Spoločná správa Rady a Komisie za rok 2008 o pokroku vo vykonávaní pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ – „Poskytovanie celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inováciu“

(2008/C 86/01)

1.   ÚVOD

Vzdelávanie a odborná príprava majú kľúčový význam pre hospodárske a sociálne zmeny. Flexibilita a istota, ktoré sú potrebné na dosiahnutie väčšieho počtu lepších pracovných príležitostí, závisia od zabezpečenia toho, aby všetci občania získali kľúčové spôsobilosti a obnovovali svoje zručnosti počas celého života (1). Celoživotné vzdelávanie podporuje kreativitu a inovácie a umožňuje plnú ekonomickú a sociálnu účasť.

Preto si Rada v pracovnom programe Vzdelávanie a odborná príprava 2010 stanovila ambiciózne ciele. Tieto zase podporujú dosahovanie lisabonských usmernení pre zamestnanosť a rast. Možno ich dosiahnuť iba vytrvalým dlhodobým úsilím. Pokrok bude nevyhnutne nerovnomerný. Rada a Komisia každý druhý rok vypracúvajú spoločnú správu s cieľom identifikovať dosiahnuté ciele a nasmerovať úsilie do oblastí, ktoré sú zložitejšie.

Tento príspevok k 3. spoločnej správe (2) poukazuje na významný pokrok a problémy v reformách vzdelávania a odbornej prípravy. Osobitné úsilie bude potrebné venovať týmto oblastiam:

2.   POKROK SA DOSIAHOL VO VIACERÝCH OBLASTIACH

Európa zaznamenala pokrok vo viacerých oblastiach. To neznamená, že pokrok je všade rovnaký, ani že sa môže poľaviť v úsilí. Tempo reformy zostáva naďalej veľkou výzvou. Väčšina krajín však reformy uskutočnila alebo ich práve uskutočňuje v týchto oblastiach:

2.1.   Stratégie celoživotného vzdelávania a kvalifikačné systémy

Vo väčšine krajín sa vypracovali explicitné stratégie celoživotného vzdelávania (4), v ktorých sa stanovujú priority národnej politiky a vzájomné vzťahy medzi jednotlivými odvetviami (5).

Väčšina z nich obsahuje komplexnú víziu celoživotného vzdelávania a vzťahuje sa na všetky typy a úrovne vzdelávania a odbornej prípravy. Niektoré sa však zameriavajú na formálne systémy vzdelávania a odbornej prípravy alebo na rozpracovanie konkrétnych etáp celoživotného vzdelávania.

Existujú signály, že sa posilňuje základňa poznatkov pre politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (6). To je dôležité z hľadiska celkovej koherencie systémov a optimálneho rozdelenia zdrojov. Koherencia sa posilňuje tiež tým, že sa v niektorých krajinách prioritne podporujú flexibilné spôsoby vzdelávania a prechod medzi rozličnými časťami systému.

Kvalifikačné rámce a uznávanie výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa

Vo väčšine krajín sa vypracúvajú národné kvalifikačné rámce (7), ktoré sú napojené na zavedenie európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (5). S nimi prichádza nový dôraz na výsledky vzdelávania.

Zavádzajú sa tiež systémy uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, hoci pomalšie (5). Náročnou úlohou v súčasnosti je v rámci národných kvalifikačných rámcov prejsť z fázy experimentu k plnému uplatňovaniu, a to vrátane zlepšovania prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu a prístupu nízkokvalifikovaných a starších alebo nezamestnaných pracovníkov k vzdelávaniu a odbornej príprave.

V Portugalsku bola v roku 2000 vytvorená celonárodná sieť centier pre overovanie, uznávanie a osvedčovanie kompetencií. V súčasnosti prebieha proces uznávania kompetencií u takmer 250 000 dospelých. Centrá zabezpečujú hodnotenie a uznávanie kompetencií pre špecifické kvalifikácie. Proces osvedčovania zahŕňa preskúmanie externou porotou a prípadne doplnkovú odbornú prípravu.

2.2.   Predprimárne vzdelávanie

V celej Európe sa čoraz viac uznáva význam predprimárneho vzdelávania. Jeho potenciál prispieť k efektívnosti a spravodlivosti sa odráža v tvorbe nových prístupov a politík. Svoje miesto tu majú revízia obsahu vzdelávania (8), budovanie učiteľských kapacít (9), rozšírenie povinnej školskej dochádzky aj na časti predprimárneho vzdelávania (10), hodnotenie kvality (11) a zvyšovanie investícií, napríklad aj prostredníctvom zvýšenia počtu pracovníkov v predprimárnych zariadeniach (12).

Vo viacerých krajinách prebehli úspešné skúšobné projekty a programy. Výzvou teraz zostáva posun od pilotných aktivít k všeobecnému vykonávaniu podporenému investíciami, a to najmä do kvalifikovaných zamestnancov.

Od roku 2000 do 2005 sa zvýšila účasť štvorročných detí vo vzdelávaní v EÚ 27 približne o 3 percentuálne body na viac ako 85 (13).

2.3.   Vysokoškolské vzdelávanie: dôležitá súčasť lisabonského programu

Modernizácia vysokoškolského vzdelávania má pre znalostný trojuholník a lisabonskú stratégiu rozhodujúci význam. Otázkam správy, financovania a príťažlivosti sa venuje zvýšená pozornosť na európskej úrovni, ako aj na úrovni štátov. Dopĺňajú bolonské reformy.

Výrazný pokrok sa zaznamenal, pokiaľ ide o zvyšovanie autonómie univerzít. Toto zahŕňa väčšiu finančnú autonómiu a nové mechanizmy zodpovednosti. Testujú sa nové formy zapojenia zainteresovaných strán, najmä pokiaľ ide o riadenie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ale aj vo vzťahu k tvorbe osnov (14) alebo definovaniu výsledkov vzdelávania (15).

Skupina zastupujúca vysokoškolský stupeň vzdelávania pracuje na tvorbe príručky o najlepších postupoch pri modernizácii univerzít, ktorá je určená tvorcom politík a širšej verejnosti.

2.4.   Vzdelávanie a odborná príprava v širšom kontexte politiky EÚ

Veľká väčšina členských štátov prikladá vo svojich národných lisabonských reformných programoch na roky 2005 – 2008 veľký význam vzdelávaniu, odbornej príprave a rozvoju zručností. To odráža ich dôležitý príspevok k vykonávaniu integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť.

Výrazný pokrok sa dosiahol pri prepájaní operačných programov v rámci štrukturálnych fondov s prioritami pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010. Obzvlášť zrejmý je v prístupe k oblasti dohodnutých ukazovateľov a referenčných hodnôt.

Značný pokrok sa dosiahol aj pri tvorbe európskych referenčných nástrojov na podporu reforiem. Európsky parlament a Rada v rokoch 2006 a 2007 prijali odporúčania v oblastiach kľúčových spôsobilostí, kvality mobility, zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania a teraz dosiahli dohodu o európskom kvalifikačnom rámci.

Komisia a členské štáty dosiahli vo všeobecnosti značný pokrok pri realizácii činností stanovených v akčnom pláne pre jazyky na roky 2004 – 2006 (16).

3.   OBLASTI, V KTORÝCH JE POKROK STÁLE NEDOSTATOČNÝ

3.1.   Zavádzanie celoživotného vzdelávania

Pokiaľ ide o stratégie celoživotného vzdelávania, najväčším problémom stále zostáva ich vykonávanie. Vyžaduje si aktívne angažovanie sa zo strany inštitúcií, koordináciu a partnerstvo so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami. Trvalým úsilím sa môžu zámery preformulovať na politiky, ktoré potom prinesú výsledky. Nevyhnutné sú primerané opatrenia zabezpečujúce šírenie a zvýšenie investícií. Ostáva ešte veľa práce.

Zdá sa, že pozitívny vývoj verejných výdavkov na vzdelávanie zaznamenaný v rokoch 2000 až 2003 sa v roku 2004 zastavil.

Celkové verejné výdavky na vzdelávanie ako percento HDP sa v EÚ od roku 2000 (4,7 %) do roku 2003 (5,2 %) zvýšili, avšak v roku 2004 potom klesli na 5,1 %. Výška výdavkov naďalej poukazuje na veľké rozdiely medzi krajinami (od 3,3 % HDP v Rumunsku po 8,5 % v Dánsku). Súkromné výdavky na vzdelávacie inštitúcie ako percento HDP sa od roku 2000 mierne zvýšili, ale pokrok sa v roku 2004 spomalil (13).

Referenčné hodnoty stanovené v EÚ sa síce určitým spôsobom odrazili v národných cieľoch, avšak nie všetky krajiny si takéto ciele stanovili (5).

3.2.   Základné zručnosti pre všetkých

Hlavnými problémovými oblasťami naďalej zostávajú predčasné ukončovanie školskej dochádzky, dosahovanie vyššieho sekundárneho vzdelania a kľúčové spôsobilosti. Od roku 2000 sa nedosiahol pokrok dostatočný na to, aby sa referenčné hodnoty EÚ splnili do roku 2010. V niektorých krajinách sa výsledky v rokoch 2000 až 2006 v skutočnosti zhoršili. V niekoľkých krajinách bola v roku 2006 miera predčasného ukončovania školskej dochádzky stále veľmi vysoká, a to viac ako 20 %. Pokiaľ ide o nízku gramotnosť v čítaní, výsledky sa zhoršili, namiesto toho, aby sa zlepšovali.

Európa má stále príliš veľa mladých ľudí, ktorí ukončujú vzdelávanie bez zručností potrebných na zapojenie sa do znalostnej spoločnosti a hladký prechod do zamestnania (17). Hrozí im riziko sociálneho vylúčenia. Navyše sú už na začiatku svojho života reálne vylúčení z celoživotného vzdelávania.

Predčasné ukončovanie školskej dochádzky: Každý šiesty mladý človek (15,3 %) vo veku od 18 do 24 rokov v EÚ-27 ešte stále opúšťa školu len s nižším sekundárnym vzdelaním a ďalej sa nezúčastňuje na žiadnom vzdelávaní či odbornej príprave. Na dosiahnutie referenčnej hodnoty EÚ na úrovni 10 % do roku 2010 sa musí napredovať rýchlejšie.

V prípade vyššieho sekundárneho vzdelania sa dosiahol pomalý, ale stabilný pokrok. V posledných rokoch sa mierne zvýšil, ale nie je dostatočný na dosiahnutie cieľa pre rok 2010 (aspoň 85 % 22-ročných ľudí s ukončeným minimálne vyšším sekundárnym vzdelaním).

EÚ si stanovila ako referenčnú hodnotu znížiť v porovnaní s rokom 2000 podiel 15-ročných detí dosahujúcich nízku gramotnosť v čítaní v rámci EÚ do roku 2010 o 20 %, avšak v období rokov 2000 až 2006 tento podiel v skutočnosti vzrástol (13).

Vo väčšine krajín dosahujú v oblastiach referenčných hodnôt horšie výsledky migranti a znevýhodnené skupiny s iným kultúrnym zázemím (18). Je potrebné venovať im osobitnú pozornosť. Ich integrácia do predprimárneho vzdelávania by zlepšila znalosť jazyka a zvýšila by ich vyhliadky na lepšie výsledky v škole.

Iniciatívy v oblastiach predčasného ukončovania školskej dochádzky a sociálno-ekonomického znevýhodnenia sa musia dopĺňať. Pomohla by mimoškolská činnosť (napríklad kultúrna alebo športová), miestne partnerstvá, lepšie zapojenie rodičov, zohľadňovanie vzdelávacích potrieb rodičov a zlepšenie celkových podmienok na školách pre študentov a učiteľov.

3.3.   Vzdelávanie a odborná príprava učiteľov

Žiadny iný aspekt v rámci školy nemá na výsledky študentov taký vplyv ako kvalita vzdelávania učiteľov (19).

Pre učiteľov a školiteľov je výzvou rastúca heterogénnosť tried, požiadavky na nové spôsobilosti a potreba venovať väčšiu pozornosť vzdelávacím potrebám jednotlivcov. Zväčšujúca sa autonómia škôl prináša nové úlohy.

Mnohí starší učitelia budú musieť byť v blízkej budúcnosti nahradení. Je potrebné túto profesiu zatraktívniť.

Súčasné systémy vzdelávania a odbornej prípravy učiteľov však často neposkytujú učiteľom odbornú prípravu, ktorú potrebujú. Toto osobitne platí pre ďalšiu odbornú prípravu učiteľov a profesný rozvoj. Odborná príprava učiteľov popri zamestnaní je povinná v jedenástich členských štátoch.

3.4.   Vysokoškolské vzdelávanie: excelentnosť, partnerstvo a financovanie

Krajiny venujú väčšiu pozornosť posilňovaniu úlohy univerzít vo výskume a inováciách a partnerstvá medzi univerzitami a podnikmi sú čoraz bežnejšie. Mnohé krajiny však majú v tomto smere stále čo doháňať (20).

Opatrenia na dosiahnutie excelentnosti v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania by sa mali v rovnakej miere zameriavať na vzdelávanie, výskum a prenos znalostí. V súčasnosti je výučbe venovaná menšia pozornosť. Navrhovaný Európsky inovačný a technologický inštitút (21) bude mať vplyv na zmeny vo vzdelávacích a výskumných inštitúciách, keďže sa stane referenčným modelom pre integráciu vzdelávania, výskumu a inovácií.

Federálna vláda a vlády spolkových krajín v Nemecku naštartovali iniciatívu v oblasti excelentnosti, prostredníctvom ktorej sa v rokoch 2006 – 2011 navyše investuje 1,9 miliardy EUR s cieľom podporiť špičkový výskum na univerzitách vybraných na konkurenčnej báze. Táto iniciatíva má tri akčné línie: vysoké školy poskytujúce postgraduálne vzdelávanie; skupiny spájajúce výskum na univerzitách, výskum mimo univerzít a podniky; a komplexné stratégie pre univerzity, ktoré sa venujú výskumu na špičkovej úrovni.

Výzvou zostáva zvyšovanie investícií vrátane investícií zo súkromných zdrojov. Zároveň je potrebné zabezpečiť spravodlivý prístup k veľkej škále študijných a výskumných programov. Viaceré vlády majú nástroje na podporu súkromných investícií, ako sú daňové stimuly (22), verejno-súkromné partnerstvá alebo sponzorské programy (23), a niektoré zaviedli alebo zvýšili školné alebo registračné poplatky (24).

Verejné výdavky na inštitúcie terciárneho vzdelávania v EÚ vrátane vzdelávania a výskumu predstavovali v roku 2004 1,1 % HDP v EÚ-27. Pohybovali sa v rozmedzí od 0,6 % na Malte do 2,5 % v Dánsku. Celkové výdavky však zostávajú hlboko pod úrovňou v Spojených štátoch. Je to spôsobené najmä tým, že úroveň súkromného financovania v Spojených štátoch je viac ako sedemkrát vyššia. Výdavky na terciárneho študenta v USA dosiahli viac ako dvojnásobok priemeru EÚ (25).

Hoci sa dosiahol pokrok vo zvyšovaní autonómie a zodpovednosti univerzít, k dispozícii nie je veľa dôkazov o podpore poskytovanej vysokoškolským učiteľom a manažérom, aby sa s touto výzvou vyrovnali.

3.5.   Účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní

Účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní už nemôže dosiahnuť referenčné hodnoty EÚ. Vyžaduje sa stále väčšie úsilie zamerané na zvýšenie úrovní zručností obyvateľstva a na dosiahnutie flexibility a istoty na trhu práce.

Do roku 2005 vývoj smeroval k referenčnej hodnote EÚ (12,5 %) (26). V roku 2006 však bola účasť Európanov vo veku 25 – 64 rokov na aktivitách vzdelávania a odbornej prípravy v priemere 9,6 %, čo je o trochu menej ako v roku 2005. V súhrnnom údaji sa však skrýva významný nepomer: u ľudí s vyšším vzdelaním je až šesťnásobne vyššia pravdepodobnosť účasti na celoživotnom vzdelávaní ako u nízkokvalifikovaných ľudí.

Nízka účasť starších pracovníkov a nízkokvalifikovaných pracovníkov na celoživotnom vzdelávaní je osobitným problémom tam, kde je miera účasti nízka aj pre celú populáciu (27). Obzvlášť vysoký podiel ľudí s nízkou úrovňou zručností je tiež medzi migrantmi. Demografické trendy a trendy pracovného trhu povedú k zvýšenému dopytu po vyššej úrovni zručností a poklesu príležitostí pre ľudí s nižšou úrovňou zručností. Odbornej príprave týchto skupín bude potrebné venovať väčšiu pozornosť.

3.6.   Atraktívnosť, kvalita a relevantnosť odborného vzdelávania a prípravy (OVP)

Je potrebné ďalej pracovať na zlepšovaní kvality a atraktívnosti OVP. Toto je kľúčová priorita kodanského procesu (28).

Niektoré krajiny zaviedli vyspelé a komplexné systémy zabezpečenia kvality (29), zatiaľ čo iné sú stále vo vývojovej fáze (30).

Širšie využívanie prístupov založených na výsledkoch vzdelávania v rámci programov odbornej prípravy a na kvalifikáciách zvyšuje relevantnosť OVP pre trh práce. Opätovný dôraz na učňovské vzdelávanie, spoluprácu medzi školami a podnikmi a vzdelávanie spojené s praxou je ďalším kladom. V predvídaní zručností a kvalifikácií, ktoré budú potrebné, sa však nezaznamenal veľký pokrok.

Problémom OVP je niekedy slabá integrácia so zvyškom vzdelávacieho systému. Môže prispieť k tomu, že vo vzdelávaní a odbornej príprave sa udržia študenti, ktorí by potenciálne z tohto procesu vypadli, keďže nižšie stupne vzdelávania poskytujú kľúčové spôsobilosti potrebné na zapojenie sa do OVP. V niektorých členských štátoch (31) sa celoživotné poradenstvo stanovilo ako dôležitá politická priorita, stále je však potrebné venovať osobitnú pozornosť posilňovaniu poradenstva pre dospelých. Je potrebné tiež ďalej napredovať v odstraňovaní prekážok pri prechode medzi OVP a ďalším alebo vysokoškolským vzdelávaním.

3.7.   Nadnárodná mobilita

V realizácii a využívaní Europassu sa dosiahol značný pokrok (32). Napriek tomu nadnárodnú mobilitu študentov stále umožňujú predovšetkým programy EÚ. Väčšina vnútroštátnych opatrení sa týka vysokoškolského vzdelávania. Mobilita v oblasti OVP je zvlášť problematická.

Mobilita je povinná na Luxemburskej univerzite. Všetci študenti bakalárskeho programu musia stráviť časť svojho štúdia v zahraničí.

4.   ĎALŠIE NAPREDOVANIE

4.1.   Realizácia celoživotného vzdelávania s cieľom dosiahnuť efektívnosť a spravodlivosť

V koherencii a komplexnosti stratégií celoživotného vzdelávania pretrvávajú závažné nedostatky. V súčasnosti je najväčším problémom ich vykonávanie. V mnohých prípadoch sa s ním práve začalo. Dôveryhodnosť týchto stratégií závisí od ich prepojenia na politické opatrenia. Závisí od schopnosti orgánov cielene využívať zdroje. Závisí tiež od ich schopnosti mobilizovať prostredníctvom partnerstiev v oblasti vzdelávania národné inštitúcie a zainteresované strany na všetkých úrovniach.

Prehlbovanie vedomostnej bázy

Je potrebné rozšíriť znalosti o hospodárskom a sociálnom vplyve politík vzdelávania a odbornej prípravy (33). Zameranie sa na efektívnosť a spravodlivosť by malo byť základom pre rozvoj európskej a vnútroštátnej výskumnej základne v oblasti politiky a praxe týkajúcej sa vzdelávania a odbornej prípravy.

Partnerské učenie a výmena skúseností medzi tvorcami politík a zainteresovanými stranami je dôležitým zdrojom know-how a malo by sa podporovať. Malo by pokračovať sledovanie tvorby a vykonávania stratégií celoživotného vzdelávania a pokrok by sa mal vyhodnotiť v spoločnej správe v roku 2010.

Udržateľné financovanie

Výška, efektívnosť a udržateľnosť financovania sú naďalej rozhodujúce. Mnohé krajiny testujú nové nástroje a stimuly pre súkromné investície. Zahŕňa to zameranie sa na jednotlivcov, domácnosti a zamestnávateľov. Toto úsilie sa musí zintenzívniť.

Zvyšovanie úrovne zručností

Najvyššiu návratnosť, pokiaľ ide o efektívnosť a spravodlivosť, vykazujú zvýšené investície do včasného vzdelávania (34). Včasné nadobudnutie kľúčových spôsobilostí je účinným prostriedkom na vytvorenie základu pre ďalšie vzdelávanie, vyrovnanejšie výsledky a celkové zvýšenie úrovne zručností. Uľahčí sa prechod na trh práce a nebudú chýbať kvalifikácie.

Stále rastie dopyt po absolventoch technických a vedeckých smerov. Z tohto dôvodu je potrebné naďalej venovať pozornosť prijímaniu vyššieho počtu uchádzačov na vedecké a technické štúdium.

Je však potrebné posilniť imidž, postavenie a atraktívnosť OVP. Na uľahčenie vstupu do počiatočného OVP, mobility a návratu do vzdelávacieho systému by sa mali vytvoriť flexibilné a štandardné štruktúry. Všetci občania by mali mať prístup k integrovaným systémom celoživotného poradenstva. Osobitná pozornosť je potrebná v súvislosti so vzdelávaním dospelých.

Riešenie sociálno-ekonomického znevýhodnenia

Vzdelávanie a odborná príprava môžu prispieť k prekonávaniu sociálno-ekonomického znevýhodnenia. Môžu však prispievať aj k jeho zachovaniu. Nespravodlivosť vo vzdelávaní a odbornej príprave so sebou prináša veľké náklady. Často sú skryté, ale tým nie menej reálne. Prioritou preto musí zostať zabezpečenie spravodlivosti v prístupe, účasti, zaobchádzaní a výsledkoch.

Využitie potenciálu migrantov

Rastúca rozmanitosť európskych spoločností ďalej zvyšuje náročnosť vzdelávania a odbornej prípravy. Úroveň dosahovaných výsledkov, miera účasti a znalostí sú u migrantov vo všeobecnosti nižšie ako priemer. Hoci toto je možné čiastočne vysvetliť faktormi, ako je sociálno-ekonomické zázemie a jazyk, existujú dôkazy, že politiky a systémy vzdelávania a odbornej prípravy na tieto výzvy nereagujú a k prehlbovaniu problému možno aj samy prispievajú (35). Tejto situácii je potrebné venovať osobitnú pozornosť s cieľom podporiť ekonomické a sociálne začlenenie migrantov, ako aj dialóg medzi kultúrami.

Vysoká kvalita výučby

Učitelia potrebujú lepšiu odbornú prípravu a nepretržitý rozvoj. Toto zlepší výsledky vzdelávania a odbornej prípravy. Veľmi dôležité je tiež zapojiť učiteľov a školiteľov do inovácií a reformy. Komisia definovala výzvy (36). Organizuje tiež verejné konzultácie na školách (37). Pracovný program ponúka vhodný kontext na riešenie týchto problémov.

4.2.   Inovácie a tvorivosť: vzdelávanie ako kľúčový prvok znalostného trojuholníka

Vzdelávanie je základom znalostného trojuholníka, a tým aj podpory zamestnanosti a rastu. Stredom tohto trojuholníka sú univerzity. Nesmierne dôležité sú strediská excelentnosti, ktoré sa zameriavajú na vyučovanie, výskum a odovzdávanie vedomostí. Je však potrebné urobiť oveľa viac pre to, aby inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a podniky mohli pracovať v partnerstve.

Výskum a vzdelávanie potrebujú širokú základňu zručností v populácii. Vo všetkých systémoch a na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy sa musí rozvinúť excelentnosť a kľúčové spôsobilosti, najmä tie, ktoré sa týkajú podnikania, tvorivosť a schopnosť učiť sa. Školy aj OVP môžu významným spôsobom prispieť k uľahčovaniu inovácií. Vysokokvalitné OVP môže napríklad prispieť k inováciám na pracovisku.

4.3.   Zlepšenie riadenia: čo najlepšie využitie výsledkov programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“

Pracovný program prináša výsledky na európskej a vnútroštátnej úrovni. Tvorba európskych referenčných nástrojov a práca skupín a aktivity v rámci partnerskej výmeny skúseností sú zdrojom informácií a podporujú reformy v jednotlivých krajinách. Otázky vzdelávania a odbornej prípravy a rozvoj ľudských zdrojov sú jednou z priorít lisabonských národných programov reforiem vo väčšine členských štátov. Stále možno zvýšiť účinnosť otvorenej metódy koordinácie vo vzdelávaní a odbornej príprave, jej vplyv a politickú zodpovednosť. Osobitná pozornosť na vnútroštátnej aj európskej úrovni by sa mala venovať:

S cieľom zabezpečiť, aby sa dohodnuté priority pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ v plnom rozsahu zohľadnili v tvorbe vnútroštátnej politiky, mali by sa vykonávať konkrétne činnosti stanovené v spoločnej správe z roku 2006.

Mali by sa zaviesť mechanizmy na vykonávanie pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ a stratégií celoživotného vzdelávania. Je potrebná úzka koordinácia so subjektmi zodpovednými za širšiu sociálno-ekonomickú politiku, najmä lisabonské reformy a národné stratégie sociálneho začleňovania.

Bolo by potrebné ďalej rozvinúť národné ciele a ukazovatele. Mali by zohľadňovať európske ciele a referenčné hodnoty. Politika a prax by mali byť založené na využívaní poznatkov a hodnotení. Spoločné princípy, usmernenia a odporúčania dohodnuté na európskej úrovni ponúkajú referenčné body pre prípravu národných reforiem.

4.4.   Príprava na obdobie po roku 2010

Pracovný program „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ je praktickou podporou pre reformy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch. Od začiatku programu v roku 2002 sa dosiahol značný pokrok. Reformy vzdelávania a odbornej prípravy však stále potrebujú čas na to, aby mohli prinášať výsledky. Hlavné problémy pretrvávajú, objavujú sa nové výzvy. Je potrebné pokračovať v tejto činnosti vrátane spolupráce v rámci bolonského a kodanského procesu a naďalej zvyšovať jej efektívnosť. Úvahy o aktualizovaných strategických rámcoch európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy by sa preto mali začať už teraz. Vzhľadom na kľúčovú úlohu vzdelávania a odbornej prípravy v stratégii zamestnanosti a rastu musia byť úzko spojené s budúcim rozvojom lisabonského procesu.

(1)  Oznámenie Komisie „K spoločným zásadám flexiistoty: flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality.“ Dokument KOM(2007) 359.

(2)  Správa je založená predovšetkým na analýze národných správ a výsledkov dosiahnutých podľa súboru ukazovateľov a referenčných hodnôt. Pozri prílohu 2 a dokument SEK(2007) 1284 „Pokrok pri dosahovaní lisabonských cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Ukazovatele a referenčné hodnoty 2007.“ Vychádza aj z výsledkov otvorenej metódy koordinácie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, konkrétne z použitia referenčných nástrojov EÚ a partnerskej výmeny skúseností na podporu reforiem v členských štátoch a podobných výmen, ktoré sa uskutočnili v rámci kodanského a bolonského procesu. V súvislosti s 1. spoločnou správou pozri dokument Rady 6905/04 EDUC 43; v súvislosti s 2. spoločnou správou Ú. v. EÚ C 79, 1.4.2006, s. 1.

(3)  Oznámenie Komisie „Efektívnosť a rovnosť v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy“ KOM(2006) 481.

(4)  Rada sa dohodla, že členské štáty by mali do roku 2006 zaviesť koherentné a komplexné stratégie celoživotného vzdelávania (uznesenie Rady o celoživotnom vzdelávaní z júna 2002, spoločná správa z roku 2004 a jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2005).

(5)  Pozri prílohu 1.

(6)  BE nl, DE, EE, EL, HU, UK, BG, CY, ES, IE, TR to formulujú ako východisko svojich stratégií. Pozri tiež SEK(2007) 1098 „Smerom k politike a praxi vo vzdelávaní a odbornej príprave, ktorá je viac založená na znalostiach“.

(7)  Dokument KOM(2006) 479.

(8)  DE, DK, EL.

(9)  CZ.

(10)  CY, DK, EL, PL.

(11)  ES, LT, HR, NO.

(12)  AT, BE nl, CY, DE, DK, EL, ES, HU, MT, NL, PL, SE, SK, UK, HR, IS, NO.

(13)  Pozri prílohu 2.

(14)  CY.

(15)  BG, LU, SE, TR.

(16)  Pracovný dokument Komisie „Správa o implementácii akčného plánu ‚Podpora jazykového vzdelávania a jazykovej rozmanitosti na roky 2004 – 2006‘“ KOM(2007) 554 v konečnom znení/2.

(17)  Oznámenie Komisie „Podpora plnohodnotnej účasti mladých ľudí na vzdelávaní, zamestnanosti a dianí v spoločnosti“ KOM(2007) 498.

(18)  SEK(2007) 1284, s. 50 a 75.

(19)  Oznámenie Komisie „Zlepšovanie kvality vzdelávania učiteľov“, KOM(2007) 392.

(20)  Osvedčené postupy môžu poskytnúť severské krajiny a UK.

(21)  KOM(2006) 604 v konečnom znení/2.

(22)  ES, SE, SI, SK, TR.

(23)  AT, FR, HU, IE, LU, LV, UK.

(24)  AT, DE, IE, NL, SI, UK, HR.

(25)  SEK(2007) 1284, s. 67.

(26)  Pokrok sa však vykazoval iba v dôsledku zmien v metodike prieskumu v niektorých krajinách, ktoré nadhodnotili dosiahnutý pokrok. Pozri prílohu 2.

(27)  SEK(2007) 1284, s. 81.

(28)  Závery Rady o budúcich prioritách posilnenej európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní a príprave. Dokument Rady 14474/06 z 30. októbra 2006.

(29)  AT, DE, DK, FI, IE, SE, NO.

(30)  BG, CZ, ES, FR, LU, MT, SI.

(31)  FR, IT.

(32)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES z 15. decembra 2004 (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6).

(33)  Pozri SEK(2007) 1098.

(34)  KOM(2006) 481, s. 5.

(35)  SEK(2007) 1284, s. 51.

(36)  Oznámenie Komisie „Zlepšovanie kvality vzdelávania učiteľov“, KOM(2007) 392.

(37)  SEK(2007) 1009 „Školy pre 21. storočie“.

Začatie konania

(vo veci COMP/M.4942 – Nokia/Navteq)

(Text s významom pre EHP)

(2008/C 86/02)

Dňa 28. marca 2008 Komisia rozhodla o začatí konania vo vyššie uvedenej veci po tom ako zistila, že oznámená koncentrácia vyvoláva vážne obavy o jej zlučiteľnosti so spoločným trhom. Začatie konania otvára druhú fázu preskúmania oznámenej koncentrácie a je bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci. Rozhodnutie je založené na článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby oznámili Komisii svoje pripomienky k oznámenej koncentrácii.

Pripomienky je potrebné doručiť Komisii do 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia, v opačnom prípade tieto pripomienky nemusia byť v predmetnom konaní plne zohľadnené. Pripomienky je potrebné doručiť faxom [na číslo (32-2) 296 43 01 alebo 296 72 44] alebo poštou s uvedením čísla konania COMP/M.4942 – Nokia/Navteq, na nasledujúcu adresu:

Výmenný kurz eura (1)

4. apríla 2008

(2008/C 86/03)

1 euro=

(1)  

Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

VÝZVA NA PREDKLADANIE NÁVRHOV – GR EAC/14/08

Program spolupráce s krajinami nástroja pre spoluprácu s priemyselnými krajinami (ICI) v oblasti vzdelávania – Spolupráca v oblasti vyššieho vzdelávania a odbornej prípravy medzi EÚ a Austráliou, Japonskom, Kórejskou republikou a Novým Zélandom (1)

(2008/C 86/04)

1.   CIELE A OPIS

Všeobecným cieľom výzvy na predkladanie návrhov je prehĺbiť porozumenie a vzájomné kontakty medzi národmi členských štátov EÚ a národmi partnerských krajín – Austrálie, Japonska, Kórejskej republiky a Nového Zélandu, vrátane širšej znalosti ich jazykov, kultúr a inštitúcií, a zlepšiť kvalitu vyššieho vzdelávania, ako aj odborného vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ a partnerských krajinách. Výzvou na predkladanie návrhov sa podporia tieto akcie:

Spoločné projekty mobility krajín nástroja ICI

Touto akciou sa financujú projekty na rozvoj medzinárodných študijných plánov, ktoré zahŕňajú krátkodobú mobilitu medzi EÚ a partnerskou krajinou nástroja ICI, ktorá sa nevzťahuje priamo alebo nevyhnutne na udelenie spoločného alebo dvojitého/dvojnásobného akademického titulu.

Konzorciá, ktoré o takýto projekt žiadajú, tvoria vzdelávacie inštitúcie pre vyššie vzdelávanie alebo odbornú prípravu z EÚ a z príslušnej partnerskej krajiny. Vybrané konzorciá vytvoria rámec pre študentskú mobilitu, pričom študenti z EÚ obyčajne strávia jeden semester v inštitúcii v partnerskej krajine a naopak a toto študijné obdobie v zahraničí bude plne uznané domovskou inštitúciou. V podpore môžu byť zahrnuté štipendiá mobility pre študentov, akademických a administratívnych pracovníkov.

2.   OPRÁVNENÍ ŽIADATELIA

Žiadosť o udelenie grantu v rámci tejto výzvy môžu podať inštitúcie vyššieho vzdelávania a inštitúcie odborného vzdelávania a prípravy. Oprávnení uchádzači musia mať sídlo v jednom z 27 členských štátov Európskej únie.

3.   ROZPOČET A TRVANIE PROJEKTU

Rozpočet vyčlenený na spolufinancovanie projektov sa odhaduje na 2,5 milióna EUR. Očakáva sa, že financovanie sa poskytne na 4-5 projektov EÚ-Austrália, 2-3 projekty EÚ-Japonsko, 1-2 projekty EÚ-Kórea a na 1 projekt EÚ-Nový Zéland.

Maximálny objem financií zo strany EÚ bude predstavovať 425 000 EUR na trojročný spoločný projekt mobility, ktorý bude zahŕňať 4 alebo viac partnerských inštitúcií EÚ. Spoločné projekty mobility budú trvať 3 roky.

4.   UZÁVIERKA

Žiadosti musia byť zaslané Komisii najneskôr do 6. júna 2008.

5.   ĎALŠIE INFORMÁCIE

Úplné znenie výzvy na predkladanie návrhov a formuláre žiadostí sú dostupné na tejto internetovej stránke:

http://ec.europa.eu/education/programmes/calls/callg_en.html

Ďalšie informácie môžete získať, ak napíšete na adresu: eac-3C-cooperation@ec.europa.eu

(1)  V abecednom poradí.

Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec COMP/M.5128 – Nordic Capital/TietoEnator)

(Text s významom pre EHP)

(2008/C 86/05)

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec COMP/M.5118 – P7S1/United Internet/Maxdome JV)

Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní

(Text s významom pre EHP)

(2008/C 86/06)

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 56, 5.3.2005, s. 32.

Oznámenie francúzskej vlády týkajúce sa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov (1)

(Stanovisko k žiadosti o výlučné povolenie na vyhľadávanie tekutých alebo plynných uhľovodíkov nazývané „povolenie Valenciennois“)

(Text s významom pre EHP)

(2008/C 86/07)

Žiadosťou z 2. októbra 2007 spoločnosť Gazonor, so sídlom na Avenue de la fosse 2, F-62420 Billy Montigny, požiadala o výlučné povolenie na päťročné obdobie na vyhľadávanie tekutých alebo plynných uhľovodíkov, nazývané „povolenie Valenciennois“, na území s rozlohou približne 423 km štvorcových, ktoré sa týka časti departmentu Nord.

Obvod tohto povolenia je tvorený oblúkmi poludníkov a rovnobežiek postupne spájajúcimi uvedené vrcholy definované geografickými súradnicami v stupňoch, pričom začiatkom je Parížsky poludník.

Podávanie žiadostí a kritériá prideľovania oprávnenia

Žiadatelia, ktorí podali počiatočnú žiadosť a konkurenčné žiadosti, musia spĺňať podmienky potrebné na udelenie oprávnenia, ktoré sa ustanovujú v článkoch 4, 5 dekrétu č. 2006-648 z 2. júna 2006 o oprávneniach na ťažbu a na podzemné skladovanie (Úradný vestník Francúzskej republiky z 3. júna 2006).

Spoločnosti, ktoré majú záujem o toto povolenie, môžu v časovej lehote deväťdesiat dní po uverejnení tohto stanoviska predložiť konkurenčnú žiadosť podľa podmienok uvedených v „Stanovisku o získaní oprávnení na ťažbu uhľovodíkov vo Francúzsku“, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev C 374 z 30. decembra 1994 na strane 11 a stanovených dekrétom č. 2006-648 o oprávneniach na ťažbu a na podzemné skladovanie. Konkurenčné žiadosti sa posielajú ministrovi pre správu baní na nižšie uvedenú adresu.

O počiatočnej žiadosti a o konkurenčných žiadostiach sa rozhodne podľa kritérií prideľovania oprávnení na ťažbu určených v článku 6 uvedeného dekrétu a rozhodnutia sa uskutočnia najneskôr 24. októbra 2009.

Podmienky a požiadavky týkajúce sa výkonu činnosti a jej ukončenia

Žiadatelia sa odkazujú na články 79 a 79.1 ťažobného kódexu a na dekrét č. 2006-649 z 2. júna 2006 o ťažobných prácach, prácach podzemného skladovania a o poriadku pre bane a podzemné skladovanie (Úradný vestník Francúzskej republiky z 3. júna 2006).

Doplňujúce informácie sa dajú získať na Ministerstve životného prostredia, udržateľného rozvoja a územného plánovania (generálne riaditeľstvo pre energiu a suroviny, riaditeľstvo energetických zdrojov a nerastov, kancelária pre banskú legislatívu) [Ministère de l'écologie, du développement et de l'aménagement durables (direction générale de l'énergie et des matières premières, direction des ressources énergétiques et minérales, bureau de la législation minière)] 61, boulevard Vincent-Auriol, Télédoc 133, F-75703 Paris Cedex 13, Francúzsko [telefón: (33) 144 97 23 02, fax: (33) 144 97 05 70].

Regulačné a právne ustanovenia uvedené vyššie je možné nájsť na internetovej stránke:

http://www.legifrance.gouv.fr

(1)  Ú. v. EÚ L 164, 30.6.1994, s. 3.