ISSN 1725-5236

Úradný vestník

Európskej únie

C 224

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 51
30. augusta 2008


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

III   Prípravné akty

 

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

 

445. plenárne zasadnutie v dňoch 28. a 29. mája 2008

2008/C 224/01

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Ekologické spôsoby výroby

1

2008/C 224/02

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o účasti Spoločenstva na programe výskumu a vývoja zameraného na zvýšenie kvality života starších ľudí využívaním nových informačných a komunikačných technológií (IKT) uskutočňovanom niekoľkými členskými štátmiKOM(2007) 329 v konečnom znení – 2007/0116 (COD)

8

2008/C 224/03

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní priameho poistenia a zaistenia – Solventnosť IIKOM(2007) 361 v konečnom znení – 2007/0143 (COD)

11

2008/C 224/04

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o účasti Spoločenstva na programe v oblasti výskumu a vývoja uskutočňovanom niekoľkými členskými štátmi, ktorý je zameraný na podporu výskumu a vývoja vykonávaného malými a strednými podnikmiKOM(2007) 514 v konečnom znení – 2007/0188 (COD)

18

2008/C 224/05

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Prekonanie stigmy neúspechu v podnikaní – za politiku druhej šance – Realizácia lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosťKOM(2007) 584 v konečnom znení

23

2008/C 224/06

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Medzinárodné verejné obstarávanie

32

2008/C 224/07

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému

35

2008/C 224/08

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie) KOM(2008) 98 v konečnom znení – 2008/0049 (COD)

39

2008/C 224/09

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha: Za novú kultúru mestskej mobilityKOM(2007) 551 v konečnom znení

39

2008/C 224/10

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie – Akčný plán pre logistiku nákladnej dopravyKOM(2007) 607 v konečnom znení

46

2008/C 224/11

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k nasledujúcim návrhom

50

2008/C 224/12

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o kódexe správania pre používanie počítačových rezervačných systémovKOM(2007) 709 v konečnom znení – 2007/0243 (COD)

57

2008/C 224/13

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný program Spoločenstva na ochranu detí, ktoré používajú internet a iné komunikačné technológieKOM(2008) 106 v konečnom znení – 2008/0047 (COD)

61

2008/C 224/14

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidielKOM(2008) 100 v konečnom znení – 2008/0044 (COD)

66

2008/C 224/15

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej úniiKOM(2007) 414 v konečnom znení

67

2008/C 224/16

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na prevenciu a odstránenie nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu a na odrádzanie od nehoKOM(2007) 602 v konečnom znení – 2007/0223 (CNS)

72

2008/C 224/17

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému

77

2008/C 224/18

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nových potravinách, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. XXX/XXXX (spoločný postup)KOM(2007) 872 v konečnom znení – 2008/0002 (COD)

81

2008/C 224/19

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Rady, ktorou sa zjednodušujú postupy zostavovania zoznamov a uverejňovania informácií vo veterinárnej a zootechnickej oblasti a menia a dopĺňajú smernice 64/432/EHS, 77/504/EHS, 88/407/EHS, 88/661/EHS, 89/361/EHS, 89/556/EHS, 90/427/EHS, 90/428/EHS, 90/429/EHS, 90/539/EHS, 91/68/EHS, 92/35/EHS, 92/65/EHS, 92/66/EHS, 92/119/EHS, 94/28/ES, 2000/75/ES, rozhodnutie 2000/258/ES a smernice 2001/89/ES, 2002/60/ES a 2005/94/ESKOM(2008) 120 v konečnom znení – 2008/0046 (CNS)

84

2008/C 224/20

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii právnych predpisov členských štátov o extrakčných rozpúšťadlách používaných pri výrobe potravín a potravinárskych prísad (prepracované znenie)KOM(2008) 154 – 2008/0060 (COD)

87

2008/C 224/21

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Zlepšenie kvality a produktivity práce: stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012KOM(2007) 62 v konečnom znení

88

2008/C 224/22

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Vysielanie pracovníkov v rámci poskytovania služieb – maximalizácia výhod a potenciálu popri zabezpečení ochrany pracovníkovKOM(2007) 304 v konečnom znení

95

2008/C 224/23

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Účinnejšia podpora mobility mladých ľudí v Európe: praktické možnosti a časový harmonogram

100

2008/C 224/24

Stanovisko Európskeho a hospodárskeho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010)KOM(2007) 797 v konečnom znení – 2007/0278 (COD)

106

2008/C 224/25

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1719/2006/ES, ktorým sa ustanovuje program Mládež v akcii na obdobie 2007 – 2013KOM(2008) 56 v konečnom znení 2008/0023 (COD)

113

2008/C 224/26

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1720/2006/ES, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávaniKOM (2008) 61 v konečnom znení – 2008/0025 (COD)

115

2008/C 224/27

Stanovisko Európskeho hospodárskeho asociálneho výboru na tému Výhody a prínos eura: čas bilancovať

116

2008/C 224/28

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o zaobchádzanie s poisťovacími a finančnými službamiKOM(2007) 747 v konečnom znení – 2007/0267 CNS

124

2008/C 224/29

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Vzťahy medzi EÚ a Srbskom: úloha občianskej spoločnosti

130

SK

 


III Prípravné akty

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

445. plenárne zasadnutie v dňoch 28. a 29. mája 2008

30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/1


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Ekologické spôsoby výroby“

(2008/C 224/01)

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 16. februára 2007 rozhodol v súlade s článkom 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

„Ekologické spôsoby výroby“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. mája 2008. Spravodajkyňou bola pani Darmanin.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 445. plenárnom zasadnutí 28. a 29. mája 2008 (schôdza z 29. mája) jednomyseľne prijal nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Výbor podporuje iniciatívy zamerané na rozvoj politiky Spoločenstva v oblasti trvalo udržateľnej výroby a spotreby, plne zohľadňovanej aj v iných oblastiach politiky Spoločenstva. Cieľom týchto iniciatív je:

zmeniť potenciálne výzvy na príležitosti, vďaka ktorým sa priemysel EÚ stane konkurencieschopným na svetovom trhu, a to prostredníctvom zavádzania spôsobov výroby, ktoré by neškodili životnému prostrediu a zakladali by sa na ekologických výrobkoch a službách, ktoré by spotrebitelia mohli ľahko rozpoznať na celom území Spoločenstva,

vybudovať „zelený trh“ a tak zabezpečiť, aby tieto výrobky a služby zodpovedali presným spoločným definíciám a boli skutočne dostupné vo všetkých členských štátoch,

odhodlane informovať, organizovať školenia a vzdelávať, a to už od základnej školy, a tak zvyšovať informovanosť európskej verejnosti o zodpovednom a ekologickom prístupe k spotrebe a o nevyhnutnosti vytvoriť si návyky, ktoré by väčšmi rešpektovali životné prostredie,

zaujať strategickejší postoj, ktorý by ovplyvnil rozhodovanie v oblasti obchodu, politiky, ako aj rozhodnutia spotrebiteľov a širokej verejnosti, a vytvoriť bezpečný organický rámec Spoločenstva tak, aby nedošlo k fragmentácii trhu v dôsledku odlišných alebo klamlivých rád a reklamných sloganov v súvislosti s ekologickým charakterom týchto výrobkov a príslušných výrobných a distribučných systémov,

uistiť zákazníka, že jeho výber je bezpečný a že výrobcovia a distribútori sú povinní dodržiavať environmentálne normy a zabezpečiť, aby výrobky uvedené na trh spĺňali požiadavky trvalej udržateľnosti životného prostredia,

zabezpečiť, aby zodpovednosť za politiku v oblasti trvalo udržateľnej spotreby, pokiaľ ide o rozhodovanie a uplatňovanie, niesli všetky zúčastnené strany a organizácie občianskej spoločnosti: výrobcovia, distribútori, spotrebitelia, učitelia, verejné orgány, environmentálne a spotrebiteľské organizácie a obe strany priemyslu.

1.2

Výbor odporúča vymedziť v rámci trvalo udržateľného rozvoja a spotreby presné definície pojmov „eko-výrobok/služba“ a „eko-spotreba“, ktoré budú platiť na celom území EÚ a budú akceptované na medzinárodnej úrovni, pričom treba použiť jasné environmentálne kritériá a ukazovatele a normy, ktoré ponechávajú priestor pre inováciu a zlepšovanie.

1.3

Výbor vyzýva európsky priemysel a oblasť distribúcie a služieb, aby si dali jasný záväzok, že zaujmú integrovaný odvetvový prístup, a stanovili si aj harmonogram plnenia overiteľných cieľov s ohľadom na tri piliere trvalej udržateľnosti – environmentálny, hospodársky a sociálny. Environmentálne požiadavky by mali byť zohľadnené už vo vývojovej fáze výrobku a malo by sa na ne prihliadať počas celého jeho životného cyklu, pričom nároky z hľadiska kvality, inovácie a spokojnosti spotrebiteľa by sa mali neustále zvyšovať.

1.4

Výbor odporúča, aby podniky a verejné a súkromné subjekty lepšie využívali dostupné nástroje Spoločenstva a jednotlivých štátov, aby sa v čo najvyššej možnej miery mohol rozvíjať výskum čistých technológií a výrobkov.

1.5

Výbor vyzdvihuje potrebu posilniť a urýchliť vytvorenie technických noriem pre ekologické výrobky a výrobné postupy.

1.6

Výbor požaduje jasné kritériá a jednotné minimálne požiadavky pokiaľ ide o systémy označovania eko-výrobkov na celom vnútornom trhu, ktorých cieľom by bolo zabezpečiť pre spotrebiteľa spravodlivú možnosť výberu ekologických výrobkov, jednotné kontroly v celej EÚ a dodržiavanie zásady voľného pohybu skutočne ekologických výrobkov. Európske označenie pre ekologické výrobky (kvetina) by sa malo ďalej rozširovať a malo by koexistovať s národnými a sektorovými systémami označovania.

1.7

Výbor sa domnieva, že je dôležité zamerať systémy environmentálneho riadenia viac na výrobok, aby sa propagovalo ich šírenie medzi výrobcami a distribútormi, mohli sa účinnejšie prispôsobiť riadiacim systémom miestnych samospráv a pomohli im ľahšie rozprúdiť synergie s inými nástrojmi na podporu trvalo udržateľného rozvoja.

1.8

Výbor zastáva názor, že by sa malo podporovať rozšírenie systému EMAS (Európska schéma pre environmentálne manažérstvo a audit). Tento cieľ by sa dal dosiahnuť pomocou finančných a daňových opatrení, účinnejšej administratívy, propagačných a marketingových iniciatív, uznaním EMAS ako normy špičkovej kvality, a to aj na medzinárodnej úrovni, a prijatím opatrení na pomoc malým podnikom pri postupnom zavádzaní tohto systému.

1.9

Výrobok musí byť posudzovaný na základe všetkých svojich vlastností, to znamená nielen na základe environmentálneho kritéria, ale aj podľa ďalších dôležitých aspektov, ako sú napr. výhody, ktoré ponúka pre spotrebiteľa aj pre výrobcu po finančnej stránke a z hľadiska bezpečnosti, funkčnosti a ochrany zdravia, racionálne využívanie zdrojov a materiálov, logistika, inovačné prvky, marketing, schopnosť výrobku umožniť spotrebiteľovi širší výber, životný cyklus a sociálne aspekty.

1.10

EHSV odporúča presadzovať rozvoj zeleného (ekologického) verejného obstarávania prostredníctvom definovania technických kritérií ekologických výrobkov, počnúc výrobkami, ktoré majú najmenej nepriaznivý vplyv na životné prostredie, zohľadnením nákladov na životný cyklus výrobku alebo služby so všetkými jeho špecifikami, vytvorením databázy na tento účel, ktorá by bola prístupná na internete, aktualizáciou smerníc Európskeho spoločenstva týkajúcich sa verejného obstarávania, do ktorých by sa mali doplniť informácie o normách, systémoch certifikácie EMS, environmentálnych značkách a ekodizajne, a napokon uverejnením národných akčných plánov zameraných na zelené verejné obstarávanie.

1.11

Výbor opätovne zdôrazňuje, že je dôležité použiť ako právny základ článok 153 Zmluvy o ES, pretože je najvhodnejší pokiaľ ide o zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa a zaručuje mu právo na úplné, správne, primerané, zrozumiteľné a včasné informácie.

1.12

Výbor sa nazdáva, že na účely samoregulácie by jednou z možných ciest mohlo byť vytvorenie kódexu správania, ako sa uvádza v smernici 2005/29/ES, aby sa zabránilo zneužívaniu ekologických tvrdení v reklame a, v každom prípade, aby sa predišlo zavádzajúcej reklame. Tieto opatrenia by mali sprevádzať opatrenia v oblasti daní a poplatkov za znečisťovanie životného prostredia a príslušných právnych predpisov. EHSV sa nazdáva, že ekologické tvrdenia by sa mali opierať o dôveryhodné a uznávané označenie.

1.13

Výbor sa tiež prikláňa k názoru, že okrem súdnych postupov, ktoré by mali byť dostupné pre všetkých, by mali byť vymenované mimosúdne monitorovacie a arbitrážne orgány pre spotrebiteľov, ktoré by boli pružné, účinné, málo nákladné a vierohodné a umožnili by zabezpečiť, aby sa dodržiavali environmentálne normy pre výrobky a aby výrobky uvedené na trh spĺňali zásady trvalej udržateľnosti životného prostredia.

1.14

Vzhľadom na legislatívnu roztrieštenosť pokiaľ ide o informácie podávané spotrebiteľovi ako aj o požiadavky, ktoré musia spĺňať trvalo udržateľné výrobky, výbor sa domnieva, že treba bezodkladne začať pracovať na vytvorení jednotného, presne vymedzeného rámca v podobe „Európskej charty pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu na vnútornom trhu“.

2.   Súčasný rámec a vyhliadky do budúcnosti

2.1

Cieľom systému udeľovania environmentálnej značky Spoločenstva (1) je podporovať výrobky so zníženým vplyvom na životné prostredie a poskytovať spotrebiteľom presné a vedecky správne informácie. Táto značka sa nepoužíva pri potravinách a nápojoch, farmaceutických výrobkoch, zdravotníckych pomôckach (2) alebo nebezpečných a toxických výrobkoch alebo látkach (3).

2.1.1

Navrhovanie, výroba, distribúcia a spotreba ekologických výrobkov sú neoddeliteľnou súčasťou politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia, ako to bolo stanovené v cieľoch a prioritách šiesteho akčného programu pre životné prostredie (4), ktoré majú byť dosiahnuté do roku 2010. Tento program, ku ktorému sa výbor vyjadril už viackrát, podrobne opisuje návrhy opatrení, ktoré pomáhajú pri vytváraní stratégie trvalo udržateľného rozvoja.

2.1.2

Rozhodujúce postavenie medzi hlavnými iniciatívami Spoločenstva v tomto smere má integrovaná politika výrobkov (5). Výbor vypracoval na túto tému stanovisko (6), v ktorom sa zameral na všetky výrobky a služby, ktoré nejakým spôsobom vplývajú na životné prostredie.

2.1.3

Ak má byť integrovaná politika výrobkov účinná, treba nabádať výrobcov, aby vyrábali ekologickejšie výrobky, a spotrebiteľov, aby takéto výrobky kupovali. Na tento účel by sa mohli použiť napríklad tieto nástroje:

podpora daňových opatrení v prospech ekologickejších výrobkov,

zohľadňovanie environmentálnych aspektov pri rozhodovaní o verejných zákazkách (7),

presadzovanie prístupu, ktorý by prihliadal na životný cyklus výrobkov,

využívanie a presadzovanie dobrovoľných nástrojov ako environmentálna značka, EMAS, environmentálne vyhlásenie o produktoch, zelené verejné obstarávanie atď.,

poskytovanie potrebných informácií spotrebiteľom, aby mohli nakupovať a používať výrobky a disponovať nimi na základe „informovaného výberu výrobkov“.

2.1.4

Ďalším pozitívnym krokom vpred bol nový regulačný rámec v oblasti požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu, ktorý zaviedla rámcová smernica z roku 2005 (8).

2.1.5

Pokiaľ ide o uplatňovanie rámcovej smernice, prvé ustanovenia nadobúdajú účinnosť v roku 2008. Opatrenia pre 20 skupín výrobkov sa momentálne skúmajú (vrátane osvetlenia, počítačových systémov a práčok), pre ďalších 14 z nich (vrátane osvetlenia ulíc a kancelárií) by mali byť stanovené do konca roka 2008, a pre ostatné, ako napríklad domáce osvetlenie, do roku 2009.

2.1.6

Šiesty akčný program pre životné prostredie (9) stanovil päť prioritných strategických línií: zlepšiť uplatňovanie existujúcej legislatívy, zohľadniť environmentálne obavy aj v iných oblastiach politiky, pracovať v súlade s požiadavkami trhu, pomôcť ľuďom zmeniť svoje správanie a návyky tým, že sa budú podporovať ich požiadavky, a pri rozhodovaní o územnom plánovaní a riadení prihliadať na životné prostredie.

2.1.7

Všeobecne povedané, európska stratégia trvalo udržateľného rozvoja, po revízii Európskou radou v roku 2006, definuje trvalo udržateľnú výrobu a rozvoj ako jednu z kľúčových otázok, ktoré sa dajú riešiť tak, že sa hospodársky a sociálny rozvoj zameria na formy, ktoré sú zlučiteľné s ekosystémom. Stratégia tiež navrhuje nový akčný plán v tejto oblasti.

2.1.8

Správa o implementácii (10) z roku 2007 ukázala, že mieru trvalo udržateľnej spotreby a výroby je ťažké spoľahlivo a celoplošne určiť. Hoci sa zdá, že množstvo trvalo udržateľných výrobkov a služieb na trhu rýchlo rastie, úspory súčasných nákladov na energiu sa odhadujú približne na 60 miliárd EUR ročne, zatiaľ čo množstvo výrobkov s environmentálnou značkou zostáva dosť obmedzené, rovnako ako počet podnikov zaregistrovaných pod hlavičkou EMAS. Iba desať členských štátov prijalo národné programy zeleného verejného obstarávania a iba 21 splnilo harmonogram realizácie akčného plánu pre environmentálne technológie (ETAP) (11).

2.2

Na druhej strane v oblasti technických noriem sa nedávno začalo so zavádzaním opatrení zameraných na začlenenie environmentálnych aspektov do nových technických noriem a bol vytvorený „environmentálny rámec“ pre Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), podľa ktorého môžu jeho technické orgány stanoviť environmentálne kritériá. Ak sa norma vzťahuje na „nový prístup“, predpokladá sa, že tento spĺňa základné požiadavky príslušnej smernice EÚ. Ďalším krokom vpred v tejto oblasti bolo prijatie normy ISO 14001 pre systém environmentálneho označovania.

2.3

Európska environmentálna agentúra zverejnila 10. októbra 2007 svoju štvrtú správu o životnom prostredí v Európe (12), v ktorej venovala celú jednu kapitolu trvalo udržateľnej spotrebe a výrobe.

2.4

Okrem toho správa Komisie za rok 2007 o dosiahnutom pokroku v rámci Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť zdôraznila význam klimatických zmien, ekologických inovácií, obnoviteľných zdrojov energie a trhov s energiou.

2.5

Na zasadnutí Európskej rady 8. a 9. marca 2007 v Bruseli bola venovaná osobitná pozornosť otázkam životného prostredia a klimatických zmien. Rada ministrov životného prostredia, ktorá sa zišla vo februári 2007, zase zdôraznila komplementaritu stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ a Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť, pričom tá druhá podstatnou mierou prispieva k plneniu hlavného cieľa tej prvej, a tiež opätovne vyzdvihla potrebu zohľadniť environmentálne aspekty vo všetkých oblastiach politiky. Toto všeobecné smerovanie dôrazne podčiarkla aj Európska rada v decembri 2007 (13).

2.6

Medzi hlavné ciele pracovného programu Komisie na rok 2008 (14) jednoznačne patrí úsilie o to, aby sa stredobodom európskeho projektu stal občan. Prvým krokom k tomu je zhodnotenie sociálnej situácie a revízia vnútorného trhu, pričom ustavične treba prihliadať na potrebu európskej verejnosti čo najlepšie využiť jednotný trh.

2.7

EHSV často žiadal a žiada, aby bol ako právny základ (15) použitý článok 153 Zmluvy o ES, pretože sa v ňom píše o zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a presadzovaní práva spotrebiteľov na úplné (16), správne, primerané, zrozumiteľné a včasné informácie.

2.7.1

Pokiaľ ide o odvodené právo, práva spotrebiteľov sa riadia smernicou 2005/29/ES (17) o nekalých obchodných praktikách, ktoré by mohli poškodiť ekonomické záujmy spotrebiteľov. V prílohe k smernici je uvedený zoznam obchodných praktík, ktoré možno považovať za nekalé, bez hodnotenia jednotlivých prípadov. Medzi takéto praktiky patrí napríklad „zobrazenie známky dôveryhodnosti, známky kvality alebo ich ekvivalentu bez získania potrebného povolenia“.

2.8

Výbor je však presvedčený, že legislatíva na úrovni Spoločenstva je do určitej miery roztrieštená pokiaľ ide o základné požiadavky spotrebiteľa na informácie ako aj o požiadavky, ktoré musia spĺňať trvalo udržateľné výrobky, a preto považuje za dôležité vypracovať „Európsku chartu pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu na vnútornom trhu“.

2.8.1

Keby uplatňovanie tejto charty a samoregulačné predpisy stanovené smernicou 2005/29/ES nepriniesli dostatočné výsledky, výbor sa domnieva, že by mali byť preskúmané ďalšie možnosti, ako napríklad lepšia harmonizácia alebo vytvorenie osobitného systému Spoločenstva, ktorý by bol operatívny.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Výbor sa nazdáva, že je dôležité začať vymedzením jasných a presných definícií pre pojmy ako „trvalo udržateľný výrobok“, „trvalo udržateľné navrhovanie výrobkov, spotreba a distribúcia“ a „trvalo udržateľná spotreba“, čo umožní sledovať, či sa na území EÚ a v Európskom hospodárskom priestore dodržiavajú všetky právne, regulačné alebo dobrovoľné rámce Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na takéto definície v rôznych vnútroštátnych alebo regionálnych sférach.

3.2

Tieto definície, bežne akceptované na medzinárodnej úrovni, nie sú nemenné, ale už svojou podstatou volajú po ustavičnom vylepšovaní. Podľa názoru výboru ich však musí dopĺňať:

balík environmentálnych ukazovateľov  (18), ktoré by umožnili zistiť, aký pokrok nastal, a tak zhodnotiť mieru trvalej udržateľnosti výrobných systémov, výrobkov, služieb a distribučných systémov,

environmentálne technické normy prípadne späté s normami ISO), pričom by sa v procese európskej štandardizácie mali v plnej miere zohľadniť environmentálne aspekty, ako to už výbor viackrát zdôraznil (19), ktoré by sa mali premietnuť aj do výrobkov, výrobných systémov, distribučných systémov a služieb v súlade s usmerneniami o zhode uvedenými v príslušných smerniciach Spoločenstva (20).

3.2.1

Výbor zastáva názor, že vyššie navrhované definície, ktoré by podporili vhodné ukazovatele a normy, sú nevyhnutné pre účinnú politiku Spoločenstva, ktorá by umožnila informovaným spotrebiteľom, aby vo svojich rozhodnutiach a správaní prihliadali na trvalú udržateľnosť, zatiaľ čo vo výrobných procesoch by sa odrážala snaha chrániť životné prostredie.

3.3

Ako to zdôraznila Komisia „Európsky priemysel má už teraz všetky predpoklady, aby mohol stavať na svojej silnej pozícii na trhu nových výrobkov, služieb a postupov založených na environmentálnych technológiách. Európske podniky sú okrem toho čím ďalej tým viac vnímavé k tomu, ako si počínajú z environmentálneho hľadiska – je to súčasť ich podnikového prístupu k spoločenskej zodpovednosti“ (21).

3.3.1

Výbor súhlasí s troma oblasťami rozvoja, ktoré boli v tejto súvislosti určené: podnecovať rozvoj a komerčné využívanie nízkouhlíkových a energeticky účinných technológií, výrobkov a služieb, vytvorenie dynamického vnútorného trhu, vytváranie celosvetových trhov pre nízkouhlíkové a energeticky účinné technológie, výrobky a služby.

3.3.2

Výbor opakuje svoj názor, ktorý už vyslovil v jednom zo svojich nedávnych stanovísk: „Vedecké a technické výkony a ich premietnutie do konkurencieschopného hospodárstva sú rozhodujúcimi predpokladmi pre zabezpečenie – napríklad v oblasti energetickej problematiky a problematiky klimatických zmien – našej budúcnosti, zachovanie a zlepšenie nášho postavenia v celosvetovom meradle, pre to, aby sme neohrozili európsky sociálny model, ale naopak, aby sme ho mohli ďalej rozvíjať“ (22).

3.3.3

Výbor sa nazdáva, že by bolo potrebné zaujať integrovanejší prístup, ktorý by pomohol prekonať ťažkosti a prekážky, ktoré stoja v ceste spoločnému, skoordinovanému využívaniu všetkých dostupných finančných nástrojov (23) na európskej, vnútroštátnej, regionálnej či miestnej úrovni pre jednotlivých prevádzkovateľov, čo by umožnilo vyvíjať čisté a účinné technológie a inovačné aplikácie, ktoré by výrobným procesom, výrobkom a službám zabezpečili vysokú úroveň trvalej udržateľnosti.

3.3.4

Výbor sa domnieva, že je potrebné, aby GR spoločne rozbehli iniciatívu Spoločenstva v oblasti koordinácie a technickej pomoci s cieľom zoptimalizovať spoločné využívanie dostupných nástrojov Spoločenstva, ako aj európskych a vnútroštátnych nástrojov, aby podniky, ale aj verejné a súkromné subjekty, mohli v rámci Európskeho výskumného a inovačného priestoru vyvíjať čo najviac úsilia v oblasti výskumu a inovácie so zameraním na ochranu životného prostredia.

3.3.5

Ako už výbor (24), Komisia, Rada aj Európsky parlament viackrát uviedli, je nevyhnutné odstrániť byrokraciu, ktorá brzdí podniky (najmä MSP), a tak uvoľniť hospodársky a sociálny potenciál podnikov a viesť ich k modernizácii výroby, organizačného kontextu a štruktúr v duchu trvalej udržateľnosti.

3.4

V roku 1997 vytvorila EÚ systém udeľovania environmentálnych značiek, aby tak podporila ekologický spôsob výroby. Neskôr sa tento systém rozšíril na služby a v priebehu niekoľkých rokov sa rozrástol. Zahŕňa aj značky s viacerými kritériami používané v jednotlivých štátoch, ktoré sa uplatňujú na rôzne skupiny výrobkov alebo služieb (25).

3.4.1

Výbor sa nazdáva, že táto situácia môže medzi výrobcami, a najmä medzi európskymi spotrebiteľmi, vyvolať zmätok, a že by sa tomu dalo zabrániť vytvorením jednotného systému na európskej úrovni s minimálnymi spoločnými kritériami a stanovením povinnej registrácie a overovania environmentálnych značiek, ktoré by vykonával nezávislý certifikačný orgán.

3.4.2

Európska environmentálna značka by nemala konkurovať značkám používaným v rôznych odvetviach v jednotlivých štátoch, ktoré spotrebiteľ často pozná lepšie než európske označenie, ale mala by s nimi koexistovať. Okrem toho by malo byť udeľovanie značiek skoordinované na medzinárodnej úrovni so značkami, ktoré sa osvedčili, ako napríklad „Energy Star“.

3.4.3

Environmentálnym značkám musí spotrebiteľ veriť a musia v ňom vzbudzovať dôveru. Preto by stanovením noriem pre takéto označenia a monitorovaním trhu mala byť poverená zainteresovaná strana (všetky zainteresované strany), aby tieto postupy mali väčšiu vierohodnosť.

3.4.4

V označení výrobkov a služieb by sa tiež mohla začať uvádzať výška emisií CO2, ktoré produkujú.

3.5

Pokiaľ ide o dobrovoľný systém EMAS, ktorý umožňuje tým, ktorí chcú ukázať, že zlepšujú svoje výsledky v oblasti ochrany životného prostredia, aby si zvolili európsky systém environmentálneho manažérstva a auditu a tak ukázali, že sú ochotní dodržiavať environmentálne normy a odhodlaní prijať systém ekologického riadenia, výbor sa nazdáva, že po prijatí normy ISO 14001 bude možné zamerať systémy environmentálneho manažmentu viac na výrobok, aby sa systém EMAS ľahšie a vo väčšej miere rozšíril medzi výrobcami a distribútormi a mohol prispôsobiť spôsobu riadenia miestnych orgánov, ktoré by sa tak stali prístupnejšími synergii s nástrojmi na propagovanie trvalo udržateľného rozvoja.

3.5.1

Výbor sa domnieva, že by stálo za to podporovať rozširovanie systému EMAS pomocou finančných, daňových, racionalizačných a administratívnych opatrení, reklamných a marketingových iniciatív, a prostredníctvom uznania EMAS ako „normy špičkovej kvality“ aj na medzinárodnej úrovni, s možnosťou pomôcť MSP, aby sa postupne zapojili, nielen vo sfére priemyselných zoskupení.

3.6

Výbor považuje za absolútne nevyhnutné vytvoriť ekologický („zelený“) trh výrobkov a služieb, a to tak, že sa zavedú rôzne stimuly a nástroje na strane ponuky s cieľom podporiť inováciu, a že na strane dopytu budú spotrebiteľom poskytované vhodné informácie alebo stimuly, aby kupovali viac ekologických výrobkov.

3.6.1

Aby vznikol konkurencieschopný vnútorný trh, mali by sa pravidelne hodnotiť vlastnosti výrobku, a to nielen na základe environmentálnych kritérií, ale aj na základe ďalších dôležitých aspektov, ako sú hospodárske výhody pre spotrebiteľa aj pre výrobcu, bezpečnosť a funkčnosť, využitie zdrojov, logistiky, marketingu, vlastnosti z hľadiska zdravia a inovácie, jeho schopnosť umožniť spotrebiteľovi širší výber, jeho životný cyklus a likvidácia, a napokon aj sociálne aspekty.

3.6.2

Skutočné odhodlanie podporovať výskum, vývoj a inováciu v oblasti ekologickej výroby a služieb je nevyhnutnosťou.

3.7

Výbor zastáva názor, že CEN, CENELEC a ETSI by mali zohrávať rozhodujúcu úlohu pri vypracúvaní technických noriem týkajúcich sa trvalej udržateľnosti výrobku (26).

3.7.1

Výbor už zdôraznil, že „používanie technických environmentálnych noriem musí byť podporované nie prostredníctvom rozhodnutí zhora nadol, ale skôr širšou akceptáciou eko-kompatibilných produktov, čo možno najlepšie orientujú záujmy a potreby spotrebiteľov“ (27).

3.8

oblasti verejného obstarávania je dôležité pripomenúť smernicu 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (28) a výkladové oznámenie Komisie k právu Spoločenstva vzťahujúcemu sa na verejné obstarávanie a k možnostiam zaradenia environmentálnych záležitostí do verejného obstarávania (29).

3.8.1

Výbor sa nazdáva, že oblasť verejného obstarávania, ktorá predstavuje približne 16 % HDP Spoločenstva, má zásadný význam pre podporu šírenia ekologických výrobkov a vyžaduje si opatrenia, ktoré by povzbudili zadávateľov zákaziek, aby využívali dostupné možnosti v oblasti zeleného verejného obstarávania.

3.8.2

V záverečnej správe o zelenom obstarávaní v Európe z roku 2006 (30) sa medzi hlavnými prekážkami pri jeho rozširovaní uvádzajú: vyššie ceny ekologických výrobkov, najmä preto, že neexistujú ukazovatele pokiaľ ide o náklady na celý ich životný cyklus, nedostatočné poznatky v oblasti životného prostredia a skutočnosť, že neexistuje primeraná ľahko prístupná elektronická databáza, nejasné kritériá a špecifikácie verejného obstarávania a nejednoznačné definície a normy pre ekologické výrobky, nedostatočná podpora na riadiacej a politickej úrovni a nedostatok informácií a nástrojov odbornej prípravy.

3.8.3

Výbor preto odporúča: stanoviť pre ekologické výrobky pevné kritériá, v ktorých budú uvedené dôležité špecifikácie z hľadiska ochrany životného prostredia, vrátane nákladov na celý životný cyklus výrobku alebo služby, vytvoriť Európsku databázu s poznatkami o zelenom verejnom obstarávaní (31), začleniť do smerníc ES týkajúcich sa verejného obstarávania požiadavky na splnenie normy ISO 14004, informácie týkajúce sa systémov environmentálneho manažmentu – EMS, udeľovania environmentálnych značiek a ekodizajnu, šíriť medzi verejnosťou informácie o národných akčných plánoch zameraných na zelené verejné obstarávanie, zamerať sa na výrobky, ktoré majú najväčší vplyv na životné prostredie.

3.9

Ďalším veľmi rozšíreným pojmom v Európe je pojem spravodlivého obchodu. EHSV sa istý čas veľmi zaujímal o problematiku spravodlivého a etického obchodu, ktorej sa podrobne venoval v stanovisku REX/196 (32). Podľa názoru výboru je spravodlivý a etický obchod kľúčom k trvalo udržateľnej spotrebe.

3.10

Rozhodujúcim prvkom pre dosiahnutie trvalo udržateľnej spotreby je výchova a EHSV zdôrazňuje, že by sa s ňou malo začať už v školách. Spotrebitelia by tiež mali mať bezprostredný prístup k informáciám o výrobkoch a službách, ktoré si vybrali a o ich možných účinkoch na životné prostredie. Tieto informácie musia byť spotrebiteľovi poskytované formou, ktorá je preňho zaujímavá, aby im mohol ľahko porozumieť a pochopiť ich.

3.11

EHSV sa nazdáva, že legislatíva Spoločenstva v súvislosti s trvalo udržateľnou výrobou a spotrebou by sa mala skonsolidovať a zjednodušiť, aby bola pre spotrebiteľov a výrobcov zrozumiteľnejšia a prístupnejšia, napríklad „zásada“ menej právnych predpisov ale lepšej kvality „sa musí prejaviť konsolidovanými a koherentnými environmentálnymi normami, ktoré dodajú právnu istotu a transparentnosť procesu prispôsobovania priemyselných zmien a budú lepšie chrániť zdroje a životné prostredie a budú podporovať uplatňovanie trvalo udržateľných technológii, ktoré budú konkurencieschopné na svetových trhoch“ (33).

3.12

V súvislosti s ekologickými výrobkami by sa mali zefektívniť opatrenia Spoločenstva zamerané na nezákonné a zavádzajúce spôsoby reklamy a nekalé obchodné praktiky  (34): pojmy „eko“ a „bio“ sa často používajú len ako marketingové pomôcky na zvýšenie predaja výrobkov a služieb, ktoré v skutočnosti nie sú vôbec odlišné od ostatných a neponúkajú nič navyše.

3.12.1

V tomto ohľade sa výbor domnieva, že vytvorením kódexu správania, ako sa uvádza v smernici 2005/29/ES, ktorý by mohol byť mimoriadne dôležitým prvkom samoregulácie, by sa zabránilo zneužívaniu falošných ekologických tvrdení v reklame, pričom by sa mali uplatniť nasledujúce kritériá:

Environmentálna reklama nesmie spôsobiť v spoločnosti prehnaný poplach v súvislosti s ekologickými otázkami alebo zneužívať skutočnosť, že spotrebiteľ túto problematiku dobre nepozná.

Reklama nesmie povzbudzovať správanie, ktoré by škodilo ochrane životného prostredia alebo takéto správanie nekriticky zobrazovať.

Reklama nesmie klamať verejnosti o účinkoch propagovaného výrobku na životné prostredie tým, že ich vyobrazuje klamlivo alebo ich zamlčuje.

Ekologické vlastnosti nejakého výrobku alebo služby nesmú byť neoprávnene pripisované aj iným výrobkom a službám, ktoré poskytuje ten istý podnik.

V prípade, že environmentálne kvality výrobkov alebo služieb závisia od špecifických podmienok alebo metód ich používania alebo spotreby alebo od konkrétnych štádií ich životného cyklu, musí to reklama podrobne vysvetliť alebo jasne nabádať spotrebiteľa, aby si tieto informácie vyhľadal.

Používanie environmentálnych argumentov alebo sloganov v reklame sa musí zakladať na technických a vedeckých kritériách, ktoré sa dajú overiť. Zadávateľ reklamy musí na vyzvanie poskytnúť potrebné dôkazy vypracované nezávislým orgánom alebo expertom, aby dokázal správnosť reklamy.

Informácie o prísadách, ktoré boli do propagovaného výrobku pridané alebo z neho odstránené, aby sa zmenili jeho účinky na životné prostredie, musia byť jasné a konkrétne pokiaľ ide o povahu a rozsah týchto účinkov.

Používanie znakov a symbolov v súvislosti s účinkami na životné prostredie nesmie byť klamlivé a ich význam musí byť jasný. Takisto nesmú nepravdivo odkazovať na environmentálne značky, ktoré sa oficiálne používajú v konkrétnych krajinách, zemepisných oblastiach alebo hospodárskych odvetviach. Používať svedectvá a svedkov je možné len pri propagácii ekologických vlastností propagovaného výrobku prostredníctvom konkrétnych a overiteľných tvrdení v súlade so štvrtou zarážkou od konca.

3.12.2

Výbor zastáva názor, že by sa mali podporovať pružné, účinné a málo nákladné, mimosúdne kontrolné a arbitrážne orgány pre spotrebiteľské otázky, ktoré môžu spoľahlivo konať a zaručiť, že výrobky spĺňajú environmentálne normy a že trvalo udržateľné výrobky na trhu zodpovedajú požiadavkám trvalej udržateľnosti životného prostredia, kvôli ktorej si ich spotrebiteľ vybral. Tieto orgány by nemali nahrádzať súdne postupy, ktoré by mali byť dostupné pre všetkých.

3.13

Výbor prikladá mimoriadny význam vytvoreniu Európskej charty pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu, ktorá by prispela k ochrane práva spotrebiteľov na ekologické výrobky. Takáto charta by mala obsahovať nasledujúce prvky:

spoločnú zodpovednosť všetkých zainteresovaných strán a organizácií občianskej spoločnosti: výrobcov, distribútorov, spotrebiteľov, učiteľov, verejných orgánov, organizácií spotrebiteľov a environmentálnych organizácií a sociálnych partnerov,

zohľadnenie politiky v oblasti trvalo udržateľnej výroby a spotreby v ďalších dôležitých oblastiach politiky Spoločenstva, po konzultácii spotrebiteľov, environmentálnych, výrobných, obchodných a distribučných organizácií spolu s ďalšími zainteresovanými stranami,

prvoradú povinnosť európskeho priemyslu a výrobcov, ktorí musia zabezpečiť čo najlepšie dosiahnutie trvalo udržateľnej spotreby prostredníctvom životného cyklu výrobku „od kresliacej dosky až po hrob“ a v oblasti distribúcie a služieb,

povinnosť EÚ vytvoriť jednotný, jasný, pevný a zrozumiteľný rámec pre všetky právne predpisy Spoločenstva v tejto oblasti, pričom treba do popredia postaviť práva spotrebiteľa a jednoduché a bezplatné spôsoby uplatňovania týchto práv v praxi,

prípadné prvky, ktoré by pomohli doplniť existujúce práva a spadali by to právomoci členských štátov,

prípadné prvky, ktoré by mohli doplniť existujúce práva a bolo by možné dosiahnuť ich samoreguláciou  (35) zo strany subjektov zo súkromného sektora, zástupcov spotrebiteľov  (36) , environmentálnych organizácií  (37) a zástupcov podnikov.

povinnosť EÚ a vlád členských štátov podporovať dynamické, overiteľné a jednotne uplatniteľné opatrenia týkajúce sa ekodizajnu v každom sektore výrobkov, udeľovanie dôveryhodných environmentálnych značiek na území EÚ, rozširovanie systémov environmentálneho manažmentu, navrhovanie a posilňovanie medzinárodne uznávaných pokrokových technických noriem, vytvorenie špecifických a záväzných technických environmentálnych požiadaviek v oblasti verejného obstarávania, ale aj zodpovednosť za klamlivú ekologickú reklamu, spravodlivý obchod a medzinárodnú spoluprácu v oblasti trvalo udržateľnej spotreby,

urýchlenie výskumu a technického rozvoja a zavádzanie inovačných aplikácií v oblasti trvalo udržateľnej výroby a spotreby financované z verejných a súkromných zdrojov Spoločenstva a členských štátov s cieľom venovať 3 % HDP, ako bolo určené, do EVP (38),

informovanie, výchovu a vzdelávanie všetkých účastníkov trvalo udržateľnej spotreby a opatrenia zamerané na budovanie kapacít príslušných správnych orgánov a organizácií,

navrhnutie verejne prístupných ukazovateľov, metodológie a databáz, ktoré by umožnili zhodnotiť pokrok na ceste k trvalo udržateľnej spotrebe na všetkých úrovniach,

podporu výskumu environmentálne škodlivého správania spotrebiteľov s cieľom nájsť spôsoby ako zmeniť modely spotreby v duchu väčšej trvalej udržateľnosti.

3.13.1

EHSV navrhuje usporiadať konferenciu na tému Európska charta pre spotrebu a výrobu, nakoľko ide o dôležitú tému, do ktorej by sa mohli zapojiť aj Európsky parlament a Európska komisia.

V Bruseli 29. mája 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Nariadenie (ES) č. 1980/2000 Európskeho parlamentu a Rady zo 17. júla 2000 o revidovanej metóde Spoločenstva pri udeľovaní environmentálnej značky.

(2)  Smernica 93/42/EHS.

(3)  Smernica 67/548/EHS.

(4)  KOM(2001) 31 v konečnom znení.

(5)  KOM(2003) 302 v konečnom znení a zelená kniha KOM(2001) 68 v konečnom znení.

(6)  Ú. v. EÚ C 80, 30.3.2004.

(7)  KOM(2002) 412 v konečnom znení zo 17. 7. 2002 a smernica 2004/18/ES z 31. marca 2004.

(8)  Smernica 2005/32/ES (Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005). Rozhodnutie 2000/729/EHS, rozhodnutie 2000/730/ES a rozhodnutie 2000/731/ES (Ú. v. ES L 293, 22.11.2000).

(9)  Ú. v. EÚ L 242, 10.9.2002.

(10)  Správa o stratégii trvalo udržateľného rozvoja z roku 2007.

(11)  Pozri poznámku pod čiarou 18, najmä:

(12)  ISBN 978-92-9167-932-4- EEA, Kodaň, 2007.

(13)  Zasadnutie Európskej rady 14. decembra 2007 v Bruseli.

(14)  KOM(2007) 640 v konečnom znení.

(15)  Ú. v. EÚ C 108, 30.4.2004.

(16)  Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007. Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008.

(17)  Smernica 2005/29/ES (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005).

(18)  Ako napríklad ukazovateľ OSN pre rámec a metodológiu trvalo udržateľného rozvoja (1996).

(19)  Ú. v. EÚ C 48, 21.2.2002, s. 112, Ú. v. EÚ C 117, 30.4.2004, Ú. v. EÚ C 74, 23.3.2005.

(20)  Od roku 2006 rozvíja CENELEC internetovú databázu, ktorá sa zameriava na environmentálne hľadiská v normách CENELEC.

Od začiatku roka 2007 pracuje CEN na programe odbornej prípravy zameranom na zohľadnenie environmentálnych noriem v rámci noriem CEN.

(21)  KOM(2007) 374 v konečnom znení, 4.7.2007.

(22)  Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006.

(23)  Mnoho európskych a medzinárodných nástrojov by sa dalo v tomto smere využiť (FP7, CIP, LIFE, štrukturálne fondy, EIB, i2i, EUREKA, LEED-OECD, CEB-Rada Európy atď.), avšak spoločné používanie by mohlo byť problematické, nakoľko metódy a postupy sú rôzne, harmonogramy sú odlišné a množstvo problémov by mohlo nastať v súvislosti so „simultánnym inžinierstvom“ rôznych typov merania.

(24)  Pozri stanovisko výboru Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 66, spravodajca: pán Pezzini.

(25)  Medzi príklady patria eco-flower ( európske logo v podobe kvetiny používané v celej Európe, http://europa.eu.int/comm/environment/ecolabel/index_en.htm); Nordic Swan (severská labuť, používaná najmä v Škandinávii, http://www.svanen.nu/Eng/default.asp); Blue Angel (modrý anjel, používaný v Nemecku, http://blauer-engel.de/englisch/navigation/body_blauer_engel.htm); a Fair Flower (holandské označenie v tvare kvetu, http://www.flowercampaign.org). Značky používané v jednotlivých štátoch sa špecializujú na konkrétne environmentálne aspekty, napríklad Energy Star, a súkromné značky, vrátane systému označovania organických látok IFOAM (http://ec.europa.eu/environment/emas/index_en.htm).

(26)  Ú. v. EÚ C 74, 23.3.2005.

(27)  Tamže.

(28)  Ú. v. ES L 134, 30.4.2004.

(29)  KOM(2001) 274 v konečnom znení, Ú. v. EÚ C 333, 28.11.2001.

(30)  Zelené verejné obstarávanie v Európe – Závery a odporúčania, Virage Milieu & Management bv, Korte Spaarne 31, 2011 AJ Haarlem, Holandsko: http://europa.eu.int/comm/environment/gpp.

(31)  Databáza by mohla byť prepojená s Európskou platformou pre životný cyklus a ekologické vlastnosti výrobkov, technológií a služieb.

(32)  „Etický obchod a systémy záruk pre spotrebiteľov“, spravodajca: pán Adams, Ú. v. EÚ C 28, 3.2.2006.

(33)  Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, S. 66, spravodajca: pán Pezzini.

(34)  Smernica 2005/29/ES (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005).

(35)  Pozri body 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe právnych predpisov. Ú. v. ES C 321, 31.12.2003.

(36)  V bode 3.5 stanoviska výboru EHSV uvádza hlavné črty, ktoré sa používajú pri pokusoch o jednotnú definíciu pojmu „zástupcovia združení spotrebiteľov“ (Ú. v. C 185, 8.8.2006).

(37)  EHSV podporuje myšlienku zapojenia občianskej spoločnosti do problematiky trvalo udržateľného rozvoja (bod 4.2.6 stanoviska výboru Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 33.

(38)  Európsky výskumný priestor (EVP).


30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/8


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o účasti Spoločenstva na programe výskumu a vývoja zameraného na zvýšenie kvality života starších ľudí využívaním nových informačných a komunikačných technológií (IKT) uskutočňovanom niekoľkými členskými štátmi“

KOM(2007) 329 v konečnom znení – 2007/0116 (COD)

(2008/C 224/02)

Rada Európskej únie sa rozhodla 10. júla 2007 podľa článkov 169 a 172 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o účasti Spoločenstva na programe výskumu a vývoja zameraného na zvýšenie kvality života starších ľudí využívaním nových informačných a komunikačných technológií (IKT) uskutočňovanom niekoľkými členskými štátmi“

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. mája 2008. Spravodajkyňou bola pani Darmanin.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 445. plenárnom zasadnutí 28. a 29. mája 2008 (schôdza z 29. mája) prijal jednomyseľne nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV víta návrh Komisie zameraný na zvýšenie kvality života starších ľudí pomocou využívania nových informačných a komunikačných technológií (IKT). Program AAL (bývanie s podporou okolia) môže byť jedným z nástrojov, ktorého cieľom je účinne zabezpečiť kvalitu života nielen starších ľudí, ale všetkých osôb, ktoré v súčasnosti nemôžu zo zdravotných dôvodov žiť vo vlastnom obydlí.

1.2

EHSV je presvedčený, že tento prístup k výskumu a vývoju v oblasti IKT by mal v prvom rade zabezpečiť, aby boli potreby cieľovej skupiny skutočne pochopené, riešené a naplnené. Malo by ísť preto o prístup zdola nahor, pri ktorom sa najprv zistia potreby používateľov a potom sa uskutoční príslušný výskum a vývoj.

1.3

EHSV zastáva názor, že dôležitými účastníkmi programu AAL sú koneční užívatelia technológie. Preto je dôležité nielen pochopiť potreby týchto ľudí, ale ich aj pripraviť na využívanie tejto technológie a zapojiť ich do jej vytvárania a testovania.

1.3.1

Z tohto dôvodu považuje EHSV za dôležité politické opatrenia EÚ týkajúce sa celoživotného vzdelávania a začlenenia do informačnej spoločnosti (eInclusion). Výbor v tejto súvislosti zastáva názor, že Komisia by mala zvoliť komplexný prístup, ktorý by prepojil program AAL s týmito opatreniami.

1.4

EHSV zastáva názor, že tento program možno vnímať predovšetkým ako veľmi „humánny“ program, a nie ako ďalší program z oblasti vývoja a výskumu. Tento program je skutočne výskumným programom, ale zameriava sa na sociálne okolnosti, ku ktorým často prichádza v ťažkých životných fázach.

1.5

Ako sa uvádza nižšie, EHSV zastáva názor, že v rámci programu AAL je potrebné zamerať sa na štyri hlavné oblasti: potreby užívateľov, ich bezpečnosť, organizácie zdravotnej a sociálnej starostlivosti (spolu so združeniami, ktoré zastupujú odborníkov zamestnaných v týchto odvetviach) a využívaná technológia.

1.6

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné patrične zohľadňovať možné otázky etiky a súkromia v súlade s medzinárodnými usmerneniami. Preto žiada, aby sa tieto otázky zohľadnili aj v oznámení Komisie.

2.   Zhrnutie oznámenia Komisie

2.1

Návrh Komisie má tieto konkrétne ciele:

podporovať vznik inovatívnych produktov a služieb na základe IKT na zabezpečenie dôstojného starnutia, zvyšovať tak kvalitu života starších ľudí a znižovať náklady na zdravotnú a sociálnu starostlivosť;

zlepšiť podmienky na priemyselné využívanie vytvorením jednotného európskeho rámca na rozvíjanie spoločných prístupov, uľahčenie lokalizácie a znižovanie nákladov na služby;

vytvoriť kritickú masu výskumu, vývoja a inovácií na úrovni EÚ v oblasti technológií a služieb pre dôstojné starnutie.

2.2

Tento návrh nadväzuje na ďalšiu iniciatívu Komisie – akčný plán pre dôstojné starnutie v informačnej spoločnosti. Tento akčný plán sa považuje za kľúčový prvok pri riešení sociálnych a hospodárskych výziev, ktorým Európa čelí v súvislosti s demografickými zmenami. Predpokladá sa, že počet obyvateľov Európy vo veku od 65 do 80 rokov sa v období rokov 2010 až 2030 zvýši približne o 40 % (1). IKT sa považujú za prostriedok zlepšenia kvality života v uvedenom veku, zvýšenia nezávislosti a zachovania dobrého zdravotného stavu.

2.3

Zámerom Komisie je iniciovať šesťročný program bývanie s podporou okolia (Ambient Assisted Living – AAL), ktorý dopĺňa témy IKT a starnutie v rámci 7. rámcového programu a programu konkurencieschopnosti a inovácií. Program AAL bude v období rokov 2008 až 2013 financovaný sumou okolo 300 mil. EUR, ktorú poskytnú rovnakým dielom Európska únia a členské štáty.

2.4

Právny rámec, na ktorom je založený program AAL, predstavuje článok 169 Zmluvy o ES. Článok 169 umožňuje Európskemu spoločenstvu zapojiť sa do výskumných programov, ktoré spoločne realizujú viaceré členské štáty, vrátane účasti v štruktúrach vytvorených na realizáciu vnútroštátnych programov. Tento osobitný právny rámec bol zvolený pre program AAL, aby sa dosiahla vyššia efektívnosť v tejto výskumnej oblasti prostredníctvom sústredenia medzinárodných odborných kapacít, aby sa zabezpečilo spolufinancovanie výskumu zo strany členských štátov a zosúladený postup na európskej úrovni a aby sa tiež zaistil vývoj skutočných interoperabilných riešení IKT na vnútornom trhu pre dôstojné starnutie.

3.   Súvislosti návrhu Komisie

3.1

Jedna z minulých iniciatív podľa článku 169, ktorú návrh Komisie uvádza ako klinické testy v Afrike (Partnerstvo európskych a rozvojových krajín na realizáciu klinických testov – EDCTP) zdôraznila dôležitosť jednoznačnej, viacročnej finančnej podpory projektu zo strany zúčastnených členských štátov. Program AAL má byť financovaný zo zdrojov EÚ a zdrojov členských štátov v pomere 50: 50.

3.2

Prípravné práce v súvislosti s týmto programom sa zrealizovali prostredníctvom osobitného podporného akčného projektu bývania s podporou okolia (Ambient Assisted Living – AAL) v rámci priority IST (technológie informačnej spoločnosti) 6. rámcového programu výskumu a vývoja od 1. septembra 2004 do 31. decembra 2006. Konzorcium bolo zložené z partnerov z týchto členských štátov: Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko a Taliansko. Partneri boli zástupcami súkromného sektoru, verejného sektoru a vysokoškolských inštitúcií.

3.3

Právnym subjektom spoločného programu AAL je Združenie AAL. Toto združenie sa v súčasnosti skladá zo zástupcov 21 členských štátov. Keďže ide o program, v rámci ktorého sa postupuje zdola nahor, v členských štátoch sa zriadili viaceré kontaktné miesta združenia.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

EHSV víta túto iniciatívu AAL na základe článku 169 Zmluvy o ES. Osobitne uznávame, že iniciatíva v plnej miere berie na vedomie demografický vývoj v Európe.

4.1.1

EHSV zastáva názor, že na zlepšenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti členských štátov, ktoré nedisponujú dostatočnou infraštruktúrou na realizáciu súčasného návrhu je potrebné prijať „osobitné opatrenia“, ako napr. tie, ktoré sú uvedené v článku 159 Zmluvy o ES, s cieľom napraviť najzávažnejšie regionálne rozdiely v rámci Európskej únie.

4.2

EHSV zastáva názor, že iniciatíva by sa nemala považovať len za príležitosť zaviesť pilotný systém, ktorý by slúžil ako model celej koncepcie. Je veľmi dôležité, aby sa do celého procesu zapojilo široké spektrum zainteresovaných strán a aby sa tak zabezpečilo trvalé pôsobenie iniciatívy.

4.2.1

Hlavnou zainteresovanou stranou sú koneční príjemcovia programu AAL. Primárnym cieľom AAL je predĺžiť nezávislosť starších ľudí a zabezpečiť tak, aby táto skupina obyvateľstva bola schopná čo najdlhšie žiť doma. Treba si uvedomiť, že tento cieľ sa neobmedzuje len na starších ľudí, ale na všetky osoby, ktoré vzhľadom na ich zdravotný stav v danej životnej fáze nemôžu viesť nezávislý život vo svojej domácnosti. Táto iniciatíva má zabezpečiť, aby potreby tejto cieľovej skupiny boli skutočne v centre pozornosti výskumu.

4.3

Ďalšou dôležitou zainteresovanou stranou sú zariadenia zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Iniciatíva musí zohľadniť aj ich organizačné potreby. Pre dosiahnutie úspechu tejto iniciatívy EHSV odporúča, aby sa týmto organizáciám poskytla možnosť komunikácie o takých otázkach, ako napr. integrácia alebo interoperabilita systémov s inými zainteresovanými stranami.

4.4

Je veľmi dôležité, aby sa užívatelia systémov, ktoré sa vyvinú v rámci tejto iniciatívy, zapojili do práce už od úvodných fáz ako kľúčoví aktéri. EHSV odporúča, aby konzorciá podľa možnosti využívali metódy zamerané na užívateľov, ako napr. tzv. participačný dizajn, predovšetkým preto, aby sa dosiahlo lepšie prispôsobenie zariadení a užívateľských rozhraní potrebám užívateľov. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zodpovedajúco zohľadňovať otázky etiky a súkromia v súlade s medzinárodnými usmerneniami.

4.5

EHSV sa stotožňuje s podporou pre MSP uvedenou v návrhu rozhodnutia a uznaním hospodárskych organizácií ako dôležitých zainteresovaných strán, ktorí môžu podporiť inovatívne podnikateľské postupy zamerané na trh s jasnými riešeniami pre ďalšie využívanie. Predovšetkým by sa malo zohľadniť, že MSP môžu prispieť najmä k výskumu s kratším obdobím uvedenia na trh (2 roky a viac).

4.5.1

Podľa EHSV by sa tiež malo uznať, že MSP sú často technologicky flexibilné a niekedy majú potenciál rýchlejšie zavádzať nové technológie a obchodné modely do praxe než veľké podniky alebo organizácie zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Táto vlastnosť MSP má pre uvedenú iniciatívu osobitný význam. Koordinované partnerstvo veľkých organizácií a MSP je preto na prospech obom zúčastneným stranám.

4.6

Cieľom programu AAL je podporiť ľudí, aby mohli dlhšie žiť doma. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zabezpečiť široké spektrum senzorov, ovládačov, užívateľských rozhraní, procesorov a komunikačných zariadení, ktoré môžu často poskytnúť len mnohé rozličné európske MSP.

4.7

Vo všetkých uvedených skupinách zainteresovaných strán podporujeme opatrenia v rámci tejto iniciatívy, ktoré slúžia vytváraniu multidisciplinárnych sietí technológov, lekárov a ostatných odborníkov organizácií zdravotnej a sociálnej starostlivosti a – predovšetkým – užívateľov, t. j. ľudí žijúcich doma a ich opatrovateľov alebo rodinných príslušníkov.

4.8

V súvislosti s európskym inovačným systémom ponúka táto iniciatíva možnosť prijať nové inovačné modely, odrážajúce súčasný pokrok v otvorených a interaktívnych inováciách, ktoré pomáhajú prepojiť Lisabonskú stratégiu s novými európskymi inovačnými systémami výraznejšie zameranými na užívateľov.

4.9

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby organizácie rozličných typov vo všetkých členských štátoch mali k tejto iniciatíve zabezpečený rovnaký prístup.

4.10

Okrem toho je potrebné vyzvať vlády všetkých členských štátov, aby sa zapojili do tejto iniciatívy. Na koordinácii a spoločnej realizácii činností s cieľom prispieť k spoločnému programu AAL sa doteraz dohodli Belgicko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko, ako aj Izrael, Nórsko a Švajčiarsko.

4.11

EHSV sa obáva, že niektoré krajiny sa do iniciatívy nezapojili kvôli nákladom spojeným so spolufinancovaním výskumu. Týmto krajinám by sa malo umožniť zapojiť sa do ktorejkoľvek fázy programu, keď splnia príslušné požiadavky (predovšetkým spolufinancovanie).

4.12

EHSV uznáva, že program AAL môže viesť k zníženiu nákladov v systéme sociálnej starostlivosti. Výbor však opakuje, že cieľom AAL nie je zníženie nákladov, ale efektívnosť v zabezpečovaní kvality života cieľovej skupiny občanov. Zníženie nákladov je vítaný vedľajší dôsledok iniciatívy.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1

EHSV je presvedčený, že program AAL by sa mal zameriavať na špecifiká týchto troch oblastí: užívateľa, organizácií pre zdravotnú starostlivosť a používanú technológiu.

5.2

Príjemcom programu a jeho hlavnou zainteresovanou stranou budú niekedy starší ľudia. Je veľmi dôležité, aby v centre pozornosti programu boli potreby konečných užívateľov. Treba sa vyvarovať toho, aby boli užívatelia využití v tzv. „výskumnom prostredí“ na testovanie výskumu, pretože to by viedlo k inováciám, ktoré by v skutočnosti nezodpovedali požiadavkám hlavnej cieľovej skupiny. Z tohto dôvodu je potrebné zohľadňovať potreby užívateľov, ako napr. minimálne zmeny chovania, mobilita, možnosť výberu, zlepšená kvalita života a rešpektovanie súkromia.

5.3

Treba si uvedomovať, že starší ľudia sú zrejme skupinou obyvateľstva, ktorá trpí vylúčením z informačnej spoločnosti (tzv. eExclusion), a preto je potrebné prekonať tento hendikep v technologickej oblasti. Okrem toho je potrebné pripojenie na internet – a preto je potrebné vyvinúť úsilie, aby všetky regióny, najmä vidiecke oblasti, mali zabezpečený prístup k pripojeniu na internet (prístup v oboch významoch – fyzický i cenovo primeraný).

5.3.1

Najpodstatnejšie teda je, aby:

technológia nenahrádzala osobný kontakt s opatrovateľom alebo poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,

hlavným cieľom bola preventívna starostlivosť a sebestačnosť,

ďalším cieľom bolo začlenenie do spoločnosti,

sa program AAL začlenil do životného štýlu cieľovej skupiny a medzi ostatné služby,

vzhľadom na špecifické okolnosti užívateľov bola používaná technológia bezpečná a užívateľsky jednoduchá.

5.3.2

EHSV je preto presvedčený, že v rámci programu AAL treba postupovať zdola nahor. Celý proces by sa mal zameriavať prednostne na potreby užívateľov, a nie na samotnú technológiu. Je potrebné vypracovať štúdiu s cieľom identifikovať celé spektrum potrieb, z ktorých niektoré sú napríklad: potreba byť v kontakte s inými staršími ľuďmi (efektívne a lacné nástroje na dosiahnutie tohto cieľa sú systémy na volanie cez internet, ako napr. program Skype, a e-mail), nezáujem prispôsobovať sa rýchlym technologickým zmenám, schopnosť vyrovnať sa s technologickými zmenami, ochota využívať tieto technológie. Okrem toho by mali byť užívatelia zapojení do tvorby, zavádzania a vyhodnocovania týchto technológií.

5.4

Organizácie zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ich zástupcovia a rodiny užívateľov sú v každom prípade tými subjektmi, ktoré majú využívať technológiu s cieľom poskytovať starostlivosť o cieľovú skupinu. Je dôležité, aby tieto organizácie boli zapojené do rôznych etáp výskumu, čím sa zabezpečí, aby bol výsledný produkt vhodne začlenený do systému ich prevádzky. Možno predpokladať, že pri zavádzaní nových technológií pre program AAL budú potrebné organizačné zmeny, a preto je podstatné, aby zariadenia sociálnej starostlivosti boli na tieto zmeny pripravené a aby ich realizovali čo najplynulejšie a maximalizovali tak potenciál technológií pre program AAL.

5.4.1

Poskytovatelia sociálnej starostlivosti sú naozaj dôležitým faktorom v celom procese starostlivosti, aj v rámci programu AAL. Zmena paradigmy by sa mala uskutočniť nielen na organizačnej úrovni, ale aj na úrovni opatrovateľského personálu, čím sa má zabezpečiť, aby osoba, ktorá má priamy kontakt s užívateľom programu AAL, nielen efektívne ovládala používanú technológiu, ale aby bola aj skutočne presvedčená o zmysluplnosti jej využívania, čo ďalej podporí dôveru užívateľov voči tejto technológii ako prostriedku na zlepšenie kvality života.

5.4.2

EHSV tiež zastáva názor, že je potrebné dôkladne preskúmať aj systém zdravotníctva, aby sa zabezpečilo, že organizácie zdravotnej a sociálnej starostlivosti budú nielen organizačne pripravené na program AAL, ale že zvládnu aj vyšší počet osôb, ktoré túto starostlivosť budú využívať doma.

5.4.3

V súvislosti so schválením programu AAL je veľmi dôležité, aby sa zlepšila spolupráca a koordinácia organizácií zdravotníckej a sociálnej starostlivosti. Aj v tomto prípade môže byť technika nástrojom, ktorý pomôže túto spoluprácu zlepšiť, no oveľa dôležitejšie je uvedomovať si tieto potreby a ochota spolupracovať.

5.5

Predpokladá sa, že systémy AAL budú komplexné, a preto bude interoperabilita patriť medzi kľúčové ciele programu. Použité inovácie a technológie by mali mať široký rozsah, mali by byť vypracované na mieru, komplexné a aktívne.

5.6

Výbor zastáva názor, že Komisia by mala zvoliť komplexný prístup k programu AAL a politickým opatreniam, ako je napr. program celoživotného vzdelávania. V rámci týchto opatrení je zároveň potrebné zaškoliť zainteresované strany programu AAL, pretože zaškolenie je predpokladom úspechu tejto technológie.

Brusel 29. mája 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  KOM(2007) 329 v konečnom znení.


30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/11


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní priameho poistenia a zaistenia – Solventnosť II“

KOM(2007) 361 v konečnom znení – 2007/0143 (COD)

(2008/C 224/03)

Rada sa 31. októbra 2007 rozhodla podľa článku 47 ods. 2 a článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní priameho poistenia a zaistenia – Solventnosť II“ (1)

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 6. mája 2008. Spravodajcom bol pán Robyns de Schneidauer.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 445. plenárnom zasadnutí 28. a 29. mája 2008 (schôdza z 29. mája 2008) prijal 67 hlasmi za, pričom sa 1 člen hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Odporúčania

1.1

EHSV chváli Komisiu za disciplinovanú rekodifikáciu viacerých zložitých smerníc do jedného prehľadného dokumentu, pričom zobrala do úvahy pravidlá pre rekodifikované časti tejto práce. Keďže by sa legislatívny rámec nemal zameriavať len na politiku obozretnosti, ktorá sa zaoberá tým, akú úlohu zohráva kapitál pri poskytovaní poisťovacích služieb, ktoré sú dôležité pre podnikanie a občanov Európy vo viacerých iných ohľadoch, EHSV si zachováva právo vyjadriť v primeranom čase svoj názor na nové aspekty vzťahu medzi spotrebiteľmi a poisťovňami/zaisťovňami, osobitne v rámci nedávnych iniciatív Komisie týkajúcich sa retailových finančných služieb.

EHSV vyzýva Komisiu, aby sa naďalej zaoberala harmonizáciou právnych aspektov vzťahu medzi poistencami a poisťovňami, keďže sa táto otázka v súčasnosti skúma v rámci prác na „spoločnom referenčnom rámci“ (CFR) uskutočnených pod vedením GR Sanco.

1.2

EHSV z veľkej časti podporuje navrhovanú rámcovú smernicu Komisie Solventnosť II a víta rozsiahle konzultácie, ktoré jej predchádzali. Prístup Komisie bol v súlade so zásadami lepšej právnej úpravy, ktoré si Komisia sama stanovila. Pri konzultáciách o takýchto reformách by sa však mala venovať primeraná pozornosť zamestnancom a spotrebiteľom, ktorí majú očividný záujem na výsledku procesu. EHSV vyzýva Komisiu, aby na uskutočnenie týchto konzultácií založila vlastné fóra, ako je napr. FINUSE (fórum pre používateľov finančných služieb).

1.3

EHSV víta prijatie ekonomického prístupu založenom na riziku na zhodnotenie požiadaviek kapitálovej solventnosti poisťovacích spoločností a prístup k celkovej súvahe, založený na celkovom ekonomickom zhodnotení aktív a pasív, na zhodnotenie ich finančnej situácie. To má za cieľ správne vyjadriť skutočné skryté vystavenie riziku a nástroje na zmierňovania rizika poisťovní/zaisťovní. Tento prístup – okrem toho, že je hospodársky správny – má výhodu v tom, že vylučuje akúkoľvek možnosť regulačnej arbitráže a zároveň zabezpečuje tú istú primeranú úroveň ochrany všetkým poistencom v celej Európe, nezávisle od právneho postavenia, veľkosti alebo sídla spoločnosti.

1.4

EHSV srdečne víta zavedenie prístupu založeného na troch pilieroch k dohľadu nad obozretnosťou, ktorý je v súlade s kapitálovými požiadavkami v rámci dohody Bazilej II, ako sú zavedené v bankovom sektore, pričom by sa vzali do úvahy osobitosti poisťovacieho sektora. EHSV by chcel zdôrazniť význam, ktorý má pre dostatočný dohľad nad obozretnosťou poisťovacích spoločností pridanie kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu a kvalitatívnych požiadaviek (pilier II), ako aj zavedenie zásad na podávanie správ orgánu dohľadu a uverejňovanie informácií (pilier III), spolu s definíciou kvantitatívnych požiadaviek zohľadňujúcich riziká.

1.5

EHSV víta zavedenie systému solventnosti založenom na kapitálových požiadavkách, požiadavke kapitálovej solventnosti (SCR) a minimálnej kapitálovej požiadavke (MCR), pričom každá z nich má iný cieľ. SCR by mala vyjadrovať cieľovú úroveň kapitálu, ktorú by sa mal subjekt snažiť splniť za normálnych pracovných podmienok, zatiaľ čo MCR by mala vyjadrovať úroveň kapitálu, pod ktorou by sa mohlo iniciovať krajné opatrenie dohľadu. EHSV by privítal nariadenie na úrovni II, ktoré by viac objasnilo podmienky, upravujúce zjednodušený výpočet SCR (článok 108), ako aj to, za akých okolností by sa iniciovala požiadavka o dodatočnú kapitálovú solventnosť.

1.6

EHSV zastáva názor, že výpočty MCR a SCR by mali byť úzko prepojené, a preto by mali byť obe založené na prístupe zohľadňujúcom riziko, aby sa mohla náležite uplatňovať škála dozorných opatrení, ktoré zabezpečia, že príslušná poisťovacia spoločnosť, ako aj orgán dohľadu, budú mať dostatok času na prijatie primeraných opatrení na vyriešenie situácie pri porušení SCR.

1.7

EHSV víta zásadu proporcionality zahrnutú v navrhovanej smernici, ktorá by umožnila, aby Solventnosť II uplatňovali všetky poisťovne/zaisťovne. EHSV by privítal nariadenie na úrovni II, ktoré by viac objasnilo túto všeobecnú zásadu proporcionality (článok 28.3), aby sa mohla primeranosť požiadaviek – a v prípade potreby opravných opatrení – spoľahlivejšie interpretovať; to by však nemalo viesť k nadmernej regulácii. EHSV odporúča, aby sa táto zásada uplatňovala efektívne a dôsledne po celej Európe a aby na zabezpečenie jej uplatňovania boli k dispozícii účinné spôsoby odvolania sa na administratívnej úrovni alebo v prípade potreby pred súdom.

1.8

EHSV dôrazne odporúča Komisii, aby zachovala rôznorodosť poisťovacieho trhu, pričom by zohľadnila úlohu malých a stredných podnikov v oblasti poisťovníctva, ako aj vzájomné a kooperatívne poisťovacie spoločnosti. Keďže veľa z nich zapĺňa dieru na trhu, EHSV sa nazdáva, že je veľmi dôležité, aby tu v štandardnom prístupe existovala istá flexibilita, ktorá by napríklad umožnila využiť vlastné, relevantnejšie údaje a všeobecne uznávané metodológie bez toho, aby sa akokoľvek narušila spravodlivá hospodárska súťaž medzi poisťovacími spoločnosťami. Mali by sa uskutočniť patričné analýzy a úvahy, pokiaľ ide o možnosť vzájomných poisťovacích spoločností požadovať od svojich členov podporiť ich platobnú schopnosť, ako to možno pozorovať v praxi.

1.9

EHSV uznáva význam dozoru nad poisťovacími skupinami, ktorých je síce relatívne málo, ale predstavujú značný podiel na poisťovacom trhu v rámci EÚ. EHSV preto považuje zavedenie dohľadu nad skupinami za významný krok vpred, ktorý umožní všetkým orgánom dohľadu nad skupinami a ostatným zapojeným orgánom dohľadu zlepšiť porozumenie rizikového profilu skupiny ako celku. Odporúča sa maximálna harmonizácia a transparentnosť týchto orgánov dohľadu a jasné rozdelenie zodpovedností medzi nimi.

1.10

EHSV víta zavedenie dobrovoľného režimu, ktorý umožňuje skupinám uľahčiť ich kapitálový manažment na úrovni skupín, a to zlepšením pohyblivosti kapitálu v rámci skupiny a poskytnutím praktického a transparentného systému pre skupinu, aby mohla mať skupina úžitok z uznania účinkov rozdelenia na úrovni skupiny bez toho, aby to ovplyvnilo úroveň kapitálových požiadaviek pobočiek skupiny. Bude potrebné zvážiť skutočnú výšku kapitálu pobočiek skupiny, keďže časť z nich bude pokrytá vyhláseniami o podpore skupiny, a nie dostupnými likvidnými alebo ekvivalentnými aktívami. EHSV upozorňuje, že účinky rozdelenia na skupiny budú uznané iba vtedy, ak sa pre výpočet SCR použije štandardná metóda, a že návrh by mal tiež umožniť, aby boli účinky rozdelenia na skupiny uznané aj bez využitia podpory skupiny.

1.11

Výbor odporúča zhodnotiť vplyv navrhovaného dobrovoľného režimu o hospodárskej súťaži na hospodársku súťaž na miestnej úrovni, úroveň ochrany spotrebiteľa v normálnych a aj krízových situáciách, ktorá by nemala byť nižšia, ako úroveň poskytnutá v rámci štandardného režimu, a objasnenie právnych a praktických otázok vrátane bezpečnosti cezhraničných finančných prevodov medzi rôznymi spoločnosťami v rámci jednej skupiny, menovite možných právnych obmedzení na národnej úrovni pre kapitálové prevody (podpora skupiny) pobočkám umiestneným v inom členskom štáte.

1.12

EHSV očakáva, že orgány úrovne II vezmú do úvahy výsledky štvrtej fázy kvantitatívnej dopadovej štúdie (QIS4), ktorá ešte nebola v čase schvaľovania tohto stanoviska ukončená.

1.13

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné harmonizovaným spôsobom uplatňovať túto smernicu, zamedziť pridávaniu zbytočných prekážok alebo rozchádzajúcim sa politikám prostredníctvom využitia alternatív, ktoré by ohrozili jednotnú politiku obozretnosti na celom jednotnom trhu.

1.14

EHSV vyzýva Komisiu, aby zaistila predvídateľnosť politiky obozretnosti, s cieľom poskytnúť poisťovacím spoločnostiam úroveň istoty, ktorú potrebujú pri rozvoji ich politiky rizika a solventnosti.

1.15

EHSV uznáva, že pre Solventnosť II sú významné aspekty zmierňovania rizika, ako zdieľanie údajov medzi poisťovateľmi a poisťovacími poolmi. Uľahčujú prístup na trh pre nováčikov na trhu a menších podnikateľov a umožňujú im rozšíriť dostupné kapacity, ako aj znížiť mieru neistoty ich poistného. EHSV preto naliehavo žiada Komisiu, aby zvážila tento vzájomný vzťah v revízii nariadenia o skupinovej výnimke pre poisťovací sektor.

1.16

EHSV blahoželá Komisii a zúčastneným Lamfalussyho výborom za vedúcu úlohu, ktorú zaujali v tomto reformnom procese, a to uplatňovaním osvedčených postupov a zvyšovaním povedomia na celom európskom trhu. Navrhovaná smernica stanovuje skutočný referenčný rámec pre ďalšie jurisdikcie a sektory finančných služieb. Pri konzultáciách o takýchto reformách by sa však mala venovať primeraná pozornosť zamestnancom a spotrebiteľom, ktorí majú očividný záujem na výsledku procesu. EHSV vyzýva Komisiu, aby na uskutočnenie týchto konzultácií založila vlastné fóra, ako napr. FINUSE (fórum pre používateľov finančných služieb).

1.17

EHSV naliehavo žiada Komisiu, aby prijala ustanovenia týkajúce sa solventnosti aj pre iných poskytovateľov podobných finančných služieb, bez ohľadu na ich charakter, na úrovni smernice o Solventnosti II, podľa zásady „rovnaké riziká, rovnaké pravidlá“. Vzhľadom na nestálosť finančných trhov sa spotrebitelia a príjemcovia poistného plnenia musia spoliehať na tak isto vyspelú ochranu solventnosti. Takisto podmienky týkajúce sa kapitálových požiadaviek sú nevyhnutné na podporu prostredia pre spravodlivú hospodársku súťaž na finančnom trhu.

1.18

Zásady Solventnosti II by mali byť kritériom pre zavedenie nových noriem pre solventnosť, napríklad v rámci revízie smernice IORP (2) z roku 2008, hlavne vzhľadom na rozšírenie povinností poskytovateľov súkromných dôchodkových fondov v celej Únii.

2.   Úvod

2.1

Tento návrh smernice pre nový rámec solventnosti pre súkromné poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti s názvom Solventnosť II zavádza revidovaný režim s cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu poistencov a príjemcov poistného plnenia, prehĺbiť integráciu na jednotnom trhu poisťovníctva EÚ a zlepšiť medzinárodnú konkurencieschopnosť poisťovníctva EÚ ako celku, ako aj jednotlivých poisťovateľov a zaisťovateľov. Zároveň návrh zjednocuje niekoľko generácií smerníc o poistení do jednej rekodifikovanej smernice. Tento rámec sa bude uplatňovať na poisťovne aj zaisťovne.

2.2

Prostredníctvom podrobných a neustálych konzultácií so zúčastnenými stranami prebrala Komisia a Lamfalussyho výbory zložené z regulačných orgánov a orgánov dohľadu vedúcu úlohu pri stanovení špičkových postupov v globálnom kontexte, obzvlášť v oblasti finančných služieb. Výsledkom je, že Solventnosť II je najviac prepracovanou skupinou pravidiel solventnosti v oblasti poisťovníctva na svete a umiestňuje Európu pred väčšinu iných jurisdikcií. Pri konzultáciách o takýchto reformách by sa však mala venovať primeraná pozornosť zamestnancom a spotrebiteľom, ktorí majú očividný záujem na výsledku procesu. EHSV vyzýva Komisiu, aby na uskutočnenie týchto konzultácií založila vlastné fóra, ako napr. FINUSE (fórum pre používateľov finančných služieb).

3.   Východisková situácia

3.1

Navrhovaný rámec solventnosti má za cieľ zlepšiť finančnú stabilitu a spoľahlivosť európskeho poisťovacieho trhu. To by prospelo konkurencieschopnosti poisťovníctva EÚ ako celku, ako aj jednotlivým poisťovateľom a zaisťovateľom a spotrebiteľom v zmysle bezpečnosti. Spoľahlivé poisťovacie trhy majú kľúčový význam pre sociálnu a hospodársku štruktúru Európskej únie.

3.2

Poistenie zohráva v prvom rade úlohu nástroja individuálnej a aj kolektívnej ochrany. Medzi zákazníkov poisťovníctva patria súkromné domácnosti, MSP, veľké hospodárske subjekty, združenia a verejné orgány. Záväzky poisťovacích spoločností sa týkajú závislých osôb a tretích strán, ako aj súčasných zákazníkov a poisťovacích služieb. EHSV si obzvlášť uvedomuje tento vplyv na každodenný život európskych občanov. Okrem jeho významu na trhoch so zabezpečením pre prípad smrti, sa poistenie stalo významným poskytovateľom produktov sporenia. Poistenie zohráva úlohu v riadení projektov sociálneho zabezpečenia, ako sú dôchodkové fondy (severské krajiny), úrazové poistenie pracujúcich (BE, FI, PT) a národné systémy zdravotnej starostlivosti (IE, NL), často v rámci štruktúr zahŕňajúcich zástupcov pracovníkov. Poistenie poskytuje výhody pre zamestnancov, ktoré sú pre pracovníkov – významnú zainteresovanú stranu – čoraz dôležitejšie. Poskytuje ochranu pred novými rizikami ako sú prírodné katastrofy, neúroda a aj terorizmus, niekedy prostredníctvom partnerstiev medzi poisťovateľmi/zaisťovateľmi a vládami.

3.3

Trh poisťovníctva predstavuje hybnú silu pre ekonomiku ako celok, pričom podporuje iniciatívu a buduje dôveru a je sám o sebe významným hospodárskym faktorom, keďže vytvára takmer milión pracovných miest v Európe (3). Komisia odhaduje, že navrhovaná smernica bude mať za následok dodatočné investície vo výške 2 až 3 miliardy eur pre poisťovateľov a orgány dohľadu. Očakáva sa, že vysoká miera týchto investícií sa využije na ľudský kapitál a vytvoria sa dlhodobé vysoko kvalifikované pracovné miesta (medzi nimi v oblastiach riadenia rizika, poistnej matematiky, expertov na IKT a tzv. compliance officers – manažérov podnikovej etiky). EHSV zastáva názor, že tieto investície by mali byť prínosom pre všetky zúčastnené strany, vrátane spotrebiteľov a príjemcov poistného plnenia.

3.4

Okrem tohto priameho zamestnávania, poskytovanie poistenia prostredníctvom agentov a sprostredkovateľov prináša ďalších milión pracovných miest.

Prostredníctvom investícií, ktoré dosahujú viac ako 6 500 miliárd eur (4), sú poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti dôležitými inštitucionálnymi investormi. Sú preto zodpovedné za transformovanie poistného a zaistného na sumár aktív v primeranej miere k riziku a za strednodobú a dlhodobú bezpečnosť poistencov a príjemcov poistného plnenia.

3.5

Domácnosti, MSP, väčšie hospodárske subjekty, združenia a verejné orgány vynakladajú prostriedky, ktoré predstavujú viac ako 5 % HDP na životné poistenie (5) a viac ako 3 % na neživotné poistenie. Dokonca aj na vyspelých trhoch je zvyčajne rast poisťovníctva rýchlejší ako rast celkovej ekonomiky. Investície poisťovateľov predstavujú viac ako 50 % HDP (6), pričom polovicu tvoria aktíva s pevným výnosom a pôžičky (7), zatiaľ čo investície s variabilným výnosom poisťovateľov predstavujú približne štvrtinu kapitálu na európskych finančných trhoch (8).

3.6

Hoci nedávno došlo v odvetví poisťovníctva k početným fúziám spoločností, ešte stále je v Európe približne 5 000 poisťovacích spoločností (9). Veľké finančné skupiny môžu mať rôzne dcérske poisťovacie spoločnosti v rôznych krajinách. Štruktúry skupín v odvetví poisťovníctva môžu zahŕňať rôzne typy činnosti v rámci tohto odvetvia (zaistenie, životné a/alebo neživotné poistenie, sprostredkovanie poistenia) alebo v širšom kontexte finančné služby (vrátane bankovníctva – kombinácia bankovníctva a poisťovníctva – a hypoték). Navyše môžu jednotlivé skupiny pozostávať z materskej spoločnosti a dcérskych spoločností, ale tiež joint venture, holdingov atď. Dvadsať najväčších skupín pokrýva približne polovicu európskeho príjmu z poistného (10). Významný podiel na trhu majú vzájomné a družstevné poisťovacie spoločnosti. Družstevné poisťovne sú často prepojené s mnohými organizáciami občianskej spoločnosti a ich podiel predstavuje 30 % celkového príjmu z poistného v Európe (11).

3.7

Súčasná finančná kríza vyvolaná postupmi v oblasti vysoko rizikových hypoték v USA zdôrazňuje význam správnych a dôsledných noriem solventnosti, ktoré umožnia poisťovacím spoločnostiam splniť ich záväzky aj v krízových situáciách. Predpisy, metódy riadenia a záťažové testy prispievajú k naplneniu tohto cieľa.

4.   Legislatívny prístup

4.1

V súlade so zlepšovaním tvorby právnych predpisov pripravila Komisia smernicu Solventnosť II v dĺžke a rozsahu, ktoré zohľadňujú predpisy zahŕňajúce prepracované časti. Séria viacerých kvalitatívnych a kvantitatívnych hodnotení vplyvov, ako aj konzultácie zabezpečili, že boli zohľadnené mnohé pripomienky odvetvia a orgánov dohľadu. Čoskoro sa objavia nové podrobné skúmania a konzultácie.

4.2

Návrh smernice sa nazýva tzv. Lamfalussyho smernicou, ktorá je založená na štyroch úrovniach Lamfalussyho architektúry finančných služieb. Ustanovenia smernice na úrovni 1 sú založené na princípoch, poskytujú základ pre vykonávacie opatrenia na úrovni 2 a inštrukcie pre konvergenciu v oblasti dohľadu na úrovni 3 celého procesu. Tento prístup je zvolený s cieľom umožniť, aby mohol byť nový režim rýchlo prispôsobený a reagoval tak na zmeny na trhu, medzinárodný vývoj v oblasti účtovníctva a regulácie poisťovní/zaisťovní, technologický vývoj, skúsenosti a nové metodiky. Stanovenie podrobných výpočtových špecifikácií v článkoch smernice by ohrozilo samotnú podstatu tohto inovačného legislatívneho procesu. Na tento účel sú vhodnejšie úrovne 2 a 3.

4.3

Nový režim je vo forme troch pilierov, podobnej kapitálovým požiadavkám bankového sektora z dohody Bazilej II, ale zahŕňa osobitosti poisťovníctva. Pilier I (články 74-142) určuje kvantitatívne finančné požiadavky, pilier II (články 27-34, 36-38, 40-49, 181-183) sa zaoberá kontrolným procesom vykonávaným orgánom dohľadu a kvalitatívnymi požiadavkami a pilier III (články 35, 50-55) upravuje poskytovanie a uverejňovaním informácií na účely dohľadu. Tri piliere nie sú nezávislé, ale vzájomne sa dopĺňajú pri plnení cieľov režimu. Mali by byť preto náležite zohľadnené interakcie medzi ustanoveniami v rozličných pilieroch.

4.4

Revízia súčasného režimu solventnosti bola tiež príležitosťou na prepracovanie 13 smerníc o poistení a zaistení do jednej zjednodušenej smernice, do ktorej boli zahrnuté nové pravidlá o solventnosti. Obsahuje viaceré zmeny a doplnenia, ktoré nemajú zásadný význam, s cieľom zlepšiť navrhované znenie smernice. Články, alebo ich časti, ktoré už nie sú v platnosti, boli vypustené.

5.   Všeobecné aspekty

5.1

Za posledných 30 rokov séria smerníc EÚ postupne vytvorila európsky trh poistenia a zaistenia, ktorý je riadený predpismi, medzi inými aj zásadami vzájomného uznávania a kontroly domácej krajiny. Vytvorili trh, ktorý je otvorený subjektom z krajín mimo EÚ a podporili poisťovateľov z EÚ, aby expandovali na trhy mimo EÚ, najmä do severnej Ameriky, Ázie a krajín, ktoré sa v budúcnosti možno stanú súčasťou EÚ.

5.2

Navrhované predpisy týkajúce sa solventnosti zabezpečia, že poisťovatelia budú finančne zabezpečení a schopní odolávať aj nepriaznivým okolnostiam, aby mohli splniť svoje zmluvné záväzky voči príjemcom poistného plnenia a zabezpečili stabilný finančný systém. Je však dôležité zdôrazniť, že všetci, ktorí využívajú tieto finančné služby si zaslúžia takúto posilnenú ochranu. Na niektoré subjekty na trhu sa však nevzťahuje nariadenie o poistení, napr. poskytovateľov dôchodkového poistenia zamestnancov alebo sporiteľne a investičné inštitúcie.

5.3

Harmonizované predpisy v oblasti solventnosti vytvárajú dôveru nielen medzi spotrebiteľmi, ale aj medzi orgánmi dohľadu. Táto dôvera je základným faktorom pre fungovanie európskeho trhu so vzájomným uznávaní, kontrolami domácej krajiny. Súčasné predpisy EÚ o solventnosti (Solventnosť I) sú však zastarané. Nezohľadňujú špecifické riziká, ktoré nesie subjekt poskytujúci poistné krytie, preto vedie k rovnakým požiadavkám solventnosti pre spoločnosti, ktoré majú rozličné rizikové profily. Navyše sa súčasné pravidlá solventnosti zameriavajú skôr na finančný súlad na základe stanovených pravidiel ako na správne riadenie a nezaoberajú sa náležite dohľadom nad skupinami. Okrem toho súčasný legislatívny rámec EÚ naďalej ponecháva príliš veľa priestoru pre vnútroštátne odchýlky jednotlivých členských štátov, a tým oslabuje účinnosť dohľadu pri multinárodných operáciách a úroveň realizácie. Tieto nedostatky súčasného režimu boli odstránené vývojom, ktorý sa udial v rámci odvetvia, ako aj na medzinárodnej úrovni a v iných odvetviach. Inými slovami – nové normy solventnosti stanovené v návrhu smernice reagujú na trend udaný subjektmi, ktoré zohľadňujú riziko a orgánmi dohľadu z rozličných krajín.

5.4

V protiklade s rámcom Solventnosť I sa reforma zameriava skôr na skutočnú kvalitu riadenia rizika v poisťovni a na zásady a ciele, ako na pravidlá, ktoré nezohľadňujú špecifické rizikové profily jednotlivých spoločností.

Zameriava sa tiež na zosúladenie dohľadu v rámci EHP.

5.5

V zásade bude nový systém poskytovať orgánom dohľadu a poisťovateľom dômyselné nástroje solventnosti, nielen na odolávanie nepriaznivým udalostiam vzhľadom na poistenie rizík, akým sú záplavy, búrky alebo hromadné dopravné nehody, ale tiež trhové riziko, úverové riziko a prevádzkové riziko. Na rozdiel od súčasnej legislatívy sa od poisťovacích a zaisťovacích spoločností bude vyžadovať, aby disponovali kapitálom úmerne k celkovému riziku platobnej schopnosti a zohľadnili nielen kvantitatívne prvky, ale tiež kvalitatívne aspekty, ktoré ovplyvňujú rizikový profil spoločnosti.

5.6

Systém je založený na citlivom prístupe k ekonomickému riziku, ktorý má za cieľ zabezpečiť náležité zohľadnenie skutočného vystavenia riziku a prostriedkov na zmiernenie rizika, a tým eliminuje príležitosti na regulačnú arbitráž, ktorá môže narušiť a oslabiť ochranu príjemcu poistného plnenia. Znamená to tiež, že kapitálové požiadavky by mali umožniť optimálne prerozdelenie kapitálu a podnecovať k lepšiemu vnútornému riadeniu rizika.

5.7

Okrem toho smernica Solventnosť II zdôrazňuje zodpovednosť manažmentu poisťovateľov pri zabezpečovaní správneho riadenia rizika a usiluje sa o posilnenie osvedčených postupov v odvetví. Bude sa od nich vyžadovať, aby sa zameriavali na aktívnu identifikáciu, meranie a riadenie rizík, a aby mysleli na neskorší vývoj, ako napr. nové obchodné plány alebo prípadné katastrofy, ktoré môžu ovplyvniť ich finančnú situáciu. Navyše navrhovaná reforma bude od nich vyžadovať, aby zhodnotili svoje kapitálové potreby vzhľadom na všetky riziká prostredníctvom „vlastného posúdenia rizika a solventnosti“ (ORSA – Own Risk and Solvency Assessment), zatiaľ čo v rámci „kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu“ (SRP – Supervisory Review Process) sa pozornosť orgánov dohľadu presunie z oblasti právneho súladu a monitorovania kapitálu na hodnotenie skutočných rizikových profilov poisťovateľov a na ich kvalitu riadenia rizika a riadiace systémy prostredníctvom napr. systémov včasného varovania a záťažových testov. Zároveň podporí spoluprácu a súlad pri dohľade napr. posilnením úlohy CEIOPS (Výboru európskych orgánov dohľadu pre poistenie a dôchodkové poistenia zamestnancov) ako krok k väčšej jednote v oblasti dohľadu nad finančnými službami, ktorú podporuje EHSV.

5.8

Tretím dôležitým aspektom je snaha o zlepšenie účinnosti dohľadu nad poisťovacími skupinami prostredníctvom „orgánu zodpovedného za dohľad nad skupinami“ v domácej krajine. Dohľad nad skupinami zabezpečí, že sa neprehliadnu skupinové riziká a umožní skupinám, aby zároveň lepšie fungovali, pričom príjemcom poistného plnenia poskytne vysokú úroveň ochrany. Orgán dohľadu nad skupinami bude mať osobitnú zodpovednosť, ktorú bude vykonávať v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Zároveň bude zodpovedný za riešenie niektorých otázok. Miestne orgány dohľadu sú podporované, aby sa aktívne zapojili činnosti vyšších orgánov dohľadu, keďže majú právo spolurozhodovať, pokiaľ je možné dosiahnuť dohodu. Vyžaduje si to iný prístup, ktorý sa musí využiť, aby sa zohľadnili ekonomické skutočnosti a potenciál diverzifikácie rizika týchto skupín.

5.9

Po štvrté smernica Solventnosť II zavádza väčšiu transparentnosť a objektivitu z hľadiska informácií, ktoré poskytujú spoločnosti o svojej finančnej situácii a súvisiacich rizikách a z hľadiska kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu. V súčasnosti sa postupy dohľadu naďalej v jednotlivých členských štátoch líšia, čo dáva priestor regulačnej arbitráži. Pre politické opatrenia EÚ v tejto oblasti, ako aj pre poisťovateľov, ktorí by radi vstúpili na nový národný trh, je dôležité, aby postupy dohľadu boli nielen objektívne a transparentné, ale tiež predvídateľné a dobre zdokumentované.

6.   Hĺbková analýza

6.1   Finančné požiadavky (pilier I)

(články 74-142)

6.1.1

Pri určovaní kvantitatívnych požiadaviek pre poisťovne uplatňuje nový systém komplexný prístup „na základe celkovej bilancie“, podľa ktorého sa aktíva (12) a pasíva hodnotia v súlade s trhom a všetky merateľné riziká s nimi spojené sú explicitne vyjadrené podľa kapitálových požiadaviek. Oceňovanie aktív a pasív na úrovni, ktorá zodpovedá ich podmienkam obchodovania zabezpečí, že ich ocenenie bude objektívne a vzájomne zosúladené. Zabezpečí tiež určenie správnej hodnoty pre každú z alternatív. Realistické oceňovanie, ktoré sa orientuje na budúcnosť, je najúčinnejšou ochranou proti možnému ohrozeniu práv všetkých zúčastnených strán.

6.1.2

V súvislosti s týmto oceňovaním sa osobitná pozornosť venuje výpočtom technických rezerv, t.j. záväzkov voči poistencom a iným príjemcom poistného plnenia. Oceňovanie technických rezerv v súlade s trhom sa dosiahne prostredníctvom výpočtu „najlepšieho odhadu“, ktorý predstavuje pravdepodobný priemer budúcich peňažných tokov so zohľadnením časovej hodnoty peňazí, vrátane rizikovej marže. Tento prístup by mal zaručiť, že celková hodnota technických rezerv je rovnaká ako suma, ktorú by žiadala tretia strana s cieľom prevziať poistný kmeň a splniť súvisiace záväzky. Výpočet musí vychádzať z informácií, ktoré poskytli finančné trhy a všeobecne dostupné údaje o poistných rizikách, a musí byť s nimi v súlade.

6.1.3

Pokiaľ ide o kapitálové požiadavky, nový systém solventnosti obsahuje dve kapitálové požiadavky – požiadavku kapitálovej solventnosti (SCR) a minimálnu kapitálovú požiadavku (MCR) na odlišné účely a podľa nich sú vypočítané.

6.1.4

SCR určuje cieľovú úroveň kapitálu, ktorú by mal poisťovateľ spĺňať pri bežných prevádzkových podmienkach. V prípade, že bude táto úroveň nižšia, zásahy orgánov dohľadu budú intenzívnejšie. Umožňuje progresívne zásahy orgánu dozoru predtým, ako by kapitál dosiahol výšku MCR, a tým zaručuje poistencom a prijímateľom poistného plnenia a plnenie záväzkov, keď sa stanú splatnými. Odborne vyjadrené, SCR má byť naplánovaná a vypočítaná tak, aby určila hladinu kapitálu, ktorá spoločnosti umožní vyrovnať sa so značnými nepredvídanými stratami na základe určitej pravdepodobnosti zlyhania počas určitého obdobia (0,5 % za obdobie jedného roka).

6.1.5

MCR uvádza výšku kapitálu, pri ktorej sa v prípade potreby začnú bezprostredné zásahy orgánov dohľadu. Výpočet MCR by mal v porovnaní s SCR poskytovať primeraný rozsah, aby sa zabezpečil dostatočný priestor pre primeranú škálu zásahov orgánov dohľadu.

6.1.6

V praxi si môže poisťovateľ vypočítať SCR buď prostredníctvom štandardného vzorca alebo prostredníctvom vlastného vnútorného modelu, ktorý schválili orgány dohľadu. Štandardný vzorec má odrážať postupy na zmierňovanie rizika a účinky diverzifikácie, ako aj všetky formy pokrytia strát tých prvkov súvahy, ktoré nie sú zahrnuté v dostupnom kapitáli. Prístup orientovaný na riziko navrhovanej smernice znamená, že štandardný vzorec môže byť – po schválení orgánom dohľadu – nahradený vnútorným modelom (čiastočne alebo úplne), ak lepšie odráža rizikový profil spoločnosti. Je to dôležitým podnetom pre správne vnútorné uznanie a riadenia rizika, ako aj pre odbornú prípravu a dočasné zamestnanie vysoko kvalifikovaného personálu.

6.1.7

Ďalší prvok, ktorý je v súlade s cieľom podporovať dobré vnútorné riadenie, je uplatňovanie „zásady obozretnej osoby“ v oblasti investične politiky, ktorá by neumožnila stanoviť umelé limity pre investície, pričom by vyžadovala vysoké kvalitatívne normy a riadne zdôvodnenie akéhokoľvek rizika pri výpočte kapitálových záväzkov.

6.1.8

Vzhľadom na zložitosť požiadaviek je dôležité uviesť, že súčasný návrh zahŕňa ustanovenia umožňujúce proporčné a zvládnuteľné uplatňovanie požiadaviek piliera I. Obzvlášť dôležité je to pre malé a stredne veľké podniky (MSP). Tento proporčný princíp nevychádza z rozsahu, ale z povahy a zložitosti rizík, s ktorými sa spoločnosti musia vyrovnať. Na MSP sa vzťahujú podobné všeobecné princípy obozretnosti ako pri rovnakých rizikových profiloch iných spoločností. Ich klienti a príjemcovia poistného plnenia využívajú rovnakú úroveň ochrany.

6.2   Kontrolný proces vykonaný orgánmi dohľadu a kvalitatívne požiadavky (pilier II)

(články 27-34, 36-38, 40-49, 181-183)

6.2.1

Návrh Komisie Solventnosť II určuje postupy a nástroje pre činnosti v oblasti dohľadu a preskúmania, vrátane určenia právomocí orgánov dohľadu, ustanovení o spolupráci medzi národnými orgánmi dohľadu a tiež o konvergencii dohľadu. Ustanovenia piliera II sa venujú aj kvalitatívnym požiadavkám na spoločnosti, t. j. na ich systém riadenia vrátane účinného vnútorného kontrolného systému, riadenie rizika, poistno-matematickú funkciu, vnútorný audit, funkciu súladu a pravidlá externého zabezpečovania činností.

6.2.2

Nástroje dohľadu majú za cieľ určiť inštitúcie s finančnými, organizačnými a inými prvkami, ktoré sú schopné vyvolať profil vyššieho rizika, ktoré by mohli byť vo výnimočných prípadoch požiadané, aby disponovali vyšším kapitálom solventnosti ako podľa SCR a/alebo prijať opatrenia na zníženie vzniknutého rizika.

6.2.3

Vyššie uvedený princíp proporcionality sa vzťahuje aj na kontrolný proces vykonaný orgánmi dohľadu. Orgány dohľadu musia vykonávať svoje právomoci pri zohľadnení rozsahu, povahy a zložitosti rizika jednotlivých spoločností, aby sa vyhli prílišnému dohľadu, najmä pri tých malých a stredných poisťovniach, ktoré sú vystavené len nízkej miere rizika.

6.2.4

Solventnosť II je vypracovaná s cieľom zvýšiť kvalitatívne hodnotenie, ktoré vykonávajú orgány dohľadu pri rizikových situáciách spoločnosti. Je dôležité, aby boli orgány dohľadu zosúladené pri svojej činnosti a rozhodnutiach v rozličných krajinách, pri rozličných spoločnostiach a čase. Je dôležité zopakovať význam transparentnosti, objektivity a predvídateľnosti činností dohľadu. Týka sa to predovšetkým prípadov schvaľovania vnútorných modelov.

6.3   Podávanie správ orgánu dohľadu a uverejňovanie informácií (pilier III)

(články 35, 50-55)

6.3.1

Transparentnosť a uverejňovanie informácií spoločnosťami o ich finančných podmienkach a rizikách slúžia na posilnenie trhovej disciplíny. Navyše poisťovne by mali orgánom dohľadu poskytovať (informácie odovzdávané orgánom dohľadu) kvantitatívne a kvalitatívne informácie, ktoré potrebujú na vykonávanie účinnej kontroly a usmerňovania.

6.3.2

Harmonizácia uverejňovania informácií a podávania správ orgánu dohľadu je dôležitou súčasťou nového režimu. Objavuje sa preto nevyhnutnosť konvergencie, aby sa formát a obsah dali porovnávať v celej Európe. Tento faktor má mimoriadny význam pri multinárodných skupinách.

6.4   Dohľad nad skupinou

(články 210-268)

6.4.1

Súčasná legislatíva EÚ považuje dohľad nad skupinou len za doplnok k individuálnemu dohľadu. Individuálny dohľad nezohľadňuje, či je právnická osoba súčasťou skupiny (napr. ako dcérska spoločnosť) alebo nie. Dohľad nad skupinou je preto jednoducho pripojený k individuálnemu dohľadu len na účel zhodnotenia vplyvu skupinových vzťahov na konkrétnu spoločnosť. V dôsledku toho súčasný európsky režim solventnosti neuznáva ekonomickú realitu poisťovní a zanedbáva skutočnosť, že v mnohých prípadoch sa riadenie rizika vykonáva skôr na úrovni skupiny ako individuálnej. Návrh Solventnosť II sa usiluje nájsť vhodnejší spôsob pre dohľad nad skupinami prostredníctvom zmeny spôsobu vykonávania individuálneho dohľadu a dohľadu nad skupinami, na základe súboru podmienok.

6.4.2

Pre každú poisťovaciu skupinu bude vymenovaný orgán ako „orgán dohľadu nad skupinou“ a bude mať primárnu zodpovednosť za hlavné aspekty dohľadu nad skupinou (solventnosť skupiny, transakcie vnútri skupiny, koncentrácia rizika, riadenie rizík a vnútorná kontrola). Orgán dohľadu nad skupinou a orgán individuálneho dohľadu si však majú vymieňať podstatné informácie automaticky a iné dôležité informácie na základe žiadosti. Okrem toho má orgán skupinového dohľadu uskutočňovať konzultácie s príslušným orgánom individuálneho dohľadu pred dôležitým rozhodnutím a príslušné orgány dohľadu majú urobiť všetko pre to, aby dospeli k spoločnému riešeniu, hoci v prípade schvaľovania vnútorného modelu skupiny, ako aj v prípade predpisov týkajúcich sa bankovníctva, prijme konečné riešenie orgán dohľadu nad skupinou. Tieto ustanovenia by mali zabezpečiť, aby orgány dohľadu nad skupinou ako aj orgány individuálneho dohľadu lepšie porozumeli rizikovému profilu celej skupiny, a následne aby sa na príjemcov poistného plnenia vzťahovala vyššia ochrana.

6.4.3

Okrem zlepšeného konceptu dohľadu nad skupinou, zavádza návrh inovatívny režim podpory skupiny. Skupiny, ktoré by si chceli uľahčiť riadenie kapitálu na úrovni skupiny môžu požiadať o dovolenie byť riadené v rámci režimu podpory skupiny. Skupiny, ktoré dostanú povolenie byť riadené v rámci režimu podpory skupiny, budú môcť na základe presne stanovených podmienok pokryť časť SCR (nie však MCR) dcérskych spoločností prostredníctvom vyhlásenia o skupinovej podpore (finančný, právne vymáhateľný záväzok materskej spoločnosti voči dcérskej spoločnosti poskytnúť v prípade potreby kapitál). S cieľom umožniť efektívne fungovanie režimu podpory skupiny je k individuálnemu dohľadu pripojených niekoľko odchýlok. Pri režime podpory skupiny je plánovaný osobitný postup v prípade krízových podmienok (nerešpektovanie individuálnej SCR), ktorý si vyžaduje koordinovanú činnosť orgánov individuálneho dohľadu a dohľadu nad skupinou. Tento režim by sa mal uplatňovať jednotne v celej EÚ.

6.4.4

Nakoľko režim podpory skupiny umožňuje, aby bol kapitál SCR v rukách inej dcérskej spoločnosti v rámci skupiny, poskytuje poisťovacím skupinám praktické a transparentné opatrenia profitovať z uznania účinkov diverzifikácie skupiny, zatiaľ čo individuálne dcérske spoločnosti spĺňajú rovnakú úroveň kapitálových požiadaviek, ako keby neboli súčasťou skupiny. Z tohto dôvodu by sa mal zaviesť primeraný dohľad, ktorý by zaručil rýchly prevod kapitálu v prípade potreby. Existencia a používanie vyhlásení o skupinovej podpore uverejňuje príslušná dcérska aj materská spoločnosť.

Brusel 29. mája 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Návrh bol neskôr pozmenený na KOM(2008) 119 v konečnom znení. V texte tohto stanoviska sa číslovanie článkov odvoláva na túto poslednú verziu návrhu smernice.

(2)  Institutions for Occupational Retirement Provision (Inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia).

(3)  Zdroje: Comité Européen des Assurances, Európske poisťovníctvo v číslach, 2007. Čísla vychádzajú z dostupných údajov z konca roka 2006.

(4)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(5)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(6)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(7)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(8)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(9)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(10)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(11)  Zdroj AISAM.

(12)  Aktíva poisťovní EÚ tvoria predovšetkým obligácie (37 %), akcie (31 %) a pôžičky (15 %). Zdroj: Európske združenie národných asociácií poisťovníctva, Európske poisťovníctvo v číslach, 2007.


30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/18


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o účasti Spoločenstva na programe v oblasti výskumu a vývoja uskutočňovanom niekoľkými členskými štátmi, ktorý je zameraný na podporu výskumu a vývoja vykonávaného malými a strednými podnikmi“

KOM(2007) 514 v konečnom znení – 2007/0188 (COD)

(2008/C 224/04)

Rada sa 11. októbra 2007 rozhodla podľa článku 172 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o účasti Spoločenstva na programe v oblasti výskumu a vývoja uskutočňovanom niekoľkými členskými štátmi, ktorý je zameraný na podporu výskumu a vývoja vykonávaného malými a strednými podnikmi“

Grémium poverilo 25. septembra 2007 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre jednotný trh, výrobu a spotrebu.

Vzhľadom na naliehavosť témy bol pán Cappellini rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na jeho 445. plenárnom zasadnutí 28. a 29. mája 2008 (schôdza z 29. mája 2008) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal jednohlasne nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje ciele spoločného programu Eurostars, zdôrazňuje však, že pri navrhovaní nových opatrení EÚ v oblasti výskumu, rozvoja a inovácie či programov určených pre MSP a zameraných na ich skutočné potreby v oblasti inovácie je potrebné zohľadniť aj rôzne druhy a veľkosti MSP, ako aj rôznorodosť odvetví, v ktorých tieto podniky pôsobia.

1.2

EHSV víta návrh členských krajín prijať spoločný program Eurostars na podporu tzv. „MSP vykonávajúcich VaV“ a poznamenáva, že tento program by mal byť prístupný pre všetky MSP z krajín, ktoré sa do programu zapoja a sú ochotné podieľať sa na procese inovácie.

1.3

EHSV zdôrazňuje, že je nutné nájsť spôsob ako do tohto programu zapojiť všetky členské štáty podieľajúce sa na iniciatíve EUREKA, ktoré nie sú zapojené do spoločného programu Eurostars.

1.4

EHSV vyjadruje svoje obavy pokiaľ ide o kritérium (1) pre zapojenie do spoločného programu Eurostars, ktorým sa účasť MSP vykonávajúcich VaV obmedzuje na podniky, ktoré investujú minimálne 10 % ekvivalentu plného pracovného času (full-time equivalent resp. človekorok) alebo ročného obratu do výskumných aktivít. Hoci sa toto obmedzenie uplatňuje len na MSP vykonávajúce VaV, ktoré sú navrhovateľmi projektu (vedúci projektu), definícia MSP vykonávajúcich VaV sa zakladá na kodifikovaných ukazovateľoch a zámerne neberie do úvahy všetky rôzne druhy „nekodifikovaných vedomostí“ (2), zatiaľ čo inovatívne procesy na najvyššej úrovni sú často charakterizované najmä „tichými vedomosťami“ (3).

1.5

EHSV preto opätovne potvrdzuje zásadu, že na to, aby bola súťaž o najlepšie projekty naozaj spravodlivá, by projekty mali byť vyberané na základe výnimočnej kvality ich obsahu, odborných poznatkov v oblasti riadenia VaV a súladu s cieľmi programu, a to bez toho, aby bola vylúčená veľká časť MSP, ktoré by sa chceli uchádzať sa o účasť v programe Eurostars. Ďalej by sa mali poskytnúť prostriedky na financovanie prípravných programov zameraných na prípravu odborných manažérov, vďaka ktorým sa technológie z výskumu budú môcť účinne premeniť na produkty vhodné na trh.

1.6

V tejto súvislosti EHSV požaduje, aby bola v súlade s príslušnými postupmi v rámci spoločného programu Eurostars vytvorená osobitná rozpočtová položka pre nadnárodné iniciatívy, ktoré by rozbehli členské štáty v spolupráci s MSP, ktoré by boli ochotné podporovať šírenie informácií o výsledkoch projektov Eurostars medzi MSP. Ďalšou možnosťou ako dosiahnuť lepšie zapojenie všetkých MSP, ktoré majú záujem o úspech programu Eurostars, by bolo vytvorenie spoločnej databázy a viacjazyčných internetových platforiem pre jednotlivé odvetvia, ktoré by vytvorili a spravovali organizácie MSP a sociálni partneri.

1.7

EHSV zdôrazňuje svoje obavy týkajúce sa kritéria, ktoré stanovuje podiel príspevku MSP na celkových nákladoch projektu pokiaľ ide o aktivity v oblasti VaV. Je potrebné objasniť, že v súčasnej situácii by v rámci programu Eurostars musel celkový príspevok MSP predstavovať minimálne 50 % nákladov projektu, ktoré sa týkajú VaV. Vzhľadom na to, že toto kritérium vylúči väčšinu trhovo založených MSP, bolo by vhodné počas priebežného hodnotenia programu Eurostars (4) zvážiť možné zníženie tejto hranice na 25 %.

1.8

V ďalších fázach hodnotenia vplyvu a šírenia výsledkov by potom príslušné členské štáty a národné orgány EÚ mali zohľadniť pripomienky, ktoré vyslovili európske a vnútroštátne organizácie MSP a iné zainteresované strany z oblasti výskumu. Pravidelná kontrola, ktorú by vykonávala poradná skupina EÚ pre MSP a VaV by mala byť pre členské štáty a ostatné orgány na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni stálym nástrojom technickej konzultácie. V tejto súvislosti by Stredisko pre monitorovanie jednotného trhu EHSV v spolupráci s kategóriou „MSP“ mohlo fungovať aj ako konzultačný člen tejto poradnej skupiny počas monitorovania, zavádzania do praxe a šírenia informácií o výsledkoch.

1.9

EHSV zdôrazňuje, že spoločný program Eurostars by mal byť zrealizovaný transparentným a čo najmenej byrokratickým spôsobom, čo by MSP uľahčilo prístup k informáciám, zapojenie do programu a najmä účasť na následných aktivitách spolu s inštitúciami zaujímajúcimi sa o VaV. Projekty by teda mali byť financované úhrnnou platbou, a v prípade, že takéto financovanie je nezlučiteľné s národnými programami, mali by sa uskutočniť formou paušálnych platieb.

1.10

Aby bola realizácia programu Eurostars účinná, mali by byť posilnené regionálne inovačné siete, aby mohli slúžiť ako kontaktné miesta a pomáhať inovatívnym MSP tým, že im poskytnú účinný prístup k európskemu financovaniu v oblasti VaV. Aby sa zvýšila informovanosť o osobitných programoch financovania MSP vykonávajúcich VaV, mali by sa napríklad upevniť a lepšie skoordinovať prepojenia medzi sieťami iniciatívy EUREKA, inými existujúcimi verejnými/súkromnými organizáciami a organizáciami MSP na európskej, národnej či regionálnej úrovni. Reprezentatívnym MSP by mali byť poskytnuté finančné prostriedky na podujatia zamerané na zvyšovanie informovanosti MSP a iných zainteresovaných organizácií pokiaľ ide o význam a dôležitosť inovácie a úlohu, ktorú bude inovácia zohrávať pre EÚ v budúcnosti.

1.11

Výsledok výberu projektov v jednotlivých odvetviach MSP v rámci programu Eurostars (5) by mal byť zverejnený na internete prostredníctvom siete Eureka. Okrem toho by mal byť uverejnený aj stručný zoznam projektov, ktoré spĺňali požiadavky a z hľadiska obsahu boli vysoko inovatívne, avšak nebudú financované. Tento zoznam by vnútroštátnym verejným/súkromným investorom umožnil zistiť, či je potrebné rozšíriť financovanie programu.

1.12

Účinná koordinácia medzi národnými orgánmi zaoberajúcimi sa MSP a aktivitami v oblasti VaV a iniciatívou EUREKA musí byť zosúladená a musí zodpovedať potrebám, ktoré vyjadrili organizácie MSP a ďalšie zainteresované strany (vrátane verejných a súkromných orgánov v oblasti výskumu). EHSV vyzýva zainteresované európske inštitúcie, členské štáty a slovinské a francúzske predsedníctvo Rady EÚ, aby zabezpečili, že koordinácia bude prebiehať v súlade s očakávaniami MSP a cieľmi programu.

1.13

EHSV vyzýva, aby bol v súvislosti so zapojením MSP do programov financovania VaV a do spoločného programu Eurostars skrátený dlhý časový úsek, ktorý uplynie od predloženia návrhu po jeho schválenie Európskou úniou, čo by povzbudilo MSP, aby predkladali projekty.

1.14

EHSV zdôrazňuje, že na zlepšenie a zvýšenie čerpania prostriedkov na VaV pre MSP musí EK preskúmať možnosť presunutia nevyužitých prostriedkov vyčlenených pre MSP v rámci programu „Spolupráca“ 7RP (čo je 15 % rozpočtu „Tematických priorít“ 6RP) do programu „Kapacity“ (CRAFT a pod.), ktorý sa zameriava účinnejšie na MSP.

1.15

EHSV žiada, aby sa viac pozornosti venovalo neúmerne vysokému regulačnému zaťaženiu MSP, ktoré je niekedy až desaťkrát vyššie ako v prípade veľkých podnikov (6). Mali by sa tiež znížiť náklady spojené s riadením a zjednodušiť postup predkladania návrhov pre MSP, ktoré sa púšťajú do programov VaV s inými európskymi a medzinárodnými partnermi. EHSV by tiež bol rád, keby sa vyriešila otázka práv duševného vlastníctva a európskeho patentu (7), keďže súčasná situácia je prekážkou konkurencieschopnosti a inovácie v Európe. Okrem toho lepšia dostupnosť patentovania a ochrana práva duševného vlastníctva (8) by mohli byť významným nefinančným prínosom pokiaľ ide o upevňovanie partnerstva medzi podnikmi, ktoré sa zapájajú do medzinárodných projektov.

2.   Kontext stanoviska

2.1

V európskej charte malých podnikov, ktorú schválili vedúci predstavitelia EÚ v roku 2000, sa uvádza, že malé podniky sú hnacou silou inovácie a zamestnanosti, ako aj sociálnej a miestnej integrácie v Európe (9). Okrem toho EK oznámila v októbri 2007, že pripravuje iniciatívu s názvom „Small Business Act for Europe“ (Zákon o drobnom podnikaní pre Európu) (10), ktorá stanoví rad opatrení zameraných na podporu podnikania, podnikateľskej kultúry a prístup ku kompetenciám (11). V priebehu roka 2008 sa Komisia bude tiež zaoberať iniciatívami týkajúcimi sa MSP (12) s cieľom zvýšiť ich zapojenie do programov EÚ.

2.2

Na základe tejto situácie bol vypracovaný návrh osobitného spoločného programu Eurostars. Program, ktorý vychádza z článku 169 Zmluvy o ES by mal dopĺňať a zameriavať sa na aktivitu „Výskum v prospech MSP“ v rámci Siedmeho rámcového programu pre výskum (7RP) je riadený sieťou EUREKA a spoločne ho iniciovalo 22 členských krajín a päť iných krajín, ktoré patria do siete EUREKA (Island, Izrael, Nórsko, Švajčiarsko a Turecko). V súčasnosti je do programu Eurostars zapojených 30 účastníckych krajín: Belgicko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Island, Izrael, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a Turecko.

2.3

7RP zavádza mnohé opatrenia navrhnuté počas prehodnocovania 6RP (13) zamerané na preklenutie rozdielov v opatreniach v prospech MSP: 7RP zahŕňa stratégiu pre MSP, ktorá obsahuje kvalitatívne i kvantitatívne opatrenia na podporu aktivít na národnej i regionálnej úrovni. Jej cieľom je vytvoriť zoskupenia a siete podnikov, zlepšiť celoeurópsku spoluprácu medzi malými podnikmi za pomoci informačných technológií, šíriť osvedčené postupy týkajúce sa dohôd o spolupráci a podporovať spoluprácu medzi malými podnikmi (14).

2.4

V EÚ je registrovaných 23 miliónov MSP, čo predstavuje 99 % všetkých podnikov a dve tretiny obratu Európy. Tieto MSP taktiež podporujú kľúčových aktérov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (15). Na to, aby sa stali konkurencieschopnejšími však tieto podniky musia byť racionalizované a preskupené a vytvoriť tak koherentný celok, ktorý dosiahne potrebnú kritickú masu na to, aby mohol využiť osobitné fondy rizikového kapitálu, vedecké parky, inkubátory a opatrenia zamerané na regionálnu inováciu (16).

2.5

Okrem toho správa „Flash Eurobarometra“ zdôrazňuje, že rastu MSP môže brániť aj to, že Európania, ktorí nemajú podnikateľského ducha sa boja rizika (17). Ide však predovšetkým o to, aby boli podniknuté kroky na zlepšenie vnímania podnikateľa ako profesie a aby sa tento pojem lepšie zakotvil v spoločnosti vzhľadom na jeho rozhodujúci význam pre inovácie, hospodársky pokrok a všeobecný blahobyt. Ciele z Lisabonu sa podarí dosiahnuť iba pomocou zodpovedného, dynamického a výkonného podnikateľského sektora oplývajúceho nápadmi, ktorý sa dokáže slobodne rozvíjať (18).

2.6

Osobitné opatrenia, ktoré prijímajú členské štáty na podporu MSP však nie vždy podnecujú a podporujú nadnárodnú spoluprácu v oblasti výskumu a prenosu technológií. Vzhľadom na zmeny na trhoch a na skutočnosť, že hodnotové reťazce nadobúdajú medzinárodný rozmer, sa teraz európske MSP musia prispôsobiť silnej celosvetovej hospodárskej súťaži a zapojiť sa do trvalého inovačného procesu v ešte širšom medzinárodnom kontexte. Spoločný program Eurostars by mal odmeniť tie MSP a verejné a/alebo súkromné výskumné inštitúcie, ktoré sa obzvlášť usilujú podporovať projekty v oblasti VaV, šíriť ich výsledky a prenášať a sprístupňovať poznatky. Osobitne by mal odmeňovať projekty, do ktorých sú zapojené aj inštitúcie a skupiny a/alebo jednotlivé MSP, ktoré sa za normálnych okolností podieľajú na týchto programoch v menšej miere alebo sa k nim ťažko dostávajú. EHSV zdôrazňuje význam rozšírenia spoločného programu Eurostars na všetky členské štáty iniciatívy EUREKA, najmä tie, ktoré nedávno vstúpili do EÚ a môžu využiť nadnárodný prístup.

2.7

Spoločný program Eurostars sa zameriava na MSP vykonávajúce VaV s osobitným dôrazom na trhovo orientované projekty v oblasti VaV a nadnárodné projekty, do ktorých sa zapájajú viacerí partneri (s najmenej dvoma nezávislými účastníkmi z rôznych účastníckych krajín). Dôležitým aspektom programu je prístup zdola nahor, ktorý umožňuje MSP vykonávajúcim VaV lepšie zapojenie a strategickú inováciu podniku. Za týchto okolností rozhodujú MSP a majú možnosť ovplyvňovať výsledky prebiehajúceho výskumu v súlade s obchodnými príležitosťami.

3.   Ciele spoločného programu Eurostars

3.1

Účasť na programoch výskumu a vývoja v súlade s článkom 169 Zmluvy o ES znamená, že účastnícke členské krajiny sa zaviažu dodržiavať spoločný výskumný program a začlenia doň svoj národný program výskumu. Komisia určila na základe článku 169, ktorý slúži ako právny základ, štyri potenciálne iniciatívy. Jednou z nich je program Eurostars, spoločný výskumný program pre MSP a ich partnerov.

3.2

Program Eurostars pozostáva z projektov navrhovaných jedným alebo viacerými MSP, ktoré majú sídlo v niektorom z účastníckych štátov a aktívne pôsobia v oblasti VaV. Projekty môžu byť realizované v akejkoľvek oblasti vedy a technológie (musia však byť na civilné účely). Musia sa zakladať na spolupráci a musia byť do nich zapojení najmenej dvaja účastníci z rôznych štátov, ktoré sa zúčastňujú na programe Eurostars, zaoberajúci sa rôznymi aktivitami spojenými s výskumom, technologickým rozvojom, demonštračnými činnosťami, odbornou prípravou a šírením poznatkov. V súlade s povahou MSP je projektový cyklus krátky. Projekty môžu mať maximálnu dĺžku trvania tri roky, a do dvoch rokov od skončenia projektu by výsledný produkt výskumu mal byť pripravený na uvedenie na trh.

3.3

Spoločný program Eurostars môže zabezpečiť výrazný pákový efekt pokiaľ ide o financovanie Spoločenstva: členské krajiny a 5 ďalších krajín siete EUREKA (Island, Izrael, Nórsko, Švajčiarsko a Turecko) prispejú 300 miliónmi EUR. Spoločenstvo k tejto sume pridá tretinu príspevkov členských krajín, teda program bude mať rozpočet vo výške 400 miliónov EUR z verejných financií. Za predpokladu, že financovanie projektov dosiahne výšku 50 – 75 % by sa programu Eurostars mohlo podariť zmobilizovať ďalších 133 – 400 miliónov EUR zo súkromných zdrojov počas trvania programu (pákový efekt). Očakávaná účasť je počítaná na základe predpokladaných priemerných nákladov vo výške 1,4 milióna EUR na projekt. V prípade, že sa podarí dosiahnuť priemerný podiel financovania 50 %, pri financovaní vo výške 0,7 milióna EUR z verejných financií na projekt a celkovom rozpočte programu približne 400 miliónov EUR by bolo možné financovať 565 projektov.

3.4

Príspevok Spoločenstva preto pomôže preklenúť nedostatok financovania na začiatku VaV, kedy sú inovačné aktivity dosť rizikové a nemusí sa im podariť prilákať len súkromných investorov (19). Intervencia Spoločenstva s verejnými finančnými prostriedkami v prospech programu Eurostars podnieti viac MSP vykonávajúcich VaV, aby sa snažili získať súkromné investície na vývoj inovačných produktov alebo služieb.

3.5

Pokiaľ ide o financovanie, je potrebné uvažovať aj o zavedení daňových prázdnin pre investície do VaV v členských štátoch, ktoré by boli pre investorov zaujímavé aj v najhoršom možnom prípade, keďže by mohli využiť aspoň tieto úľavy. MSP tým získajú alternatívnu formu financovania.

3.6

Existujú však aj obavy, že veľké množstvo MSP sa nebude môcť zapojiť do iniciatívy EÚ v oblasti konkurencieschopnej inovácie. V rámci programu Eurostars je kritériom pre MSP vykonávajúce VaV to, že MSP, ktorý návrh predkladá investuje minimálne 10 % ročného obratu alebo ekvivalentu plného pracovného času do výskumných aktivít. Aj keby sa toto obmedzenie uplatňovalo len na pilotného partnera projektu, napriek tomu to môže zabrániť mnohým malým podnikom navrhovať inovatívne projekty. Môže sa stať, že program bude zaujímavý len pre už skonsolidované podniky v oblasti high-tech, ktoré by si mohli nájsť aj vhodnejšie formy financovania.

3.7

Okrem toho sú v niektorých členských krajinách náklady na VaV často začlenené do iných prevádzkových nákladov a preto sa nedajú jednoznačne identifikovať (20). Preto definícia ukazovateľov VaV, ktorú používa OECD vedie k určitému nesúladu pokiaľ sa uplatňuje na inovatívne malé podniky, keďže nedokážu vykázať časť aktivít, ktorá sa označuje ako nekodifikované vedomosti a ktorá sa ťažko vyčísluje (21).

3.8

Podľa OECD je „odvetvie high-tech“ definované ako priemysel, ktorého podiel investícií do VaV presahuje 4 %. Toto odvetvie dosahuje aj vo vysoko rozvinutých hospodárstvach len okolo 3 % HDP, čo znamená, že 97 % všetkých hospodárskych aktivít a väčšina novátorských procesov prebieha v odvetviach, ktoré OECD definuje ako „mid-tech“ alebo „low-tech“ (22). Už samotné čísla naznačujú, že veľká časť inovatívnych podnikov by bola vylúčená, pokiaľ by podmienkou prístupu k programom financovania bol minimálne 10 % podiel VaV, čo by znamenalo, že sa nepodarí vyvolať pozitívny postoj k inovácii na základe európskej iniciatívy.

3.9

Preto zastáva EHSV názor, že projekty by sa mali vyberať na základe výnimočnej kvality a súladu s cieľmi programu a že hranica 10 % podielu VaV by mala byť zrušená.

3.10

Ďalšou požiadavkou programu Eurostars je, aby účastnícke MSP vykonávajúce VaV boli schopné vykonať väčšinu práce v oblasti VaV. Táto požiadavka by nemala vylučovať spoluprácu s inými partnermi, ktorými môžu byť iné MSP, miestne zoskupenia, veľké podniky, ktoré by chceli spolupracovať na dosahovaní cieľov programu, výskumné inštitúcie alebo univerzity. Okrem toho by označenie zoskupenie malo zahŕňať aj potrebu umiestniť MSP založené na VaV do areálov univerzít alebo inštitúcií terciárneho vzdelávania, aby sa zvýšila ich vzájomná interakcia prospešná pre obe strany.

3.11

Vzhľadom na príslušné príspevky inovatívnych MSP, ktoré sa zapoja do programu Eurostars je dôležité ujasniť, že MSP vykonávajúce VaV musia spoločne pokryť minimálne 50 % nákladov na VaV v rámci daného projektu. Toto kritérium však môže ešte stále vylúčiť mnoho trhovo založených MSP, a preto by bolo vhodné zvážiť počas prechodného hodnotenia programu Eurostars možné zníženie tejto hranice na 25 % (23).

3.12

Ďalšie objasnenie si vyžaduje aj vzájomný vzťah s inými finančnými nástrojmi v rámci CIP (rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu). Program financovania musí byť pružnejší a prispôsobený potrebám MSP, a zároveň zohľadňovať pozitívne skúsenosti so záručným fondom pre výskum a vývoj, aby tak mohli podniky dlhodobo plánovať.

3.13

Lepším regulačným rámcom, ktorého súčasťou by boli systematické konzultácie s organizáciami zastupujúcimi MSP a ďalšími zainteresovanými stranami, by sa prispelo k zníženiu prevádzkových nákladov aj rizika, dosiahli by sa vyššie výnosy, zvýšil tok rizikového kapitálu a zlepšilo fungovanie trhov rizikového kapitálu. To bude na prospech najmä inovatívnym MSP. Toto financovanie doplní verejné dotácie počas prvých štádií premeny výsledkov výskumu na obchodnú ponuku.

3.14

Komisia sa zaviazala, že bude podporovať opatrenia na zvýšenie cezhraničných investícií z fondov rizikového kapitálu (24). Trh rizikového kapitálu v Európe je roztrieštený, v súčasnosti sa skladá z 27 rôznych operačných prostredí. To má negatívny vplyv na získavanie finančných prostriedkov aj na investície.

3.15

Treba preto zlepšiť prostredie pre investície v oblasti rizikového kapitálu a členské krajiny musia vytvoriť podnety pre súkromných investorov, aby sa podieľali na medzinárodnom výskume založenom na spolupráci (25), a podporiť rozvoj služieb na pomoc podnikaniu pre MSP zameraných na podporu podnikov, ktoré úspešne prešli počiatočnou fázou.

4.   Zlepšenie koordinácie spoločného programu Eurostars

4.1

Cieľom programu Eurostars je pomôcť MSP v akejkoľvek oblasti – technologickej, priemyselnej, právnej, organizačnej – potrebnej pre dosiahnutie širokej európskej spolupráce medzi členskými krajinami v oblasti aplikovaného výskumu a inovácií. Tým sa zvýši schopnosť MSP vykonávajúcich VaV uvádzať na trh nové a konkurencieschopné výrobky, postupy a služby.

4.2

Internacionalizácia projektu umožní zabrániť duplicite úsilia v oblasti inovácie a preto by mohla byť príležitosťou na prijatie spoločných opatrení a zavedenie urýchlených opatrení na zníženie administratívnej záťaže (26). Pomocou programu Eurostars sa by sa mohlo podariť podnietiť mnohé MSP, aby využili medzinárodnú spoluprácu, pokiaľ sú schopné navrhnúť a priamo viesť projekt. Zapojenie do integrovaných projektov a siete špičkovosti by malo byť dôkladne naplánované, aby sa zabránilo nevyváženej účasti na projektoch.

4.3

Podobne ako podporu pre VaV musíme zvažovať aj spôsoby, ako by mohli vlády podporiť inováciu priamejšie, zabezpečením primeranej infraštruktúry. Existuje veľká komunita výskumných „inštitúcií“, z ktorých niektoré môžu byť združenia alebo výskumné podniky, ktorých úlohou je podporovať inováciu, najmä v MSP. Existujú tiež vedecké parky a vedecké obchody, inkubátory, orgány miestnych a regionálnych samospráv a organizácie zaoberajúce sa prenosom vedomostí. Poskytujú dôležitú podporu pre mladé high-tech MSP a aj pre tradičné podniky, ktoré uvažujú o prechode na stratégie založené na inovácii. Slovinské predsedníctvo Rady EÚ a po ňom nasledujúce francúzske predsedníctvo by mali monitorovať, ako by sa dala rozvinúť koordinácia programu Eurostars na úrovni EÚ aj na národnej úrovni tak, aby smerovala k optimálnej úrovni a zabránilo sa zdvojeniu úloh a vypuknutiu chaosu medzi už existujúcimi agentúrami MSP.

4.4

EHSV už viackrát odporúčal, aby bola oveľa väčšia časť prostriedkov štrukturálnych fondov Spoločenstva využitá na vybudovanie spoločnej vedeckej infraštruktúry a osobitnej infraštruktúry vhodnej pre MSP. Tu by mohli byť s veľkým úžitkom uplatnené aj prostriedky Európskej investičnej banky (27).

V Bruseli 29. mája 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  http://www.eurostars-eureka.eu.

(2)  Hartmut Hirsch-Kreinsen, „Low-Tech“ Innovations, Industry and Innovation, 02/2008.

(3)  Pilot Project: http://www.pilot-project.org.

(4)  A6-0064/2008 (pozmeňovací návrh k návrhu), Európsky parlament, výbor pre priemysel, výskum a energetiku, 2008.

(5)  http://ec.europa.eu/research/sme-techweb/index_en.cfm?pg=results.

(6)  Spôsoby zníženia neúmerného regulačného zaťaženia MSP, Európska komisia, máj 2007, GR pre podnikanie a priemysel.

(7)  Faktor nákladov v patentovom systéme, pracovný dokument Université Libre de Bruxelles WP-CEB 06-002, Brusel 2006, strana 17 a ďalej.

(8)  Zlepšenie patentového systému v Európe KOM(2007) 165.

(9)  Európska charta malých podnikov, Európska rada vo Feire, 19. – 20. júna 2000.

(10)  Malé a stredné podniky – kľúč k dosahovaniu vyššieho rastu a zamestnanosti. Priebežné preskúmanie modernej politiky MSP. KOM(2007) 592 v konečnom znení, 4.10.2007.

(11)  Luc Hendrickx, „UEAPME expectations on the proposal for a European Small Business Act“, 14.12.2007.

(12)  http://ec.europa.eu/enterprise/entrepreneurship/sba_en.htm.

(13)  Ú. v. EÚ C 234, 22.9.2005, s. 14, Postoj UEAPME k nástupníckemu programu 6 rámcového programu pre VaV, 01/2005.

(14)  Priebežné preskúmanie modernej politiky MSP, KOM(2007) 592, 4.10.2007.

(15)  Implementácia lisabonského programu Spoločenstva: Financovanie rastu MSP – Pridaná európska hodnota, KOM(2006) 349, 29.6.2006.

(16)  Veda a technológia: Kľúč k budúcnosti Európy, KOM(2004) 353, 16.6.2004.

(17)  Pozorovacia sieť európskych MSP, Flash Eurobarometer 196, máj 2007.

(18)  Investovanie do vedomostí a inovácií, Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 8.

(19)  „Každoročný prieskum činnosti celoeurópskeho súkromného a vlastného kapitálu“ 2004.

(20)  Tabuľka investícií do VaV v EÚ v roku 2007, s. 20, Spoločné výskumné centrum (JRC) a generálne riaditeľstvo pre výskum (GR RTD).

(21)  H. Hirsch-Kreinsen, „Low-Technology“: A forgotten sector in innovation policy, Faculty for Economics and Social Sciences, University of Dortmund, 15.3.2006; UAPME, „Towards an Innovation Policy for Crafts, Trades and SMEs“, 27.10.2004.

(22)  Towards an Innovation Policy for Crafts, Trades and SMEs, UAPME, 27.10.2004.

(23)  Európsky parlament, výbor pre priemysel, výskum a energetiku, A6-0064/2008.

(24)  Komisia navrhuje opatrenia na zvýšenie cezhraničných investícií z fondov rizikového kapitálu, IP/08/15, 7.1.2008.

(25)  Financovanie rastu MSP – Pridaná európska hodnota, KOM(2006) 349, 29.6.2006.

(26)  Návrh Európskej komisie na zníženie administratívnej záťaže v roku 2008, MEMO/08/152, 10.3.2008.

(27)  Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006), Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 17.


30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/23


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Prekonanie stigmy neúspechu v podnikaní – za politiku druhej šance – Realizácia lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť“

KOM(2007) 584 v konečnom znení

(2008/C 224/05)

Európska komisia sa 5. októbra 2007 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Prekonanie stigmy neúspechu v podnikaní – za politiku druhej šance – Realizácia lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť“

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. mája 2008. Spravodajcom bol pán Morgan.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 445. plenárnom zasadnutí 28. a 29. mája 2008 (schôdza z 29. mája) prijal 70 hlasmi za, pričom 3 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Od roku 2001 sa Európska komisia venuje negatívnym následkom neúspechu v podnikaní. Vyzdvihla predovšetkým potrebu zlepšiť postupy uplatňované v konkurznom konaní. Komisia má v tejto oblasti obmedzené právomoci, a preto sa zamerala na získavanie údajov o právnych a sociálnych dôsledkoch neúspechu v podnikaní, hľadanie a šírenie osvedčených postupov a vytváranie nástrojov na včasné varovanie, ktoré majú obmedziť stigmatizáciu neúspechu.

1.2

EHSV podporuje snahu Komisie o prekonanie stigmy spojenej s neúspechom v podnikaní. Dobré národné rámcové podmienky na podnikanie sú rozhodujúce pre plné využívanie podnikateľského potenciálu EÚ a pre vytváranie dynamických spoločností. Spoločenské uznanie úspešného podnikania je preto veľmi dôležité a malo by ísť ruka v ruke s politikou podpory druhej šance pre tých podnikateľov, ktorí neuspeli.

1.3

Komisia oprávnene tvrdí, že tak vznik a úspech, ako aj neúspech podnikania sú súčasťou trhového hospodárstva. Správne zdôrazňuje, že spoločnosť vo všeobecnosti nedoceňuje podnikanie a nerozumie mu, a preto nevníma ťažkosti a neúspech v podnikaní ako normálny hospodársky vývoj, či ako príležitosť na nový začiatok. EÚ musí toto zmýšľanie zmeniť. Čím viac sa stigmatizuje bankrot v minulosti, o to viac sú ohrozené akékoľvek ďalšie pokusy o podnikanie. Toto riziko sa vzťahuje na všetkých zainteresovaných aktérov v podniku.

1.4

Zákony platné v Spojených štátoch amerických sa usilujú o vytvorenie rovnováhy medzi záujmami dlžníkov, veriteľov a spoločnosti ako celku. EHSV zastáva názor, že zákony v členských štátoch by mali byť zamerané na dosiahnutie podobnej rovnováhy. Platobná neschopnosť a nesplácanie dlhov prinášajú veriteľom nesmierne ťažkosti a dovádzajú ich do druhotnej platobnej neschopnosti. Dať podniku šancu začať odznova odpustením dlhov môže byť veľmi nespravodlivé voči veriteľom. Právne pravidlá v oblasti platobnej neschopnosti majú vytvárať správnu rovnováhu.

1.5

Zachrániť celý podnik alebo jeho časť môže byť z hľadiska celej spoločnosti najlepším riešením. Ak je podnik potenciálne životaschopný, bude jeho prežitie prínosom pre všetky zainteresované strany. Zároveň ak odborník v oblasti platobnej neschopnosti dokáže zachrániť podnik, zamestnanci neprídu o svoje zamestnanie Pokiaľ podnikateľ začne po krachu opäť podnikať, vytvorí nové pracovné miesta. Vznik nových pracovných miest i zachovanie existujúcich je jednoznačne prínosom pre celú spoločnosť.

1.6

Existuje veľa príčin, ktoré môžu doviesť podnik k bankrotu, a to aj napriek najlepším úmyslom podnikateľa. V začiatočnej fáze nemusí byť možné vytvoriť životaschopný podnik. Po prekonaní tejto fázy môže budúcnosť podniku ohroziť chybný podnikový model. Na druhej strane môžu neúspech potenciálne životaschopných podnikov spôsobiť tak chyby podnikateľov, ako aj príčiny, ktoré podnikatelia nemôžu ovplyvniť. Takéto podniky, a zároveň väčšinu pracovných miest, by mohli a dokonca mali zachrániť nútení správcovia.

1.7

Je dôležité rozlišovať medzi podnikom a jeho vedením. Vedenie podniku môže zbankrotovať, zatiaľ čo nútený správca môže zachrániť podnik a jeho zamestnancov. Neúspech v podnikaní môže pre podnikateľa znamenať bankrot, ak si banka uplatní nárok na majetok, ktorým bol úver zaručený, a to aj prípade, ak podnikateľ nekonal podvodným spôsobom. Práve o týchto bezúhonných podnikateľov sa Komisia zaujíma. Ak vytvorili dobre fungujúci podnik, ale nakoniec neuspeli kvôli nedostatku skúseností alebo smole, zaslúžia si druhú šancu, pretože hospodárstvo potrebuje ich zručnosti. Iní, ktorí neuspejú kvôli svojej neschopnosti a nemajú jasnú víziu do budúcnosti, pravdepodobne nemajú hospodárstvu čo ponúknuť, aj keby dokázali získať finančnú podporu. Nie všetci zbankrotovaní podnikatelia si zaslúžia druhú šancu.

1.8

Iniciatíva Komisie pomohla spustiť reformy v celej EÚ. Mnoho členských štátov sa už inšpirovalo osvedčenými postupmi a politickými závermi zozbieranými na úrovni EÚ. Približne v jednej tretine členských štátov boli predložené plány na reformu národných právnych predpisov týkajúcich sa platobnej neschopnosti. Takmer polovica členských štátov však ešte len musí urobiť prvé kroky týmto smerom. Hoci Komisia má v tejto oblasti politiky obmedzenú právomoc, EHSV ju vyzýva, aby využila všetky dostupné prostriedky a povzbudila ministrov financií členských štátov k činu. Podľa názoru EHSV je vývoj v členských štátoch vo všeobecnosti neuspokojivý.

1.9

EHSV plne podporuje všetky pripomienky a návrhy v oznámení súvisiace s právnou úpravou platobnej neschopnosti. Jeho konečné hodnotenie bude samozrejme závisieť od znenia zákonov, ktoré budú nakoniec zavedené. Ide predovšetkým o oficiálne uznávanie bankrotov bezúhonných podnikateľov, krátka lehota na oddlženie a odstránenie množstva právnych obmedzení, vylúčení a zákazov a umožnenie zrýchlených konaní. Strednodobým cieľom by mali byť konania, ktoré netrvajú dlhšie ako 12 mesiacov.

1.10

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné, aby všetky členské štáty čo najrýchlejšie dokončili revíziu svojich právnych predpisov týkajúcich sa platobnej neschopnosti. Popri zmenách v právnych predpisoch je veľmi dôležité, aby súdy riešili konkurzné konania bezodkladne. Tento proces musí byť dobre zorganizovaný. Navrhované zmeny sú súčasťou programu na podporu druhej šance.

1.11

Aktívna podpora ohrozených podnikov je druhou hlavnou myšlienkou oznámenia. Nie je vyslovene súčasťou programu na podporu druhej šance. Ide o program zameraný na predchádzanie bankrotom a ochranu podnikov a pracovných príležitostí. V časti 4 predloženého dokumentu je uvedených niekoľko príkladov neúspechu v podnikaní, ktorým bolo možné predísť. Z tohto hľadiska je zámerom oznámenia predísť vďaka včasnému varovaniu odvrátiteľným bankrotom, poskytovať dočasné financovanie a poradenské služby.

1.12

Program nie je veľmi praktický pre malé a stredné podniky vo všeobecnosti, pretože obsahuje iba niekoľko mechanizmov, vďaka ktorým by bolo možné proaktívne rozpoznať ohrozené podniky spomedzi desiatok tisíc malých a stredných podnikov v každom členskom štáte. Členské štáty by napriek tomu mali maximálne využívať dostupné možnosti, napr. vo Francúzsku poskytujú orgány zodpovedné za výber DPH včasné varovanie podnikom v prípadoch hroziacich problémov v oblasti cash-flow. Podporné opatrenia by mali byť zamerané na predchádzanie bankrotu, odborné poradenstvo a včasnú intervenciu. Problém vzniká vtedy, ak si vedenie neuvedomuje, že jeho podnik je ohrozený. Vlády členských štátov budú musieť spolupracovať s odborníkmi na účtovníctvo a organizáciami podporujúcimi MSP na vytvorení proaktívnych opatrení, ktoré by boli primerané spôsobu fungovania MSP v jednotlivých členských štátoch.

1.13

Najdôležitejšie odporúčanie oznámenia sa týka reformy právnej úpravy v oblasti platobnej neschopnosti. Bez tohto kľúčového opatrenia sa program na podpory druhej šance nepohne ďalej.

1.14

Niektoré odporúčania nelegislatívneho charakteru uvedené v oznámení sa dajú uplatniť bez zmien v legislatíve v oblasti platobnej neschopnosti. Po zmene legislatívy je možné zrealizovať ďalšie nelegislatívne opatrenia navrhnuté v oznámení. Ak nebudú prijaté zmeny v právnych predpisoch týkajúcich sa platobnej neschopnosti, minie sa hlavný odkaz oznámenia Komisie účinkom.

1.15

EHSV sa domnieva, že každý členský štát by mal v rámci reakcie na oznámenie Komisie zahrnúť návrhy z oznámenia do svojho národného plánu v rámci Lisabonskej stratégie (usmernenie 15).

2.   Úvod

2.1

Od roku 2001 sa Európska komisia venuje negatívnym následkom neúspechu v podnikaní. Vyzdvihla predovšetkým potrebu zlepšiť postupy uplatňované v konkurznom konaní. Komisia má v tejto oblasti obmedzené právomoci, a preto sa zamerala na získavanie údajov o právnych a sociálnych dôsledkoch neúspechu v podnikaní, hľadanie a šírenie osvedčených postupov a vytváranie nástrojov na včasné varovanie, ktoré majú obmedziť stigmatizáciu neúspechu.

2.2

Tieto kroky pomohli spustiť reformy v celej EÚ. Mnoho členských štátov sa už inšpirovalo osvedčenými postupmi a politickými závermi zozbieranými na úrovni EÚ. Približne v jednej tretine členských štátov boli predložené plány na reformu národných právnych predpisov týkajúcich sa platobnej neschopnosti. Takmer polovica členských štátov však ešte len musí urobiť prvé kroky týmto smerom. Hoci Komisia má v tejto oblasti politiky obmedzenú právomoc, EHSV ju vyzýva, aby využila všetky dostupné prostriedky a povzbudila ministrov financií členských štátov k činu. Podľa názoru EHSV je vývoj v členských štátoch vo všeobecnosti neuspokojivý.

TABUĽKA A: SÚČASNÁ SITUÁCIA V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

Áno

Opatrenia existujú

(Áno)

Opatrenia sú plánované/čiastočne existujú

Nie

Opatrenia neexistujú

 

Informácie/ osveta

Celková stratégia

Zverejnenie súdnych rozhodnutí v prípade neúmyselných bankrotov

Znížené obmedzenia atď.

Lepšie právne zaobchádzanie s bezúhonnými podnikateľmi, ktorí zbankrotovali

Krátka lehota na oddlženie a/alebo na odpustenie dlhu

Zjednodušené konania

Stimulácia podpory

Podpora prepojení

Diskusia v rámci finančného odvetvia

Spolu ÁNO+(ÁNO)

Belgicko

Nie

Nie

(Áno)

(Áno)

Áno

(Áno)

Nie

Nie

Nie

Nie

4

Bulharsko

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

0

Česko

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

(Áno)

Nie

Nie

Nie

1

Dánsko

Nie

Nie

Nie

Áno

(Áno)

Áno

(Áno)

Nie

Nie

Nie

4

Nemecko

(Áno)

Nie

Nie

Áno

Áno

(Áno)

Nie

Nie

Nie

Nie

4

Estónsko

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

(Áno)

(Áno)

Nie

Nie

Nie

2

Írsko

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Áno

Áno

Nie

Nie

Nie

2

Grécko

Nie

Nie

Nie

Áno

(Áno)

(Áno)

Áno

Nie

Nie

Nie

4

Španielsko

Nie

Nie

Nie

Nie

Áno

Áno

Áno

Nie

Nie

Nie

3

Francúzsko

Nie

Nie

Nie

Nie

(Áno)

Nie

Áno

Nie

(Áno)

Nie

3

Taliansko

Nie

Nie

Nie

Áno

Áno

(Áno)

(Áno)

Nie

Nie

Nie

4

Cyprus

Nie

Nie

(Áno)

(Áno)

Nie

(Áno)

(Áno)

Nie

Nie

Nie

4

Lotyšsko

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

(Áno)

Nie

Nie

Nie

1

Litva

Nie

Nie

Nie

Áno

(Áno)

Áno

(Áno)

Nie

Nie

Nie

4

Luxembursko

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Áno

Nie

Nie

1

Maďarsko

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

0

Malta

Nie

Nie

Nie

(Áno)

(Áno)

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

2

Holandsko

(Áno)

Nie

Nie

Nie

(Áno)

(Áno)

Nie

Nie

Nie

(Áno)

4

Rakúsko

Nie

(Áno)

Nie

(Áno)

(Áno)

(Áno)

Áno

(Áno)

(Áno)

Nie

7

Poľsko

Nie

Nie

Nie

Nie

(Áno)

(Áno)

Áno

Nie

Nie

Nie

3

Portugalsko

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

0

Rumunsko

Nie

Nie

Nie

(Áno)

(Áno)

Nie

Áno

Nie

Nie

Nie

3

Slovinsko

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

(Áno)

Nie

Nie

Nie

Nie

1

Slovensko

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

0

Fínsko

Nie

Nie

Nie

Áno

Nie

(Áno)

Áno

Áno

Nie

Nie

4

Švédsko

Nie

Nie

Nie

Nie

Áno

(Áno)

Áno

Nie

Nie

Nie

3

UK

Nie

Nie

Áno

Áno

Áno

Áno

Áno

Nie

Nie

Nie

5

Spolu ÁNO+(ÁNO)

2

1

3

12

15

17

17

3

2

1

 

USA

Nie

Nie

Nie

Áno

(Áno)

Áno

Áno

Nie

Nie

Nie

4

2.3

Tabuľka A pochádza z oznámenia. Stĺpce 4 až 6 sa týkajú reformy zákonov o platobnej neschopnosti. Je zrejmé, že členské štáty sa aktívne zaoberajú tvorbou legislatívy, zatiaľ čo len vo veľmi málo krajinách sa pozmenené a doplnené zákony uplatňujú. Ak by sa súčty pod stĺpcami vzťahovali na zákony v platnosti, ich stav by nebol 12 – 15 – 17 – 17 ale skôr 6 – 6 – 5 – 10. Za 27 členských štátov je to slabý výsledok. Pomalé prijímanie opatrení, resp. nečinnosť poškodzuje podnikateľskú činnosť v členských štátoch. Kým sa neuskutočnia nevyhnutné zmeny, možnosť úpadku bude pre podniky významnou prekážkou.

2.4

V tabuľke ďalej vidíme, že stĺpce vpravo a vľavo od stĺpcov týkajúcich sa legislatívy sú viac-menej prázdne. Do určitej miery je to prekvapujúce, pretože aj keď sa právne predpisy týkajúce sa platobnej neschopnosti vo väčšine členských štátov nezmenili, napriek tomu mohli byť prijaté opatrenia nelegislatívneho charakteru.

2.5

EHSV požiadal Komisiu, aby na porovnanie poskytla údaje zo Spojených štátov amerických pre jednotlivé kategórie uvedené v tabuľke. Bližšie objasnenie údajov uvedených v tabuľke pre USA je nasledovné:

Znížené obmedzenia – Áno: z obmedzení, ktoré sa v EÚ bežne vyskytujú, sa v USA žiadne neuplatňujú (napr. zabránenie podnikateľovi, ktorý v minulosti skrachoval, aby sa stal riaditeľom spoločnosti alebo členom správnej rady a ustanovenie určitej maximálnej výšky úveru, ktorý môže získať). Sekcia 525 amerického zákona o konkurznom konaní stanovuje, že jednotlivec nesmie byť diskriminovaný výhradne na základe skutočnosti, že bol alebo je v konkurzom konaní.

Lepšie právne zaobchádzanie – (Áno): podobne ako v niektorých krajinách EÚ oddlženie nie je povolené v prípade neplnenia povinností, podvodného konania, atď. Žiadne iné možnosti „lepšieho zaobchádzania“ neexistujú.

Krátka lehota na oddlženie – Áno: dĺžka trvania konkurzného konania pred oddlžením nie je určená.

Zjednodušené konania – Áno: najčastejším typom konkurzného konania, ktorý využívajú jednotlivci, je konanie podľa kapitoly 7 o likvidácii alebo úpadku. Konanie trvá vo všeobecnosti 3 až 4 mesiace. Aby sa zabránilo viacnásobným návrhom na vyhlásenie konkurzu, kapitolu 7 nesmie použiť jednotlivec, ktorú ju už využil v predchádzajúcich 6 rokoch.

2.6

Americký zákon ukazuje úplne odlišné zmýšľanie ako vo väčšine, ak nie všetkých, členských štátoch. Právne stanovisko väčšiny členských štátov v súčasnosti naznačuje, že táto problematika je hlboko nepochopená. Množstvo času, ktoré je potrebné na zmenu právnych pravidiel v oblasti platobnej neschopnosti, ukazuje, že EÚ to – ľudovo povedané – proste „nedošlo“. Zmena zmýšľania urýchli zavádzanie nových právnych predpisov. Bez takejto zmeny sa ďalej nepohne ani prijímanie opatrení nelegislatívneho charakteru.

2.7

V 19. storočí bola stigma spojená s úpadkom taká veľká, že dohnala neúspešných podnikateľov k samovražde. Zatiaľ čo je v 21. storočí menej samovrážd, stigmatizácia pretrváva. Občania EÚ by mali v podnikateľovi vidieť niekoho, kto robí niečo veľmi užitočné, aj keď neuspeje. Niektorým neúspechom sa nedá predísť. O čosi menej ako tri štvrtiny (73,0 %) z 931 435 podnikov, ktoré boli v roku 1998 založené v hospodárstvach Španielska, Fínska, Talianska, Luxemburska, Švédska a Spojeného kráľovstva sa udržali viac ako dva roky. Menej ako polovica (49,1 %) z tejto skupiny podnikov vydržala 5 rokov, teda do roku 2003.

2.8

Komisia oprávnene tvrdí, že tak vznik a úspech, ako aj neúspech podnikania sú súčasťou trhového hospodárstva. Správne zdôrazňuje, že spoločnosť vo všeobecnosti nedoceňuje podnikanie a nerozumie mu, a preto nevníma ťažkosti a neúspech v podnikaní ako normálny hospodársky vývoj, resp. ako príležitosť na nový začiatok. EÚ musí toto zmýšľanie zmeniť. Čím viac sa stigmatizuje bankrot v minulosti, o to viac sú ohrozené akékoľvek ďalšie pokusy o podnikanie. Toto riziko sa vzťahuje na všetkých zainteresovaných aktérov v podniku.

2.9

Zákony platné v Spojených štátoch amerických sa usilujú o vytvorenie rovnováhy medzi záujmami dlžníkov, veriteľov a spoločnosti ako celku. EHSV zastáva názor, že zákony v členských štátoch by mali byť zamerané na dosiahnutie podobnej rovnováhy. Ako sa ďalej uvádza v časti 4 tohto dokumentu, platobná neschopnosť a nesplácanie dlhov prinášajú veriteľom nesmierne ťažkosti a dovádzajú ich do druhotnej platobnej neschopnosti. Dať podniku šancu začať odznova odpustením dlhov môže byť veľmi nespravodlivé voči veriteľom. Právne pravidlá v oblasti platobnej neschopnosti majú vytvoriť správnu rovnováhu.

2.10

Zachrániť celý podnik, alebo jeho časť, môže byť z hľadiska celej spoločnosti najlepším riešením. Ak je podnik potenciálne životaschopný, bude jeho prežitie prínosom pre všetky zainteresované strany.

2.11

Záujmy zamestnancov sú chránené viacerými spôsobmi. Členské štáty implementovali smernicu o platobnej neschopnosti, ktorá ustanovuje platby zamestnancom v prípade platobnej neschopnosti. Ak odborník v oblasti platobnej neschopnosti môže zachrániť podnik, zamestnanci neprídu o svoje zamestnanie. Pokiaľ podnikateľ po krachu opäť začne podnikať, vytvorí nové pracovné miesta. Vznik nových pracovných miest i zachovanie existujúcich je jednoznačne prínosom pre celú spoločnosť.

3.   Zhrnutie oznámenia Európskej komisie

3.1   Dobré meno na verejnosti, vzdelávanie a médiá

3.1.1

Prvým krokom k vyrovnaniu sa s negatívnymi následkami neúspechu v podnikaní je verejne o ňom diskutovať. V EÚ široká verejnosť často vníma bankrot ako kriminálnu záležitosť bez ohľadu na to, čo ho zapríčinilo. Médiá by mali zohrať pozitívnu úlohu pri odstraňovaní tohto nesprávneho chápania. Odporúčania, ktoré možno využiť:

(a)

Výhody nového začiatku by sa mali vyzdvihnúť v informačných kampaniach a vzdelávacích programoch a malo by sa ukázať, že urobiť niekoľko pokusov ide ruka v ruke s normálnym procesom učenia, skúmania a objavovania.

(b)

Médiá môžu hrať úlohu pri rozlišovaní bankrotu a podvodu a pri šírení informácií o výhodách obnoveného podnikania, a tým vylepšovať na verejnosti dobré meno tých, ktorí znovu začali podnikať, a zdôrazňovať hodnotu ich skúsenosti.

(c)

Ďalšia diskusia o týchto otázkach so všetkými zainteresovanými subjektmi by mala pomôcť ukázať mnohé stránky stigmy obklopujúcej neúspech v podnikaní.

3.2   Úloha právnych predpisov týkajúcich sa platobnej neschopnosti

3.2.1

Z právneho hľadiska môže byť opätovný začiatok po bankrote náročný. V mnohých krajinách sa v konkurznom práve zaobchádza so všetkými rovnako bez ohľadu na to, či bol bankrot podvodom alebo bol zapríčinený nezodpovednosťou podnikateľa alebo či neúspech nezavinila žiadna zrejmá chyba vlastníka alebo manažéra, t. j. že postupoval čestne a podľa pravidiel.

3.2.2

Početné pravidlá ukladajú subjektom v konkurze obmedzenia, zákazy a vylúčenia len na základe existencie vyhláseného konkurzného konania. Automatickosť tohto prístupu vôbec neberie do úvahy riziká, ktoré k podnikaniu neodmysliteľne patria, a navodzuje dojem, že človek, ktorý zbankrotoval, si už nezaslúži dôveru spoločnosti. V základných princípoch právnych predpisov týkajúcich sa platobnej neschopnosti je v EÚ potrebný radikálny posun. Hlavné pripomienky sú nasledovné:

(a)

Je veľmi dôležité vytvoriť správny rámec, ktorý pripúšťa podnikateľovi možnosť neuspieť a začať znovu, pričom zároveň vhodným spôsobom chráni záujmy všetkých strán. V konkurznom práve by sa malo jasne rozlišovať medzi osobami, ktoré zbankrotovali neúmyselne a tými, ktorých bankrot bol podvodom.

(b)

Podnikatelia, ktorí nezbankrotovali vlastnou vinou, by mali mať nárok na formálne súdne rozhodnutie, ktoré ich vyhlási za bezúhonných a ospravedlniteľných. Takéto rozhodnutie by malo byť verejne prístupné.

(c)

Právne predpisy o platobnej neschopnosti by mali po splnení určitých kritérií umožniť skoré oddlženie zostávajúcich dlhov.

(d)

Počet právnych obmedzení, vylúčení alebo zákazov by sa mal obmedziť.

(e)

Súdne konania by sa mali zjednodušiť a urýchliť, čím by sa mohla maximálne využiť hodnota konkurznej podstaty pred prerozdelením majetku. Konanie by obyčajne malo trvať maximálne jeden rok.

3.3   Aktívna podpora ohrozených podnikov

3.3.1

Stigma neúspechu v podnikaní je jedným z dôvodov, prečo mnohé malé a stredné podniky, ktoré majú finančné ťažkosti, skrývajú svoje problémy, až kým nie je príliš neskoro. Na zabránenie bankrotu je rozhodujúca včasná reakcia a v mnohých prípadoch je záchrana výhodnejšia ako likvidácia. Hlavné ponaučenia sú:

(a)

Počet prípadov platobnej neschopnosti nemožno znížiť na nulu, ale skorá podpora životaschopným podnikom pomôže udržať platobnú neschopnosť na minime. Podporné opatrenia by mali byť zamerané na predchádzanie bankrotu, odborné poradenstvo a včasnú intervenciu.

(b)

Je potrebné venovať pozornosť dostupnosti podpory, pretože ohrozené podniky si drahé poradenstvo nemôžu dovoliť.

(c)

Mali by sa naplno využívať príležitosti na vytváranie sietí, ktoré poskytuje EÚ a európske obchodné organizácie.

(d)

Právne predpisy týkajúce sa platobnej neschopnosti by mali skôr poskytovať možnosť reštrukturalizácie a záchrany ako sa zameriavať len na likvidáciu.

3.4   Aktívna podpora podnikateľov, ktorí po bankrote začínajú odznova

3.4.1

Hlavným obmedzeniam, s ktorými sa podnikatelia zakladajúci svoj druhý podnik stretávajú, t. j. zdrojom, zručnostiam a psychickej podpore, sa nevenuje dostatočná verejná podpora. Novým začiatkom vo všeobecnosti bráni nedostatok zdrojov, najmä finančných prostriedkov, potrebných na založenie nového podniku. Odporúčania, ktoré možno využiť:

(a)

Príslušné orgány by mali znovu začínajúcim podnikateľom umožniť získať dostatočné finančné prostriedky, a to odstránením prekážok, ktoré im bránia využívať systémy verejnej finančnej podpory.

(b)

Banky a finančné inštitúcie by mali prehodnotiť svoj veľmi opatrný postoj voči znovu začínajúcim podnikateľom, ktorý je často založený na negatívnych úverových hodnoteniach. Komisia plánuje zaradiť tento bod do programu rokovania za okrúhlym stolom s bankármi a malými a strednými podnikmi.

(c)

Krajiny EÚ by mali zabezpečiť, aby sa mená bezúhonných podnikateľov, ktorí zbankrotovali, neobjavovali na zoznamoch obmedzujúcich prístup k pôžičkám v bankovom odvetví.

(d)

Verejní obstarávatelia by si mali uvedomiť, že smernice o verejnom obstarávaní nedovoľujú znevýhodňovanie bezúhonných podnikateľov, ktorí v minulosti zbankrotovali.

(e)

Podnikatelia, ktorí začínajú odznova, by mali mať k dispozícii primeranú psychologickú a technickú podporu a špecifickú odbornú prípravu a poradenstvo.

(f)

Príslušné orgány by mali vyjsť v ústrety potenciálnym podnikateľom, ktorí začínajú odznova, a podporovať spojenia medzi nimi a ich zákazníkmi, obchodnými partnermi a investormi.

3.5

Vcelku možno povedať, že dobré národné rámcové podmienky na podnikanie majú rozhodujúci význam pre plné využívanie podnikateľského potenciálu EÚ a pre vytváranie dynamických spoločností. Spoločenské uznanie úspešného podnikania je preto veľmi dôležité a malo by ísť ruka v ruke s politikou podpory druhej šance pre tých podnikateľov, ktorí neuspeli.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

EHSV podporuje snahu Komisie o prekonanie stigmy spojenej s neúspechom v podnikaní. Komisia oprávnene tvrdí, že tak vznik a úspech, ako aj neúspech podnikania sú súčasťou trhového hospodárstva. Správne zdôrazňuje, že spoločnosť vo všeobecnosti nedoceňuje a nerozumie podnikaniu, a preto nevníma ťažkosti a neúspech v podnikaní ako normálny hospodársky vývoj, resp. ako príležitosť na nový začiatok.

4.2

Hoci EHSV zastáva názor, že väčšina usmernení uvedených v oznámení je nevyhnutných, časť z nich sa nezdá byť veľmi presvedčivá. Výhrady výboru sú zdôraznené v bodoch 4 a 5 tohto stanoviska.

4.3

Účelom a cieľom podnikateľskej činnosti je vytvoriť podnikateľskú jednotku, ktorá prináša zisk a je dostatočne pružná. Podnikatelia prinášajú inovácie s cieľom uspokojiť potreby zákazníkov, ktorých potreby sú buď neuspokojené, alebo nie sú uspokojované najúčinnejším možným spôsobom.

4.4

Podnikateľ môže rozpoznať obchodnú príležitosť. Napríklad, podnikateľ z Londýna videl príležitosť v oblasti dovozu a vývozu medzi Spojeným kráľovstvom a Indiou, ktorá by uspokojovala potreby v obidvoch krajinách. Zaplnil tak medzeru na trhu. Iní podnikatelia zapĺňajú medzery na trhu napríklad tak, že otvárajú reštaurácie alebo kaderníctva zamerané na skupiny obyvateľstva, ktorých potreby nie sú dostatočne uspokojované.

4.5

Amazon je najlepším príkladom uspokojenia potreby čo najefektívnejším spôsobom. Kníhkupectvá prežijú vďaka tým, ktorí radi listujú v knihách a majú a to čas. Amazon uspokojuje potreby inej časti záujemcov o knihy.

4.6

Niektorí podnikatelia začnú podnikať, aby tak využili vývoj vo vede a technológii. Niektoré podniky sa vyvinú z vedľajších aktivít univerzít, výskumných ústavov alebo vedeckých spoločností, od ktorých sa po určitom čase odlúčia a osamostatnia sa. Štyria profesori z Londýnskej univerzity založili spoločnosť, ktorá s využitím licencovaného softvéru poskytuje obrazovú analýzu umožňujúcu zlepšenie spôsobov merania liečebného účinku liečiv vo fáze vývoja. Srdcom tohto podnikania je softvér, ktorý je duševným vlastníctvom. Jeden z týchto profesorov bol vymenovaný za riaditeľa a momentálne si kladie otázku či je podnikateľom alebo nie.

4.7

Ak má podnikateľ uspieť, potrebuje predovšetkým tri veci. V prvom rade, musí mať potrebné znalosti a skúsenosti, aby dokázal správne zhodnotiť trhové príležitosti, a know-how na to, aby zrealizoval podnikateľský zámer, či už ide o novú reštauráciu, internetovú cestovnú kanceláriu alebo prelomovú vedeckú aplikáciu. Prvým krokom v každom podnikaní je uskutočnenie zámeru. Znamená to vytvoriť taký výrobok alebo službu, za ktorý sú zákazníci ochotní zaplatiť cenu potrebnú na pokrytie nákladov a vytvorenie zisku. Mnoho nádejných podnikateľov stroskotá na tomto bode. Niektorí sa dokážu poučiť zo svojich chýb a začať odznova. Iní sa nepoučia nikdy.

4.8

Druhou nevyhnutnou požiadavkou sú finančné prostriedky. Niektoré začínajúce podniky sú dostatočne príťažlivé na to, aby už na začiatku prilákali poskytovateľov rizikového kapitálu. Väčšina poskytovateľov rizikového kapitálu nezačne s podnikateľom spolupracovať skôr, ako on uskutoční svoj zámer. Program EIB pre oblasť rizikového kapitálu je už známy, no opäť bude jeho kapacita obmedzená. Finančné prostriedky sú zvyčajne poskytované v tranžiach alebo kolách. Ak finančné prostriedky poskytnuté v prvej fáze prinesú dobré výsledky, je oveľa jednoduchšie získať ďalšie finančné prostriedky.

4.9

V začiatočnej fáze pochádzajú finančné prostriedky najčastejšie od príbuzných a priateľov. Bankové úvery sú síce dostupné, ale banky požadujú zabezpečenie. Ak podnik nemá aktíva, banky použijú ako záruku majetok podnikateľa. Ručenie osobným majetkom podnikateľa, príbuzných a priateľov odrádza. Podobné záruky budú zvyčajne potrebné v priebehu celej začiatočnej fázy podnikania, pretože kým sa súkromné podniky netransformujú na akciové spoločnosti, musia sa spoliehať na podporu zo strany bánk. Ak banka siahne na majetok, ktorým bol úver zaručený, môže podnikateľ prísť o svoj domov. Za takýchto okolností môžu záväzky voči daňovému úradu a sociálnej poisťovni situáciu ešte zhoršiť.

4.10

V stanovisku na tému „Daňové stimuly v prospech výskumu a vývoja“ (1) výbor povzbudil členské štáty k tomu, aby udeľovali daňové úľavy fyzickým osobám, ktoré investujú do začínajúcich podnikov. Takéto daňové stimuly by podnikateľom jednoznačne uľahčili získavanie kapitálu pre ich nové podnikanie.

4.11

Po dovŕšení začiatočnej fázy závisí úspech podnikania od jeho tretieho nenahraditeľného prvku: životaschopného podnikateľského modelu. Je kľúčom k rastu podniku. Model je založený na niekoľkých pomeroch, v ktorých sú zhrnuté základné prvky podnikania. Ak od objemu predaja odpočítame variabilné náklady, získame príspevkovú maržu. Z nej po odrátaní fixných nákladov vyrátame zisk pred zdanením, z ktorého sa splácajú bankové úvery. V prípade, že podnikový model nefunguje podľa očakávaní, alebo ak vedenie podniku nemá dostatočné schopnosti alebo skúsenosti na riadenie predaja, resp. na dosiahnutie úspechu, pravdepodobne to povedie k bankrotu tých, ktorí poskytli záruku na bankový úver. Z takéhoto bankrotu treba jednoznačne vyvodiť ponaučenie. Ak podnikateľ pochopil podstatu podnikového modelu, existuje možnosť začať odznova.

4.12

Podnikové modely, ktoré už preukázali svoju úspešnosť, sú neustále ohrozované zmenami zamestnancov, zákazníkov, trhov, technológií a konkurentov. Zmeny, najmä v podnikaní v oblasti technológií, podrobujú podnikateľov skúškam aj ďalej po úspešnom založení podniku. Podnikatelia, ktorí neprejdú úspešne skúškou zmeny, sa môžu z tejto skúsenosti poučiť. Iní, predovšetkým druhá a tretia generácia majiteľov, sa možno nepoučia.

4.13

Pri uskutočňovaní podnikového modelu je rozhodujúca úloha podnikateľa a jeho tímu. Predovšetkým znalosti v oblasti finančného manažmentu sú nevyhnutné. Dobrý podnik sa môže stať príliš úspešným a preinvestovať do takej miery, že nebude schopný platiť svoje účty. Podnik sa tak môže ocitnúť pod správou veriteľov. Takéto podniky majú všetky predpoklady na úspešný nový začiatok.

4.14

Ďalšiu finančnú pascu predstavuje situácia, keď dôležitý odberateľ nesplatí svoje záväzky, čím privedie podnikateľa do druhotnej platobnej neschopnosti, a banka bude chcieť uzavrieť úver uplatnením nároku na majetok v záruke. Štatistiky Komisie ukazujú, že jeden zo štyroch prípadov platobnej neschopnosti je zapríčinený oneskoreným splatením záväzkov. Aj v takomto prípade môže znovu založený podnik prežiť. Komisia a vlády členských štátov si uvedomujú zraniteľnosť malých a mladých podnikov. Uvedenou problematikou sa zaoberá smernica o boji proti oneskoreným platbám a pripravovaná právna úprava problematiky malých podnikov sa k nej znovu vráti.

4.15

Niektoré podniky nezbankrotujú z vlastnej viny. Dôvodom ich neúspechu môžu byť nepredvídané okolnosti, ako napríklad hospodársky otras, ktorý nasledoval po teroristických útokoch z 11. septembra 2001, alebo extrémne poveternostné podmienky. Pri určitej dávke prezieravosti sa dopad dal zmierniť prostredníctvom poistenia. Preto vyzývame organizácie, ktoré podporujú malé podniky, aby oboznámili podnikateľov s výhodami nástrojov obozretného podnikania.

4.16

Existuje skrátka mnoho príčin, ktoré môžu doviesť podnik k bankrotu, a to aj napriek najlepším úmyslom podnikateľa. V začiatočnej fáze nemusí byť možné vytvoriť životaschopný podnik. Po prekonaní tejto fázy môže budúcnosť podniku ohroziť chybný podnikový model. Na druhej strane môžu neúspech potenciálne životaschopných podnikov spôsobiť rovnako tak chyby podnikateľov, ako aj príčiny, ktoré podnikatelia nemôžu ovplyvniť. Takéto podniky, a zároveň väčšinu pracovných miest, by mohli a dokonca mali zachrániť nútení správcovia.

4.17

Je dôležité rozlišovať medzi podnikom jeho vedením. Vedenie podniku môže zbankrotovať, zatiaľ čo nútený správca môže zachrániť podnik a jeho zamestnancov. Neúspech v podnikaní môže pre podnikateľa znamenať bankrot, ak si banka uplatní nárok na majetok, ktorým bol úver zaručený, a to aj prípade, ak podnikateľ nekonal podvodným spôsobom. Práve o týchto bezúhonných podnikateľov sa Komisia zaujíma. Iní, ktorí neuspejú kvôli svojej neschopnosti a nemajú jasnú víziu do budúcnosti, pravdepodobne nemajú hospodárstvu čo ponúknuť, aj keby dokázali získať finančnú podporu. Nie všetci zbankrotovaní podnikatelia si zaslúžia druhú šancu.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   Dobré meno na verejnosti, vzdelávanie a médiá

5.1.1

Najsilnejší odkaz, aký vlády členských štátov môžu dať verejnosti, vyplynie zo zmien v právnych predpisoch týkajúcich sa platobnej neschopnosti. Ak bude zákon jednoznačne podporovať druhú šancu pre podnikateľov, odrazí sa to aj v médiách.

5.1.2

Vlády môžu spojiť svoje sily s organizáciami a inštitúciami, ktoré úzko spolupracujú s podnikateľským odvetvím. Najzainteresovanejšou skupinou sú predstavitelia účtovníckej profesie, no organizácie zastupujúce MSP a SZČO môžu takisto zohrať dôležitú úlohu.

5.1.3

Oznámenie uvádza myšlienku udeľovania ocenenia podnikateľom, ktorí začali odznova a uspeli. Ak by spomenuté organizácie prijali takéto opatrenia, pozitívna reakcia zo strany médií by na seba nenechala čakať.

5.2   Úloha právnych predpisov týkajúcich sa platobnej neschopnosti

5.2.1

EHSV plne podporuje všetky pripomienky a návrhy v oznámení súvisiace s právnou úpravou platobnej neschopnosti. Jeho konečné hodnotenie bude samozrejme závisieť od znenia zákonov, ktoré budú potom zavedené. Body, ktoré by mali byť zahrnuté v znení týchto zákonov sú uvedené v časti 3.2 a ide predovšetkým o oficiálne uznanie bankrotov bezúhonných podnikateľov, krátku lehotu na oddlženie a odstránenie množstva právnych obmedzení, vylúčení a zákazov a umožnenie zrýchlených konaní. Strednodobým cieľom by mali byť konania v lehote menej ako 12 mesiacov.

5.2.2

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné, aby všetky členské štáty čo najrýchlejšie dokončili revíziu svojich právnych predpisov týkajúcich sa platobnej neschopnosti. Popri zmenách v právnych predpisoch je veľmi dôležité, aby súdy riešili konkurzné konania bezodkladne. Tento proces musí byť dobre zorganizovaný. Navrhované zmeny sú súčasťou programu na podporu druhej šance.

5.3   Aktívna podpora ohrozených podnikov

5.3.1

Aktívna podpora ohrozených podnikov je druhou hlavnou myšlienkou oznámenia. Nie je vyslovene súčasťou programu pre podnikateľov, ktorí začínajú odznova. Ide o program zameraný na predchádzanie bankrotom a ochranu podnikov a pracovných príležitostí. Z tohto hľadiska je zámerom oznámenia predísť vďaka včasnému varovaniu odvrátiteľným bankrotom a poskytovať dočasné financovanie a služby poradcov.

5.3.2

Jediným nedostatkom tohto programu je, že nie je veľmi praktický pre malé a stredné podniky vo všeobecnosti, pretože obsahuje iba niekoľko mechanizmov, vďaka ktorým by bolo možné proaktívne rozpoznať ohrozené podniky spomedzi desiatok tisíc malých a stredných podnikov v každom členskom štáte. Členské štáty by napriek tomu mali maximálne využívať dostupné možnosti, napr. vo Francúzsku poskytujú orgány zodpovedné za výber DPH včasné varovanie podnikom v prípadoch hroziacich problémov v oblasti cash-flow. Podporné opatrenia by mali byť zamerané na predchádzanie bankrotu, odborné poradenstvo a včasnú intervenciu. Problém vzniká vtedy, ak si vedenie neuvedomuje, že jeho podnik je ohrozený. Vlády členských štátov budú musieť spolupracovať s predstaviteľmi účtovníckej profesie a podpornými organizáciami MSP na vytvorení proaktívnych opatrení, ktoré by boli primerané spôsobu fungovania MSP v jednotlivých členských štátoch.

5.3.3

EHSV nepodceňuje ťažkosti spojené s poskytovaním takejto podpory. Ovplyvňovanie trhových síl zo stany vlády môže byť nebezpečné a môže oslabiť fungovanie trhu.

5.3.4

V akciových spoločnostiach existuje dvojitá povinnosť: včas sa musia predkladať účtovné výkazy a audítori potvrdzujú spolu s vedením podniku dobrý stav podniku, t. j. že podnik dokáže splácať svoje záväzky. Ak by sa takáto disciplína, najmä čo sa týka včasného predkladania účtovných výkazov, presadila pri všetkých právnych formách podnikov, pomohlo by to zlepšiť systém včasného varovania.

5.3.5

EHSV víta zameranie na ohrozené podniky, pretože prináša vyhliadky na ochranu pracovných miest a na nadväznosť v zamestnanosti.

5.4   Aktívna podpora podnikateľov, ktorí po bankrote začínajú odznova

5.4.1

Dvanásť až sedemnásť členských štátov pozmenilo, alebo práve mení, svoje právne predpisy týkajúce sa platobnej neschopnosti, avšak čo sa týka odporúčaní Komisie v oblasti aktívnej podpory podnikateľov, ktorí začínajú odznova, nebadať zo strany členských štátov žiadnu aktivitu.

5.4.2

Dôvodom uvedenej nečinnosti je, že určité návrhy je opäť možné považovať za protichodné s trhovými silami. Platí to predovšetkým pre návrhy, podľa ktorých by banky mali byť menej obozretné a príslušné orgány by mali vytvárať siete na podporu podnikateľov, ktorí začínajú odznova.

5.4.3

Návrhy, ktoré patria do právomoci členských štátov (verejná finančná podpora, prístup bezúhonných zbankrotovaných podnikateľov k úverom a verejné obstarávanie), by mohli byť zrealizované bez väčších problémov ešte pred zmenou právnych predpisov v oblasti platobnej neschopnosti.

5.4.4

Rovnako tak by mohli poskytovatelia odbornej prípravy pre podnikateľov ponúkať prípravu pre tých, ktorí začínajú odznova, ak bude o to záujem.

5.5   Ďalšie návrhy Komisie

5.5.1

EHSV s potešením podporuje plán Komisie vytvoriť internetovú stránku, zameranú na politiku druhej šance (http://ec.europa.eu/sme2chance). Táto stránka pomôže najmä organizáciám, ktoré podporujú iniciatívy zamerané na politiku podpory druhej šance v jednotlivých členských štátoch.

5.5.2

Hlavnou témou podujatia Komisie zameraného na MSP, ktoré sa uskutoční na jar roka 2009, bude nový začiatok a ďalšie otázky súvisiace s druhou šancou. EHSV očakáva, že uvedená iniciatíva povzbudí nelegislatívne opatrenia v rámci programu podpory druhej šance.

V Bruseli 29. mája 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2008.


30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/32


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Medzinárodné verejné obstarávanie“

(2008/C 224/06)

Dňa 25. októbra 2007 požiadal pán Jean-Pierre Jouyet, štátny tajomník pre európske záležitosti Francúzskej republiky, v mene budúceho francúzskeho predsedníctva Rady EÚ, Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie stanoviska na tému

„Medzinárodné verejné obstarávanie“.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. mája 2008. Spravodajcom bol pán Malosse.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 445. plenárnom zasadnutí 28. a 29. mája 2008 (schôdza z 29. mája) prijal 70 hlasmi za, pričom 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Odporúčania

1.1

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby naďalej vytrvalo pokračovala vo svojom cieli čoraz viac sprístupňovať verejné obstarávanie a presadzovať princípy transparentnosti, rovnakého zaobchádzania, spoločenskej zodpovednosti a zodpovednosti voči životnému prostrediu.

1.2

V rámci opätovných rokovaní o dohode o vládnych zákazkách, EHSV odporúča Komisii, aby sa rozhodne postavila proti protekcionistickým postupom niektorých krajín pristupujúcich k dohode.

1.3

Pokiaľ ide o pomoc od štátu pri rozvoji, EHSV sa vyslovuje za postupné a recipročné zrušenie systémov „viazanej pomoci“ a domnieva sa, že v tomto prípade musia byť hlavnými kritériami efektívnosť a transparentnosť.

1.4

Na úrovni Európskej únie sa EHSV vyslovuje za transparentnosť a moderné ustanovenia v oblasti verejného obstarávania a zverejňovania ponúk. V tejto súvislosti sa bude EHSV plne zasadzovať proti zvýšeniu prahových hodnôt stanovených európskymi smernicami, ktoré predstavujú záruku transparentnosti. EHSV podporuje oznámenie Komisie, ktoré má za cieľ zvýšiť transparentnosť verejného obstarávania v prípadoch obstarávaní pod prahovými hodnotami uvedenými v smerniciach.

1.5

EHSV nepodporuje systém zavedenia kvót v rámci EÚ pre malé a stredné podniky podľa vzoru zákona Small Business Act v USA, ale uznáva záujem európskeho orientačného plánu zlepšiť postavenie MSP, a najmä VMP (veľmi malých podnikov) s konkrétnymi projektmi s časovým harmonogramom a viacročným rozpočtom a ktorý by sa zameriaval na inováciu a vytváranie podnikov, predovšetkým v kľúčových oblastiach energetickej účinnosti a ochrany životného prostredia.

1.6

Orientačný plán by preto mohol byť účinnejší a ľahšie vykonateľný, ak by bol doplnený informačnými systémami, ktoré sa opierajú o prirodzené kontakty MSP, fungujúce transparentné a rovnocenné konzultačné mechanizmy a jednoduché európske právne nástroje.

1.7

Tieto konkrétne projekty a ustanovenia by mali pri každej možnej príležitosti uplatňovať zásadu „myslieť najskôr na malé podniky“, napríklad zásadu jediného kontaktného miesta v prípade vybavovania administratívnych formalít, a to prostredníctvom administratívnych postupov a techník prispôsobených veľkosti malých podnikov, ich typológii, s cieľom znižovať záťaž, ktorú musia znášať.

2.   Úvod

2.1

Budúce francúzske predsedníctvo v Rade EÚ požiadalo EHSV prostredníctvom oficiálneho listu štátneho tajomníka pre európske záležitosti Francúzskej republiky o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému „medzinárodné verejné obstarávanie“.

2.1.1

Táto žiadosť uvádza odkaz na prebiehajúce rokovania v rámci revízie dohody o vládnych zákazkách (GPA) Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá spája 12 krajín (1) a Európsku úniu (a tiež 18 krajín so štatútom pozorovateľa).

2.1.2

Francúzska vláda na jeseň 2007 so znepokojením reagovala na veľkorysú ponuku Európskej únie, ak vezmeme do úvahy, že niektoré štáty (USA, Kórea, Japonsko) uplatňujú obmedzujúce klauzuly pri prístupe k verejnému obstarávaniu v ich krajinách, pričom k niektorým obstarávaniam majú prístup výhradne národné malé a stredné podniky.

2.2

Francúzsko, ktorého postoj podporili viaceré členské štáty, žiadalo buď lepší prístup na verejné trhy týchto štátov v rámci revidovanej GPA alebo uplatňovanie podobných obmedzení v Európskej únii v prospech európskych MSP.

2.3

V súčasnosti sa GPA týka podobných prahových hodnôt obstarávaní, ako sú platné prahové hodnoty pre plnenie požiadaviek stanovené smernicami Európskej únie (2). Podniky z 12 iných štátov, ktoré sa zúčastňujú na dohode, sa teda môžu zúčastniť na verejnom obstarávaní v EÚ, pokiaľ ide o čiastku vyššiu, ako sú uvedené prahové hodnoty.

2.4

EHSV sa už vyslovil k otázke otvárania verejného obstarávania v Európskej únii, pričom vyjadril poľutovanie predovšetkým nad nízkou cezhraničnou účasťou podnikov na verejnom obstarávaní v Európskej únii (3).

3.   Medzinárodná situácia

3.1

Na medzinárodnej úrovni môžeme považovať trhy Európskej únie za mimoriadne otvorené medzinárodnej konkurencii. Rovnako je to pri čoraz väčšom počte obstarávaní, ktoré financuje Európska únia v rámci rozvojovej pomoci (EÚ je najvýznamnejším poskytovateľom pomoci vo svete). EHSV však vyslovuje poľutovanie nad konaním niektorých členských štátov, ktoré spájajú rozvojovú pomoc s vynútením si kontraktov pre podniky z krajiny poskytujúcej pomoc (4).

3.2

Niektorí naši partneri uplatňujú systémy rôznej ochrany (napr. ustanovenie „Buy American“ alebo zákon „Small Business Act“ v USA) a tiež programy „viazanej“ pomoci. Otvorenie verejného obstarávania medzinárodnej konkurencii musí pre Európsku úniu predstavovať výhodu, ak si uvedomíme skutočnosť, že viacero jej subjektov, medzi nimi aj MSP, sú lídrami v odvetviach stavebníctva, verejných prác, alternatívnych zdrojov energie a ochrany životného prostredia.

3.3

Americký zákon „Small Business Act“ obsahuje okrem podporných opatrení pre MSP ustanovenie, ktoré vyhradzuje 25 % federálnych verejných obstarávaní pre americké MSP.

3.4

Pokiaľ ide o obnovenie rokovaní o dohode o vládnych zákazkách (GPA), EHSV sa domnieva, že hoci je potrebné zdôrazniť zásadu reciprocity, nemali by sa prijímať protekcionistické opatrenia podobné tým, ktoré uplatňujú naši konkurenti, pretože by to neuľahčilo celkový cieľ Európskej únie – otvoriť oblasť verejného obstarávania.

3.5

Tento cieľ sa navyše nemá vzťahovať len na zúčastnené strany dohody o vládnych zákazkách, ale tiež iné krajiny, kde nie sú postupy pri verejnom obstarávaní veľmi transparentné a sú vo všeobecnosti nedostupné pre európske podniky.

3.6

Myšlienka vylúčiť dočasne z dohody o vládnych zákazkách verejné obstarávanie financované z európskych fondov pre podniky z krajín uplatňujúcich vnútroštátne protekcionistické opatrenia je zaujímavým nápadom, ktorú už EHSV rozoberal vo svojich predchádzajúcich stanoviskách.

3.7

EHSV zdôrazňuje, že pri rokovaniach musia byť zohľadnené otázky rešpektovania životného prostredia a minimálnych sociálnych noriem, ktoré sú stanovené v dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP) (ako aj v kolektívnych medzisektorových, sektorových a podnikových dohodách, ktoré uzatvorili sociálni partneri a uplatňujú sa v príslušných krajinách), najmä pri bilaterálnych dohodách s krajinami, ktoré neratifikovali Kjótsky protokol alebo dohovory MOP, prípadne ich neuplatňujú vôbec alebo nedostatočne.

4.   Situácia v Európskej únii

4.1

Podľa amerického príkladu Európska komisia oznámila, že by mohla zaviesť „Small Business Act“ na európsky spôsob, ktorý by nezavádzal osobitné kvóty pre MSP v oblasti verejného obstarávania, ako je to v USA, ale uľahčoval by ich účasť na ňom a, v širšom meradle, navrhol konkrétne opatrenia v prospech MSP.

4.2

Otázka prijať kvóty v prospech MSP nie je v rámci EÚ na mieste, nakoľko okolo 42 % (podľa Európskej komisie) celkového objemu verejného obstarávania (zdroj z roku 2005) tvorili podniky, ktoré sú v rámci terminológie Spoločenstva (5) označené ako MSP.

4.3

V rámci EÚ ide o zhodnotenie európskeho rozmeru verejného obstarávania s cieľom lepšie využiť verejné financie. Napriek výraznému zvýšeniu podielu podnikov z iných členských štátov EÚ na verejnom obstarávaní, sa podniky sťažujú na nedostatok transparentnosti a užitočných informácií v súvislosti s ich účasťou na cezhraničných verejných obstarávaniach. Tieto sťažnosti sa týkajú predovšetkým verejných obstarávaní, ktoré sú pod prahovými hodnotami uvedenými v európskych smerniciach, a preto pre ne neplatí povinnosť uverejnenia výzvy na európskej úrovni. Podnikatelia tiež s poľutovaním konštatujú, že európske smernice sa komplikujú transpozičnými postupmi, ktoré nie sú vždy transparentné (odklady, omeškania....) a ku ktorým sú často pripojené špecifické vnútroštátne predpisy, ktoré sa navzájom dopĺňajú. EHSV uznáva oprávnenosť predpisov v oblasti verejného obstarávania, ale požaduje viac transparentnosti a právnej istoty.

4.4

EHSV sa domnieva, že stanovenie prahových hodnôt, pri ktorých sa uplatňujú zásady otvorenosti, transparentnosti a uverejňovania výziev, sú najlepším možným spôsobom zabezpečenia, aby sa hospodárske subjekty, najmä veľmi malé podniky, mohli zúčastniť na verejnom obstarávaní. V samotnej EÚ je predmetom mnohých sťažností na nedostatok otvorenosti zo strany MSP verejné obstarávanie, ktoré sa vykonáva pod týmito prahovými hodnotami, kde by sa však mali uplatňovať zásady rovnosti zaobchádzania a nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti.

4.5

Hoci európske podnikateľské združenia nesúhlasia s myšlienkou zaviesť kvóty, podobne ako je to v USA, uznávajú dôležitosť aktívnej podpornej politiky, predovšetkým pre verejné obstarávania pod prahovými hodnotami stanovenými v európskych smerniciach a verejné obstarávania spojené s novými technológiami, energetickou účinnosťou alebo ochranou životného prostredia.

4.6

EHSV plne podporuje orientačný plán pre európske MSP, ktorý obsahuje celý rad presných a záväzných ustanovení doplnených o harmonogram a plán financovania. Opiera sa o 20 rokov existencie európskej politiky v prospech malých podnikov, predovšetkým o Európsku chartu malých podnikov prijatú na európskom samite v Santa Maria de Feira v júni 2000 a tiež o závery konferencie v Štutgarte o živnostníkoch a malých podnikov v apríli 2007.

4.7

Za najvhodnejšie opatrenia možno považovať:

4.7.1   Legislatívne návrhy s časovým plánom prijatia

Pravidlá pre orgány rozhodujúce o výsledkoch verejného obstarávania s cieľom umožniť najmenším podnikom zúčastniť sa na verejnom obstarávaní a osvedčené postupy pri zjednodušení a uľahčení postupu.

Jednotné európske opatrenia ako napr. Patent Spoločenstva alebo Európsky štatút malého a stredného podnikania (iniciatíva Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Prístup MSP k európskemu právnemu štatútu“ z 21. 3. 2002), ktoré majú za cieľ zjednodušenie právneho rámca Európskej únie a potvrdenie „európskej identity“ podnikov.

Posilnenie smernice o „lehotách splatnosti“, ako to EHSV požadoval (6).

4.7.2   Informačné mechanizmy o verejnom obstarávaní s harmonogramom realizácie

Podpora a rozvoj informačných systémov a sprostredkovania spojených s cezhraničným verejným obstarávaním, a vytváranie sietí podnikov s efektívnym využitím novej európskej siete Enterprise Europe Network ako aj podpora miestnych iniciatív, ktoré realizujú združenia MSP.

Podpora pilotných projektov elektronického verejného obstarávania, vytváranie siete podnikov, informačných portálov a jednotných kontaktných miest o cezhraničnom verejnom obstarávaní, ktoré by čerpali z existujúcich sietí, ktoré uznávajú ekonomické subjekty.

4.7.3   Činnosti na európskej úrovni s primeranými rozpočtovými prostriedkami

Zavedenie systému financovania pre účasť MSP na verejnom obstarávaní vo forme garančných fondov, záručného a úverového poistenia, pričom by sa na tento účel využili európske štrukturálne fondy.

Spustenie európskych školiacich a pilotných programov pre MSP na podporu energetickej účinnosti a ochrany životného prostredia (najmä v stavebníctve). Toto nové opatrenie by mohlo využiť nevyčerpané európske fondy, ktoré sú každoročne opätovne vyplácané členským štátom.

Rozšírenie mechanizmov na podporu účasti MSP na aktivitách a výskumných programoch Európskej únie (dotácie na realizáciu, spoločný výskum) a podnecovanie členských štátov k zavádzaniu rovnakých opatrení na vnútroštátnej úrovni, najmä v oblastiach spojených s novými technológiami, vrátane obrany a zdravia.

4.7.4   Konzultačné a sprostredkovateľské postupy

Preskúmať konzultačné a hodnotiace postupy Európskej komisie, ktoré často nezohľadňujú situáciu európskeho hospodárskeho prostredia, ktoré sa z veľkej časti skladá z MSP: skonsolidovať hodnotiace správy MSP, systematickejšie využívať prieskumné stanoviská EHSV, viac sa opierať o organizácie občianskej spoločnosti.

Posilniť úlohu siete EEN (Enterprise Europe Network) zloženej z viac ako 600 subjektov v miestnych štruktúrach a uznaných miestnymi hospodárskymi subjektmi v Európskej únii, a tiež existujúcimi podnikateľskými organizáciami s cieľom rozvinúť skutočnú európsku sieť slúžiacu na upozornenie, sprostredkovateľskú činnosť a podporu malých a stredných podnikov.

V Bruseli 29. mája 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Kanada, Kórea, USA, Hong Kong (Čína), Island, Izrael, Japonsko, Lichtenštajnsko, Nórsko, Aruba (Holandsko), Singapur, Švajčiarsko.

(2)  Smernice 2004/18/ES a 2004/17/ES z 31.3.2004.

(3)  Ú. v. ES C 287, 22.9.1997.

(4)  Viazaná pomoc: Annanaria La Chimia; „Effectiveness and legality issues in development aid procurement for EU Member States“, European Current Law, marec 2008.

(5)  Ú. v. ES C 241, 7.10.2002.

(6)  Ú. v. ES C 407, 28.12.1998.


30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/35


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prispôsobení určitých aktov, na ktoré sa vzťahuje postup uvedený v článku 251 zmluvy, rozhodnutiu Rady 1999/468/ES zmenenému a doplnenému rozhodnutím 2006/512/ES, pokiaľ ide o regulačný postup s kontrolou – Časť I“

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prispôsobení určitých aktov, na ktoré sa vzťahuje postup uvedený v článku 251 zmluvy, rozhodnutiu Rady 1999/468/ES zmenenému a doplnenému rozhodnutím 2006/512/ES, pokiaľ ide o regulačný postup s kontrolou – Časť II“

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prispôsobení určitých aktov, na ktoré sa vzťahuje postup uvedený v článku 251 zmluvy, rozhodnutiu Rady 1999/468/ES zmenenému a doplnenému rozhodnutím 2006/512/ES, pokiaľ ide o regulačný postup s kontrolou – Časť III“

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prispôsobení určitých aktov, na ktoré sa vzťahuje postup uvedený v článku 251 zmluvy, rozhodnutiu Rady 1999/468/ES zmenenému a doplnenému rozhodnutím 2006/512/ES, pokiaľ ide o regulačný postup s kontrolou – Časť IV“

KOM(2007) 741 v konečnom znení – 2007/0262 (COD)

KOM(2007) 824 v konečnom znení – 2007/0293 (COD)

KOM(2007) 822 v konečnom znení – 2007/0282 (COD)

KOM(2008) 71 v konečnom znení – 2008/0032 (COD)

(2008/C 224/07)

Rada sa 21. januára 2008, 24. januára 2008 a 4. marca 2008 rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prispôsobení určitých aktov, na ktoré sa vzťahuje postup uvedený v článku 251 zmluvy, rozhodnutiu Rady 1999/468/ES zmenenému a doplnenému rozhodnutím 2006/512/ES, pokiaľ ide o regulačný postup s kontrolou – Časť I“

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prispôsobení určitých aktov, na ktoré sa vzťahuje postup uvedený v článku 251 zmluvy, rozhodnutiu Rady 1999/468/ES zmenenému a doplnenému rozhodnutím 2006/512/ES, pokiaľ ide o regulačný postup s kontrolou – Časť II“

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prispôsobení určitých aktov, na ktoré sa vzťahuje postup uvedený v článku 251 zmluvy, rozhodnutiu Rady 1999/468/ES zmenenému a doplnenému rozhodnutím 2006/512/ES, pokiaľ ide o regulačný postup s kontrolou – Časť II“

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prispôsobení určitých aktov, na ktoré sa vzťahuje postup uvedený v článku 251 zmluvy, rozhodnutiu Rady 1999/468/ES zmenenému a doplnenému rozhodnutím 2006/512/ES, pokiaľ ide o regulačný postup s kontrolou – Časť IV“

Grémium Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru poverilo 11. decembra 2007, 15. januára 1008 a 11. marca 2008 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre jednotný trh, výrobu a spotrebu.

Vzhľadom na naliehavosť prác bol pán PEZZINI rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 445. plenárnom zasadnutí 28. a 29. mája 2008 (schôdza z 29. mája).vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal jednomyseľne nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Výbor víta zavedenie regulačného postupu s kontrolou do systému konzultácií vo výboroch a zosúladenie štyroch balíkov navrhovaných smerníc a nariadení s týmto postupom.

1.2

Výbor berie na vedomie, že návrh Komisie bezodkladne zmeniť a doplniť určité akty (1) je v súlade s rozhodnutím 1999/468/ES a spoločným vyhlásením o zozname aktov, ktoré je potrebné čo najskôr zmeniť a doplniť, ako aj o zrušení časového obmedzenia pre výkon vykonávacích právomocí Komisie.

1.3

Výbor odporúča, aby nariadenia o zosúladení s rozhodnutím 2006/512/ES boli prijaté včas ešte pred nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy.

1.4

Výbor pripomína, že Lisabonská zmluva zavádza novú hierarchiu pravidiel, keď rozlišuje medzi legislatívnymi, delegovanými a vykonávacími aktmi, pričom Európsky Parlament a Rada majú rovnaké právomoci pri stanovení spôsobov kontroly týchto aktov.

1.5

Výbor zdôrazňuje, že je dôležité:

aby bol v plnej miere zapojený Európsky parlament,

aby sa postupy zracionalizovali a zjednodušili,

aby bol Európsky parlament lepšie informovaný tak o výboroch samotných, ako aj o opatreniach, ktoré sú im predkladané vo všetkých štádiách postupu,

aby sa potvrdilo zrušenie časového obmedzenia vykonávacích právomocí uvedených v niektorých aktoch schválených na základe postupu spolurozhodovania a „Lamfalussyho“ postupu.

1.6

Výbor zdôrazňuje, že je dôležité, aby postupy výboru boli maximálne transparentné a zrozumiteľné pre obyvateľov EÚ, obzvlášť pre osoby, ktorých sa tieto akty priamo týkajú.

1.7

Výbor pripomína, že je potrebné v plnom rozsahu uplatniť článok 8A Lisabonskej zmluvy, podľa ktorého musia byť rozhodnutia prijímané čo najbližšie k občanom a musí byť zaručené, aby občania a občianska spoločnosť mali plný prístup k informáciám.

1.8

Výbor na záver žiada, aby bol posúdený dosah uplatňovania nového postupu a aby bola Európskemu parlamentu, Rade a výboru predkladaná pravidelná správa o účinnosti, transparentnosti a šírení informácií.

2.   Úvod

2.1

Rada 17. júla 2006 (2) zmenila a doplnila rozhodnutie, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (3), zavedením regulačného postupu s kontrolou. Vďaka tomuto postupu sa môže zákonodarca postaviť proti prijatiu „kvázi-legislatívnych“ opatrení, t.j. opatrení všeobecného charakteru zameraných na zmenu alebo doplnenie nepodstatných prvkov základného aktu, ktorý bol prijatý postupom spolurozhodovania, vždy keď sa bude domnievať, že návrh opatrení presahuje vykonávacie právomoci uvedené v základnom akte alebo že návrh nie je zlučiteľný s cieľom alebo obsahom základného aktu alebo že nerešpektuje zásadu subsidiarity alebo proporcionality.

2.2

Ide tu o typické opatrenie v rámci procesu komitológie, ktorým sa označujú postupy, prostredníctvom ktorých Komisia na základe článku 202 zmluvy o ES vykonáva právomoci, ktorými bola poverená, aby uplatňovala „legislatívne“ akty Spoločenstva, teda akty, ktoré prijal Európsky parlament a Rada alebo iba Rada v súlade s niektorým z rozhodovacích postupov uvedených v zmluve o ES (konzultácia, spolurozhodovanie, spolupráca, súhlasné stanovisko).

2.3

V rámci piatich komitologických postupov (konzultácia, riadenie, regulácia, regulácia s kontrolou a ochrana), ktoré upravuje rozhodnutie číslo 1999/468/ES Rady zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES, Komisia musí predložiť návrhy vykonávacích opatrení výborom zložených z úradníkov správnych orgánov členských štátov.

2.4

Európsky parlament, Rada a Komisia prijali v októbri 2006 spoločné vyhlásenie (4), v ktorom predložili zoznam rôznych už platných aktov, ktoré bude potrebné prednostne prispôsobiť novému postupu, a vyjadrili uspokojenie s tým, že Rada prijala rozhodnutie číslo 2006/512/ES, ktorým sa do rozhodnutia 1999/468/ES začleňuje nový postup (nazývaný „regulačný postup s kontrolou“) umožňujúci zákonodarcovi vykonávať kontrolu prijímania „kvázi-legislatívnych“ vykonávacích opatrení daného aktu prijatého v procese spolurozhodovania.

2.5

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci legislatívnych orgánov, Parlament a Rada uznávajú, že zásady dobrej legislatívy si vyžadujú, aby vykonávacie právomoci boli Komisii udelené bez časového obmedzenia. Zastávajú však názor, že v prípade potreby prispôsobenia by kontrolnú funkciu zákonodarcu mohla posilniť klauzula, na základe ktorej by Komisia prekladala návrh revízie alebo zrušenia ustanovení o delegovaní vykonávacích kompetencií.

2.6

Tento nový postup sa od nadobudnutia platnosti uplatňuje na „kvázi-legislatívne“ opatrenia uvedené v aktoch, ktoré budú prijímané postupom spolurozhodovania vrátane opatrení uvedených v aktoch, ktoré budú prijímané v budúcnosti v oblasti finančných služieb („Lamfalussyho“ akty (5)).

2.7

Na druhej strane však preto, aby nový postup bol uplatniteľný aj na už platné akty prijaté v rámci postupu spolurozhodovania, sa musia tieto akty prispôsobiť v súlade s uplatniteľnými postupmi s cieľom nahradiť postup stanovený v článku 5 rozhodnutia 1999/468/ES regulačným postupom s kontrolou vždy, keď ide o opatrenia spadajúce do jeho rozsahu pôsobnosti.

2.8

Komisia v decembri 2006 prijala 25 zodpovedajúcich návrhov (6), ku ktorým mal výbor možnosť vyjadriť sa (7).

2.8.1

Pokiaľ základný právny akt prijatý v rámci postupu stanoveného v článku 251 Zmluvy predpokladá prijatie opatrení všeobecnej pôsobnosti zameraných na zmenu nepodstatných prvkov tohto aktu aj vypustením niektorých prvkov alebo doplnením nových nepodstatných prvkov, tieto opatrenia sú schvaľované v rámci regulačného postupu s kontrolou.

2.8.2

Zástupca Komisie predloží regulačnému výboru s kontrolou, ktorý je zložený zo zástupcov členských štátov a ktorému predsedá zástupca Komisie, návrh opatrení, ktoré by mali byť prijaté.

2.8.3

Ak sú opatrenia navrhované Komisiou v súlade so stanoviskom výboru, uplatní sa tento postup:

Komisia bezodkladne predloží návrh opatrení Európskemu parlamentu a Rade na kontrolu;

Európsky parlament sa môže väčšinou členov alebo Rada kvalifikovanou väčšinou postaviť proti prijatiu daného návrhu Komisie, svoj postoj však musia zdôvodniť;

ak Európsky parlament alebo Rada do troch mesiacov od predloženia návrhu zaujmú voči návrhu opatrení negatívne stanovisko, Komisia tieto opatrenia neschváli. V tomto prípade Komisia môže výboru predložiť pozmenený návrh opatrení alebo predložiť legislatívny návrh na základe Zmluvy;

ak po uplynutí tejto lehoty ani Európsky parlament ani Rada nezaujali negatívne stanovisko voči návrhu opatrení, Komisia tieto opatrenia schváli.

2.8.4

Ak opatrenia navrhované Komisiou nie sú v súlade so stanoviskom výboru alebo ak stanovisko chýba, uplatní sa tento postup:

Komisia bezodkladne predloží Rade návrh opatrení na schválenie a zároveň ju zašle aj Európskemu parlamentu;

Rada rozhodne o návrhu kvalifikovanou väčšinou do dvoch mesiacov od dátumu predloženia návrhu;

ak v tejto lehote Rada zaujme voči navrhovaným opatreniam návrhu negatívny postoj kvalifikovanou väčšinou, opatrenia nebudú prijaté. V tomto prípade Komisia môže Rade predložiť pozmenený návrh alebo predložiť legislatívny návrh na základe zmluvy;

ak sa Rada rozhodne navrhované opatrenia prijať, predloží ich bezodkladne Európskemu parlamentu. Ak Rada po uplynutí uvedenej lehoty nezaujme stanovisko, Komisia bezodkladne predloží návrh opatrení Európskemu parlamentu;

Európsky parlament sa môže v lehote štyroch mesiacov od zaslania návrhu absolútnou väčšinou členov postaviť proti prijatiu daného návrhu Komisie, svoj postoj však musí zdôvodniť:

skutočnosťou, že navrhované opatrenia presahujú vykonávacie právomoci vymedzené v základnom právnom akte

tým, že dané opatrenia nie sú zlučiteľné s účelom alebo obsahom základného právneho aktu

tým, že nie sú v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality

ak v tejto lehote Európsky parlament zaujme voči navrhovaným opatreniam negatívny postoj, opatrenia nebudú prijaté. V tomto prípade Komisia môže výboru predložiť pozmenený návrh opatrení alebo predložiť legislatívny návrh na základe Zmluvy,

ak do uplynutia tejto lehoty Európsky parlament nezaujme negatívne stanovisko voči navrhovaným opatreniam, schváli ich Rada alebo Komisia v závislosti od konkrétneho prípadu.

2.9

Predložené návrhy nariadení zodpovedajú potrebe prispôsobiť už prijaté právne akty v rámci postupu stanoveného v článku 251 Zmluvy v súlade s postupmi uplatniteľnými v oblasti poľnohospodárstva, zamestnanosti, humanitnej pomoci, podnikateľskej politiky, životného prostredia, európskych štatistísk, vnútorného trhu, zdravia a ochrany spotrebiteľov, energetiky a dopravy, informačnej spoločnosti.

3.   Návrhy Európskej Komisie

3.1

Návrhy Európskej komisie sa týkajú zmien a doplnení nariadení a smerníc (8), pre ktoré platí postup stanovený v článku 251 Zmluvy, s cieľom prispôsobiť ich novým postupom stanoveným daným rozhodnutím rozhodnutiu Rady číslo 1999/468/ES zmeneným a doplneným rozhodnutím 2006/512/ES.

3.2

Pritom tu v súlade s prioritami politiky Spoločenstva v oblasti tvorby lepších právnych predpisov (9) ide v princípe len o potrebné prispôsobenie a aktualizáciu, ktoré si vyžaduje riadne uplatňovanie daného právneho aktu v súlade s článkom 251 Zmluvy o ES.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

Výbor v plnom rozsahu podporuje rozlíšenie medzi legislatívnymi a výkonnými nástrojmi, ktoré v zmysle Lisabonskej zmluvy prinesie nové definície delegovaných právnych aktov, čím bude možné zjednodušiť a zracionalizovať tvorbu legislatívy a regulačných pravidiel Spoločenstva (10) a zachovať parlamentárny demokratický systém kontroly vykonávacích právomocí Komisie.

4.2

Výbor teda víta začlenenie regulačného postupu s kontrolou do systému konzultácií vo výboroch, ktorý umožní Rade a Európskemu parlamentu kontrolovať a prípadne meniť a dopĺňať vykonávacie nariadenia, ktoré prijíma Komisia v prípadoch, keď jej právny akt priznáva právo vykonávať vykonávacie právomoci v niektorých odvetviach, ale nedáva jej právo meniť a dopĺňať obsah.

4.3

Výbor odporúča, aby nariadenia o zosúladení štyroch balíkov smerníc a nariadení s rozhodnutím 2006/512/ES boli prijaté včas ešte pred nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy.

4.4

Výbor pripomína, že Lisabonská zmluva zavádza novú hierarchiu pravidiel, keď rozlišuje medzi legislatívnymi, delegovanými a vykonávacími aktmi (11), hoci pritom zachováva aktuálnu terminológiu (smernice, nariadenia a rozhodnutia): Európsky Parlament a Rada budú mať rovnaké právomoci pri stanovení spôsobov kontroly delegovaných aktov a vykonávacích aktov (komitológia) (12).

4.5

Výbor zdôrazňuje, že je dôležité:

aby bol v plnej miere zapojený Európsky parlament, ktorý musí mať právo poslednej inštancie odmietnuť rozhodnutie;

aby sa znížil počet komitologických postupov a aby sa tieto postupy zjednodušili;

aby bol Európsky parlament lepšie informovaný tak o výboroch samotných, ako aj opatreniach, ktoré sú im predkladané vo všetkých štádiách postupu;

aby Rada konzultovala Európsky parlament zakaždým, keď návrh vykonávacieho aktu bude postúpený Rade v prípade konfliktu medzi Komisiou a výborom expertov;

aby sa posilnila úloha Európskeho parlamentu vďaka zmierovaciemu postupu medzi Európskym parlamentom a Radou v prípade negatívneho stanoviska Európskeho parlamentu,

aby sa potvrdilo zrušenie časového obmedzenia vykonávacích právomocí uvedených v niektorých aktoch schválených na základe postupu spolurozhodovania a postupu „Lamfalussy“.

4.6

Výbor opakovane zdôrazňuje, že „Európsky hospodársky a sociálny výbor zastával vždy názor, že komitologický postup, do ktorého boli zapojení len zástupcovia Komisie a členských štátov, a ktorý sa podľa zloženia výboru zameriava na riadenie, konzultácie alebo na reguláciu vyplývajúcu z uplatňovania právnych predpisov, musí byť transparentnejší a pochopiteľnejší pre európskych občanov a najmä pre tých, ktorých sa príslušné právne predpisy priamo týkajú“ (13).

4.7

Výbor v tejto súvislosti poukazuje na to, že je že je potrebné v plnom rozsahu uplatniť článok 8A Lisabonskej zmluvy, podľa ktorého musia byť rozhodnutia prijímané čo najbližšie k občanom a musí byť zaručené, aby občania a občianska spoločnosť mali plný prístup k informáciám.

4.8

Nakoniec je podľa názoru výboru potrebné, aby sa posúdil dosah uplatňovania nového postupu a Európskemu parlamentu, Rade a výboru sa pravidelne predkladala správa o účinnosti, transparentnosti a šírení užívateľom ľahko prístupných informácií o delegovaných aktoch Spoločenstva, aby bola možná kontrola uplatňovania tohto postupu, ktorý zlučuje regulačné a čisto výkonné opatrenia.

V Bruseli 29. mája 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  KOM(2006) od 901 v konečnom znení po 926 v konečnom znení

(2)  Rozhodnutie 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006).

(3)  Rozhodnutie 1999/468/ES (Ú. v. EÚ L 184, 17.07.1999).

(4)  Ú. v. EÚ C 255, 21.10.2006.

(5)  Lamafalussyho metóda je rozhodovacím modelom, ktorý nachádza uplatnenie pri prijímaní a uplatňovaní legislatívnych aktov Spoločenstva v oblasti finančných služieb (cenných papierov, bánk a poisťovní). Tento model delí rozhodovací proces na štyri úrovne:

Prvá úroveň predstavuje legislatívnu činnosť v úzkom slova zmysle (prijímanie nariadení alebo smerníc postupom spolurozhodovania). V tejto fáze v prípade cenných papierov Komisia konzultuje Európsky výbor cenných papierov zložený zo zástupcov každého členského štátu.

Druhá úroveň sa týka vykonávacích opatrení vypracovaných Komisiou na základe poverenia obsiahnutého v legislatívnom akte v súlade s regulačným postupom (teraz regulačného postupu s kontrolou). V tejto fáze Komisia na základe odborného stanoviska Výboru európskych regulačných orgánov cenných papierov (CESR), zloženého zo zástupcov regulačných a dozorných orgánov členských štátov v danej oblasti, vypracuje návrh vykonávacích opatrení a predloží Európskemu výboru pre cenné papiere (ESC), ktorý sa k vypracuje stanovisko.

Tretia úroveň predstavuje v oblasti cenných papierov neformálnu koordináciu v rámci CESR činnosti národných regulačných a dozorných orgánov cenných papierov s cieľom zaručiť jednotné a koherentné prijímanie opatrení prijatých na prvých dvoch úrovniach.

Štvrtá úroveň rozhodovania zahŕňa uplatňovanie predpisov Spoločenstva v oblasti legislatívy a správy v členských štátoch a príslušnú kontrolu Európskej komisie.

(6)  KOM(2006) od 901 v konečnom znení po 926 v konečnom znení

(7)  Stanovisko CESE 418/2007 zo 14.3.2007, spravodajca pán RETUREAU.

(8)  Pozri KOM(2007) 741 v konečnom znení, s. 6, všeobecný zoznam.

(9)  Pozri stanovisko 1068/2005 z 28.9.2005, spravodajca pán Retureau, a stanovisko CESE 1069/2005 zo 6.10.2005, spravodajca pán Van Iersel.

(10)  Pozri správu EP o Lisabonskej zmluve z 18.2.2008, spravodajcovia pán Íñigo Méndez De Vigo (EĽS/DE, ES) a pán Richard Corbett (SES, UK).

(11)  Články 249-249d TFUE

(12)  Články 249b a 249c TFUE.

(13)  Ú. v. EÚ C 161, 13.7.2007, s. 48, spravodajca pán RETUREAU.


30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/39


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti“ (kodifikované znenie)

KOM(2008) 98 v konečnom znení – 2008/0049 (COD)

(2008/C 224/08)

Rada Európskej únie sa 22. apríla 2008 podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti“ (kodifikované znenie)

Keďže výbor usúdil, že návrh je úplne uspokojivý a nie sú k nemu potrebné žiadne pripomienky, na svojom 445. plenárnom zasadnutí 28. a 29. mája 2008 (schôdza z 29. mája 2008) rozhodol 80 hlasmi za, pričom 3 členovia sa hlasovania zdržali, zaujať k predkladanému textu kladné stanovisko.

 

V Bruseli 29. mája 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/39


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha: Za novú kultúru mestskej mobility“

KOM(2007) 551 v konečnom znení

(2008/C 224/09)

Európska komisia sa 25. septembra 2007 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument:

„Zelená kniha: Za novú kultúru mestskej mobility“

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. mája 2008. Spravodajcom bol pán HERNÁNDEZ BATALLER, pomocným spravodajcom pán BARBADILLO LÓPEZ.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 445. plenárnom zasadnutí 28. a 29. mája 2008 (schôdza z 29. mája) prijal jednomyseľne nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV sa domnieva, že v politike mestskej dopravy je potrebné stanoviť priority, a to predovšetkým v oblasti mestského územného plánovania, informačnej spoločnosti, informačných technológií a osvedčených postupov, hlavne v súvislosti s vytváraním verejných peších zón, cyklistických trás a s úmyslom zaviesť integrovaný prístup k infraštruktúre.

1.2

EHSV súhlasí s Komisiou a očakáva, že podporí opatrenia Spoločenstva zamerané na podporu mobility, predovšetkým na pozdvihnutie významu kvalitnej hromadnej dopravy a ochrany jej užívateľov, ako aj na podporu využívania cyklistickej dopravy a pešej chôdze.

1.3

Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné primerané a komplexné plánovanie miest a obmedzenie súkromnej automobilovej dopravy na základe jednotného a racionálneho územného plánovania a plánovania miest.

1.4

EHSV sa domnieva, že nezávisle od prijatia iného druhu opatrení je potrebné zmeniť smernice č. 85/377/EHS a 2001/42/ES v zmysle tohto stanoviska.

1.5

EHSV sa prikláňa k využívaniu „zelených nákupov“ pri verejnom obstarávaní v súvislosti s infraštruktúrami financovanými pomocou európskych programov a k odstráneniu existujúcich prekážok.

1.6

Vytvorenie Európskeho strediska pre monitorovanie udržateľnej mestskej mobility by prinieslo pridanú hodnotu, pretože by zhromažďovalo údaje a podporovalo výmenu existujúcich skúseností.

1.7

EHSV sa domnieva, že je potrebný všeobecný predpis na európskej úrovni, na základe ktorého by sa harmonizovali pravidlá pre výpočet poplatkov i štatistické údaje.

2.   Úvod

2.1

V posledných rokoch objem dopravy v mestách i okrajových štvrtiach podstatne narástol a často sme svedkami veľkých zmien v druhovom rozdelení dopravy: automobilová doprava postupne narastala a používanie verejnej dopravy klesalo, a to v absolútnych číslach i pri vzájomnom porovnaní.

2.2

Z príležitosti zverejnenia strednodobého preskúmania bielej knihy o doprave (1) v roku 2006 Európska komisia oznámila svoj úmysel vypracovať zelenú knihu o mestskej doprave a v posledných mesiacoch realizovala široké konzultácie s verejnosťou, pri ktorých vyjadril svoj postoj aj EHSV (2).

2.2.1

EHSV považuje opatrenia Spoločenstva v oblasti mestskej mobility za potrebné a užitočné a domnieva sa, že prijímanie rozhodnutí na úrovni Spoločenstva (3) predstavuje európsku pridanú hodnotu, ktorá môže mať podobu rôznorodých záväzných či nezáväzných opatrení.

3.   Obsah Zelenej knihy: Za novú kultúru mestskej mobility

3.1

Konzultačný proces, ktorý zorganizovala Komisia, naplnil veľké očakávania v súvislosti s vypracovaním skutočnej európskej politiky mestskej mobility.

3.2

Nová koncepcia mestskej mobility predstavuje optimalizáciu využívania všetkých dopravných prostriedkov a zavedenie kombinovanej dopravy medzi rôznymi druhmi hromadnej dopravy (vlak, električka, metro, autobus, taxi) a rôznymi spôsobmi individuálnej dopravy (automobil, motocykel, bicykel, chôdza, atď.).

3.3

Mestská mobilita sa považuje za dôležitý prvok umožňujúci rast a zamestnanosť s veľkým vplyvom na trvalo udržateľný rozvoj EÚ.

3.4

Európska pridaná hodnota môže mať rôzne podoby: podpora výmeny osvedčených postupov na všetkých úrovniach (miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej), pomoc pri stanovovaní spoločných štandardov a v prípade potreby pri harmonizácii noriem, poskytnutie finančnej podpory tým, ktorí ju najviac potrebujú, podpora výskumu, ktorého výsledky pomáhajú zlepšovať kvalitu životného prostredia a zvyšovať bezpečnosť mobility, zjednodušenie právnych predpisov a v niektorých prípadoch zrušenie starých právnych predpisov alebo zavedenie nových.

3.5

Zelená kniha sa formou 25 otázok zaoberá tým, ako čeliť problémom niektorých miest s plynulou premávkou, problematikou ekologickejších miest, inteligentnejšou a dostupnejšou mestskou dopravou, ktorá bude bezpečná a chránená, vytvorením novej kultúry mestskej mobility a zdrojmi, ktoré sú na to potrebné. Komisia však nenavrhuje žiadne konkrétne opatrenia pre mestskú dopravu vertikálneho a horizontálneho charakteru, ako by bolo žiaduce.

4.   Odpovede na Zelenú knihu

Stanovisko sa bude snažiť zodpovedať všetky otázky, ktoré Komisia formulovala.

4.1   Otázka č. 1: Malo by sa uvažovať o schéme „značiek“, ktorými by sa oceňovalo úsilie priekopníckych miest v boji proti preťaženiu miest a za zlepšenie životných podmienok?

4.1.1

EHSV si myslí, že by sa mohol zaviesť taký systém udeľovania environmentálnych značiek, ktorý by zohľadňoval už jestvujúce systémy a bol by s nimi kompatibilný.

4.1.2

Prínosom by bolo, keby na úrovni Spoločenstva Komisia stanovila konkrétne ukazovatele výkonnosti, plánovania a rozvoja tým, že by vytvorila harmonizovaný referenčný rámec.

4.1.3

Skôr než finančné stimuly by mohli byť vytvorené dobrovoľné značky kvality, ako sú napr. systémy používané v oblasti politiky cestovného ruchu.

4.1.4

V každom prípade, zavádzané systémy budú musieť byť založené na objektívnych a transparentných kritériách, budú musieť podliehať periodickému vyhodnocovaniu a v prípade potreby revízii a budú musieť byť náležite propagované.

4.2   Otázka č. 2: Aké opatrenia by sa mohli zaviesť na propagáciu chôdze a bicyklovania ako ozajstných alternatív automobilovej dopravy?

4.2.1

Na základe podielu, ktorým prispievajú k mobilite nemôžu byť chôdza a bicyklovanie vo všeobecnosti považované za alternatívu používania osobného automobilu okrem prípadov, kedy je vzdialenosť medzi pracoviskom a domovom veľmi malá a kedy sú priaznivé meteorologické podmienky. Používanie bicykla navyše nie je univerzálne, pretože vylučuje osoby s obmedzenou pohyblivosťou, postihnutých ľudí, maloletých a starých ľudí. V kombinácii s hromadnou dopravou sa však v niektorých mestách môže chôdza a bicyklovanie stať alternatívou.

4.2.2

Obce by mali vypracovať také plány trvalo udržateľnej mestskej dopravy, ktoré by zahŕňali aj trasy pre cyklistov, s pridruženým zámerom dosiahnuť posun smerom k dopravným prostriedkom kompatibilným so životným prostredím, ktoré by spĺňali minimálne európske podmienky, ktoré treba stanoviť. Tieto plány sa musia zaoberať situáciami ohrozenia bezpečnosti chodcov a snažiť sa o predchádzanie konfliktom medzi rôznymi druhmi dopravy.

4.2.3

Za týmto účelom je potrebné v rámci dopravy stanoviť kvantitatívny cieľ zvýšenia podielu verejnej osobnej dopravy a využívania bicyklov alebo chôdze. Pokiaľ nebudú vypracované takto charakterizované plány, nemali by dostávať finančnú podporu z európskych fondov. Komisia by mala v spomínaných plánoch tiež preveriť údaje týkajúce sa zelených zón a cyklistických trás.

4.3   Otázka č. 3: Čo by sa dalo urobiť na podporu modálnej zmeny za udržateľné spôsoby dopravy v mestách?

4.3.1

Možnosti závisia vo veľkej miere od dôležitosti mesta (veľkosti a počtu obyvateľstva), pričom je potrebné poznamenať, že znečistenie je problémom spôsobeným tiež nedostatočným územným plánovaním a nielen dopravou.

4.3.2

Pri územnom a urbanistickom plánovaní treba zohľadniť tento problém a hľadať možné riešenia, pred vstupom do miest treba budovať bezpečné verejné parkoviská, siete dopravných tepien vyhradených výlučne pre hromadnú dopravu prepojenú na rôzne druhy dopravy (parkoviská, železnice, metro) prostredníctvom vybudovania prestupných staníc, ktoré by napomáhali intermodalite, s cieľom uľahčiť prestupy, zvýšiť kvalitu služieb a zatraktívniť cestujúcim používanie hromadnej dopravy.

4.3.3

Pokiaľ ide o prepravu tovarov, Komisia by mala podporovať výmenu osvedčených skúseností v oblasti mestskej logistiky, ako je tomu napríklad v talianskom meste Siena, kde sa povolenie na prepravu tovarov udeľuje výlučne dočasne.

4.4   Otázka č. 4: Ako možno ešte viac zvýšiť využívanie ekologických a energeticky efektívnych technológií v mestskej doprave?

4.4.1

Stanovením daňovej politiky v doprave, ktorá by zvýhodňovala získavanie, zavádzanie a využívanie nových technológií schopných znižovať znečistenie a zvyšovať energetickú úsporu.

4.4.2

Zhromažďovaním informácií o environmentálnom správaní sa miest: meraním emisií spôsobených dopravou na obyvateľa a kampaňami na každoročné oznámenie výsledkov.

4.5   Otázka č. 5: Ako posilniť spoločné verejné obstarávanie?

4.5.1

Podporovaním využívania „zelených nákupov“ pri obstarávaní infraštruktúry financovanej cez európske projekty a prekonávaním existujúcich prekážok (4).

4.5.2

Vhodné by bolo, aby boli na úrovni Spoločenstva definované spoločné pravidlá a aby boli v prípade potreby harmonizované.

4.6   Otázka č. 6: Mali by sa stanoviť kritériá na vymedzenie zelených zón a ich obmedzovacích opatrení? Čo je najlepším spôsobom na zabezpečenie ich súladu s voľným pohybom? Je problémom cezhraničné presadzovanie miestnych pravidiel platiacich pre zelené zóny?

4.6.1

EHSV sa domnieva, že vstup do týchto zón by mal byť značne obmedzený. Harmonizácia je však potrebná, aby sa zabránilo tomu, aby nejednotné právne predpisy obmedzili voľný pohyb osôb, a aby sa zbytočne neobmedzovala mestská mobilita.

4.7   Otázka č. 7: Ako by sa ďalej mohlo propagovať ekologické šoférovanie?

4.7.1

Ekologické šoférovanie by malo byť hlavným cieľom primerane rozšírených povinných vzdelávacích programov v rámci základnej kvalifikácie a neustáleho výcviku vodičov, ako aj pri stanovovaní daňových úľav podnikom, ktoré realizujú opatrenia na kontrolu a meranie spôsobu jazdy. Bolo by vhodné upraviť smernicu o vodičskom výcviku v autoškolách, aby sa do nej začlenili tieto kritériá.

4.8   Otázka č. 8: Mali by sa vybudovať a podporovať lepšie informačné služby pre cestujúcich?

4.8.1

Áno, a to v súvislosti s problematikou bezpečnosti počas cesty, časom čakania a časom cestovania, správaním sa cestujúcich v núdzových situáciách, ako aj možnými spôsobmi dopravy a ich podmienkami.

4.9   Otázka č. 9: Sú potrebné ďalšie kroky na to, aby sa štandardizovali rozhrania a interoperabilita aplikácií ITS v mestách? Aké aplikácie by mali mať prioritu pri prijímaní opatrení?

4.9.1

Medzi rôznymi ITS musí byť plná kompatibilita, aby bolo možné využívať rôznu technológiu, predovšetkým v oblasti cestovných lístkov, a tým umožniť prestupy a skrátiť čas prístupu k doprave, čo prinesie prospech v podobe zrýchlenia cestovania hromadnými dopravnými prostriedkami. Dôležité je, aby ITS udržiavali tempo s technologickým pokrokom, aby sa behom krátkeho času nestali zastarané a aby ich cena mohla byť náležite splatená.

EHSV sa domnieva, že je potrebné využívať informačné a komunikačné technológie s cieľom zlepšiť dopravu a jej organizáciu.

4.10   Otázka č. 10: Pokiaľ ide o ITS, ako možno zlepšiť výmenu informácií a osvedčených postupov medzi všetkými zúčastnenými stranami?

4.10.1

Prostredníctvom publikovania digitálneho katalógu osvedčených postupov v oblasti ITS, ktorý by bol neustále aktualizovaný a sprístupnený na internete.

4.11   Otázka č. 11: Ako možno zvýšiť kvalitu hromadnej dopravy v európskych mestách?

4.11.1

Vytvorením orgánov, ktoré by koordinovali rôzne dopravné služby, stanovením tarifných integračných systémov a vyžadovaním lepšej kvality vozového parku (menej znečisťujúceho a vhodného pre ľudí s obmedzenou pohyblivosťou), zvýšením frekvencie odchodov alebo skrátením intervalov (medzi jednotlivými spojmi), aby sa cestujúcim skrátila doba čakania, vybudovaním nástupíšť vyhradených pre autobusy (väčšia bezpečnosť, komfort, rýchlosť, nižšia energetická spotreba, čo znamená menšie znečistenie), vybudovaním prestupných staníc na urýchlenie prestupov, zlepšením vzdelávania odborníkov v tomto odvetví, informovaním a zvyšovaním povedomia užívateľov, vybudovaním infraštruktúry pre adekvátne rozdelenie tranzitnej dopravy v mestách, vybudovaním záchytných parkovísk a zavedením opatrení podporujúcich ich využívanie, stanovením prioritnej svetelnej signalizácie pre hromadnú dopravu, vybudovaním vhodných a bezpečných nástupíšť a výstupíšť.

4.11.2

Jedným z efektívnych nástrojov na tento účel by bolo vyhodnotenie dôsledkov špecifických plánov, programov a projektov na mobilitu.

4.11.3

V tomto zmysle treba pripomenúť rozhodnutie ESD (vo veci C-332/04) o zanedbaní environmentálneho hodnotenia projektu na výstavbu obchodného strediska a centra voľného času v rámci mestskej zóny; konkrétne išlo o odhad počtu užívateľov, ktorí by do tohto centra prichádzali súkromným automobilom, čo by malo dôsledky na životné prostredie a preto si vyžadovalo zhodnotenie.

4.11.4

Úprava existujúcich smerníc je preto trojaká:

4.11.4.1

Smernica Rady 85/337/EHS týkajúca sa odhadu vplyvu niektorých verejných a súkromných projektov na životné prostredie stanovuje v Prílohe III kritériá, ktoré musia členské štáty aplikovať, aby mohli určiť či majú určité projekty podstatný vplyv na životné prostredie.

Navrhuje sa, aby sa v spomínanej Prílohe III do bodu 1 pridala nová zarážka, v ktorej by sa výslovne uviedol vplyv na mapu mobility (predpokladaný odhad počtu užívateľov daného zariadenia, miesto bydliska ...).

4.11.4.2

Po druhé, v Prílohe IV smernica určuje informácie, ktoré sa nevyhnutne musia zahrnúť do správy o životnom prostredí.

EHSV navrhuje:

a)

aby sa v Prílohe IV do bodu 4 vložila nová zarážka, alebo aby sa modifikovala tretia zarážka v tom zmysle, že je potrebné výslovne uviesť emisie spôsobené prepravou stálych užívateľov daných zariadení,

b)

aby sa bod 5 v Prílohe IV rozšíril tak, aby sa vzťahoval nielen na realizáciu projektu, ale aj na následné fungovanie zariadení a nápravné opatrenia týkajúce sa emisií spôsobených dopravou do daných zariadení.

V konečnom dôsledku by smernica Rady 85/337/EHS mala byť vo vyššie uvedenom zmysle pozmenená aj v Prílohe III, v bode 1 a v prílohe IV v bodoch 4 a 5.

4.11.4.3

Po tretie, pokiaľ ide o smernicu 2001/42/ES o vyhodnotení vplyvu určitých plánov a programov na životné prostredie, bolo by potrebné zrealizovať podobné doplnenia (povinné kritériá a informácie o mobilite a dopravných prostriedkoch, ktoré majú byť uvedené v informačnej správe). V tomto prípade by malo význam zaradiť informácie o dôsledkoch plánov na mobilitu v navrhovanom zmysle predovšetkým pod písmeno f) v Prílohe I a do bodu 2 v Prílohe II.

4.12   Otázka č. 12: Malo by sa podporovať vytváranie špeciálne určených pruhov pre hromadnú dopravu?

4.12.1

Áno, toto opatrenie je nevyhnutné a má pre mobilitu veľký vplyv. Vyčlenené jazdné pruhy alebo nástupištia znamenajú vyššiu bezpečnosť a rýchlosť, menšie znečistenie, energetickú spotrebu, ako aj väčšie pohodlie pre cestujúcich. Toto opatrenie by pomohlo prilákať tých, ktorí využívajú osobné vozidlá.

4.13   Otázka č. 13: Je potrebné vypracovať európsku chartu práv a povinností cestujúcich hromadnej dopravy?

4.13.1

Posilniť práva a povinnosti užívateľov je veľmi dôležité, aby jednotlivé druhy hromadnej dopravy zlepšili kvalitu svojich služieb (frekvenciu, presnosť, pohodlie pre všetky kategórie užívateľov, bezpečnosť, cenovú politiku, atď.) Výbor vyzýva k čo najrýchlejšiemu zavádzaniu týchto zmien, pričom vždy treba rešpektovať osobitosti jednotlivých druhov dopravy, predovšetkým tých, ktoré využívajú spoločnú infraštruktúru.

4.13.2

Vzhľadom na existujúcu legislatívnu nejednotnosť predpisov v rôznych právnych dokumentoch a rôznych druhov dopravy, práva všetkých užívateľov hromadnej dopravy by mali byť zosúladené v „charte práv“. Je potrebné ponechať priestor na prípadné doplnenie zo strany členských štátov a samoreguláciu prostredníctvom etických noriem (5) dodržiavaných hospodárskymi subjektmi a organizovanou občianskou spoločnosťou (združenia spotrebiteľov, environmentálne združenia, združenia podnikateľov, odbory …). EHSV vyzdvihuje význam dialógu medzi týmito združeniami a podnikmi poskytujúcimi hromadnú dopravu, predovšetkým s cieľom zlepšenia služieb.

Na úrovni Spoločenstva by bolo by potrebné podniknúť aktivity s cieľom prepracovať a konsolidovať existujúce práva v rôznych právnych textoch, doplnené aktivitami členských štátov a organizácií občianskej spoločnosti. EHSV trvá na tom, že sú potrebné pružné a jednoduché mechanizmy a nástroje na skutočné uplatňovanie práv užívateľov.

4.14   Otázka č. 14: Aké opatrenia možno podniknúť na lepšiu integráciu osobnej a nákladnej dopravy do výskumu a plánovania mestskej mobility?

4.14.1

Plány mestskej mobility v metropolách by mali zohľadňovať tak prepravu cestujúcich ako i prepravu tovarov, aby sa logistika nákladnej dopravy mohla rozvíjať bez toho, aby ohrozovala mobilitu osôb.

4.14.2

Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zvýšiť počet pracovníkov, ktorí sa budú venovať monitorovaniu miest určených na nakladanie alebo vykladanie.

4.14.3

Potrebné je vytvoriť mechanizmy na uľahčenie a zrýchlenie systémov podávania sťažností na porušovateľov, aby vozidlo, ktoré sa dopustilo porušenia, bolo z vyhradeného miesta odstránené čo najskôr a miesto tak ostalo disponibilné.

4.14.4

Vytvorenie účinných mechanizmov sankcií voči porušovateľom, od odtiahnutia vozidla až po výber pokút.

4.14.5

Informačná kampaň a zvýšenie povedomia u občanov, aby sa dosiahlo pozitívne prijatie u ľudí a ich spolupráca pri napĺňaní stanovených cieľov. Jedným z cieľov tejto kampane je získať spoluprácu miestnych majiteľov obchodných priestorov pri monitorovaní priestorov vyhradených na nakladanie a vykladanie tovaru tým, že sa im poukáže na to, že neoprávnené obsadzovanie týchto priestorov môže poškodiť ich obrat.

4.14.6

Obmedzenie povoleného času státia na miestach vyhradených na náklad a výklad tovarov vo väčšom súlade so skutočným časom potrebným na realizáciu úkonov nakladania a vykladania. Bolo by možné žiadať o špeciálne povolenie na zvýšenie času povoleného na státie, aby sa nenarušil určitý druh dopravy, napríklad sťahovacích vozidiel, ktoré vyžadujú dlhší čas na realizáciu nakladania a vykladania tovaru. Mohli by byť tiež stanovené konkrétne časové pásma pre nakladanie a vykladanie.

4.15   Otázka č. 15: Ako možno dosiahnuť lepšiu koordináciu medzi mestskou a medzimestskou dopravou a územným plánovaním? Aká by bola vhodná organizačná štruktúra?

Prostredníctvom adekvátnej koordinácie v nasledujúcich oblastiach:

a)

Koordinácia medzi jednotlivými orgánmi:

V niektorých európskych mestách vytvorenie orgánov na koordináciu dopravy významne prispelo ku koordinácii a riadeniu dopravy v týchto mestách, pričom sa efektívne a účinne rozvinuli kvalitné služby.

V súvislosti s koordináciou s inými druhmi dopravy je pri stanovovaní ceny jednotlivých druhov hromadnej dopravy potrebné zaviesť väčšiu transparentnosť.

Medzimestské spoje by mali disponovať infraštruktúrou potrebnou na modálnu výmenu, aby sa uľahčili prestupy medzi jednotlivými druhmi hromadnej dopravy a tak sa predišlo situáciám, kedy musí cestujúci použiť dodatočnú dopravu, aby sa dostal z jedného druhu dopravy na druhý.

b)

Koordinácia s nástrojmi plánovania

Požiadavka na zohľadnenie predpokladaného vplyvu na mobilitu v plánoch a projektoch je stanovená dôležitým rozsudkom Súdneho dvora zo 16. marca 2006 (vo veci C-332/04): povinnosť predložiť kontroverzný projekt na environmentálne vyhodnotenie bola založená predovšetkým na predpokladanom vplyve na mobilitu. Napriek tomu toto kritérium ešte nebolo začlenené do pozitívneho práva.

Preto sú potrebné dve špecifické úpravy predpisov Spoločenstva v oblasti environmentálneho vyhodnotenia pokiaľ vplyv plánov alebo programov na mobilitu má byť začlenený medzi dôsledky, ktoré treba zohľadniť. Navrhujú sa predovšetkým úpravy spomínané v odpovedi na otázku č. 11.

Regionálne orgány by mali koherentným spôsobom implementovať strategické územné plánovanie, aby sa zaručilo racionálne využívanie pôdy.

4.16   Otázka č. 16: Aké ďalšie aktivity by sa mali podniknúť, aby sa mestám pomohlo zosúladiť cestnú bezpečnosť a bezpečnosť osôb v mestskej doprave?

4.16.1

Bezpečnosť na cestách: na európskej úrovni propagovať osvedčené skúsenosti a intenzívnejší štruktúrovaný dialóg s miestnymi a regionálnymi aktérmi i s členskými štátmi o nových technológiách (predovšetkým o ITS) s cieľom zvýšiť bezpečnosť. Taktiež zvýšiť kvalitu vzdelávania vodičov. Rovnako by bolo potrebné upraviť zavedenie odrádzajúcich opatrení, aby neostávali nepotrestané dopravné priestupky cezhraničného charakteru.

4.16.2

Osobná ochrana: v rámci podpory osvedčených postupov by sa mala zintenzívniť fyzická prítomnosť policajtov v prostriedkoch hromadnej dopravy, hlavne v nočných hodinách alebo na spojoch do štvrtí s vyšším percentom výskytu konfliktov a sociálneho vylúčenia a tiež zvýšiť využívanie informačných technológií a informovanie cestujúcich.

4.17   Otázka č. 17: Ako možno lepšie informovať prevádzkovateľov a občanov o možnostiach, ktoré pre bezpečnosť predstavujú moderné technológie riadenia infraštruktúry?

4.17.1

Zvyšovaním povedomia občanov pomocou vzdelávacích a informačných kampaní, zameraných predovšetkým na mladých ľudí. Tiež prostredníctvom aktivít na zovšeobecnenie použitia prostriedkov na presadzovanie práva v mestách u všetkých užívateľov ciest. EHSV považuje vo všeobecnosti za mimoriadne dôležité prijatie opatrení, ktoré by boli zamerané na posilnenie kultúrneho aspektu, ako aj aspektu občianskej osvety vo všetkých oblastiach súvisiacich s mestskou mobilitou.

4.18   Otázka č. 18: Mali by sa vyvíjať automatické radary prispôsobené mestskému prostrediu a malo by sa podporovať ich využívanie?

4.18.1

V závislosti od stanovených cieľov, tieto zariadenia musia byť vždy zamerané na zlepšenie mobility a optimalizáciu rýchlosti dopravy. Osvedčené postupy by mali zvyšovať bezpečnosť a mali by sa využívať inteligentné zariadenia.

4.19   Otázka č. 19: Je video monitoring dobrým nástrojom pri zaisťovaní bezpečnosti v mestskej doprave?

4.19.1

Potrebná je inštalácia pohotovostných systémov v prostriedkoch hromadnej dopravy, založených na nových technológiách tak, aby v prípadoch vandalizmu alebo nehody bolo možné informovať pohotovostné služby o stave vozidla, ako aj zabezpečiť prenos obrazu a zvuku z vozidla z miesta činu.

4.19.2

Musia sa prijať primerané opatrenia, aby sa predišlo zásahom do súkromného života, ktorý je základným právom osôb.

4.20   Otázka č. 20: Mali by všetky zúčastnené strany pracovať spoločne na rozvíjaní novej kultúry mobility v Európe? Bolo by Európske monitorovacie stredisko mestskej mobility založené na vzore Európskeho monitorovacieho strediska cestnej bezpečnosti užitočnou iniciatívou na podporu tejto spolupráce?

4.20.1

Nová kultúra mestskej mobility predpokladá spoluprácu európskych inštitúcií, inštitúcií členských štátov, regiónov, obcí, ako aj organizácií organizovanej občianskej spoločnosti.

4.20.2

Európske stredisko pre monitorovanie udržateľnej mestskej mobility by bolo užitočnou iniciatívou a prinieslo by pridanú hodnotu, pretože by mohlo zhromažďovať údaje, rozpoznať zmeny dopytu v doprave a podporovať výmenu získaných skúseností. Pomohlo by taktiež prehĺbiť vedomosti o problémoch súvisiacich s mobilitou a uplatňovať primerané politiky na ich riešenie.

Na európskej úrovni by bolo potrebné pristúpiť k harmonizácii mestských hodnotiacich systémov a EHSV by uvítal, keby sa v tejto oblasti zosúladili kritériá.

4.21   Otázka č. 21: Ako by sa dali finančné nástroje ako štrukturálny a kohézny fond lepšie využiť koherentným spôsobom na podporu integrovanej a udržateľnej mestskej dopravy?

4.21.1

Stanovením zlepšenia mestskej mobility ako cieľa týchto fondov a postupným prechodom na používanie čistých prostriedkov hromadnej dopravy (nízka spotreba, nízke emisie), a aby každé investované euro prinieslo vyšší zisk.

EHSV súhlasí s tým, aby väčší počet fondov bol vyčlenený na vzdelávanie a výskum.

4.21.2

Zároveň je však potrebné znížiť finančné príspevky stanovením objektívnych stupníc umožňujúcich aby boli pre každú komunitu vyberané tie najrentabilnejšie riešenia, aby bola občanovi ponúknutá kvalitná doprava za prijateľnú cenu. Prednosť by mala mať efektívnosť a súlad s požiadavkami služieb verejného záujmu.

4.22   Otázka č. 22: Ako by mohli ekonomické nástroje, najmä trhovo založené nástroje podporovať ekologickú a energeticky účinnú mestskú dopravu?

4.22.1

Požadovaním zaradenia zelených klauzúl do zmlúv pri obstarávaní zariadení súvisiacich s projektmi infraštruktúry, ktoré sú financované európskymi programami.

4.22.2

Ďalšou možnosťou by bolo zaradenie kritérií z „Buying green. Príručka o environmentálnom verejnom obstarávaní“ [SEC (2004) 1050] do dokumentu KOM zaradením zelených verejných nákupov dopravných zariadení.

Trh s osobnými automobilmi ako aj s vozidlami hromadnej dopravy sa vyvíja smerom k väčšej ohľaduplnosti voči životnému prostrediu. Mal by sa podporovať nákup čistejších vozidiel (typ paliva a pohonu) a finančné náklady, ktoré majitelia vynaložili, by sa mali uznať prostredníctvom odlišného prístupu k ich vozidlám pri opatreniach pre vstup do centra miest.

4.23   Otázka č. 23: Ako by mohli cielené výskumné aktivity prispievať k zavádzaniu obmedzení v mestách a k rozvoju mestskej dopravy?

4.23.1

Jasným stanovením kategórie projektov oprávnených získať verejnú pomoc zo Spoločenstva a vyžadovaním (pomocou potrebnej kontroly) súladu (v rámci stanoveného obdobia) s cieľmi týchto projektov, aby v opačnom prípade mohla byť poskytnutá pomoc vrátená.

4.24   Otázka č. 24: Mali by mestá podnecovať k vyberaniu mýta za vstup do mesta? Je kvôli vyberaniu mýta v mestách potrebná všeobecná právna úprava alebo usmernenia? Mali by sa výnosy vyčleniť na účely financovania zlepšenia hromadnej dopravy? Mali by sa vonkajšie náklady internalizovať?

4.24.1

Chýbajú spoločné pravidlá na európskej úrovni, ktoré treba vytvoriť harmonizovaním kritérií na výpočet poplatkov a na stanovenie užitočných limitov pre hustotu siete hromadnej dopravy.

4.24.2

Napriek tomu sa EHSV domnieva, že systémy stanovovania poplatkov alebo mýto vyberané za vstup do centra mesta treba aplikovať vo všeobecnom záujme a majú okamžité prijateľné výsledky, môžu sa však zdať diskriminujúce pre ľudí s nižšími prímami a u ľudí s vyššími príjmami môžu mať slabý odrádzajúci efekt.

Miestne orgány by mali prijať opatrenia na zmiernenie prípadných negatívnych dôsledkov, napríklad podporou využívania hromadnej dopravy alebo poskytnutím cestovných lístkov za zníženú cenu.

4.24.3

Alternatívou s horizontálnymi účinkami pri všetkých druhoch príjmov by bolo „mýto“ na vstupných bodoch, ale nie na výber stanovenej čiastky peňazí, ale na výpočet disponibilnej kvóty kilometrov v mestách, ktorá by bola pridelená každému vodičovi. Znamenalo by to „racionalizovaný“ vstup (počet kilometrov na jednotku času), čo by znamenalo „selektovať“ a riadiť prepravu v mestách súkromnými vozidlami; treba však pouvažovať nad tým, že to môže predstavovať určitú diskrimináciu v súvislosti s miestom bydliska, pôvodu či destinácie.

4.24.4

Predstavovalo by to ďalšie delenie podľa zón v už navrhnutých „zónach nízkej hustoty premávky“, v ktorých by bola doprava obmedzená prakticky len na hromadnú dopravu a miestnych obyvateľov.

4.25   Otázka č. 25: Akú pridanú hodnotu by mohla priniesť v dlhodobejšom horizonte európska podpora na financovanie ekologickej a energeticky účinnej mestskej dopravy?

4.25.1

Pridaná hodnota je veľká a ťažko sa dá vypočítať keď vezmeme do úvahy zdravotnícke alebo zdravotné faktory, fyzické i psychické, ako aj cenu času pre ľudí (prvok, ktorý sa mení v závislosti od času potrebného na cestu z domu do práce a naspäť, ktorý keď sa pripočíta k pracovnému času môže vytvoriť širokú škálu negatívnych faktorov).

V Bruseli 29. mája 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  KOM(2006) 314 v konečnom znení. Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Udržujte Európu v pohybe. Trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent. Strednodobé preskúmanie bielej knihy Európskej komisie o doprave z roku 2001.

(2)  Ú. v. EÚ C 168, 27.7.2007, s. 74. „Doprava v mestách a mestských aglomeráciách“. Spravodajca: pán Ribbe.

(3)  So zreteľom na existenciu Protokolu č. 30 Zmluvy o ES o uplatňovaní zásady subsidiarity a proporcionality a medziinštitucionálnu dohodu z 25. októbra 1993 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou.

(4)  Pozri prípad „Concordia BUS“ Európskeho súdneho dvora a v ňom použité kritériá.

(5)  Pozri stanovisko o Európskej charte práv spotrebiteľov energie, Ú. v. EÚ C 151, 17.6.2008, spravodajca: pán IOZA.


30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/46


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie – Akčný plán pre logistiku nákladnej dopravy“

KOM(2007) 607 v konečnom znení

(2008/C 224/10)

Európska komisia sa 18. októbra 2007 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie – Akčný plán pre logistiku nákladnej dopravy“

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. mája 2008. Spravodajcom bol pán RETUREAU.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 445. plenárnom zasadnutí 28. a 29. mája 2008 (schôdza z 29. mája) prijal 99 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Výbor súhlasí s akčným plánom, ktorý navrhuje Komisia, a chcel by byť požiadaný o konzultáciu v súvislosti s priebežnou správou, ktorá má byť vypracovaná v roku 2010, aby sa zistilo, aké pokroky boli dosiahnuté, prípadne aké problémy stále pretrvávajú.

1.2

EHSV súhlasí, že je výhodné uskutočňovať porovnávacie hodnotenia intermodálnych terminálov, vrátane prístavov a letísk, v úzkej spolupráci s celým odvetvím. Súbor všeobecných európskych porovnávacích ukazovateľov, ktoré by sa dali ešte zdokonaliť so zreteľom na miestnu úroveň, by umožnil zohľadniť odlišné vlastnosti pozemných terminálov, morských prístavov, letísk, a riečnych prístavov.

1.3

Určovanie cien v doprave podľa druhu dopravy neodráža v dostatočnej miere skutočný vplyv jednotlivých druhov dopravy na infraštruktúru, životné prostredie, energetickú účinnosť a ani sociálne, územné a spoločenské náklady s nimi spojené.

1.4

Nástroje na porovnávanie a hodnotenie, ktoré boli určené, budú teda musieť porovnávať použiteľné dopravné reťazce na základe ich trvalej udržateľnosti, aby sa mohol zaviesť vyvážený mechanizmus určovania cien a vypracovať tiež systém regulácie, podľa ktorého by sa logistika zamerala na výber najefektívnejšieho druhu dopravy, ktorý sa vyznačuje aj najväčšou trvalou udržateľnosťou, v závislosti od prepravovaného tovaru a dostupných druhov dopravy.

1.5

Väčšia efektívnosť logistiky dopravy, ktorá by zodpovedala potrebám užívateľov a celej spoločnosti, si nevyhnutne vyžaduje rýchle zavádzanie dostupných nových špičkových technológií a ďalší rozvoj výskumu, ako aj nepretržité úsilie v oblasti vzdelávania a kvalifikácie zamestnancov a zároveň aj zlepšenie pracovných podmienok. Zároveň by bolo treba zoptimalizovať využívanie existujúcej infraštruktúry, lepšie využiť ľudské, materiálne a finančné prostriedky vynaložené na dopravu a logistiku. Takisto treba rehabilitovať povolania v tejto oblasti a zvýšiť ich príťažlivosť. Nevyhnutné sú však aj nové investície, vďaka ktorým by sa urýchlila integrácia nových členov a ľahšie rozvíjala európsko-stredomorská a susedská politika. Avšak skôr než sa začne s investíciami s dlhodobou návratnosťou treba zhodnotiť dlhodobé perspektívy, pokiaľ ide o vývoj dopytu.

1.6

Je potrebné posilniť bezpečnosť a ochranu na cestách, a to najmä v pohraničných oblastiach susediacich s tretími krajinami.

1.7

EÚ rozšírila svoju morskú základňu a odteraz má prístup aj k Baltskému moru a Čiernemu moru spojenému s Dunajskou vodnou cestou, ktorú treba oživiť. Európskymi prístavnými platformami prechádza 90 % obchodu s tretími krajinami a 40 % obchodu v rámci krajín EÚ. Logistika a aktivity s ňou spojené sa tu rozvíjajú vo veľkom. Je však nevyhnutné mnohé vylepšiť. Konkrétne by bolo treba zmodernizovať pozemné dopravné spojenie tak, aby sa využívalo viac druhov dopravy a aby sa častejšie používali intermodálne techniky. Mali by sa tiež zlepšiť techniky prekládky a jej organizácia. Ďalej by bolo potrebné usilovať sa o lepšiu rovnováhu medzi jednotlivými prístavmi, ktoré by sa mali lepšie dopĺňať s pozemnými platformami.

1.8

Výbor podporuje využívanie nových technológií a výskum zameraný na všetky aspekty jednotlivých druhov dopravy, ktoré sa dajú vylepšiť (infraštruktúra, prepravné a manipulačné zariadenia, organizácia práce a pracovné podmienky atď.), ako i aktívnu pomoc pri vypracovaní technických noriem a tiež noriem pre odosielanie správ a komunikáciu, aby sa zlepšil rozvoj komodality a plynulosť dopravy, ale aj vzájomná spätosť rastu výroby a obchodu na jednej strane s rastom dopravy na druhej strane, ktoré sa môžu len ďalej rozvíjať. Väčšia efektívnosť logistických reťazcov je v tomto ohľade dôležitým faktorom.

1.9

Je nevyhnutné pokračovať vo výskume zameranom na motory a ich energetickú účinnosť, na nefosílne palivá pre vozidlá individuálnej osobnej dopravy ako aj pre vozidlá určené na hromadnú prepravu cestujúcich a pre nákladné vozidlá.

1.10

Logistika mestskej dopravy si vyžaduje naliehavé opatrenia a väčšie úsilie, aby sa zabránilo postupnému uduseniu hospodárstva vo veľkých mestách a značným stratám účinnosti v dôsledku toho, že človek strávi veľa času v dopravných zápchach, čo je pre obyvateľov a pre podniky neproduktívne a navyše to prispieva k znečisťovaniu životného prostredia. V mestských oblastiach je nevyhnutné zaujať globálny prístup, ktorý by prihliadal na potreby individuálnej osobnej dopravy, hromadnej prepravy cestujúcich a tiež na potreby nákladnej dopravy, s cieľom dosiahnuť lepšie spolunažívanie na cestách a zvrátiť tendenciu obyvateľov a mnohých aktivít utekať z mesta na rozrastajúcu sa perifériu a do vzdialených končín.

1.11

Energetická udržateľnosť a účinnosť a intermodalita sú hlavnými cieľmi tohto akčného plánu a navrhovaný harmonogram zdôrazňuje naliehavosť plánovaných opatrení. Komisia sa vo svojich návrhoch nesnaží nastoliť obmedzenia, uprednostňuje spoluprácu a dialóg. Treba dokázať, že tento prístup bude fungovať v praxi. Jeho úspech bude závisieť od aktérov v oblasti dopravy a od ich schopnosti prispôsobiť sa týmto požiadavkám, ktorých sa dožaduje občianska spoločnosť.

2.   Návrhy Komisie

2.1   Úvod

2.1.1

Komisia vydala 28. júna 2006 oznámenie nazvané „Logistika prepravy nákladov v Európe – kľúč k udržateľnej mobilite (1)“. Toto oznámenie ukázalo, že logistika má veľkú úlohu v úsilí o väčšiu udržateľnosť dopravy, o to, aby doprava menej znečisťovala životné prostredie a bola k nemu skutočne ohľaduplnejšia. Po oznámení nasledovali konzultácie, ktoré vyústili do vytvorenia európskeho akčného plánu pre logistiku nákladnej dopravy (2) zverejneného 18. októbra 2007.

2.1.2

Zámerom Komisie bolo vniesť do politiky EÚ v oblasti dopravy ďalší rozmer – logistiku – s cieľom zredukovať pretrvávajúce problematické miesta, znížiť spotrebu energie, lepšie využiť komodalitu alebo multimodalitu dopravných infraštruktúr a prostriedkov, chrániť životné prostredie a obmedziť škodlivé účinky a podporovať celoživotné vzdelávanie pracovníkov.

2.1.3

Výbor bol požiadaný o vypracovanie stanoviska k tomuto plánu, ktorý obsahuje vytýčené ciele a harmonogram ich plnenia a podporuje využívanie nových informačných technológií, ktoré majú zvýšiť účinnosť logistiky dopravy pokiaľ ide o náklad (jednotlivé predmety, balíky, kontajnery). Uvažuje sa tiež o vytvorení systému osvedčení na dobrovoľnej báze pre pracovníkov v logistike, ako aj o zabezpečení kvalifikácie a odbornej prípravy týchto zamestnancov, ktoré sú nevyhnutné pre výkon ich povolania a zvýšenie ich mobility.

2.1.4

Už v roku 2006 však Komisia zdôrazňovala, že získať spoľahlivý obraz o európskom trhu logistiky je ťažké, pretože príslušné štatistické informácie sú nedostatočné. Vo všeobecnosti náklady na logistiku predstavujú v priemere 10 – 15 % konečných nákladov na dokončený prepravený produkt.

2.1.5

Komisia vo svojom oznámení navrhovala vytvoriť európsky rámec pre logistiku nákladnej dopravy a zamerať sa na niekoľko konkrétnych oblastí. Akčný plán prináša spresnenia a stanovuje termíny na realizáciu v období od roku 2008 do roku 2012, teda veľmi krátke termíny:

určenie a odstránenie problematických miest,

využívanie vyspelých informačných a komunikačných technológií: sledovanie a zaznamenávanie pohybu nákladu pomocou systému Galileo, diaľková identifikácia a sledovanie lodí (LRIT – Long-range Identification and Tracking), riečny informačný systém (RIS – River Information System), automatický identifikačný systém (AIS), bezpečná námorná sieť (SafeSeaNet) a telematické aplikácie pre nákladnú železničnú dopravu (TAF – telematic application for freight) a jej integrovaná logistika (ERTMS – European Railway Traffic Management System). zavedenie inteligentných technológií ako napríklad vývoj a vytvorenie štandardov v oblasti rádiofrekvenčnej identifikácie (RFID – Radio frequency identification) (3),

univerzálne normy pre odosielanie správ a komunikáciu,

výskum (7. rámcový program),

interoperabilita a vzájomná prepojenosť,

odborná príprava kvalifikovaných pracovníkov v oblasti logistiky,

porovnanie situácie v Európe, ukazovatele a metodológia však ešte neboli vypracované,

politika v oblasti infraštruktúry: údržba a optimálne využitie existujúcej infraštruktúry a prípadné nové investície, najmä do špičkových technológií,

kvalitnejší výkon vďaka sociálnemu dialógu, spolupráci a vhodným právnym predpisom,

podpora a zjednodušenie multimodálnych reťazcov a príslušné normy nakladania.

2.1.6

V akčnom pláne z roku 2007 sú plánované akcie usporiadané do podrobnejšieho programu cieľov s harmonogramom ich realizácie.

2.1.7

V oznámení (4)„Udržujte Európu v pohybe – Trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent“ (5) zverejnenom v rámci strednodobého preskúmania a zároveň revízie bielej knihy o doprave z roku 2001 Komisia zdôrazňovala pojem „inteligentnej pohyblivosti“, ktorý zahŕňa logistiku dopravy a inteligentné dopravné systémy a ktorý sa mimochodom v akčnom pláne opäť dostáva do popredia.

2.2   e-Freight a inteligentné dopravné systémy

2.2.1

Všeobecne rozšírené využívanie v súčasnosti dostupných a budúcich informačných a komunikačných technológií môže podstatne zlepšiť logistiku nákladnej dopravy, avšak predstavuje ešte niekoľko problémov, ktoré treba vyriešiť, ako je štandardizácia, kompetencie užívateľov, prekážky v podobe právnych predpisov alebo iného druhu, ktoré stoja v ceste digitalizácii dokumentov, bezpečnosť údajov a ochrana súkromia.

2.2.2

Od koncepcie „e-Freight“ je blízko k pojmu „internet vecí“ (náklad, jednotlivé predmety, balíky a zásielky, kontajnery, pričom každá z týchto zložiek sa dá chápať jednotlivo, pomenovať a určiť na základe pasívneho alebo aktívneho označenia štítkom, ktoré sa aktivuje rádiofrekvenčnou čítačkou). Tento nový „internet vecí“ umožní zautomatizovať a zjednodušiť prenos údajov týkajúcich sa nákladu (zemepisná poloha, informácie o druhu a veľkosti nákladu, colné a iné informácie). Aby táto nová oblasť internetu založená na identifikácii vecí mohla nadobudnúť reálnu podobu, je potrebné plne využiť súčasné systémy.

2.2.3

Komisia pripravuje v roku 2008 veľký výskumný projekt na základe harmonogramu zavádzania inteligentných dopravných systémov a technológií určených pre logistiku dopravy.

2.3   Vyhliadky do budúcnosti

2.3.1

Cieľom tohto akčného plánu je zvyšovaním efektívnosti prispieť k riešeniu niektorých problémov, ako sú preťaženie, znečisťovanie a hluk, emisie CO2 a závislosť na fosílnych palivách. Tieto opatrenia musí sprevádzať dlhodobé plánovanie v spolupráci s členskými štátmi s cieľom vytvoriť spoločný základ pre investície do budúcich systémov nákladnej dopravy.

2.3.2

Európska komisia predloží správu o pokroku dosiahnutom pri implementácii akčného plánu v roku 2010.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Rozširovanie EÚ, narastajúca globalizácia obchodu, nové hospodárske veľmoci (nielen Čína), relokácia výroby, to všetko sú silné faktory pre rozvoj obchodu, ktorého objem rastie rýchlejšie ako výroba. V bielej knihe z roku 2001 Komisia uvažovala o tom, ako prerušiť vzájomnú spätosť medzi dopravou a rastom. Je nevyhnutné pokračovať v týchto úvahách, aspoň preto, aby sme znovu určili, v čom táto spätosť spočíva, aby sme našli v týchto oblastiach istý paralelizmus. V rámci revízie bielej knihy z roku 2006 (6) logistika spája rôzne spôsoby dopravy a rôznych aktérov (operátorov, dopravcov, užívateľov, vnútroštátne, európske a medzinárodné orgány) a s pomocou nových informačných technológií a nových techník balenia a nakladania tovaru môže byť rozhodujúcim faktorom pre racionalizáciu a väčšiu efektívnosť obchodu a nákladnej dopravy.

3.2

Logistické reťazce celosvetových rozmerov si vyžadujú, aby boli fyzické a zároveň elektronické prepojenia medzi modálnymi systémami napokon úplne integrované, a umožnili by tak použiť najefektívnejší spôsob dopravy alebo kombináciu viacerých druhov dopravy, čím by sa zlepšila logistika, ktorej cieľom by potom bolo dosiahnuť naraz trojakú účinnosť: hospodársku, sociálnu a environmentálnu (vrátane zníženia nákladov na energiu).

3.3

Plánovanie dopravy si vo väčšine prípadov vyžaduje dlhý čas a spoluprácu rôznych činiteľov. Investície do dopravnej infraštruktúry a logistických platforiem majú dlhodobý charakter a sú veľmi nákladné, najmä pokiaľ ide o námorné a vnútrozemské prístavy alebo letiská, ale aj o tzv. suché prístavy alebo sklady s kombinovanou dopravou. A práve tieto platformy predstavujú najviac problémov, pre ktoré treba nájsť rýchle, spoľahlivé a trvalé riešenia. Podľa názoru výboru by teda bolo potrebné predovšetkým zoptimalizovať využívanie existujúcej infraštruktúry, čomu by mohla v značnej miere napomôcť výmena informácií a skúseností. Lepšie využívať existujúce infraštruktúry a používať vyspelé technológie však nestačí. Pre nové investície je nevyhnutné strednodobé a dlhodobé plánovanie.

3.4

Novú infraštruktúru s dlhou životnosťou možno vybudovať na základe dlhodobého odhadu potrieb a v prípade, že neexistuje alternatívna možnosť komodality, napríklad s existujúcou infraštruktúrou. Napríklad pozemná kombinovaná doprava môže byť alternatívou k rozširovaniu existujúcej cestnej siete alebo budovaniu nových ciest. Vyžaduje si to plánovanie, do ktorého musia byť zapojení všetci aktéri logistických reťazcov: orgány Spoločenstva, vnútroštátne a regionálne orgány, výrobcovia, distribútori, ďalší zasielatelia, pracovníci v logistike, dopravcovia aj sociálni partneri. Obyvateľstvo, ktorého sa toto plánovanie týka musí mať možnosť zúčastniť sa na predbežných diskusiách a na rôznych konzultáciách o týchto otázkach a na jeho názory by sa malo skutočne prihliadať.

3.5

Toto plánovanie musí viesť k vzniku dlhodobých partnerstiev, ktoré umožnia zabezpečiť trvalú životaschopnosť (hospodársku, ekologickú, ako aj sociálnu) infraštruktúry. Malo by sa stať súčasťou Schémy rozvoja územia Spoločenstva a pomôcť lepšie rozdeliť, skoordinovať a ustáliť investície do dopravy pomocou priemyselných a obchodných aktivít a programov územného plánovania a úprav mestských priestranstiev (najmä zamedziť tomu, aby sa množili logistické platformy a zabrániť unáhleným a nákladným relokáciám, preťaženiu niektoré trás a oblastí a úpadku a izolácii iných v dôsledku nedostatočného alebo nekvalitného dopravného spojenia).

3.6

Navrhované nové normy pre nakladacie jednotky by mali rozhodne uľahčiť prípadnú prekládku z hľadiska maximálnej povolenej manipulačnej hmotnosti a rozmerov. Avšak vzhľadom na problémy spôsobené skutočnosťou, že na pozemnú prepravu tovaru sa používajú takmer výlučne cesty, by tieto normy nemali viesť k preťaženiu, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k poškodzovaniu infraštruktúry a k ďalšiemu zníženiu bezpečnosti cestnej dopravy. Nové normy musia podporovať využívanie komodality.

3.7

Vo vzťahu k návrhu z roku 2003 týkajúceho sa nových dobrovoľných intermodálnych nákladových jednotiek výbor opakuje, že kombinácia nákladových jednotiek s rozličnými rozmermi je logistickou nočnou morou. Tieto dve uvedené prekážky (rozmery pevných vodiacich koľajníc a nejednoznačnosť v tom, kto bude znášať náklady tohto systému) vzbudzujú obavy, že sa tento systém nebude používať.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Výbor by chcel byť požiadaný o konzultáciu v súvislosti so správou o výsledkoch akčného plánu a prípadných problémoch pri jeho realizácii, ktorú vypracuje Komisia v roku 2010.

4.2

„Internet vecí“ určite pomôže zlepšiť efektívnosť logistiky dopravy, ako aj služby poskytované zákazníkom. Výbor však na základe skúseností s „internetom mien“ uvažuje o tom, aké postupy a nástroje kontroly treba zaviesť pre „pomenovanie“. Z historických dôvodov je „internet mien“ pod kontrolou federálneho ministerstva obchodu Spojených štátov amerických (USDoC). Výbor podporuje možnosť európskeho riadenia pri pomenúvaní a správe databáz, ako aj pri vypracúvaní technických noriem.

4.2.1

Výbor oceňuje, že Komisia zaradila rozvoj logistiky do obnovenej lisabonskej agendy pre rast a zamestnanosť. Napriek tomu na základe skúseností vyzýva Komisiu, aby rýchlo dohnala veľký časový sklz, ktorý vznikol v súvislosti so zavádzaním nových technológií, najmä pokiaľ ide o systém Galileo.

4.3

Podľa názoru výboru by mal „internet vecí“ vzhľadom na svoj hospodársky význam a na to, že obchodné výmeny prebiehajú prevažne v rámci regiónu, spočívať na multipolarite (napríklad regionálne inštitúcie alebo inštitúcie na nižšej ako regionálnej úrovni zodpovedné za pomenovanie) a nepodliehať v konečnom dôsledku jedinému orgánu, ktorý je navyše mimo územia EÚ.

4.4

Treba tiež jasne predostrieť problém ochrany súkromia a dôverného charakteru obchodných činností, ktorý je spojený s diverzifikáciou informačných nástrojov používaných na zistenie obsahu nákladu (zvážiť otázky spojené s clom a poistením), s cieľom predchádzať prenikaniu informácií k zločincom, najmä v tretích štátoch, na sledovanie nákladu a na zistenie jeho odosielateľov, prostredníkov a adresátov v kontexte presadzovania inteligentných dopravných systémov a pridružených informačných technológií.

4.5

Platí to najmä pre jemnú logistiku spojenú s elektronickým obchodom.

4.6

Výbor oceňuje, že Komisia má v úmysle pomocou systému „vymedzenia“ operátorov a udeľovania osvedčení „zmodernizovať“ povolania v logistike, a praje si, aby bol tento systém skutočne prínosom.

4.7

Výbor takisto potešilo, že Komisia navrhuje vypracovať požiadavky na kvalifikáciu a vzdelanie v spolupráci so sociálnymi partnermi a aj v tomto prípade by chcel, aby sa požadovaná kvalifikácia a vzdelanie rozvíjali po celý aktívny život a postupne sa obohacovali o nové poznatky a technológie. Výbor tiež víta, že Komisia chce dosiahnuť vzájomné uznávanie týchto dobrovoľných osvedčení.

4.8

Je nevyhnutné zlepšiť výkonnosť logistiky prostredníctvom intenzívnejšieho využívania nových technológií, zjednodušením administratívnych postupov, výmenou skúseností, rozvojom kvalifikácie a odbornej prípravy a využívaním komodality. Výbor by však chcel zdôrazniť, že pozitívne účinky tohto pokroku sa budú môcť v plnej miere prejaviť len vtedy, keď sa v oblasti dopravy a logistiky, ako to odporúčala Komisia vo svojej bielej knihe z roku 2001, vytvorí nová rovnováha medzi intermodálnou a intramodálnou dopravou a nastolí regulovaná hospodárska súťaž, ktorej predpokladom je relatívna revalorizácia cien dopravy a skutočná harmonizáciu intramodálnych a intermodálnych podmienok hospodárskej súťaže priamo vo vnútri EÚ.

V Bruseli 29. mája 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  KOM(2006) 336 v konečnom znení.

(2)  KOM(2007) 607 v konečnom znení.

(3)  Pozri prieskumné stanovisko na tému „Rádiofrekvenčná identifikácia (RFID)“ (spravodajca: pán MORGAN), Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 66 – 72, a práce z konferencie v Lisabone 15. a 16. novembra 2007 (stránka portugalského predsedníctva).

(4)  KOM(2006) 314 v konečnom znení z 22. 6. 2006.

(5)  Pozri stanoviská výboru týkajúce sa bielej knihy KOM(2001) 370 z 12. 9. 2001: „Európska dopravná politika do roku 2010: čas na rozhodnutia“[neoficiálny preklad] a strednodobého preskúmania KOM(2006) 314 z 22. 6. 2006: „Udržujte Európu v pohybe – Trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent – Strednodobé preskúmanie bielej knihy Európskej komisie o doprave z roku 2001“.

(6)  Udržujte Európu v pohybe – Trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent Strednodobé preskúmanie bielej knihy Európskej komisie o doprave z roku 2001, KOM(2006) 314 v konečnom znení, 22. 6. 2006.


30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/50


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k nasledujúcim návrhom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe k elektronickým komunikačným sieťam a príslušným zariadeniam a o ich prepojení, a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby“

„Návrh na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa“

„Návrh na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre trh elektronických komunikácií“

KOM(2007) 697 v konečnom znení – 2007/0247 (COD)

KOM(2007) 698 v konečnom znení – 2007/0248 (COD)

KOM(2007) 699 v konečnom znení – 2007/0249(COD)

(2008/C 224/11)

Európska komisia sa 10. decembra 2007 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom:

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe k elektronickým komunikačným sieťam a príslušným zariadeniam a o ich prepojení, a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby“

„Návrh na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie ES č. 2006/2004 o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa“

„Návrh na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre trh elektronických komunikácií“

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. mája 2008. Spravodajcom bol pán HERNÁNDEZ BATALLER.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 445. plenárnom zasadnutí 28. a 29. mája 2008 (schôdza z 29. mája 2008) prijal 80 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV súhlasí s cieľmi Komisie, ktoré sú: získať pre užívateľov čo najviac výhod na trhu elektronických komunikácii, dohliadať na to, aby nedošlo k narušeniu alebo obmedzeniu hospodárskej súťaže, podporiť účinné investície do infraštruktúry, podnietiť inovácie a podporiť účinné využívanie a riadenie rádiových frekvencií a číslovacích zdrojov.

1.2

Keďže odvetvie elektronických komunikácii je charakteristické vysokou úrovňou technologickej inovácie a mimoriadne dynamickým trhom, EHSV súhlasí s modelom regulačného rámca pre elektronické komunikácie a navrhnutými úpravami, ktoré spočívajú:

1.2.1

v decentralizovanej regulácii v členských štátoch, ktorá vnútroštátnym orgánom ponecháva zodpovednosť za monitorovanie trhov na základe spoločného súboru pravidiel a postupov. Zároveň sa posilňuje nezávislosť, každodenné riadenie a sloboda rozhodovania vnútroštátnych regulačných orgánov (VRO) a zaručuje sa pre ne potrebný rozpočet, dostatočné ľudské zdroje a posilnenie ich právomocí v oblasti presadzovania práva s cieľom zlepšiť účinné uplatňovanie regulačného rámca;

1.2.2

v konsolidácii vnútorného trhu, stanovením určitých právomocí Komisii v oblasti nadnárodných trhov, ktoré nespadajú do zodpovednosti členských štátov;

1.2.3

v posilnení právnej konzistentnosti, aktualizovaním určitých predpisov s úmyslom prispôsobiť ich technologickému vývoju a vývoju na trhu, zrušením zastaraných, nadbytočných alebo bezpredmetných ustanovení;

1.2.4

vo vymedzení stratégie účinnej správy frekvenčného spektra s cieľom vytvoriť jednotný európsky informačný priestor;

1.2.5

vo výnimočných prípadoch v oddelení funkcií, schválenom vnútroštátnymi regulačnými orgánmi (VRO) s predchádzajúcim súhlasom Komisie, s cieľom zabezpečiť poskytovanie prístupových produktov plne rovnocenných pre všetkých prevádzkovateľov na nižšom stupni reťazca, vrátane vlastných oddelení vertikálne integrovaného prevádzkovateľa;

1.2.6

v zabezpečení bezpečnej a účinnej komunikácie prostredníctvom elektronických komunikačných sietí. Úrad by mal preto prispievať k harmonizácii vhodných technických a organizačných bezpečnostných opatrení poskytovaním odborného poradenstva;

1.2.7

v posilnení práv spotrebiteľov v súvislosti s určitými aspektmi zmlúv, v posilnení transparentnosti a zverejňovaní informácií, v dostupnosti informačných služieb a tiesňových služieb a v prenosnosti čísel. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam navrhované zmeny nepredstavujú vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľov ako stanovuje Zmluva, pretože nezohľadňujú ďalšie aspekty, ako napr. reguláciu služieb pre zákazníkov, minimálnu úroveň kvality služieb, ustanovenia o sankciách, ani predpoklady na spoločné obstarávanie služieb a koncových zariadení;

1.2.8

vo zvýšení ochrany súkromia a osobného života, keďže nie všetky návrhy sú dostatočne ambiciózne napr. v oblasti ochrany pred „spamom“. Podľa EHSV v tomto prípade treba jednoznačne vychádzať zo zásady výslovného a predchádzajúceho súhlasu spotrebiteľa s tým, že bude dostávať nevyžiadané reklamné oznamy.

1.3

EHSV považuje za veľmi pozitívne začlenenie koncových zariadení elektronických komunikácií do rozsahu pôsobnosti regulačného rámca, čo zlepší dostupnosť elektronických komunikácií zdravotne postihnutým konečným užívateľom. Rovnako víta zavedenie záväzných opatrení týkajúcich sa prístupu zdravotne postihnutých užívateľov v rámci univerzálnych služieb, s cieľom zaistiť im prístup k verejne prístupným telefónnym službám, vrátane prístupu k službám tiesňového volania, k informačným službám o účastníckych číslach a k účastníckym zoznamom, pričom tento prístup musí byť rovnocenný s prístupom ostatných konečných užívateľov, a podporuje tiež zavedenie iných špecifických opatrení.

1.4

Zjednodušenie a zníženie administratívnych nákladov je dôležité, pretože spolu s väčšou pružnosťou správy frekvenčného spektra uľahčia prevádzkovateľom administratívne postupy a využívanie frekvenčného spektra. EHSV sa domnieva, že je potrebné, aby členské štáty stanovili obmedzené výnimky technického charakteru a rozsiahlejšie výnimky, aby bolo možné dosahovať ciele všeobecného záujmu, ako sú kultúrna a jazyková rozmanitosť, sloboda prejavu a pluralita médií, podpora sociálnej a územnej súdržnosti, bezpečnosť života, zohľadnenie technických, sociálnych, kultúrnych a politických potrieb všetkých členských štátov na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva.

1.5

Zriadenie Európskeho úradu pre trh elektronických komunikácií, ako orgánu nezávislého od Komisie, ktorý bude posilňovať právomoci vnútroštátnych regulačných orgánov (VRO) môže byť pozitívne, pretože poskytne prostriedky na vytvorenie účinného partnerstva medzi Komisiou a vnútroštátnymi regulačnými orgánmi v otázkach, v ktorých sa vyžaduje jednotnosť na európskej úrovni, ako sú definovanie trhov, ich analýza a nápravné opatrenia, harmonizácia využívania rádiového spektra alebo definovanie nadnárodných trhov.

2.   Úvod

2.1

V roku 2002 bola schválená reforma trhu s telekomunikáciami, ktorá viedla k zavedeniu regulačného rámca pre elektronické komunikácie, t.j. začleneniu všetkých satelitných a pozemných sietí, pevných i bezdrôtových; tento regulačný rámec je tvorený rámcovou smernicou, smernicou o prístupe a smernicou o povolení, o univerzálnej službe, o spracovávaní osobných údajov a o ochrane súkromia v tomto odvetví.

2.2

Tento regulačný rámec EÚ pre telekomunikačné siete a služby bol vytvorený s cieľom uľahčiť novým prevádzkovateľom prístup k existujúcej infraštruktúre, podnietiť investície do alternatívnej infraštruktúry a poskytnúť spotrebiteľom väčšie možnosti výberu a nižšie ceny.

2.3

Regulačný model súčasného rámca sa zakladá na zásade decentralizovanej regulácie v členských štátoch, čím ponecháva vnútroštátnym orgánom zodpovednosť za dohľad nad trhmi podľa spoločného súboru zásad a postupov.

2.4

Tento rámec obsahuje minimálnu úroveň harmonizácie a vymedzenie vykonávacích opatrení ponecháva na členské štáty alebo na vnútroštátne regulačné orgány (VRO).

2.5

Cieľom rámcovej smernice je postupne znižovať odvetvovú reguláciu ex ante v súlade s rozvojom hospodárskej súťaže na trhu. Realizuje sa to prostredníctvom odporúčania Komisie, ktoré identifikuje trhy s výrobkami a službami, kde by regulácia ex ante bola oprávnená.

2.5.1

Cieľom akéhokoľvek regulačného zásahu ex ante je byť prínosom pre spotrebiteľov a zabezpečiť konkurencieschopnosť maloobchodných trhov. Definícia „relevantných trhov“ sa môže časom zmeniť, podľa toho, ako sa budú vyvíjať vlastnosti produktov a služieb a možností náhrady zo strany dopytu a ponuky, ako sa uvádza v odporúčaní Komisie zo 17. decembra 2007 (1).

3.   Návrhy Komisie

3.1

Komisia navrhuje rozsiahlu úpravu súčasných právnych predpisov EÚ, týkajúcich sa elektronických komunikácií (ďalej len „regulačný rámec“) a spoločne predkladá:

dva návrhy smerníc: jeden návrh upravuje rámcovú smernicu (o prístupe a povolení) a druhý upravuje smernicu o univerzálnej službe a smernicu o ochrane súkromia,

návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre trh elektronických komunikácií (ďalej len „úrad“).

3.2

Stručne povedané, cieľom týchto dvoch návrhov je regulovať „pozmenený“ európsky regulačný rámec pre elektronické komunikácie a zladiť ho s požiadavkami vnútroštátnych regulačných orgánov, prevádzkovateľov a spotrebiteľov tovarov a služieb.

3.3

Zámerom je vytvoriť jednotný „upravený regulačný rámec“ pre digitálne hospodárstvo, ktorý využije úspechy vychádzajúce z rozvoja vnútorného trhu. Návrhy sa týkajú nasledujúceho:

3.4

Návrh na úpravu rámcovej smernice, smernice o povolení a smernice o prístupe:

a)

V súvislosti so správou frekvenčného spektra zaručuje, že členské štáty budú konzultovať zainteresované strany, pokiaľ budú chcieť zaviesť výnimky zo zásady neutrality technológií a služieb, a to dokonca aj v prípade, keď budú napĺňať ciele všeobecného záujmu.

b)

Posilňuje sa jednotnosť príslušného regulačného rámca racionalizáciou niektorých prvkov postupu preskúmavania trhu, vrátane možnosti, aby sa Komisia ujala analýzy trhu v prípade, keď sa vnútroštátny regulačný orgán podstatne oneskorí pri plnení svojich povinností.

c)

Dopĺňa bezpečnosť a integritu sietí posilnením existujúcich povinností a zároveň rozšírením požiadavky na integritu za hranice telefónnych sietí tak, aby sa vzťahovali aj na mobilné siete a siete IP.

d)

Posilňujú sa právne záruky zúčastnených strán definovaním rôznych kritérií nezávislosti vnútroštátnych regulačných orgánov a uznáva sa právo odvolania proti ich rozhodnutiu a možnosť zrušiť opatrenia, ktoré príjmu, s cieľom predísť, v naliehavých prípadoch, vážnym a nenapraviteľným škodám.

e)

Potreby zraniteľných skupín sa riešia tak, že sa zavádzajú technické požiadavky na koncové zariadenia, ktoré zlepšujú prístupnosť zdravotne postihnutých osôb k elektronickým technológiám a aktualizujú sa ciele vnútroštátnych regulačných orgánov týkajúce sa starších užívateľov a užívateľov so sociálnymi potrebami.

f)

Vnútroštátny regulačný orgán môže s predchádzajúcim súhlasom Komisie nariadiť oddelenie funkcií.

g)

Zavádza sa spoločné výberové konanie.

h)

Sú posilnené právomoci vnútroštátnych regulačných orgánov v oblasti presadzovania práva; tieto orgány môžu k všeobecným povoleniam pripojiť špecifické podmienky na zabezpečenie prístupu pre užívateľov so zdravotným postihnutím, na dodržiavanie autorských práv a práv duševného vlastníctva a tiež komunikáciu verejných orgánov s verejnosťou v prípade bezprostredného ohrozenia.

3.5

Návrh, ktorým sa upravuje režim univerzálnej služby, spracovávanie osobných údajov a ochrana súkromia a práv užívateľov elektronických komunikácií, ako aj režim týkajúci sa spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa vychádza z pokroku, ktorý už priniesol legislatívny prístup Komisie v tomto sektore.

3.5.1

V tejto súvislosti sa musí uznať, že samotná hospodárska súťaž nepostačuje na uspokojenie potrieb všetkých občanov a na ochranu práv užívateľov, vzhľadom na čo sa dopĺňajú špecifické ustanovenia, ktoré majú chrániť univerzálnu službu a práva užívateľov a zabezpečovať ochranu osobných údajov.

3.5.2

Cieľom je najmä zvýšiť transparentnosť cien spotrebiteľov a zlepšiť zverejňovanie informácií pre konečných užívateľov tým, že sa prevádzkovateľom uloží povinnosť zverejňovať v ľahko prístupnej podobe porovnateľné, primerané a aktuálne informácie, ako aj tým, že sa vnútroštátnym regulačným orgánom udelia právomoci požadovať od prevádzkovateľov plnenie týchto povinností.

3.5.3

Počíta sa s opatreniami týkajúcimi sa prenosnosti čísel, ktoré spotrebiteľom umožnia ľahko zmeniť poskytovateľa (maximálna dĺžka lehoty na uskutočnenie účinného prenosu čísel sa stanovuje na jeden pracovný deň a vnútroštátne regulačné orgány budú môcť zabezpečiť, aby nedochádzalo k odrádzaniu zo strany poskytovateľov). Zlepšujú sa povinnosti spojené s lokalizáciou volajúceho v súvislosti so službami tiesňového volania prostredníctvom rôznych opatrení, ako je napríklad povinnosť poskytovať informácie orgánom tiesňových služieb atď.

3.5.4

„Možnosť“ poskytnutá členským štátom prijať konkrétne opatrenia v prospech užívateľov so zdravotným postihnutím sa nahrádza výslovnou „povinnosťou“ toto vykonať, čo tiež oprávňuje vnútroštátne regulačné orgány k tomu, aby od prevádzkovateľov požadovali, aby zdravotne postihnutým užívateľom poskytovali informácie, ktoré sú pre nich užitočné.

3.5.5

Vnútroštátne regulačné orgány budú mať tiež právomoc zabrániť znižovaniu kvality služby stanovením minimálnej úrovne kvality služby sieťového prenosu pre konečných užívateľov a budú monitorovať maloobchodné tarify v prípade, ak nie sú určené žiadne podniky ako poskytovatelia univerzálnej služby.

3.5.6

Zároveň sa zabezpečuje, aby koneční užívatelia boli upovedomení o narušeniach bezpečnosti, ktorých dôsledkom je strata alebo iné narušenie ich osobných údajov, a aby boli informovaní aj o bezpečnostných opatreniach, ktoré môžu zrealizovať s cieľom minimalizovať takéto narušenia.

3.5.7

Zároveň sa tiež zakazuje používanie „spajvéru“ a iného škodlivého softvéru bez ohľadu na metódu použitú na jeho inštaláciu do užívateľovho zariadenia a posilňuje sa boj proti nevyžiadaným reklamným oznamom tým, že sa zavádza možnosť pre poskytovateľov internetových služieb podávať žalobu na spamerov.

3.6

Napokon je potrebné preskúmať návrh na zriadenie „úradu“, ktorý bude zodpovedný Európskemu parlamentu, v rámci ktorého bude pracovať rada regulačných orgánov pozostávajúca z riaditeľov vnútroštátnych regulačných orgánov všetkých členských štátov EÚ, ktorá nahradí Skupinu európskych regulačných orgánov (ERG) (2).

3.6.1

Úrad bude poskytovať Komisii poradenstvo pri prijímaní určitých rozhodnutí, bude konať ako odborné stredisko v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb na úrovni EÚ a preberie funkcie Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA).

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

EHSV pozitívne hodnotí návrhy Komisie, pretože sú zamerané na riešenie potrieb regulácie a riadenia celoeurópskeho trhu elektronických komunikácií.

4.1.1

Schvaľuje cieľ Komisie posilniť otvorenie trhov s telekomunikáciami hospodárskej súťaži a stimulovať investície do vysokorýchlostných sietí (vrátane všetkých technológií: pevných, mobilných a satelitných) (3), ako aj cieľ zaistiť bezpečnosť internetu budúcnosti, ktorý bude internetom vecí aj sémantickou sieťou, a to tiež v súvislosti s digitalizáciou audiovizuálnych služieb, ako aj optimálnu správu frekvenčného spektra na vnútornom trhu. Ide tu o spoločný záujem spotrebiteľov a podnikov, ktorí potrebujú prístup k vysoko výkonným telekomunikačným sieťam a službám vysokej technickej kvality.

4.1.2

Konštatuje, že súčasné platné predpisy tvoriace regulačný rámec pre sektor telekomunikácií umožnili:

dosiahnuť výrazný pokrok pri budovaní otvorenejších a dynamickejších trhov, ako sa uvádza v 12. správe Komisie o stave regulačného rámca,

bojovať proti výrazným rozdielom medzi prevádzkovateľmi a proti výhodám, ktoré požívali bývalé štátne monopoly.

4.2

Pozitívnym faktom je aj rozšírenie právneho režimu ustanoveného v návrhoch na oblasť elektronických komunikácií a tým pádom aj na všetky prenosové siete a siete slúžiace na poskytovanie služieb, ktoré zahŕňa.

4.3

Spolu so zlepšením čisto technických a správnych aspektov uvedených vyššie je potrebné vyzdvihnúť aj pozitívne hodnotenie širokej škály ustanovení, ktoré sú špecificky zamerané na posilnenie práv užívateľov služieb elektronických komunikácií, ako aj procedurálnych a administratívnych záruk prevádzkovateľov, ktoré umožnia skutočnú internú implementáciu týchto ustanovení (právo dotknutých strán byť vypočuté, odôvodnenie rozhodnutí, preventívne opatrenia a právo na odvolanie). Zavedenie týchto záruk je v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných ustanoveným v Charte základných práv.

4.4

EHSV obzvlášť podporuje požiadavky, ktoré vyslovil v predchádzajúcich stanoviskách, a ktoré boli zohľadnené v príslušných návrhoch. Ide o požiadavky týkajúce sa:

povinnosti štátov prijať konkrétne opatrenia v prospech užívateľov so zdravotným postihnutím (4), v snahe splniť ciele Európskej charty základných práv a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

všeobecných zásad správy frekvenčného spektra, ktorá je vo verejnom záujme a ktorá by sa mala realizovať z ekonomického, sociálneho a environmentálneho hľadiska, pričom tieto zásady by mali okrem neutrality technológií a služieb zaistiť kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, slobodu prejavu a pluralitu médií a zohľadňovať technické, spoločenské, kultúrne a politické potreby všetkých členských štátov (5).

4.4.1.1

K zachovaniu kultúrnej a jazykovej rozmanitosti patrí aj to, že sa v e-mailoch písmená istých jazykov s diakritickými znamienkami, resp. texty písané azbukou, gréckou abecedou alebo inými znakmi nestanú nečitateľnými. Na zasielanie SMS, v ktorých sú použité tieto písmená, sa nesmú uplatňovať vyššie tarify.

4.5

Taktiež podporuje návrhy Komisie, ktoré sa zaoberajú najmä týmito otázkami:

a)

zjednodušenie postupov analýzy trhu, ktoré zníži administratívne zaťaženie vnútroštátnych regulačných orgánov, ako aj správne náklady prevádzkovateľov,

b)

zvýšenie bezpečnosti a integrity sietí s cieľom zabezpečiť spoľahlivé využívanie elektronických komunikácií,

c)

posilnenie nezávislosti vnútroštátnych regulačných orgánov obmedzením možného vplyvu iných verejných orgánov na ich každodenné riadenie a zabezpečením, aby každý VRO mal svoj vlastný nezávislý rozpočet a dostatočné ľudské zdroje.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1

Vzhľadom na to, že cieľom návrhov Komisie je prijatie „opatrení na aproximáciu“ predpisov členských štátov v oblasti elektronických komunikácií a vytvorenie nového nadnárodného orgánu, EHSV by chcel zdôrazniť, že tieto návrhy by mali vychádzať výlučne z článku 95 Zmluvy o ES.

5.1.1

Je pravdou, že toto ustanovenie môže slúžiť ako primeraný a dostatočný právny rámec na zdôvodnenie sledovaných cieľov (6). Podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora však Komisia bude musieť dohliadať na to, aby opatrenia prijaté s týmto cieľom mali skutočný vplyv na vnútroštátne právne systémy (t. j. aby umožnili ich úpravu) a aby na nadnárodnej úrovni dôsledne regulovali všetky aspekty, ktoré by mali byť prospešné pre spotrebiteľov a užívateľov elektronických komunikácií, ako aj aspekty právnych a procedurálnych záruk ustanovených v návrhoch (7).

5.1.2

Stručne povedané, prijatie budúceho nadnárodného regulačného rámca v tejto oblasti by nemalo predstavovať len kozmetickú úpravu platného nadnárodného regulačného rámca pre sektor elektronických komunikácií.

5.1.3

Táto pripomienka platí aj vzhľadom na vytvorenie „úradu“, ktorého existencia bude opodstatnená podľa toho, do akej miery bude prispievať k jednotnému a účinnému uplatňovaniu širokej škály navrhovaných predpisov, za ktoré v zásade zodpovedá na základe špecifických právomocí, ktoré mu boli udelené.

5.1.4

Vytvorenie úradu je v súlade so zásadou subsidiarity, pretože súčasná spolupráca:

a)

je slabo štruktúrovaná, zahŕňa neúčinné mechanizmy ktoré spôsobujú fragmentáciu vnútorného trhu,

b)

nezabezpečuje rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov, ktorí majú svoje sídla v rôznych členských štátoch,

c)

bráni vznikaniu výhod, ktoré by spotrebiteľom prinášala hospodárska súťaž a cezhraničné služby.

5.1.5

Zriadenie spomínaného úradu je tiež v súlade so zásadou proporcionality, pretože poskytne prostriedky na vytvorenie účinného partnerstva medzi Komisiou a vnútroštátnymi regulačnými orgánmi v otázkach, v ktorých sa vyžaduje jednotnosť v rámci Európy.

5.2

Úrad by mal slúžiť ako výhradné fórum pre spoluprácu medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi pri vykonávaní ich povinností vyplývajúcich z regulačného rámca.

5.2.1

EHSV čaká na avizované hodnotenie fungovania úradu, aby mohol skonštatovať, že je jeho činnosť založená na transparentnosti, zodpovednosti a nezávislosti a že sa posilnili právomoci vnútroštátnych regulačných orgánov tým, že nadobudli pevný a transparentný základ v právnych predpisoch Spoločenstva.

5.3

V súvislosti s právnym zameraním navrhovaného regulačného rámca však treba tiež uznať užitočnosť uplatňovania špecifických regulačných kritérií pre tento sektor spolu so zásadami a pravidlami voľnej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu (8). Týka sa to obzvlášť spomínaného sektora, pretože táto oblasť si vyžaduje administratívne opatrenia ex ante zahŕňajúce sofistikované hospodárske analýzy príslušného trhu, ktoré nie sú potrebné v iných sektoroch vnútorného trhu (9).

5.3.1

EHSV súhlasí s cieľom regulačného rámca postupne obmedziť sektorovú reguláciu ex ante podľa vývoja hospodárskej súťaže na trhu, čo postupne robí aj Komisia, napr. vo svojom odporúčaní zo 17. decembra 2007. EHSV dúfa, že vzhľadom na dynamiku trhu elektronických komunikácií, vyvíjajúce sa charakteristiky produktov a služieb, ako aj možnosti ich náhrady nebudú v budúcnosti takéto opatrenia viac potrebné.

5.3.2

EHSV sa domnieva, že „oddelenie funkcií“ je výnimočným opatrením, ktoré by sa malo uplatňovať v obmedzenej miere. Využívať by ho mali len vnútroštátne regulačné orgány, po získaní predchádzajúceho súhlasu Komisie, ktorá bude musieť v tejto súvislosti požiadať o stanovisko nový úrad.

5.3.3

Takéto riešenie sa môže využiť ako odôvodnené nápravné opatrenie jedine vtedy, keď sa trvalo nedarí dosiahnuť konanie, pri ktorom nedochádza k diskriminácii na niekoľkých príslušných trhoch, a keď sú malé alebo žiadne vyhliadky na to, aby v oblasti infraštruktúry došlo k hospodárskej súťaži v prijateľnom časovom rámci po uplatnení jedného alebo viacerých nápravných opatrení, ktoré sa predtým považovali za náležité.

5.4

Konkrétne ustanovenia navrhované pre tento sektor však nezohľadňujú rôzne dôležité otázky, ktoré sa týkajú účinného a transparentného uplatňovania kritérií voľnej hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi a poskytovateľmi služieb na celoeurópskom trhu a určitých podstatných aspektov práv užívateľov.

5.5

Ako prvé bude potrebné spresniť rozsah pojmu „národná bezpečnosť“ za zabezpečenie ktorej, podľa ustanovení Zmluvy o EÚ (článok 3a, druhý odsek, posledný pododsek) v znení zmenenom a doplnenom Lisabonskou zmluvou, nesú „výlučnú zodpovednosť“ členské štáty.

5.5.1

Týmto uznaním neregulovaných právomocí sa poskytne široký manévrovací priestor pri rozhodovaní o príčinách a opatreniach, ktoré by mohli v záujme národnej bezpečnosti viesť k udeleniu výnimiek z uplatňovania sektorových predpisov a zásad a právnych predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže zahrnutých v spomínaných návrhoch Komisie.

5.5.2

V súčasnosti existujú v sektore elektronických komunikácií vnútroštátne predpisy, ktoré ponechávajú v rozhodovacej právomoci členských štátov identifikáciu telekomunikačných sietí, služieb, inštalácií a zariadení zameraných na rozvíjanie kľúčových aktivít týkajúcich sa národnej obrany a ochrany verejnej bezpečnosti (10). EHSV pripomína, že postupy využité pri realizácii projektu Galileo by mohli byť v tejto súvislosti užitočným odkazom.

5.6

V záujme ochrany hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti pri zavádzaní novej sieťovej infraštruktúry a hlavne tzv. „sietí novej generácie“ by mali mať verejné orgány možnosť, pri zohľadňovaní práva Spoločenstva a demokratických zásad, podporovať hospodársky a sociálny pokrok a vysokú mieru zamestnanosti, usilujúc sa o vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj, s cieľom dosiahnuť rozvoj trhu elektronických komunikácií s vysokou technologickou úrovňou.

5.6.1

Zásahové opatrenia by mali slúžiť na to, aby sa prostredníctvom verejných financií, hlavne financií miestnych orgánov, posilnil budúci rozvoj sietí novej generácie, pričom by sa malo zaručiť, že sa nenaruší technologická neutralita a že sa v rámci dodržiavania zásady proporcionality predíde zbytočnému zdvojovaniu sieťových zdrojov.

5.7

Pokiaľ ide o dosah regulačného rámca navrhovaného Komisiou na práva užívateľov, treba pripomenúť, že v určitých situáciách bude potrebné vykonať špecifickú analýzu zachovania práva na prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu (11), ktoré je uznané ako základné právo v článku 36 Charty základných práv EÚ a bude upravené článkom 16 Zmluvy o EÚ a protokolom č. 9 prílohy k Zmluvám, ako aj zabezpečiť ochranu voľnej hospodárskej súťaže, ktorá nebude v článku 3 Lisabonskej zmluvy uvedená ako špecifický cieľ EÚ, a bude podliehať regulácii ad hoc, v súlade s Protokolom o vnútornom trhu a hospodárskej súťaži, ktorý je pripojený k Zmluvám.

5.7.1

EHSV považuje za pozitívnu skutočnosť, že v návrhu o univerzálnej službe sa pre členské štáty stanovuje konzultačný mechanizmus, ktorý zaistí, že v rozhodovacom procese sa budú zohľadňovať záujmy spotrebiteľov. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že žiadne z ustanovení sa neodvoláva na úlohu organizovanej občianskej spoločnosti v rámci konzultácií a spoluúčasti na procese prijímania rozhodnutí na úrovni príslušných nadnárodných orgánov, ktoré prijmú vhodné opatrenia na zaručenie jeho účinnej implementácie v EÚ.

5.7.2

Pokiaľ ide o materiálnu oblasť univerzálnej služby, EHSV čaká na avizovaný návrh Komisie, ktorý by mala zverejniť v priebehu tohto roku, aby mohol vyjadriť svoj konečný postoj. Priebežne však opakuje (12) zásady, ktoré by sa podľa jeho názoru mali v tejto oblasti uplatňovať:

a)

dostupnosť kvalitných služieb za spravodlivé, primerané a prijateľné ceny,

b)

rýchly a verejný širokopásmový prístup k najmodernejším informačným a telekomunikačným službám vo všetkých regiónoch,

c)

prístup pre všetkých spotrebiteľov, nezávisle od ich príjmov a geografickej polohy, s právom na vyrovnanie taríf,

d)

spravodlivé a nediskriminačné prispievanie všetkých poskytovateľov služieb elektronických komunikácií k zachovaniu a rozvoju univerzálnej služby,

e)

existencia špecifických predvídateľných a primeraných mechanizmov, ktoré zaručia zachovanie a rozšírenie univerzálnej služby, v závislosti od technológie a sociálneho vývoja,

f)

akékoľvek dodatočné zásady, ktoré budú vnútroštátne regulačné orgány považovať za potrebné v rámci ochrany verejného záujmu,

g)

vytvorenie fóra alebo strediska pre monitorovanie elektronických komunikácií na úrovni Spoločenstva, v záujme zohľadňovania názorov všetkých hospodárskych a sociálnych aktérov a organizácií organizovanej občianskej spoločnosti.

5.7.3

V súvislosti s univerzálnou službou by sa mali v smernici preskúmať tieto aspekty:

a)

potreba regulácie služieb pre zákazníkov poskytovaných prevádzkovateľmi, vrátane možnosti zavedenia záväzných noriem kvality v prípadoch, kedy sa tieto služby začnú zhoršovať,

b)

definovanie ustanovení o sankciách, s cieľom zvýšiť právnu istotu,

c)

úpravy zmluvy,

d)

minimálna úroveň kvality pre určité aspekty, ktorá umožní vnútroštátnym regulačným orgánom v prípade potreby zavádzať minimálne normy kvality pre všetky služby,

e)

detailná fakturácia a kvalitnejšie tarifné služby, v súlade s dodržiavaním zásady, podľa ktorej by sa mali všetky služby nesúvisiace s elektronickými komunikáciami uvádzať na faktúrach osobitne,

f)

spoločné výberové konania pri obstarávaní služieb a zariadení musia byť transparentnejšie.

5.7.4

Zvýšená ochrana spotrebiteľov plánovaná v návrhu o univerzálnej službe nezaručuje v plnej miere vysokú mieru ochrany, tak ako to vyžaduje článok 153 Zmluvy o ES, pretože sa v tomto návrhu právo účastníkov bez sankcií odstúpiť od zmluvy, ktorú uzavreli s poskytovateľmi sietí alebo služieb elektronických komunikácií na dobu neurčitú, nepovažuje za všeobecnú zásadu.

5.7.5

Ochrana spotrebiteľov sa však v niektorých aspektoch zlepšila, a to napríklad pokiaľ ide o:

informovanie o cenách s transparentnými, aktualizovanými a porovnateľnými tarifami, ako aj o druhoch ponúkaných služieb,

reformu nariadenia č. 2006/2004, ktorá umožňuje medzinárodnú spoluprácu, s cieľom predchádzať nežiaducim praktikám, ako je phishing  (13), cyberstalkingspoofing.

5.8

Pokiaľ ide o súkromie a elektronické komunikácie, EHSV sa domnieva, že návrh predstavuje pre platné predpisy prínos a vyzýva Komisiu, aby posilnila dôverný charakter komunikácií a súvisiacich prenosných dát, uskutočňovaných prostredníctvom verejných komunikačných sietí a služieb elektronických komunikácií dostupných verejnosti, v súlade s kritériami stanovenými v judikatúre Európskeho súdneho dvora (14).

5.8.1

EHSV podporuje posilnenie regulácie základných práv súvisiacich s elektronickými komunikáciami, ako je ochrana súkromia, ochrana osobných údajov, listové tajomstvo, dôverný charakter komunikácií, ako aj určité obchodné aspekty týkajúce sa duševného vlastníctva.

5.8.2

Pokiaľ ide o bezpečnosť (15), mali by sa prijať primeraná opatrenia, ktoré zaručia spoľahlivosť (16) sietí a využívanie dostatočne výkonného kódovacieho systému, s cieľom posilniť ochranu súkromia.

5.8.3

Uplatňovanie ochrany stanovenej v tejto smernici aj na verejné komunikačné siete podporujúce zariadenia na zhromažďovanie a identifikáciu údajov (vrátane bezkontaktových zariadení akými sú zariadenia na identifikáciu rádiovou frekvenciou – RFID) (17), sa javí ako pozitívne.

5.9

Pokiaľ ide o nevyžiadané reklamné oznamy (spam), EHSV opakovane pripomína (18), že považuje za potrebné, aby právne predpisy v tejto oblasti vychádzali jednoznačne zo zásady výslovného a predchádzajúceho súhlasu spotrebiteľa, pretože v snahe predchádzať rozosielaniu nevyžiadanej reklamnej pošty by mali byť prvoradé záujmy spotrebiteľa. Mali by sa preto zvážiť všetky potrebné opatrenia, ktoré by zaručili dodržiavanie tejto zásady, a v prípade potreby by sa mali zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

V Bruseli 29. mája 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Ú. v. EÚ L 344, 28.12.2007, s. 65.

(2)  Tento úrad bol zriadený podľa rozhodnutia Komisie 2002/627/ES z 29.7.2002, ktoré bolo poslednýkrát zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie zo 6.12.2007, Ú. v. EÚ L 323, 8.12.2007, s. 43.

(3)  Pozri stanovisko Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 50, spravodajca: pán Retureau.

(4)  Prieskumné stanovisko na tému Budúca právna úprava prístupnosti elektronických technológií, Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, s. 91-95.

(5)  Ú. v. EÚ C 151, 17.6.2008, s. 25.

(6)  Rozhodnutie ESD z 2.5.2006 vo veci C-436/03.

(7)  Tamtiež. Právny základ 44 a 45.

(8)  BAVASSO, A: „Electronics Communications: A New Paradigm for European Regulation“, CML Rev. 41, 2004, s. 110.

(9)  De STREEL, A: „The Integration of Competition Law Principles in the New European Regulatory Framework for Electronics Communications“, World Competition, 26, 2003, s. 497.

(10)  Pre podrobnejšiu analýzu týchto otázok pozri: MOREIRO GONZÁLEZ, Carlos J.: Las cláusulas de Seguridad Nacional. Iustel, 207, s. 26-31 a 53-64.

(11)  Pozri stanoviská CESE 267/2008 (prijaté 14.2.2008) a 976/2006 (prijaté 12.7.2006), spravodajca: pán Hencks.

(12)  Stanovisko EHSV prijaté na plenárnom zasadnutí 28. februára a 1. marca 2001, Ú. v. ES C 139, 11.5.2001, s. 15.

(13)  Ide o spôsob podvodu, ktorého cieľom je získať bez súhlasu užívateľa prístupové údaje k bankovému účtu, dostať sa k nemu a previesť z neho finančné prostriedky.

(14)  Pozri hlavne rozhodnutie Európskeho súdneho dvora z 29. januára 2008 (prípad C-275/06).

(15)  EHSV pracuje na stanovisku (INT/417) DT R/CESE 480/2008 o boji proti podvodom a falšovaniu platobných prostriedkov.

(16)  Pozri stanovisko na tému Bezpečnosť sietí a informácií, spravodajca: pán Retureau, Ú. v. ES C 48, 21.2.2002, s. 20.

(17)  Pozri stanovisko na tému Rádiofrekvenčná identifikácia (RFID), spravodajca: pán Morgan, Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 66.

(18)  Stanovisko EHSV prijaté na plenárnom zasadnutí 24. a 25. januára 2001. Ú. v. ES. C 123, 25.4.2001, s. 53.


30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/57


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o kódexe správania pre používanie počítačových rezervačných systémov“

KOM(2007) 709 v konečnom znení – 2007/0243 (COD)

(2008/C 224/12)

Rada sa 5. decembra 2007 rozhodla podľa článkov 71 a 80 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o kódexe správania pre používanie počítačových rezervačných systémov“

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. mája 2008. Spravodajcom bol pán McDonogh.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 445. plenárnom zasadnutí 28. a 29. mája 2008 (schôdza z 29. mája) prijal 75 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Odporúčania

EHSV súhlasí s odporúčaniami Komisie a podporuje ich, chcel by však predostrieť tieto odporúčania:

1.1

Zaviesť právne predpisy na dokončenie odpredaja podielov v systémoch PRS (počítačové rezervačné systémy) zo strany materských dopravcov v EÚ a opatrenia na zabránenie budúcich investícií dopravcov, priamych či nepriamych, do počítačových rezervačných systémov.

1.2

Zachovať pravidlá pre materských dopravcov, až kým tieto letecké spoločnosti zredukujú vlastnícke podiely v systémoch PRS.

1.3

Odstrániť opatrenia týkajúce sa nestranného zobrazenia údajov. Zachovanie hlavného zobrazovania je v praxi obmedzené z dôvodu preferencií alebo politík jednotlivcov alebo cestujúcich z firiem, hoci v prostredí internetových cestovných služieb sa pravidlá nestrannosti len zriedka dodržiavajú, alebo sa na ne nevzťahuje kódex správania.

1.4

Presadiť zobrazovanie cestovného vrátane všetkých daní, poplatkov, prirážok a nákladov poskytovateľov systémov PRS za každých okolností. Taktiež zabezpečiť transparentnosť letových informácií, najmä pri klamlivých praktikách, ako napríklad pri zdieľaní kódu, keď musí mať zákazník k dispozícii jasne zobrazené informácie o prevádzkujúcom dopravcovi.

1.5

Umožniť cestovným kanceláriám a leteckým spoločnostiam slobodne rokovať o podmienkach s poskytovateľmi systémov PRS v súvislosti s využívaním a nakupovaním údajov MIDT (dátových pások s marketingovými informáciami).

1.6

Posilniť pravidlá na ochranu osobných údajov, aby sa konkrétne týkali ochrany všetkých dotknutých osôb v systéme PNR (poskytovania osobných záznamov o cestujúcom), nie iba cestujúceho.

1.7

Posilnenie časti o ochrane osobných údajov v kódexe, najmä so zreteľom na prenos osobných údajov, ktoré má k dispozícii letecká spoločnosť, tretím krajinám (obchodným a vládnym organizáciám) musí zabezpečiť EÚ a uznať vo forme dvojstranných zmlúv s vládou tretej krajiny, a nie záväzkov, ktoré nie sú právne záväzné.

1.8

Zaviesť nové ustanovenia, na základe ktorých musia byť všetky systémy PNR vytvorené predplatiteľmi systémov PRS bez výnimky chránené článkami o ochrane osobných údajov v kódexe, a to vrátane leteckých spoločností, ktoré odovzdávajú hosťovanie svojich databáz PNR poskytovateľom systémov PRS, ako aj cestovným kanceláriám, tour operátorom a podnikom.

1.9

Odstrániť ustanovenie pre predplatiteľov o ukončení zmlúv s poskytovateľmi systémov PRS s trojmesačnou výpovednou lehotou.

1.10

Formálne uznať poskytovateľov systémov PRS ako kontrolórov údajov, a to nielen v oblasti leteckých a železničných údajov, ale aj hotelov, automobilov, trajektov, poistenia a ďalších údajov obsiahnutých v systémoch.

1.11

Povzbudzovať nových poskytovateľov systémov PRS vstupujúcich na trh, a tým zvyšovať hospodársku súťaž medzi dodávateľmi systémov. Predplatitelia a zákazníci budú profitovať z vylepšených služieb, technológie a konkurenčných cien.

1.12

Povzbudzovať železničných dopravcov, aby svoje ponuky zverejňovali prostredníctvom PRS a podporovali tak v rámci EÚ ekologickejšie spôsoby cestovania.

2.   Úvod

2.1

15. novembra 2007 Komisia navrhla revíziu kódexu správania č. 2299/89 pre poskytovateľov systémov PRS. Toto nariadenie sa zaviedlo s cieľom predísť nekalej hospodárskej súťaži na špecifickom trhu, pre ktorý by všeobecné pravidlá hospodárskej súťaže nepostačovali. V tom čase boli počítačové rezervačné systémy jedinou možnosťou pre zákazníkov ako získať informácie o možnosti cestovania, a čo je najdôležitejšie, tieto systémy PRS vlastnili a riadili letecké spoločnosti.

2.2

PRS je počítačový systém používaný na ukladanie, získavanie, distribúciu a rezervovanie všetkých informácií súvisiacich s cestovným ruchom.

2.2.1

V súčasnosti existujú štyria poskytovatelia systémov PRS – SABRE, Galileo, Worldspan a Amadeus. Všetky okrem Amadea, ktorý je v európskych rukách, vlastnia americké spoločnosti. Galileo a Worldspan sa v roku 2007 zlúčili, ale stále fungujú ako samostatné subjekty.

2.3

Podmienky poskytovateľov systémov PRS sa úplne zmenili takto:

2.3.1

Väčšina leteckých spoločností predala svoje podiely v systémoch PRS, s výnimkou spoločností Air France, Lufthansa a Iberia (1).

2.3.2

S príchodom internetu už nie sú poskytovatelia systémov PRS jedinou možnosťou na rezerváciu letov. S postupne sa zvyšujúcou dostupnosťou internetu v štátoch EÚ (2) a zlepšovaním internetových technológií v oblasti cestovania bude význam PRS ako najdôležitejšej možnosti prístupu k informáciám o cestovaní naďalej klesať.

2.4

Trh poskytovateľov systémov PRS v USA bol v roku 2004 deregulovaný na základe úplného odpredaja vlastníckych podielov materských dopravcov v systémoch PRS. Odvtedy sa poplatky za rezervácie znížili o 20 až 30 %. Európski dopravcovia len s ťažkosťami konkurujú americkým dopravcom, keďže nedokážu dohodnúť priaznivejšie zmluvy s poskytovateľmi systémov PRS.

2.5

V dôsledku kódexu správania aj naďalej dominuje trhu poskytovateľov systémov PRS v EÚ oligopol a rokovacia sila medzi hlavnými subjektmi je nerovnomerne vyvážená. Poskytovatelia systémov PRS majú zaručený trh a vytvorili si prepojenia s cestovnými kanceláriami, zatiaľ čo letecké spoločnosti zvyšujú svoju rokovaciu pozíciu rozvíjaním kapacít internetovej distribúcie.

2.6

S výnimkou pravidla o materských dopravcoch sa predpokladá, že na zabránenie zneužívaniu, akým je napríklad stanovenie cien za neexistencie právnych predpisov týkajúcich sa konkrétneho sektora, budú postačovať všeobecné zákony o hospodárskej súťaži v EÚ.

3.   Pripomienky

3.1   Materskí dopravcovia

3.1.1

Letecké spoločnosti s vlastníctvom systémov PRS sa nazývajú „materskí dopravcovia“. Zrušenie pravidiel o materských dopravcoch by bolo príliš riskantné, pretože tri z najväčších európskych leteckých spoločností (Iberia, Lufthansa, Air France) vlastnia významné podiely v systéme Amadeus. Riziko nekonkurenčného správania je príliš veľké a skutočnou hrozbou pre ďalších poskytovateľov systémov PRS a dopravcov bez vlastníckych podielov zostáva dominancia na domácich trhoch.

3.1.2

EÚ by mala zaviesť úplné obmedzenie vlastníctva alebo podielov v systémoch PRS (súčasných aj budúcich) pre všetky letecké spoločnosti.

3.1.3

Úplné oddelenie vlastníctva medzi PRS a leteckými spoločnosťami alebo inými dopravcami s konečnou platnosťou odstráni možnosť tajných dohôd alebo nekalej súťaže zo strany materských dopravcov. V tomto kontexte by sa mohol kódex správania ešte viac zjednodušiť tým, že by sa zrušili početné ochranné ustanovenia pre materských dopravcov, ktoré návrh Komisie 709-2007 obsahuje. Trhu distribúcie cestovných produktov by tento vývoj celkovo prospel, pretože PRS a letecké spoločnosti by medzi sebou súťažili za rovnakých podmienok bez podozrievania alebo strachu zo zneužitia.

3.1.4

Kým sa nesplnia tieto podmienky, osobitné ustanovenia pre materských dopravcov v článku 10 sa musia zachovať, aby sa zabránilo nekalej hospodárskej súťaži.

3.2   Nestranné zobrazenie internetových aj neinternetových cestovných kancelárií

3.2.1

Kódexom sa zabezpečuje, že všetky zobrazenia letov poskytovateľov systémov PRS sú nestranné a zoradené bez preferovania alebo diskriminácie. Cestovné kancelárie musia informovať svojich zákazníkov o možnostiach letov podľa dĺžky trvania letu, počnúc najkratším, (priamy let bez prestupu a potom priamy let a nepriamy let). Zákazníci však môžu požadovať zobrazenia zoradené podľa svojich vlastných osobných potrieb.

3.2.2

Zachovanie nestranného zobrazovania na dnešnom trhu je neúčinné, najmä preto, že neexistujú ustanovenia o zachovaní nestrannosti pre internetové distribučné kanály, napríklad webové stránky leteckých spoločností a podnikové nástroje na vlastnú rezerváciu.

3.2.3

Trhový dopyt zabezpečuje, že zákazník získava prístup ku všetkým dopravcom, dokonca aj v internetových kanceláriách s podielom v systémoch PRS, ako napríklad Lastminute.com a ebookers, sú všetky letecké spoločnosti s možnosťou rezervácie všeobecne dostupné, aj keď poradie nie je objektívne.

3.2.4

Internetové stránky zamerané na porovnávanie ponúk v oblasti cestovania (3) umožňujú dopravcom alebo cestovným kanceláriám zaplatiť si prvé miesto vo výsledkoch vyhľadávania, bez ohľadu na cenu alebo letový plán. Zákazník môže zoradiť lety podľa rôznych kritérií, napr. celkovej ceny, času odletu, dopravcu alebo trvania letu. Zákazníkovi sa teda neodopiera prístup k nestranným informáciám, keďže informácie sú mu dostupné. Zákazník si nakoniec vyberie tú možnosť, ktorá je preňho najvhodnejšia.

3.2.5

Zobrazenia letov obchodných cestujúcich sa bežne riadia cestovnou politikou spoločnosti, poplatkami a dopravcami, a nie nestrannosťou.

3.2.6

Zrušením nestrannosti zobrazovania sa umožní dopravcom platiť za „prednostné“ miesto v zobrazeniach poskytovateľov systémov PRS. Je však nepravdepodobné, že by menší dopravcovia z dôvodov uvedených vyššie stratili významný podiel na trhu: zákazník si bude vyberať na základe svojich potrieb, nie poradia zobrazenia. Môže sa to porovnať s výsledkami vyhľadávania prehľadávača Google, na ktorom sú informácie voľne dostupné, hoci si určití poskytovatelia môžu za miesto v poradí zaplatiť. Nie je dôvod, aby pre oblasť cestovania platili iné pravidlá.

3.2.7

Vzhľadom na tieto podmienky sa odporúča zrušiť článok 5, ktorý sa týka zobrazenia. Informácie nemusia byť regulované, keďže trhové sily a voľba spotrebiteľa zabezpečia spravodlivé zastúpenie dostupných cestovných informácií.

3.2.8

Zabezpečenie maximálnej transparentnosti poplatkov zahrnutím všetkých daní, poplatkov a príplatkov vrátane poplatkov poskytovateľov systémov PRS do úvodného zobrazenia výsledkov je v záujme zákazníka. Tým sa zabráni, aby letecké spoločnosti skresľovali zobrazenia zahrnutím príplatkov do ceny v neskoršej fáze nákupu.

3.3   Pravidlá pre dátové pásky s marketingovými informáciami (MIDT)

3.3.1

Údaje MIDT obsahujú podrobné informácie o všeobecných rezervačných činnostiach cestovných kancelárií a leteckých spoločností. Tieto informácie zbierajú poskytovatelia systémov PRS a predávajú ich leteckým spoločnostiam. Údaje MIDT poskytujú leteckým spoločnostiam hodnotné informácie o konkurencii vrátane rezervácií, výnosov a fungovaní cestovných kancelárií.

3.3.2

Pre zabezpečenie rovnováhy medzi leteckými spoločnosťami a cestovnými kanceláriami a v záujme spotrebiteľov by utajenie identity cestovných kancelárií, a to buď priamej alebo nepriamej, celkovo trhu prospelo. Avšak vzhľadom k tomu, že údaje MIDT sa dajú získať aj z iných zdrojov, napríklad IATA, znamená, že aby sa nestrácala hodnota týchto informácií, predplatitelia by mali mať možnosť dohodnúť bez obmedzení spôsob použitia údajov s poskytovateľmi systémov PRS.

3.3.3

Doplniť do článku 7 ustanovenie, ktoré leteckým spoločnostiam a predplatiteľom umožní slobodne rokovať o podmienkach nákupu údajov MIDT s poskytovateľmi systémov PRS.

3.4   Nariadenia týkajúce sa predplatiteľov PRS

3.4.1

Dnešné nariadenia majú za cieľ chrániť cestovné kancelárie tým, že im umožňujú ukončiť zmluvu s poskytovateľom systémov PRS s trojmesačnou výpovednou lehotou.

3.4.2

Preto sa odporúča zrušenie článku 6 ods. 2, aby sa umožnilo slobodné rokovanie medzi stranami bez nutnosti regulácie.

3.5   Dohody o hosťovaní

3.5.1

Hosťovanie by malo zostať oddelené od zmlúv s poskytovateľmi systémov PRS, aby sa odstránilo nadržiavanie hosťovaným leteckým spoločnostiam, najmä materským dopravcom. Ak sa materskí dopravcovia vzdajú svojich podielov v systémoch PRS, toto pravidlo môže zaniknúť.

3.6   Ochrana údajov

3.6.1

PNR je dokument vytvorený v systéme PRS po rezervácii leteniek, lístkov na vlak, ubytovania, prenájmu áut, poistenia a iných služieb súvisiacich s cestovaním. Informácie obsiahnuté v tomto dokumente sú veľmi citlivé, preto by mali podliehať prísnym zákonom o ochrane osobných údajov. Informácie obsiahnuté v dokumente PNR obsahujú okrem iného meno cestujúceho, jeho kontaktné údaje, dátum narodenia, osobné preferencie, ktoré môžu odhaliť jeho náboženské vyznanie (napr. pri požiadavke na kóšer jedlo), informácie o osobe platiacej za lístky, údaje o kreditnej karte, priateľoch, rodine alebo kolegoch, ktorí si rezervovali rovnakú cestu, názov cestovnej kancelárie a jej kontaktné údaje a v prípade cestujúcich z firiem sa do systému PNR často pridávajú aj kódy označujúce, ktoré oddelenie alebo klient nesie náklady na cestu, prípadne či je cestujúci členom odborov. Na základe rezervácie sa dá poskladať pomerne podrobný profil cestujúcich aj ďalších osôb zapojených do procesu rezervácie a EÚ musí zabezpečiť ochranu týchto osobných údajov podľa ustanovení kódexu.

3.6.2

Zákony o ochrane osobných údajov obsiahnuté v kódexe správania poskytovatelia systémov PRS pravidelne porušujú v prípadoch:

a)

prenosu údajov z EÚ do tretej krajiny,

b)

spracovania osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby,

c)

spracovania údajov riadených poskytovateľmi systémov PRS na iné účely, než je zabezpečenie rezervácie.

3.6.3

Smernica EÚ 95/46/ES (ktorá dopĺňa ustanovenia o ochrane osobných údajov kódexu správania) sa takisto porušuje, pretože ustanovuje, že poskytovateľ systémov PRS ako kontrolór údajov musí získať súhlas dotknutej osoby so zverejnením osobných informácií, a že tieto údaje sa nesmú prenášať mimo EÚ do krajiny, ktorá neposkytuje podobnú úroveň ochrany údajov. V USA takáto zákonná ochrana osobných údajov neexistuje, takže vláda USA alebo obchodné subjekty USA môžu tieto údaje využívať na vytváranie profilov o údajoch o cestujúcich pochádzajúcich z EÚ a tieto údaje môžu uchovávať na neurčitý čas. Príkladom je americký systém nazývaný APIS (Advanced Passenger Informations – Rozšírené informácie o pasažieroch), v ktorom sú údaje o cestujúcich z EÚ spracovávané vládou USA s cieľom povoliť vstup do krajiny.

3.6.4

Posilniť pravidlá na ochranu údajov tak, aby boli chránené všetky subjekty údajov v rámci PNR, nie iba cestujúci.

3.6.5

Posilnenie časti o ochrane osobných údajov v kódexe, najmä so zreteľom na prenos osobných údajov poskytovateľov systémov PRS obsiahnutých v systémoch PNR tretím krajinám, musí zabezpečiť EÚ a uznať vo forme dvojstranných zmlúv s vládou tretej krajiny. Platné dohody medzi USA a EÚ sú „záväzkami“, ktoré sú právne neúčinné a nezáväzné.

3.6.6

Malo by sa zaviesť nové nariadenie, ktorým musia byť všetky systémy PNR vytvorené predplatiteľmi PRS bez výnimky chránené článkami o ochrane osobných údajov v kódexe vrátane leteckých spoločností, ktoré odovzdávajú tretím stranám hosťovanie svojich databáz PNR poskytovateľom systémov PRS, ako aj cestovných kancelárií, tour operátorov, podnikov a ďalších zdrojov rezervovania súvisiacim so systémom PRS.

4.   Záver – ďalšie kroky

4.1

Účelom zjednodušenia kódexu správania je vytvoriť prirodzenejšie hospodárske prostredie, v ktorom si budú poskytovatelia systémov PRS konkurovať na základe cien a kvality služieb, pričom zabezpečenie záujmov zákazníka zostane na prvom mieste.

4.2

Stupeň konsolidácie obsahu (napríklad nový železničný poskytovateľ alebo nízkonákladový dopravca) ako výsledok voľného stanovovania cien by sa mal pozorne sledovať. Integrácia železničných a nízkonákladových dopravcov poskytne zákazníkom nižšie ceny (a viac možností cestovania) prostredníctvom poskytovateľov systémov PRS na krátke a stredne dlhé cesty. V dôsledku toho si môžu sieťoví dopravcovia konkurovať cenami a vo všeobecnosti znižovať náklady na letenky v strednodobej a dlhodobej perspektíve. Pre zákazníkov, ktorí sú odkázaní na poskytovateľov systémov PRS v oblasti informácií o cestovaní, by to bol zásadný prínos.

4.3

Integrácia informácií železničných dopravcov do zobrazenia poskytovateľov systémov PRS by sa mala podporovať, keďže je kľúčovým faktorom na zníženie vplyvu leteckej dopravy na životné prostredie a podporuje ekologickejšie spôsoby cestovania.

4.4

Sledovať vplyv zrušenia nestrannosti zobrazovania. Trhové sily by mali pôsobiť proti možnosti správania narušujúceho hospodársku súťaž, dokonca aj materských dopravcov. Regulačným cieľom kódexu by nemalo byť presadzovať jednotný, konsolidovaný a neutrálny zdroj informácií prostredníctvom PRS – z dôvodu meniacich sa trhových podmienok, najmä internetu, sa to postupne stáva bezpredmetným.

4.5

Sociálno-hospodársky vplyv navrhovaných zmien na kódex správania by mal byť zameraný aj na malé a stredné podniky vrátane dopravcov a cestovných kancelárií, ktorých by nová flexibilita na trhu s PRS mohla ohroziť.

4.6

EÚ musí zabezpečiť informovanie verejnosti o využívaní osobných údajov obsiahnutých v záznamoch o rezerváciách. Verejnosť si do veľkej miery neuvedomuje existenciu poskytovateľov systémov PRS a toho, čo sa deje s osobnými údajmi pri ich spracovaní. Bez tejto informovanosti nebude mať právo dotknutých osôb na prístup k vlastným osobným údajom navrhovaný v kódexe zmysel. Je nepravdepodobné, že pasažier niekedy žiadal poskytovateľa systémov PRS o svoje osobné záznamy, a to jednoducho preto, že pasažieri nevedia, čo sa s nimi deje, a keby vedeli, nesúhlasili by s ich použitím.

4.7

V procese konzultácií zvýšiť zastúpenie skupín, ktoré nie sú priamo súčasťou systému distribúcie v oblasti cestovania, ako napríklad skupín zákazníkov a odborníkov na ochranu údajov. Výsledkom bude vyváženejší pohľad na stav trhu s počítačovými rezervačnými systémami v EÚ.

4.8

Preskúmať pokrok internetovej technológie v oblasti cestovania. Poskytovatelia PRS a iné spoločnosti zaoberajúce sa technológiou v oblasti cestovania výrazne vylepšili dostupnosť a ponuku funkcií systému počas rezervácie i po nej. Tieto vylepšenia v oblasti internetových technológií poskytnú zákazníkovi väčšie možnosti a pravdepodobne napomôžu presadenie ďalších regulačných zmien.

4.9

V oblasti ďalšieho technologického pokroku sa americké letecké spoločnosti priamo spojili s cestovnými kanceláriami (a obišli poskytovateľov systémov PRS), a tým spôsobili ďalšie zmeny v prostredí poskytovateľov systémov PRS. Odkázanosť na poskytovateľov systémov PRS klesá, zatiaľ čo zákazník, cestovná kancelária a letecká spoločnosť získajú vplyv.

4.10

Podporovať nové subjekty na trhu. Zvyšovanie konkurencie medzi oligopolmi v EÚ prinesie podnety na trhu s počítačovými rezervačnými systémami. Od začiatku deregulácie sa v USA (4) objavila nová generácia poskytovateľov systémov PRS, ktorí dokážu vďaka používaniu novej technológie ponúkať leteckým spoločnostiam veľmi atraktívne služby za nižšie ceny.

4.11

Posúdiť vplyv znižovania distribučných nákladov na vnútorný trh a medzinárodné trhy v súvislosti s cenami leteniek a konkurenčnými pozíciami v porovnaní s americkými dopravcami.

4.12

V priebehu 2 až 3 rokov preskúmať kódex správania s cieľom posúdiť pozíciu materských dopravcov, posilnenie ochrany osobných údajov a trhové podmienky, ako aj konzultácie s ďalšími lobistickými skupinami pred ďalšou revíziou.

V Bruseli 29. mája 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Spoločné vlastníctvo 46,4 % systému Amadeus.

(2)  V súčasnosti na úrovni 50 % v rámci všetkých členských štátov EÚ.

(3)  Napr. Kelkoo (http://www.kelkoo.fr).

(4)  Napr. G2 Switchworks, Farelogix – sú známe pod označením GNE – GDS New Entrants.


30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/61


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný program Spoločenstva na ochranu detí, ktoré používajú internet a iné komunikačné technológie“

KOM(2008) 106 v konečnom znení – 2008/0047 (COD)

(2008/C 224/13)

Rada sa 7. apríla 2008 rozhodla podľa článku 153 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný program Spoločenstva na ochranu detí, ktoré používajú internet a iné komunikačné technológie“

Grémium poverilo 11. marca 2008 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bola pani Sharma rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 445. plenárnom zasadnutí 28. a 29. mája 2008 (schôdzi z 29. mája 2008) vymenovaná za hlavnú spravodajkyňu. Výbor jednomyseľne prijal nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor oceňuje prácu, ktorú Komisia vykonala v oblasti riešenia problematiky ochrany detí v spojitosti s online technológiami (1). Výbor konštatuje, že vzrástla priemerná úroveň verejného povedomia, a to vďaka informačným kampaniam sociálnych partnerov, predovšetkým mimovládnych organizácií a každoročnému Dňu bezpečnejšieho internetu, ktorý usporadúva Komisia.

1.2

EHSV vypracoval mnoho stanovísk, ktoré upozorňujú na túto problematiku (2). Výbor okrem toho odporúča prístup založený na medzinárodnom partnerstve, ktorý podporuje:

1.2.1

medzinárodnú výmenu údajov a zhromažďovanie nápadov vládami, orgánmi činnými v trestnom konaní, horúcimi linkami (hotlines), bankovými a finančnými inštitúciami, kreditnými spoločnosťami, poradenskými centrami v oblasti zneužívania detí, organizáciami na ochranu detí a internetovým odvetvím;

1.2.2

vytvorenie „pracovnej skupiny“, či už na medzinárodnej úrovni alebo na úrovni EÚ, ktorá by sa štvrťročne schádzala a napomáhala zdieľaniu údajov, odborných znalostí a osvedčených postupov medzi zainteresovanými stranami, vrátane horúcich liniek, orgánov činných v trestnom konaní, vlád a predovšetkým medzinárodného internetového odvetvia;

1.2.3

vytvorenie a propagáciu medzinárodných a európskych vzorových osvedčených postupov v oblasti boja proti materiálom obsahujúcim pohlavné zneužívanie detí na internete realizovaného prostredníctvom horúcich liniek;

1.2.4

preskúmanie všetkých existujúcich a budúcich horúcich liniek na základe súčasných prijatých osvedčených postupov a hodnotenie výsledkov horúcich liniek na základe nových vzorových osvedčených postupov;

1.2.5

zjednodušenie prideľovania zdrojov a finančných prostriedkov z Programu na ochranu detí na základe výsledkov preskúmania horúcich liniek;

1.2.6

účasť horúcich liniek na projekte tvorby európskej databázy;

1.2.7

vytváranie partnerstiev medzi horúcimi linkami a ďalšími príslušnými organizáciami na jednej strane a domácimi registrami domén na druhej strane, s cieľom zrušiť registrácie domén podporujúcich pohlavné zneužívanie detí alebo poskytujúcich prístup k takémuto obsahu;

1.2.8

spájanie síl v oblasti zvyšovania povedomia o problémoch „groomingu“ a šikanovania na internete (3) a oznamovania podobnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a v prípade potreby charitatívnym organizáciám zameraným na deti;

1.2.9

zavedenie podporných postupov pre analytikov a osoby, ktoré takéto internetové stránky monitorujú a prezerajú v rámci svojich pracovných povinností v horúcej linke;

1.2.10

zabezpečenie harmonizácie právnych rámcov v tejto oblasti v jednotlivých členských štátoch;

1.2.11

zriadenie kontaktnej centrály v rámci Komisie, ktorá by vystupovala ako nezávislý posudzovateľ, koordinovala prieskum, dohliadala na implementáciu programu a naplnenie odporúčaní;

1.2.12

usporiadanie každoročného stretnutia odborníkov s cieľom zintenzívniť výmenu poznatkov;

1.2.13

vytvorenie fóra mládeže, ktoré by zabezpečilo zaradenie názorov a skúseností detí a mladých ľudí do prieskumu a implementácie programu v budúcnosti;

1.2.14

využívanie finančných zdrojov, ako sú Daphne a programy pre bezpečnejší internet, v duchu proaktívnosti a spolupráce;

1.2.15

nadviazanie kontaktov s príslušnými orgánmi v USA s cieľom obmedziť prevádzkovanie internetových stránok zobrazujúcich pohlavné zneužívanie detí v USA a vytvoriť aktívnu transatlantickú výmenu údajov.

1.3

Spolupráca založená na partnerskom prístupe zabezpečí maximálne využitie odborných znalostí, šírenie poznatkov a finančných prostriedkov, a čo je najdôležitejšie, zaručí účasť zainteresovaných strán a sociálnych partnerov na celkovom úsilí EÚ minimalizovať zverejňovanie nezákonného obsahu na internete a obmedziť prístup k nemu.

2.   Všeobecné pripomienky k návrhu Komisie

2.1

Internet a komunikačné technológie (ďalej „online technológie“) (4) boli vytvorené ako komunikačné nástroje určené pre akademických a vedeckých pracovníkov, no v súčasnosti sa vo väčšine častí sveta používajú v domácnostiach, školách, podnikoch a verejnej správe.

2.2

Deti sú v čoraz väčšej miere aktívnymi užívateľmi nových technológií. Avšak popri výhodách plynúcich z interaktivity a účasti na online prostredí, sú deti v tomto prostredí vystavené aj vážnym ohrozeniam:

a)

priame poškodenie, ako obete pohlavného zneužívania, ktoré je zdokumentované prostredníctvom fotografií, filmov, alebo zvukových súborov a prenášané prostredníctvom internetu (materiál obsahujúci zneužívanie detí);

b)

pretrvávajúce pohlavné zneužívanie obete opakovaným prezeraním nahrávok zneužívania obete vďaka ich rozsiahlemu online šíreniu a celosvetovej dostupnosti;

c)

priamy kontakt s tzv. predátormi, ktorí sa s deťmi chcú spriateliť, aby ich mohli pohlavne zneužívať (tzv. „grooming“);

d)

obete šikanovania v online prostredí („internetové šikanovanie“).

2.3

Ďalšími trendmi (pozri prílohu 1) (5) sú:

a)

rýchly a dynamický vývoj technologického priestoru, ktorý je v čoraz väčšej miere ovplyvňovaný digitálnou konvergenciou, rýchlymi distribučnými kanálmi, mobilným internetom, Web 2.0, Wi-Fi prístupom a ďalšími novými obsahovými formátmi a technologickými službami;

b)

konštatovanie veľmi nízkeho veku detských obetí a extrémnej závažnosti pohlavného zneužívania, ktorému sú vystavené;

c)

objasnenie rozsahu problému týkajúceho sa verejne prístupných internetových stránok zobrazujúcich pohlavné zneužívanie detí, to znamená stanovenie „dosiahnuteľného“ cieľa približne 3000 internetových stránok ročne po celom svete, ktoré poskytujú prístup k stovkám tisícov zobrazení pohlavného zneužívanie detí;

d)

najnovšie údaje o regiónoch, z ktorých sú prevádzkované stránky obsahujúce pohlavné zneužívanie detí, ukazujú, že väčšina stránok s takýmto obsahom je prevádzkovaná z USA;

e)

najnovšie údaje ďalej ukazujú, že stránky obsahujúce pohlavné zneužívanie detí sú pravidelne presúvané do iných spoločností a z krajiny do krajiny, aby sa tak predišlo ich odhaleniu a odstráneniu, čím sa komplikuje vyšetrovanie na úrovni jednej krajiny;

f)

registre domén nevyvíjajú na medzinárodnej úrovni dostatočné úsilie na zrušenie registrácie domén podporujúcich pohlavné zneužívanie detí alebo poskytujúcich prístup k takémuto obsahu;

g)

pretrvávajúci a potenciálne sa prehlbujúci generačný rozdiel medzi mladými ľuďmi a ich spôsobom využívania online technológií a vnímania rizika na jednej strane, a na druhej strane dospelými a ich využívaním online technológií;

h)

verejný prístup k materiálom zobrazujúcim pohlavné zneužívanie detí by sa dal zredukovať dobrovoľným obmedzovaním v rámci odvetvia, a to blokovaním podobných stránok poskytovateľmi služieb;

i)

uplatňovanie národných odporúčaní týkajúcich sa online nástrojov ako sú softvérové filtre, bezpečnostné nastavenia vyhľadávačov a iné.

2.4

Ochrana užívateľov internetu, hlavne detí, pred nezákonným a „škodlivým“ obsahom a správaním na internete a obmedzenie distribúcie nezákonného obsahu je predmetom neutíchajúcich obáv politikov, zákonodarcov, hospodárskeho odvetvia a konečných užívateľov, zvlášť rodičov, opatrovateľov a vzdelávacích pracovníkov.

2.5

Z právneho hľadiska je nevyhnutné rozlišovať medzi tým, čo je nezákonné na jednej strane a „škodlivé“ na strane druhej, pretože obidva prípady si vyžadujú rozdielne postupy, stratégie a nástroje. Jednotlivé krajiny sa odlišujú v tom, čo sa považuje za nezákonné. Nezákonná činnosť sa vymedzuje v platnom vnútroštátnom práve a zaoberajú sa ňou orgány činné v trestnom konaní, iné štátne orgány a príslušné horúce linky.

2.6

EHSV požaduje, aby zosúladenie právnych predpisov bolo v jednotlivých členských štátoch vykonávané a uplatňované na vnútroštátnej úrovni a aby v súlade s Dohovorom Rady Európy o počítačovej kriminalite (6) zahŕňala prinajmenšom nasledujúce body:

a)

definíciu materiálu obsahujúceho pohlavné zneužívanie detí,

b)

stanovenie veku, do ktorého je obeť pohlavného zneužívania považovaná za dieťa na 18 rokov,

c)

ustanovenie, že vlastníctvo a prezeranie či sťahovanie materiálov obsahujúcich pohlavné zneužívanie detí je trestným činom a vyžaduje si prísne trestné stíhanie.

2.7

Napriek tomu, že boli vytvorené určité celoeurópske normy vo forme odporúčaní a smerníc, ktoré objasňujú právne otázky, bolo by potrebné preskúmať, či ich členské štáty uviedli do praxe.

2.8

„Škodlivý“ obsah je obsah, ktorý rodičia, pedagógovia a iní dospelí považujú za potenciálne škodlivý pre deti. Vymedzenia takého obsahu sa v jednotlivých krajinách a kultúrach odlišujú a môžu siahať od pornografie a násilia po rasizmus, xenofóbiu, prejavy a hudbu s nenávistným obsahom, sebapoškodzovanie, anorexiu a stránky o samovraždách. EHSV uznáva, že je náročné vytvoriť medzinárodné partnerstvá v súvislosti s materiálom tohto druhu, napriek tomu je na národnej úrovni možné vyvinúť úsilie na zvyšovanie povedomia verejnosti o nástrojoch, spôsoboch a technológiách, prostredníctvom ktorých je možné ochrániť deti pred materiálom so škodlivým obsahom.

2.9

EÚ bola priekopníkom v oblasti ochrany detí na internete od roku 1996 a následné programy pre bezpečnejší internet (Akčný plán pre bezpečnejší internet 1999 – 2004, Bezpečnejší Internet plus 2004 – 2008) sú hlavným príkladmi jej činnosti v tejto oblasti. Komisia prijala oznámenie o implementácii programu Bezpečnejší internet plus v období 2005 – 2006 (7). Hodnotenie vplyvu vykonané v období od apríla do júla 2007 (8) navyše potvrdilo, že uskutočnené opatrenia boli účinné, pričom vyzdvihlo potrebu prispôsobovať ich vznikajúcim internetovým technológiám a dynamicky rastúcej kriminalite v tejto oblasti.

2.10

Cieľom nového programu bude podporovať bezpečnejšie používanie internetu a iných komunikačných technológií, najmä ich používanie deťmi, a zároveň bojovať proti šíreniu nezákonného obsahu a „škodlivého“ správania, a to prostredníctvom uľahčenia spolupráce, výmeny skúseností a osvedčených postupov na všetkých úrovniach v otázkach ochrany detí pri používaní internetu. V tomto smere môže byť Európa prínosom.

2.11

Program sa skladá zo štyroch krokov, pričom medzinárodná spolupráca je neoddeliteľnou súčasťou každého z nich:

a)

obmedzenie nezákonného obsahu a riešenie problematiky škodlivého správania na internete,

b)

podpora bezpečnejšieho online prostredia,

c)

zvyšovanie povedomia verejnosti,

d)

vytvorenie bázy poznatkov.

2.12

EHSV však požaduje objasnenie právnych aspektov a definíciu pojmov „škodlivý“ a „správanie“, predovšetkým vzhľadom na transpozíciu do právnych predpisov členských štátov. Je tiež potrebné lepšie objasniť úlohu horúcich liniek, ktoré nevyšetrujú podozrivých a ani na to nemajú právomoc (pozri prílohu 2) (9).

3.   Medzinárodný model

3.1

Internet nevlastnia a ani neriadia obrovské nadnárodné spoločnosti, ktoré by kontrolovali jeho obsah. Tvoria ho stovky miliónov stránok, ktoré na internet umiestnilo obrovské množstvo ich tvorcov, čím sa sťažuje ich monitorovanie a kontrola nezákonného obsahu. Ak však budú všetky zainteresované strany spolupracovať, je možné prostredníctvom krokov na všetkých úrovniach, od miestnej (v domácnostiach) po národnú a medzinárodnú (vrátane virtuálneho priestoru), obmedziť dostupnosť nezákonného obsahu.

3.2

Nadácia Internet Watch identifikovala v roku 2007 jadro 2 755 stránok zobrazujúcich pohlavné zneužívanie detí, ktoré boli medzinárodne prevádzkované. Okolo 80 % týchto stránok je komerčnou aktivitou a často menia poskytovateľa hostingu či región pôsobenia, aby tak predišli odhaleniu (10). Z takejto taktiky a zo zložitej nadnárodnej povahy zločinu vyplýva, že iba jednotná reakcia, do ktorej budú zapojené orgány činné v trestnom konaní, vlády a medzinárodné online odvetvie, umožní účinné vyšetrovanie podobných stránok, ich obsahu a organizácii, ktoré sú v ich pozadí.

3.3

EHSV si uvedomuje, že na zaistenie bezpečnosti detí je potrebný „partnerský prístup“. Sociálni partneri, vrátane vlád, on-line odvetvia, orgánov činných v trestnom konaní, charitatívnych organizácií na ochranu detí, podnikov, predstaviteľov zamestnaneckých organizácií, mimovládnych organizácií, vrátane spotrebiteľských organizácií, a verejnosť musia spolupracovať na zdôrazňovaní nebezpečenstiev a rizík, avšak zároveň musia mladým ľuďom umožniť využívať výhody, ktoré tento revolučný nástroj prináša v oblasti nadväzovania kontaktov, vzdelávania a inovácií.

3.4

Internetu vďačíme za zlepšenie kvality života mnohých ľudí, ale predovšetkým mladých, starších osôb a mnohých telesne postihnutých ľudí. Je to jedinečný nástroj na komunikáciu a v súčasnosti čoraz viac aj „sieť kontaktov“. Zmeny v spôsobe života, modeloch rodín a zamestnania viedli k obdobiu nezávislosti či izolácie. Preto ochrana užívateľov, hlavne tých zraniteľných, ako sú deti, je prvoradou záležitosťou, ktorú nemôžeme nechať výlučne na pleciach ich rodičov a vychovávateľov.

3.5

Vznik nových technológií a služieb je kľúčom k inovácii a rastu podnikov na celom svete. Mladí ľudia vidia ako prví tieto možnosti a prijímajú a využívajú inovácie. Spolu s rozvojom však prichádza aj zneužívanie a to sa stáva čoraz väčšou obavou. Samoregulačné orgány tohto odvetvia a zainteresovaných subjektov majú hlboké poznatky o týchto technológiách a majú tiež možnosť vytvoriť protiopatrenia na potláčanie takéhoto zneužívania. Základnou povinnosťou a zároveň spoločenskou zodpovednosťou internetového odvetvia je výmena poznatkov, zvyšovanie povedomia a informovanie spotrebiteľov o tom, ako oznámiť internetové stránky so škodlivým obsahom, a podľa možností aj poskytovanie finančných prostriedkov na odstránenie zneužívania, najmä pokiaľ ide o deti.

3.6

Rozsah a šírka problému spojeného s internetovým šírením materiálu obsahujúceho pohlavné zneužívanie detí je predmetom mnohých špekulácií. Ako však uvádza správa Komisie, chýba dostatok štatistických údajov z jednotlivých členských štátov EÚ. Je potrebné zamerať sa na sledovanie pohybu a činnosti stránok prepojených s distribúciou materiálu obsahujúceho pohlavné zneužívanie detí. Na základe takto získaných informácií by poverené orgány spolu s medzinárodnými orgánmi činnými v trestnom konaní mohli postupovať v odstraňovaní takéhoto obsahu a vyšetrovaní jeho šíriteľov.

3.7

Organizácie tohto druhu by mali byť zakladané na úrovni členských štátov, pričom by sa za účelom vytvárania stratégií pravidelne schádzali so zástupcami Európskej komisie. Platforma na úrovni EÚ, v ktorej by boli zastúpení predstavitelia odvetvia, vlády, bankových a finančných inštitúcií, kreditných spoločností, mimovládnych organizácií, školstva, organizácií zamestnávateľov a zamestnancov, by bola hodnotným nástrojom na rýchlu analýzu a prijímanie opatrení v rámci Únie. Zároveň by bola prostriedkom na šírenie informácií za hranice EÚ, čo by napomohlo spolupráci orgánov činných v trestnom konaní na medzinárodnej úrovni.

3.8

Každoročná schôdza odborníkov na úrovni EÚ o vývoji v oblasti technológií, psychosociálnych faktorov a presadzovania práva by pomohla zintenzívniť vzájomnú výmenu poznatkov. Závery z týchto schôdzí by boli rozposlané všetkým členským štátom a členom platformy, ktoré by ich mohli prispôsobiť, integrovať či uplatňovať na národnej a miestnej úrovni.

3.9

Vytvorenie „centrály siete“ na úrovni Komisie, ktorá by skúmala projekty nielen v Európe, ale na celom svete, by podporilo prácu platformy zabezpečovaním aktuálnych a dôležitých poznatkov, vrátane štatistík, pričom poznatky o účinných postupoch na potláčanie zneužívania by boli rýchlo rozširované medzi aktívnych partnerov. Medzi ďalšie úlohy centrály siete by patrili návštevy a monitorovanie. Centrála by okrem toho mohla pôsobiť ako nezávislý posudzovateľ horúcich liniek a hodnotiť prihlášky na nové projekty, aby sa tak predišlo zbytočnému opakovaniu toho čo už bolo urobené a aby sa finančné prostriedky vynakladali účinne a efektívne. Centrála by tiež mohla navrhovať partnerstvá. Úloha centrály siete by spočívala reagovaní na nové výzvy hneď ako sa objavia.

3.10

Vytvorenie fóra mládeže by pomohlo zapojiť mladých ľudí a šíriť informácie do sietí spoločnosti, ktoré využívajú tí najzraniteľnejší. Mládež má svoj vlastný jazyk a väčšinou iba neochotne počúva odporúčania starších, avšak víta rady svojich rovesníkov v rámci svojho spoločenského kruhu. Práva dieťaťa musia byť zohľadnené, a preto je potrebné zapojiť do tohto procesu aj mladých ľudí.

3.11

Je potrebné vytvoriť účinný model, v rámci ktorého by si zainteresované strany navzájom vymieňali informácie a poznatky potrebné na prispôsobovanie sa novým a vznikajúcim formám internetovej kriminality po celom svete.

4.   Usmernenia pre vytváranie horúcich liniek

4.1

Osvedčený príklad fungovania horúcej linky:

4.1.1

analytici horúcej linky by mali byť vyškolení a uznávaní v oblasti hodnotenia nezákonného obsahu internetových stránok;

4.1.2

analytici horúcej linky by mali mať odborné znalosti vo vyhľadávaní nezákonného obsahu internetových stránok;

4.1.3

mal by byť vytvorený jasný partnerský prístup medzi všetkými zainteresovanými stranami na národnej úrovni vrátane vlády, bankových a finančných inštitúcií, kreditných spoločností, orgánov činných v trestnom konaní, organizácií na ochranu rodiny a detí a predovšetkým internetového odvetvia;

4.1.4

koregulačné a samoregulačné horúce linky by mali vytvárať presvedčivé a účinné partnerstvá s internetovým odvetvím v rámci danej krajiny a prijať kódex správania;

4.1.5

univerzálne postupy na spoznanie a odstránenie („notice and take down“) nezákonného obsahu internetovej stránky prevádzkovanej ktoroukoľvek domácou spoločnosťou;

4.1.6

účasť na projekte centralizovanej európskej databázy internetových stránok spojených s pohlavným zneužívaním detí;

4.1.7

záväzok domácich internetových spoločností zablokovať na úrovni siete neustále pribúdajúce stránky z aktualizovaného zoznamu internetových stránok spojených s pohlavných zneužívaním detí s cieľom zabrániť tomu, aby užívatelia internetu náhodne natrafili na takéto stránky;

4.1.8

horúce linky by mali mať obsažné internetové stránky v príslušnom národnom jazyku, kde by bol k dispozícii jednoduchý anonymný oznamovací systém a jasné odkazy na tiesňové linky a iné príslušné organizácie, ktoré sa zaoberajú príbuznými problémami ako sú grooming a internetové šikanovanie;

4.1.9

verejnosť musí byť informovaná o úlohe horúcej linky a súvisiacich otázkach;

4.1.10

výmena údajov, informácií a odborných znalostí na európskej ako aj medzinárodnej úrovni;

4.1.11

účasť na európskych a medzinárodných partnerstvách so zainteresovanými stranami za účelom vymieňania údajov, informácií a zhromažďovania nápadov ako potláčať cezhraničný aspekt tohto druhu kriminality;

4.1.12

opatrenia na európskej a medzinárodnej úrovni zamerané na odstránenie materiálu obsahujúceho pohlavné zneužívanie detí a vyšetrovanie jeho distribútorov bez ohľadu na miesto, odkiaľ je daná stránka prevádzkovaná;

4.1.13

pomáhať všetkým národným alebo medzinárodným orgánom v boji proti podobným internetovým stránkam na medzinárodnej úrovni a podporovať spoluprácu nadnárodných orgánov činných v trestnom konaní;

4.1.14

rozosielanie usmernení zamestnávateľom, pedagógom, organizáciám, rodičom a deťom, ako napríklad program ThinkuKnow centra britskej polície pre boj proti zneužívaniu detí a na ochranu na internete (CEOP – The Child Exploitation and Online Protection Centre);

4.1.15

zvyšovať povedomie užívateľov internetu, predovšetkým vďaka sponzorstvu domácich poskytovateľov internetu, alebo v rámci partnerstva s nimi;

4.1.16

organizácie by mali byť členmi INHOPE (medzinárodnej asociácie internetových horúcich liniek), vďaka čomu by si jednotlivé horúce linky a internetové odvetvie mohli vymieňať medzinárodne osvedčené postupy na odstraňovanie obsahu (11);

4.1.17

postupy na podanie oznámenia musia byť jednoduché, rešpektovať anonymitu podávateľa a podané oznámenie musí byť zároveň rýchlo spracované;

4.1.18

pracovníci horúcej linky musia analytikom, ktorí monitorujú a prezerajú stránky, poskytovať dostatočnú podporu a poradenstvo.

4.2

Horúce linky by okrem toho mali:

a)

rozvíjať partnerstvá s národnými registrami domén, aby sa zabezpečilo, že domény pravidelne umožňujúce prístup k materiálu obsahujúcemu pohlavné zneužívanie detí alebo s názvom podporujúcim pohlavnú aktivitu s deťmi, budú prešetrené a ich registrácia bude zrušená;

b)

usilovať sa o získanie dobrovoľného financovania na báze samoregulácie zo strany domácich poskytovateľov internetu, pre ktorých je oznamovací mechanizmus prostredníctvom horúcich liniek, postupy na odhaľovanie a odstraňovanie nezákonného obsahu a otvorený zoznam zablokovaných stránok prínosom;

c)

podporiť alebo umožniť internetovému odvetviu v danej krajine zablokovanie stránok obsahujúcich pohlavné zneužívanie detí;

d)

podporiť udržiavanie dobrých vzťahov medzi horúcimi linkami a tiesňovými linkami, ktoré poskytujú možnosť ohlásiť zneužívanie organizáciám na pomoc obetiam, s cieľom podporiť dodatočné zvyšovanie povedomia o závažných a aktuálnych témach.

5.   Osobitné pripomienky: návrh Komisie

5.1

Návrh Komisie necháva niekoľko otázok nezodpovedaných:

a)

Kto bude koordinovať navrhované opatrenia a na akom základe?

b)

Ako budú formulované kritériá pre jednotlivé oblasti? Mnohé už existujúce programy spĺňajú viacero kritérií navrhovanej databázy poznatkov (12).

c)

Kto vyberie vhodných kandidátov?

d)

Kto je zodpovedný za priebežné hodnotenie a prepájanie týchto projektov?

5.2

Vyriešením uvedených pripomienok by sa predišlo opätovnému vynachádzaniu už vynájdeného, zbytočnému opakovaniu už vykonanej práce a zabezpečilo by sa účinné a efektívne využívanie finančných prostriedkov. Navyše musí byť zaručené, že do iniciatívy budú aktívne zapojení odborníci z praxe v úzkej spolupráci s konzultantmi alebo štátnymi úradníkmi. To isté by sa týkalo aj už spomenutého návrhu na vytvorenie centrály siete v rámci Komisie, ktorá by skúmala projekty, navštevovala miesta ich realizácie a starala sa o udržiavanie kontaktu.

5.3

Komisia musí v duchu proaktívnosti a spolupráce venovať viac pozornosti využívaniu finančných zdrojov ako sú Daphne a programy pre bezpečnejší internet.

5.4

Výbor napokon žiada Komisiu, aby zdôraznila význam a vplyv nasledujúcich bodov:

prijatie postupov na odhaľovanie a odstraňovanie stránok obsahujúcich pohlavné zneužívanie detí prostredníctvom horúcich liniek a internetového odvetvia vo všetkých členských štátoch;

širšie schválenie iniciatívy na ochranu užívateľov internetu blokovaním prístupu na internetové stránky s materiálom obsahujúcim pohlavné zneužívanie detí;

medzinárodné úsilie registrov domén a príslušných orgánov na zrušenie registrácie domén spojených s pohlavných zneužívaním detí.

5.5

Uvedené opatrenia by znížili výskyt situácií, v ktorých môžu byť nič netušiaci užívatelia internetu vystavení traumatizujúcim a nezákonným zobrazeniam a zabránili by opätovnému ubližovaniu deťom obmedzením príležitostí na prezeranie ich pohlavného zneužívania. Ďalej by prerušili prístup k podobným materiálom tým, ktorí ich vyhľadávajú a tiež znemožnili kriminálnym organizáciám komerčné šírenie obrazového materiálu užívateľom internetu.

5.6

A čo je najdôležitejšie, implementácia navrhnutých opatrení by skomplikovala šírenie materiálu obsahujúceho pohlavné zneužívanie detí. Hoci dynamický charakter trestnej činnosti a technologická dômyselnosť páchateľov sťažujú úplné odstránenie tejto trestnej činnosti, čím je však jej vykonávanie finančne náročnejšie, riskantnejšie a krátkodobejšie, tým menej sa táto cesta javí ako jednoduchý spôsob ako prísť k zisku, či už finančnému, alebo inému.

5.7

Súčasné údaje o rozsahu a šírke problému s internetovým stránkami obsahujúcimi pohlavné zneužívanie detí (nie jednotlivé zobrazenia či stránky) sú motiváciou do boja na úplné odstránenie takýchto stránok. V súčasnosti je možné stanoviť konkrétne ciele, ktoré ukážu, že výmena informácií a riešenie danej problematiky na najvyššej medzinárodnej úrovni spolu s pozitívnym a úspešným jednotným medzinárodný) partnerstvom prispievajú k značnému zníženiu počtu stránok obsahujúcich pohlavné zneužívanie detí.

V Bruseli 29. mája 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  „Online technológie“ sa na účely tohto dokumentu vzťahujú na technológie, ktoré sa využívajú na prístup na internet a k iným komunikačným technológiám. V určitých prípadoch, ako napríklad pri videohrách, je navyše možné využívať obsah a služby „online“ ale aj „offline“. Oba spôsoby môžu vplývať na bezpečnosť detí.

(2)  Stanovisko na tému Nezákonný obsah a internet, Ú. v. ES C 61, 14.3.2003, s. 32 (dokument nie je preložený do slovenčiny) a stanovisko na tému Bezpečnejšie využívanie internetu, Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005, s. 136.

(3)  „Grooming“: priamy kontakt s tzv. predátormi, ktorí sa s deťmi chcú spriateliť, aby ich mohli pohlavne zneužívať (z anglického „grooming“ – opatrovanie); „internetové šikanovanie“: šikanovanie obete v online prostredí.

(4)  Pozri bod 1.

(5)  Táto príloha je k dispozícii iba v anglickom jazyku a je priložená k elektronickej verzii stanoviska na internete.

(6)  Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite, ETS 185, 23. XI. 2001, http://conventions.coe.int/Treaty/en/treaties/Html/185.htm.

(7)  KOM(2006) 661. Oznámenie Komisie o implementácii viacročného programu spoločenstva na podporu bezpečnejšieho používania internetu a nových on-line technológií (Safer Internet plus).

(8)  http://ec.europa.eu/saferinternet.

(9)  Táto príloha je k dispozícii iba v anglickom jazyku a je priložená k elektronickej verzii stanoviska na internete.

(10)  Horúca linka v Spojenom kráľovstve, kde je možné oznámiť nezákonný obsah, konkrétne materiál obsahujúci pohlavné zneužívanie detí na stránkach prevádzkovaných z celého sveta a materiál podnecujúci k rasovej neznášanlivosti prevádzkovaný z Spojeného kráľovstva (pozri prílohy 1 a 2, ktoré sú k dispozícii iba v anglickom jazyku a sú priložené k elektronickej verzii stanoviska na internete.).

(11)  September 2004 – december 2006, INHOPE spracovala 1,9 milióna oznámení, z ktorých 900 000 pochádzalo od verejnosti a 160 000 bolo postúpených orgánom činným v trestnom konaní na ďalšie spracovanie.

(12)  Napríklad program prevencie nazvaný Nevinnosť v ohrození (Innocence in Danger) by spĺňal viac ako jedno z kritérií a podobných príkladov je mnoho.


30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/66


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel“

KOM(2008) 100 v konečnom znení – 2008/0044 (COD)

(2008/C 224/14)

Rada Európskej únie sa 16. apríla 2008 rozhodla podľa článku 80 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel“

Keďže výbor usúdil, že návrh je úplne uspokojivý a nie sú k nemu potrebné žiadne pripomienky, na svojom 445. plenárnom zasadnutí 28. a 29. mája 2008 (schôdza z 29. mája 2008) rozhodol 85 hlasmi za, pričom 2 členovia sa hlasovania zdržali, zaujať k predkladanému textu kladné stanovisko.

 

V Bruseli 29. mája 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/67


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii“

KOM(2007) 414 v konečnom znení

(2008/C 224/15)

Európska komisia sa 18. júla 2007 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii“

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená prípravou prác v danej veci schválila svoje stanovisko 29. apríla 2008. Spravodajca: pán Stéphane Buffetaut.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 445. plenárnom zasadnutí 28. a 29. mája 2008 (schôdza z 29. mája) prijal 97 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Je jasné, že k problému nedostatku vody a súch nemožno pristupovať len ako k problému environmentálnej povahy, ale že je nutné chápať ho ako základný prvok trvalo udržateľného hospodárskeho rastu v Európe a tiež ako problém strategického významu.

1.2

Ľudia a rodiny potrebujú vodu pre život, tento zdroj je však nevyhnutný aj pre mnohé odvetvia hospodárstva, najmä pre poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel, ktoré pracujú so živým materiálom.

1.3

Je dobré, že Komisia vo svojom oznámení podčiarkuje význam tohto problému a stanovuje určitý počet usmernení jednak pre boj proti nedostatku vody a suchám, ako aj pre úvahy o možnostiach prispôsobenia sa novej situácii.

1.4

Klimatické zmeny, ktoré si uvedomujú tak vedci ako aj občania, by mohli situáciu ešte zhoršiť. Preto by bol vhodné čo najskôr uplatniť opatrenia, ktoré odporúča Komisia.

1.5

Situácia určite nie je rovnaká vo všetkých členských štátoch, a rozdiely existujú medzi juhom a severom a medzi východom a západom Európy. Tento javy sa však týka všetkých členských štátov. Veď letné suchá sa už vyskytli dokonca aj v severských štátoch.

1.6

Tieto rozdiely by nemali stáť v ceste prijatiu koordinovanej politiky v Európe a uplatneniu praktických opatrení prispôsobených konkrétnym situáciám v členských štátoch, pretože jednotné riešenie pre celú Európsku úniu neexistuje.

1.7

EHSV teda požaduje dôsledné a systematické sledovanie opatrení, ktoré budú uplatnené súlade s týmto oznámením.

1.8

Pokiaľ ide o cenu vody zdôrazňuje, že cenová politika sa môže ukázať neúčinnou, pokiaľ väčšina odberanej vody nebude ani meraná ani zaznamenaná. Navrhuje preto Komisii, aby členským štátom predložila vhodnú definíciu rozsahu a spôsobov využívania vody.

1.9

EHSV odporúča vytvorenie európskej internetovej stránky s plánmi povodí, kde by miestne samosprávy našli vzory pre vypracovanie takýchto plánov, ako aj ďalšie informácie.

1.10

Pokiaľ ide o rozdeľovanie finančných prostriedkov viazaných na vodu, navrhuje, aby Komisia upravila výšku svojej finančnej pomoci podľa kritérií racionálneho využívania vody a zachovania vodného zdroja s cieľom viesť nezodpovedne konajúce miestne samosprávy k zmene správania a bez toho, aby na to doplatili tie regióny, ktoré v tejto oblasti už vyvíjajú určité úsilie.

1.11

Pre zlepšenie riadenia rizík sucha požaduje, aby EÚ v rámci európskeho mechanizmu civilnej ochrany podporila interoperabilitu prostriedkov na predchádzanie požiarom a boj proti nim.

1.12

V rámci úvah o infraštruktúre zásobovania vodou, EHSV odporúča preskúmať možnosti skladovania vody v podzemných nádržiach a odvádzania takto uskladnenej vody späť do spodných vôd. Zastáva názor, že netreba zásadne odmietať myšlienku prepravy vody v rámci jedného členského štátu, takáto preprava však musí podliehať presným pravidlám, aby sa predišlo plytvaniu vodným zdrojom. Je nutné k nim pristupovať vždy s maximálnou snahou o úsporu vody. Treba tu použiť najmodernejšie zariadenia a metódy na kontrolu spotreby (1).

1.13

Pre racionálne využívanie vody odporúča zaviesť moderné zariadenia na meranie odberu a tomu prispôsobenú fakturáciu. Zdôrazňuje tiež význam osvedčených postupov v poľnohospodárstve a odporúča zalesňovanie regiónov a výsadbu živých plotov tam, kde sa to ukáže byť vhodné a možné, ako aj zavádzanie trvalo udržateľných odvodňovacích a zavlažovacích systémov s podporou finančných prostriedkov poskytovaných v rámci politiky podpory rozvoja vidieka. Efektívne využívanie vody v poľnohospodárstve sa postupne zlepšuje, ale tento pokrok musí postupovať pomocou nástrojov ako modernizácia a hospodárne využívanie polievania a zavlažovania. V tomto zmysle treba zdôrazniť, že je potrebné zintenzívniť výskumu a vyvinúť nové technológie v poľnohospodárstve. Zdôrazňuje, že v prípade riedko obývaných oblastí sú zaujímavé individuálne systémy na šetrenie, recyklovanie a sanáciu vody.

1.14

Pokiaľ ide o rozširovanie poznatkov a zhromažďovanie údajov, EHSV navrhuje vytvoriť internetový portál, kde by bolo možné dostať sa k celosvetovým modelom Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) a stiahnuť ich pre potreby miestnych a regionálnych subjektov.

2.   Obsah oznámenia

2.1

Nedostatok vodných zdrojov a stále častejšie sa opakujúce obdobia sucha sú problémy, ktorým musia čeliť nielen niektoré oblasti, ktoré sú týmto fenoménom postihnuté už tradične, ale aj celý kontinent. Podiel povodí Európskej únie postihnutých vážnym nedostatkom vody by mohol narásť z dnešných 19 % na 39 % v roku 2070. Zvlášť vážne by bol postihnutý juh Európy a stredná a východná Európa.

2.2

Počet regiónov a obyvateľov postihnutých suchom sa zvýšil za posledných tridsať rokov o 20 %. Tieto obdobia sucha si vždy okrem strát na ľudských životoch vyžiadali aj ekonomické straty. Obdobie sucha v roku 2003 vyšlo európsku ekonomiku minimálne na 8,7 miliárd eur. Celosvetové štúdie o využívaní vody ukazujú, že v tejto oblasti existujú veľké rozdiely. Američan spotrebuje priemerne 600 litrov vody denne, Európan 250 až 300, Jordánec 40 a Afričan 30! Vzhľadom na hrozbu nedostatku vody by sa mal každý usilovať o zmenu svojich zvykov, ale konať treba tam, kde to prinesie najväčší efekt. Najviac vody spotrebúva poľnohospodárstvo (71 % celkového odberu vody). Nasleduje priemysel (20 %), a až potom domácnosti (9 %) (2).

2.3

Komisia navrhuje ako odpoveď na žiadosť Rady (životné prostrediu) z júna 2006 rad strategických možností konať na európskej úrovni:

stanovenie korektnej ceny vody,

efektívnejšie rozdeľovanie vody a finančných prostriedkov viazaných na vodu,

financovanie racionálneho využívania vody,

vypracovanie plánov riadenia rizík sucha,

optimalizácia fondu solidarity EÚ a európskeho mechanizmu civilnej ochrany,

podpora technológií a postupov umožňujúcich racionálne využívanie vody,

vytvorenie informačného systému o nedostatku vody a suchách v Európe,

možnosti a vyhliadky v oblasti výskumu a technologického rozvoja.

2.4

Komisia takto zamýšľa položiť základy účinnej stratégie podpory racionálneho využívania vody, ktorá je v súlade s bojom proti klimatickým zmenám a jej snahou o oživenie európskeho hospodárstva.

2.5

Európska rada (3) zdôraznila, že k problému nedostatku vody a období sucha treba pristupovať rozdielne nielen na európskej ale aj medzinárodnej úrovni a poukázala na nutnosť všeobecného uplatňovania rámcovej smernice o vode.

2.6

Rada požiadala Komisiu, aby dosledovala realizáciu tohto oznámenia a preskúmala a ďalej rozpracovala do roku 2012 stratégiu EÚ v tejto oblasti.

2.7

EHSV preto nehodlá predložiť ďalšiu analýzu, ktorá by bola nadbytočná, ale skôr sa chce vyjadriť k navrhovaným možným riešeniam, doplniť ich a hlavne predložiť konkrétne návrhy a podnety.

2.8

Problematika nedostatku vody a období sucha v EÚ sa týka niekoľkých oblastí politiky. V závislosti od konkrétnych prípadov by sa v rámci Komisie mohla týkať napríklad GR AGRI, GR ENV alebo GR REGIO, pretože do ich kompetencií spadá poľnohospodárstvo, politika vodných zdrojov a ich využívania, klimatické zmeny, krízové riadenie a organizácia európskej civilnej ochrany. Európska komisia by mala pozorne dohliadnuť na to, aby problematika vody bola náležite zohľadnená vo všetkých oblastiach politiky Spoločenstva.

3.   Všeobecné pripomienky

Pripomienky EHSV majú rovnakú štruktúru ako oznámenia.

3.1   Cena vody

3.1.1

Úvahy Komisie sa nesú v duchu rámcovej smernicu o vode. Komisia vyjadruje poľutovanie nad tým, že ekonomické nástroje sú využívané nedostatočne, a zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti cenovej politiky môžu byť neúčinné, ak príslušné úrady nebudú najväčšiu časť odberu vody ani merať ani zaznamenávať.

3.1.2

Mnohé členské štáty okrem toho stanovili prísne definície druhov využitia vody a užívateľov. Niektoré členské štáty obmedzili možnosti úhrady plných nákladov (full cost recovery) a efektívneho spoplatnenia vody podľa druhu využitia tým, že užívateľov definovali príliš úzko – rozvod pitnej vody a sanácia – a nevzali do úvahy zavlažovanie, plavbu, elektrinu z vodných elektrárni, ochranu proti záplavám, atď.

3.1.3

EHSV preto navrhuje, aby Komisia zaviazala členské štáty, ktoré definovali využívanie vody a užívateľov vody príliš prísne, aby svoj prístup zvážili, napríklad vzhľadom na zoznam spôsobov využívania vody, na základe ktorého by museli zdôvodniť, prečo niektorých užívateľov vody vylúčili. Bolo by potrebné stanoviť kritéria hierarchizácie využívania vody, čo by pomohlo vytvoriť inteligentné sadzobníky cien.

3.1.4

EHSV tiež odporúča vypracovať výskumný program v rámci aplikovanej ekonómie na vytvorenie modelu finančných tokov a spoločenského úžitku jednotlivých spôsobov využitia vody a ich kolobehu na úrovni povodia.

3.1.5

Pre fundovanú diskusiu o primeraných cenách vody je potrebná ekonomická analýza nákladov a výhod, ktoré vyplývajú z využívania vody všetkým hospodárskym odvetviam, spotrebiteľom, užívateľom a daňovým poplatníkom.

3.1.6

Výbor tiež upozorňuje Komisiu, že nepostačujúca definícia spôsobov využívania vody spôsobuje, že niektoré členské štáty prenášajú náklady na údržbu vodných zdrojov na spotrebiteľov v mestách a zvýhodňujú užívateľov v poľnohospodárstve a priemysle. V prípade zvýšenia ceny pre užívateľov v poľnohospodárstve by bolo potrebné stanoviť udržateľnú sadzbu.

3.1.7

EHSV zdôrazňuje, že stimuly v oblasti sadzieb motivujúce k šetreniu s vodou musia byť také, aby sa ich účinok nezoslabil v dôsledku nákladov, ktoré sú s tým spojené. Pripomína, že významné úspory možno dosiahnuť údržbou rozvodných sietí a bojom proti únikom vody z potrubí, ktoré niekedy spôsobujú neprípustné straty vody. Na záver zdôrazňuje, že len sadzobník všetko vyriešiť nedokáže a že je na mieste vydávať nariadenia v prípadoch, kde je potrebné rozhodnúť medzi rôznymi druhmi využívania vody.

3.1.8

Ak má požiadavka na vodu na iné ako poľnohospodárske účely sezónny charakter, ako je tomu v prípade rekreačných oblastí, bolo by vhodné uplatniť dvojakú sadzbu. Predstavovala by spravodlivé rozdelenie fixných nákladov systému medzi spotrebiteľov s trvalým bydliskom v danej lokalite a návštevníkov danej rekreačnej oblasti.

3.2   Efektívnejšie rozdeľovanie vody a finančných prostriedkov viazaných na vodu

3.2.1

Komisia konštatuje, že hospodársky rozvoj niektorých povodí môže mať negatívne dôsledky na vodné zdroje a zdôrazňuje, že by bolo potrebné venovať osobitnú pozornosť povodiam, ktoré sú postihnuté vážnym nedostatkom vody alebo kde je nedostatok vodných zdrojov.

3.2.2

EHSV odporúča vytvorenie európskeho internetového portálu s plánmi povodí, ktorý by spravovala Európska environmentálna agentúra a/alebo Európska komisia, a na ktorom by boli zverejnené konkrétne príklady plánov povodí určené hlavne pre miestne samosprávy a príslušné zainteresované orgány.

3.2.3

Miestni aktéri by tam našli metódy, ciele, nápady na riešenie a hospodárske údaje. Takto by mohli ušetriť pomerne veľa času pri vypracovávaní týchto plánov.

3.2.4

Dosah poľnohospodárstva na vodné zdroje je dobre známy. Treba podporiť efektívnejšie využívanie vody tým, že sa bude uprednostňovať hlavne trvalo udržateľné odvodňovanie a zavlažovanie(napríklad kvapkové zavlažovanie). Vyhodnotenie stavu SPP v roku 2008 sa musí využiť na to, aby sa súčasťou nástrojov SPP stalo väčšie úsilie o racionálne využívanie vody. Snaha o úplné oddelenie finančnej pomoci by mohla priniesť zvýšenie podpory hospodárenia s vodou v rámci programov rozvoja vidieka. Ďalej by sa mali vytvoriť špecifické nástroje pre krízové riadenie počas období sucha v sektore poľnohospodárstva.

3.2.5

Európska komisia by mohla vo všeobecnosti upravovať výšku finančnej pomoci podľa kritérií racionálneho využívania vody a zachovania vodného zdroja (napríklad 5 až 10 bodov v rámci maximálnej výšky pomoci), a to najmä pokiaľ ide o kohézne fondy. Toto kritérium, ktoré by bolo jasne sformulované pri preskúmaní projektu alebo pri vypísaní verejnej súťaže (v prípade stavby alebo prevádzky), by bolo na podnet príjemcu finančnej pomoci EÚ podrobené auditu do päť rokov po zrealizovaní projektu. Odmenou za dosiahnutý výkon by bola ďalšia finančná pomoc vo forme spätného preplatenia časti investičných nákladov.

3.2.6

Výbor zastáva názor, že udržanie celkových nákladov na projekty zamerané na zásobovanie pitnou vodou alebo jej čistenie na zvládnuteľnej úrovni predstavuje dobrý prístup tak z hospodárskeho hľadiska ako aj hľadiska trvalo udržateľného rozvoja. Pod celkovými nákladmi sa tu chápe skutočná čistá hodnota investícii a nákladov na prevádzku, údržbu a obnovu za dlhšie časové obdobie.

3.2.7

Preto by mala predovšetkým Komisia podporovať projekty zamerané na kritéria výberu a garancie s cieľom šíriť osvedčené postupy racionálneho využívania vody a zachovania vodného zdroja.

3.2.8

Tento prístup podporuje Komisiu v jej úsilí o podporu hlavne opatrení zameraných na šetrenie vodou a zabezpečenie jej racionálneho využívania. Tieto opatrenia musia byť v súlade s opatreniami týkajúcimi sa biopalív, ktorých výroba je náročná na spotrebu vody.

3.3   Zlepšenie riadenia rizík sucha

3.3.1

Komisia chce podporiť výmenu osvedčených postupov.

3.3.2

EHSV vyslovuje želanie, aby satelitné systémy boli vždy na jar použité pri lokálnych meteorologických analýzach, vypracúvaní máp miest, ktorým hrozia suchá, straty v poľnohospodárskej výrobe a požiare. Tu by sa mali tiež využiť aj údaje z už vypracovaných plánov povodí. K týmto údajom by mali mať prístup aj poľnohospodári a ich organizácie, aby ich mohli využiť pri krízovom riadení.

3.3.3

Zastáva názor, že skôr než krízové riadenie by bolo vhodné uprednostniť riadenie rizík sucha, pričom krízové riadenie možno ďalej zlepšovať, ako ukázala situácia v Grécku počas katastrofických požiarov v lete roku 2007. EÚ by mohla uľahčiť a podporiť interoperabilitu opatrení na predchádzanie požiarom a boj proti nim, štandardizáciu zariadení a výstroja, používanie špeciálnych kontajnerov pre naftové čerpadlá, organizovanie spoločných cvičení. Tým by sa v praxi uplatnil európsky mechanizmu civilnej ochrany.

3.3.4

V rámci boja proti vážnym následkom sucha treba zjavne vziať do úvahy aj to, že je možné, ako pripomína Komisia, využiť fond solidarity EÚ v jeho zmenenej a prispôsobenej podobe. Vhodné by tiež bolo vytvoriť systém poistení na zmiernenie následkov sucha predovšetkým pre poľnohospodárov, ktoré sú jeho hlavnými obeťami.

3.4   Ďalšia infraštruktúra pre zásobovanie vodou

3.4.1

Komisia tu má na mysli spoločné diela. V niektorých prípadoch možno uvažovať aj o individuálnych iniciatívach, pri ktorých však musí byť rozhodujúcim kritériom hierarchia využívania vody.

3.4.2

V oznámení sa uvažuje o prevádzaní vody z jedného povodia do iného, so stavbou priehrad a malých priehrad za presne stanovených podmienok ale aj o opätovnom využívaní odpadových vôd a odsoľovaní. V súvislosti s opätovným využívaním vzniká problém hromadenia znečisťujúcich látok v priebehu cyklov opätovného využitia. Preto by bolo vhodné iniciovať alebo podporiť výskumný program zameraný na koncentrácie týchto látok v jednotlivých cykloch s cieľom určiť stabilizačné kritéria a stanoviť, od akej hodnoty tieto koncentrácie prevyšujú samočistiacu schopnosťou systému.

3.4.3

Odsoľovanie prináša so sebou dva druhy problémov: na jednej strane je energeticky náročné a na druhej strane vedľajšie produkty a slané koncentráty zaťažujú životné prostredie.

3.4.4

Inou možnosťou by bola inštalácia malých odsoľovacích zariadení na slnečnú energiu, ktorými by EÚ mohla technologicky pomôcť rozvojovým krajinám čeliacim problému sucha.

3.4.5

Vo všeobecnosti by bolo vhodné podporiť výskum a vývoj zariadení a metód, ktoré by šetrili vodné zdroje alebo udržiavali hladinu spodných vôd na požadovanej úrovni (napríklad špeciálny povrch cestných komunikácií v mestách) ako aj biotechnológií, ktoré by umožnili vyvinúť poľnohospodárske plodiny menej náročné na vodu.

3.4.6

Nakoniec by bolo treba preskúmať aj možnosť skladovania vody v podzemných nádržiach a spätného odvádzania takto uskladnenej vody do spodných vôd. Bolo by treba vybrať pilotné projekty a stanoviť normy pre uskladnenú vodu, ktoré by boli reálne a zároveň by chránili pôdne podložie. Problematika podzemných vôd sa týka tak množstva ako aj kvality týchto vôd, pretože aj ony môžu byť obeťou znečistenia. V tejto súvislosti treba venovať osobitnú pozornosť priemyselným činnostiam zvlášť náročných na spotrebu vody, ktoré na jednej strane narúšajú vrstvy podzemnej vody a na druhej strane ich ohrozujú znečistením.

3.4.7

EHSV ďalej vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti prevádzania vody medzi regiónmi. Presmerovanie vody z povodia, kde jej je prebytok, do povodia, kde jej je nedostatok, môže byť aj z hľadiska EÚ vhodnou metódou napríklad z hľadiska poľnohospodárskej sebestačnosti, pokiaľ sa prijímaná voda bude využívať účinne a hospodárne. Technickými, tarifnými a regulačnými opatreniami treba zabrániť únikom iného druhu. To znamená, že pomoc odvetviu činnosti, ktoré si pomoc „zaslúži“, nesmie spôsobiť zvýšenie spotreby vody v iných odvetviach, ktoré nie sú prioritné.

3.4.8

EHSV zastáva názor, že prípadné opatrenia týkajúce sa regulácie vodných tokov riek, ktoré tvoria vonkajšiu hranicu EÚ, musia byť zosúladené medzi tretími krajinami EÚ a členskými krajinami, cez ktoré tieto rieky pretekajú.

3.5   Podpora technológií a postupov umožňujúcich racionálne využívanie vody

3.5.1

Komisia zastáva názor, že využitie technológií umožňujúcich racionálne využívanie vody by bolo možné výrazne zlepšiť. Okrem boja proti únikom vody, ktoré sú v niektorých sieťach výrazné, a jej plytvaniu modernizácia postupov riadenia vody otvára zaujímavé perspektívy.

3.5.2

Opatrenia odporúčané Európskou komisiou sú zjavne žiaduce (normy pre zariadenia spotrebujúce vodu, výkonnosť budov v oblasti spotreby vody, ukazovatele výkonnosti, prispôsobenie hospodárskych činností nedostatku vody …).

3.5.3

Bolo by tiež potrebné uvažovať o využití úžitkovej vody. Tu by si však vyžiadalo investície do ďalšej kanalizácie a preventívnych opatrení. Systematickejšie by sa malo uvažovať aj o zachytávaní dažďovej vody.

3.5.4

Sľubnou sa javí metóda inteligentného merania odberu (smart metering) a prispôsobenej fakturácie. Technológia merania spotreby a prenosu údajov o nej na diaľku ponúka možnosť zavedenia rôznych sadzieb presne tak, ako je tomu v prípade elektriny. Odberateľ by sa teda mohol rozhodnúť pre sadzbu, ktorá by najlepšie vyhovovala jeho potrebám a zároveň by umožňovala úsporu: sezónnu sadzbu, stálu sadzbu, sadzbu zohľadňujúcu slabé a silné dni alebo hodiny, atď.

3.5.5

Opatrenia na ochranu životného prostredia vidieka by mali výrazne podporovať zalesňovanie a výsadbu živých plotov tam, kde to je možné a užitočné, ako aj zachovanie poľnohospodárskych kultúr s cieľom ochrániť zdroje, bojovať proti záplavám, erózii a znečisťovaniu, ktoré tieto so sebou prinášajú. Pri vybavovaní žiadostí o výsadbu a kontrole jej zrealizovania by mohli pomôcť najmodernejšie geografické informačné systémy. Bolo by treba podporiť výskum v oblasti poľnohospodárstva prostredníctvom siedmeho rámcového programu pre výskum a technický rozvoj s cieľom vypestovať odrody rastlín, ktoré by boli odolnejšie voči suchu.

3.5.6

V oblasti poľnohospodárskej praxe by bolo ďalej vhodné podporiť trvalo udržateľné odvodňovanie a zavlažovanie ako aj všeobecné využívanie najlepších dostupných techník. Odvodňovacie kanály, hlavne na miestach, kde sa pretínajú, by mali mať úseky na lokálne zachytávanie vody, čím by sa znížilo jej nahromadenie a spomalila erózia a znečisťovanie, ktoré sú jeho sprievodnými javmi, a podporilo by sa presakovanie. Toto lokálne zadržiavanie vody by samozrejme prinieslo potrebu čistenia. To by bolo treba preštudovať s odborníkmi.

3.6   Podpora vytvorenia kultúry hospodárenia s vodou v Európe

3.6.1

S úvahami Komisie možno len súhlasiť. Certifikácia a označovanie štítkom na podporu racionálneho a hospodárneho užívania vody predstavujú správnu cestu. V súvislosti s označovaním však neslobodno zabúdať, že v súčasnosti je v móde ekologické označovanie, a to so sebou prináša riziko nahromadenia štítkov, čo môže mať za následok, že prinášané informácie prestanú byť zrozumiteľné.

3.6.2

Organizovaná občianska spoločnosť ako celok, sociálni partneri a združenia, ako aj subjekty pôsobiace v oblasti výchovy a vzdelávania by sa mali zmobilizovať s cieľom prispieť k vzniku tejto kultúry hospodárenia s vodou. V profesijnej oblasti by sa odbornou prípravou technických pracovníkov a šírením nových technológií malo zabrániť opakovaniu chýb minulosti hlavne v oblasti mestského vodného hospodárstva.

3.6.3

Dnes už existuje veľká ponuka zariadení pre rodinné domy na zachytávanie dažďovej vody alebo recykláciu domácej úžitkovej vody. Toto svedčí o tom, že sa vytvára kultúra hospodárenia s vodou, o ktorú sa usiluje Komisia. Správne úsilie o úsporu vody však nesmie vyústiť do individualistickej snahy o sebestačnosť, ktorá by technicky a hospodársky uškodila verejným službám zásobovania vodou, úpravy a čistenia vody, od ktorých výrazne závisel a stále závisí pokrok v oblasti hygieny a priemerného veku obyvateľstva. Veď v našich rozvinutých spoločnostiach sme už takmer zabudli, že práve voda, hoci je pre život nevyhnutná, môže tiež prinášať smrť.

3.6.4

Individuálne systémy na úsporu vody, jej recykláciu a čistenie sa javia ako zaujímavé a teda vhodné pre riedko obývané oblasti. V mestách sú z hospodárskeho a spoločenského hľadiska menej zaujímavými alternatívami, okrem prípadov, keď aj dažďovú vodu (aj zachytávanú zo súkromných pozemkov) upravujú a využívajú verejné služby.

3.7   Rozširovanie poznatkov a zber údajov

3.7.1

Komisia poznamenáva, že je nevyhnutné mať k dispozícii spoľahlivé informácie o rozsahu a dôsledkoch nedostatku vody a období sucha. Výbor môže len podporiť návrh každoročne vykonávať celoeurópske hodnotenie a optimálne využívať služby systému globálneho sledovania životného prostredia a bezpečnosti (GMRS) na získavanie údajov z pozorovacích satelitov a kontrolných nástrojov na podporu opatrení v oblasti vodohospodárskej politiky. Univerzity a vedecké výskumné strediská treba nabádať k štúdiám o problémoch týkajúcich sa vody, ochrany vodných zdrojov a prostriedkov na ich rozšírenie prostredníctvom vývoja nových technológií.

3.7.2

Bolo by potrebné zjednotiť kritéria popisu stavu vody v rámci inventárov vodnej masy, ktoré stanovuje rámcová smernica o vode. V praxi sú totiž rozdiely medzi správami členských štátov jednak pokiaľ ide o rozmer skúmaných povodí ako aj o rozsah údajov o kvalite vody a biodiverzite.

3.7.3

EHSV teda vyzýva Komisiu, aby urýchlila práce špecializovaných výborov pri sledovaní uplatňovania rámcovej smernice o vode a aby vo forme prehľadov zverejnila pokrok dosiahnutý v jednotlivých členských štátoch s cieľom podnietiť tieto práce a ich zosúladenie.

3.7.4

Úsilie by bolo potrebné realisticky zamerať na najcitlivejšie oblasti a nečakať na kvalitu a jednotnosť hodnotení a akčných plánov. Výber oblastí môžu vykonať samotné členské štáty ale na základe jednotných kritérií (zrážkový deficit a geografické znaky oblasti).

3.7.5

Čím väčšiemu počtu ľudí budú sprístupnené informácie o klimatických trendoch, tým ľahšie bude zvýšiť povedomie miestnych a regionálnych aktérov o problémoch nedostatku vody a vôbec o dôsledkoch klimatických zmien.

3.7.6

V tejto súvislosti EHSV konkrétne navrhuje zriadiť internetový portál, ktorý by prípadne mohol byť začlenený do informačného systému o vode pre Európu („Water Information System for Europe“ (WISE), kde by boli k dispozícii klimatické parametre ako zrážky, vyparovanie, teplota, rýchlosť vetra, slnečné žiarenie na základe celosvetových modelov medzivládnej skupiny expertov o klimatických zmenách (GIEC). (V duchu projektov PRUDENCE alebo ENSEMBLES, ale so systematickejším pokrytím a poskytujúce okrem grafických údajov aj údaje číselné).

3.7.7

Skupiny laboratórií, ktoré sú členom GIEC, sa budú starať o vedecký charakter údajov zverejnených na internete a ich každoročnú aktualizáciu.

3.7.8

EÚ by mohla financovať vytvorenie tohto portálu a malý poplatok za stiahnutie údajov by bol využitý na financovanie výskumu laboratórií, ktoré svojou činnosťou spoluvytvárajú modely.

V Bruseli 29. mája 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Verejná diskusia a študijná návšteva v Murcii 3. apríla 2008 priniesli poznatok, že takéto zariadenia a metódy na uvážené a rozumné zaobchádzanie s vodnými zdrojmi sú na trhu už k dispozícii. Okrem toho možno proti dezertifikácii bojovať stromovými porastmi a hlavne vysádzaním takýchto porastov.

(2)  Zdroj: Atlas pour un monde durable. Michel Barnier. Edition Acropole.

(3)  Zasadnutie Európskej rady v Bruseli, 14. decembra 2007, závery predsedníctva 16616/1/07 REV1, s. 17.


30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/72


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na prevenciu a odstránenie nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu a na odrádzanie od neho“

KOM(2007) 602 v konečnom znení – 2007/0223 (CNS)

(2008/C 224/16)

Rada sa 4. decembra 2007 rozhodla podľa článku 37 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na prevenciu a odstránenie nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu a na odrádzanie od neho“

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 29. apríla 2008. Spravodajcom bol pán Sarró Iparraguirre.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 445. plenárnom zasadnutí 28. a 29. mája 2008 (schôdza z 29. mája 2008) prijal 70 hlasmi za, pričom 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1

EHSV, uvedomujúc si potrebu komplexného riešenia problematiky pretrvávajúcich praktík nezákonného, neohláseného a neregulovaného (NNN) rybolovu, ktoré bude vychádzať z účinného právneho nástroja globálne uplatňovaného v celom zásobovacom reťazci, od rybolovu až po predaj, sa domnieva, že návrh nariadenia vo všeobecnosti obsahuje potrebný rámec na prevenciu a odstránenie NNN rybolovu a na odrádzanie od neho. Výbor tento rámec podporuje, pretože sa domnieva, že navrhované opatrenia posilňujú úlohu Spoločenstva ako vlajkového, prístavného, trhového a užívateľského štátu.

1.2

Výbor sa nazdáva, že úspech tohto návrhu nariadenia spočíva na štyroch pilieroch:

úsilie členských štátov zamerané na boj proti NNN rybolovu,

spolupráca medzi členskými štátmi,

medzinárodná spolupráca,

vytrvalé a nepretržité snaženie sa o splnenie stanovených cieľov.

1.3

Bez toho, že by sa mala z pôsobnosti návrhu nariadenia vyňať flotila Spoločenstva sa EHSV domnieva, že v tomto dokumente by sa malo jasnejšie rozlišovať medzi NNN rybolovom vykonávaným plavidlami tretích krajín, v súvislosti s ktorým nemajú vlajkové štáty nad týmito krajinami kontrolu a inými činnosťami nezákonného rybolovu vykonávanými plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Spoločenstva, čím porušujú spoločnú politiku rybného hospodárstva, a ktoré v súčasnosti upravujú právne nástroje obsiahnuté v nariadení (EHS) č. 2847/93 (1).

1.4

EHSV sa domnieva, že zavedenie všetkých navrhovaných opatrení na kontrolu a inšpekciu spôsobí členským štátom vyššiu rozpočtovú, byrokratickú a administratívnu záťaž a preto Komisiu vyzýva, aby na túto skutočnosť prihliadala, v snahe neoslabiť konečný výsledok týchto opatrení. Zároveň žiada, aby Komisia v každom prípade prijala vhodné preventívne opatrenia, aby implementácia návrhu nariadenia nespôsobila zvýšenie nákladov spoločností, ktorých rybárske plavidlá vykonávajú zákonný rybolov.

1.5

Výbor sa zároveň domnieva, že navrhované opatrenia by v žiadnom prípade nemali viesť k obmedzeniu zákonnej komerčnej dopravy, ktoré by mohlo predstavovať prekážku obchodu a byť v rozpore s predpismi upravujúcimi medzinárodný obchod.

1.6

Výbor sa domnieva, že návrh nariadenia dostatočne nevysvetľuje, akým spôsobom by mal príslušný orgán vlajkového štátu potvrdzovať osvedčenia o úlovku, ktoré vyžaduje Európske spoločenstvo. Keďže toto potvrdzovanie by sa malo vykonávať elektronickou formou, EHSV sa nazdáva, že by sa v návrhu nariadenia mala jasne vysvetliť forma potvrdzovania, a to rovnako pre plavidlá prepravujúce čerstvý úlovok, ako aj pre lode prepravujúce zmrazené produkty rybolovu.

1.7

EHSV sa nazdáva, že kontrola rybárskych plavidiel tretích krajín by sa mala vykonávať podobným spôsobom vo všetkých „určených prístavoch“ jednotlivých členských štátov. Zároveň sa domnieva, že z textu návrhu nariadenia by malo jasnejšie vyplývať, že inšpekcie sa budú vykonávať rovnako na mori, ako aj na pevnine a letecky.

1.8

EHSV opakuje svoj postoj vyjadrený v iných stanoviskách týkajúcich sa úlohy Agentúry Spoločenstva na kontrolu rybného hospodárstva, pretože sa domnieva, že táto agentúra by mala zohrávať významnú úlohu pri koordinácii, monitorovaní a kontrole NNN rybolovu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť by mali byť tejto agentúre poskytnuté väčšie finančné a ľudské zdroje.

1.9

Výbor sa domnieva, že úroveň postihov pre plavidlá tretích krajín sa musí zharmonizovať vo všetkých členských štátoch EÚ. Taktiež sa nazdáva, že v prípade nedodržania predpisov nespolupracujúcimi štátmi by sa mala zvážiť možnosť uloženia postihov, ktoré by nesúviseli len s rybolovom.

1.10

V každom prípade sa EHSV domnieva, že by sa mali posilniť záruky pri postupoch podávania správ plavidlami vykonávajúcimi NNN rybolov a nespolupracujúcimi štátmi, a to hlavne záruka na možnosť obhajoby, a že tieto záruky by mali byť založené na podložených dôkazoch, aby sa predišlo situáciám, kedy by opatrenia prijaté členskými štátmi súdy neskôr zrušili.

2.   Úvod

2.1

Spoločenstvo sa zapojilo do boja proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu už pred viac ako 10 rokmi. Od roku 2002 jeho politika vychádza z vlastného akčného plánu na prevenciu a odstránenie NNN rybolovu a na odrádzanie od neho na úrovni Spoločenstva a na regionálnej a medzinárodnej úrovni (2).

2.2

V roku 2005 Európsky parlament uviedol vo svojom uznesení (3) o implementácii akčného plánu EÚ proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu avizovanom v uvedenom oznámení, že je potrebné, aby Európska únia rozšírila a zintenzívnila svoje úsilie v boji proti NNN rybolovu.

2.3

Hoci sa v tejto oblasti už veľa urobilo, NNN rybolov bezpochyby nie je ešte odstránený. Vzhľadom na uvedenú situáciu sa Komisia domnieva, že pretrvávanie takýchto praktík si vyžaduje okamžitú a odhodlanú odozvu Európskej únie.

2.4

Komisia preto minulý rok vypracovala nové oznámenie (4)„O novej stratégii Spoločenstva na prevenciu a odstránenie nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu a na odrádzanie od neho“.

2.5

Počas rozsiahlych konzultácií, ktoré sa uskutočnili minulý rok a do ktorých sa aktívne zapojil aj výbor (5), Komisia vypracovala návrh nariadenia predložený na hodnotenie (6), ktorý sa zameriava na tieto oblasti činnosti:

zdokonalenie kontroly legálnosti činností rybárskych plavidiel tretích krajín a ich úlovkov dovážaných do rybárskych prístavov Európskeho spoločenstva,

zdokonalenie kontroly zhody produktov rybolovu tretích krajín, ktoré sa dovážajú do Spoločenstva iným spôsobom ako rybárskymi plavidlami, s opatreniami v oblasti ochrany a riadenia,

uzavretie trhu EÚ pre produkty NNN rybolovu,

zaoberanie sa činnosťami NNN rybolovu, ktoré vykonávajú štátni príslušníci Európskeho spoločenstva mimo jeho územia,

zdokonalenie zákonných prostriedkov na odhaľovanie činností NNN rybolovu,

zavedenie účinného režimu postihov zameraného na odrádzanie od závažného porušovania predpisov v oblasti rybolovu,

zdokonalenie opatrení proti NNN rybolovu v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu,

podporovanie politiky a prostriedkov rozvojových krajín na boj proti NNN rybolovu,

zvyšovanie synergie v oblasti monitorovania, kontroly a dohľadu medzi orgánmi členských štátov a tretích krajín.

2.6

Tento návrh teda vychádza z princípu, podľa ktorého môže byť stratégia boja proti NNN rybolovu účinná jedine vtedy, ak nadobudne globálny charakter a zameria sa na všetky aspekty tohto problému v rámci celého zásobovacieho reťazca.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

EHSV sa domnieva, že dramatické environmentálne a sociálno-ekonomické dôsledky činností NNN rybolovu vyžadujú rozhodné konanie zo strany Európskej únie a preto vo všeobecnosti Komisiu podporuje.

3.2

Platné predpisy Spoločenstva, ktorými sa zavádza režim kontroly spoločnej politiky rybného hospodárstva (7), ustanovujú rozsiahly systém na monitorovanie legálnosti úlovkov rybárskych plavidiel Spoločenstva, ale nezabezpečujú dostatočnú úroveň kontroly a postihov pre produkty rybolovu ulovené rybárskymi plavidlami tretích krajín a dovážané do Spoločenstva.

3.3

Táto slabá stránka predstavuje spôsob, ktorým môže na trh Spoločenstva (najväčší trh a dovozca produktov rybolovu na svete) preniknúť NNN rybolov, ktorý riadia hospodárski prevádzkovatelia Spoločenstva alebo zahraniční prevádzkovatelia zvyšujúci tak ziskovosť svojej činnosti. Výbor preto považuje za vhodné, aby sa tento návrh zameral na činnosti NNN rybolovu plavidiel tretích krajín bez toho, že by sa z jeho pôsobnosti vylúčila flotila Spoločenstva v súlade s ustanoveniami článku 1 ods. 4 návrhu nariadenia.

3.4

Predkladaný návrh nariadenia ustanovuje nový režim kontroly, ktorý sa bude uplatňovať na všetky činnosti NNN rybolovu a na všetky súvisiace činnosti vykonávané na území alebo v morských vodách podliehajúcich suverenite alebo jurisdikcii členských štátov alebo rybárskymi plavidlami či štátnymi príslušníkmi Spoločenstva. Bez toho, aby bola dotknutá súdna právomoc príslušného vlajkového alebo pobrežného štátu sa tento systém uplatňuje aj v súvislosti s činnosťami NNN rybolovu, ktoré vykonávajú plavidlá nepatriace Spoločenstvu na otvorenom mori alebo vo vodách, ktoré patria do jurisdikcie tretej krajiny, tak ako to vyžaduje spoločná politika rybného hospodárstva od flotily Spoločenstva.

3.5

Bez toho, že by sa mala z pôsobnosti návrhu nariadenia vyňať flotila Spoločenstva sa EHSV domnieva, že v tomto dokumente by sa malo jasnejšie rozlišovať medzi NNN rybolovom vykonávaným plavidlami tretích krajín, v súvislosti s ktorým nemajú vlajkové štáty nad týmito krajinami kontrolu a inými činnosťami nezákonného rybolovu vykonávanými plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Spoločenstva, čím porušujú spoločnú politiku rybného hospodárstva, a ktoré v súčasnosti upravujú právne nástroje obsiahnuté vo vyššie uvedenom nariadení (EHS) č. 2847/93.

3.6

Návrh nariadenia teda ustanovuje primeranú kontrolu zásobovacieho reťazca produktov rybolovu dovážaných do Spoločenstva. Výbor sa domnieva, že navrhované opatrenia by v žiadnom prípade nemali viesť k zníženiu obmedzeniu komerčnej dopravy, ktoré by mohlo predstavovať prekážku zákonnému obchodu.

3.7

EHSV vyslovuje Komisii uznanie za vypracovanie tohto návrhu nariadenia. Predkladaný návrh je jasný, má mimoriadne širokú pôsobnosť, ustanovuje kontrolu činností nezákonného rybolovu na úrovni Spoločenstva, ako aj na medzinárodnej úrovni a obsahuje okamžité vykonávacie opatrenia, ako aj účinné, primerané a odrádzajúce postihy pre fyzické a právnické osoby, ktoré sa dopustili závažného porušenia nariadenia alebo za toto porušenie boli zodpovedné. Nazdáva sa však, že v prípade nedodržania predpisov nespolupracujúcimi štátmi by sa mala tiež zvážiť možnosť ukladania postihov týmto štátom, ktoré by boli odlišné od postihov súvisiacich s rybolovom.

3.8

EHSV sa domnieva, že by sa malo upraviť poradie niektorých častí návrhu nariadenia. Konkrétne sa nazdáva, že kapitoly IV a V týkajúce sa systému varovania Spoločenstva a identifikácie plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov by mali nasledovať po kapitole I.

3.9

EHSV sa tiež domnieva, že v kapitole III, článku 13 ods. 1 by sa malo špecificky uviesť, že zákaz dovozu produktov získaných NNN rybolovom zahŕňa rovnako námornú, ako aj pozemnú a leteckú dopravu.

3.10

Výbor sa domnieva, že implementácia návrhu nariadenia bude značne zložitá, pretože si vyžaduje úplný súhlas a podporu členských štátov, ako aj účinnú sieť spolupráce na medzinárodnej úrovni.

3.11

Výbor sa domnieva, že zavedenie všetkých navrhovaných opatrení na kontrolu a inšpekciu v prístavoch, ako aj na mori, osvedčovanie, monitorovanie a overovanie plavidiel a úlovku, rovnako ako aj kontroly dovozu prostredníctvom pozemnej, námornej a leteckej dopravy spôsobí členským štátom vyššiu rozpočtovú, byrokratickú a administratívnu záťaž, a preto Komisiu vyzýva, aby na túto skutočnosť prihliadala, v snahe neoslabiť konečný výsledok týchto opatrení.

3.12

V tejto súvislosti výbor žiada Komisiu, aby prijala dostatočné preventívne opatrenia na to, aby implementácia návrhu nariadenia nespôsobila zvýšenie nákladov spoločností, ktorých rybárske plavidlá vykonávajú zákonný rybolov.

3.13

EHSV sa v konečnom dôsledku domnieva, že navrhované opatrenia posilňujú úlohu Spoločenstva ako vlajkového, prístavného, trhového a užívateľského štátu.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Ako vyplýva z vyššie uvedených analýz, návrh nariadenia má dostatočné predpoklady na to, aby umožnil Európskej únii stať sa lídrom a vzorom v rámci medzinárodného boja proti NNN rybolovu, za predpokladu, že sa jeho ustanovenia budú uplatňovať správne, vytrvalo a nepretržite.

4.2

V úvode nariadenia sú obsiahnuté všeobecné vykonávacie ustanovenia, po ktorých priamo nasledujú články týkajúce sa kontrol rybárskych plavidiel tretích krajín vykonávaných v prístavoch Spoločenstva. Je potrebné zdôrazniť zákaz prekládok vo vodách Spoločenstva medzi rybárskymi plavidlami tretích krajín a plavidlami Spoločenstva. Tento zákaz sa rozširuje na prekládky úlovkov z plavidiel tretích krajín na plavidlá Spoločenstva uskutočňované na mori mimo vôd Spoločenstva.

4.3

EHSV vyjadruje svoju spokojnosť s týmto zákazom prekládok na otvorenom mori, ktorého vydanie opakovane od Komisie požadoval, pretože spomínané prekládky v mnohých prípadoch prispievajú k NNN rybolovu.

4.4

V nariadení je jasne stanovené, že plavidlá tretích krajín budú môcť vstúpiť do „určených prístavov“ Európskej únie, ktoré vopred určia členské štáty, za predpokladu, že predtým splnia súbor požiadaviek: oznámenie o vstupe a povolenie, potvrdené osvedčenie o úlovku a inšpekcii. Rybárske plavidlá tretích krajín, ktoré nesplnia požiadavky a ustanovenia nariadenia, budú mať zakázaný vstup do prístavov členských štátov, ako aj prístup k prístavným službám a vykonávanie vyloďovania, prekládky alebo operácií spracovania na palube v týchto prístavoch.

4.5

Nariadenie pripisuje mimoriadny význam dôkladnosti a dôslednosti kontrol oznámení o vstupe, osvedčení o úlovkoch a inšpekcií vykonávaných v prístave.

4.6

Pokiaľ ide o overovanie osvedčení o úlovku, ktoré sa majú zaslať 72 hodín pred vstupom do prístavu, výbor sa domnieva, že potvrdzovanie týchto osvedčení by mal vykonávať potvrdzujúci orgán elektronickou formou. Výbor sa nazdáva, že návrh nariadenia dostatočne nevysvetľuje spôsob, akým sa bude potvrdzovanie osvedčení vykonávať. Výbor sa tiež domnieva, že Európska komisia by mala vysvetliť, v akých prípadoch sa budú uplatňovať výnimky týkajúce sa spomínanej lehoty 72 hodín.

4.7

Výbor podporuje usmernenia, ktoré stanovila Komisia v súvislosti s kontrolou rybárskych plavidiel a vyzýva všetky členské štáty k dosiahnutiu konsenzu, na základe ktorého by ju uplatňovali podobným spôsobom vo všetkých „určených prístavoch“.

4.8

Porušenie nariadenia, pri ktorom sa preukáže, že rybárske plavidlo tretej krajiny vykonávalo činnosť NNN rybolovu, bude mať za následok zákaz vylodenia, prekládky alebo spracovania jeho úlovku na palube, začatie vyšetrovania a prípadne aj uloženie postihov podľa vnútroštátneho právneho poriadku príslušného členského štátu. V prípade závažného porušenia predpisov by sa mali podľa návrhu nariadenia uplatniť okamžité vykonávacie opatrenia.

4.9

Cieľom tejto prísnej kontroly rybárskych plavidiel tretích krajín, ktorá je rovnaká ako kontrola plavidiel Spoločenstva, je identifikovať produkty rybolovu získané nezákonným, neohláseným a neregulovaným rybolovom. Predkladané nariadenie zakazuje dovoz týchto produktov do Európskej únie.

4.10

EHSV sa domnieva, že je potrebné vykonávať inšpekcie pri dovoze produktov rybolovu vyrobených v rámci celého územia Spoločenstva, vzhľadom na čo by ustanovenia v kapitole III mali zahŕňať aj inšpekcie kontajnerov dovážaných do Európskeho spoločenstva pozemnou a leteckou dopravou. V tejto súvislosti by sa tiež mal stanoviť minimálny percentuálny podiel kontajnerov, ktoré musia v priebehu jedného roka prejsť inšpekciou.

4.11

V nariadení sa stanovuje, že v prípade, kedy sa zakáže dovoz produktov rybolovu, ktorý sa v súlade s jeho ustanoveniami považuje za NNN, berúc do úvahy právo na odvolanie, členské štáty budú môcť tieto produkty zabaviť a naložiť s nimi v súlade s vnútroštátnymi predpismi.

4.12

V záujme správnej implementácie nariadenia pokiaľ ide o dovoz a opätovný vývoz produktov rybolovu alebo prípadne o zákaz dovozu bude môcť Komisia ustanoviť administratívny mechanizmus spolupráce s vlajkovými štátmi.

4.13

Systém, ktorý Komisia navrhuje v tomto nariadení vyžaduje širšiu spoluprácu na medzinárodnej úrovni medzi Európskou úniou a vlajkovými štátmi, štátmi spolupracujúcimi v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu a samotnými regionálnymi organizáciami. V dôsledku tejto spolupráce by sa tiež mali identifikovať nespolupracujúce štáty. V nariadení sa tiež uvažuje o postupoch, ktoré by sa mali uplatňovať na takéto štáty.

4.14

Prvým interným výsledkom tejto medzinárodnej spolupráce je vytvorenie systému varovania Spoločenstva, prostredníctvom ktorého hospodárski prevádzkovatelia a členské štáty získavajú informácie o odôvodnených pochybnostiach, ktoré by Európska únia mohla mať v súvislosti s dodržiavaním zákonov, predpisov alebo medzinárodných opatrení v oblasti ochrany a riadenia zo strany rybárskych plavidiel alebo v súvislosti s produktmi rybolovu určitých tretích krajín.

4.15

Nahlasovanie umožní monitorovanie dovozu na úrovni Spoločenstva, ako aj na medzinárodnej úrovni (rovnako nahlásenia vedúce k varovaniu, ako aj predchádzajúce nahlásenia). Keď sa na základe záverov vykonaných vyšetrení, inšpekcií a overení dokáže, že ide o činnosti NNN rybolovu, Komisia okrem iného zaradí dotknuté plavidlo alebo plavidlá do zoznamu Európskeho spoločenstva plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov.

4.16

V nariadení sa uvádza, že samotná Komisia alebo ňou určený orgán zhromaždí všetky informácie o činnostiach NNN rybolovu a vykoná analýzu týchto informácií.

4.17

EHSV sa domnieva, že vhodným orgánom na vykonávanie týchto funkcií by mala byť Agentúra Spoločenstva na kontrolu rybného hospodárstva, ktorej by mali byť poskytnuté väčšie ľudské a finančné zdroje.