ISSN 1725-5236

Úradný vestník

Európskej únie

C 309

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 49
16. decembra 2006


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

II   Návrhy právnych aktov

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor

 

428. plenárne zasadnutie v dňoch 5. a 6. júla 2006

2006/C 309/1

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Právna úprava hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľov

1

2006/C 309/2

Stanovisko odbornej sekcie pre jednotný trh, výrobu a spotrebu na tému Presadzovanie Lisabonského programu Spoločenstva – Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Viac výskumu a inovácií – Investovanie do rastu a zamestnanosti: spoločný postupKOM(2005) 488, konečné znenie

10

2006/C 309/3

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o liekoch určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES a nariadenie (ES) č. 726/2004KOM(2005) 567, konečné znenie – 2005/0227 (COD)

15

2006/C 309/4

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Presadzovanie lisabonského programu Spoločenstva: Stratégia pre zjednodušenie regulačného prostrediaKOM(2005) 535, konečné znenie

18

2006/C 309/5

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex)KOM(2005) 608, konečné znenie – 2005/0246 (COD)

22

2006/C 309/6

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Biela kniha o politike finančných služieb na roky 2005 – 2010KOM(2005) 629, konečné znenie

26

2006/C 309/7

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje pristúpenie Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody o medzinárodnej registrácii dizajnov, prijatému v Ženeve 2. júla 1999KOM(2005) 687, konečné znenie – 2005/0273 (CNS) a — Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 6/2002 a (ES) č. 40/94, aby nadobudlo platnosť pristúpenie Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody, týkajúcemu sa medzinárodného zápisu priemyselných dizajnovKOM(2005) 689, konečné znenie – 2005/0274 (CNS)

33

2006/C 309/8

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá účasti podnikov, výskumných centier a vysokých škôl na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a šírenia výsledkov výskumu (2007-2013)KOM (2005) 705, konečné znenie – 2005/0277 (COD)

35

2006/C 309/9

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Rady (Euratom) ustanovujúceho pravidlá účasti podnikov, výskumných centier a vysokých škôl na akciách v rámci Siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a šírenia výsledkov výskumu (2007 – 2011)KOM(2006) 42, konečné znenie – 2006/0014 (CNS)

41

2006/C 309/0

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Rady, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 4056/86, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania článkov 85 a 86 na námornú dopravu a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1/2003 tak, aby do jeho pôsobnosti bola zahrnutá kabotáž a medzinárodné trampové službyKOM(2005) 651, konečné znenie/2 -2005/0264 (CNS)

46

2006/C 309/1

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Bezpečnosť leteckej dopravy

51

2006/C 309/2

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o odpadeKOM(2005) 667, konečné znenie – 2005/0281 (COD)

55

2006/C 309/3

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Akčný plán 2006-2008 na zjednodušenie a zlepšenie spoločnej politiky rybného hospodárstvaKOM(2005) 647, konečné znenie

60

2006/C 309/4

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojovKOM(2005) 670, konečné znenie – [SEK(2005) 1683 + SEK(2005) 1684]

67

2006/C 309/5

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Rady o kontrole štítničky nebezpečnejKOM(2006) 123, konečné znenie – 2006/0040 (CNS)

71

2006/C 309/6

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Riziká a problémy spojené s dodávkou surovín pre európsky priemysel

72

2006/C 309/7

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom systéme integrovanej štatistiky sociálnej ochrany (ESSPROS)KOM(2006) 11, konečné znenie – 2006/0004 (COD)

78

2006/C 309/8

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Vzťahy medzi EÚ a Andským spoločenstvom národov

81

2006/C 309/9

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Budúcnosť politiky severnej dimenzie

91

2006/C 309/0

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Európska susedská politika

96

2006/C 309/1

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (//ES, Euratom)KOM(2006) 99, konečné znenie – 2006/0039 (CNS)

103

2006/C 309/2

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Rady o oslobodení tovaru dovážaného osobami cestujúcimi z tretích krajín od dane z pridanej hodnoty a spotrebnej daneKOM(2006) 76, konečné znenie – 2006/0021 (CNS)

107

2006/C 309/3

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Podpora podnikateľských paradigiem prostredníctvom vzdelávania a učenia KOM(2006) 33, konečné znenie

110

2006/C 309/4

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Biela kniha o európskej komunikačnej politikeKOM(2006) 35, konečné znenie

115

2006/C 309/5

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Sociálna súdržnosť: naplniť európsky sociálny model

119

2006/C 309/6

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Úloha organizácií občianskej spoločnosti pri uplatňovaní kohéznej politiky a politiky regionálneho rozvoja EÚ

126

2006/C 309/7

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Rady o zriadení spoločného podniku na realizáciu európskeho systému riadenia letovej prevádzky novej generácie (SESAR)KOM(2005) 602, konečné znenie – 2005/0235 (CNS)

133

2006/C 309/8

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Budúcnosť služieb všeobecného záujmu

135

SK

 


II Návrhy právnych aktov

Európsky hospodársky a sociálny výbor

428. plenárne zasadnutie v dňoch 5. a 6. júla 2006

16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/1


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: „Právna úprava hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľov“

(2006/C 309/01)

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 14. júla 2005 rozhodol, v súlade s článkom 29 ods. 2 vnútorného poriadku, vypracovať stanovisko na tému: Právna úprava hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľov

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená prípravou podkladov na túto tému, prijala svoje stanovisko 31. mája 2006. Spravodajkyňa: pani SÁNCHEZ MIGUEL

Na svojom 428. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 5. a 6. júla 2006 (schôdza z 5. júla) Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal 134 hlasmi za, žiadnym hlasom proti, pričom 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Voľná hospodárska súťaž je prínosom pre všetkých aktérov na trhu, osobitne pre spotrebiteľov. Napriek tomu, nedodržiavanie právnych predpisov v tejto oblasti malo dosah najmä na súťažiacich podnikateľov. V skutočnosti predpisy majú za cieľ udeliť sankcie, aby znížili hospodársky dosah nedostatku hospodárskej súťaže medzi nimi.

1.2

Predpisy hospodárskej súťaže neposkytovali spotrebiteľom vhodné právne nástroje, ktoré by im umožnili zasiahnuť alebo vymáhať odškodné za škodu spôsobenú zakázanými praktikami na trhu v oblasti hospodárskej súťaže. Až po uskutočnení veľkých zmien na vnútornom trhu, osobitne čo sa týka liberalizácie hospodárskych sektorov vo všeobecnom záujme, sa začína diskutovať o potrebe nástrojov, ktoré by spotrebiteľom umožnili zúčastniť sa na hospodárskej súťaži.

1.3

Prvý krok bol vykonaný menovaním styčného úradníka pre spotrebiteľov na GR pre hospodársku súťaž. Tento by mal vytvárať spojenie so spotrebiteľmi v tých prípadoch, kde by ich názor mohol mať určitý dosah. Po uplynutí troch rokov sa jeho činnosť javí ako veľmi obmedzená z dôvodu nedostatku vhodných prostriedkov na výkon tejto úlohy.

1.4

Zatiaľ v najdôležitejších liberalizovaných sektoroch došlo k skutočnému obmedzeniu voľnej hospodárskej súťaže, vrátane vylučovacích následkov pre niektoré súťažiace subjekty a jasným obmedzením hospodárskych práv spotrebiteľov. Jednou z príčin tohto negatívneho efektu je zaujatie národného prístupu pri liberalizácii vo väčšine členských štátov, čím došlo k návratu k národnému protekcionizmu podnikov. Komisia by mala disponovať potrebnými prostriedkami, aby zabránila týmto následkom.

1.5

Článok 153 ods. 2 Zmluvy o založení ES poskytuje Komisii právny základ na to, aby zaviedla horizontálne opatrenia na ochranu spotrebiteľov v oblasti politík Spoločenstva, osobitne v oblasti politiky hospodárskej súťaže. Vykonávacie predpisy článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES by mali zohľadniť ich záujmy ako aj záujmy súťažiacich podnikateľov, ktorí musia dodržiavať pravidlá hospodárskej súťaže. Členské štáty by mali zároveň prispôsobiť svoje vnútroštátne predpisy tomuto cieľu.

1.6

V tomto smere musia byť stanovené právne nástroje, ktoré zabezpečia náhradu škody, ktorá by bola spôsobená zakázanými praktikami, osobitne v oblasti na ich hospodárskych právach.

1.7

Ak GR pre hospodársku súťaž bude aj naďalej pokračovať v systéme styčného úradníka, musí mu zabezpečiť potrebné prostriedky pre jeho prácu. GR SANCO musí zapojiť organizácie s ktorými spolupracuje, aby mohol lepšie zasiahnuť do tých prípadov hospodárskej súťaže, ktoré sú priamo spojené so záujmami spotrebiteľov. V tomto zmysle sa nazdávame, že spotrebiteľské organizácie členských štátov alebo Spoločenstva by mohli byť zapojené do európskej siete hospodárskej súťaže, ktorá môže prispôsobiť svoju činnosť na prijímanie informácií a pripomienok, ktoré by umožnili zefektívniť politiku hospodárskej súťaže a uznať im hospodárske práva.

2.   Súčasné usmernenia pre európsku politiku hospodárskej súťaže

2.1

Voľná hospodárska súťaž je základným princípom trhového hospodárstva, ktorého základnými črtami sú sloboda podnikania hospodárskych aktérov, a vo všeobecnosti, všetkých osôb, ktoré sa na ňom zúčastňujú. Potreba vytvorenia pravidiel, ktoré by zosúladili voľnú hospodársku súťaž na trhu a práva všetkých subjektov, ktoré sú jeho súčasťou, bola dôvodom na vypracovanie ustanovení zmluvy, ktorou sa táto oblasť riadi. Európska komisia v období, keď liberalizácia prebiehala v plnom prúde, vyjadrila (1) potrebu vyváženia medzi záujmami podnikov a spotrebiteľov, potom ako zvážila nové hospodárske situácie, ktoré nie sú uvedené v predpisoch hospodárskej súťaže. Taktiež sa vyslovila za zefektívnenie dobrovoľných nástrojov, ako aj za podporu dialógu medzi spotrebiteľmi a podnikmi s cieľom zvýšiť dôveru spotrebiteľov v trh, nakoľko hospodárska súťaž nie je dostatočným nástrojom na jeho dosiahnutie.

2.2

Súčasná situácia prináša niektoré novinky tak, ako sú uvedené v správe Komisie o politike hospodárskej súťaže v roku 2004 (2) a v prejave členky Komisie, pani Kroes (3). V oboch sa vyzdvihuje potreba upriamiť aktivitu na sektory, ktoré sú kľúčové pre vnútorný trh a na konkurencieschopnosť podľa Lisabonskej agendy. Avšak osobitne je potrebné ochraňovať záujmy spotrebiteľov a to najmä pred dopadmi kartelov a monopolov na ich práva. Tento postoj môže byť považovaný za prvý krok, ktorým je možné zaviesť ochranu spotrebiteľov ako regulačné opatrenie trhu z pohľadu dopytu a nielen ponuky, ako to je v súčasnosti.

2.3

Je potrebné upozorniť na to, že stanovenie politiky hospodárskej súťaže je v kompetencii EÚ v spolupráci s členskými štátmi. Dôvodom toho nie je len fakt, že táto politika sa uplatňuje na vnútornom trhu, a teda aj na cezhraničné operácie, ale z dôvodu jej zámeru harmonizovať národné úpravy tak, aby nebolo možné uplatňovať národné politické opatrenia ochranného charakteru, ktoré by uprednostnili ich trhy, diskriminujúc ostatné súťažiace subjekty. V tomto zmysle je veľmi dôležitá úloha, ktorú zohrávajú orgány Spoločenstva, osobitne Komisia, ktorá nielenže je kompetentná na vypracovanie regulačných legislatívnych návrhov v oblasti hospodárskej súťaže, ale aj na kontrolu koncentrácií a štátnej pomoci, v ktorej prevláda všeobecný záujem nad vlastným záujmom každého štátu.

2.4

Liberalizácia sektorov všeobecného záujmu a regulácia finančných služieb spôsobila, že sa hľadá vzťah medzi politikou hospodárskej súťaže a inými politikami Komisie, osobitne so spotrebiteľskou politikou. V poslednej správe o hospodárskej súťaži za rok 2004 sa uvádza ako cieľ prísneho uplatňovania tejto politiky posilnenie záujmov a dôvery spotrebiteľov vo vnútorný trh.

2.5

Aj napriek tejto deklarácii princípov, konkrétna analýza jednotlivých ustanovení, ktoré tvoria európsku politiku hospodárskej súťaže, existuje len veľmi obmedzená konkretizácia, a v skutočnosti sa len pokračuje v tom istom postoji ako počas predchádzajúcich etáp. V roku 2003 pri príležitosti Európskeho dňa hospodárskej súťaže (4) bolo oznámené menovanie „styčného úradníka pre spojenie so spotrebiteľmi“ na GR pre hospodársku súťaž. Tento úradník by mal mať pole pôsobnosti v každej oblasti, do ktorej sa člení táto politika, s cieľom dbať na záujmy spotrebiteľov. Okrem toho sú vydávané informačné letáky (5), ktoré usmerňujú a informujú spotrebiteľov o obsahu politiky hospodárskej súťaže, a o tom, aké účinky môže mať na ich záujmy.

2.6

Medzi funkciami, ktoré by mal vykonávať styčný úradník so spotrebiteľmi (6), treba vyzdvihnúť:

slúžiť ako kontakt pre organizácie spotrebiteľov a pre individuálnych spotrebiteľov; (7)

nadviazať pravidelný kontakt so spomínanými organizáciami, osobitne s európskou konzultačnou skupinou spotrebiteľov „GCEC“;

oznámiť skupinám spotrebiteľov tie záležitosti týkajúce sa hospodárskej súťaže, v ktorých ich názor je dôležitý, ako aj im poradiť ako tento názor prejaviť;

udržať kontakt s národnými súťažnými orgánmi v tých záležitostiach, ktoré sa týkajú spotrebiteľov.

2.7

Toto smerovanie politiky hospodárskej súťaže k zohľadneniu záujmov spotrebiteľov by sa malo realizovať horizontálne tým spôsobom, aby sa neudržali statické kompetencie generálnych riaditeľstiev pre hospodársku súťaž a GR SANCO prostredníctvom stálej koordinácie medzi politikami, nielen európskymi, ale aj medzi týmito a národnými. Tým sa dosiahne voľná hospodárska súťaž, ktorá by bola prínosom hospodárskym a sociálnym aktérom ako aj spotrebiteľom.

3.   Opatrenia hospodárskej súťaže EÚ, ktoré majú dosah na spotrebiteľov

3.1

Je možné povedať, že politika hospodárskej súťaže v jej poslednej etape zaznamenala významný vývoj, a to nielen kvôli silnému dopadu tzv. hospodárskej globalizácie, ale aj vďaka potrebnému zosúladeniu liberalizácie sektoru služieb s cieľmi verejného záujmu, ako je zabezpečenie pluralizmu a dôveryhodnosti poskytovateľov týchto služieb. Politika hospodárskej súťaže sa zaviazala zohrať dôležitú úlohu v oblasti konkurencieschopnosti tak, ako je to stanovené v Lisabonskej agende. Sústredí sa na riadne fungovanie trhového hospodárstva, hlavne na hospodárske koncentrácie, najmä na úspech európskeho hospodárstva proti našim medzinárodným konkurentom, bez toho, aby sa zredukovali práva konkurentov a osobitne európskych spotrebiteľov.

3.2

Potreba skonkretizovať politiku hospodárskej súťaže, ktorá má dosah na spotrebiteľov, poukazuje na potrebu preskúmať tie oblasti, ktoré táto politika upravuje, a ktoré zodpovedajú článkom zmluvy ako aj predpisom, ktoré ju rozvíjajú. Tieto posledne uvedené predpisy sú predmetom nedávnej úpravy, a v niektorých prípadoch, ešte čakajú na ich schválenie.

3.3   Praktiky a dohody obmedzujúce súťaž

3.3.1

Dohody medzi podnikmi sú súčasťou vzťahov na trhu a slúžia na umožnenie ich integrálneho fungovania. Toto však nie vždy bude využívané pre konkurenčné účely, ale práve naopak. Už od vytvorenia spoločného trhu sa uvažovalo o potrebe ich zákazu, keď obsah týchto dohôd mal za cieľ znemožniť, obmedziť alebo zakaliť voľnú hospodársku súťaž. To isté sa deje so združeniami podnikov, ktorej najvýznamnejší prejav sú kartely. Tieto podniky fungujú pod rôznymi spôsobmi prepojenia medzi sebou, avšak navonok neprejavujú známky koordinácie. V prípade, že predmet ich činnosti obmedzuje alebo zabraňuje hospodárskej súťaži, vzťahuje sa na ne zákaz.

3.3.2

Právny základ tak dohôd ako aj rozhodnutí medzi podnikmi má zmluvný charakter, ktorý vytvára povinnosti pre jednotlivé strany. V oboch prípadoch je ich platnosť obmedzená splnením zákonných podmienok, ktoré sa na ne vzťahujú. Problém, ktorým sa tu zaoberáme, spočíva v dôsledkoch, ktoré majú na tretie osoby, a osobitne na pravidlá, ktoré upravujú hospodárska súťaž na trhu.

3.3.3

Cieľom normy je definitívne zakázať výsledky, obmedzenie hospodárskej súťaže, ale má dosaj aj ďalej, a to praktickými efektmi, ktoré toto prináša v spojitosti s náhradou škody, ktorá vznikla konkurentom a hospodárstvu vo všeobecnosti z dôvodu obmedzenia fungovania trhov.

3.3.4

Komplexnosť situácií, ktoré spadajú do pôsobnosti noriem v zmluve, pod článok 81, tak na vnútroštátnych trhoch ako aj na vnútornom európskom trhu, spôsobil, že Komisia sa podujala na to, čo bolo nazvané ako modernizačný balíček (8), ktorý umožňuje na jednej strane prispôsobiť normy zmluvy jurisdikčnej doktríne súdov a veľkému počtu prípadov, ktoré vznikli pri jeho uplatňovaní.

3.3.5

Taktiež boli predmetom modernizácie pravidlá o výnimkách na určité kategórie (9). Toto nariadenie obsahuje nové pravidlá o výnimkách podľa súčasných potrieb trhu a osobitne v prípade výnimiek týkajúcich sa dohôd o transfere technológií. Potreba jasných pravidiel na podporu dohôd medzi podnikmi, bez toho, aby boli zakázané, musí stanoviť limity, v ktorých sa tieto dohody môžu pohybovať. V žiadnom prípade by nemali byť poškodení spotrebitelia.

3.4   Zneužívanie dominantnej pozície

3.4.1

Článok 82 zmluvy zakazuje zneužívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu jedným alebo viacerými podnikmi. Taktiež je potrebné zabrániť tomu, aby nadobudnuté dominantné postavenie umožňovalo vnútiť ostatným konkurentom ich vlastné podmienky, vylučujúc tak konkurenciu. V tomto prípade ustanovenie obsiahnuté v článku sa nezaoberá pôvodom tohto dominantného postavenia. Opačne je to v prípade článku 81, ktorý sa zaoberá pôvodom dohody alebo rozhodnutí s cieľom vyhlásiť ich nulitu.

3.4.2

Dominantné postavenie má odlišný efekt, ako dohodnuté praktiky, nakoľko sa nezdá, že by mal dosah na hospodársku súťaž, keďže môže byť obmedzená vlastnou situáciou, t. j. neexistenciou konkurentov, alebo tým, že ich postavenie na trhu je zanedbateľné. Napriek tomu zámer, ktorý z textu vyplýva a ktorý je stanovený je ten, že sa zasahuje v prospech spotrebiteľa, ktorý je obeťou vnúteného konania zo strany podnikateľa (10).

3.4.3

V tomto zmysle Komisia zasahovala v najdôležitejších sektoroch, ktoré z dôvodu neskorej liberalizácie, boli stále v dominantnom postavení vo väčšine krajín EÚ. Takto to bolo v prípade telekomunikácií (11) alebo v prípadoch, kde z dôvodu významnej technologickej inovácii nedochádzalo k efektívnej hospodárskej súťaži medzi konkurentmi, ako je to napríklad v prípade Microsoft (12). V oboch prípadoch bolo stanovené zneužívanie dominantného postavenia. V prvom prípade z dôvodu stanovenia cien pri poskytovaní telekomunikačných služieb (13). Okrem toho predmetné rozhodnutie bolo významné, nakoľko sa týkalo hospodárskeho sektora, ktorý je a priori regulovaný štátom. V tomto smere Komisia dospela k názoru, že mala konať aj napriek tomu, že ceny sú predmetom sektorovej regulácie.

3.4.4

V druhom prípade, Microsoft, situácia bola komplikovanejšia, keďže ide o severoamerický podnik, ktorý je skoro monopolom v oblasti využívania informačných systémov. Avšak Komisia rozhodla, že prišlo k porušeniu článku 82 prostredníctvom zneužívania dominantnej pozície na trhu s užívateľskými systémami pre PC prostredníctvom odmietnutia poskytnutia informácií ohľadne interoperability a hlavne v otázkach povinného spoločného predaja Windows Media Player a Windows. Komisia nielenže uložila vysoké pokuty za závažné porušenie, ale aj vyžiadala opatrenia, ktoré spočívali v rozšírení operačných systémov ako aj v oddelení predaja od užívateľských systémov Windows PC.

3.5   Dozor nad koncentráciami

3.5.1

ESD nestanovil žiadny konkrétny článok, v ktorom by upravil pravidlá uplatniteľné na koncentrácie podnikov. Najprv tak bolo z dôvodu nedostatku tohto typu ekonomických operácií, a neskôr orgány členských štátov podporovali tieto druhy operácií s cieľom podporiť konkurencieschopnosť svojich národných podnikov. Napriek tomu keď sa výsledkom týchto koncentrácií dosiahla dominantná pozícia, uplatňovali sa články 81 a 82, avšak s tým, že nedochádzalo ku kontrole koncentrácií a priori, ale iba potom, ako sa dospelo k dominantnej pozícii.

3.5.2

S cieľom vyriešiť túto právnu lagúnu a umožniť efektívnu kontrolu, Rada, na základe článkov 83 a 308 ESD, ktoré umožňujú udelenie dodatočných právomocí na dosiahnutie svojich cieľov, v tomto prípade voľnej hospodárskej súťaže, bolo prijatých viacero nariadení až po dosiahnutie súčasného nariadenia 139/2004 (14), ktorým sa mení a vylepšuje nariadenie ES/1310/97 (15), a hlavne sa začleňuje jurisdikcia odvodená od rozhodnutia Gencor/Komisia (16).

3.5.3

Medzi inými nové nariadenie mení kompetenčné aspekty, s možným prenosom prípadu, ktorým sa zaoberá Komisia alebo aspoň tri členské štáty. Týmto spôsobom dôjde v značnej miere k odbremeneniu hospodársko-súťažných orgánov Spoločenstva. Avšak nazdávame sa, že toto by bolo možné iba vtedy, keď nie je zasiahnutá podstatná časť spoločného trhu. V tomto prípade by bolo jednoduchšie, brániť sa pred obmedzením hospodárskej súťaže a dosahu na zainteresované strany, najmä na spotrebiteľov, na úrovni Spoločenstva.

3.5.4

Pri zmenách podstatných aspektov je potrebné poznamenať, že sa definujú jasnejšou formou nielen kvantitatívne hranice článku 1, ale aj konceptuálne článku 2, tým spôsobom, že sa objasní, v ktorých situáciách nastane dominantná pozícia a hlavne, kedy dôjde k podstatnému obmedzeniu hospodárskej súťaže.

3.5.5

Inými pozmenenými aspektmi, a nie menej dôležitými, sú procesné aspekty. V tomto prípade ide o dôležitú zmenu v podobe predĺženia lehôt na predanie prípadu členským štátom, čo umožní lepšie zapojenie zainteresovaných strán, avšak vždy v závislosti od vnútroštátnych noriem. To isté sa deje s lehotami pre žiadateľov. V tomto prípade je možné sa nazdávame, že ide o príliš príliš pevnú lehotu, 15 pracovných dní, hneď na začiatku procesu, čo by ich postavilo do pozície, v ktorej by neboli oboznámení s pripomienkami, ktoré by Komisia mohla dostať pre oznámenú operáciu. V každom prípade je potrebné upozorniť na to, že v žiadnej fáze procesu neexistuje právny základ na možný zásah spotrebiteľov. Okrem toho, z celého právneho textu bol odstránený odkaz na záujmy pracujúcich týchto podnikov tak, ako to je v prípade hodnotenia koncentrácií.

3.6   Prípady obmedzenia hospodárskej súťaže

3.6.1

Tak v článku 81 ako v článku 82 zákonodarca Spoločenstva informačne uviedol zoznam praktík, ktoré sú považované za zakázané. V prvom z nich sa prípady týkajú nekalých praktík, a v druhom sa týkajú zneužívania dominantného postavenia. V prvom rade je potrebné ujasniť, že nejde o uzavreté zoznamy, ale o ukážku častých praktík v ktorých sa prejavovali obe správania. To znamená, že bude možné určiť iné, ktoré budú mať rovnaké efekty a následne budú podliehať tomu istému zákazu.

3.6.2

Vymenovanie typov konaní je podobné v oboch článkoch:

stanovenie cien,

obmedzenie alebo riadenie výroby, trhov, technického rozvoja alebo investícií,

rozdelenie trhov alebo zdrojov zásobovania,

uplatňovanie rozdielnych podmienok voči obchodným partnerom pri plnení rovnakej povahy,

podmieňovanie uzatvorenia zmlúv prijatím dodatočných podmienok.

3.6.3

Všetky tieto konania je možné zaradiť do dvoch typov, ktoré sa prispôsobujú viac na situáciu, z ktorej vychádzajú:

a)

Konkurenčné zneužitie, ktoré koncentruje veľké množstvo protisúťažných praktík, akými sú odmietnutie dodávok, stanovenie nízkych cien pod skutočnú cenu, vernostné rabaty a cenová diskriminácia. Takéto konanie má hospodársky dosah, a to v podobe zníženia alebo znemožnenia konkurencie na trhu alebo v jeho podstatnej časti.

b)

Zneužívanie alebo nekalé praktiky voči podnikom, ktoré závisia od podniku v dominantnom postavení pri nadobúdaní tovaru alebo služieb, pomocou neprimeraných cien, diskriminácie, neefektívnosti alebo nedbanlivosti, ba dokonca zneužitím práv priemyselného vlastníctva.

3.6.4

Jedným z najčastejších prípadov je stanovenie cien. Tento koncept sa interpretuje širokým spôsobom, ako napríklad prostredníctvom zliav, marží, platobných podmienok alebo zliav. Taktiež sú tu zahrnuté praktiky ako nepredloženie predbežných rozpočtov, nepridržiavanie sa cenníkov, nepredávanie za zverejnené ceny. Všetky tieto prípady sa týkajú spotrebiteľov, ktorí aj napriek špecifickým normám, ktoré chránia ich práva, sa nachádzajú v znevýhodnenej pozícii oproti podnikom, ktoré sa nachádzajú v dominantnej pozícii na trhu s osobitnou črtou, že často sú jedinými dodávateľmi na ten trh.

3.7   Vývoj hospodárskej súťaže v niektorých liberalizovaných sektoroch

Politika hospodárskej súťaže, stanovená v Zmluve o založení ES, je prispôsobená na tradičné sektory európskeho hospodárstva. V tomto smere vývoj, ktorý nastal v jej vykonávacích predpisoch, bol paralelný s novými hospodárskymi skutočnosťami, ktoré si vyžadovali väčšiu hospodársku súťaž. Postupy, ktorými sa uskutočnila liberalizácia dôležitých sektorov trhu mala negatívne následky na spotrebiteľov. Treba vziať do úvahy, že vo väčšine prípadov prišlo k zmene pozície podniku ako poskytovateľa verejných služieb na pozíciu podniku s dominantným postavením na svojom trhu, pričom jeho konkurenti s ním môžu len ťažko súťažiť.

3.7.1   Energetika

3.7.1.1

V týchto posledných rokoch sa uskutočnil významný pokrok v liberalizácii európskeho energetického sektora (elektrika a plyn), ktoré až donedávna boli súčasťou verejného sektora, v ktorom sa vykonávali zásahy týkajúce sa podmienok a cien za dodávky. Komisia navrhla, aby pred júlom roku 2004 mali všetci klienti, okrem domácností, prístup na voľný trh, a domácnosti od júla roku 2007. Prvý predpoklad bol úplne naplnený a v súčasnej situácii úplná liberalizácia pre domácnosti je neuskutočniteľná.

3.7.1.2

Situácia je komplikovaná, a dokonca dochádza aj k nedostatočným výkonom v prípadoch privatizovaných sietí, osobitne elektrických. Tieto udržujú nízko nákladovú prevádzku svojich sietí s vážnymi následkami pre užívateľov a častým prerušením dodávok.

3.7.1.3

Napriek tomu súčasné nariadenie o elektrickej energii (17), ktoré podporuje cezhraničný obchod s elektrickou energiou, môže slúžiť na posilnenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Uvedené je možné dosiahnuť prostredníctvom kompenzačného mechanizmu pre prevádzkovateľov dopravných systémov, stanovením nediskriminačných a priehľadných taríf nezávislých na vzdialenosti.

3.7.1.4

Neskôr Komisia určila podskupinu poverenú energetikou v rámci európskej siete hospodárskej súťaže s cieľom prediskutovať a vypracovať dohodu týkajúcu sa uplatňovania predpisov Spoločenstva o hospodárskej súťaži na energetickom trhu.

3.7.2   Telekomunikácie

3.7.2.1

V sektore telekomunikácií došlo k významnej legislatívnej obnove v roku 2002 (18) s cieľom modernizovať predpisy o elektronickej komunikácii, ktoré mali umožniť prispôsobenie sietí na nové technológie. Výsledky adaptácie zo strany členských štátov neboli rovnaké. 9. správa (19) o uplatňovaní súboru regulačných opatrení telekomunikácií v Únii sa zamerala na proces začlenenia týchto opatrení do vnútroštátnych úprav, ako aj úlohy, ktoré zodpovedajú národným regulačným orgánom (NRO).

3.7.2.2

Z 9. správy je zrejmé, že sa udržal počet operátorov, hoci niektorí z nich sa udržal iba na svojom pôvodnom trhu. Na druhej strane, konkurenčný tlak medzi operátormi prešiel z medzinárodných trhov a z telefonických komunikácií na veľké vzdialenosti na sektor miestnych hovorov. To spôsobilo postupné zníženie podielu tradičných operátorov v tejto oblasti, čo sa pre spotrebiteľov odrazilo na cenách hovorov. Avšak treba poznamenať, že v niektorých prípadoch došlo zneužitiu počiatočnej pozície pri uzatváraní nových zmlúv.

3.7.2.3

Dozor nad trhom s telekomunikáciami s cieľom určiť stav hospodárskej súťaže umožňuje v určitej miere kontrolovať operátorov s dominantným postavením s cieľom vnútiť im osobitné povinnosti, ktoré by zamedzili zneužitiu pri určovaní podmienok a cien pre spotrebiteľov. V každom prípade Komisia uskutočnila široké dosledovanie uplatňovania smernice 2002/77/ES v každom členskom štáte (20) s cieľom opraviť zistené nedostatky, ktoré nielen obmedzovali hospodársku súťaž, ale aj obmedzovali záujmy spotrebiteľov.

3.7.3   Doprava

Na sektor dopravy je potrebné hľadieť z pohľadu nástrojov, ktoré boli v ňom využité. Tu sa zmienime najmä o leteckej doprave, železničnej a námornej doprave, ktorá bola predmetom významných zmien, osobitne s cieľom v prvom prípade chrániť cestujúcich a v treťom prípade zabezpečiť námornú bezpečnosť.

3.7.3.1   Letecká doprava

3.7.3.1.1

V roku 2003 Komisia nadviazala dialóg so sektorom civilnej dopravy s cieľom vytvoriť spoločný postoj na uplatňovanie politiky hospodárskej súťaže pri alianciách a fúziách, ku ktorým dochádzalo v tomto sektore. V skutočnosti tento rok sa prejavila potreba zmeniť nariadenie (ES) 1/2003 s cieľom začleniť do neho leteckú dopravu medzi Úniou a tretími krajinami. Zámerom je vytvoriť priestor „otvorená obloha“, ktorý by umožnil zásah do aliancií medzi európskymi spoločnosťami a spoločnosťami tretích krajín, osobitne s USA. V rámci tohto obdobia Komisia preštudovala viacero dohôd medzi podnikmi. Niektoré z nich boli uznané za nezlúčiteľné s pravidlami hospodárskej súťaže (21) a u iných prišlo k zmene obsahu ako aj doby trvania.

3.7.3.1.2

V tomto období bolo schválené nariadenie, ktoré obsahuje práva pasažierov (22).

3.7.3.2   Železničná doprava

3.7.3.2.1

Nariadenie č. 1/2003 ukladá národným súťažným orgánom kompetenciu uplatňovať pravidlá ochrany hospodárskej súťaže v oblasti železničnej dopravy. Odteraz zodpovedné orgány, tak orgány Spoločenstva ako vnútroštátne, musia stanoviť témy spoločného záujmu z hľadiska železničnej liberalizácie v spolupráci s GR pre dopravu a energetiku.

3.7.3.2.2

Prvý súbor smerníc v oblasti liberalizácie železníc bol určený na dosiahnutie voľného pohybu cezhraničnej nákladnej dopravy na železnici a na vytvorenie referenčného rámca pre prístup tak k službám v oblasti nákladnej dopravy ako aj dopravy pasažierov, stanovujúc trajekty, tarify, atď.

3.7.3.2.3

V druhom súbore je zahrnutá liberalizácia vnútroštátnych trhov nákladnej dopravy, ako aj liberalizácia vnútroštátneho a medzinárodného trhu osobnej dopravy.

3.7.3.2.4

Globálnym cieľom je dosiahnutie spoločného postoja pri uplatňovaní hospodársko-súťažnej legislatívy na oblasť železničnej oblasti s cieľom vyhnúť sa protichodným rozhodnutiam medzi národnými orgánmi a Komisiou.

3.7.3.3   Námorná doprava

3.7.3.3.1

Námorná doprava je jednou z tých, ktoré majú najviac výnimiek pre kategórie, osobitne týkajúcich sa námorných združení a konzorcií, ktoré spĺňajú ustanovenia nariadenia (ES) 823/2000, ktoré je v súčasnosti revidované (23). Pokúšajú sa o rozvoj článku 81 ods. 3 zmluvy o ES, nakoľko prostredníctvom tohto sa umožní to, že námorné konzorciá a združenia prekonajú obmedzenia normy, za podmienok, že Komisia bude oboznámená a bude im kontradiktórnym spôsobom udelené povolenie.

3.7.3.3.2

V praxi niektoré konzorciá toto využili na uskutočnenie praktík, ktoré nie sú obsiahnuté vo výnimkách, ako je to napríklad v prípade stanovovania cien, ktoré podnietili Komisiu (24) k zásahu za účelom obmedziť obsah dohôd. V podobnom zmysle sa vyslovil súd prvej inštancie (SPIES) (25) na oblasť dohôd medzi spoločnosťami námornej dopravy s cieľom neposkytovať zľavy svojim klientom v spojení so zverejnenými tarifami z dôvodu výdavkov a dodatočných poplatkov.

3.8   Dosah na spotrebiteľov v predmetných liberalizovaných sektoroch

3.8.1

Postupy, ktorými sa uskutočnila liberalizácia vo vyššie uvedených sektoroch, mala negatívne následky na vnútorný trh, nakoľko bola obmedzená na národný rámec. Zároveň sa vytvárali oligopoly, ktoré zabránili tomu, aby spotrebitelia mohli využiť voľnú hospodársku súťaž, ktorá by prispela k zníženiu cien a podporila by súťaž medzi podnikmi. Komisia by okrem toho mala preštudovať, aký dosah mali doteraz uskutočnené koncentrácie v liberalizovaných sektoroch, a to najmä v spojitosti so spotrebiteľmi.

3.8.2

Vo všeobecnosti nedostatok transparentnosti, vysoké a neopodstatnené tarify, ktoré musia znášať priemyselný zákazníci a koneční spotrebitelia, ako aj vertikálna integrácia podnikov, nemali vplyv na efektívnu hospodársku súťaž v liberalizovaných trhoch. Dokonca zmluvné podmienky pre spotrebiteľov v mnohých prípadoch nespĺňali pravidlá na uzatváranie zmlúv, ktoré sú stanovené pre zmluvy masového typu.

3.8.3

Problém nastáva v súvislosti s nástrojmi, ktorými disponujú spotrebitelia na vymáhanie svojich práv voči týmto podnikom, osobitne prostredníctvom právnych prostriedkov odvodených od pravidiel hospodárskej súťaže, a to najmä z článkov 81 a 82 zmluvy. Sťažnosti na súťažných orgánoch, Komisii a národných orgánoch sú podávané hlavne podnikateľmi. ESD ešte nevydal žiadne rozhodnutie vo veci sťažností od súkromných osôb.

3.8.4

„Zelená kniha žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES“ (26) by mala stanoviť nástroje pre spotrebiteľov, o ktorých sa bližšie zmienime v stanovisku, ktoré EHSV na túto tému vypracuje.

4.   Ochrana spotrebiteľov pred politikou hospodárskej súťaže

4.1

Je zrejmé, že ochrana spotrebiteľov tvorí osobitný právny rámec, v ktorom sa rozvíjajú ich práva a povinnosti (27). Článok 153 ods. 2 stanovuje: „požiadavky ochrany spotrebiteľov sa zohľadnia pri definovaní a uskutočnení iných politík a činností Spoločenstva“. Ide o politiku horizontálneho charakteru, a ako taká musí zohľadniť všetky ostatné opatrenia, ktoré majú vplyv na spotrebiteľov. V prípade politiky hospodárskej súťaže neexistujú pochybnosti, pretože súčasťou trhu, na ktorý je orientovaná, sú aj spotrebitelia, ktorý v ňom predstavujú dopyt.

4.1.1

Zámerom tohto odseku je vyzdvihnúť spomedzi uznaných práv spotrebiteľov, ktoré a akým spôsobom sú dotknuté politikou hospodárskej súťaže, osobitne dôsledkom nedodržania pravidiel vnútorného trhu. Taktiež je zámerom pokladať spotrebiteľov za zainteresovanú stranu v tejto politike spotrebiteľov s cieľom zvážiť ich záujmy, v tých prípadoch keď Komisia musí zasiahnuť s cieľom určenia pravidiel trhu

4.2   Hospodárske práva

4.2.1

Koncept hospodárskych práv spotrebiteľov je spojený s neexistenciou akejkoľvek vyčísliteľnej ujmy, ktorá by znemožnila spotrebiteľovi alebo užívateľovi použitie alebo využívanie nadobudnutých tovarov alebo služieb za podmienok, ktoré boli stanovené s podnikateľom. Základným princípom, ktorý upravuje túto oblasť je dobrá viera a vyrovnanosť medzi stranami. Všetky akty a klauzuly, ktoré im odporujú, môžu byť považované za neprimerané a proti záujmu spotrebiteľov.

4.2.2

Vzťah medzi politikou ochrany hospodárskej súťaže a slobodou výberu spotrebiteľa bol jedeným z hlavných predmetov záujmu normy Spoločenstva. Tak je to uvedené v predchádzajúcom článku 85. ods. 3 ako aj v súčasnom článku 81 Zmluvy o založení ES, kde sa stanovuje, že bude možné povoliť dohody obmedzujúce súťaž iba vtedy, ak aj napriek obmedzeniu hospodárskej súťaže prinesú spotrebiteľom určité výhody. Jedným z najtypickejších príkladov je rozdelenie územia medzi súťažnými subjektami s cieľom pokryť celý trh, aj napriek tomu, že v niektorých oblastiach to nie je rentabilné. Dozor nad trhom, z pohľadu ochrany spotrebiteľa, sa vykonáva dohľadom nad možnou existenciou horizontálnych dohôd v oblastiach, ako sú dobrovoľné dohody, cenové kartely, nákupné centrá, rozdelenie trhu, atď.

4.2.3

Dozor nad trhom, z pohľadu ochrany spotrebiteľa, sa vykonáva dohľadom nad možnou existenciou horizontálnych dohôd v oblastiach, ako sú dobrovoľné dohody, cenové kartely, nákupné centrá, rozdelenie trhu, atď. Taktiež sem patria vertikálne dohody, zmluvy upravujúce vzťahy medzi výrobcami, importérmi, atď. Taktiež sa kontroluje zneužitie dominantnej pozície prostredníctvom praktík, ktoré sťažujú alebo znemožňujú vstup konkurentov, ako aj stanovenie nadmerne vysokých alebo nízkych cien, cien, ktoré vyraďujú iných konkurentov alebo prostredníctvom ponuky diskriminačných výhod pre jedných klientov oproti iným.

4.2.4

Komisia každý rok predstavuje systematicky vo výročnej správe veľký počet rozhodnutí, tak praktických prípadov zosúladených postupov ako zneužívania dominantného postavenia. Taktiež uvádza niektoré rozhodnutia ESD, ktoré v mnohých prípadoch, poukazujú na zmeny v interpretácii noriem alebo dokonca nútia k zmene legislatívy.

4.2.5

Počas posledných rokov poklesol počet prípadov, ktorými sa Komisia zaoberala. Vo veľkej časti z dôvodu prísnej aktivity národných súťažných orgánov na svojich trhoch, a najmä vďaka zrušeniu oznamovacej povinnosti. DG COMP vyriešila 24 prípadov, ktoré skončili formálnym rozhodnutím. Ide o minimálne číslo, ak sa porovná s posudzovaním koncentrácií. V tejto oblasti bolo vydané veľké množstvo formálnych rozhodnutí (231) (28), ktoré zodpovedali systému uvedenom v zmenenom nariadení. V novej etape ich bude menej, pretože národné súťažné orgány budú kompetentné vo väčšine prípadov.

4.2.6

Z posudzovaných prípadov sa viacero priamo dotýkalo spotrebiteľov alebo mali pre nich osobitný význam. V jednotlivých rozhodnutiach sa posudzovali sektory mobilnej telekomunikácie, rádiového vysielania a leteckých spoločností (29). V sektorových iniciatívach sa zasahovalo v oblastiach dopravy, slobodných povolaní, motorových vozidiel a komunikačných prostriedkov (30). Analyzované prípady sa týkali praktík v oblasti cien, s uplatnením článku 82 z dôvodu uplatnenia vyraďovacích a neprimeraných cien na dodávky (31)

4.3   Právo na informácie a účasť

4.3.1

Efektívnosť politiky na ochranu spotrebiteľov sa musí zakladať na účasti na opatreniach, ktoré sa ich týkajú. V tomto zmysle je potrebné ich začleniť do všetkých opatrení, kde doteraz bol odmietaný ich zásah. V stratégii v oblasti opatrení na ochranu spotrebiteľov (32) sa predpokladalo, že medzi inými sa zavedie cieľ adekvátnej účasti spotrebiteľských organizácií na opatreniach Spoločenstva. Dokonca rok potom bol menovaný styčný úradník so spotrebiteľmi na GR pre hospodársku súťaž.

4.3.2

Spotrebiteľské organizácie majú k dispozícii fórum – výbor spotrebiteľov, ktoré je mechanizmom ich účasti na špecifických opatreniach, ktoré sa týkajú spotrebiteľov, avšak chýba širší rozvoj ich účasti na iných opatreniach. Súčasnou výzvou je možnosť a schopnosť prispieť k iniciatívam Spoločenstva vo všetkých fázach rozhodovacieho procesu EÚ. Je potrebné nájsť minimálne požiadavky, ktoré by umožnili ich účasť v konzultačných orgánoch tak, ako to je v prípade poľnohospodárstva. Osobitne je to dôležité v orgánoch, ktoré ešte len vznikli alebo vzniknú, a to v oblastiach ako doprava, energetika, telekomunikácie alebo iný, ktorý vznikne.

4.3.3

V tejto problematike neexistuje formálny spôsob účasti, a spotrebitelia ani nie sú konzultovaní v otázkach, v ktorých im zmluva prideľuje význam. Máme na mysli výnimky pre zosúladené konania, článok 81 ods. 3 ako aj nekalé konania, ktoré obmedzujú výrobu, trh a technický rozvoj v neprospech spotrebiteľov, článok 82 písm. b). Prináleží GR pre hospodársku súťaž ako aj spotrebiteľským organizáciám stanoviť mechanizmy účasti a konzultácie prostredníctvom spoločne dohodnutých noriem tak ako je to stanovené v Bielej knihe o európskom riadení (33) a ktoré budú mať dosah na vnútornom trhu.

4.3.4

Podobné kompetencie by mala mať taktiež GR SANCO. Prostredníctvom stálej konzultačnej skupiny by sa mohla zapojiť do tých prípadov hospodárskej súťaže, ktoré by sa týkali práv spotrebiteľov.

4.3.5

Právo spotrebiteľov na informácie v oblasti hospodárskej súťaže bolo posilnené menovaním úradníka, ktorý je zodpovedný za túto oblasť. Európske spotrebiteľské organizácie sú pravidelne informované, národné organizácie a jednotliví spotrebitelia majú k dispozícii internetovú stránku (34), na ktorej dokonca môžu využiť model pre reklamácie (35) týkajúce sa ujmy, ktorú by im podniky mohli spôsobiť protisúťažným správaním.

5.   Organizácie

EHSV sa nazdáva, že na zefektívnenie práva na informácie a účasť spotrebiteľov je potrebné zabezpečiť, aby títo boli legitímne zastúpení svojimi organizáciami na jednej strane, a na druhej strane, určiť organizáciu, v ktorej bude táto účasť efektívna tak, ako je to stanovené v nasledujúcich odsekoch.

5.1   Spotrebiteľov

5.1.1

Spotrebiteľské organizácie sú regulované vnútroštátnymi normami, ktoré vyžadujú minimálne podmienky pre ich uznanie a legitimáciu. Týmto spôsobom sú oprávnené vykonávať svoje práva ako spotrebitelia, keď sa cítia dotknutí zakázaným konaním.

5.1.2

Na európskej úrovni sú plnoprávne uznané všetky organizácie, ktoré sú registrované na GR SANCO. Tieto organizácie sú informované a konzultované a zároveň sa zúčastňujú na všetkých aktivitách, ktoré spadajú do ich kompetencie.

5.1.3

Problém sa môže vyskytnúť pri uplatňovaní tejto legitimity, ktorá je tak trochu vylučujúca, nakoľko často ide o porušenie konkrétnych práv spotrebiteľov, ktoré sú dokonca obmedzené územne a tematicky. Bolo by vhodné široko diskutovať o koncepte legitimácie za účelom možného zásahu do tejto problematiky.

5.2   Európska sieť hospodárskej súťaže

5.2.1

Nariadenie (ES) 1/2003 (36) ako aj takzvaný modernizačný balík stanovili prostriedky na spoluprácu medzi Komisiou a súťažnými orgánmi v Európskej sieti hospodárskej súťaže (ESHS). (37) Táto sieť začala pôsobiť v roku 2003 prostredníctvom pracovnej skupiny, ktorá preštudovala všeobecné záležitosti, ako sú fungovanie a komunikačný systém medzi nimi. V súčasnosti je plne operatívna a je zložená zo 14 podskupín, ktoré sa zaoberajú sektorovými problémami (38).

5.2.2

Nariadenie 1/2003 udeľuje ESHS nástroje pre vzájomnú asistenciu a konanie podľa pokynov kompetentného orgánu. Vo všeobecnejšej forme má kompetenciu na zbieranie všetkých potrebných informácií s cieľom umožniť riešenie prípadov. Taktiež je v jej kompetencii vykonať inšpekcie na požiadanie národnými orgánmi, ktorých výsledky sú zaslané prostredníctvom stanoveného systému za tým účelom, aby všetky dotknuté strany k nim mali prístup.

5.2.3

Zásah ESHS má veľký význam v pri programoch spojených týkajúcich sa výnimiek, nakoľko členské štáty podpísali vyhlásenie, v ktorom sa zaväzujú dodržiavať obsah pravidiel stanovených v uvedenom oznámení. Týmto spôsobom spĺňa funkciu, ako praktický nástroj pre kompetentné vnútroštátne orgány v oblasti hospodárskej súťaže a zároveň majú v náplni disponovať aktualizovanou jurisdikciou Súdneho dvora ES (39).

5.2.4

Komunikácia medzi ESHS, národnými súťažnými orgánmi a súdnymi orgánmi umožňuje jednotlivým stranám, aby boli oboznámené so sťažnosťami týkajúcimi sa dohôd a zneužívania dominantného postavenia, ako aj o postupe, ktorý sa bude uplatnený. Týmto spôsobom sa rozhoduje, kto by mal vykonať šetrenie v prípade predmetnej sťažnosti v kratšom čase, ako to bolo doteraz.

5.2.5

Konanie ESHS slúži taktiež na stanovenie porušenia, tým spôsobom, aby preventívne konanie redukovalo negatívne efekty na súťažiace subjekty a spotrebiteľov. Dôležitou funkciou, ktorú je potrebné vyzdvihnúť, je zásah do konaní o výnimkách, kde je potrebné zhodnotiť, či výsledok tohto je prínosom pre spotrebiteľov, a dokonca či jedna strana dohody by mala byť dotknutá konkrétnym ziskom, ktoré sa pre nich očakávajú.

Brusel 5. júla 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Akčný plán pre spotrebiteľskú politiku, 1999 – 2001.

(2)  SEC(2005) 805, konečné znenie, 17.6.2005. Stanovisko EHSV, Ú. v. EÚ C 110, 9.5.2006, s. 8

(3)  Londýn, 15. septembra 2005, počas podujatia „European Consumer and Competition Day“

(4)  V Ríme, 6. decembra 2003, člen Komisie, pán Monti, oznámil menovanie pána Riviere Marti.

(5)  Politika hospodárskej súťaže EÚ a spotrebitelia. Úrad pre publikácie v Luxemburgu.

(6)  Pozri 33. správu o uplatňovaní politiky hospodárskej súťaže v roku 2003, s. 6 a ďalšie. SEC(2004) 658, konečné znenie, 4.6.2004. Stanovisko EHSV– Ú. v. EÚ C 221, 8.9.2005

(7)  E-mailová adresa: comp-consumer-officer@cec.eu.int

(8)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy, neskôr zmenený nariadením (ES) č. 411/2004 (Ú. v. EÚ L 68, 6.3.2004) Nariadenie Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES (Ú. v. L EÚ 123, 27.4.2004, s. 18). Okrem toho boli publikované oznámenia a usmernenia s cieľom stanoviť postupy na vytvorenie vzťahov medzi národnými súťažnými orgánmi a Komisiou, a medzi touto a súdnymi orgánmi.

(9)  Nariadenie Komisie (ES) č. 772/2004 z 27. apríla 2004 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy na niektoré kategórie dohôd o prevode technológií. (Ú.v. EÚ L 123, 27.4.2004, s. 11

(10)  Jurisdikcia ESD musela stanoviť definíciu dominantného postavenia, nakoľko táto nie je uvedená v zmluve. Tento koncept bola vytvorený v zmysle zváženia hospodárskej situácie, ktorú má jeden alebo viacero podnikov, ktoré im umožňuje zabrániť efektívnej hospodárskej súťaži na trhu v podobe nezávislého správania sa ich konkurentov, klientov a spotrebiteľov.

(11)  Prípad Deutsche Telekom AG, COMP/C-1/37, 451, Ú. v. EÚ L 263, 14.10.2003. s. 9.

(12)  Prípad Microsoft COMP/37/792.

(13)  Deutsche Telekom citeľne zredukoval svoje zdieľané tarify na linkách pre služby spojené s rýchlostným prístupom na internet na svojej sieti pevných liniek.

(14)  Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi. Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004. Nariadenie Komisie (ES) č. 802/2004 zo 7. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 139/2004, Ú. v. EÚ L 133, 30.4.2004, s. 1.

(15)  Nariadenie EHS/4064/89, (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 1) ako aj jeho neskoršie pozmenenia prístupovým aktom Rakúska, Fínska, Švédska upravili spomenuté nariadenie. V tomto smere nové nariadenie je konsolidovanou verziou týchto právnych textov. Zároveň prišlo k zmene článkov, ktoré sú predmetom súdneho výkladu.

(16)  Súdne rozhodnutie T-102/96, v ktorom ESD stanovil pojem dominantného postavenia a pojem významného zníženia úroveň hospodárskej súťaže. Týmto spôsobom sa do týchto pojmov zahŕňajú aj tie situácie pri ktorých nebolo isté, či spadajú do tejto kategórie, ako napr. oligopoly.

(17)  Nariadenie (ES) č. 1228/2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s.1.

(18)  Smernica 2002/77/ES, Ú. v. ES L 249, 17.9.2002, s. 21

(19)  KOM(2003) 715, konečné znenie.

(20)  Pozri široké zhrnutie aktivít v 33. správe Komisie o politike hospodárskej súťaže 2003.str. 41.

(21)  Komisia zamietla povolenie dohody medzi spoločnosťami Air France a Alitalia v jej prvej verzii. Požiadala o zásah ostatných zainteresovaných strán, aby zniesli svoje námietky. V prípade British Airways a Iberia Komisia obmedzila trvanie dohody na šesť rokov.

(22)  Nariadenie (ES) 261/2004 (Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1)

(23)  Ú. v. EÚ C 233, 30.9.2003. str. 8.

(24)  Prípad Wallenius/Wilhelmsen/Hyundai, 2002.

(25)  Prípad IV/34.018.L 268 z 20. októbra 2000, str. 1.

(26)  KOM(2005) 672, konečné znenie, 19.12.2005

(27)  Pozri stanovisko EHSV– INT/263 – AS 1038/2005, spravodajca: pán Pegado Liz.

(28)  Pozri výročnú správu z roku 2003, s. 191 a ďalšie

(29)  Pozri tabuľku 3 vo výročnej správe za rok 2003, s. 29, ktorá sa týka zneužívania postavenia v oblasti telekomunikácií; Tabuľka 2, výročná správa za rok 2004, s. 28; Využitie sietí pre šírenie a predaj športových práv, výročná správa za rok 2004, s. 43.

(30)  Pozri výročnú správu za rok 2004, doprava, s. 52; slobodné povolania, výročná správa za rok 2003, s. 60; distribúcia motorových vozidiel, výročná správa za rok 2004, s. 44;

(31)  Prípad British Telecomunications, Ú. v. L 360 bol osobitne významný, nakoľko išlo o štátny monopol.

(32)  Oznámenie Komisie na tému „Stratégia v oblasti politiky ochrany spotrebiteľov 2002 – 2006“ – KOM(2002) 208, konečné znenie. KOM(2002) 208, konečné znenie.

(33)  KOM(2001) 248, konečné znenie.

(34)  Internetová stránka:

http://europa.eu.int/comm/consumers/redress/compl/index_en.htm

(35)  Bude priložený v prílohe.

(36)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy, neskôr zmenené nariadením (ES) č. 411/2004 (Ú. v. EÚ L 68, 6.3.2004, s. 1).

(37)  Oznámenie Komisie týkajúce sa spolupráci v rámci siete súťažných orgánov (Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2004).

(38)  V roku 2004 sa zaoberali 298 prípadmi, z ktorých 99 bolo predložených Komisii a 199 národným súťažným orgánom.

(39)  Oznámenie Komisie týkajúce sa spolupráci medzi Komisiou a vnútroštátnymi súdnymi orgánmi pri uplatňovaní článkov 81 a 82 zmluvy. Ú. v. EÚ C 101, 27. 4. 2004, s. 54).


16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/10


Stanovisko odbornej sekcie pre jednotný trh, výrobu a spotrebu na tému „Presadzovanie Lisabonského programu Spoločenstva – Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Viac výskumu a inovácií – Investovanie do rastu a zamestnanosti: spoločný postup“

KOM(2005) 488, konečné znenie

(2006/C 309/02)

Európska komisia sa 12. októbra 2005 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, ktorá bola poverená prípravou prác Výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 31. mája 2006. Spravodajkyňou bola pani FUSCO.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 428. plenárnom zasadnutí 5. a 6. júla 2006 (schôdza z 5. júla 2006) 152 hlasmi za, pričom 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Pozadie oznámenia Komisie a jeho zhrnutie

1.1

Cieľom oznámenia Komisie je predstaviť spoločný prístup  (1) v oblasti výskumu a inovácií v rámci presadzovania lisabonského programu, o ktorom sa hovorí v rozhodnutiach Európskej rady, prijatých v marci 2000 v Lisabone, keď sa za cieľ stanovilo, aby sa EÚ do roku 2010 stala „najkompetitívnejšou a najdynamickejšou vedomostnou ekonomikou sveta, schopnou udržať si trvalý hospodársky rast, sprevádzaný kvantitatívnym a kvalitatívnym zlepšením zamestnanosti a väčšou sociálnou súdržnosťou“. Rada potvrdila návrh Komisie vo svojom oznámení „Smerom k Európskemu priestoru pre výskum“ (2).

1.2

Európska rada v Barcelone vo svojom uznesení z marca 2002 stanovila za cieľ zvýšenie investícií EÚ do výskumu a rozvoja, pričom v roku 2010 by úroveň investícií mala dosiahnuť 3 % a takisto stanovila za cieľ zvýšiť podiel súkromného financovania na 2/3; Európska rada v Bruseli v marci 2003 žiadala konkrétne kroky v tomto smere.

1.3

Komisia vo svojom oznámení z 30. apríla 2003„Investovanie do výskumu: akčný plán pre Európu“ stanovuje kroky potrebné na európskej i národnej úrovni v súlade s predchádzajúcim oznámením zo septembra 2002 „Viac výskumu pre Európu: k 3 % HDP“ (3). Prvé oficiálne čísla v súvislosti s výskumom a rozvojom ukazujú, že v roku 2003 „intenzita investícií do výskumu a rozvoja takmer stagnovala na úrovni 1,93 % HDP v rámci EÚ25“. Iba Fínsko a Švédsko dosiahli vytýčený cieľ.

1.4

Európska rada sa v marci 2005 zaviazala naplniť revidovanú Lisabonskú stratégiu (4). Počas neformálneho stretnutia európskych hláv štátov a šéfov vlád v októbri 2005 v Hampton Court bola táto politická vôľa opätovne potvrdená, v snahe reagovať na značnú potrebu zvýšenej konkurencieschopnosti v rámci globálnej hospodárskej súťaže.

1.5

Komisia prichádza s prvou iniciatívou od svojho prihlásenia sa k obnovenej Lisabonskej stratégii, týkajúcou sa Európskej informačnej spoločnosti 2010 (5) a žiadajúcou členské štáty, aby do polovice októbra 2005 definovali svoje národné priority pre informačnú spoločnosť vo svojich národných reformných programoch, a prispeli tak k dosiahnutiu cieľov uvedených v oznámení na tému iniciatívy i2010.

1.6

Odôvodnenie navrhovaných rozhodnutí a postupov spočíva v kontraste medzi vonkajším a vnútorným prostredím: na jednej strane stojí tvrdá celosvetová hospodárska súťaž; na druhej strane zasa strnulosť a rozdrobenosť národných trhov zoči-voči potrebe vytvorenia jednotného európskeho priestoru a priestoru mobility vysoko kvalifikovaných pracovníkov. Komisia uznáva, že má v tejto oblasti iba obmedzené kompetencie, a preto chce zohrávať najmä úlohu tzv. „katalyzátora“.

1.7

Oznámenie chce posilniť väzby medzi výskumom a inovatívnosťou prostredníctvom politiky výskumu zameranej na vytváranie nových vedomostí a ich uplatňovanie, ako aj na celkové riadenie výskumu, a politiky inovatívnosti, ktorá sa realizuje prostredníctvom pretavovania poznatkov na ekonomické hodnoty a obchodný úspech. V rámci prístupu zasadzujúceho sa za lepšie predpisy sa bude na každé opatrenie s prípadným dopadom na konkurencieschopnosť vzťahovať dopadová analýza.

1.8

Sprievodné hodnotenie oznámenia hovorí o troch politických možnostiach, pričom sa prikláňa k tretej (6):

nerobiť nič,

integračná politika,

jednotný prístup.

1.9

Akčný plán navrhovaný v oznámení má štyri časti:

výskum a inovácie v centre politík EÚ,

výskum a inovácie v centre financovania EÚ,

výskum a inovácie v centre podnikania,

zlepšenie politiky výskumu a inovácií.

1.10

V rámci troch hlavných oblastí sa črtá deväť nových akcií. Týmito oblasťami sú: verejná politika a regulácia, financie a zdaňovanie (7) a úloha súkromných subjektov (8).

1.11

Hoci sa zdá, že toto oznámenie je iba pokračovaním predchádzajúceho oznámenia z roku 2003, Komisia dodáva, že národné reformné programy (NRP) jednoznačne zahŕňajú výskum a inovatívnosť. NRP budú podporené z prostriedkov Spoločenstva zacielených na aktivity európskeho záujmu, radami na koordinovaný rozvoj politík, ako aj vylepšenými platformami pre vzájomné vzdelávanie sa vo všetkých regiónoch, kde nadnárodná spolupráca poskytuje výraznú pridanú hodnotu. Úsilie v oblasti výskumu a rozvoja je uznané v Pakte stability, kde sú tieto výdavky povolené aj za 3 % hranicou deficitu.

1.12

EHSV berie do úvahy takisto aj správu pána Esko Aho, hoci táto správa nie je predmetom konzultácie. V bode 3.1 oznámenia adresovaného jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2006 nazvanom „Investovať viac do vedomostí a inovatívnosti“ sa Komisia nezmieňuje o dokumente KOM(2005) 488, konečné znenie, ale o správe pána Esko Aho. EHSV vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že táto správa nebola predmetom konzultácie ani hodnotenia, a preto ju začleňuje do ďalšej diskusie.

1.13

V októbri 2005 bola v Hampton Court menovaná štvorčlenná skupina, ktorú koordinoval pán Esko Aho. Správa z januára 2006, poskytnutá Európskej komisii s ohľadom na jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2006, uvádza odporúčania na urýchlenie zavádzania iniciatív pre výskum a inovácie na európskej a národnej úrovni. Základom správy je rovnaké oznámenie, avšak správa sa vyjadruje v prospech väčšej integrácie (možnosť 2, SEC(2005) 1289). V marci 2006 bola správa predložená Rade pre konkurencieschopnosť a Európskej rade v Bruseli. Európska rada poukázala na dôležitosť tejto správy a požiadala Komisiu, aby ju do septembra 2006 zhodnotila 2006. (9)

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

EHSV s uspokojením prijíma toto oznámenie, ktorého východiskovým bodom je Partnerstvo pre rast a zamestnanosť, keďže oznámenie sa usiluje pokryť celú paletu výskumu a inovácií, vrátane netechnologických inovácií. Načrtáva akcie, ktoré by mali prekročiť 3 %, stanovené v Barcelone (10), a zo všeobecného hľadiska približuje záväzky Spoločenstva, pričom podrobnejšie opisuje opatrenia na podporu výskumu a inovácií, ktoré sa práve uplatňujú, alebo ktoré budú prijaté (11).

2.2

Ako sa uvádza v oznámení, svetová konkurencia v prilákavaní investícií do výskumu a inovácií je stále intenzívnejšia, zapájajú sa do nej aj rozvíjajúce sa krajiny ako Čína, India a Brazília. „Rozdiel v investíciách do výskumu medzi Európskou úniou (EÚ) a Spojenými štátmi už prekračuje sumu 120 miliárd EUR ročne a stále narastá“  (12). Konkurencia pre Európu je natoľko veľká, že žiaden štát nemôže dosiahnuť úspech izolovane. Nadnárodné synergie predstavujú jedinú cestu podpory výskumu a inovatívnosti a ich pretavenia na rast a prácu. Navyše výskum a inovatívnosť sú potrebné aj na lepšiu udržateľnosť hospodárstva EÚ, pričom je potrebné nájsť riešenia pre hospodársky rast, sociálny rozvoj a ochranu životného prostredia.

2.3

Prostredníctvom akčného plánu začala väčšina členských štátov zavádzať národné opatrenia na stimulovanie výskumu a rozvoja v súkromnom sektore a na dosiahnutie cieľov, vďaka ktorým by investície do výskumu dosiahli v roku 2010 2,6 % HDP. Zvlášť dôležité sú tu daňové zvýhodnenia (13). Intenzita výskumu však v rámci EÚ aj tak väčšmi či menej stagnuje, a to aj v súkromnom sektore. Situácia je znepokojujúca.

2.4

Odôvodnenie jednotlivých činností otvára diskusiu o porovnaní produktívnosti medzi členskými štátmi EÚ a ostatnými krajinami.

2.4.1

V prvom rade treba povedať, že jestvuje viacero definícií produktivity (vzťah medzi vyrobeným množstvom istého výrobku či služby a počtom jednotiek použitého výrobného faktora). Najčastejšie používané meradlo sa zameriava len na jeden faktor, a síce prácu, kde ukazovateľom je hodinová produkcia pracovníka v priemyselnom sektore, ktorú je síce jednoduchšie určiť, je však iba čiastková, pričom kapitál je považovaný za vonkajší prvok voči výrobnému procesu.

2.4.2

Ďalej je potrebné nezovšeobecňovať pri porovnávaní medzi Európou a Spojenými štátmi a rozlišovať dôležité rozdiely podľa sektorov a štátov, a to aj vo vnútri takej krajiny, akou sú Spojené štáty. Jestvujú konkurencieschopné európske sektory a krajiny, ktoré dosiahli v produktivite zásadný pokrok. Čo sa týka EÚ ako celku, podľa O'Mahonyho a van Arka (2003) výpočty nákladov na pracovnú jednotku vo výrobnom sektore naznačujú, že EÚ nie je konkurencieschopná voči Spojeným štátom v sektoroch vysokorozvinutých technológií, je však konkurencieschopná v iných sektoroch. Hlavným zdrojom konkurencie v tradičných priemyselných odvetviach, z ktorého vychádza ťažko zvládnuteľný tlak voči EÚ, nie sú však Spojené štáty, ale nízke mzdy v tretích krajinách. Autori Dosi, Llerena a Labini (2005) majú kritickejší pohľad a potrebu európskej priemyselnej politiky podľa nich netreba tabuizovať.

2.4.3

Po tretie, multifaktorová výroba, alebo total factor productivity (TFP) by bola najlepším opatrením, „ktoré by sa realizovalo tak, že by upravilo HDP vzhľadom na rozdiely vo všetkých používaných inputoch“ (Calderon, 2001) a umožnila by lepšie porovnanie medzi krajinami. Empirické štúdie na vysvetlenie rozdielov v produktivite medzi krajinami rozdelili faktory rastu produktivity pracovnej sily a/alebo úplného faktoru do troch skupín. Vzhľadom na vzájomnú závislosť medzi krajinami Calderon uvádza, že rozdiely v TFP medzi krajinami sa zdajú byť spôsobené rýchlosťou šírenia technológií (prostredníctvom obchodovania, priamymi zahraničnými investíciami alebo migráciou) (14).

2.4.4

Ak je zabezpečenie rýchlosti šírenia kľúčovým prvkom, na šírenie budú pravdepodobne nevyhnutné inovatívne MSP, pričom budú vytvárať aj nové trhy. Z toho istého dôvodu by výber strategických priorít pre výskum a inovatívnosť mohol podporiť rýchlejšie šírenie vedomostí.

2.4.5

A napokon, zabezpečenie kvalifikovaného personálu a umiestnenie investícií podnikov znepokojuje rovnako Spojené štáty, ako aj Európu, a to hlavne vzhľadom na Čínu, ktorá sama rieši nedostatok 75 tisíc vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ktorých potrebuje na to, aby sa mohla stať ekonomikou služieb.

2.5

Existujú teda dve makrovízie, predznamenávajúce politické voľby. Na jednej strane stoja naliehavé potreby inovovať organizačné štruktúry, ktoré sú podmienkou technickej inovácie (Lam 2005 a OECD 2005), čo platní rovnako aj pre európske inštitúcie (Sachwald 2005, Sapir et al. 2003, Esko Aho 2006); na druhej strane dôvodom, pre ktorý podniky v Európe neinvestujú dostatočne do výskumu, rozvoja a inovácií je pravdepodobne absencia trhu podporujúceho inovácie, na ktorý by bolo možné uviesť nové produkty a služby (Esko Aho 2006). EHSV však poznamenáva, že podnikateľský duch a schopnosť vziať na seba riziko zostávajú aj naďalej nevyhnutnými.

2.6

Zlyhanie trhu ako generátora inovatívnosti sa v literatúre uznávajú mnohí autori, počínajúc Arrowom (1962) a Dasguptom a Stiglitzom (1980). Rámcové programy Komisie sa v rozsiahlej miere zakladali na racionálnosti aktívnej mikroúrovňovej podpory výskumu a rozvoja v podnikoch, zmiešanej podpory výskumu a rozvoja a podpory spolupráce na prekonanie najväčšmi odrádzajúcich prekážok (zjednodušenie vyhľadávania partnerov a podpora spojených dynamík, vedúcich okrem iného k výhodám market entry, downstreaming a množstevných úspor). Tieto iniciatívy však neboli dostatočné na to, aby v celej EÚ naštartovali udržateľnú dynamiku inovatívnosti.

2.7

EHSV teda víta dôraz, ktorý kladie Komisia na prostredné, sektorové a cezhraničné úrovne. Nástroje ako partnerstvá, siete, zoskupenia, aglomerácie, fóra a dialógy zvyšujú dôležitosť linkages, externalít a spillovers medzi podnikmi a organizáciami na uľahčenie inovatívnosti. V týchto priestoroch koordinácie bude jednoduchšie identifikovať faktory dopadu na mieru investícií do inovatívnosti, ako aj na bottlenecks (prekážky).

2.8

Uvedený prístup a navrhované akcie však nie sú sprevádzané rozpočtovými zdrojmi, pričom na zabezpečenie ich úspechu sú potrebné nemalé zdroje a koordinačné kapacity. Navyše, na rovnakej strane svojho oznámenia jarnej rade 2006, kde sa Komisia jediný raz zmieňuje o tomto oznámení, pripomína, že „legislatívne návrhy prinesú plody až po ich schválení Radou a Európskym parlamentom. Navyše, veľká časť akcií financovania je závislá od konečného upresnenia a uplatňovania finančných perspektív 2007-2013“. Aj samotné navrhované akcie majú „čisto orientačný charakter“.

2.9

EHSV vyzýva Komisiu, aby hneď ako to bude možné, poskytla údaje o príslušných rozpočtových prostriedkoch a zahrnula sem takisto jasný systém dohľadu a hodnotenia tohto oznámenia s presným dátumom, napríklad rok 2008. Ďalej, EHSV považuje za nevyhnutné vypracovanie správy Komisie, ktorá bude obsahovať všetky správy skupín expertov, ktoré sa priamo viažu na oznámenie, ako aj hodnotenie vydaných odporúčaní. Tieto údaje musia byť v súlade so zvolenými možnosťami a činnosťami. A napokon pri úsilí o prekonanie existujúceho rozdrobenia by bolo želateľné mať k dispozícii prehľad osôb zodpovedných za koordináciu činností navrhnutých v dokumente KOM(2005) 488 na všetkých úrovniach, vo všetkých regiónoch, členských štátoch a európskych inštitúciách. Komisia vyvinula pozoruhodné úsilie v rámci Trendcharts, rozdelených podľa jednotlivých krajín, kde sú opísané inštitúcie pôsobiace v oblasti výskumu a inovácií, čo by mohlo byť použité ako východisko pre vypracovanie spomínaného prehľadu. Takisto by bolo zaujímavé uvažovať o skúsenostiach tzv. „virtuálnej agentúry“ v Spojených štátoch v rámci výskumu a inovatívnosti.

2.10

EHSV ďalej pripomína, že v oznámení nie sú definované základné pojmy (výskum, inovácie, znalosti a technológia). Komisia však podporila transeurópsky výskum na dosiahnutie uvedených definícií. Eurostat a OECD definovali inovácie. Posledné vydanie „European Innovation Scorebord“ o pomere medzi inovatívnymi inputmi a outputmi rozvíja pojem „innovation efficiency“ a považuje výskum a rozvoj za input pre inovácie. Navyše by bolo potrebné rozlišovať medzi akciami, určenými na výskum a inovatívnosť ako takými a politikami na podporu podmienok vytvárania inovatívnosti (napr. odborné vzdelávanie, prijímanie a riadenie mobilných ľudských zdrojov, podpora MSP a menej zvýhodnených regiónov pri zavádzaní informačných a komunikačných technológií, kde sú náklady proporcionálne vyššie než pre ostatných aktérov) – teda medzi inováciami chápanými ako nové produkty a služby na trhu a inováciou ako procesom. Prvý uvedený význam inovácií je nevyhnutnou, nie však dostatočnou podmienkou dynamického endogénneho rastu.

2.11

EHSV veľmi aktívne sleduje túto oblasť, vypracoval viacero stanovísk ohľadom oblasti širokého záberu dokumentu KOM 488. Pre nedostatok priestoru EHSV iba v krátkosti pripomína témy svojich stanovísk, najmä: európsky výskumný priestor – kde sa už nachádzali všetky témy, uvádzané v KOM 488 (EHSV 595/2000), zvlášť v bodoch 7 riešiacich tému výskum a technologická inovatívnosť a v bodoch 8 o potrebe výmeny personálu medzi výskumnými strediskami a priemyslom.

2.12

Stanovisko EHSV 724/2001 o vede a spoločnosti hovorilo o význame základného výskumu pre väčšinu veľkých objavov. Stanovisko EHSV o základnom výskume v Európe (15) a jeho vzťahu k aplikovanému výskumu zdôrazňuje v bode 2.5 otázku patentov, pričom EHSV pripomína naliehavú potrebu vytvorenia európskeho patentu, ktorý by – podobne ako v Spojených štátoch – uznával tzv. „obdobie odkladu“ medzi vedeckým zverejnením objavu a udelením patentu na jeho využívanie. Európsky patent by malo byť možné obdržať v krátkej dobe a za nízku cenu. EHSV vyjadruje poľutovanie nad jeho oneskorením, spôsobeným jazykovými otázkami.

2.13

Stanovisko EHSV o výskumníkoch v Európskom výskumnom priestore podporuje Európsku chartu výskumných pracovníkov (16), pričom v bode 5.4 sa vyjadruje v prospech potreby výmen medzi akademickou pôdou a priemyslom, a odporúča lepšie hodnotenie expertov s dlhoročnými skúsenosťami, ktorého súčasťou by bola zlučiteľnosť a uznávanie viacerých položiek sociálneho zabezpečenia a bývania, pričom celok by mal zabezpečiť „rodinnú súdržnosť“, uvádzanú v bode 5.5.5. EHSV ďalej pripomína svoje stanovisko o vede a technológii (17); o 7. rámcovom programe výskumu, pričom zdôrazňuje jeho dôležitosť, otázku financovania a rozdelenia do podprogramov a 9 výskumných tém, o ktorých EHSV (18) vypracovalo konkrétne stanoviská (19).

2.14

Vo svojom stanovisku o konkurencieschopnosti a inováciách 2007-2013 (20), EHSV pripomenul dôležitosť účasti MSP, ako aj dôležitosť úlohy sociálnych partnerov v oblasti inovácií (21). Ak má byť proces inovácií úspešný, aj tieto jednotky doň musia byť zapojené. Práve vypracovávané stanovisko EHSV o rámcovej politike na posilnenie výrobného priemyslu EÚ víta dôraz kladený na sektory, pripomína však, že koordinácia potrebuje zdroje, pričom zatiaľ nie je určený rozpočet, a vyjadruje nádej, že potrebná pozornosť bude venovaná aj kvalifikácii pracovníkov, čo je medzisektorová otázka. Integrovanejšia priemyslová politika je veľmi potrebná: „zamestnáva 34 miliónov osôb a predstavuje viac než 80 % výdavkov súkromného sektora na výskum rozvoj v Európskej únii“.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1

EHSV si obzvlášť cení úsilie Komisie smerujúce k vytvoreniu konkurencieschopného európskeho systému duševného vlastníctva a pravidiel šírenia výsledkov výskumu (2007-2013) a odporúča venovať zvláštnu pozornosť manažovaniu správe patentov na inovácie v rámci a prostredníctvo nástrojov, uvedených v bode 2.7.

3.2

Pre konkurencieschopnosť je nevyhnutnou podmienkou lepší systém šírenia znalostí. Treba uviesť iniciatívu Innovation Relay Centres a nápad Komisie využívať tzv. „poukazy“ pri konzultačných službách ohľadom inovačných stratégií MSP v súvislosti s CIP. vytváranie cezhraničných klastrov by ešte uľahčilo toto šírenie. Úloha týchto zoskupení bude zdôraznení v nasledujúcom oznámení o vytváraní klastrov v Európe. Od roku 2006 bude vytvorená ich databáza.

3.3

EHSV trvá na význame sociálneho rozmeru inovácií a zhodnotenia ľudského a sociálneho kapitálu ako zdroja výskumu a inovatívnosti a dúfa, že nasledujúca verzia príručky z Oslo (OECD-Eurostat) bude obsahovať štatistiky, ktoré na to poukážu, vrátane ukazovateľov ohľadom kvalifikovaného ľudského kapitálu a iných miest – univerzít a ďalších vzdelávacích inštitúcií a zmiešaných platforiem typu priemysel – štátne orgány – univerzity, ako zdrojov inovatívnosti.

3.4

Čo sa týka podpory inovatívnosti prostredníctvom štátnej pomoci, ktorá by mohla mať silný povzbudzujúci účinok na výdavky podnikov na výskum, EHSV vyjadruje spokojnosť nad pozornosťou, venovanou MSP a žiada Komisiu, aby tvorbu pracovných miest vnímala ako investíciu do výskumu a inovácií, ak je cieľom pracovných miest práve toto. EHSV tiež zdôrazňuje potrebu podporiť aj vznik (starts-ups) MSP zavádzajúcich inovácie, s využitím nástrojov ako sú fondy rizikového kapitálu, vrátane zapojenia Európskeho investičného fondu.

3.5

Dôležitým faktorom v rámci inovatívnosti je to, aby sme vzhľadom na globálnu konkurenciu, uvedenú v bode 2.4.5, mali k dispozícii potrebné ľudské zdroje na všetkých úrovniach. Oznámenie sa sústreďuje na vedecké zdroje. Bolo by však potrebné zaoberať sa aj nevedeckými kvalifikovanými pracovnými miestami. Takisto treba vyvážiť ponuku a dopyt špecifických kvalít a služieb v závislosti od potrieb sektorov. Na dosiahnutie účinných a rýchlych riešení by bola vhodná účasť všetkých sociálnych partnerov a zainteresovaných strán. EHSV vyzýva Komisiu, aby zahájila diskusiu na túto tému.

3.6

Takisto na dosiahnutie mobility by bolo potrebné pokročiť pri vytváraní jednotných európskych chárt kompetencií, potrebných pre každý sektor alebo tému, pričom netreba zabudnúť na kvalitatívnu dimenziu vzdelania (hodnoty, rovnosť príležitostí). Keďže GR zamestnanosť a GR školstvo a kultúra sa takisto zaoberajú témou „ľudských zdrojov“, bolo by dôležité zahrnúť ich iniciatívy pre výskum a inovácie do tohto oznámenia, s cieľom pokryť celý priestor.

3.7

EHSV vyzýva Komisiu, aby podporovala výskum a inovatívnosť vo všetkých možných sektoroch: problémy konkurencieschopnosti neexistujú iba v sektore vyspelých technológií. Do navrhovaných akcií by mohlo byť zahrnuté strategické riadenie zmien na základe rozsiahleho zavedenia nových technológií v MSP. Zásadnou by v tomto smere bola účasť sociálnych partnerov a ostatných zainteresovaných strán.

3.8

EHSV súhlasí so správou pána Esko Aho v bode, že podnikom s viac než 250 pracovníkmi sa nevenuje potrebná pozornosť, pričom jedným z možných dôvodov je, že definícia MSP je príliš úzka vzhľadom na definíciu v Spojených štátoch a Japonsku. EHSV považuje za nevyhnutné venovať zvláštnu pozornosť financovaniu inovatívnych MSP, aby sa vytvorila európska ekonomika inovatívnosti, zahŕňajúca sociálnu súdržnosť. Nie je prekvapujúce, že Region Paxis (Emilia Romagna) je jeden z najaktívnejších, hoci ostatné faktory inovácií v Taliansku boli menej priaznivé. Aj služby na podporu podnikov by sa mali špecializovať, aby reagovali na špecifiká MSP v ich rôznych formách (družstvá, ďalšie podniky zamerané na sociálnu ekonómiu, atď.).

3.9

EHSV by si želal, aby Komisia uviedla akcie zamerané na výskum a inovácie v spolupráci s inými regiónmi. Komisia už predstavila celosvetovú víziu v TrendCharts a vo viacerých iniciatívach. Po oznámení č. 346 z 25. júna 2001 o „Medzinárodnej dimenzii európskeho výskumného regiónu“ (ERA), časť INCO zo 6. rámcového programu vyslovene uprednostňuje účasť tretích krajín, čo by malo pokračovať v rámci 7. RP. Tieto akcie by mohli byť hodnotené v rámci zvláštnej časti navrhovaného záberu. Viac pozornosti a štúdií si zaslúži aj úloha mestských prostredí a metropol v oblasti inovácií.

3.10

EHSV odporúča Komisii zhodnotiť načasovanie medzi technologickou investíciou, liberalizáciou a reštrukturalizáciou, keďže podniky – hlavne tie väčšie – by mali uvažovať o zmenách v ich vlastníctve a zároveň o potrebách investícií do výskumu a inovácií (napríklad čo sa týka energie, dopravy a sieťových odvetví).

3.11

Ďalej, EHSV upozorňuje, že bude pravdepodobne potrebné nájsť rovnováhu medzi podporou inovácií v oblasti spojeného marketingu a licensingu pri nových produktoch a službách podnikov a právom hospodárskej súťaže.

3.12

EHSV považuje inovácie za input konkurencieschopnej ekonomiky so sociálnou súdržnosťou, a nie za konečný výsledok sám osebe. EHSV, vedomý si toho, že ide o výzvu, vyzýva Komisiu, aby vypracovala štatistiky a podporovala štúdie na lepšie vyhodnotenie väzieb medzi inovatívnosťou, konkurencieschopnosťou a sociálnou súdržnosťou, aby tak bolo možné jasné a účinné hodnotenie výsledkov a ich presvedčivé sprostredkovanie európskym občanom. Ako to už povedali iní: vytvorte ambicióznu konštrukciu, technologicky odvážne zámery, odôvodniteľné ich spoločenskou a politickou hodnotou (Dosi et al., 2005).

3.13

EHSV považuje inovatívnosť za systém, a preto žiada Komisiu, aby sa zladila s Európskou investičnou bankou (EBI) a zabezpečila synergie medzi programami tejto banky, Európskym investičným fondom, 7. rámcovým programom pre výskum a rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inovatívnosť (CIP), aby sa inovatívnosť stala dynamickým a dobre štruktúrovaným systémom.

V Bruseli 5. júla 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  SEC(2005) 1289, Príloha dokumentu KOM(2005) 488, konečné znenie; Hodnotenie dopadov, kde si Komisia zvolila tretiu možnosť v rámci jednotného prístupu.

(2)  Ú. v. EÚ C 204, 18/07/2000.

(3)  KOM(2002) 499, konečné znenie.

(4)  „Spoločne pracujme na hospodárskom raste a zamestnanosti: nový začiatok lisabonskej stratégie“ (KOM(2005) 24, konečné znenie) z 2.2.2005 a „Spoločné akcie pre rast a zamestnanosť: Lisabonský program Spoločenstva“, (KOM(2005) 330, konečné znenie) z 20.7.2005.

(5)  KOM(2005) 229, konečné znenie a SEC(2005) 717 z 1. júna 2005 na tému „Iniciatíva i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“ na podporu rastu a zamestnanosti v priemyselných odvetviach informačnej spoločnosti a v médiách. Sústreďuje sa na sektor hospodárstva EÚ, ktorý vysvetľuje 40 % nárast produktivity a 25 % zvýšenie HDP v rámci EÚ.

(6)  SEC(2005) 1289, Hodnotenie dopadu.

(7)  Mobilizácia verejných a súkromných zdrojov; daňové výhody, európske štrukturálne fondy, prístup MSP k finančným prostriedkom.

(8)  Partnerstvá medzi univerzitami a priemyslom, centrá a „klastre“, proaktívne služby podpory podnikov a inovatívnych služieb.

(9)  Závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli, 23. a 24. marec 2006.

(10)  INI/2006/2005: 12.10.2005, na základe analýzy KOM(2005) 488, vykonanej Európskym parlamentom.

(11)  SEC(2005) 1253 Príloha ku KOM(2005) 488, konečné znenie, „Kroky k implementácii“.

(12)  KOM(2003) 226, konečné znenie, bod 2.

(13)  Zaviedlo ich už osem členských štátov, pričom predstavujú 13 % priamych investícií do výskumu v týchto krajinách.

(14)  Tamtiež, Calderon 2001, str. 19.

(15)  EHSV Ú. v. EÚ C 110, 30/04/2004.

(16)  EHSV Ú. v. EÚ C 110, 30/04/2004.

(17)  EHSV Ú. v. EÚ C 157, 26/06/2005.

(18)  EHSV Ú. v. EÚ C 65, 17/03/2006.

(19)  Nanotechnológie, biotechnológie, výskum v oblasti medicíny, informačné technológie, výskum v oblasti energetiky (vrátane fúzií), kozmonautiky a bezpečnosti.

(20)  EHSV Ú. v. EÚ C 65, 17/03/2006.

(21)  „98 % podnikov v Európe sú malé a stredné podniky (MSP). Poskytujú 55 % pracovných miest v súkromnom sektore. Potenciál MSP pre inovácie vo výrobných procesoch a výrobkoch ako aj v službách je značný“.


16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/15


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o liekoch určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES a nariadenie (ES) č. 726/2004“

KOM(2005) 567, konečné znenie – 2005/0227 (COD)

(2006/C 309/03)

Rada sa 10. januára 2006 podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 31. mája 2006. Spravodajcom bol pán BEDOSSA.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 428. plenárnom zasadnutí z 5. a 6. júla 2006 (schôdza z 5. júla) 150 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Súhrn

1.1

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o liekoch určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/93/ES a nariadenie (ES) č. 726/2004 výbor víta.

1.2

V čase, keď sa vedecký pokrok a hlavne pokrok v oblasti biotechnológií zrýchľuje, je dôležité zamerať sa na jasnosť, presnosť a odborné poznatky.

1.3

Cieľom tohto návrhu je umožniť vytvorenie uceleného súboru pokrokových liečebných postupov, preklenúť súčasné rozdiely v regulačných predpisoch a podporiť špecifické hodnotenie Európskou agentúrou na hodnotenie liekov v týchto nových disciplínách. Tento návrh by mal taktiež umožniť:

pružne reagovať na požiadavky pacientov a očakávania zástupcov priemyslu, ktorých sa dotýka výskum a vývoj v oblasti regeneratívnej medicíny;

zabezpečiť vysoký stupeň ochrany zdravia európskych pacientov;

zabezpečiť celkovú právnu istotu a zároveň umožniť dostatočnú pružnosť na technickej úrovni, aby EÚ mohla držať krok s vývojom vedy a techniky.

1.4

Vzhľadom na špecifiká výrobkov určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch je nevyhnutné ustanoviť rozsiahly a ucelený regulačný rámec, ktorý bude priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch.

1.5

Ako forma pre vytvorenie tohto rámca bolo zvolené nariadenie, pretože sa javí ako najvhodnejší právny nástroj, hlavne vzhľadom na skutočnosť, že pokiaľ sa nezavedie osobitný legislatívny systém, nebude možné vyriešiť aktuálne problémy v oblasti verejného zdravia EÚ týkajúce sa pokrokových liečebných postupov.

1.6

Návrh nariadenia však má niekoľko aspektov, ktoré môžu spôsobovať problémy pri ich uplatňovaní v súvislosti s definíciou návrhu smernice o zdravotníckych pomôckach. V konečnej verzii je potrebné vysvetliť viaceré otázky, a možné pochybnosti:

Aký je zmysel tejto novej právnej úpravy, vzhľadom na skutočnosť, že na pokrokové liečebné postupy genetickej a bunkovej terapie sa už uplatňujú osobitné smernice pre farmaceutické výrobky;

Definície uvedené hlavne v článku 2 písm. b) sa zdajú byť komplikované a majú skôr doplňujúcu funkciu;

Je jasné, že farmaceutické právne predpisy členských štátov môžu zabrániť uplatňovaniu európskych právnych predpisov;

V tomto prípade by bolo vhodnejšie použiť pružnejší prístup a uplatniť princíp vzájomného uznávania;

Problematika autologických výrobkov v nemocničnom sektore, ktoré nemajú priemyselný pôvod, je súčasťou problematiky „medzných“ výrobkov iného pôvodu, ktoré sa v Európe používajú.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

Z podrobnej analýzy návrhu nariadenia vyvstáva niekoľko poznámok, otázok a odporúčaní. Článok 1: „Vymedzenie pojmov“. (1)

2.2

Definície týkajúce sa génovej terapie a terapie somatických buniek vo všeobecnosti nie sú problematické, pretože časový odstup a doposiaľ nadobudnuté skúsenosti umožnili dospieť ku konsenzu. Tieto výrobky sa klasifikujú ako lieky a v Spoločenstve sa už takto aj regulujú.

2.2.1

Definícia výrobku pripraveného metódou tkanivového inžinierstva sa zdá byť zložitejšia. Aktuálna verzia článku 2 ods. 1. písm. b) v prvej zarážke tvrdí, že produkt tkanivového inžinierstva „je zložený z buniek alebo tkanív alebo obsahuje bunky alebo tkanivá“. Bez doplnenia „ako integrálnu súčasť“ sa medzi liečivá nového druhu počítajú aj medicínske zariadenia, ktoré obsahujú ako „pomocnú zložku“ produkty tkanivového inžinierstva, čím sa stráca obsah diskutovaného návrhu smernice o medicínskych zariadeniach.

2.2.2

Aj druhá zarážka článku 2 ods.1 písm. b) je formulovaná tak, že môžu vzniknúť problémy pri uplatňovaní smernice a to najmä pri prekrývaní so smernicou o medicínskych zariadeniach. Nakoľko produkty tkanivového inžinierstva spadajú pod právny predpis o liekoch, bolo by želateľné vziať do úvahy ich primárne pôsobenie pri liečbe alebo prevencii chorôb alebo zmenách fyziologických funkcií s farmakologickým, imunologickým a metabolickým účinkom a neobmedzovať sa na ich schopnosť „stabilizovať, opraviť alebo modifikovať ľudské tkanivo“, ktorú majú aj niektoré druhy medicínskych zariadení.

2.3

Treba vyzdvihnúť úsilie vynaložené na čo možno najpresnejšie vystihnutie významu pojmu „výrobok pripravený metódou tkanivového inžinierstva“. Z tejto definície však jasne nevyplýva rozdiel oproti bunkovej terapii (odber kostnej drene, kmeňových buniek, pupočníkovej krvi, dospelých alebo embryonálnych kmeňových buniek atď.).

2.4

V snahe o vyjasnenie tejto definície výbor navrhuje, aby sa pri úvahách nad touto otázkou vychádzalo z príkladov výrobkov, ktoré sa v súčasnosti považujú za výrobky pripravené metódou tkanivového inžinierstva. Tieto príklady by mohli do celej problematiky vniesť svetlo, pretože je všeobecne známe, že táto téma je predmetom mnohých diskusií a sporov, predovšetkým v súvislosti s embryonálnymi kmeňovými bunkami.

2.5

S výnimkou ľudských embryonálných kmeňových buniek (ĽEKB) už z etického hľadiska táto oblasť nepredstavuje žiaden problém.

2.6

Hlavný spor spočíva v spôsobe produkcie týchto kmeňových buniek. Obzvlášť produkcia týchto buniek prostredníctvom nukleárneho transferu (t. j. klónovaním) prináša závažné etické problémy a v rámci Európskej únie doposiaľ nebolo možné dospieť ku skutočnému konsenzu v danej veci. Súčasné obavy vychádzajú z nebezpečenstva, ktoré predstavuje reproduktívne klónovanie, obchodovanie s ovocytmi a časťami ľudského tela.

2.7

Tieto praktiky sú výslovne zakázané v Európskom dohovore o bioetike (Oviedsky dohovor, 1998) a rovnako ich odsudzuje aj Medzinárodný výbor pre bioetiku (UNESCO, 1997).

2.8

Vzhľadom na to, že medzi členskými štátmi Európskej únie v tejto otázke neexistuje konsenzus, využívanie ĽEKM spadá do právomoci samotných štátov.

2.9

Vysvetlenie uvedené v odôvodnení (2) je preto veľmi dôležité. Jasným spôsobom zohľadňuje prebiehajúce diskusie na danú tému a pripomína, že tento dokument, vzťahujúci sa na právnu úpravu liekov určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch, by nemal byť v rozpore s rozhodnutiami členských štátov týkajúcimi sa povolenia na používanie akéhokoľvek špecifického typu ľudských buniek (napr. embryonálnych kmeňových buniek) alebo živočíšnych buniek.

2.10

Nemal by ovplyvniť ani „uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov zakazujúcich alebo obmedzujúcich predaj, dodávku alebo používanie liekov obsahujúcich tieto bunky, pozostávajúcich alebo pochádzajúcich z nich“.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1

Všetky ďalšie lieky moderných biotechnologií, ktoré sú v súčasnosti právne upravené na úrovni Spoločenstva, už podliehajú centralizovanému postupu udeľovania povolení, ktoré zahŕňa nezávislé vedecké posúdenie kvality, bezpečnosti a účinnosti liekov určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch.

3.2

Zo samotnej povahy týchto pokrokových liečebných postupov však vyplýva, že si vyžadujú osobitné predklinické a klinické postupy, ktoré sa líšia od liečebných postupov v klasickej medicíne, hlavne čo sa týka expertízy, rizikového manažmentu a dohľadu nad liečivami po tom, ako ich výrobcovia získajú povolenie na uvedenie daných liečiv na trhu (AMM – autorisation de mise sur le marché). Na to, aby sa mohli osobitné postupy zaviesť, by bolo potrebné upraviť sekundárnu legislatívu.

3.3

Návrh nariadenia, ku ktorému má výbor zaujať stanovisko, zdôrazňuje, že je vysoko dôležité, aby komisie na hodnotenie výrobkov pochádzajúcich z ľudskej medicíny (CHMP (3)) pri tejto činnosti rozvíjali špecifické odborné znalosti a aby do hodnotiacich skupín zapájali aj združenia pacientov.

3.4

Návrh na vytvorenie výboru pre pokrokové liečebné postupy (CAT (4)), s ktorým by sa mohol výbor pre humánne lieky Európskej agentúry na hodnotenie liekov poradiť pri hodnotení údajov týkajúcich sa liekov určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch predtým, ako vydá konečné vedecké stanovisko, je v tejto súvislosti kľúčovým faktorom.

3.5

Vytvorenie výboru pre pokrokové liečebné postupy by umožnilo spojiť najlepších odborníkov Spoločenstva v oblasti liekov určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch a vybraných predstaviteľov dotknutých strán. Treba podotknúť, že týchto odborníkov je v súčasnosti málo.

3.6

Návrh na vytvorenie takéhoto výboru je opodstatnený, pretože okrem vedeckých postupov odborníkom umožní stanoviť normy pre overené klinické postupy a overené postupy pri výrobe liečiv. Zároveň umožní monitorovať hodnotiaci proces až po udelenie povolenia na uvedenie na trh (autorisation de mise sur le marché – AMM) a rovnako aj po ňom (post-AMM).

3.7

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť princíp, podľa ktorého by sa „tkanivá a bunky nachádzajúce sa v liekoch určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch mali získavať na základe dobrovoľného a bezplatného darcovstva“. Dobrovoľné a bezplatné darcovstvo tkanív a buniek môže prispieť k snahe o zvýšenie bezpečnostných noriem pre tkanivá a bunky a tým aj k ochrane ľudského zdravia. Zároveň môže pomôcť predísť nebezpečenstvu vyplývajúcemu z obchodovania s časťami ľudského tela.

3.8

Návrh potvrdzuje poradnú úlohu Európskej agentúry na hodnotenie liekov, ktorá bude smerodajným faktorom na všetkých úrovniach, či už ide o výrobu liekov určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch, overené postupy pri ich výrobe, alebo o pravidlá týkajúce sa súhrnu charakteristických vlastností lieku, označení a príbalových letákov. Agentúra bude zohrávať smerodajnú úlohu aj v otázkach medzných oblastí, ako napr. kozmetika alebo zdravotnícke pomôcky, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s vedeckým pokrokom.

3.8.1

Vyskytli sa názory, podľa ktorých postupy využívané v súčasnosti môžu viesť k zvýšeným nákladom, zatiaľ čo národné systémy udeľovania povolení sú hospodárnejšie. Problematická je aj dĺžka prechodných období, ktorá v členských štátoch predstavuje 5 rokov (pričom v Európskej únii len 2 roky). Politické riziko, ktoré obnášajú decentralizované postupy členských štátov môže obmedziť prístup k liekom určeným na použitie pri pokrokových liečebných postupoch. Niektorým členským štátom sa môže podariť tieto lieky získať a iným nie.

3.9

Návrh nariadenia na záver ponúka zaujímavý rozbor hospodárskeho aspektu danej problematiky (5). Je dôležité, aby v rámci svetovej konkurencie v oblasti zdravotníckeho priemyslu Európska únia obstála čo najlepšie rovnako na vnútornom trhu ako aj svetovom trhu.

3.10

Hospodárske riziká vyplývajúce z neistoty a rýchleho vývoja v oblasti vedy ako aj vysoké náklady štúdií brzdia prílev rozsiahlych a trvalých investícií do farmaceutickej oblasti a obzvlášť do oblasti výroby liekov určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch.

3.11

Štúdie potrebné na preukázanie kvality a neklinickú bezpečnosť liekov určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch často vykonávajú malé a stredné podniky, ktoré často nemajú žiadne predchádzajúce skúsenosti v oblasti farmaceutiky (spravidla tu ide o biotechnologické laboratória „spin-off“ alebo výrobcov medicínskych zariadení).

3.12

Návrh, podľa ktorého by mala agentúra v rámci podpory a stimulácie vykonávania týchto štúdií zaviesť systém hodnotenia a certifikácie výsledných údajov nezávisle od akejkoľvek žiadosti o povolenie na uvedenie na trh, sa javí ako dôležitý.

3.12.1

V oblasti tkanivového inžinierstva sú však často činné MSP a začínajúce podniky (start-upspin-off), t. j. nie veľké farmaceutické spoločnosti. Z tejto skutočnosti vyplývajú nasledujúce otázky a pripomienky:

Čo všetko má pokrývať toto nariadenie, aby sa mohlo stať funkčným? Nestane sa predmetom sporov, napriek tomu, že využívané technológie sa vyvíjajú sľubne?

Zloženie CAT vyvoláva takisto problém jeho závislosti na CHMP, hoci zahŕňa jedného predstaviteľa z každého členského štátu;

Súčasný právny rámec je neprimeraný, pretože tu ide o netradičné farmaceutické výrobky, ktoré si vyžadujú úpravy ďalších právnych textov;

Opatrnosť pri využívaní kmeňových buniek môže v niektorých dotknutých krajinách viesť k jeho odmietnutiu, pretože štylizácia tohto dokumentu musí byť „primeraná“, vzhľadom na to, že v tejto otázke veľmi záleží na detailoch.

3.13

Je potrebné zamerať sa aj na uľahčenie hodnotenia každého budúceho povolenia na uvedenie výrobku na trh založeného na rovnakých údajoch. Tento cieľ je potrebné podporiť.

3.14

Ostražitosť je však na mieste. Zároveň bude možno potrebné takéto ustanovenia upraviť, aby sa dal zohľadniť rýchly vývoj vedeckých údajov (napr. dĺžka platnosti údajov, podmienky na ich uchovávanie), trvalo zabezpečiť ochrana zdravia pacientov a aby sa dodržiavali etické princípy všeobecne.

3.15

Správa o uplatňovaní tohto návrhu nariadenia vo svetle nadobudnutých skúseností, ktorá by sa mala čoskoro vypracovať, by mohla byť dobrou príležitosťou na diskusiu medzi dotknutými stranami, hlavne medzi výborom pre pokrokové liečebné postupy (CAT) a komisiou na hodnotenie výrobkov pochádzajúcich z ľudskej medicíny (CHMP).

3.15.1

Podriadenosť CAT vo vzťahu ku CHMP (CAT je pôvodné združenie odborníkov podliehajúcich CHMP) však značne komplikuje zavedené postupy a môže viesť k zbytočným rozporom.

3.16

Všeobecnejšie povedané, táto správa (kapitola 8 čl.25) by mohla popri súhrnných informáciách o rôznych typoch liekov určených pre pokrokové liečebné postupy, ktoré sú schválené podľa tohto nariadenia obsahovať aj informácie a výsledky týkajúce sa stimulov uvedených v kapitole 6 (čl. 17 –18 a 19): „Vedecké poradenstvo“, „Vedecké odporúčanie týkajúce sa klasifikácie pokrokových liečebných postupov“ a „Certifikácia kvality a neklinické údaje“.

4.   Záver

4.1

Na záver možno skonštatovať, že tento návrh nariadenia je opodstatnený a užitočný. Háji záujmy pacientov, umožňuje EÚ držať krok s vedeckým vývojom a stanoviť definície a podmienky užívania liekov určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch.

4.1.1

Hoci tieto nové technológie poskytujú pacientom veľkú nádej v súvislosti s možnosťou zmiernenia ľudského utrpenia, na to, aby sa dali splniť ich oprávnené očakávania, hlavne pri využívaní regeneratívnej medicíny, je potrebné, aby sa výskum v tejto oblasti monitoroval prostredníctvom dôkladných testov a aby príslušné protokoly zabezpečili úplnú bezpečnosť pre pacientov. V tomto zmysle by popri zaručení vysokej úrovne ochrany zdravia malo byť jedným z hlavných cieľov (bod 2.1 odôvodnenia) aj zdravotnícke zabezpečenie kvality. Pritom by sa nemalo zabúdať na nevyužitý odpad, ktorý predstavuje dôležitú environmentálnu problematiku, o ktorej sa málo hovorí.

4.2

Tento dokument má veľký význam predovšetkým pre oblasť génovej terapie a terapie somatických buniek. Obozretnosť súvisiaca s definíciami a uplatňovaním výrobkov pripravených metódou tkanivového inžinierstva je dôsledkom toho, že diskusia o etických aspektoch danej problematiky nie je uzavretá, keďže závisí od interpretácii ľudských hodnôt. Predmetný návrh nariadenia sa neusiluje túto otázku definitívne rozriešiť alebo existujúce rozpory ešte viac prehĺbiť tým, že by zasahoval do úvah prebiehajúcich v jednotlivých členských štátoch.

4.2.1

Tento návrh nariadenia vytvára predpoklady, aby bolo možné vyhnúť sa súčasnej právnej medzere, ktorá existuje v návrhu smernice o zdravotníckych pomôckach ako aj v tomto návrhu nariadenia. Všeobecný princíp hodnotenia rizík sa vzťahuje rovnako na lieky určené na použitie pri pokrokových liečebných postupoch ako aj na zdravotnícke pomôcky. Problémy môžu vniknúť pri kombinovaných výrobkoch (ktorými sú zdravotnícke pomôcky obsahujúce prvky tkanivového inžinierstva),v takom prípade je potrebné zaručiť kvalitu a zároveň bezpečnosť, a hodnotiť sa má aj účinnosti lieku nového druhu v konkrétnom medicínskom zariadení.

4.3

Výbor vyjadruje k Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o liekoch určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES a nariadenie (ES) č. 726/2004, kladné stanovisko. Avšak upozorňuje na kritické body, pre ktoré by bolo vhodné nájsť jasné riešenia a zároveň zabezpečiť riadne uplatnenie smernice.

Brusel 5. júla 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  KOM(2005) 567, konečné znenie

(2)  KOM(2005) 567, konečné znenie, odôvodnenie č. 6.

(3)  CHMP: výbor pre humánne lieky

(4)  CAT: výbor pre pokrokové liečebné postupy.

(5)  Pozri KOM(2005) 567, konečné znenie, odôvodnenie č. 23.


16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/18


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Presadzovanie lisabonského programu Spoločenstva: Stratégia pre zjednodušenie regulačného prostredia“

KOM(2005) 535, konečné znenie

(2006/C 309/04)

Dňa 9. decembra 2005 sa Európska komisia rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko k navrhovanej téme. 31. mája 2006. Spravodajcom bol pán Cassidy.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 428. plenárnom zasadnutí 5. a 6. júla 2006 (schôdza z 5. júla) 146 hlasmi za, pričom 6 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania EHSV

1.1

Toto stanovisko je žiadosťou o konzultáciu Komisie a nadväzuje na jej oznámenie z marca 2005 Lepšia právna úprava pre rast a zamestnanosť v Európskej únii  (1).

1.2

Výsledkom zjednodušenia by mal byť vysoko kvalitný regulačný rámec, jednoduchšie pochopiteľný a „prijateľnejší pre užívateľa“.

1.3

Zjednodušenie by malo zvýšiť rešpektovanie právnych predpisov EÚ a, priebežne, posilnenie ich legitímnosti.

1.4

Výbor sa domnieva, že členské štáty nesú vysokú zodpovednosť za to, aby boli opatrenia EÚ správne transponované do ich národného práva a uvedené do platnosti. Výbor uznáva, že Medziinštitucionálna dohoda o lepšom zákonodarstve (2) poskytuje členským štátom „etický kódex“ pre lepšiu transpozíciu a uplatnenie smerníc ES. Dôležité je, aby výsledný regulačný rámec na národnej úrovni bol pre podniky, zamestnancov, spotrebiteľov a všetkých aktérov občianskej spoločnosti obsahovo čo najvyváženejší a súčasne čo najjednoduchší.

1.5

Výbor si želá, aby boli socioprofesijní činitelia zapojení do „komitologických“ postupov zjednodušenia regulácie v modeli podobnom výborom SLIM, ale systematickejším spôsobom a v dostatočne skorých štádiách týchto právnych úprav, radšej ako a posteriori, ako to bolo v prípade experimentov SLIM.

1.6

Výbor by rád videl viac konzultácií medzi Komisiou a zainteresovanými stranami podobných tým, ktorých výsledkom bolo oznámenie, na ktoré sa vzťahuje toto stanovisko. Verí, že by to bol pomocný materiál pre „koreguláciu“ (3), o ktorej sa hovorí v odseku 3 písm. d) oznámenia. Je však sklamaný z nedostatku akéhokoľvek odkazu na „samoreguláciu“ (4), niečo, k čomu EHSV už dlhší čas vyzýva. (5).

1.6.1

V súvislosti so samoreguláciou však výbor vidí aj nebezpečenstvo, že nebudú prijaté žiadne ustanovenia, ktoré by zainteresované strany zaväzovali, ale že zainteresované strany samy uzavrú dobrovoľné dohody, ktoré môžu dodržiavať alebo aj nie.

1.7

Európsky súdny dvor (ESD) má pri interpretácii smerníc Európskeho spoločenstva čoraz významnejšiu úlohu a sám v niektorých prípadoch musel interpretovať nejasné formulácie smerníc, ktoré boli výsledkom postupu „spolurozhodovania“. (ESD) je tiež povinný poskytnúť pomoc národným súdom v otázkach, pri ktorých sú ich činnosti doplnkové. Výbor zaznamenal, že ESD dosiahol dvanásťpercentné zníženie počtu prípadov v konaní, ktoré sa týkajú členských štátov a ich nesplnenia si oznamovacej povinnosti, nesprávneho uplatnenia a nesúladu so smernicami ES.

1.8

Výbor uznáva dôležitosť tohto oznámenia Komisie pri zavádzaní lisabonského programu, v ktorom je pokrok poľutovaniahodne pomalý v dôsledku nechuti vlád členských štátov splniť záväzky, ku ktorým sa zaviazali v Lisabone.

1.9

EHSV víta predovšetkým záväzok Komisie širšie využívať informačnú technológiu a verí, že Komisia zabezpečí, aby boli všetky mechanizmy zriadené pre zlepšenie IT kompatibilné s národnými mechanizmami (alebo aby boli dané národné mechanizmy kompatibilné s EÚ).

1.10

EHSV vždy podporoval deklaráciu šiestich predsedníctiev „Postupujúca reforma regulácie v Európe“ zo 7. decembra 2004 (6) a verí, budúce predsedníctva budú podporovať tú istú deklaráciu (7).

1.11

EHSV je informovaný o správach Európskeho parlamentu o lepšej regulácii a predovšetkým o správe pána Garganiho o „Stratégii pre zjednodušenie právnej úpravy“  (8).

1.12

Výbor uznáva, že Komisia sa v súčasnosti snaží o vybudovanie sektorových iniciatív SLIM a BEST. Výsledkom rámcovej činnosti (február 2003 až december 2004) je skríning asi 40 sektorov politík a prijatie Komisiou asi 40 návrhov na zjednodušenie. Do dnešného dňa sa ešte stále rokuje o 9 zjednodušeniach týkajúcich sa uvedeného programu.

1.13

Výbor uznáva, že rozšírenie Európskej únie na 25 členských štátov tiež zvýšilo regulačné zaťaženie služieb Komisie aj byrokraciu v členských štátoch.

1.14

Zjednodušenie a lepšie zákonodarstvo sú doplnkové činnosti, na ktorých sa zúčastňuje Rada, Parlament a Komisia, pričom v prípade potreby do tohto procesu prispeje svojou poradenskou činnosťou EHSV a VR.

1.15

Výbor opakuje svoju podporu, ktorú často vyjadril v predchádzajúcich stanoviskách o dôležitosti odľahčenia podnikov, a predovšetkým MSP, od regulačnej a finančnej záťaže.

2.   Úvod

2.1

V uplynulých rokoch výbor vypracoval mnoho stanovísk o zjednodušeniach, ktoré sa týkali žiadosti Európskej rady z roku 1995, kedy bola zriadená pracovná skupina zameraná na zváženie spôsobov zjednodušenia zákonov EÚ.

V týchto súboroch stanovísk prišiel EHSV k záveru, že:

medzi EHSV a Výborom regiónov, ako aj hospodárskymi a sociálnymi radami v členských štátoch by sa mal rozvíjať dialóg;

pre proces zjednodušenia nie sú potrebné nové myšlienky; potrebná je účinná implementácia myšlienok, ktoré už európske inštitúcie a lisabonská Európska rada vysvetlili;

legislatívne návrhy by mali spĺňať tieto kritériá:

sú ustanovenia pre užívateľov zrozumiteľné a jednoduché?

sú ustanovenia významovo jednoznačné?

sú ustanovenia v súlade s existujúcou legislatívou?

je potrebné, aby bol rozsah ustanovení taký široký, s akým sa počíta?

je časový rozsah pre zosúladenie realistický a umožňuje podnikom a ostatným zainteresovaným skupinám, aby sa prispôsobili?

aké postupy revízie boli uplatnené, aby bolo zabezpečené jednotné uzákonenie a revízia účinnosti a nákladov?

„zainteresované strany“ veľmi podporujú myšlienku samoregulácie a koregulácie;

pre menej podrobnú a menej namáhavú reguláciu neboli ešte riadne preskúmané možnosti ponúkajúce rozsah pre koreguláciu a samoreguláciu  (9).

2.2

Medzi zjednodušením a lepším zavedením a uzákonením existuje nevyhnutná vzájomná súčinnosť. V súčasnom oznámení Komisie sú známky zohľadnenia niektorých záverov predchádzajúcich správ EHSV týkajúce sa toho, že „zjednodušenie nie je novou otázkou“. Prvé zo súboru oznámení Komisie boli vypracované v roku 1997, t.j. dva roky po prvej výzve EHSV na zjednodušenie.

3.   Stručný obsah oznámenia Komisie

3.1

Oznámenie uznáva, že je potrebné zjednodušenie nielen na úrovni Spoločenstva, ale aj na národnej úrovni, aby boli uplatňované postupy pre občanov a hospodárskych aktérov jednoduchšie a hospodárnejšie.

3.2

Dôležitou súčasťou novej stratégie zjednodušenia na úrovni EÚ je prepracovanie acquis. Oznámenie predstavuje náročný 3-ročný otvorený program od roku 2005 do roku 2008 založený na praktických skúsenostiach zainteresovaných strán, s prístupom založenom na nepretržitom hĺbkovom posudzovaní jednotlivých odvetví.

3.3

Prístup Komisie k zjednodušeniu sa zakladá na piatich nástrojoch (10):

a)

zrušenie – odstránenie irelevantnej alebo obsolentnej legislatívy;

b)

kodifikácia – konsolidácia aktu a všetkých jeho pozmeňujúcich návrhov na nový nástroj bez zmeny podstaty;

c)

prepracovanie – konsolidácia ako pri kodifikácii, ale s istou zmenou podstaty;

d)

úprava regulačného prístupu – nájdenie prístupu, ktorý by bol právne účinnejší ako prístup používaný v súčasnosti, napr. nahradenie nariadenia smernicou;

e)

posilnenie používania informačných technológií  (11) – zjednodušenie používania IT s cieľom zvýšiť efektívnosť.

3.4

Komisia v oznámení uznáva, že úspech môže dosiahnuť len s podporou ostatných inštitúcií EÚ a predovšetkým členských štátov. Dôležitou súčasťou by bolo, keby členské štáty rozpoznali potrebu zavádzania legislatívy EÚ tak, aby sa čo najviac približovala pôvodným smerniciam schváleným v postupe spolurozhodovania a nie rozšírila (alebo „pozlátila“).

3.5

Komisia berie do úvahy zistenia rozsiahlych konzultácií s členskými štátmi a zainteresovanými stranami. Závery konzultácií uvádzajú, že návrhy EÚ by mali:

ujasniť a zlepšiť zrozumiteľnosť legislatívy;

aktualizovať a modernizovať regulačný rámec;

znížiť administratívne náklady;

posilniť konzistentnosť acquis;

zlepšiť úmernosť acquis  (12).

Posledne uvedený bod je z pohľadu zainteresovaných strán najdôležitejší.

Komisia v prílohe 2 k oznámeniu uvádza 222 opatrení pre zjednodušenie. Program Komisie pre zjednodušenie zahŕňa obdobie od roku 2005 do roku 2008.

3.6

V roku 2003 bola prvá smernica o práve obchodných spoločností (68/151/EHS) zjednodušená, aktualizovaná a modernizovaná, s cieľom maximalizovať potenciál moderných informačných nástrojov a technológií a rozšíriť transparentnosť v súvislosti verejnými spoločnosťami s ručením obmedzeným. Modernizovaná smernica by však mohla byť začlenená do prípadného prepracovania alebo kodifikácie. Koncom minulého roka sa začali verejné konzultácie s cieľom získať názory zainteresovaných strán na takéto možnosti.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

„Zjednodušenie“ nesmie byť mylne chápané ako prostriedok na dosiahnutie deregulácie „zadnými vrátkami“. Administratívne zjednodušenie nesmie viesť k oslabeniu, či narušeniu jestvujúcich noriem na sociálnu ochranu, najmä na ochranu zamestnancov, spotrebiteľov a životného prostredia.

4.2

Výbor víta oznámenie a podporuje Komisiu v zdôraznení, že úspech zjednodušenia regulačného prostredia závisí rovnako od členských štátov a ich regulačných úradov, ako aj od Európskych inštitúcií.

4.2.1

Bolo by užitočné, ak by mohol byť etický kódex navrhnutý tak, ako bol predtým navrhnutý v stanoviskách EHSV (13) (pozri tiež Prílohu I).

4.2.2

EHSV pripomína skutočnosť, že úspech programu zjednodušenia nebude závisieť výlučne len od akcieschopnosti Komisie, ale aj od schopnosti spolupracujúceho zákonodarcu prijať v primeranom časovom rámci návrhy na zjednodušenie, ktoré predloží Komisia.

4.2.3

Je potrebné pripomenúť, že medziinštitucionálna dohoda o „lepšom zákonodarstve“ stanovuje vo svojom odseku 36, že „do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody, Európsky parlament a Rada, ktoré ako legislatívny orgán majú za úlohu v konečnej fáze prijať návrhy na zjednodušené akty, budú musieť upraviť svoje pracovné metódy tým, že vypracujú napríklad ad hoc mechanizmus pre zjednodušenie legislatívy“.

4.3

Oznámenie uznáva dôležitosť iniciatívy na zjednodušenie pre MSP a spotrebiteľov. Nekvalitne vypracovaná legislatíva EÚ alebo národná legislatíva neposkytuje spotrebiteľom istotu týkajúcu sa ich práv a možností nápravy.

4.4

Výbor víta tiež záväzok Komisie zlepšiť proces vypracúvania hodnotenia dosahu, a to nie len v kontexte so zaťažením obchodu, ale aj s jeho vplyvom na spotrebiteľov, na znevýhodnené skupiny (ako napríklad postihnuté osoby) a na životné prostredie. V zmysle cieľa dosiahnuť „vyšší rast a zamestnanosť“, ktorý bol vyhlásený v rámci Lisabonského procesu, by boli hodnotenia dosahu na zamestnancov, ale aj na zamestnanosť vo všeobecnosti, veľmi vítané. Predovšetkým je vítaný návrh, aby boli lepšie využívané jednotné kontaktné miesta (one-stop-shops) a odkaz v niektorých smerniciach na virtuálne testovanie alebo samotestovanie v súvislosti s motorovými vozidlami.

4.5

Bolo by užitočné, keby mohla Komisia vypracovať hodnotenie dosahu, pomocou ktorého by odôvodnila svoje stiahnutie návrhov, v súlade s postupmi, ktoré uplatňuje na nové návrhy.

5.   Zvláštne pripomienky

5.1

Z oznámenia vyplýva, že postup prispôsobovania smerníc technickému pokroku (komitológia) má byť transparentnejší. Tento názor často zdôrazňuje aj Európsky parlament.. Zodpovednosť v tejto súvislosti však nesú aj členské štáty. Komitológiu realizujú národní experti a existujú mnoho dôkazov o tom, že títo experti nezohľadňujú názory svojich vlád na ich činnosti v oblasti komitológie (príkladom je smernica o ochrane vtákov z roku 1979, ku ktorej experti pripojili technické prílohy po tom, ako ministri v Rade schválili samotnú smernicu).

5.2

Je potrebné zdôrazniť dôležitosť zjednodušenia pre spotrebiteľov, sociálnych partnerov a ostatné zainteresované skupiny. Nezhody medzi národnou implementáciou legislatívy a pôvodnými smernicami EÚ, na ktorých sa zakladá, zaťažujú Európsky súdny dvor, úlohou ktorého je interpretovať, ale ktorý sám zisťuje, že musí stále viac dopĺňať podrobnosti, ktoré boli zdanlivo prehliadnuté, alebo pre ktoré z dôvodu požiadavky jednomyseľnosti Rady nebol vytvorený vyhovujúci text, ako napríklad vo veci daňových otázok. Je to však problematické, keďže Európskemu súdnemu dvoru pripadá stále väčšia politická rozhodovacia úloha. Na to mu chýbajú jasné politické podklady a okrem toho to prekračuje jeho mandát. Tak prijíma rozhodnutia, ktoré by vlastne mali prijímať demokraticky zvolené inštitúcie.

5.3

EHSV uznáva úsilie Komisie a skutočnosť, že táto snaha vyústila do niekoľkých stoviek zrušení a vyhlásení o zastaraní, ktoré mohli podstatne prispieť k zníženiu objemu acquis, ale nie nevyhnutne k zníženiu zaťaženia podnikov, zamestnancov, spotrebiteľov alebo ostatných zainteresovaných skupín. Výbor uznáva, že ešte stále existujú oblasti, pre ktoré je potrebné vypracovať viac právnych predpisov na úrovni EÚ s cieľom chrániť životné prostredie a práva zamestnancov, spotrebiteľov a znevýhodnených skupín (ako napríklad postihnutých osôb alebo ostatných menšinových skupín) a zabezpečiť, aby všetci mali plný prístup k výhodám spoločného trhu.

5.3.1

Na druhej strane, do dnešného dňa je najbežnejšie používaný systém aktualizácie. Aj keď umožňuje zaviesť určité nevyhnutné zmeny pre aktualizáciu právnych úprav, cieľ zjednodušenia nie je vždy dosiahnutý. Naopak, opatrenia sú niekedy navrstvené, takže v niektorých členských štátoch existujú súčasne staré a nové nariadenia, ktoré zainteresovaným skupinám spôsobujú zmätok. Uplatňovatelia v členských štátoch si nemôžu byť istí, či konajú v súlade so svojimi právnymi inštitúciami, alebo nie.

5.3.2

Zjednodušovacie črty každého návrhu zjednodušenia otvoreného programu by mali byť jasne vysvetlené v príslušnom zdôvodnení a, ak je to potrebné, v hodnotení dosahu. Zodpovedné útvary Komisie by mali dôkladne kontrolovať tieto návrhy počas ich medziinštitucionálneho rozhodovacieho postupu, s cieľom zabezpečiť udržanie rozmerov zjednodušenia podľa medziinštitucionálnych dohôd (o „pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych predpisov“ (14), o „systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov“ (15) a o „lepšej tvorbe právnych predpisov“ (16)).

5.4

Výbor opäť upozorňuje na svoje rozsiahle súbory stanovísk týkajúce sa potreby lepšej regulácie a zjednodušenia, predovšetkým na svoje najaktuálnejšie stanovisko na tému „Lepšia tvorba právnych predpisov“  (17) ako odpoveď na žiadosť predsedníctva Veľkej Británie o prieskumné stanovisko výboru.

5.5

Výbor znovu opakuje svoje často vyjadrované želanie, aby proces lepšej regulácie a zjednodušenia pokračoval naďalej, a to v súlade s deklaráciou šiestich predsedníctiev (18).

Brusel 5. júla 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  KOM(2005) 97, 16.3.2005.

(2)  Ú. v. ES C 321, 31.12.2003.

(3)  Ú. v. ES C 321, 31.12.2003.

(4)  Ú. v. ES C 321, 31.12.2003.

(5)  Informačná správa „Súčasný stav koregulácie a samoregulácie na jednotnom trhu“, CESE 1182/2004, fin, 11.1.2005, spravodajca: pán Vever.

(6)  Spoločné vyhlásenie írskeho, holandského, luxemburského, britského, rakúskeho a fínskeho predsedníctva Rady EÚ.

(7)  2007: Nemecko, január až jún; Portugalsko, júl až December; 2008: Slovinsko, január až jún; Francúzsko, júl až december.

(8)  A6-0080/2006, prijatá 16.5.2006.

(9)  Informačná správa na tému „Súčasný stav koregulácie a samoregulácie na jednotnom trhu“, CESE 1182/2004, fin, 11.1.2005, spravodajca: pán Vever.

(10)  Akčný plán pre „Zjednodušenie a zlepšenie regulačného prostredia“ [neoficiálny preklad] KOM(2002) 278, konečné znenie, Kodifikácia acquis communautaire, KOM(2001) 645 konečné znenie.

(11)  Komisia navrhuje predniesť iniciatívu v oblasti systému elektronickej verejnej správy a zároveň spustiť akčný plán pre systém elektronickej verejnej správy v roku 2006.

(12)  Nariadenia by mali byť úmerné cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť.

(13)  Ú. v. ES C 125, 27.5.2002 a

Ú. v. ES C 14, 16.1.2001.

(14)  Ú. v. ES C 102, 4.4.1996.

(15)  Ú. v. ES C 77, 28.3.2002.

(16)  Ú. v. ES C 321, 31.12.2003.

(17)  CESE 1068/2005, Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006, spravodajca pán Retureau.

(18)  Postupujúca reforma regulácie v Európe – Spoločné vyhlásenie írskeho, holandského, luxemburského, britského, rakúskeho a fínskeho predsedníctva v Európskej únii (Advancing regulatory reform in Europe – A joint statement of the Irish, Dutch, Luxembourg, UK, Austrian and Finnish Presidencies of the European Union) zo 7.12.2004.


16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/22


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex)“

KOM(2005) 608, konečné znenie – 2005/0246 (COD)

(2006/C 309/05)

Rada sa 17. januára 2006 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 31. mája 2006 Spravodajcom bol pán BURANI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 428. plenárnom zasadnutí 5. a 6. júla 2006 (schôdza z 5. júla 2006) 152 hlasmi za, 1 hlasom proti, pričom sa 3 hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod: Hlavné zásady nového Colného kódexu

1.1

Jedným z bodov programu Spoločenstva „Colníctvo 2007“, ktorý Rada prijala v roku 2002, bola úplná revízia súčasného Colného kódexu Spoločenstva (nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92), ktorý kvôli vývoju trhov a rozvoju informačných technológií, kvôli prijatiu rôznych zmlúv a najmä v dôsledku postupného rozširovania Únie už nie je aktuálny.

1.2

Bol preto navrhnutý podstatne modernizovaný Colný kódex, keďže v súčasnosti ešte stále platný starý Colný kódex „nedrží krok s výraznými zmenami týkajúcimi sa prostredia, v ktorom sa uskutočňuje zahraničný obchod, (...) či s meniacim sa zameraním práce colníc.“ Predkladaný návrh je v súlade s politikou Spoločenstva, najmä so zásadami jednotného trhu a ochrany spotrebiteľov, ako aj s Lisabonskou stratégiou. Tvorí základ ďalších opatrení na zjednodušenie colných režimov a postupov a úpravy pravidiel týkajúcich sa spoločných noriem pre systémy informačných technológií jednotlivých členských štátov.

1.2.1

Tento balík opatrení umožňuje, podľa názoru Komisie, zohľadnenie usmernení Rady týkajúcich sa iniciatívy „e-Governement“, ako aj realizáciu iniciatívy „lepšia tvorba právnych predpisov“ a dosiahnutie celého radu konkrétnych cieľov, napríklad zvýšenie bezpečnosti na vonkajších hraniciach, znižovanie rizika podvodov a silnejšie prepojenie s inými oblasťami politiky Spoločenstva, najmä s daňovníctvom.

1.3

Nový Colný kódex bol vypracovaný v súlade s Lisabonskou stratégiou, ktorá sa zameriava na zatraktívnenie Európy pre investície a zamestnanosť. Okrem toho je v súlade s návrhom Komisie o vytváraní jednoduchého pracovného prostredia bez dokumentov v papierovej forme, ktorý Rada schválila v decembri 2003. Toto poverenie Radou je okrem toho zohľadnené aj v paralelnom návrhu rozhodnutia o colnom a obchodnom prostredí bez dokumentov v papierovej forme (KOM(2005) 609 z 30. novembra 2005), ku ktorému sa EHSV vyjadrí v samostatnom stanovisku.

1.4

Zmeny v novom Colnom kódexe nie sú čisto formálne a nezameriavajú sa len na jeho aktualizáciu. V priebehu uplynulých 20 rokov sa úloha colníctva postupne presunula od vyberania cla k novým právomociam pri uplatňovaní netarifných opatrení, najmä v oblasti bezpečnosti, kontroly ilegálneho prisťahovalectva, boja proti falšovanému tovaru, praniu špinavých peňazí, obchodu s drogami a v oblasti ochrany zdravia, životného prostredia a spotrebiteľa, ako aj pri výbere DPH a spotrebných daní. Rovnako sa dokument Komisie v rámci aspektu bezpečnosti nezameriava výslovne na dodatočnú úlohu, ktorú musia určite colné orgány vykonávať, a to významnú podpornú úlohu pri kontrole obchodu so zbraňami a boji proti terorizmu. Toto opomenutie sa prejavuje v nedostatočnom rozsahu informačných systémov, ktorým sa venuje bod 3.1.3.1.

1.5

Ďalšia zmena sa týka využívania informačných technológií na colné konanie. V aktuálnom kódexe sú síce takéto postupy uvedené – a takmer všetky členské štáty ich aj vo veľkej miere využívajú – ale používanie týchto systémov ešte stále nie je záväzné, a to ani pre colné orgány jednotlivých krajín, ani pre užívateľov. V novom Colnom kódexe sú naopak záväzne predpísané, čo je – vzhľadom na upúšťanie od postupov založených na dokumentoch v papierovej forme, ktoré je predmetom už spomínanej paralelnej iniciatívy opísanej v bode 1.3 – krok správnym smerom.

1.6

Nový Colný kódex je zlučiteľný s ostatnými oblasťami politiky Komisie a zodpovedá postupom stanoveným v oblastiach realizovateľnosti, transparentnosti a hodnotenia vplyvu. Výbor víta skutočnosť, že prebehla konzultácia so zainteresovanými časťami občianskej spoločnosti, ktoré sa vyjadrili prevažne pozitívne. Výbor súhlasí s názorom Komisie v otázke zohľadnenia právneho základu, princípu subsidiarity a zásady proporcionality, vyhradzuje si však právo uviesť neskôr v texte niekoľko pripomienok týkajúcich sa hodnotenia vplyvu.

1.7

Komisia preskúmala štyri rôzne prístupy k tejto otázke a nakoniec sa rozhodla pre riešenie, ktoré stanovuje posilnenie spolupráce automatizovaných colných systémov jednotlivých krajín. Toto rozhodnutie Komisia odôvodňuje nutnosťou zohľadnenia princípu subsidiarity, ako aj tým, že u členských štátov zistila nedostatočnú ochotu akceptovať riešenie založené na centralizovanom európskom systéme. EHSV berie na vedomie toto rozhodnutie vyplývajúce z vonkajších tlakov, alezároveň konštatuje, že posledné menované riešenie by bolo spoľahlivejšie, jednoduchšie a pre užívateľov aj menej finančne náročné. Z hľadiska princípu subsidiarity by bolo výraznejšie odmietnuté na európskej úrovni, než na úrovni jednotlivých štátov.

2.   Všeobecné poznámky

2.1

Výbor sa vo februári minulého roku vyjadroval k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení Colný kódex (1), v ktorom už boli navrhované zmeny týkajúce sa odstránenia postupov založených na dokumentoch v papierovej forme a zmeny integrovanej správy vonkajších hraniciach. Výbor víta skutočnosť, že zásady stanovené v predchádzajúcom návrhu, ku ktorým sa vyjadril prevažne pozitívne, zostali zachované aj v teraz predkladanom návrhu a boli zohľadnené vo forme konkrétnych ustanovení, ktoré opäť v ich podstate schvaľuje.

2.2

Nové predpisy ako celok venujú zvýšenú pozornosť právam a požiadavkám zainteresovaných hospodárskych subjektov, čo sa okrem iného prejavuje v niekoľkých predpisoch, ktoré zohľadňujú prípadné škody spôsobené postupmi. Vyjadrením tejto skutočnosti je nielen zjednodušenie právnych predpisov, ale aj zhrnutie colne schválených určení, ktorých počet bol znížený zo súčasných 13 na tri základné režimy alebo postupy: dovoz, vývoz a osobitné postupy. V rámci redakčnej práce potom mohli byť dve tretiny článkov súčasného colného kódexu zmenené a doplnené, integrované alebo prenesené do vykonávacích ustanovení, čím sa počet článkov znížil z 258 na 200.

2.2.1

Výbor uznáva, že sa Komisii podarilo úspešne vykonať tento citlivý a náročný zámer, zohľadňujúc súčasne všeobecné zásady jednotného trhu a svedomito zachovávajúc práva a požiadavky hospodárskych aktérov. Súčasne však poukazuje na skutočnosť, že absencia vykonávacích ustanovení, za ktorých vypracovanie je zodpovedná taktiež Komisia, momentálne ponecháva pri rôznych ustanoveniach priestor pre určitú neistotu. Praje si preto, aby boli čo najskôr pripravené a prijaté nové vykonávacie ustanovenia.

3.   Osobitné poznámky

3.1   Hlava I: Všeobecné ustanovenia

3.1.1

V článku 3 sú vymenované územia jednotlivých členských štátov patriace k colnému územiu Spoločenstva. K tomuto článku nie je možné uviesť žiadne osobitné poznámky, okrem zdôraznenia určitej neistoty, ktorú vyvoláva nasledujúca formulácia: „Určité ustanovenia colných predpisov sa môžu uplatňovať mimo colného územia Spoločenstva v rámci právnych predpisov upravujúcich osobitné oblasti alebo v rámci medzinárodných dohovorov.“ V zmysle právnej istoty nie je možné, aby právny predpis uvádzal formuláciu „určité predpisy“ bez toho, aby v samotnom texte alebo v jeho prílohe bolo uvedené, aké predpisy sa tým myslia. Z právnych dôvodov a kvôli potrebnej transparentnosti je nutné výslovne a presne uviesť, na ktoré oblasti a právne predpisy sa tento výrok vzťahuje. Občanom – a aj odborníkom – tak veľmi často unikajú výnimky alebo zvláštne opatrenia zavádzané v mnohých prípadoch, ktoré často predstavujú doslova obmedzenie hospodárskej súťaže, a to nie vždy len na obmedzenú dobu.

3.1.2

Výmena a ochrana údajov a informácií (články 5, 6 a 7) si vo všeobecnosti nevyžadujú žiadne osobitné pripomienky, keďže navrhované ustanovenia zodpovedajú bežnej ochrane súkromia občanov a obchodného tajomstva, poskytovanej orgánmi verejnej správy. Výbor víta najmä ustanovenia zahrnuté v článku 8, podľa ktorých majú colné správy podávať informácie o uplatňovaní colných predpisov a podporovať transparentnosť tým, že dajú hospodárskym subjektom – prostredníctvom Internetu – bezplatne k dispozícii právne predpisy, administratívne rozhodnutia a formuláre žiadostí.

3.1.2.1

K článku 5 ods. 1, ktorý ustanovuje využívanie techník elektronického spracovania údajov pre všetky potrebné výmeny údajov, sprievodných dokumentov, rozhodnutí a oznámení medzi hospodárskymi subjektami a colnými orgánmi, je potrebné podotknúť, že tieto ustanovenia sú úplne správne, pokiaľ sa uplatňujú na podniky alebo profesionálne hospodárske subjekty. Môžu však spôsobiť problémy v prípadoch, keď dovozcami (alebo menej často aj vývozcami) sú súkromné osoby a nie „hospodárske subjekty“. V čase, keď objem nákupov prostredníctvom Internetu alebo zásielkových obchodov v tretích štátoch narastá exponenciálne, tento problém určite ne je zanedbateľný. Výbor si uvedomuje, že tento aspekt v súčasnosti nie je prehodnocovaný v rámci komitologického postupu a odporúča, aby boli aj súkromné osoby výslovne zahrnuté medzi subjekty, ktoré sú podľa článku 93 oprávnené predložiť predbežné colné vyhlásenie o dovoze. Ustanovenia článku 94, podľa ktorých colné orgány môžu len vo výnimočných prípadoch akceptovať predbežné colné vyhlásenie o dovoze aj v papierovej forme je tiež potrebné zmeniť. Ako alternatívu – alebo doplnenie – by bolo možné zvážiť rozšírenie možnosti príležitostného zjednodušeného colného vyhlásenia (vždy v papierovej forme) podľa článku 127 na súkromné osoby.

3.1.2.2

V oblasti elektronického spracovania údajov všeobecne by výbor chcel upozorniť na vysoké náklady spojené s novým integrovaným postupom založeným na elektronickom spracovaní údajov. Tieto náklady je potrebné krátkodobo znášať, zatiaľ čo úžitok (najmä vo vzťahu ku kvalitatívnym zlepšeniam) sa prejaví až v strednodobom a dlhodobom horizonte. Niektoré členské štáty sa už zdajú byť znepokojené, a to tak nákladmi, ktoré majú znášať, ako aj záväzkami týkajúcimi sa dodržiavania termínov na zavedenie nových systémov. Iné členské štáty – najmä tie, ktoré v oblasti elektronického spracovania údajov najviac pokročili – naopak považujú zmenu ich systémov, ktoré zaviedli len prednedávnom, na prispôsobenie sa systému Spoločenstva za príliš nákladnú. Výbor si berie tieto výhrady, ktoré Komisia nesmie v žiadnom prípade ignorovať, k srdcu. Zároveň sa domnieva, že je v európskom záujme, aby existoval efektívny a moderný colný systém, a že jeho zavedenie je hodné niekoľkých ojedinelých obetí. Tieto straty by bolo prípadne možné vyrovnať určitou pomocou, ktorá by mala byť obmedzená na konkrétne prípady a presne preukázané požiadavky.

3.1.3

V článku 10 sa uvádza, že „členské štáty spolupracujú s Komisiou s cieľom vyvinúť, udržať a zaviesť elektronický systém pre spoločnú registráciu a udržiavanie záznamov“ o všetkých udelených povoleniach a všetkých hospodárskych subjektoch. Otázky týkajúce sa druhu a spôsobu fungovania tohto systému sú vysvetlené v článku 194: každý členský štát si ponechá svoj informačný systém a zaručuje interoperabilitu so systémami ostatných členských štátov v súlade s predpismi a normami stanovenými pre Colný kódex, ktoré v spolupráci s výborom stanovila Komisia. Termín pre nadobudnutie účinnosti tohto systému bol stanovený na 30. júna 2009. Podľa názoru výboru je systém, ktorý je – po zaručení interoperability s ostatnými systémami – založený na výmene a aktualizácii informácií národných databáz príliš finančne náročný a ťažko spravovateľný. Predovšetkým je však nanajvýš nepravdepodobné, aby takýto systém bol v rámci stanovenej lehoty funkčný. V hodnotení vplyvu sú uvádzané na zavedenie tohto systému dodatočné náklady vo výške 40 až 50 miliónov EUR, čo je odhad, ktorý je podľa rôznych expertov príliš optimistický.

3.1.3.1

Návrh tohto systému – teda aspoň v predkladanej podobe – však vykazuje jeden závažný nedostatok: absenciu akéhokoľvek odkazu na štruktúrovanú možnosť prístupu k informačným systémom pre orgány zodpovedné za boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, samozrejme za zohľadnenia predpisov na ochranu súkromia a obchodného tajomstva. Tento aspekt výbor už viackrát a pri viacerých príležitostiach zdôrazňoval. Rada už niekoľko rokov poukazuje na to, že je potrebná spolupráca medzi rôznymi orgánmi, ako napríklad kriminálnou políciou, daňovými orgánmi, colnými orgánmi, tajnými službami, OLAF a Europol, doteraz však bez väčších úspechov.

3.1.4

Zvláštnu pozornosť si zaslúži článok 11, ktorý sa venuje otázke colného zástupcu. Podľa tohto článku môže tento ako zástupca niektorého hospodárskeho subjektu vykonávať „úkony a formality stanovené colnými predpismi“. Pritom koná buď v mene inej osoby a z jej poverenia (priamy colný zástupca) alebo vo vlastnom mene (nepriamy colný zástupca). Odsek 2 bez bližšej špecifikácie uvádza, že colný zástupca musí mať sídlo na colnom území Spoločenstva. Výbor však poznamenáva, že Komisia v úvodnom zdôvodnení zdôrazňuje, že sa „menili (...) pravidlá pre zástupcov tým, že sa odstránili predchádzajúce obmedzenia, pretože nie sú v súlade s elektronickým prostredím ani so zásadami jednotného trhu.“ Z toho by muselo vyplývať, že colný zástupca musí mať jednotné povolenie (oprávnenie Spoločenstva), ktoré ho oprávňuje na vykonávanie jeho činnosti na celom území Spoločenstva a v zastúpení akéhokoľvek hospodárskeho subjektu bez ohľadu na jeho sídlo. Bolo by vhodné, aby bol tento článok prepracovaný a zreteľnejšie formulovaný, pričom by sa mohlo poukázať prípadne aj na osobitné ustanovenia na vytvorenie profesijného registra, zoznamu alebo podobne podľa vzoru „schváleného hospodárskeho subjektu“, ktorému sa budeme venovať v ďalšom bode.

3.1.5

Ďalšiu dôležitú funkciu vykonáva schválený hospodársky subjekt (článok 4 a 13 až 16). V praxi ide o podnik (zriedkavejšie osobu), ktorý preukazuje svoju spoľahlivosť, solventnosť a zvláštnu odbornosť alebo odbornú kvalifikáciu, aby získal oprávnenie colných orgánov členských štátov a mohol si tak nárokovať uľahčenia v oblasti kontrol, režimov a postupov. Komisia si, s odvolaním sa na už spomínaný článok 196, vyhradzuje právo presnejšie stanoviť opatrenia na povolenie štatútu schváleného hospodárskeho subjektu. Výbor berie na vedomie tieto ustanovenia, ktoré sú určite zamerané na uľahčenie medzinárodného obchodu a vytvorenie priaznivého prostredia pre pohyb tovaru. Poukazuje však zároveň na to, že podmienky pre udelenie štatútu a ustanovenia na predchádzanie jeho eventuálnemu zneužívaniu majú veľký význam. Okrem tohto nie je úplne jednoznačné, či schválenému hospodárskemu subjektu bude skutočne udelené jednorazové schválenie platné na celom území Spoločenstva („passaporto europeo“).

3.1.6

Rozhodujúcim krokom na ceste k harmonizácii colných režimov a postupov je článok 22. Podľa neho sú členské štáty povinné – hoci veľmi pružne – ukladať administratívne a trestné sankcie za nedodržanie colných predpisov Spoločenstva. Výbor je pevne presvedčený, že práve v tejto citlivej oblasti sú potrebné harmonizované ustanovenia. Je však potrebné počkať si, ako zareagujú členské štáty na toto úsilie o stanovenie usmernení alebo pravidiel v oblasti trestného práva. V tejto oblasti je možné očakávať odpor alebo minimálne výhrady.

3.1.7

Články 24, 25 a 26 sa týkajú odvolania (článok 23 vylučuje trestno-právnu oblasť), pre ktoré je stanovené dvojstupňové konanie: na prvom stupni na colnom orgáne a na druhom stupni na vyššom nezávislom mieste, ktorým môže byť súd alebo porovnateľné odborné grémium. V prípade sankcií nemá podanie odvolania vo všeobecnosti žiadny odkladný účinok na platenie („solve et repete“), okrem prípadov, kedy colné orgány dospejú k názoru, že subjektu, ktorý podal odvolanie by výkonom rozhodnutia mohla vzniknúť nenahraditeľná škoda. Výbor berie s uspokojením na vedomie tento náznak zohľadňovania požiadaviek občanov.

3.1.8

V článku 27 je stanovená samozrejmá zásada, že colné orgány môžu kedykoľvek vykonávať všetky fyzické, administratívne, účtovné alebo štatistické kontroly. Okrem toho je ustanovené zavedenie elektronického systému riadenia rizika na zistenie a odhad rizík a vytvorenie opatrení potrebných na minimalizáciu rizika. Tento systém, ktorý majú vytvoriť členské štáty v spolupráci s Komisiou najneskôr do 30. júna 2009 bude na základe predpisov, ktoré majú byť prijaté podľa článku 196, taktiež riadený Komisiou. Výbor túto iniciatívu každopádne víta a dúfa, že Komisia si vopred preskúmala prípadnú pripravenosť všetkých členských štátov na zavedenie takéhoto – podľa všetkého finančne náročného a veľmi ťažko spravovateľného – systému.

3.1.9

Podľa článku 30 odpadajú colné kontroly a formality pre sprievodnú a podanú batožinu na letoch a cestách lodnou dopravou v rámci Spoločenstva, bez toho, aby boli dotknuté kontroly predpísané členskými štátmi v súvislosti so zákazmialebo obmedzeniami. Znamená to, že výnimka platí len pre tie krajiny, ktoré neustanovujú žiadne zákazy alebo obmedzenia. Keďže obmedzenia existujú vždy a všade, hoci len pre tovar podliehajúci spotrebnej dani, je toto všeobecné ustanovenie prakticky bezpredmetné. Tým zostávajú v konečnom dôsledku nedotknuté právomoci colných orgánov, vykonávať neustále kontroly podanej alebo príručnej batožiny.

4.   Hlavy II až VIII: Colné formality a postupy

4.1

Hlavy II až VIII pojednávajú o colných formalitách a postupoch, pričom z veľkej časti preberajú obsah aktuálne platného Colného kódexu. EHSV sa nechce tejto téme podrobne venovať, keďže už bola detailne prediskutovaná v rámci verejnej diskusie zainteresovaných strán, ktorá sa uskutočnila pred vypracovaním samotného textu návrhu. Obmedzí sa preto na pripomienky k niektorým článkom, ktoré sú zvlášť dôležité.

4.2

Článok 55 stanovuje, že colný dlh vzniká aj pri pašovaní alebo nedovolenom obchodovaní (definované ako tovar, na „ktorý sa vzťahujú opatrenia o zákaze alebo obmedzení vývozu alebo dovozu akéhokoľvek druhu“): clo musí byť zaplatené v každom prípade, bez ohľadu na ďalšie administratívne a trestno-právne postihy. Colný dlh však nevzniká nezákonným dovozom falšovaných peňazí alebo omamných a psychotropných látok, ktoré nie sú uvedené do legálneho hospodárskeho obehu; takéto transakcie sa samozrejme posudzujú výlučne z trestno-právneho hľadiska, okrem prípadov, v ktorých právny systém členského štátu stanovuje, že dovozné poplatky sú základom pre stanovenie výšky peňažného trestu. Hoci Európsky súdny dvor zastáva iný názor, EHSV sa domnieva, že colným orgánom by nemali unikať im prináležiace pravidelné príjmy tým, že by sa – v prípade administratívnych a trestno-právnych postihov – upustilo do vyčíslenia colného dlhu; toto by malo platiť minimálne pre omamné a psychotropné látky, pričom ich hodnota by mala byť stanovovaná na základe príslušnej trhovej ceny. Skutočnosť, že dovoz drog je trestný nemení nič na skutočnosti, že ešte stále ide aj o dovoz (hoci nedovolený). V skratke: vypustenie falošných peňazí je pochopiteľné, vypustenie omamných a psychotropných látok však nie.

4.3

Podľa článku 61 môžu colné orgány požadovať od dlžníka poskytnutie záruky, aby sa zabezpečilo zaplatenie jeho colného dlhu. V článku 64 je nakoniec stanovené, že takáto záruka môže byť poskytnutá aj formou ručenia, pričom podľa článku 66 ručiteľom môže byť „banka alebo iná oficiálne uznaná finančná inštitúcia akreditovaná v Spoločenstve“. Toto ustanovenie je dôležité preto, že uznáva, že každá banka alebo finančná inštitúcia z ktoréhokoľvek členského štátu môže byť ručiteľom voči colným orgánom iného členského štátu: táto zásada je už platným právom, jej uplatňovaniu však často colné orgány jednotlivých krajín bránia. Problémy s porozumením však momentálne spôsobuje ešte význam výrazu „oficiálne uznaná ... akreditovaná v Spoločenstve“, ktorý je podľa názoru EHSV zbytočný a zavádzajúci, keďže banky a finančné inštitúcie, ktoré majú sídlo v Spoločenstve už majú jednotné povolenie (tzv. „európsky pas“), čím je akékoľvek ďalšie upresňovanie zbytočné.

4.4

K tematike ručenia uvádza článok 83, že Komisia – opäť v súlade s postupom uvedeným v článku 196 – môže prijať opatrenia v súvislosti so zabezpečením platby od ručiteľov „v rámci osobitného colného režimu“. Chýbajú však údaje o obsahu a rozsahu pôsobnosti tohto osobitného režimu. Pokiaľ sa to vzťahuje na požiadavku o zaviazaní ručiteľov „na prvú výzvu“, určite to nie je nič nové, pretože tento druh zábezpeky už existuje a počíta sa s ním aj v iných nariadeniach (napr. rozpočtových pravidlách EÚ); pokiaľ sa však vzťahuje na iné možnosti, bolo by dobré ich viac upresniť, keďže náklady ručenia závisia rovnako od rizika, ako aj od modalít zaviazania ručiteľa.

4.5

Článok 83 okrem tohto ustanovuje, že za obdobie medzi uplynutím lehoty splatnosti a dňom skutočnej platby sa vymeriava zo sumy cla úrok z omeškania. Článok 84 sa týka opačného prípadu, teda keď je colný orgán dlžníkom dovozcu alebo vývozcu: v tomto prípade nariadenie výslovne stanovuje, že počas prvých troch mesiacov sa neplatí žiaden úrok. EHSV dôrazne poukazuje na toto očividne nerovnoprávne zaobchádzanie s orgánmi a ručiteľmi.

5.   Hlava IX: Výbor pre Colný kódex a záverečné ustanovenia

5.1

Ustanovenia tejto hlavy majú zásadný význam pre pochopenie štruktúry kódexu a jeho dosahu. Základom je článok 196, podľa ktorého Komisii pri vykonávaní tohto právneho predpisu „pomáha Výbor pre colný kódex (ďalej len ‚výbor’)“, pre ktorého činnosť platia „články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8“. To v praxi znamená, že Komisia – aj keď s podporou Výboru pre Colný kódex – môže vydávať ustanovenia pre celú oblasť colného kódexu, čo zodpovedá bežným postupom Spoločenstva. EHSV nič proti takémuto postupu nenamieta, považuje však za potrebné, aby vydané ustanovenia zohľadňovali potreby užívateľov a boli dostatočne pružné, aby mohli byť v príslušnom čase prispôsobené technologickému a technickému pokroku, ako aj vývoju v obchodných zvyklostiach.

5.2

V súlade s právomocami, ktoré jej boli uvedeným článkom 196 udelené, prijíma Komisia (článok 194) opatrenia upravujúce:

pravidlá a normy pre interoperabilitu colných systémov;

„prípady a podmienky za ktorých môže Komisia vydať rozhodnutia vyžadujúce od členských štátov zrušenie alebo zmenu a doplnenie rozhodnutia“;

„podľa potreby ďalšie vykonávacie opatrenia aj ak Spoločenstvo prijíma záväzky a povinnosti týkajúce sa medzinárodných dohôd, ktoré si vyžadujú úpravu ustanovení kódexu“.

5.2.1

Komisia má teda dosť široké právomoci, ku ktorým patrí aj možnosť, aby sama stanovila (druhá zarážka) prípady a podmienky, za ktorých môže žiadať od členských štátov zrušenie alebo zmenu a doplnenie rozhodnutia. EHSV poukazuje na skutočnosť, že pri aspektoch uvedených v prvej a tretej zarážke plní Komisia svoju inštitucionálnu koordinačnú a výkonnú úlohu pre Radou schválené a potvrdené rozhodnutia, kým v prípade uvedenom v druhej zarážke ide o neobvyklý spôsob vykonávania právomocí – hoci je v podstate na základe okolností oprávnený a EHSV určite nemá proti nemu čo namietať.

5.2.2

Vo všeobecnosti EHSV konštatuje, že vôľa kontrolovať všetky aktivity ručiteľov akéhokoľvek charakteru – vrátane obchodných činností a colných transakcií – ovplyvňuje voľný obchod a je založená na politických rozhodnutiach, ktoré v závislosti od oblasti kompetencií urobila EÚ a členské štáty spoločne. Za vykonávanie týchto rozhodnutí samozrejme zodpovedá Komisia.

5.2.3

EHSV by rád pripomenul, že reforma colnej oblasti nesmie ohroziť nevyhnutne nutnú rovnováhu medzi slobodou obchodovania a bezpečnosťou užívateľov a konečných spotrebiteľov. Kvalifikácia colných úradníkov a zamestnancov dovozcov/vývozcov musí byť zohľadnená.

V Bruseli 5. júla 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Ú. v. EÚ C 110, 30.4.2004.


16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/26


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Biela kniha o politike finančných služieb na roky 2005 – 2010“

KOM(2005) 629, konečné znenie

(2006/C 309/06)

Komisia sa 1. decembra 2005 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument: Biela kniha o politike finančných služieb na roky 2005 – 2010

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 31. mája 2006. Spravodajcom bol pán IOZIA.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 428. plenárnom zasadnutí 5. júla 2006 152 hlasmi za, 1 hlasom proti, pričom 9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV podporuje návrh Komisie, umožniť v najbližších piatich rokoch prostredníctvom zavádzania a doplňovania platných právnych predpisov „dynamickú konsolidáciu“ odvetvia finančných služieb a pritom sa vyhnúť príliš mnohým regulačným opatreniam, teda pridávaniu zbytočných prekážok, pričom to musí byť v duchu Lisabonskej stratégie a musí to zodpovedať osobitostiam európskeho sociálneho modelu.

1.2

EHSV zastáva zhodný názor, že je dôležité starostlivo posúdiť úlohu a činnosť orgánov dohľadu a v súlade s ustanoveniami o výboroch tretej úrovne Lamfalussyho procesu podporovať najlepšiu možnú koordináciu.

1.2.1

EHSV v súčasnosti považuje vytvorenie jediného európskeho orgánu dohľadu, ktorý by v budúcnosti mohol prispieť k uľahčeniu integrácie trhov, za predčasné. Považuje za vhodnejšie navrhnúť európskym úradom označenie „hlavný orgán dohľadu“ (krajiny, z ktorej pochádza materský koncern), ktorý by bol poverený sledovaním činnosti dcérskych spoločností a podnikov v skupine, nad ktorými sa dohľad vykonáva v inom členskom štáte. Výhody pre podniky európskeho rozsahu, ako aj pre spotrebiteľov by boli zrejmé.

1.3

Zlepšenie účinnosti pri finančných transakciách tvorí základ pre narastajúci vplyv finančných obchodov na hospodárstvo (hovorí sa o premiestnení hospodárskej činnosti na financie). Hoci má tento fenomén za následok, že sa vo finančnom sektore otvára značný potenciál rozvoja hospodárstva a zamestnanosti, môže takisto negatívne vplývať na hospodárstvo ako celok. Prevládanie akciových trhov zameraných na „úžitok pre akcionárov“ (shareholder value) by mohlo byť takisto v protiklade s priemyselnými stratégiami. Obchodný a finančný tlak, ktorému sú vystavené vedenia podnikov, môže dlhodobo spôsobiť ťažkosti a vyústiť do nepremyslených prevzatí podnikov, z ktorých podľa doterajších pozorovaní značná časť za krátky čas viedla k zlikvidovaniu majetkovej podstaty.

1.3.1

Okrem toho nesmieme zabudnúť na to, že v odvetví finančných služieb dôjde v dôsledku konsolidačných procesov prinajmenšom ku krátkodobému a strednodobému poklesu zamestnanosti, čo povedie k narastajúcej neistote zamestnancov. EHSV zdôrazňuje, že v rámci konsolidačných procesov sa musia brať do úvahy sociálne dôsledky a vyslovuje sa za to, aby členské štáty urobili primerané opatrenia na sociálne zmierneniepodporovali plány na vyškoľovanie a preškoľovanie, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie.

1.4

EHSV podporuje ciele zjednodušenia, kodifikácie a objasnenia, ktoré slúžia na dosiahnutie „lepšej legislatívnej prax“e, a v tejto súvislosti víta záväzok Komisie k pravidelným, častým a otvoreným konzultáciám so všetkými zúčastnenými stranami a záväzok pred každým návrhom zabezpečiť spoľahlivý odhad jeho následkov, pri ktorom sa zohľadnia aj sociálne a ekologické aspekty ako aj vplyv vonkajších faktorov na celkový hospodársky systém.

1.4.1

EHSV žiada, aby sa práce súvisiace s akčným plánom pre finančné služby viac propagovali a aby sa na túto tému diskutovalo aj mimo uzavretých odborných kruhov.

1.5

EHSV víta Komisiou navrhnutú iniciatívu uverejniť oznámenie resp. odporúčanie týkajúce sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov, v ktorom by sa hľadali spôsoby na odstránenie súčasných prekážok pri voľnom pohybe týchto finančných nástrojov.

1.6

Rozhodujúci význam bude mať zlepšenie informovanosti a finančnej kultúry a posilnenie povedomia spotrebiteľov. Výbor víta zámer Komisie zrealizovať špecifické akcie s európskymi spotrebiteľskými výbormi. Komisia by však mala byť aktívnejšia pokiaľ ide o členské štáty a mala by ich prinútiť, aby zaviedli účinnejšie formy účasti záujmových skupín na národnej úrovni. EHSV je pripravený podieľať sa na týchto iniciatívach a zodpovedajúco sa dohodnúť so spotrebiteľskými orgánmi a národnými hospodárskymi a sociálnymi radami.

1.7

Podľa platných predpisov o dohľade, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch líšia, sú podniky povinné zabezpečiť overenie účtovnej závierky a výkazu o hospodárení. Zavedenie medzinárodných noriem finančného výkazníctva (IFRS) by mohlo vytvoriť vhodný rámec na zjednotenie tejto informačnej povinnosti na európskej úrovni. EHSV poukazuje na to, že zloženie rady IASB, ktorá je súkromným medzinárodným normalizačným grémiom, nie celkom odráža realitu svetového hospodárstva, a vyslovuje sa za to, aby sa toto grémium otvorilo medzinárodnej spolupráci s ostatnými aktérmi, napríklad s Európskou komisiou.

1.8

Pokiaľ ide o navrhnuté smernice o bankových službách pre fyzické osoby, EHSV sa osobitne vyjadrí k smernici o spotrebiteľských úveroch, ktorá by sa mala schváliť čo najskôr, a k smernici o platobných službách, ktorú hodnotí v práve vypracovávanom stanovisku. So zreteľom na smernicu o hypotekárnom úvere EHSV síce so stanovenými cieľmi súhlasí, má však vážne pochybnosti týkajúce sa krátkodobej uskutočniteľnosti integrovaného úverového trhu. So zreteľom na zúčtovacie a vyrovnávacie systémy by EHSV privítal schválenie rámcovej smernice.

1.9

Komisia sa vyjadrila skepticky, pokiaľ ide o zavedenie takzvaného 26. režimu v oblasti poskytovania finančných služieb. Výbor to berie na vedomie a je pripravený preskúmať, kedy navrhnuté orgány vytvoria predpoklady na efektívnu realizáciu, pri ktorej sa v každom prípade bude brať ohľad na skutočné výhody pre spotrebiteľov, ako aj na ich záujmy.

1.10

Čo sa týka budúcich iniciatív, EHSV poukazuje

na osoh opatrení v súvislosti s podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov, ktorých cieľom je prispôsobenie predpisov upravujúcich životné poistenia viazané na fondy predpisom platným pre ostatné finančné produkty,

na význam zabezpečenia práva na bankový účet, ako aj

na potrebu odstrániť prekážky pri cezhraničnom používaní bankových účtov.

1.11

EHSV je presvedčený, že kvalita európskych predpisov upravujúcich finančné služby je veľmi vysoká a že EÚ môže slúžiť ako príklad pre všetky ostatné krajiny. Okrem dialógu s novými priemyselnými krajinami (napríklad Indiou, Brazíliou a Čínou) by Európa mala v súlade s návrhom Komisie začať dialóg aj s rozvojovými krajinami odkázanými na značnú podporu, aby mohli vybudovať svoj trh s finančnými službami.

1.12

EHSV podporuje všetky európske a národné inštitúcie v boji proti kriminalite a terorizmu. Aj teraz, keď Komisia zdôrazňuje, že finančný systém musí komplexne a neustále spolupracovať s príslušnými úradmi, EHSV podporuje a potvrdzuje túto výzvu adresovanú finančným ústavom, ale aj príslušným úradom, ktoré by mali oznámiť, aké opatrenia prijali v nadväznosti na informácie získané od finančných maklérov.

2.   Úvod

2.1

V Bielej knihe o politike finančných služieb na roky 2005 – 2010 sú stanovené niektoré ciele na podporu dynamickej konsolidácie odvetvia finančných služieb, keďže efektívny finančný trh je rozhodujúcim prvkom pri sledovaní stratégie hospodárskeho rozvoja a rastu. Mottom bielej knihy je „dynamická konsolidácia“, ktorej cieľom je odstrániť prekážky stojace v ceste voľnému poskytovaniu finančných služieb a voľnému toku kapitálu nezávisle od značných výsledkov dosiahnutých pomocou akčného plánu pre finančné služby na roky 1999 – 2005.

2.2

Keďže legislatíva hrá pri fungovaní finančných trhov dôležitú úlohu, je úplne zrejmé, že sa v bielej knihe dôrazne uvádza potreba použiť a posilniť platné právne predpisy a zároveň sa vyhnúť primnohým regulačným opatreniam, obzvlášť prostredníctvom členských štátov, teda pridávaniu zbytočných prekážok.

2.3

V rámci legislatívnej analýzy sa musí uvažovať o hraniciach, úlohách a koordinačnej zodpovednosti orgánov dohľadu v EÚ. V súčasnosti predstavuje dohľad na národnej úrovni ešte stále najlepšiu formu ochrany a záruky pre spotrebiteľov a investorov. Nesmú však zostať nepovšimnuté dva dôležité problémy, ktoré prináša takýto prístup.

2.3.1

Chýbajúca integrácia dohľadu na nadnárodnej úrovni vo veľkej miere obmedzuje integráciu trhov. Preto sa musí podporiť a posilniť úzka spolupráca medzi úradmi členských štátov. Rizikový manažment veľkých európskych bánk, ktoré sú činné vo viacerých členských štátoch, stojí v rámci bankovej skupiny na konsolidovanom základe. Orgány dohľadu musia vedieť správne zhodnotiť rizikový profil týchto veľkých európskych bankových skupín.

2.3.2

Ponechanie značných výsad národným orgánom dohľadu, ktorých odstránenie sa v bielej knihe požaduje, nesmie slúžiť ako podnet k tomu, aby vznikli na úrovni EÚ prekážky „dynamickej konsolidácie“.

3.   Všeobecné poznámky

3.1

V nedávno uverejnenom stanovisku sa EHSV vyjadril k Zelenej knihe o politike finančných služieb na roky 2005 – 2010. Keďže biela kniha obsahuje početné návrhy zo zelenej knihy, EHSV potvrdzuje svoje poznámky z nedávneho stanoviska (1) a zahŕňa ich do tohto stanoviska.

3.1.1

V bielej knihe sa poukazuje na to, že odvetvie finančných služieb má z hospodárskeho hľadiska a z hľadiska zamestnanosti veľký rastový potenciál. Výbor zastáva názor, že treba dôkladne, reálne a po zohľadnení rôznych dostatočne doložených skutočností uvažovať o dôležitých predpokladoch tohto dokumentu.

3.2

Konsolidačný proces odvetvia môže zvýšiť efektívnosť a ovplyvniť dosiahnutie zodpovedajúco znásobených výnosov, ktoré môžu byť prospešné majiteľom podielov rizikového kapitálu maklérov (vďaka vyšším výnosom investovaného kapitálu), ako aj využívateľom finančných služieb (vďaka nižším cenám za služby).

3.3

Zároveň však existujú rozsiahle empirické dôkazy poklesu zamestnanosti v odvetví finančných služieb spôsobeného konsolidačnými procesmi, ktorý vedie k narastajúcej neistote zamestnancov. Nedá sa poprieť, že v obchodných plánoch pri fúziách a preberaní leží ťažisko hlavne na úsporách prostredníctvom nižších personálnych nákladov. Krátkodobo vedú konsolidačné procesy k čistej strate pracovných miest. Na druhej strane treba podotknúť, že dláždia cestu rozvoju služieb a oblastí inovačných aktivít, ktoré sa zasa kladne prejavujú na stave zamestnanosti. Odstránenie prekážok, ktoré brzdia poskytovateľov finančných služieb v tom, aby naplno profitovali zo synergií cezhraničných asociácií, by umožnilo bankám, aby svoje služby produkovali nákladovo výhodnejšie, čo by umožnilo priaznivú cenovú politiku pre zákazníkov a rozprúdilo dopyt. Tým by sa vytvorili investičné podnety pre finančných maklérov, čo by sa tiež pozitívne odrazilo na stave zamestnanosti. S výnimkou špecifických oblastí, akou je stredisko telefonického poradenstva a interná infraštruktúra podniku sú tieto nové pracovné miesta zaujímavé spravidla pre kvalifikovanejšie a lepšie platené profesie.

3.4

Aj keď sa predpokladá, že konsolidácia odvetvia nemá za následok žiadne negatívne čisté straty pracovných miest, chce Výbor energicky zdôrazniť, aby sa neprehliadla skutočnosť, že medzi stratou existujúcich a vytvorením nových pracovných miest vznikne časová a kvalifikačná medzera, ktorá sa musí prekonať rekvalifikáciou. V momente, keď už v popredí nestojí zachovanie pracovného miesta, ale možnosť nájsť si prácu, musia členské štáty okrem zavedenia primeraného sociálneho zmiernenia prednostne podporiť aj ďalšie vzdelávanie a rekvalifikáciu.

3.5

Keď majú zamestnanci pocit, že ich kvalifikácia a kompetencie sú potrebné aj v rýchlo sa meniacom hospodárskom prostredí, ochotnejšie príjmu menšiu záruku istoty svojho pracovného miesta, ktorú so sebou prináša „dynamická konsolidácia“ odvetvia. Na základe tohto zistenia sa odborné vzdelanie musí vnímať nielen ako nástroj na potlačenie sociálnej nestabilnosti, ale aj ako dôležitý a nevyhnutný prvok dlhodobého úspechu „dynamickej konsolidácie“ a Lisabonskej stratégie vo všeobecnosti, ktorá smeruje k tomu, aby sa európske hospodárstvo stalo celosvetovo najdôležitejším hospodárstvom založeným na vedomostiach. Z tohto dôvodu sa musí vytvoriť primeraná sociálna sieť na oslabenie často závažných následkov takýchto prechodných fáz.

4.   Osobitné poznámky

4.1   Lepšia legislatívna prax

4.1.1

Tri hlavné zásady lepšej legislatívnej praxe sú zjednodušenie, kodifikácia a snaha o jasnosť. Je dôležité pokračovať týmto smerom, aby sa zabezpečila potrebná koherencia medzi opatreniami, jednoduchou realizáciou a jednotným preberaním do práva jednotlivých štátov.

4.1.2

EHSV víta návrhy Komisie k „lepšej legislatívnej praxi“. Obzvlášť víta záväzok Komisie často a otvorene viesť konzultácie so všetkými zúčastnenými stranami a pred každým návrhom zabezpečiť štúdiu hodnotenia dosahu týkajúcu sa pomeru nákladov a výnosov v najširšom zmysle, pričom sa zohľadní aj sociálny a ekologický rozmer, ako aj vplyv vonkajších faktorov na celkový hospodársky systém. Významné sú aj kroky na zlepšenie kvality právnych predpisov, ktoré musí podniknúť spolu s Radou a Európskym parlamentom.

4.1.3

EHSV súhlasí s názorom Komisie ohľadom výzvy, ktorá stanovuje nielen presné a včasné prevzatie európskych právnych predpisov 25 členskými štátmi, ale aj správnu implementáciu vzhľadom na budúce rozšírenia. Ďalej je takisto ako Komisia toho názoru, že sa treba vyhnúť pridávaniu zbytočných prekážok (to znamená jednostrannému schvaľovaniu ďalších ustanovení, ktoré odporujú zásade jednotného trhu). Neodôvodnené množstvo národných predpisov na ochranu spotrebiteľa predstavuje skutočne jednu z hlavných prekážok integrácie finančných služieb v Európskej únii.

4.1.4

Aj EHSV považuje za dôležité následne skúmať, či sa týmito predpismi skutočne dosiahol stanovený cieľ a či vývoj trhov zodpovedá predpovediam aspoň v odvetviach, ktoré spadajú do rámca takzvaného „Lamfalussyho procesu“.

4.1.5

Pri skúmaní súladu národných právnych predpisov a predpisov Spoločenstva sa najprv musia zohľadniť najrelevantnejšie odvetvia, resp. také, v ktorých môžu byť problémy v súvislosti s harmonizáciou a konsolidáciou právnych predpisov, ako v prípade odbytových a reklamných opatrení podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov. Podmienkou väčšej hospodárskej súťaže a efektivity v tomto odvetví je okrem iného väčší priestor v oblasti odbytu a marketingu, v ktorých boli na základe nejasne stanoveného právneho rámca zaznamenané veľké prekážky. Zvlášť účelná je preto iniciatíva Komisie vypracovať v roku 2006 zodpovedajúce oznámenie resp. odporúčanie a v novembri bielu knihu o správe majetku..

4.1.6

Komisia navrhne, aby sa šestnásť platných smerníc, ktoré sa týkajú poistenia, zhrnulo do jednej novej smernice. EHSV tento návrh na kodifikáciu podporuje a považuje ho za vynikajúci príklad, ktorý by sa mal nasledovať aj v ostatných oblastiach schválením právnych predpisov, ktoré zahŕňajú, zjednodušujú a určujú novú štruktúru tém, ktoré boli doteraz rozdelené do viacerých smerníc.

4.1.7

EHSV tiež považuje za vhodné začať v prípade nesprávneho prevzatia resp. nesprávnej implementácie práva Spoločenstva konanie vo veci porušenia zmluvy. Konštatuje však, že Komisia bola v poslednom období veľmi ovplyvnená Radou a stále zriedkavejšie siahala po takýchto opatreniach.

4.1.8

Napriek zlepšeniam a racionalizácii bankových služieb pre fyzické osoby si nesmieme prestať všímať problém informovania, vzdelávania a povedomia spotrebiteľov. Ide totiž o dôležité prvky fungujúceho právneho rámca. Zámer zrealizovať špecifické akcie na európskej úrovni spoločne so zväzmi spotrebiteľov a zástupcami finančného sektora je preto veľmi účelný, pričom by Komisia mala intenzívnejšie vplývať na to, aby sa takéto praktiky na národnej úrovni, ak už nenariaďovali, tak aspoň dôrazne odporúčali. Veľmi dobrou iniciatívou je európsky spotrebiteľský bulletin. Treba však mať na pamäti, že informačné nástroje musia mať blízko k spotrebiteľovi. EHSV vyzýva Komisiu, aby v Rade a Parlamente vplývala na to, aby sa podľa vzoru zámerov na európskej úrovni výhľadovo plánovali záväznejšie formy účasti zainteresovaných strán na národnej úrovni. Rozvoj siete spotrebiteľských sťažností na finančné služby FIN-NET (nástroja, ktorý je pre väčšinu spotrebiteľov stále neznámy) vedie správnym smerom. So zreteľom na prepracovanie funkcie tohto nástroja EHSV odporúča zapojiť zväzy spotrebiteľov a organizácie občianskej spoločnosti, ako aj sociálnych partnerov, a je pripravený cielene sa zasadiť za túto iniciatívu napr. v národných spotrebiteľských orgánoch a hospodárskych a sociálnych radách.

4.1.9

Podľa EHSV Komisia nesmie podceňovať problém jazyka, v ktorom sú dokumenty skoncipované, keď pripisuje dôležitosť šíreniu informácií, obzvlášť medzi spotrebiteľmi, investormi a zamestnancami finančného sektora. Komisia musí tomuto problému venovať pozornosť a vyvinúť potrebné úsilie, aby boli aspoň najdôležitejšie dokumenty k dispozícii v čo najväčšom počte jazykov.

4.1.10

EHSV víta, že sa venuje pozornosť spotrebiteľom a zamestnancom bánk a finančných ústavov a že sa s nimi pravidelne konzultujú témy, ktoré sú pre nich dôležité. Prínos integrácie trhov spočíva v spokojnosti spotrebiteľov, pričom sa však musí venovať pozornosť aj následkom rozhodnutí na spoločnosť. Smernice však v minulosti nebrali vždy vo finančnej oblasti ohľad na tento prístup. Túto perspektívu osobitne zdôrazňujú podnety v odseku „Všeobecné poznámky“.

4.1.11

EHSV so zreteľom na vzájomné pôsobenie s ostatnými oblasťami európskej hospodárskej politiky už zdôraznil, že úprava dane z pridanej hodnoty pre rôzne časti veľkých európskych bankových skupín môže byť prekážkou pri posilňovaní finančných služieb (2). S potešením berie na vedomie zámer Komisie predložiť legislatívny návrh k tejto oblasti. Potenciálne hospodárske, sociálne a ekologické následky potrebného procesu harmonizácie predpisov o dani z pridanej hodnoty sa však musia veľmi pozorne preskúmať. EHSV však už poukázal na to, že súčasná situácia môže predstavovať prekážku úplnej integrácie a vybudovania finančného trhu. Okrem toho chce Výbor znovu upozorniť na problém presídľovania, ktorý sa môže priveľmi vyostriť kvôli chýbajúcej harmonizácii rámcových daňových podmienok, čím by mal negatívne následky na zamestnanosť, kvalitu služieb a celkovú spoľahlivosť systému. Podľa EHSV by sa táto téma mala dôkladne ozrejmiť aj s ohľadom na často nepriaznivé výsledky takýchto presídľovacích praktík.

4.2   Zabezpečenie správnych štruktúr regulácie a dohľadu

4.2.1

Cieľ intenzívnejšej koordinácie medzi orgánmi trhového dohľadu je bezpochyby vítaný. Pozvoľné posilňovanie úlohy výborov 3. úrovne by mohlo uľahčiť dosiahnutie tohto cieľa, pričom treba zharmonizovať kompetencie členov v rámci „Lamfalussyho procesu“. Takýmto spôsobom by sa mohol európsky právny rámec doplniť, čím by sa umožnilo odbremeniť Komisiu a zredukovať riziko pridávania zbytočných prekážok zo strany členských štátov a orgánov dohľadu.

4.2.2

Podľa názoru EHSV je zatiaľ predčasné uvažovať o vytvorení jediného európskeho orgánu dohľadu, ktorý by bol zodpovedný za koordináciu dozorných činností. Národné dozorné úrady však aktívne a neustále spolupracovať a pokúsiť sa sformulovať spoločné pravidlá správania a činnosti. Z toho vyplývajúca väčšia vzájomná dôvera by bola prvým krokom v rámci procesu, ktorý by v budúcnosti vyústil do zriadenia európskeho orgánu dohľadu pre veľké finančné, bankové a poisťovacie skupiny, ktoré sú činné vo viacerých členských štátoch. Predbežne je dôležité vymenovať hlavný orgán dohľadu, ktorý by mal sídlo v krajine, z ktorej pochádza materský koncern a mal by za úlohu dohliadať nad dcérskymi spoločnosťami a podnikmi v skupine činnými v iných európskych krajinách. Nadnárodné podniky a orgány dohľadu by mohli efektívne profitovať z jednotného trhu, pretože by sa tým vyhli viacnásobnej účtovnej evidencii a výkazníctvu a nemuseli sa prispôsobovať rôznym národným ustanoveniam.

4.2.3

Metóda, ktorá sa uvádza napríklad v smernici o boji proti zneužívaniu trhu, by sa mala podporovať. Vďaka podrobnému návrhu smernice bola implementácia do práva jednotlivých štátov veľmi jednotná a regulačné orgány mohli získať veľkú zodpovednosť. Tá sa delila na európskej úrovni, pričom sa stanovilo, ktoré osobitné predpisy sa majú preniesť z jedného orgánu dohľadu na druhý.

4.2.4

Schválenie medzinárodných pravidiel finančného výkazníctva IFRS (International Financing Report Standards) vytvorilo jedinečnú príležitosť zjednotiť výkazníctvo podnikov a prispôsobiť ho moderným štandardom. Mohla by to byť aj príležitosť na zjednotenie informácií, ktoré musia sprostredkovatelia predložiť príslušným orgánom dohľadu. Vzhľadom na schválenie IFRS už podľa EHSV neexistuje žiadne ospravedlnenie odkladov resp. prieťahov pri dosahovaní tohto cieľa, ktorý tvorí dôležitý predpoklad účinnej a úspešnej celoeurópskej koordinácie a spolupráce pri dozornej činnosti. Bola by však potrebná adaptácia na príslušné ciele európskeho projektu „Solventnosť II“. Podniky, ktoré svoje účtovné závierky a konsolidované účtovné závierky ešte neprispôsobili pravidlám IFRS, by však nemali byť znevýhodnené voči takým podnikom, ktoré túto povinnosť zaviedli.

4.3   Súčasné a budúce legislatívne činnosti

4.3.1   Prebiehajúce projekty

4.3.1.1

S ohľadom na bankové služby pre fyzické osoby prebiehajú tri veľmi dôležité iniciatívy. Pokiaľ ide o iniciatívy v oblasti hypotekárnych úverov, EHSV už poukázal na niekoľko závažných pochybností ohľadom konkrétnej možnosti integrácie trhu (3). Tie súvisia s právnymi implikáciami a zásadnými ťažkosťami, ktoré boli objasnené v najnovšom stanovisku. EHSV čaká na usmernenia Komisie a jej reakcie na predchádzajúce námietky.

4.3.1.2

Zmeny smernice o spotrebiteľských úveroch, ktoré navrhla Komisia a ktoré boli Európskemu parlamentu predložené na preskúmanie, sú vylepšením predchádzajúceho návrhu, aj keď spotrebiteľov neuspokojujú úplne. EHSV so záujmom očakáva výsledok tejto rozpravy a dúfa, že smernica bude rýchlo schválená.

4.3.1.3

Dôležitá úloha pripadá aj smernici o platobných službách. Pri službách v medzinárodnom platobnom styku však ešte chýba transparentnosť. Finančný systém by sa mal podriadiť pravidlám hospodárskej súťaže, transparentnosti a porovnateľnosti, ktoré vypracovalo Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž. Vytvorenie spoločnej európskej platobnej oblasti (SEPA – Single European Payment Area) do roku 2010 je ambiciózny a vítaný cieľ, ktorý prináša účinnosť pri medzinárodnom platobnom styku a ponúka občanom bezpečnosť. Treba však zohľadniť, že niektoré členské štáty už disponujú s efektívnymi a cenovo výhodnými systémami (napríklad postup pri účtovaní ťarchopisom). Pri realizácii SEPA treba zohľadniť záujmy spotrebiteľov a ponúknuť dodatočný prínos. EHSV práve pracuje na osobitnom stanovisku k platobným službám, v ktorom podrobne vysvetľuje svoje názory.

4.3.1.4

Preskúmanie pravidiel pre kvalifikované podiely prepracovaním článku 16 smernice o bankovníctve a článku 15 smernice o poisťovníctve je veľmi dôležité opatrenie, ktorým sa zabráni tomu, že by niektoré orgány dohľadu pod zámienkou svedomitého spravovania finančných systémov bránili vyváženému rozvoju jednotného trhu. Podľa EHSV sa stabilita systému najlepšie zabezpečí posilnením jeho efektívnosti a nie obmedzeniami pri výkone kontroly v nejakom podniku.

4.3.1.5

Chýbajúce regulačné rámcové predpisy prispeli v oblasti systémov zúčtovania a vyrovnania k pretrvávajúcim vysokým nákladom a ozajstnému zneužívaniu. Infraštruktúry cezhraničného zúčtovania a vyrovnania sú nákladnejšie a menej efektívne ako infraštruktúry na národnej úrovni. EHSV by uvítal schválenie rámcovej smernice na zvýšenie konkurencieschopnosti európskych účastníkov aj voči medzinárodnej konkurencii. Efektívny a usporiadaný trh priťahuje investície, ktoré Európa potrebuje, ak chce skutočne dosiahnuť cieľ rastu hospodárstva a zamestnanosti.

4.3.2   Aktuálne úvahy

4.3.2.1

EHSV zdieľa názor Komisie týkajúci sa neopodstatnených prekážok, ktoré stoja v ceste neobmedzenej realizácii voľného toku kapitálu a zahraničným investíciám.

4.3.2.2

Komisia je takisto skeptická, pokiaľ ide o takzvaný 26. režim v oblasti poskytovania finančných služieb. Na druhej strane ponecháva zásada minimálnej harmonizácie priveľa priestoru pre rozdiely. Zásada krajiny pôvodu bola vynikajúcim prostriedkom liberalizácie a podpory voľnej súťaže v rámci EÚ. Túto zásadu budú členské štáty akceptovať tým viac, čím väčšia je vzájomná dôvera v kvalitu vnútornej legislatívy jednotlivých členských štátov. Na základe toho prispieva cieľ úplnej harmonizácie predpisov k tomu, aby sa podporoval a utužoval spomínaný dôverný vzťah, ktorý je podkladom k postupnému vzniku spoločnej kultúry dohľadu. Najdôležitejšie zmluvné doložky by sa preto mali v oblasti poskytovania finančných služieb zharmonizovať. EHSV poukazuje na to, že sa doteraz ešte nepodal žiaden dôkaz o (efektívnej) realizácii 26. režimu a že by ho Komisia mala v každom prípade dôkladne preskúmať pokiaľ ide o uskutočniteľnosť. V jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk EHSV skonštatoval, že 26. režim by mohol „byť vhodnou metódou až po tom, ako bude na základe dôkladnej štúdie práva a zmlúv všetkých 25 krajín zabezpečené, že nebude v protiklade so zákonmi a pravidlami žiadneho z nich. V každom prípade je však potrebné, aby pravidlá štandardizácie nebránili poskytovaniu nových produktov a nestali sa tak brzdou inovácie“. (4)

4.3.3   Budúce iniciatívy

4.3.3.1

V najnovšom stanovisku k zelenej knihe z júla 2005 opísal EHSV prínos opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov  (5): „Investičné fondy konkurujú finančným produktom ako sú podielové životné poistky, vnímané investormi ako porovnateľné, napriek skutočnosti, že sú riadené veľmi odlišným legislatívnym rámcom. To môže narušiť voľby investora s negatívnymi následkami na náklady a úrovne rizika príslušnej investície. EHSV sa domnieva, že tento problém nemožno riešiť zmiernením hospodárskej súťaže alebo uvoľnením obmedzení a záruk uložených na investičné fondy. Namiesto toho by sme vyžadovali vzostupnú úpravu noriem, tak aby finančné produkty, ktoré sú vnímané ako priama alternatíva investičných fondov, podliehali riadiacim požiadavkám, ktoré sú porovnateľné s požiadavkami vzťahujúcimi sa na tieto fondy.“ Nerovnosť požiadaviek na fondy a životné poistenia, ktoré sú na ne viazané, neúplný rozvoj európskeho pasu na základe prekážok, ktoré niektoré orgány dohľadu naďalej kladú, chýbajúca transparentnosť nákladov, zvlášť v prípade výpovede, roztrieštenosť trhu a zodpovedajúce vysoké náklady sú len niektoré z uvedených problémov. EHSV berie s obavami na vedomie, že v niektorých členských štátoch vznikli fondy na ochranu kapitálu bez toho, aby boli správcovské spoločnosti povinné disponovať primeraným vlastným kapitálom. To by mohlo pri osobitne nepriaznivom vývoji trhu viesť k nedostatočnej ochrane spotrebiteľov. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby odstránila tento nedostatok a stanovila primerané požiadavky na vybavenie spoločností vlastným kapitálom, ktoré ponúkajú fondy na ochranu kapitálu, a aby určila špecifickú a primeranú mieru dohľadu. Snaha o väčšiu efektívnosť podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov je pre EHSV osobitne dôležitá, v neposlednom rade aj preto, lebo tieto podniky ako dôležitý prvok systému dôchodkových fondov môžu podstatne prispieť k riešeniu problému, ktorý bol uvedený na začiatku bielej knihy, teda k financovaniu enormného deficitu v oblasti dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa týka väčšiny európskych národných hospodárstiev.

4.3.3.2

EHSV súhlasí s Komisiou pokiaľ ide o význam práva na bankový účet (nielen z finančného hľadiska). V modernom hospodárstve poskytuje bankový účet jednotlivým občanom v skutočnosti akýsi druh hospodárskeho občianskeho práva. V niektorých členských štátoch je takéto občianske právo uznané zákonom a prístup k základným službám finančného systému sa poskytuje za malé poplatky. V iných krajinách rastie so zreteľom na túto tému povedomie podnikov, ktoré za niekoľko eur mesačne ponúkajú v rámci bankových účtov balík služieb.

4.3.3.3

Vítaný je cieľ odstrániť prekážky pri cezhraničnom využívaní bankových účtov, ktorý by mohol prispieť k zredukovaniu bankových poplatkov. Vďaka možnosti otvoriť si bankový účet online sa dá skutočne dosiahnuť cieľ mobility účtov v rámci Európy. Treba však zohľadniť skutočnosť, že nie všetci spotrebitelia vedia používať informačné technológie. Komisia by mala pripraviť riešenie, ktoré by uspokojilo aj osoby patriace spravidla k sociálne najslabším skupinám obyvateľstva. Treba zdôrazniť, že iba konsolidácia skutočnej a konštruktívnej spolupráce medzi orgánmi dohľadu môže dať tejto možnosti konkrétne podoby. Dňa 26. mája 2006 Komisia rozhodla (6) poveriť skupinu znalcov rozborom otázky cezhraničného používania bankových účtov a tým splniť návrhy obsiahnuté v bielej knihe.

4.4   Medzinárodný rozmer

4.4.1

Vítaný je ambiciózny cieľ Komisie, pri ktorom musí hrať EÚ v rámci určovania štandardov na medzinárodnej úrovni hlavnú úlohu. EHSV v súlade s odporúčaniami z rokovaní v Dohe požaduje, aby Európa viedla najrozvinutejšie krajiny v úsilí poskytnúť menej rozvinutým štátom primeranú technickú a finančnú pomoc so zreteľom na legislatívu, ako aj na implementáciu uzavretých dohôd a prijatých noriem. Pri napredovaní medzinárodnej integrácie sa musia zohľadniť aj potreby najslabších národných hospodárstiev, ktoré sú odkázané na investície. EHSV sa vyslovuje za to, aby Komisia brala ohľad na tieto potreby pri rokovaniach a dialógu s ostatnými rozvinutými krajinami.

4.4.2

EHSV sa aktívne zasadzuje za boj proti zločineckému využívaniu finančných systémov a podporuje Komisiu a ostatné európske inštitúcie v boji proti každej forme kriminality, ktorá tiež často súvisí s medzinárodným terorizmom. Existujú mnohé formy hospodárskej kriminality: podnikové a obchodné podvody, pranie špinavých peňazí, daňové úniky alebo korupcia. Na zločinecké účely sa často používajú kanály finančných služieb. EHSV apeluje na finančné ústavy, aby čo najviac podporovali príslušné úrady. Tie by zase mali mať v dostatočnej miere na zreteli upozornenia finančných ústavov. Ak budú totiž finančné ústavy informované o následných opatreniach úradov na základe poskytnutých informácií o podozrivých transakciách, budú motivované naďalej vyvíjať a zintenzívňovať potrebné úsilie.

Brusel 5. júla 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006.

(2)  Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006.

(3)  Ú. v. EÚ C 65,17.3.2006.

(4)  Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006.

(5)  Ú. v. EÚ C 110, 17.5.2006.

(6)  Rozhodnutie Komisie 2006/355/ES zo 16. mája 2006, ktorým sa zriaďuje expertná skupina pre mobilitu klienta vo vzťahu k bankovým účtom, Ú. v. EÚ L 132, 19.5.2006.


16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/33


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje pristúpenie Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody o medzinárodnej registrácii dizajnov, prijatému v Ženeve 2. júla 1999“

KOM(2005) 687, konečné znenie – 2005/0273 (CNS)

a

„Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 6/2002 a (ES) č. 40/94, aby nadobudlo platnosť pristúpenie Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody, týkajúcemu sa medzinárodného zápisu priemyselných dizajnov“

KOM(2005) 689, konečné znenie – 2005/0274 (CNS)

(2006/C 309/07)

Rada Európskej únie sa rozhodla 17. februára 2006 podľa článku 308 ods. 300 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Rada sa 14. februára 2006 rozhodla podľa článku 308 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom:

„Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 6/2002 a (ES) č. 40/94, aby nadobudlo platnosť pristúpenie Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody, týkajúcemu sa medzinárodného zápisu priemyselných dizajnov“

KOM(2005) 689, konečné znenie – 2005/0274 (CNS)

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, ktorá bola poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 31. mája 2006. Spravodajcom bol pán Bryan Cassidy.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 428. plenárnom zasadnutí 5. a 6. júla 2006 (schôdza z 5. júla 2006) 155 hlasmi za, 3 hlasmi proti, pričom 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie záverov a odporúčaní EHSV

Obidva návrhy Komisie spolu súvisia a preto sa nimi EHSV bude zaoberať v jednom dokumente.

EHSV plne podporuje návrhy Komisie.

2.   Hlavné prvky návrhov Komisie

2.1

Tieto návrhy sa prostredníctvom pristúpenia Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody snažia o vytvorenie väzby medzi systémom registrácie dizajnov Komisie a Haagskym systémom medzinárodnej registrácie priemyselných dizajnov. Prvý návrh spočíva v pristúpení k aktu. Druhým návrhom sa majú zmeniť príslušné nariadenia, aby to bolo možné.

2.2

Haagsky systém je založený na Haagskej dohode o medzinárodnej registrácii priemyselných dizajnov. Túto dohodu tvoria tri rôzne akty: Londýnsky akt z roku 1934, Haagsky akt z roku 1960 a Ženevský akt z roku 1999. Tieto tri akty sú nezávislé a pokiaľ ide o ich hmotnoprávne ustanovenia, pôsobia súčasne. Zmluvné strany sa môžu rozhodnúť, či sa stanú stranou jedného, dvoch alebo všetkých troch aktov. Tým sa automaticky stávajú členom Haagskej únie, ktorá má v súčasnosti 42 zmluvných štátov, z ktorých je 12 členských štátov EÚ (1).

2.3

Pristúpenie by umožnilo pôvodcom dizajnov na celom území Spoločenstva podaním jednotnej prihlášky získať ochranu nových a originálnych dizajnov v ktoromkoľvek štáte patriacom k Ženevskému aktu. Žiadatelia by tým mali ďalšiu možnosť, ako chrániť svoje dizajny: táto ochrana by platila na úrovni Spoločenstva na základe registrovaného dizajnu Spoločenstva a na medzinárodnej úrovni na základe Haagskeho systému.

2.4

Výsledkom by bol jednoduchší, hospodárnejší a nákladovo efektívnejší systém. Podľa Haagskeho systému žiadatelia nemusia dávať svoje dokumenty prekladať, nemusia platiť rôzne poplatky úradom a referentom v rôznych krajinách, ani nemusia sledovať rôzne lehoty, ktoré platia pre obnovovanie jednotlivých vnútroštátnych prihlášok. Namiesto toho výsledkom jednotnej prihlášky na jednom mieste s jednotným poplatkom sú viacnásobné medzinárodne registrované práva na dizajn v menovaných krajinách Ženevského aktu.

2.5

Systém dizajnov Spoločenstva umožňuje pôvodcom dizajnov získať ochranu nových a originálnych dizajnov, ktoré sú charakterizované svojím vizuálnym vzhľadom, zaručením výhradných práv na registrované dizajny, ktoré sú jednotné a platia na celom území Spoločenstva. Registrované práva na dizajn existujú aj v každom členskom štáte, ale dizajn Spoločenstva predstavuje pre každý podnik činný na európskom trhu efektívny a pohodlný spôsob, ako získať jednotnú ochranu na celom území Spoločenstva.

2.6

V systéme Haagskej dohody o medzinárodnej registrácii priemyselných dizajnov, ktorý spravuje Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO), sa stanovuje, že podaním jednotnej prihlášky spolu s jednotným poplatkom sa dosiahne zaregistrovanie dizajnov vo všetkých menovaných zmluvných štátoch. Haagsky systém môže využívať ktorýkoľvek obyvateľ alebo príslušník štátu, ktorý podpísal dohodu, resp. každý podnik, ktorý sídli v takomto štáte. V súčasnosti WIPO nedostáva prihlášky od vnútroštátnych úradov. Priamym podaním prihlášok organizácii WIPO sa zabráni omylom a duplicite a tomu, aby sa Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu zaplatilo priveľa poplatkov.

2.7

Jedna z výhod Haagskeho systému spočíva v tom, že uľahčuje zmenu ochrany dizajnu a predĺženie jej platnosti.

2.8

Ženevský akt Haagskej dohody nadobudol účinnosť 23. decembra 2003. Okrem iných ďalších zmien, ktoré majú zlepšiť prístup k systému, umožňuje aj vstup medzivládnych organizácii ako ES k Haagskemu systému. V súčasnosti patrí k Ženevskému aktu 19 krajín vrátane Švajčiarska, Singapuru a Turecka. Viacero členských štátov ho ešte musí podpísať alebo ratifikovať.

2.9

Ženevský akt umožňuje podanie prihlášky iba v jednom z jazykov dohody – v angličtine a francúzštine.

2.10

Spojené štáty pristúpia k aktu pravdepodobne v novembri 2006; pristúpenie EÚ a USA by mohlo viesť ďalších významných obchodných partnerov (Čína, Japonsko, Kórea) tiež k pristúpeniu a tým umožniť registráciu vo viacerých dôležitých krajinách.

2.11

Návrh vytvára väzbu medzi Európskym spoločenstvom, ktoré v rámci Ženevského aktu vystupuje ako jeden štát a Haagskym systémom, ktorý týmto nadobúda na význame.

3.   Zvláštne pripomienky

3.1

Návrh rozhodnutia Rady (KOM(2005) 687, konečné znenie) umožňuje Európskemu spoločenstvu konať ako jeden štát v rámci Haagskej únie v súvislosti so systémom dizajnov Spoločenstva. Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 6/2002 (Nariadenie o dizajnoch Spoločenstva) umožňuje pristúpenie k Ženevskému aktu.

3.2

Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 40/94 (Nariadenie o ochrannej známke Spoločenstva) umožňuje Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) v Alicante prijímať poplatky v súvislosti s registráciou dizajnov Spoločenstva podľa Ženevského aktu.

3.3

Právnym základom návrhu na zmenu týchto dvoch nariadení Spoločenstva je článok 308 Zmluvy o ES.

3.4

Európsky parlament je konzultovaný. Tieto dva návrhy nie sú predmetom spolurozhodovania.

3.5

Hlasovanie v Rade musí byť jednomyseľné.

4.   Náklady

4.1

Keďže sa návrh týka zmien nariadení s priamou platnosťou v členských štátoch, neočakávajú sa žiadne dodatočné náklady.

4.2

V súčasnosti sú registrácie dizajnov spojené s poplatkami za prihlášku a predĺženie platnosti v každej krajine, v ktorej sú prihlásené. Výška prihlasovacích poplatkov sa vo všeobecnosti odhaduje na menej ako 100 EUR, ale pri medzinárodnom prihlasovaní je potrebné brať do úvahy náklady na menový prepočet.

V Bruseli 5. júla 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Sú to: Belgicko, Estónsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Luxembursko, Holandsko, Slovinsko a Španielsko. EÚ samotná v súčasnosti nie je členom Haagskeho systému.


16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/35


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá účasti podnikov, výskumných centier a vysokých škôl na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a šírenia výsledkov výskumu (2007-2013)“

KOM (2005) 705, konečné znenie – 2005/0277 (COD)

(2006/C 309/08)

Rada sa 1. marca 2006 rozhodla podľa článku 167 a 172 (2) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k horeuvedenej téme.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 31. mája 2006. Spravodajcom bol pán WOLF.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 428. plenárnom zasadnutí 5. a 6. júla 2006 (schôdza z 5. júla 2006) 152 hlasmi za, 1 hlasmi proti, pričom 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie

1.1

Návrh Komisie zahŕňa požiadavky, pravidlá a procedúry, prostredníctvom ktorých podniky, vysoké školy, výskumné centrá alebo iné právne subjekty môžu obdržať finančnú podporu v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum a technický rozvoj (RTD).

1.2

Výbor víta väčšinu navrhnutých ustanovení, v ktorých vidí zlepšenia a potenciál pre značné zjednodušenie administratívnych procedúr. Vzhľadom na doteraz nepredložené interné vykonávacie predpisy Komisie výbor odporúča v zmysle tohto zjednodušenia dbať na väčšiu unifikáciu a konzistentné uplatňovanie, napr. v použitých kritériách.

1.3

Keďže interné vykonávacie predpisy Komisie neboli doteraz predložené, nemožno ešte zhodnotiť niektoré osobitné následky navrhnutých pravidiel. V takých prípadoch (napr. náhrada dodatočných nákladov) výbor odporúča ponechať zatiaľ doterajšie pravidlá, aby sa vyhlo prípadnému zhoršeniu situácie príjemcov príspevku, ktorých sa to týka.

1.4

Výbor víta nové plánované finančné limity pre oblasti činnosti a príjemcov príspevku. Obzvlášť víta, že to vedie k zlepšeniam pri finančnej podpore malých a stredných podnikov.

1.5

Výbor odporúča zrovnoprávniť všetky výskumné ústavy, ktoré sú financované z verejných zdrojov, nezávisle na ich právnej forme.

1.6

Výbor odporúča poskytnúť budúcim zmluvným partnerom viac voľnosti pri vytváraní zmluvy, ako aj pri voľbe nástrojov. Obzvlášť sa to týka prístupových práv k novým údajom (foreground) a/alebo k existujúcim údajom (background) zmluvných partnerov. Bezplatné prístupové práva by tu síce mali byť ponúknuté ako možnosť, ale nie – ako sa navrhlo pre niektoré prípady – predpísané bez výnimky.

1.7

Ďalšie podrobnosti sú uvedené v kapitole č. 4.

2.   Úvod

2.1

So svojim návrhom k siedmemu rámcovému programu pre RTD (2007-2013) (1), skrátene FP7, predložila Komisia počas tohto obdobia ciele, obsahy, témy ako aj rozpočtové rámce plánovanej podpory výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností. K nemu, ako aj k pripravovaným a doplňujúcim návrhom Komisie, obzvlášť k tzv. osobitným programom (2), už výbor schválil stanoviská (3).

2.2

Tento návrh Komisie zahŕňa požiadavky, pravidlá a procedúry, prostredníctvom ktorých sa na akciách siedmeho rámcového programu môžu podieľať podniky, vysoké školy, výskumné centrá alebo iné právne subjekty rámcového programu pre RTD. Znamená to, že prostredníctvom tohto programu získajú finančnú podporu.

2.3

Dôležitým bodom je zámer Komisie zjednodušiť administratívne procedúry spojené s finančnou podporou výskumu. Výbor tento zámer privítal a potvrdil už v doterajších stanoviskách; znovu odporučil zjednodušiť administratívne postupy, zredukovať s tým spojené výdavky a tým zvýšiť účinnosť európskych výskumných programov. „Súčasná pracovná a nákladová náročnosť pri predkladaní žiadostí a v rámci schvaľovacích konaní je príliš vysoká a vytvára problémy užívateľom z oblasti vedy a priemyslu. Účasť na európskom výskumnom programe – vrátane rizika v prípade predloženia žiadosti – sa záujemcom musí vyplatiť. To platí predovšetkým aj pre menšie zainteresované strany, ako malé a stredné podniky (MSP) a menšie výskumné skupiny z univerzít a výskumných centier“  (4). Navrhnuté pravidlá účasti majú teda viesť aj k plánovanému zjednodušeniu.

2.4

Tento návrh Komisie tak opisuje určujúce pravidlá pre stanovený cieľ, podľa ktorých sa prostriedky, ktoré poskytlo Spoločenstvo pre výskum a vývoj (FP7) použijú, pokiaľ možno efektívnym, úspešným a spravodlivým spôsobom.

2.5

Navrhnuté pravidlá na účasť podnikov, výskumných centier a vysokých škôl majú teda zabezpečiť koherentný a transparentný rámec pre efektívnu realizáciu siedmeho rámcového programu ako aj ľahký prístup pre všetkých účastníkov. Tým sa má podporiť široké spektrum podnikov, výskumných centier a vysokých škôl a umožniť účasť aktérov z najvzdialenejších regiónov Spoločenstva.

3.   Obsah návrhu Komisie

3.1

Pravidlá, ktoré navrhla Komisia na účasť na siedmom rámcovom programe majú realizovať mnohé aspekty tohto zjednodušenia a pritom stavať na zásadách zakotvených v FP6. Niektoré dôležité body sú stručne zhrnuté v tejto kapitole.

3.2

Tento návrh Komisie zahŕňa: úvodné ustanovenia, podmienky účasti na nepriamych akciách a príslušné postupy, finančný príspevok Spoločenstva, pravidlá pre šírenie a využívanie výsledkov, prístupové práva k základným údajom a Európsku investičnú banku.

3.3   Podmienky pre nepriame akcie

3.3.1

Na nepriamych akciách sa musia zúčastniť najmenej tri právne subjekty, každý z nich so sídlom v členskom štáte alebo pridruženej krajine, a žiadne dva z nich nemôžu mať sídlo v tom istom členskom štáte alebo v tej istej pridruženej krajine.

3.3.2

Minimálnou podmienkou pre koordinačné a podporné akcie a pre akcie zamerané na odborné vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie výskumníkov je účasť jedného právneho subjektu.

3.3.3

V prípade nepriamych akcií na podporu bádateľského výskumu na hraniciach súčasného poznania, ktoré sú podporované Európskou radou pre výskum, je minimálnou podmienkou účasť jedného právneho subjektu so sídlom v členskom štáte alebo v pridruženej krajine.

3.4   Finančný príspevok Spoločenstva

3.4.1

Pre činnosti spojené s výskumom a technickým rozvojom môže finančný príspevok Spoločenstva dosiahnuť najviac 50 percent celkových oprávnených nákladov.

3.4.1.1

V prípade verejných inštitúcií, stredoškolských a vysokoškolských zariadení, výskumných organizácií (5) a malých a stredných podnikov však môže dosiahnuť najviac 75 percent celkových oprávnených nákladov.

3.4.2

Finančný príspevok Spoločenstva na demonštračné činnosti môže dosiahnuť najviac 50 percent celkových oprávnených nákladov.

3.4.3

Finančný príspevok Spoločenstva na činnosti podporené akciami v oblasti výskumu na hraniciach súčasného poznania, koordinačnými a podpornými akciami a akciami zameranými na odborné vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie výskumníkov môže dosiahnuť najviac 100 percent celkových oprávnených nákladov.

3.4.4

Finančný príspevok Spoločenstva na riadenie a osvedčenia o audite, ako aj na ďalšie činnosti, ktoré nie sú zahrnuté do odsekov 1, 2 alebo 3 článku 33, môže dosiahnuť najviac 100 percent celkových oprávnených nákladov.

3.4.5

Pre siete excelencie sa navrhuje jednorazová suma. Výška jednorazovej sumy sa definuje prostredníctvom pravidiel ako pevná suma, ktorá sa vypočíta z počtu výskumníkov, ktorí sú do siete excelencie zapojení, a z dĺžky akcie.

3.5   Ďalšie pravidlá

Pravidlá uvádzajú postupy na uverejnenie požiadaviek na predkladanie návrhov na projekty, ako aj postupy na predkladanie, hodnotenie, výber a priznávanie návrhov.

Proces hodnotenia vypracovaný v priebehu predchádzajúcich rámcových programov bude pokračovať bez podstatných zmien. Komisia ustanoví vzorovú dohodu o grante, ktorý zavedie práva a povinnosti účastníkov voči Komisii i voči sebe navzájom.

Pre finančný príspevok sa navrhujú tri formy grantov: náhrada oprávnených nákladov, jednorazové sumy a paušálne financovanie. V prípade akcií v oblasti výskumu na hraniciach súčasného poznania navrhne vedecký výbor Európskej rady príslušné spôsoby financovania.

3.6

Pokiaľ ide o šírenie a využívanie prístupových práv, (vlastníctvo, ochrana, publikovanie, šírenie a využívanie a prístupové práva k základným údajom a prioritným údajom), treba zachovať čo možno najväčšiu kontinuitu. Zmeny majú umožniť účastníkom väčšiu pružnosť počas realizácie projektov. Naďalej platí možnosť vylúčiť základné údaje a definovať podmienky inak ako je ustanovené v pravidlách pre účasť. Súlad požiadaviek na šírenie a publikovanie sa zlepšil.

3.7

Účastníci konzorcia budú, podobne ako v 6. rámcovom programe pre RTD (FP6), plne zodpovední za vykonanie úloh, ktoré im boli zverené, aj keby jeden z účastníkov zverené úlohy nesplnil. Zásada kolektívnej finančnej zodpovednosti zavedená v FP6 sa však pre väčšinu akcií ďalej neuplatňuje. V závislosti od hodnotenia rizík pre rozpočet Spoločenstva, ktoré sú spojené s financovaním európskeho výskumu, môže byť zavedený mechanizmus na krytie finančného rizika súvisiaceho s tým, že účastník neuhradí Spoločenstvu žiadnu sumu. Preto sa bankové záruky budú vyžadovať iba v zriedkavom prípade, v ktorom predbežné financovanie predstavuje viac ako 80 percent grantu.

4.   Poznámky Výboru

4.1

Zjednodušenie. Výbor podporuje mimoriadne dôležitý cieľ zjednodušiť tie procedúry, ktoré Komisia doteraz používala alebo požadovala od vykonávateľov RTD. Výbor chápe svoje ďalšie poznámky ako konštruktívny príspevok a je si vedomý toho, že uskutočnenie tohto cieľa so zreteľom na všeobecné finančné predpisy, ako aj jeho požiadavka transparentnosti nie je ľahká úloha. Zjednodušené administratívne postupy by bolo potrebné vyskúšať na vybraných pilotných projektoch v rámci zákonných možností. Skúsenosti, ktoré by sa pritom získali, by mohli byť v rozhodujúcej miere nápomocné pri budúcich akciách.

4.1.1

Zlepšenia. Výbor oceňuje úsilie Komisie dosiahnuť tento cieľ a čo najlepšie zabezpečiť spoločnú finančnú podporu pre výskum. Preto vidí v mnohých bodoch predložených návrhov značné zlepšenia so zreteľom na doterajšie postupy, napr. v náhrade nákladov (článok 30 a 31) ako aj v spôsoboch finančnej podpory, či v dohodách o finančnej podpore, zmluvách a v menovacej listine (článok 18 a 19); pri týchto posledných však iba vtedy, keď sa zjednodušia aj spôsoby platby a predovšetkým spôsoby informovania. V tejto súvislosti poukazuje aj na svoje predošlé odporúčania na zjednodušenia (6), ktoré sa týkajú aj obsahových či termínových odsúhlasení Komisiou požadovaných procedúr a iných poskytovateľov finančnej podpory, či dozorných orgánov (7).

4.1.2

Zjednotenie. Pre zjednodušenie slúži aj snaha zjednotiť postupy, ktoré Komisia používa alebo požaduje (napr. evidencie nákladov alebo kontroly bonity). S tým môže výbor vzhľadom na jednotný vnútorný trh a aj na zlepšenú právnu istotu plne súhlasiť (8). Úplné zjednotenie sa však nepodarí, pokiaľ rôzni príjemcovia finančného príspevku v rôznych členských štátoch – napr. vysoké školy – nepoužijú jednotný alebo primeraný zúčtovací systém.

4.2

Ďalšie pravidlá a akcie. Zjednodušenie a zjednotenie si však vyžadujú ďalšie akcie zo strany Komisie, ktoré predložený návrh iba ohlásil, ako napr. v článku 16.4Komisia prijme a uverejní pravidlá na zabezpečenie dôsledného overovania existencie a právneho postavenia účastníkov nepriamych akcií, ako aj ich finančnej spôsobilosti“. Keďže sa tieto ďalšie pravidlá, v nasledujúcom texte označené ako „interné vykonávacie predpisy Komisie“, ešte nepredložili, v niektorých prípadoch sa v súčasnosti nemôže posúdiť, ako sa návrhy Komisie, ktoré od nich závisia, prejavia.

4.2.1

Jednotný výklad a kritériá. Výbor vyjadruje svoje očakávanie, že jednotný výklad interných vykonávacích predpisov Komisie, obzvlášť právnych a finančných predpisov týkajúcich sa projektov, budú zabezpečené na všetkých príslušných pracoviskách Komisie, takže tieto pravidlá budú ďalším dôležitým krokom smerom k zjednodušeniu a zjednoteniu a nepovedú k zhoršeniu situácie jednotlivých vykonávateľov RTD v porovnaní s terajšími postupmi. Výbor vo všeobecnosti odporúča, aby sa na mieste, kde predložený návrh Komisie ešte necháva otvorený priestor na voľnú interpretáciu, upresnili v rámci právnej istoty v interných vykonávacích predpisoch Komisie.

4.2.2

Podporné činnosti. Konzultačné strediskástrediská výmeny informácií, ktoré ponúkla alebo navrhla Komisia majú zabezpečiť, aby poskytnuté oznámenia vydávané Komisiou boli konzistentné a jednotné. Výbor v tom vidí dôležitú a osožnú činnosť. Tiež by sa malo dbať na to, aby bol zabezpečený jednotný postup aj pri interných postupoch Komisie a terajších požiadavkách a rozhodnutiach zo strany projektového manažéra.

4.2.3

Výkazníctvo. Treba sa vyhnúť napr. aj tomu, aby sa – odhliadnuc od opodstatnených výnimiek – od projektových manažérov požadovali okrem správ uvedených v nariadeniach ďalšie priebežné správy alebo aby sa rovnaké informácie vo viacerých správach museli podávať zakaždým v inej podobe (9). Dôležité je teda aj zjednotenie výkazníctva; ide najmä o obsah a nie o formality.

4.2.4

Hodnotenie v polovici obdobia (Midterm-Assessment). Výbor takisto odporúča so zreteľom na plánované 7-ročné obdobie siedmeho rámcového programu vypracovať po polovici obdobia hodnotenie programu ako aj pravidiel účasti, aby sa príp. mohli vykonať potrebné adaptácie.

4.2.5

Projektoví manažéri. Dôležitým predpokladom pre zjednodušenie, zjednotenie a celkovú efektívnosť administratívnych postupov je, aby projektoví manažéri aj v zmysle požadovanej kontinuity (pozri ďalší bod) mali k dispozícii vynikajúce odborné znalecké posudky a poznali aj zúčastnených vykonávateľov; nestačilo by, keby sa projektoví manažéri obmedzili iba na čisto administratívnu funkciu bez hlbších poznatkov veci a prostredia. Výbor poukazuje na svoje opakované odporúčania (10)k danej veci (11).

4.3

Kontinuita. Keďže každá nová úprava má za následok prerušenie kontinuity a dodatočnú stratu hladkého priebehu, treba starostlivo zvážiť, či zmeny navrhnuté Komisiou skutočne prinesú značné zlepšenie činností, voči ktorým spomínané straty nezavážia, alebo či sa majú ponechať doterajšie predpisy. Výbor uznáva, že v návrhu Komisie treba ponechať mnohé pravidlá, ktoré sa osvedčili. Pri niektorých pozmeňovacích návrhoch však nie je zrejmé, či sa tým skutočne dosiahne zlepšenie voči doteraz platným pravidlám. V takomto prípade výbor odporúča konať v zmysle kontinuity.

4.4

Finančný príspevok Spoločenstva – Oprávnenosť na financovanie a formy grantov. S výhradou uspokojivého objasnenia otvorených otázok (napr. v bode 4.5) uznáva výbor v príslušných návrhoch Komisie značné zlepšenia, ktoré podporuje.

4.4.1

Malé a stredné podniky. Výbor obzvlášť víta, že (článok 33-1, druhá veta) finančné limity napr. pre malé a stredné podniky (12) sa majú zvýšiť z 50 na 75 percent. Vidí v tom úspech svojich doterajších odporúčaní, vytvoriť viac lepších podnetov pre väčšiu účasť malých a stredných podnikov na siedmom rámcovom programe pre výskum a technický rozvoj a tým dosiahnuť aj silnejšie prepojenie medzi malými a strednými podnikmi a výskumnými ústavmi (13).

4.4.2

Vysoké školy atď. Výbor takisto víta, že finančné limity sa aj v prípade verejných inštitúcií, stredoškolských a vysokoškolských zariadení a výskumných organizácií majú pohybovať okolo 75 percent (takisto článok 33-1, druhá veta). Odporúča preto jasnejšie stanoviť štruktúru článku 33, aby sa mohlo lepšie rozlišovať medzi zmluvnými partnermi, ktorí sú zameraní na dosiahnutie zisku a tými, ktorí pracujú v záujme všeobecného blaha.

4.4.3

Priemerné sadzby na personálne náklady. So zreteľom na zjednodušenie vidí výbor výhodu v možnosti stanoviť priemerné sadzby na personálne náklady zo strany účastníkov (článok 31-3(a)).

4.4.4

Náklady na riadenie. Takisto víta, aby sa v zmysle požadovanej kontinuity zotrvalo pri doterajšej 100 percentnej náhrade nákladov na riadenie. Návrh na úplné zrušenie doterajšej hornej hranice 7 percent pre tento druh nákladov sa však ukazuje ako problematický v prípade, že sa nebudú môcť stanoviť iným spôsobom najprísnejšie meradlá na potrebné náklady na riadenie. Je pravda, že sa doterajšia 7 percentná hranica ukázala práve kvôli vysokým doterajším požadovaným nákladom na administráciu, koordináciu atď. ako príliš nízka, a preto by sa mala zdvihnúť. Na druhej strane sa však treba vyhnúť tomu, aby neobmedzená náhrada všetkých správnych nákladov neviedla k nežiadúcemu nárastu nákladov na riadenie, – namiesto toho, aby ich znížila.

4.5

Dodatočné náklady pri vysokých školách. Podľa návrhu Komisie by mala zaniknúť doteraz platná možnosť zarátať pri vysokých školách a podobných výskumných organizáciách 100 percent tzv. dodatočných alebo zvýšených nákladov (Additional Cost) (14). Aj keď na ich miesto nastúpili iné zúčtovacie modely, výbor považuje navrhnuté zrušenie za problematické. Tieto inštitúcie totiž spravidla nedisponujú vhodným analytickým účtovníctvom na určenie úplných nákladov (Full Cost) (15). Pri možných alternatívach „Flat-Rate“ však Komisia ešte nemôže posúdiť, či z nich nevyplynie značné zhoršenie situácie, keďže naplánované interné vykonávacie predpisy Komisie pre ne ešte neexistujú (pozri vyššie). V prípade, že tieto inštitúcie nedisponujú zúčtovaním úplných nákladov, výbor odporúča zachovať doterajšie predpisy 100 percentnej náhrady dodatočných nákladov, aspoň kým sa nezaistí, že iné spôsoby zúčtovania (16) nepovedú k zhoršeniu postavenia oproti doterajším predpisom.

4.6

Právna forma výskumných organizácií. Podľa výboru treba s výskumnými organizáciami, ktoré sú financované štátom, v každom smere zaobchádzať rovnako, nezávisle od ich právnej formy (a vo všetkých článkoch ako napr. článok 33-1článok 38-2). To napr. znamená, že aj všeobecne prospešné výskumné organizácie alebo výskumné centrá založené podľa občianskeho práva, ktoré sú financované štátom (17), sú rovnoprávne s organizáciami, ktoré sú založené podľa verejného práva. Voľba najvhodnejšej právnej formy pre výskumné ústavy však nakoniec záleží – z hľadiska členských štátov –od legislatívy členských štátov a v nijakom prípade by nemala viesť k diferenciáciám zo strany spoločnej podpory výskumu.

4.7

Duševné vlastníctvo. Pri navrhnutých predpisoch (článok 39 až 43) by sa malo zaistiť, aby práva na duševné vlastníctvo, ktoré sú založené na výsledkoch výskumu financovaných z daní EÚ, neprešli nekontrolovane na zahraničné firmy ležiace mimo Európy.

4.7.1

Software z „otvoreného zdroja“. Software, ktorý sa vyvinie v rámci spoločne podporovaných výskumných projektov, má vo všeobecnosti len vtedy šancu na šírenie a využívanie, a aj tým potenciál na komerčné verzie alebo služby, keď sa ponúkne ako „otvorený zdroj“. Na tento účel by sa mal pre konzorcium vytvoriť čo najväčší priestor pri podmienkach vydávania licencií.

4.8

Prístupové práva. Pri prístupových právach (článok 48 až 52) (18) k prioritným údajom (foreground) a/alebo k základným údajom (background) zmluvných partnerov nejde o prístupové práva ku všetkým údajom zmluvného partnera (napr. vysokej školy alebo výskumného centra), ale iba k tým údajom, ktoré spočívajú v prácach, resp. prípravných prácach organizácie (organizácií) podieľajúcich sa na spoločnom projekte (projektoch) alebo skupine (skupinách) a ktoré sú pre ostatných účastníkov potrebné, aby mohli svoju prácu vykonávať v rámci tejto nepriamej akcie. Výbor preto víta článok 48, ktorý umožňuje ozrejmiť túto skutočnosť pri každom projekte zvlášť a stanoviť prostredníctvom pozitívneho a/alebo negatívneho zoznamu  (19) medzi zmluvnými stranami. Prostredníctvom pozitívnych zoznamov sa dá vyhnúť zverejneniu existencie takých „backgrounds“, ktorých dôvernosť treba zabezpečiť. Aby sa začiatok projektu zbytočne nezdržiaval, bolo by potrebné povoliť pre tieto ustanovenia lehotu, napr. až 6 mesiacov po začatí projektu.

4.9

Bezplatné prístupové práva k prioritným údajom. Výbor má pochybnosti voči predpisom, ktoré bez výnimky pripúšťajú bezplatný prístup k prioritným údajom. Vo všeobecnosti odporúča poskytnúť partnerom projektu čo najviac priestoru na príslušnú najvhodnejšiu dohodu. Tak môže byť napr. zmysluplné priznať bezplatné prístupové práva aj vykonávateľom RTD.

4.9.1

Základné údaje na realizáciu akcie. Zásadne sa víta návrh vždy bezplatne zabezpečiť prístupové práva k základným údajom, pokiaľ sú potrebné na realizáciu nepriamej činnosti zo strany vykonávateľov RTD. Napriek tomu však môže výhradné nariadenie tohto druhu spôsobiť vykonávateľom v jednotlivých prípadoch ťažkosti. Výbor preto odporúča zmeniť poslednú vetu článku 50-2  (20).

4.9.2

Základné údaje na využívanie prioritných údajov. Návrh, aby sa vždy bezplatne poskytli prístupové práva zo strany vykonávateľov RTD k základným údajom, pokiaľ sú potrebné pre využívanie prioritných údajov, je však veľmi problematický. Základné údaje sa nadobudli pomocou vlastných prostriedkov vykonávateľov RTD alebo s pomocou prostriedkov bývalých darcov príspevku, resp. s verejnými prostriedkami konkrétneho členského štátu, a tým podliehajú s tým spojeným záväzkom a podmienkam (21). Ak by sa nariadenie, ktoré navrhla Komisia použilo, hrozilo by nebezpečenstvo, že sa práve obzvlášť výkonní vykonávatelia RTD, ako aj tí s vysokým potenciálom na know-how, nemohli alebo nechceli zúčastniť, čím by boli z účasti vylúčení. Výbor preto odporúča bez náhrady vyčiarknuť alebo zmeniť článok 51-5  (22).

4.9.3

Hraničný výskum. Aj keď v oblasti výskumu na hraniciach súčasného poznania pôjde prevažne o výskumné a vývojové práce v oblasti základného výskumu, výbor niekoľkokrát poukázal na to, že v mnohých prípadoch (23) hranice medzi základným výskumom a aplikáciou sú plynulé. Preto sa dajú očakávať tie isté, vyššie spomenuté negatívne následky. Tomu sa treba bezpodmienečne vyhnúť a preto na to treba brať v nariadeniach primeraný ohľad. Výbor preto odporúča článok 52-1 bez náhrady vyčiarknuť alebo adekvátne zmeniť (24).

4.9.4

Osobitné skupiny. V návrhu Komisie chýba definícia činností pre osobitné skupiny. Tieto vysvetlenia by sa však v žiadnom prípade nemali zmiešať s vysvetleniami v oblasti výskumu na hraniciach súčasného poznania alebo sa s nimi identifikovať.

4.10

Voľný výber nástrojov. Výbor opakuje svoje odporúčanie (25), aby neboli pre projekty od začiatku stanovené konkrétne nástroje, ale „že navrhovatelia musia prispôsobiť nástroje optimálnej štruktúre a veľkosti projektov podľa aktuálnej úlohy. Iba tak sa dá zabrániť tomu, že sa budú vytvárať projekty, ktorých veľkosť a štruktúra sa bude riadiť predpísanými nástrojmi a nie optimálnymi vedecko-technickými požiadavkami. Nástroje musia slúžiť pracovným podmienkam a stanoveným cieľom výskumu a vývoja a v žiadnom prípade nie naopak.“ Popritom by mali byť k dispozícii aj Specific Targeted Research Projects (STREPs), pretože sa obzvlášť hodia predovšetkým na účasť malých a stredných podnikov a menších výskumných skupín.

4.11

Zánik kolektívnej finančnej zodpovednosti. Výbor víta, že princíp kolektívnej finančnej zodpovednosti sa má zrušiť; pripomína, že už vo svojich príslušných odporúčaniach (26) k 6. rámcovému programu poukázal na problematiku kolektívnej finančnej zodpovednosti.

4.11.1

Rizikový fond. Výbor preto podporuje aj vytvorenie rizikového fondu na zabezpečenie prípadných nedoplatkov, do ktorého sa vloží (Článok 38-1) malé percento finančných príspevkov na nepriame akcie. Odporúča sa však, aby Komisia pri uverejnení oznámenia oznámila predpokladaný pevný percentuálny rozsah podľa odhadu rizika. Výbor tiež víta, že prípadné prebytky z plánovaného rezervného fondu sa znovu poskytnú rámcovému programu ako účelový príjem.

4.11.2

Oslobodenie. Výbor však odporúča oslobodiť všetky výskumné ústavy, ktoré sú financované štátom (27), (podľa článku 38-2), nezávisle od ich právnej formy.

4.11.3

Ukončenie projektu. Výbor zároveň poukazuje na (v článku 18-4) navrhnutú technickú kolektívnu finančnú zodpovednosť partnerov projektu. Podľa výboru musí aj konzorcium pripustiť rozhodnutie o možnom ukončení projektu v prípade, že pokračovanie projektu by z vedecko-technického dôvodu alebo pre náročné finančné náklady nebolo zmysluplné alebo splniteľné. Články 18-418-5 by sa preto mali modifikovať.

4.12

Programové výbory. Podľa návrhu Komisie majú byť programové výbory z dôvodu skrátenia postupov oslobodené od schvaľovania projektov navrhnutých na finančnú podporu. Podľa výboru by tomu tak malo byť iba v prípade, keď sa Komisia podrobí hlasovaniu znalcov pri výbere projektu. V opačnom prípade, tak ako pri schvaľovaní pracovných programov a prideľovaní rozpočtu, by mali kompetentné programové výbory naďalej udeliť svoj súhlas. Kompromisným riešením by bolo predložiť programovému výboru po ukončení hodnotenia „realizačný plán na uskutočnenie výberového konania“ („call implementation plan“), ktorý programový výbor prerokuje a formálne rozhodne. To by nemalo za následok nijaký časový prieťah, keďže programový výbor by už o jednotlivých projektoch nerozhodoval.

4.13

Dohoda o grante. Článok 19-8 sa vzťahuje na Chartu pre výskumníkov a kódex právania sa pri nábore výskumníkov. Výbor poukazuje na to, že táto charta je len odporúčaním a preto nesmie byť touto cestou záväzná. Taktiež pripomína, že mnohé elementy charty síce víta, no zároveň, zvlášť pre prílišnú reguláciu a niektoré nezrozumiteľné kritériá, odporučil jej prepracovanie (28).

4.14

Európska investičná banka. Výbor víta návrh (a k nemu navrhnuté regulácie) Európskej investičnej banky udeliť grant na krytie rizika spojeného s úvermi, ktoré slúžia výskumným cieľom siedmeho rámcového programu. Takéto pôžičky by sa mali použiť predovšetkým na demonštračné činnosti (napr. v oblasti výskumu energie alebo bezpečnosti).

V Bruseli 5. júla 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  KOM(2005) 119, konečné znenie.

(2)  KOM(2005) 439, 440, 441, 442, 443, 444, 445, konečné znenie.

(3)  Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006 a CESE 583/2006

(4)  Ú. v EÚ C 65, 17.3.2006.

(5)  V návrhu Komisie sa v článku 2.3 definuje pojem „výskumná organizácia“; na inom mieste sa synonymne používajú aj pojmy „výskumný ústav“, resp. „výskumné centrum“.

(6)  Ú. v. EÚ C 110, 30.4.2004.

Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005.

Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006.

(7)  Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005. Zabránenie prekrývaniu a duplicite.

(8)  Mimo rámca predloženého návrhu Komisie by bolo dokonca potrebné viac zjednotoť platobné procedúry všetkých spoločných podporných opatrení, vrátane programu pre konkurencieschopnosť a inováciu CIP alebo štrukturálneho fondu.

(9)  Pozri aj obe predchádzajúce poznámky pod čiarou.

(10)  Napríklad bod 9.8.4 v Ú. v. ES C 204, 18.7.2000.

(11)  Pozri poznámku pod čiarou č. 6

(12)  Ako aj pre verejné inštitúcie, stredoškolské a vysokoškolské zariadenia a výskumné centrá.

(13)  Výbor v tejto súvislosti poukazuje na svoje odporúčanie aby sa v patentovom práve znovu zaviedla ochranná lehota novinky (Angl: grace period), pričom by však nebolo potrebné spájať prednostné právo s vedeckou publikáciou. Pozri CESE 319/2004 bod 2.5 , Ú. v. EÚ C 110, 30.4.2004.

(14)  AC-model nákladov: úhrada oprávnených priamych pridaných nákladov zmluvných partnerov, vrátane paušálu na nepriame náklady podľa modelu pridaných nákladov (Additional Cost model, AC). V šiestom rámcovom programe (RP6) pre výskum a technický rozvoj zodpovedá tomuto paušálu 20 % všetkých priamych pridaných nákladov, po odpočítaní nákladov na subkontrakty.

(15)  FC-model plných nákladov: vyúčtovanie oprávnených priamych a nepriamych nákladov zmluvných partnerov podľa modelu plných nákladov (Full Cost model, FC); s výnimočným prípadom FCF-modelu: vyúčtovanie oprávnených priamych nákladov zmluvných partnerov, po odpočítaní paušálu na nepriame náklady, podľa modelu úplných nákladov s paušálom (Full Cost Flat rate model, FCF). Paušál predstavuje 20 % všetkých priamych nákladov, po odpočítaní nákladov na subkontrakty. Celkové náklady sa pri všetkých troch modeloch v FP6 (FC, FCF a AC) jednoducho vypočítajú ako súčet priamych nákladov a nepriamych nákladov.

(16)  Možná paušálna čiastka (paušálna sadzba) na krytie nepriamych nákladov (overhead) v článku 32 by sa mala v každom prípade stanoviť pri akciách RTD s najmenej 20 % oprávnených priamych nákladov po odpočítaní subkontraktov. Toto pravidlo platilo už v šiestom rámcovom programe pre výskum a technický rozvoj pre výpočet FCFa AC a malo by sa zachovať, aby sa spravodlivo posúdila kontinuita a predovšetkým aj rozdielne vyvinuté účtovné sústavy zúčastnených organizácií.

(17)  Napr. výskumné centrá v Nemecku ako Helmholtz-Gemeinschaft, inštitút Fraunhofer-Gesellschaft, Leibniz-Gemeinschaft alebo Max-Planck-Gesellschaft.V Holandsku napr. The Netherlands Organisation for Scientific Research (NWO) – Nederlandse Organisatie voor Wetenschappelijk Onderzoek (NWO)

(18)  Výbor poukazuje na to, že v nemeckej verzii návrhu Komisie v článkoch 50-151-1 sa oproti anglickej verzii nachádzajú chyby v preklade. Predložené stanovisko výboru sa zrejme vzťahuje na správnu anglickú verziu!

(19)  Pozitívny zoznam: Zoznam všetkých vedomostí alebo rozsah poznatkov, ktoré sa majú sprístupniť. Negatívny zoznam: Zoznam všetkých vedomostí alebo rozsah poznatkov, ktoré sa NEMAJÚ sprístupniť.

(20)  Možný návrh poslednej vety v článku 50-2 by znel: „However, RTD Performers shall grant access rights to background on a royalty-free basis, unless for justified exceptions otherwise agreed by all participants before their accession to the grant agreement“.

(21)  Napr. v Nemecku aj zákonu o vynálezoch zamestnancov.

(22)  Možný návrh by znel: „RTD-Performers shall grant access rights to background needed to use the foreground generated in the indirect action on a royalty-free basis unless otherwise agreed by all participants before their accession to the grant agreement“.

(23)  Napr. mikrobiológia, laser, IKT.

(24)  Článok 52-1 by preto mohol napr. znieť: „In the case of frontier research actions, access rights to foreground for the implementation of the project shall be granted royalty-free. Access rights to foreground for use shall be under fair and reasonable conditions or royalty-free as agreed by all participants before their accession to the grant agreement“.

(25)  Bod 3.4, Ú. v. EÚ C 157, 28. 6. 2005.

(26)  Ú. v. ES C 94, 18. 4. 2002.

(27)  Pozri vyššie: Zrovnoprávnenie všetkých verejne financovaných výskumných ústavov.

(28)  Ú. v. EÚ C 65,17.3.2006.


16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/41


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Rady (Euratom) ustanovujúceho pravidlá účasti podnikov, výskumných centier a vysokých škôl na akciách v rámci Siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a šírenia výsledkov výskumu (2007 – 2011)“

KOM(2006) 42, konečné znenie – 2006/0014 (CNS)

(2006/C 309/09)

Rada sa 8. marca 2006 rozhodla podľa článkov 7 a 10 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 31. mája 2006 Spravodajcom bol pán PEZZINI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 428. plenárnom zasadnutí 5. a 6. júla 2006 (schôdza z 5. júla 2006) 156 hlasmi za, 3 hlasmi proti, pričom sa 4 členovia hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV s potešením víta návrhy Komisie v súvislosti s novými pravidlami účasti podnikov, výskumných centier a vysokých škôl na uskutočňovaní Siedmeho rámcového programu pre výskum, rozvoj a vzdelávanie v oblasti jadrovej energie a šírenia výsledkov počas päťročného obdobia 2007 – 2011.

1.2

Zámerom týchto návrhov je zjednodušenie a racionalizácia postupov a metód konkrétnej realizácie Lisabonskej stratégie tak, ako bola nanovo definovaná na zasadnutiach Európskej rady v roku 2005 a v marci 2006, ako aj reagovanie na potreby jednotlivých aktérov v oblasti výskumu ako aj konečných užívateľov. Záverečné hodnotenie úspechu týchto opatrení je však možné až po stanovení zodpovedajúcich vykonávacích predpisov.

1.3

Až po kapitolu III vrátane sú návrhy Komisie takmer úplne zhodné s návrhmi predloženými k siedmemu rámcovému programu výskumu, vývoja a vzdelávania v nenukleárnej oblasti (1), iba majú iné číslovanie (2). Výbor preto odkazuje na príslušné svoje stanovisko a potvrdzuje a podčiarkuje svoje pripomienky v ňom obsiahnuté (3), ktoré po kapitolu III platia aj pre tento skúmaný návrh.

1.4

Výbor sa predovšetkým nazdáva, že európsky program v oblasti jadrovej syntézy treba pokladať za vzor skutočnej integrácie úsilia Spoločenstva a plnej koordinácie aktivít v rámci Európskej dohody o vývoji jadrovej syntézy (EFDA) a zmlúv o pridružení.

1.4.1

Tento program zohráva pre EÚ základnú rolu v oblasti výskumu energie jadrovej syntézy. Konkrétne sa prejavuje v stálej podpore zo strany Spoločenstva vo forme finančných prostriedkov a ľudského kapitálu a obohacuje sa o výraznú zložku trvalej ekologickej udržateľnosti vďaka aktivitám projektu ITER/DEMO (4).

1.5

Výbor je presvedčený, že jadrová energia (5), ktorá je zdrojom približne tretiny elektrickej energie vyrábanej v súčasnosti v Únii (6), prispieva k nezávislosti a zabezpečeniu zásobovania energiou (7) a trvalej udržateľnosti európskeho hospodárskeho rozvoja v súlade s požiadavkami Kjótskeho protokolu. To všetko však pod podmienkou, že sa budú uplatňovať čoraz lepšie, účinnejšie a bezpečnejšie normy pre spracovanie jadrového odpadu a že sa bude môcť rozvinúť európsky výskum a priemysel, ktorý bude konkurencieschopný v oblasti jadrovej technológie a služieb.

1.6

Výbor pokladá za primerané úrovne financovania zo strany Spoločenstva zamerané na aktivity v oblasti výskumu, vzdelávania a demonštračných činností, koordinácie a podpory, ako aj na vysoko špecializované siete špičkovej úrovne („siete excelencie“) a schému financovania stanovenú pre výskum v oblasti jadrovej syntézy.

1.6.1

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné podporovať výskum a uplatňovať čisté a bezpečné technológií podľa požiadaviek a špecifík jednotlivých štátov a zasadzuje sa za to, aby rešpektovali rozhodnutia jednotlivých členských štátov, ktoré nepovažujú jadrovú energiu za riešenie pri zabezpečovaní budúcich požiadaviek na eneergiu a túto skutočnosť zohľadňujú aj vo výskumných programoch.

1.7

EHSV zdôrazňuje úlohu akcií zameraných na odborné vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie výskumníkov a podčiarkuje, že tieto aktivity majú osobitný význam pre súkromný sektor, občiansku spoločnosť a občanov.

1.8

EHSV pokladá za nevyhnutné, aby sa pre účasť na Siedmom RP EURATOM a jeho osobitných programoch zabezpečil rámec pravidiel, ktorý by bol jednoduchý, čitateľný, zrozumiteľný, jasný a prehľadný, a ktorý by predovšetkým dokázal dať istoty potenciálnym účastníkom – najmä tým menším –, pokiaľ ide o kritériá upravujúce prístup k programu, hodnotenie a výber, ako aj koncipovanie zmlúv a riadenie projektov.

1.8.1

EHSV vyslovuje poľutovanie nad tým, že sa to nie vždy zohľadňuje v návrhu nariadenia a nazdáva sa, že účinnosť takýchto pravidiel musia po primeranom období overiť nezávislí odborníci a že príslušná správa sa musí predložiť Rade a výboru.

1.9

Výbor sa nazdáva, že šírenie a využívanie výsledkov výskumu je nevyhnutné pre dodržiavanie zásady „protihodnota za vynaložené prostriedky“ („value for money“), ktorú možno uplatniť na európskych daňových poplatníkov. V tejto súvislosti pripomína, že treba vždy nájsť správnu rovnováhu medzi ochranou záujmov Spoločenstva, citlivých otázok, a to aj v oblasti obrany členských štátov, práv duševného a priemyselného vlastníctva na jednej strane a na strane druhej rovnako významné riziká, ktoré by hrozili v prípade nedostatočného šírenia vedeckých a technických informácií v sektore.

1.9.1

Výbor pokladá za nevyhnutné posilniť IPR-HELPDESK, aby sa zaručila cielená a proaktívna podpora potenciálnych účastníkov dohôd o grante a nepriamych akcií na podporu odborného vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie výskumníkov, ako aj pri koncipovaní a uzatváraní dohôd o konzorziách.

2.   Zdôvodnenie

2.1

EHSV víta skutočnosť, že žiadosť o konzultáciu mu bola doručená urýchlene a dobre si uvedomuje svoje výlučné právomoci, pokiaľ ide o konzultácie v súvislosti so zmluvou o založení EURATOM. EHSV prisudzuje veľký význam týmto právomociam, keďže v očiach spoločnosti ide o výnimočne citlivú otázku jadrovej energie ako aj vzhľadom na potrebu primeranej informovanosti a konzultácie.

2.2

Atómová energia vskutku nastoľuje veľmi zložitú problematiku, pokiaľ ide o zaangažovanosť občanov, nezanedbateľné riziká a problémy spracovania odpadu, ktorý je s ňou spojený.

2.2.1

EHSV by uvítal zdôraznenie snahy o posilnenie modelov hodnotenia výkonov a bezpečnosti/spoľahlivosti v tomto sektore prostredníctvom vytvorenia stálych mechanizmov informovanosti, konzultácie a odbornej prípravy.

2.2.2

Ide o lepšie zorganizovanie procesu riadenia na stanovenie najvhodnejších strategických rozhodnutí a reagovanie na obavy občanov v súvislosti s atómovou energiou a jej dlhodobými následkami.

2.3

Výbor už mal príležitosť vyjadriť sa (8) o riešeniach Komisie navrhovaných vo veci zjednodušovania (9) administratívnych postupov a zodpovedajúceho odbremenenia v rámci návrhov rozhodnutí týkajúcich sa jednotlivo Siedmeho rámcového programu EÚ a Siedmeho rámcového programu EURATOM, prijatých 6. apríla 2005.

2.3.1

Komisia uviedla ako „kritické faktory úspešnosti“ desať základných opatrení, ktoré treba uplatniť na zjednodušenie postupov pre prístup k Siedmemu RP, účasť na ňom a jeho riadenie. Na túto tému EHSV skonštatoval, že „súčasná pracovná a nákladová náročnosť pri predkladaní žiadostí a v rámci schvaľovacích konaní je príliš vysoká a vytvára problémy užívateľom z oblasti vedy a priemyslu. Účasť na európskom výskumnom programe sa záujemcom musí vyplatiť“ (10) a kompenzovať riziká spojené s predložením podkladov záujemcu o účasť.

2.3.2

EHSV ďalej opätovne pripomenul, že je „dôležité výraznejšie zapájať MSP do výskumného a inovačného procesu“ a zdôraznil, že „pre šance takýchto MSP na úspech, ktoré boli založené práve na rozvíjanie a distribúciu nových produktov z oblasti špičkových technológií, je potrebné predovšetkým dostatočné vybavenie počiatočným kapitálom a rizikovým kapitálom (venture capital) ...“. „No aj v tomto prípade musia mať konania realizovateľný rozmer primeraný MSP.“ (11).

2.3.3

Body, ktoré uvádzajú orgány Komisie vo veci zjednodušovania administratívnych postupov, sa týkajú týchto aspektov:

zúžená paleta schém financovania, ktoré by zaručovali kontinuitu s nástrojmi Šiesteho RP a zabezpečili rozsiahlu pružnosť pri využívaní,

vysokokvalitné, úplné a včasné oznámenie obsahujúce jednotný a jednoznačný výklad cieľov a spôsobov uplatňovania tak v prípade Siedmeho RP ES, ako aj Siedmeho RP EURATOM,

racionalizácia údajov požadovaných od účastníkov zároveň s rozšírením spôsobu predkladania žiadostí v dvoch krokoch („2-steps“), okrem systematického využívania nástrojov informatického preposielania,

ochrana finančných záujmov EÚ bez nadmerného zaťažovania účastníkov tým, že sa automatická predbežná kontrola zníži na minimum a bude založená na jednotnom zozname vopred stanovených kritérií,

samostatnosť, pokiaľ ide o činnosť konzorcií, vďaka zmluvám zahŕňajúcim veľkú flexibilitu a rozšírenému využívaniu paušálnych preddavkov na základe vopred stanovených nákladov pripísateľných na ťarchu a nezávislého externého auditu,

rýchlejšie výberové konania, pričom by sa komitologický postup nahradil iným, jednoduchším postupom založeným na postupe pri poskytovaní informácií,

efektívnejšie využívanie rozpočtových zdrojov určených na V&R a užšia koordinácia s prostriedkami iných opatrení plánovaných v rámci lisabonskej stratégie, a zníženie nákladov na správu/riadenie projektov zo strany Spoločenstva plánovaných na aktivity v oblasti V&R,

rozšírené využívanie paušálneho financovania („flat-rate“) v rámci zjednodušeného rámca pravidiel financovania zo strany Spoločenstva,

odstránenie súčasných modelov správ o nákladoch projektu, ktoré sa ukázali byť príliš zložité, a zároveň stanovenie jasných definícií uplatniteľných nákladov,

2.4

definovanie podielu príspevku Spoločenstva na jednotlivé druhy aktivít (výskum, rozvoj, demonštračné činnosti, vzdelávanie a odborná príprava, šírenie a využívanie výsledkov, odovzdávanie poznatkov...) viazaného priamo na jednotlivé aktivity, s maximálnymi prahovými hodnotami pre každý druh aktivity vzťahujúcimi sa na konzorcium, a nie na jednotlivých účastníkov osobitne. Predmetné nariadenie ďalej obsahuje rôzne zmeny a doplnenia v porovnaní s predchádzajúcim nariadením (12), a to konkrétne v súvislosti s týmito aspektmi: cieľ návrhu, definície, dôverný charakter, vyhodnotenie, výber a prideľovanie návrhov, druhy grantov, uhrádzanie oprávnených nákladov, limitácia finančného príspevku Spoločenstva, riziká konzorcia, šírenie a využívanie a prístupové práva, osobitné pravidlá, európska dohoda o vývoji jadrovej syntézy, dohoda o mobilite pracovníkov.

2.4.1

Výbor v súvislosti s tými časťami predmetného návrhu, ktoré sú spoločné s podobným návrhom na tému Siedmeho rámcového programu ES (návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá účasti podnikov, výskumných centier a vysokých škôl na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a šírenia výsledkov výskumu (2007-2013) (13), odkazuje na svoje v súčasnosti pripravované stanovisko (14) na túto tému.

2.5

Výbor súhlasí s limitmi stanovenými pre výšku financovania jadrového výskumu a odborného vzdelávania, Víta najmä možnosť v prípade MSP, verejných inštitúcií, školských zariadení, univerzít a výskumných organizácií (15), dosiahnuť zvýšenie maximálnej výšky finančného príspevku z 50 % na 75 %. Zároveň ho teší skutočnosť, že finančný príspevok Spoločenstva na koordinačné a podporné činnosti a činnosti zamerané na odborné vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie výskumníkov môže dosiahnuť až 100 % celkových oprávnených nákladov.

2.5.1

Výbor preto odporúča, aby sa v tabuľke priloženej k návrhu zhrnuli jednotlivé typológie činností a príslušný stanovený podiel maximálnej povolenej výšky príspevku, ako aj prípadné možnosti kumulovania s inými druhmi finančnej pomoci zo strany Spoločenstva (štrukturálne fondy, atď.), predovšetkým v prípade výskumných infraštruktúr.

3.   Všeobecné pripomienky týkajúce sa pravidiel účasti na Siedmom RP EURATOM

3.1

EHSV pokladá za nevyhnutné, aby sa pre účasť na Siedmom RP EURATOM a jeho osobitných programoch zabezpečil rámec pravidiel, ktorý by bol jednoduchý, čitateľný, zrozumiteľný, jasný a prehľadný a existoval vo všetkých jazykoch Spoločenstva. Tento rámec by predovšetkým mal dať istoty potenciálnym účastníkom – najmä tým menším –, pokiaľ ide o zásady a kritériá upravujúce dostupnosť, podmienky účasti, predkladanie a hodnotenie návrhov projektov, typológie zmlúv a zmluvné záväzky, miery a systémy rozdeľovania finančných príspevkov zo strany Spoločenstva, ochranu práv duševného a priemyselného vlastníctva, využívanie a šírenie vedomostí, odhliadnuc od osobitných pravidiel pre tematickú oblasť týkajúcu sa energie jadrovej syntézy.

3.1.1

Výbor predovšetkým odporúča, aby sa do textu znova výslovne uviedli kritériá výberu a prideľovania pre nepriame opatrenia podľa článku 14 s výnimkou prípadných špecifických kritérií. Týmito všeobecnými kritériami sú:

vedecká a technologická kvalita a inovačný stupeň,

schopnosť úspešne uskutočňovať nepriame opatrenia a účinne využívať zdroje a právomoci,

závažnosť pre ciele konkrétneho programu a pracovného programu,

doplnkový prínos v dôsledku podpory Spoločenstvom, vrátane nevyhnutných zmobilizovaných zdrojov a ich príspevku k politike Spoločenstva,

akosť plánu využívania alebo šírenia znalostí, potenciálne účinky na inováciu a kompetencia v spravovaní duševného vlastníctva,

dodržiavanie etických zásad a rovnoprávnosť žien a mužov.

3.2

Výbor už vyjadril svoj postoj, pokiaľ ide o všeobecné témy súvisiace so zjednodušovaním a racionalizáciou rámcových programov v oblasti jadrového výskumu Spoločenstva, vo svojich stanoviskách na tému Siedmeho RP EURATOM a jeho dvoch osobitných programov týkajúcich sa jednotlivo jadrovej energie, s osobitným odkazom na výskum v oblasti jadrovej syntézy a výskumné činnosti spoločného výskumného centra v oblasti jadrovej energetiky. Rovnako prebiehajú práce na stanovisku výboru na tému pravidiel účasti týkajúce sa siedmeho rámcového programu pre nejadrový výskum (16).

3.3

Pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa programu EURATOM, výbor trvá obzvlášť na potrebe radikálnejšieho zjednodušenia formalít spojených s podávaním podkladov.

3.3.1

Oceňuje preto skutočnosť, že zásada solidárnej zodpovednosti, ktorú stanovoval 6 RP EURATOM a ktorá mohla byť vážnou prekážkou účasti subjektov malých a stredných rozmerov (podniky, univerzity...), bola odstránená z predkladaného návrhu a nahradená sumou vo výške približne 1 % príspevku Spoločenstva  (17),, ktorú ešte treba stanoviť a ktorá tvorí záruku na krytie nepokrytých rizík konzorcií (článok 37). V sektore EURATOM môže byť výrazná časť výskumných aktivít zverená aj subjektom malých a stredných rozmerov, pre ktoré by takýto predpis mohol predstavovať vážnu prekážku účasti.

3.4

EHSV vyslovuje výhrady voči množstvu možných výnimiek z pravidiel účasti obsiahnutých vo vyše 50 navrhovaných článkoch, ako aj voči rozsiahlym možnostiam uplatňovania rôznych kritérií a predpisov, ktoré by boli stanovené v ročných pracovných programoch, v osobitných programoch a vo výzvach na predkladanie návrhov. Tieto výnimky sa týkajú najmä nasledujúcich oblastí: počet účastníkov a dodatočné podmienky prístupu (článok 11), zásady pre vyhodnotenie, výber a prideľovanie (článok 14 ods. 1), výnimky zo zverejňovania výziev na verejnú súťaž (článok 13), hodnotiace kritériá s možnosťou stanoviť dodatočné osobitné kritériá (článok 14 ods. 2), finančný príspevok Spoločenstva pre „siete excelencie“ (článok 34 ods. 1 a 3).

3.4.1

Pokiaľ ide o vysoko špecializované siete špičkovej úrovne, tzv. siete excelencie, Výbor vyjadruje svoju obavu, že sa príspevok stanoví paušálne, čo by sa mohlo prejaviť ako fiktívne a vzdialené realite. Škodilo by to vývoju sietí excelencie, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie konkrétnych cieľov programu.

3.5

Výbor zdôrazňuje, že potrebná pružnosť riadenia a stanovovania potrieb jednotlivých akcií by nemala byť na úkor zrozumiteľnosti, istoty a transparentnosti nárokovaných požiadaviek na účasť, vopred stanovených kritérií pre vyhodnotenie a výber, ako aj jednoznačného rámca pre navrhované financovanie a spolufinancovanie.

3.6

Výbor sa nazdáva, že v prípadoch, keď zmluva o grante obsahuje možnosť účasti výskumného konzorcia na verejnej súťaži na zabezpečenie realizácie určitých prác alebo na rozšírenie istých aktivít, musia byť tieto verejné súťaže organizované podľa predpisov stanovených Komisiou, aby sa zaručila maximálna transparentnosť a otvorený prístup k informáciám.

3.7

EHSV vyzdvihuje význam ustanovení o monitorovaní a kontrole programov a nepriamych aktivít v oblasti výskumu, demonštračných činností, koordinácie a vzdelávania v oblasti jadrovej energie. Ďalej navrhuje pre tieto úlohy a pre riadenie verejných súťaží, hodnotenie, výber a sledovanie zmlúv, ako aj pre vykonávanie auditu projektov schválených na financovanie stanoviť maximálnu hranicu výdavkov, ktorá nesmie celkovo presahovať sumu vyjadriteľnú v hodnotách medzi 7 % a 10 % celkových prostriedkov Spoločenstva v rámci Siedmeho RP EURATOM. To všetko s cieľom ponechať čo najviac prostriedkov na primárne aktivity v rámci ozajstného výskumu, demonštračných činností a vzdelávania a na dosahovanie konkrétnych výsledkov a ich aplikácií využiteľných na trhu, t. j. konečného cieľa rámcového programu Spoločenstva v oblasti výskumu.

3.7.1

V tejto súvislosti EHSV odporúča, aby zbieranie, ukladanie a spravovanie údajov z tohto monitorovania prebiehalo v rámci databázy integrovanej do IDABC (18).

3.8

Výbor sa kladne stavia k vyjadreniam Komisie v súvislosti s druhmi grantov navrhovanými ako náhrada oprávnených nákladov: jednorazové sumy a paušálne financovanie, navrhuje však vyjasniť najvhodnejšiu metodológiu aj vzhľadom na zjednodušenie oprávnených nákladov a priložiť k návrhu nariadenia prehľad viacerých vzorových možností, aby sa tak prípadným užívateľom uľahčilo jeho porozumenie.

3.9

Pokiaľ ide o rozličné druhy finančného príspevku Spoločenstva podľa článkov 32 a 34, výbor odporúča zhrnúť ich v jednej tabuľke spolu s príslušným podielom maximálnej povolenej výšky ako aj – predovšetkým v prípade výskumných infraštruktúr – prípadnými možnosťami kumulovania s inými druhmi finančnej pomoci ako napríklad zo štrukturálnych a kohéznych fondov, zo strany Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu, nezabúdajúc na ustanovenia iniciatívy JEREMIE (19),, ktorá by mala subjektom menších rozmerov uľahčiť účasť na Siedmom RP EURATOM.

3.10

Čo sa týka pravidiel šírenia, využívania a prístupových práv k poznatkom, výbor pokladá za nevyhnutné posilniť IPR-HELPDESK odhliadnuc od rozlišovania medzi základnými informáciami a nadobudnutými informáciami a výnimiek vo vojenskej oblasti a oblasti bezpečnosti, s cieľom zabezpečiť presnú a proaktívnu asistenciu potenciálnym účastníkom dohôd o grante (pozri článok 18 ods. 5 a 6, ako aj články 19 a 21) v prípade nepriamych akcií na podporu odborného vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie výskumníkov ako aj pri koncipovaní a uzatváraní dohôd o konzorziách, ktoré stanovujú dodatočné pravidlá (článok 23) týkajúce sa šírenia a využívania výsledkov a práv duševného vlastníctva.

3.11

Nakoniec pokiaľ ide o tematickú oblasť „výskum energie jadrovej syntézy“, výbor vo veľkej miere zdôraznil v oboch spomínaných stanoviskách význam výskumu v oblasti kontrolovanej termojadrovej syntézy, projeku ITER v rámci prípravného programu DEMO ako aj štúdie koncepcií uzáveru (20).

3.11.1

EHSV pokladá za správne, že ročná základná sadzba pre finančný príspevok Spoločenstva navrhnutá pre spomínanú oblasť nemôže prekročiť 20 % počas celého trvania siedmeho rámcového programu EURATOM. Výbor v tom vidí potrebný podnet na to, aby k dobre koordinovanému programu Spoločenstva (viď bod 1.4) prispeli podstatnou mierou členské štáty a aby sa zabezpečil nepostrádateľný základ, zakotvenie a podiel na spoločných zámeroch ITER a DEMO. Na začiatok je síce tento podiel pravdepodobne postačujúci, je však otázne či bude dostatočný aj počas celého trvania programu a či dokáže byť podnetom na prijateľný nevyhnutný finančný príspevok členských štátov. Výbor preto odporúča, aby sa tento podiel s ohľadom na budúcnosť zvýšil na 25 %, čo zodpovedá iba polovici resp. tretine (s ohľadom na článok 32 ods. 1) toho, čím by inak muselo finančne prispieť Spoločenstvo. Výbor okrem toho považuje za vhodné, aby sa tieto horné hranice pravidelne uplatňovali.

3.11.2

Pokiaľ ide o hornú hranicu financovania vo výške 40 % pre výdavky osobitných projektov spolupráce v rámci zmlúv o pridružení s prioritnou podporou činností pre ITER/DEMO a akcií v rámci dohody o mobilite pracovníkov, EHSV sa pýta, či je tento podiel dlhodobo dostatočný na to, aby zaručil želaný príspevok členských štátov k financovaniu plánovaných projektov alebo činností. Výbor poukazuje na článok 52, odsek 2.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Výbor si kladie otázku, prečo bolo v pododdieli 1 „Výzvy na predkladanie návrhov“ zrušené ustanovenie týkajúce sa možnosti, aby týmto výzvam predchádzali výzvy na prejavenie záujmu s cieľom umožniť stanovenie a presné zhodnotenie cieľov a potreby akcie a zároveň odstrániť zbytočné administratívne náklady, či už na vypracovanie žiadostí, ktoré vôbec nie je možné zohľadniť, alebo na výber a hodnotenie takých žiadostí Komisiou a príslušnými nezávislými znalcami.

4.2

Výzvy na prejavenie záujmu mohlo sprevádzať organizovanie „Proposers Information Days“( dni informovania navrhovateľov) zamerané na presvedčenie potenciálnych užívateľov z vedeckých a priemyselných kruhov, aby sa zúčastnili na stanovovaní aktivít v rámci politiky Spoločenstva v oblasti jadrového výskumu.

4.3

EHSV upozorňuje na riziká, ktoré by mohli vzniknúť v prípade nedostatočného šírenia vedeckých a technických informácií v tomto sektore. I keď uznáva, že je potrebné vysloviť isté výhrady v tejto súvislosti, nemyslí si, že sa treba uzatvárať. To by sa mohlo konkrétne prejaviť pri koncipovaní veľmi presného odborného protokolu pre obsah a spôsob šírenia informácií, ktorý by zohľadňoval požiadavky bezpečnosti a spoľahlivosti, pri súčasnom zachovaní maximálnej transparentnosti.

4.4

Podľa EHSV by bolo dôležité zabezpečiť širokú informovanosť a publicitu pravidlám upravujúcim na jednej strane kontrolu požadovaných náležitostí a na strane druhej, právne postavenie účastníkov. Rovnako by sa mali vytvoriť jasné a zrozumiteľné pravidlá pre všetkých aktérov výskumu týkajúce sa zjednodušených postupov stanovených pre dvojstupňové predkladanie návrhov, a kritériá a požiadavky oboch stupňov hodnotenia.

4.4.1

Uvedené pravidlá by boli dostupné nielen pre hodnotiacich expertov, ale aj pre navrhovateľov, podľa jednotných a jednoznačných kritérií a zváženia.

4.5

EHSV chce okrem toho vyzdvihnúť potrebu organizovania – a to nielen pre výskumníkov, ale aj pre predstaviteľov občianskej spoločnosti a všetkých občanov – aktivít v oblasti vzdelávania a informovanosti o bezpečnosti/spoľahlivosti jadrovej energie, ako aj posilnenia nástrojov a postupov na rozvoj spoľahlivých a nenapadnuteľných modelov hodnotenia spoľahlivosti a bezpečnosti jadrovej energie.

4.6

Pokiaľ ide o využívanie výsledkov výskumu, ich šírenie a ochranu práv duševného a priemyselného vlastníctva, výbor sa nazdáva, že by bolo potrebné, aby sa okrem ustanovení a garancií obsiahnutých v návrhu nariadenia, dohodách o grantoch, dohodách o konzorciách, článku 24 a ďalších ustanoveniach zmluvy o založení EURATOM  (21) , dohodách o pridružení, Európskej dohode o vývoji jadrovej syntéz, spoločnom podniku ITER a príslušných medzinárodných dohodách, ako aj multilaterálnych dohodách ako dohoda o mobilite pracovníkov naplánovalo čo najrozsiahlejšie rozšírenie obnovenej „Príručka pre navrhovateľa IPR-EURATOM“, ktorá by pre potenciálnych účastníkov na aktivitách v oblasti výskumu, demonštračných činností, vzdelávania a rozvoja prehľadným a zrozumiteľným spôsobom zhŕňala nástrahy a možnosti siedmeho rámcového programu EURATOM.

V Bruseli 5. júla 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  KOM(2005) 705, konečné znenie.

(2)  Je však aj niekoľko výnimiek, napríklad ustanovenia o priekopníckom výskume.

(3)  Napríklad pripomienky k právnej forme výskumných organizácií, k právam prístupu k informáciám, k právu na duševné vlastníctvo, k náhrade nákladov, k formám financovania, k zjednodušeniu poskytovania pomoci, k všeobecným princípom Európskej charty výskumných pracovníkov a k právnemu postaveniu výskumných ústavov.

(4)  Porovnaj aj bod 3.11.

(5)  Pozri stanovisko CESE 317/2004, spravodajca Cambus – Ú. v. EÚ C 110, 30.4.2004.

(6)  Energia vyrobená v EÚ-25 v roku 2004: jadrová energia 31,2 %, zemný plyn 24,3 %, ropa 17,1 %, kamenné uhlie 13,1 %, lignit 10,2 %, primárna energia 4,1 %. Spotrebovaná energia v tom istom období: ropa 39,2 %, zemný plyn 25,4 %, jadrová energia 14,8 %, kamenné uhlie 13,7 %, lignit 4,9 %, primárna energia 2,0 % (Eurostat, Energia, 5/2006).

(7)  V roku 2004 hrubý objem dovozu – podiel energetickej závislosti – v EÚ-25 predstavoval 53,8 %, z čoho ropa a ropné produkty 33,2 %. Energetická závislosť štyroch najväčších štátov EÚ: IT 87,7 %, DE 64,6 %, FR 54,3 %, UK 5,2 %. Jediným štátom EÚ, ktorý nie je energeticky závislý, je Dánsko, ktoré má aktíva vo výške 53,5 %. (Eurostat, Energia, 5/2006).

(8)  Pozri stanovisko CESE 1484/2005, spravodajca Wolf – Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006.

(9)  KOM(2005) 119, konečné znenie – SEK(2005) 430/431, 6. apríla 2005.

(10)  Pozri CESE 1484/2005, bod 1.11.

(11)  Pozri stanovisko CESE 1484/2005, bod 1.12 a 4.15.2.

(12)  Nariadenie Rady Euratom 2322/2002

(13)  KOM(2005) 705, konečné znenie, 23.12.2005.

(14)  Pozri R/CESE 557/2006 (INT/309), spravodajca: pán Wolf.

(15)  Pozri CESE 557/2006, bod 4.6 (INT/309) – spravodajca pán Wolf

(16)  Pozri poznámku pod čiarou 9.

(17)  Pozri CESE 557/2006 bod 4.11.2 (INT/309).

(18)  Pozri stanovisko CESE 1610/2003 z 10.12.2003 k IDABC (Interoperable Delivery of European eGovernment Services to Public Administrations, Businesses and Citizens).

(19)  Pozri stanovisko CESE 46/2006, spravodajca: pán Pezzini

(20)  CESE 1484/2005, spravodajca: pán Wolf, bod 6.1 a nasledujúce.

(21)  Pozri poznámku po čiarou 10.


16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/46


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Rady, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 4056/86, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania článkov 85 a 86 na námornú dopravu a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1/2003 tak, aby do jeho pôsobnosti bola zahrnutá kabotáž a medzinárodné trampové služby“

KOM(2005) 651, konečné znenie/2 -2005/0264 (CNS)

(2006/C 309/10)

Rada Európskej únie sa 10. februára 2006 podľa článku 83 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k horeuvedenej téme.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 30. mája 2006. Spravodajkyňou bola Dr. Bredima-Savopoulou.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 428. plenárnom zasadnutí 5. a 6. júla 2006 (schôdza z 5. júla 2006) 156 hlasmi za, 1 hlasmi proti, pričom 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Čo sa týka odvetvia trampových služieb a kabotáže, EHSV podporuje výnimku z procesných pravidiel hospodárskej súťaže nariadenia č. 1/2003 (1). Výbor tiež oceňuje prebiehajúce diskusie medzi Komisiou a predstaviteľmi lodného priemyslu o uplatnení článkov 81 a 82 na trampovú dopravu. Vzhľadom na to, že v odvetví trampových služieb neexistujú sťažnosti a právne precedensy, bude potrebných viac informácií o jeho pôsobení a dohodách. EHSV preto víta iniciatívu Komisie začať výskum ekonomických a právnych vlastností odvetvia trampových služieb. S cieľom zachovať právnu istotu, EHSV žiada Komisiu, aby poskytla usmernenia (pred pridaním výnimky do nariadenia 1/2003) týkajúce sa samohodnotenia kompatibility rôznych foriem dohôd o spolupráci v odvetví trampových služieb s právnymi predpismi EÚ o hospodárskej súťaži.

1.2

Čo sa týka lodnej dopravy, EHSV berie na vedomie návrh Komisie vyňať skupinovú výnimku pre združenia lodných dopravcov z pravidiel hospodárskej súťaže v rámci Zmluvy o ES na základe skutočnosti, že štyri kumulatívne podmienky z článku 81 ods. 3 Zmluvy o ES sa už neplnia. Komisia zastáva názor, že toto zrušenie bude mať za následok zníženie dopravných nákladov, zatiaľ čo sa udrží spoľahlivosť služieb na všetkých námorných trasách a podporí konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. EHSV sa zdrží vyjadrenia, až kým sa nepreukáže, či bude mať navrhnuté zrušenie trvalo udržateľný účinok.

1.3

EHSV odporúča Komisii, aby pri rušení skupinovej výnimky pre združenia lodných dopravcov zohľadnila aj aspekt bezpečnosti (zánik kvalitnej lodnej dopravy v európskych vodách) – okrem čisto konkurenčných faktorov.

1.4

EHSV odporúča Komisii, aby pri rušení skupinovej výnimky pre združenia lodných dopravcov zohľadnila aj aspekt ľudských zdrojov (dopad na zamestnanosť európskych námorníkov) – okrem čisto konkurenčných faktorov.

1.5

EHSV berie na vedomie zámer Komisie vypracovať vhodné usmernenia o hospodárskej súťaži v odvetví námornej dopravy s cieľom prispieť k hladkému prechodu do režimu neobmedzenej hospodárskej súťaže. Zámerom Komisie je zverejniť tieto usmernenia do konca roka 2007. Ešte predtým Komisia ako dočasný krok v procese prípravy týchto usmernení zverejní v septembri 2006 elaborát venovaný problematike lodnej dopravy. EHSV žiada Komisiu, aby navrhla usmernenia v úzkej spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami a náležite informovala príslušné inštitúcie EÚ.

1.6

Návrh Komisie je výsledkom procesu preskúmania, ktorý začal v roku 2003 a zapojil všetky príslušné inštitúcie EÚ a zainteresované strany. Komisia si tiež objednala u nezávislých konzultantov tri výskumné práce. Zaoberali sa otázkami, ktoré sa vynorili po zrušení režimu skupinovej výnimky a ich zistenia sú zverejnené na internetovej stránke GR pre hospodársku súťaž.

1.7

EHSV tiež vzal na vedomie skutočnosť, že návrh Komisie zrušiť skupinovú výnimku pre združenia námorných dopravcov je založený na článku 83 Zmluvy o ES (pravidlá hospodárskej súťaže), zatiaľ čo právnym základom nariadenia č. 4056/86 bol článok 83 (pravidlá hospodárskej súťaže) spolu s článkom 80 ods. 2 (dopravná politika) Zmluvy o ES. EHSV by ocenil viac informácií od právneho oddelenia Európskeho parlamentu o tom, či dopravné podmienky dopĺňajú podmienky hospodárskej súťaže a či si toto oddelenie zachováva rovnaký postoj voči dvojitému právnemu základu, ako to vyjadrilo vo svojom predchádzajúcom stanovisku (2).

1.8

EHSV v snahe predísť v budúcnosti možným právnym konfliktom, ktoré by boli následkom právnych nástrojov inej jurisdikcie, nalieha na Komisiu, aby do usmernení začlenila ustanovenie pre riešenie takýchto problémov. Takéto ustanovenie týkajúce sa konzultácií zníži nesúlad na minimum a povedie k medzinárodne vzájomne akceptovateľným riešeniam.

1.9

EHSV berie na vedomie, že Komisia si uvedomuje rôzne spôsoby uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže v rôznych jurisdikciách na svete a je si vedomá existujúcich rozdielov. Komisia tiež uznáva zvyšujúci sa význam medzinárodnej spolupráce medzi orgánmi, ktoré presadzujú pravidlá hospodárskej súťaže.

1.10

EHSV víta skutočnosť, že Komisia podporuje duálnu politiku rozvoja posilnenej dvojstrannej spolupráce s hlavnými obchodnými partnermi EÚ a skúma možné spôsoby rozšírenia mnohostrannej spolupráce v oblasti hospodárskej súťaže. EHSV preto podporuje Komisiu úsilí zabezpečiť, aby takáto spolupráca a dialóg pomohli určiť možné problémy vyplývajúce zo zrušenia nariadenia č. 4056/86 v EÚ a konštruktívne vyriešiť problémy s ohľadom na charakteristické vlastnosti iného právneho systému. Dôslednosť riadenia lodnej dopravy medzi jednotlivými krajinami je pre medzinárodný obchod naozaj dôležitá.

1.11

EHSV žiada Komisiu, aby pri navrhovaní usmernení pre hospodársku súťaž v odvetví námornej dopravy vzala do úvahy výsledok dialógu a spolupráce so svojimi hlavnými obchodnými partnermi.

1.12

EHSV uznáva, že odôvodnenie návrhu Komisie sa zmieňuje o nasledujúcich prvkoch a trvá na tom, aby boli zohľadnené pri navrhovaní usmernení pre hospodársku súťaž v odvetví námornej dopravy.

Je všeobecne známe, že služby námornej dopravy sú pre rozvoj hospodárstva EÚ kľúčové, námorná doprava tvorí 90 % zahraničného obchodu a 43 % vnútorného obchodu v rámci EÚ.

Od prijatia nariadenia č. 4056/86 pretrvávajúci trend využívania kontajnerov od základu zmenil lodnú dopravu. Tento trend viedol k rastúcemu počtu a narastajúcej veľkosti kontajnerových plavidiel typu FC („fully-cellular“) a k rastu významu sietí svetových trás. To prispelo k popularite nových operatívnych dohôd a k znižovaniu významu združení lodných dopravcov.

Systém združení, ktorý funguje už 150 rokov, ešte stále podlieha mnohostranným a dvojstranným dohodám, v ktorých sú zmluvnými stranami členské štáty EÚ a Spoločenstvo. EHSV berie na vedomie názor Komisie, že v dôsledku týchto dohôd by malo byť zrušenie nasledujúcich ustanovení nariadenia č. 4056/86 (t.j. článku 1 ods. 3 body b) a c), články 3 a 8 a 26) odložené o dva roky, aby bolo možné zrušiť alebo zrevidovať tieto zmluvy s tretími krajinami.

1.13

EHSV si myslí, že Komisia by pri rušení nariadenia č. 4056/86 mala tiež vziať do úvahy záujmy malých a stredných podnikov. Malé a stredné podniky tvoria základ hospodárstva EÚ a zohrávajú významnú úlohu v kontexte Lisabonskej stratégie. Trhy by mali ostať otvorené súčasnej a potenciálnej hospodárskej súťaži, nevylučujúc malých a stredných lodných dopravcov.

1.14

EHSV trvá na tom, že hoci zlučovanie môže mať pozitívny vplyv na priemysel EÚ (zvýšenie výkonnosti, úspory z rozsahu, zníženie nákladov), je potrebné zabrániť tomu, aby zlučovanie – ktoré môže nasledovať po zrušení nariadenia č. 4056/86 – malo za následok zníženie počtu subjektov na príslušných trhoch, t.j. menšiu hospodársku súťaž.

1.15

V novom režime EHSV vyzýva obe zainteresované strany na európskej úrovni – zasielateľov aj dopravcov – aby sa zapojili do diskusie o otázkach vzájomného záujmu a významu.

2.   Úvod

2.1   Súčasné trendy a právne predpisy

2.1.1

Služby námornej dopravy sú pre rozvoj hospodárstva EÚ kľúčové, námorná doprava tvorí 90 % zahraničného obchodu a 43 % vnútorného trhu v rámci EÚ. Námorná doprava je už od staroveku medzinárodnou a globalizovanou činnosťou. V podstate je poskytovaná na základe dvoch typov služieb: lodná doprava a trampové služby, ktoré premávajú ako autobusy a taxíky na mori. Flotila EÚ tvorí 25 % svetovej flotily a majitelia lodí z EÚ kontrolujú viac ako 40 % svetovej flotily. Ďalších 40 % svetovej flotily patrí krajinám Tichomorskej oblasti. Lodná doprava EÚ a jej zákazníci (prenajímatelia lodí/zasielatelia) pracujú vo vysoko konkurenčnom prostredí na zámorských a európskych trhoch.

2.1.2

Nariadenie č. 4056/86 stanovuje podrobné pravidlá uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže (články 81 a 82 Zmluvy o ES) na služby námornej dopravy do a z prístavov Spoločenstva. Služby trampových lodí boli však z pôsobnosti nariadenia č. 4056/86 vylúčené. Pôvodne toto nariadenie plnilo dve úlohy. Obsahovalo procesné ustanovenia, ktoré sa týkali presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže Európskeho spoločenstva v odvetví námornej dopravy. Táto úloha sa stala zbytočnou od 1. mája 2004, keď sa námorná doprava stala predmetom úpravy všeobecných predpisov o presadzovaní pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré sú obsiahnuté v nariadení Rady (ES) č. 1/2003. Nariadenie č. 1/2003 sa však nevzťahuje na medzinárodné služby trampových lodí a kabotáž. Po druhé, toto nariadenie obsahuje niektoré osobitné hmotnoprávne ustanovenia o hospodárskej súťaži v odvetví námornej dopravy a najmä skupinovú výnimku pre združenia lodných dopravcov, ktorá im za určitých podmienok umožňuje stanovovať ceny a regulovať kapacity.

2.2   Lodná doprava

2.2.1

Trh lodnej dopravy sa od prijatia nariadenia č. 4056/86 značne zmenil. Pretrvávajúci trend využívania kontajnerov viedol ako reakcia na zmeny v systémoch svetového obchodu k rastúcemu počtu a narastajúcej veľkosti kontajnerových plavidiel a k rastu významu sietí svetových trás. To prispelo k popularite nových operatívnych dohôd, k znižovaniu významu združení lodných dopravcov a k značne rastúcemu počtu silných vonkajších subjektov. V ostatných častiach sveta, ako napríklad v Spojených štátoch, prijatie zákona o reforme oceánskej lodnej dopravy (OSRA – Ocean Shipping Reform Act) v roku 1999 zmenilo pravidlá pre združenia operujúce na námorných trasách v rámci Spojených štátov, čo umožnilo uzatváranie dôverných zmlúv o poskytovaní služieb. V súčasnosti svetoví lodní dopravcovia pôsobia najmä v námornom obchode na trasách medzi Východom a Západom, ako aj medzi Severom a Juhom, zatiaľ čo malí a strední dopravcovia pôsobia hlavne v obchode medzi Severom a Juhom a v doprave na krátke vzdialenosti v rámci Európy.

2.2.2

Kódex správania pre združenia lodných dopravcov Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) bol pôvodne navrhnutý, aby upravoval systém združení lodných dopravcov v námornom obchode medzi rozvinutými a rozvíjajúcimi sa krajinami (3). Trinásť členských štátov EÚ a Nórsko kódex správania ratifikovalo, schválilo alebo k nemu pristúpilo, Malta ho podpísala, ale neratifikovala. Odvoláva sa naň (4) viacero dohôd EÚ s tretími krajinami ako aj acquis communautaire (nariadenia č. 954/79, 4055/86, 4056/86, 4058/86). Napriek svojej teoretickej nadbytočnosti v oblasti diaľkovej námornej dopravy, z právneho pohľadu kódex UNCTAD stále existuje.

2.2.3

Užívatelia prepravy (zasielatelia a špeditéri) sústavne spochybňovali systém združení s tým, že tento podľa nich nezabezpečuje adekvátne, efektívne a spoľahlivé služby, ktoré by im vzhľadom na ich potreby vyhovovali. Konkrétne ESC (5) je toho názoru, že odstránenie skupinovej výnimky pre združenia lodných dopravcov umožní zlepšenie partnerstva medzi zákazníkmi a prevádzkovateľmi dopravy s dôrazom na logistické riešenia, ktoré pomôžu zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov EÚ na medzinárodnej úrovni. Zákazníci by potom mali prospech z mierneho zníženia cien, keďže sa znížili sadzby stanovené pre výrobky prichádzajúce do EÚ. Na druhej strane, majitelia lodí sú toho názoru, že združenia lodných dopravcov prispeli k stabilite poskytovaných služieb a že systém združení im umožnil – na celosvetovej aj regionálnej úrovni – vyrovnať sa s výkyvmi (či už sezónnymi alebo geografickými, alebo spôsobenými klimatickými podmienkami) na väčšine trás. Svetoví dopravcovia (členovia ELAA (6)) a ESC sa medzitým zapojili do dialógu s Komisiou s cieľom pomáhať jej pri vytváraní alternatívneho systému kompatibilného s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ.

2.2.4

V roku 2003 Komisia začala proces preskúmania nariadenia č. 4056/86. Jeho cieľom je zistiť, či je možné spoľahlivé pravidelné námorné služby dosiahnuť pomocou menej obmedzujúcich prostriedkov než horizontálnym stanovovaním cien a regulovaním kapacít. S týmto zámerom zverejnila Komisia v marci 2003 konzultačný dokument a v decembri 2003 usporiadala verejné vypočutie s príslušnými zainteresovanými stranami. Komisia ďalej v júni 2004 vydala diskusný dokument a v októbri 2004 bielu knihu, po ktorej nasledovali rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami. Európsky parlament (7) a EHSV (8) predložili svoje stanoviská k bielej knihe 1. decembra 2005 a 16. decembra 2004 a oba orgány sa vyjadrili, že preskúmanie považujú za lepšie riešenie ako zrušenie. Komisia nakoniec v decembri 2005 predložila návrh nariadenia rušiaceho nariadenie č. 4056/86.

2.3   Odvetvie trampových služieb

2.3.1

Hoci takmer 80 % celkovej námornej dopravy suchých a kvapalných hromadných komodít prebieha celosvetovo prostredníctvom nepravidelnej – trampovej – námornej prepravy, toto rozsiahle odvetvie je z väčšej časti nepreskúmané. Základnými vlastnosťami trampovej dopravy sú: konkurenčný trh vo svetovom meradle, ktorý má blízko k dokonalému vzoru hospodárskej súťaže, nestály a nepredvídateľný dopyt, mnoho malých spoločností, svetoví obchodní partneri, jednoduchý vstup a odchod, vysoká efektívnosť nákladov, reakcie na zmeny v potrebách trhov a zasielateľov. Odvetvie trampových služieb je do značnej miery členené a vo všeobecnosti tento trh funguje k spokojnosti prenajímateľov lodí/lodných zasielateľov bez toho, aby predstavoval podstatný problém vo vzťahu k pravidlám hospodárskej súťaže, či už medzinárodnej alebo v kontexte EÚ. V tomto odvetví nie sú žiadne sťažnosti, čo len dokazuje jeho vysoko konkurenčné a uspokojujúce vlastnosti. Navyše nariadenie č. 4056/86 stanovilo, že služby nepravidelnej lodnej prepravy (tramp) sú činnosti, na ktoré sa nariadenie nevzťahuje. Články 81. a 82 Zmluvy o ES sa priamo vzťahujú na toto odvetvie. Medzinárodné služby trampových lodí (a kabotáž) navyše nespadajú do pôsobnosti nariadenia č. 1/2003 (procesné pravidlá hospodárskej súťaže).

2.4   Návrh Komisie

2.4.1

Z pohľadu zmien štruktúry trhu a priemyslu, ku ktorým došlo od roku 1986, Európska Komisia prišla k záveru, že štyri kumulatívne podmienky, ako ich stanovuje čl. 81 ods. 3 Zmluvy o ES, na udelenie skupinovej výnimky združeniam lodných dopravcov sa už neplnia. Z tohto dôvodu Komisia navrhla zrušiť nariadenie č. 4056/86 v celom rozsahu a najmä v ňom obsiahnutú skupinovú výnimku pre združenia lodných dopravcov (články 3 až 8, 13 a 26). Takisto sa v súlade s celkovou politikou ES zameranou na redukciu a zjednodušenie právneho rámca Spoločenstva rušia aj niektoré už zbytočné ustanovenia (články 2 a 9). Komisia zastáva názor, že toto zrušenie bude mať za následok zníženie dopravných nákladov, zatiaľ čo sa udrží spoľahlivosť služieb na všetkých námorných trasách a podporí konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

2.4.2

Skôr ako Komisia zruší skupinovú výnimku pre združenia námorných dopravcov, zamýšľa vypracovať usmernenia o hospodárskej súťaži v odvetví námornej dopravy s cieľom prispieť k hladkému prechodu do režimu neobmedzenej hospodárskej súťaže. Zámerom Komisie je zverejniť tieto usmernenia do konca roka 2007. Ešte predtým Komisia ako dočasný krok v procese prípravy týchto usmernení zverejní v septembri 2006 elaborát venovaný problematike lodnej dopravy.

2.4.3

Návrh Komisie o zrušení nariadenia č. 4056/86 obsahuje aj návrh pozmeniť nariadenie č. 1/2003 s cieľom zaradiť medzinárodné služby trampových lodí a kabotáž do pôsobnosti tohto nariadenia.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

EHSV sa nazdáva, že táto problematika si zasluhuje vyvážený prístup, ktorý berie do úvahy nasledujúce faktory: prínos hospodárskej súťaže ku konkurencieschopnosti priemyslu EÚ, meniace sa pravidlá svetového trhu a jeho vplyv na poskytovanie dopravných služieb, dôsledky medzinárodnej dopravy na hlavných obchodných partnerov EÚ ako aj na rozvíjajúce sa krajiny, názory svetových lodných zasielateľov a dopravcov, ale aj názory malých a stredných dopravcov a zasielateľov.

3.2   Odvetvie trampových služieb a kabotáže

3.2.1

Odvetvie trampových služieb pôsobí na svetovom trhu za podmienok dokonalej hospodárskej súťaže. Túto jedinečnú vlastnosť daného odvetvia, ktorú uznali odborníci z praxe aj akademici, potvrdila aj EÚ v nariadení č. 4056/86. EHSV chápe potrebu riadiť toto odvetvie na základe procesných pravidiel hospodárskej súťaže stanovených nariadením č. 1/2003, a preto schvaľuje navrhnutý prístup. EHSV víta iniciatívu Komisie začať výskum ekonomických a právnych vlastností odvetvia trampových služieb. S cieľom zachovať právnu istotu, EHSV žiada Komisiu, aby poskytla usmernenia (pred pridaním výnimky do nariadenia č. 1/2003) týkajúce sa samohodnotenia kompatibility rôznych foriem dohôd o spolupráci v odvetví trampových služieb s právnymi predpismi EÚ o hospodárskej súťaži. V odvetví trampových služieb nie sú žiadne sťažnosti ani právne precedensy, čo dokazuje jeho fungovanie za podmienok dokonalej hospodárskej súťaže. Aby bolo možné poskytnúť právny štandard pre samohodnotenie v tomto odvetví podľa pravidiel hospodárskej súťaže ES, bude potrebných viac informácií o jeho pôsobení a dohodách. EHSV tiež oceňuje prebiehajúce diskusie medzi Komisiou a zástupcami lodného priemyslu o uplatnení článkov 81 a 82 na trampovú dopravu.

3.2.2

V súvislosti s námornou kabotážou EHSV súhlasí s navrhnutým postupom, aby kabotáž patrila pod procesné postupy stanovené nariadením č. 1/2003. Veľká väčšina dohôd v tomto odvetví by neovplyvnila obchod vo vnútri EÚ, ani nevytvorila žiadne obmedzenia hospodárskej súťaže.

3.2.3

V tejto súvislosti EHSV súhlasí s prístupom Komisie k budúcemu spravovaniu odvetví trampových služieb a kabotáže.

3.3   Lodná doprava

3.3.1

Čo sa týka lodnej dopravy, EHSV berie na vedomie návrh Komisie vyňať skupinovú výnimku pre združenia lodných dopravcov z pravidiel hospodárskej súťaže v rámci Zmluvy o ES na základe skutočnosti, že štyri kumulatívne podmienky z článku 81 ods. 3 Zmluvy o ES sa už neplnia. Komisia zastáva názor, že toto zrušenie bude mať za následok zníženie dopravných nákladov, zatiaľ čo sa udrží spoľahlivosť služieb na všetkých námorných trasách a podporí konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. EHSV sa zdrží vyjadrenia, až kým sa nepreukáže, či bude mať navrhnuté zrušenie trvalo udržateľný účinok.

3.3.2

EHSV berie na vedomie zámer Komisie vypracovať vhodné usmernenia o hospodárskej súťaži v odvetví námornej dopravy s cieľom prispieť k hladkému prechodu do režimu neobmedzenej hospodárskej súťaže. EHSV žiada Komisiu, aby navrhla usmernenia v úzkej spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami a náležite informovala príslušné inštitúcie EÚ.

3.3.3

Návrh Komisie je výsledkom procesu preskúmania, ktorý začal v roku 2003 a zapojil všetky príslušné inštitúcie EÚ a zainteresované strany. Komisia si tiež objednala u nezávislých konzultantov tri výskumné práce. Zaoberali sa otázkami, ktoré sa vynorili po zrušení režimu skupinovej výnimky a ich zistenia sú zverejnené na internetovej stránke GR COMP.

3.3.4

EHSV tiež vzal na vedomie skutočnosť, že návrh Komisie zrušiť skupinovú výnimku pre združenia námorných dopravcov je založený na článku 83 Zmluvy o ES (pravidlá hospodárskej súťaže), zatiaľ čo právnym základom nariadenia č. 4056/86 bol článok 83 (pravidlá hospodárskej súťaže) spolu s článkom 80 ods. 2 (dopravná politika) Zmluvy o ES.

3.3.5

EHSV berie na vedomie, že Komisia si uvedomuje rôzne spôsoby uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže v rôznych jurisdikciách na svete a je si vedomá existujúcich rozdielov. Komisia tiež uznáva zvyšujúci sa význam medzinárodnej spolupráce medzi orgánmi, ktoré presadzujú pravidlá hospodárskej súťaže.

3.3.6

EHSV víta skutočnosť, že Komisia podporuje duálnu politiku rozvoja posilnenej dvojstrannej spolupráce s hlavnými obchodnými partnermi EÚ a skúma možné spôsoby rozšírenia mnohostrannej spolupráce v oblasti hospodárskej súťaže. EHSV preto podporuje úsilie Komisie zabezpečiť, aby takáto spolupráca/dialóg pomohli určiť možné problémy vyplývajúce zo zrušenia nariadenia č. 4056/86 v EÚ a konštruktívne vyriešiť problémy s ohľadom na charakteristické vlastnosti iného právneho systému/jurisdikcie. Dôslednosť riadenia lodnej dopravy medzi jednotlivými krajinami je pre medzinárodný obchod naozaj dôležitá.

3.3.7

EHSV žiada Komisiu, aby pri navrhovaní usmernení pre hospodársku súťaž v odvetví námornej dopravy vzala do úvahy výsledok dialógu/spolupráce so svojimi hlavnými obchodnými partnermi.

3.3.8

EHSV uznáva, že odôvodnenie návrhu Komisie sa zmieňuje o nasledujúcich prvkoch a trvá na tom, aby boli zohľadnené pri navrhovaní usmernení pre hospodársku súťaž v odvetví námornej dopravy.

Je všeobecne známe, že služby námornej dopravy sú pre rozvoj hospodárstva EÚ kľúčové, námorná doprava tvorí 90 % zahraničného obchodu a 43 % vnútorného trhu v rámci EÚ.

Od prijatia nariadenia č. 4056/86 pretrvávajúci trend využívania kontajnerov od základu zmenil lodnú dopravu. Tento trend viedol k rastúcemu počtu a narastajúcej veľkosti kontajnerových plavidiel typu FC („fully-cellular“) a k rastu významu sietí svetových trás. To prispelo k popularite nových operatívnych dohôd, k znižovaniu významu združení lodných dopravcov.

Systém združení, ktorý funguje už 150 rokov, ešte stále podlieha mnohostranným a dvojstranným dohodám, v ktorých sú zmluvnými stranami členské štáty EÚ a /alebo Spoločenstvo. EHSV berie na vedomie názor Komisie, že v dôsledku týchto dohôd by malo byť zrušenie nasledujúcich ustanovení nariadenia č. 4056/86 (t.j. článku 1 ods. 3, body b) a c), články 3 a 8 a 26) odložené o dva roky, aby bolo možné zrušiť alebo zrevidovať tieto zmluvy s tretími krajinami.

3.3.9

EHSV odporúča Komisii, aby pri rušení skupinovej výnimky pre združenia lodných dopravcov zohľadnila aj aspekt ľudských zdrojov (dopad na zamestnanosť európskych námorníkov) – okrem čisto konkurenčných faktorov. EHSV ďalej žiada Komisiu, aby zhodnotila rozsah tohto dopadu, najmä prostredníctvom konzultácií s Výborom pre sociálny dialóg v odvetví námornej dopravy.

3.3.10

EHSV odporúča Komisii, aby pri rušení skupinovej výnimky pre združenia lodných dopravcov zohľadnila aj aspekt bezpečnosti (zánik kvalitnej lodnej dopravy v európskych vodách) – okrem čisto konkurenčných faktorov.

3.3.11

EHSV si myslí, že Komisia by pri rušení nariadenia č. 4056/86 mala tiež vziať do úvahy záujmy malých a stredných podnikov. Malé a stredné podniky tvoria základ hospodárstva EÚ a zohrávajú významnú úlohu v kontexte Lisabonskej stratégie. Trhy by mali ostať otvorené súčasnej a potenciálnej hospodárskej súťaži, nevylučujúc malých a stredných lodných dopravcov a zasielateľov.

3.3.12

EHSV trvá na tom, že hoci zlučovanie môže mať pozitívny vplyv na priemysel EÚ (zvýšenie výkonnosti, úspory z rozsahu, zníženie nákladov), je potrebné zabrániť tomu, aby zlučovanie – ktoré môže nasledovať po zrušení nariadenia č. 4056/86 – malo za následok zníženie počtu subjektov na príslušných trhoch, t.j. menšiu hospodársku súťaž.

3.3.13

V novom režime EHSV vyzýva obe zainteresované strany na európskej úrovni – zasielateľov aj dopravcov, aby sa zapojili do diskusie o otázkach vzájomného záujmu a významu.

4.   Špecifické pripomienky

4.1   Právny základ:

4.1.1

EHSV berie na vedomie, že nariadenie č. 4056/86 má dvojitý právny základ (článok 80 ods. 2 a články 81, 82, 83, ktoré sa vzťahujú na dopravné politiky a hospodársku súťaž), zatiaľ čo návrh si zachováva len jeden (čl. 81-82). EHSV sa tiež nazdáva, že právne oddelenie Rady podporuje jeden právny základ. EHSV by ocenil viac informácií od právneho oddelenia Európskeho parlamentu o tom, či dopravné podmienky dopĺňajú podmienky hospodárskej súťaže a či si toto oddelenie zachováva rovnaký postoj voči dvojitému právnemu základu, ako ho vyjadrilo vo svojom predchádzajúcom stanovisku (december 2005).

4.2   Konflikt právnych predpisov

4.2.1

Komisia navrhuje zrušiť článok 9 nariadenia č.4056/86, pretože neverí, že zrušenie skupinovej výnimky pre združenia lodných dopravcov by spôsobilo riziko možného konfliktu medzinárodného práva. Podľa úvah Komisie by takýto právny konflikt mohol vzniknúť, ak jedna jurisdikcia zakáže niečo, čo si iná jurisdikcia vyžaduje. Komisii nie je známe, že by nejaká jurisdikcia prevádzkovateľom lodnej dopravy ukladala takúto povinnosť.

4.2.2

EHSV v snahe predísť v budúcnosti možným právnym konfliktom, ktoré by boli následkom právnych nástrojov inej jurisdikcie, nalieha na Komisiu, aby do usmernení začlenila ustanovenie pre riešenie takýchto problémov. Takéto ustanovenie týkajúce sa konzultácií zníži nesúlad na minimum a povedie k medzinárodne vzájomne akceptovateľným riešeniam.

V Bruseli, 5. júla 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1). Stanovisko EHSV: Ú. v. ES C 155, 2001, s. 73.

(2)  A6-0314/2005 z 1.12.2005.

(3)  Viac informácií o Kódexe správania UNCTAD a nariadení č. 954/79 sa nachádza v stanovisku EHSV, Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005, s. 130

(4)  Pozri dokument o Stave mnohostranných zmlúv, ktorý vydal sekretariát UNCTAD,

http://www.unctad.org/en/docs/tbinf192.en.pdf (str. 4)

(5)  ESC= European Shippers' Council (Rada európskych lodných dopravcov)

(6)  ELAA = European Liner Affairs Association (Európske združenie pre záležitosti spoločností lodnej dopravy)

(7)  A6-0314/2005 z 1.12.2005.

(8)  Stanovisko EHSV: Ú. v. EÚ C 157, 2001, s. 130


16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/51


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Bezpečnosť leteckej dopravy“

(2006/C 309/11)

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 19. januára 2006 rozhodol podľa článku 29(2) svojho vnútorného poriadku vypracovať stanovisko na tému: „Bezpečnosť leteckej dopravy“

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť, poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 30. mája 2006. Spravodajcom bol pán McDonogh.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 428. plenárnom zasadnutí 5. a 6. júla 2006 (schôdza z 5. júla 2006) 155 hlasmi za, 2 hlasmi proti, pričom 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Odporúčania

1.1

Posádky lietadiel by mali získať osvedčenie alebo licenciu kompetentného orgánu, aby bola zaistená ich odborná spôsobilosť na vykonávanie príslušných funkcií (bezpečnosť, bezpečnostná ochrana, zdravotnícke aspekty, styk s cestujúcimi atď.), ako aj technická spôsobilosť pre jednotlivé typy lietadiel, na ktorých majú lietať.

1.2

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) musí dôkladne zvážiť, či umožní dodávateľom vybavenia schvaľovať návrhy súčastí nezávisle, bez účasti buď Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva alebo výrobcov lietadiel.

1.3

Mimoeurópske letecké dopravné spoločnosti musia byť uznané agentúrou EASA ešte predtým, než získajú povolenie na let do vzdušného priestoru EÚ alebo na prelet nad týmto priestorom.

1.4

Musí existovať jediný orgán určujúci pravidlá, a to agentúra EASA, čo by v budúcnosti umožnilo harmonizáciu letiskových predpisov a v maximálnej možnej miere zabránilo deformácii hospodárskej súťaže medzi európskymi a mimoeurópskymi letiskami. Malo by sa upevniť postavenie agentúry EASA a rozšíriť rozsah jej právomocí v rozsahu, akým disponuje Európska komisia civilného letectva (ECAC).

1.5

Agentúra EASA by mala zvážiť najlepší spôsob ochrany bezpečnosti a integrity komunikácie, dátových spojení a palubných leteckých elektronických systémov, napríklad elektronických kufríkov posádky, pred prienikom hackerov.

1.6

Agentúra EASA musí zabezpečiť reguláciu budúceho rozvoja lietadiel, napríklad ľahkých obchodných prúdových lietadiel, aby zaistila, že majitelia a letci získajú povolenie na let až na základe dostatočného počtu nalietaných hodín. Letová hladina pre ľahké obchodné lietadlá by mala byť stanovená na minimálne 25 000 stôp (asi 7 500 m) a tieto lietadlá by mali spĺňať údržbové a prevádzkové normy platné pre väčšie komerčné prúdové lietadlá.

1.7

Agentúra EASA musí mať k dispozícii všetky potrebné protokoly ešte predtým, než zváži vydanie povolenia na lety bezpilotných lietadiel mimo vyhradeného vzdušného priestoru.

1.8

Obsluhujúci palubný personál a posádka by sa mali podrobovať náhodným testom požívania drog a alkoholu.

1.9

Agentúra EASA by tiež mala zaistiť, aby miestne riadiace orgány boli náležite kvalifikované na plnenie zverených úloh, mali dostatok zamestnancov a financií.

1.10

Agentúra EASA by mala vypracovať podrobnú vedeckú štúdiu o účinkoch únavy, stresu a hlbokej žilovej trombózy na palubný personál a posádku.

1.11

Malo by prebehnúť prepracovanie zásad a postupov vydávania pilotných preukazov pre civilné letectvo a osvedčení pre lietadlá všeobecného letectva.

1.12

Agentúra EASA by mala zaistiť, aby sa začali vydávať európske pilotné preukazy pre civilné letectvo s doložkami a údajmi týkajúcimi sa lietania na príslušných schválených lietadlách.

1.13

Pri vydávaní zákazu využitia európskeho vzdušného priestoru jednotlivými leteckými dopravnými spoločnosťami musí hľadisko bezpečnosti posádky, cestujúcich a obyvateľov žijúcich v oblastiach nad leteckými koridormi prevážiť politické ohľady.

2.   Úvod

2.1

V spolupráci s členskými štátmi a ich odborníkmi bola vydaná tzv. „čierna listina“ 96 leteckých dopravných spoločností. Pre 93 z nich bol vydaný úplný zákaz lietania a pre tri určité prevádzkové obmedzenia. Francúzsko zvažuje okrem toho zavedenie nového systému bezpečnostnej klasifikácie, ktorá by sa mohla používať v reklame.

2.2

Na Európu je vyvíjaný nátlak, aby zlepšila svoju legislatívu v oblasti bezpečnosti leteckej dopravy, už od začiatku roku 2004, keď havaroval letecký špeciál spoločnosti Flash Airlines v Červenom mori, pričom prišlo o život 148 osôb, väčšinou francúzskych turistov Toto nešťastie poukázalo na nedostatočnú koordináciu medzi vládami v oblasti vzájomného poskytovania bezpečnostných informácií, pretože pri ňom vyšlo najavo, že spoločnosti Flash Airlines bol švajčiarskymi orgánmi civilného letectva vydaný zákaz lietania.

2.3

Aby „čierna listina“ dosiahla požadovaný účinok, je v prvom rade nutné zaistiť konzistentnosť a harmonizáciu prevádzkových noriem lietadiel v jednotlivých členských štátoch. Členské štáty musia predchádzať situáciám, keď sa jeden štát z hospodárskych a sociálnych dôvodov rozhodne, že pôsobenie leteckej spoločnosti uvedenej v zozname na jeho letiskách je „okrajovo prijateľné“, zatiaľ čo ostatné členské štáty by úroveň tejto leteckej spoločnosti pokladali za neprijateľnú.

2.4

Brusel bol požiadaný o intervenciu v niektorých sporoch, predovšetkým v prípade roztrpčenej reakcie Turecka na rozhodnutie niektorých európskych vlád, na čele s Holandskom, z bezpečnostných dôvodov dočasne odňať pristávacie práva nízkonákladovej tureckej leteckej spoločnosti Onur Air. Samostatne je vyvíjaný tlak na Grécko, aby pokročilo v pátraní po príčinách havárie lietadla Helios Airways letiaceho z mesta Larnaca na Cyprus.

2.5

V centre záujmu stoja otázky všeobecných noriem údržby, školenia posádok, letových hodín a odpočinku, šetrenia paliva a záväzkov znižovania hlučnosti, ako aj problémy riadenia letovej prevádzky.

2.6

Kvôli zvýšenej konkurencii v leteckej doprave a neistému finančnému postaveniu mnohých leteckých spoločností rastie tlak na posádky lietadiel, aby odleteli i v podmienkach, v ktorých by za normálnych okolností nevyleteli, a na lietadlách, ktoré nie sú na let dôkladne pripravené. Tlak na posádku, aby odletela, sa neustále zvyšuje, pretože letecké spoločnosti musia podľa predpisov EÚ buď zabezpečiť cestujúcim nocľah alebo ich odškodniť za meškanie. Všetky uvedené skutočnosti nepriaznivo ovplyvňujú bezpečnosť. Existuje ešte jeden problém: veľa národných organizácií riadenia letovej prevádzky prižmuruje oči nad nedodržiavaním mnohých predpisov v prípade národných (domácich) leteckých spoločností.

2.7

Napriek vydaniu zákazu letov z bezpečnostných dôvodov pre istú leteckú spoločnosť vo viacerých európskych krajinách táto spoločnosti naďalej lieta do Paríža a Bruselu. Švajčiarsko síce zakázalo 23 lietadlám prelet cez svoj vzdušný priestor, ale kvôli tradícii prísneho dodržiavania dôverného charakteru obchodných informácií zostávajú utajené názvy, ba dokonca počet týchto spoločností.

3.   Vplyv únavy na bezpečnosť letu

3.1

Únava už zapríčinila viacero leteckých nehôd a predstavuje problém, ktorému musia neustále čeliť posádky lietadiel všetkých veľkostí. Ako však pilot lietadla rozozná, že je príliš unavený a nemal by nastúpiť na let? Akú úlohu hrá pri odhalení únavy a reakcií na ňu cyklus spánku, dehydratácia, výživa a choroba?

3.2

Piloti prechádzajúci rôznymi časovými pásmami sú odsúdení na to, že budú trpieť únavou a zhoršením úsudku. Predpokladá sa, že počas dlhých letov budú môcť odpočívať, na to však potrebujú vhodné zázemie, vrátane plochých lôžok apod.

3.3

Existuje množstvo dôkazov potvrdzujúcich vplyv únavy na bezpečnosť. Federálny úrad USA na vyšetrovanie leteckých nehôd v nedávnej správe o vyšetrovaní príčin leteckého nešťastia z 19. októbra 2004 v Kirksville v štáte Missouri uviedol „vzhľadom na nedostatok nočného spánku pri zohľadnení jeho optimálnej dĺžky, skorý ranný nástup do služby, dĺžku služby, počet letových úsekov, náročné podmienky – ručne pilotované postupy pre prístrojové priblíženie v podmienkach nízkej hladiny oblačnosti a zhoršenej viditeľnosti – počas dlhých služieb, je pravdepodobné, že únava sa podpísala na zhoršenej výkonnosti a rozhodovacej schopnosti pilotov.“

3.4

Bez ohľadu na to, či toto hodnotenie zodpovedá skutočnosti alebo nie, žiadny pilot s minimálnou praxou nepoprie, že príležitostne nemusel bojovať so záchvatom únavy alebo že únava určitým spôsobom neovplyvnila jeho výkon. Mimoriadne dôležitá je kvalita spánku počas oddychu.

3.5

Rovnako dôležitú úlohu zohráva výživa a životospráva. Napríklad každý pilot, od začínajúceho pilota, ktorý sa učí riadiť lietadlo, až po kapitána pred odchodom na zaslúžený odpočinok, potvrdí, že najobľúbenejším nápojom pilotov je káva. Hoci káva pôsobí povzbudivo a dočasne zvyšuje bdelosť, v konečnom dôsledku prehĺbi únavu. Okrem toho má diuretické účinky, spôsobuje, že telo odsáva viac tekutín, čím vyvolá dehydratáciu a tá môže následne spôsobiť únavu.

3.6

Veľký problém dopravných letov s takmer úplne automatickým riadením lietadla predstavuje nuda. Aby sa posádka udržala čulá, niektoré letecké spoločnosti (konkrétne pri transsibírskych letoch) vyžadujú, aby bol automatický pilot každú hodinu nastavený odznova.

3.7

Mnohé letecké nešťastia zapríčinia chyby pilotov a závažnou príčinou týchto chýb je únava.

3.8

Plánuje sa, že agentúra EASA prevezme vydávanie pilotných preukazov a nahradí tak Združené letecké úrady (JAA). Táto zmena sa však pravdepodobne nedotkne pilotných preukazov vydávaných Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (ICAO) v USA, ktoré vlastnia i piloti lietajúci v Európe.

4.   Palubný personál

4.1

Všetky opatrenia týkajúce sa skvalitnenia odpočinku posádky by mali platiť – v primeranej miere – aj pre palubný personál, ktorý si musí zachovať bdelosť, aby dokázal zabrániť prípadnému ohrozeniu bezpečnosti alebo ochrany, a tiež v núdzových situáciách.

4.2

Palubný personál musí absolvovať vhodnú prípravu zameranú na oživovanie, dokonale ovládať svoj materinský jazyk, ďalej musí ovládať angličtinu aspoň na úrovni 4 podľa hodnotenia Medzinárodnej organizácie civilného letectva, musí byť schopný udržať komunikáciu s cestujúcimi v núdzových situáciách.

5.   Riadenie letovej prevádzky

5.1

EHSV už vyjadril svoje stanovisko k otázke riadenia letovej prevádzky a s ňou súvisiacich problémov (1). Ak bude zavedený navrhovaný systém SESAR, bezpečnosť prevádzky sa zvýši. Systému SESAR sa týka iný dokument prijatý EHSV (2), to však nič nemení na skutočnosti, že Európa potrebuje jednotný systém riadenia leteckej dopravy, ktorý prekročí hranice všetkých krajín a v rámci ktorého bude Európska organizácia pre bezpečnosť leteckej prevádzky (Eurocontrol) uznaná ako „federálny riadiaci orgán“ podobný Federálnemu úradu pre letectvo (FAA) v USA. Je vítané uzavretie prvého kontraktu v rámci programu Európskej organizácie pre bezpečnosť leteckej prevádzky TMA2010+.

5.2

V záujme bezpečnosti je nutné prijatie jednotných noriem a zavedenie integrovaných systémov v celej Európe.

5.3

Je tiež žiadúce zaviesť primeranú certifikáciu personálu v oblasti bezpečnostných elektronických zariadení v leteckej doprave.

6.   Technický stav lietadiel

6.1

Zdá sa, že niektoré členské štáty len s ťažkosťami upravujú svoje vnútroštátne pravidlá tak, aby boli v súlade s európskymi normami časť 66 (European Part 66). Jednotlivé členské štáty vydávajú osvedčenia o technickom stave na základe požiadaviek Združených leteckých úradov (JAA), ktoré boli začlenené do legislatív jednotlivých štátov, aby získali oporu v zákone. V rámci systému EASA sa však pravidlá vydávania technických osvedčení podriaďujú právnym predpisom Európskej únie. Ich zavedenie bude pravdepodobne zdĺhavé a bude zrejme predmetom odvolacieho konania.

6.2

V roku 2005 všetkých 25 členských štátov EÚ využilo možnosť výnimky, na základe čoho bol dátum splnenia európskych právnych predpisov, časť 66, určený na september 2005. Je nutné nástojiť na tom, aby lehoty, ktoré Európska agentúra pre bezpečnosť letectva stanovila ako termíny splnenia bezpečnostných pravidiel, boli dodržané, alebo aspoň dospieť k dohode so všetkými zúčastnenými stranami, aby sa nemuseli posúvať stanovené termíny či prechodné obdobia.

6.3

EHSV kladie otázku, či existuje ustanovenie, podľa ktorého by agentúra EASA podľa potreby sledovala externé zabezpečenie (outsourcing) údržby nízkonákladovými leteckými spoločnosťami v zariadeniach na údržbu v tretích krajinách.

6.4

Vykonanie kontroly na zemi vyžaduje dostatočný čas, a to najmä pri vypravovaní lietadla. Priemerný čas 25 minút na krátku prehliadku rozhodne nie je možné vo všetkých prípadoch považovať za dostatočný.

6.5

Rovnako je potrebné pridelenie adekvátnych zdrojov a kvalifikovaných zamestnancov, ktorí pri vykonávaní údržby používajú len certifikované náhradné dielce.

6.6

Národné organizácie riadenia letovej prevádzky by mali vykonávať náhodné kontroly a audity a skúmať dodržiavanie noriem.

7.   Letecké spoločnosti

7.1

Letecké spoločnosti, ktorým má byť udelené povolenie na podnikanie, musia byť finančne stabilné a dostatočne finančne zaistené; štáty by tiež mali pravidelne sledovať amortizáciu dlhov, aby sa uistili, že spoločnosti sa nesnažia dosiahnuť menšie úspory na rôznych miestach.

7.2

Letecké spoločnosti musia mať prax a musia byť riadené kompetentnými vedúcimi pracovníkmi.

8.   Kompetencie Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva

8.1

Aktuálnym zámerom Európskej komisie je rozšíriť kompetencie agentúry EASA v oblasti riadenia (vrátane bezpečnosti a vzájomnej spolupráce) letísk, riadenia letovej prevádzky a služieb leteckej navigácie.

8.2

Podporujeme agentúru EASA v takej forme, ako bola ustanovená smernicou 1592/200/ES a domnievame sa, že európsky rámec postupov a povolení pre lietadlá a zariadenia vydaných jedinou organizáciou určite zlepší bezpečnosť a účinnosť leteckej prevádzky v Európe.

8.3

Agentúra EASA má príležitosť vyjadriť sa k otázke noriem a odporúčaných postupov (SARPS) a k anomáliám, ktoré vznikli uvedením „odporúčaných postupov“ a „štandardných postupov“ v prílohe dokumentácie ICAO.

9.   Udeľovanie licencií pre civilné letectvo

9.1

Držitelia licencií pre súkromných pilotov (PPL) pôsobiaci v európskom vzdušnom priestore na základe licencií udelených americkým úradom FAA by mali mať doložku vydanú agentúrou EASA.

9.2

Všetky lietadlá pre všeobecnú leteckú dopravu musia pred vstupom do európskeho vzdušného priestoru vyhovovať normám EÚ stanoveným agentúrou EASA.

10.   Bezpečnosť palubných elektronických prístrojov

10.1

Agentúra EASA by mala vypracovať usmernenia alebo pravidlá na ochranu špecifických zariadení alebo sietí pred „činmi protiprávneho zasahovania“ ako ich stanovila organizácia ICAO.

10.2

Okrem stále častejšie využívaných sietí Ethernet (LAN) a IP k zraniteľným oblastiam patria:

intenzívnejšie používanie vzdušných i pozemných komunikačných technológií dátového spojenia cestujúcimi, leteckými spoločnosťami a riadením letovej prevádzky;

širšie používanie prenosu údajov a softvéru prostredníctvom sietí v lietadlách a medzi pozemnými lokalitami pre účely produkcie, dodávky, údržby či aktualizácie;

zvýšenie počtu softvérových vírusov a hackerských útokov a vyhľadávanie dôverných údajov prostredníctvom prepojených sietí.

11.   Bezpilotné lietadlá

11.1

Agentúra EASA musí disponovať potrebnými právomocami na riadenie tohto časti odvetvia, a to nielen v súvislosti so spôsobilosťou lietadla na let a konštrukciou, ale tiež s udeľovaním osvedčení pre pozemných operátorov, štartovacie systémy atď.

11.2

Všetky predpisy týkajúce sa bežných lietadiel musia byť záväzné aj pre bezpilotné lietadlá a všetci používatelia vzdušného priestoru by mali mať informácie o tých oblastiach, v ktorých sa ich tento typ činnosti dotkne.

12.   Európska agentúra pre bezpečnosť letectva

12.1

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) je riadiacim orgánom pre celú EÚ. Stanovuje princípy a pravidlá bezpečnosti letovej prevádzky v EÚ. Agentúra nemá dostatok financií, ani zamestnancov a nedisponuje žiadnymi kompetenciami. ktorými by mohla vynútiť dodržiavanie vydaných nariadení.

12.2

Zavedenie jednotlivých pravidiel a noriem závisí od rôznych národných organizácií riadenia.

12.3

To v podstate znamená samoreguláciu. Ani jedna národná organizácia riadenia pravdepodobne nezakročí proti leteckej spoločnosti, ktorá pod ňu spadá, kým sa nevyskytne mimoriadne závažný problém.

12.4

Národné organizácie riadenia tiež zodpovedajú za všetky lietadlá, ktoré sú registrované v príslušnej krajine a ktorých vlastník má v tejto krajine zastúpenie. Tieto lietadlá a posádky často majú základňu v inej krajine EÚ a sú z nej tiež riadené. Kvôli tomu je ťažšie vykonávať riadnu reguláciu.

12.5

Požiadavka agentúry EASA adresovaná národným organizáciám riadenia v súvislosti so zavádzaním jej rozhodnutí môžu kvôli odlišným interpretáciám spôsobiť nerovnomerné zavádzanie pravidiel a nariadení v EÚ. To by mohlo viesť k tomu, že lietadlá budú vo zvýšenej miere registrované v tej krajine, ktorá bude interpretovať príslušné nariadenia voľnejšie než ostatné štáty.

12.6

Európska konferencia civilného letectva (ECAC) má právo kontrolovať úroveň zhody na miestnej úrovni. Túto právomoc by mala mať agentúra EASA.

12.7

Agentúra EASA je v súčasnosti financovaná príjmami z vydávania osvedčení, kvôli čomu dosiahne v roku 2006 pravdepodobnú stratu 15 miliónov eur. Preto je nesmierne dôležité, aby budúcnosť agentúry zaistili finančné zdroje z centrálnej úrovne.

Brusel 5. júla 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Air transport: Community air trafic controller licence, single European sky package (Letecká doprava: Licencia riadiaceho letovej prevádzky Spoločenstva, jednotný európsky vzdušný priestor) (spravodajca: pán McDonogh) Ú. v. C 234, 22.09.2005, s. 0017-0019

(2)  Spoločný podnik – SESAR CESE 379/2006 spravodajca: pán McDonogh.


16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/55


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o odpade“

KOM(2005) 667, konečné znenie – 2005/0281 (COD)

(2006/C 309/12)

Rada sa 24. februára 2006 rozhodla podľa článku 175 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k horeuvedenej téme.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 24. mája 2006. Spravodajcom bol pán BUFFETAUT.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 428. plenárnom zasadnutí 5. a 6. júla 2006 (schôdza z 5. júla) 114 hlasmi za, pričom 4 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Záver

1.1

EHSV schvaľuje vôľu Komisie modernizovať, zjednodušiť a prispôsobiť právne predpisy týkajúce sa odpadu. Schvaľuje najmä postup a ducha stratégie predchádzania vzniku a recyklovania odpadu. Vôľa dosiahnuť všeobecné a rovnaké uplatňovanie právnych predpisov musí byť podporená, aby sa predišlo disproporciám v oblasti životného prostredia, verejného zdravia a hospodárskej súťaže na trhu s odpadmi. Zdôrazňuje význam zrozumiteľnosti a presnosti definícií a príloh, aby sa predišlo sťažnostiam a súdnym procesom. Vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom ambícií tohto dokumentu v oblasti predchádzaniu vzniku odpadu. Zdôrazňuje, že každá vôľa dosiahnuť skutočný trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje v kontexte nedostatku nerastných surovín a zvyšovania cien za ne účinnú politiku predchádzania vzniku a opätovného spracovania odpadov. Odporúča však, aby boli nástroje rozvíjané na európskej úrovni, z toho dôvodu, aby boli stanovené ciele dosahované tak z kvalitatívneho, ako aj kvantitatívneho hľadiska. V tomto ohľade má text skutočné nedostatky. Okrem toho sa Komisia pravdepodobne nazdáva, že ak zmierni postupy udeľovania povolení na prevádzku zariadení na spracovanie odpadu, podporí sa tým recyklovanie. Tento prístup je mylný, bude mať nepriaznivé dopady na životné prostredie a povedie k vzniku zdravotných rizík. Navyše nie je v súlade so zásadami Aarhuského dohovoru o prístupe verejnosti k informáciám v záležitostiach spracovania odpadu. Udelenie povolenia totiž zahŕňa určité technické prvky z oblasti ochrany životného prostredia, ide o verejný postup a spájajú sa s ním opatrenia ako povinnosť poskytovania informácií a kontroly. V žiadnom prípade nepredstavuje prekážku na rozvoj spracovania a recyklovania odpadu – práve naopak, vnáša do nich nevyhnutné záruky kontroly a dodržiavania noriem a využívania najlepších dostupných techník zo strany správnych orgánov.

1.2

Rovnako považuje za úplne správne zavedenie pojmu životný cyklus odpadov do politiky v oblasti odpadov, ako aj prístup v oblasti znižovania odpadu na skládkovanie, kompostovania a energetického zhodnocovania odpadu, samotného recyklovania a predchádzania vzniku odpadu.

1.3

Čo sa týka návrhu smernice, EHSV sa domnieva, že snaha o subsidiaritu presadzovaná príliš kategorickým spôsobom by mohla byť v rozpore so snahou o všeobecné a harmonické uplatňovanie predpisov v celej Európskej únii.

1.4

Naliehavo žiada, aby zlúčenie/zrušenie smernice o nebezpečnom odpade neviedlo k zníženiu účinnosti riadenia a ochrany verejného zdravia a domnieva sa, že dokument v jeho súčasnom znení neposkytuje dostatočné záruky. Prinajmenšom by bolo vhodné uviesť, že pri tomto type odpadu sa nepovoľuje miešanie nebezpečného odpadu ani udeľovanie výnimiek z povolení. Osobitné opatrenia a povinnosti pri preprave a spracovaní odpadu totiž závisia od jeho zaradenia ako „nebezpečný odpad“ alebo ako odpad, ktorý nie je nebezpečný. Akékoľvek zľahčovanie v tejto oblasti nemožno považovať za pokrok pri ochrane životného prostredia.

1.5

Zdôrazňuje, že podporovať treba recykláciu, ktorá nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie a umožní účinné opätovné spracovanie surovín.

1.6

Vyjadruje vážne pochybnosti nad opodstatnenosťou komitologického postupu na definovanie určitých špecifických kritérií za účelom definovania, kedy odpad prestáva byť odpadom.

1.7

Domnieva sa, že niektoré z definícií zostávajú nepresnými (predovšetkým definície pojmu výrobca a zhodnocovanie). Bude potrebné definovať na jednej strane opätovné spracovanie „suroviny“, ktoré vedie k „surovinovému recyklovaniu“ s možnosťou v niektorých odpadových tokoch, že by odpad prestal byť považovaný za odpad a na druhej strane k energetickému zhodnoteniu odpadov, bez možnosti, že by odpad prestal byť považovaný za odpad, s cieľom dosiahnuť jednotné uplatňovanie smernice o spaľovaní na všetky druhy odpadu zhodnocované tepelným spracovaním, či už spaľovaním alebo spoluspaľovaním. Čo sa týka spaľovania odpadu, bolo by vhodné podporovať vysokú účinnosť energetického zhodnocovania pri vymedzení zhodnocovania. Je však prekvapivé, že takéto ustanovenie sa týka len samotného spaľovania, a nie ostatných postupov energetického zhodnocovania. V tomto prípade by sa spaľovanie odpadu malo považovať za zhodnocovanie len vtedy, ak dosiahne vysoký stupeň energetickej účinnosti.

1.8

Vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že nič nie je navrhnuté v oblasti jednotných finančných nástrojov pre celú Európsku úniu.

1.9

Vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že návrh smernice neobsahuje žiadnu povinnosť v oblasti pracovných podmienok a ochrany zdravia zamestnancov tohto sektora.

2.   Úvod

2.1

Politika v oblasti odpadov je jednou z najstarších environmentálnych politík Európskej únie, pretože súčasná rámcová smernica pochádza z roku 1975. Všeobecný hospodársky a sociálny kontext, prax, technológie, vnútroštátne a miestne politiky, ako aj kolektívne povedomie týkajúce sa problému odpadov sa však za tridsať rokov významne rozvinuli. Vytváranie právnych predpisov v oblasti odpadov bez zmeny od roku 1975 sa urýchlilo v deväťdesiatych rokoch zmenou rámcovej smernice v roku 1991, po ktorej nasledovalo prijatie série smerníc o niektorých postupoch úpravy a o riadení niektorých odpadových tokov.

2.2

Platná legislatíva bola podrobená skúške časom; objavili sa medzery alebo nepresnosti, spory a súdy poukázali na ťažkosti v interpretácii a legislatívnu zložitosť, ktoré boli sčasti spôsobené fragmentáciou právnych predpisov v rôznych textoch, ktoré sa odvolávajú jeden na druhý.

2.3

V rovnakom čase sa rozvinulo skutočné odpadové hospodárstvo. Činnosti riadenia a recyklovania odpadov sa stali skutočnými hospodárskymi sektormi, ktoré sa tešia vysokému rastu a produkujú obrat odhadovaný na 100 miliárd EUR v rámci Európy 25 členských štátov.

2.4

Nakoniec, Európska únia sa rozšírila a ešte sa rozširovať bude. Nové členské krajiny sa však nachádzajú v ťažkej situácii vzhľadom na ich rozšírený systém skládkovania. Bolo teda prirodzené, že Európska komisia sa chcela nad otázkou odpadov znovu zamyslieť, ale bez toho, aby zamietla ducha platnej legislatívy a narušila od základov jej štruktúru.

2.5

Z tohto dôvodu uverejnila oznámenie o tematickej stratégii predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania (1) a navrhla novú smernicu o odpade (2). Jeden dokument stanovuje politické smerovania a všeobecnú filozofiu Komisie a druhý je ich konkrétnym právnym zakotvením.

3.   Obnovená politika

3.1

Úvaha Komisie v pozadí tematickej stratégie vychádza z konštatovania, že za posledných tridsať rokov bol v oblasti odpadov dosiahnutý podstatný pokrok, ale objemy odpadu stále rastú, miera recyklovania a zhodnocovania odpadu je nedostatočná a zainteresované trhy sa rozvíjajú s ťažkosťami. Ostatne, popri špecifických dokumentoch o odpadoch hrali smernice IPPC istú pozitívnu úlohu.

3.2

Spracovanie odpadov okrem toho prispieva v určitom zmysle k problémom so životným prostredím a vytvára ekonomické náklady.

3.3

Nakoniec, európske právne predpisy zostávajú v určitých bodoch nepresné, čo vedie k sporom a rôznym interpretáciám v rámci ich uplatňovania v jednotlivých krajinách.

3.4

Ako je dnes spracovávaný komunálny odpad? Najlepšie štatistiky boli vypracované v oblasti komunálneho odpadu, ktorý predstavuje približne 14 % všetkých produkovaných odpadov: 49 % sa zneškodňuje skládkovaním, 18 % spaľovaním, 33 % recyklovaním a kompostovaním. Medzi niektorými členskými štátmi však stále existujú veľké rozdiely, niekde sa 90 % odpadov spracováva skládkovaním, zatiaľ čo v iných štátoch končí na skládkach iba 10 % odpadov. Podobné rozdiely sú pozorované aj pri ostatných kategóriách odpadov.

3.5

Z globálneho hľadiska sa teda Európska únia nachádza v situácii, keď napriek istému pokroku celkové objemy odpadov narastajú a celkové množstvo skládkovaného odpadu sa nezmenšuje, alebo len veľmi málo, napriek vzostupu recyklovania a spaľovania. Čo sa týka predchádzania vzniku odpadov, môžeme konštatovať, že politiky rozvíjané v tejto oblasti nepriniesli konkrétne výsledky.

3.6

Je teda jasné, že ciele súčasnej politiky Spoločenstva sú plne opodstatnené – predchádzanie vzniku odpadu, presadzovanie jeho opätovného spracovania, recyklovania a zhodnocovania, aby sa znížil jeho negatívny vplyv na životné prostredie a prispelo sa k lepšiemu využívaniu zdrojov – musí však byť dosiahnutá lepšia účinnosť nástrojov.

3.7

Z tohto dôvodu Komisia navrhuje akčné smerovania zamerané na jednej strane na legislatívnu techniku, na zváženie a koncepciu toho, čím by mala byť politika v oblasti odpadov, na zvýšenie informovanosti a na definovanie spoločných noriem. V stratégii pre predchádzanie vzniku odpadu a jeho recyklovanie teda odporúča:

priblížiť sa k spoločnosti, ktorá odpad recykluje, ktorá podľa možností predchádza jeho vzniku a ktorá plne využíva materiálne a energetické zdroje obsiahnuté v odpadoch,

naliehať na všeobecné uplatňovanie právnych predpisov, aby sa predišlo rozdielom v ich interpretácii a uplatňovaní a zaistiť, aby ciele vytýčené v existujúcich právnych predpisoch boli dosiahnuté členskými štátmi načas,

zjednodušiť a modernizovať príslušné právne predpisy,

zaviesť posudzovanie životného cyklu do politiky týkajúcej sa odpadu takým spôsobom, aby bol zohľadnený jej potencionálny prínos k zníženiu vplyvu využívania zdrojov na životné prostredie,

realizovať ambicióznejšiu a účinnejšiu politiku predchádzania vzniku odpadu,

zvýšiť informovanosť a šíriť znalosti v oblasti predchádzania vzniku odpadu,

vyvíjať spoločné referenčné normy na zastrešenie európskeho recyklačného trhu,

ďalej rozpracovať politiku EÚ o recyklovaní.

3.8

Komisia od týchto zmien v právnych predpisoch a v koncepcii politiky v oblasti odpadov očakáva zníženie objemu odpadov na skládkach, lepšie kompostovanie a energetické zhodnocovanie odpadu, väčšiu a lepšiu recykláciu. Očakáva sa teda významnejšie zhodnocovanie odpadov a teda pozdvihnutie toho, čo sa nazýva „hierarchia odpadov“, ako aj prispenie politiky v oblasti odpadov k lepšiemu využívaniu zdrojov.

Aké je prvé právne zakotvenie cieľov vytýčených v tematickej stratégii?

4.   Návrh smernice o odpade: zmena, ale nie prevrat

4.1

Prvý článok návrhu formuluje ciele Komisie. Sú dvojité a navzájom závislé:

na jednej strane „stanoviť opatrenia na zníženie celkových environmentálnych dosahov súvisiacich s používaním zdrojov, tvorbou odpadu a odpadovým hospodárstvom.“

na strane druhej a za tým istým účelom stanoviť každému členskému štátu ako prioritný cieľ predchádzanie vzniku alebo zníženie tvorby odpadov a ich škodlivosti a po druhé prijať opatrenia na zhodnocovanie odpadu „prostredníctvom druhotného používania, recyklovania a iných operácií zhodnocovania“.

4.2

Komisia sa domnieva, že snaha o dosiahnutie tohto cieľa nie je dôvod na kompletné prepracovanie platných právnych predpisov, ale vyžaduje si zlepšenie súčasného právneho rámca a vyplnenie existujúcich medzier. Návrh smernice je iba jedným z aspektov zavedenia stratégie a ďalšie návrhy z nej vyplývajúce vzniknú neskôr. V každom prípade európska politika v oblasti odpadov spočíva nevyhnutne na subsidiarite. Aby bola účinná, je nevyhnutné podniknúť sériu opatrení na úrovni Európskej únie až po úroveň obcí, kde sa veľa vecí prakticky uskutočňuje. Komisia sa domnieva, že dodržiavanie princípu subsidiarity nemožno v žiadnom prípade interpretovať ako pokles ambícií v oblasti životného prostredia.

4.3

Návrh je prezentovaný ako revízia smernice 75/442/EHS. Zlučuje smernicu 91/689/EHS o nebezpečnom odpade s rámcovou smernicou a zároveň ju teda ruší. Taktiež ruší smernicu 75/439/EHS o odpadovom oleji, avšak do rámcovej smernice zahŕňa osobitnú povinnosť zberu.

4.4

Hlavné zmeny sa týkajú:

zavedenia environmentálneho cieľa,

objasnenia pojmov zhodnocovanie a zneškodňovanie,

objasnenia podmienok pre miešanie nebezpečného odpadu,

zavedenie postupu na objasnenie, kedy odpad prestáva byť odpadom pre vybrané odpadové toky,

zavedenia minimálnych noriem, alebo postupu na prijatie minimálnych noriem pre mnohé operácie odpadového hospodárstva,

zavedenia požiadavky rozpracovať vnútroštátne programy predchádzania vzniku odpadu.

4.5

Je teda potrebné vedieť, či návrhy legislatívnych zmien umožnia dosiahnuť všeobecné ciele vytýčené v stratégii a korigovať existujúce nedostatky a nepresnosti.

5.   Všeobecné pripomienky k návrhu smernice o odpade

5.1

Tento nový návrh bol už dlho očakávaný a mal by sa stať pre všetky zainteresované strany (členské štáty, mimovládne organizácie, občanov a profesionálne subjekty) základom európskej environmentálnej politiky v oblasti odpadového hospodárstva. Práve v tomto duchu mal EHSV vypracovať svoju analýzu. Od nového návrhu sa očakávalo zlepšenie súčasnej situácie pri zohľadnení skúseností nadobudnutých od roku 1991, slabých stránok pôvodných ustanovení a stratégie, ktorá má byť prijatá v Európe v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a ktorá počíta s politikou riadenia, opätovného spracovania, recyklovania a zhodnocovania odpadov v kontexte nedostatku nerastných surovín a energetických zdrojov.

5.2

Súčasným predpisom bola často vytýkaná chýbajúca presnosť a zrozumiteľnosť (obzvlášť pri prílohách a definíciách). Taktiež bolo často vytýkané chýbajúce homogénne uplatňovanie smerníc a nariadení v rámci Európskej únie a rôzne prístupy členských štátov. Revízia nariadenia o preprave odpadu cez hranice štátov nedávno osvetlila problémy vyplývajúce z tejto situácie.

5.3

Aké závery a akú analýzu môže EHSV vyvodiť z navrhnutého znenia rámcovej smernice? Je možné položiť si otázku, či ambície Komisie neklesajú v porovnaní s oznámením z roku 2003 „Smerom k tematickej stratégii pre predchádzanie vzniku a recyklovanie odpadu“ (3). Prístup v oblasti subsidiarity sa zdá trochu minimalistický a môže viesť k rozdielom v rámci uplatňovania právnych predpisov. Okrem toho, návrh nehovorí nič o činnosti, ktorú môžu v tejto oblasti uskutočňovať zainteresované hospodárske a sociálne strany.

5.4   K zjednodušeniu právnych predpisov:

5.4.1

Odporúča sa zlúčenie smernice o nebezpečnom odpade s rámcovou smernicou. V tomto ohľade je potrebné sa ubezpečiť, že nebezpečné odpady budú predmetom oveľa prísnejšieho riadenia ako ostatné odpady, najmä ak sa má paralelne uplatňovať legislatíva REACH na všetky látky na trhu. Smernica o odpadových olejoch je jednoducho zrušená, pretože v praxi nebol zaznamenaný environmentálny prínos týchto ustanovení v rámci spracovania odpadových olejov. Ustanovenia týkajúce sa ich zberu však ostávajú zachované.

5.4.2

Taktiež možno poznamenať, že od stanovenia kritérií nebezpečnosti Komisia stále nevypracovala potrebné sprievodné dokumenty: normalizované testy, koncentračné limity pre správne využívanie zoznamu odpadov.

5.4.3

Návrhy na výnimky pre operácie zhodnocovania sa zdajú ľahkovážne a v určitých sektoroch by mali byť prehodnotené. Každý sa pamätá na incidenty miešania nebezpečných odpadov s prírodnými látkami na prípravu krmiva pre zvieratá, ktoré by sa mohli opakovať, ak by sa upustilo od sledovania a kontroly potrebnej pre správne riadenie odpadov. A nakoniec, bolo by vhodné, keby sa Komisia zaoberala otázkou, či navrhované výnimky (Pododdiel 2 – Výnimky) nie sú v rozpore s ustanoveniami Aarhuského dohovoru o prístupe verejnosti k informáciám a jej účasti na rozhodovacom procese v záležitostiach spracovania odpadu.

6.   Konkrétne pripomienky

6.1   Lepšie definície

6.1.1

V súčasnej smernici chýbajú správne definície k určitému počtu bodov. Množstvo sťažností na Európskom súdnom dvore je dostatočne výrečné na to, aby sme o tom boli presvedčení. Je nový návrh po tejto stránke lepší? V určitých ohľadoch je možné o tom pochybovať.

6.1.2

Definícia výrobcu, prevzatá z pôvodnej smernice (4), musí byť zmenená. Ako možno akceptovať, že niekto, kto zmení povahu odpadu sa stáva jeho novým „výrobcom“? Je iba jeho „úpravcom“ a vzhľadom na to musí byť súčasťou sledovacieho reťazca. V opačnom prípade môže začať dochádzať k znižovaniu klasifikácie odpadu a zníženiu zodpovednosti jeho skutočného výrobcu. Minimálne by tu mala byť zmienka o rozšírenej Zodpovednosti výrobcu (za výrobky na trhu).

6.1.3

Komisia v rámci cezhraničného nariadenia o zachovaní vývozu (5) nástojila na „dočasných operáciách“, ktoré nie sú definované, tak ako nie sú definovaní ani „dealers a brokers“ z tohto nariadenia.

6.1.4

Recyklovanie je síce definované, definícia opätovného spracovania v súvislosti so zhodnocovaním však nie je jasná. Bolo by potrebné definovať opätovné spracovanie „surovín“, ktoré vedie k „surovinovému recyklovaniu“ a energetickému zhodnocovaniu. V prvom prípade síce odpad na konci cyklu spracovania už nemusí byť považovaný za odpad, nie je tomu však tak pri energetickom zhodnocovaní. Energetické zhodnocovanie odpadu je v rámci ochrany životného prostredia riadené smernicou o spaľovaní odpadu. Ak odpad prestáva byť klasifikovaný ako odpad, už sa naň neuplatňujú predpisy na ochranu životného prostredia.

6.2   Predmet

6.2.1

Predmetom smernice je a musí ostať ochrana životného prostredia a zdravia.

6.2.2

Komisia má vo všeobecnosti tendenciu prikladať veľkú dôležitosť otvoreniu trhu, ktorý je iba jedným z aspektov politiky v oblasti odpadov.

6.2.3

EHSV sa domnieva, že je potrebné jednoznačným spôsobom vyjasniť diskusiu, ktorá spočíva v otázke, ako definovať normatívny rámec, ktorý by mechanizmom trhu umožnil nasmerovať odpadové hospodárstvo smerom k zlepšovaniu životného prostredia rozvíjaním konceptov eko-účinnosti a eko-riadenia v sektore výroby a služieb. Odpadové hospodárstvo je regulovaným trhom, ktorého hlavným cieľom je ochrana životného prostredia, zdravia a zachovanie zdrojov pri zohľadnení hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov. Ochrana životného prostredia je významným prvkom, ktorý podporuje vytváranie pracovných miest a konkurencieschopnosti za súčasného prinášania možností inovácií a nových trhov. Treba si položiť otázku, či subsidiarita predstavuje ideálny prístup. Okrem iného je príznačné, že samotná Komisia sa vo svojom oznámení o tematickej stratégii domnieva, že niektoré činnosti recyklovania môžu škodiť životnému prostrediu; navrhuje však, aby členské štáty konali takým spôsobom, aby všetky odpady prechádzali procesom zhodnocovania. Je teda potrebné upresniť, že je nutné podporiť recyklačný trh v pravom slova zmysle, a to prostredníctvom spoločných požiadaviek vyvinutých na európskej úrovni.

6.2.4

Komisia taktiež „zabúda“ v rámci „hierarchie“ poukázať na to, (tak ako tomu bolo aj v predchádzajúcej smernici), že eliminácia odpadov v korektných podmienkach môže byť prospešná pre životné prostredie, aj keď zachováva operačné ustanovenia k tejto problematike. Z uvedeného vyplýva, že nový text je v tejto otázke menej zrozumiteľný ako text predchádzajúci.

6.2.4.1

Rámcová smernica musí ostať základom pre účinné a správne riadenie odpadov vo všetkých typoch zariadení na úpravu odpadu. Spôsob jej uplatňovania a teda prostriedky na posilnenie stratégie recyklovania musia byť ešte stanovené.

6.2.5

Pre nasmerovanie úvah Komisia navrhovala zavedenie finančných nástrojov na podporu účinného riadenia odpadu, jeho recyklovania a jeho zhodnocovania. Zavedenie takýchto nástrojov na európskej úrovni mohlo byť účinne podporené pod podmienkou jednotnosti. Nič však tejto oblasti nie je v navrhnuté, pretože by bolo ťažké dosiahnuť jednomyseľné rozhodnutie k tomuto návrhu v Rade. Voľba nič nenavrhnúť v tejto oblasti je bezpochyby realistická, svedčí však o určitej nesmelosti Komisie, ktorá by mohla navrhnúť rozvinutie otvorenej metódy koordinácie pre danú problematiku.

6.3   Nebezpečný odpad

6.3.1

Predmet zlúčenia/zrušenia bol súčasťou všeobecných úvah týkajúcich sa samotného princípu.

6.3.2

Je zvláštne, že v článku, ktorý sa týka separovania odpadu sa hovorí iba o miešaní.

6.3.3

Tento odpad, viac ako ktorýkoľvek iný, musí byť zastrešený silnou legislatívou a sledovateľnosťou. Jeho vypúšťanie do životného prostredia musí byť právnymi predpismi jasne znemožnené. Okrem iného je potrebné dbať na to, aby zlúčenie/zrušenie smernice o nebezpečnom odpade neznížilo úroveň ochrany verejného zdravia. Malo by byť aspoň jasne povedané, že už z princípu bude každá „zmes obsahujúca nebezpečný odpad“ považovaná za nebezpečnú, okrem prípadov, keď je výsledkom skutočná chemická detoxikácia. Akékoľvek rozpúšťanie musí byť zakázané.

6.4   Sieť zariadení na zneškodňovanie

6.4.1

Text navrhuje spoločnú koordináciu členských štátov za účelom vytvorenia siete zariadení na zneškodňovanie odpadu. Ako žiadať investície v tejto oblasti, keď členské štáty nemôžu zaviesť nástroje potrebné na plné využívanie týchto zariadení? Operátor by totiž mohol odpad „vyvážať“ za účelom zhodnotenia v inej krajine. Je teda potrebné, aby pravidlá v tejto oblasti boli zvlášť upresnené, a neviedli k neblahým následkom.

6.4.2

Zásada blízkosti musí byť preskúmaná a vysvetlená spolu so zásadou sebestačnosti. Tieto dve zásady sú totiž pre trvalo udržateľné riadenie odpadu neodmysliteľné.

6.5   Prevencia

6.5.1

Smernica členským štátom neukladá žiadnu povinnosť týkajúcu sa sociálnej oblasti prevencie. Táto by predpokladala prípadné vplyvy na pracovné podmienky a podmienky ochrany zdravia pracujúcich a zavedenie skutočných informačných kampaní. Prevencia je tiež záležitosťou občianstva. Taktiež by bolo vhodné napredovať v analýzach v rámci dvoch osí: kvalitatívnej a kvantitatívnej, pretože v hospodárskej oblasti kvalita, určite menej neústupná ako kvantita, vedie k pokroku a výkonnosti.

6.6   Prílohy

6.6.1

Prílohy prinášajú málo zmien okrem prístupu založenom na energetickej účinnosti samotných spaľovní odpadu z domácností. Je zvláštne, že neobsahujú žiadnu zmienku o povinnostiach „spoluspaľovní“. Na dôvažok, spaľovanie domáceho odpadu by sa malo považovať za zhodnocovanie len vtedy, ak dosiahne vysoký stupeň energetickej účinnosti. Pokiaľ odpad nemôže byť materiálne využitý, malo by sa zabrániť situácii, pri ktorej by jednoduché a málo účinné spaľovne čerpali úžitok z ustanovení týkajúcich sa zhodnocovania. Spaľovanie by sa v takomto prípade stalo príliš jednoduchým riešením, ktoré by k vývozu odpadu prispievalo, namiesto toho, aby mu bránilo.

V Bruseli 5. júla 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  KOM(2005) 666, konečné znenie.

(2)  KOM(2005) 667, konečné znenie.

(3)  KOM(2003) 301, konečné znenie.

(4)  Smernica Rady č. 91/156/EHS z 18.3.1991, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 75/442/EHS o odpade.

(5)  Nariadenie Rady č. 259/93/EHS z 1.2.1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadu vnútri, do a z Európskeho spoločenstva.


16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/60


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Akčný plán 2006-2008 na zjednodušenie a zlepšenie spoločnej politiky rybného hospodárstva“

KOM(2005) 647, konečné znenie

(2006/C 309/13)

Komisia sa 23. januára 2006 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k horeuvedenej téme.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená prípravou prác v danej veci schválila svoje stanovisko 24. mája 2006 (spravodajca: pán Sarró Iparraguirre).

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 428. plenárnom zasadnutí 5. a 6. júla 2006 (schôdza z 5. júla 2006) 164 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko.

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV, tak ako už Komisii dal najavo prostredníctvom svojich predchádzajúcich stanovísk, podporuje proces zjednodušenia právnych predpisov Spoločenstva a víta publikovanie Akčného plánu 2006-2008 na zjednodušenie a zlepšenie spoločnej politiky rybného hospodárstva. Cieľom tohto stanoviska je prispieť k výnimočnej práci, na ktorú sa Komisia podujala a ktorá je veľmi dôležitá pri zjednodušovaní právnych predpisov Spoločenstva v oblasti rybného hospodárstva.

1.2

Výbor je toho názoru, že aby bol proces zjednodušenia úspešný, je potrebná úzka spolupráca s odvetvím rybného hospodárstva prostredníctvom podpory a zintenzívnenia vzťahov s regionálnymi poradnými útvarmi Komisie, t.j. regionálnymi poradnými výbormi, Poradným výborom pre rybolov a akvakultúru Európskej únie Výborom pre sociálny dialóg.

1.3

EHSV je presvedčený o tom, že prvé, čo musí Európska komisia urobiť, je zjednotiť už existujúce právne predpisy. Následne by sa mala Komisia pokúsiť naplniť ciele vytýčené v oznámení, ktoré výbor plne schvaľuje, a to:

a)

zlepšiť zrozumiteľnosť už existujúcich textov, zjednodušiť ich a lepšie ich sprístupniť;

b)

znížiť náklady a administratívnu záťaž verejných správ;

c)

znížiť administratívnu záťaž a iné obmedzenia pre pracovníkov v rybnom hospodárstve.

1.4

EHSV tiež schvaľuje výber dvoch oblastí a legislatívnych opatrení, na ktoré sa akčný plán zameriava: zachovanie a spravovanie zdrojov rybného hospodárstva a kontrola rybolovných aktivít. Neskôr by mala Komisia pokračovať v procese zjednodušenia a zlepšenia ďalších oblastí politiky rybného hospodárstva.

1.5

Pokiaľ ide o výkaz 3, ktorý sa zaoberá CPÚ/kvótami a rybárskym úsilím, výbor považuje navrhnuté opatrenia za primerané – individuálny prístup k rôznym aspektom politiky zachovania zdrojov rýb, jej regulovanie na základe homogénnych skupín a ich uplatňovanie v rámci viacročných plánov riadenia. Napriek tomu sa mu zdá, že čas od odovzdania vedeckých posudkov až po zasadanie Rady v decembri, na ktorom sa stanovujú CPÚ/kvóty, ako aj iné dôležité riadiace opatrenia, je veľmi krátky. Nie je dostatočný na to, aby prebehli všetky potrebné konzultácie a dohody. Z tohto dôvodu výbor žiada o dlhšie časové obdobie medzi vydaním vedeckého posudku a konečným rozhodnutím.

1.6

V súvislosti s výkazom 2, ktorý navrhuje zjednodušiť technické opatrenia, vyjadruje EHSV svoje obavy nad tým, že by Európska komisia prevzala právomoci, ktoré v súčasnosti patria Rade.

1.7

Podobne, pokiaľ ide o možnosť povoliť členským štátom prijať miestne technické normy, tiež spomínanú vo výkaze 2, EHSV sa domnieva, že Rada by mala tiež schváliť žiadosti, ktoré predkladajú členské štáty, aby sa predišlo nerovnakému zaobchádzaniu a diskriminácii medzi rybármi rôznych krajín.

1.8

Výbor súhlasí s Komisiou pokiaľ ide o opatrenia stanovené vo výkazoch 3, 4 a 5, týkajúce sa zjednodušenia procesu zhromažďovania a riadenia údajov a zefektívnenia kontrolných opatrení. Pre prípravu tých posledných považuje za veľmi dôležitú koordináciu medzi Komisiou a Agentúrou Spoločenstva na kontrolu rybolovu. Čo sa týka používania informačných technológii, EHSV sa nazdáva, že by malo byť stanovené prechodné obdobie na ich zavedenie, ktoré je potrebné na to, aby sa odborníci, rybári a členské štáty oboznámili s týmto procesom, aby boli zabezpečené všetky záruky na zachovanie obchodného tajomstva, získanie dôvery a podpory zainteresovaných strán, reálne odskúšanie systému, zabezpečené dodatočné finančné prostriedky na pokrytie nákladov súvisiacich so zavedením nových technológií, a takto zaručiť úspech legislatívneho zjednodušenia.

1.9

V záujme zníženia byrokratickej záťaže rybárov v členských štátoch, EHSV veľmi pozitívne prijíma návrh Komisie vo výkaze 6, v ktorom sa navrhuje odstrániť všetky bezvýznamné alebo málo významné vykazovacie povinnosti.

1.10

Opatrenia pre zjednodušenie špecifikované vo výkaze 7 považuje výbor za potrebné a necháva na zváženie Komisii vypracovanie vzorovej dohody, ktorá by bola základom pri rokovaniach o rybolove s tretími krajinami, ako aj elektronické udeľovanie a vydávanie licencií na rybolov.

1.11

EHSV sa nazdáva, že v akčnom pláne by si zaslúžil zmienku aj boj proti nelegálnemu, neregulovanému a nedeklarovanému rybolovu, čo je jedným z cieľov spoločnej politiky rybného hospodárstva, a to stanovením čo najjednoduchšieho a najúčinnejšieho spôsobu boja proti nelegálnemu, neregulovanému a nedeklarovanému rybolovu. EHSV si myslí, že tento proces by sa mal sústrediť na možnosť prístupu na spotrebné trhy, na posilnenie moci príslušných štátov, ktorým patrí prístav a na zákaz prekladania tovaru na šírom mori.

1.12

Na záver EHSV zastáva názor, že práca vyplývajúca z akčného plánu 2006-2008 je veľmi náročná a to môže spôsobiť, že nebude možné ho naplniť v lehote troch rokov. Preto Komisii navrhuje, aby koncom roka 2007 plán zrevidovala.

2.   Zdôvodnenie

2.1

Od začiatku 21. storočia Európska únia nastúpila na cestu plnenia ambiciózneho poslania, a to zlepšenia celého jej legislatívneho prostredia s cieľom zvýšiť jeho účinnosť a transparentnosť.

2.2

Vývoj Európskej únie v druhej polovici minulého storočia mal za následok vznik veľkého počtu právnych predpisov Spoločenstva, ktoré tvoria „acquis communautaire“.

2.3

Toto „acquis communautaire“ sa postupne rozširovalo na základe veľkého počtu právnych predpisov jednotlivých politík Spoločenstva, a tak ako celok vytvorilo regulačný rámec politiky Spoločenstva.

2.4

Na základe poverenia Európskou radou je v súčasnosti Komisia zapojená do koordinovaných aktivít európskych inštitúcií, ktorých cieľom je zjednodušenie a zlepšenie regulačného rámca legislatívy Spoločenstva.

2.5

Tento proces zjednodušenia a zlepšenia legislatívy Európskej únie je plne integrovaný v revidovanej Lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť v Európe a preto sa sústreďuje na prvky „acquis communautaire“, ktoré ovplyvňujú konkurencieschopnosť podnikov v Európskej únii.

2.6

Keďže v Európe malé a stredné podniky predstavujú 99 % všetkých podnikov v EÚ a poskytujú dve tretiny pracovných miest, proces zjednodušenia a zlepšenia legislatívy Európskej únie je pre ne veľmi dôležitý, pretože zníži legislatívnu a administratívnu záťaž, ktorú musia v súčasnosti znášať.

2.7

V rámci tejto stratégie zjednodušenia a zlepšenia legislatívy Spoločenstva má Komisia v úmysle založiť priebežný a nepretržitý program zjednodušenia, v oblastiach ako poľnohospodárstvo, životné prostredie, zdravie a bezpečnosť na pracovisku, rybolov, dane, clo, štatistiky a pracovné právo.

2.8

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – „Akčný plán 2006-2008 na zjednodušenie a zlepšenie spoločnej politiky rybného hospodárstva“, ktorý je predmetom tohto stanoviska, prepája tento priebežný a nepretržitý viacročný program zjednodušenia a zlepšenia spoločnej politiky rybného hospodárstva s rybolovom.

2.9

EHSV ako inštitucionálny zástupca organizovanej občianskej spoločnosti, ktorý už Komisii aj prostredníctvom iných stanovísk preukázal svoju podporu procesu zjednodušenia európskej legislatívy, víta publikovanie tohto akčného plánu a toto stanovisko vydáva s úmyslom pomôcť Komisii pri jej ťažkej práci a povzbudiť ju, aby v nej naďalej pokračovala.

3.   Predchádzajúce súvislosti

3.1

Na zasadaní Rady v Lisabone 23. – 24. marca 2000 bola Komisia poverená vypracovaním akčného plánu „za stratégiu pre koordinovanejší prístup v procese zjednodušovania legislatívneho rámca“. Tento mandát bol neskôr ratifikovaný na zasadaniach Rady v Štokholme (23. a 24. marca 2001), v Laekene (8. a 9. decembra 2001) a v Barcelone (15. a 16. marca 2002).

3.2

V rámci tohto pola pôsobnosti predstavila Komisia Bielu knihu o európskom riadení, ktorá bola schválená v júli 2001 (1). Jedna časť sa zaoberá zlepšením kvality riadenia. Tento dokument prešiel rozsiahlym konzultačným procesom, ktorý skončil 31. marca 2002.

3.3

V stanovisku EHSV k tejto bielej knihe je uvedené: „výbor podporuje návrhy v bielej knihe na zjednodušenie a zrýchlenie európskeho legislatívneho procesu, keďže právne predpisy Spoločenstva sú čoraz komplikovanejšie a niekedy sa pripájajú k existujúcim národným normám, namiesto toho, aby ich zjednodušili a zharmonizovali.“ (2)

3.4

V rámci tohto prístupu navrhla Komisia v júni 2002 akčný plán na zjednodušenie a zlepšenie regulačného rámca, ktorý opäť predložila na diskusiu ostatným inštitúciám Spoločenstva. (3)

3.5

Akčný plán jednoznačne navrhuje, aby sa po naplnení troch základných fáz legislatívneho cyklu – predstavenie legislatívneho návrhu Komisiou, diskusie o návrhu v Európskom parlamente a Rade a uplatňovanie regulačného nástroja členskými štátmi – uzatvorila medziinštitucionálna dohoda o zlepšení kvality legislatívy Spoločenstva.

3.6

Proces zjednodušenia legislatívy EÚ, ktorý sa začal už v predchádzajúcich rokoch, sa od februára 2003 urýchlil na základe Oznámenia Komisie „Aktualizovať a zjednodušiť acquis communautaire (4). Komisia na základe tohto oznámenia iniciovala rozsiahly program stanovenia tých legislatívnych krokov, ktoré majú byť zjednodušené, konsolidované a kodifikované. Tento program prebieha aj v súčasnosti.

3.7

Oznámenie Komisie „Lepšia právna úprava pre rast a zamestnanosť v Európskej únii“ (5) publikované v marci 2005 podporilo medziinštitucionálnu dohodu „Lepšia tvorba právnych predpisov“, ktorú 16. decembra 2003 podpísal Európsky parlament, Rada a Komisia. Jej hlavným cieľom je zlepšiť kvalitu legislatívy Spoločenstva a jej transpozíciu do národných legislatív (6).

3.8

Na záver, v októbri 2005 publikovala Komisia Oznámenie o uplatňovaní Lisabonského programu Spoločenstva: „Stratégia pre zjednodušenie regulačného prostredia“ (7), čo dalo do pohybu akčné plány rôznych politík Spoločenstva prostredníctvom permanentných programov na zjednodušenie.

3.9

Súbežne s náročným riadením procesu zjednodušenia a zlepšenia celého acquis communautaire a jeho regulačného rámca zaslala Komisia Rade a Európskemu parlamentu Oznámenie „Perspektívy zjednodušenia a zlepšenia legislatívneho prostredia Spoločnej politiky rybného hospodárstva.“ (8)

3.10

Toto posledné oznámenie a tie, ktoré nám Komisia predstavuje formou „Akčného plánu 2006 – 2008 na zjednodušenie a zlepšenie Spoločnej politiky rybného hospodárstva“ boli podkladom na vypracovanie tohto stanoviska.

3.11

Keďže si je EHSV dobre vedomý zložitosti problematiky zjednodušenia a zlepšenia celej legislatívy Spoločenstva, povzbudzuje Komisiu k tomu, aby pokračovala v začatej práci a aby sa snažila dodržať stanovené termíny bez oneskorení a tak naplnila vytýčené ciele.

4.   Všeobecné poznámky

4.1   Legislatíva rybného hospodárstva Spoločenstva v rokoch 1983–2002

4.1.1

Legislatíva rybného hospodárstva Spoločenstva bola začlenená do spoločnej politiky rybného hospodárstva z roku 1983. Právne predpisy, ktoré riadili túto politiku boli nedostatočné. Právna úprava riadenia rybného hospodárstva pozostávala v pretransformovaní vedeckých záverov do legislatívnych opatrení s prakticky nulovou komunikáciou so sektorom rybného hospodárstva. Zložitý bol aj proces vypracovávania rozhodnutí Komisia – Rada – Európsky parlament, ktorý túto legislatívu neustále zaťažoval, až sa nakoniec stala veľmi komplikovanou.

4.1.2

Pri minulom a súčasnom hodnotení treba brať do úvahy skutočnosť, že legislatíva rybného hospodárstva pokrýva na jednej strane rôznorodú skupinu sektorov rybného hospodárstva a na druhej strane sa skladá z rôznych súčastí: štruktúra, konzervácia, životné prostredie, vonkajšie zdroje, trhy a kontrola. Táto rôznorodosť vyúsťuje do veľkého množstva nariadení, alebo v niektorých prípadoch do veľmi obsiahlych nariadení, ktoré sa len ťažko interpretujú.

4.1.3

Okrem toho, proces rozhodovania v Rade, koncom každého roka, spojený s ročným určovaním CPÚ/kvót sťažuje možnosť realizácie všetkých potrebných konzultácií a dodržania časových limitov plynúcich od rozhodnutia po termín uplatňovania, čo často spôsobuje niekoľkonásobné úpravy už uverejnených nariadení.

4.1.4

Nevyhnutné nahromadenie modifikácií rôznych právnych predpisov spoločnej politiky rybného hospodárstva spôsobuje, že priemerný občan či rybár nerozumie zneniu, ktoré vypracovali experti, pretože často pripravujú zložité právne predpisy na základe ťažko porozumiteľných vedeckých dokumentov.

4.1.5

V ďalších prípadoch končia rokovania v Rade a v Európskom parlamente vytvorením konečného textu, ktorý je ešte zložitejší než boli pôvodné návrhy.

4.1.6

V neposlednom rade sa niektoré ustanovenia začlenili do nariadení na vyššej právnej a politickej úrovni než bolo vyslovene nevyhnutné, čo sťažuje ich prípadnú úpravu a zjednodušenie.

4.1.7

EHSV si myslí, že hoci príčiny mnohých týchto situácií pretrvávajú aj v súčasnosti, Komisia o nich vie a podniká potrebné opatrenia na nápravu, ako napr. v roku 1992 úpravou spoločnej politiky rybného hospodárstva z roku 1983 alebo akčným plánom 2006 – 2008, ktorý nám v súčasnosti predkladá následne po reforme spoločnej politiky rybného hospodárstva z 31. decembra 2002.

4.2   Súčasná legislatíva Spoločenstva v oblasti rybného hospodárstva

4.2.1

Zjednodušenie spoločnej politiky rybného hospodárstva sa stalo prirodzenou súčasťou reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva z 31. decembra 2002 (9), pričom sa už začali realizovať určité opatrenia, ako napr. zrušenia právnych noriem, prehlásenia o zastaraní a systematická revízia legislatívneho prostredia.

4.2.2

Návrh nariadenia Rady na vytvorenie nového Európskeho fondu rybného hospodárstva (10), ku ktorému už výbor vydal pozitívne stanovisko, je dobrým príkladom plánovania tejto iniciatívy na zjednodušenie, pretože jedným nariadením nahrádza alebo mení ustanovenia štyroch nariadení, ktoré tvorili súčasť viacročných orientačných programov (Multi-annual Guidance Programmes – MAGP) a finančného nástroja pre riadenie rybolovu (Financial Instrument for Fisheries Guidance – FFIG).

4.2.3

V rokoch 2004 a 2005 Komisia postupne zaviedla celý rad legislatívnych opatrení, ktoré jej poslúžia pri realizácii reformy a zjednodušení spoločnej politiky rybného hospodárstva. Z nich možno spomenúť nasledovné:

Európsky fond rybného hospodárstva.

Agentúra Spoločenstva pre kontrolu rybolovu.

Vytvorenie regionálnych poradných výborov.

Finančné opatrenia Spoločenstva na implementovanie spoločnej politiky rybného hospodárstva a Morské právo.

Okrem toho prebiehali rozsiahle diskusie a kontakty, ktoré vyvrcholili predložením už spomínaného Oznámenia „Perspektívy zjednodušenia a zlepšenia legislatívneho prostredia spoločnej politiky rybného hospodárstva.“

4.2.4

Z tohto oznámenia vyplýva, že na zlepšenie regulačného rámca spoločnej politiky rybného hospodárstva nestačí len znížiť počet nariadení, ale zároveň treba:

zlepšiť zrozumiteľnosť existujúcich textov, zjednodušiť ich a lepšie ich sprístupniť,

znížiť administratívne náklady a výdavky verejných správ,

znížiť administratívne zaťaženie a ďalšie povinnosti pracovníkov v rybnom hospodárstve.

4.2.5

EHSV zdieľa názor, že skôr než Komisia podnikne akúkoľvek činnosť s cieľom urobiť texty zrozumiteľnejšie, mala by sa hlavne snažiť ujednotiť ich. Neustále odkazy na iné nariadenia z predchádzajúcich rokov veľmi sťažujú pochopenie textu.

4.2.6

V súlade so znením posledného oznámenia sa ukazuje, že niektoré prvky spoločnej politiky rybného hospodárstva sú veľmi zložité na pochopenie: napr. kontrola rybolovných činností kvôli existujúcej rozdielnosti pri jej realizácii v rôznych členských štátoch a spôsoby ochrany zdrojov kvôli kombinovanému uplatňovaniu rôznych spôsobov riadenia.

4.2.7

Aj pri vedomí, že problematika riadenia spoločnej politiky rybného hospodárstva je sama o sebe komplikovaná, vo všeobecnosti z analýzy vyplýva, že existujúce právne predpisy sa postupne stali až príliš zložité.

4.2.8

EHSV si myslí, že Komisia by sa mala pustiť do uskutočňovania zlepšenia a zjednodušenia právnej úpravy spoločnej politiky rybného hospodárstva takým spôsobom, že bude klásť mimoriadny dôraz na kontrolu rybolovných činností a na spôsoby ochrany zdrojov. V tomto zmysle treba posilniť pôsobenie nedávno vytvorenej Agentúry Spoločenstva pre kontrolu rybolovu.

4.3   Akčný plán 2006 – 2008 na zjednodušenie a zlepšenie Spoločnej politiky rybného hospodárstva

4.3.1

V dôsledku prác realizovaných na základe vyššie spomínaných oznámení, Rada požiadala Komisiu, aby pripravila viacročný akčný plán, ktorý by spĺňal všetky požiadavky na dosiahnutie zjednodušenia a zlepšenia spoločnej politiky rybného hospodárstva. Reakciou na túto žiadosť bolo, že Komisia predstavila v decembri 2005 Oznámenie „Akčný plán 2006 – 2008 na zjednodušenie a zlepšenie spoločnej politiky rybného hospodárstva“. (11)

4.3.2

Akčný plán 2006 – 2008, predložený Komisiou, obsahuje:

metodológiu na zjednodušenie a zlepšenie spoločnej politiky rybného hospodárstva.

určenie tých iniciatív, ktoré treba prioritne zjednodušiť a zlepšiť.

4.3.3

Systém akčného plánu je jednoduchý. Všeobecne určuje oblasti (kontrola, rybolovné úsilie, financovanie...), v ktorých sa budú legislatívne texty zjednodušovať a zlepšovať. Pre každú z nich stanovuje potrebné opatrenia, subjekty, ktoré sa majú podieľať na procese zjednodušenia a termíny v rámci obdobia rokov 2006 – 2008. Nakoniec stanovuje pre každú oblasť tri kategórie právnych predpisov:

právne predpisy, ktorých revízia sa už začala,

právne predpisy, ktoré budú pripravené v najbližších rokoch,

v súčasnosti platné právne predpisy, ktoré sa však majú zjednodušiť prednostne.

4.3.4

Tieto posledné v súčasnosti platné právne predpisy sú tie, na ktoré sa v rokoch 2006-2008 musí plán na zjednodušenie spoločnej politiky rybného hospodárstva prednostne sústrediť. Sú to všetko právne predpisy, týkajúce sa spôsobov riadenia a kontroly rybolovných činností.

4.3.5

EHSV považuje za správny výber týchto dvoch prioritných oblastí, pretože okolo nich sa sústreďuje veľká časť súboru platných právnych predpisov. Neskôr by Komisia mala pokračovať v procese zjednodušenia a zlepšenia zvyšnej spoločnej politiky rybného hospodárstva.

4.3.6

Právne predpisy, ktorých revízia sa už začala a na ktoré už boli aplikované princípy zjednodušenia, budú naďalej upravované na základe tohto plánu na zlepšenie právnych predpisov. To je prípad Európskeho fondu rybného hospodárstva alebo všeobecných ustanovení týkajúcich sa povolení na rybolov vo vodách tretích krajín, v rámci dohody o rybolove. Obidva právne predpisy, ktoré už Komisia zjednodušila, hodnotil EHSV vo svojom stanovisku pozitívne.

4.3.7

Akčný plán stanovuje, že v nových právnych predpisoch, ktoré budú vypracované v nasledujúcich rokoch, sa budú systematicky rešpektovať stanovené ciele týkajúce sa zjednodušenia.

4.3.8

Výbor sa domnieva, že vo všeobecnosti je akčný plán 2006 – 2008 správny a preto mu vyjadruje svoju podporu. Plnenie plánu, tak ako je stanovené v prílohe k akčnému plánu, si však bude vyžadovať veľké úsilie pokiaľ majú byť dodržané stanovené termíny. Dôležité je zjednotiť sily a posilniť porozumenie medzi členskými štátmi, Európskym parlamentom a sektorom rybného hospodárstva prostredníctvom regionálnych poradných výborov, Poradným výborom pre rybolov a akvakultúru a Výborom pre sociálny dialóg v sektore rybného hospodárstva.

4.3.9

Plnenie akčného plánu sa prednostne sústreďuje na nasledujúce oblasti a právne predpisy:

Zachovávanie zdrojov rýb:

CPÚ/kvóty, rybolovné úsilie,

technické opatrenia na ochranu mláďat morských organizmov,

zhromažďovanie a správa údajov pre SPRH.

Kontrola rybolovných činností:

kontrola – súbor právnych predpisov,

kontrola – informačné technológie,

povinnosť vykazovania.

povolenia na rybolov mimo vôd Spoločenstva.

4.3.10

Každý jeden z týchto siedmych právnych predpisov je podrobnejšie rozpracovaný v prílohe k akčnému plánu vo forme výkazov, ktoré zhromažďujú opatrenia na zjednodušenie, ktoré majú zlepšiť platný regulačný rámec a príslušné administratívne prostredie. Ku každému opatreniu je stanovený časový rámec s uvedením zainteresovaných aktérov, zoznam právnych nástrojov, ktoré majú byť zjednodušené a referenčných dokumentov, ktoré môžu byť pri zjednodušení nápomocné.

4.3.11

Po tom, čo EHSV dôkladne analyzoval každý zo siedmych výkazov, chce Komisiu ubezpečiť o jej správnom postupe pri reformovaní a zjednodušení. Pokiaľ budú dodržané stanovené termíny a postupy uvedené vo výkazoch bude akčný plán 2006 – 2008 predstavovať významné zlepšenie legislatívy Spoločenstva v sektore rybného hospodárstva.

4.3.12

Vo výkaze 1 navrhuje akčný plán opatrenia na zjednodušenie CPÚ/kvót – rybolovného úsilia. V podstate ide o zjednodušenia ročných nariadení Rady, ktoré stanovujú možnosti rybolovu na nasledujúci rok. Upravujú štruktúru ustanovení, ktoré sa týkajú podmienok využívania zdrojov rybného hospodárstva, pričom rozhodnutia zameriavajú na homogénne skupiny a stanovujú viacročné plány ich riadenia.

4.3.13

EHSV považuje opatrenia na zjednodušenie navrhnuté vo výkaze 1 za správne, pričom základom je diferencovaný prístup k rôznym aspektom politiky zachovania, riadenie na základe homogénnych skupín a uplatňovanie prostredníctvom viacročných plánov riadenia.

4.3.13.1

Napriek tomu sa výbor nazdáva, že nedostatočne dlhá lehota medzi dátumom odovzdania vedeckých posudkov a dátumom zasadania Rady v decembri, na ktorom sa stanovujú CPÚ/kvóty a iné veľmi dôležité riadiace opatrenia, ako napr. obmedzenie rybolovného úsilia, je prekážkou v realizácii všetkých potrebných konzultácií a dohôd. Nariadenie, ktoré bude výsledkom tohto urýchleného a komplexného rozhodovacieho procesu môže byť nedokonalé po technickej i právnej stránke, môže si vyžadovať opravné nariadenia, čo ho ešte viacej skomplikuje a sťaží jeho uplatňovanie. Odmedzený časový priestor na konzultácie s pracovníkmi v rybnom hospodárstve a ďalšími zainteresovanými stranami vážne skomplikuje pochopenie, schválenie a uplatnenie nariadenia a následne aj jeho účinnosť.

4.3.13.2

EHSV si takisto myslí, že v rozhodovacom procese regionálnych organizácií rybného hospodárstva je vyčlenený tiež nedostatočný časový priestor medzi odovzdaním vedeckého posudku a termínom schôdze rozhodovacieho orgánu. Dôsledky tohto krátkeho časového úseku sú také isté ako tie, ktoré sa spomínajú v predchádzajúcom bode.

4.3.13.3

Prístup vytvorenia „homogénnych skupín“, tak ako navrhla Komisia, považuje EHSV za vhodný, hlavne pokiaľ znamená, ako dúfa, vytvorenie „homogénnych rybárskych oblastí“ a právnych predpisov na dvojakej úrovni: horizontálnych rámcových nariadení a implementačných nariadení pre každú rybársku oblasť.

4.3.13.4

Navyše podľa EHSV skúsenosť preukazuje, že plány obnovy a viacročné plány riadenia iniciovali početné konzultácie a dôležité dohody. Po schválení tieto plány zjednodušia proces rozhodovania v období ich uplatňovania. Napriek tomu si EHSV myslí, že by mali rešpektovať súčasné rozdelenie právomocí medzi Radou a Komisiou a mali by podliehať prípadným revíziám vzhľadom na vývoj kritérií, podľa ktorých sa hodnotí stav príslušných zásob rýb.

4.3.14

EHSV verí, že reforma procesu rozhodovania o opatreniach na riadenie zdrojov – záruka zjednodušenia právnych predpisov a zlepšenia ich účinnosti – si vyžaduje, aby sa skrátil termín odovzdania vedeckých posudkov a odporúčaní (od Medzinárodnej rady pre výskum morí (ICES) – Správy poradných výborov pre riadenie rybného hospodárstva pokiaľ ide o vody Spoločenstva a od vedeckých výborov regionálnych organizácií rybného hospodárstva pokiaľ ide o vody mimo Spoločenstva). Tak by vznikol priestor pre skutočné konzultácie s regionálnymi poradnými výbormi a poradným výborom pre rybné hospodárstvo a akvakultúru. Taktiež môže požadovať distribúciu „balíka CPÚ/kvóty“ počas niekoľkých zasadaní Rady a tiež úpravu ročného riadiaceho plánu, aby sa prispôsobil ročnému biologickému cyklu a treba mať na pamäti lepší súlad s potrebami trhu. Ako vidno tento proces je globálny a prekračuje hranice „front-loading“. EHSV je toho názoru, že je potrebné podrobne preskúmať každý aspekt a dať priestor čo možno najrozsiahlejším konzultáciám s členskými štátmi, pracovníkmi v rybnom hospodárstve a ďalšími zainteresovanými stranami.

4.3.15

Výkaz 2 má za cieľ reformovať existujúce právne predpisy týkajúce sa ochrany mláďat morských organizmov prostredníctvom postupného zoskupovania technických opatrení podľa jednotlivých rybárskych oblastí. Hoci EHSV tento prístup podľa rybárskych oblastí pre všetky riadiace opatrenia schvaľuje, myslí si, že je prednostne aplikovateľný na technické opatrenia. Systém, ktorý navrhuje Komisia, je založený na reštrukturalizácii právneho mechanizmu noriem, ktorý ich riadi a navrhuje, aby Rada súhrnne regulovala všeobecné princípy a Komisia detailnejšie určovala technické aspekty. EHSV sa obáva takého zjednodušenia, ktorého výsledkom by bolo, že Komisia bude pripravovať právne predpisy na základe prevzatia kompetencií, ktoré v súčasnosti patria Rade ministrov. Výbor je preto toho názoru, že i keď majú byť právne predpisy vypracované na základe navrhovaného zjednodušenia, konečné rozhodnutie by malo byť ponechané Rade.

4.3.16

Pokiaľ ide o možnosť spomínanú vo výkaze 2 povoliť členským štátom rozhodovať o miestnych technických normách, EHSV sa domnieva že v prípade zneužitia tohto opatrenia alebo neadekvátnej kontroly sa môžu objaviť prípady nejednotnosti a diskriminácie medzi rybármi rôznych členských krajín, a to by narušilo potrebnú harmonizáciu právnych predpisov spoločnej politiky rybného hospodárstva. Žiadosti členských štátov v tejto súvislosti by preto mala tiež schvaľovať Rada.

4.3.17

Komisia sa domnieva, že pre realizáciu navrhovaných opatrení treba zintenzívniť konzultácie daného sektoru, vyhodnotiť výsledky aplikovania technických opatrení, lepšie definovať niektoré technické aspekty, vydať propagačné letáky a informačné dokumenty, využívať informačné technológie a obmedziť povinnosti vykazovania pre rybárov. Presvedčený o potrebe všetkých týchto aktivít chce EHSV upozorniť Komisiu na skutočnosť, že využívanie informačných technológií pre zber a manažovanie údajov potrebuje prirodzený proces adaptácie a finančnú podporu, ktoré by pomohli plavidlám prispôsobiť sa týmto novým technológiám. Myslí si preto, že po dohodách s odborníkmi, pracovníkmi rybného hospodárstva a členskými štátmi by sa malo stanoviť rozumné prechodné obdobie, potrebné na definovanie tohto procesu. Mali by byť zabezpečené všetky záruky na zachovanie obchodného tajomstva, získanie dôvery a podpory zainteresovaných strán, odskúšanie procesu v reálnych podmienkych, zabezpečené dodatočné finančné prostriedky na pokrytie nákladov súvisiacich so zavedením nových potrebných technológií, a takto zaručiť úspech tohto legislatívneho zjednodušenia.

4.3.18

Výkaz 3 navrhuje obmedziť počet právnych textov, ktoré sa týkajú zberu a manažmentu údajov pre spoločnú politiku rybného hospodárstva. Podobne ako vo výkaze 2, toto zjednodušenie zahŕňa úpravu súčasného právneho mechanizmu na základe nariadenia Rady týkajúceho sa všeobecného zamerania a nariadenia Komisie týkajúceho sa technických a administratívnych aspektov. EHSV znovu vyjadruje svoje znepokojenie, spomínané už v bode 4.3.15 nad kompetenciami, ktoré má prevziať Komisia.

4.3.19

Komisia vo výkaze 3 navrhuje, ako súčasť procesu zjednodušenia, vypracovanie viacročného programu na zber a manažment údajov. Jeho cieľom má byť zníženie administratívnej záťaže členských štátov. Výbor považuje návrh Komisie za vhodný a potrebný, s výhradou pripomienok uvedených v predchádzajúcom bode 4.3.17.

4.3.20

Výkaz 4 navrhuje úpravu súčasných právnych predpisov týkajúcich sa kontroly, a to revidovaním existujúcich nariadení a ich zosúladením s reformou spoločnej politiky rybného hospodárstva. EHSV považuje revíziu kontrolných nariadení za veľmi dôležitú. Jej cieľom je harmonizovať pravidlá, aby sa predišlo odlišným interpretáciám. Všetky inšpekčné a kontrolné ustanovenia musia byť jednoznačné pri definovaní pojmu inšpekcie, metód jej realizácie a foriem jej zavádzania do praxe. EHSV v každom prípade žiada Komisiu o to, aby pri zjednodušení právnych predpisov týkajúcich sa kontroly mala vždy na pamäti aj existenciu Agentúry Spoločenstva na kontrolu rybolovu.

4.3.21

Vo výkaze 5 navrhuje Komisia revidovanie všetkých ustanovení týkajúcich sa kontroly a informatizácie. Predpokladá vypracovanie nariadení po tom, čo Rada rozhodne o návrhu Komisie, ktorý sa týka elektronického zaznamenávania a prenosu údajov o rybolovných aktivitách a spôsoboch diaľkového snímania (12). Rovnako predpokladá informatizáciu manažmentu dohôd o rybolove s tretími krajinami, týkajúcich sa rybolovných licencií, údajov o úlovkoch a úsila súvisiaceho so spomínanými dohodami. EHSV, vedomý si potreby tejto informatizácie kontrolných systémov, znovu opakuje svoj názor vyjadrený už v bode 4.3.17 – potrebu prechodného obdobia pre zavádzanie informačných technológií.

4.3.22

Výkaz 6 poskytuje zjednodušenie celého súboru právnych predpisov spoločnej politiky rybného hospodárstva s cieľom znížiť počet ustanovení súvisiacich s povinnosťou vykazovania, ktorá je zbytočná alebo málo užitočná pri správnom uplatňovaní spoločnej politiky rybného hospodárstva. EHSV považuje v tomto procese zjednodušenia za potrebné odstrániť všetky povinnosti zbytočného alebo málo užitočného vykazovania, a tak znížiť byrokratickú záťaž zainteresovaných subjektov a členských štátov.

4.3.23

Na záver vo výkaze 7 sa navrhuje zjednodušiť povolenia na rybolov mimo vôd Spoločenstva zavedením reformy ustanovení, ktoré sa týkajú riadenia dohôd o rybolove s tretími krajinami. Zjednodušenie spočíva v úprave aktuálnych právnych predpisov, pričom Rade sú vyhradené základné princípy a Komisii technické a administratívne aspekty. EHSV považuje toto zjednodušenie za potrebné a necháva na zváženie Komisii vypracovanie vzorovej dohody, ktorá by bola základom pri rokovaniach o dohodách o rybolove s ktoroukoľvek treťou krajinou, ako aj elektronické udeľovanie a vydávanie licencií na rybolov.

4.3.24

EHSV si myslí, že zjednodušenie a zlepšenie spoločnej politiky rybného hospodárstva pre flotily pôsobiace mimo vôd Spoločenstva si vyžaduje navyše prístup podľa jednotlivých rybárskych oblastí a čisto individuálny prístup na všetkých úrovniach: flotila, poverenia, licencie, povolenia, deklarácie, atď. EHSV je presvedčený, že plavidlá plaviace sa pod vlajkou členských štátov a pôsobiace mimo vôd Spoločenstva by mali mať práva a povinnosti prispôsobené svojim úlovkom a oblastiam v ktorých pôsobia. EHSV preto žiada Komisiu, aby zaradila tento cieľ do svojho akčného plánu, aby sa nesústreďoval len na kapitolu „dohody o rybolove“ (alebo dohody o partnerstve). V tejto súvislosti výbor upozorňuje na potrebu plnenia sociálnej klauzuly, ktorá bola schválená sociálnymi partnermi v Spoločenstve.

4.3.25

Na záver si EHSV myslí, že boj proti nelegálnemu, neregulovanému a nedeklarovanému rybolovu, ktorý je jedným z cieľov spoločnej politiky rybného hospodárstva (hlavne jej vonkajšej dimenzie) by si tiež zaslúžil zmienku v akčnom pláne. Malo by to byť formou stanovenia cieľa, ktorý sa snaží o definovanie najjednoduchších a najefektívnejších spôsobov boja proti nelegálnemu, neregulovanému a nedeklarovanému rybolovu. EHSV si myslí, že tento spôsob by sa mal orientovať na prístup k spotrebným trhom, na posilnenie moci príslušného prístavného štátu a na zákaz prekládky na šírom mori.

5.   Osobitné úvahy

5.1

Akčný plán 2006 – 2008, tak ako je zachytený v oznámenii Komisie, je veľmi dôležitý pri zlepšovaní právnych predpisov Spoločenstva v oblasti rybného hospodárstva. V oblasti kontroly a spravovania rybných zdrojov sa nenašli ďalšie dôležité právne nástroje, ktoré by sa mali pričleniť k návrhom Komisie. Z tohto dôvodu povzbudzuje EHSV Komisiu k tomu, aby ich implementovala bezodkladne.

5.2

Výbor si myslí, že spomedzi všetkých právny predpisov, ktorých cieľom je zlepšiť a zjednodušiť legislatívu, je pre uplatňovanie viacročných plánov riadenia mimoriadne dôležitý cieľ CPÚ/kvóty, rybolovné úsilie.

5.3

Zavádzanie akčného plánu 2006 – 2008 môže prinútiť Komisiu, aby vypracovala nové vykonávacie nariadenia. EHSV si myslí, že tento nárast počtu nariadení by nemal spôsobiť žiadny problém. Dôležité je, že hoci sa acquis communautaire rozšíri, nariadenia budú jednoduchšie, zacielené na dotknuté rybárske oblasti, ľahko čitateľné a čo možno najviac jednotné.

5.4

S ohľadom na tento posledný aspekt chce EHSV upozorniť Komisiu na ťažkú interpretáciu súčasných právnych predpisov týkajúcich sa rybného hospodárstva, v ktorých sú neustále odkazy na iné nariadenia, smernice či oznámenia. Zosúladenie textov je prvoradé kvôli ich ľahkej čitateľnosti a zrozumiteľnosti.

5.5

Veľmi dôležitá je koordinácia medzi Komisiou a Agentúrou Spoločenstva na kontrolu rybolovu pri uplatňovaní noriem týkajúcich sa kontroly. S cieľom vyriešiť problém, aby sa právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa kontroly rybolovu neiterpretovali členskými štátmi rôzne, na čo sa veľmi často rybári sťažujú, je potrebné, aby Agentúra Spoločenstva na kontrolu rybolovu kritériá zjednotila.

5.6

Na záver si EHSV myslí, že informatizácia právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa rybného hospodárstva je dôležitá, aby bol k textom Spoločenstva možný aj elektronický prístup. Avšak zavádzanie nových informačných technológií na rybárskych plavidlách by malo prebiehať pomaly a postupne, bez toho, aby to zaťažilo rybárov, pretože niektoré počítačové aplikácie nie sú pre plavidlá vhodné.

5.7

Výbor povzbudzuje Komisiu k prekonaniu všetkých prekážok, s ktorými sa stretne pri realizácii tohto akčného plánu 2006 – 2008, pretože je presvedčený o jeho potrebe a veľkom význame pre sektor rybného hospodárstva v Spoločenstve.

V Bruseli 5. júla 2006.

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  KOM(2001) 428, konečné znenie, z 30. 7. 2001.

(2)  Ú. v. EÚ C 125, 27.5.2002, s.61 (KOM(2001) 428, konečné znenie „Európske riadenie – Biela kniha“).

(3)  KOM(2002) 278, konečné znenie, z 5. 6. 2002, – Akčný plán „Zjednodušenie a zlepšenie legislatívneho prostredia“.

(4)  KOM(2003) 71, február 2003.

(5)  KOM(2005) 97, marec 2005.

(6)  Ú. v. EÚ C 321, 31.12. 2003 a korekcia Ú. v. EÚ C, 8.1.2004.

(7)  KOM(2005) 535, október 2005 „Presadzovanie lisabonského programu Spoločenstva – Stratégia pre zjednodušenie regulačného prostredia“.

(8)  KOM(2004) 820, z 15. 12. 2004.

(9)  Nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002.

(10)  KOM(2004) 497, konečné znenie.

(11)  KOM(2005) 647, konečné znenie z 8. 12. 2005.

(12)  KOM(2004) 724, konečné znenie.


16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/67


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov“

KOM(2005) 670, konečné znenie – [SEK(2005) 1683 + SEK(2005) 1684]

(2006/C 309/14)

Komisia sa 21. decembra 2005 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k horeuvedenej téme.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 24. mája 2006. Spravodajcom bol pán RIBBE.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 428. plenárnom zasadnutí z 5. a 6. júla (schôdzi z 5. júla) 157 hlasmi za, 2 hlasmi proti, pričom 6 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie záverov a odporúčaní výboru

1.1

EHSV v zásade víta návrh oznámenia Komisie s názvom „Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov“ a podporuje opísané ciele na zlepšenie produktivity a hospodárnosti zdrojov, to znamená, že treba oddeliť hospodársky rast od spotreby prírodných zdrojov a zároveň znížiť vplyv využívaných zdrojov na životné prostredie.

1.2

EHSV znovu poukazuje na svoje stanovisko, ktoré Komisii predložil už pred dvomi rokmi, že zodpovedajúca stratégia Komisie sa musí intenzívne zaoberať aj otázkou neobnoviteľných zdrojov. Hlavným bodom kritiky zo strany EHSV je skutočnosť, že dokument Komisie sa touto otázkou nezaoberá.

1.3

Z hľadiska EHSV by boli v stratégii potrebné aj jednoznačné vyjadrenia k neobnoviteľným zdrojom, ktoré by určite museli presiahnuť plánovaný časový horizont tejto stratégie (25 rokov). EHSV preto považuje za vhodné doplniť stratégiu a predĺžiť časový interval na 50 až 100 rokov, pričom sa samozrejme musia sformulovať predbežné kroky.

1.4

Na druhej strane si treba uvedomiť, že na zachovanie niektorých prírodných zdrojov (ako napr. stavov rýb) sa už nemôže plytvať časom, preto si nevyhnutne vyžadujú okamžité konkrétne opatrenia.

1.5

Pre úspech skutočnej stratégie je predovšetkým nevyhnutné vytýčiť jasné ciele, ktoré bude možné dosiahnuť pomocou konkrétnych, rovnako jasne označených nástrojov (čo predstavuje samotnú stratégiu). V dokumente Komisie však márne hľadáme jasné ciele a konkrétne nástroje, čo istotne vyplýva aj z toho, že pre množstvo prírodných zdrojov nemôže existovať stratégia, ktorá by zahŕňala úplne všetko. Nato sú skôr potrebné vlastné stratégie konkrétneho sektora, na ktorých už Komisia sčasti aj pracuje.

1.6

EHSV preto nemôže považovať oznámenie Komisie za skutočnú stratégiu, ale skôr za vítanú a správnu základnú filozofiu, ktorá sa nebude môcť uskutočniť prostredníctvom navrhnutých databáz a ustanovujúcich panelov expertov.

2.   Hlavné body a kontext stanoviska

2.1

Európska komisia uverejnila 1. októbra 2003 oznámenie Rade a Európskemu parlamentu s názvom „Vývoj tematickej stratégie trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov“ (1). V nej vysvetľuje základy zodpovedajúcej stratégie a iniciuje prvý konzultačný proces s príslušnými, resp. zainteresovanými stranami.

2.2

EHSV vo svojom stanovisku z 28. apríla 2004 vtedy v zásade privítal návrh Komisie na vypracovanie zodpovedajúcej stratégie na trvalé využívanie prírodných zdrojov (2).

2.3

Dňa 21. 12. 2005 predložila Komisia „Tematickú stratégiu trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov“ Rade, Európskemu parlamentu, EHSV a Výboru regiónov. Príslušný dokument Komisie (3) je predmetom tohto stanoviska.

2.4

EHSV samozrejme aj tentoraz víta predloženie „stratégie“, ktorú vníma aj v súvislosti so stratégiou trvalo udržateľného rozvoja. Európska stratégia na zachovanie rôznych obnoviteľných a neobnoviteľných prírodných zdrojov je z hľadiska EHSV veľmi potrebná, aby mohla trvalo čeliť výzvam. Oznámenie sa jednoznačne uberá správnym smerom, opísané iniciatívy a opatrenia sú však podľa EHSV nepostačujúce.

3.   Poznámky k obsahom oznámenia Komisie

3.1

V analýze, uskutočnenej Komisiou a týkajúcej sa problémov, ktoré treba vyriešiť, sa obe správy Komisie pochopiteľne neodlišujú. V správach sa uvádza, že

fungovanie nášho hospodárstva závisí od existencie, a tým aj disponibility obnoviteľných a neobnoviteľných prírodných zdrojov,

prírodné zdroje sú dôležité pre kvalitu nášho života,

súčasné modely technológie využívania zdrojov nemôžu pokračovať v existujúcej forme, aj keď „v Európe sa významne zlepšila materiálová efektivita“,

je veľmi potrebné ešte väčšmi oddeliť rast hospodárstva a využívanie zdrojov, príp. ich spotrebu a

neefektívne využívanie zdrojov a prečerpávanie obnoviteľných zdrojov spomaľujú rast v dlhodobom horizonte.

3.2

Podstatne výraznejšie sa však v predloženom dokumente vyzdvihuje, že nejde iba o oddelenie rastu hospodárstva od využitia zdrojov, ale dodatočne aj o zníženie vplyvu na životné prostredie (zníženého, resp. klesajúceho) využitia zdrojov; teda akýsi druh dvojakej stratégie, ktorú Komisia opísala už pred rokmi pred uznesením stratégie trvalo udržateľného využívania prostredníctvom konceptu „faktora desať“.

3.3

Príklad: Prostredníctvom vyššej efektívnosti dnes moderné elektrárne na uhlie vyrábajú kilowatthodinu prúdu s nižšou mierou využívania prírodných zdrojov. Aby sa naďalej znižovalo zaťaženie životného prostredia, vynakladá sa v súčasnosti úsilie, napr. naďalej zredukovať relevantnosť každej použitej tony uhlia na klímu, napr. prostredníctvom rozvoja tzv. „klimaticky neutrálnych“ elektrární, v ktorých sa vznikajúci CO2 zachytí a nakoniec uskladní pod zemou.

3.4

EHSV víta, že predložená „stratégia“ uvádza, aby sa toto účinné využitie všetkých prírodných zdrojov povýšilo na princíp.

Kritické poznámky EHSV

3.5

Napriek tomu, že EHSV plne súhlasí s takýmto prístupom Komisie, musí k predloženej „stratégii“ pripojiť ešte niekoľko veľmi kritických poznámok:

3.6

Komisia vo svojej predloženej správe uvádza, že treba rozlišovať medzi obnoviteľnými a neobnoviteľnými zdrojmi a že hlavné problémy treba hľadať skôr v obnoviteľných zdrojoch (napr. stavy rýb, sladkovodné toky a nádrže).

3.7

Poukazuje na to, že využívanie zdrojov bolo (a ešte dnes je) hlavnou témou diskusií v európskej environmentálnej politike počas posledných 30 rokov, a že „najväčším problémom v sedemdesiatych rokoch minulého storočia z hľadiska prvej ropnej krízy bol nedostatok prírodných zdrojov a obmedzený rast“. Avšak „ukázalo sa, že nedostatok nebol environmentálne problematický […]. Zásoby fosílnych palív sa nevyčerpali a trh pomocou cenového mechanizmu reguloval nedostatok zdrojov.“

3.8

V skutočnosti nie je environmentálny problém v tom, či sú napríklad zásoby neobnoviteľného zdroja nedostatočné, disponibilné alebo žiadne. Environmentálny problém pochádza – a presne na toto Komisia aj naráža – z následkov využívania, resp. prečerpávania prírodných zdrojov (napr. na naše podnebie). Z environmentálneho hľadiska teda nie je problém, keď sa minie nahromadená slnečná energia v podobe ropy alebo uhlia, príp. plynu. EHSV však poukazuje na to, že vyčerpanie neobnoviteľných zdrojov v budúcnosti sa pre naše hospodárstvo javí ako dramatický problém, a tým aj ako sociálny problém – so značnými následkami pre životný štandard ľudí. Nejde iba o problém environmentálneho dôsledku využívania zdrojov, ale aj o potenciálny prístup súčasných a budúcich generácií k prírodným zdrojom. V rámci diskusií o trvalej udržateľnosti je jednou z hlavných výziev pre najbližšie desaťročia zabezpečiť dostupnosť zdrojov aj pre budúce generácie. Problém úbytku zdrojov je tým podľa EHSV nielen environmentálnym problémom, ale problémom trvalého udržateľnosti, ktorý zahŕňa známe environmentálne, sociálne a hospodárske aspekty.

3.9

Upozornenie Komisie na „trh“, ktorý na znižujúcu sa ponuku zareaguje vyššími cenami, je celkom správne. Čiastočne dramatické zvyšovanie cien ropy v posledných mesiacoch, ktoré ťažko postihlo aj európske hospodárstvo, nie je spojené iba s dlhodobým dohľadným vyčerpaním príslušných neobnoviteľných zdrojov, ale aj s trhovou silou čiastočne monopolných predajcov a s politickou nestabilitou v krajinách, v ktorých sa tieto zdroje prevažne nachádzajú.

3.10

EHSV chce poukázať na svoje pripomienky, ktoré sformuloval už pred dvomi rokmi vo svojom stanovisku k návrhu dokumentu: Pre spoločnosť je falošným politickým signálom predložiť teraz „stratégiu“, ktorá je plánovaná iba na 25 rokov a ktorá sa nevenuje, resp. len nedostatočne venuje, dlhodobému dohľadnému úbytku, resp. vyčerpaniu niektorých centrálnych neobnoviteľných zdrojov (ako napríklad fosílnych palív). Z hľadiska EHSV predstavuje disponibilita neobnoviteľných zdrojov rozhodujúce kritérium, aby prevzal zodpovednosť voči požadovaným trvalo udržateľným kritériám.

3.11

EHSV v tejto súvislosti pripomína, že mnohé hospodárske sektory nie sú úplne odkázané iba na dostupnosť fosílnych palív, ale aj na ich „lacnú“ výrobu. Národné hospodárstva, ktoré sú takto vybudované, budú v budúcnosti konfrontované s obrovskými adaptačnými problémami. Preto sa EHSV znovu pripája k stanovisku Komisie, že „neefektívne využívanie zdrojov ... spomalí rast“.

3.12

Stúpajúce ceny zdrojov sa ešte dajú do určitej miery vyrovnať prostredníctvom opatrení zameraných na účinnosť. Avšak v mnohých sektoroch, napr. v oblasti dopravy a energie, môžu nedostatok, resp. príliš vysoké ceny eventuálne zapríčiniť väčšie štrukturálne zmeny. Keďže tieto môžu byť spojené s extrémne vysokými investíciami, mal by sa ďalší vývoj prispôsobiť týmto skutočnostiam tak skoro, ako to bude možné, aby sa vyhlo chybným alokáciám.

3.13

Príkladom pre primerané, zo strategického hľadiska dlhodobé myslenie je oznámenie švédskej vlády vystúpiť z programu pre jadrovú energiu a postupne sa vzdávať využívania ropy. Takýto postup je samozrejme možný len z dlhodobého hľadiska, no musí sa začať včas, aby sa neskôr vyhlo komplikáciám v hospodárstve a spoločnosti.

3.14

EHSV je preto toho názoru, že stratégia EÚ by mala príslušné problémy aktívne riešiť, čo však žiaľ nezodpovedá skutočnosti. Vynára sa otázka, či to súvisí s tým, že časový horizont 25 rokov, ktorý Komisia EÚ pre túto stratégiu vyčlenila, nie je predsa len (príliš) krátky. EHSV nemôže akceptovať, že Komisia poukazuje na to, že sa v priebehu tohto obdobia pravdepodobne nepočíta s podstatným úbytkom neobnoviteľných zdrojov, čím sa problém neobnoviteľných zdrojov kvázi neberie do úvahy. Ohľadom neobnoviteľných zdrojov sú potrebné jasné stanoviská Komisie, ktoré presahujú súčasný časový rámec stratégie. Preto by bolo potrebné už na začiatku predĺžiť časový interval stratégie, napr. na 50 alebo 100 rokov, čo je so zreteľom na využívanie zdrojov pomerne krátke obdobie. Pri takomto období sa pre dlhodobé ciele prirodzene musia sformulovať predbežné kroky. EHSV poukazuje na to, že Komisia oznámila v roku 2005 takýto postup vo svojom oznámení (4).

3.15

Ako hlavný cieľ stratégie označuje Komisia v dokumente „zníženie negatívneho vplyvu využívania prírodných zdrojov na životné prostredie v rastúcom hospodárstve“. V Európe istotne nejestvuje nik, kto by odporoval takému obsiahlemu, ale tiež nekonkrétne vytýčenému cieľu.

3.16

Komisia vedome nepredostrela „v súčasnom počiatočnom štádiu ... stratégie ... kvantitatívne ciele“. EHSV to považuje za základný omyl. Na jednej strane nie sme v počiatočnom štádiu, tieto problémy sú známe už roky, či desaťročia. Na strane druhej už EHSV poukázal na mnohých iných miestach na to, že pre skutočne úspešnú stratégiu je nevyhnutné, aby vytýčila jasné ciele. Stratégia je plán na dosiahnutie stanovených cieľov! Ak chýbajú ciele, príp. ak sú sformulované úplne nezáväzne alebo všeobecne, chýba politike orientácia, ktoré riadiace nástroje politiky treba nasadiť a na akom mieste.

3.17

Z hľadiska EHSV nejde preto pri predloženej „tematickej stratégii trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov“ o skutočnú stratégiu, ale skôr – a to treba zdôrazniť – o správnu základnú filozofiu, pre ktorú sa ešte musia zvlášť vypracovať realizačné stratégie v rámci jednotlivých prírodných zdrojov.

3.18

EHSV pripúšťa, že v jednej stratégií sa len ťažko môže podariť celkovo a vyčerpávajúco obsiahnuť všetky prírodné zdroje. Nato je táto téma príliš rozsiahla. Integrácia tejto správnej základnej filozofie na oddelené stratégie, resp. na všeobecnú politiku je preto nevyhnutná. Práve preto Komisia kvázi v rovnakom čase ako predlohu tejto „stratégie“, predložila tematickú stratégiu prevencie a recyklácie odpadu (5) (nepriamo aj prírodných zdrojov) a oznámila Tematickú stratégiu pre ochranu pôdy. Cielené strategické rozhodnutia musia byť smerodajne zakotvené v politikách jednotlivých sektorov.

3.19

Takýmto spôsobom by mohli všetci účastníci zreteľnejšie rozpoznať, kde sa ktorá stratégia začína. Na základe konkrétnych príkladov by sa mohli na úrovni EÚ a členských štátov vytvoriť prepojenia k iným stratégiám a oblastiam politiky, a tým jednoznačnejšie prideliť kompetencie, čím by sa mohlo lepšie zabezpečiť uskutočnenie strategických zámerov.

3.20   Štyri iniciatívy na dosiahnutie cieľov

Komisia vo svojom oznámení uvádza celkovo štyri nové iniciatívy, prostredníctvom ktorých sa má dosiahnuť vytvorenie základov pre stratégiu najbližších 25 rokov:

„budovanie vedomostnej základne“, čo zahŕňa zriadenie „strediska údajov pre tvorcov politiky“;

„meranie pokroku“, čím sa rozumie príprava rôznych ukazovateľov do roku 2008;

„vnútorná dimenzia“, pri ktorej Komisia navrhuje, aby na jednej strane jednotlivé členské štáty pripravili národné opatrenia a programy trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov, na druhej strane plánuje zriadiť „fórum na vysokej úrovni ... zložené z vedúcich pracovníkov“, ktoré zodpovedá „za prípravu politiky využívania prírodných zdrojov v členských štátov“; toto fórum sa má skladať zo zástupcov Komisie a „prípadne“ (čokoľvek sa pod tým rozumie) spotrebiteľských organizácií, environmentálnych mimovládnych organizácií, priemyslu, akademických inštitúcií a pod.;

„globálna dimenzia“, pri ktorej sa plánuje založiť „medzinárodný panel ...“.

3.21

EHSV nepochybuje o zmysle a prospešnosti príslušných databánk, resp. nových panelov. Čím viac vieme a čím viac sa ľudia, zvlášť tí politicky zodpovední, touto témou zaoberajú, tým lepšie.

3.22

EHSV sa však musí Komisie opýtať, či verí, že tým vypracovala skutočnú „stratégiu“, ktorá ovplyvní politiku, pretože opísanými opatreniami sa spomínané problémy v žiadnom prípade nedajú riešiť.

3.23

Takýmito vyhláseniami sa skôr vzbudí dojem, akoby si človek najprv musel rozšíriť vedomostnú základňu, aby mohol vytvoriť základy pre politickú činnosť. EHSV v tom nevidí stratégiu dôsledného konania, ako skôr stratégiu odkladania politických rozhodnutí. Komisia by mala urobiť všetko preto, aby nevznikol takýto dojem.

3.24

Už roky je napríklad známe, že prírodný zdroj „ryba“ je extrémne prečerpávaný. Komisia každoročne reaguje na túto kritickú situáciu s absolútne oprávnenou požiadavkou stanoviť nižšie rybolovné kvóty, aby napr. zabránila nadmernému výlovu tresky (6), no bezúspešne. Tento problém sa v budúcnosti nebude dať vyriešiť ani s novými poznatkami, ani s novými panelmi!

3.25

EHSV preto očakáva, že pri niektorých prírodných zdrojoch nepôjde stále len o slová, ale konečne aj o činy, napr. pre zachovanie stavu rýb.

3.26

EHSV tým chce ešte raz ozrejmiť, že tzv. „nástroje“ navrhnuté Komisiou v rámci stratégie v žiadnom prípade nepokladá za postačujúce.

3.27

Už vo svojom stanovisku k pripravovanému dokumentu Komisie, ako aj v rôznych iných stanoviskách výboru, napríklad k otázkam trvalého rozvoja alebo k témam energetickej, resp. dopravnej politiky, vyzval EHSV Komisiu, aby

na jednej strane špecifikovala jasné, t. j. kvantifikované ciele, ktoré chce touto politikou dosiahnuť,

na druhej strane jasne špecifikovala nástroje, najmä tie s fiškálnymi dôsledkami, prostredníctvom ktorých sa majú dosiahnuť stanovené ciele. Výbor niekoľkokrát požiadal Komisiu, aby objasnila, akým spôsobom chce dosiahnuť mnohokrát prediskutovanú internalizáciu externých nákladov.

3.28

Komisia doteraz nič ani len nenaznačila. Od konkrétnych cieľov, ako napr. „konceptu faktora desať“ (7) sa vzdialila rovnako ako od opísania a vysvetlenia nástrojov.

3.29

EHSV preto považuje za potrebné, aby Komisia jasne poukázala na to, s akými politickými nástrojmi a nevyhnutnými opatreniami chce dosiahnuť jasne definované ciele, vždy keď hovorí o „stratégii“.

3.30

EHSV v tejto súvislosti poukazuje na svoje stanovisko schválené v máji 2006 k „preskúmaniu stratégie trvalo udržateľného rozvoja – platforma činnosti“ (8), v ktorom sa takisto dotýka tohto problému.

V Bruseli 5. júla 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  KOM(2003) 572, konečné znenie, 1. 10. 2003.

(2)  Ú. v. EÚ. C 117, 30. 4. 2004.

(3)  KOM(2005) 670, konečné znenie, 21. 12. 2005.

(4)  KOM(2005) 37, konečné znenie, porovnaj príslušné odkazy v stanovisku EHSV k „Oznámeniu Komisie Rade a Európskemu parlamentu O preskúmaní stratégie trvalo udržateľného rozvoja – platforma činnosti“ (CESE 361/2006).

(5)  KOM(2005) 666, konečné znenie.

(6)  Čo doteraz neviedlo k tomu, aby ohrozená treska zmizla z jedálnych lístkov v bufetoch európskych inštitúcií.

(7)  Pozri KOM(1999) 543, 24. 11. 1999, s. 16 bod 4.4: Účinné využívanie a obhospodarovanie zdrojov, ako aj stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie s názvom „Životné prostredie Európy: Orientácia pre budúcnosť – Celkové zhodnotenie programu Európskeho spoločenstva pre politiku životného prostredia a opatrenia so zreteľom na trvalý rozvoj a životné prostredie – Pre trvalo udržateľný rozvoj zohľadňujúci životné prostredie“, Ú. v. ES č. C 204, 18. 7. 2000, s. 59-67.

(8)  KOM(2005)658, NAT/304 – návrh stanoviska k „Oznámeniu Komisie Rade a Európskemu parlamentu – O preskúmaní stratégie trvalo udržateľného rozvojaplatforma činnosti“ (CESE 361/2006).


16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/71


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Rady o kontrole štítničky nebezpečnej“

KOM(2006) 123, konečné znenie – 2006/0040 (CNS)

(2006/C 309/15)

Rada sa 2. mája 2006 rozhodla podľa článkov 37 a 94 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k horeuvedenej téme.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 24. mája 2006. Spravodajcom bol pán Siecker.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 428. plenárnom zasadnutí 5. a 6. júla 2006 (schôdza z 5. júla) 166 hlasmi za, 2 hlasmi proti, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Predkladaný návrh sleduje kodifikáciu smernice Rady 69/466/EHS z 8. decembra 1969 o kontrole štítničky nebezpečnej. Nová smernica nahrádza viaceré právne akty tvoriace predmet kodifikácie. Návrh plne zachováva obsah kodifikovaných právnych aktov a obmedzuje sa výlučne na ich zjednotenie do jedného právneho aktu, pričom formálne zmeny a doplnenia nepresahujú nevyhnutný kodifikačný účel.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

Výbor považuje zjednotenie všetkých doterajších právnych aktov do jednej smernice za veľmi užitočné. V rámci Európy občanov výbor, rovnako ako Komisia, prikladá veľkú dôležitosť zjednodušovaniu a sprehľadňovaniu práva Spoločenstva s cieľom jeho lepšieho pochopenia a sprístupnenia občanovi, dávajúc mu nové príležitosti, ako aj šancu na efektívnejšie využívanie osobitných práv, ktoré mu poskytuje.

2.2

EHSV bol ubezpečený, že toto zjednotenie ustanovení vylučuje obsahové zmeny a doplnenia a jeho cieľom je jasnosť a prehľadnosť právnych predpisov Spoločenstva. Výbor vyjadruje plnú podporu dosiahnutiu tohto cieľa a vzhľadom na uvedené záruky víta predmetný návrh smernice.

V Bruseli 5. júla 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/72


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Riziká a problémy spojené s dodávkou surovín pre európsky priemysel“

(2006/C 309/16)

Európsky hospodársky a sociálny výbor 14. júla 2005 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku o vypracovaní stanoviska na tému: „Riziká a problémy spojené s dodávkou surovín pre európsky priemysel“

Poradná komisia pre priemyselné zmeny poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko dňa 22. mája 2006. Spravodajcom bol pán VOSS a pomocným spravodajcom pán GIBELLIERI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 428. plenárnom zasadnutí 5. a 6. júla 2006 (schôdza z 5. júla 2006) 157 hlasmi za, pričom sa 7 členovia hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Odporúčania je potrebné chápať ako usmernenia pre politické rozhodnutia o uskutočňovaní perspektívnej politiky týkajúcej sa zdrojov, výskumu a vývoja a vonkajšej politiky na úrovni EÚ a národnej úrovni. Uskutočňovanie lisabonských cieľov, podľa ktorých sa má Európska únia stať do konca desaťročia najkonkurencieschopnejším a najdynamickejším hospodárskym priestorom, si vyžaduje inovačnú priemyselnú politiku v súlade so sociálnymi a ekologickými cieľmi, ktorá je podmienkou pre pripravenosť na štrukturálne zmeny. Potrebné priemyselné zmeny musia byť vytvárané aktívne a ako integračná stratégia trvalo udržateľného rozvoja. To znamená na jednej strane vytvárať proces tvorby hodnôt materiálovo efektívnejšie a so všetkými zdrojmi zaobchádzať úsporne a na druhej strane vyčerpateľné zdroje postupne nahradiť obnoviteľnými. V priebehu obidvoch stratégií sa vyvíja nová priemyselná perspektíva, ktorá sa zakladá na technologických inováciách. Dôsledkom sú kvalitné a isté pracovné miesta a služby v priemysle.

1.2

Za zabezpečenie dodávok surovín je v trhovom hospodárstve zodpovedné predovšetkým hospodárstvo. Napriek tomu je úlohou politiky spoluvytvárať rámcové podmienky pre vysokú bezpečnosť dodávok a pôsobiť na trvalo udržateľné zásobovanie surovinami v oblasti politiky týkajúcej sa priemyslu, výskumu, pracovného trhu a životného prostredia. Pretože intenzívnejšou podporou nových technológií je pozitívne ovplyvňovaná nielen konkurencieschopnosť a situácia v oblasti pracovných miest, ale je podporovaný aj prechod na trvalo udržateľné hospodárstvo.

1.3

Analýzy životného cyklu, ako základ trvalo udržateľnej surovinovej politiky prispievajú k tomu, aby sa minerálne a kovové suroviny účinne ťažili a spracovávali s nepatrným vplyvom na životné prostredie, recyklačné procesy ďalej rozvíjali a aby sa používanie surovín, ktorých výskyt je obmedzený a ktoré zhoršujú skleníkový efekt, postupne tam, kde to technológie umožňujú nahradilo intenzívnejším a životné prostredie šetriacim používaním obnoviteľných a klimaticky neutrálnych zdrojov energie chudobných na uhlík alebo používaním účinných technológií s nízkymi emisiami uhlíka. To sa dá dosiahnuť predovšetkým pomocou cielenej politiky EÚ a vlád členských štátov. Výbor zastáva názor, že obe stratégie – stratégia účinnosti a stratégia nahradzovania – ponúkajú šancu znížiť závislosť na dovoze pri zásobovaní surovinami.

1.4

Vzhľadom na značný nárast celosvetovej spotreby surovín môže dôjsť v budúcnosti k výpadku dodávok prinajmenšom pri niektorých surovinách. Zmeny na svetovom trhu vyžadujú od hospodárstva EÚ a jej členských štátov proaktívnu politiku. K zabezpečeniu dodávok surovín, za ktoré je zodpovedný predovšetkým priemysel, môžu prispieť inštitúcie EÚ svojou aktívnou obchodnou, výskumnou a zahraničnou politikou a členské štáty svojou vnútroštátnou surovinovou a energetickou politikou tak, aby zabránili presunutiu výroby do zahraničia. Európsky hospodársky a sociálny výbor vyzýva členské štáty EÚ, aby sformulovali hlavné smery európskej surovinovej a energetickej politiky a prebrali zodpovednosť za trvalo udržateľnú surovinovú politiku v Európe.

1.5

Európsky hospodársky a sociálny výbor zastáva názor, že sa EÚ v úzkej spolupráci s členskými štátmi a všetkými zainteresovanými skupinami musí starať o to, aby dodávky surovín pre európsky priemysel neboli ohrozené a suroviny boli na svetovom trhu k dispozícii za primerané ceny. Aby sa tieto ciele dosiahli, mala by Európska únia podniknúť kroky, aby sa prostredníctvom medzinárodných organizácií ako sú WTO, OECD a ILO, ako aj bilaterálnych dohôd čelilo nečestným praktikám hospodárskej súťaže a protekcionárskym snahám. Kľúčovým nástrojom na presadenie týchto cieľov je intenzívny dialóg s politickými a priemyselnými subjektami, ktoré majú vplyv na surovinové trhy.

1.6

Výbor je presvedčený o tom, že európsky priemysel má všetky predpoklady pre to, aby dokázal ofenzívne čeliť súčasným i budúcim výzvam, ktoré vzniknú v dôsledku štrukturálnych zmien vo svetovej hospodárskej súťaži. Európa je a zostane konkurencieschopnou priemyselnou základňou a súčasne sa bude vyvíjať na trvalo udržateľný hospodársky priestor, pokiaľ sa bude uskutočňovať jednotná inovačná politika, ktorá bude dbať na hospodársku prosperitu pri rovnovážnom zohľadnení sociálnych a ekologických účinkov.

1.7

Na záver je potrebné zdôrazniť, že v dôsledku vysokého stupňa industrializácie Európy hrajú dodávky surovín významnú úlohu pri dosahovaní lisabonských cieľov. Relatívne vysoká závislosť Európy od dovozu fosílnych, kovových a minerálnych surovín skrýva riziká, ktoré spočívajú nielen v bezpečnosti dodávok, ale aj vo vývoji cien surovín s ohľadom na celosvetovú spotrebu. Prevenciu môže hospodárstvo a politika uskutočňovať tým, že budú aktívne realizované opatrenia na zvýšenie účinnosti zdrojov, podporu technologických inovácií v oblasti surovín a recyklácie, nahradzovanie neobnoviteľných surovín obnoviteľnými a diverzifikáciu ponuky surovín pri uprednostňovaní európskych zdrojov surovín. Čo sa týka uhlia, pôjde aj o to, či bude možné uskutočniť klimaticky neutrálnu perspektívu „čistého uhlia“. Samotné zabezpečenie potrebného množstva za konkurencieschopné ceny by naproti tomu nebolo dostatočné. Pokiaľ ide o vonkajší rozmer, výrazné obmedzenie spotreby fosílnych palív sa musí zaradiť medzi celosvetové politické ciele. V nasledujúcich mesiacoch bude potrebné stanoviť úlohu EÚ v tomto procese.

2.   Popis problému

2.1

Suroviny stoja na začiatku široko rozvetveného reťazca tvorby hodnôt. V časoch narastajúcej globalizácie sú predpokladom fungovania a možností rozvoja a rastu národného hospodárstva. To platí pre zdroje energie a pre mnohé kovové, minerálne a biologické suroviny, ktoré predstavujú nevyhnutné prvotné vstupy pre priemysel. Európa vykazuje pri mnohých surovinách závislosť na dovoze, ktorej sa doteraz venovala príliš malá pozornosť, ale so stúpajúcimi cenami surovín je vnímaná s väčším uvedomením. Najnovšia explózia cien fosílnych zdrojov energie, ale aj koksu a ocele je toho názorným príkladom.

2.2

Často existuje iba nejasná predstava o hospodárskej dôležitosti jednotlivých surovín. To môže byť sčasti spôsobené tým, že suroviny vo vzťahu k celkovému použitiu faktorov majú iba podradný význam, hoci suroviny na rozdiel od iných výrobných faktorov sú väčšinou krátkodobo nenahraditeľné. Deficity zásobovania alebo dokonca výpadky dodávok musia preto nutne viesť k zodpovedajúcemu kráteniu výroby. Pohyby cien na trhoch so surovinami sa takmer nezadržateľne odrážajú na nákladoch ďalších oblastí výroby a ovplyvňujú tým celé hospodárstvo. Tu sa nesmú zanedbať predovšetkým sociálne aspekty.

2.3

V dôsledku razantného rastu hospodárstva v iných oblastiach sveta (Čína, India, atď.) sa spotreba primárnych zdrojov energie a priemyselných surovín v poslednom desaťročí drasticky zvýšila.

2.4

Dôležité je spomenúť aj regionálne rozdelenie surovín a nezrovnalosti medzi miestom zásob a miestom spotreby. Najmä Európa je v tejto súvislosti regiónom, ktorý už dnes vykazuje vysokú potrebu dovozu surovín a fosílnych zdrojov energie a ktorého závislosť na dovoze v budúcnosti ešte výrazne narastie.

2.5

Pohonom európskeho hospodárstva je zásobovanie energiou. Z dôvodu možnosti vyčerpania mnohých zdrojov, dramatického stúpania cien, vplyvu vojnových alebo politických udalostí na bezpečnosť dodávok a z dôvodu v celosvetovom kontexte často neúčinných národných „energetických politík“ žije Európa s vysokým rizikom ohrozenia zásobovania.

3.   Celosvetová situácia

3.1

Hoci to, čo bolo povedané, sa týka mnohých surovín, v nasledujúcom texte má byť exemplárne analyzovaná predovšetkým situácia energetických zdrojov, pretože tu je veľmi aktuálny kritický vývoj (výkyvy cien ropy, zastavenie dodávok ruského zemného plynu), existujú tu zvlášť dobré údaje a už sa diskutuje o politických opatreniach.

3.2

Svetová ťažba ropy stúpla v roku 2004 na 3 847 megaton. Do konca roku 2004 bolo na celom svete od začiatku priemyslovej ťažby ropy celkovo vyťažených asi 139 gigaton ropy, z toho polovica v priebehu posledných 22 rokov. Tým sa vyťažilo už vyše 46 % doteraz zistených zásob konvenčnej ropy.

3.3

V tejto súvislosti je potrebné zvlášť spomenúť úlohu Číny, pretože Čína sa za posledných 20 rokov zmenila z čistého vývozcu na čistého dovozcu ropy a v budúcnosti bude v dôsledku razantného hospodárskeho rastu vo zvýšenej miere využívať celosvetovo dostupné zdroje.

3.4

Tiež iné udalosti, ako vojna v Iraku, víchrice v Amerike, zastavenie investícií, ktoré viedli k nedostatkom v ťažobných a dopravných kapacitách, dočasné výpadky dodávok podmienené štrajkami a špekulácie, prispeli k tomu, že sa ceny ropy a neskôr i zemného plynu výrazne zvýšili. Napriek tomu sú reálne ceny – očistené o mieru inflácie – v súčasnosti stále nižšie, než začiatkom osemdesiatych rokov.

3.5

Popri týchto pohyboch cien je potrebné položiť si otázku dostupnosti fosílnych zdrojov energie. Koncom roka 2004 bol celkový potenciál konvenčnej ropy približne 381 gigaton. Regionálne pripadá na krajiny Blízkeho východu asi 62 percent celosvetových zásob, na Ameriku asi 13 % a necelých 10 % na SNŠ. Pritom si treba uvedomiť, že v Severnej Amerike sú už vyťažené takmer dve tretiny predpokladaného celkového potenciálu, zatiaľ čo v SNŠ tento podiel tvorí jednu tretinu a na Blízkom východe necelú štvrtinu.

3.6

Situácia so zemným plynom nevyzerá inak. Celkový celosvetový potenciál konvenčného zemného plynu činí asi 461 biliónov metrov kubických, čo obsahom energie zodpovedá približne celkovému potenciálu ropy. Viac ako polovica zásob zemného plynu je sústredená v troch krajinách (Rusko, Irán a Katar). Počíta sa s dodatočnými zásobami zemného plynu v objeme 207 biliónov metrov kubických. Doteraz bolo vyťažených necelých 18 percent preukázaných zásob zemného plynu. Spotreba zemného plynu dosiahla v roku 2004 historicky najvyššiu hodnotu cca 2,8 bilióna metrov kubických. Najväčším spotrebiteľom zemného plynu boli USA, nasledovalo Rusko, Nemecko, Veľká Británia, Kanada, Irán a Taliansko.

3.7

Najväčšie zostávajúce zásoby sú zásoby uhlia. Podľa merania celosvetovej spotreby uhlia v roku 2004 vydržia zásoby čierneho uhlia počnúc rokom 2005 ešte 172 rokov a zásoby hnedého uhlia ešte 218 rokov. V roku 2004 malo uhlie 27-percentný podiel na celosvetovej spotrebe primárnej energie. Iba spotreba ropy bola ešte vyššia. Pritom pripadlo 24 percent na čierne uhlie a 3 percentá na hnedé uhlie. Pri výrobe elektriny v roku 2004 bolo uhlie s podielom 37 percent celosvetovo najdôležitejšou energetickou surovinou.

3.8

Rozmiestnenie nálezísk čierneho uhlia je vyrovnanejšie než pri rope a zemnom plyne. Rusko síce aj tu disponuje značnou časťou celosvetových zásob, súčasne však regióny Severnej Ameriky, Ázie, Austrálie a Južnej Afriky, ktoré sú výrazne chudobnejšie na ropu a zemný plyn, majú významné náleziská čierneho uhlia. Na špičke je však koncentrácia svetových zásob uhlia značná. Takmer tri štvrtiny zásob pripadajú iba na štyri krajiny, a to USA, Rusko, Čínu a Indiu. Aj EÚ má značné zásoby uhlia – na rozdiel od ropy a plynu. Pričom je však nutné upozorniť na značné rozdiely v kvalite uhlia. Pri koksovom uhlí, ktoré dodáva iba málo regiónov a po ktorom je na celom svete relatívne rovnomerný dopyt, sa medzinárodne obchoduje s približne 35 percentami celkovej produkcie. Celkovo sa však v súčasnosti na celom svete obchoduje iba so 16 percentami svetovej produkcie uhlia. Ponuka exportu je tiež značne sústredená v niekoľkých krajinách a tiež sa stále viac zvyšuje koncentrácia podnikov. Špeciálne ponuka exportu koksového uhlia pochádza z viac než 60 percent iba z Austrálie, 50 percent všetkého vývozu koksu je z Číny.

3.9

Cenový vývoj uhlia bol v posledných desaťročiach porovnateľný s ropou a zemným plynom, avšak na výrazne nižšej úrovni vzhľadom na obsah energie. Práve z hľadiska surovín sa nesmie zabúdať na to, že uhlie sa dá využiť nielen ako zdroj energie a nevyhnutné redukčné činidlo pri výrobe surového železa, ale je možné ho mnohostranne využiť pri pohonných látkach, na rôzne chemické použitia alebo v priemysle stavebných hmôt. Pritom treba mať na zreteli, že uhlie by sa z ekologických dôvodov malo používať pokiaľ možno spolu s modernými, čistými a účinnými technológiami, ku ktorým patria aj technológie na odlučovanie a ukladanie CO2 z dôvodu veľmi vysokého faktora emisií skleníkových plynov.

3.10

Aby sa ešte viac zdôraznila naliehavosť bezpečnosti dodávok, treba vziať na vedomie údaje, ktoré boli uvedené v novembri 2005 vo výhľade „World Energy Outlook“ Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) o stále sa zvyšujúcej celosvetovej spotrebe energie. Ak sa spotrebiteľské správanie nezmení, zvýši sa celosvetový dopyt po energii do roku 2030 o viac ako polovicu na 16,3 miliardy ton ropného ekvivalentu. Udalosti na začiatku roku 2006, kedy zastavením dodávok plynu z Ruska na Ukrajinu došlo aj k zníženiu dodávok plynu do strednej a západnej Európy, môžu byť prvým upozornením na možné budúce scenáre zásobovania, pokiaľ závislosť Európy od dovozu energie bude ešte stúpať. Preto je potrebné za prvoradý cieľ považovať uplatnenie oboch zelených kníh Komisie „Bezpečnosť dodávok“ a „Energetická účinnosť“, ako aj rozsiahlu a konštruktívnu diskusiu o novej zelenej knihe o európskej energetickej stratégii.

3.11

V tejto súvislosti je nutné poukázať na to, že tento predbežný odhad IEA je protikladom ochrany ovzdušia. Namiesto redukcie emisií skleníkových plynov nevyhnutných z dôvodu ochrany ovzdušia by odhady IEA do roku 2030 znamenali zvýšenie emisií CO2 o najmenej 52 percent. Preto musí byť celosvetovou politickou úlohou výrazne obmedziť emisie uhlíka z dôvodu zvyšujúceho sa používania fosílnych zdrojov energie. Úloha Európskej únie v tomto procese bude musieť byť určená v priebehu nasledujúcich mesiacov.

3.12

Ako možné riešenie problému skleníkového efektu sa zo všetkých strán uvádza jadrová energia. Okrem otázky rizika je potrebné skúmať aj bezpečnosť dodávok. Zásoby uránu sú na svete rozdelené do niekoľkých krajín. Najdôležitejšie oblasti ťažby uránu sú v súčasnosti v Austrálii, Severnej Amerike, v niektorých afrických štátoch a štátoch SNŠ. Špekulatívne zásoby sa okrem toho predpokladajú v Číne a Mongolsku. Rozšírenie mierového využívania atómovej energie by do 30 rokov mohlo viesť najmä v Číne k nedostatku uránu.

3.13

Okolo 12 percent ropy sa používa na výrobu petrochemických výrobkov. Dôležitú skupinu petrochemických výrobkov predstavujú plasty. V roku 2004 sa na celom svete vyrobilo 224 miliónov ton plastov. Z toho bolo 23,6 percenta zo západnej Európy. Podľa aktuálnych prognóz bude spotreba plastov na celom svete ďalej stúpať. Do roku 2010 sa počíta so zvyšovaním spotreby na osobu ročne o 4,5 percenta. Najdôležitejšie trhy rastu sú vo východnej Európe a juhovýchodnej Ázii.

3.14

Okrem fosílnych zdrojov energie aj rudy predstavujú pre európske hospodárstvo dôležité suroviny. Potrebné je vyzdvihnúť najmä železnú rudu. V roku 2004 sa na celom svete vyrobila viac než miliarda ton ocele. V porovnaní s inými materiálmi sa ocele vyrobí výrazne viac. Pokiaľ ide o rudu, ukazuje sa, že v roku 2004 sa spotrebovalo 1,25 miliardy ton železnej rudy, naproti tomu ďalšie najväčšie množstvo spotrebovanej rudy bolo o jednu alebo dve radové hodnoty menšie: 146 miliónov ton bauxitu, 15,5 milióna ton chrómovej rudy, 9 miliónov ton zinkovej rudy a 8,2 milióna mangánovej rudy.

3.15

Zásoby železnej rudy, ktoré je možné hospodárne vyťažiť, odhadla v roku 2005 americká geologická spoločnosť na 80 miliárd ton, čo je stonásobok aktuálnej potreby. Ak zahrnieme aj zásoby dnes hodnotené ako hospodárne nevyťažiteľné, zvýši sa celkový objem zásob na cca 180 miliárd ton železa. Napriek týmto veľkým zásobám sa predpokladá, že so železnou rudou sa aj v budúcnosti bude obchodovať na vysokej cenovej úrovni. Dôvod spočíva istotne v tom, že tri veľké firmy (CVRD, BHP a Rio Tinto) s podielom na trhu vo výške 75 percent celosvetovej produkcie železnej rudy ovládajú trh. Ďalej sa musí počítať aj s nedostatkami v námornej doprave, čo vedie k zvýšeným dopravným nákladom a tým k vyšším obstarávacím cenám rudy pre európsky oceliarsky priemysel.

3.16

Pri zabezpečovaní európskej výroby železa a ocele sa musí brať do úvahy aj dostupnosť koksu a koksového uhlia. Vývoz koksového uhlia z USA sa bude znižovať, čím sa zlepší postavenie Kanady a Austrálie na trhu. Pre celosvetové zabezpečenie zásobovania je však potrebné nepretržité rozširovanie kapacít v týchto krajinách. Čína bude v dôsledku budovania koksární vo zvýšenej miere vystupovať ako dodávateľ koksu, hoci aj v ostatných krajinách dôjde k vybudovaniu nových koksárenských kapacít pre domáci trh.

3.17

Šrot je pre výrobu ocele rovnako dôležitou surovinou. Celosvetový obchod so šrotom sa v posledných rokoch výrazne zvýšil. V dôsledku dlhej trvanlivosti výrobkov z ocele však dopyt po šrote nemôže držať krok s ponukou, pričom už dnes veľmi napnutá situácia na trhu so šrotom sa bude ešte stupňovať. Predpokladá sa, že napriek skutočnosti, že v posledných mesiacoch nastalo uvoľnenie, sa ceny za šrot, ktoré sa medzi rokom 2002 a 2004 zvýšili o faktor 3, budú znovu dlhodobo zvyšovať.

3.18

Iné kovové suroviny ako mangán, chróm, nikel, meď, titán a vanád sú dôležité zliatinové materiály, ktoré silne ovplyvňujú vlastnosti základného materiálu. Tieto kovy sa musia do Európy dovážať rovnako ako paládium, dôležitá surovina pre oblasť špičkových technológií.

3.19

Pre uvedené suroviny, ale aj pre mnohé iné platí, že teraz sú v dostatočnom množstve dostupné. V súčasnosti pozorované zvyšovanie cien preto nesignalizuje strednodobé vyčerpanie zásob. To však neznamená, že posuny v ponuke a dopyte sú vylúčené a pohyby cien náhodné. Pretože krátkodobo je ponuka surovín z dôvodu dlhej doby realizácie kapitálovo intenzívnych prieskumných projektov málo pružná. V situáciách vysokého dopytu po surovinách je možný ich nedostatok a zvyšovanie cien. Podobne to platí aj pre prepravné kapacity, ktoré tiež obmedzujú dostupnosť (dovozných) surovín. Celosvetovo postačujúce zásoby a zdroje síce znižujú riziko narušenia zásobovania pokiaľ ide o množstvo, neposkytujú však žiadnu ochranu pred krátkodobo a strednodobo citeľným zvyšovaním cien. Politické intervencie a monopolné alebo oligopolné správanie podnikov so silným postavením na trhu sa pri rozsiahlom hodnotení dodávateľských a cenových rizík na medzinárodných surovinových trhoch nesmú púšťať zo zreteľa.

3.20

Platí to o to viac, že sa veľká časť ťažby nielen dôležitých zdrojov energie, ale aj kovových surovín sústreďuje na určité regióny Zeme a podniky a táto koncentrácia sa od začiatku deväťdesiatych rokov aspoň pri kovových surovinách výrazne zvýšila. Takto mohlo Čile takmer strojnásobiť svoj podiel na výrobe medi v porovnaní s rokom 1990 a až takmer 40 percent bauxitu sa ťaží v Austrálii. Aj Brazília mohla značne zvýšiť svoj význam ako dodávateľ bauxitu, takže sa medzitým stala krajinou s druhou najväčšou ťažbou bauxitu a tým zdôraznila dôležité postavenie Južnej Ameriky v ťažbe kovových rúd. To platí aj pre železnú rudu, ktorá sa asi z 30 percent ťaží v Brazílii. Iba Švédsko ako jediný členský štát EÚ vykazuje ťažbu železnej rudy stojacu za zmienku, ktorá však tvorí iba asi 1,6 percenta celkovej svetovej produkcie.

4.   Európsky priemysel

4.1

Priemysel má vďaka svojmu prínosu pre zamestnanosť a tvorbu hodnôt stále veľký význam pre hospodárstvo v EÚ. Je najdôležitejším článkom reťazca tvorby hodnôt pri vytváraní hmotného majetku. Bez existencie priemyselne vyrábaných tovarov by mnoho služieb nemalo zmysel. Priemyselná výroba preto svoju hodnotu ako zdroj blahobytu nestratí. Zabezpečené zásobovanie priemyslu surovinami je preto nevyhnutné. Pri fosílnych a mnohých kovových surovinách existuje nerovnomerné rozdelenie medzi výskytom a spotrebou. To môže viesť z dôvodu oligopolných štruktúr v dodávateľských krajinách k narušeniu trhu aj v Európe. Aby sa budúca závislosť Európy od dovozu znížila, musia sa prijať príslušné opatrenia pre všetky suroviny, ako sa požaduje v zelenej knihe o bezpečnosti dodávok energie.

4.2

Štatistiky ukazujú, že v európskych priemyselných podnikoch existujú výrazné rozdiely v surovinovej ako aj energetickej účinnosti. Preto sa dá povedať, že v rámci celej Európy existuje potenciál úspory, ktorý je potrebný prednostne využiť, aby sa znížila celková závislosť a posilnila rozvojová činnosť.

4.3

Jedno odvetvie vidí budúcnosť napriek závislosti od dovozu svojich surovín pozitívne. Európsky oceliarsky priemysel je na svetových trhoch konkurencieschopný, pretože už štrukturálne zmeny zvládol a vzal si z nich správne ponaučenie. Týmto konsolidačným procesom sa dosiahla štruktúra, ktorá podnikom aj v hospodársky ťažkých časoch umožňuje realizovať primerané zisky. Nevyhnutné štrukturálne zmeny iné krajiny ako napr. Čínu a Indiu ešte len čakajú.

4.4

Práve v EÚ disponuje oceliarsky priemysel neporušenými, výkonnými reťazcami tvorby hodnôt, v ktorých hrá oceľ kľúčovú úlohu. K tomu patria výhody v oblasti infraštruktúry a logistiky. Na relatívne malom priestore s dobrým dopravno-technickým pripojením na medzinárodnú železničnú, vodnú a cestnú sieť sa na európskom trhu s oceľou stretávajú dodávatelia a zákazníci, čo prináša zodpovedajúce konkurenčné výhody.

4.5

Okrem toho európske oceliarske podniky vyvinuli značné úsilie a investovali veľké sumy do ochrany životného prostredia a energetickej účinnosti. Majú po USA najvyššiu mieru recyklácie, pri výrobe používajú veľa šrotu a tým šetria zdroje. Aj spotreba redukčných činidiel vo vysokých peciach je výrazne menšia než v mnohých mimoeurópskych krajinách.

4.6

Napriek týmto pozitívnym náladám v európskom oceliarskom priemysle je potrebné uvážiť, že z dôvodu závislosti na dovoze surovín, vysokých cien energie a zvýšených ekologických opatrení by najmä oblasť tekutej fázy mohla byť v strednodobom horizonte realizovaná nie v Európe, ale mohla by byť preložená do regiónov, ktoré môžu ponúknuť istotu zásobovania surovinami a výhodné ceny energií. Keďže toto sa dá konštatovať nielen pokiaľ ide o železo, ale aj o hliník a iné kovy, môže dôjsť v Európe k významným stratám pracovných miest, ktoré možno kompenzovať iba pomocou výskumu a vývoja v oblasti účinnosti zdrojov a energie ako aj inovačným vývojom výrobkov a priemyselnými službami. Presun tekutej fázy do krajín s nižšími ekologickými normami a cenami za energie totiž neprispieva k „trvalo udržateľnému rozvoju“, ale iba zhoršuje postavenie Európy.

5.   Alternatívne surovinové scenáre a technologické trendy

5.1

Pokiaľ bude svetové hospodárstvo tak ako doteraz rásť predovšetkým vďaka využívaniu fosílnych surovín, musí sa vychádzať z toho, že pred vyčerpaním zdrojov surovín je možné očakávať väčšie problémy s ochranou ovzdušia z dôvodu zvýšených emisií skleníkových plynov. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) počíta vo svojej štúdii „Svetový energetický výhľad 2006“ do roku 2030 s celosvetovým zvyšovaním emisií CO2 o viac ako 52 percent oproti roku 2004. Proti tomu stoja odhady, že emisie CO2 priemyselných krajín na celom svete sa musia zredukovať do roku 2050 o 80 percent, aby bolo možné klimatické zmeny trvalo udržať v miere znesiteľnej pre človeka a životné prostredie. Žiaduce sú teda technológie, ktoré umožňujú výrazne nižšie vypúšťanie skleníkových plynov.

5.2

Často sa za prvú možnosť znižovania emisií skleníkových plynov považuje zvýšené používanie obnoviteľných zdrojov energie. EÚ je v tejto súvislosti priekopníkom, keď v bielej knihe o obnoviteľných zdrojoch energie (1) na rok 2010 stanovuje za cieľ dosiahnuť 12-percentný podiel primárnej energie z obnoviteľných zdrojov energie. Na dosiahnutie tohto cieľa však nie sú potrebné iba nové zariadenia v oblasti biomasy, veternej a slnečnej energie. Musí ísť predovšetkým aj o to, aby sa doterajší rast spotreby energie výrazne znížil. Je nutné využiť potenciál šetrenia na všetkých úrovniach tvorby hodnôt a spotreby ako aj likvidácie odpadu. Cielená podpora technického pokroku tak ponúka príležitosť na to, aby v budúcnosti bolo do ovzdušia vypúšťaných menej skleníkových plynov a zvyšuje tiež konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

5.3

Európska agentúra pre životné prostredie prišla v roku 2005 k výsledku, že v roku 2030 bude možné dať k dispozícii 230 až 300 Mtoe biomasy za rok (čo zodpovedá 9,6 resp. 12,6 x 1019 joulov) bez negatívnych vplyvov na životné prostredie a značnú sebestačnosť EÚ v poľnohospodárskych výrobkoch. To by zodpovedalo asi 20 percentám súčasného využívania primárnej energie v EÚ 25. Pritom by sa ročne získalo 100 Mtoe z odpadu, 40 až 60 Mtoe z lesníckych produktov a 90 až 140 Mtoe z poľnohospodárskych produktov. Okrem získavania energie z biogénnych surovín by sa dala vyrobiť široká paleta výrobkov, ktoré sú v súčasnosti z cenových dôvodov nezaujímavé. Inteligentné kombinácie surovín a spracovania v spojení s novými stratégiami zužitkovania by mohli už čoskoro urobiť napr. „bioplasty“ konkurencieschopnými.

5.4

Zvyšovanie používania obnoviteľných biozdrojov je potrebné v celosvetovom meradle. Doteraz sa pri podpore výskumu a technológií príliš málo prihliadalo na obnoviteľné zdroje energie a surovín. Pri súčasnej situácii v oblasti cien a nákladov sa musí pomocou rôznych opatrení spojených s uvádzaním na trh zabezpečiť širší rozvoj trhu a techniky.

5.5

Pri potenciáli poľnohospodárskej biomasy sa musí zohľadniť, že obrábaná plocha na obyvateľa Zeme má dramatický vývoj. Dnes je na pestovanie obilia k dispozícii asi taká istá plocha ako v roku 1970, lenže vtedy bolo o necelé tri miliardy ľudí menej, čo znamená, že v roku 1970 bolo na osobu obrábaných 0,18 hektára ornej pôdy, dnes je to iba 0,11 hektára. Tento trend zosilnie, pretože v dôsledku erózie, zasolenia alebo vysušenia sa ročne stráca okolo sedem miliónov hektárov poľnohospodárskej úžitkovej plochy a viac ako štvrtina všetkých využívaných pôd sa považuje za ohrozenú.

5.6

Podľa odhadov FAO budú musieť rozvojové krajiny v najbližších 20 rokoch svoj dovoz obilia zdvojnásobiť. Preto bude v budúcnosti nedostatok obilia a bude drahšie. Preto bude dopyt po krmivách pre úžitkové zvieratá a obnoviteľných surovinách vo vyspelých krajinách ešte viac konkurovať potrebe výživy v rozvojových krajinách. Dopyt po krmivách pre úžitkové zvieratá by sa mohol znížiť redukciou vysokej konzumácie mäsa, čo by viedlo k väčšej dostupnosti výživových kalórií, pretože pri skrmovaní sa asi 90 percent obsahu energie stráca. Pôjde teda najmä o podporu lepšieho využívania rastlín, častí rastlín a vedľajších produktov obsahujúcich lignocelulózu (ako klasické treba spomenúť drevo, slamu, trávy). Z dôvodu vysokej potreby rozvoja a výskumu v tomto ohľade je aj v rámcovom výskumnom programe EÚ naliehavo potrebná zmena paradigiem smerom k obnoviteľnej energetickej a surovinovej základni a účinnosti.

5.7

V tomto kontexte je jasné, že prechod na obnoviteľné zdroje energie a priemyselné suroviny môže byť iba jednou časťou zvládnutia problému. Bude dôležité, aby sa používali technológie, ktoré budú využívať výrazne menej energie a surovín ako dnes pri poskytovaní porovnateľných služieb. V oceliarskom priemysle sa takto podarilo v posledných štyroch desaťročiach znížiť spotrebu energie a emisií CO2 o približne 50 percent. S cieľom umožniť ďalší potenciál šetrenia plánuje konzorcium ULCOS (Ultra Low CO2 Steelmaking), iniciovaný európskym oceliarskym priemyslom spolu s výskumnými organizáciami, značné zníženie emisií, a tým prielom smerom k energeticky účinnejšiemu procesu výroby ocele. Už dnes umožňuje redukčná metóda vyvinutá v osemdesiatych rokoch menšie nároky na kvalitu uhlia a zníženie emisií CO2 o 30 percent oproti procesu vo vysokej peci.

5.8

Zvyšovanie účinnosti je stratégia znižovania nákladov, ochrany zdrojov a zabezpečovania pracovných miest sľubujúca úspech, pretože v spracovateľskom priemysle predstavujú náklady na materiál v priemere 40 percent celkových nákladov, čo je najväčší nákladový faktor. Účinné využívanie surovín pri rovnakom hospodárskom výkone prispieva tak k znižovaniu nákladov ako aj k ochrane životného prostredia vďaka menšej spotrebe zdrojov. Podniky je možné pomocou štátnych iniciatív a programov, ktoré ponúkajú podnety na zlepšenie účinnosti, ako napríklad výskumné projekty a súťaže, povzbudiť k tomu, aby tento potenciál využili. Práve v malých a stredných podnikoch je potrebné prebudiť povedomie o možných potenciáloch účinnosti a šetrenia pri používaní materiálu a to podporovaním vhodných riadiacich metód akou je EMAS a ISO 14001.

5.9

Využívanie surovinových zásob dostupných v EÚ, predovšetkým zásob uhlia, sa musí uskutočňovať na vysokej technickej úrovni. Ďalšie budovanie kapacít možno aj z dôvodu ochrany ovzdušia odporúčať iba vtedy, ak sa pritom bude realizovať aj perspektíva tzv. čistého uhlia.

5.10

Technologické inovácie pri vývoji nových materiálov s vylepšenými vlastnosťami vo výrobe, spracovaní a používaní ako aj zvyšujúci sa podiel recyklovania ponúkajú ďalšie východisko zo závislosti od dovozu surovín. V tejto oblasti je potrebné kombinovať podstatné zvyšovanie miery využitia surovín s inovačným vývojom výrobkov. Táto perspektíva vedie k zmenám dopytu trhu po rôznych surovinách. Tak môže vzniknúť priemyselný potenciál rastu vyvolaný výskumnými iniciatívami, ktorý ponúka výhody v oblasti priemyslu, politiky zamestnanosti a životného prostredia oproti tradičným postupom.

5.11

Okrem priamych úspor v priemysle by sa malo uvážiť, že veľký potenciál šetrenia existuje v oblasti domácností a dopravy. Nízkoenergetické a energeticky pasívne domy umožňujú veľké úspory primárnej energie tak pri vykurovaní ako aj pri chladení. V kombinácii s účinnými technológiami na premenu energie, ako sú vykurovacie kotly alebo tepelné čerpadlá sa dajú dosiahnuť až 90-percentné potenciály oproti súčasnému priemeru. Ani v individuálnej doprave nie sú úspory o faktor 4 vďaka optimalizácii technológií pohonu a správaniu používateľov žiadnou ilúziou.

V Bruseli 5. júla 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Oznámenie Komisie – Energia pre budúcnosť: obnoviteľné zdroje energie – Biela kniha o stratégii Spoločenstva a akčný plán


16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/78


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom systéme integrovanej štatistiky sociálnej ochrany (ESSPROS)“

KOM(2006) 11, konečné znenie – 2006/0004 (COD)

(2006/C 309/17)

Rada sa 10. februára 2006 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo, ktorá bola poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 2. júna 2006. Spravodajkyňou bola pani Sciberras.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 428. plenárnom zasadnutí 5. a 6. júla 2006 (schôdza z 5. júla 2006) 162 hlasmi za, pričom 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Odporúčania

1.1

EHSV podotýka, že na posilnenie sociálneho rozmeru Lisabonskej stratégie by členské krajiny mali prostredníctvom nového rámca zvýšiť politický význam cieľa modernizácie a zlepšenia sociálnej ochrany. Sociálny rozmer je kľúčový na prispôsobenie sa výzvam globalizácie a starnúceho obyvateľstva. Takisto treba podporovať a posilňovať rôzne ciele Lisabonskej stratégie ako udržateľný hospodársky rast, viac a lepších pracovných miest a väčšiu sociálnu súdržnosť. (1)

1.2

EHSV sa nazdáva, že európsky systém integrovanej štatistiky sociálnej ochrany (ESSPROS) má veľký význam v súvislosti s otvorenými metódami koordinácie pre oblasť sociálneho začleňovania a dôchodkov.

1.3

Vyvstáva tu potreba analytického prístupu založeného na spoľahlivých a porovnateľných ukazovateľoch, ktorý je nevyhnutný na poskytnutie spoľahlivého obrazu o tom ako, a či vôbec, napreduje plnenie cieľov. EHSV takisto zastáva názor, že okrem racionalizácie štatistiky je potrebné rozvíjať aj kvalitatívne ukazovatele.

1.4

Pre niektoré členské krajiny môže byť problémom financovať zber potrebných štatistických dát. Treba teda zohľadniť aj kapacity členských krajín pri získavaní potrebných informácií. Okrem toho by sa mali vopred odhadnúť náklady, ktoré vyplynú každej členskej krajine z takejto povinnosti, ktorá je síce minimálna, no nie sú na ňu vyčlenené prostriedky. EHSV víta skutočnosť, že Komisia plánuje finančne pomôcť členským štátom pri rozvoji existujúceho systému.

1.5

Pri výbere ukazovateľov by sa mali navyše zohľadniť aj nefinančné kritériá odrážajúce ľudské potreby, ako prístup k sociálnej starostlivosti, kvalita a účasť (2).

1.6

Presné zlučovanie štatistických údajov využijú aj vlády členských krajín na prispôsobenie súčasných systémov sociálneho zabezpečenia potrebám svojich spoločností a tiež na to, aby mohli reagovať na potreby častí spoločnosti, ktoré nie sú pokryté súčasnými systémami sociálnej ochrany.

1.7

Takisto prispieva k vytvoreniu a zvyšovaniu povedomia o cielených programoch pre zraniteľné a vylúčené skupiny spoločnosti, najmä programov zameraných na odstraňovanie chudoby u detí.

1.8

Spolupráca pri definovaní politiky v oblasti sociálnej ochrany za posledné roky vo všetkých členských krajinách významne pokročila. Navrhovaný cieľ zjednotiť štatistické údaje o sociálnej ochrane Spoločenstva môže dosiahnuť len Spoločenstvo ako celok, a nie jednotlivé štáty samostatne.

1.9

Prostredníctvom ukazovateľov a hodnotením hospodárskej výkonnosti a programu pre vytváranie pracovných miest a rast je možné zhodnotiť výsledky Lisabonskej stratégie. Tieto ukazovatele by sa mali prepojiť s ukazovateľmi sociálnej ochrany. To je najlepší spôsob posudzovania výsledkov celej Lisabonskej stratégie.

2.   Úvod

2.1

Na dosiahnutie zámerov Lisabonskej stratégie je potrebné analyzovať jej rozmer sociálnej ochrany a zviditeľniť a porovnávať jej rozličné ciele a prvky. Nástrojom členských krajín a EÚ využiteľným v tomto procese je nový rámec Komisie pre otvorenú koordináciu politík sociálnej ochrany. Ako uviedol výbor vo svojom stanovisku na tému stratégie otvorenej koordinácie politík sociálnej ochrany (3), pre tento nástroj treba vytvoriť vhodné ukazovatele.

2.2

Systémy sociálneho zabezpečenia vo všetkých členských krajinách sa vyvíjali v závislosti od histórie jednotlivých štátov a osobitných okolností a viedli k vzniku rozličných úprav.

2.3

Sociálna ochrana zahŕňa všetky zásahy štátnych a súkromných subjektov, ktoré majú zmierniť zaťaženie určitého spoločenstva, či už domácností alebo jednotlivcov, zapríčinené presne definovaným súborom rizík alebo potrieb (4).

2.4

Sociálna ochrana prešla veľkým vývojom od začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia, keď vznikli nejasnosti po vydaní dvoch odporúčaní Rady, z ktorých prvé (92/442) sa zameriavalo na harmonizáciu cieľov a politík sociálnej ochrany a druhé (92/441) malo za cieľ stanoviť spoločné kritériá na zabezpečenie dostatočných zdrojov pre systémy všetkých členských krajín EÚ (5).

2.5

Ďalšie oznámenia na tému sociálnej ochrany zvýraznili význam tejto problematiky a „pozitívne prispeli k jednotnejšiemu porozumeniu európskej sociálnej ochrany“ (de la Porte 1999 a) (6).

2.6

To viedlo k potrebe vytvoriť účinné porovnávacie kritériá, a to na základe spolupráce (tá už prebieha) a koordinácie, ktorá spočíva najmä vo výmene názorov a odporúčaní vychádzajúcich z overených postupov.

2.7

Najchúlostivejšou otázkou zostalo zavedenie všeobecne uznávaných ukazovateľov. Súčasné systémy porovnávacích štatistík treba prehodnotiť, vykonať analýzu prvkov, príčin a vývoja sociálneho vylúčenia a zároveň zlepšiť kvalitu dát.

2.8

Prostredníctvom ukazovateľov a hodnotením hospodárskej výkonnosti a programu pre vytváranie pracovných miest a rast je možné zhodnotiť výsledky Lisabonskej stratégie. Tieto ukazovatele by sa mali prepojiť s ukazovateľmi sociálnej ochrany. To by predstavovalo najlepší spôsob hodnotenia výsledkov celej Lisabonskej stratégie.

3.   Zhrnutie dokumentu Komisie

3.1

Systémy sociálnej ochrany sú v rámci EÚ značne rozvinuté. Ich organizácia a financovanie je v kompetencii členských štátov.

3.2

Úlohou EÚ je zabezpečiť ochranu občanov v každom členskom štáte, ako aj občanov, ktorí sa pohybujú medzi jednotlivými štátmi na základe legislatívy EÚ o koordinácii národných systémov sociálnej ochrany.

3.3

Preto je nevyhnutné vytvoriť súbor spoločných ukazovateľov, čo si vyžaduje ochotu členských krajín rozvíjať hlavné nástroje ako ESSPROS. Právny rámec pre ESSPROS (Európsky systém integrovanej štatistiky sociálnej ochrany) „zdokonalí využiteľnosť súčasného zberu údajov, pokiaľ ide o aktuálnosť, pokrytie a porovnateľnosť“.

3.4

Podľa dohody zo zasadnutia Európskej rady v októbri 2003 (7) sa v kontexte racionalizácie otvorenej metódy koordinácie (OMK) stane kľúčovým spravodajským nástrojom spoločná výročná správa o sociálnom začlenení a sociálnej ochrane (8).

3.5

Oznámenie Európskej komisie na tému Nový rámec pre otvorenú koordináciu politík sociálnej ochrany a začlenenia v Európskej únii poukázalo na potrebu definovať nový rámec a zviditeľniť a posilniť tak otvorenú metódu koordinácie (9).

3.6

V návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady na o vytvorení ESSPROS predloženom komisiou sa zdôrazňuje význam sociálneho rozmeru ako jedného z pilierov Lisabonskej stratégie.

3.7

Cieľom nariadenia je vytvoriť rámec pre zlučovanie dátových súborov o sociálnej ochrane z členských krajín, nakoľko jeho metódy a definície sa v jednotlivých krajinách momentálne líšia, čo vylučuje možnosť porovnávania údajov. Nízka porovnateľnosť znižuje možnosť využitia údajov pri analýze systémov sociálnej ochrany v EÚ.

3.8

Vykonávanie zberu štatistických údajov a ich analýz na úrovni EÚ a na základe zosúladených súborov dát z jednotlivých členských krajín pomôže ľahšie dosiahnuť ciele uvedené v návrhu Komisie.

3.9

EHSV súhlasí s názorom, že právny rámec ESSPROS prispeje k naplneniu cieľov Lisabonskej stratégie, konkrétne konkurencieschopnosti, zamestnanosti a sociálneho začlenenia, a tým pomôže zároveň zlepšiť systémy sociálnej ochrany v jednotlivých členských krajinách.

3.10

Otvorená metóda koordinácie (OMK), ktorá prinesie uľahčenie práce v oblasti sociálnej ochrany, si vyžaduje aj porovnateľné a spoľahlivé štatistické dáta v oblasti sociálnej politiky (10).

3.11

Hlavné prvky nariadenia Komisie sú nasledovné:

Základný systém ESSPROS, ktorý sa vzťahuje na finančné toky v oblasti príjmov a výdavkov v rámci sociálnej ochrany.

Popri základných systémoch – zavedenie modulov týkajúcich sa poberateľov dôchodkov a čistých prijímateľov sociálnych dávok.

4.   Metodológia systému ESSPROS

4.1

Metodológia systému ESSPROS vznikla koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia ako reakcia na potrebu vytvoriť osobitný nástroj štatistického monitorovania sociálnej ochrany v členských krajinách EÚ (11).

4.2

Príručka systému ESSPROS z roku 1996 zavádza veľmi podrobný systém klasifikácie sociálnych dávok.

4.3

Revidovaná metodológia príručky ESSPROS sa vyznačuje vyššou pružnosťou, ktorá do určitej miery chýba pri zbere štatistických dát Eurostatu.

4.4

Jedným zo spôsobov ako túto pružnosť zvýšiť, je prejsť na hlavný systém a moduly (12).

4.5

Hlavný systém zodpovedá štandardným informáciám o príjmoch a výdavkoch v rámci sociálnej ochrany, ktoré každoročne vydáva Eurostat.

4.6

Moduly obsahujú doplňujúce štatistické informácie o osobitných aspektoch sociálnej ochrany. Témy modulov sa určujú na základe požiadaviek Komisie a členských krajín (13).

4.7

Napriek tomu, že ciele systému ESSPROS poskytujú rozsiahly opis sociálnej ochrany v členských krajinách EÚ, v metodológii ESSPROS chýba štatistika o dôležitých otázkach ako zdravotnícke služby, bývanie, chudoba, sociálne vylúčenie a imigrácia. Zlučovanie týchto štatistických dát do veľkej miery vykonáva Eurostat a rozsiahla výmena informácií o sociálnej ochrane medzi členskými krajinami Európskej únie prebieha na základe systému MISSOC (Mutual Information System on Social Protection – Vzájomný informačný systém o sociálnej ochrane) (14). Právny rámec systému ESSPROS by však poskytol možnosť vytvoriť rozsiahlejší a realistickejší obraz o sociálnej ochrane v členských krajinách.

5.   Trendy v oblasti sociálnej ochrany

5.1   Bývanie

5.1.1

Dostupnosť bývania je oblasťou, ktorá si vyžaduje pozornosť. Meranie skutočnej dostupnosti bývania by malo byť značne podrobné.

5.1.2

Tieto a podobné otázky len podčiarkujú význam zlučovania štatistík v sociálnej a hospodárskej oblasti z členských krajín a jeho prínos pre verejnosť. Takisto by mali pre upozornenie ostať zachované aj ukazovatele udržateľnosti.

5.2   Dôchodky

5.2.1

Zlučovanie štatistických dát v tejto oblasti sa vykonáva v mnohých krajinách EÚ.

5.2.2

Meranie výhľadových zmien v populácii (do budúcnosti) je však sťažené problémom odhadovania počtu imigrantov. Možno by bolo užitočné zamerať sa aj na výhľadové odhady údajov o imigrácii a jej pravdepodobný dopad na udržateľnosť dôchodkových fondov financovaných z verejných zdrojov. Preto čím presnejšie budú údaje o migračných tokoch, tým kvalitnejší bude príspevok štatistiky k prijímaniu vhodných rozhodnutí.

V Bruseli 5. júla 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Stanovisko EHSV z 20. 4. 2006 na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Pracujeme spolu, pracujeme lepšie: nový rámec pre otvorenú koordináciu politík sociálnej ochrany a začlenenia v Európskej únii. Spravodajca: pán Olsson. (Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006).

(2)  Pozri pozn. pod čiarou č. 1.

(3)  Stanovisko EHSV z 20. 4. 2006 na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Pracujeme spolu, pracujeme lepšie: nový rámec pre otvorenú koordináciu politík sociálnej ochrany a začlenenia v Európskej únii. Spravodajca: pán Olsson. (Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006).

(4)  Social Benchmarking policy making, Caroline de la Porte.

(5)  Definícia z príručky ESSPROS MANUAL (1996).

(6)  Social Benchmarking policy making, Caroline de la Porte.

(7)  Zasadnutie Európskej rady v Bruseli, 16. a 17. októbra 2003, závery predsedníctva.

(8)  KOM(2006) 11, konečné znenie, 2006/2004 (COD)

(9)  KOM(2005) 706, konečné znenie

(10)  KOM(2003) 261, konečné znenie

(11)  KOM(2003) 261, konečné znenie

(12)  Príručka ESSPROS, 1996.

(13)  Príručka ESSPROS, 1996.

(14)  Príručka MISSOC, 2004.


16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/81


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vzťahy medzi EÚ a Andským spoločenstvom národov“

(2006/C 309/18)

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 14. júla 2005 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko na tému: „Vzťahy medzi EÚ a Andským spoločenstvom národov“

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy, poverená prípravou prác na túto tému, prijala svoje stanovisko 1. júna 2006. Spravodajcom bol pán MORENO PRECIADO.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 428. plenárnom zasadnutí 5. a 6. júla 2006 (schôdza z 5. júla) 156 hlasmi za, 2 hlasmi proti, pričom 10 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Záverečné vyhlásenie z tretieho stretnutia organizovanej občianskej spoločnosti Európskej únie (EÚ) a oblasti Latinskej Ameriky a Karibiku (ďalej len EÚ – LAKO) navrhovalo „...vytvorenie skutočného partnerstva, založeného na komplexe dohôd medzi Európskou úniou (EÚ) a rôznymi subjektami v danej oblasti“ a v tomto istom vyhlásení sa požaduje zahájenie rozhovorov s Andským spoločenstvom národov (1).

1.2

Vo „vyhlásení z Guadalajar“y, ktoré bolo schválené na treťom summite najvyšších predstaviteľov štátov a vlád EÚ – LAKO (2) sa uvádza, že „náš spoločný strategický cieľ“ je uzatvoriť dohodu o partnerstve medzi EÚ a Andským spoločenstvom (podobne ako už boli uzatvorené dohody s Mexikom a Čile a práve sa rokuje o dohode s MERCOSUROM), ktorej súčasťou by bola aj zóna voľného obchodu.

1.3

Na tomto summite EÚ a LAKO sa tiež rozhodlo o tom, že sa zrealizuje spoločné hodnotenie, ktorého cieľom bude zhodnotiť stav hospodárskej integrácie v rámci Andského spoločenstva. Práce na spomínanom hodnotení sa začali v januári 2005.

1.4

Až do dnešnej doby nevyužili štáty Európskej únie potenciálne hospodárske a obchodné možnosti Andského spoločenstva. Miera hospodárskej výmeny nie je príliš významná i napriek skutočnosti, že po USA je druhým najväčším obchodným partnerom. Úsilie inštitúcií Andského spoločenstva o prehĺbenie integrácie (napriek rôznym problémom a obmedzeniam, ktoré sú uvedené v tomto dokumente) priaznivo ovplyvňuje možnosti uzatvorenia dohody o partnerstve. Tá by mohla byť veľkým podnetom pre posilnenie obchodnej výmeny medzi EÚ a Andským spoločenstvom, ako sa už preukázalo v iných oblastiach.

1.5

Na druhej strane, v oblasti vzťahov s občianskou spoločnosťou Andského spoločenstva udržiava EHSV pravidelné vzťahy s dvomi inštanciami, ktoré v súčasnosti zastupujú sociálnych aktérov z celej oblasti, a to s Poradnou radou zamestnancov Andského spoločenstva (CCLA) a Poradnou radou zamestnávateľov Andského spoločenstva (CCEA).

1.6

EHSV v spolupráci s generálnym sekretariátom Andského spoločenstva národov zorganizoval v dňoch 6. – 7.2.2006 v Lime verejnú diskusiu, na ktorej sa zúčastnili Poradná rada zamestnancov a Poradná rada zamestnávateľov Andského spoločenstva, ako aj ďalšie organizácie občianskej spoločnosti Andského spoločenstva. Ich hodnotné príspevky boli zapracované do tohto dokumentu. Účastníci súhlasili so zahájením rokovaní s EÚ, i keď zdôraznili, že partnerstvo s EÚ by malo zohľadniť odlišnosti týchto dvoch regiónov, malo by sa vyhnúť modelom závislého rozvoja, prispieť k zníženiu sociálneho dlhu tejto oblasti a podporiť účinnú sociálnu súdržnosť.

1.7

Toto stanovisko má príslušným orgánom sprostredkovať názor organizovanej občianskej spoločnosti na vzťahy s Andským spoločenstvom, na základe návrhov záverečného vyhlásenia zo štvrtého stretnutia občianskej spoločnosti EÚ – LAKO, ktoré sa konalo v apríli 2006 vo Viedni (na ktorom bola opätovne vznesená požiadavka, aby EÚ prispela k posilneniu integračných procesov v Latinskej Amerike) a na základe záverečných odporúčaní summitu najvyšších predstaviteľov štátov a vlád EÚ – LAKO (máj 2006), týkajúcich sa možnej dohody o partnerstve medzi EÚ a Andským spoločenstvom, ako je stanovené v záverečnom vyhlásení:

„S ohľadom na spoločný strategický cieľ stanovený vo vyhlásení z Guadalajary, vítame rozhodnutie Európskej únie a Andského spoločenstva zahájiť v roku 2006 proces, ktorý by viedol k rokovaniam o Dohode o partnerstve, ktorý by zahŕňal politický dialóg, programy spolupráce a obchodnú dohodu.“

2.   Situácia v piatich štátoch Andského spoločenstva

2.1

Nie je jednoduché stručne zhrnúť situáciu v týchto piatich krajinách. Napriek tomu, že sa delia o spoločný geografický priestor – oblasť pohoria Andy – sú medzi nimi veľké rozdiely, pokiaľ ide o hospodárstvo, demografickú situáciu, politický vývoj, atď. V tomto dokumente budú preto zdôraznené len tie najvýznačnejšie črty súčasnej situácie v týchto krajinách.

2.2

Bolívia je najchudobnejšia zo spomínaných piatich andských krajín a je jednou z najmenej rozvinutých v celej Latinskej Amerike. Čiastočne sa to vysvetľuje tým, že nemá priamy prístup k moru, ale sú tu aj iné ovplyvňujúce faktory, ako napr. nízka hustota obyvateľstva, ktoré čoraz častejšie emigruje, nedostatok vhodnej pôdy pre konkurencieschopné poľnohospodárstvo, historická závislosť na nediferencovaných prírodných zdrojoch, vylúčenie domorodého obyvateľstva, ktoré tvorí viac ako polovicu celkového obyvateľstva a narastajúce napätie medzi tradičným centrom politickej moci na náhornej rovine a vznikajúcimi hospodárskymi strediskami na rovinách vo východnej časti krajiny. Krajine sa síce podarilo nájsť riešenie demografického problému, ale pretrvávajúca neistota mala negatívny vplyv na jej hospodársky rozvoj. Nová vláda, ktorá nastúpila k moci v januári 2006 uskutočňuje rozsiahle reformy s úmyslom nájsť cestu smerujúcu k rozvoju bez toho, aby porušovala právnu bezpečnosť investícií, plnenie medzinárodných záväzkov a platných bilaterálnych dohôd.

2.3

Situácia v Ekvádore je veľmi podobná situácii v Bolívii. Veľký počet obyvateľstva tvoria domorodí obyvatelia a existujú tu veľké politické a kultúrne rozdiely medzi pobrežnými rovinatými oblasťami a náhornou rovinou. I keď v posledných rokoch neboli otvorené sociálne konflikty až také časté, politická nestabilita bola ešte väčšia. 49 % (3) obyvateľstva žije pod hranicou chudoby. Hospodárske krízy v posledných desaťročiach spolu s „dolarizáciou“ ekonomiky prispeli k nárastu chudoby a k tomu, že emigrovalo 10 %aktívneho obyvateľstva. Peniaze zasielané emigrantmi, ktoré v roku 2004 predstavovali 1 740 miliónov dolárov, tvoria po rope druhý najväčší zdroj príjmov.

2.4

V Peru sa vývoj uberal iným smerom. Najskôr prešla táto krajina obdobím terorizmu (v 80. a na začiatku 90. rokov) a potom tu bola vláda uchyľujúca sa k autoritatívnosti a korupcii (počas vlády prezidenta Alberta Fujimoriho). I keď hospodárstvo narastá pomerne rýchlo, súčasnej vláde sa nepodarilo nastoliť politické a sociálne reformy a má len veľmi malú podporu ľudu. Peru dalo najavo určitú zdržanlivosť pokiaľ ide o rôzne aspekty subregionálnej integrácie, i keď sídlo generálneho sekretariátu Andského spoločenstva národov sa nachádza v Lime.

2.5

Vývoj vo Venezuele (4) je sledovaný celou oblasťou i ďalšími časti sveta, pretože v posledných rokoch vládla v tejto krajine napätá politická a sociálna situácia a vyostrila sa rivalita medzi priaznivcami a odporcami prezidenta Cháveza. Hospodárstvo Venezuely je čoraz viac závislé na vývoze ropy, ktorej medzinárodná cena je veľmi vysoká, a to umožňuje vláde rozvíjať aktívnu zahraničnú politiku a disponovať pomerne významnými finančnými prostriedkami na realizáciu vnútroštátnych politík.

2.6

Napriek skutočnosti, že v Kolumbii je vysoká miera politického a sociálneho násilia, ktoré je ešte umocňované obchodom s drogami, podarilo sa tejto krajine zachovať si neporušené demokratické zriadenie, čo je v Latinskej Amerike nezvyčajné a spolu s týmito politickými snahami tu taktiež existuje významný hospodársky pokrok. Avšak napriek tomu, že miera násilia v Kolumbii relatívne poklesla, naďalej pokračujú vraždy a únosy odborárov, novinárov a členov iných organizácií obhajujúcich ľudské práva.

3.   Andská integrácia

3.1   Inštitucionálny vývoj

3.1.1

Andské spoločenstvo je najstaršou schémou integrácie v Južnej Amerike. Zakladajúce štáty – Bolívia, Kolumbia, Čile, Ekvádor a Peru – podpísali v roku 1969 Dohodu z Cartageny a vytvorili tzv. Andský pakt. O tri roky neskôr pristúpila do paktu Venezuela a v roku 1976 vystúpilo Čile. Súčasných päť členov (Bolívia, Kolumbia, Ekvádor, Peru a Venezuela) majú spolu 120 miliónov obyvateľov a celkové HDP takmer 265 000 miliónov dolárov. Vnútorný trh činí spolu 8,6 miliárd dolárov.

3.1.2

Toto integračné zoskupenie prešlo za 35 rokov svojej existencie od schémy orientovanej na ochranu (náhrada dovozu), ktorá bola veľmi bežná v 60. a 70. rokoch, na orientáciu smerom k „otvorenému regionalizmu“. Na druhej strane prešlo niekoľkými inštitucionálnymi reformami, ktorých cieľom bolo prehĺbiť integráciu, a ktoré vyústilo v roku 1977 do vytvorenia Andského spoločenstva. Dôsledkom je, že Andské spoločenstvo národov má veľmi rozvinutú štruktúru inštitúcií a pomerne ucelené právne predpisy spoločenstva.

3.1.3

Systém andskej integrácie (5) (SAI), vytvorený na základe Protokolu z Trujillo v roku 1996, sa snaží o koordináciu medzi orgánmi s cieľom prehĺbiť a posilniť andskú integráciu. Tento systém tvoria organizácie medzivládneho a komunitárneho charakteru, ktoré majú výkonné, legislatívne, zákonodarné, poradné a kontrolné funkcie.

3.1.4

Dva hlavné rozhodovacie orgány systému, Andská rada ministrov zahraničných vecí a Komisia Andského spoločenstva majú medzivládny charakter. Komisii pripadá legislatívna činnosť v oblasti ekonomiky, obchodu a investícií. Andskej rade ministrov zahraničných vecí prináležia všetky ostatné záležitosti, ktoré nespadajú do kompetencií Komisie. Sú to hlavne otázky politické, sociálne, ekologické, politika migrácie a voľného pohybu osôb a tiež koordinácia zahraničných aktivít rôznych orgánov spoločenstva.

3.1.5

Najvyšším politickým orgánom SAI je Rada prezidentov Andského spoločenstva, ktorú tvoria najvyšší predstavitelia členských štátov. Zaujíma stanoviská prostredníctvom vyhlásení alebo nariadení, ktoré udávajú tón ostatným orgánom a inštitúciám SAI. Predsedníctvo v Rade prezidentov Andského spoločenstva sa strieda každého pol roka podľa abecedného poriadku a táto rotácia ovplyvňuje aj ďalšie medzivládne orgány.

3.1.6

Medzi komunitárnymi orgánmi a inštitúciami SAI má významné postavenie generálny sekretariát Andského spoločenstva (GS-Andského spoločenstva) so sídlom v Lime (Peru) (6). GS-Andského spoločenstva je orgán, ktorý poskytuje odbornú pomoc medzivládnym inštitúciám. V niektorých špecifických oblastiach má legislatívnu právomoc (prijímanie rozhodnutí), právo predkladať návrhy zákonov a iné špecifické právomoci.

3.1.7

Ďalšími orgánmi spoločenstva sú Súdny dvor Andského spoločenstva a Andský parlament, uznanými doplňujúcimi orgánmi sú Poradná rada zamestnávateľov a Poradná rada zamestnancov, Andská rozvojová korporácia (CAF), Latinsko-americký rezervný fond (FLAR), Dohoda Simón Rodríguez a Dohoda Hipólito Unanue a Andská univerzita Simóna Bolívara.

3.2   Súčasný stav andskej integrácie

3.2.1

Pri hodnotení andskej integrácie je dobré mať na pamäti dve veci. Po prvé, i keď Andské spoločenstvo národov funguje už viac ako 30 rokov, naďalej je systémom, ktorý sa skladá z piatich rozvojových krajín (s priemerným príjmom na obyvateľa 2 364 EUR v porovnaní s priemerom 20 420 EUR v súčasnej EÚ-25), so všetkým čo s tým súvisí v oblasti štruktúry inštitúcií a hospodárskej kapacity.

3.2.2

Po druhé, a v súvislosti s vyššie uvedeným, i keď tradičné charakteristické aspekty integrácie, t. j. všetko, čo súvisí s vytvorením spoločného trhu, sú v Andskom spoločenstve len málo rozvinuté, v iných oblastiach bol zaznamenaný významný pokrok. Napriek ťažkostiam, ktoré spomaľovali obchodnú integráciu boli iné oblasti Andského spoločenstva (kultúrne, sociálne, finančné, atď.) posilnené.

3.2.3

Aby sme pochopili, ako Andské spoločenstvo v skutočnosti funguje, východiskovým bodom býva zvyčajne hospodárska integrácia. V tejto súvislosti možno povedať, že Andské spoločenstvo prechádzalo nerovnomerným vývojom. Až v roku 1993 sa podarilo vytvoriť zónu voľného obchodu, z ktorej hneď na začiatku vystúpilo Peru. Projekt zavedenia spoločného zahraničného cla (AEC) pre všetkých členov sa ešte nezrealizoval, i keď sa dosiahol určitý pokrok v oblasti harmonizácie obchodu. V tejto súvislosti a s cieľom, aby obidve strany mali čo najväčší prospech, je pre budúcu dohodu o partnerstve EÚ – Andské spoločenstvo dôležité, aby krajiny Andského spoločenstva vytvorili skutočnú colnú úniu.

3.2.4

Tento len obmedzený pokrok v štruktúre nariadení negatívne ovplyvnil obchodnú výmenu v rámci spoločenstva, ktorá navyše vykazovala z roka na rok veľké výkyvy. V 90. rokoch sa objem obchodu medzi členmi Andského spoločenstva významne zvýšil, zo 4,1 % v roku 1990 na 14,2 % v roku 1998 (7). I napriek tomu je tento posledný údaj nízky v porovnaní s údajmi zo 70. rokov v tej istej skupine a je nižší než je latinsko-americký priemer (20,2 %). Na druhej strane od roku 1998 obchod v rámci Andského spoločenstva postupne klesal (10,4 % v 2004), i keď v roku 2005 bol zaznamenaný vzostup.

3.2.5

Vnútorný obchod v Andskom spoločenstve bol nižší ako obchod s USA (46,6 % celkového obchodu v roku 2004) a skoro na takej istej úrovni ako obchod s Európskou úniou (11,0 % v 2004). Traja z piatich súčasných členov Andského spoločenstva orientujú menej ako 12 % svojho vývozu na subregionálny trh.

3.2.6

V oblasti integrácie sa dosiahol čiastočný pokrok, i keď problémov bolo veľa. Čiastočne kvôli nedostatku politickej vôle, ale samozrejme aj kvôli iným dôvodom, ako napr. štruktúre trhov, rozdielom v schválených hospodárskych modeloch, rozdielnej úrovni hospodárskeho rozvoja, geografickej polohe, sťažujúcej obchod v rámci spoločenstva a vnútorným politickým problémom. Avšak je potrebné zdôrazniť, že Andskému spoločenstvu sa podarilo pokračovať v začatej integrácií počas viac než troch desaťročí. Chýbajúca moderná infraštruktúra v oblasti komunikácie a dopravy v piatich andských krajinách je jednou z hlavných prekážok pri vytváraní vnútorného trhu i pri celkovom rozvoji Andského spoločenstva.

3.2.7

Treba tiež upozorniť na malý záujem krajín Andského spoločenstva o praktickú koordináciu svojich zahraničných vzťahov. Vidíme, že Bolívia a Venezuela sa priblížili k Mercosuru, zatiaľ čo Peru a Kolumbia podpísali zmluvy o voľnom obchode s USA.

3.2.8

Tieto rozdiely sa ešte prehĺbili, keď 22. apríla 2006 Venezuela oznámila, že vystupuje z Andského spoločenstva. Táto skutočnosť a podpísanie dohôd o voľnom obchode (DVO) spôsobili v Andskom spoločenstve veľkú politickú krízu, ktorá sa má riešiť na mimoriadnom summite.

3.3   Výzvy k sociálnej súdr