20.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 168/1

A.

EHSV požaduje, aby rozhodovacie orgány – spolu s interaktívnymi postupmi EÚ a členských štátov – venovali osobitnú pozornosť koncepcii hodnotového a dodávateľského reťazca alebo skôr koncepcii interakcie priemyselných a podnikateľských subjektov prepojených v sieti.

B.

Tieto dynamické procesy si vyžadujú prispôsobenie a prispôsobivosť vo všetkých oblastiach života podnikov, vrátane definovania produktov a ich dizajnu, služieb, marketingu a riadenia finančných a ľudských zdrojov. Tieto opatrenia sú často predmetom outsourcingu. Vytváranie sietí znamená, že podniky sú v celosvetovom meradle čoraz viac prepojené a že výroba a služby sú čoraz vo väčšej miere integrované.

C.

Existujú podstatné rozdiely v tom, aký vplyv má táto situácia na podniky, čo závisí od ich veľkosti, ich pozície v dodávateľských reťazcoch/sieťach a odvetvia, v ktorom pôsobia. Veľké nadnárodné spoločnosti majú vo všeobecnosti dobrú pozíciu v tomto procese tvorby sietí, a to na všetkých úrovniach. Naproti tomu pomerne malí a stredne veľkí dodávatelia zapojení do začiatočnej fázy alebo fáz nadväzujúcich na začiatok (prvý, druhý, tretí ... dodávateľ) musia často prekonávať prekážky popísané v časti II. V tomto dokumente sa budú tieto podniky uvádzať ako IIC (initial and intermediate companies) – pojem vytvorený špecificky pre potreby tohto stanoviska. (1).

D.

Veľká väčšina pracovných miest v súkromnom sektore je v podnikoch, ktoré sú „menšie než veľké“ (pozri bod C). Najinovatívnejšie a najkreatívnejšie z týchto podnikov majú rozhodujúci význam pre hospodárstvo prepojené do siete. Význam tohto vývoja je taký veľký, že jeho dôsledky sa výrazne prejavujú nielen na mikroekonomickej, ale aj na makroekonomickej úrovni.

E.

EHSV považuje za potrebné zlepšiť prostredie, v ktorom IIC pôsobia. Toto stanovisko (pozri časť II odseky 3 a 4) identifikuje hlavné výzvy a predkladá množstvo politických návrhov, ako napríklad:

F.

Chýbajúca stanovená definícia IIC sťažuje pochopenie ich skutočného významu pre priemyselné zmeny a globalizačné procesy. Je potrebné vyvinúť viac úsilia s cieľom zvýšiť povedomie o úlohe, ktorú zohrávajú. Ak sa majú zrealizovať návrhy uvedené v bode E, samotné spoločnosti musia splniť určité predpoklady, iné predpoklady musia splniť tvorcovia politík a ďalšie predpoklady obe tieto skupiny spoločne. V každom prípade sa tieto opatrenia musia vykonať v úzkej spolupráci všetkých relevantných zainteresovaných strán. Výbory pre rozvoj odvetvového dialógu fungujúce na európskej a národnej úrovni by tiež mali byt schopné poskytnúť tvorcom politiky dôveryhodnú, spoločnú víziu.

1.1

Reči o vzniku dodávateľských reťazcov ako o modernom fenoméne sú zavádzajúce, pretože tieto reťazce v tej či onej forme existovali od zavedenia organizovanej výroby.

1.2

Treba však podotknúť, že v posledných desaťročiach sa vyvinul veľký záujem o dodávateľské reťazce v dôsledku búrlivého vývoja prebiehajúceho vďaka technologickému rozvoju a globalizácii a všetkým účinkom, ktoré s tým súvisia, na trhy. Táto problematika je predmetom podrobného skúmania nespočetných publikácií a konferencií na celom svete. Konvenčné lineárne zoradenie bolo nahradené komplexnými sieťami a integrovanými výrobnými procesmi, ktoré často pôsobia naprieč viacerými podnikmi a krajinami.

1.3

Hodnotové a dodávateľské reťazce sú v súčasnosti čoraz viac poprepájané a v mnohých oblastiach teraz existuje skutočne globálna sieť. To odôvodňuje používanie pojmu „siete“ namiesto pojmu „reťazce“, pretože aktuálny pojem (siete) je presnejší a výstižnejší.

1.4

Siete tvorby hodnôt (alebo jednoducho „hodnotové siete“) sa postupné čoraz viac globalizujú a rozširujú. Súčasťou tohto procesu je paneurópska hodnotová sieť posilnená najaktuálnejším rozšírením EÚ.

1.5

V súčasnosti sa presadzuje názor, že sebazdokonaľovanie už nie je dostatočné na uspokojenie potrieb podniku. Zisky vyplývajúce z introspektívnych programov v rámci podnikov – hoci sú užitočné a želateľné – už podnikom neumožňujú, aby využili príležitosti vytvorené skutočne globálnym systémom podnikania. Ak chce podnik prežiť v modernom svete, musí sa pozerať za svoje hranice.

1.6

V dôsledku toho sa do centra pozornosti čoraz väčšmi dostáva manažment sietí a logistika, pretože podniky investovali čoraz vyšší objem času a peňazí do zabezpečenia optimálneho výnosu prostredníctvom optimalizácie a koordinovania čoraz komplikovanejšej siete aktivít a služieb, ktoré sú kľúčové pre moderné priemyselné a obchodné operácie.

1.7

Charakter zodpovednosti manažérov a požadovaná kvalifikácia zamestnancov sa na všetkých úrovniach radikálne zmenili, pretože teraz sa vyžadujú rozhodnutia a postoje zabezpečujúce optimálnu spoluprácu medzi zákazníkmi, dodávateľmi a podnikmi.

1.8

To platí pre všetky kategórie podnikov – veľké, stredné i malé – a to bez ohľadu na rozdiely a interakcie medzi odvetviami. Zdá sa však, že veľké nadnárodné podniky sú pre súčasné procesy vybavené lepšie než IIC (2).

1.9

V skutočnosti dve tretiny osôb zamestnaných v súkromnom sektore v Európe pracujú v malých a stredných podnikoch. Mnohé z nich sú IIC. Z toho vyplýva, že úspešnosť tohto typu podniku nemá len mikroekonomické, ale aj makroekonomické účinky.

1.10

Hoci predmetom tohto stanoviska je vývoj hodnotového a dodávateľského reťazca, ťažisko spočíva najmä na inovatívnych IIC (z oblasti špičkových technológií a špičkovej kvality) s potenciálom rastu a pôsobenia v medzinárodnom meradle alebo tých, ktoré už fungujú na globálnom trhu (3).

1.11

Z toho vyplýva, že je potrebné nájsť a zlepšiť spôsoby a prostriedky na vytvorenie zdravého a trvalo udržateľného prostredia, ktoré bude pre tento typ podnikov priaznivé a v ktorom budú môcť v plnej miere rozvinúť svoj potenciál.

1.12

Hoci sa dodávateľské reťazce/siete jednotlivých odvetví odlišujú, je potrebné ilustrovať analýzu prezentovanú v tomto dokumente na príklade jedného odvetvia. Príloha 2 tohto stanoviska sa preto zaoberá prípadovou štúdiou v automobilovom priemysle, ktorá dobre ilustruje niektoré aspekty uvedenej problematiky. Toto odvetvie bolo vybrané kvôli zrejmej komplexnosti dodávateľských reťazcov/sietí, ako je uvedené v prílohe 2.

1.13

Európske podniky si často volia cestu outsourcingu jedného alebo viacerých článkov dodávateľských reťazcov. Preto potom dovážajú výsledok outsourcingu a predtým, než ho posunú ďalej v hodnotovej sieti, pridajú k nemu hodnotu. Je dôležité vytvoriť podmienky zabezpečujúce v celom procese tvorbu maximálnej úrovne zisku, zamestnanosti a know-how v Európe. Je to nesmierne dôležité, pretože samotné know-how sa čoraz väčšmi stáva výrobným faktorom, ktorý prechádza sieťami tvorby hodnôt zásadne pomocou financovania bez hraníc, a nie jednoduchým cezhraničným financovaním (4).

1.14

Tento dokument analyzuje možnosti, ako by EÚ mohla lepšie prispieť k zachovaniu dôležitých súčastí dodávateľského reťazca v Európe (5), počas ktorých prichádza k pridaniu hodnoty.

2.1

Priemyselné zmeny sú úzko späté s tvorbou hodnôt v spoločnosti prepojenej sieťami), pričom dôležitú úlohu zohrávajú služby, ako poradenstvo, inžinierske služby, logistika alebo marketing. Pri znižovaní vertikálnej integrácie sa tvorba hodnôt často posúva k dodávateľovi. Tento proces sa stáva čoraz komplexnejším tým, že mnohí z týchto dodávateľov sú takisto súčasťou globálnych sietí, čo vytvára nové prepojenia medzi dodávateľmi.

2.2

No čo v skutočnosti zahŕňa pojem „globálny“? Popri samozrejmej úlohe, ktorú zohrávajú USA a Japonsko sa v posledných dekádach na svetovej scéne čoraz viac presadzujú ďalšie regióny, ako napríklad tzv. krajiny BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína). Je však potrebné poznamenať, že táto skupina má dve kategórie členov, pričom veľký vplyv majú najmä India a Čína, ktoré „dramaticky menia celú architektúru dodávateľského reťazca a tvorby hodnôt“ (6).

2.3

Ak zohľadníme túto skutočnosť, EÚ musí posilniť svoju schopnosť konkurovať pridanou hodnotou, pretože hospodárska súťaž založená výlučne na nákladoch nie je realistická a nie je v súlade so sociálnymi hodnotami a hodnotami udržateľného rozvoja Únie.

2.4

Dodávateľské reťazce a siete sa rozširujú, pretože pre priemyselné procesy je čoraz viac charakteristická fragmentácia výrobných procesov a špecializácia výrobkov pomocou technológií a prispôsobovania požiadavkám zákazníka (customisation). Výrobcovia môžu štandardizovať hlavné súčasti výrobkov a zároveň ponechať priestor pre prispôsobovanie požiadavkám zákazníkov. To sa nazýva „masové prispôsobovanie“ (mass customisation).

2.5

Tieto faktory sú stimulované interakciou medzi výrobným priemyslom a službami (7), čo vedie k stieraniu hraníc medzi odvetviami. Informačné a komunikačné technológie (IKT) prispievajú k tomuto stavu zvyšovaním interoperability a nárastom služieb poskytovaných elektronicky.

2.6

Európske firmy by sa mali koncentrovať na vytváranie dodávateľských sietí, ktorých výsledkom sú „rozšírené produkty“ (systém výrobkov a služieb) a ktoré by sa zameriavali na trhové segmenty s vysokou pridanou hodnotou. Dokonca aj samotné výrobné závody sa stali komplexnými obchodovateľnými výrobkami.

2.7

Nové technologické cykly kladú čoraz väčší dôraz na riadenie ľudských zdrojov na všetkých úrovniach a zdôrazňujú nevyhnutnosť celoživotného vzdelávania ako kľúčového prvku konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti.

2.8

Životný cyklus výrobkov sa skracuje a mení vzhľadom na narastajúcu interakciu medzi službami a výrobou a vzhľadom na skutočnosť, že hospodárska súťaž a spolupráca (pred vstupom do nej) sa v mnohých oblastiach globalizujú.

2.9

Štruktúra podnikov a dynamický vzťah medzi podnikmi je pod silným vplyvom týchto prebiehajúcich zmien. Tieto zmeny si vyžadujú neustále prispôsobovanie a reorganizáciu. Špecializácia výrobných procesov, prispôsobovanie požiadavkám zákazníka a rozvoj služieb súvisiacich s výrobou v čoraz väčšej miere vedú k outsourcingu. A naopak: outsourcing môže viesť k ďalšej špecializácii a decentralizácii.

2.10

Súbežne s týmito procesmi prebieha aj koncentrácia prostredníctvom fúzií a akvizícií – čím viac je podnik vzdialený od zákazníka, tým väčšia miera koncentrácie a konsolidácie sa uskutočňuje v praxi.

2.11

V globálnom kontexte prebieha outsourcing a offshoring  (8). Rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky v nových členských štátoch a v Ázii sú výrazne zapojené do tohto procesu, pričom každý z týchto regiónov poskytuje vlastné výhody v oblasti nákladov a vlastný trhový potenciál. Ázia sa stáva nespochybniteľným centrom poskytovania nízkonákladovej výroby a služieb. V Číne a Indii sa vyvíjajú nezávislé technológie. Tieto procesy môžu viest k relokácii aktivít a reálnym stratám pracovných miest. Na strane zamestnancov to môže vyvolať pocit prehnanej opatrnosti. Na druhej strane môžu relokácie vyvolať boom zamestnanosti v európskych podnikoch (9).

2.12

Komplikovaný vývoj vyplývajúci z obrovského množstva transakcií, fúzií a akvizícií uskutočňujúcich sa na celom svete naznačuje, že relokácie, ako dôsledok zmien vo výrobe a službách, nie sú lineárnym alebo jednosmerným procesom. Výrobné náklady sú len jednou časťou širšieho spektra zohľadňovaných aspektov. Do tejto rovnice vstupuje množstvo ďalších faktorov, ktoré nie sú predmetom tohto stanoviska. Sú to napríklad komplexná logistika, vysoké prepravné náklady, ekologické aspekty, regulačné rámce, ochrana duševného vlastníctva a dostupnosť surovín, technológií a odborných vedomostí. Ak vezmeme do úvahy všetky tieto faktory, tak v niektorých prípadoch by pre výrobný priemysel a služby mohlo byt výhodné vrátiť sa do Európy.

2.13

Na druhej strane môžu byť predmetom relokácie aj inovatívne aktivity, čo by znamenalo stratu know-how pre Európu. Z dlhodobého hľadiska môžu relokácie dokonca oslabovať schopnosť európskych podnikov inovovať, ak sa nebude posilňovať znalostná a výskumná základňa v EÚ. V tejto súvislosti je významným faktorom rastúci počet inžinierov v Indii a Cíne (45 % všetkých inžinierov na celom svete).

2.14

Okrem toho skutočnosť, že mladí vysokokvalifikovaní ľudia opúšťajú Európu alebo uprednostňujú prácu vo veľkých podnikoch (10), môže viest k nedostatku kvalifikovaných ľudí v európskych IIC.

2.15

Veľké podniky sú často v lepšej situácii než IIC, pokiaľ ide o reagovanie na výzvy uvedené vyššie. Vo všeobecnosti majú relatívne ľahký prístup k bankám a kapitálovým trhom, sú zapojené do interakcií všetkého druhu a interoperability s inými podnikmi, majú prístup k širokému spektru trhov a sú lídrami v outsourcingu. No nie sú také flexibilné ako menšie podniky.

3.1

Všetky ukazovatele naznačujú, že proces fragmentácie výroby, prispôsobovania požiadavkám zákazníkov a tvorby globálnych sietí bude pokračovať. Vo väčšine oblastí fungujú nadnárodné podniky ako strategickí lídri, no veľa práce vykoná rastúci počet IIC.

3.2

IIC niekedy – napriek vysokému potenciálu – uprednostňujú krátkodobejšie prístupy, musia vynaložiť obrovské úsilie pri vstupe na nové trhy, často sú závislé od pravidelných objednávok od určitých veľkých zákazníkov a často nemajú taký dobrý prístup na kapitálové trhy. Navyše sú do značnej miery vystavené rizikám prerušenia dodávateľského reťazca spojeným so znižovaním nákladov, ktoré významnejší zákazníci stále požadujú. V nasledujúcich bodoch sa pozornosť upriamuje na najdôležitejšie výzvy, ktorým IIC čelia.

3.3

Veľa zlepšení v rámcových podmienkach relatívne malých a stredne veľkých firiem závisí jednoducho od postoja spoločnosti a od postojov v samotných firmách. V niektorých členských štátoch a regiónoch sú postoje k podnikom tohto typu pozitívnejšie než v iných. Je preto potrebné podporovať výmenu osvedčených postupov.

3.4

Je potrebné podporovať IIC, aby boli otvorené spolupráci a aby rozvíjali spoločné projekty. Takáto spolupráca a projekty môžu posilniť postavenie na trhu a podporiť rokovania dodávateľov s veľkými zákazníkmi. Mohli by aj pomôcť vykompenzovať negatívne účinky tzv. začlenenia (lock in) alebo vylúčenia (lock out).

3.5

Je potrebné podporovať využívanie open source softwaru (11) a slobodný prístup k inžinierskym technológiám a normám. Mimoriadne dôležité je efektívne prepojenie IIC s výskumnými inštitútmi.

3.6

Koncentrácia (clustering) a budovanie sietí okolo vedúcich podnikov a priemyselných zón vo vysoko industrializovaných oblastiach so špičkovými technológiami môže byt veľmi prospešné (12), pretože podporí vytváranie schém spolupráce medzi jednotlivými podnikmi. Rozhodujúce sú pritom otvorené postoje na univerzitách a technologických inštitútoch sídliacich v blízkosti, spolu s primeraným prístupom zo strany miestnych a regionálnych orgánov. „Priemyselné zóny“ okolo technologických centier, vedeckých parkov a univerzít môžu byt pre menšie podniky veľmi prospešné.

3.7

Vo všeobecnosti je potrebné získať banky a investorov pre väčšiu ochotu prijímať riziko. Štatistické údaje preukazujú, že vo finančnom svete USA je takáto väčšia ochota riskovať odmenená vysokými výnosmi. Otvorený prístup ku kapitálovým trhom v Európe je v každom prípade potrebný – a to tým viac, pretože finančná ťarcha výrobných procesov sa v mnohých prípadov presúva z veľkých podnikov na menších dodávateľov.

3.8

Napríklad v automobilovom priemysle zapríčinil outsourcing finančné problémy mnohým podnikom, pretože proces vývoja a obdobie amortizácie sú dlhé – vývoj trvá často 3 až 5 rokov a amortizácia 5 až 7 rokov. V USA je tento problém riešený čiastočne jednoduchším prístupom k súkromnému kapitálu a v mnohých rozvojových krajinách veľmi veľkorysými daňovými pravidlami a štátnou pomocou. Podmienky v Európe sa v tejto oblasti musia výrazne zlepšiť, najmä pre IIC a ich potrebu financovať výskum a vývoj v oblasti technologických inovácií. Popri opatreniach zo strany štátu musia zohrávať svoju úlohu banky – vrátane Európskej investičnej banky (EIB), ktorá by mala úzko spolupracovať s partnermi z bankového sektora v celej Európe – a súkromný kapitál (private equity).

3.9

EHSV berie s veľkým záujmom na vedomie usmernenia v oznámení Komisie na tému „Implementácia lisabonského programu Spoločenstva: Financovanie rastu MSP – Pridaná európska hodnota“ (13). Medzi finančnými inštitúciami a súkromným kapitálom (private equity) na jednej strane a malými a strednými podnikmi na strane druhej treba vybudovať užšie vzťahy.

3.10

Závislosť od veľkých zákazníkov je dôvodom pre určité obavy, predovšetkým v monopriemyselných oblastiach, ak sú IIC pevne začlenené do dodávateľských reťazcov (lock in), resp. ak sú z nich celkom vylúčené (lock out). Pri spolupráci s veľkými podnikmi musí dodávateľ často využívať požadovanú technológiu. Dodávky jednému veľkému zákazníkovi môžu obmedziť dodávateľa tak, že je nútený využívať jednu špecifickú technológiu.

3.11

To isté sa môže stať dodávateľom, ktorí sú z reťazca vylúčení, pretože nemajú nástroje potrebné na vstup na dodatočné trhy a na účasť v ďalších dodávateľských reťazcoch alebo sieťach.

3.12

Veľké podniky však nechcú byt úplne závislé od jedného dodávateľa, hoci niekedy k takým situáciám prichádza. V mnohých prípadoch významní výrobcovia v oblasti automobilového priemyslu uprednostňujú jedného dodávateľa, najmä čo sa týka výskumu, vývoja a výroby nových komponentov a systémov určených pre konečný produkt. Za normálnych okolností prebieha ostrá súťaž medzi dodávateľmi.

3.13

V niektorých prípadoch, najmä v automobilovom priemysle, prišlo k situáciám, že náklady na technický vývoj boli prenesené na dodávateľa, a objednávateľ ho navyše požiadal, aby sa o know-how podelil so svojim konkurentmi. Táto prax predstavuje problém, najmä pre nemonopolných dodávateľov.

3.14

Účinky takéhoto pevného začlenenia alebo vylúčenia (lock in a lock out) môžu narastať, keď vzrastá počet aplikácií IKT, hoci účinky pevného začlenenia/vylúčenia určite nie sú len problémom spojeným s oblasťou IT. Často je tiež ťažké dostať licenciu. Nedostatočná štandardizácia a interoperabilita na jednej strane a nedostatočné využívanie voľne dostupných technológií (open source) na strane druhej brzdia ďalšie investície.

3.15

V tomto prípade (pozri bod 3.6) môžu pomôcť spolupráca a koncentrácia (clustering) pri prekonávaní deficitov vyplývajúcich z hore uvedených procesov, najmä v monopriemyselných regiónoch.

3.16

Duševné vlastníctvo je kľúčom (14). Ochrana práv duševného vlastníctva predstavuje pre IIC osobitnú výzvu, pretože IIC sú malé a stredne veľké podniky. Problémy, ktoré musia tieto podniky riešiť pri financovaní výskumu a vývoja, boli už vo všeobecnosti naznačené, a je potrebné zamedziť ďalšiemu zhoršovaniu situácie a zabrániť konkurentom, aby získali plody ich úsilia.

3.17

Dôležitú úlohu zohrávajú patenty. EHSV vyjadril v mnohých stanoviskách svoje veľké obavy týkajúce sa „opakovaných neúspechov pri zavádzaní patentu Spoločenstva“, ktoré negatívne ovplyvnili hodnovernosť výskumnej politiky EÚ a nedokázali stimulovať „inovačný výskum zameraný na dosahovanie konkurencieschopných výsledkov“ (15). Neschopnosť zaoberať sa týmto dôležitým aspektom veľmi predražuje ochranu inovácií (predovšetkým v porovnaní s USA a Japonskom), ktorú si IIC niekedy už nemôžu dovoliť.

3.18

Problém drahých postupov pri ochrane práv duševného vlastníctva sa ďalej spája s neefektívnosťou, ktorá je často zapríčinená nedostatočným presadzovaním dodržiavania tejto legislatívy. V obchodných vzťahoch s Čínou je potrebné zamerať sa na falšovanie ako na jeden z prioritných aspektov. V dôsledku problémov s falšovaním nie sú mnohé podniky z oblasti špičkových technológií ochotné zvyšovať investície v Číne alebo ich dokonca sťahujú (16).

3.19

Príloha 2 ilustruje problematiku porušovania práv duševného vlastníctva a falšovania v oblasti výroby automobilových súčiastok.

3.20

Špecializované IIC majú svoje vlastné prednosti. Nové príležitosti sa ponúkajú pri nutnosti premeniť masové operácie na decentralizované prístupy prispôsobené na mieru podľa požiadaviek zákazníka – za predpokladu, že sú rozvíjané aj požadované kvalifikácie.

3.21

Je však znepokojujúce, že v Európe si väčšina absolventov vysokých škôl želá pracovať pre veľké podniky. Existuje zrejmá potreba podporovať ľudí, aby pracovali v IIC – napríklad zlepšením vyhliadok ich kariérneho rastu. Problém IIC je obzvlášť akútny, keď je celkový počet absolventov nedostatočný, napr. v inžinierskych disciplínach.

3.22

Tzv. „systémy duálneho vzdelávania“ – kombinácia štúdia a práce – ktoré sa v súčasnosti uplatňujú v niektorých členských štátoch, ako napr. v Nemecku, Rakúsku a Luxembursku (duale Ausbildung) môžu byt pre IIC veľmi cenné.

3.23

Je veľmi dôležité podporovať rozvoj kvalifikácie a zručností zamestnancov – k rastu štandardov môžu prispieť zamestnanci i podniky (17). Zlepšenie prostredia na pracovisku môže mať v tejto súvislosti priaznivý účinok. Moderné koncepcie riadenia ľudských zdrojov, vrátane systematického monitorovania vzdelávacích a školiacich schém môžu pomôcť pri vytváraní pracovných miest. Tieto body treba zohľadniť v rámci odvetvových prístupov, vrátane dialógu medzi sociálnymi partnermi.

3.24

Okrem priamej korelácie medzi efektívnymi vzdelávacími systémami a kvalitou kvalifikácie pracovníkov treba poukázať na obrovský význam trojuholníka vzdelávanie – inovácie – výskum. V tejto súvislosti môže byt veľmi nápomocná nová iniciatíva EÚ „Regióny za hospodárske zmeny“, pretože zdôrazňuje regionálny rozmer a vplyv výskumu, technologických kvalifikácií a hospodárskych centier (clusters) (18).

3.25

S cieľom v plnej miere využiť výhody príležitostí, ktoré boli IIC poskytnuté prostredníctvom zlepšenia kvalifikácie a rozvíjania podnikateľského ducha, nemožno ignorovať význam územného rozmeru. Globalizácia, ktorá implikuje čoraz väčšiu internacionalizáciu, prináša so sebou požiadavku zodpovedajúceho posilnenia regionálnej blízkosti. To by sa mohlo zabezpečiť týmito opatreniami:

3.26

Podnikateľský duch je veľmi dôležitý, podobne ako kreativita a flexibilita, t. j. schopnosť rýchlo sa prispôsobiť meniacim sa podmienkam. Malé a stredné podniky majú často väčšiu schopnosť reagovať na výzvy než veľké podniky. Tieto faktory môžu pomôcť MSP profitovať z fragmentácie a prispôsobovania požiadavkám zákazníkov v rámci sietí (19).

4.1

S cieľom zvýšiť efektívnosť hodnotového a dodávateľského reťazca je dôležité vytvoriť stabilné podnikateľské prostredie pre IIC. EHSV zastáva názor, že existujú dva hlavné nástroje na podporu prítomnosti európskych IIC v celosvetových sieťach: priemyselná politika nového štýlu (vrátane odvetvového prístupu) a 7. rámcový program (RP7).

4.2

IIC by mali byt systematickejšie zapájané do rámca priemyselnej politiky. Komisia a Rada by mali vopred vypracovať presnejšie vyhodnotenie vplyvu pripravovanej legislatívy na podniky z oblasti špičkových technológií v oblastiach, ako sú technický rozvoj a vytváranie noriem. Ak sa vysloví pojem „priemysel“, často majú ľudia na mysli len veľké podniky. IIC sa často prehliadajú, a pritom by si zaslúžili osobitnú pozornosť.

4.3

EHSV zdôrazňuje dôležitosť IKT pre IIC. V plnej miere súhlasí s cieľmi Komisie definovanými v jej oznámení pod názvom „Posilňovanie dôvery v medzipodnikové elektronické trhy (business-to-business electronic markets)“ (20).

4.4

Komisia vytvorila aj európsku sieť na podporu „elektronického“ podnikania pre MSP (eBSN). EHSV súhlasí s hlavným cieľom eBSN, ktorým je nadviazať kontakty medzi odborníkmi v oblasti e-podnikania a zabezpečiť výmenu skúseností a osvedčených postupov.

4.5

Dôležitým aspektom priemyselnej politiky EÚ je otvorený dialóg o budúcom smerovaní a technológiách z odvetvovej perspektívy, ako boli naplánované v prebiehajúcich európskych technologických platformách. Hoci hranice medzi odvetviami sa stierajú, je špecifický odvetvový prístup v tejto oblasti stále primeraný a ponúka vítané príležitosti pre IIC.

4.6

Inovácie majú rozhodujúci význam. EHSV podporuje návrh Komisie vyvinúť trhy priaznivo naklonené inováciám prostredníctvom novej iniciatívy vedenej trhom a zameranej na uľahčenie tvorby a distribúcie nových inovatívnych výrobkov a služieb v sľubných oblastiach (21).

4.7

Je dôležité, aby sa do technologických platforiem zapojili aj IIC. Možno sa nájdu ďalšie spôsoby a prostriedky, ako odstrániť prekážky v tejto oblasti. Je potrebné vypracovať agendu strategického výskumu zahŕňajúcu IIC. Napriek tomu sú každodennou skúsenosťou týchto platforiem aj tradičné slabé stránky týchto firiem, ako napr. nedostatok vzájomnej dôvery, čas, dostupní zástupcovia a často aj nedostatok strategického zamerania.

4.8

S cieľom zadefinovať agendu strategického výskumu, vypracovala skupina na vysokej úrovni „Manufuture“ (22) analýzu obsahujúcu podobné myšlienky o výmene týkajúcej sa nových výrobkov s pridanou hodnotou a kombinácii výroby a služieb na jednej strane a zohľadnenia inovatívnych foriem výroby na strane druhej (23).

4.9

Okrem toho účinky tzv. pevného začlenenia (lock in) a vylúčenia (lock out) týkajúce sa dodávateľských reťazcov sú často prekážkou pri efektívnej účasti v platformách, keď IIC – ani tie, ktoré disponujú značným potenciálom – nie sú schopné zúčastniť sa interoperabilných systémov.

4.10

EHSV zastáva názor, že pre IIC je potrebné vyvinúť strategickú víziu, ktorá by mohla pomôcť prekonať hendikepy vyplývajúce z uvedeného pevného začlenenia alebo vylúčenia. Cieľom by mala byt interoperabilita. To by sa mohlo zabezpečiť takto:

4.11

Podľa EHSV možno podporovať rovnaký cieľ vytvorením fór EÚ pre spoluprácu medzi IIC s cieľom koncentrovať kreativitu a inováciu v Európe.

4.12

Hlavným problémom je jednoduchý prístup k finančným trhom.

4.12.1

EHSV zastáva názor, že je potrebné stimulovať banky a iné finančné zainteresované strany, ako napr. fondy rizikového kapitálu, aby prijali pozitívnejší postoj k prijímaniu rizika, napríklad prostredníctvom investovania do IIC v oblasti špičkových technológií.

4.12.2

Špecifickým príkladom by bolo umožniť IIC jednoduchší prístup ku kapitálovému trhu a súkromným zdrojom (private equity), pričom je potrebné zaoberať sa dobou splatnosti, ktorá môže vyplývať z potenciálne problematického dlhého obdobia vývoja a amortizácie. V tejto súvislosti je potrebné posilniť úlohu Európskej investičnej banky (EIB) a Európskeho investičného fondu (EIF) na uľahčenie prístupu k nástrojom poskytujúcim finančné zdroje, rizikovému kapitálu a garantovaným schémam (26).

4.12.3

EHSV zastáva názor, že finančné inštitúcie ako EIB môžu zohrávať významnejšiu podpornú úlohu, predovšetkým v konzorciách s účasťou miestnych bánk, ktoré dobre poznajú podniky v svojom regióne.

4.12.4

Vzhľadom na priemyselnú politiku nového štýlu a partnerstvá medzi priemyslom a výskumom pracuje v súčasnosti EIB spolu s generálnym riaditeľstvom DG RTD na novom spoločnom finančnom nástroji, nazvanom risk sharing finance facility (RSFF), t. j. finančný nástroj na rozloženie rizika. Cieľom tohto opatrenia je zlepšiť prístup k financovaniu úvermi, predovšetkým pre aktivity výskumu súkromného sektora a podobné aktivity, ktorých rizikový profil je vyšší než priemer a ktorý trh nepokrýva.

4.13

Daňová politika je v právomoci členských štátov. Napriek tomu by však bolo veľmi vítané prediskutovať na úrovni EÚ požadovateľné daňové opatrenia zamerané na posilnenie postavenia európskych podnikov v globálnych hodnotových a dodávateľských sieťach.

4.14

EÚ musí medzi ciele svojej obchodnej politiky zaradiť ochranu práv duševného vlastníctva menších a stredne veľkých podnikov, vzhľadom na často neférové a nespoľahlivé postoje (veľkých) rýchlo sa rozvíjajúcich trhov voči európskym podnikom.

4.15

Kľúčovým faktorom sú ľudské zdroje. Ešte výraznejšie ako kedykoľvek v minulosti sú neoddeliteľným pilierom trvalo udržateľného hospodárskeho rastu vzdelávacie systémy. Za všeobecné, odborné a celoživotné vzdelávanie nesú spoločnú zodpovednosť jednotlivci, podniky, sociálni partneri a verejné orgány (27).

4.16

Diskusie medzi sociálnymi partnermi v rámci odvetví by mali zahŕňať prístupy k riadeniu ľudských zdrojov ktoré sú prispôsobené na mieru, vrátane rozvoja vzdelávacích schém prispôsobených požiadavkám odborných kvalifikácií. Mali by tiež zobrať do úvahy regionálny rozmer priemyselných zmien a iniciatívu EÚ pod názvom „Regióny za hospodárske zmeny“ (28).

4.17

RP7, ktorý sa vzťahuje na ciele priemyselnej politiky nového štýlu, by mal venovať osobitnú pozornosť vzťahom medzi malými a stredne veľkými podnikmi, vrátane primeraného využívania nástroja RSFF vyvinutého spoločné s EIB (29). V pokročilých projektoch IKT financovaných v rámci RP7 je veľmi dôležitá účasť IIC, aby sa im umožnilo zapojenie do rozvinutých sietí a nadviazať spoluprácu.

4.18

Podľa názoru EHSV môže RP7 prispieť k vytvoreniu permanentnej inovačnej politiky, čo by znamenalo nadviazanie úzkych vzťahov medzi znalostnými centrami (univerzity, technologické inštitúty, odborné školy) a priemyselnými aktivitami. Hodnotové a dodávateľské reťazce alebo siete sú pre takúto politiku veľmi dôležité, keďže program sa zameriava na podporu vývoja nových „rozšírených produktov“ (tiež známych ako „produkty/služby“ alebo „služby s integrovanými produktmi“) a nových procesov. Cieľom tohto postupu je vytvoriť jednotnú spoľahlivú sieť v Európe, ktorá by slúžila IIC.

4.19

EHSV konštatuje, že vzhľadom na byrokratické požiadavky je ťažké zapojiť malé a stredne veľké podniky do programov výskumu a vývoja. Výberové konania trvajúce minimálne jeden rok sú pre tieto podniky príliš dlhé.

4.20

Bolo by želateľné vytvoriť priaznivé podmienky pre rozvoj silných sieťových podnikov s transparentnými prepojenými štruktúrami. EHSV sa vyslovuje za to, aby RP7 pomáhal systematicky rozvíjať optimálne štruktúry sietí a hladkých procesov v dynamickom a komplexnom priemyselnom prostredí.

4.21

Podobne je potrebné podporiť vytvorenie riadiacich štruktúr pre logistiku a dodávateľský reťazec na strategickej i operatívnej úrovni.

4.22

V prípade odvetví s menším podielom špičkových technológií, ktoré sú fyzicky viazané na Európu, môžu výskumné programy podporiť neustály nárast produktivity a efektívnosti s cieľom zachovať konkurenčné výhody.

4.23

Jedným z mnohých aspektov, ktoré musia podniky zohľadniť, aby mohli v plnej miere využiť výhody výskumných programov EÚ, je dôležitosť vytvárania zodpovedajúcich sietí. Hoci sa toto posolstvo ešte nestalo súčasťou myslenia IIC v Európe, spolupráca medzi podnikmi pred vstupom do hospodárskej súťaže by sa mohla preukázať ako veľmi užitočná, čo rovnako platí aj pre podporu partnerských vzťahov.

4.24

RP7 má podľa toho za cieľ prispieť k prepojenému priemyslu založenému na znalostiach, európskych štandardoch, ktoré sú dôležitým prvkom pre spoluprácu, prepojenie a interoperabilitu.

4.25

EHSV zastáva aj názor, že RP7 ponúka veľkú príležitosť zvýšiť efektívnosť hodnotových a dodávateľských reťazcov a vyzýva hlavné zainteresované strany, aby zabezpečili jeho plnú realizáciu. To sa vzťahuje nielen na technológie, ktoré zlepšujú prepojenosť sietí (najmä IKT), ale aj iné technológie, napr. nanotechnológie.

4.26

Súbežne s vývojom v priemyselnej politike sú v RP7 dôležité aj regionálne a miestne kontexty a aktivity, predovšetkým týkajúce sa spolupráce IIC s veľkými podnikmi, okolitými univerzitami, technologickými inštitútmi a strediskami odborného vzdelávania (30).

20.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 168/10

1.1

Európsky priestor sa v priebehu posledných 50 rokov zmenil a globalizácia tieto zmeny ešte urýchľuje, čo má značné dôsledky pre hlavné európske centrá, ktorými sú metropolitné oblasti. (2) Práve tie môžu najlepšie reagovať na výzvy a najviac využiť príležitosti, ktoré vyplývajú zo spomínaných zmien.

1.2

EHSV zastáva názor, že Rada a Komisia by mali prerokovať a vypracovať hlavné usmernenia pre rozvoj metropolitných oblastí a národných iniciatív v tejto oblasti. Dobre vedená diskusia na európskej úrovni začlení národné prístupy do spoločnej perspektívy, čo by mohlo stimulovať aj zúčastnené subjekty na regionálnej úrovni.

1.3

EHSV sa domnieva, že lepšie štruktúrovaná diskusia o metropolitných oblastiach v Európe a medzi týmito oblasťami by mala prispieť k stimulovaniu týchto regiónov, aby ony samé úspešne implementovali lisabonsko-göteborský program, ktorý by tiež mohol byť obsiahnutý v národných reformných programoch.

1.4

EHSV konštatuje, že intenzívna diskusia prebieha už niekoľko rokov. Prepojenie medzi veľkými metropolami a Lisabonskou stratégiou kladie väčší dôraz než v minulosti na sociálno-ekonomické dôsledky týchto veľkých metropolitných oblastí. Toto je krok vpred.

1.5

V mnohých krajinách a regiónoch usilujú verejné orgány, ako aj súkromný sektor a občianska spoločnosť o vytvorenie podmienok potrebných pre trvalo udržateľný rozvoj metropolitných oblastí a o zabezpečenie ich konkurencieschopnosti v Európe aj vo svete. Pozornosť si zasluhuje najmä vývoj pozorovaný v Nemecku. Univerzitné štúdie, aj štúdie vykonávané na spolkovej úrovni, prispeli k objektívnosti diskusie. Do medziministerských konferencií o európskych metropolitných oblastiach sa zapojili národné i regionálne orgány.

1.6

Mestská politika Komisie ako aj návrh Územného programu Rady sú rovnako krokom vpred. Ponúkajú rámec pre ambicióznu mestskú politiku. Územný program zdôrazňuje niekoľko charakteristík, ktoré sú typické pre veľké metropoly. EHSV však konštatuje, že návrh Územného programu je v tomto ohľade ešte príliš váhavý.

1.7

Napriek rozdielnym prístupom a štruktúram v jednotlivých štátoch sú problémy a ambície veľkých mestských regiónov väčšinou rovnaké.

1.8

Slabosťami, ktoré bránia vyváženému rozvoju metropolitných oblastí, sú nedostatok identity a absencia primeranej správy. Existujúce administratívne orgány sú často veľmi zastarané a bránia pružnému prispôsobeniu sa.

1.9

Na zaručenie úspechu metropolitných oblastí sú nevyhnutné záväzky na viacerých úrovniach – národnej, regionálnej a mestskej. To si vyžaduje legitimitu decentralizovaných inštitúcií a uľahčí aj iniciatívy súkromného sektora a mimovládnych organizácií.

1.10

EHSV znovu upozorňuje na nedostatok sociálno-hospodárskych a environmentálnych údajov o metropolitných oblastiach, ktoré by boli porovnateľné na európskej úrovni. EHSV sa domnieva, že keďže tieto údaje by mali byť zhromažďované na európskej úrovni aj národných úrovniach, musia byť každoročne monitorované aj hospodárske, sociálne a environmentálne výkony európskych metropolitných regiónov, čo rozšíri naše poznanie ich situácie a umožní príslušným metropolitným aktérom lepšie vykonávať svoju činnosť.

2.1

EHSV navrhuje, aby Komisia vypracovala zelenú knihu o metropolitných oblastiach ako doplnenie Územného programu a strategických usmernenia pre súdržnosť s cieľom stimulovať európsku diskusiu na základe objektívnej analýzy.

2.2

EHSV žiada, aby výzvy a ambície veľkých metropol, ako aj poznanie a skúsenosti získané v členských štátoch, boli zhrnuté do spoločnej európskej perspektívy, a aby boli šírené osvedčené postupy.

2.3

EHSV považuje za potrebné, aby Komisia uskutočnila politické rozhodnutie poveriť Eurostat, aby každý rok vypracoval spoľahlivé a porovnateľné údaje o všetkých metropolitných oblastiach Európskej únie a aby mu boli na splnenie tejto novej úlohy pridelené dodatočné prostriedky.

2.4

Na to, aby Eurostat mohol splniť svoje poslanie čo najrýchlejšie, EHSV navrhuje, aby ORATE (Observatoire en Réseau de l'Aménagement du Territoire Européen – Sieť monitorovacích centier európskeho územného plánovania) alebo iná organizácia s relevantnou expertízou vypracovali pilotnú štúdiu s cieľom otestovať rôzne možné metódy stanovenia hraníc metropolitných oblastí podľa spoločných kritérií a navrhnúť obmedzený zoznam údajov, ktoré by bolo možné bezodkladne získať od metropolitných oblastí s počtom obyvateľov vyšším ako jeden milión počas obdobia rokov 1995 až 2005, a to najmä tak, že využijú existujúce podrobné údaje z európskych prieskumov na trhu práce (3).

3.1

EHSV vo svojom stanovisku z roku 2004 upozornil na sociálno-hospodárske dôsledky metropolitných oblastí (4), ktoré boli podľa neho značne nedocenené.

3.2

Cieľom spomínaného stanoviska bolo upriamiť pozornosť inštitúcií EÚ na sústavne sa zvyšujúcu, často až zarážajúcu, koncentráciu ľudí a hospodárskej činnosti v metropolitných oblastiach Európy a sveta.

3.3

V stanovisku z roku 2004 EHSV zastáva názor, že rozvoj európskych metropolitných oblastí by mal figurovať v pracovnom programe EÚ. EHSV bol medzi prvými, ktorí zdôraznili priame spojenie medzi úlohou metropolitných oblastí a implementáciou Lisabonskej stratégie. Metropolitné oblasti sú laboratóriami svetovej ekonomiky. Sú to hnacie sily hospodárstva a centrá tvorivosti a inovácie.

3.4

Zároveň sa metropolitné oblasti sústreďujú na základné výzvy a problémy, ktorým bude Európa musieť čeliť v nadchádzajúcich rokoch. K najväčším problémom patrí chudoba a sociálne vylúčenie, ako aj územná segregácia s účinkami na zamestnanosť a (medzinárodnú) kriminalitu (5).

3.5

Pôsobenie metropolitných oblastí je posilnené častými vzájomnými interakciami medzi týmito oblasťami tak v Európe, ako aj na celosvetovej úrovni. Siete, ktoré tieto oblasti tvoria, pomáhajú posilňovať európsku integráciu.

3.6

V stanovisku z roku 2004 EHSV konštatuje, že chýbajú porovnávacie analýzy, ktoré by uspokojivým spôsobom ukázali silné a slabé stránky týchto oblastí, ich obmedzenia a príležitosti.

3.7

Práve z toho dôvodu trval EHSV v roku 2004 na potrebe definície európskych metropolitných oblastí a na vytvorení relevantných a porovnateľných dát vrátane zhodnotenia kľúčových indikátorov Lisabonskej stratégie pre každú z takých oblastí.

3.8

Ekonomika založená na poznatkoch a spoločnosť prepojená sieťami zvyšujú atraktívnosť metropol pre občanov aj pre činnosti. Určité členské štáty začali na národnej aj regionálnej úrovni živé diskusie o tom, akú politiku treba prijať pre veľké metropolitné oblasti a pre ich správu. Po týchto diskusiách niekedy nasledujú konkrétne aktivity tak zdola nahor, ako aj zhora nadol.

4.1

V roku 2004 EHSV požiadal Komisiu, aby vypracovala integrované štúdie s účasťou všetkých príslušných členov a aby pravidelne predkladala správy týkajúce sa sociálno-hospodárskej situácie metropolitných oblastí a ich postavenia v celoeurópskom meradle. Takýmto spôsobom by bolo možné lepšie zhodnotiť silné a slabé stránky veľkých metropol s cieľom lepšie definovať opatrenia a uľahčiť šírenie osvedčených postupov.

4.2

Vo svojej reakcii na návrhy EHSV Komisia „súhlasí so zistením predloženým EHSV pokiaľ ide o kľúčovú úlohu metropolitných oblastí pre uskutočňovanie cieľov Lisabonskej stratégie, ako aj pokiaľ ide o nedostatok spoľahlivých a porovnateľných údajov o týchto územných jednotkách na európskej úrovni.“ (6)

4.3

Napriek súhlasu s týmito závermi zatiaľ nebolo vidieť zo strany Komisie viac vyhranený a integrovanejší prístup týkajúci sa metropolitných oblastí. Postupne je síce implementovaná mestská politika, ale v jej rámci nie je badať rozdiel medzi „mestami a metropolitnými oblasťami“. Údaje poskytnuté štatistickými úradmi nie sú úplné a keďže vznikli v rámci definícií jednotlivých štátov, nie sú vždy porovnateľné v európskom meradle.

5.1

Nedávno bolo na štátnych aj regionálnych úrovniach uskutočnených niekoľko iniciatív, ktoré vyzdvihujú vývoj metropol. Tieto iniciatívy často zahŕňajú rôzne opatrenia na posilnenie harmonickejšieho rozvoja pokiaľ ide o infraštruktúry, územné plánovanie, hospodárske a sociálne aspekty, ako aj rozvoj infraštruktúry v oblasti dopravy a telekomunikácií medzi samotnými metropolitnými oblasťami. Uvádzame príklady niekoľkých iniciatív. Tento prehľad zďaleka nie je vyčerpávajúci.

5.1.1

V Nemecku sa o metropolitných oblastiach vedie od roku 1993 podrobná diskusia. Účelom štúdií a debát na univerzitách bolo vhodným a objektívnym spôsobom definovať zoznam úloh, ktoré plnia veľké metropoly, a identifikovať ich na základe tohto zoznamu.

5.1.1.1

V nemeckej analýze došlo k posunu od tradičného prístupu, čiže mapy štátu s mestami, obcami a spolkovými krajinami („Länder“) k odlišnému prístupu, ktorý predstavuje novú mapu Nemecka s novými hlavnými vzormi („Leitbilder“). Na základe hlavných usmernení a akčných plánov politiky územného plánovania (datovaných z roku 1992 a 1995), ktoré zdôraznili význam a úlohu metropolitných oblastí, Nemecko vytvorilo na základe rozhodnutia medziministerskej konferencie spolkových a krajinských ministrov pre územné plánovanie z 30. júna 2006 jedenásť metropolitných regiónov. Prvá medziministerská konferencia sa uskutočnila roku 2003.

5.1.1.2

Mapa nemeckých metropolitných oblastí odhaľuje nezhodu medzi existujúcim administratívnym členením a geografickými hranicami metropolitných regiónov. Napríklad k metropolitnému regiónu Norimbergu patrí mesto Norimberg a skupina susedných mestských a vidieckych obcí. Iné oblasti, napríklad Frankfurt/Rýn/Mohan a Hamburg. Iné sa čiastočne prekrývajú s územiami niekoľkých spolkových krajín („Länder“), kým iné, napríklad Mníchov a Porúrie, sú časťou jednej spolkovej krajiny („Land“). Vo väčšine prípadov už existuje tematická regionalizácia, napríklad v oblasti kultúry, športu, trvalej udržateľnosti a krajiny. Vo všetkých prípadoch patria k danému územiu veľké aj menšie mestá aj s vidieckymi oblasťami. Takýmto spôsobom je možné jasne definovať územia príslušných metropolitných oblastí.

5.1.1.3

V tomto štádiu (ešte) neboli plánované žiadne konkrétne štátne opatrenia. Metropolitné oblasti boli požiadané, aby definovali vlastné špecifiká a aby ich využili. Sledovaný cieľ je rozvoj nemeckých metropolitných oblastí ako autonómnych aktérov v európskom i medzinárodnom kontexte. Je zrejmé, že štátna politika, ako napríklad politika železničnej alebo leteckej dopravy môže ambície týchto oblastí podporiť.

5.1.1.4

Ak má byť zvýšená legitímnosť tohto nového prístupu, metropolitné oblasti by mali zaviesť systémy demokratického zastúpenia, každá podľa svojich špecifík a svojich predstáv. Môžu v nich slobodne definovať spôsoby, buď prostredníctvom priamych volieb, ako napríklad región Stuttgart, alebo prostredníctvom nepriameho zastúpenia miest a obcí ako je to v prípade regiónu Norimberg.

5.1.1.5

Politické ciele, ktoré je potrebné prediskutovať v rámci metropolitných oblastí, a ktoré majú rôzne charakteristiky, sú tieto: zaručiť kritickú masu potrebnú na dosiahnutie konkurencieschopnosti, vytvoriť podmienky pre účinnú správu, objasniť rozdelenie zodpovednosti, vytvoriť polycentrické územné riadenie, nájsť uspokojivú rovnováhu medzi urbanizáciou a ochranou vidieckych oblastí, rozvinúť dopravné infraštruktúry a zaistiť mobilitu, podporiť inovácie a hospodárske klustre, riadiť technologické „riziká“ a prírodné riziká, disponovať zdrojmi potrebnými pre verejné investície, zlepšiť medzinárodnú prístupnosť, zaistiť zvyšovanie úrovne regiónu.

5.1.2

Vo Veľkej Británii začal záujem o posilnenie metropolitných oblastí už začiatkom tohto storočia. V roku 2004 bol uverejnený vládny oznam o konkurencieschopnosti metropolitných oblastí iných ako Londýn (7). Cieľom bolo vytvoriť podmienky pre posilnenie autonómie mestských regiónov v medzinárodnom kontexte. Ale zamýšľaný proces bol zablokovaný, najmä kvôli neúspešnému referendu o vytvorení regionálneho zhromaždenia v regióne Newcastle.

5.1.2.1

V súčasnosti sa diskusia v UK zameriava na prerozdelenie zodpovedností na jednej strane medzi štátnou a regionálnou úrovňou, a na druhej strane medzi mestami a obcami v najľudnatejších regiónoch identifikovaných ako budúce metropolitné oblasti. Myšlienka vytvorenia mestských regiónov je vždy aktuálna. Napriek dvojznačnosti prebiehajúcich diskusií bude čoskoro publikovaná biela kniha o tejto tematike, a pripravuje sa nové územné usporiadanie na základe uznaných porovnateľných kritérií, podobných ako v nemeckom modeli.

5.1.2.2

Treba rozlišovať medzi politickou decentralizáciou a podporou na rozvoj metropol. Táto podpora sa vyznačuje flexibilitou a spolkami (alianciami) vytváranými medzi obcami s cieľom využiť príležitosti a spoločne prekonávať problémy. Pekným príkladom je rozvoj na severe Anglicka (Manchester, Liverpool, Leeds, Sheffield, Newcastle a York), iniciatíva vychádzajúca zdola nahor, nazvaná „Northern Way“. Tento rozvoj je charakterizovaný niekoľkými dohodami v rámci metropolitnej oblasti.

5.1.2.3

Prístup zhora nadol, ktorý nasleduje po miestnych a regionálnych iniciatívach, je považovaný za nevyhnutný, pretože mnohé strategické rozhodnutia možno prijať iba na základe spoločnej dohody. Tieto rozhodnutia figurujú v troch pracovných programoch: program konkurencieschopnosti na podporu najviac výkonných regiónov a na podporu najmenej výkonných regiónov, program sociálnej súdržnosti v prospech znevýhodnených občanov a program na ochranu životného prostredia, obsahujúci opatrenia určené najmä na zlepšenie kvality života a na zachovanie prírodných zdrojov. V týchto troch doménach sú metropolitné oblasti považované za najvhodnejšiu geografickú úroveň na uskutočňovanie ich politiky.

5.1.3

Vo Francúzsku prebieha diskusia už od roku 1960. Až donedávna bolo prijatých veľmi málo konkrétnych opatrení, pretože nebol docenený politický aspekt diskusií. Tento nedostatok politickej dimenzie bol vo všeobecnosti charakteristický v celej Európe.

5.1.3.1

V roku 2004 DIACT (8) začala s výzvou na predkladanie návrhov na metropolitné projekty s cieľom stimulovať spoluprácu medzi veľkými mestami a podporiť hospodársky rozvoj metropolitných regiónov. Porota skladajúca sa z riaditeľov príslušných ministerstiev a expertov vybrala pätnásť metropolitných projektov, vypracovaných miestnymi samosprávami. V roku 2006 boli projekty spresnené. V roku 2007 budú uzavreté zmluvy o metropolách, ktoré budú ťažiť z peňažnej pomoci štátu s cieľom implementovať štrukturálne opatrenia. Touto iniciatívou DIACT uznáva dôležitosť metropolitných regiónov ako kľúčových aktérov konkurencieschopnosti regiónov.

5.1.4

V Taliansku aj v Španielsku regionalizácia napreduje. Tento vývoj, hoci sa priamo netýka metropolitných oblastí, predsa len vytvára (z právneho hľadiska) nové príležitosti pre správu metropol.

5.1.4.1

V roku 1990 stanovoval v Taliansku zákon prístup zhora nadol a identifikoval 14 metropolitných oblastí. Nebol implementovaný. Nový zákon z roku 1999 schválil iniciatívy na vytváranie metropolitných oblastí zdola nahor. V regióne Bologna bolo zriadené samostatné zhromaždenie, ktoré združovalo 20 obcí a disponovalo vlastným rozpočtom. Napokon ústavná reforma v roku 2001 umožnila zriadenie troch metropolitných oblastí v okolí Ríma, Neapola a Milána. Nedávno sa začalo s opätovným uskutočňovaním tejto reformy.

5.1.4.2

V Španielsku je diskusia o územnom členení podmienená územnou autonómiou. Kompetencie v tejto oblasti majú výlučne autonómne regióny. V dôsledku toho nesú zodpovednosť za metropolitné oblasti. Zároveň prebieha proces posilňovania veľkých miest, ako aj meranie síl medzi centrálnou vládou, autonómnymi obcami a metropolitnými oblasťami, akými sú napríklad Madrid, Barcelona a Valencia. Výnimkou je Bilbao s verejno-súkromným partnerstvom.

5.1.4.3

Identifikácia metropolitných oblastí sa neobmedzuje na veľké krajiny, ba ani na krajiny ako také. Spomedzi najznámejších možno spomenúť metropolitnú oblasť Centrope, to jest Viedeň-Bratislava-Brno-Györ, región, ktorý sa rozkladá v štyroch krajinách (!) a Kodaň-Malmö (Dánsko a Švédsko). Obe územia zaznamenávajú pokrok. V Holandsku prebieha podrobná diskusia o najvhodnejšej správe Randstadu s cieľom odstrániť administratívnu roztrieštenosť, ktorá blokuje jeho územný a sociálno-ekonomický vývoj, ako aj rozvoj jeho infraštruktúry.

5.1.5

V nových členských štátoch nastáva podobný vývoj ako v spomenutých krajinách. V Poľsku identifikovala vláda istý počet metropolitných oblastí alebo „miest-regiónov“. Názorným príkladom je región Katowice, ktorý nedávno získal zvláštny štatút metropolitnej oblasti. Rozvoj miest a metropol však spravidla prebieha nekontrolovane a v dôsledku toho svojvoľne, pretože chýba vhodná regionálna správa. Preto sa niektoré metropoly preorientúvajú podľa praxe a expertízy krajín s tradíciou v decentralizačnej politike.

5.1.6

Do procesu metropolizácie sú rovnako zapojené aj obchodné a priemyselné komory ako dobre viditeľní a aktívni reprezentanti obchodného sveta na miestnej a regionálnej úrovni, najmä obchodné komory v hlavných mestách a mestách-regiónoch. Všade prispievajú k atraktívnosti a šíreniu hospodárstva a kultúry na svojom území, pričom zohľadňujú požiadavky na kvalitu života a rešpektujú životné prostredie.

6.1

Na úrovni EÚ je prioritným cieľom Komisie pod vedením pána Barrosa implementácia Lisabonskej stratégie. Týka sa to všetkých členov Komisie. Generálne riaditeľstvo REGIO zaradilo Lisabonskú stratégiu do centra regionálnej politiky „nového štýlu“ s dôrazom na mestský rozvoj.

6.1.1

„Lisabon“ a mestský rozvoj sa stali vďaka programom Spoločenstva prioritami vo všetkých regiónoch. Tieto programy sa nevzťahujú explicitne na metropolitné oblasti. Pre metropolitné oblasti je jedným z najhodnotnejších program URBACT (9).

6.1.2

Popri programoch generálneho riaditeľstva REGIO sú pre metropoly často dôležité aj iné špecifické programy spadajúce pod iné generálne riaditeľstvá, napr. GR pre výskum, GR pre životné prostredie a GR pre dopravu, pretože tieto programy sú tiež inšpirované predovšetkým cieľmi „Lisabonu“. Metropoly ako také sa síce v programoch nespomínajú priamo, ale všetky programy, ktoré sa usilujú o posilnenie výkonnosti miest, sa vzťahujú aj na metropoly.

6.1.3

V júni 2006 pracovná skupina z Rady uverejnila prvý projekt územného programu (10). Sú v ňom dobre opísané tendencie urbanizácie európskej spoločnosti. Vždy však chýba zreteľný rozdiel medzi mestami a metropolitnými oblasťami.

6.2

Problémom (veľkých) miest bolo venovaných niekoľko neformálnych zasadnutí Rady ministrov územného plánovania (11). Územné plánovanie figuruje ako kompetencia EÚ v súčasnej Zmluve v rámci kapitoly Životné prostredie článku 175 ods. 2 (12).

6.3

Európsky parlament (13) zdôrazňuje, že „mestá a aglomerácie alebo mestské zóny združujú 78 % obyvateľstva Únie a že zároveň sú miestom, kde sa sústreďujú ťažkosti, aj miestom, kde sa tvorí budúcnosť.“ Zastáva názor, že mestá a aglomerácie sú kľúčmi regionálneho rozvoja a uskutočňovania cieľov z Lisabonu a Göteborgu.

6.3.1

Európsky parlament žiada, aby všetky generálne riaditeľstvá Komisie, ktoré pracujú priamo alebo nepriamo na otázke rozvoja miest, skoordinovali svoju činnosť tak, aby sa podarilo identifikovať konkrétne problémy mestskej reality v každej oblasti činnosti a aby boli spoločne prezentované kladné účinky realizovaných opatrení. Navrhuje vytvoriť pracovnú skupinu zo zástupcov rôznych útvarov a žiada zavedenie územného dialógu.

6.4

Výbor regiónov upriamuje pozornosť európskych inštitúcií čoraz väčším zdôrazňovaním vážnych problémov, ktorým čelia mestské regióny. Jeho závery sú založené na rovnakých záujmoch a rovnakých princípoch ako závery Európskeho parlamentu a EHSV.

6.4.1

Výbor regiónov zdôrazňuje skutočnosť, že už existujú „funkčné regióny“ a spolupráca medzi partnermi aj za administratívnymi hranicami – národnými, regionálnymi a miestnymi -, a že by mala byť podporovaná zvláštnymi pozitívnymi stimulmi politiky Spoločenstva, napríklad podporou strategických rozvojových projektov pre veľké oblasti. Je obzvlášť dôležité, aby medzi metropolitnými a mestskými oblasťami boli zriadené takéto siete novej spolupráce, a už existujúce siete aby boli posilnené. Za osobitnú zmienku stojí spolupráca rozvíjaná počas súčasného programovacieho obdobia 2007 – 2013 v rámci iniciatívy Interreg III, zameranej na územnú spoluprácu (14).

6.5

Sieť METREX (15) zdôrazňuje vo svojich vyhláseniach z marca a septembra 2006, že je nevyhnutné, aby boli definované metropolitné oblasti a aby boli tieto oblasti uznané ako kľúčové zložky Územného programu Európskej únie. Žiada vytvorenie porovnateľných údajov o metropolitných oblastiach v celoeurópskom meradle. Vyžaduje, aby Komisia pripravila Zelenú knihu s troma hlavnými zložkami: ekonomická konkurencieschopnosť, sociálna súdržnosť a ochrana životného prostredia. Zastáva názor, že veľa dôležitých problémov, napríklad klimatické zmeny, starnutie obyvateľstva alebo prisťahovalectvo, ktorým musí Európa čeliť, môže byť účinne a integrovane vyriešených na úrovni metropol. Napokon sa domnieva, že metropolitné oblasti môžu zohrať dôležitú úlohu pri realizácii Lisabonských cieľov, najmä pri zaisťovaní konkurencieschopnosti Európy na celosvetovej scéne.

6.6

Za posledných 15 rokov (16) počet regiónov zastúpených v Bruseli značne vzrástol. Na konferenciách organizovaných týmito regiónmi je rozvoj a výkonnosť metropolitných oblastí často jednou z tém, o ktorých sa najživšie diskutuje.

6.7

Skupina regiónov, zastúpených v Bruseli, sa právom organizuje pod názvom „Lisabonské regióny“.

6.8

V rámci programu ORATE bolo za posledné roky vypracované množstvo dôležitých informácií, údajov, ukazovateľov a správ o európskych regiónoch. Predsa však vzhľadom na fakt, že regionálne administratívne hranice sú veľmi odlišné od metropolitných, výsledky tejto veľmi kvalitnej práce neposkytujú osobám, zodpovedným za rozvoj, plánovanie a riadenie metropolitných oblastí také informácie a štúdie, aké potrebujú na určenie najvhodnejších opatrení pre maximálne využitie potenciálu týchto oblastí.

6.9

Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku a Eurostat začali s projektom mestského auditu s cieľom poskytnúť spoľahlivé a porovnateľné indikátory pre niekoľko miest (17). EHSV s potešením konštatuje, že bolo vynaložené úsilie na vytvorenie údajov o mestských zónach. Charakteristika disponibilných údajov však zatiaľ nedovoľuje ich široké použitie (18).

7.1

EHSV konštatuje, že za posledné roky sa diskusia o metropolitných oblastiach veľmi zintenzívnila, a to z dvoch hlavných dôvodov. Na jednej strane zväčšujúci sa počet metropol vo svete je dôkazom toho, že nová organizácia miest postupuje rýchlym tempom (19). Na druhej strane spojenie medzi hospodárskym, sociálnym a environmentálnym rozvojom veľkých metropol a Lisabonskou stratégiou túto diskusiu naďalej prehlbuje.

7.2

Vo všetkých členských štátoch, malých aj veľkých, vyspelých aj menej vyspelých prebehli politické a sociálne diskusie o najvhodnejšom prístupe.

7.3

Tieto diskusie prebiehajú najprv na úrovni jednotlivých štátov. Úrady však v mnohých prípadoch uznávajú, že skutočné územie niektorých metropolitných oblastí nespadá do hraníc jedného štátu. Boli spomenuté príklady Kodaň-Malmö a Viedeň-Bratislava, ale rovnako je potrebné spomenúť metropolitné oblasti, identifikované francúzskymi úradmi, akými sú Metz-Luxemburg-Saarbrücken a Lille-Courtrai. Na území celej Únie sa zvyšuje počet cezhraničných regiónov nadobúdajúcich charakter metropolitných oblastí.

7.4

EHSV však konštatuje, že napriek čoraz intenzívnejšej diskusii v posledných rokoch sú nové štruktúry ešte stále len v začiatkoch.

7.5

Prevažná väčšina miest a metropolitných oblastí, ktoré chcú prejaviť svoju dôležitosť na európskej úrovni, prezentuje svoju situáciu uvádzaním štátnych alebo regionálnych údajov bez toho, aby zakaždým brala do úvahy skutočnú veľkosť územia, o ktorom hovorí. Je to jeden z existujúcich rozdielov medzi metropolitnou oblasťou a administratívnym regiónom alebo regiónmi, ktorých časťami tieto oblasti sú.

7.6

Bez ohľadu na rozdielne národné a regionálne prístupy a štruktúry EHSV zaznamenáva evidentný súlad pokiaľ ide o dané problémy. Najviac sa diskutuje o týchto problémoch:

7.7

Ľudia nemali vždy pocit spolupatričnosti k metropole. Európskym metropolitným oblastiam chýba politická legitimita. Predošlé administratívne štruktúry, pochádzajúce z minulosti, už nestačia, ale vlády jednotlivých štátov preukazujú veľmi citeľný odpor voči novým štruktúram zo strany zúčastnených aktérov vrátane existujúcich administratívnych orgánov. Okrem toho metropolitné oblasti musia čeliť obrovským problémom. Ak máme tieto problémy prekonať a správne riadiť vývoj vzhľadom na celkovú stratégiu, je skoro všade potrebná nová forma správy.

20.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 168/16

1.1

EHSV vyjadruje poďakovanie a blahoželá nemeckému predsedníctvu za prípravné práce a úsilie v oblasti transparentnosti a konzultácií pri vypracovaní územnej agendy.

1.2

EHSV zastáva názor, že prišla chvíľa, keď je treba preklenúť súčasnú neformálnu koordinačnú fázu v Rade a prejsť do nového štádia väčšej politickej spolupráce. Na základe vykonanej práce a nových príspevkov navrhnutých v programe ESPON/ORATE je potrebné napredovať v integrácii pod jasným vedením Komisie, aby táto mala schopnosť vyvíjať iniciatívu.

1.3

EHSV sa nazdáva, že po diskusiách v Rade na tému územnej agendy by mali nasledovať konkrétnejšie politické rozhodnutia. Na to je potrebné, aby Európska komisia bola viacej zapojená do tohto procesu, nakoľko práve Komisia môže najlepšie zosúladiť a zaručiť kompatibilitu jednotlivých prístupov k územnej súdržnosti Európskej únie.

1.4

Cieľ územnej súdržnosti na úrovni EÚ vyvoláva potrebu toho, aby Komisia zriadila osobitné a silné oddelenie, ktoré by analyzovalo, stanovilo a predkladalo politické návrhy potvrdzujúce pridanú hodnotu európskeho prístupu k územnej súdržnosti.

1.5

S cieľom zaručiť kontinuitu po skončení nemeckého predsedníctva EHSV navrhuje, aby Komisia analyzovala, zhrnula a zaviedla do praxe územnú agendu prostredníctvom akčného programu v súlade s kompetenciami členských štátov a regiónov v oblasti politiky územného plánovania.

1.6

Štvrtá správa o súdržnosti, ktorú pripravuje Európska komisia, musí analyzovať vplyv fondov Spoločenstva na územie a stanoviť niektoré vzťahy medzi politikou súdržnosti a cieľmi územnej agendy. EHSV zastáva názor, že programy cezhraničnej spolupráce by mali byť posilnené.

1.7

Na riadení územnej agendy sa musia vyváženým spôsobom podieľať rôzne úrovne územnej správy: miestne, regionálne, vnútroštátne, správa EÚ ako aj organizovaná občianska spoločnosť, s ktorou by sa mali viesť predbežné konzultácie.

1.8

EHSV navrhuje Rade ministrov, aby sa v oblasti územnej agendy uplatnila otvorená metóda koordinácie, s presnými usmerneniami, ako prvý krok k zavedeniu metódy Spoločenstva po schválení Zmluvy o Ústave.

1.9

EHSV vyjadruje želanie, aby EÚ čoskoro prijala Zmluvu o Ústave, ktorá obsahuje cieľ územnej súdržnosti. Navrhuje, aby na základe existujúceho konsenzu okolo územnej agendy, neformálne zasadnutie Rady v Lipsku, vo svojich záveroch odporučilo postupné zavedenie agendy namiesto zdôrazňovania jej nezáväznej povahy.

1.10

Následne EHSV žiada Európsku komisiu, aby Rade ministrov navrhla napredovať v uplatňovaní územnej agendy na súčasnom právnom základe.

2.1

Dňa 7. novembra 2006 spolkové ministerstvo dopravy, výstavby a mestského rozvoja požiadalo, v mene budúceho nemeckého predsedníctva, Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému územná agenda.

2.2

Na svojej neformálnej schôdzi o územnej súdržnosti a rozvoji miest, ktorá sa bude konať v dňoch 24. a 25. mája 2007 v Lipsku, európski ministri schvália dokument o politickej reflexii, Územná agenda EÚ  (1) založený na správe nazvanej „Územná situácia a perspektívy EÚ“  (2). Táto správa analyzuje hlavné výzvy, ktorým čelí EÚ v oblasti politiky územného plánovania. Prostredníctvom príkladov približuje, ako je možné lepšie využiť potenciál, ktorý predstavuje územná rozmanitosť Európy pre posilnenie udržateľného hospodárskeho rastu. Územná agenda EÚ pozostáva zo súboru odporúčaní, ktorých cieľom je viacej zohľadniť územnú rozmanitosť EÚ, a zo súboru návrhov týkajúcich sa akčného programu politiky územného plánovania.

2.3

Od roku 1995 sa EHSV vyslovovalo za väčšiu spoluprácu v oblasti politiky európskeho územného plánovania:

Iné skoršie stanoviská taktiež podporujú väčšie zapojenie a zohľadnenie územného rozmeru európskej integrácie:

3.1

Prvé neformálne stretnutie ministrov zodpovedných za územné plánovanie a územné politiky vo všeobecnosti sa konalo v roku 1989 v Nantes.

3.2

Tento typ schôdze sa usporadúva z iniciatívy po sebe nasledujúcich polročných predsedníctiev EÚ. V roku 1993 sa v Liege rozhodlo o vypracovaní európskej územnej stratégie (EÚS)  (3), ktorá bola prijatá v roku 1999 v meste Postsdam, a ktorá predstavuje spoločný referenčný rámec neformálnych stretnutí ministrov zodpovedných za územné plánovanie a územné politiky.

3.3

Pri príležitosti neformálneho stretnutia ministrov o územnej súdržnosti, ktoré sa konalo v novembri roku 2004 v Rotterdame, ministri súhlasili s integráciou prípravy súhrnného dokumentu s názvom „Územná situácia a perspektívy EÚ“ do svojej politickej agendy do roku 2007. Tento dokument je základom územnej agendy.

3.4

Územná agenda predstavuje strategický rámec, v ktorom sú stanovené priority pre územný rozvoj Európskej únie. Prispieva k hospodárskemu rastu a trvalo udržateľnému rozvoju tým, že posilňuje územnú súdržnosť. Táto sa dá definovať ako schopnosť kohéznej politiky prispôsobiť sa novým potrebám a osobitným povahám geografických výziev a možností s cieľom dosiahnuť vyrovnaný a udržateľný územný rozvoj.

3.5

Cieľ územnej súdržnosti bol zahrnutý do návrhu Zmluvy o Ústave v júni roku 2003 ako tretí rozmer hospodárskej a sociálnej súdržnosti vo svojom článku III-116. Územný rozmer politík Spoločenstva je taktiež predmetom analýzy v tretej správe o súdržnosti, ktorú Komisia predstavila v roku 2005. Strategické usmernenia Spoločenstva o súdržnosti, prijaté v roku 2006, taktiež obsahujú tento nový rozmer územnej súdržnosti.

3.6

Na neformálnej ministerskej schôdzi, ktorá sa konala v máji roku 2005 v Luxemburgu, ministri schválili nasledujúce témy a priority územnej agendy:

3.7

Spomedzi hlavných činností sú uvedené nasledovné:

4.1

EÚS je spoločný referenčný rámec pre rôznych činiteľov územného rozvoja a plánovania (EÚ, štáty, regióny a iné územné celky), ktorý podporuje územný rozmer polycentrickej Európy a dodáva potrebný územný rozmer sektorovým politikám EÚ. Ide o medzivládnu iniciatívu, ktorá bola prijatá na ministerskej schôdzi v Potsdame v roku 1999 a ktorá nemá záväznú povahu. V praxi EÚS bola uplatnená len v súvislosti so vytvorením monitorovacej siete pre európske územné plánovanie (ESPON (4)/ORATE) a nepriamo prostredníctvom troch programov INTERREG.

4.2

EÚS má nasledovné ciele:

4.3

Štyri hlavné oblasti sú navzájom prepojené a vyvíjajú významný tlak na územný rozvoj:

4.4

V nadväznosti na predchádzajúce oblasti EÚS stanovila nasledujúce smery:

4.5

Niektoré konkrétne navrhované činnosti:

4.6.1

Monitorovacia sieť pre európske územné plánovanie (ORATE) je programom pre aplikovaný výskum v oblasti územného rozvoja a je financovaný iniciatívou INTERREG a členskými štátmi. Jeho cieľom je poskytnúť činiteľom zodpovedným za vytváranie národných a regionálnych politík v Európe systematické a aktualizované údaje o územných tendenciách a dosahu politík na európske regióny a územia. Ide o údaje, ktoré môžu priamo prispieť k vypracovaniu a uplatňovaniu politík.

4.6.2

Celkový súbor aplikovaného výskumu v programe ORATE sa týka územia 29 európskych krajín, vrátane 27 členských štátov EÚ, Nórska a Švajčiarska.

4.6.3

Navrhuje sa výrazne zvýšiť rozpočet: z 7 miliónov eúr na obdobie 2000-2006 sa prechádza na nový program ORATE 2013 na obdobie 2007-2013 s rozpočtom vo výške 34 miliónov eúr. K tejto čiastke treba prirátať národné príspevky, pričom by suma mohla dosiahnuť 45 miliónov eúr.

5.1.1

Do všetkých oblastí, ktoré sa týkajú územia, je nevyhnutné začleniť spoločný európsky prístup. Skúsenosti z posledných desaťročí a potreba zohľadnenia územného rozmeru európskej integrácie si vyžaduje postupnú „komunitarizáciu“ politík, ktoré sa týkajú všeobecného prístupu k európskemu územiu.

5.1.2

Európska únia rozvíja mnohé politiky Spoločenstva, ktoré majú dosah na územie: politika hospodárskej súťaže, transeurópske dopravné siete, telekomunikácie, energetika, politika životného prostredia, poľnohospodárska politika, politika v oblasti výskumu a technologického rozvoja, regionálna politika, investície EIB, atď. Avšak EÚ nedisponuje spoločným prístupom, ktorý by začlenil, zhodnotil a koordinoval dosah týchto politík na európske územie.

5.1.3

Spoločný prístup k európskemu územiu si vyžaduje spoločné európske ciele a usmernenia. Pridaná hodnota týchto európskych územných usmernení je zrejmá v súvislosti s cieľmi, ako sú: ochrana životného prostredia, trvalo udržateľný a polycentrický mestský rozvoj, transeurópske siete, prevencia prírodných a priemyselných katastrof ako aj boj proti klimatickým zmenám pomocou európskych plánov.

5.1.4

Takzvaná metóda Spoločenstva (5) je taká, v ktorej Komisia z vlastnej iniciatívy alebo z iniciatívy iných orgánov Spoločenstva, vypracuje konkrétne návrhy a predloží ich na prípadné schválenie Rade ministrov, prípadne, Európskemu parlamentu v postupe spolurozhodovania.

5.1.5

V niektorých politikách Rada zaviedla tzv. otvorenú metódu koordinácie. Ide o menej intenzívny a presný postup v oblasti politickej činnosti ako metóda Spoločenstva. EHSV sa nazdáva, že v oblasti územnej agendy môže byť otvorená metóda koordinácie užitočná ako krok predchádzajúci zavedeniu metódy Spoločenstva. Je potrebné postupovať prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie až do schválenia Zmluvy o Ústave, ktorá umožní využiť metódu Spoločenstva.

5.1.6

Avšak ako už preukázali európske skúsenosti v iných politikách, tento systém je užitočný, keď Komisia zohráva aktívnu úlohu a pracuje s veľmi presnými cieľmi a usmerneniami.

5.1.7

Nezávisle od vyriešenia situácie ohľadne návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu, ktorá zahŕňa územnú súdržnosť s podporou EHSV vo svojej sekcii III, nasledujúce články súčasnej platnej zmluvy (ZES) by mali slúžiť ako právny základ na vypracovanie spoločného prístupu pre európske územie za predpokladu, že ide o kompetenciu Európskej únie:

5.2.1

Regionálna politika Spoločenstva je kľúčovým nástrojom podpory hospodárskej a sociálnej súdržnosti, hospodárskej a sociálnej konvergencie a, vo všeobecnosti, procesu európskej integrácie.

5.2.2

EHSV vždy podporil túto politiku, ktorá má za cieľ a ktorá aj dosahuje znižovanie rozdielov medzi európskymi regiónmi.

5.2.3

Táto regionálna politika, ktorá je jedným z najväčších úspechov politík Spoločenstva, musí aj naďalej zostať v platnosti, ak si uvedomíme existenciu nových rozdielov, ktoré existujú po procese rozšírenia.

5.2.4

Spomínaná regionálna politika nie je nezosúladiteľná, ba práve naopak, s účinnou politikou územnej súdržnosti, ktorá by mala byť uskutočnená v novom období 2007 – 2013, ako to navrhuje územná agenda.

5.3.1

Posledné dve vlny rozšírenia priniesli nové výzvy pre európske územie, ktoré sa od roku 2004 zväčšilo z 15 na 27 členských štátov, počet obyvateľov vzrástol o 28 % (z 382 na 490 miliónov obyvateľov) a rozrástlo sa o 34 % (z 3,2 na 4,3 miliónov km2). Tento nový rozmer a diverzifikácia charakteristiky územia si vyžadujú naliehavú potrebu preskúmať takúto územnú a geografickú situáciu a ich potenciálne zmeny vo svojom celku.

5.3.2

Posledné dve vlny rozšírenia predstavujú veľkú výzvu, ktorú musí Európska komisia podrobne analyzovať.

5.3.3

Počet vnútorných a vonkajších hraničných regiónov výrazne vzrástol. Hraničné regióny predstavujú výzvu a príležitosť k tomu, aby sa integračný proces premietol do hmatateľnej skutočnosti.

5.4.1

Výzvy a riziká, ktoré sa dotýkajú európskeho územia, sa musia vyriešiť prostredníctvom európskeho prístupu. Pridaná hodnota súhrnného pohľadu na európske územie je nespochybniteľná, pričom tento pohľad by mal byť uznaný ako kľúčová strategická potreba.

5.4.2

Je vhodné pripomenúť niektoré črty územia:

Územie ako fyzická a geografická štruktúra má základný strategický význam. Hodnotenie dosahu, ktoré vypracováva Komisia, musia zahŕňať územný prístup. Z tohto dôvodu je potrebná spolupráca s ORATE.

5.5.1

EÚ musí vytvoriť zodpovedajúci systém riadenia, v ktorom by boli náležite vyrovnané rôzne úrovne územnej správy, keďže na území účinkujú miestne, regionálne, vnútroštátne správy a správa EÚ. Musí byť dodržaná zásada subsidiarity, pričom by mala byť zachovaná súdržnosť a spoločne zdieľaný holistický prístup.

5.5.2

Taktiež je potrebné, aby sa občianska spoločnosť zúčastnila na rôznych úrovniach prostredníctvom štruktúrovaných postupov sociálneho a občianskeho dialógu. V mnohých členských štátoch a mnohých európskych regiónoch existujú hospodárske a sociálne rady (alebo podobné orgány), ktoré by spolu so sociálnymi aktérmi a inými organizáciami občianskej spoločnosti mali byť aktívne zapojené do konzultácií a riadenia územných problémov.

6.1

Územná agenda je založená na dokumente „Stav a perspektívy územia Európskej únie“. Nie je to len súhrnný dokument, pretože po sebe nasledujúce polročné predsedníctva do neho začlenili svoje príspevky. Dokument predstavuje v 197 odsekoch všetky výzvy, ktoré sa týkajú územia. V tomto zmysle ide o veľmi užitočného sprievodcu, na ktorého základe by Komisia mala navrhnúť akčný plán.

6.2

Územná agenda by mala preberať územné stratégie členských štátov, zohľadniť územný rozmer ostatných politík Spoločenstva a ďalej hľadať možnosť komplementarity a synergie s cieľom dosiahnuť európske syntézy pomocou hlavných smerov územnej stratégie EÚ, ktoré sa navrhujú v bode 8.

6.3

Uplatňovanie územnej agendy EÚ by malo byť v súlade so zásadou hospodárskej, sociálnej a environmentálnej trvalej udržateľnosti.

7.1.1

Cieľom územnej súdržnosti je zaviesť európsky územný prístup, ktorý poskytne rámec a umožní vykonanie územných stratégií, ktoré sú vypracované a vykonávané členskými štátmi a regiónmi.

7.1.2

Územná súdržnosť by sa mala zamerať na otázky, ktoré sa predovšetkým dotýkajú územného plánovania a na druhom mieste by sa mala zamerať na mestské a regionálne plánovanie. Ako bolo vyzdvihnuté na konferencii CEMAT (6) v roku 1994 „územné plánovanie je ideálnym nástrojom vykonávania udržateľného rozvoja na územnej úrovni“.

7.1.3

Je preto potrebné usilovať sa o definíciu pojmu, metodiky a terminológie územného plánovania. Územné plánovanie je multidisciplinárny prístup a predstavuje prierezovú prioritu, ktorá sa týka rozličných tém, a to najmä životného prostredia, dopravy, telekomunikácií, bývania, ľudských a priemyselných sídiel, atď.

7.2.1

V rámci Lisabonskej stratégie EHSV navrhuje vyrovnanejší hospodársky rozvoj na európskom území, aby všetci občania a všetky územia mali prospech z rozvoja, vrátane regiónov postihnutých trvalými prírodnými a štrukturálnymi znevýhodneniami (7).

7.2.2

Súbor európskych politík musí podporovať ciel sociálnej súdržnosti. EHSV navrhuje, aby bola medzi ciele územnej agendy zaradená sociálna súdržnosť, pretože územie je priestor, kde žijú ľudia, kde sa nachádzajú možnosti a znášajú problémy.

7.2.3

Polycentrický rozvoj mestských a metropolitných oblastí a náležitý vzťah medzi týmito oblasťami a okrajovými oblasťami alebo vidiekom môžu podporiť väčšiu hospodársku a sociálnu rovnováhu v Európe. Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, integrácia prisťahovalcov (8), podnety pre politiku bývania, rovnosť príležitostí a rozvoj kvalitných verejných služieb musia byť taktiež niektoré zo základných cieľov územného prístupu.

7.3.1

Všetky posledné správy ohľadne klimatických zmien upozorňujú na závažnosť problému. Je jasné, že globálne otepľovanie je skutočnosť, nie názor. Mnohé účinky klimatických zmien sa začínajú na území prejavovať. Územné plánovanie musí čeliť tejto novej výzve s cieľom zmierniť alebo zmeniť účinky, ktoré klimatické zmeny vyvolajú na území.

7.3.2

Je potrebné vypracovať európsky plán na to, ako čeliť prírodným rizikám a katastrofám. Nejde o tematiku science fiction. Nedávna správa od ekonóma Sir Nicolasa Sterna (9), na žiadosť britskej vlády, približuje rozmer problému, ktorému planéta čelí: bolo by potrebné investovať najmenej 1 % svetového HDP do boja proti klimatickým zmenám na to, aby celosvetové náklady a riziká nespôsobili 5 % pokles svetového HDP. Ak najškodlivejšie účinky otepľovania budú aj naďalej pokračovať v takej miere ako doteraz, tento pokles môže dosiahnuť až 20 % svetového HDP.

7.3.3

Ako sa uvádza v nedávnej správe expertov OSN o klimatických zmenách, ktorá bola predložená 2. februára 2007 v Paríži, klimatické zmeny môžu negatívne ovplyvniť súdržnosť a konkurencieschopnosť, životnú úroveň a udržateľný rozvoj v omnoho kratšom časovom horizonte, ako to bolo doteraz. EHSV navrhuje, aby sa zohľadnili tieto účinky klimatických zmien na územnom plánovaní.

7.3.4

Medzi riziká, ktoré treba zohľadniť je potrebné zaradiť následky technologických katastrof (rádioaktívne, chemické alebo bakteriologické krízy) spôsobené nehodami alebo teroristickými útokmi, pričom je treba počítať s prípadnými hromadnými presunmi obyvateľstva.

7.4.1

Myšlienka transeurópskych sietí dopravy (TEN-T) sa objavila na začiatku osemdesiatych rokov v spojitosti s jednotným trhom. Rozvíjať jednotný trh a slobodu pohybu malo zmysel iba za predpokladu, že jednotlivé vnútroštátne a regionálne dopravné siete budú medzi sebou prepojené prostredníctvom modernej a účinnej európskej infraštruktúry.

7.4.2

Od roku 1992 je hlava XV Zmluvy o ES (články 154, 155 a 156) venovaná transeurópskym sieťam. Bilancia po pätnástich rokoch potom vedie ku sklamaniu a dokonca k obavám. Problémy s financovaním a nedostatok politickej vôle stoja sčasti za touto skromnou bilanciou. EHSV vyjadruje poľutovanie nad zabudnutím a politickým nezáujmom, ktorým vlády pochovali Iniciatívu pre rast (10) z roku 2003, v ktorej sa plánovala výstavba veľkých transeurópskych sietí. EHSV si kladie otázku: Do akej miery je nedostatok globálneho pohľadu na európske územie a ich infraštruktúry zodpovedný za tento slabý výsledok transeurópskych sietí dopravy, telekomunikácií a energetiky?

7.4.3

EHSV by chcel vyzdvihnúť, ako jeden zo základných cieľov, že všetci ľudia a všetky územia musia mať k dispozícii náležitý prístup a nadväznosť na dopravné siete. Prostredníctvom vyrovnanej celoeurópskej siete a dobrých nadväzných spojení z malých miest, vidieckych a ostrovných oblastí.

7.4.4

V súčasnosti Európa nedisponuje náležitou sieťou pre energie (elektrina, ropa a plyn). Tento nedostatok môže spôsobiť kolaps hospodárskej aktivity. Okrem toho spôsobuje veľkú nerovnosť príležitostí pre regióny a územia, ktoré v súčasnosti nemajú prístup k týmto sieťam.

7.4.5

V európskej energetickej politike je nevyhnutné zohľadniť územný prístup, a to tak z hľadiska ochrany prírodných zdrojov ako z hľadiska územnej a sociálnej súdržnosti.

7.4.6

Taktiež je pre rozvoj Lisabonskej stratégie nevyhnutné, aby všetky územia a všetci občania mali prístup k informačnej spoločnosti a jej sieťam, poznatkom a vzdelávaniu. Územná agenda EÚ musí prioritne zohľadniť tento prístup.

7.5.1

Cieľ ochrany životného prostredia, ochrana prírodných zdrojov a biodiverzity v Európe je možné dosiahnuť iba spoločným politickým smerovaním na jej území. Ide o nevyhnutnú činnosť z hľadiska európskej pridanej hodnoty.

7.5.2

Územná agenda by mala položiť základy pre novú a účinnejšiu európsku politiku ochrany prírody a zachovania biodiverzity (11).

7.6.1

Európa disponuje nesmierne významným kultúrnym dedičstvom, ktorý by EÚ mala ochraňovať. Všetky regióny Európy disponujú veľkou kultúrnou rozmanitosťou, ktorá je základom európskej histórie identity.

7.6.2

Územná agenda musí podporiť zachovanie tohto bohatého a rozmanitého kultúrneho dedičstva, ktoré okrem iného musí posilniť ako samostatného činiteľa hospodárskeho rozvoja a sociálnej súdržnosti.

8.1

Zámerom usmernení pre územnú stratégiu EÚ by mala byť maximálna hospodárska účinnosť, sociálna súdržnosť a trvalá udržateľnosť z hľadiska životného prostredia, pričom by mala byť dodržaná zásada subsidiarity a proporcionality.

8.2

Bez zásahu do právomocí štátov a regiónov v politike územného plánovania, usmernenia pre udržateľnú územnú stratégiu predstavujú spoločný referenčný rámec pre európske územie, ktoré by mali dodať územnej súdržnosti obsah a zmysel.

8.3

Usmernenia pre územnú stratégiu, ktorých cieľom je hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, by sa mali prioritne zaoberať nasledovnými témami:

20.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 168/22

1.1

Toto stanovisko nemôže pokryť celý rozsah činnosti GR pre hospodársku súťaž (1). Mohli sme sa stručne venovať len obmedzenému počtu zvolených prípadov – rozhodnutí súdov v oblasti antitrustových pravidiel, fúzií a štátnej pomoci sme sa vôbec nedotkli, keďže takáto analýza by predpokladala hĺbkovú štúdiu podrobného konania podnikov na trhu a obrazu, ktorý si o ňom vytvorili úrady. Zo správy však jasne vyplýva, že pre prístup GR pre hospodársku súťaž pri posudzovaní prípadov a vykonávaní postupov je charakteristická skutočná vytrvalosť a snaha nájsť vhodné a funkčné riešenia vzniknutých problémov. Ak by sme sa mali k niečomu vyjadriť kriticky, možno by sme mohli uviesť niektoré témy, pri ktorých význam sektora, s ohľadom na požiadavky medzinárodnej konkurencie podľa Lisabonskej stratégie a na sprievodné dokumenty, nie je dôvodom na pozornosť Komisie. Pre EHSV je príkladom uvedeného následný dokument k správe za rok 2005 „Profesionálne služby – priestor pre ďalšie reformy“ a pracovný dokument Komisie s názvom „Pokrok dosiahnutý členskými štátmi pri skúmaní a odstraňovaní neodôvodnených obmedzení hospodárskej súťaže v oblasti profesionálnych služieb“. EHSV sa nazdáva, že liberalizáciu služieb, o ktorej sa hovorí v súvislosti s Lisabonskou stratégiou, treba chápať ako pojem obsahujúci predovšetkým všetky služby medzinárodného významu (infraštruktúra, telekomunikácie, doprava, atď.) a oveľa menej tzv. slobodné povolania (architekti, advokáti, lekári, inžinieri, audítori a lekárnici). Títo totiž vykonávajú svoje povolanie väčšinou v rámci mikropodniku na miestnej úrovni, a preto aj podľa princípu subsidiarity patria do pôsobnosti členských krajín (pozri rozsudok Európskeho súdneho dvora v spojenom prípade C-94/04 a C-202/04, Cipolla-Macrino (2)). Nemožno popierať, že určité normatívne obmedzenia sú potrebné, aby sa naplnili očakávania spoločnosti v oblasti vysokej úrovne znalostí, skúseností a dôvery týchto pracovníkov. EHSV víta skutočnosť, že podrobné analýzy, ktoré posudzovali rozsah a intenzitu platných obmedzení, sa zamerali na jednotlivé dotknuté trhy slobodných povolaní v členských krajinách. Treba však zdôrazniť, že by bolo vhodné zhodnotiť nielen hospodársky vplyv navrhovanej liberalizácie na štruktúru hospodárskej súťaže, ale aj jej pravdepodobné dopady na sociálnu štruktúru. To napriek tomu nevylučuje kroky v prípade porušenia antitrustových pravidiel, zamerané predovšetkým proti snahám o určovanie cien zo strany profesijných združení. Vykonávanie týchto krokov je v pôsobnosti národných úradov pre ochranu hospodárskej súťaže.

1.2

EHSV bolo navrhnuté, aby sa väčšmi opieral o široké poznatky a rozsiahle odborné skúsenosti združení a organizácií občianskej spoločnosti zastúpených vo výbore a aby na tomto základe monitoroval činnosť GR pre hospodársku súťaž a zároveň priebežne viedol vyšetrovania zamerané na realizáciu postupov v prípadoch porušenia antitrustových pravidiel a štátnej pomoci. Generálne riaditeľstvo Komisie pre hospodársku súťaž by mohlo výboru v tomto smere pomôcť tým, že by mu pravidelne poskytovalo informácie o svojich politických cieľoch či dokonca o svojej činnosti súvisiacej s danými prípadmi (pri zachovaní požiadaviek na dôvernosť informácií).

1.3

Bolo by vhodné pravidelne usporadúvať stretnutia medzi zástupcami EHSV a kontaktnými osobami, ktoré majú v GR pre hospodársku súťaž na starosti spotrebiteľov. Výmena informácií môže prispieť k nastoleniu trvalého dialógu s organizáciami na ochranu spotrebiteľov. Hneď ako budú vypracované zápisnice o vyšetrovaniach GR pre hospodársku súťaž v sektoroch (3) energetiky (plyn a elektrina) a finančných služieb (retailové bankové služby a poistenie podnikov), mali by byť ich výsledky poskytnuté zástupcom EHSV, aby ich mohli preskúmať a vyjadriť sa k nim (pokiaľ možno v rámci pracovnej skupiny).

1.4

EHSV uznáva, že je potrebné vypracovať zhrnutie jeho názorov na to, akým spôsobom politika hospodárskej súťaže vplýva na hospodárske a sociálne hodnoty uvedené v poslaní EHSV. V tejto súvislosti čoskoro začne vypracovávať stanovisko, ktoré by v duchu Lisabonskej agendy predstavilo pojmy hospodárskej súťaže a konkurencieschopnosti, vysvetlilo by, že tieto sa navzájom prekrývajú a objasnilo ich očakávaný vplyv na spoločnosť v členských krajinách.

1.5

Keď GR pre hospodársku súťaž začalo diskusie o uplatňovaní článku 82 Zmluvy o ES (zneužitie dominantného postavenia), vydalo štúdiu o vytláčaní konkurencie podnikmi v dominantnom postavení, ktoré poškodzujú svojich konkurentov a narúšajú aj samotnú hospodársku súťaž. O tomto dokumente prebehla rozsiahla diskusia. Komisia sľúbila, že bude v tejto reflexii pokračovať a zameria sa na zneužívanie dominantného postavenia, nakoľko táto otázka stále ostáva veľmi citlivou, a to z pohľadu spotrebiteľov ako aj dodávateľov (MSP) podnikov, ktoré majú na trhu dominantné postavenie. EHSV sa nazdáva, že Komisia by čo najskôr mala začať pracovať na diskusnom dokumente na tému konania, ktoré možno podľa článku 82 považovať za zneužívanie dominantného postavenia. Ďalej by bolo vhodné, keby prebehli diskusie o tomto dokumente. Takisto, keď budú definované dostatočné charakteristiky uvedených dvoch typov konania – t.j. vytláčania konkurencie a zneužívania dominantného postavenia – mali by sa vypracovať zjednotené usmernenia, v ktorých sa vyvodia dôsledky v oblasti výkladu antitrustových pravidiel.

2.1

Voľný trh nezabezpečuje vždy najlepšie možné výsledky. Narušenia hospodárskej súťaže postihujú zamestnancov a spotrebiteľov i podniky a hospodárstvo vo všeobecnosti. Právo hospodárskej súťaže je nástrojom, pomocou ktorého vlády stanovujú spravodlivé trhové postupy a zabezpečujú ich dodržiavanie prostredníctvom hmotných a procesných pravidiel správneho práva.

2.2

EHSV sa nazdáva, že v rámci stanoviska k uvedenej správe je zaujímavé podotknúť, že moderné demokratické štáty s fungujúcou trhovou ekonomikou využívajú na ovplyvňovanie hospodárstva dve dôležité sady nástrojov:

2.2.1

Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž môže využívať uvedené dve politiky nasledovne: uplatňovanie článkov 81, 82 a 86 (4) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Zmluvy o ES) zodpovedá činnostiam, ktorými sa zaoberá úrad na ochranu hospodárskej súťaže.

2.3

Možno uviesť aj ďalšiu dôležitú poznámku: do veľkej miery sa pripúšťa, že spravodlivá a riadne fungujúca hospodárska súťaž subjektov pôsobiacich na trhu dokáže pravdepodobne spotrebiteľom najlepšie zaručiť, že kvalita ponúkaného tovaru a možnosti výberu splnia ich očakávania. Napriek tomu nesmieme zabúdať, že na výhody pre spotrebiteľov vplývajú aj mnohé ďalšie prvky: globálny stav spoločnosti; materiálne, duchovné a morálne faktory či nedostatky v tejto oblasti, atď. Európsky hospodársky a sociálny výbor (ďalej „EHSV“ alebo „výbor“) posudzuje správu Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž ako súčasť rozsiahlejšieho celku a z hľadiska hodnôt výboru vyplývajúcich z jeho poslania.

3.1

V prípadoch, keď Komisia uplatňuje svoju právomoc v oblasti výkonu práva podľa článkov 81 a 82 Rímskej zmluvy týkajúcich sa antitrustových pravidiel (obmedzenia hospodárskej súťaže), vzťahuje sa táto právomoc na podniky  (5) pôsobiace v členských štátov a možno ju prirovnať k takmer súdnej právomoci, keďže Komisia hodnotí konanie podnikov na trhu ex-post podľa ustanovení práva hospodárskej súťaže. Túto činnosť vykonáva Generálne riaditeľstvo Komisie pre hospodársku súťaž (GR pre hospodársku súťaž) od začiatku 60. rokov 20. storočia a v praxi sa prejavuje najmä rozhodnutiami Komisie, ktoré spolu s rozsudkami Súdu prvého stupňa a Európskeho súdneho dvora (pri odvolaniach) vytvorili za 45 rokov súbor právnych precedensov, ktoré v danej oblasti predstavujú najuznávanejšiu autoritu. Judikatúra, ktorá sa takto postupne vytvorila prostredníctvom rozhodnutí vzťahujúcich sa na rozličné situácie na trhu, predstavuje jeden z najdôležitejších prvkov acquis communautaire.

3.2

Zo správy za rok 2005 jednoznačne vyplýva, že GR pre hospodársku súťaž si jasne uvedomuje všetky dôležité aspekty hospodárskej súťaže v rámci EÚ aj mimo nej, ako aj úlohy, ktoré treba splniť na nastolenie právnej istoty v tejto oblasti, a to tým väčšmi, že vnútroštátne orgány a súdy na ochranu hospodárskej súťaže môžu takisto uplatňovať hmotné precedenčné právo EÚ. Tieto pravidlá teda neustále ovplyvňujú európsku a vnútroštátnu súdnu prax.

Pokiaľ ide o rok 2005, EHSV by sa chcel vyjadriť k nasledujúcim iniciatívam, návrhom a vyšetrovaniam:

3.2.1

Nariadenie o pravidlách prístupu k spisu Komisie v prípadoch antitrustových opatrení a v prípadoch fúzií: vždy ide o citlivú otázku postupov a Komisia tu neustále dolaďuje podrobnosti. Európska komisia zastáva názor, že je dôležité zabezpečiť, aby podniky, ktorých sa týka konanie vo veci uplatňovania antitrustových pravidiel a fúzií, mali prístup k dokumentom, ktoré vypracúva, t.j. k spisom a aj k ich elektronickej verzii. Nové nariadenie nahrádza skorší text prijatý v roku 1997.

3.2.2

Výzva voči potenciálnym navrhovateľom, aby poskytovali informácie a prispeli tak k účinnému uplatňovaniu pravidiel hospodárskej súťaže: je zaujímavé, že táto výzva bola zverejnená v správe, ktorá je predmetom tohto stanoviska. Poukazuje na problémy, ktoré vznikajú pri dohľade nad trhom zo strany úradov na ochranu hospodárskej súťaže a vyzýva organizácie občianskej spoločnosti a profesijné združenia, aby aktívne prispievali k začatiu a priebehu vyšetrovaní (napr. pri zhromažďovaní informácií) zameraných na vážne porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.

3.2.3

Diskusný dokument o uplatňovaní článku 82 Zmluvy o ES (zneužívanie dominantného postavenia): GR pre hospodársku súťaž chcelo vyvolať diskusiu medzi odborníkmi na tému praktík vytláčania konkurencie narúšajúcich hospodársku súťaž. Takéhoto konania sa dopúšťajú podniky s vysokou trhovou silou, ktorá im umožňuje ovplyvňovať správanie svojich konkurentov a získať z neho jednostranné výhody. K diskusnému dokumentu (ktorý bude základom pre budúce usmernenia) bolo podaných vyše sto príspevkov. Zdôrazňuje sa v nich najmä potreba vykonať ekonomickú analýzu trhov a najvýznamnejších subjektov pôsobiacich na trhu. To nemožno popierať. Napriek tomu však mnoho účastníkov podčiarklo, že treba uznať zásadu, podľa ktorej nie je možné brániť silným podnikom pri realizácii ich trhovej stratégie. To znamená, že namiesto prísneho zakazovania praktík zneužívania trhu volá táto populárna teória po väčšej zhovievavosti (podľa zásady primeranosti a „zdravého úsudku“) voči stratégii agresívnych, no silných podnikov. Napriek tomu je podľa európskej judikatúry (6) takýto postup v rozpore s názorom prevládajúcim na európskej úrovni, kde sa netolerujú praktiky zneužívania trhu zamerané na vytlačenie nevítanej konkurencie (7). Je nepochybné, že táto dilema predstavuje hlavnú otázku politiky hospodárskej súťaže: kde sa nachádzajú hranice, ktoré nesmú prekročiť rozhodujúce subjekty pôsobiace na trhu? Vzhľadom na to, že EHSV zastáva záujmy občianskej spoločnosti (občianskej spoločnosti (malých a stredných podnikov (8), pracovníkov, spotrebiteľov atď.)s napätím očakáva výsledky tejto diskusie a zdôrazňuje svoj skeptický postoj k agresívnym podnikateľským stratégiám vo všeobecnosti.

3.2.4

V usmerneniach pre analýzy vplyvu sa navrhuje, aby všetky legislatívne a politické iniciatívy uvedené vo výročnom pracovnom programe Komisie boli posudzované z hľadiska ich predpokladaného (pozitívneho či negatívneho) vplyvu na hospodársku súťaž. Ide o iniciatívu, ktorá má za cieľ „zabrániť zbytočným alebo neprimeraným obmedzeniam hospodárskej súťaže“ už vo fáze prijímania legislatívny EÚ. Toto uvedomenie si predpokladaných dopadov na trhy (ktoré?) ukazuje, nakoľko je pojem „intenzívnej“ alebo „dokonalej“ (t.j. spravodlivej a riadne fungujúcej) hospodárskej súťaže zakotvený v prístupe Komisie. EHSV sa nazdáva, že „hospodárska súťaž“ by sa mala posudzovať v oveľa širšom zmysle slova, keďže dlhodobé záujmy, najmä pokiaľ ide o spotrebiteľov, pracovníkov a malé a stredné podniky, sa môžu do veľkej miery odlišovať od okamžitých záujmov prevládajúcej „dokonalej“ hospodárskej súťaže (9).

3.2.5

Zelená kniha o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES: vo svojom nedávnom stanovisku z 26. októbra 2006 EHSV zhodnotil túto oblasť pozitívne. Prezentácia Komisie na tému jej zelenej knihy o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel bola priaznivo prijatá a vyvolala rozsiahlu diskusiu, keďže existuje požiadavka, aby obete obchodných praktík narušujúcich hospodársku súťaž mohli podať žalobu o náhradu utrpenej škody. Vo svojom nedávnom stanovisku INT/306 potvrdzuje EHSV okrem iného cieľ ochraňovať všetky dotknuté subjekty pôsobiace na vnútornom trhu. Vzhľadom na slobodný pohyb tovaru je potrebné, aby sa práva a povinnosti odvodené zo zmlúv do určitej miery zhodovali vo všetkých krajinách. Okrem toho v oblasti cezhraničného obchodu treba podporovať určitý stupeň harmonizácie medzi právnymi normami jednotlivých krajín.

3.2.5.1

Ďalej treba brať do úvahy európske aj národné orgány na ochranu hospodárskej súťaže, ktorých poslaním je definovať zakázané obchodné postupy a sankcie pre podniky, ktoré porušujú legislatívu v tejto oblasti.

3.2.6

Začatie vyšetrovaní v nedávno liberalizovaných sektoroch plynárenstva a elektriny: tieto vyšetrovania by mali pomôcť osvetliť skutočný stav týchto dôležitých a rozsiahlych sektorov, pri ktorých sa už dlho vyhlasuje, že ich liberalizácia bude účinkovať ako všeliek. Je na čase, aby trhy na miestnej a národnej úrovni, ako aj vo väčšom rozsahu, boli predmetom nestranného šetrenia a aby boli odhalené viaceré monopolné situácie, ktoré majú negatívne dôsledky pre spotrebiteľov, pracovníkova podniky.

3.2.7

Elektronická komunikácia: na čoraz integrovanejších európskych trhoch s elektronickými komunikáciami sa prejavuje narastajúca nespokojnosť. Poplatky, ktoré vo veľkoobchodnom styku žiadajú operátori mobilných sietí za náklady na používanie mobilných telefónov v zahraničí sú príliš vysoké. Preto GR pre hospodársku súťaž začalo vyšetrovanie a operátorom zaslalo oznámenie o námietkach. V predbežných záveroch vyšetrovania sa uvádza, že z troch hlavných nemeckých podnikov sa dvaja dopustili zneužívania dominantného postavenia tým, že účtovali nečestné a nadmerné ceny.

3.2.7.1

EHSV by chcel využiť túto príležitosť a priamo vyhlásiť, že do výkladu článku 82 Zmluvy o ES (10) sa postupne vkradol výraz „nadmerné ceny“ a s ním spojený koncept, keďže v znení zmluvy sa hovorí len o určovaní nečestných cien, čo inými slovami značí nespravodlivé alebo neodôvodnené ceny. Ak Komisia doteraz odmietala vyšetrovať trhové postupy spočívajúce vo zvyšovaní cien týkajúce sa zneužívania dominantného postavenia zo strany podnikov a konštatovať, že došlo k porušeniu pravidiel v tejto oblasti, robila tak preto, že nechcela definovať tzv. „dobré“ a „zlé“ ceny (11) (tieto ceny sa vzťahovali najmä na služby predávané vo vnútri jednotlivých krajín). Napriek tomu mobilní operátori uspokojujú čoraz vyšší dopyt po roamingových službách a spotrebitelia čoraz citlivejšie reagujú na súvisiace náklady. Oprávnene sa domnievajú, že aj mierne zvýšenie cien môže byť „nečestné“, hoci nemusí byť „nadmerné“. EHSV so záujmom očakáva výsledky a rozhodnutia Komisie v tejto veci ako aj v obdobných prípadoch.

3.2.8

Rozhodnutie, ktorým sa udeľuje podniku AstraZeneca pokuta za zneužitie štátnych postupov a predpisov: Komisia zaujala nový prístup k výkladu článku 82 Zmluvy o ES, keď udelila podnikom AstraZeneca AB a AstraZeneca Plc (ďalej len „AZ“) pokutu vo výške 60 mil. EUR za porušenie ustanovení článku 82 Zmluvy o ES (a článku 54 Dohody o EHP). Išlo o nasledujúce zneužitie: s cieľom zachovať ochranu práv duševného vlastníctva, ktoré im umožňovali naďalej ponúkať svoje výrobky za vysokú cenu na mnohých trhoch, zneužili oba podniky postupy a predpisy vychádzajúce z nariadenia Rady na získanie dodatkového ochranného osvedčenia potrebného na vydanie patentu na svoj prípravok na liečbu vredov Losec. Uvedeného zneužitia sa dopustili tým, že príslušným rozhodovacím orgánom a úradom poskytli zavádzajúce informácie. Na základe tohto postupu získali predĺženie patentu, čím sa platnosť patentu na prípravok Losec nemohla považovať za vypršanú. Losec sa teda nemohol stať generickým liekom, čo zabránilo menším podnikom, schopným tento prípravok na liečbu vredov uviesť na trh, vyrábať ho, a to dokonca za nižšiu cenu než AstraZeneca. Dôsledky odkladu termínu vypršania patentu teda nepriamo poškodili spotrebiteľov.

3.2.8.1

Novinkou pri tejto žalobe pre porušenie antitrustových pravidiel ES je, že Komisia usúdila, že hoci majú konkurenti právo použiť opravný prostriedok vo veci predĺženia patentu, nie je napriek tomu vylúčené uplatnenie článku 82 Zmluvy o ES. Podniky AstraZeneca mali na európskom trhu (a aj iných trhoch) dominantné postavenie a k zneužitiu došlo prostredníctvom krokov podniknutých zavádzajúcim spôsobom.

3.2.8.2

EHSV by chcel využiť túto príležitosť a zdôrazniť, že tento typ trhových praktík by bolo vhodnejšie zaradiť medzi „nekalé obchodné praktiky“ (12), v oblasti ktorých zatiaľ GR pre hospodársku súťaž nemá právomoc. V tomto konkrétnom prípade vychádzalo zneužitie z dominantného postavenia subjektu, no v mnohých ďalších prípadoch podniky konajú podobne bez ohľadu na ich trhovú silu a zostávajú nepotrestané. Ak uvažujeme o integrovanom trhu Spoločenstva, treba skutočne dohliadať na nastolenie lepšej ochrany spotrebiteľov a konkurentov, ktorými sú v mnohých prípadoch malé a stredné podniky. Rozhodnutie Komisie v prípade AstraZeneca naznačuje pokrok v tomto smere.

3.2.9

Rozhodnutie o dozornom správcovi v prípade Microsoft: tento známy prípad mal ďalekosiahle dôsledky a americké podniky sa z neho poučili. Pochopili, že európsky právny systém si plní svoju úlohu strážcu, a to aj voči najsilnejším trhovým subjektom mimo Európskej únie. Toto najnovšie rozhodnutie ukazuje, nakoľko Komisia hľadá a vypracúva vzájomne prijateľné riešenia, a to tak, aby sa podnik, ktorý poruší európske predpisy, mohol opäť pôsobiť v rámci hospodárskej súťaže. Menovanie dozorného správcu (13), ktorý bude sledovať, ako postupuje priemyselný a informatický gigant pri plnení predpísaných nápravných opatrení uvedených v rozhodnutí, je v skutočnosti nástroj „vypožičaný“ z postupov používaných pri kontrole fúzií. Odráža dobrú vôľu GR pre hospodársku súťaž pri spolupráci zameranej na riešenie konfliktov.

3.2.10

Začatie vyšetrovaní v sektoroch finančných služieb: výbor podporuje vyšetrovania, ktoré boli začaté v sektore platobných kariet a základných retailových bankových služieb (bežné účty a financovanie malých a stredných podnikov) a vo veci konkrétneho javu v oblasti poistenia podnikov (pozri bod 2.2.10.2).

3.2.10.1

Pokiaľ ide o vyššie uvedené bankové služby, k oslabovaniu hospodárskej súťaže dochádza kvôli prekážkam vstupu na trh, nedostatočnej skutočnej možnosti voľby a pravdepodobne aj kvôli dominantnému postaveniu.

3.2.10.2

Sektorové vyšetrovanie v oblasti poistenia podnikov „bude skúmať najmä rozsah spolupráce medzi poisťovňami a asociáciami poisťovní v takých oblastiach, ako je určovanie štandardných podmienok poistenia (14). Hoci v mnohých prípadoch môže byť takáto spolupráca efektívna, prípadné deformujúce formy spolupráce môžu obmedziť možnosť strany dopytu dohodnúť podmienky poistného krytia a môžu tiež obmedziť hospodársku súťaž a inováciu na trhu“.

3.2.11

Návrh Komisie o požiadavkách na verejnú dopravu a o zmluvách v osobnej cestnej, železničnej a vnútrozemskej vodnej doprave: revidovaný návrh týkajúci sa požiadaviek na verejnú osobnú dopravu môže podporiť účasť MSP, ktoré pôsobia v tejto oblasti a zároveň zlepšiť ich postavenie a umožniť im väčšmi sa podieľať na miestnej doprave.

3.2.12

Vytvorenie nového riaditeľstva pre kartelové dohody zameraného na boj proti ťažkým kartelovým dohodám: EHSV plne podporuje pokrok dosiahnutý pri profesionálnom posudzovaní nezákonných kartelových prípadov.

3.2.13

Od 1. mája 2004 sa nariadeniami č. 1/2003 a 773/2004 o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES zaviedol nový systém, pomocou ktorého sa majú odhaliť zámery subjektov pôsobiacich na trhu uzatvoriť možné dohody v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, ako aj možné dopady takýchto dohôd. Podniky už nemajú možnosť zaslať Komisii ani orgánom členských štátov na ochranu hospodárskej súťaže oznámenie o návrhu zmlúv o vytvorení spoločného podniku či návrhy zmlúv o spolupráci (horizontálnej aj vertikálnej) a získať predbežné stanovisko úradu pre hospodársku súťaž vo veci prípadného rozporu zamýšľanej dohody s pravidlami hospodárskej súťaže. To značí, že namiesto získania individuálnej výnimky, doporúčacieho listu alebo negatívneho atestu od GR pre hospodársku súťaž, ako tomu bolo do 1. mája 2004, musia podniky samé skontrolovať všetky aspekty zamýšľanej dohody a overiť, či zodpovedajú všetkým alebo niektorým podmienkam, podľa ktorých môžu uvádzať, že budú mať pozitívny vplyv na dotknuté trhy, v súlade s článkom 81 ods. 3 (15) Zmluvy o ES. V podmienkach sa najmä uvádza, že ak sa na určitom trhu uzatvorí obdobná dohoda (vo väčšine prípadov ide o vznik spoločného podniku) a prinesie jej účastníkom výhody, časť týchto výhod musí plynúť aj pre spotrebiteľov.

3.2.13.1

EHSV chce zdôrazniť, že nesplnenie podmienky uvedenej v poslednej vete predchádzajúceho odseku by malo predstavovať dôvod na to, že daný postup sa bude považovať za praktiku v rozpore s hospodárskou súťažou. Komisia by pri hodnotení dohôd v rozpore s ustanoveniami článku 81 ods. 1 mala za priťažujúcu okolnosť považovať akýkoľvek dôkaz o tom, že postup podnikov mal za cieľ znevýhodniť spotrebiteľov.

4.1

Jednou z dôležitých úloh Komisie je skúmať štruktúru trhu a predvídať prípady dominantného postavenia, ktoré môžu vzniknúť fúziami podnikov zamýšľajúcich združiť svoje vývojové, výrobné a obchodné kapacity a získať tak väčšiu trhovú silu a lepšie postavenie. Ku koncentrácii môžu viesť nielen fúzie podnikov, ale aj vznik spoločných podnikov, ak sa hlavná rozhodovacia moc sústredí v spoločnom a zjednotenom riadení a ak činnosť jednotlivých účastníkov zodpovedá aktivite jediného subjektu na dotknutom trhu. Fúzie majú za cieľ najmä zvýšiť efektívnosť, urýchliť vývoj nových výrobkov, znížiť náklady a priniesť výhody v oblasti riadenia. Napriek tomu z hľadiska hospodárskej súťaže môžu mať fúzie aj negatívny dopad, keďže združovanie trhovej sily často vedie k vzniku dominantného postavenia a v takýchto prípadoch vzniká veľké riziko zneužívania situácie. Fúzie môžu mať teda aj negatívny vplyv. Viaceré štúdie dokazujú, že fúzie nevedú vždy k efektívnosti alebo rastu. Z dlhodobého hľadiska môžu mať aj negatívny dosah na zisk a hodnotu podniku. Takisto môže dôjsť k zrušeniu veľkého počtu pracovných miest. Preto treba pri hodnotení fúzií zvážiť aj otázky spojené so zamestnanosťou a sociálnou politikou (napr. pracovné miesta). Najlepším spôsobom ako vyhodnotiť, či zamýšľaná fúzia môže mať za následok narušenie hospodárskej súťaže, je skontrolovať charakteristiku navrhovanej fúzie podľa ustanovení článku 81 ods. 3 Zmluvy o ES (pozri poznámku pod čiarou č. 12). Ak fúzia z hľadiska štruktúry trhu a trhovej sily príslušných podnikov zodpovedá podmienkam uvedených v danom článku, považuje sa za prijateľnú. Toto predstavuje významný spojný bod medzi kontrolou fúzií (ktorá patrí predovšetkým medzi nástroje priemyselnej politiky) a antitrustovými pravidlami, z ktorých vychádzajú úrady pri uplatňovaní politiky hospodárskej súťaže v užšom zmysle slova.

4.1.1

Ak ročný objem tržieb daných podnikov v rámci EÚ a/alebo v celosvetovom meradle presiahne určitú hodnotu, sú tieto povinné oznámiť Komisii úmysel vytvoriť spoločnú trhovú silu a GR pre hospodársku súťaž vykoná kroky v prvej a niekedy aj druhej fáze.

4.2

Cieľom kontroly fúzií je predovšetkým zvýšiť konkurencieschopnosť európskych producentov a distribútorov na medzinárodnom poli  (16) . Problémom, ktorý v praxi vzniká v EÚ je, že podniky vďaka fúziám získavajú veľmi silnú trhovú pozíciu, ktorá ich môže nabádať porušovať hospodársku súťaž na spoločnom trhu. Pozorujeme, že Komisia sa usiluje znížiť toto riziko a svoj súhlas podmieňuje viacerými opatreniami (tzv. „nápravnými opatreniami“). Dotknutý podnik musí napríklad súhlasiť, že postúpi časť svojho majetku, predá práva duševného vlastníctva, vzdá sa distribúcie v niektorých krajinách apod. Napriek tomu výsledky rozsiahlej štatistickej štúdie fúzií nás vedú k predpokladu, že je nemožné zistiť, či:

4.3

GR pre hospodársku súťaž vydalo v októbri 2005 štúdiu záväzkov v oblasti fúzií. Uvádzajú sa v nej záväzky, ktoré Komisia uložila podnikom ako podmienky na získanie povolenia a ktoré majú za cieľ znížiť výskyt predpokladaného konania porušujúceho hospodársku súťaž, ako aj ich podrobné následné hodnotenie. Vo vyše 40 % schválených prípadov sa objavili vážne a nevyriešené problémy (neúplný prevod postúpených podnikov, nedostatočné určenie časti majetku na postúpenie atď.). Možno povedať, že tento výsledok predstavuje varovanie poukazujúce na skutočnosť, že je nevyhnutné skúmať konanie, ktoré by mohlo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže podľa článku 82 pokiaľ ide o zvýšenú trhovú silu dotknutých subjektov v rámci schválenej fúzie.

5.1

Jednou z hlavných úloh GR pre hospodársku súťaž je sledovať činnosť členských štátov a hodnotiť, ktorým podnikom udeľujú finančnú pomoc a na akom základe. Vzhľadom na to, že Európska únia sa usiluje zabezpečiť „rovnaké podmienky hospodárskej súťaže“ pre všetky podniky, ktoré pôsobia na vnútornom trhu, pojem „štátnej pomoci“ bol starostlivo definovaný a dôsledne vykladaný vo vzťahu k verejnej priemyselnej politike. Skúmanie sa nezameriava len na priame finančné zásahy – Európska komisia môže za neprijateľné považovať aj daňové úľavy a akékoľvek výhody selektívne udelené podnikom, ak narúšajú hospodársku súťaž.

5.2

GR pre hospodársku súťaž sa v roku 2005 v rámci svojich aktivít usilovalo väčšmi vyjasniť ciele a pravidlá pre udeľovanie štátnej pomoci v krajinách EÚ. Týmto postupom chcelo podporiť napĺňanie Lisabonskej stratégie a dosiahnuť, aby sa pomoc využívala na podporu konkurencieschopnosti celého európskeho hospodárstva. Vytvorila akčný plán pre oblasť štátnej pomoci, ktorý by mal zlepšiť koordináciu medzi dotknutými stranami (t.j. verejnými orgánmi, podnikmi a ich združeniami) a nasmerovať verejné prostriedky do tých sektorov, kde sa využijú efektívne (17). Hlavné línie tohto plánu sa neodchyľujú od súčasnej praxe, no usilujú sa prispieť k nastoleniu overených postupov, ktorých by sa členské štáty mohli pridržiavať. Uvádzame niekoľko poznámok:

5.2.1

Tzv. „dobré a zlé“ príklady uvedené v správe ilustrujú, nakoľko rôznorodé sú dôvody, kvôli ktorým môže byť podnikom udelená finančná podpora. EHSV sa plne stotožňuje s myšlienkou, že „verejné peniaze sa majú účinne využívať v prospech občanov EÚ na zvyšovanie ekonomickej účinnosti, rastu a počtu udržateľných pracovných miest, sociálnej a regionálnej súdržnosti, skvalitňovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, zabezpečovanie udržateľného rozvoja a kultúrnej rozmanitosti“ (18) a v tomto zmysle treba aj konať. Avšak vzhľadom na zlú situáciu súvisiacu so slabou infraštruktúrou, podnikateľským prostredím nepriaznivým voči malým a stredným podnikom a inými nevhodnými podmienkami, najmä v nových členských krajinách, nemôže EHSV vyjadriť podporu cieľu zníženia štátnej pomoci.

5.2.2

Zdá sa, že vo viacerých členských krajinách prevláda presvedčenie, že treba vytvárať priaznivé finančné podmienky pre tradičné podniky, ktoré sa ocitli v kríze a pomôcť im či už pri ich záchrane alebo reštrukturalizácii. Z hľadiska zamestnanosti nemôže EHSV tento prístup kritizovať. Môžeme však uviesť viacero prípadov, keď sama Komisia vyjadrila pochybnosti nad účelnosťou pomoci, ktorá mala zachrániť podniky pred bankrotom a pomôcť im nastoliť vyrovnanú hospodársku situáciu.

5.2.3

Podľa línie právnych opatrení zavedenej v júli a zosúladenej s akčným plánom v oblasti štátnej pomoci budú môcť podniky „získať podporu z verejných prostriedkov na pokrytie všetkých vynaložených nákladov, vrátane primeraného zisku, ak poskytujú verejné služby, ktoré im pridelili a zverili orgány verejnej správy“. Ak môžu tieto opatrenia prispieť k zmierneniu finančných problémov (pravdepodobne pre MSP lokálneho významu), mohli by poskytnúť vhodný príklad účinného využitia verejných prostriedkov v prospech občanov a podnikov EÚ.

6.1

Rok 2005 bol prvým rokom, v ktorom sa plne uplatňoval nový systém presadzovania antitrustových opatrení, zmenených a doplnených nariadením Rady č. 1/2003. To znamená nasledovné:

6.2

Zo správy, ktorá je predmetom tohto stanoviska jasne vyplýva, že zapojenie vnútroštátnych súdov do uplatňovania európskeho práva hospodárskej súťaže je obmedzené a neočakáva sa, že by sa situácia v blízkej budúcnosti vyriešila. Jedným z hlavných dôvodov v tejto súvislosti by mohlo byť, že súdy prvého stupňa, ktoré sú príslušné pre oblasť práva hospodárskej súťaže, sa v jednotlivých krajinách líšia. Ďalším vysvetlením je, že až doteraz bolo možné používať len vnútroštátne právo hospodárskej súťaže. Napriek tomu, že harmonizácia legislatívy sa hlboko odrazila v právnych systémoch členských krajín, aj naďalej pretrvávajú rozdiely medzi právom EÚ a vnútroštátnym právom mnohých členských štátov. Momentálne možno povedať, že aj samotní navrhovatelia sa zdráhajú predložiť prípad vnútroštátnym súdom (19).

6.3

Ďalším skrytým dôvodom je, že členské štáty nemajú reálny prístup k európskej judikatúre, ktorá je v praxi zdrojom práva hospodárskej súťaže. Pokiaľ ide o procesné právo, existujú stručné prezentácie rozličných procedurálnych situácií, spolu s odkazmi na precedensy v danej oblasti, avšak ani Komisia ani Európsky súdny dvor doteraz nevypracovali podobnú príručku hmotného práva  (20). Ak chceme, aby súdy členských krajín rozšírili súčasné uplatňovanie článkov EÚ o antitrustových pravidlách, bolo by treba najprv sústrediť najdôležitejšie (a najčastejšie citované) príklady súdnych prípadov vo forme príručky, ktorá by obsahovala aj vysvetlenia konceptov a definícií a taktiež vyhlásenia a závery uvedené v rozsudkoch Súdu prvého stupňa a Európskeho súdneho dvora. Takúto zbierku by samozrejme bolo treba preložiť do všetkých národných jazykov a potom ju pravidelne aktualizovať. Výbor je presvedčený, že správne uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ v členských štátoch nie je možné posilniť bez vydania zbierky súdnych prípadov vo všetkých jazykoch používaných v členských krajinách a bez školení v oblasti práva hospodárskej súťaže pre všetkých vnútroštátnych sudcov, advokátov a dotknutých expertov.

6.4

Pokiaľ ide o vytvorenie siete pre komunikáciu a spoluprácu s národnými orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže, Komisii (konkrétne GR pre hospodársku súťaž) sa v relatívne krátkom čase podarilo vytvoriť Európsku sieť hospodárskej súťaže na pevnom základe. Fóra a pracovné skupiny popísané v správe predstavujú spojivá v reťazi zabehnutého systému spolupráce, v rámci ktorého sa národné orgány pre ochranu hospodárskej súťaže často priamo stretávajú so svojimi partnermi (a dokonca priamo na úrovni osôb poverených jednotlivými prípadmi) bez sprostredkovania zo strany Bruselu. Možno oprávnene povedať, že integrácia v žiadnej inej sekcii oficiálnej organizácie EÚ zatiaľ nedosiahla takýto rozmer.

—

dohody alebo kategórie dohôd medzi podnikmi,

—

rozhodnutia alebo kategórie rozhodnutí združení podnikov,

—

a na zosúladené postupy alebo kategórie zosúladených postupov, ktoré prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, pričom umožňujú spotrebiteľom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich, a ktoré :

20.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 168/29

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta stratégiu ochrany pôdy na úrovni EÚ a zásadne sa vyslovuje za rámcovú smernicu.

1.2

Stratégia EÚ sa musí uplatniť tam, kde je nebezpečenstvo pri pôde vhodnej na pestovanie plodín najväčšie: pri zmene účelu využitia pôdy (úbytok poľnohospodársky využívaných plôch zástavbou, stavbou ciest atď.), pri priemyselných zónach ničiacich životné prostredie a pri zhutňovaní pôdy. Stratégia EÚ musí rešpektovať princíp subsidiarity.

1.3

Náklady spôsobené poškodzovaním pôdy musí pri dodržaní zásady proporcionality znášať znečisťovateľ a nie v prvom rade užívateľ pôdy.

1.4

Ak má rámcová smernica poskytnúť spoločný základ na ochranu pôdy, musí byť porovnateľné aj úsilie v členských štátoch, aby nedochádzalo k narušeniu hospodárskej súťaže.

1.5

Poľné a lesné hospodárstvo, ktoré sa riadi dobrými zásadami obhospodarovania pôdy prispieva k udržaniu a zlepšeniu akosti pôdy.

1.6

Poľnohospodársku plochu určenú na výrobu potravín možno definovať ako prírodnú plochu, ktorá sa využíva a pri ktorej sú určité zásahy nevyhnutné.

1.7

EHSV kritizuje Európsku komisiu vo veľkej miere za to, že ešte nepredložila prepracovaný návrh novej zmenenej smernice o kaloch z čistiarní odpadových vôd. Žiada Komisiu, aby tak čo najskôr urobila, pretože ide o jeden z najdôležitejších prvkov ochrany poľnohospodársky využívanej pôdy a obmedzovania kontaminácie škodlivinami.

1.8

Vitalizácia poškodených pôd v súlade s článkom 1 „Predmet a rozsah pôsobnosti“ sa musí posudzovať podľa situácie a od prípadu k prípadu.

1.9

Vypracovávanie opatrení v iných oblastiach politiky, ktoré sa členským štátom priznáva v článku 3, nesmie spôsobovať narúšanie hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi.

1.10

Požiadavky členských štátov podľa článku 4 musia byť primerané.

1.11

Článok 12, podľa ktorého môže byť potenciálny kupujúci v určitých prípadoch povinný predložiť správu o stave pôdy, musí mať iné znenie.

1.12

Sankcie, ktoré sa môžu uložiť podľa článku 22, musia byť takisto primerané vzniknutej škode. Z pohľadu EHSV nie je možné súhlasiť s tým, že za jednu a tú istú škodu sa môžu uvaliť rôzne sankcie.

1.13

Vyžadovať nápravné opatrenia od prevádzkovateľa, ako sa uvádza v článku 23, je oprávnené iba vtedy, keď prevádzkovateľ škodu aj spôsobil.

1.14

Uplatňovanie stratégie ochrany pôdy by sa mohlo uľahčiť zriadením nezávislého znaleckého výboru pozostávajúceho z verejných a súkromných znalcov.

2.1

Pôda je neobnoviteľný zdroj. Akosť pôdy sa na mnohých miestach EÚ zhoršuje v dôsledku ľudskej činnosti, napríklad priemyselnou činnosťou, cestovným ruchom a rozvojom miest, ako aj určitými činnosťami poľného a lesného hospodárstva.

2.2

Pôda je zdrojom, na ktorom majú členské štáty EÚ spoločný záujem a nezabezpečenie jej ochrany na úrovni EÚ by narušilo trvalú udržateľnosť a dlhodobú konkurencieschopnosť v Európe. K ochrane pôdy síce už prispievajú rôzne opatrenia EÚ, ale zatiaľ neexistuje žiadna koherentná politika. Iba deväť členských štátov vydalo špecifické právne predpisy na ochranu pôdy, ktoré sa často týkajú osobitných ohrození, najmä kontaminácie pôdy. Degradácia pôdy má závažné následky v iných oblastiach, na ktorých má EÚ spoločný záujem, akými sú voda, ľudské zdravie, klimatické zmeny, ochrana prírody, biodiverzita a bezpečnosť potravín.

2.3

Na pozadí toho Komisia navrhuje stratégiu ochrany pôdy pre Európu. Stratégia je vysvetlená v oznámení, ktoré je doplnené návrhom rámcovej smernice a hodnotením vplyvu. Rámcová smernica stanovuje spoločné zásady, ciele a činnosti. Vyžaduje od členských štátov systematický postup pri určovaní degradácie pôdy a pri boji proti nej, pri vykonávaní preventívnych opatrení a začlenení problematiky ochrany pôdy do iných oblastí politiky. Umožňuje však určitú flexibilitu a je na členských štátoch, aby rozhodli o tom, do akej miery sa chcú angažovať, aké konkrétne ciele chcú dosiahnuť a aké urobia na tento účel opatrenia. To preto, lebo degradácia pôdy je v Európe, kde je v podstate 320 rôznych druhov pôdy, veľmi rôznorodá.

2.4

Od členských štátov sa vyžaduje, aby určili oblasti, v ktorých existuje riziko erózie, poklesu podielu organickej hmoty, zhutňovania, zasolenia a zosunov pôdy. Pre také oblasti musia stanoviť ciele na zníženie rizík a zriadiť programy opatrení na ich dosiahnutie. Rovnako musia zabrániť ďalšej kontaminácii, zriadiť inventár kontaminovaných miest na svojom území a vypracovať národné asanačné programy. Pri predaji lokality, na ktorej prebiehala alebo prebieha potenciálne znečisťujúca činnosť, musí predávajúci alebo kupujúci predložiť príslušnému orgánu a druhej strane správu o stave pôdy. Na záver sa od členských štátov vyžaduje, aby obmedzili alebo zmiernili účinky stavebného zakrytia pôdy, napríklad sanáciou plôch, ktoré boli predtým využívané na priemyselné účely.

3.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta oznámenie Komisie o stratégii ochrany pôdy, ktoré je následným opatrením k skoršiemu oznámeniu z roku 2002 (1) a návrhom rámcovej smernice o ochrane pôdy. EHSV už v roku 2000 v stanovisku z vlastnej iniciatívy o použití kalov z čistiarní odpadových vôd v poľnohospodárstve (2) žiadal, aby Európska komisia urýchlila vypracovanie spoločných minimálnych požiadaviek v oblasti ochrany pôdy.

3.2

Počas takmer štyri roky trvajúceho otvoreného a rozsiahleho procesu v Európskej komisii, ktorým sa formovala stratégia ochrany pôdy, sa uskutočnili rôzne rokovania a konzultácie. Aj EHSV mohol sledovať tento proces. Pripomienky v tomto stanovisku, o ktoré bol EHSV požiadaný, sa v prvom rade týkajú navrhovanej rámcovej smernice, ale aj oznámenia Komisie.

3.3

Pôda so svojimi funkciami je neoceniteľným zdrojom prírody, prirodzeného kolobehu a ľudského prežitia. Ľudská činnosť má na funkcie pôdy a jej využívanie rozličné účinky. Stratégia EÚ sa musí uplatniť tam, kde je nebezpečenstvo pri poľnohospodársky využiteľných plochách najväčšie: pri zmene účelu využitia pôdy, pri priemyselných zónach ničiacich životné prostredie, pri zhutňovaní pôdy a erózii.

3.4

Pôda a jej funkcie súvisia s viacerými oblasťami politiky, v ktorých platia právne predpisy Spoločenstva i jednotlivých členských štátov: smernica o vode a dusičnanoch, právne predpisy o chemikáliách a. i. V niektorých krajinách jestvujú už právne predpisy a opatrenia na sledovanie a inventarizáciu pôdy a jej znečistenia. Preto návrh Komisie nesmie byť krokom späť a mal by týmto krajinám ponechať dostatočnú pružnosť.

3.5

Komisia poukazuje na to, že náklady spojené s degradáciou pôdy by nemali znášať užívatelia pôdy, ale spoločnosť a iné subjekty. EHSV poukazuje na to, že zodpovednosť za škodu musí znášať znečisťovateľ, ktorý spravidla nie vždy je užívateľom pôdy. V mnohých prípadoch sú užívatelia pôdy postihnutí účinkami znečistenia ovzdušia, znečistenia iných území priemyselnými emisiami, záplavami alebo inými emisiami škodlivín, pričom sú vystavení znečisteniu, za ktoré v žiadnom prípade nie sú zodpovední.

3.6

EHSV konštatuje, že Komisia v celom dokumente poukazuje na to, že opatrenia na ochranu pôdy sa musia urobiť už pri zdroji znečistenia. EHSV schvaľuje tento prístup, ktorý zabezpečuje aj primeranú odpoveď na otázku zodpovednosti za škodu. Táto zásada má účinky aj na iné oblasti práva, ktoré sa netýkajú konkrétne pôdy.

3.7

EHSV podporuje určenie osobitnej stratégie ochrany pôdy a jej uplatňovanie na základe špecifickej rámcovej smernice. Vytvoria sa tým predpoklady jednotnej ochrany pomocou spoločných základných pravidiel pri problémoch, ktoré prirodzene môžu presahovať hranice. Aby sa však zaručila naozaj lepšia ochrana pôdy, je potrebné začleniť túto oblasť do iných právnych predpisov.

3.8

Komisia ďalej tvrdí, že náklady a zisky závisia od toho, aká intenzívna je angažovanosť a ako sa využívajú možnosti, ktoré poskytujú napríklad normy na ochranu životného prostredia platné pre spoločnú poľnohospodársku politiku. EHSV poukazuje na to, že je naďalej nejasné, ako si majú členské štáty správne a jednotne vykladať „požiadavky krížového plnenia“ a ako ich majú uplatňovať. Táto koncepcia bola do spoločnej poľnohospodárskej politiky začlenená ako požiadavka. Ak má byť cieľom rámcovej smernice zaručenie spoločného základu na ochranu pôdy a zabránenie tomu, že účastníci budú musieť plniť úplne odlišné finančné záväzky, musí byť porovnateľná aj angažovanosť, aby nedochádzalo k narušovaniu hospodárskej súťaže.

3.9

Komisia ako prvý príklad uvádza, že k degradácii pôdy môžu okrem iného prispieť neúčelné pracovné postupy v poľnom a lesnom hospodárstve. Poľné a lesné hospodárstvo, ktoré sa riadi dobrými zásadami obhospodarovania pôdy prispieva však skôr k udržaniu resp. zlepšeniu akosti pôdy. Poľnohospodárske plochy sú viac ohrozené zmenami obhospodarovania pôdy, rozširovaním priemyselných lokalít, dopravných komunikácií, znečisťovaním ovzdušia, prízemným ozónom a inými znečisteniami. Aj keď je územné plánovanie v kompetencii členských štátov a nie EÚ, musí sa aj táto oblasť stať stredobodom záujmu.

3.10

Trhové sily a súčasná poľnohospodárska politika takisto prispeli k pokroku v štrukturálnom rozvoji a špecializácii a spôsobili, že pestovanie plodín a chov zvierat sú vo veľkej miere od seba oddelené s tým dôsledkom, že do pôdy sa možno dostáva menej organického materiálu. Nová spoločná poľnohospodárska politika s oddelenými náhradami k tejto tendenciu skôr ešte prispieva.

3.11

Komisia zastáva názor, že poľnohospodárstvo môže mať kladný vplyv na akosť pôdy, či už ide o ekologické alebo extenzívne poľnohospodárstvo, alebo či ide o integrované obhospodarovanie pôdy. To je trochu príliš jednoduchý pohľad na vec. Všetko závisí od toho, s akými odbornými znalosťami a technickými prostriedkami sa pôda obrába. Poľnohospodársku plochu určenú na výrobu potravín možno definovať ako prírodnú plochu, ktorá sa využíva na pestovanie rastlín. Znamená to, že určité zásahy sú nevyhnutné a musíme ich strpieť, aby sme mohli vyrábať potraviny. Účinky na úžitkové poľnohospodárske plochy závisia od meteorologických a klimatických vplyvov v priebehu roka a od podnebia všeobecne, čo však na druhej strane neznamená, že musíme strpieť hromadenie živín, eróziu, zmenšovanie vrstvy humusu atď. Pri súčasnom stave poznatkov môže normálne poľnohospodárske využívanie pôdy prispieť skôr k zachovaniu a zlepšeniu akosti pôdy. Málo podnikateľov má takú dlhodobú perspektívu investícií a obhospodarovania pôdy ako poľnohospodári a lesníci. Toto vysoké povedomie poľnohospodárov o ochrane pôdy by malo byť podporované a doplnené systémami poradenstva, ako aj dobrovoľnými opatreniami a stimulmi.

3.12

Komisia ďalej tvrdí, že smernica o environmentálnej zodpovednosti (3) je príspevkom k posilneniu ochrany životného prostredia. Výbor s týmto názorom súhlasí. Súčasne však treba poukázať na to, že nie je zlučiteľné s normálnym ponímaním práva, aby s jednou škodou mohli súvisieť až tri rozličné sankcie, ako je tomu dnes: vrátenie platieb, trestné stíhanie a správne poplatky.

3.13

EHSV sa prihovára za zaručenie trvalo udržateľného obhospodarovania pôdy prostredníctvom rozsiahlej stratégie ochrany pôdy EÚ.

3.14

Na lepšie uplatňovanie stratégie by sa mohol zriadiť nezávislý znalecký výbor pre otázky ochrany pôdy so zástupcami verejných orgánov a súkromných subjektov.

4.1

EHSV kritizuje Európsku komisiu vo veľkej miere za to, že ešte nepredložila návrh zmenenej smernice o používaní kalov z čistiarní odpadových vôd v poľnohospodárstve a o prípustných koncentráciách ťažkých kovov, na ktorom už niekoľko rokov pracuje. V oznámení o ochrane pôdy sa hovorí o zámere predložiť konečne v roku 2007 návrh smernice na túto tému. V prvom oznámení o tematickej stratégii ochrany pôdy z roku 2002 sa uvádzalo, že k prepracovaniu má dôjsť v rámci stratégie o pôde. Tým sa jedno z najdôležitejších opatrení na lepšiu ochranu pôdy a bezpečnú výrobu potravín rozhodujúcim spôsobom oneskorilo. Preto by táto zmenená smernica o používaní kalov z čistiarní odpadových vôd mala byť bezpodmienečne uverejnená súčasne s prijatím stratégie ochrany pôdy.

4.1.1

Súčasná smernica o kaloch z čistiarní odpadových vôd (4) naďalej pripúšťa vysokú koncentráciu ťažkých kovov a iných škodlivín v kaloch, ktoré sa môžu vypúšťať na poľnohospodárske plochy. EHSV pripomína stanovisko z vlastnej iniciatívy, ktoré už v roku 2000 prijal k zmene smernice Rady o používaní kalov z čistiarní odpadových vôd v poľnohospodárstve a v ktorom žiadal prísnejšie normy na koncentráciu ťažkých kovov. Rovnako je iba nedostatočne známy obsah ostatných chemických škodlivín, ich vzájomného pôsobenia a účinku na pôdu a bezpečnosť potravín, keď sa vyvezú na osevné plochy.

4.1.2

EHSV to berie veľmi vážne a poukazuje na štúdiu, ktorú v novembri 2006 zverejnili dvaja vedci v lekárskom odbornom časopise „The Lancet“ Aj keď ide o jednu jedinú štúdiu, táto dokazuje, že známe znečisťujúce látky môžu mať doposiaľ nepovšimnuté účinky na mozog nenarodených a malých detí. Výskumníci sú toho názoru, že by s tým mohli súvisieť vážne chorobné prejavy, napr. autizmus, porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou (ADHD) alebo vývojové poruchy. Aj prípravky, ktoré sa používajú v domácnosti obsahujú mnohé tieto chemikálie. Znečisťujúce látky sa rozličným spôsobom dostávajú do kanalizácie a doteraz ešte nie je dostatočne známe, aké účinky majú na poľnohospodárske plochy, na ktorých sa kaly z čistiarní odpadových pôd používajú na hnojenie.

4.1.3

EHSV s radosťou berie na vedomie, že Komisia, ako sa zdá, zmenila svoj doterajší názor, že z ekologicko-technických dôvodov je najlepšie vyvážať kaly z čistiarní odpadových vôd na poľnohospodárske plochy. Zdá sa, že formulácie v oznámení o stratégii predchádzania vzniku odpadov (5) o tom nasvedčujú. Komisia v ňom potvrdzuje zámer predložiť po schválení stratégie ochrany pôdy návrh zmenenej smernice o kaloch. EHSV však zastáva názor, že Komisia nemala na to čakať a mala dávno predtým predložiť radikálne upravenú smernicu o povolených koncentráciách ťažkých kovov a iných škodlivín v kaloch z čistiarní odpadových vôd, predovšetkým keď v návrhu smernice uvádza, že je to potrebné na obmedzenie zanášania nebezpečných látok do pôdy.

4.1.4

Používanie kalov z čistiarní odpadových vôd v poľnohospodárstve a ich obsah škodlivín sú jednou z najdôležitejších otázok pri ochrane pôdy a bezpečnosti potravín. Z toho vyplýva aj otázka, či zodpovednosť za prípadné poškodenia pôdy nesú užívatelia pôdy alebo producenti kalov, t. j. mestá a obce. Zmenená smernica o kaloch musí objasniť otázky zodpovednosti a ručenia.

4.1.5

Nové a bezpečnejšie právne predpisy o chemikáliách sú pri ochrane pôdy dôležité vo všeobecnosti, ale predovšetkým s ohľadom na otázku, ako sa spoločnosť zbavuje kalov z čistiarní odpadových vôd ich vypúšťaním na pôdne plochy. Nebezpečné chemikálie sa musia bezpodmienečne nahradiť menej nebezpečnými chemickými látkami, aby sa zaručila želaná ochrana pôdy.

4.1.6

EHSV vyzýva Komisiu, aby neodkladne predložila návrh zmenenej smernice a okrem toho vykonala rozbory rizík viacerých látok, než zahŕňa súčasná smernica. Malo by to byť jednou z najdôležitejších súčastí ochrany pôdy, aby sa zabránilo ešte väčšej kontaminácii a aby sa zaručila vysoká bezpečnosť potravín.

4.2

V článku 1 smernice o ochrane pôdy sa hovorí, že medzi opatrenia patrí obnova a sanácia pôd postihnutých degradáciou na takú úroveň funkčnosti, ktorá by bola zlučiteľná minimálne so súčasným využívaním a plánovaným využívaním v budúcnosti. EHSV síce túto zásadu schvaľuje, spochybňuje však, že sa v rámcovej smernici použil výraz „minimálne“. Každý prípad by sa mal posudzovať podľa skutočného stavu a konkrétne.

4.3

EHSV zastáva názor, že súčasné znenie článku 3 umožňuje členským štátom vypracovanie opatrení v iných oblastiach politiky, ktorými dôjde k narušeniu hospodárskej súťaže. Článok by sa mal obmedziť na rozbor. Prípadné opatrenia musia však byť v súlade s predpokladmi fungujúceho vnútorného trhu, spoločnými predpismi a spravodlivými podmienkami hospodárskej súťaže.

4.4

EHSV ďalej zastáva názor, že článok 4 ponecháva takmer neobmedzený priestor na konanie. Pokiaľ ide o poľnohospodárske plochy, EHSV na začiatku vo svojich pripomienkach vysvetľuje, že poľnohospodárske plochy sú vystavené účinkom rozličných činiteľov, ktoré užívatelia pôdy nemôžu ovplyvniť, napr. meteorologickým a klimatickým vplyvom v priebehu roka a podnebným podmienkam všeobecne atď. Požiadavky členských štátov musia byť primerané týmto činiteľom. Takisto sa musia opatrenia členských štátov vo veľkej miere zhodovať. To zodpovedá aj ustanoveniam článku 9, v ktorom sa hovorí o primeraných opatreniach na zachovanie funkcií pôdy.

4.5

Článok 12 ukladá vlastníkovi pôdy alebo potenciálnemu kupujúcemu predložiť v určitých prípadoch správu o stave pôdy. Výbor považuje za chybné stanovovať túto povinnosť pre potenciálneho kupujúceho. Ak by kvôli odlišným právnym predpisom jednotlivých členských jestvovala potreba flexibility, malo by sa to umožniť inou formuláciou.

4.6

V článku 17 sa hovorí, že Komisia sa chystá zriadiť dobrovoľnú platformu. Komisia sa musí postarať o to, aby vďaka platforme naozaj dochádzalo k výmene jednotných metód, aby sa zabezpečila jednotná koncepcia a neutrálne podmienky hospodárskej súťaže. Keďže výmena informácií sa uskutočňuje na základe dobrovoľnosti, je potrebná aj aktívna účasť Komisie.

4.7

Článok 22 určuje, že členské štáty stanovia sankčné pravidlá. EHSV zastáva názor, že z hľadiska právnej istoty je dôležité, aby sankcie boli primerané vzniknutej škode. Rovnako je neakceptovateľné, aby sa za jednu a tú istú škodu mohli uvaliť rôzne sankcie.

4.8

V článku 23 sa navrhuje zmena a doplnenie smernice 2004/35/ES v tom zmysle, že príslušný orgán bude vyžadovať, aby nápravné opatrenia prijal prevádzkovateľ. Podľa názoru EHSV je to oprávnené iba vtedy, keď prevádzkovateľ škodu aj spôsobil, čo však zo znenia článku jednoznačne nevyplýva.

20.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 168/34

—

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje spoločný postup povoľovania potravinárskych prídavných látok, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aromatických látok“

—

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o potravinárskych enzýmoch a ktorým sa menia a dopĺňajú smernica Rady 83/417/EHS, nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES a smernica Rady 2001/112/ES“

—

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o arómach a určitých potravinových prísadách s aromatickými vlastnosťami na použitie v potravinách a na potravinách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 1576/89, nariadenie Rady (EHS) č. 1601/91, nariadenie (ES) č. 2232/96 a smernica 2000/13/ES“

—

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o potravinárskych prídavných látkach“

1.1

Výbor víta balík návrhov na tému potravinárskych prídavných látok, enzýmov a aromatických látok a spoločných postupov schvaľovania, keďže sa tým umožňuje vytvorenie efektívneho a konkurencieschopného vnútorného trhu, v ktorom je zabezpečený vysoký stupeň ochrany života a zdravia ľudí.

1.2

Výbor sa nazdáva, že súbor jasných a harmonizovaných pravidiel platných pre vykonávanie hodnotenia bezpečnosti, spolu s istými a predvídateľnými časovými rozvrhmi a prijateľnými nákladmi, je zárukou tak pre spotrebiteľov, ako aj výrobcov, predovšetkým tých menších.

1.3

Výbor súhlasí s cieľom Komisie zjednodušiť legislatívu zameraným na harmonizáciu sektorov prídavných látok, enzýmov a aromatických látok a podporu súladu medzi nimi prijatím jediného spoločného postupu povoľovania týchto látok.

1.4

Výbor sa nazdáva, že i keď možnosť získať jediné povolenie platné pre celú EÚ môže byť veľkou výhodou pre jednotný trh zo strednodobého, resp. dlhodobého hľadiska, je jednako potrebné upozorniť na vplyv nových predpisov na dovážané produkty.

1.4.1

Európa je v neustálom konkurenčnom boji na svetových trhoch, a to tak z hľadiska vývozu ako aj dovozu, a navrhované predpisy sa často spájajú s väčšou finančnou a inou záťažou než tie, ktoré obsahuje Codex alimentarius, čo môže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na úkor európskych podnikov, predovšetkým tých menších.

1.5

Výbor kladne hodnotí navrhovaný postup, t. j. podrobiť komitologickému postupu zmeny a doplnenia zoznamu Spoločenstva, za predpokladu, že sa zaručí vysoká miera transparentnosti, trvalého dialógu s výrobcami a spotrebiteľmi a rýchle mechanizmy inovácie a vývoja produktov.

1.6

Výbor podporuje posilnenie činnosti Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EÚBP) v oblasti hodnotenia rizík, ktoré by bolo transparentné a založené na vedeckých zisteniach a objektívnych zisteniach na zaručenie bezpečnosti spotrebiteľov.

1.7

Výbor odporúča posilniť tieto postupy a zvýšiť ľudské a finančné zdroje EÚBP s cieľom zabezpečiť vysoko kvalitné transparentné a nezávislé hodnotenia pri súčasnom rešpektovaní ich dôverného charakteru.

1.8

Výbor pokladá za rovnako vhodné posilniť na druhej strane aj monitorovaciu činnosť členských štátov v oblasti spotreby a používania prídavných látok, enzýmov a aromatických látok prostredníctvom účinných metodologických postupov, ktoré by zahŕňali údaje poskytované priemyslom.

1.9

Výbor súhlasí s pravidelnou revíziou „pozitívnych zoznamov“ prídavných látok, enzýmov a aromatických látok pod podmienkou, že bude vychádzať z trvalého a štruktúrovaného dialógu s výrobcami a spotrebiteľmi bez dodatočnej záťaže vo forme nákladov a spotreby času.

2.1

Vedecký a technologický pokrok nám umožňuje zvyšovať kvalitu potravinárskych výrobkov, najmä vďaka používaniu malého množstva potravinárskych prídavných látok, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aromatických látok. Tento pokrok nám rovnako umožňuje predísť nevhodnému používaniu týchto látok.

2.2

V rámci úsilia, ktoré sa vyvíja v snahe zlepšiť právne predpisy Spoločenstva na základe konceptu „od výrobcu k spotrebiteľovi“, Komisia v bielej knihe o bezpečnosti potravín, ku ktorej mal výbor možnosť vyjadriť svoje stanovisko (1), oznámila svoj zámer aktualizovať a doplniť platné právne predpisy týkajúce sa prídavných látok a aróm, ako aj ustanoviť osobitné ustanovenia o enzýmoch (opatrenia 11 a 13 bielej knihy).

2.3

Výbor sa odjakživa stotožňoval s cieľom zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu a zároveň zaistiť vysokú úroveň ochrany ľudského života a zdravia, a opakovane zdôrazňoval nevyhnutnosť globálneho a integrovaného prístupu v oblasti bezpečnosti potravín v EÚ.

2.4

EHSV sa nazdáva, že legislatíva musí pokryť celý európsky potravinový reťazec, od výrobcu po spotrebiteľa. Všetky články tohto reťazca musia byť rovnako silné a Komisia musí zaručiť efektívne uplatňovanie legislatívnych predpisov Spoločenstva (2).

2.5

Prijatie spoločného postupu povoľovania prídavných látok, enzýmov a aromatických látok je kľúčovým a inovačným prvkom v balíku návrhov predložených Komisiou. Výbor preto súhlasí s cieľom Komisie zjednodušiť legislatívu, zameraným na harmonizáciu týchto sektorov. To umožní predísť znásobovaniu postupov schvaľovania zo strany jednotlivých členských štátov tak, že sa zrušia zdvojené systémy povoľovania, čo značne zníži administratívnu a byrokratickú záťaž.

2.6

Pokiaľ ide o prídavné látky, legislatívne predpisy týkajúce sa potravinárskych prídavných látok už boli harmonizované na európskej úrovni. V súčasnosti je podľa týchto právnych predpisov povolených približne 330 potravinárskych prídavných látok a neustále sa predkladajú žiadosti o povolenie ďalších prídavných látok alebo nových použití prídavných látok.

2.6.1

Pri posudzovaní týchto otázok sú potrebné dostatočne podrobné údaje o používaní a vlastnostiach týchto látok, najmä pri rozhodnutiach týkajúcich sa rizikového manažmentu.

2.7

Vďaka tejto harmonizácii, plánovanej pre arómy a enzýmy, sa zjednodušia nové postupy a znížia sa náklady spojené s aktualizáciou dokumentov obsahujúcich technické údaje, ako aj počet zmien pri označovaní.

2.8

Pokiaľ ide o enzýmy, hrozí, že súčasná právna neistota spôsobená odlišnosťou právnych predpisov členských štátov povedie k deformácii trhu v oblasti obchodu s potravinárskymi enzýmami a bude predstavovať zvýšenú administratívnu a finančnú záťaž v jednotlivých členských štátoch. Navyše ak by nedošlo k harmonizácii, zachovali by sa odlišné úrovne ochrany spotrebiteľa v dôsledku existujúcich rozdielov medzi členskými štátmi v oblasti vnímania rizika, hodnotenia bezpečnosti a právnej úpravy potravinárskych enzýmov.

2.8.1

Treba zdôrazniť, že hoci na jednej strane hrozí, že neexistencia predpisov harmonizovaných na úrovni EÚ povedie k vytvoreniu prekážok pre priemyselných výrobcov v oblasti voľného pohybu a obchodu, na strane druhej harmonizácia hodnotenia bezpečnosti a povoľovania používania potravinárskych enzýmov môže viesť k vyšším investíciám, hlavne v dôsledku nákladov na vydanie povolenia, ktoré sa odhadujú na 150 až 250 tisíc eur (3) na jeden enzým.

2.8.2

Priemysel zaoberajúci sa výrobou potravinárskych enzýmov vyvíja trvalé úsilie na vývoj nových postupov a technológií s cieľom inovovať a zlepšiť potravinársku výrobu, avšak nemôže podceniť potenciálne riziká chemického charakteru, medzi ktoré patrí alergénnosť, toxicita a zvyšková mikrobiologická aktivita. Toto možné riziko si vyžaduje nepretržité hodnotenie bezpečnosti spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o enzýmy pochádzajúcimi z geneticky modifikovaných organizmov.

2.9

Pokiaľ ide o právne predpisy o arómach a určitých potravinových prísadách s aromatickými vlastnosťami na použitie v potravinách a na potravinách, bol by potrebný účinnejší schvaľovací postup na uľahčenie spravovania „pozitívneho zoznamu“ obsahujúceho približne 2 600 aromatických látok, ktoré sa majú používať v potravinách a na potravinách.

2.9.1

Je zrejmé, že harmonizáciou právnych predpisov o arómach sa Európska únia dostane do lepšej pozície pri rokovaniach s tretími krajinami, keď sa pristúpi k zaraďovaniu aróm do systému Potravinového kódexu (Codex alimentarius), a to aj preto, že sa predíde znevýhodneniu európskych podnikov, predovšetkým MSP.

2.9.2

Vytvorením jednotného a integrovaného trhu s aromatickými látkami v rámci EÚ si európsky priemysel bude vedieť zachovať svoje vedúce postavenie v oblasti výroby a vývoja aróm.

2.9.3

Na druhej strane nemožno podceniť dodatočnú záťaž, ktorá bude potrebná na prispôsobenie sa novým právnym predpisom platným pre označovanie aróm.

2.10

Výbor sa nazdáva, že na zabezpečenie nezávislého, transparentného a vysoko kvalitného hodnotenia bezpečnosti prídavných látok, enzýmov a aromatických látok je potrebné, aby Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín boli dané k dispozícii rozsiahlejšie zdroje a prostriedky a aby sa zaviedli nové postupy.

2.11

Prechod od rozhodovacích postupov založených na spolurozhodovaní s Európskym parlamentom ku komitologickému postupu so zaangažovaním schvaľovacích výborov si vyžaduje, aby boli definované jasné a transparentné kritériá hodnotenia bezpečnosti očakávaného prínosu pre spotrebiteľov.

2.12

Ako už výbor zdôraznil vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (4), je potrebné stanoviť kritériá hodnotenia, ako napríklad nárast, resp. pokles dôvery spotrebiteľov, zvládanie prípadných krízových situácií v súvislosti s potravinami, užšia spolupráca medzi zúčastnenými zainteresovanými partnermi atď., aby bolo možné hodnotiť pokrok v oblasti bezpečnosti potravín a posúdiť, či nový systém spĺňa očakávania.

3.1

Zámerom balíka návrhov predloženého Komisiou je spresniť a vyjasniť platné právne predpisy týkajúce sa potravinárskych prídavných látok a aróm a ustanoviť nové ustanovenia o enzýmoch, ako aj vytvoriť pre všetky tri sektory spoločné schvaľovacie postupy, založené na vedeckých posudkoch Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EÚBP).

3.2

Prídavné látky. Cieľom nových predpisov je zjednodušiť a sprehľadniť systém povoľovania nových potravinárskych prídavných látok, ktorý sa v súčasnosti riadi ustanoveniami smernice 89/107/EHS. Povolenia na začlenenie do nového pozitívneho zoznamu prídavných látok by vychádzali z nového rámca hodnotenia rizík vo veci bezpečnosti potravín určenom EÚBP v súlade s nariadením (ES) č. 178/2002. Navrhuje sa prehodnotenie technických aspektov súčasného systému schvaľovania a zavádzajú sa nové harmonizované ustanovenia Spoločenstva o prídavných látkach používaných v iných prídavných látkach.

3.3

Enzýmy. Navrhuje sa nový regulačný rámec pre hodnotenie, povoľovanie a kontrolu enzýmov určených na použitie v potravinách a vypracovanie pozitívneho zoznamu všetkých enzýmov používaných v potravinách z technologických dôvodov na základe priaznivého vedeckého posudku EÚBP. Rovnako sa stanovujú pravidlá označovania potravinárskych enzýmov odlišných od enzýmov, ktoré sa používajú ako technické pomocné látky pri výrobe potravín.

3.4

Arómy. Navrhuje sa revízia všeobecných pravidiel stanovených v smernici Rady 88/388/EHS s cieľom prispôsobiť požiadavky technologickému a vedeckému pokroku, schválením nového nariadenia, ktoré by zaviedlo jasnejšie pravidlá v týchto oblastiach:

3.5

Spoločný postup schvaľovania Cieľom návrhu je zaviesť jeden spoločný postup schvaľovania potravinárskych prídavných látok, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aromatických látok založený na hodnotení bezpečnosti, ktoré vykonáva Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, a na zvládaní rizika. Počas schvaľovania by Komisia a členské štáty zasahovali v rámci konania regulačného výboru. V návrhu je Komisia poverená úlohou vypracovať, viesť a aktualizovať rôzne „pozitívne zoznamy“, jeden pre každú kategóriu príslušných látok, na základe vedeckých hodnotení EÚBP. Zahrnutie látky do jedného z týchto zoznamov znamená, že jej používanie je všeobecne povolené všetkým prevádzkovateľom pôsobiacim na trhu Spoločenstva.

4.1

Výbor v zásade súhlasí s návrhmi Komisie pod podmienkou, že bude zachovaná účinnosť a konkurencieschopnosť vnútorného trhu a zaručená vysoká úroveň ochrany zdravia a života ľudí.

4.2

EHSV sa nazdáva, že na rozdiel od smernice, ktorá umožňuje rôzny výklad pri implementácii právnych predpisov, poskytuje navrhovaný nástroj – nariadenie – určitú záruku..

4.3

Podľa názoru Výboru možnosť získať jedno povolenie platné pre celú EÚ môže byt určíte veľkou výhodou pre jednotný trh zo strednodobého, resp. dlhodobého hľadiska.

4.3.1

Treba však zohľadniť vplyv nových predpisov na dovážané produkty ako aj skutočnosť, že Európa je veľkým dovozcom v neustálom konkurenčnom boji na svetových trhoch, zatiaľ čo predpisy Spoločenstva predstavujú väčšiu záťaž než tie, ktoré obsahuje Potravinový kódex (Codex alimentarius), ktorý by preto mal byt prispôsobený, aby sa predišlo znevýhodneniu európskych podnikov.

4.4

Voľba Komisie podrobiť takzvanému komitologickému postupu zmeny a doplnenia zoznamu Spoločenstva môže byt pozitívnym krokom vpred tak pre priemysel, ako aj pre občiansku spoločnosť za predpokladu, že sa pri jeho uplatňovaní zaručí vysoká miera transparentnosti a súčasné umožní držať krok s inováciou a vývojom nových a kvalitnejších produktov, a to aj z hľadiska boja proti alergiám.

4.5

Výbor pokladá za pozitívny aspekt činnosti EÚBP skutočnosť, že hodnotenie rizík je založené na transparentných postupoch vychádzajúcich z vedeckých dôkazov a objektívnych zistení.

4.6

Výbor sa nazdáva, že vzhľadom na nové právomoci EÚBP by sa mali posilniť jeho postupy a zvýšiť ľudské a finančné zdroje s cieľom zabezpečiť vysoko kvalitné transparentné a nezávislé hodnotenia pri súčasnom zachovaní ich dôverného charakteru.

5.1.1

Výbor sa nazdáva, že stanovisko EÚBP musí obsahovať vykonávacie opatrenia podľa článku 9 vrátane obsahu, vypracovania a predloženia žiadosti, dohôd o kontrole platnosti žiadostí a charakteru informácií.

5.1.2

Pokiaľ ide o aktualizáciu zoznamu Spoločenstva, systém schvaľovania by mal prebiehať v kratších lehotách, pričom by sa lehota deviatich mesiacov v legislatívnom návrhu Komisie mala skrátiť na tri mesiace, aby sa tak umožnilo uzavretie celkového cyklu posudzovania a schvaľovania do 12 mesiacov.

5.1.3

Rovnako by sa aj pre možnosť predlženia lehoty na hodnotenie zo strany EÚBP alebo Komisie v osobitných prípadoch, uvedenú v článku 10, mala stanoviť maximálna možná lehota, ktorá by bola uvedená v nariadení.

5.1.4

Výbor sa nazdáva, že do spoločného postupu schvaľovania by mala byt zahrnutá aj pravidelná revízia a aktualizácia zoznamov látok, s obmedzenými nákladmi a CO najmenšou záťažou, na základe trvalého a štruktúrovaného dialógu s výrobcami a spotrebiteľmi.

5.1.5

Systém schvaľovania Spoločenstva by v žiadnom prípade nemal byť ospravedlnením pre vytváranie technických prekážok pre obchod, a preto treba vylúčiť nákladné previerky a osvedčenia pri dovoze a vývoze.

5.2.1

Bolo by potrebné väčšmi spresniť kritériá určovania „odôvodnenej technologickej nevyhnutnosti“ ako aj toho, do akej miery je látka „pre spotrebiteľa výhodná a užitočná“, obsiahnuté v článku 5.

5.2.2

Pokiaľ ide o označovanie podľa článku 20, uvedené informácie musia byt dobre zrozumiteľné a zreteľne identifikovateľné pre širokú verejnosť a jednotné v celom Spoločenstve.

5.3.1

Výbor kladne hodnotí skutočnosť, že všetky potravinárske enzýmy s technologickou funkciou spadajú do pôsobnosti nariadenia a že sú pred pridaním do pozitívneho zoznamu Spoločenstva podrobené schváleniu.

5.3.2

Podľa názoru výboru by bolo vhodné, aby sa aj v prípade enzýmov, ako bolo uvedené v prípade prídavných látok, medzi kritériá hodnotenia začlenilo aj to, do akej miery je látka „pre spotrebiteľa výhodná a užitočná“.

5.3.3

Pokiaľ ide o označovanie, výbor zdôrazňuje význam zrozumiteľnosti a jednotných požiadaviek na úrovni Spoločenstva, bez zbytočnej zložitosti, tak pre výrobcov ako aj spotrebiteľov.

5.3.4

Výbor sa nazdáva, že by bolo vhodné vyhnúť sa zachovaniu zoznamov vo vertikálnej legislatíve, čím by sa vytvoril dvojitý systém schvaľovania tých istých enzýmov. Predchádzajúce smernice a nariadenia by mali byt čo najskôr zmenené a doplnené, aby jednotne odkazovali na nové navrhované právne predpisy.

5.4.1

Podľa názoru výboru by bolo vhodné zosúladiť kritériá hodnotenia s kritériami platnými pre prídavné látky a začleniť medzi ne aj posúdenie toho, do akej miery je látka „pre spotrebiteľa výhodná a užitočná“.

5.4.2

Výbor zdôrazňuje, že sú potrebné zrozumiteľnejšie informácie pre spotrebiteľa o povahe a pôvode aromatických látok používaných v potravinách, ako je uvedené v článku 14.

20.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 168/38

1.1

Aj napriek tomu, že nové smerovanie politiky riadenia rybolovu v EÚ, založené na maximálnej udržateľnosti výnosu (ďalej len MUV), bude prínosom v dlhodobom časovom období, EHSV sa nazdáva, že toto smerovanie môže zanechať ťažké hospodárske a sociálne následky, ktoré bude musieť znášať európsky sektor rybolovu. Následne výbor odporúča, aby sa pozorne zvážili výhody a nevýhody jej uplatňovania z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska.

1.2

Keďže existuje veľká neistota pri odhadovaní maximálneho udržateľného výnosu jednotlivých zásob rýb, EHSV odporúča Komisii, aby vo svojich dlhodobých plánoch stanovila primerané, odstupňované a flexibilné ročné úpravy, na ktorých by sa predtým príslušné sektory dohodli. Za týmto účelom je potrebné od začiatku vykonať náležité konzultácie s regionálnymi poradnými radami, poradným výborom pre rybné hospodárstvo a akvakultúru EÚ a výborom pre sociálny dialóg v odvetví morského rybolovu. Musí im byť poskytnutý dostatok času na to, aby ich členovia spolu so svojimi partnermi mohli preštudovať podmienky predložených návrhov.

1.3

V tomto zmysle EHSV odporúča Komisii, aby venovala osobitnú pozornosť stanoveniu ročného indexu úhynu rýb, cieľom ktorého je dlhodobo dosiahnuť maximálne udržateľný výnos pri zmiešanom rybolove.

1.4

EHSV nesúhlasí s argumentom Európskej komisie, že touto politikou riadenia rybolovu sa dosiahne rovnováha v obchodnej bilancii, nakoľko zníženie zásobovania trhov zo strany podnikateľských subjektov Spoločenstva by bolo okamžite kompenzované dovozom z tretích krajín. Následne výbor žiada Európsku komisiu, aby osobitne pozorovala a kontrolovala tento dovoz na trh Spoločenstva.

1.5

Výbor sa nazdáva, že Komisia a členské štáty EÚ musia vziať na vedomie „iné činitele životného prostredia“, ktoré sú uvedené v tomto stanovisku a ktoré taktiež ovplyvňujú vývoj morských ekosystémov. Odporúča, aby sa od hospodárskych aktérov, ktorých činnosť zasahuje do týchto ekosystémov, vyžadovali podobné obmedzenia, aké sa vyžadujú od odvetvia rybného hospodárstva.

1.6

V súvislosti s požadovanou úpravou na dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu sa výbor nazdáva, že obidva prístupy navrhnuté Komisiou môžu byť doplnkové. Členské štáty musia uplatniť opatrenia, ktoré považujú za najvhodnejšie v závislosti od hospodárskych a sociálnych účinkov v príslušných odvetviach rybného hospodárstva. EHSV vyjadruje svoje obavy nad tým, že Európsky fond pre rybné hospodárstvo (ďalej len EFRH) nie je dostatočne vybavený na to, aby zvládol dosah uplatňovania tohto nového systému riadenia.

2.1

Oznámenie Komisie o „zavádzaní trvalej udržateľnosti do rybného hospodárstva EÚ pomocou maximálneho udržateľného výnosu“ (1), ktoré je predmetom tohto stanoviska, predstavuje postoj Komisie v oblasti zlepšenia ekonomickej výkonnosti v odvetví rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky rybolovu.

2.2

Toto zlepšenie hospodárskej výkonnosti je založené na postupnej likvidácii nadmerného rybolovu za predpokladu, že táto likvidácia by rybolovu priniesla hospodárske výhody formou znižovania nákladov, zlepšenia úlovkov, nárastu ziskovosti rybolovu a zníženia odpadu.

2.3

Komisia sa nazdáva, že v záujme dosiahnutia týchto cieľov nastal čas začať riadiť európsky rybolov iným spôsobom, aktívne sa snažiť o dosiahnutie úspechu a nie iba predchádzať neúspechu.

2.4

V oznámení sa stanovuje nové smerovanie politiky riadenia rybolovu v EÚ, založené na dosiahnutí maximálnej udržateľnosti výnosu zásob rýb prostredníctvom dlhodobého stanovenia miery úhynu rýb.

2.5

Toto nové politické usmernenie je založené na medzinárodnom politickom záväzku, ktorý bol podpísaný členskými štátmi Európskej únie v septembri 2002 na Svetovom summite o udržateľnom rozvoji v Johannesburgu, so snahou udržať alebo obnoviť zásoby na úroveň, kedy sa môže produkovať maximálny udržateľný výnos, s cieľom urýchlene dosiahnuť tento zámer v prípade vyčerpaných zásob, a podľa možnosti najneskôr do roku 2015.

2.6

Ide teda o zavedenie prístupu dlhodobého riadenia, ktorý kladie dôraz na získavanie toho najlepšieho z produkčného potenciálu živých európskych morských zdrojov v Európe. Tento prístup je plne v súlade so širším cieľom spoločnej politiky rybolovu, ktorého zámerom je zaručiť hospodársky, environmentálne a spoločensky udržateľné podmienky.

2.7

Spomínané ekonomické úspechy rybárskeho odvetvia, ako je to uvedené v oznámení, sa dosiahnu iba pri uplatňovaní väčšej umiernenosti v rybolove počas prechodného obdobia. Pri tomto tempe zmien je nevyhnutné, aby sa na rozhodovacom procese o týchto zmenách zúčastnili dotknuté strany. Finančná pomoc, s ktorou počíta aj návrh Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, by mala pomôcť zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky počas prechodného obdobia.

3.1

Zásada, ktorá viedla Komisiu k zavedeniu riadenia rybolovu založenom na maximálnom výnose, je úsudok, že dochádzalo k nadmernému rybolovu vo vzťahu k produkčnému potenciálu niektorých zásob.

3.2

Výbor uznáva, že stav zásob niektorých rýb v európskych vodách sa počas uplynulých 30 rokov veľmi výrazne znížil, a to najmä následkom nadmerného rybolovu, a súhlasí s tým, že bude potrebné čo najskôr sa priblížiť udržateľnejším úrovniam rybolovu.

3.3

Komisia predpokladá, že zavedenie systémov riadenia zásob rýb založených na maximálnom udržateľnom výnose zabezpečí zastavenie ubúdania zásob, čo umožní vytvorenie populácií rýb väčších rozmerov.

3.4

EHSV sa nazdáva, že zásada zavedenia riadenia je správna, nakoľko maximálny udržateľný výnos zásoby rýb je množstvo biomasy (množstvo rýb), ktoré je možné loviť s tým, že budúca produkcia tejto populácie nebude dotknutá. Plne podporuje, aby bola politika riadenia rybného hospodárstva založená na tomto princípe.

3.5

Avšak výbor upozorňuje Komisiu na to, že každá zmena systému riadenia prináša riziká, a preto je potrebné pozorne zvážiť všetky výhody a nevýhody.

3.6

Oznámenie detailne opisuje výhody systému riadenia založeného na maximálnom udržateľnom výnose, najmä environmentálneho charakteru, avšak hĺbkovo sa nezaoberá hospodárskymi a sociálnymi výhodami a hlavne nevýhodami rybného hospodárstva.

3.7

Spomedzi výhod, ktoré uviedla Komisia, EHSV nesúhlasí s argumentom, že touto politikou riadenia rybolovu sa dosiahne rovnováha v obchodnej bilancii, nakoľko zníženie zásobovania trhov zo strany podnikateľských subjektov Spoločenstva v dôsledku splnenia cieľov MUV, by bolo okamžite kompenzované dovozom z tretích krajín. Trh s produktmi rybolovu je charakterizovaný tým, že musí byť zabezpečená kontinuita dodávok.

3.8

Všeobecný prístup, ktorý si Komisia zvolila pre nový systém riadenia je zníženie úhynu rýb pri rybolove: aby ryby mohli dorastať do väčších rozmerov, a aby sa tým dosiahla ich vyššia trhová hodnota a výnos pri výlove, je potrebné znížiť pomerné množstvo rýb vytiahnutých z mora.

3.9

Avšak v oznámení sa uznáva, že veľkosti zásob rýb sa ťažko merajú a zatiaľ čo rybolov (úhyn rýb pri rybolove) má významný vplyv na dobrý stav populácií rýb, svoju úlohu zohrávajú aj ďalšie faktory, ako napríklad zmeny životného prostredia a prílev mladých rýb.

3.10

Z týchto dôvodov sa v oznámení navrhuje dlhodobá stratégia obnovenia zásob rýb s cieľom nájsť rovnováhu medzi rybolovom a produkčnou kapacitou zásob. Uvedené sa dá dosiahnuť postupným znižovaním počtu rybárskych plavidiel alebo intenzity ich rybolovu.

3.11

S cieľom zaviesť túto stratégiu do praxe tak, aby rybári mohli loviť na úrovni maximálneho udržateľného výnosu zo zásob rýb, je potrebné stanoviť na základe najlepších dostupných vedeckých stanovísk, aká cieľová hranica rybolovu je pre každú zásobu rýb primeraná. Keď táto hranica bude určená, systém riadenia musí stanoviť, akým tempom sa budú vykonávať ročné úpravy, aby sme tento cieľ dosiahli. Tieto rozhodnutia by sa mali realizovať pomocou dlhodobých plánov v súlade s ustanoveniami spoločnej politiky rybolovu.

3.12

V súčasnosti sa riadenie rybolovu na úrovni Spoločenstva vykonáva v súlade so zásadou bezpečnosti a obozretnosti voči zásobám rýb. CPÚ (celkové prípustné úlovky) a kvóty na úlovok, ktoré sa každoročne stanovujú, sú založené na overených vedeckých stanoviskách. Na niektoré zásoby rýb, ktoré sa nachádzajú v horšej situácii, sa uplatňujú plány na obnovu stanovené v rámci spoločnej politiky rybolovu s cieľom navrátiť ich na biologicky udržateľnú úroveň.

3.13

EHSV sa nazdáva, že zmena systému riadenia je významná, nakoľko prináša stanovenie biologicky ambicióznejšieho cieľa ako doteraz. Táto zmena zároveň prinesie v každej ročnej úprave významné zníženie úhynu pri rybolove. Bez pochýb si to vyžiada zníženie veľkosti flotíl a vynaloženého úsilia na rybolov, čo bude mať za následok významné straty pre subjekty Spoločenstva podnikajúce v oblasti rybolovu. EHSV vyjadruje svoje obavy nad tým, že Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH) nemá dosť prostriedkov na to, aby čelil týmto vyššie uvedeným stratám. Avšak v tom prípade, že stanovené ciele budú dosiahnuté, situácia by mohla byť veľmi priaznivá pre tie podnikateľské subjekty v oblasti rybolovu, ktoré by sa aj naďalej venovali tejto aktivite.

3.14

Na základe tohto predpokladu EHSV upozorňuje Komisiu na to, že existuje určitý stupeň neistoty v oblasti odhadovania MUV u jednotlivých populácií rýb. Pri tejto neistote výbor odporúča Komisii, aby vo svojich dlhodobých plánoch stanovila také ročné úpravy, ktoré budú primerané.

3.15

Úlohou je preto nájsť spôsob ako pomáhať rybárskym komunitám a podnikom, aby bez problémov zvládli prechodné obdobie. Výbor sa nazdáva, že si to bude vyžadovať veľkorysejšie a nápaditejšie podporné opatrenia ako tie, ktoré Komisia doteraz navrhovala. Takéto opatrenia sú plne opodstatnené ako prostriedok zabezpečenia včasného prechodu na budúci udržateľnejší systém rybolovu.

3.16

V každom prípade výbor považuje za nevyhnutné, aby do rozhodovacieho procesu o dlhodobých plánoch, do ich uplatňovania a riadenia následkov tohto uplatňovania boli zapojené všetky príslušné strany prostredníctvom častých konzultácií s regionálnymi poradnými radami (RPR) tak, ako je to uvedené v oznámení. Takisto EHSV sa nazdáva, že do týchto konzultácií je potrebné začleniť poradný výbor pre rybné hospodárstvo a akvakultúru EÚ (PVRHA) a výborom pre sociálny dialóg v odvetví morského rybolovu (VSD).

4.1

Zavedenie systému riadenia rybolovu založeného na maximálnom udržateľnom výnose si vyžaduje analyzovať, tak ako je uvedené v oznámení, iný súbor otázok, ktoré sa priamo dotýkajú tohto druhu riadenia:

4.2

Účinok na životné prostredie a jeho vplyv na zmenu v morských ekosystémoch

4.2.1

Oznámenie priznáva, že nie je jasné, ako sa budú morské ekosystémy vyvíjať pod vplyvom zmien podnebia a počasia. Tieto, ako aj iné činitele životného prostredia môžu ovplyvňovať populácie rýb.

4.2.2

Bez poznania stupňa vplyvu všetkých činiteľov životného prostredia sa Komisia nazdáva, že v mnohých prípadoch je práve rybolov najvplyvnejším faktorom. Pri nižšej miere využívania zásob rýb sa populácie môžu stať odolnejšími voči ekologickým zmenám.

4.2.3

Oznámenie sa snaží o zredukovanie výlovu na rovnomernú a udržateľnú mieru. Zatiaľ čo úhyn rýb sa bude znižovať a zásoby sa budú obnovovať, získame viac poznatkov o ekosystémoch a ich produkčnom potenciáli, čo umožní prispôsobiť ciele dlhodobého riadenia.

4.2.4

EHSV pripúšťa túto zásadu, pokiaľ sa zníži úhyn rýb pri rybolove na primeranú a udržateľnú mieru pri tých druhoch rýb, ktoré si to budú vyžadovať. Komisia uznáva, že riadenie zásob rýb (biomasy) smerom k cielenej veľkosti v krátkom čase, môže priniesť neprijateľnú labilitu pre priemysel.

4.2.5

Výbor sa nazdáva, že „iné činitele životného prostredia“, ktoré ani nie sú uvedené v oznámení, taktiež zasahujú do vývoja morských ekosystémov. Ide o činitele ako dravci, znečistenie, prieskum a ťažba ložísk ropy a plynu, veterné elektrárne v mori, ťažba piesku a surovín morského pôvodu, atď.

4.2.6

EHSV žiada Komisiu a členské štáty EÚ, aby od hospodárskych aktérov, ktorých činnosť ovplyvňuje zásoby rýb a zasahuje do zmien morských ekosystémov, vyžadovali podobné obmedzenia, aké sa vyžadujú od odvetvia rybného hospodárstva.

4.3.1

Systém riadenia rybolovu na základe maximálneho udržateľného výnosu naráža na najväčšie prekážky pri uplatňovaní v zmiešanom rybolove.

4.3.2

Oznámenie, ktoré si je vedomé týchto prekážok, sa nezaoberá dostatočne hlboko systémom riadenia zmiešaného rybolovu. EHSV sa nazdáva, že pri tomto druhu rybolovu je potrebné posilniť kontakty medzi Komisiou, RPV a PVRHA.

4.3.3

Podľa výboru je nespochybniteľný význam udržania rovnováhy v morských ekosystémoch, ktorý je uvedený v oznámení. Zníženie lovu jedného druhu na úkor zintenzívnenia ekonomického výnosu iného druhu je veľmi hazardným prístupom.

4.3.4

Ako je to uvedené v oznámení, komplexnosť systému spočíva v tom, že rybolov všetkých druhov v ekosystéme by sa mal prispôsobiť úlovku (cielená miera úlovku), ktorý zodpovedá maximálnemu udržateľnému výnosu v dlhodobom horizonte. To znamená, že v rámci maximálneho udržateľného výnosu, ktorý je stanovený pre rôzne populácie v ekosystéme zahrnutom v zmiešanom rybolove, limit výlovu v rámci dlhodobých plánov bude tvoriť ten druh rýb, pre ktorý bude dlhodobo stanovená najnižšia miera výlovu na dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu.

4.3.5

Takisto sa v oznámení uvádza, že na to, aby sa zabránilo náhodnému nadmernému výlovu určitého druhu formou vedľajšieho úlovku, budú súčasťou niektorých dlhodobých plánov dodatočné opatrenia, napríklad úpravy rybárskych zariadení, uzavreté oblasti a sezóny.

4.3.6

EHSV zastáva ten názor, že prístup tohto systému riadenia je síce v súlade so širším cieľom spoločnej rybárskej politiky, avšak Komisia musí veľmi detailne zhodnotiť jednotlivé miery úlovkov na dosiahnutie MUV a prerokovať s príslušnými účastníkmi hospodárske a sociálne následky dlhodobých plánov v oblasti zmiešaného rybolovu.

4.4.1.1

V oznámení sa predpokladá, že Komisia vypracuje navrhované opatrenia po konzultácii s príslušnými stranami, na základe nezávislých vedeckých stanovísk a berúc do úvahy hospodárske, environmentálne a sociálne následky týchto navrhovaných opatrení.

4.4.1.2

V plánoch sa musí určiť cieľová miera rybolovu ako aj spôsob, ako ju postupne dosiahnuť pri znížení akýchkoľvek negatívnych dôsledkov rybolovu na ekosystém. Ide taktiež o zavedenie technických opatrení do zmiešaného rybolovu na zabezpečenie toho, aby sa jednotlivé populácie rýb lovili v súlade so stanovenými cieľmi a aby sa mohli využívať niektoré populácie na nižšej úrovni, ako je ich MUV, za účelom dosiahnutia zvýšenia produkcie iných druhov.

4.4.1.3

V prípade nedostatočného vedeckého základu, ktorý by umožnil vyhodnotiť potrebné opatrenia na dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu, dlhodobé plány sa budú riadiť v súlade s prístupom obozretnosti.

4.4.1.4

V konečnom dôsledku sa musia plány a ich ciele pravidelne hodnotiť.

4.4.1.5

EHSV zastáva názor, že nové smerovanie politiky riadenia rybolovu, aj napriek tomu, že prinesie nespochybniteľné výhody, keď sa dosiahne MUV pre všetky populácie rýb, by mohlo mať drastické následky pre odvetvie rybolovu. Došlo by k obmedzeniu úlovkov v tomto odvetví, následnému zníženiu veľkosti flotíl a stratám pracovných miest v krátkodobom časovom horizonte, čo by spôsobilo krehkosť hospodárstva prístavov.

4.4.1.6

Následne výbor vyzýva Komisiu, aby si v rámci uvedených konzultácií s odvetvím rybolovu ohľadne tempa zavádzania dlhodobých plánov ponechala určitú flexibilitu, ktorá by rybárom umožnila postupné prispôsobenie sa tomuto novému systému riadenia.

4.4.1.7

V prípade zmiešaného rybolovu sa EHSV nazdáva, že táto flexibilita by mala dosahovať najväčšiu možnú mieru, keď bude dostatok zásob v dobrom stave, ktoré sa budú môcť na plno využívať.

4.4.2.1

Po vypracovaní a prijatí dlhodobých plánov, ktoré stanovia primerané cieľové populácie, sa členské štáty budú musieť dohodnúť na rýchlosti, akou tieto ciele dosiahnu, a ako celý prechod zvládnu.

4.4.2.2

Oznámenie obsahuje dva všeobecné prístupy riadenia tejto zmeny:

4.4.2.3

Rozhodnutie o tom, aký prístup alebo hospodárska stratégia bude zvolená, prináleží každému členskému štátu. Úlohou Spoločenstva v tomto kontexte je poskytovať sústavu riadenia postupnej likvidácie nadmerného rybolovu prostredníctvom finančného nástroja Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo.

4.4.2.4

V oznámení je možné pozorovať priklonenie sa Komisie k prvému prístupu, ktorý je založený na znížení kapacít národných flotíl, nakoľko umožňuje ľahšiu kontrolu. Skúsenosti preukázali, že zníženie kapacity flotíl spôsobuje menšie problémy s vynútiteľnosťou a spoločenskou prijateľnosťou.

4.4.2.5

EHSV uznáva, že zníženie kapacít flotíl je najúčinnejším systémom pre postupnú likvidáciu nadmerného rybolovu. Výbor sa však nazdáva, že každý členský štát si po analýze hospodárskych a sociálnych následkov zvolí prístup, ktorý mu bude najviac vyhovovať. Netreba zabúdať na to, že obidve možnosti sa môžu využiť súbežne, s cieľom dosiahnuť maximálny udržateľný výnos zo zásob rýb.

4.4.2.6

EHSV vyjadruje svoj súhlas s návrhom analyzovať na regionálnej úrovni hospodárske a sociálne účinky namiesto ich analýzy na európskej úrovni, keďže špecifiká každej flotily sa odlišujú v jednotlivých členských štátoch.

4.4.2.7

V tomto smere dlhodobé plány budú obsahovať ustanovenia ohľadne rybolovu a skupín populácií, ktoré budú lovené spoločne. Tieto plány by mohli obsahovať prvky, akými sú obmedzenia rozsahu, v rámci ktorého sa možnosti rybolovu môžu z roka na rok meniť. Navrhnú sa tak, aby zaručovali stály a plynulý prechod.

4.4.2.8

V konečnom dôsledku oznámenie predpokladá, že realizácia uceleného súboru dlhodobých plánov na dosiahnutie MUV si bude vyžadovať čas. Z tohto dôvodu by Spoločenstvo, s účinnosťou od roku 2007, malo prijať rozhodnutia týkajúce sa riadenia, ktoré zaručia, že nedôjde k zvýšeniu miery rybolovu žiadnej populácie rýb, z ktorej sa už teraz loví nadmerne. EHSV sa nazdáva, že rozhodnutia, ktoré by mohli byť prijaté Európskou komisiou v roku 2007 by mali byť prekonzultované s regionálnymi poradnými výbormi, s poradným výborom pre rybné hospodárstvo a akvakultúru EÚ a výborom pre sociálny dialóg morského rybolovu.

20.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 168/42

1.1

Výbor súhlasí s právnym základom (článok 95 Zmluvy o založení ES) a s typom právneho nástroja (nariadenie).

1.2

Komisia sa nemôže odvolávať na žiadnu vlastnú kompetenciu vyplývajúcu zo Zmluvy o založení ES, ktorá by jej umožnila zasahovať proti krutosti voči zvieratám, spáchanej navyše mimo jej územia, a môže tento problém riešiť len z hľadiska svojich kompetencií v oblasti obchodu a vnútorného trhu s kožušinami a vzhľadom na to, že v jednotlivých štátoch existujú rôzne právne predpisy, ktoré treba zosúladiť.

1.3

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že len úplný zákaz môže odradiť dovozcov odevov alebo hračiek od dovážania kožušín z mačiek a psov a iných kožušinových výrobkov na územie Únie, a zamedziť tak obchodovaniu vo veľkom so zakázanými kožušinami.

1.4

Výbor by si želal, aby bol pojem „kožušina“ právne explicitný a vyjadroval výslovne kožušinu v pravom slova zmysle a jej jednotlivé zložky (srsť, kožu), aby sa tento zákaz vzťahoval na akékoľvek možné použitie kožušín z mačiek a psov.

1.5

Výbor trvá na tom, že kontrolné metódy musia byť účinné a že treba komitologickým postupom určiť, aký spôsob kontroly je najprijateľnejší.

2.1

Návrhom nariadenia, ktoré sa opiera o článok 95 Zmluvy o založení ES (vnútorný trh), Komisia navrhuje zakázať výrobu, dovoz, vývoz a predaj kožušín z mačiek a psov v Európskej únii.

2.2

Navrhované nariadenie je odpoveďou na požiadavky občianskej spoločnosti, Európskeho parlamentu a nemecké predsedníctvo ho považuje za prvoradé.

2.3

Zdá sa, že najmä v Ázii sa psy a mačky chovajú a zabíjajú v poľutovaniahodných podmienkach a ich kožušiny sa používajú na výrobu odevov, doplnkov a hračiek. Na vnútornom európskom trhu sa objavili takéto kožušiny.

2.4

Tieto kožušiny sa zvyčajne chemicky spracúvajú a farbia a potom sa predávajú pod názvom, ktorý zakrýva ich pôvod. Presný zvierací pôvod takto spracovaných kožušín sa vedecky určuje veľmi ťažko, či už podľa vzhľadu a štruktúry, alebo podľa rozboru DNA, pretože DNA sa pri spracovaní zničí. Zdá sa, že jedine hmotnostná spektrometria umožňuje porovnávacou metódou určiť presný pôvod daného zvieraťa. Colná kontrola by teda mohla byť veľmi náročná, čo vysvetľuje okrem iného, prečo sa v článku 4 tohto projektu počíta s výnimkami.

2.4.1

V článku 4 sa uvádza, že môže byť tolerované vlastniť odevy alebo predmety obsahujúce zakázané kožušiny pre osobnú potrebu. Podľa názoru Výboru by sa vlastníctvo a osobné užívanie alebo prechovávanie týchto súkromných predmetov vo veľmi obmedzenom množstve mali zreteľne vyňať z rozsahu pôsobnosti nariadenia, aby sa vyhlo prílišnej byrokracii.

2.4.2

Prípadné použitie koží, ktoré sa nezískali chovom, na výrobu kožušín, pričom sú takto aj označené, by sa mohlo preskúmať komitologickým postupom.

2.5

Z hľadiska proporcionality je úplný zákaz výroby, dovozu a obchodovania jediným možným opatrením, a to vzhľadom na ilegálny alebo tajný charakter dovozu a na podvody s tovarom vyplývajúce z dôvtipného označenia odevov a predmetov, ktoré by mohli obsahovať mačaciu alebo psiu kožušinu.

2.6

Veľa členských krajín a niektoré tretie krajiny už prijali právne predpisy o zákaze, ktoré majú rôzny charakter a dosah. Potreba zosúladiť vnútorný trh oprávňuje zásah Európskeho spoločenstva.

2.7

Zriaďuje sa informačný a monitorovací systém týkajúci sa identifikácie a metód na identifikovanie zakázaných kožušín. Na základe komitologického postupu sa vytvorí zoznam toho, čo bude pri kontrolách prijateľné.

2.8

Členské štáty by mali určiť primerané odstrašujúce tresty.

3.1

Výbor súhlasí s právnym základom a formou nariadenia. Pri psoch a mačkách sa totiž nemožno odvolávať na dobré životné podmienky zvierat, ktoré sa berú do úvahy pri poľnohospodárskych zvieratách.

3.2

To, že sa v Európe tieto zvieratá stali spoločníkmi človeka, že sa nechovajú pre mäso a kožušinu alebo na vykonávanie prác, je spoločenský fakt, s výnimkou niektorých rás psov, ku ktorým pociťuje široká verejnosť ešte väčšie sympatie, pretože sa používajú pri sprevádzaní a vedení hendikepovaných alebo pri hľadaní stratených osôb, zasypaných troskami alebo snehom a na vykonávanie iných užitočných úloh po boku človeka.

3.3

Komisia sa nemôže odvolávať na žiadnu vlastnú kompetenciu vyplývajúcu zo Zmluvy o založení ES, ktorá by jej umožnila zasahovať proti krutosti voči zvieratám, spáchanej navyše mimo jej územia, a môže tento problém riešiť len z hľadiska svojich kompetencií v oblasti obchodu a harmonizácie vnútorného trhu s kožušinami a zrušiť prekážky, ktoré zabraňujú obchodu s kožušinami, pretože v jednotlivých štátoch existujú rôzne právne predpisy, ktoré treba zosúladiť, aby nedošlo k fragmentácii trhu v rámci EÚ

3.4

Vzhľadom na to, že identifikovať spracované kožušiny z mačiek a psov je technicky veľmi náročné, návrh, ktorý by sa obmedzoval len na označovanie kožušín, by bol v praxi neúčinný. Výbor súhlasí s názorom Komisie, že len úplný zákaz môže odradiť dovozcov odevov alebo hračiek od dovážania kožušín z mačiek a psov a iných kožušinových výrobkov na územie Únie, a zamedziť tak obchodovaniu vo veľkom so zakázanými kožušinami.

3.5

Toto nariadenie by sa po prijatí malo oznámiť Svetovej obchodnej organizácii ako netarifná bariéra. Nariadenie je v súlade s pravidlami medzinárodného obchodu.

4.1

Výbor by si želal, aby bol pojem „kožušina“ právne explicitný a vyjadroval výslovne kožušinu v pravom slova zmysle a jej jednotlivé zložky (srsť, kožu), aby sa tento zákaz vzťahoval na akékoľvek možné použitie kožušín z mačiek a psov.

4.2

Podľa názoru výboru treba zdôrazniť, že colné kontroly sa netýkajú fyzických osôb a ich jednoznačne osobných predmetov, ktoré pri prechádzaní cez vnútorné hranice alebo pri príchode z tretej krajiny môžu vo veľmi obmedzenom množstve vlastniť. Výmena alebo predaj nejakého odevu alebo jeho darovanie charitatívnej organizácii by sa tiež nemali prirovnávať k obchodovaniu, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

20.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 168/44

1.1

Výbor podporuje aktívne angažovanie sa Európskej únie v medzinárodnom úsilí o obmedzenie výroby a používania ortuti na celom svete a o zabezpečenie bezpečných metód jej uskladnenia a zneškodnenia. Na dosiahnutie tohto cieľa je dôležité, aby Európa šla príkladom svojim vlastným konaním v problematike ortuti v Európskej únii, a aby podporovala lepšie kontrolné opatrenia na celom svete.

1.2

Výbor preto podporuje všeobecný cieľ špecifického návrhu Komisie v súčasnom návrhu nariadenia o zákaze vývozu ortuti z Európy a o požiadavkách na bezpečné uskladnenie nadbytočnej ortuti v Európe. EHSV sa domnieva, že zákaz vývozu kovovej ortuti z Európy a stanovenie požiadaviek na jej bezpečné uskladnenie až do jej zneškodnenia je obzvlášť dôležité a vhodne načasované v súčasných podmienkach, kedy sa v Európe postupne končí využívanie procesu elektrolýzy alkalických chloridov na báze ortuti.

1.3

S vyhliadkou do budúcnosti výbor vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zaviedla ďalšie kroky svojej stratégie týkajúcej sa ortuti a vypracovala opatrenia na ďalšiu redukciu používania ortuti vo výrobných procesoch a výrobkoch v Európe a na zabezpečenie bezpečného zneškodnenia ortuti v odpadových vodách.

1.4

Výbor sa domnieva, že tento právny zákaz by mal vstúpiť do platnosti čo najskôr ako je to len v rozumných medziach možné, a že do tejto doby by Komisia a príslušné firmy mali byť nabádané k čo najväčšej snahe o znižovanie tohto vývozu.

1.5

Výbor podporuje ustanovenia o uskladňovaní navrhované Komisiou v tomto nariadení a považuje ich v súčasnosti za najlepšie možné riešenie. Posúdenia bezpečnosti všetkých navrhovaných skladovacích zariadení musia byť vykonávané príslušnými kompetentnými orgánmi, ktoré musia zabezpečiť aj pravidelné monitorovanie týchto miest od momentu, keď začnú fungovať. Výbor nalieha na Komisiu, aby si od členských štátov vyžiadala správy o dosiahnutom pokroku v tejto otázke. Tiež je potrebné navrhnúť ďalšie opatrenia v prípade, že sa tieto ustanovenia pre uskladňovanie ukážu byť neuspokojivé.

2.1

Ortuť je prirodzenou zložkou zeme s priemerným výskytom približne 0,05 mg/kg v zemskej kôre, jej koncentrácia na jednotlivých miestach zemského povrchu však výrazne kolíše. Vo veľmi nízkej koncentrácii sa ortuť vyskytuje aj v celej biosfére. Skutočnosť, že rastliny absorbujú ortuť, by tiež mohla vysvetľovať jej prítomnosť vo fosílnych palivách, ako napríklad v uhlí, rope a plyne.

2.2

Koncentrácia ortuti v životnom prostredí sa od počiatku priemyselného obdobia výrazne zvýšila. Pri spaľovaní fosílnych palív sa uvoľňuje veľké množstvo ortuti. Okrem toho sa ortuť získava z minerálov (najmä z cinabaritu) a využíva sa pri množstve priemyselných výrobných postupov. Ortuť z priemyselných procesov a odpadových produktov sa tiež dostáva do životného prostredia. Priemyselné postupy využívané v minulosti nám zanechali „dedičstvo“ v podobe ortuti na skládkach odpadu a v haldách hlušiny, kontaminovaných priemyselných oblastí, pôdy a usadenín. Dokonca aj oblasti bez výraznejšieho uvoľňovania ortuti, ako napríklad Arktída, sú ovplyvnené kvôli medzikontinentálnej a celosvetovej preprave ortuti.

2.3

Po uvoľnení zostáva ortuť v životnom prostredí, kde cirkuluje medzi vzduchom, vodou, usadeninami, pôdou a živými organizmami v rôznych formách. Jej forma sa môže zmeniť (najmä prostredníctvom mikrobiálneho metabolizmu) na metylortuť, ktorá sa dokáže ukladať v organizme (bioakumulácia) a koncentrovať sa v potravinovom reťazci (biomagnifikácia), najmä v potravinovom reťazci vodných živočíchov (ryby a morské cicavce). Preto práve metylortuť vyvoláva najväčšie obavy. Takmer všetka ortuť nachádzajúca sa v rybách je vo forme metylortuti.

2.4

Ortuť sa teraz nachádza v rôznych činiteľoch životného prostredia a potrave (najmä v rybách) na celom svete v koncentráciách, ktoré negatívne vplývajú na ľudí a faunu a flóru. V niektorých častiach sveta, vrátane častí Európy, je pomerne veľký počet ľudí vystavený koncentrácii ortuti, ktorá výrazne presahuje bezpečnú úroveň. Vo všeobecnosti existuje rozsiahly medzinárodný konsenzus v otázke minimalizácie a postupného úplného zastavenia uvoľňovania ortuti do životného prostredia všade tam, kde je to možné a v čo najskoršom termíne.

2.5

Napriek poklesu celosvetovej spotreby ortuti (celosvetový dopyt sa znížil o viac ako polovicu v porovnaní s 80. rokmi) a nízkym cenám sa ortuť v niektorých krajinách sveta ešte stále vyrába. V Európe bola už väčšina výroby zastavená, ortuť sa však naďalej získava ako vedľajší produkt iných procesov extrakcie.

2.6

Na svetový trh sa tiež dostávajú veľké množstvá ortuti ako dôsledok reštrukturalizácie alebo rušenia podnikov zaoberajúcich sa elektrolýzou alkalických chloridov, ktoré ju používali vo svojom výrobnom procese. Táto zostatková ortuť je bežne predávaná za nízke ceny spoločnosti Miñas de Almadén v Španielsku, ktorá ich potom predáva do krajín na celom svete.

2.7

Napriek všemožnému úsiliu nemôžu však ani Euro Chlor, ani Almadén zabezpečiť, že ortuť vyvezená v rámci tohto dohovoru z EÚ nebude ešte viac znečisťovať životné prostredie, pretože keď opustí zariadenia spoločnosti Almadén, stráca nad ňou spoločnosť kontrolu. Táto skutočnosť by mohla podporovať používanie ortuti v nekontrolovaných procesoch a výrobkoch v iných krajinách a zvýšiť rozsah znečistenia odpadov a emisií ortuťou. Preto je žiaduce zabrániť prílivu tejto nadbytočnej ortuti zo zastavených procesov elektrolýzy alkalických chloridov na báze ortuti na svetový trh.

3.1

Komisia prijala 28. januára 2005 Oznámenie Rade a Európskemu parlamentu o stratégii Spoločenstva o ortuti (KOM(2005) 20 v konečnom znení). Stratégia navrhla 20 opatrení zameraných na všetky aspekty životného cyklu ortuti. Dve z opatrení navrhovaných touto stratégiou sa týkali vývozu a uskladnenia ortuti.

3.2

Návrh nariadenia o zákaze vývozu a bezpečnom uskladnení kovovej ortuti, ktorý Komisia predkladá, teraz zavádza tieto opatrenia do praxe. Cieľom návrhu je zakázať vývoz kovovej ortuti zo Spoločenstva a zabrániť jej opätovnému návratu na trh a bezpečné uskladnenie v súlade s krokmi 5 a 9 uvedenými v stratégii Spoločenstva o ortuti. Základným účelom je obmedziť ďalšie prispievanie do „globálnej zásoby“ už vypustenej ortuti.

3.3

Navrhované nariadenie zakazuje vývoz kovovej ortuti z EÚ od 1. júla 2011. Od tohto dňa sa kovová ortuť, ktorá sa už nepoužíva v priemysle elektrolýzy alkalických chloridov, ortuť získaná čistením zemného plynu a ortuť získaná ako vedľajší produkt pri ťažbe neželezných kovov a tavení, bude uskladňovať bezpečným spôsobom.

3.4

Komisia podnikla rozsiahle konzultácie o tomto návrhu a MAYASA, španielska vláda a európsky priemysel elektrolýzy alkalických chloridov – teda strany, ktorých sa toto nariadenie najviac dotkne – súhlasili s uplatňovaním zákazu od uvedeného dátumu. Komisia tiež vzala na vedomie skutočnosť, že CEFIC, teda organizácia európskeho chemického priemyslu, si dala dobrovoľný záväzok zabezpečiť bezpečné uskladnenie ortuti z priemyslu elektrolýzy alkalických chloridov od 1. júla 2011.

4.1

Výbor podporuje v najvyššej možnej miere cieľ dosiahnuť, aby Európa bola vedúcou silou svetových snáh o zníženie uvoľňovania a emisií ortuti do životného prostredia obmedzením výroby a spotreby ortuti, a podporiť jej nahradenie bezpečnejšími látkami, postupmi a výrobkami. Výbor verí, že nariadenie REACH by uľahčilo takéto úsilie.

4.2

Výbor vzal s radosťou na vedomie, že v Európskej únii bola zastavená ťažba a získavanie ortuti z rúd bohatých na ortuť. Výbor sa domnieva, že Komisia by mala pokračovať vo svojom dozore nad touto oblasťou a byť pripravená uvaliť zákaz na akékoľvek prípadné budúce snahy o pokračovanie resp. obnovenie takéhoto získavania ortuti v Európe na komerčné účely. EHSV tiež Komisii odporúča, aby sa zamyslela nad ďalšími opatreniami, ktoré by odradili od výroby ortuti ako vedľajšieho produktu získavania iných nerastných látok a zabezpečili bezpečné uskladnenie a zneškodnenie nadbytočnej ortuti.

4.3

Vzhľadom na situáciu mimo Európy, výbor podporuje aktívne angažovanie sa Európskej únie v medzinárodnom úsilí o obmedzenie výroby a používania ortuti na celom svete a o zabezpečenie bezpečných metód jej uskladnenia a zneškodnenia. Na dosiahnutie tohto cieľa je dôležité, aby Európa šla príkladom svojim vlastným konaním v problematike ortuti v Európskej únii, a aby podporovala lepšie kontrolné opatrenia na celom svete.

4.4

V tejto súvislosti je zákaz vývozu kovovej ortuti z Európy a stanovenie požiadavky na jej bezpečné uskladnenie až do doby jej zneškodnenia užitočný krok. Je to obzvlášť dôležité a vhodne načasované v súčasnej situácii, keď sa v Európe postupne končí využívanie procesu elektrolýzy alkalických chloridov na báze ortuti, ktorý by inak mohol mať za následok uvoľnenie obrovského množstva nadbytočnej ortuti do obehu na svetovom trhu. Výbor preto podporuje všeobecný cieľ špecifického návrhu Komisie v súčasnom návrhu nariadenia o zákaze vývozu ortuti z Európy a o požiadavkách na bezpečné uskladnenie nadbytočnej ortuti v Európe.

4.5

To však nemôže byť koniec tohto úsilia. Výbor však očakáva, že Komisia podnikne aj ďalšie kroky týkajúce sa rozvoja opatrení na ďalšiu redukciu používania ortuti vo výrobných procesoch a výrobkoch v Európe a na zabezpečenie bezpečného zneškodnenia ortuti v odpadových vodách. EHSV tiež vyzýva Komisiu, aby sa zamyslela nad ďalšími krokmi, ktoré by bolo možné podniknúť na medzinárodnej úrovni na podporu lepšieho celosvetového hospodárenia s ortuťou, vrátane rokovaní o vhodných opatreniach spolupráce na podporu prenosu technológií nahrádzajúcich využívanie ortuti a riešení na zachytávanie a uskladňovanie ortuti, ako aj prípadného medzinárodného dohovoru o hospodárení s ortuťou a jej kontrole.

5.1

Výbor si všíma, že súčasný návrh sa obmedzuje len na vývoz kovovej ortuti (článok 1). EHSV sa domnieva, že je nutné zamerať sa aj na prípadné rozšírenie zákazu na zlúčeniny ortuti a výrobky obsahujúce ortuť, ako to uvádza článok 5. Bolo by vhodné stanoviť časový harmonogram pre túto revíziu. Mali by byť zvážené aj ďalšie opatrenia, ktoré by stanovovali nahradenie ortuti vo výrobkoch a procesoch v Únii menej jedovatými alebo znečisťujúcimi látkami.

5.2

Komisia pôvodne navrhuje, aby zákaz nadobudol účinnosť v roku 2011. Parlament odporučil presunutie tohto termínu na rok 2010. MVO naďalej vyvíjajú tlak na to, aby tento zákaz nadobudol účinnosť čo najskôr. Výbor sa domnieva, že tento právny zákaz by mal vstúpiť do platnosti čo najskôr ako je to len v rozumných medziach možné, a že do tejto doby by Komisia a príslušné firmy mali byť nabádané k čo najväčšej snahe o znižovanie tohto vývozu.

5.3

Komisia navrhuje (článok 2), aby sa kovová ortuť zo zastavených procesov elektrolýzy alkalických chloridov, ortuť získaná čistením zemného plynu a ortuť získaná ako vedľajší produkt pri ťažbe neželezných kovov a tavení uskladňovala bezpečným spôsobom. Článok 3 stanovuje jej uskladnenie buď v podzemných soľných baniach alebo v zariadeniach špeciálne zriadených na dočasné uskladnenie kovovej ortuti. Takéto zariadenia musia preukázateľne spĺňať predpísané bezpečnostné predpisy a postupy riadenia. Malo by byť v zodpovednosti členských štátov vybudovať takéto zariadenia, alebo sa spojiť s inými členskými štátmi, ktoré na to majú vhodnejšie podmienky. Spolu so zákazom vývozu majú tieto ustanovenia zabezpečiť stiahnutie tejto nadbytočnej ortuti pochádzajúcej z hlavných priemyselných procesov z trhu a jej bezpečné uskladnenie.

5.4

Výbor podporuje ustanovenia o uskladňovaní a považuje ich v súčasnosti za najlepšie možné riešenie. Výbor považuje za dôležité, aby sa posúdenia vplyvu na životné prostredie a posúdenia bezpečnosti všetkých navrhovaných skladovacích zariadení, vykonávané príslušnými kompetentnými orgánmi, vykonali dôkladne a striktne, a aby tieto orgány zabezpečili aj pravidelné monitorovanie týchto miest od momentu, keď začnú fungovať. Výbor nalieha na Komisiu, aby si od členských štátov vyžiadala správy o dosiahnutom pokroku v tejto otázke a bola pripravená navrhnúť ďalšie opatrenia v prípade, že sa tieto ustanovenia pre uskladňovanie ukážu byť neuspokojivé.

5.5

Tiež je dôležité, aby aktéri, ktorí používali ortuť niesli náklady za jej bezpečné uskladnenie. Výbor si všíma, že ustanovenia pre uskladňovanie nadbytočnej ortuti zo zastavených procesov elektrolýzy alkalických chloridov majú byť uplatňované po konzultáciách a vzájomnej dohode s príslušnými priemyselnými firmami, a že Euro Chlor vypracúva paralelne s nariadením dobrovoľnú dohodu, ktorá jeho členov zaväzuje využívať zariadenia na bezpečné skladovanie. Výbor víta túto iniciatívu príslušnej priemyselnej skupiny. Za predpokladu, že tieto ustanovenia budú zahŕňať všetky príslušné firmy a môžu byť zabezpečené transparentným spôsobom, ktorý bude možné monitorovať, výbor súhlasí s názorom, že toto je najlepší spôsob zabezpečenia účinného uplatňovania. Výbor odporúča, aby Komisia preskúmala možnosti dosiahnutia podobných dohôd aj s inými väčšími priemyselnými producentmi kovovej ortuti, ako napríklad energetickým priemyslom a priemyslom ťažby a tavenia neželezných kovov.

5.6

Výbor zdôrazňuje, že monitorovanie a implementácia nových ustanovení budú dôležitými prvkami tohto procesu. Požiadavka na uskladňovanie ortuti a jej zneškodnenie zmení postavenie ortuti, ktorá sa z prínosu a hodnoty, s ktorou sa dá obchodovať stane záväzkom a príťažou, ktorá bude je držiteľovi spôsobovať náklady. Za týchto okolností bude teda vznikať riziko, že bezohľadní operátori sa budú snažiť vyhnúť zneškodneniu ortuti predpísaných spôsobom a snažiť sa ho zbaviť na ilegálnych skládkach. Bude potrebné ustanoviť prísnu povinnosť viesť záznamy na to, aby sa predišlo takýmto situáciám.

5.7

Výbor nalieha na Komisiu, aby zvážila možnosti ďalších opatrení na uplatňovanie iných prvkov stratégie o ortuti čo najskôr. EHSV najmä považuje za dôležité podporiť postupné ukončenie využívania ortuti v svietidlách a šperkoch, zubnom lekárstve a kozmetických výrobkoch tak skoro, ako je to len možné a urýchliť opatrenia na zníženie alebo odstránenie emisií ortuti z veľkých tepelných elektrární, krematórií a iných významných zdrojov znečistenia ovzdušia ortuťou. Je možné, že budú potrebné ďalšie opatrenia v prípadoch, že by sa v odpadových vodách vyskytli väčšie množstvá ortuti. Tieto by mali byť zachytávané na uskladnenie a zneškodnenie a nie ponechané, aby sa voľne šírili a znečisťovali širšie okolie. Všetky takéto ďalšie opatrenia by mali byť samozrejme úplne prehodnotené vzhľadom na rozsah a prínos takýchto aktivít k riešeniu celosvetového problému ortuti, ako aj vzhľadom na náklady a vplyv navrhovaných riešení.

20.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 168/47

1.1

Na základe znenia článku 128 ods. 2 zmluvy musia byť súčasné usmernenia pre politiky zamestnanosti po konzultácii s Európskym parlamentom, Výborom regiónov a EHSV potvrdené rozhodnutím Rady, aby mohli byť uplatnené aj v roku 2007.

1.2

EHSV podporuje návrh, aby boli usmernenia zamestnanosti na roky 2005 – 2007 zachované aj v roku 2007 berúc do úvahy zdôraznené oblasti záujmu a odporúčania.

1.3

EHSV dôrazne odporúča, aby bol časový harmonogram a proces, ktorý má byť schválený, rozsiahle a včas doručený celému radu zainteresovaných strán s cieľom maximalizovať prínos tohto procesu, stavať na dobrej vôli, zabezpečiť maximálnu účasť zainteresovaných strán a poskytnúť dostatočný čas na reakciu počas vývojového štádia na úrovni EÚ ako aj na vnútroštátnej úrovni.

1.4

EHSV odporúča, aby sa v nových usmerneniach pre politiky zamestnanosti kládol väčší dôraz na začlenenie ľudí so špeciálnymi potrebami stanovením špecifických cieľov a bral väčší ohľad na požiadavky sociálnej politiky. EHSV zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby boli sociálni partneri a občianska spoločnosť čo najskôr zapojení do procesu tvorby usmernení, ktoré vypracováva Komisia, ako aj do konzultácií o konečnom dokumente.

1.5

EHSV odporúča, aby Komisia okamžite podnikla kroky na zapojenie EHSV do vypracovania usmernení pre politiky zamestnanosti prostredníctvom nadviazania formálnych a neformálnych kontaktov s cieľom zaujať aktívny prístup k vytváraniu usmernení pre politiky zamestnanosti na nasledujúce tri roky.

1.6

EHSV žiada o ambicióznejšie a hmatateľnejšie ciele, ktoré by boli porovnávané v nových usmerneniach na úrovni EÚ a členských štátov, ako aj viac výkonných právomocí pre Komisiu.

1.7

EHSV odporúča, aby boli vo všetkých členských štátoch sprístupnené systémy informačných a komunikačných technológií s cieľom zabezpečiť lepšie zhromažďovanie údajov a uľahčiť ich monitorovanie a hodnotenie členskými štátmi aj Komisiou.

1.8

EHSV naďalej odporúča, aby národné reformné programy nutne obsahovali konkrétnejšie podklady týkajúce sa stanovených cieľov, časových rámcov, nákladov a rozpočtového zabezpečenia.

2.1

Začiatkom roka 2007 Komisia predložila v rámci konzultačného procesu EHSV návrh odsúhlasiť usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov na rok 2007, ktoré musia byť potvrdené rozhodnutím Rady.

2.2

Komisia navrhuje, aby boli usmernenia pre politiky zamestnanosti stanovené na obdobie rokov 2005 – 2008 (1) v súlade s článkom 128 Zmluvy zachované aj na rok 2007 a aby ich členské štáty brali do úvahy pri vytváraní svojich politík zamestnanosti (2).

2.3

Navrhnutím tohto rozhodnutia Komisia berie na vedomie Lisabonskú stratégiu, ktorá sa začala plniť od roku 2005 a je založená na novom cykle správy a riadenia s novým integrovaným balíkom usmernení platných do roku 2008. Týka sa to hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozmeru.

2.4

Úlohou členských štátov bolo pripraviť národné reformné programy, ktoré sú hodnotené Komisiou. Toto každoročné preskúmanie hodnotí pokrok dosiahnutý pri plnení usmernení a vyvodzuje závery, na základe ktorých bol vypracovaný návrh pokračovať v plnení usmernení.

—

Časový harmonogram na vytvorenie a schválenie usmernení bol veľmi tesný a neumožnil skutočnú diskusiu o tejto dôležitej téme s celým radom zainteresovaných strán na úrovni EÚ ani na úrovni členských štátov a neumožnil ani ich zapojenie, čo malo vplyv na demokratické procesy v súvislosti s vytváraním národných programov.

—

V rámci usmernení je kladený dôraz na to, aby si členské štáty stanovili vlastné ciele a pretrváva názor, že opatrenia politiky zamestnanosti nemožno už ďalej posudzovať voči špecifickým a kvantifikovateľným cieľom ako to bolo v predchádzajúcich programoch. Následkom toho boli národné reformné programy vzhľadom na politiku zamestnanosti a práva a povinnosti zamestnancov menej ambiciózne.

—

Je potrebné klásť väčší dôraz na integráciu mladých ľudí na trhu práce s cieľom zaručiť im prvé zamestnanie, ktoré poskytuje vyhliadky do budúcnosti.

—

Neustále by mal pokračovať boj proti diskriminácii z dôvodu veku, zmenenej pracovnej schopnosti alebo etnického pôvodu.

—

Prechod k hospodárstvu založenému na vedomostiach si vyžaduje oveľa prísnejší a zacielenejší prístup k odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu s cieľom prispôsobiť sa novým technológiám, reštrukturalizovať priemyselnú základňu a umožniť jednotlivcom, aby získali všestranne využiteľné zručnosti.

—

Bolo by potrebné zvýšiť stálosť investícií do výskumu a vývoja a inovácií s cieľom stimulovať hospodárstvo ako aj vytvoriť nové pracovné miesta.

—

Nevenuje sa dostatočná pozornosť rovnosti žien a mužov a potrebe vytvoriť rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom.

—

Je potrebné venovať viac pozornosti dôsledkom demografických zmien a problému starnúcej pracovnej sily.

—

Prevláda potreba posilniť a monitorovať realizáciu imigračných politík a dôsledky vnútroštátneho plánovania v oblasti pracovnej sily.

—

Je dôležité poskytnúť vhodné financovanie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ s cieľom realizovať opatrenia politík zamestnanosti.

4.1

EHSV v predchádzajúcich stanoviskách privítal schválenie integrovaných usmernení na obdobie rokov 2005 – 2008 a naďalej zdôrazňuje, že ich úspech závisí od toho, či členské štáty zoberú svoje povinnosti vážne a implementujú odsúhlasené priority na vnútroštátnej úrovni. Je potrebné klásť silný dôraz na skutočné zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti do všetkých fáz procesu vytvárania a realizácie.

4.2

EHSV uznáva, že v súvislosti s hospodárskym rastom v EÚ s 25 členskými štátmi a špecifickými opatreniami v oblasti zamestnanosti (4) bol dosiahnutý pokrok, avšak naďalej sa obáva, že pretrvávajú rozdiely pri realizácii jednotlivých opatrení v rámci členských štátov, ako aj v porovnaní s ostatnými členskými štátmi. Výbor si zachováva názor, že na to, aby boli uskutočnené významné zmeny chýba pocit naliehavosti a priority.

4.3

EHSV by si želal, aby Komisia zaujala pevnejšiu pozíciu pri vytváraní celoeurópskych a vnútroštátnych cieľov, ako aj v monitorovacom a hodnotiacom procese, čo by posilnilo a zvýšilo význam každoročných hodnotení národných reformných programov v každom členskom štáte.

4.4

EHSV víta návrhy Komisie vyčleniť finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov a zo sociálneho a globalizačného fondu na podporu realizácie usmernení pre politiky zamestnanosti. EHSV naďalej zdôrazňuje význam adekvátneho financovania na európskej úrovni a na úrovni členských štátov s cieľom priorizovať iniciatívy v oblasti zamestnanosti.

4.5

EHSV opätovne zdôrazňuje svoje obavy v oblasti nedostatočného pokroku a zároveň by uvítal keby opatrenia a doplnenia usmernení pre politiky zamestnanosti na roky 2008 – 2010 odrážali potrebu zlepšenia.

—

Nie je pravdepodobné, že súhrnný cieľ 70 % pre celkovú zamestnanosť bude dosiahnutý v rámci tohto obdobia. Hoci miera stanovená v oblasti zamestnanosti žien dosiahne úroveň navrhovaných 60 %, je v nej však obsiahnutá práca na čiastočný úväzok, flexibilná a dočasná práca.

—

Cieľ stanovený pre starších pracovníkov (ľudí vo veku 45 – 65 rokov, ako ich definuje Komisia) tiež nedosiahne navrhovaných 50 %, hoci v tejto oblasti bol dosiahnutý pokrok.

—

Vytváranie stratégií pre ľudí so zdravotným postihnutím alebo zvláštnymi potrebami a ich začlenenie do pracovného procesu naďalej značne zaostáva.

—

Naďalej pretrvávajú obavy týkajúce sa úrovne nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá sa naďalej zvyšuje, a tiež obavy, či sa na zlepšenie tejto situácie už prijímajú vhodné opatrenia.

—

Základy vzdelávania vo vzťahu k modernému trhu práce predstavujú vážny problém, pretože základné a stredné vzdelanie nie je dostatočné a dosiahnuté znalosti a kvalifikácia nezodpovedajú potrebám trhu práce.

—

Predmetom vážnych obáv naďalej zostáva, či sú opatrenia týkajúce sa odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania realizované efektívne a či verejný alebo súkromný sektor reálne prevezme záväzok poskytovať finančnú podporu.

—

Naďalej nie je kladený dostatočný dôraz na celoživotné vzdelávanie v každom veku, ale najmä vo vzťahu k starším pracovníkom. Vyvoláva to obavy najmä vzhľadom na prispôsobivosť pracovnej sily.

—

Znepokojenie vyvoláva integrácia migrujúcich pracovníkov v jednotlivých členských štátoch, ktorí zapĺňajú hlavné kvalifikačné medzery na trhu práce.

—

Zatiaľ čo EHSV podporuje mobilitu pracovníkov v rámci členských štátov, znepokojujú ho dôsledky presunu kvalifikovaných pracovníkov a odlivu znalostí z jedného štátu EÚ do iného a ich následný vplyv na krajinu pôvodu. Je potrebné túto oblasť monitorovať, ako aj prijímať kroky s cieľom zabezpečiť udržanie vyrovnaného stavu odborne zdatných a kvalifikovaných pracovných síl, čo zabezpečí udržateľnosť.

—

Je potrebné preskúmať vplyv na príležitosti v oblasti zamestnanosti na miestnej úrovni vzhľadom na otázku, prečo sa nezamestnaní obyvatelia nesnažia získať miestne voľné pracovné pozície.

—

Zistenie, že vedomostné hospodárstvo založené na výskume a inovácii stále zaostáva.

—

Členské štáty nevenujú pozornosť integrovanému celoživotnému prístupu k práci. EHSV naliehavo opätovne vyzýva členské štáty, aby sa zasadzovali o zosúladenie rodinného a pracovného života. Ide pritom o celospoločenskú úlohu. Predovšetkým pri vytváraní opatrovateľských zariadení pre deti vzniká možnosť zosúladiť rodinné a pracovné povinnosti, naďalej zostať v zamestnaní, resp. po určitej prestávke sa opäť rýchlo vrátiť na trh práce (5).

—

Je potrebné, aby členské štáty napredovali v oblastí stratégií na zlepšenie adaptability pracovníkov a podnikov a najmä rozvíjali potenciál koncepcie flexiistoty (6).

—

Aj naďalej je potrebné riešiť otázky dopadu nelegálnej práce na členské štáty a jednotlivcov.

—

V niektorých členských štátoch ešte nie je doriešené prijatie a realizácia programu dôstojnej práce (7) a princípov kvality práce (8).

—

V porovnaní s USA je priemerná miera produktivity v Európe na nízkej úrovni, čo odráža mieru a úroveň investícií do ľudí a nápadov.

—

Hoci je miera verejných investícií v EÚ porovnateľná s USA, investície zo súkromného sektora značne zaostávajú.

6.1

Komisia po obdržaní výročných správ od členských štátov vypracovala hodnotenie, ktorého výsledkom je oznámenie o implementácii obnovenej Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť „Rok konkrétnych výsledkov“. toto oznámenie poskytuje prehľad dosiahnutého pokroku. Tento rok bola pridaná podrobná príloha, ktorá obsahuje odporúčané kroky konkrétne požadované od každého členského štátu. Hoci má oznámenie zásadný význam, pretože prispeje k celkovému hodnoteniu dopadu usmernení, podporuje obavy EHSV, že implementácia usmernení je rozdielna a chýba jej naliehavosť. Komisia musí mať viac právomocí na stanovenie merateľných cieľov, koordináciu aktivít a posilnenie procesu.

6.2

EHSV víta navrhované hodnotenie dopadu, ktoré Komisia spolu s celým radom agentúr vypracuje v trojročnom programe s cieľom odmerať efektívnosť a ovplyvniť tvorbu nových usmernení pre politiky zamestnanosti na obdobie rokov 2008 – 2010.

6.3

EHSV víta navrhovaný konzultačný proces k novým usmerneniam pre politiky zamestnanosti, ktorý bude zahájený po publikácii návrhu Komisie v decembri 2007 s cieľom predložiť v júni 2008 konečný návrh na schválenie Rade. EHSV zdôrazňuje význam konzultácií a čo najskoršieho možného zapojenia členských štátov a všetkých zainteresovaných strán do tohto procesu na úrovni EÚ ako aj na vnútroštátnej úrovni.

6.4

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby mal v priebehu roku 2007 čo najskôr príležitosť zvážiť hodnotenie dopadu s cieľom posúdiť jeho obsah, získať informácie a aktívne odpovedať a môcť tak ovplyvniť tvorbu usmernení a vypracovanie národných programov.

20.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 168/50

1.1

Zelená kniha vytvára nové chápanie mora v rámci EÚ, ktoré je potrebné uvítať. Je to prvýkrát, čo sa zmenila politika EÚ, doteraz viazaná na pevninu. Symbolický odkaz zelenej knihy, že Európa je a bola predovšetkým národom spätým s morom, je novou kapitolou vo vzťahu EÚ k moriam.

1.2

Zelená kniha podporuje holistický, medzisektorový, strategický prístup voči svetovým moriam. Skutočnosť, že rozdrobenosť má byť nahradená širším vnímaním si zaslúži rozsiahlu podporu.

1.3

Pozitívne prvky zelenej knihy počtom zďaleka presahujú prípadné negatíva. EHSV podporuje väčšinu z návrhov (týkajúcich sa rybného hospodárstva, prístavov, lodiarstva, námornej dopravy, pobrežných regiónov, výroby energie na mori, výskumu a vývoja, životného prostredia, cestovného ruchu, modrej biotechnológie), ktoré zelená kniha obsahuje, avšak má k nim konkrétne pripomienky.

1.4

EHSV podporuje významnú úlohu, ktorá bola priznaná námorným službám a prístavom EÚ v globalizovanom hospodárstve. Víta konštatovanie zelenej knihy, že lodná doprava je medzinárodná a vyžaduje globálne pravidlá. Zo strany EÚ sa vyžadujú pozitívne kroky, aby sa napravil negatívny obraz lodnej dopravy v očiach verejnosti a neuznávanie významu lodí a námorníkov pre spoločnosť. EHSV je tiež toho názoru, že členské štáty by mali rýchlo ratifikovať kľúčové medzinárodné námorné dohovory (IMO/MOP) a zabezpečiť ich riadne presadzovanie.

1.5

Námorné zoskupenia by mali zohrávať v budúcej námornej politike EÚ ústrednú úlohu. EHSV sa domnieva, že EÚ by mala zadať štúdiu na ich vymedzenie a porovnanie s námornými zoskupeniami iných oblastí. Námorné zoskupenia pomôžu pri udržiavaní námorného know-how v EÚ.

1.6

Cieľom integrovanej námornej politiky musí byť zvýšenie investícií do námorného vzdelávania a odbornej prípravy na podporu poskytovania bezpečných, efektívnych a vysokokvalitných služieb. Prípadný nedostatok kvalifikovaných námorníkov by mal pre námornú bezpečnostnú infraštruktúru EÚ alarmujúce dôsledky a bez spoločného úsilia zo strany EÚ a vlád o jeho riešenie sa ešte zvýši. Bez tohto zabezpečenia budú Európe stále viac chýbať znalosti a skúsenosti potrebné pre kľúčové, z bezpečnostného hľadiska kritické námorné činnosti (inšpekcie a prehliadky lodí, lodné právo, poistenie lodí, lodné dopravné služby, odťahovanie plavidiel, pobrežná stráž a vedenie plavidiel). Navyše je možné, že sa celé námorné zoskupenia rozdrobia alebo presunú do iných regiónov.