8.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/1

1.1

Vo svojom predchádzajúcom stanovisku (1) na tému nanovied a nanotechnológií Európsky hospodársky a sociálny výbor využil príležitosť na zahrnutie jednoduchého prehľadu, v ktorom boli stručne definované najpoužívanejšie výrazy aj vzhľadom na to, že sa toto stanovisko týkalo sčasti novej tematiky, ktorej terminológia je často málo známa alebo v každom prípade málo zaužívaná. Preto považujeme za vhodné opätovne uviesť tie isté definície v úvode tohto stanoviska.

1.1.1

Okrem toho, vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2006 popri Šiestom rámcovom programe naďalej ostáva v platnosti mnoho ďalších európskych programov, ktoré vznikli v prvých rokoch 21. storočia, sa v poznámkach uvádzajú hlavné programy súvisiace s nanovedami a nanotechnológiami (N&N), najmä tie, ktoré majú osobitný význam pre nové členské štáty, ktoré nemali príležitosť zúčastňovať sa na ich zrode a diskusii o ich zameraní pred rokom 2004.

1.2.1

Nano: označuje miliardtinu jednotky. Za daných okolností, keď ide o rozmery, predpona „nano“ označuje miliardtinu metra.

1.2.2

Mikro: označuje milióntinu jednotky. Za daných okolností milióntinu metra.

1.2.3

Nanovedy: Nanovedy predstavujú nový prístup tradičných vied (chémie, fyziky, biológie, elektroniky, atď.) k základnej štruktúre a správaniu sa hmoty na úrovni atómov a molekúl. Vlastne sú to vedy, ktoré skúmajú potenciál atómov v rôznych disciplínách (3).

1.2.4

Nanotechnológie: ide o technológie, ktoré umožňujú narábať s atómami a molekulami takým spôsobom, že sa vytvoria nové povrchy a nové predmety, ktoré vďaka svojmu odlišnému zloženiu a novému rozloženiu atómov predstavujú špecifické vlastnosti, ktoré môžu byť využité v každodennom živote (4). Sú to teda technológie s rozmermi rádovo miliardtiny metra.

1.2.5

Okrem uvedenej definície treba uviesť aj ďalšiu, výstižnejšiu z vedeckého hľadiska: Termín nanotechnológia označuje multidisciplinárny prístup k tvorbe materiálov, mechanizmov a systémov, ovládaním hmoty na nanometrickej rovine. Na dosiahnutie multidisciplinárnosti a rozvoj odbornosti v oblasti nanotechnológií je potrebné mať dobré základy v podobe rozsiahlych znalostí na poli elektroniky, fyziky a chémie.

1.2.6

Nanomechanika: rozmery objektu začínajú mať význam pri určovaní jeho vlastností, ak sa ich škála pohybuje od jedného do niekoľkých desiatok nanometrov (ide o objekty, ktoré sa skladajú z niekoľkých desiatok až tisícok atómov). V tejto oblasti objekt, ktorý sa skladá zo sto atómov železa, má fyzikálne a chemické vlastnosti, ktoré sú radikálne odlišné od objektu, ktorý sa skladá z dvoch stoviek atómov, aj keď sú oba tvorené tými istými atómami. Rovnako mechanické a elektromagnetické vlastnosti pevného telesa, ktoré sa skladá z nanočastíc, sa radikálne odlišujú od vlastností tradičného pevného telesa rovnakého chemického zloženia a odrážajú sa v nich vlastnosti jednotlivých zložiek, z ktorých sa skladá.

1.2.7

Mikroelektronika: odvetvie elektroniky, zaoberajúce sa vývojom integrovaných obvodov, ktoré sa vytvárajú na „jedinej oblasti polovodiča“ s veľmi malými rozmermi. V súčasnosti je mikroelektronická technológia schopná vytvoriť jednotlivé komponenty s rozmermi približne 0,1 mikrometra, t. j. 100 nanometrov (5).

1.2.8

Nanoelektronika: veda, zaoberajúca sa skúmaním a výrobou obvodov, ktoré sa vyrábajú inými technológiami a z iných materiálov ako je kremík, a ktoré fungujú podľa princípov podstatne odlišných ako sú tie súčasné (6).

1.2.9

Nanoelektronika má vyhliadky stať sa jedným z pilierov nanotechnológií, takisto ako sa elektronika dnes nachádza vo všetkých vedných odboroch a vo všetkých priemyselných procesoch (7).

1.2.10

Biomimetika (8): Veda, ktorá sa zaoberá zákonmi o zlučovaní molekúl, ktoré existuje v prírode. Poznanie týchto zákonov umožní vytvoriť umelé nanomotory, založené na tých istých princípoch, ktoré existujú v prírode (9).

1.3.1

Výbor víta návrhy Komisie na realizáciu akčného plánu v oblasti N&N do roku 2009, a to najmä v súvislosti s týmito aspektmi:

1.3.1.1

Pracovníci strediska Focal Point musia mať hlboké a overené znalosti a kompetencie v oblasti vedy a manažmentu ako aj vedieť citlivo reagovať na všeobecný kontext vývoja N&N.

1.3.1.2

Aj v oblasti N&N „výskum a vývoj podporovaný zo strany Európskeho spoločenstva vytvára podstatnú európsku pridanú hodnotu. Otvára zároveň potenciál, ktorý výrazne presahuje možnosti jednotlivých členských štátov, a niektoré výsledky európskeho výskumu a vývoja už nadobudli celosvetový význam“ (10). Z toho vyplýva dôležitosť strediska ako Focal Point na úrovni Spoločenstva, ktoré by riadilo tento sektor, s jasne vymedzenými právomocami.

1.3.2

V súvislosti s revolúciou, ktorú predstavujú nanovedy a nanotechnológie, je výbor presvedčený, že príležitosť Európy obsadiť popredné miesto v kontexte celosvetového trhu s neustále pribúdajúcimi novými agresívnymi aktérmi závisí od schopnosti koordinácie a dosiahnutia „kritickej masy“ nanotechnológií v Európe opierajúcej sa o solídne základy.

1.3.3

Výbor pokladá za nevyhnutnú schopnosť Únie vypracovať akčný plán v oblasti N&N, ktorý by dokázal dať jednotný impulz v oblasti riadenia a prepojiť úroveň Spoločenstva, jednotlivých štátov i regiónov v súlade s princípom subsidiarity. Konkrétne by mal tento plán zaručiť nasledujúce aspekty:

1.3.4

Výbor žiada, aby bol akčný plán Spoločenstva sprevádzaný národnými akčnými plánmi, ktoré by zaručili stálu koordináciu a benchmarking konvergencií a synergií v jednotlivých oblastiach: infraštruktúry, odbornej prípravy a vzdelávania, hodnotenia rizika, odbornej prípravy v oblasti bezpečnosti práce, štandardizácie patentov a noriem, v konečnom dôsledku dialógu s občianskou spoločnosťou, a najmä spotrebiteľmi.

1.3.5

Výbor sa domnieva, že európsky priemysel musí znásobiť a urýchliť svoje snahy v oblasti výskumu a aplikácií N&N a musí dosiahnuť minimálne úroveň investícií najrozvinutejších konkurentov. To sa dá dosiahnuť pomocou nasledujúcich aktivít: rozvoja európskych technologických platforiem, finančnej podpory ochrany a priemyselného využívania N&N, podporovania vzdelávania so zameraním na malé podniky, vytvorenia európskej siete pre inovácie a aplikácie v oblasti N&N, podpory multidisciplinárnej odbornej prípravy zamestnancov a technických pracovníkov, zavedenia „podnikových nanotechnológov“ a vybudovania laboratórií na zhotovovanie prototypov a certifikáciu, vytvorenia spoločného rámca pre technickú štandardizáciu a duševné a priemyselné vlastníctvo.

1.3.6

Dvojročná správa o monitorovaní a kontrole realizácie akčného plánu Spoločenstva a jeho súladu s ostatnými politikami EÚ by podľa názoru EHSV mala obsahovať prehľad o hodnotení dodržiavania schváleného harmonogramu a zahŕňať správy členských štátov o realizácii národných akčných plánov.

1.3.7

Táto správa by mala byť okrem Európskeho parlamentu a Rady postúpená aj Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

2.1

Nanovedy a nanotechnológie (N&N) predstavujú rýchlo sa rozpínajúcu a veľmi sľubnú oblasť, pokiaľ ide o transformáciu základného výskumu na úspešné inovácie. Ide o veľmi významný sektor pre zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu ako celku, ako aj pre vytváranie nových výrobkov a služieb na zvýšenie blahobytu a skvalitnenie života občanov a spoločnosti.

2.2

Analytici sa už všeobecne zhodujú na tom, že materiály, výrobky a služby založené na N&N môžu do roku 2015 vytvoriť celosvetový trh s hodnotou stoviek miliárd EUR ročne (11) za predpokladu, že sa podarí transformovať špičkový vedecký výskum na obchodovateľné výrobky, postupy a služby a že sa dokáže predísť „zopakovaniu európskeho ‚paradoxu’ zaznamenaného v oblasti ostatných technológií“ – ako to zdôrazňuje i samotná Komisia (12).

2.3

EHSV sa nazdáva, že na to je potrebné:

2.4

Výbor mal už v minulosti príležitosť vyjadriť sa k tejto problematike (13) a odporúčal okrem iného toto:

2.5.1

V priebehu ostatných piatich rokov Európska komisia podporovala z prostriedkov Spoločenstva okolo 30 vysoko špecializovaných špičkových stredísk v súvislosti s rôznymi tematickými prioritami rámcového programu Spoločenstva v oblasti výskumu: mnohé z týchto stredísk činných v rozvoji N&N (14) sú prepojené s univerzitami, výskumnými strediskami a podnikmi nových členských štátov.

2.5.2

Výbor pokladá za dôležité, aby spoločné európske výskumné centrum vo svojej činnosti naďalej podporovalo a stimulovalo rozvoj vysoko špecializovaných špičkových stredísk v nových členských štátoch, ako aj kandidátskych krajinách, predovšetkým v sektore N&N, a to tak, že zahrnie túto problematiku explicitne do svojich pracovných programov.

2.5.3

Výbor sa nazdáva, že by Komisia mala podporovať aj vytváranie európskych sietí pre inováciu, aplikáciu a vytváranie prototypov N&N, najmä pre malé podniky, ktoré predstavujú drvivú väčšinu priemyselnej štruktúry Európy.

2.5.4

Predovšetkým by sa mali vytvoriť balíky špecifických služieb na pomoc podnikateľom pri rozlišovaní príležitostí a obmedzení aplikácií N&N a znásobiť úspešné iniciatívy ako napr. Gate2Growth (15) a Minanet (16). Preto by bolo treba vytypovať nové zdroje a spôsoby rizikového financovania, ako aj doplniť súčasné systémy záruk o nové.

2.5.5

Výbor sa nazdáva, že aj iniciatíva Spoločenstva Phantoms – vysoko špecializovaná sieť v oblasti nanotechnológií vytvorená v rámci programu Spoločenstva IST-FET pre technológie informačnej spoločnosti – by sa mala viac rozvinúť a zviditeľniť.

2.5.6

EHSV sa okrem toho nazdáva, že s osobitným zreteľom na potrebu zvýšiť podporu výskumnej a inovačnej činnosti v nových členských štátoch a kandidátskych krajinách by sa malo uľahčiť vytváranie synergií s iniciatívami Eureka a COST, v rámci ktorých už v mnohých týchto krajinách prebiehajú aktivity N&N.

2.6.1

Celkové výdavky vlád, podnikov a finančných kruhov na výskum a vývoj v sektore N&N vo svete sa v januári 2005 odhadovali na približne sedem miliárd EUR (17) ročne (viac než polovica z verejných zdrojov): z toho zhruba 35 % v Severnej Amerike, 35 % v Ázii, 28 % v Európe a 2 % v ostatných krajinách sveta.

2.6.1.1

Pokiaľ ide o výdavky na obyvateľa, zatiaľ čo koncom deväťdesiatych rokov boli rozdiely vo verejných investíciách len minimálne (približne 1 EUR v USA a v Japonsku a 0,50 EUR v EÚ), v roku 2005 vydávali USA 5 EUR na obyvateľa, Japonsko 6,5 EUR a EÚ 3,5 EUR. Prognózy do roku 2011 očakávajú viac než 9 EUR na obyvateľa v USA a Japonsku a 6,5 EUR na obyvateľa v EÚ (18).

2.6.2

Výdavky priemyslu vo svete sa pohybujú vo výške viac než troch miliárd EUR ročne, z čoho 46 % je podiel amerických podnikov, 36 % ázijských podnikov, 17 % európskych podnikov a menej než jedno percento predstavujú podniky ostatných krajín. Približne 1 500 spoločností oznámilo, že mienia vyvíjať veľké úsilie v oblasti výskumu a vývoja N&N: 80 % z nich predstavujú nové podniky (start-up), ktoré sú viac než v polovici prípadov zo Severnej Ameriky. Mediálne pokrytie nanotechnologickej problematiky prešlo od 7 000 článkov ročne k súčasným 12 000 (19).

2.6.3

V USA federálna vláda investovala do nanotechnológií za päť rokov od roku 2000 dodnes viac než štyri miliardy dolárov. Bushova vláda požiadala len na rok 2006 jednu miliardu dolárov pre výskum v oblasti N&N v rámci 11 federálnych agentúr pre výskum. V správe 5-Years Assessment on Nanotechnology Initiative 2005 sa uvádza, že Spojené štáty „sú uznávaným svetovým lídrom v oblasti výskumu a vývoja nanotechnológií“, s ročnými výdavkami v oblasti verejných a súkromných investícií vo výške troch miliárd dolárov, čo zodpovedá približne tretine celosvetových výdavkov.

2.6.3.1

USA sú na prvom mieste aj z hľadiska počtu novo vzniknutých podnikov (start-up), publikácií a patentov. Výdavky na nové poznatky a infraštruktúry pre N&N sa na federálnej úrovni pokladajú „za primerané a rozsiahle, schopné z dlhodobého hľadiska umožniť výraznú ekonomickú návratnosť“.

2.6.4

V Japonsku ročné výdavky v roku 2003 dosahovali výšku približne 630 miliónov EUR, pričom 73 % tvorili prostriedky ministerstva školstva a 21 % prostriedky ministerstva hospodárstva, obchodu a priemyslu. Výskum sa sústreďuje predovšetkým na nanomateriály. Pokiaľ ide o rizikový kapitál (venture capital) v oblasti nanotechnológií, spoločnosť Mitsui sa rozhodla v nasledujúcich štyroch rokoch investovať 700 miliónov EUR, zatiaľ čo fond pre kritické technológie vyčlení približne 30 miliónov EUR na výskum v oblasti N&N (20).

2.6.5

Aj ďalšia ázijská krajina, Tajwan, s 800 spoločnosťami činnými v oblasti N&N, plánuje do roku 2008 investície vo výške viac než 600 miliónov EUR. V roku 2006 sa očakáva, že sa vyrobia produkty v hodnote takmer 7,5 miliardy EUR, počet podnikov sa zvýši až na 1 500 a do roku 2012 sa plánuje vývoj nových produktov v hodnote až 25 miliárd EUR, predovšetkým v jednotlivých sektoroch nanoelektroniky.

2.6.5.1

Nevyhnutným predpokladom pre realizáciu takejto expanzie je vyriešenie problémov v oblasti duševného a priemyselného vlastníctva.

2.6.6

Južná Kórea predstavuje jednu z prvých krajín, kde podniky úspešne uviedli na trh výrobky založené na N&N (21). Južná Kórea, ktorej potenciálny domáci trh s nanotechnológiami sa odhaduje približne na dve miliardy EUR, schválila program v oblasti N&N, Next Generation Core Development Program, s dotáciou 168 miliónov EUR, a medzi jeho priority patria nanomateriály, nanokompozity a bionanotechnológie.

2.6.7

V Austrálii vzniklo v posledných rokoch viac než 30 spoločností N&N a ich počet sa ročne zvyšuje o 50 %. Verejné a súkromné výdavky na výskum v oblasti N&N sa pohybujú vo výške okolo 60 miliónov EUR ročne, sústreďujú sa predovšetkým na nové materiály, bionanotechnológie a na aplikácie výskumu v medicíne a terapii.

2.6.8

Štúdia na tému vývoja nanotechnológií v Číne v rokoch 2005 až 2010 s výhľadom do roku 2015 (22), nedávno publikovaná v Pekingu poukazuje na skutočnosť, že Čína je jedným zo svetových lídrov z hľadiska počtu registrácií novo vzniknutých nanotechnologických podnikov, publikácií a patentov v oblasti N&N, s vnútorným trhom s výrobkami a systémami N&N, ktorého hodnota sa odhaduje na viac než štyri a pol miliardy EUR a ktorý by mal do roku 2010 dosiahnuť výšku 27 miliárd EUR a viac než 120 miliárd EUR do roku 2015 (23).

2.6.9

EHSV sa nazdáva, že medzinárodný kontext poukazuje na to, aké je dôležité zabezpečiť proaktívne prostredie, priaznivé pre výskum a inováciu vo všetkých krajinách EÚ, aby sa úspešne podieľali na investíciách do výskumu a vývoja v tomto sektore.

3.1

Výbor vždy zdôrazňoval, že zvýšenie investícií do výskumu a vývoja v Európe – a to ako v absolútnych číslach, tak aj relatívne – musí byť viac presadzované, aby sa podarilo dosiahnuť cieľ troch percent, stanovený v Barcelone. Vzhľadom na medzinárodný vývoj sa domnieva, že oblasť N&N by pritom mala byť prioritnou.

3.1.1

Výbor zastáva názor, že takéto úsilie je oveľa menej účinné, pokiaľ nie je uskutočňované v rámci výraznej európskej koordinácie vnútroštátnych a regionálnych výskumných programov týkajúcich sa N&N – okrem iného prostredníctvom systémov ERA-NET a ERA-NET-PLUS (24). Okrem toho by mali byť uskutočnené sprievodné opatrenia na zvyšovanie informovanosti o tejto problematike a na podporu univerzít, výskumných centier a podnikov prostredníctvom programov COST (25), ESF (26), EUREKA (27), ako aj využitím pôžičiek od Európskej investičnej banky (EIB).

3.1.2

Výbor sa domnieva, že takáto európska koordinácia a spolupráca by sa mala týkať aj opatrení členských štátov na vytvorenie interdisciplinárnych infraštruktúr a kompetenčných a vysoko špecializovaných centier v oblasti N&N, aby tak tieto boli prepojené v rámci celej Európy do jednotnej siete, ktorá by znásobila synergie a zabránila zbytočnému zdvojeniu prác.

3.2.1

Výbor je presvedčený, že takýto akčný plán Spoločenstva musí na dosiahnutie praktickej uskutočniteľnosti a dôveryhodnosti obsahovať aj časový a termínový kalendár, ktorý umožní dôslednejšie a lepšie kontrolovať pokroky dosiahnuté v týchto oblastiach:

3.2.2

Výbor dôrazne podporuje podstatné zvýšenie investícií do výskumu, inovácie a odbornej prípravy v oblasti N&N paralelne na úrovni Spoločenstva v úzkej koordinácii s týmito aktivitami v členských štátoch a ich regiónoch.

3.2.2.1

Výbor v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že na rozdiel od ostatných výskumných oblastí zodpovedá v oblasti N&N objem prostriedkov investovaných na úrovni Spoločenstva výdavkom členských štátov (všeobecne sa dá povedať, že výskumné prostriedky vyčlenené Európskou úniou predstavujú 4-5 % celkových európskych výdavkov na výskum, zatiaľ čo členské štáty poskytujú 87 %).

3.2.3

Výbor sa domnieva, že pre tematickú prioritu N&N by malo byť v 7. rámcovom programe (2007 – 2013) vyčlenených aspoň 10 % rozpočtových prostriedkov určených na špecifický program „Spolupráca“.

3.2.3.1

V programe „Kapacity“ by mali byť zohľadnené malé a stredné podniky vzhľadom na výskum a inovácie v oblasti N&N, a najmä vzhľadom na nanotechnologické klastre, vysoko špecializované infraštruktúry a predbežné plánovanie (foresight) v oblasti N&N.

3.2.3.2

V špecifickom programe „Ľudia“ by malo byť primerane podporované vzdelanie a mobilita výskumníkov v oblasti N&N. To isté musí platiť aj pre aktivity spoločného výskumného centra vzhľadom na bezpečnosť a metrológiu, ako aj budúci technologický výskum.

3.2.4

V otázke rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu by malo byť od roku 2007 možné financovať – v rámci dostupnosti jeho zdrojov – opatrenia na vytváranie podnikateľskej kultúry v zmysle preberania výskumu N&N.

3.2.5

Výbor preto výslovne schvaľuje vytvorenie európskych technologických platforiem podľa vzoru už existujúcich platforiem v oblasti nanoelektroniky a nanomedicíny. Takéto platformy sú obzvlášť vhodným nástrojom na mobilizáciu všetkých verejných a súkromných aktérov v rôznych oblastiach (veda, vzdelávanie, technológia, priemysel, finančníctvo) pre projekty a iniciatívy na úrovni Spoločenstva, vnútroštátnej/regionálnej úrovni alebo spoločné projekty na základe jednotnej a spoločnej vízie a predbežného plánovania (foresight).

3.2.6

Výbor považuje investície do vysoko modernej odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania za základný predpoklad. Nové programy Spoločenstva na obdobie po roku 2006 by mali obsahovať výslovne akčné smerovanie k multidisciplinárnemu rozvoju N&N.

3.2.7

Komisia by mala uľahčiť priemyselné využitie N&N, a to tak, že v rámci pracovného programu N&N Siedmeho rámcového programu vytvorí:

3.2.8

Komisia by už teraz mala posilniť dohľad nad etickými otázkami, aby tak zabezpečila systematické zachytenie etických otázok, ktoré by mohli vyplynúť v súvislosti s N&N, najmä v oblastiach medicíny, poľnohospodárstva, potravinárskeho a kozmetického priemyslu.

3.3.1

Výbor zdôrazňuje skutočnosť, že akčný plán musia sprevádzať národné akčné plány, ktoré by mali byť v priebehu prvého polroka 2006 predložené Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Cieľom je zaručenie konvergencií a synergií v oblastiach infraštruktúry, vzdelávania a odbornej prípravy, štandardizácie patentov a noriem, ako aj hodnotenia rizika a v konečnom dôsledku v dialógu s občianskou spoločnosťou, spotrebiteľmi a médiami.

3.3.2

Výbor sa domnieva, že členské štáty by mali vyčleniť väčší podiel disponibilných verejných a súkromných investičných prostriedkov na N&N a predkladať Európskemu parlamentu a Rade pravidelne správy o dosiahnutom pokroku v oblasti investícií a pri realizácii národných akčných plánov.

3.3.3

Tieto správy by mali byť každé dva roky zahrnuté do správy na úrovni Spoločenstva a venovať sa najmä týmto bodom:

3.3.4

Výbor zastáva názor, že členské štáty musia zaviesť cielené opatrenia na zachovanie primeranej rovnováhy medzi dvomi požiadavkami: na jednej strane nutnosťou spolupráce, šírenia vedeckých poznatkov a aplikácií, zameraného na ochranu zdravia a životného prostredia, a požiadavkami v oblasti ochrany vynálezov a duševného a priemyselného vlastníctva na strane druhej.

3.3.5

Výbor sa domnieva, že chýbajúci patent Spoločenstva a chýbajúce jednotné patentové právo Spoločenstva sa aj tu znovu prejavujú ako nevýhoda. Týka sa to tak otázky, v ktorých členských štátoch sa vynálezy v oblasti bionanotechnológie dajú patentovať, ako aj jednoduchého prístupu zainteresovaných strán k informáciám o nových vynálezoch a patentoch.

3.4.1

Výbor plne podporuje smerovanie týkajúce sa vytvorenia spolupráce a štruktúrovaného dialógu na medzinárodnej úrovni tak, ako bolo navrhnuté v akčnom pláne. Odporúča však, aby bolo doplnené o tieto návrhy:

3.5.1

Podľa názoru výboru môžu podniky, najmä malé a stredné, profitovať vo veľkej miere z výskumných aktivít v oblasti N&N a ich šírenia s cieľom prenosu technológie, najmä prostredníctvom doplnenia a prevzatia technológií šetriacich energiu a chrániacich životné prostredie, nanotechnológií v oblasti výpočtovej techniky a nových materiálov, ktoré sa používajú vo výrobných postupoch, produktoch a službách, ako aj konvergenčných technológií (nano-bio-info).

3.5.2

Výbor sa domnieva, že európsky priemysel musí znásobiť a urýchliť svoje snahy týkajúce sa výskumu a využitia v oblasti N&N a musí dosiahnuť minimálne úroveň investícií najrozvinutejších konkurentov. Táto snaha by mala byť vo veľkej miere podporovaná vytvorením priaznivého regulačného a právneho prostredia tak na úrovni Spoločenstva, ako aj na vnútroštátnej/regionálnej úrovni.

3.5.3

Výbor je presvedčený, že takáto snaha, ktorá predpokladá rozsiahle zapojenie podnikov, má obrovský význam pre výskum a vývoj a pre používanie N&N, pokiaľ budú ustanovené aj podporné opatrenia na európskej a na vnútroštátnej/regionálnej úrovni, ako aj najmä v spojení s týmito cieľmi:

3.5.4

Výbor zdôrazňuje, že predovšetkým v oblasti N&N sú silou sociálne zodpovedných európskych podnikov zamestnanci a technickí a vedeckí riadiaci pracovníci.

3.5.4.1

Výbor preto vyzdvihuje význam príslušných opatrení na zaručenie bezpečných výrobných podmienok a postupov, ako aj zmysluplných vzdelávacích opatrení pre ľudské zdroje, najmä v oblasti diagnostiky a medicínskej liečby. Zohľadňované by mali byť najmä aspekty prevencie a hodnotenia dosahu rizík, a to aj za pomoci technických návodov preskúmaných na európskej úrovni.

3.5.4.2

Vplyvy novej organizácie práce, ktorú si vyžaduje využívanie N&N, ako aj požiadavky v oblasti odbornej prípravy, bezpečnosti a ochrany zdravia by mali byť dôkladne prehodnotené, a to v rámci štúdií, ktoré by mala vypracovať Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok v Dubline.

3.5.4.3

Európsky dialóg so všetkými zainteresovanými v oblasti „nano“ by mal byť do roku 2007 štruktúrovaný prostredníctvom vytvorenia inštitúcie alebo poradného grémia, ktoré by malo mať dostatočný účinok na verejnosť a byť transparentné, aby mohlo voči médiám a občianskej spoločnosti vystupovať ako kompetentný a akceptovaný partner.

3.5.5

Úspešné pilotné projekty zamerané na zvyšovanie informovanosti občanov o tejto problematike by mali do roku 2007 nadobudnúť stálu podobu, byť od začiatku prístupné prostredníctvom internetového portálu „Europa“ a byť predložené aj iným inštitúciám EÚ, predovšetkým Európskemu parlamentu a Rade. Okrem toho je potrebné postarať sa o medzinárodný ohlas, a to prostredníctvom každoročného udeľovania „interdisciplinárnej ceny pre N&N“ pri príležitosti „Európskeho týždňa N&N“ od roku 2008.

3.5.6

Komisia by mala do roku 2007 predložiť konsolidované postupy na zistenie rizík aplikácie a/alebo využívania N&N, ako aj do konca prvého polroku 2008 príslušné európske usmernenia.

8.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/10

1.1

Návrhy Komisie sa týkajú obsahu, resp. tém výskumu v návrhoch Komisie k 7. rámcovému programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (2007 – 2013) a k 7. rámcovému programu Euratom (2007 – 2011), ktoré už výbor pripomienkoval. Predložené stanovisko výboru je preto doplnením stanoviska, ktoré už bolo predložené k obidvom rámcovým programom.

1.2

Výbor v ňom odporúčal, aby sa uvoľnil celý objem naliehavo potrebných investícií pre výskum a vývoj navrhovaný Komisiou, aby sa nestali sporným bodom alebo obeťou vyjednávaní o budúcom celkovom rozpočte EÚ.

1.3

Cieľ sformulovaný v Lisabonskej stratégii, aby sa z Európy vybudoval vedúci hospodársky priestor, si totiž žiada výrazné posilnenie investícií do výskumu a vývoja. Európa čelí globálnej súťaži nielen vo vzťahu k štátom ako USA, Japonsko a Kórea, ale aj k ďalším ako sú Čína, India a Brazília. USA a Japonsko práve definovali investície potrebné pre výskum a vývoj ako národnú prioritu na posilnenie svojej medzinárodnej konkurencieschopnosti a uvoľnili zodpovedajúce prostriedky. Cieľ, ktorý stanovila Rada v Barcelone s cieľom podporiť Lisabonskú stratégiu a ktorý ešte nebol dosiahnutý, t.j. investovať 3 % HDP EÚ do výskumu a vývoja, je teda vzhľadom na pokračujúce globálne trendy tzv. „pohyblivým cieľom“ (moving target). Kto tento cieľ dosiahne neskoro, nedostáva sa ešte na vedúcu pozíciu.

1.4

Vzhľadom na celkový rozpočet EÚ, ktorý Rada medzitým schválila, a jeho dopady na rozpočet na výskum výbor zdôrazňuje svoje odporúčanie v tejto otázke, aby sa téme výskumu a vývoja priradil výrazne väčší podiel ako doteraz – a to okolo 8 % – a nárast naplánovaný v rozhodnutí Rady sa začal realizovať včas a nie až o sedem rokov.

1.5

Jadrom návrhov Komisie je osobitný program „Spolupráca“. Výbor je za podporu výskumných tém, ktoré sú v ňom obsiahnuté, ako energia, zdravotníctvo, informačné technológie, nanotechnológia, životné prostredie, doprava a spoločenské, ekonomické a humanitné vedy, ako aj nové témy vesmír a bezpečnosť. Toto sa podrobne komentuje v kapitole 4, pričom v jednotlivých prípadoch sa odporúča aj relatívne posilnenie.

1.6

Výbor vo všeobecnosti odporúča, aby sa jednotlivým témam nepriraďovali strnulé rozpočtové podiely, ale aby sa umožnila čo najväčšia flexibilita. Tým sa má zabezpečiť, aby Komisia mohla reagovať v priebehu realizácie programu rázne a bez ďalších politických krokov na medzičasom badateľné posuny ťažísk, na novovzniknuté otázky alebo, kvôli prierezovému charakteru mnohých programových tém, na štrukturálne zmeny, ktoré sa budú javiť žiaduce.

1.7

Výbor opakovane vyslovuje svoju podporu osobitnému programu „Myšlienky“. Jeho výzvu vidí – popri primeranom vybavení – prvotne vo výberovom konaní v prípade žiadostí o podporu a v riadení programu. Víta, že táto náročná úloha sa má dostať do rúk autonómnej Európskej rady pre výskum – ERV (European Research Council – ERC).

1.8

Výbor viackrát zdôraznil, že kľúčom k úspešnému a konkurencieschopnému európskemu výskumu a vývoju je popri špičkovom prístrojovom vybavení, finančnej podpore a adekvátnych rámcových podmienkach dostatočný počet vysokokvalifikovaných, tvorivých vedcov. Osobitný program „Ľudia“ určuje opatrenia, ktorými sa chce Komisia priblížiť k tomuto cieľu. Výbor podporuje tieto opatrenia s osobitným dôrazom. V tejto súvislosti výbor odkazuje na svoje skoršie komentáre k Európskej charte pre výskumných pracovníkov uverejnenej Komisiou.

1.9

Osobitný program „Kapacity“ je obzvlášť dobrý príklad pre podporné úlohy spoločenstva. Týka sa to najmä tých výskumných infraštruktúr (ako veľké prístroje, vedecké nástroje, počítače atď.), ktorých náklady a využiteľnosť presahuje schopnosti jednotlivého členského štátu. Ale rovnako aj tu začlenený čiastkový program „Výskum v prospech MSP“ zodpovedá predchádzajúcim odporúčaniam výboru intenzívnejšie zapájať MSP do inovačného procesu.

1.10

Na záver výbor odkazuje na svoje skoršie odporúčanie drasticky znížiť administratívne náklady potrebné na strane žiadateľov, zjednodušiť postupy, a súčasne zaručiť najvyššiu mieru kontinuity, pokiaľ ide o podporné nástroje a postupy pri poskytovaní.

2.1

Návrhy predložené Komisiou v siedmich oddelených dokumentoch dopĺňajú návrhy Komisie (1) k 7. rámcovému programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (2007-2013) a k 7. rámcovému programu Euratom (2007-2011) a podávajú podrobné informácie o obsahu výskumu, resp. témach výskumu plánovaných podporných opatrení.

2.1.1

Podobne ide pri tu predloženom stanovisku výboru o doplňujúce, kompaktné dotvorenie stanoviska  (2) predloženého už k zneniu rozhodnutia k 7. rámcovému programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (2007-2013) a k programu Euratom (2007-2011) spolu s obsiahnutými pripomienkami a odporúčaniami.

2.1.2

Preto v predloženom stanovisku ide prvotne o obsah výskumu, nie o štruktúry a nástroje. Tak sa napríklad nepristúpi znovu k dôležitej otázke optimalizácie inovačného trojuholníka „základný výskum, aplikovaný výskum a vývoj“ a rovnako nie k odporúčaniu, že úradníci Komisie, starajúci sa o program by mali byť aj v budúcnosti odborníci so skúsenosťami vo výskume a najviac znalí v danej odbornej téme, čo si vyžaduje dostatočnú personálnu kontinuitu. Tieto hľadiská boli podrobne spracované už aj v predchádzajúcich stanoviskách (3).

2.1.3

Hneď na úvod tu však treba uplatniť dôležité hľadisko, ktoré sa týka rozpočtových prídelov na tzv. podpoložky jednotlivých programových prvkov. K tomu už výbor odporúčal použiť tu čo najväčšiu flexibilitu, aby Komisia pri realizácii programu mohla reagovať rázne a bez ďalších politických krokov na medzičasom badateľné posuny ťažísk, na novovzniknuté otázky alebo, kvôli prierezovému charakteru mnohých programových tém, na štrukturálne zmeny, ktoré sa budú javiť žiaduce.

2.2

Pre rozpočty obidvoch rámcových programov Komisia navrhla zvýšenie na celkových 72,7 (4) mld. EUR. To by bolo ešte stále pod 8 % navrhovaného celkového rozpočtu EÚ 2007 – 2013 vo výške 1 025 mld. EUR. Vo svojom uvedenom stanovisku k 7. rámcovému programu pre výskum a vývoj výbor odporúčal, aby bol uvoľnený celý objem naliehavo potrebných investícií do výskumu a vývoja navrhovaných Komisiou, aby sa tieto nestali sporným bodom alebo obeťou vyjednávaní o budúcom celkovom rozpočte EÚ.

2.2.1

Európska rada sa však 19. decembra 2005 dohodla na celkovom rozpočte EÚ vo výške len 862,4 (5) mld. EUR. Na základe toho by aj rozpočet EÚ na výskum vychádzal výrazne nižšie (6) ako navrhovala Komisia, avšak „podľa domnienky Európskej rady  (7) by sa mali prostriedky EÚ na výskum navýšiť tak, aby disponibilné prostriedky v roku 2013 boli reálne vyššie približne o 75 % než v roku 2006“. Na tento účel Komisia vypracuje zodpovedajúci revidovaný návrh. Politický rozhodovací proces k obidvom rámcovým programom teda taktiež nie je uzavretý.

2.2.2

Cieľ sformulovaný v Lisabonskej stratégii, aby sa z Európy vybudoval vedúci hospodársky priestor, si totiž žiada výrazné posilnenie investícií do výskumu a vývoja. Európa tu čelí globálnej súťaži nielen vo vzťahu k štátom ako USA, Japonsko a Kórea, ale aj k ďalším ako Čína, India a Brazília. USA a Japonsko práve definovali investície do výskumu a vývoja ako národnú prioritu na posilnenie svojej medzinárodnej konkurencieschopnosti a uvoľnili zodpovedajúce prostriedky. Cieľ, ktorý stanovila Rada v Barcelone s cieľom podporiť Lisabonskú stratégiu a ktorý ešte nebol dosiahnutý, t.j. investovať 3 % HDP EÚ do výskumu a vývoja, je teda vzhľadom na pokračujúce globálne trendy tzv. „pohyblivým cieľom“ (moving target). Kto tento cieľ dosiahne neskoro, nedostáva sa ešte na vedúcu pozíciu.

2.3

So zreteľom na tento súčasný stav vecí výbor pokladá za nevyhnutné ešte raz citovať zo svojho uvedeného stanoviska a opätovne poukázať na to, že (1.) dostatočne podporovaný a efektívny výskum a vývoj na špičkovej úrovni je rozhodujúcim základom a predpokladom pre inováciu, konkurencieschopnosť a prosperitu a tým aj pre kultúrny rozvoj a sociálne služby, že (2.) návrh Komisie (...) predstavuje v dlhodobejšom horizonte minimálny objem prostriedkov pri úsilí neohroziť pozíciu Európy, kolísky modernej vedy a techniky, ale udržať a posilniť ju, pričom uvedené percento by z dlhodobého hľadiska malo ešte narásť, a že (3.) bez vynaloženia tohto finančného objemu nie je možné dosiahnuť lisabonské ciele – a to ani z dlhodobejšieho hľadiska.

2.4

Výbor k tejto otázke opätovne poukazuje na to, že európska spolupráca vo výskume a vývoji je účinným katalyzátorom európskej integrácie a súdržnosti. Je to osobitné dôležité hľadisko práve vo fáze, v ktorej Európska únia zápasí s akceptáciou svojej ústavy zo strany občanov. V neposlednom rade má dostatočný výskum a vývoj rozhodujúci význam nielen pre lisabonské ciele, ale aj pre riešenie aktuálnych otázok a problémov napr. pri témach zdravotníctvo, zásobovanie energiou, životné prostredie atď.

2.5

Výbor potvrdzuje aj svoje odporúčanie prideliť v rámci schváleného celkového rozpočtu EÚ téme výskum a vývoj výrazne väčší podiel ako doteraz – a to okolo 8 % – a aby nárast naplánovaný v rozhodnutí Rady sa začal realizovať včas a nie až o sedem rokov

2.6

Výbor vzal na vedomie návrh Komisie (8) zriadiť Európsky technologický inštitút (EIT). Bez toho, aby sme sa už teraz vyjadrili k tomuto návrhu čo do obsahu, treba tu len poznamenať, že náklady, ktoré sú na to potrebné, by sa v žiadnom prípade nemali preniesť na ťarchu rozpočtu pre „osobitné programy“, o ktorých sa tu diskutuje.

2.7

Výbor zároveň poukazuje na svoje skoršie odporúčanie drasticky znížiť administratívne náklady potrebné na strane žiadateľov, zjednodušiť postupy a súčasne zaručiť najvyššiu mieru kontinuity, pokiaľ ide o podporné nástroje a postupy pri poskytovaní. Výbor sa k tomuto bodu ešte podrobnejšie vyjadrí, keď sa bude zaoberať návrhmi Komisie k „pravidlám účasti“ (9).

3.1

Návrhy Komisie zahŕňajú a špecifikujú celý rozsah toho, čo sa má byť predmetom výskumu a vývoja v rámci siedmeho rámcového programu, ako aj programu Euratom – a tiež súhrn výskumných tém, obsah, metódy a pomocné prostriedky. Ďalej sa navrhuje, aký prínos k tomu má mať Spoločné výskumné centrum. Okrem toho sa vysvetľujú opatrenia na získanie a posilňovanie potrebného ľudského potenciálu. Ide celkove o sedem dokumentov Komisie, ktoré hojným množstvom informácií vysvetľujú aj jednotlivé súvisiace čiastkové programy.

3.2

Tieto možno súhrnne usporiadať do štruktúry podľa nasledujúcej schémy, pričom uvádzané percentuálne hodnoty udávajú príslušný podiel na celkovom rozpočte:

A – k rámcovému programu V&V (celkový rozpočet 72 726 mil. EUR) 2007 – 2013

B – k rámcovému programu Euratom (celkový rozpočet 3 092 mil. EUR) 2007 – 2011

3.3

Podrobné vysvetlenie návrhov Komisie sa nachádza v kapitole 3 stanoviska k 7. rámcovému programu výskumu a technického rozvoja (CESE 1484/2005)

4.1

Nasledujúce pripomienky vychádzajú z ustanovení kapitol 4 – 6 uvedeného stanoviska k 7. rámcovému programu výskumu a technického rozvoja a bez ich znalosti sú ťažko pochopiteľné.

4.1.1

Výbor podporuje Komisiu v jej zámere prihliadať na prierezový charakter mnohých programových prvkov a podporovať multidisciplinaritu rozpočtami presahujúcimi jednotlivé témy.

4.1.2

K tomu výbor sa zaoberal aj otázkou, či sa čiastkové oblasti výskumných činností patriace k takým prierezovým témam, ako napr. IKT v medicíne, majú pripájať skôr k IKT alebo či by mali byť namiesto toho zaradené do odborného čiastkového programu Zdravotníctvo. Pri IKT teda skutočne odporúča pripojiť časť plánovaných aktivít viac k odborným čiastkovým programom, ako napr. Zdravotníctvo, Energetika, Doprava, prípadne aj Spoločenské vedy, pretože tým sa stavajú problémy odborného charakteru do popredia.

4.1.3

Túto otázku však nemožno zodpovedať so všeobecnou platnosťou, ale mala by byť v jednotlivých prípadoch daná do závislosti od toho, kde možno na jednej strane očakávať najviac metodickej synergie a kde na druhej strane možno zaručiť najlepšie spojenie s konkrétnym nastolením problému. Výbor opätovne odporúča, aby sa k tomu v každom prípade „zabezpečila nadriadená koordinácia a nevyhnutné prierezové spojenia.“

4.1.4

Výbor víta aj zámer Komisie pružne pristupovať na vzniknuté požiadavky, nové poznatky a návrhy, ako aj na neočakávané politické požiadavky. Podpora a koordinácia výskumu a vývoja pred hospodárskou súťažou zo strany Komisie budú prispievať k tomu, aby sa posilnila pozícia EÚ v hospodárskej súťaži.

4.2.1

Zdravotníctvo. Výbor zdôrazňuje nevyhnutnú šírku nastavenia príprav v prípade vypuknutia epidémií a pandémií, resp. ochranu pred nimi, až po zohľadnenie demografického vývoja so všetkými sociálnymi a zdravotnými sprievodnými javmi a dlhodobými následkami vrátane výskumu starnutia a výskumu postihnutých (pričom posledne menovaný má aj špecifické sociálne alebo technické potreby, ktoré presahujú rámec otázok zdravotníctva). Výbor podporuje zámer Komisie, aby sa pritom nezanedbal ani výskum zriedkavých chorôb. Program by mal zahŕňať všetky príslušné vedecko-technické oblasti – vrátane biotechnológie, genomiky, výskumu kmeňových buniek a iné multidisciplinárne otázky, vrátane požiadavky na nevyhnutné kvalitatívne a sociálne štandardy. To sa týka tak biologicko-medicínskeho výskumu na univerzitách, klinikách a verejne podporovaných výskumných zariadeniach, ako aj posilnenia konkurencieschopnosti európskeho medicínsko-farmaceutického priemyslu. Vychádzajúc z toho výbor odporúča odsúhlasiť navrhovaný programový rámec. Výskum a vývoj pre zdravotníctvo predstavujú prednostný záujem v európskom, dokonca aj vo svetovom meradle.

4.2.2

Potraviny, poľnohospodárstvo a biotechnológia (pričom biotechnológia je dôležitou metódou aj pre tému Zdravotníctvo (Bod 4.2.1)). Výbor vníma v tomto programe skutočné úsilie o vybudovanie, resp. udržanie európskeho ekologického hospodárstva založeného na znalostiach. Cieľom je uplatnenie biovied a technológií na vytvorenie konkurencieschopných produktov a procesov šetriacich životné prostredie v poľnohospodárstve, rybnom hospodárstve, akvakultúre, potravinárskom, zdravotníckom a lesnom priemysle, ako aj v príbuzných priemyselných odvetviach. Vzhľadom na osobitne tvrdú konkurenciu v sektore poľnohospodárstva s krajinami ako napr. Brazília je toto tiež veľmi dôležitý sektor. Možným novým vývojovým odvetvím by mohlo byť pestovanie rastlín, ktoré prispievajú k čisteniu kontaminovaných pôd tým, že sa obohacujú škodlivými látkami, alebo, ako ďalšia alternatíva, ktoré z kontaminovaných pôd zasa neprijímajú žiadne škodlivé látky a tým ich možno použiť bez obáv.

4.2.3

Informačné a komunikačné technológie – „IKT“ Výrobky a služby v sektore IKT obohatili a zmenili vedu, techniku, správu a dokonca aj každodenný život občanov revolučným spôsobom. Téma IKT predstavuje tak vo svojej relatívnej rozpočtovej výbave, ako aj v rozmanitosti úloh najrozsiahlejší prvok programu „Spolupráca“, ktorá zasahuje alebo môže zasiahnuť do všetkých ostatných oblastí. Cieľom je výroba inovatívnych produktov a služieb podporovaných IKT vo vede, technike, správe a logistike. Program IKT teda siaha od vývoja hardware nového typu (pričom napr. vývoj čipov vykazuje zjavné prekrývanie s programom Nanotechnológie), hardwarových systémov a sietí až po nové programovacie nástroje, pričom by sa okrem toho mal klásť dôraz aj na prístupnosť IKT služieb pre všetky skupiny obyvateľstva. Výbor súčasne poukazuje na svoju pripomienku k tejto veci v bode 4.1.2. Podľa nej závisí práve od plnenia týchto služieb, konkrétne akým dielom prispeje IKT program k iným programom aj budúcnosti a či môže skutočne odôvodniť svoj výrazne nadpriemerný objem.

4.2.4

Nanovedy, nanotechnológie, materiály a nové výrobné technológie. Aj tu ide o novú, mimoriadne inovatívnu oblasť (11), ktorá vznikla na rozmedzí základného výskumu a aplikácie z mnohopočetných koreňov a rozvetvenia fyzikálneho a chemického výskumu a technológie. Má potenciál priviesť nové alebo zlepšené produkty a postupy v mnohých oblastiach techniky. Súčasne je však natoľko rôznorodá a rozvetvená, že je potrebný veľký prehľad, aby sa rozpoznali a využili spoločné črty a prierezové spojenia tejto disciplíny siahajúcej od jadrovej fyziky až po plazmovú technológiu, od nanomechaniky až po zušľachťovanie textilu. Keďže nanoprocesy sa súčasne odohrávajú v mikroskopických rozmeroch, ktoré sú pre predstavivosť občanov len veľmi ťažko prístupné, táto téma si žiada od počiatku konštruktívny dialóg so spotrebiteľmi, aby sa rozpoznali a vylúčili hrozby, ale na druhej strane rozptýlili neodôvodnené obavy. Široký prístup Komisie, ktorý zahŕňa aj úsilie o sprostredkovanie vedomostí, je preto veľmi vítaný a treba ho podporiť.

4.2.5

Energetika. Výbor opakovane poukázal na kľúčovú tému Energetika a vyjadril sa k nej už vo viacerých špecifických stanoviskách, pričom zdôraznil (12) aj potrebu rozsiahleho výskumu. Zo strednodobého až dlhodobého hľadiska existuje veľmi vážny energetický problém (13). Týka sa to tak očakávaného úbytku zdrojov a zdraženia pri „klasických“ zdrojoch energie ropy a zemného plynu, ako aj kritického zabezpečenia zásobovania Európy týmito zdrojmi energie a rovnako aj zväčša dokonca globálnych vplyvov využívania energie na životné prostredie, najmä na klímu. Riešenie energetického problému môže prísť iba zo zlepšených alebo nových, a napriek tomu cenovo výhodných technológií. Kľúčom k tomu je energetický výskum. Musí zahŕňať všetky témy (14) získavania – a uchovávania! – zdrojov energie šetrných pre životné prostredie až po techniky úspory energie a efektívnejšieho využívania energie vrátane postupov pre čiastočnú alebo úplnú separáciu a uskladňovanie plynov spôsobujúcich klimatické zmeny. Osobitne dôležitý je aj prechod k vysokoúčinným elektrárňam na výrobu elektrického prúdu. Výbor pokladá návrhy Komisie z tohto pohľadu za správne a vyvážené, je však veľmi znepokojený, že plánovaný rozpočtový podiel na tento účel je veľmi nízky, ak sa berie do úvahy životne dôležitý význam úloh, ktoré sa majú riešiť. Výbor tu odporúča relatívny nárast.

4.2.6

Životné prostredie (vrátane klimatických zmien). Pre kvalitu života a životné predpoklady dnešnej a budúcich generácií má ochrana životného prostredia zásadný význam. Rozpoznať a riešiť problémy s tým spojené – nech sú antropogénneho alebo prírodného pôvodu – je mimoriadne ambiciózny a možno životne dôležitý cieľ. Táto úloha je úzko spojená s otázkami najrôznejších výskumných a politických oblastí: hospodárska politika, energetická politika, zdravotná politika a poľnohospodárska politika, vrátane úloh dohľadu a – kvôli globálnym aspektom – medzinárodných dohôd. Kým výskum v oblasti životného prostredia má za cieľ rozpoznať, resp. môcť rozpoznať rozličné problémy a ich príčiny, hľadanie riešení sa odohráva viac v iných tematických oblastiach, najmä tiež v oblasti energetiky. To by sa malo zohľadniť prostredníctvom rozpočtovej flexibility.

4.2.7

Doprava (vrátane leteckej dopravy). Európske dopravné systémy sú podstatným elementom hospodárskeho a sociálneho blahobytu v Európe a jeho súdržnosti. Čiastkový program Doprava slúži vývoju integrovaných, environmentálne šetrných, inteligentných a bezpečnejších celoeurópskych dopravných systémov a dopravných prostriedkov. Určuje teda konkrétne technické a logistické vývojové ciele rozličných spôsobov dopravy a dopravných systémov. Rozvoj/ďalší rozvoj energeticky úsporných a nízkoemisných spôsobov dopravy (lietadlá, automobily atď.) je vedecko-technická úloha spojená s čiastkovými programami Energetika a Životné prostredie, do ktorej môžu byť zapojené aj MSP. Podstatným nástrojom sú v tejto súvislosti zodpovedajúce technologické platformy (ACARE pre letectvo a leteckú dopravu, ERRAC pre koľajovú dopravu, ERTRAC pre cestnú dopravu, WATERBORNE pre lodnú dopravu, vodík a palivové články). Vzhľadom na dôležitosť funkčnej európskej dopravnej siete aj pre nové členské štáty a vzhľadom na ešte stále stúpajúci celkový objem prepravy – tu sa ukazuje ako veľmi aktuálna a dôležitá úloha aj odstraňovanie dopravných zápch, ako aj na jej význam pre európsku konkurencieschopnosť (a jej vplyvy na životné prostredie!), je cieľ tohto čiastkového programu rovnako veľmi dôležitý a preto ho treba podporiť.

4.2.8.1

Podľa názoru výboru by malo byť cieľom tohto programu prispieť k celkovému pochopeniu komplexných, navzájom spojených socio-ekonomických, právnych výziev a otázok rôznych kultúr v rámci Európy, vrátane požiadaviek týkajúcich sa historických koreňov a spoločného základu Európy, ako aj jej hraníc a susedov. Osobitne dôležitou úlohou pre duchovné základy a budovanie identity spoločenstva, ktorá sa týka aj vzťahu členských štátov a občanov Európy navzájom, by bolo dospieť k spoločnému, pre všetky členské štáty rovnakému opisu a zhodnoteniu dejín Európy a tento výsledok zakotviť ako základ vo výučbe dejepisu v členských štátoch, resp. posilniť takéto, už existujúce tendencie.

4.2.8.2

Táto tematická oblasť sa však týka aj aspektov ako hospodárska, finančná a daňová politika, politika vedy, rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť, sociálna súdržnosť a udržateľnosť, kvalita života, vzdelávanie, otázky kultúry a právno-politické otázky, ako aj globálne prepojenie. V ňom sú obsiahnuté aj také osobitné výzvy modernej spoločnosti ako demografický vývoj (fakty, následky, opatrenia), migrácia, sociálna vylúčenosť, rozštiepenosť na základe pôvodu z rôznych kultúr, ako aj vývoj smerom k vedomostnej spoločnosti. Na posilnenie a profiláciu koherentnosti tohto čiastkového programu výbor okrem toho odporúča vyčleniť z programu „Veda a spoločnosť“ zaradeného v „Kapacitách“ a začleniť do programu Spoločenské, ekonomické a humanitné vedy tú jeho časť, ktorá neslúži sprostredkovaniu vedy a lepšiemu porozumeniu medzi vedou a spoločnosťou (pozri aj bod 4.5.3), ale výskumu vzťahov medzi vedou a spoločnosťou. Celkove pokladá výbor čiastkový program „Spoločenské, ekonomické a humanitné vedy“ za veľmi dôležitý, keďže hrá rozhodujúcu úlohu aj pre politické poradenstvo, mal by doplňovať niektoré z vyššie uvedených tém a preto v prípade potreby relatívne posilnený.

4.2.9.1

Otázku dostatočnej bezpečnosti si občania západného sveta vplyvom teroristických útokov v posledných rokoch ešte výraznejšie uvedomujú a táto otázka si vyžaduje prístup z hľadiska právneho, sociálneho, z hľadiska rôznosti kultúr, ale aj z hľadiska technicko-vedeckého. Téma bezpečnosť a výskum v oblasti bezpečnosti sa však neobmedzuje na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ale sa týka aj oblastí ako doprava, zdravotníctvo (napr. program zdravotnej bezpečnosti EÚ), ochrana pred katastrofami (napr. prírodné katastrofy a priemyselné nehody), energetika a životné prostredie.

4.2.9.2

Občania si uvedomujú výrazný pokrok v oblasti vesmírneho výskumu a vesmírnych technológií doteraz len čiastočne. Tento pokrok má geostrategický význam, ako aj význam z hľadiska chápania sveta, veď napokon pozorovanie oblohy a z toho získané vedomosti, napr. pohyb planét, boli rozhodujúce východiskové body modernej prírodnej vedy. Okrem toho vesmírny výskum a vesmírne technológie sú priekopníckym poľom pre vývoj inovatívnych techník. Pri vesmírnom výskume výbor pokladá za potrebné vyváženú spoluprácu plánovaného programu s už existujúcimi organizáciami ako ESA a ESO.

4.3

Myšlienky. Tu vstupuje Komisia so svojou podporou výskumu na plodnú novú zem. Aj toto privítal výbor viackrát (15). Podporou výnimočných výskumných návrhov v rámci celoeurópskej súťaže – pričom sa upustí od doteraz obvyklej podmienky cezhraničnej spolupráce – bude špičková kvalita možná, viditeľná a tým aj príťažlivá pre vedcov vynikajúcich v európskom a medzinárodnom meradle. Tým sa vytvorí mimoriadne plodná pôda pre inovácie. V tejto súvislosti výbor opätovne zdôrazňuje, že na prekonanie priemernosti sa musí rátať aj s rizikom neúspechu. Hlavný problém preto spočíva – popri primeranej vybavenosti tohto programu – prvotne vo výberovom konaní výberu a riadení tohto programu. Výbor preto pokladá za správne, že táto náročná úloha má byť v rukách autonómneho grémia mimoriadne úspešných a uznávaných, ad personam povolaných vedcov: Európskej rady pre výskum – ERV (European Research Council – ERC).

4.4

Ľudia. Výbor viackrát zdôraznil (16), že kľúčom k úspešnému a konkurencieschopnému európskemu výskumu a vývoju je – popri špičkovom prístrojovom vybavení a finančnej podpore – dostatočný počet vysokokvalifikovaných, tvorivých vedcov. Záujem pre vedu a techniku sa teda musí prebudiť už v detskom veku a u mladistvých, aby dostatočný počet nadaných mohlo začať a aj dokončiť veľmi ťažké a náročné štúdium.

4.4.1

Na kľúčovú úlohu univerzít ako inštitúcií pre výskum a vzdelávanie a ich neuspokojivú situáciu v Európe výbor poukázal už vo svojom stanovisku k 7. rámcovému programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (17). Pritom treba o. i. dbať aj na to, aby doktorandská práca dôležitá pre kariéru výskumníka mohla byť vykonaná za primeraných odborných a personálnych rámcových podmienok (18). Po ukončení špičkového vzdelania potrebujú títo vedci okrem toho medzinárodného skúsenosti, atraktívne výskumné pole s dostatočnou voľnosťou, ako aj konkurencieschopnú zmluvnú úpravu v medzinárodnom meradle a kariérne plánovanie. (K „Európskej charte pre výskumných pracovníkov“, týkajúcej sa tejto témy, sa výbor už vyjadril (19) sčasti s uznaním, sčasti kriticky.)

4.4.2

Vzhľadom na medzinárodnú mobilitu výskumných pracovníkov, najmä medzi osobitne výkonnými štátmi v tejto oblasti, ktorá je dôležitá pre vedu a výskum, sa však musí dbať na to, aby z toho nevznikol jednostranný „brain-drain“, teda o. i. musia byť aj stanovené osobné príjmy tak, aby bolo možné priviesť napr. aj špičkových amerických vedcov do Európy, čo je v súčasnosti sotva možné. Výbor preto podporuje tento opakovane zdôraznený cieľ Komisie implementovať potrebné nástroje a rámcové podmienky, ako aj pôsobiť na členské štáty, aby uplatnili nástroje navrhnuté a sčasti už teraz dostupné v rámci programu „Ľudia“. Okrem toho je veľmi dôležité pre európsky výskumný priestor, aby sa vytvorili atraktívne podmienky pre mobilitu a odstránili sa prekážky. Treba privítať, že Komisia dôrazne sleduje tento cieľ.

4.5

Kapacity. Tento program je dobrým príkladom podporných úloh spoločenstva.

4.5.1

Týka sa to najmä cieľa vyvinúť/inštalovať, využívať v rámci Spoločenstva a optimalizovať také výskumné infraštruktúry, ako veľké prístroje, vedecké nástroje, počítače atď., – ktorých náklady a využiteľnosť presahujú schopnosti jednotlivého členského štátu. Pritom výbor víta, že v súlade s jeho predchádzajúcim odporúčaním sa má pri návrhu zodpovedajúcich projektov použiť prednostne postup zdola nahor.

4.5.2

Ale aj ostatné úlohy uvedené pod „Kapacitami“, ako napr. „Výskum v prospech MSP“ a „Združenia MSP“ alebo „Vedomostne orientované regióny“, ako aj „Uvoľnenie a rozvoj výskumného potenciálu v konvergenčných a okrajových regiónoch EÚ“ sú veľmi dôležité úlohy, ktoré majú význam najmä pre nové členské štáty a MSP.

4.5.3

S čiastkovým programom „Veda a spoločnosť“ sa má podnietiť harmonická integrácia vedeckého a technologického úsilia a s tým spojenej výskumnej politiky v rámci európskych sociálnych štruktúr. Pritom ide o schopnosť vytvárať, využívať a rozširovať vedomosti a prinášať inovácie. Úlohou tohto čiastkového programu je teda na jednej strane sprostredkovať občanom Európy obraz vedy, vedcov a ich výsledkov. Výbor víta tieto ciele a vidí predovšetkým aj v rozširovaní vedomostí dôležitú kultúrnu a inovačnú úlohu. Na druhej strane však treba skúmať aj to, prečo sa časť občanov pozerá na vedu (alebo jej časti), jej metodiku a jej potencionálne vplyvy skepticky. Podľa názoru výboru by posledne menované prvotne sociologické výskumné činnosti v osobitnom programe „Spolupráca“ mali byť začlenené v jeho čiastkovom programe „Spoločenské, ekonomické a humanitné vedy“ a tým riešené v tam obsiahnutom širšom kontexte európskej spolupráce.

4.6.1

Vo výskume jadrovej fúzie  (20) teraz platí, (i) pripraviť a realizovať výstavbu ITER, (ii) uskutočniť všetky prípravy – vrátane výchovy a zaškolenia vedeckého personálu, zapojenia a mobilizácie výskumného potenciálu takzvaných pridružených laboratórií členských štátov, ako aj medzinárodnej deľby práce – na jeho využitie, (iii) technologický vývoj (najmä materiálov a cirkulácie paliva) zamerať na DEMO, ako aj (iv) preskúmať a optimalizovať rozličné (magnetické) koncepcie uzáveru. ITER a ďalší vývoj musia byť zakotvené vo výskumných zariadeniach členských štátov a musia by odtiaľ podporované Návrhy Komisie zodpovedajú týmto úlohám a prijatým medzinárodným záväzkom, výbor ich plne podporuje.

4.6.2

V štiepení jadra  (21) teraz platí, (i) ďalej skúmať a zvyšovať bezpečnosť existujúcich jadrových elektrární (úloha prevažne pre priemyselných výrobcov a prevádzkovateľov), ako aj (ii) vyvíjať nové reaktorové koncepcie s ešte lepšími vlastnosťami v oblasti bezpečnosti, zhodnotenia paliva a likvidácie vyhoreného paliva. Treba do toho zahrnúť aj výskumné činnosti na spracovanie vyhoreného paliva (transmutácia, opätovné použitie). Ďalej treba (iii) vyriešiť a na politickej úrovni dosiahnuť zhodu v otázke konečného uskladnenia, (iv) podporiť úsilie o nerozširovanie materiálu pre jadrové zbrane, ako aj (v) získať ďalšie informácie o biologickom účinku (nízkych) dávok žiarenia (22) a vyvinúť zodpovedajúce meracie techniky (najmä osobnú dozimetriu). Pre všetko toto je výchova vhodných odborníkov a tiež dostatočného dorastu, dôležitou čiastkovou úlohou. Výbor je znepokojený nedostatkom mladých odborníkov v niektorých členských štátoch a klesajúcou odbornosťou a dáva na zváženie, že vzhľadom na predpokladané dlhodobejšie a globálne využívanie jadrovej energie by sa týmto veľmi dôležitým otázkam mala prisúdiť väčšia váha.

4.7.1

SVC sa právom zapája do činností tak 7. rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (2007-2013), ako aj 7. rámcového programu Euratom (2007-2011). Práve preto, že v tejto oblasti je priamo podriadené Komisii a práve preto, že v tomto spočíva aj jeho sila v politickom poradenstve a možnosti flexibilného nasadenia, musí sa zabezpečiť, aby podliehalo vysokým a transparentným štandardom týkajúcim sa tzv. medzinárodného „peer review“, súťaže, odvolacieho konania/personálnej politiky a monitorovania, ktoré sa vyžadujú pre všetky výskumné zariadenia členských štátov a aby bolo zapojené do medzinárodného vedeckého spoločenstva. Výbor pokladá za dôležité takéto zapojenie aj pokiaľ ide o vyššie uvedené spoločenské, ekonomické a humanitné vedy.

4.7.2

K jeho úlohám v 7. rámcovom programe v oblasti výskumu a technického rozvoja (2007-2013) patrí všeobecná téma „Udržateľný rozvoj“, ktorá je dôležitá pre Spoločenstvo. (napr. ochrana klímy, výživa, energetika, doprava, chemikálie, dekontaminácia). Toto zahŕňa vypracovanie vedecko-technologických referenčných dát pre rozličné oblasti dohľadu nad životným prostredím a výživou, v tom spočíva aj cenný prínos k vypracovaniu právnych predpisov Spoločenstva. Ďalšia úloha Spoločenstva spočíva vo vývoji a rozširovaní medzinárodne uznávaných referenčných podkladov a podpora spoločného európskeho meracieho systému. Toto by mohlo zahŕňať deľbu práce a koordináciu medzi národnými inštitúciami pre metrológiu (meračstvo) a štandardizáciu so paralelnou účasťou na ich programoch. V zmysle jednotného európskeho trhu a všeobecne európskej integrácie by sa mohlo preto zvážiť, či pri zapojení zodpovedajúcich národných laboratórií a inštitúcií ako CEN a CELENEC, ako aj príslušných priemyselných odvetví a SVC, by sa nemal vytvoriť „Európsky normalizačný úrad“ (European Bureau of Standards).

4.7.3

Je dôležité, že SVC podporuje v rámci 7. rámcového programu Euratom (2007-2011) hľadanie politických rozhodnutí v jadrovej oblasti, vrátane uplatnenia a dohľadu nad existujúcimi stratégiami a reakcie na nové požiadavky. Výbor pokladá za správne aj presun ťažiska „jadrového“ programu SCV na likvidáciu vyhoreného paliva, bezpečnosť a dozor (pričom aj tieto činnosti sa koordinujú s danými členskými štátmi v rámci siete), práve tu spočívajú na jednej strane obavy občanov, na druhej strane nevyhnutnosť spoľahlivých riešení. Podľa názoru výboru je osobitne dôležité (ďalej) vyvíjať postupy, ktoré umožnia ešte lepší dohľad nad nerozširovaním materiálu pre jadrové zbrane alebo techník pre jadrové zbrane.

8.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/17

1.1

Členským štátom by sa malo umožniť, aby na základe hodnotenia rizík uplatňovali prísnejšie opatrenia ako tie, ktoré sú stanovené, pod podmienkou, že ich budú financovať zo svojho štátneho rozpočtu.

1.2

Každý členský štát by mal určiť jeden orgán zodpovedný za koordináciu a monitorovanie implementácie bezpečnostných noriem.

1.3

Každý členský štát by mal stanoviť vnútroštátny program týkajúci sa bezpečnosti civilného letectva.

1.4

Komisia by mala uskutočňovať kontroly, vrátane neohlásených kontrol, aby získala prehľad o uplatňovaní nového aktu členskými štátmi, a aby identifikovala slabé miesta v bezpečnosti civilného letectva.

1.5

Aby bolo možné oslobodiť prestupujúcich cestujúcich a batožinu od detekčnej kontroly po príchode letom z tretej krajiny, čo je známe pod pojmom jednorazová bezpečnostná kontrola („one stop security“), a aby sa umožnilo cestujúcim prichádzajúcim takýmto letom zaradiť sa medzi skontrolovaných cestujúcich, mali by sa podporiť dohody medzi Spoločenstvom a tretími krajinami, v ktorých sa uzná, že bezpečnostné normy uplatňované v tretej krajine sú rovnocenné s normami Spoločenstva.

1.6

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta iniciatívu Európskej komisie a plne podporuje základné princípy návrhu.

1.7

Víta aj zavedenie spoločných pravidiel pre bezpečnosť letísk, keďže sa bezpečnostné procedúry v rámci Európy veľmi líšia a je dôležité, aby sa štandardizovali.

1.8

Pokiaľ ide o časť 1 bod 1.2 ods. 5 prílohy a časť 11 prílohy, s ohľadom na voľný pohyb pracovníkov v rámci Spoločenstva a dostupnosť pracovníkov z tretích krajín, Komisia môže ponúknuť pomoc národným orgánom, letiskám, leteckým spoločnostiam atď. pri overovaní osobných informácií potenciálnych zamestnancov, aby boli splnené požiadavky na osobné previerky.

1.9

Cieľ opísaný v prvom odseku článku 1 návrhu nariadenia by sa mal doplniť tak, aby bolo jasné, že uvedené bezpečnostné opatrenia sú určené na ochranu civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania, ktoré ohrozujú bezpečnosť civilného letectva. Uvedené bezpečnostné opatrenia nie sú určené na ochranu civilného letectva pred inými činmi protiprávneho zasahovania, ako napr. krádež a pašovanie.

1.10

Európska komisia by mala vytvoriť a implementovať ucelenú stratégiu financovania bezpečnostných opatrení v letectve, ktoré sú súčasťou povinnosti členských štátov zaistiť národnú bezpečnosť a ochranu občanov pred hrozbou terorizmu.

1.11

Do tohto nariadenia by sa mal doplniť mechanizmus na hodnotenie vplyvu každého nového návrhu na bezpečnostné opatrenia na odvetvie, aby sa zaistilo, že náklady na účinky nejakého opatrenia nebudú neúmerne vysoké v porovnaní s jeho účinnosťou.

2.1

Cieľom legislatívneho návrhu Európskej komisie je objasniť právny rámec Európskej únie (stanovený jestvujúcim nariadením (ES) č. 2320/2002), poskytnúť základ pre spoločný výklad medzinárodných požiadaviek ustanovených Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (ICAO), odstrániť citlivé informácie z verejne dostupného prostredia a klásť dôraz na ďalší rozvoj ustanovení v oblasti bezpečnosti civilného letectva implementáciou nariadenia, t. j. využitím rozhodnutia 1999/468/ES o komitológii, ktoré ustanovuje legislatívny rozhodovací proces zahŕňajúci predstaviteľov členských štátov EÚ a Európskej komisie.

2.2

Cieľom návrhu je nahradiť súčasné nariadenie, aby sa vytvoril lepší právny predpis, ktorý bude založený na štyroch zásadách: na zásade jednoduchosti, harmonizácie, jasnosti a zvyšovania úrovne bezpečnosti.

3.1

Cieľom tohto návrhu je sprehľadniť, zjednodušiť a zosúladiť ďalšie právne požiadavky tak, aby sa zvýšila celková bezpečnosť civilného letectva.

3.2

Doterajšie skúsenosti ukázali, že nariadenie je priveľmi podrobné a je potrebné ho zjednodušiť.

3.3

Komisia uznáva zásadu subsidiarity, no domnieva sa, že je žiadúca vyššia miera harmonizácie bezpečnostných opatrení a postupov než existuje v súčasnom stave.

3.4

Jeho dôsledkom je 25 národných systémov, z čoho vyplýva aj následné možné narušenie hospodárskej súťaže a neschopnosť odvetvia ťažiť z predností jednotného trhu.

3.5

Zlepšená harmonizácia je tiež integrálnou súčasťou „jednorazovej bezpečnostnej kontroly“ – koncepcie, podľa ktorej prestupujúci a tranzitní cestujúci, batožina a náklad nemusia byť podrobení opakovanej detekčnej kontrole, pretože existuje istota, že na pôvodnom odletovom letisku boli splnené základné požiadavky bezpečnosti. Tento prvok je opäť výhodou pre prevádzkovateľov, ktorí pôsobia na vysoko konkurenčnom trhu, ako aj pre cestujúcich.

3.6

Komisia sa domnieva, že schopnosť rýchlo jednať a reagovať na riziká, ktoré sa sústavne menia, má veľký význam na zlepšenie celkovej úrovne bezpečnosti.

3.7

Komisia sa domnieva, že nie je vhodné, aby podrobné bezpečnostné opatrenia boli dostupné verejnosti. Tento problém je možné vyriešiť zahrnutím prevádzkových podrobností do vykonávacích právnych predpisov. Výbor by chcel zdôrazniť dôležitosť toho, že tieto nové spoločné pravidlá zohľadňujú špecifiká osôb so zníženou pohyblivosťou, v súlade s odporúčaniami EHSV v nedávnom stanovisku na túto tému. Bezpečnostné kontroly a ďalšie opatrenia súvisiace s bezpečnosťou, hoci sú oprávnené a potrebné, môžu vytvoriť ďalšie prekážky a obmedzenia pre ľudí so zníženou pohyblivosťou, čo by bolo proti nedávnym snahám Komisie zabezpečiť postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou rovnocenné podmienky v leteckej preprave v porovnaní s ostatnou populáciou.

3.8

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2320/2002 ustanovuje spoločné pravidlá v oblasti bezpečnosti a ochrany civilného letectva. Cieľom tohto návrhu je nahradiť tento právny akt.

3.9

Preto je vhodné nariadenie (ES) č. 2320/2002 nahradiť jednoduchším, jasnejším nariadením, ktorým sa stanovujú všeobecné zásady.

3.10

Jediná dodatková právomoc, ktorú sa snaží Komisia získať, sa týka pravidiel bezpečnostných opatrení pri letoch. Zahŕňa také rôznorodé témy ako sú nedisciplinovaní cestujúci, prístup do pilotnej kabíny a príslušníci bezpečnostnej ochrany počas letu („sky marshals“). EHSV neodporúča využívanie bezpečnostnej ochrany počas letu okrem výnimočných prípadov za mimoriadnych okolností.

3.11

Požiadavka na bezpečnostné programy odráža súčasný najosvedčenejší postup v oblasti letectva, a teda nepredstavuje závažné bremeno pre odvetvie ani pre administratívu. Programy jednotlivých prepravných spoločností Spoločenstva by mali byť schválené ich národnými úradmi a navzájom uznané ostatnými členskými štátmi.

3.12

V článku 13 sa stanovuje povinnosť každého členského štátu monitorovať dodržiavanie nariadenia prostredníctvom vnútroštátneho programu kontroly kvality.

3.13

Článkom 14 sa Komisii umožňujú kontroly, medziiným, na letiskách Spoločenstva.

3.14

Článkom 17 sa nahrádza súčasný článok 10 o bezpečnostnej ochrane letov z tretích krajín. Predpokladá sa v ňom uzavretie dohôd medzi Spoločenstvom a tretími krajinami, ktoré by umožňovali, aby sa transfer cestujúcich, batožiny a nákladu na letiskách Spoločenstva uskutočňoval bez ďalšej detekčnej kontroly a dodatočných bezpečnostných kontrol.

3.15

Tento cieľ by sa mal dosiahnuť stanovením spoločných pravidiel a spoločných noriem bezpečnostnej ochrany civilného letectva, ako aj mechanizmov na monitorovanie dodržiavania súladu.

3.16

Obsah nariadenia (ES) č. 2320/2002 by preto mal byť zrevidovaný na základe získaných skúseností, a samotné nariadenie by sa malo nahradiť novým dokumentom, aby sa zjednodušili, zosúladili a sprehľadnili existujúce pravidlá, a aby sa zlepšila úroveň bezpečnosti.

3.17

Vzhľadom na potrebu pružnosti pri prijímaní bezpečnostných opatrení a postupov, aby sa umožnilo dodržiavanie stále sa vyvíjajúceho vyhodnocovania rizík a mohli sa zavádzať nové technológie, nový dokument by mal stanoviť základné zásady toho, čo je potrebné vykonať, aby sa zabezpečila ochrana civilného letectva proti činom protiprávneho narušenia.

3.18

Nový dokument by mal zahŕňať aj bezpečnostné opatrenia, ktoré sa uplatňujú na palube lietadla a počas letu leteckých dopravcov Spoločenstva.

4.1

Je dôležité, aby sa stanovili spoločné normy týkajúce sa zakázaných predmetov, aby nevznikal zmätok a diskusie pri bezpečnostných kontrolách.

4.2

V prílohe návrhu nariadenia je použitý termín „nepretržitý náhodný“ (výber), ale nie je definovaný. Je nevyhnutné doplniť definíciu „nepretržitého náhodného“, aby sa zabezpečil jednotný výklad tejto zásady v celej Európe, keďže sa má aplikovať pri bezpečnostných kontrolách.

4.3

Prísnejšie opatrenia by sa mali uplatňovať len ako reakcia na konkrétne teroristické ohrozenie, identifikované metódou vyhodnocovania rizika orgánmi. Uplatňovanie prísnejších opatrení odporuje cieľom harmonizácie bezpečnostných opatrení v letectve v rámci celej Európskej únie a zavedeniu priestoru s „jednorazovou bezpečnostnou kontrolou“. Všetky ďalšie odstrašujúce alebo preventívne bezpečnostné opatrenia vyžadované členským štátom musia byť teda zavedené po dôkladnej porade s prevádzkovateľom letiska a uvedený členský štát musí za dodatočné bezpečnostné opatrenia zaplatiť ako za súčasť národnej bezpečnosti a povinnosti vlády chrániť svojich občanov pred teroristickými činmi.

4.4

Niektoré letecké spoločnosti nepovoľujú kovové príbory, napr. nože a vidličky, zatiaľ čo iné áno, mala by sa podporiť štandardizácia v rámci všetkých leteckých prepravcov.

4.5

Hoci nožničky, pilníky na nechty atď. sú zakázané, sklenené fľaše sú naďalej povolené. Sú to smrtiace zbrane, najmä ak sú rozbité. Navrhuje sa, aby všetko z bezcolnej zóny a všetky fľaše prepravované na palube boli z umelej hmoty. V opačnom prípade by mali byť uložené v odkladacích priestoroch lietadla spolu s ostatnou batožinou. Pred zavedením takého pravidla je však potrebné odsúhlasiť ho na medzinárodnej úrovni.

4.6

Je dôležité, aby záchranné vybavenie, ako bezpečnostná sekerka a hasiace prístroje, boli zabezpečené v skrinkách posádky a pasažieri k nim nemali priamy prístup.

4.7

Letecké spoločnosti by mali tam, kde je to možné, používať spevnené kontajnery na batožinu na ochranu pred výbuchom bomby ako v prípade El Al airlines.

4.8

V záujme bezpečnosti by národné orgány mali podrobne monitorovať množstvo nápojov, ktoré sa môže podávať cestujúcim, a incidenty v dôsledku pitia.

4.9

Hoci prístup do pilotnej kabíny je chránený spevnenými dverami, únosca by sa tam mohol dostať cez chatrnú stenu záchodov, ktoré sa často nachádzajú hneď vedľa pilotnej kabíny. Táto stena by sa mala posilniť.

4.10

Článok 11 by mal zahŕňať aj pracovníkov leteckých spoločností a handlingu, ktorí často zaisťujú bezpečnosť.

4.11

Pokiaľ ide o časť 11 prílohy, všetci inštruktori bezpečnosti by mali byť vyškolení v schválených školiacich strediskách, napr. European Security Training Institute (EASTI), aby sa štandardizovala prezentácia tréningových bezpečnostných modulov ICAO. Národné orgány by mali byť povinné ustanoviť národné tréningové programy s kvalifikovanými inštruktormi EASTI.

4.12

Pokiaľ ide o časť 4 bod 4.3 prílohy (vzhľadom na narastajúci počet deportovaných atď.) malo by sa požadovať, aby národné orgány stanovili minimálnu lehotu na upovedomenie prepravcov/letísk/posádok lietadla, aby sa mohli pripraviť na prepravu potencionálne nebezpečných cestujúcich, ak sa to bude týkať letov na komerčných linkách.

8.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/20

1.1

EHSV víta návrh smernice v rámci tematickej stratégie na ochranu a zachovanie európskeho morského prostredia, ktorá bude zahŕňať a koordinovať už existujúce právne úpravy, a to najmä čo sa týka postupu v životnom prostredí podobne, ako to je stanovené v rámcovej smernici o vode (RSV).

1.2

Výbor však zastáva kritický názor, že návrh smernice je síce potrebný, avšak nie je dostatočný, pretože stav morí a oceánov je natoľko alarmujúci, že sú potrebné prísnejšie opatrenia na dosiahnutie uplatňovania a kontroly dodržiavania súčasných predpisov. Okrem toho návrh vykonáva čiastočný zásah do stavu morského prostredia. Z tohto dôvodu sa výbor nazdáva, že rámcová smernica by lepšie slúžila na účel integrácie a neskoršieho prehĺbenia aspektov, ktoré tu nie sú uvedené.

1.3

Nevytváranie nových legislatívnych ani riadiacich nástrojov pri využití už existujúcich, pomáha novým členským štátom vyhnúť sa novým nákladom na financovanie a hlavne vyhnúť sa ďalšej byrokratickej záťaži. Zároveň sa zavádzajú systémy účasti a konzultácie s verejnosťou a zainteresovanými stranami, čo je dôležité pre väčšie zapojenie občanov do tematiky životného prostredia.

1.4

EHSV má v úmysle uviesť odporúčania, ktoré sa mu zdajú byť potrebné na zlepšenie obsahu navrhovanej normy. Týmto spôsobom Komisia môže zhodnotiť náš prínos ako súčasť občianskej spoločnosti, ktorá je priamo zainteresovaná.

1.4.1

V prvom rade musí byť upresnené a stanovené, aké koordinačné a kontrolné funkcie má Komisia voči regionálnym orgánom, ktoré majú úlohu hodnotiť a stanoviť ciele a opatrenia vykonávané v morskom prostredí v ich kompetencii. Týmto spôsobom by mali byť vytvorené vo všetkých pobrežných regiónoch jednotné a vyvážené postupy, pretože v tejto súvislosti musí byť zohľadnený cezhraničný charakter našich morí a oceánov. Centralizovaná koordinácia by dokonca umožnila vykonávať aktivity v tretích krajinách, kde by bolo možné uskutočniť aktivity Spoločenstva, a to najmä v tých, s ktorými nás spájajú medzinárodné dohody.

1.4.2

S ohľadom na stanovené definície, osobitne na definíciu dobrého ekologického stavu, na základe všeobecných kvalitatívnych ukazovateľov, EHSV považuje za nutné zavedenie kvantitatívnych ukazovateľov, ako napríklad u RSV pre vnútorné vodné toky. Dobrý stav morských vôd závisí vo veľkej miere od množstva. Ciele pre životné prostredie by mali byť minimálne obsahom oznámenia, tak ako je to stanovené v bode 5.5, keďže všeobecné stanovenie ukazovateľov, ako je uvedené v návrhu smernice, by mohlo zabrániť jej úplnej účinnosti.

1.4.3

Výber špecifických oblastí, ktoré sú tak definované z dôvodu, že v nich nie je možné dosiahnuť ciele stanovené pre životné prostredie, môže na základe nejednoznačných definícií viesť v praxi k zneužitiu. Preto EHSV navrhuje, aby dôvody a postup schválenia ich výnimočnosti boli presne a jasne definované Komisiou.

1.5

Nakoniec je potrebné poukázať na dve témy, ktoré sú veľmi dôležité pre dosiahnutie tu navrhovaných cieľov. Prvá téma sa vzťahuje na neodkladné uplatnenie všetkých skôr stanovených opatrení, ktoré sú obsiahnuté v balíku ERIKA I, II a III a predovšetkým tie, ktoré sa vzťahujú na prístavy, transeurópske siete pre dohľad nad námornou prepravou, stanovenie audítorského systému krajín pre registráciu lodí, vyšetrovanie a inventár odpadu (vrátane bômb, kontajnerov obsahujúcich rádioaktívne produkty), atď.

1.5.1

Druhou témou, ktorú je treba pripomenúť a uplatniť, je výskum v morskom prostredí, aby na základe rozsiahlych a odborných znalostí mohli byť konkretizované ciele a stanovené programy opatrení potrebných na obnovenie dobrého stavu morského prostredia. V tomto smere by bolo nutné širšie zapojenie do európskych rámcových výskumných programov.

2.1

Komisia predložila v roku 2002 (1) oznámenie, na ktorom sa zakladá návrh predmetnej smernice, ktorá stanovuje stratégiu na ochranu a zachovanie morského prostredia z environmentálneho pohľadu, ktorého cieľom je podporovať udržateľné využívanie morí a zachovať morské ekosystémy. V šiestom akčnom programe pre životné prostredie sa už odkazovalo na nutnosť vytvorenia opatrení na ochranu a zachovanie morského prostredia. Jasne sa preukázalo, že dosiahnutie cieľa udržateľného využívania európskych morí a oceánov nie je možné dosiahnuť individuálnymi opatreniami. Ukázalo sa, že je nutné rýchlo konať, pretože riziká, ktoré boli zistené v šiestom programe, sa uskutočnili v intenzite, ktorá prekročila najhoršie predpovede (2).

2.2

Stratégia, ktorá bola navrhnutá v spomenutom oznámení, vychádza zo situácie európskeho morského prostredia, ktorého stav sa veľmi zhoršuje a na ktoré vplývajú efekty klimatických zmien, znečistenie morí nebezpečnými látkami, obchodný rybolov, eutrofizácia našich morí, pričom ďalším veľkým nebezpečenstvom je nasadzovanie exogénnych druhov. Ak k uvedenému pridáme prekážky inštitucionálnej povahy, akými sú výlučná kompetencia členských štátov vo svojich teritoriálnych morských vodách, existencia medzinárodných dohôd, ktoré majú účinky aj na tretie krajiny a mnohé dohody celosvetového charakteru (3), ktorých uplatňovanie a kontrola je obtiažna, potreba naplniť túto stratégiu je jasne viditeľná, aj napriek uvedeným prekážkam.

2.3

Nedávno a v tej istej dobe ako tento návrh smernice bolo predložené iné oznámenie (4), v prípade ktorého EHSV nebol vyzvaný, aby sa k nemu vyjadril. V tomto oznámení je uvedené vypracovanie zelenej knihy o stratégii pre morské prostredie. EHSV sa domnieva, že Komisia by mala brať do úvahy obsah a pripomienky stanovísk EHSV a preto by bolo najlepšie, aby bola vykonaná nová konzultácia, v ktorej by mohli byť predstavené naše poznatky a postoje k opatreniam týkajúcim sa morského prostredia (rybolov, doprava, uhlíkové palivá, atď.) EHSV ako zástupca občianskej spoločnosti chce vysloviť svoj názor.

3.1

Návrh smernice, ktorým sa zaoberáme, je nástroj na vykonanie stratégie na ochranu a zachovanie morského prostredia. Ďalej sú v ňom zohľadnené medzinárodné zmluvy, predovšetkým tie, ktoré v rámci Organizácie spojených národov (5), podpísala Komisia a členské štáty, ako aj regionálne dohody (6), ktorých ciele majú byť dosiahnuté pomocou tejto smernice.

3.2

Návrh smernice je rozdelený do piatich kapitol. V prvej sú uvedené všeobecné ustanovenia, v ktorých sa definuje predmet (článok 1), oblasť pôsobenia (článok 2), morské regióny a subregióny (článok 3), morské stratégie (článok 4), koordinácia a spolupráca medzi členskými štátmi (článok 5) a príslušné orgány (článok 6).

3.3

V tejto prvej časti treba upozorniť na obsah článku 4 o morskej stratégii, ktorú majú vypracovať členské štáty pre každý morský región. Stratégia musí obsahovať minimálne nasledujúce body:

Okrem toho najneskôr do roku 2016 musia vypracovať program opatrení určených na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu morí a oceánov.

3.4

V druhej a tretej kapitole sú rozvinuté morské stratégie, pričom v druhej kapitole sa nachádzajú normotvorné predpisy a v tretej kapitole sú programy pre jednotlivé opatrenia.

3.4.1

Východiskovým bodom pre vypracovanie morských stratégií je pre členské štáty počiatočné hodnotenie stavu ich morských vôd (článok 7). V tomto hodnotení sa musí nachádzať viacero prvkov, medzi ktorými sa kladie dôraz na sociálnu a ekonomickú analýzu ich využitia, ako aj náklady spojené s ich znehodnocovaním. Ďalej je určený dobrý environmentálny stav (článok 8 a príloha II) a environmentálne ciele (článok 9 a príloha III). Nakoniec sa stanovia spôsoby vypracovania programov kontroly (článok 10 a prílohy II a IV), ako aj metóda schválenia (článok 11).

3.4.2

V tretej kapitole sú stanovené programy opatrení, ktoré majú vykonať členské štáty v dotknutých morských oblastiach (článok 12 a príloha V) s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav. Komisia musí byť informovaná na základe počiatočných hodnotení o programoch opatrení (článok 14), aby ich neskôr mohla schváliť (článok 15). Taktiež sa uvádzajú opatrenia ad hoc pre osobitne špecifické oblasti (článok 13).

3.5

Kapitola IV obsahuje predpisy ohľadne aktualizácie stratégií pre dotknuté morské regióny (článok 16), ako aj stanovenie povinnosti vypracovania priebežných správ každé tri roky (článok 17). Osobitnú zmienku si zaslúži článok 18, v ktorom sa stanovujú normy týkajúce sa konzultácie a informovania verejnosti v súlade so smernicou 2003/35/ES. Taktiež je tu uvedená povinnosť Komisie vypracovať hodnotiace správy o výsledkoch uplatňovania smernice (článok 19) a vykonať revíziu jej obsahu po 15 rokoch od jej vstúpenia do platnosti.

3.6

V poslednej, piatej kapitole sú uvedené technické ustanovenia s osobitným odkazom na prílohy, ktoré sú k nej pripojené (článok 21), ako aj s odkazom na výbor, ktorý bude Komisii pri tejto úlohe asistovať (článok 22).

4.1

Súčasný návrh smernice je potrebné spojiť s už spomenutým oznámením Komisie Rade a Európskemu parlamentu – „K stratégii ochrany a zachovania morského prostredia“ (pre ďalšie informácie pozri stanovisko EHSV 578/2003 na tému tohto oznámenia). Najdôležitejšie ustanovenia tohto oznámenia sú:

4.2

V stanovisku EHSV sú uvedené nasledujúce aspekty:

4.3

V tomto smere sú do návrhu smernice určitým spôsobom integrované dôležité príspevky zo stanoviska EHSV a je stanovený podobný postup pre aktivity ako ho stanovuje RSV, ale so značnými rozdielmi, pokiaľ ide o úlohu Komisie, členských štátov a organizáciu jej prvkov. Avšak v smernici nie sú dostatočne vysvetlené dôvody na tento postup a naviac smernica obsahuje závažné protiklady. Napríklad:

4.4

EHSV sa nazdáva, že súčasná smernica je:

4.5

Uplatňovanie smernice je skoro výhradne na členských štátoch. Komisia riadi aktivity, je informovaná členskými krajinami, schvaľuje alebo odmieta definície environmentálneho stavu, ciele a ukazovatele životného prostredia, plán kontroly a program opatrení pre zvláštne oblasti.

4.6

Nie sú vytvorené nové legislatívne ani riadiace nástroje, využívajú sa súčasné nástroje na úrovni Spoločenstva, ako aj tie, ktoré sú stanovené v medzinárodných dohodách podpísaných Európskou úniou.

4.7

Je vyjasnený spôsob účasti verejnosti a zainteresovaných strán prostredníctvom členských štátov.

5.1

Skúsenosti získané pri uplatňovaní ambicióznych európskych ustanovení v členských štátoch (RSV, IPPC) preukazujú, že Komisia musí zohrávať dôležitú úlohu nielen pri kontrole, ale aj pri koordinácii a centralizácii aktivít na podporu štátov. Uvedené sa musí vykonávať vždy v súlade s princípom subsidiarity. Za týmto účelom by Komisia mala vytvoriť a predsedať fóru kompetentných orgánov zodpovedných za morské podzóny a zóny, s účasťou zainteresovaných strán z vedeckých inštitúcií s uznanými skúsenosťami v tejto oblasti, ako aj s účasťou orgánov zodpovedných za politiku rybolovu a radionuklidy.

5.2

V návrhu smernice by preto mala byť zahrnutá povinnosť informovať a schváliť – s ohľadom na navrhované počiatočné vyhodnotenie – dobrý environmentálny stav, environmentálne ciele, program kontroly a program opatrení, vrátane opatrení ad hoc pre osobitné oblasti. Taktiež by mal byť stanovený postup a lehota na zapracovanie možných odmietnutí. Tento postup by mal počítať s účasťou zainteresovaných strán a všeobecne s verejnosťou a mal by obsahovať dostatočne podnetné prvky.

5.3

Obsah počiatočného hodnotenia je opísaný v prílohe II. V tabuľke k „rizikám a účinkom“ by bolo vhodné definovať antropogénne príčiny v súlade s oznámením, ktoré predchádzalo návrhu smernice. Taktiež je potrebné uviesť súvislosť s rizikami a účinkami, ako aj súvislosť s prvkami a cieľmi ochrany morského prostredia, aby v tejto súvislosti mohli byť stanovené vhodné aktivity a stratégie.

5.4

Definícia „dobrého environmentálneho stavu“ a „environmentálneho stavu morského prostredia“ je stanovená na základe „kvalitatívnych generických ukazovateľov, kritérií a noriem“. Taktiež by mali byť zahrnuté kvantitatívne ukazovatele, pretože niektoré premenné veličiny, týkajúce sa počiatočného hodnotenia ako aj dobrého environmentálneho stavu, vyžadujú túto charakteristiku vo svojich ukazovateľoch. Okrem toho, na sledovanie premenlivých veličín zahrnutých do programu sledovania sa vyžadujú referenčné kvantitatívne údaje (napríklad hustota fytoplanktonu).

5.5

V článku 9 a v prílohe III sa environmentálne ciele definujú na základe príliš všeobecných kritérií. Bolo by vhodné stanoviť minimálne prvky a ciele, ktoré by mali byť zhodnotené, pričom by mali minimálne obsahovať prvky z oznámenia z roku 2002:

5.6

Program opatrení (článok 12, príloha IV) musí obsahovať minimálne opatrenia, ktoré sú podľa európskej legislatívy povinné. Osobitne treba vyzdvihnúť opatrenia týkajúce sa pobrežných vôd. Akčný program, ktorý sa ich týka, má za cieľ zabrániť škodám, ktoré sú spôsobené rôznymi zdrojmi znečistenia vymenované v predchádzajúcom odseku. Ďalej je potrebné začleniť opatrenia, ktoré sú povinné podľa medzinárodných dohôd a zmlúv, ako aj opatrenia „ad hoc“ zamerané na zníženie dôsledkov zhoršenia morského prostredia v „osobitných oblastiach“. Výhoda spočíva v tom, že všetky opatrenia a aktivity, ktoré sú rozdelené do rôznych ustanovení a právnych predpisov, môžu byť týmto spôsobom v jednom celku a tým bude zjednodušené ich dodržiavanie.

5.6.1

Na druhej strane nesmie sa pristúpiť iba k súpisu opatrení, pretože sa už ukázalo, že toto nedokáže zabrániť zhoršovaniu sa životného prostredia, a preto by len ťažko postačili na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu v predmetnej morskej oblasti. V tomto zmysle je dôležité pravidelne rozširovať v pobrežných štátoch overené postupy v oblasti ekotechnológií (ekologické sociálne zariadenia, čistiace prostriedky bez fosfátov, nárazníkové zóny a obmedzenia v pobrežných oblastiach, atď.)

5.7

Návrh smernice umožňuje, aby členské štáty vyhradili zvláštne oblasti, v ktorých nebude možné dosiahnuť environmentálne ciele z nasledujúcich dôvodov:

5.7.1

Toto znenie je natoľko nejednoznačné, že pri jeho vykonávaní môže dôjsť k zneužitiu, a preto je nutné:

5.8

Vzhľadom na aspekty koordinácie a spolupráce je vhodné brať ohľad na tretie krajiny, ktoré ležia na pobreží našich morí a oceánov. Nemal by byť braný ohľad len na tie krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami medzinárodných dohôd, ale mala by byť podporená ich spolupráca s cieľom dosiahnuť dobré environmentálne výsledky.

5.9

Nakoniec návrh smernice stanovuje účasť zainteresovaných strán a verejnosti prostredníctvom súčasných štátnych systémov. Tieto systémy sú však v mnohých krajinách spochybňované, v niektorých prípadoch z dôvodu chýbajúcej transparentnosti, v iných prípadoch z dôvodu neskorých odpovedí na žiadosti, v ďalších prípadoch z dôvodu nejasného postupu pri stanovení organizácií, ktoré sú „zainteresovanými stranami“, atď. Z tohto dôvodu by Komisia mala stanoviť jednoduchý a účinný postup pre príjem sťažností a oznámení od zainteresovaných strán a verejnosti. Týmto spôsobom by malo byť zaručené ich prejednanie a dodržané ich právo byť informovaní, konzultovaní a právo zúčastniť sa na tomto procese. V tomto zmysle by malo byť odstránené kritérium mutatis mutandis v systéme schvaľovania tak, ako to bolo vyššie uvedené.

8.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/24

1.1

Krátko pred prevzatím predsedníctva rakúska vláda formálne požiadala poradnú komisiu pre priemyselné zmeny (CCMI), aby vypracovala prieskumné stanovisko na tému: Priemyselné zmeny a rozširovanie EÚ: Preverenie dosahov v pohraničných oblastiach. Podľa definície sa prieskumné stanovisko vydáva pred prijatím návrhu alebo politického rozhodnutia rozhodujúcim orgánom EÚ.

1.2

Prechod k trhovému hospodárstvu a transpozícia vnútorného trhu EÚ a pravidiel hospodárskej súťaže priniesli v mnohých regiónoch strednej a východnej Európy novú dynamiku. Vstup nových členských štátov zo strednej a východnej Európy ešte viac zblížil pohraničné oblasti a v mnohých prípadoch obnovil bývalé obchodné a podnikateľské vzťahy. Ale táto nová dynamika priniesla aj problémy týkajúce sa predovšetkým trhu práce a odhalila infraštruktúrne nedostatky spolupracujúcich pohraničných regiónov.

1.3

CCMI a Európske stredisko pre sledovanie zmien (EMCC) usporiadali v Bratislave v dňoch 17. a 18. októbra 2005 semináre zamerané na prebiehajúce priemyselné zmeny v cezhraničných regiónoch rozšírenej EÚ a na získanie údajov potrebných na vypracovanie stanoviska. Semináre sa konali v cezhraničnej oblasti CENTROPE a ich účastníkmi boli členovia CCMI, zástupcovia sociálnych partnerov z Rakúska, Slovenska a Maďarska a experti.

2.1

V súčasnosti žije asi 33 % populácie EÚ v pohraničných regiónoch, ktoré v súčasnej dobe predstavujú približne 40 % celkového územia Európy (1).

2.2

Od podpísania Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele sa hranice EÚ neustále menia a zdá sa, Tento proces bude strednodobo pokračovať. Vzhľadom na zmeny, ktoré s tým súvisia, musí EÚ systematicky aktualizovať politiku pre pohraničné oblasti.

2.2.1

Regióny kandidátskych krajín hraničiace s EÚ už pred svojim vstupom nadväzujú kontakty so susednými okrajovými regiónmi EÚ, čo je súčasťou harmonizácie ich zákonov a ich sociálneho a hospodárskeho systému.

2.2.2

Zvláštnym druhom hranice bola „železná opona“. Veľká časť tejto hranice dnes vo vnútri územia EÚ 25. Keď deväť rokov po revolúcii Solidarity v roku 1980, teda v roku 1989 odstránili Berlínsky múr, v pohraničných oblastiach, ktoré oddeľovali bývalý Sovietsky blok od zvyšku Európy, hlavne v oblastiach „nikoho“ nebola prakticky žiadna infraštruktúra. Napriek podstatnému pokroku v odstraňovaní následkov politických rozhodnutí, ktoré spôsobili túto situáciu, je to stále problém, ktorý zďaleka ešte nie je vyriešený.

2.2.3

Ďalšou zvláštnou hranicou EÚ je Stredozemné more. Aj keď EÚ už dlhé roky spolupracuje s krajinami regiónu Stredozemného mora, medzinárodný rozvoj svedčí o tom, že v poslednej dobe to nepatrilo k prioritám EÚ.

2.3

Pred vstupom nových členských štátov bol v ich pohraničných regiónoch realizovaný súbor cezhraničných iniciatív (napr. Euroregióny) ako nová forma cezhraničnej spolupráce založená na zmluvách uzavretých medzi susediacimi pohraničnými oblasťami. Nebola požiadavka regulovať fungovanie Euroregiónov v medzivládnych zmluvách. Takéto iniciatívy vychádzali zo slobodnej voľby inštitúcií miestnej samosprávy a zainteresovaných skupín. Spolupráca v Euroregiónoch sa zameriavala na spoločné riešenie problémov bez ohľadu na politické hranice, a na vytvorenie hospodárskej spolupráce v oblasti komunikácií a ochrany životného prostredia.

2.4

V praxi sa od roku 1990 spolupráca medzi regiónmi EÚ uskutočňovala v rámci nastupujúcich programov INTERREG. EHSV je v určitých aspektoch tiež zainteresovaný na tejto spolupráci a na vypracovaní stanovísk o spolupráci medzi regiónmi vychádzajúc okrem iného zo skúseností krajín regiónu Stredozemného a Baltského mora (2)  (3)  (4).

2.4.1

EHSV zistil, že spoluprácu medzi regiónmi, ktorú podporovalo Spoločenstvo, možno definovať podľa:

2.4.2

Výbor vo svojich stanoviskách k programom INTERREG vyhlásil, že v 90-tych rokoch 20. storočia boli spojenia medzi rôznymi kategóriami trochu selektívne. Napríklad, spolupráca sa realizovala len na určitých úrovniach a obmedzovala sa na určité územné kategórie a zemepisné oblasti.

2.4.3

Jedným z podstatných úspechov EÚ v oblasti cezhraničnej spolupráce regiónov Francúzska, Belgicka, Nemecka a Luxemburska, ktoré všetky prešli intenzívnou reštrukturalizáciou, bolo použitie postupov boja proti vyľudňovaniu týchto oblastí a ochrana pred ich premenou na skutočnú „popriemyselnú“ púšť. Priebeh tejto reštrukturalizácie podstatne ovplyvnili prostriedky a opatrenia podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele.

2.5

V súčasnosti v Európe existuje asi 180 cezhraničných iniciatív. Väčšinou sú to nástroje na zmiernenie negatívnych účinkov hraníc. Tridsaťdva Euroregiónov sa nachádza na území nových členských štátov. Z toho je jasné, že nové členské štáty EÚ veľmi aktívne podporujú princípy cezhraničnej spolupráce.

2.6

Väčšina z týchto 32 cezhraničných regiónov v „nových“ aj „starých“ členských štátoch EÚ, musí byť stále svedkom toho, že každá spoločná iniciatíva sa priamo týka priemyselnej politiky aj napriek tomu, že mnoho spoločných podnikov je nepriamo spojených s touto oblasťou politiky.

2.7

V oblasti priemyselnej politiky sa nové iniciatívy spravidla vyskytujú v tých cezhraničných regiónoch, ktoré sa nachádzajú blízko metropolitných oblastí (napr. v trojuholníku Viedeň, Budapešť, Bratislava) alebo ktoré predstavujú oblasť s priemyselnými centrami alebo skupinou veľkých miest, ktoré nemajú metropolitné znaky (napr. Katowice, ostravský región pozdĺž hraníc Českej republiky a Poľska).

2.7.1

Zaujímavým novým príkladom priemyselných zmien je región Friuli – Venezia Giulia na taliansko-slovinských hraniciach, ktorý prešiel obnovou výrobnej činnosti pred rozšírením aj po rozšírení EÚ, hlavne v oblasti nábytkárstva.

3.1.1

Črty cezhraničných regiónov s rozvíjajúcou sa priemyselnou politikou načrtnuté v tomto stanovisku boli zistené predovšetkým na základe pozorovaní v oblastiach regiónu CENTROPE (5).

3.1.1.1

Tento región zahŕňa územia z troch nových a z jedného z pätnástich starých členských štátov (spolkové krajiny Viedeň, Dolné Rakúsko a Burgenlandsko v Rakúsku, Juhomoravský kraj v Českej republike, Bratislavský a Trnavský kraj v Slovenskej republike, župy Györ-Moson-Sopron a Vas v Maďarsku). Celý región je kombináciou oblastí s typickými problémami okrajovej polohy a susediacich hospodársky dynamických, urbánnych centrálnych oblastí.

3.1.1.2

Oblasť prešla v 90-tych rokoch 20. storočia intenzívnou reštrukturalizáciou, ktorej priamym výsledkom boli následné investície do častí tohto regiónu. Viedlo to taktiež k posunom na pracovnom trhu, kde podstatná časť predovšetkým starších pracovníkov z trhu odišla a následne vznikal súčasne s investíciami dopyt po pracovnej sile, aj keď nie vždy na tom istom mieste.

3.1.1.3

Rozšírenie EÚ spojilo v oblasti, kde sa stretávajú štyri krajiny – Rakúsko, Česká republika, Slovensko a Maďarsko – rôznorodé regionálne trhy práce, ktorých integrácia predstavuje výzvu. Presídľovanie podnikov a sťahovanie pracovných síl do miest, ako aj nedostatočná (dopravná) infraštruktúra predstavujú naďalej záťaž pre štruktúru pracovného trhu, rovnako ako výrazný rozdiel v mzdách medzi Rakúskom a novými členskými štátmi a predpokladaný nedostatok kvalifikovaných pracovných síl.

3.1.1.4

Zaznamenali sme prvé známky vzniku cezhraničných výrobných sietí. Svoju úlohu v tomto procese hrá rozvoj dopravnej infraštruktúry, ktorá vyžaduje značné investície. Tak sa postupne vypĺňajú medzery a obnovujú sa staré vzťahy.

3.1.2

Zahraničné a domáce investície sú kľúčovým podnetom pre priemyselné zmeny v takýchto regiónoch, a tiež v malých a stredných podnikoch. V tých krajinách, kde pred vstupom boli vytvorené zvláštne hospodárske zóny alebo priemyselné zóny, bola väčšina investícií „pritiahnutá“ do oblastí, ktoré sa zriedkavo zhodovali s cezhraničným regiónom (pozri stanovisko EHSV CCMI/025). To vysvetľuje malý počet regiónov s cezhraničnou spoluprácou, v ktorých sa rozvinula nová priemyselná politika.

3.1.2.1

Hlavnou hnacou silou rastu boli investície do budovania na jestvujúcich priemyselných pozemkoch a na „zelenej lúke“ a presídľovanie podnikov. Investície boli okrem iného motivované rozpoznaním nových trhov, rozdielmi v zdaňovaní podnikov, výraznými rozdielmi v mzdách a štátnych dotáciách. Tieto faktory podporili proces reštrukturalizácie a prispeli k hospodárskemu rastu.

3.1.2.2

Pomohli pritiahnuť vysoko a stredne kvalifikovaných zamestnancov a spôsobili zníženie pracovných nákladov aj nákladov, ktoré sa netýkajú zamestnancov. Podstatne vzrástol dopyt po strojných operátoroch, montéroch, strojných obrábačoch, zváračoch, strojných technikoch, odborníkoch IT – a to je vo výrobných odvetviach EÚ stále viac zreteľnejšie.

3.1.2.3

Výsledkom je zlepšenie riadiacich schopností, zavedenie politiky ľudských zdrojov a funkčnosť priemyselných vzťahov, ako aj možnosť získania investičných prostriedkov a utvrdenie vzťahov s dodávateľmi a zákazníkmi.

3.1.2.4

Tieto investície nezahŕňajú len veľké firmy EÚ, ale aj malé a stredné podniky a firmy mimo EÚ. Tieto firmy zoskupili investície, vytvorili viacnásobný účinok, zriadili spojenia s miestnymi podnikmi a vytvorili vzťahy s domácimi podnikmi a zahraničnými pobočkami.

3.1.3

Analýza štrukturálnych priemyselných zmien prebiehajúcich v sledovaných cezhraničných regiónoch ukazuje, že všeobecne je postup používaný v týchto oblastiach metódou „postupného približovania“.

3.1.3.1

V prvom kroku je realizovaná výrobná činnosť pracovne náročná, spolieha sa na pracovníkov s nízkou kvalifikáciou. V druhom kroku sú využívaní pracovníci s vyššou kvalifikáciou a náročnejšie služby. V prípadoch, keď bol prvý krok úspešný, bola pri hľadaní nižších pracovných nákladov snaha o zvýšenie nákupu určitých činností mimo firmy, ale stále v rámci regiónu.

3.1.3.2

Dvojcestné štrukturálne fúzie mali značný dopad na štrukturálne otázky sprevádzajúce tieto priemyselné zmeny. Získanie konkurenčných výhod v rámci siete alebo regiónu je cieľom pri rozdelení na vzostupné fúzie (zahraničné spoločnosti v rámci regiónu a mimo neho) a zostupné fúzie (v rámci miestnych oblastí).

3.1.3.3

Uplatnili sa aj riskantnejšie kroky (založené na princípe kumulácie), ktoré vytvorili pevnejšie zväzky. „Enklávy“ expandujúcich spoločností, ktoré sú výsledkom tohto procesu, boli poznačené ľahkosťou, s ktorou sa transplantovali do iných, nových spoločností.

3.1.3.4

Dynamickí investori prechádzajúci k druhému kroku rozvoja v danom regióne zriaďujú nové pobočky spoločností, čo je stále bežnejší vývoj v cezhraničných regiónoch, ako aj v nových členských štátoch. Priemyselnú politiku v týchto regiónoch stimulujú aj siete spoločností, často medzinárodných, ktoré sa zaoberajú napríklad cezhraničným interaktívnym riadením ľudských zdrojov.

3.2.1

Jednou z takýchto úloh priemyselnej politiky je využitie priamych investícií a zavedenie asymetrie medzi spoločnosťami. Spoločnosti, ktoré do svojej siete začleňujú malé a stredné podniky, sa stretávajú s väčšími problémami pri uplatňovaní takej asymetrie.

3.2.1.1

Ako R. Pedersini uvádza vo svojom príspevku (pozri poznámku pod čiarou č. 5) v blízkej budúcnosti sa môže objaviť skracovanie činnosti spoločností na strednú dobu, čo sa nepochybne odrazí aj v sociálnej oblasti. Malo by sa uplatňovať s použitím primeraných záručných mechanizmov, ktoré sa vytvoria prostredníctvom sociálneho a hospodárskeho dialógu.

3.2.2

Jednou veľmi dôležitou úlohou rozvoja celej EÚ a budúcej priemyselnej politiky v celom jej rozsahu, ale hlavne v cezhraničných regiónoch, je problematika zdaňovania podnikov, predovšetkým dane z príjmov právnických osôb (6).

3.2.2.1

Je veľmi dôležité, aby sa rozhodlo, či by sa mala daň z príjmov právnických osôb harmonizovať, a aby sa stanovilo, ako sa bude určovať základ dane, t. j. či podľa miesta daňovej registrácie (zdaňovanie v štáte sídla), alebo podľa jednotného základu dane z príjmoch právnických osôb.

3.2.2.2

Systém zdaňovania v štáte sídla vylučuje použitie odlišných zákonov na určenie základu dane v cezhraničných regiónoch EÚ. Ale tento systém zahŕňa viaceré riziká (7).

3.2.2.3

Využitie možnosti jednotného základu dane z príjmov právnických osôb bude znamenať, že všetky podniky, ktoré vykonávajú svoju činnosť za hranicami, budú uplatňovať jednotné princípy určenia svojho daňového základu (8) bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa nachádza ich sídlo. Navyše, táto možnosť nebude vyžadovať žiadne zmeny v súčasných zákonoch jednotlivých štátov, okrem povolenia na zavedenie nového dodatočného paneurópskeho nariadenia pre firmy, ktoré vykonávajú svoju činnosť vo viacerých krajinách.

3.2.2.4

Jednou prekážkou možnosti jednotného základu dane z príjmov právnických osôb je, že dva podniky z danej krajiny s podobnými perspektívami a podobnou prítomnosťou na domácom trhu použijú rôzne metódy určenia svojho daňového základu.

3.2.3

Jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú rozvoj priemyselnej politiky v týchto regiónoch je súčasný stav a miera rozvoja dopravnej infraštruktúry v danom regióne a v jeho vstupných koridoroch. V súvislosti s veľkými investíciami do budovania a modernizácie dopravnej siete daného regiónu je preto potrebné vytvoriť spoločné projekty pre dopravu a riadiť ich moderne opierajúc sa o inovácie a vedecký pokrok.

4.1

Koncepcia cezhraničného regiónu s novou funkčnou priemyselnou politikou je v podstate veľmi komplexná vo všeobecnosti aj v zvláštnych prípadoch a miestach. Preto výbor berie do úvahy, že počas nastávajúceho predsedníctva je potrebné zaviesť presnú a jasnú definíciu významu „REGIÓN“ v cezhraničnom a priemyselnom kontexte. Táto definícia by mala rozlišovať regióny hraničiace s nečlenskými štátmi EÚ a vziať do úvahy, či daný štát je kandidátskou krajinou alebo nie.

4.1.1

S ohľadom na regióny v nových členských štátoch a tie, ktoré hraničia so „starými“ krajinami EÚ je dôležité určiť, ako možno rozlišovať, či účinky v daných regiónoch sú dôsledkom zmien v 90-tych rokoch 20. storočia, alebo dôsledkom vstupu do EÚ. Tiež je potrebné zhodnotiť účinnosť nástrojov Spoločenstva, ktoré boli použité v týchto oblastiach pred vstupom a po vstupe.

4.1.2

Nové predsedníctvo by malo v spolupráci s EHSV poskytnúť odpovede na tieto otázky:

4.2

Vzhľadom na prístup, ktorý je typický pre cezhraničné regióny rozšírenej EÚ, a ktorý je charakterizovaný:

EHSV zastáva názor, že je veľmi dôležité zabezpečiť sociálnu súdržnosť a zabrániť snahám o znižovanie pracovnoprávnych a sociálnych noriem. Preto je potrebné, aby pri realizácii týchto procesov boli použité nástroje moderných priemyselných vzťahov vytvorené v EÚ, osobitne v oblasti sociálneho dialógu alebo dialógu zainteresovaných skupín.

4.2.1

Vzhľadom na prekážky na pracovnom trhu, ktoré sú typické pre cezhraničné regióny a vznikli zo zanedbania v minulosti, a vzhľadom na reštrukturalizáciu a dynamické zmeny vyplývajúce zo zavedenia zvláštnej priemyselnej politiky v týchto regiónoch, EHSV navrhuje uplatňovať určité obdobie mechanizmy na podporu zamestnanosti, ktoré sa v minulosti v EÚ často používali, a ktoré subvencujú spoločnosti vytvárajúce trvalé pracovné miesta.

4.2.2

Tento prístup by mal byť formálne zabezpečený, aby nedošlo k žiadnemu zneužitiu verejných financií a aby takto vytvorené pracovné miesta boli skutočne trvalé. Podrobnosti týchto zabezpečení boli načrtnuté v pozmenených smerniciach o verejnom obstarávaní.

4.2.3

Osobitne, podnik po prijatí pomoci nemôže využívať štátnu pomoc ani dotácie z európskych štrukturálnych fondov, keď delokalizoval pracovné miesta alebo, následne po delokalizácii, prepustil svojich zamestnancov na mieste pôvodného pôsobenia, bez rešpektovania národných a medzinárodných predpisov.

4.3

Výbor berie na vedomie, že veľmi dôležitým a možno rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvnil riadenie a rozvoj priemyselnej politiky v cezhraničných regiónoch a rozšírenej Európe, bola v minulosti a aj teraz je schopnosť zainteresovaných skupín v týchto regiónoch získať prístup k zdrojom zo štrukturálnych fondov EÚ. Zvyšovanie úlohy štrukturálnych fondov je absolútne nevyhnutné na zmiernenie dopadov intenzívneho prechodného procesu a pri pomoci regiónom prispôsobiť sa dynamickej povahe použitých politík.

4.3.1

S odvolaním sa na svoje stanovisko (9) na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení Európskeho zoskupenia cezhraničnej spolupráce (EZCS)“ výbor zvlášť zdôrazňuje potrebu rozšírenia ustanovení nariadenia o cieľoch a zložení EZCS doplnením slov „a sociálnych zainteresovaných skupín, ako aj ďalších zainteresovaných organizácií občianskej spoločnosti...“.

4.3.1.1

Právne subjekty, ktoré vznikli na základe EZCS a iných štrukturálnych fondov by mali byť zodpovedné za koordináciu rôznych zdrojov financovania a za prípravu a realizáciu projektov financovania podporujúcich priemyselnú politiku v daných regiónoch. Toto financovanie by bolo dostupné zástupcom rôznych zainteresovaných strán v daných regiónoch. Zriadenie takýchto právnych subjektov by mohlo byť podnetom na cezhraničnú spoluprácu a dávať týmto regiónom väčší zmysel pre identitu a zvýšenie ich priania harmonizovať svoje predpisy.

4.3.2

Pri tvorbe a zavádzaní projektov financovaných zo štrukturálnych fondov by sa mala využiť príležitosť na spojenie zdrojov verejného financovania a financovania zo súkromného sektora bez klasifikovania verejnej účasti ako zakázanej pomoci. Kritériom by nebol prínos pre spoločnosť, ale pre región – vytvorením pracovných miest, rozvojom infraštruktúry a produktivitou hospodárstva.

4.4

Výbor zastáva názor, že rozvoj pracovných trhov v príslušných regiónoch predstavuje taký faktor priemyselných zmien, ktorý by sa nemal podceňovať. V súčasnosti naďalej existujú dočasné prekážky cezhraničného voľného pohybu pracovníkov v rámci EÚ. Výbor vyzýva členské štáty, aby vážne preskúmali, či by prechodné obdobia nebolo možné skrátiť. Na to je potrebné patričné zapojenie sociálnych partnerov a konzultácie s nimi na všetkých príslušných úrovniach.

4.4.1

Na podporu lepších podmienok pre pracovnú mobilitu v cezhraničných regiónoch netreba zabúdať na prípadné národné a etnické napätie, ktoré by mohlo vzniknúť. Špecifická situácia a skúsenosti regiónov, v ktorých už dlho vzájomne pôsobia rôzne kultúry a národnosti znamenajú, že tieto závažné problémy by mali byť prekonané a zmiernené účinnejšie ako v iných oblastiach. Sociálny dialóg a záväzky občianskej spoločnosti tiež môžu hrať veľmi dôležitú úlohu pri prekonávaní problémov vzájomných vzťahov rôznych národností kultúrnych spoločenstiev a etnických skupín (10).

4.5

Keďže spontánne iniciatívy môžu byť neúčinné alebo dokonca destabilizujúce, činnosť týkajúca sa dynamických štrukturálnych zmien v cezhraničných regiónoch by mala byť predmetom hodnotenia expertov a vedeckej štúdie vykonávanej pod záštitou následníckych predsedníctiev EÚ.

8.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/31

1.1

V roku 1999 vstúpila do platnosti Amsterdamská zmluva. Jedným z cieľov tejto zmluvy je zachovávať a rozvíjať Európsku úniu „...ako priestor slobody, bezpečnosti a práva, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb, spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa ochrany vonkajších hraníc, azylu, prisťahovalectva a prevencie a boja proti zločinnosti (1)“.

1.2

Pre migračnú politiku to bol revolučný míľnik v tom zmysle, že sa presunula z tretieho piliera Európskej únie, založeného na medzivládnej spolupráci, do prvého piliera, v ktorom politiky iniciuje Európska komisia. 1. máj 2004 je tiež začiatkom novej fázy v oblasti migračnej politiky v 25 členských štátoch Únie, pretože postupná zmena z vnútroštátnej politiky na spoločnú politiku sa ďalej rozšírila.

1.3

17. decembra 2005 britské predsedníctvo úspešne uzatvorilo dohodu o finančnom výhľade na roky 2007 – 2013, ktorá je rámcom pre finančné zdroje Únie na nasledujúce obdobie (2).

1.4

Položka „Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť“ je venovaná bezpečnosti občanov EÚ v 25 členských štátoch s predpokladanými výdavkami na rôzne iniciatívy v takých oblastiach ako ochrana hraníc. Očakáva sa, že výdavky v tejto položke sa v nasledujúcich ôsmich rokoch výrazne zvýšia. Existujú však aj iniciatívy v oblasti sociálnych politík, ktoré sa odrážajú v sociálnych projektoch, akými sú Európsky fond pre utečencov a integračný fond, ktoré sú zamerané na zlepšovanie služieb poskytovaných prisťahovalcom v členských štátoch.

1.5

Európska rada v Solúne v roku 2003 tiež naliehala na preskúmanie „zákonných prostriedkov migrácie štátnych príslušníkov tretích krajín do Únie, pri zohľadnení kapacít členských štátov na ich prijatie (3)“.

1.6

Úvahy v tomto smere, najmä hodnotenie prijímacej kapacity jednotlivých členských štátov, musia zohľadniť nielen počet obyvateľstva, rozlohu územia a veľkosť hospodárstva príslušného štátu, ale aj súčasný počet migrantov a migračné toky. Tieto skutočnosti však nie je možné hodnotiť bez harmonizácie štatistických meta-údajov (pravidiel pre zber údajov) v členských štátoch, ktorá by zabezpečila vnútornú konzistentnosť štatistiky v celej EÚ.

1.7

Nedostatočná harmonizácia štatistiky čiastočne vyplýva z rozdielov v definíciách migrácie, ktoré môžu zase súvisieť s rozdielmi v právnych predpisoch týkajúcich sa migrácie. Zavedeniu a rozvoju postupnej harmonizácie bráni aj neúčinný a nedostatočný zber údajov.

1.8

Okrem toho stúpa nelegálna migrácia a nelegálna práca, ktorú čiastočne podporujú obmedzenia právnych kanálov pre legálnu migráciu. V oblasti takejto neregistrovanej migrácie štatistické merania zrejme nebudú presné. Osobitne v takomto prípade sa budú rozsah a štatistické výpočty jednotlivých vnútroštátnych štatistických úradov pravdepodobne líšiť, harmonizácia meta-údajov jednotlivých členských štátov je tak ešte nevyhnutnejšia. V Spojených štátoch napríklad otázka podhodnotených údajov o nelegálnych migrantoch vystúpila v podobe diskusie o tom, či by sa údaje zo sčítania ľudu mali upraviť s použitím údajov o osobách s nenahláseným pobytom zozbieraných prostredníctvom techník založených na reprezentatívnom výbere. Okrem techník reprezentatívneho výberu existujú aj ďalšie metódy, ktoré je možné pri zbere údajov využiť. Vo Francúzsku sa napríklad na zbere údajov podieľajú aj miestne orgány.

1.9

Návrh Zmluvy o Ústave pre Európu uznáva „právo členských štátov určiť počty prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na ich územie z tretích krajín s cieľom nájsť si prácu buď ako zamestnanci alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby (4)“. EHSV vyjadril názor, že toto ústavné obmedzenie nebráni Únii dosiahnuť vysokú úroveň harmonizácie právnych predpisov pre prijímanie migrantov. EHSV zdôraznil potrebu aktívnej politiky EÚ pre ekonomickú migráciu a potrebu harmonizovaných právnych predpisov (5).

1.10

Ďalší rozvoj právneho rámca pre prisťahovalectvo je čiastočne odôvodnený demografickými faktami a presadzovaním Lisabonskej stratégie. EHSV pripomína, že „demografický vývoj v Únii a Lisabonská stratégia poukazujú na to, že bude potrebné, aby Európa disponovala aktívnymi politikami v oblasti prijímania ekonomických migrantov. Napriek tomu, že každá krajina má svoje osobitné potreby a črty, otvorenie ciest pre ekonomickú migráciu je spoločnou charakteristikou pre všetky členské štáty (6)“. Európska únia a členské štáty požadujú právne predpisy, ktoré umožnia pracovnú migráciu zákonným a transparentným spôsobom. Výbor uznáva, že hoci sa tu kladie dôraz na ekonomické hľadisko migrácie, tento prístup je sám osebe obmedzujúci, a konštatuje, že členské štáty potrebujú prijať aj aktívnu politiku na vstup neekonomických migrantov.

1.11

Rozsiahle migračné toky so sebou prinášajú aj problémy pri zvládaní tejto situácie v prijímajúcich krajinách v dôsledku následného tlaku na verejné služby a tiež možných následkov na podmienky na trhu práce. Tieto následky sa líšia podľa schopnosti prijímajúcej krajiny absorbovať migrantov. Pre informovanie verejnej mienky o dôsledkoch migračných tokov sú potrebné presné štatistické informácie, navzájom konzistentné vo všetkých členských štátoch. Štatistická presnosť môže tiež prispieť k spochybneniu xenofóbnych tendencií, ktoré môžu byť súčasťou verejnej mienky, a ktoré sú napríklad vyjadrené postojmi „prisťahovalci berú prácu miestnym“ a „je to ako invázia“.

1.12

Spoľahlivé štatistické informácie môžu pomôcť podporiť spoločný právny rámec, ktorý by mohol prispieť k ochrane práv migrantov. Výbor podporuje Komisiu v tom, aby zdôrazňovala význam presného overovania a výkladu štatistických informácií s cieľom vyhnúť sa mylnému výkladu údajov.

1.13

Keďže pracujúci migranti tvoria významnú časť pracovnej sily, sledovanie cieľa mobility na pracovnom trhu v celej EÚ musí brať do úvahy dôsledky obmedzení pohybu a sťahovania pracujúcich migrantov, ktorí nepochádzajú z EÚ, v rámci členských štátov. Takéto toky v rámci EÚ by navyše zmiernili ťažkosti so zvládaním situácie, ktorej čelia tie krajiny prijímajúce migrantov, ktorých schopnosť absorbovať migrantov je nižšia.

1.14

EHSV zastáva stanovisko, že na zabezpečenie rešpektovania ľudských práv a ochrany ľudskej dôstojnosti každého jednotlivca musí byť každý proces zbierania a spracovávania osobných údajov na štatistické účely a akékoľvek iné úradné využitie, účinne chránený proti akémukoľvek procedurálnemu alebo inému zneužitiu.

2.1

Štatistické informácie, odrážajúce politické, sociálne a hospodárske postavenie jednotlivých krajín EÚ a ich postoj k otázke migrácie, môžu ovplyvniť a prispieť k vytvoreniu, analýze a revízii migračnej politiky v týchto krajinách.

2.2

Presné štatistické údaje sú veľmi dôležité pri mapovaní migrujúcej populácie v štátoch EÚ, okrem iného pri určovaní jej veľkosti a ďalších demografických charakteristík. Výbor vyzýva Komisiu, aby zdôrazňovala potrebu presných štatistických údajov v tejto oblasti, aby si členské štáty uvedomili význam tejto otázky a presunuli sem viac zdrojov.

3.1

Je potrebné mať na pamäti charakteristické črty migračného scenára. Prevláda migrácia v smere z východu na západ, ktorá súvisí s hľadaním lepších životných podmienok. Po druhé, čoraz viac prisťahovalcov z krajín mimo Európskej únie prichádza do nových štátov EÚ. Očividne sú priťahovaní potenciálnymi výhodami vyplývajúcimi z členstva týchto krajín v EÚ, pričom ďalšou výhodou pre nich je možnosť využiť tieto krajiny ako odrazový mostík, aby sa dostali ďalej na západ. Štatistické informácie o migračných vzorcoch sú pre členské štáty nevyhnutné na analýzu minulých a súčasných migračných tokov a predpovedanie budúcich trendov a tiež na analýzu ich účinkov a potenciálu z demografického, sociálneho a hospodárskeho hľadiska, čo spätne ovplyvní politiku v týchto oblastiach.

4.1

Väčšina členských štátov EÚ vypracovala dôkladné štatistiky o krajinách pôvodu žiadateľov o azyl. Stále však existuje rozsiahla potreba ešte podrobnejších štatistík založených na kritériách, ktoré by boli konzistentné medzi členskými štátmi, a tým by umožnili budúce nadnárodné porovnávanie.

4.2

Navrhované nariadenie pre spoločný rámec zberu údajov a tvorby štatistiky je obzvlášť potrebné v krajinách, v ktorých dokonca ani neexistuje ústredná databáza o migrácii a azyle, a kde si rôzne orgány vedú svoje vlastné databázy.

4.3

Jednou z úloh zásadného významu, ktorú štatistiky zohrávajú, je vplyv na tvorbu a revíziu politík. Keď napríklad štatistika odhalila, že medzi nelegálnymi prisťahovalcami sú deti, neplnoleté osoby bez sprievodu, tehotné ženy a postihnuté osoby, viedlo to v jednotlivých štátoch k vytvoreniu opatrení zameraných na prepustenie zadržaných „neplnoletých osôb bez sprievodu“ a príslušníkov „zraniteľných skupín“. Ďalšie rozčlenenie štatistík s cieľom získať viac demografických a socio-ekonomických informácií, nielen údaje o počte prichádzajúcich osôb (ale napr. aj o tom, akým jazykom hovoria), má teda dosah na politiku. To môže mať dôsledky aj pre integráciu migrantov na pracovnom trhu.

4.4

Presnejšia a komplexnejšia štatistika umožňuje robiť presnejšie predpovede a rovnako predstavuje platformu, na ktorej je možné založiť napríklad budúce plánovanie zdrojov. Štatistiky poskytujú tiež spoľahlivý nástroj na podporu vyčleňovania zdrojov. Ak napríklad ročná štatistika preukáže, že medzi nelegálnymi prisťahovalcami prichádzajúcimi do krajiny je stabilný počet neplnoletých osôb bez sprievodu, potom je potrebné naplánovať alebo rozšíriť zdroje na zabezpečenie osobitných ubytovacích zariadení a podporných služieb pre túto skupinu.

4.5

Vedenie dobrých štatistík prispeje k poskytovaniu služieb, ktoré spĺňajú potreby ich užívateľov, a k spravodlivému a primeranému vyčleňovaniu zdrojov medzi členskými štátmi.

4.6

Porovnávací prieskum prisťahovaleckého práva uplatňovaného v 25-člennej EÚ by rozhodne tiež pomohol Európskej komisii lepšie koordinovať prisťahovaleckú politiku na európskej úrovni. Hoci prisťahovalectvo patrí do piliera spravodlivosti a vnútorných vecí, existuje trvalo rastúci tlak európskych občanov, najmä z krajín zasiahnutých týmto populačným javom, aby sa táto otázka riešila na úrovni EÚ. Zámerom takého prieskumu by bolo pôsobiť smerom k harmonizácii v oblasti štatistiky s cieľom pomôcť politikám EÚ pre prisťahovalectvo dosiahnuť vyššiu súdržnosť.

4.7

Spoľahlivé štatistické informácie a prehľady charakteristík nelegálnych prisťahovalcov by členským štátom EÚ pomohli analyzovať príčiny nelegálneho prisťahovalectva. Takéto údaje by mohli zahŕňať sociálno-ekonomické zázemie týchto prisťahovalcov, prehľad ich zručností, ich ambície a dôvody ich vysťahovalectva. Tieto prehľady by mohli viesť k vyššej úrovni informácií vedených o prisťahovalcoch a k lepšej organizácii prostriedkov pre nich, ako sú napríklad vzdelávacie programy a programy odbornej prípravy. Vypracúvanie štatistík – na témy ako počet prisťahovalcov informovaných o možnosti požiadať o medzinárodnú ochranu, počet podaných žiadostí, počet schválených a zamietnutých žiadostí o priznanie jednotlivých typov štatútu (článok 4) – je rovnako rozhodujúce pre tvorbu politiky na ochranu prisťahovalcov. Zber a spracovanie údajov by malo byť pod kontrolou verejných orgánov členských krajín, ktorým by boli poskytnuté nové zdroje, čo sa týka pracovných síl, kvalifikácie a vybavenia. Tieto orgány by boli povinné zachovávať dôvernosť vyžiadaných osobných údajov a každoročne predkladať správu národnému parlamentu. Porovnávanie informácií a štatistických údajov si vyžaduje spoločné úsilie členských štátov pri nábore profesionálnych tlmočníkov, ktorí by boli schopní komunikovať s prisťahovalcami a získať všetky údaje potrebné pre úspešný prieskum. Takéto zbieranie údajov by členským štátom pomohlo aj pri realizácii vhodných politík. Vyššie uvedené programy prispievajú k integrácii prisťahovalcov do spoločnosti v členských štátoch a sú k dispozícii fondy medziiným aj na zber údajov o sociálnom zázemí prisťahovalcov. Tieto štatistické nástroje by pomohli aj ďalším subjektom, napríklad európskemu monitorovaciemu centru, v ich práci pri ochrane ľudských práv.

4.8

Potrebné sú aj štatistiky o záchytných strediskách a otvorených strediskách prijímajúcich nelegálnych prisťahovalcov, aby Európska komisia mohla navrhnúť určitú formu spoločnej politiky v tejto otázke.

4.9

Členské štáty by mali spolupracovať aj pri porovnávaní údajov týkajúcich sa zamestnania (legálneho či nelegálneho) a ubytovania prisťahovalcov. Tieto údaje poskytnú EÚ-25 informácie o trendoch, ktoré by mohli viesť k politikám zameraným na zlepšenie života a podmienok prisťahovalcov za prácou. Pritom by členské štáty museli zabezpečiť, aby bola v praxi zachovávaná dôvernosť vyžiadaných osobných údajov a stanoviť príslušné orgány, ktoré by mali povinnosť každoročne predkladať správu národnému parlamentu.

4.10

Štatistiky by sa mohli využiť tiež pri informačných a integračných kampaniach. Štatistické údaje, najmä o sociálnom a vzdelanostnom zázemí prisťahovalcov, by mohli ďalej pomôcť občanom EÚ, aby pomohli prisťahovalcom pri ich integrácii. Výbor preto podporuje Komisiu pri uznaní významu údajov o sociálnom zázemí a vzdelaní.

4.11

Štatistiky o výdavkoch, ktoré prijímajúcej krajine vznikli pri kontrole, zadržaní, vrátení a integrácii prisťahovalcov sú tiež nanajvýš dôležité, aby EÚ-25 mohla navrhnúť nejakú formu spoločného fondu a spoločnej politiky pre prisťahovalcov, ktoré by boli založené na solidarite. Štatistiky môžu prispieť aj k lepšiemu vyhodnoteniu potrieb financovania.

4.12

Výbor vyzýva Komisiu, aby zaviedla ďalšie kritérium, ktoré by sa týkalo príchodu a zaznamenávalo by príchod letecky, po súši alebo po mori, čím by sa získali podrobnejšie štatistiky o prevencii nezákonného vstupu a pobytu (článok 5) a zlepšili by sa zdroje údajov a normy (článok 9).

5.1

Európa je v posledných rokoch svedkom prílivu nelegálnych prisťahovalcov zo subsaharskej Afriky a ďalších afrických krajín. Nelegálni prisťahovalci a žiadatelia o azyl sú často ľudia, ktorí utiekli zo svojej pôvodnej krajiny, aby unikli prenasledovaniu, okrem iného na základe náboženstva, rasy a politických názorov, a tiež občianskej vojne, hladu, chudobe, prírodným katastrofám, alebo z ekonomických dôvodov. Mnohí z nich boli svedkom vrážd, mučenia a iných ukrutností páchaných na ich rodinných príslušníkoch alebo boli od nich odlúčení. Zážitky z putovania v nich často vyvolávajú traumu, bezbrannosť a potrebu ochrany. Kvalitné štatistické informácie o dôvodoch vysťahovania môžu určiť príčiny prisťahovalectva a pomôcť pri ďalších rozvojových a hodnotiacich politikách týkajúcich sa azylu a obchodovania s ľuďmi.

5.2

Krajiny, ktoré prijímajú nelegálnych prisťahovalcov, aj všetky osoby zapojené do práce s nimi musia dodržiavať medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a domáce právne predpisy o prisťahovalectve a utečencoch tak, aby boli schopné ponúknuť im ochranu. Bezpečnostné zložky (armáda a polícia) prijímajúcej krajiny sú na začiatku povinné podniknúť kroky na záchranu ich života a ponúknuť im minimálne štandardy prijatia v EÚ. Pri týchto štandardoch sa v potrebných prípadoch poskytne zdravotné ošetrenie a zároveň sa čo najpresnejšie stanoví krajina pôvodu nelegálneho prisťahovalca a ďalšie demografické údaje. Prisťahovalec má tiež základné právo byť informovaný o spôsobe podania žiadosti o azyl. Pri tvorbe politík týkajúcich sa ochrany prisťahovalcov je rovnako nevyhnutné zbieranie štatistických údajov o počte prisťahovalcov informovaných o žiadosti o medzinárodnú ochranu, o počte podaných žiadostí, o počte prijatí a zamietnutí rôznych typov postavenia (článok 4).

5.3

Prijímajúce krajiny musia dodržiavať medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv, ktoré prijali podpisom medzinárodných a regionálnych dohovorov, deklarácií či zmlúv. Európska únia v rámci kľúčových požiadaviek acquis vyžaduje, aby sa členské štáty stali účastníkmi dohovoru o utečencoch z roku 1951, protokolu z roku 1967 a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ECHR). Základným dokumentom podopierajúcim tieto dohovory bola Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 (UNHR), ktorá zahŕňa právo žiadať o azyl. Dohovor o utečencoch je nevyhnutnou súčasťou rámca medzinárodných ľudských práv. Nasledovali ďalšie dohovory, vrátane Dohovoru proti mučeniu z roku 1984 a Dohovoru a právach dieťaťa (7). Členské štáty musia tiež dodržiavať smernice EÚ, menovite smernice 2003/9/ES o minimálnych normách pre prijímanie (8), 2004/83/ES o minimálnych normách pre uznanie a postavenie (9) a 2005/85/ES o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (10).

5.4

Je preto nevyhnutné, aby prijímajúce krajiny dodržiavali tieto dohovory a zabezpečili, aby uchádzači o azyl najprv získali základnú ochranu a neboli opäť „podrazení“ skôr, ako sa ich žiadosť o azyl vyhodnotí a prizná sa im humanitárny štatút, štatút utečenca alebo sa rozhodne inak.

5.5

Porovnávacie prehľady o tom, ako členské štáty uplatňujú definície súvisiace s prisťahovalectvom, ktoré sú uvedené v článku 2, a ustanovenia článku 4 (oba články pochádzajú z oznámenia Komisie KOM (2005) 375, konečné znenie), výrazne prispievajú k zabezpečeniu medzinárodnej ochrany prisťahovalcov.

8.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/35

1.1

Návrh nariadenia sa týka problematiky, ktorá spadá pod článok 65 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a ktorej právnym základom je článok 61 písm. c) tejto zmluvy. Vzhľadom na špecifiká pohľadávok na výživné a na špecifiká ich cezhraničného vymáhania je tento návrh v súlade s princípom proporcionality a subsidiarity vo vzťahu k justičným inštitúciám, k vnútroštátnym právnym systémom ako aj voči dotknutým sporným stranám.

1.2

Táto problematika sa týka rodinného práva ako aj vymáhania pohľadávok, a po sociálnej stránke so sebou prináša riziko zbedačovania, čo by malo byť tiež zohľadnené.

1.3

Návrh rovnako spĺňa požiadavky na jasnosť a právnu istotu účastníkov konania, tretích strán zapojených do konania a dotknutých správnych orgánov. Taktiež chráni osobné údaje pred použitím na účely, ktoré nesúvisia s riešením daného sporu a plnením záväzkov dlžníka.

1.4

Výbor, berúc do úvahy isté konkrétne pripomienky, schvaľuje legislatívnu iniciatívu Komisie a vyjadruje svoje potešenie nad úsilím vynaloženým na prípravu tohto kvalitného predpisu hlavne prostredníctvom predbežných konzultácií a predbežnej štúdie dosahu. Taktiež schvaľuje zvolenú formu nariadenia a zachovanie právneho základu, ktorý je v prípadoch s európskym rozmerom vhodnejší pre harmonizáciu, napriek rozdielom, ktoré budú pretrvávať v právnych systémoch jednotlivých štátov.

1.5

Haagsky dohovor o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť ratifikoval pomerne nízky počet členských štátov, ale väčšina z nich (17 z 25) ratifikovala dohovor o výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti. Súčasné výhrady a možnosť a priori vzniesť námietky proti rozhodnutiu iného štátu na základe výhrady verejného poriadku však môžu zabrániť uplatňovaniu takéhoto rozhodnutia napriek tomu, že rozhodnutie pochádza zo zmluvného štátu. Takéto situácie vytvárajú prekážky pre voľný pohyb súdnych rozhodnutí v priestore Spoločenstva a je potrebné ich odstrániť.

1.6

Výbor preto vyzýva Radu, aby prijala navrhované nariadenie, pretože tento predpis vytvorí právnu istotu a poskytne veriteľom výživného v cezhraničnom kontexte praktické vykonávacie opatrenia, ktoré budú v záujme Európanov.

1.7

Výbor na záver vyzýva vládu Spojeného kráľovstva a vládu Írska, aby zvážili možnosť zapojenia sa do tejto iniciatívy („opt in“). Vládu Dánska vyzýva, aby zjednodušila výkon rozhodnutí v oblasti výživného v súlade s Haagskym dohovorom o výkone vyživovacej povinnosti, ktorý táto krajina ratifikovala. Tiež Dánsko vyzýva, aby v tomto smere zvážilo nadviazanie spolupráce ad hoc s inými členskými štátmi, ak o to bude požiadané.

2.1.1

Program vzájomného uznávania v civilných veciach, prijatý 30. novembra 2000, obsahuje požiadavku na zrušenie konania o exequatur v prospech veriteľov výživného, ktorí už môžu využívať nariadenie „Brusel I“ (1) o vzájomnom uznávaní rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Tento program tiež uvádza, že niekedy môže byť potrebné stanoviť určité spoločné procesné pravidlá v rámci harmonizácie konania a usilovať sa o dosiahnutie čo najúčinnejšieho výkonu v dožiadanom štáte súdnych rozhodnutí vydaných v inom členskom štáte, najmä umožnením presného určenia majetku dlžníka.

2.1.2

Vzájomné uznávanie by malo spadať do rámca spolupráce medzi justičnými orgánmi členských štátov a vyžaduje si harmonizáciu kolíznych noriem.

2.1.3

Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného pripravuje aktualizáciu existujúcich dohovorov a podľa Komisie sa postupy Spoločenstva a medzinárodné postupy navzájom dopĺňajú. Haagska iniciatíva umožní ďalší rozvoj spolupráce s tretími krajinami a môže priniesť užitočné výsledky, ktoré by Európska únia mohla následne prevziať.

2.3

Cieľom návrhu je odstrániť všetky prekážky, ktoré bránia vymáhaniu výživného v ktoromkoľvek z členských štátov EÚ veriteľom z iného členského štátu.

2.3.1

Veriteľ musí mať možnosť získať bez nákladov exekučný titul, ktorý sa dá priamo uplatniť v európskom justičnom priestore a umožní pravidelné vyplácanie výživného.

2.3.2

Je potrebné vytvoriť jeden spoločný ambiciózny právny nástroj, ktorý by pokrýval všetky hlavné oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, pretože v súčasnosti neexistuje žiaden harmonizovaný systém. Koncept výživného ako aj veriteľa výživného chápu jednotlivé štáty rôznym spôsobom a možné výhrady k výkonu rozhodnutia vyplývajú z výhrad k Haagskemu dohovoru z roku 1973 (článok 26), ktorý má v súčasnosti prednosť pred právom Spoločenstva. Navrhuje sa zrušenie tejto výnimky, ktorá vyplýva z článku 71 nariadenia „Brusel I“ a jej nahradenie nástrojom ad hoc pre vymáhanie výživného.

2.4.1

Harmonizácia kolíznych noriem. Ak sa rozhodné právo bude určovať podľa harmonizovaných pravidiel, uľahčí to cezhraničný výkon rozhodnutia, ktoré bude vydané na základe uplatnenia právneho poriadku, ktorý má dostatočnú a nepopierateľnú väzbu s predmetným rodinným vzťahom.

2.4.2

Uznávanie a priama vykonateľnosť rozhodnutia na celom území Európskej únie.

2.4.3

Prijatie konkrétnych vykonávacích opatrení štátom bydliska dlžníka, vrátane prístupu k informáciám o finančnej situácii dlžníka a zavedenia právnych nástrojov, ktoré umožnia priame zrážky z platu.

2.4.4

Posilnenie prednostnej povahy pohľadávok na výživné; posilnenie justičnej spolupráce v občianskych veciach: zjednotené modely verejných listín sú na tento účel pripojené v prílohe k tomuto nariadeniu.

3.1

Výbor uznáva naliehavosť a primeranosť návrhu špecifického nariadenia o cezhraničnom vymáhaní výživného. Ako lex specialis je toto nariadenie nadradené ostatným všeobecným ustanoveniam o spolupráci v občianskoprávnych veciach; znovu ustanovuje prednosť právnych predpisov Spoločenstva v oblasti, ktorá bola doteraz vylúčená na základe vôle štátov, bez toho, aby sa zmenili vnútroštátne predpisy členských štátov.

3.2

Navrhované opatrenia na určenie majetku dlžníka a vykonávanie zrážok zaručujú rešpektovanie práva na súkromie a dôverný charakter údajov. Dlžník je však povinný informovať veriteľa a súd pôvodu o každej zmene zamestnávateľa alebo bankového účtu.

3.3

Nariadenie poskytuje pre veriteľa vhodné riešenia, pričom naďalej zohľadňuje právo dlžníka vzniesť námietku voči nároku na výživné alebo požiadať o preskúmanie stanovenej výšky výživného pred súdom alebo tribunálom v pôvodnom členskom štáte. Návrh na preskúmanie prerušuje všetky opatrenia výkonu rozhodnutia.

3.4

Vykonávacie postupy určuje štát, v ktorom sa rozhodnutie vykonáva, bez ohľadu na to, v ktorom štáte bolo rozhodnutie vydané.

3.5

Pôvodná zelená kniha (2), usporiadané konzultácie a stretnutia expertov ako aj štúdia o situácii v jednotlivých členských štátoch prispeli ku kvalite tohto návrhu, ktorý je súdržný, jasný a z praktického hľadiska dobre štruktúrovaný a ktorý by mal by umožniť odstrániť prekážky v súčasnosti pretrvávajúce v oblasti cezhraničného vymáhania výživného.

8.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/37

1.1

EHSV kladne hodnotí a podporuje ciele navrhované Komisiou, aj keď opatrenia na ich dosiahnutie hodnotí rozdielne.

1.2

Predovšetkým jestvujú pochybnosti, či sú úpravy týkajúce sa odchýlok a výnimiek účelné na skutočné dosiahnutie cieľov. Týka sa to jednak výnimiek pri prevoditeľnosti, ako aj dlhých prechodných období pri skracovaní lehoty potrebnej na nadobudnutie neprepadnuteľného nároku.

1.3

Predovšetkým je však cieľ, ktorým je uľahčenie mobility a účinné doplnkové zaistenie príjmov v starobe možné dosiahnuť iba vtedy, keď sa prispôsobia aj odlišné daňové sústavy členských štátov.

1.4

Pri ďalšom spracovávaní návrhu smernice by sa preto mali zohľadňovať nasledujúce hľadiská:

2.1

Komisia uvádza prekážky, ktoré sa majú odstrániť:

Okrem toho je podľa názoru Komisie možné mobilitu zvýšiť vtedy, keď zamestnanci budú (lepšie) oboznámení s následkami na ich nárok na doplnkový dôchodok pri zmene zamestnávateľa.

2.2

Komisia vidí návrh ako dôsledok dlhoročnej výmeny informácií a skúseností na európskej úrovni. Rokovania o dohode medzi sociálnymi partnermi sa nezačali kvôli rozdielnym názorom na účel a prostriedky činnosti Spoločenstva.

2.3

Na základe článku 42 a článku 94 Zmluvy o založení ES chce Komisia týmto návrhom vytvoriť spoločné zásady na vypracovanie príslušných právnych predpisov v členských štátoch. Má sa tým tiež dosiahnuť, že zakladaniu podnikov v druhom členskom štáte nebude prekážkou skutočnosť, že kvalifikovaný personál bude ťažké zaobstarať preto, lebo bude pravidlami systémov doplnkového zabezpečenia viazaný na iné podniky.

2.4

Komisia zdôvodňuje voľbu smernice ako nástroja tým, že iba tak je možné vytvoriť vyvážený pomer medzi potrebnými právami zamestnancov v oblasti voľného pohybu a nevyhnutnou flexibilitou národných zákonodarcov pri transpozícii so zohľadňovaním národných osobitostí doplnkových dôchodkových systémov.

3.1

Smernica v súlade s definíciami smernice 98/49/ES definuje pojmy použité pre danú oblasť úpravy.

3.2

Návrh stanovuje zásadu, že príspevky do doplnkového dôchodkového systému, ktoré zamestnanec resp. zamestnávateľ v mene zamestnanca odviedol do sústavy doplnkového dôchodku, sa pri skončení pracovného pomeru nesmú stratiť, aj keď z týchto príspevkov ešte neboli nadobudnuté žiadne práva na neskoršiu výplatu dôchodku. Musí sa teda zabezpečiť, aby zaplatené príspevky bolo možné buď vyplatiť alebo previesť.

3.3

Aby sa dosiahlo, že práve mladí zamestnanci pri zmene zamestnania nestratia svoj nárok, má sa podľa názoru Komisie v členských štátoch stanoviť minimálna veková hranica, od ktorej je možné nadobúdať práva na doplnkový dôchodok, nie vyššia ako 21 rokov.

Okrem toho sa má čakacia lehota, t. j. čas, ktorý musí uplynúť po vzniku pracovného pomeru predtým, než sa zamestnanec môže stať členom doplnkového dôchodkového systému, stanoviť na maximálne jeden rok.

Takisto by lehota na nadobudnutie neprepadnuteľného nároku, t. j. obdobie, ktoré musí uplynúť od začiatku platenia príspevkov a na konci ktorého pracovník nadobúda práva, nemala byť dlhšia ako dva roky.

3.4

Podľa názoru Komisie je nevyhnutné stanoviť spravodlivú úpravu v prípade pozastavených práv na dôchodok, pričom rozhodnutie, akou formou a akými prostriedkami sa to má udiať, zostanú na rozhodnutie členským štátom. Okrem toho sa v doplnkovom dôchodkovom systéme môže pre pozastavené práva nízkej hodnoty pri zmene zamestnávateľa ponúkať okrem možnosti prevodu aj vrátenie zaplatených príspevkov, pokiaľ pozastavené práva neprekračujú určitú hodnotu (ktorú stanoví členský štát).

3.5

Aby sa podporila mobilita a odstránili nevýhody pri zmene zamestnávateľa, má sa uľahčiť prevod nadobudnutých práv z doplnkového dôchodkového systému pôvodného zamestnávateľa do doplnkového dôchodkového systému nového zamestnávateľa. Súčasťou toho je aj požiadavka, že prevod práv nesmie viesť k finančnému znevýhodneniu napríklad následkom rozdielnych výpočtov alebo požadovaním nadmerných poplatkov.

3.6

Vždy má byť na rozhodnutí zamestnanca, či svoje práva prevedie alebo ich ponechá v pôvodnej inštitúcii dôchodkového zabezpečenia.

3.7

Podľa návrhu majú byť zamestnanci okrem toho na vlastné požiadanie a v rámci primeranej lehoty oboznámení s tým, aké účinky bude mať zmena zamestnania na nároky z doplnkového systému dôchodkového zabezpečenia.

3.9

Okrem toho sa môžu z možností prevodu na neobmedzene dlho vyňať podporné fondy, podniky, ktoré vytvárajú rezervy na vyplácanie dôchodkov a doplnkové dôchodkové systémy financované z príspevkov. Komisiu treba informovať o konkrétnych dôvodoch. Príslušný členský štát musí oznámiť, aké opatrenia urobil alebo plánuje na dosiahnutie prevoditeľnosti. Najneskôr v roku 2018 sa potom má preveriť, či sú aj pri týchto systémoch potrebné ďalšie opatrenia na zlepšenie prevoditeľnosti.

4.1

Keďže sú názory sociálnych partnerov na rozsah a obsah európskej úpravy príliš odlišné, neuplatnila sa možnosť dohody medzi sociálnymi partnermi ako ju predpokladá článok 139 Zmluvy o založení ES.

4.2

Európsky odborový zväz, UNICE a CEEP však v preambule rámcovej dohody o pracovných zmluvách na dobu určitú uznali, že sú potrebné inovácie v podnikových systémoch sociálneho zabezpečenia, aby sa prispôsobili dnešným podmienkam a aby predovšetkým umožnili prevoditeľnosť nárokov.

4.3

Z nej je zrejmý spoločný zámer zásadne sa zaoberať nevyhnutnosťou zosúladenia právnych základov pre nadobúdanie a zachovanie práv na doplnkové dôchodky. Aj keď sú súvislosti pracovných vzťahov na dobu určitú iné ako v prípade voľného pohybu pracovníkov, strany v dohode uznali, že sa podmienky zamestnávania menia a že to podmieňuje potrebu prispôsobenia podnikových sústav sociálneho zabezpečenia.

4.4

Zodpovedá to taktiež dôležitej úlohe, ktorú majú sociálni partneri vo väčšine členských štátov pri vytváraní doplnkových dôchodkových systémov. Keďže sa však opatrenia sociálnych partnerov obmedzujú (a musia obmedzovať) na národnú oblasť, má zámer Komisie vypracovať smernicu takisto zmysel.

4.4.1

Presné ustanovenia pre sústavy doplnkových dôchodkov by mali byť stanovené na úrovni členských štátov, a to aj prostredníctvom kolektívnych zmlúv medzi sociálnymi partnermi. Predpisy týkajúce sa podmienok nadobúdania nároku vydané na európskej úrovni by sa preto mali obmedziť len na základné otázky a stanovovať len usmernenia pre opatrenia, ktoré sa majú zaviesť na úrovni jednotlivých štátov, pričom je potrebné poskytnúť sociálnym partnerom dostatočný priestor na kolektívne rokovania.

4.4.2

Článok 4 návrhu smernice by mal byť nahradený textom tohto znenia: „Pokiaľ sú stanovované podmienky pre nadobudnutie nároku, ako napr. minimálny vek, čakacie doby alebo lehoty na nadobudnutie neprepadnuteľného nároku, musia tieto podmienky byť spravodlivé a založené na objektívnych (a nediskriminačných) dôvodoch.“

4.5

Zmena zamestnávateľa môže mať negatívne účinky na nadobúdanie a výšku nároku na doplnkový dôchodok.

To u zamestnanca ovplyvňuje rozhodnutie, či zmeniť zamestnanie alebo nie, aj keď toto rozhodnutie závisí od celého radu činiteľov.

4.6

Predovšetkým následkom demografického vývoja nebude plnenie zo zákonného dôchodkového poistenia v budúcnosti postačovať ako jediné na zabezpečenie životnej úrovne, a to ani v krajinách, v ktorých je zákonné dôchodkové poistenie najdôležitejším zdrojom príjmov v starobe. Stále väčší význam preto nadobúdajú doplnkové dôchodkové systémy, aj keď môžu byť takisto negatívne ovplyvnené demografickým vývojom.

4.7

Vzhľadom na zásadný cieľ európskeho vnútorného trhu, ktorým je zabezpečenie voľného pohybu osôb, ale aj v súvislosti s nevyhnutnosťou zlepšiť rámcové podmienky pre doplnkové dôchodkové systémy treba kladne hodnotiť zámer Komisie pracovať na odstraňovaní prekážok mobility v oblasti doplnkových dôchodkových systémov.

4.8

Okrem toho Zmluva o založení ES v článku 40 zaväzuje Radu, aby vydala smernice alebo nariadenia o opatreniach potrebných na to, aby sa zabezpečil voľný pohyb pracovníkov. Článok 42 ako základ návrhu je teda ešte umocnený znením článku 40.

4.9

Odstránenie prekážok mobility má veľký význam aj pre dosiahnutie zásadného cieľa Lisabonskej stratégie, ktorým je posilnenie európskeho hospodárskeho priestoru vytvorením spoločnosti založenej na poznatkoch. Spoločnosť založená na poznatkoch je predpokladom spoločenského rozvoja a zároveň najdôležitejšou produktívnou silou. Jej základom je inovácia a bohatstvo nápadov občanov. Na jej posilňovanie musí prebiehať neustála výmena poznatkov a skúseností. Mobilita pracovníkov k tomu môže výrazne prispieť. Okrem toho je súčasťou Lisabonskej stratégie aj zabezpečenie sociálnej súdržnosti. Ciele, ktoré Komisia stanovila v návrhu smernice je preto možné podporovať aj z tohto hľadiska.

4.10

Okrem toho treba poznamenať, že už nariadenie Rady č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní sústav sociálneho zabezpečenia pracovníkov a ich rodín, ktoré sa sťahujú v rámci Spoločenstva sa zaoberalo otázkou odstraňovania nevýhodných dopadov (aj) na zabezpečenie v starobe. Ako jeden z prvých nástrojov sociálnej politiky by sa mali odstraňovať prekážky resp. negatívne následky mobility. V tomto zmysle je návrh Komisie dôsledným pokračovaním tejto politiky, predovšetkým aj vzhľadom na to, že v oblasti systémov doplnkového dôchodkového zabezpečenia chýbajú úpravy, ktoré treba vypracovať vzhľadom na rastúci význam týchto systémov pri zabezpečovaní životnej úrovne v starobe.

4.11

Aktivity zamerané na odstraňovanie prekážok mobility sú vhodne načasované na rok 2006, ktorý Európska komisia vyhlásila za „Európsky rok mobility pracovníkov“.

4.12

V členských štátoch existujú rozdielne systémy doplnkového zabezpečenia, je teda prirodzené, že iba prostredníctvom európskeho rámca je možné postupné zosúladenie týchto rozličných sústav s cieľom uľahčiť prechod z jedného doplnkového dôchodkového systému do druhého.

4.13

Ak to možno konštatovať pre európsku úroveň, potom by vzhľadom na homogenitu životných a pracovných podmienok nebolo vhodné, aby sa na jednej strane dosiahlo zosúladenie pri cezhraničnej zmene zamestnávateľa a aby na druhej strane zmena zamestnávateľa v rámci členského štátu zostala nezohľadnená. Zdá sa byť preto primerané venovať sa v zmysle návrhu Komisie odstraňovaniu cezhraničných i vnútroštátnych prekážok mobility pracovníkov.

4.14

Návrh smernice však vynecháva jednu podstatnú oblasť úpravy, a to otázku zosúladenia daňového posudzovania doplnkových dôchodkových systémov. Rozdielne daňové posudzovanie v členských štátoch však predstavuje podstatnú prekážku mobility, pretože zamestnanci môžu byť zdanení dvakrát (z príspevkov a z dávok). Zdaňovanie zostáva preto nepovšimnuté, lebo jeho zohľadnenie by si vyžadovalo jednomyseľný súhlas Rady s rizikom, že by to mohlo viesť k zablokovaniu smernice. Komisia sa preto snažila zohľadniť zdaňovanie vo svojom oznámení z 19. apríla 2001 a v súčasnosti iniciovala konanie proti viacerým členským štátom za porušenie zmluvných ustanovení. Výbor zastáva názor, že bez týchto opatrení zo strany Komisie sa nepodarí dosiahnuť cieľ, t. j. zlepšiť prenosnosť nárokov na doplnkový dôchodok.

5.1

Mnohé nasvedčuje tomu, že dlhé čakacie lehoty, dlhá lehota na nadobudnutie neprepadnuteľného nároku na dôchodok a vysoká minimálna veková hranica môžu nepriaznivo ovplyvniť rozhodovanie o zmene zamestnania.

Preto sa návrh Komisie skrátiť čakaciu lehotu, znížiť vekovú hranicu a skrátiť obdobie potrebné na nadobudnutie neprepadnuteľného nároku uberá správnym smerom. Zvolené opatrenia by preto bolo možné považovať za prvý krok smerom k cieľu, ktorým je úplné odstránenie týchto prístupových prekážok.

5.2

Treba však zohľadňovať aj účinky, ktoré by navrhované úpravy mohli mať predovšetkým na dobrovoľné doplnkové dôchodkové systémy financované zamestnávateľmi. Treba totiž myslieť aj na obavy, že tieto opatrenia by mohli spôsobiť vyššie finančné náklady, čo by mohlo ohroziť ochotu zachovať takéto systémy.

5.3

Dobrovoľné prísľuby dôchodkov financovaných zamestnávateľmi sú však na druhej strane dôležitým nástrojom personálnej politiky. Z pohľadu „boja o najlepších pracovníkov“ by preto aj pri meniacich sa demografických pomeroch a pri rastúcej potrebe kvalifikovaných pracovných síl mohlo byť plne v záujme zamestnávateľov veľmi rýchlo a po krátkej dobe zamestnania udeliť dôchodkový prísľub. Okrem toho je dôchodkové zabezpečenie iba jedným z mnohých nástrojov personálnej politiky, pri ktorom je vždy v popredí práve jeho zabezpečujúci charakter. Na druhej strane, dlhšie čakacie lehoty a lehoty na nadobudnutie neprepadnuteľného nároku na dôchodok odmeňujú vernosť zamestnanca spoločnosti a tak predlžujú dobu jeho zamestnania.

5.4

Celkovo sa tiež musí zohľadňovať, že v členských štátoch je rôzne rozvinutý pomer medzi doplnkovými dôchodkovými systémami, ktoré financujú (výlučne) zamestnávatelia, a takými, ktoré financujú zamestnanci vlastnými príspevkami. Aby sa tieto rozdiely zohľadnili, bolo by mysliteľné stanoviť pre členské štáty možnosti diferencovania podľa spôsobu financovania systémov.

5.5

Výrazne treba vyzdvihnúť zámer Komisie odstrániť konkurenčné prekážky pre podniky, ktoré chcú založiť pobočky v iných štátoch EÚ, pretože dlhé lehoty a vysoká veková hranica pre vstup do systému viažu personál a tým brzdia mobilitu.

5.6

Komisia inak zohľadnila potrebu postupného prispôsobenia tým, že na transpozíciu ustanovenia o čakateľských lehotách je možné uplatniť predĺženú lehotu.

5.7

Pokiaľ ide o pozastavené práva na dôchodok, nemožno popierať, že záväzok k prispôsobeniu by mohol zvýšiť finančné náklady v rámci doplnkových dôchodkových systémov.

Na druhej strane to v prvom rade závisí od formy udeleného prísľubu. Ak ide o prísľub platenia príspevkov, je prispôsobenie pozastavených nárokov nepochopiteľné, pretože hodnota vzniknutého kapitálu závisí od vývoja kapitálových trhov a výnosov. To by však prípadne mohlo mať negatívne následky na určený systém dávok, pretože príspevky sa už neplatia.

5.8

Vzhľadom na funkciu doplnkového zabezpečenia v starobe, ktorou je primerané doplnenie nárokov zo zákonných sústav dôchodkového zabezpečenia, sa však prispôsobenie javí ako nevyhnutné. Doterajšie formulácie návrhu však majú pre príslušné opatrenia členských štátov iba malú záväznosť a aj príklady uvedené v siedmom odôvodnení možno hodnotiť iba ako podnety. Okrem toho je nejasné, či rozdielna úprava na základe vernosti pracovníka alebo záväzok upraviť vyplácanie a nie práva na dôchodok zodpovedá predstavám Komisie o spravodlivej úprave.

5.9

Možnosť stanoviť, že nároky pod určitú medznú hodnotu, ktorá sa stanoví podľa národných zvyklostí, sa nebudú prevádzať ale vracať, sa zdá byť účelná.

5.10

Rozhodnutie, či sa majú nároky vyplatiť alebo zachovať, by však malo byť výlučne vecou doplnkového dôchodkového systému. Avšak aj tie nároky, ktoré budú podľa všeobecných predpisov považované za nepatrné, môžu byť ako pravidelný príjem v starobe pre jednotlivého zamestnanca dostatočne zaujímavé. Vrátenie prostriedkov, ktoré by sa uskutočnilo proti vôli, by preto prípadne mohlo brániť zamestnancovi zmeniť zamestnávateľa.

5.11

EHSV podporuje ciele návrhu Komisie týkajúce sa prevoditeľnosti práv na doplnkový dôchodok. EHSV predovšetkým víta, že sa Komisia neobmedzila na predloženie návrhov výlučne na zlepšenie prevoditeľnosti práv na doplnkový dôchodok, ale že chce rozsiahlym prístupom odstrániť prekážky mobility v systémoch doplnkového zabezpečenia.

5.12

Pri úprave prevodu treba osobitne kladne vyzdvihnúť, že podľa predstáv Komisie nemá pre zamestnancov prevodom vzniknúť žiadna finančná ujma. Slúži to účelu, ktorý smernica sleduje, pretože iba keď je možné prevod uskutočniť bez finančnej ujmy pre zamestnanca, iba vtedy sa zamestnanec v prípade pochybností rozhodne pre prevod a tým pre zmenu zamestnávateľa.

5.13

Aj v otázke zlepšenej informačnej povinnosti je možné konštatovať, že konkrétne návrhy môžu poslúžiť cieľu smernice, aj keď sa musí zohľadniť, že táto povinnosť musí zodpovedať konkrétnym možnostiam, predovšetkým menších podnikov.

5.14

Kriticky však treba poznamenať, že článok 6 odsek 1 v spojení s definíciou v článku 3 písmeno f) by sa mohol interpretovať tak, že nárok na prevod svojho práva na doplnkový dôchodok budú mať iba tí zamestnanci, ktorí zmenia zamestnanie na základe vlastného rozhodnutia. Zamestnanci, ktorí by dostali výpoveď, by tým však boli značne znevýhodnení. Zdá sa preto byť účelné, aby sa aj s ohľadom na nevyhnutný cieľ zabrániť chudobe v starobe do pôsobnosti článku 3 odsek 1 zahrnuli všetky formy zmeny zamestnávateľa.

5.15

V rozpore so zásadným cieľom smernice by okrem toho mohlo byť aj to, že určité doplnkové dôchodkové systémy by sa mohli zásadne vyňať z prevoditeľnosti. Členské štáty síce majú Komisiu informovať o tom, aké opatrenia urobia na to, aby začlenili aj tieto systémy, avšak vzhľadom na diskusie, ktoré sa vedú už mnoho rokov, a vzhľadom na naliehavú nevyhnutnosť vybudovať stabilný druhý pilier zabezpečenia v starobe to možno nie je dostatočné. Na druhej strane je možné kvôli rozdielnosti systémov v členských štátoch počítať s akceptovaním návrhov Komisie iba pri zodpovedajúcich prechodných obdobiach. Preto by sa mohli stanoviť konkrétne lehoty a požiadavky.

8.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/42

—

k propagácii dialógu medzi kultúrami ako prostriedku, ktorý európskym občanom a všetkým ľuďom, ktorí dočasne alebo trvalo žijú v Európe, pomôže získať poznatky, kvalifikáciu a schopnosti, ktoré im umožnia zvládnuť život v prostredí, ktoré je otvorenejšie ale aj zložitejšie a zvládať prípadné problémy v ňom, aby mohli využívať príležitosti, ktoré im rôznorodá a dynamická spoločnosť ponúka a to nie len v Európe, ale tiež vo svete;

—

k zvyšovaniu povedomia európskych občanov a všetkých ľudí, ktorí v Európskej únii žijú, o význame rozvoja európskeho občianstva, ktoré má byť aktívne a otvorené svetu, rešpektovať kultúrnu rôznorodosť a spočívať na spoločných hodnotách v Európskej únii, ktoré sa týkajú rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti, nediskriminácie, solidarity, zásad demokracie a právneho štátu, ako aj ľudských práv a práv menšín.

—

zviditeľňovanie a zosúlaďovanie všetkých programov a činností Spoločenstva, ktoré prispievajú k dialógu medzi kultúrami;

—

zdôraznenie prínosu rozličných aspektov nášho kultúrneho dedičstva nášmu spôsobu života; zvýšenie povedomia európskych občanov a všetkých ľudí žijúcich v Európskej únii, osobitne mladých, o význame hľadania prostriedkov, ktoré treba prostredníctvom dialógu medzi kultúrami využiť na realizáciu európskeho občianstva, ktoré je aktívne a otvorené svetu, rešpektuje kultúrnu rôznorodosť a je založené na spoločných hodnotách v Európskej únii;

—

podporu inovácie a horizontálnej a medzisektorovej dimenzie postupov, ktorých cieľom je propagácia dialógu medzi kultúrami, hlavne medzi mládežou.

2.1

Výbor vyjadruje spokojnosť so skutočnosťou, že v návrhu sa pojem „aktívneho európskeho občianstva“ nevzťahuje iba na občanov Európskej únie podľa článku 17 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ale na všetkých ľudí, ktorí dočasne alebo trvalo žijú na území Európskej únie.

2.2

Výbor vyjadruje radosť nad skutočnosťou, že návrh rozhodnutia chce prostredníctvom dialógu medzi kultúrami takisto posilniť spoluprácu s tretími krajinami.

2.3

Výbor pozitívne prijíma fakt, že dialóg medzi kultúrami je považovaný za nástroj, ktorý môže posilniť stabilitu a demokraciu prostredníctvom nastolenia partnerských vzťahov jednak v rámci Únie, ako aj mimo nej.

2.4

Výbor oceňuje skutočnosť, že návrh rozhodnutia podporuje, ba posilňuje zosúladenie a koordináciu aktivít a programov, ktorých cieľom je zavádzanie jednotných stratégií európskych inštitúcií; z dôvodu kultúrnych rozdielov. Činnosť a spolupráca viacerých inštitúcií na úrovni Spoločenstva totiž nie je dostatočne jednotná, vyskytujú sa rozdiely čo do účinnosti a výsledkov. Ak by európske kultúry skutočne viedli neustály dialóg umožňujúci vyjadriť ich identitu, zlepšilo by a dodalo by to dynamiku fungovaniu, účinnosti a výkonnosti rozličných inštitúcií Spoločenstva na národnej, regionálnej i miestnej úrovni.

2.5

Výbor vyjadruje radosť nad skutočnosťou, že európske kultúrne dedičstvo môže každý človek nielen uznať, ale aj využívať a spoznávať v živote vďaka rozvoju výučby, inovatívnosti a rovnosti príležitostí pre všetkých, a tiež vďaka podpore dialógu medzi kultúrami na úrovni celého Spoločenstva a koordinácii tohto dialógu na úrovni členských štátov.

2.6

Výbor vyjadruje spokojnosť so skutočnosťou, že spolupráca medzi členskými štátmi v rámci roka dialógu medzi kultúrami podporuje zavádzanie jednotných cieľov, a preto vyjadruje svoju podporu vyhláseniu roka 2008 za „Európsky rok dialógu medzi kultúrami“.

2.7

EHSV navrhuje, aby Európsky rok dialógu medzi kultúrami nebol využitý na zvýraznenie etnických či kultúrnych rozdielov, nerovností, rozporov a konfliktov, ktoré môžu mať ekonomický, sociálny, environmentálny a politický pôvod, ale aby európsky rok pomohol predchádzať konfliktom odhaľovaním ich príčin, oboznamovaním sa s kultúrnymi rozdielmi a ich akceptovaním a využívaním dialógu medzi kultúrami ako vhodného nástroja.

2.8

Za týmto účelom a v súlade so svojimi stanoviskami o sociálnej dimenzii kultúry „EHSV trvá na tom, […] aby sa Európska únia stala priestorom sebareflexie, aby si jej členovia navzájom kládli otázky o kultúrnej politike členských štátov. V tomto priestore by mala byť podporená nová kultúrna reflexia kultúry. Príprava na rok dialógu medzi kultúrami (2008) by mala byť pre Komisiu príležitosťou, aby predložila podrobnú správu o skutočnom rozsahu dialógu, o pretrvávajúcich alebo nových prekážkach, o nových možnostiach, ktoré by mohli byť formulované so zameraním na jeho skutočné prehĺbenie. EHSV je pripravený prispieť k vypracovaniu tejto správy, zvlášť pokiaľ ide o sociálnu dimenziu kultúry.“ (1).

3.1

EHSV vďaka tomu, že je konzultačným orgánom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, vytvoril špecifické väzby medzi jednotlivými európskymi kultúrami. Jeho členovia sú ozajstnými Európanmi, keďže rešpektujú hodnoty a kultúru rôznych sociálnych partnerov a vyvážene ich zohľadňujú pri vypracovávaní svojich stanovísk a prijímajú konsenzuálne rozhodnutia v záujme európskych občanov (2).

3.2

Prostredníctvom aktívnej spolupráce a činností na úrovni Spoločenstva, ale tiež na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, členovia EHSV reprezentujú, podporujú a uskutočňujú dialóg medzi kultúrami v prostredí občianskej spoločnosti.

3.3

EHSV chce upozorniť Európsky parlament, Radu a Komisiu, že text jasne neuvádza rešpektovanie kultúr tretích krajín a ich rozmanitosti, keďže návrh Komisie pri definovaní svojich cieľov odkazuje na článok 151 zmluvy (vzájomný rešpekt medzi členskými štátmi). Hoci je potrebné vylúčiť akékoľvek zasahovanie zo strany Európskej únie, Európska komisia a ostatné inštitúcie musia vyzvať členské štáty k rešpektovaniu kultúrnych rozdielov a k podpore mierového dialógu medzi rôznymi kultúrami.

3.4

Žiaľ, pre našu dobu je čoraz charakteristickejšie napätie, pochádzajúce z konfliktov medzi rôznymi kultúrami a náboženstvami. Je preto potrebné, aby sme uvažovali o začlenení vzájomného rešpektovania kultúr do zmluvy. Tieto konflikty a napätia vedú k úvahám o tom, či by nebolo potrebné, aby si Európska únia neprestajne kládla za cieľ vzájomné rešpektovanie rôznych kultúr. Dnes, v období „krízy európskeho vedomia“ a konfliktov medzi kultúrami možno podporu európskych kultúrnych hodnôt chápať ako prejav optimizmu a dôvery v budúcnosť Únie. Z tohto dôvodu musí Európska únia prijať záväzok, že bude rozvíjať kultúrny a náboženský dialóg s ostatnými národmi, zvlášť prostredníctvom podpory cestovného ruchu, orientovaného na kultúru (3).

3.5

Dialóg medzi kultúrami sa musí opierať hlavne o rešpektovanie rôznych kultúr, zvykov a tradícií občanov žijúcich na území Únie.

3.6

Narastajúca mobilita občanov EÚ a čoraz väčší počet migrujúcich pracovníkov, často nasledovaných najbližšími rodinnými príslušníkmi alebo príbuznými, sú podnetom pre opatrenia zamerané na podporu rešpektovania tradícií a kultúr odlišných od tých, ktoré sa presadili v Európe. Túto úlohu by mali vykonávať európske inštitúcie a členské štáty v rámci svojich koordinačných funkcií.

3.7

EHSV na základe vyššie citovaných dokumentov UNESCO navrhuje rozšíriť funkcie Európskeho strediska pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie a spraviť z neho koordinačný orgán na úrovni Spoločenstva, ktorý by v záujme vzájomného uznania a rešpektovania rôznych kultúr podporoval kultúrnu integráciu desiatok miliónov prisťahovaných občanov žijúcich na území EÚ.

3.8

EHSV vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že spomedzi nástrojov na plnenie stanovených cieľov sa návrh nezmieňuje o vytvorení média s pôsobnosťou v celom Spoločenstve, rozhlasovej alebo televíznej stanice, vysielajúcej v jazykoch európskych občanov. Komisia pritom medzičasom uverejnila Bielu knihu o európskej komunikačnej politike na základe akčného plánu o komunikácii a Plánu D pre demokraciu, dialóg a diskusiu. Všetky uvedené dokumenty kladú dôraz na diskusiu s európskymi občanmi. Súkromné médiá, či už elektronické alebo tlačené, nedokážu ako jediné v plnej miere naplniť jednotné ciele.

3.9

EHSV už vo viacerých svojich stanoviskách vyjadril znepokojenie v súvislosti s financovaním projektov, s napĺňaním cieľov, stanovených v rámci veľmi užitočnej koncepcie európskeho roka, alebo s ich vyváženým udržiavaním (4).

Samotný projekt európskych rokov napokon vyžaduje hodnotenie, aby bolo možné určiť, ako vzbudiť a zabezpečiť pozornosť verejnosti a ako zaistiť rovnováhu požiadaviek na trvalú udržateľnosť. V skutočnosti nie je možné zabezpečiť dohľad nad programami, fungujúcimi na ročnej báze, keďže nie sú zaistené prostriedky pre tieto programy na nasledujúce roky; takisto sme svedkami nerovnováhy pri napĺňaní cieľov. Ide teda o to, ako môže predmetné rozhodnutie zabezpečiť všetkým občanom a ich inštitúciám vzájomné uznanie a akceptovanie ich kultúry v rámci cieľov stanovených na jeden rok.

3.10

Je nepochybné, že ciele Európskeho roka rovnosti príležitostí pre všetkých a Európskeho roka dialógu medzi kultúrami, ako aj aktívneho občianstva a participatívnej demokracie, na ktoré sa zameriava komunikačná stratégia Európskej komisie, nemôžu byť naplnené prostredníctvom navzájom oddelených ročných programov; je preto potrebné zosúladiť programy a využívanie zdrojov, aby ciele mohli byť napĺňané dlhodobejšie, ba trvalo.

3.11

EHSV pochybuje o možnosti napĺňať prioritné ciele v rámci navrhovaného rozpočtu. Rozpočet je z veľkej časti určený na podporu činnosti na úrovni celého Spoločenstva, takže si možno položiť otázku, či osem plánovaných akcií nie je v nepomere ku stanoveným cieľom. Z toho dôvodu je podpora miestnych občianskych iniciatív tiež neistá.

3.12

EHSV navrhuje, aby Komisia vypracovala nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne ukazovatele, aby bolo možné zhodnotiť napĺňanie cieľov európskeho roka, keďže dialóg medzi kultúrami má mnoho podôb. EHSV prijme záväzok a bude na tejto úlohe spolupracovať ako zástupca občianskej spoločnosti.

3.13

EHSV navrhuje, aby na základe podujatí a aktivít v rámci Európskeho roka dialógu medzi kultúrami 2008 bola vypracovaná encyklopédia európskej kultúry, ktorá by slúžila ako základ pre príručku európskych kultúr, a rozvoj európskeho občianstva. Súbor najlepších postupov a príručka budú pravdepodobne potrebné pri podpore integrácie migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín.

4.1

EHSV podporuje Univerzálne vyhlásenie UNESCO o kultúrnej rozmanitosti („Kultúrnym bohatstvom sveta je jeho rozmanitosť v dialógu“) (5) a ciele, stanovené Konvenciou o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov (6), zvlášť cieľ „podpory interkulturality so zámerom rozvíjať kultúrnu interakciu v duchu budovania mostov medzi národmi...“.

4.2

V rámci cieľov Európskeho roka dialógu medzi kultúrami je jedným z najväčšmi zdôrazňovaných hodnôt európskeho kultúrneho dedičstva prezentovanie ľudských pocitov v rozmanitých formách umeleckého výrazu. Spoznávanie a akceptovanie rôznych kultúr nemožno oddeliť od poznávania a prijímania pocitov a hodnôt druhého. Keďže hlavnou cieľovou skupinou sú mladí ľudia, je zvlášť dôležité brať na zreteľ zdravý emocionálny vývoj, čo je aj dôvodom na to, aby sme podporili iniciatívy prispievajúce k rozvoju multikultúrneho vedomia.

4.3

EHSV sa pripája k návrhu, podľa ktorého by bolo vhodné zaviesť Deň dialógu medzi kultúrami, pričom jeho dátum by mohol byť totožný s dátumom, ktorý stanovilo UNESCO pre Svetový deň kultúrnej rozmanitosti pre dialóg a rozvoj (21. máj). Pri tejto príležitosti by inštitúcie Spoločenstva mohli udeľovať symbolickú cenu vzdelávacím ustanovizniam a organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré sa vyznamenali pri vytváraní a rozvíjaní dialógu medzi kultúrami (pozri odsek 4.4). V tento deň by sa takisto mohli konať slávnostné podujatia.

4.4

Pri podpore dialógu medzi kultúrami je rozhodujúca účasť občianskych združení, vzdelávacích ustanovizní a občanov Európy. Preto by EHSV s radosťou uvítal vytvorenie ceny, hoci i symbolickej (laureáti by mali možnosť používať logo Dňa dialógu medzi kultúrami), ktorá by bola ocenením občanov Európy, občianskych združení a vzdelávacích ustanovizní, ktoré sa vyznamenali pri podpore dialógu medzi kultúrami, hlavne prostredníctvom iniciatív, ktorých cieľom je vysvetliť mladým ľuďom dôležitosť toho, aby členovia občianskej spoločnosti vzájomne rešpektovali svoje tradície a kultúrne hodnoty, nie iba na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, ale i na úrovni celého Spoločenstva.

4.5

EHSV zdieľa názor Komisie a Európskeho parlamentu, podľa ktorého majú byť mladí ľudia hlavnými adresátmi iniciatívy na podporu dialógu medzi kultúrami. EHSV ale upozorňuje európske inštitúcie, aby v tomto smere nezabúdali ani na staršie generácie.

5.1

Aby bolo možné účinnejším spôsobom napĺňať ciele, stanovené v návrhu rozhodnutia, EHSV trvá na tom, aby sa zosúladili a zjednotili ciele a všetky nástroje Európskeho roka rovnosti príležitostí pre všetkých (2007) a Plánu D pre demokraciu, dialóg a diskusiu.

5.2

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na rozmanitosť iniciatív na podporu dialógu medzi kultúrami, realizovaných rôznymi členskými štátmi, by európske inštitúcie mali zriadiť koordinačný orgán, ktorého úlohou by bolo zosúladiť, podporovať a propagovať uvedené iniciatívy.

5.3

Spomedzi úspešných medzikultúrnych iniciatív treba uviesť program Leonardo, ktorý podporuje európsku dimenziu odborného vzdelávania, rozvoj inovatívnych iniciatív v tejto oblasti a projektov v rámci medzinárodného partnerstva (7), nadáciu Anny Lindhovej (8), ako aj projekt EuromedCafé (9), ktorý podporuje medzikultúrny dialóg medzi krajinami stredomorského regiónu.

5.4

Návrh rozhodnutia, so zreteľom na globalizáciu, ktorá zasahuje do hospodárskeho života, chce takisto podporovať harmonizáciu a zosúladiť kultúrnu rôznorodosť, a tým vytvoriť pridanú hodnotu a získať energiu, potrebnú na napĺňanie cieľov obnovenej Lisabonskej stratégie.

5.5

EHSV by sa rád zapojil do nasledujúcich činností v spolupráci s mimovládnymi organizáciami:

Na základe spomenutých faktov EHSV predloží návrh stanoviska z vlastnej iniciatívy.

8.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/46

1.1

EHSV podporuje opatrenia navrhnuté Európskou komisiou v APP 2006 – 2007.

1.2

EHSV sa domnieva, že monitorovanie smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní by malo v období, na ktoré sa vzťahuje APP, naďalej zostať prioritou.

1.3

EHSV vyzýva Komisiu, aby predložila návrh osobitnej smernice o zdravotnom postihnutí po spracovaní štúdie uskutočniteľnosti pre rozvoj nediskriminačnej legislatívy na úrovni EÚ.

1.4

Viditeľný nedostatok konkrétnych opatrení v Európskej stratégii zamestnanosti je hlavným znakom nedostatočnej účasti EÚ. ESZ bola jedným z hlavných medzníkov pre overenie záväzku EÚ a členských štátov voči APP. Nik z nich v tejto skúške neobstál. Revidované ciele Európskej stratégie zamestnanosti by mali posilniť presadzovanie otázok týkajúcich sa zdravotného postihnutia v usmerneniach pre zamestnanosť a národných reformných programoch.

1.5

EÚ sa musí zaviazať k zásade presadzovania týchto otázok v takých iniciatívach, ako:

1.6

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že v úsilí členských štátov neexistuje pri presadzovaní otázok zdravotného postihnutia v tvorbe národnej politiky dostatočný záujem. Sila APP spočíva v záujme národných štátov o prijatie zásad akčného plánu.

1.7

EHSV tiež vyzýva európske inštitúcie, aby zohľadňovali a prijímali ciele APP na európskej úrovni. Úsilie vo vnútornej komunikácii a zvyšovaní informovanosti by malo viesť k vyššej prítomnosti otázok zdravotného postihnutia v tvorbe európskej politiky.

1.8

Práca organizácií na európskej úrovni, napríklad Európskeho fóra zdravotne postihnutých a ďalších reprezentatívnych MVO by mala byť naďalej podporovaná v rámci nového programu Progress.

1.9

EHSV nalieha na Komisiu, aby v  budúcom programe sústredila pozornosť na tieto konkrétne otázky:

2.1

EHSV prijal oznámenie s veľkým záujmom (2).

2.2

Európsky akčný plán (APP) (3), prijatý v roku 2003 ako viacročný akčný plán od roku 2004 do roku 2010, sa zameriava na presadzovanie otázok týkajúcich sa zdravotného postihnutia vo všetkých príslušných politikách Európskej únie a na vypracovanie konkrétnych krokov pre posilnenie integrácie ľudí so zdravotným postihnutím do európskych spoločností.

2.2.1

Priorita prvej fázy APP sa sústredila na prístup ľudí so zdravotným postihnutím na pracovný trh, využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) a dostupnosť verejných budov.

2.2.2

Prioritné opatrenia druhej fázy APP sa sústreďujú na aktívnu účasť postihnutých osôb v spoločnosti, prístup ku kvalitným pomocným, opatrovateľským a zdravotníckym službám, podporu dostupnosti tovarov a služieb a zvyšovanie kapacity analýzy.

2.3

APP predpokladá vypracovanie dvojročnej správu o situácii ľudí so zdravotným postihnutím s cieľom prehodnotiť ciele a analyzovať situáciu ľudí so zdravotným postihnutím v príslušnom období.

2.4

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že dvojročná správa sa v poslednom prípade zmenila na krátke oznámenie; prvou časťou tohto oznámenia je dvojročná správa pokrývajúca obdobie rokov 2004 – 2005 a druhá časť predstavuje akčný plán pre druhú fázu v rokoch 2006 – 2007.

2.4.1

Informácie uvedené v prílohách tohto oznámenia majú veľký význam pre hodnotenie. EHSV však vyjadruje poľutovanie nad tým, že uvedené informácie sú obmedzené, pretože analýza nezohľadňuje všetky iniciatívy prebiehajúce v EÚ. Štáty mali poskytnúť viac informácií v dotazníku, ktorý Európska komisia pripravila pre účely správy.

2.4.2

EHSV vyjadruje ľútosť nad tým, že informácie uvedené v prílohách neboli zatiaľ popri angličtine preložené do všetkých úradných jazykov Európskej únie.

2.5

Postihnutí ľudia predstavujú 10 % obyvateľstva, pričom tento pomer sa so starnutím našich spoločností zvyšuje. Znamená to, že v rozšírenej Európskej únii je viac ako 50 miliónov ľudí so zdravotným postihnutím (4).

2.6

Postihnutí ľudia – muži a ženy, chlapci a dievčatá – predstavujú rôznorodú, nehomogénnu skupinu. Táto rôznorodosť by sa mala zohľadniť na všetkých úrovniach tvorby politiky.

2.7

EHSV pravidelne vyjadruje silnú podporu plnej integrácii ľudí so zdravotným postihnutím a žiada o vypracovanie osobitnej smernice o zdravotnom postihnutí (5).

2.8

Výbor uviedol niekoľko konkrétnych odporúčaní v stanovisku k akčnému plánu na roky 2004 – 2006 (6). EHSV uznáva, že niektoré z týchto odporúčaní boli prijaté, ale mnohé iné žiaľ neboli, menovite výzva na prijatie osobitnej smernice o zdravotnom postihnutí a presadzovanie otázok týkajúcich sa zdravotného postihnutia v Európskej stratégii zamestnanosti.

2.9

EHSV analyzuje tento akčný plán vo svetle súčasných rokovaní o dohovore OSN o právach postihnutých ľudí (7).

3.1

EHSV schvaľuje význam cieľov vybratých pre druhú fázu APP.

3.2

EHSV sa domnieva, že Európska komisia by mala pri riešení otázok v súvislosti so zdravotným postihnutím v rôznych svojich dokumentoch zaujať sociálny prístup k zdravotnému postihnutiu, ktorý by umožnil podporovať používanie neutrálnejšieho a integračného jazyka v širšej oblasti zdravotného postihnutia. Preklad niektorých dokumentov Komisie z angličtiny používa jazyk, ktorý nie je plne v súlade so sociálnym prístupom k zdravotnému postihnutiu.

3.3

EHSV sa stotožňuje s obavami Komisie vzhľadom na nedostatok príslušných štatistických údajov o postihnutých osobách, ktoré sú potrebné pre tvorbu budúcich politík v tejto oblasti. Súčasný výskum pokrýva len aktívnych/zamestnaných ľudí so zdravotným postihnutím a nepokrýva väčšinu postihnutých občanov (ľudia žijúci v ústavoch, deti).

3.4

EHSV je znepokojený skutočnosťou, že existuje priepasť v miere zamestnanosti medzi osobami bez zdravotného postihnutia a zdravotne postihnutými osobami. Eurostat v roku 2003 potvrdil, že „účasť na pracovnom procese je u postihnutých skutočne omnoho nižšia: mimo pracovného procesu je 78 % zdravotne ťažko postihnutých osôb vo veku od 16 do 64 rokov v porovnaní s 27 % osôb bez zdravotného postihnutia. Dokonca aj medzi osobami zapojenými do pracovného procesu je miera nezamestnanosti takmer dvojnásobná u zdravotne ťažko postihnutých v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia. Len 16 % osôb s pracovným obmedzením obdrží nejakú formu podpory pri práci“ (8).

3.5

EHSV v niektorých ohľadoch nesúhlasí v plnej miere s niektorými dôvodmi, ktoré správa Komisie uvádza na vysvetlenie dvojnásobného podielu neaktívnych osôb medzi ľuďmi so zdravotným postihnutím v porovnaní so zvyškom obyvateľstva. Najmä argument o „výhodnejšom poberaní príspevkov“ (9) je neúplným dôvodom, ktorý kladie všetku zodpovednosť na postihnutých ľudí.

3.5.1

Za negatívnou štatistikou stoja zložitejšie prekážky, napríklad neochota zamestnávateľov, neprispôsobené pracoviská, nerovný prístup na pracovný trh, nedostatočná podpora nezávislého života (prostredníctvom osobnej pomoci alebo pomocných prístrojov), diskriminácia v doprave, vzdelávaní, prístupe k tovarom a službám, IKT, atď. Napriek tomu, že 43,7 % respondentov so zdravotným postihnutím verí, že s primeranou pomocou by dokázali pracovať, v skutočnosť takúto pomoc dostáva len 15,9 % z nich (10).

3.5.2

EHSV sa preto domnieva, že každá revízia systémov sociálneho zabezpečenia a programov zamestnanosti by mala zohľadniť komplexnosť dôvodov, pre ktoré zdravotne postihnutá osoba nemôže vstúpiť a zotrvať na trhu práce (11).

3.6.1

EHSV víta, že Európska komisia podnikla vážne kroky na kontrolu transpozície a implementácie smernice o zamestnanosti (12). Kontrola by sa mala vykonávať v spolupráci so sociálnymi partnermi a mimovládnymi organizáciami (MVO). EHSV je presvedčený, že smernica o zamestnanosti, ktorá zakazuje diskrimináciu v zamestnaní z mnohých dôvodov, vrátane zdravotného postihnutia, je právne záväzná a nie je len „nárokovateľným“ právom, a že Komisia má kľúčovú úlohu ako strážkyňa smernice pri jej účinnej implementácii.

3.6.2

EHSV sa nestotožňuje so stanoviskom Európskej komisie o viditeľnosti zdravotného postihnutia v Európskej stratégii zamestnanosti (ESZ) (13). Presadzovanie otázok týkajúcich sa zdravotného postihnutia v ESZ bolo výrazne obmedzené, a to najmä preto, že tento rozmer bol opomenutý vo národných reformných programoch.

3.6.3

Výbor už podporil nariadenie Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť  (14) a výnimky pre štátnu pomoc pre integráciu ľudí so zdravotným postihnutím na hlavnom pracovnom trhu.

3.6.4

EHSV vyzýva sociálnych partnerov, aby podnikli ďalšie kroky v súvislosti so zamestnanosťou ľudí so zdravotným postihnutím. Sociálni partneri v roku 2004 podali správy o svojich iniciatívach prijatých v tejto oblasti (15).

3.6.5

EHSV podporuje tiež iniciatívy Európskeho sociálneho fondu (ESF) pre integráciu zdravotne postihnutých osôb na trhu práce. Pri podpore rovnosti ľudí so zdravotným postihnutím je veľmi užitočná iniciatíva EQUAL. Nový rámec Európskeho sociálneho fondu by mal v projektoch financovaných prostredníctvom ESF zohľadniť niektoré zásady opomenuté v súčasnej legislatíve, akými sú zásada dostupnosti a návrhu pre všetkých.

3.6.6

EHSV berie s potešením na vedomie, že Európska komisia zahájila Akčný plán Spoločenstva proti diskriminácii  (16).

3.6.7

EHSV sa domnieva, že na ďalšie iniciatívy, akými sú summit o rovnoprávnosti a Európsky rok rovnakých príležitostí 2007, musia nadväzovať významné politické rozhodnutia alebo politiky a právne predpisy.

3.6.8

EHSV ľutuje, že organizácie osôb so zdravotným postihnutím na národnej úrovni boli vo všeobecnosti vylúčené z prípravy národných reformných programov. Revidovaný Lisabonský program by mal posilniť účasť občianskej spoločnosti pre lepšie plnenie svojich cieľov.

3.6.9

EHSV sa domnieva, že dialóg s občianskou spoločnosťou – sociálnymi partnermi a príslušnými MVO, na európskej i národnej úrovni – je dôležitý pre zabezpečenie účinnosti stratégií zamestnanosti. Účasť predstaviteľov MVO združujúcich osoby so zdravotným postihnutím má rozhodujúci význam.

3.7.1

EHSV nedávno vyjadril svoje stanovisko k iniciatíve Európsky rok ľudí so zdravotným postihnutím a vyzval Európsku komisiu, aby vo svojej budúcej dvojročnej správe o situácii ľudí so zdravotným postihnutím zhodnotila následné aktivity vyplývajúce z politických záväzkov, ktoré vznikli počas Európskeho roka ľudí so zdravotným postihnutím, a najmä následné aktivity vyplývajúce uznesení Rady o zamestnanosti, vzdelávaní, elektronickej dostupnosti a kultúre, a aby poskytla odporúčania pre integráciu problematiky zdravotného postihnutia do otvorenej metódy koordinácie v rámci Lisabonskej stratégie  (17) .

3.7.2

EHSV víta osvedčené postupy nariadenia o leteckej osobnej doprave, kde sa jasne prejavuje úžitok z procesov presadzovania otázok týkajúcich sa zdravotného postihnutia.

3.7.3

Výbor víta úspechy (18) v rámci dostupnosti IKT pre ľudí so zdravotným postihnutím a ďalšie iniciatívy v tomto smere (19). Existujú ďalšie oblasti, v ktorých by sa mohol dosiahnuť určitý pokrok, napríklad telekomunikácie s regulačným rámcom a televízne vysielanie.

3.7.4

EHSV sa domnieva, že európske štrukturálne fondy sú nástrojom Európskej únie na podporovanie jej zásad a mali by v legislatíve a programovej príprave fondov obsahovať nediskrimináciu a dostupnosť. Otázka zdravotného postihnutia by mala byť riešená spoločne pre všetky fondy.

3.7.5

EHSV sa obáva rôznych úrovní ochrany práv ľudí so zdravotným postihnutím v EÚ. Rozsah ochrany a práva jednotlivých osôb závisia od miesta ich bydliska.

3.7.6

Výbor sa tiež obáva, že niektoré aspekty diskriminácie ľudí so zdravotným postihnutím sa v správe o prvej fáze APP opomínajú alebo nie sú účinne riešené, napríklad: dopad diskriminácie voči ľuďom so zdravotným postihnutím by sa mal analyzovať z rôznych hľadísk, akými sú pohlavie, rasový a etnický pôvod, náboženstvo alebo vierovyznanie, vek alebo sexuálna orientácia  (20); právo ľudí so zdravotným postihnutím na nezávislý život.

EHSV sa domnieva, že zdravotné postihnutie nie je u zdravotne postihnutých ľudí výlučným rozhodujúcim faktorom, a že na kvalitu ich každodenného života môžu vplývať a pôsobiť tiež iné okolnosti.

4.1

Európska komisia prijala pre druhú fázu nový súbor cieľov. EHSV je potešený, že tieto ciele sa ďalej zaoberajú hlavnými problémami, ktorým čelia zdravotne postihnutí ľudia.

4.2

EHSV sa nestotožňuje so stanoviskom, že „zapracovanie aspektov zdravotného postihnutia do niektorých oblastí, najmä do oblasti zamestnanosti, IKT a vzdelávania bolo úspešné“. Je to v rozpore s niektorými tvrdeniami spoločnej správy o začlenení, ktorá uznáva, že „...na pozadí hospodárskych výsledkov, ktoré sú prinajlepšom zmiešané, nie je vidieť žiadne výrazné zlepšenie. Obsahujú jasný dôkaz k zisteniu aktualizovanej Lisabonskej stratégie o nedostatočnej implementácii medzi tým, k čomu sa členské štáty zaväzujú v spoločných cieľoch, a snahou politiky implementovať tieto záväzky“ (21).

4.3

EHSV sa domnieva, že Skupina Európskej únie na vysokej úrovni pre zdravotné postihnutie je pri realizácii APP veľmi dôležitá a mala by byť posilnená; skupina by mala predkladať konkrétne závery a odporúčania, ktoré by mala prijať Rada Európskej únie.

4.3.1

EHSV výrazne podporuje začlenenie Európskeho fóra zdravotne postihnutých a ďalších konkrétnych európskych organizácií zdravotne postihnutých do diskusie skupiny na vysokej úrovni s cieľom zabezpečiť účasť hnutia zdravotne postihnutých na definovaní politík zaoberajúcich sa európskymi zdravotne postihnutými občanmi.

4.4

EHSV berie s potešením na vedomie, že Európska komisia podniká kroky na začatie konania pre porušenie predpisov voči členským štátom, ktoré doteraz netransponovali smernicu o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní 2000/78 do svojich národných systémov, alebo ju správne neimplementovali (22).

4.5.1

Druhá fáza APP sa zameriava na aktívnu integráciu ľudí so zdravotným postihnutím a nadväzuje na občiansku koncepciu zdravotného postihnutia (23). Znamená to, že zdravotne postihnutí ľudia si riadia svoj život a robia každodenné voľby rovnako ako ľudia bez zdravotného postihnutia.

4.6.1

EHSV vo svojom predchádzajúcom stanovisku pripomenul, že nová upravená Lisabonská stratégia sa nezmieňuje o ľuďoch so zdravotným postihnutím (24).

4.6.2

EHSV varuje, že zvyšovanie úrovne zamestnanosti a aktivity zdravotne postihnutých ľudí nie je možné bez zlepšenia pracovných podmienok a boja proti diskriminácii v takých oblastiach ako vzdelávanie, doprava, IKT, prístup k tovarom a službám, atď.

4.6.3

EHSV sa domnieva, že prehodnotenie cieľov Európskej stratégie zamestnanosti musí zohľadňovať presadzovanie otázok týkajúcich sa zdravotného postihnutia. V opačnom prípade bude ochrana zdravotne postihnutých stále veľmi obmedzená.

4.6.4

Európske štrukturálne fondy výrazne pomôžu integrácii, ak zohľadnia zásadu nediskriminácie a dostupnosti pre ľudí so zdravotným postihnutím. Nové programové obdobie štrukturálnych fondov musí zabrániť vytváraniu novovybudovaných bariér prostredia a podporovať využívanie fondov s väčším dôrazom na integráciu.

4.6.5

Nové nariadenie o skupinovej výnimke Európskej komisie pre pomoc zamestnanosti a odbornej príprave musí vytvoriť spravodlivý systém na podporu účasti ľudí so zdravotným postihnutím na pracovnom trhu. Nová revízia by mala zjednodušiť postupy s cieľom uľahčiť prístup zamestnávateľov k podpore ich zdravotne postihnutých zamestnancov.

4.6.6

Podniky sociálneho hospodárstva môžu hodnotným spôsobom prispievať k integrácii ľudí so zdravotným postihnutím na pracovnom trhu.

4.7.1

EHSV sa s Európskou komisiou zhoduje na význame tejto otázky.

4.7.2

EHSV sa domnieva, že akékoľvek opatrenia podporujúce život zdravotne postihnutých ľudí v európskych spoločnostiach by mali byť založené na základných ľudských právach, ku ktorým patrí:

4.7.3

EHSV preto víta uistenie Komisie o podpore nezávislého života, deinštitucionalizácie a desegregácie ľudí umiestnených vo veľkých rezidenčných ústavoch.

4.7.3.1

EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky zúčastnené strany koncepcie nezávislého života, akými sú verejné orgány na národnej úrovni, organizácie zastupujúce ľudí so zdravotným postihnutím a EÚ, sa aktívne zúčastnia tohto procesu.

4.7.3.2

Nezávislý život nie je len o samotnom živote v spoločnosti, ale aj o tom stať sa rovnoprávnou súčasťou spoločnosti. Nezávislý život znamená plnú účasť na všetkých aspektoch spoločnosti.

4.7.3.3

EHSV sa domnieva, že akékoľvek opatrenia na revíziu opatrovateľských služieb by mali podporovať nezávislý život ľudí so zdravotným postihnutím. Súčasťou novej stratégie dlhodobej starostlivosti a tiež súčasťou novej stratégie sociálnej ochrany by mal byť konkrétny cieľ deinštitucionalizácie a rozvoja alternatív založených na živote v komunitách. Alternatívy by mali obsahovať také iniciatívy, ako osobných asistentov, asistenčné zariadenia, pomocné služby, informovanosť, osobnú prípravu, začlenenie zdravotne postihnutých osôb do poskytovania ich vlastnej starostlivosti, atď.

4.7.4

EHSV vyzýva na zlepšenie noriem pre kvalitu služieb poskytovaných ľuďom so zdravotným postihnutím. Tieto normy by mali byť vypracované v spolupráci s organizáciami zdravotne postihnutých ľudí. Každý model pomocných a opatrovateľských služieb by mal byť založený na kvalite, kontinuite, dostupnosti a finančnej udržateľnosti.

4.7.5

Otvorená metóda koordinácie pre zdravie by tiež mala v prístupe k službám zohľadniť potreby zdravotne postihnutých ľudí a ich základné práva.

4.8.1

EHSV víta nariadenie o osobách so zníženou mobilitou cestujúcich leteckou dopravou a iniciatívy v širšom rámci dopravy (železničná doprava, diaľkové autobusy a námorná doprava) a cestovného ruchu, ktoré umožnia voľný pohyb ľudí so zdravotným postihnutím.

4.8.2

Na prekonanie rozdielov v digitálnej oblasti v európskych spoločnostiach je nevyhnutný prístup k novým technológiám. EÚ musí zabezpečiť, aby projekty 7. rámcového programu zlepšili výskum nových technológií, asistenčných zariadení a návrh tovarov a služieb pre všetkých.

4.8.3

EHSV sa domnieva, že pri súčasných rokovaniach o smernici o službách na vnútornom trhu by sa v rozhovoroch o prístupe k tovarom a službám v EÚ mali zohľadniť potreby zdravotne postihnutých spotrebiteľov.

4.8.4

EHSV odporúča Európskej komisii, aby budúce oznámenie o sociálnych službách vo všeobecnom záujme zohľadnilo zásady kontinuity, dostupnosti a európskych noriem kvality, ako aj finančnej udržateľnosti.

4.9.1

Európska únia musí byť schopná merať situáciu ľudí so zdravotným postihnutím.

4.9.2

EHSV sa domnieva, že vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím by sa mali predložiť spoľahlivejšie a porovnateľnejšie údaje. Súčasné štatistiky EÚ obsahujú analýzu založenú na pohlaví a veku. Pre analýzu postavenia zdravotne postihnutých osôb a budúcu tvorbu politiky je nevyhnutne dôležité, aby bol na úrovni EÚ vytvorený komplexný prehľad štatistík.

4.9.3

Potrebný je ďalší akademický výskum s osobitnou pozornosťou zameranou na potreby vyjadrené samotnými zdravotne postihnutými osobami, spolu s lepšou analýzou viacnásobnej diskriminácie.

8.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/52

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že strategické usmernenia kohéznej politiky na roky 2007 – 2013 boli prezentované rok po prezentácii rozpočtového programu a nariadení štrukturálnych fondov pre toto obdobie, namiesto toho, aby boli prezentované spoločne s ním alebo skôr. Za takýchto podmienok možno tieto usmernenia považovať viac za doplnkové ustanovenia ako za integrované usmernenia, ktorými pôvodne mali byť.

1.2

Tento časový odstup je o to viac poľutovaniahodný, že potreba integrovaných usmernení je naliehavá vzhľadom na komplexné a viacnásobné kohézne výzvy pre obdobie 2007 – 2013: podpora pri ďalšom rozšírení, konsolidácia eura, zníženie meškania v oblasti Lisabonskej stratégie konfrontovanej s urýchľovaním globalizácie. Vzhľadom na nedostatočný hospodársky rast, nerovnosť medzi členskými štátmi a príliš obmedzený rozpočet Spoločenstva silné stránky Európskej únie zostávajú skôr v rovine možných ako istých výhod (konsolidácia jednotného rozšíreného trhu, infraštruktúry budúcnosti, adaptačné reformy).

1.3

EHSV sa domnieva, že väzby medzi prioritami strategických usmernení a cieľmi štrukturálnych fondov nie sú zreteľne formulované a že podmienky ich implementácie by mali byť upresnené. Prvá priorita, zameraná na zlepšenie atraktivity pre investície, nastoľuje ústrednú otázku potrebného posilnenia dôvery v samotný rozvoj Európskej únie. Druhá priorita, týkajúca sa podpory inovácie a podnikania nastoľuje stále pretrvávajúcu otázku neprispôsobenia prostriedkov Spoločenstva (blokovanie patentu Spoločenstva, nedostatky v európskom právnom štatúte podniku, fondy príliš obmedzené na príspevky). Tretia priorita, ktorá je zameraná na vytváranie väčšieho počtu pracovných miest, nastoľuje otázku zníženia meškania v plnení Lisabonskej stratégie a otázku ešte vzdialenej optimalizácie ekonomického a sociálneho fungovania jednotného trhu, vystaveného tlakom globalizácie.

1.4

EHSV, rovnako ako Európsky parlament, je znepokojený nepostačujúcim rozpočtom Spoločenstva, naplánovaným Európskou radou v decembri 2005 na obdobie rokov 2007 – 2013: jeho trvalý strop 1,045 % hrubého národného produktu (alebo 0,36 % pre kohézny rozpočet) ho posúva na nižšiu úroveň ako pred rozšírením z 15 na 25 členov, napriek skutočnosti, že vnútorné nerovnosti a medzinárodná konkurencia výrazne vzrástli. Centrálna otázka, na ktorú musia odpovedať strategické usmernenia kohéznej politiky na roky 2007 – 2013, teda znie: ako postupovať lepšie s nižšími prostriedkami? Ako odpoveď EHSV odporúča diverzifikáciu prostriedkov kohéznej politiky, vyššiu koncentráciu jej intervencií a modernizáciu metód riadenia.

1.5

EHSV odporúča diverzifikáciu politických prostriedkov kohéznej politiky prostredníctvom novo premyslených finančných opatrení Európskej únie.

1.5.1

Štrukturálne fondy by mali mať možnosť využívať iné nástroje ako príspevky a rozvíjať, v priamom spojení s EIB a EIF, pôžičky, bonifikácie, záruky na úvery ako aj podporu investičného a rizikového kapitálu.

1.5.2

Takéto prerozdelenie realizované v oveľa širšej miere ako samotný program JEREMIE by znásobilo účinok intervencií fondov, zvýšilo by komplementaritu s investíciami verejných a súkromných kapitálov a kompenzovalo by skromnosť rozpočtu.

1.5.3

EHSV sa preto vyslovuje v prospech podstatného zvýšenia kapacít pôžičiek a záruk Európskej únie, v prospech posilneného partnerstva s bankovým a finančným sektorom a v prospech zodpovedajúcej úpravy nových nariadení týkajúcich sa štrukturálnych fondov. Tieto tri podmienky si vyžadujú urgentné návrhy v tomto zmysle zo strany Európskej komisie.

1.6

EHSV odporúča, aby prostriedky zo štrukturálnych fondov boli využívané koncentrovanejším spôsobom v súlade s prioritnými záujmami Európy.

1.6.1

Okrem priamej podpory štátom a regiónom v najväčšej núdzi, ktorá musí pokračovať a musí byť posilnená, by bolo v rámci tohto riešenia potrebné posilniť financovanie transeurópskych sietí s využitím partnerstiev vo verejnom a súkromnom sektore ako aj pomoc hraničným regiónom.

1.6.2

EHSV preto požaduje dôkladné prehodnotenie rozpočtu transeurópskych sietí, ktorý ostal v pláne z decembra 2005 nepovšimnutý napriek cieľom Lisabonskej stratégie.

1.6.3

V tejto súvislosti sa tiež predpokladá, že podpory Spoločenstva budú viac využívané na pomoc členským štátom za účelom optimálnejšej implementácie usmernení, rozhodnutí a záväzkov Spoločenstva, či už v súvislosti s transpozíciou smerníc, alebo s implementáciou Lisabonskej stratégie. Taktiež by mal byť prehodnotený rozpočet podpory pre vzdelávanie, ktorý bol v decembri 2005 tiež minimalizovaný.

1.7

EHSV na záver odporúča modernizovať metódy riadenia kohéznej politiky s cieľom podporiť väčšiu transparentnosť a vzájomnú súčinnosť.

1.7.1

Toto predpokladá, aby podpora Spoločenstva, podľa vzoru štátnej pomoci, dokázala svoju plnú kompatibilitu s európskou politikou v oblasti hospodárskej súťaže.

1.7.2

Je potrebné taktiež viac zapojiť subjekty organizovanej občianskej spoločnosti, predovšetkým sociálnych partnerov, do vypracovania a riadenia európskej kohéznej politiky ako aj do jej monitorovania.

1.7.3

EHSV preto požaduje, aby bolo zainteresovanie socioprofesionálnych subjektov predmetom jasných ustanovení integrovaných do strategických usmernení. Podmienky ich implementácie v jednotlivých členských štátoch by mali byť upresnené v prílohe k programovým a revíznym dokumentom.

2.1

Oznámenie Komisie o strategických usmerneniach kohéznej politiky na roky 2007 – 2013, prijaté 5. júla 2005, dopĺňa sériu predchádzajúcich návrhov.

2.1.1

Rozpočtové usmernenia Spoločenstva na roky 2007 – 2013 prezentované 17. februára 2004 boli vypočítané na základe 1,14 % hrubého národného produktu (HNP).

2.1.2

Návrhy nariadení, ktorými sa menia a dopĺňajú ustanovenia štrukturálnych fondov (EFRR, ESF, Kohézny fond) na roky 2007 – 2013 boli prezentované 14. júla 2004 (1): Komisia sa rozhodla priradiť fondom tri ciele:

2.1.2.1

konvergentný cieľ nadväzujúci na súčasný cieľ 1, v prospech menej rozvinutých regiónov Európskej únie, najmä tých, ktorých HDP je nižší ako 75 % priemeru EÚ: na tento cieľ bude pridelených 78,54 % zdrojov fondov;

2.1.2.2

cieľ regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti nadväzujúci na súčasný cieľ 2, v prospech ostatných regiónov, najmä na podporu pri implementácii Lisabonskej stratégie a zvyšovaní zamestnanosti: na tento cieľ bude pridelených 17,22 % zdrojov fondov;

2.1.2.3

cieľ európskej územnej spolupráce, nadväzujúci na súčasný program Interreg: na tento cieľ bude pridelených 3,94 % zdrojov fondov.

2.1.3

Komisia taktiež 14. júla 2004 predstavila návrh štatútu európskeho zoskupenia cezhraničnej spolupráce, s cieľom uľahčiť takéto aktivity (2).

2.2

Európska komisia 5. júla 2005 pri prezentovaní strategických usmernení pre kohéznu politiku na roky 2007 – 2013 zdôraznila tri priority, formulované nezávisle od uvedených cieľov štrukturálnych fondov, aj keď sa s nimi navzájom prekrývajú:

2.2.1

prvá priorita strategických usmernení je zameraná na zvýšenie atraktivity regiónov z hľadiska investícií;

2.2.2

druhá priorita strategických usmernení sa týka podpory inovácie a podnikania;

2.2.3

tretia priorita strategických usmernení podporuje vytváranie pracovných miest.

2.3

Tieto strategické usmernenia majú byť implementované cez národné strategické referenčné rámce, ktoré budú neskôr definované Komisiou, členskými štátmi a regiónmi.

2.4

Prezentácia strategických usmernení predstavuje poslednú zložku, ktorá chýbala ku celkovému balíku k diskusii o kohéznej politike na roky 2007 – 2013. Bolo by logickejšie, keby Komisia otvorila diskusiu ku kohéznej politike prezentovaním týchto strategických usmernení, určených na definovanie globálneho politického rámca, namiesto prezentovania návrhov nariadení fondov, ktoré by mali predstavovať možné spôsoby ich uplatňovania. Vzhľadom na ich chýbajúce lepšie vzájomné skĺbenie, ktoré by strategickým usmerneniam prisúdilo jasnú riadiacu úlohu a nie sprievodnú úlohu, existuje riziko oslabenia silných stránok európskej kohéznej politiky a posilnenia stratégií rozvoja jednotlivých členských štátov, ktoré by nepriaznivo vplývalo na súdržnosť, konkurencieschopnosť a hospodársku a sociálnu efektivitu Európskej únie.

2.5

Rozhovory o rozpočtových usmerneniach pre obdobie 2007 – 2013 a o nariadeniach fondov pre toto obdobie sa začali v ťažkých podmienkach, poznačených rôznorodosťou názorov 25 členských štátov na výšku zdrojov a spôsoby ich prerozdelenia. Po prvom neúspechu v júni 2005 Európska rada 17. decembra 2005 dosiahla rozpočtovú dohodu založenú na veľkých ústupkoch: určila rozpočtový strop pre obdobie 2007 – 2013 na 1,045 % HNP, s 252 miliardami EUR (82 %) pridelenými na cieľ konvergencie, 48,5 miliardami EUR (15,5 %) pridelenými na cieľ konkurencieschopnosti a 7,5 miliardami EUR (2,5 %), pridelenými na cieľ európskej územnej spolupráce.