23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/1

A.

V januári 2003 prijal EHSV stanovisko z vlastnej iniciatívy s názvom „Priemyselná zmena: súčasná situácia a perspektívy – celkový prístup“ Cieľom toho stanoviska nebolo iba poskytnúť prehľad najpálčivejších otázok o priemyselných zmenách a trendoch, ale aj zdôrazniť úlohu poradnej komisie pre priemyselné zmeny (ďalej iba CCMI) a jej budúcu činnosť. Medzi oblasti kompetencie, ktoré boli v tejto súvislosti pridelené CCMI patria:

Spomínané stanovisko rovnako zdôraznilo potrebu „spojiť konkurencieschopnosť s trvalo udržateľným rozvojom a územnou a sociálnou súdržnosťou“ v súlade s Lisabonskou stratégiou. Okrem toho navrhlo pracovný výraz „priemyselné zmeny“, ktorý v sebe zahŕňa rozvoj, ktorý sa týka podnikov a ich pôsobenia na životné prostredie.

CCMI sa doteraz sústreďovala hlavne na dosah priemyselných zmien na sektory, podniky, pracovníkov, územia a životné prostredie. Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je preskúmať, ako sa môže trvalo udržateľný rozvoj stať katalyzátorom priemyselných zmien.

B.

To isté stanovisko dospelo k záveru, že k zmenám v sektore európskeho priemyslu sa často pristupovalo z hľadiska reštrukturalizácie, ale že je to omnoho dynamickejší koncept. Podnikateľská sféra úzko súvisí s európskym politickým a sociálnym prostredím, v ktorom sa vyvíja a ktoré zase ovplyvňuje proces priemyselných zmien. K základným priemyselným zmenám dochádza dvojakým spôsobom: radikálnym konaním a postupnou adaptáciou. Presnejšie povedané, cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je posúdiť, ako trvalo udržateľný rozvoj podľa definície Gro Harlem Brundtlandovej (rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovať súčasné potreby bez toho, aby ohrozil možnosti budúcich generácií uspokojiť ich potreby) môže pôsobiť ako katalyzátor postupných a proaktívnych priemyselných zmien.

C.

Stanovisko uvádza hlavne príklady z energetiky a príbuzných odvetví, ale rovnaké procesy ako sú opísané tu, môžu byť uplatnené aj pre iné odvetvia. Dôvodov pre túto voľbu odvetví je niekoľko:

D.

Moment, kedy sa určitá technológia stáva dostupnou, určuje veda a výskum. Avšak moment, kedy sa táto technológia skutočne začne používať, určuje trh. Časový rozdiel medzi nimi môže ovplyvniť aj politika. Vďaka vyváženému súhrnu politických opatrení – subvencie, podpora, dane – začalo podnikanie vo Švédsku už v ranom štádiu s technologickým rozvojom tepelných čerpadiel a v Japonsku s rozvojom solárnych panelov. Čiastočne aj vďaka tomu sa týmto krajinám podarilo vybudovať si vedúce postavenie na trhu.

E.

EHSV znovu zdôrazňuje, že všetky tri piliere Lisabonskej stratégie sú rovnako dôležité. Často sa však prízvukuje, že celý rad environmentálnych a sociálnych aspektov môže fungovať iba na pozadí zdravej, rastúcej ekonomiky. Toto je príliš zjednodušujúce vysvetlenie stratégie, pretože aj opak je pravdou. Zaiste neexistuje priestor pre zdravú, rastúcu ekonomiku na pozadí chorého životného prostredia alebo spoločnosti rozpoltenej sociálnymi nezhodami. Výbor víta opatrenia, ktoré boli vykonané v tejto oblasti, a ktoré sú opísané v prílohe 2 oznámenia Komisie „O preskúmaní stratégie trvalo udržateľného rozvoja – Platforma činnosti“ (1)

F.

Trvalá udržateľnosť nie je iba jednou z možností na zozname. Je to skôr jediný možný postup na zaistenie uskutočniteľnej budúcnosti. Pojem „trvalá udržateľnosť“ je preklenovací pojem a preto sa neobmedzuje len na životné prostredie, ale týka sa aj otázok hospodárskej a sociálnej trvalej udržateľnosti. Kontinuita podnikania je formou hospodárskej udržateľnosti, ktorú možno najlepšie dosiahnuť zachovávaním ziskovosti. Európa môže k tomu prispieť posilnením konkurencieschopnosti pomocou inovácie a stimulovaním výskumu a vývoja prostredníctvom aktívnej politiky a súhrnu cielených opatrení (pozri napríklad Švédsko a Japonsko).

G.

Sociálna trvalá udržateľnosť znamená umožniť ľuďom, aby žili zdravým životom a svojou prácou vytvárali príjmy, za súčasnej záruky primeranej úrovne sociálneho zabezpečenia tým, ktorí podobne žiť nedokážu. EHSV zastáva názor, že Európa môže prispieť v tejto oblasti snahou o dosiahnutie takej spoločnosti, ktorá umožní ľuďom udržať si svoje odborné zručnosti tým, že im ponúkne primeranú prácu v bezpečnom a zdravom pracovnom prostredí a v takej klíme, v ktorej je priestor pre práva pracujúcich, ako aj pre plodný sociálny dialóg.

H.

Eko-priemysel ponúka mnoho príležitostí pre hospodársky rast. Európa má silné postavenie v niekoľkých odvetviach v tomto priemysle. EHSV zastáva názor, že Európa musí prejavovať väčšie ambície, ak si chce udržať a rozvinúť svoj potenciál a dosiahnuť podobné postavenie aj v iných odvetviach.

I.

Priemyselná politika zameraná na trvalú udržateľnosť môže prispieť ku konkurencieschopnosti celej európskej ekonomiky, a to nielen v novo vznikajúcich odvetviach, ale aj v tradičných priemyselných odvetviach. EHSV si praje, aby Európska komisia takú politiku podporila. Príklady opísané v tomto stanovisku ukazujú, že dobre premyslené a implementované schémy podpory (kombinácia zdaňovania, vstupných sadzieb, podpory a regulácie) môžu počas zavádzania nových environmentálnych technológií pomôcť vytvoriť trh pre tieto technológie, ktorý sa potom môže ďalej rozvíjať aj bez podpory. Akékoľvek podporné mechanizmy musia byť jasne degresívne, pretože náklady štátnej pomoci by nemali obmedzovať medzinárodnú konkurencieschopnosť ostatných druhov priemyslu.

J.

EHSV poznamenáva, že dotácie a stimuly nie sú vždy účinné, a ak sú použité nesprávne, môžu spôsobiť veľké finančné náklady s malým ekonomickým efektom. Dotácie a regulácie by mali pomôcť naštartovať trh a rozvíjať ho v počiatočnej fáze, až kým technológia nebude natoľko zrelá, že umožní prežitie bez akejkoľvek podpory. Kľúčové faktory úspešnej podpory sú tieto:

K.

Trvalo udržateľný rozvoj sa nemá obmedzovať iba na európsky kontext, pretože má celosvetový rozmer. Európska politika trvalej udržateľnosti by mala byť vybavená nástrojmi, ktoré zabránia relokácii práce do iných regiónov. Na zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých je potrebné zaviesť dvojstranný prístup: interne v EÚ a externe, mimo EÚ. Pokiaľ ide o prvý prístup, mali by byť zavedené vhodné nástroje s cieľom zabezpečiť, aby sociálne a environmentálne náklady vyplývajúce z výrobných metód, ktoré nie sú trvalo udržateľné, boli v Európskej únii zahrnuté do cien tovaru, čím by sa podporila hlavná myšlienka zo správy pre politickú súdržnosť medzi ILO, WTO, IMF a Svetovou bankou Svetovej komisie o sociálnej dimenzii globalizácie (pozri CESE 252/2005). Pokiaľ ide o druhý prístup, EÚ by sa mala všemožne usilovať zaviesť do medzinárodných obchodných dohôd na príslušných medzinárodných fórach (najmä WTO) neobchodné záujmy, akonapríklad základné sociálne a environmentálne normy, na uľahčenie zlepšovania trvalo udržateľných metód európskych konkurentov. Krajiny, ako Spojené štáty, India a Čína majú nespravodlivú ekonomickú výhodu v porovnaní s Európou, pretože ich nezaväzujú ciele znižovania CO2 v rámci Kyótskeho protokolu. Tieto dohody by mali byť zavádzané v celosvetovom meradle, pretože obchod sa môže stať skutočne voľný iba vtedy, keď je aj spravodlivý.

1.1

Naše hospodárstvo sa v súčasnosti zakladá na dostupnosti lacnej energie a nerastných surovín. Ale zásoby sú obmedzené, čo je čiastočne aj dôvodom ich citeľného zdražovania. Potrebné sú uskutočniteľné štrukturálne a technologické zmeny, a Európa sa musí na týchto zmenách podieľať, ak chce pomôcť európskemu priemyslu pri plnení náročných úloh. Odvetvia s vysokou úrovňou spotreby energie a nerastných surovín musia v budúcnosti zaviesť trvalo udržateľnejšiu výrobu, aby sa znížilo odčerpávanie prírodných zdrojov. Pretože tieto sektory budú stále potrebné aj v budúcnosti, lebo výroba základných materiálov a polotovarov tvorí základ priemyselnej hodnoty.

1.2

Energeticky náročný európsky priemysel s trvalo udržateľnými výrobnými procesmi, ktorý vstupuje do medzinárodnej hospodárskej súťaže, nesmie byť vytláčaný z trhu konkurentmi z krajín mimo EÚ, ktorí používajú menej trvalo udržateľné výrobné metódy. Ak tomu chceme zabrániť, musia byť v spolupráci medzi občianskou spoločnosťou a vládou v týchto sektoroch vytvorené rovnaké podmienky pre všetkých.

1.3

Najväčšia výzva, ktorá pred nami stojí, je rozvoj trvalo udržateľnej spoločnosti, ktorá si dokáže udržať súčasnú úroveň prosperity a zároveň neutralizovať negatívne vedľajšie účinky súčasných modelov spotreby. Jednou z hlavných podmienok pre dosiahnutie spomínaného je naučiť sa pokryť naše potreby energie odlišne a prejsť na inú formu priemyselnej výroby.

1.4

Potreba postupného prechodu na trvalo udržateľnejší model spoločnosti je nesporná. Pre takúto požiadavku existuje niekoľko dôvodov. Experti sa rozchádzajú v názore na trvanie obdobia, počas ktorého ešte budú fosílne palivá k dispozícii za rozumnú cenu, ale všetci sa zhodujú v tom, že tieto palivá budú čoraz vzácnejšie a drahšie. Okrem toho v dôsledku našich spotrebných návykov čelíme jednej z najväčších hrozieb našej doby: klimatickým zmenám.

1.5

Ideálnym spôsobom na zastavenie týchto procesov by bolo prestať so spaľovaním fosílnych palív. Avšak v krátkom časovom horizonte to nie je ani politicky ani ekonomicky možné. Musíme prijať iné prístupy, pretože niečo sa zmeniť musí – ak aj nie tak rýchlo, ako by sme chceli, tak aspoň čo najrýchlejšie.

1.6

Uplatnením trias energetica  (2), modelu, pomocou ktorého možno účinnejšie využitie energie stimulovať v troch krokoch, možno zakrátko vytvoriť začiatok smerovania k trvalo udržateľnejšej spotrebe a produkcii. Sú to tieto kroky:

1.7

K tomu je potrebný balík opatrení tak pre uvedenie týchto troch cieľov do praxe, ako aj pre dosiahnutie prechodu na trvalo udržateľnejšiu priemyselnú výrobu. Tieto opatrenia sa musia zakladať na hospodárskych a strategických výpočtoch. počas takýchto výpočtov nastane nevyhnutne čas, kedy je potrebné voliť medzi konfliktnými záujmami. Týmto konfliktom sa nesmieme vyhýbať. Existujú takzvané „win-win“ situácie, teda situácie, kedy všetci profitujú a opatrenia by mali smerovať k ich vytváraniu, ale v praxi to môže byť veľmi ťažké. V takom prípade sa musí voliť medzi príležitosťami pre trvalo udržateľné zmeny a ochranou existujúcich záujmov, pričom sa musí brať do úvahy prirodzený vzostup a pád určitého odvetvia voči inému odvetviu. Takéto existujúce a konfliktné záujmy by mali byť transparentné a adresné.

1.8

Pojem trvalej udržateľnosti diktuje, že hospodárske, environmentálne a sociálne aspekty vývoja európskej spoločnosti musia byť rovnako dôležité. Náplňou tohto stanoviska bude:

2.1.1

Naša Zem pohlcuje každý rok 3 milióny exajoulov (EJ) slnečnej energie. Celkové zásoby fosílnych palív sú 300 000 EJ, čo je 10 % celkovej ročnej insolácie. Celková ročná spotreba energie je 400 EJ. 3 milióny EJ pohlcovanej energie sú dostupné vo forme 90 EJ energie z vodných elektrární, 630 EJ z veternej energie a 1 250 EJ z biomasy. Zvyšok možno získať zo slnečnej energie (3). V skutočnosti je teda dostatok trvalo udržateľnej energie na pokrytie našich potrieb. Je však problematické túto energiu získať.

2.1.2

Keďže, po zohľadnení nákladov a nedostatku primeranej technológie, obnoviteľné zdroje energie nebudú môcť v krátkej dobe uspokojiť rastúci dopyt po energii, budú potrebné iné zdroje energie. Existuje potenciál pre využívanie fosílnych palív čistým spôsobom, napríklad tým, že odstránime CO2 a následne ho uskladníme s cieľom zabrániť jeho uvoľňovaniu do atmosféry. Technológia na zachytávanie a skladovanie CO2 sa prudko rozvíja: približne dvanásť pilotných zariadení v Európe, severnej Amerike alebo Číne je už vo fáze spúšťania alebo vo fáze budovania. Pozitívnu ekonomickú bilanciu tejto technológie možno očakávať od roku 2015/2020.

2.1.3

Trvanie podporných schém pre obnoviteľnú energiu je rozhodujúce, pretože ich predčasné stiahnutie môže ohroziť nový priemysel, a na druhej strane predlžovaná podpora nie je účinná. Obyčajne je možné znižovať podporu postupne, pretože výskum, vývoj a úspory z veľkosériovej výroby tlačia ceny technológií dole. Veľmi dôležitá je aj vhodná špecifikácia podporných schém. Napokon je dôležité, aby boli podporné schémy ohlasované vopred, aby mal obchod čas pripraviť sa na nové trhové podmienky.

2.1.4

Čoraz dôležitejšou sa stáva diskusia o jadrovej energii, čo ukazuje aj Zelená kniha o európskej stratégii pre trvalo udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energetiku (4) a závery zo zasadnutia Európskej rady z marca 2006 na túto tému. V niektorých krajinách je väčšina ľudí za jadrovú energiu, v iných je väčšina proti – hlavne kvôli problému s odpadom (5). Jadrová energia však predsa bude dlhšiu dobu naďalej nevyhnutná pre splnenie rastúcich požiadaviek na energiu, pretože je to zdroj energie bez emisií a množstvo odpadu je v porovnaní s množstvom vytvorenej energie relatívne nízke. Z dlhodobého hľadiska môže nedostatky jadrového štiepenia vyriešiť jadrová fúzia.

2.1.5

Treba poznamenať, že hydroelektrárne nie sú predmetom zvláštneho odseku, pretože táto technológia (okrem prílivovej energie) je považovaná za kompletnú a plne funkčnú. To by však nemalo nijakým spôsobom znižovať jej význam v kontexte trvalej udržateľnosti.

2.2.1

Biomasa je organický materiál z rastlín a stromov osobitne vypestovaných na získavania energie. Drevo a rýchlo rastúce plodiny sú využívané s vysokými hektárovými výnosmi. Ako biomasa sú využívané aj vedľajšie produkty z poľnohospodárstva, pričom najdôležitejšie sú potraviny. Príkladmi sú slama a skrojky z cukrovej repy. Prúdy biomasy možno získať aj zo zvyškov, napr. z odpadu pochádzajúceho z výsadby a údržby a z domácností, obchodu a priemyslu. Príkladmi sú ovocie, zelenina a záhradný odpad, odpadové drevo, maštaľný hnoj, mokré krmivo, piliny a kakaové bôby.

2.2.2

Biomasu možno využívať ako (čiastočnú) náhradu fosílnych palív. Ročná spotreba energie z fosílnych palív je 400 EJ. Ročná dostupnosť energie z biomasy je 1 250 EJ. To však neznamená, že je možný okamžitý prechod na biomasu. Na základe dostupnej technológie je v súčasnosti možné z biomasy vyrobiť 120 EJ energie. Súčasná svetová spotreba energie z biomasy je 50 EJ (6). Z krátkodobého hľadiska je preto možné obmedzené zvýšenie používania biomasy, ale na využívanie potenciálu budú potrebné prevratné technologické postupy.

2.2.3

Niekoľko iniciatív vykázalo sľubné výsledky. V Rakúsku zaznamenali šesťnásobný nárast vo využívaní biomasy pre diaľkové vykurovanie a vo Švédsku bolo za posledných desať rokov dosiahnuté osemnásobné zvýšenie. V USA je viac ako 8 000 MW inštalovanej výrobnej kapacity založených na využití biomasy. Vo Francúzsku je 5 % vykurovacej energie vyrobených z biomasy. Vo Fínsku už bioenergia tvorí 18 % z celkovej výroby energie a cieľom je do roku 2025 zvýšiť tento podiel na 28 %. V Brazílii sa etanol vyrába vo veľkom ako pohonná látka pre autá, v súčasnosti tvorí etanol v Brazílii zhruba 40 % nenaftových pohonných látok (7).

2.2.4

Vývoj biomasy je dôležitý z viacerých hľadísk:

2.3.1

Z celosvetového hľadiska je teoretický potenciál veternej energie viac než dvakrát taký veľký ako odhadovaný dopyt elektriny v roku 2020. Tento obrovský potenciál a jeho ustavične sa zlepšujúce konkurenčné postavenie v dôsledku technologického pokroku robia z veternej energie najdôležitejšiu náhradu fosílnych palív. Veterná energia nemôže nikdy pokryť všetky potreby kvôli tomu, že jej dodávky kolíšu.

2.3.2

Za niekoľko posledných desaťročí sa inštalovaná výrobná kapacita využívajúca veternú energiu pôsobivo zvýšila. Kapacita komerčných turbín sa zvýšila z 10 KW (priemer rotora 5 m) na viac než 4 500 KW (priemer rotora viac než 120 m) (9). Za posledných osem rokov sa inštalovaná výrobná kapacita využitia veternej energie zvýšila na ročnú mieru viac než 30 % (10). Podľa predpovedí Európskeho združenia pre veternú energiu (EWEA) bude v roku 2020 celková výkonnosť veternej energie postačovať na pokrytie 12 % dopytu elektriny. To znamená zvýšenie výkonnosti veternej energie z 31 GW na konci roku 2002 na 1 260 GW v roku 2020, čo je zvýšenie o 23 % ročne. Vedúce postavenie na trhu majú Spojené kráľovstvo, Dánsko a Nemecko, pričom sú zároveň aj najväčšími exportérmi, a hlavné exportné trhy sú Čína, India a Brazília. V Číne sa situácia zmení, pretože tam rýchle rastie strojársky priemysel založený na využívaní veternej energie. V roku 2005 vzrástol v Číne v porovnaní s rokom 2004 počet producentov o 60 %. To znamená, že európsky strojársky priemysel veternej energie by mohol čeliť rovnakej situácii ako priemysel solárnych panelov, teda stratiť obrovský podiel na trhu kvôli čínskym konkurentom.

2.3.3

Sektor veternej energie ešte stále do istej miery závisí od rôznych podporných opatrení. Najdôležitejším z nich je cena, ktorú výrobcovia dostanú za energiu, ktorú predajú do siete, spolu s istotou garantovanej cenovej úrovne na ďalších desať až dvadsať rokov. Vďaka týmto opatreniam je sektor veternej energie v niektorých členských štátoch rýchle rastúcim priemyslom. Nevýhodou je, že tieto opatrenia vedú skôr k zavádzaniu veľkých centralizovaných parkov na výrobu veternej energie, než k sieti malých, ale hustejšie rozmiestnených decentralizovaných veterných elektrární. Verejná mienka sa čoraz viac stavia proti výstavbe veľkých veterných elektrární. Je samozrejmé, že nakoniec bude musieť veterná energia prežiť sama, bez dotácií a vstupných sadzieb.

2.3.4

Ak chceme ďalej zlepšovať konkurenčnú pozíciu veternej energie, je nevyhnutné zintenzívniť úsilia vo výskume a vývoji. Rovnako je nutné neustále venovať pozornosť legislatívnym usmerneniam a politickým cieľom. Ďalšie veľké výzvy predstavuje rozvoj nových lokalít pre veterné parky pri mori a odbúranie nejasností týkajúcich sa implementácie veternej energie.

2.3.5

Vývoj veternej energie je dôležitý z viacerých hľadísk:

2.4.1

Sú dva spôsoby využitia slnečnej energie: na vykurovanie a teplú vodu, a na výrobu elektriny (12). Solárne vykurovacie systémy sú pomerne jednoduché a lacné a v mnohých krajinách sa už používajú.

2.4.2

Hlavným dôvodom zamerania sa na využívanie slnečnej energie vo veľkej miere je fakt, že táto energia je nevyčerpateľná. Má na celom svete úžasný potenciál a za predpokladu, že zariadenia sú vhodne naprojektované a skonštruované, je aj veľmi priaznivá voči životnému prostrediu.

2.4.3

Slnečnú energiu možno využívať skoro všade vo svete, a to rozličnými spôsobmi: od veľmi malých systémov na vzdialených miestach prostredníctvom solárnych panelov na strechách až po veľké solárne elektrárne.

2.4.4

Solárne vykurovacie systémy sa využívajú vo veľkej miere. Najväčší trh pre tieto systémy je Čína, hlavne preto, že v tamojších vidieckych oblastiach chýba infraštruktúra na rozvod plynu a elektriny. V takých prípadoch je najúčinnejším riešením pre výrobu elektriny slnečná energia. Ďalším veľkým trhom je Turecko. V rokoch 2001 – 2004 narastal celosvetový predaj solárnych panelov o približne 10 – 15 % ročne. Čína odobrala 78 % celkovej svetovej produkcie a Turecko 5,5 %.

2.4.5

V Európe sú hlavnými trhmi na solárne vykurovacie systémy Nemecko, Rakúsko, Španielsko a Grécko. Vlády Nemecka a Rakúska ponúkajú pre inštaláciu takých systémov finančné stimuly. V niektorých španielskych regiónoch je inštalácia takých systémov v nových budovách povinná. V dôsledku týchto podporných opatrení sú Nemecko a Rakúsko najväčšími producentmi solárnych vykurovacích systémov v Európe a podieľajú sa na európskej produkcii 75 %. Ak to však porovnáme s výrobou takých systémov v Číne, podiel Európy sa stáva bezvýznamný. Európa vyrobila 0,8 miliónov m2, a Čína 12 miliónov m2. Hlavný dôvod tkvie v tom, že čínska vláda zavčasu uznala dôležitosť vykurovania solárnou energiou a vo svojich päťročných plánoch stimulovala výrobu týchto systémov rôznymi opatreniami.

2.4.6

Slnečná energia dnes aj napriek svojej nevyčerpateľnosti pokrýva iba malú časť nášho dopytu. Je to preto, že cena výroby slnečnej energie je stále značne vyššia než cena výroby elektriny z elektrární na plyn alebo uhlie. Začarovaný kruh malého využitia a vysokých cien možno prelomiť iba tak, že sa slnečná energia bude využívať čo možno najviac, čo povedie pri výrobe a inštalácii k úsporám z rozsahu. A iba vtedy bude možné ďalej obnovovať a zlepšovať technológiu.

2.4.7

Okrem toho si výroba elektriny pomocou relatívne malých jednotiek s premenlivým ziskom (v závislosti od slnka) vyžaduje odlišný prístup k energii než doposiaľ. O prechode na slnečnú energiu možno uvažovať v strednodobom časovom horizonte, ale je veľmi dôležité silne podporovať vývoj v tomto odvetví.

2.4.8

Hoci sa fotovoltický (PV) trh rýchle zväčšuje, v skutočnosti existujú iba tri hlavné trhy: Japonsko, Nemecko a Kalifornia. Tieto tri oblasti tvoria 80 % svetovej produkcie systémov solárnej energie. Toto je podporované vysokými dotáciami a dobrou cenou, ktorú platia domácnosti za takýmto spôsobom vyrobenú elektrinu. Celosvetová produkcia solárnych článkov roku 2004 sa rovnala výrobnej kapacite 1 150 MW. Keď to pripočítame k približne 3 000 MW už inštalovaného výkonu na konci roku 2003, znamená to, že v roku 2005 sa celková kapacita zvýšila na približne 4 500 MW.

2.4.9

Japonský trh bol vytvorený v roku 1994 programom stimulov vrátane dotácií vo výške 50 %. Dotácie boli každý rok znižované o 5 % a rok 2004 bol posledný rok programu, v ktorom boli k dispozícii päťpercentné dotácie. Keďže program vytvoril výrazný dopyt, japonský priemysel ťažil z úspor z veľkosériovej výroby. Ceny sa každý rok znižovali o 5 %, čo udržalo stabilné spotrebiteľské ceny. Hoci už neexistujú dotácie, trh naďalej rastie o asi 20 % ročne. Tento stabilný dopyt umožnil japonským podnikom investovať do výskumu a vývoja a do nových výrobných technológií. V dôsledku toho Japonsko predstavuje v súčasnosti asi 53 % svetového trhu.

2.4.10

Nemecko prešlo podobným procesom, ale s asi päťročným oneskorením, počnúc rokom 1999. Kombinácia pôžičiek s nízkymi úrokmi, dotácií a stabilných cien pre predaj elektriny do siete vyústila do rýchleho rastu trhu s fotovoltaickými systémami. Začiatkom roku 2001 Nemecko predbehlo USA pokiaľ ide o inštalovanú kapacitu. Miestni producenti sa vypracovali, a teraz polovica európskej produkcie (13 % svetovej produkcie) pochádza z Nemecka. V roku 2004 dalo procesu nový stimul spustenie nového podporného programu so stabilnými cenami za nákup elektriny, zaručenými na ďalších 20 rokov. Teraz je nemecký trh najrýchlejšie rastúcim trhom na svete, v roku 2004 a 2005 sa zvýšil o asi 40 % percent. Tento domáci dopyt umožňuje nemeckým výrobcom rozvíjať svoju výrobu a keď sa domáci trh nasýti, prejsť s výrobou na exportné trhy.

2.4.11

Vývoj slnečnej energie je dôležitý z viacerých hľadísk:

2.5.1

Geotermálnu energiu možno využívať pomocou tepelných čerpadiel na vykurovanie a chladenie budov. Tieto čerpadlá spotrebujú iba zlomok množstva plynu alebo elektriny používanej konvenčnými ohrevnými alebo chladiacimi systémami. Energia používaná na vykurovanie (alebo chladenie) sa berie z okolitého prostredia (vzduch, voda alebo zem) (13).

2.5.2

Najväčšie trhy na tepelné čerpadlá sú USA, Japonsko a Švédsko, ktoré spoločne tvoria 76 % celkovej inštalovanej kapacity. Za nimi nasledujú Čína, Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko a Rakúsko. Európsky trh sa zvýšil zo 40 000 jednotiek v roku 1997 na 123 000 jednotiek v roku 2004. Celkový trh vzrástol v roku 2004 o 18 %. Výroba a inštalácia tepelných čerpadiel je sústredená v krajinách, kde vlády ponúkli silné finančné a iné stimuly.

2.5.3

Švédsko je dobrý príklad takéhoto prístupu. Švédska vláda podporuje od 90-tych rokov 20. storočia používanie tepelných čerpadiel takými opatreniami, akými sú priame finančné dotácie, daňové prázdniny a propagačná činnosť. Ale nová legislatíva uplatniteľná pre odvetvie stavebníctva, stanovujúca podrobné tepelné požiadavky na vykurovacie systémy, tiež prispela k zvýšenému používaniu tepelných čerpadiel.

2.5.4

Takýmto spôsobom bol vytvorený trh na výrobu tepelných čerpadiel vo Švédsku. Krajina teraz zriadila priemysel tepelných čerpadiel s troma hlavnými aktérmi na svetovom trhu a európskym dopytom vo výške 50 %. Švédsky trh s tepelnými čerpadlami je teraz sebestačný. Počet používaných tepelných čerpadiel sa stále zvyšuje, dokonca aj bez podporných opatrení vlády. Vo Švédsku je v súčasnosti tepelným čerpadlom vybavených viac než 90 % nových budov.

2.5.5

Podobný vývoj sa zrealizoval v Rakúsku, kde sú k dispozícii dotácie regionálnych samospráv rovnajúce sa 30 % nákladov na kúpu a inštaláciu tepelných čerpadiel. Rakúsko má v súčasnosti siedmich výrobcov tepelných čerpadiel. V oboch krajinách išlo o zlúčenie priamej finančnej podpory, stavebných nariadení a propagačných kampaní, ktoré zaistili rozvoj priemyslu tepelných čerpadiel, ktorý je teraz schopný sa rozvíjať svojpomocne.

2.5.6

Vývoj geotermálnej energie je dôležitý z viacerých hľadísk:

3.1

Obmedzené sú nielen zásoby fosílnych palív, ale aj zásoby kovových, minerálnych a biologických nerastných surovín pre priemyselnú výrobu (15). V priemyselnom svete dochádza k extenzívnemu využívaniu nerastných surovín: 20 % svetovej populácie spotrebuje viac než 80 % všetkých nerastných surovín.

3.2

Tento vzorec spotreby nie je kompatibilný s trvalo udržateľným využívaním nerastných surovín, ktoré sú nám k dispozícii. Na základe predpokladu, že zásoby nerastných surovín sú naším spoločným dedičstvom a že prístup k nim v súčasnosti a budúcnosti je všeobecným a neodcudziteľným právom, Európa bude musieť do roku 2050 zvýšiť efektivitu využívania nerastných surovín štvornásobne, a do roku 2080 desaťnásobne (16). EHSV je spokojný s takými iniciatívami v tejto oblasti ako je dematerializácia a Akčný plán pre environmentálne technológie (ETAP).

3.3

V konečnom dôsledku každý výrobok nesie so sebou poškodzovanie životného prostredia, či už počas výroby, použitia alebo likvidácie na konci svojho životného cyklu. Tento cyklus má mnoho fáz: ťažba nerastných surovín, dizajn, produkcia, montáž, marketing, distribúcia, predaj, spotreba a likvidácia. V každom štádiu sú zainteresovaní rôzni aktéri: dizajnéri, výrobcovia, sprostredkovatelia, spotrebitelia a tak ďalej. Integrovaná výrobná politika sa pokúša zlepšiť koordináciu týchto fáz (napríklad zohľadnením optimálnej recyklácie v štádiu dizajnu) s cieľom zlepšiť environmentálny profil výrobku počas jeho životného cyklu.

3.4

Pri toľkých rozličných výrobkoch a zainteresovaných aktéroch nie je možné vypracovať jedno uniformné opatrenie, ktoré by vyriešilo všetky problémy. Potrebný je celý súbor politických nástrojov, dobrovoľných aj záväzných. Tieto nástroje musia byť implementované v úzkej spolupráci s verejným aj súkromným sektorom a s občianskou spoločnosťou.

3.5

Aj spotrebiteľské organizácie by mali hrať podnetnejšiu a závažnejšiu úlohu než doteraz. Doteraz sa mnohé tieto organizácie sústreďovali hlavne na získanie najlepšieho možného produktu za najnižšiu možnú cenu. V praxi to znamená, že výroba sa nevykonáva najlepším možným trvalo udržateľným spôsobom.

3.6.1

Využitie tepla vyrobeného v procese výroby elektriny znamená výrazné zlepšenie účinnosti využitia energie, aj napriek technickým obmedzeniam pochádzajúcim zo vzdialenosti medzi miestom, kde sa teplo vyrába (priemyselné prostredie) a miestom, kde je spotrebúvané (v domácnostiach), čo spôsobuje, že veľká časť tejto energie sa stratí. Mikrojednotky kombinovaného tepla a elektriny môžu v prvom rade pokryť požiadavky na teplo v budovách s elektrinou ako vedľajším produktom. Alternatívne produkty môžu byť prispôsobené prvotne pre potreby elektriny s teplom ako vedľajším produktom. Väčšina doteraz predaných jednotiek CHP bola zameraných na teplo, hoci palivové články sú obyčajne viacej prispôsobené na pokrytie dopytu po elektrine.

3.6.2

Technológia CHP sa môže tomuto obmedzeniu vyhnúť a zároveň ponúka hospodársku výzvu pre európsky priemysel. CHP sa využíva hlavne na vykurovanie obytných domov a podnikov a vytvára ako vedľajší produkt elektrinu. Do roku 2004 bolo inštalovaných približne 24 000 jednotiek. CHP môže byť využívané z rôznymi zdrojmi energie. Najsľubnejšia je technológia vodíka (palivových článkov), ale túto technológiu je ešte potrebné zdokonaliť.

3.6.3

Vďaka dotáciám pre konečných užívateľov závodu na výrobu CHP zaznamenalo vo vývoji tejto technológie najväčší pokrok Japonsko, a to čiastočne aj preto, že v tejto krajine automobilový priemysel silne podporuje technológiu palivových článkov. Japonská vláda si želá, aby Japonsko získalo v technológii palivových článkov vedúce postavenie, tak ako ho už dosiahlo v oblasti slnečnej energie. S týmto cieľom Japonsko podporuje a financuje výskum a vývoj a poskytuje dotácie na nákup konečným užívateľom už v ranom štádiu vývoja na trhu.

3.6.4

Vývoj CHP je dôležitý z viacerých hľadísk:

4.1.1

Odvetvie dopravy je jedným z najväčších užívateľov fosílnych palív. V tomto odvetví sa vyskytujú sľubné príležitosti pre trvalo udržateľné využívanie energie, ako to ilustrujú početné užitočné odporúčania v záverečnej správe CARS 21 (17). Okrem toho lepšie plánovanie rozvoja miest a infraštruktúry, ako aj intenzívnejšie využívanie informačných a komunikačných technológií otvára vyhliadky na zlepšenie účinnosti dopravy. V kombinácii s ešte väčšmi vylepšenou technológiou spaľovacích motorov to povedie k značným úsporám energie. O krátku dobu sa vyskytnú sľubné príležitosti aj pre čiastočný prechod na iné druhy pohonných látok, akými sú napríklad zemný plyn alebo palivo z biomasy (BTL). Z dlhodobého hľadiska ponúka atraktívne príležitosti vodík. Hybridná technológia, ktorá je teraz v štádiu vývoja, je tiež sľubným dočasným riešením.

4.1.2

Maximálny podiel biomasy na trhu s pohonnými látkami je odhadovaný na 15 %. EÚ si stanovila do roku 2010 za cieľ podiel na trhu 6 %. Počiatočný pilotný projekt na výrobu pohonných látok z biomasy vo veľkom sa už začal.

4.1.3

Zemný plyn produkuje menšie množstvá emisií CO2 než benzín (-16 %) alebo nafta (-13 %) a mohol by na trhu získať väčší podiel za predpokladu, že daňový režim bude priaznivý. Takým spôsobom by sa mohol rozvinúť stabilný trh tak pre výrobcov, ako aj pre užívateľov. Technológia tu už je. Dobré príležitosti sa črtajú hlavne v súvislosti s mestskou hromadnou dopravou, pretože by to umožnilo optimálne využitie čerpacích staníc na plyn. Do roku 2020 by bol možný 10 % podiel na trhu (18).

4.1.4

Príklady v iných krajinách (najmä Brazílii) ukazujú, že takýto podiel na trhu nemožno dosiahnuť iba zabezpečovaním dostupnosti biopaliva. Ak má spotrebiteľ prejsť na používanie biopaliva, je potrebné zaviesť sprievodné opatrenia, napr. daňové stimuly, cielenú legislatívu, reguláciu a propagáciu.

4.1.5

Opačnou stranou mince je to, že zvýšené využívanie biopalív pochádzajúcich z environmentálne citlivých oblastí (ako napríklad palmový olej z juhovýchodnej Ázie) môže viesť k rozsiahlemu ničeniu dažďových pralesov, keďže sa tieto nahrádzajú palmovými plantážami. Svet pozná 23 veľkých ekosystémov, z ktorých 15 je podľa štúdie OSN vyčerpaných alebo silne znečistených.

4.2.1

V stavebníctve, napr. v bytovej výstavbe, existuje obrovský potenciál pre trvalo udržateľnejšie postupy. Už teraz je možné vybudovať domy s nulovou energiou pri malých dodatočných nákladoch, najmä ak zvážime, že akékoľvek dodatočné náklady sa rýchle vrátia z úspor energie. Takáto výstavba stojí v priemere o 8 % viac než tradičné stavebné metódy. Veľkosériová výroba by mohla v priebehu desiatich rokov zmenšiť rozdiel na 4 %. Norman Foster, jeden z najslávnejších svetových architektov raz vyhlásil, že ak sa pozeráte na celkové náklady na stavbu budovy cez obdobie 25 rokov, budú skutočné náklady na stavbu iba 5,5 %. Náklady na obsadenie budovy (energia, veľká a malá údržba, úroková miera na hypotéku alebo prenájom) tvoria za to isté časové obdobie až 86 %. Takže kým výstavba trvalo udržateľným spôsobom môže byť z krátkodobého hľadiska trochu drahšia, zo strednodobého až dlhodobého hľadiska je značne lacnejšia.

4.2.2

V Nemecku a Rakúsku rastie energeticky účinná výstavba rýchlejšie než inde v Európe. Passiv Haus Institut v Nemecku si dal urobiť stavebné projekty, ktoré používajú veľmi málo energie tým, že využívajú slnečnú energiu v kombinácii s účinnou vzduchotesnou izoláciou. V Nemecku už bolo vybudovaných viac ako 4 000 domov takého typu a v Rakúsku viac ako 1 000 takých domov. Tieto zásady sa čoraz viac využívajú aj pri výstavbe komerčných budov.

4.2.3

Samospráva vo Freiburgu stanovila nové predpisy pre energeticky účinnú výstavbu. Tieto predpisy sú integrálnou súčasťou každej nájomnej alebo predajnej zmluvy, ktorú miestny úrad uzatvára so staviteľmi a stavebnými podnikateľmi. Takýmto spôsobom miestna samospráva maximálne využíva svoje právomoci s cieľom podporiť riadenie vo veľkom meradle. Dohody uvádzajú, že akákoľvek pozemná stavba, ktorá je kúpená alebo prenajatá od miestneho orgánu, musí spĺňať smernice o energetickej účinnosti; budovy majú byť projektované takým spôsobom, aby maximálne využívali slnečnú energiu a strechy musia byť vhodné na inštaláciu solárnych panelov. V oblastiach, kde sú budovy stavané takýmto spôsobom, sa dosahujú úspory pri užívaní teplej vody vo výške 40 %.

4.3.1

Výbor víta prístup Komisie k priemyselnej politike, ktorý zohľadňuje environmentálne záujmy, čo vidieť z jej vyhlásenia v oznámení s názvom „Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Rámcová politika posilnenia výroby v EÚ – smerom k integrovanejšiemu prístupu k priemyselnej politike“ (19).Dosiahnutie Lisabonských cieľov si vyžaduje konkurencieschopný európsky priemysel. Preto EHSV víta zriadenie skupiny na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie, jednu zo siedmich hlavných medziodvetvových politických iniciatív, navrhnutých na posilnenie synergií medzi rôznymi oblasťami politiky vo svetle zohľadnenia konkurencieschopnosti. Výbor rovnako víta aj úsilia, ktoré v tejto oblasti podnikol samotný európsky priemysel.

4.3.2

V súčasnosti priemysel ostáva vo veľkej miere závislý od fosílnych palív. Avšak v početných prípadoch voľba elektrického procesu umožňuje využitie všetkých typov primárnych zdrojov energie, kým vo väčšine prípadov súčasne umožňuje úspory energie (20). Rovnako existujú spôsoby výmeny reziduálnej energie medzi priemyselnými komplexmi a inými sektormi reziduálnych komplexov. Takto sa zvyškové teplo z priemyselného komplexu Europoort používa na ohrievanie najväčšieho skleníkového komplexu v severozápadnej Európe, 20 kilometrov od Westlandu (západnej časti južného Holandska).

4.3.3

Surová ropa je základom pre výrobu chemikálií, ale v budúcnosti jej bude k dispozícii menej. Alternatívou je biosyntéza, výroba základných chemikálií z biomasy pomocou baktérií, čo je veľmi zložitá, ale aj sľubná oblasť. V posledných rokoch bol dosiahnutý veľký pokrok v súvislosti s našimi poznatkami o genetickej stavbe takých mikroorganizmov, akými sú napríklad baktérie. Nové technológie umožňujú geneticky modifikovať tieto organizmy tak, že zmenia pôvodný materiál na špecifické substancie. Baktérie sa stanú akýmsi programovateľným minireaktorom.

4.3.4

V súčasnosti využíva túto technológiu mikroorganizmov potravinársky a farmaceutický priemysel, napríklad pri výrobe syra, piva a penicilínu. Príležitosti pre biokonverziu sú v týchto sektoroch značné, ale teraz začína prejavovať o túto technológiu záujem priemysel chemikálií. Na získanie látok zo surovej ropy a na ich vyčistenie je potrebný celý rad reakcií. Technológia sa musí ešte ďalej rozvíjať, ale teoreticky je možné prejsť k priamej premene biomasy na základné chemikálie a iné produkty. Tým sa zredukuje potreba používania ropy, čo prinesie všetky sprievodné hospodárske a environmentálne výhody – zníženie emisií, uzavretie okruhu a riadenie reťazca.

4.3.5

Odvetvia, ktoré intenzívne využívajú energiu, môžu naraziť na zvláštne problémy pri zaisťovaní postupného prechodu na obnoviteľné zdroje energie. Úroveň trvalej udržateľnosti výroby je priamou funkciou úrovne uplatnenej technológie, a v blízkej budúcnosti nemožno v tejto oblasti očakávať žiadne výrazné zlepšenie. Odvetvia ocele a hliníka v Európe si napríklad už v tejto oblasti vedú dobre. Kým oceliarsky priemysel hodne investuje do nových technológií zameraných na trvalo udržateľnejšiu výrobu, najmä prostredníctvom projektov ULCOS („Ultra Low CO2 Steelmaking“, najväčšieho európskeho oceliarskeho projektu vôbec), a približne do roku 2040 očakáva zníženie emisií CO2 o polovicu, výrobu primárneho hliníka v Európe možno charakterizovať pozoruhodne vysokým využívaním obnoviteľnej energie (44,7 %). Keďže energia používaná pri výrobe sekundárneho hliníka z hliníkového šrotu tvorí iba 10 % energie potrebnej na výrobu primárneho hliníka, existuje v tomto sektore veľký potenciál na šetrenie energie. Avšak hliníkový šrot sa na európskom trhu vo veľkom predáva do Číny prostredníctvom vládnych stimulov zameraných na šetrenie energie.

4.3.6

Aj európskemu oceliarskemu priemyslu sa dobre darí v oblasti účinnosti nerastných surovín a v oblasti recyklovania. Polovica svetovej ocele sa vyrába s použitím železného šrotu. Optimálne sa využíva aj recyklovaný odpad. V závode Corus v IJmuiden sa opätovne využíva 99 % odpadu, či už priamo na mieste alebo externe.

4.3.7

Hoci využívanie fosílnych zdrojov energie ako surovín pre priemyselnú výrobu bude v dohľadnej budúcnosti nevyhnutné, uplatňovanie novo vyvinutých materiálov pomôže ušetriť energiu v oblasti použitia, napr. znížením záťaže vo výrobe automobilov. Ak má európsky priemysel podporovať takú inováciu, musí si zachovať svoju medzinárodnú konkurencieschopnosť, počnúc od ťažobného priemyslu, kde začína reťazec tvorby hodnôt.

5.1

Potreba postupného prechodu na trvalo udržateľnú výrobu je nezvratná a nesporná. Deindustrializácia, premiestnenie výroby do iných regiónov a zvyšujúca sa konkurencia zo strany rozvíjajúcich sa ekonomík viedli k neistote a strachu.V takejto klíme mali ľudia sklony sa domnievať, že prechod na trvalo udržateľnejšiu výrobu nepriaznivo ovplyvní konkurencieschopnosť Európy, zabrzdí rast priemyslu a odbúra pracovné miesta, a že to bude zlé pre ekonomiku a zamestnanosť.

5.2

Má to negatívne účinky na zamestnanosť v Európe. V Nemecku štúdie predpovedajú, že do roku 2010 zanikne 27 600 pracovných miest v dôsledku systému obchodovania s emisiami (ETS), a ich počet sa do roku 2020 zvýši na 34 300 (21). Ale v dôsledku implementácie zákona o obnoviteľnej energii (22) zanikne v Nemecku do roku 2010 ďalších 6 100 pracovných miest. A napokon implementácia dohôd Kyótskeho protokolu odbúra v Nemecku do roku 2010 ďalších 318 000 pracovných miest (23). Čísla, ktoré sa musia porovnať s novovytvorenými pracovnými miestami, ukazujú, že politika zameraná na ciele ochrany klímy skutočne privodí „priemyselné zmeny“: okrem iného prostredníctvom 16,4 mld. €, čo bol obrat dosiahnutý pri regeneratívnych zdrojoch energie v Nemecku v roku 2005, a tým, že doteraz bolo v tejto oblasti vytvorených 170 000 pracovných miest (24). Sektory ochrany životného prostredia a ochrany klímy s produkciou dosahujúcou 55 mld. € (2004) zabezpečujú v Nemecku v súčasnosti okolo 1,5 milióna pracovných miest a podieľajú sa 31 mld. € na nemeckom exporte (2003), čím pomáhajú zabezpečiť omnoho väčší počet pracovných miest (25).

5.3

Avšak dosah nie je len negatívny. Prieskum straty pracovných miest v Európe ukazuje, že v dôsledku presunu výroby do iných regiónov zaniklo menej ako 5 % pracovných miest (26). Napriek metodologickým obmedzeniam pochádzajúcim z metód zberu dát zostáva tento prieskum užitočným zdrojom informácií, najmä ak je posudzovaný zároveň s ďalšími významnými ukazovateľmi. Ďalej by sa dalo tvrdiť, že iba malé percento tejto straty pracovných miest je spôsobené environmentálnou legislatívou.

5.4

Nastal však aj rast pracovných miest. Eko-priemysel zaoberajúci sa výskumom a vývojom v oblasti trvalo udržateľných technológií je dynamický sektor, ktorý každoročne zvyšuje zamestnanosť o 5 %. Tento sektor s viac než dvoma miliónmi priamych pracovných miest na plný úväzok teraz ponúka v Európe toľko pracovných miest ako farmaceutický a letecký priemysel (27).

5.5

Štúdia OECD (28) ukázala, že trvalo udržateľná výroba nevedie nevyhnutne k vyšším nákladom. Z dlhodobého hľadiska môže dokonca náklady do istej miery znížiť. Okrem toho môže tieto náklady vyvážiť trvalo udržateľná produkcia. Jasné obchodné výhody, environmentálna legislatíva a doplnkové nariadenia vedú k investovaniu do trvalo udržateľných inovácií, podporujú účinnejšie využívanie nerastných surovín, posilňujú obchodné značky, zlepšujú imidž podnikov a v konečnom dôsledku vedú k väčšej ziskovosti a zamestnanosti. Zárukou úspechu tohto procesu musí byť spoločný prístup založený na spoločnej zodpovednosti zo strany obchodu, pracovníkov a vlády.

5.6

Je potrebné všemožne zabrániť tomu, aby európsky priemysel trpel v porovnaní s regiónmi mimo EÚ veľkými konkurenčnými nevýhodami kvôli vyšším nákladom vyplývajúcim z environmentálnych a sociálnych zákonov a nariadení. Keď Európa stanovuje normy pre trvalo udržateľnú výrobu vo svojom vlastnom priemysle, je neakceptovateľné a nezmyselné, aby zároveň povolila výrobcom mimo EÚ prinášať na trh také výrobky, ktoré nie sú vyrobené v súlade s týmito normami. Na stimulovanie trvalo udržateľnej výroby je potrebné zaviesť dvojstranný prístup s cieľom zabezpečenia rovnakých podmienok pre všetkých: na jednej strane interne v EÚ, a na druhej strane externe, mimo EÚ.

5.6.1

Pokiaľ ide o prvý prístup, mali by byť zavedené vhodné nástroje s cieľom zabezpečiť, aby sociálne a environmentálne náklady vyplývajúce z výrobných metód, ktoré nie sú trvalo udržateľné, boli v Európskej únii internalizované v cenách tovaru, čím by sa podporila hlavná myšlienka správy Svetovej komisie o sociálnom rozmere globalizácie pre politickú súdržnosť medzi ILO, WTO, IMF a Svetovou bankou, ako je ukázané v stanovisku EHSV o „Sociálnom rozmere globalizácie“.

5.6.2

Pokiaľ ide o druhý prístup, EÚ by sa mala všemožne usilovať zaviesť do medzinárodných obchodných dohôd na príslušných medzinárodných fórach (najmä WTO) neobchodné záujmy, ako napríklad základné sociálne a environmentálne normy s úmyslom uľahčiť zdokonalenie trvalo udržateľných metód u európskych konkurentov. Také krajiny, ako Spojené štáty, India a Čína majú nečestnú ekonomickú výhodu v porovnaní s Európou, pretože ich nezaväzujú ciele znižovania CO2 v rámci Kyótskeho protokolu. Tieto dohody by mali byť zavádzané v celosvetovom meradle, pretože obchod sa môže stať skutočne voľným iba vtedy, keď je aj čestný.

5.7

Európsky eko-priemysel v súčasnosti zaberá jednu tretinu svetového trhu a vytvára obchodný prebytok vo výške viac ako 600 miliónov eúr. V roku 2004 sa vývozy zvýšili o 8 %, a tento trh sa bude i naďalej zväčšovať, pretože v budúcnosti všetky krajiny, dokonca aj Čína a India budú čoraz viac prechádzať na trvalo udržateľné výrobky a výrobné procesy.

5.8

Trvalo udržateľná, inovatívna spoločnosť, ku ktorej musíme dospieť, potrebuje dostatočne veľkú informačnú kampaň orientovanú na občanov a spotrebiteľov s cieľom zvýšiť informovanosť a poskytnúť široký sociálny základ. Potrebuje aj vysoko kvalifikovaných pracovníkov. Európa tomu v nedávnej minulosti venovala veľmi malú pozornosť. Bolo vykonané skúmanie anglického textu desiatich európskych smerníc v tejto oblasti (trvalá udržateľnosť, inovácia) ohľadom výrazov „odborná príprava“, „učenie“, „získavanie zručností“ a „vzdelávanie“, a iba prvý z týchto výrazov sa raz vyskytol, aj to iba v jednej smernici.

5.9

Istý počet oznámení Komisie, ktoré vyšli pred spomínanými smernicami, sa napokon zaoberá potrebou odbornej prípravy. Avšak v smerniciach ten záujem úplne chýbal. Oznámenia sú iba slová, zatiaľ čo smernice sú skutky. Politika nie je to, čo hovoríte, ale to, čo robíte. EHSV víta fakt, že v novej priemyselnej politike EÚ sa venuje veľa pozornosti významu vzdelávania a povzbudzuje Komisiu, aby v tomto duchu pokračovala aj naďalej.

5.10

V Lisabonskej stratégii si Európa stanovila cieľ, že sa do roku 2010 stane najkonkurencieschopnejšou znalostnou ekonomikou na svete s väčším množstvom pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou. Takýto druh spoločnosti dokážu vybudovať a udržiavať iba vysoko kvalifikované pracovné sily. Ak nebudeme dostatočne investovať do odbornej prípravy našich pracovníkov, nielenže nedosiahneme Lisabonské ciele do roku 2010, ale nedosiahneme ich nikdy.

23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/12

1.1

Európska rada sa na svojom summite v marci 2006 rozhodla v otázke obnovenia Lisabonskej stratégie klásť dôraz jednak na hospodársky rast a zamestnanosť, a vzhľadom na novú výzvu globalizácie aj na nový integrovaný prístup pri tvorbe politiky.

1.2

EÚ sa musí usilovať zabezpečiť pre svojich občanov inovatívny, konkurencieschopný a trvalo udržateľný rozvoja vytváraním a podporou nových podnikov, nových profilov povolaní a väčšieho počtu pracovných miest, ktoré majú zároveň vyššiu kvalitu, a zároveň sa musí usilovať dosiahnuť silnejšiu hospodársku a sociálnu súdržnosť v celej EÚ. Súčasne sa musí zachovať európsky spoločenský model a dosiahnuť zameranie na hospodárstvo založené na vedomostiach.

1.2.1

Výbor je pevne presvedčený o tom, že bez „nového cyklu riadenia založeného na partnerstve a zodpovednosti“ (1) by sa všetky snahy o dodanie nových impulzov oblasti konkurencieschopnosti a zamestnanosti minuli účinkom, a preto sú potrebné nové modely tvorby politiky, ktoré musia byť uplatňované rýchlo a vo všetkých oblastiach.

1.2.2

Výbor sa však domnieva, že tak 7. rámcový program pre VTR, ako aj nový program pre konkurencieschopnosť a inováciu sú založené príliš na prístupe „zhora nadol“. Preto ešte neumožňujú v rámci spoluzodpovednosti skutočné zapojenie a skutočnú aktívnu účasť verejných a súkromných aktérov rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni, čo by odporúčania hodné a potrebné. Pritom by bolo potrebné využiť optimálnym spôsobom práve dôležitú funkciu sociálnych partnerov pri vytváraní predpokladov pre trvalo udržateľný a stály rast.

1.3

Európska únia by mala – okrem iného práve prostredníctvom dvoch už uvedených nástrojov – podporovať rozvoj novej formy partnerstva na miestnej úrovni za spoluúčasti úradov, hospodárskych aktérov a najmä sociálnych partnerov a podporovať novú generáciu „miestnych a regionálnych zväzov pre rozvoj s ohľadom na globalizáciu“ (2).

1.4

EHSV je presvedčený, že neexistuje univerzálny recept pre tvorbu politiky. Každá regionálna/miestna úroveň musí nájsť sama pre seba tie koncepty, ktoré najlepšie vyhovujú miestnym podmienkam a danostiam, a ktoré zároveň zodpovedajú národným, európskym a medzinárodným rámcovým podmienkam.

1.5

Pre takéto koncepty je však podľa názoru EHSV potrebné stanoviť niekoľko spoločných kritérií:

1.5.1

V rámci takejto integrovanej regionálnej a miestnej politiky je okrem iného nenahraditeľný štruktúrovaný sociálny dialóg, o. i. o posilnení úlohy existujúcich miestnych hospodárskych a sociálnych rád, o zapojení sociálnych partnerov a zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti, ako aj o vytvorení účinnej formy hospodárskeho a sociálneho partnerstva (3).

1.5.2

V tejto súvislosti je potrebné pokračovať cestou, ktorú ukázal EHSV, a pri ktorej sú hospodárske a sociálne rady a podobné inštitúcie členských krajín EÚ zapájané do štruktúrovaného dialógu s EHSV.

1.6

Stupeň úspechu novej tvorby politiky bude v každom prípade závisieť od schopnosti určiť najvhodnejšiu občanom blízku úroveň pre manažment problémov a riešení – a to zároveň v súlade s princípom subsidiarity, pričom je potrebné zachovať súdržnosť a dodržať koncepty, ktoré sú spoločné pre viaceré intervenčné úrovne (4).

1.7

Výbor je presvedčený, že skúmaním strednodobých a dlhodobých možností postupov, akcií a intervencií vo forme participatívneho skúmania budúcnosti (foresight) je možné poskytnúť cenný, zo základu vychádzajúci prínos k ďalšiemu spoločenskému rozvoju a rozšíreniu možností politických a administratívnych rozhodujúcich činiteľov, ako aj predovšetkým k vytváraniu a posilňovaniu vzájomných vzťahov medzi technologickými, hospodárskymi, sociálnymi, politickými a kultúrnymi oblasťami, ktoré sú podstatné pre realizáciu trvalo udržateľného a konkurencieschopného rozvoja.

1.8

Toto si vyžaduje predovšetkým účasť sociálnych partnerov a zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti, aby sme si vytvorili jasný obraz o silných stránkach a slabinách a mohli zisťovať nové možnosti na domácom aj medzinárodnom trhu.

1.9

Globalizácia síce spôsobuje konkurenčný tlak na modernizáciu, inováciu a zlepšenie reťazca využívania hodnôt a umožňuje efektívnejšiu a hospodárnejšiu výrobu a marketing tovarov a služieb, skrýva však v sebe aj, pokiaľ nedôjde k včasnej intervencii, nebezpečenstvo opätovnej segmentácie a fragmentácie hospodárskeho a sociálneho súkolia najmä na regionálnej a miestnej úrovni.

1.9.1

Z toho podľa názoru výboru vyplýva potreba čo najskôr vytvoriť nové kompetencie, aby mohli byť občania pripravení na nutné zmeny. Je potrebné zorganizovať spoločné opatrenia v oblasti ďalšieho vzdelávania pre manažérov klastrov, riaditeľov podnikov a zodpovedných pracovníkov finančných a úverových inštitúcií, ktoré musia byť uskutočnené v spolupráci s rozhodujúcimi politickými činiteľmi, zodpovednými pracovníkmi vo verejnom sektore a vedúcimi pracovníkmi miestnych a regionálnych územných celkov.

1.10

Výbor zastáva názor, že premeniť vedomosti získané pomocou investícií do výskumu a vývoja, inovácií a vzdelávania na inovačný potenciál a výhody v hospodárskej súťaži, a tým prilákať pracovné sily a kapitál je možné len integrovaným a participatívnym prístupom.

1.10.1

Na tomto základe je teda nevyhnutne nutné hľadať nové možnosti zatraktívnenia lokalít pre pracovné sily, o. i. zlepšením zlučiteľnosti povolania a rodiny, ako aj vytvorením podnetov, najmä pre vedcov a vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ako napríklad vedúcich pracovníkov, výskumníkov, odborných pracovníkov v priemysle, ktoré by záujemcom umožnili využívať výhody dostatočne atraktívneho pracovného života.

1.11

Nový rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu 2007 – 2013 nemôže byť, podľa EHSV, braný do úvahy samostatne, bez prepojenia s inými oblasťami politiky a programami Spoločenstva pre intervencie na regionálnej a miestnej úrovni. Výbor sa preto vyslovuje za to, aby sa tieto problémy riešili prostredníctvom troch intervenčných osí: Programu pre podnikanie a inováciu, programu pre podporu politiky IKT a programu Inteligentná energia.

1.12

Z tohto uhla pohľadu výbor uprednostňuje úzku koordináciu rámcového programu s opatreniami v oblasti regionálnej politiky a kohéznej politiky a cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce, ako aj so 7. rámcovým programom VTR, v rámci ktorého je čiastkový program „Kapacity“ venovaný výskumu v prospech MSP, „regiónom zameraným na vedomosti“, podpore inovácie a inovatívnych podnikových služieb, ako aj potrebným vzťahom medzi školstvom a podnikmi.

1.13

Výbor si myslí, že takéto iniciatívy si vyžadujú nielen vysoký stupeň koordinácie, aby mohli vytvárať synergie a zabraňovať vzájomnému prelínaniu alebo protichodným snahám, ale musia byť aj na mieste členené podľa príslušných priorít a prispôsobené spoločným základným bodom pre rozvojové partnerstvo.

1.14

Výbor zároveň zdôrazňuje svoj postoj, ktorý zastával v rôznych nedávnych stanoviskách k modernej priemyselnej politike, že bolo zanedbaná možnosť vytvorenia zreteľných prepojení medzi opatreniami na úrovni EÚ a nutným zapojením vlád, priemyslu a zástupcov rôznych záujmov na národnej a regionálnej úrovni.

2.1

Tvorba politiky (governance): V príslušnej odbornej literatúre sa rozlišujú tri druhy governance  (5). V prípade tvorby politiky „od základu“ prebieha koordinácia všetkých aktérov na miestnej úrovni a je výslovne orientovaná na činnosti týkajúce sa technológie akéhokoľvek druhu. Tvorba politiky „v sieťach“ sa vo veľkej miere zakladá na zosúladení a vzájomnom prepojení všetkých aktérov a najmä podnikov, výskumných ústavov a finančných ustanovizní.„Dirigistická“ tvorba politiky je založená na silnej koordinácii a centrálnej správe početných, zvlášť dôležitých aspektov, ako napríklad v oblasti financovania a zodpovednosti v oblasti výskumu.

—

zakomponovať sociálne a ekologické požiadavky do hospodárskych rozhodnutí,

—

založiť rozhodovací proces na spoločnom modeli hodnôt a na participatívnom postupe,

—

podporovať príkladné postupy a sústavný dialóg v zmysle väčšej inovácie a konkurencieschopnosti medzi nostieľmi jednotlivých záujmov.

—

určiť, aké obyvateľstvo žije v príslušnej oblasti a

—

ktoré hlavné hodnoty sú preň najdôležitejšie.

—

Inštitucionálny kapitál: do tejto oblasti spdajú schopnosti oficiálnych inštitúcií daného územia na cielené riešenie bezprostredných problémov, ako aj ich schopnosť konať, rýchlosť rozhodovacieho procesu, úroveň informovanosti organizácií a ich pružnosť, ako aj druh vzťahov medzi rôznymi organizáciami.

—

Kultúrny kapitál: Zahŕňa tradície územia, vládnuce hodnoty a presvedčenia, jeho jazykové bohatstvo, ako aj sociálne vzťahy a vzorce správania (7).

—

Symbolický kapitál: sa prejavuje v schopnosti územia zmobilizovať energiu potrebnú pre vlastný rozvoj a pôsobiť ako referencia pre podniky, ktoré tu pôsobia.

—

Psychosociálny kapitál: tento druh kapitálu je založený predovšetkým na koncepte dôvery, na presvedčení, že existuje spoločný základ, ktorý má potenciál sa rozvíjať, ako aj na vedomí, že je možné vybudovať spoluprácu s jednotlivými skupinami a zväzmi.

—

Kognitívny kapitál: Tu ise o kolektívne vedomosti, ktoré nsemú byť zamieňané s vedomosťami jednotlivca. Odráža sa v organizáciách, ktoré tvoria vedomostnú infraštruktúru, t. j. vysokých školách, výskumných centrách, kultúrnych organizáciách a záujmových zväzoch, ako aj v podnikoch a organizáciách zodpovedných za rozvoj sociálneho dialógu (8).

2.4.1

Na podporu hlavných princípov stanovených Európskou radou v Lisabone, Komisia vytvorila predpoklady pre realizáciu európskeho výskumného priestoru (10). Potrebné finančné prostriedky boli začlenené do 6. rámcového programu, pričom sa zvláštna pozornosť venovala regionálnemu skúmaniu budúcnosti  (11). Následne vytvorila Komisia oddelenie pre vedecké a technologické skúmanie budúcnosti a vzťahy s IPTS (12), aby ďalej šírila foresight ako inovatívny model.

2.5.1

V posledných rokoch bol potvrdzovaný nielen princíp subsidiarity, ale aj otázka blízkosti občanom nadobúdala na význame. Táto sa vyvinula na kultúrny postoj, prostredníctvom ktorého občania vyjadrujú svoje prianie byť priamo zapojení do procesu vytvárania dôležitých rozhodnutí. Vďaka novým technológiám sa vedomosti šíria takou rýchlosťou a v takom rozsahu, ako to predtým bolo nemysliteľné.

3.1

Na začiatku tretieho tisícročia sa EÚ ocitáva zoči-voči hlbokosiahlym štrukturálnym zmenám, ktoré zmenili v priebehu niekoľko málo rokov globálne prostredie, v ktorom európske podniky operujú a zapájajú sa do hospodárskej súťaže, na nepoznanie. Medzi tieto zmeny patria predovšetkým:

3.2

V Ahoovej správe (13) sa zdôrazňuje, že je nutná zmena modelov v tvorbe politiky, aby Európa bola konkurencieschopná a aby si uvedomovala výzvy podmienené štrukturálnymi zmenami.

3.2.1

Táto zmena modelov si vyžaduje:

3.3

Výskum a vývoj, dizajn, výroba, logistika (16), marketing a služby pre zákazníkov sú stále viac integrované a tvoria jeden celok, ktorý spája zákazníkov s vývojármi, ktorí pripravujú nové produkty.

3.4

Nová podniková štruktúra je stále menej ovplyvňovaná vlastníctvom hmotného zariadenia a stále viac vlastníctvom nehmotného tovaru. Toto si vyžaduje lokalitu dobre vybavenú vhodnými štruktúrami tvorby regionálnej politiky potrebnými na podporu výrobných a odbytových kapacít pre tovary a služby a na zabezpečenie najlepších možných služieb pre zákazníkov.

3.5

Vytvorenie jednoznačnej regionálnej a miestnej identity, ktorá sa prejavuje vo forme sociálneho kapitálu, je jedným z rozhodujúcich faktorov, a to nielen na zmiernenie nebezpečenstva relokácií podnikov, ale aj preto, že nové umiestňovanie podnikov si vyžaduje špeciálne prispôsobené a kvalitné služby na mieste. Takúto vysokú úroveň je možné dosiahnuť len so zodpovedajúco vyškolenými a senzibilizovanými pracovnými silami.

3.6

Uvedomovanie si regionálnej/miestnej identity u občanov, rozhodujúcich činiteľov v oblasti politiky a u sociálnych partnerov umožňuje integrovaný prístup k ekologickej a sociálnej trvalej udržateľnosti, ktorý by mohol ešte zvýšiť atraktivitu danej lokality.

3.7

Objavenie regionálnej a miestnej identity je založené na zmesi podpory, uznania a emaptie pre súhrn spoločných hodnôt v rámci spoločnej vízie do budúcnosti. K podpore regionálnej a miestnej identity prispievajú:

4.1.1

Aby mohli byť ľudské zdroje určitého územia efektívne využité, musia b yť zohľadnené tieto aspekty:

4.2.1

Integrovaný územný prístup môže byť podnetom a podporovať zakladanie a rozširovanie podnikov, najmä MSP, a to prostredníctvom vytvárania týchto vhodných podmienok:

4.3.1

Európska rada v marci 2006 stanovila priority, ktoré je potrebné sledovať v rámci prepracovaného partnerstva pre rast a zamestnanosť:

4.4

Najmä program pre konkurencieschopnosť a inováciu zjednocuje v koherentnom rámci početné aktivity, ktoré sú zamerané na riešenie dôležitých problémov v oblasti konkurencieschopnosti a inovácie hospodárskeho a sociálneho súkolia Európskej únie a na vytváranie inovatívnych a produktívnych ekologických aktivít, pri ktorých sú sociálne zlučiteľné zdroje využívané efektívne.

4.5

Spomínaný špecifický program „Kapacity“ v siedmom rámcovom programe je zameraný na posilnenie výskumnej a inovačnej schopnosti, najmä prostredníctvom

4.5.1

Zapojenie MSP do výskumných a inovačných aktivít je však potrebné optimalizovať aj v rámci ostatných programov 7. rámcového programu („Spolupráca“, „Myšlienky“, „Ľudia“).

4.5.2

Ďalším dôležitým znakom všetkýchb programov je záväzok k podpore valorizácie výsledkov výskumu, čo je do veľkej miery v oblasti zodpovednosti miestnych a regionálnych orgánov. Na základe týchto konštatovaní považuje EHSV za nevyhnutnú vysokú úroveň koordinácie, koherencie a synergie s opatreniami Spoločenstva v oblasti regionálnej politiky a súdržnosti a s inými nástrojmi Spoločenstva na podporu územnej súdržnosti, ako aj so všeobecným a odborným vzdelávaním.

4.5.3

Okrem toho je nutné skoordinovať už spomínané aktivity s reginálnou politikou v kontexte reformovaných európskych štrukturálnych fondov.

4.6

Aby mohli byť takéto iniciatívy realizované priamo na mieste, vyžadujú si vysokú úroveň koordinácie na zabezpečenie synergie a zabránenie prekrývaniu a vzájomným konfliktom, a najmä aj

4.6.1

Výbor sa však domnieva, že tak 7. rámcový program pre VTR, ako aj nový program pre konkurencieschopnosť a inováciu, ku ktorým sa už výbor vyjadroval, sú založené príliš na prístupe „zhora nadol“, a preto v súčasnosti ešte neumožňujú v rámci spoluzodpovednosti odporúčané zapojenie a skutočnú aktívnu účasť verejných a súkromných aktérov rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni. Pri takomto prístupe v podstate nie je zohľadnená úloha miestnych aktérov ako spoluzodpovedných činiteľov tvorby európskej politiky.

4.6.2

Európsky únia by mala – o. i. prostredníctvom oboch už uvedených nástrojov – podporovať novú formu partnerstva na miestnej úrovni za účasti úradov, hospodárskych aktérov a najmä sociálnych partnerov a novú generáciu „miestnych a regionálnych zväzov pre rozvoj v globalizácii“ (23). Na tom by sa mali podieľať všetci zainteresovaní do zmien v oblasti hospodárstva a politiky zamestnanosti, aby dokázali primerane reagovať na výzvy vyplývajúce z trhov a hospodárskej súťaže, pričom je potrebné myslieť v širších súvislostiach než len na miestnej úrovni, keďže táto sa stáva vzhľadom na ostatné vzájomne prepojené hospodárske priestory nebezpečnou hranicou.

4.7.1

Významná súčasť opatrení v prospech trvalo udržateľnej konkurencieschopnosti spadá do kompetencie miestnej a regionálnej úrovne. Pre túto úroveň sú mimoriadne dôležité systémy tvorby politiky a spolupráca medzi rôznymi miestnymi a regionálnymi územnými celkami, rôznymi úradmi a inštitúciami, sociálnymi partnermi, podnikmi a hospodárskymi a sociálnymi aktérmi občianskej spoločnosti, ktorí sú aktívni na mieste.

4.7.2

V otázke tvorby politiky poukazuje výbor na jedno zo svojich už prijatých stanovísk: „Súkromné zainteresované subjekty by mali konať a prevziať zodpovednosť prostredníctvom hmatateľných príspevkov a činov. Sociálny a občiansky dialóg je dôležitým nástrojom […]“ (24).

4.7.3

V otázke rozširovania sociálneho dialógu poukazujeme na to, že „.výbor súhlasí s názorom Komisie, že sociálni partneri môžu na základe svojich poznatkov ... plniť zvláštnu alarmujúcu funkciu.“

4.7.4

Výbor je tohto názoru, že je potrebné zaviesť do praxe nekomplikované, proaltívne a reaktívne sociálne a rozhodovacie systémy založené na účasti, v rámci ktorých je zaručené vysoké, kvalitné zapojenie politickej, hospodárskej a sociálnej demokracie a nie je komplikovaný ani spomaľovaný rozvoj opatrení a iniciatív.

4.7.5

Zvlášť dôležitý je rozvoj spoločného strednodobého a dlhodobého konceptu, stanovenie a rozdelenie kompetencií s ohľadom na spoločné priebežné ciele, ako aj využitie pokrokových a na regionálnej úrovni overených nástrojov, ako napríklad skúmanie budúcnosti (foresight) .

4.8

Integrovaný územný prístup a stratégia tvorby politiky v prospech sociálne zodpovedného rozvoja regiónov.

4.8.1

V našom prostredí, ktoré je otvorené celosvetovej hospodárskej súťaži je potrebné v rámci stratégie tvorby politiky v prospech sociálne zodpovedného rozvoja regiónov zaručiť trvalú dynamiku rozvoja s vysokou sociálnou kvalitou. Takáto stratégia musí preto zahŕňať najmä tieto aspekty:

23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/20

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor je presvedčený, že používanie elektronických médií pri vyučovaní a odbornej príprave – elektronické vzdelávanie (e-Learning) (1) – by malo Európskej únii pomôcť realizovať činnosti zamerané na zvýšenie efektívnosti a kvality vzdelávania, vrátane vzdelávania a odbornej prípravy na pracovisku. To, spoločne s inými opatreniami, zníži náklady na odbornú prípravu zamestnancov, čím sa podstatne zvýši konkurencieschopnosť podnikov, predovšetkým MSP.

1.2

Výbor je presvedčený, že vzdelávanie a odborná príprava podporované informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) je v EÚ stále nedôsledné. Je to spôsobené jazykovou a kultúrnou rôznorodosťou a nezrelosťou príslušných trhov.

1.2.1

Aby sa táto situácia zmenila, všetky vzdelávacie zariadenia, vrátane tých, ktoré pôsobia v oblasti celoživotného vzdelávania (LL – lifelong learning) (2), by mali byť otvorenejšie voči novým formám učenia a mali by byť ochotné využívať ich v čoraz väčšej miere za podpory integrácie vedomostí a skúseností s cieľom dosiahnuť synergiu s plánovaným technologickým a hospodárskym rozvojom.

1.2.2

Výbor sa domnieva, že Európska komisia má ideálnu príležitosť na určenie nového smeru v tomto kontexte. Otázka komunikácie a koordinácie je preto obzvlášť dôležitá pre útvary Komisie, najmä v oblasti vzdelávania a informačnej spoločnosti.

1.2.3

Je načase uznať, že elektronické vzdelávanie sa stalo súčasťou bežného vzdelávacieho systému, a tiež že došlo ku konsolidácii odborných poznatkov v tejto oblasti. To zabezpečí využívanie konzistentných prístupov a prispeje k prejaveniu sa prínosu elektronického vzdelávania.

1.3

EHSV je presvedčený, že v EÚ je potrebné zvýšiť povedomie o IKT, predovšetkým čo sa týka spôsobov, akými tieto technológie môžu podporovať odbornú prípravu v priemysle a celoživotné vzdelávanie, napr. prostredníctvom:

1.4

EHSV vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby pri zavádzaní rozvojových programov súvisiacich s vytvorením informačnej spoločnosti mali na pamäti, že tieto procesy nesmú viesť k žiadnej forme vylúčenia. Preto sa nesmú vytvárať žiadne sociálne, hospodárske či regionálne prekážky brániace v prístupe k elektronickej infraštruktúre ako nástroju učenia.

1.4.1

Výbor zdôrazňuje, že kľúčovou podmienkou na využívanie IKT v celoživotnom vzdelávaní, najmä vo vidieckych oblastiach a malých mestách Spoločenstva, je podpora zo strany EÚ a vlád členských štátov zameraná na širokopásmové internetové pripojenie (3) umožňujúce prístup k systémom elektronického vzdelávania. Situácia v tejto oblasti je mimoriadne zložitá v nových členských štátoch. To ešte viac umocňuje tvrdenie, že prístupu k širokopásmovému internetovému pripojeniu sa nesmú klásť žiadne prekážky.

1.4.2

V tejto súvislosti sa EHSV obracia na Komisiu, aby otázku prístupu k širokopásmovému pripojeniu uznala za súčasť rozsiahlejšej stratégie, ktorej cieľom by bolo zabezpečiť, aby prístup k elektronickým technológiám (eAccess) získal status služby všeobecného záujmu.

1.5

Výbor sa domnieva, že v otázke elektronického diaľkového vzdelávania a odbornej prípravy je potrebné venovať osobitnú pozornosť nebezpečenstvu vzniku generačných rozdielov, a to najmä preto, že čoraz viac činností v oblasti celoživotného vzdelávania dospelých bude prebiehať prostredníctvom IKT.

1.6

EHSV by chcel taktiež upozorniť na to, že elektronické vzdelávanie by malo byť naprojektované tak, aby rešpektovalo potreby nevidiacich. Keďže technické riešenia súvisiace s touto oblasťou sú známe, autori učebníc týkajúcich sa elektronického vzdelávania by mali vychádzať zo súboru pravidiel vypracovaných organizáciami, ktoré zastupujú nevidiacich.

1.7

EHSV je presvedčený, že elektronické vzdelávanie by malo byť účinným nástrojom zvyšovania konkurencieschopnosti podnikov a ich obchodného potenciálu, najmä potenciálu MSP, ktoré musia zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore hospodárskeho rastu a vytváraní pracovných miest.

1.8

Výbor sa domnieva, že rozšírenie rozsahu podpory IT pre celoživotné vzdelávanie v EÚ bude významným prínosom nielen pre zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov, ale tiež na rast sociálneho kapitálu pracujúcich, čo by malo zvýšiť hodnotu kapitálu európskych podnikov.

1.9

EHSV konštatuje, že je naliehavo potrebné definovať novú úlohu občianskej spoločnosti a dialógu medzi sociálnymi partnermi pri podpore a zavádzaní celoživotného vzdelávania podporovaného informačnými technológiami na pracovných trhoch EÚ. Príprava všetkých európskych spoločností na celoživotné vzdelávanie podporované IKT pomôže vytvoriť európsky vedomostný priestor, ako aj spoločnosť založenú na vedomostiach (4).

1.10

Výbor poznamenáva, že integrácia IKT v oblasti vzdelávania a skonsolidovanie elektronického vzdelávania sa uskutočnilo v menšej miere, než sa očakávalo. Preto vyzýva príslušné orgány na európskej a národnej úrovni, aby prijali opatrenia, ktoré by výrazne zvýšili využívanie elektronického vzdelávania. Takýto vývoj môže značne prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti a produktivity priemyslu.

1.11

EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby venovali osobitnú pozornosť potrebám MSP, ich sieťam a zastupiteľským organizáciám s cieľom zabezpečiť, aby čo najlepšie využili IKT na účely odbornej prípravy.

1.12

Výbor je presvedčený, že pomocou komplexných programov a podnetov je potrebné sústavne a systematicky podporovať učiteľov moderných technológií a metodológií (pedagogika v oblasti IT).

1.13

EHVS by chcel zdôrazniť, že Európska komisia by mala venovať mimoriadnu pozornosť otázke práv duševného vlastníctva v oblasti IT vzdelávania.

1.14

V konečných záveroch svojich návrhov a odporúčaní výbor navrhuje, aby sa v súlade s terminológiou zavedenou v EÚ, ako e-Europe, elektronické vzdelávanie (e-learning), počítačové zručnosti (e-skills), atď. zaviedol pre celoživotné vzdelávanie podporované IKT výraz e-LL (e-lifelong learning), čím sa zdôrazní úloha a potreba rozvíjania a rozširovania tejto formy vzdelávania v rámci akčného plánu e-Europe a následnej iniciatívy i2010.

2.1

Stanovisko skúma prínos celoživotného vzdelávania podporovaného IKT k zvýšeniu konkurencieschopnosti, priemyselným zmenám a rozvoju spoločenského kapitálu v Európskej únii.

2.2

V súlade s uskutočňovaním Lisabonskej stratégie sa celoživotné vzdelávanie stáva jednou z najdôležitejších koncepcií vzdelávacej politiky a nových vzdelávacích programov EÚ na obdobie rokov 2007 – 2013 (5). Flexibilné a otvorené metódy vzdelávania a odbornej prípravy využívajúce IKT budú určite zohrávať kľúčovú úlohu v rozvoji hospodárstva založeného na vedomostiach.

2.3

V náväznosti na prelomový program e-Europe a opatrenia na zavedenie elektronického vzdelávania (e-learning), ktoré už priniesli sľubné výsledky, je potrebné zvážiť, ako by sa dali tieto úspechy využiť vo vzťahu k zmenám v priemysle, ako vytvárať ďalšie príležitosti spojené s týmito úspechmi a ako načrtnúť perspektívy do budúcnosti.

3.1

Európsky parlament a Rada Európskej únie uznali význam informačných technológií pre rozvoj ľudských zdrojov a prijali viacročný program (6) (2004 – 2006) pre účinnú integráciu IKT do vzdelávacích systémov v Európe. Základným cieľom tohto programu je využívanie IKT na zabezpečenie vysokej kvality vzdelávania a odbornej prípravy v kontexte celoživotného vzdelávania.

3.2

V uplynulom desaťročí dominovalo otvorené, flexibilné diaľkové vzdelávanie spoločne s elektronickým vzdelávaním. V súčasnosti sa mu opäť venuje pozornosť, tentoraz v širších súvislostiach. Vzdelávanie podporované IKT, čiže elektronické vzdelávanie umožňuje väčšiu flexibilitu nášho života, vzdelávania a práce a je považované za jeden z hlavných spôsobov dosiahnutia cieľov Lisabonskej stratégie. Čoraz väčší význam nadobúda neformálne (7) a mimo-inštitucionálne (8) vzdelávanie sa a odborná príprava priamo na pracovisku.

3.3

Stanovisko EHSV z roku 2004 na tému „Zlepšovanie implementácie Lisabonskej stratégie“ (9) zdôraznilo potrebu preskúmania nových možností znalostnej ekonomiky a významu väčšej expanzie informačných technológií a inovačných procesov.

3.3.1

Taktiež upozornilo na nedostatky vo vzdelávacích systémoch a na potrebu lepšej integrácie sociálneho rozmeru.

3.4

Niektoré iniciatívy Únie v oblasti vzdelávania podporovaného IKT, ktoré sa realizovali v priebehu uplynulej dekády priniesli mimoriadne dobré výsledky, ale niektoré z nich sa ukázali ako nekoherentné a nedosiahli plánované kvantitatívne a kvalitatívne výsledky.

3.4.1

Prvé modely s prvkami elektronického vzdelávania boli zamerané na jednotlivcov a odovzdávanie vopred určených poznatkov „zhora“. Ich súčasťou nebolo žiadne didaktické poradenstvo či podpora hodnotiteľov a čiastočne boli sklamaním pre tých, ktorí sa medzi prvými snažili prispôsobiť tejto forme vzdelávania.

3.4.2

Rýchly technologický vývoj, zvýšený hospodársky tlak a odlišné tempo vládnych opatrení v priebehu posledných niekoľkých rokov, ktoré mali prispieť k zavedeniu IKT do oblasti vzdelávania a odbornej prípravy nedokázali v dostatočnej miere zabezpečiť rozvoj odborných zručností.

3.5

EU si stanovila, že v roku 2010 bude 12,5 % dospelých obyvateľov EÚ vo veku 25 až 64 rokov zapojených do rôznych foriem celoživotného vzdelávania, kým v súčasnosti je to v priemere 10 % (10). Stanovené ciele je však možné dosiahnuť len prostredníctvom intenzívnejšieho rozširovania vzdelávania a odbornej prípravy podporovaných IKT.

3.5.1

Vzhľadom na skutočnosť, že v horizonte nasledujúcich piatich rokov bude iba 15 % novovytvorených pracovných miest určených pracovníkom s nízkou kvalifikáciou, kým 50 % bude vyžadovať vysokokvalifikovaných pracovníkov (11), sú výzvy, ktorým čelia vzdelávacie a odborno-prípravné programy Komisie a členských štátov EÚ o to väčšie.

3.6

Novou iniciatívou EÚ v súvislosti s oznámením Komisie „Iniciatíva i2010“ (12) je iniciatíva digitálnej integrácie (e-Inclusion), ktorý sa zameriava jednak na integráciu IKT a jednak na využívanie IKT ako prostriedku na dosiahnutie integrácie (13). Cieľom politiky v oblasti digitálnej integrácie je odstrániť prekážky pri používaní IKT a podporovať využívanie IKT na predchádzanie vylúčeniu, ako aj na zlepšenie hospodárskej produktivity a možností v oblasti pracovných príležitostí.

3.6.1

Dôležitým aspektom iniciatívy digitálnej integrácie je elektronické diaľkové vzdelávanie (e-distance learning), ktorého cieľom je zmierniť alebo predísť marginalizácii profesijných skupín, ktoré majú v dôsledku svojej zemepisnej polohy, sociálneho postavenia alebo špeciálnych vzdelávacích potrieb obmedzený prístup k tradičným formám vzdelávania.

3.6.2

Výhodami diaľkového vzdelávania sú: nezávislosť od miesta výučby, možnosť prispôsobenia tempa učenia potrebám jednotlivca, využívanie moderných informačných technológií, možnosť vzdelávania sa pre osoby zo znevýhodnených skupín, atď.

3.6.3

Vo svojom nedávnom stanovisku (14) EHSV vyzval zástupcov vlád a podnikateľských sektorov, aby vypracovali a podporili opatrenia, týkajúce sa vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti IKT pre rôzne sociálne skupiny, ktorým hrozí tzv. e-exclusion  (15).

3.6.4

Realizácia programu digitálnej integrácie sa tiež spája s podporou tzv. digitálnej gramotnosti (16), ktorá sa stala synonymom modernej spoločnosti založenej na vedomostiach. Čo najskoršie uznanie digitálnej gramotnosti ako jednej z kľúčových zručností celoživotného vzdelávania, medziiným v súvislosti s nedávnym stanoviskom EHSV (17), sa zdá byť nielen potrebné, ale aj evidentné.

3.7

Podpora počítačových zručností (e-skills) (18) má významný vplyv na rôzne aspekty priemyselných zmien. Výraz e-skills zahŕňa odborníkov na IKT, užívateľov IKT a zručnosti v oblasti elektronického podnikania (e-business). Komisia v rámci podpory rozsiahleho programu e-skills nedávno navrhla sériu opatrení, z ktorých sa mnohé týkajú priemyslu a rozširovania počítačových zručností na trhu práce, ako aj rozvíjania a podpory nových zručností súvisiacich s používaním IKT (tzv. e-competences) (19).

3.7.1

Partnerstvo medzi zástupcami zainteresovaných strán zohráva kľúčovú úlohu v prípade opatrení súvisiacich s e-skills, ako aj v prípade súboru otázok spojených so zavedením celoživotného vzdelávania podporovaného IKT. Medzi tieto zainteresované strany patria:

3.8

Pre dosiahnutie cieľov stratégie i2010 a cieľov projektov týkajúcich sa e-Inclusion má kľúčový význam rozšírenie širokopásmového internetového pripojenia, ktoré nemá byť obmedzené výlučne na veľké mestá, ale malo by byť prístupné aj obyvateľom menej rozvinutých regiónov (20).

3.8.1

Je potrebné venovať pozornosť skutočnosti, že v 15 „starých“ členských štátoch EÚ má v mestských oblastiach prístup k širokopásmovému pripojeniu približne 90 % podnikov a domácností, no vo vidieckych a odľahlých oblastiach je to iba 60 %. Tieto rozdiely sú oveľa výraznejšie v nových členských štátoch.

3.8.2

Širokopásmové pripojenie má zásadný význam nielen pre rast konkurencieschopnosti podnikov a hospodársky rozvoj regiónov, ale tiež pre oblasť vzdelávania a odbornej prípravy, najmä tam, kde sa v programoch odbornej prípravy využíva elektronické vzdelávanie.

3.9

Aby sa mohlo zlepšiť využívanie celoživotného elektronického vzdelávania, a tým aj zvýšiť jeho efektívnosť, bola by v súčasnej dobe veľmi žiadúca politická diskusia na túto tému. EÚ má najlepšie predpoklady na to, aby mohla dať politike v tejto oblasti nový smer.

3.9.1

Súčasné politiky dávajú de facto prioritu zavádzaniu IKT do inštitúcií formálneho vzdelávania, predovšetkým do škôl a univerzít. V prípade celoživotného vzdelávania a neformálneho a mimo-inštitucionálneho vzdelávania dospelých sa IKT venuje oveľa menšia pozornosť a pridelené prostriedky na ich využívanie sú značne skromnejšie.

4.1

V súlade s obsahom oznámenia Komisie z roku 2002 (21) a stanoviskom EHSV na tému „Odborná príprava a produktivita“ sa dá povedať, že produktivita je kľúčom k rastu konkurencieschopnosti podnikov a európskych ekonomík, ako aj k hospodárskemu rastu. Zvýšenie produktivity závisí do veľkej miery od rozvoja vo využívaní IKT podnikmi a od schopnosti pracovníkov prispôsobiť sa požiadavkám modernizovaného priemyslu.

4.1.1

Napriek tomu, že masívne propagované elektronické technológie v počiatočných štádiách rozvoja nesplnili očakávania, elektronické odvetvia spoločností a ekonomík skutočne ukazujú nebývalý rozvoj a stále majú veľký potenciál.

4.1.2

V tejto súvislosti Európska komisia právom uznáva a oceňuje význam moderných IKT pri podpore konkurencieschopnosti a inovácií, ako aj v hospodárstve založenom na vedomostiach, najmä v prípade MSP.

4.2

Cestou na zlepšenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva musí byť odborné vzdelávanie realizované prostredníctvom programov a odbornej prípravy využívajúcich IKT. Vytvorenie súdržných, mobilných a flexibilných systémov vzdelávania a odbornej prípravy pre uchádzačov o prácu, ľudí pripravujúcich sa na prácu a pracovníkov v priemysle zvýši tempo získavania ich vedomostí a umožní uskutočnenie dôležitých technologických zmien a inovácií vo výrobných podnikoch, čím sa zvýši ich konkurencieschopnosť.

4.2.1

V tejto súvislosti by zavedenie celoživotného vzdelávania podporovaného IKT v podnikoch a im blízkych oblastiach malo zvýšiť ich konkurencieschopnosť a prispieť k nárastu sociálneho kapitálu osôb tam zamestnaných, a tiež prispieť k zvýšeniu hodnoty kapitálu európskych podnikov.

4.3

Okolo roku 1994 nastal prelom v súvislosti so zavádzaním a využívaním elektronického vzdelávania, keď sa v priemysle, najmä vo veľkých spoločnostiach, začala využívať táto metóda vo väčšom rozsahu, a to v rámci vnútropodnikových školení a rozvoja ľudských zdrojov. Elektronické vzdelávanie preukázalo svoju zrelosť, keď prejavilo schopnosť poskytovať konsolidované a udržateľné riešenia prekonalo predchádzajúce obdobie šírenia zjednodušených propagačných a marketingových informácií. V súčasnosti MSP predstavujú z mnohých dôvodov takmer znevýhodnenú skupinu užívateľov elektronickej formy vzdelávania. Využívanie tejto vzdelávacej metódy (a často aj IKT) je v ich prípade obmedzené a väčšine zamestnancov MSP hrozí, že nebudú mať možnosť zapojiť sa do procesu ďalšieho vzdelávania. Väčšia podpora elektronického vzdelávania by mohla v značnej miere zvýšiť konkurencieschopnosť MSP a prispieť k ich efektívnosti. Príslušné orgány na európskej a národnej úrovni by mali zvýšiť povedomie o tejto otázke a zaviesť opatrenia na podporu využívania IKT v sektore MSP na vzdelávacie účely.

4.4

Sociálny kapitál zahŕňa zručnosti, informácie, kultúru, vedomosti a tvorivosť jednotlivcov, ako aj vzťahy medzi ľuďmi a organizáciami. Význam týchto zdrojov pre hospodársky rozvoj a sprievodné priemyselné zmeny je potrebné v tejto súvislosti analyzovať z hľadiska vzťahu medzi ich budovaním, šírením, využívaním, ako aj ich prínosom.

4.4.1

Vysoká úroveň sociálneho kapitálu bezprostredne determinuje schopnosť vytvárať spoločnosť založenú na vedomostiach: tvorivú, inovačnú, otvorenú zmenám a schopnú vytvárať trvalé sociálne a ekonomické väzby. Jedným zo základných kameňov takejto spoločnosti je investovanie do vedy, vzdelávania a odbornej prípravy.

4.4.2

Sociálny kapitál je možné zvýšiť prostredníctvom schopnosti príslušných zainteresovaných strán (pozri odsek 3.7.1) spolupracovať formou partnerstva na všetkých programoch a činnostiach súvisiacich so vzdelávaním a odbornou prípravou podporovanými IKT, a najmä celoživotným vzdelávaním.

4.5

Elektronické diaľkové vzdelávanie a odborná príprava môžu umožniť systematický, rýchlejší a lacnejší prenos vedomostí, ktoré majú mimoriadny význam najmä pre priemysel, pretože sú dôležitým prvkom jeho ľudského kapitálu a uľahčujú prenos vedomostí z výskumných ústavov do priemyslu.

4.5.1

Vzdelaní zamestnanci, ktorí si svoju kvalifikáciu neustále zvyšujú, sú dôležitým činiteľom určujúcim hodnotu danej firmy či podniku. Práve vďaka nim sú možné zmeny vo výrobnej technológii a jej forme a prispôsobenie sa požiadavkám trhu práce.

4.6

Európska komisia zdôrazňuje (22), že rýchly technologický rozvoj a meniace sa hospodárske podmienky si vynucujú dlhodobé investície do rozvoja ľudských zdrojov za účasti súkromných osôb, podnikov, sociálnych partnerov a verejných orgánov. Žiaľ v štátoch EÚ chýba výrazná tendencia k zvyšovaniu verejných výdavkov na vzdelanie, ktoré sa v priemere pohybujú na úrovni približne 5 % HDP, pričom rozdiely medzi jednotlivými štátmi sú značné, niekedy až drastické.

4.7

Investovanie do rozvoja ľudských zdrojov má priamy vplyv na rast produktivity a taktiež je atraktívnou formou investovania na mikroekonomickej a sociálnej úrovni. Štúdie (23) ukazujú, že každý rok vzdelávania priamo zvyšuje hospodársky rast o približne 5 % v krátkodobom a zhruba o 2,5 % v dlhodobom horizonte. Potvrdzujú to aj závery Európskej rady (24), ktorá zdôrazňuje, že investície do vzdelávania a odbornej prípravy prinášajú vysoké zisky a rozhodne prevyšujú vynaložené náklady.

4.8

Rýchly technologický rozvoj vedie ku vzniku moderných výrobných zariadení, ktorých súčasťou je často IT vybavenie, a na ich obsluhu je potrebný personál so znalosťami IKT. Nie vždy je možné takých pracovníkov získať okamžite, ale vďaka rozsiahlemu využívaniu IKT vo vyučovaní a odbornej príprave, najmä v celoživotnom vzdelávaní, bude určite jednoduchšie týchto pracovníkov na trhu práce nájsť.

4.9

Na základe uvedených dôvodov a vzhľadom na súčasné priemyselné zmeny by bolo potrebné podniknúť intenzívne kroky na rýchle zavedenie IKT do celoživotného vzdelávania. Tieto kroky by mali zamestnancom európskych výrobných firiem, ako aj nezamestnaným počas odbornej prípravy urýchliť proces získavania nových vedomostí a zručností. Práve nezamestnaným by mal byť zabezpečený prístup k odbornej príprave v oblasti IKT, ktorá by bola financovaná z verejných zdrojov (25).

4.9.1

Nezamestnaní majú slabú motiváciu k samovzdelávaniu, pretože majú príliš málo príležitostí na využitie získaných vedomostí. Najlepšou motiváciou je konkrétna možnosť získať nové zamestnanie, a to na základe špecifického vyškolenia či rekvalifikácie, ktoré by v ideálnom prípade zabezpečila firma, ktorá dané zamestnanie ponúka.

4.9.2

Takáto situácia by mohla vytvoriť vhodné podmienky na zavedenie celoživotného vzdelávania podporovaného IKT, no v oblastiach, kde by to bolo skutočne žiadúce (roľnícke oblasti s úpadkovými výrobnými podnikmi, čo predstavuje typickú situáciu v nových členských štátoch), nie je vybudovaná vyhovujúca infraštruktúra.

4.9.3

Infraštruktúra v týchto oblastiach si vyžaduje podporu zo strany vlády a Únie, pretože IT spoločnosti nie sú ochotné pokrývať náklady súvisiace so sprístupnením internetu v chudobných oblastiach (malých mestách a obciach).

23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/26

—

priame a doplňujúce opatrenia na vytvorenie vnútorného trhu so službami pre podniky a najmä na odstránenie prekážok bezproblémového fungovania tohto odvetvia (prekážky obmedzujúce integráciu trhu, mobilitu práce a hospodársky rast),

—

bezodkladné uznanie služieb pre podniky ako neoddeliteľnej súčasti priemyselnej politiky. Európska komisia by to mala zobrať na vedomie a prijať opatrenia na rozšírenie rámca európskej priemyselnej politiky prostredníctvom zahrnutia služieb pre podniky,

—

vytvorenie európskeho centra na monitorovanie služieb pre podniky s cieľom zbierať informácie, podporovať výskum, stimulovať diskusiu a monitorovať realizáciu politických odporúčaní,

—

posilnenie sociálneho dialógu na monitorovanie a vyhodnotenie zmien pracovných podmienok a pracovných príležitostí vyplývajúcich zo štrukturálnych zmien, ktoré sú tiež východiskom novej oblasti ekonomiky – služieb pre podniky.

—

podpora služieb pre podniky ako prostriedku na zlepšovanie výkonnosti a produktivity a na dosiahnutie konkurenčných výhod oproti krajinám s nízkymi mzdami a iným krajinám na globálnom trhu,

—

podpora rozsiahlejšieho a efektívnejšieho využívania služieb pre podniky malými a strednými podnikmi,

—

podpora zamestnanosti a rozvojom pracovných podmienok v službách pre podniky ako prostriedku na zlepšenie produktivity, kvality služieb a životných podmienok,

—

cielené školiace a rekvalifikačné programy na posilnenie adaptability a zlepšenie možnosti zamestnania pracovníkov postihnutých štrukturálnymi zmenami.

—

Programy zamerané na výskum a vývoj financované z verejných zdrojov a realizované na národnej a európskej úrovni, by mali venovať osobitnú pozornosť opatreniam a projektom zameraným na zvýšenie výroby a využívanie inovatívnych služieb pre podniky.

—

Je potrebné venovať pozornosť špecifickým projektom v oblasti služieb vo výrobe intenzívne využívajúcich vedomosti, čo povedie k inováciám a perspektíve vysokej produktivity a rastu (napr. informačné a komunikačné technológie a služby v oblasti výskumu a vývoja).

—

Služby pre podniky sú v znalostnej ekonomike zdrojom inovácií. Je potrebné podporovať výskum s cieľom ďalej rozvíjať „vedu o službách“, predovšetkým metodologické know-how, ktoré sa má realizovať v hospodárskych procesoch.

—

Je potrebné posilniť aj práva duševného vlastníctva a iné ochranné mechanizmy prostredníctvom prijatia legislatívy v oblasti patentových konaní a motivovať tak firmy, aby viac investovali do výskumu, vývoja a inovácií.

—

Je potrebné uznať úlohu informačných a komunikačných technológií a podporiť ju cieľmi, ako napr. zabezpečenie dodávok služieb, predovšetkým pre MSP prostredníctvom vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia na internet v celej Európe, a zároveň sa snažiť riešiť problémy bezpečnosti a ochrany súkromia súvisiace s digitálnymi sieťami pri elektronickej komunikácii. Iniciatíva Európskej komisie nazvaná „i2010“ zohráva v tejto súvislosti dôležitú úlohu.

—

Vývoj služieb (service engineering) je novou disciplínou, ktorú možno využiť ako základ na zlepšenie výslednej kvality služieb pre podniky pomocou zlepšeného systematického plánovania. Tento inovatívny postup by sa mal ďalej rozvíjať ako samostatný výskumný a študijný odbor na univerzitách, ekonomických školách a v iných vzdelávacích inštitúciách.

—

Normy môžu zohrávať užitočnú úlohu pre vyššiu kvalitu služieb a lepšiu integráciu trhov EÚ. Na tento účel je potrebné stimulovať podporu dobrovoľnej tvorby noriem v oblasti služieb vo všeobecnosti, najmä však v oblasti služieb pre podniky.

—

Hľadať riešenia na posilnenie ľudského kapitálu v EÚ a na zvrátenie procesu rastúceho úniku mozgov z výskumných aktivít EÚ.

—

Zavedenie nových stimulov pre súkromný sektor, aby zvýšil svoj podiel na aktivitách v oblasti výskumu a vývoja v súlade s Lisabonskou stratégiou.

—

Zlepšiť údaje a informácie o službách pre podniky a o službách, ktoré poskytujú priemyselné podniky.

—

Zlepšiť transparentnosť trhov dodávateľov služieb pre podniky.

—

Poskytnutie väčšieho objemu zdrojov na skvalitnenie rôznych vzdelávacích aktivít, elektronického vzdelávania (e-learning) a jazykových znalostí s cieľom podporiť rozvoj cezhraničných služieb pre podniky.

1.1

Toto stanovisko skúma dopady služieb pre podniky na zamestnanosť, konkurencieschopnosť a produktivitu európskych výrobných odvetví a ako možno túto oblasť ďalej rozvíjať v súlade s Lisabonskou stratégiou. Pozornosť sa venuje aj rozvíjaniu novej disciplíny – vývoju služieb a dôsledkom externalizácie/nákupu služieb pre podniky.

1.2

Existujú obavy týkajúce sa perspektívy európskeho hospodárstva a toho, ako sa vysporiada s realitou silnej konkurencie zo strany ekonomík s nízkymi mzdami. Vo výrobnej sfére i v službách prišlo v Európe k zániku veľkého množstva pracovných miest v prospech iných krajín s komparatívnou výhodou v oblasti nákladov a zručností (napr. Čína vo výrobnej oblasti a India v oblasti služieb pre podniky). Napriek tomuto vývoju zohráva výroba naďalej kľúčovú úlohu v ekonomike Európy. Podľa najnovších dostupných štatistík za rok 2004 vedie EÚ ako najväčší vývozca obchodného tovaru a služieb s hodnotou vyše 1 200 miliárd USD (1).

1.3

Vychádza sa zároveň z predpokladu, že výrobný priemysel zostal hlavným zdrojom technologických zmien a inovácií v EÚ, ale treba zároveň konštatovať, že za uplynulé desaťročie neuspel pri rozširovaní svojich aktivít v oblasti špičkových technológií a odvetviach s vyššou pridanou hodnotou. Rast súvisiaci so službami pre podniky, predovšetkým prostredníctvom využívania služieb intenzívne využívajúcich vedomosti, je dodatočným kanálom na rozvoj nových technológií, nových pracovných príležitostí a získanie nových konkurenčných výhod. Služby pre podniky poskytujú zároveň zdroj netechnologických inovácií (napr. organizačných), čo zlepšuje nehmotný majetok firiem a know-how pracovníkov.

1.4

Pozoruhodný posun v spotrebe smerom k službám vo vysoko rozvinutých ekonomikách nenaznačuje trend smerujúci k deindustrializácii, ako sa to niekedy predpokladá. Tieto trendy možno vnímať ako štatistický odraz prehĺbenia deľby práce v rámci rozvinutých ekonomík a rozkladu predtým celistvých vertikálne usporiadaných reťazcov tvorby hodnôt. Špecializovaní poskytovatelia služieb teraz ponúkajú také služby, ktoré si predtým výrobné podniky zabezpečovali vlastnými silami. Vznikli nové podniky v oblasti služieb a tie podporujú úsilie európskeho priemyslu zvýšiť efektivitu a absorbovať nové technológie, čo povedie k vytvoreniu nových produktov s vyššou pridanou hodnotou.

1.5

Súčasný výskum naznačuje, že typ ekonomiky, ktorý sa teraz rozvíja, predstavuje model, v ktorom sú služby a výroba už svojou podstatou integrované a navzájom sa dopĺňajú. Dopyt po službách existuje v prostredí so silným priemyslom a rozvíja sa ako jeho dôsledok. Tieto dve zložky nepredstavujú navzájom sa vylučujúce alternatívy (2).

1.6

Toto stanovisko nepresadzuje osobitnú podporu služieb na úkor priemyslu, ale zdôrazňuje vzájomné prepojenie medzi výrobou a sférou služieb (3) a pozitívny potenciál na zlepšenie a expanziu služieb pre podniky. EHSV zdôrazňuje pozitívny prínos služieb pre podniky k zvýšeniu produktivity a konkurencieschopnosti európskeho výrobného priemyslu. Odvetvie služieb pre podniky zároveň zlepšuje svoju vlastnú produktivitu prostredníctvom inovácií, vrátane rýchleho zavádzania nových technológií tým, že priťahuje vysokokvalifikovaných pracovníkov a zlepšuje pracovné podmienky (4).

1.7

Externalizácia/nákup služieb od špecializovaných poskytovateľov služieb, ktorí sú schopní využiť racionalizačné účinky a neustály proces inovácií, má pozitívny účinok na náklady a produktivitu. Napriek tomu sa zdá, že MSP nevyužívajú inovatívne a znalostné služby v dostatočnom rozsahu. Je tiež potrebné podporiť schopnosť pracovníkov prechádzať z výrobnej sféry do sféry služieb pre podniky, a to prostredníctvom príslušných vzdelávacích programov.

1.8

V súčasnosti poskytujú väčšinu služieb určených pre podniky domáci dodávatelia. Neexistuje však záruka, že tak bude aj v budúcnosti. Mnohé služby pre podniky možno dodávať zo zahraničia na širšej európskej úrovni, vrátane nových členských štátov a kandidátskych krajín, alebo dokonca aj v globálnom meradle, podľa nákladov a príležitostí (tzv. „near-shoring“ a „offshore outsourcing“). Najaktuálnejšie údaje dokazujú, že EÚ 25 mala v roku 2004 pri službách kladnú obchodnú bilanciu vo výške 42,8 miliardy EUR (nárast o 5,8 mld. EUR v porovnaní s rokom 2003 (5).).

1.9

Je potrebné neustále a dôkladne analyzovať podnikové štruktúry a procesy s cieľom identifikovať tie funkcie, ktoré možno nakúpiť u špecializovaných dodávateľov služieb pre podniky alebo sietí podnikov (spoločné služby), ktorí dokážu takéto funkcie vykonávať efektívnejšie tým, že fungujú v širšom meradle a koncentrujú svoje odborné zameranie. Hoci táto skutočnosť by mohla ovplyvniť zamestnanosť vo výrobných odvetviach, niekedy môže napomôcť aj pri kompenzácii prípadných negatívnych dôsledkov procesu tzv. „offshore outsourcing“, zachovať výrobné odvetvia v Európe a zvýšiť dopyt po zamestnancoch v oblasti služieb pre podniky. Posilnenie kvalifikovaných pracovných miest s charakterom služieb v podnikoch poskytuje novú konkurenčnú výhodu.

2.1

Všetky odvetvia európskeho hospodárstva pociťujú dôsledky globalizácie a potrebu zmeny, aby sa dokázali prispôsobiť novým podmienkam. Priemyselná politika môže v tejto súvislosti zohrávať pozitívnu úlohu. Európska komisia konštatovala vo svojom oznámení Podpora štrukturálnych zmien: priemyselná politika pre rozšírenú Európu  (6), že jej cieľom je vyvinúť primeranú priemyselnú politiku, ktorá by reagovala na zmeny v priemysle:

2.2

Európska komisia zverejnila prednedávnom oznámenie na tému Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Rámcová politika posilnenia výroby v EÚ – smerom k integrovanejšiemu prístupu k priemyselnej politike  (7). V tomto rámci pre priemyselnú politiku Komisia identifikovala sedem hlavných medziodvetvových iniciatív:

Veľkým nedostatkom tohto oznámenia je ignorovanie služieb vo všeobecnosti, osobitne však služieb pre podniky. EHSV zastáva názor, že služby pre podniky tvoria neoddeliteľnú časť priemyselnej politiky a vyzýva Európsku komisiu, aby rozšírila záber budúcej priemyselnej politiky a integrovala do nej aj služby pre podniky. Efektívna priemyselná politika bude musieť zohľadniť aj sociálne implikácie a otázky zamestnanosti súvisiace s priemyselnými zmenami. To znamená väčší dôraz na celoživotné vzdelávanie a podporu väčšej mobility pracovníkov.

2.3

Európa si musí vo väčšej miere a intenzívnejšie osvojiť informačné a komunikačné technológie (IKT). Intenzifikácia IKT a ich integrácia do priemyslu je rovnako dôležitá, ako aj ich integrácia do služieb pre podniky. Čo sa týka informačných technológií (IT), zaostáva Európa za hlavnými konkurentmi. Výdavky na IT v roku 2004 na osobu predstavovali v západnej Európe 732 EUR, v USA to bolo 1 161 EUR a v Japonsku 1 012 EUR. Výdavky na IT vyjadrené v percentách HDP predstavovali v západnej Európe 3,08 %, v USA to bolo 4,55 % a v Japonsku 3,59 % (8). Odborná pracovná skupina pre IKT, ktorú vytvorila Európska komisia, zohráva v tejto súvislosti dôležitú úlohu.

2.4

Deficit európskych výrobcov v oblasti produktivity sa často pripisuje nedostatočnému nasadeniu technológií a nedostatočnému využívaniu potenciálu IKT, predovšetkým zo strany MSP. Zdá sa, že tento problém nie je spôsobený nákladmi na hardvér, ale nedostatkom znalostí MSP v oblasti IKT, čo zhoršuje schopnosť MSP zareagovať na rýchle zmeny a rastúcu komplexnosť IKT. Existuje teda „digitálna priepasť“, ktorá oddeľuje malé a stredné podniky a ktorej dôsledkom je nedostatočné využitie plného potenciálu IKT a modelov elektronického obchodovania (9). Úloha služieb pre podniky je dôležitá pri zvyšovaní efektivity IKT a tým aj dosiahnutí trvalého rastu produktivity.

2.5

Jednotný trh služieb vo všeobecnosti a služieb pre podniky osobitne nie je ešte vytvorený a existuje množstvo prekážok, ktoré bránia efektivite, konkurencieschopnosti a vytvoreniu nových pracovných príležitostí. Množstvo prekážok identifikovala správa „Stav jednotného trhu služieb“ (10), ale implementáciou Lisabonskej stratégie sa dosiahol určitý pokrok. Okrem aspektu regulácie trhov vzhľadom na služby pre podniky sú potrebné doplňujúce opatrenia, ako napr. tie, ktoré sú uvedené v tomto dokumente, aby sa zabezpečila potrebná konkurencieschopnosť EÚ na globálnom trhu ako aj spoločenský a hospodársky pokrok.

3.2

Služby pre podniky sú skupinou veľmi rôznorodých aktivít siahajúcich od odborných služieb (inžinierske služby, účtovníctvo, právne služby), až po služby s vysokou pridanou hodnotou (napr. služby v oblasti IKT, konzultácie týkajúce sa riadenia), personálne služby (výber personálu, externalizácia, dočasné práce) a služby umožňujúce činnosť podniku či už s nízkou pridanou hodnotou (napr. upratovanie, bezpečnosť, stravovanie) alebo s rastúcou pridanou hodnotou (správa energie, zásobovanie a úprava vôd a ďalších kvapalín, spracovanie vzduchu a odpadu). V týchto skupinách aktivít si zaslúžia osobitnú pozornosť pracovné a sociálne podmienky.

Tabuľka 1.   Hlavné služby potrebné na fungovanie podnikov (funkčný prístup) (12)

3.4

V súčasnosti stále viac výrobných podnikov podniká aj v oblasti služieb. Podniky neponúkajú len zákaznícky servis, ale v čoraz väčšej miere objavujú pridanú hodnotu vo forme predaja odborných znalostí, ktoré nadobudli v oblasti výroby, dizajnu alebo inovácie procesov iným podnikom, a rozšírili si tak predmet podnikania. Vytvára sa tak nový model hybridného podniku, ktorý vyvíja výrobné aktivity a zároveň ponúka služby. Zákazníci stále vo väčšej miere hľadajú celkové riešenia, nielen jednoduché produkty, a často je to práve schopnosť poskytnúť dodatočné služby, ktorá zabezpečí výrobnému podniku konkurenčnú výhodu.

3.5

Nedostatok štatistických údajov o službách pre podniky  (14). Existuje nedostatok štatistických informácií o dopyte po službách. Vzájomné vzťahy medzi rôznymi odvetviami nie sú dostatočne zdokumentované. Informácie o aktivitách sféry služieb a jej prínose do národných hospodárstiev jednotlivých členských štátov by sa zrejme mali zlepšiť na základe revízie klasifikačného systému NACE, ktorá sa má uskutočniť v roku 2007. Revidovaná klasifikácia poskytne lepší pohľad na štruktúru a vývoj odvetvia služieb (15). Chýbajú aj informácie o rozsahu, v akom priemyselné podniky poskytujú rôzne služby.

3.6

Informácie a analýzy týkajúce sa služieb podnikom sú len čiastkové a zriedkavé. EHSV zastáva názor, že je potrebné vytvoriť európske centrum monitorovania služieb pre podniky s cieľom zozbierať informácie, podporiť výskum, stimulovať diskusiu a monitorovať realizáciu politických odporúčaní. Monitorovacie centrum alebo podobné opatrenie by viedlo k lepšiemu porozumeniu rýchleho vývoja odvetvia a poslúžilo by ako fórum pre tvorcov politík a zainteresované strany.

3.7

Štandardizácia služieb Ďalšie urýchlenie dobrovoľného vytvárania noriem služieb na základe potrieb trhu a jasných požiadaviek zahŕňa stanovenie základných bezpečnostných, kvalitatívnych a realizačných noriem ako aj podporu hospodárskej súťaže a inovácie pri poskytovaní služieb. Na túto výzvu musia zareagovať CEN, ISO a národné orgány pre normalizáciu. Vývoj dobrovoľných noriem vo sfére služieb by isto stimuloval cezhraničné obchodovanie so službami a pomohol by posilniť vnútorný trh so službami.

4.1

Služby pre podniky majú pre MSP veľký význam, aby si uvedomili svoj potenciálny prínos pre inovácie a rast. Existuje množstvo dôkazov toho, že najdynamickejšie MSP vo veľkej miere využívajú služby pre podniky. Vzhľadom na tlak internacionalizácie je potrebné podporiť väčšie využívanie týchto služieb väčším počtom MSP.

4.2

Na schopnosť krajiny produkovať nové myšlienky a dlhodobo na trhu umiestňovať inovatívne technológie má vplyv viacero faktorov (17):

4.3

V EÚ sa 85 % výskumu sústreďuje na výrobné odvetvia (v USA je to 66 %), no neexistujú spoľahlivé údaje uvádzajúce podiel výskumu a vývoja v rámci sféry služieb. Z celého výskumu a vývoja, ktorý realizujú výrobné odvetvia, sa 87,5 % sústreďuje do ôsmych špecifických oblastí (chemikálie, strojárstvo, kancelárska technika, elektrotechnika, polovodiče, výroba nástrojov, motorové vozidlá a letecký priemysel, resp. vesmírne lety).

4.4

Čo sa týka absolútnych výdavkov, nebola EÚ schopná eliminovať zaostávanie za USA, naopak: jej zaostávanie sa počas posledného desaťročia ešte prehĺbilo.

4.5

Väčšie zameranie na financovanie výskumu a vývoja na špičkové technológie a služby intenzívne využívajúce znalosti (veľké rozpätie zisku) má rozhodujúci význam pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. „Cieľ 3 %“ (18) by sa dal dosiahnuť ľahšie, ak by vlády zvýšili svoje finančné záväzky a ak by bol súkromný sektor motivovaný viac investovať do tejto oblasti, vrátane služieb pre podniky.

4.6

Európsky technologický inštitút, ako ho navrhla Európska komisia v jednom z nedávnych oznámení (19), je užitočný, no technológie musia byť sprevádzane efektívnymi obchodnými a organizačnými stratégiami.

4.7

Účinky inovatívnych funkcií služieb pre podniky sú uvedené v tabuľke:

Tabuľka 2.   Inovatívne funkcie služieb pre podniky (20)

4.8

Niektoré z najinovatívnejších európskych spoločností možno nájsť v oblasti služieb pre podniky, no celková úroveň výskumu a vývoja v oblasti služieb je príliš nízka a nedostatočne štruktúrovaná. Nové modely služieb a obchodovania vznikajú často z nákladných a časovo náročných pokusov a neúspechov jednotlivých podnikov. Je potrebné, aby EÚ podporovala výskum vo vybraných oblastiach s cieľom zmodernizovať know-how podnikov v rozhodujúcich globálnych špičkových technológiách.

4.9

Je dôležité nájsť spôsoby, ako zlepšiť prístup MSP k výsledkom výskumu a podporiť ich pri krátkodobom vývoji produktov.

4.10

Ak majú podniky investovať viac do inovácií a výskumu a vývoja, musí Európska komisia zabezpečiť primeranú ochranu práv duševného vlastníctva a je tiež potrebné prijať opatrenia na realizáciu predloženého návrhu na patentovanie vynálezov zabudovaných do počítačov.

4.11

Nevyhnutné sú lepšie právne predpisy a úpravy.

5.1

Je potrebné radikálne prepracovať systém nadobúdania vedomostí v EÚ. To zahŕňa:

6.1

Inovácie v oblasti služieb sú najmä v Nemecku od polovice deväťdesiatych rokov predmetom intenzívnych diskusií. Vývoj služieb vygeneroval väčšinu dynamiky pre teoretickú i praktickú prácu v tejto oblasti. Vyvinul sa tak do technickej disciplíny, ktorý sa zaoberá systematickým vývojom a tvorbou služieb pomocou využívania vhodných modelov, metód a nástrojov. Hoci vývoj služieb zahŕňa aj aspekty riadenia služieb, hlavným zameraním je predsa vývoj nových produktov v oblasti služieb. Vývoj služieb sa súčasne zaoberá rozvíjaním vývojových systémov, t. j. otázkami všeobecného manažmentu výskumu a vývoja a inovácií, súvisiaceho so službami.

6.2

Základný výskum zameraný na vývoj nových modelov, metód a nástrojov podnikania poskytne tejto oblasti vývoja služieb významný impulz. Komplexný prístup k spoločnému technickému plánovaniu tovarov, programového vybavenia a služieb sa stane bežným javom. Čoraz väčšia harmonizácia noriem v oblasti služieb napokon podporí špecifikáciu a efektívny vývoj nových služieb (21).

6.3

Vývoj služieb je jednou z mála oblastí vo sfére služieb, ktoré podstatne spoluvytváral európsky výskum. Užšia integrácia do medzinárodných sietí a systematický vývoj nezávislého vedeckého spoločenstva v oblasti vývoja služieb sú nevyhnutné pre zachovanie vedúcej úlohy v tejto oblasti aj do budúcnosti (22).

7.1

Trend smerujúci k nárastu poskytovania služieb cez internet. Existuje čoraz väčší záujem o rast a účinky obstarávania služieb v oblasti IKT a podnikových procesov v medzinárodnom meradle prostredníctvom samotných IKT. Uplatňovaním IKT a trendom smerujúcim k intenzívnejšiemu využívaniu internetu pri poskytovaní služieb prichádza k zmene orientácie služieb pre podniky a podnikateľov. Dôraz sa kladie na dodávky v elektronickej forme v oblastiach ako napr. softvérové služby, služby v oblasti výskumu a vývoja a technického testovania, poradenské služby a ďalšie vzdelávanie zamestnancov a sprostredkovanie pracovných síl. Tieto činnosti riadi prevažne trh, a to na základe:

7.2

Identifikácia potenciálnych výhod offshoringu pre hospodárstvo EÚ. Nové globálne výzvy sa zostrujú tým, že externalizované služby (nákup služieb) možno v čoraz väčšej miere zabezpečovať takpovediac z ktoréhokoľvek miesta na svete. Európa by preto mala byť pripravená poskytovať a exportovať vysokokvalitné služby do celého sveta. Dodávky v digitálnej forme a podpora elektronického podnikania, ktorá s tým súvisí, budú narastať. Medzinárodný offshoring služieb súvisiacich s podnikaním sa v súčasnosti zameriava na podporné funkcie (napr. služby IT, finančné a účtovné služby, volacie centrá). V oblasti služieb s vyššou pridanou hodnotou, ako napr. IT, výskum a analýzy, EÚ zachováva svoje pozície. No technologický rozvoj, dostupnosť zručností a s nimi súvisiacich nákladov na globálnom trhu ovplyvnia v čoraz väčšej miere budúce rozhodnutia európskych spoločností. Európsky trh práce stojí pred výzvou poskytovať viac vysokokvalifikovaných pracovných príležitostí a zabrániť nezamestnanosti (23).

7.3

Prekážky všeobecného digitálneho poskytovania služieb. Existujú prekážky brániace rozvoju digitálnych dodávok, ktoré treba dôkladne preskúmať a nájsť riešenia, aby európske firmy v oblasti služieb pre podniky a podnikateľov mohli postupovať ofenzívnejšie a expandovať aj za hranice EÚ. Medzi tieto prekážky patria chýbajúce normy a chýbajúca interoperabilita, dôvera a bezpečnosť pri elektronickom obchodovaní, nedostatok investícií do pevnej i mobilnej širokopásmovej infraštruktúry a tiež príliš nízke využívanie IKT zo strany MSP.

8.1

Zamestnanosť v oblasti služieb pre podniky za posledné desaťročia významne narástla. Ročná miera rastu v období od r. 1979 do r. 2002 predstavovala okolo 4,5 %, čo bolo výrazne nad mierou rastu v iných odvetviach hospodárstva. Podiel zamestnanosti v oblasti služieb podnikom na celkovej zamestnanosti predstavoval v roku 2003 9 % v EÚ 15 a 8,6 % v EÚ 25. Odvetvie služieb vo všeobecnosti a služby pre podniky osobitne bude zohrávať kľúčovú úlohu pri poskytovaní nových pracovných príležitostí v budúcnosti a kompenzovať klesajúcu zamestnanosť vo výrobných odvetviach.

8.2

Tabuľka 3 uvedená nižšie ukazuje nárast zamestnanosti v službách pre podniky do roku 2002 v porovnaní s celým hospodárstvom.

Tabuľka 3:   Ročná miera rastu zamestnanosti v oblasti služieb podnikom, 1979 – 2002 (24)

8.3

Dynamický nárast zamestnanosti v oblasti služieb vo všeobecnosti, predovšetkým však služieb náročných na vedomosti a určených pre podniky, je charakteristickým znakom moderných ekonomík. Hoci úroveň zamestnanosti v službách pre podniky, ako aj miery rastu sú v jednotlivých európskych krajinách rôzne, možno konštatovať, že neexistuje chudobná krajina s rozvinutým odvetvím služieb pre podniky a neexistuje ani bohatá krajina, v ktorej by bolo málo pracovných miest v oblasti služieb pre podniky (25).

8.4

Možno očakávať, že rast zamestnanosti v oblasti služieb, predovšetkým však v službách intenzívne využívajúcich vedomosti, bude pokračovať, hoci aj nižším tempom. Napriek tomu bude tento nárast – podľa tabuľky 4 – výraznejší než rast v iných odvetviach hospodárstva. Očakáva sa, že miery rastu budú podstatne vyššie v nových členských štátov, kde sa rozvoj služieb začína na výrazne nižších absolútnych úrovniach.

Tabuľka 4.   Trendy zamestnanosti v odvetviach západnej Európy

Pozn.: Západná Európa je definovaná ako EÚ 15 + Nórsko + Švajčiarsko.

Zdroj: Tlačová správa Cambridge Econometrics: What has happened to the Lisbon agenda? [Čo sa stalo s lisabonským programom?], november 2005.

8.5

Osobitným znakom zamestnanosti v oblasti služieb pre podniky je vysoká úroveň dosiahnutého vzdelania. Ako preukázal prieskum pracovných síl v EÚ, podiel „vysokokvalifikovaných“ pracovných miest na celkovej zamestnanosti stúpol z 38 % v r. 1998 na 41 % v r. 2003. Podiel nízkokvalifikovanej práce poklesol v tom istom období z 25 % na 17 %. Skutočnosť, že väčšina pracovných miest v oblasti služieb pre podniky si vyžaduje vysokú alebo „strednú“ kvalifikáciu predstavuje tiež výzvu pre vzdelávacie systémy v Európe (a predovšetkým v oblasti politiky celoživotného vzdelávania), pretože štrukturálne zmeny európskych odvetví si budú vyžadovať, aby sa viac ľudí prešlo z iných sfér zamestnanosti do služieb pre podniky. Prísne uplatňovanie lisabonského programu 2010 pre vzdelávanie bude mať v tejto súvislosti rozhodujúci význam. Tabuľka 5 ukazuje dôležitosť dosiahnutej úrovne vzdelania v rôznych odvetviach.

Tabuľka 5.   Úroveň dosiahnutého vzdelania vo významných hospodárskych odvetviach a v oblasti služieb podnikom, EÚ 15, 2003 (26)

23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/38

1.1

EHSV víta návrh Európskej komisie na ustanovenie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (ďalej len EGF). EHSV súhlasí s tým, aby cieľom EGF bolo zasahovať v prípadoch, keď sa vyskytnú náhle a rozsiahle sociálne problémy pracovníkov v dôsledku závažných a nepredvídateľných narušení ekonomiky.

1.2

EHSV súhlasí s tým, že hlavnú zodpovednosť ponesú samotné členské štáty, a že EGF zasiahne len na žiadosť členského štátu a po príslušnom rozhodnutí rozpočtového orgánu. Pravidlá musia byť jasné.

1.3

Predvídavá politika, dynamické podnikanie, regionálna zodpovednosť a včasné opatrenia a spolupráca príslušných zainteresovaných strán – podnikateľov, sociálnych partnerov, vlády a ďalších – sú v období vážnych narušení rozhodujúce. EGF ako nástroj solidarity EÚ má dopĺňajúcu funkciu. Ak má byť dôveryhodný, nemožno naň mať priveľmi vysoké očakávania.

1.4

Špecifické činnosti, financované v rámci EGF, musia zapadať do celkového plánovania všetkých zúčastnených aktérov. EGF by nemal zasahovať do oblastí, v ktorých majú kompetencie výlučne členské štáty. Malo by byť jasne stanovené, že fond sa zameriava na konkrétne pracovné príležitosti pre ľudí v naliehavej ekonomickej situácii.

1.5

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby zaistila aktívnu účasť sociálnych partnerov v procese zameranom na vytváranie pracovných miest pre prepustených pracovníkov. Dosiahnutie cieľa „rýchle opätovné začlenenie“ prepustených zamestnancov do pracovného trhu je obvykle veľmi náročné. Skúsenosť dokazuje, že takéto procesy si vyžadujú veľa času.

1.6

Na zvýšenie účinnosti a vzájomného dopĺňania sa by mala byť garantovaná prísna koordinácia rôznych jestvujúcich nástrojov, najmä EGF a štrukturálnych fondov.

2.1

V marci 2006 predložila Európska komisia návrh na zriadenie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) (1). Je zameraný na poskytovanie špecifickej jednorazovej podpory na uľahčenie opätovného vstupu pracovníkov do zamestnania v tých oblastiach alebo sektoroch, ktoré trpia šokom vyvolaným závažným narušením ekonomiky.

2.2

Závažným narušením ekonomiky môže byť premiestnenie výroby do tretích krajín, podstatné zvýšenie dovozu, či postupné zníženie podielu EÚ na trhu v danom sektore. Hlavným kritériom pre EGF je viac ako 1 000prepustených v podniku alebo v skupine podnikov v regióne s nadpriemernou nezamestnanosťou.

2.3

Na čerpanie z EGF sú oprávnené tie činnosti, ktoré by mali vytvárať podmienky na rýchle opätovné začlenenie pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie, do trhu práce. Táto pomoc je doplnkom k národným opatreniam a cieleným regionálnym programom. Mala by zahŕňať také opatrenia ako rekvalifikácia, pomoc pri relokácii, pomoc pri zakladaní podnikov a dávky, ktoré sú doplnkom k príjmu.

2.4

Intervencia v rámci EGF sa bude aktivovať len na žiadosť členského štátu. Suma vyplatená Európskou úniou nesmie prekročiť 50 % celkových odhadovaných nákladov na celý balík opatrení plánovaných členským štátom.

2.5

Fond nie je predmetom žiadneho osobitného finančného ustanovenia vo viacročnom finančnom rámci. Bude financovaný prostredníctvom nevyčerpaných prostriedkov (under-spends) a uvoľnených fondov (decommitted funds). O každom využití bude rozhodovať rozpočtový orgán, čo znamená, že plná zodpovednosť bude spočívať na Rade a EP.

2.6

Predpokladá sa podrobné vypracovanie rozpočtového postupu. Za riadenie činností podporovaných fondom EGF budú zodpovedné členské štáty. Európska komisia bude mať úlohu kontrolného orgánu. V tých prípadoch, keď sa neminie celá suma, sa uskutoční refundácia.

2.7

Komisia bude vykonávať priebežné hodnotenie výsledkov, kritérií a účinnosti nariadenia ako aj hodnotenie ex-post. Od roku 2008 bude Komisia predkladať výročnú správu o implementácii opatrení v rámci fondu, vrátane hodnotení.

3.1

Návrh, ktorého cieľom je demonštrovať solidaritu EÚ s pracovníkmi, ktorí pre náhle štrukturálne zmeny v usporiadaní svetového obchodu prišli o zamestnanie, je založený na záveroch zasadnutia Európskej rady v decembri 2005. Je súčasťou kompromisnej dohody týkajúcej sa finančného výhľadu. Vykonalo sa hodnotenie dôsledkov (2), ktoré obsahuje dôležité informácie o náplni a rozsahu pôsobenia EGF.

3.2

EGF bude pôsobiť samostatne popri štrukturálnych fondoch ako jeden z nástrojov EÚ, ktorých úlohou je zvyšovať adaptáciu a konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva (3).

3.3

Štrukturálne fondy sú zamerané na dlhodobé preventívne opatrenia založené na viacročnom prístupe, zatiaľ čo EGF nie je určený na reštrukturalizáciu. Je špecificky zacielený na pomoc jednotlivcom v regiónoch postihnutých závažnými otrasmi v systéme svetového obchodu. Takéto zriedkavé, ale kritické situácie si môžu vyžadovať jednorazovú, časovo obmedzenú individuálnu podporu. Niektoré ciele EGF nie sú pokryté štrukturálnymi fondmi.

3.4

Do určitej miery poslúžil ako vzor americký program „Trade Adjustment Assistance“ (TAA) z roku 1962. Cieľom TAA je korekcia asymetrie medzi nepriaznivými účinkami otvorenia trhu a medzinárodnej liberalizácie na niektoré špecifické individuálne prípady či regióny a ich celkovým pozitívnym vplyvom. Porovnávanie TAA a EGF však nie je jednoduché vzhľadom na kultúrne rozdiely medzi USA a EÚ a tiež vzhľadom na využívanie rôznych kritérií.

3.5

EGF by mal fungovať v súlade s najlepšími osvedčenými postupmi OECD, ktoré stanovujú potrebu jasnej identifikácie skupín prepustených robotníkov a časové obmedzenie poskytovania pomoci v súlade s princípmi efektívnosti, transparentnosti a dokladovania nákladov.

3.6

Cieľom EGF je prispievať k rozvoju prístupu tzv. „flexicurity“ v rámci EÚ, t. j. rovnováhy medzi flexibilnosťou a istotou zamestnania, a dopĺňať viacročné strategické priority a politiky štrukturálnych fondov.

4.1

Nariadenie sa na začiatku odvoláva na celkovo pozitívny vplyv globalizácie na rast a zamestnanosť v EÚ. EHSV však konštatuje, že je celkom možné, že na sektorálnej a regionálnej úrovni sú zároveň viditeľné opačné účinky. EGF bude konkrétnym nástrojom v zmysle zvyšovania možností opätovného zamestnania pre pracovníkov postihnutých závažným narušením ekonomiky. Škoda, že v hodnotení dosahu (4) sa neanalyzujú konkrétne prípady.

4.2

Nakoľko v štvrtom odôvodnení nariadenia sa vyžaduje, aby aktivity EGF boli „vzájomne prepojené a zlučiteľné s inými politikami Spoločenstva a takisto v súlade s acquis“, návrhy by mali byť preskúmané viacerými tvorcami politiky v rámci Komisie, najmä z GR pre konkurencieschopnosť, aby sa predišlo akýmkoľvek obvineniam z neoprávneného pridelenia štátnej dotácie.

4.3

EGF predstavuje konkrétny krok Európskej únie smerom k vyrovnaniu sa s dôsledkami závažných otrasov v zahraničnom obchode a na svetových trhoch. V budúcnosti by bolo možné uvažovať o podobných nástrojoch na zmierňovanie negatívnych vplyvov vnútorného obchodu a jednotného trhu EÚ (napr. relokácie v rámci EÚ, politika zdaňovania).

4.4.1

Vyžaduje sa stanovenie prísnych intervenčných kritérií. Avšak kritérium uvedené v článku 1: „podpora pracovníkom, ktorí pre veľké štrukturálne zmeny v usporiadaní svetového obchodu prišli o zamestnanie, a to v prípade, keď tieto prepúšťania vo významnej miere nepriaznivo vplývajú na regionálnu alebo miestnu ekonomiku“, je pomerne vágne. Členské štáty majú hlavnú zodpovednosť pri predkladaní žiadostí o príspevok z fondu. Komisia by mala zaručiť rovnaké uplatňovanie kritérií vo všetkých prípadoch a pre všetky členské štáty.

4.4.2

Bremeno preukazovania oprávnenosti žiadostí leží na členskom štáte. Žiadosť bude na základe usmernení preskúmaná a podrobne overená Komisiou a rozpočtový orgán pridelí finančný príspevok individuálne z prípadu na prípad. Bude si to od Komisie, členských štátov aj od rozpočtového orgánu vyžadovať učenie sa „za pochodu“ na základe činnosti a skúseností z praxe. Nejasnostiam je potrebné predísť: v rámci celej EÚ musia platiť rovnaké pravidlá a musí sa uplatňovať rovnaký prístup.

4.4.3

Pokiaľ ide o podmienku minimálneho počtu prepustených v presne špecifikovaných regiónoch, samotné intervenčné kritériá uvedené v článku 2 sú jasne definované. Kritérium „1 000 zamestnancov“ nie je obmedzené na jednu firmu, ale zahŕňa celý (oboma smermi) na seba nadväzujúci reťazec výrobcov (dodávateľov aj odberateľov).

4.4.4

Obvykle bude odôvodnenie zníženia počtu zamestnancov založené na celom rade rôznych faktorov, ako modernizácia, racionalizácia, zmena výrobných metód a naozaj aj zmena v usporiadaní medzinárodného obchodu. Len zriedka bude úplne prevažovať jeden špecifický faktor.

4.4.5

Ako vzor poslúžil americký program TAA. Pri prezentácii fungovania TAA je však v opise Komisie súvislosť medzi meniacim sa usporiadaním medzinárodného obchodu a aktivitami vlády zameranými na zmiernenie vplyvu týchto zmien na počet prepustených znova dosť hmlistá. Okrem toho kritériá a história uplatňovania TAA sa pomerne líšia od predstáv v EÚ.

4.4.6

Pomoc EGF bude vyhľadávaná v prípade hospodárskych otrasov a nepredvídateľných okolností. Náznaky zmien sú však obvykle viditeľné už pred tým, ako sa prejavia skutočné dôsledky týchto zmien. Pri dobrom riadení podnikov by sa už v predstihu mali začať uskutočňovať kroky na ich predchádzanie.

4.4.7

To znamená, že pri všetkých plánovaných opatreniach na podporu, či už na národnej úrovni alebo na úrovni EÚ, sa bude musieť zvážiť, akým spôsobom samotné podniky a sociálni partneri predvídali zmeny. Aké relevantné sú, napríklad, opatrenia na podporu, ak predtým podnik a sociálni partneri zanedbali identifikáciu vývoja, ktorý by mohol ohroziť trh a zamestnanosť?

4.5.1

Rozdiel medzi štrukturálnymi fondmi a EGF je trojaký: a) rozdiel v rozsahu: 44 mld. EUR oproti 500 miliónom EUR ročne v budúcom programovacom období 2007 – 2013; b) rozdiel v pôsobení: dlhodobé a anticipatívne pôsobenie, zamerané širokospektrálne na otázky modernizácie, oproti krátkodobému pôsobeniu zacielenému na rýchle opätovné začlenenie pracovníkov do trhu práce; c) vzhľadom na objem a rozsah sa stávajú štrukturálne fondy byrokratické, zatiaľ čo v prípade EGF je cieľom nebyrokratický prístup.

4.5.2

Musí sa zabezpečiť prísne rozlišovanie medzi štrukturálnymi fondmi a EGF. EGF je definovaný ako krátkodobý a časovo obmedzený a zameraný na osobitné prípady. Na dlhodobejšie pôsobenie možno predurčiť ďalšie prostriedky zo štrukturálnych fondov v rámci širšieho regionálneho kontextu. V prípadoch, keď sa pôsobenie fondov vzájomne dopĺňa, je potrebné rešpektovať ich odlišnú filozofiu a štruktúru.

4.5.3

Nebude ľahké vytvoriť podmienky na „rýchle“ opätovné začlenenie prepustených zamestnancov do trhu práce, ak celkový kontext a podmienky nebudú priaznivé, napr. v prípade regiónov, v ktorých dominuje jedno priemyselné odvetvie, v prípade zaostalých regiónov, alebo tam, kde chýbajú doškoľovacie a rekvalifikačné zariadenia a pod. Zvláštna pozornosť by sa mala venovať strednému a vyššiemu manažmentu, aby sa zabránilo úniku mozgov. V týchto osobitných prípadoch je pravdepodobne potrebné spoločné pôsobenie EGF a štrukturálnych fondov, rovnako ako najlepšie možné využitie siete EURES na sprostredkovanie príležitostí mobility v celej Európe. Nedostatok efektívnej koordinácie môže spôsobiť problémy. V tomto ohľade si vyžadujú osobitnú pozornosť ustanovenia článku 5, ods. 3.

4.5.4

Oprávnené činnosti stanovené v článku 3 sa musia chápať v úzkej súvislosti s ustanoveniami článkov 5 a 6, najmä pokiaľ ide o vzájomné vzťahy a vzájomné pôsobenie medzi regionálnymi a národných aktivitami a aktivitami EÚ. Keďže aktivity EÚ sú doplnkom k regionálnym a národným opatreniam, skúsenosti získané v minulosti v EÚ – napríklad v rámci RESIDER, RECHAR a RETEX – a v iných situáciách by mohli byť, vzhľadom na to, že EGF neplní žiadnu reštrukturalizačnú úlohu, prínosom.

4.5.5

V zvláštnych prípadoch môže byť pri analýzach a pri určovaní využívania nástrojov užitočný odvetvový prístup používaný v modernej priemyselnej politike.

4.5.6

Pre mnohé členské štáty je obzvlášť dôležité a veľmi im na tom záleží, aby politika týkajúca sa príjmov a trhu práce zostala v ich kompetencii a aby Komisia nezasahovala do národných kompetencií. V dôsledku toho v rámci celého balíčka opatrení vypracovaných členským štátom pri reakcii na konkrétnu krízu, príspevok EÚ sa musí výslovne zamerať na jednotlivcov a na podporu opätovného návratu prepustených pracovníkov na pracovný trh. V tejto súvislosti sa EHSV odvoláva na kritériá žiadostí v rámci sociálnej kapitoly bývalého spoločenstva uhlia a ocele, ktoré môžu pomôcť vyhnúť sa konfliktom a prekrývaniu sa pôsobnosti inštitúcií.

4.6

Rozhodujúcu úlohu má rozpočtový orgán. Je prínosom, že nariadenie presne a detailne popisuje finančné postupy, ktoré treba rešpektovať.

4.7

Nariadenie je navrhované pre osobitne naliehavé prípady, ktoré si zvyčajne vyžadujú rýchle a účinné konanie. To znamená, že ak sa správne uplatnia pravidlá, byrokracia sa samozrejme zníži na minimum a súčasne sa zaručí rýchle pôsobenie. Cieľom by malo zostať poskytnutie účinnej pomoci v čo najkratšom časovom rámci.

4.8

V (nedávnej) minulosti sa v mnohých prípadoch uskutočnila úspešná reštrukturalizácia, dokonca aj v komplikovaných prípadoch. Aj keď konkrétne prípady sú vždy jedinečné, široké spektrum reštrukturalizácie dokazuje, že sústredené regionálne úsilie všetkých aktérov, často s podporou vlády, s jasným zámerom vytvoriť podmienky pre nové alebo obnovené priemyselné podniky a podniky služieb, vedie k úspechu.

4.9

Vo väčšine prípadov sú vytvorené ekonomické a sociálne plány v úzkej spolupráci medzi vládou štátu, regionálnymi orgánmi a sociálnymi partnermi, ktorí obvykle organizujú poradné diskusie a zapájajú všetkých zainteresovaných v regióne.

4.10

Podobné postupy by sa mali stanoviť a uplatňovať aj v prípade nového EGF, ak má byť úspešný. V záujme toho by sa predstavitelia Komisie mali zúčastňovať priamo na podobných zhromaždeniach a schôdzach na regionálnej a miestnej úrovni.

5.1

Hoci Komisia pridelila EGF rozpočtové prostriedky vo výške 500 miliónov EUR na základe štatistických simulácií založených na konkrétnych prípadoch, táto suma by mala byť prehodnotená a prípadne upravená každý rok, podľa vývoja situácie a skutočnej spätnej väzby o využívaní fondu.

5.2

V článku 2 sa uvádzajú závažné ekonomické narušenia ako odôvodnenie intervencie v rámci EGF. EHSV vyzýva Radu, aby predtým, ako nariadenie vstúpi do platnosti, prediskutovala definície javov, spomínaných v úvodnom odseku uvedeného článku. Príliš všeobecné definície môžu neskôr brániť efektívnemu rozhodovaniu rozpočtového orgánu. Príliš úzke vymedzenia môžu mať rovnaký účinok. Diskusia Rady môže pomôcť vyjasniť túto dilemu a nastoliť rovnováhu. Takáto diskusia sa môže byť tiež užitočným príspevkom k usmerneniam Komisie.

5.3

Dôvody na takúto intervenciu musia byť stanovené jednoznačne. Je potrebné zahrnúť do zvažovania aj preventívne kroky samotného podniku, sociálnych partnerov a ostatných aktérov. To by tiež mohlo byť súčasťou usmerňujúcich vysvetliviek Komisie.

5.4

Ako súčasť výročného hodnotenia a zároveň s cieľom umožniť prípadné zmeny v súlade s článkom 20 by sa malo uvažovať o hodnotení intervenčných kritérií, ktoré sú stanovené v článku 2 (počet postihnutých pracujúcich, územná dimenzia a ukazovatele zamestnanosti), aby sa zaistilo, že intervenčné kritériá budú dostatočne pružné na to, aby odrážali rôznorodosť jednotlivých regiónov, predovšetkým pokiaľ ide o malé krajiny, v ktorých sú hlavne malé až stredne veľké podniky.

5.5

V článku 3 sa v odsekoch a) a b) uvádzajú činnosti oprávnené na finančnú intervenciu EGF. EHSV konštatuje, že oblasti súvisiace s príjmom, ako dôchodkové práva a sociálne príspevky, sú výlučnou právomocou členských štátov. EGF by sa mal obmedziť na financovanie rôznych druhov vzdelávacích organizácií a zariadení odbornej prípravy a rámcových podmienok. V špecifickej situácii to môže zahŕňať aj príspevok k príjmu pre osoby, ktoré majú alebo si hľadajú zamestnanie.

5.6

V článku 10 sa v odseku 1 stanovuje maximálny finančný príspevok EGF na 50 % celkových nákladov na celý balík opatrení plánovaných členským štátom. EHSV nechce diskutovať o výške tohto percentuálneho údaja. Poukazuje však na fakt, že existuje súvislosť medzi úrovňou finančného príspevku EGF a počtom a rozsahom prípadov, ktoré budú prejednávané.

5.7

Pokiaľ ide o článok 12, EHSV navrhuje nasledujúce znenie odseku 1. b): „dôkaz o tom, že kritériá stanovené v článku 2 a požiadavky článku 6 sú splnené“.

5.8

EHSV sa domnieva, že sociálni partneri a ďalšie zainteresované subjekty v regiónoch musia byť zapojené do všetkých stupňov postupu EGF. EHSV a Výbor regiónov by mali byť informované aj Komisiou.

5.9

Od roku 2008 bude Komisia predkladať výročné správy o EGF. Takéto hodnotenie ex-post sa môže stať predmetom diskusie Rady. V článku 20 sa určuje, aby sa toto nariadenie formálne preskúmalo do decembra 2013. EHSV odporúča, aby Komisia zahrnula hodnotenie EGF do bielej knihy pred diskusiou o rozpočte EÚ, ktorá je plánovaná na rok 2009, keď uplynie polovica rozpočtového obdobia EÚ.

23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/42

1.1

EHSV víta návrh Komisie, pretože prekážky v cezhraničnom hlasovaní narúšajú jednotný trh.

1.2

Blokovanie akcií, čiže povinnosť akcionára uložiť alebo blokovať akcie na niekoľko dní pred valným zhromaždením, aby mohol hlasovať, ešte v niekoľkých členských štátoch stále existuje. Tento postup je v niektorých krajinách dokonca povinný. Ide o nákladné pravidlo, ktoré neumožňuje akcionárom obchodovať s akciami pred valným zhromaždením. Väčšina inštitucionálnych investorov to tiež považuje za jednu z najväčších prekážok v hlasovaní. Článok 7 navrhovanej smernice vylučuje akýkoľvek návrh na blokovanie akcií, ktorý by požadoval, aby boli tieto akcie zablokované pred valným zhromaždením. EHSV víta tento návrh, hoci si je vedomý skutočnosti, že počet krajín, v ktorých je to stále prípustné, je obmedzený.

1.3

EHSV si myslí, že smernica by mala zohľadniť úsilie vyvinuté v snahe vytvoriť lepšie právne predpisy a konkrétne upozorňuje na odstavec 34 Interinštitucionálnej dohody o lepšej legislatíve z decembra 2003. Odstavec 34 nabáda členské štáty, „aby vo svojom záujme i v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastnú úpravu, ktorá by v rámci možností odrážala súvislosti medzi smernicou a transpozičnými opatreniami“. [neoficiálny preklad]

1.4

EHSV by privítal širšie využitie elektronického hlasovania s cieľom zlepšiť transparentnosť a povzbudiť účasť akcionárov, ale domnieva sa, že táto otázka sa týka zainteresovaných spoločností. Zároveň si želá, aby členské štáty nevytvárali prekážky pre širšie využitie elektronickej účasti na valných zhromaždeniach.

1.5

Na základe predchádzajúceho odstavca EHSV očakáva širšie využitie bezpečného hlasovania prostredníctvom Internetu, prípadne využitie krátkych textových správ (SMS). Smernica ES by mala tieto mechanizmy podporovať, ale nemala by ich zavádzať ako záväzné.

1.6

EHSV víta najmä návrh v článku 10 o hlasovaní prostredníctvom splnomocnenca. S potešením prijíma najmä odstránenie obmedzení týkajúcich sa hlasovania prostredníctvom splnomocnenca, pretože v niektorých členských štátoch môžu byť splnomocnencami len príbuzní akcionára.

1.7

EHSV podporuje návrh, aby členské štáty mohli stanoviť jeden termín, ktorý by zodpovedal určitému počtu dní pred valným zhromaždením a aby spoločnosti neboli povinné odpovedať na otázky, ktoré boli predložené po danom termíne.

1.8

EHSV by privítalo posilnenie článku 5 týkajúceho sa poskytovania informácií akcionárom pred valným zhromaždením.

2.1

Vzhľadom na nedávnu sériu škandálov spojených so správou a riadením spoločností v EÚ a v USA je potrebné podporiť, aby akcionári zohrávali aktívnejšiu úlohu pri hlasovaní na valných zhromaždeniach. Zvažovaný návrh je zameraný na ochranu práv akcionárov nie len v EÚ, ale aj kdekoľvek na svete.

2.2

Cieľom tohto návrhu je zlepšiť správu a riadenie spoločností kótovaných v EÚ prostredníctvom posilnenia práv, ktoré si akcionári môžu uplatniť počas valných zhromaždení. Snaží sa to konkrétne dosiahnuť tým, že zabezpečí, aby akcionári, ktorí vlastnia akcie spoločností registrovaných a kótovaných v inom členskom štáte, mohli bez problémov hlasovať na valných zhromaždeniach.

2.3

Návrh smernice sa zameriava na nasledujúce štyri dôležité otázky:

2.4

Tento návrh je jedným z krátkodobých opatrení, ktoré stanovuje oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 21. mája 2003 (1) pod názvom „Modernizácia obchodného práva a zlepšenie správy a riadenia spoločností v Európskej únii – plán pokroku“.

2.5

Komisia zaznamenala, že proces hlasovania na valných zhromaždeniach spoločností sa v jednotlivých členských štátoch značne odlišuje a je často veľmi zložitý. V prípade, že akcie sa nachádzajú u držiteľov v rôznych krajinách EÚ, hlasovanie sa komplikuje ešte viac.

2.6

Komisia je toho názoru, že súčasná legislatíva na úrovni EÚ sa nezaoberá dostatočne problémami pri cezhraničnom hlasovaní. V súčasnosti musia spoločnosti podľa článku 17 smernice o transparentnosti (2004/109/ES) sprístupniť určité množstvo informácii súvisiacich s valnými zhromaždeniami. Ale smernica o transparentnosti sa nezaoberá procesom hlasovania akcionárov.

2.7

Hlasovanie môže byť zložitým procesom. Investori často držia svoje akcie prostredníctvom sprostredkovateľov. V takomto prípade môže hlasovanie pozostávať zo série krokov, ktoré zahŕňajú spoločnosti, registre, dozorné banky, investičných manažérov, centrálnych depozitárov cenných papierov a agentúry pre hlasovanie prostredníctvom splnomocnenca.

3.1

Neexistuje žiadna záruka, že trh bude reagovať dostatočne rýchlo na to, aby sa zlepšili práva akcionárov a nedôjde ani k vhodnej legislatívnej zmene vo všetkých členských štátoch, ktorou by sa riešil problém zložitého procesu hlasovania.

3.2

Odporúčanie Komisie nemá právnu moc, ale poskytlo by členským štátom flexibilitu, aby ho zaviedli do národných systémov na základe usmernení Komisie.

Odporúčanie by nezaručilo zavedenie minimálnych požiadaviek v kľúčových oblastiach, ktoré spôsobujú problémy pri cezhraničnom hlasovaní a zvyšujú náklady. Ide napríklad o blokovanie akcií, kde investorov odrádza skutočnosť, že by takáto požiadavka mohla existovať na národnej úrovni.

3.3

Nariadenie by zaviedlo rovnaké zaobchádzanie nezávislé od právnych predpisov členských štátov. Mohlo by tiež zabezpečiť zavedenie pevného spoločného rámca pre otázky týkajúce sa cezhraničnej činnosti. Ďalšou výhodou by bolo, že zabráni, aby si členské štáty pridávali požiadavky, ktoré nie sú obsiahnuté v smernici („gold plating“).

Podľa názoru Komisie by boli náklady na uplatnenie nariadenia vysoké, pretože by nebolo možné flexibilne prispôsobiť rozdiely, ktoré sú charakteristické pre rôzne právne tradície v jednotlivých členských štátoch EÚ.

3.4

Smernica by umožnila ponechať rozdiely v postupoch uplatňovaných v členských štátoch, zabránila by vzniku nerovnováhy medzi rôznymi skupinami akcií a akcionárov a podporila by stanovenie základných, minimálnych pravidiel.

4.1.1

Návrh by z krátkodobého hľadiska znamenal prínos hlavne pre inštitucionálnych investorov, ktorí vo svojich portfóliách v súčasnosti vlastnia cezhraničné akcie. Náklady spojené s prekážkami pri cezhraničnom hlasovaní spôsobujú, že investori sa nemôžu do správy a riadenia spoločností zapojiť aktívne do takej miery, ako by si želali.

4.1.2

V dlhodobejšej perspektíve môže návrh povzbudiť menších investorov, ktorých v súčasnosti vysoké náklady spojené s hlasovaním odrádzajú od držania cezhraničných akcií, aby zvýšili počet držaných akcií. Umožní im to ďalej diverzifikovať svoje portfóliá a znižovať tak riziká. Vo všeobecnosti by návrh z dlhodobého hľadiska mal spôsobiť zvýšenie platobnej schopnosti na európskych kapitálových trhoch.

4.1.3

V súčasnosti existuje mnoho prekážok v cezhraničnom hlasovaní. Blokovanie akcií je naďalej v niektorých krajinách problémom a mnohí investori ho chápu ako vážnu prekážku v hlasovaní. V tomto zmysle predstavuje prekážku v efektívnom vedení cezhraničných kapitálových trhov. Medzi investormi navyše pretrváva nedorozumenie vo veci presnej povahy blokovacích opatrení v štátoch EÚ. Aj toto spôsobuje investorom vysoké náklady, ktoré by sa návrhom smernice znížili.

4.1.4

V súčasnej situácii sa nespravodlivo rozlišuje medzi domácimi a cezhraničnými akcionármi, čo sa týka informácií o valnom zhromaždení, ktoré sú sprístupnené cezhraničným akcionárom. Návrh Komisie zabezpečuje, aby boli vhodné a včasné informácie sprístupnené na všetkých trhoch, čo by malo pomôcť zmierniť tento problém.

4.1.5

Jurisprudencia Európskeho súdneho dvora (ESD) zdôrazňuje potrebu, aby členské štáty zabránili zneužívaniu zo strany jednej skupiny akcionárov voči ostatným skupinám.

4.1.6

Požiadavky na hlasovanie prostredníctvom splnomocnenca a opätovná registrácia sú často nákladné a správa Komisie o hodnotení dôsledkov do určitej miery dokazuje, že výška týchto nákladov skutočne odrádza menšinových vlastníkov od hlasovania. Návrh Komisie by mal zjednodušiť proces menovania splnomocnencov, objasniť kto môže byť menovaný ako splnomocnenec a posilniť práva splnomocnencov v niektorých krajinách.

4.1.7

V prípadoch, keď predseda valného zhromaždenia zároveň zastupuje niektorých akcionárov, mal by byť povinný hlasovať prísne v súlade so želaním týchto akcionárov.

4.2.1

Navrhnutá jednotná lehota na oznámenie o konaní valného zhromaždenia by obmedzila flexibilitu v tých členských štátoch, ktoré požadujú len štrnásťdňovú lehotu na oznámenie o konaní mimoriadneho valného zhromaždenia.

4.2.2

Požiadavka vypracovávať písomné odpovede na písomné otázky akcionárov je nevyhnutná.

4.2.3

Články 5 a 7 návrhu smernice stanovili lehotu 30 dní medzi vydaním oznámenia o konaní schôdze a termínom konania schôdze, aby umožnili akcionárom hlasovať za svoje akcie.

5.1

EHSV víta návrh Komisie, pretože prekážky v cezhraničnom hlasovaní narúšajú jednotný trh.

5.2

Keďže finančný sektor má dôležitý vplyv na hospodárstvo a zvyšovanie zamestnanosti, mali by byť odstránené akékoľvek prekážky v účasti akcionárov. Návrh komisie sa na to podujal.

5.3

V súčasnosti je cezhraničné hlasovanie a priori drahšie pre akcionárov so sídlom v zahraničí, ako pre tých, ktorí sídlia v krajine, kde má príslušná spoločnosť akcie kótované, čo je tiež príkladom narušenia trhu.

5.4

Výbor sa domnieva, že v súčasnosti existuje príliš mnoho obmedzení, ktoré nevhodne komplikujú hlasovanie prostredníctvom splnomocnenca v niektorých členských štátoch.

5.5

Blokovanie akcií, čiže povinnosť akcionára uložiť alebo blokovať akcie na niekoľko dní pred valným zhromaždením, aby mohol voliť, ešte v niekoľkých členských štátoch stále existuje. Tento postup je v niektorých krajinách dokonca povinný. Ide o nákladné pravidlo, ktoré neumožňuje akcionárom obchodovať s akciami dokonca až niekoľko týždňov pred valným zhromaždením. Väčšina inštitucionálnych investorov to tiež považuje za jednu z najväčších prekážok v hlasovaní.

5.6

EHSV sa stotožňuje s názorom Komisie, že neskoré sprístupnenie informácií týkajúcich sa valného zhromaždenia alebo ich neúplnosť, ďalej rozhodnutia vo forme zhrnutia alebo krátke lehoty na oznámenie o konaní valného zhromaždenia patria medzi najzávažnejšie prekážky, ktorým akcionári so sídlom v zahraničí čelia pri uplatňovaní svojich práv. Všetky príslušné dokumenty vrátane správy audítora, odpovedí na otázky akcionárov a oznamy o zvolaní valného zhromaždenia, ako aj návrhy týkajúce sa takýchto stretnutí, by mali byť dostupné v elektronickej aj fyzickej podobe.

5.7

Článok 8 hovorí o účasti na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov. Keďže vývoj technológií rýchlo napreduje, Komisia navrhuje, aby „členské štáty nezakazovali účasť akcionárov na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov“.

5.8

Text Komisie sa konkrétne nezaoberá problémom akcií na doručiteľa, s ktorým komunikácia v súčasnosti prebieha najmä prostredníctvom oznamov v tlači. EHSV sa nazdáva, že elektronická komunikácia je modernejšia, rýchlejšia a jednoznačne lacnejšia.

5.9

Článok 10 objasňuje ustanovenia pre hlasovanie prostredníctvom splnomocnenca a ruší ustanovenia, na základe ktorých niektoré spoločnosti uplatňujú obmedzenia týkajúce sa osôb, ktoré môžu hlasovať prostredníctvom splnomocnenca.

5.10

EHSV nepripúšťa postoj „ničnerobenia“, čiže inými slovami ponechanie súčasného stavu. Prekážky spôsobujú, že náklady na cezhraničné hlasovanie sú pre malých akcionárov neúnosné a veľmi vysoké aj pre inštitucionálnych investorov.

23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/45

1.1

EHSV pozitívne hodnotí návrh nariadenia, ktorým sa stanovuje právny základ pre výpočet parity kúpnej sily (PPP). Tento právny základ zlepší transparentnosť, aktuálnosť a kvalitu celého procesu tvorby PPP tak na vnútroštátnej úrovni ako aj na úrovni Spoločenstva.

1.2

Výbor odporúča rýchle prijatie návrhu nariadenia z dôvodu významu problematiky, ktorou sa toto nariadenie zaoberá a potreby disponovať záväznými pravidlami, ktoré určia kompetencie Komisie a členských štátov, pričom sa zároveň stanoví homogénny základ pre výpočet a zasielanie údajov v oblasti PPP.

1.3

Avšak EHSV upozorňuje na to, že z dôvodu nákladov, v súčasnosti Komisia (Eurostat) určuje PPP za krajinu, a nie za regióny (1). Pritom sa okrem iného využíva na posúdenie ekonomickej výkonnosti regiónov. Avšak dostupné údaje naznačujú, že v rámci členských štátov, existujú regionálne rozdiely v cenách tovarov a služieb, pričom v niektorých prípadoch ide o významné rozdiely. Napriek tomu, že štatistické úrady, ktoré zhromažďujú základné údaje, uplatňujú priestorové korektory, je nevyhnutné zabezpečiť, aby tieto korektory adekvátne zabránili skresleniu výpočtu PPP. Odporúčame, aby členské štáty vyvinuli väčšie úsilie, ktoré je finančne a technicky v ich silách na to, aby priestorové korekčné koeficienty odrážali s najväčšou možnou presnosťou územné rozdiely v oblasti cien.

1.4

Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode vyplýva, že minimálne obdobie šiestich rokov pre revíziu priestorových koeficientov sa zdá byť príliš dlhé, a preto sa odporúča pristúpiť k jeho skráteniu. Taktiež vzhľadom na to, že frekvencia poskytovania základných informácií podľa návrhu nariadenia má iba charakter minimálnej frekvencie (2), je vhodné, aby sa informácie o cenách zbierali, pokiaľ to bude možné, každé dva roky (3) (návrh stanovuje minimálne tri roky).

1.5

Vo všeobecnosti sa musí vyzdvihnúť potreba vynaložiť úsilie v oblasti zvýšenia efektívnosti štatistického aparátu EÚ, čo do technického vybavenia, ľudských zdrojov alebo koordinácie medzi Eurostatom a národnými štatistickými úradmi, ktoré majú značné kompetencie pri výpočte PPP.

2.1

Program PPP Eurostat – OECD bol zavedený začiatkom osemdesiatych rokov za tým účelom, aby sa pravidelne porovnával HDP členských štátov Európskej únie a OECD (4). PPP sú menové konverzné koeficienty, ktoré prepočítavajú ekonomické ukazovatele, vyjadrené v nominálnych národných menách, na spoločnú umelo vytvorenú menu s názvom štandard kúpnej sily (PPS), ktorá vyrovnáva rozdiely v kúpnej sile rôznych národných mien.

2.2

Agregáty ekonomických objemov v PPS sa vypočítajú tak, že sa vydelí ich pôvodná hodnota v jednotkách národnej meny príslušnou PPP. HDP krajín vyjadrený v PPS pomocou PPP ako konverzných koeficientov tak vyjadruje čisté objemové porovnanie, keďže komponent cenovej hladiny bol eliminovaný.

2.3

PPP sú zároveň cenovými deflátormi aj menovými konvertormi. Zavedením eura v členských štátoch eurozóny sa po prvýkrát môžu ceny medzi týmito krajinami porovnávať priamo. V týchto krajinách je rozdielna kúpna sila v závislosti od národných cenových hladín. Následne v krajinách mimo eurozóny sú PPP menové konverzné koeficienty, ktoré eliminujú vplyv rôznych cenových hladín, zatiaľ čo v krajinách eurozóny plnia len druhú funkciu, funkciu cenového deflátora.

2.4

PPP sa vypočítavajú na základe spotrebného koša porovnateľných tovarov a služieb, pričom za základ sa medzi inými považujú systémy ako Classification of Individual Consumption by Purpose (COICOP (5)a Classification of Products by Activity (CPA)). Výpočet sa v praxi vykonáva v jednom alebo viacerých mestách v rámci ekonomického územia (zvyčajne iba v hlavných mestách členských štátov). Väčšina členských štátov používa priestorové korektory, na to, aby posúdili regionálne rozdiely. Avšak niektoré členské štáty berú do úvahy iba údaje z hlavného mesta, nakoľko sa nazdávajú, že z dôvodu malej geografickej rozlohy, nedochádza k týmto rozdielom.

3.1

HDP predstavuje výsledky všetkých činností hospodárskych subjektov na určitom ekonomickom území a za určité obdobie, zvyčajne rok. HDP sa počíta v súlade so systémom národných účtov, ktorým je pre EÚ Európsky systém integrovaných národných účtov 1995 (ESA-95). HDP sa dá merať z hľadiska výroby, výdavkov a príjmov. Na účely PPP je obzvlášť dôležité meranie na základe výdavkov. Vyjadruje stupeň, v akom sa služby a tovar vyrobený (alebo dovezený) ekonomikou krajiny použije na osobnú spotrebu, verejnú spotrebu, tvorbu kapitálu alebo vývoz.

3.2

Na reálne porovnanie objemov sa musia použiť konverzné koeficienty (priestorové deflátory), ktoré vyjadrujú rozdiely v cenových hladinách medzi krajinami. Nie je možné použiť výmenné kurzy, pretože tieto zvyčajne vyjadrujú ešte iné prvky než len samotné cenové rozdiely.

3.3

Z tohto dôvodu sa vytvorili špeciálne PPP medzi menami rôznych krajín, aby sa mohli adekvátne použiť ako priestorové konverzné koeficienty.

4.1

Na začiatku boli najväčšími užívateľmi medzinárodné organizácie ako Eurostat, MMF, OECD, Svetová banka, Organizácia spojených národov. Avšak časom sa využívanie štatistík ohľadne PPP rozšírilo a v súčasnosti ich používajú rôzni užívatelia: vládne agentúry, univerzity, výskumné inštitúty ako aj verejné a súkromné podniky. Banky využívajú ukazovatele PPP na ekonomické analýzy a na sledovanie výmenných kurzov. Súkromné osoby a ich zamestnávatelia využívajú tieto ukazovatele na stanovenie miezd, keď sa sťahujú z jednej krajiny do druhej.

Taktiež treba uviesť možnosť využitia PPP pri nadnárodnom kolektívnom vyjednávaní týkajúcom sa miezd.

4.2.

Pre EÚ sú PPP tak z ekonomického ako aj politického hľadiska základné ukazovatele. Na jednej strane právne predpisy stanovujú ich uplatňovanie pri štrukturálnych fondoch (6). Tieto ukazovatele sú taktiež povinnými parametrami pre Kohézny fond (7). Avšak je potrebné upozorniť na to, že zatiaľ čo v prvom prípade (štrukturálne fondy) sa výpočet zakladá na hrubom domácom produkte (HDP) na obyvateľa, v druhom prípade (kohézny fond) sa berie do úvahy hrubý národný produkt (HNP) na obyvateľa. Návrh nariadenia, ktoré je predmetom tohto stanoviska, berie do úvahy jedine HDP (8).

4.3.

Okrem toho sa PPP používajú pri výpočte korekčných koeficientov, ktoré sa uplatňujú na mzdy a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (9)·

5.1

Návrh nariadenia má za cieľ zaplniť právne vákuum vytvorením právneho rámca pre výpočet PPP. Zámerom je zlepšiť priehľadnosť a kvalitu údajov, ktoré poskytujú členské štáty v súlade so spoločnými pravidlami pre poskytovanie informácií (článok 1). Sledovaný cieľ by teda mal byť pozitívny nielen pre Eurostat ako koordinátora výsledkov, ale aj pre štatistické úrady každej krajiny.

5.2

Vymedzenie úloh a kompetencií. Komisia prostredníctvom Eurostatu bude koordinovať základné informácie, vypočítavať a publikovať PPP a prispôsobovať metodiku v súčinnosti s členskými štátmi (článok. 4.1.) Tieto budú mať za úlohu poskytovať základné informácie, vydať „písomný súhlas“ s výsledkami zisťovania a kontrolovať hodnovernosť údajov. (článok 4.2).

5.3

Štatistické úrady členských štátov poskytnú Eurostatu základné informácie vypracované v súlade so spoločnými parametrami a jednotným technickým formátom (článok 5 a príloha I).

5.4

Štatistické jednotky sú tie, ktoré sú uvedené v nariadení (EHS) č. 696/1993 alebo iné, ktoré budú určené v budúcnosti (článok 6). Taktiež bude zavedený systém kontroly vytvorený Komisiou a členskými štátmi (článok 7).

5.5

Eurostat vypočíta PPP za každý kalendárny rok. (článok 8) a bude poverený jeho zverejnením na agregovanej úrovni za každý členský štát (článok 9).

5.6

Návrh nariadenia nevyžaduje, aby členské štáty vykonávali zisťovania len kvôli výpočtu korekčných koeficientov, ktoré sa uplatňujú na mzdy a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (článok 10).

5.7

Priestorové a časové korekčné koeficienty. PPP sú vypočítané z ročných priemerov cien (článok 2 ods. 2). Nakoľko „sa zber údajov môže obmedziť na jedno alebo viac miest v rámci ekonomického územia“ a zároveň „na konkrétne časové obdobie“, členské štáty musia uplatniť časový korekčný koeficient (ktorý by nemal byť starší ako jeden rok) a priestorový korekčný koeficient (ktorý by nemal byť starší ako šesť rokov) (príloha I, Metodika číslo 2 až 4.)

23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/47

1.1

Predmetom nového návrhu Komisie je elektronické colníctvo, vďaka ktorému by colné systémy mali byť úplne automatizované, interoperabilné, bezpečné, dostupné a plne elektronické, bez dokumentov v papierovej forme. Tento návrh je potrebným doplnkom pri zavádzaní nového colného kódexu Spoločenstva, predloženého Komisiou (1), ku ktorému EHSV vypracoval samostatné stanovisko.

1.2

Zavedenie navrhovaného elektronického systému predpokladá spoločné a koordinované úsilie všetkých členských štátov nielen, čo sa týka colníc, ale aj voči inštitúciám, zodpovedným za iné než colné hranice, ktoré majú prijať záväzok zavádzať do praxe koncepciu jednotného okna a jediného vybavovacieho miesta („spoločného miesta kontroly“): naplnenie týchto dvoch cieľov umožní operátorom zjednodušené, rýchlejšie a hospodárnejšie vykonávanie colných úkonov a colniciam umožní účinnejšiu kontrolu riadenia rizík.

1.3

Členské štáty už venovali značné prostriedky do zavádzania elektronických colných systémov: aj tak však medzi týmito systémami existujú značné rozdiely, jednak pokiaľ ide o sofistikovanosť, jednak čo sa týka predpisov a využívania údajov. Súčasná úroveň zosúladenia je teda nedostačujúca, k čomu sa pridáva ešte dôležitejší a stále nevyriešený problém: chýbajúca interoperabilita systémov.

1.4

Interoperabilita umožní výmenu informácií medzi správami z rôznych krajín; o pozornosti venovanej občanom svedčí aj skutočnosť, že tento projekt ráta aj s možnosťou poskytovať rozhrania s obchodnou komunitou, a to nie iba preto, aby sa umožnilo zavedenie zásady jediného vybavovacieho miesta, ale aj kvôli zabezpečeniu výmeny informácií. Keď bude nový elektronický systém plne funkčný, pôjde o výrazný pokrok – aspoň čisto z hľadiska colného systému – smerom k vytvoreniu zjednoteného vnútorného trhu, ktorý bude mať už iba vonkajšie hranice. V každom prípade však treba pripomenúť, že globálny rozmer trhov si vyžaduje brať do úvahy vzťahy s tretími krajinami. O tomto aspekte sa v dokumente Komisie nehovorí.

2.1

Komisia upozorňuje na skutočnosť, že ciele v oblasti elektronického colníctva založeného na interoperabilných systémoch by sa mohli splniť aj vytvorením centralizovaného colného systému; upresňuje ale, že toto riešenie nie je z viacerých dôvodov možné, pričom jedným z týchto dôvodov sú ťažkosti s prenosom prevádzkovej zodpovednosti z členských štátov na Komisiu na základe výnimky z dodržiavania zásad proporcionality a subsidiarity. S najväčšou pravdepodobnosťou však skutočný dôvod týchto ťažkostí spočíva v odmietaní členských štátov vzdať sa svojich výsadných práv, hoci sú si vedomé skutočnosti, že časť colných príjmov patrí do priamej kompetencie rozpočtu Spoločenstva. EHSV sa domnieva, že jednotné spravovanie colníc by malo figurovať medzi dlhodobými cieľmi Únie: takéto spravovanie by malo výhody z hľadiska jednoduchosti, dôveryhodnosti a nákladov, ako aj z hľadiska interoperability s ostatnými systémami EÚ a tretích krajín. Pri potenciálnom oneskorovaní zavedenia základných systémov vyvinutých každou z 25 členských krajín vzniká potreba zhodnotiť, či by nebolo výhodnejšie zaviesť plne automatizované systémy, ako sú „Automated Import System“ (automatizovaný dovozný systém) a „Automated Export System“ (automatizovaný vývozný systém), prepojené jednotným európskym prístupovým miestom (Single European Access Point).

2.2

Iniciatíva Komisie bola potrebná, keďže zavádzanie nového colného kódexu si vyžaduje, aby postupy boli v súlade s novými pravidlami. Okrem toho je táto iniciatíva súčasťou rámca sérií iniciatív, schválených vo viacerých ďalších oblastiach, ktoré sú súčasťou elektronickej Európy a elektronickej správy  (2). Presnejšie povedané, je predĺžením záväzkov prijatých v roku 2003 na základe oznámenia Komisie Rade o jednoduchom colnom a obchodnom prostredí bez dokumentov v papierovej forme  (3). Tieto záväzky boli načrtnuté – aspoň čo sa týka zrušenia papierových dokumentov – v programe „Colníctvo 2007“ (4) a boli zopakované pri príležitosti zmeny nariadenia o colnom kódexe v roku 2004 (5).

2.3

EHSV môže iba podporiť základné inovácie, ktoré zavádza systém navrhovaný Komisiou: vzájomné prepojenie národných systémov, vytvorenie rozhrania pre hospodárske subjekty prostredníctvom jediného vybavovacieho miesta, možnosť predkladať žiadosti o colné konanie v elektronickej forme a integrované riadenie rizík predstavujú nepopierateľný základ pre pokrok, pod podmienkou, že náklady pre celú spoločnosť a hospodárske subjekty budú zvládnuteľné. Z tohto dôvodu by bolo rozumné zvážiť následky týchto prevratných zmien na colných zamestnancov (prostriedky, odborná príprava, kariéra, adaptácia).

2.4

EHSV však nemôže nevysloviť niekoľko pripomienok týkajúcich sa integrovania informačných systémov a ich vzájomné dopĺňanie sa. Komisia má zámer dospieť k úplnej interoperabilite colných systémov: colné správy si majú navzájom medzi sebou vymieňať informácie a výmena informácií sa má diať aj medzi „medzi colnými správami a inými orgánmi, ktoré sú zapojené do medzinárodnej prepravy tovaru“. V tejto definícii isto nie sú zahrnuté správy poverené vyberaním DPH. napriek tomu by však bolo užitočné vytvoriť organické prepojenie medzi colnicami a správami poverenými výberom DPH, aby bolo možné kontrolovať – hoci aj len v určitých prípadoch a v súvislosti s niektorými tovarmi – falšovanie ochranných známok. Tento jav síce nie je nový, je však na vzostupe: tovary dovážané z tretích krajín sú často dané do obehu (po zaplatení DPH) v rámci Spoločenstva s európskymi ochrannými známkami, alebo s falošnými európskymi ochrannými známkami.

2.5

Ďalej, EHSV by chcel obrátil pozornosť na druhý bod odôvodnenia návrhu rozhodnutia: „Celoeurópske opatrenie elektronickej správy … si vyžaduje opatrenia na zvýšenie efektívnosti … v boji proti podvodom, organizovanému zločinu a terorizmu…“. Zámer je jasný; menej jasné je už to, ako umožnia ustanovenia uvedené v návrhu dosiahnuť tento cieľ. Zbieranie údajov na colné účely nesmie v skutočnosti slúžiť na iné účely bez toho, aby sa vytvoril systém komunikujúci s ostatnými systémami.

2.5.1

V decembri 2004 Rada prijala „Haagsky program“, pričom vychádzala z hodnotenia Komisie (6) a odporúčania EP zo 14. októbra 2004. Program definoval sled opatrení a akcií na posilnenie bezpečnosti v EÚ a zvlášť na vytvorenie „policajnej, colnej a súdnej spolupráce“. V ďalšom dokumente z 10. júna 2005 sa uvažovalo o vypracovaní akčného plánu na zavedenie Haagskeho programu, ktorý odkazoval na uznesenie Rady JAI (Justice et affaires intérieures; Spravodlivosť a vnútorné veci) z 30. marca 2004 o colnej spolupráci, ako aj na oznámenie o boji proti pašovaniu zakázaných tovarov, alebo tovarov, obchodovanie s ktorými sa riadi vlastnými pravidlami. V ešte neskoršom dokumente (7) bola colná spolupráca znova uvedená medzi prioritami. Všetky návrhy uvádzané vo vyššie uvedených dokumentoch sú založené na disponibilite informácií v oblasti represie, čo je prvok, ktorý sa nachádza aj v Haagskom programe. S ohľadom na celý súbor a povahu prebiehajúcich projektov pokladá EHSV za zrejmé, že ak uvažujeme o elektronickom colnom systéme a ak má tento systém pretrvať, je potrebné pri jeho zavedení, alebo neskôr, aby bola colná databáza prepojená s ostatnými systémami, zvlášť s tými, ktoré sa týkajú vnútornej bezpečnosti v Európe a tretích krajín. pričom samozrejme zostáva nezmenená povinnosť rešpektovať súkromie, služobné tajomstvo a ustanovenia o ochrane údajov.

2.5.2

S výnimkou citácie v odseku 2.5.1 dokument Komisie nehovorí o tejto potrebe. V odôvodnení v dokumente Komisie sa vôbec neuvádza zmienka o Haagskom programe. V časti „Súlad s inými politikami a cieľmi Únie“ je citovaná iba Lisabonská stratégia a iniciatívy v oblasti elektronickej Európy a elektronickej správy. Ak aj vezmeme do úvahy článok 3 bod d), o ktorom sa ešte bude hovoriť nižšie, vynechanie v takom rozsahu zrejme nebude náhodné a Komisia by mala jasne vysvetliť jeho dôvod; v každom prípade nie je možné akceptovať, že iniciatíva, ktorá už mala byť prijatá, je jednoducho odložená na neurčito.

2.5.3

V prípravnej fáze tohto dokumentu Komisia zorganizovala až šesť seminárov počas dvoch rokov, kládla otázky užívateľom a organizovala diskusie v rámci výboru pre colný kódex, politickej colnej skupiny, skupiny Colníctvo 2007 a kontaktnej skupiny s obchodníkmi; naopak, vôbec sa nehovorí o kontaktoch s agentúrami Europol, OLAF, ani s ostatnými riaditeľstvami Komisie. Systém nemôže byť pripravovaný tak, že sa bude brať ohľad iba na nároky jeho priamych užívateľov; ak má byť štruktúrovaný spôsobom, aby mohol byť prepojený s inými systémami, nezaobíde sa bez poznania vlastností a požiadaviek týchto systémov. EHSV sa domnieva, že sa tu potvrdzujú výhrady, ktoré už vyjadril vo svojom stanovisku k Colnému kódexu Spoločenstva a ktoré sa týkali absencie skutočného uvedomenia si vzájomnej závislosti rôznych verejných správ v boji proti kriminálnym javom.

2.5.4

Úplná zmena prístupu v zmysle predchádzajúceho odseku je možno náročná vzhľadom na krátke lehoty, aké program stanovuje pre zavádzanie; nezdá sa však nemožné pripravovať už teraz bezpečnostné opatrenia pre „chúlostivé tovary“ (zbrane, výbušniny, jadrový materiál, stroje a zariadenia pre chemický priemysel, psychotropné látky, alkohol, tabak, atď.). Tieto opatrenia by sa mohli premietnuť do zbierania údajov, ktoré sú automaticky alebo na požiadanie odovzdávané orgánom, zodpovedným za každú z týchto oblastí.

2.6

V súlade so zásadou subsidiarity sú z rozpočtu Spoločenstva financované tie náklady, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie interoperability systémov, jednotného okna a colných portálov. Tieto náklady sú odhadované na približne 180 miliónov EUR, ktoré budú rozdelené do postupne rastúcich ročných dotácií, od 4 miliónov EUR v roku 2006 až do 111 miliónov EUR od roku 2011. EHSV súhlasí s týmto financovaním, zároveň však vyjadruje svoje rozpaky v súvislosti s rozhodnutím zaradiť do rozpočtu Spoločenstva výdavky spojené s národnými portálmi: hoci je pravdou, že uvedené portály sú k dispozícii pre všetky hospodárske subjekty, tak vnútroštátne, ako aj z iných krajín Únie, veľmi pravdepodobne ich budú využívať väčšinou vnútroštátne hospodárske subjekty. Bolo by preto vhodnejšie, aby náklady na portály vzali na seba skôr členské štáty ako Spoločenstvo. Prirodzene, bolo by to inak, ak by sa Komisia chcela odvolávať na európske portály, o ktorých sa však výslovne nezmieňuje.

2.7

Čo sa týka termínov zavádzania, Komisia vypracovala kalendár, povinný pre všetky členské štáty. Lehoty sú vyrátané na základe dátumu zverejnenia rozhodnutia v úradnom vestníku: tri roky pre zavedenie interoperabilných automatizovaných systémov colného konania, registračných systémov pre hospodárske subjekty a pre informačné portály; päť rokov pre vytvorenie siete miest jednotného prístupu a colného prostredia, ktoré bude v súlade s normami Spoločenstva; šesť rokov pre zavedenie služby jednotného okna. EHSV sa domnieva, že tieto lehoty, hlavne prvá, boli stanovené pomerne optimisticky: tri roky nie je veľa, ak si uvedomíme skutočnosť, že majú zahŕňať niekoľko mesiacov skúšok programov a výmen s ďalšími účastníkmi. Ďalej, nie všetky členské štáty dosahujú rovnakú úroveň elektronického colníctva a disponibility finančných a ľudských zdrojov. Pre fungovanie systému, a ešte väčšmi pre jeho dôveryhodnosť, by bolo nežiadúce, ak by nerešpektovanie lehôt zo strany jedného alebo viacerých členských štátov prinútilo Komisiu udeľovať výnimky. Je preto potrebné revidovať súčasný viacročný strategický plán, pričom treba vziať do úvahy, že: