25.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 162/1

1.1

EHSV sa rozhodol opätovne otvoriť diskusiu o potrebe dôkladnej úvahy o úlohe a právnom režime harmonizovanej formy hromadnej sťažnosti na úrovni Spoločenstva, najmä v oblasti spotrebiteľského práva a práva hospodárskej súťaže (aspoň v prvej etape).

1.2

EHSV sa vždy zasadzoval za definovanie hromadnej žaloby na úrovni Spoločenstva, ktorej cieľom by bolo dosiahnutie účinnej nápravy škody v prípade porušenia kolektívnych práv alebo práv vo verejnom záujme. Takáto žaloba by užitočným spôsobom dopĺňala ochranu, ktorú už teraz poskytujú tak alternatívne opravné prostriedky, ako i súdne opravné prostriedky, hlavne súdny príkaz definovaný v smernici 98/27/ES z 19. mája 1998.

1.3

EHSV už viackrát obhajoval potrebu prijatia opatrení v tejto oblasti na úrovni Spoločenstva, pretože sa domnieval, že takéto opatrenia:

1.4

Skutočnosť, že viaceré členské štáty prijali v posledných rokoch rozdielne právne systémy zastupovania kolektívnych záujmov spotrebiteľov, zatiaľ čo iné tak ešte neurobili, vytvára nerovnosti v prístupe k spravodlivosti, čo škodí dokončeniu vnútorného trhu. EHSV vyslovuje poľutovanie nad touto situáciou o to viac, že spokojnosť a dôvera občanov je jedným z deklarovaných cieľov dokončenia vnútorného trhu 21. storočia. EHSV chce pozorne sledovať účinky všetkých plánovaných opatrení na konkurencieschopnosť európskych podnikov a dosah, ktorý by v konečnom dôsledku mohli mať neúmerné náklady na pracovníkov a spotrebiteľov.

1.5

EHSV chce teda prispieť k tejto úvahe konkrétnymi návrhmi na právny režim hromadnej žaloby, pričom berie do úvahy platné vnútroštátne systémy v európskych krajinách, ale tiež skúsenosti iných krajín s takýmito žalobami. Osobitne zohľadňuje princípy uvedené v odporúčaní C(2007) 74 Rady ministrov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na tému urovnania spotrebiteľských sporov a odškodnenia z 12. júla 2007.

1.6

Pri definovaní navrhovaných parametrov pre legislatívnu iniciatívu na úrovni Spoločenstva EHSV zohľadnil spoločné právne tradície európskych súdnych inštitúcií a spoločné základné zásady občianskeho súdneho konania v členských štátoch. Výbor teda zamietol aspekty amerického modelu class action ako nezlučiteľné s týmito tradíciami a zásadami. EHSV považuje za obzvlášť negatívne vytváranie akýchkoľvek postupov, ktoré by tretím investorom alebo advokátom inšpirovaným americkými class actions priznávali značný podiel zo súm získaných ako náhrada škody alebo represívna náhrada škody v žalobách podaných v záujme spotrebiteľov.

1.7

Vzhľadom na ciele a účely takéhoto nástroja analyzoval EHSV hlavné možné alternatívy právneho režimu (výhody a nevýhody systému opt-in, opt-out alebo ich kombinácie), úlohu sudcu, nápravu škody, opravné prostriedky a financovanie.

1.8

Právny základ takejto iniciatívy, ako i právny nástroj, ktorý sa má použiť, sú ďalšími dôležitými otázkami, ktoré boli tiež predmetom analýzy a z ktorých vychádzajú návrhy výboru.

1.9

EHSV okrem toho pripomína, že úvahy o zavedení hromadnej žaloby nijakým spôsobom neodporujú, ba naopak, existencii a vývoju alternatívneho riešenia sporov. EHSV sa ako jeden z prvých vyslovil za potrebu vytvoriť účinné nástroje, ktoré by spotrebiteľom umožnili uplatniť si ich individuálne alebo kolektívne práva bez toho, aby sa museli obrátiť na súd. EHSV sa v tejto súvislosti vyslovuje za lepšie prispôsobenie systému verejného ochrancu práv v spotrebiteľských oblastiach a obzvlášť tam, kde je cezhraničný obchod najrozvinutejší alebo má najväčšiu tendenciu rozvíjať sa.

1.10

Kolektívne opravné prostriedky určené pre poškodených spotrebiteľov môžu v skutočnosti zahŕňať individuálne, dobrovoľné a na dohode založené žaloby, ako i kolektívny návrh na začatie konania. Každý z týchto spôsobov urovnávania sporov musí fungovať čo možno najlepšie a uľahčovať nápravu utrpených škôd na úrovni, ktorá je obetiam najprístupnejšia.

1.11

EHSV víta prejavený zámer Komisie pokračovať v štúdiách o tejto téme. Zdôrazňuje však, že súčasne je potrebná skutočná politická vôľa, ktorá bude viesť k zodpovedajúcim legislatívnym iniciatívam.

1.12

EHSV vyjadruje vôľu zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti a obracia sa tiež na Európsky parlament, Radu a členské štáty so žiadosťou, aby po tejto diskusii boli zohľadnené záujmy rôznych strán a zachovaný princíp proporcionality a subsidiarity a nasledovali nevyhnutné politické rozhodnutia v záujme čo možno najrýchlejšieho prijatia odporúčanej iniciatívy.

2.1

Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je podporiť širokú diskusiu o úlohe a právnom režime určitej formy hromadnej žaloby (1) na úrovni Spoločenstva, najmä v oblasti spotrebiteľského práva a práva hospodárskej súťaže (aspoň v prvej etape) (2). Konečným cieľom je podnietiť občiansku spoločnosť a príslušné inštitúcie Európskej únie, aby preskúmali potrebu a dosah takejto iniciatívy, uvažovali o definícii jej právnej povahy, o podmienkach a ostaných náležitostiach jej implementácie v rámci európskeho právneho priestoru.

2.2

Základom použitej metodológie je preto predbežná analýza potrieb v rámci jednotného trhu a súladu iniciatívy s právom Spoločenstva. Ďalej sa skúma jej schopnosť riešiť cezhraničné spory rýchlym a účinným spôsobom, najmä v prípade hospodárskych záujmov spotrebiteľov.

3.1

Masový nárast obchodných operácií následkom rozvoja sériovej výroby od druhej polovice minulého storočia spôsobil zásadné zmeny v spôsobe uzatvárania zmlúv a získavania dohôd v oblasti predaja a poskytovania služieb.

Príchod informačnej spoločnosti a možnosti, ktoré ponúka predaj na diaľku a elektronický obchod, prinášajú spotrebiteľom nové výhody, ale spotrebitelia môžu tiež narážať na nové formy nátlaku a nové riziká pri uzatváraní zmlúv.

3.2

Verejné súťaže, štandardné zmluvy, agresívne formy reklamy a marketingu, nevhodné informácie poskytnuté pred uzavretím zmluvy, všeobecne rozšírené nepoctivé obchodné praktiky, postupy porušujúce hospodársku súťaž môžu poškodiť značné skupiny spotrebiteľov, ktorých totožnosť je vo väčšine prípadov neznáma alebo sa dá len ťažko zistiť.

3.3

V právnych systémoch tradičného procesného práva, vychádzajúcich z rímskeho práva, nenachádzajú vždy rovnorodé individuálne záujmy, kolektívne záujmy skupín alebo všeobecné záujmy ľudí vhodné formy súdnej žaloby, ktoré by boli jednoduché, rýchle, finančne málo náročné a účinné (3).

3.4

Právne systémy takmer všade vo svete, a najmä v členských krajinách EÚ, ponúkajú formy súdnej ochrany kolektívnych alebo všeobecných záujmov.

3.4.1

Tieto systémy sú však dosť odlišné a predstavujú výrazné rozdiely v ochrane týchto záujmov. Tieto rozdiely narúšajú fungovanie vnútorného trhu.

3.5

Nedostatočná harmonizácia na úrovni Spoločenstva spôsobila, že sa vnútroštátne súdnictvo v nedávnej minulosti rozvíjalo veľmi odlišnými smermi. Rozdiely nemožno vysvetliť odlišnými základnými zásadami, ale skôr rozdielnymi tradíciami procesného práva. Tabuľky uvedené v prílohe dokumentujú najväčšie rozdiely na vnútroštátnej úrovni (4).

3.6

Na nevýhody tejto situácie veľmi skoro upozornili predovšetkým organizácie zastupujúce záujmy spotrebiteľov, ale tiež mnohí právnici a profesori práva Spoločenstva, ktorí poukázali na nerovnosť európskych občanov v prístupe k právu a spravodlivosti (5).

3.7

V inštitúciách Spoločenstva bolo až v roku 1985 v nadväznosti na konferenciu v Gente v roku 1982, usporiadanou pod záštitou Komisie, uverejnené memorandum o prístupe spotrebiteľov k spravodlivosti (6), v ktorom sa Komisia po prvýkrát zaoberala okrem iného systémami súdnej ochrany kolektívnych záujmov.

3.8

Avšak až v doplňujúcom oznámení zo 7. mája 1987 Komisia na základe uznesenia Európskeho parlamentu z 13. marca 1987 (7) skutočne oznámila svoj úmysel zaoberať sa možnosťou rámcovej smernice, ktorá by zaviedla všeobecné právo združení obhajovať pred súdom ich kolektívne záujmy a vyzvala Radu, aby uznala prvoradú úlohu združení spotrebiteľov ako prostredníkov a zároveň priamych činiteľov v prístupe spotrebiteľov k spravodlivosti.

3.9

Taktiež Rada vo svojom uznesení z 25. júna 1987, venovanom výlučne otázke prístupu spotrebiteľov k spravodlivosti, podčiarkla významnú úlohu, ktorú by mali zohrávať združenia spotrebiteľov a vyzvala Komisiu, aby uvážila, či by v tejto oblasti bola vhodná iniciatíva na úrovni Spoločenstva (8).

3.10

Napokon v roku 1989 Komisia v rámci prípravy budúcich priorít pre oživenie politiky v oblasti ochrany spotrebiteľov vyjadrila vo svojom trojročnom programe (9) (1990 – 1992) názor, že podmienky prístupu k spravodlivosti a možnosti náhrady škody v mnohých členských štátoch sú neadekvátne z dôvodu ich nákladov, zložitosti a dĺžky potrebného času a že existujú problémy spojené s cezhraničnými operáciami. Oznámila, že uskutoční štúdie o potrebných opatreniach, pričom osobitnú pozornosť (10) bude venovať možnosti hromadných žalôb o náhradu škody spôsobenej spotrebiteľom.

3.11

Avšak až v roku 1993 Komisia obnovila verejnú diskusiu o tejto otázke uverejnením významného dokumentu, ktorým bola zelená kniha o prístupe spotrebiteľov k právnej ochrane a o urovnaní spotrebiteľských sporov v rámci jednotného trhu (11).

Totiž práve pri tejto príležitosti bola po prvýkrát hlbšie preskúmaná otázka zavedenia jednotného režimu súdneho príkazu na úrovni Spoločenstva, pričom mnohí sa domnievali, že tento súdny príkaz bude základom pre skutočnú kolektívnu žalobu na ochranu záujmov spotrebiteľov (12).

3.12

Európsky parlament vo svojom uznesení z 22. apríla 1994 (13) dospel k záveru, že bude potrebné pristúpiť k určitej harmonizácii procesných pravidiel členských štátov a pre prípady, v ktorých ide až o určité sumy, prijať ustanovenia o možnosti zavedenia konania na úrovni Spoločenstva, ktoré by umožnilo rýchle riešenie cezhraničných sporov. V uznesení sa tiež uvádza, že by bolo treba do určitej miery harmonizovať podmienky týkajúce sa konania na dosiahnutie súdneho príkazu proti nezákonným obchodným praktikám.

3.13

Rovnako aj EHSV sa vo svojom stanovisku, ktoré bolo jednomyseľne prijaté na plenárnom zasadnutí 1. júla 1994 (14), okrem iného odvoláva na zásadu všeobecného uznania práva združení spotrebiteľov podať žalobu s cieľom zastupovať kolektívne alebo všeobecné záujmy spotrebiteľov pred akýmkoľvek súdnym alebo mimosúdnym orgánom v akomkoľvek členskom štáte bez ohľadu na štátnu príslušnosť zainteresovaných strán, samotných združení alebo miesta sporu a výslovne vyzýva Komisiu, aby zaviedla jednotné konanie v oblasti kolektívnych žalôb a žalôb v spoločnom zastúpení s cieľom nielen zastaviť nezákonné praktiky, ale tiež dosiahnuť náhradu škody (15).

3.14

Členka Európskej komisie, pani Emma Bonino, sa hneď na začiatku stanovenia svojich priorít zamerala na vytvorenie postupu Spoločenstva, ktorý by umožnil rýchle riešenie cezhraničných sporov a na harmonizáciu podmienok upravujúcich konanie na účely dosiahnutia súdneho príkazu proti nezákonným obchodným praktikám spolu so vzájomným uznaním práva združení spotrebiteľov podať žalobu (16).

3.15

Následne bol 25. januára 1996 uverejnený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady týkajúci sa súdneho príkazu v oblasti ochrany záujmov spotrebiteľov (17).

Táto smernica Komisie reagovala na odporúčanie Sutherlandovej správy, ako i na široko akceptované návrhy v zelenej knihe (18)  (19).

3.16

Je nepopierateľné, že uvedená smernica spôsobila revolúciu v práve Spoločenstva, pretože Spoločenstvo po prvýkrát a všeobecným spôsobom vydalo právny predpis v oblasti týkajúcej sa občianskeho procesného práva (20).

Návrh rozšíriť rozsah pôsobnosti na náhradu škody však nebol prijatý.

3.17

Komisia súčasne s tým vypracovala akčný plán týkajúci sa prístupu spotrebiteľa k spravodlivosti a riešenie spotrebiteľských sporov na jednotnom trhu zo 14. februára 1996, v ktorom najskôr opísala a definovala problematiku spotrebiteľských sporov, preskúmala rôzne riešenia dostupné na vnútroštátnej úrovni a následne uviedla niektoré iniciatívy, ktoré plánovala uskutočniť. Iniciatívy zahŕňali preskúmanie možnosti, na základe ktorej by spotrebitelia poškodení tým istým obchodným subjektom splnomocnili spotrebiteľské organizácie, aby ex ante zlúčili ich žaloby v záujme spojenia rovnakých individuálnych prípadov, ktoré by spoločne predložili tomu istému súdnemu orgánu (21).

3.18

V tejto súvislosti Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. novembra 1996 vyjadril názor, že prístup k spravodlivosti je základným ľudským právom a zároveň nevyhnutnou podmienkou pre zaručenie právnej istoty či už na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Spoločenstva. Uznal tiež dôležitosť mimosúdnych postupov riešenia spotrebiteľských sporov, ale upozornil na potrebu zaručiť spotrebiteľovi po vyčerpaní všetkých mimosúdnych postupov riešenia sporov možnosť obrátiť sa na všeobecné súdy v súlade so zásadou právnej účinnosti a istoty. Vyzval preto Komisiu, aby vypracovala ďalšie návrhy zamerané na zlepšenie prístupu európskych občanov, ktorí nemajú bydlisko v danom členskom štáte, k súdnemu konaniu pred vnútroštátnymi súdmi a vyzval členské štáty, aby podporili úlohu združení spotrebiteľov ako zástupcov osôb spôsobilých podať sťažnosť a aby uznali tieto združenia za spôsobilé podať kolektívne žaloby/žaloby v kolektívnom záujme v prípade niektorých nezákonných obchodných praktík (22).

3.19

Odvtedy sa zdá, že Európska komisia túto otázku odložila (23).

EHSV sa naopak tejto otázke viackrát venoval, aby poukázal na potrebu nástroja Spoločenstva v oblasti občianskeho súdneho konania, ktorý by umožnil obhajovať súdnou cestou homogénne všeobecné, kolektívne alebo individuálne práva (24).

3.20

Komisia iba nedávno znovu otvorila túto otázku vo svojej zelenej knihe o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES (25) v znení, ktoré treba citovať:

„Z praktických dôvodov je veľmi nepravdepodobné, ak nie nemožné, že spotrebitelia a odberatelia s malými nárokmi na náhradu škody podajú žalobu o náhradu škody pre porušenie antitrustového práva. Preto by sa malo zvážiť, ako by sa dali tieto záujmy lepšie chrániť prostredníctvom kolektívnych žalôb. Okrem osobitej ochrany záujmov spotrebiteľov, môžu kolektívne žaloby poslúžiť na spojenie veľkého počtu malých žalôb do jednej žaloby, čo by ušetrilo čas i peniaze.“

3.21

EHSV vo svojom stanovisku z 26. októbra 2006 vyjadril podporu tejto iniciatíve a potvrdil potrebu kolektívnych žalôb, ktorých cieľom by bolo získanie náhrady škody, pretože „plnia kľúčové úlohy: i) účinná náhrada škôd, možnosť podávať žaloby o náhradu škody organizáciami v mene postihnutých spotrebiteľov, pomoc pri zabezpečení skutočného prístupu k spravodlivosti; ii) prevencia a odstraňovanie správania porušujúceho pravidlá hospodárskej súťaže, vzhľadom na väčší spoločenský dosah tohto typu žalôb“ (26).

3.22

Medzičasom Komisia poverila Stredisko pre štúdie spotrebiteľského práva Katolíckej univerzity v Lovani významnou štúdiou o alternatívnych spôsoboch riešenia sporov. Štúdia bola nedávno uverejnená. Nezanedbateľná časť tejto 400-stranovej štúdie sa venuje opisu vnútroštátnych systémov kolektívnych súdnych prostriedkov na ochranu spotrebiteľov v 28 krajinách (25 členských štátov EÚ, Spojené štáty americké, Kanada a Austrália (27)).

3.23

Nová členka Komisie zodpovedná za oblasť ochrany spotrebiteľov, pani Magdalena Kuneva, vo viacerých vyhláseniach oznámila, že táto téma bude jednou z prioritných tém jej funkčného obdobia. Téma sa napokon objavuje aj v nedávnom oznámení Stratégia spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013  (28) Túto problematiku potvrdili na nedávnej konferencii v Lisabone, ktorá sa konala z iniciatívy portugalského predsedníctva, členka Komisie, pani Neelie Kroes, ako i členka Komisie, pani Magdalena Kuneva (29).

3.24

Rada ministrov OECD taktiež prijala odporúčanie na tému urovnania spotrebiteľských sporov a odškodnenia [C(2007)74 z 12. júla 2007]. Uznáva, že väčšina systémov fungujúcich v členských štátoch v oblasti urovnania sporov a odškodnenia bola zriadená s ohľadom na spory na vnútroštátnej úrovni a naďalej nie sú prispôsobené na odškodňovanie spotrebiteľov pochádzajúcich z iných členských štátov.

4.1

Ak sa majú zohľadniť záujmy spotrebiteľov v členských krajinách a na úrovni Európskej únie, musí sa z právneho hľadiska uznať význam nielen hmotných práv, ale tiež primeraných procesných práv na účely uplatňovania týchto práv.

Treba tiež uviesť, že zvýšenie objemu cezhraničných operácií vyvolalo na európskej úrovni vznik spotrebiteľských sporov.

V mnohých prípadoch sa ukázalo, že individuálne riešenie sporov nestačí. Jeho náklady a zdĺhavosť v širokej miere prispievajú k neúčinnosti práv spotrebiteľov, najmä v prípadoch, keď ide o veľké množstvo spotrebiteľov (niekoľko tisíc až milión) poškodených tou istou praktikou a v prípadoch, keď je výška utrpenej individuálnej škody relatívne nízka. Postupný rozvoj „európskej spoločnosti“ spôsobuje tiež problémy s určením rozhodného práva, a preto by bolo želateľné, aby mohli európski občania uplatňovať svoje práva jednotne. V súčasnosti nekalé správanie, ku ktorému dochádza za rovnakých okolností vo viacerých členských štátoch, a ktoré spôsobuje rovnakú škodu, môže byť odškodnené iba v tých zriedkavých členských štátoch, v ktorých existuje systém hromadnej žaloby.

4.2

Ústavy všetkých členských štátov a Dohovor o ochrane základných ľudských práv a slobôd potvrdzujú práva na spravodlivé súdne konanie. Toto právo zahŕňa predovšetkým právo na užitočný a účinný prístup k súdu.

4.3

Existujúce právne systémy vždy neumožňujú občanom konkrétne a účinne spochybniť určité praktiky, ktoré ich poškodzujú, a obrátiť sa s vecou na súd.

Viaceré členské štáty riešili v priebehu niekoľkých desaťročí tento problém dvoma spôsobmi.

Najskôr priznali kolektívnemu záujmu spotrebiteľov právo ochrany prostredníctvom žalôb podaných buď správnemu orgánu alebo súdu. Ďalšie primerané riešenie predstavovalo tiež uznanie konania, v ktorom sa spojili individuálne žaloby. Takéto žaloby sú založené prevažne na hospodárnosti konania, pretože sa v ňom zhromaždia jednotlivé žaloby a zlúčia sa do jediného a jednotného konania.

4.4

Vytvorenie európskej hromadnej žaloby by umožnilo prístup k spravodlivosti pre všetkých spotrebiteľov bez ohľadu na ich národnosť, finančné postavenie a rozsah utrpenej individuálnej ujmy. Ponúkla by tiež výhody obchodným subjektom z hľadiska hospodárnosti konania. Trovy takéhoto konania by boli nižšie ako trovy, ktoré by si vyžiadalo veľké množstvo individuálnych žalôb. Výhodou tohto konania by tiež bola právna istota, pretože v tom istom rozhodnutí by sa sústredilo riešenie pre nespočetné množstvo podobných žalôb (30). Odstránila by napokon rozpory v právnych názoroch súdov európskych štátov, ktoré by museli rozhodovať o podobných sporoch.

Systém, spoločný pre všetky európske krajiny, by umožnil lepšiu ochranu spotrebiteľov a zároveň by posilnil dôveru obchodných subjektov, a teda by podporil obchod v rámci Európskej únie.

4.5

Takto definovaná žaloba by pozitívne ovplyvnila oblasť medzinárodného práva súkromného s ohľadom na ťažkosti pri interpretácii a uplatňovaní noriem riešenia zmluvných a mimozmluvných sporov (Rím I a Rím II). Rovnako by umožnila presne definovať pravidlá súdnej právomoci, uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (nariadenie 44/2001) (31).

4.6

Zvýšené uplatňovanie opravných opatrení by takto posilnilo spotrebiteľské právo, čím by sa spotrebiteľom umožnila spravodlivá náhrada škody a účinná ochrana „slabšej strany“, čo je základnou zásadou práva Spoločenstva. Týkalo by sa to predovšetkým nedávnej smernice o nekalých obchodných praktikách. Tieto praktiky sú často nekalé súčasne vo viacerých členských štátoch, poškodzujú mnohých spotrebiteľov, pričom títo nemôžu spoločne žiadať náhradu. Spoločná žaloba je nevyhnutným procedurálnym doplnením pri účinnom uplatňovaní tejto smernice.

Uznanie hromadnej žaloby v oblastiach, ktoré pokrývajú všetky doteraz známe smernice v oblasti ochrany spotrebiteľov transponované členskými štátmi, by tak zvýšilo účinnosť týchto smerníc.

Bolo by potrebné, aby sa tieto ustanovenia uplatňovali tiež v prospech malých a stredných podnikov, ktoré sa nachádzajú v podobnej situácii.

4.7

Uplatňovanie kolektívneho súdneho konania na úrovni Spoločenstva ako posledného prostriedku nápravy v úsilí o riešenie sporov by samozrejme nijako nezasahovalo do systému mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov, ktoré získali bezvýhradný súhlas EHSV a ktorých potenciál sa musí ešte hlbšie preskúmať a rozvinúť.

5.1

Pre správne vymedzenie predmetu návrhu sa treba dohodnúť na type danej súdnej žaloby.

Syntéza systémov prijatých v členských štátoch ukazuje, že označenie a obsah rôznych typov žalôb sa veľmi líši. Je teda nevyhnutné rozlišovať medzi zastupujúcimi žalobami, žalobami v kolektívnom záujme a hromadnými žalobami.

5.2

Zastupujúcu žalobu môžu podávať iba združenia spotrebiteľov alebo správne subjekty (napr. verejný ochranca práv) s cieľom dosiahnuť ukončenie konania, ktoré je v rozpore s právami spotrebiteľov a v niektorých krajinách dokonca s cieľom zrušiť nekalé alebo zakázané ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách.

5.3

Žaloba v kolektívnom záujme poskytuje združeniam spotrebiteľov možnosť podať alebo nepodať žalobu na súd v prípade, keď je poškodený kolektívny, všeobecný záujem spotrebiteľov buď porušením konkrétneho ustanovenia hmotného práva alebo všeobecnej normy konania. Kolektívny záujem nie je súčtom individuálnych záujmov spotrebiteľov a približuje sa všeobecnému záujmu.

5.4

Hromadná žaloba je súdna žaloba, ktorá umožňuje veľkému počtu osôb dosiahnuť uznanie svojich práv a získať náhradu škody. Z technického hľadiska teda predstavuje kolektívne procesné uplatnenie individuálnych práv.

5.5

Hromadná žaloba nie je určená iba pre oblasť ochrany spotrebiteľov a hospodárskej súťaže.

V tomto stanovisku sa však vzťahuje iba na hmotné oblasti, tak ako ich uznáva právo Spoločenstva.

5.6

Pre toto stanovisko sa teda navrhuje používať pojem „hromadná žaloba“ (32).

6.1

Právny základ politiky ochrany spotrebiteľov je obsiahnutý v hlave XIV Zmluvy s názvom „Ochrana spotrebiteľa“.

Je zjavné, že článok 153 predstavuje významný podnet k úvahe.

6.2

Totiž hoci sa spotrebiteľské právo rozvíjalo hlavne na základe, ktorý tvorí článok 95 Zmluvy, politika ochrany spotrebiteľa v tejto podobe zjavne predstavuje opatrenie určené na podporu hospodárskych záujmov spotrebiteľov.

6.3

Je nesporné, že hromadná žaloba zabezpečí vysokú úroveň ochrany a umožní združeniam spotrebiteľov organizovať sa s cieľom chrániť záujmy spotrebiteľov, teda v záujme zabezpečenia spravodlivej náhrady škody v prípade porušenia práv, ktoré im priznáva celé právo Spoločenstva vrátane práva hospodárskej súťaže.

6.4

Hromadná žaloba na úrovni Spoločenstva tiež prispeje k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu v prospech spotrebiteľov, čo je cieľom preskúmania vnútorného trhu. Spotrebitelia budú mať väčšiu dôveru pri rozvíjaní cezhraničného obchodu (33).

6.5

Možno tiež argumentovať tým, že vzhľadom na to, že by išlo o čisto súdny nástroj, mohli by byť ako vhodný právny základ použité články 65 a 67. Totiž práve na tomto právnom základe Komisia od roku 1996 navrhla a Európska rada a Európsky parlament schválili rad právnych nástrojov v oblasti občianskeho procesného práva na úrovni Spoločenstva (34).

O tomto riešení by sa mohlo uvažovať, pokiaľ by sa hromadná žaloba mohla použiť tak na cezhraničné spory, ako i na vnútroštátne spory v oblastiach iných ako je spotrebiteľské právo.

6.6

V každom prípade bude musieť hromadná žaloba rešpektovať zásady subsidiarity a proporcionality a nebude môcť presiahnuť potrebnú mieru na zabezpečenie cieľov Zmluvy v prípade, že tieto ciele nebudú môcť dostatočne dosiahnuť členské štáty, a teda bude ich možné lepšie uskutočniť na úrovni Spoločenstva.

6.7

Musí tiež dodržiavať zásady a mechanizmy uvedené v odporúčaní Rady ministrov OECD (Rec. C(2007) 74 z 12. júla 2007, ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty napriek rôznorodosti ich právneho prostredia.

7.1.1.1

Zastupujúcu žalobu môžu podávať iba niektoré osobitne splnomocnené subjekty (združenia spotrebiteľov, verejný ochranca práv). Spotrebitelia všeobecne nemôžu získať náhradu škody spôsobenej jednotlivcom.

7.1.1.2

Hlavným cieľom tohto postupu je ukončenie konania, ktoré je v rozpore s právami spotrebiteľov, prípadne v niektorých krajinách zrušenie nekalých alebo nezákonných ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, keď súd nemôže uložiť žiadnu náhradu škody.

7.1.1.3

Niektoré krajiny upravili tieto mechanizmy tak, aby umožňovali odškodnenie spotrebiteľov. Táto náhrada však nie je vyplatená jednotlivým spotrebiteľom, ale ponechávajú si ju zastupujúce subjekty alebo je vyplatená štátu na sociálne účely.

7.1.1.4

Tento mechanizmus teda v praxi nezodpovedá skutočnej hromadnej žalobe, v ktorej sú všetci spotrebitelia odškodnení v jednom súdnom konaní.

7.1.2.1

Zavedenie európskej hromadnej žaloby nesmie vyústiť do vytvorenia americkej class action v Európe. Sústava súdov Spojených štátov amerických je veľmi odlišná od sústavy súdov v členských štátoch. Slabé miesta class action, ktoré sa uvádzajú ako zdroj nežiaducich odchýlok, sú tejto súdnej sústave vlastné a v Európe by k nim nemohlo dôjsť.

7.1.2.2

Súdne rozhodnutia v Spojených štátoch amerických vynáša porota z ľudu a volení sudcovia. Toto zvláštne zloženie, ktoré sa odlišuje od väčšiny členských štátov (s profesionálnymi sudcami), veľmi často vedie k tomu, že niektoré súdy pripúšťajú vymyslené žaloby a vydávajú rozhodnutia, ktoré sú príliš v prospech žalobcu, čo vedie spotrebiteľov k podávaniu žalôb na určité súdy, radšej ako na súdy, o ktorých sa vie, že zaujímajú menej priaznivý postoj (forum shopping).

7.1.2.3

Európska hromadná žaloba by naopak chránila pred forum shopping, pretože by sa vytvoril jediný typ súdneho konania v každom členskom štáte, ktorý by znamenal, že priebeh konania a rozhodnutie súdu by boli rovnakej povahy bez ohľadu na súd alebo štát, ktorý by si žalobca vybral.

7.1.2.4

Kompenzačnú náhradu škody môže v Spojených štátoch dopĺňať represívna náhrada škody. Tieto náhrady, ktoré stanovuje porota a volení sudcovia, často dosahujú astronomické sumy. Vo väčšine európskych štátov represívne náhrady škôd neexistujú.

7.1.2.5

Advokáti sú odmeňovaní na základe všeobecného systému contingency fees. Ide o určitý druh pactum de quota litis, kedy advokáti, ktorí môžu byť sami žalobcami, sa pripoja k výsledku žaloby. Vo väčšine členských krajín EÚ tento systém zakazuje buď zákon alebo etické kódexy advokátov.

7.2.1.1

Podľa systému nazývaného opted-in musí osoba prejaviť vôľu stať sa účastníkom konania. Zainteresované osoby sa teda musia prejaviť a výslovne pripojiť k žalobe pred vynesením rozhodnutia.

Súčasne s mechanizmom opted-in sa tiež vyvinuli mechanizmy nazývané pilotné veci (test cases) alebo opierajúce sa o prvý deklaratórny rozsudok. Tieto konania sa podobajú skupinovým žalobám založeným na opted-in, pretože i tu musia zainteresované osoby vyjadriť vôľu stať sa účastníkmi konania a podať individuálne žaloby. Zvláštnosťou tohto mechanizmu je však skutočnosť, že sudca si vyberie jednu z individuálnych žalôb a rozhodne iba o tejto veci. Vynesené rozhodnutie v rámci konania v pilotnej veci platí pre všetky ostatné individuálne žaloby, ktoré súd zaregistroval.

7.2.1.2.1

Každý člen skupiny musí vyjadriť vôľu stať sa účastníkom konania a to spravidla zápisom do registra. Ide tu teda o výslovné vyjadrenie vôle, ktoré zodpovedá zásade slobodne sa obrátiť na súd. Žalobca koná v mene zainteresovaných osôb iba po získaní ich formálneho súhlasu.

7.2.1.2.2

Mechanizmus opted-in umožňuje určiť ex ante očakávaný rozsah náhrady škody. Pre žalovanú stranu, proti ktorej smeruje žiadosť o náhradu škody, je to dôležité nielen zo všeobecného hľadiska, ale aj kvôli možnosti uzatvoriť poistenie, ktoré by mohlo pokryť určitú časť predpokladanej náhrady škody. Na oprávnené žiadosti o náhradu škody by takto boli vyhradené dostatočné finančné prostriedky.

7.2.1.2.3

V konaní v pilotnej veci sa predkladá sudcovi na preskúmanie jediný individuálny spis. Pre sudcu to znamená úsporu času a väčšiu efektívnosť, pretože môže rozhodnúť o zodpovednosti obchodného subjektu na základe jedinej veci.

7.2.1.3.1

Tieto mechanizmy sa ťažko riadia a sú nákladné vzhľadom na to, že zainteresované osoby musia prejaviť vôľu stať sa účastníkmi konania a musia vypracovať individuálnu žalobu. Vedenie individuálnych spisov sa pri veľkom počte zainteresovaných osôb stáva zložitou záležitosťou.

7.2.1.3.2

Spôsobuje to veľké prieťahy v konaní, pretože súd musí organizovať a spracovať každý individuálny spis. V prípade obrovského počtu sporov, z ktorých vychádza väčšina hromadných žalôb, je škoda spôsobená jednotlivcom relatívne homogénna a často si nevyžaduje individuálne preskúmanie.

7.2.1.3.3

V pilotnej veci sudca nie vždy určí výšku náhrady škody a niekedy postúpi vec na individuálne konanie. Spôsobuje to problémy vo vedení konania a predlžovanie dĺžky konania.

7.2.1.3.4

Štúdia o hromadných žalobách v rámci mechanizmu opted-in alebo o pilotnej veci uplatňovaných v krajinách disponujúcich týmto mechanizmom ukazuje, že veľká časť spotrebiteľov nepodáva na súd žalobu z dôvodu nedostatku vhodných informácií o existencii takéhoto konania. Veľká časť zainteresovaných osôb sa tiež odmieta obrátiť na súd, pretože im v tom bránia materiálne, finančné a psychologické prekážky, ktoré súdne konanie sprevádzajú (požiadavky na čas, peniaze a obrovská zložitosť).

7.2.1.3.5

Počet osôb, ktoré skutočne konajú, sa teda výrazne líši od počtu potenciálne zainteresovaných osôb. Náhrada škody spotrebiteľom preto nie je úplná. Prípadný zisk, ktorý nezákonnou praktikou nadobudol obchodný subjekt, môže teda z väčšej časti ostať v jeho rukách. Odradzujúci účinok konania nie je dosiahnutý.

7.2.1.3.6

Tieto mechanizmy predstavujú tiež problém z hľadiska relatívneho účinku res iudicata. Dosiahnuté rozhodnutie v rámci konania o hromadnej žalobe je platné iba pre osoby, ktoré sa k žalobe pripojili. Spotrebitelia, ktorí nevyjadrili vôľu zúčastniť sa na konaní, budú môcť podať na súd individuálne žaloby, ktoré môžu vyústiť do rozhodnutí v rozpore s rozhodnutím vyneseným v rámci hromadnej žaloby.

7.2.2.1

Tradičná hromadná žaloba je založená na systéme opted-out, ktorý do žaloby štandardne začlení všetky obete určitého správania s výnimkou osôb, ktoré výslovne vyjadrili vôľu nezúčastniť sa na konaní.

Niektoré európske štáty sa inšpirovali týmto mechanizmom a vypracovali svoje vlastné postupy v prípade hromadných žalôb.

7.2.2.2.1

Analýza vnútroštátnych systémov založených na systéme opted-out dokazuje, že takéto konanie sa jednoduchšie vedie a je účinnejšie v porovnaní s inými mechanizmami, ktoré prijali niektoré členské štáty.

7.2.2.2.2

Zainteresovaným osobám zaručuje skutočný prístup k spravodlivosti, a tým aj dokonca spravodlivú a účinnú náhradu škody pre všetkých spotrebiteľov, ktorí boli poškodení v dôsledku určitých praktík.

7.2.2.2.3

Toto konanie zabraňuje administratívnym ťažkostiam tak na strane žalobcu, ako i súdu (členovia skupiny sa totiž prihlásia až po skončení konania a nie pred jeho začiatkom).

7.2.2.2.4

Okrem toho má na stranu zodpovednú za spôsobenú škodu skutočný odradzujúci účinok, pretože táto strana je nútená odškodniť všetky osoby, ktoré utrpeli určitou obchodnou praktikou, a prípadne je nútená vrátiť nezákonný zisk plynúci z tejto obchodnej praktiky.

7.2.2.2.5

Treba tiež zobrať do úvahy výhody, ktoré ponúka tento typ konania obchodným subjektom. Hromadná žaloba umožňuje úsporu ľudských a finančných zdrojov a vyššiu efektívnosť pri obhajobe obchodného subjektu. Namiesto toho, aby obchodný subjekt musel súčasne viesť veľké množstvo podobných sporov na veľkom množstve rôznych súdov, si pripravuje prostriedky obhajoby iba pred jediným súdom.

7.2.2.3.1

Tento mechanizmus by mohol byť považovaný za mechanizmus v rozpore s ústavnými zásadami niektorých krajín a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä so zásadou slobodne sa obrátiť na súd, pretože jednotlivci sa automaticky, bez výslovného vyjadrenia ich súhlasu so žalobou, stávajú súčasťou skupiny. Ak zainteresované osoby nepožiadajú o vylúčenie, mohli by byť viazané vyneseným rozhodnutím.

Je však celkom možné zachovať túto individuálnu slobodu a to tak, že sa zainteresovaným osobám zašle osobná informácia, čo umožní predpokladať, že osoby, ktoré po prijatí informácie nepožiadali o vylúčenie, dali tichý súhlas s účasťou na konaní. Ďalšou možnosťou je poskytnúť členom skupiny právo vystúpiť z konania v ktoromkoľvek štádiu a dokonca aj po vynesení rozhodnutia a v prípade, že je rozhodnutie v ich neprospech, umožniť im podať individuálnu žalobu.

7.2.2.3.2

Zachovali by sa taktiež práva na obhajobu ako zásada kontradiktórnosti konania a zásada rovnosti zbraní: obchodný subjekt musí mať možnosť použiť individuálne prostriedky obhajoby voči jednej z obetí, ktorá je členom skupiny. Táto zásada je spojená so zásadou spravodlivého súdneho konania v článku 6 dohovoru. V rámci systému opted-out asi totiž všetky zainteresované osoby nebudú menovite určené alebo nebudú obchodnému subjektu známe. Obchodný subjekt teda nebude môcť uplatniť individuálne prostriedky obhajoby.

Avšak v rámci hromadnej žaloby sú individuálne situácie nutne rovnaké a sudca je garantom, že tomu tak je. Príčinami spotrebiteľských sporov a sporov v oblasti hospodárskej súťaže sú hlavne zmluvy, a teda situácie zainteresovaných osôb sú takmer totožné. Dôvod žaloby (causa petendi) je jediný a rovnaký. Ťažko si preto predstaviť, že by obchodný subjekt mohol voči jednému spotrebiteľovi použiť špecifický prostriedok obhajoby.

Sudca môže v každom štádiu konania zamietnuť žalobu, ak konštatuje veľké rozdiely v skutkovom alebo právnom stave.

Napokon pri stanovovaní výšky náhrady škody môže sudca vytvoriť podskupiny, aby určil predovšetkým výšku náhrady škody v závislosti od individuálnych situácií, a teda v závislosti od prípadného zmiernenia zodpovednosti.

7.2.3.1

Systém, ktorý si nedávno zvolili v Dánsku a Nórsku, kombinuje systém opted-in a opted-out. Ak ide o veci s nízkou hodnotou sporu, o podobné žaloby alebo ak je ťažké viesť konanie podľa systému opted-in, sudca si môže zvoliť systém opted-out. V spotrebiteľskej oblasti existuje mnoho sporov, v ktorých spotrebitelia nemajú možnosť využiť účinné individuálne opravné prostriedky z dôvodu značného počtu zainteresovaných jednotlivcov a nízkych súm, o ktoré v spore ide. Konanie založené na opted-out umožňuje zohľadniť všetky zainteresované osoby a dosiahnuť sankciu zodpovedajúcu prípadnému nezákonnému zisku. V prípade sporov, v ktorých je škoda spôsobená jednotlivcom vysoká, sa zvolí systém opted-in, z ktorého vyplýva, že každý spotrebiteľ musí prejaviť vôľu stať sa účastníkom konania.

7.3.1

Pri takomto konkrétnom type konania s veľkým počtom žalobcov má otázka právomocí udelených sudcovi zásadný význam.

7.3.2

Vo väčšine systémov opted-out totiž sudca v prvom štádiu konania skúma prijateľnosť žaloby. V pilotných veciach tomu zodpovedá preskúmanie individuálneho spisu.

7.3.2.1

Štádium skúmania prijateľnosti veci umožňuje vylúčiť hneď na začiatku konania všetky žaloby, ktoré sú zjavne neopodstatnené alebo vymyslenej povahy a ktoré by nezákonným spôsobom mohli poškodiť povesť žalovanej strany, ak by došlo k prípadom zneužívania súdneho konania alebo nevhodným konaniam.

7.3.2.2

Garantom riadneho priebehu štádia skúmania prijateľnosti je sudca. Je na ňom, aby overil splnenie zákonom stanovených podmienok pre podanie hromadnej žaloby.

7.3.2.3

Ide najmä o tieto podmienky:

7.3.3

V ďalšom štádiu je rovnako dôležité, aby mohol sudca potvrdiť alebo zamietnuť prípadný návrh transakcie, ak usúdi, že nie je v záujme členov skupiny. Na tento účel musí mať väčšie právomoci ako len právomoc schvaľovať transakcie, ktorú mu v súdnictve väčšiny členských štátov zvyčajne udeľuje zákon.

7.3.4

Vzhľadom na zvláštnosť povahy takéhoto konania je tiež nevyhnutné stanoviť vhodné podmienky predkladania dôkazov. Sudca musí mať možnosť použiť právomoc vydať súdny príkaz pre žalovanú stranu alebo tretiu osobu, aby získal dokumenty alebo musí mať tiež možnosť nariadiť opatrenia súvisiace s vyšetrovaním na účely získania nových dôkazov. Právne predpisy týkajúce sa zavedenia hromadnej žaloby musia výslovne ustanovovať, že sudca nemôže odmietnuť takto konať, pokiaľ o to požiada žalobca.

7.3.5

V záujme toho, aby mohli sudcovia čo najlepšie vykonávať tieto právomoci, je nevyhnutné prijať ustanovenia o tom, že iba niektoré, menovite určené súdy, budú príslušné zaoberať sa hromadnými žalobami. Bolo by teda potrebné prispôsobiť súdne štruktúry v členských štátoch a zabezpečiť špeciálne vzdelávanie pre sudcov týchto súdov.

7.4.1

Hromadná žaloba musí umožniť poškodenému žiadať o náhradu materiálnej ujmy (finančná), telesnej ujmy, ako i o náhradu ujmy vzniknutej v dôsledku bolesti a utrpenia (pretium doloris) a inej nemajetkovej ujmy. Cieľom žaloby je súčasne odškodniť spotrebiteľov a odradiť od ďalšieho nezákonného konania, a preto je nutné prijať ustanovenia o možnosti náhrady všetkých foriem ujmy. Rovnako treba poskytnúť súdom jednoduché, finančne málo náročné a transparentné metódy hodnotenia tak, aby sa neupustilo od zásady náhrady škody.

7.4.2

Osoby podávajúce hromadnú žalobu musia mať taktiež možnosť získať od súdu viaceré formy náhrady škody. Okrem povinnosti zdržať sa nezákonného konania alebo zrušiť platnosť aktu, musí byť umožnená priama alebo nepriama náhrada škody. Náhradu škody musia tiež sprevádzať iné opatrenia nápravy ako napr. uverejnenie súdnych rozhodnutí, verejné oznámenia atď.

7.4.3

Priame a individuálne odškodnenie nesmie byť jedinou možnou formou odškodnenia, pretože za určitých okolností by takéto odškodnenie bolo ťažko realizovateľné alebo dokonca nemožné, napr. vzhľadom na to, že členov skupiny by v rámci mechanizmu opted-out nebolo možné určiť z dôvodu ich veľkého počtu alebo z dôvodu ich príliš nízkej výšky individuálnej ujmy. Zásadnou by mala byť požiadavka, aby boli osoby vždy odškodnené, hoci i nepriamou formou a aby sa dosiahol odradzujúci účinok.

7.4.3.1

Mali by sa vypracovať vhodné mechanizmy pre prípady, keď súd môže vypočítať výšku individuálneho odškodnenia pre osoby skupiny, ktoré boli identifikované alebo ich bude možné identifikovať (opted-in, pilotná vec alebo dokonca opted-out ak napríklad obchodný subjekt poskytol zoznam zainteresovaných klientov), ale tiež pre prípady, keď sa takéto individuálne rozdelenie ukáže príliš nákladné s ohľadom na nízku výšku individuálnej ujmy.

7.4.3.2

Podobne, ak nie sú rozdelené všetky čiastky, treba uprednostniť nepriame opatrenie nápravy s celkovou sumou, ktorá tvorí zostatok. Vo svojom rozhodnutí by mal sudca uviesť podrobnosti o žalobe financovanej zostatkom a určiť spôsob kontroly jeho realizácie, ktorá môže byť delegovaná na tretiu osobu.

7.4.3.3

V prípade, že je dokonca takéto nepriame opatrenie nápravy nemožné, musí sa celý zostatok stanovený sudcom vyplatiť fondu na podporu hromadných žalôb, aby sa mohli financovať nové konania.

7.4.3.4

Ak sudca nemôže vypočítať výšku individuálnej náhrady škody v prípadoch, keď nie je možné určiť všetkých členov skupiny (výlučne mechanizmus opted-out), musí mať možnosť stanoviť hodnotiacu tabuľku pre rôzne kategórie ujmy. Zodpovednosť za rozdelenie týchto súm sa môže preniesť na tajomníka súdu, ale tiež na advokáta zastupujúceho skupinu alebo na tretiu stranu (poisťovňa, účtovník atď.). Tento postup umožní odbremeniť súd od zložitého a dlhého štádia analýzy individuálnych návrhov.

7.4.3.5

Sudca v tomto druhom prípade musí mať možnosť rozhodnúť o individuálnom odškodnení členov skupiny, ktorí sa prihlásili po uverejnení informácii o rozsudku a zostatok sa musí použiť na činnosti, ktoré nepriamo nahrádzajú škodu spôsobenú skupine.

7.4.3.6

Ak nie je možné žiadne nepriame opatrenie, zostatok sa vyplatí podpornému fondu.

7.5.1

Hromadná žaloba musí obom stranám uznať právo na opravný prostriedok.

7.5.2

Vzhľadom na význam, aký má na jednej strane potreba rýchleho odškodnenia obetí a na druhej strane istota, aby sa práva oboch strán spravodlivo zvážili, je potrebné zosúladiť právo každej zo strán podať odvolanie proti rozhodnutiu s uvedenými požiadavkami.

7.5.3

Zdá sa byť preto dôležité, aby uznanie tohto práva zaväzovalo členské štáty, aby zaviedli zrýchlené odvolacie konanie s cieľom vyhnúť sa prieťahom v konaní.

7.5.4

Okrem toho istota, že odškodnenie, ktoré bolo zodpovednej strane nariadené, bolo riadne zaznamenané v jej účtovníctve, tiež predstavuje v prípade odvolania záruku pre členov skupiny.

7.6.1

Systém hromadnej žaloby musí byť v konečnom dôsledku samofinancovaný.

7.6.2

Vzhľadom na to, že nie je želateľné a dokonca možné zaviesť všeobecný systém contingency fees podľa amerického modelu, ktorý je v rozpore s európskou právnou tradíciou, je nevyhnutné vytvoriť spôsob financovania umožňujúci žalobcom, ktorí nemajú dostatočné finančné prostriedky na podanie hromadnej žaloby, získať zálohu na súdne trovy (odmena právnemu zástupcovi, odmena súdnemu znalcovi v rámci dokazovania schváleného sudcom atď.).

7.6.3

Jedným zo spôsobov ako financovať tento systém by bolo vytvorenie fondu na podporu kolektívnej nápravy, ktorého prostriedky by plynuli z nezákonných ziskov odsúdených podnikov, tak ako by ich v konaní definoval sudca, keďže osoby priamo poškodené a identifikované by sa ich nedomáhali (35).

7.6.4

Úlohou podporného fondu môže byť okrem tohto sústreďovať všetky informácie týkajúce sa prebiehajúcich hromadných žalôb a šíriť informácie týkajúce sa postupu, na základe ktorého sa treba prihlásiť, vylúčiť zo skupiny alebo získať odškodnenie.

—

systém, na základe ktorého budú zainteresované strany úradne informované,

—

trovy konania a právna pomoc,

—

spolupráca medzi súdnymi a správnymi orgánmi členských štátov,

—

lehoty na začatie konania a premlčacia lehota,

—

používanie internetu (elektronická justícia).

8.1

Hromadná žaloba na úrovni Spoločenstva by sa mohla realizovať buď prostredníctvom smernice alebo nariadenia. Nedomnievame sa, že jednoduché odporúčanie by v 27 členských štátoch umožnilo vytvoriť účinné a jednotné podmienky nevyhnutné pre harmonizované prijatie takéhoto opatrenia.

8.2

Ak sa však bude uvažovať o širšom rozsahu pôsobnosti, ktorý bude zahŕňať aj iné oblasti ako len spotrebiteľské právo a ak právnym základom budú články 65 a 67 Zmluvy, mohlo by sa uvažovať o prijatí nariadenia, tak ako to bolo v prípade nariadení týkajúcich sa platobnej neschopnosti, európskeho exekučného titulu, konania o európskom platobnom rozkaze, európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu alebo európskeho príkazu na zablokovanie bankových účtov.

8.3

Ak sa však rozhodne obmedziť rozsah pôsobnosti tohto opatrenia na práva spotrebiteľov, aspoň v prvej etape, najvhodnejším spôsobom implementácie tejto hromadnej žaloby na úrovni Spoločenstva sa zdá byť smernica, ktorá by nadväzovala na smernicu týkajúcu sa súdneho príkazu.

8.4

V členských štátoch naďalej existujú značné rozdiely v procesných pravidlách, a preto by sa základné zásady hromadnej žaloby mali stanoviť všeobecným spôsobom, pričom pri implementácii smernice by členské štáty rešpektovali vlastné obvyklé procesné zásady.

Nie je napríklad isté, či bude možná harmonizácia vzhľadom na to, že súdy príslušné vo veciach hromadnej žaloby by záviseli od pravidiel organizácie súdov v jednotlivých členských štátoch.

Podmienky podávania hromadných žalôb sa musia prispôsobiť situácii v členskom štáte. Nariadenie by teda nebolo vhodným nástrojom.

8.5

Je tiež zrejmé, že smernica v tomto prípade musí umožniť úplnú harmonizáciu, aby si členské štáty nevytvorili systém, ktorý by vo väčšej miere obmedzoval podniky so sídlom na území jednotlivých členských štátov.

—

zastavenie alebo zákaz akéhokoľvek aktu, ktorý porušuje záujmy spotrebiteľov chránené viacerými smernicami uvedenými v prílohe,

—

opatrenia potrebné na nápravu účinkov porušenia vrátane uverejnenia rozhodnutia a

—

uloženie finančnej sankcie strane, ktorá spor prehrala, a to v prípade nedodržania rozhodnutia v stanovenej lehote.

—

rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice na všetky budúce smernice v oblasti ochrany záujmov spotrebiteľov,

—

začlenenie organizácií a federácií zastupujúcich spotrebiteľov alebo podniky a pôsobiacich na európskej úrovni a nie výlučne na vnútroštátnej úrovni do kategórie subjektov s uznanou legitimitou.

—

stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému účinkov rozšírenia EÚ na spotrebiteľskú politiku (bod 11.6, CESE 141/2005 – Ú. v. EÚ C 221, 8.9.2005),

—

stanovisko na tému akčného programu Spoločenstva v oblasti zdravia a ochrany spotrebiteľa (obdobie rokov 2007 – 2013), (bod 3.2.2.2.1., CESE 230/2006 – Ú. v. EÚ C 88, 11.4.2006),

—

stanovisko na tému právneho rámca politiky Spoločenstva na ochranu spotrebiteľa (CESE 594/2006 – Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006).

—

Zelená kniha o prístupe spotrebiteľov k spravodlivosti a riešeniu spotrebiteľských sporov na jednotnom trhu (KOM(93) 576 v konečnom znení).

—

Odporúčanie Komisie z 12. mája 1995 o platobných lehotách v obchodných transakciách, Ú. v. ES L 127, 10.6.1995 a súvisiace oznámenie Komisie Ú. v. ES C 144, 10.6.1995.

—

Oznámenie Komisie o akčnom pláne týkajúcom sa prístupu spotrebiteľa k spravodlivosti a riešenia spotrebiteľských sporov na jednotnom trhu zo 14. februára 1996 (KOM(96) 13 v konečnom znení).

—

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu na tému zvýšenej účinnosti v získaní a vo výkone rozhodnutí v Európskej únii (KOM(97) 609 v konečnom znení, Ú. v. ES C 33, 31.1.1998).

—

Smernica 98/27/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov, Ú. v. ES L 166, 11.6.1998.

—

Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Ú. v. ES L 160, 30.6.2000). Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Ravoet (CES 79/2001 z 26. januára 2000, Ú. v. ES C 75, 15.3.2000).

—

Nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností k spoločným deťom manželov, tamže. Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Braghin (CES 940/1999 z 20. októbra 1999, Ú. v. ES C 368, 20.12.1999).

—

Nariadenie Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch, tamže. Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Hernández Bataller (CES 947/1999 z 21. októbra 1999, Ú. v. ES C 368, 20.12.1999).

—

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, Ú. v. ES L 200, 8.8.2000.

—

Program opatrení určených na uplatnenie princípu vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES C 12, 15.5.2001).

—

Rozhodnutie Rady z 28. mája 2001 zriaďujúce Európsku súdnu sieť v občianskych a obchodných záležitostiach, Ú. v. ES L 174, 27.6.2001. Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Retureau (CES 227/2001 z 28. februára 2001, Ú. v. ES C 139, 11.5.2001).

—

Nariadenie Rady (ES) č.1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach, Ú. v. ES L 174, 27.6.2001. Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Hernández Bataller (CES 228/2001 z 28. februára 2001, Ú. v. ES C 139, 11.5.2001).

—

Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Brusel I), Ú. v. ES L 12, 16.1.2001. Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Malosse (CES 233/2000 z 1. marca 2000, Ú. v. ES C 117, 26.4.2000).

—

Zelená kniha o alternatívnych spôsoboch riešenia súdnych sporov v občianskych a obchodných veciach (KOM(2002) 196 v konečnom znení, 19. 4. 2002).

—

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, Ú. v. EÚ L 143 z 30.4.2004. Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán G. Ravoet (CESE 1348/2002 z 11. decembra 2002, Ú. v. EÚ C 85, 8.4.2003).

—

Návrh nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (KOM(2005) 87 v konečnom znení, 15. 3. 2005). Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Pegado Liz (CESE 243/2006 zo 14. februára 2006).

—

Zelená kniha o zlepšení účinnosti výkonu rozsudkov v Európskej únii – Zablokovanie bankových účtov (KOM(2006) 618 v konečnom znení). Stanovisko EHSV k návrhu nariadenia vypracoval pán Pegado Liz (CESE 1237/2005 z 26. septembra 2007).

—

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006), ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (KOM(2004) 173 v konečnom znení, 19. 3. 2004). Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Pegado Liz (CESE 133/2005 z 22. februára 2005).

25.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 162/20

1.1

EHSV kladne prijal túto stratégiu na obdobie rokov 2007-2013 a nazdáva sa, že ide o sľubný krok vpred v oblasti stratégie spotrebiteľskej politiky. EHSV uznáva, že plán, ku ktorému sa Komisia zaviazala, je ambiciózny, i keď miestami nejasný, a predpokladá, že ciele sa dosiahnu v rámci stanoveného časového rámca.

1.1.1

EHSV sa však nazdáva, že priemerná výška rozpočtu v hodnote 22,7 miliónov eur ročne pre stratégiu spotrebiteľskej politiky je nanešťastie príliš nízka na realizáciu činností načrtnutých v tejto stratégii. Existuje očividný nesúlad medzi ambíciou stanovenou v stratégii a pridelenými zdrojmi na jej uskutočnenie.

1.2

EHSV upozorňuje, že zatiaľ čo stratégia je pozitívna a ambiciózna, doteraz vykonané kroky spojené so spotrebiteľom boli sklamaním a nie sú preto dobrým prísľubom pre úspešnosť tejto stratégie. Na splnenie ambícií je nevyhnutné stanoviť dynamický program pre blízku budúcnosť.

1.3

EHSV tiež upozorňuje, že právne predpisy zohrávajú v oblasti ochrany spotrebiteľa kľúčovú úlohu. Na druhej strane existujúce právne predpisy nie sú flexibilné a pre spotrebiteľov a dodávateľov by mohli mať veľký význam podmienky spravodlivého trhu. Keď trh nepracuje správne, právne predpisy sú nevyhnutné. EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že tam, kde sú právne predpisy potrebné, budú skutočne implementované a monitorované. Nemalo by to v žiadnom prípade poškodiť existujúcu ochranu spotrebiteľa v členských štátoch. Jedným z nástrojov v tomto smere je lepšie monitorovanie trhu, a EHSV v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vykonanie náležitého prieskumu makro- a mikro- trhu. Je potrebné, aby sa právne predpisy prepojili s ich dodržiavaním a neustálym hodnotením. Ďalej je nevyhnutné, aby boli právne predpisy jednoduché a zrozumiteľné, obzvlášť preto, lebo väčšina aktérov vo vnútornom trhu sú malé a stredné podniky.

1.3.1

Odporúča sa, aby program spotrebiteľskej politiky zabezpečoval nielen presadzovanie a hodnotenie bezpečnej ochrany spotrebiteľských práv, ale viedol aj k uľahčeniu spolupráce a koordinácie medzi podnikateľskými odvetviami a organizáciami na ochranu spotrebiteľov v členských štátoch. Nakoniec treba poznamenať, že v súvislosti s právnymi predpismi sú práva spotrebiteľov najlepšie ochránené, keď tieto dve oblasti sledujú spoločný cieľ.

1.4

Vzdelávanie spotrebiteľov a poskytovateľov služieb alebo maloobchodníkov je kľúčovou zložkou pre dodržiavanie a znalosť právnych predpisov, ale takisto je rozhodujúce pre zodpovednú a trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu.

1.5

EHSV sa nazdáva, že je nevyhnutné, aby sa v období rokov 2007-2013 riešili tieto výzvy:

2.1

Stratégia zdôrazňuje hlavné výzvy pre nadchádzajúce obdobie. Tieto výzvy sa v podstate sústreďujú okolo skutočnosti, že maloobchod a služby sa vyvíjajú a rastú spôsobom, ktorý posilňuje postavenie spotrebiteľa. Toto posilnenie postavenia môže však mať za následok väčšie rozdelenie spotrebiteľov, a to medzi tých, ktorí majú potrebné vedomosti a prostriedky a zraniteľné skupiny spotrebiteľov. To však neznamená, že spokojnosť spotrebiteľa je maximálna; je teda veľmi dôležité, aby nebola poškodená dôvera spotrebiteľa. Ďalšia výzva sa týka schopnosti podnikov, obzvlášť malých a stredných, prispôsobiť sa modernej technológii, ktorá spôsobuje zmenu v modeli predaja ich výrobkov alebo služieb a spočíva na elektronickom obchodovaní a personalizovaných službách zákazníkovi.

2.2

V stratégii boli stanovené tieto ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2013:

Tieto ciele sú považované za kľúčové prvky hospodárskeho rastu vnútorného trhu.

2.3

Tieto ciele sa dosiahnu prostredníctvom výdavkov na spotrebiteľskú politiku EÚ, ktoré budú nasmerované cez právny rámec, aby mohli zabezpečiť ochranu spotrebiteľa a účinné uplatnenie právnych predpisov prostredníctvom presadzovania, spolupráce, informácií, vzdelávania a odškodňovania.

2.4

Stanovené prioritné oblasti pokrývajú tieto oblasti:

Stratégia zdôrazňuje mnohé činnosti v každej prioritnej oblasti, z ktorých mnohým sa venuje časť Konkrétne pripomienky.

3.1

EHSV víta spotrebiteľskú stratégiu na obdobie rokov 2007 -2013 a obzvlášť podporuje jasne vyjadrenú myšlienku v stratégii o tom, že dôvera a ochrana spotrebiteľov je kľúčový prvok k zdravému a prosperujúcemu vnútornému trhu. Pozornosť by sa však mala venovať úspešným príkladom týkajúcim sa samoregulácie, koregulácie a vytvárania kódexov správania v rámci EÚ.

3.1.1

EHSV však neobmedzuje spotrebiteľskú politiku na realizáciu vnútorného trhu; práve naopak: ako sa správne uvádza v dokumente Komisie o jednotnom trhu pre Európu 21. storočia [KOM(2007) 724 v konečnom znení], vnútorný trh by mal mať za cieľ uspokojovať záujmy spotrebiteľa a slúžiť im.

3.1.2

EHSV sa nazdáva, že Komisia musí orientovať svoju politiku smerom k transparentnosti trhu a posilneniu vnútorného trhu, k spotrebiteľskej politike, ktorá pracuje v prospech efektívneho trhu a prispieva k ekonomickému rastu a zamestnanosti a zlepšuje spokojnosť spotrebiteľov.

3.2

Problémy, ktoré objavila Komisia vo vnútornom trhu, sú skutočnými problémami, ktoré je potrebné riešiť a stratégia sa nimi aj naozaj zaoberá. Keďže sú to však problémy trhu, EHSV sa nazdáva, že Komisia čelí dvom ďalším problémom: uskutočniť skutočnú harmonizáciu vnútroštátnych politík; spraviť zo spokojnosti spotrebiteľov kľúčový cieľ rôznych GR Komisie.

3.3

EHSV sa nazdáva, že toto nové oznámenie Komisie o stratégii na obdobie rokov 2007-2013 je veľmi významné a predstavuje sľubný a oveľa lepšie štruktúrovaný krok vpred, ako predchádzajúca spoločná stratégia pre zdravie a ochranu spotrebiteľa [KOM(2005) 115 v konečnom znení], ku ktorej výbor tiež vypracoval stanovisko (1).

3.4

EHSV je znepokojený nad nezrovnalosťami, ktoré môže tento návrh vytvoriť, s ostatnými už schválenými opatrenia na úrovni Spoločenstva. Medzi operatívnymi cieľmi a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje akčný program Spoločenstva v oblasti spotrebiteľskej politiky (2007 – 2013) (2), by mala byť súdržnosť.

3.5

Výbor predpokladá, že aj keď sú ciele stanovené Komisiou príliš ambiciózne a niekedy nejasné a nie veľmi presné, budú splnené v rámci stanoveného časového rámca a tak, aby zodpovedali požiadavkám vnútorného trhu a spotrebiteľov.

3.6

Keďže Komisia začala uskutočňovať mnohé iniciatívy pre realizáciu cieľov politiky, ako je zelená kniha o revízii acquis, výbor vyzýva Komisiu, aby začala starostlivú revíziu osobitných smerníc. Nedávno začaté oznámenia o implementácii smernice o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku [KOM(2006) 514 v konečnom znení] z 21.9.2006, smernice o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar vrátane analýzy prípadu zavedenia priameho ručenia výrobcu [KOM(2007) 210 v konečnom znení] a o implementácii zmien a doplnení smerníc o časovo vymedzenom užívaní nehnuteľností, boli v skutočnosti pre EHSV sklamaním, pretože tieto návrhy naozaj neriešia problémy, ktoré v skutočnosti tieto služby trápia. Okrem toho dobre nevystihujú ciele stanovené stratégiou spotrebiteľskej politiky.

3.6.1

EHSV s potešením víta návrh rámcovej smernice Komisie o zmluvných právach spotrebiteľov, ktorý je uvedený v legislatívnom a pracovnom programe Komisie na rok 2008 [KOM(2007)640 v konečnom znení], a je pripravený poskytnúť stanovisko, keď bude smernica schválená a obzvlášť pokiaľ ide o plnenie zásad stanovených počas procesu zjednodušovania práva Spoločenstva.

3.7

EHSV sa chystá podporovať úplnú harmonizáciu práv spotrebiteľa, a to za istých podmienok a sledujúc veľmi špecifické zámery, medzi ktorými je implementácia vnútorného trhu základným cieľom. Takýto prístup by sa nemal uplatniť za cenu oslabenia existujúcich práv; mal by posilniť práva spotrebiteľov prostredníctvom rôznych členských štátov, a tým podporiť ďalšie cezhraničné nákupy, čo bude mať za následok obojstranne výhodnú situáciu pre spotrebiteľa a maloobchodníkov/služby. Tento prístup by sa mal uplatňovať nielen na úrovni, kde zaručujú členské štáty primeranú úroveň ochrany spotrebiteľa, ale aj na úrovni EÚ, kde sa vykonalo úsilie pre skutočné dosiahnutie integrácie trhu.

3.8

EHSV víta činnosti popísané v prioritných oblastiach v rámci spotrebiteľskej politiky. Výbor sa teší na uskutočnenie týchto činností. EHSV sa nazdáva, že zdroje (finančné aj ľudské) GR pre spotrebiteľské záležitosti sú v skutočnosti obmedzené. To robí úlohu GR pri dosahovaní tohto cieľa ešte náročnejšou. Okrem toho priemerná výška rozpočtu v hodnote 22,7 miliónov eur ročne pre stratégiu spotrebiteľskej politiky je nanešťastie príliš nízka na realizáciu týchto činností.

3.8.1

Skúsenosť s predchádzajúcimi programami ukázala, že príliš veľa aspektov plánov sa nemôže uskutočniť aj kvôli nedostatku zamestnancov. Navyše pridelený ročný rozpočet bol v skutočnosti v priemere vyšší ako rozpočet pre súčasné obdobie, ktorý mal menej ambiciózne ciele.

4.1

Lepšie monitorovanie trhu: EHSV uznáva, že sa musí zabezpečiť lepšie informovanie o trhu a podporuje preto opatrenia navrhnuté v súlade s touto prioritou. EHSV však dôrazne vyzýva Komisiu, aby našla inovačné spôsoby ako určiť, aké majú v skutočnosti spotrebitelia skúsenosti a názory. Navyše by bolo vhodné, aby Komisia vykonala makroekonomický výskum skúseností spotrebiteľov v členských štátoch prostredníctvom analýzy skutočných prípadov a ich následných riešení. Výbor ďalej žiada, aby zber informácií o trhu nezaťažil podniky, hlavne MSP, dodatočnými zložitými úlohami.

4.2

Lepšia právna úprava v oblasti ochrany spotrebiteľa: iniciatívy uskutočnené v rámci tejto prioritnej oblasti by mali dôkladne zvážiť dôsledky elektronického obchodovania a digitálnych technológií na práva spotrebiteľa a následne jasne stanoviť povinnosti a práva v rámci digitálneho prostredia. Okrem toho by sa malo určiť, aké aktivity sú potrebné na to, aby určité skupiny spotrebiteľov neboli vylúčené z prístupu k niektorým službám kvôli priepastným rozdielom v digitálnej technológii, pretože by to malo za následok len vytvorenie ďalšieho zraniteľného segmentu spotrebiteľov.

4.3

Lepšie presadzovanie a odškodňovanie: presadzovanie je žiaduce, aby sa zabezpečilo, že sa ciele tejto politiky skutočne dosiahnu; je preto potrebná užšia spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou. EHSV podporuje a víta aktivity pre kolektívne odškodňovanie, ktoré navrhla Komisia. Takáto forma odškodnenia zabezpečí, že problémy spotrebiteľov, s ktorými sa jednotlivci nedokážu vyrovnať, sa budú naozaj riešiť.

4.4

Informovanie a vzdelávanie spotrebiteľov: EHSV je pevne presvedčený, že vzdelávanie a informovanie je úplne neodlučiteľné od ochrany spotrebiteľov. Európska sieť centier spotrebiteľov (ECC-Net) bola významným krokom vpred pri poskytovaní informácií spotrebiteľom. EHSV sa však nazdáva, že Komisia by mala nájsť aj nejaké novátorskejšie a kreatívnejšie spôsoby pre komunikáciu so spotrebiteľmi vo všeobecnosti a prostredníctvom jazyka, ktorý osloví verejnosť.

4.5

Zodpovedná a trvalo udržateľná spotreba: keďže by sme sa mali zamerať na dobrú informovanosť spotrebiteľov, je potrebné zdôrazniť, že spotrebitelia by mali konať zodpovedne. V tejto stratégii sa výslovne uvádza, že tu nie je miesto pre „nečestných“ maloobchodníkov a poskytovateľov služieb, avšak aj podniky a obchodníci očakávajú od spotrebiteľov zodpovedné spôsoby správania sa. Okrem toho trvalo udržateľná spotreba by sa mala stať významnou oblasťou vnútorného trhu a poskytovatelia služieb/maloobchodníci a spotrebitelia by mali byť lepšie oboznámení s tým, o čom v skutočnosti trvalo udržateľná spotreba je a mali by si ju osvojiť.

4.6

Prvky ochrany spotrebiteľov sa musia zahrnúť do všetkých politík a nariadení EÚ: opatrenia navrhované Komisiou, ako napríklad pracovníci zodpovední za vzťahy so spotrebiteľmi v GR, sú pozitívnym krokom a mali by účinne prispieť k dosiahnutiu tejto priority. EHSV súhlasí s tými, ktorí si myslia, že každé GR by malo podávať výročnú správu o tom, ako zahrnuli spotrebiteľskú politiku do oblastí svojej činnosti. EHSV preto víta zahrnutie bodu č. 2 článku 153 do všeobecných ustanovení (nový článok 12 návrhu reformnej zmluvy).

4.7

Lepšia ochrana spotrebiteľov na medzinárodnom trhu: je potrebné, aby spotrebitelia boli chránení aj na medzinárodnom trhu. Takáto ochrana by sa mala vzťahovať nielen na bezpečnosť produktov, ktorá je stále dôležitejšou oblasťou pre spotrebiteľov EÚ, ale tiež na ochranu predaja služieb alebo produktov, obzvlášť prostredníctvom elektronického obchodovania, ktoré spotrebiteľovi môže spôsobiť problémy.

4.8

V stratégii sa uvádza, že Komisia si stanovila za cieľ zabezpečiť, aby s politikou služieb všeobecného záujmu (SVZ) prichádzali aj správne opatrenia pre spotrebiteľov. Výbor predpokladá, že Komisia zdieľa názor EHSV, ktorý bol vyjadrený v mnohých stanoviskách o službách všeobecného záujmu a univerzálnych službách a je v súlade s novým protokolom o službách všeobecného záujmu v Lisabonskej zmluve.

4.9

Spolupráca medzi priemyselnými organizáciami a organizáciami na ochranu spotrebiteľov: okrem oblasti právnych predpisov a ich presadzovania by sa ochrana spotrebiteľa mala dosiahnuť práve vďaka spolupráci týchto dvoch odvetví. Musí sa vyvinúť úsilie na uľahčenie takejto spolupráce; príklady osvedčených postupov z členských štátov, ktoré prijali takýto prístup a tiež dodržiavajú kódexy správania, by sa mali využiť v celej EÚ.

25.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 162/24

1.1

Zo strategických dôvodov, a to politických i ekonomických, EHSV výslovne podporuje nezávislý prístup Európy do kozmu. Výbor preto schvaľuje opatrenia uvedené v dokumentoch spoločnej vesmírnej rady, Komisie a ESA (1) z apríla a mája 2007.

1.2

Európska vesmírna politika by mala byť zameraná na mierové účely, vrátane zabezpečovania kolektívnej bezpečnosti.

1.3

EHSV sa domnieva, že európske vesmírne aktivity, či už v rámci jednotlivých krajín, EÚ alebo ESA, budú prínosom pre rôzne oblasti, ako napr. pre vedecký výskum, potrebné zabezpečenie infraštruktúry a údajov a tiež širokú škálu ekonomických aplikácií vyplývajúcich z integrácie vesmírnych a pozemných systémov.

1.4

Koncepcia ESA sa už doteraz ukázala ako mimoriadne úspešná. Jej prepojenie s činnosťami Komisie má uvoľniť a uvoľní ďalší potenciál. K tomu je potrebné vypracovať postupy spolupráce, vymedziť kompetencie a rozdeliť náklady medzi Komisiu a ESA.

1.5

Svetový vývoj – v USA, Rusku, Japonsku, Číne, Indii a iných krajinách s vesmírnym programom – ešte viac núti Európu, aby v tejto oblasti vyvíjala činnosť na konkurenčnej i partnerskej úrovni To si vyžaduje vypracovať konkrétne programy v krátkom čase a začať rozhodovací proces, ktorý bude držať krok s rozhodovacími procesmi ostatných aktérov svetovej úrovne.

1.6

Rýchlejší zosúladený proces rozhodovania by zároveň poskytol lepšie možnosti na definovanie a následné uskutočnenie úloh v súlade s potrebami užívateľov.

1.7

Európskymi „vlajkovými loďami“ sú programy GALILEO a GMES. Programy v rámci projektu GALILEO je potrebné bezodkladne zrealizovať.

1.8

Zaradenie „vesmíru“ do 7. rámcového programu a politík Spoločenstva musí viesť k integrovanému prístupu všetkých zainteresovaných generálnych riaditeľstiev. Takéto rozšírenie základu pre strategické myslenie v rámci Komisie prinesie blahodarný účinok integrovaných prístupov na úrovni jednotlivých štátov, ktoré často chýbajú. Takto zosúladený postup je však v tejto oblasti žiaduci.

1.9

Všetky členské štáty vrátane menších a nových členských štátov musia čerpať výhody z európskej vesmírnej politiky, a to prostredníctvom vytvorenia dostatočných príležitostí pre rozvoj vedy a pre vysoko kvalifikované priemyselné kapacity v Európe vo všetkých súvisiacich odvetviach.

1.10

V rámci priemyselnej politiky ESA (2) založenej na princípe „primeranej návratnosti“ každá krajina dostane svoje investície späť prostredníctvom predplatenia a licencie. V dôsledku toho vzťahy medzi vládami, Európskou vesmírnou agentúrou, súkromnými spoločnosťami a výskumnými inštitútmi odrážajú zaužívané postupy.

1.11

Princíp „primeranej návratnosti“ bol doteraz úspešný pri rozvíjaní európskeho potenciálu vo oblasti vesmírnych technológií. No rastúca zrelosť trhu týchto technológií si vyžiada väčšiu flexibilitu, pretože neflexibilné vzťahy vo všeobecnosti nie sú prospešné pre priemyselné inovácie. Vzhľadom na pôsobenie trhu, potreby užívateľov a rozvoj služieb sa práve od MSP očakáva, že budú vhodne reagovať na nové požiadavky a možnosti európskej vesmírnej politiky.

1.12

Na druhej strane náhle zmeny ustálených postupov a vzťahov môžu byť kontraproduktívne, berúc do úvahy aj veľké rozdiely medzi príspevkami do ESA.

1.13

EHSV preto zastáva otvorenú a transparentnú analýzu a dialóg o výsledkoch, aké by Európa mohla dosiahnuť v priebehu budúcich 10 rokov: aké ciele a príslušné inštitucionálne nástroje – týkajúce sa ESA, Komisie a členských štátov – sú potrebné na splnenie spoločnej vzájomne zosúladenej európskej úlohy. Okrem riešenia iných otázok by sa mal tento dialóg zaoberať spôsobom financovania ESA, dynamickým prínosom stredne veľkých podnikov a udržaním čo najväčšej miery hospodárskej súťaže.

1.14

V tomto ohľade je zodpovednosť Komisie za uplatňovanie a presadzovanie potrieb užívateľov rozhodujúca. EHSV sa spolieha na to, že Komisia zaručí otvorené diskusie a zaangažovanie súkromného sektora, a najmä MSP.

1.15

EHSV sa zhoduje s Radou pokiaľ ide o význam vesmíru pre obranu a bezpečnosť. Malo by sa presadzovať plánovanie budúcich systémov, ktoré zblížia európske krajiny.

1.16

Keďže hranice medzi civilnými a vojenskými aplikáciami sa čoraz väčšmi stierajú, mali by sa plne využiť takzvané efekty dvojakého použitia.

1.17

Rozhodujúci význam má komunikácia. EHSV zastáva názor, že je potrebné lepšie sprostredkovať informácie o prínose vesmíru pre každodenný život.

1.18

Správne cielená komunikácia týkajúca sa európskej vesmírnej politiky by mala vyvolať záujem mladých ľudí o tento sektor a všeobecnejšie zvýšiť jeho príťažlivosť v očiach mládeže tak, aby mali záujem o získanie vedeckého alebo technického vzdelania.

2.1

Európske inštitúcie a národné pracovné skupiny sa čoraz častejšie zaoberali diskusiou o nových krokoch ohľadom budúcnosti Európskej vesmírnej politiky.

2.2

V apríli roku 2007 Komisia publikovala v úzkej spolupráci s ESA (3) oznámenie o vesmírnej politike (4), sprievodné hodnotenie dosahu a rozsiahly program akcií plánovaných zo strany ESA, Komisie i členských štátov.

2.3

Vesmírna rada (5) prijala 22. mája 2007 vyhlásenie o európskej vesmírnej politike, založené na oznámení Komisie.

2.4

Tento zvýšený záujem, doložený v uvedených dokumentoch, je stimulovaný širokou škálou celosvetových vývojových trendov a európskych strategických cieľov:

2.5

Európska komisia predstavila v roku 2003 a 2004 zelenú a bielu knihu o vesmírnej politike. V oboch dokumentoch sa ukázali hlavné línie budúcej vesmírnej politiky. Obsahovali mnoho prvkov – niekedy ďalekosiahlych – ktoré sú vypracované vo vyššie uvedenom oznámení.

2.6

Rada vo svojom uznesení z 22. mája potvrdila, že vesmírny sektor „je strategickým prvkom prispievajúcim k nezávislosti, bezpečnosti a prosperite Európy a jej úlohe vo svete“. Zintenzívnenie európskej spolupráce na poskytovanie vesmírnych služieb na úžitok občanov je kľúčovou otázkou. Rada spojila vesmírnu politiku s Lisabonskou stratégiou a zdôraznila jej význam pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

2.7

Uznesenie Rady zdôrazňuje cieľ vytvoriť európsky výskumný priestor a znovu potvrdzuje spoluprácu medzi ESA a Komisiou, ktorá posilní účinnosť, zvýšené financovanie európskych programov a väčšiu súdržnosť medzi technológiou a aplikáciou. Vzťah medzi ESA a Komisiou sa bude vyvíjať na základe údajov získaných empiricky. Otázka spolufinancovania už existujúcej základnej infraštruktúry (vesmírne stredisko Kourou, riadiace centrum v Darmstadte) je však otvorená.

2.8

Hlavnou otázkou je spolupráca a rozdelenie práce medzi ESA a Komisiu. ESA bude hlavnou inštitúciou v oblasti výskumu a technológií, Komisia bude zodpovedná za aplikácie, ktoré sa vzťahujú na jej vlastné formy politiky, napr. dopravu, životné prostredie, bezpečnosť a vzťahy s tretími krajinami, ako aj na identifikáciu potrieb mimovládnych užívateľov pre zdokonalené služby.

2.9

Cenová efektívnosť programov verejného sektora prispeje ku konkurencieschopnosti súkromných priemyselných a obchodných podnikov. Dôležité sú najmä MSP a dodávatelia. Rada zároveň uznáva priemyselnú politiku ESA, najmä jej princíp „primeranej návratnosti“ ako nástroja na motivovanie investícií a zvýšenie európskej konkurencieschopnosti.

2.10

Uznesenie z mája 2007 nepochybne zavádza nové štádium, ktoré vedúci aktéri vrelo uvítali (6).

3.1

Svet vesmíru sa rýchle mení. V poslednom desaťročí EHSV kladne prijal zelenú a bielu knihu Európskej komisie o vesmírnej politike (7). EHSV opätovne dôrazne podporuje nové kroky Rady, Komisie a ESA z mája 2007. Je symbolické, že pokrok vo vesmírnej politike sa uskutočňuje na začiatku 21. storočia. Začína nová éra.

3.2

Svetové vývojové trendy vo vesmírnom výskume majú čoraz väčší strategický a technologický dosah.

3.2.1

Vesmírna politika sa nepochybne stáva dôležitejšou, ak nie nevyhnutnou, aj pre pozemné ciele, inými slovami, vesmírne aplikácie sú nesmierne dôležité pre realizáciu hospodárskych a spoločenských cieľov nesmierne dôležité v rámci zbližovania Európy.

3.2.2

Vo vede a výskume sa prejavuje pokrok v oblasti astronómie a planetárneho výskumu. ESA využíva existujúce siete. Dodáva aj cielené programy a previerky. Na rozdiel od sveta vedy je vojenský sektor stále sústredený v jednotlivých štátoch.

3.2.3

Zo strategického hľadiska musí Európa zaručiť svoju nezávislosť od USA a Ruska, a čoraz viac aj od Číny a Indie ako aj iných krajín s vesmírnym programom – všetky tieto štáty sú našimi konkurentmi aj partnermi vo vesmíre. Všeobecnejšie povedané, postavenie Európy vo svete by malo byť východiskovým bodom vesmírnej politiky.

3.3

Uznesenie Vesmírnej rady z 22. mája 2007 a sprievodné dokumenty, napríklad oznámenie Komisie z roku 2007, jej hodnotenie dosahu, vyhlásenie generálneho riaditeľa ESA a predbežné prvky spoločného európskeho programu, v ktorom participuje ESA, Komisia aj členské štáty sú veľkým krokom vpred, keď si uvedomíme, že:

3.4

Rámcová dohoda z roku 2003 (8) medzi ESA a Európskou úniou položila základ konvergentného plánovania a opatrení v EÚ a ESA. Rada teraz pracuje na globálnom prístupe zameranom na lepšiu koordináciu a zvýšenie účinnosti jednotlivých projektov, či už národných, medzivládnych alebo európskych.

3.5

Podľa názoru EHSV medzi dôležité prvky patrí rastúci konsenzus a spoločná vízia v členských štátoch, potvrdenie spolupráce medzi Komisiou a ESA a rozdelenie zodpovednosti medzi tieto dva orgány, čím sa zabezpečí základňa pre lepšie financovanie EÚ, lepšia rovnováha medzi vedou a výskumom a aplikáciami – a čo je najdôležitejšie – explicitný zámer uprednostniť potreby užívateľov, ďalej verejno-súkromné partnerstvá a priority – „vlajkové lode“ – GALILEO A GMES (9) v rámci Európskej vesmírnej politiky.

3.6

Je však treba poznamenať, že zamýšľané kroky sú súčasťou dlhého procesu, ktorý zaiste ešte nie je vo svojej konečnej fáze. Ešte musia byť vypracované konkrétne projekty a finančné toky.

3.7

V roku 2005 bol celkový rozpočet ESA, EUMETSAT a členských štátov na vesmírny prieskum 4,8 miliárd EUR (v tejto sume nie je zahrnutá Európska komisia) (10). Európska komisia venuje v rokoch 2007 – 2013 prisľúbenú sumu vyše 1,4 miliardy EUR na vesmírne aplikácie a aktivity v rámci svojho 7. rámcového programu. Celosvetové rozpočty na výskum vesmíru dosahujú 50 miliárd EUR. Rozpočet USA je približne 40 miliárd EUR, z čoho viac ako 50 % ide na vojenský výskum. Okrem toho americké výdavky sa riadia celoamerickou koncepciou, ktorá má dosah na spoluprácu rôznych inštitúcií a podnikov (11). USA je predovšetkým uzavretý trh, ktorý je dosť veľký na to, aby podporil vesmírny priemysel USA, pričom tento priemysel nemusí úspešne konkurovať na medzinárodnom komerčnom trhu.

3.8

Európske vesmírne aktivity sú zmesou európskych (medzivládnych alebo komunálnych) a národných programov. ESA vykonáva viac než len koordináciu projektov, jej činnosť sa už doteraz ukázala byť mimoriadne úspešná. ESA je výskumná a vývojová agentúra, ktorá vyvíja veľké úspešné infraštruktúry na európskej úrovni. Veľkí európski vesmírni operátori ESA sú: Arianespace, EUMETSAT, Eutelsat. Okrem týchto programov majú niektoré členské štáty vlastné programy založené na národných politických a technologických tradíciách a cieľoch a tým aj na národných kapacitách, sieťach a aplikáciách. Európsky štruktúra pozostáva z komplikovaného systému spoločných a národných programov.

3.9

Je pravdepodobné, že nové členské štáty sa pripoja k agentúre ESA, čím sa zvýši počet jej členských krajín zo 17 na 22 (12). Prínosy by mali plynúť zo súčasných vedeckých znalostí a potenciálneho posilnenia hospodárskych zoskupení.

3.10

Je celkom možné, že národné programy a ESA sa budú prekrývať. Projekty týkajúce sa obrany zostávajú zatiaľ prevažne na národnej úrovni. To môže tiež znížiť efektívnosť vzhľadom na plynulé hranice medzi technológiami na vojenské a na civilné ciele. Nový globálny prístup môže napomôcť konvergencii.

3.11

Rozpočty sa vzťahujú na infraštruktúru a zber dát. Čím lepšie je zorganizovaný vzťah s podnikateľskými a trhovými silami, tým väčšie budú znásobené efekty prostredníctvom aplikácií a služieb. V tejto súvislosti je názorným príkladom EUMETSAT (operátor pre meteorologické satelity). Môže byť veľmi užitočným modelom pre iné sektory.

3.12

Vzhľadom na rozpočtové obmedzenia by bolo vhodné, aby sa Európa zamerala na priority a aby bola v plnej miere otvorená medzinárodnej spolupráci. Medzinárodná spolupráca je významným prínosom s multiplikačnými účinkami, ktoré sú niekedy mimoriadne. No pre zapojenie sa ako rovnoprávny partner s tretími krajinami musia európske kapacity spĺňať aj dostatočné základné požiadavky okrem stanovených priorít. Je potrebné, aby sa zúčastnené strany na týchto požiadavkách spoločne dohodli a aby sa následne zrealizovali dostatočné investície.

3.13

V nedávno uverejnenom stanovisku EHSV v plnej miere podporil program GALILEO, európsky projekt globálnej navigácie (13). GALILEO zaručí presnejšie určovanie polohy a času na celom svete pre civilné využitie v širokom spektre oblastí. Je porovnateľný s existujúcim americkým systémom GPS, no pridá ešte niečo navyše.

3.13.1

GALILEO potvrdí pozíciu Európy ako nezávislého hráča vo vesmíre.

3.13.2

Hospodárske vyhliadky pre dodávateľské priemyselné odvetvia boli nedostatočné. EHSV víta rozhodnutie Rady financovať projekt GALILEO a definovať jeho programy. Tieto programy je potrebné bezodkladne zrealizovať, aby sa vytvorili priaznivé podmienky pre súvisiace odvetvia (14).

3.13.3

Okrem prekážok pre fungujúce partnerstvá medzi verejným a súkromným sektorom, ktoré sú vo všeobecnosti aj tak komplikovanou záležitosťou, je tu ešte množstvo ďalších otvorených otázok, ktoré treba naliehavo vyriešiť, aby sa dosiahlo efektívne zapojenie súkromných partnerov.

3.14

Okrem existujúcich služieb bude GMES poskytovať balík prepojených služieb na základe pozorovania Zeme, ktoré budú čoraz potrebnejšie. Systém GMES „zlepší monitorovaciu a hodnotiacu kapacitu Európy v oblasti politiky životného prostredia a prispeje k riešeniu otázok bezpečnosti“ (15). Dynamický vývoj na celom svete ukazuje, do akej miery sú nové nástroje potrebné na riešenie nových výziev v oblasti životného prostredia, klimatických zmien, zdravia a osobnej a kolektívnej bezpečnosti.

3.14.1

Tieto výzvy sa dotýkajú veľmi širokého spektra oblastí, od prírodných katastrof a kríz až po dôsledky klimatických zmien ako napr. plynné emisie a znečistenie ovzdušia, ochranu obyvateľstva a stráženie hraníc.

3.14.2

Podstatné aplikácie v tejto oblasti vznikajú na základe potrieb používateľov – pričom používatelia pochádzajú z veľmi rozdielnych komunít a reprezentujú politických činiteľov, verejné služby, podniky a občanov – čo zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie medzi ESA, Komisiou a členskými štátmi a tiež nevyhnutnosť identifikovať potreby zo strany Európskej komisie.

3.14.3

Služby GMES prispejú k rozvoju a realizácii rôznych politických opatrení EÚ. Vzhľadom na očakávaný prínos GMES, musí rozpočet (2009) poskytnúť operačné finančné prostriedky pre služby a vesmírne aplikácie na podporu politických opatrení EÚ.

3.14.4

Čo sa týka infraštruktúry GMES, je vláda zodpovedná za to, aby sa údaje zozbierali spoľahlivým a trvalo udržateľným spôsobom. Potom je tiež potrebné vytvoriť podmienky pre účasť súkromných podnikov.

3.15

GALILEO, GMES a iné programy ilustrujú, že vesmírna politika sa dostáva do fázy realizácie a podporuje moderné technológie a aplikácie, ktoré umožnia využitie nových metód analýzy, anticipácie a riešení spoločenských problémov.

3.16

Je dôležité, aby všetky členské štáty vrátane menších a nových členských štátov čerpali výhody z európskej vesmírnej politiky. Zapojenie všetkých členských štátov je takisto v spoločnom záujme celej EÚ.

3.17

Nové členské štáty budú určite profitovať z týchto aplikácií. Okrem toho je potrebné vytvoriť im príležitosť pre zapojenie ich existujúcich vedeckých a vysokokvalifikovaných priemyselných kapacít, aby sa posilnil ich potenciál.

4.1

Vesmírna rada sa po prvýkrát stretla v novembri 2004, aby prediskutovala a podporila európsku spoluprácu a európske programy v tejto oblasti. EHSV dúfa a verí, že usmernenia, ktoré Rada vydala v máji minulého roku, vytvoria vesmírnu politiku, ktorá bude zodpovedať európskym ambíciám.

4.2

Pre dosiahnutie pokroku sú vždy potrebné lepšie inštitucionálne ustanovenia. V tejto súvislosti EHSV víta rastúci záujem Rady a Komisie o vesmírne programy ako aj pripravovanú, presne zadefinovanú spoluprácu a rozdelenie právomocí medzi ESA a Komisiu.

4.3

Vesmírna rada predstavuje vhodnú platformu pre diskusie o medzivládnych a európskych prístupoch, ktoré musia byť navzájom efektívne prepojené.

4.4

Zaradenie „vesmíru“ do 7. rámcového programu a politík Spoločenstva s osobitnou kapitolou „Politika vesmírnych programov“ musí viesť ku komplexnému prístupu všetkých zainteresovaných generálnych riaditeľstiev. Rozšíri to základ pre strategické myslenie. V tejto súvislosti by boli jednoznačným prínosom špecifické právomoci EÚ v oblasti vesmírnych programov, ktoré by boli zakomponované do novej zmluvy.

4.5

Osobitnú pozornosť si vyžaduje právny poriadok, ktorý je často prehliadaný. V kontexte jedného štátu, ako napr. v USA, je existujúci právny poriadok prirodzeným rámcom pre konkrétne aktivity a s nimi súvisiace právne predpisy. No na rozdiel od toho – v komplikovanom európskom kontexte – ESA, Komisia, zvrchované členské štáty – chýba dobre štruktúrovaný právny poriadok, čo je kontraproduktívne. Vzhľadom na rozšírenie aktivít súvisiacich s vesmírnymi programami v EÚ bude koherentný a logický právny/inštitucionálny rámec čoraz naliehavejšou potrebou.

4.6

Zodpovednosť Komisie za aplikácie a zapojenie rôznych generálnych riaditeľstiev pozitívne ovplyvní diskusiu a spoluprácu so súkromným sektorom. Otvorí to nové cesty pre projekty, rozvíjané na základe potrieb užívateľov.

4.7

Osobitným aspektom, ktorý treba spomenúť, je ustanovenie v Lisabonskej zmluve, podľa ktorého bude funkcie vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci v Rade a podpredsedu Komisie vykonávať jedna osoba.

4.8

Logickým zdôvodnením európskej vesmírnej politiky je to, že také strategické myslenie zo strany Komisie prinesie blahodarný účinok integrovaných prístupov na úrovni jednotlivých štátov, ktorý často chýba. Zapojenie generálnych riaditeľstiev Komisie posilní tiež siete (potenciálnych) užívateľov v národných riadiacich orgánoch.

4.9

Z rovnakého dôvodu treba veľmi privítať zriadenie kancelárie GMES v rámci generálneho riaditeľstva pre podnikanie, ktorá bude zodpovedná za koordináciu.

4.10

Zapojenie Komisie prinesie zaradenie politiky vesmírnych programov medzi ostatné politiky Spoločenstva. To pomôže zlepšiť imidž pozitívneho prínosu „vesmíru“ pre občanov.

4.11

Svet vesmírnych programov bol doteraz príliš izolovaný a verejnosti nebol vhodne sprostredkovaný. Efektívna komunikácia zo strany Komisie a Rady by mala zdôrazniť dôsledky vesmírnych programov pre spoločnosť. Súčasťou správne cielenej komunikácie by malo byť zvýšenie záujmu mladých ľudí o vesmírne programy a všeobecnejšie o získanie vedeckého alebo technického vzdelania.

4.12

EHSV zdôrazňuje, že systematické a úplne transparentné vyhodnotenie a správna realizácia má veľký význam. Komplexné vzťahy medzi výskumnými centrami, verejnými orgánmi v EÚ a členských štátoch a súkromnými podnikmi, spolu s komplikovanými finančným a organizačnými záležitosťami, si vyžadujú monitorovanie. V dynamickej interakcii povedie efektívne monitorovanie k transparentnosti, prípadne zjednodušeniu a novým názorom a projektom ako aj ich financovaniu.

5.1

Strategické koncepcie a programy v členských štátoch, špecifické vnútroštátne vzťahy so súkromnými podnikmi, medzivládna spolupráca v rámci EÚ i mimo tento rámec, ESA zameraná na technológie ako medzivládna organizácia vysvetľujú princíp „primeranej návratnosti“: každá krajina dostane naspäť svoju investíciu do činnosti ESA vo forme zmlúv s národným priemyslom prostredníctvom komplikovaného systému registrácie a koncesií. Za súčasných podmienok je priemyselná politika ESA úspešná.

5.2

V dôsledku toho vzťahy medzi vládami, výskumnými inštitútmi, Európskou vesmírnou agentúrou a súkromnými spoločnosťami odrážajú zaužívané postupy, a to aj preto, lebo vesmírny sektor je obmedzeným a vysoko špecializovaným trhom.

5.3

Je potrebné brať ohľad na rozhodujúce aspekty, ako je:

5.4

Rada v prípade ESA obhajuje pokračovanie princípu „primeranej návratnosti“. V tejto súvislosti nie sú záujmy členských štátov ESA vo všetkých aspektoch rovnaké. Treba poznamenať, že princíp „primeranej návratnosti“ sa už rozšíril o flexibilnejší prístup, než bolo bežné v minulosti a postupne sa modernizuje. Podľa EHSV by tento princíp mal byť dostatočne flexibilný, aby primeraným spôsobom zapojil vysoko špecializované stredne veľké podniky, pôsobiace (naďalej) v jednej krajine.

5.5

V prípade účasti a financovania zo strany Komisie platia momentálne pravidlá EÚ o vnútornom trhu, t. j. politika hospodárskej súťaže a pravidlá verejného obstarávania. EHSV sa zasadzuje o to, aby Komisia vypracovala vhodné nástroje a pravidlá na financovanie opatrení Spoločenstva v oblasti výskumu vesmíru, ktoré zohľadnia osobitosti vesmírneho sektora a umožnia vytvorenie vyváženej štruktúry priemyslu členských štátov v oblasti vesmíru.

5.6

Dôležitým bodom pozornosti je úloha MSP pri rozvíjaní služieb. Je potrebné rozlišovať medzi veľkými spoločnosťami, ktoré často pôsobia v medzinárodnom meradle a veľkým množstvom špecializovaných, stredných spoločností, ktoré sa zameriavajú väčšinou na krajinu svojho pôvodu, no ktoré hľadajú nové príležitosti v európskom priestore. Je potrebné podporovať združenia MSP zainteresované vo vesmírnych programoch.

5.6.1

Úloha špecializovaných stredných firiem v každom prípade narastá (16). Tento trend sa v tomto sektore bude pravdepodobne ešte zosilňovať vzhľadom na požiadavky prichádzajúce z trhu a potreby užívateľov, ako aj dynamické zapojenie menších podnikov do vývoja služieb. Čoraz bežnejšie bude plánovanie procesov a projektov v spolupráci so strednými podnikmi.

5.6.2

Vesmírna politika bola doteraz väčšinou oddelená od ostatných častí ekonomiky. Presun ťažiska – horizontálny prístup – a spolupráca medzi ESA a Komisiou prispeje k prepojeniu technológií, verejných investícií a súkromných podnikov. Skúsenosti s projektom EUMETSAT s vývojom prevádzkových služieb môžu mať pre GMES praktický význam.

5.6.3

Čo sa týka satelitov, tak podnikové plánovanie, marketing a komercializácia by mohli pomôcť zaviesť úspešné postupy. Posilnia sa siete so strednými podnikmi.

5.7

Systémy na povrchu Zeme i vo vesmíre by mali byť zapojené, ako je naplánované v prípade GMES. Ďalej možno rozvíjať inteligentné senzorické siete.

5.8

Zapojenie priemyslu si vyžaduje presné definovanie požiadaviek EÚ. Rastúci dôraz na služby a potreby užívateľov so sebou prináša popri výskume, zbere údajov a infraštruktúre aj neustále dolaďovanie medzi vedou a aplikáciou v celej Európe (17).

5.9

No ako bolo už uvedené, potrebujú aplikácie podporu zo strany technologického vývoja. Veľmi sľubnou platformou na identifikáciu žiadaných technológií je okrem iného tzv. European Space Technology Platform (18), v rámci ktorej pôsobia zástupcovia z výskumu i priemyslu. Táto platforma má stanoviť dlhodobú agendu strategického výskumu. ESTP môže vytvoriť prepojenie s ostatnými priemyselnými odvetviami a oblasťami.

5.10

Princíp „primeranej návratnosti“ bol doteraz úspešný pri rozvíjaní európskeho potenciálu vo oblasti vesmírnych technológií. No s rastúca zrelosť trhu týchto technológií si vyžiada väčšiu flexibilitu, pretože neflexibilné vzťahy vo všeobecnosti nie sú prospešné pre priemyselné inovácie. Vzhľadom na pôsobenie trhu, potreby užívateľov a rozvoj služieb sa práve od MSP očakáva, že budú vhodne reagovať na nové požiadavky a možnosti európskej vesmírnej politiky.

5.10.1

V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť aj veľké rozdiely v príspevkoch jednotlivých štátov do ESA, najmä v prípade nových členských štátov a menších krajín, ako aj krajín, ktoré nie sú členmi EÚ (ale sú v ESA).

5.11

EHSV sa preto zasadzuje za otvorenú a transparentnú analýzu a dialóg o výsledkoch, aké by Európa mohla dosiahnuť v priebehu budúcich 10 rokov, aby sa zachovala a zlepšila jej pozícia vo svete: aké ciele a zodpovedajúce inštitucionálne nástroje – týkajúce sa ESA, Komisie a členských štátov – sú potrebné na splnenie vzájomne zosúladenej spoločnej európskej úlohy, vrátane dynamického prínosu stredných podnikov a zabezpečenia čo najväčšej miery hospodárskej súťaže.

5.12

Takáto analýza a dialóg by mal zahŕňať aj spôsob, ako je ESA financovaná, najmä dôsledky dobrovoľných príspevkov, a tiež otázka, ako majú vyzerať postupy a pokračovanie integrácie využívania vesmírnych programov do vnútorného trhu EÚ. V oblastiach, na ktorých sa budú podieľať generálne riaditeľstvá Komisie, je potrebné vypracovať osobitné pravidlá financovania a príslušný kľúč rozdelenia nákladov.

5.13

Aj moderná odvetvová priemyselná politika, ako ju pre jednotlivé odvetvia vypracováva Komisia, môže byť nápomocná, ak sa zohľadnia špecifické vlastnosti vesmírnych programov. Medzi tieto patrí potreba verejne financovaných technológií a infraštruktúry, vývoj prototypov, neexistencia skutočného trhu v rôznych segmentoch a aktívna, štátom vedená a financovaná priemyselná politika v USA a iných krajinách.

5.14

Na začiatku je naliehavo potrebné, aby rozhodujúci politickí predstavitelia konkretizovali priemyselné ambície Európy v hospodárskej oblasti.

6.1

Uznesenie Rady zdôrazňuje význam vesmíru pre obranu a bezpečnosť. Čoraz viac sa diskutuje o spoločnej stratégii týkajúcej sa európskych vojenských kapacít.

6.2

Táto diskusia súvisí so požadovaným pokrokom v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. EHSV víta postupne sa presadzujúci záver, že bezpečnosť by už nemala byť oddelenou oblasťou politiky, ale kombináciou rôznych politických opatrení, ktoré by európske inštitúcie mali presadzovať v rámci EÚ i mimo neho (19).

6.3

Treba tiež zobrať do úvahy, že sa stierajú hranice medzi civilnými a vojenskými aplikáciami. Preto je vhodné zdôrazniť možné vzájomné výhody pre súbor požiadaviek v oboch sektoroch. Vojenské systémy môžu profitovať z civilných európskych misií vzhľadom na účinok dvojitého využitia („dual-use effect“) civilných a vojenských aplikácií.

6.4

V súčasnosti sú zodpovednosť, rozhodovanie a rozpočty v oblasti bezpečnosti prísne v právomoci jednotlivých členských štátov. Synergia medzi rôznymi krajinami vzniká len zriedkavo, hoci niektoré aktivity v oblasti obrany sa koordinujú na európskej úrovni. Existuje niekoľko alternatív do budúcnosti, počínajúc „miernym“ stupňom európskej spolupráce až po plnohodnotný európsky model.

6.5

EHSV zastáva názor, že z bezpečnostných, technologických a rozpočtových dôvodov je potrebné výraznejšie presadzovať plánovanie budúcich systémov, ktoré zblížia európske krajiny.

6.6

Národný motív bezpečnosti je hlboko zakorenený. No vychádzajúc zo spoločnej vízie budúcnosti, pri súčasnom zohľadnení globálneho trendov, možno začať konkrétne projekty a poznatky získané na základe skúseností umožnia ďalší pokrok.

6.7

Aby sa zabránilo zbytočnej duplicitnej činnosti, bola by súčasťou tohto plánovania aj špecializácia a deľba práce (20). Okrem toho možno zriadiť výskumné programy, ktoré by pomohli rozvoju technických schopností.

6.8

EDA (21) ako jedna zo zúčastnených strán môže v tejto súvislosti dostať viac priestoru, aby vybudovala špeciálne štruktúry, ako napr. definovanie možnosti využitia, navrhovanie vývojových programov a koordinácia národných obranných a vesmírnych organizácií a ESA.

6.9

V novej zmluve sa hovorí aj o intenzívnejších iniciatívach Komisie a Rady na podporu výskumu v oblasti bezpečnosti, malo by sa však zabrániť prípadnému možnému prelínaniu a dvojnásobnému konaniu, ktoré by z nich mohlo vyplynúť.

6.10

Rozhodnutia takéhoto charakteru si vyžadujú prípravu a následne zapojenie Vesmírnej rady a Rady pre všeobecné záležitosti. Tomu môže napomôcť zdokonalenie inštitucionálnych štruktúr, ktoré zavádza nová zmluva.

25.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 162/31

1.1

Z kontrol transpozície, ktoré vykonala Komisia, vyplýva, že existujú značné rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi transponujúcimi smernicu 1999/44/ES. Niektoré z nich môžu byť dôsledkom regulačných medzier v uvedenej smernici, no niektoré sa už v tomto štádiu môžu považovať za jej nesprávnu transpozíciu. V súčasnosti nie je jasné, do akej miery tieto rozdiely ovplyvňujú riadne fungovanie vnútorného trhu a dôveru spotrebiteľa. EHSV odporúča, aby Komisia prioritne preskúmala dôsledky pre vnútorný trh i pre dôveru spotrebiteľov (1).

1.2

V dôsledku toho EHSV vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia proti tým členským štátom, ktoré neimplementovali smernicu 199/44/ES správne s cieľom dosiahnuť nápravu.

1.3

Zelená kniha o revízii spotrebiteľského acquis poukazuje na mnohé spoločné črty. Komisia počas skúmania identifikovala niekoľko problémov súvisiacich s implementáciou smernice o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar, najmä v súvislosti s problematikou priameho ručenia výrobcu.

1.4

EHSV zastáva názor, že smernica o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar obsahuje chyby týkajúce sa regulácie záruk výrobcov a predajcov, napríklad požiadavky na konformitu podľa článku 2 smernice.

1.5

Neexistujú presvedčivé argumenty, aby sa smernica 1999/44/ES doplnila a pozmenila len s cieľom zaviesť priame ručenie výrobcu. Zelená kniha o revízii spotrebiteľského acquis (2) iniciovala verejnú diskusiu o tejto téme a iných otázkach, ktoré Európska komisia identifikovala počas preskúmania legislatívy EÚ na ochranu spotrebiteľov (t. j. osem spotrebiteľských smerníc (3)). EHSV preto odporúča, aby Komisia zvážila, či je nevyhnutné zaviesť priame ručenie výrobcu do možného legislatívneho procesu nasledujúceho po zelenej knihe (napr. „horizontálna“ smernica), uprednostňovaného inštitúciami ako napr. UGAL (4) a BEUC. No EHSV zdôrazňuje, že výsledky tejto iniciatívy by pre podnikovú sféru nemali vytvoriť neprimerané prekážky, čo tiež požadovala organizácia Eurocommerce.

1.6

EHSV okrem toho zastáva názor, že bude potrebné vyhodnotenie dôsledkov ešte predtým, než Komisia zavedie „horizontálnu“ smernicu.

1.6.1.

Toto je prípad rozsahu platnosti smernice. EHSV súhlasí s tým, aby sa smernica uplatňovala na dodatočné typy zmlúv, na základe ktorých sa tovar dodáva spotrebiteľovi (napr. prenájom áut) a zmlúv, na základe ktorých sa spotrebiteľovi poskytuje digitálny obsah (napr. hudba on-line). To sa týka aj použitého tovaru (second hand) predávaného na verejných dražbách, na ktorých sa spotrebiteľ zúčastňuje osobne. Iné aspekty ako definícia dodania, prechod rizika, problematika a predĺženie časového ohraničenia konformity tovaru, odstránenie vyskytnutých sa nedostatkov, problematika dôkazného bremena a aj určité právne prostriedky treba považovať za súčasť horizontálneho nástroja v rámci zmiešaného prístupu k revízii spotrebiteľského acquis, a diskusia o podrobnostiach týchto aspektov by mala prebehnúť, keď bude návrh na takýto nástroj predložený na konzultáciu a verejnú diskusiu.

1.7

Zúčastnené strany a členské štáty sa rozchádzajú v názoroch na dosah PRV na úroveň ochrany spotrebiteľa a na vnútorný trh. Väčšina členských štátov a mnohé zúčastnené strany zastávajú názor, že PRV reálne alebo potenciálne zvyšuje ochranu spotrebiteľa. Niektoré členské štáty sú toho názoru, že výrobca je v porovnaní s predávajúcim v lepšej pozícii, aby uviedol tovar do súladu so zmluvou. Iné zastávajú názor, že PRV nezvýši ochranu spotrebiteľa, ale spôsobí právnu neistotu a významnú prekážku pre podniky. EHSV si myslí, že sú potrebné ďalšie informácie o rôznych aspektoch tejto problematiky (5).

2.1

Európska komisia schválila 24. apríla 2007 oznámenie o implementácii smernice 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar vrátane analýzy prípadu zavedenia priameho ručenia výrobcu, ako sa uvádza v článku 12 smernice.

2.2

Dňa 8. februára 2007 Európska komisia schválila zelenú knihu o revízii spotrebiteľského acquis. Smernica 1999/44/ES je jednou z ôsmych spotrebiteľských smerníc uvedených v prílohe 2 zelenej knihy.

2.2.1

Príloha 1 zelenej knihy kladie mnohé otázky týkajúce sa konkrétnych pravidiel uplatňovaných na predaj tovaru a služieb spotrebiteľom. Zámerom stanoviska je poskytnúť Komisii návod v reakcii na jej oznámenie KOM(2007) 210 v konečnom znení „o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar vrátane analýzy prípadu zavedenia priameho ručenia výrobcu“. EHSV vydal stanovisko k zelenej knihe (6) na plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2007 a rozhodol sa v tom čase nepredkladať stanovisko ku konkrétnym záležitostiam, predovšetkým k otázkam, ktoré formulovala Komisia v súvislosti so smernicou o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar, ktorá bude zahrnutá do návrhu Komisie na rámcovú smernicu o zmluvných právach spotrebiteľov.

2.2.2

V zelenej knihe Komisia predkladá na verejnú diskusiu niekoľko komplexných otázok. Medzi nimi sú aj otázky súvisiace s medzerami a regulačnými nedostatkami, ktoré Komisia identifikovala počas revízie spotrebiteľského acquis, ako aj otázky, ktoré sa vynorili v súvislosti so smernicou 1999/44.

2.3

Všetky členské štáty smernicu transponovali (7). Cieľom oznámenia je preskúmať, ako ju členské štáty implementovali. Oznámenie tvorí súčasť procesu revízie spotrebiteľského acquis, ktorý je v súlade s cieľmi lepšej regulácie presadzovanými Komisiou, Európskym parlamentom a EHSV, aby sa zjednodušilo regulačné prostredie.

2.4

Smernica sa zameriava na harmonizáciu tých častí zmluvného práva pri predaji tovaru spotrebiteľom, ktoré sa týkajú právnych záruk (ručenia), a v menšej miere obchodných záruk.

2.5

Všetky členské štáty mali smernicu implementovať do svojho národného práva do 1. januára 2002 a bolo im zároveň umožnené, aby prijali prísnejšie ustanovenia v prospech spotrebiteľa.

2.6

Komisia upozorňuje na deficity niektorých členských štátov pri implementácii smernice.

3.1

Oznámenie sa zaoberá implementáciou smernice 1999/44/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk, ktoré s tým súvisia v členských štátoch a skúma možnosť zavedenia na úrovni Spoločenstva priame ručenie výrobcu, ako sa uvádza v článku 12 smernice.

3.2

Oznámenie Komisie poukazuje na ťažkosti, s ktorými sa niektoré členské štáty stretli pri implementácii smernice. Problémy vyplývajú najmä z rôznych definícií termínov „spotrebiteľ“ a „predajca“, nachádzajúcich sa v aktoch Spoločenstva.

3.3

Rozsah uplatňovania tejto smernice je určený definíciou „spotrebného tovaru“ v článku 1 ods. 2 písm. b) smernice. Členské štáty transponovali túto definíciu rôznymi spôsobmi. V niektorých členských štátoch sa príslušné právne predpisy uplatňujú aj na spotrebný predaj nehnuteľného majetku.

3.4

Niektoré členské štáty vynímajú „použitý tovar, ktorý sa predáva na verejných aukciách, ktorých sa môžu spotrebitelia osobne zúčastniť“. Niektoré štáty využili túto možnosť. Iné štáty sa rozhodli obmedziť ručenie predajcu za takýto tovar.

3.5

Všetky členské štáty zaviedli národné právne predpisy transponujúce požiadavky smernice. Článok 12 stanovuje, že Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade (v stanovenom termíne) správu o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch, a preskúma okrem iného hlavne prípad zavedenia priameho ručenia výrobcu a – ak je to možné – doplní správu návrhmi. Toto oznámenie odmieta túto povinnosť.

3.6

V časti I tohto oznámenia Komisia podáva správu o implementácii smernice v členských štátoch a v časti II preskúmava prípad zavedenia priameho ručenia výrobcov voči spotrebiteľom do legislatívy EÚ.

3.7

Transpozícia uvedenej smernice spôsobuje mnohé problémy. Mnohé z nich môžu byť dôsledkom regulačných medzier v tejto smernici, no niektoré sa už v tomto štádiu môžu považovať za jej nesprávnu transpozíciu. Z vykonaných kontrol transpozície vyplýva, že existujú značné rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi následkom uplatňovania klauzuly o minimálnej harmonizácii a rôznych regulačných možností, ktoré sú v smernici ustanovené. V súčasnosti nie je jasné, do akej miery tieto rozdiely ovplyvňujú riadne fungovanie vnútorného trhu a dôveru spotrebiteľa.

3.7.1

Zelená kniha predložila na verejnú diskusiu viacero komplexných otázok súvisiacich s medzerami a regulačnými nedostatkami, ktoré Komisia identifikovala počas revízie spotrebiteľského acquis, ako aj otázky, ktoré sa vynorili v súvislosti s implementáciou uvedenej smernice. Z tohto dôvodu sa Komisia rozhodla nepredložiť v tejto fáze návrh týkajúci sa smernice.

3.7.2

Čo sa týka stanovenia priameho ručenia výrobcu Komisia vyvodila záver, že nie je dostatok argumentov, aby sa určilo, či chýbajúce pravidlá EÚ majú negatívny účinok na dôveru spotrebiteľov na vnútornom trhu. Táto otázka sa ďalej skúma v súvislosti so zelenou knihou.

3.8

EHSV konštatuje vo svojom stanovisku k zelenej knihe o revízii spotrebiteľského acquis (8), že má pochybnosti, či navrhovaný postup povedie k vysokej a jednotnej úrovni ochrany spotrebiteľa v celej EÚ. Revidované spotrebiteľské acquis potrebuje skutočnú demokratická legitimizáciu a jasný právny a koncepčný základ. EHSV upozorňuje na digitálne prostredie, ktoré je regulované nedostatočne. Návrhy na zosúladené ustanovenia v tejto oblasti musia byť založené na dôkladnom vyhodnotení dôsledkov a musia sa zamerať na zjednodušenie a ujasnenie existujúcich predpisov. Ako prioritu treba zdôrazniť lepšie opatrenia na presadzovanie predpisov a zavedenie jasných a jednoduchých procesov pri vymáhaní náhrady škody. Harmonizácia spotrebiteľských právnych predpisov v celej EÚ sa musí zásadne orientovať podľa najlepšej a najvyššej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá už v členských štátoch existuje.

4.1

Z kontrol transpozície, ktoré vykonala Komisia, vyplýva, že existujú značné rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi transponujúcimi smernicu 199/44/ES. Mnohé z nich môžu byť dôsledkom regulačných medzier v uvedenej smernici, no niektoré sa už v tomto štádiu môžu považovať za jej nesprávnu transpozíciu. V súčasnosti nie je jasné, do akej miery tieto rozdiely ovplyvňujú riadne fungovanie vnútorného trhu a dôveru spotrebiteľa. EHSV odporúča, aby Komisie prioritne preskúmala dôsledky pre vnútorný trh i pre dôveru spotrebiteľov a aby prijala opatrenia na presadenie implementácie voči tým členským štátom, ktoré majú v tejto oblasti deficity (9).

5.1

Niektoré členské štáty zaviedli rôzne formy priameho ručenia výrobcu. Podmienky a ostatné modality týchto formy sa od seba značne líšia. Smernica z roku 1999 vyžaduje, aby Komisia preskúmala prípad zavedenia priameho ručenia výrobcu („PRV“) a v prípade potreby podala návrh. Zo 17 členských štátov, ktoré odpovedali na dotazník Komisie, zaviedlo 7 štátov nejakú formu PRV, hoci podmienky na uplatňovanie si priamych nárokov voči výrobcom sa značne od seba odlišujú. Sú aj veľké výhrady voči postupu niektorých členských štátov a zúčastnených strán, z ktorých niektorí tvrdia, že je priskoro vyhodnotiť účinky na potrebu zmeny a doplnenia smernice 1999/44/ES (10).

5.2

Zúčastnené strany a členské štáty sa rozchádzajú v názoroch na dosah PRV na úroveň ochrany spotrebiteľa a na vnútorný trh. Väčšina členských štátov a mnohé zúčastnené strany zastávajú názor, že PRV reálne alebo potenciálne zvyšuje ochranu spotrebiteľa. No existuje nezhoda medzi členskými štátmi o PRV, pretože niektoré členské štáty sú toho názoru, že výrobca je v porovnaní s predávajúcim v lepšej pozícii, aby uviedol tovar do súladu so zmluvou. Iné zastávajú názor, že PRV nezvýši ochranu spotrebiteľa, ale spôsobí právnu neistotu. EHSV si myslí, že sú potrebné ďalšie informácie o rôznych aspektoch tejto problematiky.

5.3

Viaceré zúčastnené strany a niektoré členské štáty si myslia, že PRV by predstavovalo závažné bremeno v obchodovaní, keďže výrobcovia by potrebovali vyvinúť systémy spracúvania sťažností a zaviesť finančné ustanovenie týkajúce sa uplatňovania tohto ručenia. No nebola dosiahnutá zhoda: iné členské štáty a iné zainteresované strany nesúhlasia.

5.4

Existencia rozdielnych režimov priameho ručenia výrobcu predstavuje pre vnútorný trh potenciálny problém. Komisia však nie je v tomto štádiu schopná vyvodiť závery. Zatiaľ niet dostatok dôkazov, či chýbajúce predpisy EÚ o priamom ručení výrobcu majú negatívny dosah na dôveru spotrebiteľov na vnútornom trhu.

5.5

Zavedenie povinného priameho ručenia výrobcu vo všetkých členských štátoch je ešte ďaleko. PRV by zaviedol rozšírený reťazec ručenia v porovnaní s nárokmi voči predávajúcemu. Závisí to od výrobku alebo služby. Cezhraničné nakupovanie určitého veľkého tovaru, ako napr. áut, priamo zapája do celého procesu aj výrobcu. No vďaka legislatíve Európskeho spoločenstva musia predajcovia alebo distribútori osobných vozidiel rešpektovať záruky výrobcu bez ohľadu na to, kde je vozidlo zakúpené. V rámci cezhraničného nákupu vína a liehovín, ktorý sa stáva čoraz dôležitejšou súčasťou vnútorného trhu, možno len ťažko uplatniť nároky voči predajcovi alebo „výrobcovi“, okrem prípadov, že kupujúci často chodieva na návštevy do iného členského štátu, kde je tovar zakúpený. V prípade spotrebného tovaru zavedenie PRV vo všeobecnosti veľmi prispeje k ochrane spotrebiteľov a ich dôvere v jednotný trh.

5.6

Stanovenie PRV si vyžaduje oveľa podrobnejšie preskúmanie spolu s dôkladným vyhodnotením dôsledkov.

25.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 162/35

1.1

Vo výročnej správe za rok 2006 o politike hospodárskej súťaže boli predložené zmeny, ktoré nastali vo vnútornej organizácii odvetvia a v pracovných metódach Komisie a poukázalo sa na to, ako hospodárska súťaž zabezpečuje súdržnosť európskeho hospodárskeho riadenia v rámci plnenia cieľov Lisabonskej stratégie.

2.1.1

Z pohľadu Komisie predstavujú pokuty základný princíp ako zabrániť podnikom, aby porušovali pravidlá hospodárskej súťaže.

Bol zavedený nový prah v oblasti oslobodení od pokút a zníženia ich sumy v prípade kartelov medzi podnikmi. Podľa nových usmernení bude suma pokuty zodpovedať percentuálnemu podielu ročného predaja príslušného výrobku (až do 30 %), vynásobenému počtom rokov, počas ktorých sa podnik zúčastňoval na karteli (a bude môcť predstavovať až 100 % v prípade recidívy).

2.1.2

Na zlepšenie efektívnosti kontrolnej metódy bola prijatá Zelená kniha o žalobách o náhradu škody pre porušenie protitrustových pravidiel EÚ obsiahnutých v článkoch 81 a 82 Zmluvy o ES. O tejto zelenej knihe sa zoširoka diskutovalo v Európe a rôzne európske krajiny predložili viac ako 150 pozorovaní prostredníctvom verejných orgánov, úradov poverených hospodárskou súťažou, priemyslom, spotrebiteľských organizácií, advokátov a univerzít.

Po rozsiahlej diskusii sa k tejto téme vyjadril aj EHSV, a to v stanovisku k zelenej knihe (3).

2.1.3

Pokiaľ ide o činnosť Komisie v oblasti kartelov, Komisia vydala sedem konečných rozhodnutí, v ktorých uložila 41 podnikom pokuty v celkovej výške 1 846 miliónov eur (oproti 33 odsúdeným podnikom a celkovou výškou pokút 683 miliónov eur v roku 2005).

2.2.1

Komisia sa podujala, že prostredníctvom verejnej konzultácie zlepší poskytnuté usmernenia o otázkach právomoci  (5), ktoré sa môžu klásť v rámci kontroly fúzií, v súlade s nariadením o fúziách (6).

Súčasné oznámenia v tejto oblasti nahradí nové oznámenie, ktoré sa malo pôvodne prijať v roku 2007.

2.2.2

Po uplatnení týchto pravidiel sa počet fúzií oznámených Komisii zvýšil v roku 2006 na 356. Celkovo Komisia prijala 352 konečných rozhodnutí, z ktorých 207 bolo prijatých na základe zjednodušeného postupu.

2.3.1

Komisia zjednodušila schvaľovanie regionálnej pomoci prijatím nariadenia o skupinovej výnimke  (7), ako aj schvaľovanie štátnej pomoci na výskum, vývoj a inovácie (VVI) prijatím nového rámca Spoločenstva (8); schvaľovanie štátnej pomoci na rizikový kapitál pre malé a stredné podniky, ktorá uľahčuje prístup MSP k financovaniu (9); schvaľovanie pomoci na ochranu životného prostredia.

Komisia napokon prijala nové nariadenie o pomoci de minimis  (10), podľa ktorého akákoľvek pomoc nepresahujúca strop 200 000 eur udelená v období troch finančných rokov nebude považovaná za štátnu pomoc (11).

2.3.2

V rámci uplatňovania pravidiel Komisia preskúmala 921 prípadov štátnej pomoci v roku 2006, čo predstavuje zvýšenie o 36 % v porovnaní s rokom 2005. Prijala 710 konečných rozhodnutí a vo väčšine prípadov – až 91 % – schválila pomoc bez oficiálneho vyšetrovania, keďže ich považovala za kompatibilné so systémom voľnej hospodárskej súťaže.

2.3.3

Aj keď sa Komisia nazdáva, že pomoc odbornému vzdelávaniu môže slúžiť spoločným európskym záujmom, zaujala prísny postoj k pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov nachádzajúcich sa v ťažkostiach, pričom ich považuje za oprávnené, iba ak sú splnené prísne podmienky (12).

3.1.1

V záverečnej správe o energetike, ktorú prijala Komisia 10. januára 2007 (13) sa ukazuje, že v Európe sa veľkoobchodné ceny plynu a elektriny neustále zvyšujú a spotrebitelia majú pomerne obmedzený výber kvôli prekážkam, ktoré sa objavujú pri dovoze týchto produktov.

3.1.2

Komisia uskutočnila niekoľko antitrustových prieskumov o nahromadení kapacít siete a skladovacej kapacity, o rezervácii dlhodobých kapacít, o podiele na trhu a o dlhodobých zmluvách medzi veľkoobchodníkmi/maloobchodníkmi a koncovými zákazníkmi.

3.1.3

Fúzie v oblasti energetiky viedli k veľkému počtu aktivít a rozhodnutí Komisie. Najvýznamnejšie prípady v tomto smere boli DONG/Elsam/Energi E2  (14) a Gaz de France/Suez  (15).

3.1.4

Kontrola štátnej pomoci poukázala na to, že uzavreté zmluvy medzi prevádzkovateľmi verejných sietí a výrobcami v Maďarsku a v Poľsku zabraňovali v prístupe na časť veľkoobchodného trhu, ako aj na situáciu v Taliansku, kde zvýhodnené sadzby pre niektoré priemyselné spoločnosti narušovali hospodársku súťaž. Treba takisto zdôrazniť rozhodnutie o štátnej pomoci v odvetví obnoviteľných zdrojov, ktoré zabezpečuje, že verejné financie pokrývajú len výnimočné prípady bez toho, aby sa uprednostňovali podniky alebo aktivity, ktoré nie sú v súlade s pravidlami.

3.2.1

Komisia uskutočnila v roku 2005 podrobný prieskum retailového bankového odvetvia  (16), najmä v súvislosti s cezhraničnou hospodárskou súťažou. Záverečná správa, uverejnená 31. januára 2007, zdôraznila nasledujúce problémy: prekážky pri dovoze, roztrieštenie trhu, vysoký stupeň koncentrácie medzi vystavovateľmi a držiteľmi platobných kariet.

3.2.2

Komisia uverejnila 24. januára 2007 predbežnú správu o dôkladnom sektorovom prieskume v oblasti poistenia podnikateľských subjektov.

3.2.3

Komisia ďalej schválila veľký počet koncentrácií v oblasti finančných služieb, ako v prípade Talanx Aktiengesellschaft  (17).

3.2.4

Kontrola štátnej pomoci umožnila zabezpečiť podmienky rešpektujúce hospodársku súťaž vo finančných službách, obzvlášť pre nové subjekty a zahraničné banky, hlavne zrušením luxemburského režimu skrytých subvencií v prospech holdingových spoločností.

3.3.1

Vzhľadom na to, že väčšina dodávateľov elektronických komunikačných služieb vykonáva svoju činnosť v regulačnom rámci EÚ vzťahujúcom sa na zodpovedajúce siete a služby, Komisia prijala odporúčanie týkajúce sa 18 osobitných trhov výrobkov a služieb na veľkoobchodnej a maloobchodnej úrovni, ktoré musia podľa Komisie podliehať regulácii ex ante (t. j. vopred) zo strany vnútroštátnych orgánov (18). Trhy širokopásmového pripojenia sú príkladom súčasného uplatňovania sektorovej regulácie ex ante a ex post práva upravujúceho pravidlá hospodárskej súťaže.

3.4.1

V odvetví informačných technológií Komisia naďalej dbá na to, aby hospodárska súťaž nebola narušená na trhu, ktorý sa v súčasnosti vyznačuje digitálnou konvergenciou a rastúcou interoperabilitou.

V tomto smere je významný prípad Microsoftu , pri ktorom Komisia uplatnila sankciu, pretože nedodal načas požadované informácie. Súd prvého stupňa rozhodnutím zo 17. septembra 2007 (19) zamietol odvolanie Microsoftu proti rozhodnutiu Komisie (20).

3.4.2

V rámci kontroly fúzií Komisia schválila fúziu medzi Nokiou a zložkou „sieťových zariadení“Siemens AG, ako aj fúziu medzi Alcatelom a Lucent Technologies, keďže sa domnievala, že tým nebude postihnutá konkurencieschopnosť v oblasti dodávky zariadení optických sietí a riešení širokopásmového prístupu.

3.5.1

Cieľom politiky hospodárskej súťaže v odvetví médií je zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže medzi komerčnými spoločnosťami, ako medzi nimi a spoločnosťami financovanými z verejných zdrojov.

3.5.2

V oblasti digitálneho vysielania Komisia začala v Taliansku konanie o porušení pravidiel s cieľom určiť, či sa prechodom na digitálne vysielanie uložili obmedzenia rozhlasovým spoločnostiam a udelili konkurenčné výhody existujúcim analógovým vysielacím spoločnostiam, čo je zjavné porušenie smernice o hospodárskej súťaži.

3.5.3

Komisia okrem toho opakovane zasiahla pri obnove efektívneho uplatňovania hospodárskej súťaže v oblasti tzv. obsahu najvyššej kvality, a tiež pokiaľ ide o štátnu pomoc udelenú filmom a iným audiovizuálnym dielam, ako aj spravovanie práv.

3.6.1

Hlavné problémy sa týkajú ochrany vnútroštátnych trhov v oblasti cestnej dopravy, málo rozvinutej interoperability v prípade železničnej dopravy a chýbajúcej transparentnosti v prístupe k prístavným službám.

3.6.2

Pokiaľ ide o cestnú dopravu, Komisia naďalej povoľuje štátnu pomoc na podporu rozširovania ekologických technológií, ako aj štátnu pomoc určenú na dodržiavanie záväzkov služieb vo verejnom záujme.

3.6.3

Pokiaľ ide o železničnú dopravu je potrebné zdôrazniť rozhodnutie Komisie týkajúce sa štátnej pomoci pre železničné infraštruktúry, o ktorej sa Komisia domnieva, že predstavuje právomoc verejnej správy a nie sú stotožniteľné so štátnou pomocou (21).

3.6.4

V odvetví námornej dopravy sa Komisia zaviazala uverejniť usmernenia o uplatnení práva hospodárskej súťaže na uľahčenie prechodu k režimu plne rešpektujúcemu hospodársku súťaž. Pokiaľ ide o štátnu pomoc, zdôraznila, že akákoľvek doložka o štátnej príslušnosti, ktorá oslobodzuje majiteľov námorných lodí od platby sociálnych príspevkov pre ich námorníkov, sa ruší.

3.6.5

Nakoniec v oblasti leteckej dopravy sa od 1. januára 2007 nariadením (ES) č. 1459/2006 ruší výnimka zo zákazu uvedenom v článku 81 odsek 1 Zmluvy o ES pre konferencie o tarifách v osobnej doprave v súvislosti s trasami v rámci EÚ, ako aj výnimka vzhľadom na prevádzkové intervaly a plánovanie letových poriadkov.

3.7.1

Zreteľný vývoj trhu s poštovými službami priviedol Komisiu na jednej strane k redukcii služieb, ktorým bolo udelené právo na monopol ako poskytovateľom univerzálnych služieb a na druhej strane k ochrane hospodárskej súťaže v liberalizovaných oblastiach s cieľom zabrániť skutočnej monopolizácii.

3.7.2

Je potrebné upozorniť na rozhodnutie Komisie, podľa ktorého sa kompenzácia poskytnutá verejnoprospešných službám uzná za zlučiteľnú s pravidlami v oblasti štátnej pomoci, iba ak výška tejto kompenzácie nepresiahne náklady na spĺňanie záväzkov služby vo verejnom záujme a ak boli dodržané ostatné určené podmienky.

Komisia takisto preskúmala, či prevádzkovatelia poštových služieb majú aj ďalšie výhody, ako je to v prípade Francúzska (22). Komisia v tomto smere odporučila, aby Francúzsko ukončilo pred koncom roka 2008 neobmedzenú štátnu záruku udelenú francúzskej pošte ako verejnej organizácii.

4.1

Rok 2006 bol významný, keďže sa zlepšil systém vytvorený nariadením (ES) č. 1/2003 a prehĺbila spolupráca tak medzi členmi REC (európska sieť hospodárskej súťaže), t.j. medzi vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže a Komisiou, ako aj medzi vnútroštátnymi súdmi a Komisiou

4.2

Spolupráca medzi členmi REC je založená na dvoch hlavných povinnostiach vnútroštátnych orgánov poverených hospodárskou súťažou, t.j. informovať Komisiu pri otvorení nových prípadov a v každom prípade pred konečným rozhodnutím. Komisii bolo predložených 150 prieskumov vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž a k 125 z nich poskytla Komisia stanoviská alebo rady.

4.3

Význam spolupráce v REC sa prejavil hlavne na stretnutí medzi generálnym riaditeľom GR pre hospodársku súťaž a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, v priebehu ktorého bol prijatý modelový program REC v oblasti zhovievavosti. Komisia a vnútroštátne orgány sa okrem toho stretli, aby prebrali všeobecné otázky týkajúce sa politiky boja proti kartelom, sektorových prieskumov a konkrétnych odvetví.

4.4.1

Podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003 môžu vnútroštátni sudcovia požiadať Komisiu o stanovisko alebo o informácie, ktoré má k dispozícii. Tento článok ďalej zaväzuje členské štáty, aby predložili Komisiu kópiu všetkých rozsudkov vnútroštátnych súdov.

4.4.2

Celoživotné vzdelávanie vnútroštátnych sudcov je veľmi dôležité pre rozvoj vedomostí o práve Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti Komisia každý rok spolufinancuje vzdelávacie projekty vo všetkých členských štátoch.

5.1

Pri príprave vstupu Rumunska a Bulharska do EÚ Komisia prispela k uplatňovaniu pravidiel hospodárskej súťaže v týchto krajinách, podobne, ako to robí v súčasnosti v prípade Chorvátska a Turecka.

5.2

Vzájomný dialóg medzi Komisiou a početnými vnútroštátnymi orgánmi poverenými hospodárskou súťažou sa zintenzívnil, rovnako ako aj kontakty so Spojenými štátmi, Kanadou a Japonskom. GR pre hospodársku súťaž takisto pomohlo Číne a Rusku pri vytváraní ich práva na hospodársku súťaž.

5.3

Nakoniec v rámci mnohostrannej spolupráce zohráva GR pre hospodársku súťaž rozhodujúcu úlohu v medzinárodnej sieti hospodárskej súťaže a podieľa sa na práci výboru OBSE pre hospodársku súťaž.

6.1

Európsky parlament uverejňuje každý rok správu z vlastnej iniciatívy o výročnej správe Komisie o politike hospodárskej súťaže. Člen Komisie zodpovedný za hospodársku súťaž pravidelne komunikuje s Radou a príslušnými parlamentnými výbormi.

6.2

Bolo by treba nakoniec zdôrazniť, že Komisia informuje Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov o hlavných iniciatívach v tejto oblasti a zúčastňuje sa hlavne na vypracovávaní výročného stanoviska EHSV o výročnej správe Komisie o politike hospodárskej súťaže.

7.1.1

Politika hospodárskej súťaže zohráva stále dôležitejšiu úlohu v európskej hospodárskej politike. V minulosti Komisia (23) a aj EHSV (24) podporili potrebu vytvoriť nové nástroje hospodárskej politiky s cieľom nasmerovať politiku hospodárskej súťaže a priemyselnú politiku k cieľu väčšej hospodárskej a sociálnej súdržnosti, zabezpečeniu pracovných miest – hlavne cez kontrolné systémy štátnej pomoci a formy relokácie – ochrane životného prostredia a podpore veľkých ambicióznych programov v oblasti výskumu a rozvoja.

Momentálne je politika hospodárskej súťaže predmetom úzkej spolupráce s ďalšími politikami, ako je politika vnútorného trhu a politika ochrany spotrebiteľa, s cieľom vytvoriť trhy, ktoré fungujú lepšie v prospech spotrebiteľov a európskej konkurencieschopnosti.

7.1.2

Na základe aktualizácie uskutočnenej pre sedem najdôležitejších členských štátov Komisia predpokladala v roku 2007 hospodársky rast 2,8 % v EÚ a 2,5 % v eurozóne (25). Napriek skutočnosti, že Medzinárodný menový fond upravil smerom nadol tieto údaje o odhadovanom raste eurozóny (z 2,1 na 1,6 %), sa EHSV nazdáva, že európsky rast by sa mal udržať, opierajúc sa o pevné základy a priaznivé celosvetové súvislosti.

7.1.3

EHSV sa nazdáva, že je pre EÚ dôležité, aby dosiahla vyvážený hospodársky rast a cenovú stabilitu, sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality.

7.1.4

Na trhu, kde budú mať politické opatrenia hospodárskej súťaže stále dôležitejšie dôsledky, predstavujú hospodárske, sociálne a environmentálne ukazovatele základné faktory na meranie konkurencieschopnosti nielen pre konečných spotrebiteľov, ale aj pre podniky.

7.1.5

EHSV sa nazdáva, že konkurencieschopnosť podnikov a služieb v Európe sa musí ochraňovať prostredníctvom systému jasných predpisov založených na správnom uplatnení politických opatrení hospodárskej súťaže, v úzkej spolupráci s obchodnými politickými opatreniami.

EÚ je v súčasnosti najotvorenejším trhom pre zahraničné produkty; zrušenie najzákladnejšej európskej ochrany proti dumpingu a dotáciám sa bude bez rozdielu týkať všetkých tých, ktorí v EÚ vyrábajú a rešpektujú pritom pravidlá hospodárskej súťaže a legálneho obchodu, právne predpisy Spoločenstva a nevyužívajú štátnu pomoc.

V tomto smere EHSV vyzýva Komisiu, aby na jednej strane obozretnejšie ohlasovala WTO prípady porušenia medzinárodnej hospodárskej súťaže a aby sa na druhej strane zaviazala vložiť do bilaterálnych obchodných dohôd doložku, ktorá ukladá obchodným partnerom rešpektovať pravidlá hospodárskej súťaže vrátane efektívnej kontroly štátnej pomoci.

7.2.1

Výbor pozitívne hodnotí stratégiu Komisie v oblasti modernizácie akčného plánu pre štátnu pomoc založeného na cielenej štátnej pomoci, hospodárskej analýze, efektívnych postupoch a spoločnej zodpovednosti Komisie a členských štátov, a považuje za správne rozhodnutie Komisie, ktoré pozitívne hodnotí a odlišne posudzuje štátnu pomoc v oblasti prenosu technológií, novátorských aktivít a viacodborových činnosti pre veľké investičné projekty.

7.2.2

Komisia by mala pri preskúmaní prípadov štátnej pomoci oprávniť osobitné daňové postupy, ktoré schvaľujú členské štáty na podporu podnikov na princípe vzájomnosti, ako družstvá a podniky s významným sociálnym vplyvom.

7.3.1

EHSV zdôrazňuje aktivity Komisie v oblasti kontroly vzájomných akcionárskych podielov viacerých podnikov a správy finančných produktov. V niektorých osobitných prípadoch bolo možné pozorovať, že úverové inštitúcie vlastnili rozhodujúci podiel (akcionárska dohoda) v priemyselných podnikoch, čo malo za následok, že úvery pridelené bankami boli využité na financovanie nákupu kapitálového podielu tých istých bánk.

7.4.1

EHSV zdôrazňuje, že energetika sa neobmedzuje na koncept trhu, ale zahŕňa aj rozvoj, zamestnanosť a životné prostredie. EÚ musí v súčasnosti čeliť novým svetovým konkurentom (26) a nové trhové štruktúry musia veľmi často brať do úvahy pomer síl.

7.4.2

EHSV sa nazdáva, že pri riešení otázky oddelenia výroby a distribúcie (unbundling) v plynárenskom odvetví treba vziať do úvahy osobitosti tohto odvetvia (27).

7.5.1

V oblastí médií EHSV odporúča rozlišovať medzi predpismi osobitne určenými na ochranu pluralizmu informácií a všeobecnými predpismi týkajúcimi sa kontroly kartelov, pričom zdôrazňuje skutočnosť, že uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže je nevyhnutná podmienka, ale je nedostatočná na zabezpečenie pluralizmu.

7.5.2

Ak sa táto osobitnosť nebude brať do úvahy, môže to obmedziť účinnosť pravidiel hospodárskej súťaže, ako aj oslabiť zásadu pluralizmu.

7.6.1

EHSV sa nazdáva, že by sa malo zvážiť funkčné oddelenie telekomunikačných sietí a vytvorenie vlastnej európskej agentúry pre toto odvetvie, primerane k ostatným odvetviam, keďže investície do kľúčového odvetvia pre európsku konkurencieschopnosť sú – hlavne vzhľadom na rýchlosť technologického rozvoja – zásadné pre rozvoj konkurencieschopnosti tohto odvetvia.

7.7.1

Na zabezpečenie efektívneho uplatňovania pravidiel je potrebné zabezpečiť celoživotné vzdelávanie a stálu aktualizáciu vedomostí vnútroštátnych sudcov a všetkých poskytovateľov právnych služieb v oblasti práva hospodárskej súťaže.

V tejto súvislosti EHSV vyzýva Komisiu, aby v dohľadnom čase prijala usmernenia pre uplatnenie článku 82 Zmluvy o ES, hlavne pokiaľ ide prípady zneužívania dominantného postavenia na základe vylúčenia.

7.7.2

Hoci EHSV podporuje spolufinancovanie projektov Komisie, nazdáva sa, že okrem 15 schválených vzdelávacích projektov v roku 2006 pre 25 členských štátov sa môže a musí prejaviť významnejšie úsilie, aby bolo možné prekonať výzvy politiky hospodárskej súťaže a problémy, ktoré sa vynárajú vo vzťahu medzi Komisiou, podnikmi, združeniami a spotrebiteľmi.

7.7.3

Vzťah medzi EHSV a Európskou komisiou sa nedávno obzvlášť posilnil vďaka dodatku k protokolu o spolupráci z novembra 2005, ktorý bol podpísaný v rámci plenárneho zhromaždenia EHSV 30. a 31. mája 2007 (28). Táto dohoda stavia EHSV do centra komunikačného procesu, vzhľadom na prednostnú pozíciu, ktorú zaujíma pri podpore dialógu s občanmi.

7.7.4

EHSV vyzýva Komisiu a Európsky parlament, aby rozvinuli politiku medziinštitucionálnej spolupráce, ktorá zosúladí vnútroštátne a európske právne predpisy.

EHSV podporuje proces prijatia novej zmluvy (tzv. Lisabonskej zmluvy), ktorá zjednodušuje referenčný regulačný rámec, ktorý spĺňa požiadavky Únie s 27 členskými štátmi a ktorá umožňuje Únii dohodnúť sa na nových politikách a prijať potrebné rozhodnutia na riešenie nových výziev, s ktorými je konfrontovaná.

7.7.5

EHSV na záver zdôrazňuje, že politické opatrenia hospodárskej súťaže by sa nemali považovať za samostatné ciele, ale mali by byť naďalej výsostnou „činnosťou“ Európskej komisie (29).

S cieľom prispieť k transparentnosti prác usporiadal EHSV v svojich priestoroch konferenciu s názvom „MVK 2007: organizovaná občianska spoločnosť vyjadruje svoj názor na budúcnosť Európy“, ktorá sa uskutočnila 27. a 28. septembra 2007 a zaznamenala veľkú účasť.

25.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 162/40

25.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 162/40

25.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 162/41

25.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 162/41

25.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 162/42

1.1

Reforma zmlúv, ktorú schválila Európska rada 17. a 18. októbra 2007, predstavuje nový posun, medziiným aj v otázke služieb všeobecného záujmu (SVZ), vložením klauzuly so všeobecnou platnosťou pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) (článok 14) do ustanovení o fungovaní EÚ, ktorá sa má vzťahovať na všetky politiky Európskej únie (EÚ) vrátane vnútorného trhu a hospodárskej súťaže, a tiež prostredníctvom protokolu priloženého k obom zmluvám, ktorý sa týka všetkých služieb všeobecného záujmu, vrátane nehospodárskych služieb všeobecného záujmu (NSVZ).

1.2

SVZ, SVHZ a NSVZ prispievajú k blahu všetkých občanov a ku skutočnému uplatňovaniu ich základných práv. Tieto služby, vykonávané vo všeobecnom záujme, závisia od politických rozhodnutí a ako také spadajú do kompetencie tvorcov legislatívy.

1.3

Vyplýva z nej nielen posilnený záväzok EÚ a členských štátov dohliadať na správne fungovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý zahŕňa predovšetkým progresívny rozvoj hodnotenia fungovania týchto služieb, ale aj nevyhnutnosť, aby inštitúcie s rozhodovacou právomocou jasne definovali pojmy, ciele a úlohy, ktoré pod tieto tri označenia zaradia. Pokiaľ sa tak nestane, hodnotenia fungovania nebudú môcť poskytnúť občanom právnu istotu, ktorú sú zo strany vnútroštátnych, ako i európskych inštitúcií oprávnení očakávať.

1.4

Hodnotenie by malo slúžiť na zvýšenie efektivity a účinnosti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a ich prispôsobenie meniacim sa potrebám občanov a podnikov, a malo by umožniť verejným orgánom uskutočniť najvhodnejší výber na základe poskytnutých informácií. Zohráva tiež kľúčovú úlohu pri dosahovaní vyváženosti medzi trhom a všeobecným záujmom, ako aj medzi hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi cieľmi.

1.5

Vzhľadom na význam, ktorý majú SVZ pri potláčaní sociálneho vylúčenia a pri podpore sociálnej spravodlivosti a ochrany, ktoré sú cieľmi EÚ podľa zmluvy, je nevyhnutné pravidelne hodnotiť nielen služby všeobecného hospodárskeho záujmu, pre ktoré existujú právne predpisy Spoločenstva, ale tiež nehospodárske služby všeobecného záujmu (NSVZ) na úrovni členských štátov.

1.6

Hodnotenie SVZ (hospodárskych aj nehospodárskych) na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni členských štátov by malo byť nezávislé, pluralitné, obsahovať protirečivé postoje, zahŕňať tri piliere lisabonskej stratégie, malo by byť založené na rôznych kritériách a realizované pomocou konzultácií so všetkými zúčastnenými stranami.

1.7

Na úrovni Spoločenstva bude potrebné definovať spôsob výmeny, konfrontácie, porovnávania a koordinácie, a podporovať dynamiku nezávislého hodnotenia s ohľadom na princíp subsidiarity prostredníctvom vypracovania harmonizovanej hodnotiacej metodiky na európskej úrovni v spolupráci so zástupcami zúčastnených strán na základe spoločných ukazovateľov.

1.8

Aby bolo toto hodnotenie primerané a užitočné, je potrebné vytvoriť nezávislý pluralitný riadiaci výbor zložený z predstaviteľov Európskej komisie, Európskeho parlamentu, stálych zastúpení členských štátov pri EÚ, Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.

2.1

Na základe zmlúv sú služby všeobecného hospodárskeho záujmu súčasťou spoločných hodnôt EÚ predovšetkým preto, že prispievajú k sociálnej a územnej súdržnosti. Reformná zmluva, ktorú schválila Európska rada 17. a 18. októbra 2007, to potvrdzuje a umožňuje Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie stanoviť, prostredníctvom nariadení, princípy a podmienky, vďaka ktorým môžu SVHZ plniť svoje poslanie bez obmedzenia právomocí členských štátov, ktoré majú pri poskytovaní, obstarávaní a financovaní týchto služieb so zdôraznením spoločnej zodpovednosti členských štátov Spoločenstva.

2.2

EÚ a členským štátom tak prislúcha v rámci ich kompetencií a rozsahu pôsobnosti reformnej zmluvy dohliadať a zabezpečovať, aby tieto služby efektívne fungovali na základe zásad a podmienok, najmä hospodárskych a finančných, ktoré im umožnia plniť ich poslanie.

2.3

Pri uplatňovaní reformnej zmluvy budú musieť Európsky parlament a Rada Európskej únie pri vydávaní nariadení v súlade s bežným legislatívnym postupom, s ohľadom na princíp subsidiarity a proporcionality, stanoviť tieto zásady a podmienky.

2.4

Protokol SVZ, ktorý tvorí prílohu reformných zmlúv, zdôrazňuje kľúčovú úlohu a veľký priestor pre vnútroštátne, miestne a regionálne orgány pri poskytovaní, vykonávaní a organizácii služieb všeobecného hospodárskeho záujmu spôsobom, ktorý by čo najviac zodpovedal potrebám spotrebiteľov a zároveň poskytoval vysokú kvalitu, bezpečnosť a dostupnosť, rovnosť zaobchádzania a podporu univerzálneho prístupu a práv užívateľov.

2.5

Protokol sa tiež prvýkrát v texte týkajúcom sa primárnej legislatívy Spoločenstva zmieňuje o nehospodárskych službách všeobecného záujmu. Zdôrazňuje, že poskytovanie, vykonávanie a organizácia služieb je v kompetencii členských štátov a ustanovenia zmlúv nijakým spôsobom nezasahujú do ich kompetencií v oblasti týchto nehospodárskych služieb všeobecného záujmu, ktoré ostávajú v podstate vyňaté z predpisov vzťahujúcich sa na vnútorný trh, hospodársku súťaž a štátne stimuly, pričom ich realizácia na národnej úrovni sa riadi všeobecnými zásadami práva Spoločenstva.

2.6

V súvislosti s rozdielom medzi hospodárskymi a nehospodárskymi službami neuvádza reformná zmluva žiadnu definíciu, preto je naďalej nutné žiadať o vydanie rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a pretrváva súčasná právna neistota. Občania očakávajú od EÚ mnoho. Mala by sa starať o zvýšenie úrovne blahobytu, zaručenie základných práv a o to, aby jej rozhodnutia nemohli viesť k ústupkom na vnútroštátnej úrovni.

3.1

Povinnosť dohliadať na správne fungovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu uvedená v článku 14 reformnej zmluvy si vyžaduje progresívny rozvoj hodnotenia fungovania týchto služieb.

3.2

Podľa EHSV, k tomu, aby sa SVHZ mohli hodnotiť ako dobre fungujúce, je medziiným potrebné, aby:

3.3

Hoci to reformná zmluva výslovne neuvádza, hodnotenie sa má stať nástrojom monitorovania, ktorý zmluva implicitne vyžaduje.

3.4

Členské štáty alebo EÚ budú musieť transparentným a nediskriminačným spôsobom definovať a prispôsobiť poslanie a ciele služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v rámci svojich oblastí kompetencie, rešpektujúc pritom princíp proporcionality, záujem a všeobecnú spokojnosť všetkých, ktorým sú tieto služby určené.

3.5

V záujme overenia, že poslanie všeobecného záujmu sa správne a účinne vykonáva a že jeho ciele, ktoré sú odlišné podľa toho, či ide o SVHZ alebo o nehospodárske služby všeobecného záujmu, alebo podľa samotného charakteru služby, sú alebo budú dosiahnuté, príslušný orgán musí zriadiť systém hodnotenia fungovania, výkonnosti a kvality týchto služieb, ktorý bude dôslednejší ako obyčajné prieskumy a ankety.

3.6

Hodnotenie teda spočíva v analýze a systematickom sledovaní podmienok efektívneho vykonávania osobitného poslania všeobecného záujmu vzhľadom na jeho plnenie a schopnosť uspokojiť potreby spotrebiteľov, podnikov, občanov a spoločnosti a tiež s ohľadom na ciele EÚ, najmä v oblasti sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, sociálne orientovanej trhovej ekonomiky, lisabonskej stratégie a dodržiavania základných práv.

3.7

Pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu je charakteristická snaha o rovnováhu na viacerých úrovniach:

3.8

Táto rovnováha sa vyvíja v závislosti od hospodárskych a technologických zmien, od vývoja individuálnych a kolektívnych potrieb a očakávaní, s ohľadom na súlad medzi rozličnou situáciou v jednotlivých štátoch, zemepisné špecifiká a odvetvové charakteristiky.

3.9

Hodnotenie výkonu má inú funkciu ako regulačná funkcia, avšak aj ono je jej súčasťou. Regulácia môže využívať čerpanie informácií z náležitých hodnotení a vyžadovať ich. Hodnotenie musí zároveň umožňovať pochopenie dysfunkcií, rozdielov pokiaľ ide o kvalitu a typ služieb jednotlivých krajín a klásť dôraz na prispôsobenie sa potrebám a požiadavkám užívateľov a spotrebiteľov, ako aj zmenám ekonomického, technologického a sociálneho prostredia.

4.1

Vzhľadom na ciele, ktoré majú plniť a význam, ktorý majú pri uplatňovaní rôznych politík Spoločenstva, sa nevyhnutne vyžaduje pravidelné hodnotenie nielen služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, pre ktoré existujú predpisy Spoločenstva, ale tiež nehospodárskych služieb všeobecného záujmu vzhľadom na to, že sú súčasťou účinného vykonávania základných práv, a že ich fungovanie je založené na princípe solidarity a rešpektovania ľudskej dôstojnosti s ohľadom na spoločné hodnoty európskeho sociálneho modelu.

4.2

Keďže protokol, ktorý tvorí prílohu k reformným zmluvám, potvrdzuje, že nehospodárske služby všeobecného záujmu ostávajú vo výlučnej kompetencii členských štátov, hodnotenie nehospodárskych služieb všeobecného záujmu sa musí vykonať len na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

4.3

Nakoľko služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru, rovnako ako služby všeobecného hospodárskeho záujmu sa týkajú viacerých cieľov Európskej únie (dodržiavanie základných práv, podpora blaha občanov, sociálna spravodlivosť, sociálna súdržnosť atď.) a nakoľko je EÚ spoluzodpovedná za plnenie týchto cieľov, musí prinajmenšom dbať na to, aby členské štáty vykonávali pravidelné hodnotenie fungovania nehospodárskych služieb všeobecného záujmu.

5.1

Počas zasadnutí Európskej rady v Nice (2000) a v Laekene (2001) sa dosiahla zhoda, že je potrebné uskutočňovať účinné a dynamické hodnotenie vplyvov hospodárskej súťaže a výkonu služieb všeobecného záujmu na úrovni Spoločenstva, ktoré by náležite zohľadňovalo národné, regionálne a miestne osobitosti a kompetencie.

5.2

Okrem toho sa rokovalo o tom, že toto hodnotenie by malo byť vykonávané v rámci existujúcich štruktúr, najmä prostredníctvom horizontálnych hodnotení a správ z jednotlivých odvetví a tiež prostredníctvom „správy z Cardiffu“ o ekonomickej reforme, ktorú pripravila Komisia, a že by malo zohľadňovať štruktúru a fungovanie trhu, vrátane aspektov spojených so zamestnanosťou, hospodárskym a sociálnym hodnotením záväzkov verejnej služby a názorov občanov a spotrebiteľov na výkon služieb verejného záujmu a vplyvu, ktorý má na ne liberalizácia.

5.3

Od roku 2001 vykonávala Európska komisia každoročne (okrem roku 2003) horizontálne hodnotenie obmedzené na sieťové odvetvia (elektrická energia, plyn, elektronické komunikačné služby, poštové služby, letecká a železničná doprava) na základe metodiky určenej v oznámení (1) Komisie, ktorú však neschvaľujú jednomyseľne všetci aktéri, keďže niektorí sa domnievajú, že sa hodnotia skôr politiky Spoločenstva v oblasti sieťových odvetví ako ich fungovanie.

5.4

V roku 2003 v rámci zelenej knihy o službách všeobecného záujmu uskutočnila Komisia verejnú konzultáciu s cieľom určiť, ako by sa hodnotenie malo organizovať, aké kritériá by sa mali použiť, ako podnietiť účasť občanov a ako zlepšiť presnosť údajov. Kľúčovým záverom tejto konzultácie bola potreba viacstranného hodnotenia a preskúmanie hodnotiacich mechanizmov, ale podľa názoru Komisie sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus v otázke, kto má takéto hodnotenie vykonať.

5.5

V bielej knihe o službách všeobecného záujmu (2) sa zdôrazňuje hodnotiaci postup, ktorý musí predchádzať akejkoľvek zmene legislatívneho rámca Spoločenstva, najmä ak ide o liberalizáciu služieb.

5.6

Komisia v tejto bielej knihe uznáva osobitnú zodpovednosť, ktorú majú inštitúcie Spoločenstva pri hodnotení služieb, ktoré sú predmetom odvetvového regulačného rámca používaného na úrovni Spoločenstva, za pomoci údajov získaných na vnútroštátnej úrovni. Nevylučuje, že by sa hodnotenie na úrovni Spoločenstva mohlo naplánovať aj pre iné oblasti, ak by v konkrétnom prípade bolo takéto hodnotenie prínosom.

5.7

Komisia si u externého konzultanta objednala hĺbkovú hodnotiacu správu o hodnotiacej metodike. Kľúčové závery budú uvedené v novom oznámení, ktoré je naplánované na rok 2008.

5.8

Podľa Komisie by tento externý audit mal určiť potrebu hodnotenia výkonu sieťových odvetví poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu na úrovni Európskej únie, priniesť odporúčania zamerané na zlepšenie horizontálnych hodnotení a zhodnotiť primeranosť úlohy Komisie ako vykonávateľa horizontálnych hodnotení.

5.9

V oznámení Komisie týkajúceho sa SVZ (3), Komisia uvádza, že „je pre kvalitu a transparentnosť rozhodovacieho procesu dôležité pravidelne realizovať dôkladné hodnotenie a zverejňovať jeho metodiku a výsledky a tým umožniť ich preskúmanie“.

6.1

V oznámení Komisie KOM(2002) 331 sa Komisia zaviazala zapojiť občiansku spoločnosť do horizontálneho hodnotenia výkonov SVZ, predovšetkým prostredníctvom stáleho mechanizmu sledovania názorov občanov a ich vývoja, a prekonzultovaním špecifických otázok s dotknutými aktérmi formou ad hoc.

6.2

Vývoj spoločnosti sa prejavuje v očakávaniach, ktoré odrážajú narastajúce požiadavky verejnosti, či už užívateľov alebo spotrebiteľov, čo si vyžaduje nielen uznanie jej práv, ale aj zohľadnenie jednotlivých osobitostí. Spôsoby vykonávania služieb všeobecného záujmu sú úzko spojené so spoločnosťou, v ktorej sa služby vykonávajú.

6.3

Rozmanitosť štruktúr a štatútov (verejní a súkromní poskytovatelia alebo verejno-súkromné partnerstvá), ktorú vnútroštátne, regionálne a miestne orgány uplatňujú pri zabezpečovaní služieb všeobecného záujmu, si vyžaduje hodnotenie z viacerých hľadísk.

6.4

Hodnotenie na úrovni členských štátov by navyše malo byť pluralitné a zahŕňať všetkých aktérov a dotknuté osoby: orgány zodpovedné za definovanie a poskytovanie služieb všeobecného záujmu, regulačné orgány, prevádzkovateľov zodpovedných za poskytovanie služieb, zástupcov spotrebiteľov, odborov a občianskej spoločnosti atď.

6.5

Okrem pluralitného charakteru by toto hodnotenie malo byť nezávislé a zahŕňať aj protirečivé postoje, keďže jednotliví aktéri nemajú rovnaké záujmy, dokonca v niektorých prípadoch sú záujmy opačné a poznačené odlišnými informáciami a odbornými posudkami.

6.6

Nemožno teda hodnotiť hospodársku a sociálnu účinnosť služieb všeobecného záujmu, ich činnosť a výkonnosť len podľa jedného kritéria, v tomto prípade na základe pravidiel hospodárskej súťaže, ale podľa viacerých kritérií.

6.7

Ako zdôraznili CIRIEC a CEEP v štúdii uskutočnenej v roku 2000 (4) na žiadosť Európskej komisie, hodnotenie má zmysel len vtedy, ak sa realizuje vzhľadom na určené ciele a úlohy, ktoré vychádzajú z troch zdrojov – spotrebiteľ, občan a spoločnosť a majú tri zložky – zabezpečenie vykonávania základných práv občana, sociálna a územná súdržnosť a definovanie a vykonávanie verejných politík.

6.8

Malo by zahŕňať tri piliere lisabonskej stratégie (hospodársky, sociálny a environmentálny) a dotýkať sa zároveň politiky vnútorného trhu, hospodárskej súťaže, ochrany spotrebiteľov, zamestnanosti a každej z dotknutých odvetvových politík.

6.9

Hodnotenie musí byť teda založené na viacerých kritériách a zamerať sa najmä na:

6.10

Pôjde o poskytnutie poznatkov a ocenenie skutočnej praxe a vplyv činnosti na rôzne typy užívateľov, čo by umožnilo vyrovnať sa so štrukturálnou nerovnováhou informácií, pretrvávajúcou medzi poskytovateľmi/prevádzkovateľmi, regulačnými orgánmi a spotrebiteľmi.

7.1

Systém hodnotenia sa bude zakladať na pravidelných správach vypracovaných na národnej alebo miestnej úrovni, ktoré pripravia hodnotiace ustanovizne zriadené členskými štátmi na základe vyššie uvedených princípov.

7.2

Na úrovni Spoločenstva sa určia spôsoby výmeny, konfrontácie, porovnávania a koordinácie. Bude teda na EÚ, aby stimulovala proces nezávislého hodnotenia a rešpektovala pri tom princíp subsidiarity a zásady uvedené v protokole, ktorý tvorí prílohu k reformným zmluvám; tým, že v spolupráci so zástupcami dotknutých aktérov vypracuje harmonizovanú metodiku hodnotenia na európskej úrovni na základe spoločných ukazovateľov a spôsobov jeho fungovania.

7.3

Aby bolo hodnotenie správne a užitočné, je potrebné vytvoriť pluralitný riadiaci výbor, kde by boli zastúpené všetky zúčastnené strany (verejné orgány, sociálni partneri, poskytovatelia služieb, regulačné orgány, užívatelia – jednotlivci a podniky – odborové organizácie), ktorý by mohol byť na úrovni Spoločenstva zložený z predstaviteľov Európskej komisie, Európskeho parlamentu, stálych zastúpení členských štátov pri EÚ, Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.

7.4

Tento riadiaci výbor by mal zodpovedať za:

7.5

Diskusia so všetkými zúčastnenými stranami o hodnotiacich správach by mohla mať formu výročnej konferencie o fungovaní služieb všeobecného záujmu, tak ako konferencia o sieťových odvetviach, ktorú Európsky hospodársky a sociálny výbor organizuje už niekoľko rokov, alebo by mohla byť zorganizovaná v rámci jarného európskeho sociálneho samitu na jar.

25.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 162/46

1.1

Vzhľadom na to, že sa čoskoro, v priebehu roka 2008, otvorí európska digitálna knižnica (1), stanovisko výboru má za cieľ podporiť tento projekt, ktorý umožní sprístupniť na internete časť kultúrneho, vedeckého a technického dedičstva. Výbor chce touto formou podporiť prácu európskych inštitúcií na vytvorení portálu určeného širokej verejnosti, ktorý by bol nástrojom usporiadaného šírenia poznatkov v digitálnej ére.

1.2

Výbor uznáva úsilie, ktoré s nadšením spoločne vyvíjajú Komisia a členské štáty a víta koordinovanú prácu kultúrnych ustanovizní na podnet CENL (Conference of European National Librarians – Konferencia národných knižníc) s cieľom vytvoriť nadáciu, ktorá by združovala inštitúcie ochotné zapojiť sa a sprístupnila by ich fondy v digitálnej podobe. EHSV vyzýva organizácie občianskej spoločnosti na európskej, národnej a regionálnej úrovni, aby sa pripojili k tomuto rozsiahlemu európskemu projektu a dostatočne o ňom informovali občanov.

1.3

Zapojenie občianskej spoločnosti do budovania európskej digitálnej knižnice bude rozhodujúce zo štyroch hlavných dôvodov, ktoré vysvetľujú účasť EHSV na tomto projekte. Je nevyhnutné

1.4

Výbor si uvedomuje, koľko práce už v členských štátoch vykonala Komisia v spolupráci so zainteresovanými stranami počas funkčného obdobia rôznych predsedníctiev. Súhlasí s nedávnou správou Európskeho parlamentu (2), ktorá veľmi dobre zhrnula dosiahnuté výsledky a ďalšie etapy. Výbor sa rozhodol zdôrazniť v tomto stanovisku nevyhnutnosť účasti občianskej spoločnosti a nabáda jej zložky, aby sa podieľali na spustení európskej digitálnej knižnice a na jej ďalšom rozvoji. Toto stanovisko navrhuje klásť väčší dôraz na očakávania a potreby užívateľov a tak dosiahnuť široký prístup verejnosti.

1.4.1

EHSV odporúča organizáciám občianskej spoločnosti, aby:

1.4.2

EHSV odporúča členským štátom a Komisii:

1.4.3

EHSV nabáda hospodárske subjekty a kultúrne ustanovizne, aby:

2.1.1

V roku 2010 bude kultúrne dedičstvo Európy uchovávané v knižniciach, archívoch a múzeách, dostupné na internete a obyvatelia kontinentu, ale aj celého sveta, tak budú mať prístup k šiestim miliónom dokumentov v digitálnej podobe, ktoré budú môcť využiť pre zábavu, vzdelávanie, na pracovné účely alebo na výskum. Tento kvantitatívny cieľ bude prvou etapou digitalizácie vo veľkom rozsahu.

2.1.2

Tento projekt, zatiaľ nazvaný Európska digitálna knižnica (European Digital Library – EDL), je označovaný za „knižnicu“, pretože je to jednoduchšie, hoci Komisia vo svojom oznámení (5) vymedzila digitalizácii široký rámec a vyzvala všetky inštitúcie, aby sa na nej podieľali. Tento rámec zahŕňa všetky kultúrne, vedecké a odborné poznatky a týka sa všetkých typov písomných dokumentov, kníh, partitúr, máp, zvukových a audiovizuálnych nahrávok, časopisov, fotografií, atď.

2.1.3

Výbor ako aj členské štáty sa v záveroch zasadnutia Rady z novembra 2006 jednomyseľne zhodli na tom, že projekt európskej digitálnej knižnice je kľúčovým projektom, ktorý umožní, aby sa všetci občania zapojili do informačnej spoločnosti a aby úspešne napredovali na ceste k pochopeniu európskej identity.

2.1.4

Druhou ambíciou tohto projektu je, aby sa európska digitálna knižnica stala vďaka spoločnému portálu viacjazyčnou prístupovou bránou, ktorá je určená širokej verejnosti, a nebude len centrom záujmu vedeckej obce alebo umelcov. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby lepšie informovala občanov, a to najmä pomocou viacjazyčnej dokumentácie, pretože projekt digitálnej knižnice tak získa väčšiu podporu verejnosti. Komunikačný plán by sa mal týkať všetkých európskych inštitúcií a členských štátov a mal by sa začať uskutočňovať zároveň so spustením projektu v novembri 2008.

2.1.5

Obrovská vlna digitalizácie bude výnimočným momentom v dejinách ľudstva. Preto by sa malo začať diskutovať aj o výbere a usporiadaní materiálov a poznatkov na európskej úrovni. EHSV sa nazdáva, že široká diskusia o podmienkach rozsiahlej digitalizácie by sa mala zaoberať aj niektorými finančnými, technickými a právnymi aspektmi, ktoré sú nevyhnutné, ak chceme vybudovať spoločnosť založenú na vedomostiach prístupných pre všetkých:

2.2.1

Až doposiaľ o projekte diskutovali výlučne odborníci, čo vyústilo do silnej mobilizácie aktérov, ktorých sa táto problematika týka (kultúrnych ustanovizní, autorov, vydavateľov, knihovníkov...), a ich účasti na práci skupiny na vysokej úrovni, ktorú zriadila Komisia. V rámci konzultácie na tému „i2010: digitálne knižnice“ (9), ktorú rozbehla Komisia v roku 2005, predstavovali odpovede súkromných osôb len 7 % a odpovede univerzitnej obce len 14 % všetkých odpovedí. Toto slabé zapojenie širokej verejnosti nie je vôbec prekvapujúce, ak si uvedomíme, že táto diskusia sa vynorila nečakane koncom roka 2004, po tom, čo Google ohlásil masovú digitalizáciu, a ak zvážime skutočnosť, že dotazník sa zameriaval na hospodárske záujmové skupiny, na ktoré má digitalizácia veľký vplyv.

2.2.2

V dôsledku banalizácie bezplatného prístupu k informáciám na internete, za ktorou sa skrývajú veľké finančné prostriedky z reklamy, vyvoláva predstava akejkoľvek digitálnej knižnice u verejnosti zmätený pocit. Občianska spoločnosť má teda veľkú zodpovednosť, najmä voči mladým generáciám, a mala by sa podieľať na informačnej a vzdelávacej kampani o hodnote intelektuálnej alebo umeleckej tvorby a nevyhnutnosti zabezpečiť jej primeranú úctu.

2.2.3

EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli všetky možné opatrenia a usilovali sa lepšie zapojiť občiansku spoločnosť do budúceho rozvoja digitalizácie kultúrneho dedičstva. Zapojenie organizácií občianskej spoločnosti má rozhodujúci význam v štyroch hlavných oblastiach: stanoviť spoločné kritériá výberu materiálov, podporiť potreby financovania, nabádať všetky zainteresované strany k inovácii a presadzovať, aby sa do informačnej spoločnosti zapojili všetci občania.

2.2.4

EHSV preto odporúča otvoriť už v marci 2008 pri príležitosti spustenia prototypu priestor pre verejnosť s cieľom dať slovo združeniam, organizáciám zameraným na vzdelávanie, kultúru, rodinu a socioprofesijným štruktúram, ktoré zastupujú budúcich užívateľov. Zapojenie občianskej spoločnosti bude užitočné počas rôznych fáz projektu, od jeho spustenia v novembri 2008, ako aj v ďalších fázach vývoja.

2.2.5

Diskusia by mala doplniť a rozšíriť pracovný plán (2007 – 2010), ktorý je súčasťou prílohy k záverom Rady, aby sa digitalizácia rozvíjala ďalej a mala širšie využitie. EHSV víta zaujímavý návrh skontaktovať sa s Platformou občianskej spoločnosti pre dialóg medzi kultúrami, ktorá vytvorila občiansku sieť zameranú na digitálne knižnice.

2.2.6

Po roku 2008, ktorý je európskym rokom dialógu medzi kultúrami, by táto diskusia mohla pokračovať a v roku 2009 vyústiť do novej konzultácie. Občianska spoločnosť by sa tak mohla podieľať na stanovení jednotlivých etáp v dlhodobejšom horizonte so zreteľom na európsku stratégiu pre kultúru v globalizovanom svete (10).

2.3.1

EHSV súhlasí s návrhom správy (11) Európskeho parlamentu, ktorý vyzýva k vytvoreniu riadiaceho výboru európskej digitálnej knižnice, ktorý by tvorili kultúrne ustanovizne zapojené do projektu EDL net. Tento výbor bude okrem iného dohliadať na ďalší rozvoj projektu a na zosúladenie národných plánov digitalizácie. Riadiaci výbor by mal viesť konštruktívny dialóg s organizáciami, ktoré zastupujú užívateľov, a najmä s EHSV.

2.3.2

EHSV uznáva dôležitú úlohu CENL (Conference of European National Librarians) v súvislosti s medzinárodnými kodifikačnými normami (bibliografická poznámka) a pokroky dosiahnuté v digitalizácii písaného textu. Výbor nabáda ostatné národné kultúrne ustanovizne, či už na úrovni regiónov, jednotlivých štátov alebo na úrovni EÚ, aby sa zapojili do koordinácie EDL net zameranej na archívne fondy, fondy národných múzeí a audiovizuálnych centier, a to najmä v rámci nadácie, ktorá vznikla v novembri 2007.

2.3.3

V súvislosti s touto dôležitou otázkou EHSV súhlasí s uplatňovaním smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, najmä pokiaľ ide o reprodukciu a šírenie diel. V dnešnej digitálnej ére má však táto smernica nedostatky pokiaľ ide o narábanie s dielami, v prípade, že držiteľ autorských práv nie je známy, spôsoby digitálneho uchovávania dokumentov, štatút diel, ktoré vznikli na webe (digital born) a spôsob ako riešiť otázku diel, ktoré už nie sú na sklade a s ich reedíciou sa nepočíta.

2.3.4

Táto smernica počíta s výnimkami, najmä pokiaľ ide o osobitné spôsoby reprodukcie, ktoré používajú verejné knižnice, vzdelávacie inštitúcie, múzeá alebo archívy, a o využitie osobami so zdravotným postihnutím. Nakoľko tieto výnimky sú fakultatívne, ich uplatňovanie je v každej krajine iné.

2.3.5

Výbor uznáva, že okrem týchto právnych otázok prispievajú k zložitosti projektu aj ďalšie problémy technologického rázu. V tejto oblasti obzvlášť vyzdvihuje prácu Komisie, ktorá sa už niekoľko rokov usiluje vyriešiť technické aspekty. Výbor podporuje iniciatívy, ktoré vznikli v rámci 7. rámcového programu pre vývoj a výskum a programu „eContentplus“, najmä pokiaľ ide o výskum interoperability a kvalifikačné centrá pre digitalizáciu. Interoperabilita a viacjazyčnosť – mechanizmy, ktoré umožnia sprístupniť fondy múzeí, knižníc a archívov na spoločnej internetovej stránke – patria medzi hlavné faktory úspechu európskej digitálnej knižnice.

2.3.6

Organizácie občianskej spoločnosti na národnej a regionálnej úrovni, a najmä národné hospodárske a sociálne rady, by mali podporovať investície potrebné na digitalizáciu v každom členskom štáte, aby sa dosiahla kritická masa materiálov a zabezpečila ich rozmanitosť. Výbor odporúča členským štátom, aby sa uchádzali aj o financovanie zo štrukturálnych fondov, ako to ukázal presvedčivý príklad z Litvy.

3.1.1

EHSV sa domnieva, že je dôležité, aby sa taká výnimočná udalosť, akou je digitalizácia, stala silným faktorom sociálnej a územnej súdržnosti. (13) Výbor konkrétne odporúča zohľadniť v digitálnej ponuke a v spôsoboch prístupu k nej očakávania rôznych generácií, aby sa zjednodušili prepojenia a prenos informácií. Po období dospievania sa z človeka, ktorý nečíta, len málokedy stane čitateľ. Vďaka prístupu širokej verejnosti k digitálnej knižnici ju budú môcť využiť aj títo „nečitatelia“ a príležitostní čitatelia, a to je pre spoločnosť založenú na poznatkoch veľký cieľ.

3.1.2

Z hľadiska celoživotného vzdelávania ponúka digitalizácia dokumentov (14), a konkrétne vedeckých informácií (15), veľké možnosti, ako sa dostať k poznatkom. Znamená to, okrem iného, že v snahe primerane reagovať na tento nový kontext odovzdávania poznatkov bude nutné prispôsobiť tejto novej skutočnosti aj počiatočné a celoživotné vzdelávanie učiteľov (16).

3.1.3

Vzhľadom na predpokladané dôsledky tohto systému je nevyhnutné zistiť, aké sú očakávania a obvyklé postupy užívateľov. V súčasnej fáze projektu dostali prednosť písomné dokumenty (rukopisy, knihy, časopisy alebo príručky), ktorých tri hlavné spôsoby použitia sú už známe: vyhľadávanie v texte dokumentu, čítanie textu na internete a čítanie mimo internetu (vlastná virtuálna knižnica). Mali by sa vyskúšať nové spôsoby použitia, ako napríklad nástroje pre spoluprácu, anotačné platformy a hypertextové prepojenia či dokonca multimediálny rozmer (zvuk, video, animácia). Tieto nové funkcie sú pomôckami nielen pri šírení dokumentov, ale predovšetkým pri vypracúvaní premyslených úvah.

3.1.4

Pokiaľ ide o ostatné nepísané dokumenty, portál Michael (viacjazyčný súpis európskeho kultúrneho dedičstva) umožňuje prístup k rôznym digitálnym zbierkam múzeí, knižníc a archívov, ktoré boli až doposiaľ roztrúsené po Európe. Viaceré miestne, regionálne a národné kultúrne ustanovizne dávajú touto formou k dispozícii súpisy svojich zbierok. Táto iniciatíva, na ktorej sa pôvodne podieľali len Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Taliansko, sa rozšíri o pätnásť ďalších členských krajín a ponúkne tak nové služby cestovnému ruchu zameranému na kultúru. Portál nazvaný „Michael Culture“ je súčasťou nadácie, ktorá od novembra 2007 združuje a spravuje všetky kultúrne ustanovizne, ktoré sa na projekte podieľajú.

3.1.5

EHSV navrhuje vytvoriť stredisko pre monitorovanie spôsobov použitia s cieľom preskúmať širokú paletu možností a obvyklých postupov. Európska digitálna knižnica je zaujímavá nielen z hľadiska bohatého fondu, ale aj z hľadiska šírenia nových postupov intelektuálneho dialógu a veľkého množstva oblastí vyhľadávania. Výbor by sa chcel zapojiť do činnosti pracovnej skupiny EDL net zameranej na užívateľov.

3.2.1

Podľa vyhlásenia ministrov v júni 2006 v Rige týkajúceho sa nových technológií v spoločnosti, ktorá umožní všetkým, aby sa do nej začlenili, by digitálna knižnica nemala prispieť k zvyšovaniu rozdielov medzi bežným používaním internetu a používaním staršími ľuďmi, osobami so zdravotným postihnutím a zraniteľnými skupinami. Vo svojich nedávnych prieskumných stanoviskách výbor definuje činnosti, ktoré by mali týmto osobám zaručiť prístupnosť elektronických technológií a do ktorých by sa mal zapojiť aj Európsky sociálny fond.

3.2.2

Digitalizácia dokumentov z knižníc, archívov a múzeí celej Európy a ich prístupnosť na internete sú pre osoby so zdravotným postihnutím jedinečnými nástrojmi ako sa začleniť do spoločnosti. Zložitá grafika, neprimeraný formát alebo nevhodné spôsoby ochrany však môžu tento prístup skomplikovať.

3.2.3

V smernici 2001/29/ES sa výslovne uvádza, že z hľadiska autorských práv môžu byť udelené výnimky v prospech telesne postihnutých ľudí (zrakovo postihnutých alebo nevidiacich osôb, osôb s obmedzenou mobilitou a mentálne postihnutých osôb).

3.2.4

Aby mohli mať osoby so zdravotným postihnutím prístup ku kultúrnemu dedičstvu, musia byť portál budúcej európskej knižnice a pridružené národné portály už od začiatku vytvorené tak, aby boli prístupné pomocou osobitných technických zariadení.

3.2.5

Hoci skúseným užívateľom sa často darí prekonávať mechanizmy technologickej ochrany proti pirátstvu, pravdou zostáva, že pre bežného užívateľa predstavujú skutočnú prekážku. EHSV preto odporúča zohľadniť už pri vyvíjaní opatrení technologickej ochrany požiadavky prístupnosti a interoperability, aby pomôcky na čítanie pre osoby so zdravotným postihnutím, ako sú napríklad hlasové syntetizátory, mohli prečítať digitálne texty.

3.3.1

Na jeseň 2008 budú na portáli dva milióny diel, fotografií alebo máp, ktoré budú oslobodené od autorských práv, prístupné bezplatne on line a užívatelia si ich budú môcť stiahnuť. Najmä pre vzácne a cenné dokumenty, alebo pre dokumenty, ktoré už nie sú na sklade, to bude nenahraditeľným prínosom. Portál sa však v konečnom dôsledku nesmie obmedziť len na prístup k dokumentom patriacich do kultúrneho dedičstva, ktoré nie sú aktuálne.

3.3.2

Digitálna knižnica takisto dostala do vienka poslanie ponúkať svojím užívateľom na tom istom portáli ako dokumenty oslobodené od práv a staršie dokumenty aj súčasné alebo najnovšie diela, na ktoré sa ešte vzťahujú autorské práva.

3.3.3

Komisia zostavila skupinu odborníkov na vysokej úrovni s cieľom hľadať riešenia ako sprístupniť najnovšie diela. Táto skupina, ktorú tvoria zástupcovia vydavateľov, národných knižníc, archívov a profesionáli z audiovizuálnej oblasti, vypracovala v apríli 2007 s cieľom vyplniť „biele miesta 20. a 21. storočia“ (18) spojené s problematikou diel podliehajúcich autorským právam, niekoľko návrhov, ktoré by mali uľahčiť prístup k dielam, pri ktorých držiteľ práv nie je známy, dielam, ktoré už nie sú na sklade, a zjednodušiť digitálne uchovávanie dokumentov.

3.3.4

Podmienkou pre uskutočnenie digitalizácie vo veľkom, ktorá umožní prístup širokej verejnosti, je vymyslieť nový hospodársky model, ktorý zabezpečí spravodlivé rozdelenie prostriedkov medzi autorov, vydavateľov a distribútorov. Užívatelia internetu majú právo očakávať, že im bude poskytnutá platená služba, avšak za rozumné ceny v medziach normy. Výbor nabáda hospodárske subjekty v knižnom reťazci, aby prostredníctvom rokovaní hľadali riešenia (19). Vydavatelia, autori a kníhkupci majú zodpovednosť voči spotrebiteľom a so zreteľom na postoje rozličných aktérov by mali navrhnúť lákavú ponuku, aby podporili tento nový trh a zabránili riziku pirátstva a falšovania.

3.3.5

Na základe ich odporúčaní a po dohode s držiteľmi práv by mohli mať užívatelia na portáli možnosť prístupu ku krátkym úryvkom z diel podliehajúcich autorským právam, alebo by si ich mohli na špecializovaných internetových stránkach virtuálne prelistovať. Ak si bude užívateľ internetu želať prístup k celému dokumentu, na ktorý sa vzťahujú autorské práva, bude sa môcť obrátiť na súkromných prevádzkovateľov, vrátane siete klasických kníhkupectiev, kde mu bude za dostupnú cenu a so zreteľom na vyplatenie držiteľov práv ponúknutých viacero možností. Výbor nabáda držiteľov práv, aby súhlasili s týmito novátorskými návrhmi.

3.3.6

V snahe podporiť tento systém platenej ponuky za dostupnú cenu je dôležité, aby sa možnosť zaviesť nižšie sadzby DPH na knihy a iné publikácie rozšírila v členských štátoch aj na publikácie v elektronickej podobe.

3.3.7

Vo svojom nedávnom stanovisku (20) výbor v snahe podporovať vytvorenie prístupnejších podmienok z hľadiska ochrany diela, ktoré by umožnili obohatiť jestvujúci fond dokumentov zo súčasnosti, odporúča, aby bola autorom/tvorcom, ktorí sa rozhodnú pre tieto voľnejšie licencie zabezpečená primeraná ochrana na úrovni Spoločenstva. Svoje diela síce sprístupnia bezplatne, musí im však byť poskytnutá záruka z hľadiska morálnych práv a ich diela by mali byť chránené pred zneužitím na komerčné účely.

3.3.8

Výbor odporúča Komisii, aby sama navrhla nové podmienky ochrany diela (licencie), ktoré by umožnili oddeliť autorské práva pre šírenie diela na internete od práv, ktoré by sa naďalej uplatňovali na jeho vydávanie na papieri.

3.3.9

Komisia uskutočnila v roku 2007 podrobnú porovnávaciu štúdiu zameranú na autorské práva v jednotlivých štátoch z hľadiska transpozície smernice (21) o autorských právach a s nimi súvisiacich právach (22). Výbor bude venovať veľkú pozornosť záverom tejto správy s cieľom zlepšiť zosúladenie na úrovni EÚ.

3.4.1

Na začiatku 21. storočia zoči-voči návalu informácií bez bližšieho uvedenia zdrojov, a ktorých správnosť sa dá na internete len ťažko overiť, spočíva hlavná prednosť európskeho projektu vo výbere dokumentov s cieľom zabezpečiť ich objektívnosť a rozmanitosť, ako aj v usporiadaní poznatkov, v ich klasifikácii a zjednotení formátov, vďaka čomu táto spleť informácií zostane čitateľná. Zaručiť užívateľom podrobné, kvalitné a správne odpovede na ich otázky a vyhľadávanie môže len ďalšie zlepšovanie internetových vyhľadávačov spolu s lepšou koordináciou zdigitalizovaných poznatkov na európskej úrovni.

3.4.2

EHSV zdôrazňuje, že v súvislosti s prístupom k organizovaným zbierkam má veľký význam pokus s prototypom, ktorý bol spustený v marci 2007 v spolupráci medzi inštitúciami vo Francúzsku, Maďarsku a Portugalsku. Táto európsky matrica, ktorú schválili odborníci, predstavuje základ európskeho digitalizačného korpusu a prispeje k ďalšej etape budovania európskej digitálnej knižnice. Navyše majú k tomuto systému prístup všetky internetové vyhľadávače. Tento systém by mal uľahčiť vyhľadávanie pomocou štandardných modelov dotazníkov, ktoré umožňujú sformulovať a presne zacieliť požiadavku užívateľa na internete.

3.5.1

EHSV vyzdvihuje novátorstvo viacjazyčnej knižnice na webe (23), ktorá bude dôležitým prostriedkom na zachovanie a využitie kultúrnej rozmanitosti. Európa má bohaté kultúrne dedičstvo a veľký tvorivý kapitál a preto musí v súlade s konvenciou UNESCO o kultúrnej rozmanitosti zaujať rozhodujúcu pozíciu pri digitalizácii poznatkov na planetárnej úrovni. Vďaka šíreniu európskych jazykov vo svete poslúži tento otvorený prístup nielen európskym občanom, ale aj občanom mimo Európy, ktorí sa chcú dostať k svetovému kultúrnemu dedičstvu a k zdrojom svojej vlastnej kultúry uchovávaným v Európe.

3.5.2

Výbor odporúča všetkým členským štátom, aby vo fáze rozvoja európskej digitálnej knižnice po roku 2010 poskytli on-line širokú paletu významných diel svojej literatúry v rôznych jazykoch a týmto spôsobom sa podieľali na šírení európskej kultúrnej identity a reagovali na otázku rozmanitosti.

4.1

Výbor odporúča, aby sa v snahe zabezpečiť miestny prístup v rámci celosvetového systému podporovala úloha verejných čitární. Pohyb kultúrneho bohatstva dosiahol svetový a multimodálny rozmer, je však účinný len ak má verejnosť hmotné prostriedky, ktoré jej umožňujú dostať sa k tejto rozsiahlej ponuke. Verejné knižnice s čitárňami, teda miestne kultúrne zariadenia, sú naďalej nástrojmi na zabezpečenie spravodlivého prístupu pre čo najväčší počet osôb. So zreteľom na sociálne začlenenie by verejným knižniciam mala zostať istá úloha pri sprístupňovaní „nehmotných“ fondov.

4.2

V reťazci, ktorý sa začína autorom a cez kníhkupectvá smeruje k čitateľom, sa knižnice a mediatéky osvedčili pri odovzdávaní organizovaných poznatkov a tiež pri sprostredkovaní prístupu verejnosti ku kultúrnemu bohatstvu. Tieto miestne zariadenia by preto mali aj pri digitálnych fondoch ďalej plniť tieto úlohy. „Preto je potrebné podporiť osobitné kontrakty alebo licencie, ktoré zvýhodňujú podobné inštitúcie a účel šírenia, ktorému slúžia bez toho, aby sa vytvárala nerovnováha“ (24).

4.3

Je dôležité uvažovať o digitalizácii fondov národných kultúrnych ustanovizní, ktoré sú určené verejnosti, v spolupráci s miestnymi knižnicami a archívmi. Užívatelia verejných knižníc nepatria medzi odborníkov a preto je potrebné, aby sa pri výbere diel oslobodených od autorských práv zohľadnili ich očakávania so zreteľom na rôzne skupiny čitateľov.

4.4.1

Verejné knižnice nakupujú hmotné nosiče informácií (knihy, CD, partitúry, kurzy cudzích jazykov. atď.) a bezplatne alebo za malý poplatok ich na obmedzený čas dávajú k dispozícii svojim užívateľom a tak umožňujú, aby finančné hľadisko nebránilo čitateľom v prístupe k týmto materiálom. Nový hospodársky model pre digitálne fondy bude musieť spĺňať očakávania užívateľov knižníc a mediaték a bude sa musieť prispôsobiť ich spôsobu fungovania. Okrem toho sú verejné knižnice zákazníkmi s veľkým potenciálom z hľadiska nákupu súčasných diel a majú priamy prístup k aktuálnymi informáciám a súčasným kultúrnym a technickým výtvorom. Mali by sa podieľať na definovaní tohto nového hospodárskeho modelu.

4.4.2

Otvorenie prístupu k nehmotným fondom, a najmä k tým, ktoré sú výsledkom digitalizácie, by nemalo brániť verejným knižniciam v tom, aby ďalej plnili svoje vzdelávacie poslanie. Hospodárske a technické modely pohybu zdigitalizovaných fondov musia teda zohľadniť úlohu a poslanie verejných knižníc a umožniť im plniť ich aj naďalej, a to formou uzavretých okruhov knižníc (intranet) a v rámci výpožičnej ponuky vyhradenej pre riadnych členov knižnice.

4.5.1

Verejné knižnice by v rámci týchto uzavretých okruhov (intranet) mali poskytovať svojím užívateľom zároveň s hmotnými zbierkami aj prístup k nehmotným fondom: počítače, tlačiarne, zodpovedajúce programy, pripojenie na vysokorýchlostný internet, informácie, pomoc a sprostredkovanie. Odborná príprava a celoživotné vzdelávanie zamestnancov verejných knižníc a ich spôsob práce musia odteraz zahŕňať aj digitálne fondy a prispôsobiť sa im.

4.6.1

Široká verejnosť bez odbornej prípravy a informácií má priveľmi často tendenciu vnímať osobný počítač, ktorý je súčasťou čoraz väčšieho počtu domácností, ako multimediálny terminál pre oddych a zábavu, a dostatočne nepozná kultúrne, vzdelávacie, pedagogické a informačné možnosti, ktoré poskytuje internet. Tak ako sa verejné knižnice prostredníctvom rôznych podujatí usilujú aktívne spopularizovať knihy a čítanie pre všetky vekové kategórie, mali by tieto popularizačné aktivity vyvíjať aj v prospech digitálnych fondov.

25.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 162/52

1.1

Výbor s potešením vyhovel žiadosti Jacquesa Barrota, podpredsedu Komisie a zároveň člena komisie zodpovedného za dopravu, vypracovať stanovisko na tému Kombinácia energetických zdrojov v doprave, keďže je presvedčený o potrebe rozvíjať neustály dialóg Komisie a výboru, ktorý reprezentuje organizovanú občiansku spoločnosť.

1.2

Výbor súhlasí so závermi jarného zasadnutia Rady, ktoré vyzdvihlo tieto priority:

1.3

Usmerňujúca politika týkajúca sa najvhodnejšej kombinácie energetických zdrojov musí preto byť založená na týchto prioritách tak, ako to už Komisia uplatňuje vo svojom oznámení o cieľoch v oblasti palív na roky 2001 – 2020.

1.4

Aj keď je EHSV presvedčený, že ropné produkty zostanú počas mnohých ďalších rokov hlavným palivom v doprave a že zemný plyn, ktorý je takisto neobnoviteľným zdrojom energie, môže ropné produkty dopĺňať a čiastočne nahrádzať, zároveň si myslí, že je nevyhnutné prudké zvýšenie financovania výskumu v oblasti výroby a využívania vodíka a druhej generácie agropalív. Preto víta iniciatívu Komisie, ktorá sa 9. októbra 2007 rozhodla financovať spoločnú technologickú iniciatívu v hodnote 1 miliardy EUR v období rokov 2007 – 2013 a pripája sa k požiadavke podnikov a výskumných ústavov zapojených do rozvoja využívania vodíka, aby Rada a Európsky parlament urýchlili proces schvaľovania návrhu.

1.5

Rastúce obavy verejnosti z klimatických zmien spolu s rizikami spojenými so zvyšovaním celosvetovej priemernej teploty, ktorá by pri nečinnosti mohla stúpnuť o 2,0 až 6,3 °C, poukazujú na potrebu posilniť všetky vhodné opatrenia na boj s negatívnymi účinkami emisií skleníkových plynov do atmosféry. EHSV vyzdvihuje prácu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) a jej dôležitý príspevok k šíreniu údajov a správam o pokroku v opatreniach na boj so znečisťovaním ovzdušia.

1.6

EHSV súhlasí so závermi zo zasadnutia Rady ministrov životného prostredia z 28. júna 2007 a podporuje návrh, aby Komisia zrevidovala 6. environmentálny akčný program vzhľadom na stanovené kritériá:

1.7

Prostriedky na splnenie týchto kritérií sa skúmali vo všetkých odvetviach dopravy a významné európske agentúry zameriavajú svoje snahy na zabezpečenie praktických výsledkov o niekoľko rokov. Rozhodnutie uplatňovať systém emisných certifikátov na leteckú dopravu, ktorej príspevok k produkcii skleníkových plynov rastie, umožní urýchliť rozvoj nových palív. Niektoré spoločnosti už overujú možnosť využívania agropalív, keďže výsledky v súvislosti s vodíkom sú zatiaľ stále len čiastočné a alternatívy na báze vodíka musia ešte prejsť dlhým vývojom. Veľké lodné motory sa dajú oveľa ľahšie upraviť na palivové zmesi s nízkym obsahom uhlíka, kým v odvetví železničnej dopravy kombinácia elektriny a rozvíjajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie určite ešte zlepší vynikajúce ekologické parametre železníc.

1.8

Najlepšie palivo je ušetrené palivo. Podľa názoru EHSV musí rozhodujúci výber najvhodnejšej kombinácie energetických zdrojov, teda výber, ktorý by mal stále viac nadobúdať postavenie politiky Spoločenstva, zohľadňovať všetky tieto činitele, pričom v popredí by malo jednoznačne byť zdravie a blaho európskych občanov a planéty. Daňová politika a daňové stimuly, odporúčania a nariadenia musia vždy odzrkadľovať túto prioritu uprednostňovaním najekologickejšej a ekonomicky najudržateľnejšej voľby. Ušetriť sa musí v prospech verejnej dopravy, alternatívnych dopravných prostriedkov a rozhodnutí hospodárskej a sociálnej politiky, ktoré podporujú individuálnu mobilitu a zmenšujú nepotrebný pohyb tovaru.

1.9

EHSV je presvedčený, že budúcnosť dopravy nevyhnutne spočíva v postupnej dekarbonizácii paliva a mala by dosiahnuť nulové emisie. Jedinou možnosťou, ktorá je viac než len „zeleným snom“, je výroba vodíka pomocou energie z obnoviteľných zdrojov, akou je energia z biomasy, energia z fotolýzy, termodynamická alebo fotovoltaická slnečná energia, či veterná a vodná energia. Ako každý uskladniteľný energetický zdroj, vodík umožňuje zosúladiť dodávku energie, ktorá je periodickej povahy (deň/noc, obdobia v roku atď.) s premenlivým a prerušovaným dopytom po energii.

1.10

Vývoj technológií spaľovania a pohonov umožnil rýchle rozšírenie hybridných vozidiel. Ako najvhodnejšie riešenie pri znižovaní emisií sa javí plne elektrický pohon, ktorý so sebou prináša rozvoj výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, respektíve hybridné používanie zemného plynu a vodíka, aspoň dokiaľ tieto látky budú dostatočne dostupné. Iným dočasným riešením môže byť využívanie zmesi vodíka a metánu s nízkym obsahom vodíka. Predstavuje to prvý krok smerom k využívaniu vodíka v doprave.

1.11

Používanie vodíka ako zdroja energie upraveného na účely dopravy predstavuje napriek súčasným obmedzeniam výzvu do budúcnosti a možnosť vidieť vozidlá poháňané čiastočne alebo úplne vodíkom sa môže už o niekoľko rokov stať skutočnosťou, za predpokladu, že výskum bude naďalej podporovaný národnými a európskymi orgánmi. V tejto súvislosti sú povzbudivé výsledky projektu ekologickej mestskej dopravy v Európe CUTE (Clean Urban Transport for Europe).

1.12

Ako už EHSV uviedol v súvislosti s energetickou účinnosťou, považuje za veľmi užitočné mať internetový portál, na ktorom by sa univerzitný výskum a pokusy na národnej, regionálnej a mestskej úrovni mohli prezentovať širokej verejnosti a predovšetkým miestnej správe. EHSV sa nazdáva, že na dosiahnutie optimálnej kombinácie energetických zdrojov je potrebné dosiahnuť zodpovedajúcu kombináciu v doprave, a to zvýšením účinnosti uhľovodíkových palív a vyzdvihovaním priorít v doprave. Kým sa vodík nebude vyrábať efektívnym spôsobom, nemožno odkladať využívanie elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov. Výzva v oblasti dopravy spočíva z krátkodobého hľadiska podľa možnosti v čoraz rozsiahlejšom využívaní elektrickej energie.

1.13

EHSV podčiarkuje dôležitosť informovania a zapájania občianskej spoločnosti, ktorá svojimi modelmi správania prispieva k splneniu cieľov zníženia spotreby a pomáha pri podpore výskumu a inovácií v oblasti čistých palív získavaných trvalo udržateľným spôsobom. Zvolené formy by sa mali pretvoriť do politík na európskej a národnej úrovni, ktoré by zdôrazňovali prínos schopnosti členských štátov spolupracovať a súdržne konať. Prináša to so sebou zachovávanie spoločných hodnôt a európskeho sociálneho modelu, ktorý ostražito chráni životné prostredie ako majetkovú hodnotu, stará sa o zdravie a bezpečnosť občanov a ostatných ľudí žijúcich a pracujúcich v EÚ a ktorý sa stará o životné podmienky celého ľudstva.

2.1

Jacques Barrot, podpredseda a člen Komisie zodpovedný za dopravu požiadal Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie stanoviska na tému Kombinácia energetických zdrojov v doprave.

2.2

Pokiaľ ide o dodávky palív, potrebu financovať výskum a štúdie možných riešení týkajúcich sa rozvoja dopravnej politiky a potrebu prijať opatrenia týkajúce sa príslušných palív, je výbor rovnako znepokojený ako člen Komisie zodpovedný za dopravu.

2.3

Rozhodnutia o energetickej účinnosti a súvisiace úlohy, ktoré má EÚ v súvislosti s plným rešpektovaním cieľov Kjótskeho protokolu, s naliehavosťou vyplývajúcou z klimatických zmien, so znižovaním svojej energetickej závislosti od tretích krajín, s plnením rozhodnutí v rámci lisabonského programu, napĺňaním cieľov bielej knihy o doprave a s rozvojom kombinovanej dopravy, sa stávajú ústrednou problematikou energetickej stratégie EÚ.

2.4

Už v roku 2001 Komisia vo svojom oznámení o cieľoch v oblasti palív na roky 2001 – 2020 poukázala na potrebu riešenia problematiky kombinácie palív a stanovila niektoré ciele pri palivách, ktoré nie sú ropnými produktmi, a za možný a vhodný scenár považovala toto:

2.5

EHSV privítal toto oznámenie a v predchádzajúcom stanovisku z vlastnej iniciatívy (1) sa venoval vývoju v oblasti zemného plynu (2), výskumu palív získavaných z plodín a zlepšeniu energetickej účinnosti palív, ktoré sú v súčasnosti na trhu, ako najlepšieho spôsobu diverzifikácie dodávok a súčasne znižovania emisií skleníkových plynov.

3.1

Zväčšuje sa počet vedcov, ktorí sa zhodujú na tom, že klíma je priamo ovplyvňovaná emisiami skleníkových plynov. V priebehu 20. storočia sa priemerná teplota zvýšila približne o 1 oC. Niektoré scenáre vychádzajúce zo súčasných klimatických modelov odrážajúcich trendy v celkových emisiách skleníkových plynov predpokladajú, že celosvetová priemerná teplota by sa mohla zvýšiť o 2,0 až 6,3 °C so zničujúcimi vplyvmi na počasie, úroveň hladín morí, poľnohospodársku výrobu a iné hospodárske činnosti.

3.2

Na zasadnutí, ktoré sa konalo 28. júna 2007 v Luxemburgu, Rada ministrov životného prostredia potvrdila význam 6. environmentálneho akčného programu a návrhu Komisie o strednodobom preskúmaní zdôrazňujúceho štyri priority, ktoré stanovuje: čeliť klimatickým zmenám, zastaviť pokles biodiverzity, zmenšiť nepriaznivé vplyvy znečistenia na zdravie a podporovať trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a trvalo udržateľné odpadové hospodárstvo.

3.3

Rada ministrov životného prostredia potvrdila stratégiu integrovanej klimatickej a energetickej politiky a potrebu začať rokovania, aby sa do roku 2009 dosiahla globálna dohoda na obdobie po roku 2012. Konferencia OSN o klimatických zmenách, zorganizovaná na Bali (3), je podľa vyhlásenia predsedu Európskej rady Josého Sócratesa na stretnutí na vysokej úrovni, ktoré sa uskutočnilo 27. septembra 2007 v New Yorku, vhodným fórom na rokovanie o budúcej činnosti. V tejto súvislosti bude stretnutie na Bali koncom tohto roka míľnikom, pri ktorom očakávame, že medzinárodné spoločenstvo predloží orientačný plán rokovaní o globálnej dohode o klimatických zmenách. Prítomnosť Spojených štátov amerických, ktoré prekonali svoje výhrady voči účasti iba v polovici októbra, a ich hlasovanie za konečné uznesenie podstatne posilnili prijaté rozhodnutia, a to vďaka ekonomickej váhe Spojených štátov amerických a ich zodpovednosti za emisie skleníkových plynov.

3.4

Rada ministrov životného prostredia zdôrazňuje dôležitosť medzinárodnej deľby ekologických nákladov, ako aj nákladov energetickej spotreby, aby sa dospelo k dlhodobo udržateľnej politike. Rovnako dôležité je v zvýšenej miere využívať trhovo orientované nástroje v environmentálnej politike, vrátane daní, odvodov a emisných certifikátov, a tak prospieť životnému prostrediu. Do hodnotení vplyvu každej relevantnej politiky EÚ by sa mali urýchlene a vo veľkom rozsahu zaradiť ekologické inovácie, ako aj širšie a účinnejšie využívanie finančných nástrojov, osobitne v súvislosti so spotrebou palív a využívaním energie.

3.5

Dňa 29. júna 2007 Komisia schválila Zelenú knihu o prispôsobení sa zmene klímy v Európe. Počas predstavovania zelenej knihy člen Komisie Stavros Dimas zodpovedný za životné prostredie navrhol konkrétne bezprostredné opatrenia na prispôsobenie sa klimatickým zmenám, ktoré už prebiehajú. Zvyšujúce sa teploty, záplavy a prudké dažde na severe, suchá a vlny horúčav na juhu, ohrozené ekosystémy a nové choroby, to sú iba niektoré z problémov spomínaných v texte.

3.6

Podľa člena Komisie Dimasa je pre niektoré európske odvetvia jedinou voľbou „prispôsobiť sa alebo zaniknúť“. Poľnohospodárstvo, cestovný ruch a energetika by trpeli zničujúcimi následkami a musíme konať teraz, aby sme zabránili budúcim ekonomickým a sociálnym nákladom a stratám na životoch.

3.7

Dokument navrhuje niektoré konkrétne riešenia: zredukovanie plytvania vodou, stavbu hrádzí a povodňových zábran, vývoj nových spôsobov ochrany plodín, ochranu obyvateľstva najviac postihnutého klimatickými zmenami, prijatie opatrení na zachovanie biodiverzity. Napriek tomu zostáva znižovanie emisií CO2 kľúčovou úlohou krajín EÚ.

4.1

Na jarnom zasadnutí Rady sa rokovalo o energetike a klíme a bolo navrhnuté prijať „integrovanú klimatickú a energetickú politiku“, ktorá by mala absolútnu prioritu a zdôraznila by „strategický cieľ, ktorým je obmedzenie zvýšenia celosvetovej priemernej teploty o najviac 2 oC v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia“.

4.2

Energetická politika pre Európu (EPE) jasne načrtáva stratégiu postavenú na troch pilieroch:

4.3

Pokiaľ ide o dopravnú politiku, Európska rada zdôrazňuje nevyhnutnosť účinnej, bezpečnej a udržateľnej európskej dopravnej politiky. V tejto súvislosti je dôležité pokročiť v činnostiach na zvýšenie ekologického charakteru európskeho dopravného systému. Európska rada berie na vedomie súčasné úsilie Európskej komisie, pokiaľ ide o posúdenie vonkajších nákladov na dopravu a ich premietnutie do vnútorných nákladov. Na zasadnutí 21. a 22. júna Európska rada vzala na vedomie zámer Komisie predložiť najneskôr v júni 2008 model hodnotenia internalizácie pri všetkých druhoch dopravy a rozvrhnutie ďalších krokov v súlade so smernicou o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami, napríklad rozšírením oblasti uplatňovania na mestské aglomerácie a spoplatňovaním všetkých druhov vozidiel alebo infraštruktúry.

5.1

Pokiaľ ide o emisie, doprava je v súčasnosti zodpovedná za 32 % celkovej spotreby energie v Európe a 28 % celkových emisií CO2  (4). Odvetviu dopravy sa pripisuje zodpovednosť za zvýšenie emisií v období rokov 1990 až 2010 o 90 % a mohlo by byť jednou z hlavných príčin, prečo sa nesplnia ciele z Kjóta. Pri cestnej osobnej doprave sa počíta so zvýšením o 19 %, kým cestná nákladná doprava by sa mohla podľa odhadov Komisie zvýšiť o viac ako 50 %.

5.2

Iným odvetvím, v ktorom bol zaznamenaný exponenciálny rast, je letecká doprava, odvetvie, v ktorom v rokoch 1990 až 2004 vzrástli emisie o 86 % a ktoré v súčasnosti spôsobuje viac ako 2 % celkových emisií.

5.3

V správe TERM 2006 (mechanizmus predkladania správ o doprave a životnom prostredí) (5) sa uvádza, že pokroky, ktoré sa v odvetví dopravy dosiahli v roku 2006, sú ešte stále neuspokojivé. Správa sa zaoberá strednodobým preskúmaním bielej knihy Komisie o doprave z roku 2001, ktorá by mohla priniesť zlepšenie alebo negatívne účinky v závislosti od toho, aký je jej výklad na národnej a regionálnej úrovni. Pokiaľ ide o životné prostredie, podľa EEA sa pri strednodobom preskúmaní prenáša sústredenie z riadenia dopytu po doprave na zmenšenie jestvujúcich negatívnych vplyvov, to znamená, že rast dopytu po doprave sa už explicitne nepovažuje za jednu z najhlavnejších ekologických tém v odvetví dopravy. Kľúčové otázky, akými sú klimatické zmeny, hluk a fragmentácia krajiny spôsobená rozsiahlou dopravnou infraštruktúrou však naďalej vyvolávajú potrebu riadiť dopyt po doprave. Zdá sa, že biela kniha v tomto ohľade zlyhala.

5.4

Iným dôležitým aspektom, ktorý sa objavuje v správe, sú subvencie v doprave, ktoré v EÚ dosahujú okolo 270 – 290 miliárd EUR. Takmer polovica tejto sumy sa minie na cestnú dopravu, ktorá je jedným z najmenej ekologických druhov dopravy. Doprava prispieva k mnohým ekologickým problémom, napríklad ku klimatickým zmenám, emisiám do ovzdušia a k hluku, a súčasne je uprednostňovaná značnými subvenciami. Cestná doprava získava ročné subvencie vo výške 125 miliárd EUR, väčšinu ako infraštruktúrne dotácie, ak sa dane a poplatky v doprave nepovažujú za príspevky na financovanie infraštruktúry. Letectvo ako druh dopravy s najvyšším špecifickým vplyvom na klímu získava značnú pomoc formou zvýhodneného daňového posudzovania, osobitne vďaka výnimkám z dane z palív a z DPH, čo spolu predstavuje 27 až 35 miliárd EUR ročne. Železnice získavajú ročne pomoc vo výške 73 miliárd EUR a sú aj najväčším príjemcom iných subvencií z rozpočtu. Pokiaľ ide o vodnú dopravu, správa uvádza subvencie vo výške 14 až 30 miliárd EUR. (Správa EEA „Size, structure and distribution of transport subsidies in Europe“, ktorá nie je dostupná v slovenčine).

5.5

Podľa správy „Annual European Community greenhouse gas inventory 1990-2005 and inventory report 2007“

Emisie CO2 z cestnej dopravy sa v rokoch 2004 – 2005 znížili o 0,8 % (6,0 mil. ton ekvivalentu CO2).