ISSN 1725-5236

Úradný vestník

Európskej únie

C 256

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 50
27. októbra 2007


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

UZNESENIA

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor
436. plenárne zasadnutie v dňoch 30. a 31. mája 2007

2007/C 256/01

Uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Príspevok k Európskej rade 21.-22. júna 2007 – Harmonogram procesu ratifikácie Zmluvy o Ústave

1

 

III   Prípravné akty

 

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

 

437. plenárne zasadnutie v dňoch 11. a 12. júla 2007

2007/C 256/02

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o trestnoprávnych opatreniach na zabezpečenie dodržiavania práv duševného vlastníctvaKOM(2005) 276 v konečnom znení – 2005/0127 (COD)

3

2007/C 256/03

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Podnikateľský potenciál, najmä malých a stredných podnikov (Lisabonská stratégia)

8

2007/C 256/04

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Investovanie do vedomostí a inovácií (Lisabonská stratégia)

17

2007/C 256/05

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha o revízii acquis v oblasti ochrany spotrebiteľovKOM(2006) 744 v konečnom znení

27

2007/C 256/06

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady vzťahujúcej sa na spätné zrkadlá pre kolesové poľnohospodárske alebo lesné traktory – Modifikovaná verzia KOM(2007) 236 v konečnom znení – 2007/0081 (COD)

31

2007/C 256/07

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Vymedzenie energetickej politiky pre Európu (Lisabonská stratégia)

31

2007/C 256/08

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému

39

2007/C 256/09

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaruKOM(2006) 852 – 2006/0278 (COD)

44

2007/C 256/10

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha o satelitných navigačných aplikáciáchKOM(2006) 769 v konečnom znení

47

2007/C 256/11

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Jadrový objasňujúci program predložený podľa článku 40 Zmluvy o Euratome na vyjadrenie stanoviska členov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboruKOM(2006) 844 v konečnom znení

51

2007/C 256/12

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Líniové konferencie – Dohovor OSNKOM(2006) 869 v konečnom znení – 2006/0308 (COD)

62

2007/C 256/13

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Rádiofrekvenčná identifikácia (RFID)

66

2007/C 256/14

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov GALILEO na rázcestí: Realizácia európskych programov GNSSKOM(2007) 261 v konečnom znení

73

2007/C 256/15

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Dvojročná správa o dosiahnutých výsledkoch stratégie EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja

76

2007/C 256/16

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatistike prípravkov na ochranu rastlínKOM(2006) 778 v konečnom znení – 2006/0258 COD

86

2007/C 256/17

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Inovácia: Vplyv na priemyselné zmeny a úloha EIB

88

2007/C 256/18

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Pracovné príležitosti pre prioritné skupiny obyvateľstva (Lisabonská stratégia)

93

2007/C 256/19

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Úloha sociálnych partnerov pri zosúlaďovaní pracovného, rodinného a súkromného života

102

2007/C 256/20

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Flexiistota – rozmer vnútornej flexibility – kolektívne vyjednávanie a úloha sociálneho dialógu ako nástroje na reguláciu a reformu trhu práce

108

2007/C 256/21

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zamestnateľnosť a podnikateľské zmýšľanie – úloha občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a miestnych a regionálnych organizácií z rodového hľadiska

114

2007/C 256/22

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zdravie a migrácia

123

2007/C 256/23

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Euroregióny

131

2007/C 256/24

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Vzťahy medzi EÚ a Strednou Amerikou

138

2007/C 256/25

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Podpora podnikania žien v európsko-stredomorskom regióne

144

SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

UZNESENIA

Európsky hospodársky a sociálny výbor 436. plenárne zasadnutie v dňoch 30. a 31. mája 2007

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/1


Uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Príspevok k Európskej rade 21.-22. júna 2007 – Harmonogram procesu ratifikácie Zmluvy o Ústave“

(2007/C 256/01)

Grémium Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sa na schôdzi 29. mája 2007 uznieslo predložiť plénu ako príspevok k zasadnutiu Európskej rady 21. a 22. júna 2007 uznesenie k harmonogramu procesu ratifikácie Zmluvy o Ústave.

Výbor prijal na svojom plenárnom zasadnutí 30. a 31. mája 2007 (schôdza z 30. mája 2007) 171 hlasmi za, pričom 18 členov hlasovalo proti a 16 sa hlasovania zdržalo, toto uznesenie:

1.

EHSV opätovne potvrdzuje svoje stanoviská k Zmluve o Ústave pre Európu z 24. septembra 2003 (1), z 28. októbra 2004 (2) a zo 17. mája 2006 (3), a tiež svoje uznesenie zo 14. marca 2007 k 50. výročiu podpísania Rímskych zmlúv (4). Vo všetkých uvedených stanoviskách sa EHSV bez výhrad stotožnil s metódou práce Konventu a aj s jej výsledkom.

2.

EHSV naďalej podporuje Zmluvu o Ústave pre Európu, ktorá sa zásadne a pozitívne odlišuje od všetkých inštitucionálnych textov, ktoré rôzne medzivládne konferencie vyprodukovali s cieľom revidovať Rímske zmluvy: táto zmluva vznikla za účasti členov národných parlamentov a Európskeho parlamentu v rámci slobodnej a verejnej diskusie, systematicky integruje do jediného textu všetky dokumenty politicko-inštitucionálneho významu, ako sa vyvíjali od založenia Európskych spoločenstiev, obsahuje predpoklady pre nevyhnutné inštitucionálne a procedurálne reformy rozhodovacieho procesu Európskej únie, popisuje ciele, ktoré má sledovať, vymenúva hodnoty, na ktorých majú byť jeho politiky založené a kodifikuje základné práva, ktoré musí rešpektovať a chrániť.

3.

To všetko je dostatočným dôvodom preto, aby sa návrh Konventu označil ako „Zmluva o Ústave pre Európu“. Na základe rôznych nedorozumení v niektorých členských štátoch bolo však označenie „ústava“ odmietnuté. EHSV nie je proti tomu, aby nová zmluva dostala iné pomenovanie. Jej podstata je dôležitejšia než jej pomenovanie.

4.

Pre EHSV ako inštitucionálneho zástupcu organizovanej občianskej spoločnosti sú najpodstatnejšie nasledujúce dôvody pre trvalú podporu zmluvy o ústave, ktoré posilňujú demokratickú legitímnosť Únie:

rozšírenie právomocí Európskeho parlamentu v dôsledku rozšírenia spolurozhodovacieho práva na nové oblasti,

väčšie zapojenie národných parlamentov do činnosti Európskej únie tým, že budú mať právo kontroly vzhľadom na dodržiavanie zásady subsidiarity,

zvýšenie transparentnosti rokovaní Rady Európskej únie,

posilnenie úlohy autonómneho sociálneho dialógu tým a uznanie sociálnych partnerov ako aktérov európskeho zjednocovacieho procesu,

uznanie významu participatívnej demokracie, najmä tým, že európske inštitúcie sa zaväzujú viesť transparentný a pravidelný dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti a občanmi Únie,

v rovnakom zmysle, zavedenie práva na iniciatívu pre občanov Únie.

5.

EHSV pripomína, že predsedovia vlád a hlavy štátov všetkých členských štátov spojení v Európskej rade vyjadrili súhlas so zmluvou o ústave a slávnostne ju podpísali 29. októbra 2004 v Ríme. Medzičasom ratifikovali zmluvu o ústave dve tretiny členských štátov s obyvateľstvom, ktoré predstavuje výraznú väčšinu občanov Európskej únie. EHSV preto trvá na tom, aby Zmluva o Ústave pre Európu zostala východiskom pre ďalšie rokovania o vyriešení súčasnej krízy.

6.

EHSV podporuje nemecké predsedníctvo v jeho zámere predložiť pri príležitosti zasadnutia Európskej rady 21. a 22. júna tohto roku harmonogram budúcich opatrení smerujúcich k vyriešeniu krízy a víta, že v Berlínskej deklarácii z 25. marca 2007 boli európske voľby v roku 2009 stanovené ako termín vstupu do platnosti novej zmluvy.

7.

To znamená, že do konca roka 2007 musí krátka medzivládna konferencia schváliť zmeny predloženého návrhu, ktoré sú potrebné na dosiahnutie nového konsenzu. Mandát tejto medzivládnej konferencie bude musieť presne uviesť tie otázky, o ktorých bude možné opätovne rokovať. Výsledok by mali ratifikovať všetky členské štáty v priebehu roka 2008.

8.

Nové rokovania o zmluve musia viesť k tomu, aby sa zachovala podstata toho, čo bolo dohodnuté v Európskom konvente a čo následne jednomyseľne schválili predsedovia vlád a hlavy štátov. Patria sem v prvom rade inštitucionálne a procedurálne zmeny a záväzný charakter Charty základných práv. To znamená: časť I (ciele, inštitúcie, štruktúra Únie), časť II (charta základných práv Únie) a časť IV (všeobecné a záverečné ustanovenia). Časť III obsahuje v podstate ustanovenia platných zmlúv vzťahujúcich sa na politiky Európskej únie a nemusia byť bezpodmienečne súčasťou novej zmluvy. Inštitucionálne a procedurálne ustanovenia časti III by mali byť začlenené do časti I, ak presahujú právo, ktoré je momentálne platné.

9.

EHSV sa konštruktívne zapojí do práce medzivládnej konferencie. Výbor však trvá na tom, aby mali organizácie občianskej spoločnosti napriek plánovanému krátkemu trvaniu medzivládnej konferencie a napriek jej obmedzenému mandátu možnosť zapojiť sa do tohto procesu a poskytovať poradenstvo. EHSV je pripravený zorganizovať v spolupráci s predsedníctvom Rady príslušné informačné a konzultačné stretnutia. Výbor sa pritom môže oprieť o bohaté skúsenosti, ktoré nadobudol počas práce Európskeho konventu v spolupráci s jeho predsedníctvom ako aj v rámci spolupráce s Európskym parlamentom.

10.

Je nevyhnutné rýchle ukončiť súčasnú krízu prostredníctvom schválenia zmluvy, ktorá bude vyhovovať požiadavkám Únie s 27 členskými štátmi. Nové výzvy totiž prinášajú nevyhnutnosť, aby sa Európska únia dohodla na nových politických opatreniach a prijala dlhodobé opatrenia, predovšetkým vzhľadom na ďalší rozvoj európskeho spoločenského modelu, ktorého základným prvkom sú aj služby všeobecného záujmu (SVZ) a posilnenie sociálneho rozmeru európskej integrácie, odstránenie negatívnych účinkov, ktoré sú dôsledkom globalizácie všetkých hospodárskych, sociálnych, a kultúrnych vzťahov, podporu hospodárskeho rastu a posilnenie konkurencieschopnosti, riešenie problematiky klimatických zmien, zabezpečenie zásobovania energiou, riešenie problémov spojených s prisťahovalectvom, a odstránenie chudoby a sociálneho vylúčenia.

V Bruseli 30. mája 2007

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Stanovisko pre medzivládnu konferenciu (CESE 1171/2003), Ú. v. EÚ C 10, 14.1.2004.

(2)  Stanovisko o Zmluve o Ústave pre Európu, Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005.

(3)  Stanovisko zo 17. mája 2006„Príspevok k zasadnutiu Európskej rady 15. a 16. júna 2006 – Obdobie reflexie“, Ú. v. EÚ C 195, 18.8.2006.

(4)  Ú. v. EÚ C 161, 13.7.2007.


III Prípravné akty

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

437. plenárne zasadnutie v dňoch 11. a 12. júla 2007

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/3


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o trestnoprávnych opatreniach na zabezpečenie dodržiavania práv duševného vlastníctva“

KOM(2005) 276 v konečnom znení – 2005/0127 (COD)

(2007/C 256/02)

Rada sa 21. septembra 2005 podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k danej téme.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 4. júna 2007. Spravodajcom bol pán RETUREAU.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 437. plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2007 (schôdza z 12. júla) prijal 76 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1

Výbor bude aj naďalej pozorne sledovať koordinovanú implementáciu smernice z roku 2004 spolu s týmto upraveným návrhom smernice a príslušných doplňujúcich rámcových rozhodnutí, aby mohol priebežne kontrolovať, či je boj proti falšovaniu a jeho medzinárodným sieťam účinný. Toto pozorovanie sa neobmedzí len na územie Spoločenstva.

1.2

Výbor podporuje ustanovenia navrhnuté v rámci celkového prístupu, avšak vyzýva Komisiu, aby zvážila pripomienky uvedené v tomto stanovisku, v ktorých sa navrhuje zamerať sa pri represii a spolupráci v trestnoprávnej a colnej oblasti najmä na podniky, ktoré sa falšovaniu venujú vo veľkom rozsahu a na falšovanie, ktorého sa dopúšťajú zločinecké organizácie alebo na prípady, keď falšovanie ohrozí zdravie alebo bezpečnosť osôb.

1.3

Výbor si obzvlášť želá, aby sa smernica týkala všetkých práv priemyselného vlastníctva, a aby z jej pôsobnosti teda neboli vyňaté patenty na vynálezy, ktoré predstavujú najvýznamnejšiu oblasť pre európsky priemysel.

1.4

EHSV upozorňuje na nepresnosť niektorých právnických formulácií ako napr. „obchodná oblasť“ alebo „obchodný charakter“ porušení predpisov, ktoré sú uvedené v návrhu smernice predloženej na posúdenie, tento jav odporuje základným princípom trestného práva, ktoré vyžadujú jasný a presný popis porušenia predpisov a jeho definíciu. EHSV tiež protestuje proti spôsobu určovania trestných sadzieb, ktoré sú uvedené v článku 2 návrhu smernice, pretože sa domnieva, že postačuje stanoviť len všeobecný rámec trestnej sadzby (obmedziť sa na stanovenie trestu odňatia slobody alebo peňažného trestu či pokuty), zatiaľ čo určenie konkrétnych trestov musí ostať vo výlučnej právomoci jednotlivých národných legislatív.

2.   Úvod

2.1

Komisia v dokumente MEMO/05/437 z 23. novembra 2005, ktorý zhŕňa jej oznámenie z toho istého dňa, vyjadruje potešenie nad rozsudkom Súdneho dvora, ktorý uznáva právomoci Spoločenstva pri prijímaní odrádzajúcich a primeraných trestnoprávnych opatrení na zabezpečenie uplatňovania noriem týkajúcich sa politík Spoločenstva zakotvených v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva.

2.2

Komisia vo svojom oznámení predostiera svoj výklad rozsudku z 13. septembra 2005, ktorým Súdny dvor zrušil rámcové rozhodnutie týkajúce sa ochrany životného prostredia prostredníctvom trestného práva. Podľa Komisie Súdny dvor rozhodol, že Spoločenstvo má právomoci na prijímanie opatrení v súvislosti s trestným právom potrebných na zabezpečenie účinnosti práva Spoločenstva. Význam tohto rozsudku podľa Komisie značne presahuje oblasť životného prostredia a týka sa všetkých politík Spoločenstva ako aj základných slobôd, ktoré uznáva Zmluva. Zavedenie trestných postihov do práva Spoločenstva musí byť odôvodnené náležite zdôvodnenou nutnosťou a musí zachovávať celistvosť celkovej štruktúry trestného práva Únie.

2.3

Takýto široký výklad rozsudku z oblasti životného prostredia nezískal jednoznačný súhlas členských štátov a odborníkov. Mnohí sa nazdávajú, že vznesenie obžaloby a rozsah trestných postihov sa má riešiť v rovine subsidiarity a že ich prípadná harmonizácia na úrovni Únie patrí do oblasti medzištátnej súdnej spolupráce, o ktorej sa hovorí v Zmluve o Európskej únii.

2.4

Treba poznamenať, že s týmto výkladom do veľkej miery súhlasí Európsky parlament, keďže oblasti, v ktorých by sa mohla uplatňovať trestnoprávna právomoc Spoločenstva, už nie sú témou, pri ktorej sa vyžaduje jednomyseľný súhlas členských štátov v Rade, ale postačuje kvalifikovaná väčšina v rámci postupu spolurozhodovania, na ktorom sa zúčastňuje Parlament, čo by viedlo k rozšíreniu právomocí spolutvorcu právnych predpisov (1).

2.5

Ide však o značné rozšírenie právomocí Spoločenstva, ktoré je výsledkom rozhodnutia v súdnej sieni a riziko odlišných výkladov v závislosti od jednotlivých inštitúcií môže, okrem iného, spomaliť schvaľovanie legislatívnych aktov obsahujúcich trestnoprávne ustanovenia alebo následne obmedziť ich rozsah, napríklad v nadväznosti na nové súdne prípady alebo kompromisy. V prípade tohto návrhu smernice zostáva otvorená otázka prípadného začlenenia patentov na vynálezy do trestnoprávnej ochrany, nakoľko Parlament sa nazdáva, že rozsudok Súdneho dvora sa vzťahuje len na právo Spoločenstva, no Komisia sa zameriava na všetko právo duševného vlastníctva, t.j. právo Spoločenstva aj vnútroštátne.

3.   Návrhy Komisie

3.1

Zmenený a doplnený návrh smernice KOM (2006) 168 v konečnom znení má za cieľ vytvoriť horizontálny a harmonizovaný právny rámec a nastoliť dodržiavanie práv priemyselného vlastníctva a literárneho a umeleckého vlastníctva, ako aj iných obdobných nehmotných práv (združených pod hlavičkou „duševné vlastníctvo“). Týka sa vnútorného trhu a je odôvodnená uznávanou potrebou, aby EÚ zasiahla v tejto oblasti, pri dodržaní zásad subsidiarity a proporcionality. Právnym základom je článok 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

3.2

Stanovuje všeobecný trestný rámec, ktorý definuje ochraňované „práva duševného vlastníctva“ (PDV), prípady porušenia uvedených práv a maximálne trestné postihy, ktoré majú za cieľ harmonizovať na vnútornom trhu trestnoprávne postihy za falšovanie hmotného majetku, služieb a duševných a umeleckých diel, na ktoré sa vzťahuje ochrana prostredníctvom hmotného európskeho práva a prostredníctvom vnútroštátneho práva, ako aj príslušných medzinárodných dohôd a najmä ADPIC (2), ktorá bola v roku 1994 uzatvorená v rámci WTO a obsahuje ustanovenia týkajúce sa trestnoprávnych postihov (3) porušovania niektorých ochraňovaných práv.

3.3

Smernica schválená v roku 2004 už stanovuje rámec ochrany proti kopírovaniu, pirátstvu a falšovaniu (4) na obchodné účely. Podrobný zoznam práv, na ktoré sa vzťahuje ochrana podľa článku 2 tejto smernice sa uvádza vo vyhlásení Komisie (5). Ide o priemyselné vlastníctvo (patenty na vynálezy a dodatočné osvedčenia, certifikáty funkčnosti, ochranné známky, označenie pôvodu, priemyselné dizajny a modely, odrody rastlín) a autorské právo plus súvisiace práva, ako aj práva svojho druhu vytvorené právom Spoločenstva v oblasti topografie elektronických obvodov a databáz. Ide o výhradné práva, ktoré sú právne považované za súčasť nehmotného majetkového práva. Časť týchto práv je zahrnutá v acquis communautaire, či dokonca je predmetom organizovanej hmotnej ochrany zo strany Spoločenstva (priemyselné dizajny a modely, ochranné známky, odrody rastlín) (6). Ďalšie práva, ako napríklad patenty, sú spravované výlučne vnútroštátnym právom dovtedy, kým nevznikne patent Spoločenstva, ktorý požadujú všetky odvetvia priemyslu. Zaužívané označenie „duševné vlastníctvo“ teda predstavuje veľmi rôznorodú oblasť nehmotných práv, ktorých povaha a právny režim sa navzájom značne líšia.

3.4

Členské krajiny podliehajú záväzkom vyplývajúcim z dohody ADPIC, ktorá požaduje zavedenie zodpovedajúcich vnútroštátnych legislatívnych noriem v oblasti stíhania a trestných postihov v prípade falšovania na obchodné účely. Napriek tomu sa členským krajinám ponecháva určitá voľnosť vo výklade a okrem toho niektoré štáty, vrátane niektorých krajín EÚ, ešte nezaviedli trestnoprávne postihy za porušenie práv duševného vlastníctva spáchané na ich území. Smernica z roku 2004 umožňuje obetiam porušenia ich práv dosiahnuť nápravu tým, že na náklady členských krajín zakladá povinnosti v oblasti vyšetrovania, postupov, konfiškácie (7) a odškodnenia, s cieľom harmonizovať právo v oblasti boja proti organizovanému zločinu (8), ktorý je veľmi aktívny pri falšovaní. Táto smernica sa však nevzťahuje na postup a postihy v oblasti občianskeho, obchodného a správneho práva, keďže sa prednostne zameriava na nápravu škôd, ktoré utrpeli majitelia chránených práv, ktorí sa na súd obrátili vo veci falšovania a niektoré členské krajiny ju ešte netransponovali.

3.5

Ochrana duševného vlastníctva je zakotvená v univerzálnej deklarácii ľudských práv ako aj v Charte základných práv EÚ, ktorá bola slávnostne prijatá v Nice v roku 2000. Medzinárodnú ochranu zabezpečujú aj dohovory uzatvorené v rámci príslušných špecializovaných organizácií OSN (WIPO, UNESCO) alebo na regionálnej úrovni (Mníchovský dohovor z roku 1973, ktorým sa zakladá Európska patentová organizácia a európsky patent). Minimálne trestnoprávne opatrenia v súčasnosti obsahuje len dohoda ADPIC. Návrh Komisie sa usiluje priniesť určitú harmonizáciu na úrovni Spoločenstva tým, že členským štátom ukladá povinnosť zaviesť do svojho vnútroštátneho práva trestné postihy spolu s definíciami porušenia práva a spoločných typov sankcií.

3.6

Zmenený a doplnený návrh smernice má teda za cieľ zblížiť výšku trestov za porušenie práv duševného vlastníctva pokiaľ ide o tresty odňatia slobody, peňažné tresty a konfiškáciu. Usiluje sa stanoviť pravidlá súdnej príslušnosti s cieľom sústrediť, ak to bude možné, stíhanie do jediného štátu v prípadoch, keď sa porušenie práva týka viacerých členských krajín, a tak zjednodušiť vyšetrovanie. Navrhuje sa, aby sa uvedeného vyšetrovania zúčastňovali aj obete alebo ich zástupcovia.

3.7

Hlavnou zmenou oproti predchádzajúcim návrhom je stanoviť výšku a povahu trestných postihov pre prípady žalôb za poškodenie práv duševného vlastníctva, ktoré sú v návrhu takisto definované.

3.8

Fyzické osoby vinné z trestných činov uvedených v článku 3 smernice by mali byť potrestané maximálnym trestom vo výške najmenej 4 rokov odňatia slobody v prípade, že konali v rámci zločineckej skupiny alebo ak trestný čin so sebou niesol riziko ohrozenia zdravia alebo bezpečnosti osôb (článok 2 ods. 1).

3.9

Fyzickým alebo právnickým osobám zodpovedným za trestné činy uvedené v článku 3 smernice by malo byť možné uložiť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie, ktoré zahŕňajú pokuty trestného alebo netrestného charakteru, ktorých horná hranica je najmenej 100 000 EUR (300 000 EUR vo vážnych prípadoch článku 2 ods. 1, bez ohľadu na najvyššie tresty v prípade rizika úmrtia alebo telesných následkov).

3.10

Vo vnútroštátnom práve by sa mala zakotviť aj konfiškácia falšovaných výrobkov, majetku a nástrojov súvisiacich s trestnou činnosťou, prinajmenšom vo vážnych prípadoch (organizovaný zločin, riziko ohrozenia zdravia alebo bezpečnosti osôb) (článok 3).

3.11

Zmenený a doplnený návrh umožňuje členským štátom uplatňovať aj vyššie sankcie.

3.12

Kvôli stiahnutiu návrhu rámcového rozhodnutia Rady, ktoré sprevádzalo pôvodný návrh Komisia zamýšľa uplatňovať pri trestnoprávnych konaniach horizontálny prístup schválený 23. 12. 2005, ktorého cieľom je podporiť vzájomnú súdnu pomoc a zaviesť tresty v porovnateľnej výške v jednotlivých krajinách, aby bolo možné realizovať Eurojust (9).

3.13

Iniciatíva v oblasti vyšetrovania a stíhania prislúcha členským štátom a jednoznačne by nemala závisieť od žaloby obetí.

4.   Všeobecné pripomienky výboru

4.1

Výbor zistil stále rozšírenejšie používanie nejasného pojmu „duševného vlastníctva“, ktorý mieša veľmi odlišné právne pojmy, rôzne spôsoby ochrany a využívania; tento výraz bol predsa len zahrnutý do európskeho a medzinárodného práva. Charakter, trvanie a dosah každého z príslušných nehmotných práv sa značne odlišuje, každý vychádza z vlastného právneho režimu, má premenlivú územnú platnosť, vzťahujú sa naňho rôzne registračné a ochranné inštitúcie a interpretácia porušenia týchto práv sa môže ešte viac meniť podľa krajiny a v niektorých prípadoch sa rýchlo mení.

4.2

Analýzy zloženia liekov (bez využitia či uverejnenia výsledku) alebo inverzná technika softvéru a elektronických súčastí na ciele interoperability, alebo výkon legitímneho práva na súkromnú kópiu obchádzaním zabezpečovacieho mechanizmu (vo všeobecnosti veľmi slabého) sa v mnohých členských štátoch označujú za falšovanie alebo nelegálne kopírovanie. Navyše za tieto činy, hrozia veľmi prísne tresty vrátane prípadov, ktoré nemajú obchodné ciele alebo ich nevykonala kriminálna organizácia.

4.2.1

Výbor sa už vyjadril k boju na úrovni Spoločenstva proti rôznym formám falšovania na obchodné účely, ktoré ovplyvňuje európsku ekonomiku a k potrestaniu rôznych priestupkov, ktoré môžu poškodiť priemyselné vlastníctvo a autorské práva (10), ktoré spôsobujú významné škody európskej ekonomike; hromadné falšovanie je často záležitosťou kriminálnych organizácií alebo organizovaných skupín a môže poškodiť zdravie, bezpečnosť alebo život ľudí: v týchto prípadoch musí ísť o priťažujúce okolnosti pri určení trestu. Návrh smernice by mal prihliadnuť na zvýšenie trestov pre všetky priťažujúce okolnosti.

4.2.2

Výbor súhlasil v rámci smernice z roku 2004 so skutočnosťou, že predpokladaná harmonizácia sa týka len trestných činov spáchaných na obchodné účely a ktoré teda môžu značne ovplyvniť jednotný trh; bolo by taktiež užitočné lepšie definovať tento „obchodný“ charakter, napríklad tým, že sa uvedie, že falšované výrobky alebo služby sú určené na predaj vo veľkom, čo môže spôsobiť významnú hospodársku škodu, že sú nebezpečné pre ľudí, nezávisle od predaného množstva, alebo že v každom prípade páchatelia týchto činov konajú s úmyslom získať nelegálny peňažný prospech. Uplatňovanie trestných postihov predpokladá zjavné narušenie verejného poriadku, pričom intenzita a závažnosť tejto škody sa môže meniť: stupnica priestupkov a trestov musí byť v súlade s touto škodou, ale dá sa pochybovať o tom, či sú známe odlišnosti medzi „porušením práv duševného vlastníctva na obchodnej úrovni“ a „závažnými priestupkami“ a či prísnosť navrhnutého trestu za prečin zodpovedá zásade proporcionality zahrnutej v trestnom práve. Okrem toho súkromné výmeny súborov na internete alebo rozmnožovanie (alebo hudobný „remix“), alebo prezentácia materiálneho alebo duševného diela v rodinnom alebo súkromnou kruhu alebo na študijné alebo výskumné účely sú implicitne vyňaté z rozsahu pôsobnosti predloženého právneho predpisu; bolo by užitočné aby bolo toto vyňatie výslovne uvedené.

4.2.3

Výbor by rád pripomenul, že nehmotné práva týkajúce sa falšovania nie sú absolútne; každé z príslušných práv má vlastné špecifiká a každé v podstate udeľuje jedinečnosť a dočasný monopol na využívanie, ktorého dĺžka a platný geografický rozsah sa odlišujú, čo znamená, že zavádza mieru ochrany obmedzenú v čase (náhradou za uverejnenie vynálezov v oblasti patentov tým, že sa vytvorilo dielo v oblasti autorských práv); ale držitelia oprávnení a právoplatní alebo poctiví používatelia výrobkov a služieb alebo duševných diel majú tiež v rámci niektorých oprávnení niekedy veľmi rozsiahle práva (11). Lenže viaceré vnútroštátne právne predpisy obsahujú nezrovnalosti a často jednostranne privilegujú práva výrobcov a distribútorov a podnikov na úkor práv spotrebiteľov; v niektorých štátoch k tomuto zaujatiu prispieva aj vôľa zahrnúť do vnútroštátneho práva tvrdé trestné postihy. Dochádza k paradoxnej situácii, keď maximálny trest za priestupok na obchodnej úrovni v návrhu smernice by mohol byť rovnaký alebo menej tvrdý ako ten za individuálny priestupok!

4.2.4

Výbor by si želal, aby sa na podnet Komisie uskutočnila – napríklad formou dôkladnej komparatívnej štúdie vnútroštátnych právnych predpisov po transpozícii – skutočná revízia vnútroštátneho trestného práva v porovnaní s trestným právom Spoločenstva s cieľom skutočnej európskej harmonizácie, obzvlášť v oblasti autorských práv a súvisiacich práv, ktoré sú niekedy predmetom sprísňovania trestných postihov. Takto vznikajú – bez toho, aby to bolo skutočne potrebné – nepomerné stupnice trestov a postihov, keďže obchodné modely na rozširovanie diel sú v plnom rozvoji, čoho súčasťou je programové zrušenie DRM (ochrany pred kopírovaním) v krátkej dobe a keďže sa veľakrát zdaňovaním nosičov výrazne nahradí škoda držiteľov práv v spojení s nelegálnymi kópiami.

4.3   Konkrétne pripomienky

4.3.1

Výbor vyjadruje želanie, aby sa ujasnila definícia charakteru priestupku morálnej viny pri trestných činoch falšovania a napodobňovania výrobkov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú práva duševného vlastníctva. Trestný čin zahŕňa fakt, že sa ho páchateľ, alebo spolupáchatelia dopustili zámerne: v dohode ADPIC sa uvádza „zámerný skutok falšovania“ a v smernici sa hovorí o úmyselnom, zámernom skutku. Trestný čin zahŕňa aj hmotný aspekt, ktorým je vykonanie priestupku, alebo prinajmenšom pokusu o vykonanie, porovnateľným zo začiatkom vykonávania: tieto dva prvky sú kumulatívne, pretože samotný pokus nie je dostatočný, aby bol považovaný za trestný čin (iba ak by sa vytvorila myšlienková polícia). Ale navádzanie na spáchanie priestupku nemôže v podstate byť stanovené, pokiaľ „podnecovateľ“ neposkytuje nástroje (vo všeobecnosti nelegálne) na konkrétne účely spáchania tohto priestupku; z hľadiska výboru takisto samotné poskytnutie materiálu alebo bežného softvéru, alebo prístupu na internet, nemôže byť považované za spoluvinu alebo za priestupok „navádzania“ (ktorý sa v trestnom práve vzťahuje vo všeobecnosti iba na veľmi obmedzené situácie a v ostatných prípadoch sa ťažko dokazuje), ak tieto prostriedky používajú falšovatelia. Pojem spoluviny by mal postačovať v právnych predpisoch Spoločenstva a otázka spolupáchateľov by bola detailne stanovená vnútroštátnym právom. Inak by mohlo byť dôsledkom obvinenie bez prvkov úmyslu, ktoré by vytvorilo veľkú právnu neistotu pre mnohých dodávateľov materiálu a služieb.

4.3.2

Nelegálne rozmnožovanie chránených diel, modelov, postupov alebo vynálezov dočasným monopolom predstavuje priestupok falšovania; bolo by vhodné zachovať túto definíciu bez toho, aby sa rozšírila na pojem pirátstva (ktorý predstavuje vo všeobecnosti podvodný vstup do informačných systémov s cieľom získať kontrolu, ukradnúť údaje alebo použiť široké vlnové pásmo, vo všeobecnosti na nelegálne ciele). Pirátstvo sa odlišuje od falšovania v pravom slova zmysle a trestné priestupky musia mať veľmi presnú interpretáciu. Neoprávnený vstup do informačných systémov, krádež údajov alebo širokého vlnového pásma a zásahy do súkromného života musia určite byť predmetom náležitého trestnoprávneho postihu, avšak nevychádzajú priamo z falšovania. S potlačovaním informačného pirátstva by sa malo zaobchádzať osobitným spôsobom, hlavne keď používané pojmy sú nepresné v mnohých politických vyhláseniach, v ktorých sú často pomiešané a vytvárajú tak istý zmätok; Informačné pirátstvo sa používa v rámci teroristických organizácií a mala by sa mu venovať mimoriadna pozornosť a malo by byť predmetom náležitej medzinárodnej spolupráce.

4.3.3

Pojem „kriminálnej organizácie“ alebo organizovanej kriminality, ktorý sa vyskytuje v odôvodnení by sa mal doplniť pojmom „organizovaná skupina“, ktorý sa už vyskytuje ako priťažujúca okolnosť v niektorých trestnoprávnych predpisoch. Falšovanie na obchodné účely v rámci organizovanej skupiny alebo v rámci kriminálnej organizácie by malo predstavovať priťažujúcu okolnosť, ktorá oprávňuje k prísnejším trestom a pokutám.

4.3.4

Komisia uvádza, že členské štáty môžu voľne prijímať prísnejšie tresty, alebo udeľovať tresty za ďalšie skutky. To sa môže interpretovať ako povzbudenie k trestaniu skutkov, ktoré nemajú obchodné účely, dokonca aj k rozšíreniu priestupku falšovania na skutky, ktoré nepredstavujú rozmnožovanie alebo kopírovanie výrobku, postupu alebo diela v pravom slova zmysle.

4.3.5

Výbor si kladie otázku o prispôsobení, v rámci práva Spoločenstva a v niektorých krajinách, softvérov na kopírovanie, ktoré môžu obchádzať alebo rušiť DRM (12) (zariadenie proti kopírovaniu, materiály alebo softvér, často nekvalitný alebo nešifrovaný) na falšovanie zariadenia DRM, keďže postupy kvalifikované ako „falšovanie“ nepredstavujú kopírovanie alebo rozmnožovanie pôvodného zariadenia. Navyše zariadenia nazývané DRM nie sú štandardné, závisia od základne alebo od dodávateľa, formáty súborov môžu mať vlastníkov a to predstavuje prekážky interoperabilite alebo smeruje k vytvoreniu uzavretých trhov a k odstráneniu konkurencie. Vytvorenie a používanie prostriedkov na kopírovanie, aby spotrebitelia alebo podniky, ktoré sú držiteľom softvérového oprávnenia mohli vykonávať svoje práva (súkromná kópia, záloha, na využívanie rôznych štandardných materiálov) nemôže byť trestané samo o sebe, ale iba ak existuje morálny alebo materiálny prvok priestupku na obchodnej úrovni.

4.3.6

Výbor podporuje zásadu nezávislosti trestného stíhania v súvislosti s akoukoľvek sťažnosťou obete v rámci občianskeho alebo trestného práva; v súvislosti s mafiou totiž obete môžu váhať podniknúť kroky na ochranu svojich práv. Okrem toho falšovanie na obchodné účely, hlavne čo sa týka skupín alebo organizácií spojených s organizovanou kriminalitou alebo terorizmom, ovplyvňuje ekonomiku alebo sociálny blahobyt a jeho potlačenie je zodpovednosťou samotných štátov.

4.3.7

Výbor dúfa, že efektívna spolupráca medzi členskými štátmi umožní účinne bojovať s medzinárodnými sieťami falšovateľov, hlavne s tými, ktoré sú napojené na kriminálne organizácie alebo aktivity prania špinavých peňazí, pričom pripomína, že mnohé z týchto sietí vykonávajú svoju činnosť z tretích krajín a je nevyhnuté rozšíriť činnosť za hranice Únie, a to využitím prostriedkov, ktoré poskytuje medzinárodné právo.

4.3.8

Výbor sa nazdáva, že na úrovni Spoločenstva by mali spoločné policajné vyšetrovacie skupiny spolupracovať so skupinami na colniciach, ale aj s obeťami falšovania a ich vymenovanými znalcami. Vyjadril spokojnosť so zapojením obetí do vyšetrovacích postupov, ale navrhol, aby sa ich úloha obmedzila iba na aktivity informovania verejných orgánov. Bolo by prehnané, aby sa následkom obvinenia z falšovania v obchodnom meradle mohol podnik napríklad zúčastniť kontrol a konfiškácie u konkurenta, ktorý je považovaný za nevinného, až kým sa definitívne nedokáže opak právoplatným právnym rozhodnutím v tejto veci. Výbor dbá na to, aby sa zamedzilo tendencii k uplatňovaniu súkromnej spravodlivosti, zasahovaniu alebo protiprávneho vniknutiu osôb, ktoré nepoverili verejné orgány v trestnoprávnych postupoch.

4.3.9

Výbor vyjadril taktiež obavy o rastúcu tendenciu využívať internetové siete na obchodné účely a o požiadavky rozšíriť na toto odvetvie činnosti trestné postihy, stanovené v dohode ADPIC, ako sa to jasne vyjadruje v správe z roku 2006 ministerstva obchodu Spojených štátov v kapitolách 301 a super 301 (13), pričom sa uplatnia zmluvy WIPO o duševnom vlastníctve na internete, čo je voľný nástroj verejného sektoru a spoločný verejný majetok.

V Bruseli 12. júla 2007

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Možnosť tzv. „opt-in“ Spojeného kráľovstva a Írska a výnimku pre Dánsko by už nebolo možné využiť pri tvorbe právnych predpisov, ako je to v prípade iniciatív v 3. pilieri.

(2)  „Accord sur les Droits de Propriété Intellectuelle liés au Commerce“ (Dohoda o aspektoch práv duševného vlastníctva, ktoré sa dotýkajú obchodu).

(3)  Článok 61 dohody ADPIC.

(4)  Smernica 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

(5)  Vyhlásenie 2005/295/ES Komisie na tému výkladu článku 2 vyššie spomenutej smernice.

(6)  S výraznou výnimkou patentu Spoločenstva, ktorý sa nachádza na mŕtvom bode (pozn. autora).

(7)  Rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti (falšovanie, pirátstvo) (Ú. v. EÚ L 68, 15.3.2005).

(8)  Návrh rámcového rozhodnutia Rady o boji proti organizovanému zločinu. Falšovanie môže súvisieť aj s financovaním teroristických sietí. Pranie špinavých peňazí z falšovania je takisto činom trestnej povahy, proti ktorému treba rázne zakročiť.

(9)  KOM(2005)696 v konečnom znení.

(10)  Pozri stanovisko Malosse (Ú. v. ES C 221, 7.8.2001).

(11)  Oprávnenia „Creative Commons“, „General Public Licence“, „BSD“, voľné audiovizuálne oprávnenie BBC atď.

(12)  Digital Rights Management (správa digitálnych práv, eufemizmus pre „ochranu proti kopírovaniu“).

(13)  2006 SPECIAL 301 REPORT USA.


27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/8


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Podnikateľský potenciál, najmä malých a stredných podnikov (Lisabonská stratégia)“

(2007/C 256/03)

V súlade s článkom 31 vnútorného poriadku, Európsky hospodársky a sociálny výbor rozhodol 14. septembra 2006 poveriť odbornú sekciu pre vonkajšie vzťahy vypracovaním stanoviska na „Podnikateľský potenciál, najmä malých a stredných podnikov (Lisabonská stratégia)“.

Na plenárnom zasadnutí 14. a 15. marca 2007 bolo rozhodnuté o prepracovaní informačnej správy na stanovisko z vlastnej iniciatívy (článok 29 ods. 2 vnútorného poriadku).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. mája 2007. Spravodajkyňou bola pani Faes.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 437. plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2007 (schôdza z 12. júla) prijal 123 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Závery predsedníctva Európskej rady z 23. a 24. marca 2006 žiadajú Európsky hospodársky a sociálny výbor o súhrnné správy, ktoré by podporili Partnerstvo pre rast a zamestnanosť začiatkom roka 2008.

1.2

Na zasadnutí Európskej rady boli ďalej navrhnuté špecifické oblasti prioritných krokov na obdobie rokov 2005-2008:

i)

investovanie do vedomostí a inovácie;

ii)

podnikateľský potenciál, najmä malých a stredných podnikov;

iii)

pracovné príležitosti prioritných kategórií (…);

iv)

definovanie energetickej politiky pre Európu;

v)

opatrenia, ktoré sa majú plošne prijať s cieľom udržať tempo vo všetkých pilieroch Partnerstva pre rast a zamestnanosť (…).

2.   Zhrnutie a odporúčania

2.1

Hoci Lisabonská stratégia zaznamenala pozitívne výsledky, najmä v oblastiach ako hospodársky a priemyselný rast a vytváranie väčšieho počtu a lepších pracovných miest však ešte úplne nesplnila očakávania. V rámci celosvetovej hospodárskej súťaže čelí Európa výzvam tradičných, ako aj novších konkurentov, ktoré nedokáže adekvátne riešiť.

2.2

Európske podniky musia vykonávať svoju činnosť na neúplnom jednotnom trhu, najmä pokiaľ ide harmonizáciu daňových pravidiel, príliš pomalú implementáciu smerníc členskými štátmi, pretrvávajúce administratívne prekážky a nedostatočnú pracovnú mobilitu. Najmä malé a stredné podniky majú problémy pri prekonávaní týchto prekážok.

2.3

Ďalšími problémami, ktoré je potrebné prekonať, je nedostatok podnikateľských aktivít, starnúca populácia a jej vplyv na podnikanie, ponuka pracovnej sily a väčšia potreba zamerať sa na prevod podniku, prístup k finančným prostriedkom v začiatočnej a rozvojovej fáze, dostupnosť výsledkov výskumu a tým inovačných príležitostí.

2.4

Malé a stredné podniky zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov Lisabonskej stratégie. Ich potrebný prínos sa však v prvých rokoch implementácie zanedbával. Lepšie rozvinuté by malo byť najmä zapojenie organizácií malých a stredných podnikov do hodnotenia pokroku, ako aj ich úloha pri podpore malých a stredných podnikov na všetkých úrovniach politiky. Pri príležitosti ďalšieho preskúmania integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť na obdobie rokov 2008 – 2010 EHSV žiada o lepšie nasmerované a efektívnejšie usmernenia pre malé a stredné podniky, najmä v kapitole o mikroekonomických reformách. S cieľom vo veľkom implementovať tieto usmernenia do procesu žiada EHSV Radu, aby vytvorila právny základ Charty pre malé podniky, ako to žiadal Parlament, čím sa posilní základ pre ďalšie kroky. Nasledujúce politické línie a kroky sú považované za nevyhnutné pre rozvoj podnikateľského potenciálu malých a stredných podnikov.

2.4.1

EHSV žiada Komisiu a Radu, aby vyvinuli potrebné úsilie a prispeli k zakotveniu vedúcej úlohy princípu „najprv myslieť v malom“ v celej príslušnej legislatíve.

2.4.2

EHSV žiada, aby bol rok 2009 vyhlásený za Rok podnikateľa s cieľom zdôrazniť významnú úlohu, ktorú podnikatelia zohrávajú v oblasti rastu a životných podmienok a podnietiť mladých ľudí, ale i ostatných, aby pri výbere profesie uvažovali o podnikaní.

2.4.3

EHSV vyzýva k vynaloženiu úsilia s cieľom zabezpečiť efektívny program pre konkurencieschopnosť a inováciu, ktorý by zabezpečil účinnú podporu a bol by malým a stredným podnikom ľahšie dostupný, ako aj 7. rámcový program pre výskum a vývoj a štrukturálne fondy zjednodušujúce prístup malých a stredných podnikov. Efektívnosť a dostupnosť týchto programov, ako aj nástroja JEREMIE, by bolo potrebné dôkladne monitorovať.

2.4.4

Najcennejšou hodnotou podniku je ľudský kapitál. Primerané podporné štruktúry, konkrétne prispôsobené ponuky odbornej prípravy a vhodne navrhnuté finančné stimuly by mali prostredníctvom ďalších investícií do nepretržitej odbornej prípravy pomôcť malým a stredným podnikom zvýšiť kvalifikáciu a zručnosť pracovníkov ako aj podnikateľov.

2.4.5

EHSV žiada Komisiu, aby vypracovala analýzu zapojenia malých a stredných podnikov do programov Spoločenstva. Ak ich účasť nebude považovaná za dostatočnú, mal by byť stanovený minimálny povinný percentuálny podiel.

2.4.6

Verejné obstarávanie je dôležitým nástrojom, ktorý pomáha malým a stredným podnikom rozvíjať svoje aktivity. Zapojenie malých a stredných podnikov by sa malo dôsledne monitorovať a mali by byť vytvorené opatrenia, ktoré by zjednodušili ich prístup k verejným zákazkám. Je preto potrebné podporovať výmenu osvedčených postupov.

2.4.7

Na úrovni Komisie by mala byť vytvorená koordinačná štruktúra reálnej, účinnej a efektívnej politiky malých a stredných podnikov vo všetkých programoch, krokoch a legislatívnych opatreniach.

2.4.8

Je potrebné podniknúť špecifické aktivity na šírenie a využitie osvedčených postupov v oblasti MSP a zlepšovanie konkurencieschopnosti, predovšetkým v regiónoch, ktoré majú úroveň rozvoja nižšiu ako je európsky priemer. Iniciatívy tohto druhu by sa mali realizovať prostredníctvom organizácií MSP.

3.   Všeobecné ustanovenia

3.1

Lisabonská stratégia je najviac známa, zjednodušene povedané, ako záväzok vytvoriť z Európy do roku 2010 najkonkurencieschopnejšie a najdynamickejšie hospodárstvo na svete založené na vedomostiach. Okrem všeobecného rámca Rada v júni v Santa Maria da Feira schválila Chartu malých podnikov.

3.2

Výbor pripomína, že Lisabonský mandát zo dňa 24. marca 2000 už od začiatku:

zdôrazňoval potrebu aktívne zapájať sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť do stratégie využitím rôznych foriem partnerstva;

špecifikoval, že jeho úspech primárne závisí od súkromného sektora a verejno-súkromných partnerstiev a od zapojenia tak členských štátov ako aj Únie;

zameral sa na vyrovnaný vývoj svojich troch prvkov, t.j. hospodárskeho rastu, sociálnej súdržnosti a trvalej udržateľnosti životného prostredia, a to stimulovaním európskej konkurencieschopnosti a vytváraním pracovných miest, pri súčasnom vytváraní vhodných environmentálnych politík.

3.3

Na jarnom zasadnutí Európskej rady v marci 2005 pristúpila Rada k strednodobému preskúmaniu Lisabonskej stratégie a rozhodla sa opätovne spustiť celý proces tým, že sa znovu zameria na rast a zamestnanosť ako hlavné európske politické priority. V oblasti integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť (1) bola dosiahnutá dohoda, ktorá by mala podporiť súdržnosť reformných opatrení a vytvoriť plán pre navrhovanie národných reformných programov.

3.4

Vo vývoji Lisabonskej stratégie je snaha o konkurencieschopnosť a rast zásadným prvkom pri vytváraní hospodárskej prosperity, zamestnanosti, ochrane kvality životného štýlu ako aj jeho zlepšenia. Vyššia kvalita života, zlepšovanie sociálnej situácie a environmentálna udržateľnosť môžu byť tiež faktormi rastu. Oblasti, v ktorých Lisabonská stratégia zlyhala, sú najmä hospodársky a priemyselný rast a vytváranie väčšieho počtu lepších pracovných miest. V globálnej hospodárskej súťaži čelí Európa čoraz väčším ťažkostiam. Od zahájenia Lisabonského procesu EÚ absolvovala rozsiahle rozšírenie z 15 na 25 a potom na 27 členských štátov.

3.5

Výbor by chcel v prvom rade uviesť, že Lisabonská stratégia už umožnila dosiahnutie celého radu pozitívnych výsledkov, a to vrátane:

uvedomenia si potreby reformy, ktorá siaha za hranice tradičného rozdelenia;

urýchlenej expanzie informačných technológií a inovačných procesov;

zvýšenej podpory pre zahájenie podnikania a financovania malých a stredných podnikov;

väčšieho záujmu o trvalo udržateľný rozvoj, ktorý má znížiť deficity verejných financií, obnoviť stabilitu rozpočtu sociálnej ochrany a chrániť životné prostredie;

iniciatív v oblasti sociálnej reformy zo strany sociálnych partnerov;

opatrení na zjednodušenie právnych a správnych postupov, hoci doposiaľ s obmedzeným rozsahom.

3.6

Napriek týmto pozitívam, prevláda názor, že Európa, ktorá uviazla medzi svojimi veľkými priemyselnými konkurentmi a objavujúcimi sa ekonomikami s nízkymi výrobnými nákladmi, ktoré vo veľkom využívajú nové technológie, čelí čoraz väčším konkurenčným výzvam. Niekoľko ukazovateľov vyvoláva obavy, napríklad:

slabší domáci dopyt, menej investícií, miera produktivity a rastu v Európskej únii spôsobujú jej zaostávanie v porovnaní s hlavnými konkurentmi a vynárajúcimi sa trhmi;

globalizácia, ktorá vedie k integrácii nových krajín do medzinárodného ekonomického systému;

neúspech pri dosahovaní cieľov zamestnanosti;

pretrvávajúci deficit verejných financií v niektorých členských štátoch, aj keď nie vždy rovnaký;

veľmi odlišné daňové pravidlá a daňové sadzby pre podniky;

pretrvávajúce administratívne zaťaženie pre podniky a pomalá implementácia smerníc v členských štátoch;

starnutie populácie v Európe, čo nesmierne zaťaží verejné financie a ponuku pracovnej sily;

hrozba zväčšujúceho sa nedostatku zdrojov či cenovej nepredvídateľnosti, klimatických zmien a straty biodiverzity;

nedostatočná pracovná mobilita, ktorá je potrebná na uvoľnenie vnútorného trhu;

presun spoločností z Európy na vznikajúce a rýchlo rastúce trhy;

upadajúci záujem európskych občanov o Európsku úniu.

3.7

Zároveň sa reformy Lisabonskej stratégie oneskorujú:

3.7.1

Na európskej úrovni sa členské štáty zaviazali dokončiť vytvorenie spoločného trhu v niekoľkých oblastiach (energia, služby, verejné obstarávanie, transeurópske siete, adaptácia verejných služieb), ale pri realizácii potrebných opatrení v časovom rámci narazili na prekážky.

3.7.1.1

Od roku 1990 navrhla Komisia na európskej úrovni množstvo iniciatív s cieľom v prvom rade lepšie pochopiť potreby a fungovanie malých a stredných podnikov a v druhom rade podporiť ich rozvoj a pomôcť lepšie využiť ich potenciál pri vytváraní pracovných miest. Tieto kroky boli v posledných rokoch posilnené prostredníctvom menovania vyslanca malých a stredných podnikov, schválenia akčného plánu pre podnikanie v roku 2004, úsilia o lepšiu tvorbu právnych predpisov a lepšieho prístupu k finančným prostriedkom (Európsky investičný fond EIF a Európska investičná banka EIB) a prostredníctvom programu pre konkurencieschopnosť a inováciu.

3.7.2

Na národnej úrovni sa výsledky líšia, pričom sa objavujú nedostatky, ktoré sa týkajú hlavne:

štrukturálnej komplikovanosti nariadení a administratívnych postupov;

vysokej miery nezamestnanosti, najmä v niektorých cieľových skupinách;

vysokej miery predčasného odchodu do dôchodku, napriek záväzkom;

neprispôsobených systémov vzdelávania a odbornej prípravy, najmä čo sa týka kvalifikácie a schopností v oblasti podnikania a informačných a komunikačných technológií;

nedostatočného poskytovania možností celoživotného vzdelávania;

výdavkov na výskum, ktoré sa vo všeobecnosti skôr ďalej znižujú ako zvyšujú a nesmerujú k dosiahnutiu lisabonského cieľa 3 % HDP;

nedostatku inovácií, hoci nedávne tabuľky s výsledkami v oblasti inovácie vykazujú lepšie výsledky;

nedostatočného prístupu malých a stredných podnikov k finančným prostriedkom, čo sa spája s nedostatkom informácií o možnostiach rovnako aj na úrovni EÚ;

pretrvávajúceho deficitu verejných financií, aj keď nie vždy v tých istých krajinách.

3.7.3

Nové členské štáty musia často prekonávať ďalšie znevýhodnenia spôsobené rozdielnym rozvojom, napríklad v zamestnanosti, technológiách alebo životnom prostredí, hoci niekedy sú tieto znevýhodnenia kompenzované opatreniami na obnovu, ktoré sú omnoho radikálnejšie než v pôvodných 15 členských štátoch EÚ.

3.8

V žiadosti Európskej rady z marca 2005 sa nachádza odkaz na správu vypracovanú Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, pričom sú v nej uvedené výsledky konzultácií EHSV so svojimi partnermi v rámci členských štátov ako aj na európskej úrovni o implementácii Lisabonskej stratégie a úlohe sociálnych partnerov a iných zložiek organizovanej občianskej spoločnosti (2). Výbor v poslednom období publikoval niekoľko správ o Lisabonskej stratégii a jej špecifických aspektoch (3).

4.   Zlepšovanie podnikateľského potenciálu, najmä malých a stredných podnikov

4.1   Význam malých a stredných podnikov v európskom hospodárstve

4.1.1

Veľká väčšina podnikov (99,8 %) v Európe patrí do kategórie malých a stredných podnikov. Typický európsky podnik je mikro podnik (91 %), 7 % tvoria malé podniky. Nie len, že väčšina podnikov je malých, do značnej miery sa tiež podieľajú na získavaní európskych pracovných skúseností (dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore) a ekonomickej aktivite (57 % HDP) (4).

4.1.2

S cieľom zlepšiť monitorovanie ekonomickej výkonnosti malých a stredných podnikov EHSV žiada Európsku komisiu, aby znovu spustila činnosť Európskeho monitorovacieho strediska pre malé a stredné podniky.

4.1.3

Malé a stredné podniky sú hlavnou silou vytvárajúcou pracovné miesta a predstavujú jeden z hlavných zdrojov príjmov štátneho rozpočtu (dane, DPH atď.), poskytujú možnosti na profesionálnu a sociálnu sebarealizáciu veľkej časti obyvateľstva a najmä jeho najaktívnejšej a najinovatívnejšej vrstvy, ktorá je stimulom pre hospodárstvo. Predstavujú tiež hlavnú zložku hospodárskej štruktúry, ktorá podporuje trhové hospodárstvo vyznačujúce sa flexibilitou, inováciami a dynamikou a je vhodným prostredím na zakladanie budúcich veľkých podnikov, najmä v nových odvetviach hospodárstva založených na komplexných technológiách.

4.2   Konkurencieschopnosť

4.2.1

Dôraz na konkurencieschopnosť potvrdzuje potrebu dosiahnuť trvalo udržateľnú konkurencieschopnosť v otvorenej a globálnej ekonomike, tým že budeme viac využívať nové technológie, určovať efektívnejšiu odbornú prípravu, zaisťovať dobrú kvalifikáciu zamestnancov a zlepšovať produktivitu. Koncept kvality (kvality tovaru, služieb, právnych predpisov, riadenia, zamestnanosti, sociálnych vzťahov a životného prostredia) je ústredným prvkom stratégie.

4.2.2

S cieľom zabezpečiť ekonomickú stabilitu by mali členské štáty v priebehu ekonomického cyklu udržiavať svoje strednodobé rozpočtové ciele alebo prijať všetky potrebné opravné opatrenia. Z tohto dôvodu by sa členské štáty mali vyhýbať procyklickým fiškálnym politikám. Členské štáty vykazujúce schodok bežného účtu, ktorý predstavuje riziko, že nebude trvalo udržateľný, by mali pracovať na jeho náprave implementovaním štrukturálnych reforiem, podporou vonkajšej konkurencieschopnosti a prispievať k jeho náprave prostredníctvom fiškálnej politiky. Tieto opatrenia sú z dôvodu starnutia európskej populácie základnou požiadavkou.

4.2.3

EHSV si myslí, že iba zmenou hlavného zamerania hospodárskych politík, najmä makroekonomických politík, bude možné eliminovať v Európe prekážky, ktoré brzdia trvalo udržateľné a ďalekosiahlejšie hospodárske oživenie. EÚ musí pôsobiť zvnútra, ak má nasmerovať európske hospodárstvo späť na cestu rastu a plnej zamestnanosti. Toto si vyžiada vyrovnanú makroekonomickú politiku s deklarovaným cieľom: dosiahnuť ciele Lisabonskej stratégie, najmä úplnú zamestnanosť, posilniť konkurencieschopnosť, a reálne sa zaoberať povinnosťou sledovať trvalo udržateľný rozvoj v súlade so závermi summitu v Göteborgu.

4.2.4

EHSV pripomína, že cieľom menovej politiky by vo všetkých prípadoch malo byť dosiahnutie rovnováhy medzi cenovou stabilitou, hospodárskym rastom a zamestnanosťou. Malo by zmysel donútiť Európsku centrálnu banku (ECB), aby sa zamerala na stabilitu v širšom zmysle, čiže nielen na cenovú stabilitu, ale aj stabilitu z hľadiska rastu, úplnej zamestnanosti a sociálnej súdržnosti (5). Aby bolo možné dosiahnuť tieto výsledky, je dôležité zosúladiť národné rozpočty s politikami ECB a dodržiavať Pakt stability a rastu.

4.2.5

EHSV ďalej pripomína špeciálny význam služieb súvisiacich s podnikaním ako súčasť malých a stredných podnikov na dosiahnutie úspechu Lisabonského procesu a konkurencieschopnosti EÚ. Následne po súhlasnom oznámení Komisie (6) EHSV zdôrazňuje potrebu vytvoriť regulačné prostredie, v ktorom budú príslušné malé a stredné podniky schopné plniť požiadavky spoločnosti, s ktorými sú konfrontované.

4.2.6

EHSV tiež podporuje rozsiahlu analýzu potrebných podporných opatrení v 27 odvetviach priemyselnej výroby v dokumente Komisie o integrovanej priemyselnej politike, ale trvá na skutočnej implementácii politiky v koordinácii s členskými štátmi (7).

4.3   Lepšia právna úprava (8)

4.3.1

EHSV plne podporuje nedávny návrh Európskej komisie znížiť do roku 2012 administratívne zaťaženie podnikov o 25 % (9). Môže to viesť k zvýšeniu HDP EÚ o 1,5 %. EHSV nalieha na Komisiu, aby predložila jasnú stratégiu celkového zjednodušenia regulačného prostredia a predišla tak prípadným neúspechom (10).

4.3.2

Menšia administratívna záťaž umožní posilniť hospodársku dynamiku. Obmedzenie záťaže právnych a regulačných povinností si vyžaduje celoplošný prístup zo strany miestnych, regionálnych a národných orgánov, ako aj zo strany Európskej únie. Preto je nevyhnutné, aby boli právne predpisy dobre navrhnuté a primerané.

4.3.3

EHSV podporuje vytvorenie Rady pre hodnotenie vplyvu (na podniky), ktoré oznámila Komisia vo svojom strategickom prehľade na tému Lepšia tvorba právnych predpisov (11) a je zamerané na posilnenie kvality a účinnosti dôsledkových analýz. Jej rozsah pôsobnosti však nesmie byť obmedzený len na jednoduchú koordináciu, ale brať do úvahy aj kvalitu práce malých a stredných podnikov a analýzu ekonomických a sociálnych dôsledkov regulačných návrhov. Nové nariadenia na národnej úrovni i na úrovni Spoločenstva by mali byť kontrolované, aby sa mohol vyhodnotiť ich vplyv na MSP.

4.3.4

Je potrebné dôkladne preskúmať hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky nových alebo revidovaných právnych predpisov, aby sa určili potenciálne možnosti kompromisu a synergií medzi rôznymi cieľmi politík. Súčasná právna regulácia sa navyše posudzuje aj z hľadiska možností zjednodušenia a hodnotí sa jej vplyv na konkurencieschopnosť. Bolo by potrebné venovať špeciálnu pozornosť hodnoteniu vplyvu všetkých legislatívnych a regulačných návrhov Európskej komisie na nezávislé podniky, začlenením špecifického cieľa voči malým podnikom. Na záver je potrebné spomenúť, že sa pripravuje spoločný prístup k meraniu administratívnych nákladov nových a existujúcich právnych predpisov. Princíp „najprv myslieť v malom“ by mal byť vedúcim princípom pri preskúmaní platných právnych predpisov a vytváraní nových. Znamená to, že právne predpisy by mali brať do úvahy špecifickosť malých a stredných podnikov.

4.3.5

EHSV pripomína, že zlepšenie je dôležité najmä pre malé a stredné podniky, ktoré majú zvyčajne len obmedzené zdroje na zvládnutie administratívnych postupov zakotvených v právnych predpisoch Spoločenstva, ako aj národných právnych predpisoch.

4.3.6

Mali by byť podniknuté potrebné kroky s cieľom zabezpečiť, aby všetky členské štáty implementovali všetky smernice včas a vysoko kvalitne a presvedčiť národné a regionálne vlády a legislatívne orgány, aby zahájili vlastný projekt zjednodušovania zameriavajúc sa na právne predpisy, do ktorých sa pri implementácii európskych právnych predpisov pridávali dodatky neobsiahnuté v pôvodných predpisoch („gold-plating“).

4.3.7

Väčšina politických subjektov na regionálnej, národnej a európskej úrovni nepozná dostatočne reálnu situáciu v malých podnikoch a ich skutočné potreby. Lepšie zapojenie zastupiteľských združení malých a stredných podnikov (12) na všetkých úrovniach je základnou podmienkou pre zlepšenie kvality politiky malých a stredných podnikov v Európe. Posilnenie združení malých podnikov je tiež jedným z hlavných prvkov Európskej charty malých podnikov (2000). Zastupiteľské združenia malých a stredných podnikov by mali byť do procesu prijímania rozhodnutí na všetkých úrovniach zapájané ako významné zainteresované strany.

4.3.8

EHSV dôrazne podporuje Európsku chartu pre malé podniky, ktorá sa ukázala byť dobrým nástrojom monitorovania dosiahnutého pokroku a identifikácie problémov, s ktorými sa stretávajú malé a stredné podniky, ako i nástrojom rozhodovania o členských štátoch, ktoré majú konať v záujme lepšej koordinácie podnikateľských politík v celej Európe. Je dôležité zachovať stále tempo procesu integrácie správ o realizácii charty do výročných správ lisabonskej agendy. Je potrebné neustále chartu aktualizovať a dopĺňať vzhľadom na revidovanú Lisabonskú stratégiu a proces veľkého rozšírenia Európskej únie.

4.4   Kultúra podnikania a zakladanie podnikov (13)

4.4.1

Podnikanie je komplexný jav, ktorý združuje prvky zmyslu pre iniciatívu, podstúpenia rizika a inovácie. Malé a nové podniky prinášajú inovácie, zapĺňajú medzery na trhu, vytvárajú pracovné miesta a podporujú hospodársku súťaž, čím prispievajú k ekonomickej účinnosti.

4.4.2

Európska únia ako celok čelí nedostatku podnikateľskej činnosti v počiatočnom štádiu. Najnovšia správa GEM (Monitor globálneho súkromného podnikania) nezaraďuje žiaden členský štát Európskej únie medzi prvých 10 krajín (14). Na druhej strane, 8 členských štátov figuruje medzi poslednými 10 miestami s najnižšou úrovňou účasti (15).

4.4.3

Podnikanie je dôležité pre spoločnosť ako celok. Na podporu a zvýšenie povedomia o kultúre podnikateľského myslenia, ako aj pochopenia významu súkromného podnikania pre celkový vývoj krajiny výbor navrhuje, aby bol rok 2009 vyhlásený za Európsky rok súkromného podnikania. Výbor v tejto súvislosti konštatuje, že v roku 2010 sa uskutoční strednodobé preskúmanie viacerých relevantných programov Spoločenstva. Je potrebné vytvoriť pozitívny postoj verejnosti k podnikaniu. Uvedený rok by tiež poskytol príležitosť skonsolidovať a posilniť existujúce osvedčené postupy.

4.4.4

V rámci EÚ prevláda výrazná potreba uskutočniť zmeny v učebných plánoch vo vzdelávaní a odbornej príprave, a to najmä na úrovni vyššieho vzdelávania, prikladať väčší dôraz na pokrokové vzdelávanie v oblasti podnikania, strategickú hodnotu riadenia informácií a informačných a komunikačných technológií (IKT) a získavania kontaktov. Úloha škôl a univerzít je základným faktorom pri podpore podnikateľského zmýšľania medzi mladými ľuďmi. Odporúča sa napríklad aktívna účasť zástupcov podnikov na vzdelávaní ako aj zapojenie obchodných organizácií. Dôležité sú mediálne aktivity a obraz, ktorý o podnikoch prinášajú.

4.4.5

Politiky pomoci podnikom v ich začiatkoch a rozvoji by sa mali zintenzívniť, okrem iného aj vrátane rýchlejších opatrení s nižšími nákladmi na začiatku, čím by sa zlepšil prístup k rizikovému kapitálu, viacerým podnikateľským vzdelávacím programom, opatreniam určeným na uľahčenie prístupu k sieťam a verejnoprospešným službám a hustejšej sieti podporných služieb pre malé podniky. Okrem toho je potrebné prijímať politické rozhodnutia s cieľom reformovať daňové systémy, právne predpisy, prístup na trh, záchranné a reštrukturalizačné postupy ako aj dedičské právo. Potrebou je aj kultúrna zmena vzhľadom na postoj k bankrotu.

4.4.6

Dostupnosť financovania v prvých štádiách je zásadným problémom. V Belgicku zahájila vláda iniciatívy zamerané na preklenutie rozdielov. Príkladom je fond Arkimedes, ktorý vyzbieral 110 miliónov eur vo forme podielov alebo dlhopisov, ktoré sú ručené regionálnou vládou Flámska.

4.4.7

Rovnako dôležité je poskytovanie informácií a podporných služieb podnikom, najmä mladým podnikateľom. Programy mentorstva vo Flámsku (Belgicko) preukázali svoje opodstatnenie.

4.4.8

Strach z neúspechu má silný negatívny vplyv na potenciálne začínajúce podniky. Je nutné schváliť adekvátny sociálny rámec pre samostatne zárobkovo činné osoby. Samostatne zárobková činnosť by mala mať aj zjednodušenú možnosť druhej šance.

4.5   Vnútorný trh (16)

4.5.1

Mal by sa využiť potenciál jednotného trhu. Európska únia by teraz mala získať výhody z trhu, ktorý je väčší než trh USA alebo Číny, ale

príliš veľa smerníc nebolo úplne transponovaných do národnej legislatívy;

nedosiahol sa adekvátny pokrok pri zabezpečovaní štandardizácie a vzájomného uznávania pre poskytovanie služieb;

došlo k omeškaniam pri liberalizácii trhov, vrátane trhov vo verejnom sektore;

ťažkosti vznikli pri odsúhlasovaní uplatniteľných európskych práv duševného vlastníctva;

deformácie sú spôsobené formami fiškálnych rozdielov.

4.5.2

Príťažlivosť Európskej únie ako miesta na investovanie závisí od veľkosti a otvorenosti jej trhov, jej regulačného prostredia a kvality infraštruktúry. Zvýšený prílev investícií zvýši produktivitu Európy, pretože úroveň pracovnej produktivity závisí od investícií do fyzického a ľudského kapitálu, ako aj do vedomostí a infraštruktúry.

4.5.3

Schopnosť európskych producentov konkurovať a prežiť na vnútornom trhu je veľmi podstatná pre ich konkurenčnú silu na svetových trhoch. Hoci je vnútorný trh tovarov relatívne dobre integrovaný, trhy služieb zostávajú právne či de facto dosť rozdrobené. Na podporu rastu a zamestnanosti a posilnenie konkurencieschopnosti musí byť vnútorný trh služieb plne funkčný a zároveň sa musí zachovať európsky sociálny model. Odstránenie daňových prekážok cezhraničných aktivít a zrušenie pretrvávajúcich prekážok pracovnej mobility by tiež pomohlo významne zvýšiť účinnosť. V konečnom dôsledku, úplná integrácia finančných trhov by zvýšila výkonnosť a zamestnanosť tým, že by umožnila účinnejšie prideľovanie kapitálu a vytvorila lepšie podmienky na financovanie podnikateľskej činnosti.

4.5.4

Vnútorný trh ešte stále nie je úplne prispôsobený malým a stredným podnikom, najmä v oblasti služieb. Vysoké administratívne zaťaženie pri cezhraničných operáciách a neprispôsobené európske normy bránia malým podnikom, aby uspeli na väčších trhoch.

4.5.5

Normy zohrávajú významnú úlohu v prístupe na trh. Súčasný normalizačný proces neberie dostatočne do úvahy špecifické črty remeselnej výroby a malých a stredných podnikov. Malé podniky musia byť lepšie zapojené do vypracovania európskych a medzinárodných noriem. Aj napriek silnej podpore štruktúram ako NORMAPME (17) zo strany Komisie je potrebné naďalej vyvíjať úsilie v prospech malých a stredných podnikov, najmä pre výrobu v malom a konkrétne prispôsobenú výrobu, pre štandardy s nižšími nákladmi, vyrovnanejšie zastúpenie v odborných výboroch a pre zjednodušenie certifikačných systémov.

4.5.6

Značný priestor na ďalšie zlepšenie sa napríklad vytvára v oblasti postupov verejného obstarávania. Signálom takéhoto zlepšenia by bol zvýšený podiel verejne oznamovaných verejných obstarávaní. Bolo by potrebné zamerať sa na možnosti malých a stredných podnikov zapojiť sa do postupov verejného obstarávania. EHSV podporuje Komisiu pri vytváraní stručného prehľadu osvedčených postupov, ktoré boli zaznamenané v tejto oblasti v členských štátoch EÚ, ale aj v Spojených štátoch a v Japonsku a viedli k rozšíreniu prístupu malých a stredných podnikov k verejným zákazkám.

4.5.7

Malé a stredné podniky musia v Európe čeliť 27 rôznym daňovým systémom, čo spôsobuje vznik obmedzujúcich nákladov na zosúladenie a vytvára vážne prekážky na vnútornom trhu. Náklady na zosúladenie sú pre malé podniky omnoho vyššie ako pre väčšie podniky (18). Očakáva sa zjednodušenie, ktoré by prospelo najmä malým a stredným podnikom.

4.6   Ľudský kapitál, rozvoj kvalifikácie a sociálny dialóg

4.6.1

V kontexte globalizovaného hospodárstva založeného na vedomostiach sa musia podniky neustále prispôsobovať zmenám. Úspešní podnikatelia potrebujú teraz, viac ako kedykoľvek predtým, pevný vedomostný základ a kvalifikáciu, aby mohli čeliť zvýšenej konkurencii a boli schopní zvíťaziť v inovačných pretekoch. Technologický rozvoj si od podnikateľov, ale aj zamestnancov, okrem iného vyžaduje neustále rozvíjanie nových schopností, najmä v oblasti IKT a získavanie najnovších vedomostí (19).

4.6.2

Od zavedenia Lisabonskej stratégie v roku 2000 boli v Európe jasne posilnené ciele odbornej prípravy a stratégie celoživotného vzdelávania, stále však musia byť ďalej zlepšované ako to uvádza hodnotiaca správa rámca činností v oblasti celoživotného rozvoja schopností a kvalifikácie za rok 2006, na ktorej sa v roku 2002 dohodli európski sociálni partneri (EKOZ, BusinessEurope, CEEP, UEAPME). V tejto súvislosti by sa mal nový integrovaný akčný program pre celoživotné vzdelávanie Spoločenstva tiež plne podieľať na tomto úsilí, pretože jeho oficiálnym cieľom je prispieť k realizácii lisabonských cieľov, najmä rozvoju Európskej únie ako pokrokovej spoločnosti založenej na vedomostiach, s trvalo udržateľným hospodárskym rozvojom, väčším počtom lepších pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou.

4.6.3

Ako EHSV správne poznamenal (20), „…európske vzdelávacie programy patria k niekoľkým málo oblastiam činnosti Únie, ktoré sú zamerané priamo na európskych občanov. Cieľom nového programu preto musí byť podpora demokracie založenej na spoluúčasti a aktívom občianstve, rovnako ako aj podpora zamestnanosti a pružný trh práce.“ Keďže tento program spája hlavné európske programy mobility, konkrétne Leonardo da Vinci pre študentov technických smerov a mladých ľudí v začiatočnej odbornej príprave a mladých pracovníkov, ako aj Erasmus pre študentov, mali by byť jednoduchšie dostupné pre individuálnu mobilitu. Štúdium a práca v zahraničí na určitý čas nie len rozširuje vedomosti a zručnosti jednotlivca, ale tiež prispieva k lepšiemu pochopeniu Európy a európskeho občianstva. Okrem toho pomáha jednotlivcom, aby boli iniciatívnejší a otvorenejší v otázke prijímania zodpovednosti za vlastnú zamestnateľnosť v pracovnom živote.

4.6.4

EHSV tiež zdôraznil „mimoriadny význam možnosti prístupu malých a stredných podnikov k tomuto programu“ a „navrhuje špeciálny prístup k malým a stredným podnikom, zjednodušením príslušných postupov s cieľom zreálniť a zefektívniť ich účasť v týchto programoch“. V hospodárstve založenom na službách je najcennejšou hodnotou podniku ľudský kapitál. Aby podniky, a najmä malé a stredné podniky, mohli realizovať stratégiu rozvoja kvalifikácie, mali by byť navrhnuté prispôsobené podporné iniciatívy, ako napríklad konkrétne navrhnuté ponuky, finančná podpora, daňové stimuly, s cieľom pomôcť týmto podnikom investovať do neustálej odbornej prípravy.

4.6.5

Sociálny dialóg je dôležitým nástrojom pri prekonávaní hospodárskych a sociálnych problémov. Jedným z jeho hlavných prínosov je zlepšenie fungovania pracovného trhu a predvídanie zmeny. Sociálny dialóg ďalej prispieva k vytváraniu prostredia dôvery v podnikoch. Ak bude brať do úvahy špecifické črty a povahu pracovného prostredia a pracovných vzťahov, ako aj konkrétnu situáciu, v ktorej remeselníci a malé a stredné podniky pracujú a napredujú, možno sa mu tiež podarí poskytnúť malým a stredným podnikom konkrétne riešenia.

4.7   Inovácia

4.7.1

Cieľom Lisabonskej agendy je dosiahnuť, aby boli 3 % z celkového HDP určené na výskum a vývoj, z čoho musia dve tretiny pochádzať zo súkromného sektora. V súčasnosti prispieva súkromný sektor iba 56 percentami. Bohužiaľ musíme poznamenať, že Európa venuje na výskum a vývoj oveľa menší podiel HDP ako USA a Japonsko (1,93 % v porovnaní v 2,59 % v USA a 3,15 % v Japonsku). Okrem toho sa intenzite výskumu EÚ začína približovať Čína, ktorá dosiahne rovnaké hodnoty do roku 2010. Výskum a vývoj: v roku 2002 venoval súkromný sektor v Spojených štátoch na výskum a vývoj o 100 miliárd eur viac ako v Európe.

4.7.2

Budúci Európsky technologický inštitút, ktorého cieľom je dosiahnuť čo najväčšiu možnú mieru integrácie vzdelávania, výskumu a inovácie na vysokej úrovni, by mal jednoznačne uznať a zhodnotiť potenciál malých a stredných podnikov. Spolupráca medzi univerzitami a výskumnými centrami a podnikmi, najmä malými strednými podnikmi, by mala byť posilnená. Bolo by potrebné podporovať vedcov, aby nadväzovali kontakty s podnikmi. Nemožno podceňovať význam podpory transferu technológií prostredníctvom technologických centier a inkubátorov. Opatrenia na podporu poskytovateľov inovačných podporných služieb, ich skupinám a sieťam, by tiež mali byť stanovené v novom rámci štátnej pomoci pre výskum, vývoj a inovácie. Európski výskumní pracovníci by mali dostávať viac príležitostí v každom z 27 členských štátov EÚ. S cieľom zlepšiť prístup podnikov k výsledkom výskumu a jeho ekonomický dopad je potrebné zabezpečiť lepšiu propagáciu a šírenie týchto výsledkov.

4.7.3

Európa by mala v rámci EÚ vytvoriť harmonizované regulačné prostredie, ktoré by bolo priaznivo naklonené inovácii. Na ochranu inovačných aktivít a riešenie potrieb európskych podnikov sú potrebné nové návrhy na zavedenie priemyselného patentu na úrovni Európskeho spoločenstva. Takýto systém by mal zaviesť znížené poplatky pre malé a stredné podniky a riadnu štruktúru zabezpečenia pri konaní o priemyselnom patente.

4.7.4

Európska komisia vo svojom najnovšom oznámení uznáva potrebu rozšíriť definíciu inovácie s cieľom zamerať sa na malé a stredné podniky a vziať do úvahy inovácie iného ako technického charakteru vo všetkých odvetviach hospodárstva. Tento nový prístup musí byť teraz implementovaný vo všetkých politických oblastiach, aby ho mohli využívať malé podniky.

4.7.5

Je nevyhnutne potrebné, aby malé a stredné podniky aktualizovali kvalifikáciu svojho súčasného ľudského kapitálu a do produkcie a inovácie zapojili akademických pracovníkov. Siedmy rámcový program by mal poskytnúť podporu malým a stredným podnikom, aby spustili moderný technologický výskum a výrobné postupy, ale taktiež ostatné formy inovácie dôležité v štruktúre malých a stredných podnikov.

4.7.6

Potrebné zdroje na úrovni EÚ by mali byť poskytnuté z programu CIP, z rámcového programu pre výskum, štrukturálnych fondov a vzdelávacích programov, ak máme spomenúť tie najdôležitejšie. Zložitou a chúlostivou úlohou bude koordinácia politík, vrátane zdrojov, najmä preto, že dostupné európske finančné zdroje sú relatívne obmedzené vzhľadom na potreby a dopyt. S cieľom zabezpečiť využitie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov na spolufinancovanie programov pre inovatívne malé a stredné podniky, začínajúce podniky a prevody podnikov (čiže prostredníctvom európskych investičných fondov – JEREMIE), je potrebné prijať adekvátne opatrenia na úrovni členských štátov a dôkladne monitorovať ich efektívnosť a dostupnosť.

4.7.7

Zavedenie nových vyspelých výrobných metód a strojov, najmä pre malé a stredné podniky, si bude vyžadovať poskytovanie úverov za výhodných podmienok. EIB a EIF by mali byť úzko zapojené do práce odvetvových a medziodvetvových plánovacích skupín.

4.7.8

Malé a stredné podniky by mali byť vedené k rozsiahlejšiemu využívaniu aplikácií IKT, ktoré im môžu znížiť náklady, zvýšiť produktivitu a posilniť ich konkurencieschopnosť.

4.8   Prevody podnikov (21)

4.8.1

Európske štúdie poukazujú na to, že približne jedna tretina európskych podnikateľov, najmä majiteľov rodinných podnikov, v priebehu nasledujúcich 10 rokov odíde. Odhaduje sa, že to ovplyvní asi 690 000 podnikov a poskytne 2,8 mil. pracovných miest. Prevody by mali byť podporované ako výhodné alternatívy začínajúcich podnikov.

4.8.2

Na rozdiel od minulosti sa stále viac prevodov podnikov uskutočňuje mimo rodiny, na tretie strany. Vzrastá tiež záujem o prevzatie zabehnutého podniku viac než o jeho zakladanie od úplného začiatku. Výskum preukázal, že 96 % prevodov podnikov prekoná prvých päť rokov v porovnaní len s 75 % novo založených podnikov.

4.8.3

Prvou úlohou je teda vytvorenie platformy a jednoduchšie zosúladenie potenciálnych kupcov a predajcov podnikov. Táto oblasť trhu by mala byť transparentná, aby sa zvýšila možnosť nadväzovania kontaktov a zabezpečila kontinuita exitujúcich životaschopných podnikov. Nevyhnutná je vysoká kvalita služieb akými sú sprostredkovanie, konzultácie a zachovania dôvernosti. Vo väčšine európskych krajín sa nachádzajú vládne alebo vládou podporované trhy na prevody podnikov (22). Je potrebné rozvíjať tieto iniciatívy vo všetkých členských štátoch EÚ.

4.9   Prístup k financovaniu

4.9.1

Malým a stredným podnikom a najmä novovzniknutým podnikom, prevodom podnikov a podnikateľským subjektom v oblasti inovácie by mal byť umožnený lepší prístup k financovaniu, aby mohli naplno rozvinúť svoj potenciál a podporovať hospodársky rast a vytvárať viac pracovných miest v Európe. Systémy na rozdelenie rizika, akými sú vzájomné a verejné záručné schémy, sa preukázali ako veľmi účinné nástroje, pričom by mali byť naďalej podporované tak na úrovni EÚ ako aj na úrovni členských štátov.

4.9.2

Dostupnosť financovania pri rozumných nákladoch pre nové podniky, malé a stredné podniky a rýchlo sa rozvíjajúce podniky: toto si vyžaduje udržanie úrokových sadzieb a rizikových poplatkov na rozumnej úrovni ako aj racionalizáciu systémov vládnej pomoci.

4.9.3

Vedenie konzultácií malých a stredných podnikov s ich združeniami by malo byť posilnené a podporované. Je taktiež potrebné zaviesť finančné nástroje prispôsobené potrebám a prostriedkom malých podnikov. EHSV vyzýva Komisiu a EIB/EIF na financovanie inovácie v malých podnikateľských subjektoch vo forme rizikového kapitálu a záručných schém.

4.9.4

Spoločnosti v oblasti rizikového kapitálu a obchodní anjeli zohrávajú dôležitú úlohu v prístupe malých a stredných podnikov k financovaniu. S cieľom zmenšiť nedostatky vo financovaní kapitálu je potrebné podporiť vytváranie vzťahov medzi spoločnosťami v oblasti rizikového kapitálu a obchodnými anjelmi na jednej strane a (začínajúcimi) podnikateľmi na strane druhej.

4.9.5

Záručné systémy preukázali svoju účinnosť aj pri využívaní zdrojov na podporu malých podnikov. Caisse Mutuelle de Garantie de la Mécanique (CMGM) vo Francúzsku má 45 ročnú skúsenosť v tejto oblasti. Tento peňažný ústav ponúka bankové záruky na skoro všetky úvery (investičné úvery, prevod podnikov, bankové záruky, hotovostné úvery), ktoré poskytuje podnikateľským subjektom. Tieto subjekty nadobudnú podiely na ich kapitále a záručnom fonde. Tento systém umožňuje znížiť záruky, ktoré sú vyžadované od podnikateľov, umožňuje poskytovať väčšie úvery a ponúka podnikateľovi bezpečnostnú sieť voči poskytovateľovi úveru. V oblasti prístupu k financovaniu a záručným fondom určeným malým a stredným podnikom je potrebné podporovať výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi EÚ.

4.10   Internacionalizácia

4.10.1

EÚ sa musí chopiť príležitostí, ktoré sa naskytli otvorením rýchlo rastúcich trhov v Ázii, akými sú Čína a India. EÚ musí zároveň riešiť následné nové medzinárodné rozdelenie pracovnej sily, najmä preto, že Čína sa začína viac špecializovať na tovary s vysokou pridanou hodnotou a India sa rozvíja ako celosvetové centrum externalizácie. EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaujať jednotný postoj vo vzťahu k tretím krajinám, aby sa tak zlepšili podmienky prístupu na trh pre podniky EÚ.

4.10.2

Hoci jednotný trh funguje už viac ako 14 rokov, mnoho podnikov stále pracuje len vo vlastnej krajine. Jazykové bariéry, pretrvávajúce legislatívne a regulačné rozdiely a nedostatok poznatkov o ostatných trhoch predstavujú hlavné prekážky. EHSV víta vytvorenie podporných služieb pre podnikateľov, ktoré sú porovnateľné k programu Passport to export (exportný pas) vo Veľkej Británii (23). Mal by sa tiež podporovať prístup malých a stredných podnikov k verejnému obstarávaniu.

4.10.3

Mali by byť vytvorené adekvátne podporné systémy na podporu cezhraničnej činnosti ako aj činnosti v rámci Európskej únie a na iných trhoch.

4.10.4

EHSV zdôrazňuje, že v dokumentoch Komisie o obchodnej politike by sa mala venovať špeciálna pozornosť malým a stredným podnikom (stratégia prístupu, obranné nástroje a globálna Európa).

V Bruseli 12 júla 2007.

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Rozhodnutie Rady z 12. júla 2005 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (2005/600/ES), Ú. v. EÚ L 205, 6.8.2005, s. 21.

(2)  Implementácia Lisabonskej stratégie. Súhrnná správa pre Európsku radu.

(3)  Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006 + CCMI/032.

(4)  Dostupné údaje za rok 2003. Brožúra Eurostat 2006.

(5)  Samotný EHSV už pri viacerých príležitostiach žiadal, aby sa menová politika tiež snažila dosiahnuť ciele celkovej zamestnanosti a rastu.

(6)  „Konkurencieschopnosť služieb súvisiacich s podnikaním a ich prínos k výkonnosti európskych podnikov“ [KOM(2003) 747, konečné znenie z o 4. decembra 2003.

(7)  Oznámenie Komisie „Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Rámcová politika posilnenia výroby v EÚ – smerom k integrovanejšiemu prístupu k priemyselnej politike“ (KOM(2005) 474, konečné znenie), Moderná priemyselná politika.

(8)  EHSV nedávno publikoval niekoľko stanovísk na tému zjednodušenia a lepšej tvorby právnych predpisov:

 

Ú. v. EÚ c 24, 31.1.2006, Lepšia tvorba právnych predpisov, prieskumné stanovisko na žiadosť predsedníctva VB, spravodajca: pán Retureau.

 

Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006, Ako zlepšovať implementáciu a vykonávanie právnych predpisov EÚ, stanovisko z vlastnej iniciatívy, spravodajca pán van Iersel.

 

Ú. v. EÚ C 112, 30.4.2004, Aktualizácia a zjednodušenie acquis communautaire, KOM(2003) 71, konečné znenie, spravodajca pán Retureau.

(9)  KOM(2006) 689, 690 a 691, 14. novembra 2006.

(10)  Akčný program na znižovanie administratívnej záťaže v Európskej únii. KOM(2007) 23 v konečnom znení z 24.1.2007.

(11)  Oznámenie Európskej komisie zo 14. novembra 2006.

(12)  Organizáciami malých a stredných podnikov myslíme organizácie zastupujúce malé a stredné podniky (európska definícia) v rôznych oblastiach činnosti: remeselná výroba, priemysel, služby, obchod, slobodné povolania. Týka sa to aj multisektorových organizácií ako aj organizácií zameraných na viac sektorov.

(13)  Ú. v. EÚ C 309, 12.12.2006, Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Podpora podnikateľských paradigiem prostredníctvom vzdelávania a učenia, KOM(2006) 33, konečné znenie.

(14)  Írsko je na 11 mieste.

(15)  Maďarsko, Belgicko, Švédsko, Slovinsko, Holandsko, Dánsko, Taliansko a Fínsko.

(16)  Prieskumné stanovisko na tému Preskúmanie jednotného trhu, Ú. v. EÚ C 93, 27.4.2007.

(17)  NORMAPME: Európsky úrad pre štandardizáciu remesiel, živností a malé a stredné podniky –

www.normapme.com.

(18)  Týka sa nákladov na zosúladenie daňových systémov v cezhraničných aktivitách.

(19)  Dokonca aj tradičné zamestnania ako inštalatéri a tesári musia brať do úvahy postupy šetriace energiu.

(20)  Ú. V. EÚ C 221, 8.9.2005.

(21)  Implementácia programu Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť Prevody podnikov – kontinuita prostredníctvom nového začiatku KOM(2006) 117, konečné znenie, 14.3.2006.

(22)  Francúzsko, Taliansko, Luxemburg, Holandsko, Rakúsko, Fínsko a Belgicko (ktoré má samostatnú databázu pre každý región). Miera úspešnosti v týchto krajinách je približne 25 %, čiže 1 zo 4 podnikov v databáze nájde svojho nástupcu.

(23)  Ďalšie podrobnosti o jednotnom trhu pozri v Flash Barometer 180 – TNS Sofres/EOS Gallup Group Europe, Internal Market Opinions and Experiences of Businesses in EU-15 (Stanoviská a skúsenosti podnikov v EÚ 15 v oblasti vnútorného trhu), publikované v júni 2006.

Podrobnosti o programe Passport to Export britskej vládnej organizácie pre obchod a investície (UK Trade and Investment) založenej s cieľom podporiť britských exportérov, aby prekonali prekážky v medzinárodnom obchode, pozri Chartu malých podnikov, Sekcia o osvedčených postupoch 2006, s. 9.


27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/17


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Investovanie do vedomostí a inovácií (Lisabonská stratégia)“

(2007/C 256/04)

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 14. septembra 200 rozhodol podľa článku 31 vnútorného poriadku poveriť odbornú komisiu pre jednotný trh, výrobu a spotrebu vypracovaním informačnej správy na: „Investovanie do vedomostí a inovácií“.

Na plenárnom zasadnutí 14. a 15. marca 2007 bolo rozhodnuté, že informačná správa sa zmení na stanovisko z vlastnej iniciatívy (článok 29 ods. 2 vnútorného poriadku).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. mája 2007. Spravodajcom bol pán WOLF.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 437. plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2007 (schôdza z 12. júla) 120 hlasmi za,, pričom sa 1 člen hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

OBSAH

1.

Úvod

2.

Závery a odporúčania

3.

Všeobecné aspekty

4.

Vzdelávanie, školenia a odborná príprava

5.

Finančné otázky a postupy

6.

Štrukturálne aspekty a rámcové podmienky

7.

Ľudský faktor – vedci, inžinieri a podnikatelia

1.   Úvod

1.1

V rámci témy „OBNOVENÁ LISABONSKÁ STRATÉGIA PRE RAST A ZAMESTNANOSŤ“ privítala Európska rada v záveroch predsedníctva Rady EÚ z 23. a 24. marca 2006 (bod 12) iniciatívu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, ktorá má posilniť vlastnú zodpovednosť za Lisabonskú stratégiu na úrovni Spoločenstva. Rada vyzvala Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby pokračoval vo svojej práci a požiadala ho, aby do začiatku roku 2008 vypracoval súhrnnú správu o podpore partnerstva pre rast a zamestnanosť.

1.2

Ešte predtým v tejto oblasti prijal výbor 15. februára 2007 uznesenie o realizácii prepracovanej Lisabonskej stratégie adresované jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2007.

1.3

Na prípravu súhrnnej správy, o ktorú požiadala Európska rada, slúžia štyri informačné správy na nasledujúce témy:

„Investovanie do vedomostí a inovácií“,

„Podnikateľský potenciál, najmä MSP“,

„Zamestnanosť pre prioritné skupiny obyvateľstva“ a

„Stanovenie energetickej politiky pre Európu“.

Tieto informačné správy budú tvoriť jej základné prvky.

1.4

Tento text, ktorý vznikol aj v spolupráci so zástupcami národných hospodárskych a sociálnych výborov niekoľkých členských štátov, sa zaoberá výlučne témou „Investovanie do vedomostí a inovácií“.

2.   Závery a odporúčania

2.1

Sila Európy spočíva vo výkonnosti jej občanov.

2.2

Vzájomné voľné prepojenie vynaliezavého remeselného ducha a podnikateľskej iniciatívy s vedeckou metodikou a systematikou a s technológiami a priemyselnými procesmi, ktoré sa na tomto základe vyvinú, bolo receptom európskeho úspechu pri dosahovaní pokrokov vedúcich k našej súčasnej životnej úrovni, ktoré kráčali ruka v ruke s historickými spoločensko-politickými trendmi k slobodnému občanovi v modernom štáte s delenými právomocami, demokraciou a základnými právami.

2.3

Rozhodujúcim podielom k tomu prispel vývoj a intenzívne využívanie priemyselných postupov, strojov a dopravných prostriedkov, ktoré spotrebúvajú energiu: energia oslobodila ľudí od ťarchy najťažšej telesnej práce, zmnohonásobila produktivitu, vytvorila teplo a svetlo a umožnila netušenú mobilitu a komunikáciu. Energia sa stala potravou a hnacou silou moderného národného hospodárstva.

2.3.1

Vzhľadom na obmedzené zásoby fosílnych zdrojov energie, silný nárast celosvetového dopytu po energii a očakávaný vplyv spotreby energie na klimatický vývoj v budúcnosti stojí zabezpečenie trvalo udržateľného a klimaticky únosného zásobovania energiou v popredí politickej diskusie. Dôležitým predpokladom riešenia tejto veľmi ťažkej úlohy je silný, obsiahly a účinný výskumný a vývojový program „Energia“.

2.4

Okrem toho však existuje ešte veľmi veľa ďalších problémov a úloh, ktoré je možné vyriešiť iba pomocou výskumu, vývoja a inovácií. Tieto sa týkajú napr. boja proti fyzickým a psychickým ochoreniam, uľahčenia života a zapojenia postihnutých ľudí do spoločnosti, účinkov demografických zmien, vrátane geriatrického výskumu, ochrany životného prostredia a vo všeobecnosti zabezpečenia a ďalšieho rozvoja našej životného základu, nášho európskeho systému hodnôt a sociálneho modelu. V konečnom dôsledku výskum a vývoj slúži aj základnému cieľu vytvárať ďalšie a nové poznatky. Rozsiahlejšie poznatky pomáhajú nielen riešiť problémy, ale rozširujú aj našu predstavu o svete, zobjektívňujú konfliktné situácie a obohacuje našu kultúru.

2.5

Európske spoločenstvo čelí výzve stále viac sa vyostrujúcej celosvetovej hospodárskej súťaže, pri ktorej ide najmä o zachovanie európskych pracovných miest, udržanie úrovne príjmov a sociálnych a environmentálnych noriem. Toto platí nielen kvôli hospodárskej sile USA a Japonska, ale predovšetkým v kontexte stále silnejúcich priemyselných a výskumných výsledkov štátov ako Čína, India a Brazília a tamojších nízkych príjmov a sociálnych a environmentálnych noriem.

2.6

Za týchto okolností možno obstáť len vtedy, ak si Európa aj v budúcnosti zachová náskok vo výskume, technologickom vývoji a v oblasti neustálych inovácií, ktorý bude založený na spoločenskom a kultúrnom prostredí demokracie, právneho štátu, politickej stability, podnikateľskej slobody, istoty plánovania, ochoty podávať výkony, uznania výkonov a sociálnych istôt.

2.7

Vedecké a technické výkony a ich podnikateľské premietnutie do konkurencieschopného hospodárstva sú preto rozhodujúcimi predpokladmi pre zabezpečenie našej budúcnosti – napríklad v oblasti energetickej problematiky a problematiky klimatických zmien –, pre zachovanie a zlepšenie nášho postavenia v celosvetovom meradle, pre to, aby sme neohrozili európsky sociálny model, ale naopak, aby sme ho mohli ďalej rozvíjať.

2.8

Najdôležitejším predpokladom je spoločenské prostredie priaznivo naklonené pokroku a inováciám, v ktorom sa tento názor naplno prejavuje, aby boli na všetkých úrovniach politického rozhodovania vytvorené potrebné rámcové podmienky a prijaté príslušné smerodajné rozhodnutia, a aby na strane priemyslu bola vybudovaná dostatočná dôvera a optimizmus pre investície potrebné v Európe a aby vznikali nové pracovné miesta. K tomu ale tiež patrí zvyšovanie povedomia o zásadnom význame základného výskumu, ktorý poskytuje nevyhnutný základ pre budúce inovácie. Obzvlášť potrebný je inovatívny podnikateľský duch ochotný ísť do rizika a silné politické vedenie, spoľahlivosť a zmysel pre realitu.

2.9

Cieľ stanovený v Barcelone na realizáciu Lisabonskej stratégie musia brať vážne všetci aktéri, ktorých sa týka, aby Európa nezostávala v celosvetových pretekoch investícií do výskumu a vývoja (VaV). Tento cieľ hovorí, že celkové výdavky na VaV v Únii majú byť zvýšené tak, aby v roku 2010 dosiahli úroveň takmer 3 % HDP. Investície potrebné na dosiahnutie tohto cieľa by mal z dvoch tretín poskytnúť súkromný sektor.

2.10

V decembri 2006 Rada schválila 7. rámcový program pre výskum a vývoj (RP7) na obdobie rokov 2007 – 2013, ktorého rozpočet vo výške 50 mld. EUR bol výrazne vyšší, než pre predchádzajúci program. Je to ďalší pozoruhodný úspech európskej politiky, ktorý výbor podstatným spôsobom podporil. Spoločenstvo sa tak bude podieľať len približne 2 % (teda iba jednou päťdesiatinou!) na investíciách do výskumu a rozvoja, o ktoré sa celkovo snaží cieľ z Barcelony. Ako výbor viackrát zdôrazňoval, tento objem nestačí na to, aby sa v plnom rozsahu prejavil zamýšľaný pákový efekt a integračná sila podpory Spoločenstva v politike podpory členských štátov a v potrebnej investičnej ochote priemyslu.

2.11

Preto výbor opakovane odporúča, aby sa tento podiel podpory zo strany Spoločenstva pri plánovanej revízii rozpočtu EÚ v roku 2008 zvýšil v prvom kroku o polovicu, teda na zhruba 3 % celkových cieľových investícií stanovených v cieli z Barcelony. Toto platí najmä s ohľadom na budúci Európsky technologický inštitút (ETI) a naliehavú potrebu výskumu a vývoja v oblasti klimaticky únosného a trvalo udržateľného zásobovania energiou.

2.12

Rovnako je však potrebné podporovať, zatraktívňovať a zvýhodňovať ochotu priemyslu investovať do výskumu a vývoja, najmä aj v prípade malých a stredných podnikov, a to prostredníctvom vhodných právnych, administratívnych, daňových a finančných rámcových podmienok (aj vrátane podmienok pre prípad povinného ručenia). Dôležitú úlohu pritom zohrávajú právne predpisy Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci, ktoré by mali členským štátom umožňovať vo väčšej miere efektívnejšie a menej byrokraticky podporovať výskumné a vývojové zámery univerzít, výskumných organizácií a priemyslu, ako aj ich potrebného vzájomného prepojenia. Preto je potrebné starostlivo preskúmať, či „rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc pre výskum, vývoj a inovácie“ skutočne podporuje tieto ciele.

2.13

Vedomosti sa zakladajú na dvoch rovnocenných pilieroch, ktoré sú navzájom od seba závislé na vzdelaní a výskume. Nové vedomosti treba získavať prostredníctvom výskumu a vývoja. Východiskom sú už nadobudnuté vedomosti. Tieto treba zakotviť a sprostredkovať ďalej prostredníctvom všeobecného a odborného vzdelávania rôznych foriem. Na tento účel je potrebné preskúmať metódy a učivo, či slúžia uvedeným cieľom. Oba piliere potrebujú okrem toho výrazne vyššie finančné investície a vhodné rámcové podmienky.

2.14

Sila Európy spočíva vo výkonnosti jej občanov. Prioritou preto musí byť túto výkonnosť ešte viac podporovať a rozvíjať. Výbor preto apeluje na členské štáty, aby posilňovali a zlepšovali svoje vzdelávacie inštitúcie a realizovali investície vo významnom objeme, ktoré sú pre tento účel potrebné. Fundované vzdelávanie širokých vrstiev obyvateľstva je rovnako dôležité, ako vzdelávanie vedeckých elít. V tejto súvislosti je potrebná široká a dostatočná ponuka solídnych a kvalifikovaných vzdelávacích inštitúcií, od základných škôl až po univerzity. Len tak vznikne európska spoločnosť s pozitívnym vzťahom k vzdelávaniu a vede.

2.15

Okrem toho výbor opakovane odporúča, aby bol pomocou intenzívnejšej medzištátnej spolupráce v oblasti vzdelávania, inovácie a výskumu vytvorený spoločný európsky priestor vedomostí, ktorý by doplnil a rozšíril európsky výskumný priestor. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú všetky stimuly a opatrenia celoživotného vzdelávania: celoživotné vzdelávanie je kľúčom k spoločnosti založenej na vedomostiach. Je potrebné čo najskôr odstrániť prekážky na vnútornom trhu, ktoré brzdia prechod na spoločnosť založenú na vedomostiach.

2.16

K tomu patrí aj ešte intenzívnejšia podpora mobility osôb zo strany členských štátov a posilnenie príslušných účinných programov Spoločenstva (Erasmus, Marie Curie). Mobilita podporuje nadobúdanie a prenos kompetencií. Musí byť zaručený voľný pohyb pracovníkov, výskumníkov a študentov v celej Európe a odmenený stimulmi; musí ho sprevádzať prijateľný príjem, pracovné podmienky a podpora rodiny. K tomu je potrebné v rámci celej Európy zlepšiť prístup k informáciám o voľných miestach vo všetkých členských štátoch.

2.17

Čo sa týka významu a podpory inovácií, výbor poukazuje nielen na svoje rozsiahle odporúčania, uvedené nižšie, ale predovšetkým aj na vynikajúcu Ahovu správu, ktorú podporuje. To sa týka najmä právnych a spoločenských rámcových podmienok pre podnikateľský sektor, ktorý sa nebude báť inovácií, a tiež pre trh priaznivo naklonený inováciám. Výbor okrem toho poukazuje na svoje rozsiahlejšie stanovisko „Uvoľnenie a posilnenie potenciálu Európy v oblasti výskumu, rozvoja a inovácií“.

2.18

Pokrok a inovácie sú založené na premietnutí nových poznatkov do nových, lepších procesov a produktov (vrátane neustálej inovácie existujúcich), ďalej na nových podnikateľských modeloch a vhodných riadiacich metódach. Ide teda o inovatívneho podnikateľského ducha a podnikateľské iniciatívy. Pokrok a inovácie sú založené aj na nových službách, na ďalšom rozvoji zdravotníctva a vo všeobecnosti na lepšom riešení sociálnych otázok v kontexte hospodárskych požiadaviek.

2.19

Inovácie teda znamenajú skoncipovať a zrealizovať nové techniky, postupy, spôsoby organizácie, podnikateľské modely, vzdelávacie modely, atď., ktoré predtým neboli alebo nemohli byť zohľadnené. Z tohto dôvodu je dôležité, aby zákonné úpravy týkajúce sa tejto oblasti poskytovali dostatok priestoru, ktorý by dal príležitosť na realizáciu a ďalšie rozvíjanie nových, doteraz nezvažovaných myšlienok, aby tieto neupadli a priori do zabudnutia iba preto, lebo nezapadajú do rámca príliš podrobných predpisov. Prílišné množstvo obmedzujúcich predpisov je brzdou inovácií. Výbor preto podporuje všetky snahy o zjednodušenie zákonných úprav a o ich preskúmanie z hľadiska nepotrebnosti, prílišnej podrobnosti alebo zbytočného obmedzovania.

2.20

Inovácie znamenajú aj akceptovanie určitého rizika neúspechu, dokonca aj rizika strát; účinnosť, ale aj nevýhody alebo vedľajšie účinky nového postupu alebo koncepcie sa spravidla totiž prejavia až v praxi a v súťaži s konkurujúcimi postupmi. Aj neúspech je novým poznatkom. Príležitosť a riziko sú dve strany tej istej mince. V zásade by mal očakávaný osoh z inovácie prevyšovať riziká, ktoré sa s ňou spájajú. Možné riziká pre spoločnosť vyžadujú zvláštne hodnotenie. Mohlo by sa okrem toho zvážiť, či by sa nemal aspoň pre malé a stredné podniky zriadiť rizikový fond, napr. v EIB, ktorý by pomohol kryť možné škody alebo straty.

2.21

Výbor už viackrát poukázal na to, že ľudské schopnosti a výkonnosť sú najcitlivejším a najhodnotnejším zdrojom poznatkov a inovácií. Preto je dostatočný počet, vybavenie a kvalita vzdelávacích inštitúcií potrebných pre tento účel rozhodujúcim predpokladom pre pokrytie dopytu po dobrých vedcoch, inžinieroch a učiteľoch.

2.22

Vynaložením investícií zo strany spoločnosti, ako aj investícií zo strany jednotlivých vedcov a inžinierov zameraných na nadobudnutie širokých a náročných základných a vysoko špecializovaných odborných vedomostí preberá spoločnosť – zastúpená politikou – zodpovednosť za čo najlepšie využitie týchto investícií. Táto zodpovednosť sa musí prejavovať v starostlivosti o primerané pracovné príležitosti a možnosti rozvoja pre kvalifikovaných výskumníkov a inžinierov, o možnosť založenia rodiny ako aj adekvátny profesionálny rast s atraktívnymi možnosťami zmeny špecializácie bez toho, aby zostali pracovne „mimo hry“ alebo uviazli v slepej uličke. Nezamestnanosť, nedostatočné finančné ohodnotenie alebo nevhodná práca (aj v dôsledku nadmernej administratívy a práce v grémiách) kvalifikovaných vedcov a inžinierov je mrhaním investícií národného hospodárstva a odstrašujúcim príkladom pre dorastajúcu elitu, ktorá sa následne rozhoduje pre povolania vzdialené vede a technike alebo vysťahovanie z Európy!

2.23

To nie je v rozpore s požiadavkou zapájať skúsených odborníkov a vedecko-technických pracovníkov viac než doteraz do výskumných, podnikateľských a inovačných rozhodovacích procesov a správnych rozhodnutí. Založenie Európskej rady pre výskum (ERV) je v tejto súvislosti prvým povzbudzujúcim krokom. Ale aj do podpory výskumu a inovácií Spoločenstva (vrátane Komisie!) a členských štátov je potrebné vložiť a udržať dostatočné odborné znalosti. Administratíva samotná nestačí.

2.24

Osobitnú problematiku predstavuje uplatnenie výskumu a inovácií v priemyselných výrobkoch a procesoch. Nie nadarmo požadujú ciele z Lisabonu, aby dve tretiny výkonov VaV pochádzali z priemyslu. Ide preto najmä aj o to, aby sa zhodnotil profesijný profil podnikateľa a lepšie sa zakotvil v spoločnosti vzhľadom na jeho rozhodujúci význam pre inovácie, hospodársky pokrok a všeobecný blahobyt Preto výbor vo svojej funkcii ako most k organizovanej občianskej spoločnosti zameral svoj budúci pracovný program na „podnikanie s ľudskou tvárou“. Iba pomocou zodpovedného a výkonného podnikateľského sektora oplývajúceho nápadmi, ktorý sa môže čo najlepšie rozvíjať, sa napokon podarí dosiahnuť ciele z Lisabonu.

2.25

Čo sa týka mnohých ďalších otázok a podrobností, odkazujeme na nasledujúce podrobnejšie formulácie a tiež predovšetkým na stanovisko výboru „Cesta k európskej spoločnosti založenej na vedomostiach – príspevok organizovanej občianskej spoločnosti k Lisabonskej stratégii“ (1) a „Uvoľnenie a posilnenie potenciálu Európy v oblasti výskumu, rozvoja a inovácií“ (2).

3.   Všeobecné aspekty

3.1

Rozvoj vedy a techniky. Európa je kolískou modernej vedy a výskumu, ktoré sa kontinuálne rozvíjajú. Toto tvrdenie platí aj v prípade Európy ako kolísky vedy všeobecne, pokiaľ odhliadneme od okruhu grécko-egyptskej kultúry a vzájomného vplyvu s indicko-arabskou (3) kultúrou v určitom období. Veda a výskum boli – napriek výkyvom v určitých obdobiach a zlomom spôsobeným vojnami – spojené ponad hranice krajín v celej Európe. Ich metodika a spôsob myslenia boli rozhodujúcimi prvkami, ktoré pomáhali formovať našu dnešnú európsku spoločnosť, jej hodnoty, spôsob života a životný štandard; Boli poznávací znamením európskeho kultúrneho priestoru (4). Receptom úspechu z toho vyplývajúcich výdobytkov bolo vzájomné voľné prepojenie remeselného vynaliezavého ducha a podnikateľského iniciatívneho myslenia s vedeckou metodikou, systematikou a s technológiami a priemyselnými procesmi rozvíjanými na tomto základe.

3.2

Rozvoj spoločnosti. Takmer ruka v ruke s vedecko-technickým pokrokom prebiehali aj rozhodujúce spoločensko-politické zmeny smerom k slobodnému občanovi v modernom štáte s delenými právomocami, demokraciou, základnými právami a sociálnymi zákonmi.

3.3

Rozvoj životných podmienok. Ako dôsledok týchto spoločných procesov sa zmenili a zlepšili životné podmienky ľudí a zúčastnených štátov a regiónov v takom rozsahu, aký bol dovtedy v histórii ľudstva nevídaný. Počas posledných 135 rokov sa priemerná dĺžka života obyvateľstva (5) viac ako zdvojnásobila (6). V posledných 50 rokoch sa plošné výnosy v poľnohospodárstve takmer strojnásobili. V úspešných priemyselných krajinách sa diskutuje o nadváhe namiesto o podvýžive, o záplave informácií namiesto o ich nedostatku, o nadmernom starnutí obyvateľstva namiesto o detskej úmrtnosti. Schopnosti a výdobytky modernej mobilnej priemyselnej spoločnosti, získané vďaka výskumu, vývoju a inovácii, pokrývajú všetky oblasti ľudskej realizácie a kvality života.

3.4

Využitie energie. Podstatným spôsobom k tomu prispel vývoj a intenzívne využívanie priemyselných postupov, strojov a dopravných prostriedkov, ktoré spotrebúvajú energiu: energia oslobodila ľudí od ťarchy najťažšej telesnej práce, zmnohonásobila produktivitu, vytvorila teplo a svetlo a umožnila netušenú mobilitu, komunikáciu a kultúrny rozvoj. Energia sa stala potravou a hnacou silou moderného národného hospodárstva.

3.5

Problematika klímy a zásobovanie energiou. Tento pozoruhodný vývoj však vedie aj k novým problémom a výzvam. Globálne otepľovanie, jeho možné následky a stratégia na jeho obmedzenie sú predmetom ďalekosiahlych politických rozhodnutí (7) a početných analýz (8) s čiastočne kontroverznými názormi. Okrem toho sa v koncom októbra uverejnenom STERN REVIEW (9): „The Economics of Climate Change“ konštatuje, že len na zmiernenie globálneho otepľovania spôsobovaného skleníkovými plynmi bude potrebné vynaložiť prostriedky vo výške približne 1 % HDP, ktoré budú zahŕňať predovšetkým aj ďalšie potrebné aktivity v oblasti VaV. Ale aj bez problematiky klímy je otázka bezpečného a udržateľného zásobovania Európy (a sveta!) energiou jednou z hlavných politických výziev, pri zvládnutí ktorej hrá výrazne intenzívnejší výskum a vývoj rozhodujúcu úlohu (10).

3.6

Ďalšie problémy a výzvy (11). Klimatické zmeny a zásobovanie energiou však nie sú jediným okruhom problémov. Aj boj proti telesným a duševným chorobám, uľahčenie života postihnutých alebo inak znevýhodnených ľudí s cieľom ich lepšej účasti na profesijnom rozvoji a na spoločnosti založenej na vedomostiach, účinky demografických zmien vrátane geriatrického výskumu, lepšie pochopenie komplexných hospodárskych, sociálnych a kultúrnych súvislostí a mechanizmov pôsobenia, ochrana životného prostredia a vo všeobecnosti zabezpečenie a ďalší rozvoj našej životnej základne, nášho európskeho systému hodnôt a sociálneho modelu sú príklady významných výskumných tém, ku ktorým výbor podal podrobné odporúčania v doterajších stanoviskách, napríklad v stanovisku k 7. rámcovému programu pre výskum a vývoj (12) a jeho „špecifickým programom“ (13).

3.7

Celosvetová hospodárska súťaž. Európske spoločenstvo čelí veľmi vážnej výzve stále sa vyostrujúcej celosvetovej hospodárskej súťaže, pri ktorej ide najmä o zachovanie európskych pracovných miest, udržanie úrovne príjmov a sociálnych a environmentálnych noriem. Toto platí nielen kvôli hospodárskej sile USA a Japonska, ale najmä v kontexte pozoruhodných a stále silnejúcich hospodárskych a výskumných výsledkov štátov ako Čína (do roku 2050 sa Čína stane vedúcou krajinou v oblasti technológie a vystrieda tak USA! (14)), India a Brazília, a vzhľadom na tamojšie nízke príjmy a sociálne a environmentálne normy. Práve v tomto kontexte celosvetovej hospodárskej súťaže, ako aj s ňou spojených pretekov v zvyšovaní investícií do výskumu a vývoja, vrátane celosvetového konkurenčného boja o získanie najlepších vedcov a inžinierov, musí Európske spoločenstvo naďalej optimalizovať zodpovedajúce politiky. Pri tom ide v prvom rade o celosvetovú súťaž, a nie o vnútroeurópsku!

3.8

Náskok v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Konkurencieschopné postavenie si Európa môže udržať len vtedy, pokiaľ si aj do budúcnosti zachová náskok vo výskume, technologickom vývoji a v oblasti neustálych inovácií zakotvených do spoločenského a kultúrneho prostredia demokracie, právneho štátu, politickej stability a spoľahlivosti, podnikateľskej slobody, istoty plánovania, ochoty podávať výkony a uznania výkonov. Je potrebné posilniť a ďalej rozširovať európsky výskumný priestor. Tento cieľ je síce často citovaný vo všetkých politických vyhláseniach zámerov, ale v oblasti skutočného konania a realizácie v oblasti skutočných priorít (napr. rozpočet na výskum) a v oblasti príslušných predpisov (napr. tarifné štruktúry (15), daňové právo (16)) existujú ešte výrazné a poľutovaniahodné nedostatky, a to tak na úrovni Spoločenstva, ako aj vo väčšine členských štátov. Dramatickosť tejto skutočnosti by sa nemala podceňovať, najmä keď je našťastie možné v niektorých členských štátoch pozorovať určitú tendenciu doháňania zmeškaného (17).

3.9

Špičkové vedecké a technické výkony. Špičkové vedecké a technické výkony a ich podnikateľské premietnutie do inovácií a konkurencieschopného hospodárstva sú preto rozhodujúcimi predpokladmi pre zabezpečenie našej budúcnosti – napríklad v oblasti energetickej problematiky a problematiky klimatických zmien – pre zachovanie a zlepšenie nášho postavenia v celosvetovom meradle, pre to, aby sme neohrozili európsky sociálny model, ale naopak, aby sme ho mohli ďalej rozvíjať. V konečnom dôsledku výskum a vývoj slúži aj základnému cieľu vytvárať ďalšie a nové poznatky. Viac vedomostí pomáha nielen riešiť problémy, ale rozširuje aj našu predstavu o svete, zobjektívňuje konfliktné situácie a obohacuje našu kultúru.

3.10

Oživenie tradícií. Preto je teraz pre Európu dôležité, aby si uvedomila svoju tradíciu ako vedúci priestor pre výskum a inovácie a aby túto tradíciu znovu obnovila. Sila Európy spočíva vo výkonnosti jej občanov. Preto je nutné práve túto výkonnosť ešte viac než doteraz podporovať. Rovnako je ale tiež nutné výrazne zvýšiť investície do výskumu a vývoja, zvýšiť ich efektívnosť, posilniť inovačnú ochotu a inovačné schopnosti v priemysle, obchode a správe, podporovať a uznávať výkony ako aj odstrániť prekážky, ktoré tomu bránia.

3.11

Zvýšenie investícií. To predovšetkým znamená, že zo strany Spoločenstva a členských štátov je potrebné investovať oveľa viac do výskumu a vývoja, do zodpovedajúceho vzdelávania občanov a odbornej prípravy potrebných vedcov a inžinierov (oboch pohlaví!). No predovšetkým to však znamená aj podporu, zatraktívnenie a zvýhodnenie ochoty priemyslu investovať do výskumu a vývoja, tiež najmä v prípade malých a stredných podnikov, a to prostredníctvom vhodných právnych, administratívnych, daňových (18) a finančných rámcových podmienok.

3.12

Spoločenská klíma priaznivo naklonená pokroku. Najdôležitejším predpokladom je spoločenské prostredie priaznivo naklonené pokroku, inováciám a podnikateľskému sektoru, v ktorom sa toto chápanie naplno prejavuje, aby boli na všetkých úrovniach politického rozhodovania vytvorené potrebné rámcové podmienky a prijaté príslušné smerodajné rozhodnutia, ale aj to, aby vznikali nové pracovné miesta a aby na strane priemyslu bola vybudovaná dostatočná dôvera a optimizmus pre potrebné investície. K tomu patrí aj lepšie oboznámenie občanov s výdobytkami vedy a techniky a priekopníckymi podnikateľskými výkonmi. Patrí k tomu aj poznanie, že najmä základný výskum (19) je nutnou základňou pre budúce vedomosti a budúce inovácie.

3.13

Uznanie výdobytkov. Spoločnosť si musí uvedomiť rozhodujúcu úlohu, ktorú tieto výdobytky zohrali vzhľadom na náš súčasný spôsob života, predpoklady jeho vzniku a s tým spojené vedecko-technické podnikateľské a kultúrne výkony, a musí ich učiť v školách a oceniť ich existenčný význam.

3.14

Ďalšie predpoklady. Pokrok a neustála inovácia však nie sú založené len na vede a technike, ale aj na motivácii, schopnostiach a pripravenosti všetkých zúčastnených podávať výkony, na nových obchodných modeloch, na správnych metódach riadenia a na vhodných rámcových právnych podmienkach.

3.15

Znášanie rizika. Na podporu nových nápadov v oblasti výskumu, inovatívnych technológií, podnikových procesov alebo podnikateľských modelov je potrebné akceptovať skutočnosť, že je s tým spojené aj určité riziko neúspechu, ba dokonca aj škody. Pretože účinnosť, ale aj výhody a výkonnosť, ale aj nevýhody, riziká a vedľajšie účinky nového postupu alebo koncepcie sa spravidla totiž prejavia až v praxi a v súťaži s konkurujúcimi postupmi. Aj neúspech je novým poznatkom. Príležitosť a riziko sú dve strany tej istej mince. V zásade by mal očakávaný osoh z inovácie prevyšovať riziká, ktoré sa s ňou spájajú. Možné riziká pre spoločnosť vyžadujú zvláštne hodnotenie. Mohlo by sa okrem toho zvážiť, či by sa nemal aspoň pre malé a stredné podniky zriadiť rizikový fond, napr. v EIB, ktorý by podnikom uľahčil pokrytie možných škôd alebo strát.

4.   Vzdelávanie, odborná príprava, školenia a ďalšie vzdelávanie

4.1

Základňa poznatkov. Poznatky sa zakladajú na dvoch rovnocenných pilieroch: na vzdelaní a výskume. Nové vedomosti je možné získavať iba prostredníctvom výskumu a vývoja. Na to sú potrebné už nadobudnuté poznatky ako základňa: tieto treba zakotviť a ďalej sprostredkovať prostredníctvom všeobecného a odborného vzdelávania rôznych foriem. Ide tu o nasledujúce ciele:

4.1.1

Základné poznatky. Na jednej strane ide o začlenenie solídnych základných znalostí o vede, technike a hospodárstve, ich fungovaní a podstatných základných zákonov do vzdelávacieho systému všetkých občanov. Len tak budú občania schopní napr. posúdiť často nie jednoduché súvislosti, ktorých znalosť je potrebná aj pre vytváranie kvalifikovaného politického názoru. Je preto potrebné zamerať učebné osnovy a počet vyučovacích hodín na všetkých stupňoch škôl tak, aby deťom a mládeži postupne názorným a podnetným výkladom a učebnou látkou sprostredkovali myšlienky vedy, techniky a hospodárstva a uviedli ich do už existujúcej zásoby vedomostí (20) v tejto oblasti a priblížili im rozhodujúci význam vedeckej práce, technického vývoja inovačného hospodárskeho a sociálneho konania ako aj spoločnosti založenej na vedomostiach všeobecne pre ich budúcnosť a životné príležitosti. Na tento účel je potrebné venovať tejto časti učebných plánov výrazne väčší podiel. Výbor víta a podporuje odporúčania z Rocardovej správy (21), ktoré sú na prospech tejto veci.

4.1.2

Stimuly pre voľbu povolania. Na druhej strane je potrebné nadchnúť nadané deti a mládež pre príslušnú voľbu povolania a pre – ako je známe – náročné štúdium, a sprostredkovať im k tomu dobré základné vedomosti. Aj z tohto dôvodu je potrebné učebné plány škôl, najmä gymnázií, vybaviť rozšírenou a kvalitnou učebnou ponukou.

4.1.3

Potreba dohnať medzery v rozsahu a hĺbke. Existuje teda výrazná potreba dohnať deficity v obsahovej ponuke vyučovania v prírodovedno-technickej oblasti bez ohľadu na to, že všetky talenty sa musia podporovať, a to aj v oblasti spoločenských a ekonomických vied alebo humanitných odborov. Fundované vzdelávanie širokých vrstiev obyvateľstva – ku ktorému je potrebná aj pripravenosť podávať výkony a disciplína zo strany žiakov – je rovnako dôležité, ako vzdelávanie vedeckých výkonnostných elít. Vysoko kvalitné vzdelávacie inštitúcie, od základných škôl až po univerzity, sú základným predpokladom vzniku spoločnosti s celkovým pozitívnym vzťahom k vzdelávaniu a vede.

4.1.4

Európsky priestor vedomostí. Výbor opakovane odporúča, aby bol pomocou intenzívnejšej medzištátnej spolupráce v oblasti vzdelávania, inovácie a výskumu vytvorený spoločný európsky priestor vedomostí, ktorý by doplnil a rozšíril európsky výskumný priestor. Preto je potrebné čo najskôr odstrániť prekážky na vnútornom trhu, ktoré brzdia prechod na spoločnosť založenú na vedomostiach. Výbor odkazuje aj na svoje stanovisko „Cesta k európskej spoločnosti založenej na vedomostiach – príspevok organizovanej občianskej spoločnosti k Lisabonskej stratégii“ (22).

4.1.5

Celoživotné vzdelávanie a mobilita. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú stimuly a opatrenia celoživotného vzdelávania: celoživotné vzdelávanie je kľúčom k spoločnosti založenej na vedomostiach. K tomu patrí ešte intenzívnejšia podpora mobility osôb zo strany členských štátov a posilnenie príslušných účinných programov Spoločenstva (Erasmus, Marie Curie). Mobilita spája Európu a slúži na získavanie a prenos kompetencií. Musí byť zaručený voľný pohyb pracovníkov, výskumníkov a študentov a súčasne s ním prijateľný príjem, pracovné podmienky a podpora rodiny. K tomu je potrebné v rámci celej Európy zlepšiť prístup k informáciám o voľných miestach vo všetkých členských štátoch.

4.2

Úroveň odborného vzdelávania. Súčasťou tohto plánu by malo byť aj zabezpečenie takého vedecko-technického odborného vzdelania na univerzitách a technických vysokých školách, ktoré by bolo prinajmenšom rovnocenné s najlepšími medzinárodným štandardom: najdôležitejším kapitálom v oblasti výskumu a inovácie sú čo najkvalifikovanejší a motivovaní vedci a inžinieri oboch pohlaví, ktorí si svoju odbornú kompetenciu zachovávajú a rozširujú počas celého svojho pracovného života celoživotným vzdelávaním a medzi ktorými je dostatočný počet tých, ktorí sú schopní prevziať vedúce úlohy a podávať priekopnícke výkony v najnáročnejších oblastiach.

4.3

Príležitosti pre všetkých. Pokrok a úspech budú v budúcnosti viac než kedykoľvek predtým výsledkom štruktúrovanej tímovej práce založenej na deľbe úloh, pri ktorej je potrebné, aby všetci zúčastnení mali v súlade so svojimi vlohami, svojou výkonnosťou a kreativitou čo najlepšie príležitosti na rozvoj a vyvíjanie vlastnej iniciatívy. Toto si tiež vyžaduje dostatočnú priepustnosť školských systémov, ktoré musia dokázať zabezpečiť optimálne vzdelanie pre všetky druhy nadania, napríklad aj pre ľudí s oneskoreným vývojom. Bezpodmienečne nevyhnutné sú okrem toho kvalitné vzdelávacie inštitúcie pre celé kvalifikačné spektrum špecialistov a odborníkov, ktoré je dnes i v budúcnosti potrebné pre rozsiahlu škálu úloh v technike, vede a hospodárstve.

4.4

Vytváranie sietí. Predovšetkým v oblasti odborného a ďalšieho vzdelávania je potrebné ešte silnejšie vzájomné prepojenie pilierov vzdelávanie, výskum a priemyselné využitie, pričom existuje zrejmé prepojenie s tematikou celoživotného vzdelávania a mobility (pozri bod 4.1.5). Nevyhnutné je tiež silnejšie cezhraničné prepojenie univerzít a technických univerzít/vysokých škôl. Aj z tohto pohľadu výbor víta plány na vytvorenie Európskeho technologického inštitútu (23) (ETI), ktorý by mal prispieť k ďalšiemu rozvoju inovačnej kapacity Spoločenstva a členských štátov tým, že bude na najvyššej úrovni spájať aktivity v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií. Týka sa to tiež – okrem vzdelania a vzdelávania – spoločného výskumu a vývoja (24) priemyselných podnikov pred vstupom do hospodárskej súťaže, ako je napr. spoločný vývoj vylepšených technológií v automobilovom priemysle.

5.   Finančné otázky a postupy

5.1

Investície sú úlohou všetkých zúčastnených strán. Spoločenstvo, členské štáty a súkromný sektor musia zo všetkých síl – to znamená výrazne viac, ako v súčasnosti – realizovať investície potrebné pre vzdelávanie, výskum a vývoj.

5.2

Barcelonský cieľ. Cieľ stanovený v Barcelone na realizáciu Lisabonskej stratégie musia brať vážne všetci aktéri, ktorých sa týka a snažiť sa o jeho dosiahnutie, aby Európa nezostala na poslednom mieste v celosvetových pretekoch investícií do výskumu a vývoja (VaV). Tento cieľ hovorí, že celkové výdavky na VaV v Únii majú byť zvýšené tak, aby v roku 2010 dosiahli úroveň takmer 3 % HDP. Investície potrebné na dosiahnutie tohto cieľa by mal z dvoch tretín financovať súkromný sektor.

5.3

Pákový účinok 7. rámcového programu pre výskum a vývoj. V decembri 2006 Rada schválila 7. rámcový program pre výskum a vývoj (RP7) na obdobie rokov 2007 – 2013, ktorého rozpočet vo výške 50 mld. EUR bol výrazne vyšší, než pre predchádzajúci program. To je ďalší veľmi pozoruhodný úspech európskej politiky, ktorý výbor podstatným spôsobom podporil. Spoločenstvo by však prispelo plánovaným rozpočtom vo výške 50 mld. EUR len podielom približne 2 %, teda iba jednou päťdesiatinou (!), k celkovým cieľovým investíciám do výskumu a rozvoja stanoveným v cieli z Barcelony. Ako výbor viackrát zdôraznil, tento objem však nestačí na to, aby sa dosiahol významný pákový efekt a prejavila sa integračná sila podpory Spoločenstva na politiku podpory členských štátov a na potrebnú investičnú ochotu priemyslu v plnom rozsahu a podnietil potrebný podstatný nárast v tejto oblasti, ktorý je potrebný na dosiahnutie cieľa z Barcelony.

5.4

Zdôraznené odporúčanie. Preto výbor zdôrazňuje – najmä s ohľadom na Európsky technologický inštitútu (ETI), ktorý má byť založený a na naliehavú potrebu výskumu a vývoja v oblasti klimaticky únosného a trvalo udržateľného zásobovania energiou – svoje odporúčanie (25), aby sa tento podiel podpory zo strany Spoločenstva pri plánovanej revízii rozpočtu EÚ v roku 2008 zvýšil najprv o polovicu, teda na zhruba 3 % celkových cieľových investícií stanovených v cieli z Barcelony. Toto by bolo zo strany Spoločenstva obzvlášť účinné opatrenie, ktoré by umožnilo dosiahnuť stále dôležitejšie ciele z Lisabonu a Barcelony rýchlejšie, než sa to ukazuje doteraz a tiež preto, aby sa vyššie uvedené problémy účinnejšie a rýchlejšie vyriešili.

5.4.1

Preteky s Čínou. Príslušné úsilie v oblasti výskumu, napr. úsilie Číny, rýchle narastá a Európa sa musí veľmi snažiť, aby v medzinárodnej konkurencii nestratila trh s celosvetovo dôležitými a potrebnými technológiami. Sotva však možno politicky vierohodne od súkromného sektora požadovať potrebné investície, keď Spoločenstvo a členské štáty ešte neprispeli svojím vlastným dielom k financovaniu cieľa z Barcelony, ktorý sami formulovali.

5.4.2

Základné financovanie zo strany členských štátov. Členské štáty by sa mali postarať o to, aby ich univerzity a výskumné ústavy mali k dispozícii dostatočné základné financovanie a mohli tak v očakávanej miere využiť možnosť spolufinancovania zo 7. rámcového programu v oblasti VaV.

5.5

Rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc. Právo štátnej pomoci (E state aid) v rámci Spoločenstva by malo byť regulované tak, aby podnecovalo členské štáty vo väčšej miere, efektívnejšie a menej byrokraticky podporovať výskumné a vývojové záujmy univerzít, výskumných inštitútov a priemyslu, ako aj ich potrebné vzájomné prepojenie a poskytlo im k tomu potrebný manévrovací priestor. Preto je potrebné starostlivo preskúmať, či „rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc pre výskum, vývoj a inovácie“ (26) skutočne podporuje tieto ciele.

5.6

Rozpočtové právo členských štátov. Vnútroštátne právo týkajúce sa rozpočtu by každému členskému štátu malo umožňovať pružnejšie uvoľňovanie a čerpanie prostriedkov na podporu opatrení v oblasti výskumu a vývoja (VaV), napríklad možnosťou preniesť pridelené prostriedky do budúceho kalendárneho alebo rozpočtového roka.

5.7

Posilnenie vedeckej infraštruktúry. Preto výbor už viackrát (27) odporúčal, aby bola oveľa väčšia časť prostriedkov štrukturálnych fondov Spoločenstva využitá na vybudovanie vedeckej infraštruktúry. Tu by mohli byť s veľkým úžitkom uplatnené aj prostriedky Európskej investičnej banky.

5.8

Potenciál MSP. Je však potrebné aj naďalej posilňovať potenciál MSP a najmä „start-ups“ v oblasti inovácií, ako aj všeobecne vytvoriť silnejšie stimuly pre príslušné investície zo strany priemyslu. Výbor odkazuje okrem toho na svoje odporúčania (28) k programu EÚ „Viacročný program pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky (MSP)“ a na v tejto súvislosti obzvlášť dôležitú podporu v oblasti hospodárstva založeného na vedomostiach. Vzhľadom na skutočnosť, že v EÚ spadá 98 % všetkých firiem do kategórie MSP, je jasné, aký význam má posilnenie inovačnej schopnosti práve tejto kategórie podnikov (výbor preto víta, že v RP7 sú rezervované 1,3 mld. EUR pre VaV prostredníctvom a pre potreby MSP). V súčasnosti existujúce sťažujúce predpisy pre MSP by mali byť preskúmané a podľa možnosti „odbyrokratizované“; okrem toho by mohli úrady prostredníctvom „business angels“ poskytnúť pomoc pri prístupe k možnostiam podpory. Európa sa môže inšpirovať aj podobnou podpornou politikou iných štátov.

6.   Štrukturálne aspekty a rámcové podmienky

6.1

Odkaz na iné a predchádzajúce správy. V tejto súvislosti odkazuje výbor najprv na dve prednedávnom zverejnené oznámenia (29) Komisie na tému inovácií a tiež na výbornú Ahovu správu (30). Okrem toho odkazuje na svoje vlastné stanovisko (31)„Uvoľnenie a posilnenie potenciálu Európy v oblasti výskumu, rozvoja a inovácií“, ktorého mnohé formulácie sa s týmto textom prekrývajú, no ktoré sa zároveň mnohým tu uvedeným témam venuje oveľa podrobnejšie.

6.2

Inovácia znamená viac. Výbor potvrdzuje a dopĺňa hore uvedené správy a opakuje, že pokrok a inovácie nespočívajú len vo vede a technike, ale aj v premietnutí týchto vedomostí do nových, lepších procesov a produktov, do nových obchodných modelov a správnych metód riadenia. Ide teda o inovatívneho podnikateľského ducha a podnikateľské iniciatívy. Pokrok a inovácie sú založené na nových službách, na ďalšom rozvoji zdravotníctva a vo všeobecnosti na lepšom riešení sociálnych otázok – príkladom je aj koncepcia „flexicurity“ (32), ktorou sa výbor zaoberá.

6.3

Inovácia, krok do novej oblasti. Inovácie teda znamenajú skoncipovať a zrealizovať nové techniky, postupy, spôsoby organizácie, podnikateľské modely, vzdelávacie modely atď., ktoré predtým neboli zohľadnené. Preto sa ich výkonnosť väčšinou preukáže až neskôr, keď sa osvedčia v praktickej súťaži.

6.4

Zákonné úpravy musia byť otvorené. Naproti tomu sa zákony vypracúvajú na základe úrovne už nadobudnutých poznatkov. Z tohto dôvodu je dôležité, aby tieto zákonné úpravy poskytovali dostatok priestoru, teda pripustili dostatok plurality a variability, aby tak bola príležitosť na realizáciu a ďalšie rozvíjanie nových, doteraz nezvažovaných myšlienok, aby neboli a priori eliminované už pri svojom zrode alebo aby pomaly neupadli do zabudnutia iba preto, lebo nezapadajú do rámca existujúcich predpisov. Pri všetkých zákonných úpravách treba dbať na to, že je síce treba zachytiť a upraviť zásadné otázky, ale že je potrebné vyhnúť sa všetkým predpisom, ktoré by zachádzali do prílišných podrobností. Každá nadmerná regulácia, nadbytok obmedzujúcich predpisov – aj keby boli prijaté s tým najlepším zámerom – sú brzdou a prekážkou inovácií. Výbor preto podporuje všetky snahy o zjednodušenie zákonných úprav a o ich preskúmanie z hľadiska nepotrebnosti, prílišnej podrobnosti alebo zbytočného obmedzovania. Poslúži to tiež odbremeneniu (pozri nižšie) odborníkov od zbytočnej byrokracie. Navyše: chyby jednotlivcov nesmú viesť k nadmernej regulácii pre všetkých.

6.5

Sloboda výskumu. Ešte raz: Inovácie potrebujú dostatočný podnikateľský priestor. Sloboda výskumu – aj oslobodenie od neodborných, zväzujúcich (33) alebo dokonca ideologických cieľov – je základným predpokladom kreatívnej vedy a nových objavov a vynálezov, a to bez toho, aby boli porušené hranice stanovené zákonom v oblasti etických otázok alebo pravidlá správneho využívania pridelených dotácií.

6.6

Zdôraznenie v stanovisku CESE 1566/2006. Pre ďalšie dôležité hľadiská odkazujeme na stanovisko (34) uvedené vyššie v bode 5.1 a zdôrazňujeme jeho hlavné body. V bodoch 4.7 až 4.11 sa v ňom analyzujú témy podstatné pre túto problematiku, a to: Od poznávania prírody k inovatívnemu výrobku, k inovatívnemu procesu a k inovatívnym službám. Prechod medzi akademickým svetom a priemyslom. Verejne prístupné informačné systémy. Centrá (clusters). „Start-ups“. Základný výskum. Inovatívny produkt. Verejné obstarávanie Duševné vlastníctvo a nevyhnutný patent Spoločenstva. Termín zverejnenia nepoškodzujúci novinky. Jazykový problém. Osobitná situácia nových členských štátov.

6.6.1

Ochrana duševného vlastníctva. Zdôrazňuje sa pritom opätovne dostatočná ochrana duševného vlastníctva (35): podnikateľské investície do výskumu, vývoja a inovácií sa musia vyplatiť a finančná ako aj právno-administratívna náročnosť pri nadobúdaní a udržiavaní ochranných práv nesmie – v porovnaní s globálnymi konkurentmi – obmedzovať hospodársku silu Európy. – To ukazuje aj naliehavá potreba spoločného európskeho patentu.

7.   Ľudský faktor

7.1

Najcennejší zdroj. Výbor najprv odkazuje na svoje stanovisko (36) venované konkrétne tejto tematike, ktorej obsah ešte raz zdôrazňuje. Ako už predtým, výbor aj v ňom poukázal na to, že ľudský kapitál je najcitlivejším a najcennejším zdrojom v oblasti vedomostí a inovácií. Najdôležitejšou úlohou teda je motivovať nadaných mladých ľudí pre vedecké alebo technické vzdelanie a potom im ho čo najlepšie poskytnúť.

7.2

Kvalita vzdelávacích inštitúcií (pozri kapitolu 4). Preto je počet, vybavenie a kvalita vzdelávacích inštitúcií potrebných na tento účel rozhodujúcim predpokladom pre pokrytie dopytu po dobrých vedcoch, inžinieroch a podnikateľoch. Je teda potrebné vytvoriť resp. zachovať v dostatočnom počte a s dostatočnou výbavou najlepšie, atraktívne univerzity a predovšetkým aj technické univerzity, s vynikajúcimi pedagógmi a s prepojením výskumu a výučby (37). Musia obstáť v súťaži s najlepšími univerzitami z USA alebo iných mimoeurópskych krajín a musia byť aj dosť atraktívne pre najlepších študentov, ktorí nepochádzajúcich z Európy.

7.3

Zodpovednosť spoločnosti. Investíciami zo strany spoločnosti, ako aj investíciami zo strany jednotlivých výskumníkov na zvládnutie žiadaných širokých a náročných základných a vysoko špecializovaných odborných vedomostí preberá spoločnosť – zastúpená politikou – zodpovednosť za čo najlepšie využitie týchto investícií. Táto zodpovednosť sa musí prejavovať v starostlivosti o primerané pracovné príležitosti a možnosti rozvoja ako aj o adekvátne možnosti profesionálneho rastu vyškolených výskumníkov s atraktívnymi možnosťami zmeny špecializácie bez toho, aby zostali pracovne „mimo hry“ alebo uviazli v slepej uličke. Nezamestnanosť, nedostatočné finančné ohodnotenie alebo nevhodná práca kvalifikovaných vedcov a inžinierov je mrhaním investícií národného hospodárstva a odstrašuje dorastajúcu elitu, ktorá sa následne rozhoduje proti povolaniam v oblasti vedy a techniky alebo pre vysťahovanie z Európy! Aj nadmerná byrokracia (pozri bod 7.7) je nevhodná práca.

7.4

Rozvíjanie talentov. Ide najmä o to, aby mali ľudia – a teda aj všetci zamestnanci firiem, univerzít a výskumných inštitútov – v súlade s ich vlohami, výkonnosťou a kreativitou najlepšie možné príležitosti na rozvoj ich talentu a vyvíjanie vlastnej iniciatívy, ako aj sociálne prostredie, ktoré umožňuje založenie rodiny a podporuje ich tvorivé schopnosti a rozvíja ich. To tiež však znamená, že mladí ľudia, ktorí získajú toto vzdelanie a podporu urobia všetko pre to, aby získané schopnosti a talent využívali svedomito a so zanietením. Toto sú veľmi dôležité otázky sociálnej politiky, rodinnej politiky, štúdia podnikovej ekonomiky a všeobecne kultúry riadenia. Tam bol už uznaný aj význam zmysluplnej rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom pre produktivitu a kreativitu (38).

7.5

Určenie a zhodnotenie špičkových odborníkov  (39) . Vynikajúce schopnosti a výkony sa ťažko dajú vystihnúť prostredníctvom formálnych hodnotiacich schém, u ktorých navyše existuje možnosť zneužitia. Problematické je napr. správanie vedeckých autorov, ktorí sa vo svojich publikáciách navzájom prednostne citujú, týmto spôsobom vytvárajú „kartely citátov“ a tým si vynucujú výhody pri schematickom hodnotení. Počty publikácií, citátov či patentov alebo iných takýchto ukazovateľov nie sú sami osebe dostatočnými alebo nosnými kritériami pre hodnotenie; Dôležitejšia je kvalita, stupeň novosti a význam. Okrem toho, boli to práve obzvlášť priekopnícke poznatky alebo vynálezy, ktoré boli známe, uznávané, využívané alebo citované až s určitým oneskorením. Preto na hodnotenie osobnosti a výkonu so všetkými ich prejavmi a aspektmi sú potrebné bohaté skúsenosti a osobná schopnosť úsudku (hoci ani vtedy nie je možné celkom sa vyhnúť nesprávnemu hodnoteniu) rozhodujúceho predstaviteľa príslušnej odbornej oblasti, v ktorej bol výkon podaný resp. očakávaný.

7.6

Účasť na rozhodovacích procesoch. Okrem toho je nutné zapájať skúsených odborníkov a vedecko-technických pracovníkov viac než doteraz do výskumných, podnikateľských a inovačných rozhodovacích procesov a správnych rozhodnutí. Založenie Európskej rady pre výskum (ERV) je v tejto súvislosti prvým veľmi povzbudzujúcim krokom, ktorý výbor výrazne podporil (40). Ale aj do spravovania podpory výskumu a inovácií Spoločenstva (t. j. predovšetkým Komisie!) a členských štátov je potrebné vložiť a udržať dostatočné odborné znalosti. Pritom by mali byť zapojení aj úspešní mladší inžinieri a výskumní pracovníci. Podpora výskumu a inovácií sa nesmie obmedzovať len na čisto administratívnu oblasť.

7.7

Odbremenenie od nadmerného množstva úloh nesúvisiacich s vlastnou prácou. Bádanie, vyvíjanie a vynaliezanie, ale aj spracovanie a odovzdávanie vedomostí je časovo náročná duševná a laboratórna práca, ktorá si vyžaduje aj obdobia nerušenej koncentrácie a uvažovania. Výbor od roku 2000 opakovane poukazoval (41) na to, že neustále sa zvyšujúce množstvo práce v grémiách, činností súvisiacich so žiadosťami a posudkami, písaní správ, t. j. všeobecne byrokracie atď., medzitým vyžaduje od mnohých odborníkov veľkú časť ich pracovnej doby, odpútava ich od ich vlastnej práce a tým škodí inovačným schopnostiam a výkonnosti práve týchto vynikajúcich odborníkov. Tento chybný vývoj je stále viac pranierovaný aj v médiách (42). Výbor víta zámer Komisie zaoberať sa touto témou a spoločne s členskými štátmi hľadať riešenie. Požiadavka, aby sa odborníci zúčastňovali na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa politiky výskumu, nie je v rozpore s nutným oslobodením od byrokratickej záťaže; môže byť dokonca pre tento cieľ užitočná. Konkrétnym cieľom by malo byť zjednotenie a zlúčenie početných postupov pri žiadostiach, správach a monitorovaniach pre rôznych poskytovateľov grantov, partnerské inštitúcie, siete a kontrolné a znalecké grémiá. Navyše by to výrazne prispelo k ich transparentnosti.

7.8

Únik mozgov a mobilita. Povolanie inžiniera alebo vedca si z oprávneného dôvodu (pozri tiež bod 4.1.5) vyžaduje mobilitu a flexibilitu. Nesmie sa tak však diať na úkor osobných a rodinných pomerov a sociálneho zabezpečenia (43). Okrem toho to nesmie viesť k vysťahovaniu tých najlepších z Európy. Podmienky na výkon povolania v rámci Európy teda musia byť dostatočne príťažlivé, aby tomu zabránili a celkovo viedli k aspoň vyrovnanej bilancii celosvetovej mobility vysokokvalifikovaných odborníkov. V niektorých členských štátoch existuje obava, že v rámci EÚ by mohlo dôjsť k jednostrannému úniku mozgov. Ako už výbor viackrát odporúčal (pozri tiež bod 5.7), mala by byť oveľa väčšia časť prostriedkov štrukturálnych fondov Spoločenstva využitá na vybudovanie vedeckej infraštruktúry, aby vo všetkých členských štátoch vznikli atraktívne výskumné ústavy, ktoré by potom mohli pritiahnuť tých, ktorí by sa chceli vrátiť a súčasne by boli partnermi v sieťach.

7.9

Vnímanie podnikateľa ako profesie. Osobitnú problematiku predstavuje uplatnenie výskumu a vývoja v inovatívnych priemyselných výrobkoch a procesoch. Nie nadarmo požadujú ciele z Lisabonu, aby dve tretiny výkonov VaV pochádzali z priemyslu. Ide však predovšetkým o to, aby sa zlepšilo vnímanie podnikateľa ako profesie a aby sa lepšie zakotvilo v jeho rozhodujúcom význame pre inovácie, hospodársky pokrok a všeobecný blahobyt v spoločnosti. Preto výbor vo svojej funkcii ako most k organizovanej občianskej spoločnosti zameral svoj budúci pracovný program na tému „podnikania s ľudskou tvárou“. Iba pomocou zodpovedného a výkonného podnikateľského sektora, ktorý sa môže čo najlepšie rozvíjať, sa napokon podarí dosiahnuť ciele z Lisabonu.

V Bruseli 12. júla 2007

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006.

(2)  Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006.

(3)  Možno aj s čínskou kultúrou.

(4)  Podrobnú a diferencovanú prezentáciu tohto procesu je možné nájsť v stanovisku z vlastnej iniciatívy výboru na tému „Veda, spoločnosť a občania v Európe“, Ú. v. ES C 221, 7.8.2001).

(5)  V Nemecku.

(6)  Najmä vďaka zníženiu detskej úmrtnosti.

(7)  Európska rada 23. a 24. marca 2007 – závery predsedníctva (trvalo udržateľná energia).

(8)  

Napr.

1)

WMO/UNEP Intergovernmental Panel on Climate Change – „Climate Change 2007: The Physical Science Basis – Summary for Policy Makers“ alebo

2)

Open letter by 61 Scientists to the Canadian Prime Minister

(http://www.lavoisier.com.au/papers/articles/canadianPMletter06.html)

(9)  http://www.hm-treasury.gov.uk/independent_reviews/stern_review_economics_climate_change/sternreview_index.cfm.

(10)  Ú. v. EÚ C 241, 7.10.2002: „Potreba výskumu vzhľadom na bezpečné a trvalo udržateľné zásobovanie energiou“. Pozri aj aktuálne ISBN 92-79-02688-7 „Transition to a sustainable energy system for Europe – The R&D perspective“ [Prechod k trvalo udržateľnému energetickému systému v Európe – Perspektíva výskumu a vývoja]. 7119, s. 519 (november 2006) „Our emperors have no clothes“.

(11)  Pozri tiež (Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006).

(12)  (Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006).

(13)  (Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006).

(14)  Bild der Wissenschaft 9/2006, s. 109.

(15)  Najmä v oblasti platov a zmluvných podmienok pre mladých vedcov a inžinierov.

(16)  Pozri k tomu oznámenie Komisie KOM(2006) 728, konečné znenie „Cesta k účinnejšiemu využívaniu daňových stimulov v prospech VaV“.

(17)  FAZ č. 49, s. 17 z 27. februára 2007„Zwischen Fortschritt und Stillstand“ (Medzi pokrokom a stagnáciou).

(18)  Pozri k tomu oznámenie Komisie KOM(2006) 728, konečné znenie „Cesta k účinnejšiemu využívaniu daňových stimulov v prospech VaV“. Výbor na túto tému pripraví stanovisko.

(19)  Pozri tiež (Ú. v. EÚ C 110, 30.4.2004). Z historického hľadiska boli prvé iniciatívy vedeckej spolupráce v (západnej Európe) zamerané práve na základný výskum. Vznikli z nutnosti zriadiť strediská pre veľké prístroje a vytvoriť kritickú mieru, ktorých finančná náročnosť prevyšovala finančné možnosti alebo platobnú schopnosť jednotlivých členských štátov.

(20)  Pritom nejde ani tak o naučenie sa a ovládanie mnohých poučiek a vzorcov ako skôr o základné pochopenie techniky a základných prírodných zákonov, ale aj o význam kvantitatívnych súvislostí a využitia matematiky.

(21)  A Renewed Pedagogy for the Future of Europe (Inovovaná pedagogika pre budúcnosť Európy), Generálne riaditeľstvo pre výskum, dokument 2007 Science, EUR 22845, Expertná skupina pre vedecké vzdelávanie: Michel Rocard (predseda), Peter Csermely, Doris Jorde, Dieter Lenzen, Harriet Walberg-Henriksson, Valerie Hemmo (spravodajkyňa)

(22)  (Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006).

(23)  Ú. v. EÚ C 93, 27.4.2007.

(24)  Pozri tiež kapitolu 7 (Ú. v. ES C 204, 18.7.2000).

(25)  (Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006).

(26)  Ú. v. EÚ C 323/I, 30.12.2006.

(27)  Okrem iných v stanovisku (Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006).

(28)  (Ú. v. EÚ C 234, 22.9.2005).

(29)  KOM(2006) 502 v konečnom znení, 13.9.2006 – „Uvedenie poznatkov do praxe: Všeobecná inovačná stratégia pre EÚ“; KOM(2006) 589 v konečnom znení, 12.10.2006„Moderná, inováciám prístupná Európa“.

(30)  EUR 22005 „Creating an Innovative Europe“ ISBN 92-79-00964-8.

(31)  (Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006).

(32)  Napríklad „Flexicurity podľa vzoru Dánska“ (Ú. v. EÚ C 195, 18.8.2006).

(33)  Pozri tiež stanovisko (Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006, bod 4.13.2 „Charta“ vrátane poznámky pod čiarou).

(34)  (Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006).

(35)  Pozri tiež: člen Komisie Günter Verheugen, SPEECH/07/236 „Duševné vlastníctvo – motor inovácie v Európe“, 19. apríla 2007.

(36)  „Výskumníci v európskom výskumnom priestore: jedno povolanie, mnoho pracovných možností“, (Ú. v. EÚ C 110, 30.4.2004).

(37)  Pritom by mohlo pomôcť ešte lepšie prepojenie medzi univerzitami a mimo univerzitnými výskumnými inštitútmi, najmä na to, aby mohli byť ich vybavenie a infraštruktúra zapojené do prepojenia medzi výskumom a výučbou, ale aj na to, aby mohli byť do výučby zakomponované aj ich najnovšie poznatky.

(38)  Pozri Frankfurter Allgemeine Zeitung č. 257, 4. novembra 2005, C1.

(39)  Pozri tiež (Ú. v. EÚ. C 110, 30.4.2004).

(40)  Pozri tiež (Ú. v. EÚ. C 110, 30.4.2004).

(41)  Pozri najmä body 9.8 stanoviska (Ú. v. ES C 204, 18.7.2000); Bod 9.8.2 napr. uvádza „V tomto zmysle má každý úspešný vedec k dispozícii iba obmedzený počet valencií a obmedzený zlomok svojho času, aby bez ujmy na svojej vedeckej výkonnosti udržiaval kontakty s inými osobami, skupinami, grémiami, výbormi atď. a aby ich naplnil užitočným obsahom. Príliš veľa a príliš náročné postupy podávania žiadostí a posudzovania atď. – keď boli ešte navyše neúspešné – odoberajú výskumu pracovnú silu osôb, ktoré sú tam potrebné. Platí to najmä vzhľadom ku skutočnosti, že existuje veľa často sa vzájomne prekrývajúcich podporných nástrojov a hodnotiacich postupov, ktoré sa uplatňujú pre jeden jediný projekt.“

(42)  Napr. FAZ ((Frankfurter Allgemeine Zeitung) č. 60 z 12. marca 2007„Ein Forscher geht“ (Výskumník odchádza); ale tiež FAZ č. 67 z 20. marca 2007, rozhovor s Haraldom Uhligom.

(43)  Pozri tiež stanovisko (Ú. v. EÚ C 110, 30.4.2004).


27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/27


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha o revízii acquis v oblasti ochrany spotrebiteľov“

KOM(2006) 744 v konečnom znení

(2007/C 256/05)

Európska komisia sa 8. februára 2007 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom Zelenú kniha o revízii spotrebiteľského acquis.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 4. júna 2007. Spravodajcom bol pán Adams.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 437. plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2007 (schôdza z 12. júla) prijal 55 hlasmi za, pričom 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV berie zelenú knihu na vedomie, ale má pochybnosti, či navrhovaný postup povedie k vysokej a jednotnej úrovni ochrany spotrebiteľa v celej EÚ. Zabezpečenie tejto ochrany prostredníctvom zjednodušeného, zosúladeného a presadzovaného spotrebiteľského aquis bolo už viackrát témou stanovísk EHSV o zárukách pre spotrebiteľov, no v rámci tohto prieskumného procesu sa objavili náznaky, že uvedený cieľ bude ťažké dosiahnuť. Revízia acquis predstavuje teda naozajstnú skúšku uplatňovania iniciatívy „Lepšia tvorba právnych predpisov“. Základ a ciele tohto uplatňovania musia byť jasné a musia vopred získať súhlas zúčastnených strán.

1.2

Revidované spotrebiteľské acquis potrebuje skutočnú demokratická legitimizáciu a jasný právny a koncepčný základ.

1.3

EHSV by osobitne privítal uplatňovanie zásad acquis v rýchle rastúcej a nedostatočne právne upravenej oblasti digitalizácie.

1.4

EHSV považuje politika na ochranu spotrebiteľov nielen za neoddeliteľnú súčasť stratégie EÚ na vnútornom trhu, ale aj za dôležitý a potvrdzujúci prvok občianstva. EHSV podporuje realizáciu lepších regulačných zásad v legislatíve na ochranu spotrebiteľa. Návrhy na zosúladené ustanovenia v tejto oblasti musia byť založené na dôkladnom vyhodnotení dôsledkov a musia sa zamerať na zjednodušenie a ujasnenie existujúcich predpisov.

1.5

Ako prioritu treba zdôrazniť lepšie opatrenia na presadzovanie predpisov a zavedenie jasných a jednoduchých procesov pri vymáhaní náhrady škody.

1.6

Výbor vyzýva Komisiu, aby zohľadnila jeho stanovisko z apríla 2006 na tému „Právny rámec politiky Spoločenstva na ochranu spotrebiteľov“ (1), v ktorom sa navrhovalo, aby členské štáty mali možnosť prijať opatrenia politiky na ochranu spotrebiteľov ako samostatné predpisy, a nie len ako vedľajší dôsledok vytvorenia vnútorného trhu.

1.7

Harmonizácia spotrebiteľských právnych predpisov v celej EÚ sa musí zásadne orientovať podľa najlepšej a najvyššej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá už v členských štátoch existuje. Akýkoľvek „horizontálny nástroj“ musí vychádzať k najvyšších noriem, pričom potrebná „vertikálna integrácia“ by sa zamerala na objasnenie technických otázok. Horizontálny nástroj by však mohol obsahovať plne harmonizované pravidlá v špecifických oblastiach, ako napr. právo na odstúpenie od zmluvy a definíciu spotrebiteľa, nečestných zmluvných podmienok, otázok dodania alebo práva spotrebiteľa na odškodnenie, pričom v iných oblastiach by sa uplatňovala minimálna harmonizácia. Treba dúfať, že tento postup uprednostní Komisia i všetky členské štáty.

2.   Úvod

2.1

Na začiatku roku 2007 schválila Komisia dlho očakávanú Zelenú knihu o revízii spotrebiteľského acquis (právne predpisy o právach spotrebiteľa). To uzavrelo tzv. diagnostickú fázu revízie. Komisia zbiera názory na to, ako zjednodušiť, zmodernizovať a zharmonizovať existujúce právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Vychádzalo sa z predpokladu, že analýza silných a slabých stránok existujúcich právnych predpisov a vykonanie primeranej revízie môže byť na prospech spotrebiteľom i podnikom. Komisia tiež revíziu považuje za príležitosť na dosiahnutie súladu medzi členskými štátmi a pri súčasnom dodržaní zásady subsidiarity na všeobecné zlepšenie právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa, z ktorých niektoré sú v platnosti 20 rokov, pričom by sa osobitne zamerala na identifikáciu existujúcich rozdielov v právnych predpisoch a zistenie, či vytvárajú prekážky pre spotrebiteľov a podniky na vnútornom trhu. Toto stanovisko sa preto zameriava na otázku, ako sú vnímané a prezentované rôzne súvislosti spotrebiteľského aquis. Doteraz boli predložené len návrhy na zmeny.

2.2

Výdavky spotrebiteľov predstavujú 58 % HDP EÚ, no sú zväčša naďalej roztrieštené na 27 národných trhov. Vnútorný trh EÚ by mohol byť najväčším trhom na svete a Komisia popísala svoju stratégiu ako snahu prebudiť spiaceho obra – maloobchod jednotného trhu (2). Komisia súčasne definuje svoju spotrebiteľskú politiku ako „zaručenie spoločnej vysokej ochrany pre všetkých spotrebiteľov EÚ, nezávisle od toho, kde žijú, pri cestovaní alebo nakupovaní v EÚ, pred rizikami a ohrozeniami voči ich bezpečnosti a ekonomickým záujmom“  (3).

2.3

Cieľ zabezpečiť jednotné uplatňovanie spoločného rámca práv spotrebiteľa v EÚ má širokú podporu. Takýto rámec by poskytol jasné a primerané práva a ochranu všetkým spotrebiteľom, pričom by súčasne vytvoril rovnaké podmienky v hospodárskej súťaži pre poskytovateľov tovarov a služieb. Zelená kniha o právach spotrebiteľa výslovne uznáva, že pri dosahovaní tohto cieľa sa postupovalo pomaly, nedôsledne a existovali najrôznejšie prekážky z dôvodu rozličných vnútroštátnych priorít a výnimiek. Vítané prijatie nových členských štátov ďalej skomplikovalo spoločné chápanie ochrany spotrebiteľa. Táto revízia spotrebiteľského acquis predstavuje pohľad Komisie na proces, ktorý by mohol viesť k väčšej jasnosti, jednotnosti a uplatňovaniu existujúcich smerníc. No mnohé spotrebiteľské organizácie argumentujú, že to vyvoláva otázky o smerovaní spotrebiteľskej politiky ako takej.

2.4

Smernice obsiahnuté v tejto revízii sa vzťahujú na široký okruh právnych aspektov zmlúv so spotrebiteľmi, ako napr. podomový predaj, právo na časovo vymedzené užívanie nehnuteľností (striedavé užívanie), predaj balíkov cestovných služieb, diaľkový predaj, predaj tovaru a nekalé zmluvné podmienky. No v revízii nie sú zohľadnené všetky smernice zaoberajúce sa ochranou spotrebiteľa, pretože niektoré z nich sú vnímané ako príliš aktuálne a nemôžu byť do revízie zahrnuté alebo spadajú do oblastí, s ktorými sa Komisia zaoberá v iných súvislostiach. Osobitne sa v zelenej knihe poukázalo na smernicu o časovo vymedzenom užívaní nehnuteľností (striedavé užívanie), ktorá sa musí čo najskôr zrevidovať, pričom sa očakáva, že zrevidovaná smernica vyjde onedlho. Dôležitou novou oblasťou, v ktorej je potrebné uplatňovať zásady acquis, je digitálne „prostredie“, ktoré predstavuje globálne výzvy elektronického obchodovania (e-commerce).

2.5

Komisia zrevidovala smernice prostredníctvom:

porovnávacej analýzu uplatňovania smerníc v členských štátoch

prieskumu názorov spotrebiteľov a podnikov

workshopov s odborníkmi členských štátov a zainteresovanými stranami v oblasti zmluvného práva.

2.6

Zaužívaná terminológia, ktorú používajú odborníci v oblasti ochrany spotrebiteľov, môže spôsobiť nedorozumenia, preto sa tu uvádza vysvetlenie niektorých kľúčových pojmov. „Minimálnou harmonizáciou“ sa rozumie situácia, keď smernica stanovuje niekoľko minimálnych požiadaviek, ktoré členské štáty musia presadzovať. Členské však môžu presadzovať prísnejšie požiadavky než tie, ktoré sa uvádzajú v smernici. „Maximálna“ (alebo „úplná“) harmonizácia znamená, že členský štát musí uplatňovať pravidlá v smernici a nesmie ich prekračovať (harmonizácia s vymedzenou hornou a dolnou hranicou). Mnohé spotrebiteľské organizácie však začali úplnú harmonizáciu považovať za synonymum minimálnej úrovne ochrany spotrebiteľa a minimálnu harmonizáciu za ponuku možnosti podstatne vyššej úrovne ochrany.

2.7

Zverejnenie zelenej knihy ukončuje prieskumnú fázu revízie zo strany Komisie. Komisia požiadala zainteresované strany, aby do 15. mája 2007 vyjadrili svoje názory na zelenú knihu. Komisia v súčasnosti analyzuje reakcie, vypracuje súhrn stanovísk a rozhodne, či je potrebný legislatívny nástroj, pričom tento proces zaberie niekoľko mesiacov. Legislatívny návrh bude doplnený vyhodnotením dôsledkov. „Po […] uskutočnení [revízie] by, v ideálnom prípade, malo byť možné povedať spotrebiteľom v EÚ: je jedno, kde sa v EÚ nachádzate alebo kde v EÚ nakupujete, vaše základné práva sú rovnaké“ (4).

3.   Zhrnutie zelenej knihy

3.1

Cieľom zelenej knihy je poskytnúť rámec na zozbieranie názorov zainteresovaných strán na rôzne politické opatrenia v oblasti spotrebiteľských acquis a niektoré iné špecifické otázky. Kniha definuje hlavné témy takto:

Nové vývoj na trhu: väčšina smerníc obsahujúcich spotrebiteľské acquis „už celkom nevyhovuje požiadavkám dnešných rýchlo sa rozvíjajúcich trhov“. Ako príklad sa uvádza sťahovanie hudby z internetu a aukcie prebiehajúce online, podobné je to v prípade vyňatia softvéru a dát z rozsahu pôsobnosti smernice o predaji spotrebiteľovi.

Roztrieštenosť noriem: súčasné smernice umožňujú členským štátom prijímať vo svojich vnútroštátnych predpisoch prísnejšie pravidlá. Pri niektorých aspektoch, napríklad pri dĺžke tzv. lehoty na zváženie pri uzatváraní zmlúv, je nedostatočný súlad medzi národnými právnymi predpismi.

Nedôvera: väčšina spotrebiteľov si myslí, že podniky v inom členskom štáte budú s menšou pravdepodobnosťou rešpektovať zákony o ochrane spotrebiteľov.

3.2

Na základe predošlej práce potom Komisia načrtáva dve pozitívne stratégie na revíziu spotrebiteľského acquis:

Možnosť I: vertikálny prístup – to by znamenalo zmenu a doplnenie existujúcich smerníc a postupom času ich vzájomné zosúladenie.

Možnosť II: kombinovaný prístup – to by znamenalo potrebu identifikovať a vybrať aspekty spoločné všetkým smerniciam a upraviť ich konzistentne v „horizontálnom nástroji“. Potrebné by boli aj určité špecifické „vertikálne“ úpravy určitých smerníc.

3.3

Stručne bola spomenutá aj tretia stratégie – „žiadna legislatívna činnosť“, hoci bolo zdôraznené, že existujúce problémy by sa tým nevyriešili a nesúlad medzi členskými štátmi by sa mohol ešte zvýrazniť.

3.4

Zelená kniha sa potom zaoberá možným rozsahom horizontálneho nástroja. Boli navrhnuté tri možnosti.

I.

Rámcový nástroj so širokou pôsobnosťou, ktorý by sa uplatňoval na vnútroštátne a cezhraničné transakcie, no ktorý by nenahrádzal existujúce pravidlá špecifické pre určité odvetvie, ktoré by zostali v platnosti. Ako príklad boli uvedené finančné a poisťovacie služby.

II.

Nástroj, ktorý by sa uplatňoval len na cezhraničné zmluvy. To by zabezpečilo väčšiu bezpečnosť a dôveru spotrebiteľov nakupujúcich tovar a služby za hranicami ich vlastnej krajiny, no mohlo by to viesť k rôznym úrovniam vnútroštátnej a cezhraničnej ochrany.

III.

Horizontálny nástroj, ktorý by sa uplatňoval len na nakupovanie na diaľku – či už cezhraničné alebo vnútroštátne. To by nahradilo smernicu o predaji na diaľku, no mohlo by to viesť k odlišným podmienkam uplatňovaným na transakcie na diaľku a transakcie v priamom predaji.

3.5

Ďalší aspekt zelenej knihy vnímajú mnohí ako prioritný aspekt revízie spotrebiteľského acquis – miera harmonizácie. V súčasnosti môžu členské štáty stanovovať vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľov než predpisujú smernice. To sa nazýva „minimálna harmonizácia“. Zameranie a priorita ochrany spotrebiteľov sú v rôznych členských štátoch dosť odlišné, niekedy to vedie k tomu, že spotrebitelia sú zmätení a podniky to odrádza od cezhraničného marketingu. Na zváženie sú dve možnosti:

1.

Revidované a úplne harmonizované právne predpisy. V otázkach, v ktorých by úplná harmonizácia nebola možná, by sa uplatňovalo ustanovenie o vzájomnom uznávaní „v určitých oblastiach, na ktoré sa vzťahujú navrhované právne predpisy, ale ktoré nie sú úplne zharmonizované“.

2.

Revidovaná legislatíva, ktorá by sa zakladala na minimálnej harmonizácii v kombinácii s ustanovením o vzájomnom uznávaní alebo so zásadou o krajine pôvodu (5).

3.6   Príloha I – Konzultácie

Väčšina zelenej knihy obsahuje podrobný a veľmi štruktúrovaný konzultačný postup, v rámciktorého sú respondenti vyzvaní, aby uviedli svoje názory na široké spektrum aspektov, ako napr. otázky všeobecnej politiky, problematiku definícií, zmluvného práva, zásad a tiež otázky rozsahu a podrobností. Konzultácia sa začína s tromi „politickými“ aspektmi naznačenými vyššie:

všeobecný legislatívny prístup

rozsah pôsobnosti horizontálneho nástroja

miera harmonizácie.

Pre každú problematiku uvedie Komisia kľúčovú otázku a navrhne tri alebo štyri možné odpovede. Potom nasleduje 27 špecifických otázok týkajúcich sa príslušných smerníc. Štruktúra pozostáva z krátkeho úvodu do problematiky, formulácie hlavnej otázky, napr.: „Do akej miery by sa mali disciplinárne predpisy pre nekalé zmluvné podmienky vzťahovať takisto na individuálne dohodnuté podmienky?“ alebo „Mala by sa dĺžka lehôt na zváženie zharmonizovať v rámci celého spotrebiteľského acquis?

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

EHSV podporuje svojou činnosťou a svojimi stanoviskami už mnoho rokov primárny cieľ spotrebiteľskej politiky EÚ – vysokú, jednotnú a konzistentnú úroveň ochrany pre všetkých. Výbor podporuje aj sekundárny cieľ, t. j. dať spotrebiteľom právo, aby boli informovaní a mohli sa na základe informácií na trhu bez hraníc rozhodovať. Štruktúra zelenej knihy vedie nevyhnutne k tomu, že sa objavujú problémy súvisiace s úplným dosiahnutím týchto dvoch cieľov.

4.2

Už teraz je zrejmé, že zachovanie spotrebiteľského acquis v jeho súčasnej podobe by sa nemalo vnímať ako dlhodobé riešenie. Rozdiely v legislatíve členských štátov, nejednotnosť v definíciách, značné rozdiely v uplatňovaní a presadzovaní existujúcich predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľov a nedostatočná jednoznačnosť v reklamačnom alebo kompenzačnom konaní – či dokonca ich chýbanie – určitým spôsobom prispievajú k vytváraniu prekážok na jednotnom trhu.

4.3

Je takisto zrejmé, že Komisia vníma revíziu ako príležitosť preskúmať niektoré aspekty spotrebiteľskej politiky, ktoré sa doteraz považovali za fundamentálne, a zistiť, či sú zlučiteľné s dynamickým jednotným trhom – najmä takým, ktorý by bol konkurencieschopný v rámci globalizácie. V tejto súvislosti sa zistila zhoda s inými analýzami, ktoré boli iniciované v súvislosti s implementáciou Lisabonskej agendy. Niektorí vnímajú vysokú a jednotnú úroveň ochrany spotrebiteľov ako pevnú súčasť európskeho sociálneho modelu a prenesenie ťažiska s cieľom „nanovo zadefinovať spotrebiteľskú politiku EÚ, aby mohla čo najefektívnejšie prispieť k uskutočneniu dvoch centrálnych cieľov EÚ, a to k vytvoreniu hospodárskeho rastu a pracovných miest a tiež k priblíženiu EÚ k jej občanom“ by sa mohlo interpretovať ako spochybnenie tohto stanoviska (6).

4.4

Aj keď táto úloha bude náročná, EHSV víta revíziu spotrebiteľského acquis a podporuje Komisiu v jej deklarovanom zámere zredukovať prekážky na vnútornom trhu a zároveň zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov. Nazdáva sa však, že takéto úsilie by nemalo ostať obmedzené len na 8 smerníc, ktoré sa teraz prehodnocujú, ale malo by obsiahnuť minimálne 22 smerníc uvedených v zozname vypracovanom Komisiou v máji 2003.

4.5

EHSV sa chce aktívne zapojiť do tejto diskusie s cieľom posilniť vnútorný trh v prospech všetkých zainteresovaných strán – spotrebiteľov, odborníkov, podnikov a občanov.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1

Zelená kniha sa zaoberá komplexnými politickými, zásadnými a právnymi otázkami. Samotné členské štáty si vybudovali korpus právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktoré – aj keď sa vo všeobecných zásadách zhodujú – sa odlišujú v podrobnostiach a uplatňovaní. Systematický a rozšírený konzultačný proces v prílohe dokumentu odzrkadľuje túto komplexnosť. V tomto detailnom rámci sa požadujú odpovede od stoviek organizácií zainteresovaných strán, ktoré majú záujem vyjadriť svoje stanovisko. EHSV však v tomto stanovisku obmedzuje svoje pripomienky na základné politické otázky, pretože sa nazdáva, že by sa mal vyjadriť jednotlivo ku každej smernici, ktorá má byť revidovaná, ako to už urobil vo svojom stanovisku k smernici o predaji na diaľku [stanovisko INT/334 k oznámeniu Komisie KOM (2006) 514 v konečnom znení z 21.9.2006].

5.2

Hlavnou prioritou by malo byť odstránenie deficitov v existujúcich smerniciach a ich vzájomné zosúladenie.

5.3

„Minimálna harmonizácia“ v kombinácii s pozitívnym prístupom zo strany členských štátov, ktorej cieľom je prijatie podstatne vyššej úrovne ochrany spotrebiteľov, bude pre budúcnosť pravdepodobne základom pre hlavnú časť acquis v oblasti ochrany spotrebiteľa. Z viacerých (a rôznych) spoločenských a hospodárskych dôvodov budú mať členské štáty záujem zachovať už existujúcu úroveň ochrany spotrebiteľov alebo postupne vlastným tempom prejsť na inú úroveň ochrany. Tento postup rešpektuje zásadu subsidiarity a možno ho s touto zásadou zosúladiť oveľa jednoduchšie. No uznáva tiež názor, že rôzne skupiny spotrebiteľov v rámci EÚ sú znevýhodnené čo sa týka súčasnej úrovne ich ochrany alebo ich možností požadovať náhradu škody a je potrebné konať na úrovni EÚ i na úrovni členských štátov.

5.3.1

To neznamená, že pri preskúmaní jednotlivých prípadov vo veľmi špecifických oblastiach, v ktorých je realizácia vnútorného trhu hlavným záujmom, nemožno zvážiť možnosť maximálnej harmonizácie, pokiaľ bude zabezpečená vyššia úroveň ochrany spotrebiteľa, a to eventuálne formou nariadenia.

5.4

Stanovený cieľ „posadiť spotrebiteľov za volant“ – čo sa týka poznania práv spotrebiteľov, ich schopnosti konať proti dodávateľom a žiadať náhradu škody – by sa nemal považovať za alternatívu k jednoznačnej a aktívne presadzovanej ochrane pomocou kombinácie právnych predpisov EÚ a legislatívy členských štátov. Informácie sú úplne iná oblasť než ochrana. Pri väčšine trhových transakcií je v skutočnosti zvýhodnený predávajúci a väčšina predpisov na ochranu spotrebiteľov slúži na ochranu práv kupujúceho.

V Bruseli 12. júla 2007

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006.

(2)  http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/07/320&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en.

(3)  http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:52005DC0115:SK:HTML.

(4)  http://ec.europa.eu/consumers/cons_int/safe_shop/acquis/green-paper_cons_acquis_sk.pdf.

(5)  Vzájomné uznávanie by znamenalo, že členské štáty by si zachovali možnosť zavádzať prísnejšie pravidlá na ochranu spotrebiteľov do vnútroštátnej legislatívy, no neboli by oprávnené uplatňovať tieto prísnejšie požiadavky na podniky v iných členských štátoch takým spôsobom, aby to vyvolalo neodôvodnené obmedzenie slobodného pohybu tovaru alebo slobody poskytovania služieb. Uplatňovanie zásady krajiny pôvodu by znamenalo, že členský štát by si zachoval možnosť zavádzať prísnejšie pravidlá na ochranu spotrebiteľov do vnútroštátnej legislatívy, ale podniky z iných členských štátov by boli povinné spĺňať požiadavky platné v ich domovskej krajine.

(6)  Pani Meglena Kuneva, členka Európskej komisie pre politiku ochrany spotrebiteľa.

http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/07/256&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en.


27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/31


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady vzťahujúcej sa na spätné zrkadlá pre kolesové poľnohospodárske alebo lesné traktory“ – Modifikovaná verzia

KOM(2007) 236 v konečnom znení – 2007/0081 (COD)

(2007/C 256/06)

Rada Európskej únie sa 29. mája 2007 podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k danej téme.

Keďže výbor usúdil, že návrh je úplne uspokojivý a nevyžaduje si žiadne pripomienky, rozhodol sa na svojom 437. plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2007 (schôdza z 11. júla) 145 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, zaujať k predloženému textu kladné stanovisko.

 

V Bruseli 11. júla 2007.

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/31


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vymedzenie energetickej politiky pre Európu (Lisabonská stratégia)“

(2007/C 256/07)

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 14. septembra 2006 (potvrdené 26. októbra 2006) rozhodol podľa článku 31 vnútorného poriadku vypracovať informačnú správu na tému: „Vymedzenie energetickej politiky pre Európu“.

Na plenárnom zasadnutí 14. a 15. marca 2007 bolo rozhodnuté o prepracovaní informačnej správy na stanovisko z vlastnej iniciatívy (článok 29 ods. 2 vnútorného poriadku).

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku a informačnú spoločnosť, ktorá bola poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 19. júna 2007. Spravodajkyňou bola pani Sirkeinen.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 437. plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2007 (schôdza z 12. júla 2007) prijal 126 hlasmi za, pričom 4 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Odporúčania

1.1

Energetika sa stala ústrednou politickou otázkou, ktorá je úzko spätá s Lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť.

Vplyv energie a na rast európskej ekonomiky sa stále zvyšuje. EÚ sa musí zmeniť na vysoko účinnú ekonomiku založenú na energetických zdrojoch s nízkym obsahom uhlíka, aby zvládla výzvy energetickej politiky v oblasti klimatických zmien, zabezpečenia dodávok energie a konkurencieschopnosti.

Preto je potrebný globálny prístup, ako aj diskusia na úrovni EÚ o zvládnutí energetického dopytu v Európe, o zabezpečení dodávok energie rôznorodými zdrojmi, o prístupe k sieťam a o koordinovanom postupe v externých vzťahoch týkajúcich sa energetiky, ako aj o iných potenciálnych opatreniach.

Vznik a šírenie inovácií, ktoré umožnia túto zmenu, si vyžadujú určité podmienky a niektoré konkrétne opatrenia prijaté na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

1.2

Vytváranie väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest je pre Lisabonskú stratégiu prvoradé. Pri zmene trhových podmienok dochádza v energetickom sektore k strate niektorých pracovných miest. Nové energetické riešenia môžu byť súčasne silnými hnacími silami pri vytváraní vysokokvalitných pracovných miest. Tento proces uľahčujú predovšetkým vzdelávanie a odborná príprava.

1.2.1

Okrem zamestnanosti sú v kontexte Lisabonskej stratégie významné aj iné aspekty sociálneho rozmeru energetiky. Patria sem najmä vysokokvalitné verejné služby za dostupné ceny. Občianska spoločnosť vrátane sociálnych partnerov sa musí aktívne zapájať do rozvoja energetickej politiky.

1.3

EHSV v spolupráci s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami predkladá nasledujúce odporúčania týkajúce sa energetickej politiky v rámci Lisabonskej stratégie: „Energetická politika pre spoločnosť založenú na vedomostiach“:

preskúmať energetickú politiku a iné príslušné rámcové podmienky s ohľadom na cieľ EÚ stať sa účinnou ekonomikou založenou na energetických zdrojoch s nízkym obsahom uhlíka,

zabezpečiť kvalifikovanú a motivovanú pracovnú silu vďaka vysokokvalitnému vzdelávaciemu systému,

zabezpečiť, aby boli výskum a vývoj dostatočne financované z verejných zdrojov, v porovnateľnej miere s hlavnými konkurentmi EÚ, a stimulovať rast financovania výskumu a vývoja zo súkromných zdrojov,

rozvíjať medzinárodnú spoluprácu v oblasti energetických technológií, najmä s inými významnými aktérmi, systematicky monitorovať politiku v oblasti energetických technológií a opatrenia hlavných konkurentov a partnerov,

zabezpečiť dostupnosť rizikového kapitálu v štádiu rozvoja a v počiatočnom štádiu činnosti MSP, ako i investície do nových technológií,

zabezpečiť zdravú a otvorenú konkurenciu na energetických trhoch, ktorá by nútila podniky inovovať; v prípade obnoviteľnej energie môže byť prístup k sieťam rozhodujúci pre dosiahnutie úspešnej inovácie,

odstrániť prekážky, ktoré bránia investíciám potrebným pre využitie nových technológií; požiadavky súvisiace s plánovaním a s udeľovaním povolení brzdia investície alebo dokonca investovaniu bránia; regulačný rámec musí byť predvídateľný a stabilný, aby sa znížilo riziko investícií,

zabezpečiť prístup nových technológií na trh EÚ a svetové trhy,

zaistiť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni, napr. stanovením globálnej ceny CO2, ale nedovoliť, aby sa stal jednoducho tovarom, pretože skutočné zníženie úrovne CO2 je podmienkou prežitia našej planéty.

stanoviť ambiciózne ciele, ktoré môžu pomôcť EÚ získať silné postavenie na svetových trhoch v oblasti energeticky účinných technológií a technológií na báze obnoviteľnej energie, ciele a termíny však musia byť starostlivo stanovené, aby existovala reálna možnosť splniť ich,

k voľbe opatrení pre aktívnu podporu inovácií sa musí pristupovať veľmi starostlivo, aby boli výsledky nákladovo efektívne:

financovanie výskumu a vývoja,

vzdelávanie a odborná príprava,

verejné povedomie,

cenový mechanizmus, zdaňovanie,

subvencie,

záväzné ciele a povinnosti,

právne predpisy a záväzné normy,

dobrovoľné normy, dobrovoľné dohody,

verejné obstarávanie.

1.4

Na to, aby sa uskutočnila naliehavá a nevyhnutná transformácia energetického sektora, je potrebné zrýchliť tempo inovácií. Výbor vyzýva, aby sa mimoriadna pozornosť venovala opatreniam na stanovenie vhodnej ekonomickej ceny emisií CO2, a to:

rozšírením verejného a súkromného výskumu a vývoja na podporu nových foriem energie a energetickej účinnosti,

využitím právnych predpisov na urýchlenie pokroku v zlepšovaní energetickej účinnosti všetkých druhov výrobkov,

proaktívnejším využívaním verejného obstarávania, aby sa stanovili prísnejšie normy energetickej účinnosti, predovšetkým v sektore stavebníctva.

2.   Úvod

2.1

EVSV vypracuje v spolupráci s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami (HSR) na začiatku roka 2008 súhrnnú správu o prioritách Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Toto stanovisko na tému energetickej politiky tvorí súčasť tejto súhrnnej správy. Bolo vypracované v spolupráci s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami za aktívnej účasti najmä francúzskej, talianskej a maltskej HSR.

2.2

Stanovisko súvisí s oddielom B (Mikroekonomické reformy na zvýšenie rastového potenciálu Európy) Integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť na roky 2005-2008. Vzťahuje sa najmä na usmernenie 8 o zlepšení hospodárskej súťaže, usmernenie 12 o výskume a vývoji, usmernenie 13 o inováciách a IKT a usmernenie 14 o trvalo udržateľnom využívaní zdrojov (1).

Zasadnutie Európskej rady v marci 2006

2.3

Európska Rada v záveroch zo svojho zasadnutia, ktoré sa uskutočnilo 23.-24. marca 2006 v Bruseli, uvítala iniciatívy, ktoré na zvýšenie zodpovednosti na úrovni Spoločenstva prijal Európsky parlament, Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor (za obnovenú Lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť). Povzbudzuje Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov v tom, aby ďalej pokračovali vo svojej práci a začiatkom roka 2008 požaduje na podporu Partnerstva pre rast a zamestnanosť súhrnné správy (bod 12 záverov predsedníctva).

2.4

Európska rada poznamenala, že situáciu v Európe charakterizuje zvýšená zahraničná konkurencia, starnúce obyvateľstvo, vyššie ceny energií a potreba zachovania energetickej bezpečnosti (bod 7 záverov predsedníctva). Ďalej potvrdila, že integrované usmernenia pre zamestnanosť a rast na roky 2005-2008 zostávajú v platnosti. V rámci toho súhlasí s konkrétnymi oblasťami prioritných činností, pokiaľ ide o investovanie do vedomostí a inovácie, podnikateľského potenciálu, najmä malých a stredných podnikov a pracovných príležitostí prioritných kategórií, ako aj s vymedzením energetickej politiky pre Európu (bod 16).

2.5

Európska rada berie na vedomie, že Európa čelí v oblasti energetiky mnohým výzvam: pretrvávajúcej zložitej situácií na trhu ropy a plynu, rastúcej závislosti na dovoze a doposiaľ dosiahnutej obmedzenej diverzifikácii, vysokým a nestabilným cenám energie, rastúcemu celosvetovému dopytu po energii, bezpečnostným rizikám, ktoré majú vplyv na produkujúce a tranzitné krajiny, ako aj na prepravné trasy, narastajúcim hrozbám zmeny klímy, pomalému pokroku v energetickej efektívnosti a používaní obnoviteľných zdrojov energie, potrebe zvýšiť transparentnosť na trhu s energiou a ďalšej integrácii a prepojeniu vnútroštátnych energetických trhov s blížiacim sa zavŕšením liberalizácie trhu s energiou (júl 2007), obmedzenou koordináciou medzi aktérmi v oblasti energetiky, pričom sa do energetickej infraštruktúry požadujú veľké investície (bod 43).

2.6

V reakcii na tieto výzvy a na základe zelenej knihy Komisie „Európska stratégia pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu“ Európska Rada vyzýva na vytvorenie energetickej politiky pre Európu, ktorej cieľom je účinná politika Spoločenstva, jednotnosť medzi členskými štátmi, súlad medzi činnosťami v rôznych oblastiach politík a vyvážené plnenie troch cieľov, ktorými sú zabezpečenie dodávok, konkurencieschopnosť a trvalá udržateľnosť v oblasti životného prostredia (bod 44).

2.7

Európska rada zdôrazňuje, že na dosiahnutie súladu vnútorných a vonkajších politík EÚ musí energetická politika spĺňať požiadavky rôznych oblastí politiky. Ako súčasť stratégie rastu a prostredníctvom otvorených a konkurenčných trhov urýchľuje investície, technologický rozvoj, domáci a zahraničný obchod. Je výrazne prepojená s politikou životného prostredia a úzko spojená so zamestnanosťou, regionálnou politikou a najmä dopravnou politikou. Aspekty zahraničnej a rozvojovej politiky okrem toho nadobúdajú narastajúcu dôležitosť pri presadzovaní cieľov energetickej politiky vo vzťahu k iným krajinám (bod 45).

2.8

Energetická politika pre Európu (EPE) by preto mala vychádzať zo spoločných perspektív o dlhodobej ponuke a dopyte a z objektívneho a transparentného posúdenia výhod a nevýhod všetkých zdrojov energie a vyváženým spôsobom prispieť k svojim trom hlavným cieľom (body 46 a 47).

Zlepšiť zabezpečenie dodávok.

Zabezpečiť konkurencieschopnosť európskych ekonomík a cenovú dostupnosť dodávok energie v prospech podnikateľov a spotrebiteľov v stabilnom regulačnom rámci.

Podporovať trvalú udržateľnosť v oblasti životného prostredia.

2.9

Pri plnení týchto hlavných cieľov by mala energetická politika pre Európu:

zabezpečovať transparentnosť a nediskrimináciu na trhoch,

byť v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže,

byť v súlade s povinnosťami verejnej služby,

plne rešpektovať suverenitu členských štátov v oblasti primárnych zdrojov energie a voľbu štruktúry energetických zdrojov.

Energetický balík 2007

2.10

Komisia bude pravidelne od roku 2007 prezentovať strategický prieskum energetickej politiky. Komisia uverejnila svoj prvý prieskum a oznámenie Európskej rade a Európskemu parlamentu na tému „Energetická politika pre Európu – energetický balík“10. januára 2007.

2.11

Východiskom Komisie pri tvorbe európskej energetickej politiky sú nasledujúce tri oblasti: boj proti klimatickým zmenám, podpora zamestnanosti a hospodárskeho rastu a zníženie vonkajšej závislosti EÚ od dovozu plynu a ropy.

2.12

Ako hlavný energetický cieľ Európy uvádza Komisia zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % do roku 2020. Cieľ EÚ treba posudzovať v kontexte potreby medzinárodnej akcie priemyselných krajín v oblasti klimatických zmien. Pri takomto záväzku bude musieť Európa urobiť viac. Cieľom by preto malo byť zníženie emisií o 30 % do roku 2020 a o 60-80 % do roku 2050.

2.13

Klimatické zmeny nie sú jedinou obavou, v hre sú aj zabezpečenie dodávok energie pre Európu, ekonomika a blahobyt jej občanov. Komisia sa domnieva, že dosiahnutie tohto cieľa môže tiež obmedziť narastajúce vystavenie Európy zvýšenej nestabilite a zvyšovaniu cien ropy a plynu, zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho trhu a povzbudiť technológie a zamestnanosť.

2.14

Konkrétne v oblasti energetiky si celkové zníženie emisie skleníkových plynov bude vyžadovať zo strany EÚ zníženie obsahu CO2 spôsobeného spotrebou energie aspoň o 20 % a v najbližších 13 rokoch pravdepodobne viac. EÚ musí teda prevziať úlohu celosvetového lídra a spustiť novú priemyselnú revolúciu.

2.15

Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia takisto navrhuje zamerať sa na viacero opatrení súvisiacich s energetikou: zlepšenie energetickej účinnosti, zvýšenie podielu obnoviteľnej energie v štruktúre energetických zdrojov, ako aj zavedenie nových opatrení na to, aby z vytvorenia jednotného energetického trhu mali prínos všetci občania; posilnenie solidarity medzi členskými štátmi s dlhodobejším výhľadom rozvoja energetických technológií, opätovným zameraním sa na jadrovú bezpečnosť a jednoznačným úsilím EÚ „hovoriť jedným hlasom“ so svojimi zahraničnými partnermi vrátane výrobcov a dovozcov energií a rozvojových krajín

2.16

Prieskum zahŕňa desaťbodový energetický akčný plán s časovým harmonogramom opatrení. Tento akčný plán obsahuje prvý balík konkrétnych opatrení. Zahŕňa:

správu o implementácii vnútorného trhu s plynom a elektrinou v členských štátoch, ako i výsledky prieskumu o stave hospodárskej súťaže v týchto dvoch sektoroch,

plán prioritných prepojení v elektrických a plynových sieťach členských štátov, aby sa európska sieť stala skutočnosťou,

návrhy na podporu udržateľnej výroby energie z fosílnych palív,

pracovný plán a iné iniciatívy na podporu energie z obnoviteľných zdrojov, predovšetkým biopalív v doprave,

analýzu stavu jadrovej energie v Európe,

pracovný program pre budúci Európsky strategický plán pre energetické technológie.

2.17

Súčasťou tohto akčného plánu je tiež akčný plán pre energetickú účinnosť, ktorý prijala Komisia 19. októbra 2006. Oznámenie Komisie „Obmedziť zmenu klímy na 2 stupne Celzia – možnosti politiky pre EÚ a svet na rok 2020 a neskôr“ a strategický prieskum sa vzájomne dopĺňajú a posilňujú.

2.18

Európska rada na svojom jarnom zasadnutí 8.-9. marca 2007 v plnej miere schválila návrhy Komisie. Komisia pristúpi k podrobnému vypracovaniu legislatívnych a iných príslušných návrhov v súlade so závermi zasadnutia. Druhý strategický energetický prieskum sa uskutoční o 2 roky a bude informovať o dosiahnutom pokroku, keďže hlavy štátov a predsedovia vlád sa zaviazali pravidelne diskutovať o energetických otázkach.

Predchádzajúce stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému energetickej politiky

2.19

EHSV vypracoval počas svojho funkčného obdobia 2002-2006 niekoľko stanovísk k otázkam energetickej politiky, najmä pokiaľ ide o charakteristiku a úlohu rôznych zdrojov energie a technológií. EHSV na svojom zasadnutí v septembri 2006 napokon prijal prieskumné stanovisko „Zásobovanie EÚ energiou: Stratégia optimálnej štruktúry zdrojov energie (energetický mix)“ (2) Toto stanovisko sa venuje mnohým otázkam, ktorými sa zaoberala Európska rada v marci 2006. Hlavné závery stanoviska sú tieto.

2.20

Podľa EHSV si Európa potrebuje stanoviť ako strategický cieľ diverzifikovanú štruktúru zdrojov energie, ktorá by bola optimálna z hľadiska cieľov ekonomiky, zabezpečenia dodávok a politiky v oblasti klimatických zmien. Každý typ zdroja energie a každá technológia má, pokiaľ ide o tieto ciele, svoje výhody a nevýhody, ktoré treba zohľadniť otvoreným a vyváženým spôsobom.

2.21

Rastúce využívanie obnoviteľných zdrojov energie poskytuje možnosti, ktoré treba využiť. Avšak i v prípade, že by sa do roku 2020 dosiahol cieľ 20 % energie z obnoviteľných zdrojov, je nepravdepodobné, že by obnoviteľné zdroje mohli v dohľadnej budúcnosti plne nahradiť tradičné zdroje energie.

2.22

Všetky možnosti musia zostať otvorené. Tento záver jasne podporujú scenáre pre EÚ – 25 uvedené v stanovisku. Dokonca aj scenár, založený na predpoklade najlepšieho vývoja energetickej účinnosti a zvyšovania podielu energie z obnoviteľných zdrojov, sa nezrieka žiadnej energetickej technológie, pokiaľ nemá negatívne účinky na životné prostredie alebo ekonomiku.

2.23

Súčasná štruktúra zdrojov energie by sa mala pomocou politických stratégií vyvíjať smerom k menšej závislosti na vonkajších dodávateľoch a väčšiemu počtu neznečisťujúcich zdrojov dostupných v Európe. Zároveň je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že aktéri na trhu rozhodujú o investíciách do rôznych technológií.

2.24

EHSV odporúča vytvoriť stratégiu optimálnej štruktúry zdrojov energie. V tejto súvislosti je potrebné objasniť úlohu EÚ, členských štátov, nezávislých orgánov a aktérov na trhu.

Stratégia pre optimálny energetický mix by mala pozostávať z nasledujúcich prvkov:

energetická účinnosť vrátane kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie,

obnoviteľné zdroje energie vrátane využívania biopalív v doprave,

energetická účinnosť v doprave,

vyššia jadrová bezpečnosť a riešenie otázky vyhoreného paliva,

čisté uhoľné technológie a opätovné zvýšené využívanie domácich zásob uhlia v EÚ,

podpora investícií do zariadení na skvapalňovanie zemného plynu,

vhodný právny rámec pre dostatočné investície do výroby a prenosu energie,

potreba EÚ vystupovať jednotne ako jeden z hlavných aktérov na medzinárodnej scéne,

hodnotenie dosahu terajších a budúcich opatrení v oblasti klímy a životného prostredia pre ďalšie ciele energetickej politiky,

globálne riešenie situácie „po Kjóte“ pokiaľ ide o politiku v oblasti klímy, na ktorom by sa podieľali aspoň všetci veľkí pôvodcovia emisií,

zvýšené úsilie v oblasti výskumu a vývoja, ako i krátkodobá a dlhodobá podpora, ktorú EÚ venuje výskumu a vývoju v oblasti energetiky;

3.   Pripomienky EHSV k energetickej politike pre Európu v kontexte Lisabonskej stratégie

3.1

V modernej spoločnosti je energia nevyhnutnosťou. Na zabezpečenie našich potrieb pokiaľ ide o potravu, vykurovanie v oblastiach s chladným podnebím, osvetlenie, dopravu, komodity a spotrebný tovar, ako i zabezpečenie v súčasnosti zvyšujúcich sa potrieb v oblasti telekomunikácií a spracovania dát je nevyhnutné zabezpečiť dodávky energie. Avšak spôsob, akým tieto potreby uspokojujeme, sa môže a musí zmeniť. Na to, aby sme zvládli súčasné výzvy, najmä v oblasti klimatických zmien, naliehavo potrebujeme nové vzory založené na vysoko účinnej ekonomike využívajúcej energetické zdroje s nízkym obsahom uhlíka.

3.2

Energetika je úzko spätá s Lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť. Na dosiahnutie lisabonských cieľov potrebujeme dostatočné množstvo energie za dostupné a konkurencieschopné ceny. Nové energetické riešenia, najmä ak budú mať úspech na svetových trhoch, môžu byť zároveň silnými hnacími silami pre európsku konkurencieschopnosť a vytváranie vysokokvalitných pracovných miest.

3.3

Všeobecné ciele energetickej politiky, ktorými sú konkurencieschopnosť, zabezpečenie dodávok a udržateľnosť, naďalej platia. Vážne výzvy v oblasti klimatických zmien si vyžadujú obmedzenie rastu dopytu po energii zlepšením energetickej účinnosti a výrazným zvýšením podielu technológií na báze obnoviteľných zdrojov a iných nízko uhlíkových technológií, v budúcnosti napr. možné zachytávanie a skladovanie uhlíka. Zabezpečenie dodávok energie je tiež možné podporiť lepšou energetickou účinnosťou, ako i diverzifikáciou zdrojov a jednotným vystupovaním EÚ v medzinárodných vzťahoch. Treba posilniť konkurencieschopnosť prostredníctvom otvoreného trhu s dobre fungujúcou a korektnou hospodárskou súťažou vrátane prístupu k sieťam, pričom musia byť zabezpečené vysokokvalitné služby.

3.4

Vytváranie väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest je pre Lisabonskú stratégiu prvoradé. Konkurencia na trhoch si vo všeobecnosti žiada lepšiu produktivitu a preto podniky pôsobiace na energetickom trhu musia byť efektívnejšie. Ak dôjde k strate pracovných miest v energetickom sektore, zamestnancom, ktorí prišli o miesto, bude treba poskytnúť náležitú podporu. Súčasne je možné, že sa počet pracovných miest v energetike udrží a dokonca vzrastie. Smerovaním k lepšej energetickej účinnosti a využívaním energie z obnoviteľných zdrojov a ďalších vyvíjajúcich sa technológií sa vytvorí mnoho, prevažne vysokokvalitných pracovných miest.

3.4.1

V rámci Lisabonskej stratégie sa musí venovať náležitá pozornosť sociálnemu rozmeru energetickej politiky. Zahŕňa otázky zamestnanosti a pracovných miest, ako i otázku dostupnosti energie pre všetkých a za prijateľné ceny, t.j. vysokokvalitné verejné služby. Občianska spoločnosť, vrátane sociálnych partnerov, sa musí aktívne zapájať do rozvoja energetickej politiky.

3.5

Vo svojich nedávnych stanoviskách EHSV podrobne predstavil svoje názory na uvedené kľúčové otázky energetickej politiky a neskôr vypracuje stanoviská k legislatívnym a iným podrobným návrhom, ktoré predloží Európska komisia a ktoré budú vychádzať zo záverov Európskej rady týkajúcich sa energetického balíka.

3.6

V snahe predísť nadbytočnej práci a ponúknuť optimálny prínos k diskusii o energetike sa EHSV vo svojom stanovisku zameriava na vzťah medzi energetickou politikou a víziou Európy, ako spoločnosti založenej na vedomostiach, o ktorú sa opiera Lisabonská stratégia. V tomto stanovisku sa vyjadrujeme k otázkam, ktorými sa zaoberá energetický balík a ktoré sa týkajú inovácií.

Úloha technológií a inovácií ako odpoveď na energetické výzvy tohto storočia

3.7

Politicky stanovené ciele a opatrenia určujú akčný rámec, ale iba technológie a inovácie môžu priniesť skutočný pokrok. Platí to pre lepšiu účinnosť tak pri premene energie, ako i pri jej využívaní. Inovácie môžu zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní závislosti na vonkajších zdrojoch energie tým, že umožnia diverzifikáciu štruktúry zdrojov energie. Inovácie sú rozhodne potrebné pre zníženie emisií skleníkových plynov prostredníctvom vývoja a využívania obnoviteľných zdrojov energie, čistých uhoľných a iných fosílnych palív, ako i bezpečnej jadrovej energie.

3.8

Inovácie znamenajú obnovu v širokom zmysle slova. Spočívajú vo vývoji nových konceptov, ich širokom využívaní a ich transformácii na ekonomickú hodnotu. Zahŕňajú technologické inovácie, ako i nové riadenie a iné organizačné riešenia, ktoré sa uskutočňujú v priemysle ale aj v službách a verejnom sektore. Výskum je často zdrojom inovácií, avšak určite nie vždy. V tejto súvislosti odkazuje výbor aj na svoje stanovisko na tému „Potreba výskumu vzhľadom na bezpečné a trvalo udržateľné zásobovanie energiou“ (3).

3.8.1

V centre pozornosti sú energetické technológie ako účinnejšie spaľovanie, veterné mlyny, solárne kolektory alebo budúce palivové články, vodíková technológia a syntéza. Rovnako dôležité sú sprievodné technológie, napríklad v oblasti vývoja materiálov alebo meteorológie.

3.8.2

Pokiaľ ide o efektívnejšie vyžívanie energie, spektrum vhodných technológií je takmer neobmedzené: lepšia izolácia, elektrické spotrebiče s menšou spotrebou energie, ľahšie materiály, lepšie priemyselné plánovanie, účinnejšie zariadenia. V tejto súvislosti majú dôležitú úlohu hospodárske odvetvia s vysokou spotrebou energie. Ak nebudú zabezpečovať dopyt formou investícií a odborných znalostí, pre veľkú časť technológií, ktoré umožňujú zlepšenie energetickej účinnosti a sú určené pre priemysel, budú inovácie v EÚ potlačené.

3.8.3

Veľký potenciál ponúkajú informačné a komunikačné technológie. Ich využitie pri výrobe, premene a distribúcii energie môže, tak ako je to pri iných postupoch, prispieť k zvýšeniu účinnosti a produktivity. Platí to aj pre bezpečné a chránené operácie, najmä pre prenosové siete. IKT technológie pomáhajú užívateľom a spotrebiteľom kontrolovať ich spotrebu energie. Jedným z príkladov s viacnásobnými pozitívnymi účinkami by mohlo byť zníženie špičkového zaťaženia tým, že by sa užívateľom uľahčilo okamžite reagovať na cenové signály. V širšom kontexte môže používanie IKT technológií nahradiť potreby v oblasti dopravy, napr. prácou na diaľku alebo prostredníctvom videokonferencií.

3.8.4

Potrebujeme tiež nové metódy – inovácie – v oblasti prevádzky a riadenia energie a systémov, ktoré s energiou súvisia, pričom cieľom je zabezpečiť vysokú kvalitu služieb za prijateľné ceny. Ide napríklad o riadenie bezpečnej prevádzky výrobných a prenosových systémov a údržbu, ako i riadenie trhu (výmeny) a krízové riadene a prispôsobenie dennému svetlu. A v neposlednom rade môže účinná logistika prispieť k lepšiemu dopytu po energii, ako i k lepšiemu riadeniu palív.

3.8.5

Rovnako nevyhnutná je inovácia v správaní. Spotrebiteľ je kľúčovým hráčom – inteligentnejšie využívanie energie je na každom z nás a to si vyžaduje nové nápady a viac poznatkov. Veľká výzva existuje v súvislosti s lepším povedomím a primeranou informovanosťou spotrebiteľa v záujme usmernenia jeho voľby. Politika v oblasti územného plánovania na miestnej a regionálnej úrovni, ako i architektonické riešenia a požiadavky na vybavenie budov môžu významne pomôcť občanom v rozhodovaní pokiaľ ide o energiu. Na tento účel treba podporovať oficiálne informačné kampane na podporu energetickej účinnosti.

3.9

Je nevyhnutné navrhnúť nové radikálne riešenia problémov a naliehavo treba zmenu. Radikálna zmena si žiada čas a preto je dôležité, aby sa s prideľovaním prostriedkov začalo okamžite. Zatiaľ by sa najlepšie existujúce technológie mali využívať v širokej miere, napr. v záujme zníženia spotreby energie v domácnostiach.

3.10

Aby inovácie a investície smerovali k rentabilite, mal by sa kvantitatívne zhodnotiť vzťah náklady – účinnosť pokiaľ ide o „preventívne“ technológie. Dôležitým príkladom sú náklady na rôzne technológie na zamedzenie výroby 1 tony CO2; napríklad veterné elektrárne sú oveľa nákladnejšie ako izolácia domov.

Podmienky a politické opatrenia na podporu inovácií

3.11

Vznik a šírenie inovácií si vyžaduje určité podmienky a niektoré osobitné politické opatrenia na miestnej, regionálnej a národnej úrovni a na úrovni EÚ. Keďže ambíciou EÚ je stať sa svetovým lídrom v oblasti energetickej účinnosti a nízko uhlíkových technológií, rozhodujúci význam má preskúmanie energetickej politiky a iných príslušných rámcových podmienok s ohľadom na tento cieľ.

3.12

Prvým predpokladom úspešnej inovácie je zručná a motivovaná pracovná sila, podporovaná vysokokvalitným vzdelávacím systémom. Vývoj nových technológií si vyžaduje dostatočné úsilie v oblasti výskumu a vývoja, ako i rizikový kapitál v štádiu rozvoja a v počiatočnom štádiu činnosti MSP. Zdravá a otvorená hospodárska súťaž núti podniky inovovať. Nevyhnutný je prístup na trh vrátane svetového trhu. V prípade obnoviteľnej energie môže byť prístup k sieťam rozhodujúci pre dosiahnutie úspešnej inovácie. Musí sa vytvoriť regulačný rámec, ktorý podporí inovácie, napr. prostredníctvom odmeňovania autorov inovácií (systém EÚ na obchodovanie s emisiami neodmeňuje tých, ktorí včas prijali opatrenia na zníženie emisií). Nadmerná regulácia potláča inovácie.

3.12.1

Na to, aby sa nové technológie mohli využívať, sú potrebné investície. Podniky musia byť ziskové, aby boli schopné investovať. Platí to i pre investície zamerané na zvýšenie energetickej účinnosti, i keď návratnosť investovaného kapitálu môže byť krátka. Hoci obchod v oblasti energetiky bol v posledných rokoch veľmi výnosný, investície sú naďalej nízke. Je známe, že požiadavky súvisiace s plánovaním a s udeľovaním povolení brzdia a dokonca znemožňujú investície. Regulačný rámec musí byť predvídateľný a stabilný, aby sa znížilo riziko investícií. Keďže návratnosť investícií do energetickej infraštruktúry je často dlhá, bolo by výhodné využiť niektoré formy dlhodobých zmlúv.

3.12.2

Podnik musí byť schopný získať späť investovaný kapitál z dostatočne veľkých trhov, aby mohol investovať do vývoja alebo využitia novej technológie. Vo väčšine prípadov nie sú domáce trhy dostatočne veľké na tento účel a preto je čoraz viac predpokladom investícií prístup na svetové trhy. Rovnako dôležité sú svetový dopyt a rovnosť trhových podmienok. Hoci jednostranné opatrenia EÚ nevytvárajú dopyt na inom mieste sveta, k takémuto vývoju môže časom dôjsť. Napríklad stanovenie ceny CO2 môže predstavovať významný stimul, ale musí sa uskutočniť na celosvetovej úrovni.

3.12.3

Silné postavenie EÚ na svetových trhoch v oblasti energeticky účinných technológií a technológií na báze obnoviteľnej energie by sa malo ďalej rozvíjať a posilňovať. Ambície EÚ stať sa lídrom pokiaľ ide o politiku v oblasti klimatických zmien stanovením ambicióznych cieľov, ako i o energetickú účinnosť a využívanie obnoviteľnej energie, môžu dosiahnutie tohto cieľa podporiť. Nefunguje to však automaticky. Ciele a termíny sa musia starostlivo stanoviť, aby existovala reálna možnosť splniť ich. V opačnom prípade budú výsledkom iba ďalšie náklady a prípadne strata pracovných miest. Vhodné technológie musia byť v takom štádiu vývoja, aby mohli byť vyvinuté včas s ohľadom na stanovené termíny. Do úvahy treba brať aj investičné cykly v rôznych sektoroch.

3.12.4

Zdá sa, že EÚ kladie dôraz na vzájomné pôsobenie síl na trhu ako prostriedku na podporu inovácií, čo však nemusí byť dostatočne účinné. Spojené štáty a iné krajiny podporujú skôr verejné financovanie výskumu a vývoja. Európa potrebuje zvýšiť financovanie vývoja a výskumu v oblasti energetiky z verejných i súkromných zdrojov. Treba rozvíjať technologickú spoluprácu s inými dôležitými aktérmi a systematicky monitorovať ich politiku a opatrenia. Nevyhnutná je tiež väčšia spolupráca medzi členskými štátmi a lepšia koordinácia úsilia na národnej a európskej úrovni bez toho, aby sme odstránili hospodársku súťaž. Užšia spolupráca medzi verejným výskumom a podnikmi sa musí posilniť tak v oblasti plánovania, ako i v oblasti uskutočňovania výskumných programov, aby výskumné úsilie viedlo k inováciám. Navrhovaný Európsky technologický inštitút by v tomto ohľade mohol byť prínosom.

3.13

V záujme aktívnej podpory inovácie je zvyčajne potrebná kombinácia nástrojov. Rôzne štádia vývoja a rôzne trhové situácie vyžadujú rôzne opatrenia na dosiahnutie výsledkov. V súvislosti s potrebnými opatreniami umožňujúcimi premenu technológií na úspešné inovácie na trhu, môžu byť technológie rozdelené do 3 kategórií:

1)

technológia v štádiu vývoja a výskumu, ktorá má ešte ďaleko k uvedeniu na trh: v týchto prípadoch sú potrebné cielená podpora výskumu a vývoja a demonštračné činnosti. Cenové signály, ako cena CO2 sú nedostatočné.

2)

technológia, ktorá nemá ďaleko k uvedeniu na trh, fungujúca technológia, ale stále príliš drahá pre trhy: Cena CO2 môže byť správnym stimulom, ako i osobitná podpora na zabezpečenie rýchleho rastu dopytu a teda veľkých výrobných objemov.

3)

dobrý výrobok na trhu, ale nízky dopyt (napr. energeticky účinné technológie): kľúčovou otázkou je posilnenie povedomia, ktoré môžu podporiť mechanizmy energetického auditu a podobné opatrenia.

3.14

Na európskej, národnej a regionálnej úrovni existuje široký výber opatrení a nástrojov. K voľbe opatrení pre dané ciele sa musí pristupovať veľmi starostlivo, aby boli výsledky nákladovo efektívne. Rýchlosť konania by sa mala kriticky zhodnotiť, aby sa zabránilo plytvaniu zdrojov a neplánovaným dôsledkom. Opatrenia, ktoré jasne slúžia priamym a nepriamym cieľom (opatrenia, ktoré nebude treba ľutovať) by sa mali čo najskôr implementovať. Komplikovanejšie opatrenia, často nové druhy opatrení (ako napr. stanovenie trhovej ceny CO2) by sa mali najskôr starostlivo preskúmať. V snahe predísť komplikáciám, neočakávaným vedľajších účinkom a riešeniam nedosahujúcim optimálnu úroveň sa treba vyhnúť viacnásobným opatreniam pre dosiahnutie jedného cieľa. Pri výbere opatrení je tiež dôležité zohľadniť efektívne fungovanie vnútorného trhu; doposiaľ to nebolo vždy tak.

3.14.1

Financovanie výskumu a vývoja: V tejto súvislosti odkazuje výbor najmä na svoje stanovisko na tému „Investovanie do vedomostí a inovácií (Lisabonská stratégia)“, INT/325. EÚ ako celok jasne zaostáva za Spojenými štátmi a inými dôležitými konkurentmi. V rámci 7. rámcového programu pre výskum a vývoj sa počas 7 rokov vyčlenili pre energetiku celkovo približne 4 miliardy eur (okrem výstavby medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora), zatiaľ čo v USA sa v návrhu federálneho rozpočtu vyčlenilo na energetiku 4,4 miliardy dolárov len na rok 2007 s následným zvýšením. Okrem zvýšenia verejných zdrojov na výskum a vývoj v oblasti energetiky by bolo treba zaviesť stimuly s cieľom posilniť súkromné financovanie výskumu a vývoja v oblasti energetiky a súčasne zintenzívniť spoluprácu medzi členským štátmi EÚ.

3.14.2

Vzdelávanie a odborná príprava: Okrem úsilia zameraného na zvýšenie kvality systému vzdelávania a odbornej prípravy v Európe, je potrebné zatraktívniť energetiku ako voľbu zamestnania s pozitívnymi perspektívami pre mladých ľudí. Vzhľadom na rýchle tempo technologických zmien je celoživotné vzdelávanie nevyhnutné.

3.14.3

Verejné povedomie: Práve zmena správania každého jednotlivca smerom k inteligentnejšiemu využívaniu energie predstavuje veľkú výzvu. Školský systém a informačné kampane zohrávajú svoju úlohu. Výchova budúcich občanov v tejto oblasti by sa mohla začať už na základnej škole, pretože deti v tomto veku sú veľmi vnímavé k otázkam budúcnosti našej planéty a chcú konať. V profesionálnej sfére a v podnikoch priniesli energetické audity, uskutočnené napr. na základe dobrovoľných dohôd, dobré výsledky.

3.14.4

Cenové mechanizmy, zdaňovanie: Správne cenové signály účinne podporujú inovácie usmernením voľby užívateľov. Ako nástroj na zníženie spotreby energie nie sú vyššie ceny všeobecne veľmi účinné – je dobre známe, že cenová elasticita v energetike je všeobecne slabá.

3.14.5

Subvencie: Dobre navrhnuté subvencie môžu účinne usmerniť voľbu. V prvých štádiách nábehových kriviek sú subvencie často potrebné na vyrovnanie inak príliš vysokého rizika. Môžu sa použiť iba v rámci existujúcich pravidiel EÚ, t.j. na vyriešenie trhových nedostatkov, aby sa nenarušila hospodárska súťaž. Subvencie musia byť časovo obmedzené a postupne sa musia prestať poskytovať. Na zvýšenie energetickej účinnosti sa musia vyvinúť primerané stimuly, ktoré pomôžu prekonať ďalšie počiatočné náklady spojené s energeticky účinnými zariadeniami vyznačujúcimi sa krátkou návratnosťou investícií.

3.14.6

Politicky stanovené ciele a záväzky: Slúžia na naznačenie želaného smeru vývoja. Politické nástroje, ktoré sa reálne implementujú na dosiahnutie cieľov, majú rovnako významný vplyv na investičné rozhodnutia. Pri stanovovaní cieľov treba zohľadniť skutočnosť, že niektoré odvetvia ekonomiky zvyčajne získajú, zatiaľ čo iné stratia, a príliš ambiciózne ciele môžu viac uškodiť ako pomôcť. Zdá sa, že v súčasnosti existuje tendencia stanovovať súhrnné ciele a dopĺňať ich o špecifické ciele vzťahujúce sa k rovnakému cieľu, napr. ciele týkajúce sa zníženia emisií CO2 a v záujme dosiahnutia týchto cieľov, ciele týkajúce sa zvýšenia využívania obnoviteľných zdrojov energie. Takýto prístup môže viesť k riešeniam, ktoré pre dosiahnutie celkového cieľa nie sú optimálne. Ciele, ako i špecificky vybrané nástroje musia byť predmetom dôkladného hodnotenia vplyvu, ako napr. dohody s priemyselnými odvetviami v Nemecku a Fínsku..

3.14.7

Obchodovanie s emisiami, zelené/biele osvedčenia: Ide o účinné nástroje, ktoré ak sa správne navrhnú, môžu viesť k dosiahnutiu stanovených cieľov. Je však ťažké vopred odhadnúť náklady, ktoré môžu byť veľmi odlišné. Čím je trh a počet aktérov na trhu pokiaľ ide o obchodné práva a osvedčenia väčší, tým lepšie. Ak sa má tento systém uplatniť na podniky pôsobiace na svetovom trhu, musí mať celosvetový rozmer, aby sa nenarušila hospodárska súťaž.

3.14.8

Právne predpisy alebo záväzné normy: Starostlivo vypracované právne predpisy môžu podporiť inovácie. Právne predpisy môžu byť najmä účinným spôsobom, ako sa zbaviť zastaraných technológií a môžu tiež stimulovať inovácie, ktorých cieľom je presadiť energeticky účinné výrobky, stanovením ambicióznych strednodobých cieľov pre zvýšenie noriem účinnosti. Vždy však existuje riziko spomalenia inovácií. V každom prípade sa musia prijať opatrenia na to, aby právne predpisy nevytvárali trhové bariéry.

3.14.9

Dobrovoľné normy, dobrovoľné dohody, certifikácia: Ide o politické nástroje priaznivé pre inovácie. Hoci nevedú vždy k naplneniu presných cieľov, pomáhajú dosiahnuť veľký pokrok v inováciách, prakticky bez rizika negatívnych vedľajších účinkov.

3.14.10

Verejné obstarávanie: Obstarávanie môže zohrávať významnú úlohu v podpore energetických inovácií. Mali by sa vyvinúť a vo veľkej miere rozšíriť metódy na tento účel. Ekologizácia verejného obstarávania si obyčajne vyžaduje použitie analýzy životného cyklu a pre túto a iné nové metódy potrebujú verejné orgány často ďalšie vzdelávanie. Záväzné pravidlá EÚ týkajúce sa verejného obstarávania ustanovujú ekologizáciu verejného obstarávania tým, že požadujú najmodernejšie riešenia.

3.14.11

Na to, aby sa uskutočnila naliehavá a nevyhnutná transformácia energetického sektora, je potrebné zrýchliť tempo inovácií. Výbor vyzýva, aby sa mimoriadna pozornosť venovala opatreniam na stanovenie vhodnej ekonomickej ceny emisií CO2, a to:

rozšírením verejného a súkromného výskumu a vývoja na podporu nových foriem energie a energetickej účinnosti,

využitím právnych predpisov na urýchlenie pokroku v zlepšovaní energetickej účinnosti všetkých druhov výrobkov,

proaktívnejším využívaním verejného obstarávania, aby sa stanovili prísnejšie normy energetickej účinnosti, predovšetkým v sektore stavebníctva.

V Bruseli 12. júla 2007

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  KOM(2005) 141 v konečnom znení, Integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť.

(2)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 185.

(3)  Ú. v. ES C 241, 7.10.2002, s. 13


27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/39


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, o interoperabilite systému železníc Spoločenstva“ (kodifikované znenie)

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 881/2004, ktorým sa ustanovuje Európska železničná agentúra“

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/49/ES o bezpečnosti železníc Spoločenstva“

KOM(2006) 784 v konečnom znení – 2006/0272 (COD)

KOM(2006) 783 v konečnom znení – 2006/0273 (COD)

KOM(2006) 785 v konečnom znení – 2006/0274 (COD)

(2007/C 256/08)

Rada sa 16. januára 2007 podľa článkov 71 a 156 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k danej téme.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 19. júna 2007. Spravodajcom bol pán CONFALONIERI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 437. plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2007 (schôdza z 11. júla) prijal 137 hlasmi za, pričom 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Návrhy:

zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 881/2004, ktorým sa ustanovuje Európska železničná agentúra

zmeny a doplnenia smernice 2004/49/ES o bezpečnosti železníc Spoločenstva

smernice Európskeho parlamentu a Rady o interoperabilite systému železníc Spoločenstva

sa zdajú byť v súlade so snahou uľahčiť prístup hospodárskych subjektov k systému európskych železníc

Tieto návrhy

zjednodušujú postupy certifikácie železničného vozového parku v rámci interoperabilného systému;

zjednocujú väčšinu overení, ktoré sa vykonávajú na vnútroštátnej úrovni v oblasti železničného vozového parku, postupov údržby, hospodárskych subjektov zabezpečujúcich prevádzku a údržbu;

vytvárajú systém kompletného porovnávania vnútroštátnych predpisov v oblasti certifikácie, a to aj pre aspekty, ktoré neboli zahrnuté do TSI (Technical Specifications for Interoperability – technické špecifikácie interoperability).

1.2

EHSV súhlasí s cieľom zjednodušiť postup uvádzania do prevádzky.

1.3

EHSV zastáva názor, že takéto zjednodušenia by viedli k vyššiemu využívaniu európskeho železničného systému tým, že objem prepravy by sa presunul z iných druhov dopravy, čím by došlo k skvalitneniu životného prostredia a využívaniu zdrojov energie odporúčaných v energetických plánoch EÚ.

1.4

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby postup ďalšieho uplatňovania európskych štandardov v oblasti interoperability ako aj rozdelenie certifikačných kontrol medzi vnútroštátne orgány a orgány Spoločenstva neviedli k ohrozeniu bezpečnosti.

1.5

EHSV odporúča najmä, aby sa pozorne pristupovalo k vymedzeniu právomocí medzi orgánmi zavedené novým systémom.

1.6

EHSV sa nazdáva, že v prípade nákladných vozňov a osobných vozidiel, ktoré boli uvedené do prevádzky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, je postačujúcim jedno povolenie na uvedenie do prevádzky od jedného členského štátu Spoločenstva. Nové nariadenie o európskej agentúre umožní hospodárskym subjektom v železničnej doprave, manažérom infraštruktúry, držiteľom vozidiel, ale predovšetkým vnútroštátnym certifikačným orgánom:

urýchliť priebeh certifikácie;

znížiť počet overení tým, že sa na vnútroštátnej úrovni zruší opakovanie v prípade spoločných štandardov;

vykonávať činnosť v jednoznačnom legislatívnom rámci s možnosťou využívať technické odporúčania agentúry.

1.7

Berie na vedomie, že svojou budúcou činnosťou sa agentúra profiluje ako riadiaci orgán pri vytváraní európskeho železničného systému (pozostávajúceho zo siete vysokorýchlostných železníc, koridorov TEN a v budúcnosti aj všetkých ostatných častí vnútroštátnych sietí), prostredníctvom koordinácie a rozšírenia systému ERTMS (European Railway Traffic Management System – Európsky systém riadenia železničnej dopravy), uverejňovania systému porovnávania vnútroštátnych predpisov, ako aj technickej asistencie poskytovanej vnútroštátnym certifikačným orgánom.

1.8

Postupne sa zvyšujúci význam európskej agentúry ako orgánu na usmerňovanie a kontrolu procesu dosahovania interoperability železníc a technologického vývoja súčasne povedie k čiastočnej zmene funkcií vnútroštátnych certifikačných orgánov.

1.9

Žiada od Európskej komisie, aby zvážila možnosť vytvorenia spoločného európskeho registra prekážok bezpečnosti dopravy, na ktorom by sa podieľali všetky členské štáty, s cieľom vytvoriť databázu poznatkov pre spoločné parametre.

1.10

Očakávaným výsledkom by malo byť vytvorenie európskeho trhu so železničnými koľajovými vozidlami, činnosťami spojenými s údržbou železničného vozového parku, ľudskými zdrojmi v oblasti riadenia dopravných služieb.

1.11

To poskytne jedinečnú príležitosť európskym výrobcom koľajových vozidiel, najmä ak rozhodnutia v súvislosti s TSI umožnia zachovať primeraný počet výrobcov na zaručenie konkurencieschopného európskeho trhu s koľajovými vozidlami (a údržbou).

1.12

EHSV odporúča, aby v prípade železničných koľajových vozidiel, ktoré boli uvedené do prevádzky pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice a ktoré nemajú vyhlásenie ES o overení, uplatňovanie smernice o bezpečnosti železníc neznevýhodňovalo po administratívnej stránke hospodárske subjekty v železničnej doprave.

1.13

EHSV sa nazdáva, že je potrebné naplánovať zriadenie vnútroštátnych certifikačných orgánov v krajinách európskeho štatistického systému.

1.14

Pri analýze výnimiek z TSI z hľadiska hospodárskej vyváženosti projektu treba rátať s podrobnou analýzou dosahu spolufinancovania Spoločenstva na ekonomickú uskutočniteľnosť projektu.

1.15

Podľa názoru EHSV sa analýza výnimiek nemôže vykonať pre každú TSI osobitne, ale len pre systém TSI ako celok.

1.16

EHSV trvá na tom, aby sa pri zverejnení TSI zo strany agentúry uplatnil súčasný jazykový režim.

Nazdáva sa, že hodnotenia a stanoviská agentúry musia byť vyžiadané pre všetky aktivity v oblasti výstavby a obnovy, a to aj v prípade, že nie sú financované zo zdrojov EÚ, s cieľom nasmerovať opatrenia Spoločenstva ako aj jednotlivých štátov na európsky systém bezpečnosti.

1.17

Nazdáva sa, že je potrebné rozšíriť na všetky zainteresované subjekty možnosť požiadať európsku agentúru o stanoviská, aj keď sú v rozpore s hodnotením vnútroštátnych certifikačných orgánov Táto možnosť by mala byť zaručená hlavne železničným podnikom Spoločenstva a príslušným zamestnaneckým organizáciám.

2.   Zdôvodnenie a pripomienky

2.1   Hlavné prvky a všeobecný kontext návrhu

2.1.1

Postupné vytváranie európskeho železničného priestoru bez hraníc si vyžaduje vypracovanie právnych predpisov technického charakteru pre aspekty súvisiace s bezpečnosťou, riadením a postupmi pre prístup k systému.

2.1.2

Smernica Rady 91/440/EHS z 29. júla 1991, smernica Rady 95/18/ES z 19. júna 1995 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES z 26. februára 2001 o rozvoji železníc v Spoločenstve rátajú s postupným udeľovaním prístupových práv na využívanie infraštruktúry Spoločenstva všetkým železničným podnikom Spoločenstva, ktorým bola udelená licencia v jednom členskom štáte a ktoré chcú poskytovať služby nákladnej dopravy v novom referenčnom rámci.

2.1.3

Snaha o súčasné dosiahnutie bezpečnosti a interoperability si vyžaduje činnosť technického charakteru, ktorú musí riadiť špecializovaný orgán. Z tohto dôvodu bola zriadená Európska železničná agentúra pre bezpečnosť a interoperabilitu.

2.1.4

Hlavné oblasti činnosti agentúry sú:

podpora vytvorenia európskeho železničného priestoru bez hraníc, prispievanie k obnove sektora, posilňovanie bezpečnosti,

vypracúvanie spoločných bezpečnostných ukazovateľov, cieľov a metód,

zjednodušovanie postupov na udelenie bezpečnostných osvedčení železničným podnikom,

zaručenie čo najväčšej transparentnosti a efektívneho šírenia informácií,

zabezpečenie kontinuity činnosti a vývoja TSI v stálom technickom rámci,

posilňovanie interoperability transeurópskej siete schválením nových investičných projektov podporovaných Spoločenstvom pri rešpektovaní cieľa interoperability,

podpora vytvorenia certifikačného systému pre údržbárske dielne,

poskytovanie potrebnej technickej asistencie s cieľom zabezpečiť náležité zohľadnenie odborných spôsobilostí požadovaných pre riadenie vlakov na európskej úrovni,

poskytnutie potrebnej technickej asistencie pri vytváraní systému registrácie na uznávanie prevádzkovej spôsobilosti železničného vozového parku v špecifických podmienkach,

zaručenie maximálnej transparentnosti a rovnosti prístupu všetkých zúčastnených strán k príslušným informáciám,

povzbudzovanie k podpore inovácií v oblasti bezpečnosti železníc a interoperability.

2.1.5

Vnútroštátne postupy homologácie rušňov sa v súčasnosti pokladajú za jednu z najväčších prekážok pri zakladaní nových železničných podnikov v oblasti nákladnej dopravy, ako aj za hlavnú brzdu interoperability európskeho železničného systému.

2.1.6

Keďže žiadny členský štát nemôže sám rozhodnúť o tom, že povolenie na uvedenie do prevádzky, ktoré vydá, bude platné na území iných členských štátov, nevyhnutná je iniciatíva Spoločenstva na harmonizáciu vnútroštátnych postupov, ich zjednodušenie a systematickejšie využívanie zásady vzájomného uznávania.

2.1.7

Okrem toho v rámci programu zjednodušenia právnych predpisov Komisia navrhuje konsolidovať a zlúčiť smernice o interoperabilite železníc s cieľom vytvoriť jednotný systém predpisov pre systém európskych železníc.

2.1.8

Tieto iniciatívy umožnia zvýšiť konkurencieschopnosť dopravy znížením nákladov všetkých zložiek železničného sektora.

2.2   Európska železničná agentúra

2.2.1

Agentúra zjednoduší postup certifikácie existujúceho železničného vozového parku vypracovaním referenčného nástroja, ktorý umožní určiť analógie medzi jednotlivými vnútroštátnymi predpismi.

2.2.2

Agentúra vyhodnotí žiadosti o financovanie Spoločenstvom v sektore projektov v oblasti infraštruktúry a železničného vozového parku, s cieľom preveriť ich „interoperabilitu“.

2.2.3

Agentúra posúdi vzťahy medzi držiteľmi vozňov a železničnými podnikmi (bývalá Dohoda o vzájomnom používaní vozňov medzi železničnými podnikmi – RIV) najmä v oblasti údržby a predloží Komisii odporúčania na ich právnu úpravu.

2.2.4

Agentúra vypracuje odporúčania týkajúce sa spoločných kritérií na definovanie odborných spôsobilostí a hodnotenie personálu povereného činnosťami v oblasti prevádzky a údržby.

2.2.5

Agentúra zohrá úlohu systémového orgánu v rámci projektu ERTMS.

2.3   Interoperabilita

2.3.1

Cieľom tohto návrhu je zjednodušiť a modernizovať regulačný rámec v Európe. V tomto kontexte sa navrhuje kodifikácia a zlúčenie platných smerníc o železničnej interoperabilite.

2.3.2

Vzhľadom na svoje desaťročné skúsenosti v implementácii smerníc o interoperabilite Komisia navrhuje aj niekoľko vylepšení technickej časti regulačného rámca.

2.4   Bezpečnosť európskych železníc

2.4.1

Zmena a doplnenie článku 14 smernice o bezpečnosti železníc umožňuje spresniť tú časť povolenia, ktorá musí byť vzájomne uznávaná a ďalej tú časť povolenia, ktorá je úzko spojená so zlučiteľnosťou daného železničného vozidla s príslušnou infraštruktúrou.

2.4.2

Zmeny a doplnenia predpisov sa prejavia takto:

vždy, keď sa uvádza do prevádzky vozidlo, treba jasne identifikovať „zodpovedný subjekt“ za jeho údržbu:

železničný podnik musí preukázať, že železničné vozne, ktoré používa, sa prevádzkujú a udržiavajú podľa platných predpisov,

železničné podniky uvedú systém a postupy, ktoré zaviedli na zabezpečenie toho, aby používanie vozňov pochádzajúcich od rôznych držiteľov nenarúšalo bezpečnosť železníc,

agentúra vyhodnotí postupy stanovené železničnými podnikmi na riadenie ich vzťahov s držiteľmi vozňov.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Európska železničná agentúra

3.1.1

Železničný systém sa vyznačuje tým, že všetky jeho prvky spoločne prispievajú k jeho bezpečnosti.

3.1.2

Ak sa pôsobenie agentúry rozšíri z interoperabilného systému na systém bezpečnosti, jej právomoci sa časom rozšíria na všetky prvky systému.

3.1.3

Možno odhadovať, že na konci tohto procesu bude existovať jediný systém Spoločenstva a jediná železničná agentúra.

3.1.4

Fázu vzájomného porovnávania legislatív treba pokladať za jeden z nevyhnutných krokov v tomto smere.

3.1.5

Je potrebné posúdiť rozdielny vplyv, ktorý budú mať rozhodnutia v súvislosti s TSI a novými postupmi certifikácie na jednotlivé členské krajiny, manažérov infraštruktúry, železničné podniky, a držiteľov vozidiel a konečných užívateľov.

3.1.6

Zachovanie hospodárskej rovnováhy jednotlivých vnútroštátnych sietí a hospodárskych subjektov pôsobiacich na trhu treba zohľadniť predovšetkým vo fáze harmonizácie technických predpisov a postupov certifikácie.

3.1.7

Agentúra by mala byť poverená úlohou usmerňovať technologické rozhodnutia v prospech siete otvorenej interoperabilite, súčasnej i budúcej, aj bez využitia finančných pák.

3.1.8

Treba zvážiť skutočnosť, že podľa návrhu smernice o interoperabilite budú právomoci agentúry rozšírené na celú sieť železníc Spoločenstva.

3.2   Interoperabilita

3.2.1

Zámerom návrhu smernice je zjednodušenie niektorých TSI týkajúcich sa systémov vysokorýchlostných (VR) a konvenčných železníc tam, kde sú porovnateľné.

3.2.2

Týmto návrhom smernice sa sleduje rozšírenie platnosti TSI tak, aby okrem siete vysokorýchlostných železníc a koridorov TEN (Trans-European Networks – transeurópske siete) pokrývala až na niektoré výnimky aj všetky vnútroštátne siete.

3.2.3

Toto rozšírenie je prelomom v politike technologického vývoja európskeho železničného systému smerom k jednotnej celoeurópskej sieti. Jeho hospodársky a strategický vplyv je výraznejší, než sa uvádza v preambule návrhu.

3.2.4

Rozhodnutia v súvislosti s druhom TSI, ktoré by mali byť uplatnené pri realizácii nových a významnom prispôsobení existujúcich infraštruktúr, budú vo veľkej miere spadať do kompetencie Spoločenstva.

3.2.5

Rozhodnutia Spoločenstva o definovaní TSI a ich vývoji vzhľadom na súčasnú situáciu každého členského štátu budú mať výrazný hospodársky vplyv na plánovanie investícií v oblasti technológií a infraštruktúry jednotlivých členských krajín.

3.2.6

Pri posudzovaní vhodnosti schválenia TSI by sa malo vychádzať z hodnotenia ich vplyvu po ekonomickej stránke pre každú členskú krajinu.

3.2.7

Toto hodnotenie treba vykonať odlišným spôsobom pre TSI, ktoré majú vplyv na verejné investície členských štátov, a pre TSI, ktoré majú vplyv na investície železničných podnikov a súkromného sektora.

3.2.8

Rozšírenie rozsahu pôsobnosti TSI na celú európsku sieť železníc, až na niektoré výnimky, privádza aj na myšlienku nového usporiadania vzťahov medzi Európskou železničnou agentúrou a certifikačnými orgánmi jednotlivých členských štátov.

3.2.9

Dá sa predpokladať, že členské štáty sústredia do budúcnosti svoje pôsobenie skôr na certifikačnú činnosť v prospech podnikov a hospodárskych subjektov než na riadenie vývoja technologických štandardov.

3.2.10

Zmeny a doplnenia smernice o bezpečnosti sú jednou z technických úprav na dosiahnutie cieľa, akým je zjednodušenie prevádzky interoperabilného železničného vozového parku.

3.2.11

Zároveň sa zavádza nový pojem „držiteľ“ železničných vozňov.

3.2.12

Proces certifikácie železničného vozového parku je zorganizovaný tak, že tie isté koľajové vozidlá budú posudzované rôznymi orgánmi v závislosti od jednotlivých technických aspektov.

3.2.13

Aspekty zahrnuté medzi TSI budú certifikované ktorýmkoľvek z vnútroštátnych certifikačných orgánov.

3.2.14

Doplnkové vnútroštátne požiadavky budú kontrolované certifikačným orgánom príslušnej vnútroštátnej siete. Vnútroštátny certifikačný orgán berie na vedomie certifikácie Spoločenstva, overuje vnútroštátne špecifikácie a udeľuje bezpečnostné osvedčenia. Má právomoc zamietnuť žiadosť o certifikáciu, a preto nesie zodpovednosť za súlad všetkých certifikovaných prvkov.

3.2.15

Európska železničná agentúra pôsobí ako nezávislý odvolací orgán vo vzťahu k výsledku žiadosti o certifikáciu.

3.2.16

Okrem všeobecných pripomienok uvedených v predchádzajúcich oddieloch (Interoperabilita a Agentúra) neuvádzame žiadne ďalšie pripomienky.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Európska železničná agentúra

4.1.1

Článok 8a: Agentúra na jednej strane vypracuje a udržiava referenčný dokument na porovnanie a posúdenie rovnocennosti vnútroštátnych predpisov pre každý parameter (bod 2) a na druhej strane vypracúva technické stanoviská

k rovnocennosti predpisov

k žiadosti o doplňujúce informácie

k odôvodneniu zamietnutia povolenia.

Práca agentúry by mala väčší účinok, keby bolo takéto stanovisko záväzným a mohlo by oň požiadať aj zainteresované subjekty: prevádzkovatelia infraštruktúry, železničné podniky, držitelia koľajových vozidiel.

4.1.2

Článok 15: Úloha agentúry by sa mala rozšíriť na všetky projekty obnovy, modernizácie alebo výstavby týkajúce sa častí infraštruktúry, na ktoré sa vzťahujú súčasné alebo budúce TSI.

4.1.3

Článok 16a: Agentúre je potrebné poskytnúť hodnotiace kritériá pre rozhodovanie, či je systém certifikácie „dobrovoľný alebo povinný“ na základe:

úrovne bezpečnosti

jasne definovaných vzťahov medzi podnikmi

transparentnosti trhu a regulácie.

Je potrebné poukázať na to, či, a akým spôsobom ovplyvní systém certifikácie železničné podniky, ktoré sú držiteľmi vozňov.

4.1.4

Článok 18: Je potrebné zdôrazniť, že agentúra sa pri vypracovaní vzorových formulárov na žiadosť o registráciu bude snažiť čo najväčšmi obmedziť špecifikácie, ktoré neboli zahrnuté do spoločných častí.

4.1.5

Článok 21b: Mandát sa so zreteľom na ciele agentúry zdá byť úplný. Nie je však dodržaná zásada subsidiarity.

4.2   Interoperabilita

4.2.1

Článok 1: V oblastiach, kde sa plánuje rozšírenie TSI na európsky hospodársky priestor, je potrebné zároveň rátať s uznaním vnútroštátnych certifikačných orgánov.

4.2.2

Článok 6: Sloboda rozhodovania, ktorú má agentúra v otázke jazykového režimu uplatňovaného pri zverejňovaní technických príloh TSI, nevedie k jednoduchému a spoločnému prístupu k právnym predpisom Spoločenstva v oblasti interoperability.

4.2.3

Článok 7: Chápanie výnimky sa zdá byť obzvlášť široké predovšetkým pri dôvodoch ekonomického charakteru, pričom sa nezohľadňuje vplyv financovania Spoločenstva na analýzu ekonomickej uskutočniteľnosti. Systém výnimiek by sa dal pri posudzovanom projekte lepšie uplatňovať na systém TSI ako celok, než ich uplatňovať na jednotlivé TSI.

V Bruseli 11. júla 2007

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/44


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru“

KOM(2006) 852 – 2006/0278 (COD)

(2007/C 256/09)

Rada sa 19. januára 2007 rozhodla podľa článku 71 a 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k danej téme.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 19. júna 2007. Spravodajcom bol pán Krzysztof OSTROWSKI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 437. plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2007 (schôdza z 11. júla) prijal 136 hlasmi za, pričom 4 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Stanovisko EHSV

1.1

Výbor víta návrh smernice Komisie o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru, ktorého strategickým cieľom je harmonizovať právo Spoločenstva v tejto oblasti. Týmto opatrením by sa malo dosiahnuť zlepšenie bezpečnostných podmienok pokiaľ ide o prepravu tohto tovaru.

1.2

Návrh smernice aktualizuje štyri súčasné smernice a štyri rozhodnutia Komisie, ktoré sa týkajú prepravy nebezpečného tovaru a integruje ich do jedného právneho predpisu, pričom rozširuje rozsah pôsobnosti pravidiel EÚ na vnútrozemskú vodnú dopravu, keďže sa pôvodne vzťahovali len na cestnú a železničnú dopravu.

1.3

Výbor zdieľa názor Komisie, že len ťažko možno očakávať zavedenie čo najlepších bezpečnostných podmienok pre prepravu nebezpečného tovaru, pokiaľ sa neprijmú jednotné právne predpisy, ktoré pokrývajú všetky typy vnútrozemskej prepravy (cestnú, železničnú a vodnú).

1.4

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že harmonizácia platných predpisov v oblasti prepravy nebezpečného tovaru cestnou a železničnou dopravou – bez toho, aby sa zásadne zmenili existujúce ustanovenia, pričom oblasť pôsobnosti právnych predpisov Spoločenstva by sa pri tejto príležitosti rozšírila na vnútrozemskú vodnú dopravu – predstavuje významné zjednodušenie predpisov a administratívnych postupov pre verejnú správu a aj pre súkromné subjekty.

1.5

Zhrnutie troch spôsobov vnútrozemskej prepravy do jednotného právneho predpisu a vloženie odkazov na medzinárodné dohovory a dohody o preprave nebezpečného tovaru len do prílohy k smernici (namiesto toho, aby tvorili časť smernice, ako teraz), predstavuje značné zníženie objemu acquis communautaire.

1.6

Výbor sa nazdáva, že navrhovaná právna forma nových predpisov, a to výber smernice, poskytuje dobré riešenie. Keďže v tejto oblasti boli členských štátom udelené početné výnimky a voľnosť, výbor vyzýva členské štáty, aby v tejto problematike čo najužšie spolupracovali s Komisiou s cieľom zaistiť, aby bola harmonizácia právnych predpisov účinná.

1.7

Výbor chce zdôrazniť, že vzhľadom na detailný charakter ustanovení návrhu textu, ktoré sa týkajú technických špecifikácií v oblasti prepravy nebezpečného tovaru, ako aj typológie tovaru, sa môže vyjadrovať iba k aspektom návrhu, ktoré majú všeobecnejší charakter.

1.8

Výbor s potešením víta informáciu zo strany Komisie o tom, že obsah návrhu bol silne ovplyvnený stanoviskami členských štátov a zainteresovaných strán, ako sú profesionálne federácie zastupujúce podniky podieľajúce sa na preprave nebezpečného tovaru a že počas konzultačného procesu bola vynaložená čo najväčšia snaha, aby sa dospelo k spoločnej pozícii.

1.9

Výbor s potešením konštatuje, že Komisii bude naďalej asistovať špeciálny regulačný výbor zaoberajúci sa otázkami prepravy nebezpečného tovaru, ktorý jej bude pomáhať v rámci postupov vo výboroch.

1.10

Okrem toho vyjadril spokojnosť nad tým, že profesionálne federácie mohli vyjadriť svoje názory počas procesu vypracovávania návrhu vďaka možnosti zúčastňovať sa na schôdzach regulačného výboru a že sa konzultovali aj členské štáty Európskeho združenia voľného obchodu (AELE) a Európsky parlament bol priebežne informovaný.

1.11

Výbor oceňuje, že sa uskutočnili konzultácie s Ústrednou komisiou pre plavbu na Rýne, keďže podiel prepravy tovaru tohto typu po Rýne predstavuje asi 80 % tejto prepravy v Európe.

1.12

Výbor takisto berie na vedomie informáciu Komisie, že v rokoch 2004-2005 externí konzultanti uskutočnili hodnotenie tejto oblasti činnosti pod názvom „Hodnotenie politiky EÚ v oblasti prepravy nebezpečných tovarov od roku 1994“, a že prieskum potvrdil vhodnosť prístupu v návrhu a okrem toho veľká väčšina respondentov sa v rámci verejných konzultácií vyjadrila v prospech opatrení, ktoré navrhla Komisia.

1.13

Pokiaľ ide o otázku prípadného presunutia zodpovednosti za preklad a uverejnenie technických príloh smernice na členské štáty, za čo bolo do dnešného dňa zodpovedné Spoločenstvo, výbor sa nazdáva, že by bolo veľmi vhodné, aby Komisia poskytla finančnú podporu pri uskutočňovaní týchto prekladov na vnútroštátnej úrovni.

1.14

V zmysle predchádzajúcich úvah je výbor presvedčený, že by mal podporiť tento návrh Komisie, ktorý vypracovali experti na vysokej úrovni v oblasti vnútrozemskej prepravy nebezpečného tovaru pochádzajúceho z rôznych členských štátov.

1.15

Výbor by si predsa len prial upozorniť na isté otázky, ktoré by mali podľa neho byť upresnené a objasnené: ide o chýbajúcu definíciu samotného výrazu „nebezpečný tovar“ na účely smernice, právo členských štátov zakázať prepravu nebezpečného tovaru na ich území z dôvodov výlučne iných ako je bezpečnosť tejto prepravy, ako aj úplný nedostatok informácií v prílohách III.2 a III.3.

Poznámky výboru k týmto otázkam sú uvedené v časti „konkrétne pripomienky“.

2.   Hlavné prvky návrhu

2.1

Vnútrozemská preprava nebezpečného tovaru (chemické výrobky, čistiace prípravky, benzín, výbušniny, náboje do zbraní malého kalibru, rozprašovače, rádioaktívne materiály, pesticídy, atď.) predstavuje významné riziko nehôd. To platí pre všetky typy prepravy, či už ide o cestnú, železničnú alebo vodnú prepravu. Je ohrozené zdravie a život osôb, ktoré sa zúčastňujú na tejto preprave, ale tiež mnohých obyvateľov miest a vidieka.

2.2

Vykonali sa už opatrenia s cieľom zabezpečiť čo najbezpečnejšie podmienky prepravy tohto typu tovaru. V súčasnosti sa medzinárodná preprava nebezpečného tovaru riadi medzinárodnými dohovormi a dohodami uzatvorenými na základe odporúčaní Organizácie Spojených národov (OSN). S cieľom zaručiť bezpečnosť a ochranu prepravy nebezpečného tovaru, ako aj voľný pohyb a intermodalitu medzinárodných prepravných služieb, Organizácia Spojených národov vypracovala a aktualizovala dokument vzorové predpisy Odporúčaní pre prepravu nebezpečného tovaru.

2.3

Pravidlá pre prepravu nebezpečného tovaru sú dôležité nielen kvôli charakteristikám typickým pre tento tovar, ale kvôli množstvu, ktoré je prepravované. Celkové množstvo prepravy nebezpečného tovaru v Únii je približne 110 miliárd tonokilometrov za rok, čo predstavuje 8 % prepravy tovaru v EÚ. Z toho sa uskutočňuje 58 % cestnou prepravou, 25 % železničnou prepravou a 17 % vodnou prepravou. Okrem železničnej dopravy toto percento narastá.

2.4

V Európe boli ustanovenia v medzinárodných dohodách v odvetví vnútrozemskej dopravy implementované prostredníctvom troch nástrojov:

a)

„ADR“ alebo Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečného tovaru, uzavretá v Ženeve 30. septembra 1957 vrátane jej zmien a doplnení;

b)

„RID“ alebo predpisy o medzinárodnej železničnej preprave nebezpečného tovaru, ktoré predstavujú prílohu C Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF); uzavreté vo Vilniuse 3. júna 1999 a neskôr boli zmenené a doplnené;

c)

„ADN“ alebo Európska dohoda o preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách, uzavretá v Ženeve 26. mája 2000 vrátane jej zmien a doplnení.

2.5

Právne predpisy Európskej únie v oblasti vnútrozemskej dopravy nebezpečného tovaru sa zatiaľ vzťahujú len na cestnú a železničnú dopravu. Právne predpisy v prípade týchto druhov dopravy už zabezpečujú vysokú úroveň bezpečnosti, voľné poskytovanie prepravných služieb v oblasti a voľný pohyb dopravných prostriedkov v rámci územia Európskej únie. Právne predpisy Spoločenstva, ktorými sa riadi táto oblasť, zahŕňajú štyri právne predpisy. Ide o:

a)

smernica Rady 94/55/ES z 21. novembra 1994 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzhľadom na prepravu nebezpečného tovaru cestnou dopravou;

b)

smernica Rady 96/49/ES z 23. júla 1996 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzhľadom na prepravu nebezpečného tovaru železničnou dopravou,

c)

smernica Rady 96/35/ES z 3. júna 1996 o menovaní a odbornej kvalifikácii bezpečnostných poradcov pre prepravu nebezpečného tovaru cestnou, železničnou a vnútrozemskou vodnou dopravou;

d)

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/18/ES zo 17. apríla 2000 o minimálnych požiadavkách na skúšky bezpečnostných poradcov pre prepravu nebezpečného tovaru cestnou, železničnou alebo vnútrozemskou vodnou dopravou.

2.6

Naopak, neexistujú žiadne pravidlá Spoločenstva pre prepravu nebezpečného tovaru vnútrozemskou vodnou dopravou. Vo vnútrozemskej vodnej preprave nebezpečného tovaru v súčasnosti existujú dva systémy ustanovení, ktoré upravujú prepravu v oblasti Rýna (ADN-R) a Dunaja (ADN-D), ale ide o regionálne ustanovenia. Pre vnútroštátnu prepravu existujú navyše aj vnútroštátne ustanovenia. Nedostatok právnych predpisov v tejto oblasti sa vysvetľuje hlavne tým, že nebola podpísaná dohoda ADN. Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorý predložila Komisia v roku 1997, o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzhľadom na prepravu nebezpečného tovaru plavidlami po vnútrozemských vodných cestách, nebol prijatý a bol stiahnutý v roku 2004.

2.7

Dohoda týkajúca sa prepravy po vnútrozemských vodných cestách sa v súčasnosti predsa len ratifikuje a predpokladá sa, že vstúpi do platnosti najneskôr v roku 2009. Vzhľadom na tento stav výbor súhlasí s názorom Komisie, že z dôvodu harmonizácie je logické zahrnúť prepravu vodnými cestami do právnych predpisov Spoločenstva. V tejto súvislosti je tu tiež príležitosť aktualizovať a harmonizovať existujúce právne predpisy. Okrem toho by nebolo vhodné, aby boli vypracované dva systémy rôznych právnych predpisov, jeden pre medzinárodnú prepravu a druhý pre vnútroštátnu prepravu. Ďalší dôvod, ktorý oprávňuje k zmenám, spočíva v dosť veľkej zložitosti právnych predpisov Európskej únie, ktorými sa v súčasnosti riadi nebezpečný tovar. Právne predpisy vzťahujúce sa na rôzne spôsoby prepravy obsahujú rozpory a niektoré z ustanovení sú už zastarané, alebo sa nimi čoskoro stanú. Napríklad dve smernice možno považovať v súčasnosti za nadbytočné, pretože ich ustanovenia boli začlenené do ADR, RID a ADN. Vyskytuje sa tu takisto problém technického charakteru spojený so súčasnou štruktúrou existujúcich smerníc. Ide o to, že každé dva roky sa pri revízii medzinárodných dohovorov a dohôd musia preložiť celé objemné prílohy smerníc. Ukázalo sa to ako veľmi náročné a finančne nákladné.

2.8

Pokiaľ sa v tejto oblasti nič nevykoná, podľa informácií Komisie sa uvedené problémy nevyriešia, skôr je tu riziko, že sa ešte zhoršia. S najväčšou pravdepodobnosťou sa pravidlá, ktoré sú už teraz zložité, ešte viac skomplikujú pri každej zmene medzinárodných dohovorov a dohôd; uchovajú sa tam zastarané ustanovenia a budú pre užívateľov mätúce a vznikne riziko, že sa záväzné ustanovenia nebudú dodržiavať. Namiesto toho, aby sa pravidlá EÚ stali pre užívateľa praktickejšími, vznikne riziko, že sa stanú úplne neprehľadnými. V súvislosti so zvýšeným využívaním multimodálnych prístupov existuje riziko, že existencia rôznych pravidiel pre každý spôsob prepravy zväčší konkrétne problémy, ktoré sa každý deň objavujú v oblasti prepravy a zbytočne sa zvýšia s tým súvisiace náklady. Navyše rôzne pravidlá, ktorými sa riadi medzinárodná alebo vnútroštátna preprava, budú brzdiť rozvoj vnútrozemskej vodnej prepravy, aj keď by to v opačnom prípade mohol byť podľa štatistických údajov veľmi obľúbený spôsob prepravy.

2.9

Z týchto dôvodov sa navrhuje prijať novú smernicu, ktorá aktualizuje štyri smernice a štyri rozhodnutia Komisie týkajúce sa prepravy nebezpečného tovaru cestnou a železničnou dopravou, pričom ich integruje do jedného právneho predpisu a rozširuje rozsah pôsobnosti pravidiel Spoločenstva tak, aby zahŕňali prepravu vodnými cestami.

2.10

Nová smernica by zrušila súčasné smernice 94/55/ES a 96/49/ES, zmenené a doplnené, o preprave nebezpečného tovaru, smernice 96/35/ES a 2000/18/ES o bezpečnostných poradcoch pre prepravu nebezpečného tovaru a rozhodnutia Komisie 2005/263/ES a 2005/180/ES, zmenené a doplnené, o vnútroštátnych odchýlkach zo smerníc 94/55/ES a 96/49/ES. Je potrebné dodať, že ustanovenia smerníc 96/35/ES a 2000/18/ES sú v súčasnosti začlenené do príloh smerníc 94/55/ES a 96/49/ES, čím sa stali bezpredmetnými pre cestnú a železničnú prepravu.

2.11

Návrh zavádza existujúce pravidlá pre medzinárodnú dopravu do právnych predpisov Spoločenstva a rozširuje uplatňovanie medzinárodných pravidiel na vnútroštátnu dopravu. Takisto stanovuje podstatné zjednodušenie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti prepravy nebezpečného tovaru, aj keď sa rozsah pôsobnosti rozšíri.

2.12

Návrh má takisto za cieľ presunúť na členské štáty povinnosť preložiť a uverejniť technické prílohy smernice, za čo bolo do dnešného dňa zodpovedné Spoločenstvo a v skutočnosti Komisia. Jedným z hlavných dôvodov tohto kroku je skutočnosť, že preklady, ktoré sa uskutočňovali na úrovni Spoločenstva, neboli vždy veľmi kvalitné a že členské štáty si ich museli preložiť sami alebo prípadne vykonať korektúry. Prílohy sa aktualizujú každé dva roky. V tejto súvislosti bude teda musieť Komisia poskytnúť finančnú podporu na uskutočnenie týchto prekladov na vnútroštátnej úrovni. Komisia je predsa len presvedčená, že úspora Spoločenstva v súvislosti s nákladmi na preklad a uverejnenie vyváži podporu poskytnutú členským štátom.

2.13

Návrh má vytvoriť systém, vďaka ktorému sa prílohy smernice obmedzia na odkazy na medzinárodné dohovory a dohody o nebezpečnom tovare namiesto toho, aby tvorili časť smernice, ako doteraz. Predpokladá sa, že vďaka tomuto opatreniu sa dosiahne zníženie objemu acquis communautaire asi o 2000 strán.

2.14

Zjednodušené právne predpisy Spoločenstva by uľahčili transpozíciu právnych predpisov Spoločenstva do vnútroštátnych právnych predpisov. Ak by boli pravidlá upravujúce prepravu nebezpečného tovaru harmonizované, práca orgánov poverených ich implementáciou by sa uľahčila a zefektívnila, hlavne pokiaľ ide o vypracovanie správ.

2.15

Zjednodušené a harmonizované pravidlá by uľahčili administratívne postupy pre všetky strany zúčastnené na preprave nebezpečného tovaru, a to od odosielateľa až po príjemcu.

2.16

Pri harmonizovaných pravidlách by sa zjednodušili aj doklady prepravných operácií a vozidiel, ako aj školenie zúčastnených osôb a práca bezpečnostných poradcov pre prepravu nebezpečného tovaru.

2.17

Návrh je obsiahnutý v otvorenom programe Komisie na aktualizáciu a zjednodušenie acquis communautaire a jej pracovnom a legislatívnom programe.

3.   Konkrétne pripomienky

Výbor chce upozorniť na niektoré body, ku ktorým má isté výhrady:

3.1

V prvom rade, v návrhu s názvom „smernica Európskeho parlamentu a Rady o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru“ sa v kapitole venovanej definíciám objasňuje význam rôznych termínov a výrazov (napríklad ADR, RID, ADN, vozidlo, vagón, loď) pre účely tejto smernice. Neposkytuje však informácie o tom, ako treba chápať pojem „nebezpečný tovar“. Je to nepochybne zložitá otázka, keďže existuje veľmi veľa druhov tovaru a tento zoznam sa s technickým pokrokom stále rozširuje. Výbor sa však nazdáva, že text by mal obsahovať informácie o tom, ako treba chápať pojem „nebezpečný tovar“ pre účely smernice.

3.2

Po druhé, návrh smernice poskytuje členským štátom právo regulovať alebo zakázať prepravu nebezpečného tovaru výlučne z iných dôvodov ako z dôvodu bezpečnosti prepravy v rámci svojho územia. Hoci výbor chápe dôvody, ktoré viedli k tomu, aby bolo členských štátom udelené toto právo regulovať alebo zakazovať, nerozumie tomu, na akom základe spočíva návrh dať im právo konať „iba z iných dôvodov ako z dôvodu bezpečnosti prepravy“. Nazdáva sa, že v prípade tohto návrhu, ktorého cieľom je posilniť bezpečnosť prepravy nebezpečného tovaru, má navrhovaná formulácia za dôsledok, že členský štát nemôže zakázať prepravu nebezpečného tovaru na svojom území práve z dôvodov, ktoré sú spojené s bezpečnosťou tejto prepravy: tento postoj nie je logický. Okrem toho, výboru nie je jasné akým spôsobom by bolo možné zabezpečiť koordináciu týchto zákazov v prípade cezhraničnej prepravy, keďže v tejto oblasti by členské štáty prijímali rozdielne zákazy.

3.3

Po tretie, body III.2 a III.3 tretej prílohy (preprava po vodných cestách) neobsahujú žiadne informácie o prípadných dodatočných prechodných opatreniach alebo dodatočných vnútroštátnych ustanoveniach. Výbor preto žiada, aby bolo upresnené, či sa skutočne neplánuje žiadne opatrenie tohto typu alebo či sa na nich ešte len pracuje.

V Bruseli 11. júla 2007

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/47


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha o satelitných navigačných aplikáciách“

KOM(2006) 769 v konečnom znení

(2007/C 256/10)

Európska komisia sa 8. decembra 2006 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom „Zelenú knihu o satelitných navigačných aplikáciách

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 19. júna 2007. Spravodajcom bol pán BUFFETAUT.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 437. plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2007 (schôdza z 11. júla) 134 hlasmi za, pričom 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Program Galileo je vlajkovou loďou európskej kozmickej politiky. Rozsah projektu a jeho strategický charakter priviedli Európsku vesmírnu agentúru (ESA) k spolupráci s Európskou úniou. Medzivládna kultúra a kultúra Spoločenstva by sa tak mali spoločne usilovať o úspech podujatia. V rovnakom duchu spolupráce by sa mal tento projekt uskutočňovať formou verejno-súkromného partnerstva.

1.2

Prvý experimentálny satelit, predchodca satelitov budúceho zoskupenia Galileo, ktorých bude tridsať, bol vypustený na obežnú dráhu koncom roka 2005 a projekt sa teda ďalej vyvíja, hoci s ťažkosťami a s oneskorením.

1.3

Galileo sa stane celosvetovým navigačným systémom, ktorý bude poskytovať polohovacie, navigačné a časové služby.

1.4

Tridsať satelitov a pozemné stanice projektu Galileo umožnia poskytnúť užívateľom informácie o ich zemepisnej polohe v mnohých oblastiach hospodárskeho života, ako je doprava (lokalizácia vozidiel, lodí, lietadiel, systémy riadenia, určovanie trasy, atď.), justícia, polícia a colnice (kontrola hraníc), práce verejného záujmu (topografia, geodézia a geografické informačné systémy), voľný čas (orientácia na mori a v horách), sociálne služby (napríklad pomoc zdravotne postihnutým a starším ľuďom), vládne bezpečnostné služby a napokon, vďaka službe zisťovania polohy zariadení núdzovej signalizácie, záchrana osôb na šírom mori alebo v izolovaných oblastiach našej zemegule.

1.5

Podľa niektorých predpovedí by mal trh s výrobkami a službami, ktoré vznikli zo satelitných navigačných aplikácií, do roku 2025 predstavovať 400 miliárd eur.

1.6

Rokovania o koncesnej zmluve sú dnes na mŕtvom bode – až taký veľký je rozkol medzi partnermi v názoroch na hospodársky model systému Galileo ako aj na riadenie priemyselného konzorcia. Situácia je taká, že nahromadený časový sklz a stagnácia v rokovaniach by mohli ohroziť samotný projekt.

1.7

Vzhľadom na tieto problémy požiadala Rada ministrov dopravy, ktorá sa zišla v marci, Európsku komisiu, aby zhodnotila stav rokovaní o koncesnej zmluve a preskúmala prípadné alternatívne riešenia. Vzhľadom na túto zablokovanú situáciu vyzvala Komisia vo svojom oznámení „Galileo na rázcestí“ Radu a Európsky parlament, aby vzali na vedomie stroskotanie súčasných rokovaní o koncesnej zmluve a aby tieto rokovania ukončili. Zároveň ich však žiada, aby potvrdili, že naďalej podporujú program Galileo a že chcú pokračovať v tomto projekte. Komisia navrhuje alternatívne riešenie, podľa ktorého by boli vývoj a inštalácia podporované a financované verejnými orgánmi, zatiaľ čo koncesná zmluva by sa týkala už len využívania systému. Európska vesmírna agentúra by vystupovala aj naďalej ako obstarávateľ a projektový orgán v mene Európskej únie.

2.   Obsah zelenej knihy

2.1

Text navrhovaný Komisiou stručne opisuje vytvorený systém a predpokladaný vývoj, a tiež inovácie rozličných možných aplikácií, pričom sa pripomína, že bude navrhnutých päť typov služieb (služba s otvoreným prístupom, obchodná služba, bezpečnostná služba „v situáciách ohrozenia ľudského života“, vyhľadávacia a záchranná služba a vládna alebo tiež „verejná regulovaná služba“ (Public Regulated Service – PRS) s vyhradeným prístupom. Zelená kniha sa nezaoberá aplikáciami, ktoré patria do tejto poslednej služby, o ktorej rozhodnú samotné členské štáty, či ju chcú alebo nechcú použiť. V súvislosti s touto témou sa teda Komisia obráti priamo na každý členský štát a na základe zhromaždených odpovedí urobí súhrnnú syntézu.

2.2

Komisia zostavila zoznam typov činností, ktorých sa zelená kniha potenciálne týka:

informácie o zemepisnej polohe (pre širokú verejnosť) a núdzové volania,

cesty,

železnice,

námorné a rybolovné a vnútrozemské vodné cesty,

letectvo,

civilná ochrana, riadenie núdzových situácií a humanitárna pomoc,

monitorovanie nebezpečného tovaru,

preprava živých zvierat,

poľnohospodárstvo, meranie parciel, geodézia a zememeračstvo,

energia, ropa a plyn,

vyhľadávanie a zachraňovanie,

logistika,

životné prostredie,

šport a turistika,

vykonávanie práva.

2.3

Pestrosť tohto zoznamu svedčí o veľkom rozsahu a rôznorodosti možností uplatnenia.

2.4

Zelenú knihu, ako býva zvykom, uzatvára zoznam otázok určených zainteresovaným stranám. EHSV neprislúcha presne na ne odpovedať, ale skôr zdôrazniť tie, ktoré výbor považuje za mimoriadne dôležité a spomenúť tie, na ktoré sa pozabudlo.

2.5

Komisia pripravuje analýzu odpovedí týkajúcich sa Zelenej knihy, ktoré dostala od zainteresovaných strán. Týchto odpovedí je však málo a niekedy sú príliš všeobecné, a preto sa nedajú využiť. Komisia teda k tejto konzultácii pridá ďalšie, dôkladnejšie konzultácie, aby mohla v októbri 2007 uverejniť akčný plán. Žiaden veľký hospodársky sektor doteraz neprejavil skutočný záujem o platené služby. Tu vidno, aké ťažké je konkurovať bezplatnej službe pre verejnosť, hoci je to služba bez záruky. Preto sa tu vynára otázka hospodárskej a finančnej rovnováhy európskeho systému, teda služby civilnej povahy, ktorá nemá za sebou rovnakú štátnu podporu (vojenského charakteru) ako americký systém GPS.

3.   Dôležité otázky

3.1

Otázka 2 (1) týkajúca sa ochrany súkromia má mimoriadny význam a EHSV jej už venoval veľkú pozornosť, keď žiadal, aby sa prísne ochraňoval princíp súkromia. Vynára sa tu otázka rovnováhy medzi právom na ochranu súkromia a možnosťami, ktoré ponúka technika. Treba však zdôrazniť, že polohovacie/navigačné satelitné systémy umožňujú používateľom určiť svoju polohu, avšak túto polohu poznajú len oni sami, tretie osoby k nej nemajú prístup, len ak by sa používateľ rozhodol svoju polohu oznámiť, napríklad prostriedkom mobilnej telekomunikácie typu GSM. Vzhľadom na to, že tieto systémy fungujú len jedným smerom, prevádzkovateľ navigačného systému, či už je to GPS, Galileo alebo ruský GLONASS, nepozná používateľov a nemá nijakú možnosť zistiť, kto používa navigačné signály, a už vôbec nie, aká je jeho zemepisná poloha. Preto treba otázku ochrany súkromia preskúmať na úrovni individuálnych aplikácií, ktoré budú ponúknuté používateľom. Mnohé z týchto služieb si skutočne vyžadujú, aby používateľ zaslal svoju momentálnu zemepisnú polohu naspäť serveru, a ten mu potom môže poskytnúť informáciu, o ktorú žiadal (napríklad informáciu o cestnej premávke).

3.2

Otázka 5 (2) týkajúca sa medzinárodnej spolupráce je veľmi rozporuplná. Európska únia podpísala dohody o spolupráci s Čínou, Izraelom, Južnou Kóreou, Marokom a Ukrajinou a uvažuje sa o dohode s Indiou, Brazíliou, Argentínou a Austráliou. Tieto dohody o spolupráci sú určite potrebné, aby sa posilnila medzinárodná stabilita systému Galileo, najmä v súvislosti s otázkami noriem, otvorenia trhov, certifikácie a frekvencií a tiež v súvislosti s právom duševného vlastníctva, treba však byť ostražitý, pretože hlavným dôvodom niektorých partnerov je získať európske znalosti a zručnosti a tak rýchlejšie vyvinúť vlastnú technológiu, ktorá by sa potom stala pre systém Galileo konkurenčnou. Dnes je už celkom jasné, že to bol dôvod, prečo Čína podpísala v roku 2003 s Európskou úniou dohodu o spolupráci na projekte Galileo. Mimochodom, je prekvapujúce, že Nórsko ani Švajčiarsko zatiaľ dohodu, ktorá by zastrešila ich spoluprácu na projekte Galileo s Európskou úniou nemajú, hoci financujú vývojovú a overovaciu fázu programu prostredníctvom Európskej vesmírnej agentúry, na ktorej práci sa podieľajú. Preto nie je vyriešená otázka ich prípadného prístupu k službe PRS Galilea.

3.3

V každom prípade sa doterajšie dohody o spolupráci netýkali verejnej regulovanej služby (PRS). Okrem toho sa rokovania o medzinárodnej spolupráci spomalili, pretože hlavnou prioritou je efektívne uskutočňovanie európskeho projektu satelitnej navigácie, pri ktorom sa zistili spomínané ťažkosti.

3.4

Otázky 6 a 7 (3) týkajúce sa štandardov a certifikácie nastoľujú problém certifikácie zariadení a samotného systému a palubných navigačných terminálov. Je to mimoriadne chúlostivá téma v oblasti leteckej ako aj železničnej dopravy, teda v dvoch sektoroch, v ktorých bezpečnostné zariadenia a signalizácia podliehajú medzinárodne uznávanej rigoróznej procedúre certifikácie. Certifikácia samotného systému Galileo má zmysel len v rámci konkrétnej oblasti použitia, napríklad civilné letectvo, ktorá stanoví normy a postupy certifikácie. Certifikácia terminálov a zariadení na palube pohyblivých strojných zariadení, ktoré využívajú služby Galilea zahŕňa oveľa viac ako len certifikáciu polohovacieho terminálu, zahŕňa aj všetky ostatné zariadenia, ktoré informáciu o polohe využívajú a nakoniec spracovanú informáciu odovzdajú pilotovi alebo veliteľovi na palube. Potom sa uplatňujú postupy certifikácie, ktoré sú pre túto konkrétnu aplikáciu obvyklé. Takto sa musí táto otázka riešiť pre každú konkrétnu aplikáciu.

3.5

Ďalší aspekt tejto otázky, ktorým je zodpovednosť, bol iba načrtnutý, hoci je veľmi dôležitý. Treba uznať, že je to mimoriadne zložitý aspekt. Treba sa zaoberať otázkami zmluvnej zodpovednosti, ktoré sú relatívne jednoduché, ale aj otázkami mimozmluvnej zodpovednosti, ktoré sa riešia oveľa ťažšie. Okrem toho treba mať na zreteli, že stupeň zodpovednosti môže byť odlišný podľa toho, či ide o službu s otvoreným prístupom, o obchodnú službu alebo o verejnú regulovanú službu. Európska komisia uvažuje o podobnej schéme ako je schéma uplatňovaná v civilnom letectve, to znamená, že do určitej sumy pokrývajú riziko poisťovne a ďalej štátne orgány. V tomto prípade je dôležitou otázkou stanovenie hranice, za ktorou pokrýva riziko štát. Dnes sa hranica odhaduje vysoko, okolo miliardy eur.

3.6

Do akej miery dodávateľ signálu ručí za výkon? Táto otázka je mimoriadne pálčivá v oblasti leteckej, železničnej a námornej dopravy.

3.7

Keby bol napríklad príčinou leteckého nešťastia alebo stroskotania ropného tankera nekvalitný signál, kto by za to niesol zodpovednosť a do akej miery? Treba tu rozlišovať medzi zmluvnou a mimozmluvnou zodpovednosťou.

3.8

Má prevádzkovateľ systému Galileo niesť celú zodpovednosť alebo sa o ňu podeliť so štátmi? A s ktorými štátmi? So štátom, ktorý satelit vypustil, s Európskou úniou alebo so štátmi, ktoré sa podieľajú na projekte Galileo? Tieto otázky si zaslúžia pozornosť a mali by sa riešiť, aby sa použitie Galilea na obchodné účely mohlo rozvinúť v uspokojivom a bezpečnom právnom rámci.

3.9

V tejto súvislosti už existujú precedensy. Napríklad ARIANE. ARIANSPACE nesie zodpovednosť za riziko škody, ktorá by vplyvom vypustenia družice mohla vzniknúť tretím osobám, a to do výšky 100 miliónov eur, zvyšok hradí Francúzsko. V sektore civilného letectva existujú podobné spôsoby rozdelenia rizika medzi obchodných prevádzkovateľov a štáty. Možno by sa dali uplatniť aj pri programe Galileo. Avšak citlivým miestom naďalej zostáva dohodnúť sa, kde bude deliaca čiara: ako vhodne rozdeliť zodpovednosť medzi štátnu moc a prevádzkovateľa, najmä pokiaľ ide o novú službu.

3.10

Použiť podobný systém pri programe Galileo by samozrejme znamenalo jasne definovať, ktorý štátny orgán by mal spolu s prevádzkovateľom Galilea niesť zodpovednosť.

3.11

Otázka 9 (4) týkajúca sa duševného vlastníctva je veľmi dôležitá. Hoci štátne inštitúcie financujú počiatočný výskum, je dôležité, aby duševné vlastníctvo vynálezov nadobudli podniky, najmä MSP, ktoré ich vyvíjajú a uvádzajú do praxe.

3.12

A napokon by bolo vhodné zamyslieť sa nad možnosťou využitia Galilea na vojenské účely. Na rozdiel od GPS, vojenského systému, ktorý sa neobmedzene otvoril pre civilné použitie, Galileo je civilným systémom. Podobne ako pri civilnom signáli GPS, nič nebráni tomu, aby vojenské sily ktorejkoľvek krajiny využili službu systému Galileo s otvoreným prístupom na vojenské použitie, zatiaľ čo verejná regulovaná služba (PRS), prístup ku ktorej riadia predpisy stanovené členskými štátmi Európskej únie, ponúka v porovnaní s inými službami systému Galileo viac výhod, ako je napríklad väčšia odolnosť voči rušeniu a väčšia nezávislosť (nepoužívajú sa rovnaké frekvenčné pásma).

3.13

Výbor sa nechce púšťať do diskusie o rôznych spôsoboch vojenského použitia služby PRS systému Galileo, keďže táto téma prekračuje rámec tohto stanoviska a Zelená kniha sa ňou nezaoberá, avšak hospodárska rovnováha využívania systému Galileo od tejto služby čiastočne závisí. V novej konfigurácii projektu Galileo, ako ju navrhla Komisia, sa bude o tejto otázke nepochybne ešte diskutovať. Koniec koncov, Komisia vo svojom oznámení podotýka, že „o civilnom charaktere systému síce niet pochýb, treba však pripustiť, že z jeho využitia na vojenské účely môžu vyplynúť značné príjmy“.

4.   Záver

4.1

Zelená kniha o satelitných navigačných aplikáciách poskytuje prehľad o mnohých oblastiach, ktorých sa satelitná navigácia skutočne týka. Treba ju doplniť o dôležité otázky ako je duševné vlastníctvo postupov, ktoré by mohli otvoriť nové možnosti využitia, ďalej otázka certifikácie a zodpovednosti.

4.2

Otázka vládneho či dokonca vojenského využitia Galilea členskými štátmi Európskej únie, ktorá sa rieši v priamom dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi a medzi členskými štátmi, ktoré sú zastúpené v Rade pre bezpečnosť Galilea, je dôležitá, pretože má veľký dosah na hospodársky model Galilea. Tejto otázke sa bude určite treba opäť venovať, tým viac, že štátny príspevok by sa mal vzhľadom na stroskotanie prvej schémy verejno-súkromného partnerstva citeľne zvýšiť.

4.3

A napokon, zaoberať sa možnosťami využitia satelitnej navigácie je síce veľmi užitočné a zaujímavé, treba mať však istotu, že sa vytvorenie zoskupenia Galileo dovedie do konca. Nové návrhy Komisie sú pre projekt Galileo poslednou šancou. EHSV si je vedomý toho, akú finančnú záťaž predstavujú tieto návrhy pre členské štáty, avšak v období, keď Európska únia naráža na istý skepticizmus národov Európy, na akúsi „neľúbosť“, ktorá vyplávala na povrch pri diskusiách o návrhu Zmluvy o ústave, by malo zanechanie programu Galileo katastrofálne následky v Európe aj mimo nej. V takejto prehre by svet videl prejav neschopnosti Európskej únie zmobilizovať sa pre projekt veľkého vedeckého, technického a hospodárskeho dosahu. Je nevyhnutné doviesť program Galileo do konca a dokázať tak schopnosť Európskej únie postaviť sa opäť na nohy a úspešne zavŕšiť veľké projekty budúcnosti.

4.4

Skutočnosťou je, že z týchto dôvodov prežíva projekt Galileo ťažké chvíle. EHSV môže len potvrdiť, že prípadné stroskotanie vlajkovej lode Galileo, tohto významného projektu Európskej únie, by vážne prispelo k strate dôvery občanov k európskej integrácii a že sa musí urobiť všetko pre to, aby k tomu nedošlo.

V Bruseli 11. júla 2007

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  KOM(2006) 769, bod 4.

(2)  KOM(2006) 769, bod 5.3.

(3)  KOM(2006) 769, bod 5.4.

(4)  KOM (2006) 769, bod 5.6.


27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/51


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Jadrový objasňujúci program predložený podľa článku 40 Zmluvy o Euratome na vyjadrenie stanoviska členov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru“

KOM(2006) 844 v konečnom znení

(2007/C 256/11)

Európska komisia sa 10. januára 2007 podľa článku 40 Zmluvy o Euratome rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k danej téme.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku a informačnú spoločnosť, ktorá bola poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 19. júna 2007. Spravodajkyňou bola pani Sirkeinen.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 437. plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2007 (schôdza z 12. júla 2007) 81 hlasmi za, 28 hlasmi proti, pričom sa 15 členovia hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie

1.1

V roku 2004 EHSV vo svojom stanovisku „Význam jadrovej energie pre výrobu elektrickej energie“ navrhol, aby „sa vykonalo úsilie na získanie informácií o skutočných problémoch v jadrovom priemysle: bezpečnosť dodávok, odstránenie emisií CO2, konkurencieschopné ceny a nakladanie s vyhoreným palivom a jeho bezpečnosť, aby mohla organizovaná občianska spoločnosť uskutočniť kritickú analýzu obsahu diskusií o týchto otázkach“. Nový objasňujúci jadrový program (PINC) tieto informácie poskytuje. EHSV do veľkej miery súhlasí s analýzou a opisom, ktoré sú predložené v oznámení Komisie. Je tu rozobraná väčšina základných aspektov týkajúcich sa jadrovej energie a podľa názoru výboru sú správne opísané. Výbor navyše upozornil na niektoré aspekty jadrovej energie, ktoré by sa mali zobrať do úvahy.

1.2

Jadrová energia, ktorej podiel predstavuje 31 % elektriny a 15 % celkovej spotreby primárnej energie v roku 2004 v EÚ, zohráva kľúčovú úlohu na energetickom trhu. Jadrová energia takisto úplne spĺňa ciele energetickej politiky EÚ. Cena jadrovej energie je v súčasnosti zreteľne konkurencieschopná. Závislosť na vonkajších zdrojoch je malá a zdroje paliva sú diverzifikované a zabezpečené, čo zodpovedá požiadavkám bezpečnosti dodávok. Jadrová energia predstavuje najväčší zdroj energie v podstate bez emisií oxidu uhličitého (CO2) v Európe.

1.3

Po rozhodnutí Európskej rady o redukcii skleníkových plynoch do roku 2020 a ďalej, je zrejmé, že všetky ďalšie kapacity výroby energie s nízkymi emisiami uhlíka, či už ide obnoviteľné energie, jadrovú energiu, alebo prípadne čisté uhlie, by mali nahradiť kapacity s emisiami CO2 a znásobiť tak celkovú elektrinu s nízkymi emisiami uhlíka. Konkrétne ak sa nezachová prinajmenšom súčasný podiel jadrovej energie až kým budú k dispozícii nové energetické riešenia, klimatické a iné energetické politické ciele nebudú môcť byť splnené.

1.4

EHSV zdôrazňuje významnú úlohu EÚ pri ďalšom rozvoji najrozvinutejšieho systému pre jadrovú energiu v členských štátoch, ktoré sa rozhodli pre jadrovú energiu, v súlade s najvyššími normami bezpečnosti, ochrany a nešírenia jadrových materiálov.

1.5

Najdôležitejšou úlohou je vyriešiť problém rádioaktívneho odpadu a hlavne konečnej likvidácie vyhoreného paliva, na čo existuje technológia, ale chýbajú politické rozhodnutia. EHSV takisto súhlasí s Komisiou v ďalších otázkach, ktorým stále treba venovať pozornosť na úrovni EÚ. Ide o bezpečnosť v súvislosti s jadrovou energiou a žiarením, ktorá má v Európe úspešnú tradíciu, ako aj o financovanie vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky.

1.6

EHSV upozorňuje na niektoré dodatočné aspekty jadrovej energetiky, ktoré nepokrýva návrh PINC. Ide o hrozbu terorizmu a pri niektorých elektrárňach o otázku nedostatočnej dostupnosti chladiacej vody.

1.7

Členské štáty, ktoré chcú ďalej rozvíjať jadrovú energetiku, môžu mať problém s tým, že jadrová energetika nie je veľmi príťažlivá ako možnosť zamestnania či výskumné odvetvie. EHSV súhlasí s názorom Komisie, že EÚ musí disponovať odbornými znalosťami a skúsenosťami v oblasti ochrany pred ožiarením a jadrovej technológie, a preto treba venovať pozornosť vzdelávaniu, odbornej príprave a výskumu v týchto odboroch.

1.8

EHSV na záver zdôrazňuje, že každý členský štát má právo vybrať si vlastnú zmes energií vrátane využívania jadrovej energie, ako sa uvádza v PINC.

2.   Úvod

2.1

Podľa článku 40 Zmluvy o Euratome musí Európska komisia „uverejňovať v pravidelných intervaloch objasňujúce programy, poukazujúce najmä na ciele výroby jadrovej energie a všetky druhy investícií, ktoré sú potrebné pre ich dosiahnutie. Komisia si vyžiada stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k týmto programom pred ich uverejnením.“ Od roku 1958 Komisia uverejnila štyri takéto objasňujúce programy a jednu aktualizáciu, naposledy v roku 1997.

2.2

Tento návrh jadrového objasňujúceho programu (PINC) uverejnila Komisia 10. januára v súvislosti s energetickým a klimatickým balíkom – Energetická politika pre Európu. Konečná verzia bude pripravená a uverejnená potom, ako Komisia získa stanovisko EHSV.

2.3

Ostatné časti balíka pokrývajú v prvom rade návrh o klimatických zmenách, ktorý má za cieľ zníženie produkcie skleníkových plynov o 30 % pre rozvinuté krajiny do roku 2020 od úrovne v roku 1990 alebo v každom prípade o 20 % pre samotnú EÚ. Balík sa ďalej zaoberá vnútorným trhom plynu a elektriny, prepojeniami v plynových a elektrických sieťach, návrhmi podporovať trvalo udržateľnú výrobu elektriny z fosílnych palív; plánom podpory obnoviteľných zdrojov energie vrátane záväzného cieľa, ktorým je 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej zmesi energií EÚ do roku 2020 s cieľom zvýšiť účinnosť o 20 % do roku 2020 a budúcim európskym strategickým plánom pre energetické technológie. Európska rada 9. marca 2007 podporila ciele a hlavný politický obsah v balíku.

2.4

EHSV pripravil stanoviská o každom PINC, ako to vyžaduje zmluva. Výbor sa zaoberal jadrovou energiou v mnohých svojich stanoviskách, naposledy hlavne v rámci stanoviska z vlastnej iniciatívy o jadrovej energii v roku 2004, v záveroch ktorého sa uvádza, že „EHSV sa nazdáva, že jadrová energia v EÚ by mala byť jednou zo zložiek európskej energetickej politiky, ktorá má byť diverzifikovaná, vyvážená, hospodárna a trvalo udržateľná. Kvôli otázkam, ktoré vyvoláva, by sa však nemalo uvažovať o tom, že by sa všetko postavilo len na jadrovej energii; na druhej strane sa EHSV nazdáva, že čiastočné alebo úplné zanechanie jadrovej energie by ohrozilo šance EÚ pri rešpektovaní záväzkov týkajúcich sa klimatických otázok.“

3.   Dokument Komisie

3.1

V dokumente Komisie sa skúmajú investície do jadrovej energie za posledných desať rokov, opisuje ekonomickú stránku výroby jadrovej energie, jeho vplyvu na zmes energií, ako aj jeho podmienky pre sociálne prijatie. Obsah dokumentu je podrobnejšie opísaný nižšie.

3.2

Je na každom členskom štáte, aby sa rozhodol, či bude závislý na výrobe elektriny prostredníctvom jadrovej energie. Rozhodnutie rozšíriť jadrovú energiu prijalo Fínsko a Francúzsko. V Holandsku, Poľsku, Švédsku, Českej republike, Litve, Estónsku, Lotyšsku, na Slovensku, vo Veľkej Británii, Bulharsku a Rumunsku obnovili rozpravu o svojej politike v oblasti jadrovej energetiky. Nemecko, Španielsko a Belgicko pokračujú – napriek pretrvávajúcim diskusiám – v uplatňovaní svojich politík v oblasti postupného rušenia jadrových zariadení. Dvanásť z 27 členských krajín sa zrieklo využívania jadrovej energie úplne.

3.3

So 152 reaktormi rozloženými po celej EÚ 27 predstavuje jadrová energia 30 % dnešnej elektriny Európy – ak však bude plánovaná politika v oblasti rušenia jadrových zariadení pokračovať, tento podiel sa významne zníži. Na dosiahnutie požadovaného dopytu po energii a na zníženie európskej závislosti na dovoze by sa mali uskutočniť rozhodnutia o nových investíciách alebo o predĺžení životnosti niektorých elektrární.

3.4

Podľa názoru Komisie by mohlo posilnenie výroby jadrovej energie predstavovať možnosť znížiť emisie CO2 a mohlo by zohrávať kľúčovú úlohu v otázke klimatických zmien. Jadrová energia je vo svojej podstate bez emisií uhlíka a predstavuje súčasť scenáru Komisie na zníženie uhlíka vrátane cieľa na zníženie emisií CO2. To by mohlo zohrávať dôležitú úlohu pri diskusii o budúcom systéme obchodovania s emisiami.

3.5

Najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje vyhliadky na rast jadrovej energie, je jej počiatočná ekonomická stránka, pretože jadrové elektrárne vyžadujú úvodné investície pohybujúce sa od 2 do 3,5 miliárd EUR. Výroba jadrovej energie vyžaduje vyššie náklady na výstavbu v porovnaní s fosílnymi palivami, ale prevádzkové náklady sú významne nižšie ako úvodné investície. Komisia presne uvádza:

3.5.1

„Ekonomické riziká jadrových elektrární súvisia s veľkými kapitálovými investíciami na začiatku a vyžadujú kvázi bezporuchovú prevádzku počas prvých 15 až 20 rokov jej 40- až 60-ročnej životnosti, aby sa úvodná investícia vrátila. Okrem toho konečné odstavenie jadrovej elektrárne z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom znamenajú, že finančné aktíva musia byť sprístupnené na 50 až 100 rokov po odstavení reaktora.“

3.5.2

„V EÚ-27 (1) je v 15 členských štátoch v prevádzke celkovo 152 jadrových reaktorov. Priemerný vek jadrových elektrární (JE) sa blíži k 25 rokom (2). Vo Francúzsku, ktoré má najväčší počet (59) jadrových reaktorov zabezpečujúcich takmer 80 % jeho výroby energie, a v Litve iba s jednou JE, ktorá však vyrába 70 % elektrickej energie, je priemerný vek jadrových elektrární okolo 20 rokov. V Spojenom kráľovstve je v prevádzke 23 JE s priemerným vekom blížiacim sa k 30 rokom, zatiaľ čo v Nemecku sa priemerný vek jeho 17 prevádzkovaných JE rovná 25 rokom.“

3.5.3

„Jadrová energetika sa tradične prejavovala kombináciou vyšších stavebných a nižších prevádzkových nákladov ako výroba energie na základe fosílnych palív, ktorá vykazuje nižšie investičné náklady, ale vyššie náklady a potenciálne kolísavé náklady na palivo, a teda aj vyššie prevádzkové náklady.“

3.6

Jadrovú energiu len veľmi málo ovplyvňujú zmeny v cenách surovín, pretože stačí len malé množstvo uránu, ktoré pochádza väčšinou zo stabilných regiónov sveta, aby sa reaktor mohol udržať v chode desaťročia. Primerane zabezpečené a regenerovateľné známe zdroje uránu pri konkurencieschopných cenách môžu pokryť dopyt jadrového priemyslu aspoň na najbližších 85 rokov pri súčasnej úrovni spotreby. Vo väčšine industrializovaných krajín preto nové jadrové elektrárne ponúkajú úsporný spôsob výbory elektriny pri základom zaťažení.

3.7

V jadrovom priemysle sa od roku 1997 vynaložili značné investície. Komisia uznáva, že je dôležité pokračovať v technologickom pokroku v oblasti jadrovej energie a podporuje ďalší vývoj najrozvinutejšieho systému pre jadrovú energiu vrátane nešírenia jadrových materiálov, nakladania s rádioaktívnym odpadom a konečného vyradenia jadrových zariadení z prevádzky. Od vzniku zmluvy o Euratome patrí jadrová bezpečnosť a ochrana pred ožiarením verejnosti medzi hlavné záujmy Európskeho spoločenstva a ide o otázky, ktoré nadobudli väčší význam v súvislosti s rozšíreniami v minulosti a v súčasnosti.

3.8

Na úrovni EÚ je potrebné pokračovať v rozvoji najrozvinutejšieho systému pre jadrovú energiu v členských štátoch, ktoré sa rozhodli pre jadrovú energiu, v súlade s najvyššími normami bezpečnosti, ochrany a nešírenia jadrových materiálov, ako to vyžaduje zmluva o Euratome. To by malo zahŕňať nakladanie s rádioaktívnym odpadom a konečné vyradenie jadrových zariadení z prevádzky.

3.9

Komisia navrhuje, aby sa diskusia o ďalších krokoch sústredila hlavne na:

uznanie spoločných referenčných úrovní jadrovej bezpečnosti pre realizáciu v EÚ, vychádzajúc zo širokej odbornej kvalifikácie národných orgánov členských štátov pre otázky jadrovej bezpečnosti;

vytvorenie skupiny na vysokej úrovni zaoberajúcej sa otázkami jadrovej bezpečnosti a zabezpečenia s úlohou postupne rozvíjať spoločné porozumenie a v konečnom dôsledku vypracovať doplňujúce európske pravidlá o jadrovom zabezpečení a bezpečnosti;

zabezpečenie, že členské štáty predložia národné plány pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom;

vytvorenie technologických platforiem počas úvodnej fázy RP7 s cieľom zabezpečiť užšiu koordináciu výskumu v rámci národných a priemyselných programov a programov Spoločenstva v oblastiach „udržateľného jadrového štiepenia“ a „geologickej likvidácie odpadu“;

monitorovanie odporúčaní na zosúladenie národných prístupov k spravovaniu fondov na konečné odstavenie jadrových zariadení z prevádzky s cieľom zabezpečiť sprístupnenie adekvátnych zdrojov;

zjednodušenie a zosúladenie postupov udeľovania povolení založených na užšej koordinácii medzi národnými regulačnými orgánmi s cieľom zachovať najvyššie štandardy bezpečnosti;

zabezpečenie väčšej dostupnosti pôžičiek Euratomu za predpokladu aktualizácie stropov v súlade s potrebami trhu, ako to už navrhla Komisia;

vypracovanie zosúladenej schémy zodpovednosti a mechanizmov na zabezpečenie dostupnosti finančných prostriedkov v prípade škody spôsobenej jadrovou haváriou;

poskytnutie nového impulzu pre medzinárodnú spoluprácu, najmä prostredníctvom užšej súčinnosti s MAAE, NEA, dvojstranných dohôd s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, a obnovenej pomoci susediacim krajinám.

4.   Všeobecné poznámky

4.1

EHSV víta návrh Komisie na nový objasňujúci jadrový program. Energetické prostredie sa za 10 rokov od jeho uverejnenia veľmi vyvinulo. Predovšetkým v niekoľkých posledných rokoch nový a dramatický vývoj upriamil pozornosť na tri aspekty energetickej politiky – bezpečnosť dodávok, konkurencieschopnosť a rozumné ceny, ako aj životné prostredie, hlavne klimatické zmeny. EÚ reagovala na očividné problémy a výzvy návrhom pre európsku energetickú politiku. V tejto súvislosti je potrebné vykonať analýzy a pokročiť v návrhoch na tému jadrovej energie. To umiestňuje jadrovú energiu na globálnu energetickú scénu a poskytuje potrebné informácie pre definíciu energetickej politiky pre Európu a diskusiu o nej.

4.2

Vo svojom stanovisku „Význam jadrovej energie pre výrobu elektrickej energie“ z roku 2004 EHSV navrhol, aby „sa vykonalo úsilie na získanie informácií o skutočných problémoch v jadrovom priemysle: bezpečnosť dodávok, odstránenie emisií CO2, konkurencieschopné ceny a nakladanie s vyhoreným palivom a jeho bezpečnosť, aby mohla organizovaná občianska spoločnosť uskutočniť kritickú analýzu obsahu diskusií o týchto otázkach“. Nový PINC tieto informácie poskytuje a EHSV do veľkej miery súhlasí s analýzou a opisom, ktoré sú predložené v oznámení Komisie. Je tu rozobraná väčšina základných aspektov týkajúcich sa jadrovej energie a podľa názoru výboru sú správne opísané. Komisia navyše upozornila na niektoré aspekty jadrovej energie, ktoré by sa mali zobrať do úvahy.

4.3

Jadrová energia, ktorej podiel predstavuje 31 % elektriny a 15 % celkovej spotreby primárnej energie v roku 2004 v EÚ, zohráva kľúčovú úlohu na energetickom trhu. Jadrová energia takisto úplne spĺňa ciele energetickej politiky EÚ. Cena jadrovej energie je v súčasnosti zreteľne konkurencieschopná, obzvlášť keď sa používa ako energia pri základnom zaťažení. Závislosť na vonkajších zdrojoch je malá a zdroje paliva sú diverzifikované a zabezpečené, čo zodpovedá požiadavkám bezpečnosti dodávok. Jadrová energia predstavuje najväčší zdroj energie v podstate bez emisií oxidu uhličitého (CO2) v Európe (pozri bod 4.8 nižšie).

4.4

Väčšia energetická efektívnosť vrátane kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie, a teda obmedzený dopyt, je hlavnou odpoveďou na výzvy energetickej politiky. Stále je potrebný veľký počet investícií do výroby elektriny v EÚ, aby sa nahradili staré elektrárne a prípadne aby sa vyhovelo dodatočnému dopytu, pretože technologický vývoj môže viesť k zvýšenému podielu elektriny v celkovom dopyte po energii.

4.4.1

Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska je možné, že nové energetické technológie ako vodíková technológia, tepelné čerpadlá, elektrické autá a pod. zvýšia dopyt po elektrine ako podielu z celkového dopytu po energii rýchlejšie, ako to dokážeme momentálne odhadnúť. Tento typ vývoja by mohol udeliť jadrovej energii v energetickej palete EÚ ešte dôležitejšie miesto, ako má doteraz.

4.5

Výbor poukazuje na existujúce plány predĺžiť životnosť jadrových elektrární, ktoré prekročili dobu komerčného využitia stanovenú na 30 až 40 rokov. Dokument Komisie sa problémom starnutia jadrových elektrární v Európe nezaoberal podrobne, a preto je nevyhnutná ďalšia analýza. Komisia pritom uvádza, že vzhľadom na to, že „pre vlády v niektorých členských štátoch stále zostávajú určité finančné a environmentálne riziká, ako je zodpovednosť za zariadenia na dlhodobú likvidáciu a nakladanie s rádioaktívnym odpadom“, je potrebné v budúcnosti v tejto oblasti ešte prijať patričné opatrenia.

4.6

V ideálnom prípade by tieto nové investície bol v súlade s cieľmi bezpečnosti dodávok, konkurencieschopnosti a boju proti klimatických zmenám. Vzhľadom na charakteristiky a potenciál iných druhov výroby energie sa očakáva predlženie životnosti existujúcich jadrových elektrární, ako aj nové investície. V tomto bode súhlasí výbor s Komisiou.

4.7

Podľa názoru Komisie by zdroje uránu mali vydržať 85 rokov pri dnešnej úrovni spotreby. Rôzne zdroje poskytujú nejednotné informácie o tejto otázke, pohybujúce sa od 85 do 500 rokov. Keďže dostupnosť paliva je dôležitá pre bezpečnosť dodávok energie, Komisia by mala poskytnúť podrobnejšie informácie o dostupnosti jadrového paliva.

4.8

Keď porovnávame vplyv na životné prostredie rôznych zdrojov energie, je dôležité ohodnotiť celkový vplyv na životné prostredie celého procesu od dodávok surovín, cez produkciu, prepravu a výrobu energie, až k fáze recyklácie a likvidácie. Svetová energetická rada (World Energy Council – WEC) uverejnila správu (Porovnanie energetických systémov, ktoré využívajú hodnotenie životného cyklu, WEC, júl 2004), v ktorej sa objavili a ohodnotili početné existujúce štúdie o hodnotení životného cyklu. Správa ukazuje, že emisie CO2 na kWh elektriny vyrobenej jadrovou energiou sú nízke a na rovnakej úrovni ako tie z elektrárni využívajúcich vzduch, biomasu alebo vodu, pričom úroveň bola 1-5 % emisií vyprodukovaných elektrárňami na uhlie.

4.9

Je preto nevyhnutné zobrať do úvahy cenný prínos jadrovej energie k tomu, aby sa bolo možné vyhnúť skleníkovým plynom. Pokiaľ berieme do úvahy súčasnú zmes energií, vďaka využívaniu jadrovej energie v EÚ sa každoročne zabránilo emisii približne 600 miliónov ton CO2. Na celom svete je táto úroveň zhruba 2 miliardy ton CO2. To sa rovná celkovému množstvu emisií CO2 vo Francúzsku, Nemecku a Veľkej Británii. Ak sa bude pokračovať v plánovanom rušení jadrových zariadení v niektorých členských štátoch, veľký počet súčasných európskych jadrových elektrární sa bude musieť nahradiť inými neznečisťujúcimi zdrojmi energie. Navyše ak sa existujúce jadrové elektrárne na konci životného cyklu nenahradia novými elektrárňami, všetky potreby jadrovej energie musia byť zo strednodobého hľadiska nahradené inou neznečisťujúcou energiou.

4.10

Po rozhodnutí Európskej rady o redukcii skleníkových plynoch do roku 2020 a ďalej, je zrejmé, že všetky ďalšie kapacity výroby energie s nízkymi emisiami uhlíka, či už ide obnoviteľné energie, jadrovú energiu, alebo prípadne čisté uhlie, by mali nahradiť kapacity s emisiami CO2 a znásobiť tak celkovú elektrinu s nízkymi emisiami uhlíka. Konkrétne ak sa nezachová prinajmenšom súčasný podiel jadrovej energie až kým budú k dispozícii nové energetické riešenia, klimatické a iné energetické politické ciele nebudú môcť byť splnené hospodársky prijateľným spôsobom. Na druhej strane je očividné, že narastajúci podiel jadrovej energie spolu s obnoviteľnou energiou by predstavoval lepšiu nákladovú efektívnosť pri boji proti klimatickým zmenám.

4.11

EHSV podporuje cieľ týkajúci sa internalizácie externých nákladov pre ceny všetkých trhových činností v oblasti energie a v ostatných oblastiach. Podľa štúdie o externých nákladoch (ExternE) (3) Komisie sú externé náklady na jadrovú energiu okolo 0,4 centov za kWh. Podľa odhadov sú zodpovedajúce externé náklady na výboru energie prostredníctvom elektrární na uhlie okolo 10 krát vyššie, v prípade biomasy niekoľkokrát vyššie, pri veternej energii nižšie a pri vodnej energii na rovnakej úrovni ako pri jadrovej energii.

4.12

Komisia upozorňuje, že kľúčovou otázkou je, či jadrová energetika vyžaduje politické zásahy. So všetkými čistými energetickými technológiami by sa malo zaobchádzať rovnako. Mali by sa nájsť mechanizmy na podporu výskumu reaktorov ďalšej generácie a súvisiaceho palivového cyklu. Môže sa uvažovať o dotáciách, ale na účely nového rozvoja – pilotných projektov. Tradičná jadrová energetika nepotrebuje finančnú podporu a nemala by byť dotovaná.

4.13

Komisia považuje verejnú mienku a vnímanie jadrovej energie verejnosťou za prvoradé pre budúcnosť jadrovej politiky. Výbor s týmto názorom súhlasí, ale pripomína, že prijímanie jadrovej energie je v jednotlivých štátoch značne odlišné. Treba zlepšiť dostupnosť informácií pre verejnosť a zvýšiť transparentnosť rozhodovacích procesov, keďže z prieskumov vyplýva, že verejnosť v krajinách EÚ nemá dostatok informácií o jadrovej energii. Tu by Komisia mohla zohrať dôležitú úlohu. Potrebné sú však aj praktické opatrenia, ktoré by reagovali na obavy verejnosti, ako už EHSV zdôraznil mnohokrát v minulosti.

4.14

Výbor chce poukázať na neustávajúci význam EÚ pri rozvíjaní čo najpokročilejšieho rámca jadrovej energetiky v členských štátoch, ktoré sa rozhodli využívať tento typ energie, v súlade s najvyššími normami zabezpečenia, bezpečnosti a nešírenia, ako to požaduje Zmluva o Euratome.

4.15

Najviac naliehavou otázkou je vyriešiť problém rádioaktívneho odpadu, najmä konečnej likvidácie vyhoreného jadrového paliva, pre ktoré existujú technológie, no chýbajú politické rozhodnutia. Táto dôležitá otázka sa týka dopadov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva ako aj akceptácie jadrovej energie zo strany verejnosti. V PINC sa poznamenáva, že žiadna krajina doteraz v praxi nezrealizovala navrhované konečné riešenie. Napriek tomu možno zaznamenať pokrok vo Fínsku, kde bolo zvolené miesto skládky, ako aj vo Švédsku a Francúzsku, kde boli podniknuté významné kroky k výberu miesta.

4.16

Výbor takisto súhlasí s Komisiou v ďalších otázkach, ktorým stále treba venovať pozornosť na úrovni EÚ. Ide o bezpečnosť v súvislosti s jadrovou energiou a žiarením, ktorá má v Európe úspešnú tradíciu, ako aj o zabezpečenie financovania vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky.

4.17

V PINC sa nespomína nová hrozba, ktorou je terorizmus. Ten predstavuje vážnu hrozbu pre jadrové elektrárne, pre mnohé ďalšie priemyselné zariadenia, ako aj pre verejné budovy na celom svete. Všetky nové jadrové elektrárne by mali byť projektované tak, aby z nich pri náraze veľkého dopravného lietadla nemohlo uniknúť rádioaktívne žiarenie. Aj technické bezpečnostné systémy a zodpovedajúcu bezpečnostnú kultúru treba budovať a prevádzkovať tak, aby zabraňovali všetkým formám teroristických úrokov vo vnútri jadrových elektrární. Komisia by mala v spolupráci so zodpovednými orgánmi a operátormi naštartovať iniciatívy, aby boli v každej jadrovej elektrárni zaistené vhodné opatrenia na prevenciu proti terorizmu.

4.18

Počas horúcich a suchých letných období v minulých rokoch sa do popredia dostala aj otázka dostatku chladiacej vody z riek na použitie v kondenzačných elektrárňach. Tento stav sa doteraz vyskytol iba lokálne a navyše len zriedka a na krátky čas, no v niektorých prípadoch by časom mohol prerásť do vážneho problému. Aj toto hľadisko treba zohľadňovať pri projektovaní zariadení pre jadrové elektrárne a pri voľbe ich umiestnenia.

4.19

Ďalším problémom je, že po dvoch desaťročiach, keď sa v Európe uplatňovalo takmer moratórium, nie je jadrová energetika veľmi príťažlivá ako možnosť zamestnania či výskumné odvetvie. Z toho vyplývajúci nezáujem študentov a odborníkov spomaľuje všeobecný rozvoj jadrovej energetiky a takisto môže predstavovať bezpečnostné riziko. EHSV súhlasí s názorom Komisie, že EÚ musí disponovať odbornými znalosťami a skúsenosťami v oblasti rádiologickej ochrany a jadrovej technológie, a preto treba venovať pozornosť vzdelávaniu, odbornej príprave a výskumu v týchto odboroch. To isté platí aj o uchovávaní a odovzdávaní poznatkov zo strany generácie vedcov a inžinierov, ktorí vybudovali existujúce elektrárne v Európe, keďže v mnohých krajinách v tomto sektore nezačali mnoho rokov pôsobiť žiadni mladší odborníci.

4.20

Komisia nám pripomína, že je vecou každého členského štátu rozhodnúť sa, či bude využívať jadrovú energiu. EHSV podporuje právo každého členského štátu zvoliť si kombináciu vlastných spôsobov výroby energie, vrátane využitia jadra. Toto právo by mala rešpektovať nielen EÚ, ale aj ostatné členské štáty. Avšak rozhodnutia jednej členskej krajiny vplývajú rozličným spôsobom na situáciu v ostatných krajinách, pričom toto prepojenie sa bude s narastajúcou otvorenosťou vnútorných trhov len zintenzívňovať.

5.   Poznámky k návrhom opatrení

5.1

V kapitole 6.5 PINC s názvom Cesta vpred predkladá Komisia na diskusiu návrhy opatrení, ktoré by sa mali vykonávať najmä na úrovni EÚ (pozri bod 3.9). EHSV zastáva k uvedeným návrhom nasledujúci postoj:

5.1.1

EHSV súhlasí so súčasným stanoviskom Komisie, podľa ktorého by sa spoločné referenčné úrovne jadrovej bezpečnosti a ich uplatňovanie v Európskej únii mali opierať o široké odborné znalosti národných orgánov členských štátov pre otázky jadrovej bezpečnosti v spolupráci so združením WENRA (4). Akýkoľvek iný prístup by mohol ohroziť súčasnú vysokú úroveň bezpečnosti v niektorých členských krajinách.

5.1.2

Pri harmonizácii a zlepšovaní nadväznosti na medzinárodné dohovory o jadrovej bezpečnosti by sa mohla využiť skupina na vysokej úrovni zaoberajúca sa otázkami jadrovej bezpečnosti a zabezpečenia, pozostávajúca zo zástupcov príslušných národných orgánov.

5.1.3

EHSV sa nazdáva, že je nutné, aby členské štáty, ktoré využívajú jadrovú energiu, čo najskôr zaviedli do praxe národné plány pre nakladanie s jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom. Národné plány môžu mať výlučne národný prístup, multi-národný prístup, alebo dvojcestný prístup. Akékoľvek iné kroky treba vnímať ako nezodpovedné odsúvanie povinností tejto generácie na našich potomkov.

5.1.4

Pri vytváraní partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom pri rozvoji programov európskeho strategického výskumu sa veľmi osvedčili technologické platformy. EHSV podporuje myšlienku Komisie využiť ich v oblasti udržateľného jadrového štiepenia a geologickej likvidácie odpadu. Takisto by tento nástroj mohol pomôcť privábiť do odvetvia mladých vedcov.

5.1.5

Na zabezpečenie plného pokrytia prevádzkových nákladov počas celej doby životnosti reaktorov a na dosiahnutie rovnakých podmienok pre všetkých by mali prevádzkovatelia uvoľniť zdroje v zodpovedajúcej výške, prostredníctvom fondov na konečné odstavenie reaktorov v rámci EÚ ako aj globálne. Výbor však nevidí potrebu úplne zharmonizovať aj riadenie týchto fondov, pokiaľ budú splnené zásady plného a zabezpečeného pokrytia a transparentnosti.

5.1.6

Na to, aby bolo možné lepšie predvídať dĺžku obdobia medzi investovaním a realizáciou pri stavebných projektoch, a umožniť tak presnejšie plánovanie a výpočet nákladov, je potrebné dodržiavať najvyššie bezpečnostné normy a zároveň zjednodušiť postupy udeľovania povolení a postupne ich zharmonizovať prostredníctvom spolupráce medzi národnými regulačnými orgánmi. V žiadnom prípade nemožno robiť ústupky v oblasti bezpečnosti.

5.1.7

EHSV súhlasí s návrhmi Komisie zaktualizovať maximálnu výšku pôžičiek Euratomu a zlepšiť ich dostupnosť. V zásade by sa pri investíciách do všetkých foriem energie mal uplatňovať rovnaký prístup a rovnaké podmienky pokiaľ ide o nástroje financovania, ktoré v ostatných prípadoch poskytuje EIB.

5.1.8

Ak sa má stať jadrová energia prijateľnejšou voľbou, je podľa názoru EHSV jednou z ďalších podmienok vytvorenie zosúladeného systému zodpovednosti za škody, vrátane mechanizmu na zabezpečenie finančných prostriedkov v prípade škody spôsobenej jadrovou haváriou, a to bez toho, aby boli využité verejné finančné prostriedky. Súčasný systém zodpovednosti za spôsobené škody (zodpovednosť za škody do výšky 700 miliónov USD) je nedostatočný. Problémom ako poistiť extrémne nízku možnosť nehody, ktorá môže viesť k veľmi vážnym a nákladným škodám, sa treba zaoberať otvoreným, konštruktívnym a praktickým spôsobom. Jedným z modelov by mohlo byť vytvorenie poisťovacieho poolu.

5.1.9

EHSV víta návrh dodať nový impulz medzinárodnej spolupráci s IAEA (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu) a NEA (Agentúra pre jadrovú energiu) a ako aj bilaterálnym dohodám. Veľký dôraz by sa mal klásť na pomoc susedným krajinám.

5.2

EHSV sa nazdáva, že Komisia by sa okrem svojich doterajších návrhov mala pri príprave na ďalšie kroky venovať aj nasledujúcim otázkam:

5.2.1

Upriamiť pozornosť členských štátov na to, že pravdepodobne opäť vzrastú potreby v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v jadrovej energetike a technológiách, najmä v oblasti jadrovej bezpečnosti. Vzdelávanie je nielen spôsob, ako vychovávať nových odborníkov pre oblasť jadrovej energie, ale tiež spôsob ako zvyšovať povedomie v tejto otázke, čo má veľký význam pri formovaní verejnej mienky.

5.2.2

Skúmanie ďalších možných problémov v rámci investícií do jadrovej energie na otvorenom trhu s energiami, vzhľadom na veľkosť a dlhé obdobia medzi investovaním a realizáciou projektov, ako aj možných riešení založených na nástrojoch trhu.

5.2.3

Európske odvetvie jadrových technológií získalo pozíciu globálneho lídra, ktorý ponúka pracovné miesta na vysokej úrovni a zároveň prispieva k celosvetovej jadrovej bezpečnosti, vzhľadom na doterajšie skvelé výsledky. Ak chceme zachovať toto vedúce postavenie a keďže sa očakáva globálny rozmach investícií do jadrovej energetiky, mal by sa na toto odvetvie vrátane súvisiacej výroby komponentov zamerať nový prístup Komisie k sektorovej politike.

5.3

EHSV na záver takisto víta zámer Komisie častejšie vydávať jadrové objasňujúce programy a poskytovať tak aktuálnejší obraz o situácii v EÚ.

V Bruseli 12. júla 2007

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Príloha 2: Informácie o súčasných aktivitách týkajúcich sa obehu jadrového paliva podľa jednotlivých krajín.

(2)  Príloha 1: pozri tabuľky 6 a 7, ktoré zobrazujú JE podľa ich veku a krajiny prevádzky.

(3)  Externé náklady – výsledky výskumu o sociálnych a environmentálnych škodách spôsobených elektrinou a prepravou, Európska komisia, 2003.

(4)  (Združenie západoeurópskych jadrových regulátorov).


PRÍLOHA

k stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Nasledujúce pozmeňovacie návrhy, ktoré získali viac ako štvrtinu odovzdaných hlasov, boli zamietnuté v diskusii:

Bod 1.1:

Zmeniť takto:

„V roku 2004 EHSV vo svojom stanovisku ‚Význam jadrovej energie pre výrobu elektrickej energie‘ navrhol, aby ‚sa vykonalo úsilie na získanie informácií o skutočných problémoch v jadrovom priemysle: bezpečnosť dodávok, odstránenie emisií CO2, konkurencieschopné ceny a nakladanie s vyhoreným palivom a jeho bezpečnosť, aby mohla organizovaná občianska spoločnosť uskutočniť kritickú analýzu obsahu diskusií o týchto otázkach‘. Nový objasňujúci jadrový program (PINC) niektoré z týchto informácií tieto informácie poskytuje. EHSV do veľkej určitej miery súhlasí s analýzou a opisom, ktoré sú predložené v oznámení Komisie, konštatuje však zároveň, že sa nevenuje niektorým dôležitým témam (pozri o. i. bod 1.6). Je tu rozobraná väčšina základných aspektov týkajúcich sa jadrovej energie a podľa názoru výboru sú správne opísané. Výbor navyše upozornil na niektoré aspekty jadrovej energie, ktoré by sa mali zobrať do úvahy.“

Zdôvodnenie

V súlade s ostatnými pozmeňovacími návrhmi a bodom 1.6 návrhu stanoviska, v ktorom sa poukazuje na to, že niektoré čiastkové aspekty (hrozba terorizmu, chladiaca voda) neboli dostatočne zohľadnené.

Výsledok hlasovania

Počet hlasov za: 49

Počet hlasov proti: 52

Zdržali sa hlasovania: 11

Bod 1.2

Zmeniť takto:

„Jadrová energia, ktorej podiel predstavuje 31 % elektriny a 15 % celkovej spotreby primárnej energie v roku 2004 v EÚ, zohráva kľúčovú úlohu na energetickom trhu. Jadrová energia takisto úplne spĺňa ciele energetickej politiky EÚ. Cena jadrovej energie je v súčasnosti zreteľne konkurencieschopná. Závislosť na vonkajších zdrojoch je malá a zdroje paliva sú diverzifikované a zabezpečené, čo zodpovedá požiadavkám bezpečnosti dodávok. Jadrová energia predstavuje jeden z najväčších zdrojov energie v podstate bez emisií oxidu uhličitého (CO2) v Európe. Jej ďalšie dôsledky na životné prostredie sú obmedzené a potlačené.

Zdôvodnenie

V dokumente Komisie sa jadrová energia uvádza ako jeden z najväčších zdrojov energie v podstate bez emisií CO2, nie ako najväčší. Aj naša citácia by preto mala byť takáto.

K ostatným vplyvom na životné prostredie pozri ostatné pozmeňovacie návrhy.

Výsledok hlasovania (pozn. posledná časť pozmeňovacieho návrhu – vypustenie vety – bola prijatá na plenárnom zasadnutí)

Počet hlasov za: 57

Počet hlasov proti: 60

Zdržali sa hlasovania: 3

Bod 1.3

Zmeniť takto:

„Po rozhodnutí Európskej rady o redukcii skleníkových plynoch do roku 2020 a ďalej, je zrejmé, že všetky ďalšie kapacity výroby energie s nízkymi emisiami uhlíka, či už ide obnoviteľné energie, jadrovú energiu, alebo prípadne čisté uhlie, by mali nahradiť kapacity s emisiami CO2 a znásobiť tak celkovú elektrinu s nízkymi emisiami uhlíka. Výbor berie na vedomie vyhlásenie z oznámenia Komisie, podľa ktorého sa ‚v súčasnosti […] v Európskej únii viac ako 110 jadrových zariadení nachádza v rozličných etapách konečného odstavenia z prevádzky. Odborníci predpovedajú, že najmenej jednu tretinu zo 152 jadrových elektrární, ktoré sú dnes prevádzkované v rozšírenej Európskej únii, bude nutné definitívne odstaviť z prevádzky do roku 2025 (pričom sa neberie do úvahy žiadne prípadné predĺženie životnosti jadrových elektrární).‘ Keďže Komisia dosiaľ zakazuje výstavbu nových reaktorov, podiel jadrovej energie na výrobe energie pravdepodobne citeľne poklesne. Napriek tomu, ako ukazuje štúdia úradu spolkového kancelára v Nemecku, môžu byť klimatické ciele dosiahnuté. Vyžaduje si to však zvýšené úsilie pri úspore elektrickej energie, pri zvyšovaní energetickej účinnosti a využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Konkrétne ak sa nezachová prinajmenšom súčasný podiel jadrovej energie až kým budú k dispozícii nové energetické riešenia, klimatické a iné energetické politické ciele nebudú môcť byť splnené.

Zdôvodnenie

Vyplýva z textu Komisie a uvedenej štúdie.

Výsledok hlasovania

Počet hlasov za: 49

Počet hlasov proti: 65

Zdržali sa hlasovania: 6

Bod 1.7

Zmeniť takto:

Členské štáty, ktoré chcú ďalej rozvíjať jadrovú energetiku, môžu mať Ďalším problémom je s tým, že po dvoch desaťročiach, keď sa v Európe uplatňovalo takmer moratórium, nie je jadrová energetika nie je veľmi príťažlivá ako možnosť zamestnania či výskumné odvetvie. EHSV súhlasí s názorom Komisie, že EÚ musí disponovať odbornými znalosťami a skúsenosťami v oblasti ochrany pred ožiarením a jadrovej technológie, a preto treba venovať pozornosť vzdelávaniu, odbornej príprave a výskumu v týchto odboroch. Za túto oblasť sú zodpovední v prvom rade prevádzkovatelia jadrových zariadení.“

Zdôvodnenie

O moratóriu nemôže byť ani reči a zodpovednosť za vzdelávanie atď. majú v prvom rade podniky, a nie štát, resp. spoločenstvo štátov.

Výsledok hlasovania (iba druhá časť pozmeňovacieho návrhu bola predložená na hlasovanie, prvá časť bola schválená)

Počet hlasov za: 45

Počet hlasov proti: 71

Zdržali sa hlasovania: 2

Bod 3.6.1

Vložiť nový bod 3.6.1:

„Pokiaľ ide o dostupnosť zdrojov uránu, výbor konštatuje, že existujú rozdiely medzi oznámením Komisie a zhrnutím posledne uverejnených štúdií (tzv. ‚Red Data Books‘) Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (International Atomic Energy Agency – IAEA), zaoberajúcich sa zdrojmi, ťažbou uránu a dopytom. IAEA uvádza, že podľa súčasných prognóz je kapacita zásobovania prírodným uránom – vrátane všetkých súčasných, stanovených, naplánovaných a potenciálnych miest ťažby – dostatočná na pokrytie predpokladaného celosvetového dopytu po uráne do roku 2010, pokiaľ budú zrealizované všetky rozšírenia ťažby a nové začatia ťažby tak, ako boli naplánované a pokiaľ bude ťažba prebiehať na najvyšší výkon. Keďže však význam sekundárnych zdrojov najmä po roku 2015 poklesne, je potrebné pokryť potreby pre prevádzku reaktorov vo väčšej miere z rozširovania doterajších a otvárania nových ložísk alebo využívaním alternatívnych palivových cyklov, pričom oboje je náročný a zdĺhavý proces. Ako podnet na včasné otvorenie nových identifikovaných zdrojov je v blízkej budúcnosti potrebný silný dopyt po uráne. Kvôli dlhým prípravným prácam pri vyhľadávaní a otváraní nových nálezísk (bežne 10 rokov a viac) sa môže stať, že dôjde k situáciám, kedy nebude zásobovanie uránom dostatočné , čo by spolu s vyčerpaním sekundárnych zdrojov viedlo k zvýšeniu cien uránu. Výbor očakáva, že Komisia tento rozpor objasní.“

Zdôvodnenie

Na zjavné rozdiely by sa malo poukázať, nemali by byť zamlčané.

Výsledok hlasovania

Počet hlasov za: 49

Počet hlasov proti: 65

Zdržali sa hlasovania: 5

Bod 4.1

Zmeniť takto:

„EHSV víta berie na vedomie návrh Komisie na nový objasňujúci jadrový program. Energetické prostredie sa za 10 rokov od jeho uverejnenia veľmi vyvinulo. Predovšetkým v niekoľkých posledných rokoch nový a dramatický vývoj upriamil pozornosť na tri aspekty energetickej politiky – bezpečnosť dodávok, konkurencieschopnosť a rozumné ceny, ako aj životné prostredie, hlavne klimatické zmeny. EÚ reagovala na očividné problémy a výzvy návrhom pre európsku energetickú politiku. V tejto súvislosti je potrebné vykonať analýzy a pokročiť v návrhoch na tému jadrovej energie. To umiestňuje jadrovú energiu na globálnu energetickú scénu a poskytuje časť potrebných é informácií e pre definíciu energetickej politiky pre Európu a diskusiu o nej.“

Zdôvodnenie

Aj sama spravodajkyňa uvádza, že neboli spomenuté všetky aspekty (napr. hrozba terorizmu a pod.).

Výsledok hlasovania

Počet hlasov za: 50

Počet hlasov proti: 69

Zdržali sa hlasovania: 2

Bod 4.5

Zmeniť takto:

„V ideálnom prípade by tieto nové investície bol v súlade s cieľmi bezpečnosti dodávok, konkurencieschopnosti a boju proti klimatických zmenám. Vzhľadom na charakteristiky a potenciál iných druhov výroby energie berie EHSV na vedomie diskusie – prebiehajúce v niektorých členských štátoch – sa očakáva o predlžení ie životnosti existujúcich jadrových elektrární, ako aj o nové ých investíciách e. V tomto bode súhlasí výbor s Komisiou.

Zdôvodnenie

Predkladateľ pozmeňovacieho návrhu nevie, kde v dokumente Komisie sa uvádza, že by sa očakávalo predĺženie životnosti. Tento výrok je čistá špekulácia.

Pozri aj bod 1.5, zmenený na schôdzi odbornej sekcie, v ktorom vyslovujeme obavy v súvislosti s možným predĺžením životnosti.

Výsledok hlasovania

Počet hlasov za: 50

Počet hlasov proti: 67

Zdržali sa hlasovania: 6

Bod 4.6

Doplniť takto:

„Podľa názoru Komisie by zdroje uránu mali vydržať 85 rokov pri dnešnej úrovni spotreby. Rôzne zdroje poskytujú nejednotné informácie o tejto otázke, pohybujúce sa od 85 do 500 rokov. Keďže dostupnosť paliva je dôležitá pre bezpečnosť dodávok energie, Komisia by mala poskytnúť podrobnejšie informácie o dostupnosti jadrového paliva. Súčasne je potrebné ešte raz poukázať na skutočnosť, že existujú obrovské rozdiely v názoroch na dostupnosť zdrojov uránu.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo samotného znenia.

Výsledok hlasovania

Počet hlasov za: 55

Počet hlasov proti: 68

Zdržali sa hlasovania: 0

Bod 4.8

Zmeniť takto:

„Je preto nevyhnutné zobrať do úvahy cenný prínos jadrovej energie k tomu, aby sa bolo možné vyhnúť skleníkovým plynom. Pokiaľ berieme do úvahy súčasnú zmes energií, vďaka využívaniu jadrovej energie v EÚ sa každoročne zabránilo emisii približne 600 miliónov ton CO 2 . Na celom svete je táto úroveň zhruba 2 miliardy ton CO 2 . To sa rovná celkovému množstvu emisií CO 2 vo Francúzsku, Nemecku a Veľkej Británii. Ak sa bude pokračovať v plánovanom rušení jadrových zariadení v niektorých členských štátoch, veľký počet súčasných európskych jadrových elektrární sa bude musieť nahradiť inými neznečisťujúcimi zdrojmi energie , opatreniami na zvýšenie energetickej účinnosti resp. úspornými opatreniami . Navyše ak sa existujúce jadrové elektrárne na konci životného cyklu nenahradia novými elektrárňami, všetky potreby jadrovej energie musia byť zo strednodobého hľadiska nahradené inou neznečisťujúcou energiou , opatreniami na zvýšenie energetickej účinnosti resp. úspornými opatreniami .“

Zdôvodnenie

Musíme rozmýšľať v širších dimenziách než len nahrádzať jedného producenta druhým. Na to už EHSV viackrát poukazoval.

Ďalšie poznámky predkladateľa pozmeňovacieho návrhu: žiadal som spravodajkyňu, aby podložila svoje údaje týkajúce sa úspory CO2, keďže v pracovnom dokumente boli – s uvedením zdroja – vyčíslené na 300 miliónov ton. Bohužiaľ tak neurobila!

Výsledok hlasovania

Počet hlasov za: 61

Počet hlasov proti: 61

Zdržali sa hlasovania: 2

Bod 4.9

Doplniť takto:

„Po rozhodnutí Európskej rady o redukcii skleníkových plynoch do roku 2020 a ďalej, je zrejmé, že všetky ďalšie kapacity výroby energie s nízkymi emisiami uhlíka, či už ide obnoviteľné energie, jadrovú energiu, alebo prípadne čisté uhlie, by mali nahradiť kapacity s emisiami CO2 a znásobiť tak celkovú elektrinu s nízkymi emisiami uhlíka. Konkrétne ak sa nezachová prinajmenšom súčasný podiel jadrovej energie až kým budú k dispozícii nové energetické riešenia, klimatické a iné energetické politické ciele nebudú môcť byť splnené hospodársky prijateľným spôsobom. Na druhej strane je očividné, že narastajúci podiel jadrovej energie spolu s obnoviteľnou energiou by predstavoval lepšiu nákladovú efektívnosť pri boji proti klimatickým zmenám. Na druhej strane ukazujú štúdie (úrad spolkového kancelára v Nemecku), že klimatické ciele môžu byť dosiahnuté, vyžaduje si to však zvýšené úsilie pri úspore elektrickej energie, pri zvyšovaní energetickej účinnosti a využívaní obnoviteľných zdrojov energie.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia pozmeňovacieho návrhu.

Výsledok hlasovania

Počet hlasov za: 58

Počet hlasov proti: 65

Zdržali sa hlasovania: 1

Bod 4.11.1

Vložiť nový bod 4.11.1:

Komisia uvádza, že ‚zodpovednosť za jadrové havárie v starých členských štátoch EÚ-15 sa riadi Parížskym dohovorom z roku 1960, ktorý vytvoril zosúladený medzinárodný systém zodpovednosti za jadrové havárie, ktorý v súčasnosti obmedzuje zodpovednosť prevádzkovateľov v prípade jadrových havárií na približne 700 miliónov USD.‘ EHSV už v tejto skutočnosti vidí nepriamu subvenciu jadrovej energie a vyzýva k tomu, aby boli prevádzkovatelia zaviazaní niesť zodpovednosť za všetky prípadné škody prostredníctvom dostatočného poistenia.

Zdôvodnenie

Počas schôdzí študijnej skupiny poukázala spravodajkyňa na to, že je možné a potrebné nájsť riešenie. Text to však takto jasne neuvádza. Pozmeňovací návrh by mal dosiahnuť práve tento cieľ.

Poznámka: Autá v Nemecku sú v rámci zodpovednosti za spôsobené škody poistené celkovo na 100 miliónov EUR, jadrové elektrárne naproti tomu v pomere k možným škodám len na smiešnych 700 miliónov USD!

Výsledok hlasovania

Počet hlasov za: 41

Počet hlasov proti: 44

Zdržali sa hlasovania: 3

Bod 4.14

Zmeniť takto:

„Najviac naliehavou otázkou je vyriešiť problém rádioaktívneho odpadu, najmä konečnej likvidácie vyhoreného jadrového paliva, pre ktoré existujú technológie, no chýbajú politické rozhodnutia. Táto dôležitá otázka sa týka dopadov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva ako aj akceptácie jadrovej energie zo strany verejnosti. V PINC sa poznamenáva, že žiadna krajina doteraz v praxi nezrealizovala navrhované konečné riešenie. Napriek tomu možno zaznamenať pokrok vo Fínsku, kde bolo zvolené miesto skládky, ako aj vo Švédsku a Francúzsku, kde boli podniknuté významné kroky k výberu miesta.“

Zdôvodnenie

Tento problém nie je nikde technologicky vyriešený.

Výsledok hlasovania

Počet hlasov za: 55

Počet hlasov proti: 69

Zdržali sa hlasovania: 4


27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/62


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Líniové konferencie – Dohovor OSN“

KOM(2006) 869 v konečnom znení – 2006/0308 (COD)

(2007/C 256/12)

Rada sa 20. marca 2007 rozhodla podľa článku 80 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k danej téme.

Grémium Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru poverilo 14. februára 2007 odbornú sekciu pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť vypracovaním návrhu tohto stanoviska.

Vzhľadom na naliehavosť témy bola Dr. Bredima-Savopoulou rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 437. plenárnom zasadnutí 11. – 12. júla 2007 (schôdzi z 11. júla) vymenovaná za hlavnú spravodajkyňu. Výbor prijal 86 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti, nasledujúce stanovisko:

1.   Záver

1.1

EHSV súhlasí s navrhovaným zrušením nariadenia (EHS) č. 954/79, ktoré je nevyhnutným dôsledkom zrušenia nariadenia (EHS) č. 4056/86 (ktoré stanovuje skupinovú výnimku pre združenia lodných prepravcov). EHSV berie na vedomie, že tieto dve nariadenia tvorili spolu právny balík.

1.2

Nariadenie (EHS) č. 954/79 sa týka pristúpenia členských štátov k Dohovoru OSN o kódexe rokovania líniových konferencií (ďalej „kódex UNCTAD“ alebo „kódex“) alebo jeho ratifikácie nimi. EHSV v tejto súvislosti upozorňuje na skutočnosť, že kódex správania lodných prepravcov UNCTAD ratifikovalo 81 krajín sveta, vrátane nových motorov svetového obchodu (napr. Čína, India, Rusko a Brazília) a taktiež aj Austrália, Kanada, Japonsko, Nigéria, Mexiko, Indonézia, Saudská Arábia a Singapur. Kódex rovnako ratifikovalo šestnásť členských krajín EÚ. Okrem toho dnes pravidelná lodná doprava prepravuje 60 % celkovej hodnoty medzinárodného obchodu, a to najmä prostredníctvom kontajnerov. Preto by prípadné dosahy zrušenia nariadenia (EHS) č. 954/79 [rovnako ako nariadenia (EHS) č. 4056/86] bezpochyby nemali byť podceňované.

1.3

EHSV najmä vyzýva Komisiu, aby objasnila medzinárodné právne postavenie prepravcov z EÚ po zrušení nariadenia (EHS) č. 954/79. Vzhľadom na význam integrovanej námornej politiky EÚ pre úlohu EÚ v celosvetovom hospodárstve, a vzhľadom na význam lodiarskeho priemyslu, vrátane lodiarskeho priemyslu EÚ, v obchode EÚ a celosvetovom obchode, sa EHSV domnieva, že pri takomto zrušení je potrebné postupovať obzvlášť opatrne a je potrebné venovať osobitnú pozornosť prípadným dozvukom tak na európskej, ako aj na celosvetovej úrovni. Pokiaľ ide o predložený návrh Komisie na zrušenie nariadenia (EHS) č. 954/79, EHSV sa prikláňa k názoru, že nezohľadňuje tieto dva aspekty: a) je potrebné zabrániť diskriminácii medzi združeniami prepravcov z EÚ (v súlade s článkom 12 Zmluvy o ES) a b) je potrebné zabezpečiť konkurencieschopnosť združení lodných prepravcov (vrátane malých a stredných) z EÚ (v súlade s obnovenou Lisabonskou stratégiou).

1.4

V súlade so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami a stanoviskami Európskeho parlamentu, vyzýva EHSV Komisiu aby sa zaoberala následkami (politickými, právnymi aj praktickými), ktoré by vyplývali zo zrušenia nariadenia (EHS) č. 4056/86 ako aj nariadenia (EHS) č. 954/79 a zabránila tak negatívnym vplyvom na jej záujmy v oblasti lodnej prepravy na medzinárodnej úrovni.

1.5

EHSV to vníma tak, že usmernenia vysvetľujúce uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže ES na lodnú prepravu po zákaze poskytovania služieb združeniami lodných prepravcov z a do EÚ od 18.10.2008 by lodným prepravcom umožnili najmä uskutočnenie vlastného hodnotenia ich dohovorov uzatvorených v rámci pravidiel hospodárskej súťaže ES. Následne sa EHSV domnieva, že je nepravdepodobné, aby sa takéto usmernenia zaoberali medzinárodnými (politickými, právnymi a praktickými) dosahmi zrušenia nariadenia (EHS) č. 954/79. EHSV, ako aj Európsky parlament, však vo svojich predchádzajúcich stanoviskách opakovane žiadali Komisiu, aby vypracovala analýzu týchto dôsledkov a zvážili ich pri vytváraní nového režimu v budúcnosti. EHSV preto žiada, aby bol v príhodnom čase konzultovaný na tému návrhu usmernení týkajúcich sa uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže ES v námornej preprave, a aby mal príležitosť vyjadriť sa k týmto usmerneniam.

1.6

Hoci výbor súhlasí so zrušením nariadenia (EHS) č. 954/79, nechápe, prečo je nutné nariadenie zrušiť tak rýchlo, ešte pred tým, ako budú riadne prehodnotené a vyriešené medzinárodné následky nedávnych európskych politík týkajúcich sa lodnej prepravy.

2.   Úvod

2.1

Priemysel zaoberajúci sa námornou prepravou kontajnerových nákladov je kľúčovým faktorom európskeho hospodárstva. Námorná kontajnerová preprava predstavuje 40 % hodnoty vonkajšieho obchodu EÚ. Traja najväčší prepravcovia v celosvetovom meradle sú európske podniky a trasy spájajúce Áziu a Európu, spolu s trasami spájajúcimi Áziu a USA, sú najdôležitejšími dopravnými cestami (1). Okrem toho v súčasnosti existuje 150 združení pravidelnej lodnej prepravy na celom svete, z ktorých 28 pôsobí na trasách vedúcich do a vývozu z EÚ. Členské štáty, ktorých lodný prepravcovia prevádzkujú pravidelnú lodnú dopravu sú, okrem iných, Dánsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo, Pobaltské krajiny a Cyprus. Podľa posledných dostupných údajov (2) je prostredníctvom pravidelných služieb, vrátane združení lodných prepravcov, prepravovaných 60 % celkovej hodnoty medzinárodného námorného obchodu a 25 % z 5,9 miliárd ton prepravovaných po mori.

2.2

Cieľom tohto návrhu je zrušiť nariadenie Rady (EHS) č. 954/79 z 15. mája 1979 týkajúce sa ratifikácie alebo prístupu členských štátov k Dohovoru OSN o kódexe rokovania líniových konferencií. Súčasný návrh je výsledkom zrušenia nariadenia (EHS) č. 4056/86, ktoré stanovuje skupinovú výnimku pre združenia lodných prepravcov prostredníctvom nariadenia Rady (ES) č. 1419/2006 z 25. septembra 2006. Nariadenie (ES) č. 1419/2006 tiež mení rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1/2003 tak, aby zahŕňal aj kabotáž a medzinárodné trampové služby.

2.3

Dohovor OSN o kódexe rokovania líniových konferencií (Ženeva 6. apríla 1974) bol vypracovaný pod záštitou Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) s cieľom ustanoviť harmonizovaný medzinárodný rámec činností združení lodných dopravcov. Tento kódex UNCTAD bol prijatý aby sa vyhovelo oprávneným požiadavkám rozvojových krajín na väčšie zapojenie ich nákladných lodí do pravidelnej nákladnej lodnej prepravy. Bol výsledkom zdĺhavých multilaterálnych rokovaní medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami (3). Dohodnutý pomer prerozdelenia nákladu medzi dopravnými spoločnosťami krajín na oboch koncoch obchodného reťazca a dopravnými spoločnosťami tretích krajín bol navrhnutý tak, aby zastavil protekcionistické trendy. Nariadenie (EHS) č. 954/79 malo za cieľ zosúladenie mechanizmu tohto kódexu so zásadami Zmluvy o ES:

2.4

Medzi členské krajiny, ktoré ratifikovali kódex UNCTAD alebo k nemu pristúpili patria: Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Nórsko, ktoré je členom EHP, tiež pristúpilo ku kódexu.

2.5

Pokiaľ sa teda uvažuje o zrušení systému združení lodných prepravcov v EÚ, Európsky parlament sa už vo svojich dvoch stanoviskách (z rokov 2005 a 2006) vyjadril, že presadenie nariadenia (4) (ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 4056/86) vytvorí právny konflikt pokiaľ ide o pristúpenie určitých členských štátov k UNCTAD kódexu správania sa lodných prepravcov. Odporúča sa, aby členské štáty odstúpili od tohto kódexu, avšak nie je možné uložiť to ako povinnosť. Vzhľadom na situáciu je potrebné stanoviť jasný postup na riešenie takýchto konfliktov, ktoré môžu vznikať v rámci medzinárodného práva. Európska komisia by mala Európskemu parlamentu predložiť jasný prehľad postoja tretích krajín (Čína, USA, Kanada, Japonsko, Singapur a India) pokiaľ ide o novú politiku EÚ v oblasti pravidelnej nákladnej lodnej dopravy (prijatie, prispôsobenie, opozícia, negatívne vplyvy) a ich ochoty prispôsobiť ich vlastné systémy. Komisia by mala podrobne preskúmať obchodné a politické dôsledky odmietnutia kódexu UNCTAD. Rovnako by Komisia mala preskúmať, či je potrebné zmeniť a doplniť alebo zrušiť iné právne predpisy ES, ako napríklad nariadenie Rady (EHS) č. 4055/86 z 22. decembra 1986, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovať služby na námornú dopravu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami (5). Okrem toho vyzýva Európsky parlament Komisiu (6), aby nerušila článok 9 nariadenia (EHS) č. 4056/86 (ktorý stanovuje riešenie prípadných konfliktov medzi právnymi predpismi Spoločenstva a právnymi predpismi tretích krajín prostredníctvom konzultácie), najmä vzhľadom na skutočnosť, že sa Komisia chce zaoberať revíziou pravidiel hospodárskej súťaže v oblasti námornej dopravy. Napriek odporúčaniu Európskeho parlamentu však bol článok 9 zrušený spolu s celým nariadením (EHS) č. 4056/86, zatiaľ čo ešte stále chýba požadované dôkladné prehodnotenie právnych a politických dôsledkov zrušenia systému združení lodných prepravcov v EÚ.

2.6

EHSV sa taktiež venoval otázke zrušenia nariadenia (EHS) č. 4056/86 a prijal dve stanoviská, konkrétne v rokoch 2004 a 2006. Okrem toho si v júli 2006 EHSV vyhradil právo zmeniť svoje stanovisko k navrhovanému zrušeniu nariadenia (EHS) č. 4056/86 podľa toho, či jeho zrušenie bude mať trvalé následky. Podľa tohto stanoviska „systém združení […] ešte stále podlieha mnohostranným a dvojstranným dohodám, v ktorých sú zmluvnými stranami členské štáty EÚ a Spoločenstvo.“ EHSV tiež vzal na vedomie názor Komisie, že „v dôsledku týchto dohôd by malo byť zrušenie nasledujúcich ustanovení nariadenia č. 4056/86 (t. j. článku 1 ods. 3 body b) a c), články 3 a 8 a 26) odložené o dva roky, aby bolo možné zrušiť alebo zrevidovať tieto zmluvy s tretími krajinami“. EHSV vtedy vyjadril presvedčenie, že „Komisia by pri rušení nariadenia č. 4056/86 mala tiež vziať do úvahy záujmy malých a stredných podnikov. Malé a stredné podniky tvoria základ hospodárstva EÚ a zohrávajú významnú úlohu v kontexte obnovenej Lisabonskej stratégie. Trhy by mali ostať otvorené súčasnej a potenciálnej hospodárskej súťaži, nevylučujúc malých a stredných lodných dopravcov.“ Nakoniec EHSV trval na tom, že „hoci zlučovanie môže mať pozitívny vplyv na priemysel EÚ (zvýšenie výkonnosti, úspory z rozsahu, zníženie nákladov), je potrebné zabrániť tomu, aby zlučovanie – ktoré môže nasledovať po zrušení nariadenia č. 4056/86 – malo za následok zníženie počtu subjektov na príslušných trhoch, t.j. menšiu hospodársku súťaž“.

3.   Návrh Európskej komisie

3.1

Návrh nariadenia pozostáva len z dvoch článkov, t. j. článku 1, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 954/79 a článku 2, týkajúceho sa nadobudnutia účinnosti nového nariadenia, t. j. 18. októbra 2009.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

EHSV sa otázkou pravidiel hospodárskej súťaže v námornej preprave a najmä otázkou združení lodných prepravcov podrobne zaoberal v priebehu viac ako dvoch desaťročí a vyjadril rozdielne názory na otázku výhod zrušenia skupinovej výnimky pre združenia lodných prepravcov. Po zrušení nariadenia (EHS) č. 4056/86 prostredníctvom nariadenia (ES) č, 1419/2006 budú združenia lodných prepravcov poskytujúcich prepravu z a do EÚ od 18. októbra 2008 zakázané.

4.2

Nariadenie (EHS) č. 4056/86 a nariadenie (EHS) č. 954/79 tvorili právny balík, pričom druhé z nich bolo prijaté kvôli tomu, že niektoré členské štáty ratifikovali kódex UNCTAD. Preto si zrušenie nariadenia (EHS) 4056/86 vyžaduje aj zrušenie nariadenia (EHS) č. 954/79. Výsledkom je, že EHSV – ktorý pôvodne vyjadril výhrady voči zrušeniu nariadenia (EHS) č. 4056/86, ale bol neskôr nútený ho akceptovať, hoci varoval pred následkami tohto rozhodnutia – nemá inú možnosť, len kvôli zjednodušeniu právnych predpisov EÚ súhlasiť s navrhovaným zrušením nariadenia (EHS) č. 954/79. Rovnako ako pri návrhu na zrušenie nariadenia (EHS) č. 4056/86 by však EHSV opätovne rád zdôraznil, že je potrebné detailne sa zaoberať otázkou možných právnych a/alebo politických následkov (prípadne negatívnych vplyvov), ktoré môžu vyplývať zo zrušenia nariadenia (EHS) č. 954/79. EHSV však podotýka, že sa zdá, že návrh na zrušenie nariadenia (EHS) č. 954/79 opäť nezohľadňuje prehodnotenie potenciálnych politických, právnych a praktických problémov, ktoré môžu vzniknúť jeho zrušením. Hoci nespochybňuje potrebu zrušenia nariadenia (EHS) č. 954/79 ako takú, keďže vyplýva zo zrušenia nariadenia (EHS) č. 4056/86, EHSV napriek tomu zastáva a opäť raz opakuje názor, že by sa EÚ mala zaoberať prípadnými možnými politickými, právnymi a praktickými dozvukmi.

4.3

Kódex UNCTAD a koncept združení lodných prepravcov sú uvádzané v acquis communautaire a iných právnych nástrojoch, ktoré EÚ prijala. Tvorí napríklad základ nariadenia (EHS) č. 4055/86, nariadenia (EHS) 4058/86 (7), ako aj nariadenia (ES) č. 823/2000 o prepravných lodných spoločnostiach (konzorciách). Okrem toho na kódex konkrétne odkazujú aj niektoré bilaterálne dohovory, ako napríklad zmluva medzi EÚ a Ruskom [článok 39 ods. 1 písm. a)] a zmluva medzi EÚ a Alžírskom (z roku 2005, článok 34 ods. 3).

4.4

Pri zrušení nariadenia (EHS) č. 4056/86 Európska komisia uviedla, že vydá usmernenia na vysvetlenie uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže ES v oblasti námornej dopravy a najmä na služby pravidelnej nákladnej lodnej dopravy. Pokiaľ ide o takéto služby, tieto usmernenia by mali pomôcť prepravcom uskutočniť po 18. októbri 2008 (t. j. po zákaze poskytovania služieb združeniami lodných prepravcov z a do EÚ) vlastné hodnotenie ich dohovorov uzatvorených v rámci pravidiel hospodárskej súťaže EÚ (t. j. články 81 a 82 Zmluvy o ES). Uvidí sa však, či tieto usmernenia budú obsahovať riešenie pre prípadné právne problémy na medzinárodnej úrovni, ktoré by vznikli zrušením nariadenia (EHS) č. 954/79. Vychádzajúc z momentálnych poznatkov sa EHSV domnieva, že usmernenia sú veľmi všeobecné, chýba v nich potrebná právna istota, ktorú očakáva lodiarsky priemysel aby mohol vykonať vlastné hodnotenie. Okrem toho sa zdá, že sa návrh usmernení nezaoberá medzinárodnými dôsledkami zrušenia nariadenia (EHS) č. 4056/86 a nariadenia (EHS) č. 954/79. EHSV preto žiada, aby bol v príhodnom čase konzultovaný tak, aby mohol podrobne monitorovať ďalší vývoj a, pokiaľ by to bolo potrebné, poskytnúť pomoc a/alebo svoje odborné vedomosti v procese prípravy konečnej verzie usmernení.

4.5

EHSV sa domnieva, že kľúčovou otázkou, ktorou je potrebné sa zaoberať, je otázka, či navrhované zrušenie nariadenia (EHS) č. 954/79 bude zahŕňať aj povinnosť odstúpiť od kódexu UNCTAD. EHSV si všíma, že Európska komisia sa vo svojej dôvodovej správe k návrhu na zrušenie nariadenia (EHS) č. 954/79 touto otázkou nezaoberá. Zdá sa však, že Komisia zastáva názor, že pre členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami kódexu, nebude právne záväzné vypovedať kódex. V takomto prípade by právna situácia po zrušení nariadenia (EHS) č. 954/79 bola takáto: členské štáty EÚ by nemuseli odstúpiť od tohto dohovoru, ale nemohli by ho už uplatňovať na prepravu nákladu z a do EÚ. Kódex by sa však naďalej uplatňoval v iných častiach sveta. Súčasne s tým by členské štáty EÚ, ktoré dosiaľ kódex neratifikovali, po 18. októbri 2008 už nemali možnosť tak urobiť, čo stanovuje aj dôvodová správa a piate odôvodnenie návrhu na zrušenie nariadenia (EHS) č. 954/79. Následne by teda členskému štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou kódexu UNCTAD, a chcel by pristúpiť ku kódexu a tak chrániť záujmy svojich prepravcov v obchode mimo EÚ, v tom bránili tieto ustanovenia.

4.6

Vzhľadom na už uvedené skutočnosti tu existuje riziko vzniku nasledujúceho právneho paradoxu po 18. októbri 2008: prepravcovia členského štátu, ktorý je zmluvnou stranou kódexu (a neodstúpil od neho) by ešte stále profitovali z jeho ustanovení o sprostredkovateľoch a nečlenoch tak, ako je to uvedené v článku 2 ods. 4 písm. a) a b) a uznesení 2. Na druhej strane, členský štát, ktorý nie je zmluvnou stranou kódexu a ktorý už ani nemá možnosť ho ratifikovať alebo k nemu pristúpiť by po 18. októbri 2008 z týchto ustanovení profitovať nemohol. Z toho vyplývajú otázky, či je možné prijať návrh, ktorý by zahŕňal diskrimináciu medzi prepravcami z EÚ, č je v priamom rozpore s článkom 12 Zmluvy o ES. Neohrozovala by takáto situácia okrem toho aj konkurencieschopnosť podnikov EÚ v Európe a/alebo vo svete, a to napriek obnovenej Lisabonskej stratégii? Neukazuje práve takáto situácia potrebu horizontálneho prístupu k opatreniam EÚ, najmä v oblasti dopravy a konkurencieschopnosti vzhľadom na námornú dopravu, ako sa o tom hovorí v zelenej knihe o budúcej politike pre oceány a moria?

4.7

EHSV dôrazne odporúča, aby EÚ nepodceňovala medzinárodné dôsledky, ktoré by vyplývali vyplývajúce zo zrušenia systému združení prepravcov. EHSV podotýka, že iné jurisdikcie si v súčasnosti ešte stále zachovávajú svoj antitrustový imunitný systém. Niektoré z krajín mimo EÚ vyjadrili svoje obavy zo zrušenia systému združení prepravcov v EÚ. V tejto súvislosti je možné poukázať na nedávne vyhlásenie fóra ázijských vlastníkov lodí (ASF – Asian Shipowners Forum, Bussan, Kórea, 29.5.2007).

Podľa neho si členovia všimli nedávny vývoj v Austrálii, Číne, Hong Kongu, Japonsku a Singapure, ale s obavami si všímali aj rozhodnutie EÚ o zrušení skupinovej výnimky pre združenia lodných prepravcov. Delegáti potvrdili dlhodobý postoj ASF, že systém antitrustovej imunity je nevyhnutný pre zdravie lodiarskeho priemyslu a jeho schopnosť podnecovať investície, ktoré sú potrebné na podporu rastúceho dopytu po medzinárodnom obchode a prínos systému pre celý obchodný priemysel. Bolo dohodnuté, že prepravcovia sa budú neustále usilovať dosiahnuť u zainteresovaných strán, ako napríklad zasielateľov a vlád, pochopenie pre význam dohovorov prepravcov pre podporu obchodu. ASF poznamenala, že členské asociácie ASF – najmä KSA, JSA a SSA – predložili Európskej komisii a jej príslušným orgánom písomne svoj nesúhlas so zrušením imunitného systému v rámci antitrustových právnych predpisov. KSA dostala od Európskej komisie odpoveď, v ktorej EK uvádza, že nariadenie (EHS) 4056/86 bude zrušené, avšak plánuje sa alternatíva k nemu, a nariadenie o konzorciách, ktoré je jednou z dvoch hlavných osí systému antitrustovej imunity zostane zachované. EHSV berie na vedomie toto vyjadrenie fóra ázijských vlastníkov lodí a považuje ho za príklad potreby zhodnotiť – alebo sa aspoň zaoberať – medzinárodnými dosahmi zrušenia systému združení lodných prepravcov v EÚ na celosvetovom základe a jeho vplyvmi na globalizované hospodárstvo, v súlade s množstvom podobných žiadostí, ktoré vyslovili EHSV a Európsky parlament.

4.8

Vzhľadom na tieto úvahy sa EHSV domnieva, že nie je možné túto otázku posudzovať len z hľadiska pravidiel hospodárskej súťaže. Politický a námorný rozmer zrušenia systému združení lodných prepravcov v EÚ a teda taktiež zrušenia nariadenia (EHS) č. 954/79 nesmie byť podcenený. EHSV preto nechápe, prečo je tak nutné nariadenie (EHS) č. 954/79 zrušiť, keďže medzinárodné dozvuky politiky EÚ v oblasti pravidiel hospodárskej súťaže v oblasti námornej dopravy a najmä dozvuky zrušenia systému združení lodných prepravcov ešte neboli riadne prehodnotené, a to napriek viacnásobným výzvam, vrátane požiadaviek EHSV.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1

V otázke súčasného stavu ratifikácie kódexu pripomína EHSV, že dôvodová správa k návrhu Komisie na zrušenie nariadenia (EHS) č. 954/79 uvádza trinásť členských štátov ako zmluvné strany kódexu UNCTAD, zatiaľ čo v skutočnosti je zmluvnými stranami kódexu šestnásť členských štátov, keďže ho ratifikovali aj Rumunsko, Bulharsko a Malta.

Nariadenie (EHS) č. 954/79 stanovovalo určité výhrady chrániace záujmy, okrem iného, prepravcov z tretích krajín (sprostredkovateľov). Návrh na zrušenie tohto nariadenia však nestanovuje žiadne opatrenia na ochranu týchto záujmov. V tejto súvislosti by nemali byť podceňované záujmy európskych prepravcov v pravidelnej námornej preprave premávajúcich medzi inými kontinentmi (kde sa kódex uplatňuje). Je povšimnutiahodné, že kódex UNCTAD ratifikovalo 81 krajín sveta, vrátane nových motorov svetového obchodu, t. j. Čína, India, Rusko a Brazília (krajiny BRIC), a taktiež aj Indonézia, Mexiko, Nigéria, Saudská Arábia, Austrália, Kanada, Japonsko a Singapur.

V Bruseli 11. júla 2007.

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Konečná správa Global Insight o uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže na lodnú prepravu, október 2005.

(2)  (UNCTAD – 2003, Clarksons – 2003).

(3)  Ú. v. ES C 157, 28.6.2005.

(4)  Správa Európskeho parlamentu A6-0217/2006 z 22. júna 2006.

(5)  Ú. v. ES L 378, 31.12.1986, s. 1.

(6)  Správa Európskeho parlamentu A6-0314/2005 z 24. októbra 2005.

(7)  Nariadenie Rady (EHS) č. 4055/86 z 22. decembra 1986 (ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovať služby na námornú dopravu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami) je založené na kódexe UNCTAD. Článok 4 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia stanovuje vypršanie platnosti existujúcich dohovorov o deľbe nákladu, pričom priamo odkazuje na kódex UNCTAD; Nariadenie Rady (EHS) č. 4058/86 z 22. decembra 1986 (o koordinovaných opatreniach na zabezpečenie voľného prístupu k nákladom v námornej doprave) je založené na kódexe správania sa združení lodných prepravcov. Článok 1 nariadenia stanovuje použitie rôznych postupov v závislosti od toho, či je činnosť realizovaná v súlade s kódexom alebo nie. Ú. v. ES L 378, 31.12.1986, s. 4.


27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/66


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Rádiofrekvenčná identifikácia (RFID)“

(2007/C 256/13)

Európska komisia v liste z 26. februára 2007 požiadala podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie stanoviska na: „Rádiofrekvenčná identifikácia (RFID)“.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 19. júna 2007. Spravodajcom bol pán Morgan.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 437. plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2007 (schôdza z 11. júla) prijal 138 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Rádiofrekvenčná identifikácia (RFID) je významná technológia, ktorá bude časom veľmi dôležitá. Jej súčasné a budúce aplikácie majú potenciál pozitívne zlepšovať široký rozsah obchodných postupov vo verejnom a súkromnom sektore a priniesť významné výhody jednotlivcom aj podnikom. Má tiež potenciál stimulovať masívny rozvoj internetových aplikácií a umožniť vznik toho, čo istá agentúra Spojených národov opísala ako „internet vecí“. Ak sa však technológia RFID nebude dôkladne kontrolovať, môže tiež spôsobiť narušenie súkromia, porušenie občianskych slobôd a ohrozenie bezpečnosti jednotlivcov a podnikov.

1.2

Celý názov tohto oznámenia je Rádiofrekvenčná identifikácia v Európe: kroky k politickému rámcu. Komisia už uskutočnila rozsiahle konzultácie, ktoré sú základom oznámenia. Úlohou EHSV je vypracovať prieskumné stanovisko. Komisia poskytne koncom roka odporúčanie členským štátom na základe reakcií na uvedené oznámenie. Právne predpisy, ktoré vyžadujú dlhší čas, budú k dispozícii neskôr. Toto stanovisko by sa teda malo zamerať na obsah uvedeného odporúčania.

1.3

Komisia sa rozhodla vytvoriť konzultačnú skupinu zúčastnených strán ako diskusné fórum, ktoré má pomôcť s formuláciou odporúčaní. EHSV by uvítal možnosť predstaviť toto stanovisko skupine zúčastnených strán.

1.4

EHSV schvaľuje opatrenia, ktoré navrhla Komisia v oblasti rádiového spektra, noriem, zdravotnej starostlivosti, bezpečnosti a životného prostredia. Zdôrazňujeme naliehavosť efektívneho príspevku priemyslu na fóre o normách.

1.5

Keďže Komisia koncom roka uverejní svoje odporúčania členským štátom, je opodstatnené predpokladať, že bude akceptovať infraštruktúru pre bezpečnosť údajov a ochranu súkromia v súčasnej forme. Predovšetkým sa predpokladá, že v každom členskom štáte už existujú orgány na ochranu údajov, z ktorých sa stanú úrady zodpovedné za problematiku ochrany súkromia a údajov v oblasti RFID. Táto problematika je predmetom tohto stanoviska.

1.6

Technológia RFID predstavuje vážnu hrozbu pre ochranu súkromia a občianske slobody:

Štítky RFID sa môžu umiestniť do objektov a dokumentov bez vedomia jednotlivca, ktorému budú tieto položky doručené. Keďže rádiové vlny sa šíria ľahko a potichu cez tkaniny, plasty a iné materiály, je možné prečítať štítky RFID zašité do oblečenia alebo pripevnené k predmetom v kabelkách, nákupných taškách, kufroch atď.

Prostredníctvom elektronického kódu výrobku by bolo možné, aby mal každý predmet na svete svoje jedinečné identifikačné číslo. Na základe používania jedinečných identifikačných čísiel sa môže vytvoriť celosvetový registračný systému, v ktorom sa bude dať každý fyzický predmet identifikovať a priradiť k svojmu kupcovi alebo vlastníkovi v okamihu kúpy alebo prevodu.

Na zavedenie technológie RFID je potrebné vytvoriť obrovské databázy obsahujúce jedinečné údaje o štítkoch. Tieto záznamy by mohli byť spojené s osobnými identifikačnými údajmi, a to najmä v súvislosti s rozširovaním pamäte počítačov a možností spracovania.

Čítacie zariadenia (čítačky) môžu čítať štítky na diaľku bez ohľadu na viditeľnosť a môžu byť neviditeľne zabudované v najbližšom okolí miest, na ktorých sa zhromažďujú ľudia. Čítačky môžu byť umiestnené v parketách podlahy, vpletené do kobercov, skryté vo dverách a ukryté na policiach, a tak je prakticky nemožné, aby jednotlivec vedel, kedy je snímaný.

Ak sa osobná identita priradí k jedinečným číslam štítku RFID, bude možné lokalizovať alebo pozorovať jednotlivca bez jeho vedomia alebo súhlasu.

Je možné predstaviť si svet, v ktorom tvoria čítačky RFID všadeprítomnú celosvetovú sieť. Takáto sieť nebude vyžadovať, aby čítačky boli prítomné všade. Systém platenia mýtneho za vjazd do Londýna umožňuje sledovať všetky vozidlá vchádzajúce do centra Londýna pomocou relatívne malého počtu strategicky umiestnených kamier. Tým istým spôsobom by bolo možné vybudovať sieť strategicky umiestnených čítačiek štítkov RFID. To sa nesmie stať.

1.7

Dôsledky týchto hrozieb sú nasledovné:

Používatelia technológie RFID musia zverejniť svoju stratégiu a postupy. Nemali by existovať tajné databázy osobných informácií.

Jednotlivci majú právo vedieť, či položky v prostredí maloobchodného predaja obsahujú štítky alebo čítačky RFID. Každé čítanie štítku, ktoré sa uskutoční v prostredí maloobchodného predaja, musí byť transparentné pre všetky strany.

Používatelia technológie RFID musia oznámiť dôvod používania štítkov a čítačiek. Zachytávanie informácií by sa malo obmedziť na informácie nevyhnutné na daný účel.

Používatelia technológie RFID sú zodpovední za zavedenie technológie a za dodržiavanie zákonov a usmernení týkajúcich sa bezpečnosti údajov. Zodpovedajú tiež za bezpečnosť a integritu systému a jeho databázy.

1.8

Diskutabilný je spôsob uvedenia týchto zásad do praxe. V ideálnom prípade by akýkoľvek podnik zapojený do transakcií medzi podnikom a zákazníkom, napríklad v maloobchodnom predaji, pri predaji lístkov, pri kontrole vstupu, v dopravných službách, dal zákazníkom záruku dodržiavania týchto zásad, akúsi zákaznícku chartu. Z koncepčného hľadiska by takáto charta mala zahŕňať všetky zásady osvedčených postupov v oblasti ochrany údajov, ako je uvedené v odseku 4.5. Okrem toho EHSV navrhuje nasledujúce usmernenia:

a)

Obchodníci nesmú nútiť zákazníkov, aby v kupovaných produktoch prijali aktívne alebo neaktívne štítky. Ďalšou možnosťou môže byť pripojenie štítku na balenie alebo používanie odstrániteľných štítkov namiesto cenoviek.

b)

Zákazníci môžu rozhodnúť o odstránení alebo zneškodnení každého štítku na výrobku, ktorý vlastnia.

c)

V zásade by sa technológia RFID nemala používať na lokalizovanie jednotlivcov. Lokalizovanie ľudí napríklad prostredníctvom odevov, tovarov, predaja lístkov alebo iných výrobkov je neprijateľné.

d)

Technológia RFID by sa nikdy nemala používať takým spôsobom, ktorý môže odstrániť alebo znížiť anonymitu.

e)

Príslušný zodpovedný orgán by mal jasne uviesť, že prípady uvedené v bodoch c) a d) sú prípustné len vo výnimočných prípadoch a s predchádzajúcim oficiálnym oznámením príslušnému orgánu.

1.9

O určitých výnimkách z vyššie uvedených usmernení sa môže uvažovať, ak

jednotlivci rozhodnú o možnosti zachovať štítky aktívne pre svoju osobnú potrebu,

jednotlivci dajú svoj súhlas na to, aby boli lokalizovaní v kritickom prostredí, ako napríklad vysoko zabezpečené verejné alebo súkromné zariadenia alebo inštitúcie,

jednotlivci rozhodnú o používaní aplikácií, ktoré ich lokalizujú a identifikujú takým spôsobom, akým sú už lokalizovaní a identifikovaní prostredníctvom mobilných telefónov, bankových kariet, internetových adries atď.

Každá takáto výnimka sa musí oznámiť príslušnému orgánu.

1.10

Technológia RFID ešte nie je celkom rozvinutá, takže teraz ešte nechápeme jej plný potenciál. Na jednej strane môže poskytovať nepredstaviteľné výhody pre našu technologickú civilizáciu, na druhej strane môže byť najväčším technologickým ohrozením súkromia a slobody. EHSV sa domnieva, že je potrebné vyvíjať aplikácie RFID podľa prísneho etického kódexu, ktorý bude rešpektovať súkromie, slobodu a bezpečnosť údajov, ale že vzhľadom na nevyhnutné bezpečnostné opatrenia je potrebné, aby vývoj pokračoval.

1.11

Stručne povedané tam, kde sú povolené aplikácie RFID, je potrebné, aby bolo ich zavádzanie úplne transparentné pre každého účastníka. Aplikácie na zlepšenie manipulácie s tovarom sú všeobecne prijateľné. Aplikácie súvisiace s používaním štítkov v prípade osôb sú vo všeobecnosti neprijateľné, s výnimkou prostredia, kde sa ľudia zdržiavajú len prechodne. Aplikácie spájajúce ľudí s tovarom môžu byť prijateľné len na obchodné účely. Aplikácie, ktoré identifikujú ľudí prostredníctvom zakúpeného tovaru, sú vo všeobecnosti neprijateľné. Okrem toho, niektoré aplikácie sú neprijateľné v slobodnej spoločnosti a nemali by sa nikdy povoliť. Ústredným bodom odporúčaní Komisie členským štátom musí byť naliehavá potreba chrániť súkromie a anonymitu.

2.   Čo je technológia RFID a prečo je dôležitá?

2.1

RFID je technológia, ktorá umožňuje automatickú identifikáciu a zachytenie údajov využitím rádiových frekvencií. Najdôležitejším znakom tejto technológie je to, že dovoľuje pripojiť jedinečný identifikátor a ďalšie informácie prostredníctvom elektronického štítku k akémukoľvek predmetu, zvieraťu alebo dokonca osobe a čítať tieto informácie prostredníctvom bezdrôtového zariadenia.

2.2

Samotné štítky sa skladajú z elektronického obvodu, ktorý uchováva údaje, a z antény, ktorá prenáša tieto údaje prostredníctvom rádiových vĺn. Čítačka RFID komunikuje so štítkom s cieľom získať uložené informácie. Keď čítačka vysiela rádiové vlny, všetky štítky v rozsahu komunikujú. Na riadenie čítačky a zachytávanie a filtrovanie informácií je potrebný softvér.

2.3

Existujú rôzne druhy dostupných systémov RFID. Štítky môžu byť aktívne alebo pasívne. Aktívne štítky obsahujú zabudovanú batériu, ktorá napája elektrické obvody a vytvára rádiové vlny, tieto štítky môžu vysielať dokonca aj bez čítačky RFID. Pasívne štítky sú napájané prostredníctvom energie z rádiových vĺn prenášaných čítačkou a nemajú svoj vlastný zdroj. Štítky môžu slúžiť len na čítanie alebo na čítanie aj zapisovanie. Štítky slúžiace len na čítanie sa vyrábajú cenovo výhodnejšie a využívajú sa v najbežnejších aplikáciách.

2.4

Dosah systému RFID závisí od rádiovej frekvencie, energie čítačky a materiálu medzi štítkom a čítačkou. Pri pasívnych systémoch to môže byť niekoľko metrov, pri aktívnych môže dosah presahovať 100 metrov.

2.5

Technológia RFID sa nachádza na spodnej priečke hierarchie bezdrôtovej technológie. Podľa vzdialenosti vysielaného signálu sa na najvyššej pozícii nachádzajú satelitné komunikačné systémy ako GPS. Za nimi nasleduje technológia širokopásmových mobilných telefónov, ako GSM a GPRS, potom signály kratšieho rozsahu v rámci budov ako Wi-Fi, potom osobné siete ako Bluetooth, a nakoniec technológia RFID. Každá z týchto technológií je samostatná a nezávislá, takže napríklad neexistuje riziko, že satelitný systém bude čítať štítky RFID. Napriek tomu je možné prenášať údaje medzi rôznymi systémami prostredníctvom zariadení, ako sú mobilné telefóny.

2.6

Uvádzame niekoľko príkladov prípadných výhod aplikácií RFID:

pre jednotlivcov môžu znamenať bezpečnosť (napr. bezpečnosť potravín, zdravotná starostlivosť, boj proti falšovaniu), pohodlie (kratšie rady v obchodoch, lepšia manipulácia s batožinou na letiskách, automatizované platby) a lepšiu starostlivosť o pacientov, predovšetkým v prípadoch chronických chorôb ako demencia,

v oblasti dopravy sa očakáva lepšia účinnosť, bezpečnosť a kvalita pre ľudí a tovar,

v oblasti zdravotnej starostlivosti môže technológia RFID zvýšiť kvalitu starostlivosti o pacienta a jeho bezpečnosť a zlepšiť súlad a logistiku podávania liekov; pracuje sa na štítkoch RFID pre jednotlivé tabletky,

v oblasti maloobchodného predaja môže prispieť k zníženiu nedostatkov v zásobovaní, obmedziť inventúry a krádeže,

v mnohých odvetviach, v ktorých je rozšírené falšovanie, môže používanie technológie RFID prispieť k presnému určeniu miesta vstupu nezákonného tovaru do zásobovacieho reťazca,

používanie štítkov RFID môže tiež prispieť k zlepšeniu triedenia a recyklovania častí výrobkov a materiálov s pozitívnymi výsledkami v oblasti riadenia odpadu a trvalo udržateľného rozvoja.

2.7

Používanie technológie RFID v oblasti životného cyklu kníh dokazuje mnohé aspekty jej použitia. Už len počet vytlačených kníh predstavuje logistickú nočnú moru pre vydavateľov, distribútorov, knižnice a maloobchodných predajcov. Odhliadnuc od logistiky dodávateľského reťazca je potrebné lokalizovať knihy aj keď sú na policiach, aby bolo možné ich umiestniť a vymeniť. Okrem toho knižnice musia riadiť cyklus vypožičiavania, kým pre kupujúcich môže byť problematické lokalizovať svoje vlastné knihy. Riešením týchto problémov sú štítky RFID na knihách. Riadenie požičiavania z knižníc bude mať paralelu v každej ďalšej aplikácii, v ktorej položky obiehajú alebo sa požičiavajú.

2.8

Na ilustrovanie charakteru hrozieb, ktoré môže táto technológia predstavovať, uvádzame časť patentovej prihlášky spoločnosti IBM (20020615758) z novembra 2002. Týka sa identifikácie a lokalizácie osôb používajúcich predmet so štítkom RFID.

„Postup a systém na identifikáciu a lokalizáciu osôb prostredníctvom predmetov so štítkom RFID, ktoré mali tieto osoby pri sebe. Záznamy o predchádzajúcich kúpach každej osoby, ktorá nakupuje v obchode, sa zachytávajú v termináli miesta predaja a uchovávajú sa v databáze transakcií. Keď osoba, ktorá nesie alebo má na sebe predmet so štítkom RFID, vstúpi do obchodu alebo inej označenej oblasti, prítomný snímač štítkov nasníma štítky RFID na uvedenej osobe a prečíta informácie zo štítkov RFID. Zachytené informácie zo štítkov RFID sa prepoja so záznamami uloženými v databáze transakcií podľa známych korelačných algoritmov. Na základe výsledkov tohto prepojenia je možné určiť presnú identitu osoby alebo určité vlastnosti uvedenej osoby. Tieto informácie sa využívajú na sledovanie pohybu uvedenej osoby v obchode alebo iných priestoroch.“

Patentová prihláška spoločnosti American Express číslo 20050038718 je podobná.

2.9

RFID je rozhodne viac než len elektronický čiarový kód tovaru. Vo citovanej časti patentovej prihlášky sa nachádzajú tieto hlavné rozdiely:

a)

štítok neobsahuje len opis položky, ale tiež diskrétny identifikátor položky, ktorý môže identifikovať svojho kupca,

b)

štítok nemusí mať formu fyzického mikročipu; obvody môžu byť priamo vytlačené na väčšine materiálov, ako napríklad na odevoch,

c)

štítok môže zostať po predaji aktívny, takže je možné opäť ho čítať,

d)

čítačky štítkov sa nenachádzajú len na miestach predaja, môžu byť kdekoľvek, a nielen v priestoroch maloobchodu,

e)

zosúladenie prostredníctvom databázy predstavuje nové rozmery zachytávania údajov, bezpečnosti súkromia a údajov.

2.10

Je diskutabilné, či má štítok ostať aktívny aj po kontrole v obchode. Na jednej strane je to ohrozenie súkromia. Na druhej strane môže byť prínosom pre kupujúceho. Prítomnosť čítačky RFID v domácnosti môže prispieť napríklad k organizácii vínnej pivnice, chladničky, šatníka a knižnice. Preto je logické, že rozhodnúť by sa mal jednotlivec, ale technológia a aplikácia mu musia túto možnosť predstaviť.

2.11

Technológia RFID má okrem identifikácie maloobchodných výrobkov mnoho ďalších aplikácií. Identifikačná karta EHSV je zariadením na báze technológie RFID. Systém londýnskeho metra vo veľkej miere využíva karty RFID na platenie a prístup. Kreditné karty budú čoskoro obsahovať zariadenie RFID na transakcie bez kódu pin týkajúce sa malých súm. Kartičky RFID sa využívajú v aplikáciách na vyberanie mýta a identifikáciu vodiča. Prístup k lyžiarskym vlekom v niektorých európskych lyžiarskych strediskách je riadený kartičkami, ktoré majú lyžiari vo vreckách. Spravodajca denne používa tri karty a jednu kartičku RFID. Jeho pes má na identifikáciu podkožný čip RFID. Uvedené čipy sa čoraz viac používajú na celom svete na označovanie zvierat s cieľom umožniť vystopovateľnosť v potravinovom reťazci. Môže už stačiť len málo, aby sme zločincov a problémových pacientov začali označovať štítkom podobne ako psov.

2.12

Začiatkom použitia technológie RFID je identifikačná karta, ktorú používa EHSV. Identita sa stane omnoho dôležitejšou výzvou, keď sa do pracovného oblečenia alebo uniforiem pracovníkov začnú vkladať štítky RFID, aby bolo možné nepretržite lokalizovať osoby v uniformách prostredníctvom snímačov v budovách umiestnených na všetkých kľúčových bodoch. Napriek tomu treba uznať, že to môže byť v určitých prípadoch žiaduce, napr. kvôli bezpečnosti. V každom prípade, by sa zisťovanie polohy jednotlivca, ak ho nesprevádzajú patričné bezpečnostné opatrenia, mohlo stať vážnym zásahom do súkromia, ktorý vyžaduje veľmi dobré odôvodnenie a veľmi opatrné riadenie.

2.13

Časopis The Economist uviedol ako bizarnú predzvesť budúcich aplikácií, že v klube Baja Beach Club v Barcelone je vstupenkou do priestorov VIP mikročip implantovaný do ramena používateľa. Čip o niečo väčší ako zrnko ryže a obalený v skle a silikóne sa používa na identifikáciu ľudí pri vstupe a platení za nápoje. Vpichuje ho zdravotná sestra pri lokálnej anestézii. V podstate ide o štítok RFID.

3.   Hlavná myšlienka oznámenia

3.1

Technológia RFID má politický význam, pretože ak bude možné prekonať prekážky brániace inovácii, má potenciál stať sa novým motorom poháňajúcim rast a zamestnanosť, a teda významne prispieť k lisabonskej stratégii.

3.2

V roku 2006 Komisia uskutočnila verejné konzultácie týkajúcu sa technológie RFID, počas ktorých sa zdôraznili očakávania prvých používateľov súvisiace s touto technológiou založenou na výsledkoch, ale odhalili tiež obavy občanov z možnosti využívania aplikácií RFID na identifikovanie osôb alebo ich sledovanie.

3.3

Ďalší vývoj a rozšírené zavádzanie technológie RFID by mohli ďalej posilniť úlohu informačných a komunikačných technológií pri presadzovaní inovácií a podpore hospodárskeho rastu.

3.4

Ak má byť táto nová technológia prístupná používateľom, je potrebný jasný a predvídateľný právny a politický rámec. Keďže technológia RFID je prirodzene cezhraničná, tento rámec by mal zabezpečiť konzistentnosť v rámci vnútorného trhu.

3.5   Bezpečnosť, súkromie a etika

3.5.1

Existujú vážne obavy, že táto všadeprítomná technológia môže ohroziť súkromie: technológia RFID sa môže používať na zachytávanie informácií, ktoré sú priamo alebo nepriamo spojené s identifikovanou alebo identifikovateľnou osobou, a preto sa považujú za osobné údaje; štítky RFID môžu uchovávať osobné údaje; technológia RFID by sa mohla použiť na lokalizáciu alebo sledovanie ľudí alebo na pozorovanie správania ľudí. Technológia RFID môže narúšať súkromie. Vznesené obavy sa týkajú porušovania základných hodnôt, súkromia a všeobecnej kontroly, predovšetkým na pracovisku, ktorého výsledkom môžu byť diskriminácia, vylúčenie, šikanovane a prípadná strata zamestnania.

3.5.2

Je jasné, že použitie technológie RFID musí byť sociálne a politicky prijateľné, eticky prípustné a právne možné. Technológia RFID bude môcť poskytovať mnohé hospodárske a sociálne výhody len vtedy, ak sa budú uplatňovať účinné záruky týkajúce sa ochrany údajov, súkromia a príslušných etických rozmerov, ktoré boli ústredným bodom diskusie o verejnom prijatí technológie RFID.

3.5.3

Legislatívny rámec Spoločenstva týkajúci sa ochrany údajov a súkromia v Európe bol navrhnutý tak, aby bol silný v otázke inovácie. Ochranou osobných údajov sa zaoberá všeobecná smernica o ochrane údajov (1), ktorú možno uplatniť na všetky technológie vrátane technológie RFID. Všeobecnú smernicu o ochrane údajov dopĺňa smernica o súkromí a elektronických komunikáciách (2). Podľa týchto smerníc bude nevyhnutné, aby verejné orgány v členských štátoch zabezpečili súlad medzi zavádzaním aplikácií RFID a právnymi predpismi v oblasti ochrany údajov. Preto môže byť nevyhnutné poskytnúť podrobné informácie týkajúce sa praktického zavádzania aplikácií RFID a navrhnúť príslušné kódexy správania.

3.5.4

V oblasti bezpečnosti vyvinú členské štáty, Komisia a príslušné odvetvie spoločné úsilie na prehĺbenie porozumenia systémovým otázkam a bezpečnostným hrozbám potenciálne spojeným s hromadným zavádzaním technológií a systémov RFID. Dôležitým prvkom reakcie na vyššie uvedené výzvy bude definovanie a prijatie projektových kritérií, ktoré zabránia rizikám týkajúcim sa súkromia a bezpečnosti, a to nielen na technologickej, ale aj na organizačnej a obchodnej úrovni. Preto je pred výberom systémov RFID a zavedením aplikácií RFID potrebné bližšie preskúmať náklady a výhody špecifických rizík súvisiacich s bezpečnosťou a súkromím.

3.5.5

Existujú obavy v súvislosti s otvorenosťou a neutralitou databáz zahŕňajúcich jedinečné identifikátory, ktoré sú dôležité pre systém RFID, uchovávanie a manipuláciu so zachytenými údajmi a ich použitie tretími stranami. To je dôležitá otázka, pretože technológia RFID spôsobí novú vlnu rozvoja internetu, ktorý prípadne prepojí miliardy inteligentných zariadení a sofistikovaných senzorových technológií do globálnej sieťovej komunikačnej infraštruktúry. Táto nová fáza rozvoja internetu sa nazýva „internet vecí“.

3.5.6

Systém registrácie a pomenovania identít v tomto budúcom „internete vecí“ by mal chrániť proti zlyhaniu alebo neúmyselnému použitiu, ktoré by mohlo spôsobiť pohromu. Je potrebné, aby sa nedostal do rúk osobám s určitými záujmami, ktoré by mohli využiť tieto databázy a systémy pre svoje vlastné ciele. Je potrebné zabezpečiť požiadavky bezpečnosti, etiky a súkromia pre všetky zúčastnené skupiny, jednotlivcov alebo spoločnosti, ktorých citlivé informácie obsahujú obchodné procesy využívajúce technológiu RFID.

3.5.7

V priebehu navrhovania systému je potrebné zvážiť požiadavky obidvoch strán, ktoré sa aktívne zúčastňujú na vytvorení informačného systému RFID (napríklad obchodné organizácie, verejné správy, nemocnice), a koncových užívateľov, ktorí sú vystavení systému (občania, spotrebitelia, pacienti, zamestnanci). Keďže koncoví užívatelia sa zvyčajne nezúčastňujú fázy navrhovania, Komisia podporí vytvorenie súboru osobitných usmernení (kódex správania, osvedčené postupy), na ktorom sa zúčastní hlavná skupina odborníkov zastupujúcich všetky strany. Komisia vydá do konca roka 2007 odporúčanie týkajúce sa vypracovania zásad, ktoré by mali uplatňovať verejné orgány a ostatné zúčastnené strany v súvislosti s použitím technológie RFID.

3.5.8

Komisia zváži zaradenie vhodných ustanovení do pripravovaného návrhu zmien a doplnení smernice o súkromí a elektronických komunikáciách a zároveň zváži aj závery pripravovanej skupiny zúčastnených strán pre RFID, pracovnej skupiny na ochranu údajov podľa článku 29 a iných relevantných iniciatív, ako napríklad Európskej skupiny pre etiku vo vede a v nových technológiách. Na tomto základe Komisia posúdi potrebu ďalších legislatívnych krokov na zabezpečenie ochrany údajov a súkromia.

3.5.9

Komisia bude dôkladne monitorovať pohyb smerom k „internetu vecí“, ktorého dôležitým prvkom má byť podľa očakávania technológia RFID. Koncom roka 2008 Komisia zverejní oznámenie s analýzou charakteru a vplyvu tohto vývoja, pričom sa zameria predovšetkým na problematiku súkromia, dôvery a správy. Zhodnotí politické možnosti vrátane možnosti ďalších legislatívnych krokov s cieľom zabezpečiť ochranu údajov a súkromie a riešiť iné ciele verejnej politiky.

3.5.10

V časti 4 tohto stanoviska sú uvedené úvahy týkajúce sa otázok bezpečnosti, súkromia a etiky.

3.6   Ostatné otázky politiky RFID

3.6.1

Okrem celej oblasti bezpečnosti, súkromia a etiky sú ďalšími otázkami týkajúcimi sa RFID rádiové spektrum, normy, zdravotná starostlivosť, bezpečnosť a životné prostredie.

3.6.2

Harmonizácia podmienok využívania spektra je dôležitá pre jednoduchú mobilitu a nízke náklady. Komisia nedávno prijala rozhodnutie (2006/808/ES) týkajúce sa frekvencií RFID v pásme UHF. Toto pridelenie sa považuje za primerané pre horizont od troch do desiatich rokov, keby však bolo potrebné dodatočné spektrum, Komisia bude postupovať podľa toho a využije svoje právomoci podľa rozhodnutia o rádiovom frekvenčnom spektre (676/2002/ES). EHSV súhlasí s touto pozíciou.

3.6.3

Zefektívnené prijímanie nových medzinárodných noriem ISO a harmonizácia regionálnych noriem sú nevyhnutnými podmienkami pre hladké rozšírenie služieb. Plne sa ho zúčastňujú príslušné európske normalizačné orgány – CEN a ETSI. Komisia vyzýva tieto orgány, aby spolu s ďalšími subjektmi odvetvia zabezpečili, že rozvojové normy splnia európske požiadavky, predovšetkým v súvislosti so súkromím, bezpečnosťou, otázkami práv duševného vlastníctva a udeľovania licencií. Keďže priemyselné normy a vlastnícke patenty sa často rozvíjajú spoločne, EHSV nalieha na Komisiu, aby vykonala všetko, čo môže, a prinútila subjekty odvetvia a normalizačné orgány k rýchlejšiemu napredovaniu s cieľom predísť nadmernej závislosti európskych aplikácií RFID od duševného vlastníctva mimo Európy.

3.6.4

Z hľadiska životného prostredia sa zariadeniami RFID úplne zaoberajú smernica o elektrickom a elektronickom odpade a smernica o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach. Z hľadiska zdravia existuje v súvislosti so zariadeniami RFID prípadná otázka týkajúca sa elektromagnetických polí. Elektromagnetické polia spojené so zariadeniami RFID sa vo všeobecnosti vyznačujú nízkou energiou a očakáva sa teda, že ich účinky na pracovníkov a verejnosť budú hlboko pod prípustnými hodnotami súčasných noriem. V súvislosti so všeobecným nárastom bezdrôtových aplikácií však Komisia bude posudzovať právny rámec. EHSV súhlasí s touto pozíciou.

4.   Záverečné poznámky

4.1

Keďže Komisia koncom roka uverejní svoje odporúčania členským štátom, je opodstatnené predpokladať, že bude akceptovať infraštruktúru pre bezpečnosť údajov a ochranu súkromia v súčasnej forme. Predovšetkým sa predpokladá, že v každom členskom štáte už existujú orgány na ochranu údajov, z ktorých sa stanú úrady zodpovedné za problematiku ochrany súkromia a údajov v oblasti RFID.

4.2

Komisia v tomto oznámení vyhlásila, že okrem iného vytvorí a bude konzultovať novú skupinu zúčastnených strán. EHSV chce predložiť toto stanovisko uvedenej skupine.

4.3

Technológia RFID predstavuje vážnu hrozbu pre ochranu súkromia a občianske slobody:

a)

Štítky RFID sa môžu umiestniť do objektov a dokumentov bez vedomia jednotlivca, ktorému budú tieto položky doručené. Keďže rádiové vlny sa šíria ľahko a potichu cez tkaniny, plasty a iné materiály, je možné prečítať štítky RFID zašité do oblečenia alebo pripevnené k predmetom v kabelkách, nákupných taškách, kufroch atď.

b)

Prostredníctvom elektronického kódu výrobku by bolo možné, aby mal každý predmet na svete svoje jedinečné identifikačné číslo. Na základe používania jedinečných identifikačných čísiel sa môže vytvoriť celosvetový registračný systému, v ktorom sa bude dať každý fyzický predmet identifikovať a priradiť k svojmu kupcovi alebo vlastníkovi v okamihu kúpy alebo prevodu.

c)

Na zavedenie technológie RFID je potrebné vytvoriť obrovské databázy obsahujúce jedinečné údaje o štítkoch. Tieto záznamy by mohli byť spojené s osobnými identifikačnými údajmi, a to najmä v súvislosti s rozširovaním pamäte počítačov a možností spracovania.

d)

Čítacie zariadenia (čítačky) môžu čítať štítky na diaľku bez ohľadu na viditeľnosť a môžu byť neviditeľne zabudované v najbližšom okolí miest, na ktorých sa zhromažďujú ľudia. Čítačky môžu byť umiestnené v parketách podlahy, vpletené do kobercov, skryté vo dverách a ukryté na policiach, a tak je prakticky nemožné, aby jednotlivec vedel, kedy je snímaný.

e)

Ak sa osobná identita priradí k jedinečným číslam štítku RFID, bude možné lokalizovať alebo pozorovať jednotlivca bez jeho vedomia alebo súhlasu.

f)

Je možné predstaviť si svet, v ktorom tvoria čítačky RFID všadeprítomnú celosvetovú sieť. Takáto sieť nebude vyžadovať, aby čítačky boli prítomné všade. Systém platenia mýtneho za vjazd do Londýna umožňuje sledovať všetky vozidlá vchádzajúce do centra Londýna pomocou relatívne malého počtu strategicky umiestnených kamier. Tým istým spôsobom by bolo možné vybudovať sieť strategicky umiestnených čítačiek štítkov RFID. To sa nesmie stať.

4.4

V 7. rámcovom programe už Komisia predložila usmernenie týkajúce sa etického použitia technológie, pretože ovplyvňuje bezpečnosť údajov a súkromie (Príručka pre uchádzačov o projekty spolupráce, s. 54) (3). Technológia RFID je hlavným príkladom vyvíjajúceho sa vzťahu medzi technológiou a právnym nárokom na súkromie alebo verejným očakávaním súkromia pri zachytávaní a poskytovaní údajov. Problémy v oblasti súkromia sa vyskytujú všade, kde sa v digitálnej alebo inej forme zachytávajú a uchovávajú jedinečné identifikovateľné údaje vzťahujúce sa na jednu alebo viac osôb. Neprimeraná alebo neexistujúca kontrola zverejňovania môže byť príčinou problémov týkajúcich sa ochrany súkromia. Najbežnejšími zdrojmi údajov ovplyvnenými problematikou ochrany súkromia údajov sú zdravotníctvo, trestné súdnictvo, finančníctvo, genetika a lokalizovanie. Lokalizovanie je hlavnou problematikou technológie RFID.

4.5

V tomto usmernení (4) týkajúcom sa ochrany údajov Komisia stanovila osem uplatniteľných zásad osvedčených postupov. Týkajú sa skutočnosti, že údaje musia byť:

spravodlivo a legálne spracované,

spracované na obmedzené účely,

primerané, aktuálne a nie nadmerné,

presné,

uchovávané len počas nevyhnutného obdobia,

spracované v súlade s právami subjektu, ktorého sa týkajú,

bezpečné,

prenášané do iných krajín len s primeranou ochranou.

Tieto usmernenia sú úplne primerané problematike ochrany súkromia a bezpečnosti údajov, ktoré sa týkajú aplikácií RFID.

4.6

Podľa názoru EHSV sú základnéi zásady osvedčených postupov nasledujúce:

Používatelia technológie RFID musia zverejniť svoju politiku a postupy a nemali by existovať tajné databázy osobných informácií.

Jednotlivci majú právo vedieť, či tovar v maloobchode obsahuje štítky alebo čítačky RFID. Každé čítanie štítku, ktoré sa uskutoční v maloobchode, musí byť transparentné pre všetky strany.

Používatelia technológie RFID musia oznámiť dôvody, pre ktoré používajú štítky a čítačky. Zachytávanie informácií má byť obmedzené na daný účel.

Používatelia technológie RFID sú zodpovední za zavedenie technológie a prevádzku v rámci zákonov a usmernení týkajúcich sa bezpečnosti údajov. Zodpovedajú tiež za bezpečnosť a integritu systému a jeho databáz.

4.7

Diskutabilný je spôsob uvedenia týchto zásad do praxe. V ideálnom prípade akýkoľvek podnik zapojený do transakcií medzi podnikom a zákazníkom, napríklad v maloobchodnom predaji, pri predaji lístkov, pri kontrole vstupu, v dopravných službách, dal zákazníkom záruku dodržiavania týchto zásad, akúsi chartu zákazníkov. Z koncepčného hľadiska by takáto charta mala zahŕňať všetky zásady osvedčených postupov v oblasti ochrany údajov, ako je uvedené v odseku 4.5. Okrem toho EHSV navrhuje nasledujúce usmernenia:

a)

Obchodníci nesmú nútiť zákazníkov, aby v kupovaných produktoch prijali aktívne alebo neaktívne štítky. Ďalšou možnosťou môže byť pripojenie štítku na balenie alebo používanie odstrániteľných štítkov namiesto cenoviek.

b)

Zákazníci môžu rozhodnúť o odstránení alebo zneškodnení každého štítku na výrobku, ktorý vlastnia.

c)

V zásade by sa technológia RFID nemala používať na lokalizovanie jednotlivcov. Lokalizovanie ľudí napríklad prostredníctvom odevov, tovarov, predaja lístkov alebo iných výrobkov je neprijateľné.

d)

Technológia RFID by sa nikdy nemala používať takým spôsobom, ktorý môže odstrániť alebo znížiť anonymitu.

e)

Príslušný zodpovedný orgán by mal jasne uviesť, že prípady uvedené v bodoch c) a d) sú prípustné len vo výnimočných prípadoch a s predchádzajúcim oficiálnym oznámením príslušnému orgánu.

4.8

O určitých výnimkách z vyššie uvedených usmernení sa môže uvažovať, ak

jednotlivci rozhodnú o možnosti zachovať štítky aktívne pre svoju osobnú potrebu,

jednotlivci dajú svoj súhlas na to, aby boli lokalizovaní v kritickom prostredí, ako napríklad vysoko zabezpečené verejné alebo súkromné zariadenia alebo inštitúcie,

jednotlivci rozhodnú o používaní aplikácií, ktoré ich lokalizujú a identifikujú takým spôsobom, akým sú už lokalizovaní a identifikovaní prostredníctvom mobilných telefónov, bankových kariet, internetových adries atď.

Každá takáto výnimka sa musí oznámiť príslušnému orgánu.

4.9

Všeobecnú výnimku možno udeliť aplikáciám, ktoré lokalizujú ľudí alebo tovar v prechodnom prostredí. V prostredí leteckej dopravy je možné pri vstupnej kontrole štítkom označiť batožinu s cieľom zvýšiť bezpečnosť a istotu pri manipulácii s batožinou, a zároveň je možné štítkom označiť pasažierov s cieľom zlepšiť a urýchliť pohyb a bezpečnostné postupy. Ďalšou aplikáciou môže byť lokalizácia pacientov po prijatí do nemocnice na operáciu. Kľúčom prijateľnosti tejto skupiny aplikácií by bolo odstránenie štítkov na konci prechodného obdobia.

4.10

Technológia RFID ešte nie je celkom rozvinutá, takže teraz ešte nechápeme jej plný potenciál. Na jednej strane môže poskytovať nepredstaviteľné výhody pre našu technologickú civilizáciu, na druhej strane môže byť najväčším technologickým ohrozením súkromia a slobody. EHSV sa domnieva, že je potrebné vyvíjať aplikácie RFID podľa prísneho etického kódexu, ktorý bude rešpektovať súkromie, slobodu a bezpečnosť údajov, ale že vzhľadom na nevyhnutné bezpečnostné opatrenia je potrebné, aby vývoj pokračoval.

4.11

Stručne povedané tam, kde sú povolené aplikácie RFID, je potrebné, aby bolo ich zavádzanie úplne transparentné pre každého účastníka. Aplikácie na zlepšenie manipulácie s tovarom sú všeobecne prijateľné. Aplikácie súvisiace s používaním štítkov v prípade osôb sú vo všeobecnosti neprijateľné, s výnimkou prostredia, kde sa ľudia zdržiavajú len prechodne. Aplikácie spájajúce ľudí s tovarom môžu byť prijateľné len na obchodné účely. Aplikácie, ktoré identifikujú ľudí prostredníctvom zakúpeného tovaru, sú vo všeobecnosti neprijateľné. Okrem toho, niektoré aplikácie sú neprijateľné v slobodnej spoločnosti a nemali by sa nikdy povoliť. Ústredným bodom odporúčaní Komisie členským štátom musí byť naliehavá potreba chrániť súkromie a anonymitu.

V Bruseli 11. júla 2007.

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Smernica 95/46/EHS o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov.

(2)  Smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií.

(3)  http://cordis.europa.eu/fp7/dc/index.cfm?fuseaction=UserSite.CooperationDetailsCallPage&call_id=11.

(4)  Smernica o ochrane údajov 95/46/EHS článok 6.


27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/73


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov GALILEO na rázcestí: Realizácia európskych programov GNSS“

KOM(2007) 261 v konečnom znení

(2007/C 256/14)

Európska komisia sa 16. mája 2007 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k danej téme.

Grémium poverilo 29. mája 2007 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť.

Vzhľadom na naliehavý charakter práce bol pán BUFFETAUT rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na jeho 437. plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2007 (schôdza z 11. júla 2007) vymenovaný za hlavného spravodajcu a Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal 95 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor oceňuje zmysel pre realitu a odvahu Komisie, ktorá dokázala vo svojom oznámení „GALILEO na rázcestí: Realizácia európskych programov GNSS“, KOM(2007) 261 v konečnom znení, vyvodiť dôsledky zo zablokovania rokovaní o koncesnej zmluve k systému Galileo.

1.2

Úplne schvaľuje ukončenie týchto rokovaní, ktoré sa nachádzajú v slepej uličke, a uplatnenie inej stratégie.

1.3

Plne podporuje úsilie Rady, Európskeho parlamentu a Komisie dokončiť projekt Galileo so zachovaním jeho rozsahu a pôvodnej definície.

1.4

Domnieva sa, že projekt Galileo predstavuje pre Európsku úniu strategický projekt, dokazujúc schopnosť Európy zmobilizovať potenciál pre úžasné ľudské, vedecké, technické a ekonomické dobrodružstvo.

1.5

Domnieva sa, že neúspešné ukončenie projektu by bolo pre Európsku úniu katastrofou.

1.6

Zdôrazňuje, že scenár navrhnutý Komisiou predstavuje zaujímavý a realistický návrh na realizáciu projektu a myslí si, že zverenie zodpovednosti a financovania vo fáze rozvoja a rozmiestnenia verejnému orgánu zodpovedá realistickému pohľadu na situáciu.

1.7

Nakoľko má tento scenár závažné finančné dôsledky a vyžaduje určité úsilie zo strany verejných financií, EHSV trvá na potrebe zamyslieť sa nezaujato nad možnosťou využitia systému Galileo členskými štátmi Európskej únie, na vojenské účely, najmä obranné, ako aj nad možným nízkym poplatkom za terminály systému, aby sa tým prispelo k finančnej rovnováhe projektu.

1.8

EHSV odporúča čo najskôr ujasniť podmienky a spôsob udelenia koncesie systému EGNOS – európskeho regionálneho doplnku amerického GPS a vhodne skoordinovať vykonávanie tohto programu s programom GALILEO.

1.9

Schvaľuje voľbu ustanoviť Európsku vesmírnu agentúru za obstarávateľa a projektový orgán.

1.10

Varuje pre pokušením uplatňovať pri projekte Galileo zásadu tzv. „primeranej návratnosti“, hoci chápe odôvodnené obavy členských štátov v oblasti vedeckého, technického a ekonomického rozvoja.

1.11

Pripomína, že pokiaľ nie sú vhodne riešené otázky správy a rozdelenia ekonomickej a technickej zodpovednosti, môže to predstavovať veľké nebezpečenstvo, ako sa to ukázalo nedávno v prípade spoločnosti Airbus.

1.12

Žiada od členských štátov, aby urobili všetko pre úspešnú realizáciu projektu Galileo.

2.   Kontext oznámenia

2.1

Päť mesiacov po uverejnení zelenej knihy o aplikáciách satelitnej navigácie uverejnila Komisia nové oznámenie so znepokojujúcim názvom „Galileo na rázcestí: Realizácia európskych programov GNSS“.

2.2

Šokujúci názov bol vyprovokovaný zablokovaním rokovaní o koncesnej zmluve, nakoľko sa žiadna dohoda s priemyselným konzorciom, ktoré malo o koncesiu záujem, nejavila ako prijateľná. Existovali skutočne zásadné rozdiely pokiaľ ide o ekonomický model projektu.

2.3

Komisia preto nemohla urobiť nič iné, ako vziať na vedomie tento neúspech, ktorý prišiel po viacnásobnom oneskorení realizácie programu Galileo a bolo nevyhnutné významné presmerovanie projektu v ekonomickej ako aj právnej rovine.

2.4

Medzitým Rada ministrov dopravy 22. marca požiadala Komisiu, aby vyhodnotila situáciu a navrhla podrobné alternatívne scenáre koncesnej zmluvy, ako aj scenár skorého poskytnutia navigačného systému EGNOS – európskeho regionálneho doplnku amerického GPS, ako predchodcu projektu Galileo.

2.5

Európsky parlament, ktorý projekt Galileo podporuje, znepokojilo viacnásobné oneskorenie pri rozvoji projektu a požiadal Komisiu, aby vypracovala návrhy na riešenie situácie.

2.6

Oznámenie Komisie je odpoveďou na uvedenú žiadosť dvoch inštitúcií Európskej únie, ktoré majú rozhodovaciu právomoc.

3.   Zhrnutie obsahu oznámenia

3.1

Prvým dôležitým bodom je, že Komisia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby zobrali na vedomie neúspech súčasných rokovaní o koncesnej zmluve a následne ich ukončili. Nakoľko boli rokovania zablokované, Komisia nemala na výber iné riešenie.

3.2

Napriek tomu však okamžite požiadala Radu a Európsky parlament, aby opätovne potvrdili svoj záväzok zaviesť nezávislý systém satelitnej navigácie a podporili pokračovanie programu Galileo. Súčasný neúspech rokovaní o koncesnej zmluve nemusí totiž znamenať neúspešné ukončenie programu Galileo. Naopak, Komisia si želá, aby bol opätovne potvrdený strategický charakter tohto projektu pre Európsku úniu, ako aj jeho dôležitosť v ekonomickej rovine.

3.3

Podľa Komisie musí program Galileo pokračovať v rovnakom režime ako doteraz. Technická charakteristika musí ostať zachovaná, a to konštelácia 30 satelitov s ponukou piatich rôznych služieb s vynikajúcou kvalitou signálu.

3.4

V žiadnom prípade sa nemôžeme uspokojiť s obmedzenou verziou programu Galileo.

3.5

Komisia navrhuje dva alternatívne scenáre.

a.

Scenár A): verejný sektor financuje a obstaráva prevádzkový systém s obmedzenou výkonnosťou. Túto základnú infraštruktúru by tvorilo 18 satelitov s príslušným pozemným segmentom. Umožňovala by presnosť určovania polohy a geografické pokrytie dostatočné na účely uvedenia služieb na trh, plne by však nezhodnotila technický prínos systému Galileo.

Zostávajúcich 12 satelitov by rozmiestnil súkromný sektor v rámci koncesnej zmluvy.

b.

Scenár B): verejný sektor financuje a obstaráva celý operačný systém s plným výkonom. Túto infraštruktúru by tvorilo 30 satelitov s príslušným pozemným segmentom. Umožnila by poskytovanie všetkých služieb systému Galileo pre všetkých cieľových používateľov a poskytla by budúcemu koncesionárovi istotu, že sa môže spoľahnúť na stabilnosť koncepcie. Verejno-súkromné partnerstvo zahŕňa činnosti súvisiace s prevádzkou, využitím systému a údržbou konštelácie 30 satelitov. Úplná realizácia by nastala koncom roka 2012 a koncesná zmluva by pokrývala obdobie 2010 – 2030.

3.6

Komisia odporúča schválenie druhého scenára v dvoch etapách.

začať s okamžitým využívaním systému EGNOS, ako predchodcu projektu Galileo prostredníctvom osobitnej koncesie v roku 2008, využívanie po rozmiestnení úplnej konštelácie Galilea by malo začať koncom roka 2012,

súčasne rokovať a realizovať verejno-súkromné partnerstvo formou koncesie pre následnú fázu využívania systémov EGNOS a Galileo od roku 2010 do roku 2030.

3.7

Želá si, aby Rada a Európsky parlament podporili tieto dva programy a potvrdili určité zásady.

sprevádzkovať systém EGNOS od roku 2008,

rozhodnúť, že európske programy satelitnej navigácie majú byť vymedzené, schválené, riadené a sledované na úrovni Európskej únie a v záujme všetkých členských štátov,

uznať strategický charakter projektu Galileo,

zachovať postavenie Európskej vesmírnej agentúry ako obstarávateľa a projektový orgán, ktorý bude konať v mene Európskej únie v súlade so zverenými právomocami a pravidlami,

v možnej miere zaviesť do programu spravodlivú hospodársku súťaž,

posilniť a reštrukturalizovať verejnú správu programov a zveriť Európskej komisii politickú zodpovednosť a vedúcu úlohu,

vzbudiť dôveru investorov.

3.8

Takýto program si vyžaduje mobilizáciu značných finančných zdrojov, a to nielen z položiek naplánovaných v rámci aktuálne navrhovaného finančného výhľadu, ale tiež zabezpečenie dodatočného financovania.

3.9

Vo finančnom rámci na obdobie 2007 – 2013 by išlo o čerpanie 2,4 miliardy EUR, na pokračovanie v súčasnom pláne doplnenom o opatrenia na zníženie rizika. Ak zvážime obstaranie prvej úplnej konštelácie (30 satelitov) nasledovanej verejno-súkromným partnerstvom pre fázu využitia od roku 2010 do roku 2013, bude potrebné vynaložiť 3,4 miliardy eur.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

Je užitočné, že Komisia zobrala na vedomie zablokovanie rokovaní o koncesnej zmluve v súčasnom rámci a odporúča rokovania ukončiť. Akýkoľvek iný postoj by len predĺžil trvanie nepriaznivej situácie a ešte viac oneskoril spustenie programu.

4.2

V tomto bode Rada dospela k rovnakému záveru ako Komisia a rozhodla ukončiť rokovania a opätovne ich otvoriť na novej báze. Rovnako potvrdila prioritný charakter projektu Galileo, čo EHSV prijal s potešením.

4.3

Nedávna štúdia Eurobarometra (máj/jún 2007) o programe Galileo, ktorú vykonalo GR pre dopravu a energetiku, preukázala, že 80 % obyvateľov Európskej únie podporuje myšlienku nezávislého systému satelitnej navigácie a 63 % týchto obyvateľov sa vyslovilo za doplnkové financovanie na uskutočnenie tohto projektu. Hodnotenie vplyvu ukončenia projektu Galileo na imidž Európskej únie, je však dosť protikladné. 44 % opýtaných osôb si myslí, že vplyv by bol nepriaznivý a 41 % si myslí, že by to nemalo žiadny vplyv.

4.4

EHSV víta podporu Rady a verejnej mienky vyjadrenú projektu Galileo, domnieva sa však, že ukončenie projektu by malo katastrofálny vplyv na imidž Európskej únie a na dôveru v európske projekty. Bol by to znak, že Európska únia je neschopná uskutočniť vedecko-technický projekt budúcnosti, ktorý by zmobilizoval naše najlepšie schopnosti v oblasti výskumu, inovácie a technológie a otvoril by príležitosti pre vstup na dôležité trhy.

4.5

Vzhľadom na vyššie uvedené, oznámenie ponecháva niektoré otázky otvorené. Kladie silný dôraz na systém EGNOS a potrebu jeho využitia v čo najkratšej dobe, ale Komisia nerieši otázku, kto ho bude prevádzkovať. Obmedzuje sa na oznámenie, že bude udelená koncesia, ale nehovorí nič o jej forme ani o prípadných partneroch (obchodná spoločnosť, konzorcium orgánov alebo spoločností zodpovedných za riadenie leteckej dopravy? …). Pôjde o verejného alebo súkromného operátora? Aké budú postupy uplatňovania a aké sú termíny?

4.6

Rozširujúce systémy, ktoré umožňujú zlepšiť kvalitu služieb GPS, sú regionálneho charakteru (okrem systému EGNOS existuje v severnej Amerike systém WAAS a iný systém v Indii). Aké sú prepojenia medzi týmito regionálnymi systémami a aké medzinárodné dohody si vyžadujú?

4.7

Pokiaľ ide o ťažkosti spojené s konzorciom, ktoré malo o koncesiu záujem, je dôležité vyvarovať sa toho, aby sa podobné ťažkosti nevyskytovali aj v nových navrhnutých scenároch. V skutočnosti sa za členmi konzorcia často prejavovali pokyny jednotlivých štátov. Veľa dotknutých spoločností je v skutočnosti závislých od verejných zákaziek alebo ide o štátne podniky a bolo by naivné domnievať sa, že o klasické „súkromné“ konzorcium. Toto sa môže opakovať aj v nových scenároch. V tejto súvislosti musí byť striktne zavedená skutočná konkurencia.

4.8

EHSV s potešením konštatuje, že nebol pozmenený základný plán projektu, a najmä paleta navrhovaných služieb. Návrh Komisie je najrozumnejší. Zmena hospodárskeho modelu projektu by mala za následok ďalšie oneskorenia, zvýšené finančné náklady a zbytočné riziká.

4.9

Výbor sa tiež domnieva, že Komisia správne zdôraznila, že „hoci si systém zachová civilný charakter, významné výnosy sa dajú očakávať od vojenských používateľov“. Nakoľko si je vedomý citlivého charakteru tejto otázky, domnieva sa, že medzi členskými štátmi by mali pokračovať diskusie o tejto téme. Domnieva sa, že členské štáty Európskej únie by mali mať právomoc voľne rozhodovať o použití vládneho systému aj v rámci prístupu vyhradeného pre obranné vojenské použitie, pokiaľ si to želajú, a to za primerané finančné príspevky.

4.10

Nakoľko je financovanie projektu zásadným problémom, EHSV si kladie otázku, či by nebolo potrebné uvažovať o nízkom poplatku z predaja terminálov, aby sa tým prispelo financovaniu projektu Galileo.

4.11

Hoci EHSV podporuje myšlienku ustanoviť Európsku vesmírnu agentúru za obstarávateľa a projektový orgán, zdôrazňuje, že nesmie pri projekte Galileo uplatňovať pravidlo primeranej návratnosti, hoci si je vedomý, že dohody medzi štátmi v predchádzajúcom scenári boli výsledkom citlivých ekonomických rovnováh medzi členskými štátmi. Zdôrazňuje nutnosť neohroziť projekt, ktorý je dôležitý a symbolický pre Európsku úniu vzhľadom na obavy súvisiace s ekonomickými dôsledkami pre hlavné zúčastnené štáty. Pripomína, že ťažkosti, ktorým dnes čelí EADS, vyplývajú z tohto druhu obáv. Úsilie o dosiahnutie ekonomickej rovnováhy medzi partnermi je legitímne, ale ak bude viesť k ochromeniu alebo oneskoreniu pri realizácii projektov, celý tento symbolický európsky projekt s jeho priemyselným a vedeckým rozmerom, ako aj ekonomickými dôsledkami bude spochybnený.

4.12

Napokon EHSV predpokladá, že úsilie Komisie zachovať zásady správy Spoločenstva ju viedli k naliehavému, a možno nie práve diplomatickému, vyžadovaniu politického vedenia projektu, pričom podcenila dôležitú úlohu, ktorú zohráva Európska vesmírna agentúra.

V Bruseli 11. júla 2007

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/76


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Dvojročná správa o dosiahnutých výsledkoch stratégie EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja“

(2007/C 256/15)

Európska komisia požiadala Európsky hospodársky a sociálny výbor listom z 11. decembra 2006 adresovaným pánovi Dimitriadisovi v súlade s článkom 262 Zmluvy o ES, aby vypracoval stanovisko na tému „Dvojročná správa o dosiahnutých výsledkoch stratégie EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja“.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie (stredisko pre pozorovanie trvalo udržateľného rozvoja) poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. júna 2007. Spravodajcom bol pán RIBBE.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 437. plenárnom zasadnutí 11. – 12. júla 2007 (schôdza z 11. júla 2007) prijal 70 hlasmi za, pričom 21 členov hlasovalo proti a 10 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Výbor víta skutočnosť, že sa prijatím obnovenej stratégie pre udržateľný rozvoj na summite EÚ v júni 2006 zreteľne rozprúdila diskusia. Najmä záväzok predkladať dvojročné správy o dosiahnutých výsledkoch prispeje k tomu, že verejnosť a zákonodarcovia budú konkrétnejšie informovaní o pozitívnom vývoji a o problémoch s implementáciou.

1.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojich predchádzajúcich stanoviskách k trvalo udržateľnému rozvoju v podstate uvítal rôzne dokumenty predložené Komisiou, Radou a Európskou radou, no zároveň položil aj kritické otázky a v niektorých prípadoch vypracoval rozsiahle návrhy, ktorými sa však tieto inštitúcie často vôbec nezaoberali. Aj pri tejto príležitosti zaujíma výbor kritický postoj ku skutočnosti, že ciele vytýčené vo väčšine prioritných oblastí sú aj naďalej príliš nejasné. Za obzvlášť problematické považuje to, že nie je jasné, aké nástroje sa majú použiť.

1.3

EHSV víta predovšetkým hlavné ciele a základné zásady politiky stanovené v obnovenej stratégii a vyzýva Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby ich brali vážne a v plnej miere ich zohľadňovali.

1.4

Výbor dúfa, že prvá správa o dosiahnutých výsledkoch, ktorá sa má uverejniť v septembri 2007, poskytne presnejšie informácie – okrem iného – aj o tom,

akými ekonomickými nástrojmi Komisia zabezpečí „podporu trhovej transparentnosti a cien, ktoré odrážajú skutočné hospodárske, sociálne a environmentálne náklady výrobkov a služieb (určenie správnych cien)“,

ako sa má konkrétne vykonať požiadavka Európskej rady „zvážiť ďalšie kroky na posun zdaňovania z práce na zdroje a spotrebu energie alebo znečistenie, aby sa prispelo k cieľom EÚ zvýšiť zamestnanosť a nákladovo efektívne znížiť negatívne vplyvy na životné prostredie“,

aký konkrétny časový plán si Komisia určila na dosiahnutie cieľa Európskej rady postupne odstrániť dotácie, ktoré majú závažné negatívne účinky na životné prostredie a či by bolo možné zvážiť návrh EHSV presunúť tieto prostriedky aspoň sčasti do fondu trvalo udržateľného rozvoja EÚ,

ako chce Komisia v budúcnosti predísť zreteľným rozporom medzi požiadavkami a skutočnosťou politiky trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa výrazne vyskytujú napríklad v sektore dopravy (pozri body 4.15 a 4.16) a

ako treba zaobchádzať s členskými štátmi, ktoré nepredložili primeranú národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja.

1.5

Je pochopiteľné, že na základe čoraz dramatickejších vplyvov na klímu sa oblasti klímy a energie venuje osobitná pozornosť. Európsky hospodársky a sociálny výbor však zastáva názor, že

toto je pozitívnym vývojom, hoci to nesmie viesť k zanedbaniu iných kľúčových prvkov stratégie a

napriek akútnej potrebe konať na politickej úrovni by sa mali všetky rozhodnutia prijímať v súlade s hlavnými zásadami politík stanovenými v obnovenej stratégii, čiže za účasti občanov, podnikov a sociálnych partnerov a s využitím najlepších dostupných poznatkov atď. Rozhodnutie v rámci energetického balíka vyrábať v budúcnosti – namiesto skôr dohodnutých 5,75 % – 10 % európskych pohonných hmôt z biomasy nebolo v súlade s touto zásadou. Európsky hospodársky a sociálny výbor v tomto vidí hrozbu vzniku veľkých problémov, ktoré uvedie v osobitnom stanovisku k príslušnej správe Komisie o dosiahnutých výsledkoch (1).

2.   Hlavné časti a súvislosti stanoviska

2.1

Európska rada na svojom zasadnutí v Göteborgu v roku 2001 prijala prvú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja (STUR) EÚ. V decembri 2005 Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade oznámenie „O preskúmaní stratégie trvalo udržateľného rozvoja – Platforma činnosti“ (2), v ktorom sa mali stanoviť „ďalšie konkrétne činnosti pre nadchádzajúce roky“.

2.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa v posledných rokoch v mnohých stanoviskách venoval stratégii trvalo udržateľného rozvoja. Zakaždým zdôraznil nesmierny význam trvalo udržateľného rozvoja pre našu spoločnosť. Výbor v zásade vždy podporil rôzne prístupy Komisie v tejto oblasti a súhlasil s názorom Európskej rady, že stratégia trvalo udržateľného rozvoja je nadradenou stratégiou Európskej únie, podľa ktorej cieľov sa musí riadiť aj lisabonská stratégia.

2.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor v stanoviskách k trvalo udržateľnému rozvoju často vyjadril kritické pripomienky a nastolil konštruktívne otázky, na niektoré z nich však Komisia ani Rada dodnes neodpovedali.

2.4

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa v poslednom stanovisku k tejto veci zaoberal uvedeným oznámením Komisie z decembra 2005. Vyjadril sa kriticky ku skutočnosti, že Komisia v akčnom programe, ktorý označila za ambiciózny, nesplnila ani odporúčanie EHSV z apríla 2004, ani svoj vlastný prísľub z júna 2005, pretože v rozpore s tým, čo prisľúbila, opäť neuviedla žiadne jasné ciele, ktoré chce dosiahnuť v rámci stratégie trvalo udržateľného rozvoja.

2.4.1

V tomto stanovisku výbor pripomenul, že stratégia by mala opísať cestu k dosiahnutiu určitých cieľov. Ak sa v stratégii neurčia konkrétne ciele, zákonite nastanú problémy s určením nástrojov, pretože keď nevieme presne, kam ideme, nemôžeme ani určiť cestu, ktorou pôjdeme. Výbor sa nazdáva, že v oznámení sa ponechalo viac otvorených otázok, než sa prinieslo odpovedí a orientácie.

2.4.2

Výbor už v stanovisku z roku 2004 (3) zdôraznil, že ak sa širokej verejnosti alebo zúčastneným sociálnym partnerom neoznámia ciele ani nástroje, teda ak nie je isté, „čo to vlastne konkrétne je trvalo udržateľný rozvoj a čím sa bude budúci rozvoj líšiť od situácie, v ktorej žijeme dnes, […] [vzniknú] obavy a odpor v potenciálne ovplyvnených sektoroch“. Výbor musí žiaľ konštatovať, že ani posledné tri roky nepriniesli dostatočné objasnenie tejto problematiky, čo vôbec neprospieva dôveryhodnosti politiky trvalo udržateľného rozvoja.

2.5

Rakúske predsedníctvo v prvom polroku 2006 pravdepodobne túto celkovú situáciu vnímalo veľmi podobne. Z tohto dôvodu viac-menej odložilo bokom oznámenie Komisie z roku 2005 a vypracovalo nový samostatný dokument, ktorým sa neskôr zaoberali hlavy štátov a predsedovia vlád na summite v júni 2006, na ktorom bol tento dokument schválený ako „obnovená stratégia“ (4).

2.6

V obnovenej stratégii sa Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru na základe jeho doterajšej angažovanosti v tejto téme priznáva významná úloha. Podľa bodu 39 má v budúcnosti „zohrávať aktívnu úlohu pri jej osvojovaní okrem iného prostredníctvom svojho fungovania ako katalyzátor podnietenia diskusie na úrovni Európskej únie a vyzýva sa, aby pripravoval príspevky k dvojročnej správe Komisie o pokroku“.

2.7

Výbor by chcel predložením tohto stanoviska splniť uvedenú požiadavku a svoje povinnosti v tejto oblasti. Najskôr uvedie niekoľko základných a všeobecných poznámok k obnovenej stratégii (bod 3), potom sa bude venovať v krátkosti otázkam načrtnutým v obnovenej stratégii (bod 4) a na záver predstaví svoje názory na určité podstatné časti správy o pokroku, ktorá sa má vypracovať do septembra 2007 (bod 5).

3.   Všeobecné poznámky k obnovenej stratégii

3.1

Ak chce najdôležitejšia politická inštitúcia Európskej únie preskúmať a obnoviť jednu zo svojich politík tak, ako to urobila Európska rada pri stratégii trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie, potom občianska spoločnosť očakáva, že sa v príslušnom dokumente ujasní

v prvom rade, prečo bola vôbec potrebná revízia,

k akým výsledkom sa dospelo v rámci analýzy nedostatkov, teda v ktorých oblastiach sa našli problémy a

čo konkrétne sa má v budúcnosti zmeniť, ktoré oblasti je potrebné vypustiť, spracovať iným spôsobom či pripojiť k stratégii a na základe akých dôvodov a akým spôsobom sa zamýšľa napríklad dosiahnuť nevyhnutný cieľ integrácie myšlienky trvalo udržateľného rozvoja do práce všetkých generálnych riaditeľstiev.

3.2

V tomto dokumente je, žiaľ, márne hľadať súvislosti a zistenia podobnej revízie. Predkladá sa jednoducho obnovená stratégia.

3.3

V stratégii z Göteborgu sa na základe oznámenia Komisie riešili tieto štyri prvoradé tematické okruhy:

klimatické zmeny,

doprava,

verejné zdravie a

prírodné zdroje.

3.4

Ďalšie dve témy, ktoré vtedy vo svojom návrhu uvádzala Komisia – odstránenie chudoby a starnutie obyvateľstva – sa do göteborskej stratégie nedostali. Európska rada nijako nezdôvodnila vynechanie týchto tém, čo Európsky hospodársky a sociálny výbor kritizoval v stanovisku z apríla 2004 (5) ako „neprimeraný signál“. Z viacerých strán sa ozývala kritika stratégie preto, že nebola sústredená v jednom dokumente, ktorý by sa mohol komunikovať a propagovať na verejnosti a preto, že vonkajší rozmer sa riešil v osobitnom procese, ktorého výsledkom bol samostatný dokument.

3.5

V obnovenej stratégii sa uvádza sedem kľúčových výziev, stanovujú sa operatívne ciele a úlohy v týchto oblastiach:

zmena klímy a ekologicky čistá energia,

trvalo udržateľná doprava,

trvalo udržateľná spotreba a výroba,

zachovanie prírodných zdrojov a hospodárenie s nimi,

verejné zdravie,

sociálne začlenenie, demografia a migrácia a

chudoba vo svete a výzvy trvalo udržateľného rozvoja.

3.6

Ako vidno z porovnania pôvodného prístupu s novým, obnovená stratégia nepriniesla žiadne veľké zmeny priorít. Iba sa v nej dopĺňajú témy göteborskej stratégie o kľúčové otázky uvedené už v oznámení Komisie z roku 2001 – odstránenie chudoby, starnutie obyvateľstva a trvalo udržateľná spotreba a výroba.

3.7

Európsky hospodársky a sociálny výbor to veľmi dobre chápe, pretože jednako témy z roku 2001, ale aj tie, ktoré boli vtedy zamietnuté, sa zatiaľ nevyriešili, a tak je dnes potreba ich riešenia na politickej úrovni pálčivejšia než kedykoľvek predtým. Práve so zreteľom na doposiaľ nedostatočné politické kroky sa do stredobodu pozornosti dostáva odpoveď na otázku, čím sa vlastne nová stratégia líši od starej a ako sa hodnotia doterajšie výsledky starej stratégie. Táto otázka je dôležitá najmä preto, aby neboli vznesené námietky, že predkladanie nových dokumentov vedie skôr k znejasneniu, a nie politickému posilneniu nevyhnutného procesu. EHSV viackrát poukázal na to, že sa politika trvalo udržateľného rozvoja nedá hodnotiť podľa množstva dokumentov vytvorených správou a politikou, ale iba podľa konkrétnych účinných opatrení.

3.8

Táto obnovená stratégia je založená na vynikajúcom súbore zásad trvalo udržateľného rozvoja, ktoré je potrebné prepracovať na súbor cieľov a opatrení pre každú zo siedmich vybraných prvoradých oblastí. Okrem toho obsahuje aj určité opatrenia v súvislosti s komplexnými otázkami a vývoj postupov realizácie a monitorovania pokroku. V tomto ohľade predstavuje obnovená stratégia určite zlepšenie oproti predchádzajúcim stratégiám.

3.9

Prvé ukazovatele naznačujú, že tie časti stratégie, ktoré sa zaoberajú klimatickými zmenami a využívaním energie, sa v súčasnosti riešia najviac. To je správne, no nesmie to viesť k tomu, aby boli zanedbané iné centrálne časti stratégie. Toto preskúmanie realizácie ponúka výbornú príležitosť venovať sa tejto otázke a pokúsiť sa dať stratégii väčšiu váhu a hnaciu silu vo všetkých kľúčových oblastiach, ktoré obsahuje. Výbor chce znova zdôrazniť, že trvalo udržateľný rozvoj je komplexný integračný prístup, a nie zoznam možností, z ktorých je možné poskladať si vlastné „menu“. Ciele a úlohy v súvislosti s klimatickými zmenami sú dostatočne jednoznačné, presné a naliehavé na to, aby skutočne podnietili ďalšie kroky. Ostatné témy stratégie trvalo udržateľného rozvoja sú naopak príliš nejasné a nedostatočne časovo nevymedzené na to, aby dokázali podnietiť väčšie zmeny.

3.10

Rozsah stratégie. Sedem tém obnovenej stratégie predstavuje oproti nedostatočným štyrom témam predchádzajúcej stratégie určité zlepšenie. Napriek tomu však neboli zohľadnené určité dôležité oblasti. Európsky hospodársky a sociálny výbor mimochodom už v prieskumnom stanovisku z apríla 2004 (6) požadoval, aby sa jedna celá kapitola venovala poľnohospodárstvu. Výbor teraz opakuje svoju požiadavku so zreteľom na skutočnosť, že už niekoľkokrát vyjadril veľké pochybnosti o tom, či je vôbec možné v podmienkach svetového trhu dosiahnuť trvalo udržateľné poľnohospodárstvo tak, ako to vyžaduje európsky poľnohospodársky model. Pochybnosti výboru o tom, či sa spoločná poľnohospodárska politika skutočne vyvíja tým správnym smerom, posilňuje aj skutočnosť, že hlavy štátov a predsedovia vlád pristúpili k hromadnému kráteniu zdrojov vyčlenených na finančné obdobie rokov 2007 až 2013 určených na druhý pilier SPP, ktorý je mimoriadne dôležitý pre rozvoj udržateľného poľnohospodárstva. Európsky hospodársky a sociálny výbor toto už niekoľkokrát kritizoval a znovu kladie otázku, ako je možné toto rozhodnutie spojiť s politikou trvalo udržateľného rozvoja. Diskusia na tému poľnohospodárstvo v obnovenej stratégii v bode s názvom prírodné zdroje nie je z hľadiska tejto problematiky dostatočná.

3.11

Z otázky, či európska poľnohospodárska politika orientovaná na globálne, otvorené trhy vôbec môže byť trvalo udržateľná, automaticky vyplýva všeobecná otázka pravidiel globálnej výroby a obchodovania. Svetová obchodná organizácia je inštitúcia založená na dohodách určených na podporu globálneho voľného obchodu. Európsky hospodársky a sociálny výbor však viackrát poukázal na to, že slobodný liberálny obchod vôbec nemusí byť automaticky aj trvalo udržateľný. Bohužiaľ, obnovená stratégia nehovorí nič o tom, ako sa má z voľného obchodovania stať obchod v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja. Táto skutočnosť predstavuje veľký nedostatok! Aj v tejto súvislosti musí žiaľ Európsky hospodársky a sociálny výbor poukázať na to, že riadiace orgány Európskej únie doteraz nedokázali vyriešiť túto otázku, ktorú výbor predložil už pred troma rokmi (7), aj keď Európsky hospodársky a sociálny výbor s potešením konštatuje, že Európska únia v posledných rokoch prejavila značné úsilie rokovať o nových pravidlách celosvetového obchodu s Medzinárodným menovým fondom a Svetovou bankou.

3.11.1

Globálny rozmer je pre európsku stratégiu trvalo udržateľného rozvoja prirodzene veľmi významný, keďže európske hospodárstvo je ovplyvnené aj vývojom, ktorý sa odohráva mimo nášho hospodárskeho priestoru. Stratégia EÚ musí byť preto v súlade s globálnym prístupom k trvalo udržateľnému rozvoju a aktívne ho podporovať. V obnovenej stratégii sa táto skutočnosť zohľadňuje odkazom na podporu rozvojových cieľov milénia, Kjótsky protokol, program OSN na ochranu životného prostredia (UNEP) a iné celosvetové iniciatívy. V stratégii sa okrem toho uznáva nevyhnutnosť, že globalizácia musí byť podriadená trvalo udržateľnému rozvoju. Obsahuje odkaz na akčný plán pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu, ktorý Komisia vypracuje v roku 2007. EHSV však zastáva názor, že je potrebná dôkladnejšia analýza, ak chceme nájsť riešenie problémov globálnej nerovnosti. Snaha krajín, ktoré sa nachádzajú vo fáze industrializácie a ktoré sa oprávnene snažia dosiahnuť oveľa vyššiu životnú úroveň, dosiahnuť rast povedie takmer s istotou ku katastrofálnym dôsledkom pre globálne zdroje a systémy. Stratégia sa preto zaoberá hranicami, po ktoré možno zaťažiť planétu, ktorá 200 rokov znáša útrapy nerovnomerne prebiehajúcej industrializácie.

3.11.2

EHSV preto navrhuje, aby Komisia vypracovala oznámenie o možnostiach pri správe a prideľovaní spoločných celosvetových zdrojov. Ťažiskom tohto oznámenia by bol dlhodobý rámec na stabilizáciu koncentrácie skleníkových plynov na bezpečnej úrovni prostredníctvom medzinárodnej účasti na záväznom celosvetovom systéme emisných práv. Po uplynutí dohodnutej lehoty, v rámci ktorej by sa vyrovnali emisie na obyvateľa, by boli tieto práva rozdelené rovnomerne. Na základe tohto prístupu, ktorý bol už často predmetom diskusie a ktorý je známy pod názvom „contraction and convergence“, možno zohľadniť dôsledky nárastu obyvateľstva, priemyselných kapacít a globalizácie ako aj požiadavky vyváženého a konkrétneho prerozdelenia zemskej atmosféry ako spoločného zdroja.

3.12

Jednoznačnosť cieľov. Trvalo udržateľný rozvoj sa vo všeobecnosti prijíma ako celkový cieľ spoločnosti. Aby však v rámci stratégie trvalo udržateľného rozvoja mohol vzniknúť skutočný podnet, musí sa vykonávať na základe konkrétnych merateľných cieľov a úloh vychádzajúcich z podrobnej analýzy. Obnovená stratégia síce obsahuje mnoho cieľov a opatrení, neponúka však vysvetlenie, ako súvisia s kvantifikovanou analýzou údajov a vývoja či kvalitatívnou analýzou tematických okruhov a problémov. Preto v mnohých prípadoch nie je jasné, z akých dôvodov sa vybrali práve dané ciele a opatrenia, ako sa majú hodnotiť príslušné výsledky a do akej miery môžu vôbec prispieť k všeobecne trvalo udržateľnému rozvoju. Toto preskúmanie malo ponúknuť príležitosť na zlepšenie a vysvetlenie všetkých týchto bodov, aby bolo v budúcnosti naozaj možné dosiahnutý pokrok hodnotiť systematickejšie.

3.13

Po týchto skôr kritických pripomienkach by chcel výbor poukázať aj na pozitívne stránky. V obnovenej stratégii sa v porovnaní s platformou činnosti Komisie predloženou v decembri 2005 vyskytujú jednoznačne konkrétnejšie ciele, napríklad v súvislosti s obmedzením emisií ovplyvňujúcich klímu alebo hospodárnym využívaním energie. Niektoré ciele sú zreteľnejšie najmä vďaka záverom, ku ktorým Európska rada dospela na zasadnutí v marci 2007, predovšetkým v oblasti klimatických zmien a čiastočne aj energetickej politiky.

3.14

Nástroje vykonávania stratégie. Z obnovenej stratégie, ani zo záverov Európskej rady z marca 2007 však nie je jasné, aké nástroje sa majú využiť na dosiahnutie konkrétnejších cieľov, teda aká stratégia sa má vlastne použiť. Zaujímavé je však to, že – síce iba medzi riadkami – v obnovenej stratégii je možné nájsť aspoň náznaky možných nástrojov. Podľa názoru Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sú však ešte stále príliš málo konkrétne, a preto by sa mala správa o pokroku využiť na to, aby sa v týchto bodoch uviedli konkrétne informácie a tým sa riešila príslušná otázka a poskytla určitá orientácia (pozri bod 5).

4.   Osobitné pripomienky k obnovenej stratégii

4.1

V revidovanej stratégii sa zdôrazňuje význam začlenenia dynamiky procesu lisabonskej stratégie do širších cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Na toto tvrdenie však nenadväzuje žiadna seriózna analýza, ktorá by hovorila o tom, ako sa musia zmeniť vzory globálneho rastu a rozvoja, aby sme v budúcnosti mohli vytvoriť udržateľnejší svet. Následky trvalo neudržateľného vývoja sú čoraz výraznejšie. Prejavujú sa veľmi výrazne prostredníctvom fatálnych dôsledkov klimatických zmien, ale aj v neustálom úbytku biodiverzity vo svete, vo zväčšujúcej sa priepasti medzi chudobnými a bohatými, v dohľadnom vyčerpaní surovín atď.

4.2

Následky sa dramaticky prejavia na hospodárstve. V niektorých regiónoch hrozí, že sa dnešná hospodárska základňa úplne rozpadne. Napríklad vo Švajčiarsku už banky neposkytujú úvery investorom, ktorí plánujú investovať do infraštruktúry zimných športov, ak sa plánované zariadenia majú nachádzať v nadmorskej výške do 1 500 metrov nad morom. Budúcnosť poľnohospodárstva a cestovného ruchu v Stredomorí je pri ďalšom otepľovaní a vysúšaní čoraz neistejšia.

4.3

Verejné výdavky Európskej únie určené na ochranu pobrežia pred eróziou a zaplavením sa pohybujú v odhadovanej výške 3,2 miliardy EUR v porovnaní s hodnotou 2,5 miliardy EUR v roku 1986. Podľa štúdií erózia pobrežia v období rokov 1990 až 2020 spôsobí ročné výdavky priemerne vo výške 5,4 miliardy EUR. Pomocou tejto vysokej sumy je možné odvrátiť alebo zmierniť iba časť prejavujúcich sa negatívnych následkov.

4.4

Musíme čeliť vážnemu stavu: žijeme v hospodárskom systéme, v ktorom sa napríklad náklady spojené so zdravotníckymi službami a poškodením životného prostredia, napríklad miliardové škody spôsobené orkánom Cyril začiatkom roka 2007, na makroekonomickej úrovni hodnotia pozitívne, pretože prispievajú k zvýšeniu hrubého národného produktu. Európsky hospodársky a sociálny výbor víta skutočnosť, že Európska rada sa v obnovenej stratégii konečne – aj keď žiaľ tiež len okrajovo – začala venovať tomuto rozporuplnému stavu. Európska rada úplne oprávnene požaduje v bode 20 obnovenej stratégie, aby sa „ústredný systém účtovníctva národného dôchodku mohol rozšíriť okrem iného zahrnutím koncepcií statických a dynamických údajov a netrhovej práce a ďalej rozvinúť satelitnými účtami, ako napr. environmentálnymi výdavkami a materiálovými tokmi“.

4.5

Na tomto mieste výbor pripomína svoj postoj z roku 2004, podľa ktorého „považuje za náležité, aby sa v rámci stratégie trvalo udržateľného rozvoja úplne diskutovalo o otázkach, ktoré sa doposiaľ pokladali takmer za tabu. Jednou z týchto otázok je otázka neustáleho hospodárskeho rastu ako nadradeného cieľa a kľúčového aspektu každej politiky“  (8). Výbor tým chce vyjadriť, že nemôže ísť výlučne o kvantitatívny rast, ale že sa svojho miesta musí ujať nová myšlienka rastu, ktorej stredobodom sú kvalitatívne ciele zamerané na kritériá trvalo udržateľného rastu. Komisia a Rada by mali správu o pokroku, ktorú majú predložiť, využiť na to, aby

konečne vyjasnili, či neexistuje doteraz nerozpoznaný a nevyjadrený rozpor medzi stratégiou trvalo udržateľného rozvoja na jednej strane a lisabonskou stratégiou na druhej strane, najmä pokiaľ ide o používanie hrubého domáceho produktu ako ukazovateľa sociálneho blahobytu a hospodárskej prosperity a

načrtli, ako má konkrétne vyzerať nový ukazovateľ blahobytu prispôsobený zásadám trvalo udržateľného rozvoja.

4.6

Na viacerých prípadoch je možné preukázať, že hospodársky a environmentálnopolitický rozvoj nemusí stále viesť k zvýšeniu HDP, ale napriek tomu dokáže vytvoriť nové pracovné príležitosti a zmierniť znečistenie životného prostredia. Ak klasické nehospodárne žiarovky nahradia energeticky úsporné žiarovky, zníži sa spotreba elektrickej energie a HDP sa tým aj po započítaní vykonaných investícií skôr zníži. Napriek tomu si Európsky hospodársky a sociálny výbor želá, aby sa v tejto oblasti zvýšil „rast“, a takisto v oblasti izolácie budov, úsporných motorov, energeticky hospodárnych prístrojov, atď.

4.7

Európsky hospodársky a sociálny výbor preto víta skutočnosť, že Komisia skúma alternatívne meradlá spoločenského blahobytu k HNP a v rámci tejto práce prejavuje veľký záujem.

4.8

Európsky hospodársky a sociálny výbor už niekoľkokrát zdôraznil, že trvalo udržateľný rozvoj sa nedá dosiahnuť bezplatne. Okrem toho viackrát zdôraznil skutočnosť, že sa na makroekonomickej úrovni musia udiať zásadné štrukturálne zmeny, či už chceme, alebo nie. Úlohou politiky má byť opatrne zaviesť nevyhnutné zmeny tak, aby sa predišlo väčším rozporom a negatívnejším následkom.

4.9

Pokiaľ ide o zodpovednosť za riešenie týchto problémov, výbor so zreteľom na mikroekonomickú úroveň opäť pripomína, že nielen od politikov sa vyžaduje, aby stanovili správne rámcové podmienky. Potrebné kroky sa vyžadujú aj od hospodárstva a jednotlivých občanov. Komisia už niekoľko rokov právom pripomína sociálnu zodpovednosť podnikov, ktorá sa v rámci sociálneho dialógu týka oblastí hospodárstva, sociálnych vecí a životného prostredia.

4.10

Európska rada v obnovenej stratégii poukazuje na to (9), že stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ„tvorí celkový rámec, v ktorom … sa môžu hospodárske, sociálne a environmentálne ciele navzájom posilňovať“. Európska rada ďalej vyjadrila presvedčenie, že stredobodom všetkých politických rozhodnutí Európskej únie musí byť vyvážené posúdenie sociálnych, environmentálnych a hospodárskych rozmerov trvalo udržateľného rozvoja a zohľadnenie „vonkajšieho rozmeru trvalo udržateľného rozvoja a náklady spôsobené nečinnosťou“. Lenže keď príde reč na finančné prostriedky, obnovená stratégia sa už neorientuje na sociálny dialóg, ale na inštitucionálny dialóg medzi Komisiou a členskými štátmi na jednej strane a hospodárskymi podnikmi na druhej strane s cieľom stanoviť výkonné ciele pre produkty a procesy.

4.11

Európsky hospodársky a sociálny výbor zdôrazňuje, aké dôležité je so všetkými spoločenskými silami viesť skutočnú širokú diskusiu o politických opatreniach, ktoré je potrebné prijať, aké dôležité je neustále pripomínať a naozaj brať vážne hlavné ciele a zásady stanovené v obnovenej stratégii. Je to jediný spôsob, ako sa možno vyhnúť potenciálnym chybám, zabezpečiť široké prijatie spoločnosťou a pozdvihnúť trvalo udržateľný rozvoj na skutočnú základnú zásadu politického konania.

4.11.1

Príkladom toho, ako sa to z hľadiska postupov robiť nemá, sú rozhodnutia Európskej rady o 10-percentnom podiele biopalív v rámci rozhodnutí o energetickom balíku namiesto pôvodne dohodnutej hodnoty 5,75 %. Európsky hospodársky a sociálny výbor výslovne podporuje cieľ stanovený Európskou radou znížiť emisie CO2 do roku 2020 o 20 až 30 % (podľa angažovanosti partnerov mimo Európy) a uznáva aj jej dlhodobejší cieľ (zníženie o 60 až 80 % do roku 2050). Podiel biopalív musí podporovať nielen tento cieľ, ale musí zodpovedať aj ostatným hlavným zásadám.

4.11.2

Na základe toho treba zohľadňovať výsledky v oblasti využívania energií, ochrany prírody a životného prostredia a vplyv možnej konkurencie využitia pôdy (na národnej a celosvetovej úrovni). O tom, že otázky trvalo udržateľného rozvoja sa v žiadnom prípade neriešia primerane a vyčerpávajúco, svedčia aj diskusie, ktoré v súčasnosti naberajú na intenzite, napríklad o nadmerne vysokom použití fosílnych energií pri výrobe biopalív údajne bez obsahu CO2  (10), o ich skutočnej relevantnosti pre klímu (11) alebo o ich účinkoch na potravinársku výrobu (12). Európsky hospodársky a sociálny výbor sa bude tejto nesmierne dôležitej téme venovať v osobitnom stanovisku.

4.12

Európsky hospodársky a sociálny výbor vyjadruje potešenie z toho, že sa diskusia o hospodárskopolitických a finančných dôsledkoch debaty o trvalo udržateľnom rozvoji dostala na vecnú, odbornú úroveň okrem iného aj predložením hodnotiacej správy pána Nicholasa Sterna. V tejto hodnotiacej správe sa uvádzajú výpočty, podľa ktorých je napríklad na rozsiahle odvrátenie klimatických zmien potrebné iba jedno percento HDP. Energetický podnik Vattenfall v štúdii, ktorú predložil na svetovom hospodárskom fóre v Davose, dospel k záveru, že sa to dá dosiahnuť ešte lacnejšie. Aj keď sa 1 % HDP vyjadrené konkrétnou sumou môže zdať obrovskou čiastkou, tieto finančné prostriedky treba porovnať s inými oblasťami politiky, ktoré stoja tiež veľa peňazí. Realizácia takzvaných projektov TINA v súvislosti s hodnotením potrieb dopravnej infraštruktúry (13) v oblasti dopravy by si napríklad do roku 2015 vyžadovali ročné investície vo výške približne 1,5 % HDP už len v určených dopravných koridoroch, a teda by boli drahšie, ako to, čo vypočítal Nicholas Stern na zmiernenie negatívnych klimatických vplyvov.

4.13

Nejde tu však iba o peniaze, ale v mnohých prípadoch o štrukturálne zmeny. V obnovenej stratégii sa napríklad vyžaduje oddelenie hospodárskeho rastu a dopytu po doprave s cieľom znížiť vplyv na životné prostredie. Európsky hospodársky a sociálny výbor víta túto požiadavku. Zároveň to znamená, že sa musí kriticky preskúmať napríklad takzvaná výroba „práve včas“ (just in time), ktorou sa podniky zbavujú nákladov na skladovanie a využívajú nákladné vozidlá alebo nákladné vlaky ako sklady na kolesách.

4.14

Európsky hospodársky a sociálny výbor musí žiaľ konštatovať, že sa pozoruhodne rýchlo objavujú rozpory medzi nárokmi a pravdepodobnou skutočnosťou. Pretože presne trinásť dní potom, čo Európska rada prijala tento operačný cieľ a úlohu, predložila Komisia Európskej únie dokument Strednodobé preskúmanie bielej knihy Európskej komisie o doprave z roku 2001 (14), v ktorom sa na obdobie rokov 2000 až 2020 predpokladá zvýšenie HDP o 52 %, cestnej nákladnej dopravy o 55 % a leteckej dopravy o 108 %. Želané oddelenie sa realizuje najmä v oblasti železničnej nákladnej dopravy (+ 13 %) a železničnej osobnej dopravy (+ 19 %).

4.15

Európsky hospodársky a sociálny výbor s veľkým údivom konštatuje, že podľa všetkého medzi vypracovaním strednodobého preskúmania bielej knihy o doprave a obnovenou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja neexistuje žiaden súlad, pretože o tomto zreteľnom rozpore medzi nárokmi a skutočnosťou politiky sa vôbec nerozpráva ako o probléme. Zdá sa, že Komisia sa v sektore dopravy takpovediac vzdala prvého konkrétneho cieľa, oddelenia hospodárskeho rastu a rastu mobility. Komisia musí v budúcnosti sústrediť všetky sily na to, aby takéto rozpory vôbec nevznikli. V sektore dopravy sa musia znovu hľadať možnosti usporiadania miest, obcí a jednotlivých činností tak, aby sa zámerne skrátili dopravné trasy namiesto toho, aby ľudia a tovary museli prekonávať čoraz väčšie vzdialenosti, kým prídu do svojho cieľa. Pre tento účel je potrebné prispôsobiť daňovú politiku a politiku územného plánovania, ako aj primerane skoordinovať činnosť na všetkých úrovniach správy, a to od úrovne EÚ až po miestne orgány.

4.16

Dá sa povedať, že obnovená stratégia v otázke riešenia čoraz väčších problémov dopravy sklamala. Európsky hospodársky a sociálny výbor musí konštatovať, že Európska únia medzičasom začala vystupovať konkrétnejšie pri hľadaní riešení problémov energetickej politiky ako v oblasti dopravy, ktorej negatívny vplyv na klímu, životné prostredie a ochranu prírody neustále narastá.

4.17

V správe o pokroku stratégie trvalo udržateľného rozvoja treba vyhodnotiť možné následky v porovnaní s inými nástrojmi a preskúmať závery Európskej rady z marca 2007 (15), podľa ktorých by sa systém obchodu s emisiami mohol rozšíriť aj na pozemnú a lodnú dopravu.

5.   Obsah správy o dosiahnutých výsledkoch

5.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta skutočnosť, že podľa bodu 33 obnovenej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Komisia v budúcnosti každé dva roky (počnúc septembrom 2007) predloží správu o pokroku pri vykonávaní obnovenej stratégie trvalo udržateľného rozvoja v Európskej únii a členských štátoch, do ktorej zahrnie aj budúce priority, smerovania a činnosti. Európsky hospodársky a sociálny výbor si od toho sľubuje, že sa v tejto správe objavia odpovede na otázky, ktoré doposiaľ neboli zodpovedané.

5.2

Práve pri nejasne spomenutých riadiacich a ekonomických nástrojoch politiky je to veľmi dôležité. Napríklad v bode 22 sa uvádza, že „najvhodnejšie ekonomické nástroje by sa mali použiť na podporu trhovej transparentnosti a cien, ktoré odrážajú skutočné hospodárske, sociálne a environmentálne náklady výrobkov a služieb (určenie správnych cien)“. Týmto sa dostávame k výzve internalizovať externé náklady a potrebné nástroje, ktorú aj Európsky hospodársky a sociálny výbor niekoľkokrát predložil. Európsky hospodársky a sociálny výbor pripomína, že táto diskusia prebiehala niekoľko rokov viac-menej bez úspechu. S trojročným meškaním Komisia na konci marca 2007 predložila zelenú knihu o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík, ktorou túto debatu znovu rozprúdila. Európsky hospodársky a sociálny výbor bude dbať o to, aby sa v rámci správ o pokroku rozhýbal postup pri hľadaní riešenia tejto otázky, ktorá je ústrednou témou trvalo udržateľného rozvoja.

5.3

V bode 23 Európska rada, respektíve hlavy štátov a predsedovia vlád, vyzývajú členské štáty, aby zvážili „ďalšie kroky na posun zdaňovania z práce na zdroje a spotrebu energie alebo znečistenie, aby sa prispelo k cieľom EÚ zvýšiť zamestnanosť a nákladovo efektívne znížiť negatívne vplyvy na životné prostredie“. Európsky hospodársky a sociálny výbor tento krok víta a žiada Komisiu, aby tejto kapitole venovala väčšiu pozornosť v správe o pokroku a predniesla konkrétne návrhy, akým spôsobom to bude možné vykonať. Pritom bude nutné podrobne preskúmať environmentálnopolitické vplyvy a rozdelenie zaťaženia, aby sa prerozdelenie daní nedotklo práve vrstvy sociálne slabších.

5.4

Európsky hospodársky a sociálny výbor ďalej víta oznámenie o tom, že Komisia by mala do roku 2008 „predložiť plán reformy dotácií v jednotlivých odvetviach, ktoré majú závažné negatívne účinky na životné prostredie a nie sú zlučiteľné s trvalo udržateľným rozvojom“. Výbor podporuje aj cieľ „postupne odstrániť tieto dotácie“, pričom pokladá za prospešné, keby sa určil a zároveň preveril presný harmonogram postupného odstraňovania týchto dotácií, takto ušetrené prostriedky by sa prípadne previedli do nového fondu trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie, ktorý by mohli využívať členské štáty v prípade, že určité opatrenie na zachovanie životného prostredia bude spojené s neprimerane vysokými nákladmi z hľadiska ich rozpočtu (článok 175 ods. 5 a článok 174 ods. 1, Zmluvy z Nice).

5.5

Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojich predchádzajúcich stanoviskách opätovne upozorňoval, aké dôležité je pre občanov, podniky a ostatné zúčastnené strany, aby mali jasný prehľad o konkrétnych politických plánoch a odôvodneniach takýchto plánov. Len tak budú ľudia ochotní podporiť a aktívne sa podieľať na potrebnom procese. Z tohto dôvodu je správne, že Európska rada poverila Komisiu, aby vytvorila „laickú príručku k tejto stratégii vrátane osvedčených postupov a osvedčených politík v členských štátoch“ (pozri bod 26). Žiaľ, aj v tomto prípade chýba konkrétny harmonogram, mala by sa tým zaoberať správa o pokroku.

5.6

Stratégia obsahuje záväzok zlepšiť legislatívny proces prostredníctvom väčšieho nasadenia hodnotení vplyvu a intenzívnejšieho zapojenia príslušných kruhov. Výbor schvaľuje tento záväzok a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyhodnotili skúsenosti s metodikou hodnotenia vplyvu v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, aby zabezpečili, že sa táto metodika bude uplatňovať vo všetkých oblastiach politiky a potrebných opatrení.

5.7

Európsky hospodársky a sociálny výbor pripisuje veľký význam prístupu, v rámci ktorého by mala Komisia „vypracovať konkrétnu a realistickú víziu Európskej únie na jej ceste k trvalo udržateľnému rozvoju počas nasledujúcich päťdesiatich rokov“ (bod 27). Aj v tomto prípade vzniká otázka, čo konkrétne a dokedy treba predkladať. Výbor už teraz požaduje, aby sa v takejto vízii objavili výhľady, ktoré presiahnu rok 2060, pretože na základe záväzkov a hlavných cieľov určených v dokumente obnovenej stratégie trvalo udržateľného rozvoja (16) by sa mali rozhodnutia o budúcom smerovaní spoločnosti, a to aj z dlhodobého hľadiska, prijímať podľa možnosti čo najskôr. Európska rada na summite začiatkom marca 2007 v podstate začala vyhlásením, že sa „do roku 2050 emisie celkovo znížia o 60 až 80 % v porovnaní s rokom 1990“ (17). Možno máme dostatok zásob určitých fosílnych alebo neobnoviteľných surovín na viac ako päťdesiat rokov, ale tieto zásoby sú jednoducho konečné, takže je správne už v tejto chvíli uvažovať o politike na obdobie viac ako päťdesiat rokov, ak to myslíme vážne so zabezpečením rovnosti medzi generáciami.

5.8

Európsky hospodársky a sociálny výbor by uvítal, keby sa tieto komplexné hľadiská, ktoré sa majú uplatňovať na všetkých úrovniach politickej koncepcie (Únia a členské štáty), zohľadňovali aj v rámci jednotlivých častí stratégie, aby sa tak stali účinnými. Zároveň sa neuvádza, ako sa to má zabezpečiť; zrejme preto, lebo podľa súčasnej podoby textov (čo potvrdzuje aj návrh ústavnej zmluvy) sú právomoci Európskej únie v tejto oblasti zdieľané a členské štáty majú na starosti financovanie a vykonávanie politiky životného prostredia (článok 175 ods. 4, Zmluvy z Nice). Z tohto dôvodu sa nešpecifikujú účastníci.

5.9

V obnovenej stratégii trvalo udržateľného rozvoja sa uvádza, že každý členský štát vymenuje predstaviteľa, ktorý bude fungovať ako kontaktná osoba pre STUR. Výbor predpokladá, že správa o pokroku bude informovať o tom, či táto nominácia prebehla a ako sa spolupráca rozvíja.

5.10

Prvá správa o pokroku by mala informovať aj o tom, či si všetky členské štáty pripravili svoju (prvú) národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, ktorú mali dokončiť do júna 2007. Výbor si v tejto súvislosti kladie otázku, kto preskúma tieto národné stratégie a podľa akých kritérií a aké dôsledky bude mať situácia, keď členský štát nebude mať dokončenú národnú stratégiu alebo ak bude nekompetentná.

5.11

V bode 41 hovorí Európska rada o dobrovoľných partnerských previerkach národných stratégií, ktoré by mali začať v roku 2006 prvou skupinou členských štátov. Správa o pokroku by mala informovať o tom, aké výsledky priniesli tieto previerky a aké dôsledky z nich vyplývajú pre európsku stratégiu.

5.12

Európsky hospodársky a sociálny výbor plne uznáva, že členské štáty a regionálne či miestne správy disponujú v mnohých otázkach trvalo udržateľného rozvoja právomocami a vo viacerých otázkach musia vypracovať vlastný prístup a profil úloh. Zároveň však vyjadruje presvedčenie, že ak sa má pokrok v oblasti trvalo udržateľného rozvoja udržať na potrebnej úrovni, musia sa v Komisii vybudovať ďalšie kapacity, aby sa mohli monitorovať všetky výsledky a zaviesť nové opatrenia vtedy, keď sa vykonávanie stratégie omešká a vznikne potreba prístupu zo strany Spoločenstva. Európsky hospodársky a sociálny výbor vyjadruje pochybnosť, že samotná koordinácia a výmena osvedčených postupov sú dostačujúce. Privítal by, keby mal možnosť každý rok dostať súhrn skúmaných výsledkov členských štátov.

5.13

V rámci stratégie sa odporúča vytvorenie alebo posilnenie národných rád pre trvalo udržateľný rozvoj. Národné rady zohrávajú dôležitú úlohu pri príprave národných stratégií trvalo udržateľného rozvoja a môžu prispieť k rozhýbaniu opatrení v členských štátoch, zapojeniu občianskej spoločnosti do opatrení trvalo udržateľného rozvoja a pozorovaniu pokroku. Medzi ich povinnosti patrí aj uplatňovanie zásady trvalo udržateľného rozvoja a zachovávanie dynamickej rovnováhy medzi jej hospodárskou, sociálnou a environmentálnou súčasťou. Európsky hospodársky a sociálny výbor nezaznamenal v súvislosti s týmto odporúčaním žiaden väčší pokrok a tejto téme sa bude venovať ešte v tomto roku, no neskôr. Predbežne však vyzýva, aby sa táto otázka riešila aj spolu s členskými štátmi v rámci preskúmania vykonávania.

5.14

Členské štáty a Komisia by mali tiež preskúmať, ako možno zabezpečiť koordináciu otázok trvalo udržateľného rozvoja v rámci ich vlastných štruktúr. Trvalo udržateľný rozvoj je komplexnou a integrovanou koncepciou, ktorá by mala presahovať špecifické témy jednotlivých rezortov a vládnych orgánov a zároveň ich meniť. Skúsenosti ukázali, že je to možné len vtedy, ak v rámci vlády bude zriadený silný centrálny orgán na podporu trvalo udržateľného rozvoja disponujúci vedomosťami a autoritou, ktoré by mu umožňovali spochybniť zásady špecifické pre určitý rezort alebo iný vládny orgán. Správa o pokroku by mala informovať aj o tom, v ktorých oblastiach Komisia vidí potrebu zlepšenia v rámci vlastných útvarov. Európsky hospodársky a sociálny výbor vyjadruje presvedčenie, že toto zlepšenie je potrebné (porovnaj body 4.15 a 4.16).

5.15

Stratégia oprávnene poukazuje na to, že trvalo udržateľný rozvoj musí byť rozsiahlym spôsobom začlenený do kompetencií a praxe regionálnych a miestnych samospráv na všetkých úrovniach. Niektoré miestne a regionálne samosprávy v Európe sa v minulosti veľmi vyznamenali pri zohľadňovaní zásady trvalo udržateľného rozvoja do svojej práce a vypracovaní inovatívnych odpovedí na klimatické zmeny a iné otázky trvalo udržateľného rozvoja. Preskúmanie realizácie predstavuje dobrú príležitosť na vyhodnotenie pokroku v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na regionálnej a miestnej úrovni a na preskúmanie toho, ako lepšie informovať o osvedčených postupoch.

5.16

V bode 45 sa uvádza, že najneskôr v roku 2011 sa musí rozhodnúť, kedy bude potrebné začať preskúmanie stratégie trvalo udržateľného rozvoja. Európsky hospodársky a sociálny výbor s týmto postupom nesúhlasí. Ak sa v rámci správ o pokroku ukáže, že Európa má problémy na ceste k trvalo udržateľnému rozvoju, potom stratégia (cesta k dosiahnutiu cieľa) nie je správna. V takom prípade je nevyhnutné vykonať preskúmanie okamžite, a nie až v roku 2011.

V Bruseli 11. júla 2007

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  KOM(2006) 845 v konečnom znení.

(2)  KOM(2005) 658 v konečnom znení, 13.12.2005.

(3)  Ú. v. EÚ C 117 z 30.4.2004, s. 22, bod 2.2.1.

(4)  Rada Európskej únie, dokument 10917/06 z 26.6.2006: „Preskúmanie stratégie trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie – obnovená stratégia“.

(5)  Ú. v. ES C 204, 18.7.2000.

(6)  Ú. v. EÚ C 117, 30.4.2004.

(7)  Ú. v. EÚ C 117, 30.4.2004, o. i. body 0.8 a 6.4 a nasl.

(8)  Ú. v. EÚ C 117, 30.4.2004, s. 22, bod 2.3.9.

(9)  Pozri bod 8.

(10)  83 % energetického obsahu etanolu vyrábaného z kukurice pochádza z fosílnych energií.

(11)  Vysoký obsah dusičnanov v produkcii repky olejnej (štúdia bude k dispozícii pred letnými prázdninami, teda do plenárnej schôdze).

(12)  Pozri Mexiko: Nepokoje pre rastúcu cenu tortillos, pretože kukurica sa čoraz väčšmi stráca v nádržiach áut.

(13)  TINA = Transport Infrastructure Needs Assessment [Hodnotenie potrieb dopravnej infraštruktúry].

(14)  KOM(2006) 314 v konečnom znení.

(15)  Pozri bod 35.

(16)  Konkrétne, „budúcim generáciám“ umožniť, aby „mohli uspokojovať svoje potreby“, „dodržiavať sociálnu spravodlivosť a solidaritu“ a zabezpečiť „vysokú životnú úroveň“ a „úplnú zamestnanosť“ ako aj uvedené hlavné zásady, konkrétne, „umiestniť človeka do centra politík Európskej únie prostredníctvom podpory základných práv, boja proti všetkým formám diskriminácie a príspevku k zmenšeniu chudoby a odstraňovaniu sociálneho vylúčenia“.

(17)  Pozri závery bod 30.


PRÍLOHA

k stanovisku výboru

Tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré podporila viac než štvrtina hlasov, boli zamietnuté:

Bod 2.4

Zmeniť takto:

„2.4

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa v poslednom stanovisku k tejto veci zaoberal uvedeným oznámením Komisie z decembra 2005. Vyjadril sa kriticky ku skutočnosti, že Komisia v akčnom programe, ktorý označila za ambiciózny, nesplnila ani odporúčanie EHSV z apríla 2004, ani svoj vlastný prísľub z júna 2005, pretože v rozpore s tým, čo prisľúbila, opäť neuviedla žiadne jasné ciele, ktoré chce dosiahnuť v rámci stratégie trvalo udržateľného rozvoja.“

Hlasovanie

Za: 35

Proti: 61

Zdržali sa: 4

Bod 2.4.1

Zmeniť takto:

„2.4.1

V tomto stanovisku výbor pripomenul, že stratégia by mala opísať cestu k dosiahnutiu určitých cieľov. Ak sa v stratégii neurčia konkrétne ciele, ktoré sa stanovujú ťažko, pretože musia splniť požiadavku zohľadnenia jednotlivých aspektov trvalej udržateľnosti, zákonite nastanú problémy s určením nástrojov, pretože keď nevieme presne, kam ideme, nemôžeme ani určiť cestu, ktorou pôjdeme. Výbor sa nazdáva, že v oznámení sa ponechalo viac otvorených otázok, než sa prinieslo odpovedí a orientácie.“

Hlasovanie

Za: 34

Proti: 63

Zdržali sa: 3

Bod 3.11

Zmeniť takto: