29.7.2008

Úradný vestník Európskej únie

CE 190/1

SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 18/2008

prijatá Radou 6. júna 2008

na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2008 z … o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

(2008/C 190 E/01)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Smernica Rady 94/57/ES z 22. novembra 1994 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov (4) bola niekoľko krát významne zmenená a doplnená. Keďže sa majú prijať ďalšie zmeny a doplnenia, mala by sa v záujme jasnosti prepracovať.

(2)	S ohľadom na povahu ustanovení smernice 94/57/ES javí sa ako vhodné, prepracovať jej ustanovenia do dvoch rôznych právnych nástrojov Spoločenstva, a to smernice a nariadenia.

(3)	Toto nariadenie sa má posudzovať a vykladať v súlade s medzinárodnými záväzkami Spoločenstva vrátane Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982.

(4)

Organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí by mali byť schopné ponúkať svoje služby v Spoločenstve a navzájom si konkurovať a zároveň poskytovať rovnaké úrovne bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Preto by sa mali v rámci Spoločenstva jednotne ustanoviť a uplatňovať potrebné odborné normy ich činností.

(5)	Tento cieľ by sa mal sledovať prostredníctvom opatrení, ktoré sa primerane spájajú s prácou Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), a prípadne na nej stavajú a dopĺňajú ju. Okrem toho by mali členské štáty a Komisia presadzovať, aby IMO vypracovala medzinárodný kódex pre uznané organizácie.

(6)	Mali by sa ustanoviť minimálne kritériá na uznávanie organizácií s cieľom zvýšiť bezpečnosť lodí a predchádzať znečisťovaniu, ktoré spôsobujú. Preto by sa mali posilniť minimálne kritériá ustanovené v smernici 94/57/ES.

(7)

Na účely udelenia prvého uznania organizáciám, ktoré chcú získať oprávnenie na činnosť v mene členských štátov, by mohla zhodu s minimálnymi kritériami ustanovenými v tomto nariadení Komisia účinnejšie posúdiť harmonizovaným a centralizovaným spôsobom spolu s členskými štátmi, ktoré požadujú uznanie.

(8)

Uznanie by sa malo udeľovať len na základe výkonu organizácie v oblasti kvality a bezpečnosti. Malo by sa zabezpečiť, že rozsah pôsobnosti takého uznania za každých okolností zodpovedá aktuálnej kapacite dotknutej organizácie. Okrem toho by uznanie malo zohľadňovať rozdielnosti v právnom štatúte a podnikovej štruktúre uznaných organizácií a zároveň naďalej zabezpečovať jednotné uplatňovanie minimálnych kritérií ustanovených v tomto nariadení a účinnosť kontrol Spoločenstva. Bez ohľadu na organizačnú štruktúru by mala organizácia, ktorá sa má uznať, poskytovať služby na svetovej úrovni a mala by sa na ňu vzťahovať globálna spoločná a nerozdielna zodpovednosť.

(9)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

(10)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na zmenu a doplnenie tohto nariadenia s cieľom zahrnúť neskoršie zmeny a doplnenia na súvisiace medzinárodné dohovory, protokoly, kódexy a rezolúcie, aktualizovanie minimálnych kritérií v prílohe I a prijatie kritérií na hodnotenie účinnosti pravidiel a postupov, ako aj na hodnotenie fungovania uznaných organizácií v súvislosti s bezpečnosťou ich klasifikovaných lodí a predchádzaním znečisteniu, ktoré tieto lode spôsobujú. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(11)

Je preto mimoriadne dôležité, aby sa neplnenie povinností zo strany uznanej organizácie dalo riešiť rýchlo, účinne a primerane. Prvoradým cieľom by mala byť náprava akýchkoľvek nedostatkov s cieľom čím skôr odstrániť každé možné ohrozenie bezpečnosti alebo životného prostredia. Komisii by sa preto mali udeliť právomoci potrebné na to, aby mohla od uznanej organizácie vyžadovať realizáciu všetkých potrebných preventívnych a nápravných opatrení a aby mohla ukladať pokuty a pravidelné sankcie ako donucovacie prostriedky. Komisia by mala tieto právomoci vykonávať spôsobom, ktorý je v súlade so základnými právami a mala by zabezpečiť, že organizácia môže vyjadriť svoje stanoviská počas celého postupu.

(12)

V súlade s prístupom v celom Spoločenstve sa v prípade, že sa uvedené opatrenia ukážu byť neúčinné alebo organizácia iným spôsobom predstavuje neprimerané ohrozenie bezpečnosti alebo životného prostredia, rozhodnutie o odňatí uznania organizácie, ktorá neplní povinnosti stanovené v tomto nariadení, musí prijať na úrovni Spoločenstva, a preto ho na základe postupu vo výbore musí prijať Komisia.

(13)

Priebežné dodatočné monitorovanie uznaných organizácií na účely posúdenia ich zhody s týmto nariadením sa takisto môže účinnejšie uskutočniť harmonizovaným a centralizovaným spôsobom. Preto je vhodné, aby bola touto úlohou v mene Spoločenstva poverená Komisia spolu s členským štátom, ktorý žiada o uznanie.

(14)

Z hľadiska monitorovania operácií uznaných organizácií je dôležité, aby inšpektori Komisie mali prístup k lodiam a dokumentácii o lodiach bez ohľadu na to, pod akou vlajkou loď pláva, aby sa mohli uistiť, či uznané organizácie dodržiavajú minimálne kritériá ustanovené v tomto nariadení vo vzťahu k všetkým lodiam v rámci tried, do ktorých patria.

(15)

Schopnosť uznaných organizácií rýchlo odhaliť a napraviť nedostatky vlastných pravidiel, postupov a vnútorných kontrol je rozhodujúca z hľadiska bezpečnosti lodí, ktorých inšpekcie organizácie vykonávajú a ktorým vydávajú osvedčenia. Táto schopnosť by sa mala zvýšiť prostredníctvom systému posudzovania a certifikácie kvality, ktorý by mal byť nezávislý od obchodných či politických záujmov s cieľom navrhovať jednotné akcie v záujme neustáleho zlepšovania všetkých uznaných organizácií a zabezpečovať úspešnú spoluprácu s Komisiou.

(16)

Pravidlá a postupy uznaných organizácií sú kľúčovým faktorom pre zvyšovanie bezpečnosti a predchádzanie nehodám a znečisťovaniu. Uznané organizácie iniciovali proces, ktorý by mal viesť k harmonizácii ich pravidiel a postupov. Tento proces by sa mal podnecovať a podporovať v právnych predpisoch Spoločenstva, keďže by mal mať pozitívny vplyv na námornú bezpečnosť ako aj na konkurencieschopnosť v rámci európskeho lodiarskeho priemyslu.

(17)

Harmonizácia pravidiel uznaných organizácií na projektovanie, stavbu a pravidelné prehliadky obchodných lodí je proces, ktorý prebieha v súčasnosti. Povinnosť mať súbor vlastných pravidiel alebo preukázať schopnosť mať vlastné pravidlá by sa mala vnímať v kontexte tohto harmonizačného procesu a nemala by predstavovať prekážku pre činnosti uznaných organizácií alebo potenciálnych kandidátov na uznanie.

(18)

Uznané organizácie by mali byť povinné aktualizovať a svoje technické normy a konzistentne ich presadzovať s cieľom harmonizácie bezpečnostných pravidiel a zabezpečovania jednotnej implementácie medzinárodných pravidiel v rámci Spoločenstva. V prípade totožnosti alebo veľkej podobnosti technických noriem uznaných organizácií, a ak je to vhodné, by sa malo uvažovať o vzájomnom uznávaní osvedčení triede pre materiály, vybavenie a súčiastky, pričom za referenčné kritérium by sa mala považovať najnáročnejšia a najprísnejšia norma.

(19)	Zatiaľ čo by každá uznaná organizácia mala v zásade niesť zodpovednosť výhradne a výlučne za súčasti, ktoré osvedčuje, zodpovednosť uznaných organizácií a výrobcov sa bude v každom jednotlivom prípade riadiť dohodnutými podmienkami alebo prípadne uplatniteľným právom.

(20)

Keďže transparentnosť a výmena informácií medzi zúčastnenými stranami, ako aj právo verejnosti na prístup k informáciám, sú základnými nástrojmi prevencie nehôd na mori, uznané organizácie by mali poskytovať správnym orgánom štátneho prístavného dozoru všetky príslušné štatutárne informácie týkajúce sa stavu lodí v ich triede a sprístupňovať ich širokej verejnosti.

(21)	S cieľom zabrániť lodiam zmeniť triedu s úmyslom vyhnúť sa povinnosti vykonať potrebné opravy, by si uznané organizácie medzi sebou mali vymieňať všetky príslušné informácie týkajúce sa stavu lodí, ktoré menia triedu, a v prípade potreby zapojiť do záležitosti vlajkový štát.

(22)	Ochrana práv duševného vlastníctva lodeníc, dodávateľov vybavenia a vlastníkov lodí by nemala brániť bežným obchodným transakciám ani zmluvne dohodnutým službám medzi týmito stranami.

(23)	Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) zriadená nariadením (ES) č. 1406/2002 (6), by mala poskytovať potrebnú podporu pri zabezpečovaní uplatňovania tohto nariadenia.

(24)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie opatrení, ktoré majú členské štáty dodržiavať vo vzťahu k organizáciám povereným vykonávaním inšpekcií, prehliadkami a osvedčovaním lodí v Spoločenstve, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(25)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady …/…/ES z … o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov (7) sú stanovené opatrenia, ktoré majú uplatňovať členské štáty vo vzťahu k organizáciám vykonávajúcim inšpekcie a prehliadky lodí,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Toto nariadenie stanovuje opatrenia, ktoré majú príslušné organizácie poverené vykonávaním inšpekcií, prehliadok a osvedčovaním lodí dodržať v záujme plnenia medzinárodných dohovorov o bezpečnosti na mori a zabránení znečisťovania mora, pričom budú podporovať cieľ slobody poskytovania služieb. Zahŕňa to aj vypracovávanie a vykonávanie bezpečnostných požiadaviek pre trup lode, strojné zariadenia a elektrické a ovládacie zariadenia, pre ktoré platia medzinárodné dohovory.

Článok 2

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto pojmy:

a)	„loď“	znamená loď, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti medzinárodných dohovorov;
b)	„medzinárodné dohovory“	znamenajú Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori z 1. novembra 1974 (SOLAS 74), s výnimkou kapitoly XI-2 prílohy k nemu, Medzinárodný dohovor o nákladovej značke z 5. apríla 1966 a Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania z lodí z 2. novembra 1973 (MARPOL) spolu s ich príslušnými protokolmi a zmenami a doplneniami a súvisiacimi záväznými kódexmi vo všetkých členských štátoch 1 v ich aktuálnom znení;
c)	„organizácia“	znamená právnickú osobu, jej pobočky a iné ňou riadené subjekty, ktoré spoločne alebo samostatne vykonávajú úlohy patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;
d)	„dozor“	znamená, na účely písm. e), práva, zmluvy alebo iné právne alebo skutkové prostriedky, ktoré samostatne alebo spoločne umožňujú uplatňovať rozhodujúci vplyv na právnickú osobu alebo umožňujú tejto osobe vykonávať úlohy patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;
e)	„uznaná organizácia“	znamená organizáciu uznanú v súlade s týmto nariadením;
f)	„oprávnenie“	znamená akt, pri ktorom členský štát udelí oprávnenie uznanej organizácii alebo na ňu deleguje právomoci;
g)	„štatutárne osvedčenie“	znamená osvedčenie vydané vlajkovým štátom alebo v jeho mene v súlade s medzinárodnými dohovormi;
h)	„pravidlá a postupy“	znamená požiadavky uznaných organizácií týkajúce sa projektovania, stavby, vybavenia, údržby a prehliadok lodí;
i)	„osvedčenie o triede“	znamená doklad vydaný uznanou organizáciou, ktorý osvedčuje spôsobilosť lode na konkrétne použitie alebo prevádzku v súlade určenými pravidlami a postupmi, ktoré táto uznaná organizácia ustanovila a zverejnila;
j)	„miesto“	znamená sídlo registračného úradu, ústredný úrad alebo hlavné miesto podnikania organizácie.

Článok 3

1. Členské štáty, ktoré chcú udeliť oprávnenie akejkoľvek organizácii, ktorá doteraz nebola uznaná, musia Komisii predložiť žiadosť o uznanie spolu s úplnou informáciou a dôkazom o plnení minimálnych kritérií stanovených v prílohe touto organizáciou, ako aj o požiadavke a jej záväzku, že dosiahne súlad s ustanoveniami článku 8 ods. 4 a článkov 9, 10 a 11.

2. Komisia spolu s príslušným členským štátom, ktorý predkladá žiadosť, vykoná posúdenie organizácií, pre ktoré prijala žiadosť o uznanie, aby overila, že organizácie spĺňajú požiadavky uvedené v odseku 1 a zaväzujú sa dosiahnuť s nimi súlad.

3. Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 12 ods. 3 odmietne uznať organizácie, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v odseku 1 tohto článku alebo ktorých výkon sa na základe kritérií ustanovených v súlade s článkom 14 považuje sa neprijateľné ohrozenie bezpečnosti alebo životného prostredia.

Článok 4

1. Uznanie udeľuje Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 12 ods. 3.

2. Uznanie sa udelí len organizáciám, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v článku 3.

3. V prípade, že organizácia má materskú spoločnosť, udelí sa uznanie tejto materskej spoločnosti a vzťahuje sa na všetky subjekty v rámci tejto organizácie. Uznanie sa udelí príslušnej právnickej osobe, ktorá je materským subjektom všetkých právnických osôb, z ktorých sa uznaná organizácia skladá. Uznanie sa vzťahuje na všetky právnické osoby, ktoré prispievajú k zabezpečeniu toho, že uvedená organizácia poskytuje svoje služby celosvetovo.

4. Komisia konajúc v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 12 ods. 3 môže obmedziť pôsobnosť uznania pre určité typy lodí, lode určitej veľkosti, určité sektory alebo ich kombinácie, a to na základe preukázanej kapacity a odbornosti príslušnej organizácie. Komisia v takom prípade uvedie dôvody daného obmedzenia a podmienky, za ktorých sa obmedzenie zruší alebo môže rozšíriť. Toto obmedzenie sa môže kedykoľvek preskúmať.

5. Komisia vypracuje zoznam organizácií uznaných v súlade s týmto článkom a pravidelne ho aktualizuje. Tento zoznam sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Ak Komisia zastáva názor, že uznaná organizácia nesplnila minimálne kritériá stanovené v prílohe I alebo svoje povinnosti podľa tohto nariadenia, alebo že došlo k výraznému zhoršeniu výkonu uznanej organizácie v oblasti bezpečnosti a prevencie znečisťovania bez toho však, aby táto skutočnosť predstavovala neprijateľné ohrozenie bezpečnosti alebo životného prostredia, žiada od príslušnej uznanej organizácie, aby v stanovených lehotách vykonala potrebné preventívne a nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť úplnú zhodu s uvedenými minimálnymi kritériami a povinnosťami a najmä odstránila akékoľvek možné ohrozenie bezpečnosti alebo životného prostredia, alebo iným spôsobom odstránila príčiny zhoršeného výkonu.

K preventívnym a nápravným opatreniam môžu patriť predbežné ochranné opatrenia v prípade bezprostredného možného ohrozenia bezpečnosti alebo životného prostredia.

Bez toho, aby bolo dotknuté okamžité vykonávanie týchto opatrení, však Komisia vopred oznámi opatrenia, ktoré mieni prijať, všetkým členským štátom, ktoré schválili dotknutú uznanú organizáciu.

Článok 6

1. Okrem opatrení prijatých podľa článku 5 môže Komisia v súlade s poradným postupom uvedeným v článku 12 ods. 2 ukladať pokuty uznanej organizácii:

a)	ktorá závažne a opakovane neplní minimálne kritériá stanovené v prílohe I alebo svoje povinnosti vyplývajúce z článku 8 ods. 4 a článkov 9, 10 a 11, alebo jej výkon sa zhoršuje, v dôsledku čoho vyjdú najavo závažne nedostatky jej štruktúry, systémov, postupov alebo internej kontroly, alebo

b)	ktorá v priebehu posudzovania podľa článku 8 ods. 1 úmyselne poskytla Komisii nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie alebo iným spôsobom zabraňovala tomuto posúdeniu.

2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, v prípade, že uznaná organizácia nepodnikne preventívne a nápravné opatrenia žiadané Komisiou, alebo spôsobuje neopodstatnené omeškania, Komisia môže tejto organizácii ukladať pravidelné sankcie až do úplného uskutočnenia žiadaných opatrení.

3. Pokuty a pravidelné sankcie uvedené v odsekoch 1 a 2 sú odrádzajúce a primerané závažnosti prípadu a hospodárskej situácii príslušnej uznanej organizácie s prihliadnutím najmä na rozsah ohrozenia bezpečnosti alebo ochranu životného prostredia.

Pred ich uložením musí príslušná uznaná organizácia a príslušné členské štáty dostať príležitosť na vyjadrenie.

Celková čiastka uložených pokút a pravidelných sankcií nesmie presiahnuť 5 % celkového priemerného obratu, ktorý uznaná organizácia dosiahla v predchádzajúcich troch obchodných rokoch v súvislosti s činnosťami patriacimi do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

4. Súdny dvor Európskych spoločenstiev má neobmedzenú právomoc na preskúmanie rozhodnutí, ktorými Komisia stanovila pokutu alebo pravidelnú sankciu. Súdny dvor Európskych spoločenstiev môže uloženú pokutu alebo pravidelnú sankciu zrušiť, znížiť alebo zvýšiť.

Článok 7

1. Komisia odníme uznanie organizácii:

a)	ktorá opakovane a závažne neplní minimálne kritériá stanovené v prílohe I alebo svoje povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia a táto skutočnosť predstavuje neprijateľné ohrozenie bezpečnosti alebo životného prostredia,

b)	ktorej opakované a závažné nedostatky týkajúce sa výkonu v oblasti bezpečnosti a prevencie znečisťovania predstavuje neprijateľné ohrozenie bezpečnosti alebo životného prostredia,

c)	ktorá znemožňuje alebo opakovane zabraňuje posúdeniu zo strany Komisie,

d)	ktorá nezaplatí pokuty a/alebo pravidelné sankcie uvedené v článku 6 ods. 1 a 2, alebo

e)	ktorá sa snaží o získanie finančného krytia alebo preplatenia akýchkoľvek pokút uložených podľa článku 6.

2. Na účely odseku 1 písm. a) a b) Komisia rozhoduje na základe všetkých dostupných informácií vrátane:

a)	výsledkov vlastných posúdení príslušných uznaných organizácií podľa článku 8 ods. 1;

b)	správ predložených členskými štátmi podľa článku10 smernice …/…/ES;

c)	analýz havárií lodí klasifikovaných uznanými organizáciami;

d)	každého opakovaného výskytu nedostatkov uvedených v článku 6 ods. 1 písm. a);

e)	rozsahu postihnutia flotily klasifikovanej uznanou organizáciou a

f)	neúčinnosti opatrení uvedených v článku 6 ods. 2.

3. O odňatí uznania rozhodne Komisia z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť členského štátu v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 12 ods. 3 potom, ako príslušná uznaná organizácia dostala príležitosť predložiť svoje pripomienky.

Článok 8

1. Komisia pravidelne a aspoň každé dva roky spolu s členským štátom posudzuje všetky uznané organizácie, ktoré predkladali príslušnú žiadosť o uznanie, s cieľom overiť, že tieto organizácie plnia povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia a spĺňajú minimálne kritériá stanovené v prílohe I. Toto posúdenie sa musí týkať tých činností uznaných organizácií, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

2. Pri výbere posudzovanej uznanej organizácie musí Komisia venovať osobitnú pozornosť výkonu uznanej organizácie v oblasti bezpečnosti a prevencie znečisťovania, záznamom o haváriách a správam, ktoré vypracovali členské štáty v súlade s článkom 10 smernice …/…/ES.

3. Posúdenie môže zahŕňať návštevu regionálnych pobočiek uznanej organizácie, ako aj náhodnú inšpekciu lodí v prevádzke alebo rozostavaných lodí na účely vykonania auditu výkonu uznanej organizácie. V takom prípade Komisia v prípade potreby informuje členský štát, v ktorom sa nachádza príslušná regionálna pobočka. Komisia poskytuje členským štátom správu o výsledkoch posudzovania.

4. Každá uznaná organizácia každoročne sprístupňuje výboru uvedenému v článku 12 ods. 1 výsledky preskúmania svojho systému riadenia kvality.

Článok 9

1. Uznané organizácie zabezpečia, aby Komisia mala prístup k informáciám potrebným na účely posudzovania uvedeného v článku 8 ods. 1. Tento prístup sa nesmie obmedziť na základe žiadnych zmluvných ustanovení.

2. Uznané organizácie zabezpečia, že zmluvy o vydávaní štatutárnych osvedčení alebo osvedčení o triede pre loď, ktoré uzatvárajú s vlastníkmi lodí alebo ich prevádzkovateľmi, obsahujú podmienky, podľa ktorých sa tieto osvedčenia môžu vydávať len v prípade, že strany poskytnú inšpektorom Komisie prístup na loď na účely článku 8 ods. 1.

Článok 10

1. Uznané organizácie sa navzájom pravidelne radia s cieľom harmonizácie svojich pravidiel a postupov a ich uplatňovania, pričom sa zameriavajú na ich zosúlaďovanie. Navzájom spolupracujú s cieľom dosiahnuť jednotný výklad medzinárodných dohovorov, bez toho, aby boli dotknuté právomoci vlajkových štátov. Uznané organizácie sa vo vhodných prípadoch dohodnú na technických a procedurálnych podmienkach vzájomného uznávania svojich osvedčení o materiáloch, vybavení a súčiastkach, a to na základe rovnocenných noriem, pričom za referenčné kritérium budú považovať najnáročnejšie a najprísnejšie normy.

Ak dohoda o vzájomnom uznávaní nie je z vážnych bezpečnostných dôvodov možná, uznané organizácie jasne uvedú svoje dôvody.

Ak uznaná organizácia prostredníctvom inšpekcie alebo inak overí, že materiál, vybavenie alebo súčiastka nie je v súlade so svojím osvedčením, môže odmietnuť schválenie umiestnenia uvedeného materiálu, vybavenia alebo súčiastky na palubu. Uvedená uznaná organizácia o tom okamžite informuje ostatné uznané organizácie, pričom uvedie dôvody odmietnutia.

Uznané organizácie na účely zatriedenia uznajú osvedčenia pre námorné vybavenie označené značkou zhody („wheelmark“) v súlade so smernicou Rady 96/98/ES z 20. decembra 1996 o námornom vybavení (8).

Komisii a členským štátom pravidelne podávajú správy o významnom pokroku v oblasti noriem a vzájomného uznávania osvedčení o materiáloch, vybavení a súčiastkach.

2. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do … (9) na základe nezávislého prieskumu správu o dosiahnutej úrovni v procese zosúlaďovania pravidiel a postupov a o vzájomnom uznávaní osvedčení o materiáloch, vybavení a súčiastkach.

3. Uznané organizácie spolupracujú s úradmi štátneho prístavného dozoru, pokiaľ sa to týka lode príslušnej triedy, najmä s cieľom uľahčiť nápravu ohlásených nedostatkov alebo iných nezrovnalostí.

4. Uznané organizácie poskytujú všetkým úradom členských štátov, ktoré udelili akékoľvek z osvedčení podľa článku 3 smernice …/…/ES a Komisii všetky príslušné informácie o svojej klasifikovanej flotile, transferoch, zmenách, pozastavení platnosti a odňatí triedy bez ohľadu na vlajku, pod ktorou sa lode plavia.

Informácie o transferoch, zmenách, pozastavení platnosti a odňatí triedy vrátane informácií o všetkých odložených prehliadkach, odložených odporúčaniach, podmienkach triedy, prevádzkových podmienkach alebo prevádzkových obmedzeniach vydaných pre ich klasifikované lode – bez ohľadu na štát, pod vlajkou ktorého sa lode plavia – sa tiež elektronickou formou zasielajú do spoločnej databázy informácii o inšpekciách, ktorú členské štáty využívajú na implementáciu smernice …/…/ES, a to v tom istom čase, ako sa zaznamenajú do systémov uznanej organizácie a v žiadnom prípade nie neskôr ako 72 hodín po udalosti, na základe ktorej vznikla povinnosť oznámenia informácie. Tieto informácie sa s výnimkou iných ako odložených odporúčaní a klasifikačných podmienok uverejňujú na internetovej stránke uznaných organizácií, pokiaľ takúto stránku majú.

5. Bez ohľadu na vlajku štátu, pod ktorou loď pláva, uznané organizácie nevydajú štatutárne osvedčenie lodi, ktorej bola znížená trieda alebo ktorá mení triedu z bezpečnostných dôvodov, predtým, ako sa príslušnému úradu vlajkového štátu neposkytne možnosť v primeranom čase vyjadriť svoje stanovisko k tomu, či je potrebná úplná inšpekcia.

6. V prípadoch transferu triedy z jednej uznanej organizácie na inú poskytne odovzdávajúca organizácia prijímajúcej organizácii bezodkladne úplnú dokumentáciu o histórii lode, a najmä ju informuje o:

a)	každej odloženej prehliadke;

b)	každom odloženom odporúčaní a klasifikačných podmienkach;

c)	prevádzkových podmienkach, ktoré boli lodi predpísané, a

d)	prevádzkových obmedzeniach, ktoré boli lodi predpísané.

Prijímajúca organizácia môže vydať nové osvedčenia pre loď len vtedy, keď loď úspešne absolvovala všetky odložené prehliadky a keď všetky odložené odporúčania alebo klasifikačné podmienky, ktoré boli predtým lodi predpísané, boli úspešne splnené v súlade s údajmi odovzdávajúcej organizácie.

Pred vydaním osvedčenia musí prijímajúca organizácia oznámiť odovzdávajúcej organizácii dátum vydania osvedčenia a potvrdiť dátum, miesto a opatrenia prijaté s cieľom splniť každú odloženú prehliadku, odložené odporúčanie alebo odložené klasifikačné podmienky.

Uznané organizácie stanovujú a implementujú primerané spoločné požiadavky pre prípady transferu triedy, v ktorých sú potrebné špeciálne preventívne opatrenia. V takýchto prípadoch sa má brať do úvahy minimálne transfer triedy pätnásťročných alebo starších lodí a transfer z organizácie, ktorá nie je uznanou organizáciou, na uznanú organizáciu.

Uznané organizácie navzájom spolupracujú pri správnom vykonávaní ustanovení tohto odseku.

Článok 11

1. Uznané organizácie do … (10) zriadia a udržiavajú v súlade s uplatniteľnými medzinárodnými normami kvality nezávislý systém posudzovania a certifikácie kvality, na ktorého práci sa ako poradné zložky môžu zúčastňovať príslušné profesijné združenia z lodiarskeho priemyslu.

2. Systém posudzovania a certifikácie kvality vykonáva tieto úlohy:

a)	pravidelne posudzuje systémy riadenia kvality uznaných organizácií v súlade s kritériami normy kvality ISO 9001;

b)	osvedčuje systémy riadenia kvality uznaných organizácií vrátane organizácií, o ktorých uznanie sa požiadalo v súlade s článkom 3;

c)	poskytuje výklad medzinárodne uznávaných noriem riadenia kvality, najmä s cieľom zohľadňovať osobitné vlastnosti charakteru a povinností uznaných organizácií, a

d)	vypracúva individuálne a kolektívne odporúčania na zlepšovanie postupov a mechanizmov vnútornej kontroly uznaných organizácií.

3. Systém posudzovania a certifikácie kvality má potrebné riadiace mechanizmy a právomoci na to, aby mohol konať nezávisle od uznaných organizácií, a má k dispozícií prostriedky potrebné na to, aby vykonával svoje úlohy účinne a v súlade s najprísnejšími odbornými normami. Systém posudzovania a certifikácie kvality ustanoví svoje pracovné metódy a rokovací poriadok.

4. Systém posudzovania a certifikácie kvality prijíma ročný pracovný plán.

5. Systém posudzovania a certifikácie kvality si môže vyžiadať pomoc od iných vonkajších orgánov posudzovania kvality.

6. Systém posudzovania a certifikácie kvality poskytuje zainteresovaným stranám vrátane vlajkových štátov a Komisie všetky informácie o svojom ročnom pracovnom pláne, ako aj o svojich zisteniach a odporúčaniach, najmä v súvislosti so situáciami, v ktorých mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti.

7. Komisia tento systém posudzovania a certifikácie kvality pravidelne hodnotí.

8. Komisia podáva členským štátom správy o výsledkoch a o opatreniach vyplývajúcich z posúdenia.

Článok 12

1. Komisii pomáha Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) ustanovený nariadením (ES) č. 2099/2002 (11).

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

4. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 13

1. Toto nariadenie môže byť bez rozšírenia svojho rozsahu pôsobnosti zmenené a doplnené, aby sa aktualizovali minimálne kritériá uvedené v prílohe I so zreteľom najmä na príslušné rozhodnutia IMO.

Uvedené opatrenia, ktoré sú zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 12 ods. 4.

2. Zmeny a doplnenia medzinárodných dohovorov vymedzených v článku 2 písm. b) tohto nariadenia sa môžu vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 2099/2002.

Článok 14

1. Komisia prijíma a uverejňuje:

kritériá hodnotenia účinnosti pravidiel a postupov, ako aj výkonu uznaných organizácií, čo sa týka bezpečnosti ich roztriedených lodí a prevencie znečisťovania spôsobeného týmito loďami najmä s prihliadnutím na údaje, ktoré sa nachádzajú v Parížskom memorande o porozumení o štátnej prístavnej kontrole a/alebo v iných podobných predpisoch a

b)	kritériá určovania prípadov, v ktorých sa takýto výkon má považovať za neprijateľné ohrozenie bezpečnosti alebo životného prostredia, ktoré môžu zohľadňovať špecifické okolnosti ovplyvňujúce menšie alebo vysoko špecializované organizácie.

Uvedené opatrenia, ktoré sú zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 12 ods. 4.

2. Uvedené opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením, ktoré sa týkajú vykonávania článku 6 a prípadne článku 7, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 12 ods. 4.

3. Bez toho, aby bolo dotknuté bezodkladné uplatňovanie minimálnych kritérií uvedených v prílohe I, môže Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 12 ods. 3 prijať usmernenia na ich výklad a zvážiť, či stanoví ciele pre všeobecné minimálne kritériá uvedené v bode 3 časť A prílohy I.

Článok 15

1. Organizácie, ktorým bolo v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia udelené uznanie v zmysle smernice 94/57/ES, si toto uznanie ponechajú s výhradou ustanovení odseku 2.

2. Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, Komisia na základe článku 4 ods. 3 tohto nariadenia do … (12) opätovne preskúma všetky obmedzené uznania udelené podľa smernice 94/57/ES s cieľom rozhodnúť v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 12 ods. 3 o tom, či sa obmedzenia nahradia novými obmedzeniami, alebo sa zrušia. Obmedzenia sa naďalej uplatňujú až do prijatia rozhodnutia Komisie.

Článok 16

V priebehu posudzovania podľa článku 8 ods. 1 Komisia overuje, či je držiteľ uznania príslušnou právnickou osobou v rámci organizácie, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia tohto nariadenia. Ak to tak nie je, Komisia prijme rozhodnutie, ktorým zmení a doplní uvedené uznanie.

V prípade úpravy uznania zo strany Komisie prispôsobí členský štát dohodu s uznanou organizáciou s cieľom túto úpravu zohľadniť.

Článok 17

Komisia raz za dva roky informuje Európsky parlament a Radu o uplatňovaní tohto nariadenia.

Článok 18

Odkazy na smernicu 94/57/ES v práve Spoločenstva a vo vnútroštátnom práve sa v prípade potreby považujú za odkazy na toto nariadenie a vykladajú sa v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 19

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament

predseda

…

Za Radu

predseda

…

(1) Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 195.

(2) Ú. v. EÚ C 229, 22.9.2006, s. 38.

(3) Stanovisko Európskeho parlamentu z 25. apríla 2007 (Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 632), spoločná pozícia Rady z 6. júna 2008 a pozícia Európskeho parlamentu z … (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4) Ú. v. ES L 319, 12.12.1994, s. 20. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/84/ES (Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 53).

(5) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(6) Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1891/2006 (Ú. v. EÚ L 304, 30.12.2006, s. 1).

(7) Ú. v. EÚ L …

(8) Ú. v. ES L 46, 17.2.1997, s. 25. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/84/ES (Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 53).

(9) Päť rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(10) 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(11) Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 93/2007 (Ú. v. EÚ L 22, 31.1.2007, s. 12).

(12) 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

PRÍLOHA I

MINIMÁLNE KRITÉRIÁ PRE ORGANIZÁCIE

(UVEDENÉ V ČLÁNKU 3)

A. VŠEOBECNÉ MINIMÁLNE KRITÉRIÁ

1.	Uznaná organizácia musí mať právnu subjektivitu v štáte svojho sídla. Jej účty osvedčujú nezávislí audítori.

2.	Uznaná organizácia musí byť schopná preukázať rozsiahle skúsenosti pri posudzovaní projektov a stavby obchodných lodí.

Uznaná organizácia musí mať vždy k dispozícií značný počet personálu plniaceho riadiace, technické, podporné a výskumné úlohy; tento počet zodpovedá veľkosti flotily klasifikovanej organizáciou, jej zloženiu a miere angažovanosti organizácie pri stavbe a prestavbe lodí. Uznaná organizácia musí byť schopná kedykoľvek podľa potreby prideľovať každému pracovisku prostriedky a personál, ktoré zodpovedajú úlohám, ktoré sa majú vykonávať v súlade so všeobecnými minimálnymi kritériami v bodoch 6 a 7 a so špecifickými minimálnymi kritériami v časti B.

Uznaná organizácia musí mať a uplatňovať súbor vlastných komplexných pravidiel a postupov na projektovanie, stavbu a pravidelné prehliadky obchodných lodí, ktorých kvalita zodpovedá kvalite medzinárodne uznávaných noriem, alebo musí preukázať schopnosť uplatňovať takéto pravidlá a postupy. Musia sa uverejňovať, ďalej rozvíjať a zdokonaľovať pomocou programov v oblasti výskumu a rozvoja.

5.	Uznaná organizácia musí uverejňovať svoj register lodí každý rok, alebo ho viesť v elektronickej forme prístupnej verejnosti.

Uznaná organizácia nesmie byť závislá od vlastníkov alebo staviteľov lodí, alebo ostatných subjektov, ktoré sa komerčne podieľajú na výrobe, vybavení, opravách alebo prevádzke lodí. Príjmy uznanej organizácie nezávisia výhradne na jednom komerčnom podniku. Uznaná organizácia nevykonáva klasifikačnú alebo štatutárnu úlohu, ak je identická s vlastníkom alebo prevádzkovateľom, alebo s ním má obchodné, osobné alebo rodinné vzťahy. Táto nezlučiteľnosť sa vzťahuje aj na inšpektorov, ktorých zamestnáva uznaná organizácia.

Uznaná organizácia musí postupovať v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe k rezolúcii IMO A.789(19) o špecifikáciách funkcií týkajúcich sa prehliadok a osvedčení uznaných organizácií pôsobiacich v mene úradu, pokiaľ sa vzťahujú na záležitosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

B. ŠPECIFICKÉ MINIMÁLNE KRITÉRIÁ

1.	Uznaná organizácia musí pôsobiť celosvetovo prostredníctvom kontrolórov, ktorí pracujú výhradne pre ňu, alebo vo výnimočných a riadne opodstatnených prípadoch prostredníctvom kontrolórov, ktorí pracujú výhradne pre iné uznané organizácie.

2.	Uznaná organizácia sa musí riadiť etickým kódexom.

3.	Uznaná organizácia sa musí riadiť a spravovať tak, aby zabezpečila dôvernosť informácií vyžadovaných úradom.

4.	Uznaná organizácia musí poskytovať príslušné informácie úradu, Komisii a zainteresovaným stranám.

Uznaná organizácia, jej kontrolóri a technický personál musia vykonávať svoju prácu bez akéhokoľvek poškodzovania duševného vlastníctva lodeníc, dodávateľov vybavenia a vlastníkov lodí vrátane patentov, licencií, know-how alebo všetkých ostatných druhov znalostí, ktorých využívanie podlieha právnej ochrane na úrovni Spoločenstva alebo na vnútroštátnej úrovni; uznaná organizácia ani kontrolóri a technický personál, ktorý zamestnáva, nesmú za žiadnych okolností a bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov a Komisie v oblasti posudzovania, a to najmä podľa článku 9, postúpiť alebo odhaliť podstatné údaje z hľadiska obchodu, ku ktorým sa dostali v priebehu prehliadania, kontroly a sledovania vyrábaných alebo opravovaných lodí.

Vedenie uznanej organizácie musí definovať a písomne zdokumentovať svoju politiku, ciele a záväzky a zabezpečiť, aby sa jeho politické opatrenia chápali, implementovali a dodržiavali na všetkých úrovniach uznanej organizácie. Politické opatrenia uznanej organizácie sa musia týkať cieľov a ukazovateľov výkonu v oblasti bezpečnosti a prevencie znečisťovania.

Uznaná organizácia musí zabezpečovať, aby:

a)	sa jej pravidlá a postupy ustanovovali a udržiavali systematickým spôsobom;

b)	sa zosúladili jej pravidlá a postupy a zaviedol sa vnútorný systém hodnotenia kvality služieb vo vzťahu k týmto pravidlám a postupom;

c)	sa plnili požiadavky štatutárnej úlohy, na ktoré má uznaná organizácia oprávnenie, a zaviedol sa vnútorný systém hodnotenia kvality služieb vo vzťahu k dodržiavaniu medzinárodných dohovorov;

d)	sa definovala a písomne zdokumentovala zodpovednosť, právomoci a vzájomné vzťahy medzi členmi personálu, ktorých práca má vplyv na kvalitu služieb uznanej organizácie;

e)	sa všetky úlohy vykonávali v kontrolovaných podmienkach;

f)	sa zaviedol kontrolný systém, ktorý sleduje postupy a prácu vykonávanú inšpektormi a technickým a správnym personálom, ktorý zamestnáva uznaná organizácia;

g)	inšpektori mali rozsiahle poznatky o konkrétnom type lode, na ktorej plnia svoju prácu, pokiaľ je to relevantné pre konkrétnu prehliadku a pre uplatniteľné požiadavky;

h)	sa vykonával systém odbornej spôsobilosti inšpektorov a neustáleho aktualizovania ich poznatkov;

i)	sa uchovávali záznamy, ktoré dokazujú splnenie požadovaných noriem v záležitostiach, ktoré sú predmetom vykonávaných služieb, ako aj účinné fungovanie systému kvality;

j)	sa na všetkých pracoviskách udržiaval spoločný systém plánovaných a dokumentovaných vnútorných auditov činností týkajúcich sa kvality;

sa štatutárne prehliadky a inšpekcie požadované podľa harmonizovaného systému prehliadok a osvedčovania, na ktoré je uznaná organizácia oprávnená, uskutočňovali v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe a doplnku k rezolúcii IMO A. 948(23) o usmerneniach pre prehliadky podľa harmonizovaného systému prehliadok a osvedčovania;

l)	sa ustanovila jasná a bezprostredná zodpovednosť a dozor medzi ústrednými a regionálnymi kanceláriami uznanej organizácie a medzi uznanými organizáciami a ich inšpektormi.

Uznaná organizácia musí vypracovať, vykonávať a udržiavať účinný systém interného zabezpečovania kvality, ktorý vychádza z príslušných častí medzinárodne uznávaných noriem kvality a je v súlade s normou EN ISO/IEC 17020:2004 (kontrolné orgány) a EN ISO 9001:2000 (systémy riadenia kvality, požiadavky) v zmysle výkladu a osvedčenia od systému posudzovania a certifikácie kvality uvedeného v článku 11 ods. 1.

Pravidlá a postupy uznanej organizácie sa musia uplatňovať tak, že organizácia môže na základe vlastných priamych poznatkov a vlastného úsudku kedykoľvek prostredníctvom osvedčení o triede, na základe ktorých sa môže vydať štatutárne osvedčenie, vyhotoviť spoľahlivé a objektívne vyhlásenie o bezpečnosti príslušnej lode.

10.

Uznaná organizácia musí mať k dispozícií prostriedky potrebné na to, aby pomocou využívania práce kvalifikovaného odborného personálu a podľa ustanovení stanovených v prílohe k rezolúcii IMO A.913(22) o Usmerneniach implementácie medzinárodného kódexu organizácie bezpečnej prevádzky lodí (kódex ISM) zo strany úradov, mohla posudzovať uplatňovanie a údržbu bezpečnostných systémov na brehu, ako aj na palube lodí, ktoré sa majú stať predmetom osvedčenia.

11.	Uznaná organizácia musí umožniť, aby sa na vypracovávaní jej pravidiel a postupov zúčastňovali zástupcovia úradov a ostatných príslušných strán.

PRÍLOHA II

TABUĽKA ZHODY

Smernica 94/57/ES	Smernica .../.../ES*	Toto nariadenie
Článok 1	Článok 1	Článok 1
Článok 2 písm. a)	Článok 2 písm. a)	Článok 2 písm. a)
Článok 2 písm. b)	Článok 2 písm. b)	-
Článok 2 písm. c)	Článok 2 písm. c)	-
Článok 2 písm. d)	Článok 2 písm. d)	Článok 2 písm. b)
Článok 2 písm. e)	Článok 2 písm. e)	Článok 2 písm. c)
-	Článok 2 písm. f)	Článok 2 písm. d)
Článok 2 písm. f)	Článok 2 písm. g)	Článok 2 písm. e)
Článok 2 písm. g)	Článok 2 písm. h)	Článok 2 písm. f)
Článok 2 písm. h)	Článok 2 písm. i)	Článok 2 písm. g)
Článok 2 písm. i)	Článok 2 písm. k)	Článok 2 písm. i)
-	Článok 2 písm. j)	Článok 2 písm. h)
Článok 2 písm. j)	Článok 2 písm. l)	-
Článok 2 písm. k)	-	Článok 2 písm. j)
Článok 3	Článok 3
Článok 4 ods. 1 prvá veta	-	Článok 3 ods. 1
Článok 4 ods.1 druhá veta	-	Článok 3 ods. 2
Článok 4 ods. 1 tretia veta	-	-
Článok 4 ods. 1 štvrtá veta	-	Článok 4 ods. 1
-	-	Článok 3 ods. 3
-	-	Článok 4 ods. 2,3,4
-	-	Článok 5
-	-	Článok 6
-	-	Článok 7
Článok 5 ods. 1	Článok 4 ods. 1	-
Článok 5 ods. 3	Článok 4 ods. 2	-
Článok 6 ods. 1, 2, 3, 4	Článok 5 ods. 1, 2, 3, 4	-
Článok 6 ods. 5	-	-
Článok 7	Článok 6	Článok 12
Článok 8 ods. 1 prvá zarážka	Článok 7 ods. 1 písm. a) prvý pododsek	-
Článok 8 ods. 1 druhá zarážka	-	Článok 13 ods.1
Článok 8 ods. 1 tretia zarážka	Článok 7 ods. 1 písm. b) prvý pododsek	-
-	Článok 7 ods. 1 druhý pododsek	Článok 13 ods. 1 druhý pododsek
Článok 8 ods. 2	Článok 7 ods. 2	-
Článok 8 ods. 2 druhý pododsek	-	Článok 13 ods. 2
Článok 9 ods. 1	-	-
Článok 9 ods. 2	-	-
Článok 10 ods. 1 úvodná veta	Článok 8	-
Článok 10 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2,3, 4	-	-
Článok 11 ods. 1,2	Článok 9 ods. 1,2	-
Článok 11 ods. 3,4	-	Článok 8 ods. 1, 2
Článok 12	Článok 10	-
Článok 13	-	-
Článok 14	Článok 11 ods. 1, 2	-
-	Článok 11 ods.3	-
-	Článok 12	-
-	-	Článok 9
Článok 15 ods. 1	-	-
-	-	Článok 10 ods. 1, 2
Článok 15 ods. 2	-	Článok 10 ods. 3
Článok 15 ods. 3	-	Článok 10 ods. 4
Článok 15 ods. 4	-	Článok 10 ods. 5
Článok 15 ods. 5	-	Článok 10 ods. 6 prvý, druhý, tretí, piaty pododsek
-	-	Článok 10 ods. 6 štvrtý pododsek
Článok 16	Článok 13	-
Článok 17	Článok 16	-
-	Článok 14	-
-	Článok 15	-
-	-	Článok 11
-	-	Článok 14
-	-	Článok 15
-	-	Článok 16
-	-	Článok 17
-	-	Článok 18
-	-	Článok 19
Príloha	-	Príloha I
-	Príloha I	-
-	Príloha II	Príloha II

ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

I. ÚVOD

Rada dosiahla 30. novembra 2007 v rámci spolurozhodovacieho procesu (čl. 251 ZES) politickú dohodu o dvoch samostatných právnych nástrojoch založených na súvisiacom návrhu Komisie (1): návrh smernice o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov (prepracovanie) a nariadenie o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (prepracovanie). Tento dokument sa týka časti komisného návrhu, ktorú predstavuje prepracované nariadenie. (2)

Rada po právnicko-lingvistickej revízii prijala 6. júna 2008 spoločnú pozíciu.

Pri príprave pozície Rada zohľadnila stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (3) a Výboru regiónov (4). Veľký počet pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Európskeho parlamentu prijatých v prvom čítaní 25. apríla 2007 (5) sa zapracoval alebo zohľadnil v príslušnom znení, podľa toho, či bol súčasťou smernice alebo nariadenia podľa pozície Rady.

Cieľom návrhu je zapracovať neskoršie zmeny a doplnenia do smernice 94/57/ES o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie lodí a vydávajúce osvedčenia pre lode, takzvané „uznané organizácie“. Ďalej sa menia určité ustanovenia existujúcej smernice, aby došlo k zjednodušeniu a harmonizácii, alebo aby sa posilnili súčasné pravidlá, napr. posilnením kontrol uznaných organizácií a reformovaním systému sankcií pre tých, ktorí nespĺňajú minimálne kritéria uznania.

II. ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

a) Forma právneho aktu

Hlavná otázka vznesená počas rokovaní v orgánoch Rady sa týkala formy právneho aktu navrhovaného Komisiou. Niekoľko ustanovení v navrhovanej smernici sa musí chápať ako ustanovenia buď priamo ukladajúce povinnosti, alebo odovzdávajúce Komisii kompetenciu na uloženie takýchto povinností jednotlivcom, v tomto prípade uznaným organizáciám. To potvrdil právny servis Rady vo svojom stanovisku z 8. októbra 2007 (dokument 13616/07), v ktorom odporúčal prijať akt vo forme nariadenia alebo preformulovať príslušné ustanovenia alebo rozdeliť akt na smernicu a nariadenie.

Vo svojej politickej dohode Rada súhlasila s rozdelením textu na dva samostatné nástroje, smernicu a nariadenie. Smernica obsahuje ustanovenia určené členským štátom, ktoré sa týkajú ich vzťahu k uznaným organizáciám, nariadenie obsahuje všetky ustanovenia týkajúce sa uznávania na úrovni Spoločenstva, t.j. udeľovania a odoberania uznaní Komisiou, povinnosti a kritériá, ktoré musia organizácie spĺňať, aby boli oprávnené na uznanie Komisiou, ako aj možné sankcie pre uznané organizácie, ktoré neplnia tieto povinnosti a kritériá.

b) Hlavné otázky týkajúce sa nariadenia

Okrem rozhodnutia zahrnúť všetky ustanovenia týkajúce sa uznania organizácií na inšpekcie a prehliadky lodí Spoločenstvom do nového nariadenia, Rada považovala za vhodné zmeniť tieto ustanovenia z dôvodov jasnosti alebo na základe týchto úvah:

1) Rozsah uznania a minimálne kritériá uznania

Rada, podobne ako Európsky parlament, sa domnieva, že je dôležité zdôrazniť, že organizácia, ktorá sa má uznať, musí bez ohľadu na svoju podnikovú štruktúru poskytovať služby na celom svete. V prípade obmedzeného uznania ustanovuje spoločná pozícia transparentnosť pre dôvody obmedzenia a podmienky jeho zmeny. Aby sa predišlo oslabeniu minimálnych kritérií uznania, v spoločnej pozícii sa predpokladá možnosť stanoviť prostredníctvom komitologického postupu pravidlá výkladu týchto kritérií a ich ciele, najmä čo sa týka počtu zamestnancov, ktorých musia uznané organizácie zamestnávať.

2) Ukladanie pokút uznaným organizáciám

Podľa názoru Rady by mali byť členské štáty informované v rámci konzultačného postupu o každom rozhodnutí, ktoré má Komisia prijať v súvislosti s ukladaním pokút uznaným organizáciám, ktoré si neplnia povinnosti podľa nariadenia.

3) Harmonizácia pravidiel a postupov uznaných organizácií a vzájomné uznávanie osvedčení, ktoré vydali

Rada schvaľuje návrh Komisie podporovať uznané organizácie, aby ďalej harmonizovali svoje pravidlá a postupy a aby zvážili, kedy si majú vzájomne uznávať osvedčenia materiálov, vybavenia a komponentov. Spoločná pozícia však obsahuje súbor ochranných doložiek. Tie sa týkajú prípadov, keď sa uznané organizácie nedokážu dohodnúť na vzájomnom uznávaní osvedčení alebo keď sa potvrdilo, že materiál, vybavenie alebo komponent nie sú v súlade so svojimi osvedčeniami.

V jednote s Európskym parlamentom sa Komisia žiada, aby poskytla správu o úrovni, ktorú dosiahol proces harmonizácie pravidiel a postupov uznaných organizácií a o vzájomnom uznávaní osvedčení, ktoré vydali.

4) Posudzovanie a osvedčovanie systémov riadenia kvality uznaných organizácií

Rada plne súhlasí so všeobecným návrhom Komisie, aby uznané organizácie zriadili subjekt zodpovedný za posudzovanie a osvedčovanie systémov riadenia kvality. Rada v spoločnej pozícii zdôrazňuje, vo veľkej miere v jednote s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Európskeho parlamentu, aby sa to urobilo v súlade s uplatniteľnými medzinárodnými normami kvality a po porade s príslušnými odbornými združeniami činnými v lodnom priemysle.

Ďalšie zmeny, ktoré Rada urobila v ustanoveniach týkajúcich sa systémov hodnotenia kvality a osvedčovania, majú za cieľ najmä zoštíhliť úlohy tohto subjektu a vyjasniť, že na to, aby konal nezávisle od uznaných organizácií, musí mať potrebnú správu a kompetencie.

5) Zavedenie regulačného postupu s kontrolou

V súlade so zmeneným a doplneným komitologickým rozhodnutím (6) Rada do svojej spoločnej pozície zahrnula regulačný postup s kontrolu, ktorým sa má nariadenie meniť a dopĺňať podľa zmien a doplnení medzinárodných dohovorov, protokolov, kódexov a uznesení, ktorým sa majú aktualizovať minimálne kritériá uznania a prijímať kritéria merania efektívnosti pravidiel a postupov, ako aj správania uznaných organizácií v súvislosti s bezpečnosťou a prevenciou znečisťovania.

III. POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Spoločná pozícia obsahuje vysoký počet pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Európskeho parlamentu z prvého čítania, a to doslovne, čiastočne, alebo v zásade: 6, 11, 12, 15, 16, 17, 18, 20, 25, 26, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 50, 52, 53, 54, 55, 56, 59, 60, 61, 62, 64, 66, 68, 69, 71 a 74. Zodpovedajúce ustanovenia sú často v súlade s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ale nie sú totožné z dôvodov nutnej úpravy textu vyplývajúcej z rozdelenia pôvodného návrhu na dva samostatné nástroje.

Zvyšné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa nemohli akceptovať, lebo podľa názoru Rady nie sú v súlade s postupmi uznávania Spoločenstvom (návrh 14), nie sú úplne jasné, alebo sa javia ako nadbytočné (návrhy 19, 23, 57 a 67), alebo nie sú v súlade s prístupom Rady v otázke zriadenia subjektu zodpovedného za posudzovanie a osvedčovanie systémov riadenia kvality uznaných organizácií (návrhy 63, 65 a čiastočne 74).

IV. ZÁVER

Rada verí, že jej spoločná pozícia predstavuje vhodný spôsob, ako prostredníctvom prijatia nariadenia ustanoviť ustanovenia, ktoré sa týkajú uznávania organizácií vykonávajúcich inšpekcie a prehliadky lodí na úrovni Spoločenstva, pričom sprievodná smernica ustanovuje opatrenia, ktoré majú členské štáty vykonávať vo vzťahu k týmto organizáciám.

Znenie spoločnej pozície reflektuje vysoký počet pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Európskeho parlamentu. Rada s potešením očakáva konštruktívne diskusie s Európskym parlamentom na účely skorého dosiahnutia dohody.

(1) Komisia zaslala 30. januára 2006 svoj návrh na prepracovanie smernice o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov (dok. 5912/06 MAR 11 ENV 50 CODEC 95).

(2) Spoločná pozícia Rady k návrhu smernice je uvedená v dokumente 5724/08, súvisiace odôvodnené stanovisko Rady v dokumente 5724/08 ADD 1.

(3) Dokument CESE 1177/2006 z 13.9.2006 (Ú. v. EÚ C 318 z 23.12.2006, s.195 – 201).

(4) Dokument CdR 43/2006 z 15.6.2006 (Ú. v. EÚ C 229 z 22.9.2006, s. 38).

(5) Dokument 8724/07 CODEC 389 MAR 28 ENV 206 (ešte neuverejnený v úradnom vestníku).

(6) Rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu, zmenené a doplnené rozhodnutím Rady 2006/512/ES zo 17. júla 2006 (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s.11).

29.7.2008

Úradný vestník Európskej únie

CE 190/17

SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 19/2008

prijatá Radou 6. júna 2008

na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2008 z … o zodpovednosti osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôd

(Text s významom pre EHP)

(2008/C 190 E/02)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

V rámci spoločnej dopravnej politiky je potrebné prijať ďalšie opatrenia na zvýšenie bezpečnosti v námornej doprave. Tieto opatrenia zahŕňajú pravidlá zodpovednosti za škody spôsobené cestujúcim, keďže je dôležité zabezpečiť primeranú úroveň náhrady pre cestujúcich postihnutých nehodami v námornej doprave.

(2)	Protokol z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 bol prijatý 1. novembra 2002 pod záštitou Medzinárodnej námornej organizácie (IMO). Spoločenstvo a jeho členské štáty sa rozhodujú o pristúpení k uvedenému protokolu alebo o jeho ratifikácii.

(3)

Aténsky dohovor o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974, zmenený a doplnený protokolom z roku 2002 (ďalej len „aténsky dohovor“) sa vzťahuje iba na medzinárodnú prepravu. Rozdiel medzi vnútroštátnou a medzinárodnou prepravou bol na vnútornom trhu služieb námornej prepravy odstránený, a preto je vhodné zaviesť v Spoločenstve rovnakú úroveň a charakter zodpovednosti v medzinárodnej, ako aj vo vnútroštátnej preprave.

(4)

Právny výbor IMO prijal 19. októbra 2006 výhradu a usmernenia IMO na vykonávanie aténskeho dohovoru (ďalej len „usmernenia IMO“), aby sa v rámci aténskeho dohovoru riešili niektoré otázky, najmä náhrada škody, ktorá vznikla v súvislosti s terorizmom, v dôsledku čoho sa usmernenia IMO môžu považovať za lex specialis.

(5)	Týmto nariadením sa časti usmernení IMO, ktoré nariadenie v sebe zahŕňa, stávajú záväzné. Na tento účel by sa podmieňovací spôsob („mal by“) v ustanoveniach usmernení IMO mal chápať ako imperatív.

(6)	Ustanovenia aténskeho dohovoru (príloha I) a usmernení IMO (príloha II) by sa mali chápať mutatis mutandis v kontexte právnych predpisov Spoločenstva.

(7)

Záležitosti, na ktoré sa vzťahujú články 17 a 17a aténskeho dohovoru, patria do výlučnej právomoci Európskeho spoločenstva, pokiaľ sa tieto články vzťahujú na pravidlá ustanovené nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (4). V tomto rozsahu budú uvedené dve ustanovenia súčasťou právneho poriadku Spoločenstva, keď Európske spoločenstvo pristúpi k aténskemu dohovoru.

(8)

Na účely tohto nariadenia by sa slová „alebo je v členskom štáte zaregistrované“ mali vykladať v tom zmysle, že podľa konceptu registrácie prenájmu lode bez posádky je štátom, pod ktorého vlajkou sa loď plaví buď členský štát alebo zmluvná strana aténskeho dohovoru. Členské štáty a Komisia by mali prijať opatrenie potrebné na to, aby vyzvali IMO k vypracovaniu usmernení pre koncept registrácie prenájmu lode bez posádky.

(9)	Na účely tohto nariadenia by sa v zmysle článku 8 aténskeho dohovoru nemala za „vybavenie potrebné na mobilitu“ považovať ani batožina, ani vozidlá.

(10)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

(11)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na zmenu a doplnenie tohto nariadenia s cieľom zapracovať následné zmeny a doplnenia medzinárodných dohovorov, protokolov, kódexov a uznesení, ktoré s nim súvisia. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou, ustanoveným v článku 5a rozhodnutia Rady 1999/468/ES.

(12)	Európska námorná bezpečnostná agentúra zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 z 27. júna 2002 (6) by mala pomáhať Komisii pri príprave a vypracovaní správy o pokroku týkajúcej sa uplatňovania nových pravidiel.

(13)

Členské štáty môžu na účely plnenia svojich povinností, ktoré im vyplývajú z tohto nariadenia, zvážiť ratifikáciu medzinárodného Dohovoru o obmedzení zodpovednosti za námorné pohľadávky z roku 1976, zmeneného a doplneného protokolom z roku 1996, a využiť možnosť ustanovenú v článku 15 ods. 3a uvedeného dohovoru upraviť prostredníctvom konkrétnych ustanovení tohto nariadenia systém na obmedzenie zodpovednosti, ktorý by sa mal uplatniť na cestujúcich.

(14)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie jednotného súboru pravidiel upravujúcich práva prepravcov v preprave po mori a ich cestujúcich v prípade nehody, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu potreby zabezpečenia rovnakých limitov zodpovednosti vo všetkých členských štátoch ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovuje režim Spoločenstva, ktorý sa týka zodpovednosti a poistenia v prípade prepravy cestujúcich po mori podľa príslušných ustanovení:

a)	Aténskeho dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974, zmeneného a doplneného protokolom z roku 2002 (ďalej len „aténsky dohovor“), uvedených v prílohe I, a

b)	výhrady a usmernení IMO na vykonávanie aténskeho dohovoru, ktoré prijal právny výbor IMO 19. októbra 2006 (ďalej len „usmernenia IMO“), uvedených v prílohe II.

Týmto nariadením sa ďalej rozširuje uplatňovanie uvedených ustanovení na prepravu cestujúcich po mori v rámci jedného členského štátu loďou, ktorá patrí do triedy A v súlade s článkom 4 smernice Rady 98/18/ES zo 17. marca 1998 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode (7), a ustanovujú sa určité doplňujúce požiadavky.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa uplatňuje na každú medzinárodnú prepravu v zmysle článku 1 ods. 9 aténskeho dohovoru a na prepravu po mori v rámci jedného členského štátu loďou, ktorá patrí do triedy A v súlade s článkom 4 smernice 98/18/ES, ak:

a)	sa loď plaví pod vlajkou členského štátu alebo je v ňom zaregistrovaná, alebo

b)	zmluva o preprave bola uzavretá v členskom štáte, alebo

c)	miesto odchodu alebo cieľ prepravy je podľa zmluvy o preprave v členskom štáte.

Členské štáty môžu uplatňovať toto nariadenie na všetku prepravu po mori v rámci jedného členského štátu.

Článok 3

Zodpovednosť a poistenie

1. Režim zodpovednosti vo vzťahu k cestujúcim, ich batožine a ich vozidlám a pravidlá o poistení alebo inom finančnom zabezpečení upravuje toto nariadenie a články 1 a 1a, článok 2 ods. 2, články 3 až 16, články 18, 20 a 21 aténskeho dohovoru uvedené v prílohe I a ustanovenia usmernení IMO uvedené v prílohe II.

2. Usmernenia IMO uvedené v prílohe II sú záväzné.

Článok 4

Náhrada vybavenia potrebného na mobilitu alebo iného špecifického vybavenia

V prípade straty alebo poškodenia vybavenia potrebného na mobilitu alebo iného špecifického vybavenia, ktoré používa cestujúci so zníženou pohybovou schopnosťou, zodpovednosť prepravcu upravuje článok 3 ods. 3 aténskeho dohovoru. Náhrada predstavuje vrátenie hodnoty dotknutého vybavenia, prípadne nákladov na jeho opravu.

Článok 5

Celkové obmedzenie zodpovednosti

Týmto nariadením sa nemenia práva alebo povinnosti prepravcu alebo vykonávajúceho prepravcu ustanovené vo vnútroštátnych predpisoch, ktorými sa vykonáva medzinárodný Dohovor o obmedzení zodpovednosti za námorné pohľadávky z roku 1976, zmenený a doplnený protokolom z roku 1996, vrátane všetkých budúcich zmien a doplnení uvedeného dohovoru.

S ohľadom na nároky vzniknuté v prípade smrti alebo úrazu cestujúceho, ktoré spôsobilo niektoré z rizík uvedených v bode 2.2 usmernení IMO, prepravca a vykonávajúci prepravca môže obmedziť svoju zodpovednosť podľa ustanovení uvedených v prvom odseku, pokiaľ limit zodpovednosti, ktorý sa vypočíta podľa uvedených ustanovení, neprevyšuje v každom jednotlivom prípade sumu 340 miliónov SDR (zvláštne práva čerpania) za udalosť alebo 250 000 SDR za každého cestujúceho, podľa toho, ktorá suma je nižšia.

Článok 6

Zálohové platby

Ak smrť alebo úraz cestujúceho spôsobila mimoriadna udalosť lode na území členského štátu alebo k nim došlo na palube lode, ktorá sa plaví pod vlajkou členského štátu alebo je zaregistrovaná v členskom štáte, prepravca, ktorý skutočne vykonával prepravu, keď došlo k mimoriadnej udalosti lode, zaplatí úmerne k spôsobenej škode zálohovú platbu potrebnú na pokrytie bezprostredných ekonomických potrieb do 15 dní od zistenia totožnosti osoby, ktorá má nárok na náhradu škody. V prípade úmrtia nesmie byť zálohová platba nižšia ako 21 000 EUR.

Toto ustanovenie sa uplatňuje aj keď je prepravca usadený v Spoločenstve.

Zálohová platba nepredstavuje uznanie zodpovednosti a môže sa započítať voči každej následnej sume zaplatenej na základe tohto nariadenia, avšak nie je ju možné vrátiť okrem prípadov ustanovených v článku 3 ods. 1 alebo v článku 6 aténskeho dohovoru alebo dodatku A k usmerneniam IMO alebo ak osoba, ktorá preddavok dostala, nebola oprávnená na náhradu škody.

Článok 7

Poskytovanie informácií cestujúcim

Prepravca a/alebo vykonávajúci prepravca zabezpečujú, aby sa cestujúcim najneskôr pri odchode poskytli príslušné a zrozumiteľné informácie o ich právach podľa tohto nariadenia. Pokiaľ povinnosť poskytovať informácie ustanovenú v tomto článku splnil prepravca alebo vykonávajúci prepravca, ten z nich, ktorý tak neurobil, nie je povinný takéto informácie poskytnúť. Uvedené informácie sa poskytujú v čo najvhodnejšej forme.

Na účely splnenia tejto povinnosti poskytovania informácií môže prepravca a vykonávajúci prepravca použiť zhrnutie ustanovení tohto nariadenia, ktoré vypracovala Komisia a ktoré boli uverejnené.

Článok 8

Správa

Najneskôr do troch rokov odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia vypracuje Komisia správu o uplatňovaní tohto nariadenia, v ktorej okrem iného zohľadní hospodársky vývoj a vývoj na medzinárodných fórach.

Článok 9

Postup

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, ktoré súvisia so zapracovaním zmien a doplnení limitov stanovených v článku 3 ods. 1, článku 4a ods. 1, článku 7 ods. 1 a článku 8 aténskeho dohovoru, s cieľom zohľadniť rozhodnutia, ktoré sa prijali podľa článku 23 aténskeho dohovoru a zodpovedajú aktualizácií prílohy I, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 10 ods. 2.

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, ktoré súvisia so zapracovaním zmien a doplnení ustanovení usmernení IMO uvedených v prílohe II, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 10 ods. 2.

Článok 10

Výbor

1. Komisii pomáha Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 z 5. novembra 2002 (8).

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 11

Prechodné ustanovenie

Pokiaľ ide o prepravu po mori v rámci jedného členského štátu loďou, ktorá patrí do triedy A v súlade s článkom 4 smernice 98/18/ES, členské štáty sa môžu rozhodnúť odložiť uplatňovanie tohto nariadenia najviac o štyri roky odo dňa začatia jeho uplatňovania.

Článok 12

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia platnosti aténskeho dohovoru pre Spoločenstvo.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament

predseda

…

Za Radu

predseda

…

(1) Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 195.

(2) Ú. v. EÚ C 229, 22.9.2006, s. 38.

(3) Stanovisko Európskeho parlamentu z 25. apríla 2007 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady zo 6. júna 2008 a pozícia Európskeho parlamentu z … (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). Rozhodnutie Rady z… (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(4) Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1791/2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1).

(5) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999. s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(6) Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1891/2006 (Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 1).

(7) Ú. v. ES L 144, 15.5.1998, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2003/75/ES (Ú. v. EÚ L 190, 30.7.2003, s. 6).

(8) Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 93/2007 (Ú. v EÚ L 22, 31.1.2007, s. 12).

PRÍLOHA I

Ustanovenia Aténskeho dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori relevantné na účely uplatňovania tohto nariadenia

(Konsolidované znenie Aténskeho dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 a protokolu k dohovoru z roku 2002)

Článok 1

Vymedzenie pojmov

V tomto dohovore majú nasledujúce pojmy tento význam:

a)	„prepravca“ je osoba, ktorá uzatvorila zmluvu o preprave alebo v ktorej mene bola zmluva o preprave uzatvorená, bez ohľadu na to, či prepravu skutočne vykonáva táto osoba alebo vykonávajúci prepravca;

b)	„vykonávajúci prepravca“ je osoba odlišná od prepravcu, ktorá je vlastníkom, nájomcom alebo prevádzkovateľom lode a ktorá skutočne vykonáva celú prepravu alebo jej časť; a

c)	„dopravca“ je vykonávajúci prepravca alebo prepravca, ktorý skutočne vykonáva celú prepravu alebo jej časť;

2.	„zmluva o preprave“ je zmluva uzatvorená prepravcom alebo v jeho mene, ktorej predmetom je preprava cestujúcich, prípadne aj s ich batožinou, po mori;

3.	„loď“ je výlučne námorné plavidlo, s výnimkou vznášadla;

„cestujúci“ je akákoľvek osoba prepravovaná loďou:

a)	na základe zmluvy o preprave; alebo

b)	ktorá so súhlasom prepravcu sprevádza vozidlo alebo živé zvieratá, na ktoré sa vzťahuje zmluva o preprave tovaru, ktorá sa neriadi týmto dohovorom;

„batožina“ je akýkoľvek predmet alebo vozidlo, ktoré prepravca prepravuje na základe zmluvy o preprave, s výnimkou:

a)	predmetov a vozidiel prepravovaných na základe zmluvy o prenájme, konosamentu alebo inej zmluvy, ktorej predmetom je predovšetkým preprava tovaru; a

b)	živých zvierat;

6.	„príručná batožina“ je batožina, ktorú má cestujúci vo svojej kabíne alebo ju má inak v držbe, úschove alebo pod dohľadom. S výnimkou uplatňovania odseku 8 tohto článku a článku 8 zahŕňa príručná batožina batožinu, ktorú má cestujúci vo svojom alebo na svojom vozidle;

7.	„strata alebo poškodenie batožiny“ zahŕňa finančnú stratu, ktorá vznikla v dôsledku toho, že batožina nebola opätovne dodaná cestujúcemu v primeranom čase po príchode lode, na ktorej batožina bola alebo mala byť prepravovaná, ale nezahŕňa omeškania spôsobené pracovnými spormi;

„preprava“ sa vzťahuje na tieto obdobia:

pokiaľ ide o cestujúcich a ich príručnú batožinu, obdobie, počas ktorého sa cestujúci a/alebo ich príručná batožina nachádzajú na palube lode alebo v priebehu nalodenia či vylodenia a obdobie, počas ktorého sú cestujúci a ich príručná batožina prepravovaní po vode z brehu na loď alebo naopak, ak je cena takej prepravy zahrnutá v cene lodného lístka alebo ak plavidlo použité na účel takej pomocnej prepravy dal cestujúcim k dispozícii prepravca. Pokiaľ však ide o cestujúcich, preprava nezahŕňa obdobie, počas ktorého sa nachádzajú v odbavovacej budove alebo kotvisku alebo na nábreží, prípadne v inom prístavnom objekte;

b)	pokiaľ ide o príručnú batožinu, aj obdobie, počas ktorého sa cestujúci nachádzajú v odbavovacej budove alebo kotvisku alebo na nábreží, prípadne v inom prístavnom objekte, ak túto batožinu prevzal prepravca alebo jeho zamestnanec či zástupca a ak nebola znovu odovzdaná cestujúcemu;

c)	pokiaľ ide o inú batožinu, ktorá nie je príručnou batožinou, obdobie od okamihu, keď ju prevezme prepravca alebo jeho zamestnanec či zástupca na brehu alebo na palube, do okamihu, keď ju prepravca alebo jeho zamestnanec či zástupca znovu odovzdá;

„medzinárodná preprava“ je akákoľvek preprava, v rámci ktorej sa podľa zmluvy o preprave miesto odchodu a cieľ prepravy nachádzajú v dvoch rôznych štátoch alebo v jednom štáte v tom prípade, ak je podľa zmluvy o preprave alebo plánovanej cestovnej trasy zastávka v prístave, ktorý sa nachádza v inom štáte;

10.	„organizácia“ je Medzinárodná námorná organizácia;

11.	„generálny tajomník“ je generálny tajomník organizácie.

Článok 1a

Príloha

Príloha k tomuto dohovoru tvorí neoddeliteľnú súčasť dohovoru.

Článok 2

Uplatňovanie

1. [...] (1)

2. Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku sa tento dohovor nevzťahuje na prepravu, ktorá na základe akéhokoľvek iného medzinárodného dohovoru o preprave cestujúcich alebo batožiny iným spôsobom prepravy podlieha režimu občianskoprávnej zodpovednosti podľa ustanovení takého dohovoru, pokiaľ sa také ustanovenia záväzne uplatňujú na prepravu po mori.

Článok 3

Zodpovednosť prepravcu

1. Prepravca zodpovedá za škodu v prípade smrti alebo zranenia cestujúceho, spôsobenú v dôsledku mimoriadnej udalosti lode, do výšky 250 000 účtovných jednotiek za takého cestujúceho v každom jednotlivom prípade, okrem prípadu, ak prepravca preukáže, že udalosť:

a)	nastala v dôsledku vojnového aktu, nepriateľského aktu, občianskej vojny, povstania alebo prírodného javu výnimočného, neodvrátiteľného a neprekonateľného charakteru; alebo

b)	bola v plnom rozsahu spôsobená konaním alebo opomenutím tretej strany uskutočneným s úmyslom spôsobiť udalosť.

Prepravca zodpovedá za škodu aj v rozsahu, ktorý presahuje uvedený limit, okrem prípadu, ak prepravca preukáže, že udalosť, ktorá škodu spôsobila, nenastala v dôsledku zavinenia alebo nedbanlivosti prepravcu.

2. Prepravca zodpovedá za škodu v prípade smrti alebo zranenia cestujúceho, ktorá nebola spôsobená mimoriadnou udalosťou lode, ak bola udalosť, ktorá zapríčinila škodu, spôsobená zavinením alebo nedbanlivosťou prepravcu. Dôkazné bremeno týkajúce sa zavinenia alebo nedbanlivosti znáša osoba, ktorá si uplatňuje nárok.

3. Prepravca zodpovedá za škodu spôsobenú v prípade straty alebo poškodenia príručnej batožiny, ak udalosť, ktorá škodu spôsobila, nastala zavinením alebo nedbanlivosťou prepravcu. V prípade škody spôsobenej mimoriadnou udalosťou lode sa predpokladá zavinenie alebo nedbanlivosť prepravcu.

4. Prepravca zodpovedá za škodu spôsobenú v prípade straty alebo poškodenia inej ako príručnej batožiny okrem prípadu, ak prepravca preukáže, že udalosť, ktorá spôsobila škodu, nenastala v dôsledku zavinenia alebo nedbanlivosti prepravcu.

5. Na účely tohto článku:

a)	„mimoriadna udalosť lode“ je stroskotanie, prevrhnutie, zrážka alebo nabehnutie lode na plytčinu, výbuch alebo požiar na lodi alebo porucha lode;

b)	„zavinenie alebo nedbanlivosť prepravcu“ zahŕňa zavinenie alebo nedbanlivosť zamestnancov prepravcu, konajúcich v rozsahu pôsobnosti ich pracovného pomeru;

„porucha lode“ je akákoľvek funkčná porucha, zlyhanie alebo nedodržanie platných bezpečnostných predpisov v súvislosti s ktoroukoľvek časťou lode alebo jej zariadením, keď sa používa na únik, evakuáciu, nalodenie a vylodenie cestujúcich; alebo keď sa používa na pohon, kormidlovanie, bezpečnú navigáciu, uväzovanie, kotvenie, priplávanie do prístaviska alebo kotviska alebo vyplávanie z neho alebo na kontrolu poškodenia po zaplavení; alebo ak sa používa na spustenie záchranných prostriedkov a

d)	„škoda“ nezahŕňa náhradu škody s odradzujúcimi účinkami alebo exemplárnu náhradu škody.

6. Zodpovednosť prepravcu podľa tohto článku sa vzťahuje iba na škody spôsobené udalosťami, ktoré nastali v priebehu prepravy. Dôkazné bremeno, že udalosť, ktorá spôsobila škodu, nastala v priebehu prepravy, a dôkazné bremeno týkajúce sa rozsahu škody znáša osoba, ktorá si uplatňuje nárok.

7. Nič v tomto dohovore sa nedotýka práva prepravcu vymáhať náhradu od tretej strany alebo práva na obhajobu založenú na spoluvine z nedbanlivosti podľa článku 6 tohto dohovoru. Nič v tomto článku sa nedotýka práva na obmedzenie zodpovednosti podľa článkov 7 alebo 8 tohto dohovoru.

8. Prezumpcia zavinenia alebo nedbanlivosti strany alebo skutočnosť, že strana nesie dôkazné bremeno, nebráni v tom, aby sa zvážili dôkazy v prospech tejto strany.

Článok 4

Vykonávajúci prepravca

1. Prepravca zodpovedá za celú prepravu podľa ustanovení tohto dohovoru aj vtedy, ak bol výkonom prepravy alebo jej časti poverený vykonávajúci prepravca. Okrem toho sa ustanovenia tohto dohovoru vzťahujú na vykonávajúceho prepravcu za tú časť prepravy, ktorú uskutočňuje.

2. Prepravca zodpovedá v prípade prepravy, ktorú uskutočňuje vykonávajúci prepravca, za konanie a opomenutie vykonávajúceho prepravcu, jeho zamestnancov a jeho zástupcov konajúcich v rozsahu pôsobnosti ich pracovného pomeru.

3. Vykonávajúci prepravca je viazaný akoukoľvek osobitnou dohodou, na základe ktorej prepravca prevezme záväzky, ktoré mu neukladá tento dohovor, alebo akýmkoľvek aktom zrieknutia sa práv, ktoré mu priznáva tento dohovor, len na základe jeho výslovného písomného súhlasu.

4. Ak a v rozsahu v akom za škodu zodpovedajú prepravca a vykonávajúci prepravca, zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

5. Nič v tomto článku sa nedotýka akéhokoľvek práva vymáhať náhradu medzi prepravcom a vykonávajúcim prepravcom.

Článok 4a

Povinné poistenie

1. Ak sú cestujúci prepravovaní na palube lode registrovanej v zmluvnom štáte, ktorá má licenciu na prepravu viac ako dvanástich cestujúcich, a ak sa uplatňuje tento dohovor, každý dopravca, je poistený alebo iným spôsobom finančne zabezpečený, napríklad formou záruky banky alebo podobnej finančnej inštitúcie, na pokrytie zodpovednosti podľa tohto dohovoru v prípade smrti a zranenia cestujúcich. Limit povinného poistenia alebo iného finančného zabezpečenia nesmie byť nižší ako 250 000 účtovných jednotiek za cestujúceho v každom jednotlivom prípade.

2. Osvedčenie, ktorým sa potvrdzuje, že poistenie alebo iné finančné zabezpečenie je platné v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, sa vydáva pre každú loď po tom, ako príslušný orgán zmluvného štátu rozhodne, že požiadavky podľa odseku 1 boli splnené. Pokiaľ ide o loď zaregistrovanú v zmluvnom štáte, takéto osvedčenie vydáva alebo potvrdzuje príslušný orgán štátu, v ktorom je loď registrovaná; pokiaľ ide o loď, ktorá nie je zaregistrovaná v zmluvnom štáte, môže ho vydať alebo potvrdiť príslušný orgán ktoréhokoľvek zmluvného štátu. Toto osvedčenie je vo formáte podľa vzoru uvedeného v prílohe k tomuto dohovoru a obsahuje tieto údaje:

a)	meno lode, rozlišujúce číslo alebo písmená a prístav registrácie;

b)	meno a hlavné miesto podnikania dopravcu;

c)	identifikačné číslo lode IMO;

d)	typ a trvanie zabezpečenia;

e)	názov a hlavné miesto podnikania poisťovateľa alebo inej osoby, ktorá poskytla finančné zabezpečenie, a v prípade potreby sídlo podniku, kde bolo uzatvorené poistenie alebo dohodnuté iné finančné zabezpečenie; a

f)	doba platnosti osvedčenia, ktorá nesmie byť dlhšia ako doba platnosti poistenia alebo iného finančného zabezpečenia.

Zmluvný štát môže splnomocniť na vydávanie osvedčení ním uznanú inštitúciu alebo organizáciu. Taká inštitúcia alebo organizácia informuje tento štát o vydaní každého osvedčenia. Zmluvný štát vo všetkých prípadoch ručí v plnom rozsahu za úplnosť a presnosť takto vydaného osvedčenia a zaväzuje sa, že zabezpečí opatrenia potrebné na splnenie tejto povinnosti.

Zmluvný štát informuje generálneho tajomníka o:

i)	konkrétnych povinnostiach a podmienkach viažucich sa na oprávnenie delegované na ním uznanú inštitúciu alebo organizáciu;

ii)	odňatí takého oprávnenia; a

iii)	dátume nadobudnutia účinnosti takého oprávnenia alebo odňatia takého oprávnenia.

Delegované oprávnenie nadobudne účinnosť najskôr tri mesiace od dátumu jeho oznámenia generálnemu tajomníkovi.

Inštitúcia alebo organizácia, ktorá je splnomocnená vydávať osvedčenia v súlade s týmto odsekom, musí byť prinajmenšom splnomocnená odnímať tieto osvedčenia v prípade nedodržiavania podmienok, za ktorých boli osvedčenia vydané. Inštitúcia alebo organizácia vo všetkých prípadoch oznámi také odňatie osvedčenia štátu, v ktorého mene bolo osvedčenie vydané.

4. Osvedčenie sa vystavuje v úradnom jazyku alebo jazykoch vydávajúceho štátu. Ak použitým jazykom nie je angličtina, francúzština alebo španielčina, text musí obsahovať preklad do jedného z týchto jazykov, a, ak sa tak štát rozhodne, jeho úradný jazyk nie je potrebný.

5. Osvedčenie sa musí nachádzať na palube lode a kópia musí byť uložená u orgánov, ktoré vedú záznam o registrácii lode alebo, ak loď nie je zaregistrovaná v zmluvnom štáte, u orgánu štátu, ktorý vydal alebo osvedčil osvedčenie.

6. Poistenie alebo iné finančné zabezpečenie nespĺňa požiadavky podľa tohto článku v prípade, že môže zaniknúť z iných dôvodov, ako je skončenie doby platnosti poistenia alebo zabezpečenia uvedené v osvedčení, pred uplynutím troch mesiacov od dátumu, kedy bolo orgánom uvedeným v odseku 5 doručené oznámenie o jeho skončení, ak nebolo týmto orgánom osvedčenie odovzdané alebo ak nebolo v uvedenom období vydané nové osvedčenie. Predchádzajúce ustanovenia sa obdobne vzťahujú na akúkoľvek zmenu, ktorá má za následok, že poistenie alebo iné finančné zabezpečenie prestane spĺňať požiadavky podľa tohto článku.

7. Štát, v ktorom je loď zaregistrovaná, určí v súlade s ustanoveniami tohto článku podmienky vydávania a platnosti osvedčení.

8. Nič v tomto dohovore nie je možné vykladať tak, aby to bránilo zmluvnému štátu spoliehať sa na informácie získané od iných štátov, organizácie alebo od iných medzinárodných organizácií, ktoré sa týkajú finančnej situácie poskytovateľov poistenia alebo iného finančného zabezpečenia na účely tohto dohovoru. V takých prípadoch nie je zmluvný štát, ktorý sa spolieha na také informácie, zbavený zodpovednosti, ktorá sa naň vzťahuje ako na štát, ktorý vydal osvedčenie.

9. Ostatné zmluvné štáty uznávajú na účely tohto dohovoru osvedčenia vydané alebo osvedčené na základe splnomocnenia zmluvného štátu a priznávajú im rovnaký účinok ako nimi vydaným alebo osvedčeným osvedčeniam, a to aj v prípade, ak boli vydané alebo osvedčené v súvislosti s loďou nezaregistrovanou v zmluvnom štáte. Zmluvný štát môže kedykoľvek požiadať o konzultáciu štát, ktorý vydal alebo osvedčil osvedčenie, ak sa domnieva, že poisťovateľ alebo ručiteľ uvedený v poistnom osvedčení nie je finančne spôsobilý splniť záväzky, ktoré ukladá tento dohovor.

10. Akýkoľvek nárok na odškodné pokrytý poistením alebo iným finančným zabezpečením v súlade s týmto článkom je možné priamo uplatniť u poisťovateľa alebo inej osoby, ktorá poskytla finančné zabezpečenie. V takom prípade sa ako limit zodpovednosti poisťovateľa alebo inej osoby, ktorá poskytla finančné zabezpečenie, uplatňuje suma stanovená v odseku 1, aj v prípade, ak prepravca alebo vykonávajúci prepravca nemá nárok na obmedzenie zodpovednosti. Odporca sa ďalej môže odvolávať na dôvody vylúčenia zodpovednosti (iné ako úpadok alebo likvidácia), na ktoré by sa v súlade s týmto dohovorom mohol odvolávať prepravca uvedený v odseku 1. Okrem toho sa odporca môže odvolávať na dôvod vylúčenia zodpovednosti z dôvodu, že škoda bola spôsobená v dôsledku úmyselného zneužitia zo strany poisteného, odporca sa však nemôže odvolávať na akýkoľvek iný dôvod vylúčenia zodpovednosti, na ktorý by sa mohol odvolávať odporca v konaní, ktoré by bolo začaté na podnet poisteného proti odporcovi. Odporca má v každom prípade právo vyžadovať, aby prepravca a vykonávajúci prepravca boli účastníkmi konania.

11. Každá suma ustanovená v rámci poistenia alebo iného finančného zabezpečenia uzavretého v súlade s odsekom 1 je určená výhradne na uspokojenie nárokov podľa tohto dohovoru a každá výplata takej sumy vyrovnáva záväzok vyplývajúci z tohto dohovoru do výšky vyplatenej sumy.

12. Zmluvný štát nepovolí prevádzku lode plaviacej sa pod jeho vlajkou, na ktorú sa vzťahuje tento článok, kým nie je vydané osvedčenie podľa odseku 2 alebo 15.

13. Ak ustanovenia tohto článku neustanovujú inak, každý zmluvný štát musí vo svojom vnútroštátnom práve zabezpečiť, aby poistenie alebo iné finančné zabezpečenie v rozsahu stanovenom v odseku 1 platilo pre každú loď, ktorá má licenciu na prepravu viac ako dvanástich cestujúcich, bez ohľadu na to, kde je registrovaná, a ktorá vstupuje do prístavu alebo odchádza z prístavu na jeho území.

14. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 5 môže zmluvný štát oznámiť generálnemu tajomníkovi, že na účely odseku 13 sa od lodí nevyžaduje, aby na palube mali alebo aby predkladali osvedčenie vyžadované podľa odseku 2, keď vstupujú do prístavu alebo opúšťajú prístav na jeho území pod podmienkou, že zmluvný štát, ktorý vydal osvedčenie, informoval generálneho tajomníka, že vedie záznamy v elektronickej forme, ktoré sú dostupné všetkým zmluvným štátom, a ktorými sa potvrdzuje existencia osvedčenia a zmluvným štátom umožňuje splniť si povinnosti podľa odseku 13.

15. Ak loď, ktorá je vo vlastníctve zmluvného štátu, nemá uzavreté poistenie alebo iné finančné zabezpečenie, ustanovenia tohto článku, ktoré sa toho týkajú, sa na takú loď nevzťahujú, loď však musí mať na palube osvedčenie vydané príslušnými orgánmi štátu registrácie, v ktorom je uvedené, že loď je vo vlastníctve tohto štátu a že zodpovednosť je pokrytá do výšky predpísanej v súlade s odsekom 1. Takéto osvedčenie sa bude v čo najväčšej miere riadiť vzorom predpísaným v odseku 2.

Článok 5

Cennosti

Prepravca nezodpovedá za stratu alebo poškodenie peňazí, obchodovateľných cenných papierov, zlata, striebra, klenotov, ozdobných predmetov, umeleckých diel ani iných cenností, okrem prípadu, ak také cennosti boli uložené u prepravcu na dohodnutý účel bezpečnej úschovy, pričom v tomto prípade prepravca zodpovedá do limitu stanoveného v článku 8 ods. 3, pokiaľ nie je dohodnutý vyšší limit v súlade s článkom 10 ods. 1.

Článok 6

Účasť na zavinení

Ak prepravca preukáže, že smrť alebo zranenie cestujúceho alebo strata či poškodenie jeho batožiny boli spôsobené úplne alebo čiastočne vinou alebo nedbanlivosťou cestujúceho, môže súd, ktorý vo veci koná, prepravcu úplne alebo čiastočne zbaviť jeho zodpovednosti v súlade s ustanoveniami práva tohto súdu.

Článok 7

Obmedzenie zodpovednosti za smrť a úraz

1. Zodpovednosť prepravcu za smrť alebo zranenie cestujúceho podľa článku 3 v žiadnom prípade nepresiahne 400 000 účtovných jednotiek na jedného cestujúceho v každom jednotlivom prípade. Ak sa v súlade s právom súdu, ktorý vo veci koná, poskytuje odškodné vo forme pravidelných platieb, nesmie uvedený limit presiahnuť rovnocenná kapitálová hodnota takýchto platieb.

2. Zmluvný štát môže osobitnými ustanoveniami vnútroštátneho práva upraviť obmedzenie zodpovednosti stanovené v odseku 1 pod podmienkou, že prípadné vnútroštátne obmedzenie zodpovednosti, nie je nižšie ako obmedzenie stanovené v odseku 1. Zmluvný štát, ktorý využije možnosť ustanovenú v tomto odseku, informuje generálneho tajomníka o prijatom obmedzení zodpovednosti alebo o skutočnosti, že žiadne obmedzenie nie je stanovené.

Článok 8

Obmedzenie zodpovednosti za stratu alebo poškodenie batožiny a vozidiel

1. Zodpovednosť prepravcu za stratu alebo poškodenie príručnej batožiny nesmie v žiadnom prípade presiahnuť 2 250 účtovných jednotiek na cestujúceho a na prepravu.

2. Zodpovednosť prepravcu za stratu alebo poškodenie vozidiel vrátane všetkej batožiny prepravovanej vo vozidle nesmie v žiadnom prípade presiahnuť 12 700 účtovných jednotiek na vozidlo a na prepravu.

3. Zodpovednosť prepravcu za stratu alebo poškodenie inej batožiny ako je batožina uvedená v odsekoch 1 a 2 nesmie v žiadnom prípade presiahnuť 3 375 účtovných jednotiek na cestujúceho a na prepravu.

4. Prepravca a cestujúci sa môžu dohodnúť, že zodpovednosť prepravcu podlieha spoluúčasti cestujúceho nepresahujúcej 330 účtovných jednotiek v prípade poškodenia vozidla a 149 účtovných jednotiek za cestujúceho v prípade straty alebo poškodenia inej batožiny, taká suma sa odpočíta zo škody spôsobenej stratou alebo poškodením.

Článok 9

Účtovná jednotka a prepočet

1 Účtovnou jednotkou uvádzanou v tomto dohovore sú zvláštne práva čerpania vymedzené Medzinárodným menovým fondom. Sumy uvedené v článku 3 ods. 1, článku 4a ods. 1, článku 7 ods. 1 a článku 8 sa prepočítavajú na národnú menu štátu súdu, ktorý koná vo veci, na základe hodnoty tejto meny vo vzťahu k zvláštnym právam čerpania v deň vydania rozhodnutia súdu alebo v deň, na ktorom sa strany dohodnú. Hodnota národnej meny zmluvného štátu, ktorý je členom Medzinárodného menového fondu, vyjadrená vo zvláštnych právach čerpania, sa vypočíta podľa metódy oceňovania uplatňovanej Medzinárodným menovým fondom na jeho operácie a transakcie, ktorá platí v príslušný deň. Hodnota národnej meny zmluvného štátu, ktorý nie je členom Medzinárodného menového fondu, vyjadrená vo zvláštnych právach čerpania, sa vypočíta spôsobom, ktorý stanoví tento zmluvný štát.

2. Napriek tomu štát, ktorý nie je členom Medzinárodného menového fondu a ktorého právo neumožňuje uplatňovanie ustanovení odseku 1, môže v čase ratifikácie, prijatia alebo schválenia tohto dohovoru alebo pristúpenia k nemu alebo kedykoľvek neskôr vyhlásiť, že účtovná jednotka uvedená v odseku 1 sa rovná 15 zlatým frankom. Zlatý frank uvedený v tomto odseku zodpovedá šesťdesiatpäť a pol miligramom zlata s rýdzosťou deväťsto tisícin. Prepočet zlatého franku na národnú menu sa uskutočňuje podľa práva dotknutého štátu.

3. Výpočet uvedený v poslednej vete odseku 1 a prepočet uvedený v odseku 2 sa uskutočňuje takým spôsobom, aby bola v národnej mene zmluvných štátov v čo najväčšej možnej miere vyjadrená rovnaká reálna hodnota súm uvedených v článku 3 ods. 1, článku 4a ods. 1, článku 7 ods. 1 a článku 8, k akej by sa dospelo na základe uplatňovania prvých troch viet odseku 1. Štáty oznámia generálnemu tajomníkovi spôsob výpočtu podľa odseku 1, prípadne výsledok prepočtu v odseku 2, pri uložení listiny o ratifikácii, prijatí, schválení tohto dohovoru alebo pristúpení k nemu a vždy keď dôjde k zmene uvedeného výpočtu alebo prepočtu.

Článok 10

Doplňujúce ustanovenia o obmedzení zodpovednosti

1. Prepravca a cestujúci sa môžu výslovne a v písomnej forme dohodnúť na vyšších limitoch zodpovednosti, ako sú limity stanovené v článkoch 7 a 8.

2. Úrok z náhrady škody a náklady na právne zastupovanie nie sú zahrnuté do limitov zodpovednosti stanovených v článkoch 7 a 8.

Článok 11

Dôvody vylúčenia zodpovednosti a obmedzenia zodpovednosti zamestnancov prepravcu

Ak je voči zamestnancovi alebo zástupcovi prepravcu alebo vykonávajúceho prepravcu vznesená žaloba vo veci náhrady škody, na ktorú sa vzťahuje tento dohovor, tento zamestnanec alebo zástupca je v prípade, že preukáže, že konal v rozsahu pôsobnosti svojho pracovného pomeru, oprávnený dovolávať sa dôvodov vylúčenia zodpovednosti a obmedzení zodpovednosti, ktorých sa podľa tohto dohovoru môže dovolávať prepravca alebo vykonávajúci prepravca.

Článok 12

Kumulácia nárokov

1. V prípade, že sú v účinnosti limity zodpovednosti stanovené v článkoch 7 a 8, vzťahujú sa na úhrn súm vymáhateľných v rámci všetkých nárokov vzniknutých v dôsledku smrti alebo zranenia ktoréhokoľvek cestujúceho alebo v dôsledku straty alebo poškodenia jeho batožiny.

2. V súvislosti s prepravou, ktorú uskutočňuje vykonávajúci prepravca, úhrn súm vymáhateľných od prepravcu, vykonávajúceho prepravcu a od ich zamestnancov a zástupcov konajúcich v rozsahu pôsobnosti ich pracovného pomeru nesmie presiahnuť najvyššiu sumu, ktorá by podľa tohto dohovoru mohla byť priznaná v konaní proti prepravcovi alebo vykonávajúcemu prepravcovi, žiadna z uvedených osôb však nezodpovedá za sumu presahujúcu limit, ktorý sa na ne vzťahuje.

3. V každom prípade, ak je zamestnanec alebo zástupca prepravcu alebo vykonávajúceho prepravcu oprávnený podľa článku 11 tohto dohovoru dovolávať sa limitov zodpovednosti stanovených v článkoch 7 a 8, úhrn súm vymáhateľných od prepravcu, prípadne vykonávajúceho prepravcu, a od takého zamestnanca alebo zástupcu nesmie presiahnuť tieto limity.

Článok 13

Strata práva na obmedzenie zodpovednosti

1. Prepravca nie je oprávnený dovolávať sa limitov zodpovednosti stanovených v článkoch 7 a 8 a v článku 10 ods. 1, ak sa preukáže, že škoda bola spôsobená jeho konaním alebo opomenutím uskutočneným s úmyslom spôsobiť takú škodu alebo z nedbanlivosti a s vedomím, že by pravdepodobne takú škodu mohol spôsobiť.

2. Zamestnanec alebo zástupca prepravcu alebo vykonávajúceho prepravcu nie je oprávnený dovolávať sa týchto limitov, ak sa preukáže, že škoda bola spôsobená jeho konaním alebo opomenutím uskutočneným v úmysle spôsobiť takú škodu alebo z nedbanlivosti a s vedomím, že by pravdepodobne takú škodu mohol spôsobiť.

Článok 14

Základ pre nároky

Žalobu o náhradu škody voči prepravcovi alebo vykonávajúcemu prepravcovi v prípade smrti alebo zranenia cestujúceho alebo v prípade straty alebo poškodenia batožiny možno podať len v súlade s týmto dohovorom.

Článok 15

Oznámenie o strate alebo poškodení batožiny

1. Cestujúci podá prepravcovi alebo jeho zástupcovi písomne oznámenie:

v prípade zjavného poškodenia batožiny:

i)	pri príručnej batožine, pred svojim vylodením alebo v čase vylodenia;

ii)	pri inej batožine, pred jej opätovným vydaním alebo v čase jej opätovného vydania;

b)	v prípade poškodenia batožiny, ktoré nie je zjavné, alebo straty batožiny, do pätnástich dní od dátumu vylodenia alebo opätovného vydania batožiny alebo od dátumu, kedy k takému opätovnému vydaniu batožiny malo dôjsť.

2. Ak cestujúci nepostupuje v súlade s týmto článkom, predpokladá sa, že dostal batožinu nepoškodenú, pokiaľ sa nepreukáže opak.

3. Písomné oznámenie nie je potrebné, ak bol stav batožiny v čase jej preberania podrobený spoločnej prehliadke alebo kontrole.

Článok 16

Premlčacia lehota na žalobu

1. Žaloba o náhradu škody v prípade smrti alebo zranenia cestujúceho alebo straty alebo poškodenia batožiny sa premlčuje v lehote dvoch rokov.

2. Premlčacia lehota sa vypočíta takto:

a)	v prípade zranenia osoby, od dátumu vylodenia cestujúceho;

b)	v prípade smrti, ku ktorej došlo počas prepravy, od dátumu, keď sa mal cestujúci vylodiť a v prípade zranenia osoby, ku ktorému došlo počas prepravy a ktoré malo za následok smrť cestujúceho po vylodení, od dátumu smrti, za predpokladu, že toto obdobie nepresiahne tri roky od dátumu vylodenia;

c)	v prípade straty alebo poškodenia batožiny, od dátumu vylodenia alebo od dátumu, kedy sa malo vylodenie uskutočniť, podľa toho, čo nastalo neskôr.

3. Dôvody pre pozastavenie a prerušenie premlčacích lehôt sa riadia právom súdu, ktorý vo veci koná, v žiadnom prípade však nie je možné podať žalobu podľa dohovoru po uplynutí ktorejkoľvek z týchto lehôt:

a)	päť rokov od dátumu vylodenia cestujúceho alebo od dátumu, keď sa vylodenie malo uskutočniť, podľa toho, ktorý dátum je neskorší; alebo, ak nasledujúca lehota uplynie skôr,

b)	tri roky od dátumu, keď sa žalobca dozvedel, alebo sa odôvodnene predpokladá, že sa mal dozvedieť o zranení, strate alebo škode spôsobenej udalosťou.

4. Bez ohľadu na odseky 1, 2 a 3 tohto článku je možné predĺžiť premlčaciu lehotu na základe vyhlásenia prepravcu alebo na základe dohody strán po vzniku dôvodu na žalobu. Vyhlásenie alebo dohoda musia mať písomnú podobu.

Článok 17

Príslušná jurisdikcia (1)

Článok 17a

Uznanie a vynútiteľnosť (1)

Článok 18

Neplatnosť zmluvných ustanovení

Akékoľvek zmluvné ustanovenie prijaté predtým, ako došlo k udalosti, ktorá spôsobila smrť alebo zranenie cestujúceho alebo stratu alebo poškodenie batožiny cestujúceho, ktorého cieľom je zbaviť akúkoľvek osobu zodpovednú podľa tohto dohovoru zodpovednosti voči cestujúcemu alebo stanoviť nižší limit zodpovednosti, ako je limit stanovený v tomto dohovore, okrem prípadu podľa článku 8 ods. 4, a akékoľvek také ustanovenie, ktorého cieľom je presunúť dôkazné bremeno, ktoré znáša prepravca alebo vykonávajúci prepravca, alebo ustanovenie s účinkom, ktorý obmedzuje možnosti ustanovené v článku 17 ods. 1 alebo 2, je neplatné; neplatnosť takéhoto ustanovenia však nemá za následok neplatnosť zmluvy o preprave, ktorá naďalej podlieha ustanoveniam tohto dohovoru.

Článok 20

Škoda spôsobená jadrovou haváriou

Podľa tohto dohovoru nevzniká žiadna zodpovednosť za škodu spôsobenú jadrovou haváriou:

ak za takú škodu zodpovedá prevádzkovateľ jadrového zariadenia buď podľa Parížskeho dohovoru z 29. júla 1960 o občianskoprávnej zodpovednosti v oblasti jadrovej energie v znení Dodatkového protokolu z 28. januára 1964, alebo podľa Viedenského dohovoru z 21. mája 1963 o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou, alebo podľa akýchkoľvek jeho zmien alebo doplnení alebo protokolu k nemu, ktoré nadobudli platnosť; alebo

ak za takú škodu zodpovedá prevádzkovateľ jadrového zariadenia na základe vnútroštátneho právneho predpisu upravujúceho zodpovednosť za takú škodu za predpokladu, že taký právny predpis je v každom ohľade rovnako priaznivý pre osoby, ktoré môžu utrpieť škodu, ako Parížsky alebo Viedenský dohovor alebo akékoľvek jeho zmeny alebo doplnenia alebo protokol k nemu, ktoré nadobudli platnosť.

Článok 21

Komerčná preprava uskutočňovaná verejnými orgánmi

Tento dohovor sa vzťahuje na komerčnú prepravu uskutočňovanú štátmi alebo verejnými orgánmi na základe zmluvy o preprave v zmysle článku 1.

[Články 22 a 23 Protokolu z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974]

Článok 22

Revízia a zmeny a doplnenia (1)

Článok 23

Zmena a doplnenie limitov

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 22, osobitný postup v tomto článku sa uplatňuje výhradne na účely zmeny a doplnenia limitov stanovených v článku 3 ods. 1, článku 4a ods. 1, článku 7 ods. 1 a v článku 8 dohovoru zmenenom a doplnenom týmto protokolom.

2. Na žiadosť najmenej polovice zmluvných štátov tohto protokolu, v žiadnom prípade však nie menej ako šiestich zmluvných štátov tohto protokolu, zašle generálny tajomník všetkým členom organizácie a všetkým zmluvným štátom každý návrh na zmenu a doplnenie limitov vrátane spoluúčastí stanovených v článku 3 ods. 1, článku 4a ods. 1, článku 7 ods. 1 a v článku 8 dohovoru zmenenom a doplnenom týmto protokolom.

3. Všetky zmeny a doplnenia navrhnuté a rozoslané tak, ako je uvedené vyššie, sa predkladajú právnemu výboru organizácie (ďalej len „právny výbor“) na posúdenie najskôr šesť mesiacov od ich rozoslania.

4. Všetky zmluvné štáty dohovoru v znení tohto protokolu, či už sú alebo nie sú členmi organizácie, sú oprávnené zúčastňovať sa na konaní právneho výboru na účely posúdenia a prijatia zmien a doplnení.

5. Zmeny a doplnenia sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou zmluvných štátov dohovoru v znení tohto protokolu, ktoré sú prítomné a hlasujú v právnom výbore rozšírenom tak, ako je stanovené v odseku 4, pod podmienkou, že v čase hlasovania je prítomná najmenej polovica zmluvných štátov dohovoru zmenenom a doplnenom týmto protokolom.

6. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu a doplnenie limitov právny výbor zohľadňuje skúsenosti vyplývajúce z udalostí, a najmä rozsah nimi spôsobených škôd, zmeny v peňažných hodnotách a vplyv navrhovaných zmien a doplnení na náklady poistenia.

a)	Zmeny a doplnenia limitov podľa tohto článku sa nemôžu posudzovať skôr ako po uplynutí piatich rokov od dátumu, ktorým bol protokol otvorený na podpis, ani skôr ako po uplynutí piatich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti predošlých zmien a doplnení podľa tohto článku.
b)	Limit nie je možné zvýšiť tak, aby presahoval sumu, ktorá zodpovedá limitu stanovenému v dohovore v znení tohto protokolu, zvýšenému o šesť percent ročne vypočítanému na zloženom základe od dátumu, kedy bol tento protokol otvorený na podpis.
c)	Limit nie je možné zvýšiť tak, aby presahoval sumu, ktorá zodpovedá trojnásobku limitu stanoveného v dohovore zmenenom a doplnenom týmto protokolom.

8. Organizácia oznamuje všetkým zmluvným štátom všetky zmeny a doplnenia prijaté v súlade s odsekom 5. Zmeny a doplnenia sa považujú za schválené po uplynutí osemnásťmesačnej lehoty od dátumu oznámenia, okrem prípadu, keď najmenej jedna štvrtina štátov, ktoré boli zmluvnými štátmi v čase schválenia zmien a doplnkov, oznámi v tejto lehote generálnemu tajomníkovi, že zmeny a doplnenia neschvaľuje; v takom prípade sú zmeny a doplnenia zamietnuté a nemajú žiadny účinok.

9. Zmeny a doplnenia, ktoré sa považujú za schválené v súlade s odsekom 8, nadobúdajú platnosť osemnásť mesiacov po ich schválení.

10. Všetky zmluvné štáty sú viazané zmenami a doplneniami, pokiaľ nevypovedajú protokol v súlade s článkom 21 odsekmi 1 a 2 najmenej šesť mesiacov pred tým, ako zmeny a doplnenia nadobudnú platnosť. Také vypovedanie nadobudne účinnosť, keď zmeny a doplnenia nadobudnú platnosť.

11. Ak bola prijatá zmena a doplnenie, ale ešte neuplynula osemnásťmesačná lehota na jej schválenie, štát, ktorý sa stal zmluvným štátom počas tejto lehoty, bude viazaný zmenou a doplnením, ak nadobudne platnosť. Štát, ktorý sa stane zmluvným štátom po uplynutí tejto lehoty, je viazaný zmenou a doplnením, ktoré bolo schválené v súlade s odsekom 8. V prípadoch uvedených v tomto odseku sa štát stáva viazaný zmenou a doplnením, keď taká zmena a doplnenie nadobudne platnosť alebo keď pre tento štát nadobudne platnosť tento protokol, ak je tento dátum neskorší.

Príloha k Aténskemu dohovoru

Vysvetlivky:

1.	V prípade potreby môže označenie štátu obsahovať odkaz na príslušný orgán verejnej moci krajiny, v ktorej sa osvedčenie vydalo.

2.	Ak sa celková suma zabezpečenia poskytla z viac ako jedného zdroja, mala by sa uviesť výška každej sumy.

3.	Ak sa zabezpečenie poskytuje vo viacerých formách, tieto formy by sa mali vymenovať.

4.	V kolónke „trvanie zabezpečenia“ sa musí uviesť dátum, ktorým takéto zabezpečenie nadobúda účinnosť.

5.	V kolónke „adresa“ poisťovateľa(ov) a/alebo ručiteľa(ov) sa musí uviesť sídlo podniku poisťovateľa(ov) a/alebo ručiteľa(ov). V prípade potreby sa uvedie sídlo podniku, kde sa poistenie alebo iné zabezpečenie uzatvorilo.

(1) Neuvádza sa.

PRÍLOHA II

Výňatok z výhrady a usmernení IMO na vykonávanie aténskeho dohovoru, ktoré prijal právny výbor Medzinárodnej námornej organizácie 19. októbra 2006 - Výhrada a usmernenia IMO na vykonávanie aténskeho dohovoru

Výhrada

Aténsky dohovor by sa mal ratifikovať s touto výhradou alebo vyhlásením s rovnakým účinkom:

„[1.1]

Výhrada vlády ... v súvislosti s ratifikáciou Aténskeho dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 2002 (ďalej len ‚dohovor‘)

Obmedzenie zodpovednosti prepravcov atď.

[1.2]

Vláda ... si vyhradzuje právo obmedziť zodpovednosť uvedenú v článku 3 ods. 1 alebo 2 dohovoru, ak existuje, v súvislosti so smrťou alebo úrazom cestujúceho, ktoré spôsobilo niektoré z rizík uvedených v bode 2.2 usmernení IMO na vykonávanie aténskeho dohovoru, a zaväzuje sa obmedziť túto zodpovednosť na nižšiu z týchto súm:

—	250 000 účtovných jednotiek za každého cestujúceho v každom jednotlivom prípade, alebo

—	340 miliónov účtovných jednotiek celkovo na loď v každom jednotlivom prípade.

[1.3]

Vláda ... si tiež vyhradzuje právo uplatniť mutatis mutandis body 2.1.1 a 2.2.2 usmernení IMO na vykonávanie aténskeho dohovoru na takéto zodpovednosti, a zaväzuje sa ich uplatňovať.

[1.4]

Rovnakým spôsobom sa obmedzuje zodpovednosť vykonávajúceho prepravcu podľa článku 4 dohovoru, zodpovednosť zamestnancov a zástupcov prepravcu alebo vykonávajúceho prepravcu podľa článku 11 dohovoru a limit úhrnu súm vymáhateľných podľa článku 12 dohovoru.

[1.5]

Výhrada a záväzok uvedené v bode 1.2 sa uplatnia bez ohľadu na základ pre zodpovednosť podľa článku 3 ods. 1 alebo 2 a bez ohľadu na čokoľvek, čo by bolo v rozpore s článkami 4 alebo 7 dohovoru; táto výhrada a záväzok však nemajú vplyv na pôsobnosť článkov 10 a 13.

Povinné poistenie a obmedzenie zodpovednosti poisťovateľov

[1.6]

Vláda ... si vyhradzuje právo obmedziť požiadavku uvedenú v článku 4a ods. 1 mať poistenie alebo iné finančné zabezpečenie v prípade smrti alebo úrazu cestujúceho, ktoré spôsobilo niektoré z rizík uvedených v bode 2.2 usmernení IMO na vykonávanie aténskeho dohovoru, a zaväzuje sa túto požiadavku obmedziť na nižšiu z týchto súm:

—	250 000 účtovných jednotiek za každého cestujúceho v každom jednotlivom prípade, alebo

—	340 miliónov účtovných jednotiek celkovo na loď v každom jednotlivom prípade.

[1.7]

Vláda ... si vyhradzuje právo obmedziť zodpovednosť poisťovateľa alebo iných osôb, ktoré poskytujú finančné zabezpečenie podľa článku 4a ods. 10, v prípade smrti alebo úrazu cestujúceho, ktoré spôsobilo niektoré z rizík uvedených v bode 2.2 usmernení IMO na vykonávanie aténskeho dohovoru, a zaväzuje sa obmedziť na najvyššiu hranicu sumu poistenia alebo iného finančného zabezpečenia, ktoré prepravca musí mať podľa bodu 1.6 tejto výhrady.

[1.8]

Vláda ... si tiež vyhradzuje právo uplatňovať usmernenia IMO na vykonávanie aténskeho dohovoru vrátane uplatňovania doložiek uvedených v bodoch 2.1 a 2.2 usmernení a zväzuje sa ich uplatňovať na všetky povinné poistenia podľa dohovoru.

[1.9]

Vláda ... si vyhradzuje právo zbaviť poskytovateľa poistenia alebo iného finančného zabezpečenia podľa článku 4a ods. 1 každej zodpovednosti, ku ktorej sa nezaviazal, a zaväzuje sa tak robiť.

Osvedčovanie

[1.10]

Vláda ... si vyhradzuje právo vydávať osvedčenia o poistení podľa článku 4a ods. 2 dohovoru a zaväzuje sa ich vydávať s cieľom:

—	premietnuť obmedzenia zodpovednosti a požiadavky na poistné krytie uvedené v bodoch 1.2, 1.6, 1.7 a 1.9; a

—	doplniť ďalšie obmedzenia, požiadavky a výnimky tohto druhu, ktoré si podľa nej vyžadujú podmienky na poisťovacom trhu v čase vydania osvedčenia.

[1.11]

Vláda ... si vyhradzuje právo uznávať osvedčenia o poistení vydané na základe podobnej výhrady inými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami,, a zaväzuje sa ich uznávať.

[1.12]

Všetky tieto obmedzenia, požiadavky a výnimky sa zreteľne premietnu do osvedčenia vydaného alebo potvrdeného podľa článku 4a ods. 2 dohovoru.

Vzťah medzi touto výhradou a usmerneniami IMO na vykonávanie aténskeho dohovoru

[1.13]

Práva, ktoré sa prostredníctvom tejto výhrady ponechali, sa budú vykonávať s náležitým ohľadom na usmernenia IMO na vykonávanie aténskeho dohovoru alebo ich zmeny a doplnenia s cieľom zabezpečiť jednotnosť. Ak právny výbor Medzinárodnej námornej organizácie schválil navrhované zmeny a doplnenia usmernení IMO na vykonávanie aténskeho dohovoru vrátane limitov, tieto zmeny a doplnenia sa budú uplatňovať odo dňa, ktorý určil výbor. Týmto nie sú dotknuté pravidlá medzinárodného práva, pokiaľ ide o právo štátu na stiahnutie svojej výhrady alebo na jej zmenu a doplnenie.“

Usmernenia

Pri súčasnom stave poistného trhu by zmluvné strany mali vydávať osvedčenie o poistení na základe jednej záruky od poisťovateľa, ktorý kryje riziká v prípade vojny, a iného poisťovateľa, ktorý kryje riziká v prípade mieru. Každý poisťovateľ by mal niesť zodpovednosť len za svoju časť. Mali by sa uplatňovať tieto pravidlá (doložky, na ktoré sa odkazuje, sú uvedené v dodatku A):

2.1	Poistenie v prípade vojny a v prípade mieru môže podliehať týmto doložkám:

2.1.1

Ustanovujúca doložka o vylúčení v prípade rádioaktívnej kontaminácie, chemických, biologických, biochemických a elektromagnetických zbraní (ustanovujúca doložka č. 370);

2.1.2

Ustanovujúca doložka o vylúčení v prípade počítačových útokov (ustanovujúca doložka č. 380);

2.1.3

Dôvody vylúčenia zodpovednosti a obmedzenie zodpovednosti poskytovateľa povinného finančného zabezpečenia podľa tohto dohovoru zmeneného a doplneného týmito usmerneniami, najmä limit vo výške 250 000 účtovných jednotiek za cestujúceho v každom jednotlivom prípade;

2.1.4

Ustanovenie o tom, že poistenie sa vzťahuje len na zodpovednosť, ktorá je predmetom dohovoru zmeneného a doplneného týmito usmerneniami; a

2.1.5

Ustanovenie o tom, že každá suma vysporiadaná podľa dohovoru sa použije na zníženie zostávajúcej zodpovednosti prepravcu a/alebo jeho poisťovateľa podľa článku 4a dohovoru, aj keď ju nevyplatí príslušný poisťovateľ poskytujúci poistenie v prípade vojny alebo mieru ani sa od nich nenárokuje.

2.2

Poistenie v prípade vojny kryje zodpovednosť, ak nejaká existuje, za škodu v prípade smrti alebo úrazu cestujúceho spôsobenú:

—	vojnou, občianskou vojnou, revolúciou, vzburou, povstaním alebo z nich vyplývajúcimi občianskymi nepokojmi alebo každým násilným činom zo strany mocnosti, ktorá vedie vojnu, alebo proti nej,

—	zajatím, zmocnením, vzatím do väzby, obmedzením alebo zadržaním a ich dôsledkami alebo každým pokusom o ohrozenie,

—	zabudnutými mínami, torpédami, bombami alebo inými zabudnutými vojnovými zbraňami,

—	činom teroristu alebo každej osoby, ktorá koná so zlým úmyslom alebo z politického motívu, a opatreniami prijatými s cieľom zabrániť alebo odporovať každému riziku tohto druhu,

—	zhabaním a vyvlastnením,

a môžu sa naň vzťahovať tieto výnimky, obmedzenia a požiadavky:

2.2.1

Doložka o automatickom ukončení a vylúčení v prípade vojny

2.2.2

V prípade, že nárokované sumy jednotlivých cestujúcich prekročia úhrnom 340 miliónov účtovných jednotiek celkom na loď v každom jednotlivom prípade, prepravca je oprávnený obmedziť svoju zodpovednosť na 340 miliónov účtovných jednotiek, avšak vždy za predpokladu, že:

—	táto suma by sa mala rozdeliť medzi osoby, ktoré si uplatňujú nárok, pomerne k ich stanoveným nárokom,

—	táto suma sa môže rozdeliť na jednu alebo viac častí medzi osoby, ktoré si uplatňujú nárok, známe v čase rozdeľovania, a

—	rozdeliť túto sumu môže poisťovateľ alebo súd alebo iný príslušný orgán, na ktorý sa obráti poisťovateľ v ktoromkoľvek zmluvnom štáte, v ktorom sa začali konania vo vzťahu k nárokom, ktoré poistenie údajne kryje.

2.2.3

Doložka o oznámení s tridsaťdňovou výpovednou lehotou v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje bod 2.2.1.

2.3	Poistenie v prípade mieru by malo kryť všetky riziká, na ktoré sa vzťahuje povinné poistenie, okrem rizík uvedených v bode 2.2 bez ohľadu na to, či sa na ne vzťahujú výnimky, obmedzenia alebo požiadavky uvedené v bode 2.1 a 2.2.

3	Príklad súboru poistných záruk (modré karty) a osvedčenie o poistení, ktoré odzrkadľujú tieto usmernenia, sú v dodatku B.

Dodatok A

Doložky uvedené v usmerneniach 2.1.1, 2.1.2 A 2.2.1

Ustanovujúca doložka o vylúčení v prípade rádioaktívnej kontaminácie, chemických, biologických, biochemických a elektromagnetických zbraní (doložka č. 370 z 10. 11. 2003)

Táto doložka je nadradená všetkému, čo s ňou v tomto poistení nie je v súlade.

Toto poistenie v žiadnom prípade nekryje zodpovednosť za stratu alebo škodu alebo náklady, ktoré priamo alebo nepriamo spôsobilo, ku ktorým prispelo alebo ktoré vyplynuli:

1.1.	z ionizujúceho žiarenia alebo kontaminácie rádioaktivitou z jadrového paliva alebo jadrového odpadu alebo spaľovania jadrového paliva.

1.2.	z rádioaktívnych, toxických, výbušných alebo iných nebezpečných alebo kontaminujúcich vlastností jadrových zariadení, reaktora alebo jadrových celkov alebo ich jadrových zložiek.

1.3.	zo zbraní alebo zariadení, ktoré využívajú atómové alebo jadrové štiepenie a/alebo syntézu alebo inú podobnú reakciu alebo rádioaktívnu silu alebo látku.

1.4

z rád.ioaktívnych, toxických, výbušných alebo iných nebezpečných alebo kontaminujúcich vlastností rádioaktívnej látky. Vylúčenie v tomto bode doložky sa nerozširuje na rádioaktívne izotopy okrem jadrového paliva, ak sa tieto izotopy pripravujú, prepravujú, uskladňujú alebo používajú na obchodné, poľnohospodárske, medicínske, vedecké alebo iné podobné mierové účely.

1.5.	z chemickej, biologickej, biochemickej alebo elektromagnetickej zbrane.

Ustanovujúca doložka o vylúčení v prípade počítačových útokov (doložka č. 380 z 10. 11. 2003)

S výhradou jedine doložky 1.2 uvedenej nižšie toto poistenie v žiadnom prípade nekryje zodpovednosť za stratu alebo škodu alebo náklady, ktoré priamo alebo nepriamo spôsobilo alebo ku ktorým prispeli, ako prostriedok na spôsobenie škody, použitie alebo činnosť počítača, počítačového systému, počítačového softvérového programu, škodlivého kódu, počítačového vírusu alebo procesu alebo iného elektronického systému, alebo ktoré z nich vyplynuli.

Ak túto doložku potvrdzujú poistenia, ktoré kryjú riziká ako vojna, občianska vojna, revolúcia, vzbura, povstanie alebo z nich vyplývajúce občianske nepokoje alebo každý násilný čin zo strany mocnosti, ktorá vedie vojnu, alebo proti nej, alebo terorizmus alebo každá osoba, ktorá koná z politického motívu, neuplatňuje sa doložka 1.1 s cieľom vylúčiť škody (ktoré by inak boli kryté) vyplývajúce z použitia počítača, počítačového systému alebo počítačového softvérového programu alebo iného elektronického systému v odpaľovacom a/alebo riadiacom systéme a/alebo palebnom mechanizme zbraní alebo rakiet.

Automatické ukončenie a vylúčenie v prípade vojny

1.1.

Automatické ukončenie krytia

Bez ohľadu na to, či bolo podané toto oznámenie o zrušení, dané krytie sa UKONČÍ AUTOMATICKY

1.1.1.

v prípade vypuknutia vojny (či už bola vojna vyhlásená alebo nie) medzi niektorou z týchto krajín: Spojené kráľovstvo, Spojené štáty americké, Francúzsko, Ruská federácia, Čínska ľudová republika;

1.1.2.

s ohľadom na každé plavidlo, v súvislosti s ktorým je dané krytie udelené, ak sa takéto plavidlo vyžiada z dôvodu nároku naň alebo na použitie.

1.2.

Vojna piatich mocností

Toto poistenie vylučuje

1.2.1.

zodpovednosť za stratu alebo škodu alebo náklady, ktoré vyplývajú z vypuknutia vojny (či už bola vojna vyhlásená alebo nie) medzi niektorými z týchto krajín: Spojené kráľovstvo, Spojené štáty americké, Francúzsko, Ruská federácia, Čínska ľudová republika;

1.2.2.

vyžiadanie z dôvodu nároku naň alebo na použitie.

Dodatok B

Vysvetlivky:

1.	V prípade potreby môže označenie štátu obsahovať odkaz na príslušný orgán verejnej moci krajiny, v ktorej sa osvedčenie vydalo.

2.	Ak sa celková suma zabezpečenia poskytla z viac ako jedného zdroja, mala by sa uviesť výška každej sumy.

3.	Ak sa zabezpečenie poskytuje vo viacerých formách, tieto formy by sa mali vymenovať.

4.	V kolónke „trvanie zabezpečenia“ sa musí uviesť dátum, ktorým takéto zabezpečenie nadobúda účinnosť.

5.	V kolónke „adresa“ poisťovateľa(ov) a/alebo ručiteľa(ov) sa musí uviesť hlavné miesto podnikania poisťovateľa(ov) a/alebo ručiteľa(ov). V prípade potreby sa uvedie sídlo podniku, kde sa poistenie alebo iné zabezpečenie uzatvorilo.

ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

I. ÚVOD

Komisia v novembri 2005 prijala návrh (1) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zodpovednosti osobných dopravcov v lodnej preprave po mori a vnútrozemských vodných cestách v prípade nehôd. Uvedený návrh sa zaslal Rade 24. februára 2006.

Európsky Parlament prijal svoje stanovisko v prvom čítaní 25. apríla 2007.

Hospodársky a sociálny výbor prijal svoje stanovisko 13. septembra 2006. (2)

Výbor regiónov prijal svoje stanovisko 15. júna 2006. (3)

V rámci spolurozhodovacieho postupu (článok 251 ZES) Rada 30. novembra 2007 dosiahla o návrhu nariadenia politickú dohodu. Rada po revízii právnikmi lingvistami prijala 6. júna 2008 svoju spoločnú pozíciu.

II. CIEĽ

Hlavným cieľom navrhovaného nariadenia je začleniť do práva Spoločenstva Aténsky dohovor o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974, zmenený a doplnený protokolom z roku 2002 (ďalej len „aténsky dohovor“).

Návrh Komisie navyše obsahuje niekoľko úprav aténskeho dohovoru a ďalšie opatrenia, ako je rozšírenie rozsahu pôsobnosti na vnútroštátnu prepravu, ako aj prepravu po vnútrozemských vodných cestách a odstránenie možnosti, aby členské štáty, ktoré uplatňujú aténsky dohovor, stanovovali limity zodpovednosti nad rámec limitov ustanovených v aténskom dohovore. Návrh tiež obsahuje ustanovenie, podľa ktorého v prípade poškodenia alebo straty vybavenia potrebného na mobilitu alebo zdravotnej pomôcky, ktoré patria cestujúcemu so zníženou pohybovou schopnosťou, náhrada predstavuje maximálne hodnotu náhradného vybavenia. Návrh – podobne ako je tomu v sektore leteckej a železničnej dopravy – ustanovuje zálohové platby v prípade smrti alebo úrazu cestujúceho, ako aj informovanie cestujúcich pred začiatkom cesty.

III. ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

Všeobecne

Spoločná pozícia k uvedenému návrhu prijatá Radou aktualizuje nariadenie okrem iného tým, že mení ustanovenia, ktoré sa týkajú rozsahu pôsobnosti, vzťahu medzi nariadením a inými medzinárodnými dohovormi o celkovom obmedzení zodpovednosti, preddavkov a prechodného ustanovenia nariadenia.

Spoločná pozícia zahŕňa množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Európskeho parlamentu z prvého čítania (návrhy 1, 2, 3, 5, 9, 10, 11, 16 – 27, ako sú uvedené v dokumente 8724/07), a to doslovne alebo čiastočne, alebo obsahuje podstatu týchto návrhov. Tieto návrhy znenie navrhovaného nariadenia vylepšujú alebo objasňujú. Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa však v spoločnej pozícii nezohľadnili (návrhy 4, 6, 7, 8, 12, 13, 14, 15). Rada sa, rovnako ako Komisia, domnieva, že toto nariadenie by sa nemalo zaoberať prehodnotením úloh Európskej agentúry pre námornú bezpečnosť (EMSA), keďže ide o inú otázku (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4). Obšírnejšie vysvetlenie, prečo sa ostatné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zamietli, nasleduje v ďalšej časti.

Spoločná pozícia tiež zahŕňa viaceré ďalšie zmeny popri tých, ktoré sa navrhujú v stanovisku Európskeho parlamentu z prvého čítania, keďže vo viacerých prípadoch sa ustanovenia z pôvodného návrhu Komisie doplnili novými prvkami alebo sa úplne preformulovali, pričom sa vložilo niekoľko úplne nových ustanovení.

Okrem toho došlo k niekoľkým textovým úpravám, ktoré len objasňujú znenie alebo zabezpečujú celkovú súdržnosť nariadenia.

Nasledujúca časť sa týka podstatných zmien v spoločnej pozícii a reakcie Rady na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu.

Konkrétne

(1) Rozsah pôsobnosti

Rada, v plnej zhode s Európskym parlamentom (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 16 – 27) zamietla rozšírenie pôsobnosti aténskeho dohovoru na medzinárodnú a vnútroštátnu prepravu po vnútrozemských vodných cestách, ktoré navrhuje Komisia. Rada sa, totožne s argumentáciou Európskeho parlamentu, domnieva, že aténsky dohovor sa týka prepravy po mori a rozšírenie na prepravu po vnútrozemských vodných cestách nemusí byť vhodné a dostatočne nezohľadní osobitné podmienky v oblasti vnútrozemských vodných ciest.

Rada ďalej v rozpore s Komisiou a Európskym parlamentom spresňuje, že pokiaľ ide o prepravu po mori v rámci jedného členského štátu, je opodstatnené, aby sa nariadenie týkalo lodí, ktoré patria do triedy A v súlade s článkom 4 smernice Rady 98/18/ES zo 17. marca 1998 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode.

(2) Začlenenie Aténskeho dohovoru a iných opatrení IMO

Rada, rovnako ako Európsky parlament (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6), zastáva názor, že do nariadenia by sa okrem aténskeho dohovoru mali začleniť aj výhrada a usmernenia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) na vykonávanie aténskeho dohovoru (ďalej len „usmernenia IMO“), ktoré právny výbor IMO prijal 19. októbra 2006, aby sa v rámci aténskeho dohovoru riešili niektoré otázky, najmä náhrada škody, ktorá vznikla v súvislosti s terorizmom. Preto Rada aj Európsky parlament pripojili znenie usmernení IMO k nariadeniu ako novú prílohu.

Je však potrebné poznamenať, že Rada sa domnieva, že začlenenie celého znenia aténskeho dohovoru môže spôsobiť právne neistoty, pretože niektoré ustanovenia dohovoru sa priamo netýkajú predmetu nariadenia. Rada preto na rozdiel od Európskeho parlamentu v článku 3 ods. 1 nariadenia vymenúva ustanovenia aténskeho dohovoru, ktorých uplatňovanie je relevantné v rámci tohto nariadenia. Navyše sa v záujme zrozumiteľnosti z prílohy nariadenia odstránili nerelevantné alebo zavádzajúce ustanovenia aténskeho dohovoru.

(3) Uplatniteľné horné hranice

Rada zmenila návrh Komisie, pokiaľ ide o neuplatňovanie článku 7 ods. 2 aténskeho dohovoru. Tento stanovuje, že zmluvný štát môže prijať vyššie limity zodpovednosti, ako sú uvedené v aténskom dohovore. Rada sa rozhodla uplatňovať ustanovenie aténskeho dohovoru v jeho súčasnom znení bez zavádzania osobitného mechanizmu Spoločenstva s cieľom dohodnúť sa na používaní článku 7 ods. 2, ako navrhuje Komisia vo svojom návrhu a Európsky parlament v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 7.

(4) Súbežné uplatňovanie iných medzinárodných dohovorov, ktoré sa týkajú obmedzenia zodpovednosti vlastníkov lodí

Rada, vzhľadom na skutočnosť, že niektoré členské štáty už ratifikovali Dohovor o obmedzení zodpovednosti za námorné pohľadávky z roku 1976, zmenený a doplnený protokolom z roku 1996 (ďalej len „LLMC z roku 1996“), nemôže podporiť Európsky parlament, pokiaľ ide o neuplatňovanie článku 19 aténskeho dohovoru (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8). V článku 5 spoločnej pozície Rady sa vzťah medzi aténskym dohovorom a LLMC z roku 1996 bližšie objasňuje, aby bola zabezpečená právna istota.

(5) Zálohové platby

Plne sa pridŕžajúc Európskeho parlamentu (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9), Rada podporuje myšlienku, aby sa v prípade mimoriadnej udalosti lode, ktorá zapríčiní smrť alebo úraz cestujúceho, vyplatila zálohová platba. Aby sa zabezpečilo uplatňovanie tohto ustanovenia v praxi, Rada objasnila, že toto ustanovenie sa uplatňuje, ak k mimoriadnej udalosti lode došlo na území členského štátu alebo k nej došlo na palube lode, ktorá sa plaví pod vlajkou členského štátu alebo je zaregistrovaná v členskom štáte. Pokiaľ ide o termín „mimoriadna udalosť lode“, Rada sa domnieva, že tento termín je dostatočne a obšírne vymedzený v aténskom dohovore. Preto nie je potrebné pridávať pojem „nehoda lode“.

Rada plne podporuje Európsky parlament (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10), pokiaľ ide o objasnenie, že zálohová platba nepredstavuje uznanie zodpovednosti a môže byť započítaná voči akejkoľvek následne zaplatenej sume. Rada však navyše upresňuje, v ktorých prípadoch zálohová platba môže byť návratná v súlade s aténskym dohovorom a usmerneniami IMO.

(6) Poskytovanie informácií cestujúcim

Rada podporuje Európsky parlament, pokiaľ ide o charakteristické vlastnosti (náležitosť a zrozumiteľnosť) informácií poskytovaných cestujúcim najneskôr pri odchode. Rada navrhuje, že podobne ako v sektore leteckej dopravy by sa na tento účel mohlo použiť zhrnutie. Avšak Rada sa domnieva, že nie je potrebné odkazovať na ustanovenia smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12), pretože uvedená smernica sa už uplatňuje a nezávisí od navrhovaného nariadenia.

(7) Odložené uplatňovanie

Rada podobne ako Európsky parlament (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 13, 14 a 15) zaviedla prechodné ustanovenie, ktoré členským štátom umožní odložiť uplatňovanie nariadenia o štyri roky. Avšak zmena, ktorú Rada zaviedla v návrhu Komisie, sa týka prepravy po mori v rámci jedného členského štátu na palube lodí, ktoré patria do triedy A v súlade s článkom 4 smernice Rady 98/18/ES, a nie vnútroštátnej prepravy pravidelnými trajektovými linkami (v regiónoch, na ktoré sa vzťahuje článok 299 ods. 2 ZES), ako navrhuje Európsky parlament.

IV. ZÁVER

Rada verí, že spoločná pozícia predstavuje realistický prístup s náležitým zreteľom na splniteľnosť návrhu a ďalších navrhovaných ustanovení, ako aj potrebu právnej čistoty.

Rada s potešením očakáva konštruktívne diskusie s Európskym parlamentom s cieľom skorého prijatia nariadenia.

(1) Dokument 6827/06 – KOM(2005) 592 v konečnom znení.

(2) Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006.

(3) Ú. v. EÚ C 229, 22.9.2006.

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 190E

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 51 29. júla 2008

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	III Prípravné akty
	RADA
2008/C 190E/01	Spoločná pozícia (ES) č. 18/2008 zo 6. júna 2008, ktorú prijala Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (prepracované znenie) ( 1 )	1

2008/C 190E/02	Spoločná pozícia (ES) č. 19/2008 zo 6. júna 2008, ktorú prijala Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zodpovednosti osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôd ( 1 )	17