10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/3

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 11. septembra 2007 – Maria-Luise Lindorfer/Rada Európskej únie

(Vec C-227/04 P) (1)

(Odvolanie - Úradníci - Prevod práv na dôchodok - Pracovná činnosť vykonávaná pred nástupom do služby Spoločenstiev - Výpočet odpracovaných rokov - Článok 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku - Všeobecné vykonávacie ustanovenia - Zásada zákazu diskriminácie - Zásada rovnosti zaobchádzania)

(2007/C 269/07)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Maria-Luise Lindorfer (v zastúpení: G. Vandersanden a L. Levi, advokáti)

Ďalší účastník konania: Rada Európskej únie (v zastúpení: F. Anton a M. Sims-Robertson, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) z 18. marca 2004, Lindorfer/Rada Európskej únie (T-204/01), ktorým bola zamietnutá žaloba o neplatnosť rozhodnutia Rady z 3. novembra 2000 o výpočte odpracovaných rokov žalobkyne po prevode paušálnej nominálnej hodnoty práv na starobný dôchodok, ktoré získala v rakúskom systéme, do systému Spoločenstva

Výrok rozsudku

1.	Rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 18. marca 2004, Lindorfer/Rada (T-204/01), sa zrušuje v rozsahu, v akom ním bola zamietnutá žaloba pani Lindorfer z dôvodu, že nedošlo k diskriminácii na základe pohlavia.

2.	Rozhodnutie Rady Európskej únie z 3. novembra 2000 o výpočte odpracovaných rokov pani Lindorfer sa zrušuje.

3.	V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta.

4.	Rada Európskej únie je povinná nahradiť trovy konania na obidvoch stupňoch.

(1) Ú. v. EÚ C 190, 24.7.2004.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/4

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 13. septembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Talianska republika

(Vec C-260/04) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Sloboda usadiť sa a slobodné poskytovanie služieb - Koncesie na služby vo verejnom záujme - Obnovenie 329 koncesií na usporadúvanie a zber dostihových stávok bez vyhlásenia výberového konania - Povinnosť zverejnenia a transparentnosti)

(2007/C 269/08)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: K. Wiedner, C. Cattabriga a L. Visaggio, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika (v zastúpení: I. Braguglia, splnomocnený zástupca, G. De Bellis, advokát)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Dánske kráľovstvo (v zastúpení: J. Molde, splnomocnený zástupca), Španielske kráľovstvo (v zastúpení: F. Díez Moreno, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom – Porušenie zásady transparentnosti a povinnosti zverejnenia, ktoré vyplývajú z článkov 43 a nasl. ES a z článkov 49 a nasl. ES – Obnovenie 329 koncesií na usporadúvanie dostihových stávok bez vyhlásenia akéhokoľvek výberového konania

Výrok rozsudku

Obnovením 329 koncesií na usporadúvanie dostihových stávok bez vyhlásenia akéhokoľvek výberového konania si Talianska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 43 ES a 49 ES a najmä porušila všeobecnú zásadu transparentnosti, ako aj povinnosť zaistiť primeraný stupeň zverejnenia.

2.	Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 217, 28.8.2004.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/4

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 20. septembra 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal House of Lords – Spojené kráľovstvo) – The Queen, Veli Tum, Mehmet Dari/Secretary of State for the Home Department

(Vec C-16/05) (1)

(Dohoda o pridružení medzi EHS a Tureckom - Článok 41 ods. 1 dodatkového protokolu - Klauzula „standstill“ - Rozsah - Právne predpisy členského štátu, ktorý po nadobudnutí platnosti dodatkového protokolu zaviedol nové obmedzenia, pokiaľ ide o prijatie tureckých štátnych príslušníkov na jeho územie na účely výkonu slobody usadiť sa)

(2007/C 269/09)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

House of Lords

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: The Queen, Veli Tum, Mehmet Dari

Žalovaný: Secretary of State for the Home Department

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – House of Lords – Výklad článku 41 ods. 1 Dodatkového protokolu z 23. novembra 1970 pripojeného k Dohode o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom a o opatreniach, ktoré treba prijať na to, aby nadobudla účinnosť (Ú. v. ES L 293, s. 4; Mim. vyd. 11/011, s. 41) – Oprávnenie členského štátu zaviesť nové obmedzenia pre vstup tureckých občanov, ktorí chcú začať podnikať na jeho území

Výrok rozsudku

Článok 41 ods. 1 Dodatkového protokolu podpísaného 23. novembra 1970 v Bruseli a v mene Spoločenstva uzatvoreného, schváleného a potvrdeného nariadením Rady (EHS) č. 2760/72 z 19. decembra 1972 sa má vykladať v tom zmysle, že od nadobudnutia platnosti uvedeného protokolu v dotknutom členskom štáte zakazuje zavádzanie zo strany členského štátu akýchkoľvek nových obmedzení týkajúcich sa výkonu slobody usadiť sa, a to vrátane obmedzení týkajúcich sa materiálnych a/alebo procesných podmienok v oblasti prvého vstupu tureckých štátnych príslušníkov na územie tohto štátu, ktorí chcú na ňom vykonávať zárobkovú činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby.

(1) Ú. v. EÚ C 69, 19.3.2005.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/5

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 11. septembra 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Köln – Nemecko) – Herbert Schwarz, Marga Gootjes-Schwarz/Finanzamt Bergisch Gladbach

(Vec C-76/05) (1)

(Článok 8a Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 18 ES) - Európske občianstvo - Článok 59 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 49ES) - Slobodné poskytovanie služieb - Právna úprava v oblasti dane z príjmov - Školné - Právo na zníženie základu dane obmedzené na školné zaplatené vnútroštátnym súkromným zariadeniam)

(2007/C 269/10)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Finanzgericht Köln

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Herbert Schwarz, Marga Gootjes-Schwarz

Žalovaný: Finanzamt Bergisch Gladbach

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Finanzgericht Köln – Zlučiteľnosť s článkami 18 ES, 39 ES, 43 ES a 49 ES vnútroštátnej právnej úpravy v oblasti dane z príjmu, ktorá priznáva zníženie základu tejto dane o školné zaplatené za deti, pod podmienkou, že ide o školskú dochádzku v určitých vnútroštátnych zariadeniach – Deti navštevujúce školy v iných členských štátoch

Výrok rozsudku

Ak daňovníci jedného členského štátu zabezpečujú školské vzdelanie svojich detí v škole nachádzajúcej sa v inom členskom štáte, ktorá je financovaná najmä zo súkromných zdrojov, článok 49 ES je potrebné vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, ktorá stanovuje, že daňovníci si môžu ako zvláštne výdavky zakladajúce nárok na zníženie základu dane z príjmu uplatniť školné zaplatené určitým súkromným školám nachádzajúcim sa na vnútroštátnom území, ale vo všeobecnosti vylučuje túto možnosť pokiaľ ide o školné zaplatené súkromnej škole nachádzajúcej sa v inom členskom štáte.

Ak daňovníci jedného členského štátu posielajú svoje deti do školy nachádzajúcej sa v inom členskom štáte, na ktorej služby sa nevzťahuje článok 49 ES, článku 18 ES odporuje právna úprava členského štátu, ktorá stanovuje, že daňovníci si môžu ako zvláštne výdavky zakladajúce nárok na zníženie základu dane z príjmu uplatniť školné zaplatené určitým súkromným školám nachádzajúcim sa na vnútroštátnom území, ale vo všeobecnosti vylučuje túto možnosť pokiaľ ide o školné zaplatené súkromnej škole nachádzajúcej sa v inom členskom štáte.

(1) Ú. v. EÚ C 93, 16.4.2005.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/5

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 11. septembra 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Centrale Raad van Beroep – Holandsko) – D. P. W. Hendrix/Raad van Bestuur van het Uitvoeringsinstituut Werknemersverzekeringen

(Vec C-287/05) (1)

(Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov - Články 12 ES, 17 ES, 18 ES a 39 ES - Nariadenie (EHS) č. 1408/71 - Článok 4 ods. 2a a článok 10a, ako aj príloha IIa - Nariadenie (EHS) č. 1612/68 - Článok 7 ods. 1 - Osobitná nepríspevková sociálna dávka - Holandská dávka pre zdravotne postihnutých mladých ľudí - Neexportovateľnosť)

(2007/C 269/11)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Centrale Raad van Beroep

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: D. P. W. Hendrix

Žalovaná: Raad van Bestuur van het Uitvoeringsinstituut Werknemersverzekeringen

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Centrale Raad van Beroep – Výklad článku 4 ods. 2a, článku 10a nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 28, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3), v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES L 28, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1223/98 zo 4. júna 1998 (Ú. v. ES L 168, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 292), ako aj rozsahu pôsobnosti článkov 12 ES, 18 ES, 39 ES a článku 7 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15)

Výrok rozsudku

Dávka, akou je dávka poskytovaná na základe zákona o poistení proti práceneschopnosti zdravotne postihnutých osôb (Wet arbeidsongeschiktheidsvoorziening jonggehandicapten) z 24. apríla 1997, sa musí považovať za osobitnú nepríspevkovú dávku v zmysle článku 4 ods. 2a nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1223/98 zo 4. júna 1998, takže sa na osobu v situácii žalobcu vo veci samej musí uplatniť len koordinačné pravidlo stanovené v článku 10a tohto nariadenia, a teda vyplatenie takejto dávky možno platne vyhradiť osobám, ktoré majú pobyt na území členského štátu, ktorý túto dávku poskytuje. Okolnosť, že dotknutá osoba predtým dostávala dávku pre zdravotne postihnutých mladých ľudí, ktorá bola exportovateľná, nemá vplyv na uplatnenie uvedených ustanovení.

Článok 39 ES a článok 7 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva, sa musia vykladať v tom zmysle, že im neodporuje právna úprava, ktorá vykonáva článok 4 ods. 2a a článok 10a nariadenia č. 1408/71, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1223/98, a ktorá stanovuje, že osobitnú nepríspevkovú dávku uvedenú v prílohe IIa tohto nariadenia možno poskytnúť len osobám, ktoré majú bydlisko na území tohto štátu. Uplatnenie tejto právnej úpravy však nesmie zasiahnuť do práv osoby, ktorá sa nachádza v takej situácii ako žalobca vo veci samej, nad rámec potrebný na uskutočnenie legitímneho cieľa sledovaného vnútroštátnym zákonom. Vnútroštátnemu súdu, ktorý musí vnútroštátny zákon v najvyššej možnej miere vykladať v súlade s právom Spoločenstva, prináleží, aby najmä zohľadnil skutočnosť, že dotknutý pracovník si v členskom štáte pôvodu zachoval svoje hospodárske a sociálne väzby.

(1) Ú. v. EÚ C 296, 26.11.2005.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/6

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 20. septembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Holandské kráľovstvo

(Vec C-297/05) (1)

(Povinná identifikácia a technická kontrola predchádzajúca registrácii vozidiel v členskom štáte - Články 28 ES a 30 ES - Smernice 96/96/ES a 1999/37/ES - Uznanie osvedčení o registrácii a technických kontrolách vydaných a vykonaných v iných členských štátoch)

(2007/C 269/12)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: M. van Beek a D. Zijlstra, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Holandské kráľovstvo (v zastúpení: H. G. Sevenster a D. J. M. de Grave, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovaného: Fínska republika (v zastúpení: E. Bygglin, splnomocnená zástupkyňa)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom – Porušenie článkov 28 ES a 30 ES – Technické kontroly vyžadované pri vozidlách už prihlásených do evidencie v inom členskom štáte pred ich prihlásením do evidencie v Holandsku

Výrok rozsudku

1.	Podrobením vozidiel starších ako tri roky, ktoré predtým boli registrované v iných členských štátoch, kontrole ich fyzického stavu pred ich registráciou v Holandsku, si Holandské kráľovstvo nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 28 ES a 30 ES.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Komisia Európskych spoločenstiev, Holandské kráľovstvo a Fínska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 296, 26.11.2005.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/7

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 20. septembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Talianska republika

(Vec C-304/05) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 92/43/EHS - Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín - Smernica 79/409/EHS - Ochrana voľne žijúceho vtáctva - Odhad dosahov úpravy lyžiarskych zjazdoviek na životné prostredie)

(2007/C 269/13)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: M. van Beek a D. Recchia, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika (v zastúpení: I. M. Braguglia a G. Fiengo, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom – Porušenie článku 6 ods. 2 až 4 a článku 7 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102) – Porušenie článku 4 ods. 1 a 2 smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98) – Rozšírenie lyžiarskej zóny Santa Caterina Valfurva nachádzajúcej sa v národom parku Stelvio (osobitne chránené územie IT 2040044) bez toho, aby uskutočnil odhad dosahov projektu na životné prostredie – Neprijatie opatrení na zabránenie poškodenia a rušenia biotopov druhov, pre ktoré boli označené osobitné chránené územia

Výrok rozsudku

Talianska republika si tým, že

—	umožnila prijať opatrenia, ktoré môžu mať značný dosah na osobitne chránené územie IT 2040044 Parco Nazionale dello Stelvio, bez toho aby boli predmetom primeraného odhadu ich dosahov s ohľadom na ciele ochrany tohto územia,

—

umožnila prijatie týchto opatrení bez dodržania ustanovení, ktoré umožňujú realizáciu projektu v prípade negatívneho odhadu dosahov a pri neexistencii alternatívnych riešení, len z dôvodov vyššieho verejného záujmu a až potom ako boli prijaté všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie ochrany celkovej koherencie sústavy Natura 2000 a tieto opatrenia boli oznámené Komisii Európskych spoločenstiev,

—	neprijala opatrenia, aby sa predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré bolo územie IT 2040044, Parco Nazionale dello Stelvio, označené za chránené,

nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 2 až 4 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v spojení s článkom 7 tejto smernice, ako aj s článkom 4 ods. 1 a 2 smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 229, 17.9.2005.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/7

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 13. septembra 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Social de San Sebastián – Španielsko) – Yolanda Del Cerro Alonso/Osakidetza-Servicio Vasco de Salud

(Vec C-307/05) (1)

(Smernica 1999/70/ES - Doložka 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú - Zásada nediskriminácie - Pojem „pracovné podmienky“ - Príplatky za odpracované roky - Zahrnutie - Objektívne dôvody odôvodňujúce rozdielne zaobchádzanie - Neexistencia)

(2007/C 269/14)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Social de San Sebastián

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Yolanda Del Cerro Alonso

Žalovaný: Osakidetza-Servicio Vasco de Salud

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Juzgado de lo Social de San Sebastián – Výklad smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368) – Pracovné podmienky zahrňujúce alebo nezahrňujúce ekonomické podmienky – Príspevok za odpracované roky – Nevyberanie vzhľadom na dohody medzi zástupcami odborového združenia zamestnancov a správnym orgánom – Dostatočné objektívne dôvody

Výrok rozsudku

Pojem „pracovné podmienky“ uvedený v doložke 4 bode 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že môže slúžiť ako základ pre takú požiadavku, ako je požiadavka, o ktorú ide v konaní vo veci samej, a síce aby bol pracovníkovi na dobu určitú poskytnutý príplatok za odpracované roky, ktorý je podľa vnútroštátneho práva vyhradený iba pre pracovníkov na dobu neurčitú.

Doložka 4 bod 1 rámcovej dohody sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje zavedenie rozdielneho zaobchádzania medzi pracovníkmi na dobu určitú a pracovníkmi na dobu neurčitú, ktoré by odôvodňovala iba taká okolnosť, že je stanovené v zákonnom ustanovení alebo inom právnom predpise členského štátu alebo v kolektívnej dohode, ktorá bola uzavretá medzi zástupcami odborového združenia zamestnancov a príslušným zamestnávateľom.

(1) Ú. v. EÚ C 257, 15.10.2005.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/8

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 11. septembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Spolková republika Nemecko

(Vec C-318/05) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Články 18 ES, 39 ES, 43 ES a 49 ES - Právna úprava v oblasti dane z príjmov - Školné - Právo na zníženie základu dane obmedzené na školné zaplatené vnútroštátnym súkromným zariadeniam)

(2007/C 269/15)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: K. Gross a R. Lyal, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: M. Lumma a U. Forsthoff, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom – Porušenie článkov 18, 39, 43 a 49 ES – Vnútroštátna právna úprava v oblasti dane z príjmu, ktorá úplne vylučuje možnosť zníženia dane z príjmu o školné zaplatené za deti navštevujúce školu v zahraničí

Výrok rozsudku

Úplným vylúčením školného spojeného so školskou dochádzkou do školy nachádzajúcej sa v inom členskom štáte zo zníženia základu dane z dôvodu zvláštnych výdavkov podľa § 10 ods. 1 bodu 9 zákona o dani z príjmov (Einkommensteuergesetz) v znení uverejnenom 19. októbra 2002 si Spolková republika Nemecko nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 18 ES, 39 ES, 43 ES a 49 ES.

2.	Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

3.	Spolková republika Nemecko je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 257, 15.10.2005.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/8

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 20. septembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Talianska republika

(Vec C-388/05) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Ochrana prirodzených biotopov - Voľne žijúce živočíchy a rastliny - Osobitne chránené územie „Valloni e steppe pedegarganiche“)

(2007/C 269/16)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: A. Aresu a D. Recchia, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika (v zastúpení: I. Braguglia, splnomocnený zástupca, G. Fiengo, advokát)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom – Porušenie článku 4 ods. 4 smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98) a článku 6 ods. 2 až 4, ako aj článku 7 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102) – Povinnosť prijať náležité opatrenia na zabránenie poškodenia prirodzených biotopov a biotopov druhov v osobitne chránených oblastiach – Priemyselný rozvoj dotýkajúci sa národného parku Gargano

Výrok rozsudku

Talianska republika si tým, že neprijala primerané opatrenia, aby sa na osobitne chránenom území „Valloni e steppe pedegarganiche“ predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré bolo toto územie vytvorené, nesplnila v období pred 28. decembrom 1998 povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 4 smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva, a v období po tomto dátume povinnosti vyplývajúce z článku 6 ods. 2 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

2.	Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 22, 28.1.2006.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/9

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 11. septembra 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supremo Tribunal de Justiça – Portugalsko) – Merck Genéricos – Produtos Farmacêuticos L.da/Merck & Co. Inc., Merck Sharp & Dohme L.da

(Vec C-431/05) (1)

(Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie - Článok 33 dohody TRIPS - Patenty - Minimálna ochranná doba - Legislatíva členského štátu stanovujúca kratšiu dobu - Článok 234 ES - Právomoc Súdneho dvora - Priamy účinok)

(2007/C 269/17)

Jazyk konania: portugalčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Supremo Tribunal de Justiça

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Merck Genéricos – Produtos Farmacêuticos L.da

Žalované: Merck & Co. Inc., Merck Sharp & Dohme L.da

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Supremo Tribunal de Justiça – Výklad článku 33 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (Dohoda „TRIPS“), ktorá predstavuje prílohu Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (Ú. v. ES L 336, z 23.12.1994, s. 214) – Právomoc výkladu – Priamy účinok

Výrok rozsudku

V súčasnej podobe právnej úpravy Spoločenstva v oblasti patentov nebráni právo Spoločenstva tomu, aby bol článok 33 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva, ktorá predstavuje prílohu 1 C Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanej v Marakéši 15. apríla 1994 a schválenej rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994), priamo uplatňovaný vnútroštátnym súdom za podmienok upravených vnútroštátnym právom.

(1) Ú. v. EÚ C 36, 11.2.2006.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/9

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 13. septembra 2007 – Spolková krajina Horné Rakúsko, Rakúska republika/Komisia Európskych spoločenstiev

(Spojené veci C-439/05 P a C-454/05 P) (1)

(Odvolanie - Smernica 2001/18/ES - Rozhodnutie 2003/653/ES - Zámerné uvoľňovanie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia - Článok 95 ods. 5 ES - Vnútroštátne ustanovenia odchyľujúce sa od zosúlaďovacieho opatrenia odôvodnené novými vedeckými poznatkami a špecifickým problémom členského štátu - Zásada kontradiktórnosti)

(2007/C 269/18)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolatelia: Spolková krajina Horné Rakúsko (v zastúpení: G. Hörmanseder, splnomocnený zástupca, a F. Mittendorfer, Rechtsanwalt), Rakúska republika (v zastúpení: H. Dossi a A. Hable, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: U. Wölker a M. Patakia, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (štvrtá komora) z 5. októbra 2005, Spolková krajina Horné Rakúsko a Rakúsko/Komisia (spojené veci T-366/03 a T-235/04), ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu o neplatnosť rozhodnutia Komisie 2003/653/ES z 2. septembra 2003 o vnútroštátnych ustanoveniach zakazujúcich používanie geneticky modifikovaných organizmov v Spolkovej krajine Horné Rakúsko v súlade s článkom 95 ods. 5 Zmluvy ES – Vnútroštátne ustanovenia odchyľujúce sa od zosúlaďovacieho opatrenia odôvodnené špecifickým problémom členského štátu

Výrok rozsudku

1.	Odvolania sa zamietajú.

2.	Spolková krajina Horné Rakúsko a Rakúska republika sú povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 48, 25.2.2006.

Ú. v. EÚ C 60, 11.3.2006.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/10

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 13. septembra 2007 – Common Market Fertilizers SA/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-443/05 P) (1)

(Odvolanie - Antidumpingové clá - Článok 239 colného kódexu - Žiadosť o odpustenie dovozného cla - Článok 907 prvý odsek nariadenia (EHS) č. 2454/93 - Výklad - Zákonnosť - Rozhodnutie Komisie - Stretnutie skupiny expertov v rámci Výboru pre colný kódex - Funkčne odlišná entita Výboru pre colný kódex - Články 2 a 5 ods. 2 rozhodnutia Rady 1999/468/ES - Článok 4 Rokovacieho poriadku Výboru pre colný kódex - Podmienky použitia článku 239 Colného kódexu - Neexistencia hrubej nedbanlivosti)

(2007/C 269/19)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Common Market Fertilizers SA (v zastúpení: A. Sutton, Barrister, N. Flandin, advokát)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: X. Lewis, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2005, Common Market Fertilizers/Komisia (spojené veci T-134/03 a T-135/03), ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutí Komisie K(2002) 5217 v konečnom znení a K(2002) 5218 v konečnom znení z 20. decembra 2002, ktorými bolo rozhodnuté, že v konkrétnom prípade neexistujú dôvody na odpustenie dovozného cla

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Common Market Fertilizers SA je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 36, 11.2.2006.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/10

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 13. septembra 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof – Rakúsko) – Mohamed Jouini, Okay Gönen, Hasan Bajric, Gerald Huber, Manfred Ortner, Sükran Karacatepe, Franz Mühlberger, Nakil Bakii, Hannes Kranzler, Jürgen Mörth, Anton Schneeberger, Dietmar Susteric, Sascha Wörnhör, Aynur Savci, Elena Peter, Egon Schmöger, Mehmet Yaman, Dejan Preradovic, Andreas Mitter, Wolfgang Sorger, Franz Schachenhofer, Herbert Weiss, Harald Kaineder, Ognen Stajkovski, Jovica Vidovic/Princess Personal Service GmbH (PPS)

(Vec C-458/05) (1)

(Sociálna politika - Smernica 2001/23/ES - Zachovanie práv zamestnancov - Prevod podniku - Pojem „prevod“ - Podnik pre dočasné zamestnávanie)

(2007/C 269/20)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Mohamed Jouini, Okay Gönen, Hasan Bajric, Gerald Huber, Manfred Ortner, Sükran Karacatepe, Franz Mühlberger, Nakil Bakii, Hannes Kranzler, Jürgen Mörth, Anton Schneeberger, Dietmar Susteric, Sascha Wörnhör, Aynur Savci, Elena Peter, Egon Schmöger, Mehmet Yaman, Dejan Preradovic, Andreas Mitter, Wolfgang Sorger, Franz Schachenhofer, Herbert Weiss, Harald Kaineder, Ognen Stajkovski, Jovica Vidovic

Žalovaná: Princess Personal Service GmbH (PPS)

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Oberster Gerichtshof – Výklad článku 1 ods. 1 smernice Rady 2001/23 z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 98) – Rozsah pôsobnosti – Pojem „časť podniku“ – Prevod administratívnej pracovníčky, vedúceho pobočky, pracovníka zákazníckeho servisu, konateľa a tretiny dočasných zamestnancov spolu so zákazníkmi využívajúcimi týchto pracovníkov medzi dvomi podnikmi pre dočasné zamestnávanie

Výrok rozsudku

Článok 1 ods. 1 smernice Rady 2001/23 z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov sa má vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa uplatňuje, keď časť administratívnych pracovníkov a časť dočasných zamestnancov je prevedená na iný podnik pre dočasné zamestnávanie na vykonávanie rovnakých činností v službách tých istých zákazníkov a, čo musí preveriť vnútroštátny súd, keď prevodom dotknuté prostriedky sú ako také dostatočné na to, aby umožnili poskytovať plnenie charakteristické pre predmetnú hospodársku činnosť bez použitia iných dôležitých prevádzkových prostriedkov alebo iných častí podniku.

(1) Ú. v. EÚ C 178, 29.7.2006.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/11

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 11. septembra 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d'appel de Nancy – Francúzsko) – Céline SARL/Céline SA

(Vec C-17/06) (1)

(Ochranné známky - Článok 5 ods. 1 písm. a) a článok 6 ods. 1 písm. a) prvej smernice 89/104/EHS - Právo majiteľa zapísanej ochrannej známky namietať proti používaniu označenia zhodného s ochrannou známkou tretími osobami - Používanie označenia ako názvu spoločnosti, obchodného mena alebo značky - Právo tretích osôb používať svoje meno)

(2007/C 269/21)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour d'appel de Nancy

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Céline SARL

Žalovaná: Céline SA

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Cour d'appel de Nancy – Výklad článku 5 ods. 1 smernice 89/104/EHS: Prvá smernica Rady z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92) – Použitie ako názvu obchodnej spoločnosti alebo firemnej značky označenia zhodného so zapísanou slovnou ochrannou známkou pre činnosť spočívajúcu v uvádzaní zhodných výrobkov na trh

Výrok rozsudku

Používanie názvu spoločnosti, obchodného mena alebo značky zhodných so skoršou ochrannou známkou tretími osobami, ktoré na to nemajú súhlas, v rámci uvádzania na trh tovarov zhodných s tovarmi, pre ktoré bola táto ochranná známka zapísaná, predstavuje také používanie, ktoré môže majiteľ ochrannej známky zakázať podľa článku 5 ods. 1 písm. a) prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, ak ide o používanie pre tovary, ktoré poškodzuje alebo je schopné poškodiť funkcie ochrannej známky.

Ak ide o takýto prípad, článok 6 ods. 1 písm. a) smernice 89/104 môže brániť takému zákazu iba vtedy, ak sa používanie svojho vlastného názvu spoločnosti alebo svojho obchodného mena tretími osobami uskutočňuje v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode.

(1) Ú. v. EÚ C 74, 25.3.2006.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/11

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 20. septembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Helénska republika

(Vec C-74/06) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Článok 90 ES - Daň z evidencie dovezených ojazdených motorových vozidiel - Určenie zdaniteľnej hodnoty - Amortizácia motorových vozidiel založená výlučne na veku - Zverejnenie kritérií výpočtu - Možnosť napadnúť uplatnenie paušálneho spôsobu výpočtu)

(2007/C 269/22)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: D. Triantafyllou, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Helénska republika (v zastúpení: P. Mylonopoulos a K. Boskovits, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom – Porušenie článku 90 ES – Diskriminačná daň na dovezené ojazdené automobily

Výrok rozsudku

Helénska republika si tým, že uplatňovala s cieľom určenia zdaniteľnej hodnoty pre vyrubenie dane z evidencie ojazdených motorových vozidiel dovezených na grécke územie z iného členského štátu, jediné kritérium amortizácie založené iba na veku týchto motorových vozidiel a podľa ktorého zníženie o 7 % je stanovené v prípade motorových vozidiel starších ako šesť mesiacov až do veku dvanástich mesiacov, alebo 14 % v prípade motorových vozidiel starších ako jeden rok, čo nezaručuje, aby dlžná daň nepresiahla, aj keby išlo len o niekoľko prípadov, sumu zostatkovej dane zahrnutej v hodnote podobných ojazdených motorových vozidiel už zaevidovaných v tuzemsku, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 90 ES.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Helénska republika a Komisia Európskych spoločenstiev znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 108, 6.5.2006.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/12

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 20. septembra 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden – Holandsko) – Holandské kráľovstvo/Antroposana, Patiëntenvereniging voor Antroposofische Gezondheidszorg, Nederlandse Vereniging van Antroposofische Artsen, Weleda Nederland NV, Wala Nederland NV

(Vec C-84/06) (1)

(Zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch - Články 28 ES a 30 ES - Povolenie na uvedenie na trh a registrácia - Antropozofické lieky)

(2007/C 269/23)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Holandské kráľovstvo

Žalovaní: Antroposana, Patiëntenvereniging voor Antroposofische Gezondheidszorg, Nederlandse Vereniging van Antroposofische Artsen, Weleda Nederland NV, Wala Nederland NV

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hoge Raad der Nederlanden – Výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69) – Povolenia na uvedenie antropozofických liekov, ktoré nie sú homeopatickými liekmi v zmysle hlavy III kapitoly 2 smernice, na trh – Vnútroštátna právna úprava, na základe ktorej sa podmienky uvedené v hlave III kapitole 1 smernice vzťahujú na antropozofické lieky – Články 28 ES a 30 ES

Výrok rozsudku

Antropozofické lieky sa môžu uvádzať na trh, len ak na ne bolo vydané povolenie na základe niektorého z postupov uvedených v článku 6 smernice 2001/83 Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch.

(1) Ú. v. EÚ C 108, 6.5.2006.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/12

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 20. septembra 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tampereen käräjäoikeus – Fínsko) – Sari Kiiski/Tampereen kaupunki

(Vec C-116/06) (1)

(Rovnosť zaobchádzania s mužmi a ženami - Ochrana tehotných pracovníčok - Článok 2 smernice 76/207/EHS - Nárok na materskú dovolenku - Článok 8 a článok 11 smernice 92/85/EHS - Účinky na právo zmeniť dobu „dovolenky na výchovu“)

(2007/C 269/24)

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tampereen käräjäoikeus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Sari Kiiski

Žalovaný: Tampereen kaupunki

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Výklad článku 2 smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Ú. v. ES L 39, s. 40; Mim. vyd. 05/001, s. 187), ktorá bola zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002 (Ú. v. ES L 269, s. 15; Mim. vyd. 05/004, s. 255), ako aj výklad článku 8 a článku 11 smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (Ú. v. ES L 348, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 110) – Zamietnutie žiadosti o prerušenie rodičovskej dovolenky na výchovu zamestnávateľom – Žiadosť podaná pred začatím dovolenky z dôvodu nového tehotenstva dotknutej osoby – Vnútroštátna právna úprava vyžadujúca pre zmenu doby dovolenky nepredvídateľné a závažné dôvody, pričom prax uplatňovaná na základe kolektívnej zmluvy tehotenstvo nepovažuje za takýto dôvod

Výrok rozsudku

Článku 2 smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorý zakazuje akúkoľvek priamu alebo nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia a ktorý sa týka pracovných podmienok, ako aj článkom 8 a 11 smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS), ktoré upravujú materskú dovolenku, odporujú vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa dovolenky na výchovu tým, že nezohľadňujú zmeny vyplývajúce z tehotenstva pre dotknutú pracovníčku vo vymedzenom období najmenej 14 týždňov pred a po pôrode, neumožňujú dotknutej osobe na jej žiadosť dosiahnuť zmenu obdobia jej dovolenky na výchovu v momente, keď si uplatňuje nárok na materskú dovolenku a tak ju zbavujú práv spojených s touto materskou dovolenkou.

(1) Ú. v. EÚ C 121, 20.5.2006.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/13

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 20. septembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Španielske kráľovstvo

(Vec C-177/06) (1)

(Štátna pomoc - Schéma štátnej pomoci - Nezlučiteľnosť so spoločným trhom - Rozhodnutie Komisie - Výkon - Zrušenie štátnej pomoci - Zastavenie štátnej pomoci, ktorá ešte nebola poskytnutá - Vymáhanie už poskytnutej štátnej pomoci - Nesplnenie povinnosti - Prostriedky na obranu - Nezákonnosť rozhodnutia - Absolútna nemožnosť výkonu)

(2007/C 269/25)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: F. Castillo de la Torre a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: N. Díaz Abad, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom – Neprijatie opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s ustanoveniami článkov 2 a 3 rozhodnutí Komisie z 20. decembra 2001 o schéme štátnej pomoci, ktorú poskytlo Španielsko v roku 1993 v prospech niektorých novozaložených podnikov v provincii Guipúzcoa (Španielsko) [K(2002) 4448] (Ú. v. EÚ L 77, s. 1), v provincii Álava (Španielsko) [K(2001) 4475] (Ú. v. EÚ L 17, s. 20) a v provincii Vizcaya (Španielsko) [K(2001) 4478] (Ú. v. EÚ L 40, s. 11) v stanovenej lehote

Výrok rozsudku

Španielske kráľovstvo si tým, že v stanovenej lehote neprijalo všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami článkov 2 a 3 rozhodnutí:

—	Komisie 2003/28/ES z 20. decembra 2001 o schéme štátnej pomoci, ktorú poskytlo Španielsko v roku 1993 v prospech niektorých novozaložených podnikov v provincii Álava (Španielsko),

—	Komisie 2003/86/ES z 20. decembra 2001 o schéme štátnej pomoci, ktorú poskytlo Španielsko v roku 1993 v prospech niektorých novozaložených podnikov v provincii Vizcaya (Španielsko),

—	Komisie 2003/192/ES z 20. decembra 2001 o schéme štátnej pomoci, ktorú poskytlo Španielsko v roku 1993 v prospech niektorých novozaložených podnikov v provincii Guipúzcoa (Španielsko),

nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z uvedených ustanovení.

2.	Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 143, 17.6.2006.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/14

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 20. septembra 2007 – Société des Produits Nestlé SA/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Quick restaurants SA

(Vec C-193/06 P) (1)

(Odvolanie - Ochranná známka Spoločenstva - Nariadenie (ES) č. 40/94 - Článok 8 ods. 1 písm. b) - Obrazová ochranná známka obsahujúca slovný prvok „QUICKY“ - Námietka majiteľa skorších národných ochranných známok QUICKIES - Pravdepodobnosť zámeny - Celkové posúdenie)

(2007/C 269/26)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Société des Produits Nestlé SA (v zastúpení: D. Masson, advokát)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca), Quick restaurants SA (v zastúpení: E. De Gryse, F. de Visscher a D. Moreau, advokáti)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvá komora) z 22. februára 2006, Nestlé/ÚHVT, vedľajší účastník: Quick restaurants SA (vec T-74/04), ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu o neplatnosť rozhodnutia druhého odvolacieho senátu ÚHVT zo 17. decembra 2003 (vec R 922/2001-2), týkajúce sa námietkového konania medzi Société des produits Nestlé SA a Quick restaurants SA

Výrok rozsudku

Rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 22. februára 2006, Nestlé/ÚHVT – Quick (QUICKY) (T-74/04) sa zrušuje v rozsahu, v akom Súd prvého stupňa v rozpore s článkom 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva neposúdil vizuálnu podobnosť predmetných označení a opieral sa o ich celkový dojem.

2.	V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta.

3.	Vec sa vracia na prejednanie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

(1) Ú. v. EÚ C 165, 15.7.2006.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/14

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 13. septembra 2007 – Il Ponte Finanziaria SpA/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), F.M.G. Textiles Srl, predtým Marine Enterprise Projects – Società Unipersonale di Alberto Fiorenzi Srl

(Vec C-234/06 P) (1)

(Odvolanie - Ochranná známka Spoločenstva - Zápis ochrannej známky BAINBRIDGE - Námietka majiteľa skorších národných ochranných známok obsahujúcich spoločný prvok „Bridge“ - Zamietnutie námietky - Príbuzné ochranné známky - Dôkaz o používaní - Pojem „obranné ochranné známky“)

(2007/C 269/27)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Il Ponte Finanziaria SpA (v zastúpení: P. L. Roncaglia, A. Torrigiani Malaspina a M. Boletto, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: O. Montalto a M. Buffolo, splnomocnení zástupcovia), F.M.G. Textiles Srl, predtým Marine Enterprise Projects – Società Unipersonale di Alberto Fiorenzi Srl (v zastúpení: D. Marchi, advokát)

Predmet veci

Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa (štvrtá komora) z 23. februára 2006, Il Ponte Finanziaria SpA/ÚHVT (T-194/03), ktorým súd zamietol žalobu o neplatnosť podanú majiteľom slovných, obrazových a trojrozmerných ochranných známok „Bridge“, „Old Bridge“, „The Bridge Basket“, „THE BRIDGE“, „The Bridge“, „FOOTBRIDGE“, „The Bridge Wayfarer“ a „OVER THE BRIDGE“ pre výrobky patriace do tried 18 a 25 proti rozhodnutiu R 1015/2001-4 štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) zo 17. marca 2003, ktorým sa zamieta odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia o zamietnutí námietky podanej proti prihláške obrazovej ochrannej známky „Bainbridge“ pre výrobky patriace do tried 18 a 25

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Il Ponte Finanziaria SpA je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 178, 29.7.2006.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/15

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 20. septembra 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden – Holandsko) – Benetton Group SpA/G-Star International BV

(Vec C-371/06) (1)

(Ochranné známky - Smernica 89/104/EHS - Článok 3 ods. 1 písm. e) tretia zarážka a ods. 3 - Označenie - Tvar, ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu - Používanie - Reklamné kampane - Atraktívnosť tvaru nadobudnutá pred podaním prihlášky ochrannej známky v dôsledku jeho všeobecnej známosti ako rozlišujúceho označenia)

(2007/C 269/28)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Benetton Group SpA

Žalovaná: G-Star International BV

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hoge Raad der Nederlanden – Výklad článku 3 ods. 1 písm. e) tretej zarážky prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92) – Rifle s kolennými chráničmi, ktorých rozlišovacím znakom sú charakteristické črty pracovného alebo motoristického oblečenia – Označenie v tvare, ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu

Výrok rozsudku

Článok 3 ods. 1 písm. e) tretia zarážka prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že tvar tovaru, ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu, nemôže byť ochrannou známkou podľa článku 3 ods. 3 tejto smernice, ak pred podaním prihlášky ochrannej známky tento tvar získal atraktívnosť z dôvodu svojej všeobecnej známosti ako rozlišovacie označenie v nadväznosti na reklamné kampane propagujúce špecifické znaky dotknutého tovaru.

(1) Ú. v. EÚ C 294, 2.12.2006.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/15

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 13. septembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Helénska republika

(Vec C-381/06) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2002/14/ES - Informovanie a porady so zamestnancami - Neprebratie smernice v stanovenej lehote)

(2007/C 269/29)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: M. Patakia a J. Enegren, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Helénska republika (v zastúpení: N. Dafniou, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom – Neprijatie všetkých právnych predpisov potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve – Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o zastúpení zamestnancov (Ú. v. ES L 80, s. 29; Mim. vyd. 05/004, s. 219)

Výrok rozsudku

Helénska republika si tým, že neprijala zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve v stanovenej lehote, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2.	Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 261, 28.10.2006.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/16

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 13. septembra 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden – Holandsko) – Codirex Expeditie BV/Staatssecretaris van Financiën

(Vec C-400/06) (1)

(Spoločný colný sadzobník - Kombinovaná nomenklatúra - Colné zaradenie - Podpoložka 0202 30 50 - Kusy mrazeného vykosteného mäsa z predných štvrtín hovädzích zvierat)

(2007/C 269/30)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Codirex Expeditie BV

Žalovaný: Staatssecretaris van Financiën

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hoge Raad der Nederlanden – Výklad doplnkovej poznámky 1. A. písm. h) č. 11 v kapitole 2 KN nariadenia Komisie (ES) č. 2204/1999 z 12. októbra 1999, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 278, s. 1) – Mrazené a vykostené mäso, pochádzajúce z prednej štvrtiny hovädzieho dobytka

Výrok rozsudku

Príloha I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, zmenená a doplnená nariadením Komisie (ES) č. 2204/1999 z 12. októbra 1999, sa má vykladať tak, že kusy mrazeného a vykosteného mäsa pochádzajúce z prednej štvrtiny hovädzieho dobytku patria do podpoložky 0202 30 50 kombinovanej nomenklatúry.

Príloha I nariadenia č. 2658/87, zmenená a doplnená nariadením č. 2204/1999 sa má vykladať tak, že na to, aby kusy mrazeného a vykosteného mäsa z prednej štvrtiny hovädzieho dobytku boli zaradené do podpoložky 0202 30 50, nemusia spĺňať ďalšie podmienky, najmä podmienku, že pochádzajú z toho istého zvieraťa.

(1) Ú. v. EÚ C 310, 16.12.2006.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/16

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesgericht Klagenfurt (Rakúsko) 9. júla 2007 – A-Punkt Schmuckhandels GmbH/Claudia Schmidt

(Vec C-315/07)

(2007/C 269/31)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landesgericht Klagenfurt

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: A-Punkt Schmuckhandels GmbH

Žalovaná: Claudia Schmidt

Prejudiciálne otázky

Predstavuje právna úprava členského štátu, podľa ktorej je zakázaný odbyt strieborných šperkov formou návštevy súkromných osôb so zámerom odbytu a zbierania objednávok na strieborné šperky v hodnote maximálne 40 eur za kus, obmedzenie voľného pohybu tovaru v zmysle článkov 28 ES, 30 ES, keď je prístup na trh pre tovar Spoločenstva možný iba s dodatočným zaťažením nákladmi na zmenu štruktúry odbytu a so zmenou a rozšírením sortimentu?

V prípade kladnej odpovede:

Predstavuje vnútroštátna právna úprava, ktorá v rozpore s článkami 28 ES a 30 ES zakazuje odbyt strieborných šperkov v hodnote maximálne 40 eur za kus navštívením súkromných osôb so zámerom odbytu, resp. zbierania objednávok na takéto strieborné šperky, odôvodnené a primerané opatrenie, ktoré je v rozpore s právom jednotlivca na odbyt strieborných šperkov v hodnote maximálne 40 eur za kus návštevou súkromných osôb so zámerom odbytu a zbierania objednávok na strieborné šperky?

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/16

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Gießen (Nemecko) 9. júla 2007 – Markus Stoß/Wetteraukreis

(Vec C-316/07)

(2007/C 269/32)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Gießen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Markus Stoß

Žalovaný: Wetteraukreis

Prejudiciálne otázky

Majú sa články 43 ES a 49 ES vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátny monopol na určité hazardné hry ako napr. športové stávky, pokiaľ v danom členskom štáte celkovo neexistuje koherentná a systematická politika obmedzovania hazardných hier najmä preto, že usporiadatelia s vnútroštátnou koncesiou vyzývajú k účasti na iných hazardných hrách, ako napr. na štátnych lotériách a hrách v kasíne, a súkromní poskytovatelia služieb môžu poskytovať iné hry s rovnakým alebo vyšším predpokladaným rizikom vzniku hráčskej závislosti, ako sú stávky na určité športové podujatia (ako konské dostihy) a hry na hracích automatoch?

Majú sa články 43 ES a 49 ES vykladať tak, že povolenia na prevádzkovanie športových stávok, ktoré nie sú obmedzené na predmetné územie štátu vydané príslušnými štátnymi orgánmi členských štátov oprávňujú majiteľa povolenia, ako aj ním poverené tretie osoby, aby predkladali ponuky na uzatváranie zmlúv a uskutočňovali ich aj na území iných členských štátov bez dodatočne potrebných vnútroštátnych povolení?

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/18

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Stuttgart (Nemecko) 20. júla 2007 – Ibrahim Altun/Stadt Böblingen

(Vec C-337/07)

(2007/C 269/35)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Stuttgart

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Ibrahim Altun

Žalovaný: Stadt Böblingen

Prejudiciálne otázky

Vyžaduje nadobudnutie práv vyplývajúcich z článku 7 prvej vety rozhodnutia Asociačnej rady EHS/Turecko č. 1/80, aby „hlavný oprávnený“, u ktorého má rodinný príslušník počas obdobia troch rokov svoje riadne bydlisko, spĺňal podmienky článku 7 prvej vety rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/80 počas celého tohto obdobia?

Je pre rodinného príslušníka na nadobudnutie práv vyplývajúcich z článku 7 prvej vety rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/80 dostatočné, ak je „hlavný oprávnený“ v tomto období dva roky a šesť mesiacov zárobkovo činný u rôznych zamestnávateľov a v nadväznosti na to je šesť mesiacov nedobrovoľne nezamestnaný a zostane potom nezamestnaným aj počas dlhšieho obdobia?

Môže sa na článok 7 prvú vetu rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/80 odvolávať aj osoba, ktorá získala ako rodinný príslušník povolenie prisťahovať sa k takému tureckému štátnemu príslušníkovi, ktorého právo na pobyt, a tým aj právo na prístup na riadny trh práce členského štátu spočívajú len na priznaní politického azylu z dôvodu politického prenasledovania v Turecku?

Pre prípad, že na otázku 3 sa odpovie kladne: Môže sa rodinný príslušník odvolávať na článok 7 prvú vetu rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/80 aj vtedy, pokiaľ sa priznanie politického azylu „hlavnému oprávnenému“ (v tomto prípade otcovi), a na ňom založené právo na pobyt a na prístup na riadny trh práce, zakladajú na nepravdivých údajoch?

5.	Pre prípad, že na otázku 4 sa odpovie záporne: Je v takom prípade pred odmietnutím práv vyplývajúcich z článku 7 prvej vety rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/80 rodinnému príslušníkovi nevyhnutné, aby boli najskôr formálne odňaté alebo odvolané práva „hlavného oprávneného“ (v tomto prípade otca)?

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/18

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 20. júla 2007 – Advokát Christopher Seagon ako správca konkurznej podstaty Frick Teppichboden Supermärkte GmbH/Deko Marty Belgium N.V.

(Vec C-339/07)

(2007/C 269/36)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Advokát Christopher Seagon ako správca konkurznej podstaty Frick Teppichboden Supermärkte GmbH

Žalovaná: Deko Marty Belgium N.V.

Prejudiciálne otázky

Majú v zmysle výkladu článku 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 (1) z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (ďalej len „nariadenie č. 1346/2000“) a článku 1 ods. 2 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 (2) o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie č. 44/2001“) súdy členského štátu, na území ktorého sa začalo konkurzné konanie týkajúce sa majetku dlžníka, podľa nariadenia č. 1346/2000, medzinárodnú právomoc rozhodovať o odporovacej žalobe podanej v súvislosti s konkurzom proti dlžníkovi, ktorý má štatutárne sídlo v inom členskom štáte?

2.	V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Vzťahuje sa na rozhodovanie o odporovacej žalobe podanej v súvislosti s konkurzom článok 1 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 44/2001?

(1) Ú. v. ES L 160, 2000, s. 1; Mim. vyd. 19/001, s. 191.

(2) Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Stuttgart (Nemecko) 2. augusta 2007 – Kulpa Automatenservice Asperg GmbH/Spolková krajina Bádensko-Württembersko

(Vec C-358/07)

(2007/C 269/38)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Stuttgart

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Kulpa Automatenservice Asperg GmbH

Žalovaná: Spolková krajina Bádensko-Württembersko

Prejudiciálne otázky

Majú sa články 43 ES a 49 ES vykladať tak, že vylučujú vnútroštátny monopol na určité hazardné hry, ako sú športové stávky a lotérie, ak v dotknutom členskom štáte neexistuje koherentná a systematická politika na celkové obmedzenie hazardných hier, keďže podnikatelia, ktorým bola v tomto členskom štáte udelená koncesia podporujú a robia reklamu účasti na iných hazardných hrách – ako sú štátom prevádzkované športové stávky a lotérie – a navyše iné hry s rovnakým, alebo vyšším predpokladaným potenciálnym nebezpečenstvom závislosti – ako sú stávky na určité športové podujatia (napríklad konské dostihy), výherné automaty a kasínové hry – môžu byť prevádzkované súkromnými poskytovateľmi služieb?

Majú sa články 43 ES a 49 ES vykladať tak, že povolenia na prevádzkovanie športových stávok udelené štátnymi orgánmi, špecificky určené na tento účel členskými štátmi, ktoré nie sú obmedzené na osobitné štátne územie, splnomocňujú držiteľa povolenia a tretie osoby ním určené na predkladanie a dojednávanie ponúk tiež v iných členských štátoch, bez akéhokoľvek dodatočného vnútroštátneho povolenia, ktoré by bolo vyžadované?

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Stuttgart (Nemecko) 2. augusta 2007 – SOBO Sport & Entertainment GmbH/Spolková krajina Bádensko-Württembersko

(Vec C-359/07)

(2007/C 269/39)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Stuttgart

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: SOBO Sport & Entertainment GmbH

Žalovaná: Spolková krajina Bádensko-Württembersko

Prejudiciálne otázky

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Stuttgart (Nemecko) 2. augusta 2007 – Andreas Kunert/Spolková krajina Bádensko-Württembersko

(Vec C-360/07)

(2007/C 269/40)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Stuttgart

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Andreas Kunert

Žalovaná: Spolková krajina Bádensko-Württembersko

Prejudiciálne otázky

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil de prud'hommes de Beauvais (Francúzsko) 2. augusta 2007 – Olivier Polier/Najar EURL

(Vec C-361/07)

(2007/C 269/41)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil de prud'hommes de Beauvais

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Olivier Polier

Žalovaná: Najar EURL

Prejudiciálna otázka

Je nariadenie č. 2005-893 z 2. augusta 2005 (1), ktoré umožňuje prepustenie zamestnanca počas dvojročného konsolidačného obdobia stanoveného zmluvou na nové pracovné miesto bez uvedenia oprávnenosti rozviazania zmluvy a bez toho, aby bol zamestnanec vopred informovaný, platné vzhľadom na:

1.	európske právo, ako je definované v Charte základných práv, ktorá stanovuje právo pracovníkov nebyť prepustený bez závažného dôvodu;

2.	Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 158 o skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, a

3.	ustanovenia Európskej sociálnej charty?

(1) Nariadenie č. 2005-893 z 2. augusta 2005 o zmluve „na nové pracovné miesto“, JORF č. 179 z 3. augusta 2005, s. 12689.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/21

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal d'instance du VIIème arrondissement de Paris (Francúzsko) 2. augusta 2007 – Kip Europe SA, Kip UK Ltd, Caretrex Logistiek BV, Utax GmbH/Administration des douanes – Direction générale des douanes et droits indirects

(Vec C-362/07)

(2007/C 269/42)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal d'instance du VIIème arrondissement de Paris

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Kip Europe SA, Kip UK Ltd, Caretrex Logistiek BV, Utax GmbH

Žalovaný: Administration des douanes – Direction générale des douanes et droits indirects

Prejudiciálne otázky

Predstavuje funkcia kopírovania takého multifunkčného prístroja, aký je opísaný v tomto konaní, ktorý môže fungovať v priamom spojení s počítačom, alebo v sieti s jedným alebo viacerými počítačmi, avšak môže fungovať samostatne len pre funkciu kopírovania, „špeciálnu funkciu, inú ako spracovanie údajov“ v zmysle poznámky 5 E ku kapitole 84 kombinovanej nomenklatúry?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, je existencia tejto špeciálnej funkcie, o ktorej je výslovne uznané, že nedáva výrobku podstatný charakter, spôsobilá vylúčiť možnosť zatriedenia výrobku do kapitoly 84 uplatením poznámky 5 E, napriek existencii funkcií tlače a skenovania, patriacich do spracovania údajov?

3.	V prípade, ak by šlo o prístroj vytvorený zložením troch modulov, ktoré sú hmotne samostatnými (tlačiareň, skener a počítač), nemusí sa zatriedenie vykonať na základe všeobecného pravidla 3 písm. b)?

4.	Ešte všeobecnejšie, má viesť správny výklad harmonizovaného systému a kombinovanej nomenklatúry k zatriedeniu takých tlačiarní, ako sú opísané v konaní, do položky 8471 60 alebo 9009 12 00?

Je nariadenie Komisie (ES) č. 400/2006 z 8. marca 2006 (1) neplatné najmä z dôvodu, že je v rozpore s harmonizovaným systémom, kombinovanou nomenklatúrou a článkom 1 a 3 písm. b) všeobecných pravidiel pre interpretáciu harmonizovaného systému a kombinovanej nomenklatúry, v rozsahu v akom je odôvodnené odkazom na pojem „funkcia, ktorá dáva výrobku jeho podstatný charakter“ a vedie k zatriedeniu opísaných tlačiarní do položky 9009 12 00?

(1) Nariadenie Komisie (ES) č. 400/2006 z 8. marca 2006 týkajúce sa zatriedenia určitých druhov tovaru do kombinovanej nomenklatúry (Ú. v. EÚ L 70, s. 9).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/21

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal d'instance du VIIème arrondissement de Paris (Francúzsko) 2. augusta 2007 – Hewlett Packard International SARL/Administration des douanes – Direction générale des douanes et droits indirects

(Vec C-363/07)

(2007/C 269/43)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal d'instance du VIIème arrondissement de Paris

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Hewlett Packard International SARL

Žalovaný: Administration des douanes – Direction générale des douanes et droits indirects

Prejudiciálne otázky

3.	V prípade, ak by šlo o prístroj vytvorený zložením dvoch modulov, ktoré sú hmotne samostatnými (tlačiareň, skener), nemusí sa zatriedenie vykonať na základe všeobecného pravidla 3 písm. b)?

4.	Ešte všeobecnejšie, má viesť správny výklad harmonizovaného systému a kombinovanej nomenklatúry k zatriedeniu takých tlačiarní, ako sú opísané v konaní, do položky 8471 60 alebo 9009 12 00?

(1) Nariadenie Komisie (ES) č. 400/2006 z 8. marca 2006 týkajúce sa zatriedenia určitých druhovtovaru do kombinovanej nomenklatúry (Ú. v. EÚ L 70, s. 9).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/22

Žaloba podaná 3. augusta 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Helénska republika

(Vec C-369/07)

(2007/C 269/44)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: E. Righini a I. Chatzigiannis)

Žalovaná: Helénska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Helénska republika si tým, že neprijala opatrenia, ktoré zahŕňa vykonanie rozsudku Súdneho dvora z 12. mája 2005 vo veci C-415/03, týkajúceho sa skutočnosti, že Grécko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 3 rozhodnutia z roku 2002 o štátnych pomociach, ktoré Grécko poskytlo v prospech Olympic Airways, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tohto rozhodnutia a článku 228 ods. 1 ES,

—

uložiť Helénskej republike povinnosť zaplatiť Komisii navrhnuté penále v sume 53 611 eur za každý deň omeškania s vykonaním rozsudku vydaného vo veci C-415/03 týkajúceho sa rozhodnutia z roku 2002 odo dňa, kedy bude vydaný rozsudok v predmetnej veci až do dňa vykonania rozsudku vydaného vo veci C-415/03,

—

uložiť Helénskej republike povinnosť zaplatiť paušálnu pokutu, ktorej výška sa získa vynásobením dennej sumy počtom dní, počas ktorých dochádza k nesplneniu povinnosti odo dňa, kedy bol vydaný rozsudok vo veci C-415/03 až do dňa, kedy bude vydaný rozsudok v predmetnej veci, pokiaľ ide o rozhodnutie z roku 2002,

—	zaviazať Helénsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Vo svojom rozsudku z 12. mája 2005 vo veci C-415/03 Súdny dvor dospel k záveru, že Helénska republika si tým, že neprijala v súlade s článkom 3 rozhodnutia Komisie 2003/372/ES z 11. decembra 2002 o pomoci, ktorú Helénska republika poskytla v prospech Olympic Airways, v stanovenej lehote všetky opatrenia potrebné na vrátenie pomoci, ktorá bola posúdená ako protiprávna a nezlučiteľná so spoločným trhom s výnimkou pomoci týkajúcej sa príspevkov vnútroštátnej inštitúcii sociálneho zabezpečenia, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z uvedeného článku 3.

Domnievajúc sa, že Helénska republika neoznámila službám Komisie žiadne opatrenie na vykonanie rozsudku Súdneho dvora vo veci C-415/03 napriek protichodným ubezpečeniam helénskych orgánov a že ešte nepristúpila k vymáhaniu pomocí, ktoré boli vyhlásené za nezlučiteľné s rozhodnutím z roku 2002, Komisia sa rozhodla obrátiť na Súdny dvor podľa článku 228 ES.

V súlade s článkom 228 ES a s judikatúrou Súdneho dvora, keďže Komisia sa obrátila na Súdny dvor z dôvodu, že členský štát neprijal opatrenia, ktoré zahŕňa vykonanie rozsudku Súdneho dvora v lehotách stanovených Komisiou, Komisia uvádza výšku paušálnej pokuty a/alebo penále, ktoré má zaplatiť členský štát a ktoré Komisia považuje za prispôsobené okolnostiam. Konečné rozhodnutie týkajúce sa penále, ktoré sa má uložiť, predpokladané článkom 228 ES, prijme Súdny dvor, ktorý má v predmetnej veci plnú rozhodovaciu právomoc.

4.	Výška penále, ako aj výška paušálnej pokuty navrhnutá Súdnemu dvoru Komisiou v rámci jej žaloby, boli stanovené na základe metódy výpočtu vytvorenej v oznámení Komisie z 13. decembra 2005 o uplatňovaní článku 228 ES.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/23

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden 3. augusta 2007 – Staatssecretaris van Financiën/Heuschen & Schrouff Oriental Foods Trading BV

(Vec C-375/07)

(2007/C 269/45)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: Staatssecretaris van Financiën

Odporkyňa: Heuschen & Schrouff Oriental Foods Trading BV

Prejudiciálne otázky

1.	Patria také plátky, aké sú opísané v prílohe nariadenia Komisie (ES) č. 1196/97 z 27. júna 1997 … (1), do položky 1905 kombinovanej nomenklatúry, pokiaľ ide o plátky vyrobené z ryžovej múky, soli a vody, ktoré boli vysušené, ale neboli podrobené tepelnému spracovaniu?

2.	Je nariadenie (ES) č. 1196/97 s ohľadom na odpoveď na vyššie uvedenú otázku platné?

Má sa článok 871 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa stanovuje colný kódex Spoločenstva [neoficiálny preklad] (2), v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1677/98 z 29. júla 1998 (3), vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak je colný orgán na základe tohto článku 871 ods. 1 povinný predložiť vec Komisii predtým, než môže v tejto veci rozhodnúť o upustení od dodatočného zaúčtovania, vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o žalobe osoby povinnej zaplatiť clo podanej proti rozhodnutiu colného orgánu vykonať dodatočné zaúčtovanie, nie je oprávnený zrušiť dodatočné zaúčtovanie preto, že považuje podmienky článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu pre (nevyhnutnosť) upustenia od dodatočného zaúčtovania za splnené, pokiaľ tento záver nepodporuje Komisia?

V prípade, že odpoveď na tretiu otázku znie tak, že okolnosť, že Komisii je v oblasti dodatočného výberu cla priznaná rozhodovacia právomoc, neobmedzuje právomoc vnútroštátneho súdu, ktorý musí rozhodnúť o žalobe týkajúcej sa dodatočného výberu cla, obsahuje právo Spoločenstva nejaké iné ustanovenie, ktoré zaisťuje jednotné uplatňovanie práva Spoločenstva, pokiaľ v konkrétnom prípade Komisia a vnútroštátny súd odlišne posúdia kritériá, ktoré sa uplatňujú v rámci článku 220 colného kódexu (4) na účely určenia, či osoba povinná zaplatiť clo mohla zistiť chybu colného orgánu?

(1) Nariadenie o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry (Ú. v. ES L 170, s. 13; Mim. vyd. 02/008, s. 314).

(2) Ú. v. ES L 253, s. 1.

(3) Ú. v. ES L 212, s. 18.

(4) Ú. v. ES L 302, s. 1.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/23

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 3. augusta 2007 – Staatssecretaris van Financiën/Kamino International Logistics BV

(Vec C-376/07)

(2007/C 269/46)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Staatssecretaris van Financiën

Žalovaná: Kamino International Logistics BV

Prejudiciálne otázky

Má sa poznámka 5 ku kapitole 84 kombinovanej nomenklatúry (KN) v znení prílohy I nariadenia Komisie (ES) č. 1789/2003 (1) z 11. septembra 2003 vykladať v tom zmysle, že zatriedenie pod číslo 8471 KN farebného monitora, ktorý môže reprodukovať tak signály zo stroja na automatické spracovanie údajov uvedeného pod číslom 8471 KN, ako aj signály z iných zdrojov, je vylúčené?

2.	Ak nie je zatriedenie farebného monitora uvedeného v prvej otázke pod číslo 8471 KN vylúčené: Na základe akých okolností treba určiť, či je monitor jednotkou, ktorej základné alebo hlavné použitie je v systéme automatického spracovania údajov?

3.	Vzťahuje sa rozsah pôsobnosti nariadenia Komisie (ES) č. 754/2004 z 21. apríla 2004 o zatrieďovaní určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry (2) aj na sporný monitor, a ak áno, je toto nariadenie pri zohľadnení odpovedí na prvé dve otázky platné?

(1) Nariadenie Komisie (ES) č. 1789/2003 z 11. septembra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o tarifnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. EÚ L 281, s. 1; Mim. vyd. 02/014, s. 3).

(2) Ú. v. EÚ L 118, s. 32; Mim. vyd. 02/016, s. 93.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/24

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Monomeles Protodikeio Rethymnis (Grécko) 8. augusta 2007 – Kyriaki Angelidaki a i./Nomarchiaki Aftodioikisi Rethymnis

(Vec C-378/07)

(2007/C 269/47)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Monomeles Protodikeio Rethymnis

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Kyriaki Angelidaki a i.

Žalovaný: Nomarchiaki Aftodioikisi Rethymnis

Prejudiciálne otázky

Majú sa doložka 5 a doložka 8 body 1 a 3 rámcovej dohody ETUC, UNICE a CEEP o práci na dobu určitú, ktorá je súčasťou smernice Rady 1999/70/ES (Ú. v. ES L 175, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368), vykladať v tom zmysle, že právo Spoločenstva nepovoľuje prijatie opatrení zo strany členského štátu (v rámci výkonu tejto rámcovej dohody): a) ak vo vnútroštátnom právnom poriadku existujú už pred nadobudnutím účinnosti smernice rovnocenné zákonné opatrenia v zmysle doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody, a b) ak opatreniami prijatými pri výkone rámcovej dohody bude vo vnútroštátnom právnom poriadku znížená všeobecná úroveň ochrany pracovníkov na dobu určitú?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, je zníženie ochrany stanovenej pre pracovníkov na dobu určitú, v prípade nie opakovane uzavretých a následných pracovných zmlúv na dobu určitú, ale iba jednej zmluvy, ktorej predmetom je však v skutočnosti ponuka služieb zo strany pracovníka na pokrytie nie dočasných, mimoriadnych alebo naliehavých potrieb, ale „trvalých a dlhodobých“ potrieb, spojené s výkonom uvedenej rámcovej dohody a danej smernice, a na základe toho, je toto zníženie ochrany z hľadiska práva Spoločenstva zakázané alebo povolené?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, ak vo vnútroštátnom právnom poriadku existuje už pred nadobudnutím účinnosti smernice 1999/70/ES rovnocenné zákonné opatrenie v zmysle doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody ako článok 8 ods. 3 zákona č. 2112/1920, ktorý je prejednávaný vo veci samej, predstavuje prijatie zákonného opatrenia v rámci výkonu rámcovej dohody, akým je článok 11 prezidentského dekrétu č. 164/2004, ktorý je prejednávaný vo veci samej, zakázané zníženie všeobecnej úrovne ochrany pracovníkov na dobu určitú vo vnútroštátnom právnom poriadku, v zmysle doložky 8 bodov 1 a 3 rámcovej dohody:

ak sú do pôsobnosti predmetného zákonného opatrenia pri výkone rámcovej dohody zahrnuté výlučne prípady opakovane uzavretých zmlúv alebo založených pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú a nespadajú doň prípady pracovníkov, ktorí uzatvorili (nie viaceré a následné) iba jednu pracovnú zmluvu na dobu určitú na pokrytie „trvalých a dlhodobých“ potrieb zamestnávateľa, zatiaľ čo predchádzajúce rovnocenné zákonné opatrenie sa vzťahovalo na všetky prípady pracovných zmlúv na dobu určitú, vrátane prípadov, kedy pracovník uzatvoril (nie viaceré a následné) iba jednu pracovnú zmluvu na dobu určitú, ktorej predmetom je ponuka služieb zo strany pracovníka na pokrytie nie dočasných, mimoriadnych alebo naliehavých potrieb, ale „trvalých a dlhodobých“ potrieb;

ak predmetné zákonné opatrenie stanovuje pri výkone rámcovej dohody, ako právny následok ochrany pracovníkov na dobu určitú a predchádzania zneužívaniu v zmysle rámcovej dohody o práci na dobu určitú, vyhlásenie pracovnej zmluvy uzavretej na dobu určitú za zmluvu na dobu neurčitú s účinkom do budúcnosti (ex nunc), zatiaľ čo predchádzajúce rovnocenné zákonné opatrenia stanovujú vyhlásenie pracovných zmlúv uzatvorených na dobu určitú za zmluvy na dobu neurčitú s účinkom od okamihu ich prvotného uzatvorenia (ex tunc)?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, ak vo vnútroštátnom právnom poriadku existuje už pred nadobudnutím účinnosti smernice 1999/70/ES rovnocenné zákonné opatrenie v zmysle doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá je súčasťou smernice, ako článok 8 ods. 3 zákona č. 2112/1920, ktorý je predmetom sporu vo veci samej, predstavuje zakázané zníženie všeobecnej úrovne ochrany, poskytovanej vo vnútroštátnom právnom poriadku pracovníkom na dobu určitú, v zmysle doložky 8 bodov 1 a 3 rámcovej dohody, voľba gréckeho zákonodarcu, v rámci prebratia smernice do gréckeho právneho poriadku, na jednej strane ponechať mimo rámca ochrany vyššie uvedeného prezidentského dekrétu č. 164/2004 prípady zneužívania, v ktorých pracovník uzatvoril jednu pracovnú zmluvu na dobu určitú, ktorej predmetom je však v skutočnosti ponuka služieb pracovníka na pokrytie nie dočasných, mimoriadnych alebo naliehavých potrieb, ale potrieb „trvalých a dlhodobých“, a na druhej strane opomenutie gréckeho zákonodarcu prijať analogické opatrenie so zodpovedajúcim právnym účinkom, účinné a osobitné pre takýto konkrétny prípad, ktoré by dalo právny účinok ochrane pracovníkov vo vzťahu k tomuto konkrétnemu prípadu zneužívania popri všeobecnej ochrane stanovenej bežným pracovným právom gréckeho právneho poriadku pre každý prípad vykonávania práce na základe neplatnej pracovnej zmluvy, nezávisle na existencii zneužívania v zmysle rámcovej dohody, ktorá zahŕňa nárok pracovníka na vyplatenie odmeny za prácu a odstupné pri prepustení, bez ohľadu na skutočnosť, či pracoval na základe platnej alebo neplatnej pracovnej zmluvy, pri zohľadnení skutočnosti, že

a)	povinnosť vyplatiť odmenu za prácu a odstupné pri prepustení je vnútroštátnym právom stanovená pre každý prípad pracovnoprávneho vzťahu a nie je zameraná najmä na predchádzanie zneužívania v zmysle rámcovej dohody, a

b)	uplatnenie už existujúceho rovnocenného zákonného opatrenia má za právny následok definíciu (jednej) pracovnej zmluvy na dobu určitú za pracovnú zmluvu na dobu neurčitú?

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúce otázky, nesmie vnútroštátny súd pri výklade svojho vnútroštátneho práva v súlade so smernicou 1999/70/ES uplatniť ustanovenia právnych predpisov, prijatých pre vykonanie rámcovej dohody, ktoré nie sú v súlade s touto smernicou a ktoré znižujú všeobecnú úroveň ochrany poskytovanej pracovníkom na dobu určitú vo vnútroštátnom právnom poriadku, akými sú ustanovenia prezidentského dekrétu č. 164/2004, ktoré konkludentne a nepriamo, ale jasne vylučujú osobitnú ochranu v prípadoch zneužívania, keď pracovník uzatvoril jednu pracovnú zmluvu na dobu určitú, ktorej predmetom je však v skutočnosti ponuka služieb pracovníkom na pokrytie nie dočasných, mimoriadnych alebo naliehavých potrieb, ale potrieb „trvalých a dlhodobých“, a má namiesto nich uplatniť rovnocenné vnútroštátne zákonné opatrenie, existujúce pred nadobudnutím účinnosti smernice, akými sú ustanovenia článku 8 ods. 3 zákona č. 2112/1920?

V prípade, že by vnútroštátny súd v konaní, ktoré sa týka práce na dobu určitú, považoval hneď od začiatku za uplatniteľné ustanovenie (v danej veci článok 8 ods. 3 zákona č. 2112/1920), ktoré predstavuje rovnocenné zákonné opatrenie v zmysle doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá tvorí súčasť smernice 1999/70/ES, a na základe tohto ustanovenia by rozhodol, že tvrdenie, podľa ktorého uzatvoreniu pracovnej zmluvy – hoci aj jednej – na dobu určitú chýbal objektívny dôvodu spojený s povahou, typom alebo charakteristikami vykonávanej činnosti, má za následok vyhlásenie, že táto zmluva je zmluvou na dobu neurčitú: potom

je v súlade s právom Spoločenstva výklad a uplatnenie vnútroštátneho práva zo strany vnútroštátneho súdu, podľa ktorého objektívnym dôvodom uzavretia pracovných zmlúv na dobu určitú je v každom prípade skutočnosť, že ako právny základ ich uzatvorenia bol použitý právny predpis o prijatí do zamestnania na základe pracovných zmlúv na dobu určitú pre pokrytie sociálnych potrieb sezónnych, občasných, nečakaných, mimoriadnych alebo doplnkových (v danej veci ustanovenia zákona č. 3250/2004, FEK A' 124/7-7-2004), aj keď v skutočnosti sú pokryté potreby trvalé a dlhodobé;

je v súlade s právom Spoločenstva výklad a uplatnenie vnútroštátneho práva zo strany vnútroštátneho súdu, podľa ktorého ustanovenie, ktoré zakazuje zmenu pracovných zmlúv uzatvorených na dobu určitú vo verejnom sektore na pracovné zmluvy na dobu neurčitú, sa má vykladať v tom zmysle, že vo verejnom sektore je absolútne a v každom prípade zakázaná zmena zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu dohodnutého na dobu určitú na zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú, aj keď boli zneužívajúco uzatvorené na dobu určitú, to znamená, že v skutočnosti pokrývali potreby trvalé a dlhodobé, a vnútroštátny súd nemal možnosť vyhlásiť skutočnú povahu sporného pracovnoprávneho vzťahu a opraviť definíciu zmluvy na zmluvu na dobu neurčitú; alebo má byť tento zákaz obmedzený iba na pracovné zmluvy na dobu určitú, ktoré boli skutočne uzatvorené pre pokrytie potrieb dočasných, nečakaných, mimoriadnych, naliehavých alebo podobných, a nie aj na prípad, kedy boli v skutočnosti uzatvorené pre pokrytie potrieb trvalých a dlhodobých?

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/25

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Súd prvého stupňa v Retimne (Grécko) 8. augusta 2007 – Charikleia Giannoudi/Dimos Geropotamou

(Vec C-379/07)

(2007/C 269/48)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Súd prvého stupňa v Retimne

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Charikleia Giannoudi

Žalovaný: Dimos Geropotamou

Prejudiciálne otázky

a)	ak vo vnútroštátnom právnom poriadku existujú už pred nadobudnutím účinnosti smernice rovnocenné zákonné opatrenia v zmysle doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody, a

b)	ak opatreniami prijatými pri výkone rámcovej dohody bude vo vnútroštátnom právnom poriadku znížená všeobecná úroveň ochrany pracovníkov na dobu určitú?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, ak vo vnútroštátnom právnom poriadku existujú už pred nadobudnutím účinnosti smernice 1999/70/ES rovnocenné zákonné opatrenia v zmysle doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody, ako článok 8 ods. 3 zákona č. 2112/1920, ktorý je prejednávaný vo veci samej, predstavuje prijatie zákonného opatrenia v rámci výkonu rámcovej dohody, akým je článok 11 prezidentského dekrétu č. 164/2004, ktorý je prejednávaný vo veci samej, zakázané zníženie všeobecnej úrovne ochrany pracovníkov na dobu určitú vo vnútroštátnom právnom poriadku, v zmysle doložky 8 bodov 1 a 3 rámcovej dohody:

ak bolo prijaté po uplynutí lehoty stanovenej pre prebratie smernice 1999/70/ES, ale do rámca jeho pôsobnosti rationae temporis spadajú iba pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú, ktoré boli platné do dňa nadobudnutia jej účinnosti, alebo ktorých platnosť skončila do určitého obdobia od nadobudnutia účinnosti smernice, ale po uplynutí lehoty stanovenej pre jej prebratie, zatiaľ čo už existujúce rovnocenné zákonné opatrenia nemajú rámec pôsobnosti časovo obmedzený a zahŕňajú všetky pracovné zmluvy na dobu určitú, ktoré boli uzatvorené, platné alebo ktorých platnosť skončila v dobe, kedy nadobudla účinnosť smernica 1999/70/ES a v období po uplynutí lehoty pre jej prebratie;

ak do rámca pôsobnosti tohto zákonného opatrenia, prijatého v rámci výkonu rámcovej dohody, spadajú iba pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú, ktoré sú na účely uvedeného opatrenia považované za opakovane uzatvorené, ak sa kumulatívne vyžaduje, aby

1.	jednotlivé zmluvy boli uzatvorené s časovým odstupom dlhším ako 3 mesiace, a okrem toho

aby celková doba opätovne uzatvorených pracovných zmlúv bola aspoň 24 mesiacov ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto opatrenia, nezávisle od počtu opätovne uzatvorených zmlúv, alebo ak celková dĺžka zamestnania na základe týchto zmlúv bola aspoň 18 mesiacov počas obdobia 24 mesiacov od pôvodnej zmluvy v prípade, že okrem pôvodnej zmluvy boli opakovane uzatvorené aspoň tri pracovné zmluvy, zatiaľ čo už existujúce rovnocenné zákonné opatrenia nestanovujú tieto podmienky a zahŕňajú naopak všetky (opakovane uzatvorené) pracovné zmluvy na dobu určitú, nezávisle od minimálnej dĺžky zamestnania a minimálneho počtu opakovane uzatvorených zmlúv;

ak predmetné zákonné opatrenie v rámci výkonu rámcovej dohody stanovuje ako právny následok ochrany pracovníkov na dobu určitú a ako prevenciu pred zneužitím v zmysle rámcovej dohody o zmluve na dobu určitú, definíciu pracovnej zmluvy uzavretej na dobu určitú za zmluvu na dobu neurčitú (ex nunc), zatiaľ čo už existujúce zákonné opatrenia stanovujú definíciu pracovných zmlúv uzatvorených na dobu určitú za zmluvy na dobu neurčitú s účinkom od okamihu ich prvotného uzatvorenia (ex tunc)?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, ak vo vnútroštátnom právnom poriadku existujú rovnocenné zákonné opatrenia v zmysle doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, už pred nadobudnutím účinnosti smernice 1999/70/ES, ako článok 8 ods. 3 zákona č. 2112/1920, ktorý je prejednávaný vo veci samej, predstavuje zakázané zníženie všeobecnej úrovne ochrany, poskytovanej pracovníkom na dobu určitú vo vnútroštátnom právnom poriadku v zmysle doložky 8 bodov 1 a 3 rámcovej dohody, prijatie zákonného opatrenia v rámci výkonu rámcovej dohody, akým je článok 7 prezidentského dekrétu č. 164/2004, o ktorom sa diskutuje vo veci samej, ak stanovuje ako jediný prostriedok ochrany pracovníkov na dobu určitú pred nezákonným konaním povinnosť zamestnávateľa vyplatiť odmenu a odstupné pri prepustení v prípade zamestnania nezákonne založeného opakovaným uzatvorením zmlúv na dobu určitú, pri zohľadnení skutočnosti, že

a)	povinnosť vyplatiť odmenu a odstupné je stanovená vnútroštátnym právom pre každý pracovnoprávny vzťah a nie je osobitne zameraná na zabránenie zneužitiu v zmysle rámcovej dohody, a

b)	uplatnenie už existujúcich rovnocenných zákonných opatrení má za právny následok definíciu opakovane uzatvorených pracovných zmlúv na dobu určitú za pracovné zmluvy na dobu neurčitú?

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúce otázky, nesmie vnútroštátny súd pri výklade svojho vnútroštátneho práva v súlade so smernicou 1999/70/ES uplatniť ustanovenia zákonného opatrenia, prijatého pre vykonanie rámcovej dohody, ktoré nie sú v súlade s touto smernicou a ktoré znižujú všeobecnú úroveň ochrany poskytovanej pracovníkom na dobu určitú vo vnútroštátnom právnom poriadku akými sú články 7 a 11 prezidentského dekrétu č. 164/2004, a má namiesto nich uplatniť vnútroštátne zákonné opatrenia, existujúce pred nadobudnutím účinnosti smernice, akými sú ustanovenia článku 8 ods. 3 zákona č. 2112/1920?

V prípade, že by vnútroštátny súd v konaní, ktoré sa týka práce na dobu určitú, považoval hneď od začiatku za uplatniteľné ustanovenie (v danej veci článok 8 ods. 3 zákona č. 2112/1920), ktoré predstavuje rovnocenné zákonné opatrenie v zmysle doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá tvorí súčasť smernice 1999/70/ES, a na základe tohto ustanovenia by rozhodol, že tvrdenie, podľa ktorého opakované uzatvorenie pracovných zmlúv na dobu určitú chýbal objektívny dôvodu spojený s povahou, typom alebo charakteristikami vykonávanej činnosti, má za následok vyhlásenie, že takéto zmluvy sú zmluvami na dobu neurčitú: potom

je v súlade s právom Spoločenstva výklad a uplatnenie vnútroštátneho práva zo strany vnútroštátneho súdu, podľa ktorého objektívnym dôvodom uzavretia pracovných zmlúv na dobu určitú je v každom prípade skutočnosť, že ako právny základ ich uzatvorenia bol použitý právny predpis o prijatí do zamestnania na základe pracovných zmlúv na dobu určitú pre pokrytie potrieb sezónnych, občasných, nečakaných, mimoriadnych, aj keď v skutočnosti sú pokryté potreby „trvalé a dlhodobé“;

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/27

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Monomeles Protodikeio Rethymnis (Súd prvého stupňa v Rethymne) 8. augusta 2007 – Georgios Karabousanos di Theodoros a Sofoklis Michopoulos di Ioannis/Dimos Geropotamou

(Vec C-380/07)

(2007/C 269/49)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Monomeles Protodikeio Rethymnis (Súd prvého stupňa v Rethymne)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Georgios Karabousanos di Theodoros a Sofoklis Michopoulos di Ioannis

Žalovaný: Dimos Geropotamou

Prejudiciálne otázky

1.	jednotlivé zmluvy boli uzatvorené s časovým odstupom dlhším ako 3 mesiace, a okrem toho,

a)	povinnosť vyplatiť odmenu a odstupné je stanovená vnútroštátnym právom pre každý pracovnoprávny vzťah a nie je osobitne zameraná na zabránenie zneužitiu v zmysle rámcovej dohody, a

b)	uplatnenie už existujúcich rovnocenných zákonných opatrení má za právny následok definíciu opakovane uzatvorených pracovných zmlúv na dobu určitú za pracovné zmluvy na dobu neurčitú?

V prípade, že by vnútroštátny súd v konaní, ktoré sa týka práce na dobu určitú, považoval hneď od začiatku za uplatniteľné ustanovenie (v danej veci článok 8 ods. 3 zákona č. 2112/1920), ktoré predstavuje rovnocenné zákonné opatrenie v zmysle doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá tvorí súčasť smernice 1999/70/ES, a na základe tohto ustanovenia by rozhodol, že tvrdenie, podľa ktorého opakované uzatvorenie pracovných zmlúv na dobu určitú chýbal objektívny dôvodu spojený s povahou, typom alebo charakteristikami vykonávanej činnosti, má za následok vyhlásenie, že takéto zmluvy sú zmluvami na dobu neurčitú: potom

je v súlade s právom Spoločenstva výklad a uplatnenie vnútroštátneho práva zo strany vnútroštátneho súdu, podľa ktorého objektívnym dôvodom uzavretia pracovných zmlúv na dobu určitú je v každom prípade skutočnosť, že ako právny základ ich uzatvorenia bol použitý právny predpis o prijatí do zamestnania na základe pracovných zmlúv na dobu určitú pre pokrytie potrieb sezónnych, občasných, nečakaných, mimoriadnych, aj keď v skutočnosti sú pokryté potreby „trvalé a dlhodobé“;

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/29

Odvolanie podané 13. augusta 2007: Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland GmbH proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvá komora) z 24. mája 2007 vo veci T-151/01, Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland GmbH/Komisia Európskych spoločenstiev, ktorú v konaní podporuje Vfw AG, Landbell AG für Rückhol-Systeme a Belland Vision GmbH

(Vec C-385/07 P)

(2007/C 269/51)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland GmbH (v zastúpení: W. Deselaers, E. Wagner, B. Meyring, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Komisia Európskych spoločenstiev, Vfw AG, Landbell AG für Rückhol-Systeme a Belland Vision GmbH

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 24. mája 2007 vo veci T-151/01;

—	zrušiť rozhodnutie Komisie 2001/463/ES z 20. apríla 2001 vydané v konaní podľa článku 82 ES (vec COMP D3/34493 – DSD) (1);

—	subsidiárne, vrátiť vec na rozhodnutie Súdu prvého stupňa v súlade s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora;

—	v každom prípade zaviazať Komisiu na náhradu trov konania pred Súdom prvého stupňa a Súdnym dvorom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka zakladá svoje odvolanie proti uvedenému rozsudku Súdu na nasledujúcich ôsmich odvolacích dôvodoch:

Ako prvý odvolací dôvod odvolateľka uvádza, že Súd prvého stupňa porušil svoju povinnosť odôvodnenia a tým porušil aj článok 82 ES rozporuplnými tvrdeniami, ktoré sa týkajú správania sa, ktoré má odôvodňovať zneužitie. Súd na jednej strane odôvodnil zneužitie tým, že odvolateľka požaduje od podnikov, ktoré nevyužívajú jej systém alebo ho využívajú iba pre časť označených predajných obalov, poplatok v plnej výške. Na druhej strane Súd prvého stupňa konštatuje, že odvolateľka požaduje za predajné obaly, ktoré sa neúčastnia systému odvolateľky iba „pravdepodobne“, cenu za službu zberu a zhodnotenia obalov podľa sporných ustanovení zmluvy o užívaní loga.

Druhý, piaty a šiesty odvolací dôvod sa týka nedostatočného resp. zjavne skresľujúceho nesprávneho právneho posúdenia rozsahu licencie ponúkanej odvolateľkou, ktoré je v rozpore so spisom a s predloženými dôkazmi. V rámci správneho právneho posúdenia by musel Súd prvého stupňa dospieť k záveru, že odvolateľka neudeľuje izolovanú licenciu, takže napadnuté rozhodnutie by bolo potrebné chápať ako zistenie, že odmietnutie takejto licencie by znamenalo zneužitie, a prípadne príkaz k ukončeniu zneužívania dominantného postavenia uvedený v článku 3 napadnutého rozhodnutia by bol porovnateľný s uložením povinnosti nútenej licencie. Súd prvého stupňa však nesprávne opomenul splniť požiadavky odôvodnenia, ktoré sú podľa judikatúry nutné pre povinnú licenciu a rovnako neuznal, že povinnú licenciu je potrebné vylúčiť z hľadiska právnych predpisov, týkajúcich sa ochranných známok a obalov. Odvolateľka v tejto súvislosti uplatňuje porušenie povinnosti odôvodnenia, porušenie zásady proporcionality resp. článku 82 ES a článku 3 nariadenia Rady č. 17.

Ako tretí a štvrtý odvolací dôvod uplatňuje odvolateľka, že Súd prvého stupňa porušuje svoju povinnosť uviesť odôvodnenie, a tým aj článok 82 ES, svojim nedostatočne odôvodneným, chybným a nemecké právne predpisy o obaloch a o ochranných známkach porušujúcim tvrdením, že ochranná známka „Der Grüne Punkt“ nemôže mať „požadovanú výlučnosť“. Týmto konštatovaním dokonca porušuje zásadu práva ochranných známok EÚ, podľa ktorého zapísaná ochranná známka majiteľovi poskytuje výlučné právo, najmä vzhľadom na používanie ochrannej známky pre výrobky a služby, ktoré sú totožné alebo podobné s tými, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná.

Svojim siedmym a ôsmym odvolacím dôvodom uplatňuje odvolateľka dve procesné vady. Jednak Súd prvého stupňa podľa odvolateľky uviedol nové zistenia, resp. uviedol zistenia z vlastného podnetu, bez toho, aby bol predmet týchto zistení obsahom napadnutých rozhodnutí, alebo bez toho, aby ich v konaní pred Súdom prvého stupňa uviedli účastníci konania. Okrem toho sa Súd prvého stupňa dopustil procesnej vady, ktorá poškodzuje záujmy odvolateľky tým, že porušuje základné právo Únie na prejednanie veci v rámci primeranej lehoty.

(1) Ú. v. EÚ L 166, s. 1.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/30

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein oikeus (Fínsko) 27. augusta 2007 – Mirja Juuri/Fazer Amica Oy

(Vec C-396/07)

(2007/C 269/53)

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Korkein oikeus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Mirja Juuri

Žalovaná: Fazer Amica Oy

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 4 ods. 2 smernice Rady 2001/23/ES (1) vykladať v tom zmysle, že členský štát je v prípadoch, v ktorých zamestnanec sám skončí pracovnú zmluvu z dôvodu podstatne zhoršených pracovných podmienok v dôsledku prevodu podniku, povinný zaručiť zamestnancovi zákonný nárok, že dostane od svojho zamestnávateľa finančnú náhradu škody v rovnakom rozsahu ako v prípade protiprávneho skončenia pracovnej zmluvy, s ohľadom na to, že zamestnávateľ podľa článku 3 ods. 3 smernice dodržal pre prevádzateľa záväznú kolektívnu zmluvu, ktorá zabezpečuje zamestnancovi lepšie pracovné podmienky, len do skončenia jej platnosti, a spôsobil tým zhoršenie pracovných podmienok?

2.	Má sa zodpovednosť zamestnávateľa v zmysle smernice, hoci nie je taká rozsiahla, ako je to popísané v otázke 1, napriek tomu uplatniť takým spôsobom, že zamestnávateľ napríklad musí nahradiť mzdu a ostatné dávky počas výpovednej doby, ktorú je povinný dodržať?

(1) Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 98).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/31

Žaloba podaná 27. augusta 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Španielske kráľovstvo

(Vec C-397/07)

(2007/C 269/54)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: E. Gippini Fournier a M. Afonso, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Španielske kráľovstvo si tým, že

—	podmieňuje uplatnenie povinných oslobodení od kapitálovej dane určitými podmienkami,

—	nepriamou daňou zdaňuje premiestnenie sídla alebo centrum skutočného riadenia spoločností, ktoré v pôvodnom štáte nepodliehali podobnej dani aká je v Španielsku, do Španielska,

—	na kapitál použitý pri realizácii obchodných transakcií prostredníctvom pobočiek alebo stálych prevádzkarní usadených v členskom štáte, ktorý neukladá daň obdobnú španielskej dani, uložil nepriamu daň,

nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice Rady 69/335/EHS (1) zo 17. júla 1969,

—	zaviazať Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

—

Smernica 69/335 zachováva status quo, pokiaľ ide o možnosti členských štátov znovu zaviesť kapitálové dane alebo opätovne začať uplatňovať tieto dane na transakcie, ktoré sú od nej v súčasnosti oslobodené. Španielsko preto nemôže zrušiť oslobodenia a zdaňovať všetky transakcie, na ktoré sa síce vzťahuje osobitný režim kráľovského legislatívneho dekrétu 4/2004, ale sú vylúčené z pôsobnosti niekdajšieho článku 7 ods. 1 písm. b) a článku 7 ods. 1 písm. b) bod 2. Španielsko musí uplatňovať oslobodenie podľa článku 45 ods. 1 písm.) b bod 10 na všetky transakcie, na ktoré sa vzťahuje osobitný režim kráľovského legislatívneho dekrétu 4/2004, nezávisle od toho, či sa tento osobitný režim v skutočnosti aplikuje alebo nie.

—

Článok 4 smernice 69/335 obsahuje taxatívny zoznam zdaniteľných plnení na účely kapitálovej dane. Podľa článku 4 ods. 1 písm. g) kapitálovej dani podlieha premiestnenie centra skutočného riadenia spoločnosti, združenia alebo právnickej osoby, ak sa táto na účely vyberania kapitálovej dane považuje v hostiteľskom štáte za kapitálovú spoločnosť, hoci tomu tak nie je v členskom štáte pôvodu. Španielsko preto nemôže kapitálovou daňou zdaniť premiestnenie centra riadenia alebo sídla, ak daná kapitálová spoločnosť nebola zdanená podobnou daňou v štáte pôvodu. Premiestnenie sídla kapitálovej spoločnosti do iného členského štátu nie je zdaniteľným plnením na účely kapitálovej dane dokonca ani v prípade, ak v členskom štáte, v ktorom bola uvedená spoločnosť založená, nebola uvedená daň vybraná. Navyše, nič nenasvedčuje tomu, že by sa španielska legislatíva uplatňovala výlučne v prípadoch daňových únikov alebo daňových podvodov.

—

Španielsko nemôže kapitálovou daňou zdaniť časť kapitálu, ktorá bola použitá na uskutočnenie obchodných transakcií na španielskom území prostredníctvom pobočiek alebo stálych prevádzkární. Ako sa jasne uvádza v článku 2 ods. 1 smernice 69/335, Španielsko nemôže kapitálovou daňou zdaniť spoločnosti, ktoré majú centrum skutočného riadenia v inom členskom štáte ako v Španielsku. Článok 2 ods. 3 smernice 69/335 počíta s takým opatrením, aké uplatňuje Španielsko, len v špecifickom prípade spoločností, ktorých sídlo a centrum skutočného riadenia podniku sa nachádzajú v treťom štáte. Pokiaľ ide o otázku daňových podvodov alebo únikov, Komisia zdôrazňuje, že tieto španielske právne predpisy sa uplatňujú bez obmedzenia a bez rozlišovania podľa toho, či vznikol daňový únik alebo podvod alebo nie. Španielsko preto nemôže takéto odôvodnenie úspešne uplatňovať.

(1) Smernica Rady 69/335/EHS zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania (Ú. v. ES L 249, s. 25; Mim. vyd. 09/001, s. 11).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/32

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio (Taliansko) 29. augusta 2007 – SALF SpA/Agenzia Italiana del Farmaco (AIFA), Ministero della Salute

(Vec C-400/07)

(2007/C 269/55)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: SALF SpA

Žalovaní: Agenzia Italiana del Farmaco (AIFA), Ministero della Salute

Prejudiciálne otázky

Po predpokladoch obsiahnutých v článkoch 2 a 3 (1) smernice, ktoré formujú vzťah medzi verejnými inštitúciami členského štátu a farmaceutickými podnikmi tak, že stanovenie ceny lieku alebo zvýšenie jeho ceny prislúcha podnikom, ale v rozsahu schválenom zo strany príslušných orgánov, teda na základe spolupôsobenia podnikov a orgánov poverených vykonávaním kontroly farmaceutických výdavkov, sa v článku 4 ods. 1 stanovuje, že: „zmrazenie cien všetkých liekov alebo niektorých kategórií liekov“, čo predstavuje opatrenie všeobecnej povahy, ktoré aspoň raz do roka podlieha preskúmaniu, či s ohľadom na makroekonomické podmienky v členskom štáte, je jeho pokračovanie odôvodnené.

Toto ustanovenie priznáva príslušným orgánom 90-dňovú lehotu, v rámci ktorej majú zabezpečiť oznámenie o prípadných zvýšeniach alebo zníženiach cien, ktoré sa uskutočňujú.

Požaduje sa objasniť interpretáciu tohto ustanovenia v časti, ktorá sa týka „prípadných predpokladaných znížení cien“, jednak, či sa má rozumieť v tom zmysle, že okrem všeobecného opatrenia, ktoré predstavuje zmrazenie cien všetkých alebo niektorých kategórií liekov, sa pripúšťa aj ďalšie všeobecné opatrenie, ktoré predstavuje zníženie cien všetkých a niektorých kategórií liekov, a tiež či sa toto uvedené „prípadné zníženie“ má týkať výlučne liekov, na ktoré už bolo uvalené zmrazenie cien;

požaduje sa objasniť, či článok 4 ods. 1 smernice v časti, kde sa ukladá príslušným orgánom členského štátu v prípade zmrazenia cien preskúmať najmenej raz za rok, či makroekonomické podmienky odôvodňujú pokračovanie zmrazenia cien, sa môže interpretovať v tom zmysle, že ak sa pripúšťa zníženie cien, s ohľadom na odpoveď na prvú otázku, či je možné uskutočniť toto opatrenie aj opakovane v priebehu jedného roka a opakovať ho po dobu viacerých rokov (počnúc rokom 2002 až do 2010);

či v zmysle uvedeného článku 4 smernice, s ohľadom na odôvodnenia, ktoré sa týkajú primárneho cieľa opatrení týkajúcich sa kontroly cien liekov, ktorých účelom je „podporovanie verejného zdravia cestou zabezpečenia dostupnosti liekov a prijateľných cien a požiadavky zamedzenia rozdielom medzi takýmito opatreniami, ktoré môžu brzdiť alebo deformovať obchod s liekmi vo vnútri spoločenstva“, je možné považovať opatrenia, ktoré sa odvolávajú iba na „odhadované“ ekonomické hodnoty výdavkov, a nie na „overené“, za zlučiteľné s právom Spoločenstva (otázka sa týka obidvoch prípadov);

4.	musia byť požiadavky spojené s dodržiavaním maximálnych povolených výdavkov na lieky, ktorých stanovenie je v právomoci každého členského štátu viazané na jeden výdavok na liek alebo je možné tvrdiť, že údaje o iných zdravotníckych výdavkoch patria do právomoci členských štátov;

či zásady transparentnosti a účasti podnikov, ktorých sa týkajú opatrenia zmrazenia cien alebo všeobecného zníženia cien liekov, ktoré vyplývajú zo smernice sa majú interpretovať v tom zmysle, že je vždy a v každom prípade potrebné predpokladať možnosť udelenia výnimky zo stanovenej ceny (článok 4 ods. 2 smernice) a existenciu konkrétneho žiadateľa o výnimku a následnú povinnosť odôvodniť prípadné zamietnutie.

(1) Smernica Rady 89/105/EHS z 21. decembra 1988, ktorá sa týka transparentnosti opatrení upravujúcich stanovovaniecien humánnych liekov a ich zaraďovanie do vnútroštátnych systémov zdravotného poistenia (Ú. v. ES L 40, s. 8; Mim. vyd. 05/001, s 345).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/33

Žaloba podaná 29. augusta 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Holandské kráľovstvo

(Vec C-401/07)

(2007/C 269/56)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: H. van Vliet, splnomocnený zástupca)

Žalovaný: Holandské kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Holandské kráľovstvo si tým, že nevykonalo v stanovenej lehote vo vzťahu k podniku Fleuren Compost BV rozhodnutie Komisie 2001/521/ES z 13. decembra 2000 o režime štátnej pomoci, ktorú Holandské kráľovstvo uplatnilo v prospech šiestich podnikov spracovávajúcich hnojivo (1), nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 249 ods. 4 ES a článkov 2 a 3 tohto rozhodnutia,

—	zaviazať Holandské kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia rozhodnutím 2001/521/ES nariadila, aby Holandské kráľovstvo vymáhalo štátnu pomoc protiprávne poskytnutú podniku Fleuren Compost BV (ďalej len „Fleuren“) vo výške 487 328,13 eur a úroky. Táto suma nebola ešte vrátená k dátumu podania žaloby v tejto veci. Fleuren iba poskytol bankovú záruku na dlžnú sumu. Žalobkyňa tvrdí, že to porušuje článok 14 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (2), ktorý stanovuje okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Okrem toho Súd prvého stupňa rozsudkom zo 14. januára 2004 zamietol žalobu Fleuren proti rozhodnutiu (vec T-109/01) a Fleuren nepodal žiadny opravný prostriedok.

Žalobkyňa najmä uvádza, že holandská právna úprava uplatniteľná na tento prípad, ako ju vykladá holandská judikatúra Raad van State, vykonanie zbytočne komplikuje a predlžuje. Podľa tohto výkladu by sa hlavná suma mala vymáhať v rámci správneho konania, ale úroky v občianskom konaní. Ďalej poskytnutie bankovej záruky nemožno považovať za rovnocenné so skutočným vrátením sumy pomoci. Banková záruka neodstraňuje finančnú výhodu, ktorú Fleuren už niekoľko rokov požíva tým, že žalovaný poskytol Fleuren štátnu pomoc v rozpore s článkom 88 ods. 3 ES bez povolenia Komisie.

(1) Ú. v. ES L 189, s. 13.

(2) Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/33

Odvolanie podané 3. septembra 2007: Holandské kráľovstvo proti rozsudku Súdu prvého stupňa (štvrtá komora) z 27. júna 2007 vo veci T-182/06, Holandské kráľovstvo/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-405/07 P)

(2007/C 269/57)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Holandské kráľovstvo (v zastúpení: D. J. M. de Grave a C. M. Wissels, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľa

—	zrušiť napadnutý rozsudok,

—	vrátiť vec na rozhodnutie o ostatných žalobných dôvodoch Súdu prvého stupňa,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ na podporu svojho odvolania uvádza dva odvolacie dôvody.

Svojim prvým odvolacím dôvodom žalobca uvádza, že Súd prvého stupňa nesprávne vyložil povinnosť starostlivosti a povinnosť odôvodnenia podľa článku 253 ES, keď prijal záver, že Komisia neporušila tieto povinnosti v prípade, ak relevantné informácie predložené dotknutým členským štátom pred napadnutým rozhodnutím (1), boli v tomto rozhodnutí bez osobitných dôvodov ponechané mimo zreteľa.

Druhým odvolacím dôvodom odvolateľ uvádza, že Súd prvého stupňa uplatnil nesprávne právne kritériá, keď v kontexte skúmania existencie špecifického problému v zmysle článku 95 ods. 5 ES rozhodol, že:

existencia špecifického problému vzhľadom na kvalitu ovzdušia musí byť skúmaná výlučne na základe kritérií smernice 1999/30/ES (2), bez toho, aby nemožnosť členského štátu prijať opatrenia určené na predchádzanie cezhraničného znečistenia a kritériá ako vysoká hustota obyvateľstva, intenzita premávky motorových vozidiel v mnohých oblastiach a osídlenie obytných oblastí pozdĺž dopravných komunikácií mohli byť v tejto súvislosti relevantnými a

ii)	nie je možné hovoriť o špecifickom probléme, vo vyššie uvedenom zmysle, ak veľmi malý počet členských štátov tiež čelí problému v súvislosti s kvalitou ovzdušia.

(1) Rozhodnutie Komisie 2006/372/ES z 3. mája 2006 týkajúce sa návrhu vnútroštátnych ustanovení, o ktorých informovalo Holandské kráľovstvo podľa článku 95 ods. 5 Zmluvy o ES, stanovujúcich limitné hodnoty emisií tuhých častíc z vozidiel so vznetovými motormi (Ú. v. EÚ L 142, s. 16).

(2) Smernica Rady 1999/30/ES z 22. apríla 1999 o limitných hodnotách oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v okolitom ovzduší (Ú. v. ES L 163, s. 41; Mim. vyd. 15/004, s. 164).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/34

Žaloba podaná 4. septembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Helénska republika

(Vec C-406/07)

(2007/C 269/58)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: D. Triantafyllou)

Žalovaná: Helénska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Helénska republika si nesplnila povinnosti:

a)	ktoré jej vyplývajú z článkov 56 a 43 ES a článkov 40 a 31 Dohody o EHP, pretože na dividendy plynúce zo zahraničia uplatňuje daňový režim menej výhodný ako je uplatňovaný na dividendy plynúce z Grécka;

ktoré jej vyplývajú z článku 43 ES a z článku 31 Dohody o EHP tým, že ponechala v účinnosti ustanovenia Zákona o dani z príjmov (Zákon 2283/94 v znení poslednej novely – zákon 3296/2004), na základe ktorého zahraničné osobné spoločnosti sú v Grécku daňovým subjektom s vyššou daňovou povinnosťou ako grécke spoločnosti,

—	zaviazať Helénsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia sa domnieva, že členské štáty nemôžu uplatniť na dividendy, ktoré plynú zo zahraničia, vyššiu daň ako je daň použitá na dividendy, ktoré majú vnútroštátny pôvod.

Oslobodenie od dane stanovené gréckymi daňovými predpismi sa zameriava na predchádzanie dvojitému zdaneniu ziskov spoločností distribuovaných spoločníkom, ale výhoda vylúčenia dvojitého zdanenia sa vzťahuje len na dividendy, ktoré majú vnútroštátny pôvod.

Účinkom gréckych daňových predpisov je odradenie gréckych daňovníkov od investovania svojho kapitálu do spoločností usadených v inom členskom štáte.

Ustanovenia gréckych právnych predpisov majú tiež obmedzujúci účinok voči spoločnostiam usadeným v iných členských štátoch, keďže tieto právne predpisy bránia týmto spoločnostiam získavať kapitálové prostriedky v Grécku.

Pokiaľ na kapitálové príjmy, ktoré neplynú z Grécka sa uplatňuje menej výhodný daňový režim ako na dividendy distribuované spoločnosťami usadenými v Grécku, akcie spoločností usadených v iných členských štátoch sú menej príťažlivé pre investorov usadených v Grécku, ako akcie spoločností, ktoré majú svoje sídlo v Grécku.

Z predchádzajúceho vyplýva, že zákonné ustanovenia, také ako vo veci samej, predstavujú prekážky slobodnému pohybu kapitálu, ktoré sú v zásade zakázané článkom 56 ES.

Pokiaľ ide o osoby, ktoré majú úplnú daňovú povinnosť v Grécku a sú majiteľmi zahraničných akcií, ktoré im umožňujú vykonávať skutočný vplyv na rozhodnutia spoločnosti a riadiť jej činnosti, ide tiež o obmedzenie slobody usadiť sa, zakázané článkom 43 ES.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/35

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Wojewódzki Sad Administracyjny w Krakowie 10. septembra 2007 – Magoora sp. z o.o./Dyrektor Izby Skarbowej w Krakowie

(Vec C-414/07)

(2007/C 269/59)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Wojewódzki Sad Administracyjny w Krakowie

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: MAGOORA Sp. z o.o.

Žalovaný: Dyrektor Izby Skarbowej w Krakowie

Prejudiciálne otázky

Je v rozpore s článkom 17 ods. 2 a 6 šiestej smernice [Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23)] to, že Poľská republika úplne zrušila k 1. máju 2004 dovtedy platné vnútroštátne právne predpisy, týkajúce sa obmedzenia odpočtu dane započítanej pri kúpe pohonných hmôt pre motorové vozidlá používané na činnosti podliehajúce dani a na ich miesto zaviedla taktiež obmedzenia odpočtu dane započítanej pri kúpe pohonných hmôt pre motorové vozidlá používané na činnosti podliehajúce dani, ktoré sú však vo vnútroštátnych právnych predpisoch definované použitím iných kritérií, ako to bolo pred 1. májom 2004, a že s účinnosťou od 22. augusta 2005 uvedené kritériá opäť zmenila?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, je v rozpore s článkom 17 ods. 6 šiestej smernice to, že Poľská republika týmto spôsobom zmenila vyššie uvedené kritériá, aby tak de facto obmedzila rozsah odpočtu dane v porovnaní s vnútroštátnymi právnymi predpismi platnými do 30. apríla 2004, alebo v porovnaní so zmenenými vnútroštátnymi právnymi predpismi platnými do 22. augusta 2005? V prípade, že Poľská republika tým porušila článok 17 ods. 6 šiestej smernice, treba potom platiteľovi dane uznať odpočet dane, ale len v rozsahu stanovenom zmenenými do 30. apríla 2004 platnými a v tento deň zrušenými vnútroštátnymi právnymi predpismi rozširujúcimi obmedzenia odpočtu dane?

Je v rozpore s článkom 17 ods. 6 šiestej smernice, že Poľská republika odvolávajúc sa na oprávnenie členských štátov, uvedené v tomto odseku, obmedziť odpočet dane započítanej do výdavkov, ktoré nepatria jednoznačne do podnikateľských výdavkov ako napr. luxusné výrobky a služby, zábava a pod., obmedzila odpočet dane voči právnemu stavu platnému 30. apríla 2004 takým spôsobom, že vylúčila odpočet dane započítanej pri kúpe pohonných hmôt do osobných motorových vozidiel alebo iných motorových vozidiel s maximálne povolenou celkovou hmotnosťou 3,5 tony, s výnimkou vozidiel v zmysle článku 86 ods. 4 zákona z 11. marca 2004 o dani za tovary a služby v znení platnom od 22. augusta 2005?

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/36

Odvolanie podané 14. septembra 2007: AEPI A.E. Elliniki Etaireia pros Prostasian tis Pnevmatikis Idioktisias proti rozsudku Súdu prvého stupňa (štvrtá komora) z 12. júla 2007 vo veci T-229/05, AEPI A.E./Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-425/07 P)

(2007/C 269/61)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Odvolateľ: AEPI A.E. Elliniki Etaireia pros Prostasian tis Pnevmatikis Idioktisias (v zastúpení: T. Asprogerakas –Grivas, advokát)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľa

—	pripustiť toto odvolanie,

—	zrušiť napadnutý rozsudok Súdu prvého stupňa (štvrtá komora) z 12. júla 2007, č. 328208, vo veci T-229/05 AEPI A.E./Komisia Európskych spoločenstiev v celom rozsahu,

—

prejednať vec a rozhodnúť o žalobe zo 14. júna 2005 (podľa článku 230 ES), č. 001/4372, 56 (2001) A/3603/2, ktorá bola predložená Súdu prvého stupňa, proti rozhodnutiu Komisie SG-Greffe (2005) D/201832 z 18. apríla 2005, ktorým bola zamietnutá sťažnosť z 22. marca 2001 (2001/4372, 56 (2001) A/3603/2), alebo vrátiť vec súdu, ktorý vyhlásil napadnutý rozsudok, tak aby bolo uvádzaným žalobným návrhom vyhovené,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutý rozsudok nesprávne vykladá články 81 a 82 ES v rozsahu v akom Súd prvého stupňa neskúmal, či napadnuté rozhodnutie Komisie prekročilo hranice jej správnej úvahy, neberie do úvahy judikatúru Súdneho dvora vo veci a neberie do úvahy skutočnosti uvedené v žalobe, ktoré ukazujú potenciálnu ujmu obchodu v rámci Spoločenstva. Nakoniec nesprávnym výkladom a nesprávnym uplatnením článkov 81 a 82 ES bol prijatý záver, že ustanovenia Spoločenstva o hospodárskej súťaži si nevyhnutne vyžadujú existenciu skutočnej ujmy obchodu v rámci Spoločenstva, zatiaľ čo v skutočnosti, pri správnom výklade a uplatnení vyššie uvedených ustanovení postačuje pre odôvodnenie porušenia potenciálna ujma.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/36

Žaloba podaná 14. septembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Írsko

(Vec C-427/07)

(2007/C 269/62)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: D. Recchia a D. Lawunmi, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Írsko

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Írsko si tým, že neprijalo v súlade s článkom 2 ods. 1 a článkom 4 ods. 2, 3 a 4 smernice Rady 85/337/EHS (1) z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 97/11/ES, všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby pred udelením povolenia projekty, ktoré môžu mať podstatný vplyv na životné prostredie v kategórii cestnej infraštruktúry uvedenej v triede 10 písm. e) prílohy II smernice 85/337/EHS budú podliehať požiadavke získať povolenie a posúdeniu ich vplyvov v súlade s článkami 5 a 10 smernice, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice 85/337/EHS,

—

určiť, že Írsko si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 3 ods. 1, 3, 4, 5, 6 a 7 a článkom 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES (2) z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES, alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 6 tejto smernice,

—	zaviazať Írsko na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prebratie smernice 85/337/EHS

Komisia zastáva názor, že Írsko v plnom rozsahu neprebralo smernicu 85/337/EHS, pretože neprijalo opatrenia na dosiahnutie výsledkov požadovaných v článku 2 ods. 1 a článku 4, pokiaľ ide o projekty súkromných ciest. Komisia zastáva názor, že projekty súkromných ciest (predložené súkromným navrhovateľom) patria do pôsobnosti smernice 85/337/EHS. Naviac, domnienka, že takéto projekty nebudú mať podstatný vplyv na životné prostredie, nie je opodstatnená. Nezahrnutie cestných projektov predložených súkromnými navrhovateľmi predstavuje nesplnenie povinností, ktoré pre Írsko vyplývajú z vyššie uvedených článkov smernice.

Prebratie smernice 2003/35/ES

Komisia tvrdí, že Írsko si nesplnilo povinnosti podľa článku 6 smernice 2003/35/ES tým, že neprijalo všetky vnútroštátne opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s článkami 3 a 4 smernice, a že o nich neinformovalo Komisiu. Konkrétnejšie, článok 3 ods. 1, 3, 4, 5 a 6 smernice stanovuje osobitné zmeny a doplnenia niektorých článkov smernice 85/337/EHS. Írsko nepopiera, že prebratie musí byť vykonané prostredníctvom zmien írskych právnych predpisov o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a právnych predpisov týkajúcich sa iných povoľovacích režimov. Írsko neinformovalo o žiadnych zmenách a doplneniach svojich právnych predpisov o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v lehote stanovenej v doplňujúcom odôvodnenom stanovisku a v každom prípade doteraz neinformovalo o právnych predpisoch týkajúcich sa všetkých iných povoľovacích režimov. Článok 3 ods. 7 a článok 4 ods. 4 smernice vyžaduje nielen systém preskúmania rozhodovacieho procesu, ale systém, ktorý poskytuje konkrétne záruky. V rozsahu, v ktorom Írsko tvrdí, že jeho existujúci systém súdneho preskúmania spĺňa požiadavky článku 3 ods. 7 a článku 4 ods. 4, neposkytlo dostatok informácií na dosiahnutie súladu s požiadavkami druhej vety prvého odseku článku 6 smernice.

(1) Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248.

(2) Ú. v. EÚ L 156, s. 17; Mim. vyd. 15/007, s. 466.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/37

Odvolanie podané 18. septembra 2007: Bouygues SA a Bouygues Télécom SA proti rozsudku Súdu prvého stupňa (štvrtá komora) zo 4. júla 2007 vo veci T-475/04, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia

(Vec C-431/07 P)

(2007/C 269/63)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľky: Bouygues SA a Bouygues Télécom SA (v zastúpení: F. Sureau, D. Théophile, S. Perrotet, A. Bénabent, J. Vogel a L. Vogel, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Komisia Európskych spoločenstiev, Francúzska republika, Société française du radiotéléphone – SFR, Orange France SA

Návrhy odvolateliek

—	zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev zo 4. júla 2007 vydaný vo veci Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia (T-475/04),

—	subsidiárne, vrátiť vec na konanie pred Súdom prvého stupňa, aby vydal nové rozhodnutie, zohľadniac právne stanovisko Súdneho dvora,

—	zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania sa odvolateľky dovolávajú štyroch odvolacích dôvodov.

V prvom odvolacom dôvode predovšetkým tvrdia, že Súd prvého stupňa porušil svoju povinnosť odôvodnenia, keď rozhodol, že v tomto prípade bolo vzdanie sa predmetnej pohľadávky nevyhnutné z dôvodu„štruktúry systému“. Keďže táto štruktúra predstavuje odchylné pravidlo k zásade, podľa ktorej rozdielne zaobchádzanie s niektorými podnikmi nevyhnutne zakladá výhodu pri výbere, mal Súd prvého stupňa explicitným spôsobom odôvodniť tak obsah štruktúry systému, na ktorú odkázal, ako aj príčinnú súvislosť medzi touto štruktúrou a konštatovaným vzdaním sa štátnych zdrojov.

V druhom odvolacom dôvode odvolateľky ďalej tvrdia, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že Komisia nebola povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania preto, že v rámci vyšetrovania podstaty veci sa vo svojom zmysle zistilo, že dôkaz o zvýhodnení Orange a SFR nebol predložený. Začatie konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES je totiž odôvodnené vtedy, keď Komisia nie je vzhľadom na skutočnosti, ktoré má k dispozícii počas predbežného prieskumu, schopná určiť, či je opatrenie zlučiteľné s pravidlami Zmluvy.

V treťom odvolacom dôvode odvolateľky uvádzajú tri prípady nesprávnej právnej kvalifikácie súdom skutkového stavu týkajúce sa, po prvé, údajnej jednotnosti konaní o udelení licencií UMTS, po druhé, údajnej neurčitosti pohľadávok, ktorých sa štát vzdal, a, po tretie, obsahu listu ministerstva z 22. februára 2001 uvádzajúceho záruku spravodlivého, a nie rovnostárskeho, zaobchádzania s hospodárskymi subjektami.

Vo štvrtom odvolacom dôvode odvolateľky nakoniec tvrdia, že Súd prvého stupňa sa niekoľkokrát dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 87 ods. 1 ES. To sa týka najmä vykonania výnimky vychádzajúcej zo štruktúry systému, posúdenia rozsahu (ne)existencie konkurenčnej výhody a vykonania zásady nediskriminácie.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/39

Odvolanie podané 14. septembra 2007: Komisia Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa (štvrtá komora) z 12. júla 2007 vo veci T-312/05, Komisia Európskych spoločenstiev/Efrosyni Alexiadou

(Vec C-436/07 P)

(2007/C 269/67)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: D. Triandafillou)

Ďalší účastník konania: Efrosyni Alexiadou

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. júla 2007 vo veci T-312/05 Komisia Európskych spoločenstiev/Alexiadou, ktorý bol Komisii oznámený 18. júla 2007,

—	vyhovieť nárokom, ktoré Komisia uvádza vo svojej žalobe,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania a trov konania pred Súdom prvého stupňa.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Súd prvého stupňa nesprávne vyložil všeobecné podmienky zmluvy (práva účastníkov) a najmä časť týkajúcu sa finančného auditu, ktorá odkazuje na audit v najširšom význame, ako na možnosť. Ďalšie ustanovenie, ktoré Súd prvého stupňa uviedol na vlastný podnet, dokonca ani neodkazuje na audit, hoci sa týka nesprávneho plnenia zmluvy. Požiadavka vykonania auditu sa teda ukazuje ako nezávislá od uvádzaného zmluvného ustanovenia.

V každom prípade, finančný audit by nemohol byť požadovaný, ak by nič nepodliehalo auditu, keďže nikto nie je povinný plniť nemožné a zmluvné ustanovenia musia byť formulované tak, aby zabezpečovali skutočnú vykonateľnosť.

Zásada zdravej rozpočtovej správy si vyžaduje, aby Komisia nevykonávala audity bezdôvodne. Súd prvého stupňa od počiatku vylúčil uplatnenie zásady dobrej viery a obchodných zvyklostí, ktoré mohli poskytovať usmernenie pri jeho výklade.

Pretože vydal rozsudok pre zmeškanie, Súd prvého stupňa nemôže Komisii vytýkať neobjasnenie niektorých z jej argumentov (najmä prednosť vyššie uvedeného argumentu), bez porušenia zásady súdnej ochrany.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/40

Pridelenie sudcov do komôr

(2007/C 269/70)

Dňa 19. a 25. septembra 2007, Súd prvého stupňa rozhodol zriadiť v rámci svojej vnútornej štruktúry osem päťčlenných komôr a osem trojčlenných komôr na obdobie od 25. septembra 2007 do 31. augusta 2010. Do týchto komôr pridelil sudcov takto:

Prvá rozšírená komora, zasadajúca v zložení piatich sudcov:

pani Tiili, predsedkyňa komory, pán Dehousse, pani Wiszniewska-Białecka, pani Jürimäe a pán Soldevila Fragoso, sudcovia.

Prvá komora, zasadajúca v zložení troch sudcov:

pani Tiili, predsedkyňa komory;

pán Dehousse, sudca;

pani Wiszniewska-Białecka, sudkyňa.

Druhá rozšírená komora, zasadajúca v zložení piatich sudcov:

pani Pelikánová, predsedkyňa komory, pán Dehousse, pani Wiszniewska-Białecka, pani Jürimäe a pán Soldevila Fragoso, sudcovia.

Druhá komora, zasadajúca v zložení troch sudcov:

pani Pelikánová, predsedkyňa komory;

pani Jürimäe, sudkyňa;

pán Soldevila Fragoso, sudca.

Tretia rozšírená komora, zasadajúca v zložení piatich sudcov:

pán Azizi, predseda komory, pán Cooke, pani Cremona, pani Labucka a pán Frimodt Nielsen, sudcovia.

Tretia komora, zasadajúca v zložení troch sudcov:

pán Azizi, predseda komory;

pani Cremona, sudca;

pán Frimodt Nielsen, sudca.

Štvrtá rozšírená komora, zasadajúca v zložení piatich sudcov:

pán Czúcz, predseda komory, pán Cooke, pani Cremona, pani Labucka a pán Frimodt Nielsen, sudcovia.

Štvrtá komora, zasadajúca v zložení troch sudcov:

pán Czúcz, predseda komory;

pán Cooke, sudca;

pani Labucka, sudkyňa.

Piata rozšírená komora, zasadajúca v zložení piatich sudcov:

pán Vilaras, predseda komory, pán Vadapalas, pán Prek, pán Tchipev a pán Ciucă, sudcovia.

Piata komora, zasadajúca v zložení troch sudcov:

pán Vilaras, predseda komory;

pán Prek, sudca;

pán Ciucă, sudca.

Šiesta rozšírená komora, zasadajúca v zložení piatich sudcov:

pán Meij, predseda komory, pán Vadapalas, pán Prek, pán Tchipev a pán Ciucă, sudcovia.

Šiesta komora, zasadajúca v zložení troch sudcov:

pán Meij, predseda komory;

pán Vadapalas, sudca;

pán Tchipev, sudca.

Siedma rozšírená komora, zasadajúca v zložení piatich sudcov:

pán Forwood, predseda komory, pán Šváby, pán Papasavvas, pán Moavero Milanesi, pán Wahl, pán Dittrich a pán Truchot, sudcovia.

Siedma komora, zasadajúca v zložení troch sudcov:

pán Forwood, predseda komory;

a)	pán Šváby a pán Moavero Milanesi, sudcovia;

b)	pán Šváby a pán Truchot, sudcovia;

c)	pán Moavero Milanesi a pán Truchot, sudcovia.

Ôsma rozšírená komora, zasadajúca v zložení piatich sudcov:

pani Martins Ribeiro, predsedkyňa komory, pán Šváby, pán Papasavvas, pán Moavero Milanesi, pán Wahl, pán Dittrich a pán Truchot, sudcovia.

Ôsma komora, zasadajúca v zložení troch sudcov:

pani Martins Ribeiro, predsedkyňa komory;

a)	pán Papasavvas a pán Wahl, sudcovia;

b)	pán Papasavvas a pán Dittrich, sudcovia;

c)	pán Wahl a pán Dittrich, sudcovia.

V siedmej a ôsmej rozšírenej komore zasadajúcej v zložení piatich sudcov budú sudcovia, ktorí majú zasadať s predsedom komory v päťčlennom zložení, traja sudcovia, ktorým bola vec pôvodne predložená, štvrtý sudca tejto komory a jeden sudca z inej komory, zloženej zo štyroch sudcov. Tento sudca z inej komory, ktorý nebude predsedom komory, bude určený na obdobie jedného roka postupne podľa poradia stanoveného v článku 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.

V siedmej a ôsmej komore zasadajúcej v zložení troch sudcov bude predseda komory zasadať buď so sudcami uvedenými pod písmenom a), pod písmenom b) alebo pod písmenom c), a to podľa zloženia, do ktorého bude patriť sudca spravodajca. Vo veciach, v ktorých bude predseda komory sudcom spravodajcom, bude predseda komory striedavo zasadať so sudcami každého zloženia v poradí zapísania vecí do registra a tak, aby tým nebola dotknutá spojitosť vecí.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/42

Kritériá prideľovania vecí do komôr

(2007/C 269/74)

Dňa 25. septembra 2007 Súd prvého stupňa v súlade s článkom 12 rokovacieho poriadku stanovil tieto pravidlá prideľovania vecí komorám v období od 25. septembra 2007 do 30. septembra 2008:

1.	Odvolania proti rozhodnutiam Súdu pre verejnú službu sa prideľujú hneď po podaní žaloby a bez toho, aby tým bolo dotknuté neskoršie uplatnenie článkov 14 a 51 rokovacieho poriadku, odvolaciemu senátu.

Iné veci ako sú veci uvedené v odseku 1 sa prideľujú hneď po podaní žaloby a bez toho, aby tým bolo dotknuté neskoršie uplatnenie článkov 14 a 51 rokovacieho poriadku, komorám zloženým z troch sudcov.

Veci uvedené v tomto odseku sa rozdeľujú komorám podľa troch rôznych rozpisov striedania, ktoré sa vytvárajú podľa poradia zápisu vecí v registri kancelárie Súdu prvého stupňa:

—	veci týkajúce sa vykonávania pravidiel hospodárskej súťaže vzťahujúcich sa na podniky, pravidlá týkajúce sa štátnej pomoci a pravidlá týkajúce sa opatrení na ochranu obchodného styku,

—	veci týkajúce sa práv duševného vlastníctva uvedené v článku 130 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—	všetky ostatné veci.

V rámci týchto rozpisov striedania budú dve komory, v ktorých zasadajú traja sudcovia, zložené zo štyroch sudcov zohľadnené dva krát pri každom treťom striedaní.

Predseda Súdu prvého stupňa bude môcť rozhodnúť odchylne od týchto rozpisov striedania v záujme zohľadnenia spojitosti určitých vecí alebo s cieľom zabezpečiť vyrovnané rozdelenie pracovného zaťaženia.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/42

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2007 – Pelle a Konrad/Rada a Komisia

(Spojené veci T-8/95 a T-9/95) (1)

(„Mimozmluvná zodpovednosť - Mlieko - Dodatočný poplatok - Referenčné množstvo - Nariadenie (EHS) č. 2187/93 - Náhrada škody výrobcom - Prerušenie premlčania“)

(2007/C 269/76)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobcovia: Wilhelm Pelle (Kluse-Ahlen, Nemecko) a Ernst-Reinhard Konrad (Löllbach, Nemecko) (v zastúpení: B. Meisterernst, M. Düsing, D. Manstetten, F. Schulze a W. Haneklaus, advokáti)

Žalované: Rada Európskej Únie (v zastúpení: pôvodne A. Brautigam a A.-M. Colaert, neskôr A.-M. Colaert, splnomocnení zástupcovia) a Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: B. Booß a M. Niejahr, splnomocnení zástupcovia, neskôr T. van Rijn a M. Niejahr, za právnej pomoci pôvodne H.-J. Rabe, G. Berrisch a M. Núñez-Müller, advokáti)

Predmet veci

Žiadosti o náhradu škody na základe článku 178 Zmluvy ES (zmenený na článok 235 ES) a článku 215 druhého odseku Zmluvy ES (zmeneného na článok 288 druhý odsek ES), vzniknutej údajne žalobcom z dôvodu uplatnenia nariadenia Rady (EHS) č. 857/84 z 31. marca 1984, ktorým sa prijímajú všeobecne platné pravidlá uplatňovania poplatku uvedeného v článku 5c nariadenia (EHS) č. 804/68 v odvetví mlieka a mliečnych výrobkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 90, s. 13), doplneného nariadením Komisie (EHS) č. 1371/84 zo 16. mája 1984, ktorým sa prijímajú podrobné ustanovenia týkajúce sa dodatočného poplatku uvedeného v článku 5c nariadenia č. 804/68 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 132, s. 11)

Výrok rozsudku

Rada a Komisia sú povinné nahradiť škodu, ktorá vznikla pánom Wilhelm Pelle a Ernst-Reinhard Konrad z dôvodu uplatnenia nariadenia Rady (EHS) č. 857/84 z 31. marca 1984, ktorým sa prijímajú všeobecne platné pravidlá uplatňovania poplatku uvedeného v článku 5c nariadenia (EHS) č. 804/68 v odvetví mlieka a mliečnych výrobkov [neoficiálny preklad], doplneného nariadením Komisie (EHS) č. 1371/84 zo 16. mája 1984, ktorým sa prijímajú podrobné ustanovenia týkajúce sa dodatočného poplatku uvedeného v článku 5c nariadenia č. 804/68 [neoficiálny preklad], keďže tieto nariadenia neupravili pridelenie referenčného množstva výrobcom, ktorí na základe vykonávania záväzku prijatého na základe nariadenia Rady (EHS) č. 1078/77 zo 17. mája 1977, ktorým sa zavádza systém prémií za neuvedenie mlieka a mliečnych výrobkov na trh a za konverziu mliečnych stád [neoficiálny preklad], nedodávali mlieko počas referenčného roku stanoveného predmetným členským štátom.

2.	Pánovi Pelle, žalobcovi vo veci T-8/95, sa poskytne náhrada škody vzniknutej z dôvodu uplatnenia nariadenia č. 857/94 za obdobie, ktoré začína 5. decembra 1987 a končí 28. marca 1989.

3.	Pánovi Konrad, žalobcovi vo veci T-9/95, sa poskytne náhrada škody vzniknutej z dôvodu uplatnenia nariadenia č. 857/94 za obdobie, ktoré začína 27. novembra 1986 a končí 28. marca 1989.

4.	Účastníci konania oznámia Súdu prvého stupňa v lehote šesť mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku sumy, na ktorých sa spolu dohodli.

5.	V prípade, že nedôjde k dohode, doručia Súdu prvého stupňa v tej istej lehote svoje vyčíslené návrhy.

6.	O trovách konania sa rozhodne v konečnom rozsudku.

(1) Ú. v. EÚ C 132, 28.5.2005.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/43

Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2007 – Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia

(Spojené veci T-125/03 a T-253/09) (1)

(„Hospodárska súťaž - Administratívne konanie - Právomoc šetrenia Komisie - Dokument zaistený v priebehu overovania - Ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi - Prípustnosť“)

(2007/C 269/77)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Akzo Nobel Chemicals Ltd (Hersham, Walton on Thames, Surrey, Spojené kráľovstvo) a Akcros Chemicals Ltd (Hersham) (v zastúpení: C. Swaak, M. Mollica, M. van der Woude, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: pôvodne R. Wainwright a C. Ingen-Housz, neskôr F. Castillo de la Torre a X. Lewis, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalobkyne: Conseil des barreaux européens (CCBE) (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: J. Flynn, QC), Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten (La Haye, Holandsko) (v zastúpení: O. Brouwer a C. Schillemans, advokáti), European Company Lawyers Association (ECLA) (Brusel) (v zastúpení: M. Dolmans, K. Nordlander, advokáti, a J. Temple Lang, solicitor), American Corporate Counsel Association (ACCA) – European Chapter (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: G. Berrisch, advokát, a D. Hull, solicitor) a International Bar Association (IBA) (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: J. Buhart, advokát)

Predmet veci

Po prvé, návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2003) 559/4 z 10. februára 2003 a podľa potreby rozhodnutie Komisie K(2003) 85/4 z 30. januára 2003, ktorým sa nariaďuje Akzo Nobel Chemicals Ltd a Akcros Chemicals Ltd a Acros Chemicals a ich dcérskym spoločnostiam podriadiť sa overeniam na základe článku 14 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce články 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 13, 21.2.1962, s. 204; Mim. vyd. č. 08/001 s. 3) (vec COMP/E-1/38.589) a na druhej strane nariadenie Komisii vydania určitých dokumentov zaistených v rámci predmetného šetrenia, ako aj zakázanie jej použitia obsahu (vec T-125/03) a na druhom mieste návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2003) 1533 v konečnom znení z 8. mája 2003, ktorým sa zamieta návrh na ochranu uvedených dokumentov na základe dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi (vec T-253/03)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba vo veci T-125/03 sa zamieta ako neprípustná.

2.	Žaloba vo veci T-253/03 sa zamieta ako nedôvodná.

Akzo Nobel Chemicals Ltd a Akcros Chemicals Ltd znášajú tri pätiny vlastných trov konania súvisiacich s konaním vo veci samej a konaním o nariadení predbežného opatrenia. Sú povinné nahradiť tri pätiny trov konania, ktoré vznikli Komisii a ktoré súvisia s konaním vo veci samej a s konaním o nariadení predbežného opatrenia.

Komisia znáša dve pätiny vlastných trov konania súvisiacich s konaním vo veci samej a s konaním o nariadení predbežného opatrenia. Je povinná nahradiť dva pätiny trov konania, ktoré vznikli Akzo Nobel Chemicals Ltd a Akcros Chemicals Ltd a ktoré súvisia s konaním vo veci samej a konaním o nariadení predbežného opatrenia.

5.	Vedľajší účastníci konania znášajú vlastné trovy konania, ktoré súvisia s konaním vo veci samej a konaním o nariadení predbežného opatrenia.

(1) Ú. v. ES C 146, 21.6.2003.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/44

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. septembra 2007 – Fachvereinigung Mineralfaserindustrie/Komisia

(Vec T-375/07) (1)

(„Štátna pomoc - Opatrenia na podporu používania izolačných materiálov z obnoviteľných surovín - Rozhodnutie vyhlasujúce štátnu pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom - Postup predbežného preskúmania - Žaloba o neplatnosť - Prípustnosť - Pojem príslušná strana v zmysle článku 88 ods. 2 ES - Povinnosť Komisie začať kontradiktórne konanie“)

(2007/C 269/78)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Fachvereinigung Mineralfaserindustrie eV Deutsche Gruppe der Eurima – European Insulation Manufacturers Association (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) (v zastúpení: T. Schmidt-Kötters, D. Uwer a K. Najork, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: V. Kreuschitz a M. Niejahr, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: pôvodne W.-D. Plessing, M. Lumma a C. Schulze-Bahr, neskôr W.-D. Plessing a C. Schulze-Bahr, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2003) 1473 v konečnom znení z 9. júla 2003, ktorým sa vyhlasujú za zlučiteľné so spoločným trhom opatrenia, ktoré majú nemecké orgány v úmysle prijať na účely podpory používania izolačných materiálov z obnoviteľných surovín (štátna pomoc N 694/2002)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Fachvereinigung Mineralfaserindustrie eV Deutsche Gruppe der Eurima – European Insulation Manufacturers Association je povinná nahradiť svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy Komisie.

3.	Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 35, 7.2.2004.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/44

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2007 – La Mer Technology/ÚHVT – Laboratoires Goëmar (LA MER)

(Vec T-418/03) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva LA MER - Skoršia národná slovná ochranná známka LABORATOIRE DE LA MER - Relatívny dôvod zamietnutia - Riadne používanie ochrannej známky - Článok 43ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 40/94 - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94“)

(2007/C 269/79)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: La Mer Technology, Inc. (New York, New York, Spojené štáty) (v zastúpení: pôvodne V. von Bomhard, A. Renck a A. Pohlmann, neskôr V. von Bomhard a A. Renck, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: D. Botis, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa: Laboratoires Goëmar (Saint-Malo, Francúzsko) (v zastúpení: E. Baud a S. Strittmatter, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 23. októbra 2003 (vec R 814/2000-2) o námietkovom konaní medzi spoločnosťou Laboratoires Goëmar a La Mer Technology, Inc.

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	La Mer Technology, Inc. znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) a Laboratoires Goëmar.

(1) Ú. v. EÚ C 47, 21.2.2004.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/45

Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2007 – Microsoft/Komisia

(Vec T-201/04) (1)

(„Hospodárska súťaž - Zneužitie dominantného postavenia - Operačný systém klientských PC - Serverové operačné systémy s podporou pracovných skupín - Záznamové mulitmediálne prehrávače - Rozhodnutie konštatujúce porušenie článku 82 ES - Odmietnutie podniku s dominantným postavením poskytnúť informácie o interoperabilite a povoliť jeho používanie - Podmienenie prístupu podnikom s dominantným postavením k jeho operačnému systému klientských PC nadobudnutím multimediálneho prehrávača - Opravné opatrenia - Určenie nezávislého splnomocnenca - Pokuta - Určenie sumy - Proporcionalita“)

(2007/C 269/80)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Microsoft Corp. (Redmond, Washington, Spojené štáty) (v zastúpení: J.-F. Bellis, avocat a I. Forrester, QC)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: pôvodne R. Wainwright, F. Castillo de la Torre, P. Hellström a A. Whelan, splnomocnení zástupcovia, neskôr F. Castillo de la Torre, P. Hellström a A. Whelan)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalobkyňu: The Computing Technology Industry Association, Inc. (Oakbrook Terrace, Illinois, Spojené štáty) (v zastúpení: G. van Gerven, T. Franchoo, advokáti, a B. Kilpatrick, solicitor), DMDsecure.com BV (Amsterdam, Holandsko), MPS Broadband AB (Štokholm, Švédsko), Pace Micro Technology plc (Shipley, West Yorkshire, Spojené kráľovstvo), Quantel Ltd (Newbury, Berkshire, Spojené kráľovstvo), Tandberg Television Ltd (Southampton, Hampshire, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: J. Bourgeois, advokát), Association for Competitive Technology, Inc. (Washington, DC, Spojené štáty) (v zastúpení: L. Ruessmann, P. Hecker, advokáti a K. Bacon, barrister), TeamSystem SpA (Pesaro, Taliansko), Mamut ASA (Oslo, Nórsko) (v zastúpení: G. Berrisch, advokát) a Exor AB (Uppsala, Švédsko) (v zastúpení: S. Martínez Lage, H. Brokelmann a R. Allendesalazar Corcho, advokáti)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Software & Information Industry Association (Washington, DC) (v zastúpení: J. Flynn, QC, C. Simpson, T. Vinje, solicitors, D. Paemen, N. Dodoo a M. Dolmans, advokáti), Free Software Foundation Europe eV (Hamburg, Nemecko) (v zastúpení: C. Piana, advokát), Audiobanner.com (Los Angeles, Kalifornia, Spojené štáty) (v zastúpení: L. Alvizar Ceballos, advokát) a European Committee for Interoperable Systems (ECIS) (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: D. Paemen, N. Dodoo, M. Dolmans, advokáti, a J. Flynn, QC)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2007/53/ES z 24. marca 2004, ktoré sa vzťahuje na konanie podľa článku 82 Zmluvy o ES a článku 54 Dohody o EHP vedené proti spoločnosti Microsoft Corporation (Prípad COMP/C-3/37.792 – Microsoft) [oznámené pod číslom K(2004) 900] (Ú. v. EÚ L 32 s. 23) alebo subsidiárne návrh na zrušenie alebo zníženie pokuty uloženej žalobkyni v tomto rozhodnutí

Výrok rozsudku

Článok 7 rozhodnutia Komisie 2007/53/ES z 24. marca 2004, ktoré sa vzťahuje na konanie podľa článku 82 Zmluvy o ES a článku 54 Dohody o EHP vedené proti spoločnosti Microsoft Corporation (Prípad COMP/C-3/37.792 – Microsoft) sa zrušuje v rozsahu, v akom:

—

nariaďuje Microsoftu predložiť návrh, ktorým sa bude realizovať mechanizmus pozostávajúci z menovania nezávislého splnomocnenca s právomocou prístupu, nezávisle na Komisii, k informáciám, dokumentom, do priestorov a k zamestnancom Microsoftu, ako aj ku „zdrojovému kódu“ príslušných výrobkov Microsoftu,

—	vyžaduje, aby návrh týkajúci sa realizácie tohto mechanizmu stanovil, že všetky náklady spojené s menovaním splnomocnenca, vrátane jeho odmeny, budú na ťarchu Microsoftu,

—	vyhradzuje Komisii právo uložiť rozhodnutím mechanizmus, ako je uvedený vyššie v prvej a druhej zarážke.

2.	Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

Microsoft znáša 80 % svojich trov konania a 80 % trov konania Komisie s výnimkou tých jej trov, ktoré sú spojené s vedľajším účastníctvom The Computing Technology Industry Association, Inc., Association for Competitive Technology, Inc., TeamSystem SpA, Mamut ASA, DMDsecure.com BV, MPS Broadband AB, Pace Micro Technology plc, Quantel Ltd, Tandberg Television Ltd a Exor AB.

Microsoft znáša svoje vlastné trovy konania a trovy Komisie vzťahujúce sa na konanie o nariadenie predbežného opatrenia vo veci T-201/04 R, s výnimkou trov konania Komisie spojených s vedľajším účastníctvom The Computing Technology Industry Association, Association for Competitive Technology, TeamSystem, Mamut, DMDsecure.com, MPS Broadband, Pace Micro Technology, Quantel, Tandberg Television a Exor.

5.	Microsoft znáša trovy konania Software & Information Industry Association, Free Software Foundation Europe, Audiobanner.com a European Committee for Interoperable Systems (ECIS), vzťahujúce sa na konanie o nariadení predbežného opatrenia.

6.	Komisia znáša 20 % svojich trov konania a 20 % trov konania Microsoftu, s výnimkou trov Microsoftu spojených s vedľajším účastníctvom Software & Information Industry Association, Free Software Foundation Europe, Audiobanner.com a ECIS.

7.	The Computing Technology Industry Association, Association for Competitive Technology, TeamSystem, Mamut, DMDsecure.com, MPS Broadband, Pace Micro Technology, Quantel, Tandberg Television a Exor znášajú svoje vlastné trovy konania vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

(1) Ú. v. EÚ C 179, 10.7.2004.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/46

Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2007 – Francúzsko/Komisia

(Vec T-240/04) (1)

(„Európske spoločenstvo pre atómovú energiu - Investície - Oznámenie investičných projektov Komisii - Spôsoby výkonu - Nariadenie (Euratom) č. 1352/2003 - Nedostatok právomoci - Články 41 AE až 44 AE - Zásada právnej istoty“)

(2007/C 269/81)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Francúzska republika (v zastúpení: pôvodne F. Alabrune, G. de Bergues, C. Lemaire a E. Puisais, neskôr G. de Bergues a S. Gasri, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: M. Patakia, splnomocnený zástupca)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalobkyňu: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: C.-D. Quassowski a A. Tiemann, splnomocnení zástupcovia) a Belgické kráľovstvo (v zastúpení: pôvodne D. Haven, neskôr M. Wimmer a napokon A. Hubert, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J.-F. De Bock, advokát)

Predmet veci

Zrušenie nariadenia Komisie (Euratom) č. 1352/2003 z 23. júla 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1209/2000 o podávaní oznámení podľa článku 41 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. ES L 192, s. 15; Mim. vyd. 12/002, s. 252)

Výrok rozsudku

1.	Nariadenie Komisie (Euratom) č. 1352/2003 z 23. júla 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1209/2000 o podávaní oznámení podľa článku 41 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, sa zrušuje.

2.	Komisia je povinná nahradiť trovy konania Francúzskej republiky.

3.	Spolková republika Nemecko a Belgické kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. ES C 304, 13.12.2003 (predtým vec C-455/03).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/47

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. septembra 2007 – EARL Salvat père & fils a i./Komisia

(Vec T-136/05) (1)

(„Štátna pomoc - Opatrenia na konverziu viníc - Rozhodnutie, ktoré vyhlasuje pomoc za čiastočne zlučiteľnú a čiastočne nezlučiteľnú so spoločným trhom - Žaloba o neplatnosť - Prípustnosť - Povinnosť odôvodnenia - Posúdenie s ohľadom na článok 87 ods. 1 ES“)

(2007/C 269/83)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: EARL Salvat père & fils (Saint-Paul-de-Fenouillet, Francúzsko), Comité interprofessionnel des vins doux naturels et vins de liqueur à appellations contrôlées (CIVDN) (Perpignan, Francúzsko) a Comité national des interprofessions des vins à appellation d'origine (CNIV) (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: H. Calvet a O. Billard, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: C. Giolito a A. Stobiecka-Kuik, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalobcov: Francúzska republika (v zastúpení: G. de Bergues, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Zrušenie článku 1 ods. 1 a 3 rozhodnutia Komisie 2007/253/ES z 19. januára 2005 o Pláne Rivesaltes a parafiškálnych daniach CIVDN (Medziodvetvového výboru pre prírodné sladké vína), ktoré zaviedlo Francúzsko

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Žalobcovia sú povinní nahradiť trovy konania.

3.	Francúzska republika znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 132, 28.5.2005.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/47

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. septembra 2007 – Fachvereinigung Mineralfaserindustrie/Komisia

(Vec T-254/05) (1)

(„Štátna pomoc - Opatrenia na podporu používania izolačných materiálov vyrobených z obnoviteľných surovín - Rozhodnutie vyhlasujúce pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom - Postup predbežného preskúmania - Žaloba o neplatnosť - Profesijné združenie - Pojem príslušná strana v zmysle článku 88 ods. 2 ES - Dôvody týkajúce sa dôvodnosti rozhodnutia - Neprípustnosť“)

(2007/C 269/84)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Fachvereinigung Mineralfaserindustrie eV Deutsche Gruppe der Eurima – European Insulation Manufacturers Association (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) (v zastúpení: T. Schmidt-Kötters, D. Uwer a K. Najork, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: V. Kreuschitz, splnomocnený zástupca)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: M. Lumma a C. Schulze-Bahr, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2005) 379 z 11. februára 2005 týkajúceho sa štátnej pomoci N 260b/2004 (Nemecko – predĺženie programu podpory používania izolačných materiálov vyrobených z obnoviteľných surovín)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2.	Fachvereinigung Mineralfaserindustrie eV Deutsche Gruppe der Eurima – European Insulation Manufacturers Association znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy Komisie.

3.	Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 229, 17.9.2005.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/48

Uznesenie Súdu prvého stupňa z 5. septembra 2007 – Document Security Systems/ECB

(Vec T-295/05) (1)

(„Menová Únia - Emisia eurobankoviek - Údajné používanie patentovaného vynálezu určeného na ochranu pred falšovaním - Žaloba pre porušenie práv z európskeho patentu - Nedostatok právomoci Súdu prvého stupňa - Neprípustnosť - Žaloba o náhradu škody“)

(2007/C 269/85)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Document Security Systems, Inc. (Rochester, New York, Spojené štáty) (v zastúpení: L. Cohen, H. Sheraton, B. Uphoff, solicitors, a C. Stanbrook, QC)

Žalovaná: Európska centrálna banka (ECB) (v zastúpení: C. Zilioli a P. Machado, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci E. Garayar Gutiérrez a G. de Ulloa y Suelves, advokáti)

Predmet veci

Žaloba pre porušenie práv z patentu s návrhom na určenie, že ECB porušila patentové práva žalobcu a na náhradu ujmy, ktorú mal údajne žalobca utrpieť v dôsledku porušenia patentu

Výrok uznesenia

1.	Žaloba pre porušenie práv z patentu sa zamieta ako neprípustná.

2.	Žaloba na náhradu škody sa zamieta.

3.	Document Security Systems, Inc. znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy ECB.

(1) Ú. v. EÚ C 229, 17.9.2005.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/48

Žaloba podaná 9. augusta 2007 – Offshore Legends/ÚHVT – Acteon [OFFSHORE LEGENDS (čiernobiele vyobrazenie)]

(Vec T-305/07)

(2007/C 269/87)

Jazyk žaloby: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Offshore Legends NV (Nevele, Belgicko) (v zastúpení: P. Maeyaert a N. Clarembeaux, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Acteon SARL (Saint-Tropez, Francúzsko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť čiastočne rozhodnutie druhého odvolacieho senátu z 29. mája 2007 (vec R 1031/2006-2),

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka: obrazová ochranná známka „Offshore Legends“ v čiernobielom vyobrazení pre tovary zaradené do tried 3, 9, 14, 18, 20, 24, 25, 28 a 35 – prihláška č. 3 160 231.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Acteon SARL.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: obrazová národná a medzinárodná ochranná známka „Offshore One“ pre tovary zaradené do tried 16, 18 a 25.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: námietka sa zamieta vo vzťahu ku všetkým namietaným tovarom.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: čiastočné zrušenie rozhodnutia námietkového oddelenia v rozsahu, v akom zamietalo námietku vo vzťahu k tovarom zaradeným v triedach 18 a 25.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 (1) vzhľadom na to, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia pravdepodobnosti zámeny a najmä nesprávneho posúdenia podobnosti predmetných ochranných známok.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/49

Žaloba podaná 9. augusta 2007 – Offshore Legends/ÚHVT – Acteon [OFFSHORE LEGENDS (vyobrazenie v modrej, čiernej a zelenej farbe)]

(Vec T-306/07)

(2007/C 269/88)

Jazyk žaloby: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Offshore Legends NV (Nevele, Belgicko) (v zastúpení: P. Maeyaert a N. Clarembeaux, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Acteon SARL (Saint-Tropez, Francúzsko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť čiastočne rozhodnutie druhého odvolacieho senátu z 29. mája 2007 (vec R 1038/2006-2),

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka: obrazová ochranná známka „Offshore Legends“ vyobrazená v modrej, čiernej a zelenej farbe pre tovary zaradené do tried 3, 9, 14, 18, 20, 24, 25, 28 a 35 – prihláška č. 2 997 021.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Acteon SARL.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: obrazová národná a medzinárodná ochranná známka „Offshore One“ pre tovary zaradené do tried 16, 18 a 25.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: námietka sa zamieta vo vzťahu ku všetkým namietaným tovarom.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: čiastočné zrušenie rozhodnutia námietkového oddelenia v rozsahu, v akom zamietalo námietku vo vzťahu k tovarom zaradeným v triedach 18 a 25.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/50

Žaloba podaná 27. augusta 2007 – Komisia/B2Test

(Vec T-317/07)

(2007/C 269/90)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: L. Escobar Guerrero, splnomocnený zástupca a E. Bouttier, advokát)

Žalovaná: B2Test (Gardanne, Francúzsko)

Návrhy žalobkyne

—	uložiť spoločnosti B2Test povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 50 110,72 eur, ktorá zodpovedá základnej sume 43 437,94 eur a sume 6 672,78 eur, ako úrokom z omeškania so splatnosťou 23. decembra 2004,

—	uložiť spoločnosti B2Test povinnosť zaplatiť sumu 8,03 eur denne z titulu splatných úrokov v rovnakej miere od 24. decembra 2004 do úplného zaplatenia,

—	zaviazať spoločnosť B2Test na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou založenou na arbitrážnej doložke sa žalobkyňa domáha, aby Súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť vrátiť preddavok zaplatený Spoločenstvom a úroky z omeškania v dôsledku nevykonania zmluvy č. BRST-CT-98-5452 uzavretej v rámci osobitného programu výskumu a technologického vývoja vrátane predvádzania v oblasti priemyselných technológií a technológií materiálov (1994 – 1998) (1) a týkajúcej sa projektu „Research and development of a new safety flooring based on recycled plastic and rubber materials for an environmental and economical added value“.

V súlade so zmluvou, žalovaná mala Komisii pravidelne predložiť vedecké a finančné dokumenty uvedené v tejto zmluve. Podľa žalobkyne iba časť dokumentov vyžadovaných zmluvou bolo predložených žalovanou s približne trojročným oneskorením vzhľadom na stanovené lehoty. Konečná správa projektu nebola nikdy zaslaná. Žalobkyňa preto tvrdí, že žalovaná si nesplnila svoje zmluvné povinnosti a je povinná vrátiť Komisii preddavok, ktorý jej Komisia pôvodne zaplatila.

(1) Ú. v. ES L 222, 1994, s. 19.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/50

Žaloba podaná 28. augusta 2007 – Lufthansa AirPlus Servicekarten/ÚHVT – Applus Servicios Tecnológicos (A+)

(Vec T-321/07)

(2007/C 269/91)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Lufthansa AirPlus Servicekarten GmbH (Neu Isenburg, Nemecko) (v zastúpení: G. Würtenberger, T. Wittmann, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Applus Servicios Technologicos, S.L. (predtým Agbar Automotive, S.L.) (Barcelona, Španielsko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu zo 7. júna 2007 vydané vo veci R 310/2006-2 týkajúce sa námietky založenej na ochrannej známke Spoločenstva č. 2 335 693 „Airplus International“ proti prihláške ochrannej známky Spoločenstva č. 2 933 356 „A+“,

—	vyhovieť námietke proti prihláške ochrannej známky Spoločenstva č. 2 933 356 „A+“ a zamietnuť prihlášku ochrannej známky Spoločenstva č. 2 933 356 „A+“,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: Applus Servicios Technologicos, S.L. (predtým Agbar Automotive, S.L.).

Prihlasovaná ochranná známka: obrazová ochranná známka „A+“ pre výrobky a služby patriace do tried 9, 35, 36, 37, 40, 41 a 42 – prihláška č. 2 933 356.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Lufthansa AirPlus Servicekarten GmbH.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky:„Airplus International“ pre výrobky a služby patriace do tried 9, 35, 36 a 42.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 a článku 8 ods. 5, ako aj článkov 73, 74 a 79 nariadenia Rady (ES) č. 40/94.

Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát nepreskúmal kritériá zhodnosti výrobkov a služieb, ako aj podobnosti ochranných známok a nezohľadnil dobré meno skoršej ochrannej známky. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že odvolací senát porušil svoju povinnosť uviesť dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Podľa žalobkyne sa odvolací senát ďalej neobmedzil na preskúmanie nespochybnených skutočností, dôkazov a tvrdení predložených účastníkmi konania. Žalobkyňa okrem toho tvrdí, že jej právo na obranu bolo závažne oslabené, keď ju úrad neinformoval o nahradení majiteľa ochrannej známky inou spoločnosťou. Nakoniec tvrdí, že odvolací senát prekročil svoje právomoci, keď bez udania dôvodu zohľadnil vyjadrenia predložené majiteľom ochrannej známky po uplynutí lehoty stanovenej úradom.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/51

Žaloba podaná 27. augusta 2007 – Kenitex Química/ÚHVT – Chemicals International (Kenitex TINTAS A qualidade da cor)

(Vec T-322/07)

(2007/C 269/92)

Jazyk žaloby: portugalčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Kenitex Química, S.A. (Manique, Estoril, Portugalsko) (v zastúpení: M. Pardete Reis, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Chemicals International Establishment

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 19. júna 2007, oznámené žalobkyni faxom 25. júna 2007 v konaní o vyhlásenie neplatnosti č. 879 C 001553742/1 (register ochranných známok Spoločenstva č. 1553742), ktorému zodpovedá číslo odvolania R 330/2006-4 a v dôsledku toho vyhlásiť ochrannú známku Spoločenstva č. 1553742 „KENITEX TINTAS A QUALIDADE DA COR“, prihlásenú 13. marca 2000 a zapísanú 22. mája 2001, za platnú,

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na základe prihlášky žalobkyne bola 22. mája 2001, pre tovary zaradené do tried 1, 2 a 19 Niceského triedenia (chemikálie používané v priemysle, umelé živice, farby, fermeže, laky, rozpúšťadlá, prírodné živice, kovy vo forme práškov pre maliarov, nekovové stavebné materiály, asfaltové dlažby, nátery, bezpečnostné zvodidlá pre cesty, sklo pre stavebníctvo), zapísaná obrazová ochranná známka Spoločenstva „KENITEX TINTAS A QUALIDADE DA COR“.

Chemicals International Establishment navrhol vyhlásenie neplatnosti skoršej ochrannej známky z dôvodu existencie skorších zápisov národných obrazových ochranných známok „Kenitex“ pre tovary triedy 2 (dekoratívne farby) v Portugalsku, „Kenitex“ pre tovary tried 2 a 19 (viacfarebné domové nátery) vo Francúzsku a „Kenitex“ pre tovary tried 1, 2, 17 a 19 (nehorľavé a nepremokavé výrobky, farby a nátery) v krajinách Beneluxu.

Výmazové oddelenie vyhovelo návrhu na vyhlásenie neplatnosti a odvolací senát zamietol odvolanie podané žalobkyňou proti tomuto rozhodnutiu z dôvodu, že existovala pravdepodobnosť zámeny vzhľadom na podobnosť výrobkov a označení.

Žalobkyňa sa dovoláva porušenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 40/94 (1), z dôvodu že neexistuje pravdepodobnosť zámeny medzi dvomi označeniami a že označenie žalobkyne zodpovedá jej obchodnému menu (názvu podniku) a menu prevádzky zapísanej v Portugalsku v Instituto Nacional de Propriedade Industrial (INPI).

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L11, s. 1; Mim. vyd. 17/001 s. 146).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/52

Žaloba podaná 30. augusta 2007 – El Morabit/Rada Európskej únie

(Vec T-323/07)

(2007/C 269/93)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobca: Mohamed El Morabit (Amsterdam, Holandsko) (v zastúpení: U. Sarikaya, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrh žalobcu

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie Rady z 28. júna 2007.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca napáda rozhodnutie Rady (1), ktorým Rada rozhodla, že príslušné orgány vo vzťahu k žalobcovi prijali rozhodnutie v zmysle článku 1 ods. 4 Spoločnej pozície Rady 2001/931/SZBP z 27. decembra 2001 o boji s terorizmom, a že sa na neho vzťahujú určité obmedzujúce opatrenia uvádzané v nariadení (ES) č. 2580/2001.

Žalobca uvádza, že hoci bol súdom uznaný vinným z členstva v zločineckej skupine s teroristickými cieľmi, podal proti tomuto rozsudku opravný prostriedok. V dôsledku toho je rozhodnutie Rady predčasné a v rozpore s článkom 6 EDĽP, ako aj s článkami 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie.

(1) Rozhodnutie Rady 2007/445/ES z 28. júna 2007, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/379/ES a 2006/1008/ES (Ú. v. EÚ L 169, s. 58).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/52

Žaloba podaná 3. septembra 2007 – Caisse Fédérale du Crédit Mutuel Centre Est Europe/ÚHVT (SURFCARD)

(Vec T-325/07)

(2007/C 269/94)

Jazyk žaloby: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Caisse Fédérale du Crédit Mutuel Centre Est Europe (Štrasburg, Francúzsko) (v zastúpení: P. Greffe a J. Schouman, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu ÚHVT zo 14. júna 2007, vec R 1130/2006-1 v rozsahu, v akom zamietlo zapísať ochrannú známku Spoločenstva „SURFCARD“, prihláška č. 3 837 564, pre časť tovarov a služieb uvedených v triedach 9, 36 a 38,

—	zapísať ochrannú známku Spoločenstva „SURFCARD“, prihláška č. 3 837 564, pre všetky navrhované tovary a služby.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka: slovná ochranná známka „SURFCARD“ pre tovary a služby zaradené do tried 9, 36 a 38 (prihláška č. 3 837 564).

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: čiastočné zamietnutie zápisu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 (1) tým, že podľa žalobcu, a na rozdiel od odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pojem „SURFCARD“ je nezávislý a má rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k uvádzaným tovarom a službám.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/53

Žaloba podaná 30. augusta 2007 – Kuiburi Fruit Canning/Rada

(Vec T-330/07)

(2007/C 269/95)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Kuiburi Fruit Canning Co., Ltd (Bangkok, Thajsko) (v zastúpení: F. Graafsma, J. Cornelis, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobcu

—	zrušiť nariadenie Rady (ES) č. 682/2007 z 18. júna 2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku,

—	zaviazať Radu Európskej únie na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba požaduje zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 682/2007 (1) z 18. júna 2007 vzhľadom na to, že údajne porušuje článok 17 ods. 3 nariadenia (ES) č. 384/1996 (2) a článok 6.10.2 Dohody WTO (3) tým, že sa ním zamietla žiadosť žalobcu o individuálnu dumpingovú maržu napriek tomu, že žalobca tvrdí, že je jediným vyvážajúcim výrobcom, ktorý predložil informácie potrebné na výpočet individuálnej marže.

Po prvé, podľa žalobcu sa Rady dopustila zjavne neprávneho posúdenia tým, že dospela k záveru o existencii viac ako len jednej žiadosti o výpočet individuálnej marže.

Po druhé žalobca tvrdí, že vzhľadom na to, že existoval len jeden vyvážajúci výrobca, ktorý požadoval výpočet individuálnej marže, Rada nemala diskrečnú právomoc na určenie, či by individuálne posúdenie žalobcu bolo neprimerane zaťažujúce a bránilo by ukončeniu prešetrenia v primeranom čase.

Po tretie, v prípade že by Rada takúto diskrečnú právomoc mala, žalobca tvrdí, že sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že konštatovala, že dodatočné preskúmanie jedného vývozcu by bolo neprimerane zaťažujúce, čo by zabránilo ukončeniu prešetrovania v primeranom čase.

Napokon žalobca tvrdí, že Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že dospela k záveru, že výpočet individuálnej marže by bol diskriminujúci voči ostatným vývozcom, ktorí neboli predmetom vzorky.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 682/2007 z 18. júna 2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku (Ú. v. EÚ L 159, s. 14).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s.45).

(3) Uruguajské kolo mnohostranných obchodných rokovaní (1986 – 1994) – Príloha 1 – Príloha 1A – Dohoda o implementácii článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (WTO-GATT 1994) – antidumpingová dohoda (Ú. v. ES L 336, s. 103).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/53

Žaloba podaná 4. septembra 2007 – Nemecko/Komisia

(Vec T-332/07)

(2007/C 269/96)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: M. Lumma, splnomocnený zástupca, a C. von Donat, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť rozhodnutie Komisie K (2007) 2619 v konečnom znení z 25. júna 2007 o znížení finančného príspevku poskytnutého z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) na základe rozhodnutia Komisie č. K(94) 3379 pre program plánovania štrukturálnych investícií Spoločenstva v oblastiach spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko v Spolkovej republike Nemecko (EFRR č. 94.02.13.012), na ktoré sa vzťahuje cieľ 2, ktorý bol zhrnutý do jedného dokumentu,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým rozhodnutím Komisia znížila príspevok z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) pre program plánovania štrukturálnych investícií Spoločenstva v oblastiach spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko, na ktoré sa vzťahuje cieľ 2.

Žalobkyňa na odôvodnenie svojej žaloby uplatňuje, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí nesprávne posúdila skutkový stav.

Okrem toho uplatňuje, že neboli splnené podmienky pre zníženie príspevku podľa článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 (1). Žalobkyňa v tejto súvislosti uplatňuje, že vykonané zmeny nepredstavujú závažnú zmenu programu. Okrem toho zastáva názor, že samotný odkaz na „Usmernenia pre účtovnú závierku operačných opatrení (1994 – 1999) štrukturálnych fondov [SEK (1999) 1316]“ je nedostatočný na účely odôvodnenia závažnosti zmeny.

Žalobkyňa uplatňuje, že aj v prípade, že by došlo k závažnejšej zmene programu, bola by Komisia povinná uplatniť, vo vzťahu ku konkrétnemu vykonaniu programu, voľnú úvahu, ktorá jej náleží podľa článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88. Podľa žalobkyne bola žalovaná povinná zvážiť, či je zníženie príspevku z EFRR primerané.

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa vykonáva nariadenie (EHS) č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu činností rozličných štrukturálnych fondov na jednej strane a koordinácie týchto činností s operáciami Európskej investičnej banky a ďalšími dostupnými finančnými nástrojmi na druhej strane [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 374, 1988, s. 1).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/54

Žaloba podaná 7. septembra 2007 – Entrance Services/Parlament

(Vec T-333/07)

(2007/C 269/97)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Entrance Services NV (Vilvoorde, Belgicko) (v zastúpení: A. Delvaux a V. Bertrand, advokáti)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy žalobcu

—	vyhlásiť, že žaloba o neplatnosť je prípustná,

—	zrušiť rozhodnutie, ktorým Európsky parlament odmietol ponuku žalobcu a pridelil zákazku inému uchádzačovi, pričom toto rozhodnutie bolo doručené žalobcovi 14. augusta 2007,

—	zaviazať Európsky parlament na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca sa touto žalobou domáha zrušenia rozhodnutia Európskeho parlamentu zo 14. augusta 2007, ktorým bola odmietnutá jeho ponuka predložená v rámci zadávacieho konania pre uzatvorenie zmluvy o údržbe a opravách automatických zariadení, stolárskych prácach a zmiešaných zariadeniach budov Európskeho parlamentu v Bruseli [(zmluva o poskytovaní služieb 2007 – 2010) (zadávacie konanie č. IFIN-BATIBRU-JLD-S0765-00)] (1).

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza v prvom rade porušenie článku 10 zadávacej dokumentácie a článku 93 ods. 1 finančného nariadenia (2), keďže Európsky parlament prijal ponuku uchádzača, ktorý podľa žalobcu mal byť vylúčený na základe článku 10 zadávacej dokumentácie z dôvodu, že Komisia skonštatovala jeho účasť na karteli.

Po druhé, žalobca uvádza, že Európsky parlament porušil články 97 a 98 finančného nariadenia, ako aj článok 137 vykonávacieho nariadenia (3) tým, že požadoval od uchádzačov, aby preukázali technickú spôsobilosť na vykonanie zákazky inými dôkaznými prostriedkami ako tými, ktoré boli stanovené v uvedených ustanoveniach.

Po tretie, žalobca uvádza žalobný dôvod založený na porušení článkov 97 a 98 finančného nariadenia, ako aj článku 135 ods. 5 vykonávacieho nariadenia, keďže Európsky parlament požadoval, aby uchádzači preukázali svoju hospodársku a finančnú spôsobilosť na vykonanie zákazky dôkaznými prostriedkami nestanovenými v uvedených ustanoveniach a odmietol ponuku žalobcu z dôvodu, že neposkytol požadované dôkazy.

Napokon žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie by malo byť zrušené z dôvodu porušenia zásady rovnosti, tak ako je uvedená v článku 89 ods. 1 finančného nariadenia, pretože Európsky parlament odmietol jeho ponuku a pridelil zákazku inému uchádzačovi, hoci tento posledný uvedený sa nachádzal v takej istej situácii ako žalobca, pokiaľ ide o nepredloženie súhlasov požadovaných článkom 11 zadávacej dokumentácie.

(1) Uverejnené oznámenie o vyhlásení zadávacieho konania: Ú. v. EÚ 2006/S 148-159062.

(2) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74).

(3) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, v znení zmien a doplnení (Ú. v. ES L 357, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/55

Žaloba podaná 4. septembra 2007 – Mergel a i./ÚHVT (Patentconsult)

(Vec T-335/07)

(2007/C 269/99)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobcovia: Volker Mergel (Wiesbaden, Nemecko), Klaus Kampfenkel (Hofheim, Nemecko), Burkart Bill (Darmstadt, Nemecko) a Andreas Herden (Wiesbaden, Nemecko) (v zastúpení: G. Friderichs, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobcov

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu žalovaného z 25. júna 2007 (odvolanie R 299/2007-4),

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka: slovná ochranná známka „Patentconsult“ pre služby zaradené do tried 35, 41 a 42 (prihláška č. 4 439 774).

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 40/94 (1), keďže prihlásená ochranná známka nie je ani opisná, ani nemá potrebnú rozlišovaciu spôsobilosť.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/55

Žaloba podaná 10. septembra 2007 – Telefónica a Telefónica de España/Komisia

(Vec T-336/07)

(2007/C 269/100)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobcovia: Telefónica, S.A. a Telefónica de España, S.A. (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: F.-E. Gonzáles Díaz a S. Sorinas Jimeno, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcov

—	v súlade s článkom 230 Zmluvy ES zrušiť rozhodnutie Komisie Európskych spoločenstiev zo 4. júla 2007 vo veci COMP/38.784 – Wanadoo España/Telefónica,

—	subsidiárne zrušiť alebo znížiť v súlade s článkom 229 Zmluvy ES pokutu, ktorá im bola uložená uvedeným rozhodnutím,

—	v každom prípade zaviazať Komisiu Európskych spoločenstiev na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu zo 4. júla 2007 týkajúcemu sa konania podľa článku 82 Zmluvy ES (vec COMP/38 784 – Wanadoo España/Telefónica), ktorým Komisia uložila spoločnosti Telefónica, S. A. spoločne s Telefónica de España pokutu vo výške 151 875 000 eur za porušenie článku 82 Zmluvy ES v súvislosti s údajnými praktikami zužovania marží.

Na podporu svojich návrhov žalobcovia uvádzajú:

—	porušenie ich práva na obranu, keďže rozhodnutie sa zakladá na viacerých skutkových zisteniach, ktoré im neboli oznámené počas správneho konania a ku ktorým sa nemohli vyjadriť na pojednávaní,

—

že Komisia sa dopustila viacerých zjavne nesprávnych posúdení, ktoré sa týkali:

—	vymedzenia troch rôznych veľkoobchodných trhov a nie jedného veľkoobchodného trhu ADSL, ktorý by zahŕňal lokálny okruh aj celoštátny a regionálny prístup, prípadne subsidiárne aspoň tieto dva trhy,

—	údajného dominantného postavenia žalobcov tak na relevantných veľkoobchodných, ako aj na maloobchodných trhoch s výrobkami,

—

aplikácie článku 82 Zmluvy ES v súvislosti s údajným zneužívaním dominantného postavenia. Po prvé, Komisia aplikuje tento článok na odmietnutie uzavretia zmluvy de facto v prípade, keď dané veľkoobchodné výrobky nepredstavujú „základnú infraštruktúru“, čo je v rozpore s judikatúrou Oscar Bronner. Po druhé, aj keby sa pripustilo, že sa na konanie žalobcov môže uplatniť článok 82 ES, quod non, rozhodnutie nerešpektovalo judikatúru Industrie des Poudres Sphériques, podľa ktorej, aby bolo možné určiť, že došlo k protiprávnemu zužovaniu marží, najprv je potrebné preukázať buď príliš vysokú cenu medziproduktu alebo predátorskú cenu konečného výrobku,

—

údajného zneužívania dominantného postavenia a jeho vplyvu na trh; po prvé preto, že nesprávne selektuje porovnávané veľkoobchodné vstupy, a po druhé preto, že sa dopúšťa značných omylov vo výpočtoch a opomenutí jednak pri aplikácii testu „obdobie po období“, ako aj testu „odrátané pokladničné príjmy“. Tieto chyby, tak každá osve, ako aj spoločne spôsobujú neplatnosť metodológie a výpočtov použitých v rozhodnutí. Rozhodnutie tiež dostatočne nepreukazuje údajný negatívny dopad správania na hospodársku súťaž,

—

konania Komisie ultra vires a v každom prípade porušenia zásad subsidiarity, proporcionality, právnej istoty, lojálnej spolupráce a správneho úradného postupu tým, že konala tam, kde tak už urobil vnútroštátny telekomunikačný úrad, ktorý bol založený na základe samotnej legislatívy Spoločenstva a konal v súlade s právomocami a kompetenciami, ktoré mu táto zverila, a v zmysle pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva.

Pokiaľ ide o zrušenie pokuty alebo jej zníženie, žalobcovia tvrdia, že Komisia porušila článok 15 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 17 implementujúceho články 85 a 86 zmluvy (teraz články 81 a 82) a článok 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy, keď určila, že porušenie bolo úmyselné alebo spôsobené hrubou nedbanlivosťou a kvalifikovala ho ako „typické zneužitie“.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/56

Žaloba podaná 6. septembra 2007 – Brilliant Hotelsoftware/ÚHVT (BRILLIANT)

(Vec T-337/07)

(2007/C 269/101)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Brilliant Hotelsoftware Limited (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: J. Croll a C. Pappas, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) zo 14. júna 2007 a zapísať ochrannú známku „BRILLIANT“ do registra ochranných známok,

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka: slovná ochranná známka „BRILLIANT“ pre výrobky a služby zaradené do tried 9 a 42 (prihláška č. 4 345 849).

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 40/94 (1), pretože prihlasovaná ochranná známka nie je opisná, ani jej nechýba rozlišovacia spôsobilosť.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/57

Odvolanie podané 4. septembra 2007: Irène Bianchi proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 28. júna 2007 vo veci F-38/06, Bianchi/Európska nadácia pre odborné vzdelávanie

(Vec T-338/07 P)

(2007/C 269/102)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Irène Bianchi (Turín, Taliansko) (v zastúpení: M.-A. Lucas, advokát)

Ďalší účastník konania: Európska nadácia pre odborné vzdelávanie

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok Súdu pre verejnú službu (druhá komora) z 28. júna 2007, vydaný vo veci F-38/06,

—	vyhovieť návrhom odvolateľky, ktoré uviedla v prvostupňovom konaní,

—	zaviazať Európsku nadáciu pre odborné vzdelávanie na náhradu trov tohto, ako aj prvostupňového konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľka tvrdí, že Súd pre verejnú službu nezohľadnil alebo skreslil niektoré skutkové okolnosti, na základe čoho vykonal nepresné posúdenie skutkového stavu v rozpore s článkom 25 ods. 2 a článkom 26 služobného poriadku. Tiež tvrdí, že Súd pre verejnú službu porušil právo Spoločenstva, a osobitne procesné predpisy, údajným skreslením dôkazov predložených odvolateľkou. Nakoniec uvádza dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia a nesprávnom právnom posúdení, vyplývajúcich z údajného nezohľadnenia alebo skreslenia skutkových okolností alebo dôkazov a nesprávneho konštatovania skutkového stavu.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/57

Žaloba podaná 11. septembra 2007 – Juwel Aquarium/ÚHVT – Potschak – Bavaria Aquaristik (Panorama)

(Vec T-339/07)

(2007/C 269/103)

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Juwel Aquarium GmbH & Co. KG (Rotenburg, Nemecko) (v zastúpení: D. Jestaedt a G. Rother, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Christian Potschak – Bavaria Aquaristik

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 28. júna 2007 (R 214/2006-1),

—	zamietnuť návrh na vyhlásenie neplatnosti zo strany ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom týkajúci sa ochrannej známky Spoločenstva „Panorama“(číslo zápisu 2 771 087),

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: slovná ochranná známka „Panorama“ pre tovary zaradené do tried 11, 16 a 20 (ochranná známka Spoločenstva č. 2 771 087).

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Účastník konania, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: Christian Potschak – Bavaria Aquaristik.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: zamietnutie návrhu na vyhlásenie neplatnosti.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie rozhodnutia výmazového oddelenia a čiastočné vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 40/94 (1), keďže ochranná známka Spoločenstva „Panorama“ nemá čisto opisný charakter. Okrem toho nie je označenie „Panorama“ podľa článku 7 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 40/94 obvyklé a tým nepredstavuje čistý druhový pojem.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/57

Žaloba podaná 4. septembra 2007 – Evropaïki Dynamiki/Komisia

(Vec T-340/07)

(2007/C 269/104)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Evropaïki Dynamiki (Atény, Grécko) (v zastúpení: N. Korogiannakis, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	nariadiť Komisii, aby zaplatila žalobcovi sumu 172 588,62 eur, ktorá predstavuje nezaplatené náklady vynaložené žalobcom v rámci zmluvy č. EDC- 53007 EEBO/27873,

—	nariadiť Komisii zaplatenie symbolickej sumy 1 000 eur zodpovedajúcej škode spôsobenej povesti a dobrému menu žalobcu,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania a iných výdavkov a trov, ktoré vznikli v súvislosti s touto žalobou.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba požaduje podľa článkov 238 ES a 235 ES náhradu škody spôsobenej rozhodnutím Komisie zo 16. mája 2003 o ukončení zmluvy EDC–53007 EEBO/27873, podpísanej Komisiou a týkajúcej sa projektu „e-Content Exposure and Business Opportunities“ („EEBO“), ktorý mal byť uskutočnený v rámci viacročného programu Spoločenstva na stimuláciu rozvoja a použitia európskeho digitálneho obsahu v globálnych sieťach a podporu jazykovej rôznorodosti v informačnej spoločnosti (2001 – 2005) a ktorého súčasťou boli pri implementácii projektu páni M. Fischer a M. Marthinsen ako externí poradcovia.

Na podporu svojej žaloby žalobca tvrdí, že rozhodnutie zmluvného orgánu (GR INFSO) o ukončení zmluvy obsahuje zjavné nedostatky v posúdení, ktoré majú za následok nesplnenie jeho zmluvných povinností. Okrem toho uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore so zásadou správneho úradného postupu a zásadou transparentnosti a že konkrétni zamestnanci Komisie pri viacerých príležitostiach nezabránili údajnému konfliktu záujmov. Vo svetle uvedených skutočností žalobca uvádza, že má nárok na kompenzáciu za poskytnuté služby, ako aj na náklady vynaložené v rámci výkonu zmluvy, vrátane úrokov od dátumu, kedy sa tieto sumy stali splatnými.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/58

Žaloba podaná 10. septembra 2007 – Sison/Rada

(Vec T-341/07)

(2007/C 269/105)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: J. M. Sison (Utrecht, Holandsko) (v zastúpení: J. Fermon, A. Comte, H. Schultz, D. Gürses, W. Kaleck, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobcu

—

čiastočne zrušiť, ako je ďalej špecifikované, a to na základe článku 230 ES, rozhodnutie Rady 2007/445/ES z 28. júna 2007, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/379/ES a 2006/1008/ES a konkrétnejšie:

—	zrušiť článok 1 bod 1.33 uvedeného rozhodnutia, v ktorom sa stanovuje: „SISON, Jose Maria (alias Armando Liwanag, alias Joma, vedúci Komunistickej strany Filipín vrátane NPA), dátum narodenia: 8. február 1939, miesto narodenia: Cabugao, Filipíny“,

—

čiastočne zrušiť článok 1 bod 2.7 uvedeného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v ňom uvádza meno žalobcu: „Komunistická strana Filipín vrátane Novej ľudovej armády (New People's Army (NPA), Filipíny, spojená s Jose Mariom C. Sisonom (alias Armando Liwanag, alias Joma, vedúci Komunistickej strany Filipín, vrátane NPA)“,

—	vyhlásiť, a to na základe článku 241 ES, že nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (Ú. v. ES L 344, s. 70; Mim. vyd. 18/001, s. 207) je nezákonné,

—	nariadiť Spoločenstvu, aby žalobcovi zaplatilo na základe článkov 235 a 288 ES sumu vo výške 291 427,97 eur spolu so sumou vo výške 200,87 eur každý mesiac až do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora, vrátane úrokov od októbra 2002 až do úplného zaplatenia,

—	zaviazal Radu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca sa touto žalobou domáha čiastočného zrušenia rozhodnutia Rady 2007/445/ES (1) z 28. júna 2007, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 (2) o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/379/ES a 2006/1008/ES, v zmysle článku 230 ES v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka profesora Jose Maria Sisona. Okrem toho sa žalobca domáha vyhlásenia v zmysle článku 241 ES, že nariadenie Rady 2580/2001 je nezákonné, pričom požaduje aj náhradu údajne spôsobenej škody podľa článkov 235 ES a 288 ES.

Na podporu svojich žalobných nárokov uvádza žalobca nasledujúce žalobné dôvody:

Žalobca uvádza, že Rada údajne porušila článok 253 ES vzhľadom na svoje vyhlásenie o dôvodoch odôvodňujúce jej rozhodnutie. V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že Rada sa v súvislosti s napadnutým rozhodnutím dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keďže toto rozhodnutie bolo založené najmä na nepodložených skutočnostiach a tvrdeniach. Okrem toho sa žalobca domnieva, že predmetné rozhodnutie je v rozpore so zásadou správneho úradného postupu. Žalobca ďalej tvrdí, že rozhodnutie je v rozpore s článkom 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 a článkom 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP a so zásadou proporcionality. Žalobca ďalej uvádza, že rozhodnutie je v rozpore s voľným pohybom kapitálu zakotveným v článku 56 ES. Žalobca napokon tvrdí, že pri prijatí rozhodnutia došlo k porušeniu všeobecných zásad práva Spoločenstva vyplávajúcich zo zásady spravodlivého súdneho konania, práva na nestranný súd, zásady prezumpcie neviny, práva na obranu a práva byť vypočutý, zásady zákonnosti, práva na slobodu prejavu, práva združovať sa, ako aj z vlastníckeho práva, ktoré sú uvedené v Európskom dohovore o ľudských právach. Žalobca nakoniec uvádza, že Rada zneužila svoju právomoc tým, že žalobcu začlenila do zoznamu, ktorý je prílohou napadnutého rozhodnutia.

(1) Ú. v. EÚ L 169, s. 58.

(2) Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 70; Mim. vyd. 18/001, s. 207.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/59

Žaloba podaná 10. septembra 2007 – Ryanair/Komisia

(Vec T-342/07)

(2007/C 269/106)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Ryanair Holdings Plc (County Dublin, Írsko) (v zastúpení: J. Swift, QC, V. Power, solicitor, A. McCarthy, solicitor, G. Berrish, advokát, D. Hull, solicitor)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na základe tejto žaloby žalobkyňa žiada o zrušenie rozhodnutia Komisie K(2007) 3104 z 27. júna 2007, ktorým sa prehlasuje koncentrácia za nezlučiteľnú so spoločným trhom a fungovaním Dohody o EHP (vec č. COMP/M.4439 – Ryanair/Aer Lingus).

Žalobkyňa najmä tvrdí, že Komisia údajne nesprávne posúdila a nepreukázala právne postačujúcim spôsobom, že by koncentrácia viedla k významnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu. Subsidiárne žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne posúdila a nepreukázala právne postačujúcim spôsobom, že by koncentrácia, tak ako ju zmenili rôzne záväzky, ktoré ponúkala žalobkyňa v priebehu šetrenia, viedla k významnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže.

Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa uvádza, že sa Komisia dopustila zjavného nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o: a) konkurenčný vzťah medzi týmito dvoma dopravcami; b) prekážky vstupu/rozšírenia; c) jej analýzy ciest, ako i zásadného a zjavného nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o účinnosť, ktorá by vyplývala zo spojenia a z úpravy záväzkov ponúkaných žalobkyňou.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/59

Žaloba podaná 12. septembra 2007 – allsafe Jungfalk/ÚHVT (ALLSAFE)

(Vec T-343/07)

(2007/C 269/107)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: allsafe Jungfalk GmbH & Co. KG (Engen, Nemecko) (v zastúpení: D. Jestaedt a J. Bühling, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 11. júla 2007 (R 454/2006-4),

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka: slovná ochranná známka „ALLSAFE“ pre tovary a služby zaradené do tried 6, 12, 22, 35, 39 a 42 (prihláška č. 2 940 534).

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 40/94 (1), keďže prihlásená ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť a nie je opisná.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/60

Žaloba podaná 10. septembra 2007 – O2 (Germany)/ÚHVT (Homezone)

(Vec T-344/07)

(2007/C 269/108)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: O2 (Germany) GmbH & Co. OHG (Mníchov, Nemecko) (v zastúpení: A. Fottner, advokátka, a M. Müller, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 5. júla 2007 vo veci odvolania R 1583/2006-4 v časti, v ktorej bola prihláška ochrannej známky zamietnutá,

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov tohto konania, ako aj trov konania pred ÚHVT.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka: slovná ochranná známka „Homezone“ pre tovary a služby zaradené do tried 9, 38 a 42 (prihláška č. 4 677 506).

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: čiastočné zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c), ako aj článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 40/94 (1).

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/60

Žaloba podaná 13. septembra 2007 – La Banque Postale/Komisia

(Vec T-345/07)

(2007/C 269/109)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: La Banque Postale (v zastúpení: S. Hautbourg a J.-E. Skovron, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie v jeho celistvosti na základe článku 230 ods. 4 ES,

—	zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou žalobkyňa navrhuje zrušiť rozhodnutie Komisie K(2007) 2110 v konečnom znení z 10. mája 2007, v ktorom sa vyhlasuje, že ustanovenia francúzskeho menového a finančného zákonníka (Code Monétaire et Financier), ktoré vyhradzujú trom úverovým inštitúciám, a to žalobkyni, Caisses d'Épargne et de Prévoyance a Crédit Mutuel, osobitné práva na vydávanie vkladných knižiek „A“ a „Bleu“, sú nezlučiteľné s článkom 86 ods. 1 ES v spojení s článkami 43 ES a 49 ES.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

Svojím prvým žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila jej právo byť vypočutá počas konania, ktoré viedlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia, v tom, že ju nevyzvala na predloženie pripomienok k dvom správam poskytnutým Komisii sťažovateľmi, a ktoré podľa žalobkyne boli podstatné na vykonanie dokazovania Komisiou.

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila viacerých nesprávnych právnych a skutkových posúdení, keďže sa domnieva, že režim vydávania vkladných knižiek „A“ predstavuje obmedzenie slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb. Podľa žalobkyne sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keďže vykladá veľmi extenzívne pojem „obmedzenie“ v zmysle článkov 43 ES a 49 ES, ako aj okolnosti, v ktorých tieto dve zásady môžu byť uplatnené. Žalobkyňa tiež tvrdí, že Komisia nesprávne prijala záver, že toto špeciálne právo spôsobuje, že vstup na trh bankového sporenia vo Francúzsku je ťažší a finančne náročnejší.

Po tretie žalobkyňa tvrdí, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia došlo k nesprávnemu právnemu a skutkovému posúdeniu v tom, že Komisia sa domnievala, že súčasný režim vydávania vkladných knižiek „A“ nemôže byť odôvodnený podľa článku 86 ods. 2 ES. Podľa žalobkyne sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia a viacerých nesprávnych skutkových posúdení pri definovaní služby všeobecného záujmu bankovej dostupnosti spojenej s vkladnými knižkami „A“ a v analýze potrebnej a primeranej povahy špeciálneho práva pre výkon služieb všeobecného záujmu bankovej dostupnosti a financovania sociálneho bývania.

Svojím štvrtým dôvodom žalobkyňa tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo kontradiktórne a nedostatočné.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/61

Žaloba podaná 13. septembra 2007 – Duro Sweden/ÚHVT (EASYCOVER)

(Vec T-346/07)

(2007/C 269/110)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Duro Sweden AB (Gävle, Švédsko) (v zastúpení: R. Bird, Solicitor)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu z 3. júla 2007 vo veci R 1065/2005-4,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania, a

—	nariadiť vyhovenie prihláške ochrannej známky Spoločenstva v súlade s nariadením.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka: slovná ochranná známka „EASYCOVER“ pre výrobky patriace do tried 19, 24 a 27 – prihláška č. 4 114 567.

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 40/94, pretože odvolací senát rozhodol, že prihláška ochrannej známky porušuje článok 7 ods. 1 písm. b) na základe toho, že prihláška ochrannej známky porušuje článok 7 ods. 1 písm. c), pričom však neuviedol nezávislé dôvody pre porušenie článku 7 ods. 1 písm. b).

Porušenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia, pretože odvolací senát nezohľadnil všetky aspekty prihlasovanej ochrannej známky.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/61

Žaloba podaná 12. septembra 2007 – Al-Aqsa/Rada

(Vec T-348/07)

(2007/C 269/111)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Nadácia Al-Aqsa (Amsterdam, Holandsko) (v zastúpení: J. Pauw, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie 2007/445/ES v rozsahu, v ktorom sa vzťahuje na žalobkyňu a určiť, že nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 nie je na žalobkyňu uplatniteľné,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie Rady 2007/445/ES z 28. júna 2007, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu je neplatné v rozsahu, v ktorom sa týka žalobkyne.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa po prvé tvrdí, že spoločná pozícia z 27. decembra 2001 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (1) nie je na žalobkyňu uplatniteľná.

Po druhé, žalobkyňa tvrdí, že žiadny príslušný orgán neprijal rozhodnutie v zmysle článku 1 ods. 1 spoločnej pozície z 27. decembra 2001.

Po tretie, žalobkyňa vyhlasuje, že v jej prípade neexistuje žiadny úmysel, vina alebo vedomosti v súvislosti s podporou teroristických aktivít.

Po štvrté uvádza, že ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ani z vnútroštátneho rozhodnutia na ňom založeného nevyplýva, že je možné naďalej predpokladať, že napomáha teroristickým činom.

Napokon žalobkyňa prehlasuje, že došlo k porušeniu zásadu proporcionality, podstatných formálnych náležitostí tým, že Rada opätovne nepreskúmala, či je vhodné ponechať žalobkyňu na zozname, ako aj práva na nerušené užívanie majetku a požiadavky dostatočného odôvodnenia.

(1) Ú. v. ES L 344, s. 93.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/62

Žaloba podaná 14. septembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Rednap

(Vec T-352/07)

(2007/C 269/113)

Jazyk konania: švédčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: D. Triantafyllou a J. Enegren, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Rednap (Malmö, Švédsko)

Návrhy žalobkyne

—

Zaviazať žalovaného

—	zaplatiť žalobkyni sumu 516 329,63 eur (päťstošestnásťtisíc tristodvadsaťdeväť eur a šesťdesiattri centov), ktorá pozostáva z istiny 334 375,49 eur a úrokov z omeškania v sume 181 954,14 eur za obdobie od splatnosti istiny v súlade s príslušnou výzvou na zaplatenie do 31. júla 2007 vrátane,

—

zaplatiť úrok z omeškania za obdobie od 1. augusta 2007 do dátumu zaplatenia dlhu v celom rozsahu, pokiaľ ide o pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy DE 3010 (DE) „RISE“, vo výške 72,04 eur (sedemdesiatdva eur a štyri centy) za každý deň, a pokiaľ ide o pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy HC 4007 (HC) „HEALTHLINE“, vo výške 37,89 eur (tridsaťsedem eur a osemdesiatdeväť centov) za každý deň,

—	nahradiť trovy tohto konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V prejednávanej veci, ktorá sa zakladá na arbitrážnej doložke, žalobkyňa uvádza, že žalovaný je povinný vrátiť preplatok zaplatený Komisiou v súvislosti s plnením zmlúv č. DE 3010 (DE) „RISE“ a č. HC 4007 (HC) „HEALTHLINE“, ktoré sa týkajú projektu informačnej technológie, do ktorého bola Komisia zapojená so žalovaným, ako s členom združenia.

Po vykonaní auditu účtovníctva žalovaného v súvislosti so zmluvami, Komisia dospela k záveru, že žalovaný nepoužil celú sumu zaplatenú na vykonanie projektu. Žalobkyňa opakovane žiadala vrátenie zostávajúcej sumy, ktorá je predmetom tejto žaloby.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/63

Žaloba podaná 13. septembra 2007 – Esber/ÚHVT – Coloris Global Coloring Concept (COLORIS)

(Vec T-353/07)

(2007/C 269/114)

Jazyk žaloby: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Esber, S.A. (Vizcaya, Španielsko) (v zastúpení: J. A. Calderón Chavero, T. Villate Consonni a A. Yañez Manglano, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Coloris Global Coloring Concept, S.A.S.

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 28. júna 2007 vydané vo veci R-1060/2006-1,

—	v nadväznosti na prvý uvedený návrh, v prípade vyhovenia návrhu na zrušenie rozhodnutia odvolacieho senátu, zamietnuť námietku a zapísať prihlasovanú ochrannú známku,

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania v prípade, ak bude odporovať návrhom žalobcu, a zamietnuť jeho návrhy.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka: obrazová ochranná známka obsahujúca slovo „RIS“ (prihláška č. 2 817 732) pre výrobky triedy 2.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: COLORIS GLOBAL COLORING CONCEPT, S.A.S.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: francúzska národná slovná ochranná známka „COLORIS“ pre výrobky triedy 2 (č. 98/717642).

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: nesprávne uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/63

Žaloba podaná 18. septembra 2007 – Pfizer/ÚHVT – Isdin (FOTOPROTECTOR ISDIN)

(Vec T-354/07)

(2007/C 269/115)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Pfizer Ltd (Sandwich, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: V. von Bomhard, A. Renck, T. Dolde, advokáti a M. Hawkins, Solicitor)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Isdin, SA (Barcelona, Španielsko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 28. júna 2007 vo veci R 567/2006-1 a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: slovná ochranná známka „FOTOPROTECTOR ISDIN“ pre výrobky zaradené, okrem iného, do triedy 5 – Ochranná známka Spoločenstva č. 1 075 597.

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: Isdin, SA.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: žalobca.

Práva z ochrannej známky účastníka, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: národná slovná ochranná známka „ISTIN“ pre tovary v triede 5.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: čiastočné vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie rozhodnutia výmazového oddelenia v rozsahu v akom vyhlásilo neplatnosť ochrannej známky Spoločenstva.

Dôvody žaloby: porušenie práva žalobcu byť vypočutý podľa článku 73 nariadenia Rady č. 40/94 a porušenie článku 52 v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. b) nariadenia.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/64

Žaloba podaná 18. septembra 2007 – Pfizer/ÚHVT – Isdin (ISDIN Pediatrícs)

(Vec T-355/07)

(2007/C 269/116)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Pfizer Ltd (Sandwich, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: V. von Bomhard, A. Renck, T. Dolde, advokáti a M. Hawkins, Solicitor)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Isdin, SA (Barcelona, Španielsko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 28. júna 2007 vo veci R 566/2006-1,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: obrazová ochranná známka „ISDIN Pediatrícs“ pre výrobky zaradené, okrem iného, do triedy 5 – Ochranná známka Spoločenstva č. 1 243 807.

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: Isdin, SA.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: žalobca.

Práva z ochrannej známky účastníka, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: národná slovná ochranná známka „ISTIN“ pre tovar v triede 5.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: čiastočné vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie rozhodnutia výmazového oddelenia v rozsahu, v akom konštatovalo neplatnosť ochrannej známky Spoločenstva.

Dôvody žaloby: porušenie práva žalobcu byť vypočutý podľa článku 73 nariadenia Rady č. 40/94 a porušenie článku 52 v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. b) nariadenia.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/64

Žaloba podaná 19. septembra 2007 – Pfizer/ÚHVT – Isdin (ISDIN 14-8.000)

(Vec T-356/07)

(2007/C 269/117)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Pfizer Ltd (Sandwich, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: V. von Bomhard, A. Renck, T. Dolde, advokáti a M. Hawkins, Solicitor)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Isdin, SA (Barcelona, Španielsko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 28. júna 2007 vo veci R 565/2006-1, a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: slovná ochranná známka „ISDIN 14-8.000“ pre výrobky patriace, medzi inými, do triedy 5 – ochranná známka Spoločenstva č. 1 243 633.

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: Isdin, SA.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: žalobca.

Práva z ochrannej známky účastníka, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: národná slovná ochranná známka „ISTIN“ pre výrobky patriace do triedy 5.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: čiastočné vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie rozhodnutia výmazového oddelenia v rozsahu, v akom vyhlásilo za neplatnú ochrannú známku Spoločenstva.

Dôvody žaloby: porušenie práva žalobcu byť vypočutý podľa článku 73 nariadenia Rady č. 40/94 a porušenie článku 52 v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. b) nariadenia.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/65

Žaloba podaná 19. septembra 2007 – Focus Magazin Verlag/ÚHVT – Editorial Planeta (FOCUS Radio)

(Vec T-357/07)

(2007/C 269/118)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Focus Magazin Verlag GmbH (Mníchov, Nemecko) (v zastúpení: B. C. Müller, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník pred odvolacím senátom ÚHVT: Editorial Planeta, SA (Barcelona, Španielsko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť č. 1, č. 3 a č. 4 rozhodnutia štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu z 30. júla 2007, v konaní o námietke č. B 516 742 (prihláška ochrannej známky Spoločenstva č. 2 340 289),

—

zmeniť sporné rozhodnutie uvedené v č. 1, aby bolo možné zapísať spornú ochrannú známku Spoločenstva pre nasledujúce tovary a služby:

—

Trieda 9 – počítače a prístroje na spracovanie údajov; pamäte pre zariadenia na spracovanie údajov; všetky druhy čitateľných nosičov údajov, ktoré obsahujú informácie a zvukové a obrazové nosiče záznamu, najmä diskety, CD-ROM, DVD, čipové karty, magnetické karty, video kazety, kompaktné disky a video disky; súbory informácií zaznamenané na nosičoch údajov,

—	Trieda 16 – tlačoviny, tlačený materiál, periodiká, noviny, knihy, nálepky, kalendáre, kancelárske potreby (okrem nábytku), vzdelávacie a učebné potreby (okrem prístrojov) zahrnuté v triede 16,

—	Trieda 41 – zábava, okrem iného rozhlasová zábava; usporadúvanie zábavných programov, programov na živo, kultúrnych a športových udalostí zaradených do triedy 41,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov námietkového konania vrátane tejto žaloby.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka: slovná ochranná známka „FOCUS Radio“ pre tovary a služby v triedach 9, 16, 35, 38, 41 a 42 – prihláška č. 2 340 289.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Editorial Planeta, SA.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky:„FOCUS MILENIUM“, „PLANETA FOCUS“ a „PLANETA FOCUS 99“ pre tovary a služby v triedach 9, 16 a 41.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: námietka čiastočne prijatá.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: čiastočné zrušenie rozhodnutia námietkového oddelenia a čiastočné zamietnutie prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 40/94, keďže medzi kolidujúcimi ochrannými známkami nie je podobnosť a teda ani pravdepodobnosť zámeny.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/65

Žaloba podaná 14. septembra 2007 – El Fatmi/Rada

(Vec T-362/07)

(2007/C 269/119)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobca: Nouriddin El Fatmi (Amsterdam, Holandsko) (v zastúpení: J. Pauw, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobcu

—	určiť, že nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 nie je uplatniteľné a/alebo zrušiť rozhodnutie 2007/445 v rozsahu, v ktorom sa tieto akty týkajú žalobcu,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca po prvé tvrdí, že nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (Ú. v. ES L 344, s. 70; Mim. vyd. 18/001, s. 207) nie je na jeho osobu uplatniteľné, pretože neexistuje žiadna súvislosť medzi spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou a jeho osobou.

Po druhé, nariadenie č. 2580/2001 nie je uplatniteľné na jeho osobu, lebo nepácha, nepokúša sa o spáchanie, nezúčastňuje sa alebo nenapomáha spáchaniu akéhokoľvek teroristického činu.

Napokon napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu proporcionality a je nedostatočne odôvodnené.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/66

Žaloba podaná 14. septembra 2007 – Ahmed Hamdi/Rada

(Vec T-363/07)

(2007/C 269/120)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobca: Ahmed Hamdi (Amsterdam, Holandsko) (v zastúpení: J. Pauw, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobcu

—	určiť, že nariadenie (ES) č. 2580/2001 je neuplatniteľné a/alebo zrušiť rozhodnutie 2007/445, ak sa tieto opatrenia vzťahujú na žalobcu,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza po prvé, že nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001, o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (1) sa na neho neuplatňuje, pretože neexistuje žiadna spojitosť medzi zahraničnou a bezpečnostnou politikou a ním samým.

Po druhé žalobca tvrdí, že nariadenie č. 2580/2001 sa na neho neuplatňuje, pretože nevykonal, ani sa nepokúšal vykonať, teroristické delikty, ani sa na nich nezúčastňuje a ani ich neuľahčuje.

Napokon žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu proporcionality, nie je dostatočne odôvodnené a porušuje jeho základné práva a najmä právo na mierumilovné užívanie svojho majetku a právo na rešpektovanie jeho súkromného života.

(1) Ú. v. ES L 344, s. 70; Mim. vyd. 18/001, s. 207.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/66

Žaloba podaná 26. septembra 2007 – Lotyšská republika/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec T-369/07)

(2007/C 269/121)

Jazyk konania: lotyština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Lotyšská republika (v zastúpení: E. Balode-Buraka, K. Bārdiņa)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť rozhodnutie Komisie K(2007)3409 z 13. júla 2007 o zmene národného alokačného plánu pre kvóty emisií skleníkových plynov, ktorý Lotyšsko oznámilo podľa článku 3 ods. 3 rozhodnutia Komisie K/2006/5612 z 29. novembra 2006 (konečné znenie) o národnom alokačnom pláne pre kvóty emisií skleníkových plynov, ktorý Lotyšsko oznámilo podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (1),

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania,

—	prejednať žalobu v skrátenom súdnom konaní.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa, Lotyšská republika zastáva názor, že mimoriadne širokým výkladom právomocí udelených článkom 9 ods. 3 smernice 2003/87/ES, Komisia podstatne obmedzila jej výsadné práva v oblasti energetiky, teda pri výbere jej energetických zdrojov a pri jej zabezpečení sa dodávkami elektrickej energie, porušujúc tým právomoc určenú v článku 175 ods. 2 písm. c) Zmluvy ES.

Navyše žalobkyňa uvádza, že Komisia porušila zásadu zákazu diskriminácie, pretože uplatnenie spôsobu výpočtu, ktorý vypracovala na určenie celkového objemu kvót povolených emisií znevýhodňuje členské štáty, ktorých celkové emisie sú nízke.

Žalobkyňa sa tiež domnieva, že prvé kritérium prílohy III smernice 2003/87/ES bolo porušené, keďže Komisia prijala rozhodnutie bez zohľadnenia medzinárodných záväzkov, ktoré Kjótsky protokol ukladá Lotyšskej republike.

Nakoniec, prijaté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore so základnými formálnymi požiadavkami, keďže lehota stanovená v článku 9 ods. 3 smernice 2003/87/ES pre zamietnutie plánu, nebola dodržaná.

(1) Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/68

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (druhá komora) zo 4. októbra 2007 – De la Cruz/Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci

(Vec F-32/06) (1)

(Verejná služba - Zmluvní zamestnanci - Reforma služobného poriadku zamestnancov - Bývalí pomocní zamestnanci - Určenie zaradenia a platu pri prijímaní do zamestnania - Ekvivalencia pracovného miesta - Porada s výborom zamestnancov)

(2007/C 269/122)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: María del Carmen de la Cruz (Galdakao, Španielsko) (v zastúpení: G. Vandersanden a L. Levi, advokáti)

Žalovaná: Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (v zastúpení: E. Ortega, C. Georges a J. G. Blanch, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci S. Orlandi, A. Coolen, J.-N. Louis a E. Marchal, advokáti)

Predmet veci

Na jednej strane zrušenie rozhodnutia menovacieho orgánu, ktorým sa odmieta preradenie žalobcov, zmluvných zamestnancov zaradených vo funkčnej skupine II, do funkčnej skupiny III a na druhej strane žaloba o náhradu škody

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutia Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (OSHA), ktoré zaraďujú žalobcov do funkčnej skupiny II podľa ich zmlúv zmluvných zamestnancov podpísaných 28. a 29. apríla 2005, sa zrušujú.

2.	Návrhy sa v zostávajúcej časti zamietajú.

3.	OSHA je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 131, 3.6.2006, s. 51.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/69

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 18. septembra 2007 – Botos/Komisia

(Vec F-10/07) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Sociálne zabezpečenie - Zdravotné poistenie - Hradenie liečebných nákladov - Ťažká choroba - Riadiaci výbor - Lekársky posudok)

(2007/C 269/124)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Patricia Botos (Meise, Belgicko) (v zastúpení: L. Vogel, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: J. Currall a K. Herrmann, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Zrušenie rozhodnutia prijatého menovacím orgánom 30. októbra 2006, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobkyne proti šiestim správnym rozhodnutiam, týkajúcim sa najmä uznania jej choroby ako ťažkej, na účely stanovenia miery preplatenia liečebných nákladov uvedenej v článku 72 ods. 1 Služobného poriadku

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev z 23. januára 2006 a 30. októbra 2006 sa zrušujú v rozsahu, v akom v nich bolo zamietnuté preplatenie analýz vykonaných RED Laboratories a Ategis pani Botos v zvyčajnej miere spoločného režimu zdravotného poistenia inštitúcií Európskych spoločenstiev.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Pani Botos znáša dve tretiny svojich vlastných trov konania.

4.	Komisia Európskych spoločenstiev znáša svoje vlastné trovy konania a tretinu trov konania pani Botos.

(1) Ú. v. EÚ C 69, 24.3.2007, s. 31.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/70

Žaloba podaná 29. júna 2007 – Aayhan a i./Parlament

(Vec F-65/07)

(2007/C 269/127)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Laleh Aayhan (Štrasburg, Francúzsko) a i. (v zastúpení: R. Blindauer, advokát)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy žalobcov

—	zrušiť výslovné rozhodnutie o zamietnutí z 20. apríla 2007 vydané Parlamentom na základe sťažnosti žalobcov z 19. decembra 2006,

—	zmeniť súbor zmlúv na dobu určitú, ktoré zaväzujú žalobcov vo vzťahu k Parlamentu, do jedinej zmluvy na dobu neurčitú,

—	určiť, že Parlament má povinnosť opätovne zamestnať týchto zamestnancov na základe zmluvy na dobu neurčitú,

—	určiť, že zamestnanci Parlamentu označení ako pomocní zamestnanci na zasadnutia, majú právo za všetky odpracované obdobia od začiatku ich obsadenia na reprezentatívnu náhradu práva na platenú dovolenku, ktoré nadobudli svojou prácou,

—	uložiť Parlamentu povinnosť zaplatiť každému žalobcovi sumu 2 000 eur z titulu ich nenavrátiteľných trov konania,

—	zaviazať Parlament na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobcovia sú pomocní zamestnanci na zasadnutia, zamestnaní Parlamentom počas jeho plenárnych zasadnutí v Štrasburgu a to na 12 plenárnych zasadnutí za rok.

Na podporu ich žaloby žalobcovia namietajú predovšetkým nezákonnosť článku 78 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov v časti, v ktorej toto ustanovenie má za následok vylúčenie kategórie pomocných zamestnancov na zasadnutia z pôsobnosti akéhokoľvek zdroja práva, či už štátneho alebo práva Spoločenstva.

Žalobcovia ďalej poukazujú na porušenie zásady zákazu diskriminácie tak, ako je uvedená najmä v Európskej sociálnej charte a v Dohovore č. 111 Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o diskriminácii zamestnaní a povolaní. Okrem iného tvrdia, že Parlament porušil zásadu, ktorá núti každého zamestnávateľa odôvodniť rozhodnutie o prepustení, zásadu uznanú najmä v článku 4 Dohovoru č. 158 MOP o skončení pracovnoprávneho vzťahu z iniciatívy zamestnávateľa.

Nakoniec žalobcovia tvrdia, že tak, ako osobitne stanovuje smernica 1999/70 (1), normálnou formou pracovnoprávneho vzťahu je zmluva na dobu neurčitú.

(1) Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/70

Žaloba podaná 16. júla 2007 – Karatzoglou/EAR

(Vec F-71/07)

(2007/C 269/128)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Georgios Karatzoglou (Preveza, Grécko) (v zastúpení: S. A. Pappas, advokát)

Žalovaná: Európska agentúra pre obnovu (EAR)

Návrhy žalobcu

—	nariadiť EAR, aby zaplatila 348 965,96 eur, ako náhradu materiálnej škody spôsobenej nevykonaním rozsudku štvrtej komory Súdu prvého stupňa z 23. februára 2006 vo veci T-471/04 (Georgios Karatzoglou/Európska agentúra pre obnovu) (1),

—	nariadiť EAR, aby zaplatila sumu 100 000 eur, ako náhradu nemateriálnej škody spôsobenej nevykonaním rozsudku vo veci T-471/04,

—	nariadiť EAR, aby zaplatila sumu 100 000 eur, ako náhradu nemateriálnej škody spôsobenej protiprávnym konaním, ktorého sa dopustila EAR, keď odmietla prijať akékoľvek osobitné opatrenia na vykonanie rozsudku T-471/04,

—	nariadiť EAR, aby zaplatila úroky z vyššie uvedených súm vo výške 3 %, a to odo dňa vyhlásenia rozsudku T-471/04,

—	zaviazať EAR na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca najmä tvrdí, že EAR porušila článok 233 ES v rozsahu, v akom neprijala potrebné opatrenia na účely vykonania vyššie uvedeného rozsudku Súdu prvého stupňa.

(1) Ú. v. EÚ C 96, 22.4.2006, s. 13.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/71

Žaloba podaná 22. augusta 2007 – Anselmo a i./Rada

(Vec F-85/07)

(2007/C 269/129)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Ana Anselmo (Brusel, Belgicko) a iní (v zastúpení: S. Pappas, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobcov

—

zrušiť na jednej strane rozhodnutia príslušného menovacieho orgánu z 11. mája 2007, ktorými sa zamietli sťažnosti podané žalobcami, týkajúce sa rozdielneho zaobchádzania medzi úspešnými uchádzačmi interného výberového konania B/277 a úradníkmi, na ktorých sa bude vzťahovať atestačný postup, ako je upravený rozhodnutím Rady z 2. decembra 2004 o vykonávacích pravidlách atestačného postupu [neoficiálny preklad], a na druhej strane rozhodnutia napadnuté týmito sťažnosťami,

—	určiť porušenie článku 5 ods. 2 prílohy XIII Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev v dôsledku toho, že úspešným uchádzačom interného výberového konania B/277 sa neuznali odpracované roky v rámci platovej triedy,

—	určiť porušenie zásady rovnosti zaobchádzania a zásady správneho úradného postupu, vyplývajúce tak z neuznania odpracovaných rokov v rámci platovej triedy, ako z povinnosti mobility samotných úspešných uchádzačov,

—	v dôsledku toho, uznať úspešným uchádzačom prostredníctvom zrušenia napadnutých aktov odpracované roky v rámci platovej triedy,

—	zaviazať Radu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobcovia, úspešní uchádzači interného výberového konania B/277, ktoré zverejnil 9. júla 2007 Generálny sekretariát Rady, boli najprv menovaní do kategórie B, pričom si zachovali odpracované roky v rámci platovej triedy v kategóriách C a D. Následne sa ich odpracované roky v rámci platovej triedy obmedzili k dátumu nástupu do nových funkcií, zatiaľ čo zamestnanci, ktorí boli do kategórie B zaradení na základe atestačného postupu, a nie vďaka úspešnému absolvovaniu výberového konania, si mohli sporné odpracované roky zachovať. Za týchto okolností žalobcovia uplatňujú porušenie ustanovení a zásad spomenutých vo vyššie uvedených návrhoch.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/72

Žaloba podaná 17. septembra 2007 – Traore/Komisia

(Vec F-90/07)

(2007/C 269/131)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Amadou Traore (Rhodes Saint Genèse, Belgicko) (v zastúpení: E. Boigelot, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie, ktorým sa zamietla kandidatúra žalobcu na miesto dočasného chargé d'affaires zastúpenia Komisie v Togu, na ktoré bola menovaná osoba X,

—	zrušiť menovanie X na uvedené miesto,

—	zrušiť rozhodnutie, ktorým sa zamietla kandidatúra žalobcu na miesto operačného vedúceho zastúpenia Komisie v Tanzánii, na ktoré bola menovaná osoba Y,

—	zrušiť menovanie osoby Y na uvedené miesto,

—	uložiť žalovanej náhradu nemajetkovej ujmy za poškodenie služobného postupu žalovaného vo výške 3 500 eur,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uplatňuje žalobca najmä nedostatky prijímacieho konania, jednak týkajúce sa toho, že platová trieda sporných pracovných miest bola, v rozpore so zásadami zakotvenými najmä v rozsudku Economidis/Komisia (1), stanovená na triedy AD9 až AD14, a jednak toho, že sa nedodržalo oznámenie o voľnom pracovnom mieste, týkajúce sa prvého sporného pracovného miesta a poradie stanovené v článku 29 ods. 1 služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (služobného poriadku). Žalobca dodáva, že sa neuskutočnilo porovnávacie hodnotenie zásluh, tento fakt preukazuje existenciu zneužitia právomoci, ako aj porušenie zásady rovnosti zaobchádzania a práva na služobný postup.

Žalobca okrem toho uplatňuje, že Komisia porušila článok 1d ods. 1 služobného poriadku tým, že zamietla jeho kandidatúry najmä z dôvodu jeho afrického pôvodu.

(1) Rozsudok Súdu pre verejnú službu zo 14. decembra 2006, F-122/05, Ú. v. EÚ C 331, 30.12.2006, s. 47.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/72

Žaloba podaná 13. septembra 2007 – Torijano Montero/Rada

(Vec F-91/07)

(2007/C 269/132)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Javier Torijano Montero (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: S. Rodrigues, R. Albelice a Ch. Bernard-Glanz, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobcu

—	zrušiť oznámenie o výberovom konaní na voľné pracovné miesto z 31. októbra 2006 uverejnené Generálnym sekretariátom Rady v oznámení pre zamestnancov č. 171/06 o zamestnaní vedúceho útvaru „vonkajšia bezpečnosť“ bezpečnostného úradu Rady,

—	zrušiť rozhodnutie menovacieho orgánu (MO) z 31. mája 2007, ktorým sa zamieta sťažnosť žalobcu,

—	oznámiť MO účinky, ktoré sú spojené so zrušením napadnutých rozhodnutí a najmä znovu prehodnotiť podmienky platovej triedy vyžadované v oznámení o výberovom konaní na voľné pracovné miesto, aby žalobca mohol predložiť svoju kandidatúru,

—	zaviazať Radu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca, zamestnanec v platovej triede AD 6, spochybňuje, že vyššie uvedené oznámenie o výberovom konaní na voľné pracovné miesto priznáva zamestnancovi prinajmenšom v platovej triede AD 8 možnosť kandidovať na pracovné miesto vedúceho útvaru „vonkajšia bezpečnosť“ bezpečnostného úradu Rady, pracovné miesto, ktoré má byť obsadené v platovej triede AD 11.

Žalobca po tom, čo pripomenul, že žiada zaradenie do platovej triedy AD 8 v rámci veci F-76/05 (1), poukazuje na porušenie zásady legitímnej dôvery v časti, v ktorej obsadenie dotknutého pracovného miesta má za následok stratu súčasného postavenia vedúceho sektoru „vonkajšia bezpečnosť/ochrana misií“ v prospech kandidáta, ktorý bude vybraný.

Žalobca okrem toho poukazuje na porušenie záujmu útvaru v časti, v ktorej podmienka platovej triedy požadovaná v oznámení o výberovom konaní na voľné pracovné miesto neumožňuje zachovať jeho kandidatúru napriek skutočnosti, že je osobou, ktorá je najviac spôsobilá na plnenie úloh uvedených v oznámení o výberovom konaní na voľné pracovné miesto. Navyše správa nevysvetlila, v čom záujem útvaru odôvodnil odchýlku od článku 31 ods. 2 Služobného poriadku zamestnancov Európskych spoločenstiev, podľa ktorého zamestnanci sú prijímaní do zamestnania do platových tried AD 5 až AD 8.

Žalobca nakoniec tvrdí, že správa porušila zásadu rovnosti zaobchádzania a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia.

(1) Ú. v. EÚ C 281, 12.11.2005, s. 23 (vec pôvodne zapísaná do registra na Súde prvého stupňa Európskych spoločenstiev pod č. T-302/05 a postúpená Súdu prvého stupňa Európskej únie uznesením z 15.12.2005).

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/73

Žaloba podaná 1. októbra 2007 – Tsirimiagos/Výbor regiónov

(Vec F-100/07)

(2007/C 269/133)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Kyriakos Tsirimiagos (Kraainem, Belgicko) (v zastúpení: M.-A. Lucas, advokát)

Žalovaný: Výbor regiónov Európskej únie

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie riaditeľa administratívy Výboru regiónov z 21. novembra 2006 o vrátení súm, ktoré mu boli vyplatené z dôvodu opravného koeficientu na časť jeho platu prevádzanú do Francúzska od apríla 2004 do mája 2005, v sume 2 120,16 eur,

—	zrušiť, v rozsahu v akom si to vyžaduje rozhodnutie z 21. júna 2007, zamietnutie jeho správneho odvolania z 21. februára 2007, proti rozhodnutiu z 21. novembra 2006, v rozsahu v akom potvrdzuje vrátenie v sume 2 038,61 eur,

—	zaviazať Výbor regiónov, aby mu zaplatil sumu 2 038,61 eur, zadržanú z jeho platu, zvýšenú o úrok z omeškania so sadzbou vo výške 8 % ročne, počítaný od 1. decembra 2006, dátumu vrátenia a až do dátumu úplného zaplatenia,

—	zaviazať Výbor regiónov Európskej únie na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby sa žalobca dovoláva rovnakých žalobných dôvodov, aké sú uvádzané v rámci veci F-59/07 (1).

(1) Ú. v. EÚ C 199, 25.8.2007, s. 51.

10.11.2007

Úradný vestník Európskej únie

C 269/73

Žaloba podaná 3. októbra 2007 – Cova/Komisia

(Vec F-101/07)

(2007/C 269/134)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Philippe Cova (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: S. Pappas, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie menovacieho orgánu z 29. júna 2007 v rozsahu, v akom nepriznáva príplatok za riadenie uvádzaný v článku 7 ods. 2 služobného poriadku za obdobie dlhšie ako jeden rok,

—	zaviazať Komisiu Európskych spoločenstiev na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

1. Porušenie článku 7 ods. 2 Služobného poriadku zo strany menovacieho orgánu

—

Cieľom článku 7 ods. 2 Služobného poriadku je zabezpečenie plynulej kontinuity výkonu služby v prípadoch uvoľnenia pracovného miesta. Podľa správneho významu tohto ustanovenia, by dočasné zastávanie miesta malo byť čo možno najkratšie a z tohto dôvodu je administratíva zákonom nútená bezodkladne pristúpiť k ukončeniu dočasného pracovného zaradenia menovaním vedúceho na uvedené miesto.

—	„Trvanie dočasného pracovného zaradenia nesmie presiahnuť jeden rok“ odkazuje výlučne na trvanie dočasného pracovného zaradenia a nemá vplyv na odmeňovanie, ktoré mu zodpovedá, ak je dočasné pracovné zaradenie predĺžené nad rámec jedného roku.

—

Konečný termín jedného roku nemá absolútny charakter o to viac, že to nie je konečný termín adresovaný úradníkovi, ale administratíve, bez bližšej kvalifikácie, či je povinný, záväzný, alebo imperatívny. Preto je potrebné chápať ho ako pripomienku adresovanú administratíve, obsadiť uvoľnené miesto hneď ako to bude možné.

2. Porušenie povinnosti zohľadniť záujem úradníkov a zásadu správneho úradného postupu

—	Vyššie uvedená povinnosť predpokladá, že keď orgán prijíma rozhodnutie týkajúce sa postavenia úradníka, mal by zobrať do úvahy všetky faktory, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie, a že keď tak postupuje, mal by zohľadniť nielen záujmy služby, ale aj záujmy dotknutého úradníka.

—	V tejto súvislosti je zásada správneho úradného postupu často spojená s povinnosťou zohľadniť záujem úradníkov.

—

V prejednávanej veci Komisia opomenula splniť si svoje povinnosti, keďže mala vedomosť o tom, že bývalý vedúci bol zaradený na inú funkciu a tolerovala, že pán Cova bol dočasne zaradený po obdobie dlhšie ako jeden rok. Výklad Komisie vedie k paradoxnej situácii, že zatiaľ čo zodpovednosť preberaná počas stanoveného obdobia je vyššia, žalobcovi je možné priznať príplatok za riadenie obmedzený na jeden rok.

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 269

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 50 10. novembra 2007

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor
2007/C 269/01	Posledná publikácia Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únie Ú. v. EÚ C 247, 20.10.2007	1