti sa zasadzuje o to, aby materské a základné školy kládli osobitný dôraz na čo najskoršiu podporu rozvoja individuality dieťaťa a jeho pocitu vlastnej hodnoty a sebaurčenia v rámci medzikultúrnej hodnotovej orientácie v ranom veku, pričom hlavný význam pri budovaní sebadôvery majú základné skúsenosti, formy vyjadrovania a vysvetlenie na spracovanie celého spektra možných skúsenosti, aby sa v deťoch čo najskôr posilňoval základný systém hodnôt a zmyslu pre ne, ktorý im umožní, aby si našli svoje miesto v komplexnom svete a aby dokázali riešiť krízy, zlomy a prechodné obdobia,

40.

odporúča, aby bol do učebných osnov materských a základných škôl zaradený učebný cieľ „empatia“ v rámci sociálnych kompetencií, aby boli deti schopné vcítiť sa bez problémov do myšlienkového a citového sveta iných a prejaviť rešpekt a otvorenosť voči presvedčeniu iných osôb,

41.

navrhuje, aby sa zamerala osobitná pozornosť na rodové hľadisko,

42.

zastáva názor, že na riešenie existujúcich problémov týkajúcich sa rozdielov v prospechu žiakov prisťahovaleckého pôvodu sa najlepšie hodí realizácia súboru opatrení, ktorý chápe vyučovanie jazyka ako komplexnú úlohu zahŕňajúcu všetky úseky vzdelávania,

43.

okrem toho odporúča zakotviť do školského rámca pozitívny obraz fenoménu „prisťahovalecký pôvod“ ako interdisciplinárnu vyučovaciu koncepciu, aby žiaci mohli vnímať prisťahovalecký pôvod vlastnej rodiny alebo spolužiakov ako niečo pozitívne a obohacujúce,

44.

zdôrazňuje potrebu poradenstva pre mládež, ktorá predčasne preruší školskú dochádzku, a pre ich rodičov o vzdelávacích a pracovných možnostiach, ktoré existujú pre doplnenie kvalifikácie určitého povolania,

45.

upozorňuje na skutočnosť, že príslušné orgány na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni by mohli aj naďalej ponechávať finančné prostriedky, ktoré sa uvoľnia v dôsledku znižovania pôrodnosti v členských štátoch Európskej únie, v oblasti vzdelávania a investovať ich do zlepšovania kvality vzdelávania a vybavenie vzdelávacích zariadení,

46.

odporúča, aby sa v súvislosti s integráciou detí, mládeže a dospelých prisťahovaleckého pôvodu pôsobilo prostredníctvom mediálnych kampaní na verejnú mienku, pričom by sa mohlo poukázať napr. na integráciu osôb verejného života, ktoré majú prisťahovalecký pôvod,

47.

zdôrazňuje právo prisťahovalcov na pestovanie ich rodného jazyka a odporúča podporovať viacjazyčnosť,

48.

apeluje na regionálne a miestne orgány v ich funkcii zamestnávateľa, aby zaškolili svojich pracovníkov v oblasti medzikultúrnych kompetencií a príp. zvýšili podiel pracovníkov prisťahovaleckého pôvodu pri zohľadnení vhodnosti, schopností a výkonnosti a primeranom zhodnotení jazykových a medzikultúrnych kompetencií,

Riešenie problematiky na európskej úrovni

49.

stotožňuje sa s názorom Európskej komisie, že presadzovanie záujmu členských štátov o európsku spoluprácu pri integrácii detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu pomocou osvedčených postupov z členských štátov, regiónov a miest môže znamenať prínos v celoeurópskom kontexte,

50.

zdôrazňuje však v tejto súvislosti, že problémy, ktoré s tým súvisia, nemožno vyriešiť – ako sa uvádza v zelenej knihe – už na európskej úrovni, ale že ich možno len prediskutovať, pričom rozhodnutie o realizácii prípadných politických opatrení spadá do výlučnej právomoci vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovne,

51.

vyzýva európske miestne a regionálne orgány, aby dôkladne preskúmali, do akej miery možno využiť podporné rozpočtové položky programov Spoločenstva, ako napr. akčného programu pre celoživotné vzdelávanie (2007 – 2013) alebo štrukturálnych fondov na opatrenia pre začlenenie detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu, resp. na podporu medzikultúrneho dialógu, resp. ako možno prispôsobiť projekty nachádzajúce sa v štádiu plánovania existujúcim podporným rozpočtovým položkám Spoločenstva tak, aby mali skutočnú šancu na realizáciu v praxi,

52.

poukazuje v tejto súvislosti na užitočnosť Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín a prosí svojich členov, aby na regionálnej a miestnej úrovni presadzovali využitie tohto fondu na financovanie integračných opatrení pre deti a mládež prisťahovaleckého pôvodu,

53.

očakáva, že integrácii detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu sa bude venovať primeraná pozornosť v rámci návrhu strategického rámca európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý predloží Európska komisia v decembri 2008 a ktorý má nahradiť súčasný pracovný program „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“,

54.

navrhuje Európskej komisii, aby v rámci prehĺbenej analýzy tejto tematiky na európskej úrovni boli spracované aj nasledujúce témy, ktoré v zelenej knihe neboli spomenuté:

zvýšenie účasti detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu na vzdelávaní,

motivácia rodičov prisťahovaleckého pôvodu, aby využili existujúce ponuky na vzdelávanie,

odborné vzdelávanie a príprava detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu (o. i. aspekty poradenstva v oblasti zamestnania a rozvoja jazykových znalostí v príslušnom odbore),

55.

berie na vedomie, že Európska komisia presadzuje prijatie ukazovateľov a európskych referenčných hodnôt (benchmarks) v súvislosti s úrovňou vzdelania a školskej dochádzky detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu,

56.

pripomína, že v rámci prijatia nástroja priemerných európskych referenčných hodnôt všeobecného a odborného vzdelávania (benchmarks) bolo v záveroch Rady z 5. mája 2003 zdôraznené, že európske referenčné hodnoty neobsahujú stanovenie cieľov jednotlivých štátov a nepredpisujú nijaké rozhodnutia, ktoré by museli jednotlivé vlády prijímať, hoci vnútroštátne opatrenia prispejú na základe priorít jednotlivých členských štátov k dosiahnutiu referenčných hodnôt,

57.

poukazuje na prijatie uceleného rámca pre indikátory a referenčné hodnoty na sledovanie pokroku v súvislosti s lisabonskými cieľmi v oblasti všeobecného a odborného vzdelávania, ktoré sa uskutočnilo počas nemeckého predsedníctva Rady v máji 2007, a na skutočnosť, že členské štáty neprijali návrh Európskej komisie stanoviť nové ukazovatele pre školskú oblasť, a to zo zásadných pohnútok, ale aj kvôli administratívnej a finančnej náročnosti spojenej so získaním nových ukazovateľov,

58.

zásadne zdôrazňuje, že v rámci spolupráce EÚ v oblasti vzdelávania by malo byť stanovenie európskych referenčných hodnôt (benchmarks) výnimkou a oblasť uplatňovania by sa nemala rozšíriť nad rámec už existujúcich piatich priemerných referenčných hodnôt, keďže je stále jasnejšie, že dosiahnutie cieľov na báze dobrovoľnosti na európskej úrovni do roku 2010 nebude možné v štyroch prípadoch z piatich,

59.

výslovne poukazuje na to, že vytvorenie nových ukazovateľov môže za určitých okolností spôsobiť výrazný nárast administratívnej náročnosti na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktorá by v súvislosti so snahou Komisie o odbúranie byrokracie bola odôvodnená len v prípade pozitívnej analýzy nákladov a úžitku,

60.

v tejto súvislosti sa vyslovuje za zameranie úsilia na už existujúce ukazovatele a európske referenčné hodnoty,

61.

preto nepovažuje za európsku pridanú hodnotu prijatie nových ukazovateľov a referenčných hodnôt, ale vytvorenie súboru osvedčených postupov týkajúcich sa výkonnosti v oblasti vzdelávania a školskej dochádzky detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu,

62.

je presvedčený o tom, že takýto súbor môže byť vzhľadom na vypracovanie budúcej spolupráce v EÚ v oblasti vzdelávania hlavným prvkom prehĺbenej výmeny informácií a skúseností a že poskytne výrazné impulzy autonómnej tvorbe integračnej politiky na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni,

63.

preto vyzýva Komisiu, aby po vyhodnotení výsledkov konzultácií a diskusie v príslušných grémiách na európskej úrovni vypracovala spolu s regionálnymi a miestnymi orgánmi a príp. so skupinou peer learning „Prístup ku vzdelaniu a sociálna integrácia“ takýto súbor s konkrétnymi, realizovateľnými riešeniami existujúcich problémov s výkonnosťou v oblasti vzdelávania a školskou dochádzkou detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu,

64.

považuje ďalej za potrebné, aby Komisia potom poskytla tento súbor príslušným vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom, pričom tento súbor by mohol o. i. zahŕňať osvedčené postupy v týchto oblastiach:

deti: podľa možnosti čo najskoršie zapojenie do predškolskej výchovy a súčasná podpora komplexného osvojenia si jazyka zameraného na individuálne potreby dieťaťa, jazyková diagnostika a príp. účasť na podporných logopedických programoch,

deti a mládež: realizácia opatrení na podporu jazyka na všetkých školských úrovniach počas povinnej školskej dochádzky, príp. prechodná ponuka jazykových tried pre deti a mládež s výrazným deficitom vo vyučovacom jazyku, kým sa jazykové nedostatky neodstránia, zriadenie sietí asistentov na podporu detí a mládeže v škole a v rámci odbornej prípravy,

rodičia: systematická a cielená osveta o možnostiach systému vzdelávania na základe viacjazyčných informačných brožúr, ktoré vypracujú príslušné orgány pôsobiace v oblasti vzdelávania, rozšírenie možností osvojenia si jazyka pre rodičov prisťahovaleckého pôvodu – v tejto súvislosti na základe osobitného postavenia matiek vytvorenie osobitnej ponuky na jazykové vzdelávanie matiek, ktoré neovládajú dostatočne jazyk, v ktorom sú vyučované ich deti; preverenie možnosti využitia a kvalifikovania dobrovoľných viacjazyčných poradcov rodičov na odstránenie jazykových, kultúrnych a sociálnych znevýhodnení,

učitelia: prehĺbené štúdium aspektov súvisiacich s prisťahovalectvom v rámci vzdelávania učiteľov (vysokoškolské vzdelávanie učiteľov i ďalšie vzdelávanie pre učiteľov z praxe), motivovanie osôb prisťahovaleckého pôvodu, aby začali študovať učiteľstvo, čím by slúžili deťom a mládeži prisťahovaleckého pôvodu ako príklad pre možnosti, ktoré prináša vzdelanie,

školy: cielená podpora škôl s vysokým podielom detí prisťahovaleckého pôvodu, najmä umožnením nižšieho počtu detí v triedach, podpora vyučujúcich zo strany sociálno-pedagogických odborníkov z orgánov sociálnej pomoci, organizácia pomoci pri vypracovaní domácich úloh po vyučovaní a vytvorenie systému tútorov, ktorými by boli starší žiaci a študenti prisťahovaleckého alebo domáceho pôvodu, príp. vypracovanie špecifických profilov medzikultúrnosti a ich začlenenie do života školy, pričom jazyky prisťahovalcov by mohli zohrávať osobitnú úlohu ako pracovné skupiny,

sociálni pracovníci a odborníci na prácu s mládežou: intenzívnejšie kontakty so školami a zlepšenie starostlivosti o deti a mládež z rodín prisťahovaleckého pôvodu, ktoré sú súčasne sociálno-ekonomicky znevýhodnené,

65.

poukazuje na rastúci význam elektronického vzdelávania (e-learning), ktorého charakteristickou vlastnosťou je nezávislosť od času a priestoru a ktoré poskytuje nové možnosti učenia jazykov a vytvára príležitosť spoznať ľudí a kultúry vo veľmi vzdialených regiónoch, a vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby preskúmala, v ktorých oblastiach možno využiť metódy elektronického vzdelávania na integráciu detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu,

66.

poukazuje na veľký význam spolupráce s medzinárodnými organizáciami (OECD, UNESCO) a podporuje v tejto súvislosti posilnenie synergie predovšetkým s Radou Európy,

Úloha smernice 77/486/EHS o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov

67.

berie na vedomie, že oblasť uplatňovania smernice 77/486/EHS o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov sa obmedzuje na občanov EÚ a podľa údajov Európskej komisie bola táto smernica doteraz realizovaná len čiastočne,

68.

vníma skutočnosť, že smernica sa nevzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín a že členské štáty majú možnosť upraviť jednotlivé aspekty, ktoré považujú na osobitne dôležité vzhľadom na integráciu detí a mládeže prisťahovaleckého pôvodu, prostredníctvom bilaterálnych dohôd medzi jednotlivými členskými štátmi i tretími krajinami, ako dôležité indície preto, že obsah smernice, ani samotný nástroj smernice nepredstavuje presvedčivú odpoveď na aktuálne trendy v oblasti migrácie v Európe,

69.

konštatuje, že Európska komisia vyjadruje v zelenej knihe výrazné pochybnosti týkajúce sa vhodnosti zachovania smernice,

70.

odporúča v tejto súvislosti Európskej komisii, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru zrušiť smernicu 77/486/EHS o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov.

V Bruseli 13. februára 2009

Predseda

Výboru regiónov

Luc VAN DEN BRANDE


28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/41


Stanovisko Výboru regiónov „univerzálna služba v elektronických komunikačných sieťach a budúcnosť sietí a internetu“

2009/C 120/08

VÝBOR REGIÓNOV

zdôrazňuje, že požiadavka na cenovo dostupný funkčný prístup na internet je nevyhnutným predpokladom hospodárskeho, sociálneho a územného rastu a začlenenia v celej EÚ,

poznamenáva, že ako služba porovnateľná s inými verejnými službami, k akým patria dodávky vody a elektriny, sa širokopásmové pripojenie vníma ako „4. verejná služba“,

zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zabezpečila ponúkanie služieb a vysokokvalitných komunikačných sietí za rozumné ceny všetkým občanom, bez ohľadu na ich sociálnu a geografickú situáciu,

zdôrazňuje kľúčovú úlohu a zodpovednosť miestnych a regionálnych orgánov pri zabezpečovaní cenovo dostupného širokopásmového prístupu v oblastiach, v ktorých zlyhali trhové mechanizmy, pri riadení pilotných projektov na odstránenie veľkých rozdielov v dostupnosti IKT a pri vytváraní nových prístupov k verejným elektronickým službám zameraným na občanov,

pri niekoľkých príležitostiach analyzoval a prerokúval rozsah riešení realizovaných miestnymi a regionálnymi orgánmi v Európe a uznáva, že neexistuje jedno riešenie pre všetky situácie; to, čo je vhodné pre veľké mestské centrá, nemusí byť vhodné pre iné oblasti, napríklad malé horské regióny so zložitým a nedostupným terénom, ani pre riedko osídlené oblasti, v prípade ktorých je na poskytovanie akýchkoľvek služieb potrebné vyvinúť mimoriadne úsilie.

Spravodajca

:

Robert Bright (UK/SES), člen mestskej rady Newportu

Referenčné dokumenty

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o druhej pravidelnej revízii rozsahu univerzálnej služby v elektronických komunikačných sieťach a službách v súlade s článkom 15 smernice 2002/22/ES

KOM(2008) 572 v konečnom znení

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Oznámenie o budúcnosti sietí a internetu

KOM(2008) 594 v konečnom znení

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV,

A.   Univerzálna služba v elektronických komunikačných sieťach

Všeobecné pripomienky

1.

bol poverený úlohou zabezpečiť, aby sa všetkým subjektom požadujúcim univerzálnu službu v elektronických komunikačných sieťach (elektronické komunikácie) poskytli služby nevyhnutné na ich fungovanie v spoločnosti a na ich rozvoj, preto víta druhú pravidelnú revíziu rozsahu univerzálnej služby v elektronických komunikačných sieťach. Ide o dôležitý krok pri hodnotení rovnakého prístupu, začleňovaní a účasti na obchode v rámci EÚ. Ako služba porovnateľná s inými verejnými službami, k akým patria dodávky vody a elektriny, sa širokopásmové pripojenie vníma ako „4. verejná služba“. Výbor regiónov určil v rámci obnovenej lisabonskej stratégie EÚ IKT za kľúčový prvok konkurencieschopnosti a lepších verejných služieb, aby:

informačné a komunikačné technológie podporili informačnú spoločnosť, ktorá je otvorená všetkým a spĺňa potreby všetkých členov spoločnosti vrátane osôb so zdravotným postihnutím, starších osôb a všetkých osôb s rizikom sociálneho vylúčenia,

elektronické komunikačné siete riešili problematiku nedostupnosti pre občanov žijúcich v týchto regiónoch (hlavne vo vidieckych oblastiach), ktorí v súčasnosti nemajú primeraný prístup k informačným komunikačným sieťam a službám,

bola univerzálna služba pre elektronické komunikačné siete, ktorá vyžaduje definovanie minimálnych služieb určenej kvality alebo rýchlosti dostupných všetkým používateľom, lepšie umiestnená tak, aby v budúcnosti vyriešila digitálne rozdiely,

sa univerzálna služba aktualizovala, pretože od implementácie zostal jej rozsah prakticky nezmenený a je stále obmedzená na jednoduché pripojenie,

miera využívania internetu môže v budúcnosti ďalej narastať a v Európskej únii ju neobmedzujú problémy ako je čoraz väčší nedostatok adries internetového protokolu (IP) alebo bezpečnostné otázky. VR v tejto súvislosti víta konzultáciu Európskej komisie „Internet vecí“ a zdôrazňuje, že je potrebné prejsť z internetového protokolu IPv4 na aktualizovaný protokol IPv6, ktorý uľahčí šírenie internetu, čo bude mať priamy vplyv na konkurencieschopnosť Európy;

2.

podporuje štyri osobitné prvky v rozsahu smernice o univerzálnej službe a zdôrazňuje, že budúci vývoj širokopásmového prístupu, univerzálnej služby a internetu bude mať významný vplyv na sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť v členských štátoch EÚ; je potrebné, aby EÚ zabezpečila ponúkanie služieb a vysokokvalitných komunikačných sietí za rozumné ceny všetkým obyvateľom, resp. spotrebiteľom, bez ohľadu na ich sociálnu a geografickú situáciu, a aby jednoznačnejšie zohľadňovala regionálny rozmer pri zvažovaní dôsledkov opatrení (1);

3.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu a zodpovednosť miestnych a regionálnych orgánov pri zabezpečovaní cenovo dostupného širokopásmového prístupu v oblastiach, v ktorých zlyhali trhové mechanizmy, pri riadení pilotných projektov na odstránenie veľkých rozdielov v dostupnosti IKT a pri vytváraní nových prístupov k verejným elektronickým službám zameraným na občanov; (2)

4.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby bola telekomunikačná politika EÚ vo všeobecnosti flexibilná a mala široký rozsah, aby sa mohla prispôsobiť rýchlym a nepredvídaným technologickým a trhovým zmenám, ktoré ovplyvnia všetky oblasti spoločnosti; (3)

5.

zdôrazňuje potrebu pripraviť základné opatrenia v oblastiach, ktoré sú horizontálnymi prioritami, s cieľom podporiť rovnaké príležitosti (napr. univerzálnu dostupnosť verejných webových lokalít, vytvorenie širokopásmovej infraštruktúry); pri zabezpečovaní tohto cieľa je najvýznamnejšia intervencia na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni; (4)

6.

víta snahu Komisie začať proces reflexie o budúcej úlohe univerzálnej služby pri poskytovaní služieb elektronickej komunikácie, najmä v súvislosti s poskytovaním širšieho prístupu k službám elektronickej komunikácie pre všetkých používateľov vrátane osôb so zdravotným postihnutím;

Dostatočný univerzálny prístup poskytovaný trhmi s elektronickou komunikáciou

7.

podporuje Komisiu pri vykonávaní pravidelných a častých revízií univerzálnej služby v oblasti elektronických komunikačných sietí;

8.

zdôrazňuje, že požiadavka na cenovo dostupný funkčný prístup na internet je nevyhnutným predpokladom hospodárskeho, sociálneho a územného rastu a začlenenia v celej EÚ;

9.

vo všeobecnosti uznáva, že v členských štátoch EÚ existujú nerovnosti a rozdiely v prístupe, zavedení a vývoji, ktoré sú najviditeľnejšie v tých oblastiach (predovšetkým vo vidieckych oblastiach), ktorým chýba takýto cenovo dostupný funkčný prístup na internet v porovnaní s mestskými a veľkomestskými oblasťami;

10.

vyjadruje obavy, že rozdiely sa nevytvárajú len v digitálnej oblasti, ale aj v sociálnej a hospodárskej oblasti, ktoré sa stávajú čoraz viac závislými od digitálnych technológií a prístupu k nim;

11.

uznáva ťažkosti, ktorým čelia trhy pri poskytovaní cenovo dostupného vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia v určitých geografických oblastiach, a vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila politiky a usmernenia, v ktorých sa bude prihliadať na zlyhanie trhových mechanizmov a ktoré budú podporovať iniciatívy štátneho a verejného sektora na vytváranie otvorených sietí, ktoré budú funkčne oddelené od služieb v týchto oblastiach;

Dostatočný prenos dát na povolenie funkčného prístupu na internet

12.

zdôrazňuje, že prístup k širokopásmovému pripojeniu za dostupné ceny v celej EÚ je základným predpokladom zabezpečenia kvality verejných služieb, pričom sa podporuje konkurencieschopnosť a produktivita; (5) vysokokvalitný širokopásmový prístup za rozumné ceny môže zvýšiť dostupnosť a kvalitu služieb poskytovaných miestnymi a regionálnymi orgánmi, pričom pre mikropodniky, malé podniky a stredné podniky bude jednoduchšie ponúkať produkty na predaj; očakáva sa, že výhody rozšírenejšieho a rýchlejšieho prístupu k širokopásmovým službám budú využívať vzdialené regióny a spoločenstvá, a to najmä v najokrajovejších častiach; (6)

13.

zdôrazňuje, že osobitná pozornosť sa musí venovať menej hospodársky vyspelým regiónom, aby mohli využívať príležitosti na účinnú konvergenciu ponúkanú IKT a vyhýbať sa rizikám vylúčenia; (7)

14.

znovu zdôrazňuje cieľ z Rigy týkajúci sa dostupnosti širokopásmového pripojenia pre 90 % obyvateľov EÚ do roku 2010, ale to samé osebe nestačí, preto by sa mali zohľadniť aj iné faktory: geografické rozšírenie, hustota obyvateľstva atď.; medzi členskými štátmi a analýzou Európskej komisie, že dosiaľ je pokrytých iba 70 % vidieckeho obyvateľstva EÚ, existujú značné rozdiely; (8)

15.

naliehavo vyzýva, aby podpora opatrení zo strany miestnych alebo regionálnych orgánov slúžila ako príklad riešení elektronickej verejnej správy zameraných na používateľa s cieľom podporiť digitálnu gramotnosť a zabezpečiť podmienky prospešné pre obchodné a výskumné činnosti v oblasti IKT; (9)

16.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby definovala širokopásmové pripojenie ako vždy dostupnú službu, ktorá umožňuje súbežné využívanie hlasových aj dátových služieb, s minimálnymi rýchlosťami preberania a odovzdávania dát, ktoré sú dostatočné na sprístupnenie funkčného prístupu na internet vo všetkých regiónoch;

Odkaz na širokopásmové pripojenie v zmenenom a doplnenom rozsahu záväzkov univerzálnej služby

17.

zdôrazňuje, že pretrvávajúce digitálne rozdiely spôsobujú sociálne a hospodárske vylúčenie; dosiahnutie rovnakých príležitostí v oblasti digitálneho prístupu a digitálnych zručností je sociálnou nevyhnutnosťou; zároveň tiež ponúka nevyužitý hospodársky potenciál; je dôležité využívať IKT ako nový „sociálny nástroj“, ktorý spája stratégie IKT so sociálnymi politikami Spoločenstva (10) a uplatniť IKT ako nástroj miestneho a regionálneho rozvoja spojený s kohéznou politikou;

18.

vyjadruje veľmi vážne obavy, že problémovým miestom pri zavádzaní širokopásmového pripojenia je riziko zlyhania trhových mechanizmov, v rámci ktorých prevádzkovatelia pocítia menšiu návratnosť investícií do infraštruktúry vo vzdialených, vidieckych, riedko osídlených oblastiach alebo tam, kde predstavuje hornatý a kopcovitý terén osobitne zložitú a ťažko prekonateľnú prekážku; (11)

19.

navrhuje začlenenie mechanizmov na podporu funkčného širokopásmového prístupu na internet vo vidieckych oblastiach, regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva a v najodľahlejších regiónoch. Ak to bude potrebné, mala by sa umožniť podpora aj pre investície do vývoja IKT a infraštruktúry zo strany miestnych a regionálnych orgánov alebo po dohode s nimi aj zo strany malých a stredných podnikov alebo miestnych iniciatív; (12)

20.

vyzýva na definovanie osobitných opatrení, napríklad v rámci štrukturálnych fondov EÚ na zabezpečenie jasného a konzistentného poskytovania funkčného prístupu na internet vo všetkých regiónoch EÚ ešte pred realizáciou strednodobého preskúmania týchto programov v roku 2010;

21.

uznáva dôležitý príspevok portálov EÚ pri podpore výmeny osvedčených postupov medzi všetkými zúčastnenými stranami v oblasti plánovania a vývoja širokopásmových sietí s otvoreným prístupom s použitím európskych, vnútroštátnych a regionálnych finančných prostriedkov podľa pravidiel štátnej pomoci EÚ (napr. http://www.broadband-europe.eu);

22.

uznáva, že širokopásmová technológia má obrovský vplyv na ďalší vývoj jednotného európskeho trhu ako celku, a preto nalieha na Európsku komisiu, aby vo svojich obnovených politikách, ktoré slúžia na riešenie súčasnej hospodárskej situácie, uznala potrebu zváženia použitia všetkých mechanizmov na podporu investícií v týchto infraštruktúrach;

23.

verí, že konkurencieschopnosť EÚ, rozsah a kvalita služieb, produktivita a nakoniec miera zamestnanosti v mnohých ďalších sektoroch môžu do veľkej miery závisieť od dostupnosti vysokorýchlostného funkčného prístupu na internet;

24.

v prostredí, v ktorom poskytujú celoštátne, regionálne a miestne orgány ako aj ďalšie inštitúcie čoraz viac služieb občanom prostredníctvom elektronických nástrojov (elektronická verejná správa, elektronické zdravotníctvo, elektronické vzdelávanie, elektronické obstarávanie), sa primeraný prístup k širokopásmovým technológiám stáva čoraz dôležitejším z pohľadu demokratickej účasti (elektronické začlenenie); (13) zlepšením širokopásmového prístupu pre verejnú správu, a to najmä v súvislosti so smernicou EÚ o službách, ktorá sa práve transponuje, sa môže tiež posilniť spolupráca medzi miestnymi, regionálnymi, vnútroštátnymi a európskymi orgánmi;

Dostatočná flexibilita záväzkov univerzálnej služby na zabezpečenie vývoja všetkých trhov vo všetkých štátoch

25.

domnieva sa, že Výbor regiónov pri niekoľkých príležitostiach analyzoval a prerokúval rozsah riešení realizovaných miestnymi a regionálnymi orgánmi v Európe a uznáva, že neexistuje jedno riešenie pre všetky situácie; to, čo je vhodné pre veľké mestské centrá, nemusí byť vhodné pre iné oblasti, napríklad malé horské regióny so zložitým a nedostupným terénom, ani pre riedko osídlené oblasti, v prípade ktorých je na poskytovanie akýchkoľvek služieb potrebné vyvinúť mimoriadne úsilie; (14)

26.

uznáva, že stále existujú významné rozdiely v digitálnych spôsobilostiach, ktoré ovplyvňujú najmä staršie, ekonomicky neaktívne a menej vzdelané osoby a osoby, ktoré nezískali digitálne znalosti potrebné pri rozvíjaní svojich digitálnych zručností v pracovnom živote;

27.

zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania a školení, ktoré sú zamerané na riešenie potrieb vyplývajúcich z prebiehajúceho digitálneho vývoja celej spoločnosti, pričom osobitná pozornosť sa má venovať zraniteľným skupinám; (15)

28.

zdôrazňuje potrebu zamerať sa na rozdiely medzi zavedením širokopásmového pripojenia a aktuálnym využívaním, ktoré vzhľadom na značný priestor na zlepšenie digitálnej gramotnosti obyvateľstva zaostáva za možnosťami. Na preklenutie týchto rozdielov sa musia na miestnej a vyššej úrovni prijať opatrenia zamerané na odstránenie prekážok využívania širokopásmových pripojení, napr. ukážky používania internetu, poskytovanie verejných prístupových bodov (16), financovanie vzdelávacích projektov združení obyvateľov a iných mimovládnych organizácií v oblasti digitálnej gramotnosti a podpora súťaže medzi poskytovateľmi širokopásmových služieb;

B.   Budúce siete a internet

Všeobecné pripomienky

29.

bol poverený úlohou vyhodnotiť ďalší generačný vývoj internetových technológií; víta príležitosť preskúmať nové technologické aktualizácie budúcich sietí a internet vecí;

30.

uznáva, že internet je jednou z najúžasnejších inovácií našej doby; jeho potenciál na vytváranie hospodárskeho rastu môže priniesť významné výhody, ako napríklad vytváranie nových služieb, otvorenie nových investícií a pracovných príležitostí, zisky produktivity, znížené náklady a zvýšenú kvalitu života; (17)

31.

konštatuje, že za krátky čas sa vysokorýchlostný internet (širokopásmové pripojenie) stal základným predpokladom moderných hospodárstiev; zmenil sa spôsob, akým pristupujeme na internet a ako ho využívame;

32.

víta, že na základe budúcich komunikačných sietí chce Európska komisia vydláždiť cestu možno najväčšej revolúcii, ktorú internet zažil a ktorá sa týka vzniku internetu vecí;

Politické výzvy

33.

vyjadruje nádej, že všeobecný cieľ budúcej komunikácie a možná aktualizácia regulačného rámca poskytne podporu konkurencieschopnosti a uzná cieľ zabezpečenia dostupnosti služieb informačnej spoločnosti na základe konkurencieschopnosti v celom Spoločenstve; (18)

34.

zdieľa stanovisko Komisie, že prenos služieb kreatívneho obsahu do internetového prostredia je veľkou výzvou, a zdôrazňuje, že sa musia naplánovať obsah nových služieb a nové digitálne médiá, a to nielen na základe hospodárskych kritérií, ale aj na základe sociálnych a kultúrnych potrieb; (19)

35.

naliehavo vyzýva Výbor regiónov, aby zdôraznil význam zachovania kultúrnej rozmanitosti a identity v pluralitnej európskej spoločnosti v budúcom digitálnom svete; (20)

36.

zdôrazňuje dôležitosť nového prístupu k poskytovaniu verejných elektronických služieb zameraných na občanov a kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych orgánov, ktoré sú zodpovedné za vytvorenie takého prístupu; toto je osobitne dôležitá úloha pre vzdialené, odľahlé a vidiecke regióny a ostrovné spoločenstvá, v ktorých sú sociálno-hospodárske výhody vyplývajúce z vývoja IKT životne dôležité pre súdržnosť a ponúkajú najvyššiu pridanú hodnotu; (21)

37.

zdôrazňuje požiadavku, aby správne orgány s cieľom predísť marginalizácii zo strany verejných služieb prijali viackanálový prístup, čím umožnia používateľom interakciu akýmikoľvek uprednostňovanými prostriedkami (prepážka, internetové stránky, digitálna televízia, mobilné telefóny atď.); (22)

38.

zdôrazňuje úlohu interaktívnej siete (WEB 2.0) založenej na spoločenstvách, ktorá prináša revolučné zmeny v komunikácii medzi občanmi a samosprávami, zabezpečuje maximálnu možnú transparentnosť v rozhodovacích procesoch a posilňuje participatívnu demokraciu;

39.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala ďalšie usmernenia pre regióny a mestá na dodržiavanie pravidiel štátnej pomoci EÚ, osobitne zamerané na prechod na ďalšiu generáciu širokopásmového pripojenia v prípade zlyhania trhových mechanizmov pre takéto služby a pre zavádzanie širokopásmového pripojenia v regiónoch;

40.

zdôrazňuje potrebu navrhnúť budúci internet vecí tak, aby dokázal riešiť nové riziká, ktorým čelia deti a mladí ľudia a ktoré vyplývajú z prebiehajúcej digitálnej konvergencie, dostupnejšieho širokopásmového prístupu a nových zariadení pre koncového používateľa s prístupom na internet; (23)

41.

vyzýva na venovanie osobitnej dôležitosti zabezpečeniu transakcií a boju proti nelegálnemu a škodlivému internetovému obsahu; (24) spoločnosť je mimoriadne citlivá na oblasti ochrany spotrebiteľa a ochrany osobných údajov; (25)

42.

vyjadruje uznanie pozornosti, ktorú Európska komisia venuje zvýšeniu ochrany súkromia jednotlivcov a osobných údajov v oblasti elektronickej komunikácie;

43.

vyzýva na prijatie posilnených bezpečnostných ustanovení a zlepšených vykonávacích mechanizmov a upriamuje pozornosť Európskej komisie na skutočnosť, že určité opatrenia zabezpečenia siete a ochrany spotrebiteľa si vyžadujú koordináciu a implementáciu skôr na medzinárodnej ako európskej úrovni; (26)

44.

vyjadruje nádej, že ďalšie činnosti budú zamerané na podnecovanie a povzbudzovanie vývoja a využívania technických riešení na boj proti nelegálnemu obsahu a škodlivému správaniu online, ako aj na podporu spolupráce a výmeny osvedčených postupov medzi rôznymi zúčastnenými stranami na miestnej, regionálnej, európskej a medzinárodnej úrovni; (27)

45.

uznáva potreby sektora vzdelávania v oblasti prijímania funkčných širokopásmových služieb a tvorby učebných materiálov o informačných technológiách a mediálnych zručnostiach na pokrytie bezpečných prostredí online; zdôrazňuje, že tieto činnosti majú byť zamerané nielen na ochranu detí, ale aj na vštepovanie aktívnych zručností v oblasti bezpečného používania internetu (posilnenie postavenia používateľov); (28)

46.

odporúča koordináciu vyšetrovacích činností v príslušných oblastiach v rámci aj mimo EÚ a vytváranie znalostí týkajúcich sa používania technológií online, súvisiacich rizík a možných škodlivých účinkov používania technológií online vrátane technických, psychologických a sociálnych problémov; (29)

47.

vyjadruje názor, že úspech telekomunikačnej regulačnej politiky sa nemôže spoľahlivo hodnotiť na vnútroštátnej úrovni, keďže rozdiely v telekomunikáciách a poskytovaní služieb neexistujú len medzi regiónmi EÚ, ale aj v rámci jednotlivých regiónov; napr. husto osídlené mestá a vidiecke oblasti sa v každom regióne podstatne líšia od celoštátneho priemeru; (30)

48.

vyzýva Európsku komisiu, aby lepšie monitorovala dostupnosť a kvalitu služieb na nižšej geografickej úrovni než doteraz, s cieľom venovať väčšiu pozornosť rozdielom medzi regionálnymi trhmi a zabezpečeniu prístupnosti; (31)

Osobitné činnosti

49.

zdôrazňuje, že voľná súťaž v oblasti telekomunikácií neprináša rovnaký prístup a služby do všetkých regiónov alebo oblastí; ustanovenia o univerzálnej službe sa musia neustále proaktívne revidovať s cieľom zabezpečiť naozaj univerzálny prístup k informačnej spoločnosti; (32)

50.

navrhuje začlenenie širokopásmových služieb do rámca smernice o existujúcich univerzálnych službách a žiada národných regulátorov, aby transparentným spôsobom prezentovali súbor príslušných opatrení, zohľadnili vývoj technológií a rýchlostí, uviedli zdroje a v konečnom dôsledku aj sankcie, ktoré budú využívať v záujme zavedenia funkčného a otvoreného prístupu na internet v danom členskom štáte. VR pripomína Európskej komisii, aby prihliadala na to, že miestne a regionálne orgány a koneční užívatelia v dotknutých regiónoch by nemali byť finančne znevýhodnení a nemali by doplatiť na omeškanie operátorov čakajúcich na výsledky prerokúvaných dojednaní týkajúcich sa univerzálnej služby v danom členskom štáte;. (33)

51.

navrhuje, aby boli stanovené jasné parametre (hustota obyvateľstva, mapa, výkonnosť siete, reliéf krajiny), ktoré pomôžu pri vymedzovaní prioritných regiónov postihnutých zlyhaním trhu;

52.

domnieva sa, že v budúcnosti by úroveň požadovanej univerzálnej služby nemala byť nastavená príliš nízko, aby bolo možné zabezpečiť existujúce a budúce potreby súčasných používateľov; musí sa vzťahovať na rýchlejšie funkčné internetové pripojenie, ktoré v budúcnosti umožní rýchly pokrok v oblasti technológií; členské štáty by sa mali podporovať pri prijímaní prísnejších požiadaviek na univerzálnu službu na vnútroštátnej úrovni podľa článku 32 existujúcej smernice; (34)

53.

uznáva potrebu určiť a zvážiť rôzne modely na poskytovanie širokopásmového pripojenia prostredníctvom využívania sietí s otvoreným prístupom na základe telekomunikačnej výmeny;

54.

nabáda verejné orgány, najmä na úrovní obcí, aby investovali do nových sietí a znížili náklady na inžinierske siete zjednodušením prístupu k vedeniu alebo koordinovaním takýchto inovácií s prácami na cestách alebo inými sieťami, najmä elektrickými a kanalizačnými rozvodmi;

55.

vyžaduje prístup k infraštruktúram prostredníctvom verejných orgánov a verejných služieb poskytnutím dostatočného otvoreného prístupu k vedeniam na stavbách na zelenej lúke, mapovaním existujúcej infraštruktúry alebo plánovaním civilných verejných prác a podporovaním koordinácie medzi poskytovateľmi služieb a majiteľmi budov pri kabeláži nových priestorov;

56.

odporúča určenie nových účinných a flexibilných spôsobov zásahov, či už prostredníctvom politík poskytujúcich hospodársku podporu plánom infraštruktúry stanoveným na miestnej alebo regionálnej úrovni a koordinovaným na vnútroštátnej alebo európskej úrovni, alebo prostredníctvom usmernení na riešenie zlyhaní trhových mechanizmov, ktoré budú spoločné pre oblasti uvedené vyššie podľa zásad voľnej súťaže EÚ; (35)

57.

odporúča ďalšie posilňovanie a výmenu osvedčených postupov (36) iniciatív miestnych a regionálnych orgánov, ktoré optimálne využívajú štrukturálne fondy, fond pre rozvoj vidieka a štátnu pomoc pri dodávaní a využívaní širokopásmového pripojenia; Výbor regiónov pri niekoľkých príležitostiach poukázal na potrebu takého prístupu a využívanie jeho výhod;

58.

vyzýva Komisiu, aby uplatnila ukazovatele regionálnej distribúcie a využívania IKT, čo umožní neustále vyvodzovať nové závery, ktoré budú užitočné a potrebné pri prijímaní opatrení vedúcich k sociálno-hospodárskej a technologickej konvergencii medzi regiónmi; (37)

59.

vyzýva na vypracovanie konkrétnych návrhov na podporu záujmov používateľov a spotrebiteľov v prípade, že sa pristúpi k aktualizácii smernice o univerzálnej službe; (38)

60.

vyzýva Komisiu, aby podporovala zapojenie verejnosti do zlepšovania kvality administratívnych opatrení a služieb zavedením trvalej služby online, na ktorú budú môcť používatelia odosielať svoje pripomienky a návrhy; (39)

V Bruseli 13. februára 2009

Predseda

Výboru regiónov

Luc VAN DEN BRANDE


(1)  CdR 520/99 fin.

(2)  CdR 5/2008 fin.

(3)  CdR 520/99 fin.

(4)  CdR 5/2008 fin.

(5)  CdR 5/2008 fin, CdR 272/2006 fin.

(6)  CdR 252/2005 fin.

(7)  CdR 5/2008 fin.

(8)  CdR 272/2006 fin.

(9)  CdR 5/2008 fin.

(10)  CdR 5/2008 fin.

(11)  CdR 272/2006 fin.

(12)  CdR 4/2008 fin.

(13)  Kľúčová úloha, ktorú zohráva prístup k širokopásmovým službám v prípade množstva ďalších sektorov hospodárstva a verejnej správy, sa zdôrazňuje aj v predchádzajúcich stanoviskách Výboru regiónov; pozri: stanovisko Výboru regiónov z 13. februára 2007 Preklenutie širokopásmových rozdielov a Akčný plán elektronickej verejnej správy (eGovernment) i2010, Ú. v. EÚ C 146, 30.6.2007, s. 63 až 68, body 1.3 až 1.5; stanovisko Výboru regiónov z 13. apríla 2000 (poznámka pod čiarou 1), bod 2.3.

(14)  CdR 272/2006 fin.

(15)  CdR 5/2008 fin.

(16)  CdR 272/2006 fin.

(17)  CdR 272/2006 fin.

(18)  CdR 274/2000 fin.

(19)  CdR 252/2005 fin.

(20)  CdR 94/2008 fin.

(21)  CdR 5/2008 fin.

(22)  CdR 272/2006 fin.

(23)  IDATE, máj 2006: pozri prílohu.

(24)  CdR 252/2005 fin.

(25)  CdR 252/2005 fin.

(26)  CdR 4/2008 fin.

(27)  CdR 174/2008 fin.

(28)  CdR 174/2008 fin.

(29)  CdR 174/2008 fin.

(30)  CdR 52/2001 fin.

(31)  CdR 274/2000 fin.

(32)  CdR 520/99 fin.

(33)  CdR 272/2006 fin.

(34)  CdR 274/2000 fin.

(35)  CdR 272/2006 fin.

(36)  http://www.broadband-europe.eu.

(37)  CdR 5/2008 fin.

(38)  CdR 274/2000 fin.

(39)  CdR 272/2006 fin.


III Prípravné akty

Výbor regiónov

78. plenárne zasadnutie 12. a 13. februára 2008

28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/47


Stanovisko Výboru regiónov „Balík ekologických opatrení v doprave“

2009/C 120/09

VÝBOR REGIÓNOV

víta, že sa po prvýkrát v návrhu novej smernice počíta so zásadou internalizácie externých nákladov a že predkladanému návrhu smernice o poplatkoch za používanie dopravnej infraštruktúry predchádzali rozsiahle štúdie, ktoré sa problematikou fundovane zaoberali,

pripomína, že v bielej knihe o doprave sa ako ciele európskej dopravnej politiky zakotvilo vytvorenie vyváženého pomeru jednotlivých druhov dopravy, zdaňovanie podľa jednotných zásad a bez ohľadu na druh dopravy, kvôli adresnejšiemu pripisovaniu nákladov dopravy jej jednotlivým druhom, rovnosť príležitostí jednotlivých druhov dopravy, podpora úplnej internalizácie sociálnych nákladov a nákladov na ochranu životného prostredie, započítanie nákladov infraštruktúry a externých nákladov súvisiacich s nehodami, znečisťovaním ovzdušia, hlučnosťou a dopravnými zápchami, ako aj uplatňovanie týchto zásad pri všetkých druhoch dopravy a všetkých kategóriách užívateľov,

poukazuje na to, že jedným z dôležitých cieľov európskej dopravnej politiky je presun cezhraničnej nákladnej dopravy, a predovšetkým cezhraničnej ťažkej nákladnej dopravy z ciest na železnice. Pokiaľ existujú voľné kapacity, musí EÚ prijať vhodné opatrenia a zabezpečiť tak dosiahnutie tohto cieľa,

je presvedčený, že uplatňovanie externých nákladov na cestách siete TEN-T nesmie byť ponechané na uvážení členských štátov. Musí existovať transparentná sústava, ktorá musí obsahovať príslušné kritériá, a členské štáty musia byť prostredníctvom rôznych opatrení vedené k tomu, aby adresne uplatňovali externé náklady a účelovo používať získané výnosy.

Spravodajca

:

pán Herwig Van Staa (AT/EĽS), predseda Tirolského krajinského snemu

Referenčné dokumenty

Oznámenie Komisie na tému „Doprava šetrnejšia k životnému prostrediu“

KOM(2008) 433 v konečnom znení

Oznámenie Komisie na tému „Stratégia implementácie internalizácie externých nákladov“

KOM(2008) 435 v konečnom znení

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami

KOM(2008) 436 v konečnom znení

Oznámenie Komisie na tému „Opatrenia na zníženie hlučnosti v železničnej doprave týkajúce sa existujúceho vozňového parku“

KOM(2008) 432 v konečnom znení

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV,

Úvod

1.

pripomína, že pokiaľ ide o cieľ nákladovej pravdivosti, Európska komisia vo svojej bielej knihe „Európska dopravná politika do roku 2010: čas na rozhodnutia“ z 12. septembra 2001, KOM(2001) 370, odkazuje na zasadnutie Európskej rady v Göteborgu a vyslovuje sa za úplnú internalizáciu sociálnych nákladov a nákladov na ochranu životného prostredia prostredníctvom trvalo udržateľnej dopravnej politiky.

2.

Poznamenáva, že Európska komisia podčiarkuje nevyhnutnosť opatrení na jednoznačné oddelenie rastu objemu dopravy od rastu hrubého domáceho produktu presunom z ciest na železnicu, vodné cesty a verejnú hromadnú dopravu osôb. Európska komisia dopĺňa, že zdaňovať sa musí podľa jednotných zásad a bez ohľadu na druh dopravy, aby sa dosiahlo adresnejšie pripisovanie nákladov dopravy jednotlivým druhom dopravy, čím sa zvýši rovnosť ich príležitostí. Okrem toho Komisia vysvetľuje, že náklady na používanie infraštruktúry musia zahŕňať náklady na samotnú infraštruktúru i externé náklady, ktoré súvisia s nehodami, znečisťovaním ovzdušia, hlučnosťou a dopravnými zápchami.

3.

Ľutuje, že v strednodobom preskúmaní bielej knihy Európskej komisie [oznámenie Komisie z 22. júna 2006, KOM(2006) 314] sa nachádza iba málo nových iniciatív na presadenie nákladovej pravdivosti v doprave a že len v časti „Moderné vyberanie poplatkov“ sa uvádza nový nástroj v súvislosti s vyberaním poplatkov za používanie ciest, ktoré sa majú využiť na financovanie infraštruktúry a na optimalizáciu dopravy. Tieto poplatky môžu byť odstupňované, aby sa zohľadnili vplyvy na životné prostredie a nebezpečenstvo vytvárania dopravných zápch, predovšetkým v mestách a ekologicky citlivých oblastiach, v ktorých sa môžu využívať aj iné formy prideľovania kapacít, napríklad trhová výmena tranzitných práv.

4.

Konštatuje, že súčasným Balíkom ekologických opatrení v doprave a návrhom na revíziu smernice o poplatkoch za používanie dopravnej infraštruktúry, ktorý je v balíku obsiahnutý, chce Komisia splniť svoj záväzok vyplývajúci z článku 11 smernice 2006/38/ES a predložiť všeobecne platný a transparentný model posudzovania všetkých externých nákladov, ktorý má slúžiť ako základ budúcich výpočtov poplatkov za používanie infraštruktúry. Model bude sprevádzaný rozborom účinkov internalizácie externých nákladov všetkých druhov dopravy a stratégie postupného uplatňovania tohto modelu pri všetkých druhoch dopravy.

5.

Pripomína, že internalizácia nákladov na dopravu je potrebným krokom, musí byť však sprevádzaná ďalšími opatreniami, aby sa zatraktívnila dopravná ponuka pre podniky i súkromné osoby, ktoré musia mať k dispozícii dostatočnú infraštruktúru vyhovujúcu ich požiadavkám. V tomto zmysle je potrebné vypracovať balík opatrení zameraných na vytvorenie železničných sietí určených na prepravu tovaru, pričom v prvom rade treba uprednostňovať transeurópske dopravné siete a optimálne rozvinúť systémy prechodu medzi rôznymi systémami a nájsť urýchlene riešenie problémov, ktoré spojených s rôznym rozchodom železničných tratí.

Smernica o poplatkoch za používanie dopravnej infraštruktúry

6.

Víta, že sa po prvýkrát v návrhu novej smernice počíta so zásadou internalizácie externých nákladov a že predkladanému návrhu smernice o poplatkoch za používanie dopravnej infraštruktúry predchádzali rozsiahle štúdie, ktoré sa problematikou fundovane zaoberali.

7.

Okrem toho víta, že v rámci realizácie článku 11 smernice 2006/38/ES Európska komisia zadala zákazku na vypracovanie štúdie o osvedčených postupoch hodnotenia externých nákladov a že v roku 2007 uverejnila príručku na odhad externých nákladov v odvetví dopravy (Handbook on estimation of external cost in the transport sector, 2007).

8.

Poukazuje na to, že jedným z dôležitých cieľov európskej dopravnej politiky je presun cezhraničnej nákladnej dopravy, a predovšetkým cezhraničnej ťažkej nákladnej dopravy z ciest na železnice. Pokiaľ existujú voľné kapacity, musí EÚ prijať vhodné opatrenia a zabezpečiť tak dosiahnutie tohto cieľa. Musí tiež pracovať na sprevádzkovaní nevyhnutnej infraštruktúry, hlavne v rámci transeurópskych dopravných sietí.

9.

Pripomína, že v bielej knihe o doprave sa ako ciele európskej dopravnej politiky zakotvilo vytvorenie vyváženého pomeru jednotlivých druhov dopravy, zdaňovanie podľa jednotných zásad a bez ohľadu na druh dopravy, kvôli adresnejšiemu pripisovaniu nákladov dopravy jej jednotlivým druhom, rovnosť príležitostí jednotlivých druhov dopravy, podpora úplnej internalizácie sociálnych nákladov a nákladov na ochranu životného prostredie, započítanie nákladov infraštruktúry a externých nákladov súvisiacich s nehodami, znečisťovaním ovzdušia, hlučnosťou a dopravnými zápchami, ako aj uplatňovanie týchto zásad pri všetkých druhoch dopravy a všetkých kategóriách užívateľov.

10.

Poukazuje na to, že Komisia pri internalizácii externých nákladov cestnej premávky nezohľadnila náklady spojené s dopravnými nehodami. Komisia zdôrazňuje, že tieto náklady sú pokryté poistným, ktoré sa uhrádza poisťovniam. Výbor zastáva názor, že poistné vo väčšine prípadov nepredstavuje dostatočný stimul pre bezpečnú jazdu a predvídavé správanie v cestnej premávke. Čo sa týka poistného, nie sú v ňom zohľadnené náklady, ktoré musí znášať spoločnosť v súvislosti s dopravnými nehodami. EÚ by preto mala vytvoriť rámec na odhad a výpočet externých nákladov súvisiacich s dopravnými nehodami. Každý členský štát potom môže samostatne rozhodnúť, či majú byť externé náklady súvisiace s dopravnými nehodami internalizované prostredníctvom poistného alebo iným spôsobom.

11.

Okrem toho pripomína, že Európska komisia musí následne zmeniť dopravné zvyklosti spoločnosti tým, že bude občanov nabádať k rozsiahlejšiemu využívaniu verejných dopravných prostriedkov, pretože to nemožno oddeliť od všeobecných environmentálnych a klimatických cieľov EÚ a pretože opatrenia EÚ smerujúce k trvalo udržateľnej mobilite treba posudzovať nielen podľa článku 71 Zmluvy o založení ES, ale takisto podľa článku 6 a článkov 174 až 176 Zmluvy o založení ES, pretože zlepšenie ekologickej vhodnosti a efektívnosti je ústredným cieľom spoločnej dopravnej politiky.

12.

Má však obavy, či je predložený návrh vhodný na zabezpečenie dosiahnutia uvedených cieľov európskej dopravnej politiky, keďže o adresnom uplatňovaní všetkých externých nákladov, ako sa výhľadovo uvádza v smernici 2006/38/ES sa aspoň zatiaľ nehovorí a návrh Európskej komisie aj naďalej ponecháva na uvážení členských štátov, či budú vyžadovať poplatky za používanie dopravnej infraštruktúry TEN-T, a na ktorých úsekoch. Pokiaľ ide o zdaňovanie cestnej nákladnej dopravy, treba zohľadniť osobitnú ústavnoprávnu situáciu v škandinávskych štátoch.

13.

Poukazuje na to, že v úvahách sa ako cieľ právneho rámca už uvádzala aj harmonizácia sústav poplatkov, ktorá je jedným z možných prostriedkov na odstránenie narúšania hospodárskej súťaže, a ekologizácia diferencovaním poplatkov podľa emisnej triedy vozidla (emisné triedy Euro).

14.

Dúfa však, že budúce návrhy Komisie dajú účinnejšiu odpoveď na nesprávny vývoj spôsobený veľkými rozdielmi v oblasti poplatkov a daní a z toho vyplývajúce nevyvážené využívanie jednotlivých druhov dopravy a preťažovanie určitých častí infraštruktúry, keď ani doterajší právny rámec upravujúci poplatky za používanie ciest nebol schopný túto nerovnováhu odstrániť.

15.

Konštatuje, že snahy Európskej komisie o zjednotenie daní pri pohonných hmotách doteraz neviedli k priblíženiu zdaňovania pohonných hmôt v členských štátoch Európskej únie, vďaka čomu naďalej zostávajú veľmi veľké rozdiely v cenách pohonných hmôt v Európe. Komisia by mala pokračovať v úsilí o zmenšenie veľkých rozdielov v zdaňovaní pohonných hmôt. Kým sa však nedosiahne výrazné priblíženie sadzieb zdanenia pohonných hmôt, mal by mať každý členský štát možnosť internalizovať externé náklady vznikajúce negatívnym vplyvom na klímu.

16.

Aj pri daňovej sústave v oblasti dopravy (napr. daň z motorových vozidiel, daň z minerálnych olejov atď.) žiada postupné zmenšovanie obrovských rozdielov a transparentnosť využívania prostriedkov.

17.

Ľutuje, že zostávajú rozdielne vysoké poplatky za používanie dopravnej infraštruktúry v cezhraničnej nákladnej doprave. Krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, ako napríklad Švajčiarsko, majú v tomto smere dokonca lepšie postavenie ako členské krajiny EÚ. Zdôrazňuje, že aj zmeny a valorizácie poplatkov za používanie ciest, ku ktorým došlo v posledných rokoch, boli iba nepatrné, pri porovnateľnej dĺžke trasy jestvujú veľké rozdiely v celkových vyberaných poplatkoch a toto rozdielne nákladové zaťaženie vedie k značným nadchádzkam pri tranzite a tým aj k narúšaniu hospodárskej súťaže, preto vyzýva Európsku komisiu, aby podnikla kroky a podporila členské štáty pri zavádzaní opatrení, ktoré by pri voľbe prepravnej trasy v cestnej nákladnej doprave zohľadňovali aj vplyv na životné prostredie, bezpečnosť cestnej premávky a stav vozovky.

18.

Je si vedomý toho, že východiskom všetkých úvah Európskej komisie o spoločnej dopravnej politike je zaručenie štyroch základných slobôd, predovšetkým slobody voľného pohybu tovaru a poskytovania služieb, a že európska dopravná politika má zabezpečiť technicky bezproblémové fungovanie dopravy pri nízkych nákladoch pre národné hospodárstvo.

19.

Poukazuje však na to, že práve v citlivých regiónoch mimoriadne postihovaných externými nákladmi sú účinky ťažkej dopravy na zdravie obyvateľstva a životné prostredie mimoriadne závažné, čiže voľný pohyb tovaru má v citlivých oblastiach značne negatívne následky, a preto podľa jurisdikcie Súdneho dvora ES jestvuje povinnosť zohľadňovať požiadavky ochrany životného prostredia, pričom životné prostredie a ochrana zdravia stavia európsku dopravnú politiku pred osobitné výzvy. Pri dosahovaní hlavného cieľa, ktorým je vytvorenie moderného dopravného systému, sa musia teraz popri hospodárskych a spoločenských hľadiskách zohľadňovať aj ekologické hľadiská a požiadavky ochrany zdravia, aby sa mohol zabezpečiť trvalo prevádzkovateľný systém.

20.

Okrem toho podčiarkuje, že zdravie občanov Európy je hodnotou, ktorej sa nemožno vzdávať, a základné právo na zdravie a čisté životné prostredie sa nesmie podriaďovať neobmedzenému voľnému pohybu tovaru a pomocou prijatia vhodných opatrení musí byť zlučiteľné so zásadou voľného pohybu osôb a tovarov. V tomto smere budú zohrávať kľúčovú úlohu vzdelávacie stratégie v oblasti bezpečnosti na cestách v školách a prostredníctvom verejných médií.

21.

Konštatuje, že smernica 1999/62/ES stanovila pri adresnom uplatňovaní poplatkov za používanie ciest za základ vážený priemer poplatkov za používanie ciest potrebných na krytie výstavby, prevádzky a rozširovania príslušnej cestnej siete, ale predložený návrh nepredstavuje žiadne riešenie zásadnej problematiky veľkých rozdielov v daniach v oblasti dopravy, pretože členské štáty naďalej nie sú povinné vyberať poplatky za používanie ciest patriacich do siete TEN-T, normované sú iba najvyššie sadzby, ale nie najnižšie, a členské štáty rozhodujú o použití príjmov z poplatkov za využívanie infraštruktúry, pričom chýba účelové viazanie týchto príjmov.

22.

Podporuje návrh Komisie, aby sa príjmy z internalizácie vyhradili a použili na zníženie negatívnych dôsledkov dopravy v sieťach TEN-T. Náklady súvisiace s dopravnými zápchami by sa mali zohľadňovať len za predpokladu, že sa vypracuje akčný plán, ktorý naznačí, ako sa majú riešiť problémy súvisiace s preťažením dopravy, avšak bez väzby na konkrétny druh dopravy.

23.

Vzhľadom na kontroverznú diskusiu o návrhu Európskej komisie, veľké zneistenie na finančných trhoch a obavy z hospodárskej recesie pochybuje, že všetky členské štáty budú používať systém na adresné uplatňovanie ďalších externých nákladov.

24.

Je presvedčený, že uplatňovanie externých nákladov na cestách siete TEN-T nesmie byť ponechané na uvážení členských štátov. Musí existovať transparentná sústava, ktorá musí obsahovať príslušné kritériá, a členské štáty musia byť prostredníctvom rôznych opatrení vedené k tomu, aby adresne uplatňovali externé náklady a účelovo používať získané výnosy.

25.

Dáva na zváženie, že v mnohých členských štátoch sú za veľkú časť cestnej siete zodpovedné regióny a obce. Ak sa zavedú poplatky za využívanie ciest v určitej oblasti alebo za určitý úsek cestnej siete, môže to viesť k neželanému presunu dopravy. V smernici preto musí byť stanovené, že všetci správcovia cestnej infraštruktúry musia byť zapojení do rozhodovania o tom, za ktoré cesty sa majú vyberať poplatky. Okrem toho je dôležité zapojiť do vypracovania systému poplatkov za používanie ciest a rozhodovania o využití príjmov z nich aj miestne a regionálne správy cestnej infraštruktúry.

26.

Žiada, aby sa všetky externé náklady (na zdravotníctvo, ochranu klímy, životné prostredie vo všeobecnosti, nehody a havárie, výrobu energie, výrobu, údržbu a likvidáciu vozidiel, odstraňovanie vplyvov na chodcov a cyklistov, záber pôdy) adresne prenášali do poplatkov a žiada Európsku komisiu, aby návrh v tomto zmysle prepracovala a aby doň zapracovala aj postupný plán uplatňovania externých nákladov.

27.

Ľutuje, že podľa predloženého návrhu je cieľom započítania externých nákladov predovšetkým špecifické riešenie problémov, ktoré vznikajú v osobitnej miere v oblasti veľkomiest, ale pri diaľkových cestách nemá dôjsť k žiadnemu reálnemu adresnému uplatňovaniu vznikajúcich externých nákladov, takže na základe chýbajúcej internalizácie externých nákladov na celej trase nedôjde k presunu tokov tovaru na železnicu a aj skutočné účinky smerom k ekologicky zameranej zmene správania pri jazdách budú iba okrajové.

28.

Má pochybnosti, či aj relatívne vysoké náklady spôsobené dopravnými zápchami môžu mať vzhľadom na požiadavky hospodárstva (presne načasované dodávky) očakávaný pákový efekt.

29.

Poukazuje na to, že ambiciózne ciele Európskej komisie (nákladová pravdivosť, rovnomerné vyťaženie jednotlivých druhov dopravy) sa môžu dosiahnuť iba veľkoplošným používaním systému.

30.

Preto žiada stimulovanie a podporu používania tohto systému, aby sa zabránilo tomu, že vzhľadom na hospodársku situáciu budú predpoklady na adresné uplatňovanie nákladov splnené iba lokálne v oblasti husto osídlených aglomerácií (dopravné zápchy a znečistenie ovzdušia).

31.

Ľutuje, že nie je možná kombinácia krížového financovania a externých nákladov, zvlášť keď krížové financovanie je predovšetkým nástrojom na financovanie a externé náklady sa v zásade môžu použiť aj na iné účely.

32.

V návrhu nenachádza celkové zohľadňovanie všetkých externých nákladov v celej sieti, ktoré je potrebné na presun nákladnej dopravy na ekologickejšie druhy dopravy, aby sa následkom vyšších poplatkov za používanie ciest dosiahlo trvalé presunutie tovarových tokov na železnicu.

33.

Poukazuje na to, že spolu s rozdielnymi daňami a hlavne chýbajúcou povinnosťou vyberať minimálne poplatky, ako aj chýbajúcim plošným adresným uplatňovaním externých nákladov bude pretrvávať nerovnováha poplatkov za používanie ciest v tranzitných koridoroch.

34.

Zdôrazňuje, že aj v záujme bezpečnosti cestnej premávky sa musí zabrániť nadmernému zaťažovaniu jednotlivých tranzitných trás a podporiť zlepšenie stavu niektorých ciest a vybudovanie alternatívnych ekologicky vhodných železničných a námorných spojení. V tomto smere by sa mali naďalej podporovať už existujúce námorné diaľnice a posilniť otvorenie nových trás v rámci tejto koncepcie, ktorej cieľom je zníženie intenzity cestnej nákladnej dopravy.

35.

Návrh považuje za prvý krok k tomu, aby vo všeobecnosti zabránil preťažovaniu cestnej infraštruktúry a zabezpečil ekologickým druhom dopravy väčší podiel na trhu.

36.

Poukazuje na to, že návrh na zmenu smernice má najprv platiť len pre ťažké úžitkové vozidlá s celkovou povolenou hmotnosťou nad 12 ton. Výbor nevidí dôvod, prečo by smernica pri nadobudnutí účinnosti nemala platiť pre všetky ťažké úžitkové vozidlá.

37.

Podčiarkuje, že nadmerne stúpajúcou cestnou nákladnou dopravou v spojení s platnými medznými hodnotami európskych ekologických noriem má priemysel už sotva možnosti ďalšieho rozvoja, čím sú popri nepriaznivom ovplyvňovaní zdravia obyvateľstva takisto drasticky obmedzované hospodárske možnosti.

38.

Poukazuje na to, že hlavne nadchádzková doprava vytvára neakceptovateľné dodatočné zaťaženie jednotlivých tranzitných koridorov a rozdielnym nákladovým zaťažením sa neprípustným spôsobom narúša hospodárska súťaž v rámci Spoločenstva.

39.

Vyzýva preto inštitúcie EÚ, aby samy urobili všetky politické opatrenia, ktoré by zaručili porovnateľnosť poplatkov za používanie dopravnej infraštruktúry v jednotlivých tranzitných koridoroch a tým trvalo obmedzili nadchádzkový tranzit, pričom pri analýze stavu a kapacity jednotlivých ciest je potrebné mať na mysli potreby trhu a rozvoja príslušných oblastí.

40.

Na informáciu poukazuje na prílohu s grafmi o nákladnej doprave prechádzajúcej cez Alpy, ktoré jednoznačne ukazujú diskrepanciu medzi jednotlivými poplatkami za používanie ciest na dôležitých koridoroch vo Francúzsku, Švajčiarsku a Rakúsku.

Opatrenia na zníženie hlučnosti v železničnej doprave

41.

Stotožňuje sa s názorom Komisie, že je potrebné prijať opatrenia na zníženie hlučnosti v nákladnej železničnej doprave a víta kroky, ktoré navrhuje Komisia. Práve vybavenie jestvujúcich nákladných vozňov menej hlučnými brzdami sľubuje vysokú účinnosť pri porovnateľne nízkych nákladoch. Výbor navrhuje, aby sa v technickej špecifikácii interoperability (TSI) pre emisie hluku koľajových vozidiel stanovili aj limity hlučnosti jestvujúcich vozidiel a časový rámec na výmenu vybavenia. Žiada Komisiu, aby overila, či aj pre prípadné škodlivé častice z oteru bŕzd treba stanoviť medzné hodnoty, aby sa dlhodobo zabránilo nežiaducemu ovplyvňovaniu okolia tratí týmito časticami. Žiada Komisiu, aby vzala na vedomie, že modernými prevádzkovými postupmi a infraštruktúrnymi opatreniami zvyšujúcimi kapacitu sa môže dosiahnuť, že vlaky budú menej brzdené trecími brzdami. Tým sa môže ďalej zlepšovať energetická účinnosť koľajovej dopravy a môžu sa zmenšovať emisie hluku a oter.

V Bruseli 12. februára 2009

Predseda

Výboru regiónov

Luc VAN DEN BRANDE


28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/52


Stanovisko Výboru regiónov „Jednotný európsky vzdušný priestor II“

2009/C 120/10

VÝBOR REGIÓNOV

vyzdvihuje skutočnosť, že letecká doprava je nesmierne dôležitá pre hospodársky a sociálny rozvoj, konkurencieschopnosť a blahobyt jednotlivých regiónov, aj Európy ako celku;

zastáva názor, že pri stanovovaní celoeurópskych cieľov je dôležité zohľadňovať národné a/alebo regionálne prevádzkové prostredie. Nie je totiž vhodné stanoviť rovnaké ciele pre vysoko vyťažené letiská a pre letiská s nízkou intenzitou dopravy. Je dôležité zachovať letiskovú letovú informačnú službu (AFIS) a nenútiť všetky letiská, aby používali služby kontroly letovej prevádzky (ATC), pretože pre menšie letiská by to znamenalo zvýšenie nákladov. Práve národné a regionálne orgány majú zohľadniť tieto aspekty;

žiada bližšie objasnenie návrhu na financovanie spoločných projektov z poplatkov z leteckej dopravy vzhľadom na možné využitie iných finančných zdrojov. Žiada tiež preskúmanie možností, ako sa môžu národné a regionálne orgány profitujúce zo spoločného projektu podieľať na rozhodovaní v danej veci;

vzhľadom na zásadu subsidiarity odporúča, aby sa právomoci udelené EASA obmedzili len na letiská, ktoré odbavujú profesionálne lety slúžiace na dopravu vykonávanú podľa pravidiel pre let podľa prístrojov;

považuje za dôležité, aby sa vykonávacie predpisy pre letiská vypracovávali podľa komplexnosti letiska, kvality jeho činností a objemu dopravy, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať letiskám s nízkou intenzitou dopravy, ako aj počtu ich zamestnancov.

Spravodajkyňa

:

pani Lea Saukkonen (FI/EĽS), zástupkyňa člena mestského zastupiteľstva Helsínk

Referenčné dokumenty

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 549/2004, (ES) č. 550/2004, (ES) č. 551/2004 a (ES) č. 552/2004 s cieľom zlepšiť výkonnosť a udržateľnosť európskeho systému leteckej dopravy

KOM(2008) 388 v konečnom znení – 2008/0127 (COD)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Jednotný európsky vzdušný priestor II: smerom k udržateľnejšej a výkonnejšej leteckej doprave

KOM(2008) 389 v konečnom znení

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 216/2008 v oblasti letísk, manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb a zrušuje smernica Rady 06/23/EHS

KOM(2008) 390 v konečnom znení – 2008/0128 (COD)

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV,

Úvod

1.

vyzdvihuje skutočnosť, že letecká doprava je nesmierne dôležitá pre hospodársky a sociálny rozvoj, konkurencieschopnosť a blahobyt jednotlivých regiónov, aj Európy ako celku. Letecká doprava zabezpečuje rýchle a flexibilné spojenie medzi európskymi regiónmi a ostanými časťami sveta;

2.

je presvedčený, že zlepšenie výkonnosti európskeho systému leteckej dopravy bude mať nielen významný hospodársky prínos, ale umožní aj flexibilnejší a bezpečnejší pohyb a zároveň vo väčšej miere zohľadní otázky týkajúce sa ochrany životného prostredia a problematiku klimatických zmien;

3.

zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť a zlepšiť kapacity a príležitosti na spoluprácu národných orgánov, aby mohli hladko fungovať ako jeden celok v rámci rovnakého funkčného bloku vzdušného priestoru (functional airspace block – FAB), pričom by dodržiavali pravidlá dohodnuté s EÚ;

4.

pripomína svoj názor, že regionálne letiská musia byť považované za výhodu, ktorá má osobitný význam pre rozvoj regionálneho a miestneho hospodárstva, a že sociálny a hospodársky význam leteckej dopravy bude s rozširovaním Únie rásť (1);

5.

upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že európske letiská sa navzájom veľmi líšia. Ak porovnáme letiská veľkých európskych miest s letiskami v riedko osídlených okrajových oblastiach či ostrovných regiónoch zistíme, že medzi nimi existujú výrazné rozdiely pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa riadenia letovej prevádzky aj otázky bezpečnosti;

Všeobecné pripomienky

6.

všíma si, že návrh na zmenu a doplnenie legislatívneho rámca pre Jednotný európsky vzdušný priestor je súčasťou väčšieho balíka, ktorý zahŕňa aj rozšírenie právomocí Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) na riadenie letovej prevádzky, letecké navigačné služby a letiská;

7.

upozorňuje, že cieľom balíka nariadení je zlepšiť leteckú dopravu tak, aby vnútroštátne ohraničenia alebo obmedzenia nebránili čo najefektívnejšiemu využívaniu vzdušného priestoru a iným aktivitám;

8.

všíma si, že návrh vychádza zo správy skupiny na vysokej úrovni pre budúci európsky regulačný rámec pre oblasť letectva a správy komisie Eurocontrolu pre preskúmanie výkonnosti „Posúdenie iniciatív smerujúcich k vytvoreniu funkčných blokov vzdušného priestoru a ich prínosu k zlepšovaniu výkonnosti“;

9.

upozorňuje, že východiskom pre vypracovanie návrhu bolo zistenie Komisie, že výkonnosť súčasného európskeho systému riadenia letovej prevádzky je takmer na hranici svojich možností. Hlavnou príčinou daného stavu je chýbajúci systém sieťového prepojenia, doposiaľ nie úplne deregulovaný trh, absencia voľného pohybu riadiacich letovej prevádzky na trhu práce a inštitucionálne ustanovenia pre riadenie letovej prevádzky;

10.

uznáva, že prevádzku jednotného európskeho vzdušného priestoru by zlepšila regulácia výkonnosti, jednotný bezpečnostný rámec, zavádzanie nových technológií a riadenie kapacity na zemi;

11.

uznáva, že v súlade so zásadou udržateľného rozvoja leteckej dopravy je potrebné zlepšiť riadenie letovej prevádzky a letecké navigačné služby, aby bolo možné reagovať na potreby používateľov vzdušného priestoru s cieľom vytvoriť jednotný európsky vzdušný priestor;

12.

víta nahradenie prekrývajúcich sa regulačných štruktúr rámcom Spoločenstva, ktorý do siete leteckej dopravy zahŕňa všetky fázy letu;

13.

víta návrh na zlepšenie výkonnosti systému riadenia letovej prevádzky prostredníctvom zohľadnenia bezpečnostných aspektov, ktoré sú v záujme všetkých užívateľov vzdušného priestoru;

14.

víta skutočnosť, že sa pri rozvoji systému leteckej dopravy zohľadňujú environmentálne aspekty. To znamená, že výhody, ktoré prináša letecká doprava regionálnym ekonomikám, sa budú môcť vyvážene skĺbiť s požiadavkami na ochranu životného prostredia;

15.

víta úpravu definície funkčného bloku vzdušného priestoru v zmysle zdôraznenia výkonnosti služieb, čo uľahčí plnenie cieľov nariadenia primeraným spôsobom a s ohľadom na potreby jednotlivých regiónov;

16.

podporuje hlavný plán riadenia letovej prevádzky (ATM), ktorým sa bude riadiť vývoj v tejto oblasti. V rámci tohto plánu sa bude môcť rozvíjať prevádzka regionálnych letísk ako súčasť siete služieb pre vzdušný priestor;

17.

považuje za dôležité zavedenie systému na reguláciu výkonnosti. Súčasťou tohto nástroja by boli ukazovatele výkonnosti v rámci Spoločenstva, pravidelná kontrola činnosti leteckých navigačných služieb a sietí, ako aj postupov získavania údajov od všetkých príslušných strán;

18.

zdôrazňuje význam vypracovania a schválenia národných alebo regionálnych plánov výkonnosti pri stanovovaní záväzných výkonnostných cieľov. Na úrovni Spoločenstva by sa mali stanovovať iba ciele všeobecnej povahy, ktoré by sa bližšie špecifikovali na národnej alebo regionálnej úrovni;

19.

domnieva sa, že požiadavka na nezávislosť dozorných orgánov je správna;

20.

súhlasí s požiadavkou, že členský štát nemôže zamietnuť ustanoviť poskytovateľa letových prevádzkových služieb na základe toho, že jeho vnútroštátny právny systém vyžaduje, aby poskytovateľom týchto služieb bol národný subjekt alebo aby takýto subjekt pôsobil na území daného štátu;

21.

domnieva sa, že zriadenie funkčných blokov vzdušného priestoru do roku 2012 bude síce veľkou, avšak zvládnuteľnou výzvou. Bude si však vyžadovať úzku spoluprácu medzi členskými štátmi, národnými dozornými orgánmi, poskytovateľmi služieb a letiskami;

22.

domnieva sa, že uvedenie podrobných údajov o finančnej situácii poskytovateľa služieb a zákaz krížových dotácií medzi službami kontroly letovej prevádzky a leteckými navigačnými službami na letiskách umožnia vytvorenie transparentnejších systémov spoplatňovania;

23.

nazdáva sa, že odhad poplatkov v budúcich rokoch je súčasťou dlhodobého plánovania činnosti leteckých navigačných služieb. Návrh na ich stanovenie na niekoľko rokov vopred môže používateľom vzdušného priestoru uľahčiť plánovanie ich činnosti, ak majú predstavu o svojich nákladoch v najbližších rokoch;

24.

upozorňuje na návrh, podľa ktorého Komisia vypracuje správu najneskôr do štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti nariadenia a v prípade potreby predloží návrh na uplatňovanie trhových princípov na rôzne letecké navigačné služby, ako sú komunikačné, navigačné, monitorovacie, meteorologické a letecké informačné služby. Nákladovo efektívne aktivity sú bežnou súčasťou podnikateľskej činnosti, avšak treba uznať, že v oblastiach s nízkou intenzitou dopravy nie je možné poskytovať letecké navigačné služby rentabilne a/alebo spôsobom, ktorý by podporoval hospodársku súťaž;

25.

súhlasí s návrhom na upustenie od definície ohraničujúcej funkčný blok vzdušného priestoru len na horný vzdušný priestor. Nový návrh uľahčuje možnosti zavedenia jednotného európskeho vzdušného priestoru a plynulé fungovanie letových prevádzkových služieb;

26.

súhlasí s návrhom, aby Spoločenstvo a členské štáty požiadali Medzinárodnú organizáciu civilného letectva (ICAO) o vytvorenie a uznanie jednotnej európskej letovej informačnej oblasti (EFIR). Nepovažuje to však za naliehavú otázku, pretože neboli predložené žiadne dôkazy o konkrétnych výhodách, ktoré by táto iniciatíva priniesla;

27.

myslí si, že je dôležité nájsť vhodné riešenia pokiaľ ide o hodnotenie organizácie riadenia siete a iných podporných činností, a taktiež navrhnúť spôsob využitia odborných skúseností Eurocontrolu pri reorganizácii činností;

28.

domnieva sa, že z hľadiska plynulej a efektívnej letovej prevádzky je dôležitý návrh na zabezpečenie konzistentnosti medzi letovými plánmi a letiskovými prevádzkovými intervalmi a potrebnej koordinácie s priľahlými regiónmi;

29.

je presvedčený, že je potrebné zaručiť vysokú mieru leteckej bezpečnosti v Európe a víta rozšírenie právomocí agentúry EASA. Súbor harmonizovaných noriem, ktoré by vypracovala jediná agentúra, a ktoré by sa dali uplatňovať čo najjednotnejším spôsobom na celom území Spoločenstva, by bol nástrojom na podporu leteckej bezpečnosti a zároveň na obmedzenie problémov, ktoré leteckým dopravcom a leteckej doprave ako takej prináša uplatňovanie odlišných noriem;

30.

domnieva sa, že rozsah uplatňovania návrhu na rozšírenie právomocí EASA je príliš široký a mohol by klásť neprimerané požiadavky najmä na malé regionálne letiská, čím by brzdil ich činnosť;

31.

zastáva názor, že právomoci EASA by mali byť zamerané na otázky bezpečnosti, aby bolo jasné, aké je poslanie agentúry;

32.

považuje za nevyhnutné podporovať spoluprácu medzi civilným a vojenským letectvom na všetkých úrovniach, aby sa zabezpečilo čo najefektívnejšie fungovanie európskej siete leteckej dopravy a dosahovanie jej výkonnostných cieľov.

II.   ZÁVERY A ODPORÚČANIA

33.

zastáva názor, že pri stanovovaní celoeurópskych cieľov je dôležité zohľadňovať národné a/alebo regionálne prevádzkové prostredie. Nie je totiž vhodné stanoviť rovnaké ciele pre vysoko vyťažené letiská a pre letiská s nízkou intenzitou dopravy. Je dôležité zachovať letiskovú letovú informačnú službu (AFIS) a nenútiť všetky letiská, aby používali služby kontroly letovej prevádzky (ATC), pretože pre menšie letiská by to znamenalo zvýšenie nákladov. Práve národné a regionálne orgány majú zohľadniť tieto aspekty;

34.

považuje za dôležité, aby sa pri získavaní údajov na hodnotenie úrovne výkonnosti zohľadňovali jestvujúce postupy vypracovávania správ;

35.

v záujme zabezpečenia transparentnosti považuje za dôležité, aby jednotliví poskytovatelia služieb mohli svoje príjmy a výdavky prezentovať v súlade so svojimi vlastnými účtovnými postupmi (v prípade, že nimi disponujú);

36.

žiada bližšie objasnenie návrhu na financovanie spoločných projektov z poplatkov z leteckej dopravy vzhľadom na možné využitie iných finančných zdrojov. Žiada tiež preskúmanie možností, ako sa môžu národné a regionálne orgány profitujúce zo spoločného projektu podieľať na rozhodovaní v danej veci;

37.

domnieva sa, že je potrebné objasniť plánované zmeny v systéme spoplatňovania, a to pokiaľ ide o spôsob stanovovania poplatkov na niekoľko rokov dopredu a o možnosti poskytovateľov služieb, pôsobiacich na komerčnej báze, predvídať (v rámci riadenia rizík) zmeny vo výdavkoch na mzdy a v prevádzkových nákladoch počas daného zmluvného obdobia. Takáto analýza sa najlepšie realizuje na národnej a/alebo regionálnej úrovni;

38.

odporúča, namiesto všeobecnej zmienky uvedenej v predmetnom návrhu, detailnejšie opísať riadenie siete a súvisiace činnosti, ktoré sú dôležité pre fungovanie tohto odvetvia. Uľahčilo by to hodnotenie ich vplyvu, ako aj spôsobu primeraného zapojenia používateľov vzdušného priestoru a poskytovateľov leteckých navigačných služieb do rozhodovania v otázkach týkajúcich sa reformy administratívnej štruktúry;

39.

vzhľadom na zásadu subsidiarity odporúča, aby sa právomoci udelené EASA obmedzili len na letiská, ktoré odbavujú profesionálne lety slúžiace na dopravu vykonávanú podľa pravidiel pre let podľa prístrojov;

40.

považuje za dôležité, aby sa vykonávacie predpisy pre letiská vypracovávali podľa komplexnosti letiska, kvality jeho činností a objemu dopravy, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať letiskám s nízkou intenzitou dopravy, ako aj počtu ich zamestnancov;

41.

pokiaľ ide o návrh na rozšírenie právomocí EASA, považuje v záujme dosiahnutia správnej regulácie za dôležité:

kontrolovať, či funkcie leteckých navigačných služieb vyhovujú špecifikáciám ICAO,

dbať na to, aby nedochádzalo k duplicite v návrhu na zmenu a doplnenie nariadenia o právomociach EASA a nariadení o jednotnom európskom vzdušnom priestore, ani v postupoch týkajúcich sa napr. preukazov spôsobilosti,

dbať na to, aby boli prijaté primerané prechodné ustanovenia alebo iné opatrenia, ktoré by po nadobudnutí účinnosti nového nariadenia zabezpečili pokračovanie platnosti preukazov spôsobilosti vydaných na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/23/ES o preukaze spôsobilosti Spoločenstva pre riadiaceho letovej prevádzky, ktorá má byť zrušená,

poskytnúť presnejšiu definíciu letiskového vybavenia, ktoré patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia a obmedziť ho na vybavenie pre leteckú bezpečnosť,

spresniť, že požiadavka na prevádzkovateľa letiska, ktorá znie: „Významné údaje o letisku a dostupných službách sa musia zistiť a udržovať v aktuálnom stave“, sa vzťahuje len na údaje, ktoré sú nevyhnutné pre letcov,

preskúmať požiadavku, aby prevádzkovateľ letiska musel preukázať, že existujú postupy zásobovania lietadiel palivom, a predísť tak tomu, aby prevádzkovateľovi letiska nevznikali úlohy dohľadu, ktoré patria do kompetencie orgánov.

V Bruseli 12. februára 2009

Predseda

Výboru regiónov

Luc VAN DEN BRANDE


(1)  CdR 76/2005 a CdR 63/2004.


28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/56


Stanovisko Výboru regiónov „revízia systému EMAS a environmentálnej značky“

2009/C 120/11

VÝBOR REGIÓNOV

považuje systém environmentálneho riadenia organizácií a environmentálnu značku pre produkty za vhodný trhovo orientovaný prostriedok na podnietenie zodpovednosti za stav životného prostredia u rôznych aktérov v spoločnosti a pozdvihnutie úrovne ochrany životného prostredia;

považuje nariadenie o systéme EMAS za užitočný nástroj pre mnohé druhy organizácií, pre ktoré by zavedenie tohto systému znamenalo prínos v rozličných oblastiach, napr. obmedzenie škodlivého vplyvu na životné prostredie, úsporu nákladov (na energiu a likvidáciu odpadu), istotu, že pôsobenie organizácie je v súlade s platnou legislatívou v oblasti životného prostredia, účinnejšie fungovanie organizácie, atď.;

sa domnieva, že pre organizácie zapísané v registri EMAS je tiež potrebné definovať rozsah hodnotenia environmentálnych vlastností výrobkov, ako aj adekvátne požiadavky na audity v oblasti životného prostredia na rôznych úrovniach, konkrétne na primárnej (výroba), sekundárnej (obstarávanie) a terciárnej (ostatné) úrovni hodnotenia. Nie všetky malé a stredné podniky či miestne a regionálne orgány majú k dispozícii informácie, schopnosti a odborné vedomosti potrebné na audit v oblasti životného prostredia, a musia sa preto spoliehať na externých konzultantov;

považuje zachovanie hodnotenia ex ante za dôležité z hľadiska dôveryhodnosti a spoľahlivosti environmentálnej značky. Na získanie osvedčenia o splnení normy ISO je potrebné, aby orgán zodpovedný za udeľovanie environmentálnej značky uskutočnil pre výrobok, ktorý sa o udelenie značky uchádza, ex ante a ex post kontrolu splnenia kritérií environmentálnej značky. Návrh prejsť od hodnotenia k registrácii a ex post monitorovaniu predstavuje vážne ohrozenie dôveryhodnosti a spoľahlivosti značky.

Hlavná spravodajkyňa

:

pani Britt Lundberg (FI/ALDE), členka regionálnej vlády Ålandských ostrovov

Referenčné dokumenty

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o systéme environmentálnej značky Spoločenstva KOM(2008) 401 v konečnom znení – 2008/0152 (COD)

a

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o dobrovoľnej účasti organizácií v systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) KOM(2008) 402 v konečnom znení – 2008/0154 (COD)

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV,

Všeobecné odporúčania (EMAS a environmentálna značka)

1.

považuje revíziu systému EMAS a environmentálnej značky EÚ za obzvlášť potrebnú a dôrazne podporuje zámery EÚ podnecovať politiku trvalo udržateľnej výroby a spotreby tak, ako to ustanovuje Lisabonská dohoda a stratégia Spoločenstva pre trvalo udržateľný rozvoj, a tým napomôcť dosahovaniu cieľov Spoločenstva v oblasti politiky potláčania klimatických zmien;

2.

sa domnieva, že revízie sú obzvlášť potrebné, pretože ani jeden zo systémov nebol v dostatočnej miere akceptovaný a nemal očakávaný dosah;

3.

považuje systém environmentálneho riadenia organizácií a environmentálnu značku pre produkty za vhodný trhovo orientovaný prostriedok na podnietenie zodpovednosti za stav životného prostredia u rôznych aktérov v spoločnosti a pozdvihnutie úrovne ochrany životného prostredia;

4.

sa domnieva, že miestne a regionálne orgány by mohli vo väčšej miere využívať tieto systémy a že revidované právne normy a podporné opatrenia členských štátov by mali malé i veľké organizácie verejného sektora upozorniť na ich potenciál a viesť tieto organizácie k ich využívaniu;

5.

konštatuje, že návrh týkajúci sa systému EMAS je v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality aj napriek tomu, že obsahuje pomerne podrobné pravidlá, postupy a požiadavky, pretože ich uplatňovanie je zverené do právomoci členských štátov alebo ich miestnych a regionálnych orgánov. Systém environmentálnej značky nevylučuje uplatnenie iných systémov, ale môže fungovať spolu s národnými alebo regionálnymi systémami v prípade, že sú založené na prísnych kritériách;

6.

sa domnieva, že ani jeden z oboch systémov založených na dobrovoľnej účasti nepredstavuje zbytočnú záťaž. Vypracovanie a revízia kritérií pre environmentálnu značku sú flexibilné, rovnako ako pravidlá stanovené v návrh systému EMAS;

7.

sa domnieva, že návrhy sú v súlade so stratégiou Európskej komisie vytvárať lepšie právne predpisy (zjednodušovanie právnych predpisov a obmedzovanie administratívnej záťaže pre podniky a orgány verejnej správy);

Ciele revízie nariadenia o EMAS

8.

považuje nariadenie o systéme EMAS za užitočný nástroj pre mnohé druhy organizácií, pre ktoré by zavedenie tohto systému znamenalo prínos v rozličných oblastiach, napr. obmedzenie škodlivého vplyvu na životné prostredie, úsporu nákladov (na energiu a likvidáciu odpadu), zlepšenie imidžu organizácie v súvislosti s jej prístupom k životnému prostrediu, istotu, že pôsobenie organizácie je v súlade s platnou legislatívou v oblasti životného prostredia, účinnejšie fungovanie organizácie, atď.;

9.

podporuje stanovenie kvantitatívneho a merateľného cieľa pre počet organizácií zapísaných v registri EMAS päť a desať rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia o EMAS;

10.

sa domnieva, že dosiahnutiu stanoveného počtu organizácií by napomohlo, keby členské štáty mali povinnosť stanoviť si vlastné cieľové počty organizácií zapísaných v registri EMAS;

11.

dôrazne podporuje zviditeľňovanie systému EMAS všetkými možnými prostriedkami, pretože napríklad v severských krajinách EÚ je systém EMAS vo verejnom sektore veľmi málo známy a používaný;

12.

sa domnieva, že štruktúra nariadenia by mala vziať do úvahy perspektívy organizácií, ktoré systém EMAS plánujú prijať. Pre tieto organizácie je kľúčovou otázkou štruktúra systému EMAS, ktorá je však schovaná v prílohe II návrhu. Najjednoduchším spôsobom ako napraviť tento nedostatok, by bolo začleniť prílohu II do nariadenia ako samostatný článok s názvom „Štruktúra a požiadavky systému EMAS“;

13.

víta návrh, aby národné a regionálne systémy environmentálneho riadenia mali možnosť získať čiastočné alebo úplné uznanie v systéme EMAS. Uplatňovanie takéhoto postupu by organizáciám pomohlo prejsť od týchto systémov k systému EMAS. Vďaka tomu by systém EMAS získal veľký počet potenciálnych záujemcov o zápis do registra EMAS, ktorí sa už teraz približujú k splneniu požiadaviek tohto systému. Miestne systémy by sa tak stali súčasťou systému EMAS, čo by pomohlo zlepšiť ich dôveryhodnosť;

14.

zastáva názor, že Komisia by mohla stanoviť minimálne požiadavky pre systémy, ktoré sú čiastočne v súlade s požiadavkami systému EMAS, aby sa predišlo žiadostiam o zapísanie do registra pre jednotlivé časti systému environmentálneho riadenia, ktoré zatiaľ nie je možné definovať ako systém;

15.

navrhuje napríklad tieto minimálne požiadavky: existencia environmentálnej politiky zameranej na sústavné zlepšovanie, environmentálny prehľad uvádzajúci environmentálne aspekty organizácie s podstatným vplyvom na životné prostredie, súlad s právnymi predpismi v oblasti životného prostredia, environmentálne ciele pokrývajúce dôležité aspekty ochrany životného prostredia, environmentálny program alebo akčný plán stanovujúci oblasti zodpovednosti, opatrenia a časový harmonogram vykonávania opatrení potrebných na dosiahnutie environmentálnych cieľov, vhodné zdroje na vykonávanie environmentálneho programu, interná komunikácia o systéme environmentálneho riadenia na rôznych úrovniach v organizácii a externý audit systému environmentálneho riadenia;

16.

považuje za potrebné zlepšiť ustanovenia o systéme predkladania správ týkajúcich sa životného prostredia, ktoré sú uvedené v prílohe IV. Obzvlášť pre malé a stredné podniky v odvetví služieb a napr. pre miestnych aktérov je prakticky nemožné vypočítať niektoré plánované hodnoty, ako napr. materiálová efektívnosť. Množstvo použitých materiálov je tak veľké, že len zozbieranie údajov o najdôležitejších materiáloch je často neprekonateľným problémom. Vplyv väčšiny malých a stredných podnikov a malých organizácií verejného sektora na biodiverzitu je zanedbateľný, a preto by nemali byť zaťažované požiadavkami na predkladanie správ;

17.

sa domnieva, že pre organizácie zapísané v registri EMAS je tiež potrebné definovať rozsah hodnotenia environmentálnych vlastností výrobkov, ako aj adekvátne požiadavky na audity v oblasti životného prostredia na rôznych úrovniach, konkrétne na primárnej (výroba), sekundárnej (obstarávanie) a terciárnej (ostatné) úrovni hodnotenia. Nie všetky malé a stredné podniky či miestne a regionálne orgány majú k dispozícii informácie, schopnosti a odborné vedomosti potrebné na audit v oblasti životného prostredia, a musia sa preto spoliehať na externých konzultantov;

18.

vyslovuje pochybnosti v súvislosti s nákladmi, ktoré verejným orgánom a súkromným spoločnostiam vzniknú uplatňovaním systémov EMAS a environmentálnej značky; domnieva sa, že širšia účasť v oboch systémoch by bola možná, ak by sa zrušili alebo znížili poplatky. Malo by sa však rozlišovať medzi systémom EMAS na jednej strane a environmentálnou značkou na druhej strane vzhľadom na rozdielne štruktúry nákladov, ktoré z týchto systémov pre zúčastnené organizácie vyplývajú;

19.

nazdáva sa, že podniky by pri zavádzaní systému EMAS mali byť oslobodené od administratívnej záťaže, hoci odbúravanie byrokratických postupov nesmie nikdy viesť k tomu, aby systém EMAS stratil dôveryhodnosť v očiach verejných orgánov, spotrebiteľov alebo organizácií, ktoré by sa doň mohli zapojiť;

Systém environmentálnej značky

20.

považuje stanovené ciele za krok správnym smerom, predovšetkým čo sa týka zapojenia rôznych zainteresovaných strán do vypracovania kritérií pre environmentálnu značku a skrátenia postupu na ich prijímanie, pretože takto môžu nové výrobky rýchlejšie získať environmentálnu značku;

21.

žiada, aby sa skratka EÚ stala súčasťou označenia, vďaka čomu by bolo širokej verejnosti jasné, že environmentálna značka je iniciatívou Európskej únie;

22.

považuje skrátený postup na vypracovanie kritérií v rámci iných systémov environmentálneho označovania za užitočný pre skupiny výrobkov, ktoré sú už týmito systémami uznané, pretože napríklad systém Nordic Swan v severských krajinách a Der Blaue Engel v Nemecku sú natoľko známymi značkami v ich domácich krajinách, že by mohli byť hybnou silou pre environmentálnu značku EÚ;

23.

podporuje návrh zrušiť ročné poplatky za výrobky, ktorým bola udelená environmentálna značka, vďaka čomu sa tak pre mnohé malé a stredné podniky odstránia finančné bariéry vstupu do systému;

24.

víta návrh, na základe ktorého majú zainteresované strany vypracovať príručku pre orgány zodpovedné za verejné obstarávanie. Verejným obstarávateľom takéto opatrenie uľahčí začlenenie kritérií environmentálnej značky do obstarávacích postupov. Táto príručka by bola vítanou pomôckou pre činnosť miestnych a regionálnych samospráv;

25.

považuje zachovanie hodnotenia ex ante za dôležité z hľadiska dôveryhodnosti a spoľahlivosti environmentálnej značky. Európska environmentálna značka je systémom environmentálneho označovania založeným na hodnotení životného cyklu výrobku v súlade s normou ISO 14024, ktorý musí byť overený treťou stranou. Na získanie osvedčenia o splnení normy je potrebné, aby orgán zodpovedný za udeľovanie environmentálnej značky uskutočnil pre výrobok, ktorý sa o udelenie značky uchádza, ex ante a ex post kontrolu splnenia kritérií environmentálnej značky. Návrh prejsť od hodnotenia k registrácii a ex-post monitorovaniu predstavuje vážne ohrozenie dôveryhodnosti a spoľahlivosti značky;

26.

neschvaľuje návrh sprísniť kritéria národných a regionálnych systémov environmentálneho označovania na úroveň kritérií systému environmentálneho označovania Spoločenstva pre skupiny výrobkov, pre ktoré už existujú kritéria v rámci systému Spoločenstva. Prísnosť požiadaviek v rámci rôznych systémoch označovania treba hodnotiť v príslušnom kontexte a nielen vo vzťahu k životnému prostrediu, ale aj vo vzťahu k trhu. Mnohé z kľúčových faktorov systémov označovania, ako stav životného prostredia, stupeň ohrozenia životného prostredia a jeho odolnosť sa medzi európskymi regiónmi značne líšia;

27.

domnieva sa, že je obzvlášť dôležité, aby členské štáty a Komisia zintenzívnili svoju činnosť zameranú na zvyšovanie povedomia a informovanosti o environmentálnej značke. V tej súvislosti je spolupráca s obchodníkmi pravdepodobne najúčinnejším prístupom, pretože z hľadiska spotrebiteľa sú obchody miestom, kde sa vyberajú výrobky a prijímajú rozhodnutia o nákupoch. To znamená, že obchody môžu tieto rozhodnutia do značnej miery ovplyvniť;

28.

nazdáva sa, že jedným z prvoradých cieľov by malo byť, aby sa pre spotrebiteľov postupne rozširovala ponuka výrobkov a služieb, ktoré spĺňajú podmienky na získanie environmentálnej značky Spoločenstva. Na propagáciu takéhoto rozširovania ponuky je potrebné podporovať rozvoj návrhárskych postupov, ktoré zaručia, že príslušná skupina výrobkov bude spĺňať predpísané podmienky počas celého životného cyklu. Výbor preto odporúča, aby príslušné orgány zaviedli programy na rozvoj ekologického dizajnu (okrem iného na základe existujúcich kritérií environmentálnej značky), ktorými by sa podporili podniky v tejto oblasti a pilotné projekty.

II.   ODPORÚČANÉ ZMENY A DOPLNENIA

Pozmeňovací návrh 1

Nariadenie o EMAS

článok 7

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 7

Výnimka pre malé organizácie

1.

Príslušné orgány v prípade malej organizácie predlžujú na základe jej žiadosti trojročné obdobie uvedené v článku 6 ods. 1 až na päť rokov a/alebo ročné obdobie uvedené v článku 6 ods. 2 až na dva roky za predpokladu, že sa splnia všetky tieto podmienky:

a)

neexistujú žiadne environmentálne riziká;

b)

organizácia neplánuje žiadnym spôsobom zmeniť prevádzku systému environmentálneho riadenia a

c)

neexistujú žiadne významné miestne environmentálne problémy.

2.

V prípade, ak chce organizácia využiť možnosť predĺženia uvedenú v odseku 1, podáva žiadosť príslušnému orgánu, ktorý zapísal organizáciu do registra, a poskytuje dôkaz o splnení podmienok na udelenie výnimky.

3.

Organizácie, ktoré využívajú možnosť uvedenú v odseku 1 týkajúcu sa predĺženia ročného obdobia na validáciu na dva roky, predkladajú príslušnému orgánu nevalidovanú správu o výsledkoch v oblasti životného prostredia každý rok, v rámci ktorého sú oslobodené od povinnosti predkladať validovanú správu o výsledkoch v oblasti životného prostredia.

Článok 7

Výnimka pre malé organizácie

1.

Príslušné orgány v prípade malej organizácie predlžujú na základe jej žiadosti trojročné obdobie uvedené v článku 6 ods. 1 až na päť rokov a/alebo ročné obdobie uvedené v článku 6 ods. 2 až na dva roky za predpokladu, že sa splnia všetky tieto podmienky:

a)

neexistujú žiadne environmentálne riziká;

b)

organizácia neplánuje žiadnym spôsobom zmeniť prevádzku systému environmentálneho riadenia a

c)

neexistujú žiadne významné miestne environmentálne problémy.

2.

V prípade, ak chce organizácia využiť možnosť predĺženia uvedenú v odseku 1, podáva žiadosť príslušnému orgánu, ktorý zapísal organizáciu do registra, a poskytuje dôkaz o splnení podmienok na udelenie výnimky.

3.

Organizácie, ktoré využívajú možnosť uvedenú v odseku 1 týkajúcu sa predĺženia ročného obdobia na validáciu na dva roky, predkladajú príslušnému orgánu nevalidovanú správu o výsledkoch v oblasti životného prostredia každý rok, v rámci ktorého sú oslobodené od povinnosti predkladať validovanú správu o výsledkoch v oblasti životného prostredia.

4.

V prípade organizácií, ktorým bolo obdobie podľa článku 7 ods. 1 predĺžené až na päť rokov, sa aj cyklus auditu prispôsobí predĺženiu.

Zdôvodnenie

Cieľ nariadenia EMAS III, odbremeniť najmä MSP, je v tomto prípade ohrozený, keďže na jednej strane je možné požiadať o predĺženie validačného cyklu až na 5 rokov, avšak zostáva povinnosť vykonať každé tri roky audit. Tieto cykly by mali byť navzájom prispôsobené.

Pozmeňovací návrh 2

Nariadenie o systéme environmentálnej značky Spoločenstva

článok 9 ods. 4

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

4.

Do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti o registráciu skontroluje dotknutý príslušný orgán dokumentáciu uvedenú v odseku 2.

Pokiaľ je dokumentácia kompletná, príslušný orgán pridelí každému výrobku registračné číslo.

4.

Do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti o registráciu skontroluje dotknutý príslušný orgán dokumentáciu uvedenú v odseku 2.

Pokiaľ je dokumentácia kompletná a príslušný orgán ju skontroloval, pridelí príslušný orgán každému výrobku registračné číslo.

Zdôvodnenie

Na splnenie ISO normy je potrebné, aby príslušný orgán ex ante skontroloval, že výrobok, ktorý sa o udelenie environmentálnej značky uchádza, spĺňa príslušné kritériá. Návrh prejsť od hodnotenia k registrácii a ex-post monitorovaniu predstavuje vážne ohrozenie dôveryhodnosti a spoľahlivosti značky (kontroly na mieste nestačia).

Pozmeňovací návrh 3

Nariadenie o EMAS

článok 43 ods. 2

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

2.

Komisia udržiava a uverejňuje:

a)

register environmentálnych overovateľov a organizácií zapísaných do registra EMAS;

b)

databázu environmentálnych vyhlásení a správ o výsledkoch v oblasti životného prostredia v elektronickej podobe.

2.

Komisia udržiava a uverejňuje:

a)

register environmentálnych overovateľov a organizácií zapísaných do registra EMAS;

b)

databázu environmentálnych vyhlásení a správ o výsledkoch v oblasti životného prostredia v elektronickej podobe.

c)

databázu osvedčených postupov v rámci systému EMAS v rôznych oblastiach týkajúcich sa životného prostredia (napr. energia, odpad, obstarávanie, komunikácia).

Zdôvodnenie

Dosah zavedenia systému EMAS by bol väčší, ak by bola k dispozícii jednoduchá a zrozumiteľná príručka, ktorá by predstavila úspechy organizácií zapísaných v registri EMAS z rôznych oblastí ochrany životného prostredia (odpad, energetika, obstarávanie, atď.). Príklady osvedčených postupov, medzi ktoré patrí aj zníženie nákladov, by mohli pomôcť organizácie presvedčiť, aby sa zapojili do systému EMAS.

Pozmeňovací návrh 4

Nariadenie o EMAS

článok 39 ods. 2

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

2.

Bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Spoločenstva, a to najmä v oblasti hospodárskej súťaže, štátnej pomoci a v daňovej oblasti, členské štáty v prípade potreby prijímajú opatrenia, cieľom ktorých je uľahčiť organizáciám zápis do EMAS alebo ich zachovanie v EMAS. Tieto opatrenia sa prijímajú najmä v jednej z týchto foriem:

a)

úľavy z právnych predpisov,

takže organizácia zapísaná v registri EMAS sa považuje za organizáciu,

ktorá dodržiava určité právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia stanovené v iných právnych nástrojoch určených príslušnými orgánmi;

2.

Bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Spoločenstva, a to najmä v oblasti hospodárskej súťaže, štátnej pomoci a v daňovej oblasti, členské štáty v prípade potreby prijímajú opatrenia, cieľom ktorých je uľahčiť organizáciám zápis do EMAS alebo ich zachovanie v EMAS. Tieto opatrenia sa prijímajú najmä v jednej z týchto foriem:

a)

úľavy z právnych predpisov,

napr. dlhšia platnosť povolení v oblasti životného prostredia a menej prísne požiadavky na predkladanie správ o dodržiavaní kritérií povolenia,

takže organizácia zapísaná v registri EMAS sa považuje za organizáciu, ktorá dodržiava určité právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia stanovené v iných právnych nástrojoch určených príslušnými orgánmi.

Zdôvodnenie

Z právnych predpisov by malo jasne vyplývať, že organizácie zapísané v registri EMAS majú, čo sa týka otázok ako získavanie povolení, nárok na podporu zo strany verejnej správy.

Pozmeňovací návrh 5

Nariadenie o EMAS

článok 45 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.

Členské štáty môžu Komisii predložiť písomnú žiadosť o uznanie existujúcich systémov environmentálneho riadenia alebo ich častí ako systémov, ktoré spĺňajú zodpovedajúce požiadavky uvedené v tomto nariadení, pričom sú certifikované podľa príslušných certifikačných postupov uznaných na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni.

1.

Členské štáty a organizácie poverené koordináciou národných a regionálnych environmentálnych systémov riadenia môžu Komisii predložiť písomnú žiadosť o uznanie existujúcich systémov environmentálneho riadenia alebo ich častí ako systémov, ktoré spĺňajú zodpovedajúce požiadavky uvedené v tomto nariadení, pričom sú certifikované podľa príslušných certifikačných postupov uznaných na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni.

Zdôvodnenie

Nemá význam vyhradiť právomoc podať návrh v rámci článku 39 iba pre členské štáty, pretože orgány poverené správou miestnych systémov environmentálneho riadenia tieto systémy najlepšie poznajú, a teda môžu podávať erudované návrhy v oblasti súladu určitej organizácie s požiadavkami systému EMAS.

Pozmeňovací návrh 6

Nariadenie o environmentálnej značke

článok 4 ods. 5

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 4 –   Príprava na zápis do registra

5.

Organizácie poskytujú materiálne alebo písomné dôkazy, z ktorých vyplýva, že organizácia dodržiava všetky príslušné stanovené právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia.

Organizácie môžu v súlade s článkom 33 ods. 5 požadovať od príslušného orgánu alebo orgánov na presadzovanie práva vyhlásenie o dodržiavaní požiadaviek.

Organizácie so sídlom mimo Spoločenstva takisto uvádzajú právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia, ktoré sa vzťahujú na podobné organizácie v členskom štáte, v ktorom plánujú podať svoju žiadosť.

Článok 4 –   Príprava na zápis do registra

5.

Organizácie poskytujú materiálne alebo písomné dôkazy, z ktorých vyplýva, že organizácia dodržiava všetky príslušné stanovené právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia.

Organizácie môžu v súlade s článkom 33 ods. 5 požadovať od príslušného orgánu alebo orgánov na presadzovanie práva vyhlásenie o dodržiavaní požiadaviek.

Organizácie so sídlom mimo Spoločenstva takisto uvádzajú právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia, ktoré sa vzťahujú na podobné organizácie v členskom štáte, v ktorom plánujú podať svoju žiadosť.

Zdôvodnenie

Možnosť úradného preukázania legálnosti predstavuje závažné narušenie systému a je v rozpore so zásadou systému EMAS ako systému samoregulácie pod dohľadom. Okrem toho sa tým eliminuje základná výhoda systému EMAS pre úrady. EMAS by neviedol k odbúraniu byrokracie a zníženiu administratívnej záťaže, ale naopak – sám by ju zapríčinil. Zvýhodnenie organizácií registrovaných v systéme EMAS prostredníctvom nahradenia právnych ustanovení samoreguláciou a zníženia registračných poplatkov by už nebolo opodstatnené a tým by zanikol jeden z hlavných stimulov na registráciu v systéme EMAS.

Pozmeňovací návrh 7

Nariadenie o systéme EMAS

článok 7 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 7 –   Výnimka pre malé organizácie

1.

Príslušné orgány v prípade malej organizácie predlžujú na základe jej žiadosti trojročné obdobie uvedené v článku 6 ods. 1 až na päť rokov a/alebo ročné obdobie uvedené v článku 6 ods. 2 až na dva roky za predpokladu, že sa splnia všetky tieto podmienky:

a)

neexistujú žiadne environmentálne riziká;

b)

organizácia neplánuje žiadnym spôsobom zmeniť prevádzku systému environmentálneho riadenia a

c)

neexistujú žiadne významné miestne environmentálne problémy.

Článok 7 –   Výnimka pre malé organizácie

1.

Environmentálny overovateľ Príslušné orgány v prípade malej organizácie predlžujeú na základe jej žiadosti trojročné obdobie uvedené v článku 6 ods. 1 až na päť rokov a/alebo ročné obdobie uvedené v článku 6 ods. 2 až na dva roky za predpokladu, že sa splnia všetky tieto podmienky:

a)

neexistujú žiadne environmentálne riziká;

b)

organizácia neplánuje žiadnym spôsobom zmeniť prevádzku systému environmentálneho riadenia a

c)

neexistujú žiadne významné miestne environmentálne problémy.

Zdôvodnenie

Uskutočnenie formálneho konania na predĺženie validačného obdobia u príslušného orgánu vedie k zbytočnej byrokracii a je pre MSP kontraproduktívne. Doteraz prebiehalo predĺženie validačného cyklu na základe priamej dohody environmentálneho overovateľa a podniku, pričom nebolo potrebné podávať osobitnú žiadosť. Doterajší postup sa osvedčil a zohľadňuje aj skutočnosť, že environmentálny overovateľ najlepšie pozná podmienky v danom podniku.

Pozmeňovací návrh 8

Nariadenie o systéme EMAS

článok 28 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 28

Fungovanie akreditácie

1.

Akreditačné orgány určené členskými štátmi sú podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 765/2008 zodpovedné za akreditáciu environmentálnych overovateľov a za vykonávanie dozoru nad činnosťami environmentálnych overovateľov v súlade s týmto nariadením.

Článok 28

Fungovanie akreditácie

1.

Akreditačné orgány určené členskými štátmi pri dodržaní systému rozdelenia právomocí platného v príslušnom štáte sú podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 765/2008 zodpovedné za akreditáciu environmentálnych overovateľov a za vykonávanie dozoru nad činnosťami environmentálnych overovateľov v súlade s týmto nariadením.

Zdôvodnenie

V odôvodnení 11 nariadenia (ES) č. 765/2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93, sa píše:

(11)

zriadením jednotného vnútroštátneho akreditačného orgánu by nemalo byť dotknuté rozdeľovanie úloh v rámci členských štátov.

Pozmeňovací návrh 9

Nariadenie o systéme EMAS

článok 12 ods. 2

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 12   Povinnosti týkajúce sa procesu zápisu do registra

2.

Príslušné orgány vytvárajú a udržiavajú register organizácií zaregistrovaných v ich členských štátoch vrátane ich environmentálneho vyhlásenia alebo správy o výsledkoch v oblasti životného prostredia v elektronickej podobe a tento register aktualizujú každý mesiac.

Register je prístupný verejnosti na internetovej stránke.

Článok 12   Povinnosti týkajúce sa procesu zápisu do registra

2.

Príslušné orgány vytvárajú a udržiavajú register organizácií zaregistrovaných v ich členských štátoch vrátane ich najaktuálnejšieho environmentálneho vyhlásenia alebo správy o výsledkoch v oblasti životného prostredia v elektronickej podobe a tento register aktualizujú každý mesiac.

Register je prístupný verejnosti na internetovej stránke.

Zdôvodnenie

Pri odkaze na environmentálne vyhlásenie alebo správu o výsledkoch v oblasti životného prostredia by sa malo špecifikovať, že ide o najaktuálnejšie environmentálne vyhlásenie alebo správu o výsledkoch v oblasti životného prostredia.

Na druhej strane, niektoré organizácie sprístupňujú svoje environmentálne vyhlásenie na základe žiadosti (ako sa uvádza v článku 6 ods. 3), aby si mohli vypracovať register osôb, ktoré o tieto dokumenty prejavili záujem. Z tohto dôvodu sa stavajú zdržanlivo k zverejňovaniu svojich vyhlásení a ich sprístupneniu bez predchádzajúcej žiadosti.

Organizácie byť nemali byť povinné zverejňovať svoje environmentálne vyhlásenie alebo správu o výsledkoch v oblasti životného prostredia na internetovej stránke, ktorá by bola prístupná bez prechádzajúcej žiadosti. Zodpovedné orgány by však mali poskytovať podobnú službu, v rámci ktorej by bolo nutné požiadať o možnosť konzultácie týchto dokumentov ktorejkoľvek organizácie. Táto organizácia by však mala mať možnosť získať príslušný register záujemcov na základe žiadosti.

Pozmeňovací návrh 10

Nariadenie o systéme EMAS

článok 14 ods. 3

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 14   Pozastavenie platnosti registrácie alebo vymazanie organizácií z registra

3.

Organizácia zapísaná v registri bude podľa potreby z tohto registra vymazaná alebo sa pozastaví platnosť jej registrácie, ak do jedného mesiaca od podania žiadosti príslušného orgánu neposkytne tomuto orgánu tieto dokumenty:

a)

validované aktualizované verzie environmentálnych vyhlásení, správu o výsledkoch v oblasti životného prostredia alebo podpísané vyhlásenie uvedené v článku 24 ods. 9;

b)

formulár, v ktorom organizácia uvádza aspoň základné informácie stanovené v prílohe VI.

Článok 14   Pozastavenie platnosti registrácie alebo vymazanie organizácií z registra

3.

Organizácia zapísaná v registri bude podľa potreby z tohto registra vymazaná alebo sa pozastaví platnosť jej registrácie, ak do jedného mesiaca troch mesiacov od podania žiadosti príslušného orgánu neposkytne tomuto orgánu tieto dokumenty:

a)

validované aktualizované verzie environmentálnych vyhlásení, správu o výsledkoch v oblasti životného prostredia alebo podpísané vyhlásenie uvedené v článku 24 ods. 9;

b)

formulár, v ktorom organizácia uvádza aspoň základné informácie stanovené v prílohe VI.

Zdôvodnenie

Termín na predloženie chýbajúcich dokumentov by sa mal predĺžiť na tri mesiace od podania žiadosti, aby organizácie mali dostatočný čas na vypracovanie príslušných dokumentov a ich validovanie (v prípade potreby), čo tiež závisí od disponibility overovateľa.

V Bruseli 12. februára 2009

Predseda

Výboru regiónov

Luc VAN DEN BRANDE


28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/65


Stanovisko Výboru regiónov „Cezhraničná zdravotná starostlivosť“

2009/C 120/12

VÝBOR REGIÓNOV

sa domnieva, že voľný pohyb pacientov nesmie z hospodárskeho ani finančného hľadiska ohroziť systémy poskytovania zdravotnej starostlivosti v jednotlivých členských štátoch,

myslí si, že treba podporovať cezhraničnú spoluprácu v oblasti zdravotníctva a venovať osobitnú pozornosť pohraničným oblastiam,

konštatuje, že je potrebná rovnováha medzi ďalším prehlbovaním európskej spolupráce, ktorej úžitok všetci zúčastnení uznávajú, a dodržiavaním zásady subsidiarity,

je presvedčený, že je potrebné zabezpečiť, aby aj zraniteľnejšie skupiny pacientov mohli využívať práva vyplývajúce z právnych predpisov Spoločenstva,

odporúča, aby poisťujúce členské krajiny mali neobmedzené právo zaviesť všeobecný systém predchádzajúceho schválenia v prípade nemocničného ošetrenia v inom členskom štáte,

domnieva sa, že výbor, ktorý bude pomáhať Komisii pri uplatňovaní smernice, by mal byť vytvorený tak, aby boli zohľadnené aj odborné poznatky z miestnej a regionálnej úrovne riadenia. Do tejto práce by mal byť zapojený aj Výbor regiónov.

Spravodajca

:

Karsten Uno Petersen (DK/SES), člen regionálnej rady regiónu Južné Dánsko

Referenčný dokument

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti

KOM(2008) 414 v konečnom znení

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV,

Všeobecné pripomienky

1.

víta úsilie vyjasniť prostredníctvom návrhu smernice právnu stránku otázky práv pacientov v zmysle judikatúry Súdneho dvora a umožniť tak všeobecnejšie a účinnejšie uplatňovanie týchto práv v prípade využitia zdravotnej starostlivosti;

2.

vychádza z predpokladu, že článok 152 Zmluvy o ES, ktorý stanovuje, že zdravotníctvo spadá do oblasti výlučnej zodpovednosti členských štátov, bude rešpektovaný a pripomína, že členské štáty nesú hlavnú zodpovednosť za politiku v oblasti zdravia;

3.

víta a podporuje to, že zdravie sa považuje za dôležitú hodnotu, ktorú je potrebné chrániť účinnou a transparentnou politikou a opatreniami v členských štátoch, na úrovni EÚ, ako aj na celom svete. Komisia by v tejto súvislosti mala zabezpečiť, aby miestne a regionálne orgány, ktoré nesú zodpovednosť za zdravotníctvo a zdravotnú starostlivosť, boli zapojené do spolupráce na úrovni EÚ, pokiaľ ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti a lekárske ošetrenie;

4.

poukazuje na skutočnosť, že sloboda poskytovania služieb a verejné zdravie patria medzi oblasti, v ktorých nesú členské štáty a Spoločenstvo zodpovednosť spoločne. Aj preto je dôležité, aby v prípade legislatívnych návrhov v tejto oblasti bolo vykonané hodnotenie dodržiavania zásady subsidiarity;

5.

okrem toho zdôrazňuje, že treba rozlišovať medzi voľným pohybom osôb (t. j. pacientov) a voľným pohybom služieb, ktoré sa musia riadiť právnymi predpismi vnútorného trhu. VR vyjadruje nesúhlas s podriadením zdravotnej starostlivosti pravidlám vnútorného trhu, keďže sa domnieva, že zdravotná starostlivosť je vecou všeobecného záujmu. Členské štáty, resp. prípadne miestne a regionálne orgány, musia mať naďalej možnosť regulovať služby v oblasti zdravotnej starostlivosti, aby mohli zabezpečiť ich kvalitu a dostupnosť a zohľadniť aj finančné obmedzenia;

6.

konštatuje, že hospodárska rovnováha zdravotnej starostlivosti je záležitosťou jednotlivých členských krajín a musí zostať zachovaná. Tento návrh smernice by mohol mať rozsiahle následky, najmä na miestnej úrovni, napr. v pohraničných oblastiach a v menších členských krajinách. Mobilita pacientov nesmie hospodársky alebo finančne ohrozovať verejné systémy zdravotnej starostlivosti v jednotlivých členských krajinách EÚ;

7.

vyzýva Komisiu, aby sa pri svojom porovnaní, že zdravotná starostlivosť je vlastne službou, nenechala zviesť myšlienkou hospodárskeho zisku. Oveľa viac by mali zavážiť kritériá, ktoré do stredobodu pozornosti stavajú zdravie jednotlivca, podporu zdravia prostredníctvom prevencie, priebeh liečby a kvalitu života;

8.

domnieva sa, že v rámci cezhraničnej spolupráce v oblasti zdravotníctva treba osobitnú pozornosť venovať pohraničným oblastiam. Okrem toho treba podporovať vypracovanie opatrení v oblasti politiky zdravia a zlepšenie úrovne zdravia v tých krajinách EÚ, v ktorých je to najpotrebnejšie, aby sa tak vyrovnali rozdiely zdravotného stavu obyvateľstva a nerovnováha v EÚ, a postupne podarilo dosiahnuť najvyššiu úroveň v EÚ;

9.

okrem toho sa domnieva, že súčasná iniciatíva nesmie podkopávať iniciatívy a ustanovenia členských krajín zamerané na lepšiu bezpečnosť pacientov, ani ustanovenia týkajúce sa práv pacientov;

10.

konštatuje, že práva pacientov stanovené v tomto návrhu smernice sa vzťahujú v prvom rade na elektívnych pacientov a pacientov z pohraničných oblastí. Práva týchto pacientov by však nemali byť uprednostňované pred právami iných skupín pacientov, medzi inými napríklad akútnych pacientov, ktorí predstavujú s odstupom najväčšiu časť pacientov;

Zodpovednosť členských krajín

11.

konštatuje, je potrebná rovnováha medzi ďalším prehlbovaním európskej spolupráce, ktorej úžitok všetci zúčastnení uznávajú, a dodržiavaním zásady subsidiarity, podľa ktorej sú členské štáty, resp. v niektorých prípadoch miestne a regionálne orgány, garantmi dobre fungujúcich systémov zdravotnej starostlivosti. Výbor poukazuje na to, že je potrebné vyjasniť tie časti návrhu smernice, v ktorých sa členským krajinám ukladá povinnosť prispôsobiť vnútroštátne systémy zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia. Dosah týchto opatrení je tiež potrebné vyjasniť vzhľadom na zásadu subsidiarity;

12.

poukazuje v tejto súvislosti na sieť na monitorovanie subsidiarity (1) ktorú založil Výbor regiónov a ktorá po konzultácii s členmi siete vypracovala správu o návrhu smernice. V tejto správe sa okrem iného uvádza, že návrh smernice môže spôsobiť narušenie existujúcich mechanizmov regulácie, ktoré využívajú miestne a regionálne orgány zodpovedné za poskytovanie zdravotnej starostlivosti;

13.

okrem toho sa domnieva, že nejde len o ochranu občanov a o to, aby boli informovaní o právach, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov Spoločenstva, ale je potrebné vo väčšej miere dbať aj na možnosť vytvorenia dostupného systému, ktorý by bol schopný rýchlo reagovať, aby všetky skupiny pacientov mohli využiť existujúce práva a možnosti. Okrem toho je potrebné zabezpečiť, aby aj zraniteľnejšie skupiny pacientov a skupiny pacientov, ktoré potrebujú ochranu mohli využiť práva vyplývajúce z právnych predpisov Spoločenstva. Myslia sa tým napríklad staršie osoby, ktoré nemajú dostatočné znalosti cudzích jazykov alebo pacienti, ktorí z dôvodu fyzickej alebo psychickej slabosti nie sú mobilní. To zahŕňa aj diskusiu o tom, či by mala príslušná inštitúcia členského štátu, v ktorom je pacient poistený hradiť výdavky na cestu a ubytovanie počas liečby, pokiaľ celkové výdavky neprekročia výdavky na liečbu v tomto členskom štáte;

14.

súhlasí s názorom, že zabezpečenie dobre fungujúceho zdravotníctva je záležitosťou jednotlivých členských krajín, resp. v niektorých prípadoch miestnych a regionálnych orgánov, ktoré pritom musia dodržiavať zásady univerzálnosti, prístupu ku kvalitnej starostlivosti, rovnosti a solidarity, ako aj normy kvality a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti. Okrem toho je potrebné, aby:

existovali pravidlá, ktoré zabezpečia dodržiavanie noriem a umožnia ich kontrolu,

v rámci ošetrenia a zdravotnej starostlivosti pacient dostal potrebné informácie (a mohol sa na ich základe patrične rozhodnúť),

pacienti mali možnosť podať žalobu,

zamestnanci sektoru zdravotníctva mali poistenie zodpovednosti za škodu,

osobné údaje boli prísne chránené,

nedochádzalo k nerovnakému zaobchádzaniu s pacientmi na základe toho, z ktorej krajiny EÚ pochádzajú.

Tieto oblasti tvoria jadro dobre fungujúceho systému zdravotníctva a mali by zostať aj naďalej v kompetencii členských krajín, resp. v niektorých prípadoch miestnych a regionálnych orgánov. Návrh smernice by nemal smerovať k harmonizácii.

Napriek tomu, že stanovovanie noriem kvality je v právomoci členských štátov, resp. v niektorých prípadoch v právomoci príslušných samosprávnych orgánov, inštitúciám Európskej únie nič nebráni, aby predkladali odporúčania zamerané na zjednotenie týchto kritérií, ako aj na podporu spolupráce prostredníctvom vytvorenia referenčných sietí a služieb;

15.

víta, že zdravotná starostlivosť sa má poskytovať v súlade s pravidlami a postupmi členského štátu, ktorý poskytuje ošetrenie;

Otázka hospitalizácie a kapacity zdravotných systémov krajín EÚ

16.

víta skutočnosť, že majú byť zachované administratívne postupy poisťujúcich členských krajín pre prípady hospitalizácie a odporučenia na odborné vyšetrenie, a to za predpokladu, že nie sú diskriminujúce a nie sú prekážkou voľného pohybu;

17.

s potešením berie na vedomie, že v návrhu smernice sa zdôrazňuje, že členské štáty si môžu zachovať svoje všeobecné podmienky, kritériá uplatniteľnosti nároku na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a regulačné a administratívne postupy týkajúce sa využitia zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte a preplácania nákladov na ňu, napr. že odporúčanie na odborné vyšetrenie môže vydať všeobecný lekár;

18.

odporúča, aby poisťujúce členské krajiny mali neobmedzené právo zaviesť všeobecný systém predchádzajúceho schválenia v prípade nemocničného ošetrenia v inom členskom štáte, ktorý poskytuje ošetrenie. To by zabezpečilo plánovateľnosť a účinnosť systému zdravotníctva a zabránilo problémom vyplývajúcim z fluktuácie pacientov. Súčasne by sa tým znížilo nebezpečenstvo, že by tok pacientov narúšal (alebo mohol narušiť) hospodársku rovnováhu a vyváženosť zdravotných systémov alebo plánovateľnosť, kam patrí aj plánovanie kapacít, zvyšovanie účinnosti a dostupnosť. Je potrebné, aby smernica Komisie stanovila podmienky, na základe ktorých môže členských štát, v ktorom je pacient poistený, zamietnuť žiadosť o povolenie, pretože v opačnom prípade to môže ohroziť uplatňovanie smernice ako celku. Všeobecný systém predchádzajúceho schvaľovania by mal okrem toho prispieť aj k tomu, že členskému štátu, ktorý poskytol ošetrenie budú jednoduchšie uhradené poskytnuté lekárske výkony. V neposlednom rade by systém predbežného schvaľovania mal posunúť do centra pozornosti priebeh liečby pacienta, aby mohla byť napríklad poskytnutá odborná rehabilitácia po ukončení liečby;

19.

upozorňuje na to, že rozdiely medzi nemocničnou liečbou a zdravotnou starostlivosťou, ktorá si nevyžaduje pobyt pacienta v nemocnici by mohla viesť k problémom, keďže liečebné metódy sa v jednotlivých krajinách rôznia. Preto by mali rozsah nemocničného ošetrenia určovať členské krajiny, resp. v niektorých prípadoch miestne a regionálne orgány, a to na základe najnovších poznatkov a vývoja, ako aj miestnych a regionálnych podmienok;

20.

vyzýva, aby boli vypracované opatrenia, ktoré by zabezpečili cezhraničné využívanie voľných kapacít a možností zdravotnej starostlivosti. To sa však musí uskutočniť tak, aby nedošlo k neúčelnému presunu zdrojov v oblasti zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti, vrátane presunu zdravotníckeho personálu v rámci členských krajín ako aj medzi členskými krajinami, čo by mohli napríklad spôsobiť rozdielne systémy odmeňovania;

21.

konštatuje, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom z iných členských štátov sa nesmie negatívne odraziť na schopnosti a povinnosti členského štátu poskytovať zdravotnú starostlivosť svojmu vlastnému obyvateľstvu;

22.

v zásade uznáva, že je potrebné vytvoriť kontaktné miesta, ktoré by mali pacientom poskytovať výlučne informácie o ich právach, pokiaľ ide o cezhraničné poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a tým zabezpečiť, že občania budú patrične informovaní o svojich právach. Kontaktné miesta by mali pri vykonávaní svojich funkcií využívať prípadné existujúce štruktúry. Tieto kontaktné miesta nemajú mať formu právnickej osoby, ale majú byť len informačnými centrami pre pacientov;

Úhrada nákladov za liečbu

23.

zastáva názor, že pri cezhraničnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti by mali byť pacientom uhrádzané len tie zdravotné výkony, ktoré pokrýva systém sociálneho zabezpečenia poisťujúceho členského štátu. Víta návrh Komisie, podľa ktorého pacienti nemôžu dosahovať zisk, pokiaľ ide o cezhraničné poskytovanie zdravotnej starostlivosti;

24.

poukazuje na to, že príslušnému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v členskom štáte by mali byť uhradené všetky náklady spojené s poskytnutím ošetrenia. Členský štát, v ktorom je pacient poistený je však povinný uhradiť náklady na ošetrenie len v tej výške, v akej by vznikli v prípade, že by sa rovnaké alebo podobné ošetrenie poskytlo v poisťujúcom členskom štáte, a to bez toho, aby sa prekročili skutočné náklady spojené s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Všetky dodatočné náklady by mal niesť pacient;

25.

poukazuje na to, že v praxi je uhrádzanie nákladov často problematické a preto žiada, aby členské štáty mohli prijať opatrenia na zjednodušenie alebo zaručenie úhrad nákladov na ošetrenie. Môžu to byť napríklad dohody medzi sociálnymi poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti alebo tiež dohody medzi samotnými členskými štátmi, ako aj opatrenia na zaručenie platby od pacienta;

26.

praje si, aby boli objasnené práva občanov vyplývajúce z navrhovanej smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a z nariadenia (EHS) 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia;

Spolupráca v oblasti zdravotníctva

27.

vyzýva, aby sa návrh smernice týkal len regulácie oblastí, ktoré majú bezprostredný význam pre práva pacientov;

28.

poukazuje na to, že pre lieky platia vnútroštátne ustanovenia a právne predpisy Spoločenstva nesmú narúšať prísne vnútroštátne normy týkajúce sa bezpečnosti pacientov a vydávania liekov na predpis a iných liečiv. Úsilie o harmonizáciu by okrem toho nemalo obmedzovať možnosti členských krajín regulovať oblasť liekov a liečiv, keďže umožňujú dosiahnuť maximálnu úroveň ochrany pacienta, hospodársku rovnováhu a riadiť verejné výdavky na lieky a liečivá;

29.

vyslovuje sa za to, aby členské krajiny podporili vytvorenie siete v oblasti zdravotníctva, ktorá by spolupracovala pri špeciálnom ošetrení a v prípadoch ošetrenia, ktoré je veľmi náročné na zdroje. Spolupráca pri osobitných druhoch ošetrenia by znamenala prínos a podporovala by inovácie, kvalitu a účinné využívanie zdrojov. Týchto referenčných centier by sa však nemala dotknúť harmonizácia či regulácia vysokošpecializovaných terapií;

30.

poukazuje na to, že opatrenia Komisie týkajúce sa informačných a komunikačných systémov, ktoré sa využívajú v členských štátoch (interoperabilita) nesmú ovplyvniť opatrenia, ktoré zavádzajú v tejto oblasti členské krajiny. Treba uvítať, že opatrenia Komisie odzrkadľujú technický vývoj, dbajú na ochranu osobných údajov a majú viesť k vypracovaniu potrebných noriem a terminológie pre interoperabilitu;

31.

v tejto súvislosti sa domnieva, že štruktúrovaná a koordinovaná spolupráca na európskej úrovni zameraná na výmenu skúseností, prenos vedomostí a výskum, pokiaľ ide o vývoj zdravotníckych technológií, by mohla byť významným prínosom pre členské štáty. Takáto spolupráca by však nemala byť harmonizovaná alebo regulovaná;

32.

zastáva názor, že podstatnú úlohu zohráva prístup k spoľahlivým údajom a kvalitným informáciám. Pri zbieraní údajov by sa však mali využiť údaje, ktoré sú už k dispozícii v jednotlivých členských krajinách;

Zapojenie miestnych a regionálnych samospráv

33.

pripomína, že v mnohých členských krajinách zdravotníctvo plánuje, riadi, prevádzkuje a ďalej rozvíja miestna a regionálna úroveň, ktorá je zároveň úrovňou najbližšou k občanom, takže je v oblasti zdravotníctva jedným z rozhodujúcich faktorov a informovaným aktérom;

34.

trvá na tom, že miestne a regionálne orgány majú byť zapojené do činností a iniciatív Spoločenstva v oblasti zdravotníctva;

35.

vyzýva ďalej členské štáty, aby stanovili postupy, ktoré umožnia včas zapojiť ich miestne a regionálne samosprávy do krokov na prípravu európskych právnych predpisov v oblasti zdravotníctva;

36.

domnieva sa, že výbor, ktorý bude pomáhať Komisii pri uplatňovaní smernice, by mal byť vytvorený tak, aby boli zohľadnené aj odborné poznatky z miestnej a regionálnej úrovne riadenia. Do tejto práce by mal byť zapojený aj Výbor regiónov.

II.   ODPORÚČANÉ ZMENY A DOPLNENIA

Pozmeňovací návrh 1

Prvá citácia – zmeniť:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok články 152, 95 a 16,

Zdôvodnenie

Ako zdôrazňuje spravodajca v bode 2 stanoviska a ako uvádza aj Komisia v prvom bode zdôvodnenia návrhu smernice, odkaz v článku 152 Zmluvy o ES na vysokú úroveň ochrany zdravia je základom politickej legitimity tohto návrhu smernice. Ďalej treba zdôrazniť významnú úlohu, ktorú zohrávajú v oblasti zdravia služby všeobecného hospodárskeho záujmu, o ktorých sa zmieňuje článok 16 Zmluvy o ES.

Pozmeňovací návrh 2

Vložiť nové odôvodnenie za odôvodnenie 3:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

 

(3. a)

so zreteľom na to, že medzi cieľmi zdravotnej politiky a cieľmi vnútorného trhu existujú rozpory, v prípade konfliktu sa musia za prioritné považovať ciele zdravotnej politiky, a to z dôvodu naliehavého verejného záujmu (napríklad: verejné zdravie, ciele sociálnej politiky, udržanie finančnej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia, atď.).

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 10 – zmeniť:

Text navrhovaný Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

10.

Na účely tejto smernice sa pojem „cezhraničná zdravotná starostlivosť“ vzťahuje na tieto spôsoby poskytovania zdravotnej starostlivosti:

využitie zdravotnej starostlivosti v zahraničí (napr.: ak sa pacient presúva za poskytovateľom zdravotnej starostlivosti do iného členského štátu); sa označuje ako „mobilita pacientov“;

cezhraničné poskytovanie zdravotnej starostlivosti (napr. dodávanie služieb z územia jedného členského štátu na územie druhého); ako napr. služby telemedicíny, diagnóza a predpisovanie receptov na diaľku, laboratórne služby;

neustála prítomnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (napr.: zriadenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte); a

dočasná prítomnosť osôb (napr.: mobilita zdravotníckych odborníkov, napríklad dočasné presunutie sa do členského štátu pacienta na účely poskytnutia služieb).

10.

Na účely tejto smernice sa pojem „cezhraničná zdravotná starostlivosť“ vzťahuje na tieto spôsoby poskytovania zdravotnej starostlivosti:

využitie zdravotnej starostlivosti v zahraničí (napr.: ak sa pacient presúva za poskytovateľom zdravotnej starostlivosti do iného členského štátu); sa označuje ako „mobilita pacientov“;

cezhraničné poskytovanie zdravotnej starostlivosti (napr. dodávanie služieb z územia jedného členského štátu na územie druhého); ako napr. služby telemedicíny, diagnóza a predpisovanie receptov na diaľku, laboratórne služby;

neustála prítomnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (napr.: zriadenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte); a

dočasná prítomnosť osôb (napr.: mobilita zdravotníckych odborníkov, napríklad dočasné presunutie sa do členského štátu pacienta na účely poskytnutia služieb).

Zdôvodnenie

Tretia zarážka textu navrhovaného Komisiou sa týka otázky, na ktorú sa vzťahuje smernica č. 2006/123/ES Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu. Aby sa zabránilo nadbytočnosti a právnym nejasnostiam, navrhujeme túto zarážku vymazať.

Štvrtá zarážka textu navrhovaného Komisiou sa týka otázky, na ktorú sa vzťahuje smernica č. 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií. Aby sa zabránilo nadbytočnosti a právnym nejasnostiam, navrhujeme túto zarážku vymazať.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 31 – zmeniť:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

(31)

Dostupné dôkazy naznačujú, že uplatňovanie princípov voľného pohybu v súvislosti s využívaním zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte v rámci limitov pokrytia zaručeného štatutárnou schémou poistenia pre prípad choroby v členskom štáte, kde je pacient poistený, nenaruší systémy zdravotníctva členských štátov alebo trvalú finančnú udržateľnosť ich systémov sociálneho zabezpečenia. Súdny dvor však uznal, že nemožno vylúčiť, že možné riziko vážneho narušenia finančnej rovnováhy systémov sociálneho zabezpečenia alebo cieľa udržať vyrovnané lekárske a nemocničné služby prístupné pre všetkých, predstavuje dôvody vo všeobecnom záujme, ktorými možno opodstatniť prekážky v princípe slobody poskytovať služby. Súdny dvor takisto uznal, že počet nemocníc, ich geografické rozloženie, spôsob ich organizácie a ich vybavenie, dokonca aj charakter lekárskych služieb, ktoré vedia ponúknuť, sú vecou, v ktorej musí byť možné uplatniť plánovanie. V tejto smernici by sa mal ustanoviť systém predchádzajúceho povoľovania týkajúci sa predpokladaných nákladov na nemocničnú starostlivosť prijímanú v inom členskom v prípade, že sú splnené tieto podmienky: ak bolo ošetrenie poskytnuté na jeho území, hradila by sa podľa jeho systému sociálneho zabezpečenia a následný odliv pacientov v dôsledku implementácie tejto smernice vážne narúša alebo môže vážne narušiť finančnú rovnováhu systémov sociálneho zabezpečenia a/alebo tento odliv pacientov vážne narúša alebo môže vážne narušiť plánovanie a racionalizáciu vykonané v sektore nemocníc s cieľom vyhnúť sa nadmernej kapacite nemocníc, nerovnováhe medzi poskytovaním nemocničnej starostlivosti a logistickému a finančnému plytvaniu, ako aj udržanie vyrovnaných lekárskych a nemocničných služieb prístupných pre všetkých alebo udržanie liečebnej kapacity alebo lekárskej spôsobilosti na území príslušného členského štátu. Keďže posúdenie presného dosahu očakávaného odlivu pacientov si vyžaduje komplexné predpoklady a výpočty, v smernici sa predpokladá systém predchádzajúceho povolenia, ak je dostatočný dôvod na to, že možno očakávať vážne narušenie systému sociálneho zabezpečenia. Tu by sa mali zahrnúť prípady už existujúcich systémov predchádzajúceho povolenia, ktoré sú v súlade s podmienkami stanovenými v článku 8.

(31)

Dostupné dôkazy naznačujú, že uplatňovanie princípov voľného pohybu v súvislosti s využívaním zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte v rámci limitov pokrytia zaručeného štatutárnou schémou poistenia pre prípad choroby v členskom štáte, kde je pacient poistený, nenaruší systémy zdravotníctva členských štátov alebo trvalú finančnú udržateľnosť ich systémov sociálneho zabezpečenia. Súdny dvor však uznal, že nemožno vylúčiť, že možné riziko vážneho narušenia finančnej rovnováhy systémov sociálneho zabezpečenia alebo cieľa udržať vyrovnané lekárske a nemocničné služby prístupné pre všetkých, predstavuje dôvody vo všeobecnom záujme, ktorými možno opodstatniť prekážky v princípe slobody poskytovať služby. Súdny dvor takisto uznal, že počet nemocníc, ich geografické rozloženie, spôsob ich organizácie a ich vybavenie, dokonca aj charakter lekárskych služieb, ktoré vedia ponúknuť, sú vecou, v ktorej musí byť možné uplatniť plánovanie. V tejto smernici by sa mal ustanoviť systém predchádzajúceho povoľovania týkajúci sa predpokladaných nákladov na nemocničnú starostlivosť prijímanú v inom členskom štáte. v prípade, že sú splnené tieto podmienky: ak bolo ošetrenie poskytnuté na jeho území, hradila by sa podľa jeho systému sociálneho zabezpečenia a následný odliv pacientov v dôsledku implementácie tejto smernice vážne narúša alebo môže vážne narušiť finančnú rovnováhu systémov sociálneho zabezpečenia a/alebo tento odliv pacientov vážne narúša alebo môže vážne narušiť plánovanie a racionalizáciu vykonané v sektore nemocníc s cieľom vyhnúť sa nadmernej kapacite nemocníc, nerovnováhe medzi poskytovaním nemocničnej starostlivosti a logistickému a finančnému plytvaniu, ako aj udržanie vyrovnaných lekárskych a nemocničných služieb prístupných pre všetkých alebo udržanie liečebnej kapacity alebo lekárskej spôsobilosti na území príslušného členského štátu. Keďže posúdenie presného dosahu očakávaného odlivu pacientov si vyžaduje komplexné predpoklady a výpočty, v smernici sa predpokladá systém predchádzajúceho povolenia, ak je dostatočný dôvod na to, že možno očakávať vážne narušenie systému sociálneho zabezpečenia. Tu by sa mali zahrnúť prípady už existujúcich systémov predchádzajúceho povolenia, ktoré sú v súlade s podmienkami stanovenými v článku 8. Je potrebný systém predchádzajúceho povoľovania, aby cezhraniční pacienti mali záruku, že im bude poskytnutá starostlivosť, náklady na ktorú im budú preplatené v rámci systému sociálneho zabezpečenia krajiny ich bydliska. Takýto systém predchádzajúceho povoľovania je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora.

Zdôvodnenie

1.

Ktoré sú „dostupné dôkazy […]“ o uplatňovaní „princípov voľného pohybu v súvislosti s využívaním zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte […]“? V žiadnom prípade by tu nemal vzniknúť dojem, že cieľom návrhu smernice je nabádať pacientov k voľnému pohybu.

2.

Druhá časť navrhovanej zmeny nepotrebuje vysvetlenie.

Pozmeňovací návrh 5

Článok 1 – Cieľ – zmeniť:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Touto smernicou sa zavádza všeobecný rámec pre poskytovanie bezpečnej, kvalitnej a účinnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

Touto smernicou sa zavádza všeobecný rámec pre poskytovanie prístup k bezpečnej, kvalitnej a účinnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, pričom za organizáciu a poskytovanie zdravotnej starostlivosti a lekárskeho ošetrenia zodpovedajú členské štáty.

Zdôvodnenie

Je dôležité už v úvode uviesť, že návrh smernice uznáva výlučnú zodpovednosť členských krajín za oblasť zdravotníctva a že tento príspevok Spoločenstva len dopĺňa politiku jednotlivých krajín v oblasti zdravotníctva.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 2 – Rozsah pôsobnosti – zmeniť:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 2 —   Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa vzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na jej organizáciu, poskytovanie a formu financovania, ako aj bez ohľadu na to, či má verejný alebo súkromný charakter.

Článok 2 —   Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa vzťahuje na cezhraničný prístup poskytovanie jednotlivých pacientov k zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na jej organizáciu, poskytovanie a formu financovania, ako aj bez ohľadu na to, či má verejný alebo súkromný charakter.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo samotného znenia.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 4 – Vymedzenie pojmov – písm. b) – zmeniť:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 4 —   Vymedzenie pojmov

b)

„cezhraničná zdravotná starostlivosť“ je starostlivosť poskytovaná v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom je pacient poistený, alebo starostlivosť poskytovaná v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom má poskytovateľ bydlisko, je registrovaný alebo v ktorom má sídlo;

Článok 4 —   Vymedzenie pojmov

b)

„cezhraničná zdravotná starostlivosť“ je starostlivosť poskytovaná v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom je pacient poistený, alebo starostlivosť poskytovaná v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom má poskytovateľ bydlisko, je registrovaný alebo v ktorom má sídlo;

Zdôvodnenie

Rozhodujúcou nie je krajina sídla poskytovateľa starostlivosti, ale krajina, v ktorej je pacient poistený.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 4 – Vymedzenie pojmov – písm. d) – zmeniť:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 4 —   Vymedzenie pojmov

d)

„odborník v oblasti zdravotníctva“ je lekár humánnej medicíny alebo zdravotná sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivosť alebo stomatológ alebo pôrodná asistentka alebo farmaceut v zmysle smernice 2005/36 alebo iní odborníci vykonávajúci činnosti v sektore zdravotníctva, ktoré sú obmedzené na regulované povolanie, ako je uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2005/36/ES;

Článok 4 —   Vymedzenie pojmov

d)

„odborník v oblasti zdravotníctva“ je lekár humánnej medicíny alebo zdravotná sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivosť alebo stomatológ alebo pôrodná asistentka alebo farmaceut v zmysle smernice 2005/36 alebo iní odborníci vykonávajúci činnosti v sektore zdravotníctva, ktoré sú obmedzené na regulované povolanie, ako je uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2005/36/ES;

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh mení v niektorých jazykoch termín „doktor medicíny“ na termín „lekár“, s odôvodnením, že v niektorých členských štátoch, vrátane Španielska, nie je postgraduálne doktorandské štúdium podmienkou pre výkon medicíny.

Pozmeňovací návrh 9

Článok 5 – Zodpovednosti členského štátu poskytujúceho ošetrenie – zmeniť nadpis:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 5 —

Zodpovednosti členského štátu poskytujúceho ošetrenie

Článok 5 —

Zodpovednosti členského ých štátu ov poskytujúceho ošetrenie

Zdôvodnenie

Článok 5 sa týka aj zodpovednosti členského štátu, v ktorom je uzavreté poistenie.

Pozmeňovací návrh 10

Článok 5 – Zodpovednosti členského štátu poskytujúceho ošetrenie – zmeniť:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 5 —   Zodpovednosti členského štátu poskytujúceho ošetrenie

1.

Za organizáciu a poskytovanie zdravotnej starostlivosti sú zodpovedné členské štáty, v ktorých sa poskytuje ošetrenie. V tomto kontexte a pri rešpektovaní princípov univerzálnosti, prístupu ku kvalitnej starostlivosti, rovnosti a solidarity vymedzujú normy kvality a bezpečnosti pre zdravotnú starostlivosti poskytovanú na ich území a zabezpečujú:

a)

aby boli zavedené mechanizmy na zabezpečenie toho, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú schopní plniť tieto normy s ohľadom na medzinárodnú lekársku vedu a všeobecne uznávané osvedčené postupy v zdravotníctve;

b)

aby sa uplatňovanie týchto noriem poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v praxi pravidelne monitorovalo a aby sa prijalo nápravné opatrenie v prípade, že nie sú splnené primerané normy s ohľadom na pokrok v medicíne a zdravotníckej technológii;

c)

aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti poskytovali relevantné informácie, čím sa zabezpečí, že pacienti sa budú rozhodovať na základe nich, najmä pokiaľ ide o dostupnosť, ceny a výstupy poskytnutej zdravotnej starostlivosti a podrobnosti o ich poistnom krytí alebo iných prostriedkoch osobnej alebo kolektívnej ochrany s ohľadom na zodpovednosť za škodu pri výkone povolania;

d)

aby pacienti mali prostriedky na podanie sťažnosti a aby sa zaručili nápravné opatrenia a kompenzácia, keď utrpia škodu vzniknutú v dôsledku poskytovanej zdravotnej starostlivosti;

e)

aby boli pre ošetrenie na ich území zavedené systémy poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone povolania, záruky alebo podobné dohody, ktoré sú im rovnocenné alebo v podstate s nimi porovnateľné, pokiaľ ide o ich účel, a ktoré sú primerané povahe a rozsahu rizika;

f)

aby sa chránilo základné právo na súkromie s ohľadom na osobné údaje v súlade s vnútroštátnymi opatreniami na implementáciu ustanovení Spoločenstva o ochrane osobných údajov, najmä smerníc 95/46/ES a 2002/58/ES;

g)

aby pacienti z iných členských štátov mali nárok na rovnaké zaobchádzanie ako pacienti z členského štátu, v ktorom sa ošetrenie poskytuje, vrátane ochrany proti diskriminácii, ktorá je ustanovená v práve Spoločenstva, ako aj právnych predpisoch členského štátu, v ktorom sa ošetrenie poskytuje.

2.

Všetky opatrenia prijaté členskými štátmi pri implementácii tohto článku rešpektujú ustanovenia smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a smernice 2000/31/ES o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode.

3.

Do tej miery, do akej to bude potrebné na umožnenie poskytovania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, a na základe vysokej úrovne ochrany zdravia, Komisia v spolupráci s členskými štátmi vyvinie usmernenia na uľahčenie uplatňovania odseku 1.

Článok 5 —   Zodpovednosti členského ých štátu ov poskytujúceho ošetrenie

1.

Za organizáciu a poskytovanie zdravotnej starostlivosti sú zodpovedné členské štáty, v ktorých sa poskytuje ošetrenie. Vtomto kontexte a pri rešpektovaní Rešpektujú sa princípy univerzálnosti, prístupu ku kvalitnej starostlivosti, rovnosti a solidarity a zabezpečujú:vymedzujú normy kvality a bezpečnosti pre zdravotnú starostlivosti poskytovanú na ich území a zabezpečujú:

a)

aby boli zavedené mechanizmy na zabezpečenie toho, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú schopní plniť tieto normy s ohľadom na medzinárodnú lekársku vedu a všeobecne uznávané osvedčené postupy v zdravotníctve;

b)

aby sa uplatňovanie týchto noriem poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v praxi pravidelne monitorovalo a aby sa prijalo nápravné opatrenie v prípade, že nie sú splnené primerané normy s ohľadom na pokrok v medicíne a zdravotníckej technológii;

c)

aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti poskytovali relevantné informácie, čím sa zabezpečí, že pacienti sa budú rozhodovať na základe nich, najmä pokiaľ ide o dostupnosť, ceny a výstupy poskytnutej zdravotnej starostlivosti a podrobnosti o ich poistnom krytí alebo iných prostriedkoch osobnej alebo kolektívnej ochrany s ohľadom na zodpovednosť za škodu pri výkone povolania;

d)

aby pacienti mali prostriedky na podanie sťažnosti a aby sa zaručili nápravné opatrenia a kompenzácia, keď utrpia škodu vzniknutú v dôsledku poskytovanej zdravotnej starostlivosti;

e)

aby boli pre ošetrenie na ich území zavedené systémy poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone povolania, záruky alebo podobné dohody, ktoré sú im rovnocenné alebo v podstate s nimi porovnateľné, pokiaľ ide o ich účel, a ktoré sú primerané povahe a rozsahu rizika;

fa)

aby sa chránilo základné právo na súkromie s ohľadom na osobné údaje v súlade s vnútroštátnymi opatreniami na implementáciu ustanovení Spoločenstva o ochrane osobných údajov, najmä smerníc 95/46/ES a 2002/58/ES;

gb)

aby pacienti z iných členských štátov mali nárok na rovnaké zaobchádzanie ako pacienti z členského štátu, v ktorom sa ošetrenie poskytuje, vrátane ochrany proti diskriminácii, ktorá je ustanovená v práve Spoločenstva, ako aj právnych predpisoch členského štátu, v ktorom sa ošetrenie poskytuje.

2.

Všetky opatrenia prijaté členskými štátmi pri implementácii tohto článku rešpektujú ustanovenia smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a smernice 2000/31/ES o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode.

3.

Do tej miery, do akej to bude potrebné na umožnenie poskytovania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, a na základe vysokej úrovne ochrany zdravia, Komisia v spolupráci s členskými štátmi vyvinie usmernenia na uľahčenie uplatňovania odseku 1.

Zdôvodnenie

Článok 5 sa týka aj zodpovednosti členského štátu, v ktorom je uzavreté poistenie.

Takáto zmena článku 5 sa dá odôvodniť v prvom rade tým, že organizácia a poskytovanie zdravotnej starostlivosti spadá do oblasti výlučnej zodpovednosti členských krajín, pozri článok 152 Zmluvy o ES.

Návrh, podľa ktorého by vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti museli spĺňať niekoľko požiadaviek, medzi inými napríklad stanovené normy kvality alebo kontrolné systémy, je zásahom Komisie do vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti a tým aj porušením článku 152 Zmluvy o ES.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 6 – ods. 1 a 2 – zmeniť:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 6 —   Zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte

1.

S prihliadnutím na ustanovenia tejto smernice, najmä na články 7, 8 a 9, členský štát, v ktorom je pacient poistený, zabezpečí, aby sa poisteným osobám cestujúcim do iného členského štátu na účely prijímania zdravotnej starostlivosti alebo žiadajúcim zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte nebránilo v tom, aby im táto zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v inom členskom štáte, pokiaľ takéto ošetrenie patrí medzi tie, na ktoré sa vzťahujú dávky ustanovené v právnych predpisoch členského štátu, v ktorom je pacient poistený, a na ktoré má táto poistená osoba nárok. Členský štát, v ktorom je pacient poistený, uhradí náklady poistenej osoby, ktoré by mu boli uhradené v rámci jeho zákonného systému sociálneho zabezpečenia, ak by sa mu rovnaká alebo podobná zdravotná starostlivosť poskytla na území jeho členského štátu. Zdravotnú starostlivosť, ktorá sa uhrádza bez ohľadu na to, kde sa poskytuje, určuje v každom prípade členský štát, v ktorom je pacient poistený.

2.

Náklady na zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte uhrádza členský štát, v ktorom je pacient poistený, v súlade s ustanoveniami tejto smernice do výšky nákladov predpokladaných v prípade poskytnutia rovnakej alebo podobnej zdravotnej starostlivosti v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený, bez toho, aby sa prekročili skutočné náklady prijatej zdravotnej starostlivosti.

Článok 6 —   Zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte

1.

S prihliadnutím na ustanovenia tejto smernice, najmä na články 7, 8 a 9, členský štát, v ktorom je pacient poistený, zabezpečí, aby sa poisteným osobám cestujúcim do iného členského štátu na účely prijímania zdravotnej starostlivosti alebo žiadajúcim zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte nebránilo v tom, aby im táto zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v inom členskom štáte., pokiaľ takéto Toto ošetrenie musí patríiť medzi tie, na ktoré sa vzťahujú dávky ustanovené v právnych predpisoch členského štátu, v ktorom je pacient poistený, a na ktoré má táto poistená osoba nárok. Okrem toho je podmienkou, že toto ošetrenie nemôže byť bez zbytočného odkladu vykonané v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený. Príslušná inštitúcia členský ého štátu, v ktorom je pacient poistený, uhradí náklady poistenej osoby, ktoré by mu boli uhradené v rámci jeho zákonného systému sociálneho alebo zdravotného zabezpečenia, ak by sa mu rovnaká alebo podobná zdravotná starostlivosť poskytla na území jeho členského štátu. Zdravotnú starostlivosť, ktorá sa uhrádza bez ohľadu na to, kde sa poskytuje, určuje v každom prípade členský štát, v ktorom je pacient poistený.

2.

Náklady na zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte uhrádza príšlušná inštitúcia členský ého štátu, v ktorom je pacient poistený, v súlade s ustanoveniami tejto smernice do výšky nákladov predpokladaných v prípade poskytnutia rovnakej alebo podobnej zdravotnej starostlivosti v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený, bez toho, aby sa prekročili skutočné náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

Zdôvodnenie

Návrh smernice má za cieľ objasnenie práv pacientov podľa rozsudkov Európskeho súdneho dvora.

Termín „bez zbytočného odkladu“ sa používa v rozsudkoch Európskeho súdneho dvora (napr. Watts a Inizan) a mal by sa preto používať aj v návrhu smernice. Súdny dvor rozhodol, že starostlivosť sa má poskytnúť v členskom štáte, ktorý je iný, ako sídlo inštitúcie sociálneho poistenia, kde je osoba poistená, v prípadoch, že členský štát, v ktorom má pacient pobyt, nemôže poskytnúť potrebnú starostlivosť bez zbytočného odkladu. Termín zbytočného odkladu sa musí chápať na základe klinických posúdení v každom prípade individuálne.

Ostané zmeny objasňujú, že náklady neuhrádza členský štát, ale príslušná inštitúcia, prípadne inštitúcie sociálneho poistenia a tiež, že sa majú uhrádzať nielen náklady pokrývané zákonným systémom sociálneho zabezpečenia, ale tiež náklady pokrývané systémami zdravotného poistenia financovanými štátom.

Pozmeňovací návrh 12

Článok 6 – vložiť odseky 3 a 4:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 6:   Zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte

1.

S prihliadnutím na ustanovenia tejto smernice, najmä na články 7, 8 a 9, členský štát, v ktorom je pacient poistený, zabezpečí, aby sa poisteným osobám cestujúcim do iného členského štátu na účely prijímania zdravotnej starostlivosti alebo žiadajúcim zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte nebránilo v tom, aby im táto zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v inom členskom štáte, pokiaľ takéto ošetrenie patrí medzi tie, na ktoré sa vzťahujú dávky ustanovené v právnych predpisoch členského štátu, v ktorom je pacient poistený, a na ktoré má táto poistená osoba nárok. Členský štát, v ktorom je pacient poistený, uhradí náklady poistenej osoby, ktoré by mu boli uhradené v rámci jeho zákonného systému sociálneho zabezpečenia, ak by sa mu rovnaká alebo podobná zdravotná starostlivosť poskytla na území jeho členského štátu. Zdravotnú starostlivosť, ktorá sa uhrádza bez ohľadu na to, kde sa poskytuje, určuje v každom prípade členský štát, v ktorom je pacient poistený.

2.

Náklady na zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte uhrádza členský štát, v ktorom je pacient poistený, v súlade s ustanoveniami tejto smernice do výšky nákladov predpokladaných v prípade poskytnutia rovnakej alebo podobnej zdravotnej starostlivosti v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený, bez toho, aby sa prekročili skutočné náklady prijatej zdravotnej starostlivosti.

3.

Členský štát, v ktorom je pacient poistený, môže uložiť pacientovi žiadajúcemu o zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte rovnaké podmienky, kritéria spôsobilosti a regulačné a administratívne náležitosti vzťahujúce sa na prijímanie zdravotnej starostlivosti a úhrady nákladov na zdravotnú starostlivosť, ako by uložil v prípade poskytnutia rovnakej alebo podobnej zdravotnej starostlivosti na vlastnom území, pokiaľ nie sú diskriminačné a nepredstavujú prekážky v slobode pohybu osôb.

4.

Členské štáty majú zavedené mechanizmy pre výpočet nákladov, ktoré sa majú uhradiť poistenej osobe v rámci zákonného systému sociálneho zabezpečenia zdravotnej starostlivosti poskytovanej v inom členskom štáte. Tento mechanizmus sa zakladá na objektívnych nediskriminačných vopred známych kritériách a náklady uhradené podľa tohto mechanizmu sú aspoň v takej výške, v akej by sa predpokladali v prípade poskytnutia rovnakej alebo podobnej zdravotnej starostlivosti na území členského štátu, v ktorom je pacient poistený.

5.

Pacientom cestujúcim do iného členského štátu s cieľom prijímať alebo žiadať o zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte je zabezpečený prístup k lekárskym záznamom v súlade s vnútroštátnymi opatreniami na implementáciu ustanovení Spoločenstva o ochrane osobných údajov, najmä smerníc 95/46/ES a 2002/58/ES.

Článok 6:   Zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte

1.

S prihliadnutím na ustanovenia tejto smernice, najmä na články 7, 8 a 9, členský štát, v ktorom je pacient poistený, zabezpečí, aby sa poisteným osobám cestujúcim do iného členského štátu na účely prijímania zdravotnej starostlivosti alebo žiadajúcim zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte nebránilo v tom, aby im táto zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v inom členskom štáte, pokiaľ takéto ošetrenie patrí medzi tie, na ktoré sa vzťahujú dávky ustanovené v právnych predpisoch členského štátu, v ktorom je pacient poistený, a na ktoré má táto poistená osoba nárok. Členský štát, v ktorom je pacient poistený, uhradí náklady poistenej osoby, ktoré by mu boli uhradené v rámci jeho zákonného systému sociálneho zabezpečenia, ak by sa mu rovnaká alebo podobná zdravotná starostlivosť poskytla na území jeho členského štátu. Zdravotnú starostlivosť, ktorá sa uhrádza bez ohľadu na to, kde sa poskytuje, určuje v každom prípade členský štát, v ktorom je pacient poistený.

2.

Náklady na zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte uhrádza členský štát, v ktorom je pacient poistený, v súlade s ustanoveniami tejto smernice do výšky nákladov predpokladaných v prípade poskytnutia rovnakej alebo podobnej zdravotnej starostlivosti v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený, bez toho, aby sa prekročili skutočné náklady prijatej zdravotnej starostlivosti.

3.

Príslušnému poskytovateľovi ošetrenia sa uhradia všetky náklady vzniknuté v súvislosti s ošetrením (celkové náklady).

4.

Členské štáty môžu prijať opatrenia na zjednodušenie alebo zaistenie platieb za náklady na ošetrenie.

3. 5.

Členský štát, v ktorom je pacient poistený, môže uložiť pacientovi žiadajúcemu o zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte rovnaké podmienky, kritéria spôsobilosti a regulačné a administratívne náležitosti vzťahujúce sa na prijímanie zdravotnej starostlivosti a úhrady nákladov na zdravotnú starostlivosť, ako by uložil v prípade poskytnutia rovnakej alebo podobnej zdravotnej starostlivosti na vlastnom území, pokiaľ nie sú diskriminačné a nepredstavujú prekážky v slobode pohybu osôb.

4. 6.

Členské štáty majú zavedené mechanizmy pre výpočet nákladov, ktoré sa majú uhradiť poistenej osobe v rámci zákonného systému sociálneho zabezpečenia zdravotnej starostlivosti poskytovanej v inom členskom štáte. Tento mechanizmus sa zakladá na objektívnych nediskriminačných vopred známych kritériách a náklady uhradené podľa tohto mechanizmu sú aspoň v takej výške, v akej by sa predpokladali v prípade poskytnutia rovnakej alebo podobnej zdravotnej starostlivosti na území členského štátu, v ktorom je pacient poistený.

5. 7.

Pacientom cestujúcim do iného členského štátu s cieľom prijímať alebo žiadať o zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte je zabezpečený prístup k lekárskym záznamom v súlade s vnútroštátnymi opatreniami na implementáciu ustanovení Spoločenstva o ochrane osobných údajov, najmä smerníc 95/46/ES a 2002/58/ES.

Zdôvodnenie

Návrh smernice sa vôbec nezaoberá predpismi týkajúcimi sa finančnej úhrady pre štát poskytujúci ošetrenie, ani praktickou otázkou platieb. Doplnenie nového bodu 3 do článku 6 smernice preto napomôže zabezpečeniu finančnej stability a starostlivosti v systéme členského štátu poskytujúceho ošetrenie. Zabezpečí sa tým, že členskému štátu poskytujúcemu ošetrenie sa uhradia všetky náklady vzniknuté v súvislosti s ošetrením a splní sa tak požiadavka, ktorá bola predostretá v bode 24 stanoviska. Nový bod 4 by mal členským štátom poskytnúť možnosť upraviť spôsob platby resp. zaistiť skutočné platby.

Pozmeňovací návrh 13

Článok 8 – Nemocničná a špecializovaná starostlivosť – zmeniť:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.

Na účely úhrady zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte v súlade s touto smernicou sa pod nemocničnou starostlivosťou rozumie:

a)

zdravotná starostlivosť, ktorá si vyžaduje pobyt príslušného pacienta v nemocnici s minimálne jedným prenocovaním;

b)

zdravotná starostlivosť zahrnutá v osobitnom zozname, ktorá si nevyžaduje pobyt pacienta v nemocnici s minimálne jedným prenocovaním. Tento zoznam sa obmedzuje na:

zdravotnú starostlivosť, ktorá si vyžaduje využitie vysokošpecializovanej a nákladnej lekárskej infraštruktúry alebo lekárskeho zariadenia alebo

zdravotnú starostlivosť zahŕňajúcu formy liečby, ktoré predstavujú určité riziko pre pacienta alebo obyvateľstvo.

2.

Tento zoznam vypracuje Komisia, ktorá ho môže pravidelne aktualizovať. Tie opatrenia, ktoré sú zamerané na zmenu a doplnenie menej podstatných prvkov tejto smernice formou jej doplnenia, sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 19 ods. 3.

3.

Členský štát, v ktorom je pacient poistený, môže ustanoviť systém predchádzajúceho povoľovania úhrady nákladov na nemocničnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte zo svojho systému sociálneho zabezpečenia, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

ak by sa zdravotná starostlivosť poskytla na jeho území, bolo by možné vykonať odhad v rámci systému zabezpečenia tohto členského štátu; a

b)

účelom tohto systému je riešiť následný odliv pacientov v dôsledku implementácie tohto článku a zabrániť vážnemu narušeniu alebo možnému vážnemu narušeniu:

i)

finančnej rovnováhy systémov sociálneho zabezpečenia členského štátu; a/alebo

ii)

plánovania a racionalizácie vykonaných v sektore nemocníc s cieľom vyhnúť sa nadmernej kapacite nemocníc, nerovnováhe medzi poskytovaním nemocničnej starostlivosti a logistickému a finančnému plytvaniu, ďalej udržania vyrovnaných lekárskych a nemocničných služieb prístupných pre všetkých alebo udržania liečebnej kapacity alebo lekárskej spôsobilosti na jeho území.

4.

Systém predchádzajúceho povoľovania sa obmedzuje na to, čo je potrebné a primerané na zabránenie takéhoto vplyvu a nepredstavuje prostriedok svojvoľnej diskriminácie.

5.

Príslušný členský štát sprístupní verejnosti všetky relevantné informácie o systémoch predchádzajúceho povolenia zavedených v súlade s ustanoveniami odseku 3.

1.

Na účely úhrady zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte v súlade s touto smernicou sa pod nemocničnou starostlivosťou rozumie:

a)

zdravotná starostlivosť, ktorá si vyžaduje pobyt príslušného pacienta v nemocnici s minimálne jedným prenocovaním;

b)

zdravotná starostlivosť zahrnutá v osobitnom zozname, ktorá si nevyžaduje pobyt pacienta v nemocnici s minimálne jedným prenocovaním. Tento zoznam sa obmedzuje na môže obsahovať:

zdravotnú starostlivosť, ktorá si vyžaduje využitie vysokošpecializovanej a nákladnej lekárskej infraštruktúry alebo lekárskeho zariadenia; alebo

zdravotnú starostlivosť zahŕňajúcu formy liečby, ktoré predstavujú určité riziko pre pacienta alebo obyvateľstvo.;

c)

iné ošetrenie, ktoré sa vzhľadom na povahu ochorenia dá najúčelnejšie vykonať v nemocnici.

2.

Tento zoznam vypracuje každý členský štát a Komisia, ktorá homôže hopravidelne aktualizovať tak, aby zodpovedal podmienkam v systéme zdravotníctva príslušného členského štátu, resp. v niektorých prípadoch miestnych a regionálnych orgánov. Tie opatrenia, ktoré sú zamerané na zmenu a doplnenie menej podstatných prvkov tejto smernice formou jej doplnenia, sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 19 ods. 3.

3.

Členský štát, v ktorom je pacient poistený, môže ustanoviť všeobecný systém predchádzajúceho povoľovania úhrady nákladov na nemocničnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte zo svojho systému sociálneho zabezpečenia, ak je zdravotná starostlivosť pokrytá systémom sociálneho zabezpečenia členského štátu., ak sú splnené tieto podmienky:

a)

ak by sa zdravotná starostlivosť poskytla na jeho území, bolo by možné vykonať odhad v rámci systému zabezpečenia tohto členského štátu; a

b)

účelom tohto systému je riešiť následný odliv pacientov v dôsledku implementácie tohto článku a zabrániť vážnemu narušeniu alebo možnému vážnemu narušeniu:

i)

finančnej rovnováhy systémov sociálneho zabezpečenia členského štátu; a/alebo

ii)

plánovania a racionalizácie vykonaných v sektore nemocníc s cieľom vyhnúť sa nadmernej kapacite nemocníc, nerovnováhe medzi poskytovaním nemocničnej starostlivosti a logistickému a finančnému plytvaniu, ďalej udržania vyrovnaných lekárskych a nemocničných služieb prístupných pre všetkých alebo udržania liečebnej kapacity alebo lekárskej spôsobilosti na jeho území.

4.

Systém predchádzajúceho povoľovania sa obmedzuje na to, čo je potrebné a primerané na zabránenie takéhoto vplyvu a nepredstavuje prostriedok svojvoľnej diskriminácie.

4.

Systém predchádzajúceho povoľovania sa obmedzuje na to, čo je potrebné a primerané na ochranu práv pacientov a zabezpečenie plánovania a financovania nemocničnej starostlivosti a nepredstavuje prostriedok svojvoľnej diskriminácie.

5.

Naplánovaná starostlivosť však nesmie negatívne ovplyvniť schopnosť alebo povinnosť členského štátu poskytnúť zdravotnú starostlivosť vlastným štátnym príslušníkom.

6.

Príslušný členský štát sprístupní verejnosti všetky relevantné informácie o systémoch predchádzajúceho povolenia zavedených v súlade s ustanoveniami odseku 3.

Zdôvodnenie

Nie je možné zostaviť vyčerpávajúci spoločný európsky zoznam druhov ošetrenia, ktoré by sa mali považovať za nemocničné ošetrenie, keďže organizácia zdravotníctva sa v jednotlivých krajinách líši.

Predchádzajúce povoľovanie (odsek 3) je v rozpore s článkom 152 Zmluvy o ES. V súčasnosti predstavuje cezhraničná mobilita pacientov len malé percento celkového počtu pacientov v zdravotníctve. V dôsledku smernice by však bolo treba počítať s neustále narastajúcou mobilitou pacientov, a to najmä v pohraničných oblastiach a v prípadoch niektorých druhov ošetrení, ako napríklad plánované chirurgické zákroky.

Preto sa navrhuje, aby bol všeobecný systém predchádzajúceho schvaľovania pre nemocničné ošetrenie vypracovaný tak, aby mali členské štáty k dispozícii mechanizmy na riadenie a plánovanie celého svojho systému zdravotníctva. Tým by mali ošetrujúce členské štáty väčšiu bezpečnosť, pokiaľ ide o úhradu výkonov, ktoré poskytli, keďže ošetrenie pacienta bolo schválené štátom, v ktorom je pacient poistený.

Okrem toho má systém predchádzajúceho schvaľovania prispieť k tomu, že pacient dostane náležité ponuky na ošetrenie, ako aj k tomu, že ošetrenie pacienta je potrebné a bezpečné. To môže pacientom sprostredkovať pocit istoty, pokiaľ ide o ošetrenie v inej krajine EÚ a podporovať ďalšie potrebné dodatočné ošetrenie.

V neposlednom rade je potrebné poukázať, že je nutné, aby mohli ošetrujúce krajiny z kapacitných dôvodov pacientov odmietnuť. To je nevyhnutné na zabezpečenie plánovania a riadenia vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti.

Pozmeňovací návrh 14

Článok 12 – Národné kontaktné miesta pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť – zmeniť:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.

Členské štáty určia národné kontaktné miesta pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a ich názvy a kontaktné údaje oznámia Komisii.

2.

Národné kontaktné miesto v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený, v úzkej spolupráci s inými vnútroštátnymi príslušnými orgánmi a národnými kontaktnými miestami v iných členských štátoch a najmä v členskom štáte, v ktorom sa poskytuje ošetrenie, ako aj s Komisiou:

a)

poskytuje pacientom a šíri informácie týkajúce sa najmä ich práv v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a záruk kvality a bezpečnosti, ochrany osobných údajov, postupov pri podávaní sťažností a prostriedkov nápravy, ktoré sú dostupné v rámci zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, ako aj o platných podmienkach;

b)

pomáha pacientom chrániť ich práva a žiadať o primeranú nápravu v prípade poškodenia spôsobeného v dôsledku využívania zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte; národné kontaktné miesto predovšetkým informuje pacientov o dostupných možnostiach pri urovnávaní sporov, pomáha nájsť vhodné riešenia mimosúdneho urovnávania v osobitných prípadoch a v prípade potreby pomáha pacientom pri monitorovaní ich sporov;

c)

zbiera informácie o vnútroštátnych orgánoch, ktoré riadia mimosúdne urovnania sporov a umožňujú spoluprácu s týmito orgánmi;

d)

umožňuje vývoj medzinárodného systému mimosúdneho vyrovnania pri sporoch vzniknutých v dôsledku cezhraničnej starostlivosti;

3.

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 20 ods. 2 príjme:

a)

opatrenia potrebné na správu siete národných kontaktných miest stanovených v tomto článku;

b)

povahu a typ údajov, ktoré sa majú zozbierať a vymieňať v rámci tejto siete;

c)

usmernenia k informáciám pre pacientov stanoveným v odseku 2 písm. a) tohto článku.

1.

Členské štáty určia národné kontaktné miesta pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a ich názvy a kontaktné údaje oznámia Komisii.

2.

Národné kontaktné miesto v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený, v úzko ej spolupracujeáci s inými vnútroštátnymi príslušnými orgánmi a národnými kontaktnými miestami v iných členských štátoch a najmä v členskom štáte, v ktorom sa poskytuje ošetrenie, ako aj s Komisiou:

a)

poskytuje pacientom a šíri informácie týkajúce sa najmä ich práv v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. a záruk kvality a bezpečnosti, ochrany osobných údajov, postupov pri podávaní sťažností a prostriedkov nápravy, ktoré sú dostupné v rámci zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, ako aj o platných podmienkach;

b)

pomáha pacientom chrániť ich práva a žiadať o primeranú nápravu v prípade poškodenia spôsobeného v dôsledku využívania zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte; národné kontaktné miesto predovšetkým informuje pacientov o dostupných možnostiach pri urovnávaní sporov, pomáha nájsť vhodné riešenia mimosúdneho urovnávania v osobitných prípadoch a v prípade potreby pomáha pacientom pri monitorovaní ich sporov;

c)

zbiera informácie o vnútroštátnych orgánoch, ktoré riadia mimosúdne urovnania sporov a umožňujú spoluprácu s týmito orgánmi;

d)

umožňuje vývoj medzinárodného systému mimosúdneho vyrovnania pri sporoch vzniknutých v dôsledku cezhraničnej starostlivosti;

3.

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 20 ods. 2 príjme:

a)

opatrenia potrebné na správu siete národných kontaktných miest stanovených v tomto článku;

b)

povahu a typ údajov, ktoré sa majú zozbierať a vymieňať v rámci tejto siete;

c)

usmernenia k informáciám pre pacientov stanoveným v odseku 2 písm. a) tohto článku.

Zdôvodnenie

Pre pacientov je rozhodujúce, aby mali k dispozícii informácie o možnostiach ošetrenia v iných krajinách EÚ. Informačná povinnosť, ktorú členským štátom ukladá návrh smernice, však zachádza veľmi ďaleko, z čoho vyplýva, že sa v praxi pravdepodobne bude dať len veľmi ťažko splniť. Okrem toho nie je jasné, ako si Komisia predstavuje povinnosť „mimosúdneho urovnávania“ sporov. Preto musia byť úlohy a zodpovednosti národných kontaktných miest presnejšie stanovené.

Pozmeňovací návrh 15

Článok 15 – Európske referenčné siete – vypustiť

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.

Členské štáty umožnia vývoj európskych referenčných sietí poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tieto siete sú permanentne otvorené novým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí majú záujem sa do nich zapojiť za predpokladu, že spĺňajú všetky požadované podmienky a kritériá.

2.

Cieľom týchto európskych referenčných sietí je:

a)

pomáhať realizovať potenciál európskej spolupráce, pokiaľ ide o vysokošpecializovanú zdravotnú starostlivosť pre pacientov a systémy zdravotnej starostlivosti prostredníctvom inovácií v medicíne a zdravotníckych technológiách;

b)

pomáhať pacientom získať prístup ku kvalitnej a nákladovo efektívnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých pacientov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje osobitnú koncentráciu zdrojov a odborných znalostí;

c)

v prípade potreby zvýšiť využitie nákladovo efektívnych zdrojov na maximum formou ich koncentrácie;

d)

pomáhať pri výmene vedomostí a poskytovaní odbornej prípravy pre odborníkov v oblasti zdravotníctva;

e)

stanoviť meradlo kvality a bezpečnosti a pomáhať pri šírení osvedčených postupov v rámci uvedenej siete, ako aj mimo nej;

f)

pomáhať členským štátom s nedostatočným počtom pacientov s osobitným zdravotným stavom alebo s chýbajúcou technológiou alebo odbornými znalosťami v plnej miere poskytovať vysokošpecializované služby najvyššej kvality.

3.

Komisia prijme:

a)

zoznam špecifických kritérií a podmienok, ktoré európske referenčné siete musia splniť, vrátane podmienok a kritérií požadovaných od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí majú záujem zapojiť sa do európskych referenčných sietí s cieľom zabezpečiť, aby európske referenčné siete predovšetkým:

i)

mali potrebné kapacity na diagnostiku, následnú liečbu pacientov a starostlivosť o nich s dôkazom o dobrých výsledkoch, pokiaľ je to uplatniteľné;

ii)

mali dostatočnú kapacitu a činnosť na poskytovanie relevantných služieb a zachovanie kvality poskytovaných služieb;

iii)

mali kapacity na poskytovanie odborného poradenstva, diagnostikovania alebo potvrdzovania diagnózy, na vyvíjanie a dodržiavanie usmernení o dobrej praxi a na implementáciu výsledných opatrení a kontrolu kvality;

iv)

mohli predviesť multidisciplinárny prístup;

v)

poskytovali odborné znalosti a skúsenosti na vysokej úrovni, zdokumentované v publikáciách, grantoch alebo čestných postoch zameraných na vzdelávanie a odbornú prípravu;

vi)

významne prispievali v oblasti výskumu;

vii)

boli zapojené do epidemiologického dozoru napr. prostredníctvom registrácie;

viii)

boli úzko prepojené a spolupracovali s inými odbornými centrami a sieťami na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a mali kapacitu na vytváranie sietí;

ix)

boli úzko prepojené a spolupracovali so združeniami pacientov, ak takéto združenia existujú.

b)

postup zriaďovania európskych referenčných sietí.

4.

Opatrenia uvedené v odseku 3, ktoré sú zamerané na zmenu a doplnenie menej podstatných prvkov tejto smernice formou jej doplnenia, sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 19 ods. 3.

1.

Členské štáty umožnia vývoj európskych referenčných sietí poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tieto siete sú permanentne otvorené novým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí majú záujem sa do nich zapojiť za predpokladu, že spĺňajú všetky požadované podmienky a kritériá.

2.

Cieľom týchto európskych referenčných sietí je:

a)

pomáhať realizovať potenciál európskej spolupráce, pokiaľ ide o vysokošpecializovanú zdravotnú starostlivosť pre pacientov a systémy zdravotnej starostlivosti prostredníctvom inovácií v medicíne a zdravotníckych technológiách;

b)

pomáhať pacientom získať prístup ku kvalitnej a nákladovo efektívnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých pacientov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje osobitnú koncentráciu zdrojov a odborných znalostí;

c)

v prípade potreby zvýšiť využitie nákladovo efektívnych zdrojov na maximum formou ich koncentrácie;

d)

pomáhať pri výmene vedomostí a poskytovaní odbornej prípravy pre odborníkov v oblasti zdravotníctva;

e)

stanoviť meradlo kvality a bezpečnosti a pomáhať pri šírení osvedčených postupov v rámci uvedenej siete, ako aj mimo nej;

f)

pomáhať členským štátom s nedostatočným počtom pacientov s osobitným zdravotným stavom alebo s chýbajúcou technológiou alebo odbornými znalosťami v plnej miere poskytovať vysokošpecializované služby najvyššej kvality.

3.

Komisia prijme:

a)

zoznam špecifických kritérií a podmienok, ktoré európske referenčné siete musia splniť, vrátane podmienok a kritérií požadovaných od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí majú záujem zapojiť sa do európskych referenčných sietí s cieľom zabezpečiť, aby európske referenčné siete predovšetkým:

i)

mali potrebné kapacity na diagnostiku, následnú liečbu pacientov a starostlivosť o nich s dôkazom o dobrých výsledkoch, pokiaľ je to uplatniteľné;

ii)

mali dostatočnú kapacitu a činnosť na poskytovanie relevantných služieb a zachovanie kvality poskytovaných služieb;

iii)

mali kapacity na poskytovanie odborného poradenstva, diagnostikovania alebo potvrdzovania diagnózy, na vyvíjanie a dodržiavanie usmernení o dobrej praxi a na implementáciu výsledných opatrení a kontrolu kvality;

iv)

mohli predviesť multidisciplinárny prístup;

v)

poskytovali odborné znalosti a skúsenosti na vysokej úrovni, zdokumentované v publikáciách, grantoch alebo čestných postoch zameraných na vzdelávanie a odbornú prípravu;

vi)

významne prispievali v oblasti výskumu;

vii)

boli zapojené do epidemiologického dozoru napr. prostredníctvom registrácie;

viii)

boli úzko prepojené a spolupracovali s inými odbornými centrami a sieťami na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a mali kapacitu na vytváranie sietí;

ix)

boli úzko prepojené a spolupracovali so združeniami pacientov, ak takéto združenia existujú.

b)

postup zriaďovania európskych referenčných sietí.

4.

Opatrenia uvedené v odseku 3, ktoré sú zamerané na zmenu a doplnenie menej podstatných prvkov tejto smernice formou jej doplnenia, sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 19 ods. 3.

Zdôvodnenie

Cezhraničná spolupráca v EÚ sa podporuje, pretože znamená prínos pre členské krajiny. Napriek tomu však nie je potrebné stanovovať pravidlá spolupráce v prípade vysokošpecializovaných terapií a riadenia novej zdravotníckej technológie v rámci smernice, keďže tento spôsob by pre členské štáty predstavoval právny záväzok k spolupráci. Z tohto pohľadu nie sú tieto ustanovenia v súlade s cieľmi formulovanými v článku 1.

Pozmeňovací návrh 16

Článok 17 – Spolupráca pri riadení nových zdravotníckych technológií – vypustiť

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.

Členské štáty umožnia vývoj a fungovanie siete spájajúcej vnútroštátne orgány alebo inštitúcie zodpovedné za posúdenie zdravotníckej technológie.

2.

Cieľom posúdenia zdravotníckych technológií je:

a)

podporiť spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi alebo inštitúciami;

b)

podporiť poskytovanie objektívnych, spoľahlivých, včasných a prenosných informácií o krátkodobej a dlhodobej účinnosti zdravotníckych technológií a umožniť efektívnu výmenu týchto informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi a inštitúciami.

3.

Členské štáty ustanovia orgány alebo inštitúcie zapojené do tejto siete uvedenej v odseku 1 a oznámia Komisii ich názvy a kontaktné údaje.

4.

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 2 prijme opatrenia potrebné na zriadenie a riadenie tejto siete a označí povahu a typ informácií, ktoré sa majú vymieňať.

1.

Členské štáty umožnia vývoj a fungovanie siete spájajúcej vnútroštátne orgány alebo inštitúcie zodpovedné za posúdenie zdravotníckej technológie.

2.

Cieľom posúdenia zdravotníckych technológií je:

a)

podporiť spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi alebo inštitúciami;

b)

podporiť poskytovanie objektívnych, spoľahlivých, včasných a prenosných informácií o krátkodobej a dlhodobej účinnosti zdravotníckych technológií a umožniť efektívnu výmenu týchto informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi a inštitúciami.

3.

Členské štáty ustanovia orgány alebo inštitúcie zapojené do tejto siete uvedenej v odseku 1 a oznámia Komisii ich názvy a kontaktné údaje.

4.

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 2 prijme opatrenia potrebné na zriadenie a riadenie tejto siete a označí povahu a typ informácií, ktoré sa majú vymieňať.

Zdôvodnenie

Cezhraničná spolupráca v EÚ sa podporuje, pretože znamená prínos pre členské krajiny. Napriek tomu však nie je potrebné stanovovať pravidlá spolupráce v prípade vysokošpecializovaných terapií a riadenia novej zdravotníckej technológie v rámci smernice, keďže tento spôsob by pre členské štáty predstavoval právny záväzok k takejto spolupráci. Z tohto pohľadu nie sú tieto ustanovenia v súlade s cieľmi formulovanými v článku 1.

Pozmeňovací návrh 17

Článok 18 ods. 1 – Zbieranie údajov na účely štatistiky a monitorovania – zmeniť

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.

Členské štáty zbierajú štatistické a doplňujúce údaje o poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, poskytovanej starostlivosti, jej poskytovateľoch a pacientoch, nákladoch a výsledkoch, ktoré sú potrebné na účely monitorovania. Tieto údaje zbierajú ako súčasť svojich všeobecných systémov na zbieranie údajov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Spoločenstva o tvorbe štatistiky a ochrane osobných údajov.

1.

Členské štáty zbierajú štatistické a doplňujúce údaje o poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, poskytovanej starostlivosti, jej poskytovateľoch a pacientoch, nákladoch a výsledkoch, ktoré sú potrebné na účely monitorovania. Tieto údaje zbierajú výlučne ako súčasť svojich všeobecných systémov na zbieranie údajov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Spoločenstva o tvorbe štatistiky a ochrane osobných údajov.

Zdôvodnenie

Cezhraničné zbieranie údajov treba uvítať, avšak len pod podmienkou, že budú zbierané a ďalej podávané údaje, ktoré už existujú. Dôvodom je skutočnosť, že zbieranie nových údajov môže byť pomerne náročné na zdroje. Pokiaľ sa budú zbierať nové údaje, je potrebné zabezpečiť, aby čas, ktorý sa na to vynaloží zodpovedal úžitku resp. účinku týchto zozbieraných údajov.

V Bruseli 12. februára 2009

Predseda

Výboru regiónov

Luc VAN DEN BRANDE


(1)  Správa o konzultácii Siete na monitorovanie subsidiarity v súvislosti s Návrhom smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, http://subsidiarity.cor.europa.eu