30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/1

1.1

Zelená kniha o náhrade škody pre porušenie pravidiel hospodárskej súťaže ES, ktorú predstavila Komisia, otvára široký priestor pre diskusiu o potrebe vypracovania pravidiel Spoločenstva, ktoré by umožnili podnikom, spotrebiteľom a zamestnancom podanie žaloby vo veci zodpovednosti na tie subjekty, ktoré porušujú články 81 a 82 Zmluvy o ES pri výkone ich podnikateľskej činnosti.

1.2

EHSV chce v prvom rade preukázať, že ide o snahu poskytnúť efektívnu ochranu všetkým tým, ktorý tvoria súčasť európskeho vnútorného trhu. Berúc do úvahy slobodný pohyb tovaru, je potrebné, aby sa práva a povinnosti odvodené zo zmlúv a služieb do určitej miery obsahovo zhodovali vo všetkých krajinách. V prípade, že ide o cezhraničnú činnosť, mala by sa podporiť určitá úroveň harmonizácie medzi jednotlivými vnútroštátnymi legislatívami.

1.3

V druhom rade je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že existujú verejné orgány zodpovedné za hospodársku súťaž, európske ako aj vnútroštátne. Týmto orgánom prislúcha úloha stanoviť zakázané postupy a ekonomické sankcie, ktoré by bolo možné uložiť podnikom porušujúcim pravidlá hospodárskej súťaže. Zelená kniha sa snaží zabezpečiť náhradu škody vzniknutej v súkromnom sektore, čiže prostredníctvom súdov, čo znamená, že takéto konanie musí spadať do rámca prípadov, ktoré už orgány hospodárskej súťaže riešili.

1.4

Vzhľadom na najdôležitejšie otázky, ktoré zelená kniha predkladá by bolo potrebné zdôrazniť, že EHSV nezastáva jednoznačný postoj. Avšak, pri každej z otázok uvádza argumenty, ktoré Komisii umožnia prijať rozhodnutia zamerané na vytvorenie usmernení pre budúce legislatívne kroky. K všetkým otázkam sa výbor vyjadruje a diskutuje v časti 5 predkladaného stanoviska.

2.1

Európsky vnútorný trh prešiel v súvislosti s pravidlami hospodárskej súťaže podstatnou zmenou, ktorá v prvom rade pomohla dať tomuto trhu presné pravidlá, aby mohli podniky pôsobiť v rámci slobodnej hospodárskej súťaže. Táto zmena prispela tiež k zosúladeniu vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže členských štátov s cieľom zjednodušiť za rovnakých podmienok uplatňovanie práva na slobodné zakladanie podnikov.

2.2

Jednou z otázok, ktoré sa týkajú vnútorného trhu, je spôsob poskytnutia účinnej ochrany druhej strane trhu, čiže spotrebiteľom v najširšom zmysle slova, ktorých práva sú nepriaznivo ovplyvnené v prípadoch, keď zmluvy a služby nadobudnú cezhraničný charakter. Inými slovami, keď majú príslušné podniky sídlo v inom členskom štáte, spotrebitelia môžu využiť len svoje vnútroštátne práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré im prináležia v ich vlastných krajinách, pričom pravidlá hospodárskej súťaže sa vzťahujú na celý vnútorný trh.

2.3

V právnych predpisoch Spoločenstva týkajúcich sa hospodárskej súťaže chýba účinný systém vymáhania náhrady škody, ktorá vznikla porušením pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy o ES na vnútornom trhu. Nový prístup Komisie k politike hospodárskej súťaže a ochrane spotrebiteľa pomohol urýchliť predloženie zelenej knihy, v ktorej sú uvedené kľúčové problémy, s cieľom následne prijať legislatívne opatrenia na ochranu práv osôb, ktoré utrpeli škodu v dôsledku chýbajúcej slobodnej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

2.4

Je potrebné mať na zreteli význam článku 153 ods. 3 Zmluvy o ES (1), ktorý umožňuje realizovať horizontálnu politiku ochrany spotrebiteľa vzťahujúcu sa na všetky politiky.

2.5

Zelená kniha sa v tejto súvislosti zaoberá najdôležitejšími otázkami pre zavedenie ochranných opatrení a vytvorenie inštitútu žalôb o náhradu škody za porušenie antitrustových pravidiel Spoločenstva, najmä vo vzťahu k článkom 81 a 82 Zmluvy a ich vykonávacím predpisom. Napriek tomu je potrebné si uvedomiť, že zelená kniha sa vzťahuje na komplexný legislatívny rámec, ktorý môže viesť k reforme vnútroštátnych procesných pravidiel. Ide o otázku, ktorá prináša určité pochybnosti týkajúce sa najmä subsidiarity ako aj ďalších oblastí občianskeho práva.

2.6

Zelená kniha za svoj východiskový bod považuje dvojité uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže. Na jednej strane sa nachádzajú verejné orgány, t.j. nielen Komisia, ale aj vnútroštátne orgány zaoberajúce sa hospodárskou súťažou, ktoré majú vlastné právomoci uplatňovať pravidlá jednotlivo. Po prvé, orgány hospodárskej súťaže majú právomoc vyhlásiť, že došlo k porušeniu pravidiel, ako aj vyhlásiť za neplatné dohody, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž. Po druhé, majú právo uložiť ekonomické sankcie založené na implementačných predpisoch pre pravidlá hospodárskej súťaže.

2.7

Na druhej strane sa uznáva súkromnoprávne uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže na všeobecných súdoch, pretože súdy majú právo presadzovať tieto pravidlá priamo. V súkromnoprávnej sfére sa osobitný význam pripisuje požiadavkám na predbežné opatrenia, ktoré nútia podniky prerušiť všetky zakázané postupy, aby sa obmedzil nepriaznivý dosah na konkurentov a spotrebiteľov.

2.8

Účelom plnej ochrany práv zaručených v Zmluve je zabezpečiť náhradu škody a ujmy, čo je základným cieľom žalôb o náhradu škody spôsobenej porušením pravidiel hospodárskej súťaže. Obmedzenie slobodnej hospodárskej súťaže má vplyv na podnikateľov aj na spotrebiteľov, ktorí sa nachádzajú na konci reťazca trhovej činnosti.

2.9

Európsky súdny dvor vyniesol dôležitý rozsudok, ktorý súkromným osobám, ktoré utrpeli škodu v dôsledku porušenia článkov 81 a 82 Zmluvy, dáva právo žiadať odškodnenie. V prípadoch, keď sú vnútroštátne právne predpisy v rozpore s týmto právom (2), majú články Zmluvy prednosť pred vnútroštátnymi právnymi predpismi.

2.10

Zelená kniha ponúka na diskusiu rôzne možnosti, ktoré pomáhajú určiť rôzne formy možných žalôb o náhradu škody, odvodených od verejnoprávnych žalôb podaných orgánmi hospodárskej súťaže alebo súkromnoprávnych žalôb podaných poškodenými osobami. Zelená kniha v tejto súvislosti uvádza niekoľko otázok, ktoré považuje za základné a ktoré ponúkajú rôzne možnosti pre usmernenie diskusie na dosiahnutie najlepších možných výsledkov tak, aby tieto možnosti potom mohli byť realizované a tiež začlenené do vnútroštátnych právnych systémov, ktoré nie sú vždy navzájom v súlade.

3.1

Zelená kniha je postavená na okruhu otázok so zámerom podnietiť diskusiu o právnej povahe žalôb o náhradu škody a poskytuje niekoľko možností na vymedzenie a formovanie budúceho legislatívneho opatrenia Komisie. Snaží sa vyjasniť, za akých okolností je možné podať žalobu o náhradu škody a aké faktory, so zreteľom na súčasné právne predpisy v niektorých členských štátoch, by mohli tento proces uľahčiť.

3.2

Komisia kladie tri otázky a dáva viacero odpovedí s možnosťou výberu:

Otázka A: Mali by pri občianskoprávnych súdnych konaniach o náhradu škody podľa článku 81 a 82 Zmluvy o ES jestvovať osobitné pravidlá o poskytnutí dôkazných dokumentov? Ak áno, akú podobu by takéto zverejnenie dokumentov malo mať?

Otázka B: Sú osobitné pravidlá týkajúce sa prístupu k dokumentom, ktorými disponuje orgán hospodárskej súťaže, užitočné pri žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel? Ako by mohol vyzerať takýto prístup?

Otázka C: Malo by byť zmiernené dôkazné bremeno, ktoré pri žalobách o náhradu škody od žalujúceho požaduje preukázanie porušenia? Ak áno, ako?

Druhou diskutovanou otázkou je predpoklad zavinenia, keďže v mnohých členských štátoch sa v občianskoprávnych konaniach vyžaduje preukázanie zavinenia. Položená otázka znie:

Otázka D: Malo by sa pri žalobách o náhradu škody v prípadoch porušenia antitrustových pravidiel vyžadovať preukázanie zavinenia?

V súvislosti s tretím problémom, koncepciou náhrady škody, sú navrhnuté tieto dve otázky:

Otázka E: Ako by mala byť definovaná náhrada škody?

Otázka F: Ktorá metóda by mala byť použitá pri vyčísľovaní výšky náhrady škody?

Zelená kniha sa zaoberá aj obhajobou založenou na „prenesení“ a právom nepriameho odberateľa podať žalobu:

Otázka G: Mali by jestvovať pravidlá pre prípustnosť a spôsob realizácie obhajoby založenej „na prenesení“? Ak áno, ako by takéto pravidlá mali vyzerať? Mal by mať nepriamy odberateľ právo podať žalobu?

Jednou z dôležitých otázok je, či by sa tento typ žaloby mohol použiť na ochranu záujmov spotrebiteľov vzhľadom nato, že jeho uplatnenie pri samostatných žalobách sa považuje za zložité. V tomto prípade by malo zmysel podávať kolektívne žaloby, ktoré už v niektorých krajinách EÚ existujú.

Otázka H: Malo by jestvovať osobitné konanie pre podanie kolektívnej žaloby a ochranu záujmov spotrebiteľov? Ak áno, ako by takéto konanie malo vyzerať?

Náklady majú významný podiel na úspechu predložených žalôb, pretože vysoké náklady niekedy žalujúcich odrádzajú od podania žaloby, čo vedie k nasledujúcej otázke:

Otázka I: Mali by byť zavedené osobitné pravidlá na zníženie rizika vzniku nákladov na strane žalobcu? Ak áno, ako by tieto pravidlá mali vyzerať?

Úspech predložených žalôb môže závisieť od koordinácie verejnoprávneho a súkromnoprávneho uplatňovania práva, vzniká preto nasledujúca otázka:

Otázka J: Ako je možné dosiahnuť optimálnu koordináciu uplatňovania práva v súkromnoprávnej a verejnoprávnej oblasti?

Ďalším diskutovaným problémom je súdna príslušnosť a rozhodné právo. Vzhľadom na cezhraničnú povahu mnohých postupov zakázaných podľa pravidiel verejnej súťaže otázka znie:

Otázka K: Ktoré hmotné právo by malo byť uplatniteľné pri antitrustových nárokoch na náhradu škody?

Ďalšími otázkami zaradenými do návrhu sú:

Otázka L: Mal by byť znalec, ak je nevyhnutný, určený súdom?

Otázka M: Malo by dochádzať k zastaveniu plynutia premlčacej lehoty? Ak áno, kedy by k tomu malo dochádzať?

Otázka N: Je objasnenie právnej požiadavky existencie príčinnej súvislosti nevyhnutné k tomu, aby sa zjednodušili konania vo veci žalôb o náhradu škody?

4.1

Nariadenie č. 1/2003 (3) uznáva, že za sledovanie správnej implementácie právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa hospodárskej súťaže orgánmi Spoločenstva a členskými štátmi je zodpovedná Komisia aj vnútroštátne orgány, a že tieto môžu v rozsahu svojich právomocí prehlásiť obchodný postup za zakázaný alebo za zneužitie dominantného postavenia na trhu, s následnými sankciami vo forme a výške primeranej spôsobenej škode.

4.2

Problém vzniká v súvislosti so súkromnoprávnym presadzovaním práva na občianskoprávnych súdoch, kde jednotlivci, vrátane spotrebiteľov, ktorí utrpeli škodu v dôsledku zakázaných postupov hospodárskej súťaže, chcú začať súdne konanie s cieľom získať odškodnenie za škody spôsobené narušením hospodárskej súťaže. Túto diskusiu treba rozhodnúť na úrovni EÚ, pretože voľný pohyb tovaru a služieb na európskom vnútornom trhu si vyžaduje opatrenia Spoločenstva, najmä so zreteľom na to, že situácia v jednotlivých členských štátoch sa výrazne líši, a keďže v tejto veci neexistujú žiadne európske právne predpisy, záležitosť spadá do právomoci vnútroštátnych súdov.

4.2.1

Riešenie v snahe zjednodušiť náhradu škody spotrebiteľa nemusí byť nevyhnutne vhodné na riešenie sporov medzi podnikmi, ktoré sú najviac zapojené do sporov pre obmedzenie hospodárskej súťaže. Komisia by mala vo svojom návrhu stanoviť určitý postup pri týchto sporoch. Zároveň by sa mala zabezpečiť ochrana pracujúcich v podnikoch zapojených do porušovania pravidiel hospodárskej súťaže.

4.3

Vzhľadom nato, že neexistujú právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa náhrady škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia článkov 81 a 82 Zmluvy o ES, Európsky súdny dvor (4), ktorému bola vnútroštátnym súdom doručená žiadosť o začatie prejudiciálneho konania vo veci uplatňovania týchto pravidiel rozhodol, že články Zmluvy o ES sa uplatňujú priamo. Žaloby o náhradu škody spôsobenej obmedzením hospodárskej súťaže spadajú do právomoci vnútroštátnych súdov. Európsky súdny dvor okrem toho pripomenul zásadu, vyjadrenú už v mnohých rozhodnutiach (5), podľa ktorej Zmluva vytvorila vlastný právny systém, ktorý je začlenený do právnych systémov členských štátov a je rovnako záväzný pre štáty a súkromné osoby.

4.4

Európsky súdny dvor tiež potvrdil (6), že články 81 ods. 1 a 82 vytvárajú priame účinky vo vzťahoch medzi jednotlivými osobami a vytvárajú pre príslušné osoby práva, ktoré musia vnútroštátne súdy chrániť[neoficiálny preklad] a dokonca dodáva (7), že v prípade, ak v danej oblasti neexistujú predpisy Spoločenstva, vnútorný právny systém každého členského štátu má určiť príslušné súdy a tribunály a ustanoviť podrobné procesné pravidlá upravujúce konania na ochranu práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú priamo z právnych predpisov Spoločenstva [neoficiálny preklad].

4.5

EHSV sa domnieva, že by sa mohlo pristúpiť k vypracovaniu usmernení Spoločenstva, ktorými by sa stanovili podmienky pre podanie žaloby o náhradu škody vyplývajúcej z porušenia Zmluvy. Toto opatrenie musí v primeraných medziach zabezpečiť odškodnenie pre tých, ktorí utrpeli finančnú škodu alebo stratu zisku vyplývajúcu zo zakázaných postupov hospodárskej súťaže. Predovšetkým však musí umožniť spotrebiteľom v najširšom zmysle slova využiť ich hospodárske práva, uznané v právnych predpisoch vytvorených na ich ochranu. Vítame preto zelenú knihu na túto tému, chceme však zdôrazniť potrebu skrátenia konania s cieľom zabezpečiť najlepší výsledok čo najrýchlejšie.

5.1

EHSV považuje za prioritu určenie budúcich žalôb o náhradu škody spôsobenej zakázanými postupmi hospodárskej súťaže, a to od začiatku súkromného prípadu v občianskoprávnom konaní.

5.2

Verejné orgány Spoločenstva a jednotlivých štátov zodpovedné za hospodársku súťaž majú k dispozícii nástroj na implementáciu právnych predpisov Spoločenstva, nariadenie (ES) č. 1/2003 (8), ktoré im dáva široké právomoci konať vo veci nároku voči podnikom podozrivým z porušenia práva hospodárskej súťaže. Napriek tejto významnej právomoci však verejné orgány môžu len vyhlásiť, že podnik porušil právne predpisy týkajúce sa hospodárskej súťaže a potom uložiť pokuty.

5.3

Problém sa komplikuje, keď na úrovni Spoločenstva orgány hospodárskej súťaže nemajú právomoc podať žalobu o náhradu škody. Európsky súdny dvor môže navyše konať len v prejudiciálnych otázkach, pretože výlučná rozhodovacia právomoc v tejto oblasti prináleží vnútroštátnym súdom. Európsky súdny dvor preto určil, že je potrebné, aby členské štáty prijali vlastnú úpravu podávania žalôb o náhradu škody (9).

5.4

Súkromné uplatňovanie článkov 81 a 82 Zmluvy o ES znamená, že vnútroštátne súdy môžu tieto články použiť v občianskoprávnom konaní vo veci žalôb o náhradu škody súkromným osobám. Problém spočíva v určení vhodného typu žaloby a najmä v tom, či by sa mala podávať osobitná žaloba. Existujú tu vážne problémy, ktoré možno vidieť v širokej škále otázok, ktoré Komisia nastolila vo svojej zelenej knihe. EHSV by chcel prispieť k usmerneniu diskusie niekoľkými poznámkami k nastoleným otázkam.

5.4.1

Prístup k dôkazom. Z predpisov týkajúcich sa dôkazov v občianskoprávnom konaní vyplývajú dve kľúčové otázky: dôkazné bremeno a posudzovanie týchto dôkazov. Tieto otázky by sa mali zvážiť pri súdnych procesoch, ktoré môžu vzniknúť za rôznych okolností: i) po rozhodnutí orgánu hospodárskej súťaže; ii) pred rozhodnutím orgánu hospodárskej súťaže a dokonca iii) zároveň s analýzou stanoveného postupu zo strany príslušného orgánu.

5.4.1.1

Nariadenie (ES) č. 1/2003 určuje všetky okolnosti, kedy môžu orgány Spoločenstva alebo vnútroštátne orgány zodpovedné za hospodársku súťaž požadovať dôkazy s cieľom rozhodnúť, či sa vykonávajú zakázané postupy (10). Možnosť využitia spisov orgánu hospodárskej súťaže ako dôkazu by teda naozaj bola cestou pre vyriešenie problému súkromných osôb so získavaním dôkazov. Vzniká však otázka, či by rozhodnutie o poskytnutí prístupu k spisom bolo v kompetencii súdov, ktoré o to boli požiadané, alebo by právo na získanie spisov mali súkromné osoby – žalobcovia. Európsky súdny dvor (11) vytvoril rozsiahlu judikatúru týkajúcu sa povinnosti Komisie neposkytovať dokumenty súvisiace so sporom tretím stranám, kým sa neukončí hlavné konanie.

5.4.1.2

V prípade stanovených postupov dosledovania by sa tak mohol uplatniť nasledovný prístup: potom, ako orgán hospodárskej súťaže oznámi porušenie pravidiel a postihnuté osoby podajú žalobu o náhradu škody, orgán hospodárskej súťaže by súdom poskytol dôkazy, čím by sa ustanovilo spojenie medzi verejným a súkromným uplatňovaním práva (12).

5.4.1.3

Už v prípadoch, v ktorých náhrada škody vzniknutej pri porušovaní pravidiel hospodárskej súťaže nevyplýva z rozhodnutia príslušných orgánov, považuje EHSV predloženie dôkazov žalobcami, postačujúcich na predbežné posúdenie pravdepodobnosti úspechu žaloby (preukazovanie skutkových okolností), za dostatočné. So zreteľom na základné hľadiská žaloby a najmä vzhľadom na získanie, zhromaždenie a poskytnutie dôkazov, sa odporúča nie len vytvorenie osobitných predpisov týkajúcich sa poskytnutia písomných dôkazov ale aj to, aby boli súdom udelené aktívne a široké právomoci, vrátane práva uložiť sankcie.

5.4.1.4

Keďže vnútroštátne súdy, ktoré pojednávajú o prípadoch náhrady škody pre porušenie antitrustových pravidiel Spoločenstva majú zároveň právomoc týkajúcu sa zneužitia pravidiel hospodárskej súťaže (nariadenie č. 1/2003). Ich prístup k týmto dokumentom, bez toho, aby bola dotknutá povinnosť zabezpečiť vyššie zmienenú dôvernosť, nesmie predstavovať neprekonateľnú prekážku. Pravidlá prístupu musia ako prioritu dodržiavať právny poriadok štátu konajúceho súd, orgány hospodárskej súťaže však tiež musia byť povinné poskytnúť súdom všetky dôkazy, o ktoré súdy požiadajú.

5.4.1.5

Malo by sa zdôrazniť, že prístup k dokumentom, ktoré už sú k dispozícii pri žalobe o náhradu škody je osobitne dôležitý pri žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel Spoločenstva bez ohľadu na vyšetrovací orgán (správny alebo súdny) a bez ohľadu na výsledok prípadu (13).

5.4.1.6

Možnosť, že správne orgány zúčastnené na konaní pre porušenie antitrustových pravidiel by si tiež mohli vybrať dôkazy sprístupnené pri žalobe o náhradu škody, pravdepodobne povedie k vzniku podozrenia a zodpovednosti v súvislosti s kritériami upravujúcimi proces výberu.

5.4.1.7

Za predpokladu, že súdy dostanú osobitné a široké právomoci v tomto type prípadov, mala by sa podporiť myšlienka, že odmietnutie predloženia dôkazov jednou zo strán by mohlo mať negatívny dosah na jej posudzovanie a súdy by mali mať možnosť zohľadniť toto odmietnutie a rozhodnúť, či skutok je alebo nie je dokázaný.

5.4.1.8

Ďalšou možnosťou v prípadoch, ktoré sa týkajú spotrebiteľov by bolo presunutie dôkazného bremena na žalovanú stranu v tom zmysle, že ak orgány hospodárskej súťaže prehlásia, že daný postup je v rozpore s hospodárskou súťažou, táto strana nemusí zaplatiť náhradu škody len ak sa dokáže, že sa to nevzťahuje na žalujúcich. Tejto otázke sa venuje pozornosť ako jednej z hlavných zásad ochrany spotrebiteľa. A hoci vo väčšine členských štátov platí, že dôkazné bremeno je na žalujúcej strane, uznávajú sa aj výnimky vedúce k presunu tohto dôkazného bremena (14), ako to vyplýva z niektorých súdnych rozhodnutí (15)  (16). Ak existuje predchádzajúce rozhodnutie, v ktorom sa uvádza, že prišlo k porušeniu práva, predstavovalo by nepresunutie dôkazného bremena v žalobách o náhradu škody založených na porušení pravidiel neprijateľné dvojité dokazovanie, ktoré by v tomto prípade nevykonával orgán, ktorý má osobitné vyšetrovacie právomoci, ale postihnuté strany, čo by zvýšilo nesúmernosť medzi stranami v tomto type konania.

5.4.1.9

S predkladaním dôkazov súvisí tiež otázka svedectiev znalcov, ktorých služby sa často vyžadujú z dôvodu zložitosti žalôb o náhradu škody. Malo by sa však vylúčiť viacnásobné prizývanie znalcov, ktorí si môžu protirečiť, pretože by to sotva prispelo k želanej účinnosti konania. V súlade so širokými právomocami súdu, o ktorých sa už v tejto súvislosti hovorilo, by v prípade, že strany nedosiahnu dohodu, mal všetkých potrebných znalcov menovať súd, možno v spolupráci so správnymi orgánmi hospodárskej súťaže.

5.4.2

Náhrada škody. Kľúčovou otázkou je zohľadnenie škody, ktorú jednotlivci utrpeli a vyčíslenie tejto škody. GR pre zdravie a ochranu spotrebiteľa uskutočnilo prieskum (17) s cieľom určiť koncepciu náhrady škody spotrebiteľom a navrhnúť definíciu, ktorá by sa mohla uplatniť v rôznych oblastiach vrátane hospodárskej súťaže. Táto otázka má rozsiahly vplyv, pretože posudzovanie škody bude závisieť na podiele trhu postihnutom zakázanými postupmi. Odstránenie škôd, ktoré vznikli súkromným osobám v každom prípade obsahuje výnimočne zložité problémy pri posudzovaní, pretože sa uznáva, že je veľmi často jednoduchšie posúdiť výhody, ktoré spoločnosti získali na základe antitrustovej dohody, ako škody, ktoré táto dohoda spôsobila.

5.4.2.1

Súdom musia byť pri pojednávaní o tomto type žalôb udelené široké právomoci, odôvodnený by však bol aj prístup spravodlivého nároku, hoci z dôvodov súdržnosti systému a vzhľadom na prípadnú tvorbu judikatúry by bolo vhodné poskytnúť usmernenia pre kritériá (dôkaz spravodlivého nároku), ktoré sa majú použiť pri určovaní výšky náhrady škody.

5.4.2.2

Ďalší bod sa týka obmedzenia (18) práva na žalobu o náhradu škody pre postupy porušujúce hospodársku súťaž, ktorej začiatok nie je možné vyčísliť, najmä pri žalobách podaných po rozhodnutí orgánu hospodárskej súťaže, skôr ako bol vynesený konečný rozsudok o porušení, pretože to môže spôsobiť ďalšie ťažkosti súvisiace s prístupom k dôkazom.

5.4.2.3

V konečnom dôsledku je potrebné riešiť problematiku právnej povahy žaloby o náhradu škody, pretože vo väčšine prípadov kedy neexistuje zmluvný vzťah medzi podnikateľom porušujúcim pravidlá a spotrebiteľom, sa ťažšie hľadá právny základ pre žalobu. Uplatnenie pravidiel o mimozmluvných záväzkoch (19) by v tejto súvislosti umožnilo využiť štruktúru žalôb o náhradu škody, ktoré majú vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov dlhú tradíciu.

5.4.3

Kolektívne žaloby v porovnaní s jednotlivými žalobami o náhradu škody  (20). V súvislosti s náhradou škody pre porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva plnia skupinové žaloby kľúčové úlohy: i) účinná náhrada škôd, možnosť podávať žaloby o náhradu škody organizáciami v mene postihnutých spotrebiteľov, pomoc pri zabezpečení skutočného prístupu k spravodlivosti; ii) prevencia a odstraňovanie správania porušujúceho pravidlá hospodárskej súťaže, vzhľadom na väčší spoločenský dosah tohto typu žalôb. Z hľadiska porušovateľov pravidiel by možnosť sústredenia obhajoby tiež znamenala úsporu nákladov a účinnosť.

5.4.3.1

Kľúčovým bodom v súvislosti s kolektívnou žalobou je, že uznáva legitimitu konania organizácií, podobne ako pri smernici č. 98/27/ES (21) v oblasti súdnych príkazov na ochranu spotrebiteľských záujmov. Hoci táto smernica v oblasti ochrany spotrebiteľa, založená na zásade vzájomného uznávania legitimity organizácií a ich oznamovania Komisii (22), neumožňuje náhradu škody či odškodnenie, otvorila na európskej úrovni cestu pre aktívnu legitimitu rôznych orgánov a organizácií a pre podávanie žalôb v mene kolektívnych záujmov (23).

5.4.4

Financovanie žalôb o náhradu škody. Bežná prax podávania žalôb týkajúcich sa zodpovednosti za škodu ukazuje, že procesné náklady pôsobia ako odrádzajúci faktor. Podaniu žaloby môžu zabrániť predovšetkým vysoké náklady potrebné na začatie konania a náklady občianskoprávneho konania zvyšuje tiež jeho zdĺhavosť. Mohlo by sa zvážiť, že by verejné orgány na ochranu spotrebiteľa vytvorili fond na podporu kolektívnych žalôb.

5.4.4.1

Ak sa tak nestane, existuje riziko, že dotknuté strany sa rozdrobia a jednotlivo získajú často len veľmi nízke platby, ktoré veľmi ťažko zabezpečia finančné prostriedky na žaloby tohto charakteru, na rozdiel od žalovanej strany, ktorá môže pohotovo použiť na svoju obhajobu ďalšie finančné zdroje.

5.4.4.2

Prax ukázala, že rozdiel v nákladoch, ktoré znášajú dotknuté strany a ktoré znášajú podniky či združenia podnikov, ktoré porušili pravidlá, vyvoláva tlak na podniky. Poskytnutie výnimiek alebo nižších právnych nákladov pre žalujúcich v prípadoch žalôb o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel, bez toho aby bolo dotknuté právo trestať strany konajúce so zlým úmyslom alebo uhradenie nákladov pri nepriaznivom rozsudku, je prostriedkom na vyrovnanie nesúmernosti medzi stranami pri žalobách tohto charakteru.

5.4.5

Obhajoba založená na „prenesení“ a právo nepriameho odberateľa podať žalobu si vyžadujú zložitý postup, pretože škody spôsobené zakázaným postupom podniku mohli mať dosah na ďalšie stupne dodávateľského reťazca, či dokonca postihnúť konečného spotrebiteľa. V takomto prípade je podanie žaloby o náhradu škody ešte ťažšie, najmä vzhľadom na ťažkosti pri dokazovaní spojenia medzi škodou a zakázaným postupom. Ťažkosti pri poskytovaní dôkazov majú za následok vylúčenie „prenesenia“ zo žalôb o náhradu škody.

5.4.6

Súdna príslušnosť a rozhodné právo. Otázkou súdnej príslušnosti pre pojednávanie o prípadoch a presadzovania rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa zaoberá Bruselský dohovor. Implementačné pravidlá pre cezhraničné spory v rámci EÚ ďalej stanovuje nariadenie č.44/2001. Tým sa môže vyriešiť väčšina potenciálnych ťažkostí s vykonávaním pri žalobách o náhradu škody spôsobenej zakázanými postupmi hospodárskej súťaže. Kolektívne žaloby v oblasti žalôb o náhradu škody vzniknutej porušením pravidiel hospodárskej súťaže sú zaužívané len v niektorých členských štátoch. Pri rozhodovaní o výhodách tejto možnosti je potrebné vziať do úvahy ich špecifické vlastnosti, najmä čo sa týka súdnej príslušnosti a rozhodného práva. Zisk a náklady pre obe strany, žalovanú aj žalujúcu, ktoré vzniknú pri tomto type žaloby budú účinné len, ak bude pravidlá možné uplatniť konzistentne. Je to podmienené, tým, že prvoradú úlohu budú mať predpisy rozhodujúceho súdu. Sprístupnenie informácií o orgánoch, ktoré majú právomoc iniciovať takéto žaloby, ale aj o prebiehajúcich konaniach a jednotlivých rozsudkoch sa zdá byť dôležitým krokom pri vytváraní skutočného súkromného uplatnenia politiky hospodárskej súťaže.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/7

1.1

Ide o kodifikáciu, a kodifikované texty, napriek niektorým formálnym úpravám, neprinášajú zmeny do právnej úpravy platnej v dobe kodifikácie, ktorá prebieha v súlade s platnou právnou úpravou.

1.2

V kontexte Európy občanov, zjednodušenie a jasnosť práva Spoločenstva naberá veľký význam. Európsky parlament, Rada a Komisia teda zdôraznili potrebu kodifikovať právne akty, ktoré boli už niekoľko krát menené a dopĺňané, pričom sa v medziinštitucionálnej dohode dohodli na skrátenom konaní. V právnych textoch, ktoré majú byť kodifikované, nemožno vykonať žiadne podstatné zmeny.

2.1

EHSV konštatuje, že návrhy Komisie sú v súlade s účelom skráteného konania pri kodifikácii.

2.2

Napriek tomu je potrebné položiť si otázku o konsolidácii predpisov týkajúcich sa autorských práv a iných súvisiacich práv. Kodifikácia je užitočná iba vtedy, ak existuje predpoklad, že právna úprava danej oblasti už sa viac nebude zásadným spôsobom vyvíjať.

2.3

Vzhľadom na to, že právne predpisy Spoločenstva sa neustále vyvíjajú (očakávajú sa najmä návrhy „trestných opatrení“) a na to, že ich transpozícia vo vnútroštátnych úpravách je rôzna, je potrebné konštatovať, že rovnováha medzi právami nositeľov autorských práv, a hlavne príbuzných práv, a právami adresátov diel (verejnosť, vedecké a univerzitné publikum, atď., najmä „spotrebiteľmi kultúrnych služieb“) nie je zachovaná, nakoľko práva adresátov chránených diel sú čím ďalej tým viac obmedzené vo viacerých členských štátoch. V mnohých prípadoch je napríklad spochybňované právo na súkromnú kópiu materiálnymi alebo informatickými ochrannými systémami nazývanými „DRM“ (digital rights management). Z tých istých dôvodov je spochybňované reverzné inžinierstvo (dekompilácia programov) s cieľom dosiahnuť interoperabilitu programov.

2.4

Tento nepriaznivý vývoj pre „spotrebiteľov“ je ešte zhoršený zosilnením trestných sankcií v prípade obídenia DRM s cieľom vyhotovenia súkromnej kópie alebo zálohovej kópie.

2.5

EHSV sa teda nazdáva, že kodifikácia v oblasti autorských práv a príbuzných práv je predčasná, nakoľko právna úprava Spoločenstva musí byť vyrovnaná, osobitne v spojitosti s Lisabonskou stratégiou. Okrem toho, mnohé významné otázky sú ponechané na subsidiaritu, pričom vnútroštátne transpozície preukazujú rozdiely, ktoré sa môžu stať prekážkou voľnému pohybu diel a „kultúrnych služieb“.

2.6

Taktiež v súčasnom období by jednoduchá technická konsolidácia, vykonaná Úradom pre publikácie, pomohla vyjasniť súčasný stav právnej úpravy platnej v období kodifikácie. Následne je možné túto techniku uplatniť aj na každú ďalšiu dôležitú zmenu platných predpisov bez toho, aby došlo k zmrazeniu ďalšieho vývoja, ku ktorému by možno došlo pri zvolení kodifikácie.

3.1

Výbor by privítal, aby bolo do právnej úpravy Spoločenstva zavedené uznanie a adekvátna ochrana licencií, ako sú GPL (general public licence ) alebo licencie „Creative Commons“, čo sa týka knižných a umeleckých diel; Tieto licencie poskytujú ich užívateľom veľkú voľnosť. Napríklad licenciou GPL sa riadi veľký počet programov používaných na informatických serveroch (internetové routery, administratívy, podniky)

3.2

Tieto voľnejšie užívateľské licencie podporujú rozširovanie a nadobúdanie diel užívateľmi a adresátmi, a sú v plnom súlade s cieľmi rýchleho rozširovania poznatkov a technológií, čo by malo byť charakteristické pre Lisabonskú stratégiu.

3.3

EHSV preto vyzýva Komisiu, aby znovu pristúpila k reflexii, ktorá sa však zdá byť paralyzovaná kodifikáciou. Taktiež ju vyzýva, aby predstavila iniciatívy, ktoré umožnia ľahší prístup širšieho publika k dielam, aby uznala voľné licencie a dosiahla rovnováhu medzi právami nositeľov a užívateľov v informačnej spoločnosti s cieľom posilniť konkurencieschopnosť a inováciu v komunitárnej Európe.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/8

1.1

Ide o kodifikáciu, a kodifikované texty, napriek niektorým formálnym úpravám, neprinášajú zmeny do právnej úpravy platnej v dobe kodifikácie, ktorá prebieha v súlade s platnou právnou úpravou.

1.2

V kontexte Európy občanov, zjednodušenie a jasnosť práva Spoločenstva naberá veľký význam. Európsky parlament, Rada a Komisia teda zdôraznili potrebu kodifikovať právne akty, ktoré boli už niekoľko krát menené a dopĺňané, a v medziinštitucionálnej dohode sa dohodli na skrátenom konaní. V právnych textoch, ktoré majú byť kodifikované, nemožno vykonať žiadne podstatné zmeny.

2.1

EHSV konštatuje, že návrhy Komisie sú v súlade s účelom skráteného konania pri kodifikácii.

2.2

Napriek tomu je potrebné položiť si otázku o konsolidácii predpisov týkajúcich sa autorských práv a iných súvisiacich práv. Kodifikácia je užitočná iba vtedy, ak existuje predpoklad, že právna úprava danej oblasti už sa viac nebude zásadným spôsobom vyvíjať.

2.3

Desaťročná lehota ochrany autorského práva má svoj moderný pôvod v 19. storočí. Dnes je táto lehota 70 rokov po smrti autora. Nedá sa však vylúčiť, že v dôsledku tlaku zo strany nositeľov autorských a príbuzných práv, nedôjde k ďalšiemu predĺženiu ochrannej doby.

2.4

Situácia je v súčasnosti značne nevyvážená, zvýhodňuje dedičov autora (približne 3 generácie) a nositeľov súvisiacich práv. Bolo by vhodné upraviť dobu, ktorá sa stala neúmerne dlhou, vzhľadom k potrebám verejnosti a samotných tvorcov. Ak člen WTO, ako napríklad Spojené štáty, pravdepodobne predĺži pôvodnú dobu ochrany na 90 alebo na 100 rokov („pozmeňovací návrh Disney“), čo sa stane v Európe? Budeme musieť upraviť obchodné dohody o „duševnom vlastníctve“?

2.5

Veľký počet literárnych, filozofických a iných diel je vydaných iba v ich pôvodnom jazyku a nebudú znova vydané počas života autora a ani jeho dedičov. Hoci tieto diela v dobe ich vydania neboli „bestsellermi“, niektoré z nich majú predsa len určitú hodnotu, avšak rýchlo sa stávajú nedostupnými pre všetkých potencionálnych čitateľov. Neobmedzené predĺženie práv v skutočnosti prináša úžitok iba relatívne nízkemu počtu tvorcov, pričom ochranný systém, z dôvodu ochrannej lehoty, blokuje ďaleko vyšší počet diel, ktoré si čitatelia a študenti nebudú môcť zaobstarať potom, ako sa minie prvé vydanie.

2.6

Napriek tomu je potrebné položiť si otázku o konsolidácii predpisov týkajúcich sa autorských práv a iných súvisiacich práv. Kodifikácia je užitočná iba vtedy, ak existuje predpoklad, že právna úprava danej oblasti už sa viac nebude zásadným spôsobom vyvíjať.

2.7

V dobe počítačov by bolo vhodné sa hlbšie zaoberať otázkou šírenia diel a právom verejnosti na prístup k svetovej tvorbe a kultúre. EHSV sa teda nazdáva, že kodifikácia v tejto oblasti je predčasná, a uprednostnil by jednoduchú konsolidáciu, preštudovanie podmienok a ochrannej lehoty v oblasti autorských a príbuzných práv, ktorá by bola v súlade s Lisabonskou stratégiou.

3.1

Výbor by privítal, aby bolo do právnej úpravy Spoločenstva zavedené uznanie a adekvátna ochrana licencií, ako sú LGPL (light general public licence) alebo licencie „Creative Commons“, čo sa týka knižných a umeleckých diel; Tieto licencie poskytujú ich užívateľom veľkú voľnosť. Napríklad licenciou GPL sa riadi veľký počet programov používaných na informatických serveroch (internetové routery, administratívy, podniky)

3.2

Tieto voľnejšie užívateľské licencie podporujú rozširovanie a nadobúdanie diel užívateľmi a adresátmi, a sú v plnom súlade s cieľmi rýchleho rozširovania poznatkov a technológií, čo by malo byť charakteristické pre Lisabonskú stratégiu.

3.3

EHSV preto vyzýva Komisiu, aby znovu pristúpila k reflexii, ktorá sa však zdá byť paralyzovaná kodifikáciou. Taktiež ju vyzýva, aby predstavila iniciatívy, ktoré umožnia ľahší prístup širšieho publika k dielam, aby uznala voľné licencie a dosiahla rovnováhu medzi právami nositeľov a užívateľov v informačnej spoločnosti.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/10

1.1

Vzhľadom na Európu občanov je dôležité, aby bolo právo Spoločenstva zrozumiteľné a transparentné. Európsky parlament, Rada a Komisia teda zdôraznili potrebu kodifikovať právne akty, ktoré boli už niekoľko krát menené a dopĺňané, a v medziinštitucionálnej dohode sa dohodli na skrátenom konaní. V právnych textoch, ktoré majú byť kodifikované, nemožno vykonať žiadne podstatné zmeny.

1.2

Predložený návrh Komisie plne zodpovedá zámeru kodifikácie a spĺňa príslušné ustanovenia. EHSV s týmto návrhom preto súhlasí.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/11

1.1

Požiadavka jasnosti a prehľadnosti práva Spoločenstva so sebou prináša aj potrebu častej kodifikácie pozmenených právnych aktov.

1.2

Pri kodifikácii je potrebné dodržiavať štandardné legislatívne postupy Spoločenstva.

1.3

Návrh sleduje kodifikáciu smernice Rady 93/94/EHS z 29. októbra 1993 o mieste na inštalovanie zadnej registračnej tabuľky dvoj- alebo trojkolesových motorových vozidiel. Nová smernica nahradí viaceré právne akty tvoriace predmet kodifikácie. Úplne zachováva ich obsah a obmedzuje sa tak na ich spojenie do jedného právneho aktu a na zapracovanie iba takých formálnych zmien, ktoré vyžaduje samotná kodifikácia.

1.4

Predložený návrh Komisie plne zodpovedá zámeru kodifikácie a spĺňa príslušné ustanovenia. EHSV s týmto návrhom preto súhlasí.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/12

1.1

Výbor víta iniciatívu Komisie, zameranú na aktualizovanie platných pravidiel v oblasti definovania, popisu a prezentácie liehovín, zvlášť zmeny navrhované v systéme zemepisných označení, ktoré sa týkajú zavedenia žiadostí zo strany kompetentných národných orgánov, ako aj navrhovaný postup zmeny nového nariadenia.

1.2

Výbor nie je naklonený klasifikácii na základe kategórií, ktorú zavádza návrh nariadenia, lebo by mohla byť zdrojom nejasností.

1.3

Uvádzanie zložiek liehovín je želateľné iba vtedy, ak sa jednotne vzťahuje na všetky alkoholické nápoje.

1.4

Znaky pravosti hrajú dôležitú úlohu v rámci boja proti podvodom a proti nepravým výrobkom; návrh nariadenia by mal uvádzať spôsoby ich využívania.

1.5

Definovanie vodky je mimoriadne sporné, hlavne čo sa týka surovín, z ktorých môže byť vyrábaná. Výbor navrhuje, aby boli suroviny, ktoré môžu byť použité pri jej výrobe obmedzené na obilniny, zemiaky a repnú melasu. Potom už nebude potrebné uvádzať použité suroviny na etiketách.

2.1

V súčasnosti platné pravidlá v oblasti definovania, popisu a prezentácie liehovín figurujú v nariadení Rady (EHS) č. 1576/89 (1), ako aj v nariadení Komisie č. 1014/90 (2). Uvedené normy umožnili úspešne regulovať odvetvie liehovín. Niektoré body je však potrebné v súčasnosti objasniť, je potrebné vziať do úvahy vývoj, ku ktorému došlo od vstupu týchto pravidiel do platnosti. Práve preto bol vypracovaný predkladaný návrh nariadenia.

2.2

Cieľom návrhu je objasniť platné nariadenia (pozri poznámky pod čiarou č. 1 a 2), prispôsobiť ich novým technickým požiadavkám a vziať do úvahy dodatočné faktory, akými sú napríklad požiadavky WTO. Návrh chce takisto chrániť povesť EÚ v oblasti liehovín a poskytnúť spotrebiteľom potrebné informácie.

3.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta návrh, ktorý mení, dopĺňa a aktualizuje platné nariadenia a konštatuje, že s organizáciou, ktorá na úrovni Spoločenstva zastupuje producentov liehovín (3), sa dlho konzultovalo a že táto takisto podporuje túto iniciatívu.

3.2

Výbor tiež víta zmeny, vďaka ktorým bude možné zosúladiť systém zemepisných označení s požiadavkami WTO, ako aj návrh povoliť uplatňovanie jednoduchého a transparentného postupu v súvislosti so zmenami a doplneniami navrhovaného nariadenia.

3.3

Prvý bod odôvodnenia by mal jasne hovoriť o tom, že nové nariadenie nahradí dva v súčasnosti platné právne predpisy; preto by okrem odkazu na nariadenie (EHS) č. 1576/89 mal byť uvedený aj odkaz na nariadenie (EHS) č. 1014/90, keďže obe nariadenia budú zrušené a nahradené predmetným navrhovaným nariadením.

3.4

Liehovarnícky priemysel má v hospodárstve EÚ veľmi dôležité miesto; objem jeho vývozu predstavuje približne 5 miliárd EUR ročne (4), priamo zamestnáva asi 50 000 osôb (a viac než päťnásobok tohto počtu zamestnáva nepriamo) a vykazuje ročné kapitálové investície vo výške viac než 1 miliardy EUR. Takisto je veľmi významným odberateľom európskych poľnohospodárskych výrobcov. Pred posledným rozšírením spotrebovala priemyselná výroba liehovín každoročne približne 2 milióny ton obilia, 2,5 milióna ton cukrovej repy, 300 000 ton ovocia a 16 miliónov hektolitrov vína. Tieto údaje budú aktualizované pre EÚ25. Vzhľadom na pristúpenie 10 nových členských štátov budú potom do štatistiky zaradené aj zemiaky, ktorých sa ako suroviny na výrobu liehovín každoročne spotrebuje okolo 100 tisíc ton.

3.5

Európske liehovarníctvo je v súčasnosti najkonkurencieschopnejšie na svete a pripravované zmeny by v nijakom prípade nemali spôsobiť, aby o túto výhodu prišlo. V tomto smere je mimoriadne dôležité zachovať jeho renomé a inovačnú schopnosť.

3.6

Je dôležité, aby v dôsledku zmien a doplnení, ktorých cieľom je konsolidovať a aktualizovať v súčasnosti platné nariadenia, neprišli tieto o žiadnu zo základných zásad, ktoré obsahujú. V tomto smere sú obzvlášť dôležité ustanovenia v oblasti označovania. Pripomienky týkajúce sa tejto otázky sú uvedené v podrobných pripomienkach v prílohe I.

3.7

Jednotlivé definície liehovín sú zložité a výbor o nich bude diskutovať až vtedy, keď to bude potrebné.

4.1

Návrh zavádza rozlišovanie medzi viacerými „kategóriami“ liehovín; ide o tri kategórie: A – „destiláty“, B – „špecifické liehoviny“ a C – „iné liehoviny“. Nie je úplne zrejmé, či je toto rozdelenie potrebné, domnievame sa však, že z neho vyplýva isté riziko nejasností, keďže niektoré liehoviny môžu byť v závislosti od spôsobu ich výroby zaradené do viacerých kategórií. Na druhej strane výbor konštatuje, že odôvodnenie označuje kategóriu A za „výlučnú skupinu“, ktorá obsahuje „iba najčistejšiu formu produktu“. Mohlo by to naznačovať, že do ostatných kategórií patria výrobky, ktoré nie sú čisté, zatiaľ čo cieľom nariadenia je zaručiť vynikajúce renomé všetkým liehovinám vyrábaným v EÚ.

4.2

EHSV uznáva, že navrhovaná klasifikácia nebude mať žiaden právny účinok, domnieva sa však, že navrhované rozdelenie do kategórií nebude nápomocné ani spotrebiteľom, ani iným. Nezdá sa, že by táto klasifikácia bola vôbec dôležitá pre štrukturálnu súdržnosť dokumentu. Výbor navrhuje, aby boli uvedené kategórie zavedené iba v prípade, že budú náležite odôvodnené. EHSV tiež znepokojujú popisy používané pre každú z kategórií.

4.3

EHSV sa ďalej obáva, aby rozdelenie do kategórií nebolo príčinou diskriminácie, napríklad pri označovaní a zdaňovaní rôznych liehovín. Výbor bude vystupovať proti takejto diskriminácii.

4.4

Až doteraz táto diskusia (5) poukazovala na sporný charakter navrhovanej klasifikácie, ktorá by teda mala byť zmenená. Ak by došlo k jej zmene, bolo by potrebné uvažovať o novej formulácii, ktorá by umožňovala uplatňovanie rôznych tradičných postupov. Okrem toho príloha II návrhu by mala byť prepracovaná, aby jasnejšie definovala postupy, ktoré sú povolené v súvislosti s každým typom produktu.

5.1

EHSV nevie o žiadnej žiadosti zo strany spotrebiteľských organizácií, ktorá by sa týkala liehovín. V ich záujme bude aj naďalej vysoká kvalita liehovín, ktorých konzumácia nepredstavuje riziko (pokiaľ je primeraná).

5.2

Návrh Komisie sa nezmieňuje o uvádzaní zložiek a EHSV sa takisto domnieva, že táto otázka je v súčasnosti zbytočná a nerealistická. Výbor by bol naklonený uvádzaniu zložiek v prípade, ak by sa malo rovnakým spôsobom vzťahovať na všetky alkoholické nápoje a ak by bolo realizované spôsobom, ktorý by mal pre spotrebiteľa význam.

6.1

EHSV víta objasnenie uplatňovania pravidiel zemepisných označení týkajúcich sa liehovín. Bolo by užitočné jasne uviesť, že žiadosti o registráciu môžu Európskej komisii predkladať výlučne členské štáty alebo, ak je to nevyhnutné, orgány tretích krajín.

6.2

Ak chceme, aby si zemepisné označenia zachovali svoju hodnotu, treba sa vyhnúť tomu, aby sa tento režim vzťahoval na prílišné množstvo výrobkov.

6.3

EHSV predpokladá, že ustanovenia článku 5, ktoré umožňujú členským štátom prijať a uplatňovať prísnejšie pravidlá, než sú tie, o ktorých hovorí nové nariadenie, sa budú uplatňovať v prvom rade na výrobky so zemepisným označením, bolo by však užitočné spresniť, či sa tento článok môže uplatňovať na všetky výrobky (s alebo bez zemepisného označenia).

7.1

Ak sa hovorí o „arómach“ a „aromatických látkach“, je namieste úplná presnosť (6); takisto treba presne rozlišovať, aký postup môže byť použitý pre každý z produktov. V tomto smere obsahuje súčasná podoba návrhu určité nejasnosti.

7.2

Aj čo sa týka iných aromatizovaných liehovín, bolo by vhodné definovať ich. Bolo by potrebné preskúmať tieto prípady.

7.3

Čo sa týka sladenia, Komisia by mala objasniť otázku pridávania obmedzeného množstva určitých sladiacich látok na dotvorenie konečnej chuti produktu.

8.1

EHSV podporuje návrh Komisie uviesť jednotlivé definície liehovín v prílohe a následne schváliť ich zmeny po dohode Riadiaceho výboru pre liehoviny bez toho, aby bol celý text nariadenia predložený na diskusiu. Týmto spôsobom sa nariadenie ľahšie prispôsobí inováciám.

8.2

Bolo by potrebné uvažovať o dočasnom zákaze meniť jednotlivé definície liehovín v prílohe II návrhu Komisie, napríklad počas piatich rokov od vstupu nariadenia do platnosti, aby sa zaručila určitá stabilita.

9.1

Návrh sa nevyjadruje k otázke znakov pravosti. To treba napraviť. Európska konfederácia producentov liehovín (EKPL) sa domnieva, že znaky pravosti by mali byť potravinového charakteru, ich koncentrácia by mala byť nižšia ako 0,1 % z celkového objemu a že by nemali danému výrobku prepožičiavať žiaden zvláštny charakter. EHSV tento návrh podporuje.

9.2

V rámci boja proti podvodom a proti nepravým výrobkom získavajú znaky pravosti na dôležitosti. Hoci sa používajú aj v prípade iných výrobkov ako liehovín, je dôležité, aby ich používanie bolo schválené producentmi liehovín v rámci tohto nariadenia.

10.1

EHSV by sa nerád priveľmi podrobne zapájal do problematiky definovania produktov; ktorá je v prípade vodky obzvlášť zložitá, ako to ukázala schôdza Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, ktorá sa uskutočnila 20. februára 2006 (7). Výbor sa zaoberal touto otázkou, aby poskytol názor, ktorým by mohol prispieť k dosiahnutiu konsenzu.

10.2

Výbor zvážil otázku vodky v prílohe II svojho stanoviska a dospel k záveru, že treba do istej miery obmedziť suroviny, z ktorých sa vodka môže vyrábať (obilniny, zemiaky a repná melasa). Kľúčovým momentom je skutočnosť, že to umožní lepšiu ochranu tejto významnej kategórie a obchodným subjektom umožní stavať na dobrom mene daného výrobku. Avšak je potrebné objasniť otázku produktov, ktoré nemôžu niesť označenie vodka. Pre tieto výrobky by malo byť vyhradené približne trojročné prechodné obdobie, a to po dosiahnutí dohody vo veci nového nariadenia s cieľom zmeny ich kategorizácie a úpravy marketingu.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/15

1.1

Rada vyzvala EHSV, aby vypracoval stanovisko k návrhu nariadenia Rady o vyžívaní cudzích (1) a oblastne sa nevyskytujúcich (2) druhov v akvakultúre.

1.2

Cieľom návrhu Komisie je ochrana vodného prostredia a jeho biodiverzity pred rizikami, ktoré sprevádzajú výskyt cudzích druhov. Komisia považuje súčasný rámec, ktorého súčasťou je smernica o biotopoch (3), za nedostatočný.

1.3

Komisia navrhuje zaviesť nariadenie založené na už existujúcich postupoch a kódexoch bez toho, aby boli negatívne ovplyvnené budúce stratégie.

1.4

Navrhované nariadenie sa nezaoberá problémami týkajúcimi sa napríklad rybolovu, okrasných rýb a iných exotických živočíchov, ale snaží sa predvídať možné problémy do budúcnosti spôsobené cudzími druhmi mimo ich prirodzených biotopov, predchádzať týmto problémom a riešiť ich.

1.5

Výbor sa nazdáva, že v rámci Európskej únie prevláda tendencia k nadmernej regulácii. V prípade navrhovaného nariadenia by to tak nemalo byť.

1.6

EHSV odporúča, aby bol vypracovaný zoznam usadených druhov (čiže „naturalizovaných“ cudzích druhov) s cieľom znížiť byrokraciu a formality týkajúce sa týchto druhov.

1.7

Výbor odporúča, aby bol termín „oblastne sa nevyskytujúce druhy“ presne definovaný. Termíny „oblasti“ a „ekoregióny“ by tiež mali byť definované v kontexte navrhovaného nariadenia.

1.8

EHSV sa ďalej nazdáva, že EÚ je jednotným trhom, a preto by sa malo rozlišovať medzi cudzími a oblastne sa nevyskytujúcimi druhmi v rámci EÚ a mimo nej.

1.9

EHSV si uvedomuje predvídateľné problémy, ktorým by čelili malí výrobcovia v dôsledku zavedenia tohto nariadenia. Všíma si najmä zdĺhavé formuláre, ako napríklad v prílohe 1 daného návrhu.

2.1

EHSV v zásade veľmi víta návrh upraviť na úrovni EÚ dovoz cudzích druhov na územie Spoločenstva na účely ich využitia v akvakultúre, ktorý bude chrániť rozmanitosť domácich vodných živočíchov a rastlín (4) a zároveň podporovať rozvoj akvakultúry.

2.2

Výbor uznáva význam a potrebu nariadenia o využívaní cudzích druhov v akvakultúre, aby bolo možné ochraňovať vodné prostredie a jeho biodiverzitu.

2.3

V prípade, že navrhované nariadenie bude schválené, výbor nalieha na Komisiu, aby spustila vhodnú informačnú kampaň o nariadení a predišla tým jeho zneužitiu v médiách, ktoré sa snažia zastrašiť spotrebiteľov a predávať viac výtlačkov novín.

2.4

EHSV považuje za nevyhnutné, aby nariadenie napomáhalo rozvoju akvakultúry v Európe (5), pretože ide o rozvíjajúce sa odvetvie, ktoré, ak nebude obmedzené súčasným návrhom v jeho terajšej podobe, v budúcnosti vytvorí mnoho príležitostí.

2.5

EHSV sleduje rýchly pokrok a rozvoj tohto odvetvia mimo EÚ a všíma si tiež skutočnosť, že odvetvie je presýtené a potrebuje zaviesť nové druhy. EHSV ďalej zdôrazňuje, že odvetvie akvakultúry má potenciál uspieť v oblasti rybolovu, v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva.

2.6

Podľa názoru EHSV by sa obchodovanie v rámci EÚ malo zjednodušiť, malo by sa znížiť množstvo formalít a dokumentácie a nemalo by byť nadmerne regulované.

2.7

Výbor zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby nariadenie nebolo ťažkopádne a nebrzdilo ďalší rozvoj tohto odvetvia a má tiež obavy o súlad medzi jeho ekologickými, hospodárskymi a sociálnymi aspektmi. Výbor sa ďalej domnieva, že premiestňovanie druhov je v rámci EÚ dostatočne kontrolované.

2.8

Skutočné ťažkosti vodnému prostrediu v našom regióne spôsobuje začlenenie exotických alebo cudzích druhov do akvakultúry. S cieľom čo najviac zjednodušiť a skrátiť návrh by výbor navrhoval sústrediť úsilie na tento problém a osobitne sa zaoberať oblastne sa nevyskytujúcimi druhmi. Využívanie oblastne sa nevyskytujúcich druhov sa v akvakultúre nezdá byť veľmi dôležité. Ďalším súvisiacim problémom je skutočnosť, že regióny, v ktorých sa jeden druh nevyskytuje, nie sú Komisiou definované.

2.9

Rozlišovanie medzi druhmi v rámci EÚ a cudzími a oblastne sa nevyskytujúcimi druhmi z územia mimo EÚ by bolo ďalším zjednodušením. EHSV odporúča, aby sa tento fakt vzal do úvahy, keďže EÚ smeruje k čoraz viac integrovanému jednotnému trhu.

2.10

Výbor si všíma, že vzhľadom na premenlivosť tohto odvetvia nemusí byť vždy uskutočniteľné a možné, aby výrobcovia v snahe dosiahnuť povolenie na dovoz a pohyby, plánovali tak ďaleko dopredu, ako to Komisia považuje za potrebné.

2.11

Napríklad, ak výrobca chová určitú odrodu z Izraelu a táto odroda vyhynie, výrobca musí rýchlo reagovať a doviesť ju prípadne z USA, aby nestrácal cenný čas. Súčasný návrh by zabránil výrobcovi vykonávať svoju činnosť, až kým nedostane nové povolenie. Premiestnenie a pohyby, najmä obchodné pohyby, by mali byť vyňaté z navrhovaných úprav na základe všeobecného odborného tvrdenia, že riziko chovu cudzích alebo oblastne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre je nízke.

2.12

EHSV si všíma znechutenie odborníkov v rámci odvetvia voči prístupu, ktorý Komisia často volí. Preto je tiež dôležité zamerať sa na zjednodušenie nariadenia, zabezpečiť jeho praktickú orientáciu a znížiť náklady zainteresovaných strán.

2.13

Výbor si všíma, že tento návrh sa nezaoberá okrasnými rybami a lososmi, ale zdôrazňuje, že práve tieto druhy môžu do značnej miery prispieť k celkovej závažnosti problému.

2.14

EHSV zdôrazňuje, že je veľmi dôležité zabezpečiť, aby bolo nariadenie jednoznačné vo svojich cieľoch a malo jasný dosah a obmedzenie. Vzhľadom na to, že neexistujú žiadne komplexné a podrobné pravidlá týkajúce sa tohto odvetvia, EHSV navrhuje, aby Komisia predložila takéto všeobecné nariadenie alebo aspoň spustila akčný plán pre budúce smerovanie tohto odvetvia.

2.15

EHSV si uvedomuje, že návrh vznikol pred iniciatívou EÚ o zjednodušení z roku 2005, ale nazdáva sa, že súčasný návrh by sa tomu mal prispôsobiť tým, že bude zjednodušený.

3.1

Návrh značne presahuje potrebné a oprávnené opatrenia; neberie do úvahy súčasný stav v oblasti druhov, z ktorých niektoré sa využívali v európskej akvakultúre storočia (napr.: kapor, pstruh dúhový, sivoň a iné). Doteraz chov týchto druhov nespôsobil žiadne škody v ekosystéme. Hodnotenie rizika pohybu týchto druhov vo všetkých štádiách vývoja a zdĺhavý proces získavania povolenia nie sú reálne ani uskutočniteľné. V praxi je bežné, že podniky v oblasti akvakultúry na území Spoločenstva spolupracujú cez hranice v súlade s veterinárnymi požiadavkami a presúvajú kapry, pstruhy a iné usadené druhy rýb na krátke obdobia.

3.2

Výbor nalieha, aby boli usadené druhy rýb (6) vyňaté z ustanovení návrhu nariadenia vytvorením jednoznačného zoznamu alebo zoznamu výnimiek v jednotlivých členských štátoch. Rovnako by sa mala vylúčiť otázka oblastne sa nevyskytujúcich druhov. Je nepochopiteľné dávať do súvislosti kontrolované akvakultúry s rozširovaním alebo premiestňovaním pôvodných, ale oblastne sa nevyskytujúcich rýb alebo iných druhov.

3.3

Problematika oblastne sa nevyskytujúcich druhov je už regulovaná konkrétnymi úpravami členských štátov. Navrhované nariadenie by sa malo sústrediť na ochranu biodiverzity vodného prostredia EÚ pred rizikami, ktoré sprevádzajú dovoz cudzích druhov. V skutočnosti by bolo veľmi ťažké zaviesť navrhované nariadenie o oblastne sa nevyskytujúcich druhoch, pretože v tomto kontexte neexistuje všeobecne uznávaná definícia miestnych regiónov. Vypustením ustanovení o oblastne sa nevyskytujúcich druhoch by bolo nariadenie navrhované Radou jednoduchšie na pochopenie a jeho implementácia by bola ľahšia a lacnejšia.

3.4

Výbor poznamenáva, že lehota až jeden rok na prijatie rozhodnutia o žiadosti o pohyb (článok 10) by neprijateľne zdržala rozhodnutia o výrobe a viedla k neakceptovateľným hospodárskym stratám a odporúča, aby bola táto lehota skrátená.

3.5

EHSV ďalej zdôrazňuje význam preskúmania možného scenára „čo ak“ podľa článku 10 pre prípady, keď žiadosť o povolenie zostane bez odpovede. Napríklad na základe španielskeho práva mlčanie znamená súhlas, ak nie je doručená odpoveď v rámci navrhovaného termínu jedného roka. EHSV sa nazdáva, že, ak je to právne možné, by sa mal príklad Španielska uplatniť na tento článok návrhu.

3.6

Žiadosti o viacnásobné pohyby počas piatich rokov (článok 6) nie sú uskutočniteľné, pretože často je v krátkom časovom období potrebné prijať neplánované rozhodnutia o kúpe, predaji a výmene rýb v rôznych vývojových štádiách. Navrhované nariadenie by sa dostalo do priameho konfliktu s plánovanými ustanoveniami o deklarovaných cieľoch podpory akvakultúry a podpory diverzifikácie celého radu druhov v akvakultúre.

3.7

Rozhodnutia o žiadostiach na dovoz a pohyb vodných organizmov pre akvakultúru sú dôležité. Mali by byť založené na vedeckých zdôvodneniach a oznámené čo najskôr.

3.8

Pre príslušné orgány, plánovaný poradný výbor a podniky v oblasti akvakultúry by rozsiahle pravidlá znamenali značné personálne a finančné výdavky, ktoré nie je možné pokryť dostupnými ľudskými zdrojmi. To by bolo v rozpore so všeobecným úsilím znížiť byrokraciu na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni EÚ.

3.9

EHSV sa nazdáva, že nadmerné množstvo pravidiel by sa malo obmedziť na tie nevyhnutne potrebné. Predovšetkým by malo byť menej kritérií v prílohe 1 navrhovaného nariadenia.

3.10

Dovoz a pohyb cudzích druhov rýb môže predstavovať značné riziká. Na zhodnotenie týchto rizík je potrebné získať odborné stanovisko. Žiadatelia nemôžu potrebné odborné údaje získať zo svojej práce, ako sa to uvádza v prílohe 1, ale potrebovali by radu odborníka.

3.11

Výbor sa nazdáva, že s cieľom pomôcť výrobcom by im mal byť k dispozícii zoznam vedcov v EÚ s požadovanými vedomosťami. Zároveň by mali byť výrobcom sprístupnené informácie alebo školenie týkajúce sa procesu podávania žiadostí.

3.12

Súčasťou návrhu je, aby bolo namiesto plánovaných individuálnych hodnotení vypracované v kvalifikovanej vedeckej inštitúcii jedno vzorové hodnotenie rizík pre každý ekoregión alebo členský štát. Ak bude riziko v takomto vzorovom hodnotení posúdené ako mierne, môže byť akákoľvek budúca žiadosť o rutinný pohyb v danom ekoregióne obmedzená na poskytnutie podrobností o mieste, osobách a dátumoch. Ak by bol tento návrh implementovaný, viedol by k zvýšeniu kvality hodnotenia rizík a zároveň k značnej úspore výdavkov na byrokraciu podnikom a orgánom v oblasti akvakultúry. Náklady na vzorové hodnotenie uskutočnené vedeckou inštitúciou by niesol Európsky fond pre rybolov.

3.13

Výbor ďalej zdôrazňuje potrebu definovať euroregióny prostredníctvom nariadenia Rady o harmonizácii medzi členskými štátmi.

3.14

EHSV sa nazdáva, že by bolo prospešné, keby medzi dátumom zverejnenia nariadenia a dátumom jeho vstupu do platnosti bolo obdobie aspoň jedného roku, aby bolo možné zosúladiť národné právne predpisy a informovať odvetvie a zainteresované strany o zavádzaných zmenách.

3.15

Výbor upozorňuje na svoje predchádzajúce stanoviská o spoločnej politike rybného hospodárstva (7), akvakultúre (8) a biodiverzite (9) a v rámci kontextu tohto stanoviska za nimi stojí v plnom rozsahu.

3.16

Výbor upozorňuje Komisiu na geneticky modifikované organizmy a polyploidné druhy. Ich potenciálna hrozba voči vodnému prostrediu by sa nemala podceňovať. Je potrebné prísnejšie regulovať geneticky modifikované organizmy ako aj lososy v akvakultúre a zavádzanie a presun okrasných druhov.

3.17

Výbor vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie toto stanovisko, ako aj vyššie spomenuté stanoviská a vytvorila tak lepšie pracovné prostredie v odvetví akvakultúry so zreteľom na využívanie cudzích a oblastne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/18

1.1

V mnohých krajinách Európskej únie ako aj mimo nej narastá záujem o ochranu a dobré životné podmienky zvierat. Preto má zmysel podporiť úsilie trhových síl a prispôsobiť minimálne požiadavky EÚ v potrebnom rozsahu. Netreba to nevyhnutne stotožňovať s reštriktívnymi požiadavkami, ide skôr o lepšiu a vecnejšiu legislatívu, ktorá vychádza z vedeckých a socio-ekonomických poznatkov. Okrem toho je dôležité zaviesť istú formu jednotného označovania kvality výrobkov, ktoré spĺňajú osobitné požiadavky v súvislosti s dobrými životnými podmienkami zvierat. Aj v súvislosti so zvieratami, ktoré sú používané na výskum a pokusy ako aj na zákonom predpísané kontrolné testovanie, sú potrebné podstatné zlepšenia.

1.2

Akčný plán Komisie zohľadňuje vo všeobecnosti tieto požiadavky a môže slúžiť ako východisko pre ďalšie priority v tejto oblasti. Európsky hospodársky a sociálny výbor síce v zásade súhlasí s návrhom stratégie, skúma však v nasledujúcich bodoch konkrétne návrhy Komisie z hľadiska ich vyváženosti, pokiaľ ide o aspekty ochrany zvierat a sociálno-hospodárske hľadiská. Je však rozhodujúce, aby v dôsledku dovozu z tretích krajín s menej prísnymi predpismi nedošlo k vytlačeniu výrobkov EÚ. To by malo za následok vysťahovanie chovu zvierat do oblastí s nepostačujúcimi pomermi, zatiaľ čo by výrobcovia v EÚ museli zastaviť výrobu. V tejto súvislosti EHSV si nie je istý, či akčný plán Komisie môže stačiť na zabezpečenie trvalo udržateľných riešení.

1.3

EHSV vyjadruje svoje hlboké poľutovanie nad nemožnosťou prediskutovať túto otázku počas cyklu rokovaní v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Jednako sa však musí problematika dobrých životných podmienok zvierat v obchode s poľnohospodárskymi výrobkami pokladať za neobchodnú záležitosť. Inak by mohlo dôjsť k tomu, že Európska únia jednostranne podnikne kroky na získanie potrebného súhlasu s prispôsobením právnych predpisov. Krátkodobo budú musieť Komisia i občianska spoločnosť vyvíjať tlak na maloobchod a potravinársky priemysel v EÚ, aby sa zabezpečilo dodržiavanie príslušných noriem prostredníctvom zavedenia certifikačných mechanizmov a podobných záruk pri dovoze z tretích krajín.

1.4

V oblasti výskumu sa musia skoordinovať a rozvinúť činnosti, aby sa prostriedky dali využívať spoločne v čo najväčšom rozsahu. Okrem toho musia byť ustanovenia preskúmané v pravidelných časových odstupoch, o. i. so zreteľom na technický vývoj a najnovší stav poznatkov.

1.5

Výbor víta okrem iného navrhované zriadenie európskeho centra/laboratória na ochranu zvierat. Malo by sa však zvážiť, či by sa nemali vyvíjať snahy o podstatne ďalekosiahlejšie riešenie v podobe celosvetového centra, ktoré by mohlo prispievať k riešeniu problémov súvisiacich s ochranou a vytváraním dobrých životných podmienok zvierat, a tým podporovať činnosť v rámci OIE (1) a Európskej rady a v súvislosti s bilaterálnymi dohodami EÚ.

1.6

Okrem toho by sa mala Komisia v spolupráci s OIE a Európskou radou chopiť iniciatívy na zorganizovanie medzinárodnej konferencie s cieľom vytvoriť stálu sieť výskumných pracovníkov v tretích krajinách a dosiahnuť väčšiu mieru neformálnej medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti.

1.7

Pokiaľ ide o používanie zvierat na pokusy a toxikologické testovanie, výbor pokladá za potrebné rozšíriť stratégiu a začleniť do nej kritérium požiadavky, a to tak, že musí byť istým spôsobom preukázaná spoločenská požiadavka príslušného produktu

2.1

Zámerom akčného plánu je predovšetkým zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat v EÚ a na celom svete, naznačenie budúcich požiadaviek a zaručenie efektívnejšej koordinácie existujúcich zdrojov. Podľa tohto plánu by malo byť monitorovaných a vyhodnotených päť hlavných oblastí činností v súvislosti s ochranou zvierat na obdobie rokov 2006-2010, okrem iného so zreteľom na ďalšie sledovanie po roku 2010:

2.2

Okrem toho obsahuje akčný plán 28 iniciatív, ktorých realizáciu plánuje Komisia do roku 2010. Z týchto zámerov 21 tvorí katalóg opatrení, ktoré už sú uplatňované, oznámené alebo plánované v rámci osobitných právnych predpisov Spoločenstva.

2.3

Paralelne popri tom predložila Komisia pracovné dokumenty, ktoré tvoria strategický základ pre iniciatívy a popisujú východiská pre navrhované opatrenia v akčnom pláne.. Zásadným prvkom v akčnom pláne je pre Komisiu dodržanie deklarácie o pokusoch na zvieratách prijatej v roku 2005 (2).

2.4

Komisia sa nazdáva, že efektívnejšia koordinácia príslušných orgánov by mohla uľahčiť jej úlohu v oblasti ochrany zvierat. To by prispelo aj k zabezpečeniu dôslednejšieho a lepšie koordinovaného úsilia naprieč všetkými oblasťami politiky Komisie. Opatrenia týkajúce sa ochrany zvierat by mali byť zároveň posudzované podľa kritérií protokolu, pripojeného k Zmluve o ES, o ochrane a dobrých životných podmienkach zvierat a s ohľadom na ich sociálno-ekonomický vplyv.

3.1

Ako zástupca občianskej spoločnosti a na základe svojho reprezentatívneho zloženia sa EHSV samozrejme hlási k svojmu podielu spoluzodpovednosti za vypracovanie ustanovení o ochrane zvierat ako súčasti „európskeho modelu spoločnosti“ (3). Je dôležité udržať doterajší vytýčený smer a dobré životné podmienky zvierat v Európskej únii na prijateľnej a akceptovateľnej úrovni, pričom nesmie dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže alebo obchádzaniu ochrany zvierat prostredníctvom dovozu z tretích štátov s nedostatočne prísnymi požiadavkami. Nadradený strategický plán vnáša do tejto činnosti aj väčšiu transparentnosť a zlepšuje možnosti konštruktívnej spolupráce všetkých zainteresovaných. To platí v neposlednom rade aj pre poľnohospodárskych výrobcov, ktorí by mali byť zapojení do vypracovávania budúcej stratégie s ohľadom na ich dlhodobé investície, motiváciu a manažment.

3.2

Poľnohospodárstvo v EÚ je spravidla otvorené primeraným a vyváženým ustanoveniam v oblasti ochrany zvierat, poukazuje však na riziko porušovania hospodárskej súťaže, ktoré by mohli vznikať sčasti v dôsledku možných dodatočných vnútroštátnych požiadaviek a sčasti dovozom z tretích krajín, kde príslušné normy chýbajú alebo sú málo náročné. Riziko porušovania hospodárskej súťaže v dôsledku dodatočných vnútroštátnych ustanovení sa okrem toho ešte zvyšuje pod vplyvom požiadavky na dodržiavanie pravidiel vzájomnej zhody v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. To vedie k právnej neistote v členských štátoch a z toho vyplývajúcej požiadavke na vyjasnenie situácie.

3.3

Pri dovoze z tretích krajín by spoločné pravidlá v EÚ s jej trhom (4) zahŕňajúcim 30 štátov a 500 miliónov obyvateľov boli stimulom aj v krajinách mimo EÚ a pre ich vývoz do EÚ. Medzinárodná finančná korporácia patriaca k Svetovej banke prednedávnom poukázala na celosvetovo narastajúci záujem o zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat a potrebu prispôsobenia sa tomuto trendu, čo by sa malo uskutočniť tak v primárnej výrobe ako aj v spracovateľskom priemysle (5).

3.4

Krátkodobo však treba maloobchodným sieťam a spracovateľskému priemyslu v EÚ dať najavo, že majú pri dovážaných poľnohospodárskych a spracovaných živočíšnych výrobkoch z tretích krajín vo vlastnom záujme a v záujme svojho pôsobenia na verejnosť dávať pozor na to, či sa v krajine výrobcu dodržiava primeraný kódex správania, k čomu patria aj normy týkajúce sa ochrany zvierat zodpovedajúce príslušným ustanoveniam EÚ. To môže prebiehať napríklad v podobu záväznej spolupráce s dodávateľom (6). Komisia by mala za každých okolností konať v tomto zmysle a aj občianska spoločnosť by mala objasňovať vecnú podstatu tejto problematiky pomocou médií. Preto treba maloobchodným sieťam a potravinárskemu priemyslu v EÚ ozrejmiť, že v budúcnosti sa pri dovážaných poľnohospodárskych a spracovaných živočíšnych výrobkoch z tretích krajín bude dávať väčší pozor na výrobné podmienky. Združenia spotrebiteľov a poľnohospodárov by mali spoločne prevziať úlohy tohto druhu na vnútroštátnej úrovni. Odhliadnuc od toho je zároveň rozhodujúce, aby problematika dobrých životných podmienok zvierat nebola z dlhodobého hľadiska pokladaná v obchode s poľnohospodárskymi výrobkami za obchodno-politickú záležitosť – pozri ďalej.

3.5

Pokiaľ ide o riziko porušovania pravidiel vnútornej hospodárskej súťaže v EÚ, harmonizácia ustanovení so súvisiacim zákazom prísnejších vnútroštátnych noriem by bola nelogická a pre verejnosť vo viacerých členských štátoch neprijateľná. Ak však budú budúce minimálne požiadavky na úrovni EÚ výraznejšie vychádzať z vecnejších kritérií založených na výskume a vedeckých štúdiách, dá sa predpokladať, že budú lepšie chápané a akceptované a že zároveň odpadne vôľa iniciovať dôslednejšie vnútroštátne ustanovenia. Nato, aby sa dosiahla užitočná právna úprava, musia nové opatrenia vychádzať z vedeckých údajov a adekvátnych sociálno-ekonomických hodnotení. Zároveň by sa malo zaručiť, že výsledky výskumu budú zhodnotené kompetentne a použité ako krok k stanoveniu navrhovaných ukazovateľov. Členské štáty by okrem toho mali mať možnosť konať pružne v závislosti od klimatických a environmentálnych podmienok.

3.6

Prispôsobovanie, riadenie, a šírenie týchto noriem, ako aj vykonávanie relevantných sociálno-ekonomických štúdií a hodnotenia vplyvu by sa podľa názoru Komisie mohlo podporiť zriadením európskeho centra alebo laboratória na ochranu zvierat. EHSV sa prihovára za to, aby sa uvažovalo o ďalekosiahlejšom riešení, ako napríklad celosvetovom centre, ktoré by mohlo prispievať k riešeniu problémov súvisiacich s ochranou a vytváraním dobrých životných podmienok zvierat, a tým podporovať činnosť v rámci Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE) a Európskej rady a v súvislosti s prípadnými bilaterálnymi dohodami EÚ.

3.7

Pokiaľ ide o otázku pokusných zvierat, aj výbor pokladá za žiaduce partnerstvo medzi Komisiou a priemyselnými odvetviami, s cieľom nájsť alternatívne prístupy k testovaniu na zvieratách v priemysle, napríklad v súvislosti so zriadením európskeho centra a návrhom stratégie na uplatňovanie takzvanej zásady 3R, ktorá by mohla poslúžiť ako referenčný základ pre využívanie pokusných zvierat v EÚ (7). Iniciatíva Komisie sa môže kladne odraziť na činnosti na podporu alternatívnych metód, ktoré sa už používajú v iných súvislostiach (8). Zároveň sa však výbor prihovára za rozšírenie stratégie o kritérium požiadavky, a to tak, že vykonanie pokusu na zvieratách pre príslušný produkt, pri ktorom má byť použitá chemická alebo iná látka, musí závisieť od jeho spoločenskej potreby.

3.8

V dôsledku silného konkurenčného tlaku a otvorenia trhu EÚ treba rátať so značným rizikom, že výrobky z tretích krajín, kde chýbajú predpisy na ochranu zvierat alebo sú málo náročné, postupne privedú do tiesnivej situácie výrobu a odbyt v EÚ, a to aj na trhoch mimo Európskej únie. Keďže sú dodatočné náklady na ochranu zvierat v pomere k veľmi obmedzeným maržiam zisku v poľnohospodárstve značné, mohli by rozhodnúť o tom, či istý poľnohospodár bude môcť pokračovať vo svojej výrobe. K tomu treba dodať, že by mohlo byť pre poľnohospodárov príliš riskantné zamerať výrobu na malú skupinu spotrebiteľov, ktorá je ochotná zaplatiť túto cenovú prirážku (9).

3.9

Dovoz z tretích krajín s menej prísnymi predpismi na ochranu zvierat tak poukazuje na obzvlášť zložité problémy a výbor sa v žiadnom prípade nenazdáva, že akčný plán Komisie postačuje na stále zaistenie trvalo udržateľných riešení. Výbor vyjadruje svoje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že tento problém nemôže byť prerokovaný v terajšom kole rokovaní Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Nezávisle od tejto skutočnosti sa musí Európska únia v rámci WTO naďalej dovolávať toho, aby problematika ochrany zvierat nebola v obchode s poľnohospodárskymi výrobkami pokladaná za obchodno-politickú záležitosť.

3.10

Ak by sa touto cestou nepodarilo nájsť trvalo udržateľné riešenia a dostatočné porozumenie v rámci WTO, Európska únia by mala vyžadovať dodržiavanie príslušných pravidiel pri dovoze z tretích krajín, a to (práve) napriek tomu, že to nie je uznávané na medzinárodnej úrovni. Takáto provokácia by sa mohla ukázať ako potrebná aj kvôli získaniu potrebnej pozornosti a porozumenia, pokiaľ ide o požiadavku prispôsobenia legislatívnych predpisov.

4.1

Dodržiavanie príslušných ustanovení EÚ si vyžaduje, aby inštitúcie EÚ a členské štáty dodržiavali lehoty, ktoré si samy stanovili pre návrhy, prijatie a implementáciu konkrétnych ustanovení, čo doteraz nie vždy platilo. Lehota pre viaceré iniciatívy obsiahnuté v akčnom pláne bola tým prekročená aj v súvislosti s predchádzajúcimi rozhodnutiami.

4.2

Akčný plán nezohľadňuje problémy spojené s prepravou zvierat na dlhé vzdialenosti, ktoré sú dôsledkami vnútorného trhu EÚ a zrušenia veterinárnych hraníc. Rada v roku 2004 schválila zmenu ustanovení o ochrane zvierat počas prepravy, ktorá má vstúpiť do platnosti od roku 2007 (10), a Komisia oznámila, že po roku 2010 predloží svoj návrh. Rovnako ako v iných oblastiach, aj tu je dôležité, aby predpisy vychádzali z vedeckých poznatkov a aby rozhodujúce ustanovenia o trvaní prepravy a požiadavkách na priestory počas nej boli podrobené účinnejšej kontrole.

4.3

Všetky skúsenosti poukazujú na to, že manažment je rozhodujúcim faktorom pre ochranu zvierat. Tento aspekt by mal byť v centre pozornosti budúcich ustanovení o ochrane zvierat, a síce by sa mali klásť o. i. požiadavky na vzdelávanie a poradenstvo, ktoré zase treba skombinovať s nepretržitou kontrolou dobrých životných podmienok zvierat vo výrobných systémoch. Zároveň by výrobné systémy mali byť v menšej miere legislatívne upravované v detailoch a právne predpisy by mali byť vypracované tak, aby sa dali ľahšie používať.

4.4

Živočíšna výroba sa vyznačuje čoraz väčšími a užšie špecializovanými výrobnými jednotkami a používaním nových technológií. Tým sa dajú oveľa lepšie ako dosiaľ sledovať dobré životné podmienky zvierat, napríklad pomocou zachytenia celého radu ukazovateľov s významom pre ochranu zvierat. Okrem toho možno koncipovať nové výrobné budovy na základe stále presnejších poznatkov o objektívnych, merateľných ukazovateľoch ochrany zvierat. Tu by mohlo vývoj podporiť stanovenie vedecky založených referenčných ukazovateľov navrhovaným centrom. Zavádzanie nových požiadaviek do praxe by však malo prebehnúť pri zohľadnení dlhých časových období na odpis investícií v poľnohospodárstve.

4.5

EHSV súhlasí s vytvorením osobitnej informačnej platformy pre dobré životné podmienky zvierat s cieľom uľahčiť dialóg a výmenu odborných poznatkov v tejto oblasti medzi spotrebiteľmi, výrobcami, maloobchodníkmi, priemyslom atď. (11). Existujú tu samozrejme zásadné obmedzenia – v praxi spotrebitelia nemajú možnosť získať predstavu o rozdieloch medzi rôznymi výrobnými systémami vrátane ich výhod a nevýhod. Spotrebiteľské organizácie si preto želajú, aby EÚ a členské štáty prevzali zodpovednosť tým, že stanovia minimálne požiadavky.

4.6

EHSV tiež súhlasí so zavedením spoločného systému marketingu, ktorý by mohol byť užitočný pre uplatňovanie predpisov na ochranu zvierat, ktoré presahujú minimálne požiadavky. Pritom ide v rozhodujúcej miere o to, aby právna úprava vychádzala zo spoločných objektívnych kritérií a zdokumentovaných poznatkov. EÚ síce môže vypracovať takéto predpisy pre označovanie pre výrobcov a obchod, rozhodujúce je však, aby bol vývoj výrobkov dodržiavajúcich prísnejšie pravidlá na ochranu zvierat poháňaný trhovými silami v čo najväčšom rozsahu. Predpokladom úspechu je však sprevádzanie systému označovania kontrolnými opatreniami a cielenou informačnou kampaňou, aby sa zvýšila jeho dôveryhodnosť.

4.7

Zavedenie systému označovania, ktorý by predpisoval uvádzanie informácie o krajine pôvodu dovážaných výrobkov, sa rozhoduje na všeobecnej úrovni. Takáto úprava je obzvlášť dôležitá pre živočíšne výrobky ako aj pre produkty vyrábané priemyselným spracovaním týchto produktov. Mala by prípadne informovať o tom, že pri výrobe produktu neboli dodržané pravidlá EÚ na ochranu zvierat.

4.8

Podľa akčného plánu Komisie sa ekologická výroba vyznačuje snahou o obzvlášť vysoké štandardy, kvôli čomu by podľa názoru Komisie mala byť smerodajnou pre najvyššie štandardy v rámci ochrany zvierat (12). Skúsenosti ukazujú, že sa v istých oblastiach dá prostredníctvom ekologickej výroby dosiahnuť lepšia ochrana zvierat, ale že sa popritom vyskytujú aj neuspokojivé pomery a že sú potrebné ďalšie poznatky.

4.9

Za každých okolností musia byť zdroje v Európskej únii využívané čo najlepším spôsobom. To platí nielen pre výskum a vedecké štúdie, kde by zdroje členských štátov mali byť skoordinované, aby sa čo najmenej obmedzovalo ich vzájomné využívanie. Príspevkom k lepšiemu využívaniu zdrojov by mohla byť koordinácia pomocou vytvorenia spoločného poradného výboru zloženého z odborníkov. Okrem toho by sa mala Komisia v spolupráci s OIE a Európskou radou chopiť iniciatívy na zorganizovanie medzinárodnej konferencie, ktorá by viedla k vytvoreniu stálej siete výskumných pracovníkov v rámci EÚ aj mimo nej a k posilneniu neformálnej medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti.

4.10

Veterinárne opatrenia EÚ a opatrenia Únie na boj proti ochoreniam majú mnohorako ovplyvňujú oblasť sociálneho zabezpečenia, aj keď tento vzťah nemusí byť vždy jednoznačný. Verejnosť okrem toho reaguje so znepokojením, keď sú pri vypuknutí nebezpečných nákazlivých nákaz zvierat veľké množstvá zdravých jedincov porážané a odstraňované. Preto je potrebné sústrediť sa na preventívne opatrenia a v spolupráci s výskumnými pracovníkmi a veterinármi vypracovať schodné alternatívne riešenia na potláčanie nákazlivých ochorení úžitkových zvierat.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/22

1.1

Mechanizmus spolufinancovania EÚ pre preventívne a kontrolné opatrenia na veterinárnom úseku sa vyvíjal postupne, a bol upravený takým spôsobom, aby vyjadroval skúsenosti, získané v tejto oblasti až do dnešného dňa. Teraz by mal však byť tento mechanizmus podrobený dôkladnejšiemu prehodnoteniu, aby sa v ňom zohľadnil možný vývoj a v neposlednej miere aj zvýšená miera obchodovania. EHSV bude v tomto ohľade monitorovať vývoj a chce zohrať konštruktívnu úlohu pri utváraní formy a praktickej podstaty tohto procesu.

1.2

EHSV schvaľuje návrh Komisie, ktorý v súčasnosti obsahuje iba obmedzené zmeny a úpravy. Tieto zmeny sú spojené s návrhmi stanovenými v predbežnom hodnotení celkovej politiky v tejto oblasti, pričom požadovanými cieľmi sú v každom prípade zjednodušené administratívne úpravy a rozsah viacročného plánovania. EHSV rovnako podporuje návrh na poskytnutie finančnej pomoci s cieľom automatizácie obchodu a dovozných postupov, ako aj vytvárania integrovaných počítačových veterinárnych systémov. Vhodným sa javí aj navrhovaný zoznam chorôb a zoonóz, a tiež zjednodušený postup úpravy takého zoznamu.

2.1

Komisia začala proces vyhodnocovania politiky týkajúcej sa zdravia zvierat v celej EÚ. Tento proces zahŕňa vyhodnotenie nákladovej efektívnosti súčasných finančných nástrojov, ktoré boli navrhnuté s cieľom dohľadu, kontroly a eradikácie chorôb zvierat a zoonóz. Pozornosť je venovaná aj najúčinnejším spôsobom presviedčania výrobcov, aby prijímali nevyhnutné preventívne opatrenia. Na základe výsledkov týchto štúdií a hodnotení je možné navrhnúť alternatívy súčasných postupov finančnej podpory Spoločenstva poskytovanej členským štátom (1). V súčasnosti sa Komisia rozhodla navrhnúť iba niekoľko obmedzených úprav, ktoré nevyžadujú nijakú zmenu politiky na eradikáciu, kontrolu a monitorovanie chorôb zvierat a zoonóz. Návrh sa iba snaží vykonať priamo uplatniteľné a zjavne nevyhnutné zmeny, ktoré sa ukázali ako užitočná súčasť prebiehajúceho hodnotenia.

2.2

Návrh Komisie zjednodušuje procesy schvaľovania a financovania národných programov eradikácie, monitorovania a kontroly chorôb zvierat a zoonóz. V rámci tohto návrhu môžu byť schvaľované a financované programy v trvaní až do šesť rokov. Doteraz platilo, že hoci členské štáty boli oprávnené predkladať viacročné programy, Komisia nemohla schváliť ich financovanie na dobu dlhšiu ako jeden rok. Existuje tiež návrh na rozšírenie rámca finančných ustanovení s cieľom zlepšiť informačnú politiku v oblasti zdravia zvierat, bezpečnosti potravín vo výrobkoch živočíšneho pôvodu a využitia integrovaných počítačových veterinárnych systémov (2).

2.3

Podľa existujúcich predpisov možno poskytnúť finančnú pomoc na pokrytie nákladov vzniklých členským štátom spojených s financovaním národných programov na eradikáciu, kontrolu a monitorovanie 23 endemických chorôb zvierat a 8 zoonóz alebo epizootických ochorení (3). Rada môže na návrh Komisie rozhodnutím kvalifikovanou väčšinou zoznam rozšíriť alebo upraviť. Komisia navrhuje kratší zoznam chorôb spadajúcich pod spolufinancovanie s úmyslom zreteľnejšie stanoviť priority. Komisia vysvetľuje, že zoznam bol vypracovaný vo väčšom rozsahu na základe vplyvu chorôb tak na zdravie obyvateľstva, ako aj na medzinárodný obchod a obchod v rámci Spoločenstva. Rovnako sa navrhuje zlúčiť zoznam chorôb so zoznamom zoonóz a stanoviť tie isté postupy pri udeľovaní finančných príspevkov (4). Podľa tvrdenia Komisie je to takto navrhnuté s cieľom lepšie využiť zdroje a zabezpečiť, aby priority členských štátov boli zosúladené s prioritami EÚ a aby boli konzistentné s ostatnými národnými programami. Rovnako sa navrhuje, aby akékoľvek úpravy zoznamu v budúcnosti boli prijaté v rámci konania regulačného výboru. Komisia zastáva názor, že toto je zvlášť dôležité vzhľadom na objavujúce sa choroby, ktoré predstavujú ohrozenie zdravia zvierat, ako aj zdravia obyvateľstva.

3.1

Spolufinancovanie opatrení na eradikáciu, kontrolu a monitorovanie infekčných chorôb zvierat a zoonóz zo strany Spoločenstva vždy budilo značný záujem, pokiaľ vezmeme do úvahy zložitý charakter a dosah týchto chorôb a veľké náklady, ktoré spomínané činnosti vyžadujú. Kontrola závažných infekčných chorôb zvierat si však vyžaduje, aby boli v platnosti zreteľné finančné postupy a aby bolo za každých okolností zaručené, že v prípadoch, kedy napríklad musia byť zvieratá zabité alebo výrobky zničené, bude vyplatená úplná kompenzácia. V opačnom prípade vznikne riziko, že v začiatkoch prepuknutia závažnej infekčnej choroby zvierat alebo pri podozrení, že sa takáto choroba rozširuje, budú podniknuté veľmi málo účinné opatrenia, čo spôsobí, že dosah ochorenia bude omnoho ďalekosiahlejší. Toto sa vzťahuje najmä na proces vytvárania národných opatrení. Okrem toho každé prepuknutie závažného infekčného ochorenia zvierat často budí veľkú pozornosť verejnosti a vyvoláva značné reakcie spotrebiteľov, dokonca aj pri absencii priamej a nevyvrátiteľnej súvislosti s otázkami bezpečnosti potravín.

3.2

Väčšie otvorenie trhu, intenzívnejšie obchodovanie, dlhšie časy dopravy a rôznymi spôsobmi dosahovaná koncentrácia hospodárskych zvierat zvyšujú riziko šíriacich sa chorôb a hospodárske dosahy prevencie a kontroly. Aj z toho dôvodu je potrebné celkové zhodnotenie politiky Spoločenstva týkajúcej sa zdravia zvierat vrátane podrobnejšieho vyhodnocovania efektívnosti nákladov vynaložených na súčasné finančné nástroje, ktoré sú navrhnuté s cieľom dohľadu nad chorobami zvierat, kontroly a eradikácie chorôb, ako aj preventívnych opatrení, ktoré sa vyžadujú v čriedach. EHSV chce zohrať aktívnu úlohu pri koncipovaní nevyhnutných modelov spolufinancovania s cieľom zabezpečiť prinajmenšom súvislejší a účinnejší rámec pre politiku bezpečnosti potravín, ktorý by zaistil vyššiu úroveň transparentnosti.

3.3

V tejto súvislosti vyjadruje EHSV poľutovanie nad neprehľadnosťou a zložitosťou existujúcich predpisov a bude preto v rámci nadchádzajúcej revízie vyžadovať ľahšie pochopiteľný a súdržnejší systém a lepšiu klasifikáciu pravidiel spolufinancovania. Preto je potrebné v EÚ identifikovať a zjednodušovať používanie relevantných právnych predpisov v širokej oblasti zdravia zvierat a bezpečnosti potravín. Posilní sa tým aj činnosť Komisie a členských štátov v medzinárodnom rámci, konkrétne zlepšovaním pochopenia a transparentnosti legislatívy EÚ zoči-voči obchodným partnerom a susedom EÚ. K účinnejšej implementácii predpisov prispeje aj zbieranie a šírenie informácií.

4.1

EHSV zastáva názor, že návrh, ktorý poskytuje rámec na schvaľovanie a financovanie viacročných národných programov zreteľne prispeje k administratívnemu zjednodušeniu a pomôže zaistiť efektívnejšie dosiahnutie cieľov programu. Rovnako prispeje aj k lepšej a transparentnejšej administratíve, čím zabezpečí lepšie využitie fondov Spoločenstva.

4.2

V záujme lepšieho vývoja a implementácie právnych predpisov v tejto oblasti je potrebné zbieranie a šírenie aktuálnych informácií týkajúcich sa zdravia zvierat a bezpečnosti potravín. V budúcnosti bude obzvlášť dôležité zaviesť transparentnejšie právne predpisy Spoločenstva a oboznámiť s nimi príslušné orgány, výrobcov i spotrebiteľov.

4.3

EHSV preto podporuje návrh, aby EÚ finančne prispela k zavedeniu informačnej politiky v oblasti zdravia zvierat, vhodných podmienok pre chov zvierat a bezpečnosti potravín živočíšneho pôvodu vrátane zavedenia a rozvoja takých informačných nástrojov, akými je napríklad vhodná databáza na zbieranie a uchovávanie informácií týkajúcich sa právnych predpisov Spoločenstva.

4.4

Okrem toho je potrebné vziať do úvahy technický rozvoj dosiahnutý v automatizácii veterinárnych postupov a určiť zdroje potrebné na zavádzanie, riadenie a údržbu integrovaných počítačových veterinárnych systémov.

4.5

Pritom je samozrejmé, že zoznam chorôb zvierat a zoonóz, ktoré môžu dať opodstatnenie pre spolufinancovanie, vyjadruje priority stanovené v súlade s potenciálnym dosahom takých chorôb a zoonóz tak na zdravie obyvateľstva, ako aj na obchod so zvieratami a výrobkami živočíšneho pôvodu v rámci Spoločenstva, aj na medzinárodnej úrovni. EHSV súhlasí s návrhom, že by mal byť kladený väčší dôraz na zoonózy a zdravie verejnosti než na produkčné choroby zvierat a podporuje návrh na zlúčenie zoznamov chorôb a zoonóz a na zabezpečenie rovnakého postupu udeľovania všetkých finančných príspevkov Spoločenstva.

4.6

Technické a informačné požiadavky na programy eradikácie, kontroly a monitorovania, pre ktoré sú požadované financie Spoločenstva, by mali byť aktualizované a upravované pravidelným a včasným spôsobom s cieľom zladiť technický a vedecký pokrok, ako aj spätnú väzbu o skúsenostiach s implementáciou týchto programov. Preto je vhodné, aby v súlade s týmto návrhom bolo Komisii umožnené v rámci konania regulačného výboru tieto technické kritériá prijať a podľa potreby ich aktualizovať.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/25

1.1

Predkladaný návrh má za cieľ kodifikáciu smernice Rady 79/923/EHS z 30. októbra 1979 o kvalite vôd mäkkýšov. Nová smernica nahrádza viaceré právne akty tvoriace predmet kodifikácie. Návrh plne zachováva obsah kodifikovaných právnych aktov a obmedzuje sa výlučne na ich zjednotenie do jedného právneho aktu, pričom formálne zmeny a doplnenia nepresahujú nevyhnutný kodifikačný účel.

2.1

Výbor považuje zjednotenie všetkých doterajších právnych aktov do jednej smernice za veľmi užitočné. V rámci Európy občanov výbor, rovnako ako Komisia, prikladá veľkú dôležitosť zjednodušovaniu a sprehľadňovaniu práva Spoločenstva s cieľom jeho lepšieho pochopenia a sprístupnenia občanom, čo občanom poskytuje nové príležitosti a možnosti na efektívnejšie využívanie osobitných práv, ktoré mu poskytuje.

2.2

Výbor sa nazdáva, že pri kodifikácii je potrebné dodržiavať štandardné legislatívne postupy Spoločenstva.

2.3

EHSV bol ubezpečený, že toto zjednotenie ustanovení vylučuje obsahové zmeny a doplnenia a jeho cieľom je jasnosť a prehľadnosť právnych predpisov Spoločenstva. Výbor vyjadruje plnú podporu dosiahnutiu tohto cieľa a vzhľadom na uvedené záruky víta predmetný návrh smernice.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/26

1.1

Návrh Komisie obsahuje kodifikáciu smernice Rady 91/629/EHS, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu teliat. Kodifikácia sa má uskutočniť formou skráteného postupu podľa interinštitucionálnej dohody z 20. decembra 1994. Kodifikácia sa používa v prípade právnych aktov, ktoré sa v dôsledku mnohých zmien stali ťažko zrozumiteľnými.

1.2

Uvedená smernica bola niekoľkokrát v rozsiahlej miere prepracovaná. Pre adresátov tohto právneho aktu je teraz už veľmi ťažké pochopiť jeho obsah a dosah bez právnickej analýzy a upresnenia platného znenia.

2.1

Na základe uvedených dôvodov Európsky hospodársky a sociálny výbor víta návrh na kodifikáciu. Uľahčí sa tým prístup občanov Európskej únie k právu Spoločenstva a prispeje to k lepšej tvorbe právnych predpisov tak, ako to bolo úmyslom EHSV, ktorý vyjadril vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (1).

2.2

V článku 6 smernice sa uvádza, že Komisia má najneskôr do 1. januára 2006 predložiť Rade správu, zostavenú na základe stanoviska Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, o intenzívnom systéme (príp. systémoch) chovu, ktorý spĺňa požiadavky na dobré životné podmienky zvierat z patologického, zootechnického a fyziologického hľadiska a z hľadiska správania sa zvierat, ako aj o sociálnych a hospodárskych dôsledkoch rôznych systémov. Ďalej má predložiť návrhy, ktoré zodpovedajú záverom správy. O týchto návrhoch má Rada rozhodnúť na základe kvalifikovanej väčšiny najneskôr do troch mesiacov od ich predloženia.

2.3

To sa však nestalo. Komisia navrhuje kodifikáciu s platnosťou od uvedeného dátumu, hoci je už dávno minulosťou, čo by mohlo mať za následok nemožnosť použiť skrátené konanie, keďže zmena by si predsa vyžadovala nové rozhodnutie.

2.4

EHSV opakovane poukazoval na to, že nie je prijateľné, aby inštitúcie a členské štáty stanovovali lehoty, ktoré sami nemôžu dodržať. Tým sa stráca rešpekt pred predpismi Spoločenstva a dôvera v ne. Dôsledkom je fakt, že ani ostatní zainteresovaní sa lehotami necítia viazaní.

2.5

V návrhu akčného plánu Spoločenstva na ochranu a dobré životné podmienky zvierat Komisia ohlásila na rok 2008 aj „predloženie správy Rade a Európskemu parlamentu o ochrane teliat chovaných na hospodárske účely“ (2). Táto správa bude vychádzať zo správy Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), ktorá bola zverejnená v júni 2006 (3). Komisia bude teraz túto správu analyzovať, zbierať ďalšie údaje, vyhodnocovať sociálne a hospodárske aspekty a konzultovať s odborníkmi, členskými štátmi a ďalšími zainteresovanými stranami predtým, než predloží konkrétne návrhy. EHSV víta túto dôkladnosť prípravných prác, vyslovuje však poľutovanie nad nedodržaním termínov.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/27

1.1

Predkladaný návrh sleduje kodifikáciu smernice Rady 90/219/EHS z 23. apríla 1990 o obmedzenom použití geneticky modifikovaných mikroorganizmov. Nová smernica nahrádza viaceré právne akty tvoriace predmet kodifikácie. Návrh plne zachováva obsah kodifikovaných právnych aktov a obmedzuje sa výlučne na ich zjednotenie do jedného právneho aktu, pričom formálne zmeny a doplnenia nepresahujú nevyhnutný kodifikačný účel.

2.1

Výbor považuje za mimoriadne užitočné, že sa všetky zodpovedajúce právne predpisy zlúčia do jednej smernice. V súvislosti s koncepciou „Európa občanov“ Európsky hospodársky a sociálny výbor, rovnako ako Komisia, prikladá veľkú dôležitosť zjednodušovaniu a sprehľadňovaniu právnych predpisov Spoločenstva tak, aby sa stali pochopiteľnejšími a prístupnejšími pre bežných občanov, čo by im poskytlo nové možnosti na efektívnejšie využívanie jednotlivých práv, ktoré im legislatíva priznáva.

2.2

Na zachovanie a ochranu ľudského zdravia a životného prostredia je potrebné, aby sa prijali všetky opatrenia na optimálne využívanie biotechnológie, najmä pokiaľ ide o potraviny; a všetky formy využívania geneticky modifikovaných mikroorganizmov (GMM) musia prebiehať v rámci uzavretých systémov, aby sa predišlo akýmkoľvek negatívnym dôsledkom.

2.3

EHSV zdôrazňuje, že kontrola GMM by mohla zlyhať, ak by sa neuplatňovala jednotne vo všetkých členských štátoch Spoločenstva, pretože tieto organizmy sa môžu pri používaní rozmnožovať a rozšíriť bez ohľadu na hranice.

2.4

EHSV pripomína, že geneticky modifikovaný mikroorganizmus (GMM) je „mikroorganizmus, v ktorom bol genetický materiál zmenený spôsobom, ktorý sa nevyskytuje prirodzene“, a súhlasí s postojom Komisie týkajúcim sa bezpečnosti a hygieny pri práci, ako aj prevencii nehôd a kontroly emisií.

2.5

Výbor sa uistil, že kodifikované znenie nezavádza žiadne podstatné zmeny právnych predpisov, ktoré zjednocuje, a slúži výhradne jasnej a transparentnej prezentácii práva Spoločenstva. Výbor v plnej miere podporuje tento cieľ a na základe uvedeného uistenia plne súhlasí s predloženým návrhom.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/28

1.1

Návrh Komisie pozostáva z kodifikácie rozhodnutia Rady 90/638/EHS z 27. novembra 1990 ustanovujúceho kritériá Spoločenstva na eradikáciu a monitorovanie niektorých chorôb zvierat. Nové rozhodnutie nahrádza viaceré právne akty tvoriace predmet kodifikácie. Návrh plne zachováva obsah kodifikovaných právnych aktov a obmedzuje sa výlučne na ich zjednotenie do jedného právneho aktu, pričom formálne zmeny a doplnenia nepresahujú nevyhnutný kodifikačný účel.

2.1

Výbor preto schvaľuje tento návrh kodifikácie, ktorý uľahčuje európskym občanom prístup k právu a prispieva k lepšej legislatíve.

3.1

Bolo by tiež vhodné zamyslieť sa nad možnosťou použitia iných typov zjednodušenia, pričom sa zachová efektívnosť systému monitorovania a eradikácie chorôb zvierat.

3.2

Choroboplodné zárodky, ktoré ohrozujú zvieratá, pochádzajú stále viac a viac z krajín mimo Európskej únie. V blízkej budúcnosti by mali byť členské krajiny Európskej únie stále ostražitejšie a spojiť svoje schopnosti v boji proti chorobám zvierat s cieľom chrániť zdravie občanov tak, aby mohli bezpečne konzumovať mäsové výrobky.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/29

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podotýka, že akčný plán EÚ v oblasti lesného hospodárstva musí byť ekonomicky, ekologicky a sociálne (udržateľne) vyvážený a rovnocenne rozvrhnutý. To isté sa týka aj implementácie kľúčových opatrení v praxi.

1.2

Výbor sa vyslovuje za zvýšenie počtu cieľov zo 4 na 5 pridaním cieľa „podpora lesa ako pracovného prostredia“, ktorý by obsahoval „zabezpečenie a rozšírenie odborných zručností lesných pracovníkov“ a „posilnenie a zachovanie vidieckych oblastí“.

1.3

Výbor navrhuje zohľadniť zabezpečenie a rozšírenie odborných zručností lesných pracovníkov v prípade, keď sa les berie do úvahy ako pracovné prostredie. Ide o rozumný návrh, keďže popri vlastníkoch lesov to nakoniec budú zamestnanci lesných závodov, ministerstiev a správ v členských štátoch, od ktorých sa bude očakávať uplatňovanie akčného plánu vo vidieckych oblastiach.

1.4

EHSV považuje posilnenie a udržiavanie vidieckych oblastí za dôležitý činiteľ pri zabezpečovaní úspešného uplatňovania akčného plánu EÚ v oblasti lesného hospodárstva priamo v členských štátoch. Kapitola akčného plánu, ktorá hovorí o vidieckych oblastiach aktívne zabezpečí, že tieto oblasti budú mať v Európe budúcnosť, že nebudú upadať a zaostávať ako ekologické a sociálne pustatiny.

1.5

Výbor považuje za dôležitú skutočnosť, že akčný plán EÚ v oblasti lesného hospodárstva je absolútne spoľahlivým projektom a nielen vyjadrením vôle. Spoľahlivosť je nepostrádateľná pre prijatie akčného plánu EÚ v oblasti lesného hospodárstva a pre jeho dôveryhodnosť.

2.1

Pri vypracovávaní akčného plánu EÚ v oblasti lesného hospodárstva Komisia a členské štáty vytvorili spoločnú víziu lesníctva a príspevku lesov a lesníctva k modernej spoločnosti:

2.2

Lesy pre spoločnosť: dlhodobé polyfunkčné lesníctvo, ktoré plní súčasné a budúce spoločenské potreby a zaručuje živobytie súvisiace s lesníctvom.

2.3

Multifunkčné lesníctvo ponúka ekonomické, ekologické, sociálne a kultúrne výhody. Poskytuje obnoviteľné a ekologicky vhodné suroviny a zohráva významnú úlohu v oblasti hospodárskeho rozvoja, zamestnanosti a prosperity Európy, najmä vo vidieckych oblastiach. Lesy prispievajú ku kvalite života tým, že poskytujú príjemné životné prostredie, príležitosti na trávenie voľného času a rekreáciu a zároveň predstavujú ochranárske a ekologické hodnoty. V lesoch by sa malo zachovať duchovné a kultúrne dedičstvo, ktoré reprezentujú.

2.4

V súlade s uvedeným má akčný plán štyri hlavné ciele:

2.5

Päťročný akčný plán (na roky 2007 – 2011) pozostáva zo súboru kľúčových opatrení, ktoré Komisia navrhuje realizovať spolu s členskými štátmi. Obsahuje aj ďalšie opatrenia, ktoré môžu členské štáty vykonať podľa svojich konkrétnych podmienok a priorít, s podporou z existujúcich nástrojov Spoločenstva, i keď realizácia môže vyžadovať aj nástroje členského štátu.

2.6

S ohľadom na praktické uplatňovanie akčného plánu EÚ v oblasti lesného hospodárstva je pri lesníckych opatreniach a rozhodnutiach potrebný transparentný rámec na úrovni Spoločenstva a členských štátov.

2.7

Akčný plán by mohol slúžiť na informovanie a vypracovávanie ďalších cielených činností politiky lesného hospodárstva medzi opatreniami Spoločenstva a politikou lesného hospodárstva v jednotlivých členských štátoch.

2.8

Cieľom akčného plánu EÚ v oblasti lesného hospodárstva je zachovať, podporovať a rozširovať ekonomickú, ekologickú a sociálnu (udržateľnú) správu lesov a polyfunkčnú úlohu lesov.

2.9

Zásadou by bolo stanoviť vzájomne porovnateľné lesnícke programy v členských štátoch ako záväzný rámec na plnenie medzinárodných záväzkov a uplatňovanie pravidiel v oblasti lesníctva. Rastúci význam globálnych a medziodvetvových tém v politike lesného hospodárstva, napríklad používanie dreva ako zdroja energie, si vyžaduje väčšiu dôslednosť, informovanosť a koordináciu.

2.10

Vychádzajúc z veľkej rozmanitosti ekologických, sociálnych, ekonomických a kultúrnych prvkov a rozličných foriem vlastníctva lesov v EÚ je EHSV presvedčený, že akčný plán by mal zohľadňovať potrebu špecifických regionálnych podnetov a opatrení pre rôzne druhy správy lesov a rôzne druhy vlastníckych vzťahov. Výbor zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú vlastníci lesov, zamestnanci správy lesov a vidiecke oblasti pri trvalo udržateľnej správe lesov v EÚ.

2.11

Výbor odporúča Komisii, aby vo svojom akčnom pláne EÚ v oblasti lesného hospodárstva zohľadnila nasledujúcich päť cieľov:

3.1.1

Výbor je presvedčený, že v súvislosti s týmto cieľom by sa mali brať do úvahy potenciálne nedrevné produkty lesa, napríklad poskytovanie veľmi kvalitnej pitnej vody alebo vzťahy medzi CO2 a obchodovaním s emisiami.

3.1.2.1

Okrem povzbudzovania by všeobecná výmena výsledkov výskumu a technologického vývoja resp. všeobecný transfer poznatkov medzi európskymi výskumnými strediskami mal takisto pomôcť pri upevnení konkurencieschopnosti v odvetví lesného hospodárstva.

3.1.2.2

Na zlepšenie všeobecnej konkurencieschopnosti lesného hospodárstva by akčný plán mal v spolupráci s jednotlivými členskými štátmi vedecky objasniť, koľko zamestnancov so zodpovedajúcou kvalifikáciou je potrebných v členských štátoch na hospodárny výkon trvalo udržateľnej lesnej správy na základe národných zákonov a predpisov.

3.1.3.1

EHSV si myslí, že vlastníci lesov by nemali dostávať kompenzácie prostredníctvom subvencovania tovarov a služieb, s ktorými sa v súčasnosti neobchoduje. Individuálni užívatelia a príjemcovia dávok by za služby mali platiť priamo vlastníkom lesov.

3.1.3.2

Výbor odporúča Komisii, aby Stálemu lesníckemu výboru (SFC) navrhla vytvorenie účelovej pracovnej skupiny, ktorá by zistila a zdokumentovala, aké opatrenia a skúsenosti v súvislosti doplnkovými odbytovými možnosťami pri lesných produktoch a službách jestvujú v jednotlivých členských štátoch. Všetci vlastníci lesov a členské štáty budú mať úžitok z takejto výmeny dokumentácie.

3.1.4.1

Pri spracovávaní zvyškového dreva na získavanie energie sa musí zabezpečiť, že takéto využívanie nebude spôsobovať zhoršovanie akosti pôdy a následnú redukciu rozmanitosti druhov.

3.1.4.2

Ak sa ako energetický zdroj používa chemicky ošetrovaný drevný odpad, malo by sa zabezpečiť, aby sa nebezpečné zvyšky spaľovacieho procesu nevypúšťali do ovzdušia ani do pôdy.

3.1.4.3

EHSV je presvedčený, že európske rozhodnutia sa musia robiť na základe vedecky podložených výsledkov výskumu toho, kto (členské štáty) používa drevo ako zdroj energie, a ako a kde sa využíva trvalo udržateľným spôsobom. Len v rozvojových krajinách sa 50 % spotrebovaného dreva využíva ako nenahraditeľné palivo (zdroj energie) bez zodpovedajúcej pridanej hodnoty. To by sa nemalo dovoliť v členských štátoch EÚ; malo by sa od toho upustiť. Najvhodnejšia strategická voľba z hľadiska ekologického, ekonomického a sociálneho, pokiaľ ide o získavanie energie z dreva v Európe, by sa mala zhodnotiť s dlhodobým výhľadom a uviesť do praxe.

3.1.4.4

Kým sa nejaký geneticky upravený rastlinný materiál alebo nejaké geneticky upravené semená začnú používať v lesníctve, musí sa zaručiť, že sú ekologicky prijateľné.

3.1.5.1

Nemala by sa podporovať iba spolupráca s vlastníkmi lesov, ale aj so zamestnancami lesného hospodárstva. Lesníci a strední riadiaci pracovníci majú vo vidieckych oblastiach špeciálnu úlohu ako spojivo medzi vlastníkmi lesov a priemyslom. Táto úloha by sa mala zachovať a podporovať prostredníctvom vhodných štruktúr. Mobilizácia zdrojov dreva a správa lesov závisí od dostupnosti miestnych kvalifikovaných riadiacich pracovníkov.

3.1.5.2

Vychádzajúc z toho EHSV tvrdí, že členské štáty by mali podporovať odbornú prípravu a ďalšie vzdelávanie vlastníkov lesov, pracovníkov lesnej správy, lesných robotníkov a lesných závodov. Členské štáty by mali zriadením poradenských služieb povzbudzovať nielen združenia vlastníkov lesov, ale aj zamestnanecké organizácie v odvetví. Táto podpora je súčasťou trvalo udržateľného (sociálneho) rozvoja, ktorý je zvlášť potrebný vo vidieckom prostredí.

3.1.5.3

Na zlepšenie konkurencieschopnosti a ekonomickej realizovateľnosti v lesnom hospodárstve môžu členské štáty ako súčasť svojich priorít taktiež

3.2.1

Výbor je presvedčený, že zachovanie, ochrana a rozširovanie ekologicky trvalo udržateľného lesného hospodárstva a šetrenie lesov sú nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa navrhovaného Komisiou.

3.2.2

EHSV považuje dobrovoľnú certifikáciu lesných závodov v uznávaných systémoch certifikácie za veľmi nápomocnú pri zaručení, podpore a rozširovaní trvalo udržateľného hospodárenia.

3.2.3.1

EHSV víta koncepciu európskeho systému na monitorovanie lesov. Príslušné medzinárodné organizácie, ktoré by sa do systému mali zapojiť, by mali byť uvedené menovite v zozname, aby sa zabezpečilo, že sa nezabudne na dôležitých aktérov a znalcov.

3.2.3.2

Európske stredisko údajov o lesoch by malo širokej verejnosti predstaviť a podľa potreby sprístupniť údaje, ktoré musia byť zozbierané a vedecky vyhodnotené podľa smerníc o ochrane údajov.

3.2.4.1

Dôležitým základom priebežných informácií o stave lesov sú lesnícke správy jednotlivých členských štátov, ktoré sa vypracovávajú a zverejňujú každoročne. Výbor je preto presvedčený, že vypracovávanie individuálnych správ by sa malo podporovať prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka (EPFRV) a nástroja Life+.

3.2.4.2

Na predchádzanie lesným požiarom by sa mal intenzívnejšie využívať a podporovať prechod z monokultúr, ktoré ľahko podliehajú požiarom, na zmiešané porasty.

3.3

Pokiaľ ide o tretí cieľ akčného plánu navrhovaného Komisiou („prispievanie ku kvalite života“), EHSV navrhuje nasledovné nové znenie: „zlepšovanie kvality života prostredníctvom trvalo udržateľnej správy lesov“.

3.3.1

Komisia vo svojom oznámení poznamenáva, že členské štáty môžu podnecovať investície, ktoré zvyšujú verejnú hodnotu prírodných krás lesov. Vybor zastáva názor, že EPFRV by takisto mohol poskytovať podporu pri zachovávaní a posilňovaní vidieckych oblastí.

3.3.2.1

Podpora vzdelávacích a informačných opatrení by sa nemala týkať iba oblasti životného prostredia. Rovnako by sa mala podporovať spoločenská oblasť. Tieto dve oblasti sa prelínajú. Napríklad spoločenská zodpovednosť učiteľov alebo kultúrny rozmer si vyžadujú maximum vzdelávania a informovania v spoločenskej oblasti.

3.3.3.1

V mestách a mestských aglomeráciách jednoznačne vo všetkých členských štátoch ubúdajú lesné plochy a zásoby dreva. Lesné plochy sú ohrozované poškodením z väčších emisií a zvlášť výrubom. Kvôli nadpriemernému dopytu po pôde na obytné a priemyselné účely a neustálemu rozširovaniu infraštruktúry je pôda na kompenzačné opatrenia v tej istej prírodnej lokalite zriedka dostupná. Dôležitú úlohu v tomto trende zohráva rozširovanie ciest, železníc a letísk.

3.4.1.1

EHSV zastáva názor, že počas implementácie akčného plánu by sa mali organizovať stretnutia, na ktorých by sa stretli združenia a ostatní aktéri trvalo udržateľnej správy lesov z Európy. To isté platí o vytváraní účelových pracovných skupín. Tieto opatrenia by zabezpečili, že akčný plán budú akceptovať a podporovať mnohé subjekty zainteresované do správy lesov.

3.4.2.1

Opatrením na zredukovanie celosvetového odlesňovania by bolo vytvorenie európskeho zákona o ochrane pralesov, ktorý by okrem iného stanovil, za akých právnych podmienok by sa drevo z tropických lesov a pralesov do EÚ mohlo dovážať a v nej ďalej spracovávať a používať. Komisia by mala zvážiť zodpovedajúcu legislatívnu iniciatívu a do roku 2012 dosiahnuť schválenie európskeho zákona o ochrane pralesov. EHSV by chcel zdôrazniť, že pokračujúci proces v rámci akčného plánu presadzovania právnych predpisov, riadenia a obchodovania v lesnom hospodárstve (FLEGT) môže byť nástrojom na boj z celosvetovým odlesňovaním a zhoršovaním stavu pralesov. Legislatíva v rámci FLEGT by mala pracovať ako sústava, ktorá by predišla dodávkam dreva z nelegálnej ťažby na trh EÚ a jej spracovateľskému priemyslu.

3.4.3.1

Na znásobenie účinkov by všetky subjekty v oblasti správy lesov mali byť zapájané a finančne podporované pri podujatiach, ktoré môžu mať veľký vplyv na verejnosť v členských štátoch.

3.5

EHSV je presvedčený, že na zaručenie trvalo udržateľnej správy lesov v EÚ by sa mali zabezpečiť odborné zručnosti lesných pracovníkov. V tejto súvislosti zohráva rozhodujúcu úlohu aj posilnenie a zachovanie vidieckych oblastí. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy nový cieľ, a to „podporu lesa ako pracovného prostredia“

3.5.1

Výbor zdôrazňuje, že les môže všetky svoje funkcie a spoločenské úlohy plniť iba vtedy, ak je v lesnej správe a starostlivosti o lesy zamestnaný dostatok ľudí (lesných robotníkov, strojníkov, úradníkov lesnej správy a lesníckych riadiacich pracovníkov). Títo zamestnanci by mali mať základnú špecializovanú kvalifikáciu a neustále sa ďalej vzdelávať. To isté platí pre vlastníkov lesov, ktorí pracujú spolu so svojimi zamestnancami. Kvalifikácia by mala byť prispôsobená ekonomickým, ekologickým a sociálnym požiadavkám práce. Osobitne to platí pri zabezpečovaní ochrany lesov.

3.5.2

Na dosiahnutie tohto cieľa EHSV navrhuje nasledujúce nové kľúčové opatrenia:

3.5.3.1

Komisia a členské štáty by mali zvýšiť svoju podporu odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania, výskumu, vývoja a technologického transferu v oblasti lesného hospodárstva, drevárstva a ochrany prírody.

3.5.3.2

Výbor tvrdí, že Komisia musí podporovať uznané systémy certifikácie správy lesov, ktoré pomáhajú zaručiť a rozšíriť zamestnanosť poskytovaním ukazovateľov trvalo udržateľného personálneho plánovania a rozvoja lesných závodov.

3.5.4.1

Komisia by mala podporovať vedecký výskum súvislostí medzi trvalo udržateľnou správou lesov a odbornou prípravou resp. kvalifikáciou vlastníkov lesov a zamestnancov správy lesov (objasnenie požiadaviek).

3.5.4.2

EHSV odporúča Komisii vypracovať štúdiu o tom, aké špecifické pracovné profily sú potrebné na zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti lesného hospodárstva.

3.5.5.1

Lesné plochy sa v členských štátoch nachádzajú hlavne v štruktúrne slabých vidieckych oblastiach. Lesné hospodárstvo v týchto oblastiach zabezpečuje udržiavanie infraštruktúry a vlastníkom lesov a vidieckemu obyvateľstvu poskytuje zamestnanie a príjmy. Bez ekonomicky zdravého lesného hospodárstva by tieto ekologicky hodnotné turistické oblasti začali zaostávať za celkovým rozvojom krajiny. Pravdepodobným dôsledkom by bola migrácia obyvateľstva z vidieka, starnutie populácie, zanedbané lesné plochy alebo chátranie infraštruktúry. Rozklad vidieckych štruktúr nevyhnutne spôsobuje ťažkosti vo využívaní dreva ako suroviny v čase zvyšujúceho sa celosvetového dopytu.

3.5.5.2

Komisia by mala propagovať a podporovať zisťovania a výskum dôležitosti lesného hospodárstva pre vidiecke oblasti.

3.5.5.3

EHSV je presvedčený, že členské štáty by bolo treba vyzvať na zaručenie a zlepšenie situácie na trhu práce vo vidieckych oblastiach. Treba sa vyvarovať sociálnej tvrdosti vyplývajúcej z neustálych štrukturálnych zmien. Podľa potreby by sa proti takémuto vývoju malo pôsobiť prostredníctvom koordinovaných programov. Mala by sa zväčšiť príťažlivosť vidieckych oblastí pre obyvateľstvo, zvlášť mladých ľudí.

3.5.5.4

Výbor vyzýva Komisiu, aby vidiecke oblasti finančne podporovala prostredníctvom EPFRV. Finančná pomoc by sa mala poskytnúť na požiadanie priamo vlastníkom lesov resp. lesným závodom alebo združeniam lesných závodov.

4.1

Komisia by mala zabezpečiť, aby všetky zainteresované strany v európskom lesnom hospodárstve boli zastúpené v Poradnej skupine pre lesníctvo a korok.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/34

1.1

Predpisy z roku 1979 o výrobe kŕmnych zmesí pre úžitkové zvieratá a o ich uvádzaní do obehu sa viackrát menili, okrem iného s ohľadom na označovanie a informácie o zložení (1). Takisto sa viackrát nanovo vyvažoval pomer medzi zohľadňovaním dôvernosti informácií, za ktoré sa vyslovujú výrobcovia krmív, a úplným informovaním o obsahu a zložení, za ktoré sú poľnohospodári.

1.2

V roku 1990 sa zharmonizovali predpisy o označovaní, pričom sa jednotlivé zložky kŕmnej zmesi mali uvádzať v klesajúcom poradí podľa ich hmotnostného podielu, pričom nebola povinnosť uvádzať ich presnú hmotnosť. V dôsledku krízy BSE (bovinnej spongiformnej encefalitídy) a dioxínovej krízy sa v roku 2002 rozhodlo o zavedení takzvanej „otvorenej deklarácie“, ktorá zahŕňa kvantitatívne aj kvalitatívne údaje o obsahu. Súčasťou bolo uvádzanie jednotlivých zložiek kŕmnej zmesi v klesajúcom poradí percentuálnym hmotnostným podielom s toleranciou ±15 % z deklarovanej hodnoty. Okrem toho bolo stanovené, že na žiadosť zákazníka sa mu majú oznámiť presné percentuálne hmotnostné podiely jednotlivých zložiek kŕmnej zmesi (2).

1.3

Kvôli tejto povinnosti bol Súdny dvor ES požiadaný o predbežné rozhodnutie v súvislosti so skúmaním návrhov na vyhlásenie neplatnosti alebo na odklad platných národných právnych predpisov podaných krmivárskym priemyslom. Vo svojom rozsudku zo 6. decembra 2005 (3) dal Súdny dvor ES inštitúciám EÚ vcelku za pravdu, okrem iného aj s ohľadom na platnosť smernice. Súdny dvor ES však zastával názor, že povinnosť informovať na požiadanie zákazníkov o presnom množstevnom zložení kŕmnych zmesí je pri zohľadnení zásady proporcionality neplatná. Okrem iného Súdny dvor ES zastával názor, že táto povinnosť nemôže byť odôvodnená ochranou zdravia a prekročila rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

1.4

Na základe toho navrhuje Komisia „opravné rozhodnutie“, ktoré zohľadňuje zásadu, že právne akty, ktorými sa mení a dopĺňa, by samotné nemali byť menené a dopĺňané, môžu sa však opraviť. Podľa Komisie sa tým zaručí transparentnosť a jasnosť práva Spoločenstva a zároveň sa členským štátom neuloží priama povinnosť zmeniť ich vnútroštátne právne predpisy, keďže sú v každom prípade povinné prijať v rámci svojich vnútroštátnych právnych systémov všetky primerané opatrenia na zabezpečenie vykonania rozsudku Súdneho dvora ES.

2.1

Rozsudok Súdneho dvora ES je v odvetví výroby krmív v EÚ známy, a vyššie uvedeným vyhlásením Komisia pripúšťa, že oprava nemá žiadny praktický význam. EHSV zastáva názor, že predpisy by mali odrážať aktuálny právny stav a preto podporuje opravu, ktorú navrhuje Komisia.

2.2

Okrem toho je EHSV s ohľadom na ustanovenia o ochrane spotrebiteľov a hospodársku súťaž v tomto odvetví za zásadu „otvorenej deklarácie“. Pre poľnohospodárskych výrobcov sú čo najpresnejšie poznatky o obsahu kŕmnych zmesí dôležité, a to nielen s ohľadom na ich zloženie, ale aj kvôli porovnávaniu cien a akosti. Argumenty krmivárskeho priemyslu a jeho požiadavky týkajúce sa dôvernosti informácií s ohľadom na hospodársku súťaž na trhu s krmivami a na možnosti patentovania sa zdajú byť so zreteľom na doterajšie skúsenosti, pokiaľ ide o pomery na trhu s kŕmnymi zmesami, menej závažné.

2.3

EHSV však uznáva, že v určitých prípadoch a pri celkom určitých kŕmnych zmesiach, napr. zmesiach používaných pri chove rýb platia osobitné podmienky (4). EHSV preto vyzýva Komisiu, aby pri niekoľkých málo druhoch špeciálnych zmesí zvážila ich vyňatie z povinnosti uvádzať v klesajúcom poradí percentuálny hmotnostný podiel jednotlivých zložiek kŕmnej zmesi a tak zachovať dôvernosť týchto informácií s ohľadom na technický vývoj. Táto možnosť by sa však mala využiť výhradne v ojedinelých, úplne nevyhnutných prípadoch.

2.4

Ustanovenie o uvádzaní percentuálneho hmotnostného podielu s toleranciou ±15 % z deklarovanej hodnoty je z praktického hľadiska celkovo realistické. Ak sa v praxi ukáže, že menšie množstvá, napríklad 10 %, nie je možné kontrolovať s dostatočnou presnosťou, má mať kontrolný úrad členského štátu možnosť vykonať kontrolu na základe dokumentácie podniku.

2.5

Niekedy sa tvrdí, že prakticky nie je možné urobiť rozbor obsahu zmesi. Až na spomenutú výnimku toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože vo všetkých členských štátoch boli zriadené laboratóriá, ktoré sú schopné zodpovedajúco splniť takúto úlohu.

2.6

V neposlednom rade považuje EHSV s ohľadom na vnútorný obchod a zachovanie príslušných európskych právnych predpisov za veľmi dôležitú ich kontrolu a úplné dodržiavanie orgánmi členských štátov, k čomu nie vždy dochádzalo. Komisia by mala za pomoci Potravinového a veterinárneho úradu rozhodnejšie plniť svoje záväzky v tomto smere.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/36

1.1

Predkladaný návrh rozhodnutia (1) sleduje zrušenie rozhodnutia Rady z 21. marca 1962 (2), ktorým sa stanovuje postup alebo predbežné preskúmanie a konzultácie vzhľadom na niektoré zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia týkajúce sa dopravy, navrhnuté v členských štátoch.

1.2

Cieľom navrhovaného rozhodnutia je kodifikácia rozhodnutia Rady z 21. marca 1962, takže plne zachováva obsah kodifikovaných právnych aktov a obmedzuje sa výlučne na ich zjednotenie do jedného právneho aktu, pričom formálne zmeny a doplnenia nepresahujú nevyhnutný kodifikačný účel.

1.3

Súčasný kodifikačný návrh vyplýva z rozhodnutia Komisie z 1. apríla 1987 (3), v ktorom inštruuje svojich úradníkov, aby v záujme prehľadnosti a správneho pochopenia predpisov Spoločenstva pristúpili ku kodifikácii všetkých právnych aktov najneskôr po ich desiatej zmene a doplnení.

2.1

Výbor vyjadruje najmä obavy zo súčasných trendov, ktoré odcudzujú európskych občanov európskej myšlienke a – čo je omnoho závažnejšie – európskemu legislatívnemu a rozhodovaciemu procesu. Úlohou výboru je pomôcť preklenúť prehlbujúcu sa priepasť medzi Európou a organizovanou občianskou spoločnosťou, teda jej občanmi.

2.2

Pokiaľ však zostanú mnohé ustanovenia, ktoré boli niekoľkokrát menené a dopĺňané, v roztrieštenej podobe tak, že ich je sčasti potrebné vyhľadávať v pôvodnom nástroji a sčasti v neskorších, doplňujúcich a pozmeňujúcich nástrojoch, bude toto úsilie, ktoré je potrebné vynaložiť na vyhľadávanie brániť bežným občanom a početným organizáciám občianskej spoločnosti v jednoduchom prístupe k právnym informáciám, ktoré potrebujú.

2.3

Výbor preto v plnej miere podporuje súčasný návrh, konkrétne s nádejou, že pomôže všetkým občanom a záujmovým skupinám občianskej spoločnosti získať lepšie a presnejšie informácie týkajúce sa príslušného európskeho legislatívneho nástroja.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/37

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) opätovne zdôrazňuje veľký význam, ktorý pripisuje úspechu programu satelitnej rádionavigácie Galileo. EHSV už v mnohých stanoviskách na túto tému (1) zdôraznil, že Galileo je veľkým vedeckým a technickým prestížnym projektom Európskej únie, najmä vzhľadom na strategický význam civilného satelitného navigačného systému a systému na určovanie polohy, ale aj vzhľadom na služby pre podnikateľov, občanov a spoločnosť ako aj na celosvetovo konkurencieschopnejší európsky priemysel.

1.2

Výbor sa domnieva, že je potrebné univerzálne uznať strategickú hodnotu programu Galileo, keďže je najväčším projektom verejno-súkromného partnerstva, aký bol kedy na európskej úrovni realizovaný. Zároveň je prvou verejnou infraštruktúrou s konšteláciou 30 satelitov na troch rôznych obežných dráhach – vo vlastníctve európskych orgánov –, ktorá môže poskytovať novú, celosvetovo verejne prístupnú službu – s exponenciálne rastúcim trhom (2) – schopnú presne určiť polohu v priestore a čase na celej planéte.

1.3

Výbor neskrýva to, že je nanajvýš znepokojený oneskorením, ktoré vzniklo ku koncu fázy vývoja a overovania satelitov na obežnej dráhe ako aj pozemných súčastí systému, ktorá mala byť ukončená v rámci spoločného podniku Galileo v priebehu roku 2006, ktorá však potrvá až do začiatku roka 2009. Kvôli tomu nebude možné ukončiť nasledujúce fázy – budovanie postavenia satelitov a kompletné vybodovanie pozemných súčastí infraštruktúry – a prípravu na spustenie prevádzky, najmä s ohľadom na komerčné využitie, pred koncom roku 2010.

1.4

Výbor plne súhlasí s názorom, že je potrebné zabrániť plytvaniu finančnými zdrojmi a kompetenciami, ktoré vyplývajú z predĺženia činnosti spoločného podniku Galileo. Tento mal po tom, čo bol nariadením Rady z 12. júla 2004 (3) vytvorený Európsky úrad pre dohľad GNSS, ktorý začal fungovať už v polovici roku 2006, pokrývať celú fázu vývoja a overovania na obežnej dráhe.

1.5

V tejto súvislosti sa však výbor nazdáva, „že je nevyhnutné, aby obdobie prechodu zo spoločného podniku GALILEO (Galileo Joint Undertaking – GJU) na Úrad pre dohľad GALILEO (Galileo Supervisory Authority – GSA) prebehlo bez problémov“, ako už naznačil vo svojom nedávnom stanovisku. Cieľom by malo byť zabezpečenie:

1.6

Výbor súhlasí so základnými princípmi predloženého návrhu na zmenu stanov GJU (5), ku ktorému musel byť v súlade s článkom 171 Zmluvy o založení ES požiadaný o vypracovanie stanoviska, vypracoval nasledujúce pripomienky a sformuloval odporúčania uvedené ďalej v dokumente.

1.6.1

V otázke zmien už uvedeného nariadenia považuje EHSV za nedostačujúce predkladať len návrhy zmien stanov, ktoré tvoria prílohu nariadenia, hoci aj tento návrh víta. Vyzýva preto, aby boli zavedené tieto zmeny:

1.6.2

V otázke úradu pre dohľad Galileo (GSA) je podľa výboru nevyhnutné „zmeniť nariadenie GSA tak, aby mohol vykonávať úlohy, ktoré sú naň prevedené z GJU, ako napríklad spravovanie vývojovej a overovacej fázy na obežnej dráhe, riadenie aktivít európskych rámcových programov pre výskum a rozvoj, monitorovanie či riadenie technického vývoja operačného systému“.

1.6.2.1

GSA bol zriadený nariadením Rady (ES) č. 1321/2004 z 12. júla 2004 a funguje od polovice roku 2006. Jeho úlohou je zastupovanie verejných záujmov týkajúcich sa európskych programov satelitnej rádionavigácie EGNOS a Galileo a zohráva úlohu koncesného úradu voči budúcim uchádzačom o koncesiu v oblasti služieb satelitnej rádionavigácie. Nie je však zodpovedná za realizáciu vývojovej fázy ani za výskumné činnosti či výskumné práca k tejto alebo nasledujúcim fázam a nebola ani vybavená potrebnými ľudskými a finančnými zdrojmi na tieto účely.

1.6.2.2

Výbor nebol požiadaný o vypracovanie stanoviska na tému Návrh nariadenia Rady KOM(2006) 261, konečné znenie, z 2. júna 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie. Preto skúmanie týchto ustanovení presahuje z čisto formálneho hľadiska rámec tohto stanoviska.

1.7

Výbor považuje za nevyhnutné zmeniť nariadenie (ES) č. 1321/2004, aby bolo možné zabezpečiť kontinuitu programu GALILEO a bezproblémový presun činnosti spoločného podniku GALILEO na Úrad pre dohľad GALILEO ako aj – po ukončení existencie spoločného podniku – zaručiť optimálne ukončenie vývojovej fázy programu. Rovnako je potrebné jednoznačne stanoviť a vyriešiť právne, technické a finančné modality a otázky týkajúce sa obdobia po 31. decembri 2006, aby bolo možné uľahčiť ukončenie jednotlivých fáz a zabezpečiť optimálne fungovanie systému.

1.8

Výbor zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia, spoločný podnik Gallileo, Európsky úrad pre dohľad nad GNSS a Európska vesmírna agentúra vynaložili všetko úsilie na zaistenie plnej prevádzky systému Galileo do konca roku 2010, ako to vo svojich záveroch 12. októbra 2006 stanovila Rada pre dopravu, telekomunikácie a energetiku. Rada tiež schválila legislatívne návrhy Komisie zamerané na presun zostávajúcich činností spoločného podniku na úrad pre dohľad počas roku 2006.

1.9

Výbor požaduje, aby bol priebežne informovaný o vývoji programu Galileo a kľúčovej úlohe, ktorú zohráva ESA pri plánovaní a vývoji európskych programov GNSS. EHSV by si okrem toho želal, aby ho Komisia požiadala o konzultáciu v súvislosti so svojou zelenou knihou na tému praktického uplatnenia programu Galileo, ktorú zamýšľa vydať do konca roku 2006 (6).

2.1

EHSV od začiatku sledoval vytváranie a rozvoj európskeho satelitného systému rádionavigácie a určovania polohy Galileo a uznal jeho zásadný strategický význam pre konkurencieschopnosť európskeho systému, keďže Galileo má inovačný vplyv na hospodárstvo, zamestnanosť a spoločnosť a môže zabezpečiť zlepšenie kvality života občanov.

2.2

Program GALILEO zahŕňa tieto štyri fázy:

2.3

Výbor je nanajvýš znepokojený oneskorením vo fáze vývoja a overovania satelitov na obežnej dráhe, a tým aj následným oneskorením fázy komerčného využitia. Toto vedie k posunu, ktorý ohrozuje všeobecný časový plán projektu a zdržuje realizáciu výnimočného nástroja, ktorý spája kompetencie a výsledky európskeho výskumu s cieľom zaručiť úspešné podieľanie sa na svetovom trhu produktov satelitnej rádionavigácie a služieb v tejto oblasti. Tento trh dosiahol v roku 2005 hodnotu 60 miliárd EUR s medziročným rastom 25 % a len v samotnej EÚ vzniklo 150 000 pracovných miest, najmä v oblasti hi-tech, vo výskume a v sektore služieb.

2.4

S ešte väčšou obavou sleduje EHSV súčasné nejasnosti týkajúce sa modalít a právnych, technických a finančných otázok; tieto obavy výbor vyjadril nedávno aj vo svojom stanovisku (7). Pokiaľ nebudú tieto nejasnosti, ktoré sa týkajú tak spoločného podniku Galileo/GJU, ako aj spoločného úradu pre dohľad Galileo/GSA, odstránené do konca roku 2006, môžu ohroziť správne dokončenie jednotlivých fáz na zabezpečenie optimálneho fungovania systému, ktorý môže zohrať zásadnú úlohu pri realizácii celosvetovo konkurencieschopnejšieho európskeho hospodárstva založeného na vedomostiach.

2.5

EHSV už poukázal na to, že súkromný sektor by mal byť bezprostredne zapojený v začiatkoch spoločného podniku Galileo do vývoja a prevádzky systému, aby v jednotlivých realizačných fázach zabezpečoval sústavnú podporu, keďže Galileo je dosiaľ najväčším projektom verejno-súkromného partnerstva.

2.6

Po skončení fázy definície bol v máji 2002 v súlade s článkom 171 Zmluvy o založení ES nariadením (ES) č. 876/2002 zriadený na obdobie štyroch rokov spoločný podnik Galileo so zakladajúcimi členmi EÚ a ESA (8). Cieľom spoločného podniku je zabezpečiť „jednotnú správu a finančnú kontrolu zámerov výskumnej, vývojovej a demonštračnej fázy programu Galileo, a na tento účel mobilizovať prostriedky pridelené na uvedený program“.

2.7

Spoločný podnik bol zriadený na úspešnú realizáciu vývojovej fázy programu Galileo a prípravu nasledujúcich fáz tohto programu. Jeho dvomi hlavnými úlohami sú:

2.8

V uznesení z 29. januára 2004 k akčnému plánu realizácie európskej vesmírnej politiky (9) zdôraznil aj Európsky parlament obrovský význam programu Galileo pre rozvoj priemyslu, dopravy, ochrany životného prostredia a realizáciu cieľov Lisabonskej stratégie. Zároveň vyzval Radu a Komisiu aby zriadili úrad pre dohľad a vybavili Galileo účinnejšou štruktúrou, aby bola zabezpečená transparentná prevádzka a bezpečnosť systému (10).

2.9

Úrad pre dohľad (GSA) bol zriadený nariadením Rady (ES) č. 1321/2004 z 12. júla 2004 a funguje od polovice roku 2006. Jeho úlohou je zastupovanie verejných záujmov týkajúcich sa európskych programov satelitnej rádionavigácie EGNOS s Galileo a zohráva úlohu koncesného úradu voči budúcim uchádzačom o koncesiu v oblasti služieb satelitnej rádionavigácie.

2.10

Súčasné nariadenie o GSA teda neumožňuje žiadne ovplyvňovanie realizácie vývojovej fázy alebo výskumných činností či výskumných prác k tejto alebo nasledujúcim fázam a neposkytuje ani potrebné ľudské a finančné zdroje.

2.11

Okrem už uvedených skutočností stanovuje nariadenie o GJU (11) obdobie trvania štyroch rokov, ktoré vypršalo v polovici roku 2006, preto by toto nariadenie muselo byť predĺžené, aby bolo možné ukončiť rokovania o výbere budúceho koncesionára systému, ako aj celú fázu vývoja satelitov a pozemných súčastí systému a overovania satelitov na obežnej dráhe.

2.12

Aby sa zabránilo ďalšiemu omeškaniu pri dokončovaní projektu a nejasnostiam vo vzťahoch medzi jednotlivými aktérmi, bolo by potrebné uskutočniť rýchlu a transparentnú revíziu nariadení GJU a GSA, s cieľom zabezpečiť jasný presun kompetencií a jednoznačné vzťahy medzi oboma organizáciami.

2.13

Výbor súhlasí s cieľmi návrhu Komisie, že je potrebné zabrániť plytvaniu prostriedkami a kompetenciami, ktoré by vyplývalo z predĺženia činnosti spoločného podniku Galileo po zriadení spoločného úradu pre dohľad Galileo (GSA), ktorý začal svoju činnosť už v polovici roku 2006.

2.14

EHSV však považuje návrh za nedostačujúci, keďže sa obmedzuje len na stanovy GJU – v prílohe nariadenia (ES) č. 876/2002 – a keďže by bolo potrebné zmeniť aj nariadenie o GSA. Okrem toho výbor nebol doteraz požiadaný o vypracovanie stanoviska k tomuto návrhu na revíziu.

2.15

Podľa súčasného stavu programu nebude vývojová fáza Galileo dokončená pred koncom roka 2008. Až vtedy budú operatívne všetky štyri satelity, ktoré Európska vesmírna agentúra skonštruuje a vypustí v rámci tzv. fázy „skúšobnej prevádzky na obežnej dráhe“. Podľa súčasne platných ustanovení by teda spoločný podnik mal ukončiť svoju činnosť až koncom roka 2008 a teda fungovať približne tri roky dlhšie, než sa predpokladalo.

2.16

Okrem toho bol GSA zriadený na zastupovanie verejných záujmov týkajúcich sa európskych programov satelitnej rádionavigácie EGNOS a Galileo a má zohrávať úlohu úradu pre prideľovanie koncesií voči budúcemu koncesionárovi v oblasti služieb satelitnej rádionavigácie, nemá však riadiť vývojovú fázu alebo výskumnú činnosť; na tieto úlohy nebol ani vybavený potrebnými finančnými ani ľudskými zdrojmi.

2.17

Výbor súhlasí s názormi Rady v súvislosti s významom podpory navigačného satelitného systému pre dosiahnutie komerčného úspechu, predovšetkým prostredníctvom výskumnej činnosti. Rada sa nazdáva, že prevažná časť ekonomického prínosu systému Galileo pochádza z nadväzných uplatnení (12).

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/41

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor už pri mnohých príležitostiach poukázal na mimoriadny význam úspechu programu GALILEO.

1.2

Vo svojom prieskumnom stanovisku „Program GALILEO – úspešné zriadenie Európskeho úradu pre dohľad“ tiež zdôraznil, že je nevyhnutné, aby obdobie prechodu zo spoločného podniku GALILEO na úrad pre dohľad GALILEO prebehlo bez problémov a v rámci právnej istoty.

1.3

Preto schvaľuje právny prístup Rady, ktorého cieľom je zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie v záujme zabezpečenia pokračovania programu GALILEO a primeraného presunu činností spoločného podniku Galileo na úrad pre dohľad.

1.4

Domnieva sa, že navrhovaná zmena prvého odseku článku nariadenia (ES) č. 1321/2004, ktorým sa definujú úlohy úradu pre dohľad reaguje správnym spôsobom na skutočnosť, že je potrebné umožniť uvedenému úradu, aby dokončil vývojovú fázu a začal rozvíjať výskumnú činnosť, ktorá je užitočná a potrebná pre európske programy GNSS (Global Navigation Satellite Systems).

1.5

Výbor sa tiež domnieva, že navrhované nové znenie prvého odseku článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 1321/2004 reaguje primeraným spôsobom na potrebu zabezpečenia právnej istoty potrebnej v otázkach vlastníckych práv týkajúcich sa celého systému (pred dokončením vývojovej fázy) ako aj hmotného a nehmotného majetku, ktorý sa vytvorí alebo rozvinie pred tým, ako sa zruší spoločný podnik a tiež počas vývojovej fázy, na ktorú sa nadviaže po zániku spoločného podniku.

1.6

Výbor rovnako ako Rada zdôrazňuje, že je potrebné vynaložiť všetko úsilie na vyhnutie sa zbytočnému a nákladnému zdvojnásobeniu štruktúr a na zabezpečenie harmonickej spolupráce medzi uvedenými štruktúrami počas prechodného obdobia.

1.7

EHSV vyjadruje potešenie nad skutočnosťou, že navrhovaný dokument zohľadňuje odporúčania, ktoré výbor predostrel vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy TEN 246.

2.1

Cieľom návrhu nariadenia Rady je vyriešiť právne a majetkové problémy, ktoré mohli vzniknúť v rámci platných predpisov v dôsledku zániku spoločného podniku pred dokončením vývojovej fázy a v dôsledku prevzatia jeho činnosti Európskym úradom pre dohľad.

2.2

V snahe predísť takýmto problémom v budúcnosti sa v návrhu nariadenia navrhuje doplniť súčasné znenie prvého odseku článku 2 nariadenia (ES) č. 1321/2004 a nahradiť prvý odsek článku 3 uvedeného nariadenia novým znením.

3.1

V čase spustenia programu GALILEO sa úlohy pridelené spoločnému podniku a Európskemu úradu pre dohľad líšili ich obsahom i časovým harmonogramom implementácie. V súčasnosti však bolo nevyhnutné z dôvodu oneskorenia tak vývojovej fázy (približne o 2 roky) ako aj pri zriaďovaní Európskeho úradu pre dohľad poveriť úrad pre dohľad, z ekonomických, právnych a odborných dôvodov, aby zasiahol ešte počas vývojovej fázy a pristúpil k likvidácii spoločného podniku. Tento krok si prirodzene vyžadoval zmeny platných právnych predpisov a konkrétne nariadenia (ES) č. 1321/2004.

3.2

Obidva subjekty musia počas tohto nevyhnutného prechodného obdobia úzko spolupracovať a zasadiť sa o harmonický prevod činností.

3.3

Prevod činností a odborných znalostí sa dá úspešne zrealizovať len za predpokladu, že preň bude jasne stanovený právny rámec a zabezpečená právna istota.

3.4

Cieľom návrhu nariadenia je vytvoriť práve takýto právny rámec a zabezpečiť právnu istotu v nasledujúcich základných otázkach:

3.5

Návrh nariadenia spĺňa uvedené požiadavky a je potešiteľné, že Rada jasne prejavila snahu predísť akémukoľvek zdvojnásobeniu štruktúr, ktoré by bolo zbytočné a nákladné.

3.6

Z iného právneho hľadiska, ktoré s uvedeným nariadením priamo nesúvisí, by bolo vhodné, aby sa Rada zamerala aj na otázku medzinárodnej zodpovednosti krajín vypúšťajúcich satelity zo zoskupenia GALILEO.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/42

1.1

Výbor súhlasí s kritériami, ktoré Komisia stanovila vo svojom návrhu nariadenia, ktorý predložila z dôvodu vysokých cien, ktoré musia užívatelia mobilných telefónov platiť za medzinárodné roamingové služby. Tento návrh nariadenia chce poskytnúť harmonizovaný právny základ pre opatrenia, ktoré umožnia vytvorenie vnútorného trhu s elektronickými komunikáciami a zároveň stavia občanov do centra politiky Spoločenstva.

1.2

Tento návrh je potrebný, primeraný a zabezpečuje vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa, konkrétne tým, že mu zabezpečuje právo lepšieho prístupu k informáciám prostredníctvom opatrení na zvýšenie transparentnosti a chráni jeho ekonomické záujmy tým, že stanovuje maximálne limity cien za poskytovanie roamingových služieb pre hlasové volania medzi členskými štátmi na veľkoobchodnej i maloobchodnej úrovni.

1.3

Podľa názoru výboru by Komisia pri preskúmavaní fungovania nariadenia mala svoje neskoršie návrhy zakladať na princípe „calling party pays“ (hovor platí volajúca strana) a na tom, aby ceny za používanie roamingu sa približovali tým, ktoré účtujú domáci operátori (zásada domácich cien).

2.1

Nárast mobility európskych občanov za hranice svojich štátov a predovšetkým v rámci Európskej únie, tiež prispel k potrebe zabezpečovať telefonickú komunikáciu prostredníctvom čoraz rozsiahlejšej mobilnej siete. „Roaming“ je v tomto kontexte možnosť užívateľa volať a prijímať hovory počas svojho pobytu v zahraničí, vďaka dohode medzi operátormi v jednotlivých krajinách.

2.1.1

Takže ide o služby, ktoré poskytuje operátor mobilnej siete v jednom členskom štáte (navštívená sieť) operátorovi mobilnej siete v druhom členskom štáte (domovská sieť). Tento trh v podstate zahŕňa nasledovné služby:

2.1.2

Odhaduje sa, že takmer 150 miliónov európskych občanov využíva tieto služby, a to na svojich cestách počas dovolenky, alebo častejšie (v troch štvrtinách prípadov) pre svoje služobné účely.

2.2

Roaming je nepochybne veľkým prínosom pre občanov, z ekonomického i spoločenského hľadiska, ale zároveň opakovane vyvoláva kritiku užívateľov, organizácií spotrebiteľov, regulačných orgánov a zodpovedných tvorcov politík kvôli jeho cenám, ktoré sú oveľa vyššie než poplatky za vnútroštátne hovory. Kritika sa tiež týka toho, že ceny za roaming sú pre konečného klienta málo transparentné; cena nie je zdôvodnená z hľadiska skutočných nákladov súvisiacich s poskytovaním tejto služby a existujú veľké cenové rozdiely medzi jednotlivými krajinami a operátormi. Všeobecne sa tieto ceny pohybujú od 0,20 EUR, ktoré zaplatí Fín volajúci do svojej krajiny zo Švédska až po 13,5 EUR za hovor Malťana volajúceho z Lotyšska. Na základe rôznych odvetvových štúdií, telefonické spoločnosti majú ročný príjem 8,5 miliardy EUR za roamingové služby v celej EÚ. Je to čiastka, ktorá predstavuje 3 – 7 % svojho celkového ročného obratu a ktorá stále rastie.

2.3

Už od konca minulého desaťročia vyjadrovala Komisia prostredníctvom rôznych iniciatív svoje obavy v súvislosti s vysokými cenami, ktoré musia za roaming platiť užívatelia mobilných sietí pri cestovaní po Európe.

2.4

Napriek jasne definovaným kritikám, iniciatívam európskych inštitúcií, opatreniam prijatým niektorými členskými štátmi a dokonca napriek tomu, že niektorí operátori už znížili svoje ceny, až doteraz nebolo možné prijať účinné a rýchle opatrenia smerujúce k podstatnému a harmonizovanému zníženiu roamingových poplatkov v rámci celého Spoločenstva.

2.5

Nakoniec po preštudovaní rôznych regulačných možností a ich dôsledkov, Komisia 12. júla 2006 predložila návrh nariadenia týkajúci sa roamingu vo verejných mobilných sieťach v EÚ. Jeho zámerom je znížiť výšku poplatkov, ktoré si vzájomne účtujú operátori za prevádzkovanie hovorov prostredníctvom mobilnej siete, ako aj poplatkov pre užívateľa za volanie a príjem týchto hovorov mimo svojej krajiny, avšak v rámci Európskej únie. Cieľom tohto nariadenia je preto zmeniť a doplniť existujúci regulačný rámec pre elektronické komunikácie stanovený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES.

3.1

Týmto návrhom nariadenia sa Komisia snaží vytvoriť harmonizovaný, objektívny, súdržný a primeraný právny základ, ktorý by uľahčil vytvorenie vnútorného trhu s elektronickými komunikáciami. Právny základ, ktorý by bol v súlade s obnovenou Lisabonskou stratégiou na podporu hospodárskeho rastu a zamestnanosti prostredníctvom zvýšenia konkurencieschopnosti a ktorý by bol odpoveďou na iniciatívu Komisie i2010, ktorá s tým súvisí.

3.2

Tento základ by umožnil stanoviť maximálne poplatky za minútu hovoru, ktoré by si mohli účtovať operátori pozemných mobilných sietí v rámci Spoločenstva za poskytovanie roamingových služieb pre hlasové volania medzi členskými štátmi, v prípade veľkoobchodných cien medzi operátormi sietí i maloobchodných cien domáceho operátora. Maximálne cenové limity by mali zohľadňovať rozličné prvky súvisiace s uskutočnením medzinárodného roamingového hovoru (vrátane réžie, voľby, zriadenia hovoru, jeho tranzitu a terminácie) a rozdiely v nákladoch súvisiacich s poskytovaním týchto služieb.

3.3

V súlade s tzv. koncepciou európskeho domáceho trhu treba dosiahnuť vysoký stupeň ochrany užívateľa verejných mobilných telefónnych sietí pri cestovaní v rámci Spoločenstva, čím sa zároveň zabezpečení hospodárska súťaž medzi mobilnými operátormi, umožní sa im diferencovať svoje ponuky a prispôsobiť svoju cenovú štruktúru podmienkam trhu a preferenciám spotrebiteľov.

3.4

Čo sa týka poplatkov, stanovené sú nasledovné cenové obmedzenia:

3.5

Návrh nariadenia sa zaoberá tiež potrebou transparentnosti cien a operátorom mobilných sietí ukladá povinnosť poskytovať svojim roamingovým zákazníkom personalizované informácie o maloobchodných poplatkoch za roaming, a to na požiadanie a bezplatne. Poskytovanie týchto informácií bude bezplatné a každý zákazník si bude môcť vybrať, či ich chce dostávať prostredníctvom SMS (služby krátkych správ) alebo ústne na svoj mobilný telefón. Operátori mobilných sietí sú navyše povinní poskytovať informácie o poplatkoch za roaming pri vzniku zmluvného vzťahu, na periodickom základe a zakaždým, keď sa poplatky výrazne zmenia.

3.6

Cenové požiadavky, stanovené v tomto nariadení, by sa mali uplatňovať bez ohľadu na to, či zákazníci roamingových služieb využívajú predplatené alebo následne platené služby svojho domovského poskytovateľa. Tým sa zabezpečí, aby toto opatrenie prinieslo prospech všetkým užívateľom mobilných hlasových služieb.

3.7

Návrh dáva vnútroštátnym regulačným orgánom potrebné právomoci na zabezpečenie dodržiavania týchto ustanovení v súlade s ich súčasnou úlohou v rámci regulačného rámca Spoločenstva pre elektronické komunikácie. Sú nielen oprávnené informovať o priemernej sadzbe terminačných poplatkov, ktoré bude pravidelne zverejňovať Komisia, ale zároveň sú povinné monitorovať vývoj v oblasti maloobchodných a veľkoobchodných cien za poskytovanie hlasových i dátových komunikačných služieb, vrátane SMS (služby krátkych správ) a MMS (služby multimediálnych správ), roamingovým zákazníkom v rámci Spoločenstva, predovšetkým v najvzdialenejších okrajových oblastiach Spoločenstva. Cieľom je zhodnotenie hospodárnosti a krytie nákladov operátorov a na druhej strane, v prípade potreby, udeľovanie sankcií pri nedodržiavaní nariadenia.

3.8

Opatrenia potrebné na realizáciu tohto návrhu nariadenia by sa mali prijímať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí delegovaných na Komisiu (6). Lehota uvedená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanovuje na 3 mesiace. Komisii bude pomáhať komunikačný výbor, zriadený podľa článku 22 smernice 2002/21/ES.

3.9

Tento návrh ustanovuje, že po dvoch rokoch sa vykoná preskúmanie nariadenia. To znamená, že pokiaľ v tom čase vývoj trhu ukáže, že nariadenie už nie je potrebné, Komisia zváži návrh o jeho zrušení v súlade so zásadami lepšej právnej úpravy.

4.1

Výbor oceňuje úsilie Komisie vytvoriť právny základ, ktorý by umožnil schváliť účinné opatrenia smerujúce k zníženiu cien za roaming u mobilných hlasových telefónnych služieb v Spoločenstve. Je potrebné mať na pamäti, že Komisia počíta až so 70 % znížením roamingových poplatkov, čo bude pre spotrebiteľov predstavovať úsporu vo výške 5 mld. EUR.

4.1.1

Výbor si myslí, že navrhované opatrenia prispievajú k zvýšeniu ochrany užívateľov, a to z hľadiska ich ekonomických záujmov tým, že znižujú ceny roamingu, aj z hľadiska zlepšenia transparentnosti cien posilnením práva lepšieho prístupu k informáciám. Výbor súhlasí s kritériami, ktoré viedli Komisiu k predloženiu tohto návrhu a vyjadruje mu svoju podporu.

4.2

Výbor si je zároveň vedomý zložitosti dosiahnuť súhlasné opatrenia na zníženie cien roamingu, pri zvážení výhrad niektorých regulačných orgánov a samotných operátorov. Vo všeobecnosti bola vznesená kritika, že iniciatíva Komisie svojimi regulačnými opatreniami zachádza príliš ďaleko, že dostatočne nekonzultovala danú problematiku so zainteresovanými subjektami, že termíny na realizáciu sú príliš krátke a naliehavé a nedávajú podnikom možnosť adaptácie, že by týmto podnikom mala byť daná možnosť samoregulácie, že sa tieto opatrenia mali zaviesť len na maloobchodných cenách, ale nie veľkoobchodných, že spomínaná iniciatíva môže eventuálne priniesť nevýhody operátorom tých krajín, ktoré predovšetkým prijímajú návštevníkov, alebo že by mohla mať nežiaduci dôsledok v podobe nárastu cien iných telekomunikačných služieb, alebo že môže spochybniť potrebu budúcich investícií do rozvoja elektronických komunikačných sietí (3G, široké pásmo, atď.).

4.3

Proti tomuto treba pripomenúť, že príjmy mobilných operátorov sú veľmi vysoké a i napriek zníženiu roamingových poplatkov je ich ekonomická životaschopnosť zabezpečená, ako i sami operátori uznávajú v odvetvových štúdiách.

4.3.1

Čo sa týka vhodnej formy regulácie, treba konštatovať, že niektorí operátori sa snažili o zníženie roamingových cien, prax však ukazuje, že tieto iniciatívy nezaručujú riešenie problému potrebným tempom ani harmonizovaným prístupom.

4.3.2

Výbor zastáva názor, že schválenie nariadenia je potrebné, pretože potom bude priamo uplatňované členskými štátmi a bude mať prednosť – v tomto prípade – pred samoreguláciou trhu a pred prípadnými opatreniami samotných členských štátov, pretože problematika roamingu má nadnárodnú povahu a vnútroštátne regulačné orgány ju nedokážu riešiť.

4.4

Na druhej strane, možnosť zriadenia virtuálnych mobilných operátorov v budúcnosti upozorňuje na nebezpečenstvo prijímania rôznorodých opatrení v jednotlivých oblastiach EÚ, ktoré by mohli ohroziť celkový vývoj elektronických komunikácií v Európe.

4.5

Okrem vyššie uvedených pripomienok, EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že opatrenia Komisie proti neprimeraným cenám roamingu, ktoré si účtujú telekomunikačné spoločnosti, aj tak podstatne zaostávajú za očakávaniami užívateľov a tiež za samotnými opatreniami, o ktoré sa pôvodne Komisia usilovala.

4.6

Výbor si myslí, že hlavným cieľom by malo byť eliminovať rozdiely v poplatkoch za roaming medzi členskými štátmi, pričom by nebola narušená hospodárska súťaž medzi ponukami rôznych mobilných operátorov. To znamená, že zákazníci by platili rovnakú cenu ako v domovskej krajine nezávisle od toho, kde sa nachádzajú (koncepcia nazývaná „home pricing principle“). Avšak týmto návrhom nariadenia sa nedosiahne spomínaný cieľ vyrovnania domácich cien a cien za roaming, i napriek zníženiu poplatkov.

4.7

Navrhované nariadenie stanovuje limity cien pre zákazníkov roamingu za prijaté hovory, avšak tieto platby neruší, ako to už dlhší čas požadujú užívateľské podniky a spotrebitelia a ako pôvodne chcela Komisia. Výbor považuje za vhodnejšie, aby sa v budúcnosti pristúpilo k zavedeniu princípu „hovor platí volajúca strana“, pretože je spravodlivejší.

4.8

EHSV ľutuje, že Komisia nevyhodnotila možné sociálne dôsledky schválenia tohto opatrenia na zamestnanosť. Dúfa, že jeho uplatnenie nebude mať negatívne dôsledky ani na zamestnanosť, ani na pracovné podmienky v tomto sektore; naopak, že sa naplnia výzvy európskej sociálnej agendy (7).

4.8.1

Výbor považuje šesťmesačné časové obdobie až kým vstúpi do platnosti zníženie maloobchodných poplatkov – ceny, ktorú platia koneční spotrebitelia – za neprimerané, keďže operátori sa môžu ľahko prispôsobiť novej situácii, a preto navrhuje tento odklad zrušiť.

4.8.2

Považuje však za rozumnejšie stanoviť v návrhu nariadenia určité prechodné opatrenia počas spomínaného obdobia šiestich mesiacov, ktoré by zvažovali nápravné opatrenia pre niektorých operátorov, hlavne z nových členských štátov v prípade nerovnováhy, ktorú im toto nariadenie môže spôsobiť. Za predpokladu, že spotrebitelia v týchto štátoch nebudú takýmto prechodným režimom diskriminovaní.

4.9

Výbor dúfa, že uplatnenie nariadenia nespôsobí úpravu cien mobilov, ktorou by sa niektorí operátori za určitých okolností mohli snažiť vyrovnať náklady, a to zvýšením príjmov z iných služieb. Z tohto dôvodu treba dbať na to, aby mechanizmy stanovovania cien na veľkoobchodnej i maloobchodnej úrovni pokrývali celkové náklady za služby.

4.9.1

Avšak pri tak dynamickom trhu ako je trh s elektronickými komunikáciami výbor súhlasí so zámerom Komisie preskúmať fungovanie tohto nariadenia, najneskôr do dvoch rokov po jeho vstúpení do platnosti. V plánovanej správe musí Komisia zvážiť či je regulácia naďalej potrebná, alebo či je možné ju zrušiť, na základe vývoja trhu a s prihliadnutím na hospodársku súťaž.

4.9.2

Po vyhodnotení fungovania nariadenia bude potrebné zhodnotiť jeho dosah na zamestnanosť, pracovné podmienky a na investície operátorov, aby sa mohli vyvodiť závery.

4.10

Na druhej strane si výbor myslí, že príležitosť ktorú poskytuje schválenie nového regulačného rámca treba využiť aj na vyriešenie ďalších problémov súvisiacich s roamingom, nielen vysokých poplatkov za služby, ako je napríklad rovnako zneužívaná prax aktivácie služby roamingu v pohraničných oblastiach medzi krajinami EÚ.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/47

1.1

Výbor rovnako ako predsedníctvo Európskej rady, pripisuje kodifikácii veľký význam, keďže kodifikácia ponúka právnu istotu v oblasti práva uplatniteľného v danom čase na konkrétne otázky a prispieva k zvýšeniu transparentnosti a prístupnosti práva Spoločenstva pre európskych občanov.

1.2

Cieľom predkladaného návrhu je kodifikácia nariadenia Rady (EHS) č. 4060/89 z 21. decembra 1989 o odstránení kontrol vykonávaných na hraniciach členských štátov v cestnej a vnútrozemskej vodnej doprave. Podľa názoru výboru by sa malo preskúmať, nakoľko by bolo vhodné zaradiť do tejto kodifikácie aj legislatívu týkajúcu sa ostatných spôsobov dopravy, ako napr. železničnej či intermodálnej dopravy, námornej dopravy na krátke vzdialenosti a leteckej dopravy.

1.3

Výbor súhlasí s návrhom kodifikovanej verzie pod podmienkou, že plne zachová obsah kodifikovaných rozhodnutí a obmedzí sa výlučne na ich zjednotenie do jedného právneho aktu, pričom formálne zmeny a doplnenia nepresiahnu nevyhnutný kodifikačný účel.

1.4

Vzhľadom na to, že je dôležité, aby občania Európy mali prístup k transparentnej legislatíve Spoločenstva, výbor vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či existujú aj ďalšie možnosti kodifikácie a ak áno, do akej miery.

1.5

Mali by sa zharmonizovať kontroly, overovanie a prehliadky, ktoré vykonávajú členské krajiny. Ak k tomu nedôjde, kvôli riadnemu priebehu dopravy by si členské krajiny mali aspoň vymieňať navzájom výsledky a zabrániť tomu, aby každá krajina nanovo vykonávala ďalšie prehliadky či nové kontroly. V oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy by vďaka riečnym informačným službám nemalo dochádzať k problémom.

2.1

V spoločnej Európe, kde je právo Spoločenstva prítomné v bežnom živote a kde sa platná legislatíva často mení a dopĺňa, mávajú občania problémy zorientovať sa v predpisoch kvôli roztrúseným informáciám.

2.2

Európska komisia oznámila, že pripisuje veľký význam zjednodušeniu a vysvetľovaniu legislatívy Spoločenstva a jej priblíženiu občanom.

2.3

Preto poverila svoje orgány kodifikáciou všetkých legislatívnych aktov najneskôr po tom, ako boli zmenené a doplnené po desiaty raz.

2.4

V záveroch Európskej rady z Edinburgu z decembra 1992 sa podčiarkuje dôležitosť kodifikácie, ktorá poskytuje právnu istotu pri nachádzaní práva uplatniteľného v konkrétnom časovom momente na špecifický predmet úpravy a tým zvyšuje transparentnosť.

2.5

Vylúčenie obsahových zmien a doplnení aktov prechádzajúcich kodifikáciou umožnilo Európskemu parlamentu, Rade a Komisii 20. decembra 1994 odsúhlasiť skrátené legislatívne konanie pre rýchle prijatie kodifikovaných právnych aktov vo forme medziinštitucionálnej dohody.

2.6

Cieľom predkladaného návrhu je kodifikácia nariadenia Rady (EHS) č. 4060/89 z 21. decembra 1989 o odstránení kontrol vykonávaných na hraniciach členských štátov v cestnej a vnútrozemskej vodnej doprave. Nový návrh nariadenia spája nariadenie Rady (EHS) č. 4060/89 a rozličné zmeny a doplnenia.

2.7

Návrh Komisie nemení obsah zmien a doplnení a obmedzuje sa na ich spojenie do jedného právneho aktu, pričom formálne zmeny a doplnenia nepresahujú nevyhnutný kodifikačný účel.

3.1

Výbor poznamenáva, že predkladaný návrh sa zameriava výlučne na kodifikáciu nariadenia Rady (EHS) č. 4060/89 o odstránení kontrol vykonávaných na hraniciach členských štátov v cestnej a vnútrozemskej vodnej doprave a nezaoberá sa ostatnými spôsobmi dopravy ako napr. železničnou či intermodálnou dopravou, námornou dopravou na krátke vzdialenosti ani leteckou dopravou, pri ktorých sa stále ešte neuvažuje o zrušení kontrol na hraniciach. Podľa názoru výboru by bolo vhodné zamerať sa aj na uvedené ostatné druhy dopravy.

3.2

Výbor zdôrazňuje, že nariadenie Rady (EHS) č. 4060/89 a návrh jeho kodifikácie sa týkajú odstránenia systematických kontrol na hraniciach členských štátov. Ako sa uvádza v článku 3 návrhu nariadenia, ešte stále tu zostáva možnosť vykonávania kontrol v rámci bežných kontrol uplatňovaných bez rozdielu na celom území členského štátu.

3.3

Podľa názoru výboru treba privítať iniciatívu Komisie v oblasti návrhu predloženej kodifikácie. Legislatíva Spoločenstva by mala byť čo najtransparentnejšia. Výbor preto vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či existujú aj ďalšie možnosti kodifikácie a ak áno, v akom rozsahu.

3.4

Napriek tomu, že podľa štvrtého bodu odôvodnenia predkladaného návrhu môžu členské štáty podľa legislatívy Spoločenstva slobodne organizovať a vykonávať kontroly, overovanie a prehliadky tam, kde si to želajú, bolo by vhodné, keby uvedené kontroly, overovanie a prehliadky boli zharmonizované alebo, ak k harmonizácii nedôjde, aby si členské krajiny kvôli nerušenému priebehu dopravy aspoň vymieňali navzájom ich výsledky a zabránili tomu, aby každá krajina nanovo vykonávala ďalšie inšpekcie či kontroly. V oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy by vďaka riečnym informačným službám nemalo dochádzať k problémom.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/49

—

Cieľ cenovej stability by sa mal nanovo definovať ako symetrický cieľ napr. 2 % plus mínus jeden percentuálny bod. Takýto cieľ so strednou hodnotou uľahčuje odhadovanie presného odstupu od cieľovej hodnoty a môže mať význam aj vtedy, keď chceme ECB umožniť odvracať cenovú nestabilitu následkom klesajúceho alebo stúpajúceho dopytu.

—

Pri politike, ktorá viacej dbá na súvislosti medzi opatreniami peňažnej politiky a finančnej politiky, sa ako použiteľné meradlo ponúka jadrová inflácia. Zmeny cien, ktoré ECB nie je schopná ovplyvniť a ktoré môžu byť náhodné, sa pritom nezohľadňujú. Tento inflačný pojem je na meranie zmien v cenových trendoch vhodnejší. Okrem toho by ECB pri svojom hodnotení cenového vývoja mala dávať pozor na to, či vývoj závisí od daňových zmien.

—

Požiadavka cenovej stability záujemcov o pristúpenie k spoločnej mene sa musí preskúmať. To si vyžaduje formálnu zmenu zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že takáto zmena sa nenachádza ani len v Zmluve o ústave pre Európu, by sa však malo pristúpiť k flexibilnému výkladu zmluvy, pri ktorom je pre prípadnú účasť na spoločnej mene rozhodujúci účel, ktorý sa skrýva za touto požiadavkou a nie momentálny skutočný stav. Pokiaľ ide o cenovú stabilitu, bolo by zmysluplné, aby pre záujemcov o pristúpenie k spoločnej mene platil rovnaký cieľ ako pre členov eurozóny.

—

Stabilita a dôvera v peňažnú politiku nezávisí iba od miery inflácie, ktorá je pod hranicou 2 %. Trochu vyššia úroveň ako miera pre cenovú stabilitu by stabilitu nemala podrývať. Rozhodujúce je skôr vedomie o ochote a schopnosti udržiavať infláciu pod kontrolou, aby sa dosiahol vytýčený cieľ.

—

ECB by mala zverejňovať zápisnice zo svojich zasadnutí.

—

Pokiaľ kapacitné vyťaženie ešte nedosiahlo hodnotu, ktorá spôsobí rast inflácie, sotva jestvuje nebezpečenstvo procyklickej politiky. Nezamestnanosť je stále ešte príliš vysoká a jestvujú veľké zdroje na zvýšenie miery zamestnanosti. V rokoch s priaznivým hospodárskym vývojom by sa hospodárska politika mala zameriavať predovšetkým na plánovanie riešenia budúcich hospodárskych problémov na základe demografického vývoja. V časoch kladného hospodárskeho vývoja sú všeobecné ciele EÚ týkajúce sa rozpočtu a stavu zadĺženia nedostatočné. Členské štáty, ktoré už tieto ciele dosiahli, nesmú poľaviť vo svojom úsilí.

—

EHSV zastáva názor, že kritériá vyrovnaného rozpočtu a verejného zadĺženia by sa mali zachovať, malo by sa však pokročiť v diskusii tým, že sa pozrieme na skutočné ciele hospodárskej politiky.

—

Všeobecné usmernenia hospodárskej politiky na trojročné obdobie by popri percentuálnych hodnotách miery zamestnanosti uvádzaných v Lisabonskej stratégii mali ako ústredné cieľové hodnoty uvádzať najnižšiu hodnotu hospodárskeho rastu a percentuálne zníženie nezamestnanosti. Mali by sa stanoviť ciele jednotlivých štátov, ktoré však nesmú byť nižšie, ako ciele Spoločenstva.

—

Ministri financií musia byť dôslední a nesmú konať vo svojich krajinách inak, ako oznámili v Bruseli.

—

Medzi stretnutiami v rámci kolínskeho procesu by sa mali spoločne skúmať hospodárske súvislosti, účinky rozličných politických opatrení a podobné otázky.

—

V rámci kolínskeho procesu je hádam zhromaždená dostatočná politická sila na to, aby sa zabezpečilo, že všetci účastníci budú svoje podlžnosti týkajúce sa hospodárskych štatistických údajov plniť.

—

Parlament by pred každým stretnutím mal predložiť uznesenie o hospodárskej situácii a o požadovanej politike.

—

Mala by byť prítomná nielen Rada pre hospodárske a finančné záležitosti, ale aj Euroskupina, aby nebolo zastúpené iba grémium ministrov financií, ale aj tí ministri financií, ktorí sú priamo zodpovední za finančnú politiku, ktorá sa má spojiť s peňažnou politikou ECB.

—

Pokiaľ ide o jadrovú infláciu, mala by sa ďalej skúmať. Podrobnejšia štúdia politických opatrení, ktoré sa urobili v krajinách s dobrým pomerom nízkej inflácie a miery rastu, by mohla slúžiť ako základ budúceho skúmania a porovnávania.

—

Skúmanie môže napríklad objasniť, v akom rozsahu rozdielna miera rastu vyplýva zo zmien produktivity. Do akej miery vyplývajú rozličné miery rastu produktivity z rozdielov pri investíciách a inováciách? Aké ďalšie postupy na zvýšenie produktivity ešte jestvujú? EHSV by preto chcel Komisiu požiadať, aby súvislosť medzi hlavnými cieľmi rastu a zamestnanosti preskúmala napr. na základe rastu produktivity a miery inflácie.

1.1

Všeobecné usmernenia hospodárskej politiky EÚ sa teraz vzťahujú na trojročné obdobie. Tohoročné usmernenia obsahujú iba menšie úpravy usmernení schválených v roku 2005.

1.2

EHSV sa preto rozhodol, že v tohoročnom stanovisku k hospodárskej politike sa nezameria na tieto zmeny, ale namiesto toho sa bude zaoberať formálnym základom všeobecných usmernení. Takéto skúmanie sa nemôže obmedziť na znenie všeobecných usmernení hospodárskej politiky, lež sa musí zaoberať aj peňažnou politikou a jej prepojením s finančnou politikou.

1.3

Základom politiky Spoločenstva v otázkach peňažnej a finančnej politiky sú ustanovenia o spoločnej mene schválené v zmluve z Maastrichtu, pakt stability a rastu, ako aj zmluvné ustanovenia o všeobecných usmerneniach hospodárskej politiky. Na základe noviniek zavedených v roku 2005 uskutočňuje sa zamestnávanie s týmito všeobecnými usmerneniami v rámci ročného lisabonského procesu.

1.4

Cieľom je sledovať vzájomné pôsobenie týchto ustanovení a ich účinky na praktické politické opatrenia na úrovni EÚ i na úrovni jednotlivých štátov. Takéto skúmanie bude nevyhnutne dosť teoretické, aby sa mohlo pokročiť v diskusii a aby sa zlepšila politika. V zmysle rozsiahlej analýzy sa treba zaoberať aj otázkou tvorby miezd. Pritom sa má overiť, či ustanovenia majú podľa možnosti kladné účinky na hlavné ciele cenovej stability, rastu a zamestnanosti.

1.5

Naše odporúčania sa neobmedzujú iba na aktuálnu politiku, ale vzťahujú sa aj na zmeny ustanovení, ktoré sa môžu bezprostredne zrealizovať, predovšetkým pokiaľ súčasne dôjde k zmene postoja aktérov, ktorí rozhodujú. Iba v jednom prípade si náš návrh vyžaduje zmenu zmluvy.

2.1

ECB sleduje hlavný cieľ cenovej stability. Ako ďalší cieľ sa v ustanoveniach zmluvy prijatej v Maastrichte uvádza podpora rastu Európskou centrálnou bankou po dosiahnutí cenovej stability. V týchto súvislostiach sa zvyčajne uvádza porovnanie s politikou ústrednej banky USA (Federal Reserve), ktorej politika je viac založená na celkovom pohľade na cenovú stabilitu, zamestnanosť a rast. To však môže naznačiť iba nepríliš výrazný rozdiel. Zreteľnejšie rozdiely sa objavujú pri realizácii peňažnej politiky: Federal Reserve často používa vývoj zamestnanosti na zmeny úrokových sadzieb. Pri ECB sa jediným dôvodom na zmenu úrokových sadzieb javí cenová stabilita.

2.2

Okrem skutočných opatrení peňažnej politiky má preto význam aj znenie cieľa tvorby celkovej hospodárskej politiky.

2.3

V zmysle širokého chápania hospodárskej politiky, ktoré zahŕňa peňažnú politiku i finančnú politiku, preto pri realizácii finančnej politiky nie je rozhodujúca iba politika v oblasti úrokových sadzieb, ale prinajmenšom rovnako dôležitá je voľba cieľov peňažnej politiky Rozhodovanie ministra financií môže niekedy ovplyvňovať nasledujúca úvaha: Bude moje rozhodnutie v prospech určitého opatrenia neutralizované tým, že na vyrovnanie jeho účinku sa zmenia úroky? Aby sa zabránilo tomu, že jedna z hospodársko-politických oblastí činnosti bude príliš dominovať nad druhou, mala by Európska centrálna banka a Rada pre hospodárske a finančné záležitosti vychádzať z tých istých politických cieľov. Mimoriadne dôležité je, aby ECB a členovia Euroskupiny v ECOFIN vychádzali z toho istého základu. Cieľ peňažnej politiky by sa mal stanovovať na naozaj veľmi dlhé obdobie. Pri mnohých príležitostiach ECB predniesla, že cieľová miera inflácie 2 % vychádza z dohody v ECOFIN. Názory na infláciu, o ktorú sa treba usilovať, sa možno až tak veľmi nerozchádzajú, ale pre všetkých musí byť možné rešpektovať cieľ a opatrenia.

2.4

Keď ECB stanovovala cieľ cenovej stability, bola zvolená miera inflácie pod 2 %. Už v roku 2003 bol tento cieľ zmenený tak, že sa teraz treba snažiť o mieru inflácie síce nižšiu ako 2 %, ale blízko tejto hranice. Cieľ sa tak stal realistickejším, pretože pôvodná definícia „pod 2 %“ mohla znamenať to, že bol akceptovateľný aj deflačný vývoj.

2.5

Dva problémy sa však touto definíciou neodstránili: Je prakticky nemožné určiť, ako sme kedy od cieľa vzdialení a aké sú prípustné odchýlky. Pri symetrickej cieľovej hodnote sa pripúšťa určité pásmo okolo cieľovej miery inflácie. Vzhľadom na cieľ, o ktorý sa usiluje ECB, teda hodnotu blízku 2 %, by najlepším riešením bol cieľ 2 % plus mínus jeden percentuálny bod. Takouto cieľovou hodnotou by sa dala tlmiť aj nervozita, ktorá niekedy vzniká pri ojedinelých odchýlkach v rozsahu niekoľkých promile. Podľa názoru EHSV všetko hovorí za to, aby sa výhľadový cieľ ECB premenil na symetrický cieľ. Takýto cieľ so strednou hodnotou môže mať význam aj vtedy, keď chceme ECB umožniť odvracať cenovú nestabilitu následkom klesajúceho alebo stúpajúceho dopytu. Ak sa pozrieme na doterajší vývoj, dochádzalo k zvyšovaniu úrokov počas priaznivého priebehu európskej konjunktúry na konci minulého tisícročia rýchlo, kým znižovanie úrokov v nasledujúcich zlých rokoch prebiehalo citeľne pomalšie.

2.6

Druhý problém spočíva v tom, aká inflácia sa má merať. V oficiálnej definícii cieľa používa ECB harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HISC), ktorý je meradlom všeobecnej miery inflácie. Z neho by sa mohli vyňať napríklad ceny energií alebo potravín, čím by sme dostali mieru inflácie, ktorá sa dá lepšie ovplyvňovať peňažnou politikou a nie je založená na neovplyvniteľných činiteľoch. Má sa tým predovšetkým vyrovnávať časovo obmedzené pôsobenie stúpajúcich cien ropy, ktoré rýchlo môžu nabrať iný smer. Zmenený cenový index je potrebný na zamedzenie bezprostredných účinkov dočasných cenových výkyvov na politiku ECB. Ani pri predpoklade dlhodobého stúpania cien ropy sa momentálne zmeny ceny ropy nikdy nemôžu vyrovnávať zmenami úrokov, ktorých účinky sa vo všeobecnosti ukazujú až po roku alebo dvoch.

2.7

Inflačný pojem označovaný ako jadrová inflácia je určený na meranie inflačných tendencií vnútorného hospodárstva (eurozóny pre ECB). Tieto zmeny cenovej hladiny sa viac vzťahujú na trendy, ktoré má ovplyvňovať predovšetkým ECB. Bezprostredné účinky zmien úrokov na mieru stúpania cien je pomocou tohto inflačného pojmu možné najlepšie ukázať na príklade úrokovej politiky ECB. Keď ECB akceptuje prekročenie stanovenej hodnoty inflácie, vyplýva to pravdepodobne z toho, že okrem iného zohľadnila aj tento obmedzený inflačný pojem. Doplňujúce odkazovanie na jadrovú infláciu by ECB umožnilo dosiahnuť lepšie pochopenie jej politiky. Pri politike, ktorá viacej dbá na súvislosti medzi opatreniami peňažnej politiky a finančnej politiky, sa ako použiteľné meradlo ponúka jadrová inflácia. Hospodárskou politikou založenou na celkovom pohľade by sa tak dali jednoduchšie dosiahnuť kladné účinky na rast a zamestnanosť.

2.8

Porovnanie oficiálnej miery inflácie podľa HISC a nárastu cien zisteného pomocou jadrovej inflácie ukazuje pri väčšine rokov iba malé rozdiely (pozri prílohu). Ceny energií pozoruhodnejšie ovplyvnili všeobecnú cenovú úroveň iba v roku 2005. Ak porovnáme infláciu s cieľovou hodnotou ECB, je jadrová inflácia príliš nízko pod cieľovou hodnotou iba v roku 2000 a 2005. Pri použití pojmu jadrovej inflácie by napríklad v roku 2005 bola bývala vhodná menej reštriktívna politika.

2.9

Ďalším činiteľom, ktorý ovplyvňuje mieru inflácie, ale nepovažuje sa za bezprostredný účinok na domáci dopyt, sú zmeny daní a odvodov. Ak členské štáty zvýšia napr. na zníženie schodku štátneho rozpočtu daň z pridanej hodnoty (DPH), stúpne tým aj miera inflácie. Ak sa cenová stabilita meria pomocou HISC, ECB môže považovať za potrebné zvýšiť úroky. Zvýšenie DPH však v národnom hospodárstve spôsobuje zníženie dopytu a preto by z celkového hospodársko-politického hľadiska malo vlastne súčasne prebehnúť zníženie úrokov. V takých prípadoch (napr. v Nemecku pri zvýšení dane z pridanej hodnoty zo 16 % na 19 % od 1. januára 2007), by ECB mala veľmi pozorne pozerať jednak na príčiny zvýšenia cien, jednak na to, či ide o ojedinelú udalosť, ktorá nespôsobí zvýšenie inflačných tendencií. Treba uviesť aj ďalší aspekt: Ak ECB pripustí, aby takéto zvýšenie dane v jednej krajine ovplyvnilo peňažnú politiku, má to negatívne následky aj na všetky ostatné krajiny eurozóny.

2.10

Na to, aby členské štáty, ktoré sa doteraz nepodieľali na spoločnej mene, mohli zaviesť euro, musia aj naďalej podľa zmluvy vykazovať takú mieru inflácie, ktorá sa približuje tej, ktorú majú najviac tri členské štáty s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability. Spomenuté priblíženie pritom znamená rozdiel najviac 1,5 percentuálneho bodu. Najlepší výsledok v tejto súvislosti znamená najnižšiu mieru inflácie. Tento cieľ už v súčasnosti nie je taký samozrejmý, ako na začiatku deväťdesiatych rokov. Ak sa pozrieme na posledný vývoj, môže sa to rovnať požiadavke nižšej inflácie, než aká je toho času v krajinách eurozóny. Ešte absurdnejšia je táto požiadavka preto, že vychádza z miery inflácie všetkých členských štátov EÚ a nielen miery inflácie krajín eurozóny. V poslednom čase totiž medzi tri krajiny, ktoré sú určujúce, pokiaľ ide o cenovú stabilitu uchádzačov o zavedenie eura, patrili členské štáty EÚ 15 nepatriace do eurozóny. Požiadavka cenovej stability uchádzačov o pristúpenie k spoločnej mene sa preto musí preskúmať. To si vyžaduje formálnu zmenu zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že takáto zmena sa nenachádza ani len v Zmluve o ústave pre Európu, mohla by si táto zmena vyžiadať toľko času, že väčšina uchádzačov o zavedenie eura by bola donútená snažiť sa o splnenie súčasné ustanovenia. Malo by sa skôr pristúpiť k flexibilnému výkladu zmluvy, pri ktorom je pre prípadnú účasť na spoločnej mene rozhodujúci účel, ktorý sa skrýva za touto požiadavkou a nie momentálny skutočný stav. Pokiaľ ide o cenovú stabilitu, bolo by zmysluplné, aby pre záujemcov o pristúpenie k spoločnej mene platil rovnaký cieľ ako pre členov eurozóny. Ak by sa tento cieľ nanovo stanovil na 2 % s rozpätím plus mínus jeden percentuálny bod, malo by to platiť aj pre kandidátov na zavedenie eura.

2.10.1

V štátoch s vysokým hospodárskym rastom môže byť potrebný aj flexibilnejší prístup čo sa týka cenovej stability. Írsko je príkladom toho, že trochu vyššia inflácia je nevyhnutne sprevádzaná úpravami, ktoré sú v silne rastúcom hospodárstve potrebné.

2.11

Inflácia je štatistické meradlo nevyhnutné ako základ hospodárskej politiky. O stúpaní cien sa však občania dozvedia iným spôsobom. Prevláda pocit silného ovplyvňovania nájomným, cenami potravín a benzínu atď. Na druhej strane si len málokto všimne pokles cien určitých tovarov. Povážlivejšie je však to, že účinky na ľudí sú veľmi rozdielne. Ak stúpajú predovšetkým ceny tovarov každodennej spotreby, sú najviac postihnutí chudobní, pretože všeobecné zvýšenie cien o 2 – 3 % môže pre nich znamenať značný nárast životných nákladov. Politici musia tieto účinky brať na vedomie a urobiť zodpovedajúce politické protiopatrenia. Nejde ani tak o otázku rozsahu rozpočtovej politiky, ako skôr o jej konkrétny obsah.

3.1

Zmenila sa v dôsledku nového znenia Paktu stability a rastu hospodárska politika členských štátov a hodnotenie krajín Komisiou a neskôr Radou? Zdá sa, akoby iba Litva jednoznačne vychádzala z definície schodku podľa nového znenia paktu. Nové znenie paktu medzitým spôsobilo, že si všetky členské štáty na svojej úrovni vytýčili strednodobé ciele verejných financií. Ciele vychádzajú z aktuálnej situácie v jednotlivých krajinách.

3.2

Na základe hospodárskeho vývoja po zmene paktu nemohol mať pakt samozrejme žiadne pozoruhodné účinky. Väčšina zavedených noviniek sa týkala situácií, v ktorých sa vychádzalo z vyostrenia hospodárskych problémov. Naproti tomu nasledovala fáza konjunkturálneho rozvoja a hospodárskeho zotavenia, ktorá mala účinok dokonca aj na indikátory paktu.

3.3

Podľa hospodárskeho vývoja v roku 2005 a očakávaní na rok 2006 možno predovšetkým vzhľadom na kladný vývoj v Nemecku vychádzať z toho, že kritériá Paktu stability a rastu sa budú vo všeobecnosti môcť lepšie plniť. Skutočnosť, že tento vývoj prichádza v časoch enormného zvyšovania cien ropy hovorí o veľkej sile konjunkturálneho rozvoja. Dosah stúpania cien ropy môže mať na rozličné krajiny rôzne účinky podľa stupňa závislosti na dovozoch ropy. Aj v časoch priaznivej konjunktúry sú niektoré krajiny aj naďalej veľmi vzdialené od cieľa vyrovnaného rozpočtu. Vývoj v iných krajinách EÚ by pre ne mohol byť prínosom.

3.4

Dosiahnutý alebo očakávaný rast však vo väčšine krajín zatiaľ nezodpovedá úrovni, od ktorej by bol v rámci paktu potrebný tvrdší postup pri rozpočtových opatreniach na zlepšenie rozpočtovej situácie v časoch priaznivej konjunktúry. Pokiaľ kapacitné vyťaženie ešte nedosiahlo hodnotu, ktorá spôsobí rast inflácie, sotva jestvuje nebezpečenstvo procyklickej politiky. Nezamestnanosť je stále ešte príliš vysoká a jestvujú veľké zdroje na zvýšenie miery zamestnanosti. Súhra finančnej politiky a peňažnej politiky je na rozdiel od zlej konjunkturálnej situácie minulých rokov vystavená novému zaťaženiu. V časoch priaznivého hospodárskeho vývoja by sa hospodárska politika mala zameriavať hlavne na plánovanie riešenia budúcich hospodárskych problémov na základe demografického vývoja.

3.5

V časoch kladného hospodárskeho vývoja sú všeobecné ciele EÚ týkajúce sa verejných rozpočtov a štátnych dlhov nedostatočné. Členské štáty, ktoré už tieto ciele dosiahli nesmú poľaviť vo svojom úsilí. Je veľmi dôležité, aby sa ciele jednotlivých štátov podľa nového znenia Paktu stability a rastu použili na zlepšenie hospodárskej situácie.

3.6

Popri skutočnosti, že zlá hospodárska situácia pred rokom 2005 bola v prvom rade zodpovedná za problémy pri dodržiavaní kritérií paktu, jestvujú aj štatistické dôvody, ktoré sa často prehliadajú. V hospodárstve s nízkou infláciou zostáva reálna hodnota verejného zadĺženia nezmenená. V takej situácii nejestvujú jednoduché riešenia, skôr sú potrebné praktické opatrenia na zníženie zadĺženia. Opak platí pri chýbajúcom raste. Pri silnom raste sa podiel verejného dlhu na hrubom domácom produkte znižuje bez ďalšieho pričinenia. Podobné účinky môžeme pozorovať pri vyrovnávaní rozpočtu. Pri vysokej miere inflácie sa hodnota podielu verejného sektoru zmenšuje a rozpočtová situácia sa štatisticky zlepšuje. Pri hospodárskom rozvoji stúpajú príjmy verejného sektora bez toho, aby bolo potrebné zvyšovanie daní. Ťažké štatistické dopady na verejné zadĺženie a rozpočtovú situáciu boli do určitej miery nedávno odstránené kladnými štatistickými účinkami.

3.7

V zlých časoch bolo možné okrem iného pozorovať nezvyčajne vysoký podiel sporenia. Tento kapitál sa kvôli nedostatočným európskym investičným možnostiam presunul do USA. Vďaka stúpnutiu hospodárskej dôvery, ktorá sprevádza lepšie časy, možno počítať s menšími obavami o budúcnosť a tým aj s menším podielom sporenia. Ďalej stúpajúci dopyt môže spôsobiť spustenie pozitívneho kolobehu.

3.8

Finančná politika musí napokon na úrovni Spoločenstva bojovať s osobitným problémom: tí, ktorí ju formulujú a môžu sa postarať o jej dodržiavanie sa neustále striedajú. Niekedy sa v jednom roku vymení štvrtina ministrov financií. Pocit zodpovednosti za politiku, ktorú koncipovali ich predchodcovia vo funkcii, nie je veľmi výrazný. Preto by mala Rada pre hospodárske a finančné záležitosti prijať viaceré dlhodobé rozhodnutia, aby už zavedenú politiku noví ministri financií znova neprevrátili. Neustále striedanie ministrov takisto sťažuje vytvorenie takej rady ECOFIN, ktorá by mala politickú vôľu na presadzovanie spoločnej politiky.

4.1

Všeobecné usmernenia hospodárskej politiky jestvujú od roku 1993. Najprv sa týkali iba finančnej politiky, potom boli rozšírené o otázky zamestnanosti. Od roku 2005 sú spojené s usmerneniami pre politiku zamestnanosti a lisabonským programom v rámci koordinovaného procesu. V praxi ide o politiku jednotlivých štátov, pre ktorú Komisia a Rada vydávajú smernice. Na rozdiel od Paktu stability a rastu sa nepočíta so sankciami.

4.2

Už od začiatku existencie EMÚ ovláda diskusiu nerovnováha medzi ústrednou peňažnou politikou a finančnou politikou, ktorá je naďalej vecou jednotlivých štátov. Pakt stability a rastu je zmiešaná forma, pretože aj on má prvky spoločnej politiky zabezpečenej sankciami, kým všeobecné usmernenia sú založené na odporúčaniach.

4.3

Aké sú možnosti ďalšieho rozvoja všeobecných usmernení hospodárskej politiky? S ohľadom na to je bezpodmienečne nutné jednoznačne oddeliť na jednej strane určenie hospodársko-politických cieľov a na druhej strane prostriedkov, ktorými sa majú dosiahnuť.

4.4

Pokiaľ ide o Pakt stability a rastu, vo verejnej diskusii sa za ciele považujú vyrovnaný rozpočet a určitý podiel štátneho dlhu na HDP. Tieto dve kritériá však nepredstavujú samotný cieľ, skôr sú orientačným bodom potrebného hospodársko-politického smerovania. Vyrovnanosť alebo prebytok verejného rozpočtu vytvára priestor na opatrenia v časoch hospodárskej recesie. Prebytok poskytuje finančné prostriedky na neskoršiu hospodársku stimuláciu. EHSV zastáva názor, že kritériá vyrovnaného rozpočtu a verejných dlhov by sa mali zachovať. V diskusii by sa však malo pokročiť tým, že sa zameriame na skutočné ciele hospodárskej politiky.

4.5

Hlavnými cieľmi celej hospodárskej politiky, ktorá zahŕňa peňažnú i finančnú politiku, sú cenová stabilita, rast a zamestnanosť. Tieto ciele sa musia prejaviť. Problematikou cenovej stability sme sa už zaoberali. Všeobecné usmernenia hospodárskej politiky by preto mali byť založené na tom, že sa na úrovni EÚ stanoví aj požadovaný rast a plná zamestnanosť. Pri praktickom uskutočňovaní to však naráža na značné problémy. Ak sa majú stanoviť realistické ciele, treba ich vidieť v súvislosti s aktuálnou hospodárskou situáciou. Znamená to, že sa musia často meniť, namiesto toho, aby boli stanovené dlhodobo, ako napríklad cenová stabilita.

4.6

Názory na to, či rast dobre vyjadruje hospodársky rozvoj, sa rozchádzajú. Pri bežnej metóde sa nezohľadňujú sociálne a ekologické účinky. Ak sa pozrieme výlučne na hospodársky rast, na jeho určenie sa bežne používajú dve metódy: rast reálneho HDP na obyvateľa alebo zisťovanie pomocou parity kúpnej sily. Druhý postup má umožniť vzájomné porovnanie skutočnej hospodárskej situácie rôznych krajín. Keďže ide o zisťovanie miery rastu, voľba indikátorov nezohráva žiadnu úlohu. Ročné odchýlky podľa typu meraného HDP sú malé. Pred niekoľkými rokmi sa zisťovalo, od akej miery rastu klesá nezamestnanosť. Zo zisťovania vyplynul cieľ minimálnej miery rastu približne 3 %. Táto hodnota sa však môže časom meniť a nemusí byť rovnaká pre všetky národné hospodárstva. Vzhľadom na ťažkosti pri znižovaní nezamestnanosti je zatiaľ sotva možné vychádzať z nižšej miery rastu ako z tej, pri ktorej klesá nezamestnanosť. Avšak v posledných rokoch túto požadovanú mieru rastu skutočne dosiahlo iba málo krajín.

4.7

Pri porovnávaní krajín a pri voľbe politiky na zvyšovanie rastu sa musia rozlišovať dva najdôležitejšie spôsoby stupňovania rastu. Rast je možné dosiahnuť buď zvýšením produkcie pri použití rovnakej technológie, často so zvýšením zamestnanosti, alebo zvýšením produktivity, pričom sa s rovnakým počtom zamestnancov produkuje viac. I v najbližších rokoch je možné použiť prvý spôsob. O niekoľko rokov nám však z dôvodu demografického vývoja pravdepodobne zostane iba druhý spôsob.

4.8

Pokiaľ ide o zamestnanosť, je značne ťažšie uviesť cieľovú hodnotu. Cieľ sa musí rozdeliť na dve oblasti, pretože na jednej strane ide o podiel zamestnaných osôb z obyvateľstva v produktívnom veku (miera zamestnanosti) a na druhej strane o mieru nezamestnanosti. V lisabonskej stratégii boli stanovené ciele celkovej zamestnanosti (70 %), zamestnanosti žien (60 %) a osôb medzi 55 rokom života a dôchodkovým vekom (50 %).

4.9

Pokiaľ ide o mieru nezamestnanosti, neuvádzajú sa žiadne cieľové percentuálne hodnoty. Najprv treba skonštatovať, že jestvuje mnoho rozličných spôsobov určovania nezamestnanosti. Jednak vzhľadom na otvorenú nezamestnanosť a jednak s ohľadom na skutočnosť, že niektoré osoby sú zapojené do rozličných opatrení politiky zamestnanosti, sú potrebné najmenej dve cieľové hodnoty. Iba veľmi málo krajín sa približuje takzvanej plnej zamestnanosti (t. j. iba málo krajín má niekoľkopercentnú mieru nezamestnanosti, ktorá sa v dynamickom hospodárstve vždy objavuje na základe nevyhnutných stálych zmien). Preto by hádam bolo oveľa vhodnejšie snažiť sa dlhodobo o zníženie nezamestnanosti o určitú percentuálnu hodnotu.

4.10

Ako výsledok týchto úvah by všeobecné usmernenia hospodárskej politiky na trojročné obdobie mali ako ústredný návrh obsahovať najnižšiu hodnotu hospodárskeho rastu a percentuálne zníženie nezamestnanosti. Ako cieľové hodnoty miery zamestnanosti sa môžu zatiaľ zachovať percentuálne miery uvedené v Lisabonskej stratégii. Pri finančnej politike by sa mala vytvoriť rovnaká situácia ako pri peňažnej politike s jednoznačnými cieľmi pri uvažovaných opatreniach.

4.11

Úloha všeobecných usmernení hospodárskej politiky by potom mala v prvom rade spočívať v tom, že členské štáty budú podávať správy o opatreniach, ktoré urobili na dosiahnutie cieľových hodnôt, a Komisia a Rada budú následne rozhodovať o tom, s akou dostatočnosťou boli ciele dosiahnuté. Ak sa ciele nedosiahnu, mala by EÚ príslušné vykonané opatrenia kritizovať a predložiť návrhy vychádzajúce z porovnania s úspešnými opatreniami iných členských štátov. Každá krajina sa však musí posudzovať na základe jej špecifických predpokladov a jej aktuálnej hospodárskej situácie.

4.12

Keďže finančná politika aj naďalej zostáva v kompetencii jednotlivých štátov, nemá súčasné zdôrazňovanie hospodárskej situácie v celej EÚ pri hodnotení politiky jednotlivých štátov osobitnú relevantnosť. Všeobecné usmernenia hospodárskej politiky by mali preto dostať nové smerovanie. V budúcich všeobecných usmerneniach hospodárskej politiky by sa k hlavným cieľom mali stanoviť ciele pre jednotlivé štáty, ktoré by však nemali byť nižšie ako cieľové hodnoty Spoločenstva a každá krajina by sa mala hodnotiť podľa toho, do akej miery plní svoje cieľové predsavzatia.

4.13

Prostredníctvom zreteľnejšieho zdôrazňovania opatrení, ktoré jednotlivé členské štáty urobili na základe svojich hospodárskych predpokladov, a prostredníctvom lepšieho nadviazania na jednoznačnejšie ciele politiky zamestnanosti v lisabonskom programe by sa mohli všeobecné usmernenia hospodárskej politiky užšie prepojiť s ostatnými cieľmi lisabonského programu. Celková hospodárska politika sa môže vo väčšej miere stať prirodzenou súčasťou národných reformných programov a tým celkovo urýchliť realizáciu lisabonského programu.

5.1

V roku 1999 sa začal takzvaný kolínsky proces. Toto každoročne organizované diskusné fórum Rady pre hospodárske a finančné záležitosti, ECB, Komisie a sociálnych partnerov (ETUC a UNICE/CEEP), na ktorom sa rokuje o aktuálnych politických otázkach, je len málo známe. Kolínsky proces napriek tomu hodnotným spôsobom prispel k tomu, že sa účastníci dozvedeli viac o politike a hospodársko-politických názoroch ostatných účastníkov.

5.2

Rozhovory prebiehajú na dvoch úrovniach: na jednej strane na úrovni znalcov a na druhej strane v skupine na vysokej úrovni. Na stretnutiach, ktoré sa zvyčajne uskutočňujú polročne, sa hovorí o aktuálnej hospodárskej situácii a jej zodpovedajúcej potrebnej politike.

5.3

Diskusie z roku 2005 ukazujú, že názory sa rôznia, pokiaľ ide o rozbor, aj pokiaľ ide o návrhy opatrení. Komisia poukazuje na zlepšovanie hospodárskej situácie. ECB podčiarkuje význam mzdovej zdržanlivosti, čo samozrejme podporuje UNICE. CEEP uvádza potrebu verejných investícií. UEAPME nejde iba o to, že sa musia zohľadňovať malé podniky, ale aj o to, že sa možno musíme uspokojiť aj s vyššou infláciou. ETUC poukazuje na to, že hospodárstvo sa musí vo všeobecnosti stimulovať, aby sa rozkrútil domáci dopyt. Okrem toho upozorňuje, že mzdy a platy nie sú iba nákladovým činiteľom, ale tvoria aj podstatný predpoklad dopytu. Zamestnanci vraj už veľa rokov prispievajú k udržaniu nízkej inflácie tým, že mzdy stúpali menej ako zisky z produktivity.

5.4

Vzhľadom na tento opis vyvstáva otázka, či kolínsky proces nepotrebuje nové stimuly. Ako by sa tieto stimuly dali zabezpečiť? Doteraz sa dialóg v rámci kolínskeho procesu krútil okolo toho, že sa účastníci stretali a vymieňali si názory. Jednou z možností by bolo, medzi stretnutiami spoločne skúmať hospodárske súvislosti, účinky rozličných politických opatrení a podobné otázky. Mohlo by to viesť k vzájomnému priblíženiu rozličných náhľadov na hospodársku realitu, ktorá musí byť východiskovým bodom. Tento návrh sa môže spojiť s návrhom o zariadení pre nezávislé hospodárske analýzy, ktorý už EHSV predložil (1).

5.5

Jedna otázka, ktorá nie je rovnakou mierou ideologicky ovplyvnená, ale napriek tomu má zásadný význam, keď sa rozhodujeme za niektorú politiku, sa týka spoľahlivosti štatistických údajov. Malo by byť samozrejmosťou, že sa všetkým členským štátom podarí súčasne sprístupniť potrebné štatistické údaje. Ak sa o potrebných politických opatreniach rozhodne na základe chybných štatistických údajov, má to katastrofálne následky. Snáď je v rámci kolínskeho procesu zhromaždená dostatočná politická sila na to, aby sa zabezpečilo, že všetci účastníci budú svoje podlžnosti týkajúce sa hospodárskych štatistických údajov plniť. Aj Európsky parlament opakovane žiadal lepšie štatistiky.

5.6

Takisto zmeny formálnych štruktúr by hádam mohli viesť k živšej diskusii. Úloha Európskeho parlamentu by sa mohla posilniť. Z čisto formálnej prítomnosti Parlamentu by sa mohlo prejsť k tomu, že Parlament pred každým stretnutím predloží uznesenie o hospodárskej situácii a o požadovanej politike. Uznesenie by sa mohlo porovnať s formálnou kontrolou, ktorú bude pravdepodobne vykonávať Komisia. Mala by byť prítomná ako Rada pre hospodárske a finančné záležitosti, tak aj Euroskupina, aby nebolo zastúpené iba grémium ministrov financií, ale aj tí ministri financií, ktorí sú priamo zodpovední za finančnú politiku, ktorá sa má skombinovať s peňažnou politikou ECB.

5.7

Síce sú všetci zúčastnení – ECB, ministri financií i sociálni partneri – vo svojej politike nezávislí, je však bezpodmienečne nevyhnutná lepšia spolupráca, za ktorú sa prihovárame. Nezávislosť nesmie znamenať, že sa niekto nebude zúčastňovať všeobecnej diskusie, ani to, že sa bude uzatvárať pred dobrými radami. Autonómii taktiež neublíži, ak sa bude o veci verejne hovoriť a nielen poukazovať na to, že ku všetkým úsudkom sa musí dospieť samostatne a úplne nezávisle. Ministri financií musia ukázať dôslednosť a nesmú doma konať inak, než ako vyhlasovali v Bruseli. Pre ECB by malo byť možné prevziať prax centrálnych bánk Veľkej Británie a Švédska a zverejňovať zápisnice zo svojich zasadnutí.

6.1

V správe Európskeho parlamentu o integrovaných usmerneniach pre rast a zamestnanosť z 26. mája 2005 sa uvádza: „keďže rast v eurozóne a v Európskej únii s 25 členskými štátmi udržateľne nedosahuje svoj potenciál a je naďalej príliš slabý, najmä v štyroch hlavných hospodárstvách eurozóny; keďže spotreba domácností je naďalej neistá a hospodárska perspektíva na roky 2005 a 2006 je naďalej neuspokojivá, čo prispieva k pokračujúco zvýšenej úrovni nezamestnanosti, ktorá bude klesať len pomaly; keďže napriek najnižším úrokovým sadzbám od druhej svetovej vojny je vôľa investovať naďalej slabá“;

6.2

Inflácia a nezamestnanosť sú tradičným protikladným párom v hospodárskej literatúre. Zo štatistického hľadiska spôsobujú dobré výsledky v jednej oblasti zlé výsledky v druhej oblasti. Výbor sa okrem iného na základe správ, napríklad správy Parlamentu, namiesto toho rozhodol skúmať súvislosť medzi infláciou a rastom.

6.3

Pri určitej hospodárskej situácii sa môže porovnávať rast v krajinách s nízkou infláciou a v krajinách s vysokou infláciou. Dá sa takisto zistiť, ako sa mení rast v určitej krajine pri rozličných hospodárskych situáciách a rôzne vysokej inflácii. Tabuľky výboru možno nie sú v pravom zmysle slova vedecké, dobre však poukazujú na to, že vedomosti o súvislosti medzi infláciou a rastom sú dôležité na určenie správnych politických kombinácií.

6.4

Keď vidíme, že na jednej strane máme krajiny s pomerne vysokou infláciou a zdravým rastom a na druhej strane krajiny s nízkou infláciou a slabým rastom, malo by sa na základe tohto zistenia skúmať aj to, či medzi infláciou a rastom nie sú aj iné ako štatistické súvislosti. Aby sa zistilo, či pri daných súvislostiach ide naozaj o príčinné súvislosti, je potrebná úprava údajov, pretože môžeme mať rozličné hospodárske situácie a predovšetkým odlišný stupeň rozvoja (HDP). Ďalej sa musí skúmať, či boli vykonané špeciálne hospodársko-politické opatrenia, ktoré mohli pri inej miere inflácie spôsobiť väčší resp. menší rast. Takže sa musia často skúmať určité krajiny a možno sa vôbec nedospeje k záverom o všeobecných súvislostiach medzi infláciou a rastom.

6.5

Miera rastu predstavuje skutočný problém, aspoň pre 15 „starých“ členských štátov. Podľa štatistických údajov Komisie bol rast v týchto štátoch taký nízky, že v porovnaní s inými priemyselnými krajinami mali každý rok o pol percentuálneho bodu HDP menej (v rokoch 1995 – 2005) (2). V rovnakom období poklesol domáci dopyt v týchto štátoch v porovnaní s inými priemyselnými krajinami približne o jeden percentuálny bod. Relatívne dobré roky na začiatku tohto tisícročia boli podmienené zvýšeným zahraničným dopytom po európskych výrobkoch. Aby sme sa v budúcnosti dopracovali k lepšej politike, je potrebný rozbor príčin tohto vývoja miery rastu, ktorý možno označiť takmer za katastrofálny.

6.6

Tento popis „nákladov“ nízkej inflácie možno porovnať s iným popisom nákladov vysokej inflácie z listu, ktorý prezident ECB Wim Duisenberg adresoval Parlamentu: „ECB kvantitatívne definuje cenovú stabilitu na základe stabilných a fundovaných hospodárskych kritérií. Tým, že sa pripúšťa iba malá miera zdražovania, minimalizujú sa náklady inflácie, ktoré sú verejnosti dobre známe a v príslušnej literatúre rozsiahlo zdokumentované.“

6.7

Pri hľadaní optimálnej cieľovej hodnoty inflácie sa musí dbať na to, aby sa zamedzilo nákladom spojeným s vysokou infláciou, ako aj nákladom spôsobeným ťažkosťami pri zabezpečovaní dostatočného rastu. Takisto sa musí uznať, že inflácia ako taká nie je ani riešením, ani problémom. Skôr ide o hospodársku flexibilitu, ktorá je umožnená určitou infláciou, resp. o katastrofálne účinky na dôveru, dlhodobé správanie a rozdeľovanie príjmov, ktoré môže vysoká inflácia spôsobiť.

6.8

Príloha obsahuje údaje o inflácii (HISC a jadrovú infláciu) a raste (reálny rast HDP) v štátoch EÚ. Východiskovým rokom je rok, v ktorom ECB začala svoju činnosť.

6.8.1

Celkovo ide o obdobie s nízkou infláciou a malým rastom. Do určitej miery prijateľné miery rastu boli v rokoch 2001 a 2002 resp. v niektorých krajinách od roku 2004. Takmer vo všetkých týchto krajinách ide inflácia ruka v ruke s rastom. Po raste v skorších rokoch (1999 – 2000) na základe vysokého dopytu na svetovom trhu nebol vnútorný dopyt EÚ schopný poskytnúť dostatočné rastové impulzy. Počas hospodárskeho zlepšenia v tomto roku a v nedávnej minulosti miera inflácie nestúpla veľmi nad 2 %.

6.8.2

Ku všetkým krajinám by bolo možné uviesť rôzne poznámky, obmedzíme sa však na nasledovný komentár:

6.8.3

Ak interpretujeme infláciu ako mieru všeobecnej úrovne dopytu v sústave hospodárstva, tak boli obidve až na málo výnimiek príliš nízke. Kvôli ťažkostiam dosiahnuť hospodárske zmeny pri celkovo nepatrných zmenách cien bola miera inflácie brzdou rastu. Napriek všeobecným vedomostiam o tom, že určitá inflácia je potrebná ako mastivo dynamického hospodárstva, by sa takéto vyhlásenie nepovažovalo za politicky korektné. V dnešnom globalizovanom hospodárstve sa však dynamické zmeny považujú za predpoklad medzinárodnej konkurencieschopnosti.

6.8.4

Stabilita a dôvera v peňažnú politiku nezávisí iba od miery inflácie, ktorá je pod hranicou 2 %. Trochu vyššia úroveň ako miera pre cenovú stabilitu by stabilitu nemala podrývať. Rozhodujúce je skôr vedomie o ochote a schopnosti udržiavať infláciu pod kontrolou a tým dosiahnuť vytýčený cieľ.

6.9

Údaje o jadrovej inflácii by sa mali naďalej skúmať v časovom slede. Odhliadnuc od roku 2005 je rozdiel medzi indexom spotrebiteľských cien a vývojom cien bez zohľadňovania cien energie dosť malý. Podrobnejšia štúdia presných politických opatrení, ktoré sa urobili v krajinách s dobrým pomerom nízkej inflácie a miery rastu, by mohla slúžiť ako základ budúceho skúmania a porovnávania.

6.10

Príloha obsahuje aj údaje o produktivite práce za odpracovanú hodinu. Čísla nevyjadrujú vývoj v jednotlivých krajinách, ale vývoj v krajinách v porovnaní s priemernou produktivitou EÚ 15. Z tabuľky tak možno vyčítať, či sa krajina k priemeru priblížila.

6.10.1

Zdá sa, že pomery sa počas šiestich rokov nijako rýchlo nemenili. Svedčia o tom údaje z viacerých krajín. Niekoľko výnimiek však bolo: Grécko vychádzajúc z nízkej produktivity rýchlo dobieha ostatné krajiny. Írsko má nadpriemernú hodnotu, pričom produktivita naďalej stúpa. Taliansko v tomto období zaostáva oproti iným krajinám. Platí to aj pre Portugalsko, ktoré však malo na začiatku obdobia veľmi nízku úroveň produktivity.

6.10.2

Aj tu môže podrobnejšie skúmanie objasniť niektoré otázky: V akom rozsahu vyplýva napr. rozdielna miera rastu zo zmien produktivity? Do akej miery vyplývajú rozličné miery rastu produktivity z rozdielov pri investíciách a inováciách? Do akej miery spôsobujú rozdiely v sústavách vzdelávania rozdiely v úrovni inovácií? Aké sú ďalšie možnosti zvyšovania produktivity? EHSV by preto chcel Komisiu požiadať, aby súvislosť medzi hlavnými cieľmi rastu a zamestnanosti preskúmala napr. na základe rastu produktivity a miery inflácie.

6.11

Prvý záver zo štatistických údajov o inflácii a raste však zatiaľ môže znieť, že sa peňažná a finančná politika musia lepšie vzájomne zosúladiť. Cenová stabilita, rast a zamestnanosť sa musia stať dôležitými cieľmi všetkých aktérov, ktorí rozhodujú o hospodárskej politike: ECB, Komisie, ECOFIN, sociálnych partnerov i členských štátov. Ak budú všetci aktéri sledovať rovnaké ciele, teda ak všetci budú pri svojich návrhoch opatrení vychádzať z týchto troch cieľov, musia zohľadňovať všetky dôsledky svojich návrhov. Opatrenia, ktoré majú pri určitej hospodárskej situácii vynikajúce účinky na cenovú stabilitu, môžu byť pri inej hospodárskej situácii úplne nesprávne. Za určitých okolností môžu podporovať rast a zamestnanosť, v iných situáciách môžu mať úplne opačné pôsobenie.

6.12

O príklade nového poznatku ECB, ktorý by mohol slúžiť ako východiskový bod novej koordinovanej politiky, sa môžeme dočítať v mesačnom bulletine ECB z februára 2004. Uvádzajú sa tam najdôležitejšie činitele oživenia investícií: dostatočná rentabilita, dostatočne dostupné možnosti financovania a dostatočné rámcové podmienky dopytu.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/57

1.1

EHSV sa domnieva, že oznámenie Komisie presne a podrobne popisuje súčasný priebeh príprav na zavedenie eura v Slovinsku, ako aj pokrok dosiahnutý v desiatich ďalších členských štátoch, v ktorých sa má zaviesť euro po splnení nevyhnutných podmienok. Výbor preto podporuje oznámenie Komisie.

1.2

EHSV odporúča, aby sa Komisia problematikou podrobne zaoberala a tam, kde je to možné, vzala do úvahy pripomienky výboru.

2.1

Dokument Komisie je pravidelnou výročnou správou o pokroku dosiahnutom v jedenástich členských štátoch (1), ktoré majú zaviesť euro a stať sa členmi eurozóny po splnení nevyhnutných podmienok. Od roku 2004 je to už tretí takýto dokument. Terajšia správa bola vypracovaná v predstihu pred obvyklým novembrovým termínom, keďže sa očakáva rozšírenie eurozóny vstupom Slovinska 1. januára 2007 (2) a v správe sa poskytuje podrobný prehľad prebiehajúcich príprav v tomto členskom štáte. Okrem toho je v správe opísaný aj stav praktických príprav na národnej úrovni v ostatných desiatich členských štátoch.

2.2

Čo sa týka procesu rozšírenia eurozóny, za ktorý majú politickú a hospodársku zodpovednosť členské štáty, Komisia zdôrazňuje význam dôkladného plánovania v predstihu a podrobnej komplexnej prípravy, ktorá by mala zahŕňať verejný a súkromný sektor, ako aj širokú verejnosť. V záveroch správy sa uvádzajú ďalšie kroky, ktoré je potrebné podniknúť v Slovinsku. Zdôrazňuje sa aj nutnosť vystupňovať prípravy v ostatných členských štátoch a skonsolidovať väčšinu národných plánov na prijatie eura.

3.1

Je to prvá správa Komisie o praktických prípravách na budúce rozširovanie eurozóny, ktorú má preskúmať EHSV, hoci ide už o tretiu správu v poradí od ustanovenia eurozóny v roku 2002. Predsa však je potrebné zdôrazniť, že zavedenie eura nemožno považovať len za technickú otázku, ale skôr za rozsiahlu zmenu, ktorá má značné hospodárske, menové a sociálne dôsledky.

3.2

Členské štáty sú bezpochyby samy zodpovedné za to, aby bol proces zavedenia eura úspešný, treba však zdôrazniť nutnosť zaangažovať všetky organizácie občianskej spoločnosti, keďže reprezentujú jednotlivé spoločenské skupiny a zabezpečujú ich aktívne zapojenie do tohto procesu v členských štátoch, v ktorých sa má prejsť na euro. Terajšie rozšírenie eurozóny sa uskutoční individuálne v jednotlivých členských štátoch a nie naraz v dvanástich, ako v prípade zavedenia eura v roku 2002. EHSV konštatoval už v roku 2001, že kvôli tomuto procesu sa nielen zmobilizovali značné prostriedky, ale že aj zainteresované strany sa aktívne podieľali na tejto zmene a verejnosť bola na ňu pripravená a do nej zaangažovaná (3). Je mimoriadne dôležité a naozaj naliehavé, aby sa také isté podmienky zabezpečili aj v Slovinsku, nakoľko do prijatia eura v tejto krajine zostávajú už len necelé tri mesiace.

3.3

Prieskumy verejnej mienky (4) ukazujú, že slovinská verejnosť je zo všetkých členských štátov, ktoré majú vstúpiť do eurozóny, najlepšie informovaná o eure. Výrazne k tomu prispela informačná kampaň financovaná zo štátnych a európskych fondov. Je však alarmujúce, že podľa posledného prieskumu verejnej mienky, ktorý vykonal Eurobarometer v apríli 2006, má slovinská verejnosť aj najviac pochybností, pokiaľ ide o vplyv prijatia eura na infláciu, dokonca viac než verejnosť tých členských štátov, ktoré sa považujú za najskeptickejšie voči euru (5).

3.4

Monitorovanie cien tovaru a služieb, najmä služieb vo verejnom sektore v období tesne pred prijatím a v určitom období po ňom, môže výrazne pomôcť rozptýliť pochybnosti verejnosti týkajúce sa negatívnych účinkov prijatia eura. Zredukuje aj možnosti neodôvodneného zvyšovania cien a neoprávneného „zaokrúhľovania“ pri prepočítavaní meny. Na podobné problémy poukazuje uznesenie Európskeho parlamentu o rozšírení eurozóny (6).

3.5

Dobrovoľná spolupráca spotrebiteľských organizácií a obchodu je síce vítaná, ale nepostačuje. Zdá sa, že zverejňovanie prehľadu monitorovania cien tovaru každé tri mesiace v poslednom období pred zavedením eura nie je dostatočným opatrením na to, aby sa minimalizovalo negatívne vnímanie verejnosti, pokiaľ ide o dôsledky zavedenia eura.

4.1

Výbor navrhuje, aby Európska komisia odporúčala členským štátom, aby pri prípravách na prijatie eura venovali s pomocou organizácií občianskej spoločnosti zvláštnu pozornosť zabezpečeniu zapojenia všetkých záujmových skupín do tohto procesu. S týmto cieľom by mali členské štáty a EÚ poskytnúť finančné prostriedky na prípravu a adaptáciu rôznych spoločenských skupín na prácu a život s novou európskou menou.

4.2

Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať zavedeniu opatrení na monitorovanie cien služieb vo verejnom sektore, ako aj sledovaniu mesačných zmien cien tovaru a služieb vo všeobecnosti, počas šesťmesačného obdobia pred zavedením eura a aspoň rok po ňom. Členské štáty by sa tak mohli v budúcnosti vyhnúť nedostatkom zisteným pri zavádzaní eura v roku 2002 a znovu pri nasledujúcom rozšírení eurozóny.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/59

1.1

EHSV víta predlohu vykonávacieho nariadenia k novému nariadeniu č. 883/2004 o koordinácii uplatňovania systémov sociálneho zabezpečenia jednotlivých štátov ako dôležitý krok k zlepšeniu voľného pohybu osôb v Únii.

1.2

EHSV považuje za potrebné vyzvať členské štáty, aby sa najmä v prebiehajúcom „Európskom roku mobility pracovníkov“ zamerali na čo najrýchlejšie zavedenie uplatňovania návrhu vykonávacieho nariadenia, pretože len tak sa môže uplatňovať nové nariadenie č. 883/2004 a s tým súvisiace zlepšenia a zjednodušenia.

1.3

Ak ide skutočne o stanovenie konkrétneho aktu pre európskych občanov na zvýšenie možností mobility, rýchle prijatie by bolo viac ako symbolické. Uplatňovanie nariadenia č. 883/2004 a spomenutého vykonávacieho nariadenia by všetkým užívateľom prinieslo mnohé zjednodušenia, objasnenia a zlepšenia v oblasti koordinácie sociálneho práva.

1.4

EHSV víta najmä rozšírenie rozsahu osobnej a vecnej pôsobnosti a všetky pravidlá na zlepšenie spolupráce medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia.

1.5

EHSV vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zaviedla potrebné kroky na adaptáciu všetkých nariadení a zmlúv, ktoré rozširujú oblasť pôsobnosti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia o oblasť EHP, Švajčiarsko, Grónsko a štátnych príslušníkov tretích krajín. Spomenuté nariadenia a zmluvy sa vzťahujú na nariadenie č. 1408/71 a jeho vykonávacie nariadenie č. 574/72. Príslušné zmeny so zreteľom na nové nariadenie č. 883/2004 sa musia dokončiť najneskôr do začiatku ich uplatnenia.

1.6

So zreteľom na implementáciu lepších a rýchlejších postupov výmeny údajov EHSV oceňuje potenciály na úsporu nákladov v správe a výhody urýchlenia postupov pre poistencov pri cezhraničných situáciách. EHSV však poukazuje na to, že samotné urýchlenie prenosu nebude predstavovať zlom. Želateľná účinnosť pri dobe spracovania sa dosiahne iba tak, že inštitúcie členských štátov zároveň dostatočne zabezpečia kvalifikované personálne a príslušné technické zdroje.

1.7

EHSV však v súvislosti s prenosom údajov, ktorý sa v budúcnosti bude vykonávať predovšetkým elektronicky, zdôrazňuje, že ide o rad citlivých osobných údajov (ktoré sa okrem iného týkajú zdravia, práceneschopnosti a nezamestnanosti). Preto sa treba bezpodmienečne uistiť, že sú tieto údaje adekvátne zabezpečené a že sa nedostanú do nesprávnych rúk.

1.8

EHSV ďalej navrhuje využívať skúsenosti pri implementácii európskeho preukazu zdravotného poistenia, aj čo sa týka existujúcich nedostatkov pri praktickom používaní v jednotlivých členských štátoch. Členské štáty sú vyzývané k prijatiu príslušných opatrení, aby mohli európski občania najmä v oblasti zdravotného poistenia v plnej miere využiť výhody nových ustanovení.

1.9

EHSV plne schvaľuje všetky opatrenia vo vykonávacom nariadení, ktoré všetkým užívateľom nového koordinačného nariadenia prinesú väčšiu právnu istotu a transparentnosť, keďže sa v minulosti medzi členskými štátmi vyskytli prípady, že dlhy z vyúčtovania medzi inštitúciami neboli vyrovnané ani o niekoľko rokov. EHSV dúfa, že medzištátna platobná morálka sa značne zvýši. Deficit spätného vymáhania otvorených pohľadávok medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia však naďalej pretrváva.

1.10

EHSV sa pýta, či pravidlá v nariadení a vykonávacie nariadenie – najmä zahrnutím hospodársky neproduktívnych osôb do osobného rozsahu pôsobnosti – nemôžu vyvolať vývoj, ktorý by narušil dobre vybudované sociálne systémy v EÚ a zapríčinil zrušenie dávok. EHSV v tejto súvislosti považuje za nutné, aby boli prijaté opatrenia na zabezpečenie porovnateľných a vierohodných údajov, ktoré by preukazovali poberanie súčasných ako aj budúcich nemocenských a sociálnych dávok v EÚ. Zaujímavé sú najmä zmeny, ktoré súvisia s implementáciou nariadenia č. 883/2004.

1.11

EHSV nakoniec vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zosilnili opatrenia na priblíženie pravidiel a výhod koordinácie sociálneho zabezpečenia pre všetkých potenciálnych užívateľov nariadenia. Podľa výboru treba bezodkladne začať s potrebnými prípravami.

2.1

Pravidlá koordinácie národných systémov sociálneho zabezpečenia Spoločenstva upravujú v súčasnosti nariadenie (EHS) č. 1408/71 a jeho vykonávacie nariadenie (EHS) č. 574/72. Obe nariadenia sa v priebehu rokov viackrát zmenili a aktualizovali. Nariadenie č. 1408/71 musí byť nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004, ktoré bolo schválené 29. apríla 2004.

2.2

Tieto nariadenia, ktorými sa koordinujú národné systémy sociálneho zabezpečenia, majú určiť opatrenia potrebné na to, aby osoby, na ktoré sa vzťahujú, mohli cestovať, mať pobyt alebo bydlisko v inom členskom štáte bez toho, aby prišli o svoje nároky na sociálne zabezpečenie. Aby sa zaručilo zachovanie ich nárokov, nariadenia ustanovujú rôzne postupy so zreteľom na špecifické potreby v súvislosti s jednotlivými časťami sociálneho zabezpečenia a všeobecné zásady, ktoré umožňujú, aby koordinácia fungovala. Ide tak o koordináciu a nie o harmonizáciu systémov.

2.3

Podľa článku 89 nového nariadenia č. 883/2004 treba ich uplatňovanie upraviť v ďalšom nariadení. Až prijatím tohto vykonávacieho nariadenia (KOM(2006) 16, konečné znenie), ktorého návrh bol predložený 31.1.2006 a ktoré je predmetom stanoviska EHSV – sa môže uplatňovať nové nariadenie č. 883/2004, ktoré vstúpilo do platnosti. Do tohto rozhodnutia ďalej neobmedzene platí nariadenie č. 1408/71 a jeho vykonávacie nariadenie č. 574/72.

2.4

Rozdelenie na základné a vykonávacie nariadenie sa v právnych predpisoch Spoločenstva na koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia v členských štátoch ujalo. V základnom nariadení sú stanovené všeobecné zásady, in der vykonávacom nariadení skôr „technické záležitosti“.

2.4.1

Návrh vykonávacieho nariadenia sa preto môže považovať za akýsi „návod“ k nariadeniu (ES) č. 883/2004. Preto treba objasniť všetky nezodpovedané otázky správnej a technickej povahy a zaoberať sa určitými aspektmi koordinácie Spoločenstva, ktoré si vyžadujú osobitné postupy.

2.4.2

Napríklad v oblasti starobných dôchodkov treba upresniť, aké formality musia poistenci splniť v súvislosti so žiadosťou o výplatu svojho dôchodku, ktorej inštitúcii musia žiadosti predložiť, keď pracovali vo viacerých členských štátoch, aký systém vzájomnej výmeny informácií budú inštitúcie povinné uplatňovať za účelom zohľadnenia celej doby zamestnania dotknutých osôb a ako má každá inštitúcia vymerať dôchodok, ktorý bude vyplácať.

2.5

Napriek tomu však rozdelenie na „všeobecné zásady“ a „technické záležitosti“ nie je v praxi celkom zreteľné. Vo vykonávacom nariadení sa nachádza niekoľko bodov, ktoré by systematicky patrili do základného nariadenia č. 883/2004.

2.5.1

V apríli 2004, ešte pred posledným kolom rozširovania EÚ však boli viac ako šesť rokov trvajúce rokovania o nariadení č. 883/2004 úspešne ukončené, čím sa predišlo ďalšiemu odročeniu. Tým ostalo nariadenie č. 883/2004 sčasti nedokončené (napríklad čiastočne prázdne prílohy, najmä príloha XI). Vo vykonávacom nariadení sa preto musia upraviť niektoré vecné záležitosti, ktoré by vlastne systematicky patrili do základného nariadenia č. 883/2004. Týka sa to najmä finančného vyrovnania medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia. So zreteľom na práva občanov nejestvujú nijaké otvorené vecné záležitosti.

2.5.2

Spomenutým vecným otázkam treba v rámci stanoviska EHSV venovať osobitnú pozornosť.

3.1

Prostredníctvom týchto postupov vykonávania sa má dosiahnuť nasledovné:

3.2

Nové vykonávacie nariadenie sa vo svojej štruktúre podstatne odlišuje od nariadenia č. 574/72 na uplatňovanie nariadenia č. 1408/71. To súvisí predovšetkým s tým, že nové vykonávacie nariadenie zachováva štruktúru nového základného nariadenia č. 883/2004, ktoré sa od základného nariadenia č. 1408/71 podstatne odlišuje v niektorých bodoch. V prvom rade treba uviesť rozdiely v rozsahu osobnej a vecnej pôsobnosti, ktoré sú širšie obsiahnuté v novom nariadení č. 883/2004, ako v doteraz platnom nariadení č. 1408/71. V novom nariadení č. 883/2004 sa ďalej kládol dôraz na všeobecné ustanovenia a definície na rozdiel od osobitných ustanovení v kapitolách k jednotlivým častiam v nariadení č. 1408/71.

3.2.1

Nariadenie č. 1408/71 bolo pôvodne skoncipované len pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Začiatkom osemdesiatych rokov rozšírilo rozsah pôsobnosti na osoby samostatne zárobkovo činné a koncom deväťdesiatych rokov na štátnych zamestnancov a študentov.

3.2.2

Predpokladom pre osobný rozsah pôsobnosti bolo štátne občianstvo niektorého členského štátu alebo ako osoby bez štátnej príslušnosti či utečenci bydlisko v niektorom členskom štáte. Zahŕňajú sa aj rodinný príslušníci a pozostalí.

3.2.3

Zahŕňajú sa aj pozostalí, pokiaľ sú štátnymi občanmi niektorého členského štátu, pričom v tomto prípade nie je štátne občianstvo osoby, na ktorú sa tieto práva vzťahujú, relevantné.

3.2.4

Nariadenie č. 883/2004 sa odteraz vzťahuje na všetkých občanov EÚ, ktorí sú poistení v rámci národnej legislatívy, pretože sa plne týka aj osôb, ktoré nie sú ekonomicky činné.

3.2.5

V porovnaní s nariadením č. 1408/71 bol širšie skoncipovaný aj rozsah vecnej pôsobnosti: nové nariadenie č. 883/2004 k existujúcim pravidlám dodatočne zahŕňa dávky pri predčasnom odchode do dôchodku a otcovské dávky, rovnocenné dávkam v materstve. Na rozdiel od nariadenia č. 1408/71 však zálohy na výživné už nie sú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 883/2004.

3.2.6

Nariadenie č. 883/2004 platí odteraz pre všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú nasledovných častí sociálneho zabezpečenia: a) nemocenské dávky; b) dávky v materstve a rovnocenné otcovské dávky; c) dávky v invalidite; d) starobné dôchodky; e) pozostalostné dôchodky; f) dávky pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania; g) podpora pri úmrtí; h) dávky v prípade nezamestnanosti; i) dávky pri predčasnom odchode do dôchodku; j) rodinné dávky.

3.3

Rozšírenie rozsahu pôsobnosti vyžaduje pre tieto osoby určité nové pravidlá a postupy, najmä za účelom určenia príslušnosti právnych predpisov na zohľadnenie dôb venovaných výchove detí osobami, ktoré nikdy nevykonávali činnosť ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba v rôznych členských štátoch, v ktorých mali bydlisko.

3.4

Vykonávacie nariadenie sa vo svojej štruktúre podobá základnému nariadeniu č. 883/2004: hlava 1 sa týka všeobecných ustanovení, hlava 2 uplatniteľných právnych predpisov, hlava 3 obsahuje osobitné ustanovenia súvisiace s rôznymi kategóriami dávok, nasledujú finančné ustanovenia (hlava 5) a rôzne prechodné a záverečné ustanovenia. Vo svojich osobitných poznámkach k jednotlivým článkom nariadenia sa výbor sústredí na všeobecné ustanovenia a na príslušnosť právnych predpisov a menej na podrobnosti o jednotlivých kategóriách dávok.

3.4.1

Prílohy vykonávacieho nariadenia sú ešte prázdne a musia sa vyplniť. Obsahujú: ustanovenia na vykonávanie dvojstranných dohovorov, ktoré zostávajú v platnosti a nové ustanovenia na vykonávanie dvojstranných dohovorov (príloha 1), osobitné systémy uplatniteľné na štátnych zamestnancov (príloha 2), členské štáty, ktoré nahrádzajú náklady na dávky na základe paušálnych platieb (príloha 3) a už spomenutý zoznam príslušných orgánov a inštitúcií (príloha 4).

3.5

Okrem toho, mnohé opatrenia a postupy ustanovené týmto nariadením majú za cieľ zabezpečiť väčšiu transparentnosť kritérií, ktoré musia inštitúcie členských štátov uplatňovať podľa nariadenia č. 883/2004.

3.5.1

Vo všeobecných ustanoveniach hlavy 1 nariadenia č. 883/2004 boli zhrnuté mnohé definície, ktoré sa v nariadení č. 1408/71 delia na jednotlivé časti sociálneho zabezpečenia, kde sú čiastočne nejednotne upravené. V jednotlivých kapitolách sa kladie väčší dôraz na všeobecné definície a menší na ustanovenia. Týmto spôsobom sa v novom nariadení nepristupuje ku každému typu poistenia, ktoré sa týka príslušných ustanovení, „osobitne“.

3.5.2

Dôležitým krokom je aj článok 5 (asimilácia faktov). Takéto prispôsobovanie skutočností naznačuje, že ku skutočnostiam alebo udalostiam, ku ktorým došlo v inom členskom štáte, treba pristupovať tak, ako keby sa udiali v mieste vlastného bydliska.

3.6

Obsah základného a vykonávacieho nariadenia sa týka iba cezhraničných situácií prinajmenšom medzi dvomi členskými štátmi. Iba v týchto prípadoch vznikajú pre poistencov alebo zamestnávateľov dodatočné požiadavky, napríklad oznámenie inštitúcii sociálneho zabezpečenia o vyslaní. Aké ďalšie záväzky vznikajú poistencom alebo zamestnávateľom v príslušnom členskom štáte je záležitosťou členských štátov a nedotýka sa to základného alebo vykonávacieho nariadenia.

4.1

EHSV víta predlohu vykonávacieho nariadenia k novému nariadeniu č. 883/2004, ktorým sa koordinuje uplatňovanie vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia. Tento návrh je krokom k zlepšeniu podmienok pre voľný pohyb osôb v Únii. Pre rôznych užívateľov právnych a správnych predpisov nepredstavuje žiadne väčšie problémy koordinácie sociálneho zabezpečenia v členských štátoch, ani žiadne zjavné problematické pravidlá pre poistencov.

4.2

Návrh nariadenia obsahuje skôr mnohé zjednodušenia, objasnenia a zlepšenia. EHSV víta najmä rozšírený rozsah osobnej a vecnej pôsobnosti a všetky predpisy na zlepšenie spolupráce medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia.

4.2.1

Rozšírenie osobného rozsahu pôsobnosti má podstatné dôsledky na počet osôb najmä v tých krajinách, v ktorých sa poistné krytie viaže na miesto bydliska. V krajinách, v ktorých je poistné krytie spojené so zárobkovou činnosťou, je tento vplyv slabší a nezahŕňa nové skupiny osôb.

4.3

EHSV preto opakuje výzvu zameranú na členské štáty a sformulovanú v predchádzajúcich stanoviskách, čo najväčšmi urýchliť prerokovanie návrhu vykonávacieho nariadenia a zamerať sa na rýchle nadobudnutie účinnosti. Nové koordinačné nariadenie a s ním spojené zlepšenia a zjednodušenia musia čo najskôr vstúpiť do platnosti (1).

4.4

Návrh na uplatňovanie nariadenia č. 883/2004, ktorý leží na stole už od začiatku roka 2006, prichádza oneskorene asi rok a pol po prijatí nariadenia č. 883/2004. Zložitosť a rozsiahlosť situácií, ale aj mnohých nezodpovedaných otázok, si ešte s určitosťou vyžiada nejaký čas, kým sa vyjasnia všetky detailné otázky o plnení a o postupoch v jednotlivých členských štátoch a inštitúciách Rady a v správnych komisiách.

4.4.1

Plánuje sa, že vykonávacie nariadenie vstúpi do platnosti začiatkom roka 2008. Ako to bolo stanovené v článku 91, toto nariadenie nadobúda účinnosť až po 6 mesiacoch odo dňa nasledujúceho po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto obdobie je potrebné, ale aj dostatočné pre adaptáciu systémov na nové pravidlá. Treba sa však vyhnúť rozšíreniu šesťmesačnej lehoty medzi uverejnením a začiatkom uplatňovania.

4.4.2

EHSV preto v záujme rýchleho uplatňovania základného nariadenia vyzýva členské štáty, aby v rámci umožnenia rýchlej zmeny už teraz vybavili svoje inštitúcie sociálneho zabezpečenia potrebnými personálnymi a technickými zdrojmi. Doterajšie nástroje subjektov a užívateľov na národnej úrovni – najmä existujúcich sietí TRESS (2), ktoré na úrovni členských štátov spájajú zúčastnené strany a subjekty – sa majú využiť na primerané hodnotenie praktického uplatňovania tohto nariadenia po jeho vstupe do platnosti v jednotlivých členských štátoch. EHSV vyzýva Komisiu, aby tieto opatrenia podporila. Treba sa však vyhnúť rozšíreniu šesťmesačnej lehoty medzi uverejnením a začiatkom uplatňovania.

4.5

Pracuje sa aj na samotnom nariadení č. 883/2004. Osobitne treba spomenúť prílohu XI. Táto príloha ostala pri uznesení v roku 2004 prázdna a v súčasnosti sa o nej v pracovnej skupine Rady zároveň s návrhom vykonávacieho nariadenia striedavo diskutuje alebo paralelne rokuje.

4.5.1

Príloha XI sa nevzťahuje len na nariadenie č. 883/2004, ale aj na samotné vykonávacie nariadenie. Oba texty nemožno posudzovať oddelene. Príloha XI sa týka „Osobitných ustanovení na vykonávanie právnych predpisov členských štátov“. Obsah prílohy stanoví Európsky parlament spoločne s Radou. Obsah prílohy musí byť stanovený do nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia.

4.5.2

V tejto prílohe sa môžu definovať určité postupy na uplatnenie istých právnych predpisov. Členské štáty sa v nej pokúšajú zachovať určité národné ustanovenia. Príloha XI je so zreteľom na prípadné množstvo záznamov obzvlášť citlivou časťou nariadenia. EHSV k nej osobitne zaujme stanovisko v bezprostrednej nadväznosti na toto stanovisko.

4.6

Sledovanie čiastkových záujmov nesmie oddialiť nadobudnutie účinnosti nového koordinačného nariadenia č. 883/2004 a tým uplatnenie všetkých uznesených zlepšení najmä so zreteľom na rok mobility pracovníkov, ktorý vyhlásila Komisia pre rok 2006. Ak ide skutočne o stanovenie konkrétneho aktu pre európskych občanov na zvýšenie možností mobility, rýchle prijatie by bolo viac ako symbolické (3).

4.7

EHSV poukazuje na to, že nariadenie č. 1408/71 a jeho vykonávacie nariadenie č. 574/72 pre určité skupiny osôb naďalej zostanú v platnosti aj v prípade nadobudnutia účinnosti tohto vykonávacieho nariadenia a s tým spojeného uplatnenia 883/2004, pokiaľ sa nezmenia ďalšie nariadenia alebo dohody (pozri článok 90 základného nariadenia a článok 90 vykonávacieho nariadenia).

4.7.1

Rozsah pôsobnosti pravidiel koordinácie sociálneho zabezpečenia v nariadení č. 1408/71 sa v priebehu rokov rozšíril o ďalšie skupiny osôb. Toto prepojenie ďalších skupín osôb sa neuskutočnilo v samotnom nariadení č. 1408/71 alebo č. 574/72, ale prostredníctvom osobitných dodatočných nariadení alebo dohôd.

4.7.2

To sa týka na jednej strane uplatňovania pravidiel koordinácie pre štátnych občanov tretích krajín, ich rodinných príslušníkov a pozostalých, ktoré je upravené v nariadení č. 859/2003. Od 1. júna 2003 sa pravidlá koordinácie týkajú štátnych občanov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v niektorom členskom štáte, rovnako ako občanov EÚ. Treba poznamenať, že zahrnutie štátnych občanov tretích krajín do rozsahu pôsobnosti sa vzťahuje iba na cezhraničné situácie týchto poistencov prinajmenšom medzi dvomi krajinami EÚ a nie na cezhraničné situácie medzi ich materskou krajinou a štátom EÚ.

4.7.3

V opačnom prípade treba už od roku 1994 používať pravidlá nariadení č. 1408/71 a č. 574/72 na členské štáty EHP a na občanov EHP. Dohoda o voľnom pohybe osôb so Švajčiarskom, platná od 1. júna 2002, rozširuje pravidlá koordinácie aj vo vzťahu so Švajčiarskom. Nariadením č. 1661/85 bolo zahrnuté aj Grónsko so svojimi občanmi.

4.7.4

Všetky tieto skutočnosti priniesli väčší rozsah miestnej pôsobnosti aj občanom EÚ. Štáty EHP a Grónsko boli zrovnoprávnené so štátmi EÚ. Tento stav treba zachovať v zmysle rovnosti zaobchádzania medzi štátnymi príslušníkmi Spoločenstva a štátnymi príslušníkmi tretích krajín v sociálnej oblasti. Ak má tento rozšírený rozsah pôsobnosti platiť aj pre nariadenie č. 883/2004, vyžaduje si to príslušné zmeny v týchto nariadeniach.

4.8

EHSV preto vyzýva, aby sa čo najskôr, najneskôr však do začiatku implementácie novej koordinácie, zmenili príslušné nariadenia a zmluvy, ktoré súvisia s nariadením č. 1408/71. Ďalej sa môže uplatniť aj nariadenie č. 883/2004 s rovnakým rozšíreným rozsahom miestnej a osobnej pôsobnosti. V opačnom prípade by štátni príslušníci tretích krajín ako aj občania EHP, Švajčiarska a Grónska nespadali pod ich ochranu a aj občania EÚ by pri určitých cezhraničných situáciách s týmito krajinami mohli utrpieť ujmy. V takýchto prípadoch by sa mohlo v budúcnosti uplatniť nariadenie č. 1408/71.

4.8.1

EHSV vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie zaviedla potrebné kroky. Na jednej strane sa s rôznymi občanmi s bydliskom v Európskej únii nezaobchádza rovnako, na druhej strane je aj pre inštitúcie sociálneho zabezpečenia v členských štátoch oveľa väčšie zaťaženie používať dve takéto komplexné nariadenia súčasne.

4.8.2

Treba zohľadniť aj skutočnosť, že pri ďalšej platnosti nariadenia č. 1408/71 a jeho vykonávacieho nariadenia č. 574/72 sa budú musieť obe tieto nariadenia priebežne novelizovať a adaptovať na zmeny aj v prípade, že budú platiť len pre malú skupinu oprávnených osôb, čo pre správu Európskej únie ako aj pre všetkých používateľov nariadení predstavuje neúnosné zaťaženie.

4.9

Nariadenie č. 883/2004 stanovuje aj implementáciu lepších postupov so zreteľom na rýchlejšiu a spoľahlivejšiu výmenu údajov medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia v členských štátoch. Tá sa má uskutočniť najmä prostredníctvom podpory používania elektronických metód výmen informácií a prácou s elektronickými dokumentmi.

4.9.1

Zatiaľ čo doteraz bol pre písomné dokumenty určený jeden postup a elektronické postupy sa uskutočňovali len pri obojstrannej dobrovoľnej dohode dvoch členských štátov, celá výmena údajov medzi inštitúciami bude odteraz prebiehať prostredníctvom elektronických prostriedkov.

4.9.2

Okrem úspory nákladov v správe sa od toho očakávajú aj výhody ohľadom urýchlenia postupov pre poistencov, skrátenie lehoty na odpoveď a spracovanie ako aj urýchlenie náhrady alebo udelenia dávok pri cezhraničných situáciách.

4.9.3

Návrh nariadenia pritom v nijakom prípade nestanovuje, že všetky inštitúcie musia medzi sebou komunikovať elektronickou formou. Pre každý členský štát stačí aspoň jeden portál v inštitúcii, ktorý je vybavený na doručenie a odosielanie elektronických údajov sociálneho zabezpečenia a ktorý realizuje prenos údajov príslušným domácim inštitúciám. Na identifikáciu komunikačných partnerov sa však podľa článku 83 predlohy musí vytvoriť databáza prístupná verejnosti. Táto podľa definície obsahuje „príslušné orgány“, „príslušné inštitúcie“ a „inštitúcie miesta bydliska“, ako aj „inštitúcie miesta pobytu“, „portál“ a „styčný subjekt“. Tento prístup umožňuje nahradiť doterajšie prílohy nariadenia adekvátne aktualizovanými zoznamami inštitúcií.

4.9.4

EHSV v tejto súvislosti dáva podnet na využitie skúseností pri implementácii európskeho preukazu zdravotného poistenia, aj čo sa týka existujúcich nedostatkov pri praktickom použití v jednotlivých členských štátoch. Treba preskúmať najmä to, do akej miery sú existujúce databázy použiteľné pre zdravotné poisťovne. Správna komisia bude vyzvaná, aby identifikovala potrebné údaje, ktoré sú podstatné pre komunikáciu. Okrem toho by sa členské štáty mali sústrediť na prijatie príslušných opatrení, aby mohli európski občania najmä v oblasti zdravotného poistenia v plnej miere využiť výhody nových ustanovení.

4.10

EHSV uznáva, že elektronický prenos údajov umožňuje zrýchlenie postupov, ktoré sú v záujme poistencov a preto túto zmenu víta. EHSV však zároveň dáva na zváženie, že pritom ide o rad citlivých osobných údajov (ktoré sa okrem iného týkajú zdravia, práceneschopnosti a nezamestnanosti). Preto sa treba bezpodmienečne uistiť, že sú tieto údaje adekvátne zabezpečené a že sa nedostanú do nesprávnych rúk.

4.10.1

Aj tu platia všetky záruky ustanovené právnymi predpismi Spoločenstva, ktoré sa týkajú ochrany fyzických osôb vo vzťahu k spracovaniu osobných údajov a voľného pohybu týchto údajov. Tie boli upravené v nariadení č. 1408/71 v článku 84 a nachádzajú sa v nariadení č. 883/2004 v článku 77. EHSV napriek tomu žiada, aby sa vo vykonávacom nariadení výslovne poukázalo na citlivosť údajov a našli vhodné mechanizmy, aby sa zaistila ich bezpečnosť, najmä so zreteľom na čoraz pravidelnejší elektronický prenos údajov medzi inštitúciami členských štátov.

4.10.2

EHSV vyžaduje formuláciu ako v článku 84(5) b v nariadení č. 1408/71, ktorá vyslovene zakazuje, aby sa údaje používali na iné účely ako na sociálne zabezpečenie. Takáto formulácia by mala byť v článku 4 vykonávacieho nariadenia explicitne vyznačená.

4.11

Výhoda používania elektronických nástrojov pri výmene údajov medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia by sa však nemala preceňovať. Bezpochyby dôjde k rýchlejšiemu prenosu údajov. K tomu je často potrebná reštrukturalizácia národných inštitúcií.

4.11.1

Je však otázne, či zrýchlenie času prenosu skutočne predstavuje rozhodujúce výhody pre poistencov. Čas prenosu je vzhľadom na celkový čas na spracovanie dokumentov relatívne krátky. Niektoré prípady si na základe zložitých skutočností (predovšetkým v oblasti dôchodkového zabezpečenia: medzinárodné čiastočné plnenia, prerozdelenie, atď.) naďalej vyžadujú osobitné spracovanie, ktoré nemožno vyriešiť počítačovým softvérom, alebo len s veľkými výdavkami. Tu bude potrebné, aby tieto dokumenty naďalej spracovávali odborní referenti.

4.11.2

Z hľadiska EHSV nebude iba zrýchlenie prenosu údajov a faktov predstavovať zlom. Želateľná účinnosť pri dobe spracovania sa dosiahne iba tak, že inštitúcie členských štátov zároveň dostatočne zabezpečia kvalifikované personálne a príslušné technické zdroje.

4.11.3

EHSV preto vyzýva členské štáty, aby personál v inštitúciách sociálneho zabezpečenia ihneď pripravili na nové pravidlá základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia. Nevyhnutné je aj príslušné školenie a vzdelávanie personálu. EHSV vyzýva Komisiu, aby v rámci svojej právomoci uskutočnila príslušné iniciatívy na podporu členských štátov. Vyžadujú sa najmä prostriedky Spoločenstva na školiace programy a prípadne aj spolupráca v oblasti vzdelávania.

4.12

Pretože systémy sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie 883/2004, sú založené na solidarite všetkých poistencov, treba ustanoviť mechanizmy na účinnejšie vymáhanie pohľadávok spojených s neoprávnene vyplatenými dávkami alebo príspevkami.

4.12.1

EHSV sa pripája k názoru Komisie, že záväznejšie postupy na skrátenie lehôt stanovených na splatenie týchto pohľadávok medzi inštitúciami členských štátov sú hlavným faktorom na udržanie dôveryhodnosti výmen.

4.12.2

Vykonávací predpis preto stanovuje spoločné lehoty na splnenie určitých záväzkov alebo administratívnych etáp, ktoré musia prispieť k spresneniu a štruktúrovaniu vzťahov medzi poistencami a inštitúciami.

4.12.3

Okrem toho sa – so zreteľom na ustanovenia smernice 76/308/EHS o vzájomnej pomoci pri refundácii pohľadávok vyplývajúcich z určitých príspevkov, ciel a poplatkov – plánujú postupy vzájomnej pomoci medzi inštitúciami. Ďalej sa zavedú úroky za dlhované poistné, čím sa má zvýšiť platobná morálka.

4.12.4

EHSV úplne schvaľuje všetky tieto opatrenia vo vykonávacom nariadení, ktoré majú všetkým užívateľom nového koordinačného nariadenia priniesť väčšiu právnu istotu a transparentnosť, keďže sa v minulosti medzi členskými štátmi vyskytli prípady, že dlhy z vyúčtovania medzi inštitúciami neboli vyrovnané ani o niekoľko rokov. EHSV dúfa, že medzištátna platobná morálka sa značne zvýši. Deficit spätného vymáhania otvorených pohľadávok medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia však naďalej pretrváva.

4.13

EHSV ďalej víta väčšiu flexibilitu nového vykonávacieho nariadenia v porovnaní s nariadením č. 574/72 na vykonávanie nariadenia č. 1408/71, ktoré členským štátom umožní lepšie presadenie na bilaterálnej úrovni požadované vo vykonávacom nariadení, pokiaľ pritom nebudú ohrozené záujmy oprávnených osôb a fungovanie koordinácie. EHSV sa však v rámci tejto zásady, podľa ktorej táto flexibilita nesmie ísť na účet oprávnených osôb, zasadzuje za inú, prísnejšiu formuláciu článku 9 než je tá, podľa ktorej „nesmú byť poškodené požiadavky oprávnených osôb“. Výslovne však trvá na tom, aby sa na základe novej formulácie nemohli napríklad predĺžiť žiadne lehoty alebo požadovať dodatočné služobné postupy.

4.14

EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili tie opatrenia, ktoré by všetkým užívateľom nariadenia priblížili pravidlá a výhody koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, vrátane zmien spočívajúcich v uplatňovaní nariadenia č. 883/2004. Informácie treba oznámiť podnikom a všetkým poistencom, najmä zárobkovo činným osobám v najrôznejších druhoch zamestnania, od zamestnancov až po neformálny sektor. Podľa výboru treba bezodkladne začať s potrebnými prípravami.

4.15

Nariadenie č. 883/2004 stanovuje, že postupy na požiadavky vyváženého rozdelenia záťaže v členských štátoch musia postačovať. EHSV sa však v tejto súvislosti pýta, či pravidlá v nariadení a vykonávacom nariadení nemôžu vyvolať vývoj, ktorý by narušil dobre vybudované sociálne systémy v EÚ a zapríčinil zrušenie dávok. EHSV v súvislosti so zahrnutím hospodársky neproduktívnych osôb do osobného rozsahu pôsobnosti nariadenia a voľného pohybu osôb v rámci Únie osobitne konštatuje, že v rámci snahy o koordináciu nesmie dôjsť k žiadnej nivelizácii smerom nadol a k zníženiu sociálneho štandardu.

4.15.1

EHSV v tejto súvislosti považuje za nutné prijať opatrenia na zabezpečenie porovnateľných a vierohodných údajov, ktoré by dokumentovali poberanie súčasných ako aj budúcich nemocenských a sociálnych dávok v EÚ. Relevantné sú najmä zmeny súvisiace s nariadením č. 883/2004.