22.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 184/1

(1)

Prijatím smernice 2002/59/ES (4), posilnila Európska únia svoju schopnosť predchádzať situáciám, ktoré predstavujú nebezpečenstvo pre ľudské životy na mori a pre ochranu morského životného prostredia.

(2)

Keďže táto smernica sa týka zmien a doplnení smernice 2002/59/ES, väčšina povinností v nej uvedených sa nebude vzťahovať na členské štáty, ktoré nemajú pobrežia a prístavy. Takže jediné povinnosti, ktoré budú uplatniteľné na Rakúsko, Českú republiku, Maďarsko, Luxembursko alebo Slovensko sú povinnosti týkajúce sa lodí plaviacich sa pod vlajkou uvedených štátov, bez toho, aby bola dotknutá povinnosť spolupráce členských štátov na zabezpečení kontinuity medzi službami námornej dopravy a inými modálnymi službami riadenia dopravy, predovšetkým medzi riečnymi informačnými službami.

(3)

Podľa tejto smernice by členské štáty, ktoré sú prímorské štáty možnosť výmeny informácií zozbieraných počas plnenia úloh monitorovania námornej dopravy, ktoré vykonávajú v oblastiach, ktoré patria do ich právomoci. Systém Spoločenstva na výmenu námorných informácií SafeSeaNet (ďalej len „SafeSeaNet“), ktorý vyvinula Komisia po dohode s členskými štátmi, zahŕňa na jednej strane sieť výmeny údajov a na strane druhej štandardizáciu hlavných disponibilných informácií o lodiach a ich náklade (predbežné oznámenia a správy). Umožňuje tak lokalizovať pri zdroji a poskytovať akémukoľvek orgánu presné a aktuálne informácie o lodiach v európskych vodách, o ich pohybe a o ich nebezpečnom alebo znečisťujúcom náklade, ako aj o incidentoch na mori.

(4)

V tomto kontexte a s cieľom zabezpečiť operatívne využitie takto zozbieraných informácií je nevyhnutné, aby bola infraštruktúra potrebná na zber a výmenu údajov uvedených v tejto smernici a zavedená vnútroštátnymi orgánmi integrovaná do SafeSeaNet.

(5)

Spomedzi informácií oznamovaných a vymieňaných na základe smernice 2002/59/ES sú osobitne dôležité informácie týkajúce sa presných charakteristík nebezpečného alebo znečisťujúceho tovaru prevážaného po mori. V tomto zmysle a v súvislosti s nedávnymi námornými nehodami je potrebné umožniť pobrežným orgánom, aby mali ľahší prístup k charakteristikám uhľovodíkov prepravovaných po mori, čo je podstatným faktorom pri voľbe najvhodnejších techník kontroly, a zabezpečiť im v naliehavom prípade priame spojenie s operátormi, ktorí najlepšie poznajú prepravovaný tovar.

(6)

Automatické identifikačné systémy lodí (AIS – automatický identifikačný systém) uvedené v Medzinárodnom dohovore o bezpečnosti ľudského života na mori z 1. novembra 1974 umožňujú nielen zlepšiť možnosti monitorovania týchto lodí, ale predovšetkým im poskytujú vyššiu bezpečnosť v situáciách plavby v obmedzenom priestore. AIS bol preto zahrnutý medzi normatívne ustanovenia smernice 2002/59/ES. Vzhľadom na veľké množstvo kolízií rybárskych plavidiel, ktoré neboli zreteľne viditeľné pre obchodné lode, alebo ktoré obchodné lode vo svojom okolí nevideli, je žiadúce, aby sa uvedené opatrenie vzťahovalo na rybárske plavidlá s dĺžkou viac ako 15 metrov. V rámci Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo sa môže poskytnúť finančná pomoc na vybavenie palúb rybárskych plavidiel bezpečnostnými zariadeniami, ako je AIS.

(7)

Povinnosť vybavenia systémom AIS by sa mala chápať tak, že sa vyžaduje zabezpečenie nepretržitej prevádzky AIS okrem prípadov, keď medzinárodné pravidlá alebo normy ustanovujú ochranu navigačných informácií.

(8)

Bolo by užitočné preskúmať možnú súčinnosť medzi AIS a systémami určovania polohy a komunikácie používanými v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva, ako je systém monitorovania plavidiel prostredníctvom satelitu. Na tento účel by mala Komisia v spolupráci s členskými štátmi posúdiť realizovateľnosť a stanoviť podrobné pravidlá integrácie AIS so systémami určovania polohy a komunikácie používanými v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva. Pri posudzovaní možností integrácie týchto systémov by sa mali brať do úvahy potreby a požiadavky kontroly rybárskych flotíl, najmä v oblasti bezpečnosti a dôvernosti zasielaných údajov.

(9)

Smernica 2002/59/ES ustanovuje, že členské štáty majú prijať osobitné opatrenia voči lodiam, ktoré predstavujú potenciálne riziko z dôvodu svojho správania alebo svojho stavu. Z tohto dôvodu sa ukazuje ako žiaduce doplniť do zoznamu týchto lodí tie, ktoré nemajú uspokojivé poistné krytie alebo finančné záruky, alebo tie, ktoré boli označené lodivodmi alebo prístavnými orgánmi za lode so zjavnými nedostatkami, ktoré môžu ohroziť ich bezpečnú plavbu alebo predstavovať riziko pre životné prostredie.

(10)

V súlade so smernicou 2002/59/ES, s ohľadom na riziká, ktoré vznikajú pri výnimočne zlých poveternostných podmienkach, sa ukazuje ako nevyhnutné brať do úvahy potenciálne nebezpečenstvá, ktoré môžu predstavovať pre plavbu ľadové kryhy. Ak preto príslušný úrad určený členským štátom na základe predpovedí týkajúcich sa stavu ľadových krýh, ktoré mu poskytla kvalifikovaná meteorologická informačná služba usúdi, že plavebné podmienky predstavujú vážne riziko pre bezpečnosť ľudských životov alebo vážne riziko znečistenia, mal by na to upozorniť kapitánov lodí prítomných v oblasti jeho právomoci, alebo kapitánov, ktorí chcú vstúpiť do prístavov v príslušnej oblasti alebo ich opustiť. Dotknutý orgán by mal byť schopný prijať všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany ľudských životov na mori a ochrany životného prostredia.

(11)

Smernica 2002/59/ES ustanovuje, že členské štáty majú vypracovať plány, ktoré umožnia, pokiaľ si to situácia vyžiada, prijať lode v núdzi vo svojich prístavoch alebo na akomkoľvek inom chránenom mieste za čo možno najlepších podmienok, aby sa obmedzili dôsledky nehôd na mori. Avšak, s ohľadom na Usmernenia o miestach útočišťa pre lode, ktoré potrebujú pomoc, ktoré sú prílohou k rezolúcii A. 949 (23) Medzinárodnej námornej organizácie A.949(23) z 13. decembra 2003 (ďalej len „rezolúcia IMO A.949(23)“), ktoré boli prijaté až po prijatí smernice 2002/59/ES a týkajúce sa skôr lodí, ktoré potrebujú pomoc, keď nie je ohrozená bezpečnosť ľudských životov, než lodí v núdzi, by sa uvedená smernica mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť

(12)

Na základe rezolúcie IMO A.949(23) a na základe prác vykonaných v spolupráci Komisie, Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (ďalej len „agentúra“) a členských štátov sa však ukazuje ako nevyhnutné ustanoviť základné podmienky, ktoré musia byť obsiahnuté v plánoch pre lode, ktoré potrebujú pomoc, aby sa zabezpečila zosúladená a účinná realizácia uvedeného opatrenia a aby sa objasnil rozsah povinností prináležiacich členským štátom.

(13)

Rezolúcia IMO A.949(23) má tvoriť základ pre všetky plány vypracované členskými štátmi tak, aby účinne reagovali na ohrozenie, ktoré spôsobujú lode, ktoré potrebujú pomoc. Členské štáty však pri posudzovaní rizík spojených s takýmto ohrozením môžu so zreteľom na svoju osobitnú situáciu zohľadniť iné faktory, ako napríklad použitie morskej vody na výrobu pitnej vody, ako aj výrobu elektriny.

(14)

Ak existuje loď, ktorá potrebuje pomoc, môže byť potrebné rozhodnúť o jej prijatí v mieste útočišťa. Na tento účel je potrebné, aby dotknutý orgán vykonal predbežné vyhodnotenie situácie na základe informácií obsiahnutých v príslušnom pláne na prijímanie lodí v mieste útočišťa.

(15)

V plánoch na prijímanie lodí, ktoré potrebujú pomoc, by sa mala presne opísať postupnosť rozhodovania týkajúca sa signalizovania predmetných situácií a ich riešenia. Dotknuté orgány a ich právomoci by mali byť jasne opísané, rovnako ako prostriedky komunikácie medzi dotknutými stranami. Príslušné postupy by mali zabezpečiť, aby vhodné rozhodnutie prijali rýchlo na základe odborných znalostí a dostatočných informácií dostupných príslušnému úradu.

(16)

Členské štáty by mali pri vypracúvaní plánov urobiť súpis údajov o potenciálnych miestach útočišťa v pobrežnej oblasti s cieľom umožniť príslušnému úradu v prípade nehody alebo incidentu na mori jasne a rýchlo identifikovať najvhodnejšie oblasti na prijatie lode, ktorá potrebuje pomoc. Takéto údaje by mali obsahovať opis určitých charakteristík uvažovaných miest, zariadení a vybavenia, ktoré sú k dispozícii na uľahčenie prijatia lodí, ktoré potrebujú pomoc, alebo na riešenie dôsledkov nehody alebo znečistenia.

(17)

Je dôležité, aby bol vhodným spôsobom uverejnený zoznam príslušných úradov zodpovedných za rozhodovanie o prijatí lode v mieste útočišťa, ako aj úradov zodpovedných za prijatie žiadostí o poskytnutie útočišťa a následný postup. Prístup k relevantným informáciám sa taktiež môže ukázať ako užitočný pre strany zainteresované do operácií námornej pomoci, vrátane spoločností zabezpečujúcich pomoc a remorkáž, a orgány susediacich členských štátov, ktoré môžu byť pravdepodobne zasiahnuté núdzovou situáciou na mori.

(18)

Špecifickou funkciou opatrení na monitorovanie lodnej dopravy a určovanie trasy lodí je umožniť členským štátom, aby mohli reálne poznať lode pohybujúce sa vo vodách spadajúcich pod ich právomoc, a teda umožniť im, ak je to potrebné, účinnejšie predchádzať potenciálnym rizikám. Vzájomné poskytovanie zozbieraných informácií pomáha zlepšiť ich kvalitu a uľahčuje ich spracovanie.

(19)

V súlade so smernicou 2002/59/ES dosiahli členské štáty a Komisia významný pokrok v oblasti harmonizácie výmeny údajov elektronickou cestou, najmä pokiaľ ide o prepravu nebezpečného alebo znečisťujúceho tovaru. SafeSeaNet, vyvíjaný od roku 2002, by sa mal teraz zaviesť ako referenčná sieť na úrovni Spoločenstva.

(20)

Pokrok dosiahnutý v nových technológiách a hlavne v ich vesmírnych aplikáciách, akými sú vysielacie zariadenia na monitorovanie lodí, zobrazovacie systémy alebo globálny navigačný satelitný systém (GNSS), dnes umožňujú rozšíriť monitorovanie námornej dopravy ďalej od pobrežia a tak zabezpečiť lepšie pokrytie európskych vôd, aj pomocou systémov identifikácie a sledovania lodí na veľkú vzdialenosť (systémy LRIT). Ak sa majú takéto nástroje stať integrovanou súčasťou monitorovacieho a informačného systému pre lodnú dopravu, zriadeného smernicou 2002/59/ES, je potrebná plná spolupráca na uvedených činnostiach v rámci Spoločenstva.

(21)

Na zaručenie čo najlepšieho využívania informácií, harmonizovaného na úrovni Spoločenstva, zozbieraných informácií podľa smernice 2002/59/ES a týkajúcich sa námornej bezpečnosti, by mala byť Komisia oprávnená, ak je to potrebné, spracovávať a využívať tieto údaje a šíriť ich orgánom určeným členskými štátmi.

(22)

V tejto súvislosti vývoj systému „Equasis“ poukázal na dôležitosť podpory kultúry „bezpečnosti morí“, najmä medzi operátormi námornej dopravy. Komisia by mala byť schopná prispieť najmä prostredníctvom tohto systému k šíreniu akýchkoľvek informácií týkajúcich sa námornej bezpečnosti.

(23)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa ustanovuje Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) (5), sústreďuje úlohy výborov zriadených na základe príslušných právnych predpisov Spoločenstva v oblasti námornej bezpečnosti, prevencie znečisťovania z lodí a ochrany životných a pracovných podmienok na palube. Z tohto dôvodu by sa mal existujúci výbor nahradiť výborom COSS.

(24)

Taktiež je potrebné zohľadniť zmeny a doplnenia uvedených medzinárodných nástrojov.

(25)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (6).

(26)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na zmenu a doplnenie smernice 2002/59/ES, aby sa uplatnili následné zmeny a doplnenia k medzinárodným dohovorom, protokolom, kódexom a rezolúciám súvisiacich s nimi. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky uvedenej smernice, okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(27)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 z 27. júna 2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (7) poskytuje agentúra potrebnú pomoc Komisii a členským štátom pri vykonávaní smernice 2002/59/ES.

(28)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (8) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(29)

Smernica 2002/59/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1)

v článku 2 ods. 2 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Pokiaľ nie je ustanovené inak, táto smernica sa nevzťahuje na:“;

2)

článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

3)

vkladá sa tento článok:

„Článok 6a

Používanie automatických identifikačných systémov (AIS) rybárskymi plavidlami

‚Každé rybárske plavidlo s celkovou dĺžkou viac ako 15 metrov, ktoré sa plaví pod vlajkou členského štátu a ktoré je registrované v Spoločenstve alebo prevádzkované vo vnútorných vodách alebo v teritoriálnych morských vodách členského štátu alebo vykladajúce svoj úlovok v prístave členského štátu, musí byť vybavené AIS (trieda A) vyhovujúcim výkonnostným normám IMO a to v súlade s časovým harmonogramom uvedeným v prílohe II časť I(3).‘

Rybárske plavidlá vybavené AIS udržiavajú tieto systémy v nepretržitej prevádzke. Za výnimočných okolností môže byť AIS vypnutý, ak to kapitán lode považuje za potrebné v záujme bezpečnosti alebo ochrany svojho plavidla.“;

4)

článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Povinnosti zasielateľa

Na prepravu alebo na naloženie na palubu lode v prístave členského štátu nesmie byť ponúkaný žiadny nebezpečný alebo znečisťujúci tovar, bez ohľadu na rozmery lode, pokiaľ nebolo kapitánovi alebo operátorovi predložené vyhlásenie obsahujúce tieto informácie:

Je povinnosťou každého zasielateľa, aby kapitánovi alebo operátorovi predložil také vyhlásenie a aby zabezpečil, že zásielka ponúkaná na prepravu je skutočne zásielkou zodpovedajúcou vyhláseniu v súlade s prvým odsekom.“;

5)

v článku 16 ods. 1 sa dopĺňajú tieto písmená:

6)

vkladá sa tento článok:

„Článok 18a

Opatrenia v prípade rizík vyplývajúcich z prítomnosti ľadu

1.   Ak príslušné úrady usúdia, že vzhľadom na stav ľadových krýh existuje vážne ohrozenie bezpečnosti ľudských životov na mori alebo ochrany ich námorných či pobrežných oblastí alebo námorných či pobrežných oblastí iných štátov:

2.   Opatrenia prijaté podľa odseku 1 sa zakladajú, pokiaľ ide o údaje o stave ľadových krýh, na predpovediach týkajúcich sa stavu ľadových krýh a poveternostných podmienok poskytovaných kvalifikovanou meteorologickou informačnou službou uznanou členským štátom.“;

7)

v článku 19 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Na tento účel odovzdajú príslušným vnútroštátnym úradom, na ich žiadosť, informácie uvedené v článku 12.“;

8)

článok 20 sa nahrádza takto:

„Článok 20

Prijatie lodí, ktoré potrebujú pomoc, v miestach útočíšť

1.   Prijatie alebo odmietnutie lode, ktorá potrebuje pomoc v mieste útočišťa je podmienené predchádzajúcim vyhodnotením situácie, ktoré sa uskutočňuje na základe plánu uvedeného v článku 20a, a rozhodnutím prijatým príslušným úradom.

2.   Úrady uvedené v odseku 1 sa pravidelne stretávajú, aby si vymieňali ich odborné znalosti a zlepšili opatrenia prijaté podľa tohto článku. Môžu sa kedykoľvek stretnúť z dôvodu osobitných okolností.“;

9)

vkladá sa tento článok:

„Článok 20a

Plány na prijímanie lodí, ktoré potrebujú pomoc

1.   Členské štáty vypracujú plány reakcie na hrozby, ktoré predstavujú lode, ktoré potrebujú pomoc, nachádzajúce sa vo vodách patriacich do ich právomoci.

2.   Plány uvedené v odseku 1 sa vypracúvajú po konzultácii s dotknutými stranami na základe rezolúcií IMO A.949(23) a A.950(23) a obsahujú aspoň tieto základné údaje:

3)   Členské štáty zverejnia názov príslušného úradu uvedeného v článku 20 ods. 1 a úradov vymenovaných na prijímanie žiadostí o poskytnutie útočišťa a zodpovedných za následný postup.

Členské štáty na požiadanie poskytnú susediacim členským štátom relevantné informácie týkajúce sa plánov.

Pri vykonávaní postupov ustanovených v plánoch na prijímanie lodí, ktoré potrebujú pomoc členské štáty zabezpečia, aby boli príslušné informácie k dispozícii stranám zainteresovaným do operácií.

Ak o to členské štáty požiadajú, tie členské štáty, ktoré prijímajú informácie v súlade s druhým a tretím pododsekom, sú viazané povinnosťou zachovávať ich dôvernosť.

4.   Členské štáty najneskôr do … (9) informujú Komisiu o opatreniach prijatých v rámci uplatňovania tohto článku.“

10)

vkladá sa tento článok:

„Článok 22a

SafeSeaNet

1.   Na účely spracovania informácií uvedených v tejto smernici zriadia členské štáty na národnej alebo miestnej úrovni systémy na riadenie námorných informácií.

2.   Systémy zriadené podľa odseku 1 umožnia operatívne využitie zozbieraných informácií a musia spĺňať najmä podmienky ustanovené v článku 14.

3.   Na účely zabezpečenia efektívnej výmeny informácií uvedených v tejto smernici členské štáty zaistia, aby národné alebo miestne systémy zriadené na zber, spracovanie a uchovávanie týchto informácií mohli byť prepojené s SafeSeaNet. Komisia zabezpečí, aby SafeSeaNet bol schopný prevádzky 24 hodín denne.“;

11)

článok 23 sa mení a dopĺňa takto:

12)

vkladá sa tento článok:

„Článok 23a

Spracovanie a riadenie informácií o námornej bezpečnosti

1.   Komisia v prípade potreby zabezpečí spracovanie, využitie a šírenie informácií, ktoré sa zozbierali podľa tejto smernice, úradom určeným členskými štátmi.

2.   Komisia ak je to vhodné prispeje k rozvoju a prevádzke systémov zberu a distribúcie údajov týkajúcich sa námornej bezpečnosti, najmä prostredníctvom systému Equasis alebo akéhokoľvek iného rovnocenného verejného systému.“;

13)

článok 28 sa nahrádza takto:

„Článok 28

Výbor

1.   Komisii pomáha Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 (10).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

14)

do prílohy II časť I sa dopĺňa tento bod:

„3.   Rybárske plavidlá

Rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou viac ako 15 metrov podliehajú požiadavke na vybavenie ustanovenej v článku 6a podľa tohto časového harmonogramu:

Novopostavené rybárske plavidlo s celkovou dĺžkou viac ako 15 metrov, podlieha požiadavke na vybavenie ustanovenej v článku 6a od … (9).“

22.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 184/11

(1)

Smernica Rady 94/57/ES z 22. novembra 1994 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov (4) bola niekoľko krát významne zmenená a doplnená. Keďže sa majú prijať ďalšie zmeny a doplnenia, mala by sa v záujme jasnosti prepracovať.

(2)

S ohľadom na povahu ustanovení smernice 94/57/ES javí sa ako vhodné, prepracovať jej ustanovenia do dvoch rôznych právnych nástrojov Spoločenstva, a to smernice a nariadenia.

(3)

Rada vo svojom uznesení z 8. júna 1993 o spoločnej politike bezpečnosti morí stanovila cieľ odstrániť z vôd Spoločenstva všetky lode, ktoré nespĺňajú normy, a vyzdvihla ako prioritu akciu Spoločenstva vytvorenú na zabezpečenie účinnej a jednotného vykonávania medzinárodných pravidiel vypracovaním spoločných noriem pre klasifikačné spoločnosti.

(4)

Bezpečnosť a ochrana pred znečisťovaním na mori sa môžu účinne zvýšiť prísnym uplatňovaním medzinárodných dohovorov, kódexov a rezolúcií pri súčasnom podporovaní cieľa slobody poskytovania služieb.

(5)

Zodpovednosť za kontrolu zhody lodí s jednotnými medzinárodnými normami bezpečnosti a ochrany pred znečisťovaním morí nesú vlajkové štáty a prístavné štáty.

(6)

Členské štáty sú zodpovedné za vydávanie medzinárodných osvedčení o bezpečnosti a predchádzaní znečisťovania upravených v dohovoroch, akými sú napríklad Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori z 1. novembra 1974 (SOLAS 74), Medzinárodný dohovor o nákladovej značke z 5. apríla 1966 a Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania z lodí z 2. novembra 1973 (MARPOL), ako aj za vykonávanie uvedených dohovorov.

(7)

V zhode s týmito dohovormi môžu všetky členské štáty poveriť v rôznom rozsahu osvedčovaním takejto zhody uznané organizácie a môžu na ne delegovať vydávanie príslušných osvedčení lodí a predchádzaní znečisťovaniu, ktoré spôsobujú.

(8)

Veľký počet existujúcich klasifikačných spoločností na celom svete nezaručuje primeranú implementáciu pravidiel alebo dostatočnú spoľahlivosť pri konaní v mene vnútroštátnych úradov, pretože nemajú primerané štruktúry a skúsenosti, o ktoré by sa mohli oprieť a ktoré by im umožnili vykonávať svoje povinnosti na vysokej odbornej úrovni.

(9)

V súlade s kapitolou II-1 časťou A-1 predpisom 3-1 dohovoru SOLAS 74 zodpovedajú členské štáty za zabezpečenie toho, aby boli lode plávajúce pod ich vlajkou projektované, skonštruované a udržiavané v súlade s požiadavkami na štruktúru, mechaniku a elektrické inštalácie, určenými klasifikačnými spoločnosťami. Tieto spoločnosti preto vypracúvajú a realizujú pravidlá v oblasti projektovania, stavby, údržby a inšpekcie lodí a zodpovedajú za inšpekcie lodí v mene vlajkového štátu a za osvedčovanie schopnosti týchto lodí plniť kritériá medzinárodných dohovorov na vydávanie príslušných osvedčení. Na uspokojivé vykonávanie týchto povinností potrebujú úplnú nezávislosť, vysoko špecializovanú technickú spôsobilosť a dôsledné riadenie kvality.

(10)

Organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí by mali byť schopné ponúkať svoje služby v Spoločenstve a navzájom si konkurovať a zároveň poskytovať rovnaké úrovne bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Preto by sa mali v rámci Spoločenstva jednotne ustanoviť a uplatňovať potrebné odborné normy ich činností.

(11)

Vydávanie osvedčenia o bezpečnostnom rádiovom vybavení nákladnej lode sa môže zveriť súkromným subjektom s dostatočnými skúsenosťami a kvalifikovaným personálom.

(12)

Členský štát môže obmedziť počet uznaných organizácií, ktoré oprávňuje v súlade so svojimi potrebami založenými na objektívnych a transparentných dôvodoch, výhradou kontroly vykonávanej Komisiou v súlade s postupom výboru.

(13)

Táto smernica by mala zaisťovať slobodu poskytovania služieb v Spoločenstve, Spoločenstvo by preto malo byť oprávnené rokovať s tretími krajinami, v ktorých sa nachádzajú niektoré z uznaných organizácií, s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup, aký sa uplatňuje pre uznané organizácie, ktoré sa nachádzajú v Spoločenstve.

(14)

Užšie zapojenie vnútroštátnych úradov do prehliadok lodí a do vydávania príslušných osvedčení je potrebné na zabezpečenie plnej zhody s medzinárodnými bezpečnostnými pravidlami, aj keď členské štáty poverili vykonávaním štatutárnych povinností uznané organizácie, ktoré netvoria časť ich správy. Je preto vhodné vytvoriť užšie pracovné vzťahy medzi úradmi a uznanými organizáciami, ktoré poverili a ktoré môžu požadovať, aby uznané organizácie boli miestne zastúpené na území členského štátu, v mene ktorého vykonávajú svoje povinnosti.

(15)

Rozdielnosti v režimoch finančnej zodpovednosti uznaných organizácií konajúcich v mene členských štátov by zabránili správnej implementácii tejto smernice. Ako príspevok k riešeniu tohto problému sa odporúča zaviesť istú mieru harmonizácie na úrovni Spoločenstva vo vzťahu k zodpovednosti za akúkoľvek námornú nehodu spôsobenú uznanou organizáciou, o ktorej rozhodol súd, vrátane urovnania sporov prostredníctvom rozhodcovského konania.

(16)

Opatrenia potrebné na implementáciu tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

(17)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na zmenu a doplnenie tejto smernice s cieľom zahrnúť neskoršie zmeny a doplnenia súvisiacich medzinárodných dohovorov, protokolov, kódexov a rezolúcií. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice, okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(18)

Členským štátom by sa okrem toho mala ponechať možnosť pozastaviť alebo zrušiť platnosť oprávnenia udeleného uznanej organizácii, pričom by o svojich rozhodnutiach mali informovať Komisiu a ostatné členské štáty a mali by ho riadne odôvodniť.

(19)

Členské štáty by mali pravidelne hodnotiť výkon uznaných organizácií, ktoré konajú v ich mene a poskytnúť Komisii a všetkým ostatným členským štátom presné informácie týkajúce sa tohto výkonu.

(20)

Od členských štátov keď konajú ako prístavné orgány, sa požaduje zvýšenie bezpečnosti a ochrany pred znečisťovaním vôd Spoločenstva pomocou prednostnej kontroly lodí majúcich osvedčenia organizácií, ktoré nespĺňajú spoločné kritériá, a tým zabezpečiť, aby sa s loďami plávajúcimi pod vlajkou tretieho štátu nezaobchádzalo miernejšie.

(21)

V súčasnosti neexistujú jednotné medzinárodné normy, ktorým musia vyhovovať všetky lode buď v etape výstavby alebo v priebehu ich životnosti, pokiaľ ide o trup lode, strojné zariadenia a elektrické a ovládacie zariadenia. Také normy môžu byť stanovené podľa pravidiel uznaných organizácií alebo rovnocenných noriem, o ktorých môžu rozhodnúť vnútroštátne úrady v súlade s postupom ustanoveným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (6).

(22)

Keďže cieľ tejto smernice, a to stanovenie opatrení, ktoré majú členské štáty dodržiavať vo vzťahu k organizáciám povereným vykonávaním inšpekcií, prehliadkami a osvedčovaním lodí v Spoločenstve, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(23)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala vzťahovať na tie ustanovenia, ktoré predstavujú významnú zmenu v porovnaní so smernicou 94/57/ES. Povinnosť transponovať nezmenené ustanovenia vyplýva z uvedenej smernice.

(24)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov súvisiacich s lehotami na transpozíciu smerníc uvedených v prílohe I časť B do vnútroštátneho práva.

(25)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (7) sa členské štáty vyzývajú, aby vo vlastnom záujme a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami.

(26)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/… z … o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí sú stanovené opatrenia, ktoré majú uplatňovať organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (8),

i)

udeliť organizáciám oprávnenie na vykonávanie úplných alebo čiastočných inšpekcií a prehliadok týkajúcich sa štatutárnych osvedčení vrátane tých, ktoré sú potrebné na posudzovanie zhody s pravidlami uvedenými v článku 11 ods. 2 a prípadne na vydávanie alebo predlžovanie platnosti príslušných osvedčení; alebo

ii)

zveriť organizáciám vykonávanie úplných alebo čiastočných inšpekcií a prehliadok uvedených v bode i);

a)

ustanovenia uvedené v doplnku II rezolúcie IMO A.739(18) o usmerneniach pre oprávnenie organizácií pôsobiacich v mene úradu, pričom vychádzajú z prílohy, doplnku a dodatku k IMO MSC/obežník 710 a MEPC/obežník 307 o vzorovej dohode týkajúcej sa oprávnenia uznaných organizácií, ktoré konajú v mene úradu;

b)

tieto ustanovenia o finančnej zodpovednosti:

c)

ustanovenia o pravidelnom audite, ktorý vykonáva úrad alebo nestranná externá organizácia menovaná úradom na plnenie úloh, ktoré organizácie vykonávajú v jeho mene podľa článku 9 ods. 1;

d)

možnosť vykonávania náhodných a dôkladných inšpekcií lodí;

e)

ustanovenia o hlásení dôležitých informácií o ich klasifikovanej flotile a zmenách tried, pozastavení platnosti alebo odňatí triedy.

a)

sa na účely tejto smernice do nej zahrnuli ďalšie zmeny a doplnenia medzinárodných dohovorov, protokolov, kódexov a rezolúcií súvisiacich s tými, ktoré sú uvedené v článku 2 písm. d), článku 3 ods. 1 a článku 5 ods. 2, a ktoré nadobudli platnosť,

b)

sa zmenili čiastky uvedené v bodoch (ii) a (iii) článku 5 ods. 2 písm. b).

22.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 184/23

(1)

V námornej doprave v Európe by sa mala udržiavať vysoká všeobecná úroveň bezpečnosti a všetko úsilie by sa malo vynakladať na zníženie počtu námorných nehôd a mimoriadnych udalostí.

(2)

Rýchle uskutočnenie technického vyšetrovania námorných nehôd zlepšuje námornú bezpečnosť, keďže pomáha zabrániť opakovaniu nehôd, ktoré vedú k stratám na životoch, stratám lodí a znečisteniu morského prostredia.

(3)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 21. apríla 2004 o zlepšení námornej bezpečnosti (4) vyzval Komisiu, aby predložila návrh smernice o vyšetrovaní nehôd v námornej doprave.

(4)

Článok 2 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (ďalej len „UNCLOS“) stanovuje právo pobrežných štátov vyšetrovať príčinu akejkoľvek námornej nehody, ktorá sa stala v ich teritoriálnych moriach a mohla by predstavovať riziko ohrozenia života alebo životného prostredia, vyžadovať zásah pátracích a záchranných orgánov pobrežného štátu alebo sa inak dotýkať pobrežného štátu.

(5)

Článok 94 UNCLOS stanovuje, že vlajkové štáty majú zabezpečiť, aby vyšetrenie niektorých nehôd alebo mimoriadnych udalostí týkajúcich sa navigácie na voľnom mori vykonala osoba alebo osoby s vhodnou kvalifikáciou alebo aby bolo toto vyšetrenie vykonané za ich prítomnosti.

(6)

Predpis I/21 Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti života na mori z 1. novembra 1974 (ďalej len „SOLAS 74“), Medzinárodný dohovor o nákladovej značke z 5. apríla 1966 a Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania z lodí z 2. novembra 1973 stanovujú povinnosť vlajkových štátov vykonávať vyšetrovanie nehôd a poskytovať Medzinárodnej námornej organizácii (IMO) príslušné závery.

(7)

Kódex na vykonávanie záväzných nástrojov IMO pripojený k rezolúcii zhromaždenia IMO A.973(24) z 1. decembra 2005 pripomína povinnosť vlajkových štátov zabezpečiť, aby námorné bezpečnostné vyšetrovanie vykonávali vyšetrovatelia s vhodnou kvalifikáciou, ktorí sú kompetentní v záležitostiach týkajúcich sa námorných nehôd a mimoriadnych udalostí. Tento kódex ďalej vyžaduje, aby boli vlajkové štáty pripravené poskytnúť na tento účel kvalifikovaných vyšetrovateľov bez ohľadu na miesto nehody alebo mimoriadnej udalosti.

(8)

Mal by sa zohľadniť Kódex o vyšetrovaní námorných nehôd a mimoriadnych udalostí pripojený k rezolúcii zhromaždenia IMO A.849(20) z 27. novembra 1997 (ďalej len „Kódex IMO o vyšetrovaní námorných nehôd a mimoriadnych udalostí“), ktorý stanovuje uplatňovanie spoločného prístupu k bezpečnostnému vyšetrovaniu námorných nehôd a mimoriadnych udalostí a spoluprácu medzi štátmi pri zisťovaní faktorov prispievajúcich k vzniku námorných nehôd a mimoriadnych udalostí. Zohľadniť by sa mala aj rezolúcia zhromaždenia IMO A.861(20) z 27. novembra 1997 a rezolúcia MSC.163(78) Výboru pre námornú bezpečnosť zo 17. mája 2004, ktoré poskytujú vymedzenie pojmu „zariadenia na zaznamenávanie údajov o plavbe“.

(9)

Členské štáty by mali pri vyšetrovaní námorných nehôd a mimoriadnych udalostí zohľadniť „usmernenia o spravodlivom zaobchádzaní s námorníkmi v prípade námornej nehody“ pripojené k rezolúcii A.987 (24) zhromaždenia IMO a riadacim orgánom Medzinárodnej organizácie práce z 1. decembra 2005 alebo akékoľvek iné odporúčania alebo nástroje týkajúce sa ľudského faktoru, ktoré prijali príslušné medzinárodné organizácie, pokiaľ sa uplatňujú na technické bezpečnostné vyšetrovanie.

(10)

Smernica Rady 1999/35/ES z 29. apríla 1999 o systéme povinných kontrol pre bezpečnú prevádzku prevozných lodí ro-ro a osobných vysokorýchlostných plavidiel (5) v pravidelnej preprave vyžaduje, aby členské štáty v rámci svojich príslušných právnych systémov vymedzili právne postavenie, ktoré im a každému inému členskému štátu s podstatným záujmom umožní zúčastniť sa na akomkoľvek vyšetrovaní námornej nehody alebo mimoriadnej udalosti týkajúcej sa lode ro-ro alebo osobného vysokorýchlostného plavidla, spolupracovať na ňom, alebo, ak sa tak stanovuje v Kódexe IMO o vyšetrovaní námorných nehôd a mimoriadnych udalostí, vykonávať ho.

(11)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES z 27. júna 2002, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu (6), vyžaduje, aby členské štáty dosiahli zhodu s Kódexom IMO pre vyšetrovanie námorných nehôd a mimoriadnych udalostí a aby zabezpečili uverejnenie záverov z vyšetrovania nehôd čo najskôr po jeho ukončení.

(12)

Bezpečnostné vyšetrovanie nehôd a mimoriadnych udalostí týkajúcich sa námorných plavidiel alebo iných plavidiel v prístave, alebo v iných uzavretých námorných oblastiach je pre účinné zistenie okolností a príčin takejto nehody alebo mimoriadnej udalosti nesmierne dôležité. Takéto vyšetrovanie by preto mali vykonávať kvalifikovaní vyšetrovatelia pod dozorom nezávislého orgánu alebo subjektu s cieľom vyhnúť sa konfliktu záujmov.

(13)

Členské štáty by v súlade so svojimi právnymi predpismi týkajúcimi sa právomocí orgánov zodpovedných za súdne vyšetrovanie a prípadne v spolupráci s týmito orgánmi mali zabezpečiť, aby sa orgánom zodpovedným za technické vyšetrovanie umožnilo vykonanie úloh za najlepších možných podmienok.

(14)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby im a akýmkoľvek iným členským štátom s podstatným záujmom ich právne poriadky umožňovali zúčastniť sa na vyšetrovaní nehôd, spolupracovať na ňom alebo ho vykonávať na základe ustanovení Kódexu IMO pre vyšetrovanie námorných nehôd a mimoriadnych udalostí.

(15)

Členský štát môže poveriť úlohou viesť bezpečnostné vyšetrovanie námornej nehody alebo mimoriadnej udalosti (ďalej len „bezpečnostné vyšetrovanie“) alebo osobitnými úlohami takýchto vyšetrovaní iný členský štát, ak sa na tom vzájomne dohodnú.

(16)

Členské štáty by mali urobiť všetko pre to, aby neúčtovali poplatky za pomoc požadovanú v rámci bezpečnostného vyšetrovania s účasťou dvoch alebo viacerých členských štátov. Ak sa od členského štátu, ktorý sa na bezpečnostnom vyšetrovanií nezúčastňuje, žiada pomoc, členské štáty sa dohodnú na úhrade vzniknutých nákladov.

(17)

Osobné lode a lode iné ako osobné lode s hrubou priestornosťou najmenej 3 000 registrovaných ton postavené 1. júla 2002 alebo neskôr musia mať podľa pravidla V/20 SOLAS 74 zariadenia na zaznamenávanie údajov o plavbe na pomoc pri vyšetrovaní nehôd. Vzhľadom na dôležitosť tohto zariadenia pre tvorbu politiky zabraňovania námorným nehodám by sa takéto zariadenie malo vyžadovať na palubách lodí vykonávajúcich vnútroštátne alebo medzinárodné cesty, počas ktorých zastavujú v prístavoch Spoločenstva.

(18)

Údaje poskytované zariadením na zaznamenávanie údajov o plavbe, ako aj ostatnými elektronickými prístrojmi sa môžu použiť spätne po námornej nehode alebo mimoriadnej udalosti na vyšetrenie jej príčin, ako aj preventívne na získanie skúseností o okolnostiach, ktoré by mohli viesť k takýmto udalostiam. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa tieto údaje, ak sú k dispozícii, riadne využívali na oba účely.

(19)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 (7) od Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (ďalej len „agentúra“) požaduje, aby spolupracovala s členskými štátmi na vytvorení technických riešení a aby poskytovala pomoc v súvislosti s vykonávaním právnych predpisov Spoločenstva. V oblasti vyšetrovania nehôd má agentúra špecifickú úlohu uľahčovať spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou pri vytváraní spoločnej metodiky vyšetrovania námorných nehôd podľa dohodnutých medzinárodných zásad s patričným ohľadom na rozdielne právne systémy v členských štátoch.

(20)

Agentúra má v súlade s nariadením (ES) č. 1406/2002 uľahčovať spoluprácu v poskytovaní podpory členských štátov v činnostiach týkajúcich sa vyšetrovania a v analyzovaní existujúcich správ z vyšetrovania nehôd.

(21)

Členské štáty by mali náležite zohľadniť bezpečnostné odporúčania vyplývajúce z bezpečnostného vyšetrovania.

(22)

Keďže cieľom technického bezpečnostného vyšetrovania je zabrániť námorným nehodám a mimoriadnym udalostiam, závery a bezpečnostné odporúčania by za žiadnych okolností nemali určovať zodpovednosť alebo pripisovať vinu.

(23)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zlepšiť námornú bezpečnosť v Spoločenstve a tak znížiť riziko budúcich námorných nehôd, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(24)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (8).

(25)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na zmenu a doplnenie tejto smernice, aby sa uplatnili ďalšie zmeny a doplnenia k medzinárodným dohovorom, protokolom, kódexom a rezolúciám s nimi súvisiacimi a prijať alebo upraviť spoločnú metodiku pre vyšetrovanie námotných nehôd a mimoriadnych udalostí. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou, ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(26)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (9) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili svoje vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu,

a)

uľahčením rýchleho vykonania bezpečnostného vyšetrovania a náležitej analýzy námorných nehôd a mimoriadnych udalostí s cieľom určiť ich príčiny a

b)

zabezpečením včasného a presného podávania správ o bezpečnostnom vyšetrovaní a z neho vyplývajúcich návrhov na nápravné opatrenia.

a)

sa týkajú lodí plaviacich sa pod vlajkou jedného z členských štátov;

b)

sa stanú vo výsostných teritoriálnych vodách a vnútorných vodách členských štátov tak, ako sú vymedzené v UNCLOS, alebo

c)

sa týkajú iných podstatných záujmov členských štátov.

a)

vojenských lodí, transportných výsadkových lodí a iných lodí vlastnených a prevádzkovaných členským štátom a používaných iba na vládne nekomerčné účely;

b)

lodí nepoháňaných mechanickými prostriedkami, drevených lodí primitívnej konštrukcie, rekreačných jácht a plavidiel nevyužívaných v obchode, pokiaľ nemajú alebo nebudú mať posádku a pokiaľ neprepravujú viac ako 12 cestujúcich na komerčné účely;

c)

plavidiel vnútrozemskej plavby prevádzkovaných na vnútrozemských vodných cestách;

d)

rybárskych plavidiel s dĺžkou menej ako 15 metrov;

e)

stacionárnych vrtných súprav v pobrežných vodách.

1.

„Kódex IMO o vyšetrovaní námorných nehôd a mimoriadnych udalostí“ je kódex pre vyšetrovanie námorných nehôd a mimoriadnych udalostí pripojený k rezolúcii zhromaždenia IMO A.849 (20) z 27. novembra 1997 v platnom znení.

2.

Tieto pojmy sa chápu v súlade s definíciami uvedenými v Kódexe IMO o vyšetrovaní námorných nehôd a mimoriadnych udalostí:

3.

Výrazy „loď ro-ro“ a „osobné vysokorýchlostné plavidlo“ sa chápu v súlade s vymedzením pojmov uvedeným v článku 2 smernice 1999/35/ES.

4.

„Zariadenie na zaznamenávanie údajov o plavbe“ (ďalej len „VDR“) sa chápe v súlade s definíciou uvedenou v rezolúcii zhromaždenia IMO A.861(20) a rezolúcii zhromaždenia IMO MSC.163(78).

5.

„Bezpečnostné odporúčanie“ je akýkoľvek návrh:

a)

bolo nezávislé od trestného vyšetrovania alebo iného súbežného vyšetrovania vykonávaného na určenie zodpovednosti alebo pripísanie viny a

b)

nebolo neprimerane zamedzené, pozastavené alebo oneskorené z dôvodu takéhoto vyšetrovania.

a)

spolupráce a vzájomnej pomoci pri bezpečnostnom vyšetrovaní vedenom inými členskými štátmi alebo delegovania úlohy vedenia takéhoto vyšetrovania na iný členský štát v súlade s článkom 7; a

b)

koordinácie činností ich príslušných vyšetrovacích orgánov v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľa tejto smernice.

a)

týkajúcich sa lode plaviacej sa pod jeho vlajkou bez ohľadu na miesto nehody;

b)

ktoré sa stali v jeho výsostných teritoriálnych vodách a vnútorných vodách tak, ako ich definuje UNCLOS, bez ohľadu na vlajku lode alebo lodí zúčastnených na nehode, alebo

c)

týkajúcich sa podstatného záujmu členského štátu bez ohľadu na miesto nehody a vlajku zúčastnenej lode alebo lodí.

a)

mať voľný prístup k príslušnej oblasti alebo miestu nehody, ako aj k akejkoľvek lodi, vraku alebo konštrukcii vrátane nákladu, zariadenia alebo trosiek;

b)

zabezpečiť okamžitý súpis dôkazov a riadené pátranie po vraku, troskách alebo iných zložkách alebo látkach na preskúmanie alebo analýzu a ich odstránenie;

c)

vyžadovať preskúmanie alebo analýzu položiek uvedených v písmene b) a mať voľný prístup k výsledkom tohto preskúmania alebo analýzy;

d)

mať voľný prístup k príslušným informáciám a zaznamenaným údajom vrátane údajov z VDR, ktoré sa týkajú lode, plavby, nákladu, posádky alebo akejkoľvek inej osoby, predmetu, stavu alebo okolnosti, kopírovať ich a využívať ich;

e)

mať voľný prístup k výsledkom preskúmania tiel obetí alebo skúšok vykonaných na vzorkách odobratých z tiel obetí;

f)

vyžadovať a mať voľný prístup k výsledkom z vyšetrenia ľudí podieľajúcich sa na prevádzke lode alebo akejkoľvek inej príslušnej osoby alebo k výsledkom zo skúšok vykonaných na vzorkách, ktoré boli odobraté od uvedených osôb;

g)

vypočúvať svedkov bez prítomnosti osoby, ktorej záujmy by sa mohli považovať za prekážku v bezpečnostnom vyšetrovaní;

h)

získať záznamy z prehliadok a príslušné informácie, ktoré má vlajkový štát, majitelia, klasifikačné spoločnosti alebo akákoľvek iná príslušná strana, ak sú tieto strany alebo ich zástupcovia usadení v členskom štáte;

i)

žiadať o pomoc príslušné orgány dotknutých štátov vrátane inšpektorov vlajkového štátu a prístavného štátu, členov pobrežnej kontroly, prevádzkovateľov lodnej dopravy, pátracích a záchranných tímov, lodivodov alebo iných prístavných alebo námorných pracovníkov.

a)

všetky svedecké dôkazy a iné výpovede, správy a oznámenia získané alebo prijaté vyšetrovacím orgánom počas bezpečnostného vyšetrovania;

b)

záznamy potvrdzujúce totožnosť osôb, ktoré poskytli dôkazy v rámci bezpečnostného vyšetrovania;

c)

informácie týkajúce sa zdravotného stavu alebo súkromia osôb zúčastnených na nehode alebo mimoriadnej udalosti.

a)

umožniť vyšetrovacím orgánom spoločne využívať materiálne vybavenie a zariadenie na technické vyšetrovanie vrakov a zariadenia lodí a iných predmetov dôležitých pre bezpečnostné vyšetrovanie vrátane získania a vyhodnotenia informácií z VDR a iných elektronických zariadení;

b)

vzájomne si poskytovať technickú pomoc alebo odborné znalosti potrebné na realizáciu špecifických úloh;

c)

získavať a spoločne využívať informácie dôležité pre analýzu údajov o nehodách a pre vydávanie vhodných bezpečnostných odporúčaní na úrovni Spoločenstva;

d)

vypracovať spoločné zásady ďalšieho sledovania bezpečnostných odporúčaní a úpravy vyšetrovacích metód v súlade s vedecko-technickým pokrokom;

e)

vytvoriť pri dodržaní vnútroštátnych predpisov pravidlá o dôvernom charaktere pre spoločné využívanie svedeckých dôkazov a spracovanie údajov a iných záznamov uvedených v článku 9 vrátane tých vo vzťahu k tretím krajinám;

f)

prípadne zorganizovať príslušnú odbornú prípravu pre jednotlivých vyšetrovateľov;

g)

podporovať spoluprácu s vyšetrovacími orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami pre vyšetrovanie námorných nehôd v oblastiach patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice;

h)

poskytovať vyšetrovacím orgánom vykonávajúcim bezpečnostné vyšetrovanie všetky relevantné informácie.

a)

uchovanie všetkých informácií z tabuliek, lodných denníkov, elektronických a magnetických nahrávok a videopások vrátane informácií z VDR a iných elektronických zariadení, ktoré sa týkajú obdobia pred nehodou, počas nej a po nej;

b)

zabránenie prepísania alebo inej zmeny týchto informácií;

c)

zabránenie rušenia zo strany akýchkoľvek iných zariadení, ktoré možno primerane považovať za relevantné pre bezpečnostné vyšetrovanie nehody;

d)

urýchlené zhromažďovanie a uchovávanie všetkých dôkazov na účely bezpečnostného vyšetrovania.