3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/1

1.1

EHSV víta obsah návrhu nariadenia KOM(2007) 593 v konečnom znení a stanovenie harmonizovaných predpisov na úrovni Spoločenstva o typovom schvaľovaní vozidiel s vodíkovým pohonom. Výbor podporuje výber jediného celoeurópskeho konania platného vo všetkých členských štátoch, pretože je jednoduchšie a menej náročné než osobitné schvaľovanie vo všetkých 27 členských štátoch, ktoré by okrem toho zrejme viedlo k deformácii hospodárskej súťaže a segmentácii vnútorného trhu.

1.2

Význam tohto opatrenia je zrejmý: napriek predpokladanému výraznému nárastu predaja vozidiel s vodíkovým pohonom neexistuje pre takéto vozidlá typové schvaľovanie ani na európskej úrovni, ani na úrovni jednotlivých členských štátov. Predbežné úpravy, ktoré prijali jednotlivé členské štáty, sa navzájom výrazne odlišujú.

1.3

EHSV považuje rýchle prijatie nariadenia za potrebné, pretože poskytne stabilný referenčný rámec pre podniky pôsobiace v uvedenom odvetví, a preto môže podporiť významné investície, ktoré sú nevyhnutné pre technologický vývoj v oblasti využívania vodíka. EHSV už v nedávnych stanoviskách na túto tému privítal rozhodnutie týkajúce sa tohto využívania a konštatoval, že vodík napriek obmedzeniam, ktoré dnes ešte pretrvávajú, predstavuje výzvu pre budúcnosť.

1.4

Stanovenie predpisov Spoločenstva v oblasti harmonizácie je dôležité pre zaručenie bezpečnosti užívateľov. Vzhľadom na predpokladané ďalšie rozšírenie týchto vozidiel – podľa odhadov Komisie by do roku 2020 mohlo byť v prevádzke 1 milión vozidiel s vodíkovým pohonom – je zvýšenie dôvery užívateľov nevyhnutným predpokladom tohto vývoja.

1.5

Dôležitým príkladom, ktorý demonštruje platnosť a reálnosť tohto cieľa, je neustále rastúci počet taxíkov s hybridným pohonom v New Yorku. Zmysluplná komunálna politika tam umožňuje prepojenie ekologického povedomia a ochrany životného prostredia s trhovou logikou. Tým sa aj dokladá, že pokusy vytvoriť umelé prekážky pri vývoji tejto technológie sú často založené na obrane tradičných záujmov.

1.6

Tento cieľ treba dosiahnuť aj preto, lebo len prostredníctvom rozhodných opatrení zameraných na nahradenie fosílnych palív možno presadzovať cieľ, ktorý je v súlade s politikou Spoločenstva v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a boja proti klimatickým zmenám. Tento cieľ možno dosiahnuť prostredníctvom čoraz širšieho využívania vodíka, biopalív druhej generácie a iných palív z obnoviteľných zdrojov.

1.7

Konkrétny záväzok v oblasti technologického výskumu je základný príspevok k tejto dlhodobej stratégii. EHSV preto žiada realizáciu cielených výskumných programov bezprostredne po plynulom schválení nariadenia KOM(2007) 571, na základe ktorého sa plánuje realizácia spoločnej technologickej iniciatívy založením spoločného podniku na palivové články a vodík (1). Výbor podporuje nové výskumné programy, ktoré sa zameriavajú na prieskum nových spôsobov výroby a využívania vodíka, a pripája sa k požiadavke podnikov a výskumných ústavov v oblasti vodíkovej technológie, aby Rada a Parlament urýchlili schvaľovanie príslušných návrhov.

1.8

EHSV vyzýva Komisiu, aby sa už teraz zaoberala problémom zodpovedajúcej kapilárnej distribučnej siete, pretože dostupnosť bezpečných a efektívnych technológií skladovania a dostatočná distribúcia sú nevyhnutným predpokladom rozširovania vozidiel poháňaných plynnou zmesou.

1.9

V prvej fáze by sa týmito opatreniami malo podporiť rozširovanie skvapalneného plynu (LPG) a zemného plynu na celom území EÚ, čo by predstavovalo bezprostredné a realistické východisko pri plánovanom znižovaní využívania fosílnych palív, no tieto alternatívy sú v mnohých členských štátoch rozšírené len nedostatočne, resp. sa vôbec neponúkajú ako pohonná látka. Po tejto prvej fáze hľadania nových, bezpečnejších a účinnejších technológií v oblasti skladovania a distribúcie by sa mal uskutočniť prechod k medzifáze distribúcie plynných zmesí a vodíka, až sa napokon prejde k poslednej fáze distribúcie vodíka.

1.10

Pre EHSV má zásadný význam zaoberať sa konkrétne otázkou, ako možno získať dôveru budúcich užívateľov a ako možno odstrániť pochybnosti, ktoré ešte pretrvávajú v súvislosti s využívaním vodíka. Je preto potrebné pripraviť podrobné informačné programy s jednoznačným a zdôvodneným posolstvom, ktoré potvrdia, že táto technológia už dnes zodpovedá aktuálnym bezpečnostným normám konvenčných vozidiel.

1.11

V prípade návrhu súhlasí EHSV s voľbou nariadenia ako právneho nástroja, pretože na základe súčasného uplatňovania predpisov vo všetkých členských štátoch sa zabezpečia rovnaké podmienky pre všetkých výrobcov tohto odvetvia.

1.12

Výbor ďalej víta návrh vypracovať a zrealizovať základné predpisy v komitologickom konaní a víta, že pri zavádzaní všetkých predpisov sa plánuje prechodné obdobie, pretože ich uplatňovanie je pre podniky odvetvia spojené s určitou komplexnosťou.

1.13

EHSV podporuje účasť Európy na iniciatíve Global Coordination Group (GCG) na stanovenie celosvetových noriem pre typové schvaľovanie (Global Technological Regulation – GTR) a pripisuje jej veľký význam. Výbor však zdôrazňuje, že vypracovanie tejto dohody nesmie byť prekážkou tohto legislatívneho konania. Postavenie Európy vo všetkých medzinárodných grémiách sa upevňuje existenciou vlastných právnych nástrojov, ako aj prostredníctvom skúseností s uplatňovaním ustanovení Spoločenstva. Tým sa zároveň zabráni tomu, aby sa prijali celosvetové predpisy pre vozidlá s vodíkovým pohonom, ktoré by sa opierali len o jediné, dnes dostupné skúsenosti jednej krajiny (Japonsko).

1.14

Európske skúsenosti na základe úpravy Spoločenstva a dôležité výsledky, ktoré sa dosiahnu na základe určitého a konštantného záväzku v oblasti technologického výskumu, môžu podstatne prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti podnikov, ktoré už dnes pôsobia v automobilovom priemysle, ak sa navyše zohľadní, že nové technológie a palivá možno v budúcnosti získajú významné trhové podiely.

1.15

Vzhľadom na uvedené aspekty sú podľa názoru výboru potrebné odvážne a rýchle rozhodnutia, ktoré budú v súlade s dlhodobou strategickou perspektívou a ktoré budú vychádzať z predpokladu, že vodík bude o nejaký čas zohrávať kľúčovú úlohu.

1.16

EHSV vyzýva Komisiu, aby zvážila návrh na označovanie vozidiel s vodíkovým pohonom, ktoré by sa mohlo chápať ako určitý druh stigmatizácie, lebo tieto autá by sa mohli vnímať ako „nebezpečné“, hoci v rámci bezpečnostných testov sa im potvrdia výsledky, ktoré sa budú zhodovať s výsledkami vozidiel poháňaných inými pohonnými látkami. Namiesto tohto označovania považuje EHSV za zmysluplnejšie označovať pri všetkých vozidlách druh paliva, čo umožní ich jednoznačnú identifikáciu.

1.17

EHSV odporúča Komisii, aby vzhľadom na chýbajúcu distribučnú sieť povolila aj malé zariadenia na vlastnú výrobu vodíka zo zemného plynu (napr. tzv. „home energy station“ a pod.), aby sa uľahčilo rozširovanie vozidiel s vodíkovým pohonom. To by mohol byť prvý krok k uspokojeniu nového dopytu po vodíku. Pritom sa bude naďalej sledovať cieľ výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov energie, napríklad bioplynu, a fotolýzou alebo elektrolýzou s využitím elektriny, ktorá sa získala z obnoviteľných zdrojov.

2.1

Príslušné nariadenie [KOM(2007) 593 v konečnom znení] vychádza z konštatovania, že na európskej úrovni neexistujú predpisy o typovom schvaľovaní vozidiel s vodíkovým pohonom, hoci sa predpokladá výrazný nárast predaja vozidiel vybavených touto technológiou.

2.2

Ani v jednotlivých členských štátoch EÚ v súčasnosti nejestvujú predpisy, ktoré by upravovali oblasti upravené návrhom nariadenia.

Platné právne predpisy týkajúce sa celej oblasti typového schvaľovania neobsahujú všeobecné predpisy o vozidlách s vodíkovým pohonom, aj vzhľadom na ich odlišné vlastnosti v porovnaní s vozidlami poháňanými tradičnými pohonnými látkami.

2.3

Niektoré členské štáty prijali predbežné ustanovenia, ktoré sa navzájom výrazne odlišujú. Pretrvávanie tejto situácie vedie nevyhnutne k rôznym schvaľovacím konaniam v jednotlivých členských štátoch a následne k segmentácii vnútorného trhu. Tým by sa eliminovala konkrétna možnosť, že táto technológia prispeje k ochrane životného prostredia.

2.4

Týmto návrhom nariadenia sa má teda zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu a má sa zabrániť tomu, aby do cestnej premávky v jednotlivých členských štátoch boli pripustené vozidlá na základe rôznych právnych úprav, čo by mohlo viesť k nerovnováhe medzi výrobcami a prípadným obchodným prekážkam vo vnútornom obchode v rámci EÚ.

2.5

Vytvorilo by to prekážku rozvoja technológií zameraných na využívanie vodíka v Európe. Je dôležité presadzovať konkrétne opatrenia a trendy v rámci tejto technológie, ktorá predstavuje jednu z najdôležitejších alternatív k využívaniu fosílnych zdrojov energie. Fosílne zdroje pokrývajú v súčasnosti ešte stále 98 % potreby energie v oblasti verejnej a súkromnej dopravy a predstavujú 50 % primárnych zdrojov energie. Bez rozhodných diverzifikačných opatrení sa tento podiel zvýši až na 73 %.

2.6

Spolu s najdôležitejšími výskumnými programami 7. rámcového programu v tejto oblasti predstavuje toto nariadenie dôležitý krok k harmonizácii bezpečnostnej úrovne pri využívaní vodíka v porovnaní s tradičnými technológiami. Okrem toho môže prispieť k vytvoreniu konsenzu potenciálnych užívateľov.

2.7

Stanovenie harmonizovaných prepisov Spoločenstva pre typové schvaľovanie vozidiel s vodíkovým pohonom je nepochybne rozhodujúcim krokom na zabezpečenie potrebného konsenzu užívateľov. Vytvorenie kladného postoja k využívaniu vodíka na základe dôvery je nevyhnutné na rýchle uvedenie vozidiel poháňaných alternatívnymi pohonnými látkami na trh, vozidiel, ktoré sa vyznačujú extrémne nízkymi emisiami skleníkových plynov, čo je nevyhnutné na účinnú a konkrétnu ochranu životného prostredia.

3.1

S navrhovaným nariadením o vozidlách s vodíkovým pohonom sa majú stanoviť platné predpisy pre typové schvaľovanie týchto vozidiel v celej EÚ.

3.2

Navrhované nariadenie predpokladá zmenu rámcovej smernice 2007/46/ES. Prostredníctvom nej sa majú do systému typového schvaľovania v ES v plnej miere integrovať vozidlá tried M1, M2, M3 a N1, N2, N3 (2) s vodíkovým pohonom a vozidlá s vodíkovým pohonom sa majú zohľadniť vo všetkých smerniciach a nariadeniach týkajúcich sa schvaľovania.

3.3

Právnym základom navrhovaného nariadenia je článok 95 Zmluvy o ES.

Zásada subsidiarity sa zachováva v plnej miere, pretože politické ciele stanovené na úrovni Spoločenstva nemožno dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov a toto konanie predchádza vzniku obchodných prekážok.

Návrh okrem toho zachováva zásadu proporcionality, pretože neprekračuje ciele hladko fungujúceho vnútorného trhu a vysokej úrovne bezpečnosti a ochrany životného prostredia.

3.4

Komisia navrhuje zvoliť ako právny nástroj nariadenie, pretože vzhľadom na aktuálnosť ustanovení obsiahnutých v návrhu sa zdá byť potrebné, aby sa nečakalo na transpozíciu do národného práva jednotlivých členských štátov. Vyčkávanie by viedlo k rôznym lehotám pri prispôsobovaní schvaľovacích predpisov a prípadne aj k výrazným zmenám v zákonoch, ktoré sú výsledkom transpozície.

3.5

Tento návrh bol preskúmaný v rámci rozsiahleho konzultačného procesu, na ktorom sa zúčastnili všetky zainteresované strany. V rámci pracovnej skupiny „Vodík“ sa do tohto vyhodnocovania zapojili národné orgány, výrobcovia vozidiel, výrobcovia náhradných dielcov a združenia odvetvia.

3.6

Zvažovali sa štyri možnosti:

3.7

Potom bol vymenovaný poradca, ktorý vyhodnotil odpovede vzhľadom na bezpečnosť, technológiu a náklady spojené s rôznymi alternatívami. Výsledky boli predložené na posúdenie najdôležitejším podnikom automobilového priemyslu, ktoré pracujú na vodíkovej technológii.

3.8

Z tohto rozsiahleho konzultačného procesu jednoznačne vyplynulo, že najlepším riešením je právna úprava typového schvaľovania vozidiel s vodíkovým pohonom na úrovni Spoločenstva.

3.9

Aby sa toto rozhodnutie zdôvodnilo, predložila Komisia štúdiu (3), ktorá preukázala, že zavedenie prísneho systému typového schvaľovania je najjednoduchším riešením a je zároveň oveľa lacnejšie v porovnaní s 27 rozličnými schvaľovacími konaniami v jednotlivých členských štátoch.

3.10

Poradcovo hodnotenie bolo predložené Komisii, ktorá na základe jeho práce vypracovala príslušný legislatívny návrh, ktorý v súčasnosti prechádza jednotlivými inštitúciami.

3.11

Podľa názoru Komisie môže toto nariadenie zaručiť potrebnú bezpečnosť užívateľov vozidiel s vodíkovým pohonom a rozhodujúcim spôsobom prispieť k ochrane životného prostredia.

3.12

Napokon sa stanovuje, že 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti uvedeného nariadenia musia na základe testov vodíkových systémov všetky súčiastky vedúce vodík a všetky zodpovedajúce materiály vyhovovať v plnej miere ustanoveniam tohto nariadenia.

4.1

V rámci verejnej diskusie, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia Komisie, vedy, výrobcov automobilov zaoberajúcich sa vývojom áut poháňaných vodíkom, európske zväzy, spotrebitelia a výrobcovia palivových článkov, boli predložené dôležité príspevky a informácie o najnovších technologických trendoch.

4.2

Bol zdôraznený význam informačných kampaní pre širokú verejnosť a iniciatív, prebiehajúcich už niekoľko rokov, napr. v Ríme (H2 Roma), podporujúcich dialóg medzi výrobcami a občanmi, vysvetľujúcich technologický vývoj a vytvárajúcich atmosféru dôvery voči technológii, ktorú väčšina ľudí vníma zatiaľ ako nebezpečnú. Účastníci prejavili veľký záujem o úlohu EHSV, ktorý by mohol fungovať ako kultúrny sprostredkovateľ.

4.3

Výrobcovia a spotrebitelia zdôraznili, že je potrebné, aby sa ľudia mohli spoľahnúť na bezpečnosť vozidiel a infraštruktúr na skladovanie a distribúciu, ale aj na dostupnosť vodíka. Je potrebné pokračovať vo výskume a jeho podpore. Boli privítané najaktuálnejšie iniciatívy EÚ na podporu palivových článkov v rámci rozhodnutia o financovaní spoločnej technologickej iniciatívy.

4.4

Počas testov sa zistilo, že vozidlá s vodíkovým pohonom majú už dnes akčný rádius až do 600 km. Ďalšie testy sa pripravujú.

4.5

V diskusii sa prejavilo, že auto poháňané vodíkom je už dnes technologickou realitou. Na jeho uvedenie na trh však chýbajú nevyhnutné hospodárske a spoločenské predpoklady. Vďaka nariadeniu o typovom schvaľovaní sa prekoná prvá prekážka.

5.1

EHSV víta obsah tohto návrhu stanoviska a stanovenie harmonizovaných predpisov v oblasti typového schvaľovania vozidiel s vodíkovým pohonom, keďže tento postup predstavuje pokrok v porovnaní so súčasnou situáciou. Ak nebude existovať žiadna právna úprava, povedie to nevyhnutne k zrejmým deformáciám hospodárskej súťaže a segmentácii vnútorného trhu. Nariadenie sa musí bezpodmienečne prijať rýchlo, aj zo zrejmých dôvodov bezpečnosti a ochrany životného prostredia.

5.2

Podľa názoru EHSV vedie neexistencia stabilného referenčného rámca nevyhnutne k tomu, že sa nezrealizujú významné investície, ktoré sú potrebné na rozvoj technológií na využívanie vodíka ako zdroja energie pre automobil budúcnosti.

5.3

Predmetné nariadenie je v súlade s politickými opatreniami Spoločenstva zameranými na trvalo udržateľný rozvoj a boj proti klimatickým zmenám, ktoré vzhľadom na všeobecné ciele Lisabonskej stratégie predstavujú základ iniciatív Spoločenstva a významne k nim prispievajú.

5.4

EHSV je hlboko presvedčený o tom, že bez rýchleho a rozsiahleho vývoja vozidiel s vodíkovým pohonom a bez postupného nahradzovania fosílnych pohonných látok budú ekologické výhody pomerne obmedzené a v každom prípade budú mať malý kvantitatívny dosah. Výbor naproti tomu zdôrazňuje, že je potrebné podporovať trvalú ekologickú udržateľnosť a rozhodný boj proti klimatickým zmenám. Tento cieľ možno prípadne dosiahnuť využívaním vodíka, biopalív druhej generácie a iných pohonných látok z obnoviteľných energetických zdrojov.

5.5

Podľa názoru EHSV poskytuje využívanie vodíka a zapojenie do výskumu v oblasti palivových článkov a vodíka realistickú alternatívu na zvrátenie súčasného vývoja. Tento sa vyznačuje tým, že dopyt po energii sa uspokojuje na prvom mieste fosílnymi zdrojmi energie, ktoré dnes predstavujú 85 – 90 % celosvetovej ponuky energie. Pri každom odhade budúceho vývoja treba vychádzať z toho, že zásoby fosílnych palív sa budú zmenšovať a ich cena neustále narastať.

5.6

V stanovisku (4), ktoré EHSV schválil, sa v plnej miere podporuje iniciatíva Komisie KOM(2007) 571 v konečnom znení, na základe ktorej sa rozhodlo o poskytnutí 470 mil. EUR na spoločnú technologickú iniciatívu. Založením spoločného podniku na palivové články a vodík a rozsiahlou výskumnou iniciatívou môžu Komisia, členské štáty a priemysel prepojiť svoje zdroje a nasadiť ich v programoch v strategických odvetviach na diverzifikáciu a budúcu ponuku energie.

5.7

V ďalšom stanovisku – na tému „Kombinácia energetických zdrojov v doprave“ (5) – považuje EHSV za nevyhnutné „prudké zvýšenie financovania výskumu v oblasti výroby a využívania vodíka“ a preto sa pripája „k požiadavke podnikov a výskumných ústavov zapojených do rozvoja využívania vodíka, aby Rada a Európsky parlament urýchlili proces schvaľovania návrhu“.

5.8

Palivové články premieňajú energiu a umožňujú citeľné zníženie emisií skleníkových plynov a iných škodlivín. Čo sa týka biomasy, EHSV v stanovisku uvedenom vyššie pozorne preskúmal pokrok dosiahnutý v oblasti katalyzátorov pre palivové články a konštatuje, že predstavujú sľubnú technológiu na dodávky čistej energie pre vozidlá.

5.9

EHSV potvrdzuje, že využívanie vodíka pri postupnom nahrádzaní fosílnych palív predstavuje potrebný a žiadaný prechod, a zdôrazňuje, že uvedenie vozidiel s vodíkovým pohonom do prevádzky možno dosiahnuť len prostredníctvom významných investícií do všetkých výskumných oblastí týkajúcich sa tejto problematiky. Z tohto dôvodu EHSV víta a podporuje výskumné programy na konsolidáciu tejto stratégie.

5.10

EHSV zastáva názor, že rovnako dôležitý problém výrazných nákladov tohto procesu nesmie byť prekážkou vývoja tejto technológie, a s veľkým záujmom študuje každý program na preskúmanie nových spôsobov ekologickej výroby vodíka, keďže v súčasnosti sa vyše 90 % vodíka vyrába zo zemného plynu, ktorý je dôležitý, ale obmedzene dostupný zdroj energie.

5.11

EHSV zdôrazňuje, že pri vyhodnocovaní nákladov v súvislosti s každým technologickým pokrokom nemožno vzťahovať enormné potrebné zdroje len na oblasť súkromných automobilov, aj keď kvantitatívne významnú, ale že v rámci dlhodobej strategickej perspektívy treba zohľadniť aj budúci úžitok, ktorý môže vyplývať z ďalšieho využívania vodíka. Táto budúca oblasť využívania siaha od verejnej a súkromnej dopravy cez nákladnú dopravu a železničnú a námornú dopravu až po možné využívanie vodíka v elektrárňach, hoci toto je dlhodobejší cieľ.

5.12

EHSV je hlboko presvedčený o tom, že v prípade zodpovedajúceho rozvoja týchto dôležitých výskumných programov a potrebnej politickej a hospodárskej podpory všetkých zainteresovaných strán sa môže stať doprava pomocou vozidiel čiastočne alebo úplne poháňaných vodíkom relatívne rýchlo realitou.

5.13

Konkrétnym príkladom tohto pozitívneho vývoja je neustále rastúci počet taxíkov s hybridným pohonom v New Yorku. Zmysluplná komunálna politika tam umožňuje prepojenie ekologického povedomia a ochrany životného prostredia s trhovou logikou. Tým sa aj dokladá, že pokusy vytvoriť umelé prekážky pri vývoji tejto technológie sú často založené na obrane tradičných záujmov.

5.14

EHSV už vo všetkých stanoviskách na túto tému privítal rozhodnutie využívať vodík, ktoré napriek obmedzeniam známym v súčasnosti predstavuje výzvu pre budúcnosť. Výbor so záujmom sleduje najaktuálnejšie plány iniciatív, ktoré prostredníctvom využívania alternatívnych technológií na výrobu a zásobovanie pripravujú cestu využívaniu vodíka v oblasti pohonu vozidiel.

5.15

Vzhľadom na perspektívu tohto vývoja EHSV ešte raz žiada Komisiu, aby sa zaoberala problémom primeranej kapilárnej distribučnej siete pre alternatívne palivá na území EÚ, počínajúc vybudovaním distribučnej siete pre stlačený zemný plyn, ktorá je v niektorých členských štátoch EÚ zastúpená len slabo a v niektorých neexistuje vôbec – odhliadnuc od niektorých pozitívnych príkladov, ako napr. Poľsko.

5.16

Oblasť skladovania a distribúcie poskytuje konkrétny príklad cieleného zamerania výskumu v tejto oblasti. Nevyhnutnosť inovatívnych technológií v oblasti distribúcie plynných pohonných látok má pre rozšírenie nových vozidiel základný a zásadný význam, a to pre prechodné obdobie prípadných plynných zmení, ako aj pre konečný cieľ vodíkového pohonu.

5.17

V tejto oblasti treba uvažovať o dostupnosti stále účinnejších a bezpečnejších distribučných systémov založených na skúsenostiach oboch zariadení, ktoré v súčasnosti v Európe existujú (v Mantove v Taliansku a v Mníchove v Nemecku). Výskum sa musí zameriavať na technologicky stále pokrokovejšie systémy, ktoré sa snažia dosiahnuť vysoký štandard v oblasti bezpečnosti a ochrany životného prostredia.

5.18

Z tohto dôvodu zastáva EHSV názor, že dosiahnutie vysokého štandardu bezpečnosti a efektivity pri skladovaní a distribúcií plynných pohonných látok má v súčasnej fáze rozhodujúci význam. Vyžaduje si to rozsiahly program na rozširovanie zariadení na LPG a zemný plyn na celom území EÚ ako bezprostredný a realistický cieľ v súvislosti s postupným znižovaním využívania fosílnych palív v prechodnej fáze, až keď sa napokon zrealizuje distribúcia vodíka. Technológie na skladovanie a distribúciu plynu a vodíka sú veľmi podobné, a preto môže byť vývoj zariadení pre plyn výhodný pre ďalší vývoj vodíkovej technológie.

5.19

EHSV si je vedomý toho, že využívanie vodíka je ešte spojené s problémami s nákladmi a otázkami bezpečnosti, ktoré súvisia v pochybnosťami vzniknutými v minulosti. Tieto problémy treba úplne prekonať na základe dôkladných prieskumov zrealizovaných v rôznych štátoch a využívanie vodíkovej technológie sa musí prispôsobiť bezpečnostným normám konvenčných technológií. Ak sa dosiahne tento cieľ, bude prostredníctvom podpory rozsiahlych a špecifických informačných programov možné získať dôveru budúcich užívateľov, čo je nevyhnutné pre definitívny prielom pri využívaní tejto technológie.

5.20

EHSV považuje aj na nevyhnutné, aby vodíkovú stratégiu dopĺňal rozsiahly informačný program, ktorý sa zameria na súčasnú nedôveru budúcich spotrebiteľov – ktorí vnímajú vodík ako produkt spojený s vysokým rizikom – a ktorý túto nedôveru prekoná.

5.21

Tento veľmi podrobný informačný program musí sprostredkovať jednoznačné posolstvo: už dnes dosiahlo využívanie vodíka vysoký bezpečnostný štandard vozidiel s konvenčným pohonom, a to aj pri prípadných nehodách. To je rozhodujúci faktor pre dôveryhodnosť prognózy Komisie, na základe ktorej bude do roku 2020 na cestách EÚ v prevádzke minimálne 1 milión vodíkových áut.

5.22

Toto nariadenie na stanovenie harmonizovaných predpisov na úrovni Spoločenstva na typové schvaľovanie vozidiel s vodíkovým pohonom je prvým krokom na dosiahnutie a zachovanie tohto konsenzu. Nariadenie treba preto podporiť, aj na základe zásadnej úvahy, že využívanie vodíka predstavuje rozhodujúci príspevok k ochrane životného prostredia, pretože pri tomto type pohonu sa neuvoľňujú skleníkové plyny, ani škodliviny s obsahom uhlíka.

5.23

V prípade návrhu EHSV víta že sa ako právny nástroj zvolilo nariadenie, pretože na základe bezprostredného uplatňovania predpisov vo všetkých členských štátoch sa zabezpečia rovnaké podmienky pre všetkých výrobcov tohto odvetvia.

5.24

Výbor ďalej víta návrh vypracovať a zrealizovať základné predpisy v komitologickom konaní a víta, že pri zavádzaní všetkých predpisov sa plánuje prechodné obdobie, ktoré je pre výrobcov nevyhnutné a zohľadňuje komplexnosť tejto technológie, ktorá si vyžaduje dlhý čas pre svoje využitie.

5.25

EHSV podporuje účasť Európy spolu s Japonskom a USA na iniciatíve Global Coordination Group (GCG), ktorej cieľom je vypracovať celosvetový postup pre typové schvaľovanie vozidiel s vodíkovým pohonom, a pripisuje jej veľký význam.

5.26

Vypracovanie takejto dohody nesmie byť však prekážkou legislatívneho konania Spoločenstva, pretože uzavretie celosvetovej dohody si vyžaduje viac času než príslušné nariadenie EÚ. Ak bude EÚ disponovať špecifickým právnym nástrojom a nazbiera vlastné skúsenosti týkajúce sa využívania tejto technológie, posilní sa jej pozícia EÚ v tomto grémiu. Okrem toho sa tak zabráni, aby toto nariadenie záviselo od jediných skúseností, ktoré sa v tejto oblasti doposiaľ nazbierali – skúseností Japonska.

5.27

Významná úloha Európy v medzinárodných rozhodovacích grémiách je tiež dôležitým faktorom zachovania konkurencieschopnosti veľkých európskych výrobcov automobilov na európskej úrovni, ktorí nesmú stratiť kontakt s vývojom na trhu, pretože na tomto trhu má pre získanie vysokých budúcich trhových podielov kľúčový význam výrazná, aktuálna prítomnosť založená na vysokej technologickej úrovni.

5.28

Otázka typového schvaľovania predstavuje síce len jeden aspekt celej oblasti, je však rozhodujúcim krokom smerujúcim k dostupnosti alternatívnych pohonných látok, ktoré môžu vyriešiť nedostatok fosílnych palív v Európe a ktoré zároveň prinášajú veľké ekologické výhody. Európa bude okrem toho pripravená na obdobie postupného vyčerpávania tohto zdroja, ku ktorému s určitosťou príde, hoci ešte nepoznáme jeho presný okamih.

5.29

To všetko si vyžaduje odvážne rozhodnutia a dlhodobú strategickú víziu, ktorá by presahovala súčasnosť a ktorá by vychádzala z predpokladu, že využívanie vodíka bude zohrávať rozhodujúcu úlohu.

3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/7

1.1

EHSV sa nazdáva, že prijatie európskeho zákona o drobnom podnikaní (Small Business Act for Europe), ktorého sa výbor už viackrát dožadoval, by mohlo pomôcť oživiť Európsku chartu pre malé podniky a mohlo by byť skvelou príležitosťou pre rozvoj potenciálu malých podnikov, ale aj testom pre inštitúcie a členské štáty, ktorý by ukázal, či majú ozajstnú vôľu začať rozvíjať skutočne aktívnu a vytrvalú politiku na podporu malých, stredných a najmenších podnikov.

1.2

Táto politika by sa nemala obmedzovať len na krízové obdobia v hospodárstve, kedy politici znovu objavujú čaro malých, stredných a najmenších podnikov, ktoré im určite pomôžu odstrániť deficit pracovných miest a znížiť počet nezamestnaných v štatistikách, ale musí sa stať premyslenou a dlhodobou politikou na podporu konkurencieschopnosti týchto podnikov.

1.3

EHSV odporúča 10 základných opatrení na podporu a oživenie rozvoja MSP vďaka vytvoreniu podnikateľského prostredia, ktoré by bolo pre ne skutočne priaznivé, ako aj opatrení zameraných na vytvorenie účinného európskeho zákona o drobnom podnikaní ( Small Business Act ), ktorý by nebol len ďalším politickým vyhlásením:

1.4

EHSV žiada, aby sa európsky zákon o drobnom podnikaní stal právne záväzným nástrojom na všetkých úrovniach.

1.5

Okrem toho žiada, aby európsky zákon o drobnom podnikaní pomohol povzbudiť rozvoj sociálneho dialógu medzi sociálnymi partnermi v oblasti MSP s cieľom vytvoriť čo najlepšie pracovné prostredie, ktoré by podporovalo tvorivosť a inováciu aj pokiaľ ide o pracovné podmienky, pričom treba dbať najmä na zlepšenie bezpečnosti a lepšie analyzovať možné riziká na pracovisku.

2.1

Široká verejnosť uznáva význam malých a stredných podnikov pre hospodárstvo Európskej únie, pretože predstavujú kľúčový prvok pre rast a zamestnanosť v EÚ a pomáhajú hľadať odpovede na nové výzvy spojené s globalizáciou. Z hodnotenia výsledkov politiky v oblasti MSP v období 2005 – 2007 vyplýva, že vďaka uplatňovaniu zásady „najskôr myslieť na malých“ boli dosiahnuté veľké pokroky, a to na úrovni Spoločenstva ako aj na úrovni jednotlivých štátov.

2.2

Európska komisia zdôraznila nevyhnutnosť plne rozvinúť rast a potenciál MSP, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, a plne využiť ich inovatívne schopnosti. Správa o obnovenej Lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť prijatá 11. decembra 2007 jasne vyjadrovala toto smerovanie. V tejto súvislosti bolo navrhnuté vytvoriť pre Európu zákon o drobnom podnikaní (Small Business Act), ktorého hlavným cieľom bude stanoviť konkrétne zásady a opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia pre európske MSP, pričom sa bude plne prihliadať na ich rôznorodosť. Európska rada v decembri 2007 uvítala túto iniciatívu a cieľom Komisie je teda v júni 2008 predložiť konkrétny návrh.

2.3

V tejto súvislosti pripomeňme, že EHSV vypracoval nedávno niekoľko stanovísk týkajúcich sa politiky v oblasti MSP a v súčasnosti pripravuje ďalšie:

2.4

Slovinské predsedníctvo Rady požiadalo EHSV o návrhy politického charakteru na podporu rastu MSP. EHSV by teda nemal vytvoriť nový zoznam technických opatrení zameraných na individuálny rast MSP, ale navrhnúť usporiadanejší politický rámec a inovovať v prospech MSP.

2.5

Spomedzi viacerých priorít vyzdvihlo slovinské predsedníctvo najmä tieto dve:

2.6

Okrem toho slovinské predsedníctvo požiadalo EHSV o stanovisko v kontexte príprav európskeho zákona o drobnom podnikaní.

3.1

EHSV vo svojich predchádzajúcich stanoviskách poukázal na veľké pokroky dosiahnuté v prospech MSP, najmä pokiaľ ide o prístup k finančným prostriedkom ako aj o administratívne zjednodušenie. Výbor s uspokojením zdôrazňuje, že postoj európskych inštitúcií voči malým podnikom sa výrazne zmenil v ich prospech a dúfa, že to nie je len dôsledok súčasnej ťažkej hospodárskej a sociálnej situácie. Napriek tomuto nespornému pokroku majú však opatrenia, ktoré boli v ostatných rokoch podniknuté mnoho nedostatkov.

3.2

EHSV sa nazdáva, že Európska charta pre malé podniky nedosiahla svoje strategické ciele, pretože nemá právny charakter, a vo väčšine prípadov zostala len politickým vyhlásením. Je nevyhnutné posilniť jej uplatňovanie v členských štátoch a na regionálnej úrovni a obnoviť výročné hodnotenia a odporúčania určené členským štátom.

3.3

Často sa tiež hovorilo o tom, že dialóg s jednotlivými kategóriami MSP by sa mohol ešte výrazne zlepšiť. EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné zaviesť na európskej, národnej aj regionálnej úrovni novú kultúru dialógu, ktorá by umožnila posilniť a inštitucionálne ukotviť dohody medzi inštitúciami a sprostredkovateľskými organizáciami zastupujúcimi rôzne oblasti MSP.

4.2.1

Poznať situáciu jednotlivých kategórií MSP a informovať o nej. Každé opatrenie Spoločenstva musí vychádzať z jasných údajov, ktoré umožňujú poznať danú situáciu. Pojem MSP zahŕňa veľmi rozdielne skutočnosti a kategórie alebo typy podnikov (samostatné podniky alebo spoločnosti zložené z viacerých podnikov, podniky bez zamestnancov alebo podniky, ktoré môžu mať až 250 zamestnancov, podniky v oblasti remeselnej výroby, obchodu, sociálneho hospodárstva alebo slobodných povolaní), ktoré pôsobia v rozličných sektoroch MSP a ich situácia a potreby sú veľmi odlišné. Údaje o týchto rôznych kategóriách MSP sú často neúplné alebo nedostupné. Analýzy, ktoré v minulosti vypracúvalo Európske stredisko pre monitorovanie MSP boli často zdrojom dôležitých údajov. EHSV teší, že GR pre podnikanie sa rozhodlo obnoviť činnosť tohto strediska, a žiada:

4.2.2

Zohľadniť problematiku MSP vo všetkých oblastiach politiky Spoločenstva. EHSV konštatuje, že okrem politických vyhlásení na podporu malých podnikov majú zákonodarcovia na všetkých úrovniach, buď z neznalosti situácie alebo v snahe o zjednodušenie, tendenciu systematicky používať model veľkého podniku a uplatňovať princíp „bonsaj“, podľa ktorého je všetko, čo je dobré pre veľký podnik, dobré aj pre malý. Tento teoretický prístup založený na jednotnom hospodárskom modeli je v rozpore s rozmanitosťou typov spoločností a kultúr podnikania, ktoré v súčasnosti existujú, a v praxi jeho používanie spôsobuje, že viac než 90 % európskych podnikov má pocit, že ich európska politika nechápe a ignoruje. EHSV upozorňuje inštitúcie Spoločenstva a členské štáty najmä na skutočnosť, že malé podniky a mikropodniky sú dôležitou hybnou silou hospodárstva a zamestnanosti v Európskej únii, hrozí však, že sa stanú jej slabou stránkou, nie vlastnou vinou, ale preto, lebo im orgány verejnej správy na všetkých úrovniach nevenujú dostatočnú pozornosť. Výbor žiada, aby sa európsky zákon o drobnom podnikaní stal príležitosťou ako prejsť do praxe, a očakáva, že potreby a špecifiká jednotlivých kategórií MSP budú nevyhnutne zohľadnené vo všetkých opatreniach, programoch a počas rokovaní, ako aj v rámci sociálneho dialógu a medzinárodných vzťahov na úrovni Spoločenstva, na národnej alebo na regionálnej úrovni.

4.2.3

Pokračovať v snahe o administratívne zjednodušenie. EHSV nabáda Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o zjednodušenie legislatívy Spoločenstva, predovšetkým však žiada inštitúcie Spoločenstva a členské štáty, aby začali vyvíjať účinnejšiu politiku v tejto oblasti, a sústredili sa na týchto päť bodov:

4.2.4

Podporovať asistenčné a poradenské aktivity sprostredkovateľských organizácií. Sprostredkovateľské organizácie zastupujúce jednotlivé kategórie MSP sú dôležitým prvkom pre úspech politiky Spoločenstva v tejto oblasti, pretože poskytujú všetkým MSP technické asistenčné služby, ktoré si vyžadujú špecifické schopnosti, čo nová Európska sieť podnikov (EEN) nemôže zabezpečiť. Sú nenahraditeľné pri odovzdávaní informácií a poskytovaní pomoci podnikom, najmä preto, lebo umožňujú prispôsobiť právne predpisy konkrétnej situácii každého podniku a pretlmočiť legislatívu z hľadiska mikroekonomiky a na miestnej úrovni, čo najbližšie najmenším podnikom. EHSV zastáva názor, že je dôležité, aby verejné orgány na všetkých úrovniach správy aktívne podporovali činnosť týchto organizácií a aby sa v programoch Spoločenstva, o ktoré sa MSP zaujímajú, výslovne počítalo s opatreniami na podporu týchto organizácií. Výbor ďalej žiada Komisiu, členské štáty a regióny, aby začali uplatňovať v praxi závery, ku ktorým v tejto súvislosti dospela 4. európska konferencia zameraná na remeslá a malé podniky, ktorá sa konala v Stuttgarte.

4.2.5

Oživiť programy spolupráce medzi podnikmi a výmenné programy medzi organizáciami. EHSV žiada Komisiu, aby oživila programy medziregionálnej spolupráce podnikov, ktoré sa v minulosti osvedčili. Okrem toho je nevyhnutné podporovať činnosť sprostredkovateľských organizácií alebo umožniť, aby mohli byť vytvorené orgány zamerané na podporu takejto spolupráce.

4.3.1

EHSV v tejto súvislosti teší postoj Rady a Komisie, ktoré podporujú vytvorenie európskeho zákona o drobnom podnikaní, nakoľko sám výbor viackrát vyslovil želanie, aby bol vytvorený takýto nástroj (1). Výbor sa domnieva, že ak má byť európsky zákon o drobnom podnikaní účinný, musí spĺňať niekoľko podmienok:

4.3.1.1

jeho cieľom musí byť vytvoriť čo najlepšie podnikateľské prostredie pre MSP a mikropodniky na všetkých úrovniach a ponúknuť konkrétne odpovede na rôzne problémy, ktorým musia MSP čeliť počas celého svojho životného cyklu, vrátane otázok spojených s prevodom vlastníctva a prevzatím podniku. V tejto súvislosti nesmie európsky zákon o drobnom podnikaní viesť k zníženiu úrovne pracovných podmienok zamestnancov MSP, začaté iniciatívy by mali naopak umožniť lepšie zohľadniť ich situáciu,

4.3.1.2

musí byť skutočným prínosom a nesmie sa obmedzovať len na kompilovanie existujúcich programov a koordináciu rôznych súčasných opatrení,

4.3.1.3

nesmie ísť len o ďalšie vyhlásenie, ako to bohužiaľ bolo v prípade Európskej charty pre malé podniky, musí to byť viac než len politický záväzok inštitúcií Spoločenstva a členských štátov. Európske MSP a mikropodniky si zaslúžia viac a EHSV sa domnieva, že dať európskemu zákonu o drobnom podnikaní právnu hodnotu znamená potvrdiť a dokázať vôľu EÚ účinnejšie pomáhať MSP a mikropodnikom,

4.3.1.4

zákon o drobnom podnikaní musí byť záväzný ako celok a musí sa presadiť na všetkých úrovniach rozhodovania – európskej, národnej či regionálnej – pretože bude určený verejným orgánom na všetkých úrovniach, pričom o jeho uplatňovaní v praxi budú rozhodovať členské štáty (2),

4.3.1.5

mal by sa uplatňovať vo všetkých oblastiach politiky Spoločenstva, pretože umožní zohľadniť problematiku MSP vo všetkých týchto oblastiach a bude využívať holistický prístup, ktorý umožní správne zohľadniť všetky aspekty politiky a dôsledky nových pravidiel pre jednotlivé kategórie MSP.

4.3.2

EHSV žiada, aby európsky zákon o drobnom podnikaní zahŕňal päť hlavných politických opatrení, ktoré umožnia zabezpečiť, aby právne predpisy neobmedzovali rozvoj a konkurencieschopnosť jednotlivých kategórií MSP:

4.3.2.1

Zabezpečiť, aby legislatívne texty na všetkých úrovniach boli vypracované s prihliadnutím na špecifickú situáciu a potreby jednotlivých kategórií MSP. Preto by sa malo určiť základné pravidlo, ktoré by platilo na všetkých úrovniach rozhodovania, a síce, že pri vypracúvaní legislatívnych návrhov treba vychádzať z potrieb a očakávaní MSP a najmä najmenších podnikov a presadiť zásadu „najskôr myslieť na malých“, pričom by sa mala mimoriadna pozornosť venovať samostatne zárobkovo činným osobám, ktorých živnosti predstavujú viac než polovicu európskych podnikov. Znamená to predovšetkým, že sa budú systematicky konzultovať organizácie zastupujúce MSP a že sa experti z týchto organizácií budú v primeranej miere zúčastňovať na práci všetkých regionálnych, národných a európskych poradných výborov zameraných na problémy, ktoré by mohli mať vplyv na MSP, ako o to 13. marca 2006 žiadala Rada pre konkurencieschopnosť.

Výbor v tomto duchu žiada, aby každé GR Komisie určilo pracovníka, ktorý bude zodpovedný za MSP a bude dozerať na to, aby legislatívne opatrenia a programy, ktoré príslušné GR riadi primerane zohľadňovali priority a očakávania MSP a mikropodnikov.

4.3.2.2

Zabezpečiť, aby boli právne predpisy v súlade so základnými zásadami. Podľa EHSV závisí účinnosť všetkých legislatívnych opatrení a programov a tiež kolektívnych či individuálnych opatrení na podporu MSP od štyroch zásad, ktoré by podľa neho mali byť súčasťou európskeho zákona o drobnom podnikaní a mali by sa systematicky uplatňovať na európskej, národnej a regionálnej úrovni:

EHSV mimochodom zdôrazňuje potrebu zaviesť a zabezpečiť úplnú transparentnosť administratívnych postupov, vďaka ktorej by MSP mali prístup ku všetkým administratívnym údajom, ktoré sa ich týkajú a mohli by ich podľa potreby opraviť.

4.3.2.3

Zaviesť rozšírenú a jednotnú politiku inovácie. EHSV žiada, aby sa Komisia, členské štáty a územné samosprávy neobmedzovali len na podporu inovácie v oblasti vysokých technológií, ale aby začali vyvíjať aktívnu politiku a zahrnuli do programov aj konkrétne opatrenia na podporu inovácie v oblasti nižších a stredných technológií a na podporu inej ako technologickej inovácie, ktorá je v MSP a najmä v najmenších podnikoch bežná.

Nová poradenská sieť Európska sieť podnikov nebude môcť nikdy sama účinne pomáhať všetkým podnikom, ktoré majú inovačný potenciál. EHSV preto žiada, aby európsky zákon o drobnom podnikaní stanovil ako priority:

4.3.2.4

Rozšíriť prístup k programom Spoločenstva. EHSV sa nazdáva, že v dôsledku administratívnej zložitosti a rôznych požiadaviek je účasť malých podnikov na programoch Spoločenstva čoraz ťažšia, ba priam nemožná. Napokon dochádza paradoxne k tomu, že sprostredkovateľské organizácie strácajú o tieto programy záujem. Napríklad súčasné právne obmedzenia bránia novátorským počinom a neumožňujú podporovať experimentálne pilotné projekty, v dôsledku čoho EÚ prichádza o množstvo inovačných návrhov. EHSV sa domnieva, že by bolo treba prehodnotiť súčasné zásady a opatrenia: vzhľadom na to, že si to bude vyžadovať obrovskú prácu, nemôže výbor v tomto stanovisku presne určiť, aké zmeny treba vykonať, EHSV však žiada Komisiu, aby v rámci nového európskeho zákona o drobnom podnikaní nadviazala skutočný dialóg s organizáciami zastupujúcimi MSP s cieľom upresniť nové podmienky vytvárania spomínaných programov a účasti na nich, a to na rôznych stupňoch územnej samosprávy.

V tejto súvislosti by štrukturálne fondy mali umožniť, aby sa MSP ľahšie dostávali k verejným zákazkám, najmä v najviac znevýhodnených regiónoch (3).

4.3.2.5

Uľahčiť a podporiť prevod vlastníctva a prevzatie podniku. EHSV prikladá mimoriadny význam problematike prevodu vlastníctva a preberania podnikov, najmä malých podnikov vo výrobných odvetviach a v odvetví služieb v mestských alebo vidieckych oblastiach: ich avizované, ale nie nevyhnutné zmiznutie bude mať značné negatívne účinky na zachovanie činnosti a pracovných miest v týchto oblastiach. Bolo by potrebné podporovať zavedenie systémov, ktoré by uľahčili kontakt medzi kupujúcim a predávajúcim, ako aj finančných a daňových stimulov, a zároveň nabádať podnikateľov k lepšej kapitalizácii, aby si ich aktíva udržali hodnotu.

Špecifická situácia podnikateľov v niektorých oblastiach, napríklad vo vidieckom prostredí, si vyžaduje vyvinúť novátorské postupy ako napríklad verejno-súkromné partnerstvá.

4.4.1

Aby mohol byť európsky zákon o drobnom podnikaní skutočne účinným, EHSV žiada, aby tieto opatrenia prijala Rada a Parlament formou právne záväzného aktu, ktorý by sa uplatňoval na európskej, národnej a regionálnej úrovni rozhodovania.

4.4.2

EHSV v tejto súvislosti ďalej žiada, aby sa každý rok vyhodnocovalo uplatňovanie európskeho zákona o drobnom podnikaní v praxi, ako aj realizácia všetkých opatrení v oblasti MSP na úrovni Spoločenstva a jednotlivých štátov, a aby sa raz ročne predkladala správa o dosiahnutom pokroku, ktorej by mala byť venovaná osobitná kapitola v rámci plnenia cieľov Lisabonskej stratégie.

4.4.3

Vďaka týmto správam bude môcť Komisia navrhnúť svoje praktické odporúčania určené členským štátom aj regiónom, ku ktorým by sa mal výbor vyjadriť.

4.4.4

EHSV žiada, aby boli európsky zákon o drobnom podnikaní a opatrenia v oblasti PME v dôsledku tohto každoročného hodnotenia v prípade potreby upravené alebo prepracované.

4.4.5

EHSV vrelo odporúča Komisii a Rade, aby pri práci na vytvorení európskeho zákona o drobnom podnikaní a pri jeho uplatňovaní v praxi úzko spolupracovali s organizáciami, ktoré zastupujú jednotlivé kategórie MSP.

3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/12

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta a pozitívne hodnotí oznámenie Komisie na tému „Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch“ a podporuje záväzok Komisie jasne konsolidovať stratégiu a politiku cestovného ruchu na nasledujúce roky prostredníctvom agendy, ktorá by mala umožniť uplatnenie tejto stratégie a politiky v každodennej praxi. Táto nová politika už bola stanovená v predchádzajúcom oznámení Komisie na tému „Obnovená politika EÚ v oblasti turistického ruchu: Za pevnejšie partnerstvo v rámci európskeho turistického ruchu“.

1.2

Výbor oceňuje úsilie Komisie stručne zhrnúť množstvo dôležitých dokumentov, stanovísk a diskusií. Výsledný dokument vhodne splnil úlohu jasnou formou sprostredkovať spoločnosti výsledky práce Skupiny pre trvalo udržateľný cestovný ruch a výsledky práce odborníkov, ktorí vypracovali správu a závery verejnej konzultácie, ktorá sa následne uskutočnila.

1.3

Komisia správne zakladá túto novú politiku cestovného ruchu na obnovenej Lisabonskej stratégii a za jej ciele stanovuje zlepšenie konkurencieschopnosti a trvalo udržateľný rozvoj, a konkrétnejšie hospodársku prosperitu, sociálnu rovnosť a súdržnosť, ochranu životného prostredia a kultúry.

1.4

Výbor tiež schvaľuje výzvy uvedené v oznámení Komisie a navrhované prostriedky ich riešenia. Navrhnutý prístup zapája rôznymi spôsobmi všetky zainteresované strany do spolupráce a „konkurenčnej spolupráce“, pričom takéto zapojenie sa považuje za nosnú silu novej politiky cestovného ruchu a agendy jej uplatnenia. Dôležitosť výziev stanovených v oznámení Komisie je jasná a nepretržitý prieskum vplyvu emisií skleníkových plynov na trvalú udržateľnosť by mal byť v budúcnosti hlavným prvkom tejto agendy.

1.5

Výbor považuje za vhodné, aby sa Komisia zaviazala uplatniť túto novú politiku prostredníctvom dialógu, spolupráce, zavedením podporných opatrení a koordinácie zainteresovaných strán. Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch rozvíja konkrétnu metodológiu a implementačné nástroje navrhnuté pre každú zo zainteresovaných strán z oblasti cestovného ruchu. Výbor sa však nazdáva, že Komisia by prostredníctvom GR pre podnikanie mohla a mala zohrávať aktívnejšiu úlohu a mala by viesť spustenie viacerých iniciatív na európskej úrovni, ako napríklad iniciatívy za sociálny cestovný ruch, cestovný ruch pre všetkých a vzdelávanie v oblasti cestovného ruchu. Komisia, ale aj ostatné inštitúcie by mali vyvinúť väčšie úsilie v snahe zapojiť malé a stredné podniky a mikropodniky do trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu a do realizácie a plnenia agendy. Výbor tiež pozitívne hodnotí iniciatívu Komisie pod názvom „Výnimočné európske destinácie“ ako osvedčený postup a vzorový príklad.

1.6

EHSV znovu navrhuje a odporúča usporiadať Európske fórum cestovného ruchu a pokročiť v úvahách a preskúmaní možnosti vytvorenia Európskeho poradného výboru pre cestovný ruch a Európskej agentúry pre cestovný ruch. Obe inštitúcie by prípadne mohli poskytnúť priestor, kde by sa orgány cestovného ruchu a jednotlivé zainteresované strany z oblasti cestovného ruchu mohli stretávať s cieľom zlepšiť informovanosť a vymieňať si poznatky o udržateľnom a konkurencieschopnom cestovnom ruchu, monitorovať plnenie politiky a agendy európskeho cestovného ruchu, a najmä s cieľom zachytiť nové trendy v oblasti cestovného ruchu a dohodnúť sa na ďalších krokoch. Tieto inštitúcie by sa mohli zamerať na problematiku klimatických zmien, na ich vplyv na cestovný ruch a opatrenia, ktoré je potrebné prijať.

1.7

Výbor veľmi pozitívne hodnotí preukázanú snahu Komisie zlepšiť využívanie dostupných finančných nástrojov. Je toho názoru, že konkrétne v oblasti sociálneho cestovného ruchu už existuje dostatočný priestor pre začatie cezhraničného zhromažďovania skúseností v podobe pilotného projektu. Príkladmi takejto činnosti by mohli byť sociálny cestovný ruch a cestovný ruch pre všetkých, rozvoj ľudských zdrojov, rozvoj jednotlivých produktov a prienik na trh. Výbor sa nazdáva, že už bol vytvorený dostatočný priestor na zhromažďovanie cezhraničných skúseností prostredníctvom experimentálnych projektov v tejto oblasti.

1.8

EHSV s potešením víta ukončenie prác vykonaných v rámci Agendy 21 pre cestovný ruch, ktorých výsledky uvedené v oznámení Komisie „Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch“ dopĺňajú a konkretizujú všeobecnú politiku trvalej udržateľnosti európskeho cestovného ruchu. Odborný dokument komisie vytvorenej na tento účel je v podstate základom a doplnením oznámenia Komisie, a preto by sa oba dokumenty mali posudzovať spoločne.

1.9

Pokiaľ ide o oblasť štatistického prieskumu, EHSV víta výzvu na predkladanie návrhov predloženú Komisiou, o ktorú svojho času žiadal Európsky hospodársky a sociálny výbor, a zároveň znovu navrhuje vytvoriť sieť stredísk pre monitorovanie cestovného ruchu, ktorá by poskytovala nielen údaje z daného sektoru, ale aj strategické a výhľadové predpoklady a pomohla by pri plánovaní budúcej činnosti.

1.10

Výbor je pripravený naďalej pracovať v oblasti cestovného ruchu v súlade s oznámením Komisie o agende a vyzýva ostatné európske inštitúcie, členské štáty, miestne a regionálne orgány, strany zainteresované v odvetví – podniky a odbory – a širokú verejnosť, aby sa zapojili do zviditeľňovania a podpory cestovného ruchu ako všeobecného práva a hospodárskej činnosti so strategickým významom pre budúcnosť Európy. Zároveň je potrebné, aby všetky zainteresované strany a spotrebitelia prevzali zodpovednosť za dosiahnutie trvalo udržateľného a konkurencieschopného cestovného ruchu.

1.11

Hoci oznámenie Komisie berie pri konfigurácii aktivít cestovného ruchu do úvahy kritériá a prvky sociálneho charakteru, EHSV upozorňuje na to, že chýba odkaz na pojem a realitu európskeho občianstva. Cestovný ruch je vlastne, a môže byť ešte do väčšej miery, prvkom, ktorý spája rôzne kultúry a sociálne reality v súvislosti európskym občianstvom, ktoré by sme mali všetci podporovať a rozvíjať. Rozmanitosť a rôznorodosť kultúr, jazykov, prírodného a kultúrneho dedičstva jednotlivých krajín Európy predstavuje veľké bohatstvo, ktoré by sa mohlo a malo využiť a zúročiť ako spôsob poznania a rozpoznávania našich práv ako európskych občanov. Ďalším aspektom, ktorému by sa mala v diskusiách a dokumentoch o cestovnom ruchu na európskej úrovni venovať značná pozornosť je kultúra, a to vzhľadom na možné synergie medzi cestovným ruchom a kultúrou, ako to už bolo uvedené v inom stanovisku výboru.

1.12

Pri zvyšovaní konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti cestovného ruchu je potrebné brať do úvahy špecifické charakteristické črty jednotlivých destinácií. Výbor odporúča, aby sa zohľadnili špecifické prvky členských štátov, ktoré do značnej miery závisia od cestovného ruchu. Pri vypracovaní politík a návrhov v oblasti cestovného ruchu je potrebné adekvátne zohľadniť potreby jednotlivých oblastí. Výbor odporúča, aby hodnotenia vplyvu vypracované Komisiou zohľadnili potenciálny nerovnomerný dosah v jednotlivých regiónoch a oblastiach, napríklad pokiaľ ide o destinácie, ktoré do značnej miery závisia od leteckej dopravy a nemajú k dispozícii žiaden iný spôsob dopravy alebo takmer výlučne závisia od tohto spôsobu dopravy, ako je to v prípade ostrovov.

1.13

EHSV sa nazdáva, že všetky zásady a hodnoty spomenuté v oznámení Komisie: trvalá udržateľnosť, dobré sociálne podmienky, konkurencieschopnosť, spolupráca, partnerstvo, ziskovosť, bezpečnosť, kvalita pracovných príležitostí, atď., v podstate tvoria európsky model cestovného ruchu, a to nie ako súbor noriem, ale ako výsledok všeobecného uplatňovania týchto zásad a hodnôt na celom území Európskej únie.

1.14

EHSV nalieha na Komisiu, aby súhrnnou formou pristúpila na európskej úrovni k certifikácii poznatkov a schopností v oblasti cestovného ruchu ako spôsobu zlepšenia kvantity a kvality pracovných príležitostí v tomto odvetví. Mal by sa podporovať systém Europass umožňujúci jednoduchým spôsobom zrozumiteľným v celej Európe (Európska únia, EZVO/EHP a kandidátske krajiny) prezentovať osobné schopnosti a kvalifikáciu pracovníkov, ktorý by si chceli nájsť prácu a pohybovať sa v rámci svojej profesie po celej Európe.

2.1.1

Otázka rovnováhy medzi trvalou udržateľnosťou a konkurencieschopnosťou. Oznámenie Komisie v prvej časti Úvodu v prvom rade uznáva kľúčovú a strategickú úlohu cestovného ruchu v európskom hospodárstve, a to nielen na základe kvantitatívnych údajov, ale aj vzhľadom na jeho schopnosť vytvárať pracovné miesta a tým plniť cieľ obnovenej Lisabonskej stratégie. Za zmienku stojí údaj o predpokladanom raste, ktorý by mal presiahnuť 3 %, čo je bezpochyby pozitívny prínos v oblasti plnenia cieľa zamestnanosti, hoci v určitých prípadoch a v dlhodobom horizonte môže tento nárast predstavovať hrozbu prekročenia hraníc udržateľnosti.

2.1.2

Konkurencieschopnosť a trvalá udržateľnosť: dve zlučiteľné podmienky. Oznámenie Komisie jasne uvádza, že konkurencieschopnosť závisí od trvalej udržateľnosti, od kvality cestovateľských skúseností a priamo sa odvoláva na požiadavku, aby odvetvie cestovného ruchu zohľadnilo problém klimatických zmien. Sociálna zodpovednosť podnikov môže rozhodujúcim spôsobom prispieť k prijatiu adaptačných opatrení a boju proti klimatickým zmenám tým, že pomôže pri inovácii a zvyšovaní hodnoty produktov cestovného ruchu vo svete, ktorý čelí dôležitým globálnym výzvam.

2.2

Obsah agendy. Komisia prostredníctvom svojho oznámenia navrhuje vytvorenie novej rovnováhy medzi dobrými životnými podmienkami turistov a konkurencieschopnosťou podnikov a destinácií, teda rovnováhy, o ktorú by sa mali snažiť všetci.

2.2.1

Ciele a úlohy. Oznámenie Komisie stanovuje ako usmernenia pre činnosť všetkých zainteresovaných subjektov tri základné ciele agendy: hospodársku prosperitu, sociálnu rovnosť a súdržnosť a ochranu životného prostredia.

Oznámenie Komisie stanovuje veľmi dôležité výzvy, na ktoré sa bude treba zamerať v záujme dosiahnutia týchto cieľov:

Tento zoznam výziev je otvorený, nevyčerpáva všetky možnosti a jednotlivé strany v cestovnom ruchu by ho mali zakaždým aktualizovať, reorganizovať podľa priorít a riadiť v duchu spolupráce.

2.2.2

Rámec činnosti. Oznámenie Komisie uvádza, že koherentná činnosť na dosiahnutie cieľov a výziev je podmienená vytvorením spolupráce a zodpovedného riadenia destinácií, podnikov a turistov a vytvára podmienky, na základe ktorých by sa táto koherentnosť mala dosiahnuť.

2.2.3

Zásady. Oznámenie Komisie stanovuje celkovo deväť zásad, ktoré by sa mali dodržiavať, aby bolo možné dosiahnuť takýto trvalo udržateľný a konkurencieschopný cestovný ruch. Spomedzi nich je potrebné vyzdvihnúť tri:

2.3

Spoločný posun vpred. Komisia v tejto časti uvádza, že všetky strany zainteresované v tomto odvetví by mali spojiť svoje snahy a dobrovoľne a nepretržite spolupracovať. Navrhovaný model dodržiava zásadu subsidiarity a prenáša spoločnú činnosť na úroveň destinácií, ale v kontexte podporných vnútroštátnych a európskych politík a činností. Oznámenie Komisie teda určuje úlohu jednotlivých strán z oblasti cestovného ruchu ako aj úlohu Európskej komisie v súlade so Zmluvou.

2.3.1

Úloha zainteresovaných strán. Oznámenie na základe záverov Skupiny pre trvalo udržateľný cestovný ruch stanovuje rozsiahle právomoci a špecifické úlohy trom skupinám zainteresovaných strán: destináciám, podnikom a turistom. Osobitne sa zmieňuje o potrebe priniesť a sprostredkovať mikropodnikom koncepciu nevyhnutnosti dosiahnutia rovnováhy medzi trvalou udržateľnosťou a konkurencieschopnosťou.

2.3.2

Úloha Európskej komisie. Komisia uznáva svoju zodpovednosť za činnosť v súlade so Zmluvou a zaväzuje sa postupne implementovať iniciatívy na európskej úrovni v rámci pôsobnosti a rozvoja tejto agendy pre cestovný ruch. Spomedzi spomenutých iniciatív si zvláštnu pozornosť zasluhujú štyri skupiny činností:

3.1

Všetky európske inštitúcie vo svojich formálnych či neformálnych vyjadrenia uznali úlohu cestovného ruchu a jeho strategický význam v rámci európskeho hospodárstva, pričom túto úlohu podporujú, sprostredkujú všetkým zainteresovaným stranám a následne navrhujú výrazné posilnenie a rozvoj tohto odvetvia. A to nielen po ekonomickej stránke, ale aj vzhľadom na jeho sociálny význam pri budovaní Európy občanov. Hoci výbor víta tento impulz, stále vidí značný priestor na posun vpred, aby cestovný ruch zohrával, teraz aj v budúcnosti, túto kľúčovú úlohu v európskej politike.

3.2

Obzvlášť je potrebné zdôrazniť, že nová Lisabonská zmluva uznáva dôležitosť cestovného ruchu v Európe a poskytuje Európskej únii viac možností, aby prispel k jeho rozvoju. EÚ na základe tejto zmluvy získala právomoc a úlohu podporovať, koordinovať alebo dopĺňať činnosť členských štátov a jej cieľom je zabezpečiť priaznivé prostredie pre rozvoj podnikov a umožniť výmenu osvedčených postupov.

3.3

Jednotlivé európske inštitúcie sa cestovným ruchom zaoberali takto:

3.4

Zámerom predkladaného stanoviska EHSV je posúdiť oznámenie Komisie pokiaľ ide o jeho prínos k politike ako aj k návrhu formy riadenia, chce však aj predložiť návrhy, ktoré by obohatili ani nie tak samotný text, ale najmä diskusiu, ktorá v tejto súvislosti prebieha.

3.5

Veľmi podobne ako v stanovisku EHSV INT/317 k oznámeniu Komisie o novej politike cestovného ruchu, aj toto stanovisko výboru chce znova uviesť a zdôrazniť, že:

4.1

Oznámenie Komisie jasne definuje návrh týkajúci sa potreby dosiahnuť rovnováhu medzi trvalou udržateľnosťou a konkurencieschopnosťou, ako aj spôsob, akým to dosiahnuť v praxi. Začleniť toto všetko do pomerne krátkeho oznámenia si určite vyžadovalo vynaloženie značného úsilia pri zhrnutí materiálu a tiež analýzu mnohých dokumentov, stanovísk a diskusií. Treba zdôrazniť, že bol dosiahnutý hlavný cieľ jasne informovať spoločnosť o základných postojoch Komisie pokiaľ ide o budúcnosť cestovného ruchu, ako aj o opatreniach, ktoré majú byť v tomto komplexnom odvetví prijaté.

4.2

Výbor považuje za správne argumenty oznámenia o agende pre cestovný ruch týkajúce sa hodnotenia vplyvu cestovného ruchu na hospodárstvo a jeho schopnosti vytvárať pracovné miesta pre mladých ľudí, ale aj pokiaľ ide o potrebnú rovnováhu medzi konkurencieschopnosťou a trvalou udržateľnosťou, ktoré sa z dlhodobého hľadiska navzájom dopĺňajú. Štúdie o dosahu, ako napríklad štúdie o vplyve jednotlivých aktivít a oblastí na životné prostredie alebo o limitoch nosnej kapacity, sú základným prvkom pre dosiahnutie a udržanie rovnováhy medzi týmito prvkami. Všeobecné akceptovanie skutočnosti, že aktivity cestovného ruchu majú určité hranice a určité maximálne tempo, je základom rovnováhy medzi trvalou udržateľnosťou a konkurencieschopnosťou.

4.3

Možno by bolo vhodné, aby oznámenie Komisie podrobnejšie analyzovalo aj novú Lisabonskú zmluvu, s cieľom zistiť, ako sa v tomto dokumente formuluje agenda pre cestovný ruch a aký je význam novej európskej politiky cestovného ruchu. Nemalo by sa zabúdať na skutočnosť, že členské štáty a regióny opakovane vyjadrili prianie zachovať si svoje právomoci v oblasti cestovného ruchu, ale napriek tomu by Európskej únii umožnili, aby zotrvala vo funkcii iniciátora a koordinátora v určitých oblastiach spoločného záujmu s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť európskeho cestovného ruchu. Príkladom je vytvorenie a prevádzka európskeho portálu na propagáciu Európy ako turistickej destinácie, ktorý sa už stal cennou a obohacujúcou skutočnosťou. Portál je prispôsobený na to, aby prezentoval krajiny Európskej únie ako rôznorodé a výnimočné turistické destinácie, akými aj sú.

4.4

Súbor výziev, o ktorých sa zmieňuje Komisia vo svojom oznámení, rozhodne patria medzi tie najdôležitejšie, ktorým bude cestovný ruch v nasledujúcich desaťročiach čeliť. Hlavné výzvy dosiahnutia trvalej udržateľnosti a zlepšenia konkurencieschopnosti sú rozhodne dostatočne rozsiahle, aby boli základom riešenia ostatných významných úloh tiež uvedených v agende pre cestovný ruch, ako napríklad zvýšenie kvality, obmedzenia sezónnosti alebo zlepšenie profesionality ľudí pracujúcich v odvetví cestovného ruchu.

4.5

Oznámenie Komisie opakovane vyzýva k spolupráci, pretože v súlade s novou politikou cestovného ruchu sa navrhuje, aby posilnená spolupráca bola jej základnou súčasťou a charakteristickou črtou. Je obzvlášť dôležité vyzdvihnúť úlohu odborov a organizácií zamestnávateľov, ktoré musia byť zapojené do procesu spolupráce a prizvané k účasti na všetkých diskusiách a fórach a realizácii všeobecných opatrení na zlepšenie odvetvia cestovného ruchu. Rovnako by bolo užitočné podporovať stále siete turistických destinácií a miest na základe spoločného cieľa zlepšenia konkurencieschopnosti a udržateľnosti. Výbor pozitívne hodnotí propagáciu výnimočných európskych destinácií a nalieha, aby táto myšlienka zahŕňala správne riadenie sociálnych a pracovných vzťahov a účasť odborov a organizácií zamestnávateľov vo vybranej destinácii, a to ako spôsob zlepšenia trvalej udržateľnosti a konkurencieschopnosti turistických destinácií.

Významnú úlohu v rámci svojich právomocí zohrávajú organizácie spotrebiteľov.

4.6

Komisia sa zaviazala uplatniť túto novú politiku prostredníctvom spolupráce, zavedením podporných opatrení a koordinácie zainteresovaných strán. Dosiahnutie väčšej zodpovednosti zo strany zainteresovaných strán z oblasti cestovného ruchu je bezpochyby jednou z požiadaviek agendy. Generálne riaditeľstvo pre podnikanie má podľa názoru EHSV kľúčovú pozíciu pokiaľ ide o tieto úlohy koordinovania všetkých európskych politík, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú cestovného ruchu a vplývajú na jednotlivé typy destinácií so špecifickými charakteristickými črtami.

4.7

Výbor sa tiež domnieva, že Komisia by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu pri zavádzaní celoeurópskych iniciatív, okrem iného aj iniciatívy za nadnárodný sociálny cestovný ruch na európskej úrovni. Konkrétne je treba uviesť, že EHSV už pri viacerých príležitostiach navrhol, a znova navrhuje, iniciovať a usporiadať Európske fórum cestovného ruchu a pokročiť v úvahách a preskúmaní možnosti vytvorenia Európskeho poradného výboru pre cestovný ruch a Európskej agentúry pre cestovný ruch, ktoré by poskytovali informácie a monitorovali by politiky a aktivity v oblasti európskeho cestovného ruchu. Navrhuje tiež, aby Komisia podporovala výskum s cieľom vytvoriť technologické platformy v oblasti cestovného ruchu, ktoré by pomohli pri propagácii cestovného ruchu, najmä pokiaľ ide o možnosti podporovania cestovného ruchu v rámci Európy a o oblasti, z ktorých potenciálne prichádza najviac turistov (Čína, India, Rusko, …).

4.8

Výbor sa nazdáva, že oznámenie Komisie v novom pláne pre cestovný ruch nevenuje adekvátnu pozornosť úlohe informačných a komunikačných technológií z pohľadu spotrebiteľov ako aj podnikov a strán zainteresovaných v odvetví. Práca na výskume a vývoji v odvetví cestovného ruchu, ktorej cieľom je zlepšiť využitie týchto technológií, sa musí stať v nasledujúcom období prioritou. Toto úsilie bezpochyby podnieti lepšie riadenie destinácií, podnikov a turistov v snahe dosiahnuť želanú rovnováhu.

4.9

Zjavná vôľa prijať konkrétne opatrenia a najmä zlepšiť využívanie dostupných európskych finančných nástrojov má svoj význam, avšak mal by byť navrhnutý program jasne zameraný na dosiahnutie hlavných cieľov európskeho cestovného ruchu, ktoré oznámenie presne stanovuje. Bolo by potrebné zabezpečiť, aby všetky fondy priamo či nepriamo určené pre cestovný ruch efektívne a účinne splnili svoje ciele.

4.10

Tomuto oznámeniu nemožno porozumieť bez zohľadnenia dôležitého prínosu správy Skupiny pre udržateľnosť cestovného ruchu, dokumentu, ktorý významne obohatil kritériá pre vypracovanie agendy pre cestovný ruch, a to najmä pokiaľ ide o pridelenie úloh každej strane zainteresovanej v oblasti cestovného ruchu. Úsilie, ktoré počas niekoľkých mesiacov vynaložili jednotliví odborníci nepochybne prinieslo svoje výsledky a konkrétnymi návrhmi doplnilo mnohé otázky týkajúce sa trvalej udržateľnosti a konkurencieschopnosti.

4.11

Oznámenie Komisie v tomto prípade jasne neuvádza, aký význam prikladá štatistikám v oblasti cestovného ruchu. Výbor považuje za správne, aby tieto štatistiky jasne prispeli k monitorovaniu uplatňovania agendy pre cestovný ruch a najmä, aby prikladali väčší význam ukazovateľom trvalej udržateľnosti, konkurencieschopnosti a zamestnanosti.

4.12

Oznámenie Komisie veľmi jasne stanovuje potrebu zosúladiť politiky trvalej udržateľnosti a konkurencieschopnosti v oblasti cestovného ruchu s ostatnými politikami Komisie a celej Európskej únie, a to s cieľom zabezpečiť plnenie cieľov vytýčených v agende pre cestovný ruch.

4.13

Ako už bolo uvedené v stanovisku EHSV o Katovickej deklarácii a v stanovisku o cestovnom ruchu a kultúre – dvoch faktoroch rastu, ale aj v ďalších dokumentoch EHSV, bolo by potrebné uskutočniť aj komunikačné kampane s cieľom informovať a motivovať všetkých európskych občanov, najmä však mladých ľudí.

4.14

Výbor považuje za nevyhnutné, aby vzdelávanie, či už formálne alebo neformálne, zodpovedalo potrebám podnikov a pomohlo pri zlepšovaní zamestnateľnosti ľudí. Certifikácia a uznávanie znalostí a kvalifikácie na európskej úrovni by mali byť nástrojom na poskytnutie početnejších a lepších pracovných príležitostí v oblasti cestovného ruchu.

4.15

Pri zlepšovaní konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti cestovného ruchu je potrebné brať do úvahy špecifické charakteristické črty jednotlivých destinácií. Výbor odporúča, aby sa pri vypracovaní politík a návrhov zohľadnili špecifické prvky členských štátov, ktoré do značnej miery závisia od cestovného ruchu a adekvátne vzali do úvahy potreby jednotlivých oblastí. Zároveň však treba pripomenúť, že cestovný ruch zameraný na vzdialené destinácie môže mať v dôsledku vplyvu presunov na dlhé vzdialenosti a emisií, ktoré pri nich vznikajú výrazný dosah na klimatické zmeny. V budúcnosti by sa mal klásť väčší dôraz na výhody, ktoré so sebou prináša hľadanie destinácií v bližšom okolí, pretože pri ceste do nich vzniká menej emisií CO2.

3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/18

1.1

Komisia opäť žiada náš výbor, aby zaujal stanovisko k integrácii trhov EÚ s hypotekárnymi úvermi na zakúpenie bytových a nebytových nehnuteľností. Ide o dokument Biela kniha o integrácii trhov EÚ s hypotekárnymi úvermi.

1.2

Biela kniha je zvyčajne výsledkom takmer konečného a štruktúrovaného politického hodnotenia toho, ako postupovať ďalej. Teraz tomu tak však nie je. Komisia musí ešte preskúmať mnohé otvorené otázky, akými sú napr. podielové fondy, poskytovatelia finančných služieb, viazanie produktov, atď. Celkovo bolo zohľadnených 14 aspektov.

1.3

Biela kniha teda nepredstavuje ukončený proces, ale vzhľadom na svoju skutočnú a očividnú komplexnosť stále zostáva otvorená. Na čo teda žiadosť o ďalšie stanovisko, keď biela kniha, ku ktorej sa EHSV už vyjadril, neprináša nič nové?

1.4

Ide tu o problém, o ktorom sa už roky opakovane diskutuje na rôznych fórach bez toho, aby Komisia našla východisko a urobila skutočné rozhodnutie o odstránení kultúrnych, právnych, administratívnych a iných prekážok, ktoré podľa názoru EHSV predstavujú skutočné a reálne prekážky brániace uskutočneniu cieľov Komisie.

1.5

Stanovisko k zelenej knihe vypracované EHSV (1), ktoré bolo schválené na plenárnom zasadnutí v decembri 2005, pričom sa len jediný člen zdržal hlasovania, je ešte stále v celom rozsahu platné.

1.6

Biela kniha odráža situáciu, pre ktorú je ešte aj dnes charakteristická výrazná roztrieštenosť sektoru ako dôsledok kultúrnych, právnych, legislatívnych a eticko-sociálnych osobitostí, ktoré charakterizujú kúpu nehnuteľnosti, predovšetkým obydlia, v rôznych členských štátoch Európskej únie.

1.7

Aj keď EHSV má určité pochybnosti o konkrétnych možnostiach integrácie a homogenizácie trhu s hypotekárnymi úvermi v Európskej únii, kde existujú veľmi odlišné špecifiká a charakteristiky (stanovisko pána Buraniho z 15. decembra 2005 (2)), v zásade však víta úsilie Komisie o stanovenie „pravidiel“ či už v podobe nezáväzných návrhov správania sa (tzv. osvedčené postupy) alebo záväzných nariadení.

1.8

Toto opatrenie by však mohlo byť považované za prehnané, ak by mali byť spochybnené rovnako pozitívne príležitosti, ktoré už dnes poskytuje systém samoregulácie trhov s hypotekárnymi úvermi.

1.9

EHSV navrhuje, aby sa Komisia medzitým dôkladnejšie zaoberala otázkami, ktoré nie sú spojené s veľkými problémami (napr. úverové registre, nútený predaj nehnuteľností, šírenie finančnej kultúry, atď.), pokiaľ to je hodné vynaloženého úsilia.

1.10

Výbor zastáva názor, že opatrenia Komisie sú príliš zamerané na možný krátkodobý úžitok vyplývajúci z prípadného zavedenia nových pravidiel založených na trochu parciálnom ponímaní trhov s hypotekárnymi úvermi. Prístup zameraný na krátkodobé výsledky sleduje zníženie nákladov hypotekárneho financovania bez ohľadu na skutočný úžitok, ktorý by mohli mať občania Spoločenstva z aktuálnej ponuky produktov financovania a ich inovácií.

1.11

EHSV zastáva názor (ako vo svojom stanovisku zdôraznil aj spravodajca BURANI), že rámec, ktorý navrhuje Komisia, len málo zohľadňuje neustály vývoj trhov, a preto ho znepokojujú dlhodobé dôsledky na najslabších zmluvných partnerov, teda tých spotrebiteľov, ktorí najviac potrebujú ochranu.

1.12

EHSV oceňuje skutočnosť, že vzniká spojenie medzi aktuálnymi pravidlami hypotekárnych úverov a potrebou chrániť spotrebiteľa. Tieto zámery treba oceniť a povzbudiť, pokiaľ sledujú šírenie vyššej finančnej kultúry v oblasti hypotekárnych úverov. Súhlas si teda zaslúži úsilie Komisie o posilnenie pravidiel transparentnosti v záujme lepšej ochrany spotrebiteľa.

1.13

Zároveň sa však zdá, že je ťažké a riskantné vnútiť za každú cenu všeobecné pravidlá zamerané na posúdenie rizík, ktoré predstavuje osoba žiadateľa o úver.

1.14

EHSV zastáva názor, že na jednej strane treba chrániť spotrebiteľa vo fáze dojednávania hypotekárneho úveru, na druhej strane však financovaný subjekt nesmie zabúdať na svoju zodpovednosť voči poskytovateľovi úveru.

2.1

Dňa 18. decembra 2007 bol schválený dokument „Hodnotenie vplyvu“ (SEC(2007) 1683) ako sprievodný dokument tzv. bielej knihy o integrácii trhov EÚ s hypotekárnymi úvermi. K tomuto dokumentu patria tri prílohy: i) charakteristiky trhov s hypotekárnymi úvermi, ii) postupy alebo procesy, iii) hodnotenia vplyvu na špecifické aspekty.

2.2

Aj keď dokument SEC(2007) 1684 obsahuje veľmi dobrý súhrn dokumentov, treba v krátkosti zdôrazniť niekoľko podstatných bodov tohto dokumentu, ku ktorému sa od EHSV požaduje nové stanovisko:

2.3

Dokument Komisie teda preberá body, ktoré už boli analyzované v predchádzajúcej zelenej knihe o hypotekárnych úveroch. Inak tomu ani nemohlo byť, keďže v novom dokumente sa hovorí o integrácii trhov s hypotekárnymi úvermi a o už uvedených posúdeniach vplyvu.

2.4

EHSV však už prijal stanovisko na tému tejto zelenej knihy 15. decembra 2005 (spravodajca: BURANI). Obsah tohto dokumentu úplne vyjadruje postoj EHSV v tejto oblasti. Toto stanovisko sa chce zamerať na dva body, ktoré Komisia doplnila:

3.1

Biela kniha nastoľuje širokú škálu problémov na riešenie, ku ktorým sa má EHSV vyjadriť. Ide tu o 11 tematických oblastí:

3.2.1

Predzmluvné informácie Aby sa odstránila nevyváženosť informácií vo fáze pred uzavretím zmluvy, je podľa EHSV dôležitá výmena a šírenie špecifických informácii a vedomostí z oblasti hypotekárnych úverov. Tým však nesmú vzniknúť ďalšie náklady pre občanov.

3.2.1.1

Lepšia ponuka informácií a šírenie finančnej kultúry sú podmienkami efektívneho posúdenia vzťahu medzi nákladmi a ziskom v rizikovej situácii. Najlepším spôsobom ako zabrániť prípadným nadmerným rizikám je poskytnúť zmluvným stranám informácie o tom, akým reálnym rizikám sú vystavené.

3.2.1.2

EHSV považuje za dôležité zdôrazniť, že pravidlá a predpisy sa musia týkať spôsobov výmeny informácií a prípadných trestov za ich nedodržanie. Výbor však zastáva názor, že uvalenie sic et simpliciter určitej povinnosti len na jednu zmluvnú stranu by malo jediný následok, a síce snahu o presun zaťaženia na druhú zmluvnú stranu.

3.2.2

Kódexy správania EHSV zastáva názor, že by sa mali schváliť stimuly na pristúpenie k dobrovoľnému kódexu správania.

3.2.2.1

Financovanému subjektu by sa tým umožnilo získať lepšie informácie o rizikách, ktorým by mohol byť vystavený, ako aj o možnostiach získania výhodných podmienok financovania.

3.2.2.2

Ako nástroj by sa tu mohol financovanej osobe predložiť na vyplnenie štandardný dotazník na posúdenie vlastných schopností splniť si stredne až dlhodobý finančný záväzok.

3.2.3

Miera nákladov EHSV pokladá za vhodné, aby bolo povinnosťou poskytovateľov úveru uviesť celkové náklady operácie rozpísané po jednotlivých zložkách vrátane podielu dane.

3.2.4

Poradenstvo EHSV zastáva názor, že poradenské služby úzko spojené s operáciami financovania hypotekárnych úverov by sa mali posilniť mechanizmami nezávislej tvorby cien, hoci aj v rámci výpočtu ceny finančnej operácie.

3.2.5.1

Možnosti uplatnenia Pri probléme splatenia úveru pred termínom splatnosti treba rozlišovať medzi: i) splatením pred termínom splatnosti s úplným alebo čiastočným splatením hypotekárneho úveru a ii) splatením pred termínom splatnosti na základe možnosti dojednať výhodnejšiu cenu v iných finančných ústavoch.

3.2.5.2

Cena Pokiaľ ide o náklady predčasného splatenia úveru, výbor zdôrazňuje, že by sa mali vypočítať na základe matematických vzorcov, ktoré musia byť uvedené v zmluvných podmienkach. Klientovi možno náklady vyúčtovať len v prípade dobrovoľného splatenia úveru. V prípade odstúpenia od zmluvy by nákladové bremeno mal znášať nový úverový ústav.

3.2.6

Viazanie produktov Aby bol predaj na seba naviazaných produktov odôvodnený, musí sa preukázať reálny úžitok viazania. EHSV pokladá za možné tento problém vyriešiť tým, že poskytovateľ úveru bude povinný predložiť výpočet nákladov a zisku a poskytnúť príjemcovi úveru dostatok času na rozhodnutie o prijateľnosti ponuky, prípadne aj po uzavretí úverovej zmluvy.

3.2.7

Úverové registre EHSV súhlasí s tým, že je potrebný európsky úverový register, prístup ku ktorému by upravovali špecifické predpisy o ochrane osobných údajov. Zastáva názor, že vytvorenie európskeho úverového registra môže byť významným prvkom zvýšenia konkurencie medzi rôznymi poskytovateľmi hypotekárnych úverov v Európe. V každom prípade sa musí umožniť cezhraničný prístup k registrom každého členského štátu, čím sa zlepšia postupy poskytovania informácií.

3.2.8

Ohodnotenie nehnuteľností Vychádza sa z predpokladu, že ohodnotenie nehnuteľností je zložitejšie než všeobecné finančné ohodnotenie. Osobitosti nehnuteľnosti podmieňujú jej úžitok (najmä skutočnosť, že ju nemožno premiestniť) a okrem toho vplývajú na ohodnotenie aj vonkajšie činitele súvisiace s jej polohou ako napr.:

Preto je čírou utópiou uvažovať o zhrnutí všetkých hodnotiacich činiteľov do jedného špecifického vzorca nehnuteľností.

3.2.8.1

Kritéria ohodnotenia nehnuteľností Vzhľadom na vysokú mieru zložitosti hodnotenia nehnuteľností nepokladá sa za potrebné používať univerzálny špecifický vzorec. Navrhuje sa však vytvoriť tzv. osvedčené postupy na miestnom základe a zdôrazniť, že hodnotenie nehnuteľnosti musia vykonávať subjekty, ktorých odbornosť je doložená certifikátmi príslušných profesijných združení zodpovedných aj za „férovosť“ daného ohodnotenia.

3.2.8.2

Posúdenie rizík spojených s kúpou nehnuteľnosti EHSV zastáva tiež názor, že popri ohodnotení nehnuteľností by bolo vhodné overiť volatilitu stanovenej hodnoty, aby bolo možné lepšie posúdiť istotu, ktorú poskytuje daná nehnuteľnosť. Odporúča tu použiť nástroje, ktoré už využívajú iní operátori finančných trhov a ktoré v už podstate prijali aj iné právne predpisy Spoločenstva, ako napríklad metódu value-at-risk  (5).

3.2.9

Nútený predaj nehnuteľnosti Ak sa dá hypotekárne financovanie rozdeliť na úver na nehnuteľnosť a na úver na príjemcu úveru, bolo by potrebné rozlíšiť aj medzi hospodárskym užívateľom nehnuteľnosti a majiteľom, ktorý poskytuje formálne garancie.

3.2.10

Uplatniteľné právne predpisy EHSV zastáva názor, že možnosť výhodne sa rozhodnúť medzi rôznymi príležitosťami, ktoré ponúkajú civilné a daňové predpisy EÚ, je hnacou silou integrácie trhov, bez ktorej by sa nedala dosiahnuť.

3.2.10.1

Teda v zásade je priaznivo naklonený zachovaniu existujúcich rozdielnych právnych predpisov v členských krajinách. Takto má zmluvný partner možnosť vybrať si predpis, ktorý poskytuje najlepšiu možnosť čo najviac znížiť celkové náklady finančnej operácie, ako je uvedené v Rímskom dohovore (6).

3.2.11

Úžernícke sadzby EHSV potvrdzuje svoje stanovisko, ktoré na túto tému už predložil v minulosti, pretože je mimoriadne ťažké správne určiť stupeň úžery pri určitej úrokovej sadzbe, keď sa použije predpisový rámec určený pre tzv. spotrebné úvery. Zdôrazňuje však, že najlepšou zbraňou proti úžere zostáva stále informovanosť. EHSV teda navrhuje vytvoriť rozsiahle komunikačné nástroje poskytujúce informácie o kategóriách rizikových príplatkov uplatňovaných na rôzne rizikové triedy príjemcov úverov.

3.2.12

Refinancovanie hypotekárneho úveru EHSV zastáva názor, že prístup bielej knihy zameraný na odlíšenie pravidiel refinancovania na základe subjektívnej povahy sprostredkovateľov (ktorých rozdeľuje na bankových a nebankových) sa dá veľmi ľahko obísť.

3.2.12.1

Nebankové inštitúcie poskytujúce finančné služby Hypotekárne financovanie by mala vždy poskytnúť regulovaná a kontrolovaná finančná inštitúcia. Podpora a pomoc zo strany sprostredkovateľov (napríklad poradenských firiem) je dovolená len v prípade, že ju vykonávajú kvalifikované subjekty, aj keď to nie sú úverové inštitúcie.

4.1

Nedávna americká kríza hypotekárnych úverov (nedostatočne garantovaných hypotekárnych úverov tzv. subprime úverov) ukázala, ako volatilita cien nehnuteľností v spojení s nedostatočnými postupmi posúdenia rizika, že klient nebude platiť splátky, ktoré sú neprimerané vzhľadom na hodnotu založených nehnuteľností, môže spôsobiť finančné krízy takých rozmerov, že narušia stabilitu celého systému. Preto je potrebné, aby každé opatrenie EÚ zohľadnilo túto skúsenosť ako aj body uvedené v predchádzajúcom odseku.

4.2

Dvadsiaty ôsmy mechanizmus tvorby predpisov pre hypotekárne úvery, ktorý by doplnil mechanizmy existujúce v členských krajinách, ako to navrhuje biela kniha, by pomohol lepšej integrácii trhov EÚ s hypotekárnymi úvermi, čím by sa rozšírili možnosti výberu kontrahentov bez toho, aby vznikli predpoklady pre nestabilitu finančného systému, ktoré sa prejavili pri kríze hypotekárnych tzv. subprime úverov (nedostatočne garantovaných hypotekárnych úverov).

4.3

Stáva sa, že výber nehnuteľnosti, predovšetkým nehnuteľnosti na bývanie, je ovplyvnený sčasti emotívnymi (subjektívnymi) faktormi, ktoré nemajú nič spoločné so správnym a racionálnym (objektívnym) posúdením majetku. Akékoľvek opatrenie Komisie na úpravu hypotekárneho úveru teda musí zohľadniť (objektívne a subjektívne) referenčné prostredie, ak má byť účinné.

4.4

Bolo by zaujímavé vypracovať návrh, ktorý by EHSV mohol podrobnejšie preskúmať, spočívajúci v prijatí interpretačnej schémy hypotekárneho úveru, v ktorej by každá operácia financovania bola rozčlenená do portfólia zloženého z dvoch pasívnych zložiek:

4.5

Prijatie dvojstupňového systému hypotekárneho úveru (twin-mortgage) by mohlo mať určité výhody, ktoré by bolo potrebné overiť v dôkladnej analýze:

4.6

EHSV dúfa, že Komisia tento proces čo najskôr uzavrie, pričom preukáže viacej rozhodnosti a vytvorí podmienky, aby sa oddelenie inštitucionálnych aspektov stalo základom pre prípadné zavedenie dvadsiateho ôsmeho mechanizmu.

3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/22

1.1

V rozpore s mnohými očakávaniami bude budúcnosť sektora stavebníctva závisieť v menšej miere od pridelenej verejnej pomoci (hoci väčšia kontinuita plánovania by bola určitou výhodou), než od schopnosti príslušných orgánov vypracovať všeobecne záväzný regulačný rámec na dosiahnutie väčšej transparentnosti hospodárskej súťaže a lepšie využívanie potenciálu a know-how podnikov všetkých veľkostí.

1.2

V tomto duchu sa v predloženom stanovisku pokladajú za zásadné nasledujúce odporúčania:

1.3

Na pravdepodobný vstup mimoeurópskej konkurencie na trh v blízkej budúcnosti sa dá pripraviť jedine splnením týchto podmienok.

2.1

Členovia Európskej komisie pani Margot Wallström a pán Günter Verheugen, požiadali v rámci plnenia Lisabonskej agendy listom zo 6. decembra 2007 EHSV o vypracovanie prieskumného stanoviska s cieľom zistiť, či jednotlivé legislatívne texty, ktorými sa sektor stavebníctva a sektor služieb pre podniky riadia, „tvoria koherentný celok, či sú prispôsobené súčasným a budúcim zmenám a napokon aj to, do akej miery by bolo treba začať so zjednodušením, racionalizáciou a modernizáciou legislatívy v týchto oblastiach. Treba dodať, že takáto analýza by sa nemala obmedzovať na špecifické právne predpisy zamerané na príslušné sektory, ale mala by sa rozšíriť aj na všetky ostatné právne predpisy, ktoré majú vplyv na rozvoj týchto sektorov (zdravie, bezpečnosť pri práci, ochrana životného prostredia, atď.) a zohľadniť aj oprávnené záujmy, ktoré sa s týmito odvetviami spájajú“.

2.2

Je teda potrebné dôsledne a metodicky posúdiť všetky otázky nastolené v žiadosti o vypracovanie stanoviska, pretože skúmaná oblasť je veľmi rozsiahla a v minulosti už bola predmetom viacerých globálnych štúdií, ktorých vypracovaním Komisia poverila niekoľkých externých konzultantov.

2.3

Toto stanovisko sa však zameria len na aspekty, ktoré zaujímajú adresáta, t. j. zmeny a doplnenia alebo zjednodušenia v oblasti legislatívy resp. právnych predpisov platných pre sektor stavebníctva, ktorými by sa v rámci strategického a objektívneho ponímania sektora dali dosiahnuť zlepšenia a zaviesť lepšie podmienky jeho fungovania a rozvoja.

2.4

Toto stanovisko preto obsahuje niekoľko užitočných pripomienok na tému stavebníctva, s cieľom usúvzťažniť stavebnícke povolania v ich prostredí a obmedzenia, ktoré sú pre ne príznačné.

3.1

V sektore stavebníctva, ktorý zahŕňa 2,7 milióna podnikov, sa v roku 2006 v Európskej únii s 27 členmi zaznamenali tieto výsledky:

3.2.1

Činnosť stavebníctva sa nedá presídliť, a preto má zásadný význam z hľadiska európskeho rastu v budúcnosti a v rámci európskej priemyselnej štruktúry.

3.2.2

Stavebníctvo, vzhľadom na svoju výrobnú štruktúru a požiadavku disponovať pevnými geografickými bodmi rozšírenými na celom území jednotlivých štátov a zároveň pevne ukotvenými v miestnej realite, má aj významný sociálny a občiansky aspekt, na ktorý by sa nemalo zabúdať a ktorý je potrebné podporovať.

3.2.3

V neposlednom rade musí stavebníctvo zohrávať dôležitú úlohu v rámci opatrení súvisiacich s trvalo udržateľným rozvojom:

3.2.4

Celkový opis prostredia tejto oblasti činnosti by nebol úplný bez uvedenia skutočnosti, že napriek značnému úsiliu tejto kategórie zamestnancov počas viac ako tridsiatich rokov sa povolania v stavebníctve ešte stále spájajú s čiastočne negatívnymi predstavami. Toto konštatovanie nie je pri úvahách o predmete tohto stanoviska zanedbateľné, pretože je v pozadí:

3.2.5

Samotná povaha týchto povolaní, jednak pokiaľ ide o požiadavky zákazníkov, jednak pokiaľ ide o rôzne technické údaje, spôsobuje, že existuje, a aj v nasledujúcich rokoch bude naďalej existovať „rozdrobený“ trh, čo vedie k tomu, že vždy budú popri sebe pôsobiť súčasne remeselníci, malé, stredné i veľké podniky.

V tejto súvislosti treba relativizovať predstavu o veľkých podnikoch realizujúcich veľké stavebné diela, keďže na jednotnom európskom trhu predstavujú zákazky s hodnotou presahujúcou 20 miliónov EUR len 2 až 5 % celkového trhu v odvetví stavebníctva.

3.2.6

Z tohto dôvodu sú veľké európske koncerny, ktoré často pôsobia na celosvetovej úrovni, zväčša „zväzmi“ malých a stredných štruktúr usídlených na miestnej úrovni a pôsobiacich v rovnakom kontexte hospodárskej súťaže ako miestna štruktúra nezávislých MSP.

3.2.7

Významní európski aktéri tohto sektora sa zvyčajne vyvinuli podľa odlišného modelu, ktorý možno nazvať „americkým“, t. j. sústredením prostriedkov s cieľom stabilizovať a rozvíjať svoje know-how vlastnými silami, požadujúc pritom právo na intelektuálny majetok a zapojenie do koncipovania prác.

3.2.8

Vďaka tomuto prístupu si európske podniky vydobyli na svetových trhoch svoje postavenie. Tento model opierajúci sa o prepojenie koncepcie a realizácie nie je výhradným vlastníctvom veľkých koncernov, ale môže a musí sa uplatniť na podniky všetkých veľkostí.

4.1

Toto prieskumné stanovisko na žiadosť Európskej komisie by sa malo snažiť okrem dosiahnutia zjednodušenia legislatívy navrhnúť postup, ktorý by umožnil:

4.2

Tieto jednotlivé prvky, ktoré by mali byť zohľadnené v legislatívnych predpisoch, by mali umožniť bez ohľadu na výkyvy v objeme trhu, ktorými sa toto stanovisko nezaoberá, normálny vývoj aktérov v odvetví stavebníctva a zároveň zaručiť rešpektovanie koherentnej sociálnej politiky (zamestnanie – bezpečnosť – odmeňovanie) a zvýšiť atraktívnosť tohto sektora pre rôznych zainteresovaných aktérov (mládež, rodičia, učitelia atď.).

5.1

Navrhujeme, aby zodpovedné orgány sústredili svoje úsilie predovšetkým na nasledujúce kľúčové aspekty:

5.2.1

Možné zameranie činnosti:

V tejto súvislosti treba vyjasniť, že pri požiadavke istých zmien právnych predpisov nejde o nanútenie hotových riešení, ale o snahu dať obstarávateľom k dispozícii kompletnú „sadu nástrojov“, z ktorej si môžu vybrať podľa svojich potrieb.

5.2.2

Všetky tieto zmeny a doplnenia, resp. prispôsobenia by mali zvýšiť transparentnosť a rovnosť príležitostí súkromných, verejných alebo poloverejných štruktúr a jasne stanoviť, že všetky hospodárske výkony musia byť predmetom verejnej súťaže a upravené riadnou zmluvou.

5.3.1

Osobitný charakter sektora stavebníctva spočíva v tom, že všetky vyprodukované diela sú prototypmi. To vedie k snahe zaviesť európske právne predpisy na ochranu duševného vlastníctva, ktoré by zohľadnili špecifické vlastnosti nápadov, ktoré treba chrániť: Tie v zásade vznikajú na podnet konkrétneho verejného obstarávania a nepoužívajú sa nevyhnutne systematicky znovu. Na európskej úrovni by mali byť zavedené špecifické právne predpisy na ochranu technických nápadov v priebehu verejného obstarávania, ktoré by priznali práva účastníkom verejnej súťaže.

5.4.1

Vo väčšine členských krajín odborníci zo sektora stavebníctva vo všeobecnosti konštatujú, že vnútroštátne systémy všeobecného vzdelávania neuspokojujú naplno požiadavky stavebníckych povolaní, a táto situácia je na všetkých stupňoch vzdelávania. Z tohto dôvodu je potrebné na jednej strane zlepšiť vzťahy medzi vykonávanými povolaniami a systémami vzdelávania jednotlivých krajín, a zároveň na európskej úrovni dodať impulz, ktorý by sa mohol týkať nasledujúcich aspektov:

5.5.1

Súčasné pravidlá veľmi kladne a výrazne ovplyvnili spôsob práce v stavebníctve. Napriek tomu by však bolo treba:

5.6.1

Ako bolo uvedené, odborníci v odvetví stavebníctva zohrávajú vzhľadom na výzvy klimatických zmien a celosvetovú situáciu významnú úlohu. V súčasnosti sú pripravení zodpovedne sa jej zhostiť, ak im právna regulácia a podnety umožnia prispieť svojím prínosom k európskemu trhu a šíriť svoje know-how v tejto oblasti v iných častiach sveta, kde je známe, že je potrebné vyvinúť obrovské úsilie, ktoré je však nevyhnutné na to, aby mohli všetci vnímať výsledky podniknutých aktivít.

5.6.2

Na tento účel by bolo potrebné:

5.6.3

V oblasti výstavby ako aj v oblasti dopravy môžu stavebné podniky prispieť rozhodujúcim spôsobom, ak sa im umožní pôsobiť v celom reťazci „koncepcia – realizácia – údržba“. Predovšetkým dokážu zabezpečiť financovanie potrebných aktivít, sú schopné spravovať celkové náklady a financovať investície pomocou budúcich úspor energie.

5.7.1

Malé a stredné podniky v sektore stavebníctva nemajú problémy pri prístupe na rôzne druhy trhov, ako je tomu v prípade iných oblastí (pozri v tejto súvislosti bod 3.2.5).

5.7.2

Preto právom zástupcovia stavebných povolaní nepokladajú úvahy o kvótach, ktoré niektorí požadujú a európske inštitúcie zamietajú, za opodstatnené. Okrem toho sú hodnoty uvádzané oboma tábormi v praxi vo všetkých európskych krajinách oveľa vyššie.

5.7.3

Problematiku MSP je preto potrebné, okrem otázok, ktorými sa zaoberá zákon o malých podnikoch (Small Business Act), riešiť predovšetkým:

3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/26

1.1

Pani Margot Wallström, podpredsedníčka a členka Európskej komisie zodpovedná za medziinštitucionálne vzťahy a komunikačnú stratégiu a pán Günter Verheugen, podpredseda a člen Európskej komisie zodpovedný za podnikanie a priemysel požiadali EHSV, aby vypracoval prieskumné stanovisko na tému služieb podnikom tak, že nadviaže na svoje predchádzajúce stanovisko (1), ktoré sa zaoberalo službami výrobným podnikom a ďalej ho bude analyzovať.

1.1.1

Táto štúdia by mala brať do úvahy veľkú dôležitosť, ktorú Európska komisia pripisuje Lisabonskej stratégii pri zachovaní a zvyšovaní konkurencieschopnosti európskeho priemyslu usmerňovaním zmien v súlade s európskou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja a na sociálnej úrovni podporou zviditeľňovania reprezentatívnych sociálnych partnerov a ich rokovaní na príslušnej úrovni.

1.1.2

O dosiahnutie týchto cieľov sa treba usilovať súbežne so zjednodušovaním regulačného rámca pre priemysel, čo je jednou z hlavných priorít priemyselnej politiky Komisie.

1.1.3

Táto priemyselná politika sa okrem toho vyznačuje integrovaným prístupom, ktorý náležite zohľadňuje potreby jednotlivých odvetví.

—

Činnosť v oblasti služieb podnikom a skupina na vysokej úrovni. Odporúča sa vytvoriť skupinu na vysokej úrovni pre oblasť služieb podnikom, ktorá by urobila hlbšiu analýzu odvetvia, preverila jestvujúce opatrenia na určenie a vyhodnotenie tých efektívnejších a úspešnejších opatrení, pokiaľ ide o služby podnikom, a navrhla konkrétne politické činnosti na riešenie najväčších nedostatkov a potrieb. Osobitná pozornosť by sa mala venovať veľmi odlišnému charakteru rozličných pododvetví služieb podnikom, aby sa zistilo, ktoré si zasluhujú hlavnú politickú pozornosť a na akej úrovni by sa mali uskutočňovať opatrenia (regionálnej, národnej, EÚ).

—

Politika trhu práce v službách podnikom. Zo spoločenského hľadiska je na odvetvovej úrovni potrebné hĺbkové preskúmanie výziev, ktoré vyplývajú z nových druhov pracovných miest vytváraných spoločným pôsobením poskytovateľov služieb podnikom a výrobného priemyslu. Táto analýza musí zahŕňať vzdelávanie, odbornú prípravu a ďalšie celoživotné vzdelávanie, ako aj podmienky zamestnávania pracovníkov, vrátane pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú outsourcingu. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa mal podporovať sociálny dialóg na odvetvovej úrovni. V tejto súvislosti by sa mal vypracovať program diskusie o špecifických zmenách pracovných podmienok a pracovných príležitostí vyplývajúcich zo štrukturálnych zmien, ktoré ovplyvňujú odvetvie služieb podnikom.

—

Služby podnikom v inovačných opatreniach. Výskumno-vývojové a inovačné programy a činnosti na inovovanie služieb by sa mali intenzívne podporovať. Viac pozornosti si zasluhujú také oblasti, ako služby podnikom intenzívne využívajúce znalosti (KIBS) a inovačné riadenie.

—

Vytváranie noriem pre služby podnikom. Podniky by mali byť povzbudzované k tomu, aby pomáhali pri vytváraní noriem samoreguláciou po dôkladnej konzultácii s užívateľmi služieb podnikom. Podpora Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN) a pridružených inštitúcií (otvorená platforma) je dôležitá kvôli šíreniu výsledkov úspešnej inovácie, osobitne prostredníctvom rýchleho neformálneho vytvárania konsenzu.

—

Podpora vedy o službách ako novej disciplíny vo vzdelávaní a odbornej príprave.

—

Vnútorný trh a predpisy ovplyvňujúce služby podnikom. EHSV určil zoznam oblastí, v ktorých by sa malo pracovať, aby sa dosiahlo zjednodušenie, objasnenie a zmenšenie regulačných prekážok, samozrejme bez oslabenia jestvujúcich požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a povinností v oblasti zastúpenia pracovníkov. Okrem iného sa poukazuje na skutočnosť, že sa neurobilo hodnotenie vplyvu smernice o službách na služby podnikom a že by si to zasluhovalo hlavnú pozornosť, hlavne po transpozícii smernice do právnych predpisov členských štátov. Hodnotenie by malo zahŕňať určenie možných ďalších činností týkajúcich sa otvorenejšieho obchodu a konkurencie na rozšírenom vnútornom trhu EÚ.

—

Ďalšie zlepšenie štatistiky služieb podnikom. Členským štátom sa odporúča viacej spolupracovať, aby sa zlepšili štatistiky o službách podnikom a aby členské štáty mali viac informácií o výkonnosti a vplyve týchto služieb na hospodárstvo členských štátov, čo je nástroj, ktoré vlády potrebujú, ak majú odvetviu pomôcť rozvíjať jeho potenciál. Nedávne zmeny a doplnenia kapitoly 74 klasifikácie ekonomických činností NACE stále nebudú dostatočné na to, aby poskytovali podrobnosti potrebné na zber charakteristických údajov o službách podnikom.

3.1

Súvislosti. Stanovisko z vlastnej iniciatívy EHSV (CCMI/035) schválené v septembri 2006 navrhlo venovať väčšiu pozornosť službám podnikom vzhľadom na ich prínos k výkonnosti jednotlivých odvetví európskeho výrobného priemyslu. Stanovisko vysvetlilo vzájomné pôsobenie služieb a výrobných činností a vplyv na sociálnu a ekonomickú výkonnosť, pokiaľ ide o zamestnanosť, produktivitu a konkurencieschopnosť. Považujeme to za východiskový bod tejto nadväzujúcej práce a ďalšieho rozboru služieb podnikom. Súčasné stanovisko by bolo dobré začať vymedzením pojmu „služby podnikom“ ako sústavy služieb, ktoré vďaka tomu, že sú využívané ako sprostredkujúce vstupy, ovplyvňujú akosť a efektívnosť výrobných činností dopĺňaním alebo nahrádzaním vlastných podnikových služieb (Rubalcaba a Kox, 2007). Toto vymedzenie sa do istej miery zhoduje s klasifikáciou NACE rev. 1 (kódy 72 – 74) a s novou verziou NACE (kódy 69 – 74, 77 – 78, 80 – 82) a agregáciou rozličných kategórií služieb. V rámci služieb podnikom rozoznávame dve hlavné kategórie:

Cieľom tohto stanoviska je pomôcť tomuto odvetviu získať väčšie uznanie, umožniť mu rozvíjať sa bez prekážok a pomôcť európskemu hospodárstvu v snahách o väčšiu konkurencieschopnosť na svetovom trhu.

3.2

Dôležitosť služieb všeobecne a služieb pre podniky. Služby zaujímajú v postojoch občanov, odborníkov, spoločností, regiónov a krajín stále viac miesta a vo veľkom rozsahu dominujú nový dopyt a novú ponuku v sústavách hospodárstva a spoločnosti. Aj keď sú prítomné vo väčšine oblastí hospodárskeho a spoločenského života, mnohé činnosti nie sú zachytené v štatistikách. Tradičné členenie v rámci výrobných odvetví, aj keď nie je úplné a skrýva silné vzájomné väzby jednotlivých odvetví hospodárstva, nám umožňuje odhadovať dôležitosť hlavných hospodárskych činností. V Európe rastie dôležitosť služieb ako hospodárskeho odvetvia. Ich podiel na celkovej zamestnanosti (70 %) je nižší ako v Spojených štátoch amerických (80 %) a vyšší ako v Japonsku (67 %). Vo všetkých týchto troch oblastiach rástlo osobitné odvetvie služieb podnikom veľmi dynamickým tempom a spôsobilo podobný rast podielu na celkovej zamestnanosti. Podniky, ktorých hlavná činnosť je poskytovanie služieb iným podnikom predstavujú 10 – 12 % celkovej zamestnanosti a pridanej hodnoty. Ak zoberieme do úvahy služby podnikom poskytované v rámci druhoradej činnosti, percento zamestnanosti by bolo oveľa vyššie. V Európe mali v roku 2004 vedúce postavenie v odvetví služieb podnikom krajiny Beneluxu, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko. V období rokov 1995 až 2004 niektoré krajiny, okrem iných to bolo Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Lotyšsko a Malta, dosť podstatne rozšírili svoje odvetvie služieb podnikom. Napovedá to, že v niektorých krajinách EÚ dochádza k určitej konvergencii. Postavenie týchto krajín reprezentuje iba zamestnanosť v podnikoch, ktorých hlavnou činnosťou sú služby iným podnikom. Väčšina týchto spoločností sú malé a stredné podniky.

3.3

Hodnotenie vývoja. EHSV opätovne zhodnotil situáciu vzhľadom na vývoj od jeho posledného stanoviska v septembri 2006 (CCMI/035) a s uspokojením skonštatoval, ako v rozhodnutiach prijímaných Komisiou nadobudli väčšiu váhu služby podnikom vo výrobnej sfére.

3.4

Podporná činnosť v prospech služieb podnikom. Popri hlavných prebiehajúcich činnostiach EÚ v rámci priemyselnej a inovačnej politiky podporujúcich služby podnikom a potenciálnych ďalších účinkoch, ktoré prináša smernica o vnútornom trhu, sú aj iné činnosti Komisie, ktoré nepriamo podporujú úlohu služieb podnikom vo výrobnej sfére:

3.5

Hlavné potreby odvetvia služieb podnikom. Napriek súčasnému pokroku v činnostiach súvisiacich so službami sa musí uvažovať o hlavných nedostatkoch a potrebách. Súčasný európsky politický rámec veľmi uprednostňuje výrobný priemysel, aj keď služby predstavujú zďaleka najväčší segment hospodárstva a prispievajú k rastu vo všetkých oblastiach podnikania a spoločenského života.

3.5.1

Väčšina horizontálnych a odvetvových iniciatív v rámci priemyselnej politiky EÚ na národnej úrovni aj na úrovni EÚ sa zameriava na výrobný priemysel bez ohľadu na vnútornú podpornú úlohu, ktorú v ňom služby podnikom zohrávajú. Je preto naliehavo potrebné vypracovať vyváženú politiku EÚ, ktorá nepodceňuje dôležitosť služieb podnikom z hľadiska globálnej konkurencieschopnosti samotnej európskej výrobnej sféry a hospodárstva ako celku. Horizontálne politické opatrenia zamerané na ktorékoľvek odvetvie hospodárstva musia byť skutočne horizontálne a v súlade s potrebami firiem a pracovníkov v novom hospodárstve založenom na službách, v ktorom sú priemyselné odvetvia a odvetvie služieb neoddeliteľne spojené a vytvárajú nové príležitosti pre európske hospodárstvo na svetových trhoch, čo je priamym výsledkom ich vzájomnej synergie. Mnohé politické iniciatívy EÚ, ktoré tvoria priemyselnú politiku, sa musia prispôsobiť službám a uplatňovať na služby. Týka sa to napríklad dokonale efektívneho vnútorného trhu so službami, medzinárodného obchodu, pravidiel štátnej pomoci, trhu práce, sociálnych opatrení, politiky odbornej prípravy a regionálnej politiky, výskumu a vývoja, inovácie, normalizácie, podnikania, lepšej štatistiky a informovanosti, pričom musia podľa potreby zohľadňovať špecifické potreby odvetvia služieb. To neznamená, že každá politika by mala byť vertikálne špecifická, pokiaľ ide o služby. Má to skôr znamenať, že dosah každej politiky na služby by sa mal overovať a pokiaľ je to potrebné, mali by sa podniknúť špecifické opatrenia.

3.5.2

Niektoré hlavné potreby vidíme v nasledujúcich oblastiach:

3.6

Vzájomné pôsobenie medzi činnosťou v oblasti služieb podnikom a cielenými politickými opatreniami. Skúsenosti ukazujú, ako by mohli pôsobiť predbežné komplexné kroky a do akej miery by mohli umožniť dynamický rozvoj služieb podnikom s cieľom čeliť budúcim výzvam. Je potrebné zohľadniť synergie a vzájomné pôsobenie rôznych druhov politických opatrení.

3.7

Pri definovaní konkrétnych politík EÚ zameraných na oživenie činností v oblasti služieb podnikom je potrebné ekonomické zdôvodnenie, ako nedávno uviedli Kox a Rubalcaba [Business Services in European Economic Growth (Služby podnikom verzus európsky hospodársky rast), 2007]. Na podporu svojich tvrdení najviac zdôrazňujú zlyhanie trhu a systémové nedostatky (napr. informačná asymetria a vonkajšie vplyvy).

3.8

Lisabonský program 2008 – 2010. Politické opatrenia súvisiace so službami podnikom by mohli byť užitočné v kontexte návrhov Lisabonského programu Spoločenstva na roky 2008 – 2010 [KOM(2007) 804 v konečnom znení]. Väčšina z desiatich hlavných cieľov, ktoré sa majú splniť do roku 2010, priamo alebo nepriamo ovplyvňuje oblasť služieb.

3.8.1

Komisia predloží do polovice roka 2008 obnovený sociálny program, ktorý pomôže vyriešiť problém nedostatkov v oblasti kvalifikácie. Závažné nedostatky a potreby sa vyskytujú vo väčšine služieb podnikom, ktoré sú veľmi náročné na pracovnú silu. Vo svojom stanovisku na tému „Pracovné príležitosti pre prioritné skupiny obyvateľstva (Lisabonská stratégia)“ (9) poukázal EHSV na to, že ambiciózne lisabonské ciele zamestnanosti boli z kvantitatívneho hľadiska dosiahnuté iba obmedzene a že nedávny nárast zamestnanosti, najmä u žien, pramení vo veľkej miere z nárastu pracovných miest na čiastočný úväzok. V prípade starších zamestnancov naďalej vládne zjavný nedostatok primeraných pracovných miest a najmä mladí ľudia si väčšinou nachádzajú netypické (neštandardné) typy zamestnania, z ktorých niektoré nie sú právne a sociálne dostatočne zabezpečené. Stanovisko EHSV zdôrazňuje, že v kontexte flexiistoty je potrebná vysoká miera sociálnej istoty, aktívna politika trhu práce, ako aj vzdelávanie a odborná príprava.

3.8.2

Komisia začiatkom tohto roku predložila návrhy na prijatie spoločnej prisťahovaleckej politiky. Tá môže ovplyvniť prisťahovalectvo vysokokvalifikovaných pracovníkov potrebných v oblastiach, ako sú služby podnikom intenzívne využívajúce znalosti, ako aj menej kvalifikovaných pracovníkov upratovacích či bezpečnostných služieb.

3.8.3

Spoločenstvo prijme zákon o malých podnikoch s cieľom uvoľniť rastový potenciál MSP počas ich celého životného cyklu. Služby podnikom sú odvetvím s najvyššou mierou vzniku a zániku spoločností, preto by sa osobitná pozornosť mala venovať novým MSP. Vo svojom stanovisku na tému „Podnikateľský potenciál, najmä malých a stredných podnikov“ (10) žiadal EHSV v rámci preskúmania integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť na obdobie rokov 2008 – 2010 o cielenejšie a efektívnejšie usmernenia pre MSP. MSP budú profitovať aj z 25-percentného zníženia administratívnej záťaže zo strany EÚ, ktoré by sa malo dosiahnuť do roku 2012.

3.8.4

Spoločenstvo posilní jednotný trh a zvýši hospodársku súťaž v oblasti služieb. Spomínané stanovisko EHSV (INT/324) vyjadruje nespokojnosť v súvislosti s neúplným jednotným trhom, príliš pomalou implementáciou smerníc členskými štátmi, administratívnymi prekážkami a nedostatočnou pracovnou mobilitou. Uvedené skutočnosti predstavujú pre MSP obrovské prekážky.

3.8.5

Spoločenstvo zavedie do praxe tzv. „piatu slobodu“ (voľný pohyb znalostí) a vytvorí skutočný európsky výskumný priestor. Pri realizácii tejto priority lisabonského programu budú možno zohrávať dôležitú úlohu služby podnikom intenzívne využívajúce znalosti.

3.8.6

Spoločenstvo zlepší rámcové podmienky pre inováciu. EHSV vypracoval aj stanovisko na tému „Investovanie do vedomostí a inovácií“ (11). Jeho hlavnou myšlienkou je, že Európa si musí aj v budúcnosti zachovať náskok vo výskume, technologickom vývoji a inováciách a že je potrebné zvýšiť financovanie z rozpočtu EÚ, zlepšiť kvalitu vzdelávacích inštitúcií a v prípade potreby pozdvihnúť celkovú úroveň. Ďalej je potrebná spoločenská klíma, ktorá by bola otvorená pokroku a inováciám, vytváranie podmienok a prijímanie rozhodnutí nevyhnutných na vybudovanie dostatočnej podnikateľskej dôvery a optimizmu pre investície do nových podnikov v Európe, zvyšovanie povedomia o zásadnom význame základného výskumu, vštepovanie inovatívneho podnikateľského ducha s ochotou riskovať, ako aj akceptovanie určitej miery neúspechu a strát, ktoré nevyhnutne patria k riziku. EHSV venoval pozornosť aj otázke právnych a spoločenských rámcových podmienok pre inovatívny podnikateľský sektor a trh naklonený inováciám.

3.8.7

Spoločenstvo bude podporovať priemyselnú politiku zameranú na udržateľnejšiu výrobu a spotrebu. Do tejto priority môže byť zaradená úloha environmentálnych služieb podnikom v priemyselnej politike.

3.8.8

Spoločenstvo bude viesť bilaterálne rokovania s hlavnými obchodnými partnermi s cieľom vytvoriť nové príležitosti pre medzinárodný obchod a investície, ako aj spoločný priestor pre regulačné ustanovenia a normy.

4.1

Priorita 1: Európska komisia by mala v kontexte podnikania a priemyselnej politiky vytvoriť skupinu na vysokej úrovni pre oblasť služieb podnikom, čím sa zabezpečí, že politické činnosti budú vo väčšej miere zohľadňovať vzájomné ovplyvňovanie sa odvetví služieb, priemyslu a hospodárskej činnosti ako celku. Hlavnými cieľmi tejto skupiny na vysokej úrovni by mohli byť:

4.2

Priorita 2: Je potrebné podnecovať sociálny dialóg venovaný špeciálne odvetviu služieb podnikom s cieľom prediskutovať a formulovať odporučenia týkajúce sa:

Uskutočniteľnosť a účinnosť takéhoto odvetvovo špecializovaného sociálneho dialógu (napr. uznanie dohôd, organizačná podpora) bude v skutočnosti závisieť od určenia a uznania zastupujúcich európskych organizácií zamestnávateľov a zamestnancov.

4.3

Priorita 3: Výskum, vývoj a inovácie v oblasti služieb:

4.4

Priorita 4: Vytváranie noriem. Rozvoj noriem v oblasti služieb prebiehal pomaly. Tie totiž vznikajú na základe dopytu. Na strane poskytovateľov služieb podnikom sa vyskytujú štrukturálne problémy. Vo väčšine prípadov ide o malé podniky, ktoré v ich domovskej krajine nezastrešuje žiadna zastupiteľská organizácia, čo sa odráža aj na európskej úrovni, kde táto kategória nie je primerane zastúpená v žiadnej z európskych organizácií. Aby mohli užívatelia vysloviť svoje požiadavky, musia sa zorganizovať, čo je jediný spôsob, ako zlepšiť situáciu. Trh v oblasti služieb podnikom je nesmierne zainteresovaný na stanovení jasných noriem v tejto sfére. Vypracovanie noriem môže byť užitočné vzhľadom na:

4.5

Priorita 5: Ďalšie zlepšenie štatistiky služieb podnikom. Politické opatrenia sa prijímajú na základe analýzy aktuálnych trendov, ktoré je možné posúdiť jedine pomocou jasných a zmysluplných štatistík. Zjavne nedostatočne uspokojivý rast produktivity v porovnaní s USA môže čiastočne vyplývať z nespoľahlivých štatistík vypracovaných na základe metodiky používanej na meranie výkonnosti výroby. Na ďalšie spresnenie štatistík o službách podnikom je potrebné nielen rozhodnutie Eurostatu, ale aj spolupráca zo strany vlád jednotlivých krajín, ktoré musia zmeniť svoje metódy získavania štatistických údajov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať posudzovaniu úlohy služieb podnikom v rámci ostatných odvetví priemyslu a služieb.

4.6

Priorita 6: Veda o službách

Veda o službách (alebo „veda o službách, ich riadení a vývoji“) je novovznikajúca disciplína, ktorá zahŕňa rozmanité a roztrieštené prístupy v oblasti služieb, o. i.: ekonomiku služieb, riadenie a marketing v oblasti služieb, či vývoj služieb. Podľa výskumných pracovníkov a podnikateľov v oblasti služieb je potrebná podpora a lepšia integrácia všetkých uvedených oblastí. V rámci vedy o službách môže byť vzorom vývoj služieb. Je to špecifická technická disciplína, ktorá sa zaoberá systematickým vývojom a tvorbou služieb využívaním vhodných modelov, metód a nástrojov. Hoci vývoj služieb zahŕňa aj aspekty riadenia služieb, jedným z jeho hlavných zameraní je vývoj nových produktov v oblasti služieb. Vývoj služieb sa súčasne zaoberá rozvíjaním vývojových systémov, t. j. otázkami všeobecného manažmentu výskumu, vývoja a inovácií súvisiaceho so službami. Komplexný prístup k spoločnému technickému plánovaniu tovarov, programového vybavenia a služieb sa stane bežným javom.

Základný výskum zameraný na vývoj nových modelov, metód a nástrojov podnikania poskytne vede o službách významný impulz. Čoraz väčšia harmonizácia noriem v oblasti služieb napokon podporí špecifikáciu a efektívny vývoj nových služieb (12).

Vývoj služieb je jednou z mála oblastí vo sfére služieb, ktoré podstatne spoluvytváral európsky výskum. Užšia integrácia do medzinárodných sietí a systematický vývoj nezávislého vedeckého spoločenstva v oblasti vývoja služieb sú nevyhnutné pre zachovanie vedúcej úlohy v tejto oblasti aj v budúcnosti (13).

4.7

Priorita 7: Vnútorný trh a predpisy v oblasti služieb podnikom

Zmenšenie a zjednodušenie regulačných prekážok. Existuje niekoľko obmedzujúcich faktorov, ktoré sťažujú činnosť spoločností v oblasti služieb podnikom a maria ich úsilie zamerané na zvýšenie produktivity a uplatnenie sa na podnikateľskom trhu v iných členských štátoch. To zahŕňa aj problémy s pracovnou mobilitou a uznávaním odborných kvalifikácií. V uplynulých rokoch vzrástlo množstvo predpisov, ktoré sú navyše čoraz zložitejšie, čo zvýšilo záťaž kladenú na malých poskytovateľov služieb. Najdôležitejšie body, ktorým je potrebné venovať pozornosť, sú:

3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/34

1.1

Výbor schvaľuje ciele a zameranie návrhu nariadenia, ako aj prepracovanie smernice 76/768/EHS na nariadenie.

1.2

Výbor upozorňuje na skutočnosť, že hlavne MSP budú musieť vynaložiť značné výdavky, aby splnili nové požiadavky pre výrobnú prax, posúdenie bezpečnosti a prípravu informačných zložiek o výrobkoch, nehovoriac o všetkých príslušných testoch.

1.3

Výbor považuje za vhodné minimalizovať tento negatívny finančný vplyv na MSP, napríklad tým, že by sa špecifikovalo, že informačná zložka o výrobku a posúdenie bezpečnosti sa majú pripravovať v súlade s novými požiadavkami pre výrobky umiestnené na trhu prvýkrát.

1.3.1

Výbor podporuje zavedenie 36-mesačného obdobia pre vstup nariadenia do platnosti. Vzhľadom na aktualizáciu informačných zložiek o výrobkoch a posúdenie bezpečnosti kozmetických výrobkov už umiestnených na trhu však výbor odporúča dodatočné 24-mesačné prechodné obdobie po vstupe do platnosti.

1.4

Výbor víta zavedenie diferencovaných pravidiel založených na posúdení rizika pre látky klasifikované ako karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre reprodukciu („CMR“). Mal by sa zachovať zákaz používania takýchto látok.

2.1

Hlavným cieľom smernice (smernica 76/768/EHS) je ochraňovať zdravie spotrebiteľov a harmonizovať pritom právne predpisy pre kozmetické výrobky na spoločnom trhu. Z posúdenia súčasnej situácie na trhu vyplýva, že pozmeňovacie návrhy ku smernici 76/768/EHSV a jej nedôsledné transpozície zo strany členských štátov spôsobili veľkú právnu neistotu a nesúlad. Malo to za následok administratívnu záťaž a zbytočné náklady pre zodpovedné orgány, ako aj pre príslušné odvetvie a neprispelo to pritom k bezpečnosti kozmetických výrobkov.

2.2

O zámere zjednodušiť smernicu Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov (tzv. „kozmetická smernica“) informovala Komisia vo svojom oznámení „Presadzovanie lisabonského programu Spoločenstva: Stratégia pre zjednodušenie regulačného prostredia“ a vo výročnej stratégii politiky Komisie na rok 2007 a v pracovnom a legislatívnom programe Komisie na rok 2007. Komisia navrhla zjednodušiť kozmetickú smernicu formou prepracovaného znenia, t. j. legislatívnou technikou, ktorá umožňuje kodifikovať legislatívny text a jeho pozmeňovacie návrhy a zaviesť podstatné zlepšenia.

2.3

Komisia na základe odozvy na verejné konzultácie, ktoré začali v roku 2006 a na základe viacerých štúdií Komisie, pripravila rozsiahle hodnotenie vplyvu pred vypracovaním návrhu nariadenia (prepracované znenie) (1).

2.4

Pre kozmetické odvetvie EÚ sú MSP typické. 97 % kozmetických spoločností EÚ sú MSP a 80 % z nich má menej ako 19 zamestnancov. V MSP pôsobia približne dve tretiny všetkých ľudí priamo zamestnaných v kozmetickom odvetví v EÚ.

2.5

Z hľadiska zamestnanosti je v EÚ približne 150 000 ľudí zamestnaných v kozmetickom priemysle. Od roku 1999 sa v európskom odvetví neustále vytvárajú nové pracovné miesta (zvýšenie o 1,2 % ročne).

2.6

Okrem priameho zamestnania má kozmetické odvetvie silný nepriamy vplyv na zamestnanosť v oblasti maloobchodu, distribúcie a dopravy. Odhaduje sa, že kozmetický priemysel nepriamo vytvoril približne 350 000 pracovných miest.

2.7

Z tohto dôvodu by sa mali pri analýze vplyvu tohto návrhu vziať do úvahy záujmy a názory MSP v kozmetickom odvetví v EÚ.

2.8

Vývoz kozmetiky v rámci obchodu vnútri Spoločenstva sa od roku 1999 každoročne zvyšoval v priemere o 5 % ročne z hľadiska objemu a o 6,5 % ročne z hľadiska hodnoty.

2.9

Kozmetický priemysel je odvetvie medzinárodného obchodu, v ktorom zohráva Európa veľmi dôležitú úlohu. Globálny charakter tohto odvetvia je mimoriadne významný pre EÚ ako čistého vývozcu. V roku 2005 predstavoval vývoz kozmetických výrobkov mimo EÚ 16 miliárd eur a dovoz 4,4 miliárd eur.

2.10

Situácia je v každom členskom štáte iná. Jedným z príkladov je Poľsko. Veľká časť poľského kozmetického odvetvia je stále nezávislá, a v tejto oblasti pôsobí 400 podnikov, hlavne MSP. Poľský kozmetický trh, ktorý zaznamenal ročný nárast o 8,2 % v roku 2006 a 7,2 % v roku 2007, a ktorý má stále veľký rastový potenciál, je dobrým príkladom stabilného rastu, aký už nemožno pozorovať v ani v jednej z 5 najrozvinutejších ekonomík EÚ (Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko).

3.1

Navrhované prepracované znenie smernice Rady 76/768/EHS má tieto hlavné ciele:

3.2

Komisia navrhuje zachovať rozsah smernice 76/768/EHS a definícia kozmetického výrobku zostáva nezmenená. Počas verejných konzultácií uskutočnených Európskou komisiou sa väčšina zúčastnených strán vyslovila za prepracovanie smernice 76/768/EHS na nariadenie.

3.3

Navrhlo sa viacero nových definícií pre rôzne pojmy, a to: výrobca, dovozca, sprístupnenie na trhu, umiestnenie na trh, harmonizované normy, stopové množstvá, konzervačné látky, farbivá, UV filtre, nežiaduce účinky, vážne nežiaduce účinky, stiahnutie výrobku z trhu a jeho spätné prevzatie. Nová definícia pojmu „kozmetický výrobok“ však nebola navrhnutá.

3.4

Zaviedol sa pojem zodpovednej osoby, ktorá sa stanoví v rámci Spoločenstva. Bola opísaná zodpovednosť v prípadoch, kedy sú výrobky dodané spotrebiteľovi z územia mimo EÚ, napríklad prostredníctvom internetu.

3.5

Zaviedli sa zásady „nového prístupu“: odkaz na harmonizované normy v právnych aktoch v oblasti správnej výrobnej praxe, odberov vzoriek a analýz, ako aj informácií týkajúcich sa kozmetických výrobkov.

3.6

Zaviedli sa minimálne požiadavky pre posudzovanie bezpečnosti kozmetických výrobkov a informačnú zložku o výrobku (spis o výrobku). V prílohe I k návrhu nariadenia sa navrhla správa o bezpečnosti kozmetického výrobku. Posudzovanie bezpečnosti kozmetických výrobkov je založené na toxikologickom profile jeho zložiek.

3.7

Namiesto súčasného režimu, ktorý je založený na posúdení nebezpečenstva sa navrhli diferencované pravidlá založené na posúdení rizika (nie na posúdení nebezpečenstva) pre látky klasifikované ako karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre reprodukciu („CMR“). Vo všeobecnosti sa zachoval zákaz kategórií CMR 1 a 2. Nový prístup však umožňuje použiť za prísnych podmienok látky CMR 1 a 2, ak boli uznané za bezpečné pre využitie v kozmetike.

3.8

Zachovala sa celková stratégia zákazu testovania konečných kozmetických výrobkov na zvieratách, ako aj časový plán konečných termínov pre zákaz uvádzania na trh kozmetických výrobkov obsahujúcich zložky alebo kombinácie zložiek, ktoré boli testované na zvieratách.

3.9

Zaviedol sa jednotný prístup k riadeniu nežiaducich účinkov a vážnych nežiaducich účinkov. Údaje o nežiaducich účinkoch a vážnych nežiaducich účinkov sa stali súčasťou správy o bezpečnosti kozmetického výrobku a verejnosť o nich bude informovaná. O vážnych nežiaducich účinkoch budú navyše pravidelne informované príslušné orgány.

3.10

Navrhlo sa zjednodušené, centralizované a elektronické oznamovanie na „jednotnom kontaktnom mieste“ . Doposiaľ bolo pred uvedením kozmetického výrobku na trh potrebné vykonať samostatné oznámenie v každom členskom štáte. Rozsah informácií je v každom členskom štáte iný. Navyše sa v súčasnosti v niektorých členských štátoch vyžaduje samostatné oznámenie toxikologickým centrám.

3.11

Posilnila sa aj administratívna spolupráca medzi príslušnými orgánmi a uplatňovanie správnej administratívnej praxe.

4.1

Výbor schvaľuje ciele a zameranie návrhu nariadenia – zjednodušenie a zjednotenie niektorých administratívnych postupov a zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti spotrebiteľov. Navrhované nariadenie je nepochybne transparentné. Stanovené právne opatrenia sprehľadňujú predchádzajúce právne nejasnosti, ktoré viedli k odlišným výkladom a uplatneniam v praxi.

4.2

Prepracovanie smernice 76/768/EHS na nariadenie zabezpečí jednotné uplatňovanie právnych opatrení, ktoré posilnia voľný pohyb výrobkov v rámci spoločného trhu a uľahčia administratívne postupy na trhoch EÚ.

4.3

Zatiaľ čo zjednodušenie administratívnych postupov by mohlo znížiť niektoré náklady (napr. oznamovanie výrobkov a oznamovanie toxikologickým centrám), MSP budú musieť pravdepodobne vynaložiť značné výdavky, aby splnili nové požiadavky na obsah informačnej zložky o výrobku a na dodržanie harmonizovanej normy EN ISO 22716 (pre správnu výrobnú prax). Je potrebné zdôrazniť, že súčasné právne predpisy nevyžadujú podrobné toxikologické údaje na takej vysokej úrovni ako návrh nariadenia.

4.4

Očakáva sa, že dodatočné výdavky, ktoré spôsobia požiadavky stanovené v nariadení, budú veľmi závisieť od veľkosti podniku. Náklady, ktoré sa týkajú prípravy informačných zložiek o výrobkoch a posúdenia bezpečnosti, budú znášať v prvom rade všetky malé a stredné podniky, ktoré predtým pripravovali elementárne údaje, ako sa určuje v existujúcich právnych predpisoch.

V prípade veľkých medzinárodných spoločností by sa nemal očakávať významný nárast nákladov vďaka ich dlhodobým skúsenostiam, znalostiam, ľudským zdrojom, technickému zázemiu a prístupu k odborných znalostiam tretích strán. V prípade veľkých spoločností, ktoré vyrábajú výrobky na viacerých trhoch EÚ, bude centralizovaný systém oznamovania určite znamenať uľahčenie v porovnaní so skoršími administratívnymi postupmi. To čiastočne zníži náklady na oznamovanie. Okrem toho medzinárodné spoločnosti už zaviedli systémy oznamovania do ich rámcového zloženia (vzorce).

4.5

V prípade MSP sa môže očakávať významný nárast výdavkov vzťahujúcich sa na správnu výrobnú prax, posúdenie bezpečnosti a prípravu informačnej zložky o výrobku, nehovoriac o všetkých príslušných testoch.

Náklady MSP sa môžu iba v súvislosti s výskumom, dokumentáciou a posúdením bezpečnosti zvýšiť až o 100 % pre každý nový výrobok s novým zložením uvedený na trh. To značne zvýši výrobné náklady MSP a ovplyvní maloobchodné ceny výrobkov, a teda ovplyvní záujmy spotrebiteľov.

Treba mať na zreteli, že MSP vyrábajú v rámci produktovej rady značne menej výrobkov, ako veľké medzinárodné koncerny, ktoré predávajú veľké množstvo výrobkov. Náklady na výskum, dokumentáciu a posúdenie bezpečnosti na jeden výrobok sú takto v prípade MSP omnoho vyššie.

Podľa hodnotenia vplyvu, ktoré pripravila Komisia, by to mohlo byť neprimerané v prípade členských štátov s veľkým množstvom malých a stredných podnikov, ako napríklad Španielsko, Taliansko, Poľsko a Bulharsko.

4.6

Bolo by vhodné minimalizovať tento negatívny finančný vplyv na MSP, napríklad tým, že by sa špecifikovalo, že informačná zložka o výrobku a posúdenie bezpečnosti sa majú vypracúvať v súlade s novými požiadavkami pre výrobky umiestnené na trhu prvýkrát. Bude asi potrebné predĺžiť prechodné obdobie pre aktualizáciu informačnej zložky o výrobku a posúdenie bezpečnosti pre výrobky už umiestnené na trhu.

4.6.1

Výbor podporuje zavedenie 36-mesačného obdobia pre vstup nariadenia do platnosti. Vzhľadom na aktualizáciu informačných zložiek o výrobkoch a posúdenie bezpečnosti kozmetických výrobkov už umiestnených na trhu však výbor odporúča dodatočné 24-mesačné prechodné obdobie po vstupe do platnosti.

4.7

Výbor víta zavedenie súboru definícií. Uľahčí výklad ustanovení nariadenia a pomôže odstrániť právnu neistotu a nesúlad. Nová definícia pojmu „kozmetický výrobok“ však nebola navrhnutá. Kozmetický priemysel je veľmi novátorský a každoročne sa uvádzajú na trh nové kategórie výrobkov s novou účinnosťou. To môže spôsobiť problémy týkajúce sa kvalifikácie výrobkov (kozmetických, farmaceutických, atď.) a tzv. hraničných výrobkov. Je preto potrebné uskutočniť vzdelávacie a informačné kampane, ako aj posilniť dohľad nad trhom v tejto oblasti.

4.8

Výbor víta zavedenie pojmu zodpovednej osoby. Stanovenie zodpovednej osoby – ktorá nemusí byť podnikateľom, ktorý je výrobcom – je prospešné a je v súlade s existujúcou trhovou praxou ako zadávanie činností externému dodávateľovi (outsourcing) a privátne značky (private label). Opatrenia týkajúce sa zodpovednej osoby stanovujú jeho zodpovednosť v prípadoch, kedy sú na trhu prístupné výrobky z krajín mimo EÚ, napríklad prostredníctvom internetu.

4.9

Výbor sa ďalej nazdáva, že by mali byť definované aj ostatné pojmy, aby sa zaručila bezpečnosť a právna istota, a to hlavne preto, že ide o nariadenie. Vzťahuje sa to hlavne na pojmy ako „vôňa“ a „aktívna zložka“.

4.10

Výbor víta zavedenie elektronického systému oznamovania kozmetiky a rámcových vzorcov toxikologickým centrám. Určite to zjednotí administratívne postupy na trhu EÚ.

4.11

Výbor podporuje zavedenie zásad nového prístupu do právnych predpisov o kozmetických výrobkoch. Používanie harmonizovaných noriem, ktoré môžu výrobcovia a príslušné orgány dobrovoľne uplatňovať, umožní zjednotenie používaných metód. Harmonizované normy sú dobrým príkladom nástrojov samoregulácie, ktoré sú užitočné pre kozmetický priemysel, ktorý ich dobrovoľne využíva. Výbor má však výhrady pokiaľ ide o nekritické zavádzanie zásad nového prístupu. Otázky zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov musia byť regulované príslušnými nariadeniami.

4.12

Výbor víta odkaz na harmonizované normy pre informácie o výrobkoch. Harmonizované normy by sa však mali vzťahovať na metódy posúdenia účinnosti, ktoré sa využívajú na dokázanie informácií, a nie na informácie samotné. Uvedené účinky sa môžu zmerať spoľahlivými a dôslednými metódami. Harmonizované normy by mali navyše zobrať do úvahy vedecký a technologický pokrok a rozsiahlosť problematiky.

4.13

Výbor víta zavedenie diferencovaných pravidiel založených na posúdení rizika pre látky klasifikované ako karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre reprodukciu („CMR“), uvedené v smernici 67/548/EHS (článok 12 odsek 2). Mal by sa zachovať zákaz používania takýchto látok. Súčasný systém je však založený na nebezpečenstve (t. j. na vnútorných vlastnostiach látok) a neberie do úvahy dávkovanie a spôsob vystavenia účinkom. To by mohlo viesť k automatickému zákazu etanolu (t. j. alkoholu) v prípade jeho reklasifikácie na CMR kategórií 1 a 2 napriek tomu, že využitie tejto látky v kozmetike je bezpečné. Návrh nariadenia ustanovuje, že látky v kategóriách CMR 1 a 2 môžu byť použité ako zlúčeniny v kozmetike iba ak splnia súčasne tri podmienky (článok 12 odsek 2). Jednou z týchto podmienok je, že použitie látky musí byť legálne povolené v potravinových a výživových výrobkoch. veľmi ľahko však môže dôjsť k prípadom, že látky CMR kategórií 1 alebo 2 sú považované za bezpečné pre využitie v kozmetike, ale nie sú povolené v potravinách (napr. formaldehyd, kyselina bórová, atď.). Navrhované ustanovenia vylučujú akékoľvek uplatnenie takejto látky v kozmetickom priemysle.

4.14

Výbor berie na vedomie prechodné obdobia na prispôsobenie informácií o výrobkoch a posúdenie bezpečnosti pre výrobky už umiestnené na trh (článok 34). Návrh nestanovuje či prechodné obdobie platí len pre výrobky umiestňované na trh, alebo aj výrobky už prítomné na trhu. Stanovenie rovnakého prechodného obdobia (36 mesiacov) pre všetky výrobky – vrátane tých, ktoré sú už prítomné na trhu – môže viesť k situácii, v ktorej výrobky, ktoré sú už legálne umiestnené na trhu, budú musieť byť stiahnuté, pretože ich označenie a informačné zložky o výrobku neboli aktualizované. Výbor podporuje zavedenie 36-mesačného obdobia pre vstup nariadenia do platnosti. Vzhľadom na aktualizáciu informačných zložiek o výrobkoch a posúdenie bezpečnosti kozmetických výrobkov už umiestnených na trhu však výbor odporúča dodatočné 24-mesačné prechodné obdobie po vstupe do platnosti.

V dokumente SEC(2008)117 sa v správe Európskej komisie o hodnotení vplyvu konštatuje: „Vo všetkých dostupných štatistikách sa uvádza, že počet nepriaznivých reakcií na kozmetické výrobky je veľmi malý. (…) Od vstupu kozmetickej smernice do platnosti kozmetický priemysel navyše neprekonal žiadnu veľkú krízu, na rozdiel napríklad od krmivárskeho odvetvia“.

5.1

Výbor si uvedomuje, že niektoré ustanovenia zahrnuté v návrhu Komisie bude ťažké splniť. Najzávažnejšími ustanoveniami sú rozsah údajov požadovaných pre informačné zložky o výrobku a posúdenie bezpečnosti (článok 7 a príloha I).

5.2

Posúdenie bezpečnosti kozmetického výrobku na základe článku 7 by mala vykonať nezávislá tretia strana, ktorá nepochádza z príslušného podniku.

5.3

Pojem „neklinické štúdie bezpečnosti“ nachádzajúci sa v článku 7 ods. 3 je nejasný. Podľa dostupných informácií sa tento pojem v jednotlivých členských štátoch EÚ vykladá rôzne. Podľa výkladu príslušných orgánov v Poľsku sa klinické testy týkajú lekárskych výrobkov. Výskumné štúdie vykonávané na dobrovoľníkoch pri posudzovaní kozmetiky (dermatologické testy, testy kompatibility, nástrojové testy) sa teda nemôžu považovať za klinické testy. Nemôžu sa ale považovať ani za neklinické štúdie v zmysle článku 7 ods. 3 návrhu nariadenia. Podľa smernice 2004/10/ES sa ustanovenia o správnej laboratórnej praxi neuplatňujú na testy zahŕňajúce účasť ľudí.

5.4

Okrem toho požiadavka, aby všetky toxikologické testy a analýzy potrebné pre posúdenie bezpečnosti boli vykonávané v súlade so zásadami správnej laboratórnej praxe, zamedzuje využitiu väčšiny údajov z toxikologických databáz a vedeckých publikácií, ktoré sú hodnotným zdrojom informácií. Dokonca aj v posledných vedeckých publikáciách sa len veľmi zriedka vyskytuje vyhlásenie o splnení (alebo nesplnení) zásad správnej laboratórnej praxe zo strany laboratórií, ktoré vykonali príslušné testy.

5.5

Opatrenia z odsekov 2 a 4 prílohy I, týkajúce sa posúdenia čistoty a stability obalového materiálu, hodnotenia vzájomného pôsobenia medzi zlúčeninami a hodnotenia vplyvu stability výrobku na jeho bezpečnosť, ako aj špecifikácie doby trvanlivosti po otvorení, môže byť zložité dodržať, pretože neexistuje všeobecne dostupná a uznávaná metodológia, napríklad vo forme medzinárodných alebo európskych noriem, ani vedecké publikácie. Tieto údaje nie sú preto ľahko dostupné.

5.5.1

Výbor víta obsah prílohy I (správa o bezpečnosti kozmetického výrobku) pokiaľ ide o minimálne požiadavky na údaje a testy, ktoré treba vykonať pri príprave spisu o výrobku. Zlepší to kvalitu spisu, uľahčí dohľad nad trhom a prispeje tak k bezpečnosti spotrebiteľov.

5.6

Hodnota NOAEL (hladina bez pozorovaného nepriaznivého účinku), ktorá je potrebná pre výpočet MoS (hranice bezpečnosti), nie je pre mnoho látok k dispozícii. Povinnosť určiť hodnotu NOAEL bude mať za následok testy na zvieratách, čo porušuje politiku EÚ na podporu alternatívnych metód. Je to aj v rozpore s ustanoveniami článku 14 (testovanie na zvieratách).

5.6.1

Preto by sa v nových predpisoch malo jasne uvádzať, aké testy musí výrobca na látkach používaných v kozmetike vykonať, aby sa zistili ich potenciálne riziká pre spotrebiteľa.

5.7

Výbor nesúhlasí s tým, že zoznam prísad môže byť uvedený len na vonkajšom obale (článok 15 písm. g). Tento zoznam by mal byť povinne uvedený na samotnom výrobku.

5.8

Výbor sa nazdáva, že kozmetické výrobky by mali obsahovať špeciálne upozornenie týkajúce sa ich používania deťmi, pričom by jasnou a dobre viditeľnou formou stanovili minimálny vek a informovali o tom, či je potrebné uschovať ich mimo dosahu detí.

5.9

Výbor sa ďalej nazdáva, že nariadenie by malo jasne stanoviť, že v prípade predaja kozmetických výrobkov na diaľku musí byť na ponukách zásielkového predaja tiež jasne uvedený rovnaký druh informácií, ktoré by mali byť na etiketách a obaloch pri predaji v obchodoch.

5.10

Výbor súhlasí s tým, aby sa vyvíjal väčší tlak na administratívnu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a uplatňovanie správnej administratívnej praxe.

5.11

Výbor schvaľuje úpravu skorších príloh, ktoré obsahujú zoznamy zakázaných látok a látok povolených s obmedzeniami pre využitie v kozmetických výrobkoch, pričom by sa pridali čísla CAS a EINECS a názvy INCI, a vytvoril by sa elektronický zoznam kozmetických zložiek.

5.12

Výbor považuje stiahnutie bývalej prílohy I smernice 76/768/EHS za vhodný krok. Rozdelenie do kategórií v predchádzajúcom zozname bolo pomerne náhodné a viaceré položky sa tam v jednotlivých kategóriách opakovali, napríklad: „púdrový mejkap“, a „výrobky na líčenie a odstraňovanie líčidla“. Predchádzajúci zoznam je navyše zastaraný – na trhu sú dostupné nové kategórie výrobkov, ako napríklad náplasti proti celulitíde a odličovacie vreckovky s aktívnymi látkami.

3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/39

1.1

EHSV súhlasí s návrhom smernice KOM(2008) 123 v konečnom znení, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/82/ES a smernica 2001/83/ES, pretože sa tým zaručí, že všetky liečivá, bez ohľadu na postup pri ich schvaľovaní pred uvedením na trh, budú podliehať harmonizovaným predpisom.

1.2

Uplatňovaním rovnakých kritérií na všetky liečivá je popri kritériách akosti, bezpečnosti a účinnosti možné zaručiť vysokú mieru ochrany zdravia verejnosti a riadne fungovanie vnútorného trhu. Podnikom zároveň odpadne zbytočné administratívne zaťaženie a náklady.

1.3

EHSV vždy podporoval snahy Komisie o väčšiu bezpečnosť liečiv, v čom bude aj pokračovať, pretože ide o prvok zásadného významu z hľadiska zdravia ľudí a zvierat.

1.4

EHSV preto bez ohľadu na význam právneho predpisu, ktorý Komisia príjme v budúcnosti, súhlasí s úmyslom poveriť Komisiu, aby pôsobnosť nariadenia (ES) č. 1084/2003 rozšírila na tie zmeny, ktoré nastanú po udelení povolenia, a to nezávisle na použitom schvaľovacom konaní, a aby tak zabránila možnému obmedzovaniu voľného pohybu liečiv.

1.5

EHSV by chcel opakovane a dôrazne vyjadriť svoje presvedčenie, že aj v odvetviach, v ktorých vnútorný trh ešte nebol zavŕšený alebo sa vytvoril iba čiastočne, sa musí plynulejšie pracovať smerom k tomuto cieľu.

2.1

Európska komisia predložila v novembri 2001 dva špecifické právne predpisy na rozsiahlu reformu predpisov o liečivách, a to smernice 2001/82/ES, ktorou sa vydáva komunitárny kódex veterinárnych liekov a smernice 2001/83/ES, ktorou sa vydáva komunitárny kódex humánnych liekov (1).

2.2

Tieto právne predpisy sú pokračovaním hĺbkovej reformy, ktorá sa začala v roku 1993 vytvorením Európskej agentúry pre liečivá (EMEA) podľa nariadenia Rady (EHS) č. 2309/93 a zavedením nového postupu schvaľovania a kontroly liečiv (2).

2.3

V tomto nariadení sa podľa zásady voľného pohybu tovaru počítalo s dvomi postupmi na schvaľovanie všetkých liečiv a tieto postupy platia od 1. januára 1995:

2.4

Tieto schvaľovacie postupy na uvádzanie liečiv na trh mali zabezpečiť riadne hodnotenie pomeru medzi prospešnosťou a rizikovosťou a stanoviť prísne kritériá akosti, bezpečnosti a účinnosti, aby sa zaručila ochrana zdravia občanov EÚ a zvierat.

2.5

V smernici 2001/82/ES a smernici 2001/83/ES boli príslušné záruky, ktoré sú bezpodmienečne nevyhnutné, zakotvené konkrétnymi ustanoveniami o dohľade nad liečivami, aby sa vďaka častejším kontrolám a prísnejším a konkrétnejším kritériám, pokiaľ ide o informačnú povinnosť o neželaných vedľajších účinkoch, dosiahla vysoká miera ochrany zdravia verejnosti.

2.6

Komisia počas svojich pravidelných kontrol fungovania sústavy schvaľovania liečiv zistila problémy týkajúce sa zmeny povolenia, ktoré vznikajú po udelení povolenia na národnej úrovni. Tieto prípady predstavujú viac ako 80 % zo všetkých schválení liečiv.

2.7

Zmeny, ktoré sa urobia po udelení národného povolenia, sa uskutočňujú podľa nariadení (ES) č. 1084/2003 a 1085/2003. Týkajú sa však výlučne takých aspektov, ako je výrobný postup, balenie alebo údaje o výrobcovi, a nie podstatných aspektov, akým je napríklad uvedenie novej indikácie alebo zmena spôsobu podávania.

2.8

Z toho vyplýva, že postupy nadväzujúce na pôvodné povolenie sú v niektorých prípadoch v jednotlivých členských štátoch odlišné, preto pre jeden a ten istý výrobok môžu platiť rozdielne predpisy a zaradenia. Tým napríklad nemusí byť zaručená jednotná úroveň ochrany zdravia, pretože terapeutické zaradenie alebo použitie toho istého liečiva je rozdielne, čo okrem toho môže predstavovať (niekedy umelé) obmedzenie voľného pohybu tovaru v EÚ, v tomto prípade liečiv.

3.1

Aby sa pri tých istých liečivách zabránilo rozdielnym podmienkam, Komisia sa rozhodla navrhnúť právny predpis na zmenu a doplnenie smernice 2001/82/ES a 2001/83/ES, podľa ktorého sa pôsobnosť nariadenia (ES) č. 1084/2003, ktoré v súčasnosti platí iba pre liečivá schválené podľa centrálneho postupu, rozšíri na všetky liečivá nezávisle na postupe, podľa ktorého im bolo udelené povolenie.

3.2

Návrh patrí k návrhom na zjednodušenia, ktoré sú uvedené v prílohe 2 legislatívneho a pracovného programu Komisie na rok 2008. Obsahuje iba právny predpis na úpravu viacerých článkov smerníc 2001/82/ES a 2001/83/ES vzhľadom na ustanovenia nariadenia (ES) č. 1084/2003, ktoré majú teraz platiť pre všetky liečivá.

3.3

Pretrvávanie súčasného stavu by pre podniky, ktoré chcú nejaké liečivo uviesť na trh vo viacerých členských štátoch znamenalo zbytočnú administratívnu náročnosť a zbytočné náklady. Tieto podniky musia v jednotlivých členských štátoch pravidelne dodržiavať rozdielne predpisy a plniť vzájomne odlišné administratívne požiadavky, čo môže predstavovať aj umelé obmedzovanie voľného pohybu tovaru.

3.4

Návrh má čisto právnu povahu a obsahuje zmenu právneho základu nariadenia (ES) č. 1084/2003, pričom sa Komisii poskytne právomoc meniť rozsah pôsobnosti uvedeného nariadenia a tak zabezpečiť účinnú harmonizáciu schvaľovacích predpisov.

3.5

Komisia zdôrazňuje, že k tomuto meniacemu a doplňujúcemu právnemu predpisu sa uskutočnila konzultácia so všetkými zainteresovanými skupinami a že zvolený postup je na zmenu jestvujúcich právnych predpisov najvhodnejší, aby sa dosiahli harmonizované predpisy o liečivách po ich uvedení na trh, a to v súlade s vysokou mierou ochrany zdravia verejnosti a právnej spojitosti.

3.6

Návrh na zmenu viacerých článkov sa opiera o článok 95 Zmluvy o ES, ktorý počíta s použitím spolurozhodovacieho konania a je okrem toho v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality.

4.1

EHSV súhlasí s návrhom na zmenu a doplnenie smerníc 2001/82/ES a 2001/83/ES, pretože tieto zmeny a doplnenia zaručia harmonizáciu predpisov na schvaľovanie liečiv, udržania vysokej miery ochrany zdravia verejnosti a riadne fungovanie vnútorného trhu, pričom podnikom zároveň odpadne zbytočná administratívna záťaž a zbytočné náklady.

4.2

V súlade so skoršími stanoviskami na túto tému EHSV podporuje snahy Komisie o väčšiu bezpečnosť liečiv, a dokonca ju k tomuto snaženiu vyzýva, pretože z hľadiska ochrany zdravia ľudí a zvierat ide o prvok zásadného významu.

4.3

Návrh je v súlade s cieľom dosiahnuť jednoduchou zmenou právnych predpisov harmonizáciu predpisov pre všetky liečivá, aj keď boli schvaľované rozličnými postupmi, čím sa zároveň odstránia ďalšie možné prekážky voľného pohybu tovaru, v tomto prípade liečiv.

4.4

EHSV víta zmenu právneho základu a očakáva legislatívny návrh, na ktorom sa pracuje a ktorý sa pre budúcnosť odvetvia liečiv považuje za ešte dôležitejší.

3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/41

3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/41

1.1

EHSV súhlasí s hodnotením situácie v oblasti železničnej nákladnej dopravy v Európskej únii, ktoré vypracovala Komisia, a nazdáva sa, že návrhy Komisie síce vzhľadom na závažnosť danej problematiky nie sú dosť radikálne, ale uberajú sa správnym smerom.

1.2

Výbor sa domnieva, že na zlepšenie situácie je potrebné:

1.4.1

Aby sa podarilo znížiť náklady, je nevyhnutné pokračovať v úsilí o interoperabilitu a technickú harmonizáciu v Európe. Z historického hľadiska si každá sieť vytvorila svoje vlastné pravidlá a regulačné a bezpečnostné systémy. Je nevyhnutné, aby sa postupne všetky tieto systémy zblížili, a prioritou musí byť čo najrýchlejšie zaviesť európsky systém riadenia železničnej dopravy (European Rail Traffic Management System – ERTMS).

1.4.2

Vhodnými investíciami, vždy, keď je to možné, by sa mala postupne zmeniť charakteristika železničnej infraštruktúry pokiaľ ide o jazdný profil, dĺžku vlakov, rampy a plošiny, zaťaženie nápravy, aby lepšie zodpovedala potrebám nákladnej dopravy, ako je to napríklad v Spojených štátoch.

1.4.3

Skutočná hospodárska súťaž a otvorenie trhu si budú vyžadovať väčšiu účinnosť a produktivitu. Táto otázka upozorňuje na problém odbornej prípravy pracovníkov vlakovej čaty. Noví prevádzkovatelia môžu po vstupe na trh zápasiť s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Malo by sa teda dozrieť na to, aby bola zabezpečená primeraná odborná príprava, ktorá by umožnila vyhovieť dopytu a vďaka ktorej by vznikli nové pracovné miesta vyžadujúce vysokú kvalifikáciu.

1.4.4

Malo by sa tiež prehodnotiť rozdelenie nákladov prevádzkovateľov infraštruktúry medzi rôznych prevádzkovateľov dopravy a takisto by mali byť lepšie prerozdelené externé náklady konkurenčných druhov dopravy, aby sa vytvorili podmienky pre otvorenú a čestnú hospodársku súťaž.

1.4.5

Iniciatívy ako Betuwe line, projekt New Opera alebo FERRMED by sa mali preskúmať a podporovať, aby sa z nich mohli čerpať ponaučenia na základe získaných skúseností a osvedčených postupov.

1.5.1

Mali by sa zaviesť záväzné zmluvné pravidlá odškodňovania zákazníkov v prípade zlej kvality služieb, čo by bolo podnetom na zlepšenie kvality poskytovaných služieb.

1.5.2

Takisto by sa mala zlepšiť kvalita a spoľahlivosť rozličných prvkov, ktoré umožňujú poskytovať dané služby. Týka sa to koľajových vozidiel, ale aj signalizácie, železničných tratí alebo informačných systémov.

1.5.3

Lepšiu spoľahlivosť služieb možno docieliť aj lepším prideľovaním trás pre nákladnú dopravu ako aj vytvorením pravidiel prednosti pre nákladnú dopravu v prípade konfliktných situácií v premávke na týchto trasách, v záujme všetkých užívateľov. Napríklad by sa pri riadení premávky mohli využiť časové úseky a obdobia, keď sú trate menej vyťažené.

1.6.1

Železničnej doprave sa najčastejšie vyčíta, že trasy sú príliš dlhé a doprava pomalá. Ak sa to má zmeniť, mali by byť trasy pre nákladné vlaky vytýčené tak, aby bol na nich obmedzený počet zastávok (alebo žiadna) a aby bola malá pravdepodobnosť, že dôjde ku konfliktu s inými vlakmi. Bolo by tiež potrebné, aby tieto vlaky mali na úrovni operačného riadenia čo najčastejšie prednosť v prípade konfliktných situácií v premávke. Mali by sa tiež zaviesť vysokorýchlostné nočné nákladné vlaky.

1.6.2

Okrem toho by bolo potrebné investovať do infraštruktúry a prispôsobiť ju pre vyššiu rýchlosť, pričom treba mať na zreteli, že zvýšenie rýchlosti na danej železničnej trati bude mať za následok zníženie maximálneho povoleného zaťaženia nápravy. Nedostatočná rýchlosť súčasnej železničnej nákladnej dopravy sa musí rozhodne zvýšiť, treba však zdôrazniť, že najdôležitejšie je, aby rýchlosť vlakových súprav bola rovnomerná. Stála mierna rýchlosť je lepšia ako ustavičné brzdenie a rozbiehanie sa, ktoré spôsobuje čoraz väčšie meškanie.

1.7.1

Tradičné zásady a spôsoby riadenia premávky, ktoré systematicky uprednostňujú osobné vlaky, na teoretických vopred vytýčených trasách, mimovoľne, ale fakticky spôsobujú, že malé meškanie pri odchode nákladného vlaku (napríklad desať minút) sa takmer vždy skončí veľkým meškaním v cieľovej stanici (niekoľko hodín či dokonca celý deň).

1.7.2

Vďaka vývoju technológií v strednodobom a dlhodobom horizonte bude možné zlepšiť plynulosť železničnej nákladnej dopravy v reálnom čase, pričom sa budú využívať aj iné možnosti, nielen vopred vytýčená teoretická trasa. Vďaka posúvaniu traťových úsekov, ktoré je súčasťou poslednej etapy ERTMS, by tú istú infraštruktúru mohlo využívať viac vlakov a zlepšila by sa schopnosť reagovať v konfliktných situáciách. Preto by všetky členské štáty mali investovať do systému ERTMS, aby sa čo najskôr podarilo dosiahnuť interoperabilitu a nepretržité využívanie rôznych národných sietí.

1.7.3

Je však potrebné sústrediť investície do zlepšenia priechodnosti problematických úsekov a zvýšiť kapacity nákladísk a výkladísk, čo by umožnilo interoperabilitu dopravných systémov.

1.7.4

Otázka zoradísk, nákladísk a výkladísk je dôležitá, avšak neoddeliteľne súvisí s problematikou druhotných sietí, ktoré prechádzajú územím. Ak má byť železničná nákladná doprava skutočne konkurencieschopná, musí doviesť náklad čo najbližšie k zákazníkovi.

1.8.1

Hoci dnes nie je veľmi realistické uvažovať o zriadení transeurópskej siete určenej pre nákladnú dopravu, pravdou je, že vytvorenie oddelenej siete by bolo najlepším prostriedkom na podporu železničnej nákladnej dopravy, ktorá by sa tak stala spoľahlivejšou a presnejšou, lacnejšou a rýchlejšou. Vytvoriť koridory zamerané na nákladnú dopravu je v súčasnosti veľmi realistickou myšlienkou, ale keďže neexistujú veľké transkontinentálne siete určené pre nákladnú dopravu, mohli by sa do koridorov zameraných na nákladnú dopravu zahrnúť pribúdajúce úseky tratí určených špeciálne pre nákladnú dopravu, ktoré spájajú mimoriadne aktívne hospodárske centrá, ako o tom svedčí úspech Betuwe line medzi prístavom v Rotterdame a Nemeckom. Je nevyhnutné, aby sa do zavádzania opatrení a právnych predpisov, ktoré by umožnili zvýšiť konkurencieschopnosť železníc skutočne zapojili všetky členské štáty.

2.1.1

V rokoch 1995 až 2005 síce nákladná doprava zaznamenala rast o 2,8 % ročne, avšak podiel železničnej nákladnej dopravy sa neprestajne zmenšoval a od roku 2005 sa stabilizoval na úrovni asi 10 %, teda doteraz na najnižšej úrovni od roku 1945.

2.1.2

Podľa Komisie tieto zlé výsledky spôsobila nespoľahlivosť, nedostatočné kapacity, chybné riadenie informácií, pomalosť a nedostatočná pružnosť. Napriek týmto ťažkostiam by sa však v súčasnej hospodárskej situácii, pre ktorú je príznačný rast obchodu, preplnené cesty, vysoké cenný palív a čoraz väčšia snaha o ochranu životného prostredia, mohli objaviť nové možnosti.

2.1.3

V minulosti si Spoločenstvo určilo pre rozvoj železničnej dopravy tri hlavné oblasti politického pôsobenia:

2.1.4

Musíme však konštatovať, že dosiahnuté výsledky nie sú dosť dobré, najmä pokiaľ ide o nadnárodnú dopravu.

2.2.1

V bielej knihe o európskej dopravnej politike s výhľadom do roku 2010, ktorej ambíciou bolo dosiahnuť prechod z cestnej dopravy na železničnú, sa uvažovalo o vytvorení „multimodálnych koridorov s prioritou nákladnej dopravy“. Ako vieme, revidovaná biela kniha z roku 2006 v snahe o realistický prístup túto veľkú ambíciu prejsť z cestnej dopravy na železničnú trochu okresala a viac sa zamerala na myšlienku komodality, pričom však nezabudla pripomenúť nevyhnutnosť podporovať vytvorenie siete železničnej nákladnej dopravy.

2.2.2

Komisia v oznámení rozvíja túto myšlienku a stanovuje tri ciele: zlepšiť rýchlosť, spoľahlivosť a kapacitu dopravy v rámci siete vybudovanej na základe existujúcich transeurópskych sietí.

3.1

Komisia pripomína iniciatívy, ktoré už boli podniknuté na povzbudenie, zlepšenie alebo uprednostnenie železničnej nákladnej dopravy: rozvoj interoperability a zlepšenie informácií (Europtirails), budovanie infraštruktúry (Betuwe line), vytváranie štruktúr koridorov. Ukázalo sa však, že tieto iniciatívy nestačia.

3.2

Pro forma boli navrhnuté tri možnosti: zachovať status quo, prijať nové opatrenia na vytvorenie siete zameranej na nákladnú dopravu, uskutočniť osobitný plán vytvorenia európskej siete určenej pre železničnú nákladnú dopravu.

3.3

Komisia si v duchu princípov antickej filozofie vybrala zlatú strednú cestu a zavrhla prvú možnosť, ktorá sa jej zdala príliš ambiciózna, a aj tretiu možnosť, ktorú považovala za nerealistickú.

3.4.1

Komisia by chcela, aby európska sieť zameraná na nákladnú dopravu vznikla vďaka rozvoju nadnárodných koridorov. Mali by byť vymedzené koridory, ktoré by disponovali primeranou infraštruktúrou, a mal by sa zaviesť účinný systém riadenia a prevádzkovania. Toto všetko sa však môže uskutočniť len ak sa do projektu zapoja členské štáty ako aj prevádzkovatelia infraštruktúry.

3.4.2

Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia navrhuje niekoľko legislatívnych opatrení, ktoré by boli súčasťou prepracovaného znenia 1. železničného balíka naplánovaného na rok 2008, a tiež stimulačné opatrenia a finančné prostriedky, pričom tieto by sa mali vyčleniť z existujúcich programov.

3.4.3

Komisia navrhuje dať koridorom zameraným na nákladnú dopravu právnu definíciu, nabádať členské štáty a prevádzkovateľov infraštruktúry, aby budovali nadnárodné koridory zamerané na nákladnú dopravu a hľadali finančné prostriedky pre tieto štruktúry v rámci existujúcich programov.

3.4.4

Železničnej doprave sa najčastejšie vyčíta zlá kvalita služieb a nedostatočné informácie poskytované zákazníkom. Preto by Komisia chcela zaviesť skutočné opatrenia na zlepšenie kvality a transparentnosti a navrhuje prijať legislatívne opatrenie týkajúce sa uverejňovania ukazovateľov kvality. Okrem toho uverejní správu o opatreniach, ktoré prijali prevádzkovatelia na zlepšenie kvality služieb v železničnej doprave.

3.4.5

Niektoré úseky sú v súčasnosti preplnené, najmä v centrálnych oblastiach EÚ. V nasledujúcich rokoch by sa táto situácia mohla ešte zhoršiť. Malo by sa preto investovať do zvýšenia kapacít infraštruktúry pokiaľ ide o schopnosť prijímať dlhšie vlaky, jazdný profil, zaťaženie nápravy a maximálnu rýchlosť. Investície musia byť preto koordinované a presne cielené. Komisia navrhuje, aby prevádzkovatelia koridorov vypracovali investičné plány. Tu sa vynára otázka finančných prostriedkov, ktoré by sa mali čerpať z existujúcich programov.

3.4.6

Otázka plynulosti dopravy a účinnosti železničnej nákladnej dopravy sa spája s otázkou prideľovania železničných trás pre nákladnú dopravu. O prideľovaní trás v súčasnosti rozhodujú prevádzkovatelia infraštruktúry podľa pravidiel jednotlivých členských štátov. Aby boli trasy spoľahlivé a výkonné, bolo by potrebné tieto pravidlá prideľovania zosúladiť.

3.4.7

Komisia by preto chcela navrhnúť zákonné ustanovenia o medzinárodnom prideľovaní trás a o priorite pre medzinárodnú nákladnú dopravu, najmä v prípade narušenia siete.

3.4.8

Na to, aby mohol byť náklad prepravený sú potrebné aj terminály a triediace železničné stanice (zoradiská). Lenže v uplynulých rokoch sa v mestských oblastiach pod tlakom dopytu po pozemkoch rozmohol trend znižovať počet týchto staníc a terminálov.

3.4.9

Z návrhov Komisie jasne vyplýva, že úspešnosť týchto opatrení závisí od iniciatívy a zapojenia členských štátov a zainteresovaných aktérov odvetvia železničnej dopravy.

3.5.1

Hodnotenie situácie v železničnej doprave, ktoré ponúka Komisia, nevyvoláva osobitné pripomienky a len potvrdzuje to, čo sme o slabých stránkach v tomto odvetví už vedeli. Zlepšenie tejto situácie si vyžaduje mobilizáciu rôznych verejných zodpovedných činiteľov a podnikov, a to nielen z hľadiska politickej vôle a obchodnej dynamiky, ale aj z hľadiska financovania.

3.5.2

A práve to je najpálčivejšou otázkou. Komisia navrhuje niekoľko legislatívnych opatrení, ale neavizuje, že by mali byť vyčlenené nové finančné prostriedky. Zaoberať sa právnou stránkou je nepochybne potrebné, ale rozhodne to nestačí. Finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie tohto plánu sa budú musieť nájsť v rámci existujúcich programov. Bude si to vyžadovať citlivý prístup pri rozhodovaní a prinesie to so sebou ťažko zvládnuteľný efekt spojených nádob.

3.5.3

Úspech tohto plánu si napokon vyžaduje, aby sa doň v plnej miere zapojili členské štáty a prevádzkovatelia, tí prví však často nemajú finančné prostriedky a môžu mať v oblasti železničnej dopravy iné priority, a finančná situácia tých druhých takisto nebýva vždy ružová, hoci im pomohlo, že nákladná údržba sietí a ich využívanie už prebiehajú oddelene.

3.6.1

Vytvoriť nadnárodné koridory zamerané na nákladnú dopravu by bolo určite prvou podmienkou pre rozvoj nákladnej dopravy, vieme však, ako až doposiaľ mala vždy prednosť osobná doprava pred nákladnou. Ide tu teda o akúsi kultúrnu revolúciu, ktorá si nepochybne vyžaduje záväzné ciele, ktoré by museli uznať členské štáty, a vlastné finančné zdroje, pričom treba mať na zreteli, že verejná mienka považuje prednosť osobných vlakov za samozrejmosť, ktorá by sa vo všeobecnosti nemala spochybniť. Ide tu teda skôr o optimálne riadenie sietí a o vymedzenie sietí zameraných na nákladnú dopravu, pričom kvalita a presnosť osobnej dopravy sa nesmú zhoršiť. Pri vytváraní nadnárodných koridorov by sa mal zohľadniť rozchod koľají v nových a starých členských štátoch EÚ, vozový park železničných spoločností, tok nákladnej dopravy z kandidátskych krajín a tretích krajín, ako aj skutočnosť, že oblasť Kaliningradu je ruskou enklávou.

3.6.2

Informácie a transparentnosť sú síce dôležitými otázkami, je však jasné, že zákazník sa riadi hlavne kritériami ako je cena, spoľahlivosť, rýchlosť prepravy, prístupnosť terminálov a jednoduchosť nakládky a vykládky. Kľúčovým prvkom je teda kvalita služieb a táto závisí od organizačných mechanizmov železničnej dopravy, ale aj od značných investícií, ktoré by sa tejto oblasti mali poskytnúť.

3.6.3

Pokiaľ ide o konkurencieschopnosť železničnej nákladnej dopravy, vo všeobecnosti sa pripúšťa, že tento druh dopravy je vyhradený pre istý druh tovaru, najmä pre ťažký náklad a tovar prepravovaný vo veľkom množstve. Malo by sa uvažovať o možnostiach ako osloviť aj iné kategórie zákazníkov, čomu by mohlo napomôcť najmä používanie kontajnerov, vďaka ktorým by sa v kontexte zvyšovania cien palív a čoraz väčšej snahy o dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja mohol rozšíriť trh a zvýšila by sa konkurencieschopnosť.

3.6.4

Otázka financovania zostáva v oznámení Komisie nedoriešená, pretože sa neuvažuje o žiadnych osobitných finančných prostriedkoch a navrhované riešenie spočíva na rozhodnutiach v rámci existujúcich finančných zdrojov.

3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/45

1.1

EHSV víta nové oznámenie Európskej komisie o prístavnej politike, ktoré navrhuje najmä opatrenia nezáväznej povahy. EHSV okrem toho podporuje celkové zameranie na vytváranie stabilného investičného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj prístavov a dobré sociálne prostredie v prístavoch, ako aj na dôslednú aplikáciu ustanovení zmluvy.

1.2

Európske prístavné odvetvie sa z hľadiska počtu prístavov a rozsahu prístavných funkcií a služieb stáva rozmanitejším. EHSV navrhuje, aby európska prístavná politika podporila tento proces tým, že umožní všetkým európskym prístavom plne využívať ich potenciál trvalo udržateľným spôsobom.

1.3

Výbor víta iniciatívu Komisie vytvoriť sieť orientovanú na nákladnú železničnú dopravu a vyzýva členské štáty, aby sa bez ukrátenia osobnej železničnej dopravy zamerali na uskutočňovanie rozsiahlych cezhraničných projektov v oblasti napojenia prístavov na železničnú infraštruktúru.

1.4

EHSV víta iniciatívu Komisie vydať usmernenia na odstránenie nejednoznačností v uplatňovaní legislatívy Spoločenstva v oblasti životného prostredia vo vzťahu k rozvoju prístavov, a zároveň odporúča, aby boli uvedené usmernenia vydané pred koncom roka 2008.

1.5

Európska komisia by mala posilniť opatrenia na zjednodušenie administratívy v prístavoch. Výbor preto víta úmysel Komisie vytvoriť v roku 2008 Európsky námorný dopravný priestor bez bariér. Komisia, a predovšetkým členské štáty by mali urobiť pokrok v modernizácii ciel a pripísať tejto problematike väčší politický význam.

1.6

EHSV súhlasí s Komisiou, že vypracovanie usmernení o štátnej pomoci a transparentnosti účtov môžu prispieť k rovnosti príležitostí medzi jednotlivými prístavmi. Usmernenia uvedené v oznámení, ktoré sa týkajú využívania koncesií, technicko-námorných služieb a rezervných zdrojov pracovníkov, považuje celkovo za jasné a užitočné. Komisia by mala podniknúť ďalšie kroky na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi prístavmi v EÚ a prístavmi v krajinách susediacich s EÚ.

1.7

EHSV víta zámer Komisie podporovať a zlepšovať spoluprácu medzi mestami a ich prístavmi. Osobitne vyzýva Komisiu, aby zadala vypracovanie spoľahlivej štúdie o sociálno-ekonomickom vplyve prístavov.

1.8

Výbor víta rozhodnutie Komisie povzbudzovať európskych sociálnych partnerov, aby vytvorili európsky odvetvový výbor pre sociálny dialóg v prístavoch.

2.1

EHSV sa v ostatných desiatich rokoch aktívne zapájal do diskusie o spoločnej európskej prístavnej politike. Vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú námorné prístavy zohrávajú v sociálno-ekonomickom rozvoji, prosperite a súdržnosti Európskej únie je takáto spoločná politika prínosom.

2.2

EHSV prijal stanovisko k zelenej knihe o námorných prístavoch a námornej infraštruktúre [KOM(1997) 678] (1), ako aj ku dvom legislatívnym návrhom Európskej komisie o otvorení trhu s prístavnými službami v európskych prístavoch (2). Výbor okrem toho 26. apríla 2007 prijal stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému Spoločná prístavná politika EÚ (3). Keďže diskusiu o prístavných službách charakterizovala konfrontačná atmosféra, predložené stanovisko sa zameriava na tie aspekty európskej politiky námorných prístavov, v ktorých sa zainteresovaným účastníkom podarilo dosiahnuť dohodu.

3.1

Európska komisia vydala 18. októbra 2007 oznámenie o európskej prístavne politike. Oznámenie je výsledkom dlhoročného procesu konzultácií zainteresovaných strán, ktorého súčasťou boli dve konferencie a šesť tematických seminárov. Oznámenie patrí do celkovej stratégie námornej politiky Európskej komisie a je zložkou jej nového programu v oblasti nákladnej dopravy.

3.2

Cieľom novej európskej prístavnej politiky je podporovať výkonný systém prístavov EÚ schopný vyrovnať sa s budúcimi dopravnými potrebami EÚ. Podľa názoru Komisie medzi takéto výzvy patrí dopyt po medzinárodnej doprave, technologické zmeny, emisie a klimatické zmeny, dialóg medzi prístavmi, mestami a zainteresovanými stranami, a napokon aj súlad s požiadavkou transparentnosti, hospodárskou súťažou a so súborom predpisov Spoločenstva vo všeobecnosti.

3.3

Politické návrhy uvedené v oznámení sú tvorené zmesou interpretácií ustanovení Zmluvy a akčného plánu s dodatočnými opatreniami, ktoré sú väčšinou nezáväznej povahy.

3.4

Konkrétne ide o:

4.1

EHSV víta oznámenie Komisie a uznáva strategický význam námorných prístavov v európskom domácom a zahraničnom obchode, ako aj ich prínos k ekonomickému rozvoju a zamestnanosti.

4.2

Výbor osobitne víta skutočnosť, že Komisia nenavrhuje intervenčné opatrenia, ale že sa v rámci pravidiel stanovených Zmluvou o založení EÚ zameriava na vytvorenie stabilného investičného prostredia, trvalo udržateľného rozvoja prístavov a dobrého sociálneho prostredia v prístavoch.

4.3

EHSV s potešením prijíma skutočnosť, že Komisia využíva nezáväzné právne predpisy ako alternatívu tak k legislatíve, ako aj k prístupu ad hoc.

4.4

EHSV má napriek tomu niekoľko konkrétnych pripomienok a odporúčaní k rôznym častiam oznámenia Komisie.

5.1.1

EHSV berie na vedomie záver Komisie, že pohyb kontajnerových nákladov sa v súčasnosti sústreďuje v niekoľkých prístavoch na severozápade Európy Je však treba povedať, že trendom je skôr rastúca účasť vyššieho počtu prístavov na európskom kontajnerovom trhu ako preprava len cez niekoľko prístavov. V roku 2006 boli najrýchlejšie rastúce kontajnerové prístavy väčšinou malé a stredné prístavy v rôznych prístavných pásmach Európy. Narastá teda konkurencia medzi jednotlivými prístavnými pásmami, ktoré sú od seba značne vzdialené (4). Európska prístavná politika môže tento proces podporiť tým, že umožní všetkým európsky prístavom plne využívať ich potenciál trvalo udržateľným spôsobom.

5.1.2

K zoznamu výziev, ktoré pomenovala Komisia, EHSV pridáva aj globalizáciu a konsolidáciu, ktoré charakterizujú európsky prístavný a námorný sektor. Tento jav je obzvlášť zrejmý na kontajnerovom trhu, ale vyskytuje sa aj na iných trhoch, ako sú trhy ro-ro, či trhy s bežným alebo hromadným nákladom. Európske námorné prístavy obchodujú s medzinárodnými skupinami lodnej prepravy. Vznikli veľké skupiny prevádzkovateľov terminálov, ktorí v súčasnosti poskytujú služby vo viacerých európskych prístavoch. Výzvou pre prístavnú správu je zabezpečiť, aby si títo celosvetoví prevádzkovatelia plnili svoje povinnosti a prispievali k dosiahnutiu rozvojových cieľov prístavu v súlade s príslušnými európskymi politikami.

5.2.1

EHSV je zajedno s Komisiou, že prvým opatrením na riešenie rastúceho dopytu po prístavoch a prístavných kapacitách by mala byť optimalizácia využívania existujúcich prístavných zariadení a prístupových ciest. Výbor ďalej súhlasí s tým, aby sa uskutočnila rozsiahla spoločenská analýza vynaložených nákladov v pomere k prínosu skôr, ako sa začne uvažovať o rozvoji infraštruktúry. Uvedené opatrenia by mali zohľadniť hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty, ktoré sú piliermi lisabonského programu EÚ.

5.2.2

Ako bolo povedané, trhový mechanizmus už udáva smer k väčšej rôznorodosti medzi európskymi prístavmi. Je treba rozvíjať postup zdola nahor, v rámci ktorého určuje návrhy projektov riadiaci orgán prístavu, prípadne v spojení s regionálnymi a štátnymi orgánmi. To však nemení nič na skutočnosti, že EÚ by mala naďalej formulovať ciele a poskytovať usmernenia.

5.2.3

Komisia však môže prostredníctvom strednodobého preskúmania transeurópskych dopravných sietí, ktoré bude vykonané v roku 2010, pomôcť vyriešiť problematické miesta súvisiace so spojeniami medzi prístavmi a vnútrozemím. Preskúmanie by však malo vychádzať z objektívnych kritérií.

5.2.4

EHSV okrem toho opakuje svoju žiadosť, aby sa Komisia prostredníctvom nástrojov dopravnej politiky intenzívnejšie snažila vyriešiť ostávajúce problematické miesta vo vnútrozemí, hlavne v súvislosti s vnútrozemskou lodnou dopravou a železničnou nákladnou dopravou. Najmä železničná doprava je naďalej vážnou prekážkou dosiahnutia optimálnej výkonnosti prístavov a ich začlenenia do logistických reťazcov. Z tohto hľadiska EHSV víta iniciatívu Komisie vytvoriť sieť orientovanú na nákladnú železničnú dopravu a vyzýva členské štáty, aby sa bez ukrátenia osobnej železničnej dopravy zamerali na uskutočňovanie rozsiahlych cezhraničných projektov v oblasti napojenia prístavov na železničnú infraštruktúru.

5.3.1

EHSV s potešením prijíma iniciatívu Komisie vydať usmernenia o uplatňovaní environmentálnych právnych predpisov Spoločenstva na rozvoj prístavov. Bude to významný krok vpred pri riešení niektorých nejednoznačností, ktoré spôsobila legislatíva EÚ, napríklad smernice o vtákoch a biotopoch a tiež rámcová smernica o vode. Vzhľadom na naliehavosť problematiky EHSV odporúča, aby boli uvedené usmernenia vydané pred koncom roka 2008.

5.3.2

Výbor okrem toho vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie dodatočných opatrení na posilnenie právneho postavenia projektov na rozvoj prístavov a opatrení na zjednodušenie platnej legislatívy tak, ako je to podrobnejšie opísané v stanovisku EHSV z vlastnej iniciatívy (5).

5.3.3

Je nepochybné, že s kontaminovaným sedimentom by sa malo náležite zaobchádzať. EHSV preto odporúča, aby návrhy právnych predpisov, ktoré ovplyvnia správu vôd a sedimentov, ako napr. smernica o odpadoch a s ňou súvisiaca rámcová smernica o vode (6), stanovili, že nekontaminovaný sediment sa nepovažuje za odpad a nemá sa s ním zaobchádzať ako s kontaminovaným sedimentom, pretože pri odstraňovaní nekontaminovaného sedimentu zo dna vodného telesa sa do vody nevnášajú ani dodatočne nepridávajú žiadne znečisťujúce látky.

5.3.4

Výbor súhlasí s návrhom Komisie, ktorý sa týka zaistenia prístavných zberných zariadení na odpad z lodí a zníženia emisií do ovzdušia. EHSV odporúča, aby používanie prístavných poplatkov ako ekonomických stimulov bolo ponechané v právomoci riadiacich orgánov jednotlivých prístavov, pretože podobné opatrenia vplývajú na finančnú štruktúru prístavov, ktorá sa v rámci Európy značne líši.

5.4.1

EHSV víta zámer predložiť legislatívny návrh na vytvorenie Európskeho námorného dopravného priestoru bez bariér v roku 2008 a odkazuje na konkrétne pripomienky, ktoré k tejto problematike vyjadril v niekoľkých predchádzajúcich stanoviskách (7).

5.4.2

Výbor okrem toho pripomína svoje odporúčanie, aby EÚ pokračovala v modernizácii ciel, zabezpečila dôslednú koordináciu a harmonizáciu svojich politík v oblasti ciel, námornej bezpečnosti, zabezpečenia, verejného zdravia a kvality životného prostredia a zbytočne neprenášala povinnosti vlád na prístavy.

5.4.3

EHSV podporuje vytváranie jediných odbavovacích priehradiek a uplatňovanie iniciatív v oblasti elektronického námorníctva, elektronickej colnej správy a elektronickej nákladnej dopravy. Výbor zároveň zastáva názor, že riešenia založené na informačných a komunikačných technológiách by mali byť nákladovo účinné, a to aj pre malé a stredné prístavy.

5.4.4

Napokon v oblasti zvyšovania účinnosti výbor podporuje návrh Komisie vytvoriť do konca roka 2009 súbor európskych generických ukazovateľov, ktoré by zohľadňovali komerčne citlivé informácie. Tieto ukazovatele, založené na existujúcich ukazovateľoch z odvetví leteckej, pobrežnej a kombinovanej dopravy, by mali byť vytvorené s ohľadom na prvky relevantné pre prístavy, ako je výkonnosť prístavných zariadení, spolupráca medzi prístavmi a spájanie činností vo vnútrozemí.

5.5.1

EHSV schvaľuje názor Komisie na úlohu prístavných orgánov a rôznorodosť systémov riadenia prístavov v Európe. Osobitne súhlasí s konštatovaním, že prístavné orgány plnia dôležité úlohy lepšie, ak sú dostatočne nezávislé, a predovšetkým plne finančne nezávislé.

5.5.2

Výbor rovnako víta vyhlásenie Komisie, že v roku 2008 príjme usmernenia v oblasti štátnej pomoci. V tejto súvislosti EHSV pripomína základné zásady verejného financovania prístavov, ktoré rozpracoval vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy z 26. apríla 2007.

5.5.3

Výbor tiež s potešením prijíma skutočnosť, že Komisia prijala odporúčania výboru na rozšírenie ustanovení o transparentnosti v smernici 2006/111/ES na všetky komerčné prístavy bez ohľadu na ich ročný obrat.

5.5.4

Vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy výbor odporučil usmernenie v oblasti využívania výberových postupov, ako sú výberové konania alebo iné vhodné nástroje, podmienok udeľovania koncesií a uzatvárania zmlúv o prenájme pozemkov. Výbor tiež odporučil usmernenie týkajúce sa právneho postavenia tých prístavných služieb, ktoré sú súčasťou verejnoprospešných služieb, napríklad udržiavanie celkovej bezpečnosti v prístavoch.

5.5.5

Komisia splnila túto požiadavku, keď vo svojom oznámení o prístavnej politike poskytla usmernenia týkajúce sa udeľovania povolení a využívania technicko-námorných služieb. EHSV považuje spôsob, akým Komisia interpretuje ustanovenia zmluvy a judikatúru za užitočný a jasný. Zdôrazňuje však, že spoločnou črtou technicko-námorných služieb je skutočnosť, že súvisia s bezpečnosťou lodnej dopravy, čo by malo opodstatniť ich zaradenie medzi služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

5.5.6

Rozumná politika udeľovania koncesií by mala zabezpečiť konkurenciu v rámci prístavu, ako aj optimálnu výkonnosť a zapojenie prevádzkovateľov terminálov. EHSV odporúča, aby Komisia pravidelne preskúmala usmernenia vydané pre oblasť koncesií, čím by sa zaručilo, že budú účinne napomáhať dosiahnutiu spomenutých cieľov a budú obsahovať dostatočný počet spoločných prvkov, ktoré zaručia rovnosť príležitostí jednotlivých prístavných orgánov. Rovnosť príležitostí má osobitný význam vzhľadom na prebiehajúci proces konsolidácie na trhu manipulácie s nákladom, ako je opísaný v tomto dokumente.

5.5.7

EHSV víta návrh Komisie rozšíriť osvedčené postupy v oblasti transparentnosti prístavných poplatkov. Výbor je presvedčený, že prístavné poplatky by mali byť určované na miestnej úrovni, aby optimálne spĺňali požiadavky užívateľov prístavu a vyhovovali jeho všeobecnému záujmu.

5.5.8

EHSV s potešením vníma skutočnosť, že Komisia prijala odporúčania výboru a zaoberá sa prípadmi nekalej konkurencie prístavov v krajinách susediacich s EÚ. Komisia by mala v rámci svojej politiky rozširovania a vonkajších vzťahov zintenzívniť opatrenia na riešenie politicky motivovaných narušení hospodárskej súťaže, ako je napríklad turecké embargo na lode pod cyperskou vlajkou a lodí pochádzajúcich z cyperských prístavov, turecko-grécke problémy v Egejskom mori, ako aj problémy na hraničných prechodoch medzi Ruskom a pobaltskými štátmi.

5.6.1

EHSV víta zámer Komisie podporovať a zlepšovať spoluprácu medzi mestami a ich prístavmi. Začlenenie prístavov do miest a mestského života spolu s výrazným zvyšovaním povedomia, záujmu a dokonca hrdosti obyvateľstva na prístavné činnosti je nevyhnutné na trvalo udržateľný rozvoj prístavov. Z tohto hľadiska výbor osobitne podporuje vytváranie súčinností s cestovným ruchom, rekreáciou, kultúrnym dedičstvom a kultúrou vo všeobecnosti.

5.6.2

EHSV tiež zdôrazňuje nedostatok dôveryhodných údajov o priamej a nepriamej zamestnanosti a prínose európskych prístavov. Výbor sa napríklad nazdáva, že údaje o zamestnanosti, o ktoré sa opiera oznámenie, do značnej miery podhodnocujú súčasný stav. Výbor preto vyzýva Komisiu, aby zadala vypracovanie spoľahlivej štúdie v tejto oblasti.

5.6.3

EHSV napokon podporuje zámer Komisie zhodnotiť vplyv bezpečnostných opatrení na dostupnosť prístavov a poskytnúť usmernenia ako zosúladiť obe požiadavky.

5.7.1

Výbor vyzdvihol potrebu podporovať dobré a bezpečné podmienky na pracovisku a v okolí, ako aj konštruktívne pracovné vzťahy v prístavoch. EHSV s uspokojením prijíma skutočnosť, že Komisia venuje vo svojom oznámení o prístavnej politike značnú pozornosť tejto téme.

5.7.2

EHSV pripomína svoj názor, že účinnosť prevádzky v prístavoch závisí od spoľahlivosti a bezpečnosti, ktoré sú napriek technologickému pokroku do veľkej miery ovplyvňované ľudským faktorom. To vysvetľuje potrebu kvalifikovanej a dobre odborne pripravenej pracovnej sily na pevnine i na palube lodí. Výbor odporučil, aby sociálni partneri hrali dôležitú úlohu pri vytváraní a udržiavaní týchto podmienok a aby Komisia podporila ich úsilie na úrovni Európy sprostredkovaním sociálneho dialógu.

5.7.3

EHSV preto s potešením prijíma rozhodnutie Komisie vyzvať európskych sociálnych partnerov na založenie európskeho odvetvového výboru pre sociálny dialóg v prístavoch v zmysle rozhodnutia Komisie 98/500/ES.

5.7.4

EHSV podporuje zámer Komisie vytvoriť vzájomne uznávaný vzdelávací rámec pre prístavných pracovníkov, ale navrhuje najprv preskúmať rôzne existujúce systémy získavania odbornej kvalifikácie prístavných pracovníkov. Dalo by sa to dosiahnuť v kontexte európskeho sociálneho dialógu.

5.7.5

EHSV je zajedno s Komisiou v tom, že je potrebné podrobne sledovať implementáciu pravidiel v oblasti bezpečnosti a zdravia prístavných pracovníkov, či už sú to pravidlá Spoločenstva alebo pravidlá stanovené Medzinárodnou organizáciou práce, a zlepšiť štatistiky o úrazoch. Výbor taktiež požaduje, aby sa uskutočnili iniciatívy v rámci príslušných fór na všetkých úrovniach na zabezpečenie ďalšieho zlepšenia ochrany zdravia a bezpečnosti.

3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/49

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa nazdáva, že všetci samostatne zárobkovo činní vodiči by mali byť začlenení do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/15/ES, ako sa o tom hovorí v jej článku 2 (s účinnosťou od 23. marca 2009).

1.2

Toto začlenenie predpokladá správnu transpozíciu smernice členskými štátmi a najmä definovanie „samostatne zárobkovo činných vodičov“.

1.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že začlenenie samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu pôsobnosti smernice je nevyhnutné na to, aby sa posilnila bezpečnosť cestnej premávky, podporovala spravodlivá hospodárska súťaž a zlepšili pracovné podmienky mobilných a samostatne zárobkovo činných pracovníkov, najmä pokiaľ ide o ich fyzické a duševné zdravie. Rozumie sa, že všeobecné administratívne úlohy, ako sú definované v smernici (článok 3, písm. a) ods. 2) nie sú zahrnuté do definície pracovného času.

1.4

Podľa Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru existencia vnútorného európskeho dopravného trhu predpokladá spravodlivú hospodársku súťaž, ktorá vznikne na základe účinného a skutočného uplatňovania sociálnych právnych predpisov, ktoré s touto oblasťou súvisia. Pri uplatňovaní právnych predpisov o pracovnom čase podporuje rozlišovanie medzi mobilnými a samostatne zárobkovo činnými pracovníkmi nečestnú hospodársku súťaž. Z tohto dôvodu je pre EHSV možnosť, že by sa smernica vzťahovala iba na „nepravých samostatne zárobkovo činných vodičov“ neprípustná.

1.5

Aby sa predišlo možným ťažkostiam pri zavádzaní uvedeného začlenenia samostatne zárobkovo činných vodičov do praxe, EHSV navrhuje uplatňovať spoločnú zodpovednosť rôznych subjektov dopravného reťazca, ako je to v prípade nariadenia o pracovnom čase a čase na oddych.