ISSN 1725-5236

Úradný vestník

Európskej únie

C 332

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 49
30. decembra 2006


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Informácie

 

Komisia

2006/C 332/1

Výmenný kurz eura

1

2006/C 332/2

Uverejnenie rozhodnutí členských štátov o udelení alebo zrušení prevádzkových licencií podľa článku 13 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 2407/92 o licenciách leteckých dopravcov ( 1 )

2

2006/C 332/3

Oznámenie francúzskej vlády týkajúce sa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov (Stanovisko k žiadosti o koncesiu na ťažbu tekutých alebo plynných uhľovodíkov nazývanú koncesia Muehlweg) ( 1 )

3

2006/C 332/4

Uverejnenie žiadosti o zmenu a doplnenie podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

4

2006/C 332/5

Jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry (KN) (Zatrieďovanie tovarov)

7

2006/C 332/6

Oznámenie o žiadosti podľa článku 30 smernice 2004/17/ES — Predĺženie lehoty

10

2006/C 332/7

Štátna pomoc — Rakúsko — Štátna pomoc č. C 50/2006 (ex NN 68/2006) — Štátna záruka pre BAWAG-PSK — Výzva na predloženie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES ( 1 )

11

2006/C 332/8

Oznámenie Komisie v rámci implementácie smernice Rady z 23. júla 1996 o interoperabilite systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc (96/48/ES) ( 1 )

30

2006/C 332/9

Oznámenie dokladov o vzdelaní v oblasti architektúry ( 1 )

35

2006/C 332/0

Dokumenty KOM iné ako návrhy právnych predpisov prijaté Komisiou

42

 

Európska investičná banka

2006/C 332/1

Politika zverejňovania informácií — Zásady, pravidlá a postupy

45

 

II   Návrhy právnych aktov

 

Komisia

2006/C 332/2

Návrhy právnych predpisov prijaté Komisiou

61

 

III   Oznámenia

 

Komisia

2006/C 332/3

Posledné zverejnenie dokumentov KOM iných ako návrhy právnych predpisov prijaté Komisiou
Ú. v. ES C 317, 23.12.2006

67

 

2006/C 332/4

Oznámenie čitateľom

s3

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

 


I Informácie

Komisia

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/1


Výmenný kurz eura (1)

29. decembra 2006

(2006/C 332/01)

1 euro=

 

Mena

Výmenný kurz

USD

Americký dolár

1,3170

JPY

Japonský jen

156,93

DKK

Dánska koruna

7,4560

GBP

Britská libra

0,67150

SEK

Švédska koruna

9,0404

CHF

Švajčiarsky frank

1,6069

ISK

Islandská koruna

93,13

NOK

Nórska koruna

8,2380

BGN

Bulharský lev

1,9558

CYP

Cyperská libra

0,5782

CZK

Česká koruna

27,485

EEK

Estónska koruna

15,6466

HUF

Maďarský forint

251,77

LTL

Litovský litas

3,4528

LVL

Lotyšský lats

0,6972

MTL

Maltská líra

0,4293

PLN

Poľský zlotý

3,8310

RON

Rumunský lei

3,3835

SIT

Slovinský toliar

239,64

SKK

Slovenská koruna

34,435

TRY

Turecká líra

1,8640

AUD

Austrálsky dolár

1,6691

CAD

Kanadský dolár

1,5281

HKD

Hongkongský dolár

10,2409

NZD

Novozélandský dolár

1,8725

SGD

Singapurský dolár

2,0202

KRW

Juhokórejský won

1 224,81

ZAR

Juhoafrický rand

9,2124

CNY

Čínsky juan

10,2793

HRK

Chorvátska kuna

7,3504

IDR

Indonézska rupia

11 844,44

MYR

Malajzijský ringgit

4,6490

PHP

Filipínske peso

64,546

RUB

Ruský rubeľ

34,6800

THB

Thajský baht

46,770


(1)  

Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.


30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/2


Uverejnenie rozhodnutí členských štátov o udelení alebo zrušení prevádzkových licencií podľa článku 13 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 2407/92 o licenciách leteckých dopravcov (1)  (2)

(Text s významom pre EHP)

(2006/C 332/02)

RAKÚSKO

Prevádzkové licencie udelené

Kategória B:   Prevádzkové licencie zahŕňajúce obmedzenie článku 5 ods. 7 písm. a) nariadenia (ES) č. 2407/92

Názov leteckého dopravcu

Adresa leteckého dopravcu

Povolenie dopravovať

Rozhodnutie je účinné od

AVAG AIR GmbH für Luftfahrt

A-5035 Salzburg — Flughafen

Innsbrucker Bundesstr. 111

cestujúci, pošta, náklad

2. 11. 2006


(1)  Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 1.

(2)  Oznámi sa Európskej komisii do 31. 8. 2005.


30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/3


Oznámenie francúzskej vlády týkajúce sa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov (1)

(Stanovisko k žiadosti o koncesiu na ťažbu tekutých alebo plynných uhľovodíkov nazývanú „koncesia Muehlweg“)

(Text s významom pre EHP)

(2006/C 332/03)

Žiadosťou z 15. mája 2006 spoločnosť Oelweg, so sídlom na 6, rue du 19 mars, F-67630 Scheibenhard (Francúzsko), požiadala o koncesiu na dvadsaťpäťročné obdobie na ťažbu tekutých alebo plynných uhľovodíkov, nazývanú „koncesia Muelhweg“, na území s rozlohou približne 5,3 kilometrov štvorcových, ktoré sa týka časti departementu Bas-Rhin.

Obvod tejto koncesie je tvorený oblúkmi poludníkov a rovnobežiek postupne spájajúcich ďalej uvedené vrcholy, definované geografickými súradnicami, pričom začiatkom je Parížsky poludník.

Vrcholy

Zemepisná dĺžka

Zemepisná šírka

A

6,40 stupňa V

54,40 stupňa S

B

6,36 stupňa V

54,40 stupňa S

C

6,36 stupňa V

54,38 stupňa S

D

6,40 stupňa V

54,38 stupňa S

Podávanie žiadostí a kritériá na udelenie oprávnenia.

Žiadatelia, ktorí podávajú počiatočnú žiadosť a konkurenčné žiadosti, musia spĺňať podmienky, ktoré sa stanovujú v článkoch 3 a 4 zmeneného a doplneného dekrétu č. 95-427 z 19. apríla 1995 o oprávneniach na ťažbu (Úradný vestník Francúzskej republiky z 22. apríla 1995), ktorého účinnosť sa zachovala článkom 63 dekrétu 2006-648 z 2. júna 2006 o oprávneniach na ťažbu a o oprávneniach na podzemné skladovanie.

Spoločnosti, ktoré majú záujem o toto povolenie, môžu v časovej lehote deväťdesiat dní od uverejnenia tohto stanoviska predložiť konkurenčnú žiadosť podľa podmienok uvedených v „Stanovisku o získaní oprávnení na ťažbu uhľovodíkov vo Francúzsku“, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev C 374 z 30. decembra 1994 na strane 11 a stanovených zmeneným a doplneným dekrétom č. 95-427 z 19. apríla 1995 o povoleniach na ťažbu. Konkurenčné žiadosti sa posielajú na ministerstvo, ktoré spravuje bane, na nižšie uvedenú adresu.

Rozhodnutia o počiatočnej žiadosti a o konkurenčných žiadostiach sa uskutočnia podľa kritérií udeľovania oprávnení na ťažbu určených v článku 5 uvedeného dekrétu v lehote troch rokov odo dňa prijatia počiatočnej žiadosti francúzskymi orgánmi, čiže najneskôr 16. mája 2009.

Podmienky a požiadavky týkajúce sa výkonu činnosti a jej ukončenia.

Žiadatelia sa odkazujú na články 79 a 79.1 ťažobného kódexu a na zmenený a doplnený dekrét č. 95-696 z 9. mája 1995 o začatí ťažobných prác a o ťažobnom poriadku (Úradný vestník Francúzskej republiky z 11. mája 1995).

Doplňujúce informácie sú k dispozícii na ministerstve hospodárstva, financií a priemyslu (generálne riaditeľstvo pre energiu a suroviny, riaditeľstvo energetických zdrojov a nerastov, kancelária pre banskú legislatívu) 61, boulevard Vincent-Auriol, Télédoc 133, F-75703 Paríž Cedex 13, Francúzsko, [telefón: (33) 144 97 23 02, fax: (33) 144 97 05 70].

Právne a regulačné ustanovenia uvedené vyššie je možné nájsť na internetovej stránke:

Légifrance http://www.legifrance.gouv.fr


(1)  Ú. v. ES L 164, 30.6.1994.


30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/4


Uverejnenie žiadosti o zmenu a doplnenie podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

(2006/C 332/04)

Týmto uverejnením vzniká právo vzniesť námietku voči žiadosti o zmenu a doplnenie podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006. Námietky musia byť Komisii doručené do šiestich mesiacov odo dňa uverejnenia.

ŽIADOSŤ O ZMENU O DOPLNENIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

Žiadosť o zmenu a doplnenie v súlade s článkom 9 a článkom 17 ods. 2

„SIERRA MAGINA“

ES č. ES/PDO/105/0054

CHOP ( X ) CHZO ( )

Žiadaná(-é) zmena(-y) a doplnenie(-ia):

Názov (názvy) v špecifikácii:

Image

Názov výrobku

Image

Opis výrobku

X

Zemepisná oblasť

Image

Dôkaz o pôvode

Image

Metóda výroby

Image

Prepojenie

Image

Označovanie

Image

Vnútroštátne požiadavky

Zmena(-y)a doplnenie(-ia):

Zemepisná oblasť

Obec La Guardia de Jaén sa dopĺňa kvôli zachovaniu jednotnosti v súvislosti s označením pôvodu „Sierra Mágina“, pokiaľ ide o fyzické vlastnosti, používanie odrody, kultúrne techniky a postupy, hustota výsadby, chemické a organoleptické vlastnosti získaných olejov a podobnosť postupov pri výrobe a spracovaní.

Do odstavca „produkcia“ v znení: „Oblasť výroby olivového oleja, chráneného označením pôvodu ‚Sierra Mágina’, zahŕňa pozemky situované v obciach Albánchez de Úbeda, Bédmar-Garcíez, Bélmez de la Moraleda, Cabra del Santo Cristo, Cambil, Huelma, Solera, Jimena, Jódar, Torres, Mancha Real, Campillo de Arenas, Pegalajar, Larva y Cárcheles (Cárchel a Carchelejo)“ sa dopĺňa:

„La Guardia de Jaén“.

AKTUALIZOVANÉ ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„SIERRA MAGINA“

ES č. ES/PDO/105/0054

CHOP ( X ) CHZO ( )

Toto stručné zhrnutie bolo vypracované len na informatívny účel. Všetky podrobné informácie môžu zainteresované strany získať zo špecifikácií výrobkov v úplnom znení od vnútroštátnych orgánov uvedených v časti 1 alebo od Európskej komisie (1).

1.   Príslušné oddelenie v členskom štáte:

Názov:

Subdirección General de Calidad y Promoción Agroalimentaria. Dirección General de Industria Agroalimentaria y Alimentación. Secretaría General de Agricultura y Alimentación. Ministerio de Agricultura, Pesca y Alimentación

Adresa:

Infanta Isabel 1o E-20871 Madrid

Tel.:

(34) 913 47 53 94

Fax:

(34) 913 47 54 10

e-mail:

sgcaproagro@mapya.es

2.   Skupina:

Názov:

Consejo Regulador de la Denominación de Origen «Sierra de Mágina».

Adresa:

Ctra. Mancha Real-Cazorla, s/n

E-23537 Bedmar (Jaén)

Tel.:

(34) 953 77 20 90

Fax:

(34) 953 77 22 72

e-mail:

D.O.sierra-magina@swin.net

Zloženie:

Výrobcovia/spracovatelia ( X ) Iné ( )

3.   Druh výrobku:

Trieda 1.5 – Tuky (maslo, margarín, olej atď.)

4.   Špecifikácia (zhrnutie požiadaviek podľa článku 4 ods. 2)

4.1   Názov: „Sierra Mágina“

4.2   Opis: Panenský olivový olej extra vyrobený z olív (Olea europea L), z odrôd Picual a Manzanillo de Jaén.

Z ochranných odrôd sa považuje za hlavnú odroda Picual.

Vlastnosti: kyslosť: maximálne do 0,5°; index peroxidov: maximálne 18.K270, maximálne 0,20; vlhkosť a nečistoty: najviac 0,1 %.

Tieto oleje sa vyznačujú vysokou stálosťou, výraznou chuťou plodov a sú jemne horké. Farba sa pohybuje na stupnici od silnej zelenej po zlatožltú, čo závisí od obdobia zberu olív a od miesta v kraji, kde sa nachádza olivový sad.

Oleje s ochranným označením budú vyrobené minimálne z 90 % olív odrody Picual.

4.3   Zemepisná oblasť: Miesto a vymedzenie oblasti: Oblasť s touto produkciou sa rozprestiera uprostred prírodného parku, od ktorého pochádza názov označenia produktov. Nachádza sa v strede južnej oblasti provincie Jaén, zahŕňa šestnásť obecných obvodov s rozlohou 64 009 ha olivového sadu, čo predstavuje 84 % úžitkovej poľnohospodárskej plochy.

Obecné obvody, z ktorých sa skladá zemepisná oblasť: Zemepisná oblasť zahŕňa šestnásť obecných obvodov v provincii Jaén, a to: Albánchez de Úbeda, Bedmar-Garcíez, Bélmez de la Moraleda, Cabra del Santo Cristo, Cambil, Campillo de Arenas, Cárcheles (Cárchel y Carchelejo), Huelma, Jimena, Jódar, La Guardia de Jaén, Larva, Mancha Real, Pegalajar, Solera y Torres.

4.4   Dôkaz o pôvode: Olivy prichádzajúce do mlynov na olej sú zo schválených odrôd a pochádzajú z olivových sadov zapísaných v registri Rady. Olej sa ťaží v registrovaných mlynoch na olej, ktoré sa nachádzajú v oblasti produkcie a pracujú pod dohľadom kontrolóra Rady, olej sa potom skladuje v týchto mlynoch alebo v registrovaných baliarňach. Získané oleje prechádzajú fyzikálnym, chemickým a organoleptickým rozborom, čím sa zabezpečí, že len tie oleje, ktoré vyhoveli všetkým kontrolným procesom, sa potom balia a expedujú na trh pod označením pôvodu a s ochrannou nálepkou podľa číslovania Rady.

4.5   Spôsob výroby: Olivy zo schválených odrôd a z registrovaných olivových sadov sa po dozretí starostlivo zberajú tak, že sa roztriedia; obraté olivy sa prevezú do mlynov na olej za stanovených podmienok, aby sa plody nepoškodili. Plody sa očistia a umyjú, aby sa odstránili listy, stopky, hlina a nečistoty a olivy sa potom zomelú, aby sa z nich vyťažil olej; tento proces sa vykoná maximálne do 48 hodín. Pri získavaní oleja sa používajú príslušné techniky, ktoré schvaľuje a kontroluje Rada. Získané oleje sa nechajú usadiť a po oddelení kvalitného oleja sa vykoná jeho rozbor a klasifikácia. Iba panenské olivové oleje „extra“ môžu mať ochranné označenie.

4.6   Prepojenie: Oblasť s názvom „Sierra Mágina“ je horský masív posadený na rovine, ktorý sa tiahne pozdĺžne zo severovýchodu na juhozápad a má pomerne malú dĺžku. Okolo neho sa vyskytujú menšie pohoria. Olivové sady sa nachádzajú v oblastiach s miernejšou topografiou, ktoré obkolesujú horský masív od výšky 850 m, takže sa ponáša na ostrov obklopený morom olivovníkov. Najrozšírenejšími pôdnymi typmi v tomto kraji sú prímorské, zavlažované, vápencové, kambrické a chromité pôdy, podnebie sa pohybuje od subtropického stredozemného po mierne stredozemné s priemernými ročnými teplotami od 13 do 17 °C a priemerný ročný objem zrážok býva od 400 do 800 mm. Techniky tradičného celkového a čiastočného obrábania pôdy, prestrihávanie stromov, kontrola škodcov a chorôb sú vhodným prostriedkom na rozvoj pestovania olivovníkov prinášajúcich zdravé plody, ktoré poskytujú oleje s osobitými vlastnosťami úzko spojenými s ich geografickým prostredím.

4.7   Kontrolný orgán:

Názov:

Consejo Regulador de la Denominación de Origen «Sierra de Mágina».

Adresa:

Ctra. Mancha Real-Cazorla, s/n

E-23537 Bedmar

Tel.:

(34) 953 77 20 90

Fax:

(34) 953 77 22 72

e-mail:

D.O.sierra-magina@swin.net

Kontrolný orgán spĺňa normu 45-011

4.8   Označovanie: Povinne sa na nich bude uvádzať údaj „Sierra Mágina“. Etikety schváli Rada. Ochranné nálepky budú postupne očíslované a vydá ich Rada.

4.9   Vnútroštátne požiadavky:

Zákon č. 25/1970 z 2. decembra 1970 o smerniciach pre vinice, víno a alkoholické nápoje.

Dekrét z 25. februára 1997, ktorým sa schvaľuje predpis označenia pôvodu „Sierra Mágina“.


(1)  Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, politika kvality poľnohospodárskych výrobkov, B-1049 Brusel.


30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/7


JEDNOTNÉ UPLATŇOVANIE KOMBINOVANEJ NOMENKLATÚRY (KN)

(Zatrieďovanie tovarov)

(2006/C 332/05)

Vysvetlivky prijaté v súlade s postupom definovaným v článku 10 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (1)

Vysvetlivky ku kombinovanej nomenklatúre Európskych spoločenstiev (2) sa menia a dopĺňajú nasledovne:

Na strane 324 sa vkladá tento text:

„8471 60 80

Ostatné

V monitoroch tejto podpoložky sa používajú rôzne zobrazovacie technológie, ako napríklad obrazovka (CRT- cathode ray tube) a displej s tekutými kryštálmi (LCD).

S výhradou poznámky 5(E) k 84. kapitole sa používajú výlučne alebo hlavne v systéme na automatické spracovanie údajov.

Charakteristické vlastnosti monitorov tejto podpoložky vo všeobecnosti uľahčujú dlhodobé sledovanie z krátkej vzdialenosti.

Monitory tejto podpoložky majú tieto charakteristické vlastnosti:

sú schopné prijímať signál len z centrálnej spracovateľskej jednotky stroja na automatické spracovanie údajov položky 8471;

všeobecne majú pomer strán obrazovky 4:3 alebo 5:4;

často obsahujú mechanizmus na úpravu natočenia a sklonu a antireflexný povrch;

môžu mať zabudované až dva reproduktory.

Monitory typu CRT, ktoré spadajú do tejto podpoložky, majú tieto ďalšie charakteristické vlastnosti:

sú vybavené špeciálnymi prípojkami, napríklad prípojkami SUB-D;

rozstup ich obrazových bodov začína od 0,41 mm pri strednom rozlíšení a ktoré sa zmenšuje ako rozlíšenie rastie.

Iné monitory ako typu CRT (napr. LCD), ktoré spadajú pod túto podpoložku, majú tieto ďalšie vlastnosti, konkrétne majú všeobecne rozmer uhlopriečky obrazovky 48,5 cm (19 palcov) alebo menšiu.

Monitory tejto podpoložky:

sa nedajú pripojiť k zdroju videosignálu, akým je napríklad DVD rekordér alebo DVD prehrávač, kamera alebo kamkordér, satelitný prijímač alebo prístroj na hranie videohier;

nemôžu obsahovať komponenty (napr. dekóder farieb, separátor Y/C), ktoré by monitoru umožňovali zobrazovať obraz zo zloženého videosignálu v základnom pásme (CVBS) alebo zo zloženého videosignálu (ktorého tvar signálu zodpovedá norme pre televízne vysielanie, napr. NTSC, SECAM, PAL, D-MAC) alebo signálu S-Video, alebo ktoré sú schopné reprodukovať obraz na základe prijímania signálov, akým je komponentný videosignál (napr. YUV, YCBCR, YPBPR), sériové digitálne rozhranie (Serial Digital Interface – SDI), SDI s vysokým rozlíšením (High-Definition-SDI, HD-SDI) a digitálne video ‚DV’ (napr. MPEG1, MEPG2, MPEG4);

nemôžu byť vybavené infračerveným prijímačom na príjem signálov z infračerveného diaľkového ovládača;

nemôžu mať tlačidlo na voľbu predchádzajúceho/ďalšieho programového kanála;

nemôžu byť vybavené rozhraniami, akými sú napr. DVI-D, DVI-I a HDMI (High-Definition Multi-media Interface), a to aj v prípade, že uvedené rozhrania nepodporujú šifrovanie HDCP (High-Bandwidth Digital Content Protection);

nemôžu byť vybavené rozhraniami pre ‚včlenené’ (slot-in) moduly alebo pre iné zariadenia, ktoré umožňujú pripojenie k zdroju videosignálu alebo príjem televíznych signálov;

nemôžu byť použité v iných systémoch ako v systémoch na automatické spracovanie údajov (napr. v domácich kinách, v systémoch na editovanie videa, v lekárskych zobrazovacích systémoch alebo v systémoch polygrafického alebo grafického priemyslu určených na predbežnú tlač farebných obťahov).

Do tejto podpoložky nepatria:

a)

televízne prijímače (položka 8528);

b)

videomonitory položky 8528;

c)

návestné panely položky 8531.“

Na strane 339:

8528 21 14 až 8528 21 90

Farebné

Pôvodné znenie sa nahrádza nasledovne:

„Do týchto podpoložiek spadajú videomonitory, v ktorých sa používajú rôzne zobrazovacie technológie, napríklad obrazovka (CRT), displej s tekutými kryštálmi (LCD), organické diódy vyžarujúce svetlo (OLED) alebo plazma, pokiaľ nie je možné preukázať, že sú druhu výlučne alebo hlavne používaného v systéme na automatické spracovanie údajov.

Charakteristické vlastnosti monitorov týchto podpoložiek vo všeobecnosti uľahčujú dlhodobé sledovanie z väčšej vzdialenosti, napríklad na výstavách a v systémoch domácich kín, v televíznych štúdiách a v monitorovacích videosystémoch.

Niektoré monitory umožňujú sledovanie zblízka, napríklad na meracie, kontrolné alebo lekárske účely, v kamerových systémoch určených na sledovanie vozidiel a umožňujúcich pohľad dozadu alebo v pomocných rádionavigačných prístrojoch.

Niektoré monitory sú vybavené prípojkami alebo rozhraniami, ako napríklad Cinch/RCA, BNC, SCART, Mini DIN 4-pin/Hosiden, DVI-D, DVI-I a HDMI (High-Definition Multi-media Interface). Tieto prípojky alebo rozhrania umožňujú príjem signálu zo zdroja videosignálu, akým je napríklad DVD prehrávač alebo DVD rekordér, kamera alebo kamkordér, satelitný prijímač alebo prístroj na hranie videohier. Tieto monitory môžu byť tiež vybavené rozhraniami pre stroje na automatické spracovanie údajov položky 8471.

Niektoré monitory môžu mať rozhrania, ktoré umožňujú príjem signálov zo zdrojov, akými sú registračná pokladňa, bankomat (ATM), pomocné radionavigačné prístroje, číslicovo riadený panel alebo programovateľný pamäťový riadiaci prvok a zariadenie na meracie, kontrolné alebo lekárske účely kapitoly 90.

Môžu mať oddelený červený (R), zelený (G) a modrý (B) vstup, alebo môžu obsahovať komponenty (napr. dekóder farieb, separátor Y/C), ktoré im umožňujú zobrazovať obraz zo zloženého videosignálu v základnom pásme (CVBS) alebo zo zloženého videosignálu (ktorého tvar signálu zodpovedá norme pre televízne vysielanie, napr. NTSC, SECAM, PAL, D-MAC) alebo signálu S-Video, alebo ktoré sú schopné reprodukovať obraz na základe prijímania signálov, akými sú komponentný videosignál (napr. YUV, YCBCR, YPBPR), sériové digitálne rozhranie (Serial Digital Interface – SDI), SDI s vysokým rozlíšením (High-Definition-SDI, HD-SDI) a digitálne video ‚DV’ (napr. MPEG1, MEPG2, MPEG4).

Môžu byť vybavené prípojkami na príjem zvukových signálov.

Iné monitory ako typu CRT (napríklad LCD a plazmové) majú často pomer strán obrazovky 16:9 alebo 16:10.

Tieto podpoložky nezahŕňajú:

a)

monitorydruhu výlučne alebo hlavne používané v systéme na automatické spracovanie údajov (podpoložka 8471 60 80);

b)

videotelefóny (podpoložka 8517 19 10);

c)

návestné panely položky 8531.“


(1)  Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1549/2006 (Ú. v. EÚ L 301, 31.10.2006, s. 1).

(2)  Ú. v. ES C 50, 28.2.2006, s. 1.


30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/10


Oznámenie o žiadosti podľa článku 30 smernice 2004/17/ES — Predĺženie lehoty

(2006/C 332/06)

Žiadosť predložená členským štátom

Komisii bola dňa 20. novembra 2006 doručená žiadosť podľa článku 30 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES (1).

Táto žiadosť predložená Dánskom sa týka zásielkových služieb pre balíky v uvedenej krajine. Žiadosť bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 298 z 8. decembra 2006, s. 13. Pôvodná lehota uplynie 21. februára 2007.

Vzhľadom na skutočnosť, že útvary Komisie potrebujú získať a preskúmať ďalšie informácie a v súlade s ustanoveniami článku 30 ods. 6 tretej vety sa lehota, ktorú má Komisia k dispozícii na prijatie rozhodnutia o tejto žiadosti, predlžuje o jeden mesiac.

Lehota teda uplynie 22. marca 2007.


(1)  Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1. Smernica zmenená a doplnená nariadením Komisie (ES) č. 1874/2004 (Ú. v. EÚ L 326, 29.10.2004, s. 17).


30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/11


ŠTÁTNA POMOC — RAKÚSKO

Štátna pomoc č. C 50/2006 (ex NN 68/2006)

Štátna záruka pre BAWAG-PSK

Výzva na predloženie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES

(Text s významom pre EHP)

(2006/C 332/07)

Listom zo dňa 22. novembra 2006, ktorý je uvedený v autentickom jazyku na stranách nasledujúcich po tomto zhrnutí, oznámila Komisia Rakúsku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o uvedené opatrenie.

Komisia sa rozhodla, že nevznesie žiadne námietky voči niektorej ďalšej pomoci/opatreniu, ako je to uvedené v liste, ktorý nasleduje po tomto zhrnutí.

Zainteresované strany môžu predložiť svoje pripomienky k opatreniu, vo veci ktorého Komisia začína konanie, v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto zhrnutia a nasledujúceho listu na adresu:

European Commission

Director-General for Competition

Directorate State Aid II

State Aid Greffe

B-1049 Brussels

Fax: (32-2) 296 12 42

Tieto pripomienky sa oznámia Rakúsku. Zainteresované strany môžu písomne s uvedením dôvodov požiadať o dôverné nakladanie s informáciami o ich totožnosti.

TEXT ZHRNUTIA

(1)

BAWAG-PSK je nekótovaná banková a finančná skupina spoločností, ktoré pôsobia vo všetkých oblastiach finančných služieb v Rakúsku a zahraničí.

1.   OPATRENIE, KTORÉ JE PREDMETOM POSÚDENIA

(2)

Opatrením, ktoré je predmetom posúdenia v rámci tohto rozhodnutia, je štátna záruka vo výške 900 mil. EUR pre BAWAG-PSK v zmysle zákona BAWAG P.S.K Sicherungsgesetz, ktorý bol prijatý 8. mája 2006 (ďalej len „zákon“).

1.1.   Pôvod ťažkostí BAWAG-PSK

(3)

Podľa Rakúska sú hospodárske ťažkosti BAWAG-PSK výsledkom predovšetkým dvoch špecifických transakcií „Karibské transakcie“ a „Refco“, ktoré uskutočnili niektorí členovia predchádzajúceho manažmentu. Tieto špecifické transakcie umožnila nedostatočná kontrola rizika a zámerné obchádzanie existujúcich kontrolných inštancií zo strany účastníkov transakcií.

(4)

Tieto udalosti viedli k opravným položkám v účtovnej závierke za rok 2005 vo výške […] (1) mil. EUR. BAWAG-PSK mohla pokryť iba […] mil. EUR z rezerv a čistého ročného príjmu.

(5)

Na základe varovania tlače vyberali vkladatelia na konci apríla/začiatkom mája 2006 hromadne peniaze z bežných a sporiacich účtov.

1.2.   Štátna záruka

(6)

Bez štátnej záruky by BAWAG-PSK nemohla dodržať ustanovenia o solventnosti a základnom imaní podľa rakúskeho zákona o bankách („BWG“) a zostaviť účtovnú závierku za rok 2005.

(7)

Podľa Rakúska je cieľom poskytnutia záruky:

stabilizovať a posilniť postavenie BAWAG-PSK,

umožniť zostavenie účtovnej závierky za rok 2005,

umožniť začiatok alebo pokračovanie predajných opatrení,

udržať funkčnosť BAWAG-PSK v budúcnosti,

posilniť dôveru investorov na rakúskom finančnom trhu.

(8)

Záruka zanikne 60 dní po predaji BAWAG-PSK, najneskôr 1. júla 2007. Predĺženie je však za určitých podmienok možné.

(9)

BAWAG-PSK musí uhradiť 0,2 % ročne za obdobie do 30. júna 2007 a následne 1,2 %.

1.3.   Plán reštrukturalizácie

(10)

Rakúsko poznamenáva, že hlavným účelom reštrukturalizačných opatrení je zníženie prevádzkových rizík a zvýšenie rentability podniku.

1.4.   Zmierňujúce opatrenia

(11)

Rôzne prvky podľa Rakúska ukazujú, že hospodárska súťaž nebude v dôsledku poskytnutia pomoci neprimeraným spôsobom narušená.

1.5.   Predajný proces

(12)

Akcionári BAWAG-PSK sa rozhodli predať 100 % svojho podielu v banke. Predajný proces sa začal s podporou investičného bankára.

2.   Posúdenie

(13)

BAWAG-PSK bola spoločnosťou v ťažkostich v zmysle usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu spoločností v ťažkostiach (2) (ďalej len „usmernenia“). Záruka pre BAWAG-PSK, ktorá je spoločnosťou v ťažkostiach, by bola štátnou pomocou. Táto pomoc by bola nezákonná, pretože nebola notifikovaná pred nadobudnutím účinnosti.

2.1.   Výška pomoci

(14)

Komisia má pochybnosti o primeranosti analýzy prvku pomoci, ktorú uskutočnilo Rakúsko.

2.2.   Možný základ pre zlučiteľnosť nezákonnej pomoci

(15)

Ako teoretický základ pre posúdenie zlučiteľnosti záruky prichádzajú v kontexte usmernení do úvahy jedine i) článok 87 ods. 3 písm. b) a ii) článok 87 ods. 3 písm. c).

2.2.1   Článok 87 ods. 3 písm. b)

(16)

Je sporné, či by vážna kríza likvidity BAWAG-PSK mala systémový vplyv na rakúsky finančný systém a globálnejšie na celé rakúske hospodárstvo.

2.2.2   Pomoc na záchranu

(17)

Je sporné, či by bolo možné považovať záruku ako pomoc na záchranu za zlučiteľnú.

2.2.3   Pomoc na reštrukturalizáciu

(18)

V usmerneniach sú stanovené podmienky, ktoré je potrebné splniť, aby bola pomoc na reštrukturalizáciu zlučiteľná.

Dlhodobá životaschopnosť/plán reštrukturalizácie

(19)

Opatrenia, o ktorých sa uvažuje v reštrukturalizačnom pláne, nemusia stačiť na obnovu dlhodobej životaschopnosti BAWAG-PSK.

Zabránenie neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže

(20)

Je sporné, či by organizačné zmeny, ktoré BAWAG-PSK už uskutočnila alebo plánuje uskutočniť, dokázali zabrániť neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže.

Obmedzenie pomoci na minimum

(21)

Komisia potrebuje ďalšie informácie, aby mohla posúdiť, či príspevok BAWAG-PSK dosiahne 50 % nákladov na reštrukturalizáciu.

Špecifické podmienky, na ktoré sa viaže schválenie pomoci

(22)

Komisia upozorňuje na skutočnosť, že okrem opatrení prijatých za účelom zabránenia neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže, môže stanoviť podmienky a záväzky, ktoré pokladá za potrebné, aby sa poskytnutím pomoci nenarušila hospodárska súťaž spôsobom, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom.

3.   ZÁVER

Komisia v súlade s konaním podľa článku 88, ods. 2 Zmluvy o ES žiada Rakúsko, aby predložilo pripomienky a poskytlo všetky informácie, ktoré môžu pomôcť pri posudzovaní štátnej záruky pre BAWAG-PSK, do jedného mesiaca od dátumu prijatia tohto listu.

V súlade s článkom 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 môže byť každá nezákonná pomoc predmetom vymáhania pomoci od príjemcu.

TEXT LISTU

„Die Kommission teilt Österreich mit, dass sie nach Prüfung der von den österreichischen Behörden zur vorerwähnten Maßnahme übermittelten Angaben beschlossen hat, das Verfahren nach Artikel 88 Absatz 2 EG-Vertrag einzuleiten.

1.   VERFAHREN

(1)

Nach dem Erscheinen von Presseberichten zu finanziellen Schwierigkeiten der Bank für Arbeit und Wirtschaft und Österreichische Postsparkasse Aktiengesellschaft (nachfolgend ‚BAWAG P.S.K.‘ genannt) hat die Kommission am 5. Mai 2006 ein Auskunftsersuchen an Österreich gerichtet.

(2)

Am selben Tag erhielt die Kommission ein Schreiben der österreichischen Behörden mit Informationen zu einer Haftungsübernahme des Bundes zugunsten der BAWAG P.S.K. und möglichen Gründen für deren Vereinbarkeit mit dem EU Recht.

(3)

Mit Schreiben vom 30. Mai 2006 richtete die Kommission Fragen bezüglich der wirtschaftlichen Situation der BAWAG P.S.K. und deren Muttergesellschaft Österreichischer Gewerkschaftsbund (nachfolgend ‚ÖGB‘ genannt), den Vertragsbedingungen der Haftungsübernahme und deren Vereinbarkeit mit dem gemeinsamen Markt an Österreich.

(4)

Am 27. Juni 2006 fand ein Treffen mit Österreich und Vertretern der BAWAG P.S.K. statt. Im Anschluss an das Treffen übermittelte Österreich mit Schreiben vom 18 Juli 2006, registriert am 19 Juli 2006, zusätzliche Informationen. Mit Schreiben vom 21. September 2006, registriert am 22. September 2006 übermittelte Österreich einen Umstrukturierungsplan

2.   HINTERGRUND

2.1.   Beschreibung der BAWAG P.S.K.

(5)

Die BAWAG P.S.K. ist ein nicht-börsennotierter Bank- und Finanzkonzern mit Aktivitäten in allen Bereichen der Finanzdienstleistungen in Österreich und außerhalb Österreichs. Sie betreibt das größte zentral geleitete inländische Zweigstellen-Netzwerk, sie hat 1,2 Mio. private und mehr als 60.000 Geschäftskunden. Am 31. Dezember 2005 betrug die Bilanzsumme 53 Mrd. EUR.; die eingelegten Sparguthaben beliefen sich auf ca. 18 Mrd. EUR, der größte Umfang von Sparguthaben in Österreich.

(6)

Die folgende Tabelle gibt eine Übersicht über die wichtigsten Kennzahlen der BAWAG P.S.K. im Zeitraum 2004/2005 (3):

BAWAG P.S.K.

Bilanzsumme

(Mrd. EUR)

Anzahl der Mitarbeiter zum Bilanzstichtag

Anzahl der Outlets

Operatives Ergebnis

(Mio. EUR)

Jahresüberschuss

(Mio. EUR)

2004

56,3

6.275

1.847

280

138,3

2005

57,9

6.632

1.571

217

3,6

(7)

Die Geschichte der Bank geht zurück bis ins Jahr 1922 als die ‚Arbeiterbank‘ gegründet wurde, um Guthaben der Gewerkschaften und Konsumgenossenschaften zu verwalten. Die Bank wurde von den österreichischen Gewerkschaften nach dem zweiten Weltkrieg wiedereröffnet. Die meisten Regierungsüberweisungen und Gehaltszahlungen an Bedienstete im öffentlichen Dienst werden über die Bank ausgeführt.

(8)

Aktuelle Eigentümerstruktur der BAWAG P.S.K:

Image

(9)

Die Gesellschaft Anteilsverwaltung BAWAG P.S.K. Aktiengesellschaft (nachfolgend ‚AVB‘ genannt) ist die alleinige Eigentümerin der BAWAG P.S.K. und hält 100 % der Geschäftsanteile.

(10)

Die Österreichische Gewerkschaftliche Solidarität Privatstiftung (nachfolgend ‚ÖGSP‘ genannt) hält 49 % der Anteile an der AVB. Der ÖGB ist Stifter der ÖGSP und stellt und benennt die Mitglieder des Begünstigtenrates/Solidaritätsvermögen. Ihm gehören der Präsident des ÖGB und zwei weitere vom Präsidium des ÖGB namhaft gemachte Personen an. […] (4)

(11)

Auf der Grundlage der Anlagevermögen mit Stand September 2005 hat die Österreichische National Bank (nachfolgend ‚OeNB‘ genannt) eine Rangfolge der zehn größten österreichischen Banken, die zusammen einen Marktanteil von 57 % halten, erstellt:

Rang

Name der Bank

1

Bank Austria Creditanstalt AG

2

Erste Bank AG

3

Raiffeisen Zentralbank AG

4

BAWAG (5)

5

Österreichische Kontrollbank AG

6

ÖVAG

7

RLB Oberösterreich AG

8

Postsparkasse (PSK) (5)

9

Kommunalkredit Austria AG

10

RLB Niederösterreich-Wien AG

(12)

Die Marktanteile der BAWAG P.S.K. in Österreich gegliedert nach Produkten waren im Jahr 2005 wie folgt:

Geschäftsbereiche

Marktanteil

Einlagengeschäft mit inländischen Kunden

Privatkunden

[…]

 

Kommerzkunden

[…]

Kreditgeschäft mit inländischen Kunden inkl. Hypothekarkrediten

Privatkunden

[…]

 

Kommerzkunden

[…]

Kreditgeschäft mit der öffentlichen Hand

 

[…]

Kreditkartengeschäft

Debitkartengeschäft

[…]

 

Kreditkarten

[…]

Leasinggeschäft

 

[…]

(13)

Kürzliche Aktivitäten der Bank schließen internationale Expansionen ein. Der Anteil des Vermögens ausländischer Zweigstellen ist von ca. […] im Jahr 1995 auf ca. […] und auf etwas mehr als […] wenn Tochtergesellschaften eingeschlossen sind im Jahr 2004 gewachsen. Gegenwärtig verfügt die Bank über Tochtergesellschaften in Tschechien, der Slowakei, Slowenien, Ungarn, Malta und Lybien. […]

(14)

Die Marktanteile der BAWAG P.S.K. in den neuen osteuropäischen Mitgliedstaaten sind gering.

3.   BESCHREIBUNG DER ZU BEURTEILENDEN MASSNAHME

(15)

In der vorliegenden Entscheidung zu beurteilende Maßnahme handelt es sich um eine durch Gesetz geregelte Haftungsübernahme des Bundes für die BAWAG P.S.K., dem BAWAG P.S.K.-Sicherungsgesetz (nachfolgend ‚ BAWAG P.S.K-Gesetz‘ genannt), verabschiedet am 8 Mai 2006.

3.1.   Der Ausgangspunkt für die Schwierigkeiten der BAWAG P.S.K.

(16)

Entsprechend Informationen von Österreich sind die wirtschaftlichen Schwierigkeiten der BAWAG P.S.K. hauptsächlich auf zwei Sondergeschäfte, die ‚Karibikgeschäfte‘ und ‚Refco‘, die durch einige Mitglieder des früheren Managements durchgeführt wurden, zurückzuführen. Möglich waren diese Sondergeschäfte durch ein unzureichendes Risikocontrolling und die bewusste Umgehung bestehender Kontrollinstanzen durch die Beteiligten.

‚Karibikgeschäfte‘

(17)

Die ‚Karibikgeschäfte‘ wurden im Wesentlichen zwischen 1995 und 2001 getätigt. Von 1995 bis 1998 wurden in vorerst drei Tranchen insgesamt […] über die BAWAG International Finance, Dublin, an Gesellschaften mit Sitz auf den Cayman Islands überwiesen. Im Jahr 1998 wurde noch ein weiterer Kredit in Höhe von […] vergeben. Im September 1998 stellte sich das Engagement so dar, dass die BAWAG P.S.K. über ihre Tochtergesellschaft in Dublin insgesamt […] an vier Gesellschaften zum Zweck diverser Investments kreditiert hatte. Diese Beträge wurden verwendet, um in die Kursentwicklung des Yen gegen den US-Dollar zu spekulieren. Die als Deckung fungierende von dritter Seite aufgebrachte Eigenkapitaltranche und die Mittel aus den Senior-Deposit-Agreements wurden als Margin für die Spekulationen sukzessive verbraucht, weil die erwartete Kursentwicklung nicht eingetreten war. Bezüglich der bis 1998 erfolgten Finanzierungen trat auf diese Weise ein Totalverlust in Höhe der […] ein.

(18)

Bis Jahresende 1998 wurden weitere Finanzierungen über insgesamt […] vorgenommen und 1999 Kreditengagements über ca. […] eingegangen, die sich abermals als nicht werthaltig erwiesen. Wieder war eine erwartete Yen-Kursentwicklung nicht eingetreten; Optionen, die im Zeitverlauf deutlich gefallen waren, wurden mit sehr großem Verlust verkauft. Das Obligo per Ende 1999 betrug […], wobei die starke Obligoausweitung zu einem großen Teil auch auf starke Verschiebungen im Wechselkursgefüge zurückzuführen war.

(19)

Ende 1999/Anfang 2000 wurde ein weiterer, letzter Versuch unternommen, die bis dahin erlittenen Verluste aus diesen Geschäften doch noch zu kompensieren. Es wurden weitere […] gemeinsam mit den aus vorherigen Optionen verbliebenen […] in Fonds veranlagt. Die Investitionen wurden wiederum in Yen-Swaps-Spekulationen unternommen und dadurch neuerlich ein Totalverlust der investierten Mittel verursacht. Ende 2000 bestand aufgrund dieser Geschäfte ein Obligo von […]. Ab 2001 wurden die Verluste häufig umstrukturiert und durch teilweise Abschreibungen schließlich per Oktober 2005 auf […] reduziert.

‚Refco‘

(20)

Die Geschäftsbeziehung der BAWAG zu Refco Group Ltd. LLC (nachfolgend ‚Refco‘ genannt) (6) begann im Jahr 1998 und dauerte bis Oktober 2005. Schwerpunkte dieser Geschäftsbeziehung waren:

eine Beteiligung der BAWAG P.S.K. an Refco im Zeitraum 1999 bis 2004,

Finanzierungen im Rahmen eines Proceeds-Participation-Agreement,

eine Kooperation zwischen der BAWAG P.S.K. und Refco auf mehreren Gebieten des täglichen Bank- und Wertpapiergeschäfts.

Kreditgewährungen der BAWAG P.S.K. an Refco, beginnend mit einem Kredit im Jahr 1998, der im Zusammenhang mit der Beendigung der Beteiligung der BAWAG P.S.K. an Refco im Jahr 2004 rückgeführt worden war, bis zur Kreditgewährung über 350 Mio. EUR im Oktober 2005. Dazwischen gab es immer wieder Kreditgewährungen an Refco oder Refco-Gesellschaften, u. a. auch mehrere sehr kurzfristige Kredite über den Bilanzstichtag von Refco (sog. ‚Year-End Transactions‘).

(21)

Der BAWAG P.S.K. war nicht bekannt, dass in den geprüften Finanzberichten und Bilanzen von Refco wesentliche Mängel enthalten waren, die schon in die 1990er Jahre zurückreichten, und zwar insbesondere Mängel, die diese Forderung von […] betrafen, welche dem CEO von Refco, Phillip Bennett, und Gesellschaften unter seiner Kontrolle zuzuordnen war. Bennett war aufgrund dieser Mängel in den Bilanzen am 06.10.2005 von seinen Funktionen bei Refco suspendiert worden. Kurz nach der Suspendierung stellte Refco den Insolvenzantrag.

(22)

Im April 2006 wurden in den USA seitens Refco, des Creditors Committee (Ausschuss der unbesicherten Refco-Gläubiger), des Department of Justice (US-Justizministerium) und der Securities and Exchange Commission (SEC, US-Börsenaufsicht) gegen die BAWAG P.S.K. Klagen angestrengt. Im Rahmen dieser Verfahren war ein Betrag von rund […] durch gerichtliche Verfügung gesperrt worden.

(23)

Aus der Beziehung mit Refco ergab sich folgende Belastung für die BAWAG P.S.K. per Ende 2005:

 

350 Mio. EUR Wertberichtigungsbedarf aus einer Kreditvergabe

 

[…] Verlust aus Gold-Swaps

 

[…] Verlust aus dem Verkauf von Senior Secured Loans

 

[…] Wertberichtigungen sonstiger Engagements sowie

 

entsprechende Rechtskosten

 

und führten zusammen zu einem Aufwand von […].

(24)

Diesem Komplex hinzuzurechnen ist die Rückstellung in Höhe von […], die Anfang Mai 2006 rückwirkend für den Vergleich mit den Refco-Gläubigern gebildet werden musste. Daraus ergibt sich ein noch ausstehender Fehlbetrag aus Refco-Geschäften in Höhe von 1,0045 Mrd. EUR.

Auswirkungen der ‚Karibikgeschäfte‘ und ‚Refco‘

(25)

Im Jahr 2004 wurden Forderungen aus dem Karibikkomplex im Ausmaß von rd. […] abgeschrieben.

(26)

Zur Bewältigung der Verluste der Karibikgeschäfte in 2005 wurden liquide Mittel in Höhe von […], Abschreibungen im Zuge der Umgründung in 2005 in Höhe von 534 Mio. EUR und weitere Wertberichtigungen im Anschluss an 2005 in Höhe von […]. Der noch verbleibende Betrag in Höhe von […]. EUR ist voll wertberichtigt und in die Liste der bundesverbürgbaren Forderungen aufgenommen.

(27)

Im Jahr 2005 führte Refco zu Aufwendungen in Höhe von 1.004,5 Mio. EUR. Hierin enthalten ist zum einen die vollständige Wertberichtigung des im Oktober 2005 gewährten Kredits in Höhe von 350 Mio. EUR samt weiteren Wertberichtigungen und Verlusten in Höhe von insgesamt […] sowie eine Rückstellung für Verpflichtungen aus dem Settlement in den USA, möglichem Wertberichtigungsbedarf von Veranlagungen in Fonds mit Refco-Bezug, weiteren Rechtsrisiken und hierfür anfallenden Rechtsanwaltskosten in Höhe von […]. Des Weiteren wurden Forderungen […] im Ausmaß von […] wertberichtigt.

(28)

Im Oktober 2005 wurde der BAWAG P.S.K. durch die Refco-Insolvenz getroffen und zur gleichen Zeit wurden die Verluste aus den Karibikgeschäften bekannt.

(29)

Diese Ereignisse führten zu Wertberichtigungen von […] in der Bilanz des […]. Die BAWAG P.S.K. konnte nur […] durch Auflösung von Rückstellungen und das Jahresergebnis abdecken.

(30)

Gewarnt durch die Presse zogen Kunden in großem Umfang Ende April/Anfang Mai 2006 Geld von den Girokonten und Sparkonten ab. Insgesamt wurden […], während die Einlagen auf den Sparkonten um […] reduziert wurden. Die Marktanteile der BAWAG P.S.K. verringerten sich dementsprechend.

(31)

Gemäß Informationen Österreichs gehen die wirtschaftlichen Schwierigkeiten der BAWAG P.S.K. ausschließlich auf Sondergeschäfte (Karibikgeschäfte und Refco) und vom üblichen Bankgeschäft getrennte Geschäfte zurück, die durch zwei Mitglieder des früheren Managements der BAWAG P.S.K. in aktiver Form mit nicht immer vorheriger Unterrichtung der weiteren Vorstandsmitglieder unter weitgehender Umgehung der damals bestehenden aufsichtsrechtlichen Kontrollen durchgeführt wurden. Diese folgenschweren Sondergeschäfte waren Geschäfte, die nicht zum Treasury- oder Kapitalmarktgeschäft der Bank gehörten Das Risikocontrolling der Bank war unzureichend.

3.2.   Die Haftungsübernahme des Bundes

(32)

Ohne eine Haftungsübernahme des Bundes hätte die BAWAG P.S.K. die Solvabilitäts- und Eigenmittelbestimmungen des Österreichischen Bankwesengesetzes (nachfolgend ‚BWG‘ genannt) nicht einhalten und die Bilanz 2005 nicht schließen können.

(33)

Die Haftungsübernahme in Höhe von 900 Mio. EUR (7) wurde am 6. Juni 2006 mit Rückwirkung zum 31. Dezember 2005 finalisiert.

Die Zielsetzungen der Haftungsübernahme

(34)

Gemäß Informationen Österreichs zielt die Haftung auf Folgendes ab:

Stabilisierung und Stärkung der Lage der BAWAG P.S.K.;

Ermöglichung der Bilanzerstellung 2005;

Ermöglichung des Beginns bzw. der Fortsetzung der Verkaufsmaßnahmen;

Aufrechterhaltung der zukunftsorientierten Funktionsfähigkeit der BAWAG P.S.K.;

Stärkung des Vertrauens der Anleger in den österreichischen Finanzplatz.

(35)

Österreich ist der Auffassung, dass die Haftungsübernahme als eine Beihilfe zur Behebung einer beträchtlichen Störung im Wirtschaftsleben eines Mitgliedstaates notifiziert wurde. Die Insolvenz der BAWAG P.S.K. hätte Konsequenzen haben können, die weit über die Folgen bei einer anderen Bank dieser Größenordnung hinausgegangen wären. Eine Insolvenz hätte neben dem Österreichischen Gewerkschaftsbund als Eigentümer insbesondere auch den Bund betroffen

als Träger der Staatsaufgabe Finanzmarktstabilität;

als Kunden, sowie

aufgrund seiner früheren Stellung als Eigentümer und Haftungsträger der Österreichischen Postsparkasse.

(36)

Darüber hinaus hätte die Insolvenz der BAWAG P.S.K. auch Auswirkungen auf den Zahlungsverkehr und auf die Bundesbediensteten der Österreichischen Postsparkasse haben und Strukturprobleme des ländlichen Raums hervorrufen können.

(37)

Österreich ist der Ansicht, dass es kaum möglich ist, eine quantitative Abschätzung eventueller Konsequenzen einer Insolvenz der Bank auf die Gesamtwirtschaft vorzunehmen. Ungeachtet dessen steht jedoch zweifellos fest, dass eine Insolvenz der BAWAG P.S.K. die Stabilität des Finanzplatzes Österreich gefährdet hätte. Die Schaffung von zwei Sondergesellschaften (siehe unten) würde ebenfalls die eindeutige Unterstützung der BAWAG P.S.K. von Seiten der größten Marktteilnehmer im österreichischen Finanzmarkt veranschaulichen, die bereit seien, die Stabilität des Finanzmarkts in Österreich zu sichern.

Die mit der Haftung verbundenen Bedingungen

(38)

Die Haftung erlischt 60 Tage nach Veräußerung der BAWAG P.S.K., aber grundsätzlich nicht später als zum 1. Juli 2007. Eine Verlängerung unter bestimmten Bedingungen ist jedoch möglich.

(39)

Das von der BAWAG P.S.K. zu zahlende Entgelt beträgt für den Zeitraum bis 30. Juni 2007 jährlich 0,2 % und anschließend 1,2 %.

(40)

Die Haftung der Republik Österreich kann nur in Anspruch genommen werden, wenn kumulativ

noch kein Verkauf der BAWAG P.S.K. stattgefunden hat,

die BAWAG P.S.K. ihre direkten und indirekten Gesellschafter zur Zahlung sowie zur Offenlegung ihrer aktuellen Vermögensverhältnisse aufgefordert hat und

die wirtschaftliche Bedrohung der Bank (Unterschreitung der gesetzlichen Eigenmittelerfordernisse) nach wie vor gegeben ist und

eine Insolvenz der BAWAG P.S.K. (Zahlungsunfähigkeit durch Überschuldung) droht oder bereits eingetreten ist.

(41)

Die Inanspruchnahme der Bürgschaft ist auch dann gestattet, wenn eine Insolvenz nur deshalb droht, weil die Bürgschaft zum 01.07.2007 ausläuft; Österreich kann durch Verlängerung der Bürgschaft die Inanspruchnahme abwehren. Allerdings ist dafür ein Beschluss der Bundesregierung erforderlich.

(42)

Die Haftung deckt nur Forderungen ab, die in die Bemessungsgrundlage nach § 22 Abs. 2 BWG einzurechnen sind und die gemäß der Verordnung der Finanzmarktaufsichtsbehörde (nachfolgend ‚FMA‘ genannt) über die Anlage zum Prüfungsbericht (8) eingestuft sind.

(43)

Die Haftung des Bundes gemäß dieser Haftungsvereinbarung, ausgenommen aus bereits erfolgten Haftungsinanspruchnahmen, erlischt mit dem Eigentumsübergang (direkt oder indirekt) der Anteile an der BAWAG P.S.K. an Dritte im Sinne des § 3 Abs. 1 BAWAG P.S.K.-Gesetz, spätestens jedoch am 01.07.2007. Die BAWAG P.S.K. hat jeden solchen Eigentumsübergang dem Bund unverzüglich unter Vorlage entsprechender Nachweise schriftlich mitzuteilen, sofern sie davon Kenntnis erhält. Wenn dies für die Durchführung des Verkaufs der Anteile an Dritte im Sinne des § 3 Abs. 1 BAWAG P.S.K.-Gesetz erforderlich ist, wird Österreich über begründetes Ersuchen der BAWAG P.S.K. die Haftung bis zu 60 Tagen nach dem Eigentumsübergang verlängern, längstens aber bis zum 30. Juni 2007.

(44)

Österreich kann durch den Bundesminister für Finanzen (mit Zustimmung der Bundesregierung) die in dieser Vereinbarung übernommene Haftung prolongieren, falls die Voraussetzungen von § 1 Abs. 2 BAWAG P.S.K.-Gesetz vorliegen. Österreich wird eine solche Verlängerung insbesondere dann erwägen, wenn aufgrund eines Erlöschens der Haftung die nachhaltige Sanierung der BAWAG P.S.K. oder deren Verkauf gefährdet wäre. Die BAWAG P.S.K. wird an Österreich, sobald sie eine Verlängerung anstrebt, möglichst aber bis 31. März 2007, ein entsprechendes Ansuchen richten, in dem das Vorliegen der Voraussetzungen für eine Prolongierung zu begründen und zu dokumentieren ist. Sofern eine Haftungsinanspruchnahme auf eine drohende Insolvenz gestützt wird, die auf einen künftigen Wegfall der Bundeshaftung zurückzuführen ist, kann Österreich eine solche Haftungsinanspruchnahme dadurch abwenden, dass er die Haftung vor deren Ablauf prolongiert. In diesem Fall treten die Folgen einer Haftungsinanspruchnahme nicht ein.

(45)

Eine weitere mit der Haftungsübernahme verbundene Bedingung gibt der BAWAG P.S.K. und ÖGB auf, ihre Anteile an der Österreichischen Nationalbank (‚OeNB‘) zu verkaufen. Unter Berücksichtigung der Besonderheiten einer solchen Vorgangs stellt Österreich fest, dass ein Marktpreis für diese Anteile um […] über dem Nennwert der Aktien liegt. Mit dieser Schätzung gelangt man zu einem ‚Marktpreis‘ zwischen […]. Der endgültige Verkaufspreis an die österreichischen Behörden beträgt […] ([…] für die BAWAG P.S.K.). Mit dem Verkauf waren sowohl der Verzicht auf das Nominierungsrecht eines Generalrats als auch auf die Mitwirkung des gemeinsam mit der B & C Beteiligungsmanagement GmbH und der Wiener Städtische Allgemeine Versicherung AG zu nominierenden Generalsrats verbunden. Pro 1 Mio. EUR Grundkapital steht das Recht zu, einen Generalrat vorzuschlagen (§ 18 NBG). Mit dem Verkauf verzichtet die BAWAG P.S.K. auf alle Nominierungsrechte und damit auf den Zugang zu Informationen. Da gemäß § 69 NBG 90 % des Reingewinns Österreich zustehen, ist der Wert der Beteiligung neben der für die Aktionäre verbleibenden 10 %igen Rendite im Wesentlichen im Wert des Zugangs zur Information, zum direkten Zugang zum Direktorium und zum Meinungsaustausch zu sehen. Der Verkaufserlös entsprach dem Buchwert der Beteiligung.

Das Beihilfeelement der Haftungsübernahme

(46)

Österreich legt dar, dass das Beihilfeelement der Haftungsübernahme anhand der Mitteilung der Kommission über die Anwendung der Artikel 87 und 88 EG-Vertrag auf Staatliche Beihilfen in Form von Haftungsverpflichtungen und Bürgschaften (9) (nachfolgend ‚Mitteilung‘ genannt) ermittelt werden muss. Die Mitteilung verleihe der Kommission einen weiten Ermessensspielraum hinsichtlich der Bestimmung der Höhe der Beihilfe. Verbindlich festgelegt werde lediglich, dass das Beihilfeelement in Bezug auf die Einzelheiten der Haftungsübernahme zu beurteilen sei.

(47)

Österreich zufolge lässt sich aus der Tatsache, dass die BAWAG P.S.K. zum Zeitpunkt der Beihilfegewährung als Unternehmen in finanziellen Schwierigkeiten einzustufen war, nicht folgern, dass das Beihilfeelement dem garantierten Betrag von 900 Mio. EUR entspricht. Vielmehr stünde der Kommission in einem solchen Fall ein Ermessensspielraum hinsichtlich der Bestimmung der Höhe der Beihilfe zu, die sie unter Beachtung der Besonderheiten und Einzelheiten der Bürgschaftsvereinbarung, insbesondere des ermittelten Risikofaktors, auszuüben habe. Die Höhe der Beihilfe sollte daher anhand der Ausfallwahrscheinlichkeit der Bürgschaft berechnet werden. Die Entscheidung der Kommission im Fall Crédit Foncier de France (nachfolgend: ‚CFF‘ genannt) (10) würde dies veranschaulichen.

(48)

In diesem Zusammenhang nimmt Österreich wie folgt Stellung:

Die kurze Laufzeit der Bürgschaft und die Unwahrscheinlichkeit einer Prolongierung derselben würden das Risiko einer Inanspruchnahme stark einschränken. Insbesondere sei nach derzeitiger Planung mit hoher Wahrscheinlichkeit davon auszugehen, dass der Verkauf der BAWAG P.S.K. bis Anfang 2007 vollzogen sein werde. Die Dauer der wirtschaftlichen Wirkung der Bürgschaft werde damit tatsächlich nicht länger als acht Monate sein (von Mai bis Dezember 2006). Selbst wenn man auf die Rückwirkung zum 1. Januar 2006 abstellen würde, betrüge die Laufzeit nicht mehr als ein Jahr. Die Bürgschaft sei daher in ihrer Dauer auf das absolut erforderliche Maß begrenzt.

Die Wahrscheinlichkeit einer Inanspruchnahme würde durch die spezifischen Modalitäten der Bürgschaft ebenfalls begrenzt. Besonders würde sich auch der Umstand, dass die Bürgschaft lediglich eine Ausfallbürgschaft sei, Risiko mindernd auswirken. Die Haftung Österreichs käme lediglich im Falle der (drohenden) Insolvenz der BAWAG P.S.K. in Frage. Eine solche Insolvenz sei aber gerade wegen und nach Gewährung der Haftungsübernahme sehr unwahrscheinlich.

Das allgemeine Ausfallrisiko der BAWAG P.S.K. wird als gering eingestuft, da die Marktentwicklung für den Sektor Banken in Österreich positiv eingeschätzt wird. Damit sind die wirtschaftlichen Außenbedingungen für eine Weiterexistenz der BAWAG P.S.K. gut und lassen einen Liquiditätszuwachs erwarten. Darüber hinaus habe eine deutliche Verbesserung im Hinblick auf die Kontrollmaßnahmen der Bank stattgefunden.

(49)

Österreich hält fest, dass das Rating ‚Financial Strength Rating‘ (‚FSR‘) (11) von Moody's ein geeigneter Indikator für die finanzielle Situation der BAWAG P.S.K. sei, da das FSR ausschließlich auf die finanzielle Leistungsfähigkeit des Unternehmens selbst ohne externe Unterstützung abstelle. Das FSR von ‚E+‘ der BAWAG P.S.K. entspricht einem ‚Baseline Rating‘ von B1 bis B3. Letztere Rating würde eine Ausfallwahrscheinlichkeit innerhalb eines Jahres zwischen 3,2 % und 10,5 % bedeuten.

(50)

Aufgrund der Risikomindernden Gründe und der zeitlichen Begrenzung wegen des zu erwartenden Verkaufs der Bank in naher Zukunft erscheine die Ausfallwahrscheinlichkeit von B2 als realistisch und fair. Das Beihilfeelement der Haftungsübernahme würde daher 49,1 Mio. EUR betragen. (12).

(51)

Unter Berücksichtigung des Haftungsentgelts von 0,2 % im ersten Jahr würde das Beihilfeelement netto 47,3 Mio. EUR betragen (13).

3.3.   Der Umstrukturierungsplan

(52)

Österreich nimmt zur Kenntnis, dass der Hauptzweck der Umstrukturierungsmaßnahmen die Reduzierung der Betriebsrisiken und die Erhöhung der Rentabilität des Geschäftes ist. Die Strategie der BAWAG P.S.K. beinhaltet folgende wesentliche Punkte:

Wiederherstellung des Kundenvertrauens in die Bank und ihr Management

Rückbesinnung auf das Kerngeschäft der Bank

Beibehaltung und Ausbau standardisierter kostengünstiger Veranlagungs- und Kreditprodukte für das Retail-Privat- und Retail-KMU-Geschäft in Österreich und durch die Tochterbanken im benachbarten Ausland mit dem Ziel der Kundenrückgewinnung

Ausbau der Zielmärkte in Zentral- und Osteuropa durch stärkere Marktpräsenz in diesen Ländern (Slowakei, Tschechische Republik, Slowenien)

Verbesserung der Cross-Selling-Rate sowohl im Retail- als auch im Corporate-Segment

Nutzung des neuen Kernbanksystems, welches ab November 2006 erstmals die Servicierung ehemaliger BAWAG- und ehemaliger P.S.K.-Kunden auf einer Plattform ermöglicht, zur Intensivierung der Geschäftsverbindung mit bestehenden Kunden (Know your customer)

Verstärkte Pflege des Images der Bank als Preisführer und Festigung des Images der Bank als die österreichische Kundenbank

(53)

Die risikobezogene Umstrukturierung wird durch drei Maßnahmen auf Gesamtbankebene adressiert: i) Einführung eines Corporate-Governance-Kodex und einer neuen Geschäftsordnung für den Vorstand, ii) Änderungen im Risikocontrolling und Installation eines Risikovorstands und iii) Verbesserung von Rechnungsanweisungsprozessen (14) aus Risikosicht.

(54)

Die Steigerung der Profitabilität wird durch Maßnahmen auf Ebene der einzelnen Geschäftsfelder umgesetzt. Es sind im Wesentlichen Personaleinsparungen. Sie resultieren aus dem Abschluss von Großprojekten [allegro (15), Basel II], Einsparungen durch ein verbessertes Kernbankensystem, Reduktion des Overheads im Bereich der Zentrale und weiteren strukturellen Maßnahmen mit dem Ziel der Kostenreduktion.

(55)

Die Annahmen für die Marktentwicklung lauten wie folgt (in %):

 

2001

2002

2003

2004

2005

Φ 2001-2005

2006

Φ 2006–2010

Privatkredite (y-o-y)

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Unternehmenskredite (y-o-y)

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Kundeneinlagen (y-o-y)

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Sichteinlagen (y-o-y )

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Spareinlagen (y-o-y)

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Geldvermögensbildung der privaten Haushalte (Mrd. EUR)

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

(56)

Für den öffentlichen Sektor könnten die Kredite an Länder und Gemeinden im Prognosezeitraum durchschnittlich um […] p. a. zunehmen. Beim Kapitalmarktgeschäft kann von einem jährlichen Volumen zwischen […] und […] für das Privatkunden-Neugeschäft ausgegangen werden (Nettokäufe, ohne Bewertungseffekte). Die sonstigen Wertpapiertransaktionen (festverzinsliche Schuldverschreibungen, Aktien) und damit die Dienstleistungserträge dürften in der Tendenz ebenfalls zunehmen. Schließlich wird in Osteuropa ein dynamisches Wirtschaftswachstum von rund 4,5 % p. a. erwarten; damit ist eine entsprechende Ausweitung der Bankgeschäfte verbunden.

(57)

Das Base-Case-Szenario lautet wie folgt:

Gewinn und Verlustrechnung nach Handelsgesetzbuch (in Mio. EUR)

 

2006

2007

2008

2009

2010

2011

Nettozinsertrag

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Beteiligungserträge

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Provisionserträge

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Finanzergebnis

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Sonstige betriebliche Erträge

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Betriebserträge

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Personalaufwand

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Sachaufwand

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Abschreibungen

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Sonstiger betrieblicher Aufwand

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Betriebsergebnis

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Risikovorsorge und Bewertung Wertpapiere

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Bewertung Finanzanlagen

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Ergebnis der gewöhnlichen Geschäftstätigkeit

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Steuern

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Jahresüberschuss

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

RoE

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

(58)

Das Base-Case-Szenario beinhaltet folgende wesentliche Annahmen:

Going Concern

Geschäftsbetrieb ‚as usual‘ im 2. Halbjahr 2006, keine negative Beeinflussung des Geschäftsgangs durch Pressemeldungen; Maßnahmen zur Kunden- und Geschäftsrückgewinnung werden nicht konterkariert

Kein Liquiditätsengpass, das heißt, das Vertrauen in die BAWAG P.S.K. ist durch Übernahme durch einen entsprechend gearteten Erwerber wiederhergestellt.

Die Bundesbürgschaft wird nicht in Anspruch genommen. Ein Erwerber leistet einen eigenkapitalwirksamen Zuschuss in Höhe der durch die Bundesbürgschaft aufgelösten Wertberichtigungen. Diese Wertberichtigungsdotierung ist nicht gezeigt, da davon ausgegangen wird, dass der Erwerber einen Zuschuss in die nicht gebundene Kapitalrücklage leistet, die entsprechend der Wertberichtigungsbildung aufgelöst wird, womit sich der Jahresüberschuss nicht verändert.

Als Zielkernkapitalquote der BAWAG P.S.K. wird […] angesetzt, hierfür nicht benötigte Teile des Jahresergebnisses werden ausgeschüttet.

Hybrid- und sonstiges Tier–I-Kapital steht dem Unternehmen weiterhin in voller Höhe zur Verfügung. Die Änderung im Ausweis aufgrund von IAS 32 restated 2005 führt zu keiner Änderung der Solvabilitäts- und Eigenmittelvorschriften nach BWG.

Die Änderung des Anstiegs der Zinskurve (vor allem am langen Ende) führte im ersten Halbjahr 2006 zu einem signifikanten Abwertungsbedarf. Hedgingstrategien sollten weitere Zinsänderungen im Wesentlichen neutralisieren. Es wird davon ausgegangen, dass auslaufende Papiere hinkünftig ausschließlich zu Marktkonditionen erworben werden.

Umsetzung von Maßnahmen, die Personalkosten verringern.

(59)

Österreich erinnert daran, dass zwei Special Purpose Vehicles (nachfolgend ‚SPV‘ genannt) von privaten Banken einerseits und Versicherungsgesellschaften andererseits gegründet worden sind, um die bankrechtliche Kernkapitalquote der BAWAG P.S.K. abzusichern. Im Rahmen der Vereinbarung haben die vier Kreditinstitute Bank Austria Creditanstalt (nachfolgend ‚BA-CA‘ genannt), Erste Bank, Österreichische Volksbanken AG (nachfolgend ‚ÖVAG‘ genannt) und Raiffeisen Zentralbank Österreich AG (nachfolgend ‚RZB‘ genannt) und die vier Versicherungsgesellschaften Allianz, Generali, Uniqa und Wiener Städtische zwei SPV gegründet, um die BAWAG P.S.K. zu unterstützen. Während BA-CA, Erste Bank und RZB jeweils […] und ÖVAG […] in Kapital zu einem SPV beitragen werden, werden jede der vier Versicherungsgesellschaften […] zur zweiten Gesellschaft beitragen. Der BAWAG P.S.K. kommt die Funktion des Kontrollgesellschafters mit […] in beiden SPV zu. Diese Vereinbarung ermöglicht es der BAWAG P.S.K. ihr anrechenbares Kapital (Tier-I-Kapital) um 450 Mio. EUR zu erhöhen. Als Gruppe erreicht die BAWAG P.S.K. somit wieder eine angemessene Kapitalquote. Um das Risiko für die teilnehmenden Banken und Versicherungsgesellschaften soviel wie möglich zu begrenzen, können die zur Verfügung gestellten Geldmittel ausschließlich in höchst eingestufte Euro-Staatsanleihen investiert werden. Österreich bestätigt, dass diesen SPV keine Staatsgarantie gewährt wird.

(60)

Schließlich wurde eine Lösung mit den Behörden der Vereinigten Staaten und mit Refco-Gläubigern verhandelt. Das mit dem U.S. Department of Justice abgeschlossene ‚Non-Prosecution Agreement‘ jedoch verweist auf einen Transaktionswert, dessen Wert noch einen Rechtsstreit in den USA auslösen kann.

3.4.   Gegenleistungen

(61)

Österreich ist der Ansicht, dass verschiedene Elemente zeigen, dass unzumutbare Wettbewerbsverfälschungen, die durch die Beihilfe verursacht werden, vermieden werden. Insbesondere haben, zusätzlich zum Verkauf der Anteile, die von der Bank in der OeNB gehalten wurden, andere Divestments vor kurzem stattgefunden:

Bank des Frick & Co. Aktiengesellschaft (16) (Liechtenstein): Der […] Kapitalanteil an dieser vor allem für sehr gehobene Privatkunden tätigen Bank […] veräußert.

Verkauf einer Wiener Liegenschaft mit […].

(62)

Zusätzlich zu oben genannten Divestments beschloss die BAWAG P.S.K., ein Immobilieneigentum in Polen zu veräußern.

(63)

Der erzeugte Reingewinn und freie Cashflow der Divestments tragen bei, das Umstrukturierungsprogramm der Bank zu finanzieren.

(64)

Österreich ist der Ansicht, dass der ‚Bank-run‘ im Frühjahr 2006 auch eine Auswirkung auf die Bankoperationen gehabt hat. Als solches gesehen wäre dieser Bank-run, der zu verringerten Marktanteilen für die BAWAG P.S.K. führt, ähnlich wie eine Gegenleistung.

(65)

Schließlich wird behauptet, dass die Hilfe für vereinbar erklärt werden sollte, weil ohne sie aufgrund des Zusammenbruchs der BAWAG P.S.K. ein stärkeres Oligopol auf dem österreichischen Bankenmarkt entstanden wäre.

3.5.   Der Verkaufsprozess

(66)

Die Aktionäre der BAWAG P.S.K. haben beschlossen, bis zu 100 % ihrer Anteile in der Bank zu verkaufen. Der Verkaufsprozess fing mit der Unterstützung eines Investmentbankers an.

(67)

Ende September 2006 haben Bewerber genauere Daten über die Bank sammeln dürfen, um ihr Angebot Mitte November vorzulegen. Österreich erwartet, dass das Closing des Verkaufs deshalb spätestens Ende 2006/Anfang 2007 stattfinden könnte.

(68)

Die Verkaufsszenarien würden wie folgt lauten:

Übersicht Verkaufsszenarien (in Mio. EUR)

Verkaufserlös

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Verbleibender Verkaufserlös ÖGB

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Verbleibende Forderungen an Eigentümer

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Auflösung Wertberichtigung

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Erforderlicher Eigenkapitalzuschuss

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Gesamtinvestition des Käufers

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

(69)

Die obige Tabelle zeigt, dass:

bei einem Verkaufspreis von […] muss der Käufer die gesamten […] EUR als Zuschuss leisten. Trotzdem verbleiben (zusätzlich zu den […] Einzelwertberichtigung aus 2005) weitere […] (17) als Forderungen an den ehemaligen Eigentümer . Insgesamt kommt auf den Käufer ein Gesamtinvestment von […] zu.

erst bei einem Gesamtinvestment des Käufers von […] können der ÖGB und seine verbundenen Unternehmen alle bei der BAWAG P.S.K. aushaftenden Kredite tilgen.

(70)

Für Österreich hängt das Gelingen der Sanierung und die Weiterführung der Bank entscheidend von einem hohen Verkaufspreis und von der Bereitwilligkeit des Käufers ab, in zusätzliches Eigenkapital zu investieren. Jede Reduzierung der Gesamtinvestition des Käufers unter ungefähr […] würde die Auslösung der Garantie zur Folge haben.

(71)

Der Verkauf der BAWAG P.S.K. könnte schwieriger sein, solange keine Rechtssicherheit hinsichtlich der Vereinbarkeit der Haftung erzielt wird.

4.   WÜRDIGUNG DER MASSNAHME

4.1.   Die BAWAG P.S.K. ist ein Unternehmen in Schwierigkeiten gewesen

(72)

Gemäß den Leitlinien der Gemeinschaft für staatliche Beihilfen zur Rettung und Umstrukturierung von Unternehmen in Schwierigkeiten (18) (nachfolgend ‚Leitlinien‘ genannt) befindet sich ein Unternehmen in Schwierigkeiten, wenn es nicht in der Lage ist, mit eigenen finanziellen Mitteln oder Fremdmitteln, die ihm von seinen Eigentümern/ Anteilseignern oder Gläubigern zur Verfügung gestellt werden, Verluste aufzufangen, die das Unternehmen auf kurze oder mittlere Sicht so gut wie sicher in den wirtschaftlichen Untergang treiben werden, wenn der Staat nicht eingreift.

(73)

Wenngleich der Gouverneur der OeNB am 28. April 2006 insbesondere erklärte, die BAWAG P.S.K. sei solvent und verfüge über ausreichende Eigenmittel zur Deckung der Risiken, ist es nach Auffassung der Kommission höchst unwahrscheinlich, dass die Bank den Abzug von Spareinlagen im Wert von […] ohne die Bürgschaft noch viel länger überstanden hätte.

(74)

Ohne eine Haftungsübernahme des Bundes hätte die BAWAG P.S.K. die Solvabilitäts- und Eigenmittelbestimmungen des Österreichischen Bankwesengesetzes (nachfolgend ‚BWG‘ genannt) nicht einhalten und die Bilanz 2005 nicht schließen können.

(75)

Ohne die Bürgschaft hätten die Prüfer auch dem Jahresabschluss der BAWAG P.S.K. keinen uneingeschränkten Bestätigungsvermerk hinsichtlich des Grundsatzes der Unternehmensfortführung geben können.

(76)

Folglich wäre die BAWAG P.S.K. ohne die Bürgschaft mit einer ernsten Liquiditätskrise konfrontiert worden.

(77)

Ferner wäre der ÖGB nach Auffassung der Kommission ohne Unterstützung nicht in der Lage gewesen, die Schwierigkeiten seiner Tochtergesellschaft zu bewältigen. Dass die BAWAG P.S.K. Forderungen gegen ihre Eigentümer in Höhe von […] wertberichtigen musste, würde diese Auffassung bestätigen.

(78)

Daraus ergibt sich, dass die BAWAG P.S.K. ein Unternehmen in Schwierigkeiten im Sinne der Leitlinien war (19).

(79)

Die österreichischen Behörden scheinen diese Auffassung zu teilen.

(80)

Die Investitionen von Privatbanken und Versicherungsgesellschaften in die beiden oben genannten SPV zur Stärkung der Kapitalquoten der BAWAG P.S.K. erfolgten nicht auf einer ähnlichen Grundlage wie die staatliche Bürgschaft (20), sondern dürften schlicht Ausdruck des Bestrebens von Privatunternehmen gewesen sein, gemeinsam der ernsten Liquiditätskrise der BAWAG P.S.K. entgegenzuwirken. Die Investitionen von privater Seite dürften daher nicht im Widerspruch zu der Tatsache stehen, dass sich die BAWAG P.S.K. in Schwierigkeiten befand.

4.2.   Vorliegen einer staatlichen Beihilfe

(81)

Um zu beurteilen, ob eine Maßnahme eine staatliche Beihilfe im Sinne von Artikel 87 Absatz 1 darstellt, muss die Kommission prüfen, ob sie

vom Staat oder aus staatlichen Mitteln finanziert wird,

einen wirtschaftlichen Vorteil verschafft,

durch selektive Begünstigung bestimmter Unternehmen oder Produktionszweige den Wettbewerb verfälschen könnte und ob sie

den Handel zwischen Mitgliedstaaten beeinträchtigt.

Verwendung staatlicher Mittel

(82)

Um als staatliche Beihilfe zu gelten, müssen die finanziellen Mittel dem Staat zurechenbar sein und direkt oder indirekt aus staatlichen Mitteln gewährt werden.

(83)

Im anstehenden Fall erfüllt die staatliche Bürgschaft, die auf der Grundlage des Bundesgesetzes gewährt wurde, diese beiden kumulativen Bedingungen.

Selektivität

(84)

Artikel 87 Absatz 1 verbietet Beihilfen, die bestimmte Unternehmen oder Produktionszweige begünstigen, d. h. selektive Beihilfen.

(85)

Durch die Bürgschaft wird unmittelbar lediglich die BAWAG P.S.K. begünstigt. Demnach ist sie als selektiv einzustufen.

Auswirkungen auf den Handel zwischen Mitgliedstaaten und Wettbewerbsverfälschung

(86)

Artikel 87 Absatz 1 verbietet Beihilfen, die den Handel zwischen Mitgliedstaaten beeinträchtigen und den Wettbewerb verfälschen oder zu verfälschen drohen.

(87)

Die Kommission ist im Rahmen ihrer rechtlichen Würdigung nicht zum Nachweis einer tatsächlichen Auswirkung von Beihilfen auf den Handel zwischen den Mitgliedstaaten und einer tatsächlichen Wettbewerbsverzerrung verpflichtet, sondern hat lediglich nachzuweisen, ob Beihilfen geeignet sind, diesen Handel zu beeinträchtigen und den Wettbewerb zu verfälschen (21). Stärkt die Beihilfe eines Mitgliedstaats die Stellung eines Unternehmens gegenüber anderen Wettbewerbern im innergemeinschaftlichen Handel, muss deren Wettbewerbsfähigkeit als durch die Beihilfe beeinträchtigt angesehen werden.

(88)

Die Kommission erinnert daran, dass der Bankensektor seit vielen Jahren für den Wettbewerb geöffnet ist. Der Wettbewerb, der unter Umständen bereits aufgrund des im EG-Vertrag vorgesehenen freien Kapitalverkehr bestand, hat sich durch fortschreitende Liberalisierung verbessert.

(89)

Die BAWAG P.S.K. verfügt über Zweigstellen bzw. Tochtergesellschaften in verschiedenen Mitgliedstaaten, insbesondere der Tschechischen Republik, der Slowakei, Slowenien, Ungarn und Malta. Umgekehrt sind auch Banken aus anderen Mitgliedstaaten in Österreich tätig, entweder direkt über Zweigstellen bzw. Vertretungen oder indirekt durch die Kontrolle über in Österreich ansässige Banken und Finanzinstitute.

(90)

Schließlich findet im Bankensektor Handel zwischen Mitgliedstaaten statt. Die Bürgschaft stärkt die BAWAG P.S.K. gegenüber anderen Bankunternehmen, mit denen sie im innergemeinschaftlichen Handel im Wettbewerb steht. Die Bürgschaft ist daher geeignet, den Handel zwischen Mitgliedstaaten zu beeinträchtigen und den Wettbewerb zu verfälschen.

Vorliegen eines wirtschaftlichen Vorteils

(91)

Eine staatliche Beihilfe liegt dann vor, wenn eine Maßnahme den Begünstigten einen Vorteil verschafft.

(92)

Gemäß Abschnitt 4.2 der genannten Mitteilung über staatliche Beihilfen in Form von Haftungsverpflichtungen und Bürgschaften stellt eine Garantie dann keine staatliche Beihilfe dar, wenn die folgenden vier Voraussetzungen erfüllt sind: a) Der Kreditnehmer ist nicht in finanziellen Schwierigkeiten; b) der Kreditnehmer wäre grundsätzlich in der Lage, ohne Eingreifen des Staates auf den Finanzmärkten Gelder zu Marktbedingungen aufzunehmen; c) die Garantie ist an eine bestimmte Finanztransaktion geknüpft und auf einen festen Höchstbetrag beschränkt, deckt höchstens 80 % des ausstehenden Kreditbetrages oder der sonstigen finanziellen Verpflichtungen und ist von begrenzter Laufzeit; d) es wird eine marktübliche Prämie für die Garantie gezahlt.

(93)

Nach Auffassung der Kommission ist die Voraussetzung a) im anstehenden Fall nicht erfüllt, da es sich bei der BAWAG P.S.K. um ein Unternehmen in Schwierigkeiten handelte.

(94)

Die Bürgschaft dürfte der BAWAG P.S.K. einen wirtschaftlichen Vorteil verschafft haben, da ihr kein Privatinvestor eine vergleichbare Bürgschaft verkauft hätte.

(95)

Darüber hinaus bezweifelt die Kommission, dass die Voraussetzungen b) und d) erfüllt sind.

Schlussfolgerung

(96)

Die Kommission ist daher der Auffassung, dass es sich bei der Bürgschaft für die BAWAG P.S.K. als einem Unternehmen in Schwierigkeiten um eine staatliche Beihilfe handeln dürfte.

(97)

Die österreichischen Behörden scheinen ebenfalls dieser Auffassung zu sein.

4.3.   Rechtswidrigkeit einer staatlichen Beihilfe

(98)

Die Beihilfe wurde von Österreich am 8. Mai 2006 mit Rückwirkung ab dem 31. Dezember 2005 beschlossen, d. h. vor einer Entscheidung der Kommission über ihre Vereinbarkeit mit dem Gemeinsamen Markt. Aufgrund der Nichteinhaltung der Notifizierungspflicht würde es sich unbeschadet der Vereinbarkeit mit dem Gemeinsamen Markt um eine gesetzeswidrige Beihilfe handeln, da die Maßnahme mit Verstoß gegen Artikel 88 Absatz 3 EG-Vertrag durchgeführt wurde.

4.4.   Beihilfebetrag

(99)

Die Kommission bezweifelt, dass die von Österreich vorgenommene Analyse des in der Bürgschaft enthaltenen Beihilfeelements angemessen ist.

(100)

Erstens wurde die Entscheidung in der Sache CFF erlassen, bevor die Mitteilung über Haftungsverpflichtungen und Bürgschaften in Kraft trat. Zweitens kann laut dieser Mitteilung der Wert der Garantie genauso hoch sein wie der durch die Garantie effektiv gedeckte Betrag, wenn es bei Übernahme der Garantie sehr wahrscheinlich ist, dass der Kreditnehmer seinen Verpflichtungen nicht wird nachkommen können, z. B. weil er in finanziellen Schwierigkeiten ist.

(101)

Die Kommission erinnert daran, dass die BAWAG P.S.K. ohne die Bürgschaft mit einer ernsten Liquiditätskrise konfrontiert worden wäre und das Risiko der Nichterfüllung der Verpflichtungen daher mit 100 % angenommen werden kann.

(102)

Schließlich bezweifelt die Kommission, dass das von Österreich angeführte FSR ein angemessenes Bild der finanziellen Leistungsfähigkeit der BAWAG P.S-K. vermittelt; dieses Rating stellt ausschließlich auf die Leistungsfähigkeit des Unternehmens selbst ohne externe Unterstützung ab, die BAWAG P.S.K. wäre ohne staatliche Unterstützung jedoch schlicht mit einer ernsten Liquiditätskrise konfrontiert worden. Das in der Bürgschaft enthaltene Beihilfeelement würde folglich den von Österreich angegebenen Betrag übertreffen, mit dem Nominalwert als Maximum im pessimistischen Szenario.

4.5.   Mögliche Grundlagen für die Vereinbarkeit der rechtswidrigen Beihilfe mit dem Gemeinsamen Markt

(103)

Nach Auffassung der Kommission kommen beim derzeitigen Stand als theoretische Grundlagen für die Beurteilung der Vereinbarkeit der Bürgschaft mit dem Gemeinsamen Markt nur i) Artikel 87 Absatz 3 Buchstabe b und ii) Artikel 87 Absatz 3 Buchstabe c im Zusammenhang mit den Leitlinien in Frage.

4.5.1.   Artikel 87 Absatz 3 Buchstabe b

(104)

Nach Auffassung der Kommission hat Österreich nicht dargelegt, dass die ernste Liquiditätskrise der BAWAG P.S.K. systemische Auswirkungen auf das österreichische Finanzsystem und, in weiterem Sinne, auf die gesamte österreichische Volkswirtschaft gehabt hätte.

(105)

Beispielsweise dürften nach Ansicht der Kommission die Einlagen auf mindestens 95 % der Sparkonten weniger als 20.000 EUR betragen haben und wären somit im Fall der Krise der BAWAG P.S.K. über die gesetzliche Einlagensicherung abgedeckt gewesen.

(106)

Im Juni 2006 erklärte die OeNB, das österreichische Bankensystem habe sich im Verlauf des Jahres 2005 trotz der Probleme der BAWAG P.S.K. und der Hypo Alpe-Adria Bank positiv entwickelt. Die Krisenresistenz der österreichischen Banken spiegele sich besonders in der hohen Eigenmittelausstattung (12,7 %) im ersten Quartal 2006 wieder. Auch zeigten Belastungstests die hohe Schockresistenz des Bankensystems. Allgemein sei das österreichische Bankensystem zurzeit in gutem Zustand.

(107)

Die Kommission hat Artikel 87 Absatz 3 Buchstabe b immer sehr restriktiv angewandt. Letztmals wurde er in den 80er Jahren angewandt, als die griechische Volkswirtschaft nach dem EU-Beitritt mit ernsthaften Ungleichgewichten kämpfte und die Gemeinschaft selbst zur Behebung der Probleme spezielle Ausnahmemaßnahmen genehmigt hatte (22).

(108)

Die Kommission ist im Prinzip der Auffassung, dass Beihilfen mit nur einem Begünstigten nicht geeignet sind, Situationen zu beheben, auf die der zweite Teil von Artikel 87 Absatz 3 Buchstabe b ausgerichtet ist. Im Fall Crédit Lyonnais  (23) , als die Beihilfemaßnahmen einen Wert von rund 20 Mrd. EUR hatten (24), handelte es sich der Kommission zufolge nicht ‚um eine Beihilfe zur Behebung einer schwerwiegenden wirtschaftlichen Störung, da die Beihilfe darauf abzielt[e], die Schwierigkeiten eines einzigen Begünstigten, des Crédit Lyonnais, und nicht des gesamten Wirtschaftszweigs zu beheben.‘ Die Beihilfe wurde entsprechend nicht nach Artikel 87 Absatz 3 Buchstabe b, sondern auf der Grundlage von Artikel 87 Absatz 3 Buchstabe c als Umstrukturierungsbeihilfe genehmigt, die mit dem Gemeinsamen Markt vereinbar ist.

(109)

Die Kommission bezweifelt aus diesen Gründen, dass Artikel 87 Absatz 3 Buchstabe b auf den anstehenden Fall angewendet werden kann.

4.5.2.   Rettungsbeihilfen

(110)

Den Leitlinien zufolge ist eine Rettungsbeihilfe ihrem Wesen nach eine vorübergehende, reversible Unterstützungsmaßnahme, die das Unternehmen so lange über Wasser halten soll, bis ein Umstrukturierungs- oder Liquidationsplan erstellt worden ist. Nach Randnummer 15 der Leitlinien darf die Laufzeit sechs Monate nicht übersteigen.

(111)

Zwar wurde die Bürgschaft am 8. Mai 2006 eingeräumt (und läuft im Prinzip bis zum Verkauf der BAWAG P.S.K. bzw. bis Juli 2007), doch ist sie nach Auffassung der Kommission effektiv und rückwirkend am 31. Dezember 2005 in Kraft getreten. Ihre Laufzeit überschreitet bereits den in den Leitlinien festgesetzten Höchstzeitraum von sechs Monaten.

(112)

Die Kommission bezweifelt daher, dass die Bürgschaft gemäß den Leitlinien als Rettungsbeihilfe und mit dem Gemeinsamen Markt vereinbar angesehen werden kann.

4.5.3.   Umstrukturierungsbeihilfen

(113)

Die Leitlinien geben die Voraussetzungen vor, die Umstrukturierungsbeihilfen erfüllen müssen, um mit dem Gemeinsamen Markt vereinbar zu sein:

Wiederherstellung der langfristigen Rentabilität/Umstrukturierungsplan (Randnummern 34 bis 37 der Leitlinien)

(114)

Die Kommission muss detailliert prüfen ob die im Umstrukturierungsplan erwogenen Maßnahmen ausreichen würden, um die langfristige Rentabilität der BAWAG P.S.K. wieder herzustellen.

(115)

Erstens geht aus dem Umstrukturierungsplan eindeutig hervor, dass das Gelingen der Sanierung und die Weiterführung der Bank entscheidend von einem hohen Verkaufspreis abhängen. Wie die oben beschriebenen Verkaufsszenarien zeigen, müsste der potenzielle Erwerber insgesamt mindestens rund […] investieren, um die langfristige Rentabilität der Bank ohne weitere staatliche Unterstützung wieder herzustellen. Laut Umstrukturierungsplan würde es ein Gesamtinvestment unterhalb dieses Schwellenwerts dem ÖGB und seinen verbundenen Unternehmen (25) nicht gestatten, die Kredite zu tilgen; auch wäre der Erwerber in diesem Fall nicht in der Lage, die erforderlichen Eigenkapitalerhöhungen durchzuführen. Die Kommission bezweifelt, dass der für die BAWAG P.S.K. erzielbare Verkaufspreis diese von Österreich ermittelte Mindesthöhe erreichen würde.

(116)

Zweitens können der BAWAG P.S.K. aufgrund des massiven Abzugs von Spareinlagen im Frühjahr und der Verschlechterung ihres Ratings (26) und somit höheren Refinanzierungskosten noch weitere Schwierigkeiten entstehen. Diese Aspekte würden sich erst auf den Jahresabschluss 2006 auswirken. Werbekampagnen neueren Datums, die z. B. auf hohen Erträgen für Sparbücher aufbauen, könnten die Rentabilität der Bank ebenfalls beeinflussen. Für 2006 könnten daraus zu verbuchende Verluste entstehen. Aus kürzlich erschienenen Presseberichten geht hervor, dass die BAWAG P.S.K. 2006 Verluste in Höhe von 20 Mio. EUR erleiden könnte.

(117)

Den Leitlinien zufolge muss der Umstrukturierungsplan verschiedene Szenarien enthalten, die eine optimistische, eine pessimistische und eine mittlere Hypothese widerspiegeln. Von den österreichischen Behörden wurde jedoch lediglich ein Base-Case-Szenario vorgelegt, das den Angaben entspricht, die Morgan Stanley im Informationsmemorandum den potenziellen Interessenten offen legte. Diese Businessplanung wurde im Hinblick auf den Verkauf der Bank erstellt. Die Kommission ist gegenwärtig nicht vollständig überzeugt, dass die der Businessplanung zugrunde liegenden Annahmen die Voraussetzungen des Base-Case-Szenarios in einem Umstrukturierungsplan erfüllen. Beispielsweise steigen die Nettozinseinnahmen im Zeitraum 2006-2011 um […], während die Risikovorsorge im gleichen Zeitraum um […] abnimmt und die Personalkosten um nur […] steigen. Bisher hat Österreich keine Sensitivitätsanalysen vorgelegt. Die Kommission erwartet, dass zwei noch vorzulegende Szenarien, von denen eines einer optimistischen Hypothese und das andere einer pessimistischen Hypothese entspricht, die Stabilität und Durchführbarkeit des Umstrukturierungsplans belegen werden.

(118)

Drittens wurden einige Risiken im Businessplan nicht berücksichtigt, insbesondere:

Klagen in den USA: Nach derzeitigem Stand ist nicht davon auszugehen, dass weitere angedrohte Klagen (mit teilweise substanziellen Forderungen) von Seiten der Kläger Erfolg versprechend geführt werden können. Für gewisse Unsicherheiten (Vergleiche im Vorfeld einer möglichen Klageführung) wurde im Rahmen der Rückstellung für Refco im Jahresabschluss 2005 vorgesorgt. Es ist auch nicht ausgeschlossen, dass einzelne Geschädigte keine Zahlungen aus den durch den Vergleich mit dem Gläubigerausschuss zur Verfügung stehenden Mitteln erhalten wollen. In diesem Fall könnten solche Geschädigte gegen die BAWAG P.S.K. klagen, der Gläubigerausschuss hätte die anteiligen Gelder an die BAWAG P.S.K. zu refundieren, jedoch kann nicht ausgeschlossen werden, dass die effektiv zu leistende Zahlung den Refundierungsbetrag übersteigt.

Nichterfüllung der Verpflichtungen der Aktionäre der BAWAG P.S.K. gegenüber den US-Gläubigern — hier trifft die BAWAG P.S.K. eine Subsidiaritätshaftung.

Nach Auffassung der Kommission müssten zur Aufstellung eines umfassenden Umstrukturierungsplans auch diese Risiken bewertet werden.

(119)

Ein weiteres spezifisches Risiko, das mit dem österreichischen Bankensektor allgemein zusammenhängt, wie das in den Informationen der BAWAG P.S.K. zum Jahresabschluss 2005 erwähnte Gerichtsurteil zu den Zinsgleitklauseln, könnte sich für die geschwächte BAWAG P.S.K. nachteilig auswirken. Dieses Risiko scheint jedoch keinen Eingang in den Businessplan gefunden zu haben.

Vermeidung unzumutbarer Wettbewerbsverfälschungen (Randnummern 38 bis 42 der Leitlinien)

(120)

Die Kommission bezweifelt, dass die von der BAWAG P.S.K. bereits durchgeführten oder geplanten Desinvestitionen ausreichen könnten, um unzumutbare Wettbewerbsverfälschungen zu vermeiden.

(121)

Im Kerngeschäft der Bank, wo es durch die Bürgschaft zur Verfälschung des Wettbewerbs gekommen ist, wurden keine Ausgleichsmaßnahmen vorgeschlagen. Die Kommission bezweifelt, dass weitere Ausgleichsmaßnahmen den Gesamtwert der BAWAG P.S.K. und damit auch die Chance, den zur Schuldenbedienung erforderlichen Kaufpreis zu erzielen, verringern würden. Vielmehr würde der erforderliche Kaufpreis durch die Veräußerung weiterer Vermögenswerte schlicht um die erzielten Veräußerungserlöse sinken. Die Ausgleichsmaßnahmen müssen im Verhältnis zum Beihilfebetrag stehen und werden daher stark von der Analyse des in der Bürgschaft enthaltenen Beihilfeelements abhängen.

(122)

Ferner ist der ‚Bank-Run‘ vom Frühjahr 2006 nicht unbedingt mit einer Ausgleichsmaßnahme im Sinne der Leitlinien vergleichbar.

(123)

Schließlich bezweifelt die Kommission, dass die ernste Liquiditätskrise der BAWAG P.S.K. zu einem engeren Oligopol auf den österreichischen Bankenmärkten geführt hätte, nicht zuletzt da die Aktivitäten der Bank von einem neuen Akteur auf diesen Märkten übernommen werden hätten können.

Begrenzung der Beihilfe auf das erforderliche Mindestmaß (Randnummern 43 bis 45 der Leitlinien)

(124)

Für große Unternehmen wie die BAWAG P.S.K. sollte der Eigenbeitrag des Unternehmens den Leitlinien zufolge 50 % der Umstrukturierungskosten erreichen.

(125)

Von Österreich vorgelegten Informationen zufolge belaufen sich die Umstrukturierungskosten auf […] und werden zu 100 % von der BAWAG P.S.K. selbst sowie den derzeitigen und künftigen Eigentümern getragen. Nach Auffassung der Kommission wäre der Wert der Bürgschaft bis zum Verkaufsdatum zu berücksichtigen. Ferner würde sich der Beitrag des Staates bedeutend erhöhen, läge der Kaufpreis unterhalb von […] (und somit die Bürgschaft in Anspruch genommen).

(126)

Um zu beurteilen, ob der Beitrag der BAWAG P.S.K. 50 % der Umstrukturierungskosten erreicht, benötigt die Kommission weitere Informationen.

Besondere Bedingungen, an die die Genehmigung einer Beihilfe geknüpft wird (Randnummer 46 der Leitlinien)

(127)

Die Kommission erinnert daran, dass sie — zusätzlich zu den Maßnahmen zur Vermeidung unzumutbarer Wettbewerbsverfälschungen — die Bedingungen und Auflagen vorschreiben kann, die sie für notwendig hält, damit der Wettbewerb nicht in einer dem gemeinsamen Interesse zuwiderlaufenden Weise verfälscht wird.

5.   SCHLUSSFOLGERUNGEN

Auf der Grundlage der vorangehenden Würdigung der Maßnahme fordert die Kommission Österreich im Rahmen des Verfahrens nach Artikel 88 Absatz 2 EG-Vertrag auf, innerhalb eines Monats nach Eingang dieses Schreibens seine Stellungnahme abzugeben und alle für die Würdigung der Haftungsübernahme des Bundes zugunsten der BAWAG P.S.K. sachdienlichen Informationen zu übermitteln

Die österreichischen Behörden werden gebeten, dem Beihilfeempfänger unmittelbar eine Kopie dieses Schreibens zuzuleiten.

Die Kommission teilt Österreich mit, dass sie interessierte Parteien durch die Veröffentlichung des vorliegenden Schreibens und einer aussagekräftigen Zusammenfassung im Amtsblatt der Europäischen Gemeinschaften von der Beihilfe in Kenntnis setzen wird. Außerdem wird sie Interessierte in den EFTA-Staaten, die das EWR-Abkommen unterzeichnet haben, durch die Veröffentlichung einer Bekanntmachung in der EWR-Beilage zum Amtsblatt und die EFTA-Überwachungsbehörde durch die Übermittlung einer Kopie dieses Schreibens von dem Vorgang in Kenntnis setzen. Alle interessierten Parteien werden aufgefordert, innerhalb eines Monats nach dem Datum dieser Veröffentlichung ihre Stellungnahme abzugeben.“


(1)  Dôverné informácie

(2)  Ú. v. EÚ C 244, 1.10.2004, s. 2.

(3)  

Quelle: Informationsbroschüre über den Jahresabschluss 2005 der BAWAG P.S.K. Gruppe

(4)  Betriebsgeheimnis

(5)  BAWAG. und P.S.K. fusionierten im Oktober 2005

(6)  Größten Termin- und Rohstoffhändler der USA

(7)  Exklusive Stundungszinsen im Fall der Haftungsinanspruchnahme

(8)  BGBl. II Nr. 305/2005, in Teil IV Z 14 lit. c und lit. d.

(9)  ABl. C 71 vom 11.03.2000, S. 14.

(10)  2001/89/EC Entscheidung der Kommission vom 23. Juni 1999 in Verbindung zu Bank Crédit Foncier de France (ABl. L 34 vom 03.2.2001, S. 36).

(11)  Das Rating FSR stellt Moody's Auffassung über die intrinsische Sicherheit und Bonität der Bank ab, die von sich aus gewisse externe Kreditrisiken und Kredit-Unterstützungselemente ausschließen, die von Moody's Rating von Bankeinlagen erfasst werden.

(12)  900 Mio. EUR x 5,457 % = 49,1 Mio. EUR

(13)  49,1Mio.EUR — (900x0,2 %) = 47,3 Mio. EUR

(14)  Prozesse, die dazu führen, dass Rechnungen bezahlt werden.

(15)  allegro war ein Projekt zur Einführung eines neuen Kernbankensystems. Unter Kernbankensystem wird das IT-System verstanden, auf dem eine Vielzahl von Bankapplikationen laufen.

(16)  Bilanzsumme von rd. CHF 425 Mio.; Reingewinn in Höhe von rd. CHF 3,7 Mio. (2005).

(17)  Weder wertberichtigt noch durch Garantie abgedeckt.

(18)  ABl. C 244 vom 1.10.2004, S. 2.

(19)  Die Schwierigkeiten der BAWAG P.S.K. waren zu umfassend, als dass sie von der Gruppe, der die BAWAG P.S.K. angehört, bewältigt werden hätten können. Weder der ÖGB noch die AVB wären ohne staatliche Unterstützung in der Lage gewesen, die BAWAG P.S.K. umzustrukturieren.

(20)  Insbesondere tragen die Investoren ein geringeres Risiko als der Staat durch seine Bürgschaft.

(21)  Siehe u. a. Urteil des Gerichtshofs in der Rechtssache C-372/97 Italien/Kommission, Slg. 2004, S. I-3679, Randnr. 44.

(22)  Entscheidung der Kommission vom 7. Oktober 1987 betreffend das Gesetz 1386/1983 über Industriebeihilfen der griechischen Regierung (ABl. L 76 vom 22.3.1988, S. 18).

(23)  Entscheidung 98/490/EG der Kommission vom 20.5.1998 (ABl. L 221 vom 8.8.1998, S. 28).

(24)  Im Jahr 1995 genehmigte die Kommission erste staatliche Beihilfen, die auf einen Höchstbetrag von 8 Mrd. EUR geschätzt werden (Entscheidung 95/547/EG der Kommission vom 26. Juli 1995, ABl. L 308 vom 21.12.1995, S. 92). 1996 wurden Beihilfen in Höhe von 0,6 Mrd. EUR genehmigt (Entscheidung der Kommission in der Sache N 692/96, ABl. C 390 vom 24.12.1996, S. 7). Schließlich wurden 1998 weitere Beihilfen genehmigt, mit einem Wert von zwischen 8 und 15 Mrd. EUR (Entscheidung 98/490/EG der Kommission vom 20. Mai 1998, ABl. L 221 vom 8.8.1998, S. 92).

(25)  Ausgenommen die nicht von der ÖGSP und der ÖVV aufgenommenen Kredite.

(26)  Das Rating der BAWAG P.S.K. durch Moody verschlechterte sich für alle kurz- und langfristigen Einlagen und Forderungen von A2 auf A3, das Financial Strength Rating auf E+.


30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/30


Oznámenie Komisie v rámci implementácie smernice Rady z 23. júla 1996 o interoperabilite systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc (96/48/ES)

(Text s významom pre EHP)

(Uverejnenie názvov a odkazov harmonizovaných noriem podľa smernice)

(2006/C 332/08)

ESO  (1)

Odkaz na harmonizovanú normu a jej názov

(a referenčný dokument)

Odkaz na starú normu

Dátum ukončenia predpokladu zhody starej normy

Poznámka 1

CEN

EN ISO 3095:2005

Železnice. Akustika. Meranie hluku emitovaného koľajovými vozidlami (ISO 3095:2005)

 

CEN

EN ISO 3381:2005

Železnice. Akustika. Meranie hluku v koľajových vozidlách (ISO 3381:2005)

 

CEN

EN 12663:2000

Železnice. Konštrukčné požiadavky na skrine koľajových vozidiel

 

CEN

EN 13129-1:2002

Železnice. Klimatizácia v koľajových vozidlách na prepravu cestujúcich na hlavných tratiach. Časť 1: Parametre pohody

 

CEN

EN 13129-2:2004

Železnice. Klimatizácia v koľajových vozidlách na prepravu cestujúcich na hlavných tratiach. Časť 2: Skúšky typu

 

CEN

EN 13230-1:2002

Železnice. Koľaj. Betónové podvaly v koľaji a vo výhybkách. Časť 1: Všeobecné požiadavky

 

CEN

EN 13232-4:2005

Železnice. Koľaj. Výhybky a križovatky. Časť 4: Prestavenie, uzávorovanie a kontrola polohy

 

CEN

EN 13232-5:2005

Železnice. Koľaj. Výhybky a križovatky. Časť 5: Výhybky

 

CEN

EN 13232-6:2005

Železnice. Koľaj. Výhybky a križovatky. Časť 6: Pevná jednoduchá a dvojitá srdcovka

 

CEN

EN 13232-7:2006

Železnice. Koľaj. Výhybky a križovatky. Časť 7: Pohyblivé srdcovky

 

CEN

EN 13232-9:2006

Železnice. Koľaj. Výhybky a križovatky. Časť 9: Usporiadanie výhybky

 

CEN

EN 13260:2003

Železnice. Dvojkolesia a podvozky. Dvojkolesia. Výrobné požiadavky

 

CEN

EN 13262:2004

Železnice. Dvojkolesia a podvozky. Kolesá. Požiadavky na výrobok

 

CEN

EN 13272:2001

Železnice. Elektrické osvetlenie v koľajových vozidlách verejnej dopravy

 

CEN

EN 13481-1:2002

Železnice. Koľaj. Požiadavky na vlastnosti upevňovacích systémov. Časť 1: Definície

 

EN 13481-1:2002/A1:2006

Poznámka 3

28. 2. 2007

CEN

EN 13481-2:2002

Železnice. Koľaj. Požiadavky na vlastnosti upevňovacích systémov. Časť 2: Upevnenie koľajníc na betónových podvaloch

 

EN 13481-2:2002/A1:2006

Poznámka 3

28. 2. 2007

CEN

EN 13481-5:2002

Železnice. Koľaj. Požiadavky na vlastnosti upevňovacích systémov. Časť 5: Upevnenie koľajníc na podvalových doskách

 

EN 13481-5:2002/A1:2006

Poznámka 3

28. 2. 2007

CEN

EN 13674-1:2003

Železnice. Koľaj. Koľajnica. Časť 1: Širokopätné symetrické koľajnice nad 46 kg/m

 

CEN

EN 13674-2:2006

Železnice. Koľaj. Koľajnica. Časť 2: Výhybky a križovatky používané pri širokopätných koľajniciach 46 kg/m a viac

 

CEN

EN 13674-3:2006

Železnice. Koľaj. Koľajnica. Časť 3: Prídržnica

 

CEN

EN 13715:2006

Železnice. Dvojkolesia a podvozky. Kolesá. Obrys jazdnej plochy kolesa

 

CEN

EN 13848-1:2003

Železnice. Koľaj. Kvalita geometrickej polohy koľaje. Časť 1: Opis geometrickej polohy koľaje

 

CEN

EN 14067-4:2005

Železnice. Aerodynamika. Časť 4: Požiadavky a skúšky aerodynamiky na otvorenej trati

 

CEN

EN 14067-5:2006

Železnice. Aerodynamika. Časť 5: Požiadavky a skúšobné postupy na aerodynamiku v tuneloch

 

CEN

EN 14363:2005

Železnice. Skúšanie na schválenie jazdných vlastností železničných vozidiel. Skúšanie jazdných vlastností a stacionárne skúšky

 

CEN

EN 14531-1:2005

Železnice. Metódy výpočtu zábrzdných dráh, brzdných dráh a zaisťovacieho brzdenia. Časť 1: Všeobecné algoritmy

 

CEN

EN 14535-1:2005

Železnice. Brzdové kotúče pre železničné koľajové vozidlá. Časť 1: Brzdové kotúče lisované pod tlakom alebo za tepla na dvojkolesie, prípadne hnaciu nápravu, požiadavky na rozmery a kvalitu

 

CEN

EN 14601:2005

Železnice. Priame a rohové koncové kohúty hlavného a napájacieho potrubia brzdy

 

CEN

EN 14752:2005

Železnice. Dverové systémy pre koľajové vozidlá

 

CEN

EN 14813-1:2006

Železnice. Klimatizácia kabín rušňovodiča. Časť 1: Parametre poh

 

CEN

EN 14813-2:2006

Železnice. Klimatizácia kabín rušňovodiča. Časť 2: Typové skúšky

 

CENELEC

EN 50119:2001

Dráhové aplikácie. Pevné inštalácie. Vrchné trolejové vedenia pre elektrickú trakciu

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50121-1:2000

Dráhové aplikácie. Elektromagnetická kompatibilita. Časť 1: Všeobecne

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50121-2:2000

Dráhové aplikácie. Elektromagnetická kompatibilita. Časť 2: Vyžarovanie celého dráhového systému do jeho okolia

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50121-3-1:2000

Dráhové aplikácie. Elektromagnetická kompatibilita. Časť 3-1: Dráhové vozidlá. Vlak a celé vozidlo

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50121-3-2:2000

Dráhové aplikácie. Elektromagnetická kompatibilita. Časť 3-2: Dráhové vozidlá. Prístroje

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50121-4:2000

Dráhové aplikácie. Elektromagnetická kompatibilita. Časť 4: Vyžarovanie a odolnosť zabezpečovacích a telekomunikačných prístrojov

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50121-5:2000

Dráhové aplikácie. Elektromagnetická kompatibilita. Časť 5: Vyžarovanie a odolnosť pevných inštalácií a prístrojov energetického napájania

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50122-1:1997

Dráhové aplikácie. Pevné inštalácie. Časť 1: Ochranné opatrenia vzťahujúce sa na elektrickú bezpečnosť a uzemňovanie

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50124-1:2001

Dráhové aplikácie. Koordinácia izolácie. Časť 1: Základné požiadavky. Vzdušné vzdialenosti a povrchové cesty pre všetky elektrické a elektronické zariadenia

NIJAKÁ

 

Zmena A1:2003 k EN 50124-1:2001

Poznámka 3

Dátum uplynul

(1. 10. 2006)

Zmena A2:2005 k EN 50124-1:2001

Poznámka 3

1. 5. 2008

CENELEC

EN 50124-2:2001

Dráhové aplikácie. Koordinácia izolácie. Časť 2: Prepätia a ochrana pred nimi

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50125-1:1999

Dráhové aplikácie. Podmienky prostredia pre zariadenia. Časť 1: Zariadenia na koľajových vozidlách

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50125-3:2003

Dráhové aplikácie. Podmienky prostredia pre zariadenia. Časť 3: Signalizačné a telekomunikačné zariadenia

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50126-1:1999

Dráhové aplikácie – Stanovenie a preukázanie bezporuchovosti, pohotovosti, udržiavateľnosti a bezpečnosti (RAMS) - Časť 1: Základné požiadavky a všeobecný postup

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50128:2001

Dráhové aplikácie. Komunikačné a signalizačné systémy a systémy na spracovanie údajov. Softvér pre železničné riadiace a ochranné systémy

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50129:2003

Dráhové aplikácie. Komunikačné a signalizačné systémy a systémy na spracovanie údajov. Elektronické signalizačné systémy súvisiace s bezpečnosťou

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50149:2001

Dráhové aplikácie. Pevné inštalácie. Elektrická trakcia. Drážkované trolejové drôty z medi a zo zliatin medi

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50155:2001

Dráhové aplikácie. Elektronické zariadenia koľajových vozidiel

NIJAKÁ

 

Zmena A1:2002 k EN 50155:2001

Poznámka 3

Dátum uplynul

(1. 9. 2005)

CENELEC

EN 50159-1:2001

Dráhové aplikácie. Komunikačné a signalizačné systémy a systémy na spracovanie údajov. Časť 1: Komunikácia súvisiaca s bezpečnosťou v uzavretých prenosových systémoch

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50159-2:2001

Dráhové aplikácie. Komunikačné a signalizačné systémy a systémy na spracovanie údajov. Časť 2: Komunikácia súvisiaca s bezpečnosťou v otvorených prenosových systémoch

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50163:2004

Dráhové aplikácie. Napájacie napätia trakčných sietí

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50206-1:1998

Dráhové aplikácie. Koľajové vozidlá. Pantografové zberače: Charakteristiky a skúšky. Časť 1: Pantografové zberače vozidiel hlavných tratí

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50238:2003

Dráhové aplikácie. Kompatibilita medzi koľajovými vozidlami a systémami detekcie vlakov

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50317:2002

Dráhové aplikácie. Systémy odberu prúdu. Požiadavky na merania dynamickej interakcie medzi pantografovým zberačom a vrchným trolejovým vedením a validácia týchto meraní

NIJAKÁ

 

Zmena A1:2004 k EN 50317:2002

Poznámka 3

1. 10. 2007

CENELEC

EN 50367:2006

Dráhové aplikácie. Systémy odberu prúdu. Technické kritériá interakcie pantografového zberaca a vrchného trolejového vedenia (na dosiahnutie volného prístupu)

NIJAKÁ

 

CENELEC

EN 50388:2005

Dráhové aplikácie – Napájanie a dráhové vozidlá – Technické kritériá na koordináciu napájania (napájacej stanice) a dráhových vozidiel na dosiahnutie interoperability

NIJAKÁ

 

Poznámka 1

Dátum ukončenia predpokladu zhody je vo všeobecnosti dátumom stiahnutia starej normy stanovený Európskou organizáciou pre normalizáciu. Používatelia týchto noriem sa však upozorňujú na to, že v niektorých výnimočných prípadoch tomu môže byť inak.

Poznámka 3

V prípade zmien a doplnení, je referenčnou normou norma EN CCCCC:YYYY, jej predchádzajúce zmeny a doplnenia, ak nejaké existujú, a nová uvedená zmena a doplnenie. Stará norma (stĺpec 3) preto pozostáva z normy EN CCCCC:YYYY a z jej predchádzajúcich zmien a doplnení, ak nejaké existujú, ale bez novej uvedenej zmeny a doplnenia. V stanovenom dátume, prestáva stará norma poskytovať predpoklad zhody so základnými požiadavkami smernice.

POZNÁMKA:

Akékoľvek informácie týkajúce sa dostupnosti noriem je možné získať buď od európskych organizácií pre normalizáciu alebo od národných orgánov pre normalizáciu. Ich zoznam je uvedený v prílohe smernice 98/34/ES (2) Európskeho parlamentu a Rady, ktorá bola zmenená a doplnená smernicou 98/48/EC (3).

Uverejnenie odkazov v Úradnom vestníku Európskej únie neznamená, že normy sú k dispozícii vo všetkých jazykoch Spoločenstva.

Tento zoznam nahrádza všetky predchádzajúce zoznamy uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia zabezpečuje aktualizáciu tohto zoznamu.

Viac informácií o harmonizovaných normách nájdete na internetovej adrese:

http://europa.eu.int/comm/enterprise/newapproach/standardization/harmstds/


(1)  ESO: Európske organizácie pre normalizáciu:

European Committee for Standardization (CEN): rue de Stassart 36, B-1050 Brusel, Belgicko. Tel. (32-2) 550 08 11; fax (32-2) 550 08 19 (http://www.cenorm.be)

European Committee for Electrotechnical Standardization (CENELEC): rue de Stassart 35, B-1050 Brusel, Belgicko. Tel. (32-2) 519 68 71; fax (32-2) 519 69 19 (http://www.cenelec.org)

European Telecommunications Standards Institute (ETSI): 650, route des Lucioles, F-06921 Sophia Antipolis, Francúzsko. Tel. (33) 492 94 42 00; fax (33) 493 65 47 16 (http://www.etsi.org)

(2)  Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37.

(3)  Ú. v. ES L 217, 5.8.1998, s. 18.


30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/35


Oznámenie dokladov o vzdelaní v oblasti architektúry

(Text s významom pre EHP)

(2006/C 332/09)

Smernica Rady 85/384/EHS z 10. júna 1985 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách v oblasti architektúry a o opatreniach na uľahčenie účinného uplatňovania práva usadiť sa a slobody poskytovať služby, a najmä jej článok 7, ako aj smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií, a najmä jej článok 21 ods. 7, ustanovujú, že členské štáty oznamujú Komisii zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré prijímajú v súvislosti s vydávaním diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách v oblasti, na ktorú sa vzťahujú tieto smernice. Komisia pristupuje k príslušnému oznámeniu v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev s uvedením názvov diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách a prípadne zodpovedajúceho profesijného titulu, ktoré prijali členské štáty.

Portugalsko oznámilo nový názov, pokiaľ ide o zoznam diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách v oblasti architektúry, je preto vhodné zmeniť a doplniť zoznamy názvov pripojené k smernici 85/384/EHS, ktoré sú uvedené aj v prílohe V.7.1 k smernici 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií.

Oznámenie Komisie 2005/C 135/05 podľa článku 7 smernice 85/384/EHS (1), ako aj príloha V.7.1 k smernici 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií sa menia a dopĺňajú takto:

 

pokiaľ ide o názvy diplomov a orgánov, ktoré vydávajú diplomy, v prípade Portugalska sa dopĺňa tento názov:

Portugal: „Carta de Curso de Licenciatura em Arquitectura e Urbanismo“ — Instituto Superior Técnico da Universidade Técnica de Lisboa

Príslušné tabuľky uvedené v prílohe V.7.1 k smernici 2005/36/ES sa preto interpretujú takto:

5.7.1.   Doklad o formálnych kvalifikáciách architektov uznaných podľa článku 46

Štát

Doklad o formálnych kvalifikáciách

Orgán udeľujúci doklad o kvalifikácii

Orgán udeľujúci doklad o kvalifikáci

Referenčný školský rok

België/Belgique/Belgien

1.

Architect/Architecte

1.

Nationale hogescholen voor architectuur

 

1988/1989

2.

Architect/Architecte

2.

Hogere-architectuur-instituten

3.

Architect

3.

Provinciaal Hoger Instituut voor Architectuur te Hasselt

4.

Architect/Architecte

4.

Koninklijke Academies voor Schone Kunsten

5.

Architect/Architecte

5.

Sint-Lucasscholen

6.

Burgelijke ingenieur-architect

6.

Faculteiten Toegepaste Wetenschappen van de Universiteiten

6.

„Faculté Polytechnique“ van Mons

1.

Architecte/Architect

1.

Écoles nationales supérieures d'architecture

2.

Architecte/Architect

2.

Instituts supérieurs d'architecture

3.

Architect

3.

École provinciale supérieure d'architecture de Hasselt

4.

Architecte/Architect

4.

Académies royales des Beaux-Arts

5.

Architecte/Architect

5.

Écoles Saint-Luc

6.

Ingénieur-civil–architecte

6.

Facultés des sciences appliquées des universités

6.

Faculté polytechnique de Mons

Danmark

Arkitekt cand. arch.

Kunstakademiets Arkitektskole i København

Arkitektskolen i Århus

 

1988/1989

Deutschland

Diplom-Ingenieur,

Diplom-Ingenieur Univ.

Universitäten (Architektur/Hochbau)

Technische Hochschulen (Architektur/Hochbau)

Technische Universitäten (Architektur/Hochbau)

Universitäten-Gesamthochschulen (Architektur/Hochbau)

Hochschulen für bildende Künste

Hochschulen für Künste

 

1988/1989

Diplom-Ingenieur,

Diplom-Ingenieur FH

Fachhochschulen (Architektur/Hochbau) (2)

Universitäten-Gesamthochschulen (Architektur/Hochbau) bei entsprechenden Fachhochschulstudiengängen

Eλλάς

Δίπλωμα Αρχιτέκτονα — Μηχανικού

Εθνικό Μετσόβιο Πολυτεχνείο (ΕΜΠ), τμήμα αρχιτεκτόνων — μηχανικών

Αριστοτέλειο Πανεπιστήμιο Θεσσαλονίκης (ΑΠΘ), τμήμα αρχιτεκτόνων — μηχανικών της Πολυτεχνικής σχολής

Βεβαίωση που χορηγεί το Τεχνικό Επιμελητήριο Ελλάδας (ΤΕΕ) και η οποία επιτρέπει την άσκηση δραστηριοτήτων στον τομέα της αρχιτεκτονικής

1988/1989

Δίπλωμα Αρχιτέκτονα — Μηχανικού

Πανεπιστήμιο Πατρών, τμήμα αρχιτεκτόνων — μηχανικών της Πολυτεχνικής σχολής

2003/2004

España

Título oficial de arquitecto

Rectores de las universidades enumeradas a continuación:

Universidad politécnica de Cataluña, escuelas técnicas superiores de arquitectura de Barcelona o del Vallès;

Universidad politécnica de Madrid, escuela técnica superior de arquitectura de Madrid;

Universidad politécnica de Las Palmas, escuela técnica superior de arquitectura de Las Palmas;

Universidad politécnica de Valencia, escuela técnica superior de arquitectura de Valencia;

Universidad de Sevilla, escuela técnica superior de arquitectura de Sevilla;

Universidad de Valladolid, escuela técnica superior de arquitectura de Valladolid;

Universidad de Santiago de Compostela, escuela técnica superior de arquitectura de La Coruña;

Universidad del País Vasco, escuela técnica superior de arquitectura de San Sebastián;

Universidad de Navarra, escuela técnica superior de arquitectura de Pamplona;

 

1988/1989

Universidad de Alcalá de Henares, escuela politécnica de Alcalá de Henares;

 

1999/2000

Universidad Alfonso X El Sabio, centro politécnico superior de Villanueva de la Cañada;

 

1999/2000

Universidad de Alicante, escuela politécnica superior de Alicante;

 

1997/1998

Universidad Europea de Madrid;

 

1998/1999

Universidad de Cataluña, escuela técnica superior de arquitectura de Barcelona;

 

1999/2000

Universidad Ramón Llull, escuela técnica superior de arquitectura de La Salle;

 

1998/1999

Universidad S.E.K. de Segovia, centro de estudios integrados de arquitectura de Segovia.

 

1999/2000

Universidad de Granada, Escuela Técnica Superior de Arquitectura de Granada

 

1994/1995

France

1.

Diplôme d'architecte DPLG, y compris dans le cadre de la formation professionnelle continue et de la promotion sociale

1.

Le ministre chargé de l'architecture

 

1988/1989

2.

Diplôme d'architecte ESA

2.

École spéciale d'architecture de Paris

3.

Diplôme d'architecte ENSAIS

3.

École nationale supérieure des arts et industries de Strasbourg, section architecture

Ireland

1.

Degree of Bachelor of Architecture (B.Arch. NUI)

1.

National University of Ireland to architecture graduates of University College Dublin

 

1988/1989

2.

Degree of Bachelor of Architecture (B.Arch.)

2.

Dublin Institute of Technology, Bolton Street, Dublin

(Previously, until 2002 — Degree standard diploma in architecture (Dip. Arch)

(College of Technology, Bolton Street, Dublin)

3.

Certificate of associateship (ARIAI)

3.

Royal Institute of Architects of Ireland

4.

Certificate of membership (MRIAI)

4.

Royal Institute of Architects of Ireland

Italia

Laurea in architettura

Università di Camerino

Università di Catania — Sede di Siracusa

Università di Chieti

Università di Ferrara

Università di Firenze

Università di Genova

Università di Napoli Federico II

Università di Napoli II

Università di Palermo

Università di Parma

Università di Reggio Calabria

Università di Roma „La Sapienza“

Universtià di Roma III

Università di Trieste

Politecnico di Bari

Politecnico di Milano

Politecnico di Torino

Istituto universitario di architettura di Venezia

Diploma di abilitazione all'esercizo indipendente della professione che viene rilasciato dal ministero della Pubblica istruzione dopo che il candidato ha sostenuto con esito positivo l'esame di Stato davanti ad una commissione competente

1988/1989

Laurea in ingegneria edile — architettura

Università dell'Aquilla

Università di Pavia

Università di Roma „La Sapienza“

Diploma di abilitazione all'esercizo indipendente della professione che viene rilasciato dal ministero della Pubblica istruzione dopo che il candidato ha sostenuto con esito positivo l'esame di Stato davanti ad una commissione competente

1998/1999

Laurea specialistica in ingegneria edile — architettura

Università dell'Aquilla

Università di Pavia

Università di Roma „La Sapienza“

Università di Ancona

Università di Basilicata — Potenza

Università di Pisa

Università di Bologna

Università di Catania

Università di Genova

Università di Palermo

Università di Napoli Federico II

Università di Roma — Tor Vergata

Università di Trento

Politecnico di Bari

Politecnico di Milano

Diploma di abilitazione all'esercizo indipendente della professione che viene rilasciato dal ministero della Pubblica istruzione dopo che il candidato ha sostenuto con esito positivo l'esame di Stato davanti ad una commissione competente

2003/2004

Laurea specialistica quinquennale in Architettura

Prima Facoltà di Architettura dell'Università di Roma „La Sapienza“

Diploma di abilitazione all'esercizio indipendente della professione che viene rilasciato dal ministero della Pubblica istruzione dopo che il candidato ha sostenuto con esito positivo l'esame di Stato davanti ad una commissione competente

1998/1999

Laurea specialistica quinquennale in Architettura

Università di Ferrara

Università di Genova

Università di Palermo

Politecnico di Milano

Politecnico di Bari

1999/2000

Laurea specialistica quinquennale in Architettura

Università di Roma III

Diploma di abilitazione all'esercizio indipendente della professione che viene rilasciato dal ministero della Pubblica istruzione dopo che il candidato ha sostenuto con esito positivo l'esame di Stato davanti ad una commissione competente

2003/2004

Laurea specialistica in Architettura

Università di Firenze

Università di Napoli II

Politecnico di Milano II

Università di Napoli Federico II

2004/2005

Nederland

1.

Het getuigschrift van het met goed gevolg afgelegde doctoraal examen van de studierichting bouwkunde, afstudeerrichting architectuur

1.

Technische Universiteit te Delft

Verklaring van de Stichting Bureau Architectenregister die bevestigt dat de opleiding voldoet aan de normen van artikel 46

1988/1989

2.

Het getuigschrift van het met goed gevolg afgelegde doctoraal examen van de studierichting bouwkunde, differentiatie architectuur en urbanistiek

2.

Technische Universiteit te Eindhoven

3.

Het getuigschrift hoger beroepsonderwijs, op grond van het met goed gevolg afgelegde examen verbonden aan de opleiding van de tweede fase voor beroepen op het terrein van de architectuur, afgegeven door de betrokken examencommissies van respectievelijk:

de Amsterdamse Hogeschool voor de Kunsten te Amsterdam

de Hogeschool Rotterdam en omstreken te Rotterdam

de Hogeschool Katholieke Leergangen te Tilburg

de Hogeschool voor de Kunsten te Arnhem

de Rijkshogeschool Groningen te Groningen

de Hogeschool Maastricht te Maastricht

 

Österreich

1.

Diplom-Ingenieur, Dipl.-Ing.

1.

Technische Universität Graz (Erzherzog-Johann-Universität Graz)

 

1998/1999

2.

Dilplom-Ingenieur, Dipl.-Ing.

2.

Technische Universität Wien

3.

Diplom-Ingenieur, Dipl.-Ing.

3.

Universität Innsbruck (Leopold-Franzens-Universität Innsbruck)

4.

Magister der Architektur, Magister architecturae, Mag. Arch.

4.

Hochschule für Angewandte Kunst in Wien

5.

Magister der Architektur, Magister architecturae, Mag. Arch.

5.

Akademie der Bildenden Künste in Wien

6.

Magister der Architektur, Magister architecturae, Mag. Arch.

6.

Hochschule für künstlerishe und industrielle Gestaltung in Linz

Portugal

Carta de curso de licenciatura em Arquitectura

Para os cursos iniciados a partir do ano académico de 1991/1992

Faculdade de arquitectura da Universidade técnica de Lisboa

Faculdade de arquitectura da Universidade do Porto

Escola Superior Artística do Porto

Faculdade de Arquitectura e Artes da Universidade Lusíada do Porto

 

1988/1989

1991/1992

Carta de Curso de Licenciatura em Arquitectura

Universidade Lusíada de Lisboa

1991/1992

Carta de Curso de Licenciatura em Arquitectura e Urbanismo

Escola Superior Gallaecia

Instituto Superior Técnico da Universidade Técnica de Lisboa

2002/2003

1998/1999

Suomi/Finland

Arkkitehdin tutkinto/Arkitektexamen

Teknillinen korkeakoulu/Tekniska högskolan (Helsinki)

Tampereen teknillinen korkeakoulu/Tammerfors tekniska högskola

Oulun yliopisto/Uleåborgs universitet

 

1998/1999

Sverige

Arkitektexamen

Chalmers Tekniska Högskola AB

Kungliga Tekniska Högskolan

Lunds Universitet

 

1998/1999

United Kingdom

1.

Diplomas in architecture

1.

Universities

Colleges of Art

Schools of Art

Certificate of architectural education, issued by the Architects Registration Board

The diploma and degree courses in architecture of the universities, schools and colleges of art should have met the requisite threshold standards as laid down in Article 46 of this Directive and in Criteria for validation published by the Validation Panel of the Royal Institute of British Architects and the Architects Registration Board

EU nationals who possess the Royal Institute of British Architects Part I and Part II certificates, which are recognised by ARB as the competent authority, are eligible. Also EU nationals who do not possess the ARB-recognised Part I and Part II certificates will be eligible for the Certificate of Architectural Education if they can satisfy the Board that their standard and length of education has met the requisite threshold standards of Article 46 of this Directive and of the Criteria for validation

1988/1989

2.

Degrees in architecture

2.

Universities

3.

Final examination

3.

Architectural Association

4.

Examination in architecture

4.

Royal College of Art

5.

Examination Part II

5.

Royal Institute of British Architects


(1)  Oznámenie Komisie 2005/C 135/05 z 2. júna 2005, Ú. v. EÚ C 135 z 2. júna 2005, s. 5, aktualizované oznámením 2006/C 3/12 zo 6. januára 2006 a oznámením 2006/C 148/11 z 24. júna 2006.

(2)  Diese Diplome sind je nach Dauer der durch sie abgeschlossenen Ausbildung gemäß Artikel 47 Absatz 1 anzuerkennen.


30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/42


Dokumenty KOM iné ako návrhy právnych predpisov prijaté Komisiou

(2006/C 332/10)

Dokument

Časť

Dátum

Názov

KOM(2006) 389

 

14. 7. 2006

Oznámenie Komisie – Akčný program podpory výskumu a analýzy otázok týkajúcich sa európskej hospodárskej a menovej únie

KOM(2006) 400

 

17. 7. 2006

Zelená kniha o kolízii právnych predpisov v oblasti manželských majetkových režimov, zaoberajúca sa najmä otázkou súdnej právomoci a vzájomného uznávania

KOM(2006) 474

 

1. 9. 2006

Zelená kniha o detekčných technológiách pri práci orgánov činných v trestnom konaní, colných a iných bezpečnostných orgánov

KOM(2006) 490

 

13. 9. 2006

Oznámenie Komisie – Ročná správa šiestich európskych koordinátorov o pokroku dosiahnutom v niektorých projektoch transeurópskej dopravnej siete

KOM(2006) 519

 

20. 9. 2006

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny

KOM(2006) 231

 

22. 9. 2006

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov – Tematická stratégia na ochranu pôdy

KOM(2006) 550

 

25. 9. 2006

Správa Komisie Rade: antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu zapisovateľných kompaktných diskov (CD+/-R) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Hongkongu a Malajzii

KOM(2006) 551

 

25. 9. 2006

Oznámenie Komisie – Ročná správa o implementácii nariadenia Rady (ES) 866/2004 z 29. apríla 2004 a o situácii, ktorá vznikla v dôsledku jeho uplatňovania

KOM(2006) 549

 

26. 9. 2006

Oznámenie Komisie – Monitorovacia správa o stave pripravenosti Bulharska a Rumunska na členstvo v EÚ

KOM(2006) 552

 

26. 9. 2006

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o medzinárodných zdravotných predpisoch

KOM(2006) 558

 

29. 9. 2006

Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu o implementácii nariadenia Rady (ES) č. 104/2000 o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry

KOM(2006) 568

 

3. 10. 2006

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade, týkajúca sa pretrvávajúceho neuplatňovania reciprocity niektorými tretími krajinami v oblasti oslobodenia od víz v súlade s článkom 1 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 851/2005, pokiaľ ide o mechanizmus reciprocity

KOM(2006) 567

 

4. 10. 2006

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Globálna Európa: Svetová konkurencia: Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ

KOM(2006) 583

 

6. 10. 2006

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o mobilizácii verejných a súkromných finančných prostriedkov, pokiaľ ide o globálny prístup k dostupným a bezpečným energetickým službám, ktoré neškodia klíme: Fond globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie

KOM(2006) 563

 

12. 10. 2006

Oznámenie Komisie – Správa o Medzinárodnom fonde pre Írsko podľa článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 177/2005

KOM(2006) 574

 

12. 10. 2006

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Dlhodobá udržateľnosť verejných financií v EÚ

KOM(2006) 589

 

12. 10. 2006

Oznámenie Komisie Európskej rade (Neformálne zasadnutie v lahti – Fínsko, 20. október 2006) Moderná, inováciám prístupná Európa

KOM(2006) 590

 

12. 10. 2006

Oznámenie Komisie Európskej rade: Vonkajšie vzťahy v oblasti energie – od zásad k opatreniam

KOM(2006) 593

 

16. 10. 2006

Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu o podpore členských štátov v oblasti dobrovoľného a bezplatného darcovstva tkanív a buniek

KOM(2006) 592

 

17. 10. 2006

Oznámenie Komisie Rade: Hodnotenie nástroja pre európsko-stredomorské investície a partnerstvo (FEMIP) a budúcich variantov

KOM(2006) 597

 

17. 10. 2006

Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu o činnostiach Európskych spoločenstiev súvisiacich s prijímaním a poskytovaním úverov v roku 2005

KOM(2006) 595

 

18. 10. 2006

Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu o uplatňovaní poštovej smernice (smernice 97/67/ES zmenenej a doplnenej smernicou 2002/39/ES)

KOM(2006) 596

 

18. 10. 2006

Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Výhľadová štúdia o vplyve úplného dokončenia vnútorného trhu poštových služieb v roku 2009 na univerzálne služby

KOM(2006) 612

 

18. 10. 2006

Oznámenie Komisie: Európsky rozvojový fond (ERF): Odhad záväzkov, platieb a príspevkov, ktoré musia zaplatiť členské štáty na rozpočtové roky 2006 a 2007 a predpokladané záväzky a platby na obdobie rokov 2008 až 2011

KOM(2006) 601

 

20. 10. 2006

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu Stratégia pre Afriku: Regionálne politické partnerstvo EÚ za mier, bezpečnosť a rozvoj v Africkom rohu

KOM(2006) 614

 

23. 10. 2006

Oznámenie Komisie: Vzdelávanie dospelých: Na vzdelávanie sa nikdy nie je neskoro

KOM(2006) 611

 

24. 10. 2006

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rady: Hodnotenie implementácie programu IDABC

KOM(2006) 617

 

24. 10. 2006

Odporúčanie Komisie Rade o schválení Dohody medzi Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu (Euratom) a vládou Kazašskej republiky o spolupráci v oblasti mierového využitia jadrovej energie

KOM(2006) 618

 

24. 10. 2006

Zelená kniha o zlepšení účinnosti výkonu rozsudkov v Európskej únii: Zablokovanie bankových účtov

KOM(2006) 625

 

24. 10. 2006

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Stratégia EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu

KOM(2006) 629

 

24. 10. 2006

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Legislatívny a pracovný program Komisie na rok 2007

KOM(2006) 626

 

25. 10. 2006

Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu o implementácii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách

KOM(2006) 638

 

27. 10. 2006

Správa Komisie: 17. výročná správa o implementácii štrukturálnych fondov v roku 2005

KOM(2006) 639

 

27. 10. 2006

Správa Komisie: VZťah medzi smernicou SEP a fondami Spoločenstva

KOM(2006) 648

 

27. 10. 2006

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Európska únia, Hongkong a Macao: možnosti spolupráce na roky 2007 – 2013

KOM(2006) 660

 

6. 11. 2006

Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Správa o pokroku v implementácii smerníc o interoperabilite počas obdobia 2000 až 2005 (96/48/ES pre vysokorýchlostné železnice a 2001/16/ES pre konvenčné železnice)

KOM(2006) 661

 

6. 11. 2006

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Oznámenie o implementácii viacročného programu Spoločenstva na podporu bezpečnejšieho používania internetu a nových on-line technológií (Safer Internet plus)

KOM(2006) 663

 

6. 11. 2006

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Konečné hodnotenie implementácie viacročného akčného plánu Spoločenstva podpory bezpečnejšieho používania internetu prostredníctvom boja proti nezákonnému a škodlivému obsahu v globálnych sieťach

Tieto dokumenty sú dostupné na stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu


Európska investičná banka

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/45


POLITIKA ZVEREJŇOVANIA INFORMÁCIÍ

Zásady, pravidlá a postupy

(2006/C 332/11)

ÚVOD

Prehľad politiky zverejňovania informácií

1.

Európska investičná banka (EIB) sa plne zaväzuje k otvorenosti a transparentnosti EIB, ako to stanovuje jej dokument politika transparentnosti zverejnený v júni 2004 (www.eib.org/publications/publication.asp?publ=152).

2.

Správna rada EIB schválila súčasnú politiku zverejňovania informácií EIB po verejných konzultáciách, a to 28. marca 2006. Táto politika bola zverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (1). Nahradzuje prechádzajúcu informačnú politiku banky, ktorá bola zverejnená v roku 2002 pod názvom Prístup verejnosti k informáciám a pripojené Pravidlá prístupu verejnosti k dokumentom. Politika zverejňovania informácií je k dispozícii vo všetkých úradnych jazykoch Európskej únie na internetovej stránke aj na papieri.

3.

Banka považuje svoju politiku zverejňovania informácií za pružný nástroj, ktorý sa stále vyvíja a je predmetom nepretržitého procesu vnútorného hodnotenia a posudzovania kvality. Tento nástroj je zároveň citlivý na pripomienky verejnosti. Formálne sa bude politika zverejňovania informácií prehodnocovať každé tri roky. EIB zároveň vytvorila na svojich internetových stránkach účelovú poštovú schránku (infopol@eib.org), do ktorej je v priebehu roka možné posielať pripomienky.

4.

EIB navyše neustále posudzuje právne a regulačné požiadavky na zverejňovanie informácií, ktoré sa vzťahujú na medzinárodné kapitálové trhy, a ich dosah na svoju politiku zverejňovania informácií.

5.

Politika zverejňovania informácií je jednou z politík a kódexov, ktoré majú pokrývať všetky aspekty činností EIB. Pri posudzovaní politiky zverejňovania informácií majú zvláštny význam politiky, ktoré pokrývajú transparentnosť, ekologické a sociálne otázky, zodpovednosť banky a riadenie, vrátane protikorupčnej politiky a politiky boja proti podvodom. Všetky tieto politiky je možné nájsť na internetových stránkach EIB.

Rámec politiky

6.

EIB je orgán Európskej únie. Jej štatút definuje úlohu banky, rozsah činností a štruktúry riadenia a je zároveň protokolom pripojeným k Rímskej zmluve zakladajúcej Európske spoločenstvo. Tento štatút definuje členské štáty EÚ ako akcionárov EIB. Členské štáty menujú členov z hlavných rozhodovacích orgánov banky: z Rady guvernérov, správnej rady a predstavenstva. Prostredníctvom vlád členských štátov EÚ banka zodpovedá občanom Únie.

7.

Banka má rozsiahlu kontrolnú a účtovnú štruktúru s nezávislým výborom audítorov, ktorý menuje a kontroluje rada guvernérov, a s nezávislými externými audítormi, funkciami interného auditu a hodnotenia, ktoré patria pod hlavného audítora. Vedúci útvaru pre kontrolu dodržiavania legislatívy skupiny EIB zabezpečuje vnútorné dodržiavanie zákonných ustanovení banky, platných noriem etického kódexu a profesionálnych noriem, aby sa zamedzilo rizikám, ktoré by mohli vyplynúť z pochybení banky, jej rozhodovacích orgánov alebo zamestnancov pri plnení svojich povinností (2).

8.

EIB sa riadi politikou. Európska rada hláv štátov alebo predsedov vlád a Rada ministrov EÚ často vyzývajú banku, aby podporila nové politiky a iniciatívy EÚ. Rada guvernérov banky schvaľuje úverové politiky EIB prostredníctvom nových úverových smerníc, čím otvára nové okruhy činností, ktoré banke umožňujú podporovať politiky EÚ.

9.

EIB má úzke inštitucionálne a operatívne napojenie na Európsku komisiu. V súlade s podmienkami štatútu EIB Komisia menuje člena do správnej rady banky. Všetky žiadosti o úvery sa predkladajú Komisii na posúdenie súladu investícií s politikami EÚ ešte pred tým, než dôjde k schváleniu financovania Správnou radou EIB.

10.

Banka má úzke vzťahy aj s ďalšími inštitúciami EÚ. Udržuje pravidelný dialóg s Európskym parlamentom v súvislosti s činnosťou na podporu cieľov EÚ. Tento dialóg má podobu adresovania plenárnych schôdzí až po krátke správy pre výbory a jednotlivých poslancov.

11.

Banka navyše upevňuje užšie vzťahy s Hospodárskym a sociálnym výborom EÚ, ktorý predstavuje spojenie medzi inštitúciami EÚ a občianskou spoločnosťou. Banka, ktorá je súčasťou inštitucionálneho rámca EÚ, patrí do právomoci Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, kým Európsky dvor audítorov skúma využitie finančných prostriedkov EÚ, ktoré spravuje banka. EIB uzavrela dohodu s Európskym úradom boja proti podvodom (OLAF) a podlieha právomoci európskeho ombudsmana.

12.

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a štatút EIB zabezpečujú prevádzkovú a finančnú samostatnosť banky, čo jej umožňuje účinne pôsobiť ako finančná inštitúcia. EIB je významným partnerom vo finančnom sektore, najmä pri vypožičiavaní na kapitálových trhoch a pri financovaní projektov. Zároveň úzko spolupracuje s medzinárodnými finančnými inštitúciami (IFI) a multilaterálnymi rozvojovými bankami (MDB), predovšetkým v rámci rozvojovej pomoci a externých politík spolupráce EÚ.

13.

Banka zabezpečuje, aby jej činnosť bola v súlade s politikami a zákonmi EÚ. V krajinách, kde tieto politiky a zákony neplatia, využíva ich banka ako tie najlepšie odporúčania pri plnení svojich činností. Pri každodenných operáciách banka zohľadňuje aj normy a praktiky, ktoré využíva banková a finančná verejnosť, najmä v oblastiach, ktoré právo EÚ priamo nepokrýva.

POLITIKA

Ciele politiky a právny rámec

Transparentnosť

14.

Zvýšenie transparentnosti inštitúcií a orgánov je základnou politikou Európskej únie zameranou na ich priblíženie verejnosti, ktorej slúžia, ako aj zvýraznenie ich významu pre prínos k sociálnej a hospodárskej súdržnosti a udržateľnému rozvoju Európy.

15.

EIB ako orgán EÚ sa zaviazala dosiahnuť čo najvyššiu úroveň transparentnosti vo všetkých svojich aktivitách. Politika zverejňovania informácií tvorí hlavný odkaz pre zavádzanie politiky transparentnosti. Kľúčovým odkazom pre politiku zverejňovania informácií banky je nariadenie (ES) č. 1049/2001 (3) o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (4).

16.

EIB berie do úvahy to, že otvorenosť a transparentnosť v tom, ako prijíma rozhodnutia, ako pracuje a ako realizuje politiky EÚ, posilňuje jej dôveryhodnosť a zodpovednosť voči občanom Európy.

17.

Otvorenosť a transparentnosť prispievajú aj k zvyšovaniu výkonnosti a udržateľnosti operácií banky, znižujú riziko korupcie a zlepšujú vzťahy zamestnancov s externými podielovými účastníkmi.

Zverejňovanie informácií

18.

Politika zverejňovania informácií odráža záväzok banky dodržiavať politické iniciatívy EÚ súvisiace s transparentnosťou a zverejňovaním informácií.

19.

Politika zverejňovania informácií pôsobí aj v rámci stanovenom na úrovni EÚ, pokrývajúcom ľudské práva, demokraciu a právne normy v krajinách a regiónoch, v ktorých banka pôsobí. V prípade ekologických otázok sa riadi zákonmi a predpismi EÚ, vrátane tých, ktoré vyhodnocujú dosah projektov, ktoré podporuje, aby bolo možné čeliť výzvam dosiahnutia udržateľného rozvoja. Pri finančných operáciách banka uznáva práva, záujmy a zodpovednosti podielových účastníkov na dosiahnutie udržateľných výsledkov.

20.

EIB bude dodržiavať aj obsah, ciele a ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o uplatnení ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány ES („nariadenie Aarhus“).

21.

EIB sa plne zaviazala k transparentnosti voči kapitálovým trhom. Jej požiadavky na zverejňovanie informácií a príslušné obmedzenia sa líšia v závislosti od právnych a regulačných režimov na trhoch, kde sa ponúkajú cenné papiere banky. Aby mali všetky strany zabezpečený spravodlivý prístup k informáciám, banka sa vyhýba selektívnemu zverejňovaniu informácií.

Úvahy o politike

Predpoklad zverejnenia

22.

Politika zverejňovania informácií EIB vychádza z predpokladu zverejnenia informácií v súlade so zákonmi EÚ, členských štátov EÚ a s medzinárodne uznanými zásadami. Všetky informácie banky podliehajú zverejneniu na požiadanie, ak neexistuje závažný dôvod pre nezverejnenie. Keďže EIB pôsobí ako banka, na informácie, ktoré zverejňuje, sa vzťahujú určité obmedzenia (pozri „obmedzenia“ nižšie v texte).

23.

Každý príslušník verejnosti má právo požiadať a získať informácie od EIB. Pri posudzovaní žiadosti o informácie banka nediskriminuje ani neudeľuje zvláštny privilegovaný prístup k informáciám. Voči otázkam verejnosti uplatňuje rovnosť v zaobchádzaní bez ohľadu na to, či ide o otázky jednotlivcov, právnických osôb alebo špeciálnych záujmových skupín.

24.

Na účely podpory prístupnosti informácií sa banka zaviazala používať jazyk, ktorý vyhovuje potrebám verejnosti. Záväzné dokumenty EIB sú k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Ostatné kľúčové dokumenty, ktoré majú pre verejnosť zvláštny význam, napríklad Etický kódex, sa tiež vydávajú vo všetkých úradných jazykoch EÚ, kým iné sú k dispozícii prinajmenšom v anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku. O preložení do ďalších jazykov je možné uvažovať vždy, keď sa objaví široký záujem o konkrétny dokument. EIB vyžaduje od svojich zamestnancov, aby podľa možnosti vždy zabezpečili, aby občania, ktorí píšu do banky v niektorom z úradných jazykov EÚ, dostali odpoveď v tom istom jazyku.

Obmedzenia

25.

Zatiaľ čo sa banka zaviazala k politike predpokladu zverejnenia informácií a transparentnosti, má zároveň povinnosť zachovávať služobné tajomstvo v súlade s európskymi zákonmi, najmä s článkom 287 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (5), ako aj so zákonmi na ochranu osobných údajov. Vnútroštátne predpisy a normy bankového sektoru, ktoré sa vzťahujú na obchodné zmluvy a činnosť trhu, môžu platiť aj pre EIB. Preto sa na zverejňovanie informácií vzťahujú určité obmedzenia.

26.

Prístup sa zamietne v prípadoch, keď by zverejnenie ohrozilo ochranu:

verejného záujmu, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy alebo finančnú, peňažnú alebo hospodársku politiku EÚ, jej inštitúcie a orgány členského štátu,

súkromia a bezúhonnosti jednotlivca, predovšetkým v súlade so zákonmi EÚ súvisiacimi s ochranou osobných údajov.

27.

Ak neexistuje žiaden prevažujúci verejný záujem, prístup k informáciám bude zamietnutý aj v prípadoch, keď by zverejnenie ohrozilo ochranu:

súdneho procesu a právneho poradenstva,

účelu inšpekcií, vyšetrovaní a auditov,

komerčných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, vrátane duševného vlastníctva,

integrity interného rozhodovacieho procesu banky.

28.

Medzi informácie, ktoré obvykle tvoria súčasť dôverného vzťahu medzi bankou a jej obchodnými partnermi, patria žiadosť o financovanie podaná navrhovateľom projektu, informácie o výpočte úveru a zmluva o financovaní. Banka nebude namietať proti navrhovateľom projektov, vypožičiavateľom a iným oprávneným stranám, ktoré sprístupnia informácie o svojich vzťahoch a dohodách s EIB.

29.

Obchodní partneri sú poučení o politike zverejňovania informácií EIB už v počiatočnom štádiu pri diskusiách.

30.

„Návrh predstavenstva správnej rade“ na financovanie projektu nebude pred schválením správnej rady zverejnený.

V prípade projektov verejného sektoru bude návrh predstavenstva zverejnený na požiadanie. Správna rada môže rozhodnúť o nezverejnení finančného návrhu v komerčne citlivom prípade.

V prípade projektov súkromného sektoru nie je možné zverejniť informácie, ktoré partneri banky zo súkromného sektoru označia za dôverné.

31.

Všetky projekty verejného sektora sú uvedené v zozname projektov na internetových stránkach banky pred schválením správnej rady. To isté platí aj pre projekty súkromného sektora, u ktorých bolo v Úradnom vestníku Európskej únie zverejnené vyhlásenie medzinárodnej verejnej súťaže, resp. ktoré sú predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment – EIA).

Niektoré projekty súkromného sektora sa však pred schválením správnej rady a v niektorých prípadoch ani pred podpísaním úveru nezverejňujú na účely ochrany opodstatnených komerčných záujmov.

32.

Obmedzenia sa vzťahujú aj na informácie o príspevkoch miestnych bánk na podporu investícií ich vlastnými zákazníkmi na základe dohodnutých globálnych pôžičiek s EIB. Tieto informácie spadajú do kompetencie sprostredkovateľskej banky ako súčasť štandardného obchodného vzťahu medzi bankou a jej zákazníkmi (6). EIB však nebude namietať proti sprostredkovateľskej banke, ktorá sprístupní informácie, ktoré súvisia s jej vzťahom s EIB.

33.

S ohľadom na vypožičiavanie sa zverejnenie obmedzuje v prípade súkromnej emisie z dôvodu dôvernosti. Banka zverejní určité množstvo súhrnných informácií o investorovi a sekundárnej činnosti na trhu. Nezverejneniu podliehajú dôverné informácie, ktoré súvisia s jednotlivými investormi alebo bankami. Banka sa však bude usilovať o podporu transparentnosti vo svojich otázkach v čo najväčšej možnej miere.

34.

Pokiaľ ide o dokumenty tretích strán, banka bude s treťou stranou konzultovať, či sú informácie v dokumente dôverné, ak nie je jasné, či dokument má byť zverejnený, alebo nie.

35.

Obmedzenia pri zverejňovaní na ochranu integrity interného rozhodovacieho procesu banky majú umožniť úprimnú a otvorenú internú výmenu názorov a hodnotení. Dokumenty, ktoré obsahujú názory určené na interné využitie ako súčasť diskusií a konzultácií, napríklad Správa o predbežných informáciách (Preliminary Information Note  (7)), návrh na schválenie hodnotenia, žiadosť o posudok Európskej komisie alebo členských štátov EÚ a návrh na rokovanie o operácii, sa nezverejňujú. To platí aj pre zápis zo schôdze predstavenstva alebo správnej rady a rady guvernérov.

36.

Ak sa obmedzenia uvedené vyššie vzťahujú len na určité časti požadovaného dokumentu, zverejnia sa informácie zo zostávajúcich častí dokumentu.

37.

Tieto obmedzenia budú platiť len na dobu, keď je ochrana opodstatnená na základe obsahu dokumentu. Výnimky môžu byť udelené na maximálnu dobu 30 rokov. V prípade dokumentov, na ktoré sa vzťahujú výnimky súvisiace so súkromím, komerčnými záujmami alebo s integritou interného rozhodovacieho procesu banky, môžu udelené výnimky v prípade potreby platiť aj po tejto dobe.

Európsky investičný fond

38.

Všeobecné zásady politiky zverejňovania informácií platia pre celú skupiny EIB Group ako celok, ktorý pozostáva z EIB a Európskeho investičného fondu (EIF) (www.eif.org). EIF je garančný nástroj Skupiny pre podniky s rizikovým kapitálom a malé a stredné podniky. Špecifické pravidlá o prístupe verejnosti k dokumentom EIF boli vytvorené a zverejnené samostatne.

Zodpovednosť, realizácia a vyhodnotenie

39.

Politika zverejňovania informácií je predmetom neustáleho interného hodnotenia a posudzovania kvality pod vedením predstavenstva banky.

40.

Keďže je pre úspešnú realizáciu politiky zverejňovania informácií nevyhnutná podpora a odhodlanie zamestnancov, banka organizuje stretnutia zvyšujúce povedomie zamestnancov o otázkach transparentnosti a zverejňovania informácií, o dialógu s podielovými účastníkmi, sociálnej zodpovednosti banky a o iných súvisiacich témach.

41.

Politika zverejňovania informácií sa bude posudzovať každé tri roky. EIB má na svojich internetových stránkach účelovú poštovú schránku (infopol@eib.org), kam je možné v priebehu roka posielať pripomienky.

42.

V strategickom Operačnom pláne banky (COP) (www.eib.org/about/objective/), ako aj v iných kľúčových dokumentoch, ako je Výročná správa EIB a predovšetkým Výročná správa o zodpovednosti banky, môže verejnosť sledovať rozsah, v akom EIB dosahuje svoje ciele v oblastiach, ako sú transparentnosť a zverejňovanie informácií.

43.

Banka zaviedla mechanizmus podávania sťažností, ktorý je opísaný v kapitole Podmienky podávania sťažností (pozri odseky 106 – 108).

44.

Banka udržuje úzky kontakt s ostatnými európskymi a medzinárodnými inštitúciami a orgánmi na účely monitorovania a výmeny názorov na vývoj v politike a praktikách zverejňovania informácií. Banka sa zároveň v prebiehajúcom dialógu s občianskou spoločnosťou zaoberá otázkami transparentnosti a zverejňovania informácií.

Rozširovanie a zverejňovanie informácií

45.

Táto kapitola sa venuje informáciám z troch oblastí činností banky:

politiky, stratégie a rozhodovací proces,

poskytovanie pôžičiek,

vypožičiavanie.

46.

V častiach o poskytovaní pôžičiek a vypožičiavaní je uvedený rozdiel medzi bežným šírením informácií a zverejňovaním na požiadanie. Časť o politikách, stratégiách a rozhodovacom procese uvádza kľúčové dokumenty, ktoré sa bežne zverejňujú, a odkazuje na politiku banky pre verejné konzultácie o vybraných politikách.

Informácie o politikách, stratégiách a rozhodovaní

Zákonné a iné zásadné dokumenty

Politiky a stratégie

47.

Štatút EIB (EIB's Statute) – stanovuje inštitucionálny, právny a riadiaci rámec pre činnosť banky.

48.

Rokovací poriadok (Rules of Procedure) – pre rozhodovacie orgány banky, výbor audítorov a zamestnancov.

49.

Výročná správa Skupiny EIB (EIB Group Annual Report) – pozostáva z troch samostatných dielov:

finančná správa Skupiny EIB (EIB Group Financial Report) – uvádza finančné údaje Skupiny EIB, EIB, investičný program (Cotonou), Trustový fond FEMIP a EIF, spolu s príslušnými explikatívnymi prílohami (8),

správa o činnosti Skupiny EIB (EIB Group Activity Report) – zdôrazňuje hlavnú činnosť skupiny v minulom roku a jej budúce vyhliadky,

štatistická správa (Statistical Report) – obsahuje formou zoznamu financované projekty, vrátane poskytnutých pôžičiek, ako aj zoznam projektov EIF. Správa obsahuje aj súhrnné tabuľky s údajmi za minulý rok a za posledných 5 rokov.

50.

Operačný plán banky (Corporate Operational Plan – COP) – stanovuje operačné priority a definuje strednodobú politiku vo svetle cieľov, ktoré banke pridelila jej rada guvernérov. Po troch rokoch sa stanovuje každoročne a prispôsobuje sa podľa nových mandátov, orientácií politiky EÚ a podľa zmien hospodárskej klímy. Poskytuje kritérium, podľa ktorého sa posudzuje výkon zverejnený vo výročných správach EIB.

51.

V ústrety novej stratégii pre Skupiny EIB (Towards a New Strategy for the EIB Group) – dokument, ktorý rada guvernérov schválila v júni 2005, opisuje všeobecnú orientáciu na budúcu stratégiu Skupiny EIB. Rozhodnutia o realizácii prvkov tejto stratégie sú zahrnuté do prebiehajúceho operačného plánu banky.

52.

Informácie EIB (EIB Information) – trikrát až štyrikrát do roka poskytuje informácie o novom vývoji EIB.

Transparentnosť, riadenie a zodpovednosť

53.

Politika transparentnosti – transparentnosť je jedným z hlavných strategických cieľov banky, ktorá odráža svoju úlohu banky orientovanej na politiku EÚ. Táto politika je vysvetlená v dokumente Transparentnosť – správa a návrhy (Transparency – Report and Proposals) (jún 2004) a pokrýva riadenie banky, morálku a spôsob odmeňovania; finančné výkazníctvo a kontroly a hodnotenie a bankovú činnosť.

54.

Správa o riadení banky (Statement on Governance at the EIB) – vysvetľuje hlavné zásady riadenia banky. Zaoberá sa rozhodovacími a dozornými orgánmi; odbornými vedomosťami, morálkou a konfliktom záujmov; spôsobom odmeňovania a inými výhodami; externými monitorovacími štruktúrami; finančnými uzávierkami a informáciami o riadení rizika; kontrolou riadenia; zhodou; interným auditom a kontrolným rámcom; zavádzaním stratégie a monitorovaním a transparentnosťou.

55.

Správa o sociálnej zodpovednosti banky (Statement on Corporate Social Responsibility) – predstavuje vyhlásenie všeobecných zásad CSR spolu so záväzkami voči jej realizácii. To tvorí základ pre vytvorenie podrobných pokynov a pre budúce podávanie správ. Ďalej táto správa opisuje zásady, ktoré pomáhajú EIB pri integrovaní sociálnych a ekologických obáv do svojich obchodných transakcií (pozri aj správu o zodpovednosti banky, ktorá je uvedená nižšie).

56.

Správa o zodpovednosti banky (Corporate Responsibility Report) – prvé vydanie (2006) pokrýva otázky morálky a riadenia, transparentnosti a zodpovednosti, zodpovedného financovania a stopy banky. Obsahuje aj informácie o ekologických aktivitách EIB, ktoré boli predstavené v Správe banky o stave životného prostredia.

57.

Politika zverejňovania informácií (Public Disclosure Policy) – súčasná politika (2006) stanovuje zásady a pravidlá pre zverejňovanie informácií. Táto politika vychádza z predpokladu zverejnenia, ak neexistuje závažný dôvod pre nezverejnenie. Obsahuje aj postupy pri vybavovaní žiadostí o informácie a mechanizmy podávania sťažností určené pre žiadateľov.

58.

Pokyny pre boj proti korupcii a podvodom (Guidelines on Fighting Corruption and Fraud) – spájajú hlavné prvky súčasného prístupu banky, pričom vychádzajú z etického kódexu, sprievodcu obstarávaním a internými pokynmi a stanovami, vrátane podmienok obsiahnutých v zmluvách o financovaní.

Udržateľný rozvoj

59.

Environmentálna a sociálna politika, stratégie a postupy – Správa banky o stave životného prostredia (Environmental Statement) a Ekologické postupy (Environmental Procedures) pokrývajú politiku a interné pokyny, normy, postupy a organizáciu v oblasti životného prostredia a opisujú spôsob, akým EIB hodnotí environmentálne a sociálne aspekty všetkých projektov, o ktorých sa uvažuje v súvislosti s financovaním, uplatnený právny rámec – v závislosti od toho, kde je projekt situovaný – a zodpovednosť navrhovateľov projektu s ohľadom na ekologické aspekty, vrátane akýchkoľvek požiadaviek na ochranu prírody.

60.

Sociálne posúdenie projektov v rozvojových krajinách: prístup Európskej investičnej banky (The Social Assessment of Projects in Developing Countries: The Approach of the European Investment Bank) – opisuje existujúcu prax EIB pri sociálnom posudzovaní projektov v rozvojových krajinách na podporu udržateľného rozvoja. Tento dokument zohľadňuje rastúcu relevanciu sociálnych otázok v tejto súvislosti a vysvetľuje cieľ banky postupne vytvoriť aktívnejší prístup k úvahám o sociálnom zabezpečení s počiatočným zameraním na rozvojové krajiny.

61.

Rámec hodnotenia dosahu na rozvoj pri projektoch investičného programu (Development Impact Assessment Framework of Investment Facility Projects) – opisuje spôsob, akým je možné lepšie vyhodnocovať prínos operácií investičného programu (Investment Facility – IF) (9) k cieľom partnerskej dohody z Cotonou medzi AKT a EÚ. Zameriava sa na finančný, hospodársky, environmentálny a riadiaci prístup k stratégii IF a na ciele miléniových rozvojových cieľov na účely vyhodnotenia dosahu jednotlivých projektov na rozvoj.

Rozhodovací proces

Etický kódex

62.

Banka zverejňuje na svojich internetových stránkach všetky etické kódexy, ktoré platia pre správnu radu, predstavenstvo, výbor audítorov a zamestnancov EIB:

Etický kódex pre členov Výboru audítorov EIB,

Etický kódex pre členov Predstavenstva EIB,

Etický kódex pre členov správnej rady,

Etický kódex pre zamestnancov.

63.

Banka vydáva aj podrobné informácie o spôsobe odmeňovania a iných výhodách, ktoré sa vzťahujú na členov rozhodovacích orgánov, dozorných orgánov a personál.

64.

Okrem toho banka vydáva tieto dokumenty:

výročný kalendár stretnutí správnej rady,

osobné hlásenia členov správnej rady: členovia správnej rady podpisujú osobné hlásenia o ostatných úradoch alebo funkciách, ktoré zastávajú. Zverejňujú sa aj podrobné informácie o zdržaní sa hlasovania v prípade konfliktu záujmov,

osobné hlásenia členov predstavenstva: členovia predstavenstva podpisujú vyhlásenie o finančných záujmoch podobných tým, ktoré sa vzťahujú na členov Európskej komisie.

príhovory a hlásenia vyššieho vedenia.

Verejné konzultácie o politikách

65.

EIB začne ďalšie verejné konzultácie o vybraných politikách zásadne prostredníctvom svojich internetových stránok (Politika transparentnosti, jún 2004).

Informácie o poskytovaní pôžičiek

Bežné šírenie informácií

Publikácie o cykle projektu

66.

Kvalifikačné pokyny – vysvetľujú právny základ, podľa ktorého EIB financuje projekty v rámci členských štátov Európskej únie. Poskytovanie pôžičiek mimo EÚ sa riadi samostatnými mandátmi od EÚ ako súčasť externej spolupráce a politiky rozvojovej pomoci.

67.

Cyklus projektu v EIB – opisuje rozhodovacie mechanizmy banky súvisiace s projektmi, ktoré financuje. Poskytuje zároveň prehľad uplatňovaných štandardných postupov hodnotenia a monitorovania, ktoré sú šité na mieru špecifickým charakteristikám každého projektu, pre ktorý je požadovaný úver.

68.

Sprievodca obstarávaním – poskytuje navrhovateľom a ich dodávateľom informácie o politike EIB, platnom právnom rámci a opatreniach potrebných na obstaranie požadovanej činnosti, tovarov a služieb pre projekty financované bankou. Zároveň podrobne opisuje príslušné úlohy EIB a navrhovateľov projektov.

69.

Štatistická správa – zverejnená ako 3. diel Výročnej správy EIB, poskytuje podrobné informácie o projektoch financovaných bankou. Obsahuje zoznam podpísaných zmlúv o financovaní podľa krajín a detailný štatistický rozpis poskytnutých pôžičiek podľa krajín, regiónov, cieľov EÚ a sektorov.

Zoznam projektov (informačné kanály)

70.

Banka na svojich internetových stránkach zverejňuje predbežné informácie o projektoch, ktoré by chcela financovať, v zozname projektov s príslušnými zhrnutiami projektov. Projekty sa na zoznam dostávajú pred posúdením Správnej rady EIB, ak neexistuje závažný dôvod, ktorý by opodstatňoval neskoršie zverejnenie (pozri aj „Obmedzenia“, odseky 25 – 37).

71.

„Spúšťacím bodom“ pre zverejnenie zoznamu projektov je moment, keď banka požiada o názor zainteresované členské štáty a Európsku komisiu v súlade s článkom 21 Štatútu EIB. Tento moment sa považuje za najvhodnejšiu chvíľu pre prvé verejné prehlásenie, že banka dosiahla dostatočné predbežné štádium v diskusiách s navrhovateľom projektu, aby mohla byť rozumne presvedčená o návrhu úveru, ktorý má byť predložený správnej rade.

Zhrnutie projektov

72.

Zhrnutia projektov obsahujú názov projektu, navrhovateľa projektu alebo finančného sprostredkovateľa (pre globálne pôžičky), umiestnenie projektu, sektor, ktorý zastupuje, opis projektu, jeho ciele, jeho environmentálne prípadne sociálne aspekty, údaje o obstaraní, navrhované financovanie EIB, celkové náklady na projekt a stav projektu, ktorý uvedie, či je „v štádiu posudzovania“, „schválený“ alebo „podpísaný“. Podľa možnosti sa uvedú odkazy na informácie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) a na oznámenie o obstaraní.

73.

Podľa možnosti bude zhrnutie projektu obsahovať elektronickú verziu alebo odkaz na zhrnutie bez technického zamerania (NTS), ktoré je súčasťou EIA, a v štátoch mimo EÚ ekvivalent NTS spolu so správou o dosahu na životné prostredie (EIS). Zamestnanci EIB sa snažia vyhovieť všetkým špecifickým žiadostiam o informácie o konkrétnych otázkach a dokumentoch, ktoré súvisia s EIA/EIS. EIB podporuje navrhovateľov, aby na svojich stránkach sprístupnili informácie.

74.

Po podpise zostáva projekt v zozname až do zverejnenia vo výročnej správe banky.

Posudzovanie vplyvu projektov na životné prostredie

Politika EIB voči formálnemu procesu, ktorý je známy ako posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA), je zhrnutá v Správe o stave životného prostredia (2004).

Banka vyžaduje, aby všetky projekty bez ohľadu na miesto spĺňali požiadavky (zásady a praktiky) smernice EIA Európskej únie (smernica 85/337/EHS, zmenená a doplnená smernicami 97/11/ES a 2003/35/ES), v rámci požiadaviek na obsah a formu oficiálneho EIA.

Smernica EIA uvádza, ktoré kategórie projektov budú vyžadovať EIA, aký postup má byť uplatnený a obsah posudzovania. Článok 5 ods. 1 smernice vyžaduje, aby navrhovateľ projektu poskytol príslušnému orgánu informácie o dosahu projektu na životné prostredie. Tieto informácie sú uvedené v prílohe IV k smernici 97/11/ES (príloha I k smernici 2001/42/ES) a obsahujú okrem iného zhrnutie bez technického zamerania (NTS). Podľa článkov 6 a 9 smernice sú hostiteľská zem a jej príslušné orgány zodpovedné za to, aby bola zainteresovaná verejnosť oboznámená s navrhovaným projektom a aby na danú tému prebehli verejné diskusie. Zamestnanci banky si overia, či boli tieto požiadavky splnené, a svoje zistenia zhrnú do správy, ktorú predložia Správnej rade EIB.

Pre všetky projekty, pre ktoré sa požaduje EIA, banka začlení NTS (alebo odkazy na miesto, kde je možné doň nahliadnuť) do zoznamu projektov. V prípade projektov mimo územia EÚ a pristupujúcich a kandidátskych krajín sa použije správa o dosahu na životné prostredie (EIS). Banka posúdi tieto dokumenty, aby zistila, či bola pravdepodobným dosahom na životné prostredie venovaná dostatočná pozornosť a či navrhované opatrenia a kompenzačné prostriedky a navrhované plány riadenia životného prostredia súvisiace s realizáciou projektu spĺňajú požiadavky banky.

Banka presadzuje dobrú prax EIA prostredníctvom vhodných diskusií s navrhovateľom a ostatnými stranami a na účely zaistenia, že projekt spĺňa ekologické normy EIB.

Globálne pôžičky

75.

Poskytovanie globálnych pôžičiek sa zverejňuje v zozname projektov na internetových stránkach banky. Okrem toho banka na požiadanie vydáva súhrnné údaje o financovaní globálnych pôžičiek, vrátane rozpisu podľa krajiny a podľa sektora.

Hodnotiace správy

76.

Činnosť útvaru pre hodnotenie operácií vykonáva v rámci úseku hlavného audítora samostatný tím pre hodnotenie operácií, ktorý nie je závislý na riadiacich úsekoch. Tento tím pripravuje ex-post tematické, sektorové a regionálne/celoštátne hodnotenia finančných operácií EIB, ktoré sa po konzultácii so správnou radou zverejňujú na internetových stránkach. Zverejňuje sa aj každoročná Správa o hodnotení operácií.

Súhrn aktuálnych projektov

77.

V prípade, že projekt vzbudí značný záujem verejnosti, EIB na svojich stránkach zverejní stručný prehľad o aktuálnom projekte.

Tlačové správy

78.

EIB vydáva tlačové správy o projektoch, ktoré sú zaujímavé pre tlač, a to obvykle v čase podpísania pôžičky.

Zverejnenie na požiadanie

79.

Okrem bežne zverejňovaných zhrnutí projektov banka poskytuje aj ďalšie informácie o projekte:

návrh predstavenstva správnej rade na financovanie projektu:

pre projekty verejného sektora bude návrh zverejnený, ak správna rada nerozhodne o jeho nezverejnení v komerčne citlivom prípade,

pre projekty súkromného sektora je možné zverejňovať informácie, ktoré partneri banky zo súkromného sektora neoznačili za dôverné,

informácie zo správ banky o posúdení sociálneho a environmentálneho dosahu,

informácie zo správ o misiách banky.

Projektová dokumentácia

Každý projekt vyprodukuje svoju unikátnu zbierku dokumentov a správ. Po zhromaždení a vyhodnotení základných informácií je možné v cykle projektu rozlíšiť určité kľúčové štádiá.

Hodnotiaci proces banky môže vygenerovať tieto dokumenty, ktoré hrajú významnú úlohu pri vnútorných rozhodovacích procesoch:

správa o predbežných informáciách,

návrh na schválenie hodnotenia,

žiadosť o posudok Európskej komisie a členských štátov EÚ,

posudok Európskej komisie,

posudok členského štátu (členských štátov),

návrh na rokovanie o operácii, vrátane posudkov rôznych sektorov EIB,

návrh predstavenstva správnej rade o financovaní projektu,

oficiálne požiadanie navrhovateľa projektu o poskytnutie finančných prostriedkov,

zmluva o financovaní.

Informácie o vypožičiavaní

Bežné šírenie informácií

80.

Informácie o postoji EIB k vypožičiavaniu sú uvedené v operačnom pláne banky, ktorý špecifikuje aj predpokladaný objem poskytnutých pôžičiek.

81.

EIB by mala dodržiavať právo platné na trhoch, na ktorých ponúka svoje cenné papiere. Spoločnou požiadavkou v jurisdikciách, kde EIB pôsobí, je neprítomnosť diskriminácie pri zverejňovaní informácií o finančných akciách, ktoré by niekomu poskytli nespravodlivú kompetenčnú výhodu v obchodovaní. V zásade sa EIB bude snažiť o to, aby zaistila simultánne poskytovanie informácií o týchto záležitostiach prostredníctvom vhodných, schválených regulačných kanálov, ako aj prostredníctvom svojich internetových stránok. Bežné informácie o vypožičiavaní EIB poskytujú aj finanční sprostredkovatelia.

82.

Hlavnými komunikačnými prostriedkami pre vypožičiavanie sú:

hlavné finančné spravodajské služby, najmä Bloomberg a Reuters, internetové stránky banky a regulačná informačná služba poskytujú rozsiahle informácie o činnosti EIB na kapitálových trhoch,

podstránka na internetových stránkach banky s názvom kapitálové trhy (Capital Markets) sa zameriava na vypožičiavanie banky. Tieto internetové stránky zobrazujú EIB ako vypožičiavateľa a poskytujú informácie o kľúčových aspektoch jej výpožičných operácií, vrátane tabuliek problémov a odkazov na ponukové obežníky a programy vytvárania dlhov,

regulačné podania sa zverejňujú,

Výročná správa Skupiny EIB obsahuje finančnú správu, ktorá poskytuje celoročný prehľad vypožičiavania, finančnej správy a riadenia likvidity. Dokumenty výročnej správy obsahujú štatistiku, ktorá obsahuje operácie uskutočnené na kapitálových trhoch,

prezentačná dokumentácia,

periodické informačné bulletiny pre investorov,

tlačové správy o vypožičiavaní, ktoré majú zásadný význam pre tlač, alebo ktoré sú odpoveďou na požiadanie o zverejnenie,

iné špecializované informačné materiály o činnosti banky na kapitálových trhoch.

83.

EIB má aj priame kontakty s odvetviami investičnej verejnosti na stretnutiach (vrátane predvádzacích výstav – road-show, telefonických konferencií a konferencií).

84.

Otázky súvisiace s činnosťou banky na kapitálových trhoch by mali byť adresované oddeleniu pre vzťahy s investormi (Investor Relations Division – investor.relations@eib.org).

Zverejnenie na požiadanie

85.

Dokumentácia (ponukové obežníky, prospekty, resp. programy) o štátnych dlhopisoch bude poskytnutá na požiadanie.

Postup pri vybavovaní žiadostí o informácie

86.

Postupy banky pri vybavovaní žiadostí o informácie verejnosti:

Žiadosti

87.

Žiadosti o prístup k informáciám je možné podať písomnou alebo ústnou formou. Mali by byť adresované komunikačnému a informačnému oddeleniu EIB alebo na info@eib.org. Je možné ich adresovať aj na externé úrady banky, ktoré postúpia tieto žiadosti komunikačnému a informačnému oddeleniu v sídle v Luxemburgu.

88.

Žiadateľ nie je povinný uviesť dôvody žiadosti.

Spracovanie žiadostí

89.

Žiadosti obvykle spracováva Infodesk EIB. Odpovede sú poskytované bezodkladne, najneskôr do 20 pracovných dní od prijatia žiadosti.

90.

Ak nie je žiadosť dostatočne jasná alebo ak nie je ľahké určiť žiadaný dokument alebo informácie, zamestnanci EIB požiadajú žiadateľa o spresnenie žiadosti.

91.

V prípade, že je žiadosť doručená do rúk nesprávnej osoby v rámci banky, postúpi ju tento zamestnanec bezodkladne príslušnému oddeleniu.

92.

Ak je ústna žiadosť o informácie príliš komplikovaná alebo obsiahla, zamestnanec požiada žiadateľa, aby formuloval svoju žiadosť písomne.

93.

Ak požadovaná informácia už bola zverejnená, či už bankou alebo treťou stranou, zamestnanec EIB oboznámi žiadateľa s postupom pre získanie požadovanej informácie.

94.

V prípade, že nie je možné odpovedať na žiadosť v predpísanej lehote kvôli obsiahlosti požadovanej informácie, zamestnanci o tom bezodkladne informujú pisateľa, a to najneskôr do 10 pracovných dní od prijatia žiadosti. Toto potvrdenie bude obsahovať názov oddelenia a meno zamestnanca, ktorý odpoveď pripravuje.

95.

Odpoveď na obsiahlu otázku sa poskytuje najneskôr do 40 pracovných dní po prijatí žiadosti.

96.

Ak z dôvodu dôvernosti informácií nie je možné poskytnúť čiastočnú alebo celú požadovanú informáciu, zamestnanci uvedú, prečo nie je možné túto informáciu poskytnúť, a oboznámia žiadateľa o jeho práve podať potvrdzujúcu žiadosť (pozri nižšie).

97.

Informácie sa poskytujú v existujúcej verzii a formáte, prípadne vo formáte podľa špecifických potrieb žiadateľa.

98.

Zamestnanci zabezpečia, aby občania, ktorí píšu do banky v niektorom z úradných jazykov EÚ, dostali odpoveď v tom istom jazyku.

99.

Žiadateľovi je možné účtovať poplatok na pokrytie nákladov na sprístupnenie požadovaných dokumentov.

100.

Zamestnanci nesmú posielať korešpondenciu žiadnej externej strane, ak o tom zainteresovaná osoba nebola informovaná.

101.

Banka má možnosť zamietnuť žiadosť, ak je preukázateľne neodôvodnená.

Potvrdzujúce žiadosti

102.

V prípade celkového alebo čiastočného zamietnutia, alebo ak banka neodpovie na žiadosť v predpísanej lehote, žiadateľ môže do 20 pracovných dní od prijatia odpovede od banky podať potvrdzujúcu žiadosť.

103.

Banka vybaví potvrdzujúcu žiadosť hneď, ako to bude možné, najneskôr však do 15 pracovných dní po prijatí žiadosti. Vo výnimočných prípadoch, napríklad v prípade žiadosti, ktorá sa vzťahuje na veľmi rozsiahly dokument alebo otázku, môže byť táto lehota predĺžená o ďalších 15 pracovných dní, a to za predpokladu, že je to žiadateľovi oznámené vopred s uvedením dôvodov.

Sťažnosti

104.

V prípade celkového alebo čiastočného zamietnutia po potvrdzujúcej žiadosti banka poučí žiadateľa o nápravných prostriedkoch, ktoré môže použiť, a to napríklad sťažnosť, ktorá je opísaná nižšie v kapitole Podmienky podávania sťažností.

105.

Podmienky podávania sťažností platia aj v prípade, že banka neodpovie v predpísanej lehote, alebo ak si žiadateľ myslí, že odpoveď nie je dostatočná.

Podmienky podávania sťažností

106.

Občania, ktorí si myslia, že sa zamestnanci EIB nezaoberali žiadosťou o informácie podľa noriem a postupov, ktoré boli oficiálne schválené bankou, môžu podať oficiálnu žiadosť u generálneho tajomníka EIB. Sťažnosť musí byť písomná a musí byť podaná do 20 pracovných dní od dátumu korešpondencie, ktorá je predmetom sťažnosti. Banka bezodkladne potvrdí prijatie sťažnosti. Generálny tajomník poskytne odpoveď najneskôr do 20 pracovných dní po prijatí sťažnosti.

107.

V súlade s článkom 195 Zmluvy o EÚ môžu občania EÚ alebo ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte EÚ postúpiť svoju sťažnosť európskemu ombudsmanovi (10). Úlohou ombudsmana je posudzovať sťažnosti súvisiace s nesprávnym riadením činností inštitúcií a orgánov EÚ a podávať hlásenia Európskemu parlamentu.

108.

Občania alebo obyvatelia štátov mimo EÚ, ktorí chcú podať sťažnosť na nezverejnenie informácie a ich sťažnosťami sa nezaoberá európsky ombudsman, môžu podať sťažnosť hlavnému audítorovi banky (11). Pri plnení svojich úloh hlavný audítor koná nezávisle od vedenia banky. Jeho správy sa posielajú nezávislému Výboru audítorov EIB a zároveň vedeniu banky.

Image

Informačné zdroje

109.

Dokumenty EIB vo verejnom vlastníctve môžu byť voľne kopírované, ak:

je uvedený zdroj a dátum vydania,

informácie nie sú upravované,

informácie nie sú využité pre komerčné účely (to by vyžadovalo súhlas EIB),

sú dodržané práva tretích strán v oblasti autorských práv.

110.

Niektoré záväzné dokumenty a rozhodnutia banky sa zverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie.

Internetová stránka

111.

Internetová stránka EIB je hlavnou platformou pre verejné šírenie informácií o úlohe a činnosti banky. Je to kľúčový hodnoverný zdroj informácií o banke.

112.

Všetky dokumenty zverejnené zo strany EIB sú umiestnené na internetových stránkach v celku alebo v podobe odkazu. Internetové stránky obsahujú množstvo informácií o riadení a transparentnosti banky, o štruktúre rozhodovania, ako aj o poskytovaní pôžičiek na projekty a vypožičiavaní.

113.

Banka sa zaviazala presadzovať politiku neustáleho zlepšovania obsahu a nástrojov internetových stránok, aby umožnila rýchlejší a jednoduchší prístup ku svojim informáciám. Tieto internetové stránky sú momentálne prístupné v anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku.

114.

Podstránky internetových stránok banky sa zameriavajú na konkrétne ciele v oblasti poskytovania pôžičiek a vypožičiavania alebo na iné odvetvia činnosti EIB. Obvykle sa podstránky venujú činnosti EIB v:

pristupujúcich krajinách,

partnerských krajinách v oblasti Stredomoria,

afrických, karibských a tichomorských krajinách,

oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti,

oblasti iniciatívy JASPERS,

oblasti iniciatívy Inovácia 2010,

oblasti ľudského kapitálu,

oblasti TEN,

oblasti životného prostredia,

oblasti kapitálových trhov,

oblasti pracovných miest – aktuálnych pracovných príležitostí v EIB,

oblasti ekonomických a finančných štúdií – s prístupom k výskumným prácam.

115.

Na internetové stránky EIB sa dá dostať aj cez portálovú stránku servera Európskej únie (http://www.europa.eu). Vyskytujú sa aj na rôznych verejných internetových stránkach, ktoré sa zaoberajú záležitosťami EÚ, ako aj na hlavných internetových vyhľadávačoch.

InfoDesk

116.

Na InfoDesk (info@eib.org) je možné obrátiť sa so všetkými žiadosťami o informácie a dokumenty alebo so všetkými otázkami o úlohe a činnosti EIB. InfoDesk je možné kontaktovať aj telefonicky – pozri kontaktné údaje uvedené nižšie.

Vzťahy s novinármi a ostatnými informačnými médiami

117.

Vzťahy s hromadnými oznamovacími prostriedkami v zásade riadi divízia styk s médiami a oddelenie komunikácia a informácie. Divízia vzťahy s investormi v oddelení kapitálové trhy spravuje vzťahy so špecializovanou tlačou kapitálového trhu.

118.

Tlačové aktivity sa zameriavajú na:

tlačové konferencie, ktoré organizuje banka, kam patria každoročné tlačové konferencie v Luxemburgu a Bruseli (vo februári), na ktorých sú predstavené výsledky banky v minulom fiškálnom roku, prípadne tlačová konferencia po výročnom zasadnutí rady guvernérov (v júni),

styk s novinármi, od stručných správ a rozhovorov až k podrobným informačným stretnutiam,

tlačové správy, väčšinou o významných podpisoch úverov. Ďalšie témy sú: nápadné vypožičiavanie, nové politické iniciatívy EÚ, ktoré sa vzťahujú na banku, menovania členov rozhodovacích orgánov a vyššieho vedenia EIB. Tlačové správy sa umiestňujú na internetové stránky EIB a rozosielajú sa osobám prostredníctvom adresára pre tlačové správy,

články pre špecializované publikácie,

inzeráty, ktoré súvisia s bankou alebo ktoré sa orientujú na trh – v obmedzenom rozsahu.

Vzťahy s občianskou spoločnosťou

119.

Úlohou jednotky pre občiansku spoločnosť v oddelení komunikácia a informácie je riadiť vzťahy s verejnosťou, vrátane styku s mimovládnymi organizáciami (NGO) a inými občianskymi združeniami (CSO). Táto jednotka pôsobí ako spojka s občianskou spoločnosťou, predovšetkým pri koordinovaní odpovedí na otázky a žiadostí o informácie a pri organizovaní stretnutí a pracovných seminárov so záujmovými organizáciami. Jej činnosť zahŕňa:

120.

Pravidelné pracovné semináre (workshopy). EIB organizuje pracovné semináre pre CSO o témach všeobecného záujmu, a to spravidla dvakrát ročne, predovšetkým na regionálnej báze, v rámci i mimo EÚ. CSO sa o pracovných seminároch dozvedia prostredníctvom oznámení o akcii umiestnenom na internetových stránkach banky a prostredníctvom pošty. Program na tieto pracovné semináre vzniká v spolupráci so záujmovými CSO.

121.

Miestny a regionálny styk. Zamestnanci banky udržiavajú písomný a osobný styk s miestnymi CSO, najmä ak existuje konkrétny záujem miestnych obyvateľov o projekt financovaný bankou. Podľa potreby sa na týchto stretnutiach zúčastňujú aj prevádzkoví zamestnanci, pričom koordinačnú a pomocnú úlohu má jednotka pre občiansku spoločnosť.

122.

Iné udalosti. Zamestnanci EIB sa zúčastňujú aj na akciách, ktoré organizujú CSO.

Konferencie a výstavy

123.

Hlavná činnosť zahŕňa:

Príhovory a stanoviská vyššieho vedenia sa zverejňujú na internetových stránkach EIB.

Banka organizuje množstvo externých konferencií a akcií a zúčastňuje sa na konferenciách a akciách, ktoré organizujú tretie strany.

Na každoročnom Fóre EIB a iných príležitostných konferenciách sa stretávajú odborníci v oblasti významných európskych otázok.

EIB organizuje semináre, stretnutia okolo okrúhleho stola a pracovné semináre s podielovými účastníkmi, ktoré sa venujú témam vzájomného záujmu, predovšetkým pre obchodných partnerov.

Zamestnanci EIB sa zúčastňujú na externých akciách, aby podporili odbornú diskusiu o témach, ktoré sú v záujme banky.

Zamestnanci EIB pripravujú prezentácie pre skupiny návštevníkov, ktorí majú politický, odborný alebo akademický záujem o úlohu a činnosť banky.

EIB sa často zúčastňuje na hlavných konferenciách, obchodných veľtrhoch a výstavách, ktoré pre ňu majú špeciálny význam, predovšetkým na tých, ktoré sa venujú vytváraniu a rozširovaniu vzťahov napríklad s bankovým sektorom, verejnými a súkromnými finančnými operátormi, občianskou spoločnosťou a médiami. Zúčastňuje sa aj na veľtrhoch práce, ktoré predstavujú príležitosť stretnúť sa s potenciálnymi zamestnancami.

Audiovizuálne materiály a knihovnícke zariadenia

124.

Banka poskytuje tieto materiály a zariadenia:

videofilmy, ktoré vysvetľujú úlohu a činnosť EIB, sú voľne k dispozícii v štandardnom formáte VHS PAL a BETACAM pre profesionálne použitie.

EIB má malý filmový archív pre profesionálne použitie, ktorý obsahuje „zväzky“ filmového materiálu, ktorý zobrazuje činnosť EIB a jej rozhodovaciu štruktúru.

EIB má malý fotoarchív o činnosti a osobnostiach EIB, do ktorého je možné na požiadanie nahliadnuť.

EIB môže povoliť obmedzený prístup ku svojim knihovníckym zariadeniam. Obmedzuje sa to najmä na prvky, ako je jej inventár oficiálnych textov EIBbibliografická zbierka prác o EIB. Využívanie archívnych zdrojov musí byť dohodnuté vopred a musí byť pri tom prítomný zamestnanec banky.

Historický archív EIB

125.

EIB vytvára politiku sprístupnenia tajných dokumentov. Dokumenty historickej hodnoty budú postupne uvoľňované z archívu banky a sprístupnené zainteresovanej verejnosti. Historický archív banky, ako aj archívy ostatných inštitúcií a orgánov EÚ, sa nachádzajú v ústave univerzity vo Florencii.

Kontakty

Internetová stránka

Tel.: (352) 43 79 31 19

Fax: (352) 43 79 31 88

E-mail: webmaster@eib.org

InfoDesk

Tel.: (352) 43 79 31 00

Fax: (352) 43 79 31 99

E-mail: info@eib.org

Poštová schránka určená pre politiku komunikácie a zverejňovania informácií

E-mail: infopol@eib.org

Vzťahy s investormi

Tel.: (352) 43 79 62 59

Fax: (352) 43 79 62 97

E-mail: investor.relations@eib.org

Mediálna kancelária

Tel.: (352) 43 79 21 00

Fax: (352) 43 79 21 99

E-mail: press@eib.org

Útvar pre občiansku spoločnosť

Tel.: (352) 43 79 31 35

Fax: (352) 43 79 31 91

E-mail: info@eib.org

Kontaktné údaje externých úradov banky sú zverejnené na jej internetovej stránke.


(1)  Ú. v. EÚ C 332, 30.12.2006, s. 45.

(2)  Vedúci útvaru pre kontrolu dodržiavania legislatívy sa nezaoberá žiadosťami verejnosti. Podmienky podávania sťažností sú uvedené v odsekoch 106 – 108.

(3)  Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(4)  Tieto tri legislatívne inštitúcie EÚ vyzvali ostatné inštitúcie a orgány Únie, aby prijali pravidlá o prístupe verejnosti k dokumentom, ktoré zohľadňujú zásady a obmedzenia stanovené v nariadení.

(5)  Článok 287: „Členovia inštitúcií Spoločenstva, členovia výborov a funkcionári a iní úradníci Spoločenstva budú požiadaní, aby ani po skončení svojich funkčných období nezverejňovali informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo, predovšetkým informácie o záväzkoch, obchodných vzťahoch alebo nákladových zložkách.“

(6)  EIB nemá zmluvný vzťah s koncovými príjemcami globálnych pôžičiek. Obchodným partnerom príjemcu je sprostredkovateľská banka, ktorá nesie komerčné riziká projektu a podpisuje zmluvu o financovaní.

(7)  Správa o predbežných informáciách je stručný dokument vydávaný v počiatočnom štádiu, ktorý informuje predstavenstvo banky a služby o potenciálnej novej transakcii.

(8)  Konsolidované účtovné závierky EIB aj Skupiny EIB sú súčasťou Finančnej správy Skupiny EIB. Konsolidovaná finančná závierka vzniká v súlade s Medzinárodnými normami pre finančné výkazníctvo (IFRS). Nekonsolidované účty EIB vznikajú v súlade so smernicou 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií.

Finančná správa EIB obsahuje rozsiahle informácie o riadení úverov, prevádzky a rizík.

Banka vydáva polročné konsolidované účty (nerevidované).

(9)  Investičný program (IF) je kľúčovým finančným nástrojom partnerskej dohody z Cotonou, ktorý bol spustený 2. júna 2003. IF pôsobí vo všetkých hospodárskych sektoroch a podporuje investície subjektov súkromných a komerčných verejných sektorov, vrátane výnosnej hospodárskej a technologickej infraštruktúry, ktorá má zásadný význam pre súkromný sektor.

(10)  Na základe skúseností ombudsman uprednostňuje, aby si občania pred podaním sťažnosti preskúmali všetky zavedené postupy inštitúcie alebo orgánu EÚ, ako je EIB

(11)  Ako je uvedené v správe o riadení, hlavný audítor poskytuje nezávislý pomocný mechanizmus na vyšetrovanie sťažností, ktoré sú podľa európskeho ombudsmana mimo jeho právomoc. Podmienky využívania odvolacieho mechanizmu hlavného audítora sú v štádiu prípravy.


II Návrhy právnych aktov

Komisia

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/61


Návrhy právnych predpisov prijaté Komisiou

(2006/C 332/12)

Dokument

Časť

Dátum

Názov

KOM(2006) 479

 

5. 9. 2006

Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Návrh odporúčania Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie

KOM(2006) 507

 

12. 9. 2006

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zmene a doplnení smernice Rady 92/49/EHS a smerníc 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení akciových podielov vo finančnom sektore

KOM(2006) 493

 

13. 9. 2006

Návrh rozhodnutia Rady týkajúce sa návrhu na zmenu a doplnenie prílohy I k Dohovoru EHK OSN o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií

KOM(2006) 505

 

18. 9. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o uzavretí dohody vo forme výmeny listov o dočasnom uplatňovaní Dohody o spolupráci v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Mauritánskou islamskou republikou týkajúcej sa rybolovu v mauritánskych rybolovných oblastiach a Protokolu, ktorým sa na obdobie od 1. augusta 2006 do 31. júla 2008 stanovujú možnosti rybolovu a finančný príspevok

KOM(2006) 506

 

18. 9. 2006

Návrh nariadenia Rady o uzavretí Dohody o spolupráci v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Mauritánskou islamskou republikou

KOM(2006) 489

 

20. 9. 2006

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 404/93, (ES) č. 1782/2003 a (ES) č. 247/2006, pokiaľ ide o odvetvie banánov

KOM(2006) 232

 

22. 9. 2006

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady ktorou sa ustanovuje rámec pre ochranu pôdy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES

KOM(2006) 553

 

25. 9. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o uzavretí dohody vo forme výmeny listov medzi Európskym spoločenstvom a Nórskym kráľovstvom o úpravách obchodných zvýhodnení v prípade syra na základe článku 19 Dohody o Európskom hospodárskom priestore

KOM(2006) 554

 

28. 9. 2006

Návrh nariadenia Rady ktorým sa stanovujú možnosti rybolovu pre rybárske plavidlá Spoločenstva v roku 2007 a 2008, pokiaľ ide o niektoré zásoby hlbokomorských rýb

KOM(2006) 555

 

28. 9. 2006

Návrh rozhodnutie Rady, ktorým sa Spojené kráľovstvo oprávňuje na zavedenie osobitného opatrenia odlišne od článku 21 ods. 1 písm. a) smernice Rady 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu

KOM(2006) 556

 

28. 9. 2006

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o identifikácii ovládačov, oznamovačov a indikátorov pre dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlá

KOM(2006) 560

 

28. 9. 2006

Návrh nariadenia Rady ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz etanolamínov s pôvodom v Spojených štátoch amerických

KOM(2006) 557

 

29. 9. 2006

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zrušuje smernica Rady 68/89/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa klasifikácie surového dreva

KOM(2006) 565

 

2. 10. 2006

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 577/98 o organizácii výberového zisťovania pracovných síl v Spoločenstve

KOM(2006) 569

 

5. 10. 2006

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry

KOM(2006) 570

 

5. 10. 2006

Návrh na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, o dodatočnej montáži zrkadiel na ťažké nákladné vozidlá registrované v Spoločenstve

KOM(2006) 573

 

5. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o uzatvorení dvojstranných dohôd medzi Európskym spoločenstvom a Bulharskou republikou, Európskym spoločenstvom a Rumunskom, ktorými sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel týkajúcich sa služieb informačnej spoločnosti

KOM(2006) 580

 

5. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady ktoré sa týka uzatvorenia dohody vo forme výmeny listov medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou o preferenciách v obchode s poľnohospodárskymi výrobkami na základe článku 19 dohody o Európskom hospodárskom priestore

KOM(2006) 581

 

5. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi vládou Spojených štátov amerických a Európskym spoločenstvom o koordinácii programov označovania energetickej účinnosti kancelárskych zariadení

KOM(2006) 577

 

6. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2004/793/ES o ukončení konzultácie s Togskou republikou podľa článku 96 dohody z Cotonou

KOM(2006) 578

 

6. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody zo strany Komisie o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu, zastúpeným Komisiou, a vládou Kórejskej republiky v oblasti výskumu energie jadrovej syntézy

KOM(2006) 586

 

6. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o uzavretí dohody Komisiou medzi Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a vládou Japonska o spoločnej implementácii širokospektrálnych činností v oblasti výskumu energie jadrovej syntézy

KOM(2006) 509

 

9. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o dočasnom zákaze používania a predaja geneticky modifikovanej kukurice (Zea mays L. línia MON 810) v Rakúsku podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES (Len nemecký text je autentický)

KOM(2006) 510

 

9. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o dočasnom zákaze používania a predaja geneticky modifikovanej kukurice (Zea mays L. línia T25) v Rakúsku podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES (Len nemecký text je autentický)

KOM(2006) 579

 

9. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o poskytnutí makrofinančnej pomoci Moldavsku

KOM(2006) 582

 

9. 10. 2006

Návrh nariadenia Rady. ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 769/2002 na dovoz kumarínu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike na dovoz kumarínu zaslaného z Indonézie alebo Malajzie bez ohľadu na to, či je alebo nie je jeho pôvod deklarovaný v Indonézii alebo Malajzii

KOM(2006) 585

 

10. 10. 2006

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa ukončuje preskúmanie nového vývozcu v súvislosti s nariadením Rady (ES) č. 428/2005, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz syntetických strižných vlákien z polyestrov n s pôvodom, inter alia, v Čínskej ľudovej republike

KOM(2006) 584

 

11. 10. 2006

Návrh nariadenia Rady, o ukončení čiastočného predbežného preskúmania antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

KOM(2006) 564

 

12. 10. 2006

Návrh nariadenia Rady o finančných príspevkoch Spoločenstva do Medzinárodného fondu pre Írsko (2007 – 2010)

KOM(2006) 587

 

13. 10. 2006

Návrh nariadenia Rady, ktoré mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2371/2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu

KOM(2006) 607

 

13. 10. 2006

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. …/… o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách

KOM(2006) 598

 

17. 10. 2006

Návrh nariadenia Rady o dovoze určitých výrobkov z ocele s pôvodom na Ukrajine

KOM(2006) 602

 

17. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o stanovisku Európskeho spoločenstva k návrhu zmeny Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie spojených národov o zmene klímy

KOM(2006) 594

 

18. 10. 2006

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES, týkajúca sa úplného dokončenia vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva

KOM(2006) 599

 

18. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európske poradné grémium pre riadenie v oblasti štatistiky

KOM(2006) 604

 

18. 10. 2006

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zakladá Európsky technologický inštitút

KOM(2006) 605

 

19. 10. 2006

Návrh smernice Rady o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení

KOM(2006) 608

 

20. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady ktoré sa týka pozície Spoločenstva k rozhodnutiu č. 1/2006 Spoločného veterinárneho výboru zriadeného Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami, ktorým sa menia a dopĺňajú dodatky 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 10 k prílohe 11

KOM(2006) 609

 

23. 10. 2006

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovujú ochranné a kontrolné opatrenia uplatniteľné v regulačnej oblasti Organizácie pre rybolov v severozápadnom Atlantiku

KOM(2006) 613

 

24. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Azerbajdžanskou republikou na strane druhej, ktorým sa rozširuje rozsah ustanovení Dohody o partnerstve a spolupráci na bilaterálny obchod v oblasti textilu, pričom sa zohľadňuje uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile

KOM(2006) 615

 

24. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej, ktorým sa rozširuje rozsah ustanovení Dohody o partnerstve a spolupráci na bilaterálny obchod v oblasti textilu, pričom sa zohľadňuje uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile

KOM(2006) 616

 

24. 10. 2006

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje oslobodenie od colných poplatkov pre určité farmaceutické aktívne zložky, ktoré majú medzinárodný generický názov (INN) pridelený Svetovou zdravotníckou organizáciou a pre určité výrobky používané na výrobu hotových farmaceutických výrobkov a ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu (EHS) č. 2658/87

KOM(2006) 621

 

24. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o účasti Spoločenstva na navýšení kapitálu Európskeho investičného fondu

KOM(2006) 623

 

24. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o stanovisku, ktoré majú prijať Spoločenstvá a ich členské štáty v rámci Rady pre spoluprácu ustanovenej Dohodou o partnerstve a spolupráci zakladajúcou partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej, pokiaľ ide o prijatie odporúčania týkajúceho sa implementácie Akčného plánu EÚ – Gruzínsko

KOM(2006) 640

 

24. 10. 2006

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenie xxx/2006 o liekoch používaných v pediatrii, nariadenie (EHS) č. 1768/92, smernica 2001/20/ES, smernica 2001/83/ES a nariadenie (ES) č. 726/2004

KOM(2006) 645

 

24. 10. 2006

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 o harmonizácii technických požiadaviek a správnych postupov v oblasti civilného letectva

KOM(2006) 646

 

24. 10. 2006

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/.../ES, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy

KOM(2006) 619

1

25. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o podpísaní a dočasnom uplatňovaní Dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Malajzie o určitých aspektoch leteckých služieb

KOM(2006) 619

2

25. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Malajzie o určitých aspektoch leteckých služieb

KOM(2006) 622

 

25. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o obchode s určitými výrobkami z ocele medzi Spoločenstvom a Ukrajinou

KOM(2006) 624

 

25. 10. 2006

Návrh nariadenia Rady o obchode s určitými výrobkami z ocele medzi Spoločenstvom a Kazašskou republikou

KOM(2006) 627

 

25. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o stanovisku, ktoré majú prijať Spoločenstvá a ich členské štáty v rámci Rady pre spoluprácu ustanovenej Dohodou o partnerstve a spolupráci zakladajúcou partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskom na strane druhej, pokiaľ ide o prijatie odporúčania týkajúceho sa implementácie Akčného plánu EÚ – Arménsko

KOM(2006) 630

 

25. 10. 2006

Návrh nariadenia Rady o obchode s určitými výrobkami z ocele medzi Spoločenstvom a Ruskou federáciou

KOM(2006) 634

 

26. 10. 2006

Návrh nariadenia Rady ktorým sa ukončuje čiastočné predbežné preskúmanie antidumpingových opatrení na dovoz kremíka s pôvodom v Ruskej federácii

KOM(2006) 636

 

26. 10. 2006

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zákaze vývozu a bezpečnom uskladnení kovovej ortuti

KOM(2006) 637

 

26. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o stanovisku, ktoré majú prijať Spoločenstvá a ich členské štáty v rámci Rady pre spoluprácu ustanovenej Dohodou o partnerstve a spolupráci zakladajúcou partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Azerbajdžanskou republikou na strane druhej, pokiaľ ide o prijatie odporúčania týkajúceho sa implementácie Akčného plánu EÚ – Azerbajdžan

KOM(2006) 650

 

27. 10. 2006

Návrh nariadenia Rady týkajúce sa implementácie 10. Európskeho rozvojového fondu

KOM(2006) 659

 

27. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa ustanovuje stanovisko Spoločenstva v rámci Generálnej rady Svetovej obchodnej organizácie k vstupu Vietnamskej socialistickej republiky do Svetovej obchodnej organizácie

KOM(2006) 644

 

31. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o stanovisku Spoločenstva týkajúKOM sa rozhodnutia generálnej rady WTO o dočasnom uplatňovaní mechanizmu transparentnosti na regionálne obchodné dohody

KOM(2006) 647

 

31. 10. 2006

Návrh nariadenia Rady (ES, EURATOM) ktorým sa od 1. júla 2007 upravujú sadzby uplatniteľné na služobné cesty úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev v Bulharsku a Rumunsku

KOM(2006) 656

 

31. 10. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o vymenovaní osobitného koordinátora Paktu stability pre juhovýchodnú Európu

KOM(2006) 651

 

3. 11. 2006

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zornom poli výhľadu a stieračoch predného skla kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov (kodifikované znenie)

KOM(2006) 652

 

3. 11. 2006

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných Ö prostriedkov Õ pracovníkmi pri práci

KOM(2006) 657

 

6. 11. 2006

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (kodifikované znenie)

KOM(2006) 662

 

6. 11. 2006

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých súčastiach a vlastnostiach kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov

KOM(2006) 665

 

8. 11. 2006

Návrh rozhodnutia Rady o uzatvorení Rámcovej dohody o viacstrannom jadrovom environmentálnom programe v Ruskej federácii v mene Európskeho spoločenstva a Protokolu o pohľadávkach, súdnych konaniach a vylúčení zodpovednosti za škodu k Rámcovej dohode o viacstrannom jadrovom environmentálnom programe v Ruskej federácii

KOM(2006) 667

 

8. 11. 2006

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o maximálnej konštrukčnej rýchlosti a nákladných plošinách pre kolesové poľnohospodárske alebo lesné traktory (kodifikované znenie)

KOM(2006) 668

 

8. 11. 2006

Návrh nariadenia Rady (ES, EURATOM), ktoré upravuje počínajúc 1. júlom 2006 odmeňovanie a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vťahujú na toto odmeňovanie a dôchodky

KOM(2006) 669

 

8. 11. 2006

Návrh smernice Rady, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre ochranu ošípaných (kodifikované znenie)

KOM(2006) 677

 

8. 11. 2006

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska k Európskej únii upravuje nariadenie (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, nariadenie (ES) č. 318/2006 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru a nariadenie (ES) č. 320/2006, ktorým sa stanovuje dočasný režim pre reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu v Spoločenstve

KOM(2006) 680

 

8. 11. 2006

Návrh nariadenia Rady ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 234/2004 o určitých reštriktívnych opatreniach voči Libérii a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1030/2003

Tieto dokumenty sú dostupné na stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu


III Oznámenia

Komisia

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/67


Posledné zverejnenie dokumentov KOM iných ako návrhy právnych predpisov prijaté Komisiou

(2006/C 332/13)

Ú. v. ES C 317, 23.12.2006

Predchádzajúce zverejnenia:

Ú. v. ES C 303, 13.12.2006

Ú. v. ES C 225, 19.9.2006

Ú. v. ES C 184, 8.8.2006

Ú. v. ES C 176, 28.7.2006

Ú. v. ES C 151, 29.6.2006

Ú. v. ES C 130, 3.6.2006


30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/s3


OZNÁMENIE ČITATEĽOM

Od 1. januára 2007 sa mení štruktúra úradného vestníka s cieľom poskytnúť prehľadnejšiu klasifikáciu uverejňovaných aktov pri zachovaní nevyhnutnej kontinuity.

Novú štruktúru spolu s príkladmi ilustrujúcimi jej použitie pri triedení aktov možno pozrieť na webovej stránke EUR-Lexu na tejto adrese:

http://eur-lex.europa.eu/sk/index.htm