ISSN 1725-5236

Úradný vestník

Európskej únie

C 75E

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 52
31. marca 2009


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

III   Prípravné akty

 

RADA

2009/C 075E/01

Spoločná pozícia (ES) č. 10/2009 z 9. januára 2009, ktorú prijala Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky ( 1 )

1

2009/C 075E/02

Spoločná pozícia (ES) č. 11/2009 z 9. januára 2009, ktorú prijala Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 ( 1 )

16

2009/C 075E/03

Spoločná pozícia (ES) č. 12/2009 z 9. januára 2009, ktorú prijala Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/20051 ( 1 )

38

2009/C 075E/04

Spoločná pozícia (ES) č. 13/2009 zo 16. februára 2009, ktorú prijala Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1172/951 ( 1 )

58

2009/C 075E/05

Spoločná pozícia (ES) č. 14/2009 zo 16. februára 2009, ktorú prijala Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Skupina európskych regulátorov v oblasti telekomunikácií (GERT) ( 1 )

67

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

 


III Prípravné akty

RADA

31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 75/1


SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 10/2009

prijatá Radou 9. januára 2009

na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2009 z …, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky

(Text s významom pre EHP)

(2009/C 75 E/01)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

V oznámení Komisie „Energetická politika pre Európu“ z 10. januára 2007 sa zdôrazňuje dôležitosť dobudovania vnútorného trhu s elektrinou a zemným plynom. Ako hlavné opatrenie na dosiahnutie tohto cieľa sa stanovilo zlepšenie regulačného rámca na úrovni Spoločenstva.

(2)

Rozhodnutím Komisie 2003/796/ES (4) sa zriadila nezávislá poradná skupina pre elektrinu a plyn pod názvom Európska skupina regulačných úradov pre elektrickú energiu a zemný plyn (ERGEG) s cieľom uľahčiť konzultácie, koordináciu a spoluprácu medzi regulačnými orgánmi v členských štátoch a medzi týmito orgánmi a Komisiou a konsolidovať vnútorný trh s elektrinou a zemným plynom. Túto skupinu tvoria zástupcovia národných regulačných orgánov zriadených v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou (5) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (6).

(3)

Práca, ktorú vykonáva skupina ERGEG od svojho zriadenia, pozitívne prispieva k vnútornému trhu s elektrinou a plynom. Predstavitelia sektora rovnako, ako to navrhuje aj ERGEG, však vo všeobecnosti uznávajú potrebu presunutia dobrovoľnej spolupráce medzi národnými regulačnými orgánmi do štruktúr Spoločenstva s jasne stanovenými právomocami a kompetenciou prijímať v niektorých konkrétnych prípadoch individuálne regulačné rozhodnutia.

(4)

V marci 2007 vyzvala Európska rada Komisiu, aby navrhla opatrenia na zriadenie nezávislého mechanizmu spolupráce národných regulačných orgánov.

(5)

Na základe posúdenia vplyvu požiadaviek na zdroje pre ústredný subjekt sa dospelo k záveru, že nezávislý ústredný subjekt v porovnaní s inými možnosťami prináša rad dlhodobých výhod. Mala by sa preto zriadiť Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „agentúra“).

(6)

Agentúra by mala zabezpečiť, aby regulačné funkcie, ktoré v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/…/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou (7) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/…/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (7) vykonávajú národné regulačné orgány, boli správne koordinované a podľa potreby dopĺňané na úrovni Spoločenstva. V tejto súvislosti je potrebné zaručiť nezávislosť agentúry, jej technické a regulačné kapacity a jej transparentnosť a efektívnosť.

(7)

Agentúra by mala monitorovať regionálnu spoluprácu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav/prepravných sietí v odvetví elektroenergetiky a plynu, ako aj plnenie úloh Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ďalej len „ENTSO pre elektrinu“) a Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ďalej len „ENTSO pre plyn“). Činnosť agentúry je nevyhnutná na zabezpečenie účinnej a transparentnej spolupráce prevádzkovateľov týchto sústav/sietí v prospech vnútorných trhov s elektrinou a plynom.

(8)

Agentúra zohráva dôležitú úlohu pri príprave nezáväzných rámcových usmernení, s ktorými musia byť sieťové predpisy v súlade. Ďalej sa považuje za vhodné a v súlade s účelom agentúry, aby sa podieľala na posudzovaní sieťových predpisov (tak pri ich tvorbe, ako aj úprave) s cieľom zabezpečiť ich súlad s nezáväznými rámcovými usmerneniami skôr, ako ich odporučí Komisii na prijatie.

(9)

Je vhodné vytvoriť rámec, v ktorom budú môcť národné regulačné orgány spolupracovať. Tento rámec by mal uľahčiť jednotné uplatňovanie právnych predpisov o vnútornom trhu s elektrinou a plynom v celom Spoločenstve. Pokiaľ ide o situácie týkajúce sa viac ako jedného členského štátu, agentúra by mala mať právomoc prijímať samostatné rozhodnutia. Táto právomoc by mala za určitých podmienok zahŕňať aj technické otázky, regulačný režim pre elektroenergetické a plynárenské infraštruktúry, ktoré spájajú alebo ktoré by mohli spájať najmenej dva členské štáty a ako poslednú možnosť výnimky z pravidiel vnútorného trhu pre nové prepojovacie elektrizačné vedenia a nové plynárenské infraštruktúry umiestnené vo viac ako jednom členskom štáte.

(10)

Keďže agentúra má prehľad o národných regulačných orgánoch, mala by plniť úlohu poradcu Komisie, pokiaľ ide o problémy regulácie trhu. Jej povinnosťou by tiež malo byť informovať Komisiu, ak zistí, že spolupráca medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav/prepravných sietí neprináša potrebné výsledky alebo že národný regulačný orgán, ktorého rozhodnutie nie je v súlade s usmerneniami, primeraným spôsobom nezohľadnil stanovisko agentúry.

(11)

Agentúra by mala mať aj možnosť vydávať nezáväzné usmernenia, ktoré budú regulačným orgánom a účastníkom trhu pomáhať pri výmene osvedčených postupov.

(12)

Štruktúra agentúry by mala vyhovovať špecifickým potrebám regulácie v oblasti energetiky. V plnej miere je potrebné prihliadať najmä na osobitnú úlohu národných regulačných orgánov a ich nezávislosť.

(13)

Správna rada by mala mať potrebné právomoci na zostavenie rozpočtu, kontrolu jeho plnenia, vypracúvanie interných pravidiel, prijímanie finančných opatrení a vymenovanie riaditeľa. V prípade obnovy členov správnej rady vymenúvaných Radou by sa mal používať rotačný mechanizmus, aby sa v priebehu času zabezpečila vyvážená účasť členských štátov.

(14)

Agentúra by mala mať právomoci potrebné na účinný a predovšetkým nezávislý výkon regulačných funkcií. Nezávislosť regulačných orgánov nie je len kľúčovou zásadou dobrého riadenia, ale aj základnou podmienkou zabezpečenia dôvery trhu. Bez toho, aby bolo dotknuté konanie členov rady regulačných orgánov v mene ich vnútroštátnych orgánov, rada regulačných orgánov by mala konať nezávisle od akýchkoľvek trhových záujmov a nesmie požadovať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády členského štátu, Komisie ani žiadneho iného verejného či súkromného subjektu.

(15)

V oblastiach, kde má agentúra rozhodovaciu právomoc, by sa zainteresovaným stranám z dôvodu zjednodušenia postupov malo poskytnúť právo odvolať sa na odvolaciu radu, ktorá by mala byť súčasťou agentúry, ale mala by byť nezávislou od jej administratívnej a regulačnej štruktúry. V záujme kontinuity by sa pri vymenúvaní alebo opätovnom vymenúvaní členov odvolacej rady malo umožniť ich čiastočné nahrádzanie.

(16)

Agentúra by mala byť financovaná najmä zo všeobecného rozpočtu Európskej únie prostredníctvom poplatkov a dobrovoľných príspevkov. Agentúra by mala mať predovšetkým naďalej k dispozícii zdroje, ktorými regulačné orgány v súčasnosti prispievajú na účely vzájomnej spolupráce na úrovni Spoločenstva. Pokiaľ ide o akékoľvek dotácie hradené zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, naďalej by sa mal uplatňovať rozpočtový postup Spoločenstva. Navyše, v súlade s článkom 91 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (8), by mal Dvor audítorov vykonať audit.

(17)

Agentúra by mala mať zamestnancov na vysokej odbornej úrovni. Mala by využívať najmä spôsobilosti a skúsenosti zamestnancov vyslaných národnými regulačnými orgánmi, Komisiou a členskými štátmi. Na zamestnancov agentúry by sa mal vzťahovať služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“ a „podmienky zamestnávania“) ustanovené v nariadení (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (9) a pravidlá prijaté spoločne inštitúciami Európskeho spoločenstva na účely uplatňovania týchto predpisov. Správna rada by mala prijať po dohode s Komisiou potrebné vykonávacie opatrenia.

(18)

Agentúra by mala uplatňovať všeobecné pravidlá o prístupe verejnosti k dokumentom v držbe orgánov Spoločenstva. Správna rada by mala zaviesť praktické opatrenia na ochranu citlivých obchodných údajov a osobných údajov.

(19)

Malo by sa umožniť, aby sa v súlade s príslušnými dohodami, ktoré uzatvorí Spoločenstvo, na práci agentúry podieľali krajiny, ktoré nie sú členmi Spoločenstva.

(20)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (10).

(21)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prijatie usmernení potrebných pre situácie, v ktorých sa agentúra stáva príslušným orgánom na rozhodovanie o podmienkach prístupu a prevádzkovej bezpečnosti cezhraničnej infraštruktúry. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou, ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(22)

Keďže cieľ tohto nariadenia, spoluprácu národných regulačných orgánov na úrovni Spoločenstva, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy môže Spoločenstvo prijať opatrenia. V súlade so zásadou proporcionality ustanovenou v uvedenom článku toto nariadenie nepresahuje rámec, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Zriadenie a právne postavenie

Článok 1

Zriadenie

1.   Týmto nariadením sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „agentúra“).

2.   Účelom agentúry je pomáhať na úrovni Spoločenstva regulačným orgánom uvedeným v článku 34 smernice 2009/…/ES a v článku 38 smernice 2009/…/ES pri vykonávaní regulačných úloh, ktoré sa vykonávajú v členských štátoch, a podľa potreby koordinovať ich činnosť.

3.   Agentúra bude sídliť v priestoroch Komisie, kým sa nepripravia jej priestory.

Článok 2

Právne postavenie

1.   Agentúra je orgánom Spoločenstva s právnou subjektivitou.

2.   Agentúra má v každom členskom štáte najširšiu právnu spôsobilosť, akú jeho právne predpisy priznávajú právnickým osobám. Môže najmä nadobúdať hnuteľný a nehnuteľný majetok alebo s ním nakladať, ako aj byť účastníkom súdneho konania.

3.   Agentúru zastupuje jej riaditeľ.

Článok 3

Zloženie

Agentúru tvorí:

a)

správna rada, ktorá vykonáva úlohy uvedené v článku 12;

b)

rada regulačných orgánov, ktorá vykonáva úlohy uvedené v článku 14;

c)

riaditeľ, ktorý vykonáva úlohy uvedené v článku 16;

d)

odvolacia rada, ktorá vykonáva úlohy uvedené v článku 18.

Článok 4

Druh úkonov agentúry

Agentúra môže:

a)

vydávať stanoviská a odporúčania určené prevádzkovateľom prenosových sústav/prepravných sietí;

b)

vydávať stanoviská určené regulačným orgánom;

c)

vydávať stanoviská a odporúčania určené Komisii;

d)

prijímať individuálne rozhodnutia v osobitných prípadoch uvedených v článkoch 7, 8 a 9.

KAPITOLA II

Úlohy

Článok 5

Všeobecné úlohy

Agentúra môže na žiadosť Komisie alebo z vlastnej iniciatívy poskytnúť Komisii stanovisko ku všetkým otázkam súvisiacim s účelom, na ktorý bola zriadená.

Článok 6

Úlohy týkajúce sa spolupráce prevádzkovateľov prenosových sústav/prepravných sietí

1.   Agentúra poskytuje Komisii stanovisko k návrhu stanov, zoznamu členov a návrhu rokovacieho poriadku ENTSO pre elektrinu v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2009/… z … o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie (7) a ENTSO pre plyn v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2009 z … o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn (7).

2.   Agentúra monitoruje plnenie úloh ENTSO pre elektrinu stanovených v článku 9 nariadenia (ES) č. …/2009 a úloh ENTSO pre plyn stanovených v článku 9 nariadenia (ES) č. …/2009.

3.   Agentúra môže poskytnúť stanovisko:

a)

ENTSO pre elektrinu podľa článku 8 ods. 2 nariadenia (ES) č. …/2009 a ENTSO pre plyn podľa článku 8 ods. 2 nariadenia (ES) č. …/2009 k návrhom sieťových predpisov; a

b)

ENTSO pre elektrinu podľa prvého pododseku článku 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. …/2009 a ENTSO pre plyn podľa prvého pododseku článku 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. …/2009 k návrhu ročného pracovného programu a k návrhu nezáväzného 10-ročného plánu rozvoja sústavy/siete.

4.   Agentúra poskytne ENTSO pre elektrinu, ENTSO pre plyn a Komisii riadne odôvodnené stanovisko a odporúčania, ak usúdi, že návrh ročného pracovného programu alebo návrh nezáväzného 10-ročného plánu rozvoja sústavy/siete, ktorý jej bol predložený v súlade s druhým pododsekom článku 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. …/2009 a s druhým pododsekom článku 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. …/2009 neprispieva k nediskriminačnej, skutočnej hospodárskej súťaži a efektívnemu fungovaniu trhu ani k dostatočnej úrovni cezhraničných prepojení otvorených pre prístup tretích strán.

Agentúra predloží návrh nezáväzných rámcových usmernení Komisii, ak o to bude požiadaná podľa článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. …/2009 a článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. …/2009 Agentúra prepracuje návrh nezáväzných rámcových usmernení a opätovne ho predloží Komisii, ak o to bude požiadaná podľa článku 6 ods. 4 nariadenia (ES) č. …/2009 a článku 6 ods. 4 nariadenia (ES) č. …/2009

Agentúra poskytne ENTSO pre elektrinu a ENTSO pre plyn odôvodnené stanovisko k sieťovému predpisu v súlade s článkom 6 ods. 7 nariadenia (ES) č. …/2009 a článkom 6 ods. 7 nariadenia (ES) č. …/2009.

Agentúra predloží sieťový predpis Komisii a môže odporučiť jeho prijatie v súlade s článkom 6 ods. 9 nariadenia (ES) č. …/2009 a článkom 6 ods. 9 nariadenia (ES) č. …/2009. Agentúra vypracuje a predloží návrh sieťového predpisu Komisii, ak o to bude požiadaná podľa článku 6 ods. 10 nariadenia (ES) č. …/2009 a článku 6 ods. 10 nariadenia (ES) č. …/2009.

5.   Agentúra poskytne Komisii riadne odôvodnené stanovisko v súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. …/2009 a článkom 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. …/2009, ak ENTSO pre elektrinu a ENTSO pre plyn nevykonala sieťový predpis vypracovaný podľa článku 8 ods. 2 nariadenia (ES) č. …/2009 a článku 8 ods. 2 nariadenia (ES) č. …/2009 ani sieťový predpis vypracovaný v súlade s článkom 6 ods. 1 až 10 uvedených nariadení, ale ktorý neprijala Komisia podľa článku 6 ods. 11 uvedených nariadení.

6.   Agentúra monitoruje a analyzuje vykonávanie sieťových predpisov a usmernení prijatých Komisiou podľa článku 6 ods. 11 nariadenia (ES) č. …/2009 a článku 6 ods. 11 nariadenia (ES) č. …/2009 a ich účinok na harmonizáciu uplatniteľných pravidiel zameraných na uľahčovanie integrácie trhu, ako aj ich účinok na nediskrimináciu, účinnú hospodársku súťaž a efektívne fungovanie trhu, a podáva o ňom správy Komisii.

7.   Agentúra monitoruje regionálnu spoluprácu prevádzkovateľov prenosových sústav/prepravných sietí podľa článku 12 nariadenia (ES) č. …/2009 a článku 12 nariadenia (ES) č. …/2009 a pri formulovaní svojich stanovísk, odporúčaní a rozhodnutí dôsledne zohľadňuje výsledky tejto spolupráce.

Článok 7

Úlohy týkajúce sa národných regulačných orgánov

1.   Agentúra prijíma individuálne rozhodnutia o technických otázkach, ak sú tieto rozhodnutia ustanovené v smernici 2009/…/ES, smernici 2009/…/ES, nariadení (ES) č. …/2009 alebo nariadení (ES) č. …/2009.

2.   Agentúra môže v súlade so svojím pracovným programom alebo na žiadosť Komisie prijať nezáväzné usmernenia na pomoc regulačným orgánom a účastníkom trhu pri výmene osvedčených postupov.

3.   Agentúra podporuje spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi a medzi regulačnými orgánmi na regionálnej úrovni a pri formulovaní svojich stanovísk, odporúčaní a rozhodnutí dôsledne zohľadňuje výsledky tejto spolupráce. Ak agentúra usúdi, že sú pre takúto spoluprácu potrebné záväzné pravidlá, predloží Komisii príslušné odporúčania.

4.   Agentúra na žiadosť ktoréhokoľvek regulačného orgánu alebo Komisie poskytne stanovisko k tomu, či je rozhodnutie prijaté regulačným orgánom v súlade s usmerneniami uvedenými v smernici 2009/…/ES, v smernici 2009/…/ES, v nariadení (ES) č. …/2009 alebo v nariadení (ES) č. …/2009.

5.   Pokiaľ národný regulačný orgán primeraným spôsobom nezohľadní stanovisko agentúry uvedené v odseku 4 do štyroch mesiacov od dátumu jeho doručenia, agentúra informuje Komisiu.

6.   Ak sa národný regulačný orgán v konkrétnom prípade stretne s ťažkosťami pri uplatňovaní usmernení uvedených v smernici 2009/…/ES, v smernici 2009/…/ES, v nariadení (ES) č. …/2009 alebo v nariadení (ES) č. …/2009, môže požiadať agentúru o stanovisko. Po konzultácii s Komisiou vydá agentúra stanovisko do štyroch mesiacov od doručenia takejto žiadosti.

7.   Agentúra rozhoduje o podmienkach prístupu k elektroenergetickej a plynárenskej infraštruktúre, ktorá spája alebo môže spájať najmenej dva členské štáty (ďalej len „cezhraničná infraštruktúra“) a o jej prevádzkovej bezpečnosti v súlade s článkom 8.

Článok 8

Úlohy pokiaľ ide o podmienky prístupu a prevádzkovú bezpečnosť cezhraničnej infraštruktúry

1.   V prípade cezhraničnej infraštruktúry rozhoduje agentúra o tých regulačných otázkach, ktoré patria do pôsobnosti národných regulačných orgánov a ktoré môžu zahŕňať podmienky prístupu a prevádzkovú bezpečnosť, ale iba:

a)

keď príslušné národné regulačné orgány neboli schopné dosiahnuť dohodu do šiestich mesiacov odo dňa oznámenia veci poslednému z týchto regulačných orgánov, alebo

b)

na základe spoločnej žiadosti príslušných národných regulačných orgánov.

Príslušné národné regulačné orgány môžu spoločne žiadať, aby sa obdobie uvedené v písmene a) predĺžilo najviac o obdobie šiestich mesiacov.

Agentúra sa pri príprave svojich rozhodnutí radí s dotknutými národnými regulačnými orgánmi a prevádzkovateľmi prenosových sústav/prepravných sietí a je informovaná o návrhoch a pripomienkach všetkých dotknutých prevádzkovateľov prenosových sústav/prepravných sietí.

2.   Podmienky prístupu k cezhraničnej infraštruktúre zahŕňajú:

a)

postup pre prideľovanie kapacity;

b)

časové rámce prideľovania;

c)

rozdelenie príjmov z preťaženia;

d)

poplatky, ktoré sa vyberajú od užívateľov infraštruktúry podľa článku 17 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. …/2009 a článku 35 ods. 1 písm. d) smernice 2009/…/ES.

3.   Ak sa vec postúpi agentúre podľa odseku 1, agentúra:

a)

vydá rozhodnutie najneskôr do 6 mesiacov od postúpenia;

b)

môže v prípade potreby vydať predbežné rozhodnutie, ktorým zabezpečí ochranu bezpečnosti dodávok alebo prevádzkovú bezpečnostnú ochranu dotknutej infraštruktúry.

4.   Komisia môže prijať usmernenia pre situácie, v ktorých sa agentúra stáva príslušným orgánom na rozhodovanie o podmienkach prístupu a prevádzkovej bezpečnosti cezhraničnej infraštruktúry. Tieto opatrenia, ktorých cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia ich doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 31 ods. 2 tohto nariadenia.

Článok 9

Iné úlohy

1.   Ako poslednú možnosť môže agentúra rozhodnúť o výnimkách podľa článku 17 ods. 5 nariadenia (ES) č. …/2009. Agentúra môže udeľovať výnimky aj podľa článku 35 ods. 4 smernice 2009/…/ES, ak sa príslušná infraštruktúra nachádza na území viac ako jedného členského štátu.

2.   Agentúra poskytuje na žiadosť Komisie podľa článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. …/2009 alebo článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. …/2009 stanovisko k rozhodnutiam národných regulačných orgánov o certifikácii.

Článok 10

Konzultácie

Agentúra sa pri plnení svojich úloh dôkladne a včas radí s účastníkmi trhu, prevádzkovateľmi prenosových sústav/prepravných sietí, spotrebiteľmi, koncovými užívateľmi a, ak je to vhodné, orgánmi pre hospodársku súťaž, bez toho, aby boli dotknuté ich právomoci; pričom koná otvorene a transparentne, najmä ak sa jej úlohy týkajú prevádzkovateľov prenosových sústav/ prepravných sietí.

KAPITOLA III

Organizácia

Článok 11

Správna rada

1.   Správna rada pozostáva zo šiestich členov. Každý člen má náhradníka. Jedného člena a jeho náhradníka vymenúva Komisia a piatich členov a ich náhradníkov vymenúva Rada. Ich funkčné obdobie je štyri roky a môže sa jedenkrát obnoviť. Pri prvom mandáte bude toto obdobie pre polovicu členov a ich náhradníkov šesťročné.

2.   Správna rada si spomedzi svojich členov určí predsedu a podpredsedu. Podpredseda automaticky nahradí predsedu, ak predseda nie je schopný vykonávať svoje povinnosti. Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu je dva roky a môže sa jedenkrát obnoviť. Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu však v každom prípade skončí, keď prestanú byť členmi správnej rady.

3.   Zasadnutia správnej rady zvoláva jej predseda. Predseda rady regulačných orgánov alebo osoba poverená touto radou a riaditeľ agentúry sa zúčastňujú na rokovaniach, ak správna rada, pokiaľ ide o riaditeľa, nerozhodne inak. Správna rada sa stretáva najmenej dvakrát ročne na riadnom zasadnutí. Zasadá aj na podnet svojho predsedu, na žiadosť Komisie alebo na žiadosť aspoň tretiny svojich členov. Správna rada môže prizvať kohokoľvek, koho stanovisko môže byť dôležité, aby sa zúčastnil na zasadnutiach ako pozorovateľ. Členom správnej rady môžu s prihliadnutím na rokovací poriadok pomáhať poradcovia alebo experti. Administratívne služby poskytuje správnej rade agentúra.

4.   Rozhodnutia správnej rady sa prijímajú na základe dvojtretinovej väčšiny prítomných členov.

5.   Každý člen má jeden hlas. V rokovacom poriadku správnej rady sa podrobnejšie určí:

a)

mechanizmus hlasovania, najmä podmienky, na základe ktorých môže jeden člen konať v mene iného, a podľa potreby aj pravidlá upravujúce kvórum,

b)

rotačný mechanizmus na obnovu členov správnej rady vymenúvaných Radou, aby sa v priebehu času zabezpečila vyvážená účasť členských štátov.

6.   Člen správnej rady nesmie byť členom rady regulačných orgánov.

7.   Členovia správnej rady sa zaväzujú konať nezávisle a vo verejnom záujme. Na tento účel každý z nich podá vyhlásenie o záväzkoch a vyhlásenie o záujmoch, v ktorom buď uvedie, že neexistujú žiadne záujmy, ktoré možno považovať za prekážku jeho nezávislosti, alebo uvedie priame alebo nepriame záujmy, ktoré by sa mohli považovať za prekážku jeho nezávislosti. Tieto vyhlásenia sa podávajú každoročne v písomnej forme a zverejnia sa.

Článok 12

Úlohy správnej rady

1.   Správna rada po porade s radou regulačných orgánov a po získaní jej súhlasného stanoviska v súlade s článkom 14 ods. 2 vymenuje riaditeľa v súlade s článkom 15 ods. 2.

2.   Správna rada formálne vymenuje členov rady regulačných orgánov v súlade s článkom 13 ods. 1.

3.   Správna rada formálne vymenuje členov odvolacej rady v súlade s článkom 17 ods. 1.

4.   Správna rada zabezpečí, aby agentúra vykonávala svoje poslanie a plnila úlohy, ktoré jej boli pridelené, v súlade s týmto nariadením.

5.   Správna rada do 30. septembra každého roka po konzultácii s Komisiou a po schválení radou regulačných orgánov v súlade s článkom 14 ods. 3 prijme pracovný program agentúry na nasledujúci rok a postúpi ho Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Pracovný program sa prijíma bez toho, aby bol dotknutý ročný rozpočtový postup, a zverejní sa.

6.   Správna rada prijme viacročný program a v prípade potreby ho zreviduje. Revízia je založená na hodnotiacej správe, ktorú vypracuje nezávislý externý expert na žiadosť správnej rady. Tieto dokumenty sa zverejňujú.

7.   Správna rada vykonáva rozpočtové právomoci v súlade s článkami 20 až 23.

8.   Správna rada po získaní súhlasu Komisie rozhoduje o prijatí akýchkoľvek dedičstiev, darov alebo dotácií z iných zdrojov Spoločenstva, alebo akýchkoľvek dobrovoľných príspevkov od členských štátov alebo ich regulačných orgánov. Stanovisko, ktoré má správna rada zaujať podľa článku 23 ods. 5, musí obsahovať výslovný odkaz na zdroje financovania uvedené v tomto odseku.

9.   Správna rada po porade s radou regulačných orgánov vykonáva disciplinárnu právomoc vo vzťahu k riaditeľovi.

10.   Správna rada podľa potreby vypracúva personálnu politiku agentúry v súlade s článkom 27 ods. 2.

11.   Správna rada prijme osobitné ustanovenia o práve na prístup k dokumentom agentúry v súlade s článkom 29.

12.   Správna rada prijme a uverejní výročnú správu o činnostiach agentúry na základe návrhu výročnej správy uvedenej v článku 16 ods. 8 a postúpi ju Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru najneskôr do 15. júna. Táto výročná správa obsahuje samostatnú časť schválenú radou regulačných orgánov, ktorá sa týka regulačných činností agentúry počas posudzovaného roka.

13.   Správna rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

Článok 13

Rada regulačných orgánov

1.   Rada regulačných orgánov je zložená z:

a)

vysokých predstaviteľov regulačných orgánov uvedených v článku 34 ods. 1 smernice 2009/…/ES a článku 38 ods. 1 smernice 2009/…/ES a jedného náhradníka za každý členský štát spomedzi súčasných vysokých predstaviteľov týchto orgánov, a

b)

jedného nehlasujúceho zástupcu Komisie.

2.   Rada regulačných orgánov si spomedzi svojich členov zvolí predsedu a podpredsedu. Podpredseda nahradí predsedu, ak predseda nie je schopný vykonávať svoje povinnosti. Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu je dva a pol roka a môže sa obnoviť. Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu však v každom prípade skončí, keď prestanú byť členmi rady regulačných orgánov.

3.   Rada regulačných orgánov prijíma rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou prítomných členov. Každý člen alebo náhradník má jeden hlas.

4.   Rada regulačných orgánov prijme a uverejní svoj rokovací poriadok. V rokovacom poriadku sa určia podrobnejšie podmienky hlasovania, osobitne zastupovanie jedného člena iným a prípadne pravidlá uznášaniaschopnosti. V rokovacom poriadku sa môžu ustanoviť osobitné pracovné metódy pre posudzovanie otázok vyplývajúcich z regionálnych iniciatív spolupráce.

5.   Rada regulačných orgánov pri výkone úloh, ktoré sa jej ukladajú v tomto nariadení, a bez toho, aby tým bola dotknutá činnosť jej členovia v mene príslušných regulačných orgánov, koná nezávisle a nežiada ani neprijíma pokyny od žiadnej vlády členského štátu, Komisie ani od žiadneho súkromného alebo verejného subjektu.

6.   Administratívne služby poskytuje rade regulačných orgánov agentúra.

Článok 14

Úlohy rady regulačných orgánov

1.   Rada regulačných orgánov poskytuje riaditeľovi stanoviská k stanoviskám, odporúčaniam a rozhodnutiam uvedeným v článkoch 5, 6, 7, 8 a 9, pri ktorých sa zvažuje ich prijatie. Rada regulačných orgánov ďalej v rámci svojej pôsobnosti poskytuje usmernenia riaditeľovi pri výkone jeho úloh.

2.   Rada regulačných orgánov poskytne stanovisko správnej rade ku kandidátovi, ktorý má byť v súlade s článkom 12 ods. 1 a článkom 15 ods. 2 vymenovaný za riaditeľa. Rada prijme toto rozhodnutie na základe trojštvrtinovej väčšiny svojich členov.

3.   Rada regulačných orgánov v súlade s článkom 12 ods. 5 a článkom 16 ods. 6 a v súlade s predbežným návrhom rozpočtu stanoveným podľa článku 22 ods. 1 schváli pracovný program agentúry na nasledujúci rok a do 1. septembra ho predloží správnej rade na prijatie.

4.   Rada regulačných orgánov schvaľuje samostatný oddiel výročnej správy o regulačných činnostiach podľa ustanovení článku 12 ods. 12 a článku 16 ods. 8.

Článok 15

Riaditeľ

1.   Agentúru riadi jej riaditeľ, ktorý pri výkone svojich funkcií koná v súlade s usmerneniami uvedenými v druhej vete článku 14 ods. 1 a, ak tak ustanovuje toto nariadenie, so stanoviskami rady regulačných orgánov. Bez toho, aby boli dotknuté príslušné úlohy správnej rady a rady regulačných orgánov vo vzťahu k úlohám riaditeľa, riaditeľ nežiada ani neprijíma pokyny od žiadnej vlády, Komisie, ani od žiadneho súkromného alebo verejného subjektu.

2.   Riaditeľa vymenúva správna rada po získaní súhlasného stanoviska rady regulačných orgánov na základe kvalít, ako aj schopností a skúseností zo zoznamu najmenej troch kandidátov navrhnutých Komisiou na základe verejnej výzvy na vyjadrenie záujmu. Pred vymenovaním môžu byť kandidáti vybraní správnou radou vyzvaní, aby vystúpili pred príslušným výborom Európskeho parlamentu a odpovedali na otázky jeho členov.

3.   Funkčné obdobie riaditeľa je päťročné. V priebehu deviatich mesiacov pred koncom tohto obdobia Komisia vypracuje posudok, ktorý sa bude zaoberať najmä:

a)

výsledkami činnosti riaditeľa;

b)

povinnosťami agentúry a požiadavkami na nasledujúce roky.

Posudok sa v prípade uvedenom v písmene b) vypracuje s pomocou nezávislého externého experta.

4.   Správna rada môže na návrh Komisie s prihliadnutím na posudok a na stanovisko rady regulačných orgánov k tomuto posudku a jedine v prípadoch, keď to možno odôvodniť úlohami agentúry a jej potrebami, jedenkrát predĺžiť funkčné obdobie riaditeľa najviac o tri roky.

5.   Správna rada informuje Európsky parlament o svojom úmysle predĺžiť funkčné obdobie riaditeľa. Mesiac pred predĺžením funkčného obdobia môže byť riaditeľ vyzvaný, aby vystúpil pred príslušným výborom Európskeho parlamentu a odpovedal na otázky jeho členov.

6.   Ak sa funkčné obdobie nepredĺži, riaditeľ ostáva vo funkcii až do vymenovania svojho nástupcu.

7.   Riaditeľa možno odvolať z funkcie len na základe rozhodnutia správnej rady po získaní súhlasného stanoviska rady regulačných orgánov. Správna rada prijme toto rozhodnutie na základe trojštvrtinovej väčšiny svojich členov.

8.   Európsky parlament a Rada môžu vyzvať riaditeľa, aby predložil správu o výkone svojich povinností.

Článok 16

Úlohy riaditeľa

1.   Riaditeľ zastupuje agentúru a zodpovedá za jej riadenie.

2.   Riaditeľ pripravuje prácu správnej rady. Zúčastňuje sa na práci správnej rady bez práva hlasovať.

3.   Riaditeľ so súhlasným stanoviskom rady regulačných orgánov prijíma a uverejňuje stanoviská, odporúčania a rozhodnutia uvedené v článkoch 5, 6, 7, 8 a 9.

4.   Riaditeľ zodpovedá za realizáciu ročného pracovného programu agentúry pod dohľadom rady regulačných orgánov a pod administratívnou kontrolou správnej rady.

5.   Riaditeľ prijíma potrebné opatrenia, predovšetkým prijíma interné administratívne pokyny a uverejňuje oznámenia v záujme zabezpečenia fungovania agentúry v súlade s týmto nariadením.

6.   Riaditeľ každý rok pripraví návrh pracovného programu agentúry na nasledujúci rok a predloží ho rade regulačných orgánov a Komisii do 30. júna daného roka.

7.   Riaditeľ vypracúva predbežný návrh rozpočtu agentúry podľa článku 22 ods. 1 a plní rozpočet agentúry podľa článku 23.

8.   Riaditeľ každý rok pripraví návrh výročnej správy, ktorá obsahuje samostatný oddiel o regulačných činnostiach agentúry a oddiel o finančných a administratívnych záležitostiach.

9.   Riaditeľ vykonáva právomoci vo vzťahu k zamestnancom agentúry ustanovené v článku 27 ods. 3.

Článok 17

Odvolacia rada

1.   Odvolacia rada sa skladá zo šiestich členov a šiestich náhradníkov vybraných spomedzi súčasných alebo bývalých vyšších zamestnancov národných regulačných orgánov, orgánov pre hospodársku súťaž alebo iných vnútroštátnych inštitúcií alebo inštitúcií Spoločenstva s príslušnými skúsenosťami v energetickom sektore. Odvolacia rada vymenúva svojho predsedu. Rozhodnutia odvolacej rady sa prijímajú na základe kvalifikovanej väčšiny najmenej štyroch zo šiestich jej členov. Odvolacia rada sa schádza podľa potreby.

2.   Členov odvolacej rady vymenúva správna rada na návrh Komisie na základe verejnej výzvy na vyjadrenie záujmu a po porade s radou regulačných orgánov.

3.   Funkčné obdobie členov odvolacej rady je päť rokov. Toto obdobie sa môže obnoviť. Členovia odvolacej rady sú pri svojom rozhodovaní nezávislí; nesmú byť viazaní žiadnymi pokynmi. Nesmú vykonávať žiadne iné funkcie v agentúre, v jej správnej rade ani v rade regulačných orgánov. Člen odvolacej rady smie byť odvolaný počas svojho funkčného obdobia, len ak bol usvedčený zo závažného protiprávneho konania, pričom o tom musí rozhodnúť správna rada po porade s radou regulačných orgánov.

4.   Členovia odvolacej rady sa nesmú zúčastniť na odvolacom konaní, ak sú na ňom osobne zainteresovaní alebo ak sa predtým angažovali ako zástupcovia jednej zo strán konania, alebo ak sa podieľali na rozhodnutí, ktoré je predmetom odvolania.

5.   Ak člen odvolacej rady v dôsledku niektorého z dôvodov uvedených v odseku 4 alebo akýchkoľvek iných dôvodov usúdi, že by sa iný člen odvolacej rady nemal zúčastniť na niektorom odvolacom konaní, náležite o tom informuje odvolaciu radu. Proti členovi odvolacej rady môže namietať ktorákoľvek strana odvolacieho konania z dôvodu uvedeného v odseku 4 alebo ak existuje podozrenie zo zaujatosti. Námietka sa nesmie zakladať na štátnej príslušnosti členov a nie je prípustná ani vtedy, ak strana odvolacieho konania, aj keď vedela o dôvode na namietanie, vykonala procesný úkon, iný ako je námietka voči zloženiu odvolacej rady.

6.   Odvolacia rada rozhodne o krokoch, ktoré treba podniknúť v prípadoch uvedených v odseku 4 a 5, bez účasti príslušného člena. Na účely prijatia tohto rozhodnutia sa príslušný člen v odvolacej rade nahradí jeho náhradníkom, ak sa tento náhradník sám nenachádza v podobnej situácii. Ak by sa to stalo, predseda určí náhradu spomedzi dostupných náhradníkov.

7.   Členovia odvolacej rady sa zaväzujú konať nezávisle vo verejnom záujme. Na tento účel urobia vyhlásenie o záväzkoch a vyhlásenie o záujmoch, v ktorom buď uvedú, že neexistujú žiadne záujmy, ktoré možno považovať za prekážku ich nezávislosti, alebo uvedú priame alebo nepriame záujmy, ktoré by sa mohli považovať za prekážku ich nezávislosti. Tieto vyhlásenia sa podávajú každoročne v písomnej forme a zverejnia sa.

Článok 18

Odvolania

1.   Ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba vrátane národných regulačných orgánov sa môže odvolať proti rozhodnutiu podľa článkov 7, 8 a/alebo 9, ktoré je určené tejto osobe, alebo proti rozhodnutiu, ktoré sa priamo a konkrétne týka tejto osoby, hoci má formu rozhodnutia určeného inej osobe.

2.   Odvolanie sa spolu s odôvodnením podáva agentúre písomne v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia príslušnej osobe, respektíve v prípade absencie tohto oznámenia odo dňa, keď agentúra uverejnila svoje rozhodnutie. Odvolacia rada rozhodne o odvolaní do dvoch mesiacov od jeho podania.

3.   Odvolanie podané podľa odseku 1 nemá odkladný účinok. Odvolacia rada však môže pozastaviť uplatňovanie sporného rozhodnutia, ak usúdi, že si to situácia vyžaduje.

4.   Ak je odvolanie prípustné, odvolacia rada preskúma, či je opodstatnené. Podľa potreby vyzve strany odvolacieho konania, aby v rámci stanovených lehôt predložili svoje stanoviská k ňou vydaným oznámeniam alebo k oznámeniam iných strán odvolacieho konania. Strany odvolacieho konania majú právo na ústnu prezentáciu.

5.   Odvolacia rada môže v rámci tohto článku uplatniť akúkoľvek právomoc, ktorá patrí do pôsobnosti agentúry, alebo môže postúpiť prípad príslušnému orgánu agentúry. Tento orgán je viazaný rozhodnutím odvolacej rady.

6.   Odvolacia rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

7.   Rozhodnutia odvolacej rady uverejňuje agentúra.

Článok 19

Žaloby pred Súdom prvého stupňa a Súdnym dvorom

1.   Rozhodnutie odvolacej rady alebo, ak odvolacia rada nie je príslušná rozhodovať o opravnom prostriedku, rozhodnutie agentúry možno napadnúť žalobou na Súde prvého stupňa alebo na Súdnom dvore v súlade s článkom 230 zmluvy.

2.   V prípade, ak agentúra neprijme rozhodnutie, možno na Súde prvého stupňa alebo na Súdnom dvore podať žalobu pre nečinnosť v súlade s článkom 232 zmluvy.

3.   Agentúra je povinná prijať opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozsudkom Súdu prvého stupňa alebo Súdneho dvora.

KAPITOLA IV

Rozpočtové ustanovenia

Článok 20

Rozpočet agentúry

1.   Príjmy agentúry tvoria predovšetkým:

a)

príspevok Spoločenstva zahrnutý vo všeobecnom rozpočte Európskej únie (oddiel Komisia);

b)

poplatky platené agentúre podľa článku 21;

c)

akýkoľvek dobrovoľný príspevok členských štátov alebo ich regulačných orgánov, ako sa uvádza v článku 12 ods. 8;

d)

akékoľvek dedičstvá, dary alebo dotácie v súlade s článkom 12 ods. 8.

2.   Výdavky tvoria personálne, administratívne, infraštrukturálne a prevádzkové náklady.

3.   Príjmy a výdavky sa rovnajú.

4.   Všetky príjmy a výdavky agentúry sú predmetom odhadov na každý rozpočtový rok, ktorý sa zhoduje s kalendárnym rokom, a vkladajú sa do jej rozpočtu.

Článok 21

Poplatky

1.   Poplatky sa agentúre platia za žiadosť o rozhodnutie o výnimke podľa článku 9 ods. 1.

2.   Poplatky uvedené v odseku 1 stanoví Komisia.

Článok 22

Zostavovanie rozpočtu

1.   Do 15. februára každého roku riaditeľ vypracuje predbežný návrh rozpočtu zahŕňajúci prevádzkové výdavky a program predpokladanej práce na nasledujúci finančný rok a odovzdá tento predbežný návrh rozpočtu správnej rade spolu s predbežným zoznamom pracovných miest. Na základe predbežného návrhu rozpočtu vypracovaného riaditeľom správna rada každý rok vyhotoví odhad príjmov a výdavkov agentúry na nasledujúci rozpočtový rok. Tento odhad vrátane navrhovaného plánu početného stavu zamestnancov zašle správna rada Komisii najneskôr do 31. marca. Návrh vypracovaný riaditeľom sa pred prijatím odhadu postúpi rade regulačných orgánov, ktorá k nemu môže zaujať stanovisko.

2.   Odhad zasiela Komisia Európskemu parlamentu a Rade (ďalej len „rozpočtový orgán“) spolu s predbežným návrhom všeobecného rozpočtu Európskej únie.

3.   Na základe odhadov Komisia do predbežného návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie začlení predpovede, ktoré považuje za potrebné v súvislosti s organizačným poriadkom, a sumu príspevku, ktorá sa má vyplatiť zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, v súlade s článkom 272 zmluvy.

4.   Rozpočtový orgán prijme plán početného stavu zamestnancov agentúry.

5.   Rozpočet agentúry zostavuje správna rada. Rozpočet sa stáva konečným po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Európskej únie. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

6.   Správna rada bezodkladne oznámi rozpočtovému orgánu úmysel realizovať akýkoľvek projekt, ktorý by mohol mať výrazný finančný vplyv na financovanie jej rozpočtu, najmä akýkoľvek projekt týkajúci sa nehnuteľností, napríklad prenájom alebo nákup budov. Informuje o tom Komisiu. Ak niektorá zložka rozpočtového orgánu plánuje zaujať stanovisko, v priebehu dvoch týždňov od získania informácií o projekte týkajúcom sa budov oznámi agentúre svoj úmysel vydať takéto stanovisko. Ak agentúra nedostane odpoveď, môže pokračovať v plánovanej operácii.

Článok 23

Plnenie a kontrola rozpočtu

1.   Riaditeľ povoľuje finančné operácie a plní rozpočet agentúry.

2.   Do 1. marca po skončení každého rozpočtového roka účtovník agentúry zašle účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku spolu so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení za daný finančný rok. Okrem toho správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení zašle účtovník agentúry najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku Európskemu parlamentu a Rade. Účtovník Komisie potom konsoliduje predbežné účtovné závierky inštitúcií a decentralizovaných orgánov v súlade s článkom 128 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách uplatniteľných na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (11) (ďalej len „rozpočtové nariadenie“).

3.   Do 31. marca po skončení každého rozpočtového roka zašle účtovník Komisie Dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku agentúry spolu so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení za daný rozpočtový rok. Správa o rozpočtovom a finančnom hospodárení za daný rozpočtový rok sa postúpi aj Európskemu parlamentu a Rade.

4.   Po prijatí pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke agentúry v súlade s ustanoveniami článku 129 rozpočtového nariadenia riaditeľ na vlastnú zodpovednosť zostaví konečnú účtovnú závierku agentúry a zašle ju správnej rade s vyžiadaním jej stanoviska.

5.   Správna rada zaujme stanovisko ku konečnej účtovnej závierke agentúry.

6.   Riaditeľ zašle túto konečnú účtovnú závierku spolu so stanoviskom správnej rady do 1. júla po skončení rozpočtového roka Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

7.   Konečná účtovná závierka sa zverejní.

8.   Riaditeľ zašle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky najneskôr do 15. októbra. Kópiu tejto odpovede zašle aj správnej rade a Komisii.

9.   Riaditeľ predloží Európskemu parlamentu na jeho žiadosť a v súlade s ustanoveniami článku 146 ods. 3 rozpočtového nariadenia akékoľvek informácie potrebné pre bezproblémový postup udelenia absolutória za príslušný rozpočtový rok.

10.   Európsky parlament na základe odporúčania Rady konajúcej na základe kvalifikovanej väčšiny udelí riaditeľovi absolutórium za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok N, a to do 15. mája roku N + 2.

Článok 24

Rozpočtové pravidlá

Rozpočtové pravidlá uplatniteľné na agentúru vypracuje správna rada po konzultácii s Komisiou. Tieto pravidlá sa môžu odchyľovať od nariadenia (ES, Euratom) č. 2343/2002, ak si to vyžadujú osobitné potreby fungovania agentúry a len ak k tomu vopred dá súhlas Komisia.

Článok 25

Opatrenia proti podvodom

1.   V záujme boja proti podvodom, korupcii a inému protiprávnemu konaniu sa na agentúru bez obmedzení vzťahujú ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (12).

2.   Agentúra pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (13), a okamžite prijme primerané opatrenia týkajúce sa všetkých zamestnancov agentúry.

3.   Rozhodnutia v oblasti financovania, dohody a z nich vyplývajúce vykonávacie nástroje výslovne stanovia, že Dvor audítorov a OLAF môžu v prípade potreby vykonávať kontroly na mieste týkajúce sa prijímateľov peňazí vyplácaných agentúrou, ako aj zamestnancov zodpovedných za prideľovanie týchto peňazí.

KAPITOLA V

Všeobecné ustanovenia

Článok 26

Výsady a imunity

Na agentúru sa vzťahuje Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev.

Článok 27

Zamestnanci

1.   Na zamestnancov agentúry vrátane jej riaditeľa sa vzťahuje služobný poriadok, podmienky zamestnávania a pravidlá prijaté spoločne inštitúciami Európskeho spoločenstva na účely uplatňovania týchto predpisov.

2.   Správna rada po dohode s Komisiou prijme potrebné vykonávacie opatrenia v súlade s mechanizmami uvedenými v článku 110 služobného poriadku.

3.   Agentúra vo vzťahu k svojim zamestnancom vykonáva právomoci zverené služobným poriadkom ustanovujúcemu orgánu a podmienkami zamestnávania orgánu poverenému uzatváraním zmlúv.

4.   Správna rada môže prijať ustanovenia o zamestnávaní národných expertov, ktorých do agentúry dočasne vyšlú členské štáty.

Článok 28

Zodpovednosť agentúry

1.   V prípade mimozmluvnej zodpovednosti agentúra v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne predpisy členských štátov uhradí akúkoľvek škodu, ktorú spôsobí agentúra alebo jej zamestnanci pri plnení svojich povinností. V spore o náhradu takejto škody je príslušný rozhodovať Súdny dvor.

2.   Osobná finančná zodpovednosť a disciplinárna zodpovednosť zamestnancov agentúry voči agentúre sa spravuje príslušnými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na zamestnancov agentúry.

Článok 29

Prístup k dokumentom

1.   Na dokumenty v držbe agentúry sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (14).

2.   Správna rada prijme praktické opatrenia na vykonávanie nariadenia (ES) č. 1049/2001 do … (15).

3.   Rozhodnutia prijaté agentúrou podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001 môžu byť predmetom sťažnosti ombudsmanovi za podmienok stanovených v článku 195 zmluvy alebo predmetom konania pred Súdnym dvorom za podmienok stanovených v článku 230 zmluvy.

Článok 30

Účasť tretích krajín

1.   Agentúra je otvorená účasti tretích krajín, ktoré uzatvorili so Spoločenstvom dohody, na základe ktorých prijímajú a uplatňujú právo Spoločenstva v oblasti energetiky a prípadne v oblastiach životného prostredia a hospodárskej súťaže.

2.   Na základe príslušných ustanovení týchto dohôd sa vytvoria mechanizmy stanovujúce najmä povahu, rozsah a procedurálne aspekty účasti týchto krajín na práci agentúry vrátane ustanovení týkajúcich sa finančných príspevkov a zamestnancov.

Článok 31

Výbor

1   Komisii pomáha výbor.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 32

Jazykový režim

1.   Na agentúru sa vzťahujú ustanovenia nariadenia Rady č. 1 z 15. apríla 1958, ktorým sa určujú jazyky používané Európskym hospodárskym spoločenstvom (16).

2.   O vnútornom jazykovom režime agentúry rozhodne správna rada.

3.   Prekladateľské služby potrebné na chod agentúry zabezpečuje Prekladateľské stredisko pre inštitúcie Európskej únie.

KAPITOLA VI

Záverečné ustanovenia

Článok 33

Hodnotenie

1.   Komisia vykonáva s pomocou nezávislého externého experta hodnotenie činnosti agentúry. Týka sa výsledkov dosiahnutých agentúrou a jej pracovných metód v súvislosti s jej cieľom, mandátom a úlohami stanovenými v tomto nariadení a v jej ročných pracovných programoch.

2.   Rada regulačných orgánov prijme zistenia hodnotenia a vydá odporúčania Komisii týkajúce sa zmien tohto nariadenia, agentúry a jej pracovných metód, pričom Komisia ich môže postúpiť spolu s vlastným stanoviskom, ako aj vhodnými návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.

3.   Prvú hodnotiacu správu predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade do štyroch rokov od prevzatia funkcie prvým riaditeľom. Komisia potom predloží hodnotiacu správu najmenej každých päť rokov.

Článok 34

Nadobudnutie účinnosti a prechodné opatrenia

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Články 5, 6, 7, 8, 9 a 10 sa uplatňujú od … (17).

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 23.

(2)  Ú. v. EÚ C 172, 5.7.2008, s. 55.

(3)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 18. júna 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 9. januára 2009 a pozícia Európskeho parlamentu z … (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4)  Ú. v. EÚ L 296, 14.11.2003, s. 34.

(5)  Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37.

(6)  Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 57.

(7)  Ú. v. EÚ L …

(8)  Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72.

(9)  Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

(10)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(11)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(12)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

(13)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.

(14)  Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(15)  6 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

(16)  Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385.

(17)  18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.


ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

I.   ÚVOD

1.

Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, predložila Komisia 19. septembra 2007 na základe článku 95 zmluvy v balíku spolu so štyrmi ďalšími návrhmi týkajúcimi sa vnútorného trhu s energiou.

2.

Výbor regiónov zaujal stanovisko k celému balíku 10. apríla 2008 (1) a Európsky hospodársky a sociálny výbor 22. apríla 2008 (2).

3.

Európsky parlament prijal svoje stanovisko (3) v prvom čítaní 18. júna 2008, pričom v ňom schválil 73 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Komisia pozmenený návrh nepredložila.

4.

Rada prijala 9. januára 2009 spoločnú pozíciu v súlade s článkom 251 zmluvy.

II.   CIEĽ NÁVRHU

5.

Návrh je súčasťou tretieho balíka o vnútornom trhu s energiou, ktorý tvorí spolu so smernicou o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, nariadením o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, smernicou o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a nariadením o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektriny. Prispieva k vytvoreniu regulačného rámca, ktorý je potrebný na zabezpečenie plne účinného otvorenia trhu a vytvorenie jednotného trhu s plynom a elektrinou, pretože sa ním zriaďuje agentúra, ktorej úlohou bude pomáhať regulačným orgánom pri výkone úloh, ktoré plnia na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Spoločenstva a ktorá bude ich kroky prípadne koordinovať.

III.   ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

6.   Všeobecné poznámky

6.1.

Komisia akceptovala všetky zmeny návrhu zo strany Rady.

6.2.

Pokiaľ ide o 73 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prijatých Európskym parlamentom, Rada sa pri niektorých s Komisiou zhodla a:

schválila týchto 25 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov:

v celom rozsahu (v niektorých prípadoch s pozmeneným znením): č. 9, 12, 45, 47, 48, 49, 53, 54, 58, 59 a 66

čiastočne/v zásade/v duchu: č. 3, 4, 11 (prvá časť), 13, 15, 16, 40, 44, 51, 57, 61, 64, 68 a 76; a

zamietla týchto 25 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov: č. 8, 17, 18, 20, 21, 22, 25, 29, 30, 34, 36, 37, 38, 46, 50, 52, 55, 56, 60, 62, 63, 67, 69, 71 a 73, a to z vecných alebo formálnych dôvodov, alebo z dôvodov konzistentnosti.

6.3.

Rada sa pri niektorých s Komisiou nezhodla a:

v zásade schválila pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 65 a

zamietla týchto 23 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov: č. 5, 6, 7, 10, 11 (druhá časť), 14, 19, 24, 26, 27, 28, 31, 32, 33, 35, 39, 41, 42, 43, 70, 72, 74 a 75.

7.   Osobitné poznámky

7.1.

Pokiaľ ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy EP, pri ktorých sa Rada nezhodla s Komisiou:

a)

Rada schválila pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 65 (v súlade so skutočnosťou, že riaditeľ musí konať výhradne podľa pokynov rady regulačných orgánov).

b)

Rada zamietla 23 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených vyššie (bod 6.3) z týchto dôvodov:

i)

č. 5: zdvojuje úlohy, ktoré už vykonáva Komisia a nie je v súlade s úlohami, ktoré ustanovuje návrh Komisie.

ii)

č. 6: bez pridanej hodnoty a nesprávny návrh, pretože spolupráca národných regulačných orgánov bude aj naďalej prebiehať mimo rámca, ktorý zabezpečuje agentúra.

iii)

č. 7: spôsobuje nejednoznačnosť rozsahu pôsobnosti agentúry a je v rozpore s nezáväznou povahou niektorých jej úkonov.

iv)

č. 10: mieša nezávislosť národných regulačných orgánov ustnovenú v smerniciach o elektrine a plyne, s nezávislosťou orgánov agentúry.

v)

č. 11 (druhá časť): bez pridanej hodnoty a v rozpore s úlohami riaditeľa.

vi)

č. 14: v rozpore s operatívnymi ustanoveniami nariadenia.

vii)

č. 19: mieša úkony agentúry s jej úlohami podľa článkov 5 až 10.

viii)

č. 24: článok 30 (účasť tretích krajín) je na zabezpečenie primeraného zaangažovania tretích krajín do práce agentúry postačujúci.

ix)

č. 26: Rada poznamenáva, že Komisia by mohla tento návrh akceptovať len pre individuálne rozhodnutia v osobitných prípadoch a za presne vymedzených podmienok. Rada navyše nevidí dôvod, prečo by sa mali právomoci Komisie v tejto oblasti delegovať a ďalej poznamenáva, že návrh by obmedzil právomoci agentúry len na poriadky technického charakteru, pričom stanoviská agentúry by sa mali týkať aj poriadkov, ktoré súvisia s trhom.

x)

č. 27 a 28: vo veľkej miere upravené v čl. 6 ods. 6, čl. 7 ods. 3 a čl. 8 ods. 1 treťom pododseku.

xi)

č. 31: agentúra nemôže zabezpečovať spoluprácu medzi regulačnými orgánmi.

xii)

č. 32 a 33: tieto úlohy zvyčajne patria do právomoci Komisie.

xiii)

č. 39: zdvojuje úlohy ustanovené v smernici 2004/67 v oblasti bezpečnosti dodávky zemného plynu a v smernici 2005/89 v oblasti bezpečnosti dodávky elektriny a investícií do infraštruktúry.

xiv)

č. 42: čl. 7 návrhu sa týka národných regulačných orgánov, nie PPS.

xv)

č. 35, 41 a 43: č. 35 a č. 41 sú duplicitné a rovnako ako č. 43 zdvojujú úlohy, ktoré už Komisia vykonáva na základe smerníc o elektrine a o plyne.

xvi)

č. 70: písmeno c) je v rozpore s dobrovoľnou povahou príspevkov členských štátov a písmeno ca) nie je možné v praxi.

xvii)

č. 72: formulácia stanoviska rady regulačných orgánov by sa mohla ponechať na jej rokovacom poriadku.

xviii)

č. 74: malo by sa ponechať na Komisii, či bude pri príprave svojho hodnotenia konzultovať, a v akom rozsahu.

xix)

č. 75: doba uvedená v tomto návrhu je príliš krátka na to, aby sa mohlo vypracovať zmysluplné hodnotenie.

7.2.

Pokiaľ ide o návrh Komisie, Rada zaviedla určité ďalšie zmeny (vecné a/alebo formálne), ktorými ustanovuje agentúru regulačných orgánov, ktorá je nezávislá od členských štátov a Komisie a ktorá má presne vymedzené úlohy, ktoré exaktne odzrkadľujú úlohy, ktoré sa agentúre zverujú v smerniciach a nariadeniach o elektrine a o plyne. Pokiaľ ide o prijímanie záväzných rozhodnutí, agentúra sa sústreďuje na otázky, ktoré sa týkajú viacerých členských štátov; jej úloha v súvislosti s technickými záležitosťami (vypracúvanie sieťových poriadkov) sa posilnila, má však stále poradný charakter. Vo všeobecnosti umožňuje, aby sa zabezpečili vstupy z vnútroštátnych úrovní [napr. dvojfázový postup pri vymedzovaní podmienok prístupu k cezhraničnej infraštruktúre a podmienok jej prevádzkovej bezpečnosti (č 8)]. Pri všetkých uvedených úlohách sa účastníci trhu a orgány na vnútroštátnej úrovni riadne konzultujú (čl. 8 ods. 1, čl. 10) a riadne sa prihliada na výsledky regionálnej spolupráce medzi PPS a regulačnými orgánmi (čl. 6 ods. 6 a čl. 7 ods. 3).

V článku 13 spoločnej pozície sa ustanovuje rada regulačných orgánov s významným postavením, zložená z vysokých predstaviteľov národných regulačných orgánov a riaditeľa agentúry, ktorý musí konať výhradne podľa pokynov rady regulačných orgánov. Ustanovuje aj neveľkú a efektívnu správnu radu (čl. 11), ktorá má 6 členov (ako navrhol EP v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 44), pričom päť z nich vymenúva Rada a jedného Komisia, s čiastočnou rotáciou, ktorá v priebehu času zabezpečí vyváženú účasť členských štátov. Významne sa posilnili ustanovenia o transparentnosti, napr. o záujmoch členov správnej rady (napr. v čl. 11 ods. 7), aby sa posilnila demokratická zodpovednosť.

Spoločnou pozíciou sa zavádza mechanizmus preskúmania (čl. 33 ods. 2), v ktorom zohrávajú významnú úlohu vstupy z regulačnej rady, aby sa agentúra mohla prispôsobovať získaným skúsenostiam.


(1)  Ú. v. EÚ C 172, 5.7.2008, s. 55.

(2)  Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 23.

(3)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 75/16


SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 11/2009

prijatá Radou 9. januára 2009

na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2009 z … o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003

(Text s významom pre EHP)

(2009/C 75 E/02)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Cieľom vnútorného trhu s elektrickou energiou, ktorý sa postupne zavádza od roku 1999, je ponúknuť všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve, či už ide o občanov alebo podniky, skutočný výber, nové obchodné príležitosti a zvýšený objem cezhraničného obchodu v snahe získať výhody vyplývajúce z vyššej efektívnosti, konkurenčných cien a vyšších štandardov služieb a prispieť k bezpečnosti dodávok a trvalej udržateľnosti.

(2)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou (4) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 z 26. júna 2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie (5) významne prispeli k vytvoreniu takéhoto vnútorného trhu s elektrickou energiou.

(3)

V súčasnosti však existujú prekážky, ktoré bránia tomu, aby sa v Spoločenstve mohla predávať elektrina za rovnakých podmienok, bez diskriminácie alebo znevýhodnenia. Vo všetkých členských štátoch zatiaľ nie je zabezpečený najmä nediskriminačný prístup do siete a rovnako účinná úroveň regulačného dohľadu.

(4)

V oznámení Komisie z 10. januára 2007 s názvom „Energetická politika pre Európu“ sa zdôraznil význam dobudovania vnútorného trhu s elektrickou energiou a vytvorenia rovnakých podmienok pre všetky elektroenergetické spoločnosti v Spoločenstve. Oznámenia Komisie z 10. januára 2007 s názvom „Vyhliadky vnútorného trhu s plynom a elektrickou energiou“ a „Vyšetrovanie podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 1/2003 v odvetviach plynárenstva a elektrickej energie v Európe (záverečná správa)“ ukázali, že súčasné pravidlá a opatrenia neposkytujú potrebný rámec na dosiahnutie cieľa, ktorým je dobre fungujúci vnútorný trh.

(5)

Okrem toho, že sa bude dôkladne vykonávať platný regulačný rámec, v súlade s týmito oznámeniami by sa mal upraviť regulačný rámec vnútorného trhu s elektrickou energiou ustanovený v nariadení (ES) č. 1228/2003.

(6)

Potrebná je najmä zvýšená spolupráca a koordinácia medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav, aby sa vypracúvali sieťové predpisy pre poskytovanie a riadenie účinného cezhraničného prístupu k prenosovým sieťam a zaručilo koordinované plánovanie dostatočne zamerané na budúcnosť a zdravý technický vývoj prenosových sústav v Spoločenstve pri riadnom zohľadnení životného prostredia. Tieto sieťové predpisy by mali byť v súlade s nezáväznými rámcovými usmerneniami vypracovanými Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky zriadenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2009 (6) (ďalej len „agentúra“). Agentúra by sa mala podieľať na preskúmavaní návrhov sieťových predpisov vrátane ich súladu s nezáväznými rámcovými usmerneniami a mala by mať možnosť ich odporúčať Komisii na prijatie. Agentúra by mala posudzovať navrhované úpravy sieťových predpisov a mala by mať možnosť odporúčať Komisii ich prijatie. Prevádzkovatelia prenosových sústav by mali prevádzkovať svoje siete v súlade s týmito sieťovými predpismi.

(7)

S cieľom zabezpečiť optimálne riadenie prenosovej siete pre elektrinu a umožniť obchodovanie s elektrinou a dodávky elektriny cez hranice v Spoločenstve by sa mala zriadiť Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu („ENTSO pre elektrinu“). Úlohy siete ENTSO pre elektrinu by sa mali vykonávať v súlade s predpismi Spoločenstva o hospodárskej súťaži, ktoré sa naďalej uplatňujú na rozhodnutia ENTSO pre elektrinu. Úlohy siete ENTSO pre elektrinu by mali byť dostatočne vymedzené a spôsob práce by mal byť taký, aby zabezpečil efektívnosť, reprezentatívnosť a transparentnosť. Cieľom sieťových predpisov pripravených sieťou ENTSO pre elektrinu nie je nahradiť potrebné národné sieťové predpisy určené pre záležitosti, ktoré nemajú cezhraničný rozmer. Vzhľadom na to, že pokrok možno účinnejšie dosiahnuť prostredníctvom regionálneho prístupu, prevádzkovatelia prenosových sústav by mali vytvoriť v rámci celkovej štruktúry spolupráce regionálne štruktúry, čím sa zabezpečí kompatibilita výsledkov na regionálnej úrovni so sieťovými predpismi a nezáväznými 10-ročnými plánmi rozvoja siete na úrovni Spoločenstva. Spolupráca v rámci takýchto regionálnych štruktúr predpokladá účinné oddelenie sieťových činností od činností výroby a dodávok. Regionálna spolupráca medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav v prípade absencie takéhoto oddelenia vedie k riziku vzniku konania v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže.

(8)

Práca, ktorú bude ENTSO pre elektrinu vykonávať, bude mať vplyv na všetkých účastníkov trhu. Preto sú nevyhnutné efektívne konzultácie, pri ktorých by mali dôležitú úlohu zohrávať existujúce štruktúry, ako sú napr. Únia pre koordináciu prenosu elektriny (UCTE), národní regulátori alebo agentúra, vytvorené na ich uľahčenie a racionalizáciu.

(9)

Toto nariadenie by malo ustanoviť základné zásady týkajúce sa tarifikácie a prideľovania kapacít a súčasne zabezpečiť prijatie usmernení upresňujúcich ďalšie relevantné zásady a metodiky s cieľom umožniť rýchle prispôsobovanie sa zmeneným podmienkam.

(10)

Na otvorenom konkurencieschopnom trhu by mali byť prevádzkovateľom prenosových sústav kompenzované náklady, ktoré im vznikli v dôsledku prenosu cezhraničných tokov elektriny cez ich siete, a to zo strany prevádzkovateľov prenosových sústav, z ktorých cezhraničné toky pochádzajú, a sústav, v ktorých tieto toky končia.

(11)

Platby a príjmy pochádzajúce z kompenzácií medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav by sa mali zohľadňovať pri stanovovaní taríf v národných sieťach.

(12)

Skutočné sumy za cezhraničný prístup do sústav môžu výrazne kolísať v závislosti od zúčastnených prevádzkovateľov prenosových sústav a v dôsledku rozdielov v štruktúre tarifných systémov uplatňovaných v členských štátoch. Preto je potrebný istý stupeň harmonizácie s cieľom zabrániť deformáciám obchodu.

(13)

Bol by potrebný vhodný systém dlhodobých lokačných signálov, založený na zásade, že výška poplatku za prístup do siete by mala odrážať rovnováhu medzi výrobou a spotrebou v dotknutom regióne, na základe diferencovania poplatkov za prístup do siete výrobcov a/alebo spotrebiteľov.

(14)

Používanie taríf založených na vzdialenosti alebo, pokiaľ už existujú vhodné lokačné signály, špecifických taríf, ktoré by platili len vývozcovia alebo dovozcovia naviac k všeobecnému poplatku za prístup do národnej siete, by nebolo vhodné.

(15)

Predpokladom skutočnej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu s elektrickou energiou sú nediskriminačné a transparentné poplatky za používanie siete vrátane prepojovacích vedení v prenosovej sústave. Dostupné kapacity týchto vedení by mali byť stanovené na maximálnych úrovniach, ktoré sú v súlade s bezpečnostnými normami bezpečnej prevádzky siete.

(16)

Je dôležité zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže v dôsledku rozdielnych bezpečnostných, prevádzkových a plánovacích noriem používaných prevádzkovateľmi prenosových sústav v členských štátoch. Okrem toho by účastníci trhu mali mať transparentné informácie, pokiaľ ide o dostupné prenosové kapacity a bezpečnostné, plánovacie a prevádzkové normy, ktoré majú vplyv na dostupné prenosové kapacity.

(17)

Monitorovanie trhu, ktoré v posledných rokoch vykonali národné regulačné orgány a Komisia, ukázalo, že súčasné požiadavky transparentnosti a pravidlá prístupu k infraštruktúre nie sú postačujúce.

(18)

Potrebný je rovnaký prístup k informáciám týkajúcim sa fyzického stavu sústavy, ktorý by všetkým účastníkom trhu umožňoval posúdiť celkový stav dopytu a ponuky a určiť dôvody pohybov veľkoobchodných cien. To zahŕňa presnejšie informácie o výrobe elektriny, dopyte a ponuke vrátane prognóz, kapacite siete a prepojovacích vedení, tokoch a údržbe, vyrovnávaní a rezervnej kapacite.

(19)

V záujme posilnenia dôvery v trh si jeho účastníci potrebujú byť istí, že zneužívajúce správanie možno sankcionovať. Príslušné orgány by mali byť schopné účinne vyšetriť obvinenia zo zneužívania trhu. Preto je potrebné, aby príslušné orgány mali prístup k údajom, ktoré obsahujú informácie o prevádzkových rozhodnutiach dodávateľských podnikov. Na trhu s elektrickou energiou prijímajú mnohé závažné rozhodnutia výrobcovia, ktorí by mali tieto informácie počas určeného časového obdobia uchovávať, aby ich príslušné orgány mali k dispozícii. Od tejto povinnosti by sa mali oslobodiť malí výrobcovia, ktorí nemajú reálnu schopnosť narušiť trh.

(20)

Mali by existovať pravidlá o využívaní príjmov pochádzajúcich z postupov riadenia preťaženia, pokiaľ špecifická povaha dotknutého prepojovacieho vedenia neoprávňuje výnimku z takýchto pravidiel.

(21)

Riešenie problémov s preťažením by malo poskytovať korektné ekonomické signály pre prevádzkovateľov prenosových sústav a účastníkov trhu a malo by byť založené na trhových mechanizmoch.

(22)

Mali by sa výrazne podporovať investície do významnej novej infraštruktúry a zároveň by sa malo zaručiť správne fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou. Vo fáze prípravy projektu by sa mal testovať záujem trhu a mali by sa prijať pravidlá pre riadenie preťaženia, aby sa zvýšil pozitívny účinok prepojovacích vedení jednosmerného prúdu, ktorým bola udelená výnimka, na hospodársku súťaž a bezpečnosť dodávok. Ak sa prepojovacie vedenia jednosmerného prúdu nachádzajú na území viac ako jedného členského štátu, žiadosti o výnimky by mala vybavovať agentúra ako posledná inštancia, aby sa lepšie zohľadnili cezhraničné dôsledky žiadosti a aby sa uľahčilo jej administratívne vybavenie. Vzhľadom na výnimočný rizikový profil výstavby takýchto významných projektov infraštruktúry, ktorým bola udelená výnimka, by sa navyše malo umožniť, aby bolo podnikom so záujmami v oblasti dodávky a výroby v prípade dotknutých projektov dočasne umožnené odchýliť sa od dodržiavania pravidiel úplného oddelenia.

(23)

Aby sa zabezpečilo hladké fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou, mali by sa ustanoviť postupy, ktoré umožnia Komisii prijímať rozhodnutia a usmernenia týkajúce sa okrem iného tarifikácie a prideľovania kapacity, pričom by sa súčasne mala zabezpečiť účasť regulačných orgánov členských štátov na tomto procese, pokiaľ možno cez ich európsku asociáciu. Regulačné orgány, v spolupráci s ostatnými príslušnými orgánmi v členských štátoch, zohrávajú dôležitú úlohu pri prispievaní k správnemu fungovaniu vnútornému trhu s elektrickou energiou.

(24)

Národné regulačné orgány by mali zabezpečiť dodržiavanie pravidiel obsiahnutých v tomto nariadení a usmernení prijatých na základe tohto nariadenia.

(25)

Členské štáty a príslušné vnútroštátne orgány by mali povinne poskytovať relevantné informácie Komisii. Komisia by mala s týmito informáciami zaobchádzať ako s dôvernými. Pokiaľ to bude nevyhnutné, Komisia by mala mať možnosť vyžiadať si v prípade potreby relevantné informácie priamo od dotknutých podnikov pod podmienkou, že to oznámi príslušným vnútroštátnym orgánom.

(26)

Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá ukladanie sankcií za porušenie ustanovení tohto nariadenia a zabezpečiť ich vykonanie. Takéto sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

(27)

Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7).

(28)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na prijímanie usmernení potrebných na zabezpečenie minimálneho stupňa harmonizácie požadovanej na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolu ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(29)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanovenie harmonizovaného rámca pre cezhraničné výmeny elektriny, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a možno ho preto lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutnýna dosiahnutie tohto cieľa.

(30)

Vzhľadom na rozsah zmien a doplnení, ktoré sa vykonávajú v nariadení (ES) č. 1228/2003, je kvôli jasnosti a racionalizácii žiaduce, aby sa príslušné ustanovenia prepracovali a spojili sa do jedného textu v novom nariadení,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Cieľom tohto nariadenia je:

a)

stanoviť spravodlivé pravidlá pre cezhraničnú výmenu elektriny a tým podporiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu s elektrickou energiou, berúc do úvahy špecifiká národných a regionálnych trhov. Toto bude zahŕňať zriadenie kompenzačného mechanizmu pre cezhraničné toky elektriny a určenie harmonizovaných zásad pre poplatky za cezhraničný prenos a prideľovanie dostupných kapacít prepojovacích vedení medzi národnými prenosovými sústavami,

b)

uľahčiť vývoj dobre fungujúceho a transparentného veľkoobchodného trhu s vysokou úrovňou bezpečnosti dodávok elektriny. Nariadenie stanovuje mechanizmy na harmonizáciu pravidiel pre cezhraničné výmeny elektriny.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/…/ES z … o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou (6), s výnimkou vymedzenia pojmu „prepojovacie vedenie“, ktoré sa nahrádza takto:

„prepojovacie vedenie“ je prenosové vedenie, ktoré prechádza cez hranicu medzi členskými štátmi alebo ju preklenuje a ktoré spája národné prenosové sústavy členských štátov.

2.   Uplatňujú sa tieto vymedzenia pojmov:

a)

„regulačné orgány“ sú regulačné orgány uvedené v článku 34 ods. 1 smernice 2009/…/ES;

b)

„cezhraničný tok“ je fyzický tok elektriny cez prenosovú sieť členského štátu, ktorý vyplýva z vplyvu činností výrobcov a/alebo odberateľov na prenosovú sieť mimo tohto členského štátu. Pokiaľ sú prenosové siete dvoch alebo viacerých členských štátov úplne alebo čiastočne súčasťou jedného riadiaceho bloku, na účely kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav uvedeného v článku 13 sa riadiaci blok ako celok považuje za časť prenosovej siete jedného z dotknutých členských štátov, aby sa zabránilo tomu, aby sa toky v rámci riadiaceho bloku považovali za cezhraničné toky, čo by viedlo k vzniku kompenzačných platieb podľa článku 13. Regulačné orgány dotknutých členských štátov môžu rozhodnúť, ktorého členského štátu sa bude riadiaci blok ako celok považovať za súčasť;

c)

„preťaženie“ je situácia, pri ktorej prepojovacie vedenie spájajúce národné prenosové siete nemôže prijať všetky fyzické toky vyplývajúce z medzinárodného obchodu požadovaného účastníkmi trhu z dôvodu nedostatku kapacity prepojovacích vedení a/alebo dotknutých národných prenosových sústav;

d)

„deklarovaný vývoz“ je odoslanie elektriny z jedného členského štátu na zmluvnom základe, v dôsledku čoho sa v inom členskom štáte alebo tretej krajine simultánne uskutoční zodpovedajúce prijatie (deklarovaný dovoz) elektriny;

e)

„deklarovaný tranzit“ je stav, pri ktorom sa uskutoční deklarovaný vývoz elektriny a kde nominovaná trasa transakcie zahŕňa krajinu, v ktorej sa neuskutoční ani odoslanie, ani simultánne zodpovedajúce prijatie elektriny;

f)

„deklarovaný dovoz“ je prijatie elektriny v členskom štáte alebo v tretej krajine simultánne s odoslaním elektriny (deklarovaný vývoz) z iného členského štátu;

g)

„nové prepojovacie vedenie“ je prepojovacie vedenie, ktoré k … (8) ešte nebolo dokončené.

Článok 3

Certifikácia prevádzkovateľov prenosových sústav

1.   Komisia preskúma oznámenie o rozhodnutí o certifikácii prevádzkovateľa prenosovej sústavy podľa článku 10 ods. 6 smernice 2009/…/ES, akonáhle jej ho doručia. Komisia do dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto oznámenia doručí príslušnému národnému regulačnému orgánu svoje stanovisko o dodržaní ustanovení článku 10 ods. 2 alebo článku 11 a článku 9 smernice 2009/…/ES.

Pri príprave stanoviska uvedeného v prvom pododseku si môže Komisia vyžiadať od agentúry stanovisko k rozhodnutiu národného regulačného orgánu. V takomto prípade sa dvojmesačná lehota uvedená v prvom pododseku predlžuje o ďalšie dva mesiace.

Ak Komisia v lehote uvedenej v prvom a druhom pododseku nevydá stanovisko, považuje sa to za nevznesenie námietky voči rozhodnutiu regulačného orgánu.

2.   Národný regulačný orgán prijme do dvoch mesiacov od doručenia stanoviska Komisie svoje konečné rozhodnutie ohľadom certifikácie prevádzkovateľa prenosovej sústavy, pričom v najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko Komisie. Rozhodnutie regulačného orgánu a stanovisko Komisie sa uverejňujú spoločne.

3.   Regulačné orgány a/alebo Komisia môžu kedykoľvek počas tohto postupu od prevádzkovateľov prenosových sústav a/alebo podnikov, ktoré vykonávajú výrobnú alebo dodávateľskú činnosť, žiadať akékoľvek informácie dôležité pre plnenie svojich úloh podľa tohto článku.

4.   Regulačné orgány a Komisia zachovávajú dôvernosť citlivých obchodných informácií.

5.   Komisia môže prijať usmernenia ustanovujúce podrobný postup, ktorý sa má dodržiavať pri uplatňovaní odsekov 1 a 2 tohto článku. Toto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkovy tohto nariadenia jeho doplnením, sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 2.

6.   Ak je Komisii doručené oznámenie o certifikácii prevádzkovateľa prenosovej sústavy podľa článku 9 ods. 10 smernice 2009/…/ES, Komisia prijme rozhodnutie o certifikácii. Regulačný orgán rozhodnutiu Komisie vyhovie.

Článok 4

Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu

Všetci prevádzkovatelia prenosových sústav spolupracujú na úrovni Spoločenstva prostredníctvom siete ENTSO pre elektrinu s cieľom podporovať dobudovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou a zabezpečiť optimálne riadenie a vhodný technický vývoj európskej prenosovej siete pre elektrinu.

Článok 5

Zriadenie ENTSO pre elektrinu

1.   Prevádzkovatelia prenosových sústav pre elektrinu do … (9) predložia Komisii a agentúre na účel zriadenia siete ENTSO pre elektrinu návrh stanov, zoznam členov a návrh rokovacieho poriadku siete ENTSO pre elektrinu vrátane rokovacieho poriadku pre konzultácie s ostatnými zainteresovanými subjektmi.

2.   Agentúra poskytne Komisii stanovisko k návrhu stanov, zoznamu členov a návrhu rokovacieho poriadku do dvoch mesiacov odo dňa ich doručenia a po porade s organizáciami zastupujúcimi všetky zainteresované subjekty.

3.   Komisia vydá stanovisko k návrhu stanov, zoznamu členov a návrhu rokovacieho poriadku do troch mesiacov odo dňa doručenia stanoviska agentúry.

4.   Prevádzkovatelia prenosových sústav do troch mesiacov odo dňa doručenia stanoviska Komisie zriadia ENTSO pre elektrinu, prijmú jej stanovy a rokovací poriadok a uverejnia ich.

Článok 6

Vypracúvanie sieťových predpisov

1.   Komisia po porade s agentúrou, ENTSO pre elektrinu a ostatnými relevantnými zainteresovanými subjektmi vypracuje ročný zoznam priorít, v ktorom sa určia oblasti uvedené v článku 8 ods. 6, ktoré sa zohľadnia pri vypracúvaní sieťových predpisov.

2.   Komisia môže požiadať agentúru, aby jej vo vhodnej lehote nepresahujúcej šesť mesiacov predložila návrh nezáväzných rámcových usmernení s jasnými a objektívnymi zásadami v súlade s článkom 8 ods. 7 pre vypracovanie sieťového predpisu, ktorý súvisí s oblasťami určenými v zozname priorít. Všetky návrhy nezáväzných rámcových usmernení musia prispievať k nediskriminácii, skutočnej hospodárskej súťaži a efektívnemu fungovaniu trhu. Komisia môže na základe odôvodnenej žiadosti agentúry túto lehotu predĺžiť.

3.   Agentúra sa po dobu najmenej dvoch mesiacov otvorene a transparentne radí o návrhu nezáväzných rámcových usmernení s ENTSO pre elektrinu a ostatnými relevantnými zainteresovanými stranami.

4.   Ak Komisia usúdi, že návrh nezáväzných rámcových usmernení neprispieva k nediskriminácii, skutočnej hospodárskej súťaži a efektívnemu fungovaniu trhu, môže agentúru požiadať, aby návrh nezáväzných rámcových usmernení v primeranej lehote prepracovala a opätovne ho predložila Komisii.

5.   Ak agentúra nepredloží ani opätovne nepredloží návrh nezáväzných rámcových usmernení v lehote stanovenej Komisiou podľa odseku 2 alebo 4, príslušné nezáväzné rámcové usmernenia vypracuje Komisia.

6.   Komisia požiada ENTSO pre elektrinu, aby agentúre v primeranej lehote nepresahujúcej dvanásť mesiacov predložila sieťový predpis, ktorý je v súlade s príslušnými nezáväznými rámcovými usmerneniami.

7.   Agentúra do troch mesiacov odo dňa doručenia sieťového predpisu, počas ktorých môže uskutočniť formálne konzultácie s relevantnými zainteresovanými subjektmi, poskytne sieti ENTSO pre elektrinu odôvodnené stanovisko k sieťovému predpisu.

8.   ENTSO pre elektrinu môže na základe stanoviska agentúry sieťový predpis zmeniť a opätovne ho predložiť agentúre.

9.   Po tom, čo sa agentúra uistí, že sieťový predpis je v súlade s príslušnými nezáväznými rámcovými usmerneniami, predloží sieťový predpis Komisii a môže odporučiť jeho prijatie.

10.   Ak ENTSO pre elektrinu nevypracovala sieťový predpis v lehote stanovenej Komisiou podľa odseku 6, Komisia môže požiadať agentúru, aby na základe príslušných nezáväzných rámcových usmernení vypracovala návrh sieťového predpisu. Agentúra môže počas vypracovávania návrhu sieťového predpisu na základe tohto odseku začať ďalšie konzultácie. Agentúra predloží návrh sieťového predpisu, ktorý vypracovala na základe tohto odseku, Komisii a môže odporučiť jeho prijatie.

11.   Komisia môže z vlastného podnetu, ak ENTSO pre elektrinu nevypracovala sieťový predpis, alebo ak agentúra nevypracovala návrh sieťového predpisu uvedeného v odseku 10 tohto článku, alebo na odporúčanie agentúry podľa odseku 9 tohto článku, prijať jeden alebo viaceré sieťové predpisy v oblastiach uvedených v článku 8 ods. 6.

Ak Komisia navrhuje prijatie sieťového predpisu z vlastného podnetu, môže najmenej dva mesiace konzultovať návrh sieťového predpisu s agentúrou, ENTSO pre elektrinu a všetkými relevantnými zainteresovanými stranami.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 2.

12.   Týmto článkom nie je dotknuté právo Komisie prijímať a meniť usmernenia uvedené v článku 18.

Článok 7

Úpravy sieťových predpisov

1.   Osoby, pri ktorých sa dá predpokladať záujem o sieťový predpis, vrátane ENTSO pre elektrinu, prevádzkovateľa prenosových sústav, užívateľov sústav a spotrebiteľov, môžu agentúre predkladať návrhy na úpravy sieťového predpisu prijatého podľa článku 6. Agentúra môže predkladať návrhy úprav aj z vlastného podnetu.

2.   Agentúra vo svojom rokovacom poriadku ustanoví účinné postupy posudzovania návrhov úprav a konzultácií o nich, okrem iného aj s ENTSO pre elektrinu a užívateľmi sústav. Agentúra potom môže predložiť odôvodnené návrhy úprav Komisii, pričom uvedie, ako sú tieto návrhy v súlade s cieľmi sieťových predpisov ustanovenými v článku 6 ods. 2.

3.   Komisia môže prijímať úpravy všetkých sieťových predpisov prijatých podľa článku 6, pričom zohľadňuje návrhy agentúry. Takéto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 2.

4.   Zvažovanie návrhov úprav podľa postupu uvedeného v článku 23 ods. 2 sa obmedzuje na zvažovanie aspektov, ktoré súvisia s navrhovanou úpravou. Takýmito navrhovanými úpravami nie sú dotknuté iné úpravy, ktoré môže navrhnúť Komisia.

Článok 8

Úlohy ENTSO pre elektrinu

1.   ENTSO pre elektrinu vypracúva na žiadosť Komisie podľa článku 6 ods. 6 sieťové predpisy pre oblasti uvedené v odseku 6 tohto článku.

2.   ENTSO pre elektrinu môže vypracúvať sieťové predpisy pre oblasti uvedené v odseku 6, ak sa takéto predpisy netýkajú oblastí, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, ktorú sieti ENTSO pre elektrinu adresovala Komisia. Tieto sieťové predpisy sa predkladajú agentúre, aby k nim zaujala stanovisko.

3.   ENTSO pre elektrinu prijme:

a)

spoločné nástroje na prevádzku siete vrátane spoločnej stupnice na klasifikáciu poruchových udalostí a výskumné plány;

b)

každé dva roky nezáväzný 10-ročný plán rozvoja siete pre celé Spoločenstvo (ďalej len „plán rozvoja siete“) obsahujúci európsky výhľad primeranosti výroby energie;

c)

ročný pracovný program;

d)

výročnú správu;

e)

ročný výhľad primeranosti výroby energie v letnom a zimnom období.

4.   Európsky výhľad primeranosti výroby energie uvedený v odseku 3 písm. b) sa zaoberá celkovou primeranosťou elektrizačného systému sústavy z hľadiska schopnosti uspokojovať súčasný a projektovaný dopyt po elektrine počas nasledujúcich piatich rokov, ako aj počas obdobia medzi piatimi a 15 rokmi od vydania výhľadu. Tento európsky výhľad primeranosti výroby energie sa musí zakladať na vnútroštátnych výhľadoch primeranosti výroby energie vypracovaných všetkými jednotlivými prevádzkovateľmi prenosových sústav.

5.   Ročný pracovný program uvedený v odseku 3 písm. c) obsahuje zoznam a opis sieťových predpisov, ktoré sa majú vypracovať, plán koordinácie prevádzky siete a výskumno-vývojové činnosti, ktoré sa majú vykonať v danom roku, ako aj orientačný harmonogram.

6.   Sieťové predpisy uvedené v odsekoch 1 a 2 zahŕňajú tieto oblasti, pričom vo vhodných prípadoch zohľadňujú regionálne špecifiká:

a)

pravidlá týkajúce sa bezpečnosti a spoľahlivosti siete vrátane pravidiel pre technickú prenosovú rezervnú kapacitu pre prevádzkovú bezpečnosť siete;

b)

pravidlá pripojenia k sieti;

c)

pravidlá prístupu pre tretie strany;

d)

pravidlá výmeny údajov a zúčtovania;

e)

pravidlá interoperability;

f)

prevádzkové havarijné postupy;

g)

pravidlá prideľovania kapacity a riadenia preťaženia;

h)

pravidlá obchodovania týkajúce sa technickej a prevádzkovej stránky poskytovania služieb prístupu k sieti a vyrovnávania sústavy;

i)

pravidlá transparentnosti;

j)

pravidlá vyrovnávania vrátane pravidiel pre rezervy elektriny súvisiacich so sieťou;

k)

pravidlá týkajúce sa harmonizovaných štruktúr taríf za prenos, vrátane lokačných signálov a pravidiel kompenzácie medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav; a

l)

energetická efektívnosť súvisiaca s elektrickými sieťami.

7.   Sieťové predpisy sa vypracujú len pre cezhraničné sieťové záležitosti a nie je nimi dotknuté právo členských štátov ustanoviť národné predpisy pre záležitosti, ktoré nie sú cezhraničné.

8.   ENTSO pre elektrinu monitoruje a analyzuje vykonávanie sieťových predpisov a usmernení prijatých Komisiou podľa článku 6 ods. 11, ako aj ich účinok na harmonizáciu uplatniteľných pravidiel zameraných na uľahčovanie integrácie trhu. ENTSO pre elektrinu oznamuje svoje zistenia agentúre a výsledky analýzy zahŕňa do výročnej správy uvedenej v odseku 3 písm. d) tohto článku.

9.   ENTSO pre elektrinu sprístupňuje všetky informácie, ktoré agentúra požaduje na účely plnenia jej úloh podľa článku 9 ods. 1.

10.   ENTSO pre elektrinu každé dva roky prijme a uverejní plán rozvoja siete. Tento plán rozvoja siete musí obsahovať modelovanie integrovanej siete, vypracúvanie scenárov, európsky výhľad primeranosti výroby energie a hodnotenie odolnosti sústavy.

Plán rozvoja siete najmä:

a)

vychádza z národných investičných plánov, regionálnych investičných plánov uvedených v článku 12 ods. 1 a vo vhodných prípadoch z usmernení pre transeurópske energetické siete v súlade s rozhodnutím č. 1364/2006/ES (10);

b)

vychádza, pokiaľ ide o cezhraničné prepojovacie vedenia, aj z primeraných potrieb jednotlivých užívateľov sústav a integruje dlhodobé záväzky investorov uvedené v článkoch 8, 13 a 22 smernice 2009/…/ES;

c)

identifikuje investičné medzery, obzvlášť pokiaľ ide o cezhraničné kapacity.

11.   Na žiadosť Komisie poskytuje ENTSO pre elektrinu Komisii stanoviská k prijímaniu usmernení uvedených v článku 18.

Článok 9

Monitorovanie agentúrou

1.   Agentúra monitoruje plnenie úloh ENTSO pre elektrinu uvedených v článku 8 ods. 1, 2 a 3 a podáva o tom správy Komisii.

Agentúra monitoruje, ako ENTSO pre elektrinu vykonáva sieťové predpisy vypracované podľa článku 8 ods. 2 a sieťové predpisy, ktoré sa vypracovali v súlade s článkom 6 ods. 1 až 10, ktoré však neprijala Komisia podľa článku 6 ods. 11. V prípade, že ENTSO pre elektrinu nevykonala ktorýkoľvek z uvedených sieťových predpisov, agentúra poskytne Komisii riadne odôvodnené stanovisko.

Agentúra monitoruje a analyzuje vykonávanie sieťových predpisov a usmernení prijatých Komisiou podľa článku 6 ods. 11 a ich účinok na harmonizáciu uplatniteľných pravidiel zameraných na uľahčovanie integrácie trhu, ako aj ich účinok na nediskrimináciu, skutočnú hospodársku súťaž a efektívne fungovanie trhu a podáva o tom správy Komisii.

2.   ENTSO pre elektrinu predloží agentúre návrh plánu rozvoja siete a návrh ročného pracovného programu vrátane informácií týkajúcich sa konzultačného postupu, aby k nim agentúra zaujala stanovisko.

Ak agentúra usúdi, že návrh ročného pracovného programu alebo návrh plánu rozvoja siete predložený sieťou ENTSO pre elektrinu neprispieva k nediskriminácii, skutočnej hospodárskej súťaži a efektívnemu fungovaniu trhu, ani k dostatočnej úrovni cezhraničných prepojovacích vedení otvorených pre prístup tretích strán, do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhov poskytne pre ENTSO pre elektrinu a Komisiu riadne odôvodnené stanovisko, ako aj odporúčania.

Článok 10

Konzultácie

1.   ENTSO pre elektrinu pri vypracúvaní sieťových predpisov, návrhu plánu rozvoja siete a ročného pracovného programu uvedených v článku 8 ods. 1, 2 a 3 dôkladne, včas, otvorene a transparentne konzultuje so všetkými relevantnými účastníkmi trhu, a najmä s organizáciami zastupujúcimi všetky zainteresované subjekty, a to v súlade s rokovacím poriadkom uvedeným v článku 5 ods. 1. Týchto konzultácií sa zúčastňujú aj národné regulačné orgány a ostatné vnútroštátne orgány, dodávateľské a výrobné podniky, zákazníci, užívatelia sústavy, prevádzkovatelia distribučných sústav vrátane relevantných odvetvových združení, technických orgánov a platforiem zainteresovaných subjektov. Cieľom konzultácií je zistiť stanoviská a návrhy všetkých relevantných účastníkov počas rozhodovacieho procesu.

2.   Všetky dokumenty a zápisnice zo zasadnutí týkajúce sa konzultácií uvedených v odseku 1 sa zverejnia.

3.   ENTSO pre elektrinu pred prijatím ročného pracovného programu a sieťových predpisov uvedených v článku 8 ods. 1, 2 a 3 uvedie spôsob, akým boli zohľadnené pripomienky, ktoré dostala v priebehu konzultácií. Ak pripomienky neboli zohľadnené, uvedie dôvody.

Článok 11

Náklady

Náklady spojené s činnosťami ENTSO pre elektrinu uvedenými v článkoch 4 až 12 znášajú prevádzkovatelia prenosových sústav a zohľadňujú sa pri výpočte taríf. Regulačné orgány tieto náklady schvália, iba ak sú rozumné a primerané.

Článok 12

Regionálna spolupráca prevádzkovateľov prenosových sústav

1.   Prevádzkovatelia prenosových sústav nadviažu regionálnu spoluprácu v rámci ENTSO pre elektrinu s cieľom podieľať sa na činnostiach uvedených v článku 8 ods. 1, 2 a 3. Konkrétne, každé dva roky uverejnia regionálny investičný plán a môžu prijímať investičné rozhodnutia, ktoré sú na ňom založené.

2.   Prevádzkovatelia prenosových sústav podporujú prevádzkové opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť optimálne riadenie siete, ako aj rozvoj výmen energie, prideľovanie cezhraničnej kapacity prostredníctvom nediskriminačných trhovo orientovaných riešení, v ktorých sa venuje náležitá pozornosť špecifickým výhodám implicitných aukcií pri krátkodobom prideľovaní, a integráciu vyrovnávajúcich a rezervných energetických mechanizmov.

3.   Komisia môže vymedziť zemepisnú oblasť, na ktorú sa vzťahuje jednotlivá štruktúra regionálnej spolupráce, pričom zohľadní existujúce štruktúry regionálnej spolupráce. Každý členský štát môže podporovať spoluprácu vo viacerých zemepisných oblastiach. Opatrenie uvedené v prvej vete, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením, sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 2.

Komisia môže na tento účel konzultovať s ENTSO pre elektrinu a s agentúrou.

Článok 13

Kompenzačný mechanizmus medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav

1.   Prevádzkovatelia prenosových sústav dostávajú kompenzáciu za náklady, ktoré im vzniknú v dôsledku prenosu cezhraničných tokov elektriny cez ich siete.

2.   Kompenzáciu uvedenú v odseku 1 platia prevádzkovatelia národných prenosových sústav, z ktorých cezhraničné toky pochádzajú, a sústav, v ktorých tieto toky končia.

3.   Kompenzačné platby sa uskutočňujú pravidelne a za dané časové obdobie v minulosti. Ak je to potrebné, vykonajú sa dodatočné úpravy zaplatených kompenzácií, aby zodpovedali skutočne vzniknutým nákladom.

Prvé obdobie, za ktoré sa uskutočnia kompenzačné platby, sa určí v usmerneniach uvedených v článku 18.

4.   Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 23 ods. 2 rozhodne o sumách splatných kompenzačných platieb.

5.   Objem prenášaných cezhraničných tokov a objem cezhraničných tokov, ktoré sa označia ako toky, ktoré pochádzajú alebo končia v národných prenosových sústavách, sa určia na základe fyzických tokov elektriny skutočne nameraných v danom časovom období.

6.   Náklady, ktoré vznikli v dôsledku prenosu cezhraničných tokov, sa stanovia na základe projektovaných dlhodobých priemerných prírastkových nákladov, pričom sa zohľadnia straty, investície do novej infraštruktúry a primeraný podiel nákladov na existujúcu infraštruktúru, pokiaľ sa táto infraštruktúra využíva na prenos cezhraničných tokov, obzvlášť pri zvážení potreby garantovať bezpečnosť dodávok. Pri stanovovaní vzniknutých nákladov sa použijú uznávané, štandardné metodiky stanovovania nákladov. Prijímaná kompenzácia sa znižuje zohľadnením výhod, ktoré sieti vzniknú v dôsledku prenosu cezhraničných tokov.

Článok 14

Poplatky za prístup do sietí

1.   Poplatky účtované prevádzkovateľmi sietí za prístup do sietí musia byť transparentné, zohľadňovať potrebu bezpečnosti siete, odzrkadľovať skutočné vzniknuté náklady, pokiaľ tieto korešpondujú s nákladmi efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa siete, a uplatňované nediskriminačným spôsobom. Tieto poplatky nie sú závislé od vzdialenosti.

2.   Výrobcovia a odberatelia („zaťaženie“) môžu byť za prístup do sietí spoplatnení. Podiel celkovej sumy sieťových poplatkov, ktoré znášajú výrobcovia, je s výhradou potreby poskytovať vhodné a účinné lokačné signály nižší ako podiel znášaný odberateľmi. Pokiaľ je to vhodné, výška taríf účtovaných výrobcom a/alebo odberateľom poskytuje lokačné signály na úrovni Spoločenstva a zohľadňuje objem sieťových strát a spôsobené preťaženie, ako aj investičné náklady na infraštruktúru. Toto nebráni členským štátom v poskytovaní lokačných signálov na svojom území alebo v uplatňovaní mechanizmov zabezpečujúcich, že poplatky za prístup do siete, ktoré znášajú odberatelia (zaťaženie) budú na ich území jednotné.

3.   Pri stanovovaní poplatkov za prístup do siete sa zohľadňujú:

a)

platby a príjmy vyplývajúce z kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav,

b)

skutočne realizované a obdržané platby, ako aj platby očakávané v budúcom období, odhadované na základe minulých období.

4.   Za predpokladu, že existujú vhodné a účinné lokačné signály v súlade s odsekom 2 tohto článku, poplatky za prístup do sietí účtované výrobcom a odberateľom sa uplatňujú podľa predmetnej obchodnej dohody bez ohľadu na krajinu určenia alebo pôvodu elektriny. Nie sú tým dotknuté poplatky za deklarované dovozy a deklarované vývozy vyplývajúce z riadenia preťaženia uvedené v článku 16.

5.   Za individuálne transakcie deklarovaných tranzitov elektriny sa nestanovia žiadne špecifické sieťové poplatky.

Článok 15

Poskytovanie informácií

1.   Prevádzkovatelia prenosových sústav vytvoria mechanizmy na koordináciu a výmenu informácií s cieľom zabezpečiť bezpečnosť sietí v kontexte riadenia preťaženia.

2.   Bezpečnostné, prevádzkové a plánovacie normy používané prevádzkovateľmi prenosových sústav sa zverejnia. Uverejnené informácie budú zahŕňať všeobecný model pre výpočet celkovej prenosovej kapacity a rozpätie spoľahlivosti prenosu založené na elektrických a fyzikálnych vlastnostiach siete. Tieto modely podliehajú schváleniu regulačnými orgánmi.

3.   Prevádzkovatelia prenosových sústav zverejňujú odhady dostupnej prenosovej kapacity pre každý deň, pričom uvádzajú všetku už rezervovanú prenosovú kapacitu. Takéto zverejňovanie sa vykonáva v určených časových úsekoch predo dňom prenosu a v každom prípade zahŕňajú odhady na týždeň a mesiac vopred, ako aj kvantitatívne určenie očakávanej spoľahlivosti dostupnej kapacity.

4.   Prevádzkovatelia prenosových sústav uverejňujú príslušné údaje o súhrnnom predpoklade a skutočnom dopyte, o dostupnosti a skutočnom využívaní výrobných aktív a aktív na strane odberu, o dostupnosti a využití sietí a prepojovacích vedení a o vyrovnávacej elektrine a rezervnej kapacite. Pokiaľ ide o dostupnosť a skutočné využívanie malých výrobných aktív a aktív na strane odberu, možno použiť súhrnné odhady.

5.   Dotknutí účastníci trhu poskytnú prevádzkovateľom prenosových sústav relevantné údaje.

6.   Výrobné podniky, ktoré vlastnia alebo prevádzkujú výrobné aktíva, z ktorých aspoň jedno má inštalovanú výrobnú kapacitu minimálne 250 MW, uchovávajú pre národný regulačný orgán, národný orgán pre hospodársku súťaž a Komisiu po dobu piatich rokov všetky hodinové údaje za jednotlivé elektrárne, ktoré sú potrebné na overovanie všetkých prevádzkových dispečerských rozhodnutí a ponukového správania na burzách s elektrinou, aukciách kapacity prepojovacích vedení, rezervných trhoch a mimoburzových trhov. Medzi informácie za jednotlivé elektrárne a za každú hodinu, ktoré sa majú uchovávať, patria okrem iného údaje o dostupnej výrobnej kapacite a viazaných rezervách vrátane rozdelenia týchto viazaných rezerv medzi jednotlivé elektrárne v čase uvedenia ponuky a v čase výroby.

Článok 16

Všeobecné zásady riadenia preťaženia

1.   Problémy preťaženia siete sa riešia nediskriminačnými, trhovo orientovanými riešeniami, ktoré poskytujú účinné ekonomické signály dotknutým účastníkom trhu a prevádzkovateľom prenosových sústav. Problémy preťaženia siete sa prednostne riešia metódami, ktoré nie sú založené na transakciách, t. j. metódami, ktoré nezahŕňajú výber medzi zmluvami jednotlivých účastníkov trhu.

2.   Obmedzovanie transakcií sa používa len v núdzových situáciách, keď prevádzkovateľ prenosovej sústavy musí konať rýchlo a redispečing alebo protiobchod nie sú možné. Všetky takéto postupy sa uplatňujú nediskriminačným spôsobom.

S výnimkou prípadov zásahu vyššej moci sú účastníci trhu, ktorým bola pridelená kapacita, za každé obmedzenie kompenzovaní.

3.   V súlade s bezpečnostnými normami spoľahlivej prevádzky siete sa účastníkom sprístupní maximálna kapacita prepojovacích vedení a/alebo prenosových sietí, ktoré ovplyvňujú cezhraničné toky.

4.   Účastníci trhu v dostatočnom časovom predstihu informujú dotknutých prevádzkovateľov prenosových sústav o príslušnom prevádzkovom období, v ktorom mienia využiť pridelenú kapacitu. Všetka nevyužitá pridelená kapacita sa vráti na trh otvoreným, transparentným a nediskriminačným spôsobom.

5.   Prevádzkovatelia prenosových sústav, pokiaľ je to technicky možné, vyvažujú požiadavky na kapacitu všetkých tokov elektriny v opačnom smere preťaženého prepojovacieho vedenia tak, aby využili maximálnu kapacitu tohto vedenia. Po úplnom zohľadnení bezpečnosti siete sa nikdy nezamietajú transakcie, ktorými sa uvoľňuje preťaženie.

6.   Všetky príjmy vyplývajúce z pridelenia prepojovacích vedení sa použijú na tieto účely:

a)

garantovanie skutočnej dostupnosti pridelenej kapacity; a/alebo

b)

udržiavanie alebo zvyšovanie kapacít prepojovacích vedení prostredmíctvom investícií do sietí, najmä do nových prepojovacích vedení.

Ak príjmy nemožno efektívne použiť na účely uvedené v prvom pododseku písm. a) a/alebo b), možno ich použiť po schválení regulačnými orgánmi dotknutých členských štátov ako príjem, ktorý regulačné orgány zohľadnia pri schvaľovaní metodiky výpočtu a/alebo stanovovania sieťových taríf, pričom maximálnu sumu v takomto prípade určia tieto regulačné orgány.

Zvyšok príjmov sa uloží na osobitný interný účet, pokým ho nebude možné použiť na účely uvedené v prvom pododseku písm. a) a/alebo b).

Článok 17

Nové prepojovacie vedenia

1.   Novým prepojovacím vedeniam jednosmerného prúdu možno na základe žiadosti udeliť na obmedzenú dobu výnimku z uplatňovania ustanovení článku 16 ods. 6 tohto nariadenia a/alebo článkov 9, 31 a článku 36 ods. 6 a 8 smernice 2009/…/ES, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

investícia musí zvyšovať hospodársku súťaž v oblasti dodávok elektriny;

b)

úroveň rizika spojeného s investíciou je taká, že investícia by sa bez udelenia výnimky neuskutočnila;

c)

prepojovacie vedenie musí vlastniť fyzická alebo právnická osoba, ktorá je, minimálne pokiaľ ide o jej právnu formu, oddelená od prevádzkovateľov sústav, v ktorých sa takéto prepojovacie vedenie vybuduje;

d)

od užívateľov takéhoto prepojovacieho vedenia sa budú vyberať poplatky;

e)

od čiastočného otvorenia trhu uvedeného v článku 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (11) sa žiadna časť kapitálových alebo prevádzkových nákladov na prepojovacie vedenie nezískala späť zo žiadnej zložky poplatkov za využívanie prenosových alebo distribučných sústav spojených daným prepojovacím vedením;

f)

výnimka nesmie poškodzovať hospodársku súťaž, efektívne fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou, ani účinné fungovanie regulovanej sústavy, na ktorú je prepojovacie vedenie napojené.

2.   Odsek 1 sa vo výnimočných prípadoch uplatňuje aj na prepojovacie vedenia striedavého prúdu, pokiaľ sú náklady a riziko danej investície obzvlášť vysoké v porovnaní s nákladmi a rizikom, ktoré normálne vzniknú pri spájaní dvoch susediacich národných prenosových sústav prepojovacím vedením striedavého prúdu.

3.   Odsek 1 sa vzťahuje aj na prípady výrazného zvyšovania kapacity existujúcich prepojovacích vedení.

4.   Regulačné orgány dotknutých členských štátov prijímajú rozhodnutie o udelení výnimky podľa odsekov 1, 2 a 3 v každom jednotlivom prípade osobitne. Výnimka sa môže vzťahovať na celú kapacitu nového prepojovacieho vedenia alebo existujúceho prepojovacieho vedenia s výrazne zvýšenou kapacitou, alebo časť ich kapacity.

Pri rozhodovaní o udelení výnimky je potrebné brať v každom jednotlivom prípade osobitne do úvahy potrebu stanoviť podmienky týkajúce sa doby trvania výnimky a nediskriminačného prístupu k prepojovaciemu vedeniu. Pri rozhodovaní o uvedených podmienkach je potrebné brať do úvahy predovšetkým dodatočnú kapacitu, ktorá sa má vybudovať, alebo modifikáciu existujúcej kapacity, časový horizont projektu a okolnosti v danom štáte.

Regulačné orgány dotknutých členských štátov pred udelením výnimky rozhodnú o pravidlách a mechanizmoch riadenia a prideľovania kapacity. Pravidlá riadenia preťaženia zahŕňajú povinnosť ponúknuť nevyužitú kapacitu na trhu, a používatelia zariadenia majú právo obchodovať so svojimi zmluvnými kapacitami na sekundárnom trhu. Pri posudzovaní kritérií uvedených v odseku 1 písm. a), b) a f) sa zohľadňujú výsledky postupu prideľovania kapacity.

Rozhodnutie o udelení výnimky vrátane podmienok uvedených v druhom pododseku tohto odseku sa musí riadne odôvodniť a uverejniť.

5.   Rozhodnutia uvedené v odseku 4 prijíma agentúra vtedy:

a)

ak dotknuté regulačné orgány neboli schopné dosiahnuť dohodu do šiestich mesiacov od dátumu doručenia žiadosti o výnimku poslednému z nich, alebo

b)

na základe spoločnej žiadosti dotknutých regulačných orgánov.

Agentúra uskutočňuje konzultácie s dotknutými regulačnými orgánmi.

6.   Bez ohľadu na odseky 4 a 5 môžu členské štáty ustanoviť, že regulačné orgány, prípadne agentúra, musia na účely formálneho rozhodnutia predkladať príslušnému orgánu v členskom štáte svoje stanovisko k žiadosti o udelenie výnimky. Takéto stanovisko sa uverejní spolu s rozhodnutím.

7.   Regulačné orgány pošlú kópiu každej žiadosti o výnimku bezodkladne po jej doručení agentúre a Komisii na informačné účely. Dotknuté regulačné orgány alebo agentúra (ďalej len „oznamujúce orgány“) ihneď oznámia rozhodnutie Komisii spolu so všetkými relevantnými informáciami týkajúcimi sa daného rozhodnutia. Tieto informácie môžu byť Komisii zaslané v súhrnnej forme, čo umožní Komisii prijať dostatočne podložené rozhodnutie. Tieto informácie obsahujú najmä:

a)

podrobné zdôvodnenie, na základe ktorého sa výnimka udelila, vrátane finančných informácií, ktoré odôvodňujú potrebu výnimky,

b)

analýzu vplyvu udelenia výnimky na hospodársku súťaž a efektívne fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou,

c)

zdôvodnenie časového obdobia a podielu na celkovej kapacite prepojovacieho vedenia, pre ktoré sa udeľuje výnimka,

d)

výsledok konzultácie s dotknutými regulačnými orgánmi.

8.   Do dvoch mesiacov odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia podľa odseku 7 môže Komisia prijať rozhodnutie, ktorým požiada oznamujúce orgány o zmenu alebo späťvzatie rozhodnutia o udelení výnimky. Táto dvojmesačná lehota sa môže predĺžiť o ďalšie dva mesiace, ak Komisia potrebuje získať dodatočné informácie. Táto dodatočná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení úplných informácií. Pôvodná dvojmesačná lehota sa môže predĺžiť aj na základe súhlasu Komisie a oznamujúcich orgánov.

Ak sa požadované informácie neposkytnú v lehote stanovenej v žiadosti, oznámenie sa považuje za vzaté späť, pokiaľ sa pred uplynutím danej lehoty táto lehota so súhlasom Komisie a oznamujúcich orgánov nepredĺži, alebo pokiaľ oznamujúce orgány v riadne odôvodnenom vyhlásení neinformujú Komisiu o tom, že oznámenie považujú za úplné.

Oznamujúce orgány vyhovejú rozhodnutiu Komisie zmeniť alebo vziať späť rozhodnutie o výnimke v lehote jedného mesiaca od prijatia rozhodnutia Komisie a informujú o tom Komisiu.

Komisia zachováva dôvernosť citlivých obchodných informácií.

Schválenie rozhodnutia o udelení výnimky Komisiou stráca účinnosť dva roky po jeho prijatí, ak sa výstavba prepojovacieho vedenia dovtedy nezačala, a po piatich rokoch od jeho prijatia, ak sa prepojovacie vedenie dovtedy nesprevádzkovalo.

9.   Komisia môže prijať usmernenia o uplatňovaní podmienok uvedených v odseku 1 tohto článku a stanoviť postup, ktorý sa má dodržiavať pri uplatňovaní odsekov 4, 7 a 8 tohto článku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 2.

Článok 18

Usmernenia

1.   V súlade so zásadami ustanovenými v článkoch 13 a 14 usmernenia týkajúce sa kompenzačných mechanizmov medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav vo vhodných prípadoch obsahujú:

a)

informácie o postupe na určenie prevádzkovateľov prenosových sústav, ktorí sú povinní zaplatiť kompenzáciu za cezhraničné toky, aj pokiaľ ide o rozdelenie medzi prevádzkovateľov národných prenosových sústav, z ktorých cezhraničné toky pochádzajú, a sústav, v ktorých tieto toky končia, v súlade s článkom 13 ods. 2;

b)

informácie o platobnom postupe, ktorý sa má dodržiavať, vrátane určenia prvého obdobia, za ktoré sa má kompenzácia zaplatiť, v súlade s druhým pododsekom článku 13 ods. 3;

c)

informácie o metodikách na určovanie prijatých cezhraničných tokov, za ktoré sa má podľa článku 13 zaplatiť kompenzácia, pokiaľ ide o množstvo aj druh takýchto tokov, a stanovenie objemu tokov, ktoré pochádzajú z prenosových sústav jednotlivých členských štátov a/alebo v nich končia v súlade s článkom 13 ods. 5;

d)

informácie o metodikách na určovanie nákladov a výhod vzniknutých v dôsledku prenosu cezhraničných tokov v súlade s článkom 13 ods. 6;

e)

informácie o postupe súvisiacom s kompenzačným mechanizmom uplatňovaným medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav pre toky elektriny, ktoré pochádzajú z krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v nich končia;

f)

informácie o účasti národných sústav, ktoré sú prepojené vedeniami jednosmerného prúdu, v súlade s článkom 13.

2.   Usmerneniami sa tiež môžu ustanoviť vhodné pravidlá vedúce k postupnej harmonizácii základných zásad určovania poplatkov účtovaných výrobcom a spotrebiteľom (zaťaženie) v národných tarifných systémoch, vrátane premietnutia kompenzačného mechanizmu uplatňovaného medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav do poplatkov v národnej sieti a poskytnutia vhodných a účinných lokačných signálov v súlade so zásadami stanovenými v článku 14.

Usmerneniami sa zabezpečia vhodné a efektívne harmonizované lokačné signály na úrovni Spoločenstva.

Žiadna harmonizácia v tejto oblasti nebráni členským štátom, aby používali mechanizmy na zabezpečenie toho, aby poplatky za prístup do siete zo strany odberateľov (záťaž) boli na celom ich území porovnateľné.

3.   Ak je to vhodné, usmernenia ustanovujúce minimálny stupeň harmonizácie potrebný na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia obsahujú aj:

a)

informácie o poskytovaní informácií v súlade so zásadami ustanovenými v článku 15;

b)

informácie o pravidlách obchodovania s elektrinou;

c)

informácie o pravidlách stimulovania investícií do kapacity prepojovacích vedení vrátane lokačných signálov;

d)

informácie o oblastiach uvedených v článku 8 ods. 6.

4.   Usmernenia o riadení a prideľovaní dostupnej prenosovej kapacity prepojovacích vedení medzi národnými sústavami sú uvedené v prílohe I.

5.   Komisia môže prijať usmernenia o otázkach uvedených v odsekoch 1, 2 a 3. V súlade so zásadami ustanovenými v článkoch 15 a 16 môže zmeniť usmernenia uvedené v odseku 4 tohto článku, predovšetkým tak, aby zahŕňali podrobné usmernenia pre všetky metodiky prideľovania kapacity používané v praxi a aby sa nimi zabezpečilo, že mechanizmy riadenia preťaženia sa budú vyvíjať spôsobom, ktorý bude zlučiteľný s cieľmi vnútorného trhu. Pokiaľ je to vhodné, pri týchto zmenách sa pre používanie a prevádzku siete ustanovia spoločné pravidlá pre minimálne bezpečnostné a prevádzkové normy uvedené článku 15 ods. 2.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 2.

Pri prijímaní alebo zmene usmernení Komisia zabezpečí, aby sa v nich ustanovovala minimálna úroveň harmonizácie potrebná na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia a aby neprekračovali rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

Pri prijímaní alebo zmene usmernení Komisia uvedie, aké kroky podnikla, pokiaľ ide o súlad týchto usmernení s predpismi v tretích krajinách, ktoré tvoria súčasť elektrizačnej sústavy Spoločenstva.

Pri prvom prijímaní týchto usmernení Komisia zabezpečí, aby vo forme jediného návrhu opatrenia pokrývali aspoň otázky uvedené v odseku 1 písm. a) a d) a odseku 2.

Článok 19

Regulačné orgány

Regulačné orgány pri vykonávaní svojich povinností zabezpečujú dodržiavanie tohto nariadenia a usmernení prijatých podľa článku 18. Keď je to vhodné, na splnenie cieľov tohto nariadenia, spolupracujú medzi sebou navzájom, s Komisiou a agentúrou v súlade s kapitolou IX smernice 2009/…/ES.

Článok 20

Poskytovanie informácií a dôvernosť

1.   Členské štáty a regulačné orgány poskytujú Komisii na požiadanie všetky informácie potrebné na účely článku 13 ods. 4 a článku 18.

Konkrétne, na účely článku 13 ods. 4 a 6 regulačné orgány pravidelne poskytujú informácie o skutočných nákladoch, ktoré vznikli prevádzkovateľom národných prenosových sústav, údaje a všetky relevantné informácie týkajúce sa fyzických tokov v sieťach prevádzkovateľov prenosových sústav a náklady siete.

Komisia určí primeranú lehotu, v ktorej sa majú tieto informácie poskytnúť, pričom berie do úvahy komplexnosť požadovanej informácie a naliehavosť, s akou je potrebná.

2.   Pokiaľ dotknutý členský štát alebo regulačný orgán neposkytne tieto informácie v stanovenej lehote podľa odseku 1 tohto článku, Komisia môže požiadať priamo dotknuté podniky o všetky informácie potrebné na účely článku 13 ods. 4 a článku 18.

Komisia pri posielaní žiadosti o informácie podniku zároveň pošle kópiu žiadosti regulačným orgánom členského štátu, na ktorého území sa nachádza sídlo podniku.

3.   Vo svojej žiadosti o informácie Komisia uvedie právny základ žiadosti, lehotu, v rámci ktorej sa majú informácie poskytnúť, účel žiadosti, ako aj sankcie uvedené v článku 22 ods. 2 za poskytnutie nesprávnych, neúplných alebo zavádzajúcich informácií. Komisia určí primeranú lehotu, pričom berie do úvahy komplexnosť požadovanej informácie a jej naliehavosť.

4.   Požadované informácie poskytujú vlastníci podniku alebo ich zástupcovia a, v prípade právnických osôb, osoby oprávnené na ich zastupovanie zo zákona alebo ich zakladateľským dokumentom. Informáciu môžu za svojho klienta poskytovať i riadne splnomocnení právni zástupcovia, pričom klient v takomto prípade ostáva v plnej miere zodpovedný za to, ak sú poskytnuté informácie neúplné, nesprávne alebo zavádzajúce.

5.   Pokiaľ podnik neposkytne požadované informácie v rámci lehoty stanovenej Komisiou alebo poskytne neúplné informácie, Komisia môže rozhodnutím požiadať o poskytnutie informácií. V rozhodnutí sa uvedie, aké informácie sa požadujú, a stanoví sa v ňom primeraná lehota, v rámci ktorej sa majú informácie poskytnúť. Uvedú sa v ňom sankcie ustanovené v článku 22 ods. 2. Takisto sa v ňom uvedie právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev.

Komisia zároveň pošle kópiu tohto rozhodnutia regulačným orgánom členského štátu, na území ktorého sa nachádza bydlisko osoby alebo sídlo podniku.

6.   Informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 sa používajú len pre účely článku 13 ods. 4 a článku 18.

Komisia zachováva mlčanlivosť o informáciách získaných podľa tohto nariadenia, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo.

Článok 21

Právo členských štátov vydať podrobnejšie opatrenia

Týmto nariadením nie sú dotknuté práva členských štátov udržiavať alebo zavádzať opatrenia, ktoré obsahujú podrobnejšie ustanovenia ako tie, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení a v usmerneniach uvedených v článku 18.

Článok 22

Sankcie

1.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia Komisii pravidlá zodpovedajúce ustanoveniam nariadenia (ES) č. 1228/2003 do 1. júla 2004 a bezodkladne jej oznamujú všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú. Členské štáty oznámia Komisii tie pravidlá, ktoré nezodpovedajú ustanoveniam nariadenia (ES) č. 1228/2003 do … (12) a bezodkladne jej oznamujú všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú.

2.   Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom pokuty neprevyšujúce 1 % z ich celkového obratu za predchádzajúci obchodný rok, pokiaľ v odpovedi na žiadosť podľa článku 20 ods. 3 zámerne alebo z nedbanlivosti poskytnú nesprávne, neúplne, alebo zavádzajúce informácie alebo neposkytnú informácie v lehote stanovenej rozhodnutím prijatým podľa prvého pododseku článku 20 ods. 5.

Pri stanovovaní výšky pokuty sa prihliada na závažnosť nedodržania požiadaviek prvého pododseku.

3.   Sankcie podľa odseku 1 a rozhodnutia prijaté podľa odseku 2 nemajú trestnoprávnu povahu.

Článok 23

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor zriadený článkom 45 smernice 2009/…/ES.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Článok 24

Správa Komisie

Komisia monitoruje vykonávanie tohto nariadenia. Vo svojej správe podľa článku 47 ods. 6 smernice 2009/…/ES Komisia tiež uvedie skúsenosti získané pri uplatňovaní tohto nariadenia. Správa najmä skúma, v akom rozsahu bolo toto nariadenie úspešné pri zabezpečovaní nediskriminačných a nákladovo efektívnych podmienok prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektriny s cieľom prispieť k možnostiam výberu odberateľa na dobre fungujúcom vnútornom trhu s elektrickou energiou a k dlhodobej bezpečnosti dodávok, ako aj to, v akom rozsahu existujú účinné lokačné signály. Ak je to potrebné, k správe sa priložia vhodné návrhy a/alebo odporúčania.

Článok 25

Zrušovacie ustanovenie

Nariadenie (ES) č. 1228/2003 sa zrušuje od … (13). Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 26

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od … (13).

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 23.

(2)  Ú. v. EÚ C 172, 5.7.2008, s. 55.

(3)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 18. júna 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 9. januára 2009 a pozícia Európskeho parlamentu z … (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4)  Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37.

(5)  Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L …

(7)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(8)  Dátum nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1228/2003.

(9)  Dátum uplatňovania tohto nariadenia, t. j. 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(10)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1364/2006/ES zo 6. septembra 2006, ktorým sa ustanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete (Ú. v. EÚ L 262, 22.9.2006, s. 1).

(11)  Ú. v. ES L 27, 30.1.1997, s. 20.

(12)  Dátum uplatňovania tohto nariadenia.

(13)  18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.


PRÍLOHA I

USMERNENIA O RIADENÍ A PRIDELENÍ DOSTUPNEJ PRENOSOVEJ KAPACITY PREPOJOVACÍCH VEDENÍ MEDZI NÁRODNÝMI SÚSTAVAMI

1.   Všeobecné ustanovenia

1.1.

Prevádzkovatelia prenosových sústav (PPS) sa usilujú prijímať všetky obchodné transakcie, vrátane takých transakcií, ktorých súčasťou je cezhraničný obchod.

1.2.

Ak nedochádza k preťaženiu, prístup k prepojovacím vedeniam sa nijako neobmedzí. Ak je to zvyčajný stav, pre prístup k cezhraničnej prenosovej službe nie je potrebný žiadny permanentný všeobecný postup prideľovania.

1.3.

V prípade, ak plánované obchodné transakcie nie sú zlučiteľné s bezpečnou prevádzkou siete, PPS znížia preťaženie v súlade s požiadavkami prevádzkovej bezpečnosti rozvodnej siete a súčasne sa usilujú zabezpečiť, aby nijaké súvisiace náklady nepresiahli hospodársky únosnú úroveň. Nápravný redispečing alebo protiobchod sa zvažuje v prípade, ak nie je možné použiť menej nákladné opatrenia.

1.4.

Ak sa vyskytne štrukturálne preťaženie, PPS okamžite použijú príslušné vopred definované a dohodnuté pravidlá a opatrenia pre riadenie preťaženia. Metódy riadenia preťaženia zabezpečia, aby fyzické toky elektriny súvisiace s celou pridelenou prenosovou kapacitou boli v súlade so sieťovými bezpečnostnými normami.

1.5.

Metódy prijaté na riadenie preťaženia poskytnú účastníkom trhu a PPS účinné ekonomické signály, budú podporovať konkurenciu a budú vhodné na použitie v rámci regiónu i celého Spoločenstva.

1.6.

Pri riadení preťaženia sa nesmie rozlišovať na základe transakcií. Konkrétna požiadavka na prenosovú službu sa bude môcť odmietnuť len vtedy, keď budú súčasne splnené tieto podmienky:

a)

inkrementálne fyzické toky elektriny vyplývajúce z prijatia žiadosti naznačujú, že by sa už viac nedala zaručiť bezpečná prevádzka energetickej sústavy, a

b)

finančná hodnota spojená so žiadosťou v postupe riadenia preťaženia je nižšia než pri všetkých ostatných žiadostiach o rovnaké služby za rovnakých podmienok, ktorým sa mieni vyhovieť.

1.7.

Pri vymedzovaní príslušných sieťových oblastí, v ktorých a medzi ktorými sa má použiť riadenie preťaženia, sa PPS budú riadiť zásadami efektívnosti vynaložených nákladov a minimalizácie negatívneho dopadu na vnútorný trh s elektrickou energiou. Konkrétne, PPS nesmú obmedzovať kapacitu prepojovacích vedení, aby vyriešili preťaženie vo svojej oblasti riadenia, s výnimkou uvedených dôvodov a dôvodov prevádzkovej bezpečnosti (1). Ak taká situácia nastane, PPS ju opíšu a transparentne prezentujú všetkým užívateľom sústavy. Takáto situácia sa toleruje iba dovtedy, pokiaľ sa nenájde dlhodobé riešenie. PPS opíšu všetkým užívateľom sústavy a transparentne im prezentujú metodiku a projekty na dosiahnutie dlhodobého riešenia.

1.8.

Pri dosahovaní rovnováhy siete vo svojej oblasti riadenia prostredníctvom prevádzkových opatrení v sieti a prostredníctvom redispečingu PPS zohľadnia účinok týchto opatrení na susediace oblasti riadenia.

1.9.

Do 1. januára 2008 sa koordinovane a za bezpečných prevádzkových podmienok stanovia mechanizmy pre riadenie preťaženia kapacity prepojovacích vedení v priebehu dňa s cieľom maximalizovať obchodné príležitosti a upraviť cezhraničné vyrovnávanie.

1.10.

Národné regulačné orgány budú pravidelne vykonávať hodnotenie metód riadenia preťaženia, pričom budú venovať osobitnú pozornosť dodržiavaniu zásad a pravidiel stanovených v tomto nariadení a v týchto usmerneniach a dodržiavaniu ustanovení a podmienok stanovených samotnými regulačnými orgánmi v súlade s týmito zásadami a pravidlami. Súčasťou tohto hodnotenia budú konzultácie so všetkými účastníkmi trhu a špecializované štúdie.

2.   Metódy riadenia preťaženia

2.1.

Pre uľahčenie účinného cezhraničného obchodu budú metódy riadenia preťaženia založené na trhových princípoch. Na tento účel sa kapacita bude prideľovať iba prostredníctvom explicitných (kapacitných) alebo implicitných (kapacitných a energetických) aukcií. Na tom istom prepojovacom vedení môžu súčasne existovať obidve metódy. Pre obchody v priebehu dňa možno použiť priebežné obchodovanie.

2.2.

V závislosti od konkurenčných podmienok môže vzniknúť potreba, aby mechanizmy riadenia preťaženia umožňovali dlhodobé aj krátkodobé prideľovanie prenosovej kapacity.

2.3.

V každom postupe prideľovania kapacity sa pridelí predpísaný podiel dostupnej kapacity prepojovacích vedení plus akákoľvek zostávajúca kapacita, ktorá predtým nebola pridelená, a akákoľvek kapacita, ktorú držitelia kapacity uvoľnili z predošlých pridelení.

2.4.

PPS optimalizujú stupeň, do ktorého je kapacita stabilná, pričom zohľadnia povinnosti a práva príslušných PPS a povinnosti a práva účastníkov trhu s cieľom uľahčiť efektívnu a účinnú hospodársku súťaž. Primeraný podiel kapacity sa môže na trhu ponúknuť pri zníženom stupni stability, účastníkom trhu však budú vždy oznámené presné podmienky dopravy cezhraničnými vedeniami.

2.5.

Prístupové práva sú v prípade dlhodobých a strednodobých pridelení práva na pevne stanovenú prenosovú kapacitu. Podliehajú zásade využitia alebo straty či využitia alebo predaja v čase určenia.

2.6

PPS vymedzia vhodnú štruktúru na prideľovanie kapacity medzi rozličnými časovými rámcami. Jej súčasťou môže byť možnosť vyhradenia minimálneho percenta kapacity prepojovacích vedení pre denné pridelenie alebo pridelenie v priebehu dňa. Táto štruktúra prideľovania podlieha preskúmaniu príslušných regulačných orgánov. Pri zostavovaní svojich návrhov PPS zohľadnia:

a)

vlastnosti trhov,

b)

prevádzkové podmienky, ako napríklad dôsledky zosieťovania pevne deklarovaných harmonogramov,

c)

úroveň harmonizácie percentuálnych podielov a časových rámcov prijatých pre rozličné existujúce mechanizmy prideľovania kapacity.

2.7.

Prideľovanie kapacity nesmie rozlišovať medzi účastníkmi trhu, ktorí chcú využívať svoje práva na použitie dvojstranných zmlúv o dodávke alebo na ponuku na burze s elektrinou. Úspešné budú ponuky s najvyššou hodnotou predložené implicitne alebo explicitne v danom časovom rámci.

2.8.

V regiónoch, kde existujú rozvinuté termínované finančné trhy s elektrickou energiou a kde preukázali svoju účinnosť, možno prideliť celú kapacitu prepojovacích vedení prostredníctvom implicitných aukcií.

2.9.

Okrem prípadu nových prepojovacích vedení, pre ktoré platí výnimka podľa článku 7 tohto nariadenia, stanovovanie výhradných cien nie je v metódach prideľovania kapacity povolené.

2.10.

V zásade sa všetkým potenciálnym účastníkom trhu povoľuje neobmedzená účasť na procese prideľovania. Aby sa predišlo vzniku alebo zhoršeniu problémov súvisiacich s potenciálnym využívaním dominantného postavenia akéhokoľvek subjektu na trhu, príslušné regulačné orgány alebo orgány hospodárskej súťaže v odôvodnenom prípade môžu uložiť všeobecné obmedzenia alebo obmedzenia jednotlivej spoločnosti z dôvodu dominantného postavenia na trhu.

2.11.

Účastníci trhu oznámia do určeného termínu PPS záväzné požiadavky pre každý časový rámec týkajúce sa využívania kapacity. Tento termín sa stanoví tak, aby PPS mohli znovu poskytnúť nevyužitú kapacitu na opätovné pridelenie v ďalšom relevantnom časovom rámci – vrátane obchodov v priebehu dňa.

2.12.

Kapacita je voľne obchodovateľná na sekundárnej báze za predpokladu, že PPS bude informovaný v dostatočnom predstihu. Ak PPS odmietne akýkoľvek sekundárny obchod (transakciu), musí to jasne a transparentne oznámiť a vysvetliť všetkým účastníkom trhu a musí o tom upovedomiť regulačný orgán.

2.13.

Finančné dôsledky neplnenia záväzkov súvisiacich s pridelením kapacity ponesú tí, ktorí sú za neplnenie zodpovední. Ak účastníci trhu nevyužijú kapacitu, ktorú sa zaviazali využiť, alebo ak v prípade explicitne draženej kapacity neuskutočnia obchod na sekundárnej báze alebo nevrátia kapacitu načas, stratia na túto kapacitu práva a uhradia poplatok odrážajúci výšku nákladov. Akékoľvek poplatky odrážajúce výšku nákladov za nevyužívanie kapacity musia byť odôvodnené a primerané. Ak PPS nesplní svoj záväzok, je povinný odškodniť účastníka trhu za stratu práv na kapacitu. Na tento účel sa neberú do úvahy žiadne vedľajšie straty. Kľúčové pojmy a metódy na určenie zodpovednosti, ktorá vznikne pri neplnení záväzkov, budú vopred stanovené s ohľadom na finančné dôsledky a podliehajú preskúmaniu príslušným národným regulačným orgánom alebo orgánmi.

3.   Koordinácia

3.1.

Prideľovanie kapacity na prepojovacom vedení sa bude koordinovať a realizovať tak, že príslušní PPS použijú spoločné prideľovacie postupy. V prípadoch, keď sa očakáva, že obchodná výmena medzi dvoma krajinami (PPS) významne ovplyvní podmienky fyzického toku v akejkoľvek tretej krajine (PPS), budú metódy riadenia preťaženia koordinované medzi všetkými takto dotknutými PPS prostredníctvom spoločného postupu riadenia preťaženia. Národné regulačné orgány a PPS zabezpečia, aby žiadny postup riadenia preťaženia s významným vplyvom na fyzické toky elektriny v iných sieťach nebol navrhnutý jednostranne.

3.2.

Spoločná koordinovaná metóda riadenia preťaženia a postup prideľovania kapacity trhu najmenej každý rok, každý mesiac a deň vopred sa bude uplatňovať od 1. januára 2007 medzi krajinami v týchto regiónoch:

a)

severná Európa (t. j. Dánsko, Švédsko, Fínsko, Nemecko a Poľsko),

b)

severozápadná Európa (t. j. Benelux, Nemecko a Francúzsko),

c)

Taliansko (t. j. Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Slovinsko a Grécko),

d)

stredná a východná Európa (t. j. Nemecko, Poľsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Rakúsko a Slovinsko),

e)

juhozápadná Európa (t. j. Španielsko, Portugalsko a Francúzsko),

f)

Veľká Británia, Írsko a Francúzsko,

g)

pobaltské štáty (t. j. Estónsko, Lotyšsko a Litva).

Pri prepojení zahŕňajúcom krajiny, ktoré patria do viacerých regiónov, sa použitá metóda riadenia preťaženia môže líšiť v záujme dosiahnutia kompatibility s metódami používanými v iných regiónoch, do ktorých patria tieto krajiny. V takomto prípade relevantní PPS navrhnú metódu, ktorá bude podliehať preskúmaniu príslušnými regulačnými orgánmi.

3.3.

Regióny uvedené v bode 2.8. môžu prideľovať celú kapacitu prepojovacích vedení prideľovaním deň vopred.

3.4.

Vo všetkých týchto siedmich regiónoch budú definované zlučiteľné postupy riadenia preťaženia s cieľom vytvoriť skutočne integrovaný vnútorný trh s elektrickou energiou. Účastníci trhu nebudú konfrontovaní s nekompatibilnými regionálnymi systémami.

3.5.

S cieľom podpory spravodlivej a efektívnej hospodárskej súťaže a cezhraničného obchodu bude koordinácia medzi PPS v rámci regiónov uvedených v bode 3.2 zahŕňať všetky kroky od výpočtu kapacity a najlepšieho využitia pridelenia po bezpečnú prevádzku siete s jasným stanovením zodpovednosti. Táto koordinácia bude zahŕňať najmä:

a)

použitie spoločného prenosového modelu, ktorý bude účinne riešiť vzájomne závislé fyzické slučkové toky a prihliadať na nezrovnalosti medzi fyzickými a komerčnými tokmi,

b)

pridelenie a určenie kapacity na účinné riešenie vzájomne závislých fyzických slučkových tokov,

c)

totožné záväzky pre držiteľov kapacity spočívajúce v poskytovaní informácií o ich plánovanom využití kapacity, t. j. určení kapacity (pre explicitné aukcie),

d)

totožné časové rámce a časy uzáver,

e)

totožnú štruktúru na prideľovanie kapacity medzi rôznymi časovými rámcami (napr. 1 deň, 3 hodiny, 1 týždeň atď.) a v zmysle predaných kapacitných blokov (množstvo elektriny v MW, MWh atď.),

f)

konzistentný zmluvný rámec s účastníkmi trhu,

g)

overovanie tokov s cieľom dodržania požiadaviek bezpečnosti siete pre prevádzkové plánovanie a pre prevádzku v reálnom čase,

h)

účtovanie a zúčtovanie činností pri riadení preťaženia.

3.6.

Súčasťou koordinácie je aj výmena informácií medzi PPS. Druh, čas a frekvencia výmeny informácií musia byť zlučiteľné s činnosťami uvedenými v bode 3.5 a s fungovaním trhov s elektrickou energiou. Táto výmena informácií musí predovšetkým umožniť PPS čo najlepšie predpovedať celkový stav siete, aby mohli odhadnúť toky vo svojej sieti a dostupné kapacity prepojovacích vedení. Každý PPS, ktorý zhromažďuje informácie v záujme iných PPS, vráti zúčastneným PPS výsledky zhromažďovania údajov.

4.   Harmonogram trhových operácií

4.1.

Pridelenie dostupnej prenosovej kapacity sa uskutoční v dostatočnom časovom predstihu. Pred každým pridelením príslušní PPS spoločne zverejnia kapacitu, ktorá má byť pridelená, pričom v prípade potreby zohľadnia kapacitu uvoľnenú z pevne stanovených prenosových práv, a ak sa to vzťahuje na daný prípad, súvisiace určenia zosieťovania spolu s akýmikoľvek časovými obdobiami, počas ktorých kapacita bude znížená alebo nebude dostupná (napríklad z dôvodu údržby).

4.2.

S plným prihliadnutím na bezpečnosť siete, určenie prenosových práv sa uskutoční v dostatočnom časovom predstihu pred obchodmi uzatváranými deň vopred na všetkých príslušných organizovaných trhoch a pred zverejnením kapacity, ktorá má byť pridelená na základe mechanizmu prideľovania deň vopred alebo v priebehu dňa. Určenia prenosových práv v opačnom smere budú zosieťované s cieľom účinného využitia prepojovacieho vedenia.

4.3.

Následné pridelenia dostupnej prenosovej kapacity v priebehu dňa na deň D sa uskutočnia v dňoch D-1 a D po vydaní harmonogramov indikovanej alebo skutočnej výroby stanovených deň vopred.

4.4.

Pri príprave operácie v sieti deň vopred si PPS vymenia informácie so susediacimi PPS, vrátane ich predpokladanej topológie siete, dostupnosti a predpokladanej produkcie výrobných jednotiek a tokov záťaže s cieľom optimalizácie využívania celkovej siete prostredníctvom prevádzkových opatrení v súlade s pravidlami pre bezpečnú prevádzku siete.

5.   Transparentnosť

5.1.

PPS zverejnia všetky relevantné údaje týkajúce sa dostupnosti siete, prístupu do siete a využívania siete, vrátane správy o mieste výskytu preťaženia a jeho dôvodoch, metód použitých na riadenie preťaženia a plánov na jeho riadenie v budúcnosti.

5.2.

PPS zverejnia všeobecný opis metódy riadenia preťaženia používanej za rôznych okolností na maximalizáciu kapacity dostupnej na trhu a všeobecný model na výpočet kapacity prepojovacích vedení pre rozličné časové rámce vytvorenú na základe skutočného elektrického a fyzického stavu siete. Tento model podlieha preskúmaniu regulačnými orgánmi dotknutých členských štátov.

5.3.

PPS podrobne opíšu a transparentne poskytnú všetkým potenciálnym užívateľom siete používané postupy riadenia preťaženia a prideľovania kapacity spolu s časmi a postupmi týkajúcimi sa podávania žiadostí o kapacitu, opisom ponúkaných produktov a záväzkov i práv PPS, ako aj strany, ktorá získava kapacitu, vrátane zodpovedností vyplývajúcich z nesplnenia záväzkov.

5.4.

Prevádzkové a plánovacie bezpečnostné normy sú neoddeliteľnou súčasťou informácií, ktoré PPS zverejňujú vo verejne dostupnom dokumente. Tento dokument takisto podlieha preskúmaniu národnými regulačnými orgánmi.

5.5.

PPS zverejnia všetky relevantné údaje týkajúce sa cezhraničného obchodu založené na čo najpresnejšej prognóze. Účastníci trhu, ktorých sa to týka, poskytnú PPS v záujme splnenia tejto povinnosti relevantné údaje. Spôsob zverejnenia týchto informácií podlieha preskúmaniu regulačnými orgánmi. PPS zverejnia aspoň:

a)

raz ročne: informácie o dlhodobom vývoji prenosovej infraštruktúry a jeho dopade na cezhraničnú prenosovú kapacitu,

b)

raz mesačne: prognózy prenosovej kapacity dostupnej pre trh zostavené mesiac vopred a rok vopred, pričom zohľadnia všetky relevantné informácie, ktoré sú k dispozícii PPS v čase výpočtu prognózy (napr. dopad letného a zimného obdobia na kapacitu vedení, údržbu siete, dostupnosť výrobných jednotiek atď.),

c)

raz týždenne: prognózy prenosovej kapacity dostupnej pre trh zostavené týždeň vopred, pričom zohľadnia všetky relevantné informácie, ktoré sú k dispozícii PPS v čase výpočtu prognózy, ako je predpoveď počasia, plánovaná údržba siete, dostupnosť výrobných jednotiek atď.,

d)

raz denne: prenosovú kapacitu dostupnú pre trh stanovenú deň vopred a v priebehu dňa pre každú trhovú časovú jednotku, pričom zohľadnia všetky určenia zosieťovania deň vopred, harmonogramy výroby stanovené deň vopred, predpovede dopytu a plánovanú údržbu siete,

e)

celkovú kapacitu, ktorá už bola pridelená, na trhovú časovú jednotku a všetky relevantné podmienky, za ktorých je možné využívať túto kapacitu (napr. dražobná zúčtovacia cena, záväzky týkajúce sa spôsobu využívania kapacity atď.) s cieľom identifikácie akejkoľvek zostávajúcej kapacity,

f)

pridelenú kapacitu čo najskôr po každom pridelení, aj s uvedením zaplatených cien,

g)

celkovú využívanú kapacitu na trhovú časovú jednotku okamžite po určení,

h)

čo najbližšie k reálnemu času: súhrnné realizované obchodné a fyzické toky na trhovú časovú jednotku, vrátane opisu účinkov akýchkoľvek nápravných opatrení, ktoré prijali PPS (ako napríklad obmedzenie) na vyriešenie problémov siete alebo sústavy,

i)

predbežné informácie o plánovaných výpadkoch a následné informácie za predošlý deň o plánovaných a neplánovaných výpadkoch výrobných jednotiek väčších ako 100 MW.

5.6.

Všetky relevantné informácie budú k dispozícii na trhu včas na prerokovanie všetkých transakcií (ako je čas prerokovávania zmlúv o ročných dodávkach pre priemyselných zákazníkov alebo čas, keď treba zaslať ponuky na organizované trhy).

5.7.

PPS zverejnia relevantné informácie o predpokladanom dopyte a o výrobe podľa časových rámcov uvedených v bodoch 5.5. a 5.6. PPS takisto zverejnia relevantné informácie pre potreby cezhraničného vyrovnávacieho trhu.

5.8.

Pri zverejnení prognóz budú takisto zverejnené následne zreálnené hodnoty prognostických informácií v časovom období nasledujúcom po časovom období, na ktoré sa vzťahuje prognóza, alebo najneskôr v nasledujúci deň (D+1).

5.9.

Všetky informácie, ktoré PPS zverejnia, budú voľne k dispozícii v ľahko dostupnej forme. Všetky údaje budú takisto prístupné prostredníctvom primeraných a štandardizovaných prostriedkov výmeny informácií, ktoré je potrebné definovať v úzkej spolupráci s účastníkmi trhu. Údaje budú zahŕňať informácie o minulých časových obdobiach s minimálnou dĺžkou dvoch rokov, aby prístup k týmto údajom mali aj subjekty, ktoré ešte len vstupujú na trh.

5.10.

PPS si budú pravidelne vymieňať súbor dostatočne presných údajov o sieti a toku záťaže, aby bolo možné uskutočniť výpočty toku záťaže pre každého PPS v jeho príslušnej oblasti. Rovnaký súbor údajov bude na požiadanie sprístupnený regulačným orgánom a Komisii. Regulačné orgány a Európska komisia zabezpečia, aby samotné regulačné orgány a Komisia a akýkoľvek poradný subjekt, ktorý pre ne vykonáva analytické práce na základe týchto údajov, dodržiavali mlčanlivosť v súvislosti s týmto súborom údajov.

6.   Použitie príjmov z preťaženia

6.1.

Postupy riadenia preťaženia spojené s vopred špecifikovaným časovým rámcom môžu produkovať príjem iba v prípade preťaženia vzniknutého v tomto časovom rámci, okrem prípadu nových prepojovacích vedení, pre ktoré platí výnimka podľa článku 7 tohto nariadenia. Postup rozdeľovania týchto príjmov podlieha preskúmaniu regulačnými orgánmi a tento postup nesmie skresľovať prideľovací postup v prospech ktorejkoľvek strany, ktorá žiada o kapacitu alebo elektrickú energiu, ani odrádzať od znižovania preťaženia.

6.2.

Národné regulačné orgány budú postupovať transparentne, pokiaľ ide o použitie príjmov vyplývajúcich z prideľovania kapacity prepojovacích vedení.

6.3.

Príjem z preťaženia sa rozdelí medzi príslušných PPS podľa kritérií dohodnutých medzi príslušnými PPS a preskúmaných príslušnými regulačnými orgánmi.

6.4.

PPS vopred jasne stanovia spôsob použitia akéhokoľvek príjmu z preťaženia, ktorý môžu získať, a budú poskytovať správy o skutočnom použití tohto príjmu. Regulačné orgány preveria, či je toto použitie v súlade s týmto nariadením a týmito usmerneniami, a či je celková výška príjmu z preťaženia vyplývajúceho z pridelenia kapacity prepojovacích vedení určená na jeden alebo viaceré z troch účelov uvedených v článku 16 ods. 6 tohto nariadenia.

6.5.

Regulačné orgány každoročne do 31. júla zverejnia správu, v ktorej bude uvedená suma príjmu získaného za obdobie 12 mesiacov až do 30. júna toho istého roka a spôsob použitia predmetných príjmov, spolu s overením, či je tento spôsob použitia v súlade s týmto nariadením a týmito usmerneniami a či je celková suma príjmu z preťaženia určená na jeden alebo viaceré z troch predpísaných účelov.

6.6.

Použitie príjmu z preťaženia na investície s cieľom udržania alebo zvýšenia kapacity prepojovacích vedení sa prednostne pridelí špecifickým vopred definovaným projektom, ktoré prispievajú k zmierneniu existujúceho súvisiaceho preťaženia a ktoré je možné takisto realizovať v primeranom čase, najmä z hľadiska povoľovacieho procesu.


(1)  Prevádzková bezpečnosť znamená „udržiavanie prenosovej sústavy v dohodnutých bezpečnostných limitoch“.


PRÍLOHA II

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (ES) č. 1228/2003

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 1

Článok 2

Článok 2

Článok 3

Článok 4

Článok 5

Článok 6

Článok 7

Článok 8

Článok 9

Článok 10

Článok 11

Článok 12

Článok 3

Článok 13

Článok 4

Článok 14

Článok 5

Článok 15

Článok 6

Článok 16

Článok 7

Článok 17

Článok 8

Článok 18

Článok 9

Článok 19

Článok 10

Článok 20

Článok 11

Článok 21

Článok 12

Článok 22

Článok 13

Článok 23

Článok 14

Článok 24

Článok 25

Článok 15

Článok 26

Príloha

Príloha I


ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

I.   ÚVOD

1.

Návrh nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1228/2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie, predložila Komisia 19. septembra 2007 na základe článku 95 zmluvy v balíku spolu so štyrmi ďalšími návrhmi týkajúcimi sa vnútorného trhu s energiou.

2.

Výbor regiónov zaujal stanovisko k celému balíku 10. apríla 2008 (1) a Európsky hospodársky a sociálny výbor 22. apríla 2008 (2).

3.

Európsky parlament prijal svoje stanovisko (3) v prvom čítaní 18. júna 2008, pričom v ňom schválil 32 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Komisia pozmenený návrh nepredložila.

4.

Rada prijala 9. januára 2009 spoločnú pozíciu v súlade s článkom 251 zmluvy, a to v podobe prepracovaného nariadenia.

II.   CIEĽ NÁVRHU

5.

Návrh je súčasťou tretieho balíka o vnútornom trhu s energiou, ktorý tvorí spolu so smernicou o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou, nariadením o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, smernicou o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom a nariadením, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky. Jeho cieľom je prispieť k vytvoreniu dobre fungujúceho vnútorného trhu s elektrinou tým, že sa ním zavádza najmä:

zvýšenie spolupráce a koordinácie medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav okrem iného prostredníctvom zriadenia Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO) pre elektrinu,

zlepšenie požiadaviek na transparentnosť.

III.   ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

6.   Všeobecné poznámky

6.1.

Rada považuje za efektívnejšie, transparentnejšie a ústretovejšie voči čitateľom, ako aj vhodné z hľadiska koherentnosti s nariadením (ES) č. 1228/2003, aby sa pre nové nariadenie zvolila forma prepracovania. Rada však v rámci tohto prístupu v plnej miere rešpektovala všeobecnú zásadu, podľa ktorej menila a dopĺňala návrh Komisie tak, že neotvárala žiadne ustanovenia, ktoré neboli súčasťou návrhu Komisie, pokiaľ takéto zásahy nevyplývali zo zmien, ktoré do návrhu sama zaviedla, alebo pokiaľ nešlo o zmeny odkazov spôsobené prečíslovaním článkov atď. V rozsahu, v ktorom to bolo možné, Rada dodržiavala prístup Komisie, čo sa týka rovnakého zaobchádzania v odvetviach elektriny a plynu.

Komisia akceptovala všetky zmeny návrhu zo strany Rady.

6.2.

Pokiaľ ide o 32 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prijatých Európskym parlamentom vrátane jedného ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, Rada sa pri niektorých s Komisiou zhodla a:

schválila týchto sedem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov,

v celom rozsahu: 12,

čiastočne/v zásade: 11, 15, 18, 24, 29 a 32,

a

zamietla týchto šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov: 5, 13, 19, 26, 27 a 30, a to z vecných alebo formálnych dôvodov alebo z dôvodu jednotnosti.

6.3.

Rada sa pri niektorých s Komisiou nezhodla a:

schválila jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh: 23 (čiastočne),

a

zamietla týchto 18 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov: 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 14, 17, 20, 21, 22, 25, 28, 31 a ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

7.   Osobitné poznámky

7.1.

Pokiaľ ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy EP, pri ktorých sa Rada nezhodla s Komisiou:

a)

Rada akceptovala pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 čiastočne, pretože sa domnieva, že za určitých podmienok a s určitým obmedzením by malo byť možné zahrnúť príjmy z preťaženia do výpočtu sieťových taríf.

b)

Rada zamietla 18 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených vyššie (bod 6.3) z týchto dôvodov:

i)

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nie sú potrebné, nemajú pridanú hodnotu, najmä pretože sa dané otázky čiastočne/uspokojivo upravujú v iných častiach návrhu, alebo znenie v návrhu Komisie je uspokojivé: pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1, 2, 3, 4; pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 7 a 8 sú nadbytočné; záležitosť, ktorej sa týka ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, už upravuje článok 8 (ods. 8 + 9).

ii)

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh prináša znenie, ktoré nie je vzhľadom na úlohu regulačných orgánov vhodné, okrem iného pretože úlohy a právomoci týchto orgánov sú stanovené v smernici o elektrine: pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9; pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 (Rada okrem toho presunula článok o maloobchodných trhoch do smernice o elektrine); pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20, 31.

iii)

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6, pretože nie je úlohou Komisie vypracovávať plány týkajúce sa prenosovej siete.

iv)

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 14 a 21 zavádzajú znenie, ktoré nekorešponduje s úlohou, ktorú Rada dáva agentúre; okrem toho nie je z právneho hľadiska vhodné, aby agentúra prijímala alebo schvaľovala sieťové poriadky alebo prijímala rozhodnutia so všeobecným rozsahom pôsobnosti.

v)

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17, pretože konzultácie (článok 10) by mala uskutočňovať sieť ENTSO; konzultácie, ktorú má uskutočňovať agentúra, sa týka článok 6.

vi)

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 nie je vhodný, pretože nadmernej regulácii by sa malo zabrániť.

vi)

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25, pretože na udeľovanie výnimiek by sa mal zachovať obdobný postup ako postup predpokladaný pre plyn (článok 35 smernice o plyne).

vii)

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 prekračuje rozsah pôsobnosti nariadenia a členským štátom ukladá úlohy, ktoré by mali plniť PPS.

7.2

Pokiaľ ide o návrh Komisie, Rada zaviedla aj niektoré ďalšie zmeny (vecné a/alebo formálne); z nich najdôležitejšie sú:

a)

Certifikácia PPS

Rada považovala za vhodné, aby sa časť certifikačného postupu, v ktorej sa vymedzuje úloha Komisie v rámci tohto postupu, presunula zo smernice o elektrine do nového článku 3 tohto nariadenia.

b)

Vypracúvanie a úpravy sieťových poriadkov

Rada považovala za vhodné, aby sa podrobnejšie stanovil postup vypracúvania sieťových poriadkov (článok 6) a ďalší – kratší – postup úpravy sieťových poriadkov (článok 7). Týmito článkami sa nahradil článok 2e návrhu Komisie. Rada jasne stanovila agentúre úlohu, ktorou je vypracúvanie nezáväzných rámcových usmernení ako základu pre sieťové poriadky, ktoré vypracuje ENTSO, preskúmanie návrhov sieťových poriadkov a posudzovanie navrhovaných úprav sieťových poriadkov. Komisia môže v prípade potreby prijať tieto poriadky komitologickým postupom, aby sa stali záväzné (pozri odôvodnenie 6).

c)

Monitorovanie agentúrou

Rada vkladá dva odseky, ktorými ustanovuje monitorovaciu úlohu agentúry s ohľadom na vykonávanie sieťových poriadkov sieťou ENTSO (článok 9 ods. 1 druhý a tretí pododsek).

d)

Výnimky pre nové prepojovacie vedenia

V súvislosti s udeľovaním výnimiek pre nové prepojovacie vedenia medzi členskými štátmi (článok 17) Rada považuje za vhodné, aby agentúra konala len vtedy, keď sa dotknuté národné regulačné orgány nedohodnú alebo keď agentúre predložia spoločnú žiadosť (odsek 5). Členské štáty by okrem toho mali mať možnosť ustanoviť, že formálne rozhodnutie o výnimke prijíma na základe stanoviska regulačného orgánu iný relevantný orgán členského štátu (odsek 6).

e)

Maloobchodné trhy

Rada považovala za vhodné, aby sa prepracovalo znenie článku o maloobchodných trhoch, pričom sa okrem iného vypustil odkaz na cezhraničné záležitosti, a aby sa článok presunul z nariadenia o elektrine (článok 7a návrhu Komisie) do smernice (nový článok 40).

f)

Iné body

Rada považuje za vhodné používať termín „plán rozvoja siete“ namiesto termínu „investičný plán“ a upresniť, že tieto plány sú nezáväzné [článok 8 ods. 3 písm. b)].

Rada v súlade s formátom prepracovania zaviedla nový článok, ktorým sa platný legislatívny akt zrušuje (článok 25).


(1)  Ú. v. EÚ C 172, 5.7.2008, s. 55.

(2)  Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 23.

(3)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 75/38


SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 12/2009

prijatá Radou 9. januára 2009

na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2009 z … o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005

(Text s významom pre EHP)

(2009/C 75 E/03)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Cieľom vnútorného trh so zemným plynom, ktorý sa postupne zavádza od roku 1999, je ponúknuť všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve, či ide o občanov alebo podniky, skutočný výber, nové obchodné príležitosti a zvýšiť objem cezhraničného obchodu v snahe získať výhody vyplývajúce z vyššej efektívnosti, konkurenčných cien a vyšších štandardov služieb a prispieť k bezpečnosti dodávok a trvalej udržateľnosti.

(2)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (4) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1775/2005 z 28. septembra 2005 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn (5) významne prispeli k vytvoreniu takéhoto vnútorného trhu so zemným plynom.

(3)

Skúsenosti získané pri vykonávaní a monitorovaní prvého súboru usmernení pre osvedčenú prax prijatých Európskym fórom pre reguláciu plynu v roku 2002 (Madridské fórum) ukazujú, že aby sa zabezpečilo úplné vykonávanie pravidiel ustanovených v uvedených usmerneniach vo všetkých členských štátoch a poskytla minimálna záruka dodržiavania podmienok rovnakého prístupu na trh v praxi, je potrebné zabezpečiť ich právnu vymáhateľnosť.

(4)

Druhý súbor spoločných pravidiel s názvom „Druhé usmernenia pre osvedčenú prax“ bol prijatý na zasadnutí Madridského fóra 24. a 25. septembra 2003 a účelom tohto nariadenia je na základe týchto druhých usmernení ustanoviť základné zásady a pravidlá pre prístup do sietí a pre prístupové služby pre tretie strany, pre riadenie preťaženia, transparentnosť, vyvažovanie a obchodovanie s právami na kapacitu.

(5)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/…/ES z … o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (6) umožňuje existenciu kombinovaného prevádzkovateľa prepravnej a distribučnej siete. Preto si pravidlá ustanovené v tomto nariadení nevyžadujú zmenu organizácie národných prepravných a distribučných sietí, ktoré sú v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice 2009/…/ES.

(6)

Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia patria aj vysokotlakové plynovody, ktoré sa primárne nepoužívajú na miestnu distribúciu a ktorými sú miestni distribútori pripojení k plynárenskej sieti.

(7)

Je potrebné špecifikovať kritériá, podľa ktorých sa určujú tarify za prístup do siete, aby sa zabezpečil ich úplný súlad so zásadou nediskriminácie a potrebou dobre fungujúceho vnútorného trhu a aby sa plne zohľadnila potreba integrity siete a skutočne vynaložené náklady, pokiaľ zodpovedajú nákladom efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa siete a sú transparentné, vrátane primeranej návratnosti investícií a aby sa podľa vhodnosti zohľadňovali aj výsledky porovnávania taríf regulačnými orgánmi.

(8)

Pri výpočte taríf za prístup do sietí je dôležité zohľadniť skutočne vynaložené náklady, pokiaľ zodpovedajú nákladom efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa siete, a sú transparentné, ako aj potrebu zabezpečiť primeranú návratnosť investícií a stimuly na výstavbu novej infraštruktúry. V tomto ohľade a najmä, ak bude existovať účinná konkurencia paralelných plynovodov, budú výsledky porovnávania taríf regulačnými orgánmi relevantným faktorom.

(9)

Využívanie trhových mechanizmov, ako napr. aukcií, na určovanie taríf, musí byť zlučiteľné s ustanoveniami smernice 2009/…/ES.

(10)

Na poskytovanie spoločného minimálneho štandardu v oblasti prístupu v praxi v celom Spoločenstve, na zabezpečenie dostatočnej kompatibility prístupových služieb pre tretie strany a zabezpečenie využívania výhod vyplývajúcich z dobre fungujúceho vnútorného trhu so zemným plynom je potrebný spoločný minimálny súbor prístupových služieb pre tretie strany.

(11)

V súčasnosti však existujú prekážky, ktoré bránia tomu, aby sa v Spoločenstve mohol predávať plyn za rovnakých podmienok, bez diskriminácie alebo znevýhodnenia. Vo všetkých členských štátoch zatiaľ nie je zabezpečený najmä nediskriminačný prístup k sieti a rovnako účinná úroveň regulačného dohľadu.

(12)

V oznámení Komisie z 10. januára 2007 s názvom „Energetická politika pre Európu“ sa zdôraznil význam dobudovania vnútorného trhu so zemným plynom a vytvorenia rovnakých podmienok pre všetky plynárenské podniky v Spoločenstve. Oznámenia Komisie z 10. januára 2007 s názvom „Vyhliadky vnútorného trhu s plynom a elektrickou energiou“ a „Vyšetrovanie podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 1/2003 v odvetviach plynárenstva a elektrickej energie v Európe (záverečná správa)“ ukázali, že súčasné pravidlá a opatrenia neposkytujú potrebný rámec na dosiahnutie cieľa, ktorým je dobre fungujúci vnútorný trh.

(13)

Okrem toho, že sa bude dôkladne vykonávať platný regulačný rámec, by sa mal v súlade s týmito oznámeniami upraviť regulačný rámec vnútorného trhu so zemným plynom ustanovený v nariadení (ES) č. 1775/2005.

(14)

Potrebná je najmä zvýšená spolupráca a koordinácia medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí, aby sa zabezpečilo vypracúvanie sieťových predpisov pre poskytovanie a riadenie účinného cezhraničného prístupu k prepravným sieťam a zaručilo koordinované plánovanie dostatočne zamerané na budúcnosť a zdravý technický vývoj prepravných sietí v Spoločenstve pri riadnom zohľadnení životného prostredia. Sieťové predpisy by mali byť v súlade s nezáväznými rámcovými usmerneniami vypracovanými Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky zriadenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2009 (6) (ďalej len „agentúra“). Agentúra by sa mala podieľať na preskúmavaní návrhov sieťových predpisov vrátane ich súladu s nezáväznými rámcovými usmerneniami a mala byť mať možnosť ich odporúčať Komisii na prijatie. Agentúra by mala tiež posudzovať navrhované úpravy sieťových predpisov a mala by mať možnosť odporúčať Komisii ich prijatie. Prevádzkovatelia prepravných sietí by mali prevádzkovať svoje siete v súlade s týmito sieťovými predpismi.

(15)

S cieľom zabezpečiť optimálne riadenie prepravnej siete pre plyn v Spoločenstve by sa mala zriadiť Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ďalej len „ENTSO pre plyn“). Svoje úlohy by mala ENTSO pre plyn vykonávať v súlade s predpismi Spoločenstva o hospodárskej súťaži, ktoré naďalej platia pre rozhodnutia ENTSO pre plyn. Úlohy siete ENTSO pre plyn by mali byť dostatočne vymedzené a spôsob práce by mal byť taký, aby sa zabezpečila efektívnosť, reprezentatívnosť a transparentnosť. Cieľom sieťových predpisov pripravených sieťou ENTSO pre plyn nie je nahradiť potrebné národné sieťové predpisy určené pre záležitosti, ktoré nemajú cezhraničný rozmer. Vzhľadom na to, že pokrok možno účinnejšie dosiahnuť prostredníctvom regionálneho prístupu, prevádzkovatelia prepravných sietí by mali vytvoriť v rámci celkovej štruktúry spolupráce regionálne štruktúry, čím sa zabezpečí kompatibilita výsledkov na regionálnej úrovni so sieťovými predpismi a nezáväznými 10-ročnými plánmi rozvoja siete na úrovni Spoločenstva. Spolupráca v rámci takýchto regionálnych štruktúr si vyžaduje účinné oddelenie sieťových činností od ťažby a dodávok. Regionálna spolupráca medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí v prípade absencie takéhoto oddelenia vedie k riziku konania v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže.

(16)

Práca, ktorú bude ENTSO pre plyn vykonávať, bude mať vplyv na všetkých účastníkov trhu. Preto sú nevyhnutné efektívne konzultácie, pri ktorých by mali dôležitú úlohu zohrávať existujúce štruktúry, ako je napr. Európske združenie pre racionalizáciu výmeny energie, národní regulátori alebo agentúra, vytvorené na ich uľahčenie a racionalizáciu.

(17)

Na podporu hospodárskej súťaže prostredníctvom likvidných veľkoobchodných trhov s plynom je dôležité, aby sa s plynom mohlo obchodovať nezávisle od miesta, na ktorom sa v rámci siete nachádza. Jediný spôsob, ako to dosiahnuť, je poskytnúť užívateľom siete voľnosť nezávisle si rezervovať vstupnú a výstupnú kapacitu, čím sa zabezpečí preprava plynu cez oblasti, a nie podľa zmluvne dohodnutých trás. Väčšina zainteresovaných strán už na 6. zasadnutí Madridského fóra 30. až 31. októbra 2002 vyjadrila názor, že kvôli uľahčeniu rozvoja hospodárskej súťaže uprednostňujú siete so vstupno-výstupným tarifným systémom. Tarify by nemali závisieť od prepravnej trasy, a preto by sa tarify stanovené pre jeden alebo viacero vstupných bodov nemali viazať na tarify stanovené pre jeden alebo viacero výstupných bodov a naopak.

(18)

Odkazy na harmonizované zmluvy o preprave v kontexte nediskriminačného prístupu prevádzkovateľov prepravných sietí k sieti neznamenajú, že podmienky v zmluvách o preprave určitého prevádzkovateľa siete v niektorom členskom štáte musia byť rovnaké ako podmienky iného prevádzkovateľa prepravnej siete v tom istom členskom štáte alebo inom členskom štáte, čo sa nevzťahuje na prípadné minimálne požiadavky, ktoré musia byť zahrnuté do všetkých zmlúv o preprave.

(19)

V plynárenských sieťach dochádza k značnému zmluvnému preťaženiu. Zásady riadenia preťaženia a zásady prideľovania kapacity pre nové alebo novouzavreté zmluvy sú preto založené na uvoľňovaní nevyužitej kapacity tak, že sa užívateľom siete umožní prenájom alebo ďalší predaj ich zmluvných kapacít a prevádzkovateľom prepravných sietí uloží povinnosť ponúknuť nevyužité kapacity na trhu, a to minimálne jeden deň vopred a na prerušiteľnom základe. Vzhľadom na veľký podiel už uzatvorených zmlúv a na potrebu vytvoriť skutočne rovnaké podmienky pre užívateľov novej a už pridelenej kapacity by sa tieto zásady mali uplatňovať na všetky zmluvné kapacity vrátane už uzatvorených zmlúv.

(20)

Napriek tomu, že fyzické preťaženie sietí je v súčasnosti v Spoločenstve problémom zriedkakedy, môže sa ním stať v budúcnosti. Preto je dôležité ustanoviť základné zásady prideľovania preťaženej kapacity v takýchto podmienkach.

(21)

Monitorovanie trhu, ktoré v posledných rokoch vykonali národné regulačné orgány a Komisia, ukázalo, že súčasné požiadavky na transparentnosť a pravidlá prístupu k infraštruktúre nie sú postačujúce.

(22)

Aby mohli všetci účastníci trhu posúdiť celkový stav dopytu a ponuky a určiť dôvody pohybu veľkoobchodných cien, je potrebné zabezpečiť rovnaký prístup k informáciám týkajúcim sa fyzického stavu siete. To zahŕňa presnejšie informácie o dopyte a ponuke, kapacite siete, tokoch a údržbe, vyvažovaní a dostupnosti a využívaní skladovania. Význam týchto informácií pre fungovanie trhu si vyžaduje zmiernenie existujúcich obmedzení pri zverejňovaní informácií z dôvodu ich dôverného charakteru.

(23)

Požiadavky na dôvernosť citlivých obchodných informácií sú však osobitne dôležité v prípadoch, keď ide o strategické obchodné údaje podniku, keď zásobník využíva len jeden užívateľ alebo keď ide o informácie z výstupných bodov v rámci siete alebo podsiete, ku ktorým nie je pripojená iná prepravná alebo distribučná sieť, ale len jeden koncový priemyselný odberateľ, ak by zo zverejnenia týchto údajov a informácií vyplývali dôverné informácie o výrobnom procese tohto odberateľa.

(24)

V záujme posilnenia dôvery v trh si musia byť jeho účastníci istí, že zneužívajúce správanie možno sankcionovať. Príslušné orgány by mali mať možnosť účinne vyšetriť obvinenia zo zneužívania trhu. Preto je potrebné, aby príslušné orgány mali prístup k údajom o prevádzkových rozhodnutiach dodávateľských podnikov. Na trhu s plynom sa všetky tieto rozhodnutia oznamujú prevádzkovateľom sietí vo forme rezervácií kapacít, nominácií a realizovaných tokov. Prevádzkovatelia sietí by mali istý stanovený čas tieto informácie uchovávať, aby boli dispozícii pre príslušné orgány.

(25)

Prístup k zásobníkom plynu a zariadeniam na skvapalnený zemný plyn („LNG“) je nedostatočný, a preto je potrebné zlepšiť príslušné predpisy. Na základe monitorovania Európskou skupinou regulačných orgánov pre elektrickú energiu a zemný plyn sa dospelo k záveru, že dobrovoľné usmernenia pre prevádzkovateľov sietí zásobníkov týkajúce sa osvedčených postupov v oblasti prístupu tretích strán, odsúhlasené všetkými zainteresovanými stranami na Madridskom fóre, sa uplatňujú nedostatočným spôsobom, a preto sa musia stať záväznými.

(26)

Nediskriminačné a transparentné vyvažovacie systémy pre plyn, ktoré prevádzkujú prevádzkovatelia prepravných sietí, sú dôležité mechanizmy najmä pre nových účastníkov trhu, ktorí môžu mať väčšie ťažkosti pri vyvažovaní portfólia svojho celkového predaja, ako spoločnosti, ktoré sa už etablovali v rámci príslušného trhu. Preto je potrebné ustanoviť pravidlá, ktorými sa zabezpečí, že prevádzkovatelia prepravných sietí používajú takéto mechanizmy spôsobom, ktorý je v súlade s podmienkami nediskriminačného, transparentného a efektívneho prístupu k sieti.

(27)

Obchodovanie s právami na primárnu kapacitu je dôležitou súčasťou budovania konkurencieschopného trhu a vytvárania likvidity. Týmto nariadením by sa preto mali ustanoviť základné pravidlá takéhoto obchodovania.

(28)

Národné regulačné orgány by mali zabezpečiť dodržiavanie pravidiel obsiahnutých v tomto nariadení a usmernení prijatých na jeho základe.

(29)

V usmerneniach, ktoré tvoria prílohu k tomuto nariadeniu, sú na základe vyššie uvedeného druhého súboru usmernení pre osvedčenú prax vymedzené špecifické podrobné vykonávacie pravidlá. Podľa vhodnosti sa tieto pravidlá budú časom rozvíjať, pričom sa zohľadnia rozdiely vo vnútroštátnych plynárenských sieťach.

(30)

Pri navrhovaní zmien usmernení ustanovených v prílohe k tomuto nariadeniu by mala Komisia zabezpečiť predchádzajúce konzultácie so všetkými príslušnými stranami, ktorých sa usmernenia týkajú, zastúpenými odbornými organizáciami, a členskými štátmi v Madridskom fóre.

(31)

Členské štáty a príslušné vnútroštátne orgány by mali byť povinné poskytovať Komisii relevantné informácie. Komisia by mala s týmito informáciami zaobchádzať ako s dôvernými.

(32)

Týmto nariadením a usmerneniami prijatými v súlade s týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie predpisov Spoločenstva o hospodárskej súťaži.

(33)

Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7).

(34)

Komisia by mala byť splnomocnená najmä na ustanovenie a prijímanie usmernení potrebných na zabezpečenie minimálneho stupňa harmonizácie požadovanej na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolu ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(35)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie spravodlivých pravidiel v oblasti podmienok prístupu k prepravných sieťam zemného plynu, zásobníkom a zariadeniam LNG, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy prijať opatrenia. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(36)

Vzhľadom na rozsah zmien a doplnení, ktoré sa majú vykonať v nariadení (ES) č. 1775/2005, je kvôli jasnosti a racionalizácii žiaduce, aby sa dotknuté ustanovenia prepracovali a spojili do jedného textu v novom nariadení,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Cieľom tohto nariadenia je:

a)

stanoviť nediskriminačné pravidlá pre podmienky prístupu k prepravným sieťam zemného plynu pri zohľadnení špecifík národných a regionálnych trhov a so zámerom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu s plynom;

b)

vytvoriť nediskriminačné pravidlá pre podmienky prístupu k zariadeniam LNG a zásobníkom pri zohľadnení osobitostí národných a regionálnych trhov; a

c)

uľahčiť vývoj dobre fungujúceho a transparentného veľkoobchodného trhu s vysokou úrovňou bezpečnosti dodávok plynu. Ustanovuje mechanizmy na harmonizáciu pravidiel pre cezhraničné výmeny plynu.

Ciele uvedené v prvom pododseku tohto článku zahŕňajú stanovenie harmonizovaných zásad pre tarify za prístup do siete, ale nie k zásobníkom, alebo metód ich výpočtu, vytvorenie prístupových služieb pre tretie strany a vytvorenie harmonizovaných zásad prideľovania kapacity a riadenia preťaženia, určenie požiadaviek na transparentnosť, pravidiel vyvažovania a poplatkov za odchýlky a uľahčenie obchodovania s kapacitami.

S výnimkou článku 19 ods. 4 sa toto nariadenie uplatňuje len na zásobníky, na ktoré sa vzťahuje článok 32 ods. 3 alebo 4 smernice 2009/…/ES.

Na účely vykonávania jednej alebo viacerých činností, ktoré v bežných prípadoch vykonáva prevádzkovateľ prepravnej siete, môžu členské štáty v súlade so smernicou 2009/…/ES zriadiť subjekt alebo orgán, ktorý sa riadi požiadavkami tohto nariadenia. Tento subjekt alebo orgán podlieha certifikácii v súlade s článkom 3 tohto nariadenia a určeniu v súlade s článkom 10 smernice 2009/…/ES.

Článok 2

Vymedzenia pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„preprava“ je doprava zemného plynu cez sieť, ktorú tvoria najmä vysokotlakové plynovody a ktorá nie je ťažobnou sieťou ani časťou vysokotlakového plynovodu používaného primárne na miestnu distribúciu zemného plynu, s cieľom dodať plyn odberateľom, ktorá však nezahŕňa samotnú dodávku;

2.

„zmluva o preprave“ je zmluva, ktorú prevádzkovateľ prepravnej siete uzavrel s užívateľom siete s cieľom vykonať prepravu;

3.

„kapacita“ je maximálny prietok, na ktorý má užívateľ siete nárok podľa ustanovení zmluvy o preprave, vyjadrený v metroch kubických za časovú jednotku alebo v energetickej jednotke za časovú jednotku;

4.

„nevyužitá kapacita“ je pevná kapacita, ktorú získal užívateľ siete na základe zmluvy o preprave, ale ktorú tento užívateľ nenominoval v lehote stanovenej v zmluve;

5.

„riadenie preťaženia“ je riadenie portfólia kapacít prevádzkovateľa prepravnej siete s cieľom optimálne a maximálne využiť technickú kapacitu a včas zistiť budúce body preťaženia a nasýtenia;

6.

„sekundárny trh“ je trh, na ktorom sa obchoduje s kapacitou mimo primárneho trhu;

7.

„nominácia“ je predchádzajúce hlásenie užívateľa siete podané prevádzkovateľovi prepravnej siete o skutočnom prietoku, ktorý chce užívateľ siete vtlačiť do siete alebo z nej odobrať;

8.

„renominácia“ je následné oznámenie opravenej nominácie;

9.

„integrita siete“ je každá situácia prepravnej siete vrátane potrebných prepravných zariadení, keď sa tlak a kvalita zemného plynu nachádzajú medzi minimálnou a maximálnou hranicou stanovenou prevádzkovateľom prepravnej siete, takže je preprava zemného plynu z technického hľadiska zaručená;

10.

„vyvažovacie obdobie“ je obdobie, v ktorom sa odber množstva zemného plynu, vyjadrený v energetických jednotkách, musí vyrovnať každým užívateľom siete prostredníctvom vtlačenia rovnakého množstva zemného plynu do prepravnej siete v súlade so zmluvou o preprave alebo sieťovým predpisom;

11.

„užívateľ siete“ je odberateľ alebo potenciálny odberateľ prevádzkovateľa prepravnej siete a samotní prevádzkovatelia prepravných sietí, pokiaľ ním potrebujú byť na výkon svojich činností vo vzťahu k preprave;

12.

„prerušiteľné služby“ sú služby, ktoré prevádzkovateľ prepravnej siete ponúka v súvislosti s prerušiteľnou kapacitou;

13.

„prerušiteľná kapacita“ je kapacita prepravy plynu, ktorú môže prevádzkovateľ prepravnej siete prerušiť podľa podmienok ustanovených v zmluve o preprave;

14.

„dlhodobé služby“ sú služby ponúkané prevádzkovateľom prepravnej siete na obdobie najmenej jedného roka;

15.

„krátkodobé služby“ sú služby, ktoré prevádzkovateľ prepravnej siete ponúka na obdobie kratšie ako jeden rok;

16.

„pevná kapacita“ je kapacita prepravy plynu, ktorú prevádzkovateľ prepravnej siete zmluvne zaručuje ako neprerušiteľnú;

17.

„pevné služby“ sú služby, ktoré prevádzkovateľ prepravnej siete ponúka v súvislosti s pevnou kapacitou;

18.

„technická kapacita“ je maximálna pevná kapacita, ktorú môže prevádzkovateľ prepravnej siete ponúknuť užívateľom siete pri zohľadnení integrity siete a prevádzkových požiadaviek prepravnej siete;

19.

„zmluvná kapacita“ je kapacita, ktorú prevádzkovateľ prepravnej siete pridelil užívateľovi siete prostredníctvom zmluvy o preprave;

20.

„dostupná kapacita“ je tá časť technickej kapacity, ktorá nie je pridelená a je v danom čase dostupná v sieti;

21.

„zmluvné preťaženie“ je situácia, keď je úroveň dopytu po pevnej kapacite vyššia ako technická kapacita;

22.

„primárny trh“ je trh, na ktorom s kapacitou obchoduje priamo prevádzkovateľ prepravnej siete;

23.

„fyzické preťaženie“ je situácia, keď je úroveň dopytu po skutočnej dodávke v určitom časovom okamihu vyššia ako technická kapacita;

24.

„kapacita zariadenia LNG“ je kapacita terminálu LNG na skvapalňovanie zemného plynu alebo dovoz, vykládku, doplnkové služby a dočasné uskladnenie a spätné splyňovanie LNG;

25.

„pracovný objem“ je objem plynu, ktorý môže užívateľ zásobníka využívať na skladovanie plynu;

26.

„ťažobný výkon“ je množstvo plynu, ktoré je užívateľ zásobníka oprávnený ťažiť zo zásobníka;

27.

„vtlačný výkon“ je množstvo plynu, ktoré je užívateľ zásobníka oprávnený vtlačiť do zásobníka;

28.

„uskladňovacia kapacita“ je kombinácia pracovného objemu, vtlačného výkonu a ťažobného výkonu.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté vymedzenia pojmov v odseku 1 tohto článku, sa uplatňujú aj vymedzenia pojmov uvedené v článku 2 smernice 2009/…/ES relevantné z hľadiska uplatňovania tohto nariadenia, s výnimkou vymedzenia pojmu prepravy v bode 3 uvedeného článku.

Vymedzenia pojmov v odseku 1 bodoch 3 až 23 tohto článku týkajúce sa prepravy sa analogicky uplatňujú aj na zásobníky a zariadenia LNG.

Článok 3

Certifikácia prevádzkovateľov prepravnej siete

1.   Komisia preskúma oznámenie o rozhodnutí o certifikácii prevádzkovateľa prepravnej siete podľa článku 10 ods. 6 smernice 2009/…/ES, akonáhle jej ho doručia. Komisia do dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto oznámenia doručí príslušnému národnému regulačného orgánu svoje stanovisko o dodržaní ustanovení článku 10 ods. 2 alebo článku 11 a článku 9 smernice 2009/…/ES.

Pri príprave stanoviska uvedeného v prvom pododseku si môže Komisia vyžiadať od agentúry stanovisko k rozhodnutiu národného regulačného orgánu. V takomto prípade sa dvojmesačná lehota uvedená v prvom pododseku predlžuje o ďalšie dva mesiace.

Ak Komisia v lehote uvedenej v prvom alebo druhom pododseku nevydá stanovisko, považuje sa to za nevznesenie námietok voči rozhodnutiu regulačného orgánu.

2.   Národný regulačný orgán prijme do dvoch mesiacov od doručenia stanoviska Komisie svoje konečné rozhodnutie ohľadom certifikácie prevádzkovateľa prepravnej siete, pričom v najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko Komisie. Rozhodnutie regulačného orgánu a stanovisko Komisie sa uverejňujú spoločne.

3.   Regulačné orgány a/alebo Komisia môžu kedykoľvek počas tohto postupu od prevádzkovateľov prepravných sietí a/alebo podnikov, ktoré vykonávajú ťažobnú alebo dodávateľskú činnosť, žiadať akékoľvek informácie dôležité pre plnenie svojich úloh podľa tohto článku.

4.   Regulačné orgány a Komisia zachovávajú dôvernosť citlivých obchodných informácií.

5.   Komisia môže prijať usmernenia ustanovujúce podrobný postup, ktorý sa má dodržiavať pri uplatňovaní odsekov 1 a 2 tohto článku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 28 ods. 2.

6.   Ak je Komisii doručené oznámenie o certifikácii prevádzkovateľa prepravnej siete podľa článku 9 ods. 10 smernice 2009/…/ES, Komisia prijme rozhodnutie o certifikácii. Regulačný orgán rozhodnutiu Komisie vyhovie.

Článok 4

Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn

Všetci prevádzkovatelia prepravných sietí spolupracujú na úrovni Spoločenstva prostredníctvom siete ENTSO pre plyn s cieľom podporovať dobudovanie vnútorného trhu so zemným plynom a zabezpečiť optimálne riadenie a vhodný technický vývoj prepravnej siete pre zemný plyn.

Článok 5

Zriadenie ENTSO pre plyn

1.   Prevádzkovatelia prepravných sietí pre plyn do … (8) predložia Komisii a agentúre návrh stanov, zoznam členov a návrh rokovacieho poriadku siete ENTSO pre plyn vrátane rokovacieho poriadku pre konzultácie s ostatnými zainteresovanými subjektmi.

2.   Agentúra poskytne Komisii stanovisko k návrhu stanov, zoznamu členov a návrhu rokovacieho poriadku do dvoch mesiacov odo dňa ich doručenia a po porade s organizáciami zastupujúcimi všetky zainteresované subjekty.

3.   Komisia vydá stanovisko k návrhu stanov, zoznamu členov a návrhu rokovacieho poriadku do troch mesiacov odo dňa doručenia stanoviska agentúry.

4.   Prevádzkovatelia prepravných sietí do troch mesiacov odo dňa doručenia stanoviska Komisie zriadia ENTSO pre plyn, prijmú jej stanovy a rokovací poriadok a uverejnia ich.

Článok 6

Vypracúvanie sieťových predpisov

1.   Komisia po porade s agentúrou, ENTSO pre plyn a ostatnými relevantnými zainteresovanými subjektmi vypracuje ročný zoznam priorít, v ktorom sa určia oblasti uvedené v článku 8 ods. 6, ktoré sa zohľadnia pri vypracúvaní sieťových predpisov.

2.   Komisia môže požiadať agentúru, aby jej vo vhodnej lehote nepresahujúcej šesť mesiacov predložila návrh nezáväzných rámcových usmernení s jasnými a objektívnymi zásadami v súlade s článkom 8 ods. 7 pre vypracovanie sieťového predpisu, ktorý súvisí s oblasťami určenými v zozname priorít. Všetky návrhy nezáväzných rámcových usmernení musia prispievať k nediskriminácii, skutočnej hospodárskej súťaži a efektívnemu fungovaniu trhu. Komisia môže na základe odôvodnenej žiadosti agentúry túto lehotu predĺžiť.

3.   Agentúra sa po dobu najmenej dvoch mesiacov otvorene a transparentne radí o návrhu nezáväzných rámcových usmernení s ENTSO pre plyn a ostatnými relevantnými zainteresovanými stranami.

4.   Ak Komisia usúdi, že návrh nezáväzných rámcových usmernení neprispieva k nediskriminácii, skutočnej hospodárskej súťaži a efektívnemu fungovaniu trhu, môže agentúru požiadať, aby návrh nezáväzných rámcových usmernení v primeranej lehote prepracovala a opätovne ho predložila Komisii.

5.   Ak agentúra nepredloží ani opätovne nepredloží návrh nezáväzných rámcových usmernení v lehote stanovenej Komisiou podľa odseku 2 alebo 4, príslušné nezáväzné usmernenia vypracuje Komisia.

6.   Komisia požiada ENTSO pre plyn, aby agentúre v primeranej lehote nepresahujúcej dvanásť mesiacov predložila sieťový predpis, ktorý je v súlade s príslušnými nezáväznými rámcovými usmerneniami.

7.   Agentúra do troch mesiacov odo dňa doručenia sieťového predpisu, počas ktorých môže uskutočniť formálne konzultácie s relevantnými zainteresovanými subjektmi, poskytne sieti ENTSO pre plyn odôvodnené stanovisko k tomuto sieťovému predpisu.

8.   ENTSO pre plyn môže na základe stanoviska agentúry sieťový predpis zmeniť a opätovne ho predložiť agentúre.

9.   Po tom, čo sa agentúra uistí, že sieťový predpis je v súlade s príslušnými nezáväznými rámcovými usmerneniami, predloží ho Komisii a môže odporučiť jeho prijatie.

10.   Ak ENTSO pre plyn nevypracovala sieťový predpis v lehote stanovenej Komisiou podľa odseku 6, Komisia môže vyzvať agentúru, aby na základe príslušných nezáväzných rámcových usmernení vypracovala jeho návrh. Agentúra môže počas vypracovávania návrhu sieťového predpisu na základe tohto odseku začať ďalšie konzultácie. Agentúra predloží návrh sieťového predpisu, ktorý vypracovala na základe tohto odseku, Komisii a môže odporučiť jeho prijatie.

11.   Komisia môže z vlastného podnetu, ak ENTSO pre plyn nevypracovala sieťový predpis, alebo ak agentúra nevypracovala návrh sieťového predpisu uvedeného v odseku 10 tohto článku, alebo na odporúčanie agentúry podľa odseku 9 tohto článku prijať jeden alebo viaceré sieťové predpisy v oblastiach uvedených v článku 8 ods. 6.

Ak Komisia navrhuje prijatie sieťového predpisu z vlastného podnetu, môže najmenej dva mesiace konzultovať návrh sieťového predpisu s agentúrou, ENTSO pre plyn a všetkými relevantnými zainteresovanými stranami.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 28 ods. 2.

12.   Týmto článkom nie je dotknuté právo Komisie prijímať a meniť usmernenia uvedené v článku 23.

Článok 7

Úpravy sieťových predpisov

1.   Osoby, pri ktorých sa dá predpokladať záujem o daný sieťový predpis, vrátane ENTSO pre plyn, prevádzkovateľov prepravnej sietí, užívateľov siete a spotrebiteľov, môžu agentúre predkladať návrhy na úpravu sieťového predpisu prijatého podľa článku 6. Agentúra môže predkladať návrhy úprav aj z vlastného podnetu.

2.   Agentúra vo svojom rokovacom poriadku ustanoví účinné postupy posudzovania návrhov úprav a konzultácií o nich, okrem iného aj s ENTSO pre plyn a užívateľmi siete. Agentúra potom môže predložiť odôvodnené návrhy úprav Komisii, pričom vysvetlí, ako sú tieto návrhy v súlade s cieľmi sieťových predpisov ustanovenými v článku 6 ods. 2.

3.   Komisia môže prijímať úpravy všetkých sieťových predpisov prijatých podľa článku 6, pričom zohľadňuje návrhy agentúry. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 28 ods. 2.

4.   Zvažovanie návrhov úprav podľa postupu uvedeného v článku 28 ods. 2 sa obmedzuje na zvažovanie aspektov, ktoré súvisia s navrhovanou úpravou. Takýmito navrhovanými úpravami nie sú dotknuté iné úpravy, ktoré môže navrhnúť Komisia.

Článok 8

Úlohy ENTSO pre plyn

1.   ENTSO pre plyn vypracúva na žiadosť Komisie podľa článku 6 ods. 6 sieťové predpisy pre oblasti uvedené v odseku 6 tohto článku.

2.   ENTSO pre plyn môže vypracúvať sieťové predpisy pre oblasti uvedené v odseku 6, ak sa takéto predpisy netýkajú oblastí, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, ktorú ENTSO pre plyn adresovala Komisia. Tieto sieťové predpisy sa predkladajú agentúre, aby k nim zaujala stanovisko.

3.   ENTSO pre plyn prijme:

a)

spoločné nástroje na prevádzku siete a výskumné plány;

b)

každé dva roky nezáväzný 10-ročný plán rozvoja siete pre celé Spoločenstvo (ďalej len „plán rozvoja siete“) obsahujúci európsky výhľad primeranosti dodávok;

c)

ročný pracovný program;

d)

výročnú správu;

e)

ročný výhľad dodávok v letnom a zimnom období.

4.   Európsky výhľad primeranosti dodávok uvedený v odseku 3 písm. b) sa zaoberá celkovou primeranosťou plynárenskej siete z hľadiska schopnosti uspokojovať súčasný a projektovaný dopyt po plyne počas nasledujúcich piatich rokov, ako aj počas obdobia medzi piatimi a 10 rokmi od vydania výhľadu. Tento európsky výhľad primeranosti dodávok sa musí zakladať na vnútroštátnych výhľadoch dodávok vypracovaných všetkými jednotlivými prevádzkovateľmi prepravných sietí.

5.   Ročný pracovný program uvedený v odseku 3 písm. c) obsahuje zoznam a opis sieťových predpisov, ktoré sa majú vypracovať, plán koordinácie prevádzky siete a výskumno-vývojové činnosti, ktoré sa majú vykonať v danom roku, ako aj orientačný harmonogram.

6.   Sieťové predpisy uvedené v odsekoch 1 a 2 zahŕňajú tieto oblasti, pričom vo vhodných prípadoch zohľadňujú regionálne špecifiká:

a)

pravidlá týkajúce sa bezpečnosti a spoľahlivosti siete;

b)

pravidlá pripojenia k sieti;

c)

pravidlá prístupu pre tretie strany;

d)

pravidlá výmeny údajov a zúčtovania;

e)

pravidlá interoperability;

f)

prevádzkové havarijné postupy;

g)

pravidlá prideľovania kapacity a riadenia preťaženia;

h)

pravidlá obchodovania týkajúce sa technickej a prevádzkovej stránky poskytovania služieb prístupu k sieti a vyvažovania siete;

i)

pravidlá transparentnosti;

j)

pravidlá vyvažovania vrátane pravidiel pre postupy nominácie týkajúce sa siete, pravidiel spoplatňovania odchýlok a pravidiel prevádzkového vyvažovania medzi sieťami prevádzkovateľov prepravných sietí;

k)

pravidlá týkajúce sa harmonizovaných štruktúr prepravných taríf; a

l)

energetická efektívnosť súvisiaca s plynárenskými sieťami.

7.   Sieťové predpisy sa vypracujú len pre cezhraničné sieťové záležitosti a nie je nimi dotknuté právo členských štátov ustanoviť národné predpisy pre záležitosti, ktoré nie sú cezhraničné.

8.   ENTSO pre plyn monitoruje a analyzuje vykonávanie sieťových predpisov a usmernení prijatých Komisiou podľa článku 6 ods. 11, ako aj ich účinok na harmonizáciu uplatniteľných pravidiel zameraných na uľahčovanie integrácie trhu. ENTSO pre plyn oznamuje svoje zistenia agentúre a výsledky analýzy zahŕňa do výročnej správy uvedenej v odseku 3 písm. d) tohto článku.

9.   ENTSO pre plyn sprístupňuje všetky informácie, ktoré agentúra požaduje na účely plnenia jej úloh podľa článku 9 ods. 1.

10.   ENTSO pre plyn každé dva roky prijme a uverejní plán rozvoja siete uvedený v odseku 3 písm. b). Tento plán rozvoja siete musí obsahovať modelovanie integrovanej siete, vypracúvanie scenárov, európsky výhľad primeranosti dodávok a hodnotenie odolnosti siete.

Plán rozvoja siete najmä:

a)

vychádza z národných investičných plánov, regionálnych investičných plánov uvedených v článku 12 ods. 1 a vo vhodných prípadoch z usmernení pre transeurópske energetické siete v súlade s rozhodnutím č. 1364/2006/ES (9);

b)

vychádza, pokiaľ ide o cezhraničné prepojenia, aj z primeraných potrieb jednotlivých užívateľov sietí a integruje dlhodobé záväzky investorov uvedené v článkoch 14 a 22 smernice 2009/…/ES;

c)

identifikuje investičné medzery, obzvlášť pokiaľ ide o cezhraničné kapacity.

11.   Na žiadosť Komisie poskytuje ENTSO pre plyn Komisii stanoviská k prijímaniu usmernení uvedených v článku 23.

Článok 9

Monitorovanie agentúrou

1.   Agentúra monitoruje plnenie úloh ENTSO pre plyn uvedených v článku 8 ods. 1, 2 a 3 a podáva o tom správy Komisii.

Agentúra monitoruje, ako ENTSO pre plyn vykonáva sieťové predpisy vypracované podľa článku 8 ods. 2 a sieťové predpisy, ktoré sa vypracovali v súlade s článkom 6 ods. 1 až 10, ktoré však neprijala Komisia podľa článku 6 ods. 11. V prípade, že ENTSO pre plyn nevykonala ktorýkoľvek z uvedených sieťových predpisov, agentúra poskytne Komisii riadne odôvodnené stanovisko.

Agentúra monitoruje a analyzuje vykonávanie sieťových predpisov a usmernení prijatých Komisiou podľa článku 6 ods. 11, a ich účinok na harmonizáciu uplatniteľných pravidiel zameraných na uľahčovanie integrácie trhu, ako aj ich účinok na nediskrimináciu, skutočnú hospodársku súťaž a efektívne fungovanie trhu a podáva o tom správy Komisii.

2.   ENTSO pre plyn predloží agentúre návrh plánu rozvoja siete a návrh ročného pracovného programu vrátane informácií týkajúcich sa konzultačného postupu, aby k nim agentúra zaujala stanovisko.

Ak agentúra usúdi, že návrh ročného pracovného programu alebo návrh plánu rozvoja siete predložený ENTSO pre plyn neprispieva k nediskriminácii, skutočnej hospodárskej súťaži, efektívnemu fungovaniu trhu ani k dostatočnej úrovni cezhraničného prepojenia otvoreného pre prístup tretích strán, do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhov poskytne pre ENTSO pre plyn a Komisiu riadne odôvodnené stanovisko, ako aj odporúčania.

Článok 10

Konzultácie

1.   ENTSO pre plyn pri vypracúvaní sieťových predpisov, návrhu plánu rozvoja siete a ročného pracovného programu uvedených v článku 8 ods. 1, 2 a 3 dôkladne, včas, otvorene a transparentne konzultuje so všetkými relevantnými účastníkmi trhu, a najmä s organizáciami zastupujúcimi všetky zainteresované subjekty, a to v súlade s rokovacím poriadkom uvedeným v článku 5 ods. 1. Týchto konzultácií sa zúčastňujú aj národné regulačné orgány a iné vnútroštátne orgány, dodávateľské a ťažobné podniky, odberatelia, užívatelia siete, prevádzkovatelia distribučných sietí vrátane relevantných odvetvových združení, technických orgánov a platforiem zainteresovaných subjektov. Cieľom konzultácií je zistiť stanoviská a návrhy všetkých relevantných účastníkov počas rozhodovacieho procesu.

2.   Všetky dokumenty a zápisnice zo zasadnutí týkajúce sa konzultácií uvedených v odseku 1 sa zverejnia.

3.   ENTSO pre plyn pred prijatím ročného pracovného programu a sieťových predpisov uvedených v článku 8 ods. 1, 2 a 3 uvedie spôsob, akým boli zohľadnené pripomienky, ktoré dostala v priebehu konzultácií. Ak pripomienky neboli zohľadnené, uvedie dôvody.

Článok 11

Náklady

Náklady spojené s činnosťami ENTSO pre plyn uvedenými v článkoch 4 až 12 znášajú prevádzkovatelia prepravných sietí a zohľadňujú sa pri výpočte taríf. Regulačné orgány tieto náklady schvália, iba ak sú rozumné a primerané.

Článok 12

Regionálna spolupráca prevádzkovateľov prepravných sietí

1.   Prevádzkovatelia prepravných sietí nadviažu regionálnu spoluprácu v rámci ENTSO pre plyn s cieľom podieľať sa na úlohách uvedených v článku 8 ods. 1, 2 a 3. Konkrétne, každé dva roky uverejnia regionálny investičný plán a môžu prijímať investičné rozhodnutia, ktoré sú na ňom založené.

2.   Prevádzkovatelia prepravných sietí podporujú prevádzkové opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť optimálne riadenie siete, ako aj rozvoj výmen energie, prideľovanie cezhraničnej kapacity prostredníctvom nediskriminačných trhovo orientovaných riešení, v ktorých sa venuje náležitá pozornosť osobitným výhodám implicitných aukcií pri krátkodobom prideľovaní, a integráciu vyvažovacích mechanizmov.

3.   Komisia môže vymedziť zemepisnú oblasť, na ktorú sa vzťahuje každá štruktúra regionálnej spolupráce, pričom zohľadní existujúce štruktúry regionálnej spolupráce. Každý členský štát môže podporovať spoluprácu vo viacerých zemepisných oblastiach. Opatrenie uvedené v prvej vete zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 28 ods. 2.

Komisia môže na tento účel konzultovať s ENTSO pre plyn a s agentúrou.

Článok 13

Tarify za prístup do sietí

1.   Tarify alebo metodiky použité na ich výpočet, uplatňované prevádzkovateľmi prepravných sietí a schválené regulačnými orgánmi podľa článku 40 ods. 6 smernice 2009/…/ES, ako aj tarify uverejnené podľa článku 31 ods. 1 uvedenej smernice musia byť transparentné a zohľadňovať potrebu integrity siete a jej zlepšovania a odrážať skutočne vynaložené náklady, pokiaľ tieto korešpondujú s nákladmi efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa siete a sú transparentné, za súčasného zabezpečenia vhodnej návratnosti investícií, a kde je to vhodné, za súčasného zohľadnenia výsledkov porovnávania taríf regulačnými orgánmi. Tarify alebo metodiky použité na ich výpočet sa uplatňujú nediskriminačným spôsobom.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že tarify možno určiť aj prostredníctvom trhových opatrení, ako sú aukcie, za predpokladu, že takéto opatrenia a príjmy z nich schváli regulačný orgán.

Tarify alebo metodiky použité na ich výpočet uľahčujú efektívny obchod s plynom a hospodársku súťaž a zároveň predchádzajú krížovým dotáciám medzi užívateľmi sietí a poskytujú stimuly pre investície a udržiavanie alebo vytváranie interoperability prepravných sietí.

Tarify pre užívateľov siete sa stanovia samostatne za každý vstupný a výstupný bod prepravnej siete. Mechanizmy prideľovania nákladov a metodiky na stanovovanie množstiev v súvislosti so vstupnými a výstupnými bodmi schvaľujú národné regulačné orgány. Členské štáty zabezpečia, aby sa po prechodnom období, t. j. do … (10), sieťové poplatky nevypočítavali na zmluvnom základe.

2.   Tarify pre prístup do siete nesmú obmedzovať likviditu trhu ani narúšať cezhraničný obchod medzi rôznymi prepravnými sieťami. Ak by rozdiely v štruktúre taríf alebo vyvažovacích mechanizmov bránili obchodu medzi prepravnými sieťami, a bez ohľadu na článok 40 ods. 6 smernice 2009/…/ES, prevádzkovatelia prepravných sietí sa v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi aktívne snažia o konvergenciu štruktúr taríf a zásad spoplatňovania, okrem iného aj v súvislosti s vyvažovaním.

Článok 14

Prístupové služby prevádzkovateľov prepravných sietí pre tretie strany

1.   Prevádzkovatelia prepravných sietí:

a)

zabezpečujú, aby ponúkali služby všetkým užívateľom siete na nediskriminačnom základe. Najmä ak prevádzkovatelia prepravných sietí ponúkajú rovnakú službu rôznym odberateľom, musia ju ponúkať rovnakých zmluvných podmienok s použitím buď harmonizovaných zmlúv o preprave, alebo spoločného sieťového predpisu, schváleného príslušným orgánom v súlade s postupom ustanoveným v článku 40 smernice 2009/…/ES;

b)

poskytujú pevné aj prerušiteľné prístupové služby pre tretie strany. Cena prerušiteľnej kapacity vychádza z pravdepodobnosti prerušenia;

c)

ponúkajú užívateľom siete dlhodobé aj krátkodobé služby;

2.   V súlade so zásadami ustanovenými v článku 13 ods. 1 zmluvy o preprave podpísané k neštandardnému dátumu začiatku plnenia alebo s kratšou dobou trvania ako bežná ročná zmluva o preprave nesmú mať za následok svojvoľné zvýšenie ani zníženie tarify, ktoré neodráža trhovú hodnotu služby.

3.   Ak je to vhodné, prístupové služby pre tretie strany možno poskytnúť pod podmienkou, že užívatelia siete poskytnú vhodné záruky, pokiaľ ide o ich dôveryhodnosť. Takéto záruky nesmú vytvárať neprimerané prekážky vstupu na trh a musia byť nediskriminačné, transparentné a primerané.

Článok 15

Prístupové služby pre tretie strany k zásobníkom a zariadeniam LNG

1.   Každý prevádzkovateľ siete zariadení LNG a siete zásobníkov:

a)

ponúka služby na uspokojenie dopytu na trhu všetkým užívateľom siete na nediskriminačnom základe; najmä ak prevádzkovateľ siete zariadení LNG alebo siete zásobníkov ponúka rovnakú službu rôznym odberateľom, musí ju ponúkať za rovnakých zmluvných podmienok;

b)

ponúka služby, ktoré umožňujú využívanie vzájomne prepojených prepravných sietí pre plyn, a uľahčuje prístup prostredníctvom spolupráce s prevádzkovateľom prepravnej siete; a

c)

zverejňuje dôležité informácie, a to najmä údaje o využívaní a dostupnosti služieb, v časovom rámci, ktorý je v súlade s prijateľnými obchodnými potrebami užívateľov zariadenia LNG alebo zásobníkov.

2.   Každý prevádzkovateľ siete zásobníkov:

a)

poskytuje pevné aj prerušiteľné prístupové služby pre tretie strany; cena prerušiteľnej kapacity vychádza z pravdepodobnosti prerušenia.

b)

ponúka užívateľom zásobníkov dlhodobé aj krátkodobé služby;

c)

ponúka užívateľom zásobníkov oddelené aj neoddelené služby súvisiace so skladovacím objemom, vtlačným výkonom a ťažobným výkonom.

3.   Zmluvy o využívaní zariadení LNG a zásobníkov nesmú mať za následok svojvoľné zvýšenie taríf v prípade, že sa podpíšu:

a)

mimo stanoveného bežného roku k neštandardnému dátumu začiatku plnenia; alebo

b)

s kratšou dobou trvania ako bežná zmluva o využívaní zariadení LNG a zásobníkov.

4.   Ak je to vhodné, prístupové služby pre tretie strany možno poskytnúť pod podmienkou, že užívatelia siete poskytnú vhodné záruky, pokiaľ ide o ich dôveryhodnosť. Takéto záruky nesmú vytvárať neprimerané prekážky vstupu na trh a musia byť nediskriminačné, transparentné a primerané.

5.   Zmluvné obmedzenia týkajúce sa minimálnej požadovanej kapacity zariadenia LNG a uskladňovacej kapacity musia byť opodstatnené na základe technických obmedzení a musia umožňovať získať prístup k skladovacím službám aj menším užívateľom zásobníkov.

Článok 16

Zásady mechanizmov prideľovania kapacity a postupy riadenia preťaženia týkajúce sa prevádzkovateľov prepravných sietí

1.   Účastníkom trhu sa sprístupňuje maximálna kapacita vo všetkých príslušných bodoch uvedených v článku 18 ods. 3, pričom sa zohľadňuje integrita siete a efektívna prevádzka siete.

2.   Prevádzkovateľ prepravnej siete zavedie a uverejní nediskriminačné a transparentné mechanizmy prideľovania kapacity, ktoré:

a)

poskytujú vhodné ekonomické signály na efektívne a maximálne využívanie technickej kapacity a uľahčujú investície do novej infraštruktúry;

b)

sú v súlade s trhovými mechanizmami vrátane spotových trhov a obchodných hubov a zároveň sú flexibilné a schopné prispôsobiť sa meniacej sa situácii na trhu;

c)

sú v súlade so systémom prístupu do sietí členských štátov.

3.   Prevádzkovateľ prepravnej siete zavedie a uverejní nediskriminačné a transparentné postupy riadenia preťaženia, ktoré vychádzajú z týchto zásad:

a)

v prípade zmluvného preťaženia ponúka prevádzkovateľ prepravnej siete nevyužitú kapacitu na primárnom trhu najmenej deň vopred a ako prerušiteľnú;

b)

užívatelia siete, ktorí si želajú opakovane predať alebo prenajať nevyužitú zmluvnú kapacitu na sekundárnom trhu, sú oprávnení to urobiť. Členský štát môže od užívateľov siete požadovať, aby prevádzkovateľovi prepravnej siete poslali o tejto skutočnosti oznámenie alebo ho o nej informovali.

4.   V prípade fyzického preťaženia uplatňuje prevádzkovateľ prepravnej siete, prípadne regulačné orgány, mechanizmy nediskriminačného a transparentného prideľovania kapacity.

5.   Prevádzkovatelia prepravných sietí pravidelne posudzujú dopyt na trhu z hľadiska nových investícií. Prevádzkovatelia prepravných sietí pri plánovaní nových investícií posudzujú dopyt na trhu.

Článok 17

Zásady mechanizmov prideľovania kapacity a postupy riadenia preťaženia týkajúce sa zásobníkov a zariadení LNG

1.   Účastníkom trhu sa sprístupňuje maximálna uskladňovacia kapacita a maximálna kapacita zariadení LNG, pričom sa zohľadňuje integrita a prevádzka siete.

2.   Každý prevádzkovateľ siete zariadení LNG a zásobníkov zavedie a uverejní nediskriminačné a transparentné mechanizmy prideľovania kapacity, ktoré:

a)

poskytujú vhodné ekonomické signály na efektívne a maximálne využívanie kapacity a uľahčujú investície do novej infraštruktúry;

b)

sú v súlade s trhovými mechanizmami vrátane spotových trhov a obchodných hubov a zároveň sú flexibilné a schopné prispôsobiť sa meniacej sa situácii na trhu;

c)

sú v súlade s prepojenými systémami prístupu do siete.

3.   Zmluvy o využívaní zariadení LNG alebo zásobníkov obsahujú opatrenia na zabránenie hromadeniu kapacity, pričom v prípade zmluvného preťaženia zohľadňujú tieto zásady:

a)

prevádzkovateľ siete ponúka nevyužitú kapacitu zariadenia LNG a uskladňovaciu kapacitu na primárnom trhu; v prípade zásobníkov ju ponúka najmenej deň vopred a ako prerušiteľnú,

b)

užívatelia zariadení LNG a zásobníkov, ktorí si želajú opakovane predať svoju zmluvnú kapacitu na sekundárnom trhu, sú oprávnení to urobiť.

Článok 18

Požiadavky na transparentnosť týkajúce sa prevádzkovateľov prepravných sietí

1.   Prevádzkovatelia prepravných sietí zverejňujú podrobné informácie o službách, ktoré ponúkajú, a príslušných podmienkach, ktoré sa uplatňujú, spolu s technickými informáciami, ktoré užívatelia sietí potrebujú na získanie účinného prístupu do siete.

2.   S cieľom zabezpečiť transparentné, objektívne a nediskriminačné tarify a uľahčiť efektívne využívanie plynárenskej siete prevádzkovatelia prepravných sietí alebo príslušné vnútroštátne orgány uverejňujú primerané a dostatočne podrobné informácie o výpočte, metodike a štruktúre taríf.

3.   Každý prevádzkovateľ prepravnej siete pravidelne, priebežne a štandardizovaným spôsobom zrozumiteľným užívateľovi zverejňuje k poskytovaným službám informácie o technických, zmluvných a dostupných kapacitách v číselných údajoch pre všetky príslušné body vrátane vstupných a výstupných bodov.

4.   Príslušné body prepravnej siete, o ktorých sa musia zverejňovať informácie, schvaľujú príslušné orgány po konzultácii s užívateľmi siete.

5.   Prevádzkovateľ prepravnej siete vždy zverejňuje informácie požadované na základe tohto nariadenia zmysluplným, kvantitatívne jasným a ľahko prístupným spôsobom a nediskriminačne.

6.   Prevádzkovateľ prepravnej siete zverejňuje predbežné, ako aj následné informácie o ponuke a dopyte na základe nominácií, predpovedí a uskutočnených prietokov pri vtláčaní alebo ťažbe. Úroveň podrobnosti informácií, ktoré sa zverejňujú, vychádza z informácií, ktoré má prevádzkovateľ prepravnej siete k dispozícii.

Prevádzkovateľ prepravnej siete zverejňuje opatrenia prijaté na vyvažovanie siete, ako aj náklady a príjmy, ktoré pri ňom vznikli.

Dotknutí účastníci trhu poskytujú prevádzkovateľovi prepravnej siete údaje uvedené v tomto článku.

Článok 19

Požiadavky na transparentnosť týkajúce sa zásobníkov a zariadení LNG

1.   Každý prevádzkovateľ siete zariadení LNG a zásobníkov zverejňuje podrobné informácie o službách, ktoré ponúka, a príslušných podmienkach, ktoré sa uplatňujú, spolu s technickými informáciami, ktoré užívatelia zariadení LNG a zásobníkov potrebujú na získanie účinného prístupu k zariadeniam LNG a zásobníkom.

2.   Každý prevádzkovateľ sietí zariadení LNG a zásobníkov pravidelne, priebežne a štandardizovaným spôsobom zrozumiteľným užívateľovi v číselných údajoch zverejňuje k poskytovaným službám informácie o zmluvných a dostupných uskladňovacích kapacitách a kapacitách zariadenia LNG.

3.   Každý prevádzkovateľ sietí zariadení LNG a zásobníkov vždy zverejňuje informácie požadované na základe tohto nariadenia zmysluplným, kvantitatívne jasným a ľahko prístupným spôsobom a nediskriminačne.

4.   Každý prevádzkovateľ sietí zariadení LNG a zásobníkov zverejňuje množstvo plynu v každom zásobníku alebo zariadení LNG, alebo skupine zásobníkov, ak to zodpovedá spôsobu, akým sa prístup ponúka užívateľom siete, množstvo vtlačeného a vyťaženého plynu a dostupné uskladňovacie kapacity zásobníka a kapacity zariadenia LNG vrátane tých zariadení, ku ktorým nemajú prístup tretie strany. Informácie sa oznamujú aj prevádzkovateľovi prepravnej siete, ktorý ich zverejňuje súhrnne za sieť alebo podsieť, ktorá sa vymedzuje príslušnými bodmi. Informácie sa aktualizujú minimálne každý deň.

Užívateľ siete zásobníkov môže podať odôvodnenú žiadosť národnému regulačnému orgánu o dôverné zaobchádzanie s údajmi uvedenými v prvom pododseku, ak je jediným užívateľom zásobníkov. Ak národný regulačný orgán dospeje k záveru, že táto žiadosť je odôvodnená, pričom zohľadňuje najmä potrebu zabezpečenia rovnováhy medzi oprávnenou ochranou obchodného tajomstva, ktorého zverejnením by sa mohla negatívne ovplyvniť celková obchodná stratégia užívateľa zásobníkov, a cieľom, ktorým je vytvorenie konkurencieschopného vnútorného trhu s plynom, môže na obdobie maximálne jedného roka povoliť užívateľovi siete zásobníkov, aby údaje uvedené v prvom pododseku nezverejňoval. Tento pododsek sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti oznámenia prevádzkovateľovi prepravnej siete a povinnosti zverejnenia prevádzkovateľom prepravnej siete uvedené v prvom pododseku okrem prípadov, keď sú agregované údaje identické s individuálnymi údajmi zo siete zásobníkov, pre ktoré národný regulačný orgán povolil nezverejňovanie údajov.

Článok 20

Vedenie záznamov prevádzkovateľmi sietí

Prevádzkovatelia prepravných sietí, prevádzkovatelia sietí zásobníkov a prevádzkovatelia sietí zariadení LNG uchovávajú pre vnútroštátne orgány vrátane národného regulačného orgánu, národný orgán pre hospodársku súťaž a Komisiu po dobu piatich rokov všetky informácie uvedené v článkoch 18 a 19 a prílohe I časť 3.

Článok 21

Pravidlá vyvažovania a poplatky za odchýlky

1.   Pravidlá vyvažovania sa tvoria spravodlivým, nediskriminačným a transparentným spôsobom a zakladajú sa na objektívnych kritériách. Pravidlá vyvažovania odrážajú skutočné potreby siete a zohľadňujú sa v nich zdroje, ktoré má prevádzkovateľ prepravnej siete k dispozícii. Pravidlá vyvažovania sú trhovo orientované.

2.   Prevádzkovatelia prepravných sietí poskytujú online dostatočné, dobre načasované a spoľahlivé informácie o stave vyváženosti užívateľov siete s cieľom umožniť im prijať včasné nápravné opatrenie.

Poskytované informácie odrážajú úroveň informácií, ktoré má prevádzkovateľ prepravnej siete k dispozícii, a zúčtovaciu lehotu, za ktorú sa počítajú poplatky za odchýlku.

Poskytovanie takýchto informácií sa nespoplatňuje.

3.   Poplatky za odchýlku, pokiaľ je to možné, odrážajú náklady a zároveň poskytujú vhodné stimuly pre užívateľov sietí, aby vyvažovali množstvo plynu, ktoré vtláčajú a odoberajú. Predchádzajú krížovým dotáciám medzi užívateľmi siete a nebránia vstupu nových účastníkov na trh.

Príslušné orgány alebo prípadne prevádzkovatelia prepravných sietí zverejňujú každú metodiku na výpočet poplatkov za odchýlku, ako aj konečné tarify.

4.   Členské štáty zabezpečujú, aby sa prevádzkovatelia prepravných sietí usilovali zosúladiť svoje vyvažovacie režimy a zefektívniť štruktúry a úrovne poplatkov za odchýlku, aby uľahčili obchod s plynom.

Článok 22

Obchodovanie s právami na kapacitu

Každý prevádzkovateľ prepravnej siete, siete zásobníkov a siete zariadení LNG prijíma vhodné opatrenia, aby umožnil voľné obchodovanie s právami na kapacitu a uľahčil takéto obchodovanie. Každý takýto prevádzkovateľ vypracuje harmonizované zmluvy o preprave, zmluvy o využívaní zariadenia LNG a zmluvy o uskladňovaní a postupy na primárnom trhu na uľahčenie sekundárneho obchodu s kapacitou a uzná prevod práv na primárnu kapacitu, ak mu ho užívatelia siete oznámili.

Harmonizované zmluvy o preprave a postupy týkajúce sa prepravy, zariadení LNG a uskladňovania sa oznamujú regulačným orgánom.

Článok 23

Usmernenia

1.   Ak je to vhodné, usmernenia ustanovujúce minimálny stupeň harmonizácie potrebný na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia obsahujú:

a)

informácie o prístupových službách pre tretie strany vrátane povahy, trvania a iných požiadaviek týkajúcich sa týchto služieb v súlade s článkami 14 a 15;

b)

informácie o zásadách, ktorými sa riadia mechanizmy prideľovania kapacít, a o uplatňovaní postupov riadenia preťaženia v prípade zmluvného preťaženia v súlade s článkami 16 a 17;

c)

podrobnosti o poskytovaní informácií, vymedzenie technických informácií, ktoré užívatelia siete potrebujú, aby získali účinný prístup do siete, a vymedzenie všetkých príslušných bodov, pre ktoré platia požiadavky transparentnosti, vrátane informácií, ktoré sa majú uverejniť o všetkých príslušných bodoch, a harmonogram, podľa ktorého sa informácie uverejňujú v súlade s článkami 18 a 19;

d)

informácie o metodike stanovenia taríf, ktorá sa týka cezhraničného obchodu so zemným plynom, v súlade s článkom 13;

e)

informácie o oblastiach uvedených v článku 8 ods. 6.

2.   Usmernenia pre prevádzkovateľov prepravnej siete týkajúce sa záležitostí uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c) sú stanovené v prílohe I.

Komisia môže prijať usmernenia týkajúce sa záležitostí uvedených v odseku 1 tohto článku a zmeniť usmernenia uvedené v písmenách a), b) a c) uvedeného odseku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 28 ods. 2.

3.   Uplatňovanie usmernení prijatých podľa tohto nariadenia a ich zmeny zohľadňujú rozdiely medzi národnými plynárenskými sieťami, a preto si nevyžadujú jednotné podrobné podmienky prístupu tretích strán na úrovni Spoločenstva. Môžu sa v nich však ustanoviť minimálne požiadavky, ktoré sú potrebné na dosiahnutie nediskriminačných a transparentných podmienok prístupu do siete pre vnútorný trh so zemným plynom, ktoré potom možno uplatňovať v kontexte rozdielov medzi vnútroštátnymi plynárenskými sieťami.

Článok 24

Regulačné orgány

Regulačné orgány pri vykonávaní svojich povinností podľa tohto nariadenia zabezpečujú dodržiavanie tohto nariadenia a usmernení prijatých podľa článku 23.

Keď je to vhodné, spolupracujú medzi sebou navzájom, s Komisiou a s agentúrou v súlade s kapitolou VIII smernice 2009/…/ES.

Článok 25

Poskytovanie informácií

Členské štáty a regulačné orgány poskytujú Komisii na požiadanie všetky informácie potrebné na účely článku 23.

Komisia určí primeranú lehotu, v ktorej sa má táto informácia poskytnúť, pričom berie do úvahy komplexnosť požadovanej informácie a naliehavosť, s akou je potrebná.

Článok 26

Právo členských štátov ustanoviť podrobnejšie opatrenia

Týmto nariadením nie sú dotknuté práva členských štátov udržiavať alebo zavádzať opatrenia, ktoré obsahujú podrobnejšie ustanovenia ako tie, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení a v usmerneniach uvedených v článku 23.

Článok 27

Sankcie

1.   Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia Komisii pravidlá zodpovedajúce ustanoveniam nariadenia (ES) č. 1775/2005 do 1. júla 2006 a bezodkladne jej oznamujú všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú. Členské štáty oznámia Komisii tie pravidlá, ktoré nezodpovedajú ustanoveniam nariadenia (ES) č. 1775/2005 do … (11) a bezodkladne jej oznamujú všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú.

2.   Sankcie podľa odseku 1 nie sú trestnoprávnej povahy.

Článok 28

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 50 smernice 2009/…/ES.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Článok 29

Správa Komisie

Komisia monitoruje vykonávanie tohto nariadenia. V správe podľa článku 51 ods. 6 smernice 2009/…/ES tiež predkladá informácie o skúsenostiach získaných pri uplatňovaní tohto nariadenia. V správe sa najmä skúma, v akom rozsahu bolo toto nariadenie úspešné pri zabezpečovaní nediskriminačných a nákladovo efektívnych podmienok prístupu k sieti pre plynárenské prepravné siete s cieľom prispieť k možnostiam výberu odberateľa na dobre fungujúcom vnútornom trhu a k dlhodobej bezpečnosti dodávok. Ak je to potrebné, k správe sa priložia vhodné návrhy a/alebo odporúčania.

Článok 30

Odchýlky a výnimky

Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

a)

prepravné siete zemného plynu, ktoré sa nachádzajú v členských štátoch počas obdobia uplatňovania odchýlok udelených podľa článku 48 smernice 2009/…/ES; členské štáty, ktorým boli udelené odchýlky podľa článku 48 smernice 2009/…/ES, môžu požiadať Komisiu o dočasné odchýlky od uplatňovania tohto nariadenia až na obdobie dvoch rokov odo dňa skončenia platnosti odchýlky uvedenej v tomto bode;

b)

významnú novú infraštruktúru, tj. prepojenia, zariadenia LNG a zásobníky a významné zvýšenia kapacity existujúcich infraštruktúr a modifikácie takejto infraštruktúry, ktoré umožňujú rozvoj nových zdrojov dodávok plynu v zmysle článku 35 ods. 1 a ods. 2 smernice 2009/…/ES, ktoré sú vyňaté z ustanovení článkov 9, 14, 31, 32, 33 alebo článku 40 ods. 6, 7 a 8 uvedenej smernice, pokiaľ sú vyňaté z ustanovení uvedených v tomto pododseku, s výnimkou článku 19 ods. 4 tohto nariadenia; alebo

c)

prepravné siete zemného plynu, ktorým boli udelené odchýlky podľa článku 47 smernice 2009/…/ES.

Článok 31

Zrušovacie ustanovenie

Nariadenie (ES) č. 1775/2005 sa zrušuje od … (8). Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 32

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od … (8).

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 23.

(2)  Ú. v. EÚ C 172, 5.7.2008, s. 55.

(3)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 9. júla 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 9. januára 2009 a pozícia Európskeho parlamentu z … (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4)  Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 57.

(5)  Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L …

(7)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(8)  18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(9)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1364/2006/ES zo 6. septembra 2006, ktorým sa ustanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete (Ú. v. EÚ L 262, 22.9.2006, s. 1).

(10)  Dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(11)  Dátum uplatňovania tohto nariadenia.


PRÍLOHA I

USMERNENIA PRE

1.   PRÍSTUPOVÉ SLUŽBY PRE TRETIE STRANY TÝKAJÚCE SA PREVÁDZKOVATEĽOV PREPRAVNÝCH SIETÍ

1.

Prevádzkovatelia prepravných sietí ponúkajú pevné a prerušiteľné služby na minimálne obdobie jedného dňa.

2.

Harmonizované zmluvy o preprave a spoločné sieťové predpisy sa vypracúvajú spôsobom, ktorý uľahčuje obchodovanie a opätovné využitie zmluvnej kapacity užívateľom siete bez toho, aby sa bránilo uvoľňovaniu kapacity.

3.

Prevádzkovatelia prepravných sietí vypracujú sieťové predpisy a harmonizované zmluvy po riadnej konzultácii s užívateľmi siete.

4.

Prevádzkovatelia prepravných sietí uplatňujú štandardizované postupy nominácie a renominácie. Vytvárajú informačné systémy a prostriedky elektronickej komunikácie na poskytovanie príslušných údajov užívateľom siete a na zjednodušenie transakcií, ako sú nominácie, uzatváranie zmlúv na využívanie kapacity a prevod práv na využívanie kapacity medzi užívateľmi siete.

5.

Prevádzkovatelia prepravných sietí zosúlaďujú postupy formálneho podávania žiadostí a lehoty na ich vybavenie podľa najlepšej odvetvovej praxe s cieľom minimalizovať lehoty na vybavenie. Po konzultácii s príslušnými užívateľmi siete najneskôr do 1. júla 2006 zabezpečia elektronické systémy rezervácie a potvrdzovania kapacity a postupy nominácie a renominácie, ktoré budú online.

6.

Prevádzkovatelia prepravných sietí samostatne nespoplatňujú užívateľov siete za žiadosti o informácie a transakcie spojené s ich zmluvami o preprave, ktoré sa vykonávajú podľa štandardných pravidiel a postupov.

7.

Samostatne je možné spoplatňovať žiadosti o informácie, ktoré si vyžadujú mimoriadne alebo nadmerné výdavky, akými sú napr. štúdie o uskutočniteľnosti, za predpokladu, že tieto poplatky možno riadne odôvodniť.

8.

Prevádzkovatelia prepravných sietí spolupracujú s inými prevádzkovateľmi prepravných sietí pri koordinovaní údržby svojich príslušných sietí s cieľom minimalizovať akékoľvek prerušenie prepravných služieb poskytovaných užívateľom siete a prevádzkovateľom prepravných sietí v iných oblastiach a zabezpečiť rovnaké výhody plynúce z bezpečnosti dodávok vrátane tranzitu.

9.

Prevádzkovatelia prepravných sietí uverejňujú minimálne raz ročne vo vopred určenom termíne s primeraným časovým predstihom všetky plánované obdobia údržby, ktoré môžu ovplyvniť práva užívateľov siete vyplývajúce zo zmlúv o preprave, ako aj príslušné prevádzkové informácie. To zahŕňa urýchlené a nediskriminačné uverejnenie všetkých zmien plánovaných období údržby a oznámenia o neplánovanej údržbe čo najskôr po tom, ako má prevádzkovateľ prepravnej siete danú informáciu k dispozícii. Počas obdobia údržby prevádzkovatelia prepravných sietí pravidelne uverejňujú aktualizované informácie o podrobnostiach a očakávanej dĺžke trvania údržby a jej vplyvoch.

10.

Prevádzkovatelia prepravných sietí vedú a na požiadanie sprístupňujú príslušnému orgánu denník o skutočne vykonanej údržbe a prerušeniach prietoku, ktoré sa vyskytli. Informácie sa na požiadanie poskytujú aj ďalším subjektom, ktorých sa prerušenia týkajú.

2.   ZÁSADY MECHANIZMOV PRIDEĽOVANIA KAPACITY A POSTUPY RIADENIA PREŤAŽENIA TÝKAJÚCE SA PREVÁDZKOVATEĽOV PREPRAVNÝCH SIETÍ A ICH UPLATŇOVANIE V PRÍPADE ZMLUVNÉHO PREŤAŽENIA

2.1   ZÁSADY MECHANIZMOV PRIDEĽOVANIA KAPACITY A POSTUPY RIADENIA PREŤAŽENIA TÝKAJÚCE SA PREVÁDZKOVATEĽOV PREPRAVNÝCH SIETÍ

1.

Mechanizmy prideľovania kapacity a postupy riadenia preťaženia umožňujú rozvoj hospodárskej súťaže a pružné obchodovanie s kapacitou, pričom musia byť v súlade s trhovými mechanizmami vrátane spotových trhov a obchodných hubov. Musia byť flexibilné a schopné prispôsobiť sa meniacej sa situácii na trhu.

2.

V týchto mechanizmoch a postupoch sa zohľadňuje integrita príslušnej siete, ako aj bezpečnosť dodávok.

3.

Týmito mechanizmami a postupmi sa nebráni vstupu nových účastníkov na trh, ani sa nimi nevytvárajú neprimerané prekážky pre vstup na trh. Nesmú zabraňovať účastníkom na trhu vrátane nových účastníkov na trhu a spoločnostiam s malým podielom na trhu efektívne sa zúčastňovať na hospodárskej súťaži.

4.

Tieto mechanizmy a postupy poskytujú vhodné ekonomické signály na efektívne a maximálne využívanie technickej kapacity a uľahčujú investície do novej infraštruktúry.

5.

Užívateľom siete sa poskytujú informácie o typoch okolností, ktoré by mohli ovplyvniť dostupnosť zmluvnej kapacity. Informácie o prerušení by mali odrážať úroveň informácií, ktoré má k dispozícii prevádzkovateľ prepravnej siete.

6.

Ak by v súvislosti s integritou siete vznikli ťažkosti pri plnení zmluvných záväzkov týkajúcich sa dodávky, prevádzkovatelia prepravných sietí by mali informovať užívateľov siete a usilovať sa o bezodkladné vyriešenie situácie nediskriminačným spôsobom.

Prevádzkovatelia prepravných sietí konzultujú s užívateľmi sietí postupy ešte pred ich uplatňovaním a odsúhlasia ich s regulačným orgánom.

2.2   POSTUPY RIADENIA PREŤAŽENIA V PRÍPADE ZMLUVNÉHO PREŤAŽENIA

1.

Ak zmluvná kapacita zostáva nevyužitá a príslušný užívateľ siete ju neponúka za primeranú cenu na sekundárnom trhu, prevádzkovatelia prepravných sietí sprístupnia túto kapacitu na primárnom trhu ako prerušiteľnú prostredníctvom zmlúv s rôznou dobou platnosti.

2.

Výnosy z uvoľnenej prerušiteľnej kapacity sa rozdeľujú podľa pravidiel ustanovených alebo schválených príslušným regulačným orgánom. Tieto pravidlá musia byť v súlade s požiadavkou účinného a efektívneho využívania siete.

3.

Po zohľadnení prevažujúcich špecifických okolností môžu príslušné regulačné orgány za uvoľnenú prerušiteľnú kapacitu určiť primeranú cenu.

4.

Ak je to vhodné, prevádzkovatelia prepravných sietí vyvíjajú primerané úsilie, aby ponúkli na trhu aspoň časti nevyužitej kapacity ako pevnú kapacitu.

3.   VYMEDZENIE TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ POTREBNÝCH PRE UŽÍVATEĽOV SIETE NA ZÍSKANIE ÚČINNÉHO PRÍSTUPU DO SIETE, VYMEDZENIE VŠETKÝCH PRÍSLUŠNÝCH BODOV NA ÚČELY TRANSPARENTNOSTI A INFORMÁCIE, KTORÉ SA MAJÚ UVEREJNIŤ VO VŠETKÝCH PRÍSLUŠNÝCH BODOCH, A HARMONOGRAM ICH UVEREJNENIA

3.1.   VYMEDZENIE TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ POTREBNÝCH PRE UŽÍVATEĽOV SIETE NA ÚČINNÝ PRÍSTUP DO SIETE

Prevádzkovatelia prepravných sietí uverejňujú o svojich sieťach a službách aspoň tieto informácie:

a)

podrobný a komplexný opis rozličných služieb, ktoré ponúkajú, a poplatky za tieto služby;

b)

rôzne typy zmlúv o preprave, ktoré sú pre tieto služby k dispozícii, a prípadne aj sieťový predpis a/alebo štandardné podmienky, v ktorých sú uvedené práva a povinnosti všetkých užívateľov siete, vrátane harmonizovaných zmlúv o preprave a iných súvisiacich dokumentov;

c)

harmonizované postupy, ktoré sa uplatňujú pri používaní prepravnej siete, vrátane vymedzenia kľúčových pojmov;

d)

ustanovenia o prideľovaní kapacity a postupy riadenia preťaženia, postupy proti hromadeniu prepravnej kapacity a postupy pre opätovné využitie prepravnej kapacity;

e)

pravidlá, ktoré sa uplatňujú na obchod s kapacitou na sekundárnom trhu vo vzťahu k prevádzkovateľovi prepravnej siete;

f)

ak je to vhodné, úrovne flexibility a tolerancie zahrnuté do prepravných a iných služieb bez osobitných poplatkov, ako aj každú flexibilitu ponúkanú navyše a príslušné poplatky;

g)

podrobný opis plynárenskej siete prevádzkovateľa prepravnej siete s uvedením všetkých príslušných bodov, ktoré prepájajú jeho sieť so sieťou iných prevádzkovateľov prepravných sietí a/alebo plynárenskou infraštruktúrou, napríklad infraštruktúrou pre skvapalnený zemný plyn (LNG) a infraštruktúrou potrebnou na poskytovanie podporných služieb v zmysle ich vymedzenia v článku 2 ods. 14 smernice 2009/…/ES;

h)

informácie o kvalite plynu a o tlakových požiadavkách;

i)

pravidlá vzťahujúce sa na pripojenie do siete prevádzkovanej prevádzkovateľom prepravnej siete;

j)

včas poskytované informácie o navrhovaných a/alebo uskutočnených zmenách služieb alebo podmienok vrátane informácií uvedených v písmenách a) až i).

3.2.   VYMEDZENIE VŠETKÝCH PRÍSLUŠNÝCH BODOV NA ÚČELY TRANSPARENTNOSTI

Príslušné body zahŕňajú minimálne:

a)

všetky vstupné body do siete prevádzkovanej prevádzkovateľom prepravnej siete;

b)

najdôležitejšie výstupné body a výstupné zóny pokrývajúce minimálne 50 % celkovej výstupnej kapacity siete daného prevádzkovateľa prepravnej siete vrátane všetkých výstupných bodov alebo výstupných zón pokrývajúcich viac ako 2 % celkovej výstupnej kapacity siete;

c)

všetky body spájajúce rozličné siete prevádzkovateľov prepravných sietí;

d)

všetky body spájajúce sieť prevádzkovateľa prepravnej siete s terminálom LNG;

e)

všetky podstatné body v sieti daného prevádzkovateľa prepravnej siete vrátane bodov spájajúcich túto sieť s plynárenskými hubmi. Za podstatné sa považujú všetky body, na ktorých sa na základe skúseností môže vyskytnúť fyzické preťaženie;

f)

všetky body spájajúce sieť daného prevádzkovateľa prepravnej siete s infraštruktúrou potrebnou na poskytovanie podporných služieb v zmysle ich vymedzenia v článku 2 ods. 14 smernice 2009/…/ES.

3.3.   INFORMÁCIE, KTORÉ SA MAJÚ UVEREJNIŤ VO VŠETKÝCH PRÍSLUŠNÝCH BODOCH, A HARMONOGRAM ICH UVEREJNENIA

1.

Vo všetkých príslušných bodoch prevádzkovatelia prepravných sietí pravidelne, priebežne a spôsobom zrozumiteľným pre užívateľa uverejňujú na internete tieto informácie o stave kapacity, rozdelené na denné obdobia:

a)

maximálna technická kapacita prietoku v oboch smeroch,

b)

celková zmluvná a prerušiteľná kapacita,

c)

dostupná kapacita.

2.

Prevádzkovatelia prepravných sietí uverejňujú pre všetky príslušné body dostupné kapacity na obdobie minimálne 18 mesiacov vopred, a aktualizujú tieto informácie minimálne každý mesiac alebo, ak sú k dispozícii nové informácie, častejšie.

3.

Prevádzkovatelia prepravných sietí uverejňujú denné aktualizácie dostupnosti krátkodobých služieb (deň vopred a týždeň vopred) okrem iného na základe nominácií, prevažujúcich zmluvných záväzkov a pravidelných dlhodobých predpovedí dostupných ročných kapacít pre všetky príslušné body až na obdobie 10 rokov.

4.

Prevádzkovatelia prepravných sietí priebežne uverejňujú historické mesačné maximá a minimá miery využívania kapacity a priemerné ročné prietoky vo všetkých príslušných bodoch za uplynulé tri roky.

5.

Prevádzkovatelia prepravných sietí vedú denné záznamy o skutočných agregovaných prietokoch za obdobie aspoň troch mesiacov.

6.

Prevádzkovatelia prepravných sietí vedú záznamy o všetkých zmluvách o využívaní kapacity a o všetkých iných relevantných informáciách vzťahujúcich sa na výpočet dostupných kapacít a poskytovanie prístupu k nim, ku ktorým majú príslušné vnútroštátne orgány prístup pri plnení svojich povinností.

7.

Prevádzkovatelia prepravných sietí poskytujú užívateľsky pohodlné nástroje na výpočet taríf za dostupné služby a na overenie dostupnej kapacity online.

8.

Ak prevádzkovatelia prepravných sietí nie sú schopní uverejňovať informácie v súlade s odsekmi 1, 3 a 7, konzultujú s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a vytvoria čo najskôr, ale najneskôr do 31. decembra 2006, vykonávací akčný plán.


PRÍLOHA II

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (ES) č. 1775/2005

Toto nariadenie

Článok1

Článok 1

Článok 2

Článok 2

Článok 3

Článok 4

Článok 5

Článok 6

Článok 7

Článok 8

Článok 9

Článok 10

Článok 11

Článok 12

Článok 3

Článok 13

Článok 4

Článok 14

Článok 15

Článok 5

Článok 16

Článok 17

Článok 6

Článok 18

Článok 19

Článok 20

Článok 7

Článok 21

Článok 8

Článok 22

Článok 9

Článok 23

Článok 10

Článok 24

Článok 11

Článok 25

Článok 12

Článok 26

Článok 13

Článok 27

Článok 14

Článok 28

Článok 15

Článok 29

Článok 16

Článok 30

Článok 31

Článok 17

Článok 32

Príloha

Príloha I


ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

I.   ÚVOD

1.

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1775/2005 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, predložila Komisia 19. septembra 2007 na základe článku 95 zmluvy v balíku spolu so štyrmi ďalšími návrhmi týkajúcimi sa vnútorného trhu s energiou.

2.

Výbor regiónov zaujal stanovisko k celému balíku 10. apríla 2008 (1) a Európsky hospodársky a sociálny výbor 22. apríla 2008 (2).

3.

Európsky parlament prijal svoje stanovisko (3) v prvom čítaní 9. júla 2008, pričom v ňom schválil 47 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Komisia pozmenený návrh nepredložila.

4.

Rada prijala 9 .januára 2009 spoločnú pozíciu v súlade s článkom 251 zmluvy, a to v podobe prepracovaného nariadenia.

II.   CIEĽ NÁVRHU

5.

Návrh je súčasťou tretieho balíka o vnútornom trhu s energiou, ktorý tvorí spolu so smernicou o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, nariadením o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektriny, smernicou o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a nariadením, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky. Jeho cieľom je prispieť k dosiahnutiu dobre fungujúceho vnútorného trhu s plynom najmä:

posilnením spolupráce a koordinácie medzi prevádzkovateľmi prepravných sústav okrem iného zriadením Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sústav (ENTSO pre plyn),

skvalitnením požiadaviek na transparentnosť,

zlepšením prístupu k zásobníkom plynu a zariadeniam LNG.

III.   ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

6.   Všeobecné poznámky

6.1.

Rada považuje za efektívnejšie, transparentnejšie a ústretovejšie voči čitateľom, ako aj vhodné z hľadiska koherentnosti s nariadením (ES) č. 1775/2005, aby sa pre nové nariadenie zvolila forma prepracovania. Rada však v rámci tohto prístupu v plnej miere rešpektovala všeobecnú zásadu, podľa ktorej menila a dopĺňala návrh Komisie tak, že neotvárala žiadne ustanovenia, ktoré neboli súčasťou návrhu Komisie, pokiaľ takéto zásahy nevyplývali zo zmien, ktoré do návrhu sama zaviedla, alebo pokiaľ nešlo o zmeny odkazov spôsobené prečíslovaním článkov atď. V rozsahu, v ktorom to bolo možné, Rada dodržiavala prístup Komisie, čo sa týka rovnakého zaobchádzania v odvetviach elektriny a plynu.

Komisia akceptovala všetky zmeny návrhu zo strany Rady.

6.2.

Pokiaľ ide o 47 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prijatých Európskym parlamentom, Rada sa pri niektorých s Komisiou zhodla a:

čiastočne/v zásade schválila týchto sedem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov: č. 12, 14, 16, 19, 50, 51 a 44;

a

zamietla týchto šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov: č. 4, 7, 13, 15, 23 a 28 z vecných a/alebo formálnych dôvodov.

6.3.

Rada sa pri niektorých s Komisiou nezhodla a:

schválila tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: č. 40 (v zásade), 42 (v duchu) a 45 (čiastočne).

a

zamietla týchto 31 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov: č. 1 – 3, 5, 6, 8 – 11, 17, 18, 49, 22, 24 – 27, 29 – 31, 47, 33 – 39, 41, 43 a 46.

7.   Osobitné poznámky

7.1.

Pokiaľ ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy EP, pri ktorých sa Rada s Komisiou nezhodla:

a)

Rada prijala:

pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 40 v zásade, pretože sa domnieva, že je potrebný odkaz na „skupinu zásobníkov“, ale zároveň by sa mala vložiť aj podmienka,

pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 42 v duchu, pretože sa domnieva, že za istých podmienok a pri určitých limitoch môže byť potrebné zachovať dôvernosť údajov týkajúcich sa zásobníkov,

čiastočne pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 45, keďže súhlasí s vypustením obmedzeného množstva informácií, ktoré by sa podľa návrhu Komisie mohli zahŕňať do usmernení prijímaných prostredníctvom komitologického postupu.

b)

Rada zamietla 31 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených vyššie (bod 6.3) z týchto dôvodov:

i)

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa týkajú ustanovení, ktoré nie sú súčasťou návrhu Komisie. Takéto návrhy sa zamietli z dôvodu zásady uvedenej v bode 6.1: č. 24, 25 a 31.

ii)

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nie sú potrebné alebo nemajú pridanú hodnotu, najmä preto, lebo sa dané otázky čiastočne/uspokojivo upravujú v iných častiach návrhu: č. 2; č. 3 sa uspokojivo upravuje v odôvodnení 14; č. 5, 6, 8, 11 a 17; č. 49 sa už upravuje v čl. 8 ods. 8 a 9; č. 27 sa už uspokojivo upravuje v čl. 13 ods. 1; č. 30; č. 33 sa už uspokojivo upravuje v článku 1 písm. c); č. 34 sa už čiastočne upravuje v článku 16 ods. 5; č. 36, 37 a 38 (prvá časť); č. 43: zásada sa už upravuje v čl. 1.

iii)

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh nie je jasný: č. 1 a 29.

iv)

Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa vkladá znenie, ktoré nie je vhodné, napríklad úlohy a právomoci regulačných orgánov sa ustanovujú v smernici o plyne: č. 9, 10 (Rada okrem toho do smernice o plyne presunula článok o maloobchodných trhoch), 38 (2. časť), 39 a 46.

v)

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nie sú vhodné: č. 26, lebo článok 13 sa týka taríf, a nie pravidiel prístupu; č. 47 najmä z dôvodu vypustenia písmena b) v článku 16 ods. 3.

vi)

Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom č. 18 by sa vložilo znenie, ktoré nie je v súlade s úlohou, ktorú Rada prisudzuje agentúre; z právnych dôvodov agentúre nenáleží, aby prijímala alebo schvaľovala sieťové poriadky alebo prijímala všeobecné rozhodnutia.

vii)

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 22, pretože konzultácie (čl. 10) by mala poskytovať sieť ENTSO; na konzultácie, ktoré musí vykonávať agentúra, sa vzťahuje článok 6.

viii)

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 35 nie je vhodný, pretože by mohol viesť k nadmernej regulácii, a znenie vložené do pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 44 nie je potrebné pre fungovanie nariadenia.

7.2

Pokiaľ ide o návrh Komisie, Rada zaviedla aj niektoré ďalšie zmeny (vecné a/alebo formálne); z nich najdôležitejšie sú:

a)

Certifikácia PPS

Rada považuje za vhodné, aby sa časť certifikačného postupu, v ktorej sa vymedzuje úloha Komisie v rámci tohto postupu, presunula zo smernice o plyne do nového článku 3 do tohto nariadenia.

b)

Vypracúvanie a úprava sieťových poriadkov:

Rada považovala za vhodné podrobnejšie stanoviť postup vypracúvania sieťových poriadkov (článok 6) a ďalší – kratší – postup týkajúci sa ich úpravy (článok 7). Týmito článkami sa nahradil článok 2e návrhu Komisie. Rada ustanovila jednoznačnú úlohu agentúry, ktorá by mala ako základ pre sieťové poriadky vypracúvané sieťou ENTSO vypracúvať nezáväzné rámcové usmernenia, skúmať tieto sieťové poriadky a posudzovať ich navrhované úpravy. V prípade potreby, aby sa tieto sieťové poriadky stali záväznými, ich môže Komisia prijať komitologickým postupom (pozri aj odôvodnenie 14).

c)

Monitorovanie agentúrou

Rada vložila dva odseky, v ktorých sa ustanovuje úloha agentúry v oblasti monitorovania vykonávania sieťových poriadkov sieťou ENTSO (článok 9 ods. 1 pododseky 2 a 3).

d)

Požiadavky na transparentnosť/dôvernosť

Rada sa domnieva, že je dôležité, aby – po schválení regulačným orgánom – existovala možnosť zabezpečiť dôvernosť citlivých obchodných informácií týkajúcich sa zásobníkov (odôvodnenie 23 a článok 19 ods. 4 druhý pododsek).

e)

Maloobchodné trhy

Rada považovala za vhodné, aby sa prepracovalo znenie článku o maloobchodných trhoch, pričom sa okrem iného vypustil odkaz na cezhraničné záležitosti, a aby sa článok presunul z nariadenia (článok 8a návrhu Komisie) do smernice o plyne (nový článok 44).

f)

Ostatné body

Rada opätovne vložila posledný pododsek článku 1, ktorý vychádza z platného nariadenia o plyne a ktorý je v súlade s duchom návrhu Komisie.

Rada považovala za vhodné, aby sa namiesto termínu „investičný plán“ použil termín „plán rozvoja siete“ a aby sa upresnilo, že tieto plány nie sú záväzné [článok 8 ods.3 písm. a)].

V súlade s formátom prepracovania Rada zaviedla nový článok, ktorým sa platný legislatívny akt zrušuje (článok 31).


(1)  Ú. v. EÚ C 172, 5.7.2008, s. 55.

(2)  Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 23.

(3)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 75/58


SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 13/2009

prijatá Radou 16. februára 2009

na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2009 z … o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1172/95

(Text s významom pre EHP)

(2009/C 75 E/04)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 285 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Štatistické informácie o obchodných tokoch medzi členskými štátmi a nečlenskými krajinami majú zásadný význam pre hospodárske a obchodné politiky Spoločenstva a pre analýzu vývoja na trhoch s jednotlivými tovarmi. Je potrebné zvýšiť transparentnosť štatistického systému tak, aby bol schopný reagovať na meniace sa administratívne prostredie a uspokojiť nové požiadavky užívateľov. Nariadenie Rady (ES) č. 1172/95 z 22. mája 1995 o štatistike obchodovania s tovarom Spoločenstva a jeho členských štátov s nečlenskými krajinami (3) by sa preto v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 285 ods. 2 zmluvy malo nahradiť novým nariadením.

(2)

V zmysle nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (4) (ďalej len „colný kódex“), základom pre štatistiku zahraničného obchodu sú údaje získané z colných vyhlásení. Pokrok v európskej integrácii a z toho vyplývajúce zmeny v colnom konaní, ktoré zahŕňajú jednotné povolenie na používanie zjednodušeného colného vyhlásenia, miestne colné konanie, ako aj centralizované colné konanie, a ktoré vyplynú zo súčasného procesu modernizácie colného kódexu ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný colný kódex) (5) (ďalej len „modernizovaný colný kódex“) predstavujú množstvo zmien. Prinášajú najmä potrebu upraviť spôsob zostavovania štatistiky zahraničného obchodu, prehodnotiť pojmy členský štát vývozu a členský štát dovozu a presnejšie vymedziť zdroj údajov pre zostavovanie štatistiky Spoločenstva.

(3)

Zjednodušenie colných formalít a kontrol v rámci modernizovaného colného kódexu môže viesť k tomu, že nebudú k dispozícii colné vyhlásenia. V záujme zachovania kompletnosti štatistík zahraničného obchodu mali by sa prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby hospodárske subjekty, ktoré využívajú toto zjednodušenie, poskytovali štatistické údaje.

(4)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES z 15. januára 2008 o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme (6) sa zriadi elektronický colný systém na výmenu údajov z colných vyhlásení. Na to, aby sa mohli zaznamenať fyzické obchodné toky tovaru medzi členskými štátmi a nečlenskými krajinami a mohla zabezpečiť dostupnosť údajov o dovoze a vývoze v dotknutom členskom štáte, mali by sa presne stanoviť usporiadanie medzi colnými a štatistickými orgánmi. To platí aj pre pravidlá výmeny údajov medzi správnymi orgánmi členských štátov. Tento systém výmeny údajov by mal pokiaľ možno využívať infraštruktúru vytvorenú colnými orgánmi.

(5)

Na to, aby sa mohol vývoz a dovoz Spoločenstva priradiť k danému členskému štátu, je v prípade dovozu potrebné získať údaje o „členskom štáte určenia“ a v prípade vývozu údaje o „členskom štáte skutočného vývozu“. V strednodobom horizonte by sa tieto členské štáty mali na účely štatistiky zahraničného obchodu stať členskými štátmi dovozu a členskými štátmi vývozu.

(6)

Na účely tohto nariadenia by malo byť zatriedenie tovaru v zahraničnom obchode podľa kombinovanej nomenklatúry ustanovenej nariadením Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (7) (ďalej len „kombinovaná nomenklatúra“).

(7)

S cieľom uspokojiť požiadavky Európskej centrálnej banky a Komisie na informácie o podiele eura v medzinárodnom obchode s tovarom by sa na agregovanej úrovni mala vykazovať fakturačná mena vývozu a dovozu.

(8)

Na účely obchodných rokovaní a riadenia vnútorného trhu by Komisia mala dostávať podrobné informácie o preferenčnom zaobchádzaní s tovarom dovážaným do Spoločenstva.

(9)

Štatistika zahraničného obchodu poskytuje údaje potrebné na zostavovanie platobnej bilancie a národných účtov. Do súboru povinných a štandardných údajov by mali byť zahrnuté ukazovatele, ktoré umožňujú ich úpravu na účely platobnej bilancie.

(10)

Predmetom harmonizovaných ustanovení nie sú štatistiky členských štátov o colných skladoch a slobodných pásmach. Zostavovanie týchto štatistík na národné účely je však naďalej dobrovoľné.

(11)

Členské štáty by mali Eurostatu poskytovať ročné agregované údaje o obchode v členení podľa podnikových ukazovateľov, ktoré okrem iného uľahčujú analýzu pôsobenia európskych podnikov v kontexte globalizácie. Väzba medzi podnikovou a obchodnou štatistikou vzniká prepojením údajov o dovozcovi a vývozcovi uvedených v colnom vyhlásení s údajmi požadovanými podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 177/2008 z 20. februára 2008, ktorým sa zriaďuje spoločný rámec pre registre ekonomických subjektov na štatistické účely (8).

(12)

Referenčný rámec pre ustanovenia tohto nariadenia poskytuje nariadenie Rady (ES) č. 322/97 zo 17. februára 1997 o štatistike Spoločenstva (9). Pokiaľ však majú mať tieto štatistiky význam, veľmi podrobná úroveň informácií o obchode s tovarom si vyžaduje osobitné pravidlá o dôvernom charaktere údajov.

(13)

Zasielanie dôverných štatistických údajov sa riadi pravidlami stanovenými v nariadení (ES) č. 322/97 a nariadení Rady (Euratom, EHS) č. 1588/90 z 11. júna 1990 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev (10). Opatrenia prijaté v súlade s týmito nariadeniami zabezpečujú fyzickú a logickú ochranu dôverných údajov a zabezpečujú, aby pri tvorbe a zverejňovaní štatistík Spoločenstva neprišlo k ich nedovolenému sprístupneniu a použitiu na iné ako štatistické účely.

(14)

Pri tvorbe a zverejňovaní štatistík Spoločenstva na základe tohto nariadenia by národné a komunitárne štatistické orgány mali zohľadňovať zásady uvedené v Kódexe postupov pre európsku štatistiku, ktorý bol 24. februára 2005 prijatý Výborom pre štatistický program a pripojený k odporúčaniu Komisie z 25. mája 2005 o nezávislosti, integrite a zodpovednosti národných a komunitárnych štatistických orgánov.

(15)

Mali by sa stanoviť osobitné ustanovenia platné dovtedy, kým zmeny v colných predpisoch neumožnia získať z colných vyhlásení doplňujúce údaje a kým sa v právnych predpisoch Spoločenstva nebude požadovať elektronická výmena colných údajov.

(16)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanovenie spoločného rámca pre systematickú tvorbu štatistiky Spoločenstva o zahraničnom obchode, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tohto nariadenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(17)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (11).

(18)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená upravovať zoznam colných režimov alebo colne schváleného určenia či použitia, na základe ktorých sa na účely štatistiky zahraničného obchodu definuje vývoz a dovoz; prijímať odlišné alebo osobitné pravidlá týkajúce sa tovaru alebo pohybov tovaru, ktoré si z metodických dôvodov vyžadujú špecifické ustanovenia; upravovať zoznam tovaru a pohybov vyňatých zo štatistiky zahraničného obchodu; v prípade špecifických tovarov alebo pohybov stanovovať pre záznamy o dovoze a vývoze iné zdroje údajov, ako je colné vyhlásenie; stanovovať štatistické údaje vrátane kódov, ktoré sa majú používať; stanovovať požiadavky na údaje o špecifických tovaroch alebo pohyboch; vymedzovať požiadavky na zostavovanie štatistík; stanovovať charakteristiky výberových vzoriek; stanovovať sledované obdobia a úroveň agregácie pre partnerské krajiny, tovar a meny a tiež upravovať termíny zasielania štatistík, obsah, rozsah a podmienky, za akých by sa mali už zaslané štatistiky revidovať; a stanovovať termín zasielania štatistík o členení obchodu podľa podnikových ukazovateľov a štatistík o obchode podľa fakturačnej meny. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovuje spoločný rámec pre systematickú tvorbu štatistiky Spoločenstva o obchode s tovarom s nečlenskými krajinami (ďalej len „štatistika zahraničného obchodu“).

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„tovar“ je každý hnuteľný majetok vrátane elektriny,

b)

„štatistické územie Spoločenstva“ je „colné územie Spoločenstva“ v súlade s jeho vymedzením v colnom kódexe vrátane ostrova Helgoland na území Spolkovej republiky Nemecko,

c)

„národné štatistické orgány“ sú vnútroštátne štatistické úrady a iné orgány zodpovedné za tvorbu štatistiky zahraničného obchodu v jednotlivých členských štátoch,

d)

„colné orgány“ sú „colné orgány“ v súlade s ich vymedzením v colnom kódexe,

e)

„colné vyhlásenie“ je „colné vyhlásenie“ v súlade s jeho vymedzením v colnom kódexe,

f)

„rozhodnutie colných orgánov“ je každý úradný akt colných orgánov súvisiaci s prijatými colnými vyhláseniami, ktorý má právny účinok na jednu alebo viac osôb.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.   V štatistike zahraničného obchodu sa zaznamenávajú údaje o dovoze a vývoze tovaru.

V prípade, že tovar opustí štatistické územie Spoločenstva, členské štáty zaznamenajú vývoz podľa jedného z nasledujúcich colných režimov alebo na základe colne schváleného určenia či použitia ustanoveného v colnom kódexe:

a)

vývoz,

b)

pasívny zušľachťovací styk,

c)

spätný vývoz po aktívnom zušľachťovacom styku alebo po prepracovaní pod colným dohľadom.

V prípade, že tovar vstúpi na štatistické územie Spoločenstva, členské štáty zaznamenajú dovoz podľa jedného z nasledujúcich colných režimov ustanovených v colnom kódexe:

a)

prepustenie do voľného obehu,

b)

aktívny zušľachťovací styk,

c)

prepracovanie pod colným dohľadom.

2.   Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia v súvislosti s úpravou zoznamu colných režimov alebo colne schváleného určenia či použitia uvedeného v odseku 1 s cieľom zohľadniť zmeny v colnom kódexe alebo ustanovenia vyplývajúce z medzinárodných dohovorov, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3.

3.   Z metodických dôvodov si určitý tovar alebo pohyby tovaru vyžadujú osobitné ustanovenia. To sa týka priemyselných zariadení, lodí a lietadiel, produktov z mora, tovaru dodávaného na palubu lodí a lietadiel, rozložených zásielok, vojenského tovaru, tovaru určeného pre inštalácie na šírom mori alebo tovarov z nich, elektriny, plynu a odpadu (ďalej len „špecifické tovary alebo pohyby“).

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením, týkajúce sa špecifických tovarov alebo pohybov a odlišných alebo osobitných ustanovení, ktoré pre ne platia, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3.

4.   Z metodických dôvodov je určitý tovar alebo pohyby tovaru vyňaté zo štatistiky zahraničného obchodu. Toto sa týka menového zlata a platobných prostriedkov, ktoré sú zákonným platidlom; tovaru, ktorý má vďaka svojmu zamýšľanému použitiu diplomatický alebo podobný charakter; pohybov tovaru medzi členským štátom dovozu a členským štátom vývozu a ich vnútroštátnymi ozbrojenými silami umiestnenými v zahraničí, ako aj určitého tovaru, ktorý nadobúdajú a ktorým disponujú zahraničné ozbrojené sily; osobitného tovaru, ktorý nie je predmetom obchodných transakcií; pohybov odpaľovacích zariadení satelitov pred ich odpálením; tovaru určeného na opravu a po jeho oprave; tovaru určeného na dočasné použitie a po tomto použití; tovaru používaného ako nosič informácií prispôsobených pre konkrétnych užívateľov a stiahnutých informácií; a tovaru, ktorý je nahlásený colným orgánom ústne, a to tovaru obchodného charakteru, ktorý nepresahuje štatistický prah hodnoty 1 000 EUR alebo čistej hmotnosti 1 000 kg, alebo tovaru neobchodného charakteru.

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením, súvisiace s vylúčením tovaru alebo pohybov tovaru zo štatistiky zahraničného obchodu, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3.

Článok 4

Zdroj údajov

1.   Zdrojom údajov pre záznamy o dovoze a vývoze tovaru uvedené v článku 3 ods. 1 je colné vyhlásenie vrátane prípadných doplnení alebo zmien štatistických údajov, ktoré vyplývajú z rozhodnutí colných orgánov, ktoré sa naň vzťahujú.

2.   Ak ďalšie zjednodušovanie colných formalít a kontrol podľa článku 116 modernizovaného colného kódexu spôsobí, že colné orgány nemajú k dispozícii záznamy o dovoze a vývoze tovaru, hospodársky subjekt, ktorý toto zjednodušenie využíva, poskytne štatistické údaje vymedzené v článku 5 tohto nariadenia.

3.   Členské štáty môžu na tvorbu svojich vnútroštátnych štatistík naďalej využívať iné zdroje údajov, kým sa nezavedie mechanizmus na vzájomnú výmenu údajov elektronickými prostriedkami podľa článku 7 ods. 2.

4.   Pre špecifické tovary alebo pohyby uvedené v článku 3 ods. 3 sa môžu použiť iné zdroje údajov, ako je colné vyhlásenie.

5.   Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením, súvisiace so zberom údajov podľa odsekov 2 a 4 tohto článku, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3. Tieto opatrenia v čo najväčšej miere zohľadnia potrebu zriadenia účinného systému, ktorým by sa minimalizovalo administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov a správnych orgánov.

Článok 5

Štatistické údaje

1.   Členské štáty získavajú zo záznamov o dovoze a vývoze uvedených v článku 3 ods. 1 tento súbor údajov:

a)

tok obchodu (dovoz, vývoz),

b)

mesačné sledované obdobie,

c)

štatistická hodnota tovaru na štátnej hranici členského štátu dovozu alebo členského štátu vývozu,

d)

množstvo vyjadrené v čistej hmotnosti a v dodatkovej mernej jednotke, pokiaľ sú v colnom vyhlásení uvedené,

e)

obchodník, t. j. dovozca/príjemca tovaru v prípade dovozu a vývozca/odosielateľ tovaru v prípade vývozu,

f)

členský štát dovozu alebo členský štát vývozu, v ktorom bolo podané colné vyhlásenie, pokiaľ tieto údaje boli v colnom vyhlásení uvedené:

i)

členský štát určenia v prípade dovozu,

ii)

členský štát skutočného vývozu v prípade vývozu,

g)

partnerské krajiny, t. j.:

i)

krajina pôvodu a krajina odoslania v prípade dovozu,

ii)

krajina posledného známeho určenia v prípade vývozu,

h)

tovar podľa kombinovanej nomenklatúry, t. j.:

i)

kód tovaru podľa podpoložky sadzobníka Taric v prípade dovozu,

ii)

kód tovaru podľa podpoložky kombinovanej nomenklatúry v prípade vývozu,

i)

kód colného režimu, ktorý sa použije na určenie štatistického režimu,

j)

druh obchodu, ak je uvedený v colnom vyhlásení,

k)

preferenčné zaobchádzanie pri dovoze, ak ho colné orgány udelili,

l)

fakturačná mena, pokiaľ je v colnom vyhlásení uvedená,

m)

druh dopravy s podrobnými údajmi o:

i)

druhu dopravy na hranici,

ii)

druhu dopravy vo vnútrozemí,

iii)

kontajneri.

2.   Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením týkajúce sa ďalšej špecifikácie údajov uvedených v odseku 1 tohto článku vrátane kódov, ktoré sa majú použiť, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3.

3.   Pokiaľ nie je uvedené inak a bez toho, aby boli dotknuté colné predpisy, sa tieto údaje uvádzajú v colnom vyhlásení.

4.   Pre špecifické tovary alebo pohyby v zmysle článku 3 ods. 3 a údaje poskytované v súlade s článkom 4 ods. 2 sa môžu vyžadovať obmedzené súbory údajov.

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením týkajúce sa týchto obmedzených súborov údajov sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3.

Článok 6

Zostavovanie štatistiky zahraničného obchodu

1.   Za každé mesačné sledované obdobie zostavujú členské štáty štatistiku o dovoze a vývoze tovaru, vyjadrenú v hodnote a množstve v členení podľa:

a)

kódu tovaru,

b)

členských štátov dovozu/vývozu,

c)

partnerských krajín,

d)

štatistického režimu,

e)

druhu obchodu,

f)

preferenčného zaobchádzania v prípade dovozu,

g)

druhu dopravy.

Vykonávacie predpisy na tvorbu štatistiky môže ustanoviť Komisia postupom uvedeným v článku 11 ods. 2.

2.   Členské štáty zostavia ročnú štatistiku obchodu v členení podľa podnikových ukazovateľov, konkrétne podľa ekonomickej činnosti, ktorú podnik vykonáva, sekcie alebo dvojmiestnej úrovne spoločnej štatistickej klasifikácie ekonomických činností v Európskom spoločenstve (NACE) a podľa veľkostnej triedy na základe počtu zamestnancov.

Tieto štatistiky sa zostavujú prepojením údajov o podnikových ukazovateľoch zaznamenaných podľa nariadenia (ES) č. 177/2008 s údajmi o dovoze a vývoze zaznamenanými podľa článku 5 ods. 1 tohto nariadenia. Vnútroštátne colné orgány preto poskytnú národným štatistickým orgánom príslušné identifikačné čísla obchodníkov.

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením týkajúce sa prepojenia týchto údajov so štatistikami, ktoré sa majú zostaviť, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3.

3.   Každé dva roky zostavujú členské štáty štatistiku obchodu v členení podľa fakturačnej meny.

Členské štáty pri zostavovaní tejto štatistiky využívajú reprezentatívnu vzorku záznamov o dovoze a vývoze z colných vyhlásení, ktoré obsahujú údaje o fakturačnej mene. Ak nie je v prípade vývozu fakturačná mena uvedená v colnom vyhlásení, na účely zberu požadovaných údajov sa uskutoční zisťovanie.

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením, týkajúce sa ukazovateľov tejto vzorky, sledovaného obdobia a úrovne agregácie partnerských krajín, tovaru a mien sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3.

4.   Ak sa v colnom vyhlásení uvádzajú príslušné údaje, členské štáty môžu rozhodnúť o zostavení ďalších štatistík na vnútroštátne účely.

5.   Členské štáty nie sú povinné zostavovať a zasielať Komisii (Eurostatu) štatistiku zahraničného obchodu o štatistických údajoch, ktoré sa podľa colného kódexu alebo vnútroštátnych pokynov ešte nezaznamenávajú alebo sa nedajú priamo odvodiť z iných údajov v colnom vyhlásení podávanom colným orgánom. Zasielanie týchto údajov je preto pre členské štáty dobrovoľné:

a)

členský štát určenia v prípade dovozu,

b)

členský štát skutočného vývozu v prípade vývozu,

c)

druh obchodu.

Článok 7

Výmena údajov

1.   Národné štatistické orgány obdržia od colných orgánov záznamy o dovoze a vývoze vychádzajúce z colných vyhlásení, ktoré boli podané týmto orgánom, a to bezodkladne a najneskôr v priebehu mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli colné vyhlásenia prijaté alebo v ktorom sa stali predmetom rozhodnutí colných orgánov.

Tieto záznamy obsahujú minimálne tie štatistické údaje uvedené v článku 5, ktoré sa podľa colného kódexu alebo vnútroštátnych pokynov uvádzajú v colnom vyhlásení.

2.   S účinnosťou od dátumu zavedenia mechanizmu vzájomnej výmeny údajov elektronickými prostriedkami colné orgány zabezpečia, aby sa záznamy o dovoze a vývoze zasielali národnému štatistickému orgánu členského štátu, ktorý je v zázname uvedený ako:

a)

členský štát určenia v prípade dovozu,

b)

členský štát skutočného vývozu v prípade vývozu.

Mechanizmus vzájomnej výmeny údajov sa zavedie najneskôr do začiatku uplatňovania hlavy 1 kapitoly 2 oddielu 1 modernizovaného colného kódexu.

3.   Vykonávacie ustanovenia na určenie spôsobu zasielania týchto údajov uvedené v odseku 2 sa môžu stanoviť v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 2.

Článok 8

Zasielanie štatistík zahraničného obchodu Komisii (Eurostat)

1.   Členské štáty zasielajú Komisii (Eurostatu) štatistiky uvedené v článku 6 ods. 1 najneskôr do 40 dní od konca každého mesačného sledovaného obdobia.

Členské štáty zabezpečia, aby štatistiky obsahovali údaje o každom dovoze a vývoze, ktorý sa uskutočnil v príslušnom sledovanom období, pričom ak nie sú k dispozícii záznamy, vykonajú úpravy.

Ak sa štatistiky, ktoré už boli zaslané, revidovali, členské štáty zašlú ich aktualizácie.

Členské štáty zahrnú do výsledkov zasielaných Komisii (Eurostatu) všetky dôverné štatistické informácie.

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením, týkajúce sa úpravy termínu zasielania štatistík, obsahu, rozsahu a revízie podmienok pre štatistiky, ktoré sa už zaslali, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3.

2.   Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením týkajúce sa termínu zasielania štatistík obchodu členených podľa podnikových ukazovateľov uvedených v článku 6 ods. 2 a štatistík obchodu členených podľa fakturačnej meny uvedených v článku 6 ods. 3 sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3.

3.   Členské štáty zasielajú štatistiky v elektronickej forme v súlade s normou o výmene údajov. Praktické opatrenia na zasielanie výsledkov sa môžu stanoviť v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 2.

Článok 9

Posudzovanie kvality

1.   Na účely tohto nariadenia sa na zasielané štatistiky vzťahujú tieto ukazovatele kvality:

a)

„relevantnosť“ predstavuje mieru, v akej štatistika spĺňa súčasné a potenciálne potreby užívateľov;

b)

„presnosť“ predstavuje stupeň zhody odhadov s neznámymi skutočnými hodnotami;

c)

„aktuálnosť“ predstavuje časový odstup medzi dostupnosťou informácie a udalosťou alebo javom, ktorý informácia opisuje;

d)

„dochvíľnosť“ predstavuje časový odstup medzi dátumom zverejnenia údajov a cieľovým dátumom, kedy mali byť dodané;

e)

„dostupnosť“ a „zrozumiteľnosť“ predstavujú podmienky a spôsoby, ktorými môžu užívatelia získať, využívať a interpretovať údaje;

f)

„porovnateľnosť“ predstavuje mieru vplyvu rozdielnosti v uplatňovaných štatistických koncepciách a v nástrojoch a postupoch merania pri porovnaní štatistík medzi geografickými oblasťami, odvetviami, alebo v priebehu času;

g)

„koherencia“ predstavuje mieru vhodnosti, do akej sa môžu údaje spoľahlivo spájať rôznymi spôsobmi a na rôzne účely.

2.   Členské štáty každoročne predkladajú Komisii (Eurostatu) správu o kvalite zasielaných štatistík.

3.   Pokiaľ ide o uplatňovanie ukazovateľov kvality stanovených v odseku 1 tohto článku na štatistiky patriace do rámca tohto nariadenia, forma a štruktúra správ o kvalite sa stanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 2.

Komisia (Eurostat) posúdi kvalitu zaslaných štatistík.

Článok 10

Zverejňovanie štatistík zahraničného obchodu

1.   Komisia zverejňuje štatistiky zahraničného obchodu zostavené v súlade s článkom 6 ods. 1 a zaslané členskými štátmi na úrovni Spoločenstva minimálne podľa podpoložky kombinovanej nomenklatúry.

Len na požiadanie dovozcu alebo vývozcu vnútroštátny orgán príslušného členského štátu rozhodne o tom, či sa štatistika zahraničného obchodu daného členského štátu, ktorá môže umožniť identifikáciu dovozcu alebo vývozcu, má zverejniť alebo či sa môže upraviť takým spôsobom, aby jej zverejnenie neohrozilo ochranu dôverných štatistických údajov.

2.   Bez toho, aby bolo dotknuté zverejňovanie údajov na vnútroštátnej úrovni, Komisia (Eurostat) nezverejňuje podrobné štatistiky členené podľa podpoložiek sadzobníka Taric a preferencií, ak by ich zverejnenie narušilo ochranu verejných záujmov týkajúcich sa obchodnej a poľnohospodárskej politiky Spoločenstva.

Článok 11

Výbor

1.   Komisii pomáha Výbor pre štatistiku obchodovania s tovarom s nečlenskými krajinami.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 12

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 1172/95 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2010.

Naďalej sa uplatňuje na údaje za sledované obdobia pred 1. januárom 2010.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2010.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 70, 15.3.2008, s. 1.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 23. septembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a spoločná pozícia Rady zo 16. februára 2009.

(3)  Ú. v. ES L 118, 25.5.1995, s. 10.

(4)  Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2008, s. 21.

(7)  Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 61, 5.3.2008, s. 6.

(9)  Ú. v. ES L 52, 22.2.1997, s. 1.

(10)  Ú. v. ES L 151, 15.6.1990, s. 1.

(11)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.


ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

I.   ÚVOD

Komisia predložila uvedený návrh Rade 30. októbra 2007 (1).

Európsky parlament zaujal stanovisko v prvom čítaní 23. septembra 2008 a k návrhu prijal 35 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (2).

V súlade so spolurozhodovacím postupom (článok 251 ZES) Rada so zreteľom na prvé čítanie v Parlamente prijala 16. februára 2009 svoju spoločnú pozíciu k návrhu nariadenia.

II.   CIEĽ

Cieľom tohto návrhu je revidovať súčasný štatistický systém obchodu s tovarmi s nečlenskými krajinami (Extrastat) so zámerom:

zlepšiť právne predpisy tak, aby boli jasnejšie, jednoduchšie a transparentnejšie;

upraviť systém štatistiky obchodu mimo Spoločenstva v súlade so zmenami, ktoré budú zavedené v postupoch týkajúcich sa colného vyhlásenia prostredníctvom zavedenia jednotných povolení na používanie zjednodušeného colného vyhlásenia alebo miestneho colného konania, ako aj prostredníctvom centralizovaného colného konania v zmysle modernizovaného Colného kódexu Spoločenstva;

zmenšiť tzv. Rotterdamský efekt, v dôsledku ktorého

a)

sú v štatistike zahraničného obchodu nadmerne zastúpené členské štáty, ktoré vykazujú veľký počet colných konaní alebo vysokú úroveň vývozu, no majú len úlohu tranzitných krajín, čo je v neprospech členských štátov, ktoré sú skutočným miestom určenia alebo odoslania tovaru; a

b)

sa rovnaký tovar vykazuje dvakrát, raz v rámci systému Extrastat ako tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, a následne v rámci systému Intrastat ako tovar Spoločenstva pochádzajúci z iného členského štátu s porovnateľnou situáciou vo vývoze,

zvýšiť relevantnosť, presnosť, včasnosť a porovnateľnosť štatistiky zahraničného obchodu a vytvoriť systém hodnotenia kvality;

podporiť prepojenie štatistiky obchodu a podnikovej štatistiky;

reagovať na potreby používateľov zostavením ďalších štatistík obchodu s využitím informácií uvedených v colných vyhláseniach;

kontrolovať privilegovaný prístup k citlivým údajom o zahraničnom obchode v súlade s Kódexom postupov pre európsku štatistiku.

V návrhu sú zahrnuté aj zmeny a doplnenia ustanovené v nariadení prijatom Radou a Parlamentom 13. apríla 2005 (3) s cieľom zlepšiť bezpečnosť a ochranu tovaru prechádzajúceho cez hranice Spoločenstva.

III.   ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

1.   Všeobecne

Rada vo svojej spoločnej pozícii zohľadnila veľkú väčšinu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Parlamentu, a prijala znenie, ktoré je veľmi podobné pozícii Európskeho parlamentu prijatej v prvom čítaní. Rada v plnej miere súhlasí s cieľom návrhu, ktorým je zjednodušenie právnych predpisov, prispôsobenie systému štatistiky obchodu mimo Spoločenstva zmenám, ktoré sa zavedú v colných právnych predpisoch a postupoch a zmenšenie tzv. Rotterdamského efektu. Po dôkladnom preskúmaní návrhu počas slovinského a francúzskeho predsedníctva a na základe praktických dôsledkov vykonávania modernizovaného colného kódexu pre štátne správy, Komisiu a obchod, Rada vykonala množstvo zmien prevažne technickej povahy, ktorých prehľad je uvedený v oddiele 3.

2.   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy EP

2.1.   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prevzaté Radou

Európsky parlament prijal k návrhu 27 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (4), z ktorých bolo 24 úplne alebo sčasti prevzatých do spoločnej pozície Rady. Sú to tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 5, 6, 7, 9, 10, 11, 12 (sčasti), 13, 14 (sčasti), 15 (sčasti), 20, 21 (sčasti), 22, 23, 24, 25, 28, 29, 30, 31, 32 (sčasti) 33, 34 a 35.

2.2.   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré Rada neprevzala alebo ktoré zohľadnila len čiastočne

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12

Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prevzatý čiastočne, hoci s presnejším znením, ktoré Rada považuje za primeranejšie, a ktorý sa týka opisu výnimky týkajúcej sa ústnych nahlásení tovarov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14

Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prevzatý čiastočne. Pokiaľ ide o ustanovenie o vykonávacích opatreniach (nový odsek 5 v texte Rady), Rada sa domnieva, že vykonávacie právomoci by sa mali týkať zberu údajov v (nových) odsekoch a v odseku 4: špecifikácia iných zdrojov údajov ako sú colné vyhlásenia a tiež štatistické údaje, ktoré poskytuje hospodársky subjekt využívajúci ďalšie zjednodušenie colných formalít a kontroly. Rada okrem toho zdôraznila nevyhnutnosť stanovenia účinného systému minimalizácie administratívnej záťaže.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15

Rada môže tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh prevziať čiastočne. Členské štáty môžu na zostavovanie svojich národných štatistík používať iné zdroje údajov aj naďalej, až do dátumu zavedenia mechanizmu vzájomnej výmeny údajov. Odkaz na článok 7 ods. 3 sa zmenil na odkaz na článok 7 ods. 2.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18

Rada sa domnieva, že presnejšie znenie by bolo vhodnejšie (pozri oddiel 3).

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21

Rada sa domnieva, že sa aj pre údaje poskytované podľa článku 4 ods. 2 (v znení spoločnej pozície) môže požadovať obmedzený súbor údajov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26

Rada sa domnieva, že s účinnosťou od dátumu zavedenia mechanizmu vzájomnej výmeny údajov elektronickými prostriedkami by sa záznamy o dovozoch a vývozoch mali zasielať štatistickému úradu členského štátu, ktorý je uvedený na zázname pri dovoze ako členský štát určenia alebo pri vývoze ako členský štát skutočného vývozu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27

Rada neprevzala tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale poskytla alternatívne riešenie podľa článku 4 ods. 2 (v znení spoločnej pozície – pozri 3. časť).

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32

Rada prevzala tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh čiastočne, pričom ho mierne preformulovala („podľa podpoložiek a preferencií Taric“).

3.   Nové prvky zavedené Radou

V tomto oddieli sa uvádza prehľad nových prvkov zavedených Radou v jej spoločnej pozícii okrem prevzatých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Európskeho parlamentu. V tomto prehľade sa úmyselne vynechávajú tie prvky, ktoré majú čisto technickú alebo štylistickú povahu.

Malo by sa poznamenať, že zmeny zavedené Radou viedli k zmenám štruktúry návrhu a následnému prečíslovaniu odôvodnení a odsekov v niektorých článkoch.

3.1   Odôvodnenie 3

Toto odôvodnenie vysvetľuje, že po zavedení modernizovaného colného kódexu, ktorý prináša subjektov uľahčenia vo forme zjednodušení formalít a kontrol, by colné vyhlásenia nemuseli byť k dispozícii, ak sú tieto vyhlásenia zdrojom štatistických údajov o zahraničnom obchode, nariadenie musí stanovovať opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby údaje poskytovali subjekty, ktoré tieto uľahčenia dostali.

3.2   Odôvodnenie 4

Toto odôvodnenie odkazuje na rozhodnutie o elektronickom colníctve, na základe ktorého sa zriaďuje elektronický colný systém na výmenu údajov z colných vyhlásení. Zámerom je, aby systém výmeny údajov používaný na účely štatistiky využíval v najvyššej možnej miere infraštruktúru zriadenú colnými orgánmi.

3.3   Článok 4 ods. 2

Tento nový odsek stanovuje zásadu, že subjekty, ktoré dostali uľahčenia, ktoré by mohli viesť k tomu, že colné vyhlásenia a súvisiace štatistické údaje nebudú k dispozícii, by mali tieto štatistické údaje poskytovať.

3.4   Článok 4 ods. 5

Rada pridala vetu so zámerom zabezpečiť minimalizáciu administratívnej záťaže na obchod a štátne správy vyplývajúcu z procesu zberu údajov.

3.5   Článok 5 ods. 4

Rada pridala odkaz na údaje poskytované podľa článku 4 ods. 2.

3.6   Článok 7 ods. 2

Rada do svojej spoločnej pozície neprevzala pozmeňujúci a doplňujúci návrh EP 26 (ako už bolo vysvetlené v oddiele 2), keďže sa domnieva, že od dátumu zavedenia mechanizmu výmeny údajov elektronickými prostriedkami by údaje štatistickému úradu členského štátu (určenia alebo skutočného vývozu) mali zasielať colné orgány. rada sa okrem toho domnieva, že uvedený mechanizmus by sa mal zaviesť najneskôr vtedy, keď sa bude dať používať príslušný oddiel modernizovaného colného kódexu.

IV.   ZÁVER

Rada sa domnieva, že jej spoločná pozícia vyplývajúca z dôkladného skúmania návrhu počas dvoch predsedníctiev a v plnej miere podporovaná Komisiou, je úplne v súlade s cieľmi návrhu.

Spoločná pozícia navyše preberá veľkú väčšinu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Parlamentu.

V nových prvkoch zavedených Radou sa premieta potreba prispôsobiť celý text praktickej a technickej realite a lepšie dosiahnuť lepšiu vyváženosť medzi požiadavkami štátnych správ a colnými uľahčeniami, ktoré dostal obchod.


(1)  Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008, s. 1.

(2)  8 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (č. 1 – 4, 8, 16, 17 a 19) sa netýkalo všetkých jazykových verzií, a preto sa o nich nehlasovalo.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2005 z 13. apríla 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, Ú. v. EÚ L 117, 4.5.2005, p. 13.

(4)  Pozri poznámku pod čiarou 2.


31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 75/67


SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 14/2009

prijatá Radou 16. februára 2009

na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2009 z …, ktorým sa zriaďuje Skupina európskych regulátorov v oblasti telekomunikácií (GERT)

(Text s významom pre EHP)

(2009/C 75 E/05)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (4), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) (5), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) (6), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica o univerzálnej službe) (7) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (8) (ďalej spolu ako „rámcová smernica a špecifické smernice“) je vytvoriť vnútorný trh elektronických komunikácií v rámci Spoločenstva a zároveň prostredníctvom rozvinutej hospodárskej súťaže zabezpečiť vysokú úroveň investícií, inovácií a ochrany spotrebiteľa.

(2)

Potreba, aby sa regulačný rámec Európskej únie jednotne uplatňoval vo všetkých členských štátoch, je nevyhnutná pre úspešný rozvoj vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb. V regulačnom rámci Európskej únie sa stanovujú ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, a poskytuje sa rámec pre činnosť národných regulačných orgánov, pričom sa im ponecháva flexibilita v určitých oblastiach, aby sa pravidlá mohli uplatňovať na základe vnútroštátnych podmienok.

(3)

Vzhľadom na potrebu zabezpečiť vývoj jednotných regulačných postupov a jednotné uplatňovanie regulačného rámca Európskej únie, Komisia zriadila podľa rozhodnutia Komisie 2002/627/ES z 29. júla 2002, ktorým sa zriaďuje Európska skupina regulátorov pre elektronické komunikačné siete a služby (9), Európsku skupinu regulátorov (ERG), ktorej úlohou je poskytovať Komisii poradenstvo a pomoc pri rozvoji vnútorného trhu a na všeobecnejšej úrovni fungovať ako medzičlánok medzi národnými regulačnými orgánmi a Komisiou.

(4)

ERG má pozitívny prínos pre vytvorenie jednotného regulačného postupu prostredníctvom uľahčenia spolupráce medzi národnými regulačnými orgánmi, ako aj medzi národnými regulačnými orgánmi a Komisiou. V krátkom čase po začatí uplatňovania tohto prístupu na dosiahnutie väčšej jednotnosti medzi jednotlivými národnými regulačnými orgánmi prostredníctvom výmeny informácií a vedomostí z praktických skúseností, sa preukázala jeho úspešnosť. Na ďalší rozvoj vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb bude potrebné, aby pokračovala a aby sa zintenzívnila spolupráca a koordinácia medzi národnými regulačnými orgánmi.

(5)

Z uvedeného vyplýva potreba posilnenia ERG a jej uznania v regulačnom rámci Európskej únie ako Skupiny európskych regulátorov v oblasti telekomunikácií (ďalej len „GERT“). Skupina GERT by nemala byť agentúra Spoločenstva a ani by nemala mať právnu subjektivitu. Skupina GERT by mala nahradiť ERG, poskytovať odborné znalosti a budovať dôveryhodnosť svojou nezávislosťou, kvalitou poskytovaného poradenstva a šírených informácií, transparentnosťou svojich postupov a pracovných metód a dôslednosťou pri vykonávaní svojich úloh.

(6)

Skupina GERT by mala prostredníctvom zhromažďovania odborných znalostí pomáhať národným regulačným orgánom bez toho, aby nahrádzala ich súčasné funkcie či vytvárala duplicitu už vykonávanej práce, a pomáhať Komisii pri plnení jej povinností.

(7)

Skupina GERT by mala pokračovať v práci ERG, v rozvíjaní spolupráce medzi národnými regulačnými orgánmi, ako aj medzi národnými regulačnými orgánmi a Komisiou, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie regulačného rámca Európskej únie pre elektronické komunikačné siete a služby vo všetkých členských štátoch, a tým sa prispelo k rozvoju vnútorného trhu.

(8)

Skupina GERT by mala taktiež slúžiť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii ako diskusný, rokovací a poradenský orgán v oblasti elektronických komunikácií. Podľa toho by mala Európskemu parlamentu, Rade a Komisii na ich žiadosť alebo z vlastného podnetu poskytovať poradenstvo.

(9)

Skupina GERT by sa pri svojej práci mala zamerať na ex ante reguláciu trhov v oblasti elektronických komunikácií, a to najmä v kontexte postupu analýzy trhu. Mala by plniť svoje úlohy v spolupráci s existujúcimi skupinami a výbormi, ako napríklad s Komunikačným výborom zriadeným podľa smernice 2002/21/ES (rámcová smernica), Výborom pre rádiové frekvenčné spektrum zriadeným podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre) (10), Skupinou pre politiku rádiového frekvenčného spektra zriadenou podľa rozhodnutia Komisie 2002/622/ES z 26. júla 2002, ktorým sa zriaďuje Skupina pre politiku rádiového frekvenčného spektra (11), a kontaktným výborom zriadeným podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. júna 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (12), a to bez toho, aby bola dotknutá úloha uvedených skupín a výborov.

(10)

Keďže ciele navrhovaného opatrenia, a to ďalší rozvoj jednotných regulačných postupov zintenzívnením spolupráce a koordinácie medzi jednotlivými národnými regulačnými orgánmi, ako aj medzi národnými regulačnými orgánmi a Komisiou, okrem iného prostredníctvom výmeny informácií, s cieľom naďalej rozvíjať vnútorný trh v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale v dôsledku celoeurópskej pôsobnosti tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a úlohy

Článok 1

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a ciele

1.   Zriaďuje sa poradná skupina národných regulačných orgánov v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb, ktorá sa bude nazývať Skupina európskych regulátorov v oblasti telekomunikácií (ďalej len „GERT“).

2.   Skupina GERT koná v rozsahu pôsobnosti smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) a smerníc 2002/19/ES, 2002/20/ES, 2002/21/ES, 2002/22/ES a 2002/58/ES (špecifické smernice), a to konkrétne v otázkach týkajúcich sa ekonomickej regulácie trhov v oblasti elektronických komunikácií.

3.   Skupina GERT plní svoje úlohy nezávisle, nestranne a transparentne. Pri každej činnosti sleduje rovnaké ciele ako sú ciele národných regulačných orgánov, ako je stanovené v článku 8 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). GERT najmä prispieva k rozvoju a lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb, s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie regulačného rámca Európskej únie pre elektronické komunikácie.

4.   Skupina GERT podporuje spoluprácu medzi jednotlivými národnými regulačnými orgánmi, ako aj medzi národnými regulačnými orgánmi a Komisiou, a poskytuje poradenstvo Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Článok 2

Úloha skupiny GERT pri uplatňovaní regulačného rámca Európskej únie

1.   Skupina GERT:

a)

vytvára a rozširuje medzi národnými regulačnými orgánmi najlepšie regulačné postupy, ako napríklad spoločné prístupy, metodiky alebo usmernenia týkajúce sa vykonávania regulačného rámca Európskej únie;

b)

na požiadanie poskytuje jednotlivým národným regulačným orgánom pomoc pri regulačných otázkach, a to aj vydávaním stanovísk k cezhraničným sporom v súlade s článkom 21 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica), alebo prostredníctvom pomoci národným regulačným orgánom v súvislosti s analýzou relevantných trhov v súlade s článkom 16 uvedenej smernice;

c)

vydáva stanoviská k návrhom rozhodnutí, odporúčaní a usmernení Komisie uvedených v odseku 2;

d)

na žiadosť Komisie alebo z vlastného podnetu vydáva správy alebo poskytuje poradenstvo a na žiadosť alebo z vlastného podnetu poskytuje Európskemu parlamentu a Rade poradenstvo v súvislosti s akýmikoľvek záležitosťami týkajúcimi sa elektronických komunikácií, ktoré sú v jej právomoci;

e)

na žiadosť pomáha Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a národným regulačným orgánom pri šírení najlepších regulačných postupov do tretích krajín.

2.   Návrhy rozhodnutí, odporúčaní a usmernení uvedené v odseku 1 písm. c) sú:

a)

rozhodnutia a stanoviská k návrhom opatrení národných regulačných orgánov, ktoré sa týkajú vymedzenia trhu, určenia podnikov s významným vplyvom na trhu a ukladania nápravných opatrení v súlade s článkom 7 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica);

b)

odporúčania a usmernenia o forme, obsahu a úrovni podrobností, ktoré sa majú uviesť v oznámeniach v súlade s článkom 7a smernice 2002/21/ES (rámcová smernica);

c)

odporúčania týkajúce sa relevantných trhov výrobkov a služieb v súlade s článkom 15 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica);

d)

rozhodnutia o identifikácii nadnárodných trhov v súlade s článkom 15 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica);

e)

odporúčania o harmonizácii v súlade s článkom 19 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica);

f)

rozhodnutia o povolení alebo zamietnutí prijatia výnimočných opatrení zo strany národných regulačných orgánov v súlade s článkom 8 smernice 2002/19/ES (prístupová smernica).

3.   Národné regulačné orgány a Komisia v najväčšej možnej miere zohľadnia každé stanovisko, radu alebo najlepší regulačný postup, ktoré skupina GERT prijme.

KAPITOLA II

Organizácia skupiny gert

Článok 3

Zloženie

1.   Skupina GERT sa skladá z vedúcich alebo vysokopostavených predstaviteľov národných regulačných orgánov zriadených v každom členskom štáte, ktorých hlavnou úlohou je dohliadať na každodenné fungovanie trhu v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb.

2   Každý členský štát zastupuje jeden člen.

3.   Komisia má v skupine GERT štatút pozorovateľa a je zastúpená na primeranej úrovni.

4.   Štatút pozorovateľa a zastúpenie na primeranej úrovni majú aj národné regulačné orgány zo štátov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a tých štátov, ktoré sú kandidátmi na pristúpenie k Európskej únii.

Článok 4

Organizačné pravidlá

1.   Skupina GERT prijme a zverejní svoj rokovací poriadok.

2.   Stanoviská, najlepšie regulačné postupy a správy skupiny GERT sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou jej členov. Každý člen má jeden hlas.

V rokovacom poriadku sa podrobnejšie stanoví mechanizmus hlasovania vrátane podmienok, na základe ktorých môže jeden člen konať v mene iného člena, pravidlá upravujúce kvórum a lehoty na oznamovanie konania zasadnutí. V rokovacom poriadku sa môžu stanoviť aj postupy hlasovania v naliehavých prípadoch.

Stanoviská, najlepšie regulačné postupy a správy, ktoré skupina GERT prijme, sa zverejnia a na žiadosť národných regulačných orgánov sa v nich uvedú výhrady týchto orgánov.

3.   Skupina GERT zvolí svojho predsedu a podpredsedov spomedzi svojich členov, pokiaľ rokovací poriadok neustanovuje inak. Funkčné obdobie predsedu a podpredsedov je jeden rok. Predseda a podpredsedovia zodpovedajú za zastupovanie skupiny GERT.

4.   Plenárne zasadnutia skupiny GERT zvoláva jej predseda a konajú sa najmenej štyrikrát za rok v rámci bežných zasadnutí. Na podnet predsedu, na žiadosť Komisie alebo na žiadosť aspoň jednej tretiny členov skupiny GERT sa zvolávajú aj mimoriadne zasadnutia. Predseda stanoví a zverejní program zasadnutí.

5.   Práca skupiny GERT sa podľa potreby môže rozčleniť do odborných pracovných skupín.

6.   Komisia sa pozýva na všetky plenárne zasadnutia skupiny GERT a môže sa pozvať aj na zasadnutia odborných pracovných skupín.

7.   Ako pozorovatelia sa môžu zasadnutí skupiny GERT zúčastniť experti zo štátov EHP a tých štátov, ktoré sú kandidátmi na pristúpenie k Európskej únii. Skupina GERT môže na svoje zasadnutia pozvať aj iných expertov a pozorovateľov.

KAPITOLA III

Všeobecné ustanovenia

Článok 5

Konzultácie

Skupina GERT sa podľa potreby pred prijatím stanoviska, najlepšieho regulačného postupu alebo správy poradí so zainteresovanými stranami a poskytne im príležitosť, aby sa v primeranom čase k predmetnej veci vyjadrili. Skupina GERT zverejní výsledky uvedeného konzultačného postupu bez toho, aby bol dotknutý článok 8.

Článok 6

Transparentnosť a zodpovednosť

1.   Skupina GERT vykonáva svoju činnosť na vysokej úrovni transparentnosti. Skupina GERT zabezpečí, aby sa verejnosti a všetkým zainteresovaným stranám poskytovali objektívne, spoľahlivé a ľahko dostupné informácie, predovšetkým pokiaľ ide o výsledky jej práce.

2.   Skupina GERT každý rok a po porade s Európskym parlamentom, Radou a Komisiou prijme pracovný program na nasledujúci rok, predloží ho Európskemu parlamentu, Rade a Komisii a zverejní ho. Skupina GERT uverejní aj výročnú správu o svojej činnosti.

3.   Európsky parlament a Rada môžu skupinu GERT požiadať, aby ich informovala o dôležitých otázkach týkajúcich sa jej činnosti.

Článok 7

Poskytovanie informácií skupine GERT

Komisia a národné regulačné orgány poskytujú skupine GERT informácie, o ktoré požiada, aby jej umožnili plnenie jej úloh. Tieto informácie sa spravujú v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 5 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).

Článok 8

Dôvernosť informácií

Skupina GERT nesmie zverejniť ani poskytnúť tretím stranám informácie, ktoré spracúva alebo získava a pre ktoré sa vyžiadalo dôverné zaobchádzanie.

Ak je požadované poradenstvo alebo vznesená otázka dôvernej povahy, členovia skupiny GERT, ani pozorovatelia, či akékoľvek iné osoby nesmú zverejniť informácie, ktoré získali počas práce skupiny GERT alebo jej odborných pracovných skupín.

Článok 9

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 31. decembra 2009.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 50.

(2)  Ú. v. EÚ C 257, 9.10.2008, s. 51.

(3)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 24. septembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady zo 16. februára 2009 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Európskeho parlamentu z ….

(4)  Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33.

(5)  Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 7.

(6)  Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 21.

(7)  Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51.

(8)  Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.

(9)  Ú. v. ES L 200, 30.7.2002, s. 38.

(10)  Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 1.

(11)  Ú. v. ES L 198, 27.7.2002, s. 49.

(12)  Ú. v. ES L 202, 30.7.1997, s. 60.


ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

I.   ÚVOD

Komisia 16. novembra 2007 prijala návrh na nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre trh elektronických komunikácií (1). Rade bol návrh Komisie doručený 19. novembra 2007 (2).

Európsky parlament zaujal stanovisko v prvom čítaní 24. septembra 2008.

Výbor regiónov zaujal stanovisko 19. júna 2008 (3).

Hospodársky a sociálny výbor zaujal stanovisko 29. mája 2008 (4).

Komisia svoj návrh upravila 5. novembra 2008 (5).

Rada prijala spoločnú pozíciu 16. februára 2009.

II.   CIEĽ

Prostredníctvom navrhovaného nariadenia, ktoré je súčasťou regulačného rámca EÚ v oblasti elektronických komunikácií, ktorý Komisia predstavila v novembri 2007, by sa mal vytvoriť nový orgán Spoločenstva. Uvedený orgán by v rámci rozsahu pôsobnosti rámcovej smernice a špecifických smerníc prispel k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb najmä tým, že by podporoval rozvoj elektronických komunikácií v rámci celého Spoločenstva. Orgán by pôsobil ako centrum odborných znalostí v otázkach elektronických komunikačných sietí a služieb na úrovni EÚ, pričom by vychádzal zo skúseností národných regulačných orgánov. Regulačný rámec v oblasti elektronických komunikácií by sa tak uplatňoval jednotne, čím by sa podporila hospodárska súťaž a konkurencieschopnosť.

III.   ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

1)   Všeobecne

Hoci si Rada želala iný druh právneho aktu, ako navrhla Komisia, v spoločnej pozícii je zahrnutá väčšina pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Európskeho parlamentu z prvého čítania, a to v celom rozsahu, čiastočne alebo v zásade.

Obsahuje aj niekoľko nových pozmeňujúcich prvkov, ktorých cieľom je zabezpečiť vytvorenie pružného a nezávislého orgánu, ktorý by mal podpornú štruktúru vychádzajúcu zo súkromného práva.

Niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu nie sú v spoločnej pozícii zahrnuté, pretože ich Rada považuje za nadbytočné alebo neprijateľné, alebo v niektorých prípadoch preto, lebo relevantné ustanovenia pôvodného návrhu Komisie sa vypustili alebo podstatne prepracovali.

Rada prijala spoločnú pozíciu najmä s cieľom zlepšiť a posilniť existujúce štruktúry, konkrétne Skupinu európskych regulačných orgánov (ERG – European Regulators Group). Nový navrhovaný orgán by mal nahradiť ERG a mal by mať lepšie podmienky fungovania, aby sa zabezpečila väčšia transparentnosť a efektívnosť rozhodovacieho procesu. Rada sa rozhodla formalizovať ERG v nariadení Spoločenstva, v ktorom presnejšie vymedzuje úlohy skupiny, podmienky jej fungovania a jej vzťahy s inštitúciami Spoločenstva. Tento nový orgán, pomenovaný GERT (Group of European Regulators in Telecoms – Skupina európskych regulačných orgánov v oblasti telekomunikácií), by nemal byť agentúrou Spoločenstva ani by nemal právnu subjektivitu. Mal by mať podpornú štruktúru vychádzajúcu zo súkromného právaí. Zriadením skupiny GERT by tak vznikol pružný a účinný orgán, ktorý by v rámci svojich právomocí konal nezávisle, a to najmä v rozsahu pôsobnosti rámcovej smernice a špecifických smerníc.

Rada doplnila alebo zmenila niekoľko ustanovení s cieľom zabezpečiť, že zloženie skupiny GERT bude jasné, jej vnútorná organizácia primeraná jej právomociam a podmienky rozhodovacieho postupu jednoduché a efektívne. Tak ako Európsky parlament, aj Rada považuje za dôležité, aby tento nový orgán svoju činnosť vykonával transparentne a zodpovedal sa európskym inštitúciám.

2)   Konkrétne pripomienky

a)   Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a ciele

Rada súhlasí s názorom Komisie a Európskeho parlamentu, že v rámci vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb by sa mal zriadiť nový orgán (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 7 – 13). Tento nový orgán by mal byť poradný a ako taký by mal poskytovať pomoc skupine NRO (národné regulačné orgány) a pomáhať Komisii pri plnení jej úloh (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12). Mal by slúžiť aj ako diskusný, rokovací a poradný orgán v oblasti elektronických komunikácií pre Európsky parlament, Radu a Komisiu a radiť im na základe ich žiadosti alebo z vlastnej iniciatívy (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 17 – 18, 52). Mal by vlastne nahradiť skupinu ERG, ktorá v súčasnosti radí a pomáha Komisii pri rozvíjaní vnútorného trhu (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13). Mal by nadviazať na prácu skupiny ERG a podporovať spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi navzájom a medzi týmito orgánmi a Komisiou s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie regulačného rámca v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb vo všetkých členských štátoch a prispievať tak k rozvoju vnútorného trhu (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 11, 48 – 49, 53).

Tak ako Komisia a Európsky parlament, aj Rada sa domnieva, že nový orgán by mal svoju činnosť, ktorá by sa mala jasne vymedziť, vykonávať v rozsahu pôsobnosti rámcovej smernice a špecifických smerníc (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 47 – 50, 56 – 60, 64, 69, 75 – 78, 80, 85, 87, 91 – 92, 97, 98, 99, 105). Rada sa spolu s Európskym parlamentom domnieva, že poslaním skupiny GERT je aj vypracovávať a medzi NRO šíriť najlepšie regulačné postupy, ako napríklad spoločné postupy, metodiky alebo usmernenia týkajúce sa vykonávania regulačného rámca (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53). S obidvoma inštitúciami sa zhoduje aj v tom, že ENISA (European Network and Information Security Agency – Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií) by sa nemala stať súčasťou tohto nového orgánu, ktorý by na európskej úrovni nemal mať právomoci v oblasti bezpečnosti sietí a informácií (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 9 – 10, 24, 27, 36, 50, 56, 65, 89, 107 písm. d), 143).

Na rozdiel od Európskeho parlamentu sa Rada domnieva, že názov GERT (Skupina európskych regulačných orgánov v oblasti telekomunikácií) by bol pre tento nový orgán vhodnejší ako BERT (Body of European Telecoms Regulators – Orgán európskych telekomunikačných regulačných orgánov) (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47). Hoci Rada súhlasí s Európskym parlamentom, pokiaľ ide o túto skutočnosť, ako aj o to, že na zriadenie takého orgánu by bol potrebný pevnejší základ (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8), domnieva sa, že skupina GERT by nemala mať prvky agentúry a ani by nemala mať právnu subjektivitu (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 14, 51). Rovnako ako Európsky parlament, aj Rada sa domnieva, že skupina GERT prispeje odbornými znalosťami a nastolí dôveru vzhľadom na svoju nezávislosť, kvalitu poradenstva a poskytnutých informácií, transparentnosť svojich postupov a pracovných metód a dôslednosti pri vykonávaní pridelených úloh (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12). Rada sa domnieva, že skupinu GERT je potrebné zriadiť nariadením Spoločenstva, aby sa vďaka posilnenej spolupráci a koordinácii medzi NRO navzájom a medzi NRO a Komisiou pokračovalo vo vývoji jednotných regulačných postupov s cieľom posilniť vnútorný trh v oblasti elektronických komunikačných služieb.

Zásada proporcionality by mala zabrániť prekročeniu rámca potrebného na dosiahnutie stanoveného cieľa. Podľa Rady sa tento cieľ dá ľahšie dosiahnuť prostredníctvom skupiny GERT, ktorá je jednoduchším a menej byrokratickým orgánom ako agentúra Spoločenstva.

Pokiaľ ide o úlohy skupiny GERT, Rada sa na rozdiel od Európskeho parlamentu domnieva, že činnosť skupiny GERT by sa mala zameriavať najmä na otázky týkajúce sa ekonomickej regulácie trhov v oblasti elektronických komunikácií, pričom by sa mali vylúčiť právomoci, ktoré neboli dopredu jasne vymedzené (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 16, 19, 20, 22, 26, 28, 68, 70, 71, 79, 81 – 84, 86, 93, 95, 102, 103 – 104, 106). Rada nesúhlasí s Európskym parlamentom v tom, že skupina GERT by mala poskytovať poradenstvo aj subjektom na trhu (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 15, 54), pretože sa domnieva, že skupina GERT by mala byť schopná plniť si úlohy nezávisle a predchádzať akýmkoľvek konfliktom záujmov. Rada síce považuje za vhodné, aby sa skupina GERT usilovala plniť si úlohy v spolupráci s existujúcimi skupinami a výbormi, nepovažuje však za vhodné, aby skupina GERT týmto skupinám a výborom poskytovala poradenstvo (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 81 – 84, 88).

b)   Zloženie a pracovné metódy

Rada súhlasí s Európskym parlamentom v tom, že nový orgán by sa mal skladať z vysokopostavených vedúcich predstaviteľov NRO zriadených v každom členskom štáte, ktorých hlavnou úlohou by bolo dohliadať na každodenné fungovanie trhu v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb, a že každý členský štát by mal zastupovať jeden člen. Ďalej súhlasí s tým, že Komisia by mala mať štatút pozorovateľa (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 108) a že nový orgán by mal mať predsedu a podpredsedov zvolených spomedzi svojich členov (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 109). Rada súhlasí s Európskym parlamentom v tom, že nový orgán by si mal svoje úlohy plniť nezávisle, nestranne a transparentne (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 112) a že rozhodnutia by mal prijímať dvojtretinovou väčšinou svojich členov (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 111). Rovnako ako Európsky parlament, aj Rada sa domnieva, že NRO a Komisia by mali v čo najväčšej miere zohľadňovať stanoviská skupiny GERT (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 72).

Rada súhlasí s návrhom Európskeho parlamentu na zjednodušenie štruktúry a úloh nového orgánu, najmä v porovnaní so štruktúrou, ktorú navrhuje Komisia (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 107 písm. d) a e), pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 115 – 117, 119 – 120, 122, 125, 129 – 130, 138, 143 – 147), a súhlasí s Európskym parlamentom, pokiaľ ide o určité pracovné metódy, ako napríklad prijatie rokovacieho poriadku novým orgánom (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 111) alebo zvolávanie zasadnutí (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 110).

Rada však uprednostňuje jednoduchšiu a menej byrokratickú organizačnú a finančnú štruktúru, ako navrhuje Európsky parlament. Rada nepovažuje za potrebné vytvoriť radu regulačných orgánov ani funkciu generálneho riaditeľa na účely riadneho plnenia úloh zo strany skupiny GERT (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 107, 108, 114, 126 – 127, 131, 133 – 139, 142). Podľa Rady by skupina GERT nemala byť ani v plnej miere, ani čiastočne financovaná z rozpočtových prostriedkov Spoločenstva určených pre skupinu GERT, aby sa zabezpečila jej nezávislosť (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 37, 51, 168, 149 – 151, 153 – 154). V súvislosti so zabezpečením uplatňovania zásady subsidiarity a proporcionality Rada zastáva názor, že vzhľadom na úlohy zverené skupine GERT nie je ani potrebné, ani primerané, aby skupina mala formu agentúry Spoločenstva (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 14, 51, 163, 168). Pokiaľ ide o dva a polročné funkčné obdobie predsedu a podpredsedov, Rada sa domnieva, že jednoročné funkčné obdobie je primeranejšie (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 109).

c)   Transparentnosť a dôvernosť

Tak ako Európsky parlament, aj Rada zastáva názor, že skôr ako skupina GERT vydá stanoviská, odporučí najlepšie regulačné postupy alebo vypracuje správy, mala by v prípade potreby konzultovať so zainteresovanými stranami a dať im príležitosť, aby v primeranej lehote vypracovali pripomienky.

Výsledky konzultačného postupu by sa v zásade mali zverejňovať a mali by obsahovať aj výhrady NRO, ak by o to NRO požiadali (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 156). Rada súhlasí s Európskym parlamentom v tom, že skupina GERT by mala svoju činnosť vykonávať úplne transparentne (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31).

Rada tiež súhlasí so zásadou, podľa ktorej by skupina GERT mala uverejňovať svoj pracovný program na nasledujúci rok a výročnú správu o svojej činnosti a informovať o svojej činnosti Európsky parlament a Radu, hoci organizačné pravidlá navrhnuté Európskym parlamentom sa vo svojej koncepcii odlišujú od pravidiel, ktoré navrhuje Rada (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 101,118, 124, 136, 139-142, 152). Rada, ako aj Európsky parlament sa domnievajú, že skupina GERT by mala zachovávať dôvernosť (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 39 – 40, 96). Rada sa konkrétne domnieva, že skupina GERT nesmie zverejniť ani poskytnúť tretím stranám informácie, ktoré spracúva alebo získava a pre ktoré sa vyžiadalo dôverné zaobchádzanie Okrem toho ani členovia skupiny GERT, ani pozorovatelia, či akékoľvek iné osoby by nemali prezradiť žiadne informácie, ktoré získali počas práce skupiny GERT alebo jej expertných pracovných skupín.


(1)  KOM(2007) 699 v konečnom znení.

(2)  Dokument 15408/07.

(3)  Ú. v. EÚ C 257, 9.10.2008, s. 68.

(4)  Dokument TEN/327-329 – CESE 984/2008 – 2007/0247 (COD) – 2007/0248 (COD) – 2007/0249 (COD).

(5)  KOM(2008) 720 v konečnom znení.