18.3.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 71/1

(1)

Chemické znečistenie povrchových vôd predstavuje hrozbu pre vodné prostredie s účinkami, akými sú akútna a chronická toxicita pre vodné organizmy, akumulácia v ekosystéme a strata biotopov a biodiverzity, ako aj hrozbu pre ľudské zdravie. Ako priorita by sa mali určiť príčiny znečistenia a emisie by sa mali riešiť pri zdroji ekonomicky a environmentálne najúčinnejším spôsobom.

(2)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (3) uvádza, že životné prostredie, zdravie a kvalita života sú kľúčovými environmentálnymi prioritami uvedeného programu, pričom zdôrazňuje najmä potrebu vytvorenia špecifickejších právnych predpisov v oblasti vodnej politiky.

(3)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (4), ustanovuje stratégiu proti znečisťovaniu vôd a požaduje ďalšie špecifické opatrenia na kontrolu znečistenia a environmentálne normy kvality (ENK). Táto smernica ustanovuje ENK v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice 2000/60/ES.

(4)

V súlade s článkom 4 smernice 2000/60/ES, a najmä odsekom 1 písm. a), by členské štáty mali vykonať potrebné opatrenia v súlade s článkom 16 ods. 1 a 8 uvedenej smernice s cieľom postupne znižovať znečisťovanie spôsobené prioritnými látkami a zastaviť alebo postupne ukončiť emisie, vypúšťania a úniky prioritných nebezpečných látok.

(5)

Od roku 2000 bolo prijatých mnoho aktov Spoločenstva, ktoré vytvárajú opatrenia na kontrolu emisií v súlade s článkom 16 smernice 2000/60/ES pre jednotlivé prioritné látky. Okrem toho mnoho opatrení na ochranu životného prostredia patrí do pôsobnosti iných platných právnych predpisov Spoločenstva. Preto by sa skôr malo uprednostniť vykonávanie a revízia existujúcich nástrojov namiesto zavádzania nových kontrol.

(6)

Pokiaľ ide o kontroly emisií prioritných látok z bodových a difúznych zdrojov uvedených v článku 16 smernice 2000/60/ES, zdá sa, že je nákladovo efektívnejšie a primeranejšie, aby do programu opatrení, ktorý sa má v súlade s článkom 11 uvedenej smernice vypracovať pre každú oblasť povodia, začlenili členské štáty v prípade potreby popri vykonávaní iných platných právnych predpisov Spoločenstva aj vhodné regulačné opatrenia podľa článku 10 uvedenej smernice.

(7)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2455/2001/ES z 20. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zoznam prioritných látok v oblasti vodnej politiky a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2000/60/ES (5), stanovuje prvý zoznam 33 látok alebo skupín látok, pre ktoré sa prednostne prijímajú akcie na úrovni Spoločenstva. Medzi týmito prioritnými látkami sa niektoré látky určili ako prioritné nebezpečné látky, pre ktoré by členské štáty mali zaviesť potrebné opatrenia s cieľom zastaviť alebo postupne ukončiť vypúšťanie emisií a úniky. Niektoré látky boli preskúmané a mali by sa klasifikovať. Komisia by mala pokračovať v preskúmavaní zoznamu prioritných látok, pričom by mala určiť látky, pre ktoré sa prednostne prijímajú akcie na základe dohodnutých kritérií, ktoré preukazujú riziko pre vodné prostredie alebo jeho prostredníctvom, podľa harmonogramu ustanoveného v článku 16 smernice 2000/60/ES, a čo najskôr predložiť vhodné návrhy.

(8)

Z hľadiska záujmu Spoločenstva a z dôvodu účinnejšej regulácie ochrany povrchových vôd je vhodné, aby sa ENK stanovili pre znečisťujúce látky klasifikované ako prioritné látky na úrovni Spoločenstva, a aby sa ponechalo na členských štátoch, aby si v prípade potreby stanovili pravidlá pre zostávajúce znečisťujúce látky na vnútroštátnej úrovni pod podmienkou, že sa budú uplatňovať príslušné pravidlá Spoločenstva. Napriek tomu sa však osem znečisťujúcich látok, ktoré patria do oblasti pôsobnosti smernice Rady 86/280/EHS z 12. júna 1986 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie niektorých nebezpečných látok uvedených v zozname 1 prílohy k smernici 76/464/EHS (6) a ktoré patria do skupiny látok, pre ktoré by členské štáty mali s výhradou článkov 2 a 4 smernice 2000/60/ES vykonávať opatrenia s cieľom dosiahnuť dobrý chemický stav do roku 2015, do zoznamu prioritných látok nezahrnulo. Spoločné normy vytvorené pre takéto znečisťujúce látky sa však ukázali ako užitočné a je vhodné dodržiavať ich reguláciu na úrovni Spoločenstva.

(9)

V dôsledku toho sa ustanovenia týkajúce sa súčasných environmentálnych cieľov kvality ustanovené v smernici Rady 82/176/EHS z 22. marca 1982 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie ortuti priemyselnými podnikmi používajúcimi chlór – alkalickú elektrolýzu (7), v smernici Rady 83/513/EHS z 26. septembra 1983 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie kadmia (8), v smernici Rady 84/156/EHS z 8. marca 1984 o hodnotách limitov a kvalitatívnych cieľoch na vypúšťanie ortuti priemyselnými podnikmi nepoužívajúcimi chlóralkalickú elektrolýzu (9), v smernici Rady 84/491/EHS z 9. októbra 1984 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie hexachlórcyklohexánu (10) a v smernici 86/280/EHS stanú nadbytočnými a mali by sa vypustiť.

(10)

Vodné prostredie môže byť ovplyvnené chemickým znečistením z dlhodobého aj krátkodobého hľadiska, a preto by sa údaje o akútnych aj chronických účinkoch mali použiť ako základ pre stanovenie ENK. Aby sa zabezpečila primeraná ochrana vodného prostredia a ľudského zdravia, mali by sa stanoviť ENK ako priemerná ročná hodnota na úrovni zabezpečujúcej ochranu pred dlhodobou expozíciou týmto látkam a ďalej by sa mali stanoviť najvyššie prípustné koncentrácie na ochranu pred krátkodobou expozíciou.

(11)

V súlade s pravidlami ustanovenými v oddieli 1.3.4 prílohy V smernice 2000/60/ES môžu členské štáty pri monitorovaní súladu s ENK, vrátane tých, ktoré sú vyjadrené ako najvyššie prípustné koncentrácie, zaviesť štatistické metódy ako napríklad výpočet percentilu a riešiť ich pomocou extrémne hodnoty (extrémne odchýlky od priemeru) a chybné údaje, aby tak zaistili prijateľný stupeň správnosti a presnosti. Na zabezpečenie porovnateľnosti monitorovania medzi členskými štátmi je vhodné ustanoviť podrobné pravidlá takýchto štatistických metód prostredníctvom postupu vo výbore.

(12)

Stanovenie hodnôt ENK na úrovni Spoločenstva by sa v tomto štádiu malo pri väčšine látok obmedziť len na povrchové vody. Pokiaľ však ide o hexachlórbenzén, hexachlórbutadién a ortuť, nie je možné zabezpečiť ochranu pred nepriamymi účinkami a sekundárnymi otravami na úrovni Spoločenstva len prostredníctvom ENK pre povrchové vody. Preto je pre tieto tri látky vhodné stanoviť ENK pre biotu na úrovni Spoločenstva. Aby sa členským štátom umožnila flexibilita v závislosti od ich stratégie monitorovania, mali byť schopné buď monitorovať a uplatňovať takéto ENK pre biotu, alebo stanoviť prísnejšie ENK pre povrchové vody, aby bola zabezpečená rovnaká úroveň ochrany.

(13)

Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť stanoviť na vnútroštátnej úrovni ENK pre sediment a/alebo biotu a uplatňovať ich namiesto ENK pre vodu stanovených v tejto smernici. Takéto ENK by sa mali stanoviť transparentným postupom, ktorý by obsahoval oznámenia Komisii a ostatným členským štátom, aby sa zabezpečila úroveň ochrany, ktorá je rovnocenná s ENK pre vodu stanovenými na úrovni Spoločenstva. Komisia by mala tieto oznámenia zhrnúť vo svojich správach o vykonávaní smernice 2000/60/ES. Vzhľadom k tomu, že sediment a biota zostávajú dôležitými matricami pre monitorovanie určitých látok zo strany členských štátov, členské štáty by mali na účely posúdenia dlhodobých dopadov ľudskej činnosti a trendov prijať opatrenia, s výhradou článku 4 smernice 2000/60/ES, ktorých cieľom je zaistiť, aby sa existujúce úrovne kontaminácie v biote a sedimentoch výrazne nezvyšovali.

(14)

Členské štáty musia dodržiavať smernicu Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (11) a hospodáriť s útvarmi povrchových vôd používaných na odber pitnej vody v súlade s článkom 7 smernice 2000/60/ES. Táto smernica by sa preto mala vykonávať bez toho, aby boli dotknuté tie požiadavky, ktoré môžu požadovať prísnejšie normy.

(15)

V blízkosti vypúšťaní z bodových zdrojov sú koncentrácie znečisťujúcich látok obyčajne vyššie, ako koncentrácie v okolitej vode. Členské štáty by preto mali mať možnosť využívať zmiešavacie zóny, pokiaľ to neovplyvní dodržiavanie príslušných ENK v zostávajúcej časti útvaru povrchovej vody. Rozsah zmiešavacích zón by sa mal obmedziť na blízke okolie miesta vypúšťania a mal by byť primeraný.

(16)

Je potrebné kontrolovať dodržiavanie cieľov zastavenia alebo postupného ukončenia a znižovania znečisťovania ako sú špecifikované v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2000/60/ES a posúdiť dodržiavanie týchto povinností transparentným spôsobom, najmä pokiaľ ide o zohľadňovanie významných emisií, vypúšťaní a únikov v dôsledku ľudských činností. Časový harmonogram zastavenia alebo postupného ukončenia a znižovania sa môže vzťahovať len na súpis. Malo by byť tiež možné posúdiť uplatňovanie článku 4 ods. 4 až 7 smernice 2000/60/ES. Rovnako je potrebné mať vhodný nástroj aj na kvanitifikáciu únikov látok, ktoré nastávajú prirodzeným spôsobom alebo ktoré sú výsledkom prírodných procesov, pričom v takom prípade je úplné zastavenie alebo postupné ukončenie únikov zo všetkých potenciálnych zdrojov nemožné. Aby sa vyhovelo týmto potrebám, každý členský štát by mal vypracovať súpis emisií, vypúšťaní a únikov pre každú oblasť povodia alebo časť oblasti povodia na svojom území.

(17)

S cieľom predísť duplicite práce pri vytváraní takýchto súpisov a zabezpečiť súlad takýchto súpisov s inými existujúcimi nástrojmi v oblasti ochrany povrchových vôd by členské štáty mali využívať informácie zozbierané podľa smernice 2000/60/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (12).

(18)

Členské štáty by z dôvodu lepšieho zohľadňovania svojich potrieb mali mať možnosť zvoliť si vhodné jednoročné referenčné obdobie na meranie základných položiek súpisu. Do úvahy by sa však mala brať skutočnosť, že úniky z používania pesticídov sa môžu z roka na rok výrazne líšiť v dôsledku rozdielnych aplikačných dávok, napríklad v dôsledku rozdielnych klimatických podmienok. Preto by členské štáty mali mať možnosť si zvoliť trojročné referenčné obdobie pre určité látky, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (13).

(19)

S cieľom optimalizovať využívanie súpisu je vhodné stanoviť lehotu, v ktorej Komisia overí, či pri emisiách, vypúšťaniach a únikoch dochádza k pokroku v dodržiavaní cieľov stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2000/60/ES, s výhradou článku 4 ods. 4 a 5 uvedenej smernice.

(20)

Niekoľko členských štátov je postihnutých znečistením zo zdrojov, ktoré ležia mimo ich jurisdikcie. Preto je vhodné objasniť, že členský štát by neporušil svoje povinnosti podľa tejto smernice, ak by sa ENK prekročili z dôvodov takéhoto cezhraničného znečistenia pod podmienkou, že splnil určité podmienky a že tento štát vhodne použil príslušné ustanovenia smernice 2000/60/ES.

(21)

Komisia by na základe správ od členských štátov mala preskúmať potrebu dodatočných opatrení na úrovni Spoločenstva a prípadne predložiť príslušné návrhy.

(22)

Kritériá na identifikáciu látok, ktoré sú perzistentné, bioakumulatívne a toxické, ako aj látok vzbudzujúcich rovnaké obavy, najmä veľmi perzistentných a veľmi bioakumulatívnych látok uvedených v smernici 2000/60/ES, sú stanovené v technickom usmernení na hodnotenie rizík, ktoré podporuje smernicu Komisie 93/67/EHS z 20. júla 1993 ustanovujúcu zásady pre zhodnotenie rizík pre človeka a životné prostredie v súvislosti s látkami oznámenými v súlade so smernicou Rady 67/548/EHS (14), nariadenie Komisie (ES) č. 1488/94 z 28. júna 1994, ktorým sa stanovujú princípy pre hodnotenie rizík existujúcich látok pre človeka a životné prostredie v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 793/93 (15) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (16). Na zabezpečenie jednotnosti právnych predpisov Spoločenstva by mali byť pre prieskum látok podľa rozhodnutia č. 2455/2001/ES používané len tieto kritéria a príloha X smernice 2000/60/ES by mala byť zodpovedajúcim spôsobom nahradená.

(23)

Povinnosti stanovené v smerniciach uvedených v prílohe IX k smernici 2000/60/ES sú už začlenené do smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (17) a v smernici 2000/60/ES a minimálne rovnaká úroveň ochrany je zaručená, ak sa ENK zachovávajú alebo skúmajú. Aby sa zabezpečil jednotný prístup k chemickému znečisteniu povrchových vôd a aby sa zjednodušili a sprehľadnili platné právne predpisy Spoločenstva v tejto oblasti, je vhodné podľa smernice 2000/60/ES s účinnosťou od 22. decembra 2012 zrušiť smernice 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS.

(24)

Zohľadnili sa odporúčania vyplývajúce zo smernice 2000/60/ES, najmä odporúčania Vedeckého výboru o toxicite, ekotoxicite a životnom prostredí.

(25)

V súlade s odsekom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (18) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(26)

Keďže cieľ tejto smernice, a to dosiahnutie dobrého chemického stavu povrchových vôd stanovením ENK pre prioritné látky a niektoré ďalšie znečisťujúce látky, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu udržania rovnakej úrovne ochrany povrchovej vody v celom Spoločenstve ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(27)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (19).

(28)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na zmenu prílohy I časť B bod 3. Keďže toto opatrenie má všeobecnú pôsobnosť a jeho cieľom je zmeniť a doplniť nepodstatné prvky tejto smernice alebo ju doplniť o nové nepodstatné prvky, musí sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES,

a)

uplatňujú pre ortuť a jej zlúčeniny ENK 20 μg/kg a/alebo pre hexachlórbenzén ENK 10 μg/kg a/alebo pre hexachlórbutadién ENK 55 μg/kg, pričom tieto ENK sa vzťahujú na tkanivo (nevysušené), pričom sa zvolí najvhodnejší ukazovateľ spomedzi rýb, mäkkýšov, kôrovcov a ďalšou biotou;

b)

stanovia a uplatňujú v prípade určených látok ENK, ktoré sú odlišné od ENK pre sediment a/alebo biotu uvedených v písmene a). Tieto ENK zaistia prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany ako ENK pre vodu ustanovené v prílohe I časť A;

c)

určujú pre látky uvedené v písmenách a) a b) frekvenciu monitorovania v biote a/alebo sedimente. Monitorovanie sa uskutoční aspoň raz za rok, pokiaľ technické poznatky a odborné posudky neodôvodňujú iný interval; a

d)

oznamujú Komisii a ostatným členským štátom prostredníctvom výboru uvedeného v článku 21 smernice 2000/60/ES látky, pre ktoré boli stanovené ENK v súlade s písmenom b), dôvody a podklady na použitie tohto prístupu, stanovené alternatívne ENK vrátane údajov a metodiky, podľa ktorej boli odvodené, kategórie povrchových vôd, na ktoré by sa vzťahovali, a frekvenciu plánovaného monitorovania spolu s jej odôvodnením.

a)

obmedzený na blízke okolie miesta vypúšťania;

b)

primeraný so zreteľom na koncentrácie znečisťujúcich látok v mieste vypúšťania a na podmienky týkajúce sa emisií znečisťujúcich látok obsiahnuté v predchádzajúcich právnych predpisoch, ako napríklad oprávnenia a/alebo povolenia, uvedených v článku 11 ods. 3 písm. g) smernice 2000/60/ES a všetky ostatné príslušné právne predpisy Spoločenstva v súlade s uplatňovaním najlepších dostupných techník a článkom 10 smernice 2000/60/ES, najmä po preskúmaní týchto predchádzajúcich právnych predpisov.

a)

prekročenie bolo spôsobené zdrojom znečistenia, ktoré je mimo jeho jurisdikcie;

b)

v dôsledku takéhoto cezhraničného znečistenia nebol schopný prijať účinné opatrenia na dodržanie príslušných ENK; a

c)

uplatnil koordinačné mechanizmy ustanovené v článku 3 smernice 2000/60/ES a vo vhodných prípadoch využil ustanovenia článku 4 ods. 4, 5 a 6 uvedenej smernice pre tie vodné útvary, ktoré boli postihnuté cezhraničným znečistením.

18.3.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 71/16

(1)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch (4) sa ustanovuje právny rámec pre odpadové hospodárstvo v Spoločenstve. Vymedzujú sa v nej kľúčové pojmy ako odpad, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu a stanovujú sa základné požiadavky pre odpadové hospodárstvo, najmä povinnosť zariadení a podnikov, ktoré vykonávajú činnosti nakladania s odpadom, mať povolenie alebo byť registrované a povinnosť členských štátov vypracovať programy odpadového hospodárstva. V smernici sa zároveň ustanovujú hlavné zásady, ako napríklad povinnosť nakladať s odpadom tak, aby to nemalo negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí, podpora uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva, a to v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“, čo je požiadavka, podľa ktorej musí náklady na zneškodnenie odpadu znášať jeho držiteľ, predchádzajúci držitelia alebo výrobcovia výrobku, z ktorého odpad vznikol.

(2)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (5), sa vyzýva, aby sa vypracovali alebo zrevidovali právne predpisy o odpadoch a aby sa v rámci toho spresnil rozdiel medzi odpadom a tým, čo ním nie je, a aby sa vypracovali opatrenia týkajúce sa predchádzania vzniku odpadu.

(3)

V oznámení Komisie z 27. mája 2003 k tematickej stratégii pre predchádzanie vzniku odpadu a jeho recyklácii sa uvádza, že je potrebné posúdiť existujúce vymedzenie pojmov zhodnocovanie a zneškodňovanie, vypracovať všeobecne uplatniteľné vymedzenie pojmu recyklácia a uskutočniť diskusiu o vymedzení pojmu odpad.

(4)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 20. apríla 2004 o vyššie uvedenom oznámení (6) vyzval Komisiu, aby zvážila rozšírenie smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (7) na celý sektor odpadu. Komisiu tiež požiadal, aby jasne odlíšila zhodnocovanie a zneškodňovanie a aby upresnila rozdiel medzi odpadom a tým, čo ním nie je.

(5)

Rada vo svojich záveroch z 1. júla 2004 vyzvala Komisiu, aby predložila návrh na revíziu určitých aspektov smernice 75/442/EHS zrušenej a nahradenej smernicou 2006/12/ES, aby sa upresnil rozdiel medzi odpadom a tým, čo ním nie je, a rozdiel medzi zhodnocovaním a zneškodňovaním.

(6)

Je preto potrebné zrevidovať smernicu 2006/12/ES, aby sa upresnili kľúčové pojmy, ako napríklad odpad, zhodnocovanie a zneškodňovanie, aby sa posilnili opatrenia, ktoré sa musia prijať v rámci predchádzania vzniku odpadu, aby sa zaviedol prístup, ktorý zohľadní celý životný cyklus výrobkov a materiálov, a nie len odpadovú fázu, a aby sa sústredila pozornosť na zníženie vplyvov vzniku odpadu a nakladania s ním na životné prostredie, čím sa zvýši hospodárska hodnota odpadu. Okrem toho by sa malo podporovať zhodnocovanie odpadu a používanie zhodnotených materiálov s cieľom šetriť prírodné zdroje. V záujme jasnosti a zrozumiteľnosti by sa preto smernica 2006/12/ES mala zrušiť a nahradiť novou smernicou.

(7)

Keďže v súčasnosti sa na najdôležitejšie činnosti odpadového hospodárstva vzťahujú právne predpisy Spoločenstva v oblasti životného prostredia, je dôležité, aby sa táto smernica prispôsobila tomuto prístupu. Dôraz na environmentálne ciele stanovené v článku 174 zmluvy by intenzívnejšie sústredil pozornosť na vplyv vzniku odpadu a nakladania s ním na životné prostredie počas celého životného cyklu zdrojov. Preto by právnym základom tejto smernice mal byť článok 175.

(8)

Účinné a jednotné pravidlá spracovania odpadov by sa s určitými výnimkami mali vzťahovať na hnuteľný majetok, ktorého sa držiteľ zbavuje, chce sa ho zbaviť alebo sa ho musí zbaviť.

(9)

To, či by sa nekontaminovaná vykopaná pôda a iný prirodzene sa vyskytujúci materiál, ktorý sa používa na inom mieste ako na mieste, kde sa vykopal, mali považovať za odpad, by sa malo zvážiť v súlade s vymedzením pojmu odpad a ustanoveniami o vedľajších produktoch alebo o stave konca odpadu podľa tejto smernice.

(10)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu (8) sa okrem iného ustanovujú primerané kontroly zberu, prepravy, spracovania, použitia a zneškodňovania všetkých vedľajších živočíšnych produktov vrátane odpadu živočíšneho pôvodu, ktoré majú zabrániť tomu, aby takýto odpad ohrozil zdravie zvierat a verejné zdravie. Je prieto nevyhnutné upresniť vzťah s uvedeným nariadením, aby sa zabránilo duplicite pravidiel vyňatím živočíšnych vedľajších produktov z rozsahu pôsobnosti tejto smernice v prípadoch, keď sú určené na použitie, ktoré sa nepovažuje za odpadovú činnosť.

(11)

Na základe skúseností získaných pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1774/2002 by sa mal upresniť rozsah pôsobnosti právnych predpisov o odpadoch a ich ustanovení o nebezpečnom odpade v prípade živočíšnych vedľajších produktov, ako ich upravuje nariadenie (ES) č. 1774/2002. Tam, kde živočíšne vedľajšie produkty predstavujú potenciálne ohrozenie zdravia, je príslušným právnym nástrojom na riešenie tohto ohrozenia nariadenie (ES) č. 1774/2002 a je pritom potrebné vyhnúť sa zbytočnej duplicite s právnymi predpismi o odpadoch.

(12)

Zaradenie odpadu medzi nebezpečný odpad by sa malo zakladať okrem iného na právnych predpisoch Spoločenstva o chemikáliách, najmä o zaradení prípravkov medzi nebezpečné prípravky vrátane limitných hodnôt koncentrácie, ktoré sa použili na tento účel. Navyše je potrebné ponechať systém, podľa ktorého sa klasifikujú odpady a nebezpečný odpad v súlade so zoznamom druhov odpadu ustanoveným rozhodnutím Komisie 2000/532/ES (9), aby sa podporila harmonizovaná klasifikácia odpadov a zabezpečilo sa harmonizované určovanie nebezpečného odpadu v Spoločenstve.

(13)

Je potrebné rozlišovať medzi dočasným uložením odpadu pred jeho zberom, zberom odpadu a skladovaním odpadu pred jeho spracovaním. Zariadenia alebo podniky, pri ktorých činnosti vzniká odpad, by sa nemali považovať za subjekty, ktoré sa podieľajú na nakladaní s odpadom, a nemali by podliehať povoleniu na zhromažďovanie svojho odpadu pred jeho zberom.

(14)

Dočasné uloženie odpadu v rámci vymedzenia pojmu zber je zhromažďovacia činnosť pred zberom v zariadeniach, kde sa odpad vykladá, aby sa umožnila jeho príprava na ďalšiu prepravu na účely zhodnotenia alebo zneškodnenia na inom mieste. Vzhľadom na cieľ tejto smernice by sa malo rozlišovať medzi dočasným uložením odpadu pred zberom a skladovaním odpadu pred spracovaním podľa druhu odpadu, rozsahu a trvania skladovania a cieľa zberu. Tento rozdiel by mali stanoviť členské štáty. Na skladovanie odpadu pred zhodnocovaním v trvaní troch rokov a viac a na skladovanie odpadu pred zneškodnením v trvaní jedného roka a viac sa vzťahuje smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (10).

(15)

Systémy zberu odpadu, ktoré sa nevykonávajú v rámci profesionálnej činnosti, by nemali podliehať registrácii, keďže predstavujú nižšie riziko a prispievajú k separovanému zberu odpadu. Príklady takýchto systémov sú odpadové lieky zbierané lekárňami, systémy spätného odberu v obchodoch pre spotrebiteľský tovar a obecné systémy v školách.

(16)

Do tejto smernice by sa malo včleniť vymedzenie pojmov predchádzanie vzniku, opätovné použitie, príprava na opätovné použitie, spracovanie a recyklácia, aby sa upresnil rozsah týchto pojmov.

(17)

Vymedzenie pojmov zhodnocovanie a zneškodňovanie sa musí upraviť, aby sa tieto pojmy zreteľne rozlíšili, pričom by sa malo vychádzať zo skutočného rozdielu v ich vplyve na životné prostredie prostredníctvom nahrádzania prírodných zdrojov v hospodárstve a uznaním potenciálnych výhod, ktoré používanie odpadu ako zdroja má pre životné prostredie a zdravie ľudí. Okrem toho sa môžu vypracovať usmernenia na upresnenie prípadov, keď sa toto odlíšenie ťažko uplatňuje v praxi alebo keď zaradenie činnosti medzi činnosti zhodnocovania nezodpovedá skutočnému vplyvu tejto činnosti na životné prostredie.

(18)

V tejto smernici by sa tiež malo upresniť, kedy je spaľovanie tuhého komunálneho odpadu energeticky účinné a možno ho považovať za zhodnocovanie.

(19)

Činnosti zneškodňovania, ktoré pozostávajú z vypúšťania odpadu do morí a oceánov vrátane jeho ukladania na morské dno, sa upravujú aj v medzinárodných dohovoroch, najmä v Dohovore o predchádzaní znečisťovania morí vypúšťaním odpadu, uzavretom v Londýne 13. novembra 1972, a protokole k tomuto dohovoru z roku 1996 v znení z roku 2006.

(20)

Nemalo by dochádzať k zámene rozličných aspektov vymedzenia pojmu odpad a v prípade potreby by sa na vedľajšie produkty, ktoré nie sú odpadom, na jednej strane a na odpad, ktorý prestal byť odpadom, na strane druhej mali vzťahovať vhodné postupy. S cieľom upresniť určité aspekty vymedzenia pojmu odpad by sa v tejto smernici malo upresniť:

(21)

Na overenie alebo vypočítanie toho, či sú splnené recyklačné ciele a ciele zhodnocovania stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (11), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (12), smerniciEurópskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (13) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch (14) rovnako ako v iných príslušných právnych predpisoch Spoločenstva, by sa množstvá odpadu, ktorý prestal byť odpadom, mali započítať ako recyklovaný a zhodnotený odpad;

(22)

Na základe vymedzenia pojmu odpad a s cieľom zvýšiť istotu a jednotnosť môže Komisia prijať usmernenia, v ktorých sa upresní, kedy sa v určitých prípadoch látky alebo veci stávajú odpadom. Takéto usmernenia možno vytvoriť okrem iného pre elektrické a elektronické zariadenia a vozidlá.

(23)

Náklady by sa mali vykazovať tak, aby odrážali skutočné náklady pre životné prostredie v dôsledku vzniku odpadu a nakladania s ním.

(24)

Zásada „znečisťovateľ platí“ je základnou zásadou na európskej a medzinárodnej úrovni. Pôvodca odpadu a držiteľ odpadu by mali s odpadom nakladať takým spôsobom, ktorý zaručuje vysokú úroveň ochrany životného prostredia a ľudského zdravia.

(25)

Zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcu v tejto smernici je jedným z prostriedkov na podporu vývoja a výroby tovarov, ktoré plne zohľadňujú a uľahčujú efektívne využívanie zdrojov počas ich celého životného cyklu vrátane ich opravy, opätovného použitia, demontáže a recyklácie bez toho, aby sa ohrozoval voľný obeh tovaru na vnútornom trhu.

(26)

Táto smernica by mala pomôcť EÚ v tom, aby sa priblížila „recyklujúcej spoločnosti“, ktorá sa snaží predchádzať vzniku odpadu a využívať odpad ako zdroj. Najmä v šiestom environmentálnom akčnom programe Spoločenstva sa vyzýva na prijatie opatrení zameraných na zabezpečenie triedenia odpadov priamo pri zdroji, na zber a recykláciu prioritných prúdov odpadov. V súlade s týmto cieľom a ako prostriedok na uľahčenie zhodnocovania odpadu alebo zlepšenie jeho potenciálu zhodnocovania by sa odpad predtým, než sa podrobí činnostiam zhodnocovania, ktorými sa dosiahne najlepší celkový environmentálny výsledok, mal zbierať separovane, ak je to technicky, environmentálne a hospodársky uskutočniteľné.

(27)

Na vykonávanie zásady predbežnej opatrnosti a zásady preventívnej činnosti, ktoré obsahuje článok 174 ods. 2 zmluvy, je potrebné stanoviť všeobecné environmentálne ciele odpadového hospodárstva v Spoločenstve. Z podstaty týchto zásad vyplýva, že je na Spoločenstve a členských štátoch, aby stanovili rámec na predchádzanie vzniku, znižovanie a podľa možnosti elimináciu zdrojov znečistenia alebo rušivých vplyvov od samotného počiatku tým, že prijmú také opatrenia, ktoré umožnia odstrániť známe riziká.

(28)

Hierarchia odpadového hospodárstva predstavuje vo všeobecnosti v právnych predpisoch o odpadoch a politike odpadového hospodárstva z celkového hľadiska najlepšiu environmentálnu voľbu, aj keď odklonenie sa od nej môže byť potrebné v prípade špecifických prúdov odpadov, ak je to odôvodnené okrem iného technickou uskutočniteľnosťou, ekonomickou životaschopnosťou a ochranou životného prostredia.

(29)

Ak sa má Spoločenstvu ako celku umožniť, aby sa stalo sebestačným pri zneškodňovaní odpadu a zhodnocovaní zmesového komunálneho odpadu zo súkromných domácností a ak sa má umožniť členským štátom dosiahnuť tento cieľ individuálne, je potrebné ustanoviť sieť spolupráce, pokiaľ ide o zariadenia na zneškodňovanie odpadu a zariadenia na zhodnocovanie zmesového komunálneho odpadu zo súkromných domácností, pričom sa zohľadnia geografické okolnosti a potreba špecializovaných zariadení pre určité druhy odpadu.

(30)

Na účely uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (15) ostáva zmesový komunálny odpad uvedený v článku 3 ods. 5 uvedeného nariadenia zmesovým komunálnym odpadom, aj keď bol predmetom spracovania, ktoré podstatným spôsobom nezmenilo jeho vlastnosti.

(31)

Je dôležité, aby sa nebezpečný odpad označoval v súlade s medzinárodnými normami a normami Spoločenstva. Ak sa však takýto odpad zbiera z domácností separovane, nemalo by to viesť k povinnosti domácností vypĺňať potrebnú dokumentáciu.

(32)

V súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a na účely zníženia emisií skleníkových plynov vznikajúcich pri zneškodňovaní odpadu skládkovaním je dôležité zjednodušiť separovaný zber a riadne spracovanie biologického odpadu, aby bolo možné vyrábať kompost a iné materiály založené na biologickom odpade, ktoré sú bezpečné z environmentálneho hľadiska. Komisia po posúdení nakladania s biologickým odpadom v prípade potreby predloží návrhy na legislatívne opatrenia.

(33)

Minimálne technické normy týkajúce sa činností spracovania odpadu, na ktoré sa nevzťahuje smernica 96/61/ES, sa môžu prijať, ak existuje dôkaz, že by boli prínosom v zmysle ochrany ľudského zdravia a životného prostredia a ak by koordinovaný prístup k vykonávaniu tejto smernice zabezpečil ochranu ľudského zdravia a životného prostredia.

(34)

Je potrebné ďalej upresniť rozsah a obsah povinnosti programovania odpadového hospodárstva a začleniť do procesu prípravy alebo revízie programov odpadového hospodárstva potrebu zohľadniť vplyv vzniku odpadu a nakladania s ním na životné prostredie. V prípade potreby by sa tiež mali zohľadniť požiadavky programovania odpadového hospodárstva ustanovené v článku 14 smernice 94/62/ES a v stratégii na znižovanie množstva biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý sa dostáva na skládky, uvedenej v článku 5 smernice 1999/31/ES.

(35)

Členské štáty môžu uplatňovať environmentálne povolenia alebo všeobecné environmentálne pravidlá na určitých pôvodcov odpadu, pokiaľ sa tým neohrozí riadne fungovanie vnútorného trhu.

(36)

Podľa nariadenia (ES) č. 1013/2006 môžu členské štáty prijať opatrenia potrebné na zabránenie preprave odpadu, ktorá nie je v súlade s ich programami odpadového hospodárstva. Členským štátom by sa malo umožniť odchylne od uvedeného nariadenia obmedziť prichádzajúce zásielky odpadu určeného pre spaľovne, ktoré sú označené ako zhodnocovacie zariadenia, ak sa zistilo, že vnútroštátny odpad by sa musel zneškodňovať alebo by sa musel spracovať spôsobom, ktorý nie je v súlade s ich národnými programami odpadového hospodárstva. Uznáva sa, že niektoré členské štáty nemusia byť schopné zabezpečiť na svojom území sieť pozostávajúcu z úplnej škály zariadení na konečné zhodnocovanie.

(37)

Na zlepšenie spôsobu, akým sa vykonávajú opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu v členských štátoch, a na uľahčenie výmeny najlepších postupov v tejto oblasti je potrebné posilniť ustanovenia o predchádzaní vzniku odpadu a zaviesť požiadavku, aby členské štáty vypracovali programy predchádzania vzniku odpadu, ktoré sa sústredia na hlavné vplyvy na životné prostredie a zohľadnia celý životný cyklus výrobkov a materiálov. Tieto opatrenia by mali sledovať cieľ prerušenia súvislosti medzi hospodárskym rastom a vplyvmi na životné prostredie súvisiacimi so vznikom odpadu. Zainteresované strany, ako aj široká verejnosť by mali mať možnosť zúčastniť sa na vypracovaní týchto programov a po ich vypracovaní by k nim mali mať prístup v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia (16).

(38)

Pri dosahovaní cieľov v oblasti predchádzania vzniku odpadu a nakladania s ním môžu kľúčovú úlohu zohrať hospodárske nástroje. Odpad má často hodnotu ako zdroj a rozšírené využívanie hospodárskych nástrojov môže maximalizovať prínos pre životné prostredie. Malo by sa preto podporiť využívanie týchto nástrojov na primeranej úrovni, pričom treba zdôrazniť, že o ich využívaní môžu rozhodovať jednotlivé členské štáty.

(39)

Niektoré ustanovenia o nakladaní s odpadom, ktoré obsahuje smernica Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečnom odpade (17), by sa mali zmeniť a doplniť, aby sa odstránili obsolentné ustanovenia a aby sa zlepšila zrozumiteľnosť textu. V záujme zjednodušenia právnych predpisov Spoločenstva by sa mali začleniť do tejto smernice. Ak sa má upresniť fungovanie zákazu zmiešavania odpadu ustanovenom v smernici 91/689/EHS a chrániť životné prostredie a ľudské zdravie, mali by byť výnimky z tohto zákazu naviac v súlade s najlepšími dostupnými technikami vymedzenými v smernici 96/61/ES. Smernica 91/689/EHS by sa preto mala zrušiť.

(40)

V záujme zjednodušenia právnych predpisov Spoločenstva a vzhľadom na environmentálne prínosy by sa do tejto smernice mali začleniť relevantné ustanovenia smernice Rady 75/439/EHS zo 16. júna 1975 o zneškodňovaní odpadových olejov (18). Smernica 75/439/EHS by sa preto mala zrušiť. Nakladanie s odpadovými olejmi by malo byť v súlade s usmerňujúcou zásadou hierarchie odpadového hospodárstva a prednosť by sa mala dávať variantom, ktoré zabezpečujú najlepší celkový environmentálny výsledok. Separovaný zber odpadových olejov zostáva i naďalej dôležitý pre správne nakladanie s týmito olejmi a pre zabránenie poškodeniu životného prostredia ich nevhodným zneškodňovaním.

(41)

Členské štáty by mali ustanoviť účinné, primerané a odradzujúce sankcie, ktoré by sa ukladali fyzickým a právnickým osobám zodpovedným za nakladanie s odpadom, ako sú pôvodcovia odpadu, držitelia odpadu, sprostredkovatelia, obchodníci, prepravcovia a zariadenia na zber odpadu a zariadenia alebo podniky, ktoré vykonávajú činnosti spracovania odpadu a realizujú systémy nakladania s odpadom, v prípade, že porušia ustanovenia tejto smernice. Členské štáty môžu tiež podniknúť kroky na vymáhanie nákladov súvisiacich s nedodržiavaním ustanovení a nákladov na nápravné opatrenia bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (19).

(42)

Opatrenia potrebné na vykonanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (20).

(43)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na stanovenie kritérií v niekoľkých otázkach, napr. pokiaľ ide o podmienky, za akých sa má vec považovať za vedľajší produkt, stav konca odpadu a určenie odpadu, ktorý sa považuje za nebezpečný. Komisia by tiež mala byť splnomocnená na prispôsobovanie príloh technickému a vedeckému pokroku a špecifikovanie uplatňovania vzorca pre spaľovne uvedeného v prílohe II položke R 1. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť a doplniť nepodstatné prvky tejto smernice a doplniť ju o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(44)

V súlade s bodom 34 medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (21) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré čo najlepšie znázornia zhodu tejto smernice s opatreniami na jej transpozíciu.

(45)

Keďže cieľ tejto smernice, a to ochrana životného prostredia a ľudského zdravia, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov smernice ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

a)

plynné odpady vypúšťané do ovzdušia;

b)

pôda (in situ) vrátane nevykopanej kontaminovanej pôdy a budov trvalo spojených s pôdou;

c)

nekontaminovaná pôda a iný prirodzene sa vyskytujúci materiál vykopaný počas stavebných prác, ak je isté, že sa materiál použije na účely výstavby v prirodzenom stave na mieste, na ktorom sa vykopal;

d)

rádioaktívny odpad;

e)

vyradené výbušniny;

f)

fekálne látky, ak sa na ne nevzťahuje odsek 2 písm. b), slama alebo iný prírodný poľnohospodársky alebo lesnícky materiál, ktorý nie je nebezpečný a používa sa v poľnohospodárstve, lesníctve alebo na výrobu energie z takejto biomasy procesmi alebo spôsobmi, ktoré nepoškodzujú životné prostredie ani neohrozujú ľudské zdravie.

a)

odpadové vody;

b)

živočíšne vedľajšie produkty vrátane spracovaných produktov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1774/2002, okrem tých, ktoré sú určené na spálenie, skládkovanie alebo použitie v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu;

c)

telá zvierat, ktoré uhynuli iným spôsobom ako porážkou vrátane zvierat zabitých na účely eradikácie epizootických chorôb a ktoré sú likvidované v súlade s nariadením (ES) č. 1774/2002;

d)

odpad vznikajúci pri prieskume, ťažbe, spracovaní a skladovaní nerastných surovín a pri práci v lomoch, na ktorý sa vzťahuje smernica 2006/21/ES.

1.

„odpad“ je každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť;

2.

„nebezpečný odpad“ je odpad, ktorý má jednu alebo viac nebezpečných vlastností uvedených v prílohe III;

3.

„odpadové oleje“ sú všetky minerálne alebo syntetické mazacie alebo priemyselné oleje, ktoré už nie sú vhodné na použitie, na ktoré boli pôvodne určené, ako napr. použité oleje pre spaľovacie motory a prevodové oleje, mazacie oleje, oleje do turbín a hydraulické oleje;

4.

„biologický odpad“ je biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov, potravinový a kuchynský odpad z domácností, reštaurácií, stravovacích a maloobchodných zariadení a porovnateľný odpad z potravinárskych závodov;

5.

„pôvodca odpadu“ je každý, koho činnosťou vzniká odpad (pôvodný pôvodca odpadu), alebo každý, kto vykonáva predbežnú úpravu, zmiešavanie alebo iné činnosti, ktorých výsledkom je zmena povahy alebo zloženia tohto odpadu;

6.

„držiteľ odpadu“ je pôvodca odpadu alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, u ktorej sa odpad nachádza;

7.

„obchodník“ je každý podnik, ktorý koná ako príkazca pri kúpe a následnom predaji odpadu, vrátane takých obchodníkov, ktorí tento odpad nemajú fyzicky v držbe;

8.

„sprostredkovateľ“ je každý podnik, ktorý organizuje zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadu v mene iných osôb, vrátane takých sprostredkovateľov, ktorí tento odpad nemajú fyzicky v držbe;

9.

„nakladanie s odpadom“ je zber, preprava, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu vrátane dohľadu nad takýmito činnosťami a nasledujúcej starostlivosti o miesta zneškodňovania a zahŕňa konanie vo funkcii obchodníka alebo sprostredkovateľa;

10.

„zber“ je zhromažďovanie odpadu vrátane predbežného triedenia a dočasného uloženia odpadu na účely prepravy do zariadenia na spracovanie odpadov;

11.

„predchádzanie vzniku“ sú opatrenia, ktoré sa prijmú predtým, ako sa látka, materiál alebo výrobok stane odpadom, a ktoré znižujú:

12.

„opätovné použitie“ je akákoľvek činnosť, pri ktorej sa výrobky alebo zložky, ktoré nie sú odpadom, znova použijú na ten istý účel, na aký boli určené;

13.

„spracovanie“ sú činnosti zhodnocovania alebo zneškodňovania vrátane prípravy pred zhodnocovaním alebo zneškodňovaním;

14.

„zhodnocovanie“ je akákoľvek činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu, ktorý nahradí iné materiály, ktoré by sa inak použili na splnenie určitej funkcie, alebo pripravenosť odpadu na plnenie tejto funkcie v závode alebo v širšom hospodárstve. Príloha II stanovuje neúplný zoznam činností zhodnocovania;

15.

„príprava na opätovné použitie“ sú činnosti zhodnocovania súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorej sa výrobky alebo zložky výrobkov, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby sa opätovne použili bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania;

16.

„recyklácia“ je každá činnosť zhodnocovania, ktorou sa odpadové materiály opätovne spracujú na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely. Zahŕňa opätovné spracovanie organického materiálu, ale nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania;

17.

„regenerácia odpadových olejov“ je každá činnosť recyklácie, pri ktorej možno rafináciou odpadových olejov vyrobiť základné oleje, najmä odstránením kontaminantov, produktov oxidácie a prísad, ktoré takéto oleje obsahujú;

18.

„zneškodňovanie“ je každá činnosť, ktorá nie je zhodnocovaním, i v prípade, ak je druhotným výsledkom činnosti spätné získanie látok alebo energie. Príloha I stanovuje neúplný zoznam činností zneškodňovania;

19.

„najlepšie dostupné techniky“ sú najlepšie dostupné techniky, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 11 smernice 96/61/ES.

a)

ďalšie používanie látky alebo veci je isté;

b)

látka alebo vec sa môže použiť priamo bez ďalšieho spracovania iného ako bežný priemyselný postup;

c)

látka alebo vec sa vyrába ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu; a

d)

ďalšie použitie je zákonné, t.j. látka alebo vec spĺňa všetky relevantné požiadavky pre konkrétne použitie z hľadiska výrobku, ochrany životného prostredia a zdravia a nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo ľudské zdravie.

a)

látka alebo vec sa bežne používa na špecifický účel;

b)

pre túto látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt;

c)

látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifický účel uvedený v písmene a) a spĺňa existujúce právne predpisy a normy uplatniteľné na výrobky; a

d)

použitie látky alebo veci nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo ľudské zdravie.

a)

bez rizika pre vodu, ovzdušie, pôdu, rastliny alebo živočíchy;

b)

bez obťažovania okolia hlukom alebo zápachmi; a

c)

bez nepriaznivého vplyvu na krajinu alebo miesta osobitného záujmu.

a)

predchádzanie vzniku;

b)

príprava na opätovné použitie;

c)

recyklácia;

d)

iné zhodnocovanie, napr. energetické zhodnocovanie; a

e)

zneškodňovanie.

a)

činnosť zmiešavania vykonáva zariadenie alebo podnik, ktorý získal povolenie v súlade s článkom 20;

b)

sú dodržané podmienky ustanovené v článku 10 a nepriaznivý vplyv nakladania s odpadom na ľudské zdravie a životné prostredie sa nezvyšuje; a

c)

činnosť zmiešavania je v súlade s najlepšími dostupnými technikami.

a)

odpadové oleje zbierali oddelene, ak je to technicky uskutočniteľné;

b)

odpadové oleje spracúvali v súlade s článkami 10 a 11;

c)

ak je to technicky uskutočniteľné a ekonomicky životaschopné, odpadové oleje s rozličnými vlastnosťami nezmiešavali a aby sa odpadové oleje nezmiešavali s inými druhmi odpadu alebo látkami, ak takéto zmiešavanie bráni ich spracovaniu.

a)

separovaný zber biologického odpadu;

b)

spracovanie biologického odpadu takým spôsobom, ktorý spĺňa vysokú úroveň ochrany životného prostredia;

c)

použitie environmentálne bezpečných materiálov vytvorených z biologického odpadu.

a)

druhy a množstvá odpadu, ktorý možno spracovať;

b)

pre každý druh povolenej činnosti technické a akékoľvek iné požiadavky týkajúce sa dotknutého miesta;

c)

bezpečnostné opatrenia a opatrenia predbežnej opatrnosti, ktoré sa majú prijať;

d)

metódu, ktorá sa má použiť pri každom druhu činnosti;

e)

podľa potreby takéto činnosti monitorovania a kontroly;

f)

podľa potreby ustanovenia o skončení prevádzky a starostlivosti po skončení prevádzky.

a)

zneškodňovanie vlastného odpadu, ktorý nie je nebezpečný, na mieste vzniku; alebo

b)

zhodnocovanie odpadu.

a)

zariadenia alebo podniky, ktoré zbierajú alebo prepravujú odpad v rámci náplne svojej profesionálnej činnosti;

b)

obchodníci alebo sprostredkovatelia; a

c)

zariadenia alebo podniky, ktorým sa udelili výnimky z požiadavky získať povolenie podľa článku 21.

a)

sú zamerané na hlavné významné environmentálne vplyvy činnosti spracovania odpadu;

b)

zabezpečujú, že sa odpad spracúva v súlade s článkom 10;

c)

zohľadňujú najlepšie dostupné techniky; a

d)

zahŕňajú prípadne prvky týkajúce sa požiadaviek na kvalitu spracovania a procesných požiadaviek.

a)

druh, množstvo a zdroj odpadu vzniknutého na danom území, odpad, ktorý sa pravdepodobne vyvezie alebo dovezie na územie štátu, a hodnotenie vývoja prúdov odpadov v budúcnosti;

b)

existujúce systémy zberu odpadu a hlavné zariadenia na zneškodňovanie a zhodnocovanie odpadu vrátane akýchkoľvek osobitných opatrení pre odpadové oleje, nebezpečný odpad alebo prúdy odpadov, ktoré upravujú osobitné právne predpisy Spoločenstva;

c)

posúdenie potreby nových systémov zberu, uzatvorenia existujúcich odpadových zariadení, dodatočnej infraštruktúry odpadových zariadení v súlade s článkom 14 a v prípade potreby súvisiacich investícií;

d)

v prípade potreby dostatočné informácie o lokalizačných kritériách pre určenie miesta a o kapacite budúcich zariadení na zneškodňovanie odpadu alebo hlavných zariadení na zhodnocovanie odpadu;

e)

všeobecné politiky odpadového hospodárstva vrátane plánovaných technológií a metód nakladania s odpadom alebo politiky pre konkrétne problémy riadenia súvisiace s odpadom.

a)

organizačné aspekty týkajúce sa nakladania s odpadom vrátane opisu prideľovania zodpovedností verejným a súkromným subjektom, ktoré nakladajú s odpadom;

b)

vyhodnotenie užitočnosti a vhodnosti využívania ekonomických a iných nástrojov pri riešení rôznych problémov spojených s odpadom, pričom sa zohľadní potreba zachovať hladké fungovanie vnútorného trhu;

c)

využívanie kampaní na zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií zameraných na širokú verejnosť alebo na konkrétnu skupinu spotrebiteľov;

d)

miesta s históriou zneškodňovania kontaminovaného odpadu a opatrenia na ich rekultiváciu.