7.10.2008

Úradný vestník Európskej únie

CE 254/1

SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 21/2008

prijatá Radou 19. mája 2008

na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/…/ES z …, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov

(Text s významom pre EHP)

(2008/C 254 E/01)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)	V súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (4), táto smernica zriaďuje spoločný právny rámec na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov.

(2)	Táto smernica by sa mala v súčasnosti vzťahovať na pesticídy, ktoré sú prípravkami na ochranu rastlín. Očakáva sa však, že rozsah pôsobnosti tejto smernice sa rozšíri tak, aby zahŕňal biocídne výrobky.

(3)

Opatrenia ustanovené v tejto smernici by mali dopĺňať a nemali by ovplyvňovať opatrenia ustanovené v iných súvisiacich právnych predpisoch Spoločenstva, najmä v smernici Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (5), v smernici Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (6), v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (7) v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu (8) a v nariadení Rady (ES) č. …/… z … o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (9). Týmito opatreniami by zároveň nemali byť dotknuté dobrovoľné opatrenia v kontexte nariadení o štrukturálnych fondoch alebo v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (10).

(4)

Aby sa uľahčilo vykonávanie tejto smernice, členské štáty by mali využívať národné akčné plány zamerané na stanovenie cieľov, opatrení a harmonogramov na zníženie rizík a vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie a na zavádzanie integrovanej ochrany proti škodcom a alternatívnych prístupov alebo techník s cieľom znížiť závislosť od používania pesticídov. Národné akčné plány sa môžu koordinovať s plánmi vykonávania podľa iných príslušných právnych predpisoch Spoločenstva a mohli by sa použiť na zoskupenie cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť podľa iných právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa pesticídov.

(5)

Výmena informácií o cieľoch a opatreniach, ktoré členské štáty stanovia vo svojich národných akčných plánoch, je pre dosiahnutie cieľov tejto smernice veľmi dôležitým prvkom. Preto je vhodné od členských štátov žiadať, aby Komisii, ako aj iným členským štátom podávali pravidelné správy, najmä pokiaľ ide o vykonávanie a výsledky ich národných akčných plánov a ich skúsenosti.

(6)	Na prípravu a úpravu národných akčných plánov je vhodné ustanoviť uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia (11).

(7)

Je zásadne dôležité, aby členské štáty vytvorili systémy počiatočnej a doplnkovej odbornej prípravy pre distribútorov, poradcov a profesionálnych užívateľov pesticídov a systémy osvedčení na jej zaznamenávanie, aby sa zabezpečilo, že tí, ktorí budú pesticídy používať, si budú plne vedomí možných rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie a budú poznať vhodné opatrenia na čo najväčšie zníženie týchto rizík. Činnosti v rámci odbornej prípravy profesionálnych užívateľov sa môžu skoordinovať s činnosťami organizovanými v rámci nariadenia (ES) č. 1698/2005.

(8)

Predaj pesticídov vrátane internetového predaja je významným článkom distribučného reťazca, pri ktorom by sa konečnému užívateľovi, najmä profesionálnym užívateľom, mali v čase predaja poskytnúť konkrétne pokyny týkajúce sa ochrany ľudského zdravia a životného prostredia. V prípade neprofesionálnych užívateľov, ktorí vo všeobecnosti nemajú rovnaké vzdelanie a odbornú prípravu, by sa mali vydať odporúčania, najmä pokiaľ ide o manipuláciu s pesticídmi a ich skladovanie, ako aj o zneškodňovanie obalov.

(9)	Vzhľadom na možné riziká vyplývajúce z používania pesticídov by mala byť široká verejnosť lepšie informovaná o celkových vplyvoch používania pesticídov prostredníctvom kampaní na zvyšovanie povedomia, informácií sprostredkovaných maloobchodníkmi a iných vhodných opatrení.

(10)

V rozsahu, v akom si manipulácia s pesticídmi a ich aplikácia vyžaduje stanovenie minimálnych požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vzťahujúcich sa na riziká vyplývajúce z expozície pracovníkov takýmto prípravkom, ako aj všeobecné a špecifické preventívne opatrenia na zníženie týchto rizík, sú takéto opatrenia zahrnuté v smernici Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (12) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (13).

(11)

Keďže v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach (14) sa ustanovia pravidlá uvádzania zariadení na aplikáciu pesticídov na trh, ktoré zabezpečia splnenie požiadaviek ochrany životného prostredia, je vhodné ustanoviť systémy na pravidelné technické kontroly už používaných zariadení na aplikáciu pesticídov, aby sa minimalizoval škodlivý vplyv pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie spôsobený takýmito zariadeniami. Členské štáty by mali opísať spôsoby zabezpečenia splnenia týchto požiadaviek vo svojich národných akčných plánoch.

(12)

Letecký postrek pesticídmi môže mať významný škodlivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie, predovšetkým z dôvodu úletu postrekovej hmly. Preto by sa letecký postrek vo všeobecnosti mal zakázať, s možnosťou výnimky v prípade, že v porovnaní s inými postrekovacími metódami prináša zrejmé výhody z hľadiska obmedzenia vplyvu na ľudské zdravie a životné prostredie, alebo v prípade, že neexistujú žiadne uskutočniteľné alternatívy.

(13)

Vodné prostredie je na pesticídy obzvlášť citlivé. Z tohto dôvodu je nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť zabráneniu znečisteniu povrchovej a podzemnej vody prijatím vhodných opatrení ako napríklad vytvorenie nárazníkových zón a ochranných pásiem alebo sadenie živých plotov pozdĺž vodných plôch s cieľom znížiť expozíciu vodných útvarov úletu postrekovej hmly, odtoku a odplaveniu. Rozmery nárazníkových zón by mali závisieť najmä od vlastností pôdy, pesticídov, ako aj poľnohospodárskych vlastností dotknutých oblastí. Používanie pesticídov v oblastiach čerpania pitnej vody, na dopravných trasách alebo pozdĺž nich, ako napríklad železničné trate, alebo na nepriepustných alebo veľmi priepustných povrchoch, môže viesť k zvýšenému riziku znečistenia vodného prostredia. V takýchto oblastiach by sa preto používanie pesticídov malo čo najviac obmedziť, prípadne úplne vylúčiť.

(14)

Používanie pesticídov môže byť obzvlášť nebezpečné vo veľmi citlivých oblastiach, ako napríklad v lokalitách Natura 2000, ktoré sú chránené v súlade so smernicami 79/409/EHS a 92/43/EHS. Na iných miestach, ako napríklad verejné parky, športoviská alebo detské ihriská, sú riziká expozície verejnosti pesticídom vysoké. Používanie pesticídov v týchto oblastiach by sa preto malo zakázať, obmedziť alebo by sa mali minimalizovať riziká vyplývajúce z ich používania.

(15)

Najmä pri manipulácii s pesticídmi vrátanie ich skladovania, riedenia a miešania a pri čistení zariadení na aplikáciu po použití pesticídov, ako aj pri regenerácii a zneškodňovaní zmesí z nádrží, prázdnych obalov a zvyškov pesticídov môže dôjsť k nežiaducej expozícii ľudí a životného prostredia. Preto je vhodné ustanoviť osobitné opatrenia, ktoré sa budú zaoberať týmito činnosťami a doplnia opatrenia ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch (15) a v smernici Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečnom odpade (16). Tieto opatrenia by sa mali týkať aj neprofesionálnych užívateľov, pretože je veľmi pravdepodobné, že sa z dôvodu nedostatku znalostí práve v tejto skupine užívateľov vyskytne nevhodná manipulácia.

(16)

Výsledkom uplatňovania všeobecných zásad a usmernení integrovanej ochrany proti škodcom špecifických pre jednotlivé plodiny a odvetvia zo strany všetkých poľnohospodárov by bolo lepšie cielené používanie všetkých dostupných opatrení na reguláciu škodcov vrátane pesticídov. Z tohto dôvodu prispieva uplatňovanie týchto zásad k ďalšiemu znižovaniu rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie, ako aj závislosti od používania pesticídov. Členské štáty by mali podporovať ochranu proti škodcom s malou spotrebou pesticídov, najmä integrovanú ochranu proti škodcom, a vytvoriť podmienky a opatrenia potrebné na jej vykonávanie.

(17)

Keďže na základe nariadenia (ES) č. …/… a tejto rámcovej smernice je uplatňovanie zásad integrovanej ochrany proti škodcom povinné a keďže zásada subsidiarity sa vzťahuje na spôsob, akým sa zásady integrovanej ochrany proti škodcom uplatňujú, členské štáty by mali vo svojom národnom akčnom pláne opísať, ako zabezpečia uplatňovanie zásad integrovanej ochrany proti škodcom.

(18)

Pokrok dosiahnutý pri znižovaní rizík a nepriaznivých vplyvov na ľudské zdravie a životné prostredie vyplývajúcich z používania pesticídov je potrebné merať. Vhodnými prostriedkami sú harmonizované ukazovatele rizika, ktoré sa zavedú na úrovni Spoločenstva. Členské štáty by mali tieto ukazovatele využívať pri riadení rizika na vnútroštátnej úrovni a na účely podávania správ, zatiaľ čo Komisia by ich mala vypočítať s cieľom zhodnotiť pokrok na úrovni Spoločenstva. Mali by sa pri tom použiť štatistické údaje zozbierané v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/… z … o štatistike prípravkov na ochranu rastlín (9). Okrem harmonizovaných spoločných ukazovateľov by mali členské štáty byť oprávnené používať svoje vnútroštátne ukazovatele.

(19)	Členské štáty by mali stanoviť sankcie uplatniteľné v prípade porušenia ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté v súlade s touto smernicou a zabezpečiť, aby sa vykonávali. Sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(20)

Keďže cieľ tejto smernice, a to chrániť ľudské zdravie a životné prostredie pred možnými rizikami spojenými s používaním pesticídov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(21)

Táto smernica dodržiava základné práva a zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Jej cieľom je predovšetkým podporiť začlenenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia do politík Spoločenstva v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja, ako sa ustanovuje v článku 37 Charty základných práv Európskej únie.

(22)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (17)

(23)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na vytvorenie a aktualizovanie príloh k tejto smernici. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(24)	V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (18) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Touto smernicou sa ustanovuje rámec na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov prostredníctvom znižovania rizík a vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie a podpory využívania integrovanej ochrany proti škodcom a alternatívnych prístupov alebo techník.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Táto smernica sa uplatňuje na pesticídy, ktoré sú prípravkami na ochranu rastlín, ako sú vymedzené v článku 3 bod 9 písm. a).

2. Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné príslušné právne predpisy Spoločenstva.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1)	„profesionálny užívateľ“ je každá osoba, ktorá používa pesticídy počas svojej profesionálnej činnosti, vrátane obsluhujúcich pracovníkov, technikov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v poľnohospodárstve aj v iných odvetviach;

2)	„distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá uvádza pesticídy na trh vrátane veľkoobchodníkov, maloobchodníkov, predajcov a dodávateľov;

„poradca“ je každá osoba, ktorá poskytuje poradenstvo v oblasti ochrany proti škodcom a bezpečného používania pesticídov v kontexte odbornej spôsobilosti alebo obchodnej služby vrátane súkromných poradenských služieb samostatne zárobkovo činných osôb a verejných poradenských služieb, obchodných zástupcov, výrobcov potravín a prípadne maloobchodníkov;

4)	„zariadenia na aplikáciu pesticídov“ sú všetky zariadenia určené na aplikáciu pesticídov vrátane príslušenstva, ktoré je dôležité na ich účinné fungovanie, napr. dýzy, manometre, filtre, sitká a pomôcky na čistenie nádrží;

5)	„letecký postrek“ je aplikácia pesticídov z lietadla alebo helikoptéry;

„integrovaná ochrana proti škodcom“ je starostlivé zváženie všetkých dostupných metód ochrany rastlín a následné zavedenie vhodných opatrení, ktoré zabránia rozvoju populácií škodlivých organizmov a udržiavajú používanie prípravkov na ochranu rastlín a iných foriem zásahu na úrovniach, ktoré sú odôvodnené z ekonomického a environmentálneho hľadiska a znižujú alebo minimalizujú riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie. Integrovaná ochrana proti škodcom kladie dôraz na pestovanie zdravých plodín pri najmenšom možnom narušení agroekosystémov a podporuje prirodzené mechanizmy na reguláciu škodcov;

7)	„ukazovateľ rizika“ je výsledok metódy výpočtu, ktorá sa používa na hodnotenie rizík pesticídov pre ľudské zdravie a/alebo životné prostredie;

8)	pojmy „povrchová voda“ a „podzemná voda“ majú rovnaký význam ako v smernici 2000/60/ES;

„pesticíd“ je:

a)	prípravok na ochranu rastlín, ako sa vymedzuje v nariadení (ES) č. …/…;

b)	biocídny výrobok, ako sa vymedzuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (19).

Článok 4

Národné akčné plány

1. Členské štáty prijmú národné akčné plány, v ktorých stanovia ciele, opatrenia a harmonogramy na zníženie rizík a vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie a ktorými podporia vývoj a zavádzanie integrovanej ochrany proti škodcom a alternatívnych prístupov alebo techník s cieľom znížiť závislosť od používania pesticídov.

Pri príprave a revízii svojich národných akčných plánov členské štáty náležite zohľadnia sociálne, hospodárske, environmentálne a zdravotné vplyvy plánovaných opatrení. Členské štáty vo svojich národných akčných plánoch opíšu spôsoby vykonávania opatrení podľa článkov 5 až 14 na účely dosiahnutia cieľov uvedených v prvom pododseku tohto odseku.

2. Členské štáty do … (20) oboznámia Komisiu a iné členské štáty so svojimi národnými akčnými plánmi.

Národné akčné plány sa prehodnocujú aspoň každých päť rokov a akékoľvek podstatné zmeny v nich sa bez zbytočného odkladu oznámia Komisii.

3. Komisia v prípade potreby sprístupní informácie oznámené v súlade s odsekom 2 na internete.

4. Na prípravu a úpravu národných akčných plánov sa uplatňujú ustanovenia o účasti verejnosti ustanovené v článku 2 smernice 2003/35/ES.

KAPITOLA II

Odborná príprava, predaj pesticídov, informovanie a zvyšovanie povedomia

Článok 5

Odborná príprava

1. Členské štáty zabezpečia, aby všetci profesionálni užívatelia, distribútori a poradcovia mali prístup k primeranej odbornej príprave. Táto pozostáva z počiatočnej a doplnkovej odbornej prípravy s cieľom nadobudnúť a podľa potreby si doplniť vedomosti.

Odborná príprava sa koncipuje tak, aby uvedení užívatelia, distribútori a poradcovia získali dostatočné vedomosti o témach uvedených v prílohe I, pričom sa zohľadnia ich rôzne úlohy a zodpovednosti.

2. Členské štáty do … (21) zavedú systémy certifikácie a určia príslušné orgány zodpovedné za ich uplatňovanie. Tieto osvedčenia poskytujú minimálne dôkaz o dostatočných vedomostiach o témach uvedených v prílohe I, ktoré profesionálni užívatelia, distribútori a poradcovia nadobudli buď účasťou na odbornej príprave, alebo inými prostriedkami.

Systémy certifikácie zahŕňajú požiadavky a postupy na udeľovanie, zachovanie a odnímanie osvedčení.

3. Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice týkajúce sa zmien prílohy I s cieľom zohľadniť vedecko-technický pokrok sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 19 ods. 2.

Článok 6

Požiadavky na predaj pesticídov

1. Členské štáty zabezpečia, aby aspoň tí distribútori, ktorí predávajú pesticídy profesionálnym užívateľom, zamestnávali dostatočný počet osôb, ktoré majú osvedčenie uvedené v článku 5 ods. 2. Takéto osoby musia byť k dispozícii pri predaji, aby zákazníkom poskytli primerané informácie, pokiaľ ide o používanie pesticídov, a pokyny týkajúce sa ochrany ľudského zdravia a životného prostredia v súvislosti s dotknutými prípravkami.

2. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, aby obmedzili predaj pesticídov, ktoré sú povolené na profesionálne použitie, len osobám, ktoré majú osvedčenie uvedené v článku 5 ods. 2.

3. Členské štáty vyžadujú od distribútorov, ktorí predávajú pesticídy neprofesionálnym užívateľom, aby poskytovali všeobecné informácie týkajúce sa rizík spojených s používaním pesticídov, najmä o ich nebezpečnosti, expozícii, správnom skladovaní, manipulácii s nimi, ich aplikovaní a bezpečnom zneškodňovaní v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva o odpadoch, ako aj o alternatívach, ktoré predstavujú nízke riziko. Členské štáty môžu požadovať poskytovanie takýchto informácií od výrobcov pesticídov.

4. Opatrenia ustanovené v odsekoch 1 a 2 sa zavedú do … (22).

Článok 7

Informovanie a zvyšovanie povedomia

Členské štáty prijmú opatrenia na informovanie širokej verejnosti a na podporu a uľahčenie zvyšovania povedomia a dostupnosti presných a objektívnych informácií o pesticídoch pre širokú verejnosť, najmä pokiaľ ide o riziká pre ľudské zdravie, necieľové organizmy a životné prostredie a použitie nechemických alternatív.

KAPITOLA III

Zariadenia na aplikáciu pesticídov

Článok 8

Kontrola používaných zariadení

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa zariadenia na aplikáciu pesticídov, ktoré sa používajú profesionálne, kontrolovali v pravidelných časových intervaloch. Interval medzi kontrolami nesmie do roku 2020 prekročiť päť rokov a potom tri roky.

2. Členské štáty do … (23) zabezpečia, aby sa kontrola zariadení na aplikáciu pesticídov uskutočnila aspoň raz. Po tomto dátume sa profesionálne smú používať iba zariadenia na aplikáciu pesticídov, ktoré úspešne prešli kontrolou.

Nové zariadenia sa skontrolujú aspoň raz v lehote piatich rokov po nákupe.

3. Odchylne od odsekov 1 a 2 môžu členské štáty po zhodnotení rizika pre ľudské zdravie a životné prostredie vrátane posúdenia rozsahu používania zariadení:

uplatňovať iné harmonogramy a intervaly kontrol na zariadenia na aplikáciu pesticídov, ktoré sa nepoužívajú na rozprašovanie pesticídov, na ručné zariadenia na aplikáciu pesticídov alebo na chrbtové postrekovače; a na ďalšie zariadenia na aplikáciu pesticídov, ktoré sa uvedú v národnom akčnom pláne ustanovenom v článku 4 a ktoré sa používajú veľmi málo.

Za zariadenia, ktoré sa používajú veľmi málo, sa nikdy nepovažujú tieto ďalšie zariadenia na aplikáciu pesticídov:

i)	postrekovacie zariadenia pripevnené na vlaky alebo lietadlá;

ii)	rámové postrekovače väčšie ako 3 m vrátane rámových postrekovačov, ktoré sú pripevnené na sadiace zariadenia;

b)	vyňať z kontrol ručné zariadenia na aplikáciu pesticídov alebo chrbtové postrekovače.

4. Kontrolami sa overuje, či zariadenia na aplikáciu pesticídov vyhovujú príslušným požiadavkám uvedeným v prílohe II, s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia.

Zariadenia na aplikáciu pesticídov, ktoré spĺňajú harmonizované normy vypracované v súlade s článkom 18 ods. 1, sa považujú za zariadenia, ktoré spĺňajú základné zdravotné a bezpečnostné a environmentálne požiadavky.

5. Profesionálni užívatelia zariadenia na aplikáciu pesticídov pravidelne kalibrujú a technicky preverujú v súlade s príslušnou odbornou prípravou, ako sa ustanovuje v článku 5.

6. Členské štáty určia orgány zodpovedné za uplatňovanie systémov kontrol a informujú o tom Komisiu.

Každý členský štát vytvorí certifikačné systémy, ktoré umožňujú overovanie kontrol a uznávajú certifikáty udelené v iných členských štátoch na základe požiadaviek uvedených v odseku 4 a ak je lehota od vykonania poslednej kontroly v inom členskom štáte rovnaká alebo kratšia ako lehota intervalu kontrol, ktorý sa uplatňuje na ich vlastnom území.

Členské štáty sa usilujú uznávať certifikáty vydané v iných členských štátoch, pokiaľ sa dodržiavajú intervaly kontrol uvedené v odseku 1.

7. Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice týkajúce sa zmien prílohy II s cieľom zohľadniť vedecko-technický pokrok sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 19 ods. 2.

KAPITOLA IV

Špecifické postupy a použitia

Článok 9

Letecký postrek

1. Členské štáty zabezpečia, aby bol letecký postrek zakázaný.

2. Odchylne od odseku 1 možno letecký postrek povoliť len v osobitných prípadoch, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	nesmú existovať žiadne uskutočniteľné alternatívy alebo musia existovať zrejmé výhody z hľadiska obmedzenia vplyvu na ľudské zdravie a životné prostredie v porovnaní s pozemnou aplikáciou pesticídov;

b)	používané pesticídy musí členský štát výslovne schváliť na letecký postrek na základe osobitného posudzovania, ktoré sa zaoberalo rizikami leteckého postreku;

c)	osoba, ktorá vykonáva letecký postrek, musí mať osvedčenie uvedené v článku 5 ods. 2; počas prechodného obdobia, v ktorom ešte systémy certifikácie nie sú zavedené, môžu členské štáty akceptovať iný dôkaz spôsobilosti;

d)	podnik zodpovedný za zabezpečenie aplikácií prostredníctvom leteckého postreku musí byť certifikovaný príslušným orgánom zodpovedným za povoľovanie zariadení a lietadiel na leteckú aplikáciu pesticídov.

3. Členské štáty určia orgány zodpovedné za stanovenie osobitných podmienok, za ktorých možno uskutočňovať letecký postrek, a informujú o plodinách, oblastiach, okolnostiach a osobitných požiadavkách na aplikáciu, vrátane poveternostných podmienok, za ktorých možno letecký postrek povoliť.

Príslušné orgány špecifikujú opatrenia potrebné na varovanie miestnych obyvateľov a osôb vyskytujúcich sa v blízkosti a na ochranu životného prostredia v blízkosti postrekovanej oblasti.

4. Profesionálny užívateľ, ktorý chce aplikovať pesticídy leteckým postrekom, odovzdá včas príslušnému orgánu žiadosť o aplikovanie pesticídov spolu s dôkazmi, že podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3 sú splnené. Členské štáty môžu ustanoviť, že žiadosti, v súvislosti s ktorými nebola doručená odpoveď o rozhodnutí v rámci lehoty ustanovenej príslušnými orgánmi, sa považujú za schválené.

5. Členské štáty zabezpečujú plnenie podmienok uvedených v odsekoch 2 a 3 vykonávaním vhodného monitorovania.

6. Príslušné orgány vedú záznamy o žiadostiach podaných podľa odseku 4.

Článok 10

Osobitné opatrenia na ochranu vodného prostredia a pitnej vody

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa prijali vhodné opatrenia na ochranu vodného prostredia a zásob pitnej vody pred vplyvmi pesticídov. Tieto opatrenia podporujú príslušné ustanovenia smernice 2000/60/ES a nariadenia (ES) č. …/… a sú s nimi zlučiteľné.

2 Medzi opatrenia ustanovené v odseku 1 patrí:

uprednostňovanie pesticídov, ktoré sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/45/ES z 31. mája 1999 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o klasifikácii, balení a označovaní nebezpečných prípravkov (24) neoznačujú za nebezpečné pre vodné prostredie a ani neobsahujú prioritné rizikové látky, ako sú ustanovené v článku 16 ods. 3 smernice 2000/60/ES;

b)	uprednostňovanie najúčinnejších aplikačných techník, ako je napr. použitie nízkoúletových postrekových zariadení na aplikáciu pesticídov, najmä v prípade vertikálnych plodín, ako je chmeľ a plodiny v ovocných sadoch a viniciach;

používanie zmierňujúcich opatrení, ktoré minimalizujú riziko znečistenia prostredia mimo miesta aplikácie spôsobeného úletom postrekovej hmly, odtokom a odplavením. Medzi tieto opatrenia v prípade potreby patrí vytvorenie nárazníkových zón primeranej veľkosti na ochranu necieľových vodných organizmov a ochranných pásiem pre povrchové a podzemné vody používané na čerpanie pitnej vody, kde sa pesticídy nesmú používať ani skladovať;

obmedzenie na najnižšiu možnú mieru alebo prípadne vylúčenie aplikovania pesticídov na cestách, železničných tratiach, veľmi priepustných povrchoch alebo pozdĺž nich alebo pri inej infraštruktúre v blízkosti povrchových alebo podzemných vôd, alebo na nepriepustných povrchoch s vysokým rizikom odtoku do povrchovej vody alebo kanalizácie.

Článok 11

Obmedzenie používania pesticídov alebo rizík v osobitných oblastiach

Členské štáty s príslušným zreteľom na potrebné hygienické požiadavky a požiadavky na zdravie verejnosti a biodiverzitu alebo na výsledky príslušných hodnotení rizika zabezpečia, aby sa používanie pesticídov zakázalo, obmedzilo, alebo aby sa minimalizovali riziká vyplývajúce z ich používania v:

1)	oblastiach, ktoré využíva široká verejnosť alebo zraniteľné skupiny, ako napr. parky, verejné záhrady, športové a školské priestory a detské ihriská;

2)	chránených oblastiach vymedzených v smernici 2000/60/ES alebo v iných oblastiach určených na účely zavedenia potrebných ochranných opatrení v súlade s ustanoveniami smerníc 79/409/EHS a 92/43/EHS;

3)	nedávno ošetrovaných oblastiach, ktoré využívajú alebo do ktorých majú prístup poľnohospodárski pracovníci.

Článok 12

Manipulácia s pesticídmi a ich skladovanie a nakladanie s ich obalmi a zvyškami

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby tieto činnosti profesionálnych užívateľov a prípadne distribútorov neohrozovali ľudské zdravie ani životné prostredie:

a)	skladovanie, riedenie a miešanie pesticídov a manipulácia s nimi pred ich aplikáciou;

b)	manipulácia s obalmi a zvyškami pesticídov;

c)	zneškodňovanie zmesí z nádrží, ktoré zostali po aplikácii;

d)	čistenie použitých zariadení po aplikácii;

e)	regenerácia zvyškov pesticídov a ich obalov alebo ich zneškodnenie v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva o odpadoch.

2. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia týkajúce sa pesticídov povolených na používanie neprofesionálnymi užívateľmi, aby sa predišlo nebezpečným úkonom pri manipulácii s nimi. Tieto opatrenia môžu zahŕňať používanie pesticídov s nízkou toxicitou, namiešaných prípravkov a obmedzení veľkosti nádob alebo balení.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa priestory určené na skladovanie pesticídov na profesionálne použitie budovali takým spôsobom, aby sa predišlo neželaným únikom. Osobitná pozornosť by sa mala venovať umiestneniu, veľkosti a stavebným materiálom.

Článok 13

Integrovaná ochrana proti škodcom

1. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na podporu integrovanej ochrany proti škodcom s malou spotrebou pesticídov, pričom, vždy keď je to možné, sa uprednostnia nechemické metódy a v ostatných prípadoch postupy a prípravky, ktoré predstavujú najnižšie riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie spomedzi prípravkov dostupných na riešenie toho istého problému so škodcami. Integrovaná ochrana proti škodcom s malou spotrebou pesticídov zahŕňa integrovanú ochranu proti škodcom, ako aj ekologické poľnohospodárstvo podľa nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov (25).

2. Členské štáty ustanovia alebo podporia vytvorenie podmienok potrebných na vykonávanie integrovanej ochrany proti škodcom. Zabezpečia najmä, aby profesionálni užívatelia mali k dispozícii informácie a nástroje na monitorovanie škodcov a rozhodovanie, ako aj poradenské služby týkajúce sa integrovanej ochrany proti škodcom.

3. Členské štáty podajú do 30. júna 2013 Komisii správu o vykonávaní odsekov 1 a 2, a najmä o tom, či sa vytvorili podmienky potrebné na vykonávanie integrovanej ochrany proti škodcom.

4. Členské štáty vo svojich národných akčných plánoch uvedených v článku 4 opíšu, ako zabezpečia uplatňovanie všeobecných zásad integrovanej ochrany proti škodcom stanovených v prílohe III všetkými profesionálnymi užívateľmi do 1. januára 2014.

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice týkajúce sa zmien prílohy III s cieľom zohľadniť vedecko-technický pokrok sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 19 ods. 2.

5. Členské štáty vytvoria vhodné stimuly, aby podnietili profesionálnych užívateľov dobrovoľne plniť špecifické usmernenia integrovanej ochrany proti škodcom pre jednotlivé plodiny alebo odvetvia. Takéto usmernenia môžu vypracovať orgány verejnej správy a/alebo organizácie zastupujúce jednotlivých profesionálnych užívateľov. Členské štáty vo svojich národných akčných plánoch vypracovaných v súlade s článkom 4 odkazujú na tie usmernenia, ktoré považujú za príslušné a vhodné.

KAPITOLA V

Ukazovatele, podávanie správ a výmena informácií

Článok 14

Ukazovatele

1. Ustanovia sa harmonizované ukazovatele rizika, ako sa uvádza v prílohe IV. Členské štáty však môžu i naďalej používať existujúce vnútroštátne ukazovatele alebo môžu okrem harmonizovaných ukazovateľov prijať iné vhodné ukazovatele.

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice týkajúce sa zmien prílohy IV s cieľom zohľadniť vedecko-technický pokrok sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 19 ods. 2.

2. Členské štáty

a)	vypočítajú harmonizované ukazovatele rizika uvedené v odseku 1 použitím štatistických údajov zozbieraných v súlade s nariadením (ES) č. …/… spolu s inými príslušnými údajmi;

b)	určia trendy v používaní určitých účinných látok;

určia prioritné body, ako sú účinné látky, plodiny, regióny alebo postupy, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť alebo dobrú prax, ktorú možno použiť ako vzory pri dosahovaní cieľov tejto smernice, ktorými sú znížiť riziká a vplyvy používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie a podporovať vývoj a zavádzanie integrovanej ochrany proti škodcom a alternatívnych prístupov alebo techník s cieľom znížiť závislosť od používania pesticídov.

3. Členské štáty oboznámia Komisiu a ostatné členské štáty s výsledkami hodnotení vykonaných podľa odseku 2.

4. Komisia vypočíta ukazovatele rizika na úrovni Spoločenstva použitím štatistických údajov zozbieraných v súlade s nariadením (ES) č. …/…. a iných príslušných údajov s cieľom odhadnúť trendy vo vývoji rizík vyplývajúcich z používania pesticídov.

Komisia použije tieto údaje a informácie aj na posúdenie pokroku pri dosahovaní cieľov iných politík Spoločenstva, ktorých cieľom je znížiť vplyv pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie.

Článok 15

Podávanie správ

Komisia pravidelne podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku vo vykonávaní tejto smernice, ktorá bude prípadne doplnená návrhmi na zmeny a doplnenia.

KAPITOLA VI

Záverečné ustanovenia

Článok 16

Sankcie

Členské štáty určia sankcie za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých v súlade s touto smernicou a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené sankcie sú účinné, primerané a odrádzajúce.

Členské štáty informujú Komisiu o týchto ustanoveniach do … (20) a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny a doplnenia.

Článok 17

Poplatky

1. Členské štáty môžu hradiť náklady spojené s akoukoľvek prácou v súlade s povinnosťami podľa tejto smernice prostredníctvom odmien alebo poplatkov.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa poplatky uvedené v odseku 1 stanovili transparentným spôsobom a zodpovedali skutočným nákladom na vynaloženú prácu.

Článok 18

Normalizácia

1. Normy podľa článku 8 ods. 4 tejto smernice sa stanovia v súlade s postupom ustanoveným v článku 6 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (26) a pravidiel o službách informačnej spoločnosti.

Žiadosť o vypracovanie týchto noriem sa môže vypracovať po porade s výborom uvedeným v článku 19 ods. 1.

2. Komisia uverejní odkazy na normy v Úradnom vestníku Európskej únie.

3. Ak sa členský štát alebo Komisia domnievajú, že niektorá norma úplne nespĺňa základné požiadavky, ktoré sa na ňu vzťahujú, uvedú svoje argumenty a predložia túto záležitosť výboru ustanovenému smernicou 98/34/ES. Výbor bezodkladne zaujme stanovisko.

Na základe stanoviska výboru Komisia rozhodne, či odkaz na príslušnú harmonizovanú normu v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní, neuverejní, uverejní s obmedzením, ponechá existujúce odkazy, ponechá ich s obmedzením alebo ich zruší.

Článok 19

Výbory

1. Komisii pomáha Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat ustanovený článkom 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (27).

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Článok 20

Výdavky

S cieľom podporiť vytvorenie harmonizovanej politiky a systémov v oblasti trvalo udržateľného používania pesticídov môže Komisia financovať:

1)	vývoj harmonizovaného systému vrátane vhodnej databázy na zhromažďovanie a ukladanie všetkých informácií o ukazovateľoch rizika súvisiaceho s používaním pesticídov a na sprístupnenie týchto informácií príslušným orgánom, iným zainteresovaným stranám a širokej verejnosti;

2)	uskutočnenie štúdií potrebných na prípravu a vytváranie právnych predpisov vrátane prispôsobenia príloh k tejto smernici technickému pokroku;

3)	rozvoj poradenstva a najlepších postupov, aby sa uľahčilo vykonávanie tejto smernice.

Článok 21

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do … (28).

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 23

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament

predseda

…

Za Radu

predseda

…

(1) Ú. v. EÚ C 161, 13.7.2007, s. 48.

(2) Ú. v. EÚ C 146, 30.6.2007, s. 48.

(3) Stanovisko Európskeho parlamentu z 23. októbra 2007 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 19. mája 2008 a rozhodnutie Rady z …(zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(4) Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1.

(5) Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1.

(6) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

(7) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

(8) Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1.

(9) Ú. v. EÚ L …

(10) Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1.

(11) Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17.

(12) Ú. v. ES L 131, 5.5.1998, s. 11.

(13) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 50. Opravené znenie v Ú. v. EÚ L 229, 29.6.2004, s. 23.

(14) Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 24.

(15) Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 9.

(16) Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 20.

(17) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(18) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(19) Ú. v. ES L 123, 24.4.1998, s. 1.

(20) Tri roky po nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(21) Štyri roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

(22) Šesť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

(23) Sedem rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

(24) Ú. v. ES L 200, 30.7.1999, s. 1.

(25) Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1.

(26) Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37.

(27) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.

(28) Dva roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

PRÍLOHA I

Témy odbornej prípravy uvedené v článku 5

1.	Všetky príslušné právne predpisy týkajúce sa pesticídov a ich používania.

Nebezpečenstvá a riziká spojené s pesticídmi a spôsoby ich určenia a riadenia, najmä:

a)	riziká pre ľudí (obsluhujúce osoby, miestne obyvateľstvo, osoby v blízkosti, osoby vstupujúce do postrekovaných oblastí a osoby, ktoré manipulujú s postrekovanými predmetmi alebo ich konzumujú) a ako faktory, ako napríklad fajčenie, tieto riziká znásobujú;

b)	príznaky otravy pesticídmi a prvá pomoc;

c)	riziká pre necieľové rastliny, užitočný hmyz, voľne žijúce živé organizmy, biodiverzitu a pre životné prostredie všeobecne.

Základné vedomosti o stratégiách a technikách integrovanej ochrany proti škodcom, stratégiách a technikách integrovanej ochrany rastlín, zásadách ekologického poľnohospodárstva, informáciách o všeobecných zásadách a usmerneniach integrovanej ochrany proti škodcom špecifických pre jednotlivé plodiny alebo odvetvia.

Úvod do porovnávacieho posudzovania na úrovni užívateľa s cieľom pomôcť profesionálnym užívateľom vybrať si v konkrétnej situácii pre daný problém so škodcom z povolených prípravkov najvhodnejšie pesticídy, ktoré majú čo najmenej vedľajších účinkov na ľudské zdravie, necieľové organizmy a životné prostredie.

Opatrenia na minimalizovanie rizika pre ľudí, necieľové organizmy a životné prostredie: bezpečné pracovné postupy pri skladovaní, manipulácii s pesticídmi a ich miešaní, zneškodňovaní prázdnych obalov, iných kontaminovaných materiálov a nadbytočných pesticídov (vrátane zmesí v nádržiach) v koncentrovanej alebo zriedenej forme; odporúčaný spôsob obmedzenia expozície obsluhujúceho pracovníka (osobný ochranný výstroj).

6.	Postupy na prípravu zariadení na aplikáciu pesticídov na prácu vrátane ich kalibrácie a spôsoby obsluhy s minimálnym rizikom pre užívateľa, ďalšie osoby, necieľové živočíšne a rastlinné druhy, biodiverzitu a životné prostredie.

7.	Používanie zariadení na aplikáciu pesticídov a ich údržba a špecifické techniky postreku (napríklad nízko objemový postrek, nízkoúletové dýzy), ako aj ciele technickej kontroly používaných postrekovačov a spôsoby zlepšenia kvality postreku.

8.	Núdzové opatrenia na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia v prípade neúmyselného rozliatia a kontaminácie.

9.	Monitorovanie zdravia a prístup k zariadeniam, kde možno nahlásiť všetky nehody alebo podozrenia na nehody.

10.	Vedenie záznamov o každom použití pesticídov v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

PRÍLOHA II

Zdravotné a bezpečnostné a environmentálne požiadavky súvisiace s kontrolou zariadení na aplikáciu pesticídov

Kontrola zariadení na aplikáciu pesticídov sa týka všetkých aspektov dôležitých na dosiahnutie vysokej úrovne bezpečnosti a ochrany ľudského zdravia a životného prostredia. Maximálna účinnosť aplikovania by sa mala zabezpečiť riadnym fungovaním prístrojov a funkcií zariadení, aby sa zabezpečilo splnenie nasledujúcich cieľov.

Zariadenia na aplikáciu pesticídov musia fungovať spoľahlivo a riadne sa používať na účel, na ktorý sú určené, aby sa zabezpečilo, že sa pesticídy dávkujú a distribuujú presne. Zariadenie musí byť v takom stave, aby sa mohlo bezpečne, ľahko a úplne plniť a vyprázdňovať a aby sa zabránilo úniku pesticídov. Musí tiež umožňovať ľahké a dôkladné čistenie. Musí zabezpečovať aj bezpečné ovládanie a musí sa dať kontrolovať a okamžite zastaviť zo sedadla obsluhujúcej osoby. Potrebné úpravy musia byť jednoduché, presné a musí byť možné ich opakovanie.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať týmto prvkom:

1) Hnacia sústava

Ochranný kryt vývodového hnacieho hriadeľa a ochranný kryt pripojenia k hnaciemu zariadeniu musia byť dobre nasadené a v dobrom stave a fungovanie ochranných zariadení a všetkých pohyblivých alebo rotujúcich prenosových častí nesmie byť narušené, aby sa zabezpečila ochrana obsluhujúceho pracovníka.

2) Čerpadlo

Kapacita čerpadla musí byť prispôsobená potrebám zariadenia a čerpadlo musí riadne fungovať, aby sa zabezpečila stála a spoľahlivá intenzita aplikácie. Nesmie dochádzať k únikom z čerpadla.

3) Premiešavanie

Premiešavacie zariadenia musia zabezpečovať riadnu cirkuláciu, aby sa dosiahla rovnomerná koncentrácia v celom objeme tekutej postrekovacej zmesi v nádrži.

4) Nádrž na postrek

Postrekovacie nádrže vrátane ukazovateľa obsahu nádrže, plniace zariadenia, zachytávače nečistôt a filtre, systémy vyprázdňovania a vymývania a premiešavacie zariadenia musia fungovať tak, aby sa minimalizovalo neúmyselné rozliatie, nerovnomerná distribúcia koncentrácie, expozícia obsluhujúceho pracovníka a zvyškový obsah.

5) Meracie, kontrolné a regulačné systémy

Všetky prístroje na meranie, zapínanie a vypínanie a nastavovanie tlaku a/alebo rýchlosti prietoku musia byť riadne kalibrované a fungovať správne a nesmie dochádzať k únikom. Počas aplikácie musí byť možná jednoduchá kontrola tlaku a prevádzka prístrojov na nastavenie tlaku. Prístroje na nastavenie tlaku musia udržiavať stály pracovný tlak pri nemeniacich sa otáčkach čerpadla, aby sa zabezpečila stála a spoľahlivá intenzita aplikácie.

6) Rúry a hadice

Hadice a rúry musia byť v dobrom stave, aby sa zabránilo narušeniu toku kvapaliny alebo neúmyselnému rozliatiu v prípade poruchy. Počas prevádzky pod maximálnym dosiahnuteľným tlakom pre systém nesmie dochádzať k únikom z rúr a hadíc.

7) Filtrovanie

S cieľom zabrániť víreniu a nesúrodosti postreku, musia byť filtre v dobrom stave a veľkosť filtračnej plochy musí zodpovedať veľkosti dýz pripojených k postrekovaču. Systém signalizácie upchatia filtra musí v príslušných prípadoch riadne fungovať.

8) Rameno postrekovača (pre zariadenia, ktoré rozstrekujú pesticídy prostredníctvom horizontálneho ramena umiestneného blízko plodín alebo postrekovaného materiálu)

Rameno postrekovača musí byť v dobrom stave a stabilné vo všetkých smeroch. Fixačné a nastavovacie systémy a prístroje na tlmenie nechcených pohybov a vyrovnávanie sklonu musia fungovať správne.

9) Dýzy

Dýzy musia riadne fungovať tak, aby sa obmedzilo kvapkanie po skončení postrekovania. Na zabezpečenie homogenity postreku, sa prietoková rýchlosť žiadnej jednotlivej dýzy nesmie výrazne odchýliť od údajov uvedených v tabuľke prietokovej rýchlosti, ktorú poskytol výrobca.

10) Distribúcia

Priečna a vertikálna (v prípade aplikácie na vertikálne plodiny) distribúcia postrekovacej zmesi v cieľovej oblasti musí byť v prípade potreby rovnomerná.

11) Ventilátor (pre zariadenia, ktoré rozprašujú pesticídy prúdom vzduchu)

Ventilátor musí byť v dobrom stave a musí zabezpečovať stály a spoľahlivý prúd vzduchu.

PRÍLOHA III

Všeobecné zásady integrovanej ochrany proti škodcom

Prevencia a/alebo potláčanie škodlivých organizmov by sa mala dosiahnuť alebo podporovať okrem iných možností najmä týmito opatreniami:

—	rotácia plodín;

—	používanie primeraných kultivačných techník (napr. technika odstátej pôdy, časy a hustoty sejby, podsev, ochranná orba, prerezávanie a priama sejba);

—	používanie rezistentných/tolerantných kultivarov a štandardného/certifikovaného osiva a množiteľského materiálu, kde je to vhodné;

—	používanie vyvážených postupov hnojenia, vápnenia a zavlažovania/drenáže;

—	prevencia šírenia škodlivých organizmov prostredníctvom hygienických opatrení (napr. pravidelným čistením strojov a zariadení);

—	ochrana a podpora dôležitých prospešných organizmov napr. primeranými opatreniami na ochranu rastlín alebo využívaním ekologickej infraštruktúry na miestach výroby a mimo nich.

Škodlivé organizmy musia byť monitorované dostupnými primeranými metódami a nástrojmi. Takéto primerané nástroje by mali zahŕňať pozorovania v teréne, ako aj vedecky podložené varovania, predpovede a prípadne systémy včasného diagnostikovania, ako aj využívanie poradenstva od odborne spôsobilých poradcov.

Profesionálny užívateľ sa na základe výsledkov monitorovania musí rozhodnúť, či uplatní opatrenia na ochranu rastlín a kedy ich uplatní. Nevyhnutnými prvkami pri rozhodovaní sú pevné a vedecky podložené prahové hodnoty. Ak je to možné, musia sa v prípade škodlivých organizmov pred ošetrením zohľadniť prahové hodnoty určené pre daný región, špecifické oblasti, plodiny a konkrétne klimatické podmienky.

4)	Namiesto chemických metód sa musia uprednostniť trvalo udržateľné biologické, fyzikálne a iné nechemické metódy, ak poskytujú uspokojivú ochranu pred škodcami.

5)	Aplikované pesticídy musia byť čo najviac špecifické pre cieľový druh a musia mať čo najmenej vedľajších účinkov na ľudské zdravie, necieľové organizmy a životné prostredie.

Profesionálny užívateľ by mal udržiavať používanie pesticídov a iných foriem zásahov na potrebnej úrovni, t. j. znížením dávok, znížením frekvencie aplikácie alebo čiastočnou aplikáciou, s ohľadom na to, aby bolo riziko pre vegetáciu prijateľné a aby nezvyšovali riziko vytvorenia rezistencie u populácií škodlivých organizmov.

Ak je známe riziko rezistencie voči opatreniu na ochranu rastlín a ak si množstvo škodlivých organizmov vyžaduje opakovanú aplikáciu pesticídov na plodiny, mali by sa využiť dostupné protirezistenčné stratégie, aby sa zachovala účinnosť výrobkov. To môže zahŕňať používanie viacerých pesticídov s rozličnými spôsobmi účinku.

8)	Profesionálny užívateľ by mal na základe záznamov o používaní pesticídov a o monitorovaní škodlivých organizmov skontrolovať úspešnosť použitých opatrení na ochranu rastlín.

PRÍLOHA IV

Harmonizované ukazovatele rizika

ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

I. ÚVOD

1.	Komisia 18. júla 2006 predložila Rade návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov. Návrh sa zakladá na článku 175 ods. 1 zmluvy.

2.	Európsky Parlament prijal stanovisko v prvom čítaní 23. októbra 2007 (1). Hospodársky a sociálny výbor zaujal stanovisko 14. marca 2007 a Výbor regiónov 1. februára 2007.

3.	Rada 19. mája 2008 prijala v súlade s článkom 251 zmluvy spoločnú pozíciu.

II. CIELE

Cieľom návrhu je chrániť zdravie ľudí a zvierat a životné prostredie pred nepriaznivým vplyvom používania pesticídov pri pestovaní plodín a v ekosystéme. Zameriava sa na zníženie rizík spojených s používaním pesticídov, a to spôsobom, ktorý je v súlade s potrebnou ochranou plodín.

Ustanovuje sa v ňom najmä:

—	vypracovanie národných akčných plánov (NAP) na zníženie rizík a vplyvu používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie,

—	informovanie, zvyšovanie povedomia a odborná príprava poradcov a profesionálnych používateľov pesticídov,

—	konkrétne požiadavky na predaj pesticídov,

—	pravidelná kontrola zariadení na aplikáciu pesticídov,

—	zákaz leteckého postreku s možnosťou udelenia výnimiek,

—	osobitné opatrenia na ochranu vodného prostredia pred znečistením pesticídmi,

—	obmedzenie používania pesticídov v osobitných oblastiach,

—	požiadavky týkajúce sa manipulácie s pesticídmi, ich obalmi a zvyškami a ich skladovania,

—	stanovenie povinných noriem týkajúcich sa integrovanej ochrany proti škodcom, a

—	vypracovanie ukazovateľov rizika na meranie pokroku v používaní pesticídov.

III. ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

1. Všeobecné poznámky

Spoločná pozícia Rady je do veľkej miery v súlade s pozíciou Komisie a Európskeho parlamentu vzhľadom na to, že:

—	potvrdzuje ciele a väčšinu opatrení, ktoré navrhla Komisia a podporil Európsky parlament,

—

sa do nej zapracoval veľký počet pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré Európsky parlament prijal v prvom čítaní.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 6, 17, 43, 49, 52, 60, 61, 62, 63, 68, 85, 93, 95, 103, 106, 112, 122, 137 a 155 sú zapracované v celom rozsahu.

Akceptovala sa myšlienka pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 13, 18, 29, 35, 36, 39, 42, 48, 51, 54, 59, 64, 87, 90, 114, 146 a 164 alebo sa čiastočne zapracovali.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1, 5, 16, 22, 23, 28, 30, 32, 37, 40, 55, 57, 58, 69, 72, 77, 84, 88, 91, 96, 98, 99, 102, 104, 120, 121, 138, 139 sa nezapracovali, pretože Rada zastáva tú istú pozíciu ako Komisia.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 2 – 4, 7 – 11, 15, 19 – 21, 24 – 27, 31, 33, 44, 46, 47, 50, 53, 56, 65, 66, 70, 71, 74, 76, 78, 79, 81 – 83, 92, 94, 97, 100, 101, 105, 107 – 111, 113, 115 – 119, 133, 135, 141, 143, 151 a 153, ktoré Komisia akceptovala, sa do spoločnej pozície nezapracovali, pretože Rada má iný názor ako Komisia.

Spoločná pozícia obsahuje aj iné zmeny, o ktorých Európsky parlament neuvažoval a ktoré riešia viaceré obavy vyjadrené členskými štátmi počas rokovaní.

S cieľom vymedziť rozsah pôsobnosti niektorých ustanovení, dosiahnuť, aby znenie smernice bolo jasnejšie a vo väčšom súlade so znením návrhu nariadenia o uvádzaní na trh, zaručiť aj právnu istotu alebo dosiahnuť väčší súlad s inými nástrojmi Spoločenstva sa uskutočnilo aj niekoľko technických a redakčných zmien a doplnení.

Komisia akceptovala spoločnú pozíciu, ktorú odsúhlasila Rada.

2. Konkrétne poznámky

Právny základ

Rada neakceptovala pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1, pretože sa domnieva, že článok 175 ods. 1 je správnym a postačujúcim právnym základom.

Vymedzenie pojmov

V pôvodnom návrhu sa uskutočnili tieto zmeny:

—	vymedzenie pojmu „používanie“ sa vypustilo, pretože sa považuje za zbytočné,

—	do vymedzenia pojmu „poradca“ sa začlenila koncepcia odbornej spôsobilosti alebo obchodnej služby,

—	vymedzenia pojmov „zariadenia na aplikáciu pesticídov“ a „príslušenstvo zariadení na aplikáciu pesticídov“ sa zlúčili do jedného,

—	vymedzenie pojmu „integrovaná ochrana proti škodcom“ sa presunulo z návrhu nariadenia o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh do tohto návrhu, a

—	doplnilo sa vymedzenie pojmu „povrchová voda“ a „podzemná voda“.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 vložiť vymedzenie pojmu pesticídy ako prípravky na ochranu rastlín sa do spoločnej pozície zapracoval, i keď ho Komisia zamietla. Rada toto vymedzenie pojmu rozšírila o biocídne výrobky.

Národné akčné plány

Parlament a Rada sa zhodli na týchto prvkoch:

—	členské štáty by mali zohľadniť vplyv plánovaných opatrení na zdravie,

—	v národných akčných plánoch by sa malo opísať, ako členské štáty vykonávajú smernicu (najmä opatrenia vyplývajúce z článkov 5 až 14) v záujme zníženia závislosti od používania pesticídov,

—	informácie, ktoré Komisia dostane o týchto národných akčných plánoch, by mali byť prístupné na internete.

Rada si nemyslí, že je vhodné vziať do úvahy ostatné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, a najmä stanovenie kvantitatívnych cieľov týkajúcich sa zníženia používania pesticídov. Radšej sa sústredí na zníženie rizík, ako na stanovenie cieľov týkajúcich sa zníženia používania pesticídov.

Odborná príprava

Rada vložila ustanovenia na zabezpečenie toho, aby sa poskytovala počiatočná i ďalšia odborná príprava. Toto bolo aj záujmom Európskeho parlamentu. Rada prevzala aj jeden z návrhov Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o prílohu I, týkajúci sa úvodu do porovnávacieho posudzovania s cieľom pomôcť profesionálnym používateľom vybrať si dobrý pesticíd s najmenším škodlivým účinkom pre ľudí a životné prostredie.

Rada považovala za užitočné upresniť aj to, že v odbornej príprave by sa mali zohľadniť rôzne úlohy a zodpovednosti osôb, ktoré s pesticídmi manipulujú: používatelia, distribútori a poradcovia. Okrem toho včlenila ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že systémy osvedčení z odbornej prípravy, ktoré vytvorili členské štáty, zahŕňajú požiadavky a postupy na udeľovanie, zachovanie a odnímanie osvedčení.

Požiadavky na predaj pesticídov

Rada zohľadnila návrh Parlamentu, že osoby, ktoré predávajú pesticídy profesionálnym používateľom, poskytujú poradenstvo nielen o používaní pesticídov, ale aj o bezpečnostných pokynoch týkajúcich sa ľudského zdravia a životného prostredia.

Rada doplnila aj požiadavku týkajúcu sa distribútorov, ktorí predávajú pesticídy neprofesionálnym používateľom, aby navyše poskytovali informácie o prípravkoch, ktoré predstavujú nízke riziko. Okrem toho zmenila a doplnila tento článok tak, aby sa držiteľovi osvedčenia umožnilo nebyť fyzicky prítomným, ale byť iným spôsobom k dispozícii. Domnieva sa, že táto flexibilita je potrebná pre maloobchodníkov.

Informovanie a zvyšovanie povedomia

Európsky parlament výrazne rozvinul článok 7, ale Rada nemohla akceptovať všetky jeho návrhy. Ponechala však požiadavku, aby informácie o pesticídoch poskytované verejnosti boli presné a vyvážené.

Kontrola používaných zariadení

Rada až na jeden akceptovala všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, ktoré sa týkajú kontroly zariadení na profesionálne použitie. Tak ako Parlament cítila, že je potrebné upresniť intervaly medzi kontrolami, ale išla ešte o krok ďalej a od roku 2020 požaduje kratšie intervaly medzi kontrolami.

Domnieva sa však, že by bolo neúnosné požadovať kontrolu všetkých ručných zariadení na aplikáciu pesticídov alebo chrbtových postrekovačov a vložila možnosť vyňať ich z kontroly. Začlenila aj možnosť uplatňovať po zhodnotení rizika na určité typy zariadení s malým rozsahom používania rôzne harmonogramy a intervaly kontrol.

Rada okrem toho považuje tiež za potrebné požadovať, aby profesionálni používatelia zariadenia na aplikáciu pesticídov pravidelne kalibrovali a technicky preverovali.

Na dôvažok rozhodla, že členské štáty by mali vytvoriť certifikačný systém so vzájomným uznávaním.

Letecký postrek

Hoci Rada súhlasí s Parlamentom, pokiaľ ide o všeobecný prístup k tejto otázke, a akceptovala pozmeňujúci a doplňujúci návrh 63 a časť pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 64, nepovažuje za potrebné tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré by mohli spôsobiť nadmerné administratívne zaťaženie príslušných orgánov.

Zmenila pôvodný návrh, aby sa upresnilo, že používané prípravky musia byť schválené na základe hodnotenia rizika a že podniky, ktoré zabezpečujú aplikáciu prostredníctvom leteckého postreku, musia byť certifikované, a aby sa ustanovila možnosť tichého schválenia žiadostí o letecký postrek príslušnými orgánmi po uplynutí určitej lehoty.

Osobitné opatrenia na ochranu vodného prostredia

Rada do znenia zapracovala pozmeňujúci a doplňujúci návrh 68, aby sa zdôraznil význam ochrany pitnej vody. Zmenil a doplnil sa aj článok 10, aby sa uprednostňovali pesticídy, ktoré neobsahujú prioritné rizikové látky.

Pokiaľ ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh 70 o povinnom vytvorení nárazníkových zón, Rada sa domnieva, že by bolo vhodnejšie rozvinúť článok 10, aby zahŕňal širšiu škálu zmierňujúcich opatrení, ktoré by sa mohli v prípade potreby zaviesť.

Obmedzenie používania pesticídov alebo rizík v osobitných oblastiach

Znenie sa preformulovalo, aby sa členským štátom poskytla možnosť minimalizovať riziká spojené s pesticídmi, ak sa používajú v týchto osobitných oblastiach. Rada nemohla akceptovať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu v tejto oblasti.

Manipulácia a nakladanie s obalmi a zvyškami a ich skladovanie

Rada preformulovala znenie článku 12 odsekov 1 a 3 s cieľom upresniť, že dané opatrenia sa uplatňujú len na profesionálnych používateľov a v prípade potreby aj na poradcov. Doplnila aj ustanovenie o regenerácii zvyškov pesticídov a zhodnotení obalov alebo ich zneškodnení. Rada nepovažuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu za relevantné.

Integrovaná ochrana proti škodcom

Názory Rady a Parlamentu na túto otázky sa v podstatnej miere zhodujú. Rada môže podporiť najmä pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu 85 a 122, aby sa do návrhu vložila nová príloha, ktorá by obsahovala všeobecné zásady integrovanej ochrany proti škodcom. Môže súhlasiť aj s niektorými časťami pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 164 a 87.

Rada okrem toho nahradila pojem poľnohospodárstvo s malou spotrebou pesticídov pojmom integrovaná ochrana proti škodcom s malou spotrebou pesticídov a upresnila, že táto koncepcia zahŕňa integrovanú ochranu proti škodcom a ekologické poľnohospodárstvo.

Ukazovatele

Rada súhlasí s Komisiou a domnieva sa, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých cieľom bolo zahrnúť používanie, nie sú relevantné. Rada akceptovala len časť pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 93 a zásadu obsiahnutú v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 95.

Komitológia

Rada zohľadnila tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorými sa určité články upravujú podľa nového komitologického rozhodnutia (17, 52, 62, 103, 137 a 155).

IV. ZÁVERY

Rada sa domnieva, že spoločná pozícia predstavuje vyvážené a realistické riešenie veľkého počtu obáv, ktoré sa vyslovili v súvislosti s návrhom Komisie, a s potešením očakáva konštruktívne rokovania s Európskym parlamentom s cieľom dosiahnuť dohodu o tejto smernici.

(1) 14183/07.

7.10.2008

Úradný vestník Európskej únie

CE 254/18

SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 22/2008

prijatá Radou 23. júna 2008

na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/…/ES z … o letiskových poplatkoch

(Text s významom pre EHP)

(2008/C 254 E/02)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Hlavnou úlohou a obchodnou činnosťou letísk je zabezpečiť obsluhu lietadla od pristátia po vzlietnutie a odbavenie cestujúcich a nákladu, aby leteckí dopravcovia mohli poskytovať letecké dopravné služby. Letiská na tento účel ponúkajú množstvo zariadení a služieb, ktoré sa týkajú prevádzky lietadla a odbavovania cestujúcich a nákladu, pričom náklady na tieto činnosti premietajú do letiskových poplatkov. Riadiace orgány letísk, ktoré poskytujú zariadenia a služby, za ktoré sa vyberajú letiskové poplatky, by sa mali usilovať o nákladovo efektívnu prevádzku.

(2)

Je potrebné ustanoviť spoločný rámec na reguláciu základných prvkov letiskových poplatkov a spôsobu, akým sa určujú, pretože ak takýto rámec bude chýbať, môže to mať za následok nesplnenie základných požiadaviek vo vzťahu medzi riadiacimi orgánmi letísk a užívateľmi letísk. Takýto rámec by nemal ovplyvniť možnosť, ktorú majú členské štáty na určenie rozsahu, v akom možno výnosy z obchodných činností letiska zohľadniť pri stanovení letiskových poplatkov.

(3)	Táto smernica by sa mala vzťahovať na letiská, ktoré sa nachádzajú v Spoločenstve a presahujú určitú minimálnu veľkosť, pretože riadenie a financovanie malých letísk si nevyžaduje uplatňovanie rámca Spoločenstva a na letiská s najväčším počtom prepravených cestujúcich v každom členskom štáte.

(4)	Členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať spoločný systém spoplatňovania, ktorý by sa vzťahoval na sieť letísk, aby sa podporila územná súdržnosť. Hospodárske presuny medzi letiskami v týchto sieťach by mali byť v súlade s právom Spoločenstva.

(5)	Z dôvodu rozloženia premávky by členské štáty mali mať možnosť umožniť riadiacemu orgánu letísk, ktorých služby využíva to isté mesto alebo aglomerácia, aby uplatňoval rovnakú výšku poplatkov. Hospodárske presuny medzi týmito letiskami by mali byť v súlade s právom Spoločenstva.

(6)	Stimuly na otvorenie nových trás určených okrem iného na podporu rozvoja znevýhodnených a najvzdialenejších regiónov by sa mali udeľovať len v súlade s právom Spoločenstva.

(7)

Vyberaním poplatkov v súvislosti s poskytovaním služieb leteckej navigácie a pozemnej obsluhy sa už zaoberali nariadenie Komisie (ES) č. 1794/2006 zo 6. decembra 2006, ktorým sa stanovuje spoločný systém spoplatňovania leteckých navigačných služieb (4) a smernica Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva (5). Poplatky, ktoré sa vyberajú na financovanie pomoci zdravotne postihnutým cestujúcim a cestujúcim so zníženou pohyblivosťou sú upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (6).

(8)	Rada Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (rada ICAO) prijala v roku 2004 politiky o letiskových poplatkoch, ktoré obsahujú okrem iného zásadu súvislosti medzi nákladmi a poplatkami, nediskriminácie a nezávislého mechanizmu pre hospodársku reguláciu letísk.

(9)

Podľa rady ICAO je cieľom vyberania letiskového poplatku najmä návratnosť nákladov za poskytovanie zariadení a služieb pre civilné letectvo, pričom daň sa vyberá s cieľom získavať príjmy pre národné vlády alebo miestne samosprávy, a ktoré sa väčšinou v celom rozsahu nevzťahujú na civilné letectvo ani špecificky na náklady.

(10)

Letiskové poplatky by nemali byť diskriminačné. Mal by sa zaviesť povinný postup pre pravidelné konzultácie medzi riadiacimi orgánmi letísk a užívateľmi letísk, ktorý by každej zo strán poskytoval možnosť obrátiť sa na nezávislý orgán dohľadu, kedykoľvek by užívatelia letísk napadli rozhodnutie o letiskových poplatkoch alebo úpravu systému spoplatňovania.

(11)

S cieľom zabezpečiť nestrannosť rozhodnutí a riadne a efektívne uplatňovanie tejto smernice by sa mal v každom členskom štáte zriadiť nezávislý orgán dohľadu. Tento orgán by mal mať k dispozícii všetky potrebné prostriedky, pokiaľ ide o zamestnancov, odbornosť a finančné prostriedky na vykonávanie svojich úloh.

(12)

Pre užívateľov letiska je dôležité, aby od riadiaceho orgánu letiska pravidelne dostávali informácie o tom, ako a na základe čoho sa letiskové poplatky vypočítavajú. Táto transparentnosť by poskytla leteckým dopravcom prehľad o nákladoch vynaložených letiskom a o produktivite investícií letiska. Od užívateľov letiska by sa malo vyžadovať, aby včas informovali riadiaci orgán letiska o svojich prevádzkových plánoch, rozvojových projektoch a o konkrétnych požiadavkách a návrhoch, aby riadiaci orgán letiska mohol riadne zvážiť požiadavky s ohľadom na budúce investície.

(13)

Riadiace orgány letiska by mali užívateľov letiska informovať o významných projektoch v oblasti infraštruktúry, pretože tie majú výrazný vplyv na systém alebo výšku letiskových poplatkov. Tieto informácie by sa mali poskytovať s cieľom umožniť monitorovanie nákladov na infraštruktúru a zabezpečiť vhodné a nákladovo efektívne zariadenia na príslušnom letisku.

(14)

Riadiace orgány letiska by mali mať možnosť uplatňovať letiskové poplatky zodpovedajúce infraštruktúre a/alebo úrovni poskytovaných služieb, keďže leteckí dopravcovia majú oprávnený záujem požadovať od riadiaceho orgánu letiska služby, ktoré zodpovedajú pomeru ceny a kvality. Prístup k diferencovanej úrovni infraštruktúry alebo služieb by však mali mať všetci leteckí dopravcovia, ktorí ich chcú využívať, a to bez akejkoľvek diskriminácie. Ak je dopyt vyšší ako ponuka, prístup by sa mal určiť na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, ktoré vypracuje riadiaci orgán letiska. Akákoľvek diferenciácia letiskových poplatkov by mala byť transparentná, objektívna a mala by sa zakladať na jasných kritériách.

(15)	Užívatelia letísk a riadiaci orgán letiska by mali mať možnosť uzavrieť dohodu o úrovni služieb, ktorá by sa týkala kvality služieb poskytovaných za letiskové poplatky. Rokovania o kvalite služieb poskytovaných za letiskové poplatky by mohli byť súčasťou pravidelných konzultácií.

(16)	Táto smernica by sa nemala dotýkať uplatňovania ustanovení zmluvy, najmä jej článkov 81 až 89.

(17)

Keďže cieľ tejto smernice, a to stanovenie spoločných zásad pre ukladanie letiskových poplatkov na letiskách Spoločenstva, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože systémy letiskových poplatkov sa na národnej úrovni nedajú jednotne zaviesť v celom Spoločenstve, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy

1. Touto smernicou sa ustanovujú spoločné zásady ukladania letiskových poplatkov na letiskách Spoločenstva.

2. Táto smernica sa vzťahuje na každé letisko nachádzajúce sa na území, ktoré podlieha zmluve, a umožňujúce komerčnú dopravu, ktoré ročne prepraví viac ako 5 miliónov cestujúcich, a na letisko s najväčším počtom prepravených cestujúcich v každom členskom štáte.

3. Členské štáty uverejnia zoznam všetkých letísk na svojom území, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Tento zoznam vychádza z údajov Komisie (EUROSTAT-u) a každoročne sa aktualizuje.

4. Táto smernica sa nevzťahuje na poplatky vyberané za traťové a terminálové letecké navigačné služby v súlade s nariadením (ES) č. 1794/2006, ani na poplatky vyberané za služby pozemnej obsluhy, ktoré sa uvádzajú v prílohe k smernici 96/67/ES, ani na poplatky, ktoré sa vyberajú na financovanie pomoci zdravotne postihnutým cestujúcim a cestujúcim so zníženou pohyblivosťou, uvedené v nariadení (ES) č. 1107/2006.

5. Touto smernicou nie je dotknuté právo každého členského štátu uplatňovať dodatočné regulačné opatrenia, ktoré nie sú nezlučiteľné s touto smernicou alebo inými príslušnými ustanoveniami práva Spoločenstva, pokiaľ ide o akýkoľvek riadiaci orgán letiska, ktorý sa nachádza na jeho území. K týmto opatreniam môžu patriť opatrenia hospodárskeho dohľadu, ako je schválenie systémov spoplatňovania a/alebo výšky poplatkov vrátane motivačných metód spoplatňovania alebo regulácie cenového stropu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

1.	„letisko“ je akákoľvek pozemná plocha osobitne upravená na pristávanie, vzlietnutie a manévrovanie lietadla vrátane pomocných zariadení, ktoré môžu tieto činnosti zahŕňať z dôvodu požiadaviek leteckej premávky a služieb, vrátane zariadení potrebných na pomoc komerčným leteckým službám;

„riadiaci orgán letiska“ je subjekt, ktorý má v spojení s inými činnosťami alebo bez nich, podľa situácie, podľa vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov alebo zmlúv za cieľ správu a riadenie infraštruktúry letiska alebo siete letísk a koordináciu a kontrolu činností jednotlivých prevádzkovateľov na príslušných letiskách alebo v príslušných sieťach letísk;

3.	„užívateľ letiska“ je každá fyzická osoba alebo právnická osoba zodpovedná za prepravu cestujúcich, poštových zásielok a/alebo nákladu leteckou dopravou z príslušného letiska alebo na príslušné letisko;

„letiskový poplatok“ je poplatok vyberaný v prospech riadiaceho orgánu letiska, ktorý platia užívatelia letiska za použitie zariadení a za služby, ktoré poskytuje výlučne riadiaci orgán letiska a ktoré sa týkajú pristávania, vzlietnutia, osvetlenia a parkovania lietadiel, ako aj odbavovania cestujúcich a nákladu;

5.	„sieť letísk“ je skupina letísk riadne poverených členským štátom na tento účel, ktoré spravuje a riadi rovnaký riadiaci orgán letiska.

Článok 3

Nediskriminácia

Členské štáty v súlade s právom Spoločenstva zabezpečia, aby letiskové poplatky nediskriminovali užívateľov letiska. To neznamená, že sa letiskové poplatky nemôžu upravovať v prípade záležitosti verejného a všeobecného záujmu, vrátane environmentálnych záležitostí. Kritériá uplatnené pri takejto úprave musia byť relevantné, objektívne a transparentné.

Článok 4

Sieť letísk

1. Členské štáty môžu riadiacemu orgánu siete letísk povoliť zavedenie spoločného a transparentného systému spoplatňovania, ktorý by sa vzťahoval na sieť letísk.

2. Členské štáty môžu povoliť riadiacemu orgánu letísk, ktorých služby využíva to isté mesto alebo aglomerácia, aby uplatňoval rovnakú výšku letiskových poplatkov na všetky dotknuté letiská za predpokladu, že každé letisko v plnej miere spĺňa požiadavky transparentnosti uvedené v článku 6.

Článok 5

Konzultácie a náprava

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedol postup pre povinné a pravidelné konzultácie medzi riadiacim orgánom letiska a užívateľmi letiska alebo zástupcami užívateľov letiska alebo združeniami užívateľov letiska, ktoré sa budú týkať fungovania systému letiskových poplatkov, výšky letiskových poplatkov a v prípade potreby kvality poskytovaných služieb. Tieto konzultácie sa konajú najmenej raz za rok, ak sa na posledných konzultáciách nedohodne inak. Ak existuje viacročná dohoda medzi riadiacim orgánom letiska a užívateľmi letiska či predstaviteľmi užívateľov letiska, potom sa konzultácie uskutočňujú v súlade s ustanoveniami tejto dohody. Členské štáty majú právo žiadať, aby sa konzultácie konali častejšie.

2. Ak je to možné, členské štáty zabezpečia, aby sa zmeny v systéme alebo výške letiskových poplatkov uskutočnili na základe dohody medzi riadiacim orgánom letiska a užívateľmi letiska. Riadiaci orgán letiska na tento účel predloží užívateľom letiska každý návrh na zmenu v systéme alebo výške letiskových poplatkov spolu s odôvodnením navrhovaných zmien najneskôr štyri mesiace pred tým, ako zmeny nadobudnú účinnosť, pokiaľ mu v tom nebránia výnimočné okolnosti, ktoré je potrebné zdôvodniť užívateľom letiska, v každom prípade toto obdobie nesmie byť kratšie ako dva mesiace. Riadiaci orgán letiska konzultuje navrhované zmeny s užívateľmi letiska a zohľadní ich stanoviská skôr, ako rozhodnutie prijme. Riadiaci orgán letiska svoje rozhodnutie alebo odporúčanie uverejní v dostatočnom predstihu pred tým, ako nadobudne účinnosť. V prípade, že riadiaci orgán letiska a užívatelia letiska nedospeli k dohode o navrhovaných zmenách, riadiaci orgán letiska odôvodní svoje rozhodnutie vzhľadom na názory užívateľov letiska.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade sporu o rozhodnutie o letiskových poplatkoch prijaté riadiacim orgánom letiska mohla každá strana obrátiť na nezávislý orgán dohľadu uvedený v článku 10, ktorý preskúma dôvody na úpravu systému alebo výšky letiskových poplatkov.

4. Ak sa rozhodnutie riadiaceho orgánu letiska o úprave systému alebo výšky letiskových poplatkov predloží nezávislému orgánu dohľadu, rozhodnutie nenadobudne účinnosť, kým orgán dohľadu záležitosť nepreskúma. Nezávislý orgán dohľadu môže prijať dočasné rozhodnutie o nadobudnutí účinnosti úpravy letiskových poplatkov.

5. Členský štát môže rozhodnúť, že neuplatní odseky 3 a 4 v súvislosti so zmenami systému alebo výšky letiskových poplatkov na letiskách, pre ktoré zaviedol postup, ktorým je zabezpečený hospodársky dohľad. Opatrenia hospodárskeho dohľadu môžu byť rovnaké ako opatrenia uvedené v článku 1 ods. 5. Ak je súčasťou týchto opatrení schválenie systému alebo výšky letiskových poplatkov, musí tieto opatrenia schvaľovať ten orgán, ktorý bol vymenovaný alebo zriadený ako nezávislý orgán dohľadu na účely tejto smernice.

Článok 6

Transparentnosť

1. Členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán letiska vždy pred konzultáciami uvedenými v článku 5 ods. 1 poskytol každému užívateľovi letiska alebo zástupcom či združeniam užívateľov letiska informácie o zložkách, ktoré slúžia ako základ na určovanie systému alebo výšky všetkých poplatkov, ktoré na letisku vyberá riadiaci orgán letiska. Tieto informácie musia obsahovať aspoň:

a)	zoznam jednotlivých služieb a infraštruktúry poskytovaných výmenou za účtovaný letiskový poplatok;

b)	metodiku použitú na stanovenie letiskových poplatkov;

c)	celkovú štruktúru nákladov vzhľadom na zariadenia a služby, na ktoré sa vzťahujú letiskové poplatky;

d)	výnosy z jednotlivých poplatkov a celkové náklady na služby, na ktoré sa vzťahujú;

e)	prognózy situácie na letisku, pokiaľ ide o poplatky, nárast premávky a navrhované investície;

f)	reálne využívanie infraštruktúry letiska a zariadení za príslušné časové obdobie.

2. Členské štáty zabezpečia, aby užívatelia letiska pred každou konzultáciou ustanovenou v článku 5 ods. 1 predložili riadiacemu orgánu letiska údaje týkajúce sa predovšetkým:

a)	prognóz ohľadom premávky;

b)	prognóz v súvislosti so zložením a predpokladaným využitím ich lietadlového parku;

c)	ich rozvojových projektov na príslušnom letisku;

d)	ich požiadaviek voči príslušnému letisku.

3. S výhradou vnútroštátnych právnych predpisov sa informácie poskytované na základe tohto článku považujú za dôverné alebo citlivé z ekonomického hľadiska a podľa toho sa s nimi musí aj narábať. V prípade riadiacich orgánov letísk, ktorých akcie sú kótované na burze cenných papierov, sa musia dodržiavať predovšetkým burzové pravidlá.

Článok 7

Nová infraštruktúra

Členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán letiska konzultoval s užívateľmi letiska plány novej infraštruktúry ešte pred ich finalizáciou.

Článok 8

Normy kvality

1. S cieľom zabezpečiť hladkú a efektívnu prevádzku letiska členské štáty príjmu potrebné opatrenia, ktoré umožnia, aby riadiaci orgán letiska a zástupcovia uživateľov letiska alebo združenia užívateľov letiska na príslušnom letisku začali rokovať o uzatvorení dohody o úrovni služieb, ktorá by sa týkala kvality služieb poskytovaných na letisku. Rokovania o kvalite služieb môžu byť súčasťou konzultácií uvedených v článku 5 ods. 1.

2. V každej takejto dohode o úrovni služieb sa určí úroveň služieb, ktoré má poskytovať riadiaci orgán letiska, v ktorej je zohľadnený skutočný systém alebo výška letiskových poplatkov a úroveň služieb, na ktoré majú právo užívatelia letísk za letiskové poplatky.

Článok 9

Služby na mieru

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby umožnili riadiacemu orgánu letiska meniť kvalitu a rozsah konkrétnych letiskových služieb, terminálov alebo častí terminálov s cieľom poskytovať služby na mieru alebo vyhradený terminál, či časť terminálu. Systém alebo výška letiskových poplatkov sa môže odlišovať na základe kvality a rozsahu týchto služieb a nákladov na ne alebo na akomkoľvek inom objektívnom základe. Riadiace orgány letísk majú možnosť stanoviť akékoľvek diferencované letiskové poplatky tohto druhu.

2. Členské štáty príjmu opatrenia potrebné na to, aby každý užívateľ letiska, ktorý chce využívať služby na mieru alebo vyhradený terminál, či časť terminálu, mal prístup k týmto službám a terminálu alebo časti terminálu.

V prípade, že prístup k službám na mieru a/alebo k vyhradenému terminálu alebo časti terminálu chce mať viac užívateľov letiska, ako je možné uspokojiť z dôvodu obmedzenej kapacity, prístup sa určí na základe relevantných, objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií. Tieto kritériá môže stanoviť riadiaci orgán letiska a členské štáty môžu požadovať, aby tieto kritériá schvaľoval nezávislý orgán dohľadu.

Článok 10

Nezávislý orgán dohľadu

1. Členské štáty vymenujú alebo zriadia nezávislý orgán, ktorý vykonáva funkciu vnútroštátneho nezávislého orgánu dohľadu, s cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie opatrení prijatých na dosiahnutie súladu s touto smernicou a splniť prinajmenšom úlohy uvedené v článku 5. Tento orgán môže byť totožný so subjektom, ktorý členský štát poveril uplatňovaním dodatočných regulačných opatrení uvedených v článku 1 ods. 5 vrátane schvaľovania systému spoplatňovania a/alebo výšky letiskových poplatkov, pod podmienkou, že spĺňa požiadavky odseku 2 tohto článku.

2. Členské štáty zaručia nezávislosť nezávislého orgánu dohľadu tak, že zabezpečia jeho právnu odlišnosť a funkčnú nezávislosť od všetkých riadiacich orgánov letiska a leteckých dopravcov. Členské štáty, ktoré si zachovajú vo vlastníctve letiská, riadiace orgány letiska alebo leteckých dopravcov, alebo kontrolu riadiacich orgánov letiska alebo leteckých dopravcov, zabezpečia, aby sa nezávislému orgánu dohľadu neudelili funkcie, ktoré súvisia s týmto vlastníctvom alebo kontrolou. Členské štáty zabezpečia, aby nezávislý orgán dohľadu vykonával svoje právomoci nestranne a transparentne.

3. Členské štáty oznámia Komisii názov a adresu nezávislého orgánu dohľadu, jemu pridelené úlohy a zodpovednosti a informujú ju o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s odsekom 2.

4. Členské štáty môžu stanoviť mechanizmus financovania nezávislého orgánu dohľadu, ktorý môže zahŕňať vyberanie poplatkov od užívateľov letiska a riadiacich orgánov letísk.

5. Bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 5 členské štáty zabezpečia, že sa príjmu opatrenia, ktoré sa týkajú systému alebo výšky letiskových poplatkov, ako aj kvality služieb, potrebné na to, aby v súvislosti so spormi uvedenými v článku 5 ods. 3 mohol nezávislý orgán dohľadu:

a)	stanoviť postup na riešenie sporov medzi riadiacim orgánom letiska a užívateľmi letiska;

b)	stanoviť podmienky, za ktorých môžu byť spory predložené nezávislému orgánu dohľadu. Tento orgán môže predovšetkým zamietnuť sťažnosti, ktoré nie sú riadne odôvodnené alebo adekvátne zdokumentované;

c)	stanoviť kritéria, na základe ktorých sa spory posúdia s cieľom vyriešiť ich.

Tieto postupy, podmienky a kritériá sú nediskriminačné, transparentné a objektívne.

6. Pri skúmaní dôvodov, ktoré viedli k úprave systému alebo výšky letiskových poplatkov podľa článku 5, dotknuté strany sprístupnia všetky potrebné informácie nezávislému orgánu dohľadu, ktorý má povinnosť konzultovať so všetkými dotknutými stranami s cieľom dospieť k rozhodnutiu. Rozhodnutie vydá čo najskôr, avšak najneskôr do šiestich mesiacov od prijatia sťažnosti. Rozhodnutia nezávislého orgánu dohľadu majú záväznú platnosť bez toho, aby bolo dotknuté parlamentné alebo súdne preskúmanie, ktoré sa uplatňuje v členských štátoch.

7. Nezávislý orgán dohľadu uverejňuje výročnú správu o svojej činnosti.

Článok 11

Podávanie správ a preskúmanie

1. Komisia predloží do … (7) Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice, v ktorej zhodnotí pokrok pri dosahovaní jej cieľov, a v prípade potreby aj akékoľvek primerané návrhy.

2. Členské štáty a Komisia spolupracujú pri uplatňovaní tejto smernice predovšetkým v oblasti zhromažďovania informácií pre správu uvedenú v odseku 1.

Článok 12

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do … (8). Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 14

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament

predseda

…

Za Radu

predseda

…

(1) Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2008, s. 35.

(2) Ú. v. EÚ C 305, 15.12.2007, s. 11.

(3) Stanovisko Európskeho parlamentu z 15. januára 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 23. júna 2008 a pozícia Európskeho parlamentu z … (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4) Ú. v. EÚ L 341, 7.12.2006, s. 3.

(5) Ú. v. ES L 272, 26.10.1996, s. 36.

(6) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 1.

(7) Štyri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(8) 36 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

I. ÚVOD

1.	Komisia 29. januára 2007 zaslala Rade uvedený návrh. Návrh sa zakladá na článku 80 ods. 2 Zmluvy o ES.

2.	Rada pre dopravu, telekomunikácie a energetiku 29. – 30. novembra 2007 dospela k všeobecnému smerovaniu k návrhu.

3.	Európsky parlament [spravodajca Ulrich Stockmann (PSE-DE)] 15. januára 2008 hlasoval o návrhu v prvom čítaní. Stanovisko EP pozostáva zo 45 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

4.	Rada pre dopravu, telekomunikácie a energetiku 7. apríla 2008 dosiahla politickú dohodu o návrhu a prijala niekoľko z 45 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov EP z prvého čítania (dokument 8017/08). Prijatie vyplývajúcej spoločnej pozície Radou je naplánované na 23. júna 2008.

II. CIEĽ

Cieľom navrhovanej smernice je stanoviť spoločné zásady vyberania letiskových poplatkov na letiskách Spoločenstva. Jej zámerom je objasniť vzťah medzi prevádzkovateľmi letísk a užívateľmi letísk prostredníctvom požiadavky transparentnosti, konzultácie s užívateľmi a uplatňovania zásady nediskriminácie pri výpočte poplatkov vyberaných od užívateľov. Okrem toho sa zameriava na vytvorenie silných, nezávislých orgánov členských štátov, ktoré budú rozhodovať o sporoch a riešiť ich, aby sa rýchlo ukončili.

III. ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

1. Všeobecne

Európsky parlament (EP) na svojej plenárnej schôdzi 15. januára 2008 prijal 45 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu Komisie. V spoločnej pozícii Rady sa zohľadnili zmeny návrhu Komisie (pozri bod 2.a.) tak, že sa do nej zapracoval veľký počet pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, a to

—	buď doslovne (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy EP 8, 10, 11, 45), alebo

—	v rovnakom duchu, t. j. s podobným znením (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy EP 1, 2, 3, 15, 23, 28, 29).

Značný počet pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov však v spoločnej pozícii nie je zohľadnený, pretože sa Rada domnieva, že

1.	buď sú nadbytočné, keďže sú už pokryté inými nástrojmi prijatými po tom, čo EP prijal svoje stanovisko, alebo

2.	boli zohľadnené na inom mieste v texte, pretože pôvodný návrh Komisie bol preformulovaný v spoločnej pozícii.

2. Špecifické otázky

a) Hlavné úpravy návrhu Komisie

Vychádzajúc z návrhu Komisie, Rada zaviedla niekoľko úprav, ktoré sa dajú zhrnúť takto:

— Rozsah pôsobnosti navrhovanej smernice, článok 1

Komisia pôvodne navrhla, aby sa smernica vzťahovala na všetky letiská, ktoré ročne prepravia viac ako 1 milión cestujúcich. Rada sa dohodla na zvýšení tohto prahu na 5 miliónov a aby sa doplnilo najväčšie letisko v každom členskom štáte. Tento rozsah pôsobnosti navyše zodpovedá stanovisku EP.

— Úprava poplatkov na environmentálne účely a iné účely verejného záujmu, článok 3

Rada sa dohodla na vložení tejto možnosti do článku o nediskriminácii. Toto doplnenie zohľadňuje želanie členských štátov mať možnosť podporovať používanie lietadiel, ktoré sú ohľaduplnejšie voči životnému prostrediu, prostredníctvom úpravy letiskových poplatkov, ako aj na iné účely.

— Súvislosť medzi nákladmi a poplatkami, odôvodnenie 8

Toto odôvodnenie zohľadňuje vyvážený kompromis medzi želaním členských štátov, aby sa výška letiskových poplatkov odvíjala len od výšky nákladov na poskytované letiskové služby (v súlade s odporúčaniami ICAO v oblasti letiskových poplatkov) a náležitým stupňom flexibility pre iné členské štáty vrátane tých, ktoré sa domnievajú, že by to mohlo ovplyvniť fungovanie sietí letísk, keďže niektoré členské štáty potrebujú flexibilitu, aby mohli komerčné výnosy použiť v rámci siete letísk.

— Sieť letísk a letiskový systém, článok 2 ods. 5 a článok 4

Rada sa dohodla, že je potrebné vložiť do znenia návrhu smernice vymedzenie pojmu sieť letísk. Navyše považuje za vhodné, aby sa vložilo znenie, ktoré zabezpečí, že letiská, ktorých služby využíva to isté mesto alebo aglomerácia, môžu mať spoločný systém spoplatňovania.

— Opatrenia hospodárskeho dohľadu, článok 5 ods. 5

Rada považuje za vhodné doplniť ustanovenie o opatreniach hospodárskeho dohľadu, podľa ktorých členské štáty využívajúce opatrenia hospodárskeho dohľadu nie sú povinné uplatňovať postup urovnávania sporov ustanovený v smernici. To je z toho dôvodu, že hospodársky dohľad predstavuje porovnateľný stupeň ochrany ako stupeň ochrany ustanovený v smernici.

— Lehota na transpozíciu smernice, článok 12

Rada rozšírila lehotu na trasnpozíciu smernice do vnútroštátneho práva na 36 mesiacov s cieľom poskytnúť všetkým členským štátom dostatok času na prijatie potrebných opatrení na jej vykonanie.

b) Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu

Rada okrem toho zvažovala niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, i keď ich neuviedla vo svojej spoločnej pozícii. Tieto otázky sa dajú zhrnúť takto:

— Poplatky za bezpečnostnú ochranu

Príslušné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 4, 13, 37 – 41

Spoločná pozícia neobsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy o financovaní bezpečnostných opatrení s tým, že obavy EP v tejto súvislosti sú už vyriešené nadobudnutím účinnosti nového nariadenia o bezpečnostnej ochrane civilného letectva (nariadenie č. 300/2008). Tieto obavy sa budú riešiť aj v budúcej politickej iniciatíve Komisie.

— Zálohová platba

Príslušné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 31, 32

V spoločnej pozícii sa uznáva význam nových projektov infraštruktúry a zabezpečuje sa možnosť ich financovania, pričom sa chránia záujmy užívateľov letísk. Táto zásada používania zálohových platieb je už uvedená v dokumentoch ICAO, avšak Rada považovala za vhodnejšie neuviesť to v spoločnej pozícii z dôvodu rozličných prístupov v členských štátoch a potreby zachovať flexibilitu. Komisia neprijala tieto zmeny a doplnenia.

— Systém spoločnej alebo dvojitej pokladnice

Príslušné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 6, 22

Rada považuje za potrebné ustanovenie spoločného rámca na reguláciu základných vlastností letiskových poplatkov a spôsobu, akým sa určujú, ale tiež sa domnieva, že členské štáty by mali mať možnosť umožniť systém spoločnej alebo dvojitej pokladnice alebo kombináciu oboch systémov a nemuseli by v právnych predpisoch ustanoviť za povinný jeden z týchto systémov alebo dať letiskám právo vybrať si, ktorú pokladnicu použijú. Z týchto dôvodov sa v spoločnej pozícii neuvádza, žiadne výslovné ustanovenie o tejto otázke.

— Zahrnutie všetkých letísk do siete

Príslušné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 9, 14

Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa v spoločnej pozícii neprijali z dôvodu koherentnosti s celkovým prístupom k sieťam, konkrétne nediskrimináciou sietí medzi členskými štátmi, odstránením prebytočnej byrokracie na malých letiskách a neexistenciou praktickej potreby, keďže Rada sa domnieva, že riziko krížových dotácií je nepodložené.

— Ostatné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

Spoločná pozícia neobsahuje niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov z troch dôvodov:

—	Rada sa domnieva, že nie sú koherentné s filozofiou a prístupom návrhu smernice,

—	Rada sa domnieva, že ich formulácie nie sú dostatočne jasné a mohli by mať za následok právnu neistotu, keďže by sa mohli vykladať viacerými spôsobmi,

—	Rada sa domnieva, že by boli nepraktické z hľadiska vykonávania zo strany členských štátov, najmä pokiaľ ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorými sa ustanovujú lehoty, ktoré členské štáty považujú za buď príliš krátke alebo za príliš dlhé.

Ide o tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

—	zásady hospodárskej súťaže a štátnej pomoci (časť 7, 16, 24, 25, 26),

—	nediskriminácia (34, 35, 36),

—	podmienky intervencie nezávislého dozorného orgánu a prenos právomoci (19, 21, 42, 43),

—	úroveň služby a kvalita služby (5, 27, 33),

—	odkaz na faktory, ktoré určujú úroveň poplatkov (12),

—	konzultácie (17),

—	načasovanie predkladania zmien systému spoplatňovania (18),

—	prípustnosť sťažností (20),

—	transparentnosť (30),

—	lehota na rozhodnutie nezávislého dozorného orgánu (44).

IV. ZÁVER

Rada sa domnieva, že spoločná pozícia je vyrovnaná a rešpektuje ciele návrhu Komisie. Tiež zohľadňuje výsledok prvého čítania v Európskom parlamente.

Rada berie na vedomie neformálne rokovania, ktoré sa už uskutočnili medzi Radou a Európskym parlamentom, a je presvedčená, že dohodnuté kompromisné znenia umožnia v blízkej budúcnosti rýchle prijatie smernice.

7.10.2008

Úradný vestník Európskej únie

CE 254/26

SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 23/2008

prijatá Radou 15. septembra 2008

na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/…/ES z …, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času

(2008/C 254 E/03)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 137 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Článok 137 zmluvy ustanovuje, že Spoločenstvo má podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov s cieľom zlepšiť pracovné prostredie na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov. Smernice prijaté na základe uvedeného článku nemajú vytvárať administratívne, finančné ani právne obmedzenia, ktoré by bránili vzniku a rozvoju malých a stredných podnikov.

(2)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES (4) ustanovuje minimálne požiadavky v súvislosti s organizáciou pracovného času, okrem iného pokiaľ ide o denný a týždenný odpočinok, prestávky, maximálny týždenný pracovný čas, ročnú dovolenku, ako aj určité aspekty nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutia práce.

(3)	Článok 19 tretí odsek a článok 22 ods. 1 druhý pododsek smernice 2003/88/ES ustanovujú preskúmanie do 23. novembra 2003.

(4)

Viac ako desať rokov po prijatí smernice Rady 93/104/ES (5), prvej smernice o organizácii pracovného času, vznikla potreba zohľadniť nový vývoj a požiadavky zamestnávateľov, ako aj pracovníkov a poskytnúť prostriedky na splnenie cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti, ktoré stanovila Európska rada 22. a 23. marca 2005 v rámci lisabonskej stratégie.

(5)

Zosúladenie pracovného a rodinného života je tiež nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie cieľov, ktoré Európska únia stanovila v lisabonskej stratégii, a to najmä zvýšenia miery zamestnanosti žien. Cieľom nie je len vytvorenie lepšieho pracovného prostredia, ale aj lepšie plnenie potrieb pracovníkov, najmä tých, ktorí majú rodinné povinnosti. Niekoľko zmien a doplnení obsiahnutých v tejto smernici má umožniť lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života.

(6)	V tejto súvislosti by mali členské štáty podporovať sociálnych partnerov, aby na príslušnej úrovni uzatvárali dohody v záujme lepšieho zosúladenia pracovného a rodinného života.

(7)

Je potrebné posilniť ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov a zvýšiť pružnosť v organizácii pracovného času, najmä pokiaľ ide o pohotovostnú službu a konkrétne neaktívne časti pohotovostnej služby, ako aj nájsť novú rovnováhu medzi zosúladením pracovného a rodinného života na jednej strane a pružnejšou organizáciou pracovného času na strane druhej.

(8)

Ak sa pracovníkom neposkytuje čas na odpočinok, mal by sa im poskytovať náhradný čas odpočinku. Stanovenie dĺžky primeranej časovej lehoty, v rámci ktorej sa pracovníkom poskytuje rovnocenný náhradný čas odpočinku, by sa malo ponechať na členské štáty, pričom by sa mala zohľadniť potreba zaručiť bezpečnosť a zdravie dotknutých pracovníkov a mala by sa dodržať zásada proporcionality.

(9)	Ustanovenia o referenčnom období maximálneho týždenného pracovného času sa musia takisto preskúmať, aby sa existujúce opatrenia prispôsobili potrebám zamestnávateľov a zamestnancov s výhradou záruk ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov.

(10)	Ak pracovná zmluva trvá menej ako rok, referenčné obdobie by nemalo presahovať trvanie pracovnej zmluvy.

(11)	Skúsenosti nadobudnuté pri uplatňovaní článku 22 ods. 1 smernice 2003/88/ES dokazujú, že samotné individuálne rozhodnutie neuplatňovať článok 6 uvedenej smernice môže byť problematické, pokiaľ ide o ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov, ako aj o slobodnú voľbu pracovníka.

(12)

Možnosť ustanovená v článku 22 ods. 1 je odchýlkou zo zásady, podľa ktorej je maximálny 48-hodinový pracovný týždeň vypočítaný ako priemer za referenčné obdobie. Musí sa však dodržať účinná ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci a musí podliehať výslovnému, slobodnému a informovanému súhlasu dotknutého pracovníka. Okrem toho sa pri jej využití musia uplatniť vhodné záruky, aby sa zaistilo splnenie uvedených podmienok a dôkladné monitorovanie.

(13)	Pred uplatnením možnosti uvedenej v článku 22 ods. 1 by sa malo zvážiť, či potrebnú flexibilitu nezaručuje najdlhšie referenčné obdobie alebo iné ustanovenia o pružnosti ustanovené v smernici 2003/88/ES.

(14)	Kvôli zabráneniu riziku ohrozenia zdravia a bezpečnosti pracovníkov nie je možné, aby sa v jednom členskom štáte súčasne využívalo pružné referenčné obdobie ustanovené v písmene b) prvého odseku článku 19 a možnosť ustanovená v článku 22 ods. 1.

(15)	V súlade s článkom 138 ods. 2 zmluvy uskutočnila Komisia na úrovni Spoločenstva konzultácie so sociálnymi partnermi o možnom smerovaní akcie Spoločenstva v tejto oblasti.

(16)	Komisia sa na základe týchto konzultácií domnievala, že akcia Spoločenstva je žiaduca a v súlade s článkom 138 ods. 3 zmluvy ďalej konzultovala so sociálnymi partnermi o obsahu plánovaného návrhu.

(17)	Po tejto druhej etape konzultácií sociálni partneri na úrovni Spoločenstva neinformovali Komisiu, že si želajú začať proces, ktorý by mohol vyústiť do uzatvorenia dohody podľa článku 139 zmluvy.

(18)

Keďže cieľ tejto smernice, a to modernizácia právnych predpisov Spoločenstva v oblasti organizácie pracovného času, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale lepšie ho možno dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(19)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie (6). Je navrhnutá najmä, aby zaručila úplné dodržiavanie práva na spravodlivé a primerané pracovné podmienky uvedeného v článku 31 charty, a najmä v jeho odseku 2, ktorý ustanovuje, že „každý pracovník má právo na stanovenie najvyššej prípustnej dĺžky pracovného času, denný a týždenný odpočinok, ako aj na každoročnú platenú dovolenku“.

(20)	Vykonávaním tejto smernice by sa mala zachovať všeobecná úroveň ochrany pracovníkov, pokiaľ ide o zdravie a bezpečnosť pri práci,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2003/88/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

V článku 2 sa vkladajú tieto body:

„1a.	‚pohotovostná služba‘ je akýkoľvek čas, počas ktorého musí byť pracovník k dispozícii na pracovisku, aby mohol na žiadosť zamestnávateľa vykonať svoje činnosti alebo úlohy;

1b.	‚pracovisko‘ je miesto alebo miesta, kde pracovník bežne vykonáva svoje činnosti alebo úlohy a ktoré je určené v súlade s podmienkami pracovnoprávneho vzťahu alebo pracovnej zmluvy, ktorá sa vzťahuje na daného pracovníka;

1c.	‚neaktívna časť pohotovostnej služby‘ je akýkoľvek čas, počas ktorého je pracovník v pohotovostnej službe v zmysle bodu 1a, ale jeho zamestnávateľ od neho nepožaduje, aby skutočne vykonával svoje činnosti alebo úlohy;“.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 2a

Pohotovostná služba

Neaktívna časť pohotovostnej služby sa nepovažuje za pracovný čas, pokiaľ vnútroštátne právo alebo kolektívna zmluva alebo dohoda medzi sociálnymi partnermi v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou neustanovia inak.

Neaktívna časť pohotovostnej služby sa môže vypočítať na základe priemerného počtu hodín alebo podielu pohotovostnej služby, pričom sa zohľadnia skúsenosti v dotknutom odbore, podľa kolektívnej zmluvy alebo dohody medzi sociálnymi partnermi alebo podľa vnútroštátnych právnych predpisov po dohode so sociálnymi partnermi.

Neaktívna časť pohotovostnej služby sa neberie do úvahy pri výpočte času na denný odpočinok alebo týždenný čas odpočinku ustanovených v článkoch 3 a 5, pokiaľ nie je ustanovené inak:

a)	v kolektívnej zmluve alebo dohode medzi sociálnymi partnermi; alebo

b)	prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov prijatých po konzultáciách so sociálnymi partnermi.

Obdobie, keď pracovník skutočne vykonáva svoje činnosti alebo úlohy počas pohotovostnej služby, sa vždy považuje za pracovný čas.

Článok 2b

Zosúladenie pracovného a rodinného života

Členské štáty podporujú sociálnych partnerov na príslušnej úrovni bez toho, aby bola dotknutá ich nezávislosť, aby uzatvárali dohody zamerané na lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života.

Členské štáty bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (7) a po konzultáciách so sociálnymi partnermi zabezpečia, aby zamestnávatelia včas informovali pracovníkov o všetkých závažných zmenách v rozvrhu alebo organizácii pracovného času.

Členské štáty zohľadňujúc potrebu flexibility pracovného času a rozvrhu pracovníkov a v súlade s vnútroštátnou praxou tiež nabádajú zamestnávateľov, aby preskúmali žiadosti o zmenu pracovného času a rozvrhu práce vzhľadom na potreby pracoviska a potrebu flexibility na strane zamestnávateľov i pracovníkov.

Článok 17 sa mení a dopĺňa takto:

a)	v odseku 1 sa slová „článkov 3 až 6, 8 a 16“ nahrádzajú slovami „článkov 3 až 6, článku 8 a článku 16 písm. a) a c)“;

v odseku 2 sa slová „za predpokladu, že príslušným pracovníkom sa poskytne rovnocenný náhradný čas odpočinku“ nahrádzajú slovami „za predpokladu, že sa dotknutým pracovníkom poskytne rovnocenný náhradný čas odpočinku v primeranej časovej lehote, ktorú stanovia vnútroštátne právne predpisy alebo kolektívna zmluva, alebo dohoda uzatvorená medzi sociálnymi partnermi“;

c)	v odseku 3 sa v úvodnej vete slová „článkov 3, 4, 5, 8 a 16“ nahrádzajú slovami „článkov 3, 4, 5, 8 a článku 16 písm. a) a c)“;

odsek 5 sa mení a dopĺňa takto:

i)	prvý pododsek sa nahrádza takto: „5. V súlade s odsekom 2 tohto článku sa možno odchýliť od článku 6 v prípade lekárov počas odbornej prípravy v súlade s ustanoveniami druhého až šiesteho pododseku tohto odseku.“;

ii)	posledný pododsek sa vypúšťa.

V článku 18 treťom odseku sa slová „za podmienky, že príslušným pracovníkom sa poskytne rovnocenný náhradný čas na odpočinok“ nahrádzajú slovami „pod podmienkou, že sa príslušným pracovníkom poskytne rovnocenný náhradný čas odpočinku v primeranej časovej lehote, ktorú stanovia vnútroštátne právne predpisy alebo kolektívna zmluva, alebo dohoda uzatvorená medzi sociálnymi partnermi“.

Článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

Obmedzenia odchýlok referenčného obdobia

Bez toho, aby bol dotknutý článok 22a písm. b) a odchylne od článku 16 písm. b) majú členské štáty možnosť, za predpokladu, že dodržia všeobecné zásady súvisiace s ochranou bezpečnosti a zdravia pracovníkov, dovoliť z objektívnych alebo technických dôvodov alebo z dôvodov týkajúcich sa organizácie práce, aby sa stanovilo referenčné obdobie, ktoré nebude trvať dlhšie ako 12 mesiacov:

a)	prostredníctvom kolektívnej zmluvy alebo dohody medzi sociálnymi partnermi, ako ustanovuje článok 18; alebo

b)	prostredníctvom právnych alebo regulačných predpisov po konzultácii so sociálnymi partnermi na príslušnej úrovni.

Pri využití možnosti podľa písmena b) prvého odseku členské štáty zabezpečia, aby si zamestnávatelia plnili svoje povinnosti ustanovené v oddieli II smernice 89/391/EHS.“.

Článok 22 sa nahrádza takto:

„Článok 22

Rôzne ustanovenia

1. Hoci všeobecnou zásadou je, že maximálny týždenný pracovný čas v Európskej únii je najviac 48 hodín a v praxi Únie je dlhšia práca výnimkou, sa členské štáty v prípade, že prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie účinnej ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, môžu rozhodnúť, že nebudú uplatňovať článok 6. Uplatnenie tejto možnosti sa však vyslovene ustanoví v kolektívnej dohode alebo dohode medzi sociálnymi partnermi na príslušnej úrovni alebo vo vnútroštátnom práve po konzultácii so sociálnymi partnermi na príslušnej úrovni.

2. V každom prípade členské štáty, ktoré chcú využiť túto možnosť, prijmú potrebné opatrenia na to, aby:

žiadny zamestnávateľ nevyžadoval od pracovníka, aby pracoval viac ako 48 hodín za obdobie siedmich dní vypočítaných ako priemer za referenčné obdobie uvedené v článku 16 písm. b), ak vopred nezískal súhlas pracovníka s vykonaním takejto práce. Takáto dohoda platí najviac jeden rok a môže sa obnoviť;

b)	žiadnemu pracovníkovi nespôsobil jeho zamestnávateľ žiadnu ujmu, pretože nesúhlasí s vykonávaním takejto práce alebo z akýchkoľvek dôvodov vzal späť svoj súhlas;

bol súhlas daný:

i)	pri podpisovaní individuálnej pracovnej zmluvy; alebo

ii)	počas prvých štyroch týždňov zamestnaneckého vzťahu,

neplatný od začiatku;

žiadny pracovník, ktorý dal súhlas podľa tohto článku, nepracoval počas siedmich dní viac ako:

i)	60 hodín, vypočítaných ako priemer počas troch mesiacov, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v dohode medzi sociálnymi partnermi neuvádza inak; alebo

ii)	65 hodín, vypočítaných ako priemer počas troch mesiacov, ak neexistuje kolektívna zmluva a ak sa za pracovný čas považuje aj neaktívna časť pohotovostnej služby v súlade s článkom 2a;

každý pracovník mal počas prvých šiestich mesiacov po podpise platnej dohody alebo počas najviac troch mesiacov po ukončení skúšobnej lehoty uvedenej v zmluve podľa toho čo trvá dlhšie, právo vziať späť svoj súhlas s vykonaním takejto práce s okamžitou platnosťou včasným písomným upovedomením svojho zamestnávateľa. Po tomto období môže zamestnávateľ vyžadovať, aby pracovník písomne uviedol výpovednú lehotu, ktorá nesmie byť dlhšia ako dva mesiace;

f)	zamestnávateľ viedol aktuálne záznamy o všetkých pracovníkoch, ktorí vykonávajú takúto prácu, ako aj primerané záznamy o tom, že sa dodržiavajú ustanovenia tejto smernice;

g)	sa záznamy dali k dispozícii príslušným orgánom, ktoré môžu z dôvodov súvisiacich s bezpečnosťou a/alebo zdravím pracovníkov zakázať alebo obmedziť možnosť prekročiť maximálny týždenný pracovný čas;

zamestnávateľ poskytol príslušným orgánom na ich žiadosť informácie o prípadoch, keď pracovníci dali súhlas na vykonávanie práce viac ako 48 hodín za obdobie siedmich dní, vypočítaných ako priemer za referenčné obdobie uvedené v článku 16 písm. b), ako aj primerané záznamy o tom, že sa dodržiavajú ustanovenia tejto smernice.

3. S výhradou dodržiavania všeobecných zásad ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov, ak pracovníka zamestnáva rovnaký zamestnávateľ na dobu alebo doby, ktoré nepresahujú celkovo desať týždňov počas 12 mesiacov, sa ustanovenia v odseku 2 písm. c) bode ii) a písm. d) neuplatňujú.“.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 22a

Osobitné ustanovenia

Ak členský štát využije možnosť ustanovenú v článku 22:

a)	neuplatňuje sa možnosť ustanovená v písmene b) prvého odseku článku 19;

tento členský štát môže odchylne od článku 16 písm. b) a z objektívnych alebo technických dôvodov alebo z dôvodov týkajúcich sa organizácie práce umožniť, aby sa prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení, stanovilo referenčné obdobie, ktorého dĺžka nepresiahne šesť mesiacov.

Takéto referenčné obdobie je v súlade so všeobecnými zásadami ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov a nemá vplyv na trojmesačné referenčné obdobie uplatniteľné podľa článku 22 ods. 2 písm. d) na pracovníkov, ktorí uzavreli platnú trvalú dohodu podľa článku 22 ods. 2 písm. a).“.

Článok 24 sa nahrádza takto:

„Článok 24

Správy

1. Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré už prijali alebo ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

2. Každých päť rokov predložia členské štáty Komisii správu o praktickom vykonávaní tejto smernice, pričom uvedú stanoviská sociálnych partnerov.

Komisia o tom informuje Európsky parlament, Radu, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

3. Každých päť rokov od 23. novembra 1996 predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tejto smernice, pričom berie do úvahy odseky 1 a 2.“.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 24a

Hodnotiaca správa

1. Do … (8):

členské štáty, ktoré využívajú možnosť podľa článku 22 ods. 1, po konzultácii so sociálnymi partnermi na vnútroštátnej úrovni oznámia Komisii dôvody, dotknuté odvetvia, činnosti a počet dotknutých pracovníkov. V správe každého členského štátu sa uvedú informácie o vplyve tohto kroku na zdravie a bezpečnosť pracovníkov a stanoviská sociálnych partnerov na primeranej úrovni; správa sa predloží sociálnym partnerom na vnútroštátnej úrovni;

b)	členské štáty, ktoré využívajú možnosť podľa písmena b) prvého odseku článku 19 informujú Komisiu o spôsobe uplatňovania uvedeného ustanovenia a o jeho vplyvoch na zdravie a bezpečnosť pracovníkov.

2. Do … (9) a po konzultácii so sociálnymi partnermi na úrovni Spoločenstva predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o:

a)	využívaní možnosti podľa článku 22 ods. 1 a jeho dôvodoch, a

b)	iných faktoroch, ktoré pravdepodobne prispievajú k predĺženiu pracovného času, ako je napríklad využívanie písmena b) prvého odseku článku 19.

K správe sa môžu pripojiť vhodné návrhy na zníženie nadmerného počtu pracovných hodín vrátane využitia možnosti podľa článku 22 ods. 1 zohľadňujúc jej vplyv na zdravie a bezpečnosť pracovníkov, ktorých sa týka táto možnosť.

3. Rada na základe uvedenej správy uvedenej v odseku 2 zhodnotí využívanie možností ustanovených v tejto smernici, a to konkrétne možností ustanovených v písmene b) prvého odseku článku 19 a v článku 22 ods. 1.

Pri zohľadnení hodnotenia môže Komisia do … (10) prípadne predložiť Európskemu parlamentu a Rade návrh na zmenu a doplnenie tejto smernice vrátane možnosti ustanovenej v článku 22 ods. 1.“.

Článok 2

Členské štáty ustanovia predpisy o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení na vykonávanie tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich uplatňovania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce. Členské štáty oznámia Komisii tieto ustanovenia do … (11). Členské štáty oznámia Komisii všetky neskoršie zmeny a doplnenia týchto ustanovení v čo najkratšom čase. Zabezpečia najmä to, aby pracovníci a/alebo ich zástupcovia mali k dispozícii vhodné prostriedky presadzovania povinností, ktoré ustanovuje táto smernica.

Článok 3

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do … (11) alebo zabezpečia, aby potrebné ustanovenia zaviedli sociálni partneri prostredníctvom dohody, pričom členské štáty musia prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby mohli kedykoľvek zaručiť plnenie cieľov tejto smernice. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Táto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament

predseda

…

Za Radu

predseda

…

(1) Ú. v. EÚ C 267, 27.10.2005, s. 16.

(2) Ú. v. EÚ C 231, 20.9.2005, s. 69.

(3) Stanovisko Európskeho parlamentu z 11. mája 2005 (Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 292), spoločná pozícia Rady z 15. septembra 2008 a rozhodnutie Rady z … (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(4) Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9.

(5) Ú. v. ES L 307, 13.12.1993, s. 1. Smernica zrušená smernicou 2003/88/ES.

(6) Ú. v. EÚ C 303, 14.12.2007, s. 1.

(7) Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29.“.

(8) Šesť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(9) Sedem rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(10) Osem rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(11) Tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

I. ÚVOD

Komisia 24. septembra 2004 predložila návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (1). Návrh sa zakladá na článku 137 ods. 2 zmluvy.

Európsky parlament, konajúc v súlade s článkom 251 zmluvy, zaujal stanovisko v prvom čítaní 11. mája 2005 (2).

Európsky hospodársky a sociálny výbor zaujal stanovisko 11. mája 2005 (3) a Výbor regiónov 14. apríla 2005 (4).

Komisia 2. júna 2005 predložila zmenený a doplnený návrh (5), v ktorom akceptovala 13 z 25 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prijatých Európskym parlamentom.

Rada 9. júna 2008 dosiahla kvalifikovanou väčšinou politickú dohodu o spoločnej pozícii paralelne s politickou dohodou o spoločnej pozícii k smernici o pracovných podmienkach dočasných pracovníkov, ktorá sa rovnako dosiahla kvalifikovanou väčšinou. Päť delegácií, ktoré znenie politickej dohody o smernici o pracovnom čase akceptovať nemohlo, vložilo do zápisnice zo zasadnutia Rady spoločné vyhlásenie (6).

Rada 15. septembra 2008 v súlade s článkom 251 ods. 2 Zmluvy o ES kvalifikovanou väčšinou spoločnú pozíciu prijala.

II. CIELE

Návrh má dva ciele:

—

Prvým je revízia niektorých ustanovení smernice 2003/88/ES (ktorou sa naposledy zmenila a doplnila smernica 93/104/ES) v súlade s jej článkami 19 a 22. Tieto ustanovenia sa týkajú výnimiek z referenčného obdobia na uplatňovanie článku 6 (maximálny týždenný pracovný čas) a možnosti neuplatňovať článok 6, ak pracovník súhlasí s vykonávaním takejto práce („ustanovenie o možnosti neuplatňovania“).

—

Druhým je zohľadnenie judikatúry Európskeho súdneho dvora, najmä rozsudkov vo veciach SIMAP (7) a Jaeger (8), v ktorých sa rozhodlo, že pohotovostná služba lekára, počas ktorej musí byť fyzicky prítomný v nemocnici, sa musí považovať za pracovný čas. Tento výklad istých ustanovení smernice zo strany Európskeho súdneho dvora na základe niekoľkých žiadostí o prejudiciálne otázky podľa článku 234 zmluvy mal významný vplyv na pojem „pracovný čas“, a teda aj na podstatné ustanovenia smernice.

Najmä:

—

Aby sa zabezpečila vhodná rovnováha medzi ochranou zdravia a bezpečnosti pracovníkov na jednej strane a potrebou pružnosti zamestnávateľov na strane druhej, v návrhu sa stanovujú všeobecné zásady ochrany pre pracovníkov v pohotovostnej službe počas jej aktívnej aj počas jej neaktívnej časti. V tomto rámci sa v návrhu ustanovuje, že neaktívna časť pohotovostnej služby sa za pracovný čas v zmysle smernice nepovažuje, pokiaľ vnútroštátne právo, kolektívne zmluvy alebo dohody medzi sociálnymi partnermi neustanovia inak.

—

Cieľom návrhu je umožniť zamestnávateľom a členským štátom vyššiu pružnosť v organizácii pracovného času za istých podmienok, a to tak, že sa umožní, aby sa referenčné obdobie na výpočet maximálneho týždenného pracovného času predĺžilo až na jeden rok, čím sa spoločnostiam umožní vysporiadať sa s viac či menej pravidelnými výkyvmi v dopyte.

—	Návrhom sa umožňuje lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života, a to najmä prostredníctvom navrhnutých zmien súvisiacich s článkom 22.

—

Pokiaľ ide o individuálne neuplatňovanie 48-hodinového priemerného týždenného limitu, sociálny dialóg sa v návrhu posilňuje tak, že sociálni partneri sú zainteresovaní do každého rozhodnutia členských štátov, ktorým sa jednotlivým pracovníkom povoľuje využívať možnosť neuplatňovania. Podľa tohto nového systému sa rozhodnutie členských štátov, ktorým sa povoľuje využívanie možnosti neuplatňovania, musí vykonať buď prostredníctvom vopred uzavretej kolektívnej zmluvy alebo dohody medzi sociálnymi partnermi na príslušnej úrovni, alebo na základe vnútroštátneho práva po konzultácii so sociálnymi partnermi na príslušnej úrovni. Naďalej platí, že žiaden zamestnávateľ nemôže pracovníka prinútiť, aby pracoval nad rámec 48-hodinového priemerného týždenného limitu, vzhľadom na čo musí aj konkrétny pracovník súhlasiť s využitím možnosti neuplatňovania. Prísnejšie podmienky sa budú uplatňovať aj na úrovni Spoločenstva s cieľom predchádzať zneužívaniu a zabezpečiť, aby rozhodnutie pracovníka, ktorý uvažuje o využití možnosti neuplatňovania, bolo v plnej miere dobrovoľné. Okrem toho sa v návrhu zavádza všeobecná zásada, na základe ktorej má byť maximálne trvanie týždenného pracovného času obmedzené.

III. ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

1. Všeobecné poznámky

a) zmenený a doplnený návrh Komisie

Európsky parlament prijal 25 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu Komisie. Trinásť z nich sa zapracovalo do zmeneného a doplneného návrhu Komisie v celku, niektoré sa však čiastočne preformulovali (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1, 2, 3, 4, 8, 11, 12, 13, 16, 17, 18, 19 a 24). Dvanásť ďalších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov však nebolo pre Komisiu prijateľných (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 5, 6, 7, 9, 10, 14, 15, 20, 21, 22, 23 a 25).

b) spoločná pozícia Rady

Rada akceptovala 8 z 13 pozmeňujúcich návrhov, zapracovaných do zmeneného a doplneného návrhu Komisie v celku alebo čiastočne, a to pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1 a 2 (odôvodnenie 4, v ktorom sa odkazuje na závery zo zasadnutia Európskej rady v Lisabone), pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 (odôvodnenie 5, v ktorom sa uvádza zvýšenie miery zamestnanosti žien), pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 (odôvodnenie 7, v ktorom sa dopĺňa odkaz na zosúladenie pracovného a rodinného života), pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 (odôvodnenie 14, v ktorom sa cituje článok 31 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie), pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 (článok 17 ods. 2, pokiaľ ide o náhradný čas odpočinku), pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 (článok 17 ods. 5 prvá zarážka, oprava chyby) a pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 (článok 18 ods. 3, pokiaľ ide o náhradný čas odpočinku).

Rada tiež akceptovala zásady, z ktorých pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vychádzajú, pod podmienkou, že sa preformulujú:

—	pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 (článok 2b – doplnenie ustanovenia o zosúladení práce a rodinného života),

—	pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 (vypustenie druhého odseku článku 16b týkajúceho sa 12-mesačného referenčného obdobia),

—	pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 (článok 19 – referenčné obdobie).

Rada však nepovažovala za vhodné zapracovať:

—

pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 (hromadenie pracovných hodín v prípade viacerých pracovných zmlúv), pretože sa zohľadňuje v odôvodnení 2 zmeneného a doplneného návrhu, keďže sa v odôvodnení 3 súčasnej smernice ustanovuje, že „ustanovenia smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci sa stále plne uplatňujú v oblastiach zahrnutých v tejto smernici bez toho, aby boli dotknuté jej prísnejšie a/alebo osobitné ustanovenia“ a v jej článku 1 bode 4 sa tiež ustanovuje, že ustanovenia smernice 89/391/EHS sa úplne uplatňujú na minimálne doby denného odpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný pracovný čas, ako aj na určité aspekty nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutie práce,

—	pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 (ustanovenie o platnosti dohôd o neuplatňovaní podpísaných pred nadobudnutím účinnosti smernice, článok 22 bod 1 písm. c)): Rada nepovažovala za potrebné zapracovať toto ustanovenie, ktoré sa zohľadnilo v zmenenom a doplnenom návrhu Komisie,

—	pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 (v ktorom sa ustanovuje, že kópia tejto smernice sa zašle vládam a parlamentom kandidátskych krajín).

Rada rovnako nemohla akceptovať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 5, 6, 7, 9, 10, 14, 15, 20, 21, 22 a 23 z dôvodov, ktoré Komisia uviedla vo svojom zmenenom a doplnenom návrhu.

Komisia spoločnú pozíciu, na ktorej sa Rada dohodla, akceptovala.

2. Konkrétne poznámky

Ustanovenia týkajúce sa pohotovostnej služby

Rada súhlasila s vymedzením pojmov „pohotovostná služba“ a „neaktívna časť pohotovostnej služby“, ako ho Komisia navrhla v pôvodnom návrhu a potvrdila v zmenenom a doplnenom návrhu.

Rovnako súhlasila s Komisiou, že je potrebné pridať vymedzenie pojmu „pracovisko“, ktoré sa teraz uvádza v článku 1 ods. 1 bode 1b spoločnej pozície, aby sa tak upresnilo vymedzenie pojmu „pohotovostná služba“.

V súvislosti s novým článkom 2a o pohotovostnej službe Rada súhlasila s Komisiou, pokiaľ ide o zásadu, že neaktívna časť pohotovostnej služby by sa nemala považovať za pracovný čas, pokiaľ vnútroštátne právo alebo kolektívna zmluva alebo dohoda medzi sociálnymi partnermi v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou neustanovia inak. Rada sa pripája k názoru Komisie, že zavedenie tejto novej kategórie by malo pomôcť objasniť vzťah medzi pracovným časom a časom na odpočinok.

Rovnako postupovala podľa prístupu Komisie v súvislosti so spôsobom výpočtu neaktívnej časti pohotovostnej služby, pričom sa ustanovuje, že sa nemôže zakladať len na kolektívnej zmluve alebo dohode medzi sociálnymi partnermi, ale aj na vnútroštátnych právnych predpisoch po dohode so sociálnymi partnermi.

Rada ako všeobecnú zásadu uznala, že neaktívna časť pohotovostnej služby by sa nemala brať do úvahy pri výpočte denných a týždenných odpočinkov. Považuje však tiež za vhodné, aby sa ustanovila možnosť zavedenia istej pružnosti do uplatňovania tohto ustanovenia prostredníctvom kolektívnych zmlúv, dohôd medzi sociálnymi partnermi alebo vnútroštátnych predpisov po dohode so sociálnymi partnermi.

Náhradný čas odpočinku

V súvislosti s článkom 17 bod 2 a článkom 18 ods. 3 smernice Rada súhlasí s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi 16 a 18 v ich preformulovanom znení zapracovanom v zmenenom a doplnenom návrhu Komisie.

Všeobecnou zásadou je, že ak sa pracovníkom neposkytuje bežný čas na odpočinok, mal by sa im poskytovať náhradný čas odpočinku. Stanovenie dĺžky primeranej časovej lehoty, v rámci ktorej sa pracovníkom poskytuje rovnocenný náhradný odpočinok, by sa malo ponechať na členské štáty, pričom by sa mala zohľadniť potreba zaručiť bezpečnosť a zdravie dotknutých pracovníkov a mala by sa dodržať zásada proporcionality.

Zosúladenie pracovného a rodinného života

Rada súhlasí s Parlamentom, že je potrebné zlepšiť zosúladenie pracovného a rodinného života. Táto otázka sa jasne v spoločnej pozícii objavuje v odôvodneniach 5, 6 a 7, ako aj v článku 1 bode 2 a v zapracovanom novom článku 2b.

Rada súhlasí s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi 2 a 3 (pokiaľ ide o odôvodnenia 4 a 5) v preformulovanom znení v zmenenom a doplnenom návrhu Komisie.

Pokiaľ ide o nový článok 2b, Rada sa stotožnila so znením prvého odseku zmeneného a doplneného návrhu Komisie, v ktorom sa ustanovuje, že „členské štáty podporujú sociálnych partnerov na príslušnej úrovni bez toho, aby bola dotknutá ich nezávislosť, aby uzatvárali dohody zamerané na lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života“.

Ďalšie dva odseky čerpajú z pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 12 a zakladajú sa na zmenenom a doplnenom návrhu Komisie. V druhom odseku sa ďalej zavádza odkaz na smernicu 2002/14/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve, ako aj na konzultácie so sociálnymi partnermi. V treťom odseku sa ustanovuje, že členské štáty by mali nabádať zamestnávateľov, aby preskúmali žiadosti pracovníkov o zmenu pracovného času a rozvrhu práce vzhľadom na potreby pracoviska a potrebu flexibility na strane zamestnávateľov i pracovníkov.

Referenčné obdobie (článok 19)

Rada sa stotožňuje s názormi Európskeho parlamentu, že predĺženie referenčného obdobia by malo ísť ruka v ruke so zvýšenou účasťou pracovníkov a ich zástupcov a s potrebnými preventívnymi opatreniami súvisiacimi s rizikami, pokiaľ ide o zdravie a bezpečnosť pracovníkov. Nazdáva sa však, že odkazom na oddiel II smernice 89/391/ES (9), ktorou sa ustanovuje niekoľko súvisiacich ustanovení, by sa v tejto otázke poskytli vhodné záruky.

Rámec pre možnosť neuplatňovania (článok 22)

Rada nemohla akceptovať ani pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20, podľa ktorého by sa článok 22 týkajúci sa možnosti neuplatňovania mal zrušiť 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti smernice, ani zmenený a doplnený návrh Komisie, v ktorom sa ustanovuje možnosť túto možnosť predĺžiť po troch rokoch. Hoci sa niektoré delegácie vyjadrili za uplatňovanie zásady ukončenia využívania možnosti neuplatňovania po určitom období, väčšina sa vyslovila proti každému riešeniu takéhoto charakteru, čo však bezpodmienečne neznamená, že by všetky delegácie v tejto fáze túto možnosť neuplatňovania využili.

Po preskúmaní rôznych možných riešení Rada napokon v tejto súvislosti dospela k záveru, že jediným riešením akceptovateľným kvalifikovanou väčšinou delegácií by bolo ustanoviť pokračovanie možnosti neuplatňovania, pričom by sa však zároveň zaviedli zábezpeky proti zneužitiu a poškodeniu pracovníka.

Konkrétne v článku 1 ods. 7 spoločnej pozície, pokiaľ ide o článok 22a písm. a) smernice, sa ustanovuje, že využitie možnosti neuplatňovania sa nemôže kombinovať s možnosťou ustanovenou v článku 19 písm. b). Okrem toho sa v odôvodnení 13 ustanovuje, že pred uplatnením možnosti neuplatňovania by sa malo zvážiť, či potrebnú flexibilitu nezaručuje najdlhšie referenčné obdobie alebo iné ustanovenia o pružnosti ustanovené v smernici.

V súvislosti s podmienkami týkajúcimi sa možnosti neuplatňovania sa v spoločnej pozícii ustanovuje, že:

—

pracovný týždeň v EÚ by mal naďalej mať maximálne 48 hodín v súlade s článkom 6 súčasnej smernice, s výnimkou prípadov, keď členský štát ustanoví možnosť neuplatňovania prostredníctvom kolektívnej zmluvy alebo dohody medzi sociálnymi partnermi na príslušnej úrovni alebo vo vnútroštátnom práve po dohode so sociálnymi partnermi na príslušnej úrovni a pracovník sa rozhodne využiť možnosť neuplatňovania. Rozhodnutie sa preto ponecháva na pracovníka, ktorého nemožno nútiť, aby pracoval nad hranicu 48 hodín,

—

využitie tejto možnosti okrem toho podlieha prísnym podmienkam, ktoré sú zamerané na ochranu slobodného súhlasu pracovníka, zavedenie právneho obmedzenia počtu odpracovaných hodín týždenne v súvislosti s možnosťou neuplatňovania a ustanovenie osobitných povinností zamestnávateľov informovať príslušné orgány, ak o to požiadajú.

Pokiaľ ide o ochranu slobodného súhlasu pracovníka, v spoločnej pozícii sa uvádza, že možnosť neuplatňovania sa uplatňuje len v prípade, ak s ňou pracovník pred vykonaním takejto práce súhlasil, a na obdobie nepresahujúce jeden rok, ktoré je možné obnoviť. Zamestnávateľ nesmie v žiadnom prípade pracovníka potrestať, ak tento s vykonávaním takejto práce nesúhlasí alebo z akýchkoľvek dôvodov svoj súhlas stiahol. Navyše sa okrem prípadov krátkodobých zmlúv (pozri ďalej) môže súhlas s neuplatňovaním podpísať až po prvých štyroch týždňoch práce a od pracovníka sa nesmie vyžadovať, aby pri podpise zmluvy podpísal aj súhlas s neuplatňovaním. Pracovník má právo svoj súhlas s neuplatňovaním stiahnuť v rámci vymedzeného časového obdobia.

V spoločnom stanovisku sa zavádzajú právne obmedzenia počtu hodín, ktoré pracovník môže týždenne odpracovať v rámci možnosti neuplatňovania, ktoré súčasná smernica neobsahuje. Bežne by toto obmedzenie predstavovalo 60 hodín týždenne vypočítaných ako priemer za obdobie 3 mesiacov, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v dohode medzi sociálnymi partnermi neustanovilo inak. Toto obmedzenie by sa mohlo zvýšiť na 65 hodín vypočítaných ako priemer za obdobie 3 mesiacov, ak neexistuje kolektívna zmluva a ak sa za pracovný čas považuje aj neaktívna časť pohotovostnej služby.

V spoločnej pozícii sa ustanovuje, že zamestnávatelia musia viesť záznamy o pracovných hodinách zamestnancov pracujúcich v rámci možnosti neuplatňovania. Záznamy sa poskytnú príslušným orgánom, ktoré môžu z dôvodov súvisiacich s bezpečnosťou a/alebo zdravím pracovníkov zakázať alebo obmedziť možnosť prekročiť maximálny počet pracovných hodín za týždeň. Okrem toho príslušné orgány môžu zamestnávateľa požiadať, aby im poskytol informácie o prípadoch, keď pracovníci dali súhlas s vykonávaním práce presahujúcej 48 hodín za obdobie 7 dní, čo sa vypočíta ako priemer za referenčné obdobie uvedené v článku 16 písm. b).

V spoločnej pozícii sa ustanovujú osobitné podmienky pre krátkodobé zmluvy (ak pracovníka zamestnáva rovnaký zamestnávateľ po dobu, ktorá celkovo neprekračuje 10 týždňov za obdobie 12 mesiacov): súhlas s možnosťou neuplatňovania je možné dať počas prvých štyroch týždňov zamestnaneckého vzťahu a v tomto prípade sa právne obmedzenie počtu odpracovaných hodín za týždeň v rámci možnosti neuplatňovania neuplatňuje. Od pracovníka sa však nesmie vyžadovať, aby pri podpise pracovnej zmluvy dal súhlas s prácou v rámci možnosti neuplatňovania.

V spoločnej pozícii sa ďalej ustanovuje, že pri využívaní možnosti neuplatňovania môže členský štát dovoliť prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení z objektívnych alebo technických dôvodov alebo z dôvodov týkajúcich sa organizácie práce, aby sa stanovilo referenčné obdobie, ktorého dĺžka nepresiahne šesť mesiacov. Toto referenčné obdobie by však nemalo mať vplyv na trojmesačné referenčné obdobie, ktoré sa využíva na výpočet 60 alebo 65-hodinového maximálneho týždenného limitu.

Ustanovenia o monitorovaní, hodnotení a preskúmaní

V článku 1 ods. 9 spoločnej pozície týkajúcom sa nového článku 24a smernice sa ustanovujú podrobné podmienky podávania správ, pokiaľ ide o využívanie možnosti neuplatňovania, a iné faktory, ktoré môžu prispieť k dlhej pracovnej dobe, ako je využívanie článku 19 písm. b) (12-mesačné referenčné obdobie). Účelom týchto požiadaviek je umožniť Komisii dôkladné monitorovanie.

Konkrétnejšie, v spoločnej pozícii sa ustanovuje, že Komisia:

—

najneskôr do štyroch rokov po nadobudnutí účinnosti smernice predloží správu, ku ktorej môže podľa potreby pripojiť vhodné návrhy na zníženie nadmerného počtu pracovných hodín vrátane využitia možnosti neuplatňovania, zohľadňujúc jej vplyv na zdravie a bezpečnosť pracovníkov, ktorých sa týka. Správu vyhodnotí Rada,

—	môže po zohľadnení uvedeného hodnotenia a najneskôr do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti smernice predložiť Rade a Európskemu parlamentu návrh na revíziu smernice vrátane možnosti neuplatňovania.

IV. ZÁVER

Pripomínajúc reálny pokrok, ktorý sa paralelne dosiahol v otázke smernice o pracovných podmienkach dočasných pracovníkov, sa Rada, vychádzajúc zo skutočnosti, že situácia na trhoch práce členských štátov je výrazne rozdielna a rovnako rozdielne sú aj názory členských štátov na podmienky potrebné na jej riešenie, nazdáva, že jej spoločná pozícia k smernici o pracovnom čase predstavuje vyvážené a realistické riešenie otázok obsiahnutých v návrhu Komisie. So záujmom očakáva konštruktívnu diskusiu s Európskym parlamentom s cieľom dosiahnuť konečnú dohodu o tejto dôležitej smernici.

(1) Ú. v. EÚ C 322, 29.12.2004, s. 9.

(2) Ú. v. EÚ C 92, 20.4.2006, s. 292.

(3) Ú. v. EÚ C 267, 27.10.2005, s. 16

(4) Ú. v. EÚ C 231, 20.9.2005, s. 69.

(5) Ú. v. EÚ C 146, 16.6.2005, s. 13.

(6) Dokument 10583/08 ADD 1.

(7) Rozsudok Dvora z 3. októbra 2000 vo veci C-303/98 Sindicato de Médicos de Asistencia Publica (SIMAP)/Conselleria de Sanidad y Consumo de la Generalidad Valenciana, Zb. 2000, s. I-07963.

(8) Rozsudok Dvora z 9. októbra 2003 vo veci C-151/02, predloženie prejudiciálnej otázky: Landesarbeitsgericht Schleswig-Holstein (Nemecko) v konaní prebiehajúcom pred týmto súdom medzi Landeshauptstadt Kiel a Norbertom Jaegerom, zatiaľ neuverejnený.

(9) Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1.

7.10.2008

Úradný vestník Európskej únie

CE 254/36

SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 24/2008

prijatá Radou 15. septembra 2008

na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/…/ES z … o dočasnej agentúrnej práci

(2008/C 254 E/04)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 137 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

V tejto smernici sa dodržiavajú základné práva a zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie (3). Konkrétne je jej cieľom zabezpečiť úplné dodržiavanie článku 31 charty, v ktorom sa ustanovuje, že každý pracovník má právo na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť, a na stanovenie najvyššej prípustnej dĺžky pracovného času, denný a týždenný odpočinok, ako aj na každoročnú platenú dovolenku.

(2)

Charta Spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov ustanovuje v bode 7 okrem iného, že dobudovanie vnútorného trhu musí viesť k zlepšeniu životných a pracovných podmienok pracovníkov v Európskom spoločenstve; tento proces sa dosiahne zosúladením pokroku vo vzťahu k týmto podmienkam, najmä pokiaľ ide o formy práce, ako je napríklad práca so zmluvou na dobu určitú, práca na čiastočný úväzok, dočasná agentúrna práca a sezónna práca.

(3)	Komisia dňa 27. septembra 1995 uskutočnila konzultácie v súlade s článkom 138 ods. 2 zmluvy so sociálnymi partnermi o akcii, ktorá by sa mala prijať na úrovni Spoločenstva v súvislosti s pružnosťou pracovného času a istotou zamestnania pracovníkov.

(4)	Po týchto konzultáciách dospela Komisia k záveru, že akcia na úrovni Spoločenstva je žiaduca, a dňa 9. apríla 1996 uskutočnila ďalšie konzultácie so sociálnymi partnermi v súlade s článkom 138 ods. 3 zmluvy o obsahu plánovaného návrhu.

(5)	V úvode k rámcovej dohode o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999 uviedli signatári svoj zámer zvážiť potrebu podobnej dohody o dočasnej agentúrnej práci a rozhodli nezahrnúť dočasných agentúrnych pracovníkov do smernice o práci na dobu určitú.

(6)

Všeobecné medziodvetvové organizácie, konkrétne Európsky zväz priemyselných a zamestnávateľských konfederácií (UNICE) (4), Európske centrum podnikov s verejnou účasťou a podnikov všeobecného hospodárskeho záujmu (CEEP) a Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC) v spoločnom liste z 29. mája 2000 informovali Komisiu o svojom želaní začať proces ustanovený v článku 139 zmluvy. Ďalším spoločným listom z 28. februára 2001 požiadali Komisiu o predĺženie lehoty uvedenej v článku 138 ods. 4 zmluvy o jeden mesiac. Komisia tejto žiadosti vyhovela a predĺžila lehotu na rokovania do 15. marca 2001.

(7)	Sociálni partneri 21. mája 2001 uznali, že ich rokovania o dočasnej agentúrnej práci neviedli k žiadnej dohode.

(8)

Európska rada v marci 2005 dospela k záveru, že je mimoriadne dôležité obnoviť lisabonskú stratégiu a svoje priority zamerať na rast a zamestnanosť. Rada schválila integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť na roky 2005 – 2008, ktorých cieľom je okrem iného podporovať flexibilitu v spojení s istotou zamestnania a znižovať segmentáciu trhov práce s primeraným zohľadnením úlohy sociálnych partnerov.

(9)

Európska rada v marci 2005 na základe oznámenia Komisie o sociálnom programe na obdobie do roku 2010 privítala tento sociálny program ako príspevok k dosiahnutiu cieľov lisabonskej stratégie, ktorým sa posilňuje európsky sociálny model, a v súlade s ním dospela k záveru, že k adaptabilite by prispeli nové formy organizácie práce a väčšia rôznorodosť zmluvných dojednaní pre pracovníkov a podniky, umožňujúca lepšiu kombináciu pružnosti a istoty. V decembri 2007 Európska rada okrem toho schválila dohodnuté spoločné zásady flexiistoty, ktoré majú podporovať rovnováhu medzi pružnosťou a istotou na trhu práce a pomáhať pracovníkom aj zamestnávateľom pri využívaní príležitostí, ktoré ponúka globalizácia.

(10)	V rámci Európskej únie existujú značné rozdiely vo využívaní dočasnej agentúrnej práce a v právnom postavení, štatúte a pracovných podmienkach dočasných agentúrnych pracovníkov.

(11)	Dočasná agentúrna práca spĺňa nielen potreby podnikov týkajúce sa pružnosti, ale aj potrebu zamestnancov zosúladiť svoj pracovný a súkromný život. Prispieva tak k vytváraniu pracovných miest a k účasti a integrácii na trhu práce.

(12)	Touto smernicou sa vytvára ochranný rámec pre dočasných agentúrnych pracovníkov, ktorý je nediskriminačný, transparentný a primeraný a zároveň rešpektuje rôznorodosť pracovných trhov a pracovnoprávnych vzťahov.

(13)

Smernica Rady 91/383/EHS z 25. júna 1991 doplňujúca opatrenia na podporu zlepšení v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci pracovníkov so zamestnaneckým vzťahom na dobu určitú alebo s dočasným zamestnaneckým vzťahom (5) obsahuje ustanovenia týkajúce sa bezpečnosti a zdravia, ktoré sa vzťahujú na dočasných agentúrnych pracovníkov.

(14)	Základné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania, ktoré sa vzťahujú na dočasných agentúrnych pracovníkov by mali byť minimálne také, aké by sa na takýchto pracovníkov vzťahovali, ak by ich na také isté pracovné miesto prijal užívateľský podnik.

(15)

Pracovné zmluvy na dobu neurčitú sú všeobecnou formou zamestnaneckého vzťahu. V prípade pracovníkov, ktorí majú so svojou agentúrou dočasného zamestnávania zmluvu na dobu neurčitú, by sa teda na účely osobitnej ochrany, ktorú takáto zmluva poskytuje, mali vypracovať ustanovenia, ktoré by umožnili výnimky z pravidiel, ktoré sa vzťahujú na užívateľský podnik.

(16)	Členské štáty s cieľom pružne riešiť rôznorodosť pracovných trhov a pracovnoprávnych vzťahov môžu sociálnym partnerom umožniť, aby pri súčasnom dodržaní celkovej úrovne ochrany dočasných agentúrnych pracovníkov zadefinovali pracovné podmienky a podmienky zamestnávania.

(17)	Okrem toho v určitých obmedzených prípadoch by členské štáty na základe dohody, ktorú uzavrú sociálni partneri na vnútroštátnej úrovni, mali byť schopné odchýliť sa v rozsahu zásady rovnakého zaobchádzania a pod podmienkou, že sa poskytne primeraná úroveň ochrany.

(18)

Zvýšenie minimálnej ochrany dočasných agentúrnych pracovníkov by malo byť spojené s preskúmaním všetkých prípadných obmedzení alebo zákazov v súvislosti s dočasnou agentúrnou prácou. Môžu byť odôvodnené len všeobecným záujmom, najmä v súvislosti s ochranou pracovníkov, požiadavkami bezpečnosti a zdravia pri práci a potrebou zabezpečiť riadne fungovanie trhu práce a predchádzanie zneužívaniu.

(19)	Touto smernicou nie je dotknutá autonómnosť sociálnych partnerov, ani by ňou nemali byť dotknuté vzťahy medzi sociálnymi partnermi vrátane práva rokovať o kolektívnych zmluvách a uzatvárať ich v súlade s vnútroštátnym právom a postupmi a pri dodržaní prednosti práva Spoločenstva.

(20)	Ustanoveniami tejto smernice o obmedzeniach alebo zákazoch týkajúcich sa dočasnej agentúrnej práce nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy alebo postupy zakazujúce, aby štrajkujúcich pracovníkov nahradili dočasní agentúrni pracovníci.

(21)	Členské štáty by mali ustanoviť správne alebo súdne postupy na zabezpečenie dodržiavania práv dočasných agentúrnych pracovníkov a mali by ustanoviť účinné, odrádzajúce a primerané sankcie v prípade nedodržania povinností ustanovených v tejto smernici.

(22)	Táto smernica by sa mala vykonávať v súlade s ustanoveniami zmluvy pokiaľ ide o slobodu poskytovať služby a slobodu usadiť sa, a bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (6).

(23)

Keďže cieľ tejto smernice, a to vytvorenie harmonizovaného rámca na úrovni Spoločenstva pre ochranu dočasných agentúrnych pracovníkov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu alebo dôsledkov akcie ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva zavedením minimálnych požiadaviek uplatniteľných v celom Spoločenstve, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1. Táto smernica sa vzťahuje na pracovníkov s pracovnou zmluvou alebo zamestnaneckým vzťahom s agentúrou dočasného zamestnávania, ktorí sú pridelení do užívateľského podniku na dočasný výkon práce pod ich dohľadom a vedením.

2. Táto smernica sa vzťahuje na verejné a súkromné podniky, ktoré sú agentúrami dočasného zamestnávania alebo užívateľskými podnikmi vykonávajúcimi hospodársku činnosť, bez ohľadu na to, či pracujú s cieľom dosiahnuť zisk alebo nie.

3. Po porade so sociálnymi partnermi môžu členské štáty ustanoviť, že sa táto smernica nevzťahuje na pracovné zmluvy alebo zamestnanecké vzťahy uzatvorené v rámci osobitného verejného programu odborného vzdelávania a prípravy, integrácie alebo rekvalifikácie alebo takéhoto programu podporovaného z verejných zdrojov.

Článok 2

Cieľ

Účelom tejto smernice je zabezpečiť ochranu dočasných agentúrnych pracovníkov a zlepšiť kvalitu dočasnej agentúrnej práce zabezpečením toho, aby sa na dočasných agentúrnych pracovníkov vzťahovala zásada rovnakého zaobchádzania, ako sa uvádza v článku 5, a uznaním agentúr dočasného zamestnávania za zamestnávateľov, pričom sa zohľadní potreba vytvorenia vhodného rámca pre využívanie dočasnej agentúrnej práce s cieľom účinne prispieť k vytváraniu pracovných miest a rozvoju pružných foriem práce.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1. Na účely tejto smernice:

a)	„pracovník“ je každá osoba, ktorá je v dotknutom členskom štáte podľa vnútroštátneho pracovného práva chránená ako pracovník;

„agentúra dočasného zamestnávania“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi uzatvára pracovné zmluvy alebo zamestnanecké vzťahy s dočasnými agentúrnymi pracovníkmi na účely ich pridelenia do užívateľských podnikov na dočasný výkon práce pod ich dohľadom a vedením;

c)	„dočasný agentúrny pracovník“ je pracovník s pracovnou zmluvou alebo zamestnaneckým vzťahom s agentúrou dočasného zamestnávania na účely jeho pridelenia do užívateľského podniku na dočasný výkon práce pod jeho dohľadom a vedením;

d)	„užívateľský podnik“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, pre ktorú alebo pod ktorej dohľadom a vedením dočasne pracuje dočasný agentúrny pracovník;

e)	„pridelenie“ je lehota, počas ktorej je dočasný agentúrny pracovník pridelený do užívateľského podniku na výkon dočasnej práce pod jeho dohľadom a vedením;

„základné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania“ sú pracovné podmienky a podmienky zamestnávania ustanovené v zákonoch, iných právnych predpisoch, správnych opatreniach, kolektívnych zmluvách a/alebo iných všeobecne záväzných ustanoveniach platných pre užívateľský podnik a týkajúcich sa:

i)	dĺžky pracovného času, nadčasov, prestávok, odpočinku, práce v noci, dovolenky a sviatkov;

ii)

mzdy.

2. Touto smernicou nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa definície mzdy, pracovnej zmluvy alebo zamestnaneckého vzťahu alebo pracovníka.

Členské štáty z rozsahu pôsobnosti tejto smernice nesmú vylúčiť pracovníkov, pracovné zmluvy alebo zamestnanecké vzťahy len preto, že sa týkajú pracovníkov na čiastočný úväzok, pracovníkov so zmluvou na dobu určitú alebo osôb, ktoré majú pracovnú zmluvu alebo zamestnanecký vzťah s agentúrou dočasného zamestnávania.

Článok 4

Preskúmanie obmedzení alebo zákazov

1. Zákazy alebo obmedzenia využívania dočasnej agentúrnej práce sú odôvodnené len všeobecným záujmom v súvislosti s ochranou dočasných agentúrnych pracovníkov, požiadavkami zdravia a bezpečnosti pri práci alebo potrebou zabezpečiť riadne fungovanie trhu práce a predchádzanie zneužívaniu.

2. Do … (7) členské štáty po porade so sociálnymi partnermi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, kolektívnymi zmluvami a postupmi preskúmajú všetky obmedzenia alebo zákazy využívania dočasnej agentúrnej práce, aby preverili, či sú odôvodnené na základe dôvodov uvedených v odseku 1.

3. Ak sú takéto obmedzenia alebo zákazy ustanovené v kolektívnych zmluvách, preskúmanie uvedené v odseku 2 môžu vykonať sociálni partneri, ktorí príslušnú zmluvu dohodli.

4. Odsekmi 1, 2 a 3 nie sú dotknuté vnútroštátne požiadavky týkajúce sa registrácie, udeľovania licencií, udeľovania osvedčení, finančných záruk alebo sledovania agentúr dočasného zamestnávania.

5. Členské štáty informujú Komisiu o výsledkov preskúmania uvedeného v odsekoch 2 a 3 do … (7).

KAPITOLA II

Podmienky zamestnávania a pracovné podmienky

Článok 5

Zásada rovnakého zaobchádzania

1. Základné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania dočasných agentúrnych pracovníkov musia byť počas ich pridelenia do užívateľského podniku aspoň také, aké by sa uplatňovali, ak by pracovníkov uvedený podnik priamo prijal na to isté pracovné miesto.

Na účely uplatňovania prvého pododseku sa pravidlá platné v užívateľskom podniku týkajúce sa:

a)	ochrany tehotných žien a dojčiacich matiek a ochrany detí a mladých ľudí; a

b)	rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami a akýchkoľvek opatrení na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

musia dodržiavať tak, ako je to ustanovené v zákonoch, iných právnych predpisoch, správnych opatreniach, kolektívnych zmluvách a/alebo iných všeobecne záväzných ustanoveniach.

2. Pokiaľ ide o mzdu, členské štáty môžu po konzultáciách so sociálnymi partnermi ustanoviť výnimku zo zásady ustanovenej v odseku 1, podľa ktorej sa dočasným agentúrnym pracovníkom, ktorí majú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s agentúrou dočasného zamestnávania, aj naďalej vypláca mzda v čase medzi prideleniami.

3. Po porade so sociálnymi partnermi im členské štáty môžu na primeranej úrovni a v súlade s podmienkami ustanovenými členskými štátmi umožniť ponechanie alebo uzatvorenie kolektívnych zmlúv, v ktorých môžu pri dodržaní zásad všeobecnej ochrany dočasných agentúrnych pracovníkov ustanoviť dojednania týkajúce sa pracovných podmienok a podmienok zamestnávania dočasných agentúrnych pracovníkov, ktoré sa môžu odlišovať od podmienok uvedených v odseku 1.

4. Pod podmienkou, že sa dočasným agentúrnym pracovníkom poskytne primeraná úroveň ochrany, členské štáty, v ktorých neexistuje žiadny právny postup na vyhlásenie všeobecnej uplatniteľnosti kolektívnych zmlúv, ani žiadny právny alebo zaužívaný postup na rozšírenie platnosti ich ustanovení na všetky podobné podniky v určitom odvetví alebo zemepisnej oblasti, môžu po konzultácii so sociálnymi partnermi na vnútroštátnej úrovni a na základe dohody, ktorú uzavrú, ustanoviť dojednania týkajúce sa základných pracovných podmienok a podmienok zamestnávania, ktoré sa odchyľujú od zásady ustanovenej v odseku 1. Takéto dojednania môžu zahŕňať obdobie oprávňujúce na rovnaké zaobchádzanie.

Dojednania, na ktoré sa odkazuje v tomto odseku, musia byť v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva a musia byť dostatočne presné a prístupné, aby dotknutým odvetviam a podnikom umožňovali zistiť, aké sú ich povinnosti, a plniť tieto povinnosti. Členské štáty pri uplatňovaní článku 3 ods. 2 predovšetkým upresnia, či sa zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia vrátane zamestnaneckých systémov dôchodkového zabezpečenia, zabezpečenia v prípade práceneschopnosti alebo podielového financovania zahŕňajú do základných pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania uvedených v odseku 1. Takéto dojednania sa nedotýkajú dohôd na vnútroštátnej, regionálnej, miestnej alebo odvetvovej úrovni, ktoré pracovníkom poskytujú nie menej priaznivé podmienky.

5. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo postupmi s cieľom zabrániť zneužívaniu uplatňovania tohto článku a predovšetkým zabrániť nadväzujúcim prideleniam v snahe obísť ustanovenia tejto smernice. Komisiu o takýchto opatreniach informujú.

Článok 6

Prístup k zamestnaniu, kolektívnym zariadeniam a odbornej príprave

1. Dočasní agentúrni pracovníci musia byť informovaní o všetkých voľných miestach v užívateľskom podniku, aby mali rovnakú možnosť získať trvalé zamestnanie ako iní pracovníci zamestnaní v tomto podniku. Takéto informácie sa môžu poskytovať formou všeobecného oznamu na vhodnom mieste v podniku, pre ktorého a pod ktorého dohľadom dočasní agentúrni pracovníci pracujú.

2. Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na to, aby pokiaľ ide o akékoľvek doložky, ktoré zakazujú uzavretie pracovnej zmluvy alebo zamestnaneckého vzťahu medzi užívateľským podnikom a dočasným agentúrnym pracovníkom po jeho pridelení alebo ich uzavretiu zabraňujú, zabezpečili neplatnosť týchto doložiek alebo možnosť vyhlásiť ich za neplatné od začiatku.

Týmto odsekom nie sú dotknuté ustanovenia, podľa ktorých agentúry dočasného zamestnávania dostávajú primeranú náhradu za služby poskytnuté užívateľskému podniku pri prideľovaní, prijímaní a odbornej príprave dočasných agentúrnych pracovníkov.

3. Agentúry dočasného zamestnávania nesmú od pracovníkov vyberať žiadne poplatky za sprostredkovanie prijatia do užívateľského podniku alebo za uzatvorenie pracovnej zmluvy alebo zamestnaneckého vzťahu s užívateľským podnikom po ukončení pridelenia do tohto podniku.

4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 1, majú dočasní agentúrni pracovníci prístup k vybaveniu alebo kolektívnym zariadeniam užívateľského podniku, najmä do jedálne, zariadení starostlivosti o deti a k dopravným službám, a to za rovnakých podmienok ako pracovníci zamestnaní priamo v tomto podniku, pokiaľ nie je rozdiel v zaobchádzaní odôvodnený objektívnymi dôvodmi.

5. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia alebo podporujú dialóg medzi sociálnymi partnermi v súlade so svojimi vnútroštátnymi tradíciami a postupmi s cieľom:

a)	zlepšiť prístup dočasných agentúrnych pracovníkov k zariadeniam odbornej prípravy a starostlivosti o deti poskytovaným agentúrami dočasného zamestnávania, a to aj v období medzi ich prideleniami, s cieľom zlepšiť ich profesijný rast a zamestnateľnosť;

b)	zlepšiť prístup dočasných agentúrnych pracovníkov k odbornej príprave pre pracovníkov užívateľského podniku.

Článok 7

Zastúpenie dočasných agentúrnych pracovníkov

1. Dočasní agentúrni pracovníci sa za podmienok stanovených členskými štátmi berú do úvahy na účely výpočtu hranice, nad ktorou je v agentúre dočasného zamestnávania potrebné zriadiť orgány zastupujúce pracovníkov ustanovené v právnych predpisoch Spoločenstva a vnútroštátnych právnych predpisoch a kolektívnych zmluvách.

2. Členské štáty môžu ustanoviť, že za podmienok, ktoré vymedzia, sa títo dočasní agentúrni pracovníci berú do úvahy na účely výpočtu hranice, nad ktorou je v užívateľskom podniku potrebné vytvoriť orgány zastupujúce pracovníkov ustanovené v právnych predpisoch Spoločenstva a vnútroštátnych právnych predpisoch a kolektívnych zmluvách, a to tak isto, ako keby boli pracovníkmi, ktorých užívateľský podnik zamestnal na to isté obdobie priamo.

3. Tie členské štáty, ktoré využijú možnosť ustanovenú v odseku 2, nebudú musieť vykonávať ustanovenia odseku 1.

Článok 8

Informovanie zástupcov pracovníkov

Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia a ustanovenia Spoločenstva o informovaní a poradách, ktoré sú prísnejšie a/alebo špecifickejšie, a najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (8), musí užívateľský podnik zabezpečiť vhodné informovanie o využívaní dočasných agentúrnych pracovníkov pri poskytovaní informácií o situácii v oblasti zamestnávania v tomto podniku orgánom zastupujúcim pracovníkov zriadeným v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Spoločenstva.

KAPITOLA III

Záverečné ustanovenia

Článok 9

Minimálne požiadavky

1. Touto smernicou nie je dotknuté právo členských štátov uplatňovať alebo prijímať legislatívne, regulačné alebo správne ustanovenia, ktoré sú pre pracovníkov výhodnejšie, alebo podporovať alebo povoľovať uzatváranie kolektívnych zmlúv medzi sociálnymi partnermi, ktoré sú pre pracovníkov výhodnejšie.

2. Vykonávanie tejto smernice nepredstavuje za žiadnych okolností dostatočný základ na odôvodnenie zníženia celkovej úrovne ochrany pracovníkov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Nie sú tým dotknuté práva členských štátov a/alebo sociálnych partnerov pri zmene podmienok stanoviť legislatívne, regulačné alebo zmluvné dojednania líšiace sa od tých, ktoré platia v čase prijatia tejto smernice, za predpokladu, že sú vždy dodržané minimálne požiadavky stanovené v tejto smernici.

Článok 10

Sankcie

1. Členské štáty prijmú primerané opatrenia pre prípad, že agentúra dočasného zamestnávania alebo užívateľský podnik nedodržiava túto smernicu. Zabezpečia najmä primerané správne alebo súdne postupy, ktoré umožnia vynútenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice.

2. Členské štáty stanovia pravidlá pre sankcie uplatniteľné v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa vykonáva táto smernica a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce. Členské štáty oznámia Komisii tieto ustanovenia do … (7). Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii všetky neskoršie zmeny a doplnenia týchto ustanovení. Zabezpečia najmä to, aby pracovníci a/alebo ich zástupcovia mali k dispozícii vhodné prostriedky vynucovania povinností, ktoré ustanovuje táto smernica.

Článok 11

Vykonávanie

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do … (7) alebo zabezpečia, aby potrebné ustanovenia zaviedli sociálni partneri prostredníctvom dohody, pričom členské štáty musia prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby mohli kedykoľvek zaručiť dodržiavanie cieľov tejto smernice. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 12

Preskúmanie zo strany Komisie

Do … (9) Komisia po porade s členskými štátmi a sociálnymi partnermi na úrovni Spoločenstva preskúma uplatňovanie tejto smernice s cieľom navrhnúť prípadné zmeny a doplnenia.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 14

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament

predseda

…

Za Radu

predseda

…

(1) Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 124.

(2) Stanovisko Európskeho parlamentu z 21. novembra 2002 (Ú. v. EÚ C 25 E, 29.1.2004, s. 368), spoločná pozícia Rady z 15. septembra 2008 a rozhodnutie Rady z … (zatiaľ neuverejnejé v úradnom vestníku).

(3) Ú. v. EÚ C 303, 14.12.2007, s. 1.

(4) UNICE sa v januári 2007 premenoval na BUSINESSEUROPE.

(5) Ú. v. ES L 206, 29.7.1991, s. 19.

(6) Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.

(7) Tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(8) Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29.

(9) Päť rokov odo dňa prijatia tejto smernice.

ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

I. ÚVOD

Komisia 20. marca 2002 prijala v kontexte lisabonskej stratégie návrh smernice „o pracovných podmienkach dočasných pracovníkov“ s cieľom lepšie zosúladiť pružnosť na trhoch práce s istotou zamestnania a vytvárať viac pracovných miest a zvyšovať ich kvalitu.

Konajúc v súlade s článkom 251 zmluvy, Európsky parlament zaujal stanovisko v prvom čítaní 21. novembra 2002.

Hospodársky a sociálny výbor zaujal svoje stanovisko k návrhu Komisie 19. septembra 2002.

Výbor regiónov v liste z 23. mája 2002 uviedol, že nepredloží stanovisko k návrhu smernice.

Komisia 28. novembra 2002 prijala zmenený a doplnený návrh, pričom zohľadnila stanovisko Európskeho parlamentu.

Rada dosiahla kvalifikovanou väčšinou politickú dohodu o spoločnej pozícii počas svojho zasadnutia 9. a 10. júna 2008 súčasne s politickou dohodou, tiež kvalifikovanou väčšinou, o smernici o pracovnom čase.

Rada v súlade s článkom 251 ods. 2 Zmluvy o ES formálne prijala kvalifikovanou väčšinou svoju spoločnú pozíciu 15. septembra 2008.

II. CIEĽ

Cieľom návrhu smernice je zabezpečiť ochranu dočasných agentúrnych pracovníkov a zlepšiť kvalitu dočasnej agentúrnej práce zabezpečením toho, aby sa na dočasných agentúrnych pracovníkov vzťahovala zásada rovnakého zaobchádzania, a uznaním agentúr dočasného zamestnávania za zamestnávateľov. Návrh smernice sa tiež zameriava na vytvorenie vhodného rámca pre využívanie dočasnej agentúrnej práce s cieľom účinne prispieť k vytváraniu pracovných miest a rozvoju pružných foriem práce.

III. ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

1. VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY

Podľa článku 137 ods. 1 zmluvy „Spoločenstvo podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v“ niekoľkých oblastiach vrátane „pracovných podmienok“.

V článku 137 ods. 2 zmluvy sa uvádza, že Rada „môže prijímať vo forme smerníc minimálne požiadavky na ich postupné uskutočňovanie so zreteľom na podmienky a technické predpisy prijímané v každom z členských štátov“.

Spoločná pozícia Rady je v oblasti, na ktorú sa vzťahuje, v súlade s cieľmi článku 137 ods. 2 zmluvy, pretože jej účelom je zabezpečiť ochranu dočasných agentúrnych pracovníkov a zlepšiť kvalitu dočasnej agentúrnej práce. V spoločnej pozícii sa okrem toho zohľadňuje aj potreba vytvorenia vhodného rámca pre využívanie dočasnej agentúrnej práce s cieľom prispieť k vytváraniu pracovných miest a rozvoju pružných foriem práce.

Spoločná pozícia navyše rešpektuje ciele, ktoré predložila Komisia a podporil Parlament, najmä aby zásada rovnakého zaobchádzania od prvého dňa bola všeobecným pravidlom. Vo všeobecnosti obsahuje väčšinu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré prinieslo prvé čítanie návrhu Komisie v Parlamente.

2. ŠTRUKTÚRA A KĽÚČOVÉ PRVKY

2.1. Všeobecná štruktúra a názov smernice

Všeobecná štruktúra spoločnej pozície je v súlade so všeobecnou štruktúrou zmeneného a doplneného návrhu Komisie. Pokiaľ ide o názov smernice, Rada prijala zmenený a doplnený návrh Komisie a zvolila všeobecnejší názov: Smernica o dočasnej agentúrnej práci. Je potrebné poznamenať, že v niekoľkých prípadoch spoločná pozícia Rady objasňuje kľúčové termíny a výrazy, najmä dôsledným používaním anglických termínov „temporary agency worker“ (dočasný agentúrny pracovník) a „temporary work agency“ (agentúra dočasného zamestnávania).

2.2. Hlavné odlišnosti od zmeneného a doplneného návrhu Komisie

Rada v zásade prijala obsah pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 34 Parlamentu, pričom v článku 4 o preskúmaní obmedzení a zákazov využívania dočasnej agentúrnej práce doplnila nový odsek 3 týkajúci sa preskúmania dohôd dojednaných sociálnymi partnermi. Rada sa domnieva, že sociálni partneri by mali sami – aby sa rešpektovala ich autonómia – preskúmať, či sú obmedzenia a zákazy, ktoré dojednali, opodstatnené na základe dôvodov uvedených v článku 4 ods. 1. Rada nepovažuje za potrebné zachovať výslovný odkaz na zrušenie neodôvodnených obmedzení a zákazov.

Rada vo všeobecnosti prijala zmenený a doplnený návrh Komisie, upravila však článok 5 ods. 3 a podstatne preformulovala článok 5 ods. 4 a 5. Rada sa tiež domnieva, že zásada rovnakého zaobchádzania od prvého dňa by mala byť všeobecným pravidlom. Akékoľvek zaobchádzanie s dočasnými agentúrnymi pracovníkmi odlišné od tejto zásady by mali odsúhlasiť sociálni partneri buď kolektívnym vyjednávaním alebo prostredníctvom dohôd medzi sociálnymi partnermi uzavretými na národnej úrovni. Osobitná výnimka pre krátkodobé zmluvy (šesť týždňov alebo kratšie) uvedená v zmenenom a doplnenom návrhu Komisie sa vzhľadom na úpravy vykonané v článku 5 ods. 3 a 5 už nepovažuje za potrebnú alebo vhodnú.

V článku 5 ods. 3 a 4, ako aj v mnohých ďalších, sa v spoločnej pozícii zohľadňujú tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, v ktorých sa zdôrazňuje dôležitosť úlohy sociálnych partnerov pri rokovaniach o dojednaniach týkajúcich sa podmienok práce a zamestnávania. V článku 5 ods. 5 spoločnej pozície sa odrážajú obavy Parlamentu v súvislosti so zabránením zneužívaniu.

Do článku 10 spoločnej pozície Rady sa vložil nový odsek 1 o opatreniach, ktoré majú členské štáty prijať na zabezpečenie toho, aby agentúry dočasného zamestnávania a užívateľské podniky dodržiavali túto smernicu.

Rada sa domnieva, že členské štáty budú potrebovať na vykonanie smernice tri roky, pričom Komisia navrhovala dvojročnú lehotu na vykonanie (článok 11).

Okrem toho sa aktualizovalo a upravilo niekoľko odôvodnení s cieľom vysvetliť úpravy, ktoré uskutočnila Rada v zmenenom a doplnenom návrhu Komisie, a opísať vývoj od uverejnenia zmeneného a doplneného návrhu v roku 2002. Napríklad odkazy na obnovenie lisabonskej stratégie v roku 2005 a na dohodnuté spoločné zásady flexiistoty, ktoré schválila Európska rada v decembri 2007, sa zahrnuli do odôvodnení 8 a 9.

3. POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU V PRVOM ČÍTANÍ

3.1. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu prijaté Radou

Spolu 26 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1, 15, 19, 20, 23, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 40, 42, 43, 46, 47, 48, 49, 51, 85 and 86) sa začlenilo do spoločnej pozície celých, ak aj nie doslovne, tak aspoň obsahovo.

Konkrétne, Rada prijala pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 k názvu, tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k odôvodneniam (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 15, 19 a 20), ako aj niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k týmto článkom: článok 1 o rozsahu pôsobnosti (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23), článok 2 o cieli smernice (26), článok 3 o vymedzení pojmov (27 – 33 a 85), článok 4 o preskúmaní obmedzení a zákazov (34 – 36), článok 5 o zásade rovnakého zaobchádzania (40, 42, 43 a 86), článok 6 o prístupe k zamestnaniu, kolektívnym zariadeniam a odbornej príprave (46 – 49) a článok 7 o zastúpení dočasných agentúrnych pracovníkov (51).

Je potrebné poznamenať, že niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa začlenili do inej časti spoločnej pozície než navrhoval Parlament. Napríklad časť pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 32 sa zohľadnila v článku 5 ods. 1, a nie v článku 3 ods. 1 písm. d). Ďalším príkladom je pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36, ktorý sa zohľadnil vo všeobecnejšej podobe v odôvodnení 20, a nie v článku 4.

3.2. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu, ktoré Rada prijala čiastočne

Obsah pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 4 o „nových formách regulovanej flexibility“ sa zohľadnil v znení odôvodnenia 9; Rada však považovala za vhodné aktualizovať znenie odôvodnenia a odkázať na spoločné zásady flexiistoty schválené v roku 2007, a nepoužiť formuláciu, ktorú navrhol Parlament vo svojom stanovisku v prvom čítaní.

Obsah pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 6 sa prijal, keďže v odôvodnení 5 sa uvádzajú spojitosti medzi touto smernicou a smernicou 1999/70/ES z 28. júna 1999 o práci na dobu určitú. Pokiaľ ide o tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v spoločnej pozícii sa prijal zmenený a doplnený návrh Komisie.

Podstata pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 12 o pracovných zmluvách na dobu neurčitú ako všeobecnej forme zamestnaneckého pomeru je zahrnutá do odôvodnenia 15.

Základné ciele pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 18 o umožnení sociálnym partnerom dojednať a vymedziť základné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania dočasných agentúrnych pracovníkov, keď sa tieto líšia od zásady rovnakého zaobchádzania, sú začlenené do spoločnej pozície (pozri odôvodnenia 16 a 17 a článok 5 ods. 3 a 4).

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 sa prijíma čiastočne, keďže v súlade so zmeneným a doplneným návrhom je užitočné objasniť, že smernica sa vzťahuje aj na užívateľské podniky, aj na agentúry dočasného zamestnávania. Nebolo by však vhodné umožniť členským štátom vylúčiť určité podniky zo zásady rovnakého zaobchádzania (posledná časť pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu).

Obsah pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 54 (o vytváraní pracovných miest, o zatraktívnení dočasnej agentúrnej práce a o uznávaní rozdielnych podmienok v jednotlivých členských štátoch) sa prijíma v článku 2 (cieľ smernice), ktorý teraz obsahuje túto formuláciu: „pričom sa zohľadní potreba vytvorenia vhodného rámca pre využívanie dočasnej agentúrnej práce s cieľom účinne prispieť k vytváraniu pracovných miest a rozvoju pružných foriem práce“. Na potrebu zohľadňovania rozdielnych podmienok v jednotlivých členských štátoch výslovne odkazujú odôvodnenia 12, 16, 17 a 19.

Zmena a doplnenie 87 sa sčasti začlenilo do článku 5 ods. 1; zatiaľ čo prvá časť pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu (o zásade rovnakého zaobchádzania) sa zahrnula do zmeneného a doplneného návrhu Komisie a Rada ju prebrala do svojej spoločnej pozície, druhá časť sa stala nadbytočnou, keďže pojem „porovnateľný pracovník“ sa zo znenia vyškrtol (pozri pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 akceptovaný Komisiou a Radou).

V súlade so zmeneným a doplneným návrhom Komisie sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 92 čiastočne prijal v článku 5 ods. 3. Považovalo sa však za vhodné konkrétne uviesť, že dohody sociálnych partnerov by mali rešpektovať „všeobecnú ochranu dočasných agentúrnych pracovníkov“ pri ustanovení dojednaní týkajúcich sa pracovných podmienok a podmienok zamestnávania, ktoré sa líšia od zásad rovnakého zaobchádzania.

3.3. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu neprijaté Radou

Rada nepovažovala za účelné začleniť do svojej spoločnej pozície pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 3, 5, 7, 8, 9, 10, 11, 12 (prvá časť), 13, 16, 21, 22, 25, 44, 45, 52, 53, 71, 84, 88, 91, 93, 94 a 95 z týchto dôvodov:

i) Odôvodnenia

Nebolo zvlášť potrebné, aby sa v znení odôvodnení vysvetľoval určitý historický vývoj v súvislosti s dočasnou agentúrnou prácou alebo návrhom smernice; Rada preto prijala zmenený a doplnený návrh Komisie a zamietla pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 3, 5, 7 a 11, ako aj prvú časť pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 12.

Rada v súlade so zmeneným a doplneným návrhom Komisie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 8, 9, 10, 13 a 84 neprijala. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obsahovali konkrétne príklady toho, ako by dočasná agentúrna práca mohla buď pomôcť alebo uškodiť samotným dočasným pracovníkom (ženám, pracovníkom, ktorí nepracovali nepretržite, atď.) alebo užívateľským podnikom (najmä malým a stredným podnikom), alebo ovplyvniť systémy alebo tradície vzťahov medzi sociálnymi partnermi.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 16 a 94 sa stali nadbytočnými, keďže zmenený a doplnený návrh Komisie už neobsahuje predchádzajúce odôvodnenie 16 o tom, kedy sa budú rozdiely v zaobchádzaní považovať za prijateľné.

Dôvody vysvetlené v súvislosti s článkom 7 (pozri nižšie bod v)) sa vzťahujú aj na zamietnutie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 21 o informovaní a účasti zamestnancov a konzultáciách s nimi.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 o cezhraničnej mobilite pracovnej sily (akceptovaný Komisiou), ktorý by sa mohol považovať za príklad, nie je začlenený do spoločnej pozície Rady, keďže znenie sa žiadnym konkrétnym spôsobom neobmedzuje na cezhraničnú mobilitu.

Rada preformulovala odôvodnenie 12, čím ho podstatne skrátila. Niektoré aspekty pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 93 (napr. požiadavka objasniť práva dočasných agentúrnych pracovníkov a postavenie agentúr dočasného zamestnávania ako zamestnávateľov) sa však zahrnuli do prepracovaného znenia odôvodnenia.

Zatiaľ čo odôvodnenie 15 o dočasných agentúrnych pracovníkoch, ktorí majú so svojou agentúrou zmluvu na dobu neurčitú, posilnila Rada doplnením vety o tom, že pracovné zmluvy na dobu neurčitú sú všeobecnou formou zamestnaneckého pomeru, do spoločnej pozície sa nezačlenila podrobnejšia formulácia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 88 o tom, čo by takéto zmluvy na dobu neurčitú mali dočasnému agentúrnemu pracovníkovi ponúknuť.

ii) Článok 1 – Rozsah pôsobnosti

Rada na základe zmeneného a doplneného návrhu Komisie neprijala pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25, ktorým by sa bola rozšírila možnosť neuplatňovania smernice na pracovné zmluvy alebo vzťahy uzavreté v rámci osobitných programov odbornej prípravy bez akejkoľvek podpory z verejných prostriedkov.

iii) Článok 4 – Preskúmanie obmedzení alebo zákazov

Parlament vo svojom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 91 požadoval komplexné preskúmanie vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa dočasných agentúrnych pracovníkov. Rada sa v súlade so zmeneným a doplneným návrhom Komisie domnieva, že toto by bolo mimo rozsahu pôsobnosti smernice.

iv) Článok 5 – Zásada rovnakého zaobchádzania

Na základe zmeneného a doplneného návrhu sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 (o nediskriminácii) považoval za nadbytočný vzhľadom na začlenenie príslušných prvkov pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 32 do znenia článku 5 ods. 1.

Zatiaľ čo sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 stal nadbytočným, keďže sa článok 5 ods. 5 zmeneného a doplneného návrhu nezačlenil do spoločnej pozície, malo by sa poznamenať, že obsah pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je vyjadrený v podstate znenia, ktorým sa požaduje rešpektovanie rôznych postupov v jednotlivých členských štátoch.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 o bezpečnosti a zdraví pri práci a o školení o bezpečnosti sa považuje za nadbytočný, keďže v každom prípade sa musia uplatňovať príslušné právne predpisy Spoločenstva o bezpečnosti a zdraví pri práci, a najmä smernica 91/383/EHS doplňujúca opatrenia na podporu zlepšení v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci pracovníkov so pracovným pomerom na dobu určitú alebo s dočasným pracovným pomerom. Rada preto v súlade so zmeneným a doplneným návrhom Komisie tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh zamietla.

v) Článok 7 – Zastúpenie dočasných agentúrnych pracovníkov

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 95 so sprievodným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 21 k odôvodneniu 21 sa neprijal, keďže presiahol rozsah pôsobnosti článku o zastúpení dočasných agentúrnych pracovníkov.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že článok 8 spoločnej pozície obsahuje odkaz na smernicu 2002/14/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve.

vi) Článok 10 – Sankcie

Rada sa domnieva, že formulácia „pracovníci a/alebo ich zástupcovia“ v článku 10 ods. 2 správne zohľadňuje rozmanitosť rôznych situácií na trhoch práce v členských štátoch. V spoločnej pozícii sa preto zachováva tento výraz, čím sa zamieta pozmeňujúci a doplňujúci návrh 52.

vii) Článok 11 – Vykonávanie

Znenie článku 11 o vykonávaní sa považovalo za dostatočne jasné bez navrhovaného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 53, ktorý znel: „podľa potreby v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi“.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 71 (o dobe piatich rokov, počas ktorej sa v určitých situáciách smernica neuplatňuje) sa stal nadbytočným, keďže v článku 5 spoločnej pozície sa teraz zavádza zásada rovnakého zaobchádzania od prvého dňa ako všeobecné pravidlo a neobsahuje možnosť neuplatňovať túto zásadu pri prideľovaní pracovníkov na dobu kratšiu ako šesť týždňov. Malo by sa však poznamenať, že podstata poslednej časti pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorá sa zaoberá zabránením zneužívaniu, sa zahrnula do článku 5 ods. 5 spoločnej pozície.

IV. ZÁVER

Rada sa domnieva, že spoločná pozícia ako celok je v súlade so základnými cieľmi zmeneného a doplneného návrhu Komisie. Rada sa taktiež domnieva, že zohľadnila hlavné ciele, ktoré sledoval Európsky parlament vo svojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k pôvodnému návrhu Komisie.

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 254E

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 51 7. októbra 2008

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	III Prípravné akty
	RADA
2008/C 254E/01	Spoločná pozícia (ES) č. 21/2008 z 19. mája 2008, ktorú prijala Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov ( 1 )	1

2008/C 254E/02	Spoločná pozícia (ES) č. 22/2008 z 23. júna 2008, ktorú prijala Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o letiskových poplatkoch ( 1 )	18

2008/C 254E/03	Spoločná pozícia (ES) č. 23/2008 z 15. septembra 2008, ktorú prijala Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času	26

2008/C 254E/04	Spoločná pozícia (ES) č. 24/2008 z 15. septembra 2008, ktorú prijala Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o dočasnej agentúrnej práci	36


2008/C 254E/05	Poznámka pre čitateľa(pozri vnútornú stranu zadnej obálky)	s3