19.12.2006

Úradný vestník Európskej únie

CE 311/1

SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 32/2006

prijatá Radou 23. novembra 2006

na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2006 z …, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 999/2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií

(Text s významom pre EHP)

(2006/C 311 E/01)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä na jej článok 152 ods. 4 písm. b),

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)	Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorou sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (3) je poskytnúť jednotný právny rámec pre prenosné spongiformné encefalopatie (TSE) v Spoločenstve.

(2)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 932/2005 z 8. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 999/2001 ktorou sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií, pokiaľ ide o predĺženie obdobia uplatňovania prechodných opatrení (4), predĺžilo obdobie uplatňovania prechodných opatrení stanovených v nariadení (ES) č. 999/2001 najneskôr do 1. júla 2007.

(3)

Počas generálneho zasadania Svetovej organizácie pre zdravie zvierat v máji 2003 bola prijatá rezolúcia s cieľom zjednodušiť súčasné medzinárodné kritériá klasifikácie krajín na základe ich rizika bovínnej spongiformnej encefalopatie (BSE). Návrh bol prijatý na generálnom zasadaní v máji 2005. Jednotlivé články nariadenia (ES) č. 999/2001 by sa mali upraviť tak, aby odrážali nový, medzinárodne prijatý systém kategorizácie.

(4)

Nový vývoj v oblasti odberu vzoriek a analýzy si vyžiada komplexné zmeny a doplnenia prílohy X nariadenia (ES) č. 999/2001. Z tohto dôvodu je potrebné vykonať v nariadení (ES) č. 999/2001 určité technické zmeny a doplnenia existujúceho vymedzenia „rýchlych testov“ s cieľom uľahčiť zmenu a doplnenie štruktúry uvedenej prílohy v neskoršej fáze.

(5)

V záujme zrozumiteľnosti právnych predpisov Spoločenstva je vhodné objasniť, že vymedzenie pojmu „mechanicky separované mäso“ ustanovené v iných právnych predpisoch Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na bezpečnosť potravín, by malo byť použiteľné v nariadení (ES) č. 999/2001 v súvislosti s opatreniami na eradikáciu TSE.

(6)

Nariadenie (ES) č. 999/2001 zavádza program monitorovania BSE a scrapie. Vo svojom stanovisku zo 6 – 7. marca 2003 Vedecký riadiaci výbor odporučil zavedenie programu monitorovania TSE u vysokej zveri. Z tohto dôvodu by sa mal rozšíriť systém monitorovania ustanovený v tomto nariadení aj na iné formy TSE s možnosťou prijatia ďalších opatrení na zavedenie tohto systému v neskoršej fáze.

(7)

Harmonizovaný šľachtiteľský program pre odolnosť oviec voči TSE sa už zaviedol ako prechodné opatrenie na základe rozhodnutia Komisie 2003/100/ES z 13. februára 2003, ktorým sa ustanovujú minimálne požiadavky na zavádzanie šľachtiteľských programov pre odolnosť proti prenosným spongiformným encefalopatiám u oviec (5). Nariadenie (ES) č. 999/2001 by sa malo zmeniť a doplniť, aby poskytovalo tak trvalý právny základ pre tento program, ako aj možnosť zmeniť a doplniť takéto programy s cieľom zohľadniť posúdené vedecké výsledky a celkové dôsledky ich realizácie.

(8)

Nariadenie (ES) č. 999/2001 zakazuje kŕmenie určitých zvierat určitými spracovanými živočíšnymi bielkovinami s možnosťou stanovenia odchýlky. Nový vývoj v oblasti zákazov kŕmenia zvierat si môže vyžiadať zmeny a doplnenia prílohy IV tohto nariadenia. Na uľahčenie zmeny štruktúry uvedenej prílohy v neskoršej fáze je potrebné vykonať určité technické zmeny a doplnenia existujúceho znenia príslušného článku.

(9)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu (6) zavádza pravidlá pre likvidáciu špecifických rizikových materiálov a zvierat infikovaných TSE. V súčasnosti sa prijali pravidlá pre prepravu produktov živočíšneho pôvodu cez Spoločenstvo. Z tohto dôvodu a v záujme jednotnosti právnych predpisov Spoločenstva by sa mali nahradiť existujúce pravidlá v nariadení (ES) č. 999/2001 týkajúce sa likvidácie týchto materiálov a zvierat odkazom na nariadenie (ES) č. 1774/2002 a odkaz na pravidlá týkajúce sa prepravy v nariadení (ES) č. 999/2001 by sa mal vypustiť.

(10)

Nový vývoj v oblasti špecifických rizikových materiálov si taktiež vyžiada komplexné zmeny a doplnenia prílohy V nariadenia (ES) č. 999/2001. Na uľahčenie zmeny a doplnenia štruktúry uvedenej prílohy v neskoršej fáze je potrebné vykonať určité technické zmeny a doplnenia existujúceho znenia príslušných ustanovení uvedeného nariadenia.

(11)

Hoci omráčenie vstreknutím plynu do lebečnej dutiny je v rámci Spoločenstva zakázané, k vstreknutiu plynu môže dôjsť aj po omráčení. Z tohto dôvodu je potrebné zmeniť a doplniť príslušné ustanovenia o metódach porážania zvierat v nariadení (ES) č. 999/2001 s cieľom zakázať vstreknutie plynu do lebečnej dutiny po omráčení.

(12)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1915/2003 z 30. októbra 2003, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy VII, VIII a IX k nariadeniu (ES) č. 999/2001 Európskeho parlamentu a Rady, pokiaľ ide obchod a dovoz oviec a kôz a ustanovenia po potvrdení prenosných spongiformných encelopatií hovädzieho dobytka, oviec a kôz (7) stanovuje nové ustanovenia týkajúce sa eradikácie scrapie u oviec a kôz. Z tohto dôvodu je potrebné zakázať premiestňovanie oviec a kôz z fariem, kde je oficiálne podozrenie na výskyt scrapie.

(13)	Na základe nových vedeckých poznatkov by malo nariadenie (ES) č. 999/2001 umožniť rozšírenie rozsahu pravidiel týkajúcich sa uvedenia na trh a vývozu hovädzieho dobytka, oviec a kôz, ich semena, embryí a vajíčok aj na iné živočíšne druhy.

(14)

V stanovisku Vedeckého riadiaceho výboru z 26. júna 1998 sa uvádza, že by sa mali dodržiavať určité obmedzenia ohľadom určenia zdroja surovín na výrobu fosforečnanu vápenatého. Z tohto dôvodu by sa mal fosforečnan vápenatý vyňať zo zoznamu produktov, na ktoré sa podľa nariadenia (ES) č. 999/2001 nevzťahujú žiadne obmedzenia pri ich uvedení na trh. Mala by sa vysvetliť neexistencia obmedzení vzťahujúcich sa na mlieko a mliečne výrobky.

(15)

Na základe nových vedeckých poznatkov a klasifikácie rizika a bez ohľadu na možnosť prijatia ochranných opatrení by malo nariadenie (ES) č. 999/2001 povoliť v súlade s postupom komitológie prijatie špecifickejších požiadaviek na uvádzanie na trh a vývoz produktov živočíšneho pôvodu pochádzajúcich z členských štátov alebo tretích krajín s kontrolovaným alebo neurčeným rizikom TSE.

(16)	Opatrenia potrebné na vykonanie nariadenia (ES) č. 999/2001 by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (8).

(17)

Komisia by mala byť najmä splnomocnená prijať rozhodnutia, ktorými sa schvaľujú rýchle testy, prispôsobuje sa vek zvierat, stanovuje sa hraničná hodnota, povoľuje sa kŕmenie mladých prežúvavcov bielkovinami z rýb a rozširujú sa určité ustanovenia na iné živočíšne druhy; stanoviť pravidlá na výnimky na odstránenie a zlikvidovanie špecifického rizikového materiálu; stanoviť kritériá na preukázanie zlepšenia epidemiologickej situácie a kritériá na udelenie výnimiek z určitých obmedzení ako aj výrobného procesu. Keďže takéto opatrenia majú všeobecný rozsah a sú zamerané na zmenu nepodstatných prvkov nariadenia (ES) č. 999/2001 a/alebo doplnenie uvedeného nariadenia, tieto opatrenia by sa mali prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES,

(18)	Nariadenie (ES) č. 999/2001 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 999/2001 sa týmto mení a dopĺňa takto:

dopĺňa sa toto odôvodnenie:

„(8a)

Kŕmenie monogastrických zvierat určitými spracovanými živočíšnymi bielkovinami pochádzajúcimi z monogastrických zvierat by sa malo povoliť, ak sa zohľadní zákaz vnútrodruhovej recyklácie, ako je ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu (9) a kontrolné aspekty spojené najmä s rozlišovaním spracovaných živočíšnych bielkovín špecifických pre určité druhy, ako je ustanovené v oznámení o Pláne prekonávania prenosnej spongiformnej encefalopatie (PSE), ktorý prijala Komisia 15. júla 2005.

dopĺňajú sa tieto odôvodnenia:

„(11a)

Európsky parlament vyjadril vo svojom uznesení z 28. októbra 2004 (10) obavy z kŕmenia prežúvavcov živočíšnymi bielkovinami, keďže takéto bielkoviny nie sú súčasťou prirodzeného kŕmenia dospelého dobytka. V dôsledku krízy BSE a nákazy slintačky a krívačky sa čoraz viac zastáva názor, že najlepší spôsob, ako zabezpečiť zdravie ľudí aj zvierat, je chovať a kŕmiť zvieratá spôsobom, ktorý berie ohľad na špecifiká jednotlivých druhov. V súlade so zásadou prevencie a v zhode s prirodzeným kŕmením a životnými podmienkami prežúvavcov je preto potrebné ponechať zákaz kŕmenia prežúvavcov živočíšnymi bielkovinami spôsobom, ktorý nepredstavuje bežnú súčasť ich prirodzeného kŕmenia.

(11b)

Mechanicky separované mäso sa získava oddelením mäsa od kosti tak, že sa pri tom poruší alebo zmení štruktúra svalového tkaniva. Môže obsahovať časti kostí a periostu (okosticu). Mechanicky separované mäso sa preto nedá porovnávať s bežným mäsom. Jeho použitie pre ľudskú spotrebu by sa malo z toho dôvodu preskúmať.

v článku 3 sa odsek 1 mení a dopĺňa takto:

písmeno l) sa nahrádza takto:

„l)	rýchlymi testmi: skríningové metódy uvedené v prílohe X, ktorých výsledky sú známe v priebehu 24 hodín;“;

dopĺňajú sa tieto písmená:

„n)	mechanicky separovaným mäsom alebo MSM: výrobok získaný odstránením mäsa z kostí, na ktorých sa ešte nachádza mäso, po vykostení pomocou mechanických prostriedkov, z čoho vyplýva strata alebo zmena štruktúry svalového tkaniva;

o)	pasívnym dohľadom: oznamovanie všetkých zvierat podozrivých z nákazy TSE, a kde nemožno TSE vylúčiť klinickým vyšetrením, laboratórne testovanie takýchto zvierat;

aktívnym dohľadom: testovanie zvierat, ktoré neboli oznámené ako podozrivé z nákazy TSE, ako sú napríklad núdzovo zabíjané zvieratá, zvieratá s príznakmi pri vyšetrení pred zabitím, uhynuté zvieratá, zabité zdravé zvieratá a zvieratá utratené v súvislosti s prípadom TSE, najmä s cieľom určiť vývoj a rozšírenie TSE v krajine alebo regióne.“;

článok 5 sa týmto mení a dopĺňa takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Situácia BSE v členských štátoch alebo v tretích krajinách alebo v ich regiónoch (ďalej len ‚krajiny alebo regióny’), sa určuje zaradením do jednej z týchto troch kategórií:

—	zanedbateľné riziko BSE podľa vymedzenia v prílohe II;

—	kontrolované riziko BSE podľa vymedzenia v prílohe II;

—	neurčené riziko BSE podľa vymedzenia v prílohe II.

Situácia BSE v krajinách alebo regiónoch sa môže určiť len na základe kritérií stanovených v prílohe II kapitole A. Tieto kritériá zahrňujú výsledok analýzy rizika na základe všetkých možných faktorov výskytu BSE, ako je vymedzená v prílohe II kapitole B, a ich vývoja za určité obdobie, ako aj podrobné aktívne a pasívne opatrenia dohľadu, ktoré zohľadňujú kategóriu krajiny alebo regiónu podľa rizika.

Členské štáty a tretie krajiny, ktoré chcú zotrvať na zozname tretích krajín, ktorým sa povoľuje vývoz živých zvierat alebo produktov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, do Spoločenstva, predložia Komisii žiadosť o určenie situácie BSE v ich krajine, spolu s príslušnými informáciami týkajúcimi sa kritérií stanovenými v prílohe II kapitole A, a tiež o možných rizikových faktoroch uvedených v prílohe II kapitole B a ich vývoji za určité obdobie.“;

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Členské štáty a tretie krajiny, ktoré nepredložili žiadosť v súlade s tretím pododsekom odseku 1, musia ohľadne prevozu živých zvierat a produktov živočíšneho pôvodu z ich územia, spĺňať požiadavky na dovoz uplatniteľné voči krajinám s neurčeným rizikom BSE až do predloženia takejto žiadosti a do prijatia konečného rozhodnutia ohľadne ich situácie BSE.“;

článok 6 sa týmto mení a dopĺňa takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Každý členský štát musí vykonať ročný program monitorovania TSE na základe aktívneho a pasívneho dohľadu v súlade s prílohou III. Ak sú tieto k dispozícii pre živočíšne druhy, tento program zahŕňa skríningové metódy využívajúce rýchle testy.

Na tento účel sa musia schváliť rýchle testy v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 3, a ktorý je uvedený v prílohe X.“;

dopĺňajú sa tieto odseky:

„1a. Ročný program monitorovania uvedený v odseku 1 zahŕňa minimálne tieto subpopulácie:

a)	všetok hovädzí dobytok starší ako 24 mesiacov, ktorý bol odoslaný na núdzové zabitie alebo s príznakmi pri vyšetrení pred zabitím;

b)	všetok hovädzí dobytok starší ako 30 mesiacov, ktorý sa zabíja obvyklým spôsobom pre ľudskú spotrebu;

c)	všetok hovädzí dobytok starší ako 24 mesiacov, ktorý nebol zabitý pre ľudskú spotrebu, ktorý uhynul alebo bol zabitý na farme, počas prepravy alebo na bitúnku (uhynutý dobytok).

Členské štáty sa môžu rozhodnúť odchýliť sa od ustanovení písmena c) v odľahlých oblastiach s nízkou hustotou zvierat, kde sa neorganizuje zber uhynutých zvierat. Členské štáty, ktoré využijú túto možnosť, o tom informujú Komisiu a predložia zoznam príslušných oblastí spolu s odôvodnením odchýlky. Odchýlka sa nemôže týkať viac než 10 % hovädzieho dobytka v členskom štáte.

1b. Po konzultácii s príslušným vedeckým výborom sa môže vek uvedený v odseku 1a písm. a) a c) prispôsobiť vedeckému pokroku v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 3.

Na žiadosť členského štátu, ktorý preukáže zlepšenie epidemiologickej situácie v krajine, sa môžu ročné programy monitorovania konkrétneho členského štátu prehodnotiť podľa určitých kritérií, ktoré sa ustanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 3.

Príslušný členský štát poskytne dôkaz svojej schopnosti určiť efektívnosť zavedených opatrení a zabezpečiť ochranu zdravia ľudí a zvierat založenú na komplexnej analýze rizika. Členský štát preukáže najmä:

a)	jasne klesajúci alebo trvalo nízky výskyt BSE na základe aktuálnych výsledkov testovania;

b)	skutočnosť, že aspoň šesť rokov vykonáva a presadzuje úplný systém testovania BSE (právne predpisy Spoločenstva o vysledovateľnosti a identifikácii živých zvierat a monitorovaní BSE);

c)	skutočnosť, že aspoň šesť rokov vykonáva a presadzuje právne predpisy Spoločenstva o úplnom zákaze kŕmenia hospodárskych zvierat.“;

c)	dopĺňa sa tento odsek: „5. Pravidlá pre vykonanie tohto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 2.“;

dopĺňa sa tento článok:

„Článok 6a

Šľachtiteľské programy

1. Členské štáty môžu zaviesť šľachtiteľské programy pre odolnosť oviec voči TSE. Tieto programy budú zahŕňať rámec na zistenie stavu odolnosti voči TSE v určitých stádach a je možné ich rozšíriť tak, aby zahŕňali aj iné živočíšne druhy na základe vedeckého dôkazu potvrdzujúceho odolnosť konkrétnych genotypov týchto druhov voči TSE.

2. V súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 2 sa prijmú osobitné pravidlá pre programy uvedené v odseku 1 tohto článku.

3. Členské štáty, ktoré zavedú šľachtiteľské programy, predložia Komisii pravidelné správy s cieľom umožniť vedecké posúdenie programov, najmä pokiaľ ide o ich vplyv na výskyt TSE, ako aj na genetickú rôznorodosť a variabilitu, a tiež na zachovanie starých alebo zriedkavých plemien oviec, či tých, ktoré sú dobre prispôsobené podmienkam v určitom regióne. Vedecké výsledky a celkové dôsledky šľachtiteľských programov sa pravidelne vyhodnocujú a v prípade potreby sa uvedené programy zodpovedajúcim spôsobom zmenia či doplnia.“;

článok 7 sa týmto mení a dopĺňa takto:

odseky 1 až 4 sa nahrádzajú takto:

„1. Kŕmenie prežúvavcov živočíšnymi bielkovinami sa zakazuje.

2. Zákaz ustanovený v odseku 1 sa rozšíri okrem prežúvavcov aj na iné zvieratá a obmedzí sa, pokiaľ ide o kŕmenie týchto zvierat produktami živočíšneho pôvodu v súlade s prílohou IV.

3. Odseky 1 a 2 sa uplatňujú bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia stanovené v prílohe IV, ktoré určujú odchýlky od zákazu uvedeného v týchto odsekoch.

Komisia môže rozhodnúť v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 3 na základe vedeckého hodnotenia výživových potrieb mladých prežúvavcov a pravidiel prijatých na vykonávanie tohto článku, uvedených v odseku 5 tohto článku, a po zhodnotení kontrolných aspektov tejto odchýlky, povoliť kŕmenie mladých prežúvavcov bielkovinami z rýb.

4. Členským štátom alebo ich regiónom s neurčeným rizikom BSE nie je povolené vyvážať ani skladovať krmivo pre hospodárske zvieratá, ktoré obsahuje bielkoviny z cicavcov, ani krmivo pre cicavce, okrem krmiva pre psy, mačky a kožušinové zvieratá, ktoré obsahuje spracované bielkoviny z cicavcov.

Tretím krajinám alebo ich regiónom s neurčeným rizikom BSE nie je povolené vyvážať do Spoločenstva krmivo pre hospodárske zvieratá, ktoré obsahuje bielkoviny z cicavcov, ani krmivo pre cicavce, okrem krmiva pre psy, mačky a kožušinové zvieratá, ktoré obsahuje spracované bielkoviny z cicavcov.

Na žiadosť členského štátu alebo tretej krajiny možno prijať rozhodnutie o udelení individuálnej výnimky z obmedzení uvedených v tomto odseku v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 2 na základe podrobných kritérií stanovených v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 3. Každá výnimka musí zohľadňovať ustanovenia uvedené v odseku 3 tohto článku.“;

dopĺňa sa tento odsek:

„4a. Na základe priaznivého hodnotenia rizika, ktoré berie do úvahy prinajmenšom množstvo, možný zdroj nákazy a miesto konečného určenia zásielky, sa môže v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 3 prijať rozhodnutie, ktoré stanoví hraničnú hodnotu zanedbateľného množstva živočíšnych bielkovín v krmivách spôsobeného náhodnou kontamináciou, ktorej sa technicky nedá vyhnúť.“;

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. V súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 2 sa prijmú pravidlá vykonávania tohto článku, najmä pravidlá prevencie krížovej kontaminácie a metódy odoberania vzoriek a analýzy, potrebné na overenie súladu s týmto článkom. Tieto pravidlá vychádzajú zo správy Komisie o zdrojoch, spracovaní, kontrole a vysledovateľnosti krmív živočíšneho pôvodu.“;

v článku 8 sa odseky 1 až 5 nahrádzajú takto:

„1. Špecifický rizikový materiál sa odstráni a zlikviduje v súlade s prílohou V tohto nariadenia a s nariadením (ES) č. 1774/2002. Nesmie sa dovážať do Spoločenstva. Zoznam špecifického rizikového materiálu uvedený v prílohe V bude zahŕňať aspoň mozog, miechu, oči a mandle hovädzieho dobytka staršieho ako 12 mesiacov a chrbticu hovädzieho dobytka staršieho, než je vek, ktorý bude určený v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 3. S ohľadom na viaceré kategórie rizika stanovené v prvom pododseku článku 5 ods. 1 a požiadavky článku 6 ods. 1a a článku 6 ods. 1b písm. b) sa zoznam špecifického rizikového materiálu v prílohe V zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní.

2. Odsek 1 tohto článku sa nevzťahuje na tkanivá zvierat, ktoré sa podrobili alternatívnemu testu schválenému na tento účel v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 3 za predpokladu, že tento test je uvedený v prílohe X, že sa používa na základe podmienok uvedených v prílohe V a že jeho výsledky sú negatívne.

Členské štáty, ktoré schvália používanie alternatívneho testu na základe tohto odseku, budú informovať ostatné členské štáty a Komisiu.

3. V členských štátoch alebo v ich regiónoch s kontrolovaným alebo neurčeným rizikom BSE sa po omráčení nesmie použiť lacerácia centrálneho nervového tkaniva prostredníctvom pozdĺžneho tyčkovitého nástroja zavedeného do lebečnej dutiny alebo prostredníctvom plynovej injekcie do lebečnej dutiny v súvislosti s omráčením hovädzieho dobytka, oviec alebo kôz, ktorých mäso je určené na ľudskú alebo zvieraciu spotrebu.

4. Údaje o veku stanovené v prílohe V je možné upraviť. Takáto úprava vychádza z najnovších preukázaných vedeckých nálezov týkajúcich sa štatistickej pravdepodobnosti výskytu TSE v príslušnej vekovej skupine populácie hovädzieho dobytka, oviec a kôz v Spoločenstve.

5. Pravidlá pre výnimky z odsekov 1 až 4 tohto článku môžu byť prijaté v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 3 s ohľadom na dátum účinného presadenia zákazu kŕmenia ustanoveného v článku 7 ods. 1 alebo, v prípade potreby, pre tretie krajiny alebo ich regióny s kontrolovaným rizikom BSE s ohľadom na dátum účinného presadenia zákazu bielkovín z cicavcov v krmive pre prežúvavce na účely obmedzenia požiadaviek na odstránenie a zlikvidovanie špecifického rizikového materiálu pre zvieratá narodené pred týmto dátumom v dotknutých krajinách alebo regiónoch.“;

v článku 9 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1. Produkty živočíšneho pôvodu uvedené v prílohe VI sa budú vyrábať použitím výrobných procesov schválených v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 3.

2. Kosti hovädzieho dobytka, oviec a kôz z krajín alebo regiónov s kontrolovaným alebo neurčeným rizikom BSE sa nesmú použiť na výrobu mechanicky separovaného mäsa. Do 1. júla 2008 predložia členské štáty Komisii správu o využívaní a postupoch pri výrobe mechanicky separovaného mäsa na svojom území. Táto správa bude zahŕňať aj vyjadrenie, či má členský štát v úmysle pokračovať vo výrobe mechanicky separovaného mäsa.

Komisia následne predloží Európskemu parlamentu a Rade oznámenie o budúcej potrebe a využívaní mechanicky separovaného mäsa v Spoločenstve vrátane informačnej politiky pre spotrebiteľov.“;

10)

článok 12 sa týmto mení a dopĺňa takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Každé zviera podozrivé z infekcie TSE sa musí dať do karantény (úradné obmedzenie premiestňovania) dovtedy, kým nebudú známe výsledky klinických a epidemiologických vyšetrení vykonaných príslušným orgánom, alebo utratiť s cieľom laboratórneho vyšetrenia vykonaného pod úradnou kontrolou.

Ak existuje oficiálne podozrenie na TSE u hovädzieho dobytka na farme v členskom štáte, na všetok ostatný hovädzí dobytok z tejto farmy sa vzťahuje úradné obmedzenie premiestňovania až do získania výsledkov vyšetrení. Ak existuje oficiálne podozrenie na TSE u oviec či kôz na farme v členskom štáte, na všetky ostatné ovce a kozy z tejto farmy sa vzťahuje oficiálne obmedzenie premiestňovania až do získania výsledkov vyšetrení.

Ak sa však preukáže, že je nepravdepodobné, že farma, kde sa zviera nachádzalo v čase podozrenia na TSE, by bola farmou, kde sa mohlo zviera nakaziť TSE, príslušný orgán môže rozhodnúť o tom, že úradné obmedzenie premiestňovania sa bude vzťahovať len na zviera podozrivé z nákazy.

Ak sa to bude považovať za potrebné, príslušný orgán môže taktiež rozhodnúť o tom, že úradné obmedzenie premiestňovania sa bude vzťahovať na iné farmy alebo len na farmu, kde sa zviera nakazilo, a to podľa dostupnej epidemiologickej situácie.

V súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 2 a odchylne od úradných obmedzení premiestňovania ustanovených v tomto odseku, je možné členský štát oslobodiť od zavedenia uvedených obmedzení, ak zavedie opatrenia poskytujúce rovnocennú ochranu, vychádzajúcu z príslušného hodnotenia možného rizika pre zdravie ľudí a zvierat.“;

b)	odsek 3 sa nahrádza takto: „3. Všetky časti tela podozrivého zvieraťa sa musia uchovať pod úradnou kontrolou, kým sa nepotvrdí negatívna diagnóza alebo zlikvidovať v súlade s nariadením (ES) č. 1774/2002.“;

11)

v článku 13 sa odsek 1 týmto mení a dopĺňa takto:

písmeno a) prvého pododseku sa nahrádza takto:

„a)	všetky časti tela zvieraťa sa zlikvidujú v súlade s nariadením (ES) č. 1774/2002 s výnimkou materiálu uchovaného pre potreby záznamov v súlade s prílohou III kapitola B tohto nariadenia.“;

písmeno c) prvého pododseku sa nahrádza takto:

„c)	všetky rizikové zvieratá a ich produkty, ako je uvedené v prílohe VII bode 2 tohto nariadenia, identifikované vyšetrením uvedeným v písmene b) tohto odseku, sa musia utratiť a zlikvidovať v súlade s nariadením (ES) č. 1774/2002.“;

za prvý pododsek sa dopĺňa tento pododsek:

„Na žiadosť členského štátu a na základe priaznivého hodnotenia rizika, berúc do úvahy najmä kontrolné opatrenia v danom členskom štáte, je možné prijať rozhodnutie v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 2, ktorým sa povolí využitie hovädzieho dobytka podľa tohto odseku až do konca jeho produktívneho veku.“;

12)	v článku 15 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. V súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 3 možno ustanovenia odsekov 1 a 2 rozšíriť aj na iné živočíšne druhy. 4. Pravidlá na vykonanie tohto článku sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 2.“;

13)

článok 16 sa týmto mení a dopĺňa takto:

v odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)	mlieko a mliečne výrobky, koža a srsť, želatína a kolagén odvodený z kože a srsti.“;

odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„2. Produkty živočíšneho pôvodu dovezené z tretej krajiny s kontrolovaným alebo neurčeným rizikom BSE musia pochádzať zo zdravého hovädzieho dobytka, oviec a kôz, ktoré neboli vystavené lacerácii centrálneho nervového tkaniva alebo plynovej injekcii do lebečnej dutiny, ako je uvedené v článku 8 ods. 3.

3. Potravinové produkty živočíšneho pôvodu, ktoré obsahujú materiál získaný z hovädzieho dobytka pochádzajúceho z krajiny alebo regiónu s neurčeným rizikom BSE, nebudú uvedené na trh, pokiaľ nepochádzajú zo zvierat:

a)	ktoré sa narodili osem rokov po dátume začatia účinného vykonávania zákazu kŕmenia prežúvavcov živočíšnymi bielkovinami získanými z cicavcov; a

b)	ktoré sa narodili, boli chované, a zotrvávali v stádach, v ktorých sa preukázateľne minimálne sedem rokov nevyskytovala BSE.

Okrem toho sa potravinové produkty pochádzajúce z prežúvavcov nesmú odosielať z členského štátu alebo jeho regiónu s neurčeným rizikom BSE do iného členského štátu, ani sa nesmú dovážať z tretej krajiny s neurčeným rizikom BSE.

Tento zákaz sa neuplatňuje na produkty živočíšneho pôvodu, ktoré sú uvedené v prílohe VIII kapitole C a spĺňajú požiadavky prílohy VIII kapitoly C.

Musí k nim byť priložené osvedčenie o zdraví zvierat vydané úradným veterinárnym lekárom, ktoré potvrdzuje, že boli vyrobené v súlade s týmto nariadením.“;

14)

dopĺňa sa tento článok:

„Článok 23a

Nasledujúce opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia vrátane jeho doplnenia sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 24 ods. 3:

a)	schválenie rýchlych testov uvedené v článku 6 ods. 1 a článku 8 ods. 2;

b)	prispôsobenie veku uvedené v článku 6 ods. 1b;

c)	kritériá na preukázanie zlepšenia epidemiologickej situácie uvedené v článku 6 ods. 1b;

d)	rozhodnutie o povolení kŕmenia mladých prežúvavcov bielkovinami z rýb uvedené v článku 7 ods. 3;

e)	kritériá na udelenie výnimky z obmedzení uvedených v článku 7 ods. 4;

f)	rozhodnutie o stanovení hraničnej hodnoty uvedené v článku 7 ods. 4a;

g)	rozhodnutie o veku uvedené v článku 8 ods. 1;

h)	pravidlá pre výnimky na odstránenie a zlikvidovanie špecifického rizikového materiálu ako je uvedené v článku 8 ods. 5;

i)	výrobné procesy uvedené v článku 9 ods. 1;

j)	rozhodnutie o rozšírení určitých ustanovení na iné živočíšne druhy uvedené v článku 15 ods. 3.“;

15)

článok 24 sa nahrádza takto:

„Článok 24

Výbory

1. Komisii pomáha Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat. V záležitostiach týkajúcich sa článku 6a však bude Komisia viesť konzultácie aj so Stálym výborom pre zootechniku.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota uvedená v článku 5 ods. 6 toho rozhodnutia je 3 mesiace a v prípade ochranných opatrení uvedených v článku 4 ods. 2 tohto nariadenia 15 dní.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.“;

16)

dopĺňa sa tento článok:

„Článok 24a

Rozhodnutia, ktoré sa prijmú v súlade s jedným z postupov uvedených v článku 24, sú založené na zodpovedajúcom hodnotení možných rizík pre zdravie ľudí a zvierat a s ohľadom na existujúce vedecké dôkazy zachovajú alebo, ak to bude vedecky podložené, zvýšia úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat, ktorú Spoločenstvo zabezpečuje.“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom svojom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …, …

Za Európsky parlament

predseda

…

Za Radu

predseda

…

(1) Ú. v. EÚ C 234, 22.9.2005, s. 26.

(2) Stanovisko Európskeho parlamentu zo 17. mája 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 23. novembra 2006 a pozícia Európskeho parlamentu z … (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(3) Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1041/2006 (Ú. v. EÚ L 187, 8.7.2006, s. 10).

(4) Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2005, s. 1.

(5) Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 41.

(6) Ú. v. ES L 273, 10.10.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 208/2006 (Ú. v. EÚ L 36, 8.2.2006, s. 25).

(7) Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 29.

(8) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(9) Ú. v. ES L 273, 10.10.02, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 208/2006 (Ú. v. EÚ L 36, 8.2.2006, s. 25).“;

(10) Ú. v. EÚ C 174 E, 14.7.2005, s. 178.“;

ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

I. ÚVOD

1.	Komisia zaslala Rade 7. decembra 2004 návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 999/2001. Tento návrh sa zakladá na článku 152 zmluvy.

2.	Európsky Parlament zaujal stanovisko v prvom čítaní 17. mája 2006. Hospodársky a sociálny výbor zaujal stanovisko 9. marca 2005.

3.	Rada 23. novembra 2006 prijala spoločnú pozíciu v súlade s článkom 251 zmluvy.

II. CIELE

Cieľom navrhovaného nariadenia je riešiť obavy členských štátov, najmä pokiaľ ide o:

—	kategorizáciu krajín z hľadiska rizika výskytu BSE

—	vymedzenie opatrení aktívneho a pasívneho dohľadu

—	a predovšetkým možnosť prispôsobiť súčasný systém monitorovania priaznivému vývoju epidemiologickej situácie dotknutého členského štátu.

III. ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

1. Všeobecný kontext

Dohoda v prvom čítaní sa o tomto spise dosiahla v máji 2006.

Právnici/lingvisti oboch inštitúcií zrevidovali návrh nariadenia 19. septembra 2006 (PE-CONS 3618/06).

Rada medzičasom prijala rozhodnutie 2006/512/ES, ktorým sa do rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu, zavádza nový postup s názvom regulačný postup s kontrolou (článok 5a).

Nový postup výboru sa musí uplatniť pri prijímaní opatrení so všeobecnou pôsobnosťou, ktorých cieľom je zmeniť a doplniť menej závažné časti základného nástroja prijatého v súlade s postupom uvedeným v článku 251 zmluvy, a to okrem iného vypustením niektorých z týchto častí alebo doplnením nových menej závažných častí.

2. Úpravy, ktoré zaviedla Rada

Nariadenie (ES) č. 999/2001 odkazuje na regulačný postup výboru, vždy keď sú vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu, a preto sa vzhľadom na nový regulačný postup výboru s kontrolou musí podľa potreby upraviť.

Vzhľadom na naliehavosť tejto záležitosti (1) bude potrebné, aby Parlament a Rada prijali toto nariadenie do decembra 2006.

Komisia prijala spoločnú pozíciu, na ktorej sa dohodla Rada.

(1) Niekoľko vykonávacích opatrení sa blokuje na úrovni Komisie.

19.12.2006

Úradný vestník Európskej únie

CE 311/10

SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 33/2006

prijatá Radou 23. novembra 2006

na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/.../ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík

(2006/C 311 E/02)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)	Povodne môžu spôsobiť straty na ľudských životoch, vysídlenie obyvateľstva a škody na životnom prostredí, výrazným spôsobom obmedziť hospodársky rozvoj a oslabiť hospodársku činnosť Spoločenstva.

(2)	Povodne sú prírodným fenoménom, ktorému sa nedá zabrániť. Niektoré ľudské činnosti a zmena klímy však prispievajú k zvyšovaniu pravdepodobnosti výskytu povodní a ich nepriaznivých účinkov.

(3)

Znížiť riziko nepriaznivých dôsledkov najmä na ľudské zdravie a život, životné prostredie, kultúrne dedičstvo, hospodársku činnosť a na infraštruktúru spojené s povodňami je uskutočniteľné a žiadúce. Ak však majú byť opatrenia na zníženie týchto rizík účinné, mali by byť v čo najväčšom možnom rozsahu koordinované v rámci celého povodia.

(4)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (3), sa pre každé správne územie povodia vyžaduje vypracovanie plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia riek s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický a chemický stav, čo prispeje k zmierneniu účinkov povodní. Zníženie povodňového rizika však nie je jedným z hlavných cieľov uvedenej smernice a táto smernica ani nezohľadňuje budúce povodňové riziká spôsobené zmenou klímy.

(5)

Oznámenie Komisie z 12. júla 2004 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Manažment rizík povodní – Prevencia, ochrana a zmiernenie škôd po povodniach obsahuje analýzu a stratégiu manažmentu povodňových rizík na úrovni Spoločenstva a uvádza sa v ňom, že zosúladená a koordinovaná činnosť na úrovni Spoločenstva by bola výrazným prínosom a zvýšila by celkovú úroveň protipovodňovej ochrany.

(6)

Okrem koordinácie medzi členskými štátmi je pre účinnú prevenciu povodní a zmierňovanie následkov po povodniach potrebná spolupráca s tretími krajinami. Je to v súlade so smernicou 2000/60/ES a medzinárodnými zásadami v oblasti manažmentu povodňových rizík vypracovaných najmä v rámci dohovoru Organizácie Spojených národov o ochrane a využití cezhraničných vodných tokov a medzinárodných jazier, ktorý Rada schválila rozhodnutím 95/308/ES (4) a v súlade s nadväzujúcimi dohodami o jeho uplatňovaní.

(7)

Rozhodnutie Rady 2001/792/ES, Euratom z 23. októbra 2001 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva na podporu posilnenia spolupráce pri pomocných zásahoch civilnej ochrany (5) mobilizuje podporu a pomoc členských štátov v prípade závažných krízových situácií vrátane povodní. Civilná ochrana môže poskytnúť primeranú pomoc postihnutému obyvateľstvu a zlepšiť pripravenosť a odolnosť.

(8)

Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie (6), je v prípade veľkej katastrofy možné poskytnúť rýchlu finančnú pomoc s cieľom pomôcť postihnutým ľuďom, prírodným zónam, regiónom a krajinám vrátiť sa do čo najnormálnejších podmienok, ale fond sa môže použiť len v núdzových situáciách, a nie vo fázach, ktoré núdzovej situácii predchádzajú.

(9)

Na území Spoločenstva dochádza k rôznym druhom povodní, napríklad riečnym povodniam, prívalovým povodniam, mestským povodniam a povodniam spôsobených morom v pobrežným oblastiach. Škody spôsobené povodňami môžu byť tiež v jednotlivých krajinách a regiónoch Spoločenstva rozdielne. Z tohto dôvodu by si ciele manažmentu povodňových rizík mali určovať samotné členské štáty a mali by vychádzať z miestnych a regionálnych podmienok.

(10)

Povodňové riziko v určitých oblastiach Spoločenstva, napríklad v riedko obývaných alebo neobývaných oblastiach alebo v oblastiach s obmedzenými hospodárskym bohatstvom alebo ekologickou hodnotou, by sa nemuselo považovať za závažné. Povodňové riziko a potreba následných opatrení by sa mali hodnotiť v každom správnom území povodia alebo správnej jednotke.

(11)

V záujme získania účinného informačného nástroja, ako aj hodnotného základu pre stanovovanie priorít a prijímanie ďalších technických, finančných a politických rozhodnutí v oblasti manažmentu povodňových rizík je potrebné zabezpečiť vytvorenie máp povodňového ohrozenia a máp povodňových rizík, ktoré zobrazujú potenciálne nepriaznivé dôsledky rôznych povodňových scenárov.

(12)

Na odstránenie a zníženie negatívnych vplyvov povodní na dotknuté oblasti je vhodné ustanoviť plány manažmentu povodňových rizík. Príčiny a dôsledky povodní sú v jednotlivých krajinách a regiónoch Spoločenstva rozdielne. Plány manažmentu povodňových rizík by preto mali zohľadňovať špecifické charakteristiky oblastí, na ktoré sa vzťahujú a ustanoviť riešenia prispôsobené potrebám a prioritám týchto oblastí a súčasne zabezpečiť primeranú koordináciu v rámci správnych území povodí.

(13)	Plány manažmentu povodňových rizík by sa mali zameriavať na prevenciu, ochranu a pripravenosť. Jednotlivé prvky plánov manažmentu povodňových rizík by sa mali pravidelne prehodnocovať a v prípade potreby aktualizovať, pričom by sa mali zohľadniť možné vplyvy zmeny klímy na výskyt povodní.

(14)	V kontexte manažmentu povodňových rizík je veľmi dôležitá zásada solidarity. Mala by podnecovať členské štáty k snahe o spravodlivé rozdelenie povinností pri spoločnom rozhodovaní o všeobecne prospešných opatreniach v oblasti manažmentu povodňových rizík pozdĺž vodných tokov.

(15)	V záujme zabránenia duplicite v práci by mali byť členské štáty oprávnené využívať na účely splnenia cieľov a požiadaviek tejto smernice existujúce predbežné hodnotenia povodňových rizík, mapy povodňového ohrozenia a povodňových rizík a plány manažmentu povodňových rizík.

(16)

Vypracovanie plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia podľa smernice 2000/60/ES a plánov manažmentu povodňových rizík podľa tejto smernice sú prvkami integrovaného manažmentu povodia. V týchto dvoch procesoch by sa preto mal využívať potenciál na spoločnú synergiu a výhody, pričom by sa mali zohľadňovať environmentálne ciele smernice 2000/60/ES, zabezpečiť efektívnosť a rozumné využívanie zdrojov a zároveň uznať, že príslušné orgány a správne jednotky môžu byť odlišné v tejto smernici a v smernici 2000/60/ES.

(17)

V prípadoch viacúčelového využitia vodných útvarov rôznymi formami trvalo udržateľných ľudských činností (napr. manažment povodňových rizík, ekológia, vnútrozemská plavba alebo využite vodnej energie) a vplyvov týchto foriem využívania na vodné útvary smernica 2000/60/ES ustanovuje v článku 4 jasný a transparentný postup pre tieto formy využitia a vplyvy vrátane možných výnimiek z cieľov „dobrého stavu“ alebo „nezhoršenia stavu“.

(18)	Opatrenia potrebné na vykonanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7).

(19)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Jej cieľom je najmä podporiť integráciu vysokej úrovne ochrany životného prostredia do politík Spoločenstva v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja, ako je ustanovené v článku 37 Charty základných práv Európskej únie.

(20)

Keďže cieľ tejto smernice a to ustanovenie rámca na hodnotenie a manažment povodňových rizík, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(21)

V súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity a Protokolom o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý je pripojený k zmluve a vzhľadom na existujúce kapacity členských štátov by sa mala na miestnej a regionálnej úrovni ponechať značná flexibilita, najmä pokiaľ ide o organizáciu a zodpovednosť orgánov.

(22)	V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (8) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Účelom tejto smernice je ustanoviť rámec na hodnotenie a manažment povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky spojené s povodňami v Spoločenstve na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť.

Článok 2

Na účely tejto smernice sa okrem vymedzení pojmov „rieka“, „povodie“, „čiastkové povodie“ a „správne územie povodia“ uvedené v článku 2 smernice 2000/60/ES, uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.	„povodeň“ je dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Patria sem povodne spôsobené riekami, horskými bystrinami, občasnými vodnými tokmi v oblasti Stredozemného mora a záplavy pobrežných oblastí z mora a nemusia sem patriť povodne spôsobené kanalizačnými systémami.

2.	„povodňové riziko“ je kombinácia pravdepodobnosti povodne a potenciálnych nepriaznivých dôsledkov spojených s povodňou na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť.

Článok 3

1. Na účely tejto smernice členské štáty využijú opatrenia ustanovené podľa článku 3 ods. 1, ods. 2, 3, 5 a 6 smernice 2000/60/ES.

2. Členské štáty však môžu na vykonávanie tejto smernice:

a)	vymenovať iné príslušné orgány ako tie, ktoré sú určené podľa článku 3 ods. 2 smernice 2000/60/ES;

b)	určiť niektoré prímorské pobrežné oblasti alebo jednotlivé povodia a prideliť ich iným správnym jednotkám ako tým, ktorým sú pridelené podľa článku 3 ods. 1 smernice 2000/60/ES.

V týchto prípadoch členské štáty oznámia Komisii do … (9) informácie uvedené v prílohe I k smernici 2000/60/ES. Na tento účel sa každý odkaz na príslušné orgány a správne územia povodia považuje za odkaz na príslušné orgány a správne jednotky uvedené v tomto článku. Členské štáty informujú Komisiu o všetkých zmenách v informáciách poskytovaných podľa tohto odseku do 3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti týchto zmien.

KAPITOLA II

PREDBEŽNÉ HODNOTENIE POVODŇOVÉHO RIZIKA

Článok 4

1. Členské štáty vykonajú v súlade s odsekom 2 tohto článku predbežné hodnotenie povodňového rizika pre každé správne územie povodia alebo správnu jednotku uvedenú v článku 3 ods. 2 písm. b) alebo časť medzinárodného správneho územia povodia ležiacu na ich území.

2. Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa vykoná tak, aby poskytlo hodnotenie potenciálneho rizika založené na dostupných alebo ľahko získateľných informáciách, ako sú záznamy. Hodnotenie zahŕňa aspoň:

a)	mapy správneho územia povodia vo vhodnej mierke, na ktorých sú zobrazené hranice povodí, čiastkových povodí, prípadne prímorských pobrežných oblastí s uvedením topografie a využitia územia;

opis povodní, ktoré sa vyskytli v minulosti a mali významné nepriaznivé vplyvy na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť a pri ktorých stále existuje pravdepodobnosť, že sa vyskytnú v budúcnosti vrátane ich rozsahu a trás postupu a posúdenie nepriaznivých vplyvov, ktoré spôsobili;

c)	opis významných povodní, ktoré sa vyskytli v minulosti, ak možno predpokladať výrazne nepriaznivé následky podobných udalostí v budúcnosti;

a prípadne obsahuje:

posúdenie potenciálnych nepriaznivých následkov budúcich povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť v ktorom sa podľa možností zohľadnia také aspekty ako sú topografia, poloha vodných tokov a ich všeobecné hydrologické a geomorfologické charakteristiky, poloha obývaných území, oblastí hospodárskej činnosti a dlhodobého vývoja vrátane vplyvov zmeny klímy na výskyt povodní.

3. V prípade medzinárodných správnych území povodia alebo správnych jednotiek uvedených v článku 3 ods. 2 písm. b), ktoré sú spoločné s inými členskými štátmi, členské štáty zabezpečia výmenu relevantných informácií medzi príslušnými dotknutými orgánmi.

4. Členské štáty dokončia predbežné hodnotenie povodňového rizika do 22. decembra 2012.

Článok 5

1. Členské štáty na základe predbežného hodnotenia povodňového rizika uvedeného v článku 4 určia pre každé správne územie povodia alebo správnu jednotku uvedenú v článku 3 ods. 2 písm. b) alebo časť medzinárodného správneho územia povodia ležiacu na ich území tie oblasti, pri ktorých usúdili, že existujú potenciálne významné povodňové riziká alebo možno odôvodnene predpokladať, že ich výskyt je pravdepodobný.

2. Určenie oblastí patriacich do medzinárodného správneho územia povodia alebo do správnej jednotky uvedenej v článku 3 ods. 2 písm. b), ktorá je spoločná s iným členským štátom, podľa odseku 1 sa koordinuje medzi dotknutými členskými štátmi.

KAPITOLA III

MAPY POVODŇOVÉHO OHROZENIA A MAPY POVODŇOVÉHO RIZIKA

Článok 6

1. Členské štáty pripravia na úrovni správneho územia povodia alebo správnej jednotky uvedenej v článku 3 ods. 2 písm. b) pre oblasti určené podľa článku 5 ods. 1 mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika v najvhodnejšej mierke.

2. Príprava máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika pre oblasti určené podľa článku 5, ktoré sú spoločné s ostatnými členskými štátmi, podlieha predchádzajúcej výmene informácií medzi dotknutými členskými štátmi.

3. Mapy povodňového ohrozenia pokrývajú geografické oblasti, ktoré by mohli byť zaplavené podľa týchto scenárov:

a)	povodne s nízkou pravdepodobnosťou opakovania alebo scenáre výnimočných udalostí;

b)	povodne so strednou pravdepodobnosťou opakovania (pravdepodobná doba opakovania ≥ 100 rokov);

c)	prípadne povodne s vysokou pravdepodobnosťou opakovania.

4. Pre každý scenár uvedený v odseku 3 sa zobrazia tieto prvky:

a)	rozsah povodne;

b)	hĺbky vody alebo prípadne hladina vody;

c)	ak je to vhodné, rýchlosť prúdenia toku alebo príslušný prietok vody.

5. Mapy povodňového rizika uvádzajú potenciálne nepriaznivé následky spojené s povodňami podľa scenárov uvedených v odseku 3 a vyjadrené týmito údajmi:

a)	orientačný počet potenciálne postihnutých obyvateľov;

b)	druh hospodárskej činnosti v potenciálne postihnutej oblasti;

zariadenia uvedené v prílohe I k smernici Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (10), ktoré by mohli v prípade zaplavenia spôsobiť havarijné znečistenie a potenciálne postihnuté chránené oblasti určené v prílohe IV ods. 1 body (i), (iii) a (v) smernice 2000/60/ES;

d)	iné informácie, ktoré považujú členské štáty za užitočné, ako je uvedenie oblastí, v ktorých sa môžu vyskytnúť povodne s vysokým obsahom transportovaných sedimentov a povodne unášajúce rôzne predmety.

6. Členské štáty môžu rozhodnúť, že pre prímorské pobrežné oblasti, v ktorých je primeraná úroveň ochrany, sa príprava máp povodňového ohrozenia obmedzí na scenár uvedený v odseku 3 písm. a).

7. Členské štáty môžu rozhodnúť, že pre oblasti, v ktorých dochádza k zaplavovaniu územia podzemnou vodou, obmedzia prípravu máp povodňového ohrozenia na scenár uvedený v odseku 3 písm. a).

8. Členské štáty zabezpečia, aby boli mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika dokončené do 22. decembra 2013.

KAPITOLA IV

PLÁNY MANAŽMENTU POVODŇOVÉHO RIZIKA

Článok 7

1. Členské štáty na základe máp uvedených v článku 6 ustanovia v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku plány manažmentu povodňového rizika koordinované na úrovni správneho územia povodia alebo správnej jednotky uvedenej v článku 3 ods. 2 písm. b) pre oblasti určené podľa článku 5 ods. 1 a oblasti, na ktoré sa vzťahuje článok 13 ods. 1 písm. b).

2. Členské štáty stanovia vhodné ciele manažmentu povodňových rizík pre oblasti určené podľa článku 5 ods. 1 a oblasti, na ktoré sa vzťahuje článok 13 ods. 1 písm. b), pričom sa zamerajú na zníženie potenciálnych nepriaznivých následkov záplav na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť a, ak sa to považuje za vhodné, na netechnické iniciatívy a/alebo na zníženie pravdepodobnosti záplav.

3. Plány manažmentu povodňového rizika obsahujú opatrenia, ktorých zámerom je dosiahnuť ciele stanovené v súlade s odsekom 2 a zahŕňajú komponenty uvedené v časti A prílohy.

Plány manažmentu povodňového rizika zohľadnia relevantné aspekty, ako sú náklady a prínosy, rozsah a trasy postupu povodní a oblasti s retenčným potenciálom, environmentálne ciele článku 4 smernice 2000/60/ES, pôdne a vodné hospodárstvo, územné plány, využívanie územia, ochranu prírody, plavebnú a prístavnú infraštruktúru.

Plány manažmentu povodňového rizika riešia všetky aspekty manažmentu povodňového rizika so zameraním na prevenciu, ochranu, pripravenosť vrátane predpovedí povodní a systémov včasného varovania a s prihliadnutím na vlastnosti jednotlivých povodí alebo čiastkových povodí. Plány manažmentu povodňového rizika môžu tiež zahŕňať riadené záplavy určitých oblastí v prípade povodne.

4. Plány manažmentu povodňového rizika ustanovené v jednom členskom štáte nesmú obsahovať opatrenia, ktoré svojím rozsahom a vplyvom významne zvyšujú povodňové riziká v smere toku alebo proti nemu v iných krajinách toho istého povodia alebo čiastkového povodia, pokiaľ tieto opatrenia neboli koordinované a dotknuté členské štáty sa nedohodli na riešení v rámci článku 8.

5. Členské štáty zabezpečia, aby plány manažmentu povodňového rizika boli dokončené a zverejnené do 22. decembra 2015.

Článok 8

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa pre správne územia povodí alebo správne jednotky uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b), ktoré sa nachádzajú výlučne na ich území, vypracoval jeden plán manažmentu povodňového rizika alebo súbor plánov manažmentu povodňového rizika koordinovaný na úrovni správneho územia povodia.

2. V prípade medzinárodného správneho územia povodia alebo správnej jednotky uvedenej v článku 3 ods. 2 písm. b), ktoré sa nachádzajú výlučne na území Spoločenstva, členské štáty zabezpečia koordináciu s cieľom vypracovať jeden medzinárodný plán manažmentu povodňového rizika alebo súbor plánov manažmentu povodňového rizika koordinovaných na úrovni medzinárodného správneho územia povodia. Keď sa takéto plány nevytvoria, členské štáty vypracujú plány manažmentu povodňového rizika, ktoré pokrývajú aspoň časti medzinárodného správneho územia povodia nachádzajúce sa na ich území, a čo najviac ich koordinujú na úrovni medzinárodného správneho územia povodia.

3. V prípade medzinárodného správneho územia povodia alebo správnej jednotky uvedenej v článku 3 ods. 2 písm. b), ktoré leží za hranicami územia Spoločenstva, sa členské štáty usilujú vypracovať jeden medzinárodný plán manažmentu povodňového rizika alebo súbor plánov manažmentu povodňového rizika koordinovaný na úrovni medzinárodného správneho územia povodia; ak to nie je možné, na časti medzinárodného povodia, ktoré sa nachádzajú na ich území, sa uplatňuje článok 2.

4. Plány manažmentu povodňového rizika uvedené v odsekoch 2 a 3 sa doplnia, ak to krajiny, ktoré majú spoločné čiastkové povodie, považujú za vhodné, o podrobnejšie plány manažmentu povodňového rizika koordinované na úrovni medzinárodných čiastkových povodí.

5. Ak členský štát zistí problém, ktorý má vplyv na manažment povodňových rizík na jeho území, ale nemôže ho sám vyriešiť, môže o ňom podať správu Komisii a akémukoľvek inému dotknutému členskému štátu a môže prijať odporúčania na jeho riešenie.

Komisia odpovie na každú správu alebo odporúčania od členských štátov v lehote šiestich mesiacov.

KAPITOLA V

KOORDINÁCIA SO SMERNICOU 2000/60/ES, INFORMOVANIE VEREJNOSTI A KONZULTÁCIE S VEREJNOSŤOU

Článok 9

Členské štáty prijmú vhodné kroky na koordináciu uplatňovania tejto smernice a smernice 2000/60/ES, pričom sa sústredia na možnosti zlepšenia efektívnosti, výmeny informácií a na dosiahnutie súčinnosti a úžitku so zreteľom na environmentálne ciele ustanovené v článku 4 smernice 2000/60/ES. Najmä:

vypracovanie prvých máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika a ich následné preskúmania uvedené v článkoch 6 a 14 tejto smernice sa uskutočnia tak, aby informácie, ktoré obsahujú, boli v súlade s relevantnými informáciami predkladanými na základe smernice 2000/60/ES. Ak sa to považuje za vhodné, môžu sa ďalej koordinovať s preskúmaniami ustanovenými v článku 5 ods. 2 smernice 2000/60/ES a začleniť sa do nich;

vypracovanie prvých plánov manažmentu povodňového rizika a ich následné preskúmania uvedené v článkoch 7 a 14 tejto smernice sa uskutočnia, ak sa to považuje za vhodné, koordinovane s preskúmaniami plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia ustanovenými v článku 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES a môžu sa do nich začleniť;

3.	aktívna účasť všetkých zainteresovaných strán podľa článku 10 tejto smernice sa podľa potreby koordinuje s aktívnou účasťou zainteresovaných strán podľa článku 14 smernice 2000/60/ES.

Článok 10

1. V súlade s platnými právnymi predpismi Spoločenstva sprístupnia členské štáty verejnosti predbežné hodnotenie povodňového rizika, mapy povodňového ohrozenia, mapy povodňového rizika a plány manažmentu povodňového rizika.

2. Členské štáty podporujú aktívnu účasť zainteresovaných strán na vypracovaní, preskúmaní a aktualizácii plánov manažmentu povodňového rizika uvedených v kapitole IV.

KAPITOLA VI

VYKONÁVACIE OPATRENIA, ZMENY A DOPLNENIA

Článok 11

1. Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 12 ods. 2 prijať technické formáty na účely spracovania a prenosu údajov vrátane štatistických a kartografických údajov pre Komisiu. Technické formáty by sa mali prijať aspoň dva roky pred dátumami uvedenými v článku 4 ods. 4, článku 6 ods. 8 a článku 7 ods. 5, berúc do úvahy existujúce normy ako aj formáty vytvorené v súlade s príslušnými aktmi Spoločenstva.

2. Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 12 ods. 2 prispôsobiť prílohu vedecko-technickému pokroku, pričom zohľadní obdobia preskúmania a aktualizácie.

Článok 12

1. Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 21 smernice 2000/60/ES (ďalej len „výbor“).

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

KAPITOLA VII

PRECHODNÉ OPATRENIA

Článok 13

1. Členské štáty sa môžu rozhodnúť nevykonať predbežné hodnotenie povodňového rizika uvedené v článku 4 v tých povodiach, čiastkových povodiach alebo prímorských pobrežných oblastiach, v ktorých buď:

a)	už pred 22. decembrom 2010 vykonali hodnotenie rizika a dospeli k záveru, že existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo možno odôvodnene predpokladať, že jeho výskyt je pravdepodobný, čo vedie k zaradeniu oblasti medzi tie, ktoré sú uvedené v článku 5 ods. 1, alebo

b)	rozhodli pred 22. decembrom 2010 o príprave máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika a o vytvorení plánov manažmentu povodňového rizika v súlade s príslušnými ustanoveniami tejto smernice.

2. Členské štáty sa môžu rozhodnúť používať mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika dokončené pred 22. decembrom 2010, ak tieto mapy poskytujú úroveň informácií rovnocennú s požiadavkami článku 6.

3. Členské štáty sa môžu rozhodnúť používať plány manažmentu povodňového rizika dokončené pred 22. decembrom 2010 pod podmienkou, že obsah týchto plánov je rovnocenný s požiadavkami na plány stanovenými v článku 7.

4. Odseky 1, 2 a 3 sa uplatňujú bez toho, aby bol dotknutý článok 14.

KAPITOLA VIII

PRESKÚMANIA, SPRÁVY A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 14

1. Predbežné hodnotenie povodňového rizika alebo hodnotenia a rozhodnutia uvedené v článku 13 ods. 1 sa preskúmajú a v prípade potreby zaktualizujú do 22. decembra 2018 a potom každých šesť rokov.

2. Mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika sa preskúmajú a v prípade potreby zaktualizujú do 22. decembra 2019 a potom každých šesť rokov.

3. Plány manažmentu povodňového rizika vrátane komponentov stanovených v časti B prílohy sa preskúmajú a v prípade potreby zaktualizujú do 22. decembra 2021 a potom každých šesť rokov.

4. Pri preskúmaniach uvedených v odsekoch 1 a 3 sa zohľadní pravdepodobný vplyv zmeny klímy na výskyt povodní.

Článok 15

1. Členské štáty sprístupnia Komisii predbežné hodnotenie povodňového rizika, mapy povodňového ohrozenia, mapy povodňového rizika a plány manažmentu povodňového rizika uvedené v článkoch 4, 6 a 7, ako aj ich preskúmanie a prípadne ich aktualizácie, do troch mesiacov po zodpovedajúcich termínoch uvedených v článku 4 ods. 4, článku 6 ods. 8, článku 7 ods. 5 a článku 14.

2. Členské štáty informujú Komisiu o rozhodnutiach prijatých v súlade s článkom 13 ods. 1, 2 a 3 a sprístupnia o tom relevantné informácie do zodpovedajúcich termínov uvedených v článku 4 ods. 4, článku 6 ods. 8 a článku 7 ods. 5.

Článok 16

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice do 22. decembra 2018 a potom každých šesť rokov.

Článok 17

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do … (11). Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 18

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 19

Táto smernica je určená členským štátom.

Za Európsky parlament

predseda

…

Za Radu

predseda

…

(1) Stanovisko zo 17. mája 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Stanovisko Európskeho parlamentu z 13. júna 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z …(zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím č. 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1).

(4) Ú. v. ES L 186, 5.8.1995, s. 42.

(5) Ú. v. ES L 297, 15.11.2001, s. 7.

(6) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.

(7) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(8) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(9) Dva a pol roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(10) Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 166/2006 (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1).

(11) Dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice

PRÍLOHA

A. PLÁNY MANAŽMENTU POVODŇOVÉHO RIZIKA

Komponenty prvých plánov manažmentu povodňového rizika:

závery predbežného hodnotenia povodňového rizika, ako to požaduje kapitola II, vo forme súhrnnej mapy správneho územia povodia alebo správnej jednotky uvedenej v článku 3 ods. 2 písm. b) s vyznačenými oblasťami určenými podľa článku 5 ods. 1, ktoré podliehajú tomuto plánu manažmentu povodňového rizika;

2.	mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika pripravené podľa kapitoly III alebo už vyhotovené v súlade s článkom 13 a závery, ktoré je z nich možné vyvodiť;

3.	opis vhodných cieľov manažmentu povodňového rizika stanovených v súlade s článkom 7 ods. 2;

súhrn opatrení zameraných na dosiahnutie vhodných cieľov manažmentu povodňového rizika vrátane opatrení prijatých v súlade s článkom 7 a opatrení týkajúcich sa povodní prijatých podľa iných aktov Spoločenstva, vrátane smerníc Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (1) a 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (2), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (3) a smernice 2000/60/ES;

5.	ak je k dispozícii, v prípade spoločných povodí alebo čiastkových povodí popis použitej metodiky, ktorú vymedzili dotknuté členské štáty na analýzu nákladov a prínosov, ktorá sa používa na hodnotenie opatrení s nadnárodnými účinkami.

II.

Popis vykonávania plánu:

1.	popis spôsobu, akým sa bude monitorovať pokrok pri vykonávaní plánu;

2.	súhrn prijatých opatrení/uskutočnených krokov na informovanie verejnosti a konzultácie s verejnosťou;

3.	zoznam príslušných orgánov a prípadne opis koordinačného postupu v rámci všetkých medzinárodných správnych území povodí a koordinačného postupu so smernicou 2000/60/ES.

B. KOMPONENTY NÁSLEDNÝCH AKTUALIZÁCIÍ PLÁNOV MANAŽMENTU POVODŇOVÉHO RIZIKA:

1.	akékoľvek zmeny alebo aktualizácie od uverejnenia predchádzajúcej verzie plánu manažmentu povodňového rizika vrátane zhrnutia preskúmaní vykonaných v súlade s článkom 14;

2.	hodnotenie pokroku pri dosahovaní cieľov uvedených v článku 7 ods. 2;

3.	popis a vysvetlenie všetkých opatrení uvedených v predchádzajúcej verzii plánu manažmentu povodňového rizika, ktorých vykonanie sa plánovalo, ale nevykonali sa;

4.	popis všetkých dodatočných opatrení od uverejnenia predchádzajúcej verzie plánu manažmentu povodňového rizika.

(1) Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17).

(2) Ú. v. ES L 10, 14.1.1997, s. 13. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 97).

(3) Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30.

ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

I. ÚVOD

Komisia prijala svoj návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o hodnotení a manažmente povodňových rizík 18. januára 2006.

Európsky Parlament prijal svoje stanovisko v prvom čítaní 13. júna 2006.

Výbor regiónov sa rozhodol stanovisko nezaujať.

Hospodársky a sociálny výbor prijal svoje stanovisko 17. mája 2006.

Rada prijala svoju spoločnú pozíciu 23. novembra 2006.

II. CIEĽ

Cieľom tejto smernice je ustanoviť rámec pre hodnotenie a manažment rizík spojených s povodňami pre ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť. Smernica bude požadovať predbežné hodnotenie povodňových rizík, zmapovanie povodní vo všetkých oblastiach so značným povodňovým rizikom, koordináciu v rámci spoločných povodí a vypracovanie plánov manažmentu povodňových rizík prostredníctvom rozsiahleho participačného procesu.

Vzhľadom na geografickú a hydrologickú rôznorodosť, ako aj rôznorodosť osídlenia v EÚ, navrhovaná smernica poskytuje členským štátom značnú pružnosť pri určovaní cieľov manažmentu povodňových rizík, opatrení, ktoré je potrebné prijať na dosiahnutie týchto cieľov, a časového rámca realizácie plánov manažmentu povodňových rizík.

Uplatňovanie navrhovanej smernice a rámcovej smernice o vode sa bude koordinovať.

III. ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

1. Všeobecne

V spoločnej pozícii je zapracovaných niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov z prvého čítania Európskeho parlamentu doslovne, čiastočne alebo implikovane. Tieto návrhy vylepšujú alebo objasňujú znenie navrhovanej smernice.

Ostatné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy však v spoločnej pozícii zohľadnené nie sú, pretože Rada sa dohodla na tom, že nie sú potrebné a/alebo prijateľné.

2. Všeobecné ustanovenia (názov, Kapitola I)

Spoločná pozícia je v súlade s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 1, ktorým sa mení názov smernice. Keďže na odkaz na dosiahnutie environmentálnych cieľov ustanovených v existujúcich právnych predpisoch Spoločenstva sa vzťahuje právny základ smernice, čiastočne sa prijal pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26. Spoločná pozícia nie je v súlade s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 27, ktorý by obmedzil uplatňovanie smernice na osobitné príčiny povodní. Vo vymedzení povodňových rizík sa uvádzajú aj ich nepriaznivé dôsledky na ľudské zdravie a hospodársku činnosť. Rada však dopĺňa neúplný zoznam typov povodní a možnosť vylučovať povodne spôsobené kanalizačnými systémami. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 sa prijal čiastočne a pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 úplne.

Úplne sa prijal pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 o využití iných príslušných orgánov. Okrem toho sa zaviedla možnosť využitia správnych území, ktoré sa odlišujú od správnych území začlenených podľa článku 3 ods. 1 smernice 2000/60/ES.

3. Predbežné hodnotenie povodňových rizík (Kapitola II)

Úplne sa prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 32 a 33. Článok 4 sa zjednodušil s cieľom znížiť administratívne zaťaženie predbežných hodnotení povodňových rizík, v dôsledku čoho sa neprijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 34 a 36. Hodnotenie účinnosti súčasnej infraštruktúry protipovodňovej ochrany, ako sa uvádza v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 36, je však neoddeliteľnou súčasťou každého hodnotenia povodňových rizík. V článku sa tiež odlíšili povodne, ktoré sa vyskytli v minulosti, od budúcich povodní. Rada v článku 4 ods. 2 písm. d) stanovila zohľadnenie budúcich povodní pre členské štáty ako nepovinné.

S cieľom zjednodušiť a upraviť znenie Rada vypustila článok 5 ods. 1 písm. a) pôvodného návrhu, na ktorý sa vzťahuje pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 sa prijal implikovane. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 sa prevzal v článku 4.

4. Mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňových rizík (Kapitola III)

Otázka dotácií je nad rámec rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a preto sa neprijal pozmeňujúci a doplňujúci návrh 85. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 42 a 43 sa zamietli, pretože boli zbytočné. Na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 44, 46 a 48 sa vzťahuje článok 6 ods. 5 písm. d), ktorý ponecháva na členských štátoch rozhodnutie o tom, či sa majú do máp povodňových rizík zahrnúť iné informácie. Aj článok 7 ods. 3 je v súlade s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 48. Keďže sa zmenilo znenie spoločnej pozície, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 je zbytočný. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 sa zamietol, pretože nie je možné rozlišovať medzi konkrétnymi príčinami povodní a zaznačiť ich do mapy; pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 sa prebral čiastočne.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 50 a 51 neboli prijateľné, pretože do hodnotenia rizika a procesu charakterizácie pridali ďalšie úrovne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 52 sa prijal v článku 6 ods. 5 písm. d).

5. Plány manažmentu povodňového rizika (Kapitola IV, príloha)

Časť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 35 a 60, ktorá sa týka zohľadnenia nákladov a zisku, sa prebrala do článku 7 ods. 3. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53 sa neprijal, pretože nie je potrebné výslovne odkazovať na iné smernice, ktoré musia členské štáty dodržiavať. Článok 7 ods. 3 je v súlade s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 54, pokiaľ ide o inundačné územia a trasy postupu povodní. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56 sa prijal, pokiaľ ide o zásadu solidarity, a pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57 sa čiastočne prijal, pokiaľ ide o neštrukturálne opatrenia za predpokladu, že sa do plánov manažmentu povodňového rizika nezahrnú opatrenia, ktoré by mohli zvýšiť povodňové riziko v oblastiach proti prúdu alebo po prúde v iných krajinách (článok 7 ods. 4).

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 58 nebol prijateľný, pretože Rada nechcela klásť dôraz na preskúmanie povodňových udalostí. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 59 sa v zásade prijal v prílohe. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 61 sa čiastočne a v zásade prijal, pokiaľ ide o zásadu solidarity. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 62 sa neprijal s cieľom zachovať princíp solidarity dostatočne všeobecný. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 63 sa neprijal, pretože navrhovaný koordinačný postup sa neprevzal a niektoré časti pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu neboli potrebné.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 64 a 65 sa v zásade prijali, pokiaľ ide o koordináciu celého povodia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 66 sa prijal úplne ale s iným znením, ktoré reprodukuje znenie z rámcovej smernice o vode. Dva jednotlivé hlasy sa zamietli, keďže Rada chce, aby koordinácia povodia zostala nepovinná. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 68 sa v zásade prijal do spoločnej pozície tak, že sa v článku 10 ods. 1 urobil odkaz na účasť verejnosti. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 69 sa zamietol, pretože už článok 10 sa vzťahuje na účasť verejnosti. Spoločná pozícia nezahŕňa údaje o opatreniach týkajúcich sa pripravenosti, a preto nie je v súlade s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi 69 a 70. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 72 sa zamietol, pretože v súvislosti s požiadavkami na nahlasovanie nie je primeraný.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 74 sa zamietol. Rada sa domnieva, že už článok 7 ods. 3 zabezpečil súvislosť medzi touto smernicou a rámcovou smernicou o vode. Záleží na členských štátoch, aby vymedzili opatrenia na zníženie potenciálnych nepriaznivých dôsledkov záplav. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 75 sa zamietol, pretože jeho znenie nie je v súlade s článkom 7 ods. 2 a článkom 7 ods. 3. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 86 sa prijal.

6. Prechodné opatrenia (Kapitola VII)

Spoločná pozícia vychádza z existujúcej práce vykonanej na celoštátnej a regionálnej úrovni, a to konkrétne z máp povodňového ohrozenia a povodňových rizík a plánov manažmentu povodňových rizík. Článok 13 preberá čiastočne a/alebo v zásade pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 31, 37, 41, 55 a 71.

7. Iné

—

Spoločná pozícia v preambule čiastočne alebo v zásade zohľadňuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu 2, 12, 16, 17, 24 a 25. Spoločná pozícia nie je v súlade s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 4, keďže predbežné hodnotenie povodňového rizika zohľadňuje povodne, ktoré sa vyskytli v minulosti, a zlyhanie tradičných stratégií manažmentu povodňového rizika. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 je v tejto smernici nevhodný, pretože odkazuje na koordináciu v rámci členských štátov a na to, ako orgány koordinujú vnútorne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 sa zamietol, pretože nie je potrebný: rozširuje odôvodnenie 19 a reprodukuje znenie záverov Rady. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 sa zamietol, pretože je redakčnou zmenou odôvodnenia 19. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 sa zamietol, pretože neodzrkadľuje ustanovenia v článkoch. Pretože sa pojem hodnotenie predbežného rizika zjednodušil, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 15 a 18 neboli prijateľné. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 19 a 21 prekračujú rámec rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Spoločná pozícia, ktorá je založená na zásadách subsidiarity a solidarity, čiastočne prijala pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 už upravilo odôvodnenie 17, a preto sa zamietol.

—	Odkazy na zmenu klímy (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 7, 9, 10 a 38 čiastočne upravujú odôvodnenia 2 a 5 a článok 4 ods. 2 písm. d). Povinnosť brať do úvahy zmenu klímy začína v roku 2018, a preto pozmeňujúci a doplňujúci návrh 73 nebol prijateľný.

IV. ZÁVER

Rada sa domnieva, že jej spoločná pozícia do veľkej miery zohľadňuje stanovisko Európskeho parlamentu v prvom čítaní. Predstavuje vyvážené a reálne riešenie, ktorého cieľom je znížiť dôsledky povodní v Európskej únii, a zároveň zabezpečuje úzke prepojenie s vykonávaním rámcovej smernice o vode. Rada s cieľom skorého prijatia smernice očakáva konštruktívnu diskusiu s Európskym parlamentom.

19.12.2006

Úradný vestník Európskej únie

CE 311/21

SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 34/2006

prijatá Radou4. decembra 2006,

na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/.../ES, ktorou sa stanovujú pravidlá pre menovité množstvá spotrebiteľsky balených výrobkov, zrušujú sa smernice Rady 75/106/EHS a 80/232/EHS, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/211/EHS

(2006/C 311 E/03)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Smernice Rady 75/106/EHS z 19. decembra 1974 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa plnenia určitých kvapalín do hotových obalov podľa objemu (3) a 80/232/EHS z 15. januára 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa rozpätia menovitých množstiev a menovitých objemov prípustných pre niektoré výrobky v hotovom balení (4) stanovovali menovité množstvá pre mnohé kvapalné a nekvapalné spotrebiteľsky balené výrobky, ktorých cieľom bolo zabezpečiť voľný pohyb výrobkov, ktoré spĺňali požiadavky uvedených smerníc. Pre väčšinu výrobkov je popri menovitých množstvách Spoločenstva povolená existencia vnútroštátnych menovitých množstiev. Pre niektoré výrobky sú však stanovené menovité množstvá Spoločenstva, ktoré vylučujú akékoľvek vnútroštátne menovité množstvá.

(2)	Zmeny v preferenciách spotrebiteľov a inovácia v spotrebiteľskom balení a maloobchode na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni vyvolali potrebu posúdiť, či sú platné právne predpisy stále vhodné.

(3)

Súdny dvor rozhodol v rozsudku z 12. októbra 2000 vo veci C-3/99 Cidrerie-Ruwet (5), že členské štáty nesmú zakázať uvedenie spotrebiteľského balenia na trh, ktorého menovitý objem nie je zahrnutý v rade Spoločenstva, a ktorý sa v súlade so zákonom vyrába a uvádza na trh v inom členskom štáte, pokiaľ však nie je cieľom takéhoto zákazu plnenie prvoradej požiadavky súvisiacej s ochranou spotrebiteľa, zákaz sa bez rozdielu uplatňuje na vnútroštátne a rovnako aj na dovážané výrobky, je nevyhnutný na splnenie predmetnej požiadavky a je úmerný sledovanému cieľu a pokiaľ tento cieľ nemožno dosiahnuť opatreniami, ktoré menej obmedzujú obchod v rámci Spoločenstva.

(4)	Ochranu spotrebiteľa uľahčujú smernice, ktoré boli prijaté po smerniciach 75/106/EHS a 80/232/EHS, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (6).

(5)

Hodnotenie vplyvu vrátane širokej konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami ukázalo, že v mnohých odvetviach nezáväzné menovité množstvá zvyšujú slobodu výrobcov poskytovať tovar podľa vkusu spotrebiteľov a podporujú hospodársku súťaž, pokiaľ ide o kvalitu a cenu na vnútornom trhu. V iných odvetviach je však v záujme spotrebiteľa a podnikateľov vhodnejšie, aby sa ponechali nateraz povinné menovité množstvá.

(6)	Vykonávanie tejto smernice by v záujme lepšieho pochopenia jednotkových cien mala sprevádzať lepšia informovanosť spotrebiteľov a priemyslu.

(7)	Menovité množstvá by preto vo všeobecnosti nemali podliehať regulácii na úrovni Spoločenstva ani na vnútroštátnej úrovni a malo by byť možné uvádzať spotrebiteľsky balené výrobky na trh v akomkoľvek menovitom množstve.

(8)

V určitých odvetviach by však takáto deregulácia mohla spôsobiť neúmerne vysoké dodatočné náklady, hlavne pre malé a stredné podniky. Pre tieto odvetvia by sa preto mali platné právne predpisy Spoločenstva prispôsobiť na základe skúseností, najmä s cieľom zabezpečiť, aby sa menovité množstvá Spoločenstva pevne stanovili aspoň v prípade tých výrobkov, ktoré sa spotrebiteľom najviac predávajú.

(9)

Keďže zachovanie povinných menovitých množstiev by sa malo považovať za výnimku, malo by sa pravidelne prehodnocovať na základe skúseností a s cieľom uspokojiť potreby spotrebiteľov a výrobcov. Pre tieto odvetvia by sa mali platné právne predpisy Spoločenstva prispôsobiť najmä s cieľom obmedziť pevne stanovené menovité množstvá Spoločenstva iba na tie menovité množstvá, ktoré sa spotrebiteľom najviac predávajú.

(10)	S cieľom podporiť transparentnosť by sa všetky menovité množstvá spotrebiteľsky balených výrobkov mali ustanoviť v jedinom legislatívnom texte a následne by sa smernice 75/106/EHS a 80/232/EHSmali zrušiť.

(11)

S cieľom zvýšiť ochranu spotrebiteľov, najmä zraniteľných spotrebiteľov, ako sú zdravotne postihnuté osoby a staršie osoby, dostatočná pozornosť by sa mala venovať tomu, aby boli údaje o hmotnosti a objeme na označeniach spotrebiteľských výrobkov ľahšie čitateľné a viditeľné na spotrebiteľských baleniach v bežných podmienkach predaja.

(12)

Smernica 75/106/EHS ustanovuje pre určité kvapalné výrobky metrologické požiadavky, ktoré sú zhodné s požiadavkami ustanovenými v smernici Rady 76/211/EHS z 20. januára 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa plnenia určitých spotrebiteľsky balených výrobkov podľa hmotnosti alebo objemu (7). Smernica 76/211/EHS by sa preto mala zmeniť a doplniť, aby sa do jej rozsahu pôsobnosti zahrnuli výrobky, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje smernica 75/106/EHS.

(13)	V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (8) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(14)

Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a preto ich z dôvodu zrušenia radov Spoločenstva a prípadne zabezpečenia jednotných menovitých množstiev Spoločenstva možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet a rozsah pôsobnosti

1. Táto smernica ustanovuje pravidlá pre menovité množstvá výrobkov balených v spotrebiteľských baleniach. Uplatňuje sa na spotrebiteľsky balené výrobky a spotrebiteľské balenia vymedzené v článku 2 smernice 76/211/EHS.

2. Táto smernica sa neuplatňuje na výrobky uvedené v prílohe, ktoré sa predávajú v bezcolných predajniach na účely spotreby mimo Európskej únie.

Článok 2

Voľný pohyb tovaru

1. Pokiaľ články 3 a 4 neustanovujú inak, členské štáty nesmú odmietnuť, zakázať alebo obmedziť uvedenie spotrebiteľsky balených výrobkov na trh z dôvodov súvisiacich s menovitými množstvami balení.

2. S prihliadnutím na zásady uvedené v zmluve, a najmä na zásadu voľného pohybu tovaru, členské štáty, ktoré v súčasnosti predpisujú záväzné menovité množstvá pre mlieko, maslo, sušené cestoviny a kávu, ich môžu naďalej predpisovať najdlhšie do … (9).

Členské štáty, ktoré v súčasnosti predpisujú povinné menovité množstvá pre biely cukor, ich môžu naďalej predpisovať najdlhšie do … (10).

KAPITOLA II

OSOBITNÉ USTANOVENIA

Článok 3

Uvádzanie určitých výrobkov na trh a ich voľný pohyb

Členské štáty zabezpečia, aby sa výrobky uvedené v bode 2 prílohy, ktoré sú balené v spotrebiteľských baleniach v intervaloch uvedených v bode 1 prílohy, uvádzali na trh len vtedy, ak sú v spotrebiteľských baleniach v menovitých množstvách uvedených v bode 1 prílohy.

Článok 4

Aerosólové rozprašovače

1. Na aerosólových rozprašovačoch sa uvádza celkový menovitý objem nádoby. Musí sa uviesť tak, aby nedošlo k jeho zámene s menovitým objemom obsahu.

2. Odchylne od článku 8 ods. 1 písm. e) smernice Rady 75/324/EHS z 20. mája 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa aerosólových rozprašovačov (11) sa na výrobkoch, ktoré sa predávajú v aerosólových rozprašovačoch, nemusí označovať menovitá hmotnosť ich obsahu.

Článok 5

Viackusové balenia a spotrebiteľské balenia vytvorené z jednotlivých balení, ktoré nie sú určené na predaj jednotlivo

1. Na účely článku 3 v prípade viackusových balení vytvorených z dvoch alebo viac jednotlivých spotrebiteľských balení sa na každé jednotlivé spotrebiteľské balenie uplatňujú menovité množstvá uvedené v bode 1 prílohy.

2. Ak je spotrebiteľské balenie vytvorené z dvoch alebo viacerých jednotlivých balení, ktoré nie sú určené na predaj jednotlivo, menovité množstvá uvedené v bode 1 prílohy sa uplatňujú na spotrebiteľské balenie.

KAPITOLA III

ZRUŠENIA, ZMENY A DOPLNENIA A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 6

Zrušenia

Smernice 75/106/EHS a 80/232/EHS sa zrušujú.

Článok 7

Zmena a doplnenie

V článku 1 smernice 76/211/EHS sa slová „s výnimkou tých, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 75/106/EHS z 19. decembra 1974 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa plnenia určitých kvapalín do hotových obalov podľa objemu a“ vypúšťajú.

Článok 8

Transpozícia

1. Členské štáty prijmú a uverejnia do … (12) zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Tieto opatrenia uplatňujú od … (13).

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 9

Podávanie správ, oznámenie odchýlok a monitorovanie

1. Komisia podá správu o uplatňovaní a účinkoch tejto smernice Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru do … (14) a potom každých desať rokov. V prípade potreby je k správe pripojený návrh na revíziu tejto smernice.

2. Členské štáty uvedené v článku 2 ods. 2 Komisii pred … (13) oznámia odvetvia, ktorých sa týka odchýlka, o ktorých sa zmieňuje uvedený odsek, a dobu uplatňovania takejto odchýlky, rozsah uplatňovaných záväzných menovitých množstiev a predmetný interval.

3. Komisia sleduje uplatňovanie článku 2 ods. 2 na základe vlastných zistení a správ dotknutých členských štátov.

Článok 10

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Články 2, 6 a 7 sa uplatňujú s účinnosťou od … (13).

Článok 11

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli …

Za Európsky parlament

predseda

…

Za Radu

predseda

…

(1) Ú. v. ES C 255, 14.10.2005, s. 36.

(2) Stanovisko Európskeho parlamentu z 2. februára 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady zo 4. decembra 2006 a pozícia Európskeho parlamentu z ... (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(3) Ú. v. ES L 42, 15.2.1975, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom 2003 o pristúpení.

(4) Ú. v. ES L 51, 25.2.1980, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 87/356/EHS (Ú. v. ES L 192, 11.7.1987, s. 48).

(5) Zb. 2000, s. I-8749.

(6) Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27.

(7) Ú. v. ES L 46, 21.2.1976, s. 1. Smernica zmenená a doplnená smernicou Komisie 78/891/EHS (Ú. v. ES L 311, 4.11.1978, s. 21).

(8) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(9) 60 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(10) 72 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(11) Ú. v. ES L 147, 9.6.1975, s. 40. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 807/2003 (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003, s. 36).

(12) 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(13) 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(14) 8 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

PRÍLOHA

RAD MENOVITÝCH MNOŽSTIEV OBSAHU SPOTREBITEĽSKÝCH BALENÍ

1. VÝROBKY PREDÁVANÉ PODĽA OBJEMU (množstvo v ml)

Tiché víno	V intervale od 100 ml do 1500 ml len týchto 8 menovitých množstiev: ml: 100 — 187— 250 — 375 — 500— 750 — 1000 — 1500
Žlté víno	V intervale od 100 ml do 1500 ml len toto 1 menovité množstvo: ml: 620
Šumivé víno	V intervale od 125 ml do 1500 ml len týchto 5 menovitých množstiev: ml: 125 — 200 — 375 —750 —1500
Likérové víno	V intervale od 100 ml do 1 500 ml len týchto 7 menovitých množstiev: ml: 100 — 200 — 375 — 500 — 750 — 1000 — 1500
Aromatizované víno	V intervale od 100 ml do 1500 ml len týchto 7 menovitých množstiev: ml: 100 — 200 — 375 — 500 —750 — 1000 — 1500
Liehoviny	V intervale od 100 ml do 2 000 ml len týchto 9 menovitých množstiev: ml: 100 — 200 — 350 — 500 — 700 — 1000 — 1500 — 1750 — 2000

2. VYMEDZENIA VÝROBKOV

Tiché víno	Víno, ako je vymedzené v článku 1 ods. 2 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom (1) (položka spoločného colného sadzobníka (SCS): kód KN ex 2204).
Žlté víno	Víno, ako je vymedzené v článku 1 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 1493/1999 (položka SCS: kód KN ex 2204) s určením pôvodu: „Côtes du Jura“, „Arbois“, „L'Etoile“ a „Château-Chalon“ vo fľašiach, ako je vymedzené v prílohe I bod 3 nariadenia Komisie (ES) č. 753/2002 z 29. apríla 2002, ktorým sa stanovujú určité pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999, pokiaľ ide o popis, označovanie, prezentáciu a ochranu určitých vinárskych výrobkov (2)
Šumivé víno	Víno, ako je vymedzené v článku 1 ods. 2 písm. b) a v prílohe 1 body 15, 16, 17 a 18 nariadenia (ES) č. 1493/1999 (podpoložka SCS 2204 10)
Likérové víno	Víno, ako je vymedzené v článku 1 ods. 2 písm. b) a v prílohe 1 bod 14 nariadenia (ES) č. 1493/1999 (podpoložky SCS 2204 21 – 2204 29)
Aromatizované víno	Nápoje na báze vína, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91/EHS z 10. júna 1991, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá definície, opisu a ponuky aromatizovaných vín, aromatizovaných nápojov na báze vína a aromatizovaných kokteilov z aromatizovaných vínnych produktov (3) (položka spoločného colného sadzobníka 2205)
Liehoviny	Liehoviny, ako sú vymedzené v článku 1 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. l576/89 z 29. mája 1989 stanovujúceho všeobecné pravidlá na definovanie, opis a uvádzanie liehovín na trh (4) (položka spoločného colného sadzobníka 2208)

(1) Ú. v. ES L 179, 14.7.1999 s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2165/2005 (Ú. v. EÚ L 345, 28.12.2005, s. 1).

(2) Ú. v. EÚ L 118, 4.5.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1507/2006 (Ú. v. EÚ L 280, 12.10.2006, s. 9).

(3) Ú. v. ES L 149, 14.6.1991, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(4) Ú. v. ES L 160, 12.6.1989, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1882/2003.

ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

I. ÚVOD

Komisia 2. decembra 2004 zaslala Rade a Európskemu parlamentu návrh (1) smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá pre menovité množstvá spotrebiteľsky balených výrobkov, zrušujú sa smernice Rady 75/106/EHS a 80/232/EHS a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/211/EHS, založený na článku 95 zmluvy.

1.	Hospodársky a sociálny výbor zaujal stanovisko 6. apríla 2005 (2).

2.	Európsky Parlament zaujal stanovisko v prvom čítaní 2. februára 2006 (3).

3.	Komisia prijala zmenený a doplnený návrh 4. apríla 2006.

4.	Komisia 26. apríla 2006 predložila svoj zmenený a doplnený návrh (4).

5.	Rada (konkurencieschopnosť) 25. septembra 2006 dosiahla politickú dohodu o kompromisnom znení s cieľom prijať spoločnú pozíciu.

6.	Rada 4. decembra 2006 prijala spoločnú pozíciu podľa článku 251 Zmluvy o ES.

II. CIELE

Cieľom navrhovanej smernice je zrušiť smernice 75/106/EHS a 80/232/EHS, zrušiť menovité množstvá pre veľkosti balení vo väčšine sektorov, zachovať povinné menovité množstvá vo veľmi obmedzenom počte sektorov a zahrnúť ich do jediného legislatívneho nástroja. Vzhľadom na to, že rozsiahla konzultácia so zainteresovanými stranami ukázala, že väčšina argumentov je v prospech liberalizácii menovitých množstiev, hlavným cieľom navrhovanej smernice je ich deregulácia.

III. SPOLOČNÁ POZÍCIA

Spoločná pozícia prijatá Radou čiastočne zohľadňuje stanovisko Európskeho parlamentu v prvom čítaní. Niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa už zapracovali do zmeneného a doplneného návrhu Komisie.

Veľký počet pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Parlamentu sa v spoločnej pozícii zohľadnil buď v plnej miere, alebo sčasti.

Všetky úpravy zmeneného a doplneného návrhu Komisie, ktoré urobila Rada vo svojej spoločnej pozícii, Komisia prijala.

Ani Rada, ani Komisia však nemôže súhlasiť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Európskeho parlamentu, aby sa zosúladili veľkosti v sektoroch, v ktorých to v súčasnosti tak nie je, konkrétne v sektoroch mlieka, masla, kávy, cestovín, ryže a hnedého cukru.

Podrobná analýza spoločnej pozície

Rada v plnej miere akceptovala pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1,2, 4, 5, 8, 10 až 12, 14 a v zásade akceptovala pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 3, 6, 7, 13, 16, hoci ich trochu preformulovala.

Rada nepovažuje za potrebné, aby sa v sektoroch mlieka, masla, kávy, cestovín, ryže a hnedého cukru, v ktorých v súčasnosti neexistujú zosúladené povinné veľkosti, zaviedla škála menovitých množstiev ES.

Rada v článku 2 ods. 2 zaviedla prechodné obdobie piatich rokov po nadobudnutí účinnosti smernice, počas ktorého sa môžu zachovať v súčasnosti platné národné veľkosti pre domácu produkciu mlieka, masla, kávy, sušených cestovín a ryže, a päťročné obdobie pre biely cukor.

IV. ZÁVER

Rada sa domnieva, že spoločná pozícia je skutočne v súlade s pôvodnými cieľmi navrhovanej smernice.

(1) Ú. v. EÚ …

(2) Ú. v. EÚ …

(3) Ú. v. EÚ …

(4) Ú. v. EÚ …

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 311E

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 49 19. decembra 2006

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Informácie
	Rada
2006/C 311E/1	Spoločná pozícia (ES) č. 32/2006 z 23. novembra 2006, ktorú prijala Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 999/2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií	1

2006/C 311E/2	Spoločná pozícia (ES) č. 33/2006 z 23. novembra 2006, ktorú prijala Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o hodnotení a manažmente povodňových rizík	10

2006/C 311E/3	Spoločná pozícia (ES) č. 34/2006 zo 4. decembra 2006, ktorú prijala Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá pre menovité množstvá spotrebiteľsky balených výrobkov, zrušujú sa smernice Rady 75/106/EHS a 80/232/EHS, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/211/EHS	21