ISSN 1725-5236

Úradný vestník

Európskej únie

C 314
European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 50
22. decembra 2007

Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

UZNESENIA

 

Rada

2007/C 314/01

Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 25. mája 2007Vytváranie rovnakých príležitostí pre všetkých mladých ľudí – plná účasť na spoločenskom dianí

1

 

ODPORÚČANIA

 

Rada

2007/C 314/02

Odporúčanie Rady zo 6. decembra 2007, ktoré sa týka Príručky pre policajné a bezpečnostné orgány o spolupráci pri významných podujatiach s medzinárodným rozmerom

4

 

II   Oznámenia

 

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Komisia

2007/C 314/03

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad COMP/M.4848 – Basell/Lyondell) ( 1 )

22

2007/C 314/04

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad COMP/M.4860 – HRE/DEPFA) ( 1 )

22

2007/C 314/05

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad COMP/M.4969 – DZ Equity Partner/Welle Holding/PAIDI Möbel) ( 1 )

23

2007/C 314/06

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad COMP/M.4806 – DSB/First/Öresundståg) ( 1 )

23

 

IV   Informácie

 

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Rada

2007/C 314/07

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 25. mája 2007 o budúcej perspektíve európskej spolupráce v oblasti politiky pre mládež

24

 

Komisia

2007/C 314/08

Výmenný kurz eura

27

 

INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

2007/C 314/09

Oznámenie Komisie k implementácii smernice Rady 93/42/EHS ( 1 )

28

2007/C 314/10

Revízia záväzkov služby vo verejnom záujme Francúzskom na pravidelných leteckých dopravných službách medzi mestami Ajaccio, Bastia, Calvi a Figari na jednej strane a mestami Marseille, Nice a Paríž (Orly) na strane druhej ( 1 )

36

 

V   Oznamy

 

ADMINISTRATÍVNE POSTUPY

 

Komisia

2007/C 314/11

GR-Elliniko: Prevádzka pravidelných leteckých služieb — Výzva na predloženie ponuky, ktorú vydala Helénska republika v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. d) nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 na poskytovanie pravidelných leteckých služieb na 3 letových trasách v súlade so záväzkami služby vo verejnom záujme

37

 

KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

 

Komisia

2007/C 314/12

Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.4959 – Goldman Sachs/MatlinPatterson/Bankenservice Kassel) — Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )

40

2007/C 314/13

Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.4986 – EQT V/Securitas Direct) ( 1 )

41

 

INÉ AKTY

 

Rada

2007/C 314/14

Oznámenie určené osobám, skupinám a subjektom uvedeným na zozname ustanovenom v článku 2 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (pozri prílohu k rozhodnutiu Rady 2007/871/SZBP z 20. decembra 2007)

42

 

Komisia

2007/C 314/15

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 12 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

44

2007/C 314/16

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

46

 

Korigendum

2007/C 314/17

Korigendum k výzve na vyjadrenie záujmu o miesto člena vo vedeckom výbore Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) (Ú. v. EÚ C 307, 18.12.2007)

52

 

 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

 

I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

UZNESENIA

Rada

22.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 314/1

Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 25. mája 2007„Vytváranie rovnakých príležitostí pre všetkých mladých ľudí – plná účasť na spoločenskom dianí“

(2007/C 314/01)

RADA A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÍ SA ZIŠLI NA ZASADNUTÍ RADY,

Keďže:

(1)

Cieľom Európskeho roku rovnakých príležitostí pre všetkých 2007 (1) je zdôrazniť hodnotu spravodlivej spoločnosti založenej na sociálnej súdržnosti a podnietiť širokú diskusiu o možnostiach zlepšenia účasti znevýhodnených a diskriminovaných skupín na spoločenskom dianí.

(2)

Rada vo svojom uznesení z 18. mája 2004 (2) zdôraznila, že sociálne rámcové podmienky, v ktorých mladí ľudia vyrastajú, priamo ovplyvňujú úspech politických stratégií a opatrení na podporu rovnakých príležitostí a sociálnej a profesijnej integrácie a že podmienky, ktoré mladí ľudia zvyčajne nemôžu ovplyvniť, im často bránia v účasti na spoločenskom dianí, obmedzujú ich schopnosť uplatňovať svoje občianske práva a sú v očividnom rozpore so zásadou rovnakých príležitostí.

(3)

Rada 18. mája 2004 (3) zdôraznila, že mladí ľudia zohrávajú významnú úlohu v boji proti rasizmu, xenofóbii a antisemitizmu a všetkým súvisiacim prejavom netolerancie a formám diskriminácie, ako aj pri podpore kultúrnej rozmanitosti, vzájomného rešpektu, tolerancie a solidarity.

(4)

Európska rada na svojom jarnom zasadnutí v roku 2005 prijala Európsky pakt pre mládež ako prvok obnovenej lisabonskej stratégie s cieľom posilniť prostredníctvom horizontálneho politického úsilia vzdelávanie a odbornú prípravu mladých ľudí, ich mobilitu, ako aj ich profesijnú integráciu a účasť na spoločenskom dianí, a tak venovať osobitnú pozornosť mladým ľuďom, ktorí majú menej príležitostí.

(5)

Európska rada na svojom jarnom zasadnutí v roku 2006 označila sociálnu súdržnosť a podporu rovnakých príležitostí pre všetkých za kľúčový základ reformy hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti v členských štátoch v súlade s cieľmi lisabonského procesu a za prioritu označila opatrenia na vykonávanie Európskeho paktu pre mládež.

(6)

Sociálne začlenenie je významnou prioritou programu Mládež v akcii  (4), a preto sa vypracovala stratégia na zabezpečenie prístupu k programu najmä pre mladých ľudí z menej výhodného vzdelávacieho, sociálno-ekonomického, kultúrneho a geografického prostredia, a pre zdravotne postihnutých mladých ľudí.

(7)

Rada vo svojom príspevku na jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2007 stanovila štyri kľúčové priority ďalšieho vykonávania Európskeho paktu pre mládež, a to: podporu mladých ľudí pri prechode z etapy vzdelávania a odbornej prípravy do pracovného života; potrebu individuálnych spôsobov integrácie; potrebu ucelených stratégií vykonávania paktu na miestnej a regionálnej úrovni; ako aj väčší dôraz na mládežnícky rozmer pri celkovom vykonávaní lisabonskej stratégie.

(8)

Európska rada na svojom jarnom zasadnutí v roku 2007 vyzvala Komisiu, aby na jeseň 2007 predložila priebežnú správu so zreteľom na jej návrh integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť (2008 – 2011). Vyzvala na posilnenie celoživotného prístupu k práci s cieľom zlepšiť prístup na trh práce. Členské štáty sa dohodli, že budú ďalej vytvárať politiky, ktoré podporujú úlohu mladých ľudí (vrátane ich prechodu zo školy do pracovného života) ako aktívnych účastníkov hospodárstva a trhu práce, aby sa v plnej miere využil ich potenciál prispieť k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju ich spoločnosti.

(9)

V rámci štruktúrovaného dialógu sa mladí ľudia a zástupcovia mládežníckych organizácií zišli v apríli 2007 v Kolíne pri príležitosti mládežníckeho podujatia organizovaného nemeckým predsedníctvom a určili niekoľko politických priorít a záväzkov s cieľom zlepšiť rovnosť príležitostí a účasť na spoločenskom dianí, ktoré zhrnuli do akčného plánu,

KONŠTATUJÚ, že:

1.

Rovnaké príležitosti zúčastňovať sa na spoločenskom dianí musia znamenať právo všetkých mladých ľudí na prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave, bývaniu, „dobrej práci“ a k všetkým príslušným oblastiam systému sociálneho zabezpečenia a/alebo zamestnanosti v súlade s vnútroštátnym právom a postupmi v súlade s právom Spoločenstva, a právo na účasť v spoločenskej a politickej diskusii a rozhodovaní o nich a v neposlednom rade právo na zdravý a nezávislý životný štýl s voľným časom na svoje záujmy.

2.

Cieľom Európskeho roku rovnakých príležitostí pre všetkých je upovedomiť ľudí v Európskej únii o ich právach na rovnaké zaobchádzanie a podnietiť diskusiu o prínosoch rozmanitosti pre spoločnosť a jednotlivca. Aby mohli mladí ľudia uplatňovať svoje práva, potrebujú pri boji proti všetkým formám diskriminácie informácie šité na mieru a podporu. Tieto informácie a podporu im musí poskytovať nielen rodina, ale aj spoločnosť ako celok, najmä systém vzdelávania, ľudia, ktorí aktívne pracujú v oblasti mládeže, mimovládne organizácie a médiá, ako aj správne orgány na všetkých úrovniach a vnútroštátne orgány boja proti diskriminácii.

3.

Vnútroštátne a európske politiky zamerané na lepšiu sociálnu a profesijnú integráciu mladých ľudí musia brať ohľad na mimoriadne veľké množstvo problémov v znevýhodnených mestských a vidieckych oblastiach a na to, že mládežnícke politiky musia presadzovať cielené a viacodvetvové opatrenia, aby sa zabezpečili rovnaké príležitosti pre mladých ľudí, ktorí vyrastajú v takýchto oblastiach.

4.

Aby sa rovnaké vyhliadky stali pre mladých ľudí, ktorí majú menej príležitostí, realitou, sú potrebné konkrétne opatrenia na podporu rozvoja ich individuálneho potenciálu a na prekonanie stereotypov a predsudkov v spoločnosti.

5.

Aby sa vykonávali politiky, ktoré rešpektujú medzigeneračnú rovnosť, musia sa odstrániť štrukturálne prekážky rovnakých príležitostí a účasti mladých ľudí na spoločenskom dianí. Prispieva to aj k boju proti diskriminácii mladých ľudí nielen na základe veku, ale aj častej diskriminácii z viacerých dôvodov,

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, aby:

1.

podporovali rôzne formy štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi a venovali náležitú pozornosť výsledkom tohto dialógu na všetkých úrovniach;

2.

zlepšili zosúladenie opatrení na vykonávanie Európskeho paktu pre mládež s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné začlenenie mladých ľudí, ako aj to, že tieto opatrenia sa skutočne dostanú k ich cieľovým skupinám, najmä mladým ľuďom, ktorí majú menej príležitostí, a to zohľadnením ich potrieb, prostredia a motivácie;

3.

aj v konzultáciách so sociálnymi partnermi vyvíjali snahu o vytvorenie vyváženého prístupu pre mladých ľudí z hľadiska „flexiistoty“, uľahčenie prechodu zo školy do pracovného života, zamedzenie nezamestnanosti a nebezpečným pracovným podmienkam a prispenie k zosúladeniu rodinného, osobného a pracovného života;

4.

zdôraznili ciele politiky v oblasti mládeže prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia a podľa potreby zodpovedajúcim spôsobom prispeli k práci Výboru pre sociálnu ochranu a Výboru pre zamestnanosť, aby sa posilnila mládežnícka dimenzia, sociálne začlenenie mladých ľudí a aby sa znížilo riziko chudoby;

5.

zdôraznili význam, aký majú pre úspech politiky v oblasti začlenenia štyri priority otvorenej metódy koordinácie v oblasti mládeže, ktorými sú účasť, informovanosť, dobrovoľné činnosti a lepšie pochopenie a znalosti mládeže, a aby posilnili vplyv otvorenej metódy koordinácie pri formovaní politík v oblasti rovnakých príležitostí a lepšej sociálnej a profesijnej integrácie;

6.

rozšírili znalosti o kvalite života mladých žien a mužov v Európe, konkrétne o životných a pracovných podmienkach, postojoch, hodnotách, obavách a príležitostiach na lepšiu účasť na spoločenskom dianí využitím existujúcich výskumov, postupov a údajov vrátane 7. rámcového programu v oblasti výskumu v záujme zvýšenia zmysluplnosti a porovnateľnosti takýchto údajov a zistení;

7.

v plnej miere využili program Mládež v akcii na zabezpečenie početných a rozsiahlych príležitostí na neformálne a informálne vzdelávanie, aby malo čo najviac mladých ľudí šancu získať zručnosti a spôsobilosti potrebné na aktívne občianstvo a na nezávislý a zdravý životný štýl;

8.

v súlade s uznesením Rady z 19. mája 2006 (5) rozšírili možnosti neformálneho a informálneho vzdelávania, ako aj možnosti dobrovoľných činností a zlepšili uznávanie dosiahnutých výsledkov a získaných skúseností; najmä by sa mali posilniť možnosti medzikultúrneho vzdelávania, čím sa podporia hodnoty, ako napríklad vzájomný rešpekt, rozmanitosť, rovnosť, ľudská dôstojnosť a solidarita. Vzhľadom na tento cieľ by sa mali mladí ľudia vyzvať, aby sa zúčastňovali na prípravách a vykonávaní Európskeho roku medzikultúrneho dialógu 2008;

9.

spoločne s mládežníckymi organizáciami, samotnými mladými ľuďmi a inými zainteresovanými stranami politiky v oblasti mládeže hľadali spôsoby dosiahnutia aktívnejšej účasti všetkých mladých ľudí na diskusii a rozhodovaní o nich, a tým podnecovali nové formy účasti mladých ľudí v znevýhodnených mestských alebo vidieckych oblastiach;

10.

v rámci antidiskriminačných politík venovali väčšiu pozornosť problémom mladých ľudí a pomáhali mladým ľuďom a ich organizáciám v boji proti diskriminácii, nerovnosti, sociálnemu vylúčeniu a netolerancii;

11.

podporovali sociálnu dimenziu športu a kultúry ako faktor sociálnej integrácie na účely boja proti diskriminácii a posilnenia tolerancie medzi mladými ľuďmi;

12.

pri tvorbe stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa brali ohľad na práva všetkých mladých ľudí na rovnaké príležitosti a účasť na spoločenskom dianí;

13.

zabezpečili, aby sa pri vyhodnocovaní Európskeho roku rovnakých príležitostí pre všetkých 2007 a pri nadviazaní naň na všetkých úrovniach – európskej, národnej, regionálnej a miestnej – venovala pozornosť mladým ľuďom a politike v oblasti mládeže.

VYZÝVAJÚ KOMISIU, aby:

1.

pri presadzovaní rovnakých príležitostí a lepšej profesijnej a sociálnej integrácie ďalej rozvíjala úzku spoluprácu svojich príslušných útvarov v záujme posilnenia mládežníckeho rozmeru politík sociálneho začlenenia a v rámci obnovenej lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť;

2.

dala Rade do pozornosti informácie o analýzach mládežníckych aspektov vykonávania Európskeho paktu pre mládež, ktoré sa pravidelne realizujú v rámci hodnotenia národných programov reforiem.

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY, aby:

1.

pomohli pri vypracovaní miestnych a/alebo regionálnych stratégii v rámci ďalšieho vykonávania Európskeho paktu pre mládež. Tieto stratégie by mali zhŕňať všetky zainteresované strany, sociálnych partnerov a samotných mladých ľudí a mali by pomáhať pri zavádzaní individuálnych podporných opatrení, aby sa podporili kvalifikované, ľahko dostupné usmerňovacie a poradenské služby pre prechod z etapy vzdelávania a odbornej prípravy do zamestnania a aby sa vytvárali vhodné podmienky pre zosúladenie rodinného, osobného a pracovného života;

2.

v národných programoch reforiem a kľúčových politikách, ktoré majú vplyv na kvalitu života mladých ľudí, venovali prioritnú pozornosť problémom mladých ľudí najmä tým, že posilnia viacodvetvovú spoluprácu medzi politikou v oblasti mládeže a inými súvisiacimi politikami (oblasť vzdelávania, hospodárstva a zamestnanosti, rodiny, zdravia a športu, práv dieťaťa, rodovej rovnosti, kultúry, územného plánovania, ako aj sociálnej, bytovej a regionálnej politiky);

3.

sa naďalej usilovali o ďalšie zníženie počtu osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou prostredníctvom vhodných stimulov a činností, najmä zavedením opatrení, ktoré umožnia, aby sa pre mladých ľudí, ktorí majú menej príležitostí, stala plná účasť vo vzdelávaní realitou, a prostredníctvom zvyšovania kvality a atraktívnosti vzdelávania a odbornej prípravy;

4.

využili zdroje európskych štrukturálnych fondov, najmä Európskeho sociálneho fondu, na formovanie a zavádzanie opatrení v súlade s Európskym paktom pre mládež v záujme jeho ďalšieho vykonávania, najmä na miestnej a regionálnej úrovni;

5.

v súlade so zásadou štruktúrovaného dialógu rozvíjali alebo rozširovali účasť mladých ľudí na plánovaní sociálnych priestorov v znevýhodnených mestských a vidieckych oblastiach a aby šírili svoje zistenia a skúsenosti pomocou otvorenej metódy koordinácie.

(1)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 771/2006/ES zo 17. mája 2006 o ustanovení Európskeho roku rovnakých príležitostí pre všetkých (2007) – na ceste k spravodlivej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 146, 31.5.2006, s. 1).

(2)  Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady o sociálnej integrácii mladých ľudí (dokument 9601/04 z 18. mája 2004).

(3)  Vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o rasizme a netolerancii v súvislosti s mladými ľuďmi (dokument 9405/04 z 28. mája 2004).

(4)  Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 30.

(5)  Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o uznaní hodnoty neformálneho a informálneho vzdelávania v oblasti európskej mládeže (Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2006, s. 1).

ODPORÚČANIA

Rada

22.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 314/4

ODPORÚČANIE RADY

zo 6. decembra 2007,

ktoré sa týka Príručky pre policajné a bezpečnostné orgány o spolupráci pri významných podujatiach s medzinárodným rozmerom

(2007/C 314/02)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Bezpečnostnú príručku využívania policajných orgánov a služieb na medzinárodných podujatiach, ako sú napríklad zasadnutia Európskej rady a Príručku spolupráce medzi členskými štátmi na zamedzenie teroristickým činom na olympijských hrách a porovnateľných športových podujatiach,

keďže:

(1)

Cieľom Európskej únie je okrem iného zaistiť občanom vysoký stupeň bezpečnosti v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prostredníctvom vytvárania spoločných postupov členských štátov v oblasti policajnej spolupráce.

(2)

Členské štáty často organizujú významné podujatia s medzinárodným rozmerom.

(3)

Orgány činné v trestnom konaní v členskom štáte, ktoré sa zaoberajú významnými podujatiami s medzinárodným rozmerom, musia zaistiť bezpečnosť podujatia z hľadiska verejného poriadku a z hľadiska boja proti terorizmu. V závislosti od charakteru podujatia (politické, športové, spoločenské, kultúrne alebo iné) môže relevantnosť jedného hľadiska prevažovať nad druhým a môžu sa nimi zaoberať rôzne orgány; v každom prípade sa musia zohľadniť obe hľadiská.

(4)

Je dôležité, aby mohli príslušné orgány používať praktickú pomôcku, ktorá poskytuje usmernenia a inšpiráciu vychádzajúcu zo skúseností a osvedčených postupov získaných z predchádzajúcich podujatí.

(5)

Príručka by sa mala revidovať a aktualizovať podľa potreby na základe budúcich skúseností a ďalšieho vývoja najlepších postupov,

TÝMTO ODPORÚČA ČLENSKÝM ŠTÁTOM:

1.

Zintenzívniť spoluprácu, najmä praktickú spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, s cieľom zaistiť verejnú bezpečnosť pri významných podujatiach s medzinárodným rozmerom, ktoré sa konajú v členských štátoch Európskej únie.

2.

Na tento účel zabezpečiť, aby pripojená Príručka pre policajné a bezpečnostné orgány o spolupráci pri významných podujatiach s medzinárodným rozmerom bola k dispozícii príslušným orgánom.

V Bruseli 6. decembra 2007

Za Radu

Alberto COSTA

predseda

PRÍLOHA

PRÍRUČKA PRE POLICAJNÉ A BEZPEČNOSTNÉ ORGÁNY O SPOLUPRÁCI PRI VÝZNAMNÝCH PODUJATIACH S MEDZINÁRODNÝM ROZMEROM

I.

 ÚVOD

I.1

 Účel

I.2

 Základné zásady

II.

 SPRÁVA INFORMÁCIÍ

II.1

 Kontaktné miesta

II.1.1

 Stále kontaktné miesta

II.1.2

 Kontaktné miesta podujatí

II.2

 Výmena informácií

II.3

 Posudzovanie hrozieb a analýza rizík

III.

 RIADENIE PODUJATÍ

III.1

 Povinnosti zúčastnených orgánov a služieb v organizujúcom členskom štáte

III.2

 Udržiavanie verejného poriadku a bezpečnosti

III.2.1

 Verejný poriadok a bezpečnosť

III.2.2

 Vyšetrovanie trestných činov

III.2.3

 Teroristické hrozby

III.3

 Operačná spolupráca s ostatnými členskými štátmi

III.3.1

 Cezhraničná spolupráca

III.3.2

 Operačná podpora

III.3.3

 Styční dôstojníci

III.3.4

 Pozorovatelia

III.3.5

 Finančné pravidlá a vybavenie

III.3.6

 Komunikačný plán

III.4

 Mediálna stratégia

III.5

 Výučba, odborná príprava a cvičenia

IV.

 HODNOTENIE

IV.1

 Hodnotenie podujatí

IV.2

 Strategické hodnotenie

PRÍLOHA A

 Vzorový formulár žiadosti o styčných dôstojníkov alebo dôstojníkov na poskytnutie iných druhov operačnej podpory

PRÍLOHA B

 Analýza rizík súvisiacich s potenciálnymi demonštrantmi a inými zoskupeniami

PRÍLOHA C

 Štandardný formulár na výmenu informácií o osobách, ktoré predstavujú teroristickú hrozbu

PRÍLOHA D

 Štandardný formulár na výmenu informácií o skupinách, ktoré predstavujú teroristickú hrozbu

PRÍLOHA E

 Referenčné dokumenty

PRÍLOHA F

 Trvalé kontaktné miesta na účely verejného poriadku

I.   ÚVOD

I.1   Účel

Táto príručka má slúžiť ako praktický nástroj, ktorý poskytuje usmernenia a nápady orgánom činným v trestnom konaní v Európe, ktoré zodpovedajú za bezpečnosť na významných podujatiach s medzinárodným rozmerom (ako sú napríklad olympijské hry alebo iné významné športové podujatia (1), významné spoločenské podujatia, alebo politické stretnutia na najvyššej úrovni, napr. samit G8). Zásady stanovené v tejto príručke by sa preto mali uplatňovať, iba ak je to vhodné a účelné, ako aj v plnom súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Taktiež by nemali prejudikovať žiadne ustanovenia v dvojstranných dohodách alebo memorandách o porozumení.

Táto príručka je živým dokumentom, ktorý sa bude meniť a dopĺňať a prispôsobovať v súlade s budúcimi skúsenosťami a vývojom najlepších postupov (pozri kapitolu IV.2 Strategické hodnotenie).

Do tejto verzie príručky sa začlenila Bezpečnostná príručka využívania policajných orgánov a služieb na medzinárodných podujatiach, ako sú napríklad zasadnutia Európskej rady a Príručka spolupráce medzi členskými štátmi na zamedzenie teroristickým činom na olympijských hrách a porovnateľných športových podujatiach. Orgány činné v trestnom konaní, ktoré sa zaoberajú významnými podujatiami s medzinárodným rozmerom, musia zaistiť bezpečnosť podujatia z hľadiska verejného poriadku i z hľadiska boja proti terorizmu. V závislosti od charakteru podujatia (politické, športové, spoločenské, kultúrne alebo iné) môže relevantnosť jedného hľadiska prevažovať nad druhým a môžu sa nimi zaoberať rôzne orgány; v každom prípade sa musia zohľadniť obe hľadiská.

I.2   Základné zásady

Vynucovanie verejného poriadku by sa malo riadiť zásadami zákonnosti a primeranosti, pričom by sa mal uprednostňovať nenápadnejší prístup. Ak je to možné, mal by sa zvoliť policajný prístup zameraný na zmierňovanie napätia a založený na dialógu, dohode o riadení verejného priestoru a partnerstve.

Orgány členských štátov činné v trestnom konaní, ktoré zodpovedajú za bezpečnosť na významných podujatiach s medzinárodným rozmerom, a to najmä na politických podujatiach, sa musia snažiť zabezpečiť úplné dodržiavanie ľudských práv, najmä práva na slobodné vyjadrovanie názorov a pokojné združovanie v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V najširšej možnej miere by sa malo zabrániť rušivému pôsobeniu osôb alebo skupín, ktorých ciele alebo činy sú násilné alebo majú charakter inej trestnej činnosti.

Hoci hlavnú zodpovednosť za bezpečnosť podujatia nesie hostiteľský členský štát, vzhľadom na medzinárodný charakter podujatia sú mu pri jej zabezpečovaní povinné pomáhať a podporovať ho všetky ostatné členské štáty a príslušné orgány EÚ.

II.   SPRÁVA INFORMÁCIÍ

II.1   Kontaktné miesta

II.1.1   Stále kontaktné miesta

Na základe jednotnej akcie Rady 97/339/SVV z 26. mája 1997, týkajúca sa spolupráce v oblasti práva, poriadku a bezpečnosti (2) musí každý členský štát zriadiť aspoň jedno stále kontaktné miesto.

Kontaktné údaje a iné relevantné informácie o trvalých kontaktných miestach by sa mali poskytnúť Generálnemu sekretariátu Rady (ktorého e-mailova adresa sa nachádza v prílohe F), ktorý ich rozošle členským štátom. Rovnakým spôsobom by sa mali nahlásiť akékoľvek relevantné zmeny súvisiace s trvalými kontaktnými miestami členského štátu.

Každé stále kontaktné miesto by malo spĺňať tieto normy:

—

24-hodinová pohotovosť (v potrebnom čase pred podujatím, počas neho a po ňom),

—

personál s dostatočnými jazykovými zručnosťami v rámci aspoň jedného jazyka inštitúcií EÚ,

—

trvalo funkčné komunikačné a informačné spojenia vrátane telefónu, faxu a emailu, v prípade potreby zabezpečené šifrovaním, a prístup k internetu,

—

dostatočné prekladateľské kapacity na výmenu informácií.

II.1.2   Kontaktné miesta podujatí

Na každé významné podujatie s medzinárodným rozmerom by mal každý členský štát určiť jedno alebo viac kontaktných miest podujatia. V závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov alebo štruktúr, môžu byť tieto miesta zhodné so stálym(-i) kontaktným(-i) miestom(-ami). Každé kontaktné miesto podujatia by malo spĺňať normy uvedené vyššie.

Organizujúci členský štát oznámi stálemu kontaktnému miestu (stálym kontaktným miestam) ostatných členských štátov (pozri prílohu F) informácie o kontaktných miestach konkrétnych podujatí. Každý členský štát potom informuje organizujúci členský štát o vlastnom(-ých) kontaktnom(-ých) mieste(-ach) pre dané podujatie.

Medzi úlohy kontaktných miest podujatí môže patriť uľahčenie:

—

zberu a analýzy vnútroštátnych informácií, ako aj informácií z iných členských štátov, tretích krajín, príslušných orgánov EÚ a iných informačných zdrojov,

—

kontroly kvality z hľadiska formy a obsahu,

—

vytvorenia spoľahlivých a efektívnych komunikačných spojení, pokiaľ možno zabezpečených spojení, s relevantnými kľúčovými aktérmi na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni,

—

výmeny informácií prostredníctvom existujúcich bezpečných komunikačných spojení,

—

výmeny informácií v rámci spolupráce s inými členskými štátmi, tretími krajinami, príslušnými orgánmi EÚ a inými medzinárodnými inštitúciami,

—

(v prípade potreby) šírenia spracovaných informácií príslušným bezpečnostným službám, policajným orgánom a iným službám, ako sú napríklad služby organizujúceho štátu, ako aj orgánom a službám v iných členských štátoch a príslušným orgánom EÚ,

—

poskytovania posúdenia hrozieb a analýzy rizík, ktoré pre organizujúci členský štát znamenajú potenciálni demonštranti a iné zoskupenia,

—

pozorovania a hodnotenia podujatia a nadviazania naň.

II.2   Výmena informácií

Členský štát by mal bezodkladne postúpiť informácie, ktoré jeho vnútroštátny orgán považuje za dôležité pre bezpečnosť podujatia v inom členskom štáte, svojmu partnerovi v danom členskom štáte. Členské štáty by si mali pri postupovaní informácií uvedomovať svoje povinnosti vyplývajúce z dôvernosti informácií.

Výmena informácií by mala prebiehať prostredníctvom existujúcich komunikačných kanálov a štruktúr. Pri výmene informácií vrátane osobných údajov by sa mali prísne dodržiavať ustanovenia vnútroštátneho a medzinárodného práva a zmluvy uplatniteľné na jednotlivé prípady (3).

Podporu by mali poskytovať kontaktné miesta zainteresovaných členských štátov.

Zozbierané informácie by sa mali po spracovaní rozosielať príslušným orgánom a službám. Kontakty medzi bezpečnostnými službami, policajnými orgánmi a službami v rôznych členských štátoch môžu koordinovať a organizovať ich príslušné kontaktné miesta.

Kontaktné miesto(-a) v organizujúcom členskom štáte by mali poskytovať podporu pri zbere, analýze a výmene relevantných informácií o podujatí s inými členskými štátmi, tretími krajinami a príslušnými orgánmi EÚ alebo inými medzinárodnými inštitúciami. Tieto informácie môžu okrem iného obsahovať:

—

informácie a spravodajské informácie získané pred podujatím, ktoré môžu potenciálne ovplyvniť priebeh podujatia alebo udržiavanie verejného poriadku, ako aj bezpečnosť vo všeobecnosti,

—

osoby zapojené do teroristických organizácií, teroristických činov alebo iných významných trestných aktivít, ktoré by mohli nepriamo súvisieť s terorizmom,

—

stupeň ohrozenia oficiálnych predstaviteľov (hláv štátov a predsedov vlád, poslancov parlamentu, iných dôležitých osôb atď.), športovcov, návštevníkov/divákov a miest konania. Popri hostiteľskom členskom štáte, ktorý nesie hlavnú zodpovednosť, by mali relevantné informácie o takýchto osobách poskytnúť nezávisle aj všetky ostatné členské štáty,

—

iné informácie o cieľoch a záujmoch členských štátov EÚ alebo tretích krajín v organizujúcej krajine na účely ich lepšej ochrany,

—

informácie a spravodajské informácie týkajúce sa potenciálnych demonštrantov a iných zoskupení,

—

informácie získané alebo vyžiadané počas podujatia, ktoré súvisia s osobami podozrivými zo spáchania trestného činu a ktoré zahŕňajú ich meno, dátum narodenia, bydlisko, profil, okolnosti ich zatknutia a/alebo presný opis spáchaného trestného činu,

—

informácie o uplatniteľných právnych predpisoch a o politike polície v oblasti vynucovania práva (v ostatných členských štátoch alebo tretích krajinách),

—

správy o incidentoch a ich vyhodnotení a príspevky do týchto správ.

II.3   Posudzovanie hrozieb a analýza rizík

Vhodné a včasné posúdenie hrozieb (súvisiacich s terorizmom, verejným poriadkom, organizovaným zločinom a inými), ktorým je vystavené medzinárodné podujatie, je z hľadiska bezpečnosti nesmierne dôležité. Popri špecifickom posúdení príslušnej hrozby by sa mala vykonať analýza, ktorá zahŕňa zber, hodnotenie a šírenie informácií relevantných z hľadiska bezpečnosti konkrétnej situácie.

Popri spravodajských informáciách, ktoré má k dispozícii samotný organizujúci štát, budú základom analýzy aj informácie a hodnotenia poskytnuté inými členskými štátmi. Každé kontaktné miesto by malo s čo najväčším predstihom pred medzinárodným podujatím poskytnúť svojmu partnerovi v organizujúcom štáte priebežné posúdenie hrozieb súvisiace s osobami alebo skupinami, v súvislosti s ktorými sa očakáva, že vycestujú na podujatie a že môžu predstavovať potenciálnu hrozbu pre udržanie verejného poriadku a/alebo bezpečnosti (ako sú napríklad známi potenciálni demonštranti a iné zoskupenia). Toto posúdenie by sa malo postúpiť organizujúcemu členskému štátu, ako aj iným dotknutým krajinám – t. j. tranzitným alebo susediacim krajinám.

Štruktúra tejto analýzy môže byť v súlade s rámcovou analýzou v prílohách B, C a D. Ak takého informácie nie sú k dispozícii, organizujúci štát by mal byť o tom príslušne informovaný. Členské štáty by ich mali poskytnúť organizujúcemu štátu čo najskôr vhodnými prostriedkami s použitím existujúcich bezpečných komunikačných spojení.

Europol môže v súlade so svojím mandátom a Dohovorom o zriadení Európskeho policajného úradu (dohovor o Europole) (4) poskytovať relevantné informácie a analýzy, ako aj vypracovávať všeobecné posúdenia hrozby na základe príspevkov členských štátov. Tieto informácie by mali byť k dispozícii s čo najväčším predstihom. Ak takého informácie nie sú k dispozícii, organizujúci štát môže byť o tom informovaný.

Výber vhodných, potrebných a primeraných bezpečnostných opatrení by sa mal zakladať na posúdení hrozieb, vrátane pravdepodobnosti možnej ujmy, a na analýze rizík.

Z toho dôvodu by mal zodpovedný organizujúci štát v prípade potreby s podporou iných členských štátov a príslušných orgánov EÚ vypracovať najneskôr šesť mesiacov pred príslušným podujatím aktualizované posúdenie hrozieb a analýzu rizík. S blížiacim sa začiatkom podujatia by sa mali informácie pravidelne aktualizovať. Počas posledných troch mesiacov pred podujatím by sa mala analýza zasielať každý mesiac a pred podujatím v prípade potreby i týždenne. Takéto posúdenia a analýzy by si mali prispievajúce štáty a orgány vymieňať.

Počas podujatia by sa mali vydávať denné správy o situácii. Tieto správy by mali vychádzať z informácií od organizujúceho štátu, iných členských štátov a príslušných orgánov EÚ. Posúdenie úrovne existujúceho rizika by sa malo zakladať na najaktuálnejších informáciách, ktoré poskytne hosťujúca polícia alebo kontaktné miesta pre dané podujatie. Informácie by mali byť podľa možnosti čo najkomplexnejšie.

III.   RIADENIE PODUJATÍ

III.1   Povinnosti zúčastnených orgánov a služieb v organizujúcom členskom štáte

Príslušný orgán organizujúceho členského štátu by mal navrhnúť celkový operačný plán, na základe ktorého sa vypracujú ďalšie podrobné plány. Mal by vypracovať aj súbor plánov, ktoré sa vzťahujú na politickú úroveň (strategický plán), ako aj na celkovú operačnú úroveň (operačný plán) a úroveň samotného nasadenia v teréne (taktický plán). Plánovanie by sa malo začať s čo najväčším predstihom.

Pred podujatím by mal organizujúci členský štát zabezpečiť, aby boli jasne vymedzené úlohy všetkých zúčastnených orgánov a služieb a aby sa ich povinnosti oznámili všetkým príslušným stranám.

Organizujúci členský štát môže vytvoriť celkovú schému všetkých prebiehajúcich procesov a zúčastnených kľúčových aktérov (napr. organizácia zasadnutia, zaistenie bezpečnosti, udržanie verejného poriadku, justičné služby, sociálne a preventívne služby, zdravotnícke služby, verejná doprava a iné otázky infraštruktúry). Takáto „schéma“ by mohla byť užitočným nástrojom vizualizácie plánovacieho rámca, ako aj zabezpečenia zahrnutia všetkých potrebných procesov.

Na účely podujatia sa môže zriadiť koordinačná projektová skupina zložená zo zástupcov všetkých zúčastnených orgánov a služieb. Táto skupina by sa mala pred podujatím, počas neho a po ňom pravidelne stretávať, aby sa zabezpečilo ucelené a koordinované prijímanie rozhodnutí. Hlavnou povinnosťou skupiny by malo byť zabezpečenie účinného komunikačného spojenia medzi všetkými orgánmi a službami.

Zodpovedné orgány a služby by mali zabezpečiť materiálne, technické a personálne zdroje potrebné na dostatočne efektívne, kvalitné a rýchle plnenie pridelených úloh. Veľmi užitočným nástrojom pre organizujúce členské štáty by bola databáza všetkých dostupných zdrojov a zodpovedajúcich kontaktných miest.

Policajné orgány organizujúcich členských štátov by mali zabezpečiť, aby sa s výkonným organizátorom podujatia dojednali všetky potrebné dohody a opatrenia, ktoré sa týkajú pôsobenia polície. Organizátor nesie hlavnú zodpovednosť za podujatie a v závislosti od povahy podujatia by sa mal zostaviť zoznam požiadaviek, ktoré je potrebné splniť. Tieto opatrenia by mohli okrem iného obsahovať:

—

umiestnenie podujatí na miesta, kde by nemalo dôjsť k žiadnym verejným nepokojom (zasadacie priestory, hotely),

—

vstupnú kontrolu a možno zabezpečenie okolia a povinnosti každej z týchto zložiek,

—

bezpečnostné opatrenia, ktoré má prijať organizátor, napr. vnútorný kamerový dohľad,

—

kompletnú a neustále aktualizovanú výmenu informácií o delegátoch a iných účastníkoch podujatia (meno, funkcia, dĺžka pobytu, ubytovanie, doprava atď.),

—

opatrenia súvisiace s bezpečnosťou dôležitých osôb a hotelov.

III.2   Udržiavanie verejného poriadku a bezpečnosti

III.2.1   Verejný poriadok a bezpečnosť

V súlade so základnými zásadami uvedenými v časti I.2 by mali príslušné orgány organizujúceho členského štátu stanoviť jasnú komplexnú politiku pre pôsobenie polície na medzinárodných podujatiach. Táto komplexná politika by mohla obsahovať napríklad tieto zásady:

—

policajné akcie charakterizuje zabezpečenie ochrany pokojných demonštrácií

—

polícia by si mala prostredníctvom dialógu a presvedčivej pripravenosti udržať iniciatívu, a tým obmedziť nepokoje alebo väčšie výtržnosti alebo im zabrániť

—

polícia by mala podľa vlastného uváženia a podľa okolností preukázať nízku mieru viditeľnosti a vysokú mieru tolerancie pri pokojných stretnutiach a demonštráciách

—

zatknutia na účely trestného stíhania alebo dočasného zadržania a iné by mali prebiehať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi

—

policajné akcie by sa mali vo všeobecnosti zamerať na zoskupenia, ktoré plánujú podnecovať k výtržnostiam alebo preukazujú takýto zámer

—

mala by sa presadzovať spolupráca s inými členskými štátmi, tretími krajinami, orgánmi EÚ a medzinárodnými inštitúciami v relevantných oblastiach, ako napríklad hranice.

Členský štát, ktorý na svojom území organizuje viacero podujatí, by mal zabezpečiť, aby bola politika polície v oblasti vynucovania práva počas rôznych podujatí čo najjednotnejšia. Ak je to vhodné, môže sa politika koordinovať aj s inými členskými štátmi.

Príslušné orgány v organizujúcom členskom štáte by mali v čo najväčšom predstihu nadviazať dialóg s osobami a skupinami (vrátane skupín aktivistov a demonštrantov), miestnymi orgánmi, príslušnými službami infraštruktúry, miestnym obyvateľstvom a inými kľúčovými aktérmi, aby sa zabezpečil pokojný priebeh zhromaždení a legitímnych demonštrácií. Tento dialóg by mal byť založený na spoločnej zodpovednosti. Mal by sa začať v počiatočnej prípravnej fáze a mal by sa využívať ako nástroj pred podujatím, počas neho i po ňom.

Vytvorením konštruktívnej a obojstranne sa rešpektujúcej siete sa zabráni potenciálnym výtržnostiam a zabezpečí sa nástroj na riešenie konfrontačných situácií.

Na vnútroštátnej úrovni by sa mali zriadiť štruktúry alebo tímy pre dialóg a pri ich príprave a vykonávaní ich úloh by sa mali zohľadniť rôzne zvyky rôznych členských štátov (5).

Mali by sa vytvoriť komunikačné kanály medzi príslušnými orgánmi a rôznymi organizáciami, občianskymi združeniami a zástupcami demonštrantov. Organizátorom demonštrácií a všetkým zainteresovaným stranám sa môže poskytnúť poradenstvo o:

—

praktických otázkach (napr. ubytovanie a logistika),

—

relevantných uplatniteľných právnych predpisoch, ktoré sa týkajú demonštrácií, slobody prejavu, občianskej neposlušnosti atď.,

—

politike polície v oblasti vynucovania práva v prípadoch, kde je možné postupovať podľa vlastného uváženia, a o pokynoch pre políciu v oblasti používania sily,

—

kontaktných miestach v rámci polície a iných relevantných orgánov.

Je potrebné zvážiť poskytovanie uvedených informácií v rôznych jazykoch (napríklad prostredníctvom brožúr, internetových stránok). Zahraničným návštevníkom možno informácie poskytovať prostredníctvom príslušných kontaktných miest.

III.2.2   Vyšetrovanie trestných činov

Orgány členských štátov činné v trestnom konaní by sa mali v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi a proklamovanou politikou zamerať na systematické vyšetrovanie trestných činov spáchaných v súvislosti s násilnými demonštráciami alebo inými výtržnosťami počas významných podujatí.

V zásade a pri presnom dodržaní vnútroštátneho práva by k trestnému stíhaniu v organizujúcej krajine alebo trestnému stíhaniu právnymi orgánmi v inej krajine mali viesť všetky vymedzené a dokázateľné trestné činy. Ak nie je možné okamžité trestné konanie v organizujúcom členskom štáte, ostatné členské štáty by mali vynaložiť všetko úsilie na identifikovanie a trestné stíhanie svojich štátnych príslušníkov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, dostupnými dôkazmi a okolnosťami jednotlivých prípadov.

Organizujúci členský štát by mal zabezpečiť, aby bol k dispozícii dostatok zdrojov na zatknutia a vyšetrenie trestných činov a aby boli k dispozícii vhodné prostriedky a zariadenia na zadržanie a vyšetrovaciu väzbu. Odporúča sa počítať s najhorším možným scenárom s veľkým počtom páchateľov.

Orgány činné v trestnom konaní by preto mali byť pripravené vysporiadať sa s väčším množstvom práce a mať primeranú kapacitu na:

—

rýchle prijímanie rozhodnutí o vzatí do vyšetrovacej väzby,

—

rýchle prijímanie rozhodnutí o vyšetrovacích opatreniach, ktoré si vyžadujú súdne rozhodnutie,

—

vyšetrenie väčšieho počtu trestnoprávnych prípadov,

—

reagovanie na právne požiadavky iných členských štátov.

III.2.3   Teroristické hrozby

Vzhľadom na skutočnosť, že EÚ a niektoré z jej členských štátov sú dôležitými aktérmi v medzinárodnej politike, sú aj pravdepodobným cieľom politicky alebo nábožensky motivovaných medzinárodných teroristov. Okrem medzinárodných teroristov, ktorí na EÚ alebo jej členské štáty útočia počas významných podujatí, existuje aj možnosť útokov zo strany teroristických skupín alebo organizácií, ktoré sa nachádzajú v EÚ alebo jej členských štátoch.

Cieľom takýchto teroristických útokov by mohlo byť samotné podujatie, veľmi dôležité osoby, politici EÚ, národné delegácie členských štátov alebo verejnosť, ktorá sa na podujatí zúčastňuje. Prítomnosť medzinárodných médií je z hľadiska páchateľov významným faktorom, keďže poskytuje platformu na prezentáciu ideológie danej skupiny alebo organizácie.

Informácie a spravodajské informácie o teroristických skupinách a organizáciách sú z hľadiska prevencie teroristických útokov kľúčové a mali by byť vždy dostupné. Preto je pre organizujúci členský štát a jeho orgány činné v trestnom konaní dôležitá výmena informácií a spravodajských informácií vo všeobecnosti i podľa konkrétneho podujatia. Orgány činné v trestnom konaní by sa mali rozhodnúť, ktoré teroristické skupiny, organizácie a jednotlivci by mohli byť relevantné, a v závislosti od podujatia skontrolovať vlastnú databázu. Okrem toho by všetky ostatné členské štáty mali nezávisle poskytnúť príslušné informácie o týchto skupinách, organizáciách a osobách.

Výber vhodných, potrebných a primeraných bezpečnostných opatrení by sa mal zakladať na posúdení hrozieb a na analýze rizík.

III.3   Operačná spolupráca s ostatnými členskými štátmi

III.3.1   Cezhraničná spolupráca

Keď organizujúci členský štát a zainteresované krajiny zavedú flexibilný spoločný pohraničný režim na zintenzívnenie pôsobenia polície v pohraničných oblastiach v závislosti od konkrétnej situácie alebo hrozby, bude potrebná cezhraničná spolupráca. V prípade potreby by sa mali organizovať spoločné alebo koordinované preventívne hliadky alebo kontroly.

Pre členské štáty, ktoré uplatňujú príslušné časti schengenského acquis, môžu byť užitočným nástrojom na zabránenie vycestovania do dejiska podujatia osobám alebo skupinám, ktoré sa považujú za potenciálnu hrozbu pre udržanie verejného poriadku a/alebo bezpečnosti, články 23 až 31 Kódexu schengenských hraníc (6) o dočasnom opätovnom zavedení hraničných kontrol na vnútorných hraniciach.

Preto by sa mali pripraviť potrebné mechanizmy na rýchle a efektívne vykonávanie možného vyhostenia.

III.3.2   Operačná podpora

Organizujúci členský štát môže v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi (7) požiadať iný členský štát o nasadenie policajných alebo spravodajských dôstojníkov na účely operačnej podpory počas konkrétnej udalosti. Podrobnú žiadosť o operačnú podporu, ktorá obsahuje aj odôvodnenie žiadosti, my sa mala zaslať s čo najväčším predstihom. Vzorový formulár na tento účel stanovený v prílohe A.

V závislosti od druhu požadovanej podpory by mal(-i) mať určený(-í) dôstojník (-ci) znalosti a skúsenosti potrebné na plnenie zverených úloh.

Všetka operačná podpora poskytovaná zahraničnými dôstojníkmi by sa mala zahrnúť do operačných plánov príslušných orgánov organizujúceho štátu. Zahraniční dôstojníci by preto mali:

—

byť v čo najväčšej miere začlenení do operačnej informačnej štruktúry,

—

dostávať informácie o operačných plánoch a relevantných politikách vrátane pokynov o používaní sily atď. v jednom zo svojich pracovných jazykov,

—

mať možnosť zoznámiť sa pred podujatím s dejiskom a nasadenými policajnými silami atď.,

—

zúčastňovať sa všetkých relevantných informačných stretnutí (t. j. relevantných z hľadiska ich úloh a ak prebiehajú v jazyku, ktorému rozumejú) a

—

vo vhodných prípadoch byť aktívne zapojení do nasadenia policajných síl v teréne.

Organizujúce príslušné orgány zodpovedajú za fyzickú bezpečnosť zahraničných dôstojníkov. Je povinnosťou zahraničných dôstojníkov zabezpečiť, aby ich činnosti nespôsobili zbytočné konflikty, nebezpečenstvo alebo nenáležité riziko.

Pri nasadení v teréne by mali zahraniční dôstojníci vždy podliehať pokynom a spravidla i dohľadu členov príslušných orgánov hostiteľskej krajiny, ktorí sú dostatočne informovaní o operačnom pláne a schopní komunikovať v jazyku, ktorému zahraničný dôstojník rozumie. Komunikačné spojenia medzi zahraničnými dôstojníkmi, hostiteľskými kontaktnými osobami, velením nasadených policajných síl a inými kľúčovými aktérmi by mali byť efektívne a plne funkčné počas podujatia a podľa potreby aj pred ním a po ňom.

III.3.3   Styční dôstojníci  (8)

Na žiadosť organizujúceho členského štátu môže každý členský štát alebo príslušná organizácia EÚ/iná príslušná organizácia v prípade potreby vymenovať styčných dôstojníkov pre dané podujatie. Žiadosť o styčných dôstojníkov by sa mala podať s čo najväčším predstihom a najneskôr šesť týždňov pred podujatím. Vzorový formulár na tento účel je stanovený v prílohe A.

Členské štáty, ktoré majú záujem, môžu požiadať o pozvanie pre styčného dôstojníka, ktorého vyšlú do organizujúceho členského štátu.

Styční dôstojníci sa môžu vymieňať v súlade s dvojstrannými dohodami medzi organizujúcim členským štátom a iným zainteresovaným členským štátom.

Styčný dôstojník by sa mal vymenovať najneskôr dva týždne pred podujatím a vtedy by sa mala začať spolupráca. Organizujúci štát by mal v úzkej spolupráci s ostatnými členskými štátmi rozhodnúť o vymenovaní a úlohách styčných dôstojníkov prostredníctvom príslušných kontaktných miest.

Styčného dôstojníka možno podľa jeho zručností zaradiť na (akékoľvek) hostiteľské kontaktné miesto, kde bude zodpovedať za komunikáciu s domovským štátom, pričom organizujúci členský štát by mal poskytnúť vhodné komunikačné prostriedky.

Styční dôstojníci by mali plniť poradné a pomocné úlohy. Zahraniční styční dôstojníci by nemali byť ozbrojení a nemali by mať v hostiteľskej krajine žiadnu úradnú policajnú právomoc (9). V závislosti od ich konkrétnej úlohy by mali mať styční dôstojníci potrebné skúsenosti z oblasti udržiavania verejného poriadku alebo boja proti terorizmu, a najmä:

—

dôkladnú znalosť svojej vnútroštátnej organizácie a orgánov,

—

skúsenosti s udržiavaním verejného poriadku počas významných podujatí,

—

prístup ku všetkým užitočným informačným zdrojom vo svojom domovskom štáte vrátane informácií o extrémistických a iných relevantných zoskupeniach od polície, ako aj z iných relevantných zdrojov,

—

schopnosť organizovať vnútroštátne spravodajské akcie pred podujatím a počas neho a analyzovať relevantné informácie,

—

dobrú znalosť pracovného(-ých) jazyka(-ov), ktorý(-é) si zvolí organizujúci členský štát.

Styční dôstojníci by sa mali ihneď po svojom príchode prihlásiť na pridelenom kontaktnom mieste, aby objasnili svoje úlohy a mandát. Tento akreditačný proces usporiada organizujúci členský štát.

III.3.4   Pozorovatelia

Členské štáty môžu so súhlasom organizujúceho členského štátu vyslať pozorovateľov, aby získali skúsenosti s bezpečnosťou a udržiavaním verejného poriadku počas medzinárodných podujatí, ktoré využijú počas podujatí, ktoré sa uskutočnia v budúcnosti v ich domovských krajinách. Pozorovatelia sa môžu na požiadanie zúčastniť na hodnotení, ktoré uskutočňuje organizujúci členský štát.

Pozorovateľom by sa mala v čo najväčšej možnej miere umožniť účasť na plánovacích, informačných a koordinačných stretnutiach, operačných akciách a iných činnostiach, aby sa maximalizoval prínos návštevy. Pozorovatelia by sa mali ihneď po svojom príchode prihlásiť na pridelenom kontaktnom mieste. Tento akreditačný proces usporiada organizujúci členský štát.

III.3.5   Finančné pravidlá a vybavenie

Organizujúci členský štát by mal zvyčajne uhradiť ubytovanie a náklady na pobyt pozvaných zahraničných dôstojníkov, ktorí pricestujú na jeho územie. Cestovné náklady zvyčajne hradí domovská krajina.

Všetky náklady súvisiace s pozorovateľmi vyslanými do organizujúceho členského štátu by mal hradiť vysielajúci štát. Organizujúci členský štát by, ak je to možné, mohol poskytnúť pozorovateľom potrebné komunikačné a iné prostriedky a zariadenia.

Organizujúci členský štát môže zabezpečiť podporu od iných členských štátov, pokiaľ ide o dočasné poskytnutie vybavenia alebo iných zdrojov, podľa možnosti prostredníctvom dvojstranných/viacstranných dohôd.

III.3.6   Komunikačný plán

Primeraný tok informácií medzi policajnými orgánmi a inými službami by sa mal zabezpečiť pomocou podrobného komunikačného plánu. Všetky zainteresované strany v rámci organizujúceho členského štátu by mali vypracovať spoločnú komunikačnú stratégiu, aby sa vyhli prekrývaniu činností alebo šíreniu neúplných informácií.

Aby sa vyhlo medzerám vo vedomostiach (napr. v súvislosti s jazykmi), v rámci komunikačného plánu by sa mala zabezpečiť integrácia styčných dôstojníkov alebo iného personálu.

Do komunikačného plánu by sa mali začleniť aj iné zložky (napr. požiarnici, záchranné služby).

III.4   Mediálna stratégia

V záujme zabezpečenia presného a včasného spravodajstva z medzinárodných podujatí by sa pred podujatím, počas neho, aj po ňom mala uplatňovať vopred stanovená stratégia pre vzťahy s médiami.

Médiám by sa mala poskytnúť pri informovaní o podujatí čo najväčšia voľnosť, aby sa dodržalo právo slobodne vyjadrovať názory v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mediálna stratégia my mala byť orientovaná na otvorenosť a transparentnosť.

Odporúča sa vytvoriť pre médiá jediné kontaktné miesto, aby sa zabezpečilo koordinované spravodajstvo. Organizujúci členský štát by mal v dostatočnom predstihu pred podujatím vypracovať komplexnú mediálnu stratégiu, v ktorej sa okrem iného stanovuje:

—

kontaktné miesto pre médiá, ktoré nasmeruje médiá na príslušných hovorcov,

—

oblasť pôsobnosti jednotlivých hovorcov a

—

informácie, ktoré sa majú poskytnúť verejnosti o policajných opatreniach a krokoch, ktoré sa prijmú v prípade výtržností.

III.5   Výučba, odborná príprava a cvičenia

Príprava európskeho programu výučby, odbornej prípravy a cvičenia (ITE) je založená na strategických medzinárodných dohodách a spoločne vypracovaných postupoch a pracovných metódach. Účasť na činnostiach v rámci ITE slúži ako príprava predstaviteľov, tímov, organizácií a krajín na podobné podujatia, ako sú uvedené v tejto príručke (10).

Významné podujatia podľa definície v tejto príručke zahŕňajú medzinárodné a cezhraničné aspekty a vyžadujú si:

—

výmenu informácií o podujatí medzi členskými štátmi (manažment informácií),

—

znalosť policajnej organizácie v organizujúcom členskom štáte,

—

získanie skúseností z významných podujatí a výmenu takto získaných informácií: semináre o skúsenostiach a prípadové štúdie.

Uvedené prvky sa potom môžu využiť ako vstupy na neustále aktualizovanie a vylepšovanie tejto príručky.

Pri vývoji, navrhovaní a praktickom využívaní ITE zohráva úlohu Európska policajná akadémia (EPA). Ak je to možné, činnosti ITE by za mali začleniť do existujúcich procesov a postupov EPA.

IV.   HODNOTENIE

IV.1   Hodnotenie podujatí

Organizujúci členský štát by mal iniciovať hodnotenie bezpečnostných činností počas podujatia a iných relevantných faktorov. Prispieť k tomuto hodnoteniu, ktoré by malo vychádzať z plánovania podujatia, by mal všetok kľúčový personál. Organizujúci členský štát môže v rámci hodnotiaceho procesu využiť hodnotenia z iných členských štátov, pričom tento postup by sa mal dohodnúť vopred.

Organizujúci štát by mal zostaviť hodnotiacu správu čo najskôr po skončení podujatia. Ak sa vyskytli incidenty akéhokoľvek druhu, hodnotiaca správa by mala zahŕňať aj správu o incidentoch.

Po podujatí by sa malo konať informačné stretnutie a vypracovať všeobecná hodnotiaca správa o relevantných bezpečnostných aspektoch. V správe by sa mala venovať osobitná pozornosť narušeniu verejného poriadku (alebo absencii takéhoto narušenia), teroristickým hrozbám a incidentom, trestným činom, zúčastneným skupinám a získaným skúsenostiam.

Správy a/alebo získané skúsenosti by sa mali stať základom procesu ITE (pozri kapitolu III.5). EPA by mala zabezpečiť začlenenie získaných medzinárodných skúseností do programu ITE. Za ich začlenenie na vnútroštátnej úrovni zodpovedajú jednotlivé členské štáty. EPA rozošle správu národným policajným akadémiám.

Správa by sa mala rozoslať prostredníctvom kontaktných miest podujatí príslušným orgánom EÚ a iným zúčastneným alebo inak zainteresovaným krajinám alebo orgánom, aby mohli získané skúsenosti alebo odporúčania využiť organizátori budúcich významných podujatí s medzinárodným rozmerom.

IV.2   Strategické hodnotenie

Príslušná pracovná skupina Rady by mala vždy v prípade potreby usporiadať stretnutie expertov na účely výmeny skúseností a najlepších postupov.

Mali by sa na ňom zúčastniť vysokí policajní dôstojníci so skúsenosťami s udržiavaním verejného poriadku počas významných podujatí s medzinárodným rozmerom. Jednou z tém takéhoto stretnutia by mal byť ďalší vývoj a úpravy tejto príručky na základe skúseností z nedávnych podujatí.

PRÍLOHA A

VZOROVÝ FORMULÁR ŽIADOSTI O STYČNÝCH DÔSTOJNÍKOV ALEBO DÔSTOJNÍKOV NA POSKYTNUTIE INÝCH DRUHOV OPERAČNEJ PODPORY

1.

Druh požadovanej podpory (styčný dôstojník, tajný pozorovateľ, mediátor alebo iný)

2.

Podujatie(-a)

3.

Obdobie

4.

Pôsobisko

5.

Opis úloh (čo najpodrobnejší)

6.

Jazykové zručnosti (pracovné jazyky podujatia)

7.

Iné osobitné zručnosti (znalosti o konkrétnych skupinách, skúsenosti s mediáciou atď.)

8.

Úlohy, ktoré je potrebné pripraviť pred príchodom:

—

komunikácia s domovským štátom,

—

zhromaždenie osobitného druhu informácií,

—

iné úlohy.

9.

Komunikačné prostriedky (mobilný telefón, internet)

10.

Iné požadované zariadenia

11.

Odpovedajte do:

PRÍLOHA B

ANALÝZA RIZÍK SÚVISIACICH S POTENCIÁLNYMI DEMONŠTRANTMI A INÝMI ZOSKUPENIAMI

1.

Názov skupiny, ktorá je známa a môže počas podujatia demonštrovať alebo ho inak ovplyvniť

2.

Zloženie, počet členov

3.

Poznávacie znamenia (oblečenie, logá, zástavy, slogany alebo iné vonkajšie znaky)

4.

Charakter skupiny (násilná – existuje riziko výtržností?)

5.

Metódy demonštrantov a/alebo aktivistov

6.

Vnútorná organizácia a fungovanie skupiny:

—

vedenie,

—

komunikačné prostriedky,

—

iné štrukturálne informácie.

7.

Spojenie s inými skupinami (vnútroštátne alebo medzinárodné)

8.

Členovia v minulosti zúčastnení na podobných incidentoch:

—

druh incidentu,

—

miesto (krajina),

—

samostatne alebo v rámci skupiny,

—

odsúdenia v súvislosti s uvedeným v súlade s vnútroštátnym právom.

9.

Správanie:

—

voči policajným službám a akciám,

—

voči miestnemu obyvateľstvu,

—

používanie zbraní,

—

konzumácia alkoholu alebo užívanie drog,

—

nosenie masiek,

—

vzory správania sa na rôznych druhoch podujatí.

10.

Spojenie s médiami a postoj voči nim (mediálna stratégia, hovorca atď.)

11.

Internetové stránky a informačné tabule atď.

12.

Výber cestovnej trasy

13.

Dopravné prostriedky

14.

Výber ubytovania

15.

Dĺžka pobytu

16.

Informácie o možných demonštrantoch alebo aktivistoch z tretích krajín, ktoré poskytli styční dôstojníci z týchto krajín

17.

Iné relevantné informácie

18.

Zdroje informácií a analýza presnosti a spoľahlivosti poskytnutých informácií

PRÍLOHA C

Image

PRÍLOHA D

Image

PRÍLOHA E

REFERENČNÉ DOKUMENTY

—

Dohovorom o zriadení Európskeho policajného úradu (dohovor o Europole) (Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 2),

—

Jednotná akcia Rady 97/339/SVV z 26. mája 1997 týkajúca sa spolupráce v oblasti práva, poriadku a bezpečnosti (Ú. v. ES L 147, 5.6.1997, s. 1),

—

Protokol, ktorým sa začleňuje schengenské acquis do rámca Európskej únie (Ú. v. ES C 340, 10.11.1997, s. 93),

—

Zmluva z Nice, vyhlásenie o mieste zasadania Európskej rady (Ú. v. ES C 80, 10.3.2001, s. 85),

—

Rozhodnutie Rady 2001/264/ES z 19. marca 2001 prijímajúce bezpečnostné nariadenia Rady (Ú. v. ES L 101, 11.4.2001, s. 1),

—

Uznesenie Rady zo 4. decembra 2006 o aktualizovanej príručke s odporúčaniami na účely medzinárodnej policajnej spolupráce a s opatreniami na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát (Ú. v. EÚ C 322, 29.12.2006, s. 1),

—

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1),

—

Zmluva medzi Belgickým kráľovstvom, Holandským kráľovstvom a Luxemburským veľkovojvodstvom z 8. júna 2004 o cezhraničných policajných zásahoch,

—

Zmluva medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom a Rakúskou republikou o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce najmä v boji proti terorizmu, cezhraničnej trestnej činnosti a nelegálnej migrácii (Prümska zmluva) (dokument Rady číslo 16382/06),

—

Príručka riadenia konfliktov (dokument Rady číslo 7047/01),

—

Závery prijaté Radou a zástupcami vlád členských štátov 13. júla 2001 o bezpečnosti na zasadnutiach Európskej Rady a podobných podujatiach (dokument Rady číslo 10916/01),

—

Kontrolný zoznam opatrení, ktoré sa môžu prijať pri príležitosti zasadnutí Európskej rady a pri iných porovnateľných podujatiach (dokument Rady číslo 11572/01),

—

Strategické informácie o zasadnutiach Európskej rady a iných porovnateľných podujatiach – analýza rizika (dokument Rady číslo 11694/01),

—

Závery pracovnej podskupiny EUCPN JAI 82 z 27. novembra 2001 (dokument Rady číslo 14917/01),

—

Príručka pre použite policajných orgánov a služieb pri medzinárodných udalostiach ako sú zasadnutia Európskej rady (dokument Rady číslo 12637/02),

—

Bezpečnosť na zasadnutiach Európskej rady a iných porovnateľných podujatiach – medzinárodná spolupráca na zasadnutí Európskej rady v Laekene (dokument Rady číslo 9029/02),

—

Bezpečnostná príručka pre zasadnutia Európskej rady a iné podobné podujatia (dokument Rady číslo 9069/02),

—

Bezpečnosť na zasadnutiach Európskej rady (dokument Rady číslo 11836/02),

—

Príručka spolupráce medzi členskými štátmi na zamedzenie teroristickým činom na olympijských hrách a porovnateľných športových podujatiach (dokument Rady číslo 5744/04),

—

Stratégia Európskej únie pre boj proti terorizmu (dokument Rady číslo 14469/05),

—

Podpora Europolu členským štátom – významné medzinárodné športové podujatia (spisové číslo Europolu 2570-50r1).

PRÍLOHA F

STÁLE KONTAKTNÉ MIESTA NA ÚČELY VEREJNÉHO PORIADKU

(článok 3 písm. b) jednotnej akcie 97/339/SVV)

Aktualizáciu zasielajte na adresu pcwp@consilium.europa.eu

ČŠ

Útvar

Adresa

Telefón

Fax

Email

BE

Federal Police PCN/DAO

Fritz Toussaint 47

B-1050 Brussels

(32-2) 642 63 80

(32-2) 646 49 40

dga-dao@skynet.be

Ministry of the Interior, Crisis Centre

Hertogstraat 53

B-1000 Brussels

(32-2) 506 47 11

(32-2) 506 47 09

 

BG

Directorate for International Operational Police Cooperation

Ministry of the Interior

 

(359) 22 82 28 34

(359) 29 80 40 47

NCB@mvr.bg

CZ

Police Presidium of the Czech Republic

International Police Co-operation Division

Strojnická 27

PO Box 62/MPS

CZ-Praha 7

(420) 974 83 42 10

(420) 974 83 47 16

sirene@mvcr.cz

DK

Danish National Police

Polititorvet 14

DK-1780 København V

(45) 33 14 88 88

(45) 33 32 27 71

NEC@politi.dk

DE

Bundeskriminalamt

Thaerstr. 11

D-65193 Wiesbaden

(49) 61 15 51 31 01

(49) 61 15 51 2141

@bka.bund.de

Bundesministerium des Innern

Lagezentrum

Alt-Moabit 101

D-10559 Berlin

(49) 301 86 81 10 77

(49) 301 86 81 2926

poststelle@bmi.bund.de

EE

Central Law Enforcement Police

Ädala 4E

EE-10614 Tallinn

(372) 612 39 00

(372) 612 39 90

julgestuspolitsei@jp.pol.ee

EL

Ministry of Public Order

International Police Cooperation Division

Kanellopoulou 4

GR-10177 Athens

(30) 210 69 77 56 23

(30) 21 06 92 40 06

registry@ipcd.gr

ES

Dirección general de la policía, Comisaría general de seguridad ciudadana, Centro nacional de coordinación

C/Francos Rodríguez 104

E-28039 Madrid

(34) 913 22 71 90

(34) 913 22 71 88

cgsc.cgeneral@policia.es

FR

Ministère de l'intérieur

Direction Générale de la Police Nationale

Cabinet «Ordre Public»

11 rue des Saussaies

F-75008 Paris

(33) 140 07 22 84

(33) 140 07 64 99

 

IE

Office of Liaison and Protection Section,

An Garda Siochána

Dublin 8

Ireland

(353) 16 66 28 42

(353) 16 66 17 33

gdalp@iol.ie

IT

Ministero dell'interno

Dipartimento della Pubblica Sicurezza

Ufficio Ordine Publico

Piazza del Viminale 1

I-00184 Roma

(39) 06 46 52 13 09

(39) 06 46 52 13 15

(39) 06 46 53 61 17

cnims@interno.it

CY

Ministry of Justice and Public Order

Police Headquarters

—

European Union and International Police Cooperation Directorate

CY-Nicosia, 1478

(357) 22 80 89 98 (24h)

357) 22 80 80 80 (24h)

(357) 22 30 51 15

(357) 22 80 86 05 (24h)

euipcd@police.gov.cy

—

Operations Office of the Cyprus Police Headquarters

(357) 22 80 80 78

(357) 99 21 94 55

(357) 22 80 85 94

operations.office@police.gov.cy

LV

Operative Control Bureau of Public Security Department

Central Public Order Police Department

State Police

Brīvības iela 61

LV-1010 Riga

(371) 707 54 30

(371) 707 53 10

(371) 727 63 80

armands.virsis@vp.gov.lv

vpdd@vp.gov.lv

LT

Lithuanian Criminal Police Bureau

International Liaison Office

Liepyno 7

LT-08105 Vilnius

(370-5) 271 99 00

(370-5) 271 99 24

office@ilnb.lt

LU

Direction Générale de la Police Grand-Ducale

Direction des Opérations

Centre d'Intervention National

L-2957 Luxembourg

(352) 49 97 23 46

(352) 49 97 23 98

cin@police.etat.lu

HU

International Law Enforcement Cooperation Centre

National Police

Teve utca 4-6

H-1139 Budapest

(36-1) 443 55 57

(36-1) 443 58 15

intercom@orfk.police.hu

MT

Malta Police Force

Police General Headquarters

M-Floriana

(356) 21 22 40 01

(356) 21 25 21 11

(356) 21 23 54 67

(356) 21 24 77 94

cmru.police@gov.mt

NL

Ministry of the Interior and Kingdom Relations, National Crisis Centre

PO Box 20011

2500 EA The Hague

The Netherlands

(31) 704 26 50 00

(31) 704 26 51 51

(31) 703 61 44 64

ncc@crisis.minbzk.nl (24h) (NL/EN)

AT

Federal Ministry of the Interior

Directorate General for Public Safety

Operations and Crisis Coordination Centre

Minoritenplatz 9

A-1014 Wien

(43) 15 31 2 6 32 00

(43) 15 31 2 6 37 70 (24h)

(43) 15 31 2 6 31 20 (24h)

(43) 15 31 26 10 86 12 (e-fax, 24h)

ekc@bmi.gv.at (24h)

PL

General Headquarters of Police

Crises Management and Anti Terrorism Bureau

ul. Puławska 148/150

PL-02-624 Warszawa

(48-22) 601 36 40

(48-66) 763 13 25

(48-22) 601 32 37

ncbwarsaw@policja.gov.pl

contact point concerning counter-terrorism

Division on Combating Terrorist Acts

Central Bureau of Investigation

National Police Headquarters

(48-22) 601 32 75

(48-22) 601 42 93

counterterror@policja.gov.pl

PT

Ministério da Administração Interna

Gabinete Coordenador de Segurança

Av. D. Carlos I- 7o

P-1249-104 Lisboa

(351) 213 23 64 09

(351) 213 23 64 25

gsc@sg.mai.gov.pt

RO

International Police Cooperation Centre (IPCC)

Calea 13 Septembrie 1-5

RO-Bucharest

(40) 213 16 07 32

(40) 213 12 36 00

ccpi@mai.gov.ro

Operational Anti-Terrorist

Coordination Centre (Romanian Information Service)

Bulevardul Libertatii 14-16

RO-Bucharest

(40) 214 02 35 98

(40) 213 45 10 66

ipct@dcti.ro

SI

International Police Cooperation Sector in Criminal Police Directorate

Štefanova 2

SLO-1000 Ljubljana

(386) 14 72 47 80

(386) 12 51 75 16

interpol.ljubljana@policija.si

SK

Prezídium Policajného zboru

Úrad medzinárodnej policajnej spolupráce

Pribinova 2

SK-812 72 Bratislava

(421) 961 05 64 50

(421) 961 05 64 59

spocumps@minv.sk

FI

Helsinki Police Department

Operational Command Centre

Pasilanraitio 13

FI-00240 Helsinki

(358-9) 189 40 02

(358-9) 189 28 21

johtokeskus@helsinki.poliisi.fi

SE

National Criminal Police, International Police Cooperation Division (IPO)

POB 12256

S-10226 Stockholm

(46) 84 01 37 00

(46) 86 51 42 03

ipo.rkp@polisen.se

UK

Home Office

Public Order Unit

2 Marsham Street

London SW1P 4DF

POB 8000

London SE 11 5EN

United Kingdom

(44) 20 70 35 35 09

(44) 20 70 35 18 10

 

Christian.Papaleontiou@homeoffice.gsi.gov.uk

David.Bohannan@homeoffice.gsi.gov.uk

Serious Organised Crime Agency International Crime

(44) 20 73 28 81 15

(44) 20 73 28 81 12

london@soca.x.gsi.gov.uk

(1)  Odporúčania pre medzinárodnú policajnú spoluprácu v súvislosti s medzinárodnými futbalovými zápasmi sú uvedené v samostatnej príručke: pozri Uznesenie Rady o aktualizovanej príručke s odporúčaniami na účely medzinárodnej policajnej spolupráce a s opatreniami na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát (Ú. v. EÚ C 322, 29.12.2006, s. 1).

(2)  Ú. v. ES L 147, 5.6.1997, s. 1.

(3)  Článok 46 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (Schengenský dohovor) (Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19) a článok 26 Zmluvy medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom a Rakúskou republikou o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce najmä v boji proti terorizmu, cezhraničnej trestnej činnosti a nelegálnej migrácii (Prümska zmluvy).

(4)  Ú. v. EÚ C 316, 27.11.1995, s. 2.

(5)  Prvky uvedené na strane 3 Záverov pracovnej podskupiny EUCPN JAI 82 z 27. novembra 2001.

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1).

(7)  Vrátane článku 26 Prümskej zmluvy.

(8)  Pozri ods II bod 1 písm. c) Záverov prijatých Radou a zástupcami vlád členských štátov 13. júla 2001 o bezpečnosti na zasadnutiach Európskej Rady a podobných podujatiach.

(9)  Článok 2 jednotnej akcie 97/339/SVV.

(10)  Za činnosti ITE počas významného podujatia zodpovedá členský štát, v ktorom sa podujatie koná. Znamená to, že za zabezpečenie efektívneho riadenia činností ITE zodpovedajú samotné členské štáty, a táto príručka preto neobsahuje žiadnu súvisiacu pomoc či pokyny.

II Oznámenia

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Komisia

22.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 314/22

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Prípad COMP/M.4848 – Basell/Lyondell)

(Text s významom pre EHP)

(2007/C 314/03)

Dňa 26. októbra 2007 sa Komisia rozhodla neoponovať voči vyššie spomínanej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za kompatibilnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 odsek 1 písmeno b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplný text rozhodnutia je dostupný iba v angličtine a bude dostupný verejnosti po tom, ako budú odstránené akékoľvek obchodné tajomstvá, ktoré by mohol obsahovať. Prístupný bude na:

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32007M4848. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva. (http://eur-lex.europa.eu)

22.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 314/22

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Prípad COMP/M.4860 – HRE/DEPFA)

(Text s významom pre EHP)

(2007/C 314/04)

Dňa 28. septembra 2007 sa Komisia rozhodla neoponovať voči vyššie spomínanej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za kompatibilnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 odsek 1 písmeno b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplný text rozhodnutia je dostupný iba v angličtine a bude dostupný verejnosti po tom, ako budú odstránené akékoľvek obchodné tajomstvá, ktoré by mohol obsahovať. Prístupný bude na:

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32007M4860. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva. (http://eur-lex.europa.eu)

22.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 314/23

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Prípad COMP/M.4969 – DZ Equity Partner/Welle Holding/PAIDI Möbel)

(Text s významom pre EHP)

(2007/C 314/05)

Dňa 12. decembra 2007 sa Komisia rozhodla neoponovať voči vyššie spomínanej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za kompatibilnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 odsek 1 písmeno b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplný text rozhodnutia je dostupný iba v angličtine a bude dostupný verejnosti po tom, ako budú odstránené akékoľvek obchodné tajomstvá, ktoré by mohol obsahovať. Prístupný bude na:

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32007M4969. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva. (http://eur-lex.europa.eu)

22.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 314/23

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Prípad COMP/M.4806 – DSB/First/Öresundståg)

(Text s významom pre EHP)

(2007/C 314/06)

Dňa 24. septembra 2007 sa Komisia rozhodla neoponovať voči vyššie spomínanej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za kompatibilnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 odsek 1 písmeno b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplný text rozhodnutia je dostupný iba v angličtina a bude dostupný verejnosti po tom, ako budú odstránené akékoľvek obchodné tajomstvá, ktoré by mohol obsahovať. Prístupný bude na:

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32007M4806. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva. (http://eur-lex.europa.eu)

IV Informácie

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Rada

22.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 314/24

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 25. mája 2007 o budúcej perspektíve európskej spolupráce v oblasti politiky pre mládež

(2007/C 314/07)

RADA A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÍ SA ZIŠLI NA ZASADNUTÍ RADY,

SO ZRETEĽOM NA:

(1)

žiadosť Rady (1) vyhodnotiť v roku 2009 všeobecný rámec európskej spolupráce v oblasti mládeže schválený v roku 2002;

(2)

prvú výmenu názorov na budúcu perspektívu európskej politiky pre mládež, ktorá sa uskutočnila 16. februára 2007 na zasadnutí Rady pre vzdelávanie, mládež a kultúru na základe spoločného diskusného dokumentu nemeckého, portugalského a slovinského predsedníctva a s cieľom vyhodnotiť rámec spolupráce;

(3)

prácu úradu európskych politických poradcov (2) pri Európskej komisii, ktorá zdôrazňuje dôležitosť investovania do mladých ľudí, ich blahobytu, zdravia, vzdelania, zapojenia do pracovného trhu a aktívneho občianstva;

(4)

predbežnú správu Európskej komisie na jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2007 s názvom Zhodnotenie sociálnej situácie  (3), ktorá vyzdvihuje otázku medzigeneračnej rovnosti v súvislosti s globalizáciou a demografickými zmenami a otvára cestu pre otvorenú diskusiu o sociálnych otázkach a výzvach, ktoré podstatne ovplyvnia sociálnu situáciu aj mladých ľudí v Európe;

(5)

požiadavku Rady (4) podporovať štruktúrovaný dialóg s mladými ľuďmi s cieľom zvýšiť na všetkých úrovniach zaangažovanosť mladých ľudí a ich organizácií v utváraní a vykonávaní politík, ktoré ich ovplyvňujú, a tým podporovať ich aktívne občianstvo;

(6)

Európsky pakt pre mládež schválený na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2005, ktorý určil prioritné oblasti činnosti vyžadujúce si väčšiu zaangažovanosť mladých ľudí a všetkých príslušných aktérov politiky pre mládež,

1.

UPOZORŇUJÚ, že v súlade s Európskym paktom pre mládež si tvorba účinnej a udržateľnej politiky pre mládež v príslušných oblastiach politiky vyžaduje skutočný medziodvetvový prístup. K jeho utváraniu a vykonávaniu chce Rada prispieť kľúčovým spôsobom.

2.

ĎALEJ UPOZORŇUJÚ, že vzhľadom na demografické zmeny pozorovateľné vo všetkých členských štátoch a na klesajúci trend podielu mladých ľudí na celkovej populácii, ktorý sa v najbližších desaťročiach bude ešte prehlbovať, je stále viac potrebná medziodvetvová stratégia, aby sa vyvinula medzigeneračne spravodlivá, udržateľná politika, ktorá rozdelí príležitosti aj zaťaženie rovnomerne medzi všetky vekové skupiny a ktorá umožní mladým ľuďom získať stupeň samostatnosti, ktorý je primeraný ich veku a potrebám.

3.

POZNAMENÁVAJÚ, že otvorená metóda koordinácie a Európsky pakt pre mládež sú hlavnými nástrojmi pre rozvoj politík pre mládež v Európe. V záujme efektívnosti, koherencie a viditeľnosti by sa mali vytvoriť iniciatívy, ktoré by zabezpečili, aby tieto nástroje mohli v budúcnosti lepšie spolupôsobiť a vzájomne sa tak podporovať. Množstvo správ, ktoré sa v súčasnosti vyžadujú od členských štátov, by sa nemalo zvýšiť.

4.

PODČIARKUJÚ dôležitosť programu Mládež v akcii  (5) pre zlepšovanie európskej spolupráce v oblasti politiky pre mládež a dôležitosť európskych štrukturálnych fondov pre plnenie Európskeho paktu pre mládež na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a pre otvorenú metódu koordinácie.

5.

VÍTAJÚ iniciatívy Komisie, ktoré zdôrazňujú dôležitú úlohu mladých žien a mužov v budúcej organizácii spoločnosti v Európskej únii a jej členských štátoch tým, že podporujú skutočný medziodvetvový prístup k tvorbe politiky pre mládež, štruktúrovaný dialóg s mladými ľuďmi a ich samostatnosť a aktívne občianstvo.

6.

VYJADRUJÚ svoju ochotu pomôcť vypracovať takéto iniciatívy, rozvíjať ich a nadviazať na ne, pričom očakávajú podporu zo strany Európskeho parlamentu, Hospodárskeho a sociálneho výboru, Výboru regiónov a vezmú do úvahy úlohu príslušných regionálnych a miestnych aktérov.

6a)

prijatím týchto záverov ZAMÝŠĽAJÚ prispieť k dôkladnému prerokovaniu budúcej perspektívy európskej spolupráce v oblasti politiky pre mládež predložením súboru príslušných návrhov o budúcich tematických a štrukturálnych perspektívach a vyhodnotiť rámec spolupráce v roku 2009.

7.

v tomto kontexte POVAŽUJÚ za obzvlášť dôležité tieto otázky:

a)

Európska spolupráca v oblasti politiky pre mládež sa spolupodieľa na zodpovednosti za riešenie kvality života mladých ľudí v Európe pomocou konkrétnych nástrojov politiky pre mládež, ale tiež lepším zohľadnením problematiky mládeže a lepšou medziodvetvovou koordináciou s príbuznými oblasťami politiky. Táto spolupráca by sa mala posilniť s cieľom:

—

zlepšiť sociálne začleňovanie mladých ľudí, zjednodušiť ich prechod k samostatnosti, a tým reagovať na demografické problémy, najmä:

—

poskytnutím možnosti získať potrebné základné zručnosti a schopnosti všetkým mladým ľuďom,

—

uľahčením prechodu medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a zamestnaním,

—

kombinovaním flexibility vrátane zvýšenej mobility vyžadovanej od mladých ľudí a istoty („flexiistota“),

—

podporou podnikateľského potenciálu mladých ľudí a

—

v prípade potreby podporou politík, ktoré ponúkajú druhú šancu a ktoré mladých ľudí usmernia a napomôžu im vybudovať si ľudský kapitál do budúcnosti,

—

zlepšovať životné podmienky v multikultúrnych spoločnostiach podporou medzikultúrnych zručností mladých ľudí,

—

podporovať rešpektovanie ľudských práv a hodnôt, ako sú tolerancia, vzájomný rešpekt, rozmanitosť, rovnosť a solidarita a bojovať proti všetkým formám diskriminácie,

—

zlepšovať životné podmienky mladých ľudí, v čom je zahrnutá možnosť zdravo žiť,

—

podporovať kultúrnu a tvorivú angažovanosť mladých ľudí,

—

poskytovať podporu mladým ľuďom, aby sa im prostredníctvom lepšieho zosúladenia pracovného, rodinného a súkromného života umožnilo založiť si rodinu, ak si to prajú, a plne sa zúčastňovať na vzdelávaní a odbornej príprave alebo sa zároveň zapojiť do pracovného života,

—

zlepšovať sociálno-ekonomické podmienky, v ktorých žijú mladí ľudia v znevýhodnených mestských a vidieckych oblastiach.

b)

Medziodvetvová tvorba politiky pre mládež v úzkej spolupráci s mladými ľuďmi, s ľuďmi, ktorí pôsobia v oblasti mládeže, a mládežníckymi organizáciami je prvoradá. Medzi inými návrhmi, ktoré sa majú vypracovať, by sa mali využiť už existujúce nástroje štruktúrovaného dialógu – ako napríklad mládežnícke podujatia organizované predsedníctvom a týždeň európskej mládeže – na usporadúvanie neformálnych fór, na ktorých sa zúčastnia aktéri z príbuzných oblastí politiky z Rady, Komisie a Európskeho parlamentu. Malo by sa dbať o to, aby sa na organizovaní a uskutočňovaní takýchto fór od samého začiatku zúčastňovali zástupcovia mladých ľudí, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať mladým ľuďom v sociálne, kultúrne a ekonomicky znevýhodnených situáciách.

Mali by sa vypracovať návrhy na posilnenie medziodvetvovej spolupráce v Rade a jej orgánoch, ktoré sa zaoberajú mládežou.

c)

Pravidelná správa o európskej mládeži týkajúca sa situácie mladých ľudí v Európe by mohla pomôcť analyzovať a sústrediť pozornosť na obavy mladých ľudí a kvalitu ich života, ako aj na tvorbu politík pre mládež v Európe. Mladí ľudia by sa mali v rámci štruktúrovaného dialógu aktívne podieľať na podávaní správ. Správy by sa mali považovať za jasné podnety na začatie rokovaní podľa ich tematických priorít.

S cieľom nevytvoriť ďalšiu povinnosť podávať správy, by sa to mohlo uskutočniť použitím informácií zhromaždených z hlásení v rámci otvorenej metódy koordinácie, s prípadným pripojením príslušných údajov a štruktúrovaných príkladov osvedčených postupov z členských štátov, mládežníckych organizácií a z oblasti výskumu.

d)

Na zlepšenie kontinuity, koherencie a zviditeľnenia v oblasti mládeže by sa mala optimálne využívať spolupráca medzi tromi predsedníctvami na základe 18-mesačných programov. V súlade s rokovacím poriadkom Rady (6) by to zahŕňalo včasnú spoluprácu s nasledujúcimi tromi predsedníctvami a Komisiou, aby sa na základe programu odsúhlaseného Radou jasne stanovili tematické priority pre ďalšie tri roky.

Predsedníctva by mali venovať pozornosť obzvlášť prepojeniu jednotlivých krokov štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi a zabezpečeniu toho, aby sa na otázkach diskutovaných s mladými ľuďmi ďalej pracovalo.

e)

Mal by sa vytvoriť cezhraničný rámec na uľahčovanie výmeny osvedčených postupov medzi miestnymi a regionálnymi aktérmi politiky pre mládež so zvláštnym dôrazom na „partnerské učenie sa“ v súvislosti s miestnymi stratégiami vykonávania Európskeho paktu pre mládež. Zistenia z týchto výmen by mali byť ľahko prístupné všetkým zainteresovaným stranám a mali by sa systematicky vyhodnocovať a využívať tiež ako súčasť príspevku ministrov pre mládež k dosiahnutiu lisabonských cieľov.

Výmeny by sa mali podporiť súborom usmernení pre plánovanie, štrukturalizáciu a hodnotenie. Malo by sa zvážiť vypracovanie systému ocenení s cieľom upozorniť na vynikajúce príklady úspešného vykonávania miestnych stratégií a zvýšiť informovanosť o práci, ktorá sa vykonáva v oblasti mládeže v európskom kontexte.

(1)  Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov v rámci zasadnutia Rady o riešení problémov mladých ľudí v Európe – vykonávanie Európskeho paktu pre mládež a presadzovanie aktívneho občianstva (Ú. v. EÚ C 292, 24.11.2005, s. 5).

(2)  http://ec.europa.eu/dgs/policy_advisers/publications/index_en.htm

(3)  Dokument KOM(2007) 63, konečné znenie.

(4)  Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o plnení spoločných cieľov v oblasti účasti a informovanosti mladých ľudí na účely podpory ich aktívneho európskeho občianstva (Ú. v. EÚ C 297, 7.12.2006, s. 6).

(5)  Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 30.

(6)  Ú. v. EÚ L 285, 16.10.2006, s. 47.

Komisia

22.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 314/27

Výmenný kurz eura (1)

21. decembra 2007

(2007/C 314/08)

1 euro=

 

Mena

Výmenný kurz

USD

Americký dolár

1,438

JPY

Japonský jen

163,27

DKK

Dánska koruna

7,4624

GBP

Britská libra

0,7236

SEK

Švédska koruna

9,4453

CHF

Švajčiarsky frank

1,6612

ISK

Islandská koruna

91,73

NOK

Nórska koruna

8,034

BGN

Bulharský lev

1,9558

CYP

Cyperská libra

0,585274

CZK

Česká koruna

26,448

EEK

Estónska koruna

15,6466

HUF

Maďarský forint

254,04

LTL

Litovský litas

3,4528

LVL

Lotyšský lats

0,6968

MTL

Maltská líra

0,4293

PLN

Poľský zlotý

3,625

RON

Rumunský lei

3,4965

SKK

Slovenská koruna

33,599

TRY

Turecká líra

1,7172

AUD

Austrálsky dolár

1,6613

CAD

Kanadský dolár

1,4356

HKD

Hongkongský dolár

11,2184

NZD

Novozélandský dolár

1,8786

SGD

Singapurský dolár

2,0935

KRW

Juhokórejský won

1 352,58

ZAR

Juhoafrický rand

10,1045

CNY

Čínsky juan

10,5975

HRK

Chorvátska kuna

7,306

IDR

Indonézska rupia

13 556,75

MYR

Malajzijský ringgit

4,8166

PHP

Filipínske peso

59,619

RUB

Ruský rubeľ

35,563

THB

Thajský baht

43,62

(1)  

Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

22.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 314/28

Oznámenie Komisie k implementácii smernice Rady 93/42/EHS

(Text s významom pre EHP)

(Publikovanie názvov a označení harmonizovaných noriem k smernici)

(2007/C 314/09)

Európska normalizačná organizácia (1)

Označenie a názov normy

(Referenčný dokument)

Označenie nahradenej normy

Dátum ukončenia predpokladu zhody nahradenej normy

Poznámka 1

CENELEC

EN 60118-13:1997

Sluchové protézy. Časť 13: Elektromagnetická kompatibilita (EMC)

(IEC 60118-13:1997)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60118-13:2005

Elektroakustika.

(IEC 60118-13:2004)

EN 60118-13:1997

Poznámka 2.1

1. 2. 2008

CENELEC

EN 60522:1999

Stanovenie vlastnej filtrácie röntgenového žiariča

(IEC 60522:1999)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60580:2000

Zdravotnícke elektrické prístroje. Merače súčinu expozície a plochy

(IEC 60580:2000)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-1:1990

Zdravotnícke elektrické prístroje. 1. časť: Všeobecné požiadavky na bezpečnosť

(IEC 60601-1:1988)

NIJAKÁ

–

ZmenaA1:1993 k EN 60601-1:1990

(IEC 60601-1:1988/A1:1991)

Poznámka 3

–

ZmenaA2:1995 k EN 60601-1:1990

(IEC 60601-1:1988/A2:1995)

Poznámka 3

–

ZmenaA13:1996 k EN 60601-1:1990

Poznámka 3

Dátum uplynul

(1. 7. 1996)

CENELEC

EN 60601-1-1:2001

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 1-1: Všeobecné požiadavky na bezpečnosť. Pridružená norma: Požiadavky na bezpečnosť zdravotníckych elektrických systémov

(IEC 60601-1-1:2000)

EN 60601-1-1:1993

+ A1:1996

Poznámka 2.1

Dátum uplynul

(1. 12. 2003)

CENELEC

EN 60601-1-2:2001

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 1-2: Všeobecné požiadavky na bezpečnosť. Pridružená norma: Elektromagnetická kompatibilita. Požiadavky a skúšky

(IEC 60601-1-2:2001)

EN 60601-1-2:1993

Poznámka 2.1

Dátum uplynul

(1. 11. 2004)

ZmenaA1:2006 k EN 60601-1-2:2001

(IEC 60601-1-2:2001/A1:2004)

 

1. 3. 2009

CENELEC

EN 60601-1-3:1994

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 1: Všeobecné požiadavky na bezpečnosť. 3. pridružená norma: Všeobecné požiadavky na ochranu pred žiarením pre diagnostické röntgenové zariadenia

(IEC 60601-1-3:1994)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-1-4:1996

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 1: Všeobecné požiadavky na bezpečnosť. 4. pridružená norma: Programovateľné elektrické zdravotnícke systémy

(IEC 60601-1-4:1996)

NIJAKÁ

–

ZmenaA1:1999 k EN 60601-1-4:1996

(IEC 60601-1-4:1996/A1:1999)

Poznámka 3

Dátum uplynul

(1. 12. 2002)

CENELEC

EN 60601-1-6:2004

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 1-6: Všeobecné požiadavky na bezpečnosť. Pridružená norma: Použiteľnosť

(IEC 60601-1-6:2004)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-1-8:2004

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 1-8: Všeobecné požiadavky na bezpečnosť. Pridružená norma: Všeobecné požiadavky, skúšky a pokyny pre poplachové systémy v zdravotníckych elektrických prístrojoch a zdravotníckych elektrických systémoch

(IEC 60601-1-8:2003)

NIJAKÁ

–

ZmenaA1:2006 k EN 60601-1-8:2004

(IEC 60601-1-8:2003/A1:2006)

Poznámka 3

Dátum uplynul

(1. 1. 2007)

CENELEC

EN 60601-2-1:1998

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-1: Osobitné požiadavky na bezpečnosť elektrónových urýchľovačov v rozsahu od 1 MeV do 50 MeV

(IEC 60601-2-1:1998)

NIJAKÁ

–

ZmenaA1:2002 k EN 60601-2-1:1998

(IEC 60601-2-1:1998/A1:2002)

Poznámka 3

Dátum uplynul

(1. 6. 2005)

CENELEC

EN 60601-2-2:2000

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-2: Osobitné požiadavky na bezpečnosť vysokofrekvenčných chirurgických prístrojov

(IEC 60601-2-2:1998)

EN 60601-2-2:1993

Poznámka 2.1

Dátum uplynul

(1. 8. 2003)

CENELEC

EN 60601-2-2:2007

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-2: Osobitné požiadavky na bezpečnosť vysokofrekvenčných chirurgických prístrojov

(IEC 60601-2-2:2006)

EN 60601-2-2:2000

Poznámka 2.1

1. 10. 2009

CENELEC

EN 60601-2-3:1993

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2: Osobitné požiadavky na bezpečnosť krátkovlnných terapeutických prístrojov

(IEC 60601-2-3:1991)

NIJAKÁ

–

ZmenaA1:1998 k EN 60601-2-3:1993

(IEC 60601-2-3:1991/A1:1998)

Poznámka 3

Dátum uplynul

(1. 7. 2001)

CENELEC

EN 60601-2-4:2003

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-4: Osobitné požiadavky na bezpečnosť srdcových defibrilátorov

(IEC 60601-2-4:2002)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-5:2000

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-5: Osobitné požiadavky na bezpečnosť ultrazvukových fyzioterapeutických prístrojov

(IEC 60601-2-5:2000)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-7:1998

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-7: Osobitné požiadavky na bezpečnosť vysokonapäťových zdrojov diagnostických röntgenových generátorov

(IEC 60601-2-7:1998)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-8:1997

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-8: Osobitné požiadavky na bezpečnosť terapeutických röntgenových prístrojov pracujúcich v rozsahu od 10 kV do 1 MV

(IEC 60601-2-8:1987)

NIJAKÁ

–

ZmenaA1:1997 k EN 60601-2-8:1997

(IEC 60601-2-8:1987/A1:1997)

Poznámka 3

Dátum uplynul

(1. 6. 1998)

CENELEC

EN 60601-2-10:2000

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-10: Osobitné požiadavky na bezpečnosť nervových a svalových stimulátorov

(IEC 60601-2-10:1987)

NIJAKÁ

–

ZmenaA1:2001 k EN 60601-2-10:2000

(IEC 60601-2-10:1987/A1:2001)

Poznámka 3

Dátum uplynul

(1. 11. 2004)

CENELEC

EN 60601-2-11:1997

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2: Osobitné požiadavky na bezpečnosť ožarovačov pre gamaterapiu

(IEC 60601-2-11:1997)

NIJAKÁ

–

ZmenaA1:2004 k EN 60601-2-11:1997

(IEC 60601-2-11:1997/A1:2004)

Poznámka 3

Dátum uplynul

(1. 9. 2007)

CENELEC

EN 60601-2-12:2006

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-12: Osobitné požiadavky na bezpečnosť pľúcnych ventilátorov. Ventilátory na intenzívnu starostlivosť

(IEC 60601-2-12:2001)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-13:2006

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-13: Osobitné požiadavky na bezpečnosť a nevyhnutné prevádzkové vlastnosti anestetických systémov

(IEC 60601-2-13:2003)

EN 740:1998

+ A1:2004

+ AC:1998

Poznámka 2.3

–

ZmenaA1:2007 k EN 60601-2-13:2006

(IEC 60601-2-13:2003/A1:2006)

Poznámka 3

1. 3. 2010

CENELEC

EN 60601-2-16:1998

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-16: Osobitné požiadavky na bezpečnosť hemodialyzačných, hemodiafiltračných a hemofiltračných prístrojov

(IEC 60601-2-16:1998)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-17:2004

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-17: Osobitné požiadavky na bezpečnosť automaticky riadených brachyterapeutických zariadení pre afterloading

(IEC 60601-2-17:2004)

EN 60601-2-17:1996

+ A1:1996

Poznámka 2.1

Dátum uplynul

(1. 3. 2007)

CENELEC

EN 60601-2-18:1996

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-18: Osobitné požiadavky na bezpečnosť endoskopických prístrojov

(IEC 60601-2-18:1996)

NIJAKÁ

–

ZmenaA1:2000 k EN 60601-2-18:1996

(IEC 60601-2-18:1996/A1:2000)

Poznámka 3

Dátum uplynul

(1. 8. 2003)

CENELEC

EN 60601-2-19:1996

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-19: Osobitné požiadavky na bezpečnosť novorodeneckých inkubátorov

(IEC 60601-2-19:1990)

NIJAKÁ

–

ZmenaA1:1996 k EN 60601-2-19:1996

(IEC 60601-2-19:1990/A1:1996)

Poznámka 3

Dátum uplynul

(13. 6. 1998)

CENELEC

EN 60601-2-20:1996

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2: Osobitné požiadavky na bezpečnosť transportných inkubátorov

(IEC 60601-2-20:1990

+ A1:1996)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-21:1994

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2: Osobitné požiadavky na bezpečnosť detských sálavých ohrievačov (obsahuje zmenu A1:1996)

(IEC 60601-2-21:1994)

NIJAKÁ

–

ZmenaA1:1996 k EN 60601-2-21:1994

(IEC 60601-2-21:1994/A1:1996)

Poznámka 3

Dátum uplynul

(13. 6. 1998)

CENELEC

EN 60601-2-22:1996

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2: Osobitné požiadavky na bezpečnosť diagnostických a terapeutických laserových prístrojov

(IEC 60601-2-22:1995)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-23:2000

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-23: Osobitné požiadavky na bezpečnosť a základné vyhotovenie transkutánnych monitorov parciálneho tlaku

(IEC 60601-2-23:1999)

EN 60601-2-23:1997

Poznámka 2.1

Dátum uplynul

(1. 1. 2003)

CENELEC

EN 60601-2-24:1998

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-24: Osobitné požiadavky na bezpečnosť infúznych púmp a regulátorov

(IEC 60601-2-24:1998)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-25:1995

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-25: Osobitné požiadavky na bezpečnosť elektrokardiografov

(IEC 60601-2-25:1993)

NIJAKÁ

–

ZmenaA1:1999 k EN 60601-2-25:1995

(IEC 60601-2-25:1993/A1:1999)

Poznámka 3

Dátum uplynul

(1. 5. 2002)

CENELEC

EN 60601-2-26:2003

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-26: Osobitné požiadavky na bezpečnosť elektroencefalografov

(IEC 60601-2-26:2002)

EN 60601-2-26:1994

Poznámka 2.1

Dátum uplynul

(1. 3. 2006)

CENELEC

EN 60601-2-27:1994

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2: Osobitné požiadavky na bezpečnosť prístrojov na monitorovanie elektrokardiografu

(IEC 60601-2-27:1994)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-27:2006

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-27: Osobitné požiadavky na bezpečnosť vrátane nevyhnutných funkčných vlastností elektrokardiografických monitorovacích prístrojov

(IEC 60601-2-27:2005)

EN 60601-2-27:1994

Poznámka 2.1

1. 11. 2008

CENELEC

EN 60601-2-28:1993

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2: Osobitné požiadavky na bezpečnosť zdrojov röntgenového žiarenia a röntgenových žiaričov na medicínsku diagnostiku

(IEC 60601-2-28:1993)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-29:1999

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-29: Osobitné požiadavky na bezpečnosť rádioterapeutických simulátorov

(IEC 60601-2-29:1999)

EN 60601-2-29:1995

+ A1:1996

Poznámka 2.1

Dátum uplynul

(1. 4. 2002)

CENELEC

EN 60601-2-30:2000

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-30: Osobitné požiadavky na bezpečnosť vrátane podstatných prevádzkových schopností neinvazívnych monitorov krvného tlaku s automatickým cyklovaním

(IEC 60601-2-30:1999)

EN 60601-2-30:1995

Poznámka 2.1

Dátum uplynul

(1. 2. 2003)

CENELEC

EN 60601-2-31:1995

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-31: Osobitné požiadavky na bezpečnosť externých kardiostimulátorov s vnútorným zdrojom energie

(IEC 60601-2-31:1994)

NIJAKÁ

–

ZmenaA1:1998 k EN 60601-2-31:1995

(IEC 60601-2-31:1994/A1:1998)

Poznámka 3

Dátum uplynul

(1. 1. 2001)

CENELEC

EN 60601-2-32:1994

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2: Osobitné požiadavky na bezpečnosť pridružených zariadení röntgenových prístrojov

(IEC 60601-2-32:1994)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-33:2002

Zdravotnícke elektrické zariadenia. Časť 2-33: Osobitné požiadavky na bezpečnosť prístrojov magnetickej rezonancie pre zdravotnícku diagnostiku. Revízia STN EN 60601-2-33: 2000

(IEC 60601-2-33:2002)

EN 60601-2-33:1995

+ A11:1997

Poznámka 2.1

Dátum uplynul

(1. 7. 2005)

ZmenaA1:2005 k EN 60601-2-33:2002

(IEC 60601-2-33:2002/A1:2005)

Poznámka 3

1. 11. 2008

CENELEC

EN 60601-2-34:2000

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-34: Osobitné požiadavky na bezpečnosť vrátane podstatných prevádzkových schopností invazívnych monitorov krvného tlaku

(IEC 60601-2-34:2000)

EN 60601-2-34:1995

Poznámka 2.1

Dátum uplynul

(1. 11. 2003)

CENELEC

EN 60601-2-35:1996

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-35: Osobitné požiadavky na bezpečnosť prikrývok, podušiek a matracov určených na vyhrievanie pre zdravotnícke použitie

(IEC 60601-2-35:1996)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-36:1997

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-36: Osobitné požiadavky na bezpečnosť zariadení na mimotelovo indukovanú litotripsiu

(IEC 60601-2-36:1997)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-37:2001

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-37: Osobitné požiadavky na bezpečnosť ultrazvukových diagnostických a monitorovacích zariadení

(IEC 60601-2-37:2001)

NIJAKÁ

–

ZmenaA1:2005 k EN 60601-2-37:2001

(IEC 60601-2-37:2001/A1:2004)

Poznámka 3

1. 1. 2008

ZmenaA2:2005 k EN 60601-2-37:2001

(IEC 60601-2-37:2001/A2:2005)

Poznámka 3

1. 12. 2008

CENELEC

EN 60601-2-38:1996

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-38: Osobitné požiadavky na bezpečnosť elektricky ovládaných nemocničných lôžok

(IEC 60601-2-38:1996)

NIJAKÁ

–

ZmenaA1:2000 k EN 60601-2-38:1996

(IEC 60601-2-38:1996/A1:1999)

Poznámka 3

Dátum uplynul

(1. 1. 2003)

CENELEC

EN 60601-2-39:1999

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-39: Osobitné požiadavky na bezpečnosť prístrojov na peritoneálnu dialýzu

(IEC 60601-2-39:1999)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-40:1998

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-40: Osobitné požiadavky na bezpečnosť elektromyografov a vyhodnocovačov evokovaných potenciálov

(IEC 60601-2-40:1998)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-41:2000

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-41: Osobitné požiadavky na bezpečnosť operačných a vyšetrovacích svietidiel

(IEC 60601-2-41:2000)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-43:2000

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-43: Osobitné požiadavky na bezpečnosť röntgenových zariadení na intervenčné postupy

(IEC 60601-2-43:2000)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-44:2001

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-44: Osobitné požiadavky na bezpečnosť röntgenových zariadení na výpočtovú tomografiu

(IEC 60601-2-44:2001)

EN 60601-2-44:1999

Poznámka 2.1

Dátum uplynul

(1. 7. 2004)

ZmenaA1:2003 k EN 60601-2-44:2001

(IEC 60601-2-44:2001/A1:2002)

Poznámka 3

Dátum uplynul

(1. 12. 2005)

CENELEC

EN 60601-2-45:2001

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-45: Osobitné požiadavky na bezpečnosť mamografických röntgenových zariadení a mamografických stereotaktických prístrjov

(IEC 60601-2-45:2001)

EN 60601-2-45:1998

Poznámka 2.1

Dátum uplynul

(1. 7. 2004)

CENELEC

EN 60601-2-46:1998

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-46: Osobitné požiadavky na bezpečnosť operačných stolov

(IEC 60601-2-46:1998)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-47:2001

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-47: Osobitné požiadavky na bezpečnosť vrátane základných požiadaviek na ambulančné elektrokardiografické systémy

(IEC 60601-2-47:2001)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-49:2001

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-49: Osobitné požiadavky na bezpečnosť viacúčelových monitorovacích prístrojov

(IEC 60601-2-49:2001)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-50:2002

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-50: Osobitné požiadavky na bezpečnosť detských fototerapeutických prístrojov

(IEC 60601-2-50:2000)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60601-2-51:2003

Zdravotnícke elektrické prístroje. Časť 2-51: Osobitné požiadavky na bezpečnosť vrátane základných funkčných charakteristík jedno- a viackanálových elektrokardiografov na záznam a analýzu

(IEC 60601-2-51:2003)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60627:2001

Diagnostické röntgenové zobrazovacie prístroje. Charakteristiky sekundárnych clôn na všeobecné použitie a na mamografiu

(IEC 60627:2001)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60645-1:2001

Elektroakustika. Audiometre. Časť 1: Audiometre na čistý tón

(IEC 60645-1:2001)

EN 60645-1:1994

Poznámka 2.1

Dátum uplynul

(1. 10. 2004)

CENELEC

EN 60645-2:1997

Audiometre. Časť 2: Prístroje na rečovú audiometriu

(IEC 60645-2:1993)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60645-3:1995

Audiometre. Časť 3: Signály s krátkym trvaním na vyšetrovanie sluchu na audiometrické a neurootologické ciele

(IEC 60645-3:1994)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 60645-4:1995

Audiometre. Časť 4: Prístroje na audiometriu čistými tónmi v rozsahu vysokých frekvencií

(IEC 60645-4:1994)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 61217:1996

Rádioterapeutické prístroje. Súradnice, pohyby a stupnice

(IEC 61217:1996)

NIJAKÁ

–

ZmenaA1:2001 k EN 61217:1996

(IEC 61217:1996/A1:2000)

Poznámka 3

Dátum uplynul

(1. 12. 2003)

CENELEC

EN 61676:2002

Zdravotnícke elektrické prístroje. Dozimetrické prístroje používané pri neinvazívnych meraniach napätia röntgenky v diagnostickej rádiológii

(IEC 61676:2002)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 62083:2001

Zdravotnícke elektrické prístroje. Požiadavky na bezpečnosť systémov na plánovanie rádioterapie

(IEC 62083:2000)

NIJAKÁ

–

CENELEC

EN 62220-1:2004

Zdravotnícke elektrické prístroje. Charakteristiky digitálnych röntgenových zobrazovacích zariadení. Časť 1: Stanovenie kvantovej účinnosti detekcie

(IEC 62220-1:2003)

NIJAKÁ

–

Poznámka 1:

Vo všeobecnosti je dátumom ukončenia predpokladu zhody dátum zrušenia („dow“) určený európskou normalizačnou organizáciou. Upozorňujeme však používateľov noriem na skutočnosť, že vo výnimočných prípadoch to môže byť inak

Poznámka 2.1:

Nová (alebo zmenená) norma má rovnaký rozsah použitia ako nahradená norma. Od určeného dátumu nahradená norma prestáva poskytovať predpoklad zhody so základným požiadavkami smernice.

Poznámka 2.3:

Nová norma má užší rozsah použitia ako nahradená norma. Od určeného dátumu (čiastočne) nahradená norma prestáva poskytovať predpoklad zhody so základným požiadavkami smernice pre tie výrobky, ktoré patria do rozsahu použitia novej normy. Nedotknutý zostáva predpoklad zhody so základnými požiadavkami smernice pre tie výrobky, ktoré síce patria do rozsahu použitia (čiastočne) nahradenej normy, ale nepatria do rozsahu použitia novej normy.

Poznámka 3:

V prípade zmien, danú normu tvorí EN CCCC:YYYY, jej predchádzajúce zmeny, ak boli, a nová citovaná zmena. Nahradená norma (stĺpec 3) preto pozostáva z EN CCCCC:YYYY a jej predchádzajúcich zmien, ak existujú, ale bez novej citovanej zmeny. Od určeného dátumu nahradená norma prestáva poskytovať predpoklad zhody so základným požiadavkami smernice.

Príklad: Pre EN 60601-1:1990 platí:

CENELEC

EN 60601-1:1990

Zdravotnícke elektrické prístroje

1. časť: Všeobecné požiadavky na bezpečnosť

(IEC 60601-1:1988)

[Označuje normu EN 60601-1:1990]

NIJAKÁ

[Nenahrádza nijakú normu]

–

Zmena A1:1993 k EN 60601-1:1990

(IEC 60601-1:1988/A1:1991)

[Označuje normu EN 60601-1:1990

+A1:1993 k EN 60601-1:1990]

Poznámka 3

[Nahrádza normu EN 60601-1:1990]

–

Zmena A2:1995 k EN 60601-1:1990

(IEC 60601-1:1988/A2:1995)

[Označuje normu EN 60601-1:1990

+A1:1993 k EN 60601-1:1990

+A2:1995 k EN60601-1:1990]

Poznámka 3

[Nahrádza normu EN 60601-1:1990

+ A1:1993]

–

Zmena A13:1996 k EN 60601-1:1990

[Označuje normu EN 60601-1:1990

+ A1:1993 k EN 60601-1:1990

+ A2:1995 k EN 60601-1:1990

+ A13:1996 k EN 60601-1:1990]

Poznámka 3

[Nahrádza normu EN 60601-1:1990

+ A1:1993

+ A2:1995]

Dátum uplynul

(1. 7. 1996)

(1)  CEN: rue de Stassart/De Stassartstraat 36, B-1050 Brussels, tel: (32-2) 550 08 11, fax: (32-2) 550 08 19 (http://www.cenorm.be)

CENELEC: rue de Stassart/De Stassartstraat 35, B-1050 Brussels, tel: (32-2) 519 68 71, fax: (32-2) 519 69 19 (http://www.cenelec.org)

ETSI: 650, route des Lucioles, F-06921 Sophia Antipolis, tel: (33) 492 94 42 12, fax: (33) 493 65 47 16 (http://www.etsi.org)

22.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 314/36

Revízia záväzkov služby vo verejnom záujme Francúzskom na pravidelných leteckých dopravných službách medzi mestami Ajaccio, Bastia, Calvi a Figari na jednej strane a mestami Marseille, Nice a Paríž (Orly) na strane druhej

(Text s významom pre EHP)

(2007/C 314/10)

1.

V súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva sa uložili záväzky služby vo verejnom záujme vo vzťahu k pravidelným leteckým dopravným službám prevádzkovaným:

—

medzi mestami Ajaccio, Bastia, Calvi a Figari na jednej strane a mestami Marseille a Nice na strane druhej, ktoré sa uverejnili v Úradnom vestníku Európskej únie C 149 z 21. júna 2005, s. 7;

—

medzi mestami Ajaccio, Bastia, Calvi a Figari na jednej strane a parížskym letiskom Orly na strane druhej, ktoré sa uverejnili v Úradnom vestníku Európskej únie C 49 z 21. júna 2005, s. 12.

V týchto záväzkoch služby vo verejnom záujme sa ustanovuje, že v prípade nezvyčajného a nepredvídateľného zvýšenia nákladových položiek ovplyvňujúcich prevádzkovanie leteckých spojení nezávislého od vôle dopravcov, sa môžu maximálne ceny, stanovené v bode 2.2 týchto záväzkov, zvýšiť pomerne ku konštatovanému zvýšeniu.

2.

Podľa tohto ustanovenia sa záväzky služby vo verejnom záujme od 1. decembra 2007 menia a dopĺňajú takto:

 

Na linke medzi mestami Marseille a Nice a Korzikou sa maximálne ceny, stanovené v bode 2.2 uvedených záväzkov služby vo verejnom záujme, zvyšujú takto:

—

o 4 eurá na každý jednosmerný lístok v prípade bežnej ceny,

—

o 3 eurá na každý spiatočný lístok v prípade ceny uplatniteľnej za určitých podmienok pre obyvateľov Korziky,

—

o 2 eurá na každú cestu v prípade ceny uplatniteľnej pre kategórie cestujúcich upresnené v uvedených záväzkoch služby vo verejnom záujme (mládež, seniori, študenti, rodiny, invalidi).

 

Na linke medzi Parížom (Orly) a Korzikou sa maximálne ceny, stanovené v bode 2.2 uvedených záväzkov služby vo verejnom záujme, zvyšujú takto:

—

o 5 eur na každý jednosmerný lístok v prípade bežnej ceny,

—

o 5 eur na každý spiatočný lístok v prípade ceny uplatniteľnej za určitých podmienok pre obyvateľov Korziky,

—

o 3 eurá na každú cestu v prípade ceny uplatniteľnej pre kategórie cestujúcich upresnené v uvedených záväzkoch služby vo verejnom záujme (mládež, seniori, študenti, rodiny, invalidi).

V Oznamy

ADMINISTRATÍVNE POSTUPY

Komisia

22.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 314/37

GR-Elliniko: Prevádzka pravidelných leteckých služieb

Výzva na predloženie ponuky, ktorú vydala Helénska republika v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. d) nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 na poskytovanie pravidelných leteckých služieb na 3 letových trasách v súlade so záväzkami služby vo verejnom záujme

(2007/C 314/11)

1.   Úvod: Podľa ustanovení článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva, grécka vláda uložila záväzky služby vo verejnom záujme na pravidelné letecké služby prevádzkové na týchto letových trasách:

Rhodos – Kastellorizo

Atény – Skiros

Thessaloniki – Skiros

Požiadavky pre tieto záväzky služby vo verejnom záujme boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie C 311 z 21.12.2007.

Ak do 31. marca 2008 žiadny letecký dopravca neoznámi Úradu civilného letectva svoj úmysel prevádzkovať pravidelné letecké služby od 1. mája 2008 na jednej alebo viacerých vyššie uvedených letových trasách v súlade so záväzkami služby vo verejnom záujme a bez nároku na finančnú úhradu, Grécko rozhodlo, že v súlade s postupom stanoveným v článku 4 ods. 1 písm. d) uvedeného nariadenia začne obmedzovať prístup na jednu alebo viaceré z týchto letových trás (ako je uvedené v ďalšom článku) len na jedného leteckého dopravcu počas troch rokov a po výzve na predloženie ponuky udelí právo prevádzkovať tieto služby od 1. mája 2008.

2.   Rozsah výzvy na predloženie ponuky: Právo výhradne prevádzkovať nasledujúce pravidelné letecké služby na trasách v súlade so záväzkami služby vo verejnom záujme od 1. mája 2008. Ide o nasledujúce letecké služby:

Rhodes – Kastellorizo

Atény – Skiros

Thessaloniki – Skiros

Tieto služby sa musia prevádzkovať v súlade so záväzkami služby vo verejnom záujme uloženými pre tieto služby a uverejnenými v Úradnom vestníku Európskej únie C 311 z 21.12.2007.

Ponuku je možné predložiť pre jednu alebo viacero týchto letových trás. V každom prípade musia byť predložené osobitné ponuky pre každú letovú trasu.

Vzhľadom na zvláštny charakter týchto leteckých spojení by leteckí dopravcovia mali byť schopní preukázať, že palubný personál obsluhujúci cestujúcich na týchto spojeniach hovorí a rozumie gréckemu jazyku.

3.   Účasť na výberovom konaní: Účasť je otvorená pre všetkých leteckých dopravcov, ktorí majú platnú prevádzkovú licenciu vydanú členským štátom na základe nariadenia Rady (EHS) č. 2407/92 o licenciách leteckých dopravcov.

Leteckí dopravcovia budú vylúčení z výberového konania v prípade zistenia obmedzení alebo nezlučiteľností uvedených v zákone č. 3310/2005 (grécky vládny vestník 30/A zo 14. februára 2005) o opatreniach na zabezpečenie transparentnosti a predchádzaniu narúšania postupu udeľovania verejných zmlúv, v zmení zmien a doplnení podľa zákona č. 3414/2005 (grécky vládny vestník 279/A z 10. novembra 2005).

4.   Postup výberového konania: Tento postup výberového konania sa riadi ustanovením článku 4 ods. 1 písm. d) až písm. i) nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva.

V mimoriadnych prípadoch môže Ministerstvo dopravy a komunikácií pri rozhodnutí o opakovaní postupu výberového konania prijať kroky potrebné na to, aby bolo zabezpečené splnenie nevyhnutých potrieb špecifickej vzdialenej oblasti v súvislosti s leteckými službami za podmienky, že tieto kroky budú v súlade so zásadami nestrannosti, primeranosti a transparentnosti a že nebudú trvať dlhšie ako šesť mesiacov.

Okrem toho v prípade predloženia len jednej ponuky a ak bude táto ponuka považovaná za finančne neprijateľnú, bude možné začať postup vyjednávania.

Predložená ponuka je pre uchádzačov záväzná až do potvrdenia pridelenia.

5.   Podklady výberového konania: Úplné podklady výberového konania, ktoré obsahujú zmluvné špecifikácie, doplňujúce dokumenty potrebné na účasť vo výberovom konaní a všetky ostatné potrebné informácie je možné zdarma získať na adrese: grécky úrad civilného letectva, Riaditeľstvo leteckej prevádzky, 1 Vas. Georgiou St., GR-16604, Hellinikon, Tel. (+30 210) 8916149 alebo 8916121, Fax (+30 210) 8947101.

6.   Finančná úhrada: Ponuky predložené účastníkmi musia jasne obsahovať výšku štvrťročnej finančnej úhrady, ktorú účastníci požadujú na prevádzkovanie každej letovej trasy počas trojročného obdobia od predpokladaného dátumu začiatku prevádzkovania (s ročným rozpisom v súlade so zmluvnými špecifikáciami). Finančná úhrada sa bude uhrádzať štvrťročne, 30 dní po vystavení faktúry leteckým dopravcom prostredníctvom bankového prevodu na účet vedený v uznanej gréckej banke. Presná výška finančnej úhrady bude stanovená na základe skutočne vykonaných letov, osvedčenia príslušných úradníkov gréckeho úradu civilného letectva o bezproblémovom plnení zmluvných podmienok a príslušnej výške finančnej úhrady.

7.   Výberové kritérium: Výberovým kritériom medzi leteckými dopravcami, ktorí budú považovaní za schopných pre každú letovú trasu pokrytú touto výzvou na predloženie ponuky zabezpečiť nepretržité služby v súlade s uvedenými požiadavkami, je najnižšia celková požadovaná úhrada pre príslušnú letovú trasu.

8.   Trvanie, zmena a doplnenie a ukončenie zmluvy: Zmluva sa bude uplatňovať od 1. mája 2008 a skončí 30. apríla 2011.

Zmluvu je možné zmeniť a doplniť len za predpokladu, že zmeny a doplnky budú v súlade so záväzkami služby vo verejnom záujme uverejnenými v Úradnom vestníku Európskej únie C 311 z 21.12.2007. Zmeny a doplnenia musia byť v písomnej podobe.

V prípade nepredvídaných zmien v prevádzkových podmienkach je možné upraviť úroveň finančnej úhrady.

Každá zmluvná strana môže vypovedať zmluvu so 6 mesačnou výpovednou lehotou. V prípadoch obzvlášť vážnych dôvodov a v prípade, že letecký dopravca riadne neplní zmluvné podmienky týkajúce sa záväzkov služby vo verejnom záujme, zmluvný úrad môže žiadať o ukončenie zmluvy pred uplynutím vyššie uvedenej lehoty. Zmluva sa bude tiež považovať za automaticky ukončenú v prípade, že platnosť prevádzkovej licencie zmluvnej strany alebo osvedčenie leteckého prevádzkovateľa (AOC) je pozastavená alebo zrušená.

9.   Zmluvné pokuty v prípade neplnenia zmluvných podmienok: Letecký dopravca je zodpovedný za bezproblémové plnenie zmluvných podmienok.

Počet zrušených letov spôsobených zavinením leteckého dopravcu nesmie presiahnuť 2 % celkového počtu letov za rok. V takýchto prípadoch sa úroveň finančnej kompenzácie príslušne zníži.

V prípade neplnenia časti alebo všetkých zmluvných záväzkov z dôvodu vyššej moci (okrem prípadov kedy počet zrušených letov presiahne 2 % celkového počtu letov za rok, ako je uvedené vyššie), zmluvný orgán je oprávnený uvaliť nasledujúce zníženia finančnej úhrady a ďalšie sankcie:

Ak počet zrušených letov presiahne 2 % celkového plánovaného počtu letov za rok pre každú letovú trasu, finančná úhrada splatná pre špecifickú trasu (pre lety počas špecifického štvrťroka) sa môže znížiť na čiastku, ktorá by bola splatná, keby boli lety prevádzkované za normálnych podmienok.

V prípade porušenia týkajúceho sa počtu týždenných miest skutočne ponúknutých na predaj počas štvrťroka, bude uplatnené zníženie finančnej kompenzácie pomerne k počtu miest, ktoré nie sú na predaj.

V prípade porušenia predpisov v súvislosti s ponúkanými cenami bude uplatnené zníženie finančnej úhrady pomerne k rozdielu medzi ponúkanými cenami a stanovenými cenami.

V prípade iného neplnenia zmluvných záväzkov bude leteckému dopravcovi uložená pokuta v súlade s platnou legislatívou.

Ak zmluvná strana spôsobí rovnaké porušenie zmluvných podmienok na letovej trase trikrát v rámci rovnakého štvrťroka, môže sa okrem zmluvných pokút požadovať zrušenie všetkých alebo časti zmluvných záväzkov, ak grécky úrad civilného letectva o tejto skutočnosti písomne informuje zmluvnú stranu, za predpokladu, že zmluvná strana nepredloží primeraný dôkaz o tom, že porušenie zmluvných podmienok nebolo spôsobené jej vinou. Pri uplatňovaní zmluvných pokút uvedených v tejto časti je potrebné zohľadniť vážnosť každého zisteného porušenia a zásadu proporcionality.

Zmluvný orgán môže tiež požadovať kompenzáciu za spôsobené škody.

10.   Predkladanie ponúk: Ponuky je potrebné zaslať v piatich kópiách doporučene (s potvrdením o doručení) alebo doručiť osobne (s potvrdením o doručení) na adresu:

Ministerstvo dopravy a komunikáciígrécky úrad civilného letectva, Generálne riaditeľstvo leteckej dopravyRiaditeľstvo letových činností, oddelenie 2, Vasileos Georgiou 1, -16604 Elliniko.

Posledný termín na predloženie ponúk je 12:00 napoludnie v 32. deň po uverejnení tejto výzvy na preloženie ponuky v Úradnom vestníku Európskej únie. V prípade zaslania ponúk poštou musia byť ponuky doručené do uvedeného dátumu a času, na základe vystaveného potvrdenia o doručení.

11.   Platnosť výzvy na predloženie ponuky: Táto výzva na predloženie ponuky je platná za podmienky, že do 31. marca 2008 nevyjadrí žiaden letecký dopravca Spoločenstva svoj záujem (predložením letového poriadku gréckemu úradu civilného letectva) prevádzkovať od 1. mája 2008 pravidelné letecké služby na jednej alebo viacerých letových trasách v súlade so záväzkami služby vo verejnom záujme, bez finančnej úhrady.

V každom prípade táto výzva na predloženie ponuky naďalej platí pre letové trasy, v súvislosti s ktorými nebol vyjadrený záujem do 31.3.2008 podľa vyššie uvedených podmienok.

KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

Komisia

22.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 314/40

Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec COMP/M.4959 – Goldman Sachs/MatlinPatterson/Bankenservice Kassel)

Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní

(Text s významom pre EHP)

(2007/C 314/12)

1.

Komisii bolo dňa 13. decembra 2007 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podniky Goldman Sachs Group Inc. („GS“, USA) a MatlinPatterson LLC („MP“, USA) získavajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady spoločnú kontrolu nad podnikom Bankenservice Kassel GmbH („Bankenservice“, Nemecko) prostredníctvom kúpy akcií.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

—

podnik GS: investičné bankovníctvo, cenné papiere a investičný manažment,

—

podnik MP: investičný fond globálne investujúci do spoločností vo finančných ťažkostiach,

—

podnik Bankenservice: vykonávanie bezhotovostných platobných operácií v Nemecku.

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (fax: (32-2) 296 43 01 alebo 296 72 44) alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.4959 – Goldman Sachs/MatlinPatterson/Bankenservice Kassel na túto adresu:

European Commission

Directorate-General for Competition

Merger Registry

J-70

B-1049 Bruxelles/Brussel

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 56, 5.3.2005, s. 32.

22.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 314/41

Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec COMP/M.4986 – EQT V/Securitas Direct)

(Text s významom pre EHP)

(2007/C 314/13)

1.

Komisii bolo dňa 17. decembra 2007 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik EQT V Ltd. („EQT“, Normanské ostrovy), ktorý je súčasťou skupiny EQT, získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady kontrolu nad celým podnikom Securitas Direct AB („Securitas Direct“, Švédsko) prostredníctvom verejnej ponuky oznámenej dňa 13. novembra 2007.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

—

EQT: fond súkromného kapitálu investujúci v severnej Európe,

—

Securitas Direct: poskytovanie bezpečnostných služieb vrátane inštalácie zabezpečovacieho zariadenia s diaľkovým ovládaním vo Švédsku, Fínsku, Nórsku, Dánsku, Belgicku, Francúzsku, Holandsku, Španielsku a v Portugalsku.

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (fax: (32-2) 296 43 01 alebo 296 72 44) alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.4986 – EQT V/Securitas Direct na túto adresu:

European Commission

Directorate-General for Competition

Merger Registry

J-70

B-1049 Bruxelles/Brussel

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

INÉ AKTY

Rada

22.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 314/42

Oznámenie určené osobám, skupinám a subjektom uvedeným na zozname ustanovenom v článku 2 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (pozri prílohu k rozhodnutiu Rady 2007/871/SZBP z 20. decembra 2007)

(2007/C 314/14)

Nasledujúce informácie sú určené osobám, skupinám a subjektom uvedeným v rozhodnutí Rady 2007/871/SZBP z 20. decembra 2007.

Rada Európskej únie rozhodla, že dôvody zaradenia týchto osôb, skupín a subjektov na uvedený zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia ustanovené nariadením Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (1), stále existujú. V dôsledku toho sa Rada rozhodla uvedené osoby, skupiny a subjekty na danom zozname ponechať.

Nariadením Rady (ES) 2580/2001 z 27. decembra 2001 sa ustanovuje zmrazenie všetkých finančných prostriedkov, ostatných finančných aktív a hospodárskych zdrojov, ktoré patria dotknutým osobám, skupinám a subjektom, a zákaz priameho či nepriameho sprístupňovania akýchkoľvek finančných prostriedkov, ostatných finančných aktív a hospodárskych zdrojov týmto osobám, skupinám a subjektom.

Dotknuté osoby, skupiny a subjekty sa upozorňujú na možnosť podať príslušným orgánom dotknutých členských štátov uvedených v prílohe k predmetnému nariadeniu žiadosť s cieľom získať povolenie použiť zmrazené finančné prostriedky na základné potreby alebo konkrétne platby v súlade s článkom 5 ods. 2 uvedeného nariadenia. Aktualizovaný zoznam príslušných orgánov je k dispozícii na tejto internetovej adrese:

http://ec.europa.eu/comm/external_relations/cfsp/sanctions/measures.htm

Dotknuté osoby, skupiny a subjekty môžu podať žiadosť s cieľom získať odôvodnené stanovisko Rady k ich ponechaniu na uvedenom zozname (pokiaľ im takéto odôvodnené stanovisko už nebolo oznámené) na túto adresu:

Council of the European Union

(Att: CP 931 designations)

Rue de la Loi 175

B-1048 Brussels.

Dotknuté osoby, skupiny a subjekty môžu kedykoľvek predložiť Rade na uvedenú adresu žiadosť – so všetkými sprievodnými dokladmi – o opätovné zváženie rozhodnutia zaradiť ich na uvedené zoznamy alebo ich na týchto zoznamoch ponechať. Tieto žiadosti sa budú riešiť po ich doručení. V tejto súvislosti sa dotknuté osoby, skupiny a subjekty upozorňujú na pravidelné preskúmanie tohto zoznamu, ktoré Rada vykonáva podľa článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931/SZBP. Aby sa Rada mohla žiadosťami zaoberať pri najbližšom preskúmaní, mali by sa predložiť do dvoch mesiacov odo dňa uverejnenia tohto oznámenia.

Dotknuté osoby, skupiny a subjekty sa upozorňujú aj na možnosť podať žalobu voči rozhodnutiu Rady na Súde prvého stupňa Európskych spoločenstiev v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 230 ods. 4 a 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

(1)  Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 70.

Komisia

22.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 314/44

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 12 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

(2007/C 314/15)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

ŽIADOSŤ O ZRUŠENIE PODĽA ČLÁNKU 12 ODS. 2 A PODĽA ČLÁNKU 17 ODS. 2

„ARROZ DEL DELTA DEL EBRO“

ES č.: ES/PGI/005/0336/03.03.2004

Image

CHZO

Image

CHOP

1.   Zapísaný názov navrhnutý na zrušenie:

„Arroz del Delta del Ebro“

2.   Členský štát alebo tretia krajina:

Španielsko

3.   Druh výrobku:

Trieda 1.6. Obilniny

4.   Osoba alebo orgán požadujúci zrušenie:

Názov:

Consejo Regulador de la Indicación Geográfica Protegida «Arroz del Delta del Ebro»

Adresa:

C/Prim 92

E-43870 Amposta (Tarragona)

Telefón:

(34) 977 70 10 20

Fax:

(34) 977 70 01 90

E-mail:

info@arrosaires.com

Povaha oprávneného záujmu na vznesenie žiadosti:

 

Žiadosť o zrušenie predkladá zoskupenie, ktoré zároveň žiada o zapísanie chráneného označenia pôvodu „Arroz del Delta del Ebro“ alebo „Arrós del Delta de l'Ebre“.

5.   Dôvody zrušenia:

Produkt bol pôvodne zapísaný v roku 1985 v autonómnej oblasti Katalánsko pod označením kvality („Denominación de Calidad“) ako „Arroz del Delta del Ebro“ a na vnútroštátnej úrovni bol zapísaný ako zvláštne označenie („Denominacion especifica“) Z dôvodu medzinárodnej ochrany v Európskom spoločenstve za účelom dodržania vtedy platných časových lehôt pre podávanie žiadostí na úrovni Spoločenstva požiadalo zoskupenie v roku 1993 Komisiu o zápis produktu pod chráneným zemepisným označením „Arroz del Delta del Ebro“.

Uvedené CHZO bolo následne 21. júna 1996 v súlade s postupom ustanoveným v článku 17 nariadenia (EHS) č. 2081/92 zapísané do registra CHOP a CHZO Spoločenstva.

Zoskupenie žiadateľov sa domnieva, že keďže „Arroz del Delta del Ebro“ má zvláštne vlastnosti, ktoré vyplývajú výlučne zo zemepisnej oblasti alebo zemepisného prostredia s jeho prírodnými a ľudskými faktormi a celá produkcia a spracovanie prebiehajú vo vymedzenej zemepisnej oblasti, produkt spĺňa podmienky stanovené v nariadení (ES) č. 510/2006 na zápis chráneného označenia pôvodu.

Z tohto dôvodu zoskupenie žiada v súlade s článkom 12 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006 o zrušenie zápisu produktu „Arroz del Delta del Ebro“ v registri chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení a zároveň žiada o okamžité zapísanie produktu „Arroz del Delta del Ebro“ alebo „Arrós del Delta de l'Ebre“ ako chráneného označenia pôvodu do uvedeného registra.

(1)  Ú. v. ES L 148, 21.6.1996, s. 1.

22.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 314/46

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

(2007/C 314/16)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006. Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„ARROZ DEL DELTA DEL EBRO“ alebo „ARROS DEL DELTA DE L'EBRE“

ES č.: ES/PDO/005/0336/11.03.2004

CHOP ( X ) CHZO ( )

Toto zhrnutie obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely

1.   Príslušný orgán v členskom štáte:

Názov:

Subdirección General de Sistemas de Calidad Diferenciada. Dirección General de Alimentación. Secretaría General de Agricultura, Pesca y Alimentación del Ministerio de Agricultura, Pesca y Alimentación

Adresa:

Paseo Infanta Isabel, 1

E-28071 Madrid

Telefón:

(34) 913 47 53 94

Fax:

(34) 913 47 54 10

E-mail:

sgcaproagro@mapya.es

2.   Skupina:

Názov:

Consejo Regulador de la Indicación Geográfica Protegida «Arroz del Delta del Ebro»

Adresa:

C/Prim 92 de Amposta

E-43870 Amposta (Tarragona)

Telefón:

(34) 977 70 10 20 — 977 48 77 77

Fax:

(34) 977 70 01 90 — 977 48 77 78

E-mail:

info@arrossaires.com

Zloženie:

Výrobcovia/spracovatelia ( X ) Ostatní ( )

3.   Druh výrobku:

Trieda: 1.6. obilniny

4.   Špecifikácia požiadaviek:

(zhrnutie požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006)

4.1.   Názov: „Arroz del Delta del Ebro“ alebo „Arròs del Delta de l'Ebro“

4.2.   Opis: Biela ryža pochádzajúca z druhu Oryza sativa, L. z odrôd „Bahía“, „Tebre“, „Sénia“, „Fonsa“, „Bomba“ a „Montsianell“ zaradených do obchodnej kategórie „Extra“.

Najpestovanejšími odrodami sú „Bahía“, „Sénia“ a „Tebre“, ktoré majú veľmi podobné vlastnosti.

Konkrétne charakteristiky ryžového zrna z hlavnej odrody (Bahía):

Základné vlastnosti jednotlivých odrôd:

Všetky tieto odrody sa vyznačujú jednotnosťou pri varení, rovnakosťou zrna a vyhovujú gastronomickým požiadavkám na ryžu z danej oblasti vďaka tomu, že ich zrno veľmi dobre absorbuje chuť na rozdiel od iných druhov ryže, napríklad od dlhej ryže.

Tieto odrody majú vnútri zrna nazývaného „perlové“ vysokú koncentráciu škrobu, čím sa vysvetľuje dobré absorbovanie chutí ostatných zložiek pridaných k ryži a sfarbenie ryže.

Všetky odrody s nárokom na ochranné označenie pôvodu „Arroz del Delta del Ebro“ (Ryža z ústia rieky Ebro) budú mať pri expedovaní všetky vlastnosti zodpovedajúce kategórii „extra“ a ich zrná musia byť dodané: zdravé; bez hubovitých organizmov, hniloby, hmyzu a parazitov; čisté; bez zvláštnych pachov a/alebo chutí; suché: obsah vlhkosti nesmie prekročiť 15 % a bez zvyškov šupín z oplodia.

4.3.   Zemepisná oblasť: Oblasť produkcie a spracovania s budúcim ochranným označením pôvodu „Arroz del Delta del Ebro“ predstavuje oblasť ústia rieky Ebro, ktorá patrí do krajov Baix Ebre a Montsià v provincii Tarragona.

Oblasť produkcie pozostáva z pozemkov nachádzajúcich sa v obecných obvodoch Deltebre a Sant Jaume d'Enveja a tiež z pozemkov ležiacich pri ústí rieky Ebro v obecných obvodoch L'Aldea, Amposta, L'Ampolla, Camarles a Sant Carles de la Ràpita, ktoré sú vhodné na pestovanie ryže.

Oblasť mletia a čistenia ryže sa bude skladať z obecných obvodov, ktoré tvoria oblasť produkcie, pričom táto oblasť neprekročí trasu štátnej cesty 340, s výnimkou obecného obvodu Amposta, kde môže byť hranicou diaľnica A7. Ryža bude pochádzať z plantáží zapísaných v registri plantáží Regulačnej rady, ktoré sa nachádzajú v oblasti produkcie a zo schválených odrôd.

4.4.   Dôkaz o pôvode: Ryža bude pochádzať z plantáží zapísaných v registri plantáží Regulačnej rady, ktoré sa nachádzajú v oblasti produkcie a zo schválených odrôd. Ryža prejde hodnotiacim procesom v súlade s postupmi stanovenými v zozname podmienok a bude sa skladovať a baliť v podnikoch, ktoré sú zapísané v registroch baliarní a obchodných spoločností Regulačnej rady a ktoré sa nachádzajú vo vymedzenej oblasti. Hotová ryža, ktorá prejde kontrolami počas procesu výroby a spracovania, ako aj fyzikálnymi, chemickými a senzorickými rozbormi, sa dostáva na trh s ochranným označením pôvodu, s etiketou a ochrannou nálepkou, prípadne číselným vyznačením kvality, ktoré Regulačná rada udelila.

4.5.   Metóda dopestovania: Pestovanie ryže zahŕňa tieto fázy: výsev, klíčenie, vzídené rastliny, odvodnenie, vytvorenie klasov a kvitnutie a napokon dozrievanie zrna.

Výsev sa robí od polovice apríla do začiatku mája v množstve 35 – 38 kg za zmenu (160 – 175 kg na ha), ak sa „nestlačí“ a v množstve 45 – 50 kg za zmenu (205 – 228 kg na ha), ak sa „stlačí“ a tiež v závislosti od odrôd, pričom sa polia zalejú vodou do výšky 5 až 10 cm.

Po uplynutí 15 – 20 dní nastáva klíčenie, objavuje sa rastlina a spolu s ňou aj burina, chaluhy a divoká ryža. Od tejto chvíle sa robí ošetrenie vybranými herbicídmi, aby sa odstránila všetka nežiaduca vegetácia, ktorá by začala súperiť s rastlinou. Ak v prípade planej ryže nastanú také podmienky, ktoré by umožnili jej vyklíčenie, treba ešte pred výsevom urobiť opatrenie, ktorým sa odstráni parazitná rastlina.

Okrem spodného hnojenia, ktoré sa vykonáva ešte pred výsevom, sa v mesiaci júni robí povrchové hnojenie s dodaním dusíka na doplnenie predchádzajúceho hnojenia.

Od polovice júna do polovice júla nastáva obdobie, kedy vzídu rastliny, v tejto fáze sa zvýši úroveň vody na 15 – 20 cm, pričom sa voda stále obnovuje.

Začiatkom septembra sa zníži úroveň vody a začína sa zber alebo žatva, ktorá môže trvať približne do 10. októbra. Zber sa začína vtedy, keď má plodina, ako uvádza Regulačná rada, patrične zrelé zrno, pričom ideálny čas na zber ryže nastáva vtedy, keď sa vlhkosť zrna nachádza v rozmedzí od 18 do 21 %.

Po dovezení ryže do spracovateľského podniku a pred jej uskladnením v silách sa v špeciálnych sušičkách vykoná sušenie zrna tak, aby jeho maximálna vlhkosť bola 14 – 15 %.

Kým je ryža uskladnená v silách a čaká na spracovanie, prerušovane sa k nej vháňa chladný vzduch najlepšie s teplotou 5 °C (chladenie zrna), alebo s izbovou teplotou, čím sa zabezpečí jej uchovanie v najlepšom stave.

Keď nastane čas spracovania ryže, vyberie sa zo síl. Najprv z nej treba odstrániť nečistoty, kamennými žarnovmi alebo gumenými valcami oddeliť šupku a oplodie. Potom ryža prechádza na triediace stoly s meraním hustoty, kde sa oddeľujú zrná, na ktorých ešte zostala šupka alebo jej časť, vracajú sa znova do stroja na lúpanie zŕn, kde sa proces zopakuje.

Celé zrná už zbavené šupky predstavujú „lúpanú ryžu“ alebo „ryžu cargo“, ktorá sa niekedy označuje aj ako celozrnná ryža. Po odstránení obalu alebo oplodia zrna sa vykonáva bielenie ryže obrúsením, trením brúsnych kameňov, čím sa získa biela ryža.

Potom nasleduje delenie ryže na celé a zlomené (polovičné) zrná, proces oddelenia klíka alebo jeho častí (klíčkov) a ďalších vedľajších produktov, čím sa získa spracovaná ryža.

Posledným úkonom je odstránenie chybných zŕn (zelených alebo červených) prostredníctvom triedenia podľa farby. Napokon sa môže urobiť ešte posledný výber (vháňaním vzduchu a vibrovaním), než sa prikročí k procesu balenia alebo vreckovania.

Na automatických linkách sa zabezpečuje balenie a vreckovanie do rôznych typov obalov homologizovaných pre ochranné označenie pôvodu. Každé balenie bude obsahovať tú istú odrodu kategórie „extra“. Aby bol produkt vysledovateľný, obal musí spĺňať všetky kontroly a normy uvedené v špecifikácii.

4.6.   Súvislosti:

Historické:

Ryža pochádza z juhovýchodnej Ázie, zo starej Číny, odkiaľ sa pred viac ako tritisíc rokmi rozšírila do ostatných častí Ázie a na Stredný východ. Neskôr sa rozšírila do Stredomoria, pričom v Španielsku sa objavila okolo VIII. storočia, za čias úplnej moslimskej nadvlády, takže jej terajšie pomenovanie je odvodené z pôvodného arabského názvu „al-ruzz“.

Pestovanie ryže v oblasti ústia rieky Ebro (Delta del Ebro) predstavuje tradičné pestovanie veľmi úzko spojené s fyzikálnym a geologickým vytváraním a pretváraním ústia rieky Ebro. Osobité vlastnosti oblasti ústia rieky Ebro napomohli objavenie a rozšírenie tejto ryže medzi spotrebiteľmi, ktorí ju ihneď spájajú s oblasťou jej pôvodu.

Jestvujú početné písomné zmienky, ktoré svedčia o existencii spomínaného spojenia medzi tradičným pestovaním ryže a oblasťou ústia rieky Ebro. Medzi týmito zmienkami vyniká dielo Geografia Katalánska, ktorého autorom je Lluís Solé y Sabaris (1958), kde sa uvádza:„v 15. storočí sa objavujú správy o niekoľkých pokusoch pestovať ryžu v ústí rieky Ebro, ale skutočný rozkvet tohto pestovania však nastal až v 19. storočí“. V tom istom diele sa na inom mieste uvádza „… na území ústia rieky, ktoré sa využívalo ako pastviny pre putujúce stáda dobytka, Pravý kanál (Canal de la Derecha), ktorý vznikol v Xerte v druhej polovici 19. storočia, umožnil zaplaviť polia sladkou vodou a zaviesť pestovanie ryže, ktoré sa stále rozmáhalo, a tým prispievalo k odsoleniu slanej pôdy a zároveň k zabezpečeniu dobrého pestovania.“

Jedna z prvých písomných zmienok, ktoré máme k dispozícii, pochádza z roku 1697. Podľa nej cisterciánski mnísi z kláštora Benifassar, ktorí vlastnili majetky na tomto mieste, sa pokúsili pestovať ryžu v oblasti porastov a rašelinísk Carrovy. Napriek dosiahnutým dobrým výsledkom pestovanie v nasledujúcich rokoch nepokračovalo, bránil tomu chýbajúci zavlažovací systém, ktorý by umožnil zaplaviť pôdu.

Okolo roku 1857 voda z Pravého kanála (Canal de la Derecha) dosiahla Ampostu, čo umožnilo zaviesť pestovanie ryže vo veľkom rozsahu.

V roku 1872 sa uskutočnil projekt budovania Ľavého kanála (Canal del Izquierda), ktorý bol úplne dokončený 5. mája 1912. V roku 1907 sa vlastníci severného alebo ľavého ústia spojili do „Spoločnosti závlahových podnikov Poľnohospodárskej správy rieky Ebro“ (Communidad de Regantes-Sindicato Agrícola del Ebro). Fungovanie obidvoch kanálov umožní poľnohospodársku transformáciu tejto oblasti sprevádzanú značným rozširovaním rozlohy pôdy pripravenej na pestovanie ryže.

Prírodné:

—   Orografia a charakter pôdy:

Rozvoj pestovania ryže v ústí rieky Ebro je vyvolaný jednak charakterom podnebia a pôdy, jednak slanosťou a hrúbkou vrstvy morského náplavu. V ústí rieky je veľmi rovinatá orografia. Asi 60 % povrchu má stúpanie menšie ako jeden meter (na ojedinelých miestach môžu byť územia pod úrovňou mora); asi 30 % územia má výšku od 1 do 2 metrov a asi len 10 % územia prekračuje výšku dva metre.

Sú to nánosové územia vytvorené postupným usadzovaním, vďaka čomu tu nachádzame veľmi výrazné rozvrstvenie, takže je ťažké zaradiť celé ústie rieky k určitému konkrétnemu typu pôdy. Horná pôda má textúru riečneho nánosu s premenlivou hĺbkou. Je veľmi vhodná na pestovanie a jej tvorba veľmi úzko závisí od zavlažovania a od zúrodňovania naplaveninami.

Vysoké oblasti majú spodnúpôdu s dosť jemnou textúrou. V nižších oblastiach je zasa viditeľný vplyv mora. Počas búrok more postupne ukladá obrovské množstvá piesku na naplaveniny z rieky. Sondovanie ukázalo, že v týchto oblastiach sa vyskytujú jemné vrstvy humusu medzi oveľa výraznejšími vrstvami piesku so stredne veľkou rovnorodou textúrou, ktoré sú presiaknuté veľmi slanou morskou vodou. V oblastiach, kde je zlé odvodňovanie alebo sústavné bočné prenikanie vody, sa postupne nahromadilo toľko organického materiálu, že sa tu napokon vytvorili veľké množstvá rašeliny. Popri vysokých, nízkych a rašelinných územiach sa vyskytujú ostatné územia, ktoré majú najväčšiu rozlohu. Ich pôda je zmesou ílov, humusov a pieskov, pričom pomer jednotlivých zložiek sa mení v závislosti od postupného vzďaľovania sa od rieky a následného približovania sa k moru.

—   Podnebie:

Ústie sa nachádza vnútri klimatickej zóny, ktorá je úplne pod vplyvom Stredozemného mora. Preto sa meteorologické počasie môže považovať za prímorské stredozemné, čiže z teplotného hľadiska za teplé prímorské a z hydrologického hľadiska za stredozemné suché. Zimy sú mierne, bez výrazných mrazov, so zriedkavými dažďami a pri prúdiacom vzduchu prevažuje suchý severný alebo severozápadný vietor. Letá sú horúce so subtropickými teplotami a atmosférickým bezvetrím, vyskytujú sa suchá a prúdenie vlhkého vzduchu z juhu a juhozápadu. Zrážky nie sú veľmi početné, majú tendenciu zhusťovať sa v prechodných ročných obdobiach (na jeseň a na jar). Atmosférická vlhkosť je počas celého roka značná.

—   Hydrografia:

Hydrografia tejto oblasti sa obmedzuje na rieku Ebro. Pôvod závlahových vôd je určujúcim činiteľom rovnorodosti výsledných produkcií a zároveň odlišujúcim faktorom vzhľadom na ostatné produkcie nachádzajúce sa v iných oblastiach. Kvalita závlahových vôd je veľmi dobrá vďaka tomu, že na brehu rieky Ebro nie je vysoká demografická a priemyselná koncentrácia. Zavlažovacie kanály a sústavy sa nachádzajú pod správou príslušných „spoločností závlahových podnikov“ (Communidades de Regantes) a správ zavlažovania.

Na záver ako zhrnutie môžeme povedať, že vlastnosti produktu sú z hľadiska kvality rovnaké, lebo napriek tomu, že jestvuje jedna hlavná odroda, všetky ostatné odrody, okrem odrody „bomba“, majú z hľadiska výsledného produktu podobné vlastnosti. Dôvodom alebo príčinou odlišnosti nie je len odroda, veľký vplyv má najmä zemepisná oblasť jej výskytu: prostredie, podnebie, voda, procesy dozrievania a na základe tohto všetkého môžeme povedať, že v celej oblasti je veľká jednotnosť.

Osobitosti prírodného prostredia danej oblasti sa odrážajú na vlastnostiach ryže. Klimatický a pôdny charakter spolu so slanosťou a hrúbkou vrstvy morského náplavu spôsobujú, že pestovanie ryže je monokultúrnym pestovaním v celej chránenej oblasti. Ryžové polia v ústí rieky majú výborné vlastnosti na pestovanie, takže dosahujú jedny z najvyšších výnosov produkcie na svete podľa ich polohy na rovnobežke 40° severnej zemepisnej šírky a na teplotnej úrovni 19 °C.

Ryža z tejto oblasti má oprávnenú prestíž medzi spotrebiteľmi pre jej perlovú bielu farbu, chuť a textúru vďaka vlastnostiam odrôd a zemepisnej zóny, kde sa tieto odrody pestujú. Uznáva sa aj kulinárske správanie sa ryže v prípade voľných zŕn (priľnavosť medzi zrnami je 7,3) a absorbovanie vody (1,93 gramov vody na každé zrnko ryže), čo znamená dobré absorbovanie chutí v rôznych kulinárskych jedlách pripravených z tohto produktu.

4.7.   Kontrolný orgán:

Názov:

Calitax

Adresa:

Tuset, 10

E-08006 Barcelona

Telefón:

(34) 932 17 27 03

Fax:

(34) 932 18 51 95

E-mail:

—

Podľa oznámenia príslušného orgánu spĺňa kontrolný orgán normu EN-45011.

4.8.   Označovanie: Etikety, prípadne ochranné nálepky, alebo vo všeobecnosti všetky označenia kvality budú očíslované, Regulačná rada ich vystaví a budú dodané zaregistrovanému výrobcovi tak, že nebude možné ich ďalšie použitie.

Povinne sa na nich bude uvádzať: ochranné označenie pôvodu „Arroz del Delta del Ebro“ alebo „Arròs del Delta de l'Ebre“, sériové číslo, ako aj údaje, ktoré sú všeobecne stanovené v platných právnych predpisoch.

(1)  (g. vody/g. ryže)

(2)  podľa stupnice: 9 = veľmi dobrý; 7 = dobrý; 5 = priemerný; 3 = nedostatočný

Korigendum

22.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 314/52

Korigendum k výzve na vyjadrenie záujmu o miesto člena vo vedeckom výbore Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA)

( Úradný vestník Európskej únie C 307 z 18. decembra 2007 )

(2007/C 314/17)

Na strane 29 v časti „Výberové kritériá“:

namiesto:

„–

dôkladná znalosť anglického jazyka,“

má byť:

„–

dôkladná znalosť anglického jazyka je výhodou,“.