22.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 267/1

1.

Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (1) (ďalej označované ako „nariadenie o fúziách“) v článku 6 ods. 2 a článku 8 ods. 2 výslovne ustanovuje, že Komisia sa môže rozhodnúť vyhlásiť koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom po jej zmene stranami (2), tak pred začatím konania, ako aj po ňom. V tejto súvislosti môže Komisia pripojiť k svojmu rozhodnutiu podmienky a povinnosti, ktorými sa má zabezpečiť, aby dotknuté podniky splnili záväzky, ktoré prijali voči Komisii s cieľom, aby bola koncentrácia zlučiteľná so spoločným trhom (3).

2.

Cieľom tohto oznámenia je poskytnúť návod k zmenám v koncentráciách, najmä čo sa týka záväzkov dotknutých podnikov pozmeniť koncentráciu. Takéto zmeny sú všeobecnejšie označované ako „nápravné opatrenia“, keďže ich cieľom je odstrániť obavy z narušenia hospodárskej súťaže (4) vznesené Komisiou. Postup uvedený v tomto oznámení odráža skúsenosti, ktoré Komisia postupne získava v oblasti posudzovania, akceptácie a uplatňovania nápravných opatrení v zmysle nariadenia o fúziách od nadobudnutia jeho účinnosti 21. septembra 1990. Revízia oznámenia Komisie o nápravných opatreniach z roku 2001 (5) bola dôvodom nadobudnutia účinnosti prepracovaného nariadenia o fúziách (ES) č. 139/2004 (6) a nariadenia Komisie (ES) č. 802/2004 (7) („vykonávacie nariadenie“) z 1. mája 2004, judikatúry Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa, vzhľadom na závery vyvodené zo systematickej kontroly ex post posledného prípadu Komisie vo veci nápravných opatrení (8) a praxe Komisie pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa nápravných opatrení v posledných rokoch. Tu uvedené zásady bude Komisia v konkrétnych prípadoch ďalej rozvíjať a zlepšovať. Usmernenia týkajúce sa záväzkov sa v tomto oznámení uvádzajú bez toho, aby prejudikovali výklad, ktorý k nim môže vydať Súdny dvor alebo Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

3.

Toto oznámenie obsahuje všeobecné zásady týkajúce sa nápravných opatrení prijateľných pre Komisiu, hlavné typy záväzkov, ktoré Komisia akceptovala v prípadoch riešených podľa nariadenia o fúziách, špecifické požiadavky, ktoré musia návrhy záväzkov spĺňať v oboch fázach postupu, ako aj hlavné požiadavky týkajúce sa uplatňovania záväzkov. V každom prípade bude Komisia venovať patričnú pozornosť konkrétnym okolnostiam jednotlivých prípadov.

4.

Podľa nariadenia o fúziách Komisia posudzuje zlučiteľnosť oznámenej koncentrácie so spoločným trhom na základe jej vplyvu na štruktúru hospodárskej súťaže v Spoločenstve (9). Cieľom testu zlučiteľnosti podľa článku 2 ods. 2 a ods. 3 nariadenia o fúziách je zistiť, či by daná koncentrácia mohla vytvoriť alebo posilniť dominantné postavenie, ktorého dôsledkom by mohlo byť značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti. Koncentrácia, ktorá výrazne bráni efektívnej hospodárskej súťaži popísanej vyššie, je nezlučiteľná so spoločným trhom a Komisia je povinná ju zakázať. V prípade vytvorenia spoločného podniku Komisia skúma koncentráciu aj podľa článku 2 ods. 4 nariadenia o fúziách. Zásady uvedené v tomto oznámení sa vo všeobecnosti uplatňujú aj na nápravné opatrenia určené na odstránenie obáv z narušenia hospodárskej súťaže vymedzené v článku 2 ods. 4.

5.

Tam, kde koncentrácia vyvoláva obavy z narušenia hospodárskej súťaže v tom, že by mohla podstatne brániť efektívnej hospodárskej súťaži, predovšetkým v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, sa môžu strany snažiť pozmeniť koncentráciu tak, aby odstránili obavy z narušenia hospodárskej súťaže, a tým získali súhlas s fúziou. Je však bežnejšie, že strany predložia svoje záväzky, cieľom ktorých je učiniť koncentráciu zlučiteľnú so spoločným trhom, pričom tieto záväzky sa realizujú po vydaní súhlasu.

6.

Podľa štruktúry nariadenia o fúziách je povinnosťou Komisie preukázať, že koncentrácia by podstatne bránila hospodárskej súťaži (10). Komisia oznámi svoje obavy z narušenia hospodárskej súťaže stranám, aby im umožnila sformulovať vhodné a zodpovedajúce návrhy nápravných opatrení (11). Strany zúčastnené na koncentrácii potom stanovia záväzky; Komisia nemá právo určovať podmienky rozhodnutia o povolení jednostranne, ale len na základe záväzkov strán (12). Komisia informuje strany o svojom predbežnom posúdení návrhov nápravných opatrení. Ak ale strany správne nenavrhnú nápravné opatrenia vhodné na odstránenie obáv z narušenia hospodárskej súťaže, jedinou možnosťou Komisie je prijať rozhodnutie o zákaze (13).

7.

Komisia musí posúdiť, či by navrhované nápravné opatrenia po implementácii odstránili zistené obavy z narušenia hospodárskej súťaže. Len strany majú všetky dôležité informácie potrebné pre takéto posúdenie, predovšetkým čo sa týka realizovateľnosti navrhovaných záväzkov a životaschopnosti a konkurencieschopnosti aktív navrhovaných na predaj odčlenených častí podniku. Preto je povinnosťou strán poskytnúť všetky také dostupné informácie, ktoré Komisia potrebuje pre posúdenie návrhu nápravných opatrení. V tejto súvislosti vykonávacie nariadenie prikazuje oznamujúcim stranám, aby spolu so záväzkami poskytli podrobné informácie o obsahu ponúkaných záväzkov, o podmienkach ich implementácie a o ich schopnosti odstrániť akékoľvek značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže, ako to je stanovené v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu („Tlačivo RM“). V prípade záväzkov pozostávajúcich z odpredaja (divestiture) podnikov musia strany podrobne popísať predovšetkým to, ako sa v súčasnosti prevádzkujú podniky, ktoré sa majú odpredať. Tieto informácie umožnia Komisii posúdiť životaschopnosť, konkurencieschopnosť a obchodovateľnosť podnikov porovnaním ich súčasnej prevádzky s navrhovaným rozsahom na základe záväzkov. Komisia môže v jednotlivých prípadoch prispôsobiť presné požiadavky potrebným informáciám a bude pripravená pred podaním tlačiva RM diskutovať so stranami o rozsahu požadovaných informácií.

8.

Kým strany musia navrhnúť záväzky postačujúce na odstránenie obáv z narušenia hospodárskej súťaže a poskytnúť informácie potrebné na ich posúdenie, úlohou Komisie je stanoviť, či sa koncentrácia zmenená náležite predloženými záväzkami musí alebo nemusí vyhlásiť za nezlučiteľnú so spoločným trhom, pretože to napriek záväzkom vedie k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže. Dôkazné bremeno pre zákaz alebo povolenie koncentrácie zmenenej na základe záväzku preto podlieha rovnakým kritériám ako nezmenená koncentrácia (14).

9.

Podľa nariadenia o fúziách má Komisia právo akceptovať len tie záväzky, ktoré sa považujú za schopné urobiť koncentráciu zlučiteľnou so spoločným trhom tým, že bránia značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže. Záväzky musia celkom odstrániť obavy z narušenia hospodárskej súťaže (15) a musia byť úplné a po všetkých stránkach účinné (16). Okrem toho sa záväzky musia dať účinne implementovať v krátkej lehote, keďže podmienky hospodárskej súťaže na trhu nebudú zachované až do splnenia záväzkov.

10.

Štrukturálne záväzky, predovšetkým predaj odčlenených častí podniku, navrhované stranami zodpovedajú týmto podmienkam, len pokiaľ je Komisia schopná s istotou dospieť k záveru, že ich bude možné splniť a že nové obchodné štruktúry, ktoré na ich základe vzniknú, budú dostatočne životaschopné a trvalé na zabezpečenie toho, aby sa nemohlo vyskytnúť značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže (17).

11.

Potrebný stupeň istoty vo vzťahu k implementácii navrhovaných záväzkov môžu ovplyvňovať predovšetkým riziká súvisiace s prevodom podniku, ktorý sa má odpredať, akými sú napríklad podmienky stanovené stranami pri odpredaji, práva tretích strán vo vzťahu k podniku alebo riziká nájdenia vhodného kupca, ako aj riziká súvisiace so znehodnotením aktív v období, kým sa odpredaj zrealizuje. Úlohou strán je odstrániť takúto neistotu v implementácii nápravného opatrenia pri jeho predkladaní Komisii (18).

12.

Pri posudzovaní druhej podmienky, či je pravdepodobné, že navrhovaný záväzok odstráni zistené obavy z narušenia hospodárskej súťaže, Komisia zvažuje všetky súvisiace faktory týkajúce sa samotného navrhovaného nápravného opatrenia, okrem iného vrátane typu, rozsahu a pôsobnosti navrhovaného nápravného opatrenia odôvodneného odkazom na štruktúru a konkrétne charakteristiky trhu, na ktorom obavy z narušenia hospodárskej súťaže vznikli, vrátane postavenia strán a ďalších účastníkov na trhu.

13.

Aby záväzky zodpovedali týmto zásadám musí existovať účinná implementácia a schopnosť monitorovať záväzky (19). Zatiaľ čo zrealizovaný predaj odčlenených častí podniku nevyžaduje žiadne ďalšie opatrenia monitorovania, ostatné typy záväzkov vyžadujú účinné monitorovacie mechanizmy, aby sa zabezpečilo, že strany neznížia alebo dokonca neeliminujú ich účinok. V opačnom prípade by sa takéto záväzky museli považovať len za vyhlásenia úmyslu strán a nepredstavovali by záväzné povinnosti, keďže z dôvodu nedostatku účinných monitorovacích mechanizmov by sa mohlo v dôsledku akéhokoľvek ich porušenia odvolať rozhodnutie v súlade s ustanoveniami nariadenia o fúziách (20).

14.

Ak ale strany predložia návrhy nápravných opatrení, ktoré sú tak rozsiahle a komplikované, že Komisia nie je schopná v čase svojho rozhodovania s potrebným stupňom určitosti stanoviť, či sa budú v plnej miere implementovať a či je pravdepodobné, že zachovajú účinnú hospodársku súťaž na trhu, rozhodnutie o povolení nie je možné udeliť (21). Komisia môže zamietnuť takéto nápravné opatrenia predovšetkým z toho dôvodu, že implementáciu nápravných opatrení nie je možné účinne monitorovať a že nedostatok účinného monitorovania zmenšuje, alebo dokonca eliminuje, účinok navrhovaných záväzkov.

15.

Podľa judikatúry súdu základným cieľom záväzkov je zabezpečiť konkurencieschopné trhové štruktúry (22). Podľa toho sú záväzky, ktoré sú svojím charakterom štrukturálne, napríklad záväzok predať obchodnú jednotku, spravidla preferované z pohľadu cieľov nariadenia o fúziách, keďže takéto záväzky trvalo predchádzajú obavám z narušenia hospodárskej súťaže, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku oznámenej fúzie, a navyše nevyžadujú strednodobé ani dlhodobé monitorovacie opatrenia. Napriek tomu sa nedá automaticky vylúčiť možnosť, že aj iné typy záväzkov môžu byť schopné predchádzať značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže (23).

16.

Komisia zdôrazňuje, že otázka, či je nápravné opatrenie vhodné na odstránenie zistených obáv z narušenia hospodárskej súťaže a špecifickejšie, ktorý typ nápravného opatrenia je vhodný na ich odstránenie, sa má skúmať samostatne pre jednotlivé prípady.

17.

Napriek tomu je možné všeobecne rozlišovať medzi predajom odčlenených častí podniku, inými štrukturálnymi nápravnými opatreniami, napríklad poskytnutím prístupu ku kľúčovej infraštruktúre alebo vstupom za nediskriminačných podmienok, a záväzkami týkajúcimi sa budúceho konania zlúčeného subjektu. Záväzky súvisiace s predajom odčlenených častí podniku predstavujú najlepší spôsob, ako odstrániť obavy z narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z horizontálneho prekrývania, a môžu byť aj najlepším prostriedkom na riešenie problémov vyplývajúcich z vertikálnych dôsledkov alebo obáv z konglomerácií (24). Iné štrukturálne záväzky môžu byť vhodné na riešenie všetkých typov obáv, ak sú tieto nápravné opatrenia ekvivalentné vo svojom účinku predaju odčlenených častí podniku, ako to podrobnejšie vysvetľujú odseky 61 a ďalšie. Záväzky súvisiace s budúcim konaním zlúčeného subjektu môžu byť prijateľné len výnimočne za veľmi špecifických okolností (25). Predovšetkým záväzky vo forme sľubov nezvyšovať ceny, zredukovať sortiment výrobkov alebo odstrániť značky, atď., vo všeobecnosti neodstraňujú obavy z narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z horizontálneho prekrývania. V každom prípade sa môžu tieto typy nápravných opatrení akceptovať len výnimočne, ak je ich funkčnosť v plnej miere zabezpečená účinnou implementáciou a monitorovaním v súlade s úvahami uvedenými v odsekoch 13 – 14, 66, 69 a ak nepredstavujú riziko vedúce k narúšajúcim účinkom na hospodársku súťaž (26).

18.

Komisia môže prijímať záväzky v ktorejkoľvek fáze konania (27). Ale vzhľadom na skutočnosť, že hĺbkové prešetrovanie trhu sa vykonáva len vo fáze II, záväzky predložené Komisii vo fáze I musia postačovať na to, aby bolo možné jednoznačne vylúčiť „vážne pochybnosti“ v zmysle článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia o fúziách (28). Podľa článku 10 ods. 2 nariadenia o fúziách má Komisia prijať rozhodnutie o schválení ihneď, ako sa ukáže, že vážne pochybnosti uvedené v článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia o fúziách boli odstránené v dôsledku záväzkov predložených stranami. Toto pravidlo sa uplatňuje na záväzky navrhnuté vo fáze II konania predtým, ako Komisia vydá vyhlásenie o námietkach (29). Ak Komisia dospeje k predbežnému názoru, že fúzia vedie k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže a vydá vyhlásenie o námietkach, záväzky musia postačovať na odstránenie takéhoto značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže.

19.

Zatiaľ čo záväzky ponúkajú strany, Komisia zabezpečí vykonateľnosť záväzkov schválením fúzie na základe zhody so záväzkami. Je potrebné rozlišovať medzi podmienkami a povinnosťami. Požiadavka dosiahnutia štrukturálnej zmeny trhu je podmienkou – napríklad, že odčlenená časť podniku sa má predať. Vykonávacie opatrenia, ktoré sú potrebné na dosiahnutie tohto výsledku, sú vo všeobecnosti povinnosťami strán, napr. vymenovanie správcu s neodvolateľným mandátom na predaj podniku.

20.

Ak dotknutý podnik nesplní svoju povinnosť, Komisia môže zrušiť rozhodnutie o schválení vydané buď v súlade s článkom 6 ods 2 alebo článkom 8 ods. 2 nariadenia o fúziách, konajúc na základe článku 6 ods. 3, resp. článku 8 ods. 6. V prípade nesplnenia povinnosti môže byť stranám uložená pokuta a periodické platby penále podľa článku 14 ods. 2 písm. d), resp. článku 15 ods. 1 písm. c). Ak sa ale nesplní podmienka, napríklad odčlenená časť podniku sa nepredá v termíne stanovenom v záväzku alebo je neskôr opätovne získaná, rozhodnutie o zhode už nie je uplatniteľné. Za takýchto okolností Komisia môže po prvé, prijať dočasné opatrenia vhodné na zachovanie podmienok účinnej hospodárskej súťaže v súlade s článkom 8 ods. 5 písm. b) nariadenia o fúziách. Po druhé, ak sú splnené podmienky článku 8 ods. 4 písm. b), môže nariadiť akékoľvek vhodné opatrenie na zabezpečenie toho, aby dotknuté podniky rozpustili koncentráciu alebo prijali iné nápravné opatrenia, alebo v súlade s článkom 8 ods. 7 prijať rozhodnutie podľa článku 8 ods. 1 až 3. Okrem toho stranám môže byť uložená pokuta podľa článku 14 ods. 2 písm. d).

21.

Útvary Komisie vydali Usmernenie o osvedčených postupoch pre záväzky súvisiace s predajom odčlenených častí podniku pozostávajúce zo vzorového textu záväzkov súvisiacich s predajom odčlenených častí podniku a vzorového textu mandátov správcov (30). Cieľom týchto vzorových textov nie je poskytovať úplné pokrytie všetkých problémov, ktoré sa môžu vyskytnúť vo všetkých prípadoch, ani nie sú právne záväzné pre strany zúčastnené na fúzii. Dopĺňajú toto oznámenie tým, že naznačujú typické znenie záväzkov súvisiacich s predajom odčlenených častí podniku vo forme, ktorú môžu strany použiť. Zároveň vzorové texty ponechávajú priestor na ich prispôsobenie požiadavkám špecifického prípadu.

22.

Ak hrozí, že navrhovaná koncentrácia značne naruší účinnú hospodársku súťaž, najefektívnejším spôsobom na zachovanie účinnej hospodárskej súťaže je okrem zákazu vytvorenie podmienok pre vznik nového konkurencieschopného subjektu alebo pre posilnenie existujúcich konkurentov prostredníctvom predaja odčlenených častí podniku strán fúzie.

23.

Odpredaj sa musí vzťahovať na životaschopný podnik, ktorý prevádzkovaný vhodným kupujúcim môže dlhodobo účinne konkurovať zlúčenému subjektu a ktorý sa odpredá ako prosperujúci podnik (31). Aby bol podnik životaschopný, musí nevyhnutne vykonávať činnosti súvisiace s trhmi, kde Komisia neidentifikovala obavy z narušenia hospodárskej súťaže, ak sa to požaduje pre vznik efektívneho konkurenta na dotknutých trhoch (32).

24.

Pri navrhovaní predaja odčlenených častí životaschopného podniku je potrebné zohľadniť neistoty a riziká súvisiace s prevodom podniku na nového vlastníka. Tieto riziká môžu mať vplyv na konkurenčný dopad odpredaného podniku, a preto môžu viesť k takej situácii na trhu, kde nemusia byť nevyhnutne odstránené príslušné obavy z narušenia trhu.

25.

Podnik má zahŕňať všetky aktíva, ktoré prispievajú k jeho súčasnej prevádzke alebo ktoré sú potrebné na zabezpečenie jeho životaschopnosti a konkurencieschopnosti, a všetkých pracovníkov, ktorí sú v ňom súčasnosti zamestnaní alebo ktorí sú potrební na zabezpečenie životaschopnosti a konkurencieschopnosti podniku (33).

26.

Zahrnúť sa musia aj pracovníci a aktíva, ktoré sú v súčasnosti spoločné pre podnik, ktorý sa má odpredať a pre ostatné podniky strán, ale ktoré prispievajú k prevádzke podniku alebo ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie jeho životaschopnosti a konkurencieschopnosti. V opačnom prípade by bola životaschopnosť a konkurencieschopnosť odpredávaného podniku ohrozená. Preto musí odpredávaný podnik zahŕňať pracovníkov zabezpečujúcich základné funkcie podniku, napríklad skupinu pracovníkov pre výskum a vývoj a pracovníkov v oblasti informačných technológií, aj keď sú títo pracovníci v súčasnosti zamestnaní v iných obchodných jednotkách strán – aspoň v dostatočnom počte na zabezpečenie bežných potrieb odpredávaného podniku. Rovnako sa majú zahrnúť aj zdieľané aktíva, aj keď patria do inej obchodnej jednotky alebo sú k nej pridelené.

27.

Aby Komisia mohla určiť rozsah podniku, ktorý sa má odpredať, strany musia vo svojich záväzkoch poskytnúť presné vymedzenie rozsahu odpredávaného podniku („popis podniku“). Popis podniku musí byť prispôsobený jednotlivému príslušnému prípadu a mal by obsahovať všetky prvky, ktoré sú súčasťou odpredávaného podniku: hmotné (napr. výskum a vývoj, výroba, distribúcia, predaj a marketing) a nehmotné aktíva (napr. práva duševného vlastníctva, know-how a goodwill); licencie, povolenia a oprávnenia poskytnuté podniku vládnymi organizáciami; zmluvy, nájomné zmluvy a záväzky (napr. dohody s dodávateľmi a zákazníkmi) v prospech odpredávaného podniku; a záznamy o zákazníkoch, úveroch a iné záznamy. V popise podniku musia strany uviesť pracovníkov, ktorí sa prevedú za všeobecných podmienok, vrátane pomocných a dočasných zamestnancov, a priložiť zoznam kľúčových pracovníkov, t. j. pracovníkov dôležitých pre životaschopnosť a konkurencieschopnosť podniku. Prevod zamestnancov nemá vplyv na uplatňovanie smerníc Rady o hromadnom prepúšťaní (34); o zachovaní práv zamestnancov pri prevodoch podnikov (35); o informovaní zamestnancov a poradách s nimi (36), ako ani na vnútroštátne ustanovenia implementujúce tieto smernice a iné vnútroštátne právne predpisy. Nápravný prostriedok musí obsahovať záväzok strán o neuchádzaní sa o kľúčových pracovníkov.

28.

Strany musia v popise podniku uviesť aj mechanizmy dodávok výrobkov a služieb, ktoré poskytujú odpredávanému podniku alebo ktoré poskytuje odpredávaný podnik im. Takéto pokračujúce vzťahy s odpredaným podnikom môžu byť potrebné pre zachovanie plnej ekonomickej životaschopnosti a konkurencieschopnosti odpredaného podniku na prechodnom základe. Komisia akceptuje takéto mechanizmy len vtedy, ak nevplývajú na nezávislosť odpredaného podniku vo vzťahu k stranám.

29.

Aby sa zabránilo nedorozumeniam v súvislosti s podnikom, ktorý sa má odpredať, strany musia aktíva, ktoré podnik používa, alebo pracovníkov, ktorých zamestnáva, ale ktoré(-í) sa podľa strán nemajú previesť v rámci odpredaja, výslovne vylúčiť v texte záväzku. Komisia bude môcť akceptovať takéto vylúčenie aktív alebo pracovníkov, len ak strany jednoznačne dokážu, že sa tým neovplyvní životaschopnosť a konkurencieschopnosť podniku.

30.

Podnik, ktorý sa má odpredať, musí byť životaschopný ako taký. Preto Komisia v etape posudzovania nápravného opatrenia neberie do úvahy zdroje potenciálneho alebo dokonca pravdepodobného budúceho kupujúceho. Iná situácia nastane, ak sa už počas predaja a kúpy uzavrie dohoda s konkrétnym kupujúcim, ktorého zdroje je možné brať do úvahy v čase posudzovania záväzku. Touto situáciou sa podrobnejšie zaoberajú odsek 56 a ďalšie.

31.

Ak sa kupujúci určí až po prijatí rozhodnutia o schválení, môže sa stať, že navrhovaný kupujúci nebude potrebovať niektoré aktíva alebo pracovníkov zahrnutých do odpredaného podniku. V rámci procesu schvaľovania kupujúceho Komisia môže na žiadosť strán schváliť odpredaj podniku navrhovanému kupujúcemu bez jedného alebo viacerých aktív alebo bez časti pracovníkov, ak to po predaji neovplyvní životaschopnosť a konkurencieschopnosť podniku, ktorý sa má odpredať, berúc do úvahy zdroje navrhovaného kupujúceho.

32.

Spravidla je životaschopným podnikom podnik, ktorý dokáže fungovať samostatne, čo znamená nezávisle od nových strán vzhľadom na dodávky vstupných materiálov alebo iné formy spolupráce, ktoré sa líšia od spolupráce počas prechodného obdobia.

33.

Komisia jednoznačne uprednostňuje existujúce samostatné podniky. Môžu mať formu predtým existujúcej spoločnosti alebo skupiny spoločností alebo obchodnej divízie, ktorá nebola v minulosti zapísaná v obchodnom registri ako taká.

34.

Ak v dôsledku horizontálneho prekrývania vzniknú obavy z narušenia hospodárskej súťaže, strany sa môžu rozhodnúť medzi dvomi podnikmi. V prípadoch súvisiacich s nedobrovoľnou akvizíciou môže záväzok odpredaja vyčlenených aktivít cieľovej spoločnosti, za takýchto okolností obmedzených informácií o odpredávanom podniku dostupných pre oznamujúce strany, zvýšiť riziko, že sa podnik po odpredaji nestane životaschopným konkurentom v zmysle trvalo efektívnej hospodárskej súťaže na trhu. Preto môže byť vhodné, aby strany v takýchto prípadoch navrhli odpredaj aktivít nadobúdajúcej spoločnosti.

35.

Hoci sa spravidla požaduje odpredaj existujúceho životaschopného samostatného podniku, Komisia môže, zohľadňujúc zásadu proporcionality, zvážiť možnosť odpredaja podnikov, ktoré majú existujúce silné prepojenia alebo sú čiastočne začlenené do podnikov zostávajúcich stranám, a preto sa musia pre tento účel „vyňať“. Aby sa za takýchto okolností znížilo riziko ohrozenia životaschopnosti a konkurencieschopnosti na minimum, strany majú možnosť predložiť záväzky navrhujúce vyňatie tých častí existujúceho podniku, ktoré sa nemusia nevyhnutne odpredať. V konečnom dôsledku sa za týchto okolností odpredá existujúci samostatný podnik, hoci strany môžu prostredníctvom „opačného vyňatia“ vyňať obmedzené časti, ktoré si môžu ponechať.

36.

V každom prípade môže Komisia akceptovať záväzky, ktoré požadujú vyňatie podniku, len ak si je istá, že sa aspoň v čase prevodu podniku na kupujúceho odpredá životaschopný podnik na samostatnom základe a že riziká pre životaschopnosť a konkurencieschopnosť vyvolané vyňatím, sa týmto zredukujú na minimum. Preto musia strany zabezpečiť, ako sa uvádza nižšie v odseku 113, aby sa vyňatie začalo realizovať v prechodnom období, t. j. v období medzi prijatím rozhodnutia Komisie a dokončením odpredaja (v zmysle právneho a faktického prevodu podniku na kupujúceho). Následne sa na konci tohto obdobia odpredá životaschopný podnik na samostatnom základe. Ak by to nebolo možné alebo ak by bolo vyňatie mimoriadne náročné, strany môžu Komisii poskytnúť potrebný stupeň určitosti navrhnutím riešenia zahŕňajúceho prijateľného kupujúceho, ako sa podrobne uvádza nižšie v odseku 55.

37.

Odpredaj pozostávajúci z kombinácie určitých aktív, ktoré v minulosti nepredstavovali jednotný a životaschopný podnik, vytvára riziká pre životaschopnosť a konkurencieschopnosť výsledného podniku. Predovšetkým ide o prípad, keď sa odpredaj týka aktív viac ako jednej strany. Takýto prístup môže Komisia akceptovať len vtedy, ak je zabezpečená životaschopnosť podniku napriek skutočnosti, že aktíva v minulosti nepredstavovali jednotný podnik. Ide o prípad, keď sa jednotlivé aktíva už považujú za životaschopný a konkurencieschopný podnik (37). Podobne len vo výnimočných prípadoch môže odpredávaný balík obsahujúci iba značky a pomocné výrobné a/alebo distribučné aktíva postačovať na vytvorenie podmienok pre účinnú hospodársku súťaž (38). Za takýchto okolností musí odpredávaný balík pozostávajúci zo značiek a aktív postačovať na to, aby Komisia mohla dospieť k záveru, že výsledný podnik bude v rukách vhodného kupujúceho okamžite životaschopný.

38.

Odpredaj podnikov sa vo všeobecnosti javí ako vhodnejší pri udeľovaní licencií duševného vlastníctva, keďže s udeľovaním licencie súvisí viac neistôt, čo držiteľovi licencie neumožňuje okamžite sa zapojiť do hospodárskej súťaže na trhu a vyžaduje to pokračujúce vzťahy so stranami, čo poskytovateľovi licencie umožní vplývať na konkurenčné konanie držiteľa licencie a môže vyvolať spory medzi poskytovateľom licencie a držiteľom licencie v súvislosti s rozsahom pôsobnosti a podmienkami licencie. Udeľovanie licencií sa preto vo všeobecnosti nepovažuje za vhodné, ak sa odpredaj podniku javí ako realizovateľný. Ak z trhového postavenia súvisiaceho s technológiami alebo takýmito právami duševného vlastníctva vzniknú obavy z narušenia hospodárskej súťaže, odpredaj technológií alebo práv duševného vlastníctva sa stane vhodnejším nápravným prostriedkom, keďže sa tým odstránia pretrvávajúce vzťahy medzi novým subjektom a jeho konkurentmi (39). Komisia však môže akceptovať licenčné dohody ako alternatívu odpredaja, ak by napríklad odpredaj bránil účinnému pokračujúcemu výskumu alebo ak by odpredaj nebol možný vďaka charakteru podniku (40). Takéto licencie umožnia svojmu držiteľovi účinne sa zapojiť do hospodárskej súťaže so stranami podobne, ako keby sa zrealizoval odpredaj. Spravidla ide o výhradné licencie a majú byť bez akýchkoľvek obmedzení oblasti využívania a geografických obmedzení pre držiteľa licencie. Ak by mala vzniknúť akákoľvek neistota vzhľadom na rozsah pôsobnosti licencie alebo jej podmienky, strany budú musieť odpredať súvisiace práva duševného vlastníctva, ale môžu získať licenciu späť. Ak nie je isté, či sa licencia udelí vhodnému držiteľovi licencie, strany môžu zvážiť možnosť navrhnúť prijateľného držiteľa licencie alebo riešenie „fix-it-first“ v súlade s úvahami uvedenými nižšie v odseku 56, aby Komisia mohla s potrebným stupňom istoty dospieť k záveru, že sa nápravné opatrenie zrealizuje (41).

39.

Vo výnimočných prípadoch Komisia akceptovala záväzky týkajúce sa udelenia výhradnej časovo obmedzenej licencie pre značku s cieľom umožniť držiteľovi licencie zmenu značky počas plánovaného obdobia. Po prvej licenčnej etape týchto tzv. záväzkov týkajúcich sa zmeny značiek, sa strany v druhej etape zaviažu, že sa zdržia akéhokoľvek používania značky (pasívna fáza). Cieľom týchto záväzkov je umožniť držiteľovi licencie prevod zákazníkov z licencovanej značky na svoju vlastnú značku, aby tak vznikol životaschopný konkurent bez toho, aby sa licencovaná značka natrvalo odpredala.

40.

Nápravné opatrenie súvisiace so zmenou značky prináša podstatne vyššie riziko pre obnovenie účinnej hospodárskej súťaže v porovnaní s odpredajom, vrátane odpredaja značky, keďže existuje značná neistota, či držiteľ licencie dosiahne úspech ako aktívny konkurent na trhu na základe výrobku so zmenenou značkou. Nápravné opatrenie súvisiace so zmenou značky môže byť akceptovateľné za okolností, keď sa príslušná značka všeobecne používa a veľká časť jej obratu vzniká na iných trhoch, ako sú trhy, na ktorých boli zistené obavy z narušenia hospodárskej súťaže (42). Za týchto okolností sa musí nápravné opatrenie súvisiace so zmenou značky vymedziť tak, aby sa zabezpečilo, že udelením licencie sa účinne zachová hospodárska súťaž na trhu na dlhodobom základe a že držiteľ licencie bude po zmene značky výrobkov efektívnym konkurentom.

41.

Keďže úspešnosť záväzkov súvisiacich so zmenou značky značne súvisí so životaschopnosťou licencovanej značky, pri navrhovaní takýchto záväzkov je potrebné splniť viacero predbežných podmienok. Po prvé, prevádzaná značka musí byť dobre známa a značne silná, aby sa zaručila okamžitá životaschopnosť licencovanej značky a zároveň aj jej ekonomické prežitie počas obdobia zmeny značky. Po druhé, na zabezpečenie životaschopnosti nápravného opatrenia môže byť potrebná časť aktív súvisiacich s výrobou alebo distribúciou výrobkov, s ktorými sa obchoduje pod licencovanou značkou, alebo prevod know-how (43). Po tretie, licencia musí byť výhradná a spravidla úplná, t. j. neobmedzená na určitý sortiment výrobkov v rámci špecifického trhu, a musí zahŕňať práva duševného vlastníctva na zabezpečenie toho, aby zákazníci rozpoznali výrobok so zmenenou značkou. Strany nebudú môcť používať podobné slová alebo znaky, pretože tým by podkopali účinnosť zmeny značky (44). Po štvrté, licenčná aj pasívna fáza musia byť dostatočne dlhé, pričom sa zohľadňujú špecifiká prípadu, takže účinok nápravného opatrenia súvisiaceho so zmenou značky je podobný ako účinok predaja odčlenených častí podniku (45).

42.

Totožnosť potenciálneho držiteľa licencie bude kľúčovým faktorom pre úspešnosť záväzku. Ak nie je isté, či je k dispozícii niekoľko vhodných držiteľov licencie so silnou motiváciou uskutočniť zmenu značky a schopných ju uskutočniť, strany môžu zvážiť možnosť navrhnúť prijateľného držiteľa licencie alebo riešenie „fix-it-first“ v súlade s úvahami uvedenými nižšie v odseku 53.

43.

Aby sa zachoval štrukturálny účinok nápravného opatrenia, musí sa v záväzkoch pamätať na to, že nový subjekt nemôže následne získať vplyv (46) nad celým odpredaným podnikom alebo jeho časťou. Záväzky musia spravidla počítať s tým, že v priebehu značného obdobia, vo všeobecnosti 10 rokov, nie je možné znovu získať podstatný vplyv. Záväzky však môžu obsahovať aj ustanovenie o zrieknutí sa umožňujúce Komisii zbaviť strany tejto povinnosti, ak následne zistí, že sa štruktúra trhu zmenila v takej miere, že absencia vplyvu na odpredaný podnik už nie je potrebná pre zabezpečenie zhody koncentrácie so spoločným trhom. Aj keď to nie je výslovne stanovené, spätným nadobudnutím podniku by sa porušili predpokladané povinnosti strán vyplývajúce zo záväzkov, keďže by sa tým ovplyvnila účinnosť nápravných opatrení.

44.

V určitých prípadoch môže byť implementácia stranami preferovanej možnosti odpredaja (životaschopného podniku odstraňujúceho obavy z narušenia hospodárskej súťaže) neistá, napr. vzhľadom na prednostné práva tretích strán alebo neistotu vo vzťahu k prevoditeľnosti kľúčových zmlúv, práv duševného vlastníctva alebo neistoty pri hľadaní vhodného kupujúceho. Napriek tomu strany môžu posúdiť možnosť, či by boli schopné odpredať tento podnik vhodnému kupujúcemu v priebehu veľmi krátkeho obdobia.

45.

Za takýchto okolností Komisia nemôže riskovať, že sa účinná hospodárska súťaž v konečnom dôsledku nezachová. Preto akceptuje takéto záväzky o odpredaji len za týchto podmienok: a) pri absencii neistoty by sa mal prvý odpredaj navrhovaný v záväzkoch týkať životaschopného podniku; a b) strany musia navrhnúť druhý alternatívny odpredaj, ktorý budú musieť zrealizovať, ak nebudú schopné zrealizovať prvý odpredaj v termíne stanovenom pre prvý odpredaj (47). Takýto alternatívny záväzok sa spravidla stáva „korunným klenotom“ (48), t. j. mal by byť aspoň tak dobrý ako už zrealizovaný prvý navrhovaný odpredaj čo sa týka životaschopného konkurenta, nemala by s ním súvisieť neistota v implementácii a mal by byť schopný rýchlej implementácie, aby sa zabránilo tomu, že celé implementačné obdobie bude dlhšie ako obdobie spravidla považované za prijateľné v podmienkach príslušného trhu. Aby sa v prechodnom období obmedzili riziká, je nevyhnutne potrebné, aby sa na všetky aktíva zahrnuté do obidvoch alternatív uplatňovali opatrenia dočasného zachovania a odčlenenia. Okrem toho záväzok musí stanovovať jednoznačné kritériá a prísny časový harmonogram určujúci, ako a kedy povinnosť alternatívneho odpredaja nadobudne účinnosť, pričom Komisia bude požadovať na jeho implementáciu kratšie obdobie.

46.

Ak implementácia odpredaja nie je istá v dôsledku práv tretej strany alebo hľadania vhodného kupujúceho pre záväzky o „korunných klenotoch“ a prijateľní kupujúci, ktorými sa zaoberá odsek 54, majú rovnaké obavy, strany sa môžu rozhodnúť medzi týmito dvomi štruktúrami.

47.

Zamýšľaný účinok odpredaja sa dosiahne len vtedy, ak a keď sa podnik prevedie na vhodného kupujúceho, v rukách ktorého sa stane aktívnou konkurencieschopnou silou na trhu. Schopnosť podniku prilákať vhodného kupujúceho je významným prvkom už pri posudzovaní vhodnosti navrhovaného záväzku Komisiou (49). Aby sa zabezpečil odpredaj podniku vhodnému kupujúcemu, záväzky musia obsahovať kritériá vymedzujúce jeho vhodnosť, čo Komisii umožní dospieť k záveru, že sa odpredajom podniku takémuto kupujúcemu pravdepodobne odstránia zistené obavy z narušenia hospodárskej súťaže.

48.

Štandardné požiadavky na kupujúceho sú tieto:

49.

Štandardné požiadavky na kupujúceho sa môžu v jednotlivých prípadoch doplniť. Príkladom je prípadná požiadavka, aby kupujúci bol radšej priemyselným než finančným kupujúcim (50). Záväzky spravidla obsahujú takéto ustanovenie, ak v dôsledku špecifických okolností prípadu finančný kupujúci nemusí byť schopný alebo nemusí mať motiváciu rozvíjať podnik ako životaschopnú a konkurencieschopnú silu na trhu, aj keď sa predpokladá, že by mohol nadobudnúť potrebné riadiace skúsenosti (napr. prijatím skúsených manažérov v príslušnej oblasti), a preto by sa získaním podniku finančným kupujúcim s dostatočnou istotou neodstránili obavy z narušenia hospodárskej súťaže.

50.

Vo všeobecnosti existujú tri spôsoby zabezpečenia toho, aby sa podnik previedol na vhodného kupujúceho. Po prvé, podnik sa prevedie v rámci pevne stanoveného časového limitu od prijatia rozhodnutia na kupujúceho, ktorého schváli Komisia na základe požiadaviek na kupujúceho. Po druhé, okrem podmienok stanovených pre prvú kategóriu záväzky počítajú s tým, že strany nemusia ukončiť oznámenú operáciu pred uzavretím záväznej dohody s kupujúcim podniku schváleným Komisiou (tzv. „prijateľný kupujúci“). Po tretie strany určia kupujúceho podniku a uzavrú s ním záväznú dohodu už počas konania Komisie (51) [tzv. nápravné opatrenie typu „fix-it-first“ (52)]. Hlavný rozdiel medzi dvomi poslednými možnosťami spočíva v tom, že v prípade prijateľného kupujúceho jeho totožnosť nie je známa Komisii pred prijatím rozhodnutia o schválení.

51.

Voľba kategórie závisí od rizík v príslušnom prípade, teda aj od opatrení, ktoré Komisii umožnia dospieť k záveru, že sa záväzok s potrebným stupňom istoty zrealizuje. Závisí to od charakteru a rozsahu podniku, ktorý sa má odpredať, od rizika znehodnotenia podniku v prechodnom období pred odpredajom a od všetkých neistôt súvisiacich s prevodom a implementáciou, predovšetkým od rizík súvisiacich s nájdením vhodného kupujúceho.

52.

V prvej kategórii môžu strany zrealizovať predaj odčleneného podniku na základe požiadaviek na kupujúceho v rámci pevne stanoveného časového limitu od prijatia rozhodnutia. Tento postup je pravdepodobne vhodný pre väčšinu prípadov za predpokladu, že pre životaschopný podnik sa dá počítať s niekoľkými kupujúcimi a že žiadne konkrétne problémy nekomplikujú odpredaj, ani mu nestoja v ceste. Tam, kde kupujúci musí mať osobitné spôsobilosti, tento postup môže byť vhodný, ak existuje dostatočný počet zainteresovaných potenciálnych kupujúcich, ktorí spĺňajú špecifické požiadavky na kupujúcich zahrnutých v tomto prípade do záväzku. Za týchto okolností Komisia môže dospieť k záveru, že sa odpredaj zrealizuje a že neexistujú dôvody, prečo by sa mala implementácia oznámenej koncentrácie po prijatí rozhodnutia Komisie zastaviť.

53.

Existujú prípady, kde len návrh prijateľného kupujúceho umožní Komisii dospieť s postačujúcim stupňom istoty k záveru, že podnik sa efektívne odpredá vhodnému kupujúcemu. Preto musia strany v záväzkoch sľúbiť, že neukončia oznámenú operáciu pred tým, ako uzavrú záväznú dohodu s kupujúcim odpredávaného podniku schváleným Komisiou (53).

54.

Po prvé, týka sa to prípadov, keď existujú značné prekážky pre odpredaj, napríklad práva tretích strán alebo neistota, či sa nájde vhodný kupujúci (54). V takých prípadoch prijateľný kupujúci umožní Komisii dospieť s postačujúcim stupňom istoty k záveru, že sa záväzky zrealizujú, keďže takýto záväzok predstavuje pre strany väčšiu motiváciu uzavrieť odpredaj, aby mohli uskutočniť svoju vlastnú koncentráciu. Za takýchto okolností sa strany môžu rozhodnúť medzi navrhnutím prijateľného kupujúceho a alternatívnym záväzkom o odpredaji, uvedeným v odseku 46.

55.

Po druhé, prijateľný kupujúci môže byť potrebný v prípadoch, ktoré vyvolávajú značné riziká súvisiace so zachovaním konkurencieschopnosti a obchodovateľnosti odpredaného podniku v prechodnom období do samotného odpredaja. Do tejto kategórie patria prípady, kde sa riziko znehodnotenia odpredaného podniku javí ako vysoké, predovšetkým z dôvodu rizika straty zamestnancov kľúčových pre podnik, alebo ak sa zvýšia dočasné riziká, keďže strany nie sú schopné zrealizovať v prechodnom období proces vyňatia, pričom len tento proces sa môže použiť, pokiaľ sa s kupujúcim uzavrela dohoda o predaji a kúpe. Ustanovenie o prijateľnom kupujúcom môže urýchliť prevod podniku, ktorý sa má odpredať, – za danej zvýšenej motivácie strán uzavrieť odpredaj, aby mohli dokončiť svoju vlastnú koncentráciu – v takej miere, aby záväzky umožnili Komisii dospieť s postačujúcim stupňom istoty k záveru, že tieto riziká sú obmedzené a odpredaj sa efektívne zrealizuje (55).

56.

Do tretej kategórie patria prípady, kde strany určia a uzavrú právne záväznú dohodu s kupujúcim, v ktorej stanovia podstatné prvky nákupu počas konania Komisie (56). Komisia bude schopná vo svojom konečnom rozhodnutí rozhodnúť o tom, či sa prevodom odpredaného podniku určenému kupujúcemu odstránia obavy z narušenia hospodárskej súťaže. Ak Komisia povolí oznámenú koncentráciu, nebude už potrebné žiadne ďalšie rozhodnutie Komisie o schválení kupujúceho a uzavretie predaja odpredávaného podniku sa môže krátko potom zrealizovať.

57.

Komisia víta nápravné opatrenia typu „fix-it-first“ predovšetkým v prípadoch, kde je totožnosť kupujúceho mimoriadne dôležitá pre účinnosť navrhovaného nápravného opatrenia. Týka sa to prípadov, keď sa vzhľadom na okolnosti môže považovať za vhodných len veľmi málo potenciálnych kupujúcich, predovšetkým preto, lebo odpredávaný podnik nie je sám o sebe životaschopným podnikom, ale jeho životaschopnosť zabezpečia len špecifické aktíva kupujúceho, alebo ak kupujúci musí mať špecifické charakteristické vlastnosti, aby sa nápravným opatrením odstránili obavy z narušenia hospodárskej súťaže (57). Ak sa strany rozhodnú uzavrieť počas konania záväznú dohodu s vhodným kupujúcim prostredníctvom riešenia typu „fix-it-first“, Komisia môže za takýchto okolností dospieť s postačujúcim stupňom istoty k záveru, že sa záväzky zrealizujú prostredníctvom predaja vhodnému kupujúcemu. V takejto situácii sa riešenie s „prijateľným kupujúcim“ obsahujúce špecifické požiadavky vo vzťahu k vhodnosti kupujúceho považuje za ekvivalentné a akceptovateľné.

58.

Záväzky o odpredaji sa môžu použiť aj na odstránenie prepojení medzi stranami a konkurentmi v prípadoch, keď tieto prepojenia prispievajú k obavám z narušenia hospodárskej súťaže vyvolaným fúziou. Odpredaj menšinového akciového podielu na spoločnom podniku môže byť potrebný pre prerušenie štrukturálneho prepojenia s významným konkurentom (58), alebo podobne pre odpredaj menšinového akciového podielu u konkurenta (59).

59.

Hoci je odpredaj takýchto podielov preferovaným riešením, Komisia môže výnimočne akceptovať vzdanie sa práv súvisiacich s menšinovým podielom u konkurenta, pokiaľ sa dá vzhľadom na špecifické okolnosti prípadu vylúčiť, že by finančný zisk z menšinového akciového podielu u konkurenta mohol sám o sebe vyvolať obavy z narušenia hospodárskej súťaže (60). Za takýchto okolností sa strany musia vzdať všetkých práv súvisiacich s takýmto akciovým podielom, ktoré sú dôležité pre konanie vzhľadom na hospodársku súťaž, napríklad zastúpenie v rade, právo veta a aj práva na informácie (61). Komisia môže byť schopná akceptovať takéto prerušenie spojenia s konkurentom len vtedy, ak ide o úplné a trvalé vzdanie sa práv (62).

60.

Ak obavy z narušenia hospodárskej súťaže vyplývajú z dohôd so spoločnosťami, ktoré dodávajú rovnaké výrobky alebo poskytujú rovnaké služby, vhodným nápravným opatrením môže byť odstúpenie od príslušnej dohody, napríklad od distribučných dohôd s konkurentmi (63) alebo od dohôd, ktoré sú výsledkom koordinácie určitého komerčného konania (64). Odstúpením od distribučnej dohody sa však obavy z narušenia hospodárskej súťaže odstránia len vtedy, ak je zabezpečené, že sa výrobky konkurenta budú distribuovať aj v budúcnosti a bude sa vyvíjať účinný konkurenčný tlak na strany.

61.

Hoci je odpredaj alebo odstránenie prepojení s konkurentmi preferovaným nápravným opatrením, nie sú to jediné možné nápravné opatrenia schopné odstrániť určité obavy z narušenia hospodárskej súťaže. Odpredaj je však pre ostatné nápravné opatrenia vzorom vo vzťahu k účinnosti a efektívnosti. Preto môže Komisia akceptovať aj iné typy záväzkov, ale len za podmienky, že iné navrhované nápravné opatrenie je vo svojich účinkoch minimálne ekvivalentné odpredaju (65).

62.

V mnohých prípadoch Komisia akceptovala nápravné opatrenia plánujúce poskytnutie prístupu ku kľúčovej infraštruktúre, sieťam, kľúčovým technológiám, vrátane patentov, know-how alebo iných práv duševného vlastníctva, a k dôležitým vstupom. Spravidla strany poskytujú takýto prístup tretím stranám na nediskriminačnom a transparentnom základe.

63.

Záväzky poskytujúce prístup k infraštruktúre a sieťam sa môžu predkladať s cieľom uľahčiť konkurentom vstup na trh. Pre Komisiu môžu byť prijateľné za okolností, keď je dostatočne jasné, že dôjde k skutočnému vstupu nových konkurentov, ktorí by mohli odstrániť všetky značné narušenia účinnej hospodárskej súťaže (66). Medzi ďalšie príklady prístupových záväzkov patria záväzky poskytujúce prístup k platformám platenej televízie (67) a k programom získavania energie prostredníctvom uvoľňovania kapacít plynu (68). Často sa jednotlivými opatreniami nedosiahne dostatočná redukcia vstupných prekážok, ale dosiahne sa balíkom obsahujúcim kombináciu nápravných opatrení súvisiacich s odpredajom a prístupových záväzkov alebo balíkom záväzkov zameraným na celkové uľahčenie vstupu konkurentov pomocou rozličných opatrení. Ak sa vďaka týmto záväzkom skutočne zabezpečí včasný a pravdepodobný vstup dostatočného počtu nových konkurentov, môže sa predpokladať, že majú podobné účinky na hospodársku súťaž na trhu ako predaj odčlenených častí podniku. Ak nie je možné dospieť k záveru, že zmiernenie vstupných prekážok pomocou navrhovaných záväzkov pravdepodobne povedie k vstupu nových konkurentov na trh, Komisia takýto balík nápravných opatrení zamietne (69).

64.

Záväzky poskytujúce nediskriminačný prístup k infraštruktúre alebo sieťam strán fúzie sa môžu predkladať aj s cieľom zabezpečiť, aby hospodárska súťaž nebola značne narušená v dôsledku vylúčenia konkurentov. V minulých rozhodnutiach Komisie takéto záväzky počítali s poskytnutím prístupu k potrubiam (70) a k telekomunikačným alebo podobným sieťam (71). Komisia akceptuje takéto záväzky len vtedy, ak je možné dospieť k záveru, že sa odstránia obavy z vylúčenia konkurentov. V osobitných prípadoch môže byť vhodné spojiť takýto záväzok s ustanoveniami o prijateľnom kupujúcom alebo o riešení typu „fix-it-first“, aby Komisia mohla s postačujúcim stupňom istoty dospieť k záveru, že sa záväzok zrealizuje (72).

65.

Podobne môže aj kontrola nad kľúčovými technológiami alebo právami duševného vlastníctva viesť k vylúčeniu konkurentov, ktorí závisia od technológií a práv duševného majetku ako od podstatného vstupu pre činnosti na nasledujúcom trhu. Týka sa to napríklad prípadov, kde problémy s narušením hospodárskej súťaže vznikajú z toho, že strany môžu zadržiavať informácie potrebné pre interoperabilitu rozličných zariadení. Za takýchto okolností môžu záväzky o poskytnutí prístupu konkurentom k potrebným informáciám odstrániť obavy z narušenia hospodárskej súťaže (73). Podobne v oblastiach, kde musia účastníci vzájomne spolupracovať prostredníctvom poskytovania licencií na patenty, môžu sa obavy z toho, že nový subjekt už nebude mať motiváciu poskytovať licencie v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok ako doteraz, odstrániť pomocou záväzkov o udeľovaní licencií na rovnakom základe aj v budúcnosti (74). V takých prípadoch by mali záväzky počítať s bezvýhradnými licenciami alebo s poskytovaním informácií na bezvýhradnom základe všetkým tretím stranám, ktoré sú v rámci svojej činnosti závislé od práv duševného vlastníctva alebo informácií. Ďalej treba zabezpečiť, aby podmienky, za ktorých sa licencie poskytujú, nebránili účinnej implementácii takéhoto licenčného nápravného opatrenia. Ak na príslušnom trhu neexistujú žiadne jasne stanovené podmienky pre poskytovanie licencií, musia tieto podmienky, vrátane cenových, jednoznačne vyplývať zo záväzkov (napr. prostredníctvom vzorcov pre tvorbu cien). Alternatívnym riešením môžu byť bezplatné licencie. Okrem toho, v závislosti od prípadu, sa môžu pomocou poskytnutia licencie prevádzať na poskytovateľa licencie citlivé informácie o konkurenčnom konaní držiteľov licencie, ktorí sú aktívni ako konkurenti na nasledujúcom trhu, napr. prevodom niekoľkých licencií používaných na nasledujúcom trhu. Aby bolo nápravné opatrenie v takých prípadoch vhodné, takéto problémy s dôvernosťou sa musia vylúčiť prostredníctvom záväzkov. Vo všeobecnosti, ako sa uvádza v predchádzajúcom odseku, Komisia akceptuje takéto záväzky len vtedy, ak môže dospieť k záveru, že budú účinné a konkurenti ich budú pravdepodobne využívať.

66.

Záväzky týkajúce sa prístupu (prístupové záväzky) sú často svojím charakterom komplikované a nevyhnutne obsahujú všeobecné podmienky pre stanovenie podmienok, za ktorých sa prístup poskytuje. Aby boli tieto záväzky účinné, musia obsahovať procedurálne požiadavky potrebné pre ich monitorovanie, napríklad požiadavku samostatných účtov pre infraštruktúru, aby sa mohli prešetrovať súvisiace náklady (75), a vhodné monitorovacie zariadenia. Spravidla takéto monitorovanie musia vykonávať samotní účastníci trhu, napr. podniky, ktoré chcú mať prínos zo záväzkov. Medzi opatrenia umožňujúce samotným tretím stranám vykonávať záväzky patrí predovšetkým prístup k mechanizmu rýchleho riešenia sporov prostredníctvom arbitrážneho konania (spolu so správcami) (76) alebo prostredníctvom arbitrážneho konania súvisiaceho s vnútroštátnymi regulačnými orgánmi, ak pre príslušný trh existujú (77). Ak Komisia môže dospieť k záveru, že mechanizmy, s ktorými sa počíta v záväzkoch, umožnia samotným účastníkom trhu ich účinné a včasné vykonávanie, zo strany Komisie sa nevyžaduje žiadne permanentné monitorovanie. V takýchto prípadoch by bol zásah Komisie nevyhnutný len vtedy, ak by strany nedodržiavali riešenia, ktoré sú výsledkom týchto mechanizmov riešenia sporov (78). Komisia však bude schopná akceptovať takéto záväzky len vtedy, ak ich komplikovanosť nepovedie od začiatku k ohrozeniu ich účinnosti a ak navrhované monitorovacie zariadenia zabezpečia, aby sa tieto záväzky realizovali účinným spôsobom a aby vykonávací mechanizmus viedol k včasným výsledkom (79).

67.

Zmena štruktúry trhu vyplývajúca z navrhovanej koncentrácie môže spôsobiť, že sa existujúce zmluvné mechanizmy dostanú do rozporu s účinnou hospodárskou súťažou. Ide predovšetkým o prípady výhradných dlhodobých dohôd o dodávkach, ak takéto dohody vylučujú buď vstup konkurentov alebo ich prístup k zákazníkom. Ak bude mať zlúčený subjekt schopnosť a motiváciu vylúčiť takýmto spôsobom konkurentov, účinky tohto vylúčenia vyplývajúce z existujúcich výhradných zmlúv môžu prispieť k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže (80).

68.

Za takýchto okolností sa môže odstúpenie od existujúcej výhradnej zmluvy alebo jej zmena považovať za vhodnú na odstránenie obáv z narušenia hospodárskej súťaže (81). Dostupné dôkazy však Komisii musia umožňovať jednoznačné stanovenie toho, že výhradnosť sa de facto zachová. Okrem toho takáto zmena dlhodobých dohôd bude ako časť balíka nápravných opatrení spravidla postačovať na odstránenie zistených obáv z narušenia hospodárskej súťaže.

69.

Ako sa uvádza v odseku 17, neštrukturálne typy nápravných opatrení, napríklad prísľuby strán zdržať sa určitého komerčného konania (napr. viazaného predaja výrobkov), vo všeobecnosti neodstránia obavy z narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z horizontálneho prekrývania. V každom prípade môže byť ťažké dosiahnuť požadovaný stupeň účinnosti takéhoto nápravného opatrenia z dôvodu neexistencie účinného monitorovania jeho implementácie, ako už bolo uvedené v odseku 13 (82). V skutočnosti pre Komisiu môže byť neuskutočniteľným overovanie toho, či sa záväzok dodržiava alebo nie, a dokonca ani ostatní účastníci trhu, napríklad konkurenti, nemusia byť schopní stanoviť úplne alebo s dostatočným stupňom istoty, či strany v praxi dodržiavajú podmienky záväzku. Okrem toho konkurenti nemusia mať motiváciu, aby na to Komisiu upozornili, keďže pre nich zo záväzkov nevyplývajú žiadne priame výhody. Preto Komisia môže preskúmať typy nápravných opatrení iné ako odpredaj, napríklad prísľuby týkajúce sa správania, len výnimočne za špecifických okolností, napríklad vo vzťahu k obavám z narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúcim zo štruktúry konglomerátu (83).

70.

Komisia môže uznať, že nápravné opatrenia iné ako odpredaj sú vo svojom trvaní obmedzené. Prijateľnosť časového limitu a doby trvania závisí od individuálnych okolností prípadu a nedá sa dopredu všeobecne definovať v tomto oznámení.

71.

Nezávisle od typu nápravného opatrenia záväzky zväčša obsahujú doložku o preskúmaní (84). To Komisii umožní, aby na základe žiadosti strán preukazujúcich riadny právoplatný dôvod poskytla možnosť predĺženia konečných termínov alebo za výnimočných okolností možnosť vzdania sa záväzkov, ich zmeny alebo náhrady záväzkov.

72.

Úprava záväzkov predĺžením konečných termínov je mimoriadne dôležitá pre záväzky súvisiace s odpredajom. Strany musia predložiť žiadosť o predĺženie pred uplynutím pôvodnej lehoty. Ak strany žiadajú o predĺženie prvého obdobia odpredaja, Komisia uzná, že preukázali riadny právoplatný dôvod len vtedy, ak strany neboli schopné dodržať konečný termín z dôvodov vymykajúcich sa ich zodpovednosti a ak sa dá očakávať, že strany následne úspešne odpredajú podnik v rámci krátkej lehoty. V opačnom prípade by mal mať správca odpredaja lepšie postavenie, aby mohol zrealizovať odpredaj a splniť záväzky strán.

73.

Komisia môže prijať vzdanie sa záväzku alebo zmeny alebo náhrady záväzkov len za výnimočných okolností. Veľmi zriedkavo sa to týka záväzkov súvisiacich s odpredajom. Keďže záväzky súvisiace s odpredajom sa majú zrealizovať v krátkom čase po prijatí rozhodnutia, je veľmi nepravdepodobné, že by sa v takom krátkom čase prejavili zmeny situácie na trhu a Komisia v rámci všeobecnej doložky o preskúmaní spravidla neakceptuje žiadne zmeny. Pre osobitné situácie sa v záväzkoch spravidla počíta s cielenejšími doložkami o preskúmaní (85).

74.

Vzdanie sa záväzku, jeho zmena alebo náhrada môžu byť dôležitejšie pre záväzky nesúvisiace s odpredajom, napríklad prístupové záväzky, ktoré môžu trvať niekoľko rokov a pre ktoré nie je možné v čase prijatia rozhodnutia Komisie predpovedať všetky nepredvídané výdavky. Výnimočné okolnosti odôvodňujúce vzdanie sa, zmenu alebo náhradu záväzku sa môžu, po prvé, akceptovať pre takéto záväzky vtedy, ak strany preukážu, že sa značne a trvalo zmenila situácia na trhu. Aby sa to mohlo preukázať, požaduje sa dostatočné dlhý časový interval, spravidla niekoľko rokov, medzi rozhodnutím Komisie a žiadosťou strán. Po druhé, výnimočné okolnosti môžu vzniknúť aj vtedy, keď strany môžu dokázať, že skúsenosti získané pri uplatňovaní nápravného opatrenia preukazujú, že cieľ, ktorý sa má dosiahnuť nápravným opatrením, sa lepšie dosiahne, ak sa zmenia niektoré postupy záväzku. V prípade akéhokoľvek vzdania sa, zmeny alebo náhrady záväzku Komisia zohľadňuje aj názory tretích strán a vplyv, aký môže mať zmena na postavenie tretích strán a tým aj na celkovú účinnosť nápravného opatrenia (86).

75.

Ak v čase prijatia rozhodnutia Komisia z konkrétnych dôvodov nemôže predpovedať všetky nepredvídané náklady súvisiace s implementáciou takýchto záväzkov, môže byť vhodné, aby strany vložili do záväzku ustanovenie umožňujúce, aby Komisia povolila obmedzené zmeny záväzkov. Takéto zmeny môžu byť potrebné, ak sa pomocou pôvodných záväzkov nedosiahnu plánované výsledky stanovené v týchto záväzkoch, a obavy z narušenia hospodárskej súťaže sa teda efektívne neodstránia. Strany môžu byť v takýchto prípadoch procedurálne povinné zmeniť záväzky tak, aby sa dosiahli výsledky definované v týchto záväzkoch, alebo Komisia môže sama, po vypočutí strán, zmeniť v tejto súvislosti podmienky a povinnosti. Tento typ doložky je typicky obmedzený na prípady, kde osobitné postupy môžu ohroziť účinnú implementáciu záväzkov. Takéto doložky sa použili napríklad v súvislosti s postupmi programov získavania energie prostredníctvom uvoľňovania kapacít plynu (87).

76.

Komisia môže na požiadanie prijať oficiálne rozhodnutie o akomkoľvek vzdaní sa, zmene alebo náhrade záväzku alebo môže jednoducho zaznamenať uspokojivé zmeny a doplnenia nápravného opatrenia stranami, kde takéto zmeny a doplnenia zvyšujú účinnosť nápravného opatrenia a ich dôsledkom sú právne záväzné povinnosti strán, napr. prostredníctvom zmluvných mechanizmov. Zmena záväzkov je spravidla účinná len ex nunc. Preto zmena záväzkov nevyrieši spätne žiadne nesplnenie záväzku, ku ktorému došlo pred zmenou. Preto môže Komisia prípadne ďalej stíhať nesplnenie záväzku v súlade s článkami 14 a 15 nariadenia o fúziách.

77.

Podľa článku 6 ods. 2 nariadenia o fúziách Komisia môže vyhlásiť koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom ešte pred začatím konania, ak je očividné, že v dôsledku zmien oznámená koncentrácia už nevzbudzuje vážne pochybnosti podľa odseku 1 písm. c).

78.

Strany môžu predložiť Komisii návrhy záväzkov na neoficiálnom základe ešte pred oznámením. Strany musia predložiť záväzky v priebehu maximálne 20 pracovných dní od dátumu prijatia oznámenia (88). Komisia informuje strany o svojich vážnych pochybnostiach včas pred konečným termínom (89). Ak strany predložia záväzky, konečný termín prijatia rozhodnutia Komisie sa podľa článku 6 ods. 1 nariadenia o fúziách mení z 25 na 35 pracovných dní (90).

79.

Aby sa vytvoril základ pre rozhodnutie podľa článku 6 ods. 2, návrhy záväzkov musia spĺňať tieto podmienky:

80.

Komisia posúdi návrhy predložené stranami v súlade s týmito požiadavkami. Komisia bude navrhované záväzky konzultovať s orgánmi členských štátov a, ak to považuje za vhodné, aj s tretími stranami vo forme testu trhu, predovšetkým vrátane tých tretích strán a uznávaných zástupcov (92) tých zamestnancov, ktorých postavenie je priamo ovplyvnené navrhovanými nápravnými opatreniami. Na trhoch s vnútroštátnymi regulačnými orgánmi Komisia môže prípadne konzultovať aj s príslušnými vnútroštátnymi regulačnými orgánmi (93). Navyše v prípadoch týkajúcich sa geografického trhu presahujúceho Európsky hospodársky priestor („EHP“) alebo v prípadoch, keď z dôvodov zachovania životaschopnosti určitých činností bude odpredaj časti podniku presahovať územie EHP, je možné nedôverné znenie navrhovaných nápravných opatrení prediskutovať aj s protimonopolnými orgánmi štátov mimo EHP v rámci bilaterálnych dohôd o spolupráci s týmito štátmi.

81.

Záväzky sa môžu v etape I akceptovať len vtedy, ak sú problémy s hospodárskou súťažou ľahko identifikovateľné a dajú sa ľahko odstrániť (94). Preto musia byť problémy s hospodárskou súťažou zreteľné a nápravné opatrenia tak jasne stanovené, aby nebolo potrebné začať hĺbkové vyšetrovanie a aby záväzky postačovali na jednoznačné odstránenie „vážnych pochybností“ v zmysle článku 61 ods. 1 písm. c) nariadenia o fúziách (95). Ak sa týmto posúdením potvrdí, že navrhované záväzky odstraňujú dôvody vážnych pochybností na tomto základe, Komisia uzavrie fúziu v etape I.

82.

Z dôvodu časových obmedzení v etape I je mimoriadne dôležité, aby strany včas predkladali Komisii informácie požadované vykonávacím nariadením, aby táto mohla správne posúdiť obsah a realizovateľnosť záväzkov a ich vhodnosť pre trvalé zachovanie podmienok účinnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu. Ak si strany nesplnia povinnosť uvedenú vo vykonávacom nariadení, Komisia nebude schopná dospieť k záveru, či navrhované záväzky odstránia dôvody vážnych pochybností.

83.

Ak sa posúdením preukáže, že ponúkané záväzky nie sú dostatočné, aby odstránili obavy z narušenia hospodárskej súťaže vyvolané koncentráciou, budú strany o tejto skutočnosti informované. Vzhľadom na to, že nápravné opatrenia ponúkané v etape I majú dať jasnú odpoveď na ihneď identifikovateľnú obavu z narušenia súťaže, k navrhovaným záväzkom je možné akceptovať len obmedzené zmeny. Medzi takéto zmeny prezentované ako okamžitá odpoveď na výsledky konzultácií patria objasnenia, zlepšenia alebo iné úpravy, ktoré zabezpečujú realizovateľnosť a efektívnosť záväzkov. Takéto zmeny sa však môžu akceptovať len za takých okolností, keď je zabezpečené, že Komisia môže správne posúdiť tieto záväzky (96).

84.

Ak Komisia konečným posúdením prípadu preukáže, že ani na jednom ani na viacerých trhoch neexistujú žiadne obavy z narušenia hospodárskej súťaže, strany budú o tom informované a môžu zrušiť zbytočné záväzky pre takéto trhy. Ak ich strany nezrušia, Komisia ich spravidla vo svojom rozhodnutí ignoruje. V žiadnom prípade takéto návrhy záväzkov nepredstavujú podmienku pre udelenie povolenia.

85.

Ak sú strany informované o tom, že Komisia mieni vo svojom konečnom rozhodnutí uviesť, že transakcie vyvolávajú obavy z narušenia hospodárskej súťaže pre špecifický trh, musia navrhnúť záväzky. Komisia nemá také postavenie, aby mohla jednostranne určovať akékoľvek podmienky pre rozhodnutie o schválení, môže tak urobiť len na základe záväzkov strán (97). Komisia však pri posudzovaní toho, či má záväzky predložené stranami priložiť ku konečnému rozhodnutiu ako podmienky alebo povinnosti, prešetrí, či sú tieto záväzky primerané problémom s hospodárskou súťažou (98). Napriek tomu treba zdôrazniť, že v návrhu záväzkov sa budú všetky tie prvky, ktoré sa požadujú pre splnenie základných podmienok pre prijateľné záväzky, ako to stanovuje odsek 9 a ďalšie, považovať za nevyhnutne potrebné. Tento odsek, ako aj predchádzajúci sa uplatňujú aj na záväzky v etape II.

86.

Ak Komisia dospeje k záveru, že záväzky ponúkané stranami neodstraňujú vážne pochybnosti, vydá rozhodnutie podľa článku 6 ods. 1 písm. c) a začne konanie.

87.

Podľa článku 8 ods. 2 nariadenia o fúziách musí Komisia vyhlásiť koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom, ak po úprave oznámená koncentrácia prestáva výrazne narúšať účinnú hospodársku súťaž v zmysle článku 2 ods. 3 nariadenia o fúziách.

88.

Záväzky ponúknuté Komisii podľa článku 8 ods. 2 musia byť Komisii predložené najneskôr do 65 pracovných dní odo dňa, kedy bolo iniciované konanie. Ak bol termín konečného rozhodnutia predĺžený v súlade s článkom 10 ods. 3 nariadenia o fúziách, automaticky sa o rovnaký počet dní predlžuje aj termín pre nápravné opatrenia (99). Len vo výnimočných prípadoch môže Komisia po uplynutí tejto lehoty uznať, že záväzky sú predložené prvý raz. Žiadosť strán o predĺženie konečného termínu sa musí doručiť v priebehu stanoveného obdobia a musia sa v nej uvádzať výnimočné okolnosti, ktoré ju podľa strán odôvodňujú. Okrem existencie výnimočných okolností je možné predĺžiť lehotu vtedy, keď je dostatok času na to, aby Komisia návrh riadne preskúmala a aby mohla uskutočniť adekvátne konzultácie s členskými štátmi a tretími stranami (100).

89.

Otázka, či sa predložením nápravných opatrení predĺži alebo nepredĺži lehota pre prijatie konečného rozhodnutia Komisie, závisí od toho, kedy boli v rámci konania záväzky predložené. Ak strany predložia záväzky do 55 pracovných dní od začatia konania, Komisia musí prijať konečné rozhodnutie maximálne do 90 pracovných dní od dátumu začatia konania (101). Ak strany predložia záväzky v 55. pracovnom dni alebo neskôr (dokonca aj po 65. pracovnom dni, ak by tieto záväzky mali byť akceptovateľné vďaka výnimočným okolnostiam popísaným v odseku 88), lehota, počas ktorej má Komisia prijať konečné rozhodnutie, sa v súlade s článkom 10 ods. 3 podods. 2 predĺži na 105 pracovných dní. Ak strany predložia záväzky do 55 pracovných dní, ale ich zmenenú verziu predložia v 55. pracovný deň alebo neskôr, lehota na prijatie konečného rozhodnutia sa aj v tomto prípade predĺži na 105 pracovných dní.

90.

Komisia je k dispozícii na prediskutovanie vhodných záväzkov pred uplynutím lehoty v dĺžke 65 pracovných dní. Strany sú vyzvané, aby podľa možnosti predložili koncept návrhov pokrývajúci tak vecné ako aj realizačné aspekty, ktoré sú potrebné v záujme zabezpečenia plnej realizovateľnosti záväzkov. Ak sú strany toho názoru, že na vyšetrenie obáv z narušenia hospodárskej súťaže a zodpovedajúce navrhnutie vhodných záväzkov je potrebný dlhší čas, môžu navrhnúť Komisii, aby sa v zmysle článku 10 ods. 3 podods. 1 predĺžila aj lehota pre konečné rozhodnutie. Takáto žiadosť sa musí predložiť pred uplynutím obdobia 65 pracovných dní. V skutočnosti Komisia spravidla nepredlžuje lehotu na prijatie konečného rozhodnutia v zmysle článku 10 ods. 3 podods. 1, ak sa žiadosť o predĺženie predloží po konečnom termíne pre predkladanie nápravných opatrení uvádzaných vo vykonávacom nariadení, t. j. po uplynutí 65 pracovných dní (102).

91.

Aby záväzky spĺňali požiadavky pre rozhodnutie podľa článku 8 ods. 2, musia spĺňať tieto podmienky:

92.

Komisia posúdi návrhy, ktoré predložili strany v súlade s týmito požiadavkami. Ak sa posudzovaním potvrdí, že navrhované záväzky odstraňujú vážne pochybnosti (ak Komisia doteraz nevydala žiadne vyhlásenie o námietkach) alebo obavy z narušenia hospodárskej súťaže zdôraznené vo vyhlásení o námietkach, po konzultáciách uvedených v odseku 80 Komisia prijme podmienečné rozhodnutie o schválení.

93.

Na druhej strane, ak posudzovanie vedie k záveru, že sa navrhované záväzky javia ako nedostatočné na odstránenie obáv z narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúcich z koncentrácie, strany budú o tejto skutočnosti informované (104).

94.

Nariadenie o fúziách neukladá Komisii žiadnu povinnosť akceptovať záväzky po konečnom termíne stanovenom právnym predpisom pre nápravné opatrenia, pokiaľ sa Komisia dobrovoľne nerozhodne posudzovať záväzky za špecifických okolností (105). Preto ak strany následne zmenia navrhované záväzky po konečnom termíne 65 pracovných dní, Komisia akceptuje zmenené záväzky len vtedy, ak môže jednoznačne určiť – na základe svojho posúdenia informácií, ktoré už získala počas vyšetrovania, vrátane výsledkov predbežného testovania trhu, a bez potreby akéhokoľvek ďalšieho testovania trhu – že keď sa takéto záväzky zrealizujú, v plnej miere a jednoznačne odstránia zistené obavy z narušenia hospodárskej súťaže, ak bude dostatok času na uskutočnenie primeraného posúdenia Komisiou a na konzultácie s členskými štátmi (106)  (107) Komisia spravidla zamieta zmenené záväzky, ktoré nevyhovujú týmto podmienkam (108).

95.

Záväzky sa predkladajú ako prostriedok na zabezpečenie schválenia, pričom spravidla sa implementácia uskutočňuje po prijatí rozhodnutia. Preto záväzky vyžadujú záruky na zabezpečenie ich účinnej a včasnej implementácie. Tieto vykonávacie ustanovenia spravidla tvoria súčasť záväzkov, ktoré prijmú strany voči Komisii.

96.

V nasledujúcom texte je uvedené podrobné usmernenie o implementácii záväzkov súvisiacich s odpredajom, ktoré sú najtypickejšími záväzkami. Ďalej sa diskutuje o niektorých aspektoch implementácie iných typov záväzkov.

97.

Odpredaj sa má zrealizovať v pevne stanovenej lehote dohodnutej medzi stranami a Komisiou. V praxi Komisie je celé časové obdobie rozdelené na obdobie uzatvárania konečnej dohody a ďalej obdobie uzatvárania transakcie a prevodu právneho nároku. Obdobie uzatvárania záväznej dohody sa ďalej spravidla delí na prvé obdobie, keď strany môžu hľadať vhodného kupujúceho („prvé obdobie odpredaja“) a druhé obdobie, ak sa stranám nepodarí podnik odpredať a správcovi odpredaja sa udelí mandát odpredať podnik nie za minimálnu cenu („obdobie správcu odpredaja“).

98.

Skúsenosti Komisie dokazujú, že krátke obdobie odpredaja prispieva v značnej miere k úspešnosti odpredaja, keďže v opačnom prípade sú podniky, ktoré sa majú odpredať, vystavené dlhému obdobiu neistoty. Časové obdobia by teda mali byť podľa možnosti čo najkratšie. Komisia spravidla považuje za vhodnú dobu približne šiestich mesiacov pre prvé obdobie odpredaja a ďalšie tri mesiace pre obdobie správcu odpredaja. S ďalšími tromi mesiacmi sa väčšinou počíta na uzavretie transakcie. Dĺžka týchto období sa môže v jednotlivých prípadoch meniť. Predovšetkým sa môžu skrátiť, ak existuje vysoké riziko znehodnotenia životaschopnosti podniku v prechodnom období.

99.

Uzávierka odpredaja sa spravidla začína v deň prijatia rozhodnutia Komisiou. Výnimka sa môže odôvodniť pre transakciu prostredníctvom verejnej ponuky, kde sa strany zaviažu odpredať podnik patriaci k cieľovým podnikom. Ak strany za týchto okolností nemôžu pripraviť odpredaj cieľového podniku pred uzavretím oznámenej koncentrácie, Komisia môže akceptovať začiatok obdobia odpredaja takéhoto podniku v deň uzavretia oznámenej transakcie. Podobne sa môže prijať takéto riešenie vtedy, keď dátum uzavretia koncentrácie nespadá pod kontrolu strán, keďže napr. je potrebné schválenie štátom (109). Na druhej strane môže byť vhodné skrátiť konečné termíny, aby sa skrátila doba neistoty pre odpredávaný podnik.

100.

Kým na riešenia s prijateľným kupujúcim sa uplatňuje vyššie popísaný postup, v prípade riešenia typu „fix-it-first“ bude postup rozdielny. Vo všeobecnosti sa záväzná dohoda s kupujúcim uzatvára už počas konania, takže po prijatí rozhodnutia sa musí počítať len s ďalším obdobím za uzavretie transakcie. Ak bola pred prijatím rozhodnutia uzavretá s kupujúcim len rámcová dohoda, o lehotách na uzavretie plnej dohody a na následné uzavretie transakcie sa rozhoduje na základe jednotlivých prípadov (110).

101.

Aby sa zabezpečila účinnosť záväzku, predaj navrhovanému kupujúcemu podlieha predchádzajúcemu schváleniu Komisiou. Ak strany (alebo správca odpredaja) dosiahli konečnú dohodu s kupujúcim, musia Komisii predložiť odôvodnený a zdokumentovaný návrh. Od strán alebo prípadne správcu odpredaja sa požaduje, aby k spokojnosti Komisie preukázali, že navrhovaný kupujúci vyhovuje požiadavkám na kupujúceho a že sa podnik odpredá spôsobom zhodným s rozhodnutím Komisie a záväzkami. Ak záväzky umožňujú, aby sa pre rozličné časti balíka navrhli rozliční kupujúci, Komisia posúdi, či je každý individuálny navrhovaný kupujúci prijateľný a či celý balík odstráni obavy z narušenia hospodárskej súťaže.

102.

Pri posudzovaní každého navrhovaného kupujúceho Komisia vykladá požiadavky na kupujúcich v zmysle účelu záväzkov, aby sa bezprostredne zachovala účinná hospodárska súťaž na trhu, kde boli zistené obavy z narušenia hospodárskej súťaže, a v zmysle okolností na trhu uvedených v rozhodnutí (111). Vo všeobecnosti bude základom pre posúdenie požiadaviek na kupujúceho zo strany Komisie predložený návrh strán, posúdenie správcu monitorovania a predovšetkým rokovania s navrhovaným kupujúcim a jeho podnikateľský plán. Komisia ďalej analyzuje, či sa súvisiace predpoklady kupujúceho javia ako prijateľné vzhľadom na okolnosti na trhu.

103.

Požiadavka, aby mal kupujúci potrebné finančné prostriedky, sa týka predovšetkým spôsobu, akým navrhovaný kupujúci financuje akvizíciu. Komisia spravidla neakceptuje žiadne financovanie odpredaja predávajúcim a predovšetkým žiadne financovanie predávajúcim, ak tým predávajúci v budúcnosti získa podiel na ziskoch odpredaného podniku.

104.

Pri posudzovaní toho, či hrozí, že by navrhovaný kupujúci vyvolal problémy s hospodárskou súťažou, Komisia uskutoční posudzovanie prima facie na základe informácií, ktoré má k dispozícii v procese schvaľovania kupujúceho. Ak je výsledkom nákupu koncentrácia, ktorá má rozmery Spoločenstva, táto nová operácia sa musí oznámiť v zmysle nariadenia o fúziách a schváliť v rámci bežného postupu (112). Ak nejde o takýto prípad, schválenie navrhovaného kupujúceho Komisiou nemá vplyv na kontrolnú jurisdikciu vnútroštátnych orgánov nad fúziou. Okrem toho treba od navrhovaného kupujúceho očakávať, že získa všetky potrebné povolenia od príslušných regulačných orgánov. Pokiaľ sa na základe informácií dostupných Komisii dá predpokladať, že problémy so získavaním kontrolných povolení pre fúziu alebo iných povolení môžu zbytočne zdržať včasnú implementáciu záväzku, navrhovaný kupujúci sa považuje za nevyhovujúceho požiadavkám na kupujúceho. V opačnom prípade by sa obavy z narušenia hospodárskej súťaže zistené Komisiou neodstránili v primeranom časovom rámci.

105.

Požiadavka na schválenie Komisiou sa spravidla týka nielen totožnosti kupujúceho, ale aj dohody o kúpe a predaji a všetkých ostatných dohôd, ktoré uzavrú strany s navrhovaným kupujúcim, vrátane krátkodobých dohôd. Komisia overí, či odpredaj na základe dohôd je v súlade so záväzkami (113).

106.

Komisia oznámi stranám svoj názor na vhodnosť navrhovaného kupujúceho. Ak Komisia dospeje k záveru, že navrhovaný kupujúci nevyhovuje požiadavkám na kupujúceho, prijme rozhodnutie o tom, že navrhovaný kupujúci nie je kupujúcim v zmysle záväzkov (114). Ak Komisia dospeje k záveru, že dohoda o kúpe a predaji (alebo akékoľvek vedľajšie dohody) neplánuje odpredaj v súlade so záväzkami, oznámi túto skutočnosť stranám bez toho, aby nevyhnutne zamietla kupujúceho ako takého. Ak Komisia dospeje k záveru, že kupujúci je vhodný v zmysle záväzkov a že zmluvy zabezpečujú odpredaj v súlade so záväzkami, schváli odpredaj navrhovanému kupujúcemu (115). Komisia podľa možnosti čo najrýchlejšie vydá potrebné povolenia.

107.

Strany si musia v prechodnom období splniť určité povinnosti (definované v odseku 36). V tejto súvislosti sa spravidla uvádzajú v záväzkoch: i) ochranné mechanizmy pre dočasné zachovanie životaschopnosti podniku; ii) potrebné kroky pre prípadný proces vyňatia; a iii) kroky potrebné na prípravu odpredaja podniku.

108.

Strany sú zodpovedné za to, že na minimum znížia všetky možné riziká straty konkurenčného potenciálu podniku, ktorý sa má odpredať, vyplývajúce z neistôt súvisiacich s prevodom podniku. Komisia požaduje od strán, aby predložili záväzky zabezpečujúce zachovanie nezávislosti, ekonomickej životaschopnosti, obchodovateľnosti a konkurencieschopnosti podniku až do jeho prevodu na kupujúceho. Len takéto záväzky umožnia Komisii dospieť s potrebným stupňom istoty k záveru, že sa odpredaj podniku zrealizuje spôsobom navrhovaným stranami v záväzkoch.

109.

Vo všeobecnosti by mali byť tieto záväzky navrhnuté tak, aby sa podnik udržal oddelený od podniku, ktorý si strany ponechávajú, a aby sa zabezpečilo jeho riadenie ako samostatného a odbytuschopného podniku v jeho najlepšom záujme, s cieľom zaistiť jeho nepretržitú ekonomickú životaschopnosť, obchodovateľnosť a konkurencieschopnosť a jeho nezávislosť od podnikov, ktoré si strany ponechali.

110.

Od strán sa požaduje zabezpečenie toho, aby sa zachovali všetky aktíva podniku v súlade s osvedčenými obchodnými postupmi a v rámci bežného priebehu podnikania, a aby nedošlo k žiadnemu konaniu, ktoré by mohlo mať výrazný nepriaznivý vplyv na podnik. Týka sa to predovšetkým zachovania základného majetku, know-how alebo obchodných informácií dôverného alebo majetkového charakteru, spotrebiteľskej základne a technických a obchodných schopností zamestnancov. Okrem toho strany musia zachovať podnik v rovnakom stave ako pred koncentráciou, predovšetkým musia zabezpečiť dostatočné zdroje a prostriedky, napríklad kapitál alebo limitovaný úver, na základe existujúcich podnikateľských plánov, pokračovanie existujúcich podnikateľských plánov, rovnaké administratívne a riadiace funkcie alebo iné faktory dôležité pre zachovanie hospodárskej súťaže v príslušnej oblasti. V záväzkoch musí byť ďalej uvedené, že strany majú prijať všetky potrebné opatrenia, vrátane vhodných motivačných systémov, aby všetci kľúčoví pracovníci zostali v podniku a aby si strany nemohli vyžiadať ani presunúť žiadnych pracovníkov do svojich zostávajúcich podnikov.

111.

Ďalej by mali strany udržať podnik oddelene od svojho podniku, ktorý si ponechajú, a zabezpečiť, aby kľúčoví pracovníci odpredaného podniku neboli nijakým spôsobom zainteresovaní na podnikoch, ktoré si strany ponechajú, a naopak. Ak má odpredaný podnik formu korporácie a dôsledné rozdelenie korporačnej štruktúry sa javí ako nevyhnutné, správca monitorovania má uplatniť práva strán ako akcionárov, predovšetkým hlasovacie práva, pričom okrem toho má právomoc vymeniť členov správnej rady vymenovaných v záujme strán. V súvislosti s informáciami musia strany účelovo chrániť odpredávaný podnik a prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby strany nezískali žiadne obchodné tajomstvá, ani iné dôverné informácie. Všetky dokumenty alebo informácie dôverné pre podnik, ktoré strany získali pred prijatím rozhodnutia, sa musia vrátiť podniku alebo zničiť.

112.

Od strán sa ďalej požaduje, aby vymenovali manažéra odčleneného podniku s potrebnými skúsenosťami, ktorý bude zodpovedný za riadenie podniku a vykonávanie povinností súvisiacich s odčlenením a ochranou. Manažér odčleneného podniku koná pod dohľadom správcu monitorovania, ktorý môže vydávať pokyny manažérovi odčleneného podniku. Záväzky musia zabezpečovať, aby sa vymenovanie uskutočnilo bezprostredne po prijatí rozhodnutia a ešte pred tým, ako by strany mohli uzavrieť oznámenú koncentráciu. Hoci strany môžu vymenovať manažéra odčleneného podniku podľa vlastného uváženia, v záväzkoch sa musí počítať s tým, že správca monitorovania môže odvolať manažéra odčleneného podniku, ak tento nekoná v súlade so záväzkami alebo ak ohrozuje ich včasnú a správnu implementáciu. Následné nové vymenovanie manažéra odčleneného podniku podlieha schváleniu správcom monitorovania.

113.

Ako sa uvádza v odseku 35, Komisia môže za vhodných okolností akceptovať, že odpredaj podniku, ktorý sa musí vyňať z ostatných podnikov strán, sa má považovať za vhodné nápravné opatrenie. Napriek tomu aj za takýchto okolností sa obavy Komisie z narušenia hospodárskej súťaže odstránia len prevodom životaschopného podniku na kupujúceho, ktorý dokáže zachovať a rozvíjať tento podnik ako aktívnu konkurencieschopnú silu na trhu. Preto sa strany musia zaviazať, že v prechodnom období uskutočnia vyňatie aktív, čím podporia odpredávaný podnik. Výsledkom na konci prechodného obdobia má byť prevod životaschopného a konkurencieschopného podniku, ktorý je samostatný a oddelený od ostatných podnikov strán, na vhodného kupujúceho. Strany hradia náklady a nesú riziká takéhoto vyňatia v prechodnom období.

114.

Strany musia uskutočniť vyňatie pod dohľadom správcu a v spolupráci s manažérom odčleneného podniku. Po prvé, tie aktíva a časti pracovníkov, ktoré sa delia medzi odpredávaným podnikom a zostávajúcimi podnikmi strán sa musia prideliť podniku v rozsahu, ktorý nie je vylúčený v záväzkoch (116). Prideľovanie aktív a pracovníkov monitoruje a schvaľuje správca monitorovania. Po druhé, proces vyňatia môže vyžadovať pre podnik aj replikáciu držaných aktív alebo funkcií vykonávaných inými časťami podnikov strán, ak je to potrebné pre zabezpečenie životaschopnosti a konkurencieschopnosti odpredávaného podniku. Príkladom je odstúpenie podniku od účasti v centrálnej informačnej technologickej sieti a inštalácia samostatného IT systému pre podnik. Vo všeobecnosti sa má o hlavných krokoch takéhoto procesu vyňatia a o funkciách, ktoré sa majú replikovať, rozhodovať na základe jednotlivých prípadov a má to byť uvedené v záväzkoch.

115.

Zároveň treba zabezpečiť, aby takéto opatrenia nemali vplyv na životaschopnosť odpredávaného podniku. Preto musia strany v prechodnom období zachovať používanie spoločných aktív a pokračovať v poskytovaní služieb podniku v rovnakom rozsahu ako v minulosti, keďže podnik ešte nie je na samostatnom základe životaschopný.

116.

Pre proces odpredaja by sa malo v záväzkoch počítať s tým, že potenciálni kupujúci môžu uplatniť postupy povinnej starostlivosti a v závislosti od etapy konania získať informácie týkajúce sa odpredávaného podniku postačujúce na to, aby kupujúcemu umožnili v plnej miere posúdiť hodnotu, rozsah a komerčný potenciál podniku a získať priamy prístup k jeho pracovníkom. Ďalej musia strany predkladať pravidelné správy o potenciálnych kupujúcich a o vývoji rokovaní. Odpredaj sa zrealizuje až vtedy, keď je transakcia uzavretá, čo znamená, že právny nárok prešiel na schváleného kupujúceho a aktíva boli skutočne prevedené. Na konci tohto procesu musia strany poslať záverečnú správu potvrdzujúcu uzavretie a prevod aktív.

117.

Keďže Komisia sa nemôže každodenne priamo zaoberať dohľadom nad implementáciou záväzkov, strany musia navrhnúť vymenovanie správcu dohliadajúceho nad tým, či strany dodržiavajú záväzky, predovšetkým svoje povinnosti v prechodnom období a procese odpredaja (tzv. „správca monitorovania“). Tým strany zaručujú účinnosť záväzkov, ktoré predložili, a uisťujú Komisiu v tom, že zmena oznámenej koncentrácie navrhovaná stranami sa uskutoční s postačujúcim stupňom istoty.

118.

Správca monitorovania vykonáva svoje úlohy pod dohľadom Komisie a považuje sa za „oči a uši“ Komisie. Bude zárukou toho, že sa podnik v prechodnom období riadi a správne udržiava na samostatnom základe. Komisia teda môže dávať správcovi monitorovania príkazy a pokyny s cieľom zabezpečiť zhodu so záväzkami a správca môže navrhovať stranám opatrenia, ktoré považuje za potrebné pre vykonávanie svojich úloh. Strany však nemôžu vydávať správcovi žiadne pokyny bez schválenia Komisiou.

119.

Záväzky vo všeobecnosti stanovujú úlohy správcu monitorovania. Jeho povinnosti a záväzky sú podrobne špecifikované v mandáte správcu, ktorý sa uzavrie medzi stranami a správcom a jeho úlohy sa ďalej podrobne uvedú v pracovnom pláne. Správca monitorovania začne väčšinou plniť svoje úlohy bezprostredne po prijatí rozhodnutia Komisie a vykonáva ich až do právneho a skutočného prevodu podniku na schváleného kupujúceho. Okrem iných je možné stanoviť päť hlavných úloh, ktoré má správca monitorovania vykonávať pod dohľadom Komisie:

120.

V záväzkoch sa podrobne uvedú aj potreby správcu monitorovania týkajúce sa pomoci poskytovanej stranami a spolupráce s nimi; Komisia dohliada nad vzťahmi medzi stranami a správcom aj v tejto súvislosti. Aby mohol správca plniť svoje úlohy, musí mať prístup k účtovným knihám a záznamom strán a odpredávaného podniku, pokiaľ sa to týka implementácie záväzkov, môže požiadať strany o manažérsku a administratívnu pomoc, bude informovaný o potenciálnych kupujúcich a všetkých okolnostiach a zmenách procesu odpredaja a budú sa mu predkladať informácie poskytované potenciálnym kupujúcim. Okrem toho strany odmeňujú správcu za vykonávanie úloh vyplývajúcich zo záväzkov a prípadne mu umožnia vymenovať poradcov. Záväzky ďalej umožňujú Komisii poskytovať informácie strán správcovi monitorovania, aby tento mohol vykonávať svoje úlohy. Správca monitorovania je povinný uchovávať informácie v utajení.

121.

Tak ako v prípade správcu monitorovania, strany navrhnú aj vymenovanie správcu odpredaja s cieľom zabezpečiť účinnosť predložených záväzkov a uistiť Komisiu o tom, že nimi navrhovaná zmena oznámenej koncentrácie sa uskutoční. Ak strany nenájdu vhodného kupujúceho v priebehu prvého obdobia odpredaja, potom počas obdobia správcu odpredaja dostane správca odpredaja neodvolateľný a výhradný mandát odpredať podnik pod dohľadom Komisie v stanovenej lehote nie za minimálnu cenu vhodnému kupujúcemu. Záväzky majú umožňovať správcovi odpredaja, aby do dohody o kúpe a predaji zahrnul také podmienky, aké považuje za vhodné pre rýchly predaj, predovšetkým obvyklé vyjadrenia, záruky a odškodnenia. Predaj podniku správcom odpredaja je podmienený predchádzajúcim schválením Komisie rovnako ako predaj zrealizovaný stranami.

122.

V záväzkoch má byť uvedené, že strany budú pomáhať správcovi odpredaja, budú ho informovať a budú s ním spolupracovať rovnako, ako je to uvedené pre správcu monitorovania. Pri odpredaji musia strany poskytnúť správcovi odpredaja podrobné splnomocnenia pokrývajúce všetky etapy odpredaja.

123.

V závislosti od záväzku správca monitorovania môže ale nemusí byť tou istou osobou alebo inštitúciou ako správca odpredaja. Strany navrhnú Komisii jedného alebo viacerých správcov, vrátane kompletných podmienok mandátu a náčrtu pracovného plánu. Dôležité je, aby správca monitorovania nastúpil do funkcie bezprostredne po prijatí rozhodnutia Komisie. Preto by mali strany navrhnúť vhodného správcu okamžite po prijaté rozhodnutia Komisie (117), pričom v záväzkoch sa musí spravidla počítať s tým, že oznámená koncentrácia sa môže zrealizovať, až keď je správca monitorovania vymenovaný a schválený Komisiou (118). Situácia je iná v prípade správcu odpredaja, ktorý má byť vymenovaný ešte pred ukončením prvého obdobia odpredaja (119), aby jeho mandát mohol nadobudnúť účinnosť na začiatku obdobia správcu odpredaja.

124.

Obidva typy správcov vymenujú strany na základe mandátu správcu uzavretého medzi stranami a správcom. Vymenovanie a mandát podliehajú schváleniu Komisiou, ktorá rozhodne o výbere správcu podľa vlastného uváženia a posúdi, či je navrhovaný kandidát vhodný pre vykonávanie úloh v konkrétnom prípade. Správca je nezávislý od strán, má potrebnú kvalifikáciu pre vykonávanie svojho mandátu a nesmie byť vystavený konfliktu záujmov.

125.

Komisia posúdi potrebnú kvalifikáciu na základe požiadaviek konkrétneho prípadu, vrátane zemepisnej oblasti a príslušného sektoru. Podľa skúseností Komisie mimoriadne vhodnými pre plnenie úloh správcu monitorovania sú audítorské firmy a iné konzultačné spoločnosti. Vhodnými kandidátmi pre vykonávanie takejto úlohy môžu byť aj osoby, ktoré pracovali v príslušnom odvetví, ak majú k dispozícii potrebné prostriedky na vykonávanie daných úloh. Mimoriadne vhodnými na úlohu správcu odpredaja sú investičné banky. Správcova nezávislosť je dôležitá preto, aby správca mohol správne vykonávať svoju úlohu monitorovania dodržiavania podmienok Komisie stranami a zabezpečiť svoju dôveryhodnosť voči tretím stranám. Komisia predovšetkým neakceptuje ako správcov osoby alebo inštitúcie, ktoré sú zároveň audítormi strán alebo ich investičnými poradcami pri odpredaji. Na druhej strane však žiadne konflikty záujmov nevzniknú zo vzťahov správcu so stranami, ak tieto vzťahy neovplyvňujú správcovu objektívnosť a nezávislosť pri vykonávaní jeho úloh. Strany sú zodpovedné za to, že Komisii poskytnú adekvátne informácie, aby mohla overiť, či správca vyhovuje podmienkam. Vymenovanie správcu po schválení stranami je neodvolateľné, pokiaľ sa správca nevymení so súhlasom Komisie alebo na základe jej žiadosti.

126.

Mandát správcu definuje úlohy špecifikované v záväzkoch a obsahuje všetky ustanovenia potrebné pre to, aby správca mohol vykonávať svoje úlohy vyplývajúce zo záväzkov akceptovaných Komisiou. Strany sú zodpovedné za odmeňovanie správcu na základe mandátu, pričom štruktúra odmeňovania musí byť taká, aby nebránila správcovej nezávislosti a efektívnosti pri vykonávaní mandátu. Komisia schváli správcu len spolu s vyhovujúcim mandátom. V niektorých prípadoch môže zverejniť totožnosť správcu a zhrnutie jeho úloh.

127.

Keď sa implementujú osobitné záväzky, ktorými bol správca poverený – t. j. keď sa prenesie právny nárok na odpredávaný podnik, aktíva sa skutočne prevedú na kupujúceho a zrealizujú sa osobitné dohody, ktorých účinnosť môže pokračovať aj po odpredaji – správca na základe svojho mandátu požiada Komisiu o oslobodenie od ďalších povinností. Aj po takomto oslobodení môže Komisia v prípade potreby požiadať o opätovné vymenovanie správcu na základe záväzkov, ak sa jej následne javí, že príslušné záväzky neboli v plnej miere a správne implementované.

128.

V záväzkoch musí byť uvedené aj to, že v priebehu 10 rokov od prijatia rozhodnutia o akceptovaní záväzkov môže Komisia požiadať strany o informácie. To Komisii umožní monitorovať účinnú implementáciu nápravných opatrení.

129.

Mnohé zásady, o ktorých sa diskutovalo vyššie v súvislosti s implementáciou záväzkov o odpredaji sa môžu rovnako uplatňovať aj pre iné typy záväzkov, ak sa tieto záväzky musia implementovať následne po prijatí rozhodnutia Komisie. Napríklad, ak držiteľa licencie musí schváliť Komisia, môžu sa uplatniť rovnaké postupy ako v súvislosti so schválením kupujúceho. Vzhľadom na veľké množstvo záväzkov nesúvisiacich s odpredajom, nie je možné stanoviť žiadne všeobecné ani podrobné požiadavky na ich implementáciu.

130.

Ale vzhľadom na dlhú dobu trvania záväzkov nesúvisiacich s odpredajom a ich častú komplikovanosť neraz vyžadujú veľmi intenzívne monitorovanie a osobitné monitorovacie nástroje, aby Komisia mohla dospieť k záveru, že sa budú účinne implementovať. Preto Komisia často požaduje vymenovanie správcu, aby dohliadal na implementáciu takýchto záväzkov, a ustanovenie rýchleho arbitrážneho konania zabezpečujúceho mechanizmus riešenia sporov a vykonateľnosť záväzkov samotnými účastníkmi trhu. V minulosti Komisia neraz požadovala vymenovanie správcu aj doložku o arbitráži (120). Za týchto okolností správca dohliada nad implementáciou záväzkov, ale môže pomáhať aj pri arbitrážnych konaniach, aby sa mohli čo najrýchlejšie ukončiť.

22.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 267/28

22.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 267/29

22.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 267/30

1.

Komisii bolo dňa 14. októbra 2008 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik DP World NV („DP World“, Belgicko), v minulosti P&O Ports Europe NV, kontrolovaný Dubai World („Dubai World“, Dubaj), podnik Conti 7 NV („Conti 7“, Belgicko) kontrolovaný rodinou Brion a podnik Rickmers 2.Terminal NV („Rickmers 2.Terminal“, Nemecko) kontrolovaný Rickmers Holding GmbH & Cie KG („Rickmers“, Nemecko) získavajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady spoločnú kontrolu nad celým podnikom DP World Breakbulk NV („DP World Breakbulk“, Belgicko) prostredníctvom kúpy akcií.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdeniaa bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom [fax: (32-2) 296 43 01 alebo 296 72 44] alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.5093 – DP World/Conti 7/Rickmers 2.Terminal/DP World Breakbulk na túto adresu:

22.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 267/s3