ISSN 1725-5236

Úradný vestník

Európskej únie

C 27

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 52
3. februára 2009


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

III   Prípravné akty

 

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

 

446. plenárne zasadnutie v dňoch 9. a 10. júla 2008

2009/C 027/01

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o typovom schvaľovaní motorových vozidiel s vodíkovým pohonom, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2007/46/ESKOM(2007) 593 v konečnom znení – 2007/0214 (COD)

1

2009/C 027/02

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Rôzne politické opatrenia, okrem primeraného financovania, ktoré by mohli pomôcť malým a stredným podnikom pri raste a rozvoji

7

2009/C 027/03

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie: Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruchKOM(2007) 621 v konečnom znení

12

2009/C 027/04

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Biela kniha o integrácii trhov EÚ s hypotekárnymi úvermiKOM(2007) 807 v konečnom znení

18

2009/C 027/05

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Vývoj sektora stavebníctva v Európe

22

2009/C 027/06

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Vývoj odvetvia služieb podnikom v Európe

26

2009/C 027/07

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o kozmetických výrobkoch (prepracované znenie)KOM(2008) 49 v konečnom znení – 2008/0035 (COD)

34

2009/C 027/08

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernica 2001/82/ES a smernica 2001/83/ES, pokiaľ ide o zmeny podmienok povolení na uvedenie na trh pre liekyKOM(2008) 123 v konečnom znení – 2008/0045 (COD)

39

2009/C 027/09

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady týkajúci sa jednoduchých tlakových nádob (kodifikované znenie) KOM(2008) 202 v konečnom znení – 2008/0076 (COD)

41

2009/C 027/10

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Smerom k železničnej sieti s prioritou nákladnej dopravyKOM(2007) 608 v konečnom znení

41

2009/C 027/11

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie: Oznámenie o európskej prístavnej politikeKOM(2007) 616 v konečnom znení

45

2009/C 027/12

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Cestná doprava – pracovný čas samostatne zárobkovo činných vodičov

49

2009/C 027/13

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Európsky strategický plán energetických technológií (PLÁN SET) Smerom k nízkouhlíkovej budúcnostiKOM(2007) 723 v konečnom znení

53

2009/C 027/14

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Klimatické zmeny a poľnohospodárstvo v Európe

59

2009/C 027/15

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť systém Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynovKOM(2008) 16 v konečnom znení – 2008/0013 (COD)

66

2009/C 027/16

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020KOM(2008) 17 v konečnom znení – 2008/0014 (COD)

71

2009/C 027/17

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o geologickom ukladaní oxidu uhličitého, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 85/337/EHS, 96/61/ES, smernice 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES a nariadenie (ES) č. 1013/2006KOM(2008) 18 v konečnom znení – 2008/0015 (COD)

75

2009/C 027/18

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, pokiaľ ide o článok 6 ods. 2 o uvádzaní batérií a akumulátorov na trhKOM(2008) 211 – 2008/0081 (COD)

81

2009/C 027/19

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Priemysel ťažby neenergetických surovín v Európe

82

2009/C 027/20

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Integrácia menšín – Rómovia

88

2009/C 027/21

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Základné prvky štruktúry, organizácie a fungovania platformy pre väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do podpory integračnej politiky štátnych príslušníkov tretích krajín na úrovni EÚ

95

2009/C 027/22

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Nový európsky akčný program v sociálnej oblasti

99

2009/C 027/23

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnaniaKOM(2007) 637 v konečnom znení – 2007/0228 (CNS)

108

2009/C 027/24

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Rady o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a na prácu na území členského štátu vydávané pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pre pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáteKOM(2007) 638 v konečnom znení – 2007/0229 (CNS)

114

2009/C 027/25

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku tvorivosti a inovácie (2009)KOM(2008) 159 v konečnom znení – 2008/0064 (COD)

119

2009/C 027/26

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Lepšie začlenenie ostrovných oblastí do vnútorného trhu ako kľúčový faktor súdržnosti a ich hospodárskeho rastu

123

2009/C 027/27

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Príčiny rozdielu medzi vnímanou a skutočnou infláciou

129

2009/C 027/28

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Úloha občianskej spoločnosti v programoch predvstupovej pomoci Európskej únie v Albánsku

140

2009/C 027/29

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zriaďovanie sietí organizácií občianskej spoločnosti v čiernomorskom regióne

144

2009/C 027/30

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Ako zjednotiť národný a európsky rozmer pri informovaní o Európe?

152

SK

 


III Prípravné akty

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

446. plenárne zasadnutie v dňoch 9. a 10. júla 2008

3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/1


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o typovom schvaľovaní motorových vozidiel s vodíkovým pohonom, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2007/46/ES“

KOM(2007) 593 v konečnom znení – 2007/0214 (COD)

(2009/C 27/01)

Rada sa 14. novembra 2007 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o typovom schvaľovaní motorových vozidiel s vodíkovým pohonom, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2007/46/ES“

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. júna 2008. Spravodajcom bol pán IOZIA.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 446. plenárnom zasadnutí 9. a 10. júla 2008 (schôdza 9. júla) prijal 117 hlasmi za, pričom 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV víta obsah návrhu nariadenia KOM(2007) 593 v konečnom znení a stanovenie harmonizovaných predpisov na úrovni Spoločenstva o typovom schvaľovaní vozidiel s vodíkovým pohonom. Výbor podporuje výber jediného celoeurópskeho konania platného vo všetkých členských štátoch, pretože je jednoduchšie a menej náročné než osobitné schvaľovanie vo všetkých 27 členských štátoch, ktoré by okrem toho zrejme viedlo k deformácii hospodárskej súťaže a segmentácii vnútorného trhu.

1.2

Význam tohto opatrenia je zrejmý: napriek predpokladanému výraznému nárastu predaja vozidiel s vodíkovým pohonom neexistuje pre takéto vozidlá typové schvaľovanie ani na európskej úrovni, ani na úrovni jednotlivých členských štátov. Predbežné úpravy, ktoré prijali jednotlivé členské štáty, sa navzájom výrazne odlišujú.

1.3

EHSV považuje rýchle prijatie nariadenia za potrebné, pretože poskytne stabilný referenčný rámec pre podniky pôsobiace v uvedenom odvetví, a preto môže podporiť významné investície, ktoré sú nevyhnutné pre technologický vývoj v oblasti využívania vodíka. EHSV už v nedávnych stanoviskách na túto tému privítal rozhodnutie týkajúce sa tohto využívania a konštatoval, že vodík napriek obmedzeniam, ktoré dnes ešte pretrvávajú, predstavuje výzvu pre budúcnosť.

1.4

Stanovenie predpisov Spoločenstva v oblasti harmonizácie je dôležité pre zaručenie bezpečnosti užívateľov. Vzhľadom na predpokladané ďalšie rozšírenie týchto vozidiel – podľa odhadov Komisie by do roku 2020 mohlo byť v prevádzke 1 milión vozidiel s vodíkovým pohonom – je zvýšenie dôvery užívateľov nevyhnutným predpokladom tohto vývoja.

1.5

Dôležitým príkladom, ktorý demonštruje platnosť a reálnosť tohto cieľa, je neustále rastúci počet taxíkov s hybridným pohonom v New Yorku. Zmysluplná komunálna politika tam umožňuje prepojenie ekologického povedomia a ochrany životného prostredia s trhovou logikou. Tým sa aj dokladá, že pokusy vytvoriť umelé prekážky pri vývoji tejto technológie sú často založené na obrane tradičných záujmov.

1.6

Tento cieľ treba dosiahnuť aj preto, lebo len prostredníctvom rozhodných opatrení zameraných na nahradenie fosílnych palív možno presadzovať cieľ, ktorý je v súlade s politikou Spoločenstva v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a boja proti klimatickým zmenám. Tento cieľ možno dosiahnuť prostredníctvom čoraz širšieho využívania vodíka, biopalív druhej generácie a iných palív z obnoviteľných zdrojov.

1.7

Konkrétny záväzok v oblasti technologického výskumu je základný príspevok k tejto dlhodobej stratégii. EHSV preto žiada realizáciu cielených výskumných programov bezprostredne po plynulom schválení nariadenia KOM(2007) 571, na základe ktorého sa plánuje realizácia spoločnej technologickej iniciatívy založením spoločného podniku na palivové články a vodík (1). Výbor podporuje nové výskumné programy, ktoré sa zameriavajú na prieskum nových spôsobov výroby a využívania vodíka, a pripája sa k požiadavke podnikov a výskumných ústavov v oblasti vodíkovej technológie, aby Rada a Parlament urýchlili schvaľovanie príslušných návrhov.

1.8

EHSV vyzýva Komisiu, aby sa už teraz zaoberala problémom zodpovedajúcej kapilárnej distribučnej siete, pretože dostupnosť bezpečných a efektívnych technológií skladovania a dostatočná distribúcia sú nevyhnutným predpokladom rozširovania vozidiel poháňaných plynnou zmesou.

1.9

V prvej fáze by sa týmito opatreniami malo podporiť rozširovanie skvapalneného plynu (LPG) a zemného plynu na celom území EÚ, čo by predstavovalo bezprostredné a realistické východisko pri plánovanom znižovaní využívania fosílnych palív, no tieto alternatívy sú v mnohých členských štátoch rozšírené len nedostatočne, resp. sa vôbec neponúkajú ako pohonná látka. Po tejto prvej fáze hľadania nových, bezpečnejších a účinnejších technológií v oblasti skladovania a distribúcie by sa mal uskutočniť prechod k medzifáze distribúcie plynných zmesí a vodíka, až sa napokon prejde k poslednej fáze distribúcie vodíka.

1.10

Pre EHSV má zásadný význam zaoberať sa konkrétne otázkou, ako možno získať dôveru budúcich užívateľov a ako možno odstrániť pochybnosti, ktoré ešte pretrvávajú v súvislosti s využívaním vodíka. Je preto potrebné pripraviť podrobné informačné programy s jednoznačným a zdôvodneným posolstvom, ktoré potvrdia, že táto technológia už dnes zodpovedá aktuálnym bezpečnostným normám konvenčných vozidiel.

1.11

V prípade návrhu súhlasí EHSV s voľbou nariadenia ako právneho nástroja, pretože na základe súčasného uplatňovania predpisov vo všetkých členských štátoch sa zabezpečia rovnaké podmienky pre všetkých výrobcov tohto odvetvia.

1.12

Výbor ďalej víta návrh vypracovať a zrealizovať základné predpisy v komitologickom konaní a víta, že pri zavádzaní všetkých predpisov sa plánuje prechodné obdobie, pretože ich uplatňovanie je pre podniky odvetvia spojené s určitou komplexnosťou.

1.13

EHSV podporuje účasť Európy na iniciatíve Global Coordination Group (GCG) na stanovenie celosvetových noriem pre typové schvaľovanie (Global Technological Regulation – GTR) a pripisuje jej veľký význam. Výbor však zdôrazňuje, že vypracovanie tejto dohody nesmie byť prekážkou tohto legislatívneho konania. Postavenie Európy vo všetkých medzinárodných grémiách sa upevňuje existenciou vlastných právnych nástrojov, ako aj prostredníctvom skúseností s uplatňovaním ustanovení Spoločenstva. Tým sa zároveň zabráni tomu, aby sa prijali celosvetové predpisy pre vozidlá s vodíkovým pohonom, ktoré by sa opierali len o jediné, dnes dostupné skúsenosti jednej krajiny (Japonsko).

1.14

Európske skúsenosti na základe úpravy Spoločenstva a dôležité výsledky, ktoré sa dosiahnu na základe určitého a konštantného záväzku v oblasti technologického výskumu, môžu podstatne prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti podnikov, ktoré už dnes pôsobia v automobilovom priemysle, ak sa navyše zohľadní, že nové technológie a palivá možno v budúcnosti získajú významné trhové podiely.

1.15

Vzhľadom na uvedené aspekty sú podľa názoru výboru potrebné odvážne a rýchle rozhodnutia, ktoré budú v súlade s dlhodobou strategickou perspektívou a ktoré budú vychádzať z predpokladu, že vodík bude o nejaký čas zohrávať kľúčovú úlohu.

1.16

EHSV vyzýva Komisiu, aby zvážila návrh na označovanie vozidiel s vodíkovým pohonom, ktoré by sa mohlo chápať ako určitý druh stigmatizácie, lebo tieto autá by sa mohli vnímať ako „nebezpečné“, hoci v rámci bezpečnostných testov sa im potvrdia výsledky, ktoré sa budú zhodovať s výsledkami vozidiel poháňaných inými pohonnými látkami. Namiesto tohto označovania považuje EHSV za zmysluplnejšie označovať pri všetkých vozidlách druh paliva, čo umožní ich jednoznačnú identifikáciu.

1.17

EHSV odporúča Komisii, aby vzhľadom na chýbajúcu distribučnú sieť povolila aj malé zariadenia na vlastnú výrobu vodíka zo zemného plynu (napr. tzv. „home energy station“ a pod.), aby sa uľahčilo rozširovanie vozidiel s vodíkovým pohonom. To by mohol byť prvý krok k uspokojeniu nového dopytu po vodíku. Pritom sa bude naďalej sledovať cieľ výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov energie, napríklad bioplynu, a fotolýzou alebo elektrolýzou s využitím elektriny, ktorá sa získala z obnoviteľných zdrojov.

2.   Úvod

2.1

Príslušné nariadenie [KOM(2007) 593 v konečnom znení] vychádza z konštatovania, že na európskej úrovni neexistujú predpisy o typovom schvaľovaní vozidiel s vodíkovým pohonom, hoci sa predpokladá výrazný nárast predaja vozidiel vybavených touto technológiou.

2.2

Ani v jednotlivých členských štátoch EÚ v súčasnosti nejestvujú predpisy, ktoré by upravovali oblasti upravené návrhom nariadenia.

Platné právne predpisy týkajúce sa celej oblasti typového schvaľovania neobsahujú všeobecné predpisy o vozidlách s vodíkovým pohonom, aj vzhľadom na ich odlišné vlastnosti v porovnaní s vozidlami poháňanými tradičnými pohonnými látkami.

2.3

Niektoré členské štáty prijali predbežné ustanovenia, ktoré sa navzájom výrazne odlišujú. Pretrvávanie tejto situácie vedie nevyhnutne k rôznym schvaľovacím konaniam v jednotlivých členských štátoch a následne k segmentácii vnútorného trhu. Tým by sa eliminovala konkrétna možnosť, že táto technológia prispeje k ochrane životného prostredia.

2.4

Týmto návrhom nariadenia sa má teda zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu a má sa zabrániť tomu, aby do cestnej premávky v jednotlivých členských štátoch boli pripustené vozidlá na základe rôznych právnych úprav, čo by mohlo viesť k nerovnováhe medzi výrobcami a prípadným obchodným prekážkam vo vnútornom obchode v rámci EÚ.

2.5

Vytvorilo by to prekážku rozvoja technológií zameraných na využívanie vodíka v Európe. Je dôležité presadzovať konkrétne opatrenia a trendy v rámci tejto technológie, ktorá predstavuje jednu z najdôležitejších alternatív k využívaniu fosílnych zdrojov energie. Fosílne zdroje pokrývajú v súčasnosti ešte stále 98 % potreby energie v oblasti verejnej a súkromnej dopravy a predstavujú 50 % primárnych zdrojov energie. Bez rozhodných diverzifikačných opatrení sa tento podiel zvýši až na 73 %.

2.6

Spolu s najdôležitejšími výskumnými programami 7. rámcového programu v tejto oblasti predstavuje toto nariadenie dôležitý krok k harmonizácii bezpečnostnej úrovne pri využívaní vodíka v porovnaní s tradičnými technológiami. Okrem toho môže prispieť k vytvoreniu konsenzu potenciálnych užívateľov.

2.7

Stanovenie harmonizovaných prepisov Spoločenstva pre typové schvaľovanie vozidiel s vodíkovým pohonom je nepochybne rozhodujúcim krokom na zabezpečenie potrebného konsenzu užívateľov. Vytvorenie kladného postoja k využívaniu vodíka na základe dôvery je nevyhnutné na rýchle uvedenie vozidiel poháňaných alternatívnymi pohonnými látkami na trh, vozidiel, ktoré sa vyznačujú extrémne nízkymi emisiami skleníkových plynov, čo je nevyhnutné na účinnú a konkrétnu ochranu životného prostredia.

3.   Návrh Komisie

3.1

S navrhovaným nariadením o vozidlách s vodíkovým pohonom sa majú stanoviť platné predpisy pre typové schvaľovanie týchto vozidiel v celej EÚ.

3.2

Navrhované nariadenie predpokladá zmenu rámcovej smernice 2007/46/ES. Prostredníctvom nej sa majú do systému typového schvaľovania v ES v plnej miere integrovať vozidlá tried M1, M2, M3 a N1, N2, N3 (2) s vodíkovým pohonom a vozidlá s vodíkovým pohonom sa majú zohľadniť vo všetkých smerniciach a nariadeniach týkajúcich sa schvaľovania.

3.3

Právnym základom navrhovaného nariadenia je článok 95 Zmluvy o ES.

Zásada subsidiarity sa zachováva v plnej miere, pretože politické ciele stanovené na úrovni Spoločenstva nemožno dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov a toto konanie predchádza vzniku obchodných prekážok.

Návrh okrem toho zachováva zásadu proporcionality, pretože neprekračuje ciele hladko fungujúceho vnútorného trhu a vysokej úrovne bezpečnosti a ochrany životného prostredia.

3.4

Komisia navrhuje zvoliť ako právny nástroj nariadenie, pretože vzhľadom na aktuálnosť ustanovení obsiahnutých v návrhu sa zdá byť potrebné, aby sa nečakalo na transpozíciu do národného práva jednotlivých členských štátov. Vyčkávanie by viedlo k rôznym lehotám pri prispôsobovaní schvaľovacích predpisov a prípadne aj k výrazným zmenám v zákonoch, ktoré sú výsledkom transpozície.

3.5

Tento návrh bol preskúmaný v rámci rozsiahleho konzultačného procesu, na ktorom sa zúčastnili všetky zainteresované strany. V rámci pracovnej skupiny „Vodík“ sa do tohto vyhodnocovania zapojili národné orgány, výrobcovia vozidiel, výrobcovia náhradných dielcov a združenia odvetvia.

3.6

Zvažovali sa štyri možnosti:

neprijímať žiadne opatrenia, t. j. zachovať súčasnú právnu situáciu,

vydať právne predpisy na úrovni členských štátov,

vydať právne predpisy na úrovni Európskej únie,

neregulačný prístup.

3.7

Potom bol vymenovaný poradca, ktorý vyhodnotil odpovede vzhľadom na bezpečnosť, technológiu a náklady spojené s rôznymi alternatívami. Výsledky boli predložené na posúdenie najdôležitejším podnikom automobilového priemyslu, ktoré pracujú na vodíkovej technológii.

3.8

Z tohto rozsiahleho konzultačného procesu jednoznačne vyplynulo, že najlepším riešením je právna úprava typového schvaľovania vozidiel s vodíkovým pohonom na úrovni Spoločenstva.

3.9

Aby sa toto rozhodnutie zdôvodnilo, predložila Komisia štúdiu (3), ktorá preukázala, že zavedenie prísneho systému typového schvaľovania je najjednoduchším riešením a je zároveň oveľa lacnejšie v porovnaní s 27 rozličnými schvaľovacími konaniami v jednotlivých členských štátoch.

3.10

Poradcovo hodnotenie bolo predložené Komisii, ktorá na základe jeho práce vypracovala príslušný legislatívny návrh, ktorý v súčasnosti prechádza jednotlivými inštitúciami.

3.11

Podľa názoru Komisie môže toto nariadenie zaručiť potrebnú bezpečnosť užívateľov vozidiel s vodíkovým pohonom a rozhodujúcim spôsobom prispieť k ochrane životného prostredia.

3.12

Napokon sa stanovuje, že 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti uvedeného nariadenia musia na základe testov vodíkových systémov všetky súčiastky vedúce vodík a všetky zodpovedajúce materiály vyhovovať v plnej miere ustanoveniam tohto nariadenia.

4.   Verejná diskusia

4.1

V rámci verejnej diskusie, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia Komisie, vedy, výrobcov automobilov zaoberajúcich sa vývojom áut poháňaných vodíkom, európske zväzy, spotrebitelia a výrobcovia palivových článkov, boli predložené dôležité príspevky a informácie o najnovších technologických trendoch.

4.2

Bol zdôraznený význam informačných kampaní pre širokú verejnosť a iniciatív, prebiehajúcich už niekoľko rokov, napr. v Ríme (H2 Roma), podporujúcich dialóg medzi výrobcami a občanmi, vysvetľujúcich technologický vývoj a vytvárajúcich atmosféru dôvery voči technológii, ktorú väčšina ľudí vníma zatiaľ ako nebezpečnú. Účastníci prejavili veľký záujem o úlohu EHSV, ktorý by mohol fungovať ako kultúrny sprostredkovateľ.

4.3

Výrobcovia a spotrebitelia zdôraznili, že je potrebné, aby sa ľudia mohli spoľahnúť na bezpečnosť vozidiel a infraštruktúr na skladovanie a distribúciu, ale aj na dostupnosť vodíka. Je potrebné pokračovať vo výskume a jeho podpore. Boli privítané najaktuálnejšie iniciatívy EÚ na podporu palivových článkov v rámci rozhodnutia o financovaní spoločnej technologickej iniciatívy.

4.4

Počas testov sa zistilo, že vozidlá s vodíkovým pohonom majú už dnes akčný rádius až do 600 km. Ďalšie testy sa pripravujú.

4.5

V diskusii sa prejavilo, že auto poháňané vodíkom je už dnes technologickou realitou. Na jeho uvedenie na trh však chýbajú nevyhnutné hospodárske a spoločenské predpoklady. Vďaka nariadeniu o typovom schvaľovaní sa prekoná prvá prekážka.

5.   Všeobecné pripomienky

5.1

EHSV víta obsah tohto návrhu stanoviska a stanovenie harmonizovaných predpisov v oblasti typového schvaľovania vozidiel s vodíkovým pohonom, keďže tento postup predstavuje pokrok v porovnaní so súčasnou situáciou. Ak nebude existovať žiadna právna úprava, povedie to nevyhnutne k zrejmým deformáciám hospodárskej súťaže a segmentácii vnútorného trhu. Nariadenie sa musí bezpodmienečne prijať rýchlo, aj zo zrejmých dôvodov bezpečnosti a ochrany životného prostredia.

5.2

Podľa názoru EHSV vedie neexistencia stabilného referenčného rámca nevyhnutne k tomu, že sa nezrealizujú významné investície, ktoré sú potrebné na rozvoj technológií na využívanie vodíka ako zdroja energie pre automobil budúcnosti.

5.3

Predmetné nariadenie je v súlade s politickými opatreniami Spoločenstva zameranými na trvalo udržateľný rozvoj a boj proti klimatickým zmenám, ktoré vzhľadom na všeobecné ciele Lisabonskej stratégie predstavujú základ iniciatív Spoločenstva a významne k nim prispievajú.

5.4

EHSV je hlboko presvedčený o tom, že bez rýchleho a rozsiahleho vývoja vozidiel s vodíkovým pohonom a bez postupného nahradzovania fosílnych pohonných látok budú ekologické výhody pomerne obmedzené a v každom prípade budú mať malý kvantitatívny dosah. Výbor naproti tomu zdôrazňuje, že je potrebné podporovať trvalú ekologickú udržateľnosť a rozhodný boj proti klimatickým zmenám. Tento cieľ možno prípadne dosiahnuť využívaním vodíka, biopalív druhej generácie a iných pohonných látok z obnoviteľných energetických zdrojov.

5.5

Podľa názoru EHSV poskytuje využívanie vodíka a zapojenie do výskumu v oblasti palivových článkov a vodíka realistickú alternatívu na zvrátenie súčasného vývoja. Tento sa vyznačuje tým, že dopyt po energii sa uspokojuje na prvom mieste fosílnymi zdrojmi energie, ktoré dnes predstavujú 85 – 90 % celosvetovej ponuky energie. Pri každom odhade budúceho vývoja treba vychádzať z toho, že zásoby fosílnych palív sa budú zmenšovať a ich cena neustále narastať.

5.6

V stanovisku (4), ktoré EHSV schválil, sa v plnej miere podporuje iniciatíva Komisie KOM(2007) 571 v konečnom znení, na základe ktorej sa rozhodlo o poskytnutí 470 mil. EUR na spoločnú technologickú iniciatívu. Založením spoločného podniku na palivové články a vodík a rozsiahlou výskumnou iniciatívou môžu Komisia, členské štáty a priemysel prepojiť svoje zdroje a nasadiť ich v programoch v strategických odvetviach na diverzifikáciu a budúcu ponuku energie.

5.7

V ďalšom stanovisku – na tému „Kombinácia energetických zdrojov v doprave“ (5) – považuje EHSV za nevyhnutné „prudké zvýšenie financovania výskumu v oblasti výroby a využívania vodíka“ a preto sa pripája „k požiadavke podnikov a výskumných ústavov zapojených do rozvoja využívania vodíka, aby Rada a Európsky parlament urýchlili proces schvaľovania návrhu“.

5.8

Palivové články premieňajú energiu a umožňujú citeľné zníženie emisií skleníkových plynov a iných škodlivín. Čo sa týka biomasy, EHSV v stanovisku uvedenom vyššie pozorne preskúmal pokrok dosiahnutý v oblasti katalyzátorov pre palivové články a konštatuje, že predstavujú sľubnú technológiu na dodávky čistej energie pre vozidlá.

5.9

EHSV potvrdzuje, že využívanie vodíka pri postupnom nahrádzaní fosílnych palív predstavuje potrebný a žiadaný prechod, a zdôrazňuje, že uvedenie vozidiel s vodíkovým pohonom do prevádzky možno dosiahnuť len prostredníctvom významných investícií do všetkých výskumných oblastí týkajúcich sa tejto problematiky. Z tohto dôvodu EHSV víta a podporuje výskumné programy na konsolidáciu tejto stratégie.

5.10

EHSV zastáva názor, že rovnako dôležitý problém výrazných nákladov tohto procesu nesmie byť prekážkou vývoja tejto technológie, a s veľkým záujmom študuje každý program na preskúmanie nových spôsobov ekologickej výroby vodíka, keďže v súčasnosti sa vyše 90 % vodíka vyrába zo zemného plynu, ktorý je dôležitý, ale obmedzene dostupný zdroj energie.

5.11

EHSV zdôrazňuje, že pri vyhodnocovaní nákladov v súvislosti s každým technologickým pokrokom nemožno vzťahovať enormné potrebné zdroje len na oblasť súkromných automobilov, aj keď kvantitatívne významnú, ale že v rámci dlhodobej strategickej perspektívy treba zohľadniť aj budúci úžitok, ktorý môže vyplývať z ďalšieho využívania vodíka. Táto budúca oblasť využívania siaha od verejnej a súkromnej dopravy cez nákladnú dopravu a železničnú a námornú dopravu až po možné využívanie vodíka v elektrárňach, hoci toto je dlhodobejší cieľ.

5.12

EHSV je hlboko presvedčený o tom, že v prípade zodpovedajúceho rozvoja týchto dôležitých výskumných programov a potrebnej politickej a hospodárskej podpory všetkých zainteresovaných strán sa môže stať doprava pomocou vozidiel čiastočne alebo úplne poháňaných vodíkom relatívne rýchlo realitou.

5.13

Konkrétnym príkladom tohto pozitívneho vývoja je neustále rastúci počet taxíkov s hybridným pohonom v New Yorku. Zmysluplná komunálna politika tam umožňuje prepojenie ekologického povedomia a ochrany životného prostredia s trhovou logikou. Tým sa aj dokladá, že pokusy vytvoriť umelé prekážky pri vývoji tejto technológie sú často založené na obrane tradičných záujmov.

5.14

EHSV už vo všetkých stanoviskách na túto tému privítal rozhodnutie využívať vodík, ktoré napriek obmedzeniam známym v súčasnosti predstavuje výzvu pre budúcnosť. Výbor so záujmom sleduje najaktuálnejšie plány iniciatív, ktoré prostredníctvom využívania alternatívnych technológií na výrobu a zásobovanie pripravujú cestu využívaniu vodíka v oblasti pohonu vozidiel.

5.15

Vzhľadom na perspektívu tohto vývoja EHSV ešte raz žiada Komisiu, aby sa zaoberala problémom primeranej kapilárnej distribučnej siete pre alternatívne palivá na území EÚ, počínajúc vybudovaním distribučnej siete pre stlačený zemný plyn, ktorá je v niektorých členských štátoch EÚ zastúpená len slabo a v niektorých neexistuje vôbec – odhliadnuc od niektorých pozitívnych príkladov, ako napr. Poľsko.

5.16

Oblasť skladovania a distribúcie poskytuje konkrétny príklad cieleného zamerania výskumu v tejto oblasti. Nevyhnutnosť inovatívnych technológií v oblasti distribúcie plynných pohonných látok má pre rozšírenie nových vozidiel základný a zásadný význam, a to pre prechodné obdobie prípadných plynných zmení, ako aj pre konečný cieľ vodíkového pohonu.

5.17

V tejto oblasti treba uvažovať o dostupnosti stále účinnejších a bezpečnejších distribučných systémov založených na skúsenostiach oboch zariadení, ktoré v súčasnosti v Európe existujú (v Mantove v Taliansku a v Mníchove v Nemecku). Výskum sa musí zameriavať na technologicky stále pokrokovejšie systémy, ktoré sa snažia dosiahnuť vysoký štandard v oblasti bezpečnosti a ochrany životného prostredia.

5.18

Z tohto dôvodu zastáva EHSV názor, že dosiahnutie vysokého štandardu bezpečnosti a efektivity pri skladovaní a distribúcií plynných pohonných látok má v súčasnej fáze rozhodujúci význam. Vyžaduje si to rozsiahly program na rozširovanie zariadení na LPG a zemný plyn na celom území EÚ ako bezprostredný a realistický cieľ v súvislosti s postupným znižovaním využívania fosílnych palív v prechodnej fáze, až keď sa napokon zrealizuje distribúcia vodíka. Technológie na skladovanie a distribúciu plynu a vodíka sú veľmi podobné, a preto môže byť vývoj zariadení pre plyn výhodný pre ďalší vývoj vodíkovej technológie.

5.19

EHSV si je vedomý toho, že využívanie vodíka je ešte spojené s problémami s nákladmi a otázkami bezpečnosti, ktoré súvisia v pochybnosťami vzniknutými v minulosti. Tieto problémy treba úplne prekonať na základe dôkladných prieskumov zrealizovaných v rôznych štátoch a využívanie vodíkovej technológie sa musí prispôsobiť bezpečnostným normám konvenčných technológií. Ak sa dosiahne tento cieľ, bude prostredníctvom podpory rozsiahlych a špecifických informačných programov možné získať dôveru budúcich užívateľov, čo je nevyhnutné pre definitívny prielom pri využívaní tejto technológie.

5.20

EHSV považuje aj na nevyhnutné, aby vodíkovú stratégiu dopĺňal rozsiahly informačný program, ktorý sa zameria na súčasnú nedôveru budúcich spotrebiteľov – ktorí vnímajú vodík ako produkt spojený s vysokým rizikom – a ktorý túto nedôveru prekoná.

5.21

Tento veľmi podrobný informačný program musí sprostredkovať jednoznačné posolstvo: už dnes dosiahlo využívanie vodíka vysoký bezpečnostný štandard vozidiel s konvenčným pohonom, a to aj pri prípadných nehodách. To je rozhodujúci faktor pre dôveryhodnosť prognózy Komisie, na základe ktorej bude do roku 2020 na cestách EÚ v prevádzke minimálne 1 milión vodíkových áut.

5.22

Toto nariadenie na stanovenie harmonizovaných predpisov na úrovni Spoločenstva na typové schvaľovanie vozidiel s vodíkovým pohonom je prvým krokom na dosiahnutie a zachovanie tohto konsenzu. Nariadenie treba preto podporiť, aj na základe zásadnej úvahy, že využívanie vodíka predstavuje rozhodujúci príspevok k ochrane životného prostredia, pretože pri tomto type pohonu sa neuvoľňujú skleníkové plyny, ani škodliviny s obsahom uhlíka.

5.23

V prípade návrhu EHSV víta že sa ako právny nástroj zvolilo nariadenie, pretože na základe bezprostredného uplatňovania predpisov vo všetkých členských štátoch sa zabezpečia rovnaké podmienky pre všetkých výrobcov tohto odvetvia.

5.24

Výbor ďalej víta návrh vypracovať a zrealizovať základné predpisy v komitologickom konaní a víta, že pri zavádzaní všetkých predpisov sa plánuje prechodné obdobie, ktoré je pre výrobcov nevyhnutné a zohľadňuje komplexnosť tejto technológie, ktorá si vyžaduje dlhý čas pre svoje využitie.

5.25

EHSV podporuje účasť Európy spolu s Japonskom a USA na iniciatíve Global Coordination Group (GCG), ktorej cieľom je vypracovať celosvetový postup pre typové schvaľovanie vozidiel s vodíkovým pohonom, a pripisuje jej veľký význam.

5.26

Vypracovanie takejto dohody nesmie byť však prekážkou legislatívneho konania Spoločenstva, pretože uzavretie celosvetovej dohody si vyžaduje viac času než príslušné nariadenie EÚ. Ak bude EÚ disponovať špecifickým právnym nástrojom a nazbiera vlastné skúsenosti týkajúce sa využívania tejto technológie, posilní sa jej pozícia EÚ v tomto grémiu. Okrem toho sa tak zabráni, aby toto nariadenie záviselo od jediných skúseností, ktoré sa v tejto oblasti doposiaľ nazbierali – skúseností Japonska.

5.27

Významná úloha Európy v medzinárodných rozhodovacích grémiách je tiež dôležitým faktorom zachovania konkurencieschopnosti veľkých európskych výrobcov automobilov na európskej úrovni, ktorí nesmú stratiť kontakt s vývojom na trhu, pretože na tomto trhu má pre získanie vysokých budúcich trhových podielov kľúčový význam výrazná, aktuálna prítomnosť založená na vysokej technologickej úrovni.

5.28

Otázka typového schvaľovania predstavuje síce len jeden aspekt celej oblasti, je však rozhodujúcim krokom smerujúcim k dostupnosti alternatívnych pohonných látok, ktoré môžu vyriešiť nedostatok fosílnych palív v Európe a ktoré zároveň prinášajú veľké ekologické výhody. Európa bude okrem toho pripravená na obdobie postupného vyčerpávania tohto zdroja, ku ktorému s určitosťou príde, hoci ešte nepoznáme jeho presný okamih.

5.29

To všetko si vyžaduje odvážne rozhodnutia a dlhodobú strategickú víziu, ktorá by presahovala súčasnosť a ktorá by vychádzala z predpokladu, že využívanie vodíka bude zohrávať rozhodujúcu úlohu.

V Bruseli 9. júla 2008

predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 19.

(2)  

Trieda M1 motorové vozidlá určené a skonštruované na prepravu osôb, s max. 8 miestami na sedenie, okrem miesta pre vodiča.

Trieda M2 motorové vozidlá určené a skonštruované na prepravu osôb, s viac než 8 miestami na sedenie, okrem miesta pre vodiča, a s prípustnou celkovou hmotnosťou do 5 t.

Trieda M3 motorové vozidlá určené a skonštruované na prepravu osôb, s viac než 8 miestami na sedenie, okrem miesta pre vodiča, a s prípustnou celkovou hmotnosťou nad 5 t.

Trieda N1 motorové vozidlá určené a skonštruované na prepravu tovaru s prípustnou celkovou hmotnosťou do 3,5 t.

Trieda N2 motorové vozidlá určené a skonštruované na prepravu tovaru s prípustnou celkovou hmotnosťou nad 3,5 t.

Trieda N3 motorové vozidlá určené a skonštruované na prepravu tovaru s prípustnou celkovou hmotnosťou do 3,5 t.

(3)  TRL Ltd – vedecko-technický poradca Komisie.

(4)  Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 19.

(5)  CESE 1104/2007 (TEN/297), bod 1.4. Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/7


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Rôzne politické opatrenia, okrem primeraného financovania, ktoré by mohli pomôcť malým a stredným podnikom pri raste a rozvoji“

(2009/C 27/02)

Pán Andrej VIZJAK, slovinský minister hospodárstva, požiadal 20. septembra 2007 v mene budúceho slovinského predsedníctva Rady Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému

„Rôzne politické opatrenia, okrem primeraného financovania, ktoré by mohli pomôcť malým a stredným podnikom pri raste a rozvoji“.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. júna 2008. Spravodajcom bol pán CAPPELLINI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 446. plenárnom zasadnutí 9. a 10. júla 2008 (schôdza z 9. júla) 122 hlasmi za, pričom 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV sa nazdáva, že prijatie európskeho zákona o drobnom podnikaní (Small Business Act for Europe), ktorého sa výbor už viackrát dožadoval, by mohlo pomôcť oživiť Európsku chartu pre malé podniky a mohlo by byť skvelou príležitosťou pre rozvoj potenciálu malých podnikov, ale aj testom pre inštitúcie a členské štáty, ktorý by ukázal, či majú ozajstnú vôľu začať rozvíjať skutočne aktívnu a vytrvalú politiku na podporu malých, stredných a najmenších podnikov.

1.2

Táto politika by sa nemala obmedzovať len na krízové obdobia v hospodárstve, kedy politici znovu objavujú čaro malých, stredných a najmenších podnikov, ktoré im určite pomôžu odstrániť deficit pracovných miest a znížiť počet nezamestnaných v štatistikách, ale musí sa stať premyslenou a dlhodobou politikou na podporu konkurencieschopnosti týchto podnikov.

1.3

EHSV odporúča 10 základných opatrení na podporu a oživenie rozvoja MSP vďaka vytvoreniu podnikateľského prostredia, ktoré by bolo pre ne skutočne priaznivé, ako aj opatrení zameraných na vytvorenie účinného európskeho zákona o drobnom podnikaní ( Small Business Act ), ktorý by nebol len ďalším politickým vyhlásením:

získať dobré poznatky o európskej štruktúre rôznych kategórií MSP, ich vývoji a potrebách na horizontálnej a sektorovej úrovni vzhľadom na vnútorný trh a jeho vnútorné, vonkajšie a cezhraničné aspekty, napríklad prostredníctvom zverejňovania výročných správ,

zohľadniť problematiku MSP vo všetkých oblastiach politiky Spoločenstva a v legislatívnom procese,

pokračovať v stratégii administratívneho zjednodušenia na všetkých úrovniach a zaviesť novú metódu ako konzultovať jednotlivé kategórie MSP a sprostredkovateľské organizácie, ktoré ich zastupujú,

zabezpečiť, aby právne predpisy na všetkých úrovniach zohľadňovali situáciu a potreby jednotlivých kategórií MSP a aby sa v nich uplatňovala zásada „najskôr myslieť na malých“,

zabezpečiť, aby právne predpisy zohľadňovali štyri hlavné zásady: 1) účinné analýzy vplyvu, 2) zásadu proporcionality, 3) zásadu „len raz“, 4) zachovanie a najmä rozšírenie právomocí organizácií zastupujúcich MSP (SME Envoy) a vytvorenie funkcie ombudsmana MSP pre vnútorný trh,

podporovať asistenčné a poradenské aktivity sprostredkovateľských organizácií zastupujúcich MSP,

oživiť programy spolupráce medzi podnikmi, výmenné programy medzi ich organizáciami a vzájomne prepojiť ich podporné služby,

zaviesť rozšírenú a stálu politiku inovácie zameranú na najmenšie podniky,

zjednodušiť a podporovať prístup MSP k programom EÚ,

začať vyvíjať politiku na podporu prevodu vlastníctva a preberania podnikov.

1.4

EHSV žiada, aby sa európsky zákon o drobnom podnikaní stal právne záväzným nástrojom na všetkých úrovniach.

1.5

Okrem toho žiada, aby európsky zákon o drobnom podnikaní pomohol povzbudiť rozvoj sociálneho dialógu medzi sociálnymi partnermi v oblasti MSP s cieľom vytvoriť čo najlepšie pracovné prostredie, ktoré by podporovalo tvorivosť a inováciu aj pokiaľ ide o pracovné podmienky, pričom treba dbať najmä na zlepšenie bezpečnosti a lepšie analyzovať možné riziká na pracovisku.

2.   Zhrnutie prieskumného stanoviska

2.1

Široká verejnosť uznáva význam malých a stredných podnikov pre hospodárstvo Európskej únie, pretože predstavujú kľúčový prvok pre rast a zamestnanosť v EÚ a pomáhajú hľadať odpovede na nové výzvy spojené s globalizáciou. Z hodnotenia výsledkov politiky v oblasti MSP v období 2005 – 2007 vyplýva, že vďaka uplatňovaniu zásady „najskôr myslieť na malých“ boli dosiahnuté veľké pokroky, a to na úrovni Spoločenstva ako aj na úrovni jednotlivých štátov.

2.2

Európska komisia zdôraznila nevyhnutnosť plne rozvinúť rast a potenciál MSP, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, a plne využiť ich inovatívne schopnosti. Správa o obnovenej Lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť prijatá 11. decembra 2007 jasne vyjadrovala toto smerovanie. V tejto súvislosti bolo navrhnuté vytvoriť pre Európu zákon o drobnom podnikaní (Small Business Act), ktorého hlavným cieľom bude stanoviť konkrétne zásady a opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia pre európske MSP, pričom sa bude plne prihliadať na ich rôznorodosť. Európska rada v decembri 2007 uvítala túto iniciatívu a cieľom Komisie je teda v júni 2008 predložiť konkrétny návrh.

2.3

V tejto súvislosti pripomeňme, že EHSV vypracoval nedávno niekoľko stanovísk týkajúcich sa politiky v oblasti MSP a v súčasnosti pripravuje ďalšie:

Vývoj odvetvia služieb podnikom v Európe (INT/412 – spravodajca: CALLEJA) (pripravuje sa)

Programy výskumu a vývoja pre malé a stredné podniky (INT/379 – spravodajca: CAPPELLINI)

Priebežné preskúmanie politiky MSP (INT/392 – spravodajca: BURNS) (pripravuje sa)

Medzinárodné verejné obstarávanie (INT/394 – spravodajca: MALOSSE)

Mikroúvery (INT/423 – spravodajca. PEZZINI) (pripravuje sa).

2.4

Slovinské predsedníctvo Rady požiadalo EHSV o návrhy politického charakteru na podporu rastu MSP. EHSV by teda nemal vytvoriť nový zoznam technických opatrení zameraných na individuálny rast MSP, ale navrhnúť usporiadanejší politický rámec a inovovať v prospech MSP.

2.5

Spomedzi viacerých priorít vyzdvihlo slovinské predsedníctvo najmä tieto dve:

a)

umožniť všetkým MSP s ohľadom na ich rozdielnu veľkosť, činnosť, odvetvie a spôsoby výroby, aby mohli reagovať na veľké výzvy, ktorým budú musieť čeliť v dôsledku priemyselných, klimatických a demografických zmien, sociálnych problémov ako aj v dôsledku reštrukturalizácie trhu pod vplyvom globalizácie, zmien v distribúcii, štandardizácie a certifikácie výrobkov a služieb;

b)

umožniť im, aby sa mohli úzko podieľať na politickom rozhodovaní, voľbe prioritných oblastí pôsobenia a na prijímaní legislatívnych rozhodnutí na všetkých úrovniach, ktorými sa bude riadiť rámec ich činnosti.

2.6

Okrem toho slovinské predsedníctvo požiadalo EHSV o stanovisko v kontexte príprav európskeho zákona o drobnom podnikaní.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

EHSV vo svojich predchádzajúcich stanoviskách poukázal na veľké pokroky dosiahnuté v prospech MSP, najmä pokiaľ ide o prístup k finančným prostriedkom ako aj o administratívne zjednodušenie. Výbor s uspokojením zdôrazňuje, že postoj európskych inštitúcií voči malým podnikom sa výrazne zmenil v ich prospech a dúfa, že to nie je len dôsledok súčasnej ťažkej hospodárskej a sociálnej situácie. Napriek tomuto nespornému pokroku majú však opatrenia, ktoré boli v ostatných rokoch podniknuté mnoho nedostatkov.

3.2

EHSV sa nazdáva, že Európska charta pre malé podniky nedosiahla svoje strategické ciele, pretože nemá právny charakter, a vo väčšine prípadov zostala len politickým vyhlásením. Je nevyhnutné posilniť jej uplatňovanie v členských štátoch a na regionálnej úrovni a obnoviť výročné hodnotenia a odporúčania určené členským štátom.

3.3

Často sa tiež hovorilo o tom, že dialóg s jednotlivými kategóriami MSP by sa mohol ešte výrazne zlepšiť. EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné zaviesť na európskej, národnej aj regionálnej úrovni novú kultúru dialógu, ktorá by umožnila posilniť a inštitucionálne ukotviť dohody medzi inštitúciami a sprostredkovateľskými organizáciami zastupujúcimi rôzne oblasti MSP.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Vytvoriť nové podnikateľské prostredie priaznivé pre rozvoj všetkých MSP

Vzhľadom na túto situáciu, na veľké výzvy, ktorým budú musieť MSP čeliť, ale tiež s cieľom posilniť obnovenú Lisabonskú stratégiu prijatú na jarnom summite v roku 2008 a podporiť iniciatívy Komisie na zlepšenie konkurencieschopnosti MSP, EHSV plne podporuje snahu predsedníctva rozvíjať inovačnú politiku v prospech MSP, ktorej základným kameňom by mal byť európsky zákon o drobnom podnikaní.

4.2   Európsky projekt na podporu MSP a mikropodnikov

EHSV odporúča inštitúciám Spoločenstva, aby sa už nezameriavali len na podniky, ktoré zaznamenávajú silný rast, na medzinárodné postavenie a rôzne zásady najvyššej kvality, pretože takto znemožňujú miliónom malých podnikov, ktoré vytvárajú hodnoty, inovácie, pracovné miesta a zabezpečujú stabilitu svojho regiónu, využívať opatrenia Spoločenstva. Výbor žiada inštitúcie a verejné orgány na všetkých úrovniach, aby vo svojej politike na podporu MSP inovovali a vytvorili skutočný európsky projekt, ktorý by zjednotil všetky hospodárske sily stredných a malých podnikov a mikropodnikov s cieľom priniesť EÚ väčší rast a nové pracovné miesta, ktoré potrebuje. Tento európsky projekt by mal podporiť aj rozvoj dialógu s hospodárskymi a sociálnymi partnermi a organizáciami zastupujúcimi jednotlivé kategórie MSP zameraného na nové veľké výzvy pre Spoločenstvo (klimatické zmeny, demografické zmeny a prisťahovalectvo, životné prostredie, energia atď.), ktorým budú musieť čeliť aj MSP. Tento európsky projekt by sa mal opierať o podniky so silnou mierou rastu, ale tiež a najmä o miestne hospodárstvo a takzvané „tradičné“ aktivity. EÚ by pomocou tohto projektu mala začať vyvíjať politiku na podporu podnikov „ľudských rozmerov“ a pri zabezpečovaní rastu v členských štátoch vychádzať aj z hospodárstva na miestnej úrovni, pričom by sa mala sústrediť na päť prioritných opatrení.

4.2.1

Poznať situáciu jednotlivých kategórií MSP a informovať o nej. Každé opatrenie Spoločenstva musí vychádzať z jasných údajov, ktoré umožňujú poznať danú situáciu. Pojem MSP zahŕňa veľmi rozdielne skutočnosti a kategórie alebo typy podnikov (samostatné podniky alebo spoločnosti zložené z viacerých podnikov, podniky bez zamestnancov alebo podniky, ktoré môžu mať až 250 zamestnancov, podniky v oblasti remeselnej výroby, obchodu, sociálneho hospodárstva alebo slobodných povolaní), ktoré pôsobia v rozličných sektoroch MSP a ich situácia a potreby sú veľmi odlišné. Údaje o týchto rôznych kategóriách MSP sú často neúplné alebo nedostupné. Analýzy, ktoré v minulosti vypracúvalo Európske stredisko pre monitorovanie MSP boli často zdrojom dôležitých údajov. EHSV teší, že GR pre podnikanie sa rozhodlo obnoviť činnosť tohto strediska, a žiada:

aby bol vytvorený rozsiahly program hospodárskych štúdií, vrátane štúdií v jednotlivých sektoroch, ktoré by skúmali situáciu a potreby rôznych kategórií MSP, a to aj na národnej a regionálnej úrovni, ako i program štatistických analýz v spolupráci so zainteresovanými organizáciami,

aby sa v spolupráci s výskumnými strediskami, univerzitami a členskými štátmi podporovala a rozvíjala výskumná činnosť a vlastné štúdie organizácií zastupujúcich podniky na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

4.2.2

Zohľadniť problematiku MSP vo všetkých oblastiach politiky Spoločenstva. EHSV konštatuje, že okrem politických vyhlásení na podporu malých podnikov majú zákonodarcovia na všetkých úrovniach, buď z neznalosti situácie alebo v snahe o zjednodušenie, tendenciu systematicky používať model veľkého podniku a uplatňovať princíp „bonsaj“, podľa ktorého je všetko, čo je dobré pre veľký podnik, dobré aj pre malý. Tento teoretický prístup založený na jednotnom hospodárskom modeli je v rozpore s rozmanitosťou typov spoločností a kultúr podnikania, ktoré v súčasnosti existujú, a v praxi jeho používanie spôsobuje, že viac než 90 % európskych podnikov má pocit, že ich európska politika nechápe a ignoruje. EHSV upozorňuje inštitúcie Spoločenstva a členské štáty najmä na skutočnosť, že malé podniky a mikropodniky sú dôležitou hybnou silou hospodárstva a zamestnanosti v Európskej únii, hrozí však, že sa stanú jej slabou stránkou, nie vlastnou vinou, ale preto, lebo im orgány verejnej správy na všetkých úrovniach nevenujú dostatočnú pozornosť. Výbor žiada, aby sa európsky zákon o drobnom podnikaní stal príležitosťou ako prejsť do praxe, a očakáva, že potreby a špecifiká jednotlivých kategórií MSP budú nevyhnutne zohľadnené vo všetkých opatreniach, programoch a počas rokovaní, ako aj v rámci sociálneho dialógu a medzinárodných vzťahov na úrovni Spoločenstva, na národnej alebo na regionálnej úrovni.

4.2.3

Pokračovať v snahe o administratívne zjednodušenie. EHSV nabáda Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o zjednodušenie legislatívy Spoločenstva, predovšetkým však žiada inštitúcie Spoločenstva a členské štáty, aby začali vyvíjať účinnejšiu politiku v tejto oblasti, a sústredili sa na týchto päť bodov:

skutočne začať uplatňovať zásadu „najskôr myslieť na malých“,

zjednodušiť, ale ponechať zodpovednosť: EHSV pochybuje, že systematické udeľovanie výnimiek malým podnikom je dostatočne zdôvodnené a účinné a uprednostňuje proporcionalitu pri uplatňovaní v praxi ako aj priamu dohodu s príslušnými organizáciami MSP,

systematicky zapájať organizácie zastupujúce jednotlivé kategórie MSP do legislatívneho procesu na úrovni Spoločenstva, na národnej a regionálnej úrovni, ale aj do sociálneho dialógu na rôznych úrovniach, a viac spolupracovať s EHSV a Výborom regiónov,

systematicky uplatňovať zásadu „len raz“ na všetkých úrovniach a stupňoch,

vypracovať praktické príručky a dokumenty, ktoré by vysvetľovali prijaté právne predpisy, aby boli zrozumiteľnejšie a dali sa ľahšie transponovať.

4.2.4

Podporovať asistenčné a poradenské aktivity sprostredkovateľských organizácií. Sprostredkovateľské organizácie zastupujúce jednotlivé kategórie MSP sú dôležitým prvkom pre úspech politiky Spoločenstva v tejto oblasti, pretože poskytujú všetkým MSP technické asistenčné služby, ktoré si vyžadujú špecifické schopnosti, čo nová Európska sieť podnikov (EEN) nemôže zabezpečiť. Sú nenahraditeľné pri odovzdávaní informácií a poskytovaní pomoci podnikom, najmä preto, lebo umožňujú prispôsobiť právne predpisy konkrétnej situácii každého podniku a pretlmočiť legislatívu z hľadiska mikroekonomiky a na miestnej úrovni, čo najbližšie najmenším podnikom. EHSV zastáva názor, že je dôležité, aby verejné orgány na všetkých úrovniach správy aktívne podporovali činnosť týchto organizácií a aby sa v programoch Spoločenstva, o ktoré sa MSP zaujímajú, výslovne počítalo s opatreniami na podporu týchto organizácií. Výbor ďalej žiada Komisiu, členské štáty a regióny, aby začali uplatňovať v praxi závery, ku ktorým v tejto súvislosti dospela 4. európska konferencia zameraná na remeslá a malé podniky, ktorá sa konala v Stuttgarte.

4.2.5

Oživiť programy spolupráce medzi podnikmi a výmenné programy medzi organizáciami. EHSV žiada Komisiu, aby oživila programy medziregionálnej spolupráce podnikov, ktoré sa v minulosti osvedčili. Okrem toho je nevyhnutné podporovať činnosť sprostredkovateľských organizácií alebo umožniť, aby mohli byť vytvorené orgány zamerané na podporu takejto spolupráce.

4.3   Prijať európsky zákon o drobnom podnikaní (Small Business Act), ktorý by bol skutočne účinný

4.3.1

EHSV v tejto súvislosti teší postoj Rady a Komisie, ktoré podporujú vytvorenie európskeho zákona o drobnom podnikaní, nakoľko sám výbor viackrát vyslovil želanie, aby bol vytvorený takýto nástroj (1). Výbor sa domnieva, že ak má byť európsky zákon o drobnom podnikaní účinný, musí spĺňať niekoľko podmienok:

4.3.1.1

jeho cieľom musí byť vytvoriť čo najlepšie podnikateľské prostredie pre MSP a mikropodniky na všetkých úrovniach a ponúknuť konkrétne odpovede na rôzne problémy, ktorým musia MSP čeliť počas celého svojho životného cyklu, vrátane otázok spojených s prevodom vlastníctva a prevzatím podniku. V tejto súvislosti nesmie európsky zákon o drobnom podnikaní viesť k zníženiu úrovne pracovných podmienok zamestnancov MSP, začaté iniciatívy by mali naopak umožniť lepšie zohľadniť ich situáciu,

4.3.1.2

musí byť skutočným prínosom a nesmie sa obmedzovať len na kompilovanie existujúcich programov a koordináciu rôznych súčasných opatrení,

4.3.1.3

nesmie ísť len o ďalšie vyhlásenie, ako to bohužiaľ bolo v prípade Európskej charty pre malé podniky, musí to byť viac než len politický záväzok inštitúcií Spoločenstva a členských štátov. Európske MSP a mikropodniky si zaslúžia viac a EHSV sa domnieva, že dať európskemu zákonu o drobnom podnikaní právnu hodnotu znamená potvrdiť a dokázať vôľu EÚ účinnejšie pomáhať MSP a mikropodnikom,

4.3.1.4

zákon o drobnom podnikaní musí byť záväzný ako celok a musí sa presadiť na všetkých úrovniach rozhodovania – európskej, národnej či regionálnej – pretože bude určený verejným orgánom na všetkých úrovniach, pričom o jeho uplatňovaní v praxi budú rozhodovať členské štáty (2),

4.3.1.5

mal by sa uplatňovať vo všetkých oblastiach politiky Spoločenstva, pretože umožní zohľadniť problematiku MSP vo všetkých týchto oblastiach a bude využívať holistický prístup, ktorý umožní správne zohľadniť všetky aspekty politiky a dôsledky nových pravidiel pre jednotlivé kategórie MSP.

4.3.2

EHSV žiada, aby európsky zákon o drobnom podnikaní zahŕňal päť hlavných politických opatrení, ktoré umožnia zabezpečiť, aby právne predpisy neobmedzovali rozvoj a konkurencieschopnosť jednotlivých kategórií MSP:

4.3.2.1

Zabezpečiť, aby legislatívne texty na všetkých úrovniach boli vypracované s prihliadnutím na špecifickú situáciu a potreby jednotlivých kategórií MSP. Preto by sa malo určiť základné pravidlo, ktoré by platilo na všetkých úrovniach rozhodovania, a síce, že pri vypracúvaní legislatívnych návrhov treba vychádzať z potrieb a očakávaní MSP a najmä najmenších podnikov a presadiť zásadu „najskôr myslieť na malých“, pričom by sa mala mimoriadna pozornosť venovať samostatne zárobkovo činným osobám, ktorých živnosti predstavujú viac než polovicu európskych podnikov. Znamená to predovšetkým, že sa budú systematicky konzultovať organizácie zastupujúce MSP a že sa experti z týchto organizácií budú v primeranej miere zúčastňovať na práci všetkých regionálnych, národných a európskych poradných výborov zameraných na problémy, ktoré by mohli mať vplyv na MSP, ako o to 13. marca 2006 žiadala Rada pre konkurencieschopnosť.

Výbor v tomto duchu žiada, aby každé GR Komisie určilo pracovníka, ktorý bude zodpovedný za MSP a bude dozerať na to, aby legislatívne opatrenia a programy, ktoré príslušné GR riadi primerane zohľadňovali priority a očakávania MSP a mikropodnikov.

4.3.2.2

Zabezpečiť, aby boli právne predpisy v súlade so základnými zásadami. Podľa EHSV závisí účinnosť všetkých legislatívnych opatrení a programov a tiež kolektívnych či individuálnych opatrení na podporu MSP od štyroch zásad, ktoré by podľa neho mali byť súčasťou európskeho zákona o drobnom podnikaní a mali by sa systematicky uplatňovať na európskej, národnej a regionálnej úrovni:

systematické analýzy vplyvu pre MSP: nemal by byť prijatý žiaden legislatívny text ak nebola vopred uskutočnená systematická analýza jeho vplyvu na jednotlivé kategórie podnikov v danom sektore, ktorá by zhodnotila priame a nepriame hospodárske a sociálne účinky, ako sú administratívna záťaž a náklady spojené so získavaním informácií a investičné náklady, ktoré budú musieť podniky znášať, ako aj predpokladaný zisk,

zásada proporcionality: legislatíva by nemala vnucovať MSP zbytočné opatrenia a mala by sa obmedziť len na to, čo je nevyhnutné. Vykonávacie predpisy by mali byť prispôsobené skutočnej situácii jednotlivých podnikov ako aj ich schopnosti uplatňovať tieto opatrenia v praxi,

zásada „ len raz “: MSP sú podniky a nemali by byť považované za administratívne oddelenia. Nemožno od nich vyžadovať, aby podávali prehlásenia a absolvovali administratívne postupy v tej istej veci viac ako jedenkrát. Tieto informácie si musia navzájom poskytovať príslušné administratívne orgány. Zásadou „len raz“ by sa mohli zaoberať jednotné kontaktné miesta, pričom by sa uplatňoval princíp „jeden podnik – jedna kontaktná osoba“. V tejto súvislosti by mohli pomôcť sprostredkovateľské organizácie, ktoré už túto úlohu plnia v jednotlivých štátoch,

zásada ochrany: právne predpisy, ktoré sú v rozpore s rozvojom MSP a mohli by brzdiť konkurencieschopnosť podnikov, nemôžu byť prijaté. Všetky nové legislatívne návrhy, pre ktoré nebola vykonaná úplná analýza vplyvu alebo pri ktorých sa ukáže, že navrhované opatrenia sú v rozpore so sociálnym a hospodárskym rozvojom MSP, by mali byť pozastavené.

EHSV mimochodom zdôrazňuje potrebu zaviesť a zabezpečiť úplnú transparentnosť administratívnych postupov, vďaka ktorej by MSP mali prístup ku všetkým administratívnym údajom, ktoré sa ich týkajú a mohli by ich podľa potreby opraviť.

4.3.2.3

Zaviesť rozšírenú a jednotnú politiku inovácie. EHSV žiada, aby sa Komisia, členské štáty a územné samosprávy neobmedzovali len na podporu inovácie v oblasti vysokých technológií, ale aby začali vyvíjať aktívnu politiku a zahrnuli do programov aj konkrétne opatrenia na podporu inovácie v oblasti nižších a stredných technológií a na podporu inej ako technologickej inovácie, ktorá je v MSP a najmä v najmenších podnikoch bežná.

Nová poradenská sieť Európska sieť podnikov nebude môcť nikdy sama účinne pomáhať všetkým podnikom, ktoré majú inovačný potenciál. EHSV preto žiada, aby európsky zákon o drobnom podnikaní stanovil ako priority:

nabádať sociálnych partnerov v sektore MSP, aby začali viesť dialóg s cieľom vytvoriť dobré pracovné prostredie, ktoré podporuje tvorivosť a inováciu,

podporiť vznik funkcie poradcu v sprostredkovateľských organizáciách zastupujúcich MSP a mikropodniky na úrovni čo najbližšej podnikom, ako aj odbornú prípravu, ktorá by bola šitá na mieru pre podnikateľov a zamestnancov s cieľom lepšie inovovať vďaka využívaniu nových príležitostí, ktoré ponúka meniaci sa trh,

vytvoriť finančné nástroje zodpovedajúce situácii najmenších podnikov, pričom treba dbať na to, aby podporovali aj opatrenia určené pre zamestnancov,

nabádať členské štáty a regióny, aby v spolupráci s organizáciami MSP začali viesť kampaň, ktorej cieľom by bolo zistiť, aké technologické a iné inovácie vznikajú v MSP a najmä v mikropodnikoch.

4.3.2.4

Rozšíriť prístup k programom Spoločenstva. EHSV sa nazdáva, že v dôsledku administratívnej zložitosti a rôznych požiadaviek je účasť malých podnikov na programoch Spoločenstva čoraz ťažšia, ba priam nemožná. Napokon dochádza paradoxne k tomu, že sprostredkovateľské organizácie strácajú o tieto programy záujem. Napríklad súčasné právne obmedzenia bránia novátorským počinom a neumožňujú podporovať experimentálne pilotné projekty, v dôsledku čoho EÚ prichádza o množstvo inovačných návrhov. EHSV sa domnieva, že by bolo treba prehodnotiť súčasné zásady a opatrenia: vzhľadom na to, že si to bude vyžadovať obrovskú prácu, nemôže výbor v tomto stanovisku presne určiť, aké zmeny treba vykonať, EHSV však žiada Komisiu, aby v rámci nového európskeho zákona o drobnom podnikaní nadviazala skutočný dialóg s organizáciami zastupujúcimi MSP s cieľom upresniť nové podmienky vytvárania spomínaných programov a účasti na nich, a to na rôznych stupňoch územnej samosprávy.

V tejto súvislosti by štrukturálne fondy mali umožniť, aby sa MSP ľahšie dostávali k verejným zákazkám, najmä v najviac znevýhodnených regiónoch (3).

4.3.2.5

Uľahčiť a podporiť prevod vlastníctva a prevzatie podniku. EHSV prikladá mimoriadny význam problematike prevodu vlastníctva a preberania podnikov, najmä malých podnikov vo výrobných odvetviach a v odvetví služieb v mestských alebo vidieckych oblastiach: ich avizované, ale nie nevyhnutné zmiznutie bude mať značné negatívne účinky na zachovanie činnosti a pracovných miest v týchto oblastiach. Bolo by potrebné podporovať zavedenie systémov, ktoré by uľahčili kontakt medzi kupujúcim a predávajúcim, ako aj finančných a daňových stimulov, a zároveň nabádať podnikateľov k lepšej kapitalizácii, aby si ich aktíva udržali hodnotu.

Špecifická situácia podnikateľov v niektorých oblastiach, napríklad vo vidieckom prostredí, si vyžaduje vyvinúť novátorské postupy ako napríklad verejno-súkromné partnerstvá.

4.4   Európsky zákon o drobnom podnikaní by mal byť vo svojej podstate právne záväzným nástrojom

4.4.1

Aby mohol byť európsky zákon o drobnom podnikaní skutočne účinným, EHSV žiada, aby tieto opatrenia prijala Rada a Parlament formou právne záväzného aktu, ktorý by sa uplatňoval na európskej, národnej a regionálnej úrovni rozhodovania.

4.4.2

EHSV v tejto súvislosti ďalej žiada, aby sa každý rok vyhodnocovalo uplatňovanie európskeho zákona o drobnom podnikaní v praxi, ako aj realizácia všetkých opatrení v oblasti MSP na úrovni Spoločenstva a jednotlivých štátov, a aby sa raz ročne predkladala správa o dosiahnutom pokroku, ktorej by mala byť venovaná osobitná kapitola v rámci plnenia cieľov Lisabonskej stratégie.

4.4.3

Vďaka týmto správam bude môcť Komisia navrhnúť svoje praktické odporúčania určené členským štátom aj regiónom, ku ktorým by sa mal výbor vyjadriť.

4.4.4

EHSV žiada, aby boli európsky zákon o drobnom podnikaní a opatrenia v oblasti PME v dôsledku tohto každoročného hodnotenia v prípade potreby upravené alebo prepracované.

4.4.5

EHSV vrelo odporúča Komisii a Rade, aby pri práci na vytvorení európskeho zákona o drobnom podnikaní a pri jeho uplatňovaní v praxi úzko spolupracovali s organizáciami, ktoré zastupujú jednotlivé kategórie MSP.

V Bruseli 9. júla 2008

predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Podnikateľský potenciál, najmä malých a stredných podnikov (Lisabonská stratégia)“ (Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 8).

(2)  Pozri stanovisko výboru na tému „Medzinárodné verejné obstarávanie“ (Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 32), v ktorom sa EHSV vyslovuje proti systému „zavedenia kvót v rámci EÚ pre malé a stredné podniky podľa vzoru zákona Small Business Act v USA“.

(3)  Pozri pripravované stanovisko CESE 571/2008 fin (INT/394).


3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/12


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie: Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch“

KOM(2007) 621 v konečnom znení

(2009/C 27/03)

Komisia sa rozhodla 19. októbra 2007 podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie: Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch“.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 13. júna 2008. Spravodajcom bol pán MENDOZA CASTRO.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 446. plenárnom zasadnutí 9. a 10. júla 2008 (schôdza z 10. júla 2008) prijal 108 hlasmi za, pričom 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta a pozitívne hodnotí oznámenie Komisie na tému „Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch“ a podporuje záväzok Komisie jasne konsolidovať stratégiu a politiku cestovného ruchu na nasledujúce roky prostredníctvom agendy, ktorá by mala umožniť uplatnenie tejto stratégie a politiky v každodennej praxi. Táto nová politika už bola stanovená v predchádzajúcom oznámení Komisie na tému „Obnovená politika EÚ v oblasti turistického ruchu: Za pevnejšie partnerstvo v rámci európskeho turistického ruchu“.

1.2

Výbor oceňuje úsilie Komisie stručne zhrnúť množstvo dôležitých dokumentov, stanovísk a diskusií. Výsledný dokument vhodne splnil úlohu jasnou formou sprostredkovať spoločnosti výsledky práce Skupiny pre trvalo udržateľný cestovný ruch a výsledky práce odborníkov, ktorí vypracovali správu a závery verejnej konzultácie, ktorá sa následne uskutočnila.

1.3

Komisia správne zakladá túto novú politiku cestovného ruchu na obnovenej Lisabonskej stratégii a za jej ciele stanovuje zlepšenie konkurencieschopnosti a trvalo udržateľný rozvoj, a konkrétnejšie hospodársku prosperitu, sociálnu rovnosť a súdržnosť, ochranu životného prostredia a kultúry.

1.4

Výbor tiež schvaľuje výzvy uvedené v oznámení Komisie a navrhované prostriedky ich riešenia. Navrhnutý prístup zapája rôznymi spôsobmi všetky zainteresované strany do spolupráce a „konkurenčnej spolupráce“, pričom takéto zapojenie sa považuje za nosnú silu novej politiky cestovného ruchu a agendy jej uplatnenia. Dôležitosť výziev stanovených v oznámení Komisie je jasná a nepretržitý prieskum vplyvu emisií skleníkových plynov na trvalú udržateľnosť by mal byť v budúcnosti hlavným prvkom tejto agendy.

1.5

Výbor považuje za vhodné, aby sa Komisia zaviazala uplatniť túto novú politiku prostredníctvom dialógu, spolupráce, zavedením podporných opatrení a koordinácie zainteresovaných strán. Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch rozvíja konkrétnu metodológiu a implementačné nástroje navrhnuté pre každú zo zainteresovaných strán z oblasti cestovného ruchu. Výbor sa však nazdáva, že Komisia by prostredníctvom GR pre podnikanie mohla a mala zohrávať aktívnejšiu úlohu a mala by viesť spustenie viacerých iniciatív na európskej úrovni, ako napríklad iniciatívy za sociálny cestovný ruch, cestovný ruch pre všetkých a vzdelávanie v oblasti cestovného ruchu. Komisia, ale aj ostatné inštitúcie by mali vyvinúť väčšie úsilie v snahe zapojiť malé a stredné podniky a mikropodniky do trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu a do realizácie a plnenia agendy. Výbor tiež pozitívne hodnotí iniciatívu Komisie pod názvom „Výnimočné európske destinácie“ ako osvedčený postup a vzorový príklad.

1.6

EHSV znovu navrhuje a odporúča usporiadať Európske fórum cestovného ruchu a pokročiť v úvahách a preskúmaní možnosti vytvorenia Európskeho poradného výboru pre cestovný ruch a Európskej agentúry pre cestovný ruch. Obe inštitúcie by prípadne mohli poskytnúť priestor, kde by sa orgány cestovného ruchu a jednotlivé zainteresované strany z oblasti cestovného ruchu mohli stretávať s cieľom zlepšiť informovanosť a vymieňať si poznatky o udržateľnom a konkurencieschopnom cestovnom ruchu, monitorovať plnenie politiky a agendy európskeho cestovného ruchu, a najmä s cieľom zachytiť nové trendy v oblasti cestovného ruchu a dohodnúť sa na ďalších krokoch. Tieto inštitúcie by sa mohli zamerať na problematiku klimatických zmien, na ich vplyv na cestovný ruch a opatrenia, ktoré je potrebné prijať.

1.7

Výbor veľmi pozitívne hodnotí preukázanú snahu Komisie zlepšiť využívanie dostupných finančných nástrojov. Je toho názoru, že konkrétne v oblasti sociálneho cestovného ruchu už existuje dostatočný priestor pre začatie cezhraničného zhromažďovania skúseností v podobe pilotného projektu. Príkladmi takejto činnosti by mohli byť sociálny cestovný ruch a cestovný ruch pre všetkých, rozvoj ľudských zdrojov, rozvoj jednotlivých produktov a prienik na trh. Výbor sa nazdáva, že už bol vytvorený dostatočný priestor na zhromažďovanie cezhraničných skúseností prostredníctvom experimentálnych projektov v tejto oblasti.

1.8

EHSV s potešením víta ukončenie prác vykonaných v rámci Agendy 21 pre cestovný ruch, ktorých výsledky uvedené v oznámení Komisie „Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch“ dopĺňajú a konkretizujú všeobecnú politiku trvalej udržateľnosti európskeho cestovného ruchu. Odborný dokument komisie vytvorenej na tento účel je v podstate základom a doplnením oznámenia Komisie, a preto by sa oba dokumenty mali posudzovať spoločne.

1.9

Pokiaľ ide o oblasť štatistického prieskumu, EHSV víta výzvu na predkladanie návrhov predloženú Komisiou, o ktorú svojho času žiadal Európsky hospodársky a sociálny výbor, a zároveň znovu navrhuje vytvoriť sieť stredísk pre monitorovanie cestovného ruchu, ktorá by poskytovala nielen údaje z daného sektoru, ale aj strategické a výhľadové predpoklady a pomohla by pri plánovaní budúcej činnosti.

1.10

Výbor je pripravený naďalej pracovať v oblasti cestovného ruchu v súlade s oznámením Komisie o agende a vyzýva ostatné európske inštitúcie, členské štáty, miestne a regionálne orgány, strany zainteresované v odvetví – podniky a odbory – a širokú verejnosť, aby sa zapojili do zviditeľňovania a podpory cestovného ruchu ako všeobecného práva a hospodárskej činnosti so strategickým významom pre budúcnosť Európy. Zároveň je potrebné, aby všetky zainteresované strany a spotrebitelia prevzali zodpovednosť za dosiahnutie trvalo udržateľného a konkurencieschopného cestovného ruchu.

1.11

Hoci oznámenie Komisie berie pri konfigurácii aktivít cestovného ruchu do úvahy kritériá a prvky sociálneho charakteru, EHSV upozorňuje na to, že chýba odkaz na pojem a realitu európskeho občianstva. Cestovný ruch je vlastne, a môže byť ešte do väčšej miery, prvkom, ktorý spája rôzne kultúry a sociálne reality v súvislosti európskym občianstvom, ktoré by sme mali všetci podporovať a rozvíjať. Rozmanitosť a rôznorodosť kultúr, jazykov, prírodného a kultúrneho dedičstva jednotlivých krajín Európy predstavuje veľké bohatstvo, ktoré by sa mohlo a malo využiť a zúročiť ako spôsob poznania a rozpoznávania našich práv ako európskych občanov. Ďalším aspektom, ktorému by sa mala v diskusiách a dokumentoch o cestovnom ruchu na európskej úrovni venovať značná pozornosť je kultúra, a to vzhľadom na možné synergie medzi cestovným ruchom a kultúrou, ako to už bolo uvedené v inom stanovisku výboru.

1.12

Pri zvyšovaní konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti cestovného ruchu je potrebné brať do úvahy špecifické charakteristické črty jednotlivých destinácií. Výbor odporúča, aby sa zohľadnili špecifické prvky členských štátov, ktoré do značnej miery závisia od cestovného ruchu. Pri vypracovaní politík a návrhov v oblasti cestovného ruchu je potrebné adekvátne zohľadniť potreby jednotlivých oblastí. Výbor odporúča, aby hodnotenia vplyvu vypracované Komisiou zohľadnili potenciálny nerovnomerný dosah v jednotlivých regiónoch a oblastiach, napríklad pokiaľ ide o destinácie, ktoré do značnej miery závisia od leteckej dopravy a nemajú k dispozícii žiaden iný spôsob dopravy alebo takmer výlučne závisia od tohto spôsobu dopravy, ako je to v prípade ostrovov.

1.13

EHSV sa nazdáva, že všetky zásady a hodnoty spomenuté v oznámení Komisie: trvalá udržateľnosť, dobré sociálne podmienky, konkurencieschopnosť, spolupráca, partnerstvo, ziskovosť, bezpečnosť, kvalita pracovných príležitostí, atď., v podstate tvoria európsky model cestovného ruchu, a to nie ako súbor noriem, ale ako výsledok všeobecného uplatňovania týchto zásad a hodnôt na celom území Európskej únie.

1.14

EHSV nalieha na Komisiu, aby súhrnnou formou pristúpila na európskej úrovni k certifikácii poznatkov a schopností v oblasti cestovného ruchu ako spôsobu zlepšenia kvantity a kvality pracovných príležitostí v tomto odvetví. Mal by sa podporovať systém Europass umožňujúci jednoduchým spôsobom zrozumiteľným v celej Európe (Európska únia, EZVO/EHP a kandidátske krajiny) prezentovať osobné schopnosti a kvalifikáciu pracovníkov, ktorý by si chceli nájsť prácu a pohybovať sa v rámci svojej profesie po celej Európe.

2.   Oznámenie Komisie

S cieľom lepšie spoznať a pochopiť to, čo chce Komisia oznámiť všetkým aktérom a európskym inštitúciám, stručne zhrnieme text oznámenia a jeho hlavné body.

2.1   Úvod oznámenia

2.1.1

Otázka rovnováhy medzi trvalou udržateľnosťou a konkurencieschopnosťou. Oznámenie Komisie v prvej časti Úvodu v prvom rade uznáva kľúčovú a strategickú úlohu cestovného ruchu v európskom hospodárstve, a to nielen na základe kvantitatívnych údajov, ale aj vzhľadom na jeho schopnosť vytvárať pracovné miesta a tým plniť cieľ obnovenej Lisabonskej stratégie. Za zmienku stojí údaj o predpokladanom raste, ktorý by mal presiahnuť 3 %, čo je bezpochyby pozitívny prínos v oblasti plnenia cieľa zamestnanosti, hoci v určitých prípadoch a v dlhodobom horizonte môže tento nárast predstavovať hrozbu prekročenia hraníc udržateľnosti.

2.1.2

Konkurencieschopnosť a trvalá udržateľnosť: dve zlučiteľné podmienky. Oznámenie Komisie jasne uvádza, že konkurencieschopnosť závisí od trvalej udržateľnosti, od kvality cestovateľských skúseností a priamo sa odvoláva na požiadavku, aby odvetvie cestovného ruchu zohľadnilo problém klimatických zmien. Sociálna zodpovednosť podnikov môže rozhodujúcim spôsobom prispieť k prijatiu adaptačných opatrení a boju proti klimatickým zmenám tým, že pomôže pri inovácii a zvyšovaní hodnoty produktov cestovného ruchu vo svete, ktorý čelí dôležitým globálnym výzvam.

2.2

Obsah agendy. Komisia prostredníctvom svojho oznámenia navrhuje vytvorenie novej rovnováhy medzi dobrými životnými podmienkami turistov a konkurencieschopnosťou podnikov a destinácií, teda rovnováhy, o ktorú by sa mali snažiť všetci.

2.2.1

Ciele a úlohy. Oznámenie Komisie stanovuje ako usmernenia pre činnosť všetkých zainteresovaných subjektov tri základné ciele agendy: hospodársku prosperitu, sociálnu rovnosť a súdržnosť a ochranu životného prostredia.

Oznámenie Komisie stanovuje veľmi dôležité výzvy, na ktoré sa bude treba zamerať v záujme dosiahnutia týchto cieľov:

trvalo udržateľné zachovanie a správu prírodných a kultúrnych zdrojov,

minimalizovanie znečisťovania a využívania zdrojov,

zmenu riadenia v záujme prosperity komunity,

zníženie sezónnosti dopytu,

riešenie environmentálneho dosahu dopravy v súvislosti s cestovným ruchom,

sprístupnenie cestovateľských skúseností všetkým,

zlepšenie kvality pracovných príležitostí v oblasti cestovného ruchu,

zaistenie bezpečnosti a ochrany turistov, ako aj miestnych komunít.

Tento zoznam výziev je otvorený, nevyčerpáva všetky možnosti a jednotlivé strany v cestovnom ruchu by ho mali zakaždým aktualizovať, reorganizovať podľa priorít a riadiť v duchu spolupráce.

2.2.2

Rámec činnosti. Oznámenie Komisie uvádza, že koherentná činnosť na dosiahnutie cieľov a výziev je podmienená vytvorením spolupráce a zodpovedného riadenia destinácií, podnikov a turistov a vytvára podmienky, na základe ktorých by sa táto koherentnosť mala dosiahnuť.

2.2.3

Zásady. Oznámenie Komisie stanovuje celkovo deväť zásad, ktoré by sa mali dodržiavať, aby bolo možné dosiahnuť takýto trvalo udržateľný a konkurencieschopný cestovný ruch. Spomedzi nich je potrebné vyzdvihnúť tri:

rešpektovanie hraníc, ktoré možno stanoviť pre nosnú kapacitu jednotlivých miest, zariadení a objem prílevu turistov,

dosiahnuť vhodné tempo a rytmus rozvoja a využívania prírodných, kultúrnych a sociálnych zdrojov dostupných v každom momente,

zaviesť dlhodobé plánovanie ako nevyhnutnú podmienku na dosiahnutie rovnováhy medzi trvalou udržateľnosťou a konkurencieschopnosťou.

2.3

Spoločný posun vpred. Komisia v tejto časti uvádza, že všetky strany zainteresované v tomto odvetví by mali spojiť svoje snahy a dobrovoľne a nepretržite spolupracovať. Navrhovaný model dodržiava zásadu subsidiarity a prenáša spoločnú činnosť na úroveň destinácií, ale v kontexte podporných vnútroštátnych a európskych politík a činností. Oznámenie Komisie teda určuje úlohu jednotlivých strán z oblasti cestovného ruchu ako aj úlohu Európskej komisie v súlade so Zmluvou.

2.3.1

Úloha zainteresovaných strán. Oznámenie na základe záverov Skupiny pre trvalo udržateľný cestovný ruch stanovuje rozsiahle právomoci a špecifické úlohy trom skupinám zainteresovaných strán: destináciám, podnikom a turistom. Osobitne sa zmieňuje o potrebe priniesť a sprostredkovať mikropodnikom koncepciu nevyhnutnosti dosiahnutia rovnováhy medzi trvalou udržateľnosťou a konkurencieschopnosťou.

2.3.2

Úloha Európskej komisie. Komisia uznáva svoju zodpovednosť za činnosť v súlade so Zmluvou a zaväzuje sa postupne implementovať iniciatívy na európskej úrovni v rámci pôsobnosti a rozvoja tejto agendy pre cestovný ruch. Spomedzi spomenutých iniciatív si zvláštnu pozornosť zasluhujú štyri skupiny činností:

mobilizačné činitele na vytváranie a zdieľanie vedomostí, a to vždy v rámci rovnováhy medzi trvalou udržateľnosťou a konkurencieschopnosťou. Európske fórum cestovného ruchu je dobrým príkladom výmeny nápadov a skúseností,

propagácia a podpora výnimočných európskych destinácií ako príklad osvedčených postupov a ich spájanie do sietí destinácií, ktoré prijali modely trvalej udržateľnosti a konkurencieschopnosti,

využívanie množstva odlišných finančných nástrojov EÚ, pričom Komisia sa zaväzuje uľahčiť šírenie informácií s cieľom zlepšiť využívanie týchto nástrojov v oblasti cestovného ruchu,

plná integrácia trvalej udržateľnosti a konkurencieschopnosti do politík Komisie a ich uplatnenie v rôznorodých oblastiach s odlišnými problémami a potrebami: pobrežie, horské oblasti, vidiecke a mestské oblasti.

2.4   Záver oznámenia

Oznámenie Komisie na záver pripomína zásadnú potrebu celkovej spolupráce medzi všetkými verejnými a súkromnými aktérmi v procese prijímania agendy pre cestovný ruch a jej zavádzania do praxe. Opakované odporúčanie vytvoriť spoluprácu na všetkých úrovniach je predpokladom pre zlepšenie konkurencieschopnosti, čo zabezpečí dlhodobú udržateľnosť a príťažlivosť cestovného ruchu v Európe. Komisia stanovila rok 2011 ako termín pre zhodnotenie akčného plánu navrhnutého v agende. Zámer, ktorý Komisia sleduje predložením oznámenia je teda jasný.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Všetky európske inštitúcie vo svojich formálnych či neformálnych vyjadrenia uznali úlohu cestovného ruchu a jeho strategický význam v rámci európskeho hospodárstva, pričom túto úlohu podporujú, sprostredkujú všetkým zainteresovaným stranám a následne navrhujú výrazné posilnenie a rozvoj tohto odvetvia. A to nielen po ekonomickej stránke, ale aj vzhľadom na jeho sociálny význam pri budovaní Európy občanov. Hoci výbor víta tento impulz, stále vidí značný priestor na posun vpred, aby cestovný ruch zohrával, teraz aj v budúcnosti, túto kľúčovú úlohu v európskej politike.

3.2

Obzvlášť je potrebné zdôrazniť, že nová Lisabonská zmluva uznáva dôležitosť cestovného ruchu v Európe a poskytuje Európskej únii viac možností, aby prispel k jeho rozvoju. EÚ na základe tejto zmluvy získala právomoc a úlohu podporovať, koordinovať alebo dopĺňať činnosť členských štátov a jej cieľom je zabezpečiť priaznivé prostredie pre rozvoj podnikov a umožniť výmenu osvedčených postupov.

3.3

Jednotlivé európske inštitúcie sa cestovným ruchom zaoberali takto:

Európsky parlament opakovanie schválil viaceré uznesenia týkajúce sa rôznych foriem cestovného ruchu a jeho vplyvu na zamestnanosť a hospodárstvo, stačí spomenúť uznesenia o cestovnom ruchu a rozvoji, nových perspektívach a nových výzvach pre trvalo udržateľný cestovný ruch.

Rada Európskej únie sa cestovným ruchom zaoberala pri rôznych príležitostiach v záveroch a akčných plánoch, aby v podstate zdôraznila potrebu trvalej udržateľnosti, konkurencieschopnosti a schopnosti vytvárať pracovné miesta v cestovnom ruchu. Osobitne treba spomenúť závery zo zasadnutia Rady prijaté 7. júla 2006 týkajúce sa oznámenia Komisie o novej politike cestovného ruchu v EÚ, ktorými Rada pozitívne prijíma túto politiku a navrhuje, aby Komisia zohrávala aktívnu úlohu pri koordinácii jednotlivých politík.

Európska komisia vydala rôzne oznámenia, z nich najmä oznámenie, ktorým v marci 2006 vytvorila novú politiku cestovného ruchu v EÚ, založila, konsolidovala a riadila európske fóra cestovného ruchu, usporiadala konferencie na rôzne témy, ako napríklad: sociálny cestovný ruch a Agenda 21 pre cestovný ruch, a organizovala mnoho ďalších aktivít, ako experimentálny projekt Výnimočné európske destinácie, ktorým uznala a podporila osvedčené postupy uplatnené v členských štátoch Európskej únie a v kandidátskych krajinách.

Výbor regiónov okrem iných dokumentov vypracoval stanoviská k oznámeniam Komisie o rámci spolupráce pre budúcnosť európskeho cestovného ruchu a základných usmerneniach pre trvalú udržateľnosť európskeho cestovného ruchu.

Európsky hospodársky a sociálny výbor vždy prejavoval a naďalej prejavuje konkrétny záujem o otázky týkajúce sa cestovného ruchu. Dôkazom toho je viac ako 11 stanovísk k problematike cestovného ruchu prijatých od roku 1999 až doteraz, aktívna účasť výboru na rôznych európskych fórach cestovného ruchu usporiadaných Komisiou a jeho zapojenie do mnohých podujatí k jednotlivým aspektom cestovného ruchu a ich podpora. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje vzájomná spolupráca medzi EHSV a ostatnými inštitúciami na všetkých iniciatívach, ktoré začali v súvislosti s cestovným ruchom.

3.4

Zámerom predkladaného stanoviska EHSV je posúdiť oznámenie Komisie pokiaľ ide o jeho prínos k politike ako aj k návrhu formy riadenia, chce však aj predložiť návrhy, ktoré by obohatili ani nie tak samotný text, ale najmä diskusiu, ktorá v tejto súvislosti prebieha.

3.5

Veľmi podobne ako v stanovisku EHSV INT/317 k oznámeniu Komisie o novej politike cestovného ruchu, aj toto stanovisko výboru chce znova uviesť a zdôrazniť, že:

cestovný ruch je právom každého občana, ako to stanovuje Globálny etický kódex cestovného ruchu, a prináša so sebou povinnosť/záväzok riadiť sa osvedčenými postupmi/využívať osvedčené postupy,

toto právo ďalej vytvára priame a nepriame bohatstvo a ziskovosť, najmä pre mikropodniky, malé a stredné podniky, a pre Európu je preto strategickým odvetvím, ktoré preukázalo svoju stabilnú pozíciu,

kvalita poskytovaných služieb zainteresovaných strán v tomto odvetví a zodpovednosť spotrebiteľov voči miestnym komunitám sú hodnotami, ktoré musíme udržiavať ako základ pre jeho trvalú existenciu,

cestovný ruch má, alebo by mal mať, kladný dosah na miestne a regionálne hospodárstvo a sociálne, kultúrne a environmentálne podmienky, ako aj na mestské prostredie, a predstavuje tak cestu k pochopeniu iných kultúr a odlišných spôsobov života a konania a k spolupráci medzi regiónmi,

cestovný ruch je dynamickým odvetvím a hlavným zdrojom pracovných príležitostí v súčasnosti ako aj do budúcnosti, s potenciálom vytvoriť kvalitné a stabilné pracovné miesta so sociálnymi právami,

cestovný ruch je vystavený problémom, akými sú masovosť a sezónnosť, ktoré majú za následok stratu konkurencieschopnosti,

potvrdzujeme praktickú potrebu Agendy 21 pre udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch, ktorá je jasne zameraná a stanovuje ambiciózne ciele,

európsky model cestovného ruchu je vnútornou potrebou a mohol by slúžiť ako všeobecný referenčný zdroj, ak by nebol založený na väčšej regulácii, ale na hodnotách kvality, udržateľnosti, dostupnosti, atď., ktoré sú dobrovoľne akceptované turistickými destináciami a všetkými zainteresovanými stranami,

európsky model cestovného ruchu sa zakladá na rôznorodosti destinácií, foriem vnímania cestovného ruchu a rôznorodosti jeho spôsobov prejavu,

tento európsky model cestovného ruchu, ktorý presadzujeme, je účinným nástrojom podpory mieru a porozumenia medzi národmi.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Oznámenie Komisie jasne definuje návrh týkajúci sa potreby dosiahnuť rovnováhu medzi trvalou udržateľnosťou a konkurencieschopnosťou, ako aj spôsob, akým to dosiahnuť v praxi. Začleniť toto všetko do pomerne krátkeho oznámenia si určite vyžadovalo vynaloženie značného úsilia pri zhrnutí materiálu a tiež analýzu mnohých dokumentov, stanovísk a diskusií. Treba zdôrazniť, že bol dosiahnutý hlavný cieľ jasne informovať spoločnosť o základných postojoch Komisie pokiaľ ide o budúcnosť cestovného ruchu, ako aj o opatreniach, ktoré majú byť v tomto komplexnom odvetví prijaté.

4.2

Výbor považuje za správne argumenty oznámenia o agende pre cestovný ruch týkajúce sa hodnotenia vplyvu cestovného ruchu na hospodárstvo a jeho schopnosti vytvárať pracovné miesta pre mladých ľudí, ale aj pokiaľ ide o potrebnú rovnováhu medzi konkurencieschopnosťou a trvalou udržateľnosťou, ktoré sa z dlhodobého hľadiska navzájom dopĺňajú. Štúdie o dosahu, ako napríklad štúdie o vplyve jednotlivých aktivít a oblastí na životné prostredie alebo o limitoch nosnej kapacity, sú základným prvkom pre dosiahnutie a udržanie rovnováhy medzi týmito prvkami. Všeobecné akceptovanie skutočnosti, že aktivity cestovného ruchu majú určité hranice a určité maximálne tempo, je základom rovnováhy medzi trvalou udržateľnosťou a konkurencieschopnosťou.

4.3

Možno by bolo vhodné, aby oznámenie Komisie podrobnejšie analyzovalo aj novú Lisabonskú zmluvu, s cieľom zistiť, ako sa v tomto dokumente formuluje agenda pre cestovný ruch a aký je význam novej európskej politiky cestovného ruchu. Nemalo by sa zabúdať na skutočnosť, že členské štáty a regióny opakovane vyjadrili prianie zachovať si svoje právomoci v oblasti cestovného ruchu, ale napriek tomu by Európskej únii umožnili, aby zotrvala vo funkcii iniciátora a koordinátora v určitých oblastiach spoločného záujmu s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť európskeho cestovného ruchu. Príkladom je vytvorenie a prevádzka európskeho portálu na propagáciu Európy ako turistickej destinácie, ktorý sa už stal cennou a obohacujúcou skutočnosťou. Portál je prispôsobený na to, aby prezentoval krajiny Európskej únie ako rôznorodé a výnimočné turistické destinácie, akými aj sú.

4.4

Súbor výziev, o ktorých sa zmieňuje Komisia vo svojom oznámení, rozhodne patria medzi tie najdôležitejšie, ktorým bude cestovný ruch v nasledujúcich desaťročiach čeliť. Hlavné výzvy dosiahnutia trvalej udržateľnosti a zlepšenia konkurencieschopnosti sú rozhodne dostatočne rozsiahle, aby boli základom riešenia ostatných významných úloh tiež uvedených v agende pre cestovný ruch, ako napríklad zvýšenie kvality, obmedzenia sezónnosti alebo zlepšenie profesionality ľudí pracujúcich v odvetví cestovného ruchu.

4.5

Oznámenie Komisie opakovane vyzýva k spolupráci, pretože v súlade s novou politikou cestovného ruchu sa navrhuje, aby posilnená spolupráca bola jej základnou súčasťou a charakteristickou črtou. Je obzvlášť dôležité vyzdvihnúť úlohu odborov a organizácií zamestnávateľov, ktoré musia byť zapojené do procesu spolupráce a prizvané k účasti na všetkých diskusiách a fórach a realizácii všeobecných opatrení na zlepšenie odvetvia cestovného ruchu. Rovnako by bolo užitočné podporovať stále siete turistických destinácií a miest na základe spoločného cieľa zlepšenia konkurencieschopnosti a udržateľnosti. Výbor pozitívne hodnotí propagáciu výnimočných európskych destinácií a nalieha, aby táto myšlienka zahŕňala správne riadenie sociálnych a pracovných vzťahov a účasť odborov a organizácií zamestnávateľov vo vybranej destinácii, a to ako spôsob zlepšenia trvalej udržateľnosti a konkurencieschopnosti turistických destinácií.

Významnú úlohu v rámci svojich právomocí zohrávajú organizácie spotrebiteľov.

4.6

Komisia sa zaviazala uplatniť túto novú politiku prostredníctvom spolupráce, zavedením podporných opatrení a koordinácie zainteresovaných strán. Dosiahnutie väčšej zodpovednosti zo strany zainteresovaných strán z oblasti cestovného ruchu je bezpochyby jednou z požiadaviek agendy. Generálne riaditeľstvo pre podnikanie má podľa názoru EHSV kľúčovú pozíciu pokiaľ ide o tieto úlohy koordinovania všetkých európskych politík, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú cestovného ruchu a vplývajú na jednotlivé typy destinácií so špecifickými charakteristickými črtami.

4.7

Výbor sa tiež domnieva, že Komisia by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu pri zavádzaní celoeurópskych iniciatív, okrem iného aj iniciatívy za nadnárodný sociálny cestovný ruch na európskej úrovni. Konkrétne je treba uviesť, že EHSV už pri viacerých príležitostiach navrhol, a znova navrhuje, iniciovať a usporiadať Európske fórum cestovného ruchu a pokročiť v úvahách a preskúmaní možnosti vytvorenia Európskeho poradného výboru pre cestovný ruch a Európskej agentúry pre cestovný ruch, ktoré by poskytovali informácie a monitorovali by politiky a aktivity v oblasti európskeho cestovného ruchu. Navrhuje tiež, aby Komisia podporovala výskum s cieľom vytvoriť technologické platformy v oblasti cestovného ruchu, ktoré by pomohli pri propagácii cestovného ruchu, najmä pokiaľ ide o možnosti podporovania cestovného ruchu v rámci Európy a o oblasti, z ktorých potenciálne prichádza najviac turistov (Čína, India, Rusko, …).

4.8

Výbor sa nazdáva, že oznámenie Komisie v novom pláne pre cestovný ruch nevenuje adekvátnu pozornosť úlohe informačných a komunikačných technológií z pohľadu spotrebiteľov ako aj podnikov a strán zainteresovaných v odvetví. Práca na výskume a vývoji v odvetví cestovného ruchu, ktorej cieľom je zlepšiť využitie týchto technológií, sa musí stať v nasledujúcom období prioritou. Toto úsilie bezpochyby podnieti lepšie riadenie destinácií, podnikov a turistov v snahe dosiahnuť želanú rovnováhu.

4.9

Zjavná vôľa prijať konkrétne opatrenia a najmä zlepšiť využívanie dostupných európskych finančných nástrojov má svoj význam, avšak mal by byť navrhnutý program jasne zameraný na dosiahnutie hlavných cieľov európskeho cestovného ruchu, ktoré oznámenie presne stanovuje. Bolo by potrebné zabezpečiť, aby všetky fondy priamo či nepriamo určené pre cestovný ruch efektívne a účinne splnili svoje ciele.

4.10

Tomuto oznámeniu nemožno porozumieť bez zohľadnenia dôležitého prínosu správy Skupiny pre udržateľnosť cestovného ruchu, dokumentu, ktorý významne obohatil kritériá pre vypracovanie agendy pre cestovný ruch, a to najmä pokiaľ ide o pridelenie úloh každej strane zainteresovanej v oblasti cestovného ruchu. Úsilie, ktoré počas niekoľkých mesiacov vynaložili jednotliví odborníci nepochybne prinieslo svoje výsledky a konkrétnymi návrhmi doplnilo mnohé otázky týkajúce sa trvalej udržateľnosti a konkurencieschopnosti.

4.11

Oznámenie Komisie v tomto prípade jasne neuvádza, aký význam prikladá štatistikám v oblasti cestovného ruchu. Výbor považuje za správne, aby tieto štatistiky jasne prispeli k monitorovaniu uplatňovania agendy pre cestovný ruch a najmä, aby prikladali väčší význam ukazovateľom trvalej udržateľnosti, konkurencieschopnosti a zamestnanosti.

4.12

Oznámenie Komisie veľmi jasne stanovuje potrebu zosúladiť politiky trvalej udržateľnosti a konkurencieschopnosti v oblasti cestovného ruchu s ostatnými politikami Komisie a celej Európskej únie, a to s cieľom zabezpečiť plnenie cieľov vytýčených v agende pre cestovný ruch.

4.13

Ako už bolo uvedené v stanovisku EHSV o Katovickej deklarácii a v stanovisku o cestovnom ruchu a kultúre – dvoch faktoroch rastu, ale aj v ďalších dokumentoch EHSV, bolo by potrebné uskutočniť aj komunikačné kampane s cieľom informovať a motivovať všetkých európskych občanov, najmä však mladých ľudí.

4.14

Výbor považuje za nevyhnutné, aby vzdelávanie, či už formálne alebo neformálne, zodpovedalo potrebám podnikov a pomohlo pri zlepšovaní zamestnateľnosti ľudí. Certifikácia a uznávanie znalostí a kvalifikácie na európskej úrovni by mali byť nástrojom na poskytnutie početnejších a lepších pracovných príležitostí v oblasti cestovného ruchu.

4.15

Pri zlepšovaní konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti cestovného ruchu je potrebné brať do úvahy špecifické charakteristické črty jednotlivých destinácií. Výbor odporúča, aby sa pri vypracovaní politík a návrhov zohľadnili špecifické prvky členských štátov, ktoré do značnej miery závisia od cestovného ruchu a adekvátne vzali do úvahy potreby jednotlivých oblastí. Zároveň však treba pripomenúť, že cestovný ruch zameraný na vzdialené destinácie môže mať v dôsledku vplyvu presunov na dlhé vzdialenosti a emisií, ktoré pri nich vznikajú výrazný dosah na klimatické zmeny. V budúcnosti by sa mal klásť väčší dôraz na výhody, ktoré so sebou prináša hľadanie destinácií v bližšom okolí, pretože pri ceste do nich vzniká menej emisií CO2.

V Bruseli 10. júla 2008

predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


PRÍLOHA

k stanovisku Európskeho hospodárského a sociálneho výboru

Nasledujúce znenie bodu 4.15 stanoviska sekcie získalo aspoň štvrtinu odovzdaných hlasov, avšak bolo upravené pozmeňovacím návrhom schváleným plenárnym zhromaždením:

4.15

Pri zlepšovaní konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti cestovného ruchu je potrebné brať do úvahy špecifické charakteristické črty jednotlivých destinácií. Výbor odporúča, aby sa pri vypracovaní politík a návrhov zohľadnili špecifické prvky členských štátov, ktoré do značnej miery závisia od cestovného ruchu a adekvátne vzali do úvahy potreby jednotlivých oblastí.

Výsledok hlasovania

Hlasy za doplnenie novej vety: 48 Hlasy proti: 43 Zdržali sa: 16


3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/18


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Biela kniha o integrácii trhov EÚ s hypotekárnymi úvermi“

KOM(2007) 807 v konečnom znení

(2009/C 27/04)

Európska komisia sa 18. decembra 2007 rozhodla prekonzultovať podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument:

„Biela kniha o integrácii trhov EÚ s hypotekárnymi úvermi“.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. júna 2008. Spravodajcom bol pán GRASSO.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 446. plenárnom zasadnutí 9. a 10. júla 2008 (schôdza z 9. júla) prijal 123 hlasmi za, pričom 1 člen hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Hodnotenie a odporúčania

1.1

Komisia opäť žiada náš výbor, aby zaujal stanovisko k integrácii trhov EÚ s hypotekárnymi úvermi na zakúpenie bytových a nebytových nehnuteľností. Ide o dokument Biela kniha o integrácii trhov EÚ s hypotekárnymi úvermi.

1.2

Biela kniha je zvyčajne výsledkom takmer konečného a štruktúrovaného politického hodnotenia toho, ako postupovať ďalej. Teraz tomu tak však nie je. Komisia musí ešte preskúmať mnohé otvorené otázky, akými sú napr. podielové fondy, poskytovatelia finančných služieb, viazanie produktov, atď. Celkovo bolo zohľadnených 14 aspektov.

1.3

Biela kniha teda nepredstavuje ukončený proces, ale vzhľadom na svoju skutočnú a očividnú komplexnosť stále zostáva otvorená. Na čo teda žiadosť o ďalšie stanovisko, keď biela kniha, ku ktorej sa EHSV už vyjadril, neprináša nič nové?

1.4

Ide tu o problém, o ktorom sa už roky opakovane diskutuje na rôznych fórach bez toho, aby Komisia našla východisko a urobila skutočné rozhodnutie o odstránení kultúrnych, právnych, administratívnych a iných prekážok, ktoré podľa názoru EHSV predstavujú skutočné a reálne prekážky brániace uskutočneniu cieľov Komisie.

1.5

Stanovisko k zelenej knihe vypracované EHSV (1), ktoré bolo schválené na plenárnom zasadnutí v decembri 2005, pričom sa len jediný člen zdržal hlasovania, je ešte stále v celom rozsahu platné.

1.6

Biela kniha odráža situáciu, pre ktorú je ešte aj dnes charakteristická výrazná roztrieštenosť sektoru ako dôsledok kultúrnych, právnych, legislatívnych a eticko-sociálnych osobitostí, ktoré charakterizujú kúpu nehnuteľnosti, predovšetkým obydlia, v rôznych členských štátoch Európskej únie.

1.7

Aj keď EHSV má určité pochybnosti o konkrétnych možnostiach integrácie a homogenizácie trhu s hypotekárnymi úvermi v Európskej únii, kde existujú veľmi odlišné špecifiká a charakteristiky (stanovisko pána Buraniho z 15. decembra 2005 (2)), v zásade však víta úsilie Komisie o stanovenie „pravidiel“ či už v podobe nezáväzných návrhov správania sa (tzv. osvedčené postupy) alebo záväzných nariadení.

1.8

Toto opatrenie by však mohlo byť považované za prehnané, ak by mali byť spochybnené rovnako pozitívne príležitosti, ktoré už dnes poskytuje systém samoregulácie trhov s hypotekárnymi úvermi.

1.9

EHSV navrhuje, aby sa Komisia medzitým dôkladnejšie zaoberala otázkami, ktoré nie sú spojené s veľkými problémami (napr. úverové registre, nútený predaj nehnuteľností, šírenie finančnej kultúry, atď.), pokiaľ to je hodné vynaloženého úsilia.

1.10

Výbor zastáva názor, že opatrenia Komisie sú príliš zamerané na možný krátkodobý úžitok vyplývajúci z prípadného zavedenia nových pravidiel založených na trochu parciálnom ponímaní trhov s hypotekárnymi úvermi. Prístup zameraný na krátkodobé výsledky sleduje zníženie nákladov hypotekárneho financovania bez ohľadu na skutočný úžitok, ktorý by mohli mať občania Spoločenstva z aktuálnej ponuky produktov financovania a ich inovácií.

1.11

EHSV zastáva názor (ako vo svojom stanovisku zdôraznil aj spravodajca BURANI), že rámec, ktorý navrhuje Komisia, len málo zohľadňuje neustály vývoj trhov, a preto ho znepokojujú dlhodobé dôsledky na najslabších zmluvných partnerov, teda tých spotrebiteľov, ktorí najviac potrebujú ochranu.

1.12

EHSV oceňuje skutočnosť, že vzniká spojenie medzi aktuálnymi pravidlami hypotekárnych úverov a potrebou chrániť spotrebiteľa. Tieto zámery treba oceniť a povzbudiť, pokiaľ sledujú šírenie vyššej finančnej kultúry v oblasti hypotekárnych úverov. Súhlas si teda zaslúži úsilie Komisie o posilnenie pravidiel transparentnosti v záujme lepšej ochrany spotrebiteľa.

1.13

Zároveň sa však zdá, že je ťažké a riskantné vnútiť za každú cenu všeobecné pravidlá zamerané na posúdenie rizík, ktoré predstavuje osoba žiadateľa o úver.

1.14

EHSV zastáva názor, že na jednej strane treba chrániť spotrebiteľa vo fáze dojednávania hypotekárneho úveru, na druhej strane však financovaný subjekt nesmie zabúdať na svoju zodpovednosť voči poskytovateľovi úveru.

2.   Zhrnutie dokumentu Komisie

2.1

Dňa 18. decembra 2007 bol schválený dokument „Hodnotenie vplyvu“ (SEC(2007) 1683) ako sprievodný dokument tzv. bielej knihy o integrácii trhov EÚ s hypotekárnymi úvermi. K tomuto dokumentu patria tri prílohy: i) charakteristiky trhov s hypotekárnymi úvermi, ii) postupy alebo procesy, iii) hodnotenia vplyvu na špecifické aspekty.

2.2

Aj keď dokument SEC(2007) 1684 obsahuje veľmi dobrý súhrn dokumentov, treba v krátkosti zdôrazniť niekoľko podstatných bodov tohto dokumentu, ku ktorému sa od EHSV požaduje nové stanovisko:

je odrazom situácie, pre ktorú je charakteristická výrazná roztrieštenosť ako dôsledok kultúrnych, legislatívnych a predovšetkým eticko-sociálnych osobitostí, ktoré charakterizujú kúpu nehnuteľnosti na bývanie v rôznych členských štátoch Európskej únie,

potvrdzuje všetky chúlostivé aspekty danej problematiky aj z ekonomicko-finančného hľadiska, vzhľadom na význam trhov s nehnuteľnosťami v jednotlivých ekonomikách členských krajín EÚ ako aj na prínos hypotekárnych úverov pre ziskovosť bankového sektora,

zdôrazňuje, že pri súčasnej roztrieštenosti by mohlo byť potrebné predložiť nový právny akt, aby sa zvýšila integrácia trhov.

2.3

Dokument Komisie teda preberá body, ktoré už boli analyzované v predchádzajúcej zelenej knihe o hypotekárnych úveroch. Inak tomu ani nemohlo byť, keďže v novom dokumente sa hovorí o integrácii trhov s hypotekárnymi úvermi a o už uvedených posúdeniach vplyvu.

2.4

EHSV však už prijal stanovisko na tému tejto zelenej knihy 15. decembra 2005 (spravodajca: BURANI). Obsah tohto dokumentu úplne vyjadruje postoj EHSV v tejto oblasti. Toto stanovisko sa chce zamerať na dva body, ktoré Komisia doplnila:

Chce vyjadriť svoj názor na zamýšľané opatrenia, ktoré navrhuje Komisia na základe vyhodnotení vplyvu vyplývajúcich z bielej knihy (3).

Chce vypracovať návrhy podľa požiadavky Komisie v súvislosti s jej konštatovaním, že rozsiahly monitorovací a hodnotiaci program bude možné vypracovať len po predložení podrobných návrhov (4).

3.   Pripomienky EHSV k bielej knihe

3.1

Biela kniha nastoľuje širokú škálu problémov na riešenie, ku ktorým sa má EHSV vyjadriť. Ide tu o 11 tematických oblastí:

1)

výber požadovaného produktu,

2)

splatenie pred termínom splatnosti,

3)

kombinácia produktov,

4)

úverové registre,

5)

ohodnotenie nehnuteľností,

6)

vynútený predaj nehnuteľností,

7)

národné registre,

8)

uplatniteľné právne predpisy,

9)

pravidlá o kolísaní úrokov a tzv. úžerníckych úrokoch,

10)

financovanie hypotekárneho úveru,

11)

nebankové inštitúcie poskytujúce finančné služby.

3.2   Pripomienky k jednotlivým bodom hodnotenia vplyvu

3.2.1

Predzmluvné informácie Aby sa odstránila nevyváženosť informácií vo fáze pred uzavretím zmluvy, je podľa EHSV dôležitá výmena a šírenie špecifických informácii a vedomostí z oblasti hypotekárnych úverov. Tým však nesmú vzniknúť ďalšie náklady pre občanov.

3.2.1.1

Lepšia ponuka informácií a šírenie finančnej kultúry sú podmienkami efektívneho posúdenia vzťahu medzi nákladmi a ziskom v rizikovej situácii. Najlepším spôsobom ako zabrániť prípadným nadmerným rizikám je poskytnúť zmluvným stranám informácie o tom, akým reálnym rizikám sú vystavené.

3.2.1.2

EHSV považuje za dôležité zdôrazniť, že pravidlá a predpisy sa musia týkať spôsobov výmeny informácií a prípadných trestov za ich nedodržanie. Výbor však zastáva názor, že uvalenie sic et simpliciter určitej povinnosti len na jednu zmluvnú stranu by malo jediný následok, a síce snahu o presun zaťaženia na druhú zmluvnú stranu.

3.2.2

Kódexy správania EHSV zastáva názor, že by sa mali schváliť stimuly na pristúpenie k dobrovoľnému kódexu správania.

3.2.2.1

Financovanému subjektu by sa tým umožnilo získať lepšie informácie o rizikách, ktorým by mohol byť vystavený, ako aj o možnostiach získania výhodných podmienok financovania.

3.2.2.2

Ako nástroj by sa tu mohol financovanej osobe predložiť na vyplnenie štandardný dotazník na posúdenie vlastných schopností splniť si stredne až dlhodobý finančný záväzok.

3.2.3

Miera nákladov EHSV pokladá za vhodné, aby bolo povinnosťou poskytovateľov úveru uviesť celkové náklady operácie rozpísané po jednotlivých zložkách vrátane podielu dane.

3.2.4

Poradenstvo EHSV zastáva názor, že poradenské služby úzko spojené s operáciami financovania hypotekárnych úverov by sa mali posilniť mechanizmami nezávislej tvorby cien, hoci aj v rámci výpočtu ceny finančnej operácie.

3.2.5   Splatenie pred termínom splatnosti

3.2.5.1

Možnosti uplatnenia Pri probléme splatenia úveru pred termínom splatnosti treba rozlišovať medzi: i) splatením pred termínom splatnosti s úplným alebo čiastočným splatením hypotekárneho úveru a ii) splatením pred termínom splatnosti na základe možnosti dojednať výhodnejšiu cenu v iných finančných ústavoch.

V prvom prípade pokladá EHSV za dôležité vždy umožniť splatenie pred termínom splatnosti, aj keď ide len o čiastočné splatenie.

V druhom prípade by sa splatenie pred termínom splatnosti malo umožniť postúpením úverovej zmluvy na iný úverový ústav.

3.2.5.2

Cena Pokiaľ ide o náklady predčasného splatenia úveru, výbor zdôrazňuje, že by sa mali vypočítať na základe matematických vzorcov, ktoré musia byť uvedené v zmluvných podmienkach. Klientovi možno náklady vyúčtovať len v prípade dobrovoľného splatenia úveru. V prípade odstúpenia od zmluvy by nákladové bremeno mal znášať nový úverový ústav.

3.2.6

Viazanie produktov Aby bol predaj na seba naviazaných produktov odôvodnený, musí sa preukázať reálny úžitok viazania. EHSV pokladá za možné tento problém vyriešiť tým, že poskytovateľ úveru bude povinný predložiť výpočet nákladov a zisku a poskytnúť príjemcovi úveru dostatok času na rozhodnutie o prijateľnosti ponuky, prípadne aj po uzavretí úverovej zmluvy.

3.2.7

Úverové registre EHSV súhlasí s tým, že je potrebný európsky úverový register, prístup ku ktorému by upravovali špecifické predpisy o ochrane osobných údajov. Zastáva názor, že vytvorenie európskeho úverového registra môže byť významným prvkom zvýšenia konkurencie medzi rôznymi poskytovateľmi hypotekárnych úverov v Európe. V každom prípade sa musí umožniť cezhraničný prístup k registrom každého členského štátu, čím sa zlepšia postupy poskytovania informácií.

3.2.8

Ohodnotenie nehnuteľností Vychádza sa z predpokladu, že ohodnotenie nehnuteľností je zložitejšie než všeobecné finančné ohodnotenie. Osobitosti nehnuteľnosti podmieňujú jej úžitok (najmä skutočnosť, že ju nemožno premiestniť) a okrem toho vplývajú na ohodnotenie aj vonkajšie činitele súvisiace s jej polohou ako napr.:

tvárnosť prostredia,

dopravné spojenie,

hustota obyvateľstva, atď.

Preto je čírou utópiou uvažovať o zhrnutí všetkých hodnotiacich činiteľov do jedného špecifického vzorca nehnuteľností.

3.2.8.1

Kritéria ohodnotenia nehnuteľností Vzhľadom na vysokú mieru zložitosti hodnotenia nehnuteľností nepokladá sa za potrebné používať univerzálny špecifický vzorec. Navrhuje sa však vytvoriť tzv. osvedčené postupy na miestnom základe a zdôrazniť, že hodnotenie nehnuteľnosti musia vykonávať subjekty, ktorých odbornosť je doložená certifikátmi príslušných profesijných združení zodpovedných aj za „férovosť“ daného ohodnotenia.

3.2.8.2

Posúdenie rizík spojených s kúpou nehnuteľnosti EHSV zastáva tiež názor, že popri ohodnotení nehnuteľností by bolo vhodné overiť volatilitu stanovenej hodnoty, aby bolo možné lepšie posúdiť istotu, ktorú poskytuje daná nehnuteľnosť. Odporúča tu použiť nástroje, ktoré už využívajú iní operátori finančných trhov a ktoré v už podstate prijali aj iné právne predpisy Spoločenstva, ako napríklad metódu value-at-risk  (5).

3.2.9

Nútený predaj nehnuteľnosti Ak sa dá hypotekárne financovanie rozdeliť na úver na nehnuteľnosť a na úver na príjemcu úveru, bolo by potrebné rozlíšiť aj medzi hospodárskym užívateľom nehnuteľnosti a majiteľom, ktorý poskytuje formálne garancie.

3.2.10

Uplatniteľné právne predpisy EHSV zastáva názor, že možnosť výhodne sa rozhodnúť medzi rôznymi príležitosťami, ktoré ponúkajú civilné a daňové predpisy EÚ, je hnacou silou integrácie trhov, bez ktorej by sa nedala dosiahnuť.

3.2.10.1

Teda v zásade je priaznivo naklonený zachovaniu existujúcich rozdielnych právnych predpisov v členských krajinách. Takto má zmluvný partner možnosť vybrať si predpis, ktorý poskytuje najlepšiu možnosť čo najviac znížiť celkové náklady finančnej operácie, ako je uvedené v Rímskom dohovore (6).

3.2.11

Úžernícke sadzby EHSV potvrdzuje svoje stanovisko, ktoré na túto tému už predložil v minulosti, pretože je mimoriadne ťažké správne určiť stupeň úžery pri určitej úrokovej sadzbe, keď sa použije predpisový rámec určený pre tzv. spotrebné úvery. Zdôrazňuje však, že najlepšou zbraňou proti úžere zostáva stále informovanosť. EHSV teda navrhuje vytvoriť rozsiahle komunikačné nástroje poskytujúce informácie o kategóriách rizikových príplatkov uplatňovaných na rôzne rizikové triedy príjemcov úverov.

3.2.12

Refinancovanie hypotekárneho úveru EHSV zastáva názor, že prístup bielej knihy zameraný na odlíšenie pravidiel refinancovania na základe subjektívnej povahy sprostredkovateľov (ktorých rozdeľuje na bankových a nebankových) sa dá veľmi ľahko obísť.

3.2.12.1

Nebankové inštitúcie poskytujúce finančné služby Hypotekárne financovanie by mala vždy poskytnúť regulovaná a kontrolovaná finančná inštitúcia. Podpora a pomoc zo strany sprostredkovateľov (napríklad poradenských firiem) je dovolená len v prípade, že ju vykonávajú kvalifikované subjekty, aj keď to nie sú úverové inštitúcie.

4.   Návrhy EHSV na prerokovanie

4.1

Nedávna americká kríza hypotekárnych úverov (nedostatočne garantovaných hypotekárnych úverov tzv. subprime úverov) ukázala, ako volatilita cien nehnuteľností v spojení s nedostatočnými postupmi posúdenia rizika, že klient nebude platiť splátky, ktoré sú neprimerané vzhľadom na hodnotu založených nehnuteľností, môže spôsobiť finančné krízy takých rozmerov, že narušia stabilitu celého systému. Preto je potrebné, aby každé opatrenie EÚ zohľadnilo túto skúsenosť ako aj body uvedené v predchádzajúcom odseku.

4.2

Dvadsiaty ôsmy mechanizmus tvorby predpisov pre hypotekárne úvery, ktorý by doplnil mechanizmy existujúce v členských krajinách, ako to navrhuje biela kniha, by pomohol lepšej integrácii trhov EÚ s hypotekárnymi úvermi, čím by sa rozšírili možnosti výberu kontrahentov bez toho, aby vznikli predpoklady pre nestabilitu finančného systému, ktoré sa prejavili pri kríze hypotekárnych tzv. subprime úverov (nedostatočne garantovaných hypotekárnych úverov).

4.3

Stáva sa, že výber nehnuteľnosti, predovšetkým nehnuteľnosti na bývanie, je ovplyvnený sčasti emotívnymi (subjektívnymi) faktormi, ktoré nemajú nič spoločné so správnym a racionálnym (objektívnym) posúdením majetku. Akékoľvek opatrenie Komisie na úpravu hypotekárneho úveru teda musí zohľadniť (objektívne a subjektívne) referenčné prostredie, ak má byť účinné.

4.4

Bolo by zaujímavé vypracovať návrh, ktorý by EHSV mohol podrobnejšie preskúmať, spočívajúci v prijatí interpretačnej schémy hypotekárneho úveru, v ktorej by každá operácia financovania bola rozčlenená do portfólia zloženého z dvoch pasívnych zložiek:

prvá je financovanie majetku (asset backed), ktorého hodnotu udáva trhová cena a možná volatilita hodnoty nehnuteľnosti,

druhá je financovanie účelu (na osobu), ktorého hodnota je daná ekonomicko-finančnými vyhliadkami zmluvnej strany.

4.5

Prijatie dvojstupňového systému hypotekárneho úveru (twin-mortgage) by mohlo mať určité výhody, ktoré by bolo potrebné overiť v dôkladnej analýze:

zjednodušilo by sa posúdenie rizík spojených s racionálnejšou časťou operácie (financovanie typu asset backed) v porovnaní s rizikami vyplývajúcimi z finančnej solventnosti príjemcu úveru (osobné financovanie účelu),

bolo by možné uplatniť transparentné ceny vzhľadom na rôzne rizikové situácie, ktoré sú charakteristické pre obidve zložky operácie financovania (objektívne financovanie majetku a subjektívne financovanie vzťahujúce sa na osobu),

znížili by sa negatívne účinky na finančný systém v prípade nezrealizovaných splátok veľkého počtu financovaných osôb na rozdiel od dôsledkov, ktoré nedávno pocítil finančný trh (tzv. kríza hypotekárnych subprime úverov, čiže nedostatočne garantovaných hypotekárnych úverov alebo úverov druhej triedy).

4.6

EHSV dúfa, že Komisia tento proces čo najskôr uzavrie, pričom preukáže viacej rozhodnosti a vytvorí podmienky, aby sa oddelenie inštitucionálnych aspektov stalo základom pre prípadné zavedenie dvadsiateho ôsmeho mechanizmu.

V Bruseli 9. júla 2008

predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006, s. 113, spravodajca: BURANI.

(2)  Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006, s. 113, spravodajca: BURANI.

(3)  Pozri prílohu 2 bielej knihy „the disclaimer“ a stranu 5 anglickej verzie.

(4)  Pozri prílohu 2 bielej knihy, bod 8.

(5)  Pozri smernicu o investičných službách, známu ako smernica MIFID, „Smernica o trhoch s finančnými nástrojmi“ 2004/39/ES, ktorá bola schválená 21. apríla 2004, uverejnená v úradnom vestníku a ktorá nadobudla platnosť 30. apríla 2004.

(6)  Pozri KOM(2005) 650, 15. decembra 2005.


3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/22


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vývoj sektora stavebníctva v Európe“

(2009/C 27/05)

Pani Margot WALLSTRÖM, podpredsedníčka Európskej komisie zodpovedná za inštitucionálne vzťahy a komunikačnú stratégiu, a pán Günter VERHEUGEN, podpredseda Európskej komisie zodpovedný za podnikanie a priemysel, požiadali 6. decembra 2007 Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému

„Vývoj sektora stavebníctva v Európe“.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 13. júna 2008. Spravodajcom bol pán HUVELIN.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 446. plenárnom zasadnutí 9. – 10. júla 2008 (schôdza z 10. júla) prijal 57 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1

V rozpore s mnohými očakávaniami bude budúcnosť sektora stavebníctva závisieť v menšej miere od pridelenej verejnej pomoci (hoci väčšia kontinuita plánovania by bola určitou výhodou), než od schopnosti príslušných orgánov vypracovať všeobecne záväzný regulačný rámec na dosiahnutie väčšej transparentnosti hospodárskej súťaže a lepšie využívanie potenciálu a know-how podnikov všetkých veľkostí.

1.2

V tomto duchu sa v predloženom stanovisku pokladajú za zásadné nasledujúce odporúčania:

zaviesť v čo najkratšej lehote formou nariadenia jednotné postupy vyhlasovania verejnej súťaže, čím by sa najmä zákazníkom z verejnej správy poskytla čo najširšia a najprehľadnejšia paleta možností, z ktorej si zodpovední činitelia môžu zvoliť zmluvný nástroj spĺňajúci ich požiadavky,

dať odborníkom v oblasti stavebníctva priestor na reguláciu, aby mohli výraznejšie prispieť k riešeniu problémov, ktoré nastoľuje trvalo udržateľný rozvoj: malé i veľké podniky sú dnes pripravené zareagovať na túto výzvu a zvládnuť ju zohľadnením celkových nákladov, využitím verejno-súkromných partnerstiev všetkých veľkostí a financovaním založenom na očakávanej výkonnosti,

pracovať na imidži sektoru stavebníctva, aby sa stal príťažlivým pre mladých ľudí, ktorí študujú a zabraňovať nedostatku záujmu o prácu v tomto sektore,

vynaložiť nemalé úsilie v oblasti odbornej prípravy pre povolania, ktoré predstavujú značný podiel nepresídliteľných pracovných miest v Európe,

podporovať trvalo udržateľnú stavebnú činnosť v EÚ,

zachovať zdravé hospodárske prostredie a zabezpečiť pracovné podmienky, ktoré rešpektujú potreby ľudí v krajinách, v ktorých pracujú,

podporovať európsku konkurencieschopnosť.

1.3

Na pravdepodobný vstup mimoeurópskej konkurencie na trh v blízkej budúcnosti sa dá pripraviť jedine splnením týchto podmienok.

2.   Úvod (kontext)

2.1

Členovia Európskej komisie pani Margot Wallström a pán Günter Verheugen, požiadali v rámci plnenia Lisabonskej agendy listom zo 6. decembra 2007 EHSV o vypracovanie prieskumného stanoviska s cieľom zistiť, či jednotlivé legislatívne texty, ktorými sa sektor stavebníctva a sektor služieb pre podniky riadia, „tvoria koherentný celok, či sú prispôsobené súčasným a budúcim zmenám a napokon aj to, do akej miery by bolo treba začať so zjednodušením, racionalizáciou a modernizáciou legislatívy v týchto oblastiach. Treba dodať, že takáto analýza by sa nemala obmedzovať na špecifické právne predpisy zamerané na príslušné sektory, ale mala by sa rozšíriť aj na všetky ostatné právne predpisy, ktoré majú vplyv na rozvoj týchto sektorov (zdravie, bezpečnosť pri práci, ochrana životného prostredia, atď.) a zohľadniť aj oprávnené záujmy, ktoré sa s týmito odvetviami spájajú“.

2.2

Je teda potrebné dôsledne a metodicky posúdiť všetky otázky nastolené v žiadosti o vypracovanie stanoviska, pretože skúmaná oblasť je veľmi rozsiahla a v minulosti už bola predmetom viacerých globálnych štúdií, ktorých vypracovaním Komisia poverila niekoľkých externých konzultantov.

2.3

Toto stanovisko sa však zameria len na aspekty, ktoré zaujímajú adresáta, t. j. zmeny a doplnenia alebo zjednodušenia v oblasti legislatívy resp. právnych predpisov platných pre sektor stavebníctva, ktorými by sa v rámci strategického a objektívneho ponímania sektora dali dosiahnuť zlepšenia a zaviesť lepšie podmienky jeho fungovania a rozvoja.

2.4

Toto stanovisko preto obsahuje niekoľko užitočných pripomienok na tému stavebníctva, s cieľom usúvzťažniť stavebnícke povolania v ich prostredí a obmedzenia, ktoré sú pre ne príznačné.

3.   Postavenie stavebníctva v európskom hospodárstve

3.1

V sektore stavebníctva, ktorý zahŕňa 2,7 milióna podnikov, sa v roku 2006 v Európskej únii s 27 členmi zaznamenali tieto výsledky:

 

2006

Podiel hrubej pridanej hodnoty stavebníctva na HDP

10,5 %

Podiel odmeňovania zamestnancov stavebníctva na hrubej pridanej hodnote tohto sektora

54,5 %

Podiel tvorby hrubého fixného kapitálu (THFK) stavebníctva na celkovej THFK

50,5 %

Podiel celkového počtu pracovných miest v stavebníctve na celkovom počte pracovných miest všetkých sektorov (1)

7,2 %

3.2   Niekoľko pripomienok

3.2.1

Činnosť stavebníctva sa nedá presídliť, a preto má zásadný význam z hľadiska európskeho rastu v budúcnosti a v rámci európskej priemyselnej štruktúry.

3.2.2

Stavebníctvo, vzhľadom na svoju výrobnú štruktúru a požiadavku disponovať pevnými geografickými bodmi rozšírenými na celom území jednotlivých štátov a zároveň pevne ukotvenými v miestnej realite, má aj významný sociálny a občiansky aspekt, na ktorý by sa nemalo zabúdať a ktorý je potrebné podporovať.

3.2.3

V neposlednom rade musí stavebníctvo zohrávať dôležitú úlohu v rámci opatrení súvisiacich s trvalo udržateľným rozvojom:

ako neodmysliteľný aktér, pokiaľ ide o investície, ktoré treba v tejto súvislosti uskutočniť (ubytovanie, budovy vo všeobecnosti, doprava, výroba energie atď.),

prispôsobením svojich pracovných postupov, a to aj v rámci sektora výroby materiálov, potrebám a požiadavkám trvalo udržateľného rozvoja.

3.2.4

Celkový opis prostredia tejto oblasti činnosti by nebol úplný bez uvedenia skutočnosti, že napriek značnému úsiliu tejto kategórie zamestnancov počas viac ako tridsiatich rokov sa povolania v stavebníctve ešte stále spájajú s čiastočne negatívnymi predstavami. Toto konštatovanie nie je pri úvahách o predmete tohto stanoviska zanedbateľné, pretože je v pozadí:

charakteru textov, ktoré upravujú v niektorých krajinách podmienky verejnej súťaže a postoj k nelegálnej práci,

istých ťažkostí, pokiaľ ide o nábor mladých ľudí (priama príťažlivosť) a ich odbornú prípravu (nedôvera systému všeobecného vzdelávania k stavebníctvu).

3.2.5

Samotná povaha týchto povolaní, jednak pokiaľ ide o požiadavky zákazníkov, jednak pokiaľ ide o rôzne technické údaje, spôsobuje, že existuje, a aj v nasledujúcich rokoch bude naďalej existovať „rozdrobený“ trh, čo vedie k tomu, že vždy budú popri sebe pôsobiť súčasne remeselníci, malé, stredné i veľké podniky.

V tejto súvislosti treba relativizovať predstavu o veľkých podnikoch realizujúcich veľké stavebné diela, keďže na jednotnom európskom trhu predstavujú zákazky s hodnotou presahujúcou 20 miliónov EUR len 2 až 5 % celkového trhu v odvetví stavebníctva.

3.2.6

Z tohto dôvodu sú veľké európske koncerny, ktoré často pôsobia na celosvetovej úrovni, zväčša „zväzmi“ malých a stredných štruktúr usídlených na miestnej úrovni a pôsobiacich v rovnakom kontexte hospodárskej súťaže ako miestna štruktúra nezávislých MSP.

3.2.7

Významní európski aktéri tohto sektora sa zvyčajne vyvinuli podľa odlišného modelu, ktorý možno nazvať „americkým“, t. j. sústredením prostriedkov s cieľom stabilizovať a rozvíjať svoje know-how vlastnými silami, požadujúc pritom právo na intelektuálny majetok a zapojenie do koncipovania prác.

3.2.8

Vďaka tomuto prístupu si európske podniky vydobyli na svetových trhoch svoje postavenie. Tento model opierajúci sa o prepojenie koncepcie a realizácie nie je výhradným vlastníctvom veľkých koncernov, ale môže a musí sa uplatniť na podniky všetkých veľkostí.

4.   Niekoľko základných zásad

4.1

Toto prieskumné stanovisko na žiadosť Európskej komisie by sa malo snažiť okrem dosiahnutia zjednodušenia legislatívy navrhnúť postup, ktorý by umožnil:

dosiahnuť skutočnú transparentnosť a rovnosť príležitostí pri postupoch verejného obstarávania,

prejsť od nedôverčivého postoja – dedičstva dávnej minulosti – ku kultúre dôvery a partnerstva,

zahŕňať ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku (najlepšiu ponuku) a celkové náklady počas celej životnosti stavebných diel,

zaručiť duševné vlastníctvo,

stanoviť minimálne pracovné podmienky v rámci zadávania zákazky a kontrolovať ich dodržiavanie a ukladať sankcie v prípade ich porušenia,

znížiť administratívne zaťaženie obmedzením predpisov a postupov pri súčasnom dodržaní bezpečnosti a základných práv a povinností kontrahentov.

4.2

Tieto jednotlivé prvky, ktoré by mali byť zohľadnené v legislatívnych predpisoch, by mali umožniť bez ohľadu na výkyvy v objeme trhu, ktorými sa toto stanovisko nezaoberá, normálny vývoj aktérov v odvetví stavebníctva a zároveň zaručiť rešpektovanie koherentnej sociálnej politiky (zamestnanie – bezpečnosť – odmeňovanie) a zvýšiť atraktívnosť tohto sektora pre rôznych zainteresovaných aktérov (mládež, rodičia, učitelia atď.).

5.   Hlavné návrhy

5.1

Navrhujeme, aby zodpovedné orgány sústredili svoje úsilie predovšetkým na nasledujúce kľúčové aspekty:

zjednotenie a zjednodušenie postupov zadávania zákaziek s cieľom zaručiť transparentnosť a súčasne optimálne využitie prostriedkov a zručností,

podpora inovácií najmä riešením problému duševného vlastníctva nápadov a ich variantov,

odborná príprava, jednak základná v počiatočnej fáze ako aj počas celého pracovného života zamestnancov,

prínos k zmene imidžu tohto odborného sektora, ktorý ponúka prácu, v očiach mladých ľudí,

pravidlá v sociálnej oblasti, ktoré by upravovali pracovné podmienky ako aj osvedčené postupy v oblasti zdravia a bezpečnosti,

trvalo udržateľný rozvoj v širšom zmysle slova, ktorý je oblasťou, kde stavebné podniky zohrávajú hlavnú úlohu a musia prevziať nové zodpovednosti.

5.2   Zjednotenie a zjednodušenie postupov zadávania zákaziek

5.2.1

Možné zameranie činnosti:

transformácia legislatívnych predpisov o verejnom obstarávaní na nariadenie, ktoré by nahradilo súčasné smernice, v snahe skutočne zjednotiť postupy na európskej úrovni a zaručiť jednotné podmienky hospodárskej súťaže,

posilniť systematické uprednostňovanie lepších ponúk pred nižšími ponukami,

vytvoriť prísnejší rámec konkurenčného dialógu pre obstarávateľov, s cieľom urobiť z neho skutočne postup na dosiahnutie optimálnych výsledkov, a nie systematické rozkrádanie nápadov a duševného vlastníctva,

podnecovať využívanie prístupu „od koncepcie k realizácii“, ktorý umožňuje už od koncepčnej fázy spájať know-how podnikov s talentom navrhovateľov,

zvýšiť využívanie globálnych zmlúv (výstavba/údržba alebo verejno-súkromné partnerstvá) s cieľom reagovať na výzvy, ktoré nastoľuje trvalo udržateľný rozvoj; pripravovať a organizovať primeranú reakciu na pokusy istých krajín o dumping na európskom trhu,

dosiahnuť skutočnú harmonizáciu pravidiel a techník s cieľom odstrániť technické prekážky medzi jednotlivými krajinami a zjednotiť európsky trh,

zohľadniť potreby malých a stredných podnikov, aby sa dokázali udržať a zachovať pracovné miesta, a zabrániť tak prílišnej bipolarizácii tohto sektora.

V tejto súvislosti treba vyjasniť, že pri požiadavke istých zmien právnych predpisov nejde o nanútenie hotových riešení, ale o snahu dať obstarávateľom k dispozícii kompletnú „sadu nástrojov“, z ktorej si môžu vybrať podľa svojich potrieb.

5.2.2

Všetky tieto zmeny a doplnenia, resp. prispôsobenia by mali zvýšiť transparentnosť a rovnosť príležitostí súkromných, verejných alebo poloverejných štruktúr a jasne stanoviť, že všetky hospodárske výkony musia byť predmetom verejnej súťaže a upravené riadnou zmluvou.

5.3   Inovácia a duševné vlastníctvo

5.3.1

Osobitný charakter sektora stavebníctva spočíva v tom, že všetky vyprodukované diela sú prototypmi. To vedie k snahe zaviesť európske právne predpisy na ochranu duševného vlastníctva, ktoré by zohľadnili špecifické vlastnosti nápadov, ktoré treba chrániť: Tie v zásade vznikajú na podnet konkrétneho verejného obstarávania a nepoužívajú sa nevyhnutne systematicky znovu. Na európskej úrovni by mali byť zavedené špecifické právne predpisy na ochranu technických nápadov v priebehu verejného obstarávania, ktoré by priznali práva účastníkom verejnej súťaže.

5.4   Odborná príprava

5.4.1

Vo väčšine členských krajín odborníci zo sektora stavebníctva vo všeobecnosti konštatujú, že vnútroštátne systémy všeobecného vzdelávania neuspokojujú naplno požiadavky stavebníckych povolaní, a táto situácia je na všetkých stupňoch vzdelávania. Z tohto dôvodu je potrebné na jednej strane zlepšiť vzťahy medzi vykonávanými povolaniami a systémami vzdelávania jednotlivých krajín, a zároveň na európskej úrovni dodať impulz, ktorý by sa mohol týkať nasledujúcich aspektov:

podpora legislatívy v oblasti odbornej prípravy v prospech sektora stavebníctva a verejných prác v Európe (uznávanie a porovnateľnosť certifikátov odbornej prípravy na všetkých stupňoch),

pomoc pri valorizácii ľudských zdrojov prostredníctvom celoživotného vzdelávania. Je známe, že v sektore stavebníctva vládne napätie, mládež nemá o ňom veľkú predstavu a možnosti pracovného postupu v týchto povolaniach sú slabé. Odvetvie potrebuje kompetentných pracovníkov, pretože povolania v stavebníctve sa stali odbornými, či dokonca veľmi odbornými a vyžadujú si solídne základné vedomosti. Tieto by potom podniky mali zvyšovať tým, že poskytnú svojim zamestnancom prístup k celoživotnému vzdelávaniu a umožnia im tak ďalší pracovný postup,

rozšírenie systému typu Erasmus v oblasti vzdelávania na povolania európskeho sektora stavebníctva a verejných prác na rôznych stupňoch vzdelávania, pričom treba čerpať zo získaných skúseností, hoci šlo o pokusy skutočne v malom meradle (s pomocou ESF v troch oblastiach: maliarstvo, kamenárstvo, reštaurátorstvo),

rozvoj európskych univerzít pre povolania v sektore stavebníctva a verejných prác a uznanie európskeho „tovarišského“ výučného listu,

rozvoj škôl so zameraním na riadenie a realizáciu stavebných projektov v Európe, aby verejní i súkromní obstarávatelia lepšie poznali zmluvy a spôsoby fungovania podnikov,

zriadenie európskej nadpodnikovej inštitúcie ďalšieho vzdelávania,

podpora európskej kvalifikácie (napr. jazykovej).

5.5   Pravidlá v sociálnej oblasti a v oblasti zdravia a bezpečnosti

5.5.1

Súčasné pravidlá veľmi kladne a výrazne ovplyvnili spôsob práce v stavebníctve. Napriek tomu by však bolo treba:

podporovať výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti pri práci,

bojovať proti ilegálnej práci pomocou európskych nástrojov (konzultácie a prepojenie databáz, preukazy a systémy na identifikáciu pracovníkov), sankcií a prispôsobených daňových predpisov (napríklad znížená sadzba DPH),

zjednodušiť vykonávanie nariadenia REACH,

uľahčiť tok pracovníkov bez sociálneho dumpingu (akceptovať vopred stanovené formality zavedené v jednotlivých krajinách v rámci vysielania pracovníkov) a umožniť európskym pracovníkom návrat do ich krajín pôvodu,

umožniť vymáhať pokuty vo všetkých krajinách EÚ,

založiť akúkoľvek formu mobility pracovníkov na rešpektovaní podmienok krajiny, v ktorej sa práca vykonáva.

5.6   Trvalo udržateľný rozvoj

5.6.1

Ako bolo uvedené, odborníci v odvetví stavebníctva zohrávajú vzhľadom na výzvy klimatických zmien a celosvetovú situáciu významnú úlohu. V súčasnosti sú pripravení zodpovedne sa jej zhostiť, ak im právna regulácia a podnety umožnia prispieť svojím prínosom k európskemu trhu a šíriť svoje know-how v tejto oblasti v iných častiach sveta, kde je známe, že je potrebné vyvinúť obrovské úsilie, ktoré je však nevyhnutné na to, aby mohli všetci vnímať výsledky podniknutých aktivít.

5.6.2

Na tento účel by bolo potrebné:

zahrnúť prístup zohľadňujúci celkové náklady (podľa životnosti investícií) do pravidiel európskeho verejného obstarávania. Pojem najlepšej ponuky možno definovať pomocou odkazu na „trvalo udržateľný rozvoj“. To by umožnilo obstarávateľom pri výbere zohľadniť celkový rozsah aspektu trvalo udržateľného rozvoja,

podporovať postupy verejno-súkromného partnerstva, ktoré by sa podľa rovnakej zásady spájania koncepcie, realizácie a údržby mohli stať najlepším prostriedkom optimalizácie koncepcie celkových nákladov,

prerozdeliť istý objem finančnej pomoci a sústrediť ho vo všetkých členských štátoch na veľký stavebný projekt renovácie na dosiahnutie lepšej energetickej účinnosti,

podporovať rozsiahlu sanáciu a obnovu stavebných komplexov a verejných budov,

podporovať rozvoj a zveľaďovanie ekologických štvrtí (vytvoriť označenie Spoločenstva, finančné stimuly atď.).

5.6.3

V oblasti výstavby ako aj v oblasti dopravy môžu stavebné podniky prispieť rozhodujúcim spôsobom, ak sa im umožní pôsobiť v celom reťazci „koncepcia – realizácia – údržba“. Predovšetkým dokážu zabezpečiť financovanie potrebných aktivít, sú schopné spravovať celkové náklady a financovať investície pomocou budúcich úspor energie.

5.7   MSP v sektore stavebníctva

5.7.1

Malé a stredné podniky v sektore stavebníctva nemajú problémy pri prístupe na rôzne druhy trhov, ako je tomu v prípade iných oblastí (pozri v tejto súvislosti bod 3.2.5).

5.7.2

Preto právom zástupcovia stavebných povolaní nepokladajú úvahy o kvótach, ktoré niektorí požadujú a európske inštitúcie zamietajú, za opodstatnené. Okrem toho sú hodnoty uvádzané oboma tábormi v praxi vo všetkých európskych krajinách oveľa vyššie.

5.7.3

Problematiku MSP je preto potrebné, okrem otázok, ktorými sa zaoberá zákon o malých podnikoch (Small Business Act), riešiť predovšetkým:

inteligentnými možnosťami prevodu podnikov,

možnosťami finančnej pomoci alebo spoločným využívaním služieb resp. finančných prostriedkov, ktoré by umožnili bez narušenia hospodárskej súťaže nastoliť rovnosť príležitostí, najmä pokiaľ ide o prístup MSP ku komplexným operáciám (v oblasti verejno-súkromných partnerstiev a trvalo udržateľného rozvoja),

opatreniami na uľahčenie prístupu MSP k normalizácii a normám.

V Bruseli 10. júla 2008

predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Podiel pracovných miest v stavebníctve predstavuje 30,4 % pracovných miest v priemysle. Zdroj: Eurostat a FIEC.


3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/26


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vývoj odvetvia služieb podnikom v Európe“

(2009/C 27/06)

Pani Margot Wallström, podpredsedníčka a členka Európskej komisie zodpovedná za medziinštitucionálne vzťahy a komunikačnú stratégiu a pán Günter Verheugen, podpredseda a člen Európskej komisie zodpovedný za podnikanie a priemysel požiadali 6. decembra 2007 Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby vypracoval prieskumné stanovisko na tému

„Vývoj odvetvia služieb podnikom v Európe“.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. júna 2008. Spravodajcom bol pán CALLEJA.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 446. plenárnom zasadnutí 9. a 10. júla 2008 (schôdza z 9. júla 2008) prijal 135 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 12 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Pani Margot Wallström, podpredsedníčka a členka Európskej komisie zodpovedná za medziinštitucionálne vzťahy a komunikačnú stratégiu a pán Günter Verheugen, podpredseda a člen Európskej komisie zodpovedný za podnikanie a priemysel požiadali EHSV, aby vypracoval prieskumné stanovisko na tému služieb podnikom tak, že nadviaže na svoje predchádzajúce stanovisko (1), ktoré sa zaoberalo službami výrobným podnikom a ďalej ho bude analyzovať.

1.1.1

Táto štúdia by mala brať do úvahy veľkú dôležitosť, ktorú Európska komisia pripisuje Lisabonskej stratégii pri zachovaní a zvyšovaní konkurencieschopnosti európskeho priemyslu usmerňovaním zmien v súlade s európskou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja a na sociálnej úrovni podporou zviditeľňovania reprezentatívnych sociálnych partnerov a ich rokovaní na príslušnej úrovni.

1.1.2

O dosiahnutie týchto cieľov sa treba usilovať súbežne so zjednodušovaním regulačného rámca pre priemysel, čo je jednou z hlavných priorít priemyselnej politiky Komisie.

1.1.3

Táto priemyselná politika sa okrem toho vyznačuje integrovaným prístupom, ktorý náležite zohľadňuje potreby jednotlivých odvetví.

2.   Závery a odporúčania

2.1   Uznanie dôležitosti odvetvia služieb v hospodárskom a spoločenskom vývoji

EHSV si myslí, že je naliehavo potrebná skutočná zmena a rozšírenie zamerania na služby, ktoré by sa už nemali považovať za obyčajný prívesok výrobného priemyslu. Spoločnosť prechádza veľkými zmenami a služby sú v centre týchto zmien. Európska komisia teda musí tento vývoj uznať a pripisovať mu väčšiu dôležitosť.

2.2   Prioritné činnosti

Vzhľadom na široký rozsah možných činností v politických oblastiach súvisiacich so službami podnikom je mimoriadne dôležité, aby sa týmto činnostiam dávala priorita. Naliehavo treba dosiahnuť pokrok v desiatich kľúčových cieľoch podľa Lisabonského programu Spoločenstva na roky 2008 – 2010, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú budúci rozvoj služieb. Podľa názoru EHSV by tieto priority mali mať nasledujúce poradie:

Činnosť v oblasti služieb podnikom a skupina na vysokej úrovni. Odporúča sa vytvoriť skupinu na vysokej úrovni pre oblasť služieb podnikom, ktorá by urobila hlbšiu analýzu odvetvia, preverila jestvujúce opatrenia na určenie a vyhodnotenie tých efektívnejších a úspešnejších opatrení, pokiaľ ide o služby podnikom, a navrhla konkrétne politické činnosti na riešenie najväčších nedostatkov a potrieb. Osobitná pozornosť by sa mala venovať veľmi odlišnému charakteru rozličných pododvetví služieb podnikom, aby sa zistilo, ktoré si zasluhujú hlavnú politickú pozornosť a na akej úrovni by sa mali uskutočňovať opatrenia (regionálnej, národnej, EÚ).

Politika trhu práce v službách podnikom. Zo spoločenského hľadiska je na odvetvovej úrovni potrebné hĺbkové preskúmanie výziev, ktoré vyplývajú z nových druhov pracovných miest vytváraných spoločným pôsobením poskytovateľov služieb podnikom a výrobného priemyslu. Táto analýza musí zahŕňať vzdelávanie, odbornú prípravu a ďalšie celoživotné vzdelávanie, ako aj podmienky zamestnávania pracovníkov, vrátane pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú outsourcingu. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa mal podporovať sociálny dialóg na odvetvovej úrovni. V tejto súvislosti by sa mal vypracovať program diskusie o špecifických zmenách pracovných podmienok a pracovných príležitostí vyplývajúcich zo štrukturálnych zmien, ktoré ovplyvňujú odvetvie služieb podnikom.

Služby podnikom v inovačných opatreniach. Výskumno-vývojové a inovačné programy a činnosti na inovovanie služieb by sa mali intenzívne podporovať. Viac pozornosti si zasluhujú také oblasti, ako služby podnikom intenzívne využívajúce znalosti (KIBS) a inovačné riadenie.

Vytváranie noriem pre služby podnikom. Podniky by mali byť povzbudzované k tomu, aby pomáhali pri vytváraní noriem samoreguláciou po dôkladnej konzultácii s užívateľmi služieb podnikom. Podpora Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN) a pridružených inštitúcií (otvorená platforma) je dôležitá kvôli šíreniu výsledkov úspešnej inovácie, osobitne prostredníctvom rýchleho neformálneho vytvárania konsenzu.

Podpora vedy o službách ako novej disciplíny vo vzdelávaní a odbornej príprave.

Vnútorný trh a predpisy ovplyvňujúce služby podnikom. EHSV určil zoznam oblastí, v ktorých by sa malo pracovať, aby sa dosiahlo zjednodušenie, objasnenie a zmenšenie regulačných prekážok, samozrejme bez oslabenia jestvujúcich požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a povinností v oblasti zastúpenia pracovníkov. Okrem iného sa poukazuje na skutočnosť, že sa neurobilo hodnotenie vplyvu smernice o službách na služby podnikom a že by si to zasluhovalo hlavnú pozornosť, hlavne po transpozícii smernice do právnych predpisov členských štátov. Hodnotenie by malo zahŕňať určenie možných ďalších činností týkajúcich sa otvorenejšieho obchodu a konkurencie na rozšírenom vnútornom trhu EÚ.

Ďalšie zlepšenie štatistiky služieb podnikom. Členským štátom sa odporúča viacej spolupracovať, aby sa zlepšili štatistiky o službách podnikom a aby členské štáty mali viac informácií o výkonnosti a vplyve týchto služieb na hospodárstvo členských štátov, čo je nástroj, ktoré vlády potrebujú, ak majú odvetviu pomôcť rozvíjať jeho potenciál. Nedávne zmeny a doplnenia kapitoly 74 klasifikácie ekonomických činností NACE stále nebudú dostatočné na to, aby poskytovali podrobnosti potrebné na zber charakteristických údajov o službách podnikom.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Súvislosti. Stanovisko z vlastnej iniciatívy EHSV (CCMI/035) schválené v septembri 2006 navrhlo venovať väčšiu pozornosť službám podnikom vzhľadom na ich prínos k výkonnosti jednotlivých odvetví európskeho výrobného priemyslu. Stanovisko vysvetlilo vzájomné pôsobenie služieb a výrobných činností a vplyv na sociálnu a ekonomickú výkonnosť, pokiaľ ide o zamestnanosť, produktivitu a konkurencieschopnosť. Považujeme to za východiskový bod tejto nadväzujúcej práce a ďalšieho rozboru služieb podnikom. Súčasné stanovisko by bolo dobré začať vymedzením pojmu „služby podnikom“ ako sústavy služieb, ktoré vďaka tomu, že sú využívané ako sprostredkujúce vstupy, ovplyvňujú akosť a efektívnosť výrobných činností dopĺňaním alebo nahrádzaním vlastných podnikových služieb (Rubalcaba a Kox, 2007). Toto vymedzenie sa do istej miery zhoduje s klasifikáciou NACE rev. 1 (kódy 72 – 74) a s novou verziou NACE (kódy 69 – 74, 77 – 78, 80 – 82) a agregáciou rozličných kategórií služieb. V rámci služieb podnikom rozoznávame dve hlavné kategórie:

služby podnikom intenzívne využívajúce znalosti (napr. počítačové a IT služby, konzultácie v oblasti riadenia, audítorské služby, daňové a právne poradenstvo, marketing a prieskumy verejnej mienky, technické a inžinierske služby, personálne služby, odborné vzdelávanie a nábor pracovníkov),

operačné služby podnikom (napr. bezpečnostné služby, upratovacie služby, administratíva a účtovníctvo, nábor dočasných pracovníkov, strediská telefonického poradenstva, preklady a tlmočenie).

Cieľom tohto stanoviska je pomôcť tomuto odvetviu získať väčšie uznanie, umožniť mu rozvíjať sa bez prekážok a pomôcť európskemu hospodárstvu v snahách o väčšiu konkurencieschopnosť na svetovom trhu.

3.2

Dôležitosť služieb všeobecne a služieb pre podniky. Služby zaujímajú v postojoch občanov, odborníkov, spoločností, regiónov a krajín stále viac miesta a vo veľkom rozsahu dominujú nový dopyt a novú ponuku v sústavách hospodárstva a spoločnosti. Aj keď sú prítomné vo väčšine oblastí hospodárskeho a spoločenského života, mnohé činnosti nie sú zachytené v štatistikách. Tradičné členenie v rámci výrobných odvetví, aj keď nie je úplné a skrýva silné vzájomné väzby jednotlivých odvetví hospodárstva, nám umožňuje odhadovať dôležitosť hlavných hospodárskych činností. V Európe rastie dôležitosť služieb ako hospodárskeho odvetvia. Ich podiel na celkovej zamestnanosti (70 %) je nižší ako v Spojených štátoch amerických (80 %) a vyšší ako v Japonsku (67 %). Vo všetkých týchto troch oblastiach rástlo osobitné odvetvie služieb podnikom veľmi dynamickým tempom a spôsobilo podobný rast podielu na celkovej zamestnanosti. Podniky, ktorých hlavná činnosť je poskytovanie služieb iným podnikom predstavujú 10 – 12 % celkovej zamestnanosti a pridanej hodnoty. Ak zoberieme do úvahy služby podnikom poskytované v rámci druhoradej činnosti, percento zamestnanosti by bolo oveľa vyššie. V Európe mali v roku 2004 vedúce postavenie v odvetví služieb podnikom krajiny Beneluxu, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko. V období rokov 1995 až 2004 niektoré krajiny, okrem iných to bolo Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Lotyšsko a Malta, dosť podstatne rozšírili svoje odvetvie služieb podnikom. Napovedá to, že v niektorých krajinách EÚ dochádza k určitej konvergencii. Postavenie týchto krajín reprezentuje iba zamestnanosť v podnikoch, ktorých hlavnou činnosťou sú služby iným podnikom. Väčšina týchto spoločností sú malé a stredné podniky.

3.3

Hodnotenie vývoja. EHSV opätovne zhodnotil situáciu vzhľadom na vývoj od jeho posledného stanoviska v septembri 2006 (CCMI/035) a s uspokojením skonštatoval, ako v rozhodnutiach prijímaných Komisiou nadobudli väčšiu váhu služby podnikom vo výrobnej sfére.

Oznámenie na tému „Strednodobé hodnotenie priemyselnej politiky. Príspevok k Stratégii EÚ pre rast a zamestnanosť“ (2) vydané po spomínanom stanovisku EHSV podporuje preskúmanie jednotlivých odvetví služieb a analýzu ich konkurencieschopnosti, ako aj ich vplyvu na konkurencieschopnosť priemyslu. Ak to bude potrebné, malo by sa uskutočniť ďalšie monitorovanie týchto odvetví. Na základe výsledkov by sa určili všetky ťažkosti pri zlepšovaní konkurencieschopnosti a zabránilo by sa možným zlyhaniam trhu, čo by mohlo odôvodniť kroky na riešenie špecifických problémov v jednotlivých odvetviach priemyslu a/alebo služieb. Tento hĺbkový rozbor, ktorý Európska komisia tento rok, by mal na konci roka priniesť výsledky.

V júli 2007 bol zverejnený pracovný dokument Komisie s názvom „Na ceste k európskej stratégii na podporu inovácií v službách: Výzvy a kľúčové úlohy pri budúcej činnosti“ (3), vo februári 2008 sa vytvorila Európska platforma služieb spojených s podnikmi a v druhej polovici roku 2008 sa očakáva oznámenie o inovácii služieb. To všetko môže predstavovať dôležitý krok smerom ku skutočnej integrácii služieb do inovačnej politiky EÚ.

Prijatie Smernice o službách na vnútornom trhu (4), ktorá sa musí implementovať najneskôr 28. decembra 2009 bude predstavovať dôležitý obrat pri vytváraní skutočného vnútorného trhu so službami za predpokladu, že ustanovenia smernice budú prenesené do právnych predpisov členských štátov a že sa urobia kroky, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie pracovného práva a kolektívnych zmlúv krajiny, v ktorej sa poskytuje služba. Podniky i spotrebitelia budú schopní naplno využiť výhody vyplývajúce z príležitostí, ktoré smernica ponúka. Zároveň by mala podnecovať trh so službami podnikom k tomu, aby fungoval tak, že bude uľahčovať obchodovanie medzi krajinami EÚ a investovanie v nich a že výrobným podnikom otvorí nové príležitosti na výber väčšieho množstva, lepších alebo lacnejších služieb. Nové konkurenčné výhody pri využívaní služieb podnikom by mali viesť k väčšej zamestnanosti, vyššej produktivite a zlepšeniu hospodárenia.

3.4

Podporná činnosť v prospech služieb podnikom. Popri hlavných prebiehajúcich činnostiach EÚ v rámci priemyselnej a inovačnej politiky podporujúcich služby podnikom a potenciálnych ďalších účinkoch, ktoré prináša smernica o vnútornom trhu, sú aj iné činnosti Komisie, ktoré nepriamo podporujú úlohu služieb podnikom vo výrobnej sfére:

Eurostat začal uplatňovať revidovanú klasifikáciu NACE na zachytenie väčšieho množstva údajov týkajúcich sa služieb.

Spojením siete európskych informačných stredísk (Euro Info Centres) a inovačných kontaktných stredísk (Innovation Relay Centres) bola vytvorená sieť Enterprise Europe Network na podporu podnikania a rastu podnikov v EÚ, ktorá ponúka podnikateľom viac ako 500 kontaktných pracovísk (5). Malo by to pomôcť malým a stredným podnikom a teda veľkej väčšine poskytovateľov služieb podnikom.

Od roku 2005 vydala Európska komisia niekoľko návrhov na zjednodušenie a zmenšenie byrokracie. Posledné návrhy zverejnené v roku 2008 sa týkajú urýchlených opatrení na zníženie administratívnej záťaže (6). Sú to dobré správy pre malé a stredné podniky, ktoré trpia vzhľadom na nepomer ich veľkosti a mohutných administratívnych prekážok.

V dialógu sociálnych partnerov sa diskutovalo o dokumente Komisie na tému „K spoločným zásadám flexiistoty: Flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality“ (7) a dosiahol sa pokrok. Malo by to uľahčiť celoeurópske prijatie tejto koncepcie s úpravami podľa rozličných okolností, ktoré jestvujú v jednotlivých členských štátoch. Pri podpore lepších a súčasne kvalitnejších pracovných miest môže byť v dynamických službách podnikom užitočná flexiistota dohodnutá so sociálnymi partnermi. Ak má EÚ uspieť pri svojej reakcii na globalizačné tlaky, mali by byť do procesov zapojení aj sociálni partneri.

Bol vydaný dokument Komisie na tému „Smerom k zvýšeniu prínosu normalizácie pre inovácie v Európe“ (8), ktorý popri iných iniciatívach podporuje zrýchlenie spolupráce priemyslu a iných zainteresovaných strán na vývoji, uplatňovaní a využívaní noriem podporujúcich inovácie vo vzťahu k trvalo udržateľnej priemyselnej politike.

3.5

Hlavné potreby odvetvia služieb podnikom. Napriek súčasnému pokroku v činnostiach súvisiacich so službami sa musí uvažovať o hlavných nedostatkoch a potrebách. Súčasný európsky politický rámec veľmi uprednostňuje výrobný priemysel, aj keď služby predstavujú zďaleka najväčší segment hospodárstva a prispievajú k rastu vo všetkých oblastiach podnikania a spoločenského života.

3.5.1

Väčšina horizontálnych a odvetvových iniciatív v rámci priemyselnej politiky EÚ na národnej úrovni aj na úrovni EÚ sa zameriava na výrobný priemysel bez ohľadu na vnútornú podpornú úlohu, ktorú v ňom služby podnikom zohrávajú. Je preto naliehavo potrebné vypracovať vyváženú politiku EÚ, ktorá nepodceňuje dôležitosť služieb podnikom z hľadiska globálnej konkurencieschopnosti samotnej európskej výrobnej sféry a hospodárstva ako celku. Horizontálne politické opatrenia zamerané na ktorékoľvek odvetvie hospodárstva musia byť skutočne horizontálne a v súlade s potrebami firiem a pracovníkov v novom hospodárstve založenom na službách, v ktorom sú priemyselné odvetvia a odvetvie služieb neoddeliteľne spojené a vytvárajú nové príležitosti pre európske hospodárstvo na svetových trhoch, čo je priamym výsledkom ich vzájomnej synergie. Mnohé politické iniciatívy EÚ, ktoré tvoria priemyselnú politiku, sa musia prispôsobiť službám a uplatňovať na služby. Týka sa to napríklad dokonale efektívneho vnútorného trhu so službami, medzinárodného obchodu, pravidiel štátnej pomoci, trhu práce, sociálnych opatrení, politiky odbornej prípravy a regionálnej politiky, výskumu a vývoja, inovácie, normalizácie, podnikania, lepšej štatistiky a informovanosti, pričom musia podľa potreby zohľadňovať špecifické potreby odvetvia služieb. To neznamená, že každá politika by mala byť vertikálne špecifická, pokiaľ ide o služby. Má to skôr znamenať, že dosah každej politiky na služby by sa mal overovať a pokiaľ je to potrebné, mali by sa podniknúť špecifické opatrenia.

3.5.2

Niektoré hlavné potreby vidíme v nasledujúcich oblastiach:

Služby podnikom v priemyselnej politike. Po nedávnom začlenení služieb podnikom a vzhľadom na prebiehajúce overovanie by sa viac pozornosti malo venovať špecifickým podmienkam, v ktorých využívanie služieb prispieva k výkonnosti priemyslu, napr. úlohe služieb, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a produktivitu priemyslu z ekonomického hľadiska. Aby Európa zvládala svetovú konkurenciu, musí investovať do inovácií, znalostí, dizajnu, logistiky, marketingu a iných služieb podnikom, inými slovami: do celého globálneho hodnotového reťazca.

Služby podnikom v politike zamestnanosti a politike vzdelávania. Väčšina pracovných miest je v službách a tak to aj bude. (Tvorcovia politiky by nemali zabúdať, že 20 % sprostredkovaných vstupov výrobného priemyslu pochádza zo služieb). Potenciálny vplyv globálneho nákupu služieb resp. prenášania pracovných miest v službách do zahraničia (až do 30 % podľa štúdie OECD z roku 2006) núti členské štáty posilniť správne zručnosti a kvalifikácie, ktoré umožnia ich priemyslu zvládať celosvetovú konkurenciu.

Služby podnikom v inovačnej politike a politike produktivity. Podpora inovácie služieb je nevyhnutná na zlepšenie konkurencieschopnosti priemyslu prostredníctvom kvalitatívnych činiteľov. Inovácie služieb majú významný a kladný vplyv na akosť, zamestnanosť a vzťahy so zákazníkmi. Kde sa kvalitné pracovné miesta vytvoria v pracovných podmienkach s vysokou úrovňou znalostí, tam zároveň pracovníci prispievajú k umožneniu inovácií služieb a k ich úspechu. Podniku to môže umožniť konkurovať z lepšieho postavenia a pre pracovníkov sa vytvoria nové pracovné príležitosti. Prínos inovácií služieb by mal byť zameraný na prekonanie stagnujúcej miery rastu produktivity v službách podnikom. Nízka miera rastu produktivity vo väčšine krajín stále dominuje, aj keď sa kvôli problému so štatistickým vyhodnocovaním podceňuje príspevok služieb podnikom k celkovým prírastkom produktivity.

Služby podnikom a vnútorný trh. Cieľom je vytvoriť európsky trh so službami, a tak umožniť, aby EÚ zohrávala rozhodujúcu úlohu v procese globalizácie tým, že sa budú zohľadňovať všetky podmienky, ktoré ovplyvňujú trhy a konkurencieschopnosť. Osobitne treba sledovať transpozíciu smernice o službách v členských štátoch a jej vplyv na služby podnikom.

Služby podnikom a regióny. Mnohé regióny majú slabý prirodzený rozptyl služieb podnikom, keďže sa sústreďujú vo veľkých metropolitných regiónoch a oblastiach s vysokými príjmami. Na regionálnej úrovni je dôležité podporovať a stimulovať dopyt po službách podnikom a ich ponuku a čo najviac využívať jestvujúce siete, ktoré sú schopné zvyšovať synergie rozličných miestnych subjektov.

Služby podnikom a iné súvisiace politiky. Sú dva druhy politiky súvisiacej so službami podnikom: prevažne regulačná politika (vnútorný trh, hospodárska súťaž, lepšie predpisy, verejné obstarávanie) a prevažne neregulačná politika (inovácie, kvalifikácia, akosť a zamestnanosť, normy, veľké a malé a stredné podniky, regionálna politika, znalosti a štatistika). Osobitná pozornosť by sa mala venovať úlohe noriem, vede o službách ako novej disciplíne a štatistike.

3.6

Vzájomné pôsobenie medzi činnosťou v oblasti služieb podnikom a cielenými politickými opatreniami. Skúsenosti ukazujú, ako by mohli pôsobiť predbežné komplexné kroky a do akej miery by mohli umožniť dynamický rozvoj služieb podnikom s cieľom čeliť budúcim výzvam. Je potrebné zohľadniť synergie a vzájomné pôsobenie rôznych druhov politických opatrení.

3.7

Pri definovaní konkrétnych politík EÚ zameraných na oživenie činností v oblasti služieb podnikom je potrebné ekonomické zdôvodnenie, ako nedávno uviedli Kox a Rubalcaba [Business Services in European Economic Growth (Služby podnikom verzus európsky hospodársky rast), 2007]. Na podporu svojich tvrdení najviac zdôrazňujú zlyhanie trhu a systémové nedostatky (napr. informačná asymetria a vonkajšie vplyvy).

3.8

Lisabonský program 2008 – 2010. Politické opatrenia súvisiace so službami podnikom by mohli byť užitočné v kontexte návrhov Lisabonského programu Spoločenstva na roky 2008 – 2010 [KOM(2007) 804 v konečnom znení]. Väčšina z desiatich hlavných cieľov, ktoré sa majú splniť do roku 2010, priamo alebo nepriamo ovplyvňuje oblasť služieb.

3.8.1

Komisia predloží do polovice roka 2008 obnovený sociálny program, ktorý pomôže vyriešiť problém nedostatkov v oblasti kvalifikácie. Závažné nedostatky a potreby sa vyskytujú vo väčšine služieb podnikom, ktoré sú veľmi náročné na pracovnú silu. Vo svojom stanovisku na tému „Pracovné príležitosti pre prioritné skupiny obyvateľstva (Lisabonská stratégia)“ (9) poukázal EHSV na to, že ambiciózne lisabonské ciele zamestnanosti boli z kvantitatívneho hľadiska dosiahnuté iba obmedzene a že nedávny nárast zamestnanosti, najmä u žien, pramení vo veľkej miere z nárastu pracovných miest na čiastočný úväzok. V prípade starších zamestnancov naďalej vládne zjavný nedostatok primeraných pracovných miest a najmä mladí ľudia si väčšinou nachádzajú netypické (neštandardné) typy zamestnania, z ktorých niektoré nie sú právne a sociálne dostatočne zabezpečené. Stanovisko EHSV zdôrazňuje, že v kontexte flexiistoty je potrebná vysoká miera sociálnej istoty, aktívna politika trhu práce, ako aj vzdelávanie a odborná príprava.

3.8.2

Komisia začiatkom tohto roku predložila návrhy na prijatie spoločnej prisťahovaleckej politiky. Tá môže ovplyvniť prisťahovalectvo vysokokvalifikovaných pracovníkov potrebných v oblastiach, ako sú služby podnikom intenzívne využívajúce znalosti, ako aj menej kvalifikovaných pracovníkov upratovacích či bezpečnostných služieb.

3.8.3

Spoločenstvo prijme zákon o malých podnikoch s cieľom uvoľniť rastový potenciál MSP počas ich celého životného cyklu. Služby podnikom sú odvetvím s najvyššou mierou vzniku a zániku spoločností, preto by sa osobitná pozornosť mala venovať novým MSP. Vo svojom stanovisku na tému „Podnikateľský potenciál, najmä malých a stredných podnikov“ (10) žiadal EHSV v rámci preskúmania integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť na obdobie rokov 2008 – 2010 o cielenejšie a efektívnejšie usmernenia pre MSP. MSP budú profitovať aj z 25-percentného zníženia administratívnej záťaže zo strany EÚ, ktoré by sa malo dosiahnuť do roku 2012.

3.8.4

Spoločenstvo posilní jednotný trh a zvýši hospodársku súťaž v oblasti služieb. Spomínané stanovisko EHSV (INT/324) vyjadruje nespokojnosť v súvislosti s neúplným jednotným trhom, príliš pomalou implementáciou smerníc členskými štátmi, administratívnymi prekážkami a nedostatočnou pracovnou mobilitou. Uvedené skutočnosti predstavujú pre MSP obrovské prekážky.

3.8.5

Spoločenstvo zavedie do praxe tzv. „piatu slobodu“ (voľný pohyb znalostí) a vytvorí skutočný európsky výskumný priestor. Pri realizácii tejto priority lisabonského programu budú možno zohrávať dôležitú úlohu služby podnikom intenzívne využívajúce znalosti.

3.8.6

Spoločenstvo zlepší rámcové podmienky pre inováciu. EHSV vypracoval aj stanovisko na tému „Investovanie do vedomostí a inovácií“ (11). Jeho hlavnou myšlienkou je, že Európa si musí aj v budúcnosti zachovať náskok vo výskume, technologickom vývoji a inováciách a že je potrebné zvýšiť financovanie z rozpočtu EÚ, zlepšiť kvalitu vzdelávacích inštitúcií a v prípade potreby pozdvihnúť celkovú úroveň. Ďalej je potrebná spoločenská klíma, ktorá by bola otvorená pokroku a inováciám, vytváranie podmienok a prijímanie rozhodnutí nevyhnutných na vybudovanie dostatočnej podnikateľskej dôvery a optimizmu pre investície do nových podnikov v Európe, zvyšovanie povedomia o zásadnom význame základného výskumu, vštepovanie inovatívneho podnikateľského ducha s ochotou riskovať, ako aj akceptovanie určitej miery neúspechu a strát, ktoré nevyhnutne patria k riziku. EHSV venoval pozornosť aj otázke právnych a spoločenských rámcových podmienok pre inovatívny podnikateľský sektor a trh naklonený inováciám.

3.8.7

Spoločenstvo bude podporovať priemyselnú politiku zameranú na udržateľnejšiu výrobu a spotrebu. Do tejto priority môže byť zaradená úloha environmentálnych služieb podnikom v priemyselnej politike.

3.8.8

Spoločenstvo bude viesť bilaterálne rokovania s hlavnými obchodnými partnermi s cieľom vytvoriť nové príležitosti pre medzinárodný obchod a investície, ako aj spoločný priestor pre regulačné ustanovenia a normy.

4.   Určovanie priority činností v prospech služieb podnikom

Vzhľadom na množstvo politických oblastí, ktoré sa týkajú služieb podnikom, je potrebné určiť prioritu jednotlivých činností. Podľa názoru EHSV by tieto priority mali mať nasledujúce poradie:

4.1

Priorita 1: Európska komisia by mala v kontexte podnikania a priemyselnej politiky vytvoriť skupinu na vysokej úrovni pre oblasť služieb podnikom, čím sa zabezpečí, že politické činnosti budú vo väčšej miere zohľadňovať vzájomné ovplyvňovanie sa odvetví služieb, priemyslu a hospodárskej činnosti ako celku. Hlavnými cieľmi tejto skupiny na vysokej úrovni by mohli byť:

hlbšia analýza potrieb služieb podnikom, vrátane potrieb rôznych a veľmi rozmanitých pododvetví v rámci služieb podnikom,

preskúmanie súčasných politík ovplyvňujúcich služby podnikom a navrhnutie konkrétnych politických opatrení na vhodnej úrovni (regionálnej, národnej alebo na úrovni EÚ),

odporučiť strategické ciele, ktoré je potrebné dosiahnuť v rámci rokovaní WTO o Všeobecnej dohode o obchode so službami (GATS) s dôrazom na opatrenia umožňujúce MSP v oblasti služieb poskytovať svoje služby v zahraničí,

identifikovať a zoskupiť subjekty zainteresované na politike v oblastiach, kde je ich zastúpenie veľmi obmedzené a roztrieštené,

zriadiť Európske stredisko pre monitorovanie služieb podnikom, ktoré by monitorovalo výsledky opatrení zavedených činnosťou v rámci politiky EÚ a zverejňovalo osvedčené postupy. Členmi strediska by mali byť zástupcovia EHSV, odborov, podnikateľských združení a experti z oblasti služieb podnikom.

4.2

Priorita 2: Je potrebné podnecovať sociálny dialóg venovaný špeciálne odvetviu služieb podnikom s cieľom prediskutovať a formulovať odporučenia týkajúce sa:

nových pracovných príležitostí,

celoživotného vzdelávania,

možnosti outsourcingu a prenášania činnosti do zahraničia (off shoring),

zisťovania deficitov odbornosti,

práce na čiastočný úväzok a práce na diaľku,

možnosti flexiistoty v oblasti služieb podnikom (touto témou sa vo všeobecnej rovine zaoberal EHSV vo svojom nedávnom stanovisku SOC/283),

nedostatku pracovníkov v službách podnikom intenzívne využívajúcich znalosti a možností vyplývajúcich z prisťahovalectva,

mobility.

Uskutočniteľnosť a účinnosť takéhoto odvetvovo špecializovaného sociálneho dialógu (napr. uznanie dohôd, organizačná podpora) bude v skutočnosti závisieť od určenia a uznania zastupujúcich európskych organizácií zamestnávateľov a zamestnancov.

4.3

Priorita 3: Výskum, vývoj a inovácie v oblasti služieb:

analýza spôsobov inovácie v službách podnikom a jej dosah na produktivitu, sociálnu oblasť a hospodársky rast,

úloha služieb podnikom intenzívne využívajúcich znalosti pri rozvoji inovácie služieb,

vzťah medzi rozvojom IKT a inováciou služieb,

preskúmanie výskumno-vývojových a inovačných programov s cieľom posúdiť postavenie služieb podnikom,

uplatňovanie efektívnych výrobných postupov v oblasti služieb,

úloha inovácie služieb a iných možných politických opatrení na podporu služieb intenzívne využívajúcich znalosti na regionálnej úrovni, využívanie inovačných politík na podporu poskytovania služieb podnikom a dopytu po nich.

4.4

Priorita 4: Vytváranie noriem. Rozvoj noriem v oblasti služieb prebiehal pomaly. Tie totiž vznikajú na základe dopytu. Na strane poskytovateľov služieb podnikom sa vyskytujú štrukturálne problémy. Vo väčšine prípadov ide o malé podniky, ktoré v ich domovskej krajine nezastrešuje žiadna zastupiteľská organizácia, čo sa odráža aj na európskej úrovni, kde táto kategória nie je primerane zastúpená v žiadnej z európskych organizácií. Aby mohli užívatelia vysloviť svoje požiadavky, musia sa zorganizovať, čo je jediný spôsob, ako zlepšiť situáciu. Trh v oblasti služieb podnikom je nesmierne zainteresovaný na stanovení jasných noriem v tejto sfére. Vypracovanie noriem môže byť užitočné vzhľadom na:

doplnenie či dokonca náhradu regulácie,

zlepšenie kvality a podporu hospodárskej súťaže,

obmedzenie asymetrických informácií (v prospech poskytovateľa aj užívateľa) na trhu, kde je nedostatočná transparentnosť,

zabezpečenie porovnateľnosti v situáciách, kedy má užívateľ možnosť výberu medzi viacerými ponukami a musí sa medzi nimi rozhodnúť,

viacej šíriť výsledky výskumno-vývojových a inovačných programov, čím sa podporí inovácia v záujme zvýšenia kvality služieb,

zníženie množstva nezhôd prostredníctvom objasnenia práv a povinností poskytovateľov služieb a užívateľov,

predchádzanie sociálnym konfliktom dodržiavaním pracovného práva zo strany poskytovateľov služieb a užívateľov a v prípade potreby prostredníctvom kolektívneho vyjednávania na vhodnej úrovni,

umožnenie istých úspor z rozsahu v prípade malých podnikov, ktoré by poskytovali podobné služby v rozličných členských štátoch EÚ, čo by viedlo k zníženiu prekážok brániacich integrácii trhu,

rozvoj fungujúceho vývozného odvetvia a pomoc pri obstarávaní verejných služieb a subdodávaní služieb.

4.5

Priorita 5: Ďalšie zlepšenie štatistiky služieb podnikom. Politické opatrenia sa prijímajú na základe analýzy aktuálnych trendov, ktoré je možné posúdiť jedine pomocou jasných a zmysluplných štatistík. Zjavne nedostatočne uspokojivý rast produktivity v porovnaní s USA môže čiastočne vyplývať z nespoľahlivých štatistík vypracovaných na základe metodiky používanej na meranie výkonnosti výroby. Na ďalšie spresnenie štatistík o službách podnikom je potrebné nielen rozhodnutie Eurostatu, ale aj spolupráca zo strany vlád jednotlivých krajín, ktoré musia zmeniť svoje metódy získavania štatistických údajov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať posudzovaniu úlohy služieb podnikom v rámci ostatných odvetví priemyslu a služieb.

4.6

Priorita 6: Veda o službách

Veda o službách (alebo „veda o službách, ich riadení a vývoji“) je novovznikajúca disciplína, ktorá zahŕňa rozmanité a roztrieštené prístupy v oblasti služieb, o. i.: ekonomiku služieb, riadenie a marketing v oblasti služieb, či vývoj služieb. Podľa výskumných pracovníkov a podnikateľov v oblasti služieb je potrebná podpora a lepšia integrácia všetkých uvedených oblastí. V rámci vedy o službách môže byť vzorom vývoj služieb. Je to špecifická technická disciplína, ktorá sa zaoberá systematickým vývojom a tvorbou služieb využívaním vhodných modelov, metód a nástrojov. Hoci vývoj služieb zahŕňa aj aspekty riadenia služieb, jedným z jeho hlavných zameraní je vývoj nových produktov v oblasti služieb. Vývoj služieb sa súčasne zaoberá rozvíjaním vývojových systémov, t. j. otázkami všeobecného manažmentu výskumu, vývoja a inovácií súvisiaceho so službami. Komplexný prístup k spoločnému technickému plánovaniu tovarov, programového vybavenia a služieb sa stane bežným javom.

Základný výskum zameraný na vývoj nových modelov, metód a nástrojov podnikania poskytne vede o službách významný impulz. Čoraz väčšia harmonizácia noriem v oblasti služieb napokon podporí špecifikáciu a efektívny vývoj nových služieb (12).

Vývoj služieb je jednou z mála oblastí vo sfére služieb, ktoré podstatne spoluvytváral európsky výskum. Užšia integrácia do medzinárodných sietí a systematický vývoj nezávislého vedeckého spoločenstva v oblasti vývoja služieb sú nevyhnutné pre zachovanie vedúcej úlohy v tejto oblasti aj v budúcnosti (13).

4.7

Priorita 7: Vnútorný trh a predpisy v oblasti služieb podnikom

Zmenšenie a zjednodušenie regulačných prekážok. Existuje niekoľko obmedzujúcich faktorov, ktoré sťažujú činnosť spoločností v oblasti služieb podnikom a maria ich úsilie zamerané na zvýšenie produktivity a uplatnenie sa na podnikateľskom trhu v iných členských štátoch. To zahŕňa aj problémy s pracovnou mobilitou a uznávaním odborných kvalifikácií. V uplynulých rokoch vzrástlo množstvo predpisov, ktoré sú navyše čoraz zložitejšie, čo zvýšilo záťaž kladenú na malých poskytovateľov služieb. Najdôležitejšie body, ktorým je potrebné venovať pozornosť, sú:

Zriaďovanie a transfer podnikov. Čas a peniaze potrebné na zriadenie nového podniku alebo prevod vlastníctva existujúceho podniku sú pre MSP obmedzujúce.

Prekážky vývozu služieb. Pre MSP, ktoré chcú poskytovať služby v zahraničí, je pomerne nákladné zistiť, ktoré predpisy sa vzťahujú na ich podnik, a rovnako nákladné sú aj príslušné konzultácie. Je potrebné pokračovať v medzinárodných obchodných rokovaniach, aby sa odstránili zbytočné prekážky brániace európskym poskytovateľom služieb v prístupe na vonkajšie trhy v oblasti služieb podnikom. Databáza o prístupe na trh, ktorú vytvorila Európska komisia, by mala pomôcť pri identifikácii týchto prekážok.

Obmedzenia týkajúce sa multidisciplinárnej spolupráce. Existujú prekážky vstupu profesionálnych poskytovateľov služieb, ktoré by sa odstránili po tom, ako nadobudne účinnosť smernica o službách.

Nedostatočná transpozícia právnych predpisov EÚ, ako aj odlišná legislatíva jednotlivých členských štátov. Hoci predpisy nie sú priamo namierené proti vnútornému trhu, výrazné rozdiely medzi legislatívou jednotlivých krajín EÚ brzdia jeho integráciu.

Verejné obstarávanie a predpisy týkajúce sa hospodárskej súťaže medzi súkromnými a štátnymi podnikmi v oblasti verejného obstarávania.

Prekážky brániace poskytovaniu služieb v rôznych členských štátoch Profesijné združenia zaujali obranný postoj a prijali interné predpisy namierené proti tomu, aby v ich krajine prevádzkovali svoju činnosť poskytovatelia služieb z iných členských štátov.

Vysielanie vysokokvalifikovaných pracovníkov. Pri vysielaní pracovníkov do iných členských štátov sa vyskytli problémy, a to dokonca aj v prípade pracovných miest vyžadujúcich vysokú kvalifikáciu. V tejto oblasti môže pri prijímaní opatrení pomôcť stanovisko EHSV na tému „Vysielanie pracovníkov“ (14).

Uznávanie kvalifikácií. Smernica 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií sa mala transponovať do 20. októbra 2007. Súčasťou transpozície bolo nahradiť pätnásť dovtedy platných smerníc týkajúcich sa uznávania odborných kvalifikácií. Teraz by sme mali mať skutočnú komplexnú modernizáciu systému Spoločenstva, ktorý podporuje trh EÚ v oblasti služieb podnikom, prostredníctvom flexibilnejšieho a automatického uznávania kvalifikácií. Využívanie informačného systému o vnútornom trhu (système d'information sur le marché intérieur – IMI) z dielne Európskej komisie sa považuje za praktický spôsob, ako si môžu orgány a zamestnávatelia v jednotlivých členských štátoch overiť v jednej centrálnej databáze konkrétny orgán (na regionálnej alebo národnej úrovni v každom členskom štáte), ktorý je oprávnený vydávať osvedčenia o spôsobilosti a kvalifikáciách a overovať pravosť takýchto osvedčení.

Transpozícia smernice o službách. Odvetvová analýza by odvetviu služieb podnikom pomohla čo najefektívnejšie využívať nové regulačné prostredie, najmä kvôli identifikácii zostávajúcich prekážok počas transpozície smernice o službách i po nej. V roku 2010 sa táto otázka začne hodnotiť, aby bolo možné posúdiť priebeh transpozície a podrobne sledovať spôsob jej vykonávania. Osobitná pozornosť by sa mala venovať dosahom na ekonomiku služieb podnikom. Informačné systémy o vnútornom trhu môžu poskytnúť užitočné informácie potrebné na sledovanie a budúce zmenšenie rozdielov medzi jednotlivými krajinami.

V Bruseli 9. júla 2008

predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006. s. 4 (CCMI/035).

(2)  KOM(2007) 374, 4. júl 2007.

(3)  SEC(2007) 1059, 27. júl 2007.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006.

(5)  Tlačová správa IP/08/192, 7. február 2008.

(6)  Memo/08/152, 10. marec 2008.

(7)  KOM(2007) 359 v konečnom znení.

(8)  KOM(2008) 133 v konečnom znení, 11. marec 2008.

(9)  Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 93 (SOC/251).

(10)  Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 8 (INT/324).

(11)  Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 17 (INT/325).

(12)  Service engineering – methodical development of new service products [Service engineering – metodický vývoj nových produktov v oblasti služieb], autori: Hans-Jorg Bullinger, Klaus-Peter Fahnrich, Thomas Meiren.

(13)  Thomas Meiren, Fraunhofer-Institut für Arbeitswirtschaft und Organisation, Stuttgart, Nemecko.

(14)  Pozri CESE 995/2008 z 29. mája 2008 (SOC/282). Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 95.


PRÍLOHA

k stanovisku Európskeho hospodárského a sociálneho výboru

Nasledujúci text zo stanoviska odbornej sekcie bol zmenený pozmeňovacím návrhom schváleným na plenárnom zasadnutí, získal však aspoň štvrtinu odovzdaných hlasov:

Bod 2.2, druhá zarážka:

„—

Politika trhu práce v službách podnikom. Zo spoločenského hľadiska je na odvetvovej úrovni potrebné hĺbkové preskúmanie výziev, ktoré vyplývajú z nových druhov pracovných miest vytváraných spoločným pôsobením poskytovateľov služieb podnikom a výrobného priemyslu. Táto analýza musí zahŕňať vzdelávanie, odbornú prípravu a ďalšie celoživotné vzdelávanie, ako aj podmienky zamestnávania pracovníkov, vrátane pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú outsourcingu. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa program sociálneho dialógu mal rozšíriť tak, aby bol zameraný na špecifické zmeny pracovných podmienok a pracovných príležitostí vyplývajúcich zo štrukturálnych zmien, ktoré ovplyvňujú služby podnikom.

Výsledok hlasovania:

87 hlasov za pozmeňovací návrh, 35 hlasov proti, 13 členovia sa hlasovania zdržali.


3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/34


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o kozmetických výrobkoch (prepracované znenie)“

KOM(2008) 49 v konečnom znení – 2008/0035 (COD)

(2009/C 27/07)

Rada sa 13. mája 2008 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o kozmetických výrobkoch (prepracované znenie)“.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. júna 2008. Spravodajcom bol pán Krawczyk.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 446. plenárnom zasadnutí 9. a 10. júla (schôdza z 9. júla) prijal 126 hlasmi za, pričom 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Výbor schvaľuje ciele a zameranie návrhu nariadenia, ako aj prepracovanie smernice 76/768/EHS na nariadenie.

1.2

Výbor upozorňuje na skutočnosť, že hlavne MSP budú musieť vynaložiť značné výdavky, aby splnili nové požiadavky pre výrobnú prax, posúdenie bezpečnosti a prípravu informačných zložiek o výrobkoch, nehovoriac o všetkých príslušných testoch.

1.3

Výbor považuje za vhodné minimalizovať tento negatívny finančný vplyv na MSP, napríklad tým, že by sa špecifikovalo, že informačná zložka o výrobku a posúdenie bezpečnosti sa majú pripravovať v súlade s novými požiadavkami pre výrobky umiestnené na trhu prvýkrát.

1.3.1

Výbor podporuje zavedenie 36-mesačného obdobia pre vstup nariadenia do platnosti. Vzhľadom na aktualizáciu informačných zložiek o výrobkoch a posúdenie bezpečnosti kozmetických výrobkov už umiestnených na trhu však výbor odporúča dodatočné 24-mesačné prechodné obdobie po vstupe do platnosti.

1.4

Výbor víta zavedenie diferencovaných pravidiel založených na posúdení rizika pre látky klasifikované ako karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre reprodukciu („CMR“). Mal by sa zachovať zákaz používania takýchto látok.

2.   Predhovor

2.1

Hlavným cieľom smernice (smernica 76/768/EHS) je ochraňovať zdravie spotrebiteľov a harmonizovať pritom právne predpisy pre kozmetické výrobky na spoločnom trhu. Z posúdenia súčasnej situácie na trhu vyplýva, že pozmeňovacie návrhy ku smernici 76/768/EHSV a jej nedôsledné transpozície zo strany členských štátov spôsobili veľkú právnu neistotu a nesúlad. Malo to za následok administratívnu záťaž a zbytočné náklady pre zodpovedné orgány, ako aj pre príslušné odvetvie a neprispelo to pritom k bezpečnosti kozmetických výrobkov.

2.2

O zámere zjednodušiť smernicu Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov (tzv. „kozmetická smernica“) informovala Komisia vo svojom oznámení „Presadzovanie lisabonského programu Spoločenstva: Stratégia pre zjednodušenie regulačného prostredia“ a vo výročnej stratégii politiky Komisie na rok 2007 a v pracovnom a legislatívnom programe Komisie na rok 2007. Komisia navrhla zjednodušiť kozmetickú smernicu formou prepracovaného znenia, t. j. legislatívnou technikou, ktorá umožňuje kodifikovať legislatívny text a jeho pozmeňovacie návrhy a zaviesť podstatné zlepšenia.

2.3

Komisia na základe odozvy na verejné konzultácie, ktoré začali v roku 2006 a na základe viacerých štúdií Komisie, pripravila rozsiahle hodnotenie vplyvu pred vypracovaním návrhu nariadenia (prepracované znenie) (1).

2.4

Pre kozmetické odvetvie EÚ sú MSP typické. 97 % kozmetických spoločností EÚ sú MSP a 80 % z nich má menej ako 19 zamestnancov. V MSP pôsobia približne dve tretiny všetkých ľudí priamo zamestnaných v kozmetickom odvetví v EÚ.

2.5

Z hľadiska zamestnanosti je v EÚ približne 150 000 ľudí zamestnaných v kozmetickom priemysle. Od roku 1999 sa v európskom odvetví neustále vytvárajú nové pracovné miesta (zvýšenie o 1,2 % ročne).

2.6

Okrem priameho zamestnania má kozmetické odvetvie silný nepriamy vplyv na zamestnanosť v oblasti maloobchodu, distribúcie a dopravy. Odhaduje sa, že kozmetický priemysel nepriamo vytvoril približne 350 000 pracovných miest.

2.7

Z tohto dôvodu by sa mali pri analýze vplyvu tohto návrhu vziať do úvahy záujmy a názory MSP v kozmetickom odvetví v EÚ.

2.8

Vývoz kozmetiky v rámci obchodu vnútri Spoločenstva sa od roku 1999 každoročne zvyšoval v priemere o 5 % ročne z hľadiska objemu a o 6,5 % ročne z hľadiska hodnoty.

2.9

Kozmetický priemysel je odvetvie medzinárodného obchodu, v ktorom zohráva Európa veľmi dôležitú úlohu. Globálny charakter tohto odvetvia je mimoriadne významný pre EÚ ako čistého vývozcu. V roku 2005 predstavoval vývoz kozmetických výrobkov mimo EÚ 16 miliárd eur a dovoz 4,4 miliárd eur.

2.10

Situácia je v každom členskom štáte iná. Jedným z príkladov je Poľsko. Veľká časť poľského kozmetického odvetvia je stále nezávislá, a v tejto oblasti pôsobí 400 podnikov, hlavne MSP. Poľský kozmetický trh, ktorý zaznamenal ročný nárast o 8,2 % v roku 2006 a 7,2 % v roku 2007, a ktorý má stále veľký rastový potenciál, je dobrým príkladom stabilného rastu, aký už nemožno pozorovať v ani v jednej z 5 najrozvinutejších ekonomík EÚ (Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko).

3.   Úvod

Kozmetická smernica je veľmi podrobným a normatívnym právnym predpisom. Od roku 1976 bola kozmetická smernica pozmenená 56 krát, čo malo za následok právnu neistotu a nesúlad a úplný nedostatok súboru definícií.

3.1

Navrhované prepracované znenie smernice Rady 76/768/EHS má tieto hlavné ciele:

odstrániť právnu neistotu a nesúlad, ktoré sú dôsledkom viacerých pozmeňovacích návrhov;

zabrániť odchýlkam vo vnútroštátnych transpozíciách, ktoré neprispievajú k bezpečnosti výrobkov a zvyšujú regulačnú záťaž a administratívne náklady;

zjednodušiť a zjednotiť určité administratívne postupy, ako oznamovanie, „cosmetovigilance“ a administratívnu spoluprácu počas dohľadu nad trhom;

zaistiť, aby boli kozmetické výrobky umiestnené na trhu EÚ bezpečné, hlavne s ohľadom na inovácie v tomto sektore;

zachovať pravidlá týkajúce sa testovania na zvieratách, ktoré boli pridané do kozmetickej smernice v roku 2003 ako „siedmy pozmeňovací návrh“;

zaviesť jasné minimálne požiadavky na posúdenie bezpečnosti kozmetických výrobkov;

zaviesť možnosť vo výnimočných prípadoch regulovať látky CMR 1 a 2 na základe ich skutočného rizika.

Kľúčové prvky návrhu nariadenia sú tieto:

3.2

Komisia navrhuje zachovať rozsah smernice 76/768/EHS a definícia kozmetického výrobku zostáva nezmenená. Počas verejných konzultácií uskutočnených Európskou komisiou sa väčšina zúčastnených strán vyslovila za prepracovanie smernice 76/768/EHS na nariadenie.

3.3

Navrhlo sa viacero nových definícií pre rôzne pojmy, a to: výrobca, dovozca, sprístupnenie na trhu, umiestnenie na trh, harmonizované normy, stopové množstvá, konzervačné látky, farbivá, UV filtre, nežiaduce účinky, vážne nežiaduce účinky, stiahnutie výrobku z trhu a jeho spätné prevzatie. Nová definícia pojmu „kozmetický výrobok“ však nebola navrhnutá.

3.4

Zaviedol sa pojem zodpovednej osoby, ktorá sa stanoví v rámci Spoločenstva. Bola opísaná zodpovednosť v prípadoch, kedy sú výrobky dodané spotrebiteľovi z územia mimo EÚ, napríklad prostredníctvom internetu.

3.5

Zaviedli sa zásady „nového prístupu“: odkaz na harmonizované normy v právnych aktoch v oblasti správnej výrobnej praxe, odberov vzoriek a analýz, ako aj informácií týkajúcich sa kozmetických výrobkov.

3.6

Zaviedli sa minimálne požiadavky pre posudzovanie bezpečnosti kozmetických výrobkov a informačnú zložku o výrobku (spis o výrobku). V prílohe I k návrhu nariadenia sa navrhla správa o bezpečnosti kozmetického výrobku. Posudzovanie bezpečnosti kozmetických výrobkov je založené na toxikologickom profile jeho zložiek.

3.7

Namiesto súčasného režimu, ktorý je založený na posúdení nebezpečenstva sa navrhli diferencované pravidlá založené na posúdení rizika (nie na posúdení nebezpečenstva) pre látky klasifikované ako karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre reprodukciu („CMR“). Vo všeobecnosti sa zachoval zákaz kategórií CMR 1 a 2. Nový prístup však umožňuje použiť za prísnych podmienok látky CMR 1 a 2, ak boli uznané za bezpečné pre využitie v kozmetike.

3.8

Zachovala sa celková stratégia zákazu testovania konečných kozmetických výrobkov na zvieratách, ako aj časový plán konečných termínov pre zákaz uvádzania na trh kozmetických výrobkov obsahujúcich zložky alebo kombinácie zložiek, ktoré boli testované na zvieratách.

3.9

Zaviedol sa jednotný prístup k riadeniu nežiaducich účinkov a vážnych nežiaducich účinkov. Údaje o nežiaducich účinkoch a vážnych nežiaducich účinkov sa stali súčasťou správy o bezpečnosti kozmetického výrobku a verejnosť o nich bude informovaná. O vážnych nežiaducich účinkoch budú navyše pravidelne informované príslušné orgány.

3.10

Navrhlo sa zjednodušené, centralizované a elektronické oznamovanie na „jednotnom kontaktnom mieste“ . Doposiaľ bolo pred uvedením kozmetického výrobku na trh potrebné vykonať samostatné oznámenie v každom členskom štáte. Rozsah informácií je v každom členskom štáte iný. Navyše sa v súčasnosti v niektorých členských štátoch vyžaduje samostatné oznámenie toxikologickým centrám.

3.11

Posilnila sa aj administratívna spolupráca medzi príslušnými orgánmi a uplatňovanie správnej administratívnej praxe.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

Výbor schvaľuje ciele a zameranie návrhu nariadenia – zjednodušenie a zjednotenie niektorých administratívnych postupov a zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti spotrebiteľov. Navrhované nariadenie je nepochybne transparentné. Stanovené právne opatrenia sprehľadňujú predchádzajúce právne nejasnosti, ktoré viedli k odlišným výkladom a uplatneniam v praxi.

4.2

Prepracovanie smernice 76/768/EHS na nariadenie zabezpečí jednotné uplatňovanie právnych opatrení, ktoré posilnia voľný pohyb výrobkov v rámci spoločného trhu a uľahčia administratívne postupy na trhoch EÚ.

4.3

Zatiaľ čo zjednodušenie administratívnych postupov by mohlo znížiť niektoré náklady (napr. oznamovanie výrobkov a oznamovanie toxikologickým centrám), MSP budú musieť pravdepodobne vynaložiť značné výdavky, aby splnili nové požiadavky na obsah informačnej zložky o výrobku a na dodržanie harmonizovanej normy EN ISO 22716 (pre správnu výrobnú prax). Je potrebné zdôrazniť, že súčasné právne predpisy nevyžadujú podrobné toxikologické údaje na takej vysokej úrovni ako návrh nariadenia.

4.4

Očakáva sa, že dodatočné výdavky, ktoré spôsobia požiadavky stanovené v nariadení, budú veľmi závisieť od veľkosti podniku. Náklady, ktoré sa týkajú prípravy informačných zložiek o výrobkoch a posúdenia bezpečnosti, budú znášať v prvom rade všetky malé a stredné podniky, ktoré predtým pripravovali elementárne údaje, ako sa určuje v existujúcich právnych predpisoch.

V prípade veľkých medzinárodných spoločností by sa nemal očakávať významný nárast nákladov vďaka ich dlhodobým skúsenostiam, znalostiam, ľudským zdrojom, technickému zázemiu a prístupu k odborných znalostiam tretích strán. V prípade veľkých spoločností, ktoré vyrábajú výrobky na viacerých trhoch EÚ, bude centralizovaný systém oznamovania určite znamenať uľahčenie v porovnaní so skoršími administratívnymi postupmi. To čiastočne zníži náklady na oznamovanie. Okrem toho medzinárodné spoločnosti už zaviedli systémy oznamovania do ich rámcového zloženia (vzorce).

4.5

V prípade MSP sa môže očakávať významný nárast výdavkov vzťahujúcich sa na správnu výrobnú prax, posúdenie bezpečnosti a prípravu informačnej zložky o výrobku, nehovoriac o všetkých príslušných testoch.

Náklady MSP sa môžu iba v súvislosti s výskumom, dokumentáciou a posúdením bezpečnosti zvýšiť až o 100 % pre každý nový výrobok s novým zložením uvedený na trh. To značne zvýši výrobné náklady MSP a ovplyvní maloobchodné ceny výrobkov, a teda ovplyvní záujmy spotrebiteľov.

Treba mať na zreteli, že MSP vyrábajú v rámci produktovej rady značne menej výrobkov, ako veľké medzinárodné koncerny, ktoré predávajú veľké množstvo výrobkov. Náklady na výskum, dokumentáciu a posúdenie bezpečnosti na jeden výrobok sú takto v prípade MSP omnoho vyššie.

Podľa hodnotenia vplyvu, ktoré pripravila Komisia, by to mohlo byť neprimerané v prípade členských štátov s veľkým množstvom malých a stredných podnikov, ako napríklad Španielsko, Taliansko, Poľsko a Bulharsko.

4.6

Bolo by vhodné minimalizovať tento negatívny finančný vplyv na MSP, napríklad tým, že by sa špecifikovalo, že informačná zložka o výrobku a posúdenie bezpečnosti sa majú vypracúvať v súlade s novými požiadavkami pre výrobky umiestnené na trhu prvýkrát. Bude asi potrebné predĺžiť prechodné obdobie pre aktualizáciu informačnej zložky o výrobku a posúdenie bezpečnosti pre výrobky už umiestnené na trhu.

4.6.1

Výbor podporuje zavedenie 36-mesačného obdobia pre vstup nariadenia do platnosti. Vzhľadom na aktualizáciu informačných zložiek o výrobkoch a posúdenie bezpečnosti kozmetických výrobkov už umiestnených na trhu však výbor odporúča dodatočné 24-mesačné prechodné obdobie po vstupe do platnosti.

4.7

Výbor víta zavedenie súboru definícií. Uľahčí výklad ustanovení nariadenia a pomôže odstrániť právnu neistotu a nesúlad. Nová definícia pojmu „kozmetický výrobok“ však nebola navrhnutá. Kozmetický priemysel je veľmi novátorský a každoročne sa uvádzajú na trh nové kategórie výrobkov s novou účinnosťou. To môže spôsobiť problémy týkajúce sa kvalifikácie výrobkov (kozmetických, farmaceutických, atď.) a tzv. hraničných výrobkov. Je preto potrebné uskutočniť vzdelávacie a informačné kampane, ako aj posilniť dohľad nad trhom v tejto oblasti.

4.8

Výbor víta zavedenie pojmu zodpovednej osoby. Stanovenie zodpovednej osoby – ktorá nemusí byť podnikateľom, ktorý je výrobcom – je prospešné a je v súlade s existujúcou trhovou praxou ako zadávanie činností externému dodávateľovi (outsourcing) a privátne značky (private label). Opatrenia týkajúce sa zodpovednej osoby stanovujú jeho zodpovednosť v prípadoch, kedy sú na trhu prístupné výrobky z krajín mimo EÚ, napríklad prostredníctvom internetu.

4.9

Výbor sa ďalej nazdáva, že by mali byť definované aj ostatné pojmy, aby sa zaručila bezpečnosť a právna istota, a to hlavne preto, že ide o nariadenie. Vzťahuje sa to hlavne na pojmy ako „vôňa“ a „aktívna zložka“.

4.10

Výbor víta zavedenie elektronického systému oznamovania kozmetiky a rámcových vzorcov toxikologickým centrám. Určite to zjednotí administratívne postupy na trhu EÚ.

4.11

Výbor podporuje zavedenie zásad nového prístupu do právnych predpisov o kozmetických výrobkoch. Používanie harmonizovaných noriem, ktoré môžu výrobcovia a príslušné orgány dobrovoľne uplatňovať, umožní zjednotenie používaných metód. Harmonizované normy sú dobrým príkladom nástrojov samoregulácie, ktoré sú užitočné pre kozmetický priemysel, ktorý ich dobrovoľne využíva. Výbor má však výhrady pokiaľ ide o nekritické zavádzanie zásad nového prístupu. Otázky zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov musia byť regulované príslušnými nariadeniami.

4.12

Výbor víta odkaz na harmonizované normy pre informácie o výrobkoch. Harmonizované normy by sa však mali vzťahovať na metódy posúdenia účinnosti, ktoré sa využívajú na dokázanie informácií, a nie na informácie samotné. Uvedené účinky sa môžu zmerať spoľahlivými a dôslednými metódami. Harmonizované normy by mali navyše zobrať do úvahy vedecký a technologický pokrok a rozsiahlosť problematiky.

4.13

Výbor víta zavedenie diferencovaných pravidiel založených na posúdení rizika pre látky klasifikované ako karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre reprodukciu („CMR“), uvedené v smernici 67/548/EHS (článok 12 odsek 2). Mal by sa zachovať zákaz používania takýchto látok. Súčasný systém je však založený na nebezpečenstve (t. j. na vnútorných vlastnostiach látok) a neberie do úvahy dávkovanie a spôsob vystavenia účinkom. To by mohlo viesť k automatickému zákazu etanolu (t. j. alkoholu) v prípade jeho reklasifikácie na CMR kategórií 1 a 2 napriek tomu, že využitie tejto látky v kozmetike je bezpečné. Návrh nariadenia ustanovuje, že látky v kategóriách CMR 1 a 2 môžu byť použité ako zlúčeniny v kozmetike iba ak splnia súčasne tri podmienky (článok 12 odsek 2). Jednou z týchto podmienok je, že použitie látky musí byť legálne povolené v potravinových a výživových výrobkoch. veľmi ľahko však môže dôjsť k prípadom, že látky CMR kategórií 1 alebo 2 sú považované za bezpečné pre využitie v kozmetike, ale nie sú povolené v potravinách (napr. formaldehyd, kyselina bórová, atď.). Navrhované ustanovenia vylučujú akékoľvek uplatnenie takejto látky v kozmetickom priemysle.

4.14

Výbor berie na vedomie prechodné obdobia na prispôsobenie informácií o výrobkoch a posúdenie bezpečnosti pre výrobky už umiestnené na trh (článok 34). Návrh nestanovuje či prechodné obdobie platí len pre výrobky umiestňované na trh, alebo aj výrobky už prítomné na trhu. Stanovenie rovnakého prechodného obdobia (36 mesiacov) pre všetky výrobky – vrátane tých, ktoré sú už prítomné na trhu – môže viesť k situácii, v ktorej výrobky, ktoré sú už legálne umiestnené na trhu, budú musieť byť stiahnuté, pretože ich označenie a informačné zložky o výrobku neboli aktualizované. Výbor podporuje zavedenie 36-mesačného obdobia pre vstup nariadenia do platnosti. Vzhľadom na aktualizáciu informačných zložiek o výrobkoch a posúdenie bezpečnosti kozmetických výrobkov už umiestnených na trhu však výbor odporúča dodatočné 24-mesačné prechodné obdobie po vstupe do platnosti.

V dokumente SEC(2008)117 sa v správe Európskej komisie o hodnotení vplyvu konštatuje: „Vo všetkých dostupných štatistikách sa uvádza, že počet nepriaznivých reakcií na kozmetické výrobky je veľmi malý. (…) Od vstupu kozmetickej smernice do platnosti kozmetický priemysel navyše neprekonal žiadnu veľkú krízu, na rozdiel napríklad od krmivárskeho odvetvia“.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1

Výbor si uvedomuje, že niektoré ustanovenia zahrnuté v návrhu Komisie bude ťažké splniť. Najzávažnejšími ustanoveniami sú rozsah údajov požadovaných pre informačné zložky o výrobku a posúdenie bezpečnosti (článok 7 a príloha I).

5.2

Posúdenie bezpečnosti kozmetického výrobku na základe článku 7 by mala vykonať nezávislá tretia strana, ktorá nepochádza z príslušného podniku.

5.3

Pojem „neklinické štúdie bezpečnosti“ nachádzajúci sa v článku 7 ods. 3 je nejasný. Podľa dostupných informácií sa tento pojem v jednotlivých členských štátoch EÚ vykladá rôzne. Podľa výkladu príslušných orgánov v Poľsku sa klinické testy týkajú lekárskych výrobkov. Výskumné štúdie vykonávané na dobrovoľníkoch pri posudzovaní kozmetiky (dermatologické testy, testy kompatibility, nástrojové testy) sa teda nemôžu považovať za klinické testy. Nemôžu sa ale považovať ani za neklinické štúdie v zmysle článku 7 ods. 3 návrhu nariadenia. Podľa smernice 2004/10/ES sa ustanovenia o správnej laboratórnej praxi neuplatňujú na testy zahŕňajúce účasť ľudí.

5.4

Okrem toho požiadavka, aby všetky toxikologické testy a analýzy potrebné pre posúdenie bezpečnosti boli vykonávané v súlade so zásadami správnej laboratórnej praxe, zamedzuje využitiu väčšiny údajov z toxikologických databáz a vedeckých publikácií, ktoré sú hodnotným zdrojom informácií. Dokonca aj v posledných vedeckých publikáciách sa len veľmi zriedka vyskytuje vyhlásenie o splnení (alebo nesplnení) zásad správnej laboratórnej praxe zo strany laboratórií, ktoré vykonali príslušné testy.

5.5

Opatrenia z odsekov 2 a 4 prílohy I, týkajúce sa posúdenia čistoty a stability obalového materiálu, hodnotenia vzájomného pôsobenia medzi zlúčeninami a hodnotenia vplyvu stability výrobku na jeho bezpečnosť, ako aj špecifikácie doby trvanlivosti po otvorení, môže byť zložité dodržať, pretože neexistuje všeobecne dostupná a uznávaná metodológia, napríklad vo forme medzinárodných alebo európskych noriem, ani vedecké publikácie. Tieto údaje nie sú preto ľahko dostupné.

5.5.1

Výbor víta obsah prílohy I (správa o bezpečnosti kozmetického výrobku) pokiaľ ide o minimálne požiadavky na údaje a testy, ktoré treba vykonať pri príprave spisu o výrobku. Zlepší to kvalitu spisu, uľahčí dohľad nad trhom a prispeje tak k bezpečnosti spotrebiteľov.

5.6

Hodnota NOAEL (hladina bez pozorovaného nepriaznivého účinku), ktorá je potrebná pre výpočet MoS (hranice bezpečnosti), nie je pre mnoho látok k dispozícii. Povinnosť určiť hodnotu NOAEL bude mať za následok testy na zvieratách, čo porušuje politiku EÚ na podporu alternatívnych metód. Je to aj v rozpore s ustanoveniami článku 14 (testovanie na zvieratách).

5.6.1

Preto by sa v nových predpisoch malo jasne uvádzať, aké testy musí výrobca na látkach používaných v kozmetike vykonať, aby sa zistili ich potenciálne riziká pre spotrebiteľa.

5.7

Výbor nesúhlasí s tým, že zoznam prísad môže byť uvedený len na vonkajšom obale (článok 15 písm. g). Tento zoznam by mal byť povinne uvedený na samotnom výrobku.

5.8

Výbor sa nazdáva, že kozmetické výrobky by mali obsahovať špeciálne upozornenie týkajúce sa ich používania deťmi, pričom by jasnou a dobre viditeľnou formou stanovili minimálny vek a informovali o tom, či je potrebné uschovať ich mimo dosahu detí.

5.9

Výbor sa ďalej nazdáva, že nariadenie by malo jasne stanoviť, že v prípade predaja kozmetických výrobkov na diaľku musí byť na ponukách zásielkového predaja tiež jasne uvedený rovnaký druh informácií, ktoré by mali byť na etiketách a obaloch pri predaji v obchodoch.

5.10

Výbor súhlasí s tým, aby sa vyvíjal väčší tlak na administratívnu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a uplatňovanie správnej administratívnej praxe.

5.11

Výbor schvaľuje úpravu skorších príloh, ktoré obsahujú zoznamy zakázaných látok a látok povolených s obmedzeniami pre využitie v kozmetických výrobkoch, pričom by sa pridali čísla CAS a EINECS a názvy INCI, a vytvoril by sa elektronický zoznam kozmetických zložiek.

5.12

Výbor považuje stiahnutie bývalej prílohy I smernice 76/768/EHS za vhodný krok. Rozdelenie do kategórií v predchádzajúcom zozname bolo pomerne náhodné a viaceré položky sa tam v jednotlivých kategóriách opakovali, napríklad: „púdrový mejkap“, a „výrobky na líčenie a odstraňovanie líčidla“. Predchádzajúci zoznam je navyše zastaraný – na trhu sú dostupné nové kategórie výrobkov, ako napríklad náplasti proti celulitíde a odličovacie vreckovky s aktívnymi látkami.

V Bruseli 9. júla 2008

predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  KOM(2008) 49 v konečnom znení – 2008/0025 (COD).


3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/39


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernica 2001/82/ES a smernica 2001/83/ES, pokiaľ ide o zmeny podmienok povolení na uvedenie na trh pre lieky“

KOM(2008) 123 v konečnom znení – 2008/0045 (COD)

(2009/C 27/08)

Rada Európskej únie sa 3. apríla 2008 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernica 2001/82/ES a smernica 2001/83/ES, pokiaľ ide o zmeny podmienok povolení na uvedenie na trh pre lieky“.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. júna 2008. Spravodajcom bol pán CEDRONE.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 446. plenárnom zasadnutí 9. – 10. júla 2008 (schôdza z 9. júla ) prijal 127 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 7 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV súhlasí s návrhom smernice KOM(2008) 123 v konečnom znení, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/82/ES a smernica 2001/83/ES, pretože sa tým zaručí, že všetky liečivá, bez ohľadu na postup pri ich schvaľovaní pred uvedením na trh, budú podliehať harmonizovaným predpisom.

1.2

Uplatňovaním rovnakých kritérií na všetky liečivá je popri kritériách akosti, bezpečnosti a účinnosti možné zaručiť vysokú mieru ochrany zdravia verejnosti a riadne fungovanie vnútorného trhu. Podnikom zároveň odpadne zbytočné administratívne zaťaženie a náklady.

1.3

EHSV vždy podporoval snahy Komisie o väčšiu bezpečnosť liečiv, v čom bude aj pokračovať, pretože ide o prvok zásadného významu z hľadiska zdravia ľudí a zvierat.

1.4

EHSV preto bez ohľadu na význam právneho predpisu, ktorý Komisia príjme v budúcnosti, súhlasí s úmyslom poveriť Komisiu, aby pôsobnosť nariadenia (ES) č. 1084/2003 rozšírila na tie zmeny, ktoré nastanú po udelení povolenia, a to nezávisle na použitom schvaľovacom konaní, a aby tak zabránila možnému obmedzovaniu voľného pohybu liečiv.

1.5

EHSV by chcel opakovane a dôrazne vyjadriť svoje presvedčenie, že aj v odvetviach, v ktorých vnútorný trh ešte nebol zavŕšený alebo sa vytvoril iba čiastočne, sa musí plynulejšie pracovať smerom k tomuto cieľu.

2.   Úvod

2.1

Európska komisia predložila v novembri 2001 dva špecifické právne predpisy na rozsiahlu reformu predpisov o liečivách, a to smernice 2001/82/ES, ktorou sa vydáva komunitárny kódex veterinárnych liekov a smernice 2001/83/ES, ktorou sa vydáva komunitárny kódex humánnych liekov (1).

2.2

Tieto právne predpisy sú pokračovaním hĺbkovej reformy, ktorá sa začala v roku 1993 vytvorením Európskej agentúry pre liečivá (EMEA) podľa nariadenia Rady (EHS) č. 2309/93 a zavedením nového postupu schvaľovania a kontroly liečiv (2).

2.3

V tomto nariadení sa podľa zásady voľného pohybu tovaru počítalo s dvomi postupmi na schvaľovanie všetkých liečiv a tieto postupy platia od 1. januára 1995:

a)

„centrálny“ postup schvaľovania agentúrou EMEA s platnosťou na celé územie spoločenstva, ktorý je pri biotechnologických liečivách povinný a pri novo vyvíjaných liečivách nepovinný,

b)

národný, tzv. decentrálny postup, ktorý sa zachová a podľa ktorého bude naďalej možné schvaľovanie úradmi členských štátov. Tento postup okrem toho umožňuje použitie špecifických predpisov „vzájomného uznávania“, podľa ktorých sa liečivá schválené v jednom členskom štáte môžu uvádzať na trh aj v iných členských štátoch.

2.4

Tieto schvaľovacie postupy na uvádzanie liečiv na trh mali zabezpečiť riadne hodnotenie pomeru medzi prospešnosťou a rizikovosťou a stanoviť prísne kritériá akosti, bezpečnosti a účinnosti, aby sa zaručila ochrana zdravia občanov EÚ a zvierat.

2.5

V smernici 2001/82/ES a smernici 2001/83/ES boli príslušné záruky, ktoré sú bezpodmienečne nevyhnutné, zakotvené konkrétnymi ustanoveniami o dohľade nad liečivami, aby sa vďaka častejším kontrolám a prísnejším a konkrétnejším kritériám, pokiaľ ide o informačnú povinnosť o neželaných vedľajších účinkoch, dosiahla vysoká miera ochrany zdravia verejnosti.

2.6

Komisia počas svojich pravidelných kontrol fungovania sústavy schvaľovania liečiv zistila problémy týkajúce sa zmeny povolenia, ktoré vznikajú po udelení povolenia na národnej úrovni. Tieto prípady predstavujú viac ako 80 % zo všetkých schválení liečiv.

2.7

Zmeny, ktoré sa urobia po udelení národného povolenia, sa uskutočňujú podľa nariadení (ES) č. 1084/2003 a 1085/2003. Týkajú sa však výlučne takých aspektov, ako je výrobný postup, balenie alebo údaje o výrobcovi, a nie podstatných aspektov, akým je napríklad uvedenie novej indikácie alebo zmena spôsobu podávania.

2.8

Z toho vyplýva, že postupy nadväzujúce na pôvodné povolenie sú v niektorých prípadoch v jednotlivých členských štátoch odlišné, preto pre jeden a ten istý výrobok môžu platiť rozdielne predpisy a zaradenia. Tým napríklad nemusí byť zaručená jednotná úroveň ochrany zdravia, pretože terapeutické zaradenie alebo použitie toho istého liečiva je rozdielne, čo okrem toho môže predstavovať (niekedy umelé) obmedzenie voľného pohybu tovaru v EÚ, v tomto prípade liečiv.

3.   Návrh Komisie

3.1

Aby sa pri tých istých liečivách zabránilo rozdielnym podmienkam, Komisia sa rozhodla navrhnúť právny predpis na zmenu a doplnenie smernice 2001/82/ES a 2001/83/ES, podľa ktorého sa pôsobnosť nariadenia (ES) č. 1084/2003, ktoré v súčasnosti platí iba pre liečivá schválené podľa centrálneho postupu, rozšíri na všetky liečivá nezávisle na postupe, podľa ktorého im bolo udelené povolenie.

3.2

Návrh patrí k návrhom na zjednodušenia, ktoré sú uvedené v prílohe 2 legislatívneho a pracovného programu Komisie na rok 2008. Obsahuje iba právny predpis na úpravu viacerých článkov smerníc 2001/82/ES a 2001/83/ES vzhľadom na ustanovenia nariadenia (ES) č. 1084/2003, ktoré majú teraz platiť pre všetky liečivá.

3.3

Pretrvávanie súčasného stavu by pre podniky, ktoré chcú nejaké liečivo uviesť na trh vo viacerých členských štátoch znamenalo zbytočnú administratívnu náročnosť a zbytočné náklady. Tieto podniky musia v jednotlivých členských štátoch pravidelne dodržiavať rozdielne predpisy a plniť vzájomne odlišné administratívne požiadavky, čo môže predstavovať aj umelé obmedzovanie voľného pohybu tovaru.

3.4

Návrh má čisto právnu povahu a obsahuje zmenu právneho základu nariadenia (ES) č. 1084/2003, pričom sa Komisii poskytne právomoc meniť rozsah pôsobnosti uvedeného nariadenia a tak zabezpečiť účinnú harmonizáciu schvaľovacích predpisov.

3.5

Komisia zdôrazňuje, že k tomuto meniacemu a doplňujúcemu právnemu predpisu sa uskutočnila konzultácia so všetkými zainteresovanými skupinami a že zvolený postup je na zmenu jestvujúcich právnych predpisov najvhodnejší, aby sa dosiahli harmonizované predpisy o liečivách po ich uvedení na trh, a to v súlade s vysokou mierou ochrany zdravia verejnosti a právnej spojitosti.

3.6

Návrh na zmenu viacerých článkov sa opiera o článok 95 Zmluvy o ES, ktorý počíta s použitím spolurozhodovacieho konania a je okrem toho v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality.

4.   Stanovisko Výboru regiónov

4.1

EHSV súhlasí s návrhom na zmenu a doplnenie smerníc 2001/82/ES a 2001/83/ES, pretože tieto zmeny a doplnenia zaručia harmonizáciu predpisov na schvaľovanie liečiv, udržania vysokej miery ochrany zdravia verejnosti a riadne fungovanie vnútorného trhu, pričom podnikom zároveň odpadne zbytočná administratívna záťaž a zbytočné náklady.

4.2

V súlade so skoršími stanoviskami na túto tému EHSV podporuje snahy Komisie o väčšiu bezpečnosť liečiv, a dokonca ju k tomuto snaženiu vyzýva, pretože z hľadiska ochrany zdravia ľudí a zvierat ide o prvok zásadného významu.

4.3

Návrh je v súlade s cieľom dosiahnuť jednoduchou zmenou právnych predpisov harmonizáciu predpisov pre všetky liečivá, aj keď boli schvaľované rozličnými postupmi, čím sa zároveň odstránia ďalšie možné prekážky voľného pohybu tovaru, v tomto prípade liečiv.

4.4

EHSV víta zmenu právneho základu a očakáva legislatívny návrh, na ktorom sa pracuje a ktorý sa pre budúcnosť odvetvia liečiv považuje za ešte dôležitejší.

V Bruseli 9. júla 2008

predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Ú. v. ES L 311, 28.11.2001.

(2)  Ú. v. ES L 214, 24.8.1993.


3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/41


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady týkajúci sa jednoduchých tlakových nádob“ (kodifikované znenie)

KOM(2008) 202 v konečnom znení – 2008/0076 (COD)

(2009/C 27/09)

Rada Európskej únie sa 26. mája 2008 podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady týkajúci sa jednoduchých tlakových nádob“ (kodifikované znenie).

Keďže výbor usúdil, že návrh je úplne uspokojivý a nie sú k nemu potrebné žiadne pripomienky, na svojom 446. plenárnom zasadnutí 9. a 10. júla 2008 (schôdza z 9. júla) rozhodol 142 hlasmi za, pričom 6 sa hlasovania zdržali, zaujať k predkladanému textu kladné stanovisko.

 

V Bruseli 9. júla 2008

predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/41


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Smerom k železničnej sieti s prioritou nákladnej dopravy“

KOM(2007) 608 v konečnom znení

(2009/C 27/10)

Európska komisia sa 18. októbra 2007 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom oznámenie

„Smerom k železničnej sieti s prioritou nákladnej dopravy“.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 5. júna 2008. Spravodajcom bol pán BUFFETAUT.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 446. plenárnom zasadnutí 9. a 10. júla 2008 (schôdza z 10. júla) prijal 111 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1

EHSV súhlasí s hodnotením situácie v oblasti železničnej nákladnej dopravy v Európskej únii, ktoré vypracovala Komisia, a nazdáva sa, že návrhy Komisie síce vzhľadom na závažnosť danej problematiky nie sú dosť radikálne, ale uberajú sa správnym smerom.

1.2

Výbor sa domnieva, že na zlepšenie situácie je potrebné:

poskytovať logistické služby, a nielen zabezpečenie dopravy,

znížiť náklady, aby sa mohli stanoviť konkurencieschopnejšie ceny,

zlepšiť spoľahlivosť poskytovaných služieb,

skrátiť celkovú dĺžku cesty na rozumnú mieru,

zaviesť pružnosť ponuky a zlepšiť schopnosť reagovať v prípade narušenia dopravy.

1.3   Skutočné logistické služby

Základnou myšlienkou je zjednodušiť pre zákazníka to, čo je samo o sebe v železničnej doprave zložité. Vyžaduje si to skutočnú snahu vyhovieť zákazníkom, jasné a spoľahlivé informácie, rozvoj ponuky súkromných vagónov a služieb od začiatku do konca cesty vrátane nakládky a vykládky.

1.4   Znížiť náklady

1.4.1

Aby sa podarilo znížiť náklady, je nevyhnutné pokračovať v úsilí o interoperabilitu a technickú harmonizáciu v Európe. Z historického hľadiska si každá sieť vytvorila svoje vlastné pravidlá a regulačné a bezpečnostné systémy. Je nevyhnutné, aby sa postupne všetky tieto systémy zblížili, a prioritou musí byť čo najrýchlejšie zaviesť európsky systém riadenia železničnej dopravy (European Rail Traffic Management System – ERTMS).

1.4.2

Vhodnými investíciami, vždy, keď je to možné, by sa mala postupne zmeniť charakteristika železničnej infraštruktúry pokiaľ ide o jazdný profil, dĺžku vlakov, rampy a plošiny, zaťaženie nápravy, aby lepšie zodpovedala potrebám nákladnej dopravy, ako je to napríklad v Spojených štátoch.

1.4.3

Skutočná hospodárska súťaž a otvorenie trhu si budú vyžadovať väčšiu účinnosť a produktivitu. Táto otázka upozorňuje na problém odbornej prípravy pracovníkov vlakovej čaty. Noví prevádzkovatelia môžu po vstupe na trh zápasiť s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Malo by sa teda dozrieť na to, aby bola zabezpečená primeraná odborná príprava, ktorá by umožnila vyhovieť dopytu a vďaka ktorej by vznikli nové pracovné miesta vyžadujúce vysokú kvalifikáciu.

1.4.4

Malo by sa tiež prehodnotiť rozdelenie nákladov prevádzkovateľov infraštruktúry medzi rôznych prevádzkovateľov dopravy a takisto by mali byť lepšie prerozdelené externé náklady konkurenčných druhov dopravy, aby sa vytvorili podmienky pre otvorenú a čestnú hospodársku súťaž.

1.4.5

Iniciatívy ako Betuwe line, projekt New Opera alebo FERRMED by sa mali preskúmať a podporovať, aby sa z nich mohli čerpať ponaučenia na základe získaných skúseností a osvedčených postupov.

1.5   Zlepšiť spoľahlivosť poskytovaných služieb

1.5.1

Mali by sa zaviesť záväzné zmluvné pravidlá odškodňovania zákazníkov v prípade zlej kvality služieb, čo by bolo podnetom na zlepšenie kvality poskytovaných služieb.

1.5.2

Takisto by sa mala zlepšiť kvalita a spoľahlivosť rozličných prvkov, ktoré umožňujú poskytovať dané služby. Týka sa to koľajových vozidiel, ale aj signalizácie, železničných tratí alebo informačných systémov.

1.5.3

Lepšiu spoľahlivosť služieb možno docieliť aj lepším prideľovaním trás pre nákladnú dopravu ako aj vytvorením pravidiel prednosti pre nákladnú dopravu v prípade konfliktných situácií v premávke na týchto trasách, v záujme všetkých užívateľov. Napríklad by sa pri riadení premávky mohli využiť časové úseky a obdobia, keď sú trate menej vyťažené.

1.6   Skrátiť celkovú dĺžku cesty na rozumnú mieru

1.6.1

Železničnej doprave sa najčastejšie vyčíta, že trasy sú príliš dlhé a doprava pomalá. Ak sa to má zmeniť, mali by byť trasy pre nákladné vlaky vytýčené tak, aby bol na nich obmedzený počet zastávok (alebo žiadna) a aby bola malá pravdepodobnosť, že dôjde ku konfliktu s inými vlakmi. Bolo by tiež potrebné, aby tieto vlaky mali na úrovni operačného riadenia čo najčastejšie prednosť v prípade konfliktných situácií v premávke. Mali by sa tiež zaviesť vysokorýchlostné nočné nákladné vlaky.

1.6.2

Okrem toho by bolo potrebné investovať do infraštruktúry a prispôsobiť ju pre vyššiu rýchlosť, pričom treba mať na zreteli, že zvýšenie rýchlosti na danej železničnej trati bude mať za následok zníženie maximálneho povoleného zaťaženia nápravy. Nedostatočná rýchlosť súčasnej železničnej nákladnej dopravy sa musí rozhodne zvýšiť, treba však zdôrazniť, že najdôležitejšie je, aby rýchlosť vlakových súprav bola rovnomerná. Stála mierna rýchlosť je lepšia ako ustavičné brzdenie a rozbiehanie sa, ktoré spôsobuje čoraz väčšie meškanie.

1.7   Zaviesť pružnosť

1.7.1

Tradičné zásady a spôsoby riadenia premávky, ktoré systematicky uprednostňujú osobné vlaky, na teoretických vopred vytýčených trasách, mimovoľne, ale fakticky spôsobujú, že malé meškanie pri odchode nákladného vlaku (napríklad desať minút) sa takmer vždy skončí veľkým meškaním v cieľovej stanici (niekoľko hodín či dokonca celý deň).

1.7.2

Vďaka vývoju technológií v strednodobom a dlhodobom horizonte bude možné zlepšiť plynulosť železničnej nákladnej dopravy v reálnom čase, pričom sa budú využívať aj iné možnosti, nielen vopred vytýčená teoretická trasa. Vďaka posúvaniu traťových úsekov, ktoré je súčasťou poslednej etapy ERTMS, by tú istú infraštruktúru mohlo využívať viac vlakov a zlepšila by sa schopnosť reagovať v konfliktných situáciách. Preto by všetky členské štáty mali investovať do systému ERTMS, aby sa čo najskôr podarilo dosiahnuť interoperabilitu a nepretržité využívanie rôznych národných sietí.

1.7.3

Je však potrebné sústrediť investície do zlepšenia priechodnosti problematických úsekov a zvýšiť kapacity nákladísk a výkladísk, čo by umožnilo interoperabilitu dopravných systémov.

1.7.4

Otázka zoradísk, nákladísk a výkladísk je dôležitá, avšak neoddeliteľne súvisí s problematikou druhotných sietí, ktoré prechádzajú územím. Ak má byť železničná nákladná doprava skutočne konkurencieschopná, musí doviesť náklad čo najbližšie k zákazníkovi.

1.8   Sieť určená pre nákladnú dopravu

1.8.1

Hoci dnes nie je veľmi realistické uvažovať o zriadení transeurópskej siete určenej pre nákladnú dopravu, pravdou je, že vytvorenie oddelenej siete by bolo najlepším prostriedkom na podporu železničnej nákladnej dopravy, ktorá by sa tak stala spoľahlivejšou a presnejšou, lacnejšou a rýchlejšou. Vytvoriť koridory zamerané na nákladnú dopravu je v súčasnosti veľmi realistickou myšlienkou, ale keďže neexistujú veľké transkontinentálne siete určené pre nákladnú dopravu, mohli by sa do koridorov zameraných na nákladnú dopravu zahrnúť pribúdajúce úseky tratí určených špeciálne pre nákladnú dopravu, ktoré spájajú mimoriadne aktívne hospodárske centrá, ako o tom svedčí úspech Betuwe line medzi prístavom v Rotterdame a Nemeckom. Je nevyhnutné, aby sa do zavádzania opatrení a právnych predpisov, ktoré by umožnili zvýšiť konkurencieschopnosť železníc skutočne zapojili všetky členské štáty.

2.   Súčasná situácia

2.1   Znepokojujúce zistenie

2.1.1

V rokoch 1995 až 2005 síce nákladná doprava zaznamenala rast o 2,8 % ročne, avšak podiel železničnej nákladnej dopravy sa neprestajne zmenšoval a od roku 2005 sa stabilizoval na úrovni asi 10 %, teda doteraz na najnižšej úrovni od roku 1945.

2.1.2

Podľa Komisie tieto zlé výsledky spôsobila nespoľahlivosť, nedostatočné kapacity, chybné riadenie informácií, pomalosť a nedostatočná pružnosť. Napriek týmto ťažkostiam by sa však v súčasnej hospodárskej situácii, pre ktorú je príznačný rast obchodu, preplnené cesty, vysoké cenný palív a čoraz väčšia snaha o ochranu životného prostredia, mohli objaviť nové možnosti.

2.1.3

V minulosti si Spoločenstvo určilo pre rozvoj železničnej dopravy tri hlavné oblasti politického pôsobenia:

otvorenie trhu železničnej dopravy spolu s reštrukturalizáciou historických podnikov,

rozvoj technickej interoperability a spoločných bezpečnostných pravidiel,

určenie železničnej siete v rámci transeurópskej dopravnej siete.

2.1.4

Musíme však konštatovať, že dosiahnuté výsledky nie sú dosť dobré, najmä pokiaľ ide o nadnárodnú dopravu.

2.2   Pokroková spoločná dopravná politika

2.2.1

V bielej knihe o európskej dopravnej politike s výhľadom do roku 2010, ktorej ambíciou bolo dosiahnuť prechod z cestnej dopravy na železničnú, sa uvažovalo o vytvorení „multimodálnych koridorov s prioritou nákladnej dopravy“. Ako vieme, revidovaná biela kniha z roku 2006 v snahe o realistický prístup túto veľkú ambíciu prejsť z cestnej dopravy na železničnú trochu okresala a viac sa zamerala na myšlienku komodality, pričom však nezabudla pripomenúť nevyhnutnosť podporovať vytvorenie siete železničnej nákladnej dopravy.

2.2.2

Komisia v oznámení rozvíja túto myšlienku a stanovuje tri ciele: zlepšiť rýchlosť, spoľahlivosť a kapacitu dopravy v rámci siete vybudovanej na základe existujúcich transeurópskych sietí.

3.   Návrhy Komisie

3.1

Komisia pripomína iniciatívy, ktoré už boli podniknuté na povzbudenie, zlepšenie alebo uprednostnenie železničnej nákladnej dopravy: rozvoj interoperability a zlepšenie informácií (Europtirails), budovanie infraštruktúry (Betuwe line), vytváranie štruktúr koridorov. Ukázalo sa však, že tieto iniciatívy nestačia.

3.2

Pro forma boli navrhnuté tri možnosti: zachovať status quo, prijať nové opatrenia na vytvorenie siete zameranej na nákladnú dopravu, uskutočniť osobitný plán vytvorenia európskej siete určenej pre železničnú nákladnú dopravu.

3.3

Komisia si v duchu princípov antickej filozofie vybrala zlatú strednú cestu a zavrhla prvú možnosť, ktorá sa jej zdala príliš ambiciózna, a aj tretiu možnosť, ktorú považovala za nerealistickú.

3.4   Navrhované opatrenia

3.4.1

Komisia by chcela, aby európska sieť zameraná na nákladnú dopravu vznikla vďaka rozvoju nadnárodných koridorov. Mali by byť vymedzené koridory, ktoré by disponovali primeranou infraštruktúrou, a mal by sa zaviesť účinný systém riadenia a prevádzkovania. Toto všetko sa však môže uskutočniť len ak sa do projektu zapoja členské štáty ako aj prevádzkovatelia infraštruktúry.

3.4.2

Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia navrhuje niekoľko legislatívnych opatrení, ktoré by boli súčasťou prepracovaného znenia 1. železničného balíka naplánovaného na rok 2008, a tiež stimulačné opatrenia a finančné prostriedky, pričom tieto by sa mali vyčleniť z existujúcich programov.

3.4.3

Komisia navrhuje dať koridorom zameraným na nákladnú dopravu právnu definíciu, nabádať členské štáty a prevádzkovateľov infraštruktúry, aby budovali nadnárodné koridory zamerané na nákladnú dopravu a hľadali finančné prostriedky pre tieto štruktúry v rámci existujúcich programov.

3.4.4

Železničnej doprave sa najčastejšie vyčíta zlá kvalita služieb a nedostatočné informácie poskytované zákazníkom. Preto by Komisia chcela zaviesť skutočné opatrenia na zlepšenie kvality a transparentnosti a navrhuje prijať legislatívne opatrenie týkajúce sa uverejňovania ukazovateľov kvality. Okrem toho uverejní správu o opatreniach, ktoré prijali prevádzkovatelia na zlepšenie kvality služieb v železničnej doprave.

3.4.5

Niektoré úseky sú v súčasnosti preplnené, najmä v centrálnych oblastiach EÚ. V nasledujúcich rokoch by sa táto situácia mohla ešte zhoršiť. Malo by sa preto investovať do zvýšenia kapacít infraštruktúry pokiaľ ide o schopnosť prijímať dlhšie vlaky, jazdný profil, zaťaženie nápravy a maximálnu rýchlosť. Investície musia byť preto koordinované a presne cielené. Komisia navrhuje, aby prevádzkovatelia koridorov vypracovali investičné plány. Tu sa vynára otázka finančných prostriedkov, ktoré by sa mali čerpať z existujúcich programov.

3.4.6

Otázka plynulosti dopravy a účinnosti železničnej nákladnej dopravy sa spája s otázkou prideľovania železničných trás pre nákladnú dopravu. O prideľovaní trás v súčasnosti rozhodujú prevádzkovatelia infraštruktúry podľa pravidiel jednotlivých členských štátov. Aby boli trasy spoľahlivé a výkonné, bolo by potrebné tieto pravidlá prideľovania zosúladiť.

3.4.7

Komisia by preto chcela navrhnúť zákonné ustanovenia o medzinárodnom prideľovaní trás a o priorite pre medzinárodnú nákladnú dopravu, najmä v prípade narušenia siete.

3.4.8

Na to, aby mohol byť náklad prepravený sú potrebné aj terminály a triediace železničné stanice (zoradiská). Lenže v uplynulých rokoch sa v mestských oblastiach pod tlakom dopytu po pozemkoch rozmohol trend znižovať počet týchto staníc a terminálov.

3.4.9

Z návrhov Komisie jasne vyplýva, že úspešnosť týchto opatrení závisí od iniciatívy a zapojenia členských štátov a zainteresovaných aktérov odvetvia železničnej dopravy.

3.5   Všeobecné pripomienky

3.5.1

Hodnotenie situácie v železničnej doprave, ktoré ponúka Komisia, nevyvoláva osobitné pripomienky a len potvrdzuje to, čo sme o slabých stránkach v tomto odvetví už vedeli. Zlepšenie tejto situácie si vyžaduje mobilizáciu rôznych verejných zodpovedných činiteľov a podnikov, a to nielen z hľadiska politickej vôle a obchodnej dynamiky, ale aj z hľadiska financovania.

3.5.2

A práve to je najpálčivejšou otázkou. Komisia navrhuje niekoľko legislatívnych opatrení, ale neavizuje, že by mali byť vyčlenené nové finančné prostriedky. Zaoberať sa právnou stránkou je nepochybne potrebné, ale rozhodne to nestačí. Finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie tohto plánu sa budú musieť nájsť v rámci existujúcich programov. Bude si to vyžadovať citlivý prístup pri rozhodovaní a prinesie to so sebou ťažko zvládnuteľný efekt spojených nádob.

3.5.3

Úspech tohto plánu si napokon vyžaduje, aby sa doň v plnej miere zapojili členské štáty a prevádzkovatelia, tí prví však často nemajú finančné prostriedky a môžu mať v oblasti železničnej dopravy iné priority, a finančná situácia tých druhých takisto nebýva vždy ružová, hoci im pomohlo, že nákladná údržba sietí a ich využívanie už prebiehajú oddelene.

3.6   Konkrétne pripomienky

3.6.1

Vytvoriť nadnárodné koridory zamerané na nákladnú dopravu by bolo určite prvou podmienkou pre rozvoj nákladnej dopravy, vieme však, ako až doposiaľ mala vždy prednosť osobná doprava pred nákladnou. Ide tu teda o akúsi kultúrnu revolúciu, ktorá si nepochybne vyžaduje záväzné ciele, ktoré by museli uznať členské štáty, a vlastné finančné zdroje, pričom treba mať na zreteli, že verejná mienka považuje prednosť osobných vlakov za samozrejmosť, ktorá by sa vo všeobecnosti nemala spochybniť. Ide tu teda skôr o optimálne riadenie sietí a o vymedzenie sietí zameraných na nákladnú dopravu, pričom kvalita a presnosť osobnej dopravy sa nesmú zhoršiť. Pri vytváraní nadnárodných koridorov by sa mal zohľadniť rozchod koľají v nových a starých členských štátoch EÚ, vozový park železničných spoločností, tok nákladnej dopravy z kandidátskych krajín a tretích krajín, ako aj skutočnosť, že oblasť Kaliningradu je ruskou enklávou.

3.6.2

Informácie a transparentnosť sú síce dôležitými otázkami, je však jasné, že zákazník sa riadi hlavne kritériami ako je cena, spoľahlivosť, rýchlosť prepravy, prístupnosť terminálov a jednoduchosť nakládky a vykládky. Kľúčovým prvkom je teda kvalita služieb a táto závisí od organizačných mechanizmov železničnej dopravy, ale aj od značných investícií, ktoré by sa tejto oblasti mali poskytnúť.

3.6.3

Pokiaľ ide o konkurencieschopnosť železničnej nákladnej dopravy, vo všeobecnosti sa pripúšťa, že tento druh dopravy je vyhradený pre istý druh tovaru, najmä pre ťažký náklad a tovar prepravovaný vo veľkom množstve. Malo by sa uvažovať o možnostiach ako osloviť aj iné kategórie zákazníkov, čomu by mohlo napomôcť najmä používanie kontajnerov, vďaka ktorým by sa v kontexte zvyšovania cien palív a čoraz väčšej snahy o dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja mohol rozšíriť trh a zvýšila by sa konkurencieschopnosť.

3.6.4

Otázka financovania zostáva v oznámení Komisie nedoriešená, pretože sa neuvažuje o žiadnych osobitných finančných prostriedkoch a navrhované riešenie spočíva na rozhodnutiach v rámci existujúcich finančných zdrojov.

V Bruseli 10. júla 2008

predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/45


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie: Oznámenie o európskej prístavnej politike“

KOM(2007) 616 v konečnom znení

(2009/C 27/11)

Európska komisia sa 18. októbra 2007 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie: Oznámenie o európskej prístavnej politike“.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. mája 2008. Spravodajcom bol pán Simons.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 446. plenárnom zasadnutí 9. a 10. júla 2008 (schôdza z 9. júla) prijal 122 hlasmi za, pričom 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1

EHSV víta nové oznámenie Európskej komisie o prístavnej politike, ktoré navrhuje najmä opatrenia nezáväznej povahy. EHSV okrem toho podporuje celkové zameranie na vytváranie stabilného investičného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj prístavov a dobré sociálne prostredie v prístavoch, ako aj na dôslednú aplikáciu ustanovení zmluvy.

1.2

Európske prístavné odvetvie sa z hľadiska počtu prístavov a rozsahu prístavných funkcií a služieb stáva rozmanitejším. EHSV navrhuje, aby európska prístavná politika podporila tento proces tým, že umožní všetkým európskym prístavom plne využívať ich potenciál trvalo udržateľným spôsobom.

1.3

Výbor víta iniciatívu Komisie vytvoriť sieť orientovanú na nákladnú železničnú dopravu a vyzýva členské štáty, aby sa bez ukrátenia osobnej železničnej dopravy zamerali na uskutočňovanie rozsiahlych cezhraničných projektov v oblasti napojenia prístavov na železničnú infraštruktúru.

1.4

EHSV víta iniciatívu Komisie vydať usmernenia na odstránenie nejednoznačností v uplatňovaní legislatívy Spoločenstva v oblasti životného prostredia vo vzťahu k rozvoju prístavov, a zároveň odporúča, aby boli uvedené usmernenia vydané pred koncom roka 2008.

1.5

Európska komisia by mala posilniť opatrenia na zjednodušenie administratívy v prístavoch. Výbor preto víta úmysel Komisie vytvoriť v roku 2008 Európsky námorný dopravný priestor bez bariér. Komisia, a predovšetkým členské štáty by mali urobiť pokrok v modernizácii ciel a pripísať tejto problematike väčší politický význam.

1.6

EHSV súhlasí s Komisiou, že vypracovanie usmernení o štátnej pomoci a transparentnosti účtov môžu prispieť k rovnosti príležitostí medzi jednotlivými prístavmi. Usmernenia uvedené v oznámení, ktoré sa týkajú využívania koncesií, technicko-námorných služieb a rezervných zdrojov pracovníkov, považuje celkovo za jasné a užitočné. Komisia by mala podniknúť ďalšie kroky na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi prístavmi v EÚ a prístavmi v krajinách susediacich s EÚ.

1.7

EHSV víta zámer Komisie podporovať a zlepšovať spoluprácu medzi mestami a ich prístavmi. Osobitne vyzýva Komisiu, aby zadala vypracovanie spoľahlivej štúdie o sociálno-ekonomickom vplyve prístavov.

1.8

Výbor víta rozhodnutie Komisie povzbudzovať európskych sociálnych partnerov, aby vytvorili európsky odvetvový výbor pre sociálny dialóg v prístavoch.

2.   Úvod

2.1

EHSV sa v ostatných desiatich rokoch aktívne zapájal do diskusie o spoločnej európskej prístavnej politike. Vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú námorné prístavy zohrávajú v sociálno-ekonomickom rozvoji, prosperite a súdržnosti Európskej únie je takáto spoločná politika prínosom.

2.2

EHSV prijal stanovisko k zelenej knihe o námorných prístavoch a námornej infraštruktúre [KOM(1997) 678] (1), ako aj ku dvom legislatívnym návrhom Európskej komisie o otvorení trhu s prístavnými službami v európskych prístavoch (2). Výbor okrem toho 26. apríla 2007 prijal stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému Spoločná prístavná politika EÚ (3). Keďže diskusiu o prístavných službách charakterizovala konfrontačná atmosféra, predložené stanovisko sa zameriava na tie aspekty európskej politiky námorných prístavov, v ktorých sa zainteresovaným účastníkom podarilo dosiahnuť dohodu.

3.   Oznámenie Európskej komisie o európskej prístavnej politike

3.1

Európska komisia vydala 18. októbra 2007 oznámenie o európskej prístavne politike. Oznámenie je výsledkom dlhoročného procesu konzultácií zainteresovaných strán, ktorého súčasťou boli dve konferencie a šesť tematických seminárov. Oznámenie patrí do celkovej stratégie námornej politiky Európskej komisie a je zložkou jej nového programu v oblasti nákladnej dopravy.

3.2

Cieľom novej európskej prístavnej politiky je podporovať výkonný systém prístavov EÚ schopný vyrovnať sa s budúcimi dopravnými potrebami EÚ. Podľa názoru Komisie medzi takéto výzvy patrí dopyt po medzinárodnej doprave, technologické zmeny, emisie a klimatické zmeny, dialóg medzi prístavmi, mestami a zainteresovanými stranami, a napokon aj súlad s požiadavkou transparentnosti, hospodárskou súťažou a so súborom predpisov Spoločenstva vo všeobecnosti.

3.3

Politické návrhy uvedené v oznámení sú tvorené zmesou interpretácií ustanovení Zmluvy a akčného plánu s dodatočnými opatreniami, ktoré sú väčšinou nezáväznej povahy.

3.4

Konkrétne ide o:

výkonnosť prístavov a prepojenia s vnútrozemím,

zvyšovanie kapacity a rešpektovanie životného prostredia,

modernizáciu,

rovnosť príležitostí – jednoznačnosť pre investorov, prevádzkovateľov a používateľov,

štruktúrovaný dialóg medzi prístavmi a mestami,

prácu v prístavoch.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

EHSV víta oznámenie Komisie a uznáva strategický význam námorných prístavov v európskom domácom a zahraničnom obchode, ako aj ich prínos k ekonomickému rozvoju a zamestnanosti.

4.2

Výbor osobitne víta skutočnosť, že Komisia nenavrhuje intervenčné opatrenia, ale že sa v rámci pravidiel stanovených Zmluvou o založení EÚ zameriava na vytvorenie stabilného investičného prostredia, trvalo udržateľného rozvoja prístavov a dobrého sociálneho prostredia v prístavoch.

4.3

EHSV s potešením prijíma skutočnosť, že Komisia využíva nezáväzné právne predpisy ako alternatívu tak k legislatíve, ako aj k prístupu ad hoc.

4.4

EHSV má napriek tomu niekoľko konkrétnych pripomienok a odporúčaní k rôznym častiam oznámenia Komisie.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   Hospodársky kontext a výzvy pre európsky systém prístavov

5.1.1

EHSV berie na vedomie záver Komisie, že pohyb kontajnerových nákladov sa v súčasnosti sústreďuje v niekoľkých prístavoch na severozápade Európy Je však treba povedať, že trendom je skôr rastúca účasť vyššieho počtu prístavov na európskom kontajnerovom trhu ako preprava len cez niekoľko prístavov. V roku 2006 boli najrýchlejšie rastúce kontajnerové prístavy väčšinou malé a stredné prístavy v rôznych prístavných pásmach Európy. Narastá teda konkurencia medzi jednotlivými prístavnými pásmami, ktoré sú od seba značne vzdialené (4). Európska prístavná politika môže tento proces podporiť tým, že umožní všetkým európsky prístavom plne využívať ich potenciál trvalo udržateľným spôsobom.

5.1.2

K zoznamu výziev, ktoré pomenovala Komisia, EHSV pridáva aj globalizáciu a konsolidáciu, ktoré charakterizujú európsky prístavný a námorný sektor. Tento jav je obzvlášť zrejmý na kontajnerovom trhu, ale vyskytuje sa aj na iných trhoch, ako sú trhy ro-ro, či trhy s bežným alebo hromadným nákladom. Európske námorné prístavy obchodujú s medzinárodnými skupinami lodnej prepravy. Vznikli veľké skupiny prevádzkovateľov terminálov, ktorí v súčasnosti poskytujú služby vo viacerých európskych prístavoch. Výzvou pre prístavnú správu je zabezpečiť, aby si títo celosvetoví prevádzkovatelia plnili svoje povinnosti a prispievali k dosiahnutiu rozvojových cieľov prístavu v súlade s príslušnými európskymi politikami.

5.2   Výkonnosť prístavov a prepojenia s vnútrozemím

5.2.1

EHSV je zajedno s Komisiou, že prvým opatrením na riešenie rastúceho dopytu po prístavoch a prístavných kapacitách by mala byť optimalizácia využívania existujúcich prístavných zariadení a prístupových ciest. Výbor ďalej súhlasí s tým, aby sa uskutočnila rozsiahla spoločenská analýza vynaložených nákladov v pomere k prínosu skôr, ako sa začne uvažovať o rozvoji infraštruktúry. Uvedené opatrenia by mali zohľadniť hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty, ktoré sú piliermi lisabonského programu EÚ.

5.2.2

Ako bolo povedané, trhový mechanizmus už udáva smer k väčšej rôznorodosti medzi európskymi prístavmi. Je treba rozvíjať postup zdola nahor, v rámci ktorého určuje návrhy projektov riadiaci orgán prístavu, prípadne v spojení s regionálnymi a štátnymi orgánmi. To však nemení nič na skutočnosti, že EÚ by mala naďalej formulovať ciele a poskytovať usmernenia.

5.2.3

Komisia však môže prostredníctvom strednodobého preskúmania transeurópskych dopravných sietí, ktoré bude vykonané v roku 2010, pomôcť vyriešiť problematické miesta súvisiace so spojeniami medzi prístavmi a vnútrozemím. Preskúmanie by však malo vychádzať z objektívnych kritérií.

5.2.4

EHSV okrem toho opakuje svoju žiadosť, aby sa Komisia prostredníctvom nástrojov dopravnej politiky intenzívnejšie snažila vyriešiť ostávajúce problematické miesta vo vnútrozemí, hlavne v súvislosti s vnútrozemskou lodnou dopravou a železničnou nákladnou dopravou. Najmä železničná doprava je naďalej vážnou prekážkou dosiahnutia optimálnej výkonnosti prístavov a ich začlenenia do logistických reťazcov. Z tohto hľadiska EHSV víta iniciatívu Komisie vytvoriť sieť orientovanú na nákladnú železničnú dopravu a vyzýva členské štáty, aby sa bez ukrátenia osobnej železničnej dopravy zamerali na uskutočňovanie rozsiahlych cezhraničných projektov v oblasti napojenia prístavov na železničnú infraštruktúru.

5.3   Zvyšovanie kapacity a rešpektovanie životného prostredia

5.3.1

EHSV s potešením prijíma iniciatívu Komisie vydať usmernenia o uplatňovaní environmentálnych právnych predpisov Spoločenstva na rozvoj prístavov. Bude to významný krok vpred pri riešení niektorých nejednoznačností, ktoré spôsobila legislatíva EÚ, napríklad smernice o vtákoch a biotopoch a tiež rámcová smernica o vode. Vzhľadom na naliehavosť problematiky EHSV odporúča, aby boli uvedené usmernenia vydané pred koncom roka 2008.

5.3.2

Výbor okrem toho vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie dodatočných opatrení na posilnenie právneho postavenia projektov na rozvoj prístavov a opatrení na zjednodušenie platnej legislatívy tak, ako je to podrobnejšie opísané v stanovisku EHSV z vlastnej iniciatívy (5).

5.3.3

Je nepochybné, že s kontaminovaným sedimentom by sa malo náležite zaobchádzať. EHSV preto odporúča, aby návrhy právnych predpisov, ktoré ovplyvnia správu vôd a sedimentov, ako napr. smernica o odpadoch a s ňou súvisiaca rámcová smernica o vode (6), stanovili, že nekontaminovaný sediment sa nepovažuje za odpad a nemá sa s ním zaobchádzať ako s kontaminovaným sedimentom, pretože pri odstraňovaní nekontaminovaného sedimentu zo dna vodného telesa sa do vody nevnášajú ani dodatočne nepridávajú žiadne znečisťujúce látky.

5.3.4

Výbor súhlasí s návrhom Komisie, ktorý sa týka zaistenia prístavných zberných zariadení na odpad z lodí a zníženia emisií do ovzdušia. EHSV odporúča, aby používanie prístavných poplatkov ako ekonomických stimulov bolo ponechané v právomoci riadiacich orgánov jednotlivých prístavov, pretože podobné opatrenia vplývajú na finančnú štruktúru prístavov, ktorá sa v rámci Európy značne líši.

5.4   Modernizácia

5.4.1

EHSV víta zámer predložiť legislatívny návrh na vytvorenie Európskeho námorného dopravného priestoru bez bariér v roku 2008 a odkazuje na konkrétne pripomienky, ktoré k tejto problematike vyjadril v niekoľkých predchádzajúcich stanoviskách (7).

5.4.2

Výbor okrem toho pripomína svoje odporúčanie, aby EÚ pokračovala v modernizácii ciel, zabezpečila dôslednú koordináciu a harmonizáciu svojich politík v oblasti ciel, námornej bezpečnosti, zabezpečenia, verejného zdravia a kvality životného prostredia a zbytočne neprenášala povinnosti vlád na prístavy.

5.4.3

EHSV podporuje vytváranie jediných odbavovacích priehradiek a uplatňovanie iniciatív v oblasti elektronického námorníctva, elektronickej colnej správy a elektronickej nákladnej dopravy. Výbor zároveň zastáva názor, že riešenia založené na informačných a komunikačných technológiách by mali byť nákladovo účinné, a to aj pre malé a stredné prístavy.

5.4.4

Napokon v oblasti zvyšovania účinnosti výbor podporuje návrh Komisie vytvoriť do konca roka 2009 súbor európskych generických ukazovateľov, ktoré by zohľadňovali komerčne citlivé informácie. Tieto ukazovatele, založené na existujúcich ukazovateľoch z odvetví leteckej, pobrežnej a kombinovanej dopravy, by mali byť vytvorené s ohľadom na prvky relevantné pre prístavy, ako je výkonnosť prístavných zariadení, spolupráca medzi prístavmi a spájanie činností vo vnútrozemí.

5.5   Rovnosť príležitostí – jednoznačnosť pre investorov, prevádzkovateľov a používateľov

5.5.1

EHSV schvaľuje názor Komisie na úlohu prístavných orgánov a rôznorodosť systémov riadenia prístavov v Európe. Osobitne súhlasí s konštatovaním, že prístavné orgány plnia dôležité úlohy lepšie, ak sú dostatočne nezávislé, a predovšetkým plne finančne nezávislé.

5.5.2

Výbor rovnako víta vyhlásenie Komisie, že v roku 2008 príjme usmernenia v oblasti štátnej pomoci. V tejto súvislosti EHSV pripomína základné zásady verejného financovania prístavov, ktoré rozpracoval vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy z 26. apríla 2007.

5.5.3

Výbor tiež s potešením prijíma skutočnosť, že Komisia prijala odporúčania výboru na rozšírenie ustanovení o transparentnosti v smernici 2006/111/ES na všetky komerčné prístavy bez ohľadu na ich ročný obrat.

5.5.4

Vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy výbor odporučil usmernenie v oblasti využívania výberových postupov, ako sú výberové konania alebo iné vhodné nástroje, podmienok udeľovania koncesií a uzatvárania zmlúv o prenájme pozemkov. Výbor tiež odporučil usmernenie týkajúce sa právneho postavenia tých prístavných služieb, ktoré sú súčasťou verejnoprospešných služieb, napríklad udržiavanie celkovej bezpečnosti v prístavoch.

5.5.5

Komisia splnila túto požiadavku, keď vo svojom oznámení o prístavnej politike poskytla usmernenia týkajúce sa udeľovania povolení a využívania technicko-námorných služieb. EHSV považuje spôsob, akým Komisia interpretuje ustanovenia zmluvy a judikatúru za užitočný a jasný. Zdôrazňuje však, že spoločnou črtou technicko-námorných služieb je skutočnosť, že súvisia s bezpečnosťou lodnej dopravy, čo by malo opodstatniť ich zaradenie medzi služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

5.5.6

Rozumná politika udeľovania koncesií by mala zabezpečiť konkurenciu v rámci prístavu, ako aj optimálnu výkonnosť a zapojenie prevádzkovateľov terminálov. EHSV odporúča, aby Komisia pravidelne preskúmala usmernenia vydané pre oblasť koncesií, čím by sa zaručilo, že budú účinne napomáhať dosiahnutiu spomenutých cieľov a budú obsahovať dostatočný počet spoločných prvkov, ktoré zaručia rovnosť príležitostí jednotlivých prístavných orgánov. Rovnosť príležitostí má osobitný význam vzhľadom na prebiehajúci proces konsolidácie na trhu manipulácie s nákladom, ako je opísaný v tomto dokumente.

5.5.7

EHSV víta návrh Komisie rozšíriť osvedčené postupy v oblasti transparentnosti prístavných poplatkov. Výbor je presvedčený, že prístavné poplatky by mali byť určované na miestnej úrovni, aby optimálne spĺňali požiadavky užívateľov prístavu a vyhovovali jeho všeobecnému záujmu.

5.5.8

EHSV s potešením vníma skutočnosť, že Komisia prijala odporúčania výboru a zaoberá sa prípadmi nekalej konkurencie prístavov v krajinách susediacich s EÚ. Komisia by mala v rámci svojej politiky rozširovania a vonkajších vzťahov zintenzívniť opatrenia na riešenie politicky motivovaných narušení hospodárskej súťaže, ako je napríklad turecké embargo na lode pod cyperskou vlajkou a lodí pochádzajúcich z cyperských prístavov, turecko-grécke problémy v Egejskom mori, ako aj problémy na hraničných prechodoch medzi Ruskom a pobaltskými štátmi.

5.6   Otvorenie štruktúrovaného dialógu medzi prístavmi a mestami

5.6.1

EHSV víta zámer Komisie podporovať a zlepšovať spoluprácu medzi mestami a ich prístavmi. Začlenenie prístavov do miest a mestského života spolu s výrazným zvyšovaním povedomia, záujmu a dokonca hrdosti obyvateľstva na prístavné činnosti je nevyhnutné na trvalo udržateľný rozvoj prístavov. Z tohto hľadiska výbor osobitne podporuje vytváranie súčinností s cestovným ruchom, rekreáciou, kultúrnym dedičstvom a kultúrou vo všeobecnosti.

5.6.2

EHSV tiež zdôrazňuje nedostatok dôveryhodných údajov o priamej a nepriamej zamestnanosti a prínose európskych prístavov. Výbor sa napríklad nazdáva, že údaje o zamestnanosti, o ktoré sa opiera oznámenie, do značnej miery podhodnocujú súčasný stav. Výbor preto vyzýva Komisiu, aby zadala vypracovanie spoľahlivej štúdie v tejto oblasti.

5.6.3

EHSV napokon podporuje zámer Komisie zhodnotiť vplyv bezpečnostných opatrení na dostupnosť prístavov a poskytnúť usmernenia ako zosúladiť obe požiadavky.

5.7   Práca v prístavoch

5.7.1

Výbor vyzdvihol potrebu podporovať dobré a bezpečné podmienky na pracovisku a v okolí, ako aj konštruktívne pracovné vzťahy v prístavoch. EHSV s uspokojením prijíma skutočnosť, že Komisia venuje vo svojom oznámení o prístavnej politike značnú pozornosť tejto téme.

5.7.2

EHSV pripomína svoj názor, že účinnosť prevádzky v prístavoch závisí od spoľahlivosti a bezpečnosti, ktoré sú napriek technologickému pokroku do veľkej miery ovplyvňované ľudským faktorom. To vysvetľuje potrebu kvalifikovanej a dobre odborne pripravenej pracovnej sily na pevnine i na palube lodí. Výbor odporučil, aby sociálni partneri hrali dôležitú úlohu pri vytváraní a udržiavaní týchto podmienok a aby Komisia podporila ich úsilie na úrovni Európy sprostredkovaním sociálneho dialógu.

5.7.3

EHSV preto s potešením prijíma rozhodnutie Komisie vyzvať európskych sociálnych partnerov na založenie európskeho odvetvového výboru pre sociálny dialóg v prístavoch v zmysle rozhodnutia Komisie 98/500/ES.

5.7.4

EHSV podporuje zámer Komisie vytvoriť vzájomne uznávaný vzdelávací rámec pre prístavných pracovníkov, ale navrhuje najprv preskúmať rôzne existujúce systémy získavania odbornej kvalifikácie prístavných pracovníkov. Dalo by sa to dosiahnuť v kontexte európskeho sociálneho dialógu.

5.7.5

EHSV je zajedno s Komisiou v tom, že je potrebné podrobne sledovať implementáciu pravidiel v oblasti bezpečnosti a zdravia prístavných pracovníkov, či už sú to pravidlá Spoločenstva alebo pravidlá stanovené Medzinárodnou organizáciou práce, a zlepšiť štatistiky o úrazoch. Výbor taktiež požaduje, aby sa uskutočnili iniciatívy v rámci príslušných fór na všetkých úrovniach na zabezpečenie ďalšieho zlepšenia ochrany zdravia a bezpečnosti.

V Bruseli 9. júla 20008

predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Ú. v. ES C 407, 28.12.1998.

(2)  Stanovisko EHSV na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístupe trhu k prístavným službám KOM(2001) 35 v konečnom znení, Ú. v. ES C 48, 21.2.2002, s. 122 a KOM(2004) 654 v konečnom znení, Ú. v. EÚ C 294, 25.11.2005, s. 25.

(3)  Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2007, s. 57.

(4)  Z dlhodobého hľadiska klesol priemerný trhový podiel prístavov medzi Hamburgom a Le Havrom na európskom kontajnerovom trhu zo 61 % v roku 1975 na 48 % v roku 2003, zatiaľ čo trhový podiel prístavov v Stredomorí vzrástol dvojnásobne z 18 % v roku 1975 na 36 % v roku 2003. Od roku 1990 navyše neustále klesá úroveň koncentrácie v európskej kontajnerovej preprave (meraná Giniho koeficientom), čo naznačuje nárast počtu vstupných miest na európsky trh. V roku 2006 boli najrýchlejšie rastúce kontajnerové prístavy (v percentuálnych hodnotách) väčšinou stredné a malé prístavy v rôznych európskych regiónoch (Amsterdam, Sines, Rauma, Konstanta, Kotka, Talin, Brémy, Zeebrugge a Gdyňa) – Zdroj: Inštitút dopravy a námorného manažmentu v Antverpách (ITMMA)/Univerzita v Antverpách. Táto situácia je v ostrom kontraste so situáciou v USA, kde v rovnakom období koncentrácia prístavov dramaticky vzrástla. Zdroj: Notteboom, T. (2007), Správa o európskom odvetví námorných prístavov, ktorá vychádza z údajov Eurostatu a jednotlivých prístavov.

(5)  Pozri bod 4 stanoviska Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2007, s. 57 na tému Spoločná prístavná politika EÚ.

(6)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o odpade (KOM(2005) 667 v konečnom znení) a návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o normách kvality životného prostredia v oblasti vodného hospodárstva, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/60/ES (KOM(2006) 397 v konečnom znení).

(7)  Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2007, s. 50, na tému Oznámenie Komisie – Budúcnosť námornej politiky Únie: Európska vízia pre oceány a moria, KOM(2006) 275 v konečnom znení.

Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2007, s. 57, na tému Spoločná prístavná politika EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy).

Ú. v. EÚ C 151, 17.6.2008, s. 20, na tému Námorné diaľnice a ich začlenenie do logistického reťazca (prieskumné stanovisko).

Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2007, s. 68, na tému Strednodobé preskúmanie programu na podporu námornej príbrežnej dopravy, (KOM(2003) 155 v konečnom znení) KOM(2006) 380 v konečnom znení.


3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/49


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Cestná doprava – pracovný čas samostatne zárobkovo činných vodičov“

(2009/C 27/12)

Grémium Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sa 20. novembra 2007 rozhodlo podľa článku 29 A vykonávacích predpisov vnútorného poriadku vypracovať doplňujúce stanovisko na tému

„Cestná doprava – pracovný čas samostatne zárobkovo činných vodičov“.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 5. júna 2008. Spravodajcom bol pán Chagas (1), ktorého vystriedal pán Curtis.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 446. plenárnom zasadnutí 9. a 10. júla 2008 (schôdza z 9. júla) prijal 121 hlasmi za, pričom 14 členovia hlasovali proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa nazdáva, že všetci samostatne zárobkovo činní vodiči by mali byť začlenení do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/15/ES, ako sa o tom hovorí v jej článku 2 (s účinnosťou od 23. marca 2009).

1.2

Toto začlenenie predpokladá správnu transpozíciu smernice členskými štátmi a najmä definovanie „samostatne zárobkovo činných vodičov“.

1.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že začlenenie samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu pôsobnosti smernice je nevyhnutné na to, aby sa posilnila bezpečnosť cestnej premávky, podporovala spravodlivá hospodárska súťaž a zlepšili pracovné podmienky mobilných a samostatne zárobkovo činných pracovníkov, najmä pokiaľ ide o ich fyzické a duševné zdravie. Rozumie sa, že všeobecné administratívne úlohy, ako sú definované v smernici (článok 3, písm. a) ods. 2) nie sú zahrnuté do definície pracovného času.

1.4

Podľa Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru existencia vnútorného európskeho dopravného trhu predpokladá spravodlivú hospodársku súťaž, ktorá vznikne na základe účinného a skutočného uplatňovania sociálnych právnych predpisov, ktoré s touto oblasťou súvisia. Pri uplatňovaní právnych predpisov o pracovnom čase podporuje rozlišovanie medzi mobilnými a samostatne zárobkovo činnými pracovníkmi nečestnú hospodársku súťaž. Z tohto dôvodu je pre EHSV možnosť, že by sa smernica vzťahovala iba na „nepravých samostatne zárobkovo činných vodičov“ neprípustná.

1.5

Aby sa predišlo možným ťažkostiam pri zavádzaní uvedeného začlenenia samostatne zárobkovo činných vodičov do praxe, EHSV navrhuje uplatňovať spoločnú zodpovednosť rôznych subjektov dopravného reťazca, ako je to v prípade nariadenia o pracovnom čase a čase na oddych.

1.6

EHSV pripomína, že podpora spolupráce na európskej úrovni medzi rôznymi národnými orgánmi verejnej správy je základnou podmienkou účinného zavedenia smernice.

1.7

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že začlenenie samostatne zárobkovo činných vodičov do rámca pôsobnosti smernice sa musí uskutočniť takým spôsobom, aby ich nezaťažilo nadbytočnými administratívnymi povinnosťami.

2.   Úvod

2.1

EHSV sa už opakovane venoval európskej politike bezpečnosti na cestách a nadobudol v tejto oblasti významné poznatky. Vo svojom poslednom stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému „Európska politika bezpečnosti na cestách a vodiči z povolania – bezpečné a zabezpečené parkoviská“ (TEN/290) (2) sa výbor zaoberal dôležitou otázkou odpočívadiel pre vodičov z povolania, ktorá patrí do rámca politiky súvisiacej s cestnými infraštruktúrami. Pracovný čas samostatne zárobkovo činných vodičov je ďalšou dôležitou otázkou, ktorá predstavuje doplnok k stanovisku o bezpečných a zabezpečených parkoviskách. Na európskej úrovni sa zatiaľ náležitým spôsobom nehovorilo o rozmanitých hospodárskych, sociálnych a bezpečnostných otázkach. Vypracovanie tohto doplňujúceho stanoviska je takisto odôvodnené správou Komisie Rade a Európskemu parlamentu o dôsledkoch vylúčenia samostatne zárobkovo činných vodičov z rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (KOM(2007) 266 v konečnom znení).

2.2

Cieľom smernice 2002/15/ES je stanoviť minimálne predpisy súvisiace s pracovným časom, aby sa lepšie ochránila bezpečnosť a zdravie osôb vykonávajúcich mobilné činnosti cestnej dopravy, ako aj bezpečnosť na ceste, a zosúladiť podmienky hospodárskej súťaže. Smernica nadobudla účinnosť 23. marca 2002 a členské štáty mali trojročnú lehotu, končiacu sa 23. marca 2005, aby zaviedli do praxe jej ustanovenia týkajúce sa mobilných pracovníkov. V súlade s článkom 2 ods. 1 smernice sa jej ustanovenia vzťahujú na samostatne zárobkovo činných vodičov od 23. marca 2009. Medzičasom bude Komisia musieť predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu a neskôr legislatívny návrh opierajúci sa o túto správu.

2.3

V rámci konečnej zmierovacej dohody medzi Európskym parlamentom a Radou o tejto smernici bolo prijaté rozhodnutie, že minimálne dva roky pred týmto dátumom, to znamená k 23. marcu 2007, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ktorá zanalyzuje dôsledky vylúčenia samostatne zárobkovo činných vodičov z rozsahu pôsobnosti smernice s ohľadom na bezpečnosť na cestách, podmienky hospodárskej súťaže, štruktúru profesie, ako aj s ohľadom na sociálne aspekty. Správa by mala zohľadňovať podmienky v jednotlivých členských štátoch pokiaľ ide o štruktúru odvetvia dopravy a pracovných podmienok profesie cestného dopravcu.

2.4

Na základe tejto správy má Komisia predložiť návrh zameraný na: a) stanovenie spôsobov, ako začleniť do rozsahu pôsobnosti smernice samostatne zárobkovo činných pracovníkov, ktorí vykonávajú dopravné činnosti iba na vnútroštátnej úrovni a ktorí podliehajú osobitným podmienkam, alebo na b) nezačlenenie samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

2.5

Článok 7 ods. 2 smernice hovorí takisto o tom, že Komisia v rámci správy o zavádzaní smernice, povinne predkladanej v dvojročných intervaloch, najneskôr k 23. marcu 2007 vyhodnotí dôsledky ustanovení smernice týkajúce sa nočnej práce.

3.   Správa Komisie

3.1

Podľa Komisie správa poskytuje celkový prehľad súčasného stavu zavádzania smernice členskými štátmi, zaoberá sa možnými dôsledkami vylúčenia samostatne zárobkovo činných vodičov z rozsahu pôsobnosti smernice a hodnotí dôsledky ustanovení smernice o nočnej práci.

3.2

Prvým záverom je, že väčšine členských štátov sa nepodarilo transponovať smernicu v predpokladanej trojročnej lehote. Komisia preto uviedla, že nebude môcť uverejniť svoju prvú dvojročnú správu naplánovanú na marec 2007.

3.3

Pokiaľ ide o dôsledky vylúčenia samostatne zárobkovo činných vodičov z rozsahu pôsobnosti smernice, Komisia pripomína dôvody, pre ktoré navrhla ich začlenenie: nariadenie o čase jazdy a čase na oddych neuvádza toto rozlíšenie medzi vodičmi; je potrebné vyhnúť sa riziku rozdrobenosti, kedy by bol na vodičov vyvíjaný tlak, aby sa stali „nepravými samostatne zárobkovo činnými vodičmi“; je potrebné postupovať tak, aby sa ciele dosiahnuť spravodlivú hospodársku súťaž, zvýšiť bezpečnosť na cestách a zlepšiť pracovné podmienky uplatňovali jednotne v celom odvetví.

3.4

Na základe záverov správy vypracovanej externými konzultantmi Komisia uznáva, že únava a jej vplyv sa môžu dotknúť všetkých vodičov, či už ide o samostatne zárobkovo činného vodiča alebo o mobilného pracovníka. Správa okrem toho tiež potvrdila, že samostatne zárobkovo činní vodiči pracujú dlhšie než mobilní pracovníci zamestnaní v odvetví cestnej dopravy a takisto, že pracovný čas týchto dvoch kategórií pracovníkov je dlhší než pracovný čas osôb zamestnaných v iných odvetviach.

3.5

Hoci externá správa uznáva, že „skrátenie pracovného času by nepochybne pomohlo zmenšiť únavu“, dospieva k záveru, že by to mohlo „viesť k väčšiemu stresu, keďže samostatne zárobkovo činný vodič sa bude usilovať o to, aby dosiahol viac za kratší čas, aby si tak udržal ziskovosť, čo môže na druhej strane viesť k väčšej únave a k nehodám“. Zdá sa, že Komisia zastáva rovnaký názor.

3.6

Pokiaľ ide o podmienky hospodárskej súťaže, Komisia akceptuje závery správy, podľa ktorých by vylúčenie samostatne zárobkovo činných vodičov z rozsahu pôsobnosti smernice podporilo súčasnú tendenciu k rozdrobenosti a že toto začlenenie by nemalo mať výrazný vplyv na hospodársku súťaž v rámci daného odvetvia. Na druhej strane by sa začlenenie samostatne zárobkovo činných vodičov mohlo prejaviť zvýšením nákladov a skrátením pracovného času, takže ich konkurenčná výhoda pri cestnej preprave tovarov by sa tým znížila. Zdá sa, že Komisia preto podporuje stanovisko, že jedine „nepravé“ samostatne zárobkovo činné osoby by sa mali začleniť do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice.

3.7

Komisia sa takisto domnieva, že „zatiaľ čo trvalé vylúčenie samostatne zárobkovo činných vodičov môže byť z ekonomických dôvodov výhodnejšie, možný sociálny vplyv vylúčenia alebo zahrnutia nie je taký zjavný. Vylúčenie nemusí prispieť k zmierneniu zdravotných a bezpečnostných problémov a zahrnutie môže zasa samostatne zárobkovo činným vodičom zapríčiniť dodatočný stres, viac administratívnej práce a nižší príjem.“

3.8

Komisia na záver uvádza, že začlenenie samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu pôsobnosti smernice v sebe obsahuje riziko, že budú vystavení väčšiemu stresu a finančným ťažkostiam, že toto začlenenie bude náročné na realizáciu a napokon bude neúčinné.

3.9

Čo sa týka vyhodnotenia dôsledkov ustanovení smernice o nočnej práci, Komisia dospela k záveru, že je potrebné hlbšie preskúmať kontrolu uplatňovania predpisov.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

Výbor berie na vedomie predloženú správu Komisie týkajúcu sa dôsledkov vylúčenia samostatne zárobkovo činných vodičov z rozsahu pôsobnosti smernice vo vzťahu k pracovnému času osôb, ktoré vykonávajú mobilné činnosti v rámci cestnej dopravy.

4.2

Podľa viacerých sociálnych subjektov narušilo vylúčenie samostatne zárobkovo činných vodičov hospodársku súťaž v odvetví cestnej dopravy, čo viedlo výbor k tomu, že nedávno vo svojom priebežnom stanovisku k Bielej knihe o doprave (TEN 257, spravodajca: pán Barbadillo Lopez) (3) vyslovil nasledujúcu požiadavku:

„Sociálne predpisy v oblasti cestnej dopravy musia chrániť rovnosť zaobchádzania s pracovníkmi, či už samostatne zárobkovo činnými alebo so zamestnancami. Z tohto dôvodu je potrebné u samostatne zárobkovo činných osôb okamžite uplatniť smernicu 15/2002 z 11. marca o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave, bez plánovaného prechodného obdobia, pretože hlavným cieľom smernice je zvýšiť cestnú bezpečnosť, zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže a zlepšiť pracovné podmienky“ (bod 4.3.1.2).

4.3

V tomto ohľade EHSV vyjadruje vážne pochybnosti, pokiaľ ide o závery týkajúce sa aspektov bezpečnosti na cestách, podmienok hospodárskej súťaže a sociálnych aspektov, ktoré sú uvedené vo výsledkoch štúdie.

4.4

EHSV sa domnieva, že ak chceme zvýšiť bezpečnosť na cestách, podporiť spravodlivú hospodársku súťaž a zlepšiť pracovné podmienky mobilných pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb (najmä ich fyzické a duševné zdravie),je potrebné začleniť samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/15/ES.

4.5

Nadmerne dlhý pracovný čas je jedným z faktorov, ktoré výrazne prispievajú k zvýšenej únave, a teda aj k spánku za volantom, a preto je v rozpore s bezpečnosťou na cestách. Spravodlivá hospodárska súťaž vznikne vtedy, ak sa ceny veľkých podnikov organizujúcich všetky aspekty súvisiace s distribúciou a dopravou tovarov zladia so subdodávateľmi, ak budú odrážať dodržiavanie sociálnych právnych predpisov súvisiacich s odvetvím vo vzťahu k mobilným pracovníkom, ako aj k samostatne zárobkovo činným osobám.

4.6

Nie je isté, že vylúčenie samostatne zárobkovo činných vodičov z rozsahu pôsobnosti smernice 2002/15/ES nezvýši mieru stresu, keďže samostatne zárobkovo činní vodiči budú vystavení tlakom zákazníkov na zníženie svojich cien. Budú musieť pracovať dlhšie na zabezpečenie rovnakej príjmovej úrovne na úkor bezpečnosti na cestách, ich zdravia a rovnováhy medzi profesionálnym a pracovným životom, ktorá je už aj tak dosť krehká.

4.7

Podľa EHSV však začlenenie samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/15/ES predpokladá správnu transpozíciu uvedenej smernice, a najmä vymedzenie pojmu „samostatne zárobkovo činný vodič“.

4.8

Komisia, ktorá je zodpovedná za dodržiavanie zmluvy, musí dbať, aby členské štáty transponovali správne definíciu samostatne zárobkovo činného vodiča tak, ako je uvedená v článku 3 písm. e) (4) smernice. Správna transpozícia definície je prvou podmienkou, ktorú je potrebné splniť, pokiaľ chcú členské štáty chcú riešiť jav „nepravých samostatne zárobkovo činných“ vodičov.

4.9

Toto začlenenie je okrem toho spojené so zmenou smernice. Táto zmena sa musí týkať spoločnej zodpovednosti rôznych subjektov v dopravnom reťazci. V nariadení o pracovnom čase a čase na oddych (5) sa v článku 10 ods. 4 hovorí, že „podniky, odosielatelia, zasielatelia, organizátori zájazdov, hlavní dodávatelia, subdodávatelia a agentúry zamestnávajúce vodičov zabezpečia, aby boli zmluvne dohodnuté dopravné harmonogramy v súlade s týmto nariadením“. Táto spoločná zodpovednosť musí byť rozšírená o uplatňovanie právnych predpisov týkajúcich sa pracovného času. Tak by sa mobilní pracovníci a samostatne zárobkovo činní vodiči dostali na rovnakú úroveň; keď sú totiž samostatne zárobkovo činní vodiči subdodávateľmi, sú vystavovaní tlaku na zníženie svojich cien a prekračujú povolený pracovný čas. Týmto by bolo možné vyhnúť sa narušeniu hospodárskej súťaže na úkor mobilných pracovníkov.

4.10

Závery štúdie týkajúce sa dodatočného stresu, ktorý by bol spôsobený začlenením samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu pôsobnosti smernice, sa EHSV nezdajú byť veľmi zrozumiteľné. Definícia pracovného času, ktorú externí konzultanti použili, nie je veľmi jasná. Ak samostatne zárobkovo činní vodiči musia v rovnakom pracovnom čase vykonávať aj úlohy súvisiace s administráciou a riadením súboru ich dopravných výkonov, ktoré mobilní pracovníci nemusia vykonávať, skutočne to predstavuje dodatočný stres. Ak však vykonávajú rovnaký typ činnosti ako mobilní pracovníci v rovnakom pracovnom čase, nie je jasné, prečo by mal mať samostatne zárobkovo činný vodič viac stresu než mobilný pracovník. Rozumie sa, že všeobecné administratívne úlohy, ako sú definované v smernici (článok 3, písm. a), ods. 2) nie sú zahrnuté do definície pracovného času.

4.11

Okrem toho, ak skrátenie pracovného času prispieva k odbúraniu únavy, no vytvára stres, samostatne zárobkovo činní vodiči sa tak dostanú z dažďa pod odkvap. Pre EHSV je najdôležitejšia bezpečnosť na cestách, a únava ako dôsledok pridlhého pracovného času, ktorý zahŕňa aj čas šoférovania, môže byť príčinou (ne)bezpečnosti na cestách, či už ide o mobilného pracovníka alebo samostatne zárobkovo činného vodiča.

4.12

Štúdia napokon nehovorí o tom – a Komisia kopíruje argumentáciu štúdie –, že stres vodičov môže pretrvávať, ba sa zvyšovať, aj keď budú vylúčení z rozsahu pôsobnosti smernice, pretože zákazníci iste nezabudnú poukázať na túto možnosť, aby zvýšili tlak na zníženie cien.

4.13

Komisia zdôrazňuje skutočnosť, že Rada neprijala ani najmenšiu požiadavku minimálnej systematickej kontroly týkajúcej sa pravidiel pre dĺžku pracovného času. EHSV, podobne ako Komisia, vyjadruje poľutovanie nad touto skutočnosťou, nemá však v úmysle využívať ju ako odôvodnenie prečo neprispôsobiť právne predpisy samostatne zárobkovo činným vodičom. Skutočnosť, že pracovný čas je v prípade samostatne zárobkovo činných vodičov ťažko kontrolovateľný, neznamená, že sa na nich tento predpis nemá vzťahovať. Z tohto hľadiska môže byť spoločná zodpovednosť subjektov dopravného reťazca zaujímavým prvkom. Ak sa preukáže, že zmluvy medzi rôznymi subjektmi dopravného reťazca sú vytvorené spôsobom, že priemerná dĺžka 48 hodín je neudržateľná, bude k dispozícii argument na ochranu samostatne zárobkovo činného vodiča stanovením maximálneho času jazdy a sledovaním prekročenia dĺžky pracovného času.

4.14

Podľa EHSV je predpokladom pre vznik vnútorného európskeho trhu s cestnou dopravou vytvorenie spravodlivej hospodárskej súťaže, ktorá vznikne najmä účinným a skutočným uplatňovaním sociálnych právnych predpisov, ktoré s touto oblasťou súvisia. Pri uplatňovaní právnych predpisov o pracovnom čase podporuje rozlišovanie medzi mobilnými a samostatne zárobkovo činnými pracovníkmi nečestnú hospodársku súťaž. Z tohto dôvodu je pre EHSV možnosť, že by sa smernica vzťahovala iba na „nepravých samostatne zárobkovo činných vodičov“ neprípustná.

4.15

EHSV by rád uviedol, že viaceré členské štáty s rozmanitou štruktúrou trhu pokiaľ ide o dopravné podniky, ako napríklad Estónsko (kde je málo samostatne zárobkovo činných vodičov) a Slovensko (kde samostatne zárobkovo činní vodiči tvoria až 70 %), sa rozhodli začleniť samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/15/ES. Ak je to teda už v súčasnosti tak, EHSV nerozumie dôvodom, pre ktoré si Komisia za každú cenu želá zachovať samostatne zárobkovo činných vodičov mimo rozsahu uplatňovania danej smernice z hospodárskych dôvodov.

4.16

Je správne, že Komisia pod sociálne aspekty zahŕňa nielen zdravie, bezpečnosť a pracovné podmienky mobilných pracovníkov a samostatne zárobkovo činných vodičov, ale aj odmeňovanie a rovnováhu medzi profesionálnym a pracovným životom.

4.17

Podľa Komisie „vylúčenie poskytuje samostatne zárobkovo činným vodičom možnosť zvýšenej kontroly práce a vyšších príjmov s nutnosťou investovať viac času a energie, aby sa dosiahla ziskovosť“.

4.18

EHSV pripomína, že definícia pracovného času samostatne zárobkovo činných osôb nie je jasná a/alebo predpokladá, že všeobecné administratívne úlohy nie sú súčasťou pracovného času V takomto prípade EHSV nerozumie, prečo by sa vyššie náklady samostatne zárobkovo činných vodičov mali pripisovať ich vylúčeniu z rozsahu pôsobnosti smernice o pracovnom čase.

4.19

EHSV upozorňuje, že podpora celoeurópskej spolupráce medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi je základnou podmienkou účinného zavedenia smernice.

4.20

Výbor sa domnieva, že pri začlenení samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu pôsobnosti smernice treba dbať na to, aby neboli zaťažení nadbytočnými administratívnymi úlohami.

4.21

Komisia má v úmysle po uvedenej štúdii prikročiť ešte k hlbšej analýze vplyvu, a až potom chce vypracovať legislatívny návrh; táto analýza by mala zohľadňovať nové prvky, ako je nové nariadenie o čase jazdy a o čase na oddych. Komisia chce okrem toho v uvedenej analýze zachovať vyčlenenie skutočne samostatne zárobkovo činných vodičov z rozsahu pôsobnosti odvetvových pravidiel o pracovnom čase. EHSV nie je presvedčený o tom, že ďalšia analýza vplyvu bude v tejto oblasti prínosom.

V Bruseli 9. júla 2008

predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Člen, ktorý rezignoval.

(2)  Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, s. 88 – 90.

(3)  Ú. v. EÚ C 161, 13.7.2007, s. 89.

(4)  V článku 3 písm. e) sa uvádza, že „samostatne zárobkovo činný vodič“ znamená každú osobu, ktorej hlavným zamestnaním je preprava osôb alebo tovaru po ceste pri prenájme alebo za úhradu v zmysle právnych predpisov spoločenstva na základe licencie spoločenstva alebo akéhokoľvek profesionálneho oprávnenia na vykonávanie vyššie uvedenej dopravy, ktorá má právo pracovať pre seba a ktorá nie je viazaná na zamestnávateľa pracovnou zmluvou alebo iným typom pracovného hierarchického vzťahu, ktorá môže voľne organizovať relevantné pracovné činnosti, ktorej príjem závisí priamo od vyprodukovaného zisku a ktorá môže slobodne, individuálne alebo prostredníctvom spolupráce s inými samostatne zárobkovo činnými vodičmi mať obchodné vzťahy s niekoľkými zákazníkmi.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85.


3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/53


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Európsky strategický plán energetických technológií (PLÁN SET) ‚Smerom k nízkouhlíkovej budúcnosti‘“

KOM(2007) 723 v konečnom znení

(2009/C 27/13)

Európska komisia sa 22. novembra 2007 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Európsky strategický plán energetických technológií (PLÁN SET) ‚Smerom k nízkouhlíkovej budúcnosti‘“.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 5. júna 2008. Spravodajcom bol pán Zbořil.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 446. plenárnom zasadnutí 9. a 10. júla 2008 (schôdza z 9. júla) prijal 127 hlasmi za, pričom 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV víta oznámenie Komisie a sprievodné pracovné dokumenty a súhlasí s analýzou a opisom súčasného stavu energetických technológií. Bez premyslenej stratégie rozvoja energetických technológií sú úvahy o obmedzení klimatických zmien veľmi problematické. EHSV preto podporuje prijatie plánu SET.

1.2

Oznámenie tiež výrazne posilňuje kľúčový prvok energetickej politiky – bezpečnosť dodávok energií, a to tak z obsahového hľadiska, ako aj z hľadiska sociálnej a environmentálnej trvalej udržateľnosti. Bezpečnosť dodávok neznamená len fyzickú dostupnosť zdrojov, ale aj dostupnosť za spoločensky prijateľné ceny.

1.3

Komisia v oznámení správne stavia rozvoj energetických technológií na prvé miesto v úsilí o potlačenie klimatických zmien a táto pozícia zodpovedá aj záverom prijatým v decembri 2007 na konferencii OSN na Bali (1).

1.4

Oznámenie Komisie veľmi správne poukazuje na časový faktor, ktorý hrá pri uskutočňovaní navrhovanej stratégie (plán SET) kľúčovú úlohu, pokiaľ chce EÚ v súlade so svojím záväzkom z marca 2007 dosiahnuť dokonca roka 2020 zníženie emisií skleníkových plynov.

1.5

Na urýchlenie vývoja a praktického uplatnenia nových energetických technológií potrebuje EÚ viac cielených a účinných mechanizmov, ktoré využijú potenciál verejnej podpory zo strany priemyslu, univerzít a výskumu a zvýšia synergický efekt medzi nimi. Aj na medzinárodnej úrovni je potrebná širšia spolupráca a zabránenie rozdrobenosti výskumu.

1.6

EHSV veľmi oceňuje postoj Komisie vyjadrený v oznámení, ktorý vyzýva na mobilizáciu tak finančných, ako aj ľudských zdrojov, a to na všetkých štyroch úrovniach: v súkromnej sfére, na úrovni členských štátov, na úrovni Spoločenstva i na celosvetovej úrovni. EHSV zdôrazňuje, že náležitá všestranná podpora prírodovedného a technického vzdelávania je významným predpokladom mobilizácie ľudských zdrojov.

1.7

Súčasťou strategického plánu by popri stanovení priorít na úrovni EÚ malo byť aj stanovenie konkrétnych priorít na úrovni členských štátov, ktoré by zohľadňovali ich prírodné možnosti a skúsenosti, vyčlenenie dostatočných zdrojov v rámci verejných rozpočtov (EÚ a aj členských štátov), optimálne využitie výskumných a vývojových kapacít, zapojenie súkromného sektoru motivovaného dostatočnými impulzmi energetického trhu a ďalšie legislatívne a fiškálne nástroje.

1.8

Výbor konštatuje, že je na škodu veci, ak je najvýznamnejší nástroj obmedzovania klimatických zmien – stratégia rozvoja a uplatnenia energetických technológií – zatláčaný do úzadia inými témami, ktoré však objektívne musia vytvárať potrebný podporný a motivačný rámec pre tento rozvoj (EU ETS, podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie, 3. energetický balík atď.). Iba reálne technologické zmeny smerom k efektívnejším technológiám tak vo výrobe, ako aj v spotrebe všetkých druhov energie, môžu priniesť reálne zníženie emisií skleníkových plynov.

1.9

Analýza súčasného veľmi neuspokojivého stavu je mimoriadne výstižná a vecná a správne poukazuje na organizačné a správne problémy, ktorými sa spoločnosť musí zaoberať popri vedecko-technických problémoch.

1.10

Na úrovni EÚ sa odporúča venovať pozornosť a primeranú podporu technológiám na využitie obnoviteľných zdrojov energie, čistým technológiám na produkciu tepla a najnovšej infraštruktúre na prenos a skladovanie energie. Niektoré druhy obnoviteľných zdrojov energie však zatiaľ majú z hospodárskeho hľadiska vysokú nákladovosť, ktorá bude dlhodobo pretrvávať. V úzadí bohužiaľ zostávajú energeticky úsporné technológie v oblasti konečnej spotreby energie, čisté technológie na báze fosílnych palív, využitie jadrovej energie na báze štiepenia a fúzie a bezpečné skladovanie jadrového odpadu. EHSV sa domnieva, že je potrebné zohľadniť skutočnosť, že mnoho krajín je závislých na fosílnych palivách a jadrovej energetike a v dohľadnej budúcnosti to tak aj zostane.

1.11

EHSV zastáva názor, že zapojenie súkromného sektora je nevyhnutné, a to v značnom rozsahu. EÚ a vlády členských štátov musia na to vytvoriť vhodné podmienky, jednak prostredníctvom vhodných poslaní a cieľov energetických politík, ako aj nástrojmi na podporu ich uskutočnenia.

1.12

Kľúčovým prvkom je nastavenie pravidiel trhového prostredia v energetike, a to predovšetkým správnym premietnutím externých nákladov, vrátane sociálnych, do cien všetkých druhov energií. Na úrovni EÚ a členských štátov bude pravdepodobne potrebné vytvárať legislatívne a fiškálne podmienky, ktoré umožnia výhodnejšie zlúčenie verejných a súkromných finančných prostriedkov investovaných do energetického výskumu.

1.13

Reálne prírodné podmienky a fyzicky dostupné prírodné zdroje by sa mali stať základným východiskom pri hodnotení využiteľnosti obnoviteľných zdrojov energie v jednotlivých členských štátoch a pri ich zapojení do programu vývoja energetických technológií.

1.14

Rozvoj pokrokových spotrebiteľských energetických technológií musí napomôcť trvalo udržateľnému rozvoju. Presadzovaná strategická koordinácia energetického výskumu a vývoja, ktorá bude obsahovať priority (časové i obsahové) na úrovni Spoločenstva, ako aj na úrovni členských štátov, a na to potrebné funkčné mechanizmy, ako napríklad systémy riadenia, kontroly a informačných tokov, môžu významne prispieť k dosiahnutiu cieľov.

1.15

Pri rozširovaní spolupráce vo výskume a vývoji nových energetických technológií za rámec Spoločenstva by sa pred vytváraním nových dohôd malo uprednostniť maximálne využitie už existujúcich inštitúcií, zmlúv a dohôd, obzvlášť tých, ktoré s už v minulosti osvedčili.

1.16

Plán SET je zásadnou strategickou orientáciou európskeho hospodárstva na vývoj a využívanie technológií potrebných na obmedzenie klimatických zmien prostredníctvom zníženia emisií skleníkových plynov do roka 2020 a ďalej do roka 2050.

2.   Úvod

2.1

Komisia vydala 22. novembra 2007 oznámenie na tému Európsky strategický plán energetických technológií (PLÁN SET): „Smerom k nízkouhlíkovej budúcnosti [KOM(2007) 723] spolu s pracovnými dokumentmi Úplné hodnotenie vplyvu SEK(2007) 1508, Zhrnutie hodnotenia vplyvu SEK(2007) 1509, Technologická mapa SEK(2007) 1510 a Mapa kapacít SEK(2007) 1511. Tento súbor dokumentov zhŕňa východiská a prostriedky, ktoré sú k dispozícii a ktoré je treba mobilizovať v záujme dosiahnutia cieľov plánu SET. Dokumenty sú naliehavou výzvou na užšiu a koordinovanejšiu spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja na všetkých úrovniach“ (2).

2.2

Je to strategická orientácia v jednej z kľúčových oblastí, ba dokonca hlavná oblasť úsilia na obmedzenie klimatických zmien znížením emisií skleníkových plynov do roku 2020 o 20 % v rámci EÚ, prípadne až o 30 %, ak sa k iniciatíve EÚ pripojí svetová komunita. Európska rada stanovila 9. marca 2007 tieto základne ciele pre boj proti klimatickým zmenám, ako aj hlavný politický obsah energetickej politiky pre Európu.

2.3

Na udržanie hodnôt oxidu uhličitého v atmosfére na prijateľnej miere bude potrebné dosiahnuť obrovské pokroky v energetickej technológii. Niet pochýb o tom, že technologická inovácia je nevyhnutná. Zostáva otázne, do akej miery sa má politika priamo zamerať na podporu takejto inovácie (3). Je veľmi nebezpečné uspokojiť sa s „už dostupnými technológiami“. Dôsledne navrhnutý a implementovaný plán SET je základnou správnou voľbou na dosiahnutie požadovaných cieľov obmedzenia emisií.

3.   Dokumenty Komisie

3.1

V záujme zaistenia bezpečných dodávok konkurencieschopnej a trvalo udržateľnej energie je potrebné, aby Európa konala práve teraz a spoločnými silami. Využívanie technológií má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov energetickej politiky pre Európu, ktorú Európska rada prijala na svojom zasadnutí 9. marca 2007. Na dosiahnutie stanovených cieľov je potrebné znížiť náklady na ekologickú energiu a zabezpečiť priemyslu EÚ popredné miesto v rýchlo sa rozvíjajúcom odvetví nízkouhlíkových technológií. V dlhodobom časovom horizonte je nutné vyvinúť novú generáciu technológií, to sa však nezaobíde bez skutočného prielomu vo výskume. Iba tak sa nám podarí dosiahnuť ambiciózny cieľ do roku 2050 obmedziť emisie skleníkových plynov o 60 – 80 %.

3.2

Súčasné trendy a prognózy do budúcnosti ukazujú, že nesmerujeme k dosiahnutiu cieľov energetickej politiky EÚ. Dedičstvom, ktoré zanechala ľahká dostupnosť zdrojov, je nielen naša závislosť na fosílnych palivách, ale aj vlažný záujem o inovácie a investície do nových energetických technológií. Objem finančných prostriedkov z verejných a súkromných zdrojov pre výskum v oblastí energií dosiahol svoje maximum v 80. rokoch 20. storočia, no od vtedy sa podstatne zmenšil. Výsledkom je dlhodobo nedostatočný objem investícií do kapacít a infraštruktúr. Ak by vlády štátov EÚ dnes investovali rovnako ako v roku 1980, boli by verejné výdavky EÚ na rozvoj energetických technológií štyrikrát vyššie ako súčasné investície vo výške 2,5 miliardy eur za rok.

3.3

Prienik nových energetických technológií na trh navyše komplikuje povaha energie ako tovaru. Zoznam faktorov komplikujúcich inováciu uzatvárajú právne a správne prekážky. Verejný zásah na podporu inovácie v energetike je teda nutný a zároveň oprávnený.

3.4

Najdôležitejší svetoví aktéri, Spojené štáty americké a Japonsko, ale taktiež nové rozvíjajúce sa hospodárstva ako Čína, India a Brazília čelia tým istým problémom a naopak zintenzívňujú úsilie. Z hľadiska veľkosti trhu, objemu investícií a výskumných kapacít ďaleko presahujú väčšinu členských štátov. Rozdrobenosť, existencia mnohých nezosúladených výskumných stratégií a kapacity, ktoré nedosahujú kritický objem, tvoria prevládajúci obraz výskumnej základne EÚ. Ak však budeme zaostávať v neustále sa zrýchľujúcej celosvetovej súťaži o trhy s nízko uhlíkovými technológiami, budeme sa možno v záujme dosiahnutia našich cieľov musieť spoliehať na dovážané technológie a podniky v EÚ prídu o obrovské podnikateľské príležitosti.

3.5

Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo potrvá desaťročia a dotkne sa všetkých jeho odvetví, čo však neznamená, že si s prijatím opatrení môžeme dovoliť váhať. Rozhodnutia, ktoré prijmeme v nasledujúcich 10 až 15 rokoch, budú mať obrovské dôsledky na zabezpečenie energie, klimatické zmeny a hospodársky rast a zamestnanosť v Európe.

3.6

V prvom rade je potrebné vykonať zásadné zmeny v účinnosti premeny energie, jej dodávok a konečného využitia. Technologické príležitosti, ktoré sú k dispozícii pre dopravu, budovy a priemysel, sa musia transformovať na podnikateľské príležitosti. Musíme v plnej miere využívať potenciál inovácie informačných a komunikačných technológií a organizačnú inováciu, a taktiež nástroje verejnej politiky a trhové nástroje (4) s cieľom riadiť dopyt a podporiť nové trhy.

3.7

Komisia vo svojich dokumentoch uvádza, že mnohé technológie, ktoré prispejú k dosiahnutiu cieľov na rok 2020, sú už teraz k dispozícii alebo sa nachádzajú v poslednej fáze vývoja. No i pri optimistickom hodnotení stále platí, že časový faktor zohráva pri uplatnení známych technológií významnú úlohu a že nízkouhlíkové technológie sú vo všeobecnosti naďalej drahé a ich prienik na trh naráža na prekážky. Je teda nutné použiť paralelný prístup: zintenzívniť výskum za účelom zníženia nákladov a zvýšenia výkonov a zároveň realizovať opatrenia, ktoré aktívne podporia vytváranie nových podnikateľských príležitostí, podporia rozvoj trhu a odstránia prekážky netechnologického charakteru, ktoré stoja v ceste inováciám a ďalšiemu šíreniu energeticky účinných a nízkouhlíkových technológií na trhu.

Aby sa naplnila vízia na rok 2050 smerujúca k prakticky bezuhlíkovým technológiám je prostredníctvom výrazných prielomových objavov potrebné vyvinúť novú generáciu týchto technológií. Hoci budú mať niektoré z týchto technológií do rok 2020 len malý dosah, musíme zintenzívniť úsilie, aby sa podobné technológie čo najskôr zúročili.

3.8

Základom ďalšieho postupu EÚ môžu byť opatrenia, ktoré boli prijaté v nedávnej minulosti: i) vytvorenie európskych technologických platforiem, ii) využitie nástroja ERA-NET Európskeho výskumného priestoru na spoločné plánovanie výskumu členských štátov, iii) spolupráca výskumných stredísk v konkrétnych oblastiach vďaka sieťam špičkovej kvality. Vďaka plánu SET získa výskum v Európe jasný zámer, pevnejší základ a vzájomnú prepojenosť, ktoré môžu pomôcť urýchliť postup inovácií v oblasti európskych nízkouhlíkových technológií. Plán SET navrhuje dosiahnutie nasledujúcich výsledkov: i) nové spoločné strategické plánovanie, ii) účinnejšia realizácia, iii) väčší objem zdrojov a iv) nový, komplexnejší prístup k medzinárodnej spolupráci.

3.9

Nový spôsob spolupráce na úrovni Spoločenstva vyžaduje komplexný, dynamický a pružný prostriedok na riadenie celého postupu, stanovenie priorít a navrhovanie krokov, t. j. kolektívny prístup k strategickému plánovaniu. Aktéri musia začať komunikovať a prijímať oveľa štruktúrovanejšie a cieľavedomejšie rozhodnutia a koncipovať a uskutočňovať činnosti spolu s ES v rámci systému spolupráce. V roku 2008 Komisia vytvorí riadiacu skupinu pre strategické energetické technológie, ktorej úlohou bude riadiť uskutočňovanie plánu SET prostredníctvom tesnejšieho vzájomného prepojenia vnútroštátneho, európskeho a medzinárodného úsilia. Komisia usporiada v prvej polovici roka 2009 samit o energetických technológiách.

3.10

Na to, aby bolo strategické plánovanie v rámci riadiacej skupiny účinné, sú potrebné pravidelné a spoľahlivé informácie. Komisia vytvorí voľne prístupný systém spracovania informácií a poznatkov. Jeho súčasťou bude „zmapovanie technológií“ a „zmapovanie kapacít“, ktoré vypracuje Spoločné výskumné stredisko Komisie (5).

3.11

Na urýchlenie pokroku vo vývoji a uvádzaní sú potrebné cielenejšie a silnejšie mechanizmy, vďaka ktorým sa môže využiť potenciál verejného zásahu, európskeho priemyslu a výskumných pracovníkov. Tieto mechanizmy budú mať podobu: i) európskych priemyslových iniciatív, ii) európskeho partnerstva pre energetický výskum a iii) transeurópskych sietí a systémov budúcnosti.

3.12

Podpora väčšej špecializácie rôznych režimov a zdrojov financovania a ich koordinácie pomôže optimalizovať investície, vybudovať kapacity a zaistiť kontinuitu financovania pre technológie, ktoré sa nachádzajú na rôznom stupni vývoja. Je treba sa zamerať na riešenie dvoch otázok: mobilizáciu dostatočných finančných zdrojov na výskum a súvisiacu infraštruktúru, testovanie v priemyselnom meradle a projekty uplatnenia na trhu; a vzdelávanie a odbornú prípravu, vďaka ktorým sa vytvoria ľudské zdroje v počte a kvalite potrebnej na plné využitie technologických príležitostí, ktoré vytvorí európska energetická politika.

3.13

Komisia má v úmysle predložiť na konci roka 2008 oznámenie o financovaní nízkouhlíkových technológií. V záujme čo najväčšej súčinnosti a intenzívnejšej mobility v odvetví je potrebná lepšia koordinácia činností jednotlivých členských štátov zameraných na posilnenie základne ľudských zdrojov.

3.14

Opatrenia, ktoré sú navrhnuté v pláne SET, by mali viesť k posilneniu stratégie rozvoja medzinárodnej spolupráce. Taktiež je potrebné zabezpečiť, aby EÚ na prípadných medzinárodných fórach vystupovala jednotne a dosiahla tak súdržnejšie a silnejšie partnerstvo.

3.15

V súčasnosti je rozvoj inovácií v oblasti energetických technológií založený na národných programoch a stimuloch, využití vnútroštátnych zdrojov a úsilí dosiahnuť vnútroštátne ciele. Tento model vyhovoval v minulých dobách, ktoré sa vyznačovali lacnou energiou a neobmedzenými emisiami uhlíka. Dramatické zmeny, ktorými bude oblasť energií v 21. storočí musieť prejsť, si vyžadujú novú politiku.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

EHSV víta oznámenie Komisie a súvisiace pracovné dokumenty a súhlasí s analýzou a opisom stavu, v ktorom sa energetické technológie nachádzajú. Reakcia na riziká celosvetovej zmeny klímy a zároveň aj ďalšie uspokojovanie vysokého dopytu vyspelých ekonomík a rýchlo rastúceho dopytu rozvíjajúcich sa ekonomík po energii sú významné medzinárodné výzvy, no bez premyslenej stratégie rozvoja a uplatnenia šetrnejších a účinnejších energetických technológií sú úvahy o obmedzení klimatických zmien odsúdené na neúspech.

4.2

Oznámenie výrazne posilňuje aj kľúčový prvok energetickej politiky – bezpečnosť dodávok energie, a to tak po obsahovej stránke, ako aj po stránke sociálnej a environmentálnej trvalej udržateľnosti. Bezpečnosť dodávok neznamená len fyzickú dostupnosť zdrojov, ale aj dostupnosť za spoločensky prijateľné ceny.

4.3

Komisia v oznámení správne kladie rozvoj energetických technológií na prvé miesto v úsilí o potlačenie klimatických zmien a tento postoj zodpovedá aj záverom, ktoré boli prijaté v decembri 2007 na konferencii OSN na Bali (6). Prioritou EÚ by sa tiež mala stať súčasná a budúca medzinárodná spolupráca v tejto oblasti, aj vzhľadom na potenciálne príležitosti, ktoré môže rozširovanie potrebných technológií priniesť európskemu hospodárstvu.

4.4

Oznámenie Komisie veľmi správne poukazuje na časový faktor, ktorý hrá pri uskutočňovaní navrhovanej stratégie (plán SET) kľúčovú úlohu, pokiaľ chce EÚ v súlade so svojím záväzkom z marca 2007 dosiahnuť do konca roka 2020 zníženie emisií skleníkových plynov. Bez urýchlenia organizačných postupov a finálnej analýzy základných strategických smerov rozvoja technológie (aj s ohľadom na základné strategické smery vývoja a výskumu v USA a v Japonsku) nebude možné sústrediť sily a prostriedky na zvládnutie prvej etapy s časovým horizontom v roku 2020, a už vôbec nie druhej etapy do roku 2050.

4.5

Na urýchlenie vývoja a praktického využitia nových energetických technológií potrebuje EÚ viac cielených a účinných mechanizmov, ktoré využijú potenciál verejnej podpory, priemyslu a výskumu a zvýšia synergický efekt medzi nimi. Európa má silné národné výskumné organizácie v oblasti energetiky, ako aj vynikajúce výskumné tímy na univerzitách a v špecializovaných centrách. Bohužiaľ pracujú nekoordinovane a nástroje na usmernenie ich spolupráce, ktoré boli doteraz používané, sú nedostatočné. Maximálne využitie tohto potenciálu má kľúčový význam pre úspech navrhovaného plánu. Takisto je potrebná širšia spolupráca na medzinárodnej úrovni.

4.6

EHSV vysoko oceňuje názor Komisie uvedený v oznámení, ktorý vyzýva na mobilizáciu zdrojov jednak finančných, no predovšetkým ľudských, a to na všetkých štyroch úrovniach: v súkromnej sfére, na úrovni členských štátov, na úrovni Spoločenstva a na celosvetovej úrovni. Mobilizácia finančných zdrojov dosiaľ narážala na problémy priorít a časovej náročnosti. Navrhovaný plán SET musí umožniť zmenu postojov a zrýchlenie rozhodovania v rozhodovacích reťazcoch. Mobilizácia ľudských zdrojov je vždy dlhodobým procesom. Je súčasťou Lisabonského procesu, no i napriek tomu sa zatiaľ nedarí v dostatočnej miere a rýchlosti vytvárať zdroje na realizáciu navrhnutých stratégií. Náležitá všestranná podpora prírodovedného a technického vzdelávania je prvým predpokladom mobilizácie ľudských zdrojov.

4.7

EHSV konštatuje, že je nevyhnutné dosiahnuť zhodu nielen v oblasti vízií, priorít a cieľov energetickej politiky, ale tiež čo sa týka strategického plánu pre energetické technológie.

4.8

Výbor konštatuje, že je na škodu veci, ak je najvýznamnejší nástroj obmedzovania klimatických zmien – stratégia rozvoja a uplatnenia energetických technológií – zatláčaný do úzadia inými témami, ktoré však objektívne musia vytvárať potrebný podporný a motivačný rámec pre tento rozvoj (EU ETS, podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie, 3. energetický balík atď.). Iba reálne technologické zmeny smerom k efektívnejším technológiám tak vo výrobe, ako aj v spotrebe všetkých druhov energie, môžu priniesť reálne zníženie emisií skleníkových plynov. Na financovanie technologického rozvoja by mali napríklad slúžiť aj výnosy z aukcií s emisnými kvótami v systéme EU ETS, ak bude návrh na zavedenia aukcií prijatý. Tento zdroj financovania však rozhodne nemôže byť jediným, navyše ak prichádza do úvahy len od roku 2013.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1

Analýza súčasného veľmi neuspokojivého stavu je veľmi výstižná a vecná a správne poukazuje na organizačné a správne problémy, ktorými sa spoločnosť musí zaoberať popri vedecko-technických problémoch.

5.2

Dokumenty EÚ o problematike energetických technológií vychádzajú z toho, že neexistuje jedna alebo iba niekoľko energetických technológií, ktoré môže významne ovplyvniť pokrok v energetike a pomôcť dosiahnuť stanovené ciele. Naopak, je ich veľmi veľa a iba celé portfólio technológií môže priniesť výsledok. Bez dôkladnej analýzy portfólia sa nesmie vopred vylúčiť žiadny aspoň trochu sľubný smer vývoja, avšak málo perspektívne smery by sa mali čo najskôr vylučovať aby nedochádzalo k zbytočnému plytvaniu zdrojov. Každý členský štát, a prípadne aj región, by mal mať možnosť vybrať si zo schváleného strategického rámca svoje priority podľa svojho odborného a realizačného zázemia a skúseností.

5.3

Na úrovni EÚ sa v dokumentoch o tejto problematike odporúča venovať pozornosť technológiám na využitie obnoviteľných zdrojov energie, čistým technológiám na výrobu tepla (vrátane tepla na výrobu elektriny) a najnovšej infraštruktúre na presun a skladovanie energie. EHSV tieto priority podporuje. V úzadí však nesmú zostávať čisté technológie na báze fosílnych palív, ktoré i vo vzdialenejšej budúcnosti budú predstavovať najdôležitejší primárny energetický zdroj. Nesmieme zabudnúť ani na využitie jadrovej energie na báze štiepenia a fúzie a bezpečné ukladanie jadrového odpadu, ktoré musí byť aj naďalej neoddeliteľnou súčasťou výskumného a vývojového portfólia EÚ.

5.4

EHSV súhlasí s tým, že trh s energiou zatiaľ neposkytuje tvorcom energetickej politiky, vládam a súkromným investorom jasné informácie o naliehavosti vývoja aplikácie nových energetických technológií, pretože ceny jednotlivých druhov energie a palív nezahŕňajú v dostatočnej miere všetky externality vrátane sociálnych nákladov. Preto zatiaľ na úrovni EÚ nedošlo k dohodám o prioritách energetického výskumu a vývoja a k vytvoreniu náležitých finančných zdrojov a ďalších nástrojov na podporu týchto priorít.

5.5

EHSV zastáva názor, že súčasťou strategického plánu by popri stanovení priorít na úrovni EÚ malo byť aj efektívne koordinované a rýchle stanovenie konkrétnych priorít na úrovni členských štátov, vyčlenenie dostatočných finančných zdrojov v rámci verejných rozpočtov, optimálne využitie výskumných a vývojových kapacít, zapojenie súkromného sektoru motivovaného dostatočnými impulzmi zo strany energetického trhu a ďalšie legislatívne a fiškálne nástroje. Zapojenie súkromného sektoru, a to vo veľmi podstatnom rozsahu, je nevyhnutné. EÚ a vlády členských štátov musia mať na tento účel vytvorené potrebné podmienky, a to tak prostredníctvom zodpovedajúcich vízií, priorít a cieľov energetických politík, ako aj praktickými nástrojmi na podporu ich dosiahnutia.

5.6

Kľúčovým prvkom je nastavenie pravidiel trhového prostredia v energetike predovšetkým prostredníctvom správneho premietnutia externalít, vrátane sociálnych nákladov, do cien energií. Prejaví sa to tak, že trh včas vyšle k súkromným investorom a prevádzkovateľom signály o nutnosti technologických zmien v oblasti diferencovaného a čo najúčinnejšieho využívania energetických zdrojov. Na úrovni EÚ a členských štátov bude v legislatívnej a fiškálnej oblasti pravdepodobne potrebné vytvárať podmienky na výhodnejšie spojenie verejných a súkromných finančných prostriedkov vkladaných do energetického výskumu a vývoja vrátane dobrovoľných nástrojov, ktoré povedú k vyššiemu využívaniu zdrojov.

5.7

Pre niektoré krajiny s výhodnými prírodnými podmienkami je rýchlejší pokrok v rozšírenom využívaní obnoviteľných zdrojov energie určitou významnou nádejou. Sú však aj štáty, v ktorých nie sú vhodné prírodné podmienky pre niektoré druhy obnoviteľných zdrojov energie, alebo nie sú dostupné za prijateľných ekonomických podmienok. Reálne prírodné podmienky a fyzicky dostupné zdroje by sa mali stať základným východiskom pri posudzovaní využiteľnosti obnoviteľných zdrojov energie v jednotlivých členských krajinách, ako aj pri ich zapojení do programov zameraných na vývoj energetických technológií.

5.8

Priority uvedené v oznámení Komisie k plánu SET sa EHSV zdajú byť pomerne obmedzené hlavne na problematiku obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú nepochybne dôležité tak na zvýšenie bezpečnosti dodávok energie, ako aj na zníženie závislosti členských krajín na dovoze energetických zdrojov a dosiahnutie trvalej udržateľnosti rozvoja. Niektoré druhy obnoviteľných zdrojov energie však majú zatiaľ vysokú ekonomickú nákladovosť, ktorá bude dlhodobo pretrvávať. Integrácia trhov s energiami nie je len politickou a organizačnou záležitosťou, ale bude vyžadovať aj náležitý výskum a vývoj napríklad smerom k inteligentným sieťam.

5.9

EHSV sa domnieva, že je nutné vziať do úvahy skutočnosť, že mnoho krajín je závislých na fosílnych palivách a jadrovej energetike a bude to tak aj v dohľadnej budúcnosti, čo platí tiež pre tretie krajiny, s ktorými by EÚ mala koordinovať úsilie na urýchlenie výskumu a vývoja energetických technológií. Výbor sa preto domnieva, že nie je možné koncentrovať priority EÚ prevažne na technológie spojené s využitím obnoviteľných zdrojov energie, ale rovnako dôležité sú tiež energeticky úsporné technológie v konečnej spotrebe a čisté technológie na báze fosílnych palív (vrátane CCS). Jadrové technológie vo výskume a vývoji majú v EÚ svoju vlastnú agendu a koordináciu, no i napriek tomu treba zdôrazniť nutnosť výskumu a vývoja jadrovej energetiky na báze štiepenia a v budúcnosti aj na báze jadrovej fúzie, ako aj životnosti a bezpečnosti jadrových zariadení, ktoré majú veľký potenciál z hľadiska bezpečnosti dodávok energií a zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ.

5.10

Dosiahnutiu trvalo udržateľného rozvoja môže samozrejme významne napomôcť úsilie o úspory energie v oblasti energetických transformácií, ako aj v konečnej spotrebe. Tomuto všetkému musí napomôcť rozvoj pokrokových energetických technológií. Na úrovni EÚ môže využitie disponibilných finančných a ľudských zdrojov v tejto veľmi širokej oblasti zlepšiť správne stanovená a presadzovaná strategická koordinácia energetického výskumu a vývoja, ktorá bude obsahovať priority (z obsahového a časového hľadiska) na úrovni Spoločenstva, ako aj na úrovni členských štátov, a na to potrebné funkčné mechanizmy ako systémy riadenia, kontroly a informačných tokov. Nenahraditeľnú úlohu bude tiež hrať účinná štandardizácia postupov a zariadení.

5.11

Pri rozšírení spolupráce vo výskume a vývoji nových energetických technológií za rámec Spoločenstva by sa pred vytváraním nových dohôd malo uprednostniť maximálne využitie už existujúcich inštitúcií, zmlúv a dohôd, obzvlášť tých, ktoré sa v minulosti osvedčili.

V Bruseli 9. júla 2008

predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Pozri rozhodnutie z 13. konferencie OSN o klimatických zmenách, Bali – akčný plán.

(2)  EHSV vydal k tejto problematike zásadné stanoviská, ako napr. Ú. v. EÚ C 241, 7.10.2002, s. 13, na tému Výskum a energie (nie je dostupné v slovenskom preklade) a ďalšie, ktoré dodnes ostávajú aktuálnymi.

(3)  Pielke, R. Jr a kol., Dangerous assumptions (Nebezpečné predpoklady), Nature, zv. 452/3, s. 531 – 532, 3. apríla 2008.

(4)  Zelená kniha o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík, KOM(2007) 140 v konečnom znení, 28. marec 2007.

(5)  Pozri pracovný dokument útvarov Komisie SEK(2007) 1510 Technologická mapa a SEK(2007) 1511 Mapa kapacít.

(6)  Pozri rozhodnutie z 13. konferencie OSN o klimatických zmenách, Bali – akčný plán.


3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/59


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Klimatické zmeny a poľnohospodárstvo v Európe“

(2009/C 27/14)

Francúzske predsedníctvo Rady EÚ požiadalo listom z 25. októbra 2007 Európsky hospodársky a sociálny výbor v súlade s článkom 262 Zmluvy o založení ES o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému

„Vzťah medzi klimatickými zmenami a poľnohospodárstvom v Európe“.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 4. júna 2008. Spravodajcom bol pán RIBBE, pomocným spravodajcom bol pán WILMS.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 446. plenárnom zasadnutí 9. a 10. júla 2008 (schôdzi z 9. júla 2008) prijal 94 hlasmi za, pričom 30 členovia hlasovali proti a 13 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Francúzske predsedníctvo požiadalo EHSV listom z 25. októbra 2007 o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému „Vzťah medzi klimatickými zmenami a poľnohospodárstvom v Európe“. Výbor bol pritom výslovne požiadaný, aby sa zaoberal aj problematikou biopalív.

1.2

EHSV je krajne znepokojený negatívnym dosahom, ktorý budú mať klimatické zmeny na európske poľnohospodárstvo, a tým aj na hospodársku výkonnosť mnohých vidieckych oblastí. Najväčší vplyv by sa mal prejaviť v južnej Európe, najmä v dôsledku očakávaného dlhšieho obdobia sucha, ba až nedostatku vody. To môže viesť až úplnému kolapsu poľnohospodárskej činnosti. Aj v iných regiónoch Európy však budú musieť poľnohospodári bojovať s vážnymi problémami zapríčinenými klimatickými zmenami napr. vo forme veľmi zmenených sezónnych zrážok. K tomu treba pripočítať prípadné problémy s novými resp. častejšie sa vyskytujúcimi chorobami rastlín či napadnutiami škodcami.

1.3

Politici preto musia rýchlo konať a zaradiť politiku klimatických zmien do všetkých ostatných politických oblastí.

1.4

Poľnohospodárstvo však nie je iba obeťou klimatických zmien, ale prispieva tiež k emisiám skleníkových plynov; hlavný dosah tu nemajú emisie CO2, ale metán a oxid dusný, ktoré sú zapríčinené zmenami vo využívaní pôdy a vlastnou poľnohospodárskou výrobou. EHSV vyzýva Komisiu, aby vypracovala presnejšiu analýzu rozdielov medzi rôznymi formami poľnohospodárskeho využívania pôdy a ich dosahu na klímu, aby z nej bolo možné vyvodiť politické možnosti, napr. v rámci podpornej politiky. V tejto súvislosti výbor víta oznámenie Komisie, že v budúcnosti vo väčšej miere začlení ochranu klímy do spoločnej poľnohospodárskej politiky.

1.5

Poľnohospodárstvo môže významnou mierou prispieť k ochrane klímy o. i. tým, že bude dbať na to, aby zásoby uhlíka, ktoré pôda ešte obsahuje, nielen udržala, ale ich cielenou produkciou humusu dokonca zvýšila a to tak, že zredukuje svoje energetické vstupy a poskytne na energetické účely biomasu získanú z prirodzenej a ekologicky vhodnej výroby.

1.6

Budúca stratégia EÚ v oblasti biopalív, ktorá sa v súčasnosti rysuje a ktorá podľa údajov Komisie do značnej miery zahŕňa aj dovoz poľnohospodárskych surovín, sa EHSV javí ako nevhodná na to, aby bolo možné ekonomicky účinným spôsobom uskutočňovať ciele v oblasti ochrany klímy a súčasne v poľnohospodárstve vytvárať nové pracovné miesta a ďalšie príjmy. Namiesto tejto stratégie biopalív by skôr mala byť navrhnutá nová dobre premyslená stratégia biomasy, ktorá by nestavala na dovoze, ale by sa snažila podstatne viac ako doteraz premieňať vedľajšie poľnohospodárske produkty/odpady na využiteľnú energiu a poľnohospodárom by prisúdila aktívnu úlohu v energetických cykloch, ktoré je potrebné nanovo organizovať.

2.   Hlavné prvky a súvislosti stanoviska

2.1

Poľnohospodárstvo je práve také hospodárske odvetvie, ktoré je azda najzávislejšie od prírodných daností (a tým aj od klimatických podmienok) a ktoré ich využíva, mení resp. formuje.

2.2

Je založené na systematickom využívaní slnečnej energie prostredníctvom fotosyntézy rastlín s cieľom získať energiu, ktorú môže človek využiť vo forme potravín resp. krmív. Energia viazaná fotosyntézou sa tiež oddávna využívala ako zdroj tepla (napr. biomasa vo forme dreva).

2.3

Dané klimatické podmienky, ktoré boli doteraz v Európe pre poľnohospodárstvo do veľkej miery dobré, sú rozhodujúcim faktorom veľmi rozdielne štruktúrovaného a veľmi rozmanitého poľnohospodárstva. Znamená to tiež, že zmena podmienok musí mať dosah na poľnohospodárstvo a s ním spojené ekologické, ekonomické a sociálne regionálne štruktúry.

3.   Všeobecné pripomienky

Poľnohospodárstvo ako obeť klimatických zmien

3.1

Zmeny klímy, osobitne očakávaný nárast teploty, ale ešte viac zmenené množstvo zrážok, postihnú poľnohospodárstvo v určitých regiónoch Európy v katastrofálnom rozsahu. Predovšetkým v južnej Európe dlhé obdobia bez dažďa, ba až suchá a z toho vyplývajúca možná tvorba púští by mohli znemožniť poľnohospodársku výrobu. Ďalej môžu rozsiahle požiare silne postihnúť poľnohospodárske plochy (1). Poľnohospodárstvu v týchto regiónoch hrozia drastické otrasy. Podľa vedeckých štúdií budú mať zmeny klímy vplyv na škodcov a choroby, ktoré výrazne znížia výnosy najdôležitejších potravinárskych plodín. Zmeny v životnom cykle patogénov budú mať za následok:

zmeny v geografickom rozložení patogénov,

zmeny vo výskyte a závažnosti chorôb,

zmeny stratégie uplatňovanej pri kontrole chorôb.

3.2

EHSV v tejto súvislosti odkazuje na rôzne publikácie a iniciatívy Komisie na túto tému, medzi inými na oznámenie „Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii“ (2) a v ňom obsiahnuté koncepcie a plány, na zelenú knihu „Prispôsobenie sa zmene klímy“, ale tiež na to, že Komisia zdôrazňovala nutnosť vypracovať účelné stratégie využívania pôdy. Vo viacerých krajinách okrem toho prebiehajú zodpovedajúce práce.

3.3

To, čo bude znamenať, keď sa napr. južná Európa bude musieť vzdať poľnohospodárskeho využívania pôdy kvôli nedostatku vody a obdobiam extrémnych teplôt, pravdepodobne presahuje predstavivosť väčšiny spoluobčanov, ako aj tvorcov politiky. Bude to mať negatívne následky aj na zamestnanosť v postihnutých regiónoch z dôvodu zmien vo využívaní pôdy.

3.4

EHSV vyzýva všetky subjekty s právomocou rozhodovania, aby podnikli všetky kroky s cieľom obmedziť negatívny dosah na poľnohospodárstvo na najnižšiu možnú mieru prostredníctvom rozsiahleho a účinného programu na ochranu klímy. Okrem toho je nevyhnutné zrealizovať opatrenia na prispôsobenie poľnohospodárskej činnosti zmene klímy. Sektor poľnohospodárstva sa bude musieť efektívne a rýchlo prispôsobiť zmenám, ku ktorým dôjde v klíme, pretože od úspechu alebo neúspechu týchto opatrení bude závisieť ďalšia existencia poľnohospodárstva.

3.4.1

Výskum a inovácia musia byť podľa posledných správ OECD a FAO hlavnými faktormi v boji proti zmene klímy. V rámci adaptačných opatrení, ktoré sa majú vykonať, treba uvažovať o podpore nových druhov a odrôd, ktoré sú lepšie prispôsobené zmene klímy. V tomto zmysle nadobúda veľký význam pokrok v oblasti vylepšovania rastlinného a živočíšneho materiálu.

Príspevok poľnohospodárstva ku klimatickým zmenám

3.5

EHSV považuje za vhodné nielen diskutovať o negatívnom dosahu klimatických zmien na poľnohospodárstvo, ale mať na zreteli aj prispievanie poľnohospodárstva ku klimatickým zmenám a podniknúť kroky zamerané na zníženie škodlivého vplyvu poľnohospodárstva na podnebie. Takisto by bolo potrebné zohľadniť, akými rôznymi formami môže poľnohospodárstvo prispieť k boju proti klimatickým zmenám.

3.6

Výbor preto víta, že Komisia vo svojom oznámení o kontrole zdravotného stavu reformy SPP (3) označila klimatickú politiku za jednu zo štyroch nových „výziev“ pre SPP.

3.7

Podľa údajov Medzivládneho výboru pre zmenu klímy (IPCC) tvoria priame emisie z poľnohospodárstva okolo 10 – 12 %. Celkový príspevok poľnohospodárstva ku globálnym emisiám skleníkových plynov sa odhaduje na 8,5 – 16,5 mld. ton CO2e, (4) čo zodpovedá celkovému podielu vo výške 17 – 32 % (5).

3.8

Pre Európu sa podiel poľnohospodárstva na emisiách skleníkových plynov odhaduje ako značne nižší, než sú globálne emisie. Komisia, ktorá sa opiera o metódu výpočtu IPCC, uvádza hodnotu 9 %. Poľnohospodárstvu v EÚ 27 sa od roku 1990 podarilo znížiť emisie o 20 % a v EÚ 15 o 11 % (6). Metóda výpočtu IPCC však nezahŕňa ani emisie vyplývajúce zo zmien vo využívaní pôdy, ani energetickú náročnosť výroby hnojív a prostriedkov na ošetrovanie rastlín či pohonné hmoty, ktoré spotrebúvajú traktory. Dochádza tak k tomu, že napr. Komisia vyčísľuje podiel poľnohospodárstva na emisiách v Nemecku na 6 %, spolková vláda naproti tomu uvádza hodnotu 11 až 15 %, pretože do svojho odhadu zahŕňa všetky emisie spôsobené poľnohospodárstvom.

Rôzny význam skleníkových plynov v poľnohospodárstve

3.9

Poľnohospodárstvo prispieva len malou mierou k čistým emisiám CO2. Je to spôsobené v prvom rade tým, že rastliny spočiatku prijímajú CO2 a premieňajú ho na organickú hmotu. Po využití biomasy sa predtým viazaný uhlík uvoľňuje znovu ako CO2. Je to teda do veľkej miery uzavretý kolobeh uhlíka.

3.10

Podľa Štvrtej hodnotiacej správy Medzivládneho výboru pre zmenu klímy (IPCC) (7) je potrebné zaoberať sa z hľadiska klimatickej politiky v oblasti poľnohospodárstva predovšetkým emisiami metánu a oxidu dusného. Poľnohospodárstvo v Európe je zodpovedné za približne 40 % celkových emisií CH4 a N2O, ktoré majú obzvlášť závažný vplyv na klímu: schopnosť oxidu dusného prispievať ku skleníkovému efektu je približne 296-krát a schopnosť metánu asi 23-krát väčšia než pri CO2.

3.11

V poľnohospodárstve sú v zásade štyri aspekty, ktoré majú osobitný význam pre klímu:

a)

premena lesov, močarísk, mokradí alebo trávnych porastov na ornú pôdu,

b)

emisie skleníkových plynov, ktoré sú produkované z poľnohospodársky využívanej pôdy a hospodárskymi zvieratami,

c)

energetická náročnosť v poľnohospodárskych podnikoch a súvisiacich oblastiach, okrem iného vo forme pohonných látok a palív, minerálnych hnojív a pesticídov a iných technologicky potrebných energií (8), a

d)

výroba biomasy na energetické účely.

3.12

Z celkového hľadiska má premena doteraz poľnohospodársky nevyužívaných plôch na poľnohospodársku pôdu mimoriadny význam. Zaraďuje sa ďaleko pred skleníkové plyny, ktoré vznikajú pri výrobe a pred využívanie energie v poľnohospodárstve. Každá premena na obrábanú plochu má za následok uvoľňovanie skleníkových plynov, pretože orná pôda – odhliadnuc od púští, polopúští, a zastavaných plôch – viaže v priemere najnižší podiel uhlíka (9).

3.13

Diskusia o klčovaní dažďových pralesov v povodí Amazonky alebo v Indonézii má teda zásadný význam. EHSV poukazuje na to, že tamojšie rozsiahle odlesňovanie s Európou a európskym poľnohospodárstvom môže súvisieť (10).

Zmeny vo využívaní pôdy/zásobáreň uhlíka

3.14

Veľkým problémom je, že v Európe sú naďalej zastavované veľké plochy, a preto sú pre poľnohospodársku výrobu a ako zásobárne uhlíka stratené. EHSV vyslovuje poľutovanie nad tým, že plánovaná smernica o ochrane pôdy, ktorá by v tomto smere mohla byť dôležitým prínosom, nebola doteraz prijatá.

3.15

Existuje šesť veľkých zásobární uhlíka (11), s ktorými je z pohľadu klimatickej politiky potrebné sa zaoberať: Poľnohospodárstva sa týka predovšetkým nadzemná biomasa a pôda. Keďže poľnohospodársky princíp spočíva v každoročnom zbere vyrobenej biomasy, poľnohospodárstvo nevytvára žiadne relevantné nové nadzemné zásobárne uhlíka vo forme biomasy.

3.16

Premena lesov, močarísk a trávnych porastov na ornú pôdu vedie k uvoľňovaniu uhlíka viazaného v pôde. Pre poľnohospodárstvo v Európe je preto potrebné, aby plochy, ktoré ešte majú vysoké zásoby uhlíka, ostali zachované. K tomu je potrebné prostredníctvom podporných nástrojov vytvoriť stimuly, aby bolo možné používať zodpovedajúce metódy hospodárenia s pôdou.

3.17

Na močariská a lesy by podľa súčasných poznatkov už len z dôvodov ochrany klímy mal byť ihneď vyhlásený zákaz akejkoľvek premeny.

3.18

V Európe dochádzalo v posledných desaťročiach k rozsiahlej premene trávnych porastov na ornú pôdu, ktorá sa napriek rôznym obmedzeniam (12) ešte nezastavila, ba skôr sa v niekoľkých regiónoch v súvislosti so zvyšujúcim sa využívaním „agroenergie“ zintenzívňuje.

3.19

Dôvodom intenzívnejšej premeny trávnych porastov na ornú pôdu je skutočnosť, že poľnohospodári dosahujú na obrábanej ploche jednoznačne vyššie hrubé zisky. Spásanie plôch je prácnejšie a dobytku, ktorý je nastavený na vysoký výkon, tráva samotná už nepostačuje na to, aby mu umožnila dosahovať „žiaduce“ výkony. Dobytok je odkázaný na jadrové krmivá, výroba ktorých si však vyžaduje podstatne vyšší energetický vstup.

3.20

EHSV bude pozorne sledovať, ako bude environmentálna a poľnohospodárska politika k týmto okolnostiam pristupovať, napr. v rámci legislatívnych návrhov ku „kontrole zdravotného stavu SPP“. Vyzýva na to, aby sa viedla intenzívna diskusia o tom, ako sa tie formy využívania pôdy, ktoré šetria prírodu a klímu môžu stať pre poľnohospodárov ekonomicky opäť príťažlivými.

Skleníkové plyny z poľnohospodárskej výroby

3.20.1

Využívanie dusíkatých hnojív, tak priemyselných ako aj organických, je hlavným zdrojom oxidu dusného. Zakaždým, keď sa použije väčšie množstvo dusíka, nastane nebezpečenstvo, že ho rastliny nebudú môcť absorbovať dostatočne rýchlo alebo nie úplne a oxid dusný unikne do okolia. Doteraz sa environmentálna politika zameriavala najmä na znečistenie povrchových a podzemných vôd a teraz sa spolu s otázkou klímy stáva predmetom diskusie nový argument na kritickejšie hodnotenie kolobehu živín.

3.20.2

Prof. Crutzen, výskumný pracovník v oblasti klímy, skúmal emisie oxidu dusného vo výrobnom reťazci od repky až po bionaftu (13) a prišiel k záveru, že účinok metylesteru repky olejnej na klímu môže byť práve z dôvodu vysokých emisií oxidu dusného, ktoré sú následkom hnojenia minerálnymi hnojivami, za určitých podmienok dokonca ešte škodlivejší, než účinok nafty vyrobenej z ropy.

3.20.3

Ďalším, kvantitatívne však menej významným zdrojom emisií oxidu dusného je odbúravanie organickej hmoty v pôde, obzvlášť pri obrábaní pôdy.

3.20.4

Metán unikajúci z poľnohospodárstva pochádza v Európe predovšetkým od prežúvavcov, hlavne od hovädzieho dobytka. EHSV si je vedomý toho, že znečistenie metánom z prežúvavcov nadobúda celosvetový význam (14) a tento problém bude so zväčšujúcimi sa stavmi zvierat v celom svete narastať. V Európe sa síce počet stád hovädzieho dobytka v posledných rokoch znížil (15), avšak Európa je v tejto oblasti čistým dovozcom.

3.21

Konzumácia mäsa s klímou celkovo súvisí. Na výrobu jednej kalórie živočíšneho pôvodu je potrebných približne desať kalórií rastlinného pôvodu. Ak rastie spotreba mäsa, musí sa pestovať viac krmovín, čo si vyžaduje využívanie energie a zvyšuje tlak na vyššie výnosy z poľnohospodárskych plôch. Európa so svojou pomerne vysokou spotrebou mäsa dováža vysoký podiel svojich krmív, pričom pestovanie krmovín (napr. sója v povodí Amazonky) často spôsobuje obrovské problémy. EHSV sa preto vyslovuje aj za vypracovanie a uplatňovanie európskej stratégie v oblasti bielkovín.

3.22

Dôležité je nielen vyrobené množstvo mäsa, ale aj spôsob chovu zvierat. Mäso a mlieko je napr. možné získať na základe energeticky extenzívneho pasienkarstva, pri ktorom kravy počas vegetačného obdobia využívajú pasienky, ktorých význam pre ochranu klímy bol doteraz podceňovaný. Mäso a mlieko však môže pochádzať aj z podnikov, ktoré pracujú s vysokými energetickými vstupmi, nevyužívajú pasienky a zvieratá kŕmia najmä kukuričnou silážou alebo inými kŕmnymi plodinami.

Využívanie energie v poľnohospodárstve

3.23

Výhodou poľnohospodárstva je to, že premieňa slnečnú energiu priamo na využiteľnú energiu z rastlín, avšak táto výhoda sa zmenšuje o to viac, čím viac energie z fosílnych zdrojov energie sa spotrebuje pri výrobnom procese resp. čím menej rastlinných výrobkov človek priamo využíva, lebo ich „zušľachťuje“ premenou na živočíšne výrobky.

3.24

Zatiaľ čo napríklad ekologicky hospodáriace podniky upúšťajú od používania priemyselne vyrobených vo vode rozpustných minerálnych hnojív a prípravkov na ošetrovanie rastlín, ich využívanie zhoršuje energetickú a klimatickú bilanciu tradičného poľnohospodárstva.

3.24.1

Z niektorých porovnávacích štúdií o spotrebe materiálu a energie v poľnohospodárstve jasne vyplýva, že ekologické poľnohospodárstvo potrebuje v priemere menej vstupnej energie a dusíka než tradičné poľnohospodárstvo. Aj keď sa vezme do úvahy, že tradičné poľnohospodárstvo dosahuje v priemere vyššie výnosy, potenciál ekologického hospodárstva prispievať k skleníkovému efektu je menší (16). Nemecká spolková vláda preto vidí v podpore ekologického poľnohospodárstva aj väčšiu podporu ochrany klímy (17).

3.24.2

Iné štúdie dospeli sčasti k iným výsledkom.

3.25

Preto sú informácie o určitých aspektoch problému doteraz slabé a protirečivé, v súvislosti s čím EHSV vyzýva Komisiu, aby vypracovala presnú analýzu rozdielov medzi rôznymi formami poľnohospodárskeho a nepoľnohospodárskeho využívania pôdy a ich dosahu na klímu, aby z nej potom bolo možné vyvodiť politické možnosti, napr. v rámci podpornej politiky.

Príspevok poľnohospodárstva k riešeniu problémov klimatických zmien

3.26

Poľnohospodárstvo teda môže mnohorakými spôsobmi prispievať k tomu, aby sa emitovalo menej skleníkových plynov, než v súčasnosti. Medzi ne patrí okrem iného upustenie od premieňania lesov, močarísk, mokradí a trávnych porastov na ornú pôdu a znižovanie emisií oxidu dusného a metánu šetrným obrábaním pôdy a podľa možnosti trvalým pokrytím pôdy (pestovanie medziplodín), rotáciou osevného postupu (napr. na minimalizáciu problémov so škodcami), primeranými dávkami hnojiva atď.

3.27

Vstupná energia nebola dlho považovaná za problém, zvlášť keď bola veľmi lacná. EHSV považuje za nutné, aby sa obzvlášť energeticky účinným formám využívania pôdy v budúcnosti venovalo viac pozornosti a viac sa podporovali. Určitým prínosom tu môže byť ekologické poľnohospodárstvo a tzv. výroba s nízkymi vstupmi (ako napr. extenzívne pasienkarstvo).

3.28

Veľmi sľubné výsledky priniesli pokusy v oblasti tzv. pestovania zmiešaných kultúr. Pri ňom sa vysievajú napr. rôzne druhy obilnín na tom istom poli spolu so strukovinami a olejninami, čo vedie k veľmi zníženým dávkam hnojív a pesticídov, súčasne však zvyšuje biologickú rozmanitosť a podporuje tvorbu humusu.

3.29

Rozhodujúci význam pre ochranu klímy má hospodárenie s humusom. Najmä v prípade ornej pôdy sa v budúcnosti bude musieť viac dbať o dosiahnutie podľa možnosti stabilného a vysokého obsahu humusu, čo si však vyžiada zmenu v osevnom postupe. EHSV žiada Komisiu, aby spolu s výskumnými zariadeniami členských štátov vyhodnotila uskutočnené prieskumy a príp. objednala ďalšie, aby bolo v tomto smere možné nájsť čo najlepšie postupy a podporovať ich.

3.30

Pozornosť by sa pritom mala venovať otázke, aký význam by sa mal pripisovať tradičnému hospodáreniu s maštaľným hnojom. Ďalej je potrebné vyjasniť, či tzv. zužitkovanie celých rastlín, ktoré je plánované v rámci 2. generácie biopalív, neprotirečí cieľom zvyšovania podielu humusu.

4.   Energia z biologických zdrojov/biopalivá z poľnohospodárstva

4.1

Francúzske predsedníctvo požiadalo EHSV, aby sa v rámci tohto stanoviska zaoberal aj témou biopalív. Výbor toto želanie prirodzene rád splní, poukazuje však aj na svoje stanoviská (18) na túto tému, v ktorých zdôvodňuje svoj kritický postoj k súčasnej stratégii biopalív.

4.2

Z dôvodu vysokých emisií CO2 z uhlia, ropy a zemného plynu sa právom začína uvažovať o väčšom priamom využívaní energie získanej z rastlín. EHSV sa viackrát v podstate kladne vyjadril k využívaniu energie z biologických zdrojov, chcel by však ešte raz upozorniť na základné zásady, ktoré považuje za nevyhnutné.

4.2.1

EHSV zdôrazňuje, že právo na dostatok potravy sa výslovne uznáva ako dôležitý aspekt ľudských práv. Výroba základných potravín musí mať prednosť pred výrobou energie.

4.2.2

Dôležité je tiež, aby sa na pestovanie energetických plodín nevyužívali tie plochy, ktoré v súčasnosti predstavujú veľké zásobárne uhlíka alebo majú zásadný význam pre biodiverzitu. EHSV víta, že Komisia uznala nutnosť, že pestovanie energetických plodín musí podliehať kritériám trvalej udržateľnosti. Otázkou, či sú kritériá trvalej udržateľnosti obsiahnuté v návrhu smernice dostatočné, alebo či je potrebné ich označiť za nedostatočné, sa EHSV bude podrobne zaoberať vo svojom stanovisku k návrhu smernice. EHSV sa vyslovuje za to, aby príslušné kritériá trvalej udržateľnosti platili všeobecne pre všetky pohonné hmoty, bez ohľadu na ich pôvod, a tiež pre krmivá.

4.2.3

Už v zužitkovaní poľnohospodárskeho odpadu a napr. biomasy z ošetrovania zelene sa v Európe skrýva veľký energetický potenciál, ktorý sa dá v súčasnosti využiť len čiastočne, pretože špecializované (energeticky náročné) pestovanie energetických plodín sa viac oplatí. Podporné opatrenia v tomto smere vysielali doteraz nesprávne signály.

4.2.4

Pri využívaní energie z biologických zdrojov sa musí dbať na najvyššiu účinnosť. Nemá zmysel vyrábať napr. bioplyn z kukurice, ktorej pestovanie je energeticky náročné, keď na odpadové teplo pri výrobe elektriny nie je žiadny odbyt. Dve tretiny získanej energie tak hneď vyjdú navnivoč.

4.2.5

Dnes sa energetické plodiny často najprv vyrábajú s veľkým množstvom energetických vstupov a získané plodiny resp. oleje sa potom ďalej spracúvajú v energeticky náročnom priemyselnom procese. To vedie k horšej alebo dokonca negatívnej čistej energetickej bilancii a klimatickej bilancii mnohých biopalív.

4.2.6

Spoločné výskumné stredisko (JRC) Komisie preto vo svojej štúdii „Biofuels in the European Context“ pochybuje, že sa cieľ Komisie znížiť emisie skleníkových plynov pomocou desaťpercentného pridávania biopalív vôbec dosiahne. K podobným výsledkom dospeli aj iné štúdie (19).

4.2.7

Štúdia JRC nastoľuje kľúčovú úvahu, ktorá sa podľa názoru EHSV musí stať politickou zásadou. Získaná biomasa by sa mala využívať tam, kde je z nej najväčší úžitok. Heslo znie: účinnosť (20). Prečo by sa mali molekulárne štruktúry rastlín pri vysokej spotrebe energie ďalej priemyselne meniť, keď sa hodia na priame energetické využívanie? JRC uvádza, že teplárne a elektrárne v EÚ spotrebujú podobné množstvo ropy, ako motorovej nafty. Keby sa tam využívali energetické plodiny, 1 MJ z biomasy by mohol nahradiť približne 0,95 MJ z fosílnych palív. 1 MJ z biomasy nahradí v sektore dopravy len asi 0,35 až 0,45 MJ z ropy.

4.2.8

Emisie skleníkových plynov z odvetvia dopravy sa medzitým môžu znižovať používaním vozidiel s elektromotorom poháňaných elektrickou energiou získanou spaľovaním biomasy.

4.3

Vo svojom stanovisku „Kombinácia energetických zdrojov v doprave“ (21) EHSV uvádza, že spaľovacie motory v doprave budú nahradené elektrickým pohonom. Nemá zmysel zaobchádzať s energiou získanou z rastlín tak neefektívne, ako sa to deje v oblasti biopalív.

4.4

V porovnávacej štúdii Empa (22) sa uskutočnili tieto prepočty: aby VW Golf mohol najazdiť 10 000 km, je na výrobu bionafty potrebná repka z plochy 2 062 m2. Solárne články by naproti tomu vyprodukovali energiu potrebnú na jazdu dlhú 10 000 km na ploche 37 m2, čo je asi jedna šesťdesiatina plochy repkového poľa.

4.5

Je potrebné preskúmať aj účelnosť „zušľachťovania“ rastlinných olejov na využitie v spaľovacích motoroch: prečo nie sú motory prispôsobené molekulárnej štruktúre rastlín? Medzičasom boli vyvinuté motory, napr. pre traktory a nákladné vozidlá, ktoré sú poháňané čistým rastlinným olejom a ktoré spĺňajú všetky medzné hodnoty výfukových plynov, ktoré stanovila a naplánovala EÚ. Takéto iniciatívy ba sa mali viac podporovať.

4.6

Oleje pre tieto motory je možné pestovať ako zmiešané plodiny s ostatnými, spracovávať priamo v regióne a využívať lokálne. To znamená, že poľnohospodári by nielen mohli pomocou ekologických a klímu šetriacich postupov s nízkymi vstupmi vyrábať svoju vlastnú hnaciu energiu, ale aj zavádzať nové regionálne energetické cykly. Energeticky náročné priemyselné spracovateľské procesy sa stanú zbytočnými!

4.7

EHSV preto zastáva názor, že Európa nepotrebuje čistú stratégiu v oblasti biopalív, ale lepšie premyslenú európsku stratégiu v oblasti biomasy, ktorá môže viac šetriť klímu a vytvárať pracovné miesta, než rysujúca sa stratégia v oblasti biopalív, ktorá by sa v značnej miere opierala o dovoz energetických plodín.

5.   Pracovné miesta prostredníctvom poľnohospodárstva a poľnohospodárskej politiky šetriacich klímu

5.1

Klimatické zmeny na jednej strane ohrozujú poľnohospodárstvo v niektorých častiach Európy, na druhej strane však môžu znamenať aj príležitosť pre poľnohospodárstvo a európskych zamestnancov, keď poľnohospodárstvo bude brať svoju úlohu pri presmerovaní klimatickej politiky vážne a bude ju podporovať.

5.2

Poľnohospodárstvo je naďalej dôležitým zamestnávateľom v EÚ. Komisia sa vo svojom oznámení podrobne zaoberala vývojom zamestnanosti vo vidieckych oblastiach (23). Zdôrazňuje sa v ňom, že napriek nízkemu podielu pracovných miest v poľnohospodárstve vo vidieckych oblastiach má tento sektor mimoriadny význam. Komisia očakáva do roku 2014 zníženie počtu pracovných miest v poľnohospodárstve zo súčasných 10 miliónov o 4 – 6 miliónov zamestnancov (vyjadrené v ekvivalente pracovných miest na plný úväzok).

5.3

Prognózy už poukazujú na to, že v mnohých krajinách bude nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, ktorí by napríklad boli schopní zastávať v podniku vedúce funkcie alebo obsluhovať komplikovanú techniku. Slabá príťažlivosť existujúcich pracovných miest ešte viac zhoršuje nedostatok odborných pracovných síl. Na tento vývoj už výbor výslovne upozornil a vysvetlil, že je potrebné viesť diskusiu o kvalite pracovných miest (24).

Potenciál vytvárania pracovných miest v oblasti energie z biologických zdrojov

5.4

Potenciál ekologickej výroby biomasy na energetické účely v Európe skúmala v roku 2006 štúdia Európskej agentúry pre životné prostredie. Ak sa k tomu pridá biomasa z odpadov (napr. z komunálneho odpadu) a z lesného hospodárstva, mohlo by sa takto v roku 2030 vyrábať 15 – 16 % predpokladanej primárnej energie pre EÚ 25. Tým by sa dalo vo vidieckych oblastiach zabezpečiť alebo dokonca vytvoriť 500 000 až 600 000 pracovných miest.

5.5

Či sa vytvoria nové pracovné miesta prostredníctvom energie z biologických zdrojov a koľko ich bude, závisí v rozhodujúcej miere od toho, aká stratégia sa zvolí. Vedecká rada nemeckého spolkového ministerstva poľnohospodárstva očakáva, že najväčší efekt na vznik pracovných miest a na ochranu klímy sa dosiahne vtedy, keď sa hlavný dôraz bude klásť na výrobu energie z biologických zdrojov v kogeneračných zariadeniach a v teplárňach použitím drevných štiepkov a bioplynu z hnojovice a odpadov. Ak však podpora energie z biologických zdrojov povedie k potlačeniu živočíšnej výroby alebo – ako je možné badať – ak sa bude v oblasti biopalív stavať na dovoze, zamestnanosť sa vo vidieckych oblastiach zníži.

5.6

Príklady vydareného prechodu na uzavreté cykly energie z biologických zdrojov ukazujú, že výroba určitých foriem energie z biologických zdrojov môže byť ekonomicky, ekologicky a sociálne výhodná aj pre poľnohospodárstvo a regionálny pracovný trh. [Obce Mureck a Güssing (obe v Rakúsku) a obec Jühnde (Nemecko) dosiahli úroveň dodávok obnoviteľnej energie vo výške až 170 %]. K tejto pôsobivej ekologickej bilancii je potrebné pripočítať kladný účinok na miestny trh práce (remeslá), pričom sa do toho nepočítajú pracovné miesta poľnohospodárov dodávajúcich suroviny (25).

5.7

Keďže sa dá očakávať, že sa rozdiely v príjmoch a blahobyte medzi mestskými centrami a vidieckymi oblasťami budú ďalej prehlbovať, musí sa z hľadiska politiky zamestnanosti osobitná pozornosť venovať vidieckym oblastiam. Trvalo udržateľná výroba energetických plodín a ich premena na energiu môže na vidieku zabezpečiť a vytvoriť pracovné miesta, pokiaľ pridaná hodnota zostane v príslušnom regióne.

Zabezpečenie kvality pracovných miest v poľnohospodárstve

5.8

Cieľ ochrany klímy je možné dosiahnuť iba pomocou kvalifikovaných pracovných síl. Preto musia podniky zamestnancom poskytnúť zodpovedajúci rámec pre ďalšie vzdelávanie.

Stanovenie a zabezpečenie sociálnych noriem

5.9

Podľa všeobecného názoru dopyt po dovážanej biomase z rozvojových krajín a krajín s rýchlo rastúcim hospodárstvom ďalej porastie. Prípadná úspora nákladov pritom nesmie byť vykúpená zničením ekologických a sociálnych existenčných základov v krajinách výrobcov. Pri výrobe energie z biologických zdrojov sa musia preto dodržiavať základné pracovné normy a normy bezpečnosti pri práci stanovené Medzinárodnou organizáciou práce (26).

Zapojenie zamestnancov a odborov

5.10

Štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve budú mať významný vplyv na kvalitu pracovných miest a príjmy. Preto musia byť do týchto zmien zapojení zamestnanci a odbory. Pretože sa modely spolurozhodovania v Európe značne líšia, musia sa otázky účasti zamestnancov v poľnohospodárstve v existujúcich európskych a národných štruktúrach viac zohľadňovať. Musí sa tak diať najmä s ohľadom na to, že pomocou týchto foriem komunikácie a výmeny názorov je možné zabezpečiť a udržať pracovné miesta.

5.11

Výbor pre európsky sociálny dialóg v poľnohospodárstve, ktorý existuje od roku 1999 a zastupuje sociálnych partnerov v otázkach zamestnanosti a budúceho vývoja nových úloh poľnohospodárstva, je kvalifikovaným grémiom expertov a poradcov. EHSV odporúča Komisii, aby jeho funkciu posilnila aj s ohľadom na politiku v oblasti klímy. Na národnej úrovni by sa malo posilniť postavenie sociálnych partnerov v monitorovacích výboroch pre rozvoj vidieka ako odborníkov na otázky týkajúce sa poľnohospodárstva.

V Bruseli 9. júla 2008

predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Napr. požiare v Grécku v roku 2007, ktoré zničili olivové plantáže.

(2)  KOM (2007) 414 v konečnom znení, 18. júla 2007, stanovisko Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 67, schválené 29. mája 2008.

(3)  KOM(2007) 722 v konečnom znení.

(4)  CO2e = ekvivalent CO2.

(5)  Cool Farming: Climate impacts of agriculture and mitigation potential, štúdia Greenpeace, december 2007.

(6)  Zdroj: Európska agentúra pre životné prostredie, správa EEA č. 5/2007.

(7)  IPCC WG III, kapitola 8 (2007): Poľnohospodárstvo.

(8)  Až po problematiku krmív.

(9)  Pôdy sú hneď po moriach najväčšími zásobárňami uhlíka. K tomu niekoľko údajov (pričom EHSV si je vedomý, že existujú sčasti väčšie odchýlky): orná pôda obsahuje približne 60 t uhlíka na hektár, trávne porasty alebo lesná pôda dvakrát toľko (v prípade lesov sa musí navyše posudzovať množstvo uhlíka uloženého v stromoch), na jednom hektári močarísk je uložených až 1 600 t uhlíka.

(10)  Príklad: výroba sóje ako krmiva pre európskych chovateľov hospodárskych zvierat, výroba palmového resp. jatrofového oleja na energetické účely („biopalivá“).

(11)  Zásoby ropy, uhlia a zemného plynu, nadzemná biomasa, uhlík uložený v pôde a oceány.

(12)  Pozri napr. kritériá krížového plnenia.

(13)  N2O release from agro-biofuel production negates global warming reduction by replacing fossil fuels, in: Atmos. Chem. Phys. Discuss., 7, 11191–11205, 2007.

(14)  cca. 3,3 miliardy ton CO2e ročne.

(15)  Počty hovädzieho dobytka na celom svete: 1 297 mil. kusov (v roku 1990), 1 339 mil. kusov (2004), EÚ (25): 111,2 mil. kusov (v roku 1990), 86,4 mil. kusov (2004), Čína: 79,5 mil. kusov (v roku 1990), 106,5 mil. kusov (v roku 2004).

(16)  Pozri o. i. „Ochrana klímy a ekologické poľnohospodárstvo“ in: Ökologie & Landbau, zošit č. 1/ 2008.

(17)  Odpoveď nemeckej spolkovej vlády na otázku frakcie Bündnis 90/Die Grünen na tému „Poľnohospodárstvo a ochrana klímy“, dokument č. 16/5346, bod 13.

(18)  Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 34 a stanovisko TEN/338 k návrhu smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, KOM(2008) 019, momentálne v štádiu prípravy.

(19)  Napr. vedecká rada nemeckého spolkového ministerstva poľnohospodárstva.

(20)  Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 72.

(21)  Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 52.

(22)  Empa je výskumný ústav materiálového inžinierstva a technológie. Je súčasťou technickej univerzity v Zürichu (Eidgenössische Technische Hochschule Zürich, ETH).

(23)  KOM(2006) 857 „Zamestnanosť vo vidieckych oblastiach: odstránenie rozdielov v oblasti zamestnanosti“.

(24)  Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 25.

(25)  Viac informácií je na stránke www.seeg.at.

(26)  www.ilo.org/public/german/region/eurpro/bonn/ilo_kernarbeitsnormen.htm


3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/66


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť systém Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov“

KOM(2008) 16 v konečnom znení – 2008/0013 (COD)

(2009/C 27/15)

Rada sa 13. februára 2008 rozhodla podľa článku 175 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť systém Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov“.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 4. júna 2008. Spravodajcom bol pán Adams.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 446. plenárnom zasadnutí 9. a 10. júla 2008 (schôdza z 9. júla) prijal 124 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Hodnotu systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS) bude možné posúdiť na základe jeho dosahu na úroveň emisií skleníkových plynov v Európe, jeho významu pri podnecovaní činnosti na celom svete a jeho pôsobenia ako vzoru v tomto smere či jeho presadenia sa za celosvetovo uplatňovaný systém. V tejto súvislosti:

sú vítané kroky na podporu obchodovania s kvótami, pretože sú v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“, eliminujú neočakávané zisky, podnecujú investovanie do zariadení a výrobkov s nízkymi emisiami oxidu uhličitého a zabezpečujú ich financovanie a podporujú aj inovácie,

v prípade chýbajúcej medzinárodnej dohody v oblasti klimatických zmien, ktorá by uvalila záväzky na zníženie emisií na všetky príslušné odvetvia priemyslu na celom svete, je potrebné zvážiť prijatie opatrení na ochranu špecifických energeticky náročných odvetví a pododvetví citlivých na medzinárodnú konkurenciu s cieľom zabrániť presunu emisií CO2. EÚ ETS nesmie negatívne ovplyvniť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ,

právna úprava obchodovania formou aukcie by sa mala vypracovať a prijať čo najskôr, aby sa predišlo zbytočnej neistote,

Komisia by mala predložiť návrhy v súvislosti s otázkou ako splniť záväzok znížiť emisie skleníkových plynov o 30 % namiesto 20 % v prípade uzavretia medzinárodnej dohody,

výrazné úsilie by sa malo venovať ovplyvňovaniu a vytvoreniu spoločnej platformy so vznikajúcou legislatívou USA a iných krajín OECD, ktorá je „založená na stanovení hornej hranice emisií a obchodovaní s nimi“ („cap and trade system“),

ak Medzinárodná námorná organizácia (IMO) bezodkladne nepredloží účelné návrhy, mala by byť do ETS zaradená aj námorná doprava.

1.2

Systém obchodovania s emisnými kvótami musí podporovať hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2, ochranu klímy, prispôsobenie sa klimatickým zmenám a ich zmierňovanie.

Bezplatné prideľovanie kvót sa musí poskytovať na základe prísneho referenčného porovnávania a cieľov na základe výkonu.

Aspoň 50 % príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie by sa malo použiť na podporu opatrení uvedených v článku 10 bod 3 písm. a – f.

Je potrebné odstrániť prípadné prekážky, ktoré by mohli obmedziť prínos a rozvoj kogenerácie (kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie) a systémov diaľkového vykurovania.

Činnostiam v oblasti lesného hospodárstva v súvislosti so zachytávaním oxidu uhličitého, odlesňovaním a využívaním pôdy je potrebné venovať väčšiu pozornosť než im v súčasnosti venuje návrh Komisie.

1.3

ETS by sa mal usilovať o minimalizáciu byrokratických prekážok a dosiahnutie jasnosti a transparentnosti.

Neodkladnú pozornosť a objasnenie si vyžadujú tie opatrenia uvedené v návrhu, ktorých vývoj v súčasnosti podlieha komitologickému postupu.

Za predpokladu, že budú zavedené rovnocenné kompenzačné opatrenia, Komisia by mala zvážiť zvýšenie limitu (z 10 000 ton na 25 000 ton) pre vyňatie malých zariadení zo systému ETS.

1.4

Systém obchodovania s emisnými kvótami by mal byť chápaný ako spravodlivé riešenie v celej EÚ, pričom je potrebné uznať naliehavú potrebu krajín, ktoré sa nachádzajú vo fáze industrializácie, ako aj menej rozvinutých krajín v súvislosti s vytváraním udržateľného rastu a zmierňovaním chudoby.

Je potrebné zvážiť vyrovnanie záťaže medzi odvetviami v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami a mimo neho.

Je potrebné preskúmať možné dôsledky obmedzenia využívania kreditov získaných v rámci spoločnej implementácie (JI) a mechanizmu čistého rozvoja (CDM) v prípade chýbajúcej medzinárodnej dohody.

Je nevyhnuté nájsť riešenie eventuálnych problémov v tých východoeurópskych členských štátoch, ktorých elektrická rozvodná sieť je zásobovaná hlavne z Ruska, a nie z EÚ.

2.   Úvod

2.1

Systém obchodovania s emisnými kvótami bol vytvorený na základe smernice 2003/87/ES v októbri 2003. Jeho zámerom je kontrola faktorov, ktoré prispievajú ku klimatickým zmenám, konkrétne antropogénnych (t. j. človekom spôsobených) skleníkových plynov, a to prostredníctvom poskytovania hospodárskych stimulov na podporu znižovania emisií. Ide o tzv. „cap and trade“ systém, v rámci ktorého je stanovená horná hranica (cap) emisií (najmä CO2), ktoré možno vypúšťať. ETS je najdôležitejším mechanizmom EÚ na obmedzovanie emisií skleníkových plynov, ktorý býva uprednostňovaný pred priamym zdaňovaním vyprodukovaného CO2 či priamou reguláciou.

3.   Všeobecné zásady

3.1

ETS sa v súčasnosti vzťahuje na vyše 10 000 zariadení v energetike a priemysle, ktoré dovedna produkujú 40 % emisií skleníkových plynov v rámci celej EÚ. Zariadeniam sú ex ante vydávané emisné povolenia, pričom zariadenia sa musia vzdať istého počtu kvót (alebo kreditov), ktoré predstavujú právo vypúšťať presne stanovené množstvo emisií, ktoré zodpovedá skutočnému objemu ich emisií. Celková suma pridelených kvót či kreditov nesmie presiahnuť hornú hranicu stanovujúcu celkový objem emisií pre danú úroveň. Spoločnosti produkujúce vyššie množstvo emisií skleníkových plynov ako majú povolené na základe kvót, ktoré im boli pridelené, si musia kúpiť kredity od tých podnikov, ktoré znečisťujú menej, alebo v rámci aukcie iných kvót.

3.2

Prenos kvót sa označuje ako obchodovanie. Každý znečisťovateľ v rámci systému platí poplatok za znečisťovanie, pričom každé zariadenie získa odmenu, ak zníži emisie viac než sa vyžaduje. Preto, teoreticky, podniky, ktoré dokážu jednoduchým a cenovo najvýhodnejším spôsobom znížiť objem emisií, tak aj urobia, čím obmedzia znečistenie za najnižšie možné náklady pre spoločnosť. „Kvóta“ znamená v rámci ETS právo vyprodukovať jednu tonu ekvivalentu oxidu uhličitého za určité obdobie – iné skleníkové plyny sa prepočítavajú na ekvivalenty CO2.

3.3

Členské štáty môžu taktiež umožniť využitie kreditov (rovnakým spôsobom ako sa využívajú kvóty) získaných na základe realizácie projektov zameraných na zníženie emisií v tretích krajinách. Takéto projekty musia byť uznané v rámci kjótskeho mechanizmu spoločnej implementácie (JI) alebo mechanizmu čistého rozvoja (CDM).

4.   Obdobia obchodovania v rámci EST

4.1   Prvé obdobie obchodovania v rámci ETS: 1. januára 2005 – 31. decembra 2007

4.1.1

Počas prvej fázy zameranej na získanie skúseností bola vytvorená infraštruktúra obchodovania s emisiami, avšak jej účinnosť bola značne obmedzená, pretože členské štáty pridelili nadmerné množstvo kvót (počas prvej a druhej fázy členské štáty vypracovali národné alokačné plány – NAP – stanovujúce celkovú úroveň emisií a počet kvót pre jednotlivé zariadenia). Počas tohto obdobia sa vyskytli výrazné rozdiely v cenách za kvóty, vrátane prepadu cien emisií oxidu uhličitého pred koncom prvého obdobia obchodovania.

4.1.2

V súvislosti s ETS sa objavilo množstvo kritických názorov, ktoré sa týkali najmä počiatočných metód prideľovania kvót, použitia výnosov z predaja kvót v aukcii, úrovne hornej hranice, problémov v oblasti spravodlivosti, zložitosti, monitorovania a presadzovania predpisov, rizika podnecovania k premiestňovaniu podnikov najväčších znečisťovateľov do krajín bez podobnej regulácie, hodnoty, dôveryhodnosti a spoľahlivosti kreditov JI/CDM a zvýšenia výrobných nákladov v budúcnosti, ktoré môže oslabiť konkurencieschopnosť postihnutých podnikov. Ukázalo sa, že ak sa má ETS stať vierohodným pre priemysel aj mimovládne organizácie, je potrebné tieto problémy riešiť a príslušné zmeny do systému zakomponovať.

4.2   Druhé obdobie obchodovania v rámci ETS: 1. januára 2008 – 31. decembra 2012

4.2.1

Táto fáza sa vzťahuje na všetkých 27 členských štátov a zhoduje sa s prvým obdobím záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu, ako aj s požiadavkou znížiť emisie skleníkových plynov. Doposiaľ mala cena kvóty stabilný stúpajúci trend na úrovni, ktorá výrazne podporuje prijímanie opatrení na zníženie emisií. Momentálne (v máji 2008) sa jej cena pohybuje na úrovni okolo 25 EUR za tonu. V rámci daného obdobia vykonala Európska komisia systematické hodnotenie hornej hranice, ktorú navrhli členské štáty na základe overených úrovní emisií. Na základe získaných výsledkov Komisia stanovila pre odvetvia v rámci ETS hornú hranicu emisií v priemere o 6,5 % nižšiu ako úroveň z roku 2005. Počas druhého obdobia obchodovania nebolo veľa možností na zmenu či úpravu systému, hoci znečisťovatelia naďalej aktívne reagujú na požiadavky a prispôsobujú sa im. Naďalej sa získavajú a overujú údaje, zhromažďujú sa aj skúsenosti z obchodovania, ktoré vo väčšine prípadov potvrdzujú správnosť koncepcie tvoriacej základ systému obchodovania s kvótami.

4.3   Tretie obdobie obchodovania v rámci ETS: 2013 – 2020

4.3.1

Komisia v súčasnosti navrhuje výrazné zmeny ETS, ktoré nadobudnú účinnosť práve počas tejto fázy. To je aj účelom zmeny a doplnenia smernice 2003/87/ES.

5.   Zhrnutie navrhovanej zmeny a doplnenia smernice

5.1

Hoci vytvorením EÚ ETS vznikol najväčší jednotný trh s emisiami CO2 na svete (1), šance na dosiahnutie vytýčených cieľov oslabilo počiatočné nadmerné prideľovanie (bezplatných) kvót v rámci národných alokačných plánov, ktoré jednoznačne nebolo v súlade s úsilím o zníženie emisií v odvetviach v rámci ETS v celej EÚ. V kontexte pevného záväzku dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov sa považuje revidovaný ETS za nevyhnutný pre poskytnutie dlhodobého signálu o cenách emisií CO2, podporu investícií súvisiacich s nízkymi emisiami oxidu uhličitého a transformovanie Európy na hospodárstvo s nízkymi emisiami skleníkových plynov.

5.2

Cieľom zmien a doplnení bude:

zaviesť jednotnú celoeurópsku hornú hranicu povolených emisií namiesto 27 národných emisných stropov, v dôsledku čoho národné alokačné plány zaniknú,

výrazne zvýšiť podiel kvót, ktoré budú vydražené v aukcii, a zharmonizovať pravidlá bezplatného prideľovania s cieľom podpory technológií s nižšími emisiami CO2,

určiť časť práv na dražbu kvót na základe príjmu na obyvateľa,

zjednodušiť hlavné definície a zlepšiť právnu a technickú zrozumiteľnosť,

zahrnúť do ETS ďalšie odvetvia (petrochemické výrobky, amoniak a hliník) a nové skleníkové plyny (oxid dusný a perfluórouhľovodíky) a zvýšiť tak pokrytie o 6 %,

umožniť, aby malé zariadenia boli z ETS vyňaté pod podmienkou, že budú prijaté kompenzačné opatrenia,

stanoviť pravidlá na používanie kreditov získaných v rámci projektov JI/CDM.

5.3

Od roku 2013 sa bude množstvo kvót každoročne znižovať (2), čoho výsledkom bude do roku 2020 v porovnaní s rokom 2005 zníženie emisií skleníkových plynov v odvetviach v rámci EÚ ETS, Tento proces znižovania emisií bude rovnakým tempom pokračovať aj počas štvrtej fázy (2021 – 2028). Zároveň sa zvýši podiel vydražených kvót, začínajúc podielom 60 % v roku 2013. Navrhuje sa, aby odvetviu výroby elektrickej energie neboli od roku 2013 prideľované žiadne bezplatné kvóty, v dôsledku čoho by toto odvetvie muselo nakupovať kvóty v aukcii alebo na sekundárnom trhu. Zároveň by sa do roku 2020 postupne prestali prideľovať bezplatné kvóty aj ostatným odvetviam. Výnimkou budú odvetvia považované za pomerne rizikové pokiaľ ide o presun emisií CO2, t. j. premiestňovanie podnikov do krajín bez podobných obmedzení týkajúcich sa produkcie emisií, čím by došlo k celosvetovému zvýšeniu emisií. Týmto odvetviam by mohli byť prideľované kvóty bezplatne až do výšky 100 %. O tejto otázke sa rozhodne v roku 2011. Členské štáty budú uskutočňovať aukcie a budú podnecované, aby výnosy využili na investovanie do politických opatrení na podporu ochrany životného prostredia, avšak nebude sa to od nich vyžadovať.

5.4

Je isté, že kredity JI/CDM (od tretích krajín), ktoré si v súčasnosti môžu kúpiť prevádzkovatelia z EÚ, bude možné použiť až do roku 2020. Celkové množstvo, ktoré je možné použiť počas uvedeného obdobia, zodpovedá celkovému množstvu, ktoré bolo možné použiť počas druhého obdobia obchodovania, t. j. 1,4 mld. kvót, čo zodpovedá jednej tretine z celkového plánovaného zníženia. Keď EÚ zvýši svoje úsilie o zníženie emisií v kontexte medzinárodnej zmluvy o klíme, bude možné dosiahnuť 50 % dodatočného úsilia pomocou kreditov JI/CDM.

5.5

Hoci kredity z využívania pôdy (zachytávanie oxidu uhličitého v lesoch) nebudú povolené, domáce kredity z programov na zníženie emisií, na ktoré sa nevzťahuje ETS, by mohli byť povolené za predpokladu, že bude možné navrhnúť jasné pravidlá.

5.6

Boli vypracované opatrenia, aby bol EÚ ETS prepojený s ostatnými systémami obchodovania; čím by sa podporil rozvoj celosvetovo platného systému.

5.7

Ak bude uzavretá medzinárodná dohoda, bude počet kvót v rámci ETS znížený v súlade s touto dohodou, pričom sa rozšíria možnosti využitia CDM.

5.8

Pre nové zariadenia, ktoré do systému vstúpia po roku 2013, bude vyhradených 5 % kvót. Emisie z leteckej dopravy sa pravdepodobne koncom druhého obdobia stanú súčasťou ETS, tejto otázke sa však venuje osobitný návrh (3).

5.9

Pre zaradenie námornej dopravy do ETS neexistujú žiadne ustanovenia.

6.   Všeobecné pripomienky

6.1

Systém ETS nie je vedeckým pokusom ani typom „zeleného“ zdaňovania. Spája prvky voľného trhového prístupu na jednej strane, s reguláciou a všeobecným smerovaním, ktorý je výsledkom politického procesu, na strane druhej. Jednotlivé spoločnosti sa môžu rozhodnúť ako a či vôbec budú obmedzovať svoje emisie a na splnenie požiadaviek vyplývajúcich z právnej úpravy v oblasti znečisťovania by si mali zvoliť cestu najnižších nákladov. Hlavnou úlohou ETS je teda vytvárať stimuly, ktoré umožnia znížiť náklady potrebné na dosiahnutie cieľového obmedzenia znečistenia. EHSV schvaľuje a podporuje tento prístup.

6.2

Náklady na dosiahnutie stanoveného cieľa obmedzenia znečistenia, ktorým je stabilizácia úrovne skleníkových plynov v atmosfére na hodnotu 450 – 550 ppm do roku 2050, sa odhadujú na približne 1 % svetového HDP. Nečinnosť by spôsobila zníženie svetového HDP o 20 % (4). Neustále pribúdajúce dôkazy a výskum (5) však upozorňujú na narastajúcu produkciu emisií skleníkových plynov, znižovanie absorpčnej schopnosti zemegule a spochybňujú adekvátnosť stanovených cieľov znižovania emisií.

6.3

ETS sa snaží o jednoznačnú vedúcu úlohu v oblasti, ktorá sa musí stať celosvetovým úsilím. Tento proces sa odohráva v celosvetovom kontexte, pretože atmosféra je spoločným vlastníctvom celého sveta. Pri hodnotení tohto systému sa preto nesmie vynechať jeho interakcia a vplyv na svetových znečisťovateľov.

6.4

Je potrebné poznamenať, že návrhy právnych noriem v USA, ktoré pravdepodobne nová administratíva uvedie do platnosti, sú založené na systéme určovania horných hraníc a obchodovania s emisiami (cap-and-trade system) s podobnými črtami. Vytvorenie spoločného programu EÚ a USA by bolo veľmi významným krokom smerom k celosvetovému systému. Rovnako dôležité sú aj prepojenia s inými systémami navrhovanými v krajinách OECD.

6.5

EHSV preto venuje osobitnú pozornosť úlohe ETS pri nestrannom a trvalo udržateľnom pôsobení na celosvetové znižovanie emisií skleníkových plynov. Znamená to, že opatrenia na európskej úrovni sú dôveryhodné a účinné? V tejto súvislosti treba povedať, že cieľ EÚ znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990 (na ktorom sú ETS a návrhy na rozdelenie zaťaženia založené) je nižší, ako obmedzenie o 25 – 40 % pre priemyselne rozvinuté krajiny, ktoré EÚ podporila v decembri 2007 na konferencii o klimatických zmenách na Bali. Komisia vychádza z cieľov odsúhlasených na zasadnutí Európskej rady na jar 2007 a necháva pritom nezodpovedanú otázku, či táto miera obmedzenia je skutočne postačujúca na dosiahnutie celosvetových cieľov, alebo či je to len maximálne možné obmedzenie, ktoré je prijateľné pre členské štáty vzhľadom na ich krátkodobé politické a ekonomicky motivované záujmy. EHSV konštatuje, že hromadiace sa dôkazy o klimatických zmenách si vyžadujú prehodnotenie cieľov so zámerom dosiahnuť výraznejšie obmedzenie emisií skleníkových plynov.

6.6

EHSV podporuje kroky smerom k intenzívnejšiemu obchodovaniu s kvótami. Obchodovanie je v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“, predchádza neočakávaným ziskom, podnecuje investovanie do zariadení a výrobkov s nízkymi emisiami oxidu uhličitého a zabezpečujú ich financovane a tým podporuje aj inovácie.

6.7

V súčasnosti je veľa nevyriešených otázok, ktoré sa týkajú európskych podnikov vo všeobecnosti. Najdôležitejšie otázky súvisia so skutočnosťou, že revidovaný ETS môže pre podniky znamenať konkurenčnú nevýhodu, predovšetkým v porovnaní s novo industrializovanými krajinami mimo EÚ. Tieto krajiny do určitej miery oprávnene argumentujú, že je potrebné vziať do úvahy dve storočia západnej industrializácie a s ňou súvisiace emisie skleníkových plynov, ako aj ich úsilie dostať podstatnú časť ich obyvateľstva spod hranice chudoby. Na dosiahnutie celosvetovej dohody v týchto otázkach bude potrebné viac podpory a pochopenia pre tieto faktory zo strany spotrebiteľov a podnikov v krajinách OECD.

7.   Konkrétne pripomienky

7.1

Ak sa má EÚ ETS stať celosvetovou normou pre obchodovanie s CO2, potom je nevyhnutné, aby bol tento systém čo najdôkladnejší a najúčinnejší. EHSV preto odporúča:

7.1.1

Bezplatné prideľovanie kvót pre špecifické energeticky náročné odvetvia a pododvetvia citlivé na medzinárodnú konkurenciu by sa mali zvážiť len v prípade chýbajúcej medzinárodnej dohody v oblasti klimatických zmien, ktorá by uvalila záväzky na zníženie emisií na všetky príslušné odvetvia priemyslu na celom svete. EÚ ETS nesmie negatívne ovplyvniť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ.

7.1.2

Pokiaľ možno, malo by sa prijať včasnejšie rozhodnutie týkajúce sa odvetví, na ktoré sa bude vzhľadom na riziko presunu emisií CO2.vzťahovať bezplatný prídel kvót. Tieto odvetvia budú stanovené do júna 2010, avšak rozhodnutie v súvislosti so smernicami by malo byť prijaté skôr, aby sa predišlo neistote v investičnom prostredí a aby príslušné odvetvia mohli vypracovať potrebné dlhodobé plány.

7.1.3

Hoci obchodovanie s emisnými kvótami formou aukcie má byť hlavnou metódou ich prideľovania, takmer nič nenaznačuje, ako by toto obchodovanie malo prebiehať. Odkaz na zavedenie právnej úpravy obchodovania formou aukcie až pred 31. decembrom 2010 znamená pre všetkých účastníkov EÚ ETS ďalšiu neistotu v súvislosti s nevyhnutnými očakávanými značnými investíciami do odvetvia energetiky.

7.1.4

Je potrebné zvážiť vyrovnanie záťaže medzi odvetviami v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami a mimo neho. EHSV spochybňuje odôvodnenosť rozdelenia záväzkov zníženia emisií medzi odvetvia v rámci ETS (– 21 % v porovnaní s úrovňou v roku 2005) a ostatné odvetvia (– 10 % v porovnaní úrovňou v roku 2005). Podľa výsledkov výskumu (6) je možné v niektorých odvetviach mimo ETS, najmä v dvoch najväčších – stavebníctve a doprave, znížiť emisie bez akýchkoľvek nákladov či dokonca pri dosiahnutí zisku. Okrem toho je riziko presunu emisií oxidu uhličitého v týchto odvetviach pomerne nízke, resp. žiadne. Stavebníctvo má navyše výrazný potenciál pre vytváranie pracovných miest v rámci EÚ.

7.1.5

Všetky kvóty, ktoré budú pridelené odvetviu leteckej dopravy po jej zaradení do ETS, budú určené na dražbu (7).

7.1.6

V prípade, že Medzinárodná námorná organizácia (IMO) bezodkladne nepredloží účinné návrhy, by mala Komisia, vzhľadom na nárast emisií z lodnej dopravy (1,12 mld. ton na celom svete, t. j. dvojnásobok objemu emisií z leteckej dopravy (8)), predložiť opatrenia na zaradenie námornej dopravy do ETS.

7.1.7

Príjmy z obchodovania s kvótami formou aukcie, ktoré sa v súčasnosti odhadujú na 50 mld. EUR ročne do roku 2020, by mali byť v oveľa väčšej miere určené na financovanie ochrany klímy a realizáciu opatrení na zmiernenie klimatických zmien a prispôsobenie sa im. Osobitná pozornosť by sa v tomto smere mala venovať zraniteľným, menej rozvinutým krajinám a podpore výskumu a vývoja. V návrhu sa uvádza (článok 10 ods. 3), že úroveň 20 % je nedostatočná, v dôsledku čoho nám uniká šanca výrazne podporiť posun k hospodárstvu s nízkymi emisiami CO2. EHSV odporúča, aby sa na uvedené ciele venovalo najmenej 50 % príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie. Pozornosť je potrebné venovať podpore úlohy lesného hospodárstva, zalesňovaniu a predchádzaniu odlesňovania v EÚ a všade tam, kde sa ukázalo, že lesy účinne zachytávajú CO2.

7.1.8

Lepšiu zrozumiteľnosť a transparentnosť si vyžadujú tie opatrenia uvedené v návrhu, ktorých vývoj v súčasnosti podlieha komitologickému postupu.

7.1.9

Za predpokladu, že budú zavedené rovnocenné kompenzačné opatrenia, by mala Komisia zvážiť zvýšenie limitu (z 10 000 ton na 25 000 ton) pre vyňatie malých zariadení zo systému ETS.

7.1.10

V návrhu Komisie by malo byť jasne uvedené, akým spôsobom sa bude EÚ usilovať o splnenie svojho záväzku znížiť emisie CO2 o 30 % namiesto 20 % v prípade uzavretia medzinárodnej dohody.

7.1.11

Výbor vyzýva členské štáty, aby prehodnotili svoje vstupné sadzby, aby tak predišli nepriaznivému dosahu na rast a prínos systémov kogenerácie (kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie).

7.1.12

V prípade diaľkového vykurovania by bolo potrebné prijať opatrenia, ktorými by sa predišlo strate záujmu o nasledovanie fungujúcich príkladov, ktoré predstavujú tieto programy.

7.1.13

Je nevyhnuté nájsť riešenie možných problémov v tých východoeurópskych členských štátoch, ktorých elektrická rozvodná sieť je zásobovaná hlavne z Ruska, a nie z EÚ.

7.1.14

Je potrebné preskúmať súčasný návrh na obmedzenie možnosti využívať kredity JI/CDM pred prijatím medzinárodnej dohody, najmä vzhľadom na nepriaznivý dosah na rozvíjajúci sa medzinárodný kapitálový trh, v rámci ktorého sa získavajú zdroje na financovanie takýchto programov.

V Bruseli 9. júla 2008

predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Svetová banka, State and Trends of the Carbon Market (Stav a trendy trhu s emisiami oxidu uhličitého), máj 2007.

(2)  Z 1 974 miliónov ton na 1 720 miliónov ton CO2.

(3)  Stanovisko EHSV: Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, s. 47.

(4)  Správa Nicholasa Sterna z roku 2006 o hospodárskych dôsledkoch klimatických zmien.

(5)  Podľa údajov pozorovacieho pracoviska Mauna Loa na Havaji dosahujú hodnoty CO2 v atmosfére už 387 ppm, čo je najvyššia hodnota prinajmenšom v ostaných 650 000 rokoch.

(6)  Vattenfall/McKinsey, The Climate Map (Klimatická mapa)

http://www.vattenfall.com/www/ccc/ccc/Gemeinsame_Inhalte/DOCUMENT/567263vattenfall/P0271636.pdf.

(7)  V súlade s predchádzajúcimi odporúčaniami výboru, Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, s. 47.

(8)  Správa IMO, február 2008.


3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/71


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020“

KOM(2008) 17 v konečnom znení – 2008/0014 (COD)

(2009/C 27/16)

Rada sa 11. februára 2008 rozhodla podľa článku 175 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020“.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 4. júna 2008. Spravodajcom bol pán MORKIS.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 446. plenárnom zasadnutí 9. a 10. júla 2008 (schôdza z 9. júla 2008) prijal 116 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie pripomienok a odporúčaní EHSV

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta iniciatívu Európskej únie, v rámci ktorej majú členské štáty v rámci boja proti klimatickým zmenám vyvinúť spoločné úsilie, aby sa dosiahol záväzok Spoločenstva znížiť od roku 2013 do roku 2020 emisie skleníkových plynov pochádzajúce zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES (zdroje nezahrnuté do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov EÚ, ďalej len „EÚ ETS“).

1.2

Výbor uznáva a podporuje vedúcu úlohu EÚ pri medzinárodných rokovaniach o záväzkoch v záujme ochrany životného prostredia a klímy. Prostredníctvom vlastných záväzkov ide EÚ príkladom a môže motivovať iné krajiny k porovnateľným opatreniam.

1.3

Výbor zastáva názor, že občianska spoločnosť má zohrávať kľúčovú úlohu pri realizácii rozhodnutia a plnení záväzkov, ktoré prijali príslušné krajiny. Členské štáty by mali vyvinúť väčšie úsilie pri presadzovaní iniciatív jednotlivých komunít, ktorých cieľom je prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov a vypracovať postupy na podporu týchto iniciatív.

Organizovaná občianska spoločnosť ako celok by mala zohrávať pri presadzovaní tohto rozhodnutia kľúčovú úlohu. Je preto potrebné v širšom rozsahu informovať o požiadavkách rozhodnutia a spôsobe jeho realizácie v každom členskom štáte.

Treba tiež zvýšiť dôraz na vzdelávacie kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti a pochopenia toho, že je potrebné vyvinúť úsilie s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov.

Je tiež dôležité zaškoliť odborníkov a zvýšiť povedomie širokej verejnosti v oblasti šetrenia energie, ochrany životného prostredia a klimatických zmien.

1.4

Výbor zastáva názor, že opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov by mali byť zavádzané tak, aby z dlhodobého hľadiska chránili či dokonca zvyšovali hospodársku konkurencieschopnosť Európy. Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a energeticky účinné výrobky a výrobné postupy budú vo svete čoraz žiadanejšie a Európa má dobré predpoklady na to, aby získala náskok pred konkurenciou tak, že sa v týchto otázkach stane svetovým lídrom. EÚ a členské štáty musia takýto výskum a vývoj podporovať.

1.5

Podľa článku 3 ods. 3 navrhovaného rozhodnutia môže členský štát previesť z nasledujúceho roku množstvo rovnajúce sa 2 % emisií skleníkových plynov tohto členského štátu alebo ak sa jeho emisie nachádzajú pod limitnou hodnotou uvedenou v odseku 2, smie členský štát previesť svoj prebytok zníženia emisií do nasledujúceho roku. Toto ustanovenie je príliš prísne, pretože jednoročný rámec nie je dostatočne flexibilný z hľadiska realizácie veľkých projektov a dosiahnutia dobrých výsledkov. Osobitný význam to má pre malé členské štáty, ktoré realizujú rozsiahle projekty na znižovanie emisií skleníkových plynov.

Komisia navrhuje, aby každý členský štát vypracoval plán na dosiahnutie svojho vnútroštátneho cieľa. No priemerné ročné emisie skleníkových plynov počas obdobia rokov 2013 – 2020 by nemali byť vyššie než priemer ročných emisií v rokoch 2005 – 2020. Výbor sa domnieva, že pre realizáciu týchto plánov je dôležité ich pravidelné monitorovanie na národnej i európskej úrovni, aby bolo možné čo najskôr zistiť akékoľvek odchýlky a prijať nápravné opatrenia.

1.6

Aby sa zlepšila celková hospodárska efektívnosť pri realizácii súhrnného záväzku Spoločenstva a aby sa spoločné ciele dosiahli s vynaložením minimálnym nákladov, malo by sa podľa názoru výboru v rozhodnutí umožniť, aby členské štáty mali možnosť previesť na základe bilaterálnych medzištátnych dohôd časť povolených emisií skleníkových plynov na iný členský štát.

1.7

Výbor sa domnieva, že využitím flexibilných nástrojov v rámci projektov na zabezpečenie spoločnej realizácie tzv. mechanizmu čistého rozvoja je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi opatreniami na znižovanie emisií skleníkových plynov prijatými v rámci EÚ na jednej strane a zmyslom pre solidaritu vzhľadom na zavedenie opatrení na znižovanie emisií v rozvojových krajinách na druhej strane. Využívanie flexibilných nástrojov by však malo byť primerané – teda ak skutočne prispievajú k znižovaniu globálnych emisií skleníkových plynov. Nemali by podporovať „únik“ emisií skleníkových plynov z EÚ do krajín mimo EÚ.

1.8

Výbor schvaľuje prijaté záväzky a spoločné úsilie členských štátov. Výbor zastáva názor, že verejnosť musí byť lepšie informovaná o zásadách, na ktorých je toto spoločné úsilie založené. Pri koordinácii spoločného úsilia je potrebné vyhodnotiť špecifické podmienky každej krajiny, náklady súvisiace so znižovaním emisií a dosah na konkurencieschopnosť a rozvoj príslušnej krajiny. Rozhodnutie o spoločnom úsilí by malo viesť k rovnakým relatívnym nákladom na znižovanie emisií v pomere k HDP každej krajiny.

1.9

Výbor vyzýva Komisiu, aby zaviedla systém na kontrolu dodržiavania požiadaviek, v rámci ktorého sa zavedú napr. peňažné pokuty voči členským štátom v prípade prekročenia stanovených objemov emisií.

2.   Úvod: Dokument Komisie

2.1

Európska komisia 23. januára 2008 predložila balíček návrhov v rámci boja proti klimatickým zmenám a na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

2.2

Zámerom návrhu Komisie je uplatňovať v praxi dohodu, ku ktorej sa dospelo na schôdzi Európskej rady z 8. a 9. marca 2008 a v rámci ktorej sa Európska únia zaviazala znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť takisto do roku 2020, aby podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie predstavoval 20 %.

2.3

Celkové úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov sa rozdeľuje medzi odvetvia v rámci systému EÚ ETS a odvetvia mimo tohto systému. Komisia navrhla nasledujúci postup: 21-percentné zníženie v odvetviach v rámci EÚ ETS do roku 2020 v porovnaní s rokom 2005 a zníženie okolo 10 % v porovnaní s rokom 2005 pre odvetvia, na ktoré sa nevzťahuje EÚ ETS. Toto zníženie povedie k celkovému poklesu o 14 % v porovnaní s rokom 2005, čo zodpovedá zníženiu o 20 % v porovnaní s rokom 1990.

2.4

Rada avizovala ešte ambicióznejšie ciele za predpokladu, že sa podpíše globálna a komplexná dohoda na obdobie po roku 2012, a tiež že sa ostatné rozvinuté krajiny zaviažu prispieť k porovnateľnému zníženiu emisií a pokiaľ hospodársky vyspelejšie rozvojové krajiny k tomu prispejú úmerne svojím povinnostiam a príslušným schopnostiam. V rámci týchto parametrov by Spoločenstvo malo znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2020 o 30 %.

2.5

Predložený návrh rozhodnutia stanovuje príspevok členských štátov k splneniu záväzku Spoločenstva znížiť emisie skleníkových plynov od roku 2013 do roku 2020 pre emisie skleníkových plynov pochádzajúce zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES (zdroje nezahrnuté do EÚ ETS).

2.6

Navrhované rozhodnutie stanovuje pravidlá, podľa ktorý sa určuje podiel členských štátov na plnení záväzku Spoločenstva znížiť emisie skleníkových plynov od roku 2013 do roku 2020.

2.7

Komisia tiež zastáva názor, že všetky členské štáty by mali vyvíjať úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov a zohľadniť pritom ekonomické odlišnosti a ukazovateľ HDP na obyvateľa v každej členskej krajine. Členským štátom, ktoré majú v súčasnosti relatívne nízky HDP na obyvateľa, a teda vysoké očakávania rastu HDP, by sa malo povoliť vyprodukovať viac emisií skleníkových plynov v roku 2020 v porovnaní s úrovňou v roku 2005.

2.8

Vzhľadom na navrhnutú diferenciáciu Komisia odporúča, aby sa pre jednotlivé krajiny stanovili určité limity, hoci žiaden členský štát by nemal byť povinný znížiť svoje emisie skleníkových plynov v roku 2020 o viac ako 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005 a žiaden členský štát by nemal mať povolené zvýšiť svoje emisie skleníkových plynov v roku 2020 o viac ako 20 % oproti úrovni z roku 2005.

2.9

Komisia stanovuje, že každý členský štát obmedzí do roku 2020 svoje emisie skleníkových plynov zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES, o percentuálny podiel, ktorý je pre daný členský štát stanovený v prílohe k tomuto rozhodnutiu vzhľadom na jeho emisie v roku 2005.

2.10

Komisia zastáva názor, že emisie je potrebné znižovať každý rok v období od roku 2013 do roku 2020. Je tu však aj určitý stupeň flexibility, ktorý umožňuje každému členskému štátu previesť z nasledujúceho roku množstvo rovnajúce sa 2 % limitu emisií skleníkových plynov tohto členského štátu. Takisto sa členskému štátu, ktorého emisie sa nachádzajú pod jeho limitnou hodnotou, povoľuje previesť jeho prebytok zníženia emisií do nasledujúceho roku.

2.11

Každý členský štát obmedzí každoročne uvedené emisie skleníkových plynov lineárnym spôsobom, aby zaistil, že emisie v roku 2020 nepresiahnu maximálnu úroveň, ktorá je pre členský štát uvedená v prílohe rozhodnutia.

2.12

Na poskytnutie ďalšej flexibility členským štátom pri vykonávaní ich záväzkov a na podporu udržateľného rozvoja v tretích krajinách, najmä v rozvojových krajinách, a aby sa poskytla istota investorom, Komisia navrhuje, aby členské štáty naďalej mali možnosť využívať kredity z projektov v rámci tzv. mechanizmu čistého rozvoja (clean development mechanism – CDM), aby sa trh pre tieto kredity zachoval aj po roku 2012.

2.13

Aby sa prispelo k zachovaniu tohto trhu ako aj ďalšiemu znižovaniu emisií skleníkových plynov v rámci EÚ, a tým aj ďalšej realizácii cieľov Spoločenstva v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej bezpečnosti, inovácií a konkurencieschopnosti, navrhuje sa povoliť, aby členské štáty až do uzatvorenia ďalšej medzinárodnej dohody o zmene klímy ročne použili kredity z projektov znižovania emisií skleníkových plynov v tretích krajinách až do výšky 3 % emisií každého členského štátu zo zdrojov nezahrnutých do ETS v roku 2005. Toto maximálne množstvo sa rovná približne tretine poklesu emisií skleníkových plynov členského štátu v roku 2020. Členským štátom by sa malo povoliť previesť nevyužitú časť tohto množstva na iný členský štát.

2.14

Komisia zastáva názor, že po dosiahnutí budúcej medzinárodnej dohody týkajúcej sa klimatických zmien by členské štáty mali prijímať iba kredity za znižovanie emisií z krajín, ktoré ratifikovali uvedenú dohodu a ktoré podliehajú spoločnému prístupu.

2.15

Komisia tiež zastáva názor, že po tom, ako Spoločenstvo podpíše budúcu medzinárodnú dohodu týkajúcu sa klimatických zmien by mali byť emisné limity členských štátov upravené na základe nového záväzku Spoločenstva v oblasti emisií skleníkových plynov stanoveného v tejto dohode.

2.16

Členské štáty by mali vo svojich výročných správach predkladaných podľa článku 3 rozhodnutia 280/2004/ES vykazovať svoje ročné emisie vyplývajúce z vykonávania článku 3 a použitia kreditov podľa článku 4. Členské štáty predložia takisto aktualizáciu svojho plánovaného pokroku do 1. júla 2016.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Iniciatíva Európskej komisie, v rámci ktorej majú členské štáty vyvinúť spoločné úsilie s cieľom bojovať proti klimatickým zmenám, aby sa splnil záväzok Spoločenstva znížiť od roku 2013 do roku 2020 emisie skleníkových plynov pochádzajúce zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES (zdroje nezahrnuté do systému obchodovania s emisiami EÚ – EÚ ETS), je dôležitým ohnivkom v reťazci rozhodnutí prijatých so zámerom bojovať proti klimatickým zmenám.

3.2

Výbor je presvedčený o tom, že toto rozhodnutie pomôže Spoločenstvu splniť úlohy v oblasti ochrany životného prostredia a klimatických zmien. Politika Spoločenstva v tejto oblasti musí zabezpečiť primerané zníženie emisií skleníkových plynov prostredníctvom stanovenia záväzných požiadaviek voči členským štátom spojených s prísnou kontrolou ich dodržiavania.

3.3

Výbor by zároveň chcel upozorniť na skutočnosť, že efektívnosť rozhodnutia Parlamentu a Rady o spoločnom úsilí pri znižovaní emisií skleníkových plynov podstatne závisí od ďalších dvoch prvkov balíčka týkajúceho sa energetiky a klimatických zmien: smernice o zdrojoch obnoviteľnej energie a smernice o EÚ ETS. To znamená, že tieto nástroje musia synergicky spolupôsobiť a akákoľvek modifikácia jedného ovplyvní ostatné.

3.4

Ak sa má dosiahnuť uzavretie medzinárodnej dohody, je potrebné prispôsobiť záväzky Spoločenstva. Vysoké očakávania sa spájajú s rokovaniami, ktoré začali v decembri 2007 na Bali v Indonézii a ktoré by mohli mať kľúčový význam pre celosvetové opatrenia do roku 2020. Bolo by veľmi užitočné pokračovať v týchto rokovaniach a uzavrieť dohodu o ochrane klímy na konferencii o klimatických zmenách v roku 2009 v Kodani. Očakáva sa, že v tejto oblasti sa dosiahne pokrok aj na ďalšom summite o klíme, ktorý sa má uskutočniť v Poznani v Poľsku ešte pred kodanskou konferenciou.

3.5

Je dobré, že EÚ je vedúcou silou týchto rokovaní. Prostredníctvom vlastných záväzkov ide EÚ príkladom a môže motivovať iné krajiny k porovnateľným opatreniam. Hoci od rýchle sa rozvíjajúcich krajín, ako Čína, India a Brazília, sa z pochopiteľných dôvodov nežiada znížiť emisie, môžu tieto krajiny pribrzdiť ich zvyšovanie v pomere k ich hospodárskemu rastu. EHSV vyzýva Komisiu, aby urobila všetko, čo je v jej silách, na dosiahnutie medzinárodnej dohody (nadväzujúcej na dohodu z Kjóta), ktorá by rozvinuté krajiny zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2020 o 30 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990, čo by bolo v súlade s návrhmi 4. správy medzinárodného panelu o klimatických zmenách (IPCC), ktorý odhaduje, že do roku 2020 je potrebné znížiť emisie o 25 – 40 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990, aby sa dosiahlo obmedzenie globálneho otepľovania na 2 stupne Celzia nad úroveň dosahovanú pred začiatkom industrializácie. Aby bolo možné túto medzinárodnú dohodu dosiahnuť, bude samozrejme potrebné preskúmať tento aj iné návrhy balíka Komisie týkajúceho sa energetiky a klimatických zmien v záujme prispôsobenia ich cieľov prísnejším cieľovým hodnotám. Preto je dôležité, aby si všetci, koho sa to týka, uvedomili, že cieľové hodnoty navrhnuté v súčasnosti na rok 2020 sú iba prvým krokom a že v príhodnom čase bude potrebné stanoviť prísnejšie cieľové hodnoty (možno už v roku 2020 a určite v nasledujúcich rokoch), a aby podľa toho aj plánovali.

3.6

Výbor zastáva názor, že opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov by mali byť zavádzané tak, aby z dlhodobého hľadiska chránili či dokonca zvyšovali hospodársku konkurencieschopnosť Európy. Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a energeticky účinné výrobky a výrobné postupy budú vo svete čoraz žiadanejšie a Európa má dobré predpoklady na to, aby získala náskok pred konkurenciou, pretože je v týchto otázkach svetovým lídrom. EÚ a členské štáty musia podporovať takýto vývoj prostredníctvom výskumu a vývoja, inak bude ťažké tieto ciele dosiahnuť. Je tiež dôležité zaškoliť odborníkov a zvýšiť povedomie širokej verejnosti v oblasti šetrenia energie, ochrany životného prostredia a klimatických zmien.

3.7

Občianska spoločnosť má zohrávať kľúčovú úlohu pri realizácii rozhodnutia a plnení záväzkov, ktoré prijali príslušné krajiny. Členské štáty by mali vyvinúť väčšie úsilie pri presadzovaní iniciatív Spoločenstva, ktorých cieľom je prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov a vypracovať postupy na podporu týchto iniciatív.

Občianska spoločnosť ako celok by mala zohrávať pri presadzovaní tohto rozhodnutia kľúčovú úlohu. Je preto potrebné v širšom rozsahu informovať o požiadavkách rozhodnutia a spôsobe jeho realizácie v každom členskom štáte.

Treba tiež zvýšiť dôraz na vzdelávacie kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti a pochopenia toho, že je potrebné vyvinúť úsilie s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov.

Je tiež dôležité zaškoliť odborníkov a zvýšiť povedomie širokej verejnosti v oblasti šetrenia energie, ochrany životného prostredia a klimatických zmien.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Výbor sa domnieva, že využitím flexibilných nástrojov v rámci projektov na zabezpečenie spoločnej realizácie tzv. mechanizmu čistého rozvoja je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi opatreniami na znižovanie emisií skleníkových plynov prijatými v rámci EÚ na jednej strane a zmyslom pre solidaritu vzhľadom na zavedenie opatrení na znižovanie emisií v rozvojových krajinách na druhej strane. Využívanie flexibilných nástrojov by však malo byť primerané – teda ak skutočne prispievajú k znižovaniu globálnych emisií skleníkových plynov. Nemali by podporovať „únik“ emisií skleníkových plynov z EÚ do krajín mimo EÚ.

4.2

Komisia navrhuje, aby si členské štáty zachovali možnosť používať kredity CDM, keďže sa tak pomôže zaistiť trh pre tieto kredity po roku 2012. Výbor má obavy o kvalitu certifikovaného zníženia emisií (certified emissions reductions – CER) vyplývajúceho z kreditov CDM a navrhuje preskúmať a overiť východiskové hodnoty, aby sa zistilo, či je projekt ešte stále dodatočný, ak investujúce štáty (v projektoch, ktoré sa začali pred rokom 2013) chcú naďalej využívať CER. V prípade nových projektov CDM, ktoré majú podporiť členský štát pri spoločnom úsilí o zníženie emisií skleníkových plynov, by sa mali zohľadniť len tie projekty, ktoré ako východisko využívajú overené postupy.

4.3

Komisia odkazuje len na všeobecný princíp, na základe ktorého členské štáty s vysokým HDP na obyvateľa majú prijať prísnejšie limity na znižovanie emisií, pričom tieto limity by mali byť menej prísne pre krajiny s nižším HDP na obyvateľa. No je celkom možné, že aj keď pri vzájomnom porovnaní budú mať určité krajiny podobnú hodnotu HDP na obyvateľa, budú pri dosahovaní rovnakých výsledkov znižovania emisií musieť vynaložiť rôznu mieru úsilia. Pri koordinácii spoločného úsilia je potrebné vyhodnotiť špecifické podmienky každej krajiny, náklady súvisiace so znižovaním emisií a dosah na konkurencieschopnosť a rozvoj príslušnej krajiny. Rozhodnutie o spoločnom úsilí by malo viesť k rovnakým pomerným nákladom na znižovanie emisií v pomere k HDP každej krajiny.

4.4

Výbor tiež upozorňuje na vážne rozpory v texte rozhodnutia. Komisia navrhuje stanoviť rok 2005 ako referenčný rok pre vyhodnotenie úsilia členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov a rok 2020 ako koniec obdobia. Podľa druhého pododseku článku 3 ods. 2 má každý členský štát každý rok lineárne znižovať emisie príslušných skleníkových plynov. Zároveň podľa prvého pododseku toho istého článku zaistí každý členský štát, že jeho celkové emisie skleníkových plynov v roku 2013 zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES, nepresiahnu priemerné ročné emisie skleníkových plynov členského štátu z uvedených zdrojov v priebehu rokov 2008, 2009 a 2010, ktoré sú vykázané a overené podľa smernice 2003/87/ES a rozhodnutia č. 280/2004/ES. To znamená, že na preskúmanie hodnôt roku 2013 poslúžia ako referencia roky 2008, 2009 a 2010.

4.5

Podľa článku 3 ods. 3 navrhovaného rozhodnutia môže členský štát previesť z nasledujúceho roku množstvo rovnajúce sa 2 % emisií skleníkových plynov tohto členského štátu alebo – ak sa jeho emisie nachádzajú pod limitnou hodnotou, previesť prebytok zníženia emisií do nasledujúceho roku. Toto ustanovenie je príliš prísne, pretože jednoročný rámec nie je dostatočne flexibilný z hľadiska realizácie veľkých projektov a dosiahnutia dobrých výsledkov. To je osobitne dôležité pre malé členské štáty, ktoré realizujú rozsiahle projekty na znižovanie skleníkových plynov.

Komisia navrhuje, aby každý členský štát vypracoval plán na dosiahnutie svojho národného cieľa. No priemerné ročné emisie skleníkových plynov počas obdobia rokov 2013 – 2020 by nemali byť vyššie než priemer ročných emisií v rokoch 2005 až 2020. Výbor sa domnieva, že pre realizáciu týchto plánov je dôležité ich pravidelné monitorovanie na národnej i európskej úrovni, aby bolo možné čo najskôr zistiť akékoľvek odchýlky a prijať nápravné opatrenia.

4.6

Aby sa zlepšila celková hospodárska efektívnosť pri realizácii súhrnného záväzku Spoločenstva a aby sa spoločné ciele dosiahli s vynaložením minimálnym nákladov, malo by sa podľa názoru výboru v rozhodnutí umožniť, aby členské štáty mali možnosť previesť na základe bilaterálnych medzištátnych dohôd časť povolených emisií skleníkových plynov na iný členský štát.

4.7

Výbor vyzýva Komisiu, aby zaviedla systém na kontrolu dodržiavania požiadaviek, v rámci ktorého sa zavedú napr. peňažné pokuty voči členským štátom v prípade prekročenia stanovených objemov emisií.

4.8

Treba tiež poznamenať, že z hľadiska vyváženej zemepisnej distribúcie projektov nie je článok 4 ods. 1 písm. c) dosť konkrétny, pokiaľ ide o uplatňovanie opatrení na nákup kreditov.

4.9

Na realizáciu rozhodnutia by Komisia mala členským štátom poskytnúť usmernenia pre postupy, nástroje a iné opatrenia. Dobrým prvým krokom by mohol byť návod obsahujúci úspešné príklady z EÚ.

4.10

Na dosiahnutie cieľa tohto rozhodnutia odporúča Komisia, aby členské štáty využili štrukturálne fondy a Kohézny fond na projekty, ktoré neprodukujú, resp. dokonca znižujú emisie skleníkových plynov.

4.11

Keďže v ďalšom období prideľovania podpory 2013 – 2020 sú pre zariadenia spadajúce pod EÚ ETS naplánované dražby, získajú sa týmto spôsobom prostriedky potrebné na znižovanie emisií skleníkových plynov v odvetviach nepodliehajúcich systému EÚ ETS. Časť týchto príjmov by sa mala nasmerovať priamo do hospodárskych odvetví, ktoré vyvíjajú úsilie pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Druhá časť by mohla smerovať do fondu solidarity pre rozvojové krajiny a mohla by byť určená pre projekty na prispôsobovanie sa klimatickým zmenám v týchto krajinách.

V Bruseli 9. júla 2008

predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/75


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o geologickom ukladaní oxidu uhličitého, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 85/337/EHS, 96/61/ES, smernice 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES a nariadenie (ES) č. 1013/2006“

KOM(2008) 18 v konečnom znení – 2008/0015 (COD)

(2009/C 27/17)

Rada sa 8. februára 2008 rozhodla podľa článku 175 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o geologickom ukladaní oxidu uhličitého, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 85/337/EHS, 96/61/ES, smernice 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES a nariadenie (ES) č. 1013/2006“.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidiek a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 4. júna 2008. Spravodajcom bol pán WOLF.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 446. plenárnom zasadnutí 9. a 10. júla 2008 (schôdza z 9. júla 2008) prijal 138 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 4 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

Obsah:

1.

Závery a odporúčania

2.

Úvod

3.

Návrh Komisie

4.

Všeobecné pripomienky

5.

Konkrétne pripomienky

1.   Závery a odporúčania

1.1

Zachytávanie a dlhodobé ukladanie oxidu uhličitého (CO2), ktorý vzniká pri využívaní (spaľovaní) fosílnych zdrojov energie, skrátene označované ako CCS, by bolo podstatným prínosom k ochrane klímy. Treba sa preto snažiť o urýchlený vývoj takýchto postupov a o ich čo najskoršie využívanie.

1.2

Smernicu navrhovanú Komisiou výbor víta ako nevyhnutný predpoklad vývoja a využívania CCS a obsahovo s ňou z veľkej časti súhlasí.

1.3

Smernica sa zaoberá podstatnými hľadiskami a navrhuje k nim ustanovenia. Týka sa to predovšetkým otázok bezpečnosti pre človeka a životné prostredie a zodpovednosti s tým spojenej. Smernica tak podporuje aj akceptovanie zo strany občanov a zohľadňuje ich potrebu pocitu bezpečnosti.

1.4

Vývoj celého hodnotového reťazca CCS, ktorý pozostáva zo zachytávania, dopravy a ukladania CO2, je zatiaľ v ranej, čiastočne ešte prieskumnej fáze. Ustanovenia smernice tomu musia zodpovedať, a preto ich na niektorých miestach treba ešte upraviť.

1.5

Aby sa tiež umožnila hladká realizácia prvých projektov, mali by sa niektoré body smernice upraviť tak, aby ich mohli lepšie uplatňovať príslušné štátne orgány aj podniky pripravené investovať a aby sa týmto podnikom poskytla plánovacia istota a zároveň stimuly na činnosť. Týka sa to napríklad otázok zodpovednosti, ako aj spôsobu a rozsahu finančného zabezpečenia.

2.   Úvod

2.1

Ako následok rozhodnutí Rady zo zasadnutia v marci 2007 týkajúcich sa ochrany klímy a istoty energetického zásobovania navrhla Komisia formou samostatných dokumentov celý rad opatrení na dosiahnutie cieľov sformulovaných v uzneseniach Rady. Ťažiskom opatrení je energetická účinnosť, rozšírenie obnoviteľných zdrojov energie, ako aj vývoj a uplatňovanie zodpovedajúcich inovačných technológií. Výbor k nim už vypracoval príslušné stanoviská (1).

2.2

V rámci toho zohrávajú dôležitú úlohu aj postupy, ktorými sa majú trvalo znížiť emisie skleníkových plynov vznikajúce pri využívaní fosílnych zdrojov energie. Týmito postupmi sa zaoberá predkladané stanovisko. Týka sa návrhu Komisie na smernicu o geologickom ukladaní oxidu uhličitého (CO2).

2.3

Predkladané stanovisko je doplnené iným stanoviskom výboru (2) ktoré sa venuje tej istej technike a týka sa oznámenia Komisie o podpore včasnej demonštrácie udržateľnej výroby energie z fosílnych palív.

3.   Návrh Komisie

3.1

Vychádzajúc zo skutočnosti, že rastúci dopyt po zdrojoch energie na medzinárodnej úrovni sa bude pravdepodobne uspokojovať prevažne fosílnymi palivami, a z cieľa znížiť do roku 2050 celosvetové emisie CO2 o 50 % a v priemyselných krajinách o 60 až 80 %, Komisia považuje za potrebné, aby sa využili všetky možnosti na znižovanie emisií. Rozhodujúci význam pritom bude mať zachytávanie a ukladanie CO2 – skrátene „CCS“ (3).

3.2

Podľa požiadavky zo zasadnutia Európskej rady v marci 2007 je predložený návrh Komisie prvkom smerujúcim k tomu, aby sa vytvoril potrebný technický, hospodársky a regulačný rámec, vďaka ktorému sa dospeje ekologicky použiteľnému CCS. Ide pritom predovšetkým o regulačný rámec, a to na základe článku 175 ods. 1 Zmluvy o ES. Návrh má okrem toho zjednodušiť právne a administratívne predpisy pre orgány EÚ alebo jednotlivých štátov.

3.3

Jestvujúce predpisy, napríklad smernice 96/61/ES, 85/337/EHS, 2004/35/ES a 2003/87/ES sú pritom už zohľadnené resp. upravené.

3.4

Konkrétny obsah návrhu Komisie

3.4.1

Kapitola 1 je venovaná predmetu, účelu a rozsahu pôsobnosti. Okrem toho obsahuje vymedzenie pojmov.

3.4.2

Kapitola 2 sa zaoberá výberom úložiska a povoleniami na prieskum. Členské štáty majú určiť, ktoré oblasti majú byť k dispozícii na ukladanie a ktoré pravidlá budú platiť pri udeľovaní povolení na prieskum.

3.4.3

V kapitole 3 ide o povolenia na ukladanie a podmienky ukladania, ako aj o právomoci Komisie. Dôležité je posudzovanie vplyvov na životné prostredie, vrátane hodnotenia vplyvu a konzultácií s verejnosťou.

3.4.4

Kapitola 4 sa zaoberá prevádzkou úložiska, jeho uzavretím a etapou po uzavretí, vrátane kritérií na akceptáciu CO2, povinnosťami monitorovania a podávania správ, kontrolami, opatreniami v prípade nedostatkov a/alebo úniku, povinnosťami v súvislosti s uzavretím a etapou po uzavretí, a poskytnutím finančného zabezpečenia.

3.4.5

Kapitola 5 sa zaoberá prístupom k prepravnej sieti a úložiskám.

3.4.6

Kapitola 6 obsahuje všeobecné ustanovenia o príslušnom orgáne, cezhraničnej spolupráci, sankciách, podávaní správ Komisii, zmenách a doplneniach a príslušných komitologických postupoch.

3.4.7

V kapitole 7 je súhrn potrebných zmien a doplnení iných právnych predpisov, vrátane potrebných úprav právnych predpisov týkajúcich sa vody a odpadov. Rovnako sú určené doplňujúce predpoklady na udelenie povolení novým elektrárňam.

3.4.8

V prílohe I sa stanovujú podrobné kritériá charakterizovania úložísk a posudzovania rizík. V prílohe II sa stanovujú podrobné kritériá monitorovania. Komisia môže prílohy zmeniť, pričom má Európsky parlament spolurozhodovacie právo.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

Výbor viackrát (4) poukázal na to, že cenovo dostupná energia sa stala životodarnou silou moderných sociálnych národných hospodárstiev a je predpokladom celého základného zásobovania. Osobitný význam má pritom zintenzívnený vývoj nových technológií (5).

4.2

Smernicu, ktorú k tomu navrhuje Komisia preto výbor víta ako dôležitý predpoklad vývoja a využívania CCS – postupu, ktorý slúži na tento cieľ, a obsahovo s ňou z veľkej časti súhlasí.

4.3

Výbor v súvislosti s tým poukázal (6) na to, že fosílne palivá uhlie, ropa a zemný plyn sú v súčasnosti chrbtovou kosťou európskeho aj celosvetového energetického zásobovania (7) a že svoj význam pravdepodobne nestratia ani v nadchádzajúcich desaťročiach.

4.4

To však nie je v rozpore s vyhláseným cieľom drastického zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov energie, pretože aj s ohľadom na najmenej 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 v EÚ (8) bude ešte mnoho desaťročí potrebné značné množstvo energie z iných zdrojov, aby sa zabezpečilo zostávajúcich 80 %, resp. do roku 2050 ešte stále asi 50 % spotreby.

4.5

Spomedzi obnoviteľných zdrojov energie sa môže na výrobu elektriny podľa dopytu zatiaľ používať iba vodná energia a biomasa (9), kým veterná a solárna energia je dostupná obmedzene, a to v závislosti na počasí. Aj keď je potrebné s veľkým úsilím ďalej podporovať ich rozvoj a využívanie, je okrem toho treba vyvíjať zodpovedajúce a cenovo výhodné možnosti ukladania CO2. To je však témou samostatných stanovísk výboru.

4.6

Vyplýva z toho, že na zaistenie dodávky elektriny v základnej záťaži sa ako doplnok k jadrovej energii alebo ako jej náhrada (10) budú musieť v značnom rozsahu naďalej využívať elektrárne spaľujúce fosílne palivá. Na vyrovnávanie výkyvov dodávok spôsobených nerovnomernosťou vetra bude okrem toho potrebný rastúci podiel dostatočne rýchlo regulovateľných elektrární, aby bol k dispozícii dostatočný kladný alebo záporný rezervný výkon.

4.7

Na zabezpečenie špičkového a rezervného výkonu prichádzajú do úvahy predovšetkým plynové elektrárne a prečerpávacie vodné elektrárne. Potenciál ďalšieho budovania prečerpávacích vodných elektrární je však obmedzený, pretože územia, ktoré sú na to vhodné sa už z veľkej časti využívajú.

4.8

Pri základnej a strednej záťaži zabezpečujú dodávky elektriny okrem jadrových elektrární predovšetkým uhoľné elektrárne. Pokiaľ sa členské štáty vzdajú samostatného využívania jadrovej energie, bude mať u nich využívanie uhlia na výrobu elektriny ešte väčší význam.

4.9

Pritom je potrebné, aby sa aj pri využívaní uhlia emitovalo čo najmenej CO2. Na to sa napreduje v dvoch vývojových smeroch, ktoré sú rozdielne technicky vyzreté a majú odlišné účinky: jedným vývojovým smerom sú ešte účinnejšie elektrárne, druhým elektrárne s CCS (11), pri ktorých sa prevažná časť vznikajúceho CO2 už nedostáva do ovzdušia a pri ktorých ale treba počítať s nevyhnutným a citeľným poklesom účinnosti, pretože sa pokrýva zvýšená spotreba energie kvôli CCS. Okrem toho sa musia ďalej vyvíjať postupy na zachytávanie CO2 vznikajúceho pri priemyselných výrobných procesoch.

4.10

Vývoj CCS, ktorý pozostáva zo zachytávania, dopravy a ukladania CO2, je zatiaľ v ranej, čiastočne ešte prieskumnej fáze. Naproti tomu síce postupne stúpa účinnosť konvenčnej elektrárenskej techniky, ale pozvoľne sa to už blíži k hranici fyzikálnych možností. Vzhľadom na naliehavú potrebu nahrádzať v najbližšom desaťročí elektrárenské kapacity, výbor odporúča pragmatický postup, pri ktorom sa budú ďalej súbežne vyvíjať obidve technológie. Kým rozvoj vyššej účinnosti môže byť naďalej poháňaný trhom, technológie CCS (elektrárne aj infraštruktúra) si v demonštračnej fáze a pri uvádzaní na trh vyžadujú doplňujúcu podporu.

4.11

Technológia CCS pokračuje vo viacerých vývojových líniách: ako integrovaná elektrárenská technológia, pri ktorej sa pri splyňovaní uhlia CO2 odlučuje pred procesom spaľovania, ako technológia kyslíkového spaľovania, pri ktorej sa CO2 kumuluje a následne odlučuje, alebo ako technológia zachytávania po spaľovaní, pri ktorej sa CO2 odlučuje zo spalín (tzv. vymývanie CO2). Posledná metóda bude po jej ďalšom vývoji vhodná na to, aby sa ňou dovybavili dnes budované a vysoko účinné nové elektrárne, pokiaľ sa pri ich konštrukcii už s takýmto vybavením počíta. Tieto technológie majú spoločné to, že zachytený CO2 sa z lokality, v ktorej sa nachádza elektráreň, musí odvádzať do vhodného úložiska.

4.12

CO2 sa môže ukladať iba do vhodných a bezpečných geologických útvarov. Podľa súčasného stavu výskumu prichádzajú do úvahy predovšetkým hlboké slané vodonosné vrstvy a vyťažené ložiská ropy a zemného plynu, kým opustené uhoľné bane sa zdajú byť menej vhodné. Dôležité je, že na to, aby sa zamedzilo únikom, musí ísť o rozsiahle neporušené krycie horniny (s čo najmenším počtom kanálov spájajúcich úložisko s povrchom).

4.13

Pri výbere lokality úložiska podľa pravidiel navrhovaných v smernici a pri profesionálnej realizácii možno nebezpečenstvo spojené s ukladaním zhodnotiť ako veľmi malé. Pri vhodne vytvorenom úložisku je náhly prudký únik veľkého množstva CO2 takmer nemožný (12). Rovnako je možné vo veľkej miere vylúčiť ohrozenie prípadným zemetrasením, pretože maximálny tlak uloženého CO2 sa musí zvoliť tak, aby nedošlo k zlomu úložiskovej a krycej horniny (13), pretože má zostať zachovaná na účely ukladania.

4.14

Z hľadiska spoločenskej a politickej akceptácie je rozhodujúca otázka bezpečného a dlhodobého uloženia CO2.

4.15

Výbor preto považuje za veľmi dôležité, aby Komisia, ale osobitne aj členské štáty a potenciálni prevádzkovatelia informovali občanov o všetkých aspektoch tejto novej techniky a aby boli občania prostredníctvom transparentného dialógu zapojení do rozhodovacieho procesu. Na to by sa mali vyvinúť postupy s vhodnými krokmi.

4.16

Na konci tejto kapitoly by chcel výbor navrhnúť ešte jedno preventívne opatrenie. Týka sa možnosti vzniku potreby CO2 vo vzdialenejšej budúcnosti, či už na jeho využívanie ako základnej chemickej látky, ktoré v súčasnosti ešte nemožno predpovedať, alebo ako regulačnej veličiny v rámci „prirodzených“ dlhodobých klimatických cyklov (14). Výbor preto ako doplňujúce preventívne opatrenie trvalej udržateľnosti odporúča, aby sa CO2 bezpečne ukladal, ale aby sa v rámci plánov uzatvárania úložísk uvažovalo aj o možnosti jeho aspoň čiastočného opätovného získavania alebo aby sa počítalo s dokumentáciou o potenciálnych možnostiach jeho opätovného získavania zo špecifických úložiskových komplexov. Prednosť musí mať samozrejme čo najväčšia bezpečnosť a tesnosť úložiska.

4.17

Výbor celkovo víta predložený návrh smernice Komisie a k niektorým jeho podrobnostiam sa vyjadruje v nasledujúcej kapitole.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1

Návrh smernice obsahuje podstatné nevyhnutné pravidlá, ktoré pripravia prevádzkovateľom zariadení CCS potrebný právny rámec, na niektorých miestach sa však zachádza ďalej než je nevyhnutne nutné.

5.2

Pri niektorých bodoch je však ešte potrebné objasnenie, aby sa umožnila vykonateľnosť a zaručila právna istota.

5.3

Podľa návrhu Komisie sa má zachytený a uložený CO2 posudzovať v rámci obchodovania s emisnými kvótami ako „neemitovaný“, a podľa toho nemusí byť krytý emisnými certifikátmi na CO2 (23. odôvodnenie s odkazom na smernicu 2003/87/ES). Vzniká tak užitočný, aj keď v demonštračnej fáze ešte nedostatočný, trhový stimul na investovanie do zariadení CCS.

5.3.1

Výbor preto víta navrhované začlenenie do obchodovania s emisnými kvótami, pretože jednoznačne treba uprednostniť trhové podnety pred povinným CCS, aj preto, že v súčasnom štádiu vývoja technológií CCS by povinné CCS bolo jednoznačne predčasné.

5.3.2

Naproti tomu je pri nových elektrárňach správne uložiť povinnosť pripraviť dostatočný priestor na zariadenia na zachytávanie a stláčanie CO2 (článok 32, úprava článku 9a smernice 2001/80/ES). Aj tieto opatrenia, ktoré zásadne zvyšujú náklady, by sa mali spájať so zodpovedajúcimi trhovými stimulmi (15) [napr. zľavnené certifikáty CO2, použitie časti aukčných príjmov zo systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS) na CCS].

5.4

Aby sa zabránilo tomu, že možnosti ukladania budú zbytočne obmedzené, nemal by sa zákaz uvedený v článku 2 ods. 3 návrhu Komisie vzťahovať na „ukladanie CO2 v geologických formáciách“, ale na „úložiská“, pretože geologické formácie podľa vymedzenia v článku 3 ods. 4 môžu ľahko presahovať oblasti vymedzené v článku 2 ods. 1, kým rozsah úložiska je naproti tomu značne menší. Ďalšie možnosti ukladania by sa naskytli prostredníctvom doložky o výhrade, ktorá by hovorila o spoľahlivých zmluvných dohodách so štátmi mimo EÚ.

5.5

Vymedzenie pojmu „úložisko“ podľa článku 3 ods. 3 by sa malo vzťahovať iba na tú „časť určitej geologickej formácie, ktorá sa používa na geologické ukladanie CO2“. (Pri povrchovej projekcii môže mať určitá geologická formácia rozsah aj milióny kilometrov štvorcových, a preto sa ako „úložisko“ môže označiť iba jej časť.) Je celkom možné, alebo dokonca pravdepodobné, že v jednej geologickej formácii sa môžu nachádzať viaceré úložiská a zrejme sa v nej aj nachádzať budú.

5.6

Podľa článku 4 ods. 1 návrhu Komisie sa členským štátom ponecháva právo určovať vhodné úložiská na úrovni daného štátu. Malo by sa pritom objasniť, že oblasti zásadne vhodné na ukladanie CO2 členské štáty aj skutočne určujú, pokiaľ tomu nebránia vážne dôvody.

5.7

Výbor víta, že sa v navrhovanom súbore pravidiel žiada vysoká miera bezpečnosti, ktorá je potrebná jednak na ochranu ľudí, životného prostredia a klímy (16) a jednak na zabezpečenie integrity obchodovania s emisnými kvótami.

5.7.1

Vysokú mieru bezpečnosti musí zaručiť používanie kontrolných systémov zodpovedajúcich poslednému stavu vývoja techniky, čo musia členské štáty zohľadňovať pri udeľovaní príslušných povolení (17).

5.7.2

Monitorovacie systémy si vyžadujú a musia to aj zabezpečiť, aby to, čo sa deje v samotnom úložisku, čo najpresnejšie vyhodnocovali a zobrazovali na modeloch. (Merania iba na povrchu alebo v blízkosti povrchu Zeme nemajú dostatočnú vypovedaciu schopnosť.) Používané modely by preto mali byť overované, resp. certifikované pomocou dvoch nezávislých simulačných, resp. modelovacích sústav.

5.7.3

Pojem „únik“ by sa mal vymedziť ako „uvoľnenie CO2 z úložného komplexu, ktoré je overiteľné pomocou najlepších kontrolných systémov podľa stavu vývoja techniky“, lebo absolútna (teda 100-percentná) tesnosť nejestvuje, ani by sa kvôli prirodzenému uvoľňovaniu CO2 z pôdy nedala dokázať. Okrem toho nie je potrebná ani z bezpečnostných dôvodov, ani kvôli ochrane klímy (18). Dôsledkom tohto vymedzenia pojmu, ktoré odkazuje na najlepšiu možnú kontrolu podľa stavu vývoja techniky, by bolo, že sa bude zlepšovať stav kontrolných systémov a tým aj poháňať vývoj CCS, čo dynamicky prispeje k ďalšiemu zvyšovaniu bezpečnosti.

5.7.4

Pokiaľ by pri neskoršom rutinnom prevádzkovaní bol zámer definovať prípustné medzné hodnoty úniku, mohla by sa zvoliť taká miera, pri ktorej nedochádza k žiadnemu relevantnému ovplyvňovaniu bezpečnosti ani klímy, a tým by nemala vplyv ani na emisné certifikáty, teda napríklad únik 0,1 % za 100 rokov.

5.8

Obdobie, na ktoré sa majú udeľovať povolenia na prieskum a ktoré Komisia navrhuje v článku 5 ods. 3 je príliš krátke. Skúsenosti ukazujú, že aj pri optimálnom priebehu sú potrebné najmenej štyri roky na to, aby sa zrealizoval pracovný program prieskumu. V žiadnom prípade sa nesmie stať, že prieskum sa bude musieť zastaviť iba preto, že uplynula predpísaná lehota vrátane predĺženia, aj keď by chýbalo iba niekoľko údajov. Malo by sa preto počítať s flexibilnou úpravou, ktorá zohľadňuje miestne danosti, ale zároveň si vyžaduje cielený postup prevádzkovateľa pri programe prieskumu, aby sa zabránilo blokovaniu potenciálnych úložísk kvôli oneskoreniam v prieskume.

5.9

Prieskum potenciálneho úložiska si vyžaduje know-how, kvalifikovaný personál, čas a peniaze, kým úspech v žiadnom prípade nie je istý. Rozhodujúci stimul prieskumu by preto zanikol, keby podnik nemohol prieskumnú činnosť spájať s prednostným využívaním úložiska. Úprava, ktorú Komisia navrhuje v článku 5 ods. 4 by sa preto mala doplniť o prednostné právo využívania úložiska, napr. vetou, o ktorej sa už diskutovalo: „Po tejto dobe sa povolenie na prieskum úložiska CO2 buď zmení na povolenie na ukladanie CO2 alebo sa poskytne na prieskum celej príslušnej oblasti.“

5.10

Je správne, že sa musí zostaviť plán opravných opatrení. Tento plán opravných opatrení (článok 9 ods. 6 a článok 16 ods. 1) by však mal byť v súlade so zmeneným vymedzením pojmu „únik“ (článok 3 ods. 5).

5.11

Články 6 až 9 návrhu Komisie upravujú žiadosti o povolenia na ukladanie CO2, ako aj podmienky a obsah týchto povolení. Z úpravy je zrejmé, že v jednej geologickej formácii môžu svoju činnosť vykonávať viacerí prevádzkovatelia.

5.11.1

Výbor zásadne schvaľuje princíp nediskriminačného prístupu. Pokiaľ však ide o zodpovednosť pri únikoch a prevod zodpovednosti na štát, môžu vzniknúť ťažkosti pri vymedzení zodpovednosti.

5.11.2

Z toho dôvodu by malo platiť pravidlo, že v jednom úložnom komplexe môže dostať povolenie iba jeden prevádzkovateľ. Zabezpečilo by sa tým jasné priradenie zodpovednosti. Nediskriminačný prístup k úložisku by bol napriek tomu zaručený článkom 20.

5.12

Podľa návrhu Komisie má príslušný orgán členského štátu pred konečným udelením svojho povolenia (článok 10 a článok 18) informovať Komisiu a potom čakať až do šiestich mesiacov na jej stanovisko. Stanovisko Komisie sa má potom zohľadniť pri rozhodnutí o povolení, resp. odchýlka od stanoviska sa má Komisii zdôvodniť.

5.12.1

Navrhovaná úprava by spôsobila časové oneskorenia a zvýšila administratívne zaťaženie. Okrem toho nezodpovedá zásade subsidiarity.

5.12.2

Výbor preto odporúča zmeniť toto ustanovenie v smernici tak, aby sa na jednej strane síce zaručila dostatočná jednotnosť pri postupe členských štátov, ale na druhej strane aby nevznikli omeškania, ktorým sa dá zabrániť, a aby sa dostatočne rešpektovala zásada subsidiarity. Jednou z možností by bolo obmedziť schvaľovací postup na informačnú povinnosť orgánov členských štátov voči Komisii. V prípade porušenia by Komisia mala k dispozícii osvedčený nástroj konania kvôli porušeniu zmluvy podľa článku 226 Zmluvy o založení ES. Článok 10 ods. 2 by preto mohol znieť: „Príslušný orgán členského štátu oznámi Komisii kvôli overeniu konečné rozhodnutie o povolení na ukladanie CO2.“

5.13

Podľa názoru výboru potrebujú orgány členských štátov účinné nástroje a tiež pravidelné kontroly, aby kedykoľvek zaručili bezpečnosť úložiska. Výbor však spochybňuje, či k tomu prispieva aj dodatočné overovanie povolenia na ukladanie CO2 v päťročných odstupoch, ktoré navrhuje Komisia a ktoré by neprinieslo žiadne ďalšie zlepšenie bezpečnosti, ale len dodatočné administratívne zaťaženie všetkých zúčastnených.

5.14

V článku 18 návrhu Komisie sa kladú veľké požiadavky pri prevode zodpovednosti za úložisko na príslušný členský štát. Je to správne a výbor to víta.

5.14.1

V článku 18 ods. 1 sa však požaduje, že všetky dostupné dôkazy musia signalizovať, že uložený CO2 bude „úplne izolovaný“ na neobmedzenú dobu v budúcnosti. Úplná tesnosť však nie je možná, a teda by sa nemala ani požadovať. Výbor preto odkazuje na svoje pripomienky v bodoch 5.7.3 a 5.7.4.

5.14.2

Aby tu nevznikla neprekonateľná prekážka prevodu, mala by príslušná časť znieť: „…že v dohľadnom čase (19) sa neočakáva únik“. (Vychádza sa pritom z vymedzenia pojmu podľa bodu 5.7.3.)

5.15

Podľa návrhu Komisie je potrebné, aby podnik pri príprave úložiska a začatí jeho prevádzky vytvoril primerané zabezpečenie (článok 19). Výbor s tým súhlasí, pričom víta, že rozhodnutie o forme tohto zabezpečenia sa prenecháva členským štátom.

5.15.1

Výbor však nepovažuje za primerané, aby sa toto zabezpečenie vytváralo v plnej výške už pred podaním žiadosti. Skôr by vytvorenie finančného zabezpečenia malo zásadne závisieť od nevyhnutnosti takéhoto zabezpečenia podľa toho, ako pokračuje projekt. V opačnom prípade sa pre podniky ešte zmenší už doteraz nedostatočný finančný stimul na investovanie do tejto novej techniky.

5.15.2

V prípade úniku relevantného z hľadiska klímy je potrebné dokúpiť emisné certifikáty. Po rozsiahlom overovaní pri získavaní povolenia na ukladanie CO2 sa takýto únik neočakáva. Preto by pre daný prípad mal dostatočné zabezpečenie predstavovať dôkaz o primeranom investičnom majetku, ktorým možno kryť záväzky aj pri platobnej neschopnosti prevádzkovateľa. Väčšie požiadavky by vzhľadom na malú pravdepodobnosť vzniku udalosti neprimerane obmedzovali investičnú schopnosť podniku.

5.16

Práce, ktoré sa podľa prílohy I požadujú pri charakterizovaní a posudzovaní úložísk sa čiastočne týkajú ešte oblasti výskumu a vývoja. V zmysle vykonateľnosti by preto aj tu mal platiť „stav vývoja techniky“ ako referencia na vypracovávanie podkladov k žiadosti.

5.17

V prílohe I a pri hodnotení rizík potenciálnych úložísk by sa mal spresniť pojem „biosféra“. Pod pojmom biosféra, ktorá sa nesmie negatívne ovplyvňovať, by sa nemala chápať iba biosféra na zemskom povrchu, ale aj biosféra až po oblasť kolektorov pitnej vody (sladkovodné vodonosné vrstvy).

5.18

Okrem toho by sa malo objasniť zloženie a spôsob práce skupiny odborníkov, ktorí budú zodpovední za priebežné prepracovávanie prílohy.

V Bruseli 9. júla 2008

predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  CESE 1201/2008, CESE 1202/2008, CESE 1203/2008 z 9. júla 2008, zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(2)  KOM(2008) 13 v konečnom znení.

(3)  CCS: Carbon Capture and Storage. V stanovisku TEN/340 – CESE 562/2008 sa navrhuje, aby sa namiesto toho používala skratka CCTS: Carbon Capture, Transport and Storage (zachytávanie, doprava a ukladanie oxidu uhličitého). V predkladanom stanovisku naďalej používame skratku CCS.

(4)  Napr. Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 72.

(5)  Pozri CESE 1199/2008 z 9. júla 2008, zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(