8.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 298/1

(1)

Spoločenstvo Medzinárodnú dohodu o tropickom dreve z roku 1994 podpísalo a dočasne ju uplatňuje podľa rozhodnutia Rady 96/493/ES (2).

(2)

V januári 2006 sa v rámci Konferencie OSN o obchode a rozvoji k úspešne uzavrela dohoda, ktorou sa nahrádza Medzinárodná dohoda o tropickom dreve z roku 1994.

(3)

Medzinárodná dohoda o tropickom dreve z roku 1994 zostáva v platnosti do 31. decembra 2006, pokiaľ sa v súlade s ustanoveniami článku 46 ods. 3 a na základe rozhodnutia rady Medzinárodnej organizácie pre tropické drevo nepredĺži jej platnosť až do nadobudnutia platnosti dohody, ktorou sa nahrádza.

(4)

Predĺženie platnosti tejto dohody je v záujme Spoločenstva.

(5)

Je potrebné stanoviť pozíciu Európskeho spoločenstva v rade Medzinárodnej organizácie pre tropické drevo,

8.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 298/2

(1)

Rada svojimi rozhodnutiami z 3. júna 2002 (2) a 29. apríla 2004 (3) vymenovala členov a náhradníkov riadiacej rady Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na obdobie, ktoré sa skončilo 2. júna 2005; toto obdobie sa predĺžilo podľa článku 1 ods. 5 nariadenia č. 1112/2005.

(2)

V dôsledku odstúpenia Boa BARREFELTA sa uvoľnilo jedno miesto náhradníka uvedenej riadiacej rady v kategórii zástupcov vlády.

(3)

Švédska vláda navrhla kandidáta na uvoľnené miesto,

8.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 298/3

1.

strategický cieľ „stať sa najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete schopnou zabezpečiť trvalo udržateľný hospodársky rast a zvyšovať počet a kvalitu pracovných miest, ako aj sociálnu súdržnosť“, ktorý sa pre Európsku úniu stanovil na zasadnutí Európskej rady v Lisabone 23. a 24. marca 2000, na ktorom sa súčasne udelil Rade pre vzdelávanie mandát na „všeobecné zváženie konkrétnych cieľov systémov vzdelávania do budúcnosti s dôrazom na spoločné záujmy a priority a s ohľadom na národnostnú rozmanitosť“ (1);

2.

správu Rady pre vzdelávanie z 12. februára 2001 o konkrétnych cieľoch systémov vzdelávania a odbornej prípravy do budúcnosti, ktorá sa predložila na zasadnutí Európskej rady v Štokholme 23. a 24. marca 2001 a ktorá stanovila tri strategické ciele a trinásť súvisiacich cieľov (2);

3.

prvý a druhý strategický cieľ pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010, a to Zlepšenie kvality a účinnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ vrátane súvisiaceho cieľa Čo najlepšie využívanie zdrojov  (3) a Uľahčenie prístupu k systémom vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých, vrátane súvisiacich cieľov Otvorené vzdelávacie prostredie a Podpora aktívneho občianstva, rovnosti príležitostí a sociálnej súdržnosti;

4.

oznámenie Komisie z 10. januára 2003 s názvom Efektívne investovanie do vzdelávania a odbornej prípravy: povinnosť Európy, ktoré vyzýva na „výrazný nárast investícií do ľudských zdrojov“ a na „efektívnejšie nakladanie s existujúcimi zdrojmi“ (4);

5.

závery Rady z 5. mája 2003 o referenčných úrovniach priemerného európskeho vzdelávania a odbornej prípravy (referenčné hodnoty), ktoré zdôraznili, že „Rada súhlasila so zriadením série referenčných úrovní priemerného európskeho vzdelávania..., ktoré sa použijú ako jeden z nástrojov na monitorovanie vykonávania“ pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 (5).

6.

spoločnú priebežnú správu Rady a Komisie z 26. februára 2004 o vykonávaní pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010, ktorá zdôrazňuje „naliehavú potrebu investovať viac a účinnejšie do ľudských zdrojov“ a vyzýva na „vyššiu úroveň investícií verejného sektora ... a vo vhodných prípadoch vyššiu úroveň súkromných investícií, najmä do vysokoškolského vzdelávania, vzdelávania dospelých a ďalšej odbornej prípravy“ (6);

7.

spoločnú priebežnú správu Rady a Komisie z 23. februára 2006 o pokroku v rámci pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010, v ktorej sa zdôrazňuje, že venovanie rovnakej pozornosti účinnosti, kvalite a spravodlivosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy je „nevyhnutná podmienka pre dosiahnutie lisabonských cieľov a zároveň posilnenie európskeho sociálneho modelu“ a že „medzi efektívnosťou a spravodlivosťou nie je potrebné robiť kompromis“ a ďalej že „prvoradý význam, ak sa má predísť zlým študijným výsledkom a sociálnemu vylúčeniu (...), majú najmä investície do predškolského vzdelávania“ (7);

8.

závery z jarného zasadnutia Európskej rady, ktoré sa konalo 23. – 24. marca 2006, v ktorých sa zdôrazňuje, že „vzdelávanie a odborná príprava sú zásadnými činiteľmi pre dlhodobé udržanie potenciálu EÚ, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a sociálnu súdržnosť“, že „sa musia tiež zintenzívniť reformy, aby sa zabezpečila vysoká kvalita účinných a spravodlivých systémov vzdelávania“ a že „návratnosť investícií do vzdelania a odbornej prípravy je veľmi vysoká, výrazne prevyšuje náklady a ich zužitkovanie ďaleko presiahne rok 2010“ (8);

9.

oznámenie Komisie o efektívnosti a rovnosti v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy  (9), ktoré vyzýva členské štáty, aby vytvorili kultúru hodnotenia a ktoré, vzhľadom na to, že bolo pripravené v spolupráci s výskumnými sieťami, predstavuje pozitívny krok v ďalšom rozvoji fakticky podloženej politiky vzdelávania a odbornej prípravy.

1.

vzdelávanie a odborná príprava ako zásadné zdroje demokracie, sociálnej súdržnosti a trvalo udržateľného hospodárskeho rastu by sa mali vnímať ako prioritné investície do budúcnosti. Úlohou členských štátov v rámci ich stratégií celoživotného vzdelávania je určiť priority investícií do vzdelávania, ktoré sa najefektívnejšie prejavia na kvalite a spravodlivosti jeho výsledkov;

2.

zvyšovanie účinnosti a spravodlivosti vzdelávania a odbornej prípravy je kľúčové z hľadiska výziev, ktoré prinášajú globalizácia, demografické zmeny, rýchly technický rozvoj a zvýšený tlak na verejné rozpočty. Napriek prísnym obmedzeniam verejných výdavkov sa všeobecne uznáva potreba zabezpečiť primerané a podľa potreby i zvýšené financovanie ľudských zdrojov, a preto je potrebné zvážiť spôsoby zvýšenia a/alebo najlepšieho využitia súkromných príspevkov;

3.

z nespravodlivosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ktorej dôsledkom je napríklad nízka úroveň dosiahnutých výsledkov, prerušovanie a predčasné ukončovanie školskej dochádzky, vyplývajú do budúcnosti vysoké skryté sociálne náklady, ktoré môžu ďaleko prevýšiť uskutočnené investície. Vytvorenie kvalitných účinných a spravodlivých systémov vzdelávania a odbornej prípravy v podstatnej miere prispieva k znižovaniu rizík nezamestnanosti, sociálneho vylúčenia a nevyužitia ľudského potenciálu v modernej znalostnej ekonomike;

4.

kvalita je spoločným cieľom všetkých foriem vzdelávania a odbornej prípravy v Európskej únii a mala by sa pravidelne monitorovať a hodnotiť. Kvalita nespočíva len vo výsledkoch vzdelávania alebo v spôsobe vyučovania, ale aj v tom, ako kvalitne riešia systémy vzdelávania a odbornej prípravy individuálne, sociálne a hospodárske potreby, ako aj v posilňovaní spravodlivosti a zvyšovaní blahobytu;

5.

motivácia, zručnosti a spôsobilosti učiteľov, školiteľov v odbornej príprave a ostatného vzdelávacieho personálu, služieb usmerňovania a sociálnej starostlivosti, ako aj kvalita vedenia školy sú kľúčové faktory dosahovania kvalitných výsledkov vzdelávania. Snahu vzdelávacieho personálu by mal podporovať neustály odborný rozvoj a dobrá spolupráca s rodičmi, službami sociálnej starostlivosti o žiakov a širšou komunitou. Vysokokvalitné prostredie pre vyučovanie a vzdelávanie navyše zabezpečuje dobré podmienky pre vzdelávanie a prispieva k pozitívnym výsledkom vzdelávania;

6.

zistenia výskumu ukazujú, že predškolské vzdelávanie a cielené programy skorej intervencie môžu mať z dlhodobého hľadiska najväčšiu návratnosť z celého procesu celoživotného vzdelávania, najmä pokiaľ ide o najviac znevýhodnené osoby. Prinášajú z osobnej i socio-ekonomickej stránky pozitívne výsledky, ktoré sa prejavujú v ďalšom vzdelávaní a dospelosti. Rešpektuje sa zodpovednosť členských štátov za organizovanie ich systémov vzdelávania a odbornej prípravy, existujú však určité výskumné dôkazy, ktoré naznačujú, že v určitých prípadoch môže rozdeľovanie žiakov podľa schopností do odlišných škôl rozličných typov v príliš nízkom veku negatívne ovplyvniť výkony znevýhodnených žiakov;

7.

ako vzdelávacie spoločenstvá by sa vzdelávacie inštitúcie mali sústrediť na širšie prostredie vzdelávania s cieľom podporovať a udržovať účinnosť, spravodlivosť a všeobecný blahobyt. Na podporu žiakov s osobitnými vzdelávacími potrebami sú potrebné osobitné opatrenia. Medzi tieto opatrenia patrí zabezpečenie dostatočného počtu odborne vyškolených učiteľov a poradenského personálu, ako aj kvalitných služieb sociálnej starostlivosti o žiakov a dostatku zdrojov. Hoci medziodvetvová spolupráca potrebná na skorú intervenciu a iné osobitné opatrenia zamerané na zabezpečenie spravodlivosti vo vzdelávaní a odbornej príprave nevyhnutne zvyšujú náklady, z dlhodobého hľadiska sa tieto náklady vracajú, pretože pomáhajú zabrániť budúcim nákladom vyplývajúcim z vylúčenia;

8.

zlepšovanie prístupu k vyššiemu strednému vzdelávaniu a znižovanie počtu žiakov, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, sú kľúčovými faktormi zvýšenia zamestnateľnosti jednotlivcov v modernej znalostnej spoločnosti a podpory sociálneho začlenenia a aktívneho občianstva, ako aj posilnenia európskeho sociálneho modelu. Keďže nároky trhu práce na zručnosti sa zvyšujú, je čoraz dôležitejšie poskytnúť mladšej generácii prístup ku kvalifikácii a zručnostiam, a tým zlepšiť jej vyhliadky na získanie zamestnania a sociálne začlenenie;

9.

potreba modernizovať európske univerzity vzhľadom na ich prepojené úlohy v oblastiach vzdelávania, výskumu a inovácie sa uznáva nielen ako predpoklad úspechu širšej lisabonskej stratégie, ale aj ako súčasť všeobecnej tendencie k čoraz globálnejšej a znalostnejšej ekonomike. Rast počtu študentov a nákladov na kvalitné vzdelávanie a výskum si bude vyžadovať zvýšené a/alebo účinnejšie využívanie verejných aj súkromných zdrojov. Vysokokvalitné vysokoškolské vzdelávanie má tiež zohrávať kľúčovú úlohu vo vzdelávaní a odbornej príprave ako celku tým, že sa poskytne vzdelanie budúcim učiteľom a zaktualizuje a obnoví sa celá vedomostná základňa vzdelávania;

10.

odborné vzdelávanie a príprava majú výrazný vplyv na zamestnanosť a sociálnu integráciu. Zabezpečenie relevantnej a kvalitnej kvalifikácie pre mladých ľudí a zlepšenie zručností a spôsobilostí málo zručných a znevýhodnených skupín prinášajú výrazné hospodárske zisky, a to aj z krátkodobého hľadiska. Rámce pre kvalifikácie založené na spôsobilostiach a iné mechanizmy uznávania predchádzajúceho vzdelávania podporujú účinnosť a spravodlivosť, pretože popri formálnej kvalifikácii zohľadňujú aj výsledky neformálneho a informálneho vzdelávania. Podnecovanie partnerstiev medzi zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov a odvetvových organizácií by tiež mohlo zvýšiť účinnosť a atraktívnosť programov odborného vzdelávania a odbornej prípravy;

11.

rýchly technický rozvoj spolu so zmenami demografickej štruktúry Európy si vyžaduje väčší objem investícií do aktualizácie a zvyšovania zručností, kvalifikácií a kľúčových spôsobilostí dospelých, najmä málo zručných. Z krátkodobého hľadiska je zameriavanie investícií na aktualizáciu a zvyšovanie existujúcich zručností a spôsobilostí pracovnej sily rýchlym spôsobom prispenia k hospodárskemu rastu a konkurencieschopnosti a odradenia od predčasného odchodu starnúcej pracovnej sily do dôchodku. Kľúčovú úlohu zohráva aj vzdelávanie dospelých, ktoré zabezpečuje nové spôsobilosti, ako je napríklad digitálna gramotnosť, čím prispieva k vyššiemu sociálnemu začleneniu a aktívnej účasti v rámci komunity a spoločnosti, a to aj po odchode do dôchodku;

1.

hlbšie zvážili, či súčasné opatrenia týkajúce sa financovania, správy a riadenia ich systémov vzdelávania a odbornej prípravy primeraným spôsobom zohľadňujú potrebu zabezpečovať účinnosť aj spravodlivosť a takýmto spôsobom optimálne využívať zdroje. Vzhľadom na to sa vyzývajú, aby preskúmali možnosti zlepšenia súčasných opatrení s cieľom zabrániť skrytým, ale vysokým nákladom vyplývajúcim z nespravodlivosti vo vzdelávaní;

2.

zabezpečili účinné zameranie reforiem vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj investícií do týchto oblastí z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska, aby naplnili potreby znalostnej spoločnosti prostredníctvom zvýšenej kvality a spravodlivosti, a to najmä sústredením sa na predškolské vzdelávanie, cielené programy skorej intervencie a spravodlivé systémy vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré majú za cieľ poskytovať príležitosti, prístup, zaobchádzanie a výsledky, ktoré sú nezávislé od sociálno-ekonomického zázemia a iných faktorov, ktoré môžu viesť k znevýhodneniu pri vzdelávaní. Okrem toho by sa malo obzvlášť podporovať poskytovanie vysokokvalitného vyučovania v znevýhodnených oblastiach.

3.

zabezpečili primerané financovanie ľudských zdrojov a vo vhodných prípadoch zvýšili financovanie z verejných zdrojov a podnecovali zvýšenú mieru doplnkových súkromných príspevkov, aby sa zabezpečil spravodlivejší prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu. Modernizácia odvetví vysokoškolského vzdelávania a výskumu je taktiež dôležitá na zlepšenie ich účinnosti. V oblasti výskumu a vývoja by sa mala zvážiť aj podpora kooperačných prepojení s podnikmi;

4.

zabezpečili primerané financovanie vzdelávania dospelých a ďalšieho odborného vzdelávania a odbornej prípravy a podporovali aktívne partnerstvá so zamestnávateľmi s cieľom zameriavať sa na potreby zručností v hospodárstve, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni;

5.

podnecovali výskum výsledkov vzdelávacích reforiem a investícií do vzdelávania, ako aj ich sociálnych prínosov. Ucelené, relevantné, dôveryhodné a podložené informácie sú základom pre určenie zodpovednosti, ako aj pre uskutočnenie krokov potrebných na dosiahnutie kvality, spravodlivosti a účinnosti v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy. Monitorovanie, hodnotenie a zabezpečenie kvality by mali súčasne poskytovať objektívnu a transparentnú spätnú väzbu a podporu pri rozvoji metód a praxe vyučovania a vzdelávania;

1.

spolupracovali s príslušnými výskumnými sieťami s cieľom zabezpečiť komplexnejšie a integrovanejšie analýzy na podporu reforiem vzdelávania a odbornej prípravy a s cieľom vytvoriť vo vhodných prípadoch medzinárodne porovnateľné ukazovatele účinnosti a spravodlivosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy;

2.

podnecovali a podporovali výskum sociálneho a hospodárskeho vplyvu reforiem vzdelávania a odbornej prípravy a investícií do týchto oblastí na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni. Potrebná je zvýšená miera výskumu, najmä v odvetviach, ktoré sa v súčasnosti dostatočne neskúmajú, ako je napríklad predškolské vzdelávanie, odborná príprava, celoživotné vzdelávanie a ekonomika vzdelávania, najmä vplyv súkromných príspevkov;

3.

využívali relevantné zistenia výskumu a existujúce údaje na spojenie aspektov kvality, spravodlivosti a účinnosti pri príprave vnútroštátnych správ v rámci pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 a spoločnej priebežnej správy v roku 2008, ako aj v súvislosti s prípadným návrhom spoločných cieľov pre európske systémy vzdelávania a odbornej prípravy a ich propagáciu po roku 2010;

4.

navrhli a uskutočňovali činnosti partnerského učenia sa v oblasti účinnosti a spravodlivosti v rámci pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010;

5.

v primeranej miere využívali program celoživotného vzdelávania, štrukturálne fondy a siedmy rámcový program v oblasti výskumu na podporu aspektov účinnosti a spravodlivosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

8.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 298/7

(1)

Rada svojim rozhodnutím z 13. decembra 2004 (2) vymenovala členov a náhradníkov riadiacej rady Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok na obdobie, ktoré sa končí 18. októbra 2007.

(2)

V dôsledku odstúpenia Marca BOISNELA a Emmanuela GERATA sa uvoľnilo jedno miesto člena a jedno miesto náhradníka riadiacej rady uvedenej nadácie v kategórii zástupcov vlády.

(3)

Francúzska vláda navrhla kandidátov na uvoľnené miesta,

8.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 298/8

1.

Rada 12. novembra 2002 schválila uznesenie (1) o podpore posilnenej európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní a príprave (OVP). Uznesenie bolo základom vyhlásenia, ktoré ako stratégiu na zlepšenie výkonnosti, kvality a príťažlivosti odborného vzdelávania a prípravy (kodanský proces) prijali na svojom zasadnutí v Kodani 29. až 30. novembra 2002 ministri členských štátov EÚ, krajín EZVO/EHP a kandidátskych krajín, zodpovední za odborné vzdelávanie a prípravu, Komisia a európski sociálni partneri;

2.

Prvé preskúmanie, založené na záveroch Rady z 15. novembra 2004 (2), ktoré sa uskutočnilo 14. decembra 2004 v Maastrichte, potvrdilo, že viditeľnosť a povedomie o OVP sa na európskej úrovni zlepšilo a že sa dosiahol významný pokrok. Jeho súčasťou bol súbor spoločných nástrojov a zásad (3). Maastrichtské komuniké ustanovilo priority na vnútroštátnej a európskej úrovni a pevnejšie prepojilo kodanský proces s pracovným programom Vzdelávanie a odborná príprava 2010;

3.

Od prijatia maastrichtského komuniké sa prijal jednotný rámec pre transparentnosť kvalifikácií a spôsobilostí EUROPASS a závery Rady o úlohe rozvíjania zručností a spôsobilostí (4). Úspešne sa dokončili konzultácie o európskom kvalifikačnom rámci a pokračuje práca na vytvorení systému kreditov pre OVP (EKOVP), ktorý je v súčasnosti predmetom verejných konzultácií;

4.

Revidovaná lisabonská stratégia a s ňou integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť 2005 – 2008 (5) odzrkadľujú centrálnu úlohu vzdelávania a odbornej prípravy v agende Európskej únie. Stratégia vyzýva členské štáty, aby rozšírili a zlepšili investície do ľudského kapitálu a prispôsobili systémy vzdelávania a odbornej prípravy globalizácii, demografickým zmenám a technickej inovácii;

5.

Záverom spoločnej priebežnej správy za rok 2006 o pokroku v rámci pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010  (6) je, že „zlepšenie kvality a príťažlivosti odborného vzdelávania a prípravy ostáva kľúčovou výzvou pre budúcnosť.“ V správe sa tiež uvádza, že „snaha o dosiahnutie špičkovej kvality ... by mala ísť ruka v ruke s úsilím o rozšírenie prístupu k vzdelávaniu a sociálne začleňovanie“;

1.

Odborné vzdelávanie a príprava by mali poskytovať širokú bázu znalostí a zručností relevantných z hľadiska pracovného života, pričom by sa zároveň mala zdôrazňovať excelentnosť na všetkých úrovniach. V rámci politík a postupov by sa mali posudzovať relatívne vplyvy investícií do rôznych úrovní zručností a spôsobilostí. Mala by sa zvýšiť kvantita sprostredkovateľských a technických zručností, ako aj zručností na vysokej úrovni, aby sa prekonal ich nedostatok a podporila sa tak inovácia a rast vedomostnej spoločnosti;

2.

OVP zohráva dvojakú úlohu – prispieva ku konkurencieschopnosti a zlepšuje sociálnu súdržnosť (7). Politiky v oblasti OVP by sa mali zaoberať všetkými skupinami obyvateľstva a ponúkať pritom atraktívne a podnetné možnosti pre ľudí s vysokým potenciálom a súčasne sa zaoberať ľuďmi, ktorým hrozí znevýhodnenie v oblasti vzdelávania a vyčlenenie z trhu práce – najmä osobami, ktoré ukončili školskú dochádzku predčasne, osobami s nízkou alebo žiadnou kvalifikáciou, ľuďmi s osobitnými potrebami a ľuďmi s prisťahovaleckým pozadím a staršími pracovníkmi;

3.

Základné vzdelávanie by malo mladým ľuďom poskytovať znalosti, zručnosti, hodnoty a postoje, ktoré sú potrebné na ďalšie vzdelávanie, zamestnanie a podnikanie, a pripravovať študentov na dráhu všeobecného vzdelávania alebo OVP, alebo kombinácie oboch;

4.

Mladí ľudia by mali v OVP získať zručnosti a spôsobilosti relevantné z hľadiska požiadaviek trhu práce a z hľadiska celoživotného vzdelávania. Vyžaduje si to politiky na zníženie miery predčasného ukončovania odborného vzdelávania a prípravy a na uľahčenie prechodu zo školy do zamestnania, napríklad kombináciou vzdelávania a odbornej prípravy s prácou, a to prostredníctvom učňovského vzdelávania alebo vzdelávania na pracovisku;

5.

Zručnosti a spôsobilosti dospelej pracovnej sily by sa mali podporovať podnecovaním uznávania vzdelávania nadobudnutého v minulosti prostredníctvom odbornej prípravy a pracovných skúseností. Ľuďom v produktívnom veku by sa mali poskytovať príležitosti na odbornú prípravu, pričom by sa mali posudzovať možnosti a výhody vyváženého rozdelenia súvisiacej finančnej záťaže. Súčasne by mali byť k dispozícii možnosti vzdelávania pre znevýhodnené osoby a skupiny, najmä ľudí s nízkym vzdelaním;

6.

Rôznorodosť európskych systémov OVP je aktívum, ktoré slúži ako základ pre vzájomné učenie sa a inšpirujúce reformy. Táto rôznorodosť súčasne znamená, že je dôležité zvyšovať transparentnosť a spoločné chápanie otázok kvality, a tým aj vzájomnú dôveru medzi jednotlivými systémami a postupmi OVP. Cieľom by mala byť podpora európskeho priestoru OVP, v ktorom sa kvalifikácie a zručnosti nadobudnuté v jednej krajine uznávajú v celej Európe, čím sa podporí mobilita mladých ľudí a dospelých.

1.

V budúcnosti je potrebné posilniť osobitné akcie zamerané na OVP. Kodanský proces by mal pokračovať v rámci pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010. Mal by sa zabezpečiť sústredený a komplexný prístup, v rámci ktorého sa prepoja rôzne iniciatívy a nástroje, ktoré sa vzájomne podporujú, a v rámci ktorého sa OVP rozvíja na všetkých úrovniach ako nevyhnutná súčasť celoživotného vzdelávania s úzkymi prepojeniami na všeobecné vzdelávanie. Dôraz by sa mal klásť na angažovanie sociálnych partnerov a odvetvové organizácie vo všetkých fázach práce a na spätné využívanie vnútroštátnych skúseností v rozvoji na európskej úrovni;

2.

Opatrenia sú dobrovoľné a mali by sa rozvíjať spoluprácou zdola nahor.

—

zlepšenie celoživotného usmerňovania vrátane zlepšeného usmerňovania, informovania a poradenstva pri výbere povolania v školách s cieľom lepšie zohľadňovať príležitosti a požiadavky, ktoré zahrňuje OVP a pracovný život,

—

vytvorenie systémov OVP, ktoré ponúkajú prístup k flexibilným, individualizovaným dráham a vytvárajú lepšie podmienky na prechod do pracovného života, prechod k ďalšiemu vzdelávaniu a odbornej príprave vrátane vysokoškolského vzdelávania a ktoré podporujú rozvoj zručností dospelých na trhu práce,

—

úzke prepojenie s pracovným životom v rámci prvotného i nasledujúceho odborného vzdelávania a prípravy a zvýšenie príležitostí vzdelávať sa na pracovisku,

—

podporu neformálneho a informálneho vzdelávania s cieľom podporovať kariérny rozvoj a celoživotné vzdelávanie,

—

opatrenia na zvýšenie záujmu a účasti mužov alebo žien v tých oblastiach OVP, v ktorých sú stále nedostatočne zastúpení alebo zastúpené, ako napríklad ženy v technickej oblasti;

—

rozvoj a zdôrazňovanie excelentnosti v oblasti zručností, napríklad uplatňovaním noriem svetovej triedy alebo organizovaním súťaží zručností (8).

—

reagovanie na potreby jednotlivcov a pracovného trhu vrátane anticipácie potrieb v oblasti zručností. Osobitná pozornosť by sa mala venovať potrebám malých a stredných podnikov,

—

vnútroštátne zabezpečovanie kvality a zlepšovanie v súlade so závermi Rady o zabezpečovaní kvality v OVP (10),

—

zlepšovanie verejných a súkromných investícií do OVP vypracovaním mechanizmov na vyvážené a spoločné financovanie a investície,

—

zvýšená transparentnosť systémov OVP,

—

silnejšie vedenie inštitúcií a/alebo poskytovateľov odbornej prípravy v rámci vnútroštátnych stratégií,

—

vysokokvalifikovaní učitelia a školitelia, ktorí sa neustále odborne rozvíjajú,

—

aktívne partnerstvo medzi rôznymi tvorcami rozhodnutí a zainteresovanými stranami, najmä sociálnymi partnermi a odvetvovými organizáciami, na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

a)

spoločných európskych nástrojov zameraných konkrétne na OVP prostredníctvom:

b)

spoločných európskych nástrojov, v ktorých zohráva OVP významnú úlohu, prostredníctvom:

a)

spoločných európskych nástrojov zameraných konkrétne na OVP prostredníctvom:

b)

spoločných európskych nástrojov, v ktorých zohráva OVP významnú úlohu, prostredníctvom:

—

spoločné koncepcie a dohodnuté definície na európskej úrovni, ktoré by zjednodušovali chápanie vnútroštátnych riešení, modelov a noriem,

—

Komisiou financovaný výskum a prieskumy zamerané na špecifické otázky umožňujúce hlbšie pochopenie európskych systémov a postupov OVP a ich prepojenia s trhom práce a ostatnými odvetviami vzdelávania,

—

monitorovanie sietí zo strany Komisie, výmena príkladov osvedčených postupov a vývoj mechanizmov, ktoré možno používať na šírenie poznatkov a odborných znalostí,

—

systematický a flexibilný rámec na podporu partnerského učenia sa v oblasti OVP. Tento rámec by mal podporovať aj decentralizované partnerské učenie sa.

—

venovať osobitnú pozornosť zvyšovaniu rozsahu, presnosti a spoľahlivosti štatistík v oblasti OVP, aby sa umožnilo hodnotenie pokroku, ktorý sa dosiahol pri rozvoji OVP,

—

venovať pozornosť vývoju zložky OVP v rámci uceleného rámca ukazovateľov a referenčných hodnôt (11),

—

venovať osobitnú pozornosť rozvoju štatistických informácií o investíciách a financovaní v oblasti OVP.

—

stručné a jasné informácie o procese, jeho pozadí, prioritách a činnostiach a efektívnom prenose výsledkov,

—

aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán na európskej, celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni vo všetkých etapách procesu,

—

dôraz na angažovanosť poskytovateľov OVP, učiteľov a školiteľov v testovaní a vykonávaní výsledkov procesu,

—

prípadné zaangažovanie učiacich sa a ich organizácií na vnútroštátnej a európskej úrovni.

—

efektívneho využívania štrukturálnych hodnôt na podporu reforiem OVP na vnútroštátnej úrovni,

—

cieleného využívania nového programu celoživotného vzdelávania v záujme podpory uvedeného procesu, najmä na inováciu, testovanie, pokusy a vykonávanie,

—

aktívnej účasti relevantných agentúr, orgánov a výborov Spoločenstva,

—

úzkej spolupráce v oblasti štatistiky, ukazovateľov a referenčných hodnôt s EUROSTAT-om, OECD, CEDEFOP a ETF,

—

výmeny informácií, odborných znalostí a výsledkov s tretími krajinami, najmä tými, na ktoré sa vzťahuje politika susedstva v širšej Európe, posilnenia spolupráce s vysoko výkonnými krajinami a medzinárodnými organizáciami, ako napríklad OECD.

8.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 298/12

8.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 298/13

8.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 298/14

8.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 298/15

8.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 298/16

1.

Komisii bolo 28. novembra 2006 doručené oznámenie o zamýšlanej koncentrácii podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1), podľa ktorého podniky Accor Services France („ASF“, Francúzsko) patriaci do skupiny Accor („Accor“, Francúzsko) a Groupe Caisse d'épargne („GCE“, Francúzsko) získavajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady spoločnú kontrolu nad podnikom A.C.E. („ACE“, Francúzsko), novozaloženou spoločnosťou tvoriacou spoločný podnik.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tomto prípade, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (2) je potrebné uviesť, že tento prípad je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (fax. č.: (32-2) 296 43 01 alebo 296 72 44) alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.4461– Accor Services France/Groupe Caisse d'Épargne/Accor Emploi Services Universel JV na túto adresu:

8.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 298/17

(1)

V tomto oznámení sa stanovuje rámec pre odmeňovanie spolupráce podnikov pri vyšetrovaniach, ktoré uskutočňuje Komisia voči podnikom, ktoré sú alebo boli súčasťou tajných kartelov ovplyvňujúcich Spoločenstvo. Kartely sú dohovory a/alebo zosúladené postupy medzi dvoma alebo viacerými konkurentmi, ktorých cieľom je skoordinovať svoje konkurenčné správanie na trhu a/alebo ovplyvniť dôležité parametre hospodárskej súťaže prostredníctvom takých praktík, akoje stanovenie nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok, prideľovanie výrobných alebo predajných kvót, vzájomné rozdelenie trhu vrátane koordinovaného postupu pri predkladaní súťažných návrhov („bid-rigging“), obmedzenie dovozu alebo vývozu a/alebo také konanie voči ostatným konkurentom, ktoré nie je v súlade s hospodárskou súťažou. Takéto praktiky patria medzi najzávažnejšie porušenia článku 81 Zmluvy o ES (1).

(2)

Umelým obmedzovaním hospodárskej súťaže, ktorá by obvykle prevládala medzi nimi, sa podniky vyhýbajú práve tým tlakom, ktoré ich vedú k inovácii, pokiaľ ide o vývoj výrobku, ako aj zavedenie efektívnejších výrobných metód. Takéto praktiky vyúsťujú aj do zdražovania surovín a súčiastok, ktoré podniky Spoločenstva nakupujú od takýchto výrobcov. Nevyhnutne to vedie k umelým cenám a obmedzenému výberu pre spotrebiteľa. Z dlhodobého hľadiska to vedie k strate konkurencieschopnosti a zníženým možnostiam zamestnania.

(3)

Z charakteru tajných kartelov vyplýva, že je ich často veľmi ťažké odhaliť a vyšetrovať bez spolupráce podnikov alebo jednotlivcov spriaznených s týmito kartelmi. Komisia je preto toho názoru, že je v záujme Spoločenstva odmeniť podniky zapojené do takéhoto nezákonného konania, ktoré sa rozhodli ukončiť svoju účasť na karteli a spolupracovať pri vyšetrovaní Komisie, nezávisle od ostatných členov tohto kartelu. Záujem spotrebiteľov a občanov o to, aby sa odhalili a potrestali tajné kartely, prevažuje nad záujmom pokutovať podniky, ktoré Komisii umožnia odhaliť a potrestať uvedené praktiky.

(4)

Komisia zastáva názor, že spolupráca podniku pri odhaľovaní existencie kartelu má nezastupiteľnú hodnotu. Rozhodujúci prínos pre začatie vyšetrovania alebo zistenie porušovania môže opodstatňovať poskytnutie oslobodenia od akejkoľvek pokuty danému podniku za predpokladu splnenia určitých dodatočných požiadaviek.

(5)

Navyše, v prípade spolupráce jedného alebo viacerých podnikov možno odôvodniť aj tú skutočnosť, že Komisia zníži pokutu. V znížení pokuty sa musí odrážať skutočný prínos podniku, pokiaľ ide o kvalitu a načasovanie, k tomu, že Komisia mohla preukázať porušenie práva. Možnosť znížiť pokutu sa obmedzuje len na tie podniky, ktoré Komisii dodajú dôkazy výrazne zvyšujúce hodnotu dôkazov, ktorými už Komisia disponuje.

(6)

Okrem predloženia už existujúcich dokumentov podniky môžu dobrovoľne oboznámiť Komisiu so svojimi vedomosťami o karteli a so svojou úlohou v ňom, pričom materiál, vo forme vyhlásenia spoločnosti, k tomuto oboznámeniu vypracujú konkrétne na účel tejto iniciatívy v rámci programu zhovievavosti. Ukázalo sa, že takéto iniciatívy sú užitočné pri efektívnom vyšetrovaní a pomáhajú ukončiť porušovanie práva kartelmi a nemali by sa potláčať súdnymi príkazmi na sprístupnenie skutočností, ktoré sú vydávané v civilnom konaní. Prípadných žiadateľov o zhovievavosť môže totiž odradiť od spolupráce s Komisiou v súlade s týmto oznámením skutočnosť, že by to mohlo zhoršiť ich postavenie v civilnom konaní v porovnaní s podnikmi, ktoré nespolupracujú s Komisiou. Takýto neželaný efekt by významne poškodil verejný záujem o to, aby sa zabezpečilo efektívne verejnoprávne vymáhanie uplatňovania článku 81 Zmluvy o ES v kartelových prípadoch a týmto spôsobom aj následné alebo súbežné efektívne občianskoprávne vymáhanie uplatňovania tohto článku.

(7)

Dozorná úloha, ktorá pripadla Komisii v súlade so zmluvou v otázkach hospodárskej súťaže, nezahŕňa iba povinnosť vyšetrovať a trestať jednotlivé porušovania práva, ale aj povinnosť presadzovať všeobecnú politiku. Verejný záujem chrániť vyhlásenia spoločností nebráni tomu, aby sa tieto vyhlásenia sprístupnili ostatným adresátom súpisu námietok v záujme ochrany ich práva na obhajobu pri konaní pred Komisiou, a síce v tom zmysle, že je v praxi možné skombinovať oba záujmy tým spôsobom, že sa vyhlásenia spoločností sprístupnia iba v priestoroch Komisie a za normálnych okolností iba pri jednej príležitosti poskytnutej po oficiálnom oznámení námietok. Navyše, Komisia bude spracovávať osobné údaje, získané v súvislosti s týmto oznámením, v súlade s nariadenia Komisie (ES) č. 45/2001 (2).

(8)

Komisia v prípade podniku, ktorý vyzradí svoju účasť na údajnom karteli ovplyvňujúcom Spoločenstvo poskytne oslobodenie od akejkoľvek pokuty, ktorá by bola inak uložená,, ak tento podnik ako prvý predloží informácie a dôkazy, ktoré Komisii podľa jej názoru umožnia:

(9)

Aby Komisia mohla vykonať cielenú inšpekciu v zmysle bodu 8 písm. a), podnik musí poskytnúť Komisii informácie a dôkazy, vymenované nižšie a v takom rozsahu, aby to podľa názoru Komisie neohrozilo inšpekcie:

(10)

Oslobodenie od pokuty podľa bodu 8 písm. a) nebude možné, ak v čase predloženia žiadosti Komisia už disponovala dostatočnými dôkazmi na to, aby mohla prijať rozhodnutie vykonať inšpekciu v súvislosti s údajným kartelom, alebo už vykonala takúto inšpekciu.

(11)

Oslobodenie od pokuty podľa bodu 8 písm. b) sa udelí len pri dodržaní kumulatívnych podmienok, že Komisia v čase predloženia žiadosti nemala dostatok dôkazov na to, aby v súvislosti s údajným kartelom mohla konštatovať porušenie článku 81 Zmluvy o ES, a zároveň nebol v súvislosti s údajným kartelom podmienečne oslobodený od pokuty podľa bodu 8 písm. a) žiaden podnik. Aby podnik mohol žiadať o oslobodenie od pokuty, musí byť prvý, ktorý poskytne usvedčujúce dôkazy o činnosti údajného kartelu z príslušného obdobia, ako aj vyhlásenie spoločnosti, obsahujúce informácie vymedzené v bode 9 písm. a), ktoré umožnia Komisii konštatovať porušenie článku 81 Zmluvy o ES.

(12)

Okrem podmienok ustanovených v bode 8 písm. a) a v bodoch 9 a 10 alebo v bode 8 písm. b) a v bode 11 musí podnik na to, aby mohol žiadať o oslobodenie od uloženia pokuty, splniť všetky nasledujúce podmienky:

(13)

Podnik, ktorý podnikol kroky, aby prinútil iné podniky vstúpiť do kartelu alebo zostať v ňom, nemá právo na oslobodenie od pokuty. V prípade tohto podniku sa však môže pristúpiť k zníženiu pokuty, ak spĺňa príslušné požiadavky a podmienky.

(14)

Žiadosť o oslobodenie od pokuty podnik predkladá Generálnemu riaditeľstvu Európskej komisie pre hospodársku súťaž. Podnik môže buď najskôr žiadať o zapísanie do poradia, alebo okamžite pristúpiť k podaniu oficiálnej žiadosti o oslobodenie od pokuty, predkladanej Komisii, s cieľom primerane splniť podmienky uvedené v bodoch 8 písm. a) alebo 8 písm. b). Komisia nemusí brať do úvahy žiadosť o oslobodenie od pokuty s odôvodnením, že bola predložená až po vydaní súpisu námietok.

(15)

Útvary Komisie môžu podniku prideliť poradie v zozname žiadateľov o oslobodenie od pokuty, ktoré má zaručené na určité časové obdobie vymedzené pre každý prípad zvlášť, aby sa vytvoril dostatočný priestor na zhromaždenie nevyhnutných informácií a dôkazov. Aby bol žiadateľ oprávnený získať uvedené poradie, musí poskytnúť Komisii svoje meno a adresu, informácie o členoch údajného kartelu, dotknutom výrobku(-och) a území(-iach), odhadovanom čase trvania údajného kartelu a o charaktere činnosti údajného kartelu. Žiadateľ by mal informovať Komisiu o ostatných svojich žiadostiach o zhovievavosť, už predložených alebo len zamýšľaných predložiť iným orgánom v súvislosti s údajným kartelom, a zdôvodniť svoju žiadosť o pridelenie poradia. Keď sa žiadateľovi pridelí poradie, útvary Komisie určia obdobie, v rámci ktorého žiadateľ musí učiniť zadosť tomuto poradiu tým, že predloží informácie a dôkazy spĺňajúce minimálne podmienky na získanie oslobodenia od pokuty. Podniky, ktorým bolo pridelené poradie, nemôžu učiniť zadosť tomuto poradiu tým, že podajú oficiálnu žiadosť na hypotetickom základe. Ak žiadateľ učiní zadosť pridelenému poradiu v lehote stanovenej útvarmi Komisie, bude sa pokladať za dané, že informácie a dôkazy, ktoré žiadateľ poskytol, boli predložené v deň, keď bolo pridelené poradie.

(16)

Podnik, ktorý pristúpi k podaniu oficiálnej žiadosti o oslobodenie od pokuty, predkladanej Komisii, musí:

(17)

Ak si to podnik žiada, Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž mu poskytne potvrdenie, že prijalo jeho žiadosť o oslobodenie od pokuty, v ktorom potvrdí dátum a v prípade potreby aj čas doručenia žiadosti.

(18)

Keď Komisia získa informácie a dôkazy predložené podnikom v súlade s bodom 16 písm. a) a overí si, že žiadosť spĺňa príslušné podmienky ustanovené v bodoch 8 písm. a) alebo 8 písm. b), udelí podniku písomné podmienečné oslobodenie od pokuty.

(19)

Ak podnik predloží informácie a dôkazy v hypotetickej podobe, Komisia si overí, či charakter a obsah dôkazov opísaných v podrobnom zozname podľa bodu 16 písm. b) spĺňa príslušné podmienky ustanovené v bodoch 8 písm. a) alebo 8 písm. b), a informuje podnik o svojom rozhodnutí. Ak podnik sprístupní dôkazy v rámci dohodnutej lehoty a Komisia si overí, že zodpovedajú opisu v pôvodnom zozname, Komisia udelí podniku písomné podmienečné oslobodenie od pokuty.

(20)

Ak sa ukáže, že oslobodenie od pokuty neprichádza do úvahy alebo podnik nesplnil príslušné podmienky ustanovené v bodoch 8 písm. a) alebo 8 písm. b), Komisia túto skutočnosť oznámi podniku písomnou formou. V takom prípade môže podnik stiahnuť dôkazy predložené v súvislosti so svojou žiadosťou o oslobodenie od pokuty alebo požadovať od Komisie, aby ich zvážila v súlade s oddielom III. tohto oznámenia. Táto skutočnosť nebráni Komisii, aby uplatňovala svoje bežné právomoci pri vyšetrovaní s cieľom získať informácie.

(21)

Komisia nebude posudzovať ďalšie žiadosti o oslobodenie od pokuty podané v súvislosti s tým istým údajným porušovaním práva, kým neprijme stanovisko k predmetnej žiadosti, nezávisle od toho, či žiadosť o oslobodenie od pokuty bola predložená oficiálne, alebo len na základe pridelenia poradia.

(22)

Ak podnik ku koncu správneho konania splnil podmienky stanovené v bode 12, Komisia vydá príslušné rozhodnutie o oslobodení od pokuty. Ak podnik ku koncu správneho konania nesplnil podmienky stanovené v bode 12, nebude čerpať nijaké výhody ustanovené v tomto oznámení. Ak Komisia po udelení podmienečného oslobodenia od pokuty napokon zistí, že žiadateľ o oslobodenie od pokuty nútil iné podniky vstúpiť do daného kartelu alebo zostať v ňom, stiahne svoje rozhodnutie o udelení oslobodenia od pokuty.

(23)

Podniky, ktoré odhalili svoju účasť na údajnom karteli ovplyvňujúcom Spoločenstvo, ale nespĺňajú podmienky uvedené v oddiele II, môžu mať nárok na zníženie pokuty, ktorá by im bola v opačnom prípade uložená.

(24)

Na splnenie podmienok na zníženie pokuty podnik musí poskytnúť Komisii také dôkazy o údajnom porušovaní práva, ktoré predstavujú značnú pridanú hodnotu dôkazov, ktorými Komisia už disponuje, a musí splniť všetky kumulatívne podmienky ustanovené v bodoch 12 písm. a) až 12 písm. c) tohto oznámenia.

(25)

Pojem „pridaná hodnota“ sa týka rozsahu, do ktorého poskytnuté dôkazy svojím charakterom a obšírnosťou posilňujú schopnosť Komisie odhaliť údajný kartel. Komisia pri uvedenom posudzovaní zvyčajne pokladá písomný dôkaz pochádzajúci z obdobia súvisiaceho s predmetnými skutočnosťami za dôkaz vyššej hodnoty ako dôkaz získaný dodatočne. Usvedčujúci dôkaz priamo súvisiaci s predmetnými skutočnosťami sa vo všeobecnosti pokladá za dôkaz vyššej hodnoty ako dôkaz súvisiaci s nimi nepriamo. Rovnako bude mať na posúdenie hodnoty predloženého dôkazu vplyv to, do akej miery sa bude treba spoľahnúť na iné zdroje, aby svedčili proti iným podnikom zapojeným do prípadu, takže presvedčivému dôkazu sa prisúdi vyššia hodnota ako napr. vyhláseniam, ktoré si v prípade spochybnenia vyžadujú dosvedčenie.

(26)

V každom konečnom rozhodnutí, ktorým sa ukončí správne konanie, Komisia určí, do akej výšky sa danému podniku zníži pokuta, ktorá by sa mu v opačnom prípade udelila v plnej výške. Pre:

Pri určovaní výšky zníženia pokuty pre každé z uvedených rozmedzí Komisia zohľadní, kedy bol dôkaz spĺňajúci podmienku v bode 24 predložený, ako aj rozsah, v akom tento dôkaz predstavuje pridanú hodnotu už existujúcich dôkazov.

Ak je žiadateľ o zníženie pokuty prvý, ktorý predložil presvedčivý dôkaz v zmysle bodu 25 a Komisia tento dôkaz využila pri preukázaní dodatočných skutočností zvyšujúcich vážnosť alebo predlžujúcich trvanie porušovania práva, Komisia nebude brať tieto dodatočné skutočnosti do úvahy pri stanovovaní pokuty pre podnik, ktorý tento dôkaz poskytol.

(27)

Podnik, ktorý by chcel využiť zníženie pokuty, musí predložiť Komisii oficiálnu žiadosť spolu s dostatočnými dôkazmi o činnosti údajného kartelu, aby si mohol nárokovať zníženie pokuty v súlade s bodom 24 tohto oznámenia. Ak podnik dobrovoľne predloží Komisii dôkazy za účelom získania nároku na výhody uvedené v oddiele III tohto oznámenia, musí v čase predloženia týchto dôkazov jasne uviesť, že sú súčasťou jeho oficiálnej žiadosti o zníženie pokuty.

(28)

Ak si to podnik žiada, Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž mu poskytne potvrdenie, že prijalo jeho žiadosť o zníženie pokuty, ako aj potvrdenia prijatia pre všetky následne prijaté dôkazy, a potvrdí v nich dátum a v prípade potreby aj čas doručenia žiadosti a dôkazov. Komisia neprijme žiadne stanovisko k žiadosti o zníženie pokuty, kým neprijme stanovisko ku všetkým predloženým žiadostiam o podmienečné oslobodenie od pokuty v súvislosti s tým istým údajným kartelom.

(29)

Ak Komisia dospeje k predbežnému záveru, že dôkaz predložený podnikom predstavuje pridanú hodnotu v zmysle bodov 24 a 25 a podnik splnil podmienky bodov 12 a 27, písomne oznámi podniku svoj úmysel uplatniť zníženie pokuty v rámci príslušného rozmedzia podľa bodu 26, a to najneskôr v deň, keď je oznámený súpis námietok. Komisia taktiež informuje podnik písomnou formou v rovnakom časovom rámci aj vtedy, ak dospeje k predbežnému záveru, že podnik nemá nárok na zníženie pokuty. Komisia nemusí brať do úvahy žiadosť o zníženie pokuty s odôvodnením, že bola predložená až po vydaní súpisu námietok.

(30)

V každom rozhodnutí prijatom na konci správneho konania Komisia zhodnotí záverečnú pozíciu každého podniku, ktorý podal žiadosť o zníženie pokuty. V takomto záverečnom rozhodnutí Komisia určí:

Ak Komisia zistí, že podnik nesplnil podmienky stanovené v bode 12, podnik nebude čerpať nijaké výhody ustanovené v tomto oznámení.

(31)

Vyhlásenie spoločnosti je dobrovoľné vyhlásenie, v ktorom samotný podnik alebo niekto v jeho mene oboznámi Komisiu so svojimi vedomosťami o karteli a so svojou úlohou v ňom, a vypracúva sa konkrétne na účel tohto oznámenia. Každé vyhlásenie určené Komisii v súvislosti s týmto oznámením je súčasťou spisu Komisie pre daný prípad a možno ho použiť pri dokazovaní skutočností.

(32)

Na žiadosť žiadateľa Komisia môže súhlasiť s tým, aby sa vyhlásenie spoločnosti uskutočnilo ústne ale iba v prípade, že žiadateľ neposkytol informácie nachádzajúce sa vo vyhlásení tretím stranám. Ústne vyhlásenia spoločností sa zaznamenajú a prepíšu útvarmi Komisie v jej priestoroch. V súlade s článkom 19 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (6) a článkami 3 a 17 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 (7) dostanú podniky, ktoré predložia vyhlásenia spoločnosti ústne, možnosť skontrolovať technickú presnosť záznamu, ktorý bude k dispozícii v priestoroch Komisie, a opraviť obsah svojich ústnych vyhlásení v poskytnutej lehote. V rámci danej lehoty sa podniky môžu zrieknuť tohto práva a v tom prípade sa záznam od toho okamihu pokladá za schválený. Po explicitnom alebo implicitnom schválení ústneho vyhlásenia alebo predloženia prípadných opráv si podnik vypočuje v priestoroch Komisie predmetné záznamy a v určenej lehote skontroluje správnosť zápisu. Nedodržanie tejto poslednej podmienky môže viesť k tomu, že podnik stratí nárok na čerpanie akýchkoľvek výhod uvedených v tomto oznámení.

(33)

Prístup k vyhláseniam spoločností budú mať len adresáti súpisu námietok – spolu so svojimi právnymi poradcami, ktorí budú mať prístup v ich mene – musia sa však zaviazať, že si nespravia žiadnu mechanickú ani elektronickú kópiu žiadnych informácií z vyhlásenia spoločnosti, ku ktorému im bude umožnený prístup, a že sa postarajú o to, aby informácie z vyhlásenia spoločnosti použili výlučne na účely uvedené nižšie. Iným stranám, napr. sťažovateľom, nebude umožnený prístup k vyhláseniam spoločností. Komisia zastáva názor, že vyhlásenie spoločnosti je chránené takýmto špecifickým spôsobom len do okamihu v ktorom žiadateľ sprístupní jeho obsah tretím stranám.

(34)

V súlade s oznámením Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie (8) prístup k spisu sa umožní adresátom súpisu námietok iba za podmienky, že informácie takto získané sa môžu použiť iba na účely súdneho alebo správneho konania pri uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva v danej veci v príslušnom správnom konaní. Použitie týchto informácií na iný účel počas správneho konania možno pokladať za prejav nedostatočnej spolupráce v zmysle bodov 12 a 27 tohto oznámenia. Navyše, ak podnik použije tieto informácie takýmto spôsobom po tom, čo Komisia v rámci príslušného konania už prijala rozhodnutie o zákaze, Komisia môže v prípadnom právnom konaní pred súdmi Spoločenstva žiadať, aby súd zvýšil pokutu uloženú predmetnému podniku. Ak by boli informácie použité v ktoromkoľvek čase na iný účel zapojením externého poradcu, Komisia to môže nahlásiť súdu, pod ktorý tento poradca patrí, s cieľom začať disciplinárne konanie.

(35)

Vyhlásenia spoločností vykonané v súlade s týmto oznámením budú postúpené iba príslušným orgánom pre hospodársku súťaž členských štátov podľa článku 12 nariadenia č. 1/2003, musia však byť splnené podmienky ustanovené v oznámení o spolupráci v rámci Siete orgánov pre hospodársku súťaž (9) a stupeň ochrany údajov pred vyzradením, ktorý udeľuje prijímajúci orgán pre hospodársku súťaž, sa musí zhodovať so stupňom udeleným Komisiou.

(36)

Komisia nezaujme stanovisko, či udelí alebo neudelí podmienečné oslobodenie od pokuty, ani či odmení alebo neodmení akúkoľvek žiadosť, ak sa ukáže, že žiadosť sa týka porušovania práva, ktoré podlieha päťročnej premlčacej lehote na ukladanie pokút ustanovenej v článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia 1/2003, keďže takéto žiadosti sa stanú bezpredmetnými.

(37)

Odo dňa uverejnenia v Úradnom vestníku sa týmto oznámením nahrádza oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch pochádzajúce z roku 2002 vo všetkých prípadoch, v ktorých sa žiadny podnik nespojil s Komisiou s cieľom čerpať výhody ustanovené v tom oznámení. Body 31 až 35 tohto oznámenia sa však od okamihu jeho uverejnenia budú uplatňovať na všetky nevybavené a nové žiadosti o oslobodenie od pokuty alebo o zníženie pokuty.

(38)

Komisia si uvedomuje, že toto oznámenie vyvolá očakávania, na ktoré sa podniky môžu pri odhaľovaní existencie kartelu pred Komisiou legitímne spoliehať.

(39)

V súlade s praxou zaužívanou v Komisii sa skutočnosť, že podnik pri správnom konaní spolupracoval s Komisiou, uvedie v rozhodnutí, aby sa tým vysvetlil dôvod oslobodenia od pokuty alebo jej zníženia. Skutočnosť, že podnik získal oslobodenie od pokuty alebo zníženie pokuty, neznamená, že tento podnik je chránený pred dôsledkami svojej účasti na porušovaní článku 81 Zmluvy o ES v občianskoprávnom konaní.

(40)

Komisia zastáva názor, že za normálnych okolností by sa sprístupnením verejnosti dokumentácie a písomných alebo zaznamenaných vyhlásení prijatých v súvislosti s týmto oznámením porušili určité verejné, alebo súkromné záujmy, napríklad ochranaa účelu inšpekcií a vyšetrovania, v zmysle článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001 (10), dokonca aj po prijatí rozhodnutia.

8.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 298/23

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32006M4390. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva. (http://ec.europa.eu/eur-lex/lex)