(1)

Na základe nariadenia (ES) č. 994/98 je Komisia oprávnená vyhlásiť v súlade s článkom 87 zmluvy, že za určitých podmienok pomoc pre malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), pomoc na výskum a vývoj, pomoc na ochranu životného prostredia, pomoc na podporu zamestnanosti a vzdelávania a pomoc, ktorá je v súlade s mapou schválenou Komisiou pre každý členský štát na poskytnutie regionálnej pomoci, je zlučiteľná so spoločným trhom a nepodlieha notifikačnej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 zmluvy.

(2)

Komisia uplatnila články 87 a 88 zmluvy pri mnohých rozhodnutiach a nadobudla dostatočné skúsenosti na definovanie všeobecných kritérií zlučiteľnosti, pokiaľ ide o pomoc v prospech MSP vo forme investičnej pomoci v podporovaných oblastiach a mimo nich, vo forme schém rizikového kapitálu a v oblasti výskumu a vývoja, najmä v kontexte implementácie nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (3), implementácie nariadenia Komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001 vzhľadom na rozšírenie jeho pôsobnosti na pomoc na výskum a vývoj (4) a implementácie oznámenia Komisie o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli (5) a Usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na podporu rizikových kapitálových investícií do malých a stredných podnikov (6).

(3)

Komisia tiež nadobudla dostatočné skúsenosti, pokiaľ ide o uplatňovanie článkov 87 a 88 zmluvy v oblasti pomoci na podporu vzdelávania, pomoci na podporu zamestnanosti, pomoci na ochranu životného prostredia, pomoci na výskum a vývoj a regionálnej pomoci v súvislosti s MSP aj s veľkými podnikmi, najmä v kontexte implementácie nariadenia Komisie (ES) č. 68/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc vzdelávaniu (7), nariadenia Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť (8), Rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum a vývoj (9), Rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (10), Usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (11) a Usmernení o národnej regionálnej pomoci (12).

(4)

V súvislosti s týmito skúsenosťami je potrebné upraviť niektoré z podmienok stanovených v uvedených nariadeniach.. Mali by sa nahradiť jediným nariadením, aby sa dosiahlo zjednodušenie a zabezpečilo účinnejšie monitorovanie pomoci zo strany Komisie.

(5)

Toto nariadenie by malo oslobodiť od notifikačnej povinnosti každú pomoc, ktorá spĺňa všetky príslušné podmienky tohto nariadenia, a každú schému pomoci za predpokladu, že každá pomoc, ktorá by mohla byť poskytnutá podľa tejto schémy, spĺňa všetky príslušné podmienky tohto nariadenia. Aby sa zabezpečilo účinnejšie monitorovanie pomoci, individuálna pomoc poskytnutá podľa určitej schémy a individuálna pomoc ad hoc poskytnutá mimo akejkoľvek schémy pomoci, avšak s výnimkou schém pomoci, musí obsahovať výslovný odkaz na toto nariadenie a na identifikačné číslo, ktoré každému takémuto opatreniu pridelí Komisia. S cieľom monitorovať implementáciu tohto nariadenia Komisia musí mať možnosť získať od členských štátov všetky potrebné informácie týkajúce sa opatrení, ktorých vykonanie umožňuje toto nariadenie. Neposkytnutie informácií o týchto opatreniach týkajúcich sa pomoci zo strany členského štátu v primeranej lehote by sa preto mohlo považovať za náznak toho, že podmienky tohto nariadenia sa nerešpektujú. Neposkytnutie informácií umožňujúcich monitorovanie určitého opatrenia pomoci zo strany niektorého členského štátu by preto mohlo viesť k rozhodnutiu Komisie, že nariadenie alebo príslušná časť nariadenia by sa mala zrušiť vo vzťahu k danému členskému štátu. Akonáhle členský štát poskytne správne a úplné informácie, Komisia by mala opäť povoliť plné uplatňovanie nariadenia.

(6)

Štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, na ktorú sa nevzťahuje toto nariadenie, by aj naďalej mala podliehať notifikačnej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 zmluvy. Toto nariadenie sa nedotýka možnosti členských štátov notifikovať pomoc, ktorej ciele zodpovedajú cieľom, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Komisia posúdi takúto pomoc najmä na základe podmienok stanovených v tomto nariadení a v súlade s kritériami stanovenými v príslušných usmerneniach alebo rámcoch prijatých Komisiou, pokiaľ sa na predmetné opatrenie pomoci uplatňujú takéto špecifické nástroje.

(7)

Toto nariadenie sa neuplatňuje na pomoc na vývoz alebo pomoc, ktorá uprednostňuje domáce výrobky pred dovážanými výrobkami. Neuplatňuje sa najmä na pomoc, ktorou sa financuje založenie a prevádzka distribučnej siete v iných krajinách. Pomoc určená na náklady spojené s účasťou na obchodných veľtrhoch, so štúdiami alebo poradenskými službami potrebnými na uvedenie nového výrobku na trh alebo existujúceho výrobku na nový trh obvykle nepredstavuje pomoc na vývoz.

(8)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať doslova vo všetkých odvetviach. V sektore rybolovu a akvakultúry by sa týmto nariadením mala od notifikačnej povinnosti oslobodiť iba pomoc v oblasti výskumu a vývoja, pomoc vo forme rizikového kapitálu, pomoc na podporu vzdelávania a pomoc pre znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím.

(9)

V odvetví poľnohospodárstva by toto nariadenie v súvislosti s osobitnými pravidlami, ktoré sa uplatňujú v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov, mala oslobodiť len pomoc v oblasti výskumu a vývoja, pomoc vo forme rizikového kapitálu, pomoc na podporu vzdelávania, pomoc na ochranu životného prostredia a pomoc pre znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím.

(10)

V súvislosti s podobnosťami medzi spracovaním a marketingom poľnohospodárskych výrobkov a spracovaním a marketingom nepoľnohospodárskych výrobkov a obchodovaním s nimi by sa za predpokladu, že sú splnené určité podmienky, toto nariadenie malo uplatňovať na spracovanie a marketing poľnohospodárskych výrobkov a obchodovanie s nimi.

(11)

Činnosti vykonávané v poľnohospodárskom podniku potrebné na prípravu výrobku na prvý predaj, či prvý predaj predajcom alebo spracovateľom, by sa na účely tohto nariadenia nemali pokladať za spracovanie alebo marketing. Súdny dvor Európskych spoločenstiev stanovil, že akonáhle Spoločenstvo prijme právny predpis o vytvorení spoločnej organizácie trhu v danom odvetví poľnohospodárstva nesmú členské štáty prijať žiadne opatrenie, ktoré by ho mohlo oslabiť alebo mať za následok výnimky z tejto organizácie. Toto nariadenie by sa preto nemalo uplatňovať na pomoc, ktorej výška je stanovená na základe ceny alebo množstva nakúpených alebo na trh uvedených výrobkov a nemalo by sa uplatňovať ani na pomoc, ktorá je spojená s povinnosťou rozdeliť si ju s prvovýrobcami.

(12)

V súvislosti s nariadením Rady (ES) č. 1407/2002 z 23. júla 2002 o štátnej pomoci pre uhoľný priemysel (13) by sa toto nariadenie nemalo uplatňovať na pomoc poskytovanú podnikom pôsobiacim v odvetví ťažby uhlia, okrem pomoci na podporu vzdelávania, pomoci na výskum a vývoj a pomoci na ochranu životného prostredia.

(13)

V prípade, že schéma regionálnej pomoci má za cieľ realizovať regionálne ciele, ale zameriava sa na určité odvetvia hospodárstva, cieľ a pravdepodobné účinky schémy môžu byť skôr odvetvové ako horizontálne. Preto by schémy regionálnej pomoci zamerané na špecifické odvetvia hospodárskej činnosti nemali byť oslobodené od notifikačnej povinnosti. Jednako však, odvetvie cestovného ruchu zohráva dôležitú úlohu vo vnútroštátnych hospodárstvach a vo všeobecnosti má mimoriadne pozitívny účinok na regionálny rozvoj. Schémy regionálnej pomoci zamerané na činnosti spojené s cestovným ruchom by preto mali byť oslobodené od notifikačnej povinnosti.

(14)

Pomoc poskytnutá podnikom v ťažkostiach v zmysle Usmernení spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (14) by sa mala posudzovať podľa týchto usmernení s cieľom vyhnúť sa ich obchádzaniu. MSP založené pred menej ako troma rokmi, ktorých podnikateľský plán predpokladá stratu počas týchto prvých troch rokov, sa na účely tohto nariadenia nepokladajú za podniky nachádzajúce sa v ťažkostiach v tomto období.

(15)

Komisia musí zabezpečiť, aby schválená pomoc nemenila podmienky obchodovania spôsobom, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom. Preto pomoc poskytnutá v prospech príjemcu, voči ktorému sa nárokuje vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú so spoločným trhom, by mala byť vyňatá z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. V dôsledku toho každá individuálna pomoc ad hoc vyplatená takémuto príjemcovi a každá schéma pomoci, ktorá neobsahuje ustanovenie výslovne vylučujúce takýchto príjemcov, podlieha naďalej notifikačnej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 zmluvy. Toto ustanovenie neovplyvní oprávnené očakávania príjemcov schém pomoci, voči ktorým sa nenárokuje vrátenie pomoci.

(16)

S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci a dosiahnuť administratívne zjednodušenie, malo by sa zosúladiť vymedzenie pojmov, ktoré sú relevantné v kontexte rôznych kategórií pomoci, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(17)

Toto nariadenie by sa na účely transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a účinného monitorovania malo uplatňovať iba na pomoc, ktorá je transparentná. Transparentná pomoc znamená pomoc, v súvislosti s ktorou je možné presne vypočítať ex ante ekvivalent hrubého grantu bez toho, aby bolo potrebné vykonať hodnotenie rizika. Takýto presný výpočet sa môže urobiť napríklad pokiaľ ide o granty, bonifikáciu úrokových sadzieb a obmedzené daňové opatrenia.

(18)

Pomoc vo forme záručných schém by sa mala považovať za transparentnú, ak metodika výpočtu ekvivalentu hrubého grantu bola schválená na základe notifikácie tejto metodiky Komisii a v prípade regionálnej pomoci tiež vtedy, ak Komisia schválila takúto metodiku po prijatí nariadenia Komisie (ES) č. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na národnú regionálnu pomoc (15). Komisia preskúma takéto notifikácie na základe oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk (16). Vzhľadom na ťažkosti s výpočtom ekvivalentu hrubého grantu vo forme vratných preddavkov by sa na takúto pomoc malo vzťahovať toto nariadenie iba vtedy, ak by celková výška vratných preddavkov bola nižšia, než uplatniteľný individuálny notifikačný strop a najvyššia intenzita pomoci poskytovaná podľa tohto nariadenia.

(19)

Z dôvodu vyššieho rizika narušenia hospodárskej súťaže by Komisia mala aj naďalej posudzovať vysoké sumy pomoci individuálne. Preto by sa mali stanoviť stropy pre každý typ pomoci patriacej do pôsobnosti tohto nariadenia na úrovni, ktorá berie do úvahy typ príslušnej pomoci a predpokladaný vplyv na hospodársku súťaž. Každá poskytnutá pomoc, ktorá prevyšuje tieto stropy, podlieha aj naďalej notifikačnej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 zmluvy.

(20)

S cieľom zabezpečiť, aby bola pomoc primeraná a obmedzená na potrebnú výšku, mali by sa stropy, ak je to možné, vyjadriť vo forme intenzity pomoci vo vzťahu k súboru oprávnených nákladov. Na výpočet intenzity pomoci by sa pomoc splatná v niekoľkých splátkach mala znížiť na hodnotu vo chvíli jej poskytnutia. V prípade pomoci, ktorá nemá formu grantu je úrokovou sadzbou, ktorá sa má použiť na diskontné účely a na výpočet výšky pomoci, referenčná sadzba uplatniteľná v čase poskytnutia pomoci. Strop vzhľadom na pomoc vo forme rizikového kapitálu by mal byť vyjadrený maximálnymi výškami pomoci, keďže sa opiera o formu pomoci, pre ktorú je ťažké určiť oprávnené náklady.

(21)

Stropy pre intenzitu pomoci alebo výšku pomoci by sa vzhľadom na skúsenosti Komisie mali stanoviť na takej úrovni, ktorá predstavuje strednú cestu medzi minimalizovaním narušenia hospodárskej súťaže v podporovanom odvetví a riešením zlyhania trhu alebo príslušného problému súdržnosti. Pokiaľ ide o regionálnu pomoc, tento strop by sa mal stanoviť na úrovni, ktorá zohľadňuje prípustnú intenzitu pomoci podľa máp regionálnej pomoci.

(22)

S cieľom zistiť, či sa dodržiavajú jednotlivé stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť a maximálne intenzity pomoci stanovené v tomto nariadení, mala by sa vziať do úvahy celková výška verejnej podpory poskytnutej na podporovanú činnosť alebo projekt bez ohľadu na to, či sa pomoc financuje z miestnych, regionálnych, vnútroštátnych zdrojov alebo zdrojov Spoločenstva.

(23)

Okrem toho by sa v tomto nariadení mali stanoviť okolnosti, za akých sa môžu kumulovať rôzne kategórie pomoci. Pokiaľ ide o kumuláciu pomoci podľa tohto nariadenia so štátnou pomocou, na ktorú sa toto nariadenie nevzťahuje, malo by sa prihliadať na rozhodnutie Komisie, ktorým sa schvaľuje pomoc, na ktorú sa nevzťahuje toto nariadenie, ako aj na pravidlá štátnej pomoci, z ktorých toto rozhodnutie vychádza. V súvislosti s kumuláciou pomoci pre znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím s inými druhmi pomoci by sa mali uplatňovať osobitné ustanovenia. Toto nariadenie by tiež malo upravovať kumuláciu opatrení pomoci s identifikovateľnými oprávnenými nákladmi s opatreniami pomoci bez identifikovateľných oprávnených nákladov.

(24)

Aby bolo zaručené, že pomoc je potrebná a pôsobí motivujúco na rozvoj ďalších činností alebo projektov, nemalo by sa toto nariadenie uplatňovať na pomoc určenú na činnosti, do ktorých by sa príjemca zapojil v rámci trhových podmienok aj bez pomoci. V prípade akejkoľvek pomoci pre MSP podľa tohto nariadenia by sa prítomnosť takéhoto motivujúceho prvku mala pokladať za preukázanú, ak MSP predloží žiadosť členskému štátu ešte pred začatím aktivít týkajúcich sa implementácie podporovaného projektu alebo činností. [V prípade akejkoľvek pomoci podľa tohto nariadenia, poskytnutej pre príjemcov, ktorými sú veľké podniky, členský štát by mal, okrem podmienok platných pre MSP, tiež overiť, či príjemca v internom dokumente analyzoval uskutočniteľnosť podporovaného projektu alebo činnosti s pomocou a bez pomoci. Túto analýzu by mal príjemca realizovať ex ante na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov. Členský štát by mal túto analýzu overiť a viesť takéto dokumenty vo svojej evidencii. Okrem toho, keďže sa považuje za ťažké stanoviť motivačný účinok pomoci ad hoc poskytovanej veľkým podnikom, táto forma pomoci by sa mala vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Komisia preskúma existenciu takéhoto motivačného účinku v kontexte notifikácie príslušnej pomoci na základe kritérií stanovených v uplatniteľných usmerneniach, rámcoch alebo iných nástrojoch Spoločenstva.]

(25)

Na zabezpečenie transparentnosti a účinného monitorovania v súlade s článkom 3 nariadenia (ES) č. 994/98, je vhodné stanoviť štandardný formulár, prostredníctvom ktorého by členské štáty v súlade s týmto nariadením poskytovali Komisii súhrnné informácie o implementovanej schéme pomoci alebo poskytnutej individuálnej pomoci ad hoc. Formulár obsahujúci súhrnné informácie sa použije na uverejnenie opatrenia v Úradnom vestníku Európskej únie a na internete. Súhrnné informácie by sa Komisii mali zaslať v elektronickej forme s využitím vytvorenej aplikácie IT ešte pred implementáciou opatrenia. Komisia pridelí každému opatreniu pomoci, ktoré jej bolo notifikované, identifikačné číslo. Pridelenie takéhoto čísla opatreniu pomoci neznamená, že Komisia skúmala, či pomoc spĺňa podmienky tohto nariadenia. Členskému štátu alebo príjemcovi preto nevznikajú žiadne oprávnené očakávania, pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrenia pomoci s týmto nariadením.

(26)

Z tých istých dôvodov by Komisia mala stanoviť špecifické požiadavky so zreteľom na formu a obsah výročných správ, ktoré majú členské štáty predkladať Komisii. Okrem toho je vhodné stanoviť pravidlá týkajúce sa záznamov, ktoré by členské štáty mali viesť o schémach pomoci a individuálnej pomoci oslobodenej týmto nariadením.

(27)

Je potrebné stanoviť ďalšie podmienky, ktoré by mala spĺňať každá schéma pomoci alebo individuálna pomoc oslobodená týmto nariadením. Aby bola v záujme Spoločenstva mala by byť takáto pomoc so zreteľom na článok 87 ods. 3 písm. a) a 87 ods. 3 písm. c) zmluvy primeraná zlyhaniam trhu a nevýhodám, ktoré sa musia prekonať. Pokiaľ ide o investičnú pomoc pre MSP, investičnú pomoc na ochranu životného prostredia a regionálnu pomoc, je potrebné rozsah pôsobnosti tohto nariadenia obmedziť na pomoc poskytovanú v súvislosti s určitými hmotnými a nehmotnými investíciami. V súvislosti s nadmernou kapacitou Spoločenstva a špecifickými problémami narúšania hospodárskej súťaže v odvetví cestnej nákladnej dopravy a v odvetví leteckej dopravy by oprávnené investičné náklady pre podniky, ktoré majú svoju hlavnú hospodársku činnosť v týchto dopravných odvetviach, nemali zahŕňať dopravné prostriedky a zariadenia. Osobitné ustanovenia sa vzťahujú, pokiaľ ide o definíciu hmotných aktív na účely pomoci na ochranu životného prostredia.

(28)

V súlade so zásadami upravujúcimi pomoc patriacu do rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 1 zmluvy, by sa pomoc mala pokladať za poskytnutú vo chvíli, keď je príjemcovi priznané legálne právo prijať pomoc v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právnym režimom.

(29)

Aby sa neuprednostňoval kapitálový faktor investície pred faktorom práce, malo by sa umožniť posúdenie pomoci na investície pre MSP a regionálnej pomoci na základe investičných nákladov alebo nákladov na pracovné miesta priamo vytvorené investičným projektom.

(30)

Pomoc na ochranu životného prostredia vo forme daňových úľav, pomoc pre znevýhodnených pracovníkov alebo pracovníkov so zdravotným postihnutím, regionálna pomoc alebo pomoc vo forme rizikového kapitálu poskytnutá príjemcovi vo forme ad hoc pomoci môže mať závažný vplyv na hospodársku súťaž na príslušnom trhu, pretože zvýhodňuje príjemcu voči podnikom, ktoré takú pomoc nedostali. Pomoc ad hoc, keďže sa poskytuje iba jedinému podniku, má pravdepodobne iba obmedzený pozitívny štrukturálny vplyv na životné prostredie, zamestnanosť pracovníkov so zdravotným postihnutím a znevýhodnených pracovníkov, regionálnu kohéziu alebo zlyhanie trhu s rizikovým kapitálom. Z tohto dôvodu by schémy pomoci, ktorými sa poskytuje pomoc vo forme daňových úľav, regionálnej pomoci alebo vo forme rizikového kapitálu, mali byť týmto nariadením oslobodené, zatiaľ čo individuálna pomoc ad hoc by sa mala notifikovať Komisii. Týmto nariadením by sa však mala oslobodiť aj regionálna pomoc ad hoc, ak sa táto pomoc ad hoc použije na doplnenie pomoci poskytnutej na základe schémy regionálnej pomoci, pričom zložka ad hoc nepresiahne 50 % celkovej pomoci, ktorá má byť poskytnutá na investíciu.

(31)

Ustanovenia týkajúce sa investičnej pomoci a pomoci na podporu zamestnanosti pre MSP neumožňujú, ako to bolo v prípade nariadenia (ES) č. 70/2001, žiadne zvýšenie maximálnej intenzity pomoci prostredníctvom regionálneho bonusu. Maximálna intenzita pomoci stanovená v oddiele o regionálnej pomoci však môže byť poskytnutá aj MSP, ak sú splnené podmienky pre poskytnutie regionálnej pomoci. Podobne sa v ustanoveniach týkajúcich sa investičnej pomoci na ochranu životného prostredia neumožňuje zvýšenie maximálnej intenzity pomoci prostredníctvom regionálneho bonusu. Maximálna intenzita pomoci stanovená v súlade s oddielom o regionálnej pomoci sa však tiež môže uplatňovať na projekty, ktoré majú pozitívny vplyv na životné prostredie, pokiaľ sú splnené podmienky pre poskytnutie regionálnej pomoci.

(32)

Prostredníctvom národnej regionálnej pomoci zameranej na riešenie nedostatkov znevýhodnených regiónov sa presadzuje hospodárska, sociálna a územná súdržnosť členských štátov a Spoločenstva ako celku. Národná regionálna pomoc je určená na pomoc rozvoju najviac znevýhodnených regiónov prostredníctvom podpory investícií a vytvárania pracovných miest na trvalo udržateľnom základe. Podporuje sa ňou rozširovanie, racionalizácia, modernizácia a diverzifikácia hospodárskych činností podnikov umiestnených v znevýhodnených regiónoch, predovšetkým podnecovaním spoločností k tomu, aby zakladali nové prevádzky v týchto regiónoch.

(33)

S cieľom zabrániť tomu, aby sa veľké regionálne investičné projekty umelo rozdeľovali na podprojekty a týmto spôsobom sa vyhli stropom pre notifikačnú povinnosť stanoveným v súlade s týmto nariadením, mal by sa veľký investičný projekt považovať za jediný investičný projekt, ak ten istý podnik alebo podniky vynaložia investíciu v období troch rokov a ak táto investícia pozostáva z fixných aktív kombinovaných ekonomicky nedeliteľným spôsobom. Pri posudzovaní toho, či je investícia ekonomicky nedeliteľná, by členské štáty mali zohľadniť technické, funkčné a strategické súvislosti a bezprostrednú geografickú blízkosť. Ekonomická nedeliteľnosť by sa mala posudzovať nezávisle od vlastníctva. To znamená, že na stanovenie toho, či veľký investičný projekt predstavuje jediný investičný projekt, by posúdenie malo byť rovnaké bez ohľadu na to, či projekt realizuje jeden podnik, viac podnikov, ktoré sa podieľajú na investičných nákladoch alebo viac podnikov, ktoré znášajú náklady na jednotlivé investície v rámci toho istého investičného projektu (napríklad v prípade spoločného podniku).

(34)

Na rozdiel od regionálnej pomoci, ktorá sa môže poskytovať len v podporovaných oblastiach, sa investičná pomoc a pomoc na podporu zamestnanosti pre MSP môže poskytovať v podporovaných aj v nepodporovaných oblastiach. Členské štáty teda môžu poskytovať investičnú pomoc v podporovaných oblastiach, pokiaľ rešpektujú všetky podmienky ktoré sa vzťahujú na oddiel o regionálnej pomoci alebo všetky podmienky, ktoré sa vzťahujú na oddiel o investičnej pomoci pre MSP.

(35)

Trvalo udržateľný rozvoj tvorí spolu s konkurencieschopnosťou a bezpečnosťou dodávok energie jeden z hlavných pilierov Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Trvalo udržateľný rozvoj je založený, okrem iného, na vysokej úrovni ochrany a na zlepšovaní kvality životného prostredia. Podpora trvalo udržateľného životného prostredia a boj proti klimatických zmenám vedú aj k zvýšeniu bezpečnosti dodávok a zabezpečeniu konkurencieschopnosti európskych ekonomík a cenovej dostupnosti energie. Oblasť ochrany životného prostredia je často konfrontovaná so zlyhaniami trhu vo forme negatívnych vonkajších vplyvov. V bežných trhových podmienkach podniky nemusia byť nutne motivované k znižovaniu znečisťovania, pretože by to mohlo zvýšiť ich náklady. Ak podniky nie sú povinné internalizovať náklady na znečisťovanie, tieto náklady znáša spoločnosť ako celok. Túto internalizáciu nákladov na ochranu životného prostredia možno zabezpečiť zavedením nariadení týkajúcich sa životného prostredia alebo daní. Chýbajúca úplná harmonizácia noriem týkajúcich sa ochrany životného prostredia na úrovni Spoločenstva vytvára nerovnaké podmienky. Okrem toho, ešte vyššiu úroveň ochrany životného prostredia možno dosiahnuť prostredníctvom iniciatív podnecujúcich kroky, ktoré idú nad rámec povinných noriem Spoločenstva, čo však môže negatívne ovplyvniť konkurenčné postavenie príslušných podnikov.

(36)

So zreteľom na dostatočné skúsenosti získané pri uplatňovaní Usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia by od notifikačnej povinnosti mala byť oslobodená investičná pomoc na ochranu životného prostredia, pokiaľ sa pri nej uplatňujú prísnejšie normy než sú normy Spoločenstva alebo v prípade absencie príslušných noriem Spoločenstva (napríklad v prípade dodatočného vybavenia existujúcich vozidiel), pomoc na včasné prispôsobenie sa budúcim normám Spoločenstva zo strany MSP, environmentálna pomoc na investície do úspor energie, environmentálna pomoc na investície do vysoko účinnej kombinovanej výroby elektrickej energie a tepla, environmentálna pomoc na investície určené na podporu obnoviteľných zdrojov energie a environmentálna pomoc vo forme daňových úľav. Najmä pomoc určená na nákup nových dopravných vozidiel, ktoré vyhovujú prijatým normám Spoločenstva, je dovolená, ak tieto ešte nenadobudli účinnosť, pokiaľ sa nové záväzné normy neuplatňujú spätne na už nakúpené vozidlá.

(37)

Na stanovenie toho, či pomoc je alebo nie je zlučiteľná s článkom 87 ods. 3 zmluvy je nevyhnutný správny výpočet mimoriadnych investičných alebo výrobných nákladov na dosiahnutie ochrany životného prostredia. Takýto výpočet by sa mal uskutočniť na základe porovnateľnej referenčnej investície, ktorá neposkytuje dané prínosy pre životné prostredie, pričom má rovnakú kapacitu z hľadiska účinnej výroby. Vzhľadom na ťažkosti, ktoré môžu vzniknúť najmä v súvislosti s odpočítaním čistých ziskov pochádzajúcich z mimoriadnej investície, mala by sa stanoviť zjednodušená metóda výpočtu mimoriadnych investičných nákladov. Z toho dôvodu by sa tieto náklady mali, s výnimkou environmentálnej pomoci na investície do opatrení zameraných na úsporu energie, vypočítavať na účely uplatňovania tohto nariadenia bez zohľadňovania prevádzkových ziskov, úspor nákladov alebo ďalšej vedľajšej výroby a bez zohľadnenia prevádzkových nákladov, ktoré vznikli počas trvania investície. V súlade s tým bola stanovená maximálna intenzita pomoci stanovená pre príslušné rozličné typy investičnej pomoci na ochranu životného prostredia.

(38)

Pokiaľ ide o environmentálnu pomoc na investície do kombinovanej výroby elektrickej energie a tepla a environmentálnu pomoc na investície určené na podporu obnoviteľných zdrojov energie, mohli by sa na účely uplatňovania tohto nariadenia vypočítavať mimoriadne náklady bez zohľadnenia iných podporných opatrení, okrem inej investičnej pomoci na ochranu životného prostredia, poskytnutých na tie isté oprávnené náklady.

(39)

Aby sa eliminovali rozdiely, ktoré by mohli mať za následok narušenie hospodárskej súťaže, a aby sa uľahčila koordinácia medzi rôznymi iniciatívami Spoločenstva a vnútroštátnymi iniciatívami týkajúcimi sa MSP, ako aj z dôvodov administratívnej jasnosti a právnej istoty, mala by definícia MSP požívaná na účely tohto nariadenia vychádzať z definície uvedenej v odporúčaní Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o definícii malých a stredných podnikov (17).

(40)

MSP hrajú rozhodujúcu úlohu pri vytváraní pracovných miest a vo všeobecnosti pôsobia ako faktor sociálnej stability a hnacej sily ekonomiky. Ich rozvoj však môže byť obmedzený zlyhaniami trhu, takže môžu byť postihnuté určitými znevýhodneniami. MSP mávajú v dôsledku obáv z rizika na strane určitých finančných trhov a v dôsledku obmedzených záruk, ktoré sú schopné poskytnúť, často ťažkosti pri získavaní kapitálu, rizikového kapitálu alebo úverov. Ich obmedzené zdroje tiež môžu obmedziť ich prístup k informáciám, najmä pokiaľ ide o nové technológie a potencionálne trhy. Toto nariadenie by malo oslobodiť určité kategórie pomoci poskytovanej v prospech MSP od notifikačnej povinnosti, aby sa uľahčil rozvoj hospodárskych činností MSP. V dôsledku toho je odôvodnené oslobodiť takúto pomoc od notifikačnej povinnosti a pri uplatňovaní tohto nariadenia vychádzať z toho, že ak príjemca spĺňa podmienky definície MSP stanovenej v prílohe k tomuto nariadeniu a ak výška pomoci nepresahuje uplatniteľný strop pre notifikáciu, možno takýto MSP pokladať za obmedzený v jeho rozvoji určitými znevýhodneniami spôsobenými zlyhaniami trhu.

(41)

Vzhľadom na rozdiely medzi malými podnikmi a strednými podnikmi by sa mala stanoviť rozdielna intenzita pomoci a rozdielne bonusy pre malé podniky a pre stredné podniky. Zlyhania trhu, ktoré vo všeobecnosti ovplyvňujú MSP, najmä ich prístup k finančným prostriedkom, majú za následok ešte väčšie prekážky v rozvoji malých podnikov v porovnaní so strednými podnikmi.

(42)

Na základe skúseností nadobudnutých pri uplatňovaní oznámenia o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli (18) sa javí, že v Spoločenstve existuje celý rad špecifických zlyhaní trhu s rizikovým kapitálom v súvislosti s určitými typmi investícií v určitých etapách rozvoja podniku. Tieto zlyhania trhu vyplývajú z nedokonalého zladenia ponuky a dopytu v súvislosti s rizikovým kapitálom. V dôsledku toho môže byť úroveň rizikového kapitálu poskytovaného na trhu príliš obmedzená a podniky nezískajú finančné prostriedky, napriek tomu, že majú hodnotný podnikateľský model a perspektívy rastu. Hlavný zdroj zlyhania trhu, pokiaľ ide o trhy s rizikovým kapitálom, ktorý ovplyvňuje najmä prístup MSP ku kapitálu a ktorý môže odôvodniť zásah štátu, súvisí s nesprávnymi alebo asymetrickými informáciami. Následkom toho by za určitých podmienok mali byť schémy rizikového kapitálu, ktoré majú podobu investičných fondov, kde sa dostačujúci podiel finančných prostriedkov berie do úvahy ako súkromný kapitál, vyňaté z notifikačnej povinnosti. Toto nariadenie sa nedotýka štatútu EIF a EIB, ako je stanovené v usmerneniach Spoločenstva o rizikovom kapitále.

(43)

Pomoc na výskum a vývoj môže prispieť k hospodárskemu rastu, posilneniu konkurencieschopnosti a zvýšeniu zamestnanosti. Na základe skúseností s uplatňovaním nariadenia (ES) č. 364/2004, rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum a vývoj (19), rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (20) sa javí, že vzhľadom na dostupné možnosti výskumu a vývoja tak na strane MSP, ako aj veľkých podnikov, môžu zlyhania trhu zabrániť trhu v dosiahnutí optimálneho výkonu a viesť k neefektívnemu výsledku. Takéto neefektívne výsledky vo všeobecnosti súvisia s pozitívnymi vonkajšími účinkami/prelievaním poznatkov, verejnými statkami/prelievaním poznatkov, neúplnými a asymetrickými informáciami a zlyhaniami koordinácie a siete.

(44)

Pomoc na výskum a vývoj pre MSP má mimoriadny význam, pretože jedna zo štrukturálnych nevýhod MSP spočíva v ťažkostiach so získavaním prístupu k novým výsledkom technologického vývoja, k technologickým transferom a so získavaním vysokokvalifikovaných pracovníkov. Preto by pomoc na výskumné a vývojové projekty, pomoc na vypracovanie štúdií technickej uskutočniteľnosti a pomoc na pokrytie nákladov spojených s právami priemyselného vlastníctva v prospech MSP mala byť oslobodená od notifikačnej povinnosti za predpokladu, že sú splnené určité podmienky.

(45)

Pokiaľ ide o pomoc na výskumné a vývojové projekty, podporovaná časť výskumného projektu musí v plnom rozsahu spadať do kategórie základného výskumu, priemyselného výskumu alebo experimentálneho vývoja. Ak projekt zahŕňa rôzne úlohy, je potrebné posúdiť, či každá z týchto úloh patrí do kategórie základného výskumu, priemyselného výskumu alebo experimentálneho výskumu alebo vôbec nepatrí do žiadnej z týchto kategórií. Pri tomto posúdení sa nemusí bezpodmienečne uplatniť chronologický prístup, pri ktorom sa postupuje v čase od základného výskumu k činnostiam, ktoré sú bližšie k trhu. Preto úloha, ktorá sa vykonáva v neskoršej etape projektu, môže byť označená za priemyselný výskum. Podobne, nie je vylúčené, že činnosť, ktorá sa vykonáva v skoršej etape projektu môže predstavovať experimentálny vývoj.

(46)

Na základe skúseností získaných najmä pri uplatňovaní oznámenia Komisie o zmene a doplnení rámca Spoločenstva o štátnej pomoci na výskum a vývoj (21), by určitá pomoc na výskum a vývoj mala byť v odvetví poľnohospodárstva oslobodená od notifikačnej povinnosti, ak sú splnené podmienky podobné tým, ktoré sú stanovené v osobitných ustanoveniach stanovených pre odvetvie poľnohospodárstva v rámci Spoločenstva o štátnej pomoci na výskum, vývoj a inováciu. Ak tieto špecifické podmienky nie sú splnené, môže byť pomoc oslobodená od notifikačnej povinnosti v prípade, že spĺňa podmienky stanovené vo všeobecných ustanoveniach tohto nariadenia, ktoré sa týkajú výskumu a vývoja.

(47)

Podpora vzdelávania a prijímania znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím do zamestnania a kompenzácia dodatočných nákladov na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím predstavujú hlavný cieľ hospodárskej a sociálnej politiky Spoločenstva a jeho členských štátov.

(48)

Vzdelávanie má obvykle pozitívne vonkajšie účinky na spoločnosť ako celok, pretože zvyšuje rezervu kvalifikovaných pracovníkov, z ktorej môžu čerpať ostatné podniky, zlepšuje konkurencieschopnosť priemyslu Spoločenstva a hrá dôležitú úlohu v stratégii zamestnanosti Spoločenstva. Vzdelávanie, vrátane e-vzdelávania, je tiež nevyhnutné pre vytváranie, nadobúdanie a rozširovanie poznatkov, verejného statku prvotného významu. Vzhľadom na skutočnosť, že podniky v Spoločenstve vo všeobecnosti nedostatočne investujú do vzdelávania svojich pracovníkov, najmä keď je toto vzdelávanie v podstate všeobecné a nemá za následok okamžitý a konkrétny úžitok pre príslušný podnik, môže štátna pomoc pomôcť napraviť toto zlyhanie trhu. Preto by takáto pomoc za určitých okolností mala byť oslobodená od predchádzajúcej notifikácie. Vzhľadom na konkrétne znevýhodnenie, ktorým MSP čelia a vyššie relatívne náklady, ktoré musia znášať, keď investujú do vzdelávania, by sa intenzita takejto pomoci oslobodenej na základe tohto nariadenia, mala pre MSP zvýšiť.

(49)

Je možné rozlišovať medzi všeobecným a špecifickým vzdelávaním. Prípustná intenzita pomoci by sa mala líšiť podľa typu poskytovaného vzdelávania a veľkosti podniku. Všeobecné vzdelávanie poskytuje prenosnú kvalifikáciu a podstatne zlepšuje schopnosť školeného pracovníka zamestnať sa. Pomoc na tento účel menej narúša hospodársku súťaž, čo znamená, že vyššiu intenzitu pomoci možno oslobodiť od predchádzajúcej notifikácie. Špecifické vzdelávanie, ktoré prináša výhody hlavne podniku, zahŕňa väčšie riziko narušenia hospodárskej súťaže a intenzita pomoci, ktorú možno oslobodiť od predchádzajúcej notifikácie, by preto mala byť oveľa nižšia. Vzdelávanie, aj keď sa týka sa manažmentu životného prostredia, ekologických inovácií alebo spoločenskej zodpovednosti podnikov, ktoré zvyšuje možnosti príjemcu prispievať k všeobecným cieľom v oblasti životného prostredia, sa pokladá za všeobecné vzdelávanie.

(50)

Určité kategórie pracovníkov so zdravotným postihnutím alebo znevýhodnených pracovníkov sa ešte vždy stretávajú s osobitnými ťažkosťami pri vstupe na trh práce. Z toho dôvodu sú verejnoprávne orgány oprávnené uplatňovať opatrenia motivujúce podniky na zvýšenie ich úrovne zamestnanosti, najmä zamestnanosti pracovníkov z týchto znevýhodnených kategórií. Náklady na zamestnanosť tvoria súčasť bežných prevádzkových nákladov každého podniku. Preto je mimoriadne dôležité, aby pomoc na podporu zamestnanosti pre pracovníkov so zdravotným postihnutím a znevýhodnených pracovníkov mala pozitívny účinok na tieto kategórie pracovníkov a nemala by iba umožňovať podnikom, aby znížili náklady, ktoré by inak museli znášať. V dôsledku toho by taká pomoc mala byť oslobodená od predchádzajúcej notifikácie, ak je pravdepodobné, že pomôže týmto kategóriám pracovníkov pri opätovnom vstupe na pracovný trh alebo, pokiaľ ide o pracovníkov so zdravotným postihnutím, pri opätovnom vstupe na pracovný trh a udržaní sa na ňom.

(51)

Je potrebné stanoviť prechodné ustanovenia pre pomoc, ktorá bola poskytnutá pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a nebola notifikovaná pri porušení povinnosti uvedenej v článku 88 ods. 3 zmluvy. Po zrušení nariadenia Komisie (ES) č. 1628/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na národnú regionálnu pomoc bude možné existujúce regionálne investičné schémy, ktoré sú oslobodené, naďalej realizovať za podmienok stanovených v uvedenom nariadení v súlade s článkom 9 ods. 2 poslednou zarážkou tohto nariadenia.

(52)

Vzhľadom na skúsenosti Komisie v tejto oblasti, a najmä na častosť, s akou je vo všeobecnosti potrebné prehodnocovať politiku štátnej pomoci, je vhodné obmedziť dobu uplatňovania tohto nariadenia. Ak by platnosť tohto nariadenia skončila bez predĺženia, schémy pomoci, ktoré už boli oslobodené od notifikačnej povinnosti na základe tohto nariadenia, by aj počas ďalšieho obdobia šiestich mesiacov zostali oslobodené od tejto povinnosti, aby členské štáty dostali čas na prispôsobenie.

(53)

Zrušujú sa tieto predpisy: nariadenie (ES) č. 70/2001, nariadenie (ES) č. 68/2001, nariadenie (ES) č. 2204/2002 a nariadenie (ES) č. 1628/2006,

a)

regionálna investičná pomoc a pomoc na podporu zamestnanosti;

b)

investičná pomoc a pomoc na podporu zamestnanosti v prospech MSP;

c)

pomoc na ochranu životného prostredia;

d)

pomoc na poradenstvo a účasť MSP na veľtrhoch;

e)

pomoc vo forme rizikového kapitálu;

f)

pomoc na výskum a vývoj;

g)

pomoc na podporu vzdelávania;

h)

pomoc pre znevýhodnených pracovníkov alebo pracovníkov so zdravotným postihnutím.

a)

pomoc na činnosti súvisiace s vývozom, konkrétne na pomoc priamo súvisiacu s vyvážanými množstvami, na zriadenie a prevádzku distribučnej siete alebo na iné bežné výdavky spojené s vývoznou činnosťou;

b)

pomoc, ktorá je podmienená uprednostňovaním používania domáceho tovaru pred dovážaným.

a)

pomoc poskytovaná podnikom pôsobiacim v odvetví rybného hospodárstva a akvakultúry, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (22), okrem pomoci na podporu vzdelávania, pomoci vo forme rizikového kapitálu, pomoci na výskum a vývoj a pomoci pre znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím;

b)

pomoc poskytovaná podnikom pôsobiacim v oblasti prvovýroby poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I k zmluve, s výnimkou pomoci na podporu vzdelávania, pomoci vo forme rizikového kapitálu, pomoci na výskum a vývoj, pomoci na ochranu životného prostredia a pomoci pre znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím;

c)

pomoc poskytovaná podnikom pôsobiacim v oblasti spracovania a marketingu poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I k zmluve v týchto prípadoch:

d)

pomoc poskytovaná podnikom pôsobiacim v sektore ťažby uhlia okrem pomoci na podporu vzdelávania, pomoci na výskum a vývoj a pomoci na ochranu životného prostredia;

e)

pomoc poskytovaná podnikom pôsobiacim v oceliarskom priemysle, okrem pomoci na ochranu životného prostredia, pomoci na podporu vzdelávania a pomoci pre znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím;

f)

regionálna pomoc poskytovaná podnikom pôsobiacim v lodiarskom priemysle;

g)

regionálna pomoc poskytovaná podnikom pôsobiacim v odvetví syntetických vláken (23).

a)

schémy pomoci, ktoré výslovne nevylučujú vyplatenie individuálnej pomoci podniku, voči ktorému je nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, v ktorom bola táto pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú so spoločným trhom;

b)

individuálnu pomoc ad hoc v prospech podniku, voči ktorému sa nárokuje vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, v ktorom bola táto pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú so spoločným trhom;

c)

pomoc podnikom v ťažkostiach.

1.

„pomoc“ znamená každé opatrenie, ktoré spĺňa všetky kritériá stanovené v článku 87 ods. 1 zmluvy;

2.

„schéma pomoci“ znamená každý predpis, na základe ktorého možno, bez toho, aby boli potrebné ďalšie vykonávacie opatrenia, poskytnúť individuálnu pomoc podnikom definovaným v danom akte všeobecným a abstraktným spôsobom a každý predpis, na základe ktorého možno pomoc, ktorá nie je viazaná na osobitný projekt, poskytnúť jednému alebo niekoľkým podnikom na neobmedzenú dobu a v neobmedzenej výške;

3.

„individuálna pomoc ad hoc“ znamená individuálnu pomoc, ktorá sa neposkytuje na základe schémy pomoci;

4.

„intenzita pomoci“ znamená výšku pomoci vyjadrenú ako percento oprávnených nákladov;

5.

„transparentná pomoc“ znamená pomoc v súvislosti s ktorou je možné presne vypočítať ex ante ekvivalent hrubého grantu bez toho, aby bolo potrebné vykonať hodnotenie rizika;

6.

„malé a stredné podniky“ alebo „MSP“ sú podniky spĺňajúce kritériá stanovené v prílohe I;

7.

„veľké podniky“ sú podniky, ktoré nespĺňajú kritériá stanovené v prílohe I;

8.

„podporované oblasti“ znamenajú regióny, ktoré sú na základe schválenej mapy regionálnej pomoci pre príslušný členský štát na obdobie 2007 – 2013 oprávnené na získanie regionálnej pomoci;

9.

„hmotné aktíva“ znamenajú aktíva týkajúce sa pozemkov, budov a závodov, strojov a zariadení. V odvetví dopravy, okrem cestnej nákladnej dopravy a leteckej dopravy, sa dopravné prostriedky a dopravné zariadenia považujú za oprávnené aktíva, nie však v prípade regionálnej pomoci;

10.

„nehmotné aktíva“ znamenajú aktíva spojené s technologickým transferom formou nadobudnutia patentových práv, licencií, know-how alebo nepatentovaných technických poznatkov;

11.

„veľký investičný projekt“ znamená investície do kapitálových aktív s oprávnenými výdavkami nad 50 mil. EUR, vypočítané na základe cien a výmenných kurzov platných v čase poskytnutia pomoci;

12.

„počet zamestnancov“ znamená počet ročných pracovných jednotiek (RPJ), konkrétne počet ľudí zamestnaných na plný úväzok v jednom roku, pričom úväzok na kratší pracovný čas a sezónna práca sú podiely z RPJ;

13.

„pracovné miesta vytvorené priamo v súvislosti s investičným projektom“ znamenajú pracovné miesta súvisiace s činnosťou, ktorej sa týka investícia, vrátane pracovných miest vytvorených v dôsledku nárastu miery využívania kapacít vytvorených investíciami;

14.

„mzdové náklady“ znamenajú celkovú výšku nákladov, ktoré musí príjemca reálne znášať v súvislosti s dotknutým pracovným miestom, ktorá zahŕňa:

15.

„investičná pomoc a pomoc na podporu zamestnanosti pre MSP“ znamená pomoc, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 12;

16.

„investičná pomoc“ znamená typy pomoci, uvedené v nasledujúcich článkoch: v článku 11 týkajúcom sa regionálnej investičnej pomoci a pomoci na podporu zamestnanosti; v článku 12 týkajúcom sa investičnej pomoci a pomoci na podporu zamestnanosti pre MSP a v článkoch 14 a 18 týkajúcich sa investičnej pomoci na ochranu životného prostredia;

17.

„znevýhodnený pracovník“ znamená každú osobu, ktorá patrí do niektorej z týchto kategórií:

18.

„pracovník so zdravotným postihnutím“ znamená každú osobu:

19.

„chránené pracovisko“ znamená zamestnanie v zariadení, kde najmenej 50 % pracovníkov je zdravotne postihnutých;

20.

„podporované zamestnanie“ znamená zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím v zariadení, ktoré poskytuje osobnú asistenciu alebo podporu, nie však prostredie „chráneného pracoviska“;

21.

„poľnohospodársky výrobok“ znamená:

22.

„spracovanie poľnohospodárskych výrobkov“ znamená akýkoľvek zásah do poľnohospodárskeho výrobku, ktorého výsledkom je takisto poľnohospodársky výrobok, okrem činností potrebných na prípravu živočíšneho alebo rastlinného produktu pre prvý predaj, realizovaných v poľnohospodárskom podniku;

23.

„marketing poľnohospodárskych výrobkov“ znamená prechovávanie alebo vystavovanie výrobku za účelom jeho predaja, ponúkanie výrobku na predaj, jeho dodanie alebo akýkoľvek iný spôsob umiestňovania výrobku na trh okrem prvého predaja od prvovýrobcu ďalším predajcom alebo spracovateľom a akejkoľvek inej činnosti pripravujúcej produkt na takýto prvý predaj; predaj od prvovýrobcu konečným spotrebiteľom sa považuje za marketing, ak sa uskutoční v osobitných prevádzkach vyhradených na tento účel;

24.

„činnosti spojené s cestovným ruchom“ sú obchodné aktivity v zmysle NACE Rev. 1.1:

25.

„vratný preddavok“ znamená úver na projekt, ktorý sa poskytne v jednej splátke alebo vo viacerých splátkach a ktorého podmienky splácania závisia od výsledku projektu výskumu a vývoja;

26.

„rizikový kapitál“ znamená investovanie do vlastného kapitálu a kvázi vlastného kapitálu spoločností počas ich počiatočných etáp rastu (etapa založenia, začatia činnosti a rozširovania);

27.

„oceliarsky priemysel“ znamená odvetvia, na ktoré sa vzťahuje príloha I usmernení o národnej regionálnej pomoci na roky 2007 – 2013 (25);

a)

pomoc pozostávajúca z úveru, ak sa ekvivalent hrubého grantu pomoci vypočítal na základe referenčnej sadzby platnej v čase poskytnutia pomoci a berie do úvahy existenciu bežnej záruky a/alebo nadmerného rizika spojeného s úverom;

b)

pomoc pozostávajúca zo záručných schém, ak bola metodika výpočtu ekvivalentu hrubého grantu v rámci uplatňovania tohto nariadenia alebo nariadenia (ES) č. 1628/2006 Komisii notifikovaná a schválená a rieši výslovne typ záruk a typ základných transakcií, o ktoré tu ide;

c)

pomoc pozostávajúca z daňových opatrení, ak opatrenie stanovuje obmedzenie, ktoré zabezpečí, že nedôjde k prekročeniu uplatniteľného stropu.

a)

pomoc pozostávajúca z kapitálových injekcií;

b)

pomoc pozostávajúca z opatrení rizikového kapitálu, s výnimkou pomoci, ktorá spĺňa podmienky článku 23.

a)

investičná pomoc a pomoc na podporu zamestnanosti v prospech MSP: 7,5 mil. EUR na jeden podnik a jeden investičný projekt;

b)

investičná pomoc na ochranu životného prostredia: 5 mil. EUR na jeden podnik a jeden investičný projekt;

c)

pomoc určená na poradenstvo pre MSP a pomoc určená na účasť MSP na veľtrhoch: 2 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt;

d)

pomoc na výskumné a vývojové projekty a štúdie uskutočniteľnosti:

Ak viac ako 50 % oprávnených nákladov projektu vzniklo v súvislosti s činnosťami, ktoré patria do kategórie základného výskumu prípadne priemyselného výskumu, pokladá sa takýto projekt za projekt pozostávajúci „prevažne“ zo základného výskumu alebo „prevažne“ z priemyselného výskumu. V prípadoch, v ktorých nie je možné určiť prevažujúci charakter projektu, sa uplatňuje nižší strop.

e)

pomoc na náklady spojené s právami priemyselného vlastníctva pre MSP: 5 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt;

f)

pomoc na podporu vzdelávania: 2 mil. EUR na jeden vzdelávací projekt;

g)

pomoc na prijímanie znevýhodnených pracovníkov do zamestnania: 5 mil. EUR na jeden podnik za rok;

h)

pomoc na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím vo forme dotácií na mzdové náklady: 10 mil. EUR na jeden podnik za rok;

i)

pomoc na kompenzáciu dodatočných nákladov spojených so zamestnávaním pracovníkov so zdravotným postihnutím: 10 mil. EUR na jeden podnik za rok.

a)

zväčšenie objemu projektu/činností v dôsledku pomoci;

b)

rozšírený rozsah pôsobnosti projektu/činnosti v dôsledku pomoci;

c)

zvýšená celková suma vynaložená príjemcom na projekt/činnosť v dôsledku pomoci.]

a)

investícií do hmotných a/alebo nehmotných aktív súvisiacich so založením nového podniku, s rozširovaním existujúceho podniku, diverzifikáciou produkcie podniku na ďalšie nové výrobky alebo so zásadnou zmenou celkového výrobného procesu existujúceho podniku alebo

b)

nadobudnutia kapitálových aktív priamo súvisiacich s podnikom, ak bol tento podnik zatvorený alebo by došlo k jeho zatvoreniu, v prípade že by nebolo realizované jeho odkúpenie, a ak tieto kapitálové aktíva odkúpil nezávislý investor.

a)

musia sa používať výhradne v podniku, ktorý je príjemcom pomoci;

b)

musia sa považovať za umoriteľné aktíva;

c)

musia sa zakúpiť od tretích strán za trhových podmienok, bez toho, aby nadobúdateľ vykonával kontrolu nad predávajúcim v zmysle článku 3 nariadenia (ES) č. 139/2004 (28) alebo naopak;

d)

musia sa zahrnúť do majetku spoločnosti a zostať v podniku, ktorý je príjemcom pomoci, najmenej päť rokov alebo tri roky v prípade MSP.

a)

pracovné miesta sa musia vytvoriť v priebehu troch rokov od ukončenia investície a

b)

investičný projekt musí viesť k čistému nárastu počtu zamestnancov v príslušnom podniku v porovnaní s priemerom za predošlých dvanásť mesiacov a

c)

vytvorené pracovné miesta sa musia zachovať najmenej počas obdobia piatich rokov v prípade veľkého podniku a najmenej počas obdobia troch rokov v prípade MSP.

a)

50 % oprávnených investícií v regiónoch, ktoré sú oprávnené na pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy a 40 % oprávnených investícií v iných regiónoch, ktoré sú oprávnené na regionálnu pomoc, ako je stanovené v mape regionálnej pomoci schválenej pre príslušné členské štáty na obdobie 2007 – 2013, v prípade, že príjemcom pomoci je malý alebo stredný podnik;

b)

25 % oprávnených investícií v regiónoch, ktoré sú oprávnené na pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy a 20 % oprávnených investícií v iných regiónoch, ktoré sú oprávnené na regionálnu pomoc, ako je stanovené v mape regionálnej pomoci schválenej pre príslušné členské štáty na obdobie 2007 – 2013, v prípade, že príjemca pomoci má menej ako 750 zamestnancov a/alebo obrat vypočítaný v súlade s prílohou I nižší ako 200 mil. EUR.

a)

20 % v prípade malých podnikov;

b)

10 % v prípade stredných podnikov.

a)

oprávnené hmotné a nehmotné náklady investície alebo

b)

odhadované mzdové náklady na pracovné miesta vytvorené v priamej súvislosti s investičným projektom, vypočítané za obdobie dvoch rokov.

a)

75 % oprávnených investícií v najodľahlejších regiónoch;

b)

65 % oprávnených investícií na menších Egejských ostrovoch v zmysle nariadenia Rady (EHS) č. 2019/93 (29);

c)

50 % oprávnených investícií v regiónoch oprávnených v súlade s článkom 87 ods. 3 písm. a) zmluvy;

d)

40 % oprávnených investícií vo všetkých ostatných regiónoch.

a)

„ochrana životného prostredia“ znamená každé opatrenie určené na nápravu alebo zabránenie vzniku škôd, pokiaľ ide o naše fyzické okolie alebo prírodné zdroje, prostredníctvom vlastných činností príjemcu, s cieľom znížiť riziko vzniku takejto škody alebo efektívnejšie využívať tieto zdroje, vrátane opatrení na úsporu energie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie;

b)

„opatrenia na úsporu energie“ sú opatrenia, ktoré umožnia podnikom znížiť množstvo energie využívanej v ich výrobnom cykle, okrem vývoja a výroby strojov alebo dopravných prostriedkov, ktorú je možné realizovať s menšími prírodnými zdrojmi, a okrem opatrení prijatých s cieľom zvýšiť bezpečnosť alebo hygienu;

c)

„norma Spoločenstva“ je záväzná norma Spoločenstva, ktorá stanovuje požadovanú úroveň ochrany životného prostredia, ktorú je potrebné dosiahnuť. Na účely tohto nariadenia sa povinnosti stanovené v smernici Rady č. 96/61/ES (30) nepokladajú za normy Spoločenstva;

d)

„obnoviteľné zdroje energie“ sú obnoviteľné nefosílne zdroje energie (veterná, solárna, geotermálna energia, energia z vĺn, energia z prílivu, vodné elektrárne s kapacitou nižšou ako 10 MW, energia z priameho spaľovania biomasy, zo skládkových plynov, z plynov z čistiarní odpadových vôd a z bioplynov);

e)

„výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie“ znamená energiu vyrábanú pri procesoch, pri ktorých sa využívajú len obnoviteľné zdroje energie, ako aj, pokiaľ ide o výhrevnosť, tá časť energie, ktorá je vyrábaná z obnoviteľných zdrojov energie v hybridných zariadeniach – ako je kombinované spaľovanie – pri využití tradičných zdrojov energie, vrátane elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov používanej na napĺňanie skladovacích systémov avšak okrem elektrickej energie, ktorá sa získava ako výsledok uskladnenia v systémoch;

f)

„kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie“ znamená súčasnú výrobu tepelnej energie a elektrickej a/alebo mechanickej energie v rámci jedného procesu;

g)

„vysokoúčinná kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie“ znamená kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie, ktorá vyhovuje kritériám prílohy II a III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES (31) a spĺňa harmonizované referenčné hodnoty účinnosti definované v článku 4 uvedenej smernice;

h)

„environmentálna daň“ je daň, ktorej osobitný zdaniteľný základ má zreteľne negatívny účinok na životné prostredie a ktorá sa snaží zdaniť určité tovary a služby tak, aby do ich ceny bolo možné zahrnúť environmentálne náklady a/alebo tak, aby sa výrobcovia a spotrebitelia sústreďovali skôr na také činnosti, ktoré viac rešpektujú životné prostredie;

i)

„hmotné aktíva“: na účely oddielu 3 tohto nariadenia a odchylne od článku 2 ods. 9 sa prostriedky cestnej nákladnej dopravy a zariadenia pokladajú taktiež za oprávnené hmotné aktíva.

a)

investícia umožňuje príjemcovi pomoci znížiť úroveň znečistenia vyplývajúceho z jeho činností prostredníctvom uplatnenia prísnejších noriem než sú normy Spoločenstva bez ohľadu na existenciu záväzných vnútroštátnych noriem, ktoré sú prísnejšie ako norma Spoločenstva;

b)

investícia umožňuje príjemcovi pomoci znížiť úroveň znečistenia vyplývajúceho z jeho činností pri absencii príslušných noriem Spoločenstva.

a)

„vlastný kapitál“ znamená vlastnícky podiel v spoločnosti, ktorý reprezentujú akcie vydané investorom;

b)

„kvázi vlastný kapitál“ znamená finančné nástroje, ktorých návratnosť pre majiteľa je daná predovšetkým ziskom alebo stratami príslušnej cieľovej spoločnosti a sú nezaistené v prípade platobnej neschopnosti;

c)

„súkromný vlastný kapitál“ znamená súkromné – na rozdiel od štátneho – investovanie do vlastného kapitálu alebo do kvázi vlastného kapitálu nekótovaných spoločností vrátane kapitálu rizikových fondov;

d)

„predštartový kapitál“ znamená financovanie poskytované na štúdium, posudzovanie a vývoj východiskovej koncepcie, ktorá predchádza fáze štartu;

e)

„štartovací kapitál“ znamená financovanie poskytované spoločnostiam, ktoré svoje výrobky alebo služby doteraz komerčne nepredávali a ešte netvoria zisk, na vývoj výrobkov a počiatočný marketing;

f)

„kapitál na rozširovanie“ znamená financovanie poskytované na rast a rozširovanie spoločnosti, ktorá môže, ale nemusí mať vyrovnané hospodárenie, či dosahovať zisk, a to na účely zvýšenej výrobnej kapacity, rozvoja trhu alebo vývoja výrobkov, či na zabezpečenie ďalšieho prevádzkového kapitálu;

g)

„stratégia vystúpenia“ predstavuje stratégiu likvidácie podielu fondu rizikového kapitálu alebo fondu súkromného vlastného kapitálu podľa plánu na dosiahnutie maximálnej návratnosti, vrátane obchodného predaja, odpísania, splatenia prednostných podielov/úverov, predaja inému investorovi rizikového kapitálu, predaja finančnej inštitúcii a predaja formou verejnej ponuky vrátane prvej verejnej ponuky;

h)

„cieľový podnik“ znamená podnik, v prípade ktorého investor alebo investičný fond zvažujú prípadnú investíciu.

a)

pre každú investíciu existuje podnikateľský zámer, ktorý obsahuje podrobnosti o výrobku, o vývoji predaja a rentabilite a stanovuje predbežnú životaschopnosť daného projektu a

b)

pre každú investíciu existuje jasná a realistická stratégia vystúpenia.

a)

medzi profesionálnym správcom fondu alebo správcovskou spoločnosťou a účastníkmi vo fonde musí existovať dohoda, ktorá stanovuje, že odmena správcu je viazaná na výkon a ktorá stanovuje ciele fondu a navrhovaný časový harmonogram investícií; a

b)

poskytovatelia vlastného kapitálu majú zastúpenie v štruktúre investičného fondu, napríklad prostredníctvom výboru investorov alebo poradného výboru; a

c)

pri správe fondov sa uplatňujú najlepšie postupy a regulačný dohľad.

a)

„výskumná organizácia“ znamená subjekt, ako je univerzita alebo výskumný ústav, bez ohľadu na jeho právny status (zriadený podľa verejného alebo súkromného práva) alebo spôsob jeho financovania, ktorého hlavným cieľom je realizácia základného výskumu, priemyselného výskumu alebo experimentálneho vývoja a rozširovanie ich výsledkov formou výučby, uverejnenia alebo technologického transferu. Všetky zisky sa musia investovať naspäť do týchto činností, do rozširovania ich výsledkov alebo do výučby. Podniky, ktoré môžu ovplyvňovať takúto organizáciu, napríklad v postavení akcionárov alebo členov, nemajú prednostný prístup k výskumným kapacitám takejto organizácie ani výsledkom výskumu, ktoré dosiahla;

b)

„základný výskum“ je experimentálna alebo teoretická práca vykonávaná najmä s cieľom získať nové poznatky o podstatných základoch javov a o pozorovateľných skutočnostiach bez plánovaného priameho uplatnenia alebo použitia v praxi;

c)

„priemyselný výskum“ je plánovaný výskum alebo kritický prieskum zameraný na získanie nových poznatkov a zručností pre vývoj nových výrobkov, postupov alebo služieb alebo na dosiahnutie významného zlepšenia existujúcich výrobkov, postupov alebo služieb. Zahŕňa vytvorenie súčastí zložitých systémov, ktoré sú potrebné na priemyselný výskum, najmä na overenie základov technológie, s výnimkou prototypov;

d)

„experimentálny vývoj“ znamená získavanie, kombinovanie, formovanie a používanie existujúcich vedeckých, technologických, obchodných a iných relevantných poznatkov a zručností na účely výrobných plánov a zostáv alebo návrhov nových, zmenených alebo vylepšených výrobkov, postupov alebo služieb. To môže zahŕňať napríklad aj ostatné činnosti zamerané na koncepciu, plánovanie a dokumentáciu nových výrobkov, postupov alebo služieb. Činnosti môžu zahŕňať vypracovanie návrhov, nákresov, plánov a ostatnej dokumentácie za predpokladu, že nie sú určené na komerčné použitie.

Vývoj komerčne využiteľných prototypov a pilotných projektov je zahrnutý aj vtedy, keď prototyp je nevyhnutne konečným obchodným produktom a jeho výroba je príliš nákladná, než aby bol použitý výlučne na účely predvádzania a overovania. Pokiaľ sa predvádzacie alebo pilotné projekty následne využijú na obchodné účely, všetky príjmy pochádzajúce z takéhoto využitia sa musia odpočítať z oprávnených nákladov.

Skúšobná výroba a testovanie výrobkov, postupov a služieb sú tiež oprávnené za predpokladu, že sa nemôžu použiť alebo upraviť na použitie v priemyselných aplikáciách alebo na komerčné účely.

Experimentálny vývoj nezahŕňa bežné alebo pravidelné úpravy výrobkov, výrobných liniek, výrobných postupov, existujúcich služieb a ostatných prebiehajúcich operácií, ani ak by takéto úpravy predstavovali zlepšenia.

a)

základný výskum;

b)

priemyselný výskum;

c)

experimentálny vývoj.

a)

100 % v prípade základného výskumu;

b)

50 % v prípade priemyselného výskumu;

c)

25 % v prípade experimentálneho vývoja.

a)

ak sa pomoc poskytuje v prospech MSP, možno intenzitu pomoci zvýšiť o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky; a

b)

do maximálnej intenzity pomoci 80 % je prípustný bonus vo výške 15 percentuálnych bodov, ak:

Na účely písmena b) bodov i) a ii) prvého pododseku sa subdodávateľské zmluvy nepovažujú za efektívnu spoluprácu.

a)

náklady na personál (výskumní pracovníci, technici a iní pomocní pracovníci v rozsahu, v ktorom sa podieľajú na výskumnom projekte);

b)

náklady na nástroje a vybavenie v rozsahu a v období ich použitia v rámci výskumného projektu. Ak sa takéto nástroje a vybavenie nepoužívajú na výskumný projekt počas celej doby ich životnosti, za oprávnené sa považujú jedine náklady na odpisy zodpovedajúce dĺžke výskumného projektu, vypočítané na základe osvedčených účtovných postupov;

c)

náklady na budovy a pozemky v rozsahu a v trvaní ich použitia v rámci výskumného projektu. V súvislosti s budovami sa za oprávnené považujú iba náklady na odpisy zodpovedajúce dĺžke výskumného projektu vypočítané na základe osvedčených účtovných postupov. V prípade pozemkov sú oprávnenými nákladmi náklady na komerčný prevod alebo skutočne vynaložené kapitálové náklady;

d)

náklady na zmluvný výskum, technické poznatky a patenty zakúpené alebo licencované z vonkajších zdrojov za trhové ceny, ak sa transakcia vykonala nezávisle a neobsahuje žiadny prvok nepovoleného dohovoru, ako aj náklady na poradenstvo a rovnocenné služby použité výlučne na výskumnú činnosť;

e)

ďalšie priamo vynaložené režijné náklady plynúce z výskumného projektu;

f)

iné priamo vynaložené prevádzkové náklady, vrátane nákladov na materiál, dodávky a podobné výrobky pochádzajúce priamo z výskumnej činnosti.

a)

v prípade MSP 75 % na prípravné štúdie pre činnosti priemyselného výskumu a 50 % na prípravné štúdie pre činnosti experimentálneho vývoja;

b)

v prípade veľkých podnikov 65 % na prípravné štúdie pre činnosti priemyselného výskumu a 40 % na prípravné štúdie pre činnosti experimentálneho vývoja.

a)

všetky náklady predchádzajúce udeleniu práva v prvom právnom konaní vrátane nákladov týkajúcich sa prípravy, podania a posudzovania prihlášky, ako aj náklady vyplývajúce z obnovenia prihlášky predtým, ako sa právo udelilo;

b)

náklady na preklad a iné náklady vynaložené s cieľom získať udelenie alebo schválenie práva v ďalších právnych konaniach;

c)

náklady vynaložené na obhajobu právoplatnosti práva počas úradného posudzovania prihlášky a možných námietkových konaní, aj keď takéto náklady vzniknú po udelení práva.

a)

pomoc má zásadný význam pre dotknutý sektor alebo podsektor;

b)

informácie o plánovanej realizácii výskumu a o cieľoch výskumu sú zverejnené na internetových stránkach ešte pred začiatkom výskumu. Informácie musia zahŕňať približný dátum očakávaných výsledkov a ich zverejnenia na internete, ako aj zmienku o tom, že výsledky budú sprístupnené bezplatne;

c)

výsledky výskumu sú sprístupnené na internetových stránkach počas obdobia aspoň 5 rokov. Tieto informácie nachádzajúce sa na internetových stránkach nie sú zverejnené neskôr než ktorékoľvek iné informácie, ktoré môžu byť poskytnuté členom akejkoľvek konkrétnej organizácie;

d)

pomoc sa poskytne priamo výskumnej inštitúcii alebo orgánu a nesmie zahŕňať priame poskytnutie pomoci nesúvisiacej s výskumom podniku vyrábajúcemu či spracúvajúcemu poľnohospodárske výrobky alebo obchodujúcemu s nimi, ani poskytovať cenovú podporu výrobcom takýchto výrobkov.

1.

„špecifické vzdelávanie“ je vzdelávanie, ktoré zahŕňa získavanie poznatkov priamo a bezprostredne využiteľných pre súčasnú alebo budúcu pozíciu zamestnanca v podniku a ktoré poskytuje kvalifikáciu neprenosnú alebo iba čiastočne prenosnú na iné podniky alebo oblasti práce;

2.

„všeobecné vzdelávanie“ je vzdelávanie zahŕňajúce získavanie poznatkov, ktoré nie sú využiteľné priamo a bezprostredne pre súčasnú alebo budúcu pozíciu zamestnanca v podniku, ktoré však poskytuje kvalifikáciu vo veľkej miere prenosnú na iné podniky alebo oblasti práce.

Vzdelávanie sa považuje za všeobecné, ak je napríklad:

a)

25 % v prípade špecifického vzdelávania a

b)

60 % v prípade všeobecného vzdelávania.

a)

o 10 percentuálnych bodov, ak sa vzdelávanie poskytuje pracovníkom so zdravotným postihnutím alebo znevýhodneným pracovníkom;

b)

o 10 percentuálnych bodov, ak sa pomoc poskytuje stredným podnikom a o 20 percentuálnych bodov, ak sa poskytuje malým podnikom.

a)

personálne náklady na lektorov;

b)

cestovné výdavky na lektorov a účastníkov vzdelávania vrátane ubytovania;

c)

iné bežné výdavky, napríklad na materiál a dodávky priamo súvisiace s projektom;

d)

odpisy nástrojov a vybavenia, ak sa používajú výlučne na projekt vzdelávania;

e)

náklady na poradenské a konzultačné služby súvisiace s projektom vzdelávania;

f)

personálne náklady týkajúce sa účastníkov vzdelávania a všeobecné nepriame náklady (administratívne náklady, prenájom, réžia) do výšky celkových ostatných oprávnených nákladov uvedených v písmenách a) až e). V súvislosti s prvým typom nákladov sa do úvahy môžu vziať iba hodiny, počas ktorých sa účastníci skutočne zúčastňujú na vzdelávaní, a to po odpočítaní produktívnych hodín.

a)

náklady na úpravu priestorov;

b)

náklady na zamestnávanie personálu, ktorého výhradnou úlohou je pomáhať zdravotne postihnutým pracovníkom;

c)

náklady na úpravu alebo získanie vybavenia alebo na získanie a validáciu softvéru pre zdravotne postihnutých vrátane upravených alebo pomocných technologických zariadení, ktoré sú dodatočnými nákladmi k nákladom, ktoré by príjemca pomoci musel znášať, keby zamestnával pracovníkov, ktorí nie sú zdravotne postihnutí;

d)

ak podnik, ktorý je príjemcom pomoci, ponúka chránené pracovisko, náklady na výstavbu, inštaláciu alebo rozšírenie príslušnej prevádzky a akékoľvek administratívne náklady a náklady na dopravu, ktoré sú priamym dôsledkom zamestnávania pracovníkov so zdravotným postihnutím;

e)

ak príjemca pomoci ponúka podporované zamestnanie, akékoľvek administratívne náklady a náklady na dopravu, ktoré sú priamym dôsledkom zamestnávania pracovníkov so zdravotným postihnutím.

a)

s verejnými investičnými spoločnosťami, spoločnosťami investujúcimi do rizikového kapitálu, fyzickými osobami alebo skupinami fyzických osôb, ktoré sa pravidelne zúčastňujú rizikových investičných aktivít, ktoré investujú vlastný kapitál do nekótovaných firiem (podnikateľskí anjeli) za predpokladu, že celkové investície týchto podnikateľských anjelov v rovnakom podniku sú nižšie ako 1 250 000 EUR;

b)

s univerzitami alebo neziskovými výskumnými strediskami;

c)

inštitucionálnymi investormi, vrátane regionálnych rozvojových fondov;

d)

orgánmi miestnej samosprávy, ktoré majú ročný rozpočet menší ako 10 mil. EUR a menej ako 5 000 obyvateľov.

a)

podnik má väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo členov v inom podniku;

b)

podnik má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu;

c)

podnik má právo dominantne pôsobiť na iný podnik na základe zmluvy uzatvorenej s týmto podnikom alebo na základe ustanovenia v jeho spoločenskej zmluve alebo stanovách;

d)

podnik, ktorý je akcionárom alebo členom iného podniku, sám kontroluje na základe zmluvy s inými akcionármi tohto podniku alebo členmi tohto podniku väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo členov v tomto podniku.

a)

zamestnancov;

b)

osôb pracujúcich pre podnik, ktorý mu podlieha a ktoré sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov považujú za zamestnancov;

c)

vlastníkov-manažérov;

d)

partnerov vykonávajúcich pravidelnú činnosť v podniku a majúcich finančný prospech z podniku.

1.

Pomoc v prospech (názov podniku(-ov), ktorý (-é) prijíma(-jú) pomoc, či ide o MSP, alebo nie):

2.

Identifikačné číslo schémy pomoci (referenčné číslo Komisie pridelené existujúcej schéme alebo schémam, v rámci ktorých sa poskytuje pomoc):

3.

Verejnoprávny(-e) subjekt(-y), ktorý(-é) poskytuje(-ú) pomoc (názov a kontaktné údaje orgánu alebo orgánov poskytujúcich pomoc):

4.

Členský štát, v ktorom sa podporovaný projekt alebo opatrenie realizuje:

5.

Druh projektu alebo opatrenia:

6.

Stručný opis projektu alebo opatrenia:

7.

Prípadne príslušné oprávnené náklady (v eurách):

8.

Diskontovaná výška pomoci (brutto) v eurách:

9.

Intenzita pomoci (v % ekvivalentu hrubého grantu):

10.

Podmienky spojené s platbou navrhovanej pomoci (v prípade, že sú stanovené):

11.

Plánovaný dátum začatia a ukončenia projektu alebo opatrenia:

12.

Dátum poskytnutia pomoci:

1.

Pomoc v prospech (názov podniku(-ov), ktorý(-é) prijíma(-jú) pomoc):

2.

Referenčné číslo schémy pomoci (referenčné číslo Komisie pridelené existujúcej schéme alebo schémam, v rámci ktorých sa poskytuje pomoc):

3.

Verejnoprávny(-e) subjekt(-y), ktorý(-é) poskytuje(-ú) pomoc (názov a kontaktné údaje orgánu alebo orgánov poskytujúcich pomoc):

4.

Členský štát, v ktorom sa uskutočňuje investícia:

5.

Región (úroveň 3 NUTS), v ktorom sa uskutočňuje investícia:

6.

Obec (bývalá úroveň 5 NUTS, teraz LAU 2) v ktorej sa uskutočňuje investícia:

7.

Druh projektu (založenie nového podniku, rozširovanie existujúceho podniku, diverzifikácia produkcie podniku na ďalšie nové výrobky alebo zásadná zmena výrobného procesu existujúceho podniku):

8.

Výrobky vyrábané alebo služby poskytované na základe investičného projektu (odkaz na nomenklatúru PRODCOM/NACE alebo nomenklatúru CPA v prípade projektov v sektore služieb):

9.

Stručný opis investičného projektu:

10.

Diskontované oprávnené náklady na investičný projekt (v eurách):

11.

Diskontovaná výška pomoci (brutto) v eurách:

12.

Intenzita pomoci ( % v EHG):

13.

Podmienky spojené s platbou navrhovanej pomoci (v prípade, že sú stanovené):

14.

Plánovaný dátum začatia a ukončenia projektu:

15.

Dátum poskytnutia pomoci: