ISSN 1725-5236

Úradný vestník

Európskej únie

C 75
European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 52
31. marca 2009

Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

IV   Informácie

 

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Rada

2009/C 075/01

Viacročnému akčnému plánu na roky 2009–2013 týkajúcemu sa európskej justície

1

 

Komisia

2009/C 075/02

Výmenný kurz eura

13

2009/C 075/03

Správny výbor Európskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov — Prepočítavací kurz mien podľa nariadenia Rady (EHS) č. 574/72

14

2009/C 075/04

Stanovisko poradného výboru pre koncentrácie prijaté na jeho zasadnutí dňa 5. decembra 2008 k návrhu rozhodnutia vo veci COMP/M.5046 — Friesland Foods/Campina — Spravodajca: Švédsko

16

2009/C 075/05

Záverečná správa vo veci COMP/M.5046 – Friesland/Campina

19

2009/C 075/06

Zhrnutie rozhodnutia Komisie zo 17. decembra 2008, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje sa zlučiteľnú so spoločným trhom a s vykonávaním Dohody o EHP (Vec COMP/M.5046 – Friesland Foods/Campina) [oznámené pod číslom K(2008) 8459]  ( 1 )

21

 

INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

2009/C 075/07

Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1857/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na štátnu pomoc pre malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace v poľnohospodárkej výrobe, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001

28

2009/C 075/08

Oznámenie Komisie podľa článku 17 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve — Výzva na predkladanie ponúk v súvislosti s prevádzkou služieb pravidelnej leteckej dopravy v súlade so záväzkami služby vo verejnom záujme ( 1 )

31

2009/C 075/09

Oznámenie Komisie podľa článku 17 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve — Výzva na predkladanie ponúk v súvislosti s prevádzkou služieb pravidelnej leteckej dopravy v súlade so záväzkami služby vo verejnom záujme ( 1 )

32

 

V   Oznamy

 

ADMINISTRATÍVNE POSTUPY

 

Komisia

2009/C 075/10

Výzva na predkladanie návrhov podľa ročného pracovného programu na udeľovanie grantov v oblasti Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) na rok 2009 [Rozhodnutie Komisie K(2009) 2179]

33

2009/C 075/11

Výzva na predkladanie návrhov na rok 2009 podľa viacročného pracovného programu na udeľovanie grantov v oblasti Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) na obdobie rokov 2007 – 2013 [Rozhodnutie Komisie K(2009) 2178]

34

2009/C 075/12

Výzva na predkladanie návrhov podľa pracovného programu na udeľovanie grantov v oblasti Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) v rámci Plánu hospodárskej obnovy Európy [Rozhodnutie Komisie K(2009) 2183]

35

 

KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

 

Komisia

2009/C 075/13

Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.5500 – General Motors/Delphi Steering Business) ( 1 )

36

 

INÉ AKTY

 

Komisia

2009/C 075/14

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

37

2009/C 075/15

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

41

 

Korigendum

2009/C 075/16

Korigendum k výzve na predloženie pripomienok v súlade s článkom 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného orgánu a Súdneho dvora k štátnej pomoci týkajúcej sa zdaňovania kaptívnych poisťovní v Lichtenštajnsku (Tento text zrušuje a nahrádza text uverejnený v Ú. v. EÚ C 72, 26.3.2009, s. 50)

45

 

 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

 

IV Informácie

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Rada

31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/1

VIACROČNÉMU AKČNÉMU PLÁNU NA ROKY 2009–2013 TÝKAJÚCEMU SA EURÓPSKEJ JUSTÍCIE

(2009/C 75/01)

I.   ÚVOD

1.

Rada SVV v júni 2007 rozhodla, že by sa malo začať pracovať s cieľom rozvinúť na úrovni EÚ využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) v oblasti justície, najmä prostredníctvom vytvorenia európskeho portálu.

2.

Využívanie týchto nových technológií prispieva k racionalizácii a k zjednodušovaniu súdnych konaní. Používanie elektronického systému v tejto oblasti umožňuje skrátiť procesné lehoty a znížiť prevádzkové náklady v prospech občanov, podnikov, právnikov a výkonu spravodlivosti. Prístup k spravodlivosti sa preto zjednodušuje.

3.

Podľa štúdií vykonaných Komisiou (1) okolo 10 miliónov osôb je v súčasnosti dotknutých cezhraničným občianskym súdnym konaním. Tento pomer sa môže ešte zvýšiť z dôvodu zvýšeného pohybu osôb vo vnútri Európskej únie.

4.

Pracovná skupina pre spracovanie právnych údajov (elektronická justícia) už 18 mesiacov vykonala značnú prácu v súlade s mandátmi, ktoré jej Rada postupne udeľuje. Niektoré štáty v tejto súvislosti vypracovali pilotné projekty a osobitne projekt, ktorého cieľom je portál európskej elektronickej justície.

5.

Komisia 2. júna 2008 uverejnila oznámenia Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru „Na ceste k európskej stratégii v oblasti elektronickej justície“ (2).

6.

Európsky parlament otvoril diskusiu o elektronickej justícii. Správa o iniciatíve Európskeho parlamentu by sa mala prijať do konca roka 2008.

7.

Rada so zreteľom na oznámenie Komisie (3), vyzvala na zasadnutí 5. a 6. júna 2008 pracovnú skupinu pre spracovanie právnych údajov (elektronická justícia), aby preskúmala aspekty súvisiace s vytvorením koordinačnej a riadiacej štruktúry schopnej vypracovať v oblasti elektronickej justície viaceré projekty veľkého rozsahu v primeraných lehotách a aby začala rokovania o vytvorení viacročného pracovného programu.

8.

Európska rada na zasadnutí 18. a 19. júna 2008 privítala iniciatívu „na postupné vytvorenie jednotného portálu elektronickej justície Európskej únie do konca roku 2009“.

II.   KONTEXT ROZVOJA ELEKTRONICKEJ JUSTÍCIE NA ÚROVNI EÚ

9.

Na rozvoj elektronickej justície je potrebné nazerať v trojakej súvislosti:

1.   Už vykonané práce na elektronickej justícií

10.

Pred prácami uskutočnenými pracovnou skupinou pre elektronickú justíciu sa už v rámci Európskej únie vykonali práce, najmä pokiaľ ide o zaručenie prístupu k informáciám EÚ (internetové stránky európskych inštitúcií). Špecifickejšie práce sa uskutočnili alebo sa uskutočňujú buď v rámci vykonávania nástrojov prijatých Radou v občianskych veciach (Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci) alebo trestných veciach (napr. Európska justičná sieť pre trestné veci alebo vzájomné prepojenie európskych registrov trestov), alebo na základe iniciatív profesií v oblasti justície (napr. Európska sieť registrov závetov), alebo v inom rámci ako napr. obchodné registre prepojené vďaka EBR a katastre nehnuteľností prepojené vďaka EULIS.

11.

Zaradenie týchto iniciatív do viacročného programu elektronickej justície sa musí vykonať v koordinácii s tými, ktorý sú zodpovedný za ich vykonávanie.

2.   Kontext elektronickej verejnej správy

12.

Systém európskej elektronickej justície sa musí navrhnúť v súlade so zásadou nezávislosti justície.

13.

Z technického hľadiska však elektronická justícia musí zohľadňovať všeobecnejší rámec elektronickej verejnej správy (4). Potvrdené poznatky týkajúce sa projektov v oblasti zabezpečenej infraštruktúry a overovania dokumentov už existuje a je nutné uviesť ich do praxe. V rámci plnej spolupráce s Komisiou je potrebné podporovať európsky rámec na dosiahnutie interoperability (EIF) vypracovaný ako súčasť programu IDABC (5). Práca na elektronickom podpise a elektronickej identite (6) v rámci EÚ je relevantná predovšetkým pre oblasť justície, kde má overovanie aktov podstatný význam.

14.

Viacročný program je preto potrebné vymedziť v tomto všeobecnom kontexte. Mal by sa zamerať nielen na krátkodobé riešenie, ale aj strednodobé a dlhodobé, čím by sa prostredníctvom používania IKT podporil rozvoj európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

3.   Horizontálny prístup

15.

Otázky týkajúce sa elektronickej justície sa neobmedzujú len na niektoré právne oblasti. Objavujú sa vo viacerých oblastiach občianskeho, trestného a správneho práva. Elektronická justícia je preto horizontálnou otázkou v rámci európskych postupov s cezhraničným charakterom.

III.   AKČNÝ PLÁN

1.   Rozsah pôsobnosti

16.

Je potrebné potvrdiť európsku dimenziu projektu elektronickej justície. V tejto súvislosti by sa elektronická justícia mala premenovať na európsku elektronickú justíciu.

17.

Členské štáty majú samozrejme aj naďalej možnosť, rešpektujúc právomoci ustanovené v zmluvách, vytvoriť medzi sebou projekty, ktoré sa môžu týkať elektronickej justície, avšak nie nevyhnutne európskej elektronickej justície. V každom prípade tieto projekty nemajú za cieľ získať európsky štatút a najmä financovanie zo strany Spoločenstva len za určitých podmienok.

18.

Vzhľadom na horizontálny rozmer európskej elektronickej justície má pracovná skupina pre elektronickú justíciu zohrávať koordinačnú úlohu a zároveň skúmať technické otázky, ktoré sa vyskytnú počas prác iných orgánov Rady. Na druhej strane legislatívnu prácu majú vykonávať príslušné pracovné skupiny Rady ako napr. pracovná skupina pre spoluprácu v trestných veciach alebo výbor pre občianskoprávne veci.

19.

Systém elektronickej justície by mal byť prístupný občanom, hospodárskym subjektom, právnikom a justičným orgánom, ktorí budú mať prospech z dostupných moderných technológií. Mali by sa ustanoviť tri kritériá:

a)   Európsky rozmer

20.

Európska elektronická justícia má za úlohu podporovať vytváranie európskeho priestoru spravodlivosti využívaním informačných a komunikačných technológií. V tejto súvislosti musia projekty vypracované v rámci európskej elektronickej justície potenciálne zahŕňať všetky členské štáty Európskej únie.

b)   Podpora konštrukcie európskeho justičného priestoru

21.

Projekty musia podporovať vykonávanie legislatívnych nástrojov už prijatých Európskym spoločenstvom a Európskou úniou v oblasti justície bez toho, aby ohrozovali iné projekty, ktoré prinášajú pridanú hodnotu k vytvoreniu európskeho justičného priestoru.

22.

Európska elektronická justícia by okrem toho mala vytvoriť pracovný nástroj pre právnikov a justičné orgány a poskytovať platformu a individuálne funkcie pre účinnú a zabezpečenú výmenu informácií.

c)   Konštrukcia v prospech európskych občanov

23.

Je podstatné, aby sa rozvoj európskej elektronickej justície uskutočňoval tak, aby slúžila priamo európskym občanom, ktorí by mali prospech z jej pridanej hodnoty, najmä prostredníctvom portálu. Je preto potrebné pri výbere projektov alebo pri ich realizácií dbať na to, aby občania rýchlo mohli mať konkrétny prospech z nástrojov európskej elektronickej justície. Na tento účel je potrebné čo najskôr začať viaceré projekty v súlade s prílohou a bez toho, aby tým boli dotknuté iné projekty, ktoré by sa mohli pripojiť v súlade s podmienkami stanovenými v tomto akčnom pláne.

24.

Všetky projekty umožňujúce európskym občanom lepšie poznať svoje práva napĺňajú tento cieľ. To by malo platiť aj o projektoch, ktoré im ich umožňujú vykonať (právna pomoc, mediácia, preklad atď.).

2.   Funkcie európskej elektronickej justície

25.

Práce uskutočnené pracovnou skupinou pre elektronickú justíciu a oznámenie Komisie umožňujú jasne vymedziť funkcie budúceho systému európskej elektronickej justície. Mali by sa ustanoviť tieto tri základné funkcie:

a)   Prístup k informáciám týkajúcim sa oblasti justície.

26.

Tieto informácie sa týkajú najmä európskych právnych predpisov a judikatúry (7) rovnako ako právnych predpisov a judikatúry členských štátov;

27.

Európska elektronická justícia bude tiež poskytovať prístup, prostredníctvom prepojenia, k informáciám uchovávaným členskými štátmi v rámci verejnej správy v oblasti justície (napr. prepojenie databáz s údajmi z registrov trestov, pokiaľ to umožňujú pravidlá fungovania daného projektu).

b)   Dematerializácia konaní

28.

Dematerializácia súdnych a mimosúdnych cezhraničných konaní (napr. elektronická mediácia) sa vzťahuje najmä na elektronickú komunikáciu medzi súdom a zainteresovanými stranami, najmä pri vykonávaní európskych nástrojov prijatých Radou (8).

c)   Komunikácia medzi justičnými orgánmi

29.

Zjednodušenie komunikácie medzi justičnými orgánmi členských štátov a jej podpora, najmä v rámci nástrojov prijatých v európskom justičnom priestore, sú mimoriadne dôležité (napr. prostredníctvom videokonferencie alebo zabezpečenej elektronickej siete).

3.   Portál európskej elektronickej justície

30.

Na jednotnom portáli európskej elektronickej justície, ktorého vznik Európska rada očakáva koncom roka 2009, sa odviedlo mnoho práce v rámci pracovnej skupiny pre elektronickú justíciu. Skupina členských štátov v tejto súvislosti zrealizovala pilotný projekt. Je dôležité, aby realizácia tohto portálu nadviazala na práce vykonané do dnešného dňa v rámci uvedeného pilotného projektu

31.

Portál poskytne prístup k systému európskej elektronickej justície ako k celku, t.j. k európskym a vnútroštátnym informačným stránkam a/alebo službám. Tento portál elektronickej justície by však nemal predstavovať len súbor odkazov.

32.

Prostredníctvom jednotného autentifikačného postupu umožní pracovníkom v oblasti justície prístup k rôznym funkciám, ktoré im budú vyhradené a v súvislosti s ktorými dostanú prispôsobené prístupové práva. Možno by bolo vhodné dať takúto možnosť autentifikácie k dispozícii aj iným osobám ako pracovníkom v oblasti justície.

33.

Okrem toho umožní prístup k vnútroštátnym funkciám prostredníctvom užívateľsky jednoduchého mnohojazyčného rozhrania, čím by boli zrozumiteľné pre európskych občanov.

34.

Obsah funkcií prístupných prostredníctvom portálu, ako aj jeho riadenie, samozrejme závisí tak od funkcií európskej elektronickej justície, ako aj od spôsobov jej riadenia, ktoré zvolí Rada.

4.   Technické aspekty

35.

Na zavedenie systému európskej elektronickej justície je potrebné vyriešiť niekoľko horizontálnych technických otázok, ktoré boli identifikované, najmä v správe, ktorú schválila Rada 5. júna 2007 (9).

a)   Decentralizovaný technický systém

36.

Veľký počet ministrov spravodlivosti na svojom neformálnom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo v januári 2007 v Drážďanoch, vyjadril želanie vytvoriť na úrovni EÚ decentralizovaný systém prepájajúci existujúce systémy členských štátov.

b)   Normalizácia výmeny informácií

37.

Musí sa zabezpečiť čo najväčšia možná kompatibilita rôznych technických a organizačných opatrení využívaných pre aplikácie justičných systémov pri zachovaní čo najväčšej možnej flexibility pre členské štáty. Je však potrebné dosiahnuť dohodu o štandardizovaných formátoch a komunikačných protokoloch so zreteľom na existujúce európske alebo medzinárodné normy v tejto oblasti, aby sa umožnila interoperabilná, účinná, bezpečná a rýchla výmena údajov pri čo najnižších nákladoch.

c)   Autentifikačné mechanizmy

38.

Základným predpokladom účinného fungovania elektronickej justície presahujúcej vnútroštátne hranice je vývoj jednotných noriem alebo jednotných rozhraní na účely používania autentifikačných technológií a zložiek elektronického podpisu. Táto požiadavka je podstatná aspoň pre funkcie európskej elektronickej justície, ktoré presahujú rámec jednoduchého poskytovania právnych informácií verejnosti. Mali by sa preto i naďalej skúmať odlišné právne ustanovenia v účinnosti v členských štátoch, ako aj technológie, ktoré sa v nich používajú. Na základe získaných poznatkov a skúseností by sa mohlo určiť zavedenie elektronickej výmeny dokumentov medzi členskými štátmi, ktorá by bola v čo najväčšej možnej miere právne bezpečná.

d)   Bezpečnosť systému a ochrana údajov

39.

V rámci vytvorenia služby európskej elektronickej justície umožňujúcej komunikáciu informácií medzi justičnými orgánmi navzájom alebo medzi justičnými orgánmi a občanmi alebo právnikmi sa tieto údaje budú musieť vymieňať v bezpečnostnom rámci. V tejto súvislosti by sa mohli zohľadniť aj prípravné práce v rámci programu IDABC.

40.

Okrem toho takéto údaje sú väčšinou osobné v zmysle európskych právnych predpisov, a preto bude potrebné dôsledne dodržiavať zásady stanovené uvedenými právnymi predpismi.

5.   Jazykové aspekty

41.

Existencia dvadsiatich troch rôznych jazykov v inštitúciách Európskej únie a záujem poskytnúť občanom v Európe užívateľsky ústretový prístup k systému európskej elektronickej justície znamenajú potrebu ustanoviť opatrenia zamerané na preklad a tlmočenie v oblasti justície.

42.

V tejto súvislosti by bolo iluzórne si myslieť, že uľahčenie prístupu občanovi na stránku elektronickej justície iného členského štátu, ako je jeho vlastný, by bolo dostatočným riešením: jazyková bariéra by v skutočnosti takýto prístup urobila zväčša zbytočným.

43.

Takúto jazykovú výzva je možné vyriešiť najmä prostredníctvom systémov elektronického prekladu, obzvlášť pokiaľ ide o obsah formulárov používaných v európskych nástrojoch, a prostredníctvom spoločného využívania vnútroštátnych zdrojov prekladu.

44.

Okrem toho je potrebné vytvoriť pracovnú metódu, ktorá umožní rigorózny preklad právnych pojmov existujúcich v právnych poriadkoch členských štátov do dvadsiatich troch jazykov inštitúcií Európskeho spoločenstva, pričom sa plne zohľadnia otázky sémantiky.

6.   Potreba pracovnej infraštruktúry

45.

Vzhľadom na tieto aspekty je nevyhnutné ustanoviť postup umožňujúci zvoliť technické normy, ktoré by umožňovali interoperabilitu systémov členských štátov, a vymedziť, tak, ako je to zvykom pri projektoch týkajúcich sa IKT, rozdelenie medzi:

a)

zadávaním, t. j. prijímaním rozhodnutí, pokiaľ ide o štruktúru a fungovanie systému európskej elektronickej justície a projekty, ktoré sa majú vykonať. Táto funkcia si môže občas vyžadovať práce právneho charakteru, ako to dokazujú práce uskutočnené pri prepojovaní registrov trestov;

b)

vykonávaním, t. j. realizáciou rôznych služieb európskej elektronickej justície, ako je vypracovanie mnohojazyčných užívateľských rozhraní v plnej spolupráci s členskými štátmi a vývoj systémov. Okrem toho vykonávanie pokryje celkovú údržbu systému.

46.

Takáto štruktúra by na jednej strane nepochybne mala byť zložená z odborníkov na IKT a na strane druhej by mala mať prekladateľské kapacity. Do úvahy prichádzajú viaceré možnosti, ktoré by sa v prípade potreby mohli dopĺňať:

a)

jeden alebo viacero členských štátov sa ponúknu zabezpečiť riadenie takejto štruktúry, a to v úplnej koordinácii s ostatnými členskými štátmi v rámci pracovnej skupiny pre elektronickú justíciu;

b)

túto funkciu zabezpečí Európska komisia podľa postupu, ktorý sa stanoví;

c)

zriadenie európskej agentúry. Existuje viacero spôsobov v závislosti od rozsahu a stupňa autonómie. Ide však o možnosť, ktorej zrealizovanie by bolo dlhodobé a zložité a s ktorou by sa nedalo počítať skôr ako v strednodobom horizonte, prípadne vzhľadom na postup prác.

7.   Financovanie

47.

Realizácia európskej elektronickej justície znamená mobilizáciu významného množstva finančných prostriedkov určených najmä na:

a)

podporu zavedenia vnútroštátnych systémov elektronickej justície, ktoré budú podporovať zriadenie európskej elektronickej justície a

b)

umožnenie realizácie projektov na úrovni EÚ vrátane vytvorenia a vývoja portálu európskej elektronickej justície.

48.

Finančné programy „Civilná justícia“ a „Trestná justícia“ by sa v rokoch 2008 a 2008 mohli zmobilizovať vo výške 45 miliónov EUR. Táto suma by sa mohla významne zvýšiť v nasledujúcich rokoch. Rovnako je potrebné dobre určiť iné sumy dostupné v rozpočte Európskych spoločenstiev, ktoré by sa mohli okamžite vyčleniť pre európsku elektronickú justíciu.

49.

Okrem toho by sa, tak ako to navrhuje Komisia, mal ustanoviť jeden horizontálny program, ktorý by zahŕňal občianske aj trestné právo. Rozpočtové zdroje by sa mali výrazne zvýšiť s cieľom čeliť potrebám zriaďovania európskej elektronickej justície na vnútroštátnej úrovni a úrovni Spoločenstva. Rovnako by bolo potrebné, aby sa sprehľadnili a harmonizovali výberové kritériá v účinnosti v programoch „Civilná justícia“ a „Trestná justícia“ s cieľom zohľadniť kritériá európskej elektronickej justície vymedzené v bode 3 tohto dokumentu.

50.

Projekty týkajúce sa európskej elektronickej justície podľa tohto akčného plánu, na ktoré sa nevzťahuje bod 49, budú oprávnené na prípadné financovanie vymedzené inými programami Spoločenstva, ktoré sú k dispozícii, ak splnia podmienky vymedzené v takýchto programoch.

IV.   NÁVRHY PREDSEDNÍCTVA

51.

Vypracovanie viacročného akčného plánu predbežne predpokladá:

a)

určenie úloh, ktoré sa majú splniť na účely realizácie funkcií európskej elektronickej justície v súlade s rozpočtovými pravidlami, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, vymedzenie ich priorít a v možnom rozsahu lehoty na vykonanie. Určitá pružnosť je však potrebná na zaručenie prispôsobivosti vývoju v tomto odvetví;

b)

rozdelenie úloh medzi Radu, členské štáty, Európsku komisiu a realizačnú/koordinačnú štruktúru pre niektoré technické úlohy, ktoré je potrebné určiť. Toto rozdelenie sa musí vzťahovať aj na podmienky výberu budúcich projektov;

c)

určenie metódy na zabezpečenie podrobného dohľadu a hodnotenia realizácie akčného plánu.

52.

To znamená, že Rada, rešpektujúc autonómiu každej inštitúcie a v súlade s článkami 5 a 7 Zmluvy o ES, prijme niekoľko rozhodnutí o otázkach rozoberaných v tomto dokumente, najmä:

a)

o pracovnej štruktúre, ktorá sa musí vykonať na úrovni Európskej únie s cieľom zrealizovať projekty európskej elektronickej justície a kontrolovať ich vykonávanie a vývoj;

b)

o presune úloh medzi rôznymi aktérmi: Radou, Európskou komisiou, členskými štátmi.

53.

V tejto súvislosti predsedníctvo poznamenáva, že niekoľko existujúcich skúseností so systémami elektronickej justície (spustenie internetovej stránky Európskej justičnej siete pre trestné veci, prepojenie registrov trestov) ukazuje, že pre začatie projektov bola často rozhodujúca iniciatíva jedného alebo viacerých členských štátov.

54.

V určitom štádiu vývoja však účasť významnejšieho počtu členských štátov zvyšuje zložitosť prác. Je preto potrebné dať rozvoju, riadeniu a vývoju projektu európsku dimenziu.

55.

Okrem toho rôzne technické aspekty rozoberané vyššie ukazujú, že niektoré úlohy horizontálneho charakteru by získali, keby boli riadené na úrovni EÚ. Okrem toho, by sa dali dosiahnuť významné úspory z rozsahu, keď sa zvýši počet dostupných služieb elektronickej justície.

1.   Za európsku elektronickú justíciu

56.

Predsedníctvo navrhuje, aby program elektronickej justície bol pomenovaný program európskej elektronickej justície.

2.   Vytváranie pracovnej štruktúry

57.

Vzhľadom na vývoj načrtnutý v tomto akčnom pláne a na účely vykonania viacročného programu realizácie európskej elektronickej justície predsedníctvo navrhuje, aby bola vytvorená táto globálna štruktúra práce:

a)   Zadávanie

58.

Rada je v súlade s usmerneniami vymedzenými tomto akčnom pláne poverená dohliadať na vykonávanie viacročného programu. Prijíma všetky rozhodnutia potrebné na dosiahnutie cieľov ustanovených v tomto akčnom pláne. Za úlohu má najmä podľa kritérií vymedzených v bode III a v úzkej spolupráci s Komisiou zostaviť zoznam nových projektov, ktoré navrhla sama, členské štáty [písmeno c)] alebo Komisia.

59.

Komisia vypracuje akúkoľvek štúdiu, ktorú považuje sama za vhodnú alebo na žiadosť Rady.

60.

Rada môže určiť funkčné špecifikácie projektov.

61.

Keďže ide o financovanie Spoločenstva, Komisia s ohľadom na uplatniteľné postupy berie plne do úvahy usmernenia a rozhodnutia prijaté Radou.

b)   Vykonávanie

62.

Európska komisia dáva Rade k dispozícii vykonávaciu štruktúru s úlohou:

i)

vytvoriť technické podmienky týkajúce sa systému európskej elektronickej justície podľa postupu vymedzeného v bode 58;

ii)

na žiadosť Rady v úzkom spojení s členskými štátmi na základe dostupného financovania zo strany Spoločenstva realizovať projekty európskej elektronickej justície vymedzené vo viacročnom akčnom programe alebo doplnkové projekty;

iii)

zrealizovať do konca roku 2009 prvú verziu portálu európskej elektronickej justície podľa zásad vymedzených v pilotnom projekte v rámci pracovnej skupiny pre elektronickú justíciu a v kontexte rozhodnutí, ktoré má prijať Rada. Od spustenia tejto prvej verzie portál postupne zavedie doplnkové funkcie, ktoré sa budú vyvíjať v rámci osobitných pilotných projektov.

S cieľom využiť doplnkovým spôsobom právomoci členských štátov a Komisie Komisia zriadi skupinu technických expertov, ktorej členmi sú aj členovia vymenovaní členskými štátmi a ktorá môže v rámci pravidelných zasadnutí zabezpečiť sledovanie prebiehajúcich projektov a určiť technické voľby, ktoré sa majú zrealizovať.

Okrem toho Komisia bude informovať Radu o stave vykonaných prác, ako aj o otázkach prerokúvaných v rámci skupiny expertov, čím sa zaručí náležité sledovanie zo strany členských štátov a umožní sa, aby členské štáty mohli k prácam prispieť výsledkami svojho metodologického a technologického pokroku.

c)   Členské štáty

63.

Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá uvedené v písmene a), členské štáty môžu, prípadne aj prostredníctvom dostupného financovania Spoločenstva, navrhnúť a spustiť nové projekty európskej elektronickej justície v súlade s technickými špecifikáciami vymedzenými Radou za úplnej koordinácie s Komisiou, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie technických noriem a realizácie mnohojazyčných rozhraní.

3.   Doložka o preskúmaní

64.

Pracovná skupina pre elektronickú justíciu zhodnotí práce vykonané realizačnou štruktúrou v priebehu prvého polroka 2010 a prípadne predloží Rade akékoľvek náležité návrhy s cieľom zlepšiť jej fungovanie.

4.   Viacročný program

65.

Viacročný program uvedený v prílohe sa bude pravidelne aktualizovať v závislosti od vývoja prác.

V.   ZÁVERY

66.

Coreper/Rada sa vyzýva, aby schválili tento akčná plán týkajúci sa európskej elektronickej justície.

(1)  Dokument 10285/08 ADD 1 JURINFO 45 JAI 305 JUSTCIV 119 COPEN 118 CRIMORG 87.

(2)  Dokument 10285/08 JURINFO 45 JAI 305 JUSTCIV 119 COPEN 118 CRIMORG 87.

(3)  Je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že Európsky parlament začal diskusiu o elektronickej justícií.

(4)  Elektronická verejná správa predstavuje uplatňovanie IKT vo všetkých administratívnych postupoch.

(5)  http://ec.europa.eu/idabc/ Predbežná štúdia o vzájomnom uznávaní elektronických podpisov v aplikáciách elektronickej verejnej správy (2007) a interoperabilita elektronického ID pre celoeurópske služby v oblasti elektronickej správy (PEGS) (2007).

(6)  Aspekty normalizácie elektronického podpisu – (2007)

http://ec.europa.eu/information_society/eeurope/i2010/docs/esignatures/e_signatures_standardisation.pdf

(7)  Vytvorí sa prepojenie s EUR-Lexom a N-Lexom.

(8)  Nariadenie (ES) č. 1896/2006; nariadenie (ES) č. 861/2007.

(9)  Dokument 10393/07 JURINFO 21 z 5. júna 2007.

PRÍLOHA

AKČNÝ PLÁN

Príloha k viacročnému akčnému plánu na roky 2009 – 2013 týkajúcemu sa európskej justície

Úvod

Projekty boli priradené k jednému z druhov projektov podľa toho, či súvisia s jednou z týchto kategórií:

—

podpora nástrojom prijatým na rozvoj európskeho justičného priestoru,

—

prepojenie vnútroštátnych registrov,

—

prierezová problematika,

—

výmena osvedčených postupov.

Projekt

Súčasný stav

Opatrenie, ktoré sa má prijať

Zodpovedný za opatrenie

Rozvrh prác

Poznámky

Druh projektu

Portál elektronickej justície

—

Prototyp portálu vypracovaný skupinou členských štátov

—

Systém DIM vypracovaný niektorými členskými štátmi v rámci pracovnej skupiny pre elektronickú justíciu

—

Autentifikácia a identifikácia

—

Skupina členských štátov a Komisia

2009 – 2011

Spustenie portálu v roku 2008, sprístupnenie verejnosti v decembri 2009 (pozri závery Európskej rady z 18. a 19. júna 2008)

Prebiehajúce reflexie

Prístupné stránky sa určia v závislosti od vhodných projektov a kritérií Rady

Prierezová problematika

—

Prototyp je prístupný členom pracovnej skupiny pre elektronickú justíciu od apríla 2008

—

Bezpečnosť

—

Viacjazyčné rozhranie a prekladateľské práce

—

Technické normy

—

Komisia za plnej spolupráce so skupinou členských štátov zúčastňujúcich sa pilotného projektu

Následné zlepšovanie a obohacovanie portálu vďaka vykonaniu iných projektov

—

Dematerializovaná komunikácia medzi justičnými orgánmi prostredníctvom zabezpečenej siete; prebiehajú práce v rámci programu IDABC a v pracovnej skupine pre elektronickú justíciu

—

Štúdia uskutočniteľnosti Komisie

Vzájomné prepojenie registrov trestov

—

Vzájomné prepojenie registrov trestov ES, BE, DE a FR v roku 2006 v rámci pilotného projektu a rozšírenie projektu na CZ a LU v roku 2008

—

Vypracovanie vykonania odkazu na účely uľahčenia prístupu nových členských štátov k prepojeniu

Rada (práce na návrhu ECRIS zo strany pracovnej skupiny COPEN) a Komisia (vypracovanie vykonania odkazu a spolufinancovania EÚ)

—

Sprístupnenie vykonania odkazu počas roku 2009

Do dnešného dňa vykonáva práce pracovná skupina COPEN

Prepojenie vnútroštátnych registrov a podpora nástrojom prijatým na rozvoj európskeho justičného priestoru

—

Tento projekt v súčasnosti funguje medzi 6 členskými štátmi; 14 členských štátov je v súčasnosti partnermi projektu

—

Politická dohoda na zasadnutí Rady pre SVV v júni 2007 o návrhu rámcového rozhodnutia o organizácii a obsahu výmen informácií z registrov trestov

—

Všeobecné smerovanie Rady z 24. októbra 2008 k návrhu rozhodnutia „ECRIS“ s cieľom poskytnúť základ elektronického formátu na výmenu informácií medzi 27 členskými štátmi

—

Realizácia spolufinancovania EÚ na prípravu prepojenia vnútroštátnych registrov trestov

—

Spolufinancovanie prebieha

Konanie o európskom platobnom rozkaze

—

Nariadenie z 30. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje možnosť použiť elektronickú formu

—

Nadviazanie na diskusie a rokovania o prototype

—

Tvorba dynamických formulárov

—

Skupina členských štátov a potom Komisia

2009 – 2011

 

Podpora nástrojom prijatým na rozvoj európskeho justičného priestoru

—

Prototyp automatizovaného konania vypracovaný niektorými členskými štátmi

—

Zavedenie elektronického návrhu

—

Skupina členských štátov a potom Komisia

—

Štúdia spustená Komisiou

—

Komisia

Právna pomoc

Smernica Rady z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch

—

Integrovanie informácií na portále

—

Elektronická žiadosť a získanie právnej pomoci – Spustenie štúdie uskutočniteľnosti

Komisia

2009 – 2013

 

Podpora nástrojom prijatým na rozvoj európskeho justičného priestoru

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu

Nariadenie z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje možnosť použiť elektronickú formu

—

Spustenie štúdie uskutočniteľnosti zo strany Komisie

—

Komisia

2009 – 2013

 

Podpora nástrojom prijatým na rozvoj európskeho justičného priestoru

—

Tvorba dynamických formulárov

—

Skupina členských štátov a Komisia

—

Zavedenie elektronického návrhu

—

Skupina členských štátov a potom Komisia

Preklad

Pilotný projekt EUROVOC

Systém automatizovaného prekladu SYSTRAN používaný od roku 1976

Dotazník z iniciatívy Rakúska

práce na sémantickej interoperabilite a tabuľkách (na uľahčenie pochopenia)

—

Postupné vytvorenie porovnateľnej viacjazyčnej právnej terminológie

—

Financovanie prekladateľských nástrojov v justičnej oblasti vo všetkých jazykových pároch v rámci EÚ

—

Prepojenie databáz súdnych prekladateľov a tlmočníkov

—

Vytvorenie právneho glosára

—

Vypracovanie tabuliek sémantickej zhody v rôznych oblastiach

—

Komisia (Úrad pre publikácie)

2009 – 2013

 

Prierezová problematika

—

Komisia (prekladateľská služba)

2009 – 2013

—

Skupina členských štátov a potom Komisia

2009 – 2013

—

Komisia a členské štáty

—

SEMIC.EU

2009 – 2013

Zlepšenie používania technológie videokonferencie

—

Brožúrka vypracovaná slovinským predsedníctvom

—

Finalizácia brožúrky a jej umiestnenie na portál

—

Komisia v spolupráci s členskými štátmi

—

2008 – 2009

Zainteresovanie dvoch justičných sietí do prác

Podpora nástrojom prijatým na rozvoj európskeho justičného priestoru a výmena osvedčených postupov

—

Pripravovaný užívateľská príručka

—

Finalizácia príručky a jej umiestnenie na portál

—

Najneskôr koniec roka 2009

—

Šírenie dotazníka o videokonferenčnom vybavení a právnych podmienkach jeho používania

—

Umiestnenie na internet aktualizovaných informácií o videokonferenčnom vybavení súdov a právnych podmienkach jeho používania

—

Členské štáty

—

Správca Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci

—

Správca Európskej justičnej siete pre trestné veci

—

Efektívne umiestnenie na internet najneskôr v priebehu roka 2009

—

Projekt vypracovania rezervačného systému: hodnotenie jeho uskutočniteľnosti a vhodnosti

—

Vypracovanie elektronického rezervačného systému

—

Komisia v spolupráci s členskými štátmi

—

Spustenie v roku 2009

Mediácia

Smernica z 21. mája 2008, ktorá sa musí transponovať do 21. mája 2011

—

Integrovanie informácií na portáli

—

Spustenie štúdie uskutočniteľnosti

Komisia

2011 – 2013

Rozvrh prác je viazaný na dátum transpozície smernice

Podpora nástrojom prijatým na rozvoj európskeho justičného priestoru

Elektronický podpis  (1)

—

Práce už začali (IDABC (2))

 

Komisia

2009 – 2011

Projekt realizuje DG SANCO

Prierezová problematika

Doručovanie súdnej alebo mimosúdnej písomnosti (v elektronickej forme)

Nariadenie Rady z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch

—

Štúdia uskutočniteľnosti

Komisia

2010 – 2011

 

Podpora nástrojom prijatým na rozvoj justičného priestoru

Elektronické platenie trov konania

Umožniť elektronické platenie trov konania

Začatie prác

Členské štáty

2011 – 2013

 

Podpora nástrojom prijatým na rozvoj justičného priestoru

Vzájomné prepojenie konkurzných registrov

—

Prototyp zahŕňa údaje z konkurzných registrov niektorých členských štátov

—

Doplniť údaje z konkurzných registrov iných členských štátov

—

Vytvoriť viacjazyčné rozhranie

—

Vytvoriť právny a sémantický glosár

Skupina členských štátov a potom Komisia

V roku 2009 postupovať na podnet členských štátov Integrácia do portálu

 

Prepojenie vnútroštátnych registrov

Vzájomné prepojenie pozemkových registrov (integrácia EULIS)

—

Práce uskutočnené v rámci EULIS

—

1. etapa: prepojenie na stránku EULIS

—

2. etapa: zváženie možnosti čiastočnej integrácie EULIS do portálu

Autentifikácia užívateľa prostredníctvom portálu

Komisia

2009 – 2010

Prepojenie s prácami v rámci iných orgánov Rady

Prepojenie vnútroštátnych registrov

Vzájomné prepojenie obchodných registrov (integrácia EBR)

—

Práce uskutočnené v rámci EBR

—

1. etapa: prepojenie na stránku EBR

—

2. etapa: zváženie možnosti čiastočnej integrácie EBR do portálu

Autentifikácia užívateľa prostredníctvom portálu

Komisia

2009 – 2010

Prepojenie s prácami v rámci iných orgánov Rady

Prepojenie vnútroštátnych registrov

Vzájomné prepojenie registrov závetov

—

Pilotný projekt: fungujúce prepojenie medzi Francúzskom a Belgickom

—

Určiť možnosti spolupráce s ARERT (CNUE)

—

Štúdia uskutočniteľnosti Komisie

Rada SVV a ARERT (CNUE)

2011 – 2013

Prepojenie s budúcim nástrojom o dedení zo zákona, ktorý Komisia predloží v roku 2009

Prepojenie vnútroštátnych registrov

Odborná príprava

—

Prebiehajúca reflexia o elektronickom vzdelávaní v rámci Európskej siete justičného vzdelávania

—

Vývoj nástrojov elektronického vzdelávania

—

Európska sieť justičného vzdelávania

2010 – 2012

 

Výmena osvedčených postupov

—

Fórum Justícia vytvorené Komisiou

—

Organizácia výročných zasadnutí na témy elektronickej justície v rámci fóra Justícia

—

Komisia

—

Reflexia o rôznej vnútroštátnej praxi v rámci pracovnej skupiny s obmedzenou účasťou

—

Odborná príprava používania videokonferencie

—

Členské štáty na vnútroštátnej úrovni a prípadne na európskej úrovni prostredníctvom Európskej siete justičného vzdelávania

(1)  Pozri tiež práce týkajúce sa autentifikácie a identifikácie, ako sa uvádza v súvislosti s projektom portálu elektronickej justície.

(2)  Rešpektujúc autonómiu, ktorú je potrebné priznať projektu európskej elektronickej justície.

Komisia

31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/13

Výmenný kurz eura (1)

30. marca 2009

(2009/C 75/02)

1 euro=

 

Mena

Výmenný kurz

USD

Americký dolár

1,3193

JPY

Japonský jen

127,93

DKK

Dánska koruna

7,4488

GBP

Britská libra

0,92910

SEK

Švédska koruna

10,9662

CHF

Švajčiarsky frank

1,5159

ISK

Islandská koruna

 

NOK

Nórska koruna

8,9510

BGN

Bulharský lev

1,9558

CZK

Česká koruna

27,469

EEK

Estónska koruna

15,6466

HUF

Maďarský forint

308,65

LTL

Litovský litas

3,4528

LVL

Lotyšský lats

0,7096

PLN

Poľský zlotý

4,7260

RON

Rumunský lei

4,2238

TRY

Turecká líra

2,2352

AUD

Austrálsky dolár

1,9386

CAD

Kanadský dolár

1,6533

HKD

Hongkongský dolár

10,2250

NZD

Novozélandský dolár

2,3448

SGD

Singapurský dolár

2,0055

KRW

Juhokórejský won

1 848,04

ZAR

Juhoafrický rand

12,8433

CNY

Čínsky juan

9,0893

HRK

Chorvátska kuna

7,4850

IDR

Indonézska rupia

15 244,51

MYR

Malajzijský ringgit

4,8560

PHP

Filipínske peso

63,980

RUB

Ruský rubeľ

44,8913

THB

Thajský baht

47,257

BRL

Brazílsky real

3,0608

MXN

Mexické peso

19,1611

INR

Indická rupia

67,9640

(1)  

Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/14

SPRÁVNY VÝBOR EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV PRE SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE MIGRUJÚCICH PRACOVNÍKOV

Prepočítavací kurz mien podľa nariadenia Rady (EHS) č. 574/72

(2009/C 75/03)

Článok 107 odsek 1, 2 a 4 nariadenia (EHS) č. 574/72

Referenčné obdobie: január 2009

Obdobie predkladania žiadostí: apríl, máj, jún 2009

01-2009

EUR

BGN

CZK

DKK

EEK

LVL

LTL

HUF

PLN

RON

SEK

GBP

NOK

ISK

CHF

1 EUR =

1

1,95580

27,1693

7,45194

15,6466

0,704329

3,45280

279,859

4,23002

4,23537

10,7264

0,918193

9,21640

—

1,49347

1 BGN =

0,511300

1

13,8917

3,81017

8,00010

0,360123

1,76542

143,092

2,16281

2,16554

5,48441

0,469472

4,71235

—

0,763609

1 CZK =

0,0368062

0,0719856

1

0,274278

0,575892

0,0259237

0,127084

10,3005

0,155691

0,155888

0,394798

0,0337952

0,339221

—

0,0549688

1 DKK =

0,134193

0,262455

3,64594

1

2,09967

0,0945162

0,463343

37,5551

0,567640

0,568358

1,43941

0,123215

1,23678

—

0,200413

1 EEK =

0,0639116

0,124998

1,73644

0,476266

1

0,0450148

0,220674

17,8862

0,270347

0,270689

0,685542

0,0586832

0,589036

—

0,0954499

1 LVL =

1,41979

2,77683

38,5748

10,5802

22,2149

1

4,90226

397,341

6,00575

6,01334

15,2293

1,30364

13,0854

—

2,12041

1 LTL =

0,289620

0,566439

7,86878

2,15823

4,53157

0,203988

1

81,0526

1,22510

1,22665

3,10658

0,265927

2,66926

—

0,432538

1 HUF =

0,00357323

0,00698853

0,0970824

0,0266275

0,0559090

0,00251673

0,0123377

1

0,0151148

0,0151340

0,038328

0,00328092

0,0329324

—

0,00533651

1 PLN =

0,236406

0,462362

6,42298

1,76168

3,69894

0,166507

0,816261

66,1601

1

1,00126

2,53578

0,217066

2,17881

—

0,353064

1 RON =

0,236107

0,461778

6,41487

1,75946

3,69427

0,166297

0,815230

66,0766

0,998737

1

2,53258

0,216792

2,17606

—

0,352618

1 SEK =

0,093228

0,182335

2,53294

0,694729

1,45870

0,0656631

0,321897

26,0906

0,394356

0,394854

1

0,0856012

0,859226

—

0,139233

1 GBP =

1,08910

2,13005

29,5900

8,11587

17,0406

0,767081

3,76043

304,793

4,60690

4,61272

11,6821

1

10,0375

—

1,62653

1 NOK =

0,108502

0,212209

2,94793

0,808552

1,69769

0,0764212

0,374636

30,3653

0,458966

0,459547

1,16384

0,0996259

1

—

0,162044

1 ISK =

0,00609146

0,0119137

0,165501

0,0453932

0,0953106

0,00429039

0,0210326

1,70475

0,0257670

0,0257996

0,0653394

0,00559313

0,0561414

1

0,00909739

1 CHF =

0,669583

1,30957

18,1921

4,98969

10,4767

0,471606

2,31194

187,389

2,83235

2,83593

7,18222

0,614806

6,17115

—

1

1.

Nariadenie (EHS) č. 574/72 ustanovuje, že prepočítavací kurz na istú menu, čiastok uvedených v inej mene, je kurz vypočítaný Komisiou a založený na mesačnom priemere, počas referenčného obdobia vymedzeného v odseku 2, referenčného výmenného kurzu mien zverejneného Európskou centrálnou bankou.

2.

Referenčné obdobie je nasledovné:

—

mesiac január pre prepočítavací kurz platný od 1. apríla,

—

mesiac apríl pre prepočítavací kurz platný od 1. júla,

—

mesiac júl pre prepočítavací kurz platný od 1. októbra,

—

mesiac október pre prepočítavací kurz platný od 1. januára.

Prepočítavací kurz mien bude uverejnený v druhom Úradnom vestníku Európskej únie (séria „C“) v mesiacoch február, máj, august a november.

31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/16

Stanovisko poradného výboru pre koncentrácie prijaté na jeho zasadnutí dňa 5. decembra 2008 k návrhu rozhodnutia vo veci COMP/M.5046 — Friesland Foods/Campina

Spravodajca: Švédsko

(2009/C 75/04)

1.

Poradný výbor súhlasí s Komisiou, že oznámená operácia predstavuje koncentráciu v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 139/2004.

2.

Poradný výbor súhlasí s Komisiou, že oznámená operácia má význam pre celé Spoločenstvo v zmysle nariadenia (ES) č. 139/2004.

3.

Poradný výbor súhlasí s Komisiou, že na účely posúdenia tejto operácie vymedzeniami relevantných trhov s výrobkami sú:

a)

obstarávanie surového mlieka rozdelené na obstarávanie tradičného surového mlieka a obstarávanie organického surového mlieka;

b)

čerstvé základné mliečne výrobky rozdelené na čerstvé mlieko, cmar a biely jogurt;

c)

trvanlivé základné mliečne výrobky;

d)

organické čerstvé základné mliečne výrobky;

e)

syr holandského typu určený pre špecializovaných veľkoobchodníkov so syrmi a moderné druhy maloobchodu;

f)

maslo v blokoch rozdelené na obyčajné maslo, frakcionovaný maslový olej a nefrakcionovaný maslový olej, a balené maslo rozdelené na predaj do segmentov spotreby mimo domova (OOH) a maloobchodu;

g)

jogurty a tvarohy s pridanou hodnotou predávané do segmentu OOH;

h)

značkové čerstvé ochutené mliečne nápoje, ktoré nie sú určené na zdravotné účely, rozdelené na predaj v segmentoch OOH a maloobchodu;

i)

trvanlivé ochutené mliečne nápoje rozdelené na trvanlivé mliečne nápoje s čokoládovou príchuťou a na trvanlivé mliečne nápoje s ovocnou príchuťou;

j)

čerstvý puding a kaša z ovsených vločiek rozdelené na predaj v segmentoch OOH a maloobchodu;

k)

tekutá smotana rozdelená na predaj do segmentu spotreby mimo domova, priemyselného a maloobchodného segmentu;

l)

šľahačka v spreji rozdelená na šľahačku v spreji, ktorá je vyrobená z mlieka a šľahačku v spreji, ktorá nie je vyrobená z mlieka, a na predaj do segmentov OOH a maloobchodu;

m)

mlieko do kávy rozdelené na predaj do segmentov OOH a maloobchodu a smotana do kávy rozdelená na predaj do segmentov OOH a maloobchodu;

n)

emulzie sušené rozprašovaním rozdelené na sušené mlieko, penidlá a prísady;

o)

laktóza vhodná na použitie v potravinách;

p)

laktóza vhodná na použitie vo farmácii rozdelená na farmaceutickú laktózu a laktózu pre práškové inhalátory (DPI).

4.

Poradný výbor súhlasí s Komisiou, že na účely posúdenia tejto operácie vymedzeniami relevantných geografických trhov sú:

a)

vnútroštátny (Holandsko) pre všetky trhy v oblasti obstarávania surového mlieka;

b)

vnútroštátny (Holandsko) pre všetky trhy s čerstvými základnými mliečnymi výrobkami;

c)

väčší než vnútroštátny (vrátane Belgicka, Nemecka a Holandska) pre trvanlivé základné mliečne výrobky;

d)

vnútroštátny (Holandsko) pre organické čerstvé základné mliečne výrobky;

e)

vnútroštátny (Holandsko) pre všetky trhy so syrmi holandského typu (okrem syra bez kôry);

f)

celý EHP pre trhy s maslom v blokoch a väčší než vnútroštátny (zahŕňajúci prinajmenšom Belgicko, Nemecko a Holandsko) pre všetky trhy s baleným maslom;

g)

vnútroštátny (Holandsko) pre jogurty a tvarohy s pridanou hodnotou predávané do segmentu OOH;

h)

vnútroštátny (Holandsko) pre všetky trhy so značkovými čerstvými ochutenými mliečnymi nápojmi, ktoré nie sú určené na zdravotné účely;

i)

vnútroštátny (Holandsko a Belgicko) alebo väčší než vnútroštátny (vrátane Belgicka, Nemecka a Holandska) pre všetky trhy s trvanlivými ochutenými mliečnymi nápojmi;

j)

vnútroštátny (Holandsko) pre všetky trhy s čerstvým pudingom a kašou z ovsených vločiek;

k)

väčší než vnútroštátny (zahŕňajúci prinajmenšom Belgicko, Nemecko a Holandsko) pre všetky trhy s tekutou smotanou;

l)

väčší než vnútroštátny (zahŕňajúci prinajmenšom Belgicko, Nemecko a Holandsko) pre všetky trhy so šľahačkou v spreji;

m)

väčší než vnútroštátny (vrátane Belgicka, Nemecka a Holandska) pre všetky trhy s mliekom do kávy a smotanou do kávy;

n)

celý EHP pre všetky trhy s emulziami sušenými rozprašovaním;

o)

celý EHP alebo celosvetový pre laktózu vhodnú na použitie v potravinách;

p)

celý EHP alebo celosvetový pre všetky trhy s laktózou vhodnou na použitie vo farmácii.

5.

Poradný výbor súhlasí s Komisiou, že navrhovaná koncentrácia bude mať pravdepodobne za následok výrazné narušenie účinnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo na jeho podstatnej časti na týchto trhoch:

a)

obstarávanie tradičného surového mlieka v Holandsku;

b)

všetky trhy s čerstvými základnými mliečnymi výrobkami v Holandsku;

c)

všetky trhy so syrom holandského typu v Holandsku;

d)

jogurty a tvarohy s pridanou hodnotou predávané do segmentu OOH v Holandsku;

e)

všetky trhy so značkovými čerstvými ochutenými mliečnymi nápojmi, ktoré nie sú určené na zdravotné účely, v Holandsku;

f)

všetky trhy s trvanlivými mliečnymi nápojmi v Holandsku a Belgicku alebo vo väčšej oblasti vrátane Belgicka, Nemecka a Holandska;

g)

všetky trhy s čerstvým pudingom a kašou z ovsených vločiek v Holandsku.

6.

Poradný výbor súhlasí s Komisiou, že navrhovaná koncentrácia nebude mať pravdepodobne za následok výrazné narušenie účinnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo na jeho podstatnej časti na týchto trhoch:

a)

obstarávanie organického surového mlieka v Holandsku;

b)

trvanlivé základné mliečne výrobky;

c)

organické čerstvé základné mliečne výrobky;

d)

syr bez kôry;

e)

všetky trhy s maslom v blokoch a baleným maslom;

f)

všetky trhy s tekutou smotanou;

g)

všetky trhy so šľahačkou v spreji;

h)

všetky trhy s mliekom do kávy a smotanou do kávy;

i)

všetky trhy s emulziami sušenými rozprašovaním;

j)

všetky trhy s laktózou vhodnou na použitie v potravinách;

k)

všetky trhy s laktózou vhodnou na farmaceutické použitie (vrátane DPI).

7.

Poradný výbor súhlasí s Komisiou, že záväzky sú dostačujúce, aby sa prostredníctvom nich odstránilo výrazné narušenie hospodárskej súťaže na týchto trhoch:

a)

obstarávanie tradičného surového mlieka v Holandsku;

b)

všetky trhy s čerstvými základnými mliečnymi výrobkami v Holandsku;

c)

všetky trhy so syrom holandského typu v Holandsku;

d)

jogurty a tvarohy s pridanou hodnotou predávané do segmentu OOH v Holandsku;

e)

všetky trhy so značkovými čerstvými ochutenými mliečnymi nápojmi, ktoré nie sú určené na zdravotné účely, v Holandsku;

f)

všetky trhy s trvanlivými mliečnymi nápojmi v Holandsku a Belgicku alebo v širšej oblasti vrátane Belgicka, Nemecka a Holandska;

g)

všetky trhy s čerstvým pudingom a kašou z ovsených vločiek v Holandsku.

8.

Poradný výbor súhlasí s Komisiou, že za predpokladu úplného dodržiavania záväzkov ponúknutých zúčastnenými stranami, a vzhľadom na všetky záväzky, navrhovaná koncentrácia výrazne nenarúša účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu ani na jeho podstatnej časti.

9.

Poradný výbor súhlasí s Komisiou, že oznámená koncentrácia by mala byť vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom a s Dohodou o EHP v súlade s článkom 2 ods. 2 a článkom 8 ods. 2 nariadenia o fúziách a článkom 57 Dohody o EHP.

10.

Poradný výbor odporúča, aby sa jeho stanovisko uverejnilo v Úradnom vestníku Európskej únie.

31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/19

Záverečná správa (1) vo veci COMP/M.5046 – Friesland/Campina

(2009/C 75/05)

ÚVOD

Komisii bolo 12. júna 2008 doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii (2), na základe ktorej sa družstvá Zuivelcoöperatie Campina U.A. a Zuivelcoöperatie Friesland Foods U.A. (ďalej len „strany“) zlúčili prostredníctvom úplného právneho zlúčenia.

Komisia začala 17. júla 2008 konanie na základe toho, že koncentrácia vyvolala vážne pochybnosti týkajúce sa jej zlučiteľnosti so spoločným trhom a fungovaním Dohody o EHP (3).

POSTUP

Predĺženie lehoty

Komisia na základe dohody so stranami predĺžila konanie o päť pracovných dní vo Fáze II (4).

Oznámenie námietok a odpoveď

Komisia 3. októbra 2008 vydala oznámenie námietok. V oznámení námietok dospela k predbežnému záveru, že transakcia by mohla závažným spôsobom narušiť hospodársku súťaž na týchto 14 trhoch s výrobkami: predaj čerstvého mlieka, čerstvého cmaru a neochuteného jogurtu; predaj značkových čerstvých mliečnych nápojov, ktoré nie sú určené na zdravotné účely, rozdelených podľa distribučného kanálu pre maloobchod a pre spotrebu mimo domova („Out of Home“); predaj jogurtov a tvarohu s pridanou hodnotou v odvetví spotreby mimo domova; predaj čerstvého pudingu a ovsenej kaše (spoločne „čerstvé mliečne výrobky“); predaj trvanlivých mliečnych nápojov; predaj syra holandského typu určeného pre špecializovaných veľkoobchodníkov a moderné typy maloobchodu; nákup tradičného surového mlieka (do takej miery, do akej je táto skutočnosť spojená s obavami o narušení hospodárskej súťaže na trhoch odbytu) a predaj farmaceutickej laktózy a laktózy pre práškové inhalátory.

Strany zaslali svoje odpovede na oznámenie námietok dňa 17. októbra 2008.

Prístup k spisu

Prístup k spisu bol stranám umožnený dňa 6. októbra 2008.

Neskôr získali pri viacerých príležitostiach prístup k dokumentom, ktoré boli pridané do spisu po oznámení námietok.

Účasť tretích strán

Tieto tretie strany získali možnosť zúčastniť sa konania po tom, čo mi predložili odôvodnené žiadosti: Superunie C.I.V. B.A., Albert Heijn B.V., Arla Foods AmbA a CBC Co., Ltd.

Ústne vypočutie

Ústne vypočutie sa konalo 21. októbra 2008. Zúčastnili sa ho strany, dve zo štyroch tretích strán, ktorým bolo umožnené zúčastniť sa (Albert Heijn B.V. a Arla Foods AmbA) a 11 členských štátov. Pripomienky strán viedli Komisiu k tomu, aby vykonala ďalšie vyšetrovanie.

Záväzky

Ešte pred vypočutím predložili strany Komisii návrh opravných prostriedkov, ktoré sa týkali čerstvých mliečnych výrobkov. Po vypočutí sa konalo stretnutie strán o aktuálnom stave veci, na ktorom Komisia informovala strany, že opravné prostriedky neriešia všetky pripomienky uvedené v oznámení námietok. S cieľom umožniť stranám, aby predložili realizovateľný návrh opravných prostriedkov, Komisia na základe dohody so stranami predĺžila konanie o jeden pracovný deň (4).

Strany následne ponúkli prvý záväzný súbor záväzkov, ktorý bol neskôr doplnený. Balík opravných prostriedkov pozostáva najmä z prevodu činností súvisiacich s čerstvými mliečnymi výrobkami, syrom, trvanlivými mliečnymi výrobkami a prístupom k surovému mlieku. Následný test trhu ukázal, že sú potrebné výrazné zlepšenia. V dôsledku toho predložili strany upravený balík záväzkov.

Druhý test trhu ukázal, že zlepšenia sú aj naďalej potrebné, pokiaľ ide o nákup surového mlieka, s cieľom zabezpečiť hospodársku súťaž na trhoch odbytu pre čerstvé mliečne výrobky a syr.

Dňa 27. novembra 2008 predložili strany konečnú verziu balíka záväzkov.

Pokiaľ ide o záväzky, strany ma informovali o obave, že Komisia porušila ich právo na obhajobu. Komisia od nich údajne požadovala, aby ponúkli opravné prostriedky pre trh nákupu surového mlieka, čo podľa ich názoru nevyplýva z oznámenia námietok.

V tejto súvislosti by som chcel poznamenať, že Komisia ani v návrhu rozhodnutia, ani predtým v oznámení námietok neusúdila, že by silné trhové postavenie zlúčeného subjektu na trhu nákupu surového mlieka ako také viedlo k zásadnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže. Obavy z narušenia hospodárskej súťaže sú skôr spojené s väčšou trhovou silou strán na trhoch odbytu. Záväzky, ktoré strany navrhli, pokiaľ ide o nákup surového mlieka, majú spolu so záväzkami týkajúcimi sa čerstvých mliečnych výrobkov a syrov zabezpečiť, aby bola účinná hospodárska súťaž na týchto trhoch odbytu obnovená tak, že umožní kupujúcim zo strany prevedených podnikov a konkurentov na trhoch odbytu trvalo zabezpečiť primerané dodávky surového mlieka. Z toho vyplýva, že keď budú obavy týkajúce sa trhov odbytu odstránené, automaticky budú odstránené aj obavy týkajúce sa trhu nákupu surového mlieka.

Bol som informovaný, že následne počas stretnutia týkajúceho sa aktuálneho stavu veci útvary Komisie riešili možné nedorozumenia vyplývajúce z predchádzajúcej komunikácie a potvrdili stranám, že obava týkajúca sa trhu nákupu surového mlieka súvisí s prekážkami vstupu na trhy odbytu a/alebo s rozšírením na tieto trhy. S cieľom reagovať na obavy z narušenia hospodárskej súťaže na trhoch odbytu je preto potrebné predložiť záväzky týkajúce sa prístupu k surovému mlieku.

Strany ma v tejto veci viac neoslovili.

NÁVRH ROZHODNUTIA

V návrhu rozhodnutia Komisia dospela k názoru, že záväzky, ktoré boli predložené 27. novembra 2008, zabezpečia, aby navrhované zlúčenie zásadne nenarušilo účinnú hospodársku súťaž na trhoch predaja čerstvého mlieka, čerstvého cmaru a neochuteného jogurtu; predaja značkových čerstvých mliečnych nápojov, ktoré nie sú určené na zdravotné účely, rozdelených podľa distribučného kanálu pre maloobchod a pre spotrebu mimo domova; predaja jogurtov a tvarohu s pridanou hodnotou v odvetví spotreby mimo domova; predaja čerstvého pudingu a ovsenej kaše (spoločne so všetkými hore uvedenými trhmi „čerstvé mliečne výrobky“); predaja trvanlivých mliečnych nápojov; predaja syra holandského typu určeného pre špecializovaných veľkoobchodníkov a moderné typy maloobchodov, a teda aj na trhoch nákupu surového mlieka.

Na rozdiel od predchádzajúceho hodnotenia Komisia stanovila, že zlúčenie nepovedie k zásadnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o farmaceutickú laktózu a laktózu pre práškové indikátory. Komisia dospela k celkovému záveru, že navrhovaná koncentrácia má byť vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom a fungovaním Dohody o EHP pod podmienkou, že budú úplne dodržané záväzky stanovené v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Okrem vyššie uvedeného podania predloženého stranami som od strán ani od žiadnych tretích strán nedostal žiadne iné otázky ani podania. Vzhľadom na túto skutočnosť a berúc do úvahy vyššie uvedené zistenia sa domnievam, že táto vec si nevyžaduje žiadne osobitné pripomienky týkajúce sa práva na vypočutie.

V Bruseli 12. decembra 2008

Michael ALBERS

(1)  Podľa článkov 15 a 16 rozhodnutia Komisie 2001/462/ES, ESUO z 23. mája 2001 o pôsobnosti vyšetrovateľov v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže (Ú. v. ES L 162, 19.6.2001, s. 21).

(2)  Podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 („nariadenie ES o fúziách“).

(3)  Pozri článok 6 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 139/2004.

(4)  V súlade s článkom 10 ods. 3 druhý pododsek nariadenia ES o fúziách.

31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/21

ZHRNUTIE ROZHODNUTIA KOMISIE

zo 17. decembra 2008,

ktorým sa koncentrácia vyhlasuje sa zlučiteľnú so spoločným trhom a s vykonávaním Dohody o EHP

(Vec COMP/M.5046 – Friesland Foods/Campina)

[oznámené pod číslom K(2008) 8459]

(Iba anglické znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2009/C 75/06)

Komisia prijala 17. decembra 2008 rozhodnutie týkajúce sa prípadu fúzie podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, a najmä podľa článku 8 ods. 2 uvedeného nariadenia. Úplné znenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje dôverné informácie, je možné nájsť v autentickom jazyku prípadu a v pracovných jazykoch Komisie na internetovej stránke Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž:

http://ec.europa.eu/comm/competition/index_en.html

I.   STRANY

(1)

Friesland Foods má 9 417 členov (2007) a predáva mliečne výrobky spotrebiteľom v Európe, na Blízkom Východe, v Ázii a Afrike a zložky potravín určené zákazníkom v profesionálnych a priemyselných odvetviach na celom svete.

(2)

Campina je mliekarenským družstvom združujúcim 6 885 poľnohospodárov ako členov (2007), ktorí pôsobia v oblasti čerstvých mliečnych výrobkov, syra, masla, čerstvých a trvanlivých ochutených nápojov a emulzií v rôznych krajinách v Európe, Severnej a Južnej Amerike a Ázii.

II.   TRANSAKCIA

(3)

Komisii bolo 12. júna 2008 doručené formálne oznámenie podľa článku 4 nariadenia o fúziách, ktorým sa družstvá Zuivelcoöperatie Campina U.A. (ďalej len „Campina“) a Zuivelcoöperatie Friesland Foods U.A. (ďalej len „Friesland Foods“) zlučujú prostredníctvom úplnej zákonnej fúzie. Campina a Friesland Foods sa ďalej spoločne uvádzajú ako „oznamujúce strany“.

III.   ZHRNUTIE

(4)

Po preskúmaní oznámenia Komisia prijala 17. júla 2008 rozhodnutie, v ktorom dospela k záveru, že transakcia spadá do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách a vyvoláva vážne obavy, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť so spoločným trhom a vykonávaním Dohody o EHP, a začala konanie podľa článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia ES o fúziách.

(5)

Oznámenie námietok bolo 3. októbra 2008 zaslané oznamujúcim stranám podľa článku 18 nariadenia ES o fúziách. Friesland Foods a Campina odpovedali na oznámenie námietok 17. októbra 2008. Na žiadosť oznamujúcich strán sa 21. októbra 2008 konalo ústne vypočutie.

(6)

Oznamujúce strany ponúkli 28. októbra 2008 záväzky týkajúce sa zabezpečenia zlučiteľnosti zamýšľanej koncentrácie so spoločným trhom. Tieto záväzky boli zmenené a konečná verzia záväzkov bola predložená Komisii 27. novembra 2008.

IV.   DÔVODOVÁ SPRÁVA

(7)

Mliekárenský sektor zahŕňa skupinu vzájomne prepojených trhov s výrobkami, čo sa odráža v širokom spektre konečných mliečnych výrobkov. Typickým obchodným modelom mliekárenských spoločností, najmä mliekárenských družstiev, je zhodnotiť surové mlieko získané od poľnohospodárov spracovaním do širokého spektra mliečnych výrobkov. Spoločná surovina, ktorou je surové mlieko, znamená, že ceny mliečnych výrobkov sa riadia podobnými trendmi.

(8)

Surové mlieko pozostáva z niekoľkých výživových zložiek: tuku, bielkovín, laktózy (= mliečneho cukru) a minerálov. V prípade niektorých mliečnych výrokov sa využívajú iba netukové zložky (najmä bielkoviny a laktóza). Ďalšie výrobky, najmä maslo a smotana, sú založené na tuku z mlieka. Mnohé kľúčové výrobky, napríklad, syr a mlieko, obsahujú zmes tukových a netukových zložiek. Niektoré výrobky – najmä smotana, cmar a srvátka – sú v podstate vedľajšími produktmi vytvorenými pri výrobe primárnych mliečnych výrobkov, medzi ktoré patrí konzumné mlieko a syr.

A.   RELEVANTNÉ TRHY

1.   Obstarávanie surového mlieka

(9)

Pokiaľ ide o relevantný trh s výrobkami, preskúmanie trhu potvrdilo, že ekologické surové mlieko a tradičné surové mlieko nie sú z hľadiska dopytu pre spracovateľov mlieka zameniteľné. Poľnohospodári v sektore ekologického mliekárenstva nemajú z hľadiska ponuky stimuly na prechod k produkcii tradičného surového mlieka vzhľadom na cenovú prémiu, ktorú dostávajú, a finančné prostriedky, ktoré investovali do výroby ekologického surového mlieka. Prechod tradičného poľnohospodára pôsobiaceho v mliekárenskom sektore k výrobe ekologického surového mlieka je možný, vyžaduje si však značné investície do pastvín (extenzívnejšie využívanie) a v priemere dvojročné prechodné obdobie. Preto sa dospelo k záveru, že obstarávanie tradičného surového mlieka a obstarávanie ekologického surového mlieka predstavujú samostatné trhy s výrobkami.

(10)

Pokiaľ ide o relevantný geografický trh (v prípade tradičného aj ekologického mlieka), zistilo sa, že činnosti strán sa prekrývajú iba v Holandsku. Objemy, ktoré Campina prepraví každý rok z Nemecka a Belgicka do Holandska, sú zanedbateľné v porovnaní s celkovým objemom surového mlieka nakúpeného oznamujúcimi stranami v Holandsku (viac ako 8 000 miliónov kg za rok). Preto sa usudzovalo, že fúzia nemá významný vplyv na trh obstarávania mimo územia Holandska a hodnotenie sa zameralo na Holandsko.

2.   Základné mliečne výrobky

(11)

Pokiaľ ide o relevantný trh s výrobkami, dospelo sa k záveru, že je nevyhnutné rozlišovať medzi čerstvými a trvanlivými základnými mliečnymi výrobkami. V rámci každej kategórie je možné ďalej rozlišovať medzi ekologickými a neekologickými výrobkami.

(12)

V rámci neekologických a ekologických čerstvých základných mliečnych výrobkov, v dôsledku neexistencie nahradzovania zo strany zákazníkov a neexistencie nahraditeľnosti na strane ponuky tvoria čerstvé mlieko, čerstvý cmar, biely jogurt a mliečny puding samostatné relevantné trhy s výrobkami. Otázke mliečneho pudingu sa bude venovať pozornosť v časti zaoberajúcej sa čerstvými mliečnymi dezertmi. Pokiaľ ide o čerstvé mlieko, čerstvý cmar, biely jogurt, výrobky súkromnej značky a značkové výrobky patria do toho istého predchádzajúceho trhu s výrobkami. Možné rozlišovanie, pokiaľ ide o distribučný kanál, medzi maloobchodom/SMD (spotreba mimo domova), sa v prípade neekologických čerstvých základných mliečnych výrobkov ponechalo otvorené, zatiaľ čo v prípade ekologických čerstvých základných mliečnych výrobkov patria SMD a maloobchod do toho istého trhu.

(13)

Pokiaľ ide o relevantný geografický trh, dospelo sa k záveru, že takýmto trhom je vnútroštátny predchádzajúci trh s (ekologickým a neekologickým) čerstvým mliekom, čerstvým cmarom a bielym jogurtom.

(14)

Keďže v oblasti trvanlivých základných mliečnych výrobkov dochádza k prekrytiu iba v oblasti trvanlivého mlieka a neprevláda nahraditeľnosť na strane dopytu ani ponuky, relevantným trhom s výrobkami je trh s trvanlivým mliekom bez rozlišovania medzi výrobkami súkromnej značky a značkovými výrobkami. Možné rozlišovanie medzi maloobchodom/SMD, pokiaľ ide o distribučný kanál, sa ponecháva otvorené. Relevantný geografický trh je širší ako vnútroštátny trh a zahŕňa Belgicko, Nemecko a Holandsko.

3.   Syry holandského typu

(15)

Pokiaľ ide o relevantný trh s výrobkami, mali by sa vymedziť samostatné trhy s výrobkami, pokiaľ ide o predaj syrov holandského typu špecializovaným veľkoobchodníkom so syrmi a moderným druhom maloobchodov (supermarkety, hypermarkety, diskontné obchody). Akékoľvek ďalšie rozlišovanie medzi predajom syrov holandského typu špecializovaným veľkoobchodníkom so syrmi (Gouda/Maasdam/Edam, prírodné syry/syry bez kôry, pätnásťdňové prírodné syry/iné prírodné syry) a predajom syrov holandského typu moderným druhom maloobchodov (Gouda/Maasdam/Edam, prírodné syry/syry bez kôry) sa ponecháva otvorené, pretože by nemalo závažný vplyv na hodnotenie z hľadiska hospodárskej súťaže.

(16)

Pokiaľ ide o relevantný geografický trh, trhmi predaja syrov holandského typu špecializovaným veľkoobchodníkom so syrmi a moderným druhom maloobchodov (vrátane všetkých užších rozdelení, okrem syrov bez kôry) sú z hľadiska rozsahu vnútroštátne trhy, zatiaľ čo trhy predaja syrov holandského typu bez kôry (vrátane všetkých užších rozdelení) špecializovaným veľkoobchodníkom so syrmi a moderným druhom maloobchodov sú širšie ako vnútroštátne trhy a zahŕňajú prinajmenšom Holandsko a Nemecko.

4.   Maslo

(17)

Zistilo sa, že relevantný trh s výrobkami by sa mal v prípade trhu s maslom predovšetkým rozdeliť na samostatné trhy s nebaleným a baleným maslom. Nebalené mliekárenské maslo patrí do samostatného trhu, ako nebalené rastlinné tuky. Okrem toho sa môže rozdeliť na základné maslo (obsah tuku 82 %), nefrakcionovaný maslový olej (alebo jednoducho maslový olej s obsahom tuku 99,8 %) a frakcionovaný maslový olej (alebo jednoducho frakcionované maslo zatriedené podľa bodu jeho topenia). Pokiaľ ide o balené maslo, mliekárenské maslo a rastlinné tuky patria do samostatných trhov a trh s baleným mliekarenským maslom sa musí ďalej rozdeliť na trh s baleným maslom predávaným maloobchodníkom a trh s baleným maslom predávaným zákazníkom SMD. Otázka, či značkové balené maslo a balené maslo súkromnej značky patria do toho istého trhu, sa zostala otvorená, pretože by nemala vplyv na hodnotenie z hľadiska hospodárskej súťaže.

(18)

Pokiaľ ide o relevantný geografický trh, trhom s nebaleným maslom, frakcionovaným maslovým olejom a nefrakcionovaným maslovým olejom je celý EHP. Relevantný geografický trh s baleným maslom zahŕňa prinajmenšom Holandsko, Belgicko a Nemecko. Otázka, či relevantným geografickým trhom s baleným maslom je celý EHP, môže zostať otvorená, pretože tento záver nemá rozhodujúci vplyv na hodnotenie z hľadiska hospodárskej súťaže.

5.   Jogurty a tvaroh s pridanou hodnotou

(19)

Pokiaľ ide o relevantný trh s výrobkami, podľa distribučného kanála existujú samostatné trhy s jogurtmi a tvarohom s pridanou hodnotou. Otázka rozdelenia na trh s jogurtmi s pridanou hodnotou na jednej strane a trh s tvarohom s pridanou hodnotou na strane druhej, rozdelenia na trh so zdravými/lahôdkovými výrobkami, ako aj s výrobkami súkromnej značky a značkovými výrobkami môže zostať otvorená, pretože takéto rozdelenia by nemali vplyv na hodnotenie z hľadiska hospodárskej súťaže. Keďže Friesland Foods nepôsobí v segmente zdravia, o otázke jogurtov a tvarohu s pridanou hodnotou pre zdravie sa ďalej nediskutovalo.

(20)

Pokiaľ ide o relevantný geografický trh, takýto trh je vnútroštátnym trhom pre predchádzajúci trh s jogurtmi a tvarohom s pridanou hodnotou predávanými veľkoobchodníkom SMD a presahuje vnútroštátny trh v prípade predchádzajúceho trhu s jogurtmi a tvarohom s pridanou hodnotou predávanými maloobchodníkom.

6.   Ochutené mliečne nápoje

(21)

Na tomto trhu sa zaviedlo predbežné rozlišovanie medzi čerstvými ochutenými mliečnymi nápojmi a trvanlivými ochutenými mliečnymi nápojmi.

(22)

Pokiaľ ide o relevantný trh s výrobkami, existujú samostatné relevantné trhy pre čerstvé ochutené mliečne nápoje ovplyvňujúce zdravie a pre čerstvé ochutené mliečne nápoje neovplyvňujúce zdravie, ktoré sa môžu ďalej rozdeliť na dodávku značkových výrobkov a výrobkov súkromnej značky a podľa distribučného kanála (maloobchod/SMD). Keďže zamýšľaná koncentrácia by neviedla k narušeniu účinnej hospodárskej súťaže na trhu s čerstvými ochutenými mliečnymi nápojmi ovplyvňujúcimi zdravie a trh s výrobkami súkromnej značky by nebol ovplyvnený, hodnotenie z hľadiska hospodárskej súťaže sa zameriava na trh so značkovými čerstvými ochutenými mliečnymi nápojmi neovplyvňujúcimi zdravie.

(23)

Pokiaľ ide o trvanlivé ochutené mliečne nápoje, zistilo sa, že mliečne nápoje s príchuťou čokolády a mliečne nápoje s príchuťou ovocia patria do rôznych trhov s výrobkami. Nie je potrebné dospieť k záveru o tom, či získavanie značkových trvanlivých mliečnych nápojov a trvanlivých mliečnych nápojov súkromnej značky patrí do odlišných trhov s výrobkami. Otázka rozlišovania medzi maloobchodom a SMD podľa distribučného kanála môže tiež zostať otvorená.

(24)

Pokiaľ ide o relevantný geografický trh, takýto trh je vnútroštátnym trhom pre predchádzajúci trh s čerstvými ochutenými mliečnymi nápojmi neovplyvňujúcimi zdravie. V prípade trvanlivých ochutených mliečnych nápojov sa zistilo, že na trhu s výrobkami súkromnej značky a značkovými výrobkami je geografický rozsah širší ako vnútroštátny trh a zahŕňa Holandsko, Belgicko a Nemecko. Ak sa trh s výrobkami na predchádzajúcej úrovni obmedzuje na značkové výrobky, vzhľadom na to, že sa značky medzi krajinami značne líšia, tieto trhy majú vnútroštátny rozsah.

7.   Čerstvé mliečne dezerty

(25)

Pokiaľ ide o relevantný trh s výrobkami, existujú samostatné relevantné trhy s čerstvým mliečnym pudingom, ovsenou kašou a dezertmi balenými vo forme porcií. V prípade mliečneho pudingu nie je potrebné rozdelenie na výrobky súkromnej značky/značkové výrobky. Otázka, či sa trh musí ďalej rozdeliť podľa distribučného kanála, môže zostať otvorená, pretože by nemala vplyv na hodnotenie z hľadiska hospodárskej súťaže.

(26)

Pokiaľ ide o relevantný geografický trh, takýto trh je vnútroštátnym trhom pre trh s mliečnym pudingom a ovsenou kašou.

8.   Smotana

(27)

Zistilo sa, že relevantný trh s výrobkami by sa v prípade smotany mal predovšetkým rozdeliť na samostatné trhy s tekutou smotanou a smotanou v spreji. Pokiaľ ide o tekutú smotanu, rozlišuje sa medzi mliečnou a nemliečnou tekutou smotanou a v rámci každého segmentu medzi tekutou smotanou predávanou prostredníctvom maloobchodu, SMD a priemyselným obchodným kanálom. Trh s mliečnou tekutou smotanou zahŕňa tekutú smotanu s nízkym aj vysokým obsahom tuku. V rámci trhu s mliečnou tekutou smotanou sa otázka rozlišovania medzi čerstvou a trvanlivou smotanou ponechala otvorená, pretože by nemala vplyv na hodnotenie z hľadiska hospodárskej súťaže. Podobne ostala otvorenou aj otázka rozdielu medzi značkovou tekutou smotanou a tekutou smotanou súkromnej značky, pretože by nemala vplyv na konečný záver o dosahoch transakcie. Nakoniec, keďže činnosti strán sa na trhu s nemliečnou tekutou smotanou neprekrývajú, hodnotenie sa zameralo na mliečnu tekutú smotanu.

(28)

Pokiaľ ide o smotanu v spreji, existujú dva relevantné trhy s výrobkami: mliečna smotana v spreji predávaná maloobchodníkom a mliečna smotana v spreji predávaná zákazníkom SMD. Maloobchodný trh so smotanou v spreji zahŕňa značkové výrobky aj výrobky súkromnej značky, zatiaľ čo otázka rozlišovania medzi značkovými výrobkami a výrobkami súkromnej značky sa v prípade trhu SMD môže ponechať otvorená, pretože by nemala vplyv na hodnotenie z hľadiska hospodárskej súťaže.

(29)

Relevantný geografický trh s mliečnou tekutou smotanou predávanou SMD, maloobchodníkom a priemyselným zákazníkom a so smotanou v spreji predávanou maloobchodníkom a zákazníkom SMD prekračuje vnútroštátne hranice a zahŕňa prinajmenšom Holandsko, Belgicko a Nemecko.

9.   Tekuté mlieko a smotana do kávy

(30)

Pokiaľ ide o relevantný trh s výrobkami, existujú samostatné relevantné trhy s výrobkami pre mlieko do kávy a smotanu do kávy. V prípade týchto výrobkov nie je nevyhnutné rozdelenie na výrobky súkromnej značky/značkové výrobky. Z hľadiska distribučného kanála by sa malo rozlišovať aj medzi maloobchodom/SMD.

(31)

Pokiaľ ide o relevantný geografický trh, relevantné geografické trhy s mliekom do kávy a smotanou do kávy sú širšie ako vnútroštátny trh a zahŕňajú Holandsko, Belgicko a Nemecko.

10.   Sušené emulzie v spreji (spray-dried emulsions)

(32)

Pokiaľ ide o relevantný trh s výrobkami, kvapalné emulzie a sušené emulzie v spreji tvoria samostatné trhy s výrobkami. Okrem toho rôzne kategórie sušených emulzií v spreji, napríklad, smotana do kávy, mliečne peny a polevy patria do samostatných trhov s výrobkami. Keďže Campina nepôsobí v oblasti koncentrátov tukov a obalených nutričných olejov a Friesland Foods nie je prítomná v segmente stabilizátorov cesta, v prípade týchto troch výrobkov sa nerieši otázka presného vymedzenia trhu s výrobkami.

(33)

Pokiaľ ide o relevantný geografický trh, trhom so smotanou do kávy, mliečnymi penami, polevami a stabilizátormi cesta je z hľadiska rozsahu celý EHP.

11.   Laktóza

(34)

Pokiaľ ide o relevantný trh s výrobkami, potravinárska laktóza a farmaceutická laktóza tvoria dva odlišné relevantné trhy s výrobkami. Pokiaľ ide o farmaceutickú laktózu, pomocné látky, napríklad škrob, Mannitol, MCC, nie sú účinnými zdrojmi alternatívnych dodávok zákazníkom a z tohto dôvodu nemôžu obmedzovať hospodársku súťaž. Okrem toho, keďže transakcia by neviedla k vyvolaniu obáv týkajúcich sa hospodárskej súťaže na trhu s farmaceutickou laktózou, ani na užších možných trhoch s priamo zhustenou farmaceutickou laktózou a vlhkou granulovanou farmaceutickou laktózou, ak by tieto trhy boli vymedzené, otázka rozlišovania zostáva otvorená. Naviac by sa mal pre DPI laktózu vymedziť samostatný relevantný trh s výrobkami. V rámci DPI laktózy by sa mal vymedziť samostatný relevantný trh so zložitou DPI laktózou a menej zložitou DPI laktózou.

(35)

Pokiaľ ide o relevantný geografický trh, v prípade potravinárskej laktózy nie je nevyhnutné dospieť k záveru, keďže bez ohľadu na vymedzenie relevantného geografického trhu nevznikajú žiadne obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže. V prípade farmaceutickej a DPI laktózy bolo vymedzenie geografického trhu ponechané otvorené. Na celosvetovom trhu s farmaceutickou aj DPI laktózou by postavenie spoločného subjektu bolo v skutočnosti prakticky rovnaké, ako na trhu celého EHP. Transakcia by bez ohľadu na presné vymedzenie geografického rozsahu trhov významne nenarušila účinnú hospodársku súťaž na celosvetových trhoch a trhoch celého EHP s farmaceutickou a DPI laktózou.

B.   HODNOTENIE Z HĽADISKA HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

1.   Úvod

(36)

Vykonalo sa dôkladné preskúmanie štruktúry a fungovania trhov s mliečnymi výrobkami dotknutých zamýšľanou fúziou. V dôsledku tohto preskúmania sa zistilo, že nie je pravdepodobné, že fúzia značne naruší účinnú hospodársku súťaž na trhoch s trvanlivým mliekom, ekologickými čerstvými základnými mliečnymi výrobkami, nebaleným a baleným maslom, tekutou smotanou a smotanou v spreji, tekutou smotanou do kávy, sušenou emulziou v spreji, potravinárskou laktózou, farmaceutickou a DPI laktózou.

(37)

Navrhnutá fúzia by viedla k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže na trhoch obstarávania surového mlieka, trhoch s čerstvými základnými mliečnymi výrobkami, syrmi, jogurtmi a tvarohom s pridanou hodnotou, čerstvými ochutenými mliečnymi nápojmi, trvanlivými mliečnymi nápojmi a čerstvými mliečnymi pudingmi a ovsenou kašou.

2.   Obstarávanie surového mlieka

(38)

Pokiaľ ide o obstarávanie surového mlieka, fúzia by viedla k spojeniu dvoch hlavných nákupcov surového mlieka v Holandsku, ktorí by kontrolovali približne [70 – 80 %] trhu.

(39)

Obava z narušenia hospodárskej súťaže nespočíva v tom, že by zlúčený subjekt mohol uplatniť vplyv na predchádzajúcom trhu a znížiť ceny mlieka platené poľnohospodárom. Presnejšie povedané, vplyv na trhu, ktorý by mal nový subjekt na trhoch odbytu, by mu umožnil zvýšiť ďalšie zisky a z toho dôvodu platiť poľnohospodárom vyššie ceny. V dôsledku toho by zlúčený subjekt mohol pritiahnuť viac poľnohospodárov a udržať a/alebo posilniť základňu farmárov. Táto situácia by viedla k zvýšeniu prekážok brániacich vstupu a/alebo rozšíreniu na primárnych trhoch odbytu s mliečnymi výrobkami, na ktorých je holandské surové mlieko potrebné na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže.

3.   Čerstvé mliečne výrobky

(40)

Pojem čerstvé mliečne výrobky zahŕňa čerstvé základné mliečne výrobky (čerstvé mlieko, čerstvý cmar a biely jogurt), jogurt a tvaroh s pridanou hodnotou, čerstvé ochutené mliečne nápoje, čerstvý mliečny puding a ovsenú kašu.

(41)

Navrhnutá transakcia by značne narušila účinnú hospodársku súťaž v dôsledku vytvorenia dominantného postavenia na trhu s čerstvým mliekom, čerstvým cmarom a bielym jogurtom v Holandsku, ktorý tvorí značnú časť spoločného trhu, bez ohľadu na to, či by sa tento trh mal ďalej rozdeliť podľa distribučného kanála. Záver bol založený, okrem iného, na vysokom spoločnom podiele strán na trhu, na skutočnosti, že boli považované za najbližších konkurentov, na obtiažnosti, aby zákazníci prešli k alternatívnym dodávateľom, a na obtiažnosti, aby zákazníci rozšírili výrobu v prípade zvýšenia cien.

(42)

Z tých istých dôvodov, ktoré už boli uvedené, by oznámená koncentrácia značne narušila účinnú hospodársku súťaž v dôsledku vytvorenia dominantného postavenia na trhu s jogurtmi a tvarohom s pridanou hodnotou v Holandsku, ktoré sa dodávajú segmentu SMD, a na trhu so značkovými čerstvými ochutenými mliečnymi nápojmi neovplyvňujúcimi zdravie v Holandsku, ktoré sú rozdelené podľa distribučného kanála na maloobchodné subjekty a SMD.

(43)

Na trhoch s čerstvými dezertmi by oznámená koncentrácia pravdepodobne značne narušila účinnú hospodársku súťaž na (i trhu s čerstvým mliečnym pudingom v Holandsku a (ii trhu s ovsenou kašou v Holandsku, ktoré tvoria významnú časť spoločného trhu, bez ohľadu na to, či sa tieto trhy musia ďalej rozdeliť podľa distribučného kanála. Aj v tomto prípade bol záver založený, okrem iného, na postavení strán na trhu, na skutočnosti, že boli považované za najbližších konkurentov, a preto bolo pre zákazníkov ťažké prejsť k alternatívnym dodávateľom.

4.   Syry holandského typu

(44)

Koncentrácia by viedla k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže na trhoch predaja syrov holandského typu špecializovaným veľkoobchodníkom so syrmi (vrátane užších rozdelení na prírodné syry, syry Gouda a pätnásťdňové syry) a moderným druhom maloobchodov (vrátane užších rozdelení na prírodné syry a syry Gouda) v Holandsku. Každý z týchto trhov predstavuje značnú časť spoločného trhu.

(45)

Pokiaľ ide o predaj špecializovaným veľkoobchodníkom so syrmi, toto hodnotenie je založené, okrem iného, na veľkých podieloch strán na trhu ([40 – 70 %]), blízkosti hospodárskej súťaže medzi stranami, obmedzených schopnostiach špecializovaných veľkoobchodníkov so syrmi prejsť k alternatívnym domácim alebo zahraničným dodávateľom, obmedzených vyhliadkach na vstup a rozšírenie v blízkej budúcnosti a skutočnosti, že všetky vyvažujúce faktory predložené stranami (napríklad, znížený dopyt a zvýšenie opätovných dovozov/predaja syrov pôvodne určených na vývoz v prípade zvýšení cien, údajná závislosť veľkoobchodníkov od kapacít na skladovanie a zretie) nie sú dostatočné, aby zabránili zlúčeným stranám zvýšiť ceny.

(46)

Pokiaľ ide o predaj moderným druhom maloobchodov, toto hodnotenie je založené, okrem iného, na veľkých podieloch strán na trhu ([60 – 70 %]), blízkosti strán pri hospodárskej súťaži, obmedzenej miere hospodárskej súťaže medzi stranami a špecializovanými veľkoobchodníkmi so syrmi, obmedzených možnostiach moderného druhu maloobchodov prejsť k alternatívnym domácim alebo zahraničným dodávateľom, obmedzených vyhliadkach na vstup a rozšírenie v blízkej budúcnosti a skutočnosti, že všetky vyvažujúce faktory predložené stranami (napríklad, vplyv kupujúcich, zvýšenie opätovných dovozov/predaja syrov pôvodne určených na vývoz a zvýšené využívanie syrov bez kôry v prípade zvýšení cien) nie sú dostatočné, aby zabránili zlúčeným stranám zvýšiť ceny.

(47)

Na trhoch predaja syra Maasdam a syrov holandského typu bez kôry (vrátane ďalších užších rozdelení) špecializovaným veľkoobchodníkom so syrmi a moderným druhom maloobchodov v Holandsku sa nezistili žiadne obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže.

5.   Trvanlivé mliečne nápoje

(48)

Pokiaľ ide o trh s trvanlivými mliečnymi nápojmi, oznámená koncentrácia by pravdepodobne značne narušila účinnú hospodársku súťaž na trhu so značkovými trvanlivými mliečnymi nápojmi s príchuťou čokolády v Holandsku, na trhu so značkovými trvanlivými mliečnymi nápojmi s príchuťou ovocia v Holandsku, na trhu so značkovými trvanlivými mliečnymi nápojmi s príchuťou čokolády v Belgicku, na trhu so značkovými trvanlivými mliečnymi nápojmi s príchuťou ovocia v Belgicku, na trhu so značkovými trvanlivými mliečnymi nápojmi s príchuťou čokolády a trvanlivými mliečnymi nápojmi s príchuťou čokolády súkromnej značky v Holandsku, Belgicku a Nemecku a na trhu so značkovými trvanlivými mliečnymi nápojmi s príchuťou ovocia a trvanlivými mliečnymi nápojmi s príchuťou ovocia súkromnej značky v Holandsku, Belgicku a Nemecku, a to bez ohľadu na to, či sa tieto trhy musia ďalej rozdeliť podľa distribučného kanála.

(49)

Tento záver je založený na zistení, že účastníci fúzie majú, okrem iného, veľké podiely na trhu, sú považovaní za najbližších konkurentov a majú vlastné silné značky. Preskúmanie trhu okrem toho ukázalo, že nie je pravdepodobné, že zákazníci prejdú k iným dodávateľom a že sa na trhu objaví nový subjekt.

6.   Záväzky, ktoré ponúkli oznamujúce strany

(50)

S cieľom odstrániť zistené obavy vyplývajúce z transakcie v súvislosti s hospodárskou súťažou Campina a Friesland Foods navrhli záväzky podľa článku 8 ods. 2 nariadenia ES o fúziách. Prvý súbor záväzkov bol predložený 28. októbra 2008 a doplnený 5. novembra 2008 s cieľom dosiahnuť schválenie transakcie Komisiou. Súbor nápravných opatrení pozostáva z prevedenia podnikov pôsobiacich v oblasti čerstvých mliečnych výrobkov, syrov, trvanlivých mliečnych nápojov a z prístupu k surovému mlieku.

(51)

Komisia následne podrobila záväzky testu trhu. Výsledky prvého testu trhu ukázali, že sú potrebné značné zlepšenia. V dôsledku toho strany predložili 19. novembra revidovaný súbor záväzkov, ktorý primerane riešil slabé stránky zistené v prvom súbore nápravných opatrení týkajúcich sa prevedeného podniku pôsobiaceho v oblasti čerstvých mliečnych výrobkov, prevedeného podniku vyrábajúceho syry a súboru pozostávajúceho z trvanlivých mliečnych nápojov ako takého. Komisia však mala stále obavy z toho, že nedostatočný prístup k surovému mlieku by značne narušil účinnú hospodársku súťaž na trhoch odbytu s čerstvými základnými mliečnymi výrobkami a syrmi holandského typu v Holandsku vo všeobecnosti a viedol by predovšetkým k nedostatočnej životaschopnosti prevedených podnikov na trhu odbytu. Test trhu týkajúci sa druhého súboru potvrdil, že v tejto súvislosti boli potrebné zlepšenia.

(52)

Strany následne predložili 27. novembra 2008 konečný súbor záväzkov.

(53)

Na základe uvedených skutočností konečný súbor záväzkov obsahuje:

(54)

Celú činnosť Friesland Foods v oblasti čerstvých mliečnych výrobkov v Holandsku, ktorá zahŕňa tieto výrobky: čerstvé mlieko, čerstvý cmar, biely jogurt, jogurty a tvaroh s pridanou hodnotou, čerstvý mliečny puding, ovsenú kašu, čerstvé ochutené mliečne nápoje, čerstvú smotanu a ekologické čerstvé základné mliečne výrobky (ďalej len „prevedený podnik pôsobiaci v oblasti čerstvých mliečnych výrobkov“).

(55)

Výhradnú obnoviteľnú päťročnú licenciu na používanie značky Friesche Vlag v Holandsku pre súčasné portfólio výrobkov FF Fresh, po ktorej bude nasledovať trvalé obdobie prerušenia.

(56)

Do prevodu je zahrnuté vlastníctvo obchodnej značky Melkunie spoločnosti Campina a vlastníctvo všetkých odvodených obchodných značiek Friesche Vlag a všetkých obchodných značiek, ktoré sú charakteristické pre výrobky FF Fresh (okrem samotnej obchodnej značky Friesche Vlag).

(57)

Prevod výrobného závodu Bleskensgraaf patriaceho spoločnosti Campina a odlúčenie obchodného tímu a ďalších zamestnancov výskumu a vývoja, plánovania a logistiky a všeobecnej podpory z obchodnej organizácie zlúčeného subjektu (ďalej len „prevedený podnik pôsobiaci v oblasti syrov“).

(58)

V prípade trvanlivých mliečnych nápojov prevod obchodného mena spoločnosti Campina v segmente nápojov s príchuťou čokolády Choco Choco a prevod obchodnej značky nápojov s príchuťou ovocia Yogho Yogho v Holandsku.

(59)

Prevod podnikov zahŕňa, okrem iného, všetok hmotný a nehmotný majetok (vrátane práv duševného vlastníctva), ktorý prispieva k súčasnej prevádzke. Okrem toho sú zahrnuté aj všetky licencie, povolenia a oprávnenia vydané akoukoľvek vládnou organizáciou, ako aj všetky zmluvy, zmluvy o prenájme, záväzky a objednávky zákazníkov prevedených podnikov, ako aj všetky záznamy o zákazníkoch, úveroch a ďalšie záznamy prevedených podnikov. Do prevodu sú zahrnutí aj zamestnanci.

(60)

Na zabezpečenie prístupu konkurentov na trhu odbytu, vrátane prevedených podnikov, k surovému mlieku sa zameriavajú tri prvky. Prvým prvkom je dohoda o prechodných dodávkach zabezpečujúca surové mlieko pre oba výrobné závody. Na základe tejto dohody o prechodných dodávkach môžu prevedené podniky získavať surové mlieko od zlúčeného subjektu za „zaručenú cenu“ (teda cenu, ktorú zlúčený subjekt zaručuje svojim poľnohospodárom) zníženú o 1 %.

(61)

Druhým prvkom je, že po skončení obdobia, na ktoré sa vzťahuje dohoda o prechodných dodávkach, bude založená nadácia [Holandský mliečny fond (DMF – Dutch Milk Fund)] s cieľom zabezpečiť prístup k surovému mlieku v maximálnom objeme 1,2 miliardy kg surového mlieka ročne. Toto opatrenie bude založené na systéme práv čerpania určených konkurentom na trhoch odbytu. Prevedený podnik pôsobiaci v oblasti čerstvých mliečnych výrobkov a prevedený podnik pôsobiaci v oblasti syrov bude mať preferenčné práva čerpania stanovené v zlepšených záväzkoch, t. j. až do objemu predstavujúceho celkovú výrobnú kapacitu týchto podnikov. Zároveň bude cena za surové mlieko prostredníctvom tohto opatrenia počas prvých piatich rokov „zaručenou cenou“ zníženou o 1 %.

(62)

Tretí prvok sa zameriava na štrukturálnu zmenu. Výstupné prekážky pre poľnohospodárov zlúčeného subjektu sú obmedzené, aby sa zabezpečilo: i) získavanie surového mlieka nezávisle od zlúčeného subjektu a ii) schopnosť predaných podnikov na trhu odbytu zaviesť dlhodobé štrukturálne riešenie týkajúce sa získavania surového mlieka. Pozostáva z platby pri výstupe (štartovacej platby) vo výške 5 EUR/100 kg, ktorá sa má platiť všetkým členom, ktorí zo zlúčeného subjektu vystúpia, a to dovtedy, kým členovia zastupujúci objem 1,2 miliardy kg surového mlieka neopustia FrieslandCampina.

V.   ZÁVER

(63)

Z uvedených dôvodov sa v rozhodnutí dospelo k záveru, že zamýšľaná koncentrácia závažne nenaruší účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu, ani na jeho podstatnej časti.

(64)

V dôsledku toho by sa koncentrácia mala vyhlásiť za zlučiteľnú so spoločným trhom a vykonávaním Dohody o EHP v súlade s článkom 2 ods. 2 a článkom 8 ods. 2 nariadenia ES o fúziách a článkom 57 Dohody o EHP.

INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/28

Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1857/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na štátnu pomoc pre malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace v poľnohospodárkej výrobe, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001

(2009/C 75/07)

Číslo pomoci: XA 271/08

Členský štát: Nemecká spolková republika

Región: Freistaat Sachsen

Názov schémy štátnej pomoci alebo názov podniku prijímajúceho individuálnu štátnu pomoc: Gemeinsames Umsetzungsdokument zum Programm Ziel 3/Cíl 3 zur Förderung der grenzübergreifenden Zusammenarbeit 2007-2013 zwischen dem Freistaat Sachsen und der Tschechischen Republik im Rahmen des Ziels „Europäische territoriale Zusammenarbeit“

Právny základ: Beihilfen werden nach Maßgabe

des gemeinsamen Programmdokuments (Operationelles Programm CCI-Code: 2007CB163PO017),

des Gemeinsamen Umsetzungsdokumentes und

der Verordnung (EG) Nr. 1857/2006 der Kommission vom 15. Dezember 2006 über die Anwendung der Artikel 87 und 88 EG-Vertrag auf staatliche Beihilfen an kleine und mittlere in der Erzeugung von landwirtschaftlichen Erzeugnissen tätige Unternehmen und zur Änderung der Verordnung (EG) Nr. 70/2001,

in der jeweils geltenden Fassung, gewährt.

Die Förderung wird darüber hinaus nach Maßgabe der §§ 23 und 44 der Haushaltsordnung für den Freistaat Sachsen (Sächsische Haushaltsordnung — SäHO, SächsGVBl. 2001, S. 154) sowie der hierzu ergangenen Verwaltungsvorschriften des Sächsischen Staatsministeriums der Finanzen, in der jeweils geltenden Fassung, mit den im Umsetzungsdokument normierten abweichenden bzw. besonderen Regelungen gewährt

Ročné výdavky plánované v rámci schémy štátnej pomoci alebo celková výška individuálnej štátnej pomoci poskytnutej podniku: 1 mil. EUR ročne

Maximálna intenzita pomoci: 50 %

Dátum implementácie: Po uverejnení krátkeho opisu zo strany Komisie

Trvanie schémy štátnej pomoci alebo individuálnej štátnej pomoci:

Účel pomoci: Špeciálnymi cieľmi tejto pomoci sú:

vytvorenie a zavedenie cezhraničných hospodárskych a ekologických aktivít v sasko-českej podporovanej oblasti prostredníctvom rozvoja spoločných stratégií pre dlhodobý územný rozvoj,

dlhodobý rast konkurencieschopnosti regiónu v európskom kontexte,

efektívnou cezhraničnou spoluprácou cielené využitie rozvojových potenciálov podporovanej oblasti.

Na tento účel sa uplatnia ustanovenia nariadenia (ES) č. 1857/2006:

článok 5: zachovanie tradičnej krajiny a budov, hlavne pre opatrenia v oblasti turistickej infraštruktúry (č. 2.2.2.1 vykonávacieho dokumentu) a v oblasti ochrany klímy, lesov, životného prostredia a krajiny (č. 2.3.1.1 vykonávacieho dokumentu) výlučne opatrenia na zavedenie NATURA 2000,

článok 15: udelenie technickej pomoci v poľnohospodárskom sektore, hlavne pre opatrenia na podporu spolupráce sieti hospodárstva a vedy [č. 2.2.1.1 a) až c) vykonávacieho dokumentu] a na podporu povedomia o životnom prostredí, vzdelávania o životnom prostredí a manažmentu životného prostredia [č. 2.3.1.3 b) a c) vykonávacieho dokumentu].

Ustanovenia článku 5 a 15 nariadenia (ES) č. 1857/2006 platia aj pre oprávnenosť výdavkov určených na podporu

Príslušné odvetvia hospodárstva: Poľnohospodárstvo (pestovanie netrvácnych plodín, pestovanie trvácnych plodín, prevádzka pestovateľských škôlok, chov dobytka, zmiešané poľnohospodárstvo, poskytovanie poľnohospodárskych služieb)

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc:

Sächsische Aufbaubank — Förderbank

Pirnaische Straße 9

01069 Dresden

DEUTSCHLAND

Webová stránka: http://www.ziel3-cil3.eu/servlet/PB/show/1042655_l1/Umsetzungsdok_DE.pdf

Ďalšie informácie:

Sächsisches Staatsministerium für Wirtschaft und Arbeit

Referat 36, Verwaltungsbehörde des EU-Programms „Grenzübergreifende Zusammenarbeit“

Wilhelm Buck Straße 2

01097 Dresden

DEUTSCHLAND

Thomas TREPMANN

Referatsleiter

Sächsisches Staatsministerium für Umwelt und Landwirtschaft

Číslo pomoci: XA 373/08

Členský štát: Nemecká spolková republika

Región: Celé územie republiky (gesamtes Bundesgebiet)

Názov schémy štátnej pomoci alebo názov podniku prijímajúceho individuálnu štátnu pomoc: Grundsätze für eine nationale Rahmenrichtlinie zur Gewährung staatlicher Zuwendungen zur Bewältigung von durch widrige Witterungsverhältnisse verursachte Schäden in der Landwirtschaft

Právny základ: Grundsätze für eine nationale Rahmenrichtlinie zur Gewährung staatlicher Zuwendungen zur Bewältigung von durch Naturkatastrophen oder widrige Witterungsverhältnisse verursachte Schäden in Landwirtschaft, Binnenfischerei und Aquakultur

Ročné výdavky plánované v rámci schémy štátnej pomoci alebo celková výška individuálnej štátnej pomoci poskytnutej podniku: 10 mil. EUR

Maximálna intenzita pomoci: 80 % resp. 90 % v znevýhodnených oblastiach

Dátum implementácie: Najskôr od dátumu uverejnenia súhrnných informácií o schéme pomoci na internete

Trvanie schémy štátnej pomoci alebo individuálnej štátnej pomoci: Do 30. 6. 2014

Účel pomoci: Článok 11: Pomoc pri stratách spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami.

Pomoc pri škodách spôsobených a) prírodnými katastrofami v poľnohospodárstve resp. škodách v oblasti b) vnútrozemského rybolovu a akvakultúry je predmetom osobitných notifikácií:

Príslušné odvetvia hospodárstva: Všetky sektory poľnohospodárstva.

Pomoc sa poskytuje podnikom, ktoré sú bez toho, aby bola dotknutá ich právna forma v zmysle odporúčaní Komisie 2003/361/ES mikropodnikmi, malými alebo strednými podnikmi a ktorých hospodárska činnosť zahŕňa prvovýrobu poľnohospodárskych výrobkov vrátane včelárstva a chovu oviec, pri ktorom sa veľké stáda často presúvajú na iné pastviny

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc:

Minister für Ernährung und Ländlichen Raum des Landes Baden-Württemberg

Postfach 10 34 44

70029 Stuttgart

DEUTSCHLAND

Bayerischen Staatsminister für Landwirtschaft und Forsten

Postfach 22 00 12

80535 München

DEUTSCHLAND

Senatsverwaltung für Gesundheit, Umwelt und Verbraucherschutz

Brückenstr. 6

10179 Berlin

DEUTSCHLAND

Minister für Ländliche Entwicklung, Umwelt und Verbraucherschutz des Landes Brandenburg

Postfach 60 11 50

14411 Potsdam

DEUTSCHLAND

Senator für Wirtschaft und Häfen der Freien Hansestadt Bremen

Postfach 10 15 29

28015 Bremen

DEUTSCHLAND

Senator für Wirtschaft und Arbeit der Freien und Hansestadt Hamburg

Postfach 11 21 09

20421 Hamburg

DEUTSCHLAND

Minister für Umwelt, ländlichen Raum und Verbraucherschutz des Landes Hessen

Postfach 31 09

65021 Wiesbaden

DEUTSCHLAND

Minister für Landwirtschaft, Umwelt und Verbraucherschutz des Landes Mecklenburg-Vorpommern

Postfach

19048 Schwerin

DEUTSCHLAND

Minister für Ernährung, Landwirtschaft, Verbraucherschutz und Landesentwicklung des Landes Niedersachsen

Postfach 2 43

30002 Hannover

DEUTSCHLAND

Minister für Umwelt und Naturschutz, Landwirtschaft und Verbraucherschutz des Landes Nordrhein-Westfalen

Postfach

40190 Düsseldorf

DEUTSCHLAND

Minister für Wirtschaft, Verkehr, Landwirtschaft und Weinbau des Landes Rheinland-Pfalz

Postfach 3269

55022 Mainz

DEUTSCHLAND

Minister für Umwelt des Saarlandes

Postfach 10 24 61

66024 Saarbrücken

DEUTSCHLAND

Sächsischen Staatsminister für Umwelt und Landwirtschaft

Postfach

01076 Dresden

DEUTSCHLAND

Ministerin für Landwirtschaft und Umwelt des Landes Sachsen-Anhalt

Postfach 37 62

39012 Magdeburg

DEUTSCHLAND

Minister für Landwirtschaft, Umwelt und ländliche Räume des Landes Schleswig-Holstein

Postfach 5009

24062 Kiel

DEUTSCHLAND

Minister für Landwirtschaft, Naturschutz und Umwelt des Freistaates Thüringen

Postfach 90 03 65

99106 Erfurt

DEUTSCHLAND

Internetová stránka: http://www.bmelv.de/SharedDocs/downloads/04-Landwirtschaft/Foerderung/Beihilfen/Beihilfe__Naturereignisse.html

Ďalšie informácie: Štátna pomoc, ktorá sa príslušným podnikom má poskytnúť čo najskôr, podporuje krízový manažment podnikov. V minulosti dochádzalo pri určovaní schém odškodnenia a ich schvaľovaní zo strany Komisie k zdržaniam. Tieto zásady národných schém pomoci sa predkladajú na to, aby sa pomoc v naliehavých prípadoch mohla poskytnúť čo najskôr.

Tento postup je v súlade s rámcovými usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007-2013. Členským štátom sa v nich odporúča čo najskôr určiť schémy pomoci v prípade škôd spôsobených mimoriadnymi prírodnými úkazmi – to zn. pred možným úkazom – aby sa poskytnutie pomoci v naliehavých prípadoch neoddialilo v dôsledku schvaľovania štátnej pomoci zo strany ES.

Treba mať na pamäti, že ide o preventívne opatrenie zamerané na udalosť, ku ktorej by v budúcnosti mohlo dôjsť. Pri odhade celkovej sumy za rok v rámci opatrenia sa vzali do úvahy skúsenosti z povodní v roku 2002 (Labe a Dunaj) a v roku 2005 (Dunaj a jeho prítoky, predovšetkým predhorie a oblasť Álp), ako aj zo sucha v roku 2003

31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/31

Oznámenie Komisie podľa článku 17 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve

Výzva na predkladanie ponúk v súvislosti s prevádzkou služieb pravidelnej leteckej dopravy v súlade so záväzkami služby vo verejnom záujme

(Text s významom pre EHP)

(2009/C 75/08)

Členský štát

Taliansko

Predmetné trasy

Cuneo Levaldigi – Rím Fiumicino a späť

Obdobie platnosti zmluvy

24 mesiacov (od 4. augusta 2009 do 3. augusta 2011)

Termín na predkladanie ponúk

62 dní po uverejnení tohto oznámenia

Adresa, na ktorej je možné získať znenie výzvy na predkladanie ponúk a všetky relevantné informácie a/alebo dokumentáciu v súvislosti s verejnou súťažou a so záväzkom služby vo verejnom záujme

E.N.A.C. (Ente Nazionale per l'Aviazione Civile)

Direzione centrale regolazione economica

Direzione trasporto aereo

Viale del Castro Pretorio 118

00185 Roma

ITALIA

www.enac-italia.it

E-mail: osp@enac.rupa.it

31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/32

Oznámenie Komisie podľa článku 17 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve

Výzva na predkladanie ponúk v súvislosti s prevádzkou služieb pravidelnej leteckej dopravy v súlade so záväzkami služby vo verejnom záujme

(Text s významom pre EHP)

(2009/C 75/09)

Členský štát

Taliansko

Predmetné trasy

Pantelleria-Trapani a späť, Pantelleria – Palermo a späť, Lampedusa – Palermo a späť, Lampedusa – Catania a späť

Obdobie platnosti zmluvy

12 mesiacov (od 25. augusta 2009 do 24. augusta 2010)

Termín na predkladanie ponúk

Do 2 mesiacov po uverejnení tohto oznámenia

Adresa, na ktorej je možné získať znenie výzvy na predkladanie ponúk a všetky relevantné informácie a/alebo dokumentáciu v súvislosti s verejnou súťažou a so záväzkom služby vo verejnom záujme

Ente Nazionale per l'Aviazione Civile (ENAC)

Direzione centrale regolazione economica

Direzione trasporto aereo

Viale del Castro Pretorio 118

00185 Roma

ITALIA

www.enac-italia.it

E-mail: trasporto.aereo@enac.rupa.it

V Oznamy

ADMINISTRATÍVNE POSTUPY

Komisia

31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/33

Výzva na predkladanie návrhov podľa ročného pracovného programu na udeľovanie grantov v oblasti Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) na rok 2009

[Rozhodnutie Komisie K(2009) 2179]

(2009/C 75/10)

Európska Komisia, Generálne riaditeľstvo pre energetiku a dopravu, týmto zverejňuje výzvu na predkladanie návrhov s cieľom podporiť projekty v súlade s prioritami a cieľmi definovanými v ročnom pracovnom programe na udeľovanie grantov v oblasti Transeurópskej dopravnej siete na rok 2009.

Maximálna suma dostupná v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov na rok 2009 je 80 miliónov EUR.

Dátum uzávierky tejto výzvy je 15. mája 2009.

Úplné znenie textu výzvy na predkladanie návrhov je dostupné na:

http://ec.europa.eu/transport/infrastructure/ten_t_ea/call_for_proposals_2009_en.htm

31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/34

Výzva na predkladanie návrhov na rok 2009 podľa viacročného pracovného programu na udeľovanie grantov v oblasti Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) na obdobie rokov 2007 – 2013

[Rozhodnutie Komisie K(2009) 2178]

(2009/C 75/11)

Európska Komisia, Generálne riaditeľstvo pre energetiku a dopravu týmto zverejňuje výzvu na predkladanie návrhov podľa viacročného pracovného programu pre oblasť Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) na obdobie rokov 2007 až 2013, s cieľom poskytnuť granty pre:

—

Oblasť č. 8:

TEN-T Prioritný projekt č. 21 – Námorné diaľnice. Maximálna celková suma dostupná na vybrané návrhy na rok 2009 je 30 miliónov EUR.

—

Oblasť č. 9:

Projekty v oblasti inteligentných dopravných systémov pre cestnú prepravu. Maximálna celková suma dostupná na vybrané návrhy na rok 2009 je 100 miliónov EUR.

—

Oblasť č. 10:

Projekty v oblasti Európskeho riadiaceho systému pre železničnú dopravu (ERTMS): Maximálna celková suma dostupná na vybrané návrhy na rok 2009 je 240 miliónov EUR.

Dátum uzávierky tejto výzvy je 15. mája 2009.

Úplné znenie textu výzvy na predkladanie návrhov je dostupné na:

http://ec.europa.eu/transport/infrastructure/ten_t_ea/call_for_proposals_2009_en.htm

31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/35

Výzva na predkladanie návrhov podľa pracovného programu na udeľovanie grantov v oblasti Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) v rámci Plánu hospodárskej obnovy Európy

[Rozhodnutie Komisie K(2009) 2183]

(2009/C 75/12)

Európska Komisia, Generálne riaditeľstvo pre energetiku a dopravu, týmto zverejňuje výzvu na predkladanie návrhov s cieľom podporiť projekty v súlade s cieľmi a prioritami definovanými v pracovnom programe na udeľovanie grantov v oblasti Transeurópskej dopravnej siete v rámci Plánu hospodárskej obnovy Európy.

Maximálna suma dostupná v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov na rok 2009 je 500 miliónov EUR.

Dátum uzávierky tejto výzvy je 15. mája 2009.

Úplné znenie textu výzvy na predkladanie návrhov je dostupné na:

http://ec.europa.eu/transport/infrastructure/ten_t_ea/call_for_proposals_2009_en.htm

KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

Komisia

31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/36

Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec COMP/M.5500 – General Motors/Delphi Steering Business)

(Text s významom pre EHP)

(2009/C 75/13)

1.

Komisii bolo dňa 23. marca 2009 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik General Motors Corporation („GM“, USA) získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady kontrolu nad všetkými aktivitami podniku Delphi Corporation (USA) v oblasti riadiacich komponentov („Delphi Steering Business“) prostredníctvom kúpy akcií a aktív.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

—

GM: výroba a predaj motorových vozidiel,

—

Delphi Steering Business: výroba a predaj riadiacich komponentov a poloos pre automobily.

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (fax: +32 22964301 alebo 2967244) alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.5500 – General Motors/Delphi Steering Business na túto adresu:

European Commission

Directorate-General for Competition

Merger Registry

J-70

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

INÉ AKTY

Komisia

31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/37

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

(2009/C 75/14)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„RISO DEL DELTA DEL PO“

ES č.: IT-PGI-0005-0712-15.07.2008

CHZO ( X ) CHOP ()

1.   Názov

„Riso del Delta del Po“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Taliansko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.6: Ovocie, zelenina, obilniny v pôvodnom stave alebo spracované – ryža

3.2.   Opis výrobku s názvom uvedeným v bode 1

Označenie „Riso del Delta del Po“ sa vzťahuje výlučne na plod ryže patriacej do poddruhu „Japonica“, ktorý sa uvádza na trh pod názvom „superfino“ a vyskytuje sa v odrodách „Carnaroli“, „Volano“, „Baldo“ a „Arborio“.

Ryža „Riso del Delta del Po“ má veľké priehľadné kompaktné zrno s vysokým obsahom bielkovín a môže byť biela alebo celozrnná.

Jej vysoká absorpčná schopnosť, malá strata škrobu a veľká odolnosť pri varení, ako aj jej organoleptické vlastnosti, vrátane osobitnej chuti a vône z nej robia ryžu uprednostňovanú na prípravu toho najlepšieho rizota.

V čase uvedenia na trh musia mať všetky odrody „Riso del Delta del Po“ obsah bielkovín v sušine vyšší ako 6,60 % a viskozitu varenej ryže (v g/cm) vyššiu ako jednotlivé hodnoty odlišné pre každú z odrôd: Baldo > 4,5; Carnaroli > 1,5; Volano > 3,0; Arborio > 3,5.

3.3.   Suroviny

Neuplatňuje sa.

3.4.   Potrava pre zvieratá

Neuplatňuje sa.

3.5.   Jednotlivé fázy výroby, ktoré sa musia uskutočňovať vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Z dôvodu osobitných podmienok, ktorými sa pestovanie ryže vyznačuje, produkčná fáza prebieha v zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 4.

Odroda „Carnaroli“, ktorá si vyžaduje špeciálnu viac hlinitú zem, sa môže pestovať len v zemi s hodnotou pH vyššou ako 7,5.

Zasiať sa môže do vody rozsypaním alebo na sucho na obrobenej pôde, ktorá sa musí okamžite zatopiť.

3.6.   Osobitné pravidlá pre rezanie, obrusovanie, balenie, atď.

Sušenie prebieha v sušičkách, ktoré na šupkách nezanechávajú zvyšky spaľovania ani cudzie pachy. Sušičky s nepriamym alebo priamym ohniskom sú prípustné, iba ak je palivom metán či LPG.

Vlhkosť suchej paddy nesmie presiahnuť 14 %.

Priemyselné spracovanie sa musí uskutočňovať v zariadeniach a podľa postupov, ktoré zabezpečujú zachovanie charakteristických vlastností „Riso del Delta del Po“ uvedených bode 3.2.

Ryža sa balí do škatúľ alebo vrecúšok s hmotnosťou 0,5 kg, 1 kg, 2 kg alebo 5 kg vhodných na potravinárske použitie, môže sa tiež baliť vákuovo alebo v ochrannej atmosfére.

Obaly musia byť zapečatené takým spôsobom, aby sa obsah nedal vybrať bez roztrhnutia obalu.

3.7.   Osobitné pravidlá označovania

Na obaloch sa musí uvádzať logo označenia s rozmermi najmenej 40 × 30 mm a písmom primeranej veľkosti (výška najmenej: 5 mm) s nápisom „Riso del Delta del Po“, za ktorým nasleduje „Indicazione geografica protetta“ alebo skratka „I.G.P.“.

Na obale sa musia uvádzať aj údaje od odrode: „Arborio“, „Carnaroli“, „Volano“ a „Baldo“.

Meno alebo názov a adresa baliarne sa musia takisto uviesť na obale.

Veľkosť písma iných nápisov ako „Riso del Delta del Po – Indicazione geografica protetta“ nesmie byť väčšia ako tretina veľkosti písma označenia „Riso del Delta del Po“.

Oficiálne logo produktu „Riso del Delta del Po“ je tvorené bielym pruhom elipsovitého tvaru so zeleným lemom. V hornej časti pruhu je nápis „RISO DEL DELTA DEL PO“ a v spodnej časti „INDICAZIONE GEOGRAFICA PROTETTA“, pričom oba nápisy sa uvádzajú veľkými písmenami zelenej farby.

Vo vnútri elipsy tvorenej pruhom sa napravo a naľavo nachádzajú typické motívy delty rieky Pád zakreslené krémovobielou farbou na zelenom podklade (štylizovaná trstina a vtáky) a v strede sa vyníma žltá štylizovaná postava ženy, ktorá drží snop ryže.

Image

4.   Presné vymedzenie zemepisnej oblasti

Typická oblasť produkcie „Riso del Delta del Po“ sa nachádza v najvýchodnejšom cípe Pádskej nížiny v regiónoch Veneto a Emilia Romagna, na územiach tvorených nánosmi a náplavovými látkami rieky Pád. Oblasť je na východe ohraničená Jadranským morom, na severe riekou Adige a na juhu splavným kanálom Ferrara-Porto Garibaldi.

V regióne Veneto sa „Riso del Delta del Po“ pestuje v provincii Rovigo v obciach Ariano nel Polesine, Porto Viro, Taglio di Po, Porto Tolle, Corbola, Papozze, Rosolina a Loreo.

V regióne Emilia-Romagna sa pestuje v provincii Ferrara v obciach Comacchio, Goro, Codigoro, Lagosanto, Massa Fiscaglia, Migliaro, Migliarino, Ostellato, Mesola, Jolanda di Savoia a Berra.

5.   Spojenie so zemepisnou oblasťou

5.1.   Osobitosť zemepisnej oblasti

Environmentálne faktory

Vlastnosti pôdy, mierne podnebie a blízkosť mora sú hlavné faktory, ktoré určujú a charakterizujú produkciu „Riso del Delta del Po“ na tomto území. Táto oblasť je pre ryžu vskutku ideálna, pretože je jedinou plodinou vhodnou pre neustále čiastočne zaplavenú zem.

Náplavové zeme delty rieky Pô, ktoré sú tvorené poslednými usadeninami toku rieky, sú veľmi úrodné vďaka vysokému obsahu minerálov, najmä draslíka, a teda netreba používať draselné hnojivá.

Okrem toho sa tieto pôdy, hoci sú rôzneho zloženia, vyznačujú zvýšenou slanosťou (elektrická vodivosť vyššia ako 1mS/cm) spôsobenou veľmi vysokou hladinou podzemnej vody.

Osobitná zemepisná poloha v blízkosti mora zároveň vytvára výnimočne vhodné mikroprostredie pre pestovanie ryže vďaka výskytu neustálej brízy a s tým súvisiacou pomerne nízkou úrovňou vlhkosti vzduchu, nízkym teplotným rozdielom (v zime je zriedka pod 0 °C a v lete teplota vzduchu ani raz neprekročila 32 °C za posledných 30 rokov) a vďaka zrážkam nepresahujúcim 700 mm/rok a spravidla dobre rozloženým na jednotlivé mesiace. Tieto osobitné podnebné podmienky obmedzujú šírenie patogénnych plesní, v dôsledku čoho netreba používať protiplesňové ošetrenie.

Historické a ľudské faktory

Len niekoľko desaťročí po rozšírení ryže v Pádskej nížine (1450) sa objavili prvé dokumenty svedčiace o výskyte pestovania ryže v Polésine, a najmä v delte rieky Pád. Pestovanie ryže bolo úzko späté so zhodnocovaním pôdy odvodňovaním, len čo umožňovalo urýchliť proces využitia poloslaných pozemkov, ktoré sa následne zaradili k striedavému pestovaniu plodín, ako dokladá istý zákon Benátskej republiky z roku 1594. Ku koncu 18. storočia sa benátski patricijovia podujali na systematické pestovanie ryže v drenážovaných oblastiach.

V súčasnosti sa „Riso del Delta del Po“ pestuje približne na 9 000 hektároch ryžových polí. Vplyv tohto pestovania je citeľný v miestnej kultúre a sociálnom rozvoji regiónu. Mnohé podniky ryžu dlhé roky balia a uvádzajú na trh pod názvom „Riso del Delta del Po“. Vďaka jej osobitným organoleptickým vlastnostiam, ktorými sa odlišuje od ostatnej ryže dopestovanej na polostrove, ju poznajú a oceňujú spotrebitelia v celom Taliansku. Jej dobrá povesť sa spája aj s tradičnými trhmi a slávnosťami, ktoré sa každoročne poriadajú na tomto území, ako napríklad slávne Dni „Riso del Delta del Po“, ktoré sa konajú v Jolanda di Savoia (FE) a trh v Porto Tolle.

5.2.   Osobitosť výrobku

Osobitné vlastnosti ryže „Riso del Delta del Po“ súvisia s vysokým obsahom bielkovín, veľkým zrnom, vysokou absorpčnou schopnosťou, nízkou stratou škrobu a vysokou kvalitou, ktoré jej dodávajú dobrú odolnosť pri varení.

Okrem toho má táto ryža osobitnú chuť a vôňu, ktorými sa odlišuje od ryže vyprodukovanej v iných, neslaných oblastiach.

5.3.   Kauzálne prepojenie medzi zemepisnou oblasťou a osobitnou vlastnosťou, dobrou povesťou alebo inou črtou výrobku

Prítomnosť soľných usadenín v týchto drenážovaných pôdach spolu so špecifickosťou vody používanej na pestovanie a výskytom povrchovo slanej spodnej vody dodávajú tejto ryži organoleptické a obchodné vlastnosti, ktoré z nej robia všeobecne rozpoznateľný produkt veľmi uznávaný na trhu.

Vysoká úrodnosť náplavových pôd vďaka výskytu minerálov, najmä draslíka, napomáha vyšší obsah bielkovín v ryži a lepšiu odolnosť zrna pri varení.

Okrem toho sa tieto pôdy, hoci sú rôzneho zloženia, vyznačujú zvýšenou slanosťou (elektrická vodivosť vyššia ako 1mS/cm), čo ryži dodáva osobitnú chuť a vôňu.

Neustály výskyt morského vánku, ktorý vedie k výraznému zníženiu vlhkosti vzduchu v mikroklíme ryžoviska, značne prispieva k obmedzenej potrebe používať protiplesňové ošetrenie a umožňuje získať ryžu veľmi dobrej akosti.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

Príslušné útvary začali vnútroštátne námietkové konanie uverejnením návrhu na zapísanie do registra CHOP „Riso del Delta del Po“ v Úradnom vestníku Talianskej republiky.

Upravené znenie špecifikácie je dostupné na tejto internetovej adrese:

www.politicheagricole.it/DocumentiPubblicazioni/Search_Documenti_Elenco.htm?txtTipoDocumento=Disciplinare%20in%20esame%20UE&txtDocArgomento=Prodotti%20di%20Qualit%E0>Prodotti%20Dop,%20Igp%20e%20Stg

alebo

—

priamo cez internetový portál ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (www.politicheagricole.it): kliknite na „Prodotti di Qualità“ (v ľavej časti obrazovky) a potom na „Disciplinari di Produzione all'esame dell'UE (Reg CE 510/2006)“.

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/41

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

(2009/C 75/15)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„SOBAO PASIEGO“

ES č.: ES-PGI-005-0478-28.06.2005

CHOP ( ) CHZO ( X )

Tento prehľad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.

1.   Príslušný orgán v členskom štáte:

Názov:

Subdirección General de Calidad Diferenciada y Agricultura Ecológica, Dirección General de Industria y Mercados Alimentarios, Ministerio de Medio Ambiente y Medio Rural y Marino — España

Adresa:

Paseo de la Infanta Isabel, no 1

28071 — Madrid

ESPAÑA

Tel.:

+34 913475394

Fax:

+34 913475410

E-mail:

—

2.   Skupina:

Názov:

Asociación de Fabricantes de Sobaos Pasiegos y Quesadas de Cantabria

Adresa:

C/ Augusto González de Linares, 8 — bajo

39006- Santander

ESPAÑA

Tel.:

+34 942290572

Fax:

+34 942290573

E-mail:

afasque@viaflavia.com

Zloženie:

Výrobcovia/spracovatelia ( X ) Ostatní ( )

Výrobcovia „sobao“ a „quesadas“.

3.   Druh výrobku:

Trieda 2.4: Chlieb, zákusky, koláče, cukrovinky a iné pekárske výrobky

4.   Špecifikácia:

[prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006]

4.1.   Názov:

„Sobao Pasiego“

4.2.   Opis:

„Sobao Pasiego“ sa vyrába z vymiešaného cesta zloženého z pšeničnej múky, masla, cukru, vajec a ďalšieho množstva surovín a vedľajších prísad. Má tieto vlastnosti:

Technické vlastnosti:

a)

organoleptické: striedka jasnožltej farby a povrch zlatistej farby, hustá a hubovitá štruktúra, sladká chuť s charakteristickou maslovou vôňou;

b)

morfologické: podľa hmotnosti sa rozlišujú tri typy „sobaos“:

—

veľké (s hmotnosťou od 130 g do 180 g), stredné (od 40 do 80 g) a malé (od 20 do 40 g);

c)

balenie: „Sobao Pasiego“ sa balí do štvorcovej papierovej krabičky, ktorej záhyby vytvárajú charakteristické krídla.

Fyzikálno-chemické vlastnosti:

Fyzikálno-chemické vlastnosti sú tieto:

Vlhkosť (od 15 % do 20 %), bielkoviny (4 % alebo viac), tuk s využitím kyslej hydrolýzy (od 24 % do 32 %), (glukóza 45 % alebo viac), popol (1,70 % alebo menej), aktivita vody (0,7 % – 0,9 %).

Mikrobiologické vlastnosti:

Musia byť dodržané podmienky stanovené v technicko-hygienických predpisoch.

4.3.   Zemepisná oblasť:

Zemepisná oblasť je vymedzená týmito obcami v Kantábrii: Anievas, Arenas de Iguña, Astillero (El), Bárcena de Pie de Concha, Camargo, Cartes, Castañeda, Cieza, Corrales de Buelna (Los), Corvera de Toranzo, Entrambasaguas, Liérganes, Luena, Marina de Cudeyo, Medio Cudeyo, Miengo, Miera, Molledo, Penagos, Piélagos, Polanco, Puente Viesgo, Reocín, Ribamontán al Mar, Ribamontán al Monte, Riotuerto, San Felices de Buelna, San Pedro del Romeral, San Roque de Riomiera, Santa Cruz de Bezana, Santa María de Cayón, Santander, Santillana del Mar, Santiurde de Toranzo, Saro, Selaya, Suances, Torrelavega, Vega de Pas, Villacarriedo, Villaescusa a Villafufre.

4.4.   Dôkaz o pôvode:

Ako dôkaz, že „sobaos“ pochádzajú z vymedzenej zemepisnej oblasti, slúžia:

—

vlastnosti výrobku: Ako sa uvádza v bodoch 4.2 a 4.5, „Sobao Pasiego“ má osobité vlastnosti dané osobitnými výrobnými podmienkami,

—

kontrola, ktorá zaručuje vysledovateľnosť, a teda aj pôvod výrobku „sobao“.

Prvky, ktoré je potrebné zohľadniť:

—

„sobaos“ sa vyrábajú a balia výlučne v zariadeniach, ktoré sú zapísané v registri výrobcov (Registro de Obradores) výrobkov s chráneným zemepisným označením,

—

výrobcovia musia prejsť počiatočnou kontrolou pred zápisom do registra a následne ďalšími pravidelnými kontrolami, na základe ktorých budú môcť zotrvať v registri výrobcov výrobkov s chráneným zemepisným označením,

—

„sobaos“ sa musia vyrábať spôsobom opísaným v bode 4.5,

—

so zárukou pôvodu sa na trh uvedú len „sobaos“, ktoré prejdú všetkými kontrolami výrobného postupu, s označením alebo číselným kontrolným označením,

—

kontrolný orgán vykoná pravidelnú kontrolu a hodnotenie výrobného postupu a uvádzania výrobkov na trh,

—

v prípade nedodržania noriem sa uplatní sankčný režim ustanovený v predpisoch,

—

výrobok sa testuje formou fyzikálno-chemických, morfologických a organoleptických analýz.

Pokiaľ výrobok úspešne prejde príslušnými kontrolami a hodnoteniami, kontrolný orgán uvedený v bode 4.7 povolí používanie označení alebo kontrolných číselných označení, ktoré tak zabezpečia vysledovateľnosť výrobku.

4.5.   Spôsob výroby:

1.

„Sobao Pasiego“ sa vyrába z týchto surovín: maslo (26 % ± 3), cukor (26 % ± 4) (sacharóza), čerstvé vajcia (19 % ± 6), pšeničná múka (26 % ± 4). Prísady: dextróza, glukóza a soľ (0,3 % ± 0,3). Je tiež možné pridať nastrúhanú citrónovú kôru, aníz alebo rum.

2.

Aditíva. Povoľuje sa pridanie týchto aditív:

Kypriaci prostriedok: (1,5 % ± 1,5), konzervačný prostriedok: sorban draselný (maximálna dávka 1,5 g/kg cesta, maslová aróma a vlhčiaci prostriedok.

Fázy výroby „sobaos“ sú tieto:

1.

príprava zmesi;

2.

dávkovanie;

3.

pečenie v rúre;

4.

ochladenie;

5.

balenie: hotový výrobok sa pre odoslaním a prepravou primerane zabalí a riadne označí;

6.

konzervovanie: zakazuje sa konzervovanie výrobku mrazením.

4.6.   Spojenie:

Historické faktory

Podľa rôznych autorov (García Lomas y Vega Ruiz) je „sobao“ koláč, ktorý sa pôvodne piekol s chlebovou kôrkou (aby sa využili zvyšky), cukrom a maslom. Tento recept sa vylepšil pridaním vajec, nastrúhanej citrónovej kôry a anízu alebo rumu.

Rozhodujúci pokrok pri výrobe „sobao“ prinieslo nahradenie chlebovej kôrky kvalitnou pšeničnou múkou, ako aj zmena pomeru ostatných ingrediencií. García Lomas vo svojej knihe „Los Pasiegos“ (1986) pripisuje vznik nového „sobao“ Eusebii Hernándezovej Martínovej, pričom sa opiera o list jedného zo synov tejto kuchárky, v ktorom sa uvádzajú tieto údaje: „Samozrejme som vedel o tom, že moja zosnulá matka vynašla ‚sobao‘, tak, ako ho poznáme dnes, t. j. pripravené z múky a inšpirované starým receptom na báze chlebovej kôrky. Došlo k tomu okolo roku 1896, v období, keď si vzala môjho otca Joaquína Lasa. Mala vtedy 19 rokov. V roku 1902 zomrela v La Vega vo veku 25 rokov a zanechala štyri deti – troch synov a dcéru – z ktorých ja som prvorodený (narodil som sa v roku 1897“.

Na záver uveďme, že J. Calderón Escalada v jednej štúdii realizovanej v roku 1946 týkajúcej sa slov nezahrnutých do slovníka španielskeho jazyka (Diccionario de la Lengua Española), ale používaných vo vysoko položených údoliach provincie Santander, pripomína výraz „sobao“ a definuje ho takto: „koláč pripravovaný z múky, vajec, cukru a masla, ktorý sa pečie v rúre v papieri, ktorý sa skladá do osobitného tvaru, a ktorý nevesta podávala svojim priateľkám v deň svadby“.

Povesť v súčasnosti: Veľká encyklopédia Kantábrie (Gran Enciclopedia de Cantabria) opisuje „sobao“ ako výrobok, ktorý pochádza „aspoň z konca 20. storočia a je veľmi obľúbený“.

Španielsky katalóg tradičných výrobkov (Inventario Español de Productos Tradicionales) vydávaný španielskym ministerstvom pre poľnohospodárstvo, rybolov a potraviny (MAPA), odkazuje na „Sobao Pasiego“ takto: „Je to jeden z najreprezentatívnejších výrobkov Kantábrie, ktorý sa pôvodne vyrábal vo Vega de Pas a ktorý je dnes známy po celom Španielsku“.

Ľudský faktor

Vďaka odborným znalostiam a profesionalite pekárov si „Sobao Pasiego“ od svojho vzniku uchovalo na chránenom území svoj nezameniteľný charakter.

„Sobao“ vzniká spojením pšenice, masla, vajec a cukru a zjednocuje tak kultúrne charakteristiky regiónu, v ktorom maslo zohráva významnú úlohu.

Súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a vlastnosťami alebo povesťou výrobku

Súvislosť medzi „Sobao Pasiego“ a zemepisnou oblasťou výroby je založená predovšetkým na jeho dobrej povesti a na vlastnostiach opísaných v bode 4.2, ktoré vyplývajú z použitého tradičného spôsobu výroby.

„Sobao Pasiego“ je typickým výrobkom regiónu Pas (comarca pasiega), ako to dokazujú početné uvedené zdroje. Ľudský faktor v priebehu rokov prispel k tomu, že výrobok sa stal všeobecne známym, jeho povesť sa ďalej šíri a predáva z generácie na generáciu. Je to umenie, ktoré sa stalo kultúrnym dedičstvom regiónu Pas. Výrobok je teda pomenovaný po tomto regióne.

Vďaka svojej povesti a tomu, že je všeobecne známy, sa „Sobao Pasiego“, ktorého výroba bola po desaťročia domácou zvyklosťou spojenou s niektorými sviatkami a oslavami (svadba, oslavy, trhy atď.), stal jedným z pilierov miestneho hospodárstva, ktoré predstavuje viac ako 90 % regionálnej výroby „sobaos“.

Rozšírenie výroby „Sobao Pasiego“ viedlo od druhej polovice minulého storočia k šíreniu dobrej povesti tohto výrobku, keď sa výrobcovia presunuli z bezprostredného okolia Vega de Pas do blízkosti modernejších komunikácií, aby zvýšili odbyt svojich výrobkov. Priblíženie sa k strediskám osídlenia uľahčilo obchod v týchto oblastiach, ako aj dopravu do ďalších miest regiónu.

Región Pas sa tradične z dôvodu priaznivých poľnohospodárskych a klimatických podmienok zameriava na výrobu mliečnych výrobkov: syru, zmrzliny, masla atď. Práve maslo je jednou z hlavných ingrediencií „Sobao Pasiego“ a rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje jeho osobitú chuť, čím tento výrobok odlišuje od ostatných podobných cukrárskych výrobkov s obsahom iných tukov, ako je margarín, čo je ďalším príkladom toho, ako zemepisná oblasť prispieva k povesti a jedinečnosti výrobku „Sobao Pasiego“.

O tom, ako veľmi je známy „Sobao Pasiego“, a o jeho povesti svedčí aj štúdia, ktorá sa nedávno realizovala medzi spotrebiteľmi z rôznych častí Španielska, podľa ktorej deväť osôb z desiatich pozná tento výrobok a viac než 73 % opýtaných uviedlo, že je veľmi známy. Jeho pôvod je okrem toho dobre známy; viac než 80 % opýtaných zaradilo jeho miesto pôvodu do Kantábrie a viac než 35 % opýtaných ho situovalo – napriek tomu, že ide o malý región – priamo do regiónu Pas.

4.7.   Kontrolný orgán:

Názov:

Oficina de Calidad Alimentaria de Cantabria (ODECA)

Adresa:

C/Héroes del 2 de Mayo, 27

39600 Muriedas (Cantabria)

ESPAÑA

Tel.:

+34 942 26 98 55

Fax:

+34 942 26 98 56

E-mail:

odeca@odeca.es

Povaha a charakteristika: verejný orgán.

4.8.   Označenie:

Označenie musí okrem povinných údajov, ktoré sú ustanovené vo všeobecných normách, obsahovať tieto údaje:

—

názov zemepisného označenia: „Sobao Pasiego“,

—

poznámku „Indicación Geográfica Protegida“ (chránené zemepisné označenie) alebo „IGP“ (CHZO).

Tieto výrazy sa musia nachádzať v rovnakom zornom poli a musia napísané viditeľným, čitateľným a nezmazateľným písmom, väčším, než akým sú napísané ostatné údaje uvedené na označení.

Na rovnakom označení alebo kontrolnom označení (vopred schválenom kontrolným orgánom) sa bez toho, aby prekrývali označenie ustanovené vo všeobecných normách, takisto uvedú tieto údaje:

—

logo so zemepisným označením,

—

kontrolné číslo vydané kontrolným orgánom,

—

názov kontrolného orgánu.

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

Korigendum

31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/45

Korigendum k výzve na predloženie pripomienok v súlade s článkom 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného orgánu a Súdneho dvora k štátnej pomoci týkajúcej sa zdaňovania kaptívnych poisťovní v Lichtenštajnsku

(Tento text zrušuje a nahrádza text uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie C 72 z 26. marca 2009, s. 50 )

(2009/C 75/16)

„Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného orgánu a Súdneho dvora k štátnej pomoci týkajúcej sa zdaňovania kaptívnych poisťovní v Lichtenštajnsku

Rozhodnutím č. 620/08/COL z 24. septembra 2008, ktoré je uvedené v autentickom jazyku za týmto zhrnutím, Dozorný orgán EZVO začal konanie podľa článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného orgánu a Súdneho dvora (ďalej len ‚protokol 3‘). Lichtenštajnské orgány boli informované prostredníctvom kópie rozhodnutia.

Dozorný orgán EZVO týmto oznamuje štátom EZVO, členským štátom EÚ a zainteresovaným stranám, že môžu predložiť pripomienky k predmetnému opatreniu v lehote do jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto oznámenia na adresu:

EFTA Surveillance Authority

Registry

Rue Belliard 35

1040 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

Tieto pripomienky sa oznámia lichtenštajnským orgánom. Zainteresované strany môžu písomne s uvedením dôvodov požiadať o dôverné zaobchádzanie s údajmi o ich totožnosti.

ZHRNUTIE

Dozorný orgán začal konanie v tejto veci dňa 14. marca 2007 zaslaním žiadosti o predloženie informácií určenej lichtenštajnským orgánom.

Podľa zákona z 18. decembra 1997 o zmene a doplnení lichtenštajnského daňového zákona (1) zaviedli lichtenštajnské orgány osobitné daňové pravidlá uplatniteľné na kaptívne poisťovne.

Podľa článku 82a) ods. 1 daňového zákona kaptívne poisťovne platia daň z kapitálu vo výške 1 ‰ z vlastného kapitálu spoločnosti. Na kapitál presahujúci 50 mil. sa uplatňuje daňová sadzba vo výške 0,75 ‰ a na kapitál presahujúci 100 mil. sa uplatňuje daňová sadzba vo výške 0,5 ‰. Bežná daňová sadzba na kapitál je 2 ‰.

Z článku 82a) v spojení s článkom 73 zákona vyplýva, že kaptívne poisťovne neplatia daň z príjmu.

Podľa článku 88d) ods. 3 daňového zákona sú okrem toho akcie alebo časti kaptívnych poisťovní oslobodené od kupónovej dane, ktorej bežná sadzba predstavuje 4 %.

Podľa predbežného stanoviska dozorného orgánu sú kaptívne poisťovne podnikmi v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Poskytujú služby jednej alebo osobitne vymedzenej skupine spoločností. Poskytovanie poistenia je službou, čo v podstate predstavuje hospodársku činnosť. Kaptívna poisťovňa by obvykle získala príjem za služby, ktoré poskytuje. To, že služba je poskytovaná iba jednému zákazníkovi alebo obmedzenej skupine zákazníkov, neznamená, že nepredstavuje hospodársku činnosť.

Úľava na dani z príjmu a znížená sadzba dane z kapitálu spĺňajú podľa predbežného stanoviska dozorného orgánu podmienky, ktoré ich klasifikujú ako štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 dohody o EHP.

Čiastočné alebo úplné oslobodenie od daní predstavuje stratu v rámci štátnych zdrojov. Spoločnostiam sú poskytnuté výhody, pretože sú oslobodené od platieb, ktoré by obvykle museli uhradiť z vlastného rozpočtu. Oprávnené spoločnosti poskytujú služby, s ktorými sa obchoduje medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP, a tým sú súčasťou cezhraničnej hospodárskej súťaže. Tieto opatrenia majú selektívny charakter, keďže sú uplatniteľné iba na určitú skupinu podnikov. Orgán nezistil, žeby táto selektívnosť predstavovala vnútornú logiku daňového systému.

Pokiaľ ide o kupónovú daň, uplatňuje sa podobná argumentácia. Existuje však rozdiel, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že kupónová daň je zrážkovou daňou. Oslobodenie od kupónovej dane tak pre majiteľov kaptívnych poisťovní predstavuje výhody. Týmito majiteľmi sú obvykle (veľké) podniky. Tieto podniky sú tak priamymi príjemcami opatrení pomoci. Okrem toho môžu mať kaptívne poisťovne nepriame výhody z oslobodenia od kupónovej dane. Sú pre investorov atraktívnejšie a opatrenie by tak mohlo zabezpečiť ľahšiu dostupnosť kapitálu.

Opatrenia pomoci podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sú vo všeobecnosti nezlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP, pokiaľ nespĺňajú podmienky pre výnimky podľa článku 61 ods. 2 alebo ods. 3 Dohody o EHP. Podľa predbežného stanoviska dozorného orgánu sa nezdá, aby bola niektorá z výnimiek podľa týchto ustanovení uplatniteľná na zdaňovanie kaptívnych poisťovní v Lichtenštajnsku. Keďže tieto opatrenia boli uzákonené po pristúpení Lichtenštajnska k Dohode o EHP, akákoľvek nezlučiteľná pomoc by mala byť zvyčajne vrátená.

Záver

Vzhľadom na uvedené úvahy sa dozorný orgán rozhodol začať konanie vo veci formálneho zisťovania v súlade s článkom 1 ods. 2 v časti I protokolu 3. Dozorný orgán vyzýva zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky do jedného mesiaca od uverejnenia tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie.

EFTA SURVEILLANCE AUTHORITY DECISION

No 620/08/COL

of 24 September 2008

to initiate the procedure provided for in Article 1(2) in Part I of Protocol 3 to the Surveillance and Court Agreement with regard to the taxation of captive insurance companies according to the Liechtenstein Tax Act

(Liechtenstein)

THE EFTA SURVEILLANCE AUTHORITY (2),

Having regard to the Agreement on the European Economic Area (3), in particular to Article 61 to 63 and Protocol 26 thereof,

Having regard to the Agreement between the EFTA States on the Establishment of a Surveillance Authority and a Court of Justice (4), in particular to Article 24 thereof,

Having regard to Article 1(2) of Part I and Article 4(4) and 6 of Part II of Protocol 3 to the Surveillance and Court Agreement (5),

Having regard to the Authority's Guidelines (6) on the application and interpretation of Articles 61 and 62 of the EEA Agreement, and in particular the chapter dealing with the application of State aid rules to measures relating to direct business taxation (7),

Having regard to the Authority's Decision of 14 July 2004 on the implementing provisions referred to under Article 27 of Part II of Protocol 3 (8),

Whereas:

I.   FACTS

1.   Procedure

By letter dated 14 March 2007 (Event No 393563), the Authority sent a request for information to the Liechtenstein authorities, inquiring about various tax derogations for certain company types under the Liechtenstein Tax Act. The Liechtenstein authorities replied by letter dated 30 May 2007 (Event No 423398).

By letter dated 12 July 2007 (Event No 428102), the Authority requested more information. In this letter the Authority also informed the Liechtenstein authorities that if the Authority found that the preferential taxation in favour of captive insurance companies constituted State aid within the meaning of Article 61(1) of the EEA Agreement, this aid might constitute unlawful aid within the meaning of Article 1(f) in Part II of Protocol 3. The Authority informed the Liechtenstein authorities that unlawful aid might be subject to recovery according to Article 14 in Part II of Protocol 3.

The Liechtenstein authorities provided a response by letter dated 29 August 2007 (Event No 437041). On 31 October 2007, the case was discussed by the Authority and the Liechtenstein authorities. The Liechtenstein authorities submitted further information by letter dated 3 December 2007 (Event No 456325). The Liechtenstein authorities presented further information in another meeting with the Authority on 18 December. The Authority requested further information on 20 December 2007 (Event No 458438). The Liechtenstein authorities responded by letter dated 1 February 2008 (Event No 463410). Further clarifications were submitted by the Liechtenstein authorities by email.

2.   Scope of this decision

The current investigation only concerns the treatment of captive insurance companies under the Liechtenstein Tax Act (Gesetz über die Landes- und Gemeindesteuern, hereinafter: “the Tax Act”) (9). Other tax measures referred to by the Authority in its letter of 14 March 2007 are not covered by the present procedure.

3.   Description of the Liechtenstein taxes on companies

3.1.   General provisions

3.1.1.   Income and capital tax

Part 4, heading A — The company taxes (“Die Gesellschaftssteuern”) — Sections 73 to 81 of the Tax Act comprises two taxes relating to companies:

—

a business income tax (Ertragssteuer). According to Section 77 of the Tax Act this tax is assessed on the entire annual net income. Taxable net income is the entire revenues minus company expenditures (including write-offs and other provisions). The income tax rate depends on the ratio of net income to taxable capital and lies between 7,5 % and 15 % (10). This tax rate may be increased by 1 percentage point to, at most, 5 percentage points depending on the relation between dividends and taxable capital. The maximum income tax is therefore 20 %,

—

a capital tax (Kapitalsteuer). According to Section 76 of the Tax Act the basis for this tax is the paid-up capital stock, joint stock, share capital, or initial capital as well as the reserves of the company constituting company equity. Taxes are assessed at the end of the company's business year (generally on 31 December). The tax rate for the capital tax is 2 ‰.

Pursuant to Section 73 of the Tax Act, legal persons operating commercial businesses in Liechtenstein pay income and capital taxes. Foreign companies operating a branch in Liechtenstein are also subject to the income and capital tax, see Section 73(e) of the Tax Act.

3.1.2.   Coupon tax

Part 5 of the Tax Act concerns the so-called coupon tax. According to Section 88(a)(1) of the Tax Act, Liechtenstein levies a tax on coupons. Further details are given in Section 88(b)-(e). The coupon tax is levied on the coupons of securities (or documents equal to securities) issued by “a national”. This notion covers any person who has the place of residence, domicile or statutory seat in Liechtenstein. It also covers undertakings that are registered in the public register of Liechtenstein.

The coupon tax applies to companies the capital of which is divided into shares, and it is levied at the rate of 4 % on any distribution of dividends or profit shares (including distributions in the form of shares).

The coupon tax is a withholding tax, which falls on the investor as the ultimate tax payer (Steuerträger), but is withheld on the level of the company. According to Section 88(i) of the Tax Act, the person liable to pay for a coupon is liable to pay the tax (11). Section 88(k) of the Tax Act stipulates that the sum paid out for a coupon must be reduced by the amount of the tax levied on such coupons (12). Thus, as the Liechtenstein authorities have confirmed, ultimately it is the investor entitled to payment of the coupon tax the one bearing the financial burden of the tax.

3.2.   Special tax provisions concerning captive insurance companies

3.2.1.   The introduction of specific legislation on captive insurance companies

By virtue of Act of 18 December 1997 on the amendment of the Liechtenstein Tax Act (13), the Liechtenstein authorities introduced special tax rules applicable to captive insurance companies. Section 82(a) and 88(d)(3) were introduced into the Tax Act with effect from 1998 onward and still apply today. The Liechtenstein authorities have stated that the provision was introduced in order to establish and develop the captive insurance sector as a new field of economic activity in Liechtenstein.

Captive insurance companies are however not defined in the Tax Act. There is a reference in Article 82(a) according to which captive insurance companies are “[i]nsurance companies in accordance with the definition of the Insurance Supervision Law, which exclusively engage in captive insurance (“Eigenversicherung”)”. In general, the notion of a captive insurer describes a subsidiary company formed to insure or reinsure the risks of its parent and or associated group companies. According to Article 2(b) of Directive 2005/68/EC, the so-called Reinsurance Directive (14), “captive reinsurance undertaking means a reinsurance undertaking owned either by a financial undertaking other than an insurance or a reinsurance undertaking or a group of insurance or reinsurance undertakings to which Directive 98/78/EC applies, or by a non-financial undertaking, the purpose of which is to provide reinsurance cover exclusively for the risks of the undertaking or undertakings to which it belongs or of an undertaking or undertakings of the group of which the captive reinsurance undertaking is a member.”

According to the Liechtenstein authorities, approximately 13 captive insurance companies have profited from the specific tax regime. Currently, 11 out of these 13 companies still fall under Section 82(a) of the Tax Act.

3.2.2.   Income and capital tax

Part 4, heading B of the Tax Act — Special company taxes (“Besondere Gesellschaftssteuern”) — Sections 82 to 88 of the Tax Act contains special tax provisions for certain company forms such as insurance companies, holding companies, domiciliary companies and investment undertakings. Section 82(a) of the Tax Act refers to captive insurance companies.

Pursuant to Article 82(a) paragraph 1 of the Tax Act, “[i]nsurance companies in accordance with the definition of the Insurance Supervision Law, which exclusively engage in captive insurance (“Eigenversicherung”), pay a capital tax of 1 ‰ on the company's own capital, cf. Section 82(a)(1) of the Tax Act. For the capital exceeding 50 million the tax rate is reduced to 0,75 ‰ and for the capital in excess of 100 million to 0,5 ‰” (15).

In other words, instead of paying the normal 2 ‰ capital tax, captive insurance companies are only obliged to pay 1 ‰ hereof, and this rate is even further reduced for amounts exceeding CHF 50 and CHF 100 million.

By virtue of paragraph 2 of Article 82(a) of the Tax Act, insurance companies which engage in captive insurance and ordinary insurance activities for third parties are nevertheless liable to regular capital and income tax according to Sections 73 to 81 of the Tax Act for that part of their activities which concerns third party insurance.

As Article 82(a) of the Tax Act constitutes a lex specialis with respect to Article 73 of the same Act, it can a contrario be concluded that captive insurance companies do not pay income tax (16).

In conclusion, captive insurance companies only pay a reduced capital tax as described in Section 82(a)(1) of the Tax Act and no income tax.

3.2.3.   Coupon tax

By virtue of Article 88(d)(3) of the Tax Act, shares or parts of captive insurance companies are exempted from payment of the coupon tax.

4.   Comments by the Liechtenstein authorities

The Liechtenstein authorities underline that captive insurance companies as such do not profit from the tax exemption. The tax exemptions only apply to those parts of the insurance companies dealing with the captive insurance. In contrast, income and capital tax are fully levied for the part which concerns third party insurance.

From that, the Liechtenstein authorities draw the following conclusions: Firstly, that a captive insurance company is not a financial vehicle designed to generate profits, but is limited to managing internal risks. For that reason, the captive insurance company does not exercise any economic activity and does not constitute an undertaking within the meaning of Article 61(1) of the EEA Agreement. There is no market for captive insurance companies as this kind of activity can only be offered to the respective parent and its group members.

Secondly, no advantage would be involved as the activity is limited to the administration of risks and holding funds. Third, in certain countries — like Germany — the income generated by a captive insurance company is taxed at the level of the parent company. In other words, if the company was also taxed in Liechtenstein, there would be a double taxation problem, so the non-taxation in Liechtenstein does not lead to an advantage. It is further argued that the taxation of captive insurance companies is a result of the nature and general scheme of Liechtenstein taxation. The generation of profits is not the primary objective of captive insurance companies. The Liechtenstein authorities also point to EU Member States which offer a favourable regulatory environment for captive insurance companies.

Fourthly, the tax benefits are not selective as there is no preferential treatment of undertakings which find themselves in a comparable factual and legal situation with others. In the view of the Liechtenstein authorities captive insurance activities cannot be compared to the activities of other insurance companies.

In any event, there would be no distortion of competition as the captive insurance companies do not compete with other insurers for business. Article 5(1) of the EU Merger Regulation establishes that intra group turnover must not be taken into account in assessing whether a transaction reaches a Community dimension. In the opinion of the government, this illustrates that internal transactions do not affect competition.

II.   ASSESSMENT

1.   The presence of State aid

Article 61(1) of the EEA Agreement reads as follows:

“Save as otherwise provided in this Agreement, any aid granted by EC Member States, EFTA States or through State resources in any form whatsoever which distorts or threatens to distort competition by favouring certain undertakings or the production of certain goods shall, in so far as it affects trade between Contracting Parties, be incompatible with the functioning of this Agreement.”

1.1.   Income and capital tax

1.1.1.   Presence of State resources

The aid measures must be granted by the State or through State resources.

Whereas the capital tax rate in Liechtenstein is currently set at 2 ‰, captive insurance companies are subject to a reduced capital tax of 1 ‰ (0,75 ‰ for the capital exceeding CHF 50 million and 0,5 ‰ for the capital in excess of CHF 100 million). Moreover, captive insurance companies are further fully exempted from payment of income tax.

The granting of a full or partial tax exemption involves a loss of tax revenues for the State which is equivalent to consumption of State resources in the form of fiscal (tax) expenditure (17). The State in Liechtenstein foregoes revenues corresponding to the non-payment of income tax and the payment of a reduced capital tax rate.

For these reasons, the Authority considers that the special provisions on income and capital tax applicable to captive insurance companies are granted through State resources.

1.1.2.   Favouring certain undertakings or the production of certain goods

1.1.2.1.   Undertaking

According to the European Court of Justice, the notion of an undertaking in the sense of Article 87 EC, which corresponds to Article 61(1) of the EEA Agreement, encompasses “every entity engaged in an economic activity, regardless of the legal status of the entity and the way in which it is financed” (18). Even economic activities without profit motives can constitute economic activities where the entities carrying out the activity are competing with other profit seeking undertakings (19).

In general, captive insurance companies provide various kinds of insurance services to a limited and defined group of entities seeking insurance coverage and not to the public at large. They are in this sense “captive”. Often there may be a large corporation that establishes such a company to provide it with insurance coverage instead of alternatively requesting insurance on the general market for such services. In addition to provide insurance for the parent company the captive insurer may also provide insurance to other undertakings in the same company group. It may also provide insurance to undertakings which are not in the same ownership group but which are affiliated for example through a vertical relationship. It may also be that various independent undertakings go together and establish a captive insurance company. This could be the case for example for various cooperative undertakings, housing associations or companies in the same branch of industry seeking insurance coverage for certain specific risks.

For their services the captive insurance companies would need to charge premiums, establish an adequate capital base, fulfil solvency requirements and other requirements according to EEA and national legislation. In their business activity they would, as other insurance companies, seek reinsurance or they may themselves be reinsurance undertakings.

In its decision on an aid scheme for captive insurance companies in Åland, the Commission took the view that captive insurance companies were offsetting the risks on the insurance market through internal reinsurance. In that respect, reinsurance of subsidiaries did not constitute a separate insurance market since subsidiaries could normally be insured by other companies operating on the open market. (20) Liechtenstein has not pointed to factual differences compared to the situation in Finland, but merely argues that the Commission is wrong in its assessment.

Providing insurance is a service, which in principle is an economic activity. Even in cases where a captive insurance company only offers its insurance services against remuneration to a parent company, in which case the service is not delivered on an open market, the service in question would still be a financial service. A captive insurance company is set up as any other company and would normally charge for the services it provides. A captive insurance company would thus earn an income for services it provides which is an element that indicates that the activity is of an economic nature.

The company deciding to buy its services from a captive insurance company would presumably only do so if that is more economically advantageous than buying the service from other insurance companies. The captive insurance company is therefore subject to competitive pressure from the market in its delivery of its services since, if its prices would increase, the buyer of the service would turn elsewhere for the procurement of the service. The fact that the service may, in many cases, be delivered to only one customer does not remove it from being an economic activity provided on a market. Many companies in different markets have only one buyer of its service, which does not mean that they are not undertakings for the purposes of EEA competition law. Services or goods are provided on the market even if the purchaser may be only one.

Moreover, the Liechtenstein authorities have not claimed that Liechtenstein law prohibits a captive insurer to provide services to several different companies belonging to the same group, being in some way affiliated or being completely independent of each other. Indeed, Liechtenstein law does not seem to limit the captive insurance companies to supply its services to only one buyer, the parent company, or for that matter a group of companies receiving the captive services. As far as the Authority understands, the captives insurance companies are free to offer their services to any other company. The only limitation is that for tax purposes, services offered to other entities will be subject to normal taxation. The captive insurance companies are thus free to offer their services on the market, in addition to providing insurance to its parent company or a closed circle of companies. The aid scheme in question therefore benefits undertakings that perform an economic activity in competition on the market.

Finally, the aid may also potentially benefit the groups to which the captive insurance companies belong. Such groups will normally be undertakings.

For these reasons, in the preliminary view of the Authority, captive insurance companies are undertakings in the meaning of Article 61(1) of the EEA Agreement.

1.1.2.2.   Advantage

The measure confers the captive insurances falling under Section 82(a) of the Tax Act an advantage by relieving them of charges (non-payment of income tax and only a reduced payment of a capital tax) that would normally be borne from their budgets.

The payment of taxes is an operating cost related to purchases in the normal course of an undertakings' economic activity, which is normally borne by the undertaking itself. In general, a lower rate of taxation than what normally would be due or an exemption from paying taxes confers an advantage on the eligible companies. They are granted an advantage because the operating costs which those undertakings will have to put up with are reduced in accordance with the amount of exempted tax rate.

The preliminary view of the Authority is therefore that the special tax rules applicable to captive insurance companies which fully or partially exempt them from taxes therefore entail the granting of an economic advantage. The same rules could also constitute an advantage to the groups to which they belong.

1.1.2.3.   Selectivity

For a measure to be aid it must be selective in that it favours “certain undertakings or the production of certain goods”.

Section 82(a) of the Tax Act lists captive insurance companies as eligible to profit from a lower capital tax rate than the generally applicable rate which other undertakings, including third party insurers, are subject to. Similarly, the captive companies benefit from a full exemption from income tax.

As the Tax Act provides for a further tax reduction for those captive companies which have capital exceeding CHF 50 million or CHF 100 million respectively, an additional tax advantage is granted to larger captive companies.

For these reasons, the Authority preliminary considers that the tax rules in favour of captive insurance companies are materially selective.

A specific tax measure can nevertheless be justified by the logic of the tax system if it is consistent with it (21). Measures intended partially or wholly to exempt firms in a particular sector from the charges arising from the normal application of the general system may constitute State aid if there is no justification for this exemption on the basis of the nature and logic of the general system (22). Therefore, even if being materially selective, the specific tax rules applicable to captive insurance companies will not be selective in the sense of Article 61(1) of the EEA Agreement if the rule is justified by the nature and general scheme of the Liechtenstein tax system.

For this assessment, the Authority must consider whether the special tax rules applicable to captive insurance companies meet the objectives inherent in the tax system itself, or whether it pursues other objectives not enshrined therein. The Authority must analyse the national tax system of Liechtenstein irrespective of whether captive insurance companies enjoy similar tax advantages in other EEA States.

According to constant case law, it is for the EFTA State that has introduced a differentiation between undertakings in relation to charges to show that it is actually justified by the nature and general scheme of the system in question (23).

The Liechtenstein authorities have stated that this tax concession was introduced in order to establish and develop the captive insurance sector as a new field of economic activity in Liechtenstein. In the view of the Authority, this is an economic purpose not inherent to taxation which therefore does not fall within the logic of a tax system (24).

The Liechtenstein authorities have however argued that taxation of captive insurance companies would lead to double taxation of the same earnings. They quote the example of the profits of captive insurance companies being taxed in Germany, which might lead to a double taxation if the same profits were taxed in Liechtenstein.

The avoidance of double taxation is nowhere reflected in the Liechtenstein Tax Act or in the history of its introduction. To the contrary, in the Authority's view, the following aspects indicate that the logic behind the tax exemptions neither has the effect nor the purpose of avoiding double taxation. First, the reduced tax is not limited to situations where a double taxation would occur. Second, the tax is not reduced to zero where the taxation in another State would exceed the normally applicable tax rate in Liechtenstein. Third, the captive insurance companies are partially exempted from the general capital tax in Liechtenstein simply because they carry out their specific services in the given organisational form. Fourth, the particular capital taxation for captives is digressive in nature as the tax rate decreases when the taxable capital exceeds certain thresholds. In the Authority's view, had the purpose of introducing a differentiated taxation for captive insurance companies been to avoid double taxation, degressivity would not seem to be the appropriate tool to achieve such an objective.

At this stage of the procedure, the Authority cannot see that the various tax exemptions can be considered to be inherent in the nature and general scheme of the Liechtenstein tax system. The preliminary view of the Authority is therefore that these measures are selective in the meaning of Article 61(1) of the EEA Agreement.

1.1.3.   Distortion of competition and effect on trade between Contracting Parties

In order to fall under Article 61(1) of the EEA Agreement, the measure must distort or threaten to distort competition and affect trade between the Contracting Parties.

For a measure to distort competition it is sufficient that the recipient of the aid competes with other undertakings on markets open to competition and that the measure concerned affects intra-Community trade by financially strengthening the position of an undertaking compared with other undertakings competing in intra-Community trade (25).

The grant of a tax reduction to captive insurance companies strengthens and reinforces their position towards other companies offering insurance services in the European Economic Area. As the Commission pointed out in the above mentioned Åland decision, the insurance market is an open market and companies belonging to a group can normally insure their risks with non-affiliated insurers (26).

Since the insurance services which the eligible companies carry out are activities which are the subject of trade between the Contracting Parties, intra-EEA trade is equally deemed to be affected (27). In addition, trade is deemed to be affected as the measure could also benefits the groups to which the captive insurers belong, which may be active in markets open to cross-border competition.

1.2.   Coupon tax

1.2.1.   Presence of State resources

As mentioned above, the aid measures must be granted by the State or through State resources.

The granting of a tax exemption involves a loss of tax revenues for the State which is equivalent to consumption of State resources in the form of fiscal (tax) expenditure (28). By exempting shares or parts of captive insurance companies from payment of coupon tax, the State in Liechtenstein foregoes revenues corresponding to the non-payment of coupon taxes.

Thus, the coupon tax exemption is granted through State resources.

1.2.2.   Favouring certain undertakings or the production of certain goods

First, the aid measure must confer on the beneficiaries advantages that relieve them of charges that are normally borne from their budget. Second, the aid measure must be selective in that it favours “certain undertakings or the production of certain goods”.

The measure confers the investors in captive insurance companies an advantage by relieving them of charges (non payment of coupon tax) they would normally be subject to. By exempting shares or parts of captive insurance companies from payment of the coupon tax, the Liechtenstein legislation makes it more attractive to invest in captive insurance companies than in other undertakings, where their investments are subject to payment of coupon tax. Therefore, investors in captive insurance companies are granted an advantage. A lower rate of taxation than what normally would be due or an exemption from paying taxes confers an advantage to the undertakings investing in captive insurance companies (29).

The preliminary view of the Authority is therefore that the exemption from payment of coupon tax applicable to shares or parts of captive insurance companies entails the granting of an economic advantage to the undertakings owning them.

As mentioned above, this tax exemption also grants an indirect advantage to the captive insurance companies which become more attractive for investors and thus makes capital more easily accessible for the former (30).

Second, the measure is selective since it only concerns undertakings that have created or invested in a captive insurance company as well as the insurance companies themselves. As the European Commission held in its decision regarding the treatment of captive insurance companies in Åland (31), the creation of this type of companies requires an economic strength and is therefore normally undertaken mainly by large companies or groups of companies. Normally, the group needs to be large enough to generate a turnover that will allow the captive insurance company to generate a high enough turnover to cover the fixed costs and obtain a profit. The measure therefore favours larger companies to the detriment of companies which cannot afford the establishment of captive insurance companies.

For these reasons, the Authority preliminary considers that the exemption from coupon tax on dividends and profit shares from captive insurance companies is materially selective.

As mentioned above, a specific tax measure can nevertheless be justified by the logic of the tax system if it is consistent with it (32).

The arguments presented above in relation to income and capital tax applies equally to the exemption from coupon tax.

At this stage of the procedure, the Authority is therefore of the preliminary opinion that the exemption from payment the coupon tax is selective in the meaning of Article 61(1) of the EEA Agreement.

1.2.3.   Distortion of competition and effect on trade between Contracting Parties

In order to fall under Article 61(1) of the EEA Agreement, the measure must distort or threaten to distort competition and affect trade between the Contracting Parties.

For a measure to distort competition it is sufficient that the recipient of the aid competes with other undertakings on markets open to competition and that the measure concerned affects intra-Community trade by financially strengthening the position of an undertaking compared with other undertakings competing in intra-Community trade (33).

In addition to the reasons mentioned above under Section II.1.1.3, the Authority notes that the undertakings that own captive insurance companies are normally large companies or groups of companies that naturally compete offering goods and/or services in the European Economic Area.

The Authority's preliminary view is that the exemption from paying a coupon tax distorts competition and has an effect on trade between the Contracting Parties within the meaning of Article 61(1) of the EEA Agreement.

1.3.   Conclusion

Against the background of the above, the Authority is of the preliminary view that the special tax rules applicable to captive insurance companies in Liechtenstein constitute State aid within the meaning of Article 61(1) of the EEA Agreement.

2.   Procedural requirements

Pursuant to Article 1(3) of Part I of Protocol 3, “the EFTA Surveillance Authority shall be informed, in sufficient time to enable it to submit its comments, of any plans to grant or alter aid. […]. The State concerned shall not put its proposed measures into effect until the procedure has resulted in a final decision”.

The special rules regarding the capital, income and coupon taxes applicable to captive insurance undertakings were introduced into the Tax Act in 1998, i.e. after the entry into force of the EEA Agreement. The Liechtenstein authorities did not notify this amendment of the Tax Act to the Authority. The Authority therefore draws the preliminary conclusion that the Liechtenstein authorities have not respected their obligations pursuant to Article 1(3) of Part I of Protocol 3.

3.   Compatibility of the aid

Support measures caught by Article 61(1) of the EEA Agreement are generally incompatible with the functioning of the EEA Agreement, unless they qualify for a derogation in Article 61(2) or (3) of the EEA Agreement.

The derogation of Article 61(2) is not applicable to the aid in question, which is not designed to achieve any of the aims listed in this provision. Nor does Article 61(3)(a) or Article 61(3)(b) of the EEA Agreement apply to the case at hand.

The aid in question is not linked to any investment in production capital. It just reduces the costs which companies would normally have to bear in the course of pursuing their day-to-day business activities and is consequently to be classified as operating aid. Operating aid is normally not considered suitable to facilitate the development of certain economic activities or of certain regions as provided for in Article 61(3)(c) of the EEA Agreement. Operating aid is only allowed under special circumstances (e.g. for certain types of environmental or regional aid), when the Authority's Guidelines provide for such an exemption. None of these Guidelines apply to the aid in question.

The Authority therefore doubts that the special tax rules applicable to captive insurance companies can be justified under the State aid provisions of the EEA Agreement.

4.   Conclusion

Based on the information submitted by the Liechtenstein authorities, the Authority cannot exclude the possibility that the tax rules applicable to captive insurance companies (full exemption from payment of income and coupon tax and partial exemption from payment of capital tax) constitute State aid within the meaning of Article 61(1) of the EEA Agreement.

Furthermore, as stated above, the Authority has doubts that these measures can be regarded as compatible under the State aid provisions of the EEA Agreement, in particular Article 61(3)(c) thereof.

Consequently, and in accordance Article 4(4) of Part II of Protocol 3, the Authority is obliged to open the procedure provided for in Article 1(2) of Part I of Protocol 3. The decision to open proceedings is without prejudice to the final decision of the Authority, which may conclude that the measures in question are compatible with the functioning of the EEA Agreement.

In light of the foregoing considerations, the Authority, acting under the procedure laid down in Article 1(2) of Part I of Protocol 3, invites the Liechtenstein authorities to submit their comments within one month of the date of receipt of this Decision.

The Authority further requests the Liechtenstein authorities to provide all documents, information and data needed for assessment of the compatibility of the above-mentioned aid measure, within the same deadline.

It invites the Liechtenstein authorities to forward a copy of this decision to the potential aid recipients of the aid immediately.

The Authority would like to remind the Liechtenstein authorities that, according to Article 14 in Part II of Protocol 3, any incompatible aid unlawfully put at the disposal of the beneficiaries will have to be recovered, unless this recovery would be contrary to the general principal of law. At this stage of the procedure, the Authority considers that neither Liechtenstein nor the beneficiaries of the aid measure under assessment can validly argue the existence of legitimate expectations. According to the case law of the Court of Justice, a diligent trader should himself be able to verify that new aid has been put into effect in accordance with the applicable procedural rules, notably Article 88 EC, corresponding to Article 1 in Part I of Protocol 3 to the Surveillance and Court Agreement. For that reason, the beneficiary of new aid, granted in contravention of that provision, can only in exceptional circumstances claim that he had legitimate expectations barring the repayment of the aid (34).

HAS ADOPTED THIS DECISION:

Article 1

The EFTA Surveillance Authority has decided to open the formal investigation procedure provided for in Article 1(2) of Part I of Protocol 3 against Liechtenstein regarding the tax derogations in favour of captive insurance companies introduced in 1998.

Article 2

The Liechtenstein authorities are invited, pursuant to Article 6(1) of Part II of Protocol 3, to submit their comments on the opening of the formal investigation procedure within one month from the notification of this Decision.

Article 3

This Decision is addressed to the Principality of Liechtenstein.

Article 4

Only the English version is authentic.

Done at Brussels, 24 September 2008.

For the EFTA Surveillance Authority

Per SANDERUD

President

Kurt JAEGER

College Member“

(1)  Zákon z 18. decembra 1997 o zmene a doplnení lichtenštajnského daňového zákona, Law Gazette 1998 č. 36.

(2)  Hereinafter referred to as the Authority.

(3)  Hereinafter referred to as “the EEA Agreement”.

(4)  Hereinafter referred to as “the Surveillance and Court Agreement”.

(5)  Hereinafter referred to as “Protocol 3”.

(6)  Guidelines on the application and interpretation of Articles 61 and 62 of the EEA Agreement and Article 1 of Protocol 3, adopted and issued by the Authority on 19 January 1994, published in the Official Journal of the European Union (hereinafter referred to as OJ L 231, 3.9.1994, p. 1) and EEA Supplement No 32 of 3 September 1994, p. 1. Hereinafter referred to as the State Aid Guidelines. The updated version of the State Aid Guidelines is published on the Authority's website:

http://www.eftasurv.int/fieldsofwork/fieldstateaid/guidelines/

(7)  This Chapter was introduced with Authority's Decision No 149/99/COL of 30 June 1999, published in OJ L 137, 8.6.2000, p. 26 and EEA Supplement No 26 of 8 June 2000, p. 11.

(8)  Decision 195/04/COL of 14 July 2004 published in OJ C 139, 25.5.2006, p. 57 and EEA Supplement No 26 of 25 May 2006, p. 1 as amended by Decision 319/05/COL of 14 December 2005 published in OJ C 286, 23.11.2006, p. 9 and EEA Supplement No 57 of 23 November 2006, p. 31.

(9)  Liechtensteinisches Landesgesetzblatt 1961, Nr. 7, with subsequent amendments.

(10)  The net profit is set in relation to the taxable capital. The tax rate is then set at half the percentage which the net profit constitutes of the taxable capital. However, there is a minimum level of 7,5 % and a maximum ceiling of 15 %, see Section 79(2) of the Tax Act.

(11)  Article 88(i) of the Tax Act reads: “[s]teuerpflichtig ist der Schuldner des Coupons oder der steuerbaren Leistung”.

(12)  Article 88(k) of the Tax Act reads: “Der Betrag, mit dem der Coupon eingelöst wird, oder die steuerbare Leistung ist bei der Auszahlung, überweisung, Gutschrift oder Verrechnung ohne Rücksicht auf die Person des Glüabigers um die Steuer zu kürzen.”

(13)  By virtue of Act of 18 December 1997 on the amendment of the Liechtenstein Tax Act, Law Gazette 1998, No 36.

(14)  Incorporated into the EEA Agreement by OJ Decision No 59/2006 of 2 June 2006. It entered into force on 1 June 2007.

(15)  Translation made by the services of the Authority.

(16)  See also letter of 30 May 2007 from the Liechtenstein authorities.

(17)  See point 3(3) on the Authority's State Aid Guidelines to Business Taxation.

(18)  Joined Cases C-180/98 to C-184/98 Pavlow [2000] ECR I-6451, paragraph 75.

(19)  Case C-222/04 Cassa di Resparmio di Firenze SpA [2006] ECR I-289 paragraph 123; see also Commission Decision of 16 September 1997 on State aid for Gemeinnützige Abfallverwertung GmbH (OJ L 159, 3.6.1998, p. 58).

(20)  Commission Decision of 10 July 2002 on the aid scheme implemented by Finland for Åland Islands captive insurance companies, OJ 2002, L 329/22, paragraph 45.

(21)  Case E-6/98 Norway v EFTA Surveillance Authority, [1999] EFTA Court Report, p. 76, paragraph 38; Joined Cases E-5/04, E-6/04 and E-7/04 Fesil and Finnfjord, PIL and Others and Norway v EFTA Surveillance Authority, [2005] EFTA Court Report, p. 117, paragraphs 84-85; Joined Cases T-127/99, T-129/99 and T-148/99 Territorio Histórico de Alava et a v Commission [2002] ECR II-1275, paragraph 163, Case C-143/99 Adria-Wien Pipeline [2001] ECR I-8365, paragraph 42; Case T-308/00 Salzgitter v Commission [2004] ECR II-1933 paragraph 42, Case C-172/03 Wolfgang Heiser [2005] ECR I-1627, paragraph 43.

(22)  Case E-6/98 Norway v EFTA Surveillance Authority, cited above, paragraph 38; Joined Cases E-5/04, E-6/04 and E-7/04 Fesil and Finnfjord, PIL and others and Norway v EFTA Surveillance Authority, cited above, paragraphs 76-89; Case 173/73 Italy v Commission [1974] ECR 709, paragraph 16.

(23)  Case E-6/98 Norway v EFTA Surveillance Authority, mentioned above, paragraph 67, Case C-159/01 Netherlands v Commission, ECR [2004] I-4461, paragraph 43.

(24)  See for a similar argumentation, Commission Decision of 17 February 2003 on the State aid implemented by the Netherlands for international financing activities paragraph 95.

(25)  Case T-214/95 Het Vlaamse Gewest v Commission [1998] ECR II-717, Case 730/79 Philip Morris v Commission [1980] ECR 2671, paragraph 11.

(26)  Commission Decision of 10 July 2002 on the aid scheme implemented by Finland for Åland Islands captive insurance companies, published on OJ L 329, 5.12.2002, p. 22, paragraphs 44 and 46.

(27)  Commission Decision of 10 July 2002 on the aid scheme implemented by Finland for Åland Islands captive insurance companies, cited above, paragraph 47.

(28)  See point 3(3) on the Authority's State Aid Guidelines to Business Taxation.

(29)  In case of investors which are private persons, the grant of a tax exemption does not constitute State aid within the meaning of Article 61(1) of the EEA Agreement.

(30)  Commission Decision of 21 January 1998 on tax concessions under § 52(8) of the German Income Tax Act, published on OJ L 212, 30.7.1998, p. 50. Case C-156/98 Germany v Commission ECR [2000] I-6857, paragraph 26.

(31)  Commission Decision of 10 July 2002 on the aid scheme implemented by Finland for Åland Islands captive insurance companies, published on OJ L 329, 5.12 2002, p. 22.

(32)  Case E-6/98 Norway v EFTA Surveillance Authority, cited above, paragraph 38; Joined Cases E-5/04, E-6/04 and E-7/04 Fesil and Finnfjord, PIL and others and Norway v EFTA Surveillance Authority, cited above, paragraphs 84-85; Joined Cases T-127/99, T-129/99 and T-148/99 Territorio Histórico de Alava et a v Commission [2002] ECR II-1275, paragraph 163, Case C-143/99 Adria-Wien Pipeline [2001] ECR I-8365, paragraph 42; Case T-308/00 Salzgitter v Commission [2004] ECR II-1933 paragraph 42, Case C-172/03 Wolfgang Heiser [2005] ECR I-1627, paragraph 43.

(33)  Case T-214/95 Het Vlaamse Gewest v Commission [1998] ECR II-717, Case 730/79 Philip Morris v Commission [1980] ECR 2671, paragraph 11.

(34)  Cf. Case C-169/95 Spain v Commission [1997] ECR I-135, paragraph 51; Case C-24/95 Alcan Deutschland [1997] ECR I-1591, paragraph 25; and Case T-55/99 Confederación Española de Transporte de Mercancías (CETM) [2000] ECR II-3207, paragraph 121 to 131.