ISSN 1725-5236

Úradný vestník

Európskej únie

C 110

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 49
9. mája 2006


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

II   Úvodné akty

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor

 

425. plenárne zasadanie v dňoch 15. a 16. marca 2006

2006/C 110/1

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Cestovný ruch a kultúra – dva faktory rastu

1

2006/C 110/2

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2004SEC(2005) 805, konečné znenie

8

2006/C 110/3

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o financovaní európskej normalizácieKOM(2005) 377, konečné znenie – 2005/0157(COD)

14

2006/C 110/4

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha o zlepšení EU rámca pre investičné fondyKOM(2005) 314, konečné znenie

19

2006/C 110/5

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov na tému prístupnosť elektronických technológiíKOM(2005) 425, konečné znenie

26

2006/C 110/6

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2037/2000 Európskeho parlamentu a Rady, pokiaľ ide o základný rok pre prideľovanie kvót na hydrochlórofluorokarbóny s ohľadom na členské štáty, ktoré pristúpili 1. mája 2004KOM(2004) 550, konečné znenie – 13632/05 ADD 1 + COR 1

33

2006/C 110/7

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Sociálny rozmer kultúry

34

2006/C 110/8

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Iniciatíva JEREMIE (Joint Resources for Micro to Medium Enterprises)

39

2006/C 110/9

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Komisie (ES, Euratom), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstievSEK(2005) 1240, konečné znenie

46

2006/C 110/0

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Dorastajúce suroviny – perspektívy pre výrobu materiálov a energie

49

2006/C 110/1

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Drevo ako zdroj energie v rozširujúcej sa Európe

60

2006/C 110/2

Stanovisko Ekonomického hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Vzťahy EÚ – Čína: úloha občianskej spoločnosti

68

2006/C 110/3

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Prevencia kriminality mladistvých, spôsoby riešenia kriminality mladistvých a úloha justície mladistvých v Európskej únii

75

2006/C 110/4

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Iniciatíva i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosťKOM(2005) 229, konečné znenie

83

2006/C 110/5

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Domáce násilie voči ženám

89

SK

 


II Úvodné akty

Európsky hospodársky a sociálny výbor

425. plenárne zasadanie v dňoch 15. a 16. marca 2006

9.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 110/1


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Cestovný ruch a kultúra – dva faktory rastu“

(2006/C 110/01)

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 14. júla 2005 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku stanovisko na tému: „Cestovný ruch a kultúra – dva faktory rastu“

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, ktorá bola poverená prípravou stanoviska Výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko dňa 21. februára 2006. Spravodajcom bol pán PESCI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 425. plenárnom zasadnutí 15. marca 2006 135 hlasmi za, 1 hlasmi proti, pričom sa 3 hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Cestovný ruch je pre Európsku úniu významnou hospodárskou realitou, keďže produkuje 5,5 % HDP (s hodnotami v rozpätí medzi 3 % až 8 % v závislosti od jednotlivých štátov) prostredníctvom aktivity viac než dvoch miliónov podnikov, ktoré zamestnávajú okolo deväť miliónov osôb. Cestovný ruch je aj výraznou hybnou silou pre ostatné sektory hospodárstva: od priemyslu, predovšetkým v sektoroch spojených s módou, po sektor dopravy, poľnohospodársko-potravinársky sektor, obchod a ďalšie kategórie služieb.

1.2

Jednotlivci a rodiny majú viac než osemdesiatpercentný podiel na tvorbe európskeho cestovného ruchu, zatiaľ čo zvyšok tvoria podniky v podobe obchodného cestovného ruchu. Európske rodiny vyčleňujú okolo jednej osminy svojich osobných výdavkov na cestovný ruch.

1.3

Európa je ešte aj dnes najnavštevovanejším turistickým regiónom sveta. Neustále narastá počet turistov prúdiacich do Európskej únie z Ruska, Indie a Číny, kde hospodársky rozvoj rapídne zvyšuje podiel obyvateľstva, ktoré si môže dovoliť takýto druh spotreby.

1.4

Napriek týmto kladným prvkom je sektor cestovného ruchu každý rok vystavený čoraz väčšiemu konkurenčnému tlaku nových krajín s rýchle sa rozvíjajúcou ekonomikou. Zámerom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je upriamiť pozornosť európskych inštitúcií na pozitívny vplyv, ktorý môže mať kultúra na cestovný ruch v Európe a vyzvať ich, aby sa angažovali pri zveľaďovaní a ochrane kultúrneho bohatstva starého svetadielu. Keďže toto bohatstvo na rozdiel od ostatných priemyselných odvetví nemožno premiestniť ani inde napodobniť, môže byť víťazným tromfom v konkurenčnom zápase s ostatnými geografickými oblasťami.

1.5

Vypracovaniu tohto stanoviska predchádzali viaceré stretnutia so zodpovednými činiteľmi rôznych generálnych riaditeľstiev Európskej komisie zaoberajúcich sa problematikou cestovného ruchu a kultúry ako aj s niektorými zástupcami Európskeho parlamentu. Okrem toho sa 18. novembra 2005 v jednom z najsugestívnejších európskych archeologických nálezísk – Paestum – uskutočnila verejná diskusia, na ktorej sa zúčastnili početní predstavitelia politických inštitúcií, medzinárodných organizácií (UNESCO), kultúrnych združení a súkromných podnikov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu. Verejná diskusia navyše prebehla v rámci „Ôsmeho stredomorského veľtrhu cestovného ruchu s archeologickou tématikou“, pričom sa na nej mohli zúčastniť aj predstavitelia krajín z opačného brehu Stredozemného mora.

2.   Nový impulz pre Lisabonskú agendu

2.1

Európsky summit v marci 2005 vyzval Komisiu, Radu a členské štáty, aby dodali nový impulz Lisabonskej stratégii v oblasti rastu a zamestnanosti a aktívne sa zapájali do realizácie jej cieľov: je zrejmé, že cestovný ruch a kultúra môžu byť významným prínosom pre rast i zamestnanosť. Pokiaľ ide o rast, cestovný ruch je jedným z hospodárskych odvetví s najväčšími vyhliadkami na rozvoj v budúcich rokoch. V období od roku 2006 do roku 2015 sa očakáva jeho nárast priemerne o 3,1 % ročne. Aj pokiaľ ide o zamestnanosť, sa cestovný ruch zdá byť priemyslom, ktorý rozhodne dokáže výrazne prispievať k znižovaniu nezamestnanosti. Keďže sa navyše vyznačuje výrazným zastúpením pracovníčok, môže zároveň prispievať k realizácii konkrétneho cieľa Lisabonskej stratégie – zvýšenia miery zamestnanosti žien (1). Napriek výpočtom, podľa ktorých by sa mal v nasledujúcich 25 rokoch objem cestovného ruchu zdvojnásobiť, miera jeho rastu nedosahuje celosvetový priemer, najmä v porovnaní s mierou rastu niektorých krajín s rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou. Preto sú zo strany všetkých inštitúcií potrebné vhodné účinné opatrenia zamerané na ďalšie zvyšovanie rastu cestovného ruchu a na opätovné získanie vedúceho postavenia Európskej únie vo svete, pokiaľ ide o rast tohto sektoru.

3.   Kultúrny cestovný ruch

3.1

Medzi sektory cestovného ruchu s najväčšou mierou rastu patrí kultúrny cestovný ruch, t. j. cestovný ruch viažuci sa na umelecké hodnoty a prírodné krásy, mestá s veľkým umeleckým bohatstvom a oblasti, vyznačujúce sa osobitne vysokou koncentráciou historicky významných lokalít a miestnych tradícií. Cieľom tohto stanoviska nie je tematika kultúry vo všetkých jej súvislostiach, ale hodnotenie prípadného dosahu kultúrnych aspektov na cestovný ruch.

3.2

V tejto konkrétnej oblasti cestovného ruchu sa Európska únia javí obzvlášť zvýhodnená, pretože je oblasťou s najväčšou hustotou kultúrne významných lokalít na svete. V 25 štátoch Európskej únie sa nachádza 300 z 812 kultúrnych a prírodných lokalít, ktoré UNESCO po vytypovaní v 137 krajinách zaradilo do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Ak sa k súčasným 25 štátom pripočítajú aj štyri kandidátske krajiny (Bulharsko, Chorvátsko, Rumunsko a Turecko), celkový počet takýchto lokalít sa zvýši na 331 (2). Z druhej výročnej konferencie Európskej siete kultúrneho cestovného ruchu (European Cultural Tourism Network) vyplynul veľmi zaujímavý údaj: cestovanie návštevníkov z Indie a Číny do Európy je podmienené jedine ich záujmom o európske kultúrne a architektonické bohatstvo. Z tohto dôvodu EÚ a členské štáty musia pokračovať v investovaní do ochrany kultúrneho dedičstva, ktorého bohatstvom oplývajú, ako aj do podpory kultúrneho cestovného ruchu.

3.3

Okrem svojho hospodárskeho významu je kultúrny cestovný ruch dôležitý aj pre rozvoj sociálnych a občianskych hodnôt a pre podporu európskej integrácie a dialógu medzi národmi a kultúrami. Rozvoj európskej identity sa nemôže zaobísť bez hlbšieho poznania krajín, kultúrnych tradícií a „rozdielov“, ktoré spoločne vytvárajú pestrú európsku mozaiku. V tomto období, poznačenom „krízou európskeho povedomia“, môže presadzovanie európskych kultúrnych hodnôt byť výrazom optimizmu a dôvery v budúcnosť Únie (3).

3.4

EÚ sa navyše musí angažovať v rozvíjaní kultúrneho a náboženského dialógu s ostatnými národmi, a to aj prostredníctvom podpory kultúrneho cestovného ruchu, predovšetkým v tomto ťažkom období pre kultúrnu mnohorakosť. Preto je obzvlášť vhodným rozhodnutie EÚ vymenovať rok 2008 za „Európsky rok dialógu medzi kultúrami“.

3.5

Rozvoj kultúrneho cestovného ruchu tým, že sa poukáže na historický a sociálny kontext európskych umeleckých pamiatok a že sa efektívne využije potenciál prírodného dedičstva, umožňuje turistom prichádzajúcim z celého sveta naozaj pochopiť kultúrne pozadie Európy.

4.   Zaangažovanosť inštitúcií v súčasnosti:

4.1

Už dlhší čas sa Európska únia zaoberá otázkami cestovného ruchu a ochrany a propagácie kultúrneho dedičstva, i keď doteraz nemohla pristúpiť k priamemu financovaniu aktivít v oblasti cestovného ruchu, keďže neexistuje legislatívny základ, ktorý by to umožňoval. V súčasnosti je takýto základ konečne obsiahnutý v návrhu novej Zmluvy o Ústave pre Európu, ktorý je žiaľ ešte stále v štádiu ratifikácie. Doterajší prístup EÚ s cieľom čo najefektívnejšie využiť potenciál cestovného ruchu mal v podstate horizontálny charakter. Cestovný ruch bol podporovaný raz prostredníctvom štrukturálnych fondov, inokedy nepriamo cez aktivity projektov, ktoré napriek svojmu zameraniu na iné sektory, ako napríklad životné prostredie alebo výskum, boli prínosom aj pre cestovný ruch. Napriek tomuto na prvý pohľad pozitívnemu údaju je tu riziko, že ťažkosti, s ktorými sa stretáva GR pre podnikanie a priemysel (oddelenie pre cestovný ruch) pri zabezpečovaní účinnej koordinácie s ostatnými generálnymi riaditeľstvami, zmarí priaznivý vplyv, ktorý by mohli mať rôzne európske iniciatívy na tento sektor.

4.2

V súvislosti so štrukturálnymi fondmi v období rokov 2000 – 2006 EÚ vyčlenila okolo 7 miliárd EUR na projekty priamo či nepriamo súvisiace so sektorom cestovného ruchu a približne dve miliardy EUR na kultúrne projekty (programy Interreg III, Leader+, Urban). Celkovo ide o investície vo výške okolo 9 miliárd EUR do cestovného ruchu a kultúry, ktorým však hrozí, že nebudú vhodne zužitkované, keďže úroveň koordinácie riadenia týchto dvoch sektorov financovaných zo štrukturálnych fondov nie je optimálna.

4.3

Medzi iniciatívami Európskej únie podniknutými na propagáciu kultúrneho dedičstva je osobitne úspešným projekt „Európske hlavné mestá kultúry“. V štúdii (4) vypracovanej prednedávnom na podnet GR pre kultúru sa uvádza, že tento program vo vybraných mestách ako sú „Európske hlavné mestá kultúry“ viedol k nárastu cestovného ruchu priemerne o 12 % v roku podujatia a aj v nasledujúcom roku prílev turistov v každom prípade presahoval priemerné hodnoty rokov predchádzajúcich tomuto podujatiu. Podľa tejto štúdie potenciál rastu týchto podujatí je dosiaľ výrazný, ale bolo by ho potrebné lepšie využiť. Z tohto dôvodu vypracovalo generálne riaditeľstvo pre kultúru nový návrh zameraný na prijatie nových a jasnejších kritérií budúceho výberu kandidátskych miest, na podnecovanie hospodárskej súťaže medzi mestami a ich vzájomnej inšpirácie, na vyzdvihnutie európskeho rozmeru a trvalej udržateľnosti programov v oblasti kultúry ako aj na podporu šírenia osvedčených postupov manažmentu kultúrnych podujatí. V návrhu sa navyše požaduje strojnásobenie výšky európskeho príspevku príslušnému európskemu hlavnému mestu kultúry, ktorý v súčasnosti predstavuje sumu 500 miliónov EUR.

4.4

Začiatkom decembra 2005 výbor Európskeho parlamentu pre rozpočtovú kontrolu v súlade s cieľom optimálne rozvíjať potenciál v oblasti cestovného ruchu a kultúry po prvýkrát schválil vyčlenenie sumy vo výške 1 000 000 EUR na vypracovanie projektu, ktorý by podporoval „výnimočné európske destinácie“.

4.5

Generálne riaditeľstvo Komisie pre podnikanie a priemysel zo svojej strany vytvorilo skupinu pre trvalo udržateľný cestovný ruch (TSG), zloženú okrem iného zo zástupcov inštitúcií a rôznych kategórií aktérov v oblasti cestovného ruchu, ktorej úlohou by bolo predkladať Komisii návrhy na dosiahnutie trvalo udržateľného cestovného ruchu vzhľadom na prípravu európskej agendy 21 pre cestovný ruch do roku 2007. Výbor sa zhoduje s Komisiou a Európskym parlamentom v názore, že jedinou formou cestovného ruchu, ktorú je potrebné podporovať, je výlučne len forma trvalo udržateľného cestovného ruchu.

4.6

Člen Európskej komisie Günter Verheugen okrem toho pri príležitosti európskeho fóra cestovného ruchu 20. októbra 2005 na Malte informoval o spustení európskeho portálu cestovného ruchu v prvých mesiacoch roku 2006, ktorý umožní prístup k internetovým stránkam organizácií cestovného ruchu jednotlivých členských štátov s cieľom zlepšiť propagáciu európskych turistických lokalít v porovnaní s ostatnými časťami sveta.

4.7

GR Európskej komisie pre podnikanie nedávno zadalo vypracovanie štúdie na tému „Dosah kultúrnych a športových podujatí na malé a stredné podniky súvisiace so sektorom cestovného ruchu“, zatiaľ čo GR pre kultúru začalo s prieskumom na tému kultúrneho hospodárstva v Európe.

5.   Zaangažovanosť Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

5.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor, uvedomujúc si význam sektoru cestovného ruchu pre Európu, sa už dlhší čas zaujíma o otázky spojené s týmto odvetvím, akými sú napríklad politika v oblasti cestovného ruchu v rozšírenej Európe, cestovný ruch a sociálno-ekonomický rozvoj, cestovný ruch a verejno-súkromná spolupráca, cestovný ruch a šport atď. (5).

5.2

Spolu so štúdiami uvedenými v bode 4.7 aj toto stanovisko na tému cestovného ruchu a kultúry rovnako ako predchádzajúce stanoviská (pozri bod 5.1) chce byť prínosom k stanoveniu budúcich programových usmernení v oblasti cestovného ruchu na európskej úrovni.

6.   Senzibilizácia občanov v oblasti kultúry

6.1

Prvotné úsilie v oblasti propagácie kultúrnych hodnôt sa musí zamerať na senzibilizáciu občanov s trvalým bydliskom na istom území v súvislosti s existujúcim bohatstvom historických a umeleckých pamiatok a prírodných krás v ich okolí. (6) Keď občania získajú tento prehľad, budú môcť poskytovať cennú pomoc pri ochrane a propagácii svojho územia, a tým podporovať aktivity orgánov verejnej správy.

6.2

Na zvyšovanie tohto širokého kultúrneho povedomia je potrebné pôsobiť už na úrovni škôl prostredníctvom programov, ktoré by mládeži umožnili lepšie spoznať bohatstvo historických a umeleckých pamiatok a prírodných krás nachádzajúcich sa na území v ich okolí, ako aj pomocou iniciatív, ktoré by z mladých ľudí urobili protagonistov pri zveľaďovaní tohto bohatstva (7).

7.   Oblasti kultúrneho cestovného ruchu

7.1

Na účinnú propagáciu cestovného ruchu, ktorá by umožňovala získať si aj „kultúrne ľahostajného turistu“, je potrebné analyzovať a rozvinúť jednotlivé oblasti cestovného ruchu a pokúšať sa zároveň o vytypovanie trendov a príležitostí ďalšieho rozvoja v budúcnosti. Hlavnými oblasťami kultúrneho cestovného ruchu sú umelecké kultúrne dedičstvo, podujatia, výstavy a prehliadky, enogastronomický a vidiecky cestovný ruch, kinematografický cestovný ruch a tematické kultúrne zábavné parky.

7.2   Umelecké kultúrne dedičstvo

7.2.1

Najtradičnejšou oblasťou kultúrneho cestovného ruchu je cestovný ruch súvisiaci s „hmotným“ umeleckým kultúrnym dedičstvom, ktoré tvoria historické centrá, múzeá a archeologické oblasti. Prioritou tohto segmentu je snaha o väčšie prepojenie poskytovania služieb cestovného ruchu a spravovania kultúrnych pamiatok tak, aby z nich turisti mohli „profitovať“. Treba jednotne uvažovať o „turisticko-kultúrnych systémoch“, ktoré by sa spravovali podľa ucelených predstáv. Bude preto treba napríklad podporovať jednotné spravovanie jednotlivých umelecko-prírodných systémov, i keď patria pod rôzne verejné správy alebo rôznym súkromným majiteľom, alebo presadzovať opatrenia v oblasti otváracích hodín a cien vstupného, ktoré by zaručili optimálnu prístupnosť lokalít a umožnili zvýšiť zisk, a tým i pokryť prevádzkové náklady. Okrem toho bude potrebné „vniesť život“ do kultúrneho dedičstva, a to napríklad organizovaním dočasných výstav v múzeách, či historických palácoch alebo hradoch venujúc pritom osobitnú pozornosť aj propagácii súčasného umenia.

7.2.2

Existuje veľa zaujímavých iniciatív, ako napríklad „turistický lístok“ (pass) v mnohých európskych mestách, ktorý spája dopravné služby s vstupom do múzeí a archeologických lokalít.

7.2.3

Pre menšie umelecké centrá sa obzvlášť hodí systém „kultúrnych obvodov“, ktoré v sebe spájajú služby z oblasti cestovného ruchu a kultúry územne homogénnych oblastí zahŕňajúcich viacero obcí, sústreďujú verejné i súkromné investície a sú podporované a propagované jednotne. Výbor okrem toho považuje za vhodné, aby regionálne organizácie cestovného ruchu spolupracovali na príprave a vytváraní kultúrnych obvodov aj cezhraničného charakteru.

7.2.4

Okrem toho by sa mali vytvoriť „siete“ (8) alebo trasy kultúrnych pamiatok nachádzajúcich sa vo viacerých krajinách, ako napríklad siete hradov alebo historických palácov, archeologických lokalít (napríklad sieť miest „Magna Grecia“) (9) alebo siete špecializovaných múzeí, ktorých príkladom sú „múzeá spoločností“ alebo transeurópske trasy (10) ako napríklad via Fracigena. Tieto siete alebo trasy by bolo potrebné zaopatriť jednotným označením s patričným vyznačením na informačných tabuliach a spoločne ich propagovať. Tam, kde je to možné, by sa navyše mali poskytovať rovnorodé ubytovacie služby.

7.3   Podujatia, výstavy a prehliadky

7.3.1

Druhou dôležitou oblasťou kultúrneho cestovného ruchu je cestovný ruch spojený s výstavami, koncertmi, festivalmi a ďalšími špecifickými iniciatívami. V ostatných desiatich rokoch sa kultúrne podujatia stali významným faktorom propagácie cestovného ruchu. Čoraz viac nadšencov, predovšetkým mladých ľudí, cestuje na veľké výstavy, koncerty, festivaly a na špecifické podujatia, akými sú napríklad „biele noci“, ktoré získavajú popularitu v mnohých európskych mestách ako napr. v Paríži, vo Versailles, v Bruseli, v Ríme, vo Viedni, vo Varšave atď.

7.3.2

Na zlepšenie situácie tejto oblasti sú potrebné tak opatrenia v oblasti infraštruktúry na vybudovanie alebo opravu vhodných výstavných a festivalových priestorov, ako aj opatrenia v oblasti plánovania propagácie a komunikácie. Európska únia by mohla podporovať vytvorenie spoločného kalendára kultúrnych podujatí, spoluprácu medzi jednotlivými krajinami a kultúrnymi inštitúciami, ako aj podnecovať vyvíjanie iniciatív v krajinách, ktoré majú menej skúseností a tradícií v tejto oblasti, počnúc desiatimi novými členskými štátmi.

7.4   Engastronomický a vidiecky cestovný ruch

7.4.1

Treťou významnou oblasťou je cestovný ruch spojený s enogastronomickým bohatstvom jednotlivých území: oblasť materiálnej kultúry, ktorá v posledných rokoch získava čoraz väčší význam a vytvorila skutočné kultúrne a hospodárske hnutie na propagáciu tradičných produktov (11).

7.4.2

Aj v tomto prípade ide o podporu vytvárania „enogastronomických okruhov“, ktoré by sa dopĺňali umelecko-kultúrnymi hodnotami v podobe jednotnej ponuky kultúrnych návštev, degustácií a zážitkov z vidieckeho života, čím by sa poznanie dejín umenia spájalo so zážitkami z tradícií vín a typických jedál určitého územia alebo určitej zemepisnej oblasti.

7.4.3

Európska únia by mohla iniciovať zostavenie „Európskeho atlasu okruhov enogastronomického a vidieckeho cestovného ruchu“ uprednostňujúc pritom obzvlášť cezhraničné trasy, ktoré by spájali tradície dvoch alebo troch krajín; to by prispelo aj k oživovaniu spoločných koreňov mnohých tradícií a „rozdielov“.

7.5   Kinematografický cestovný ruch

7.5.1

Štvrtou oblasťou kultúrneho cestovného ruchu, ktorá sa ukazuje byť jeho významnou hnacou silou, je cestovný ruch spojený s filmovou a televíznou produkciou. Návštevy priestorov a lokalít, kde sa nakrúcali úspešné filmy a televízne inscenácie, znásobujú počet turistov v mnohých regiónoch. Tak napríklad hrad Alnwick, Northumberland (na severe Veľkej Británie), kde boli situované filmy nakrútené podľa románov J. K. Rowling s hlavným hrdinom Harrym Potterom, za krátky čas dokázal na predtým nenavštevované miesto pritiahnuť mnohých turistov a docieliť obrat 13 miliónov EUR ročne, čím sa stal jednou z najvýznamnejších turistických destinácií Veľkej Británie. K rovnakej situácii došlo v Taliansku na piemontskom hrade Agliè, kde sa nakrúcal televízny seriál „Elisa di Rivombrosa“, ktorý spôsobil priemerný nárast zo 100 na 3 500 návštevníkov týždenne. Popularita účinkuje aj v prípade filmov, ktoré ešte neboli premietané v kinách, ale sa práve nakrúcajú: vo Veľkej Británii sa mestečko Lincoln, kde prebieha nakrúcanie filmu podľa rovnomennej literárnej predlohy – bestselleru Dana Browna „Da Vinciho kód“ – už stalo vyhľadávanou turistickou atrakciou, zatiaľ čo v Paríži vznikli cestovné agentúry, ktoré organizujú zájazdy na miesta, ktoré popisuje Brown vo svojom románe.

7.5.2

Podľa istej anglickej štúdie uskutočnenej v auguste 2005 vo Veľkej Británii 27 % dospelých a až 45 % mladých ľudí vo veku 16 až 24 rokov sa pri výbere dovolenky dá ovplyvniť filmami, ktoré videli v kine alebo televízii. Z tohto dôvodu britský úrad na propagáciu cestovného ruchu VisitBritain pozorne sleduje filmové produkcie a uverejňuje na svojej internetovej stránke, podrobné mapy, movie map, kde sú vyznačené všetky miesta, kde sa nakrúcajú nové filmy, vrátane informácií, ako sa tam dostať a o dostupných miestnych službách cestovného ruchu.

7.6   Zábavné parky s kultúrnou tematikou

7.6.1

Piatou oblasťou kultúrneho cestovného ruchu je cestovný ruch, ktorý by sa dal dať do súvislosti s vytváraním zábavných parkov s umelecko-historickým zameraním slúžiacich ako doplnok k návštevám múzeí, historických centier a archeologických oblastí. Zábavný park, ktorý by prípadne mohol vzniknúť v blízkosti slávnej a prestížnej turistickej destinácie, by mal byť pomôckou na lepšie pochopenie historickej reality, do ktorej sa návštevník „ponára“ (12). Analogicky by mohli vznikať takéto parky v oblastiach, v ktorých sa nachádzajú lokality s osobitným významom pre európsku kultúru (13), a Európska únia by mohla podporovať vybudovanie týchto infraštruktúr typu infotainment (zmes informácie a zábavy), ktoré by mohli byť ďalším lákadlom pre turistov.

8.   Využívanie nových technológií

8.1

Nové informačné a komunikačné technológie môžu mnohorako prispieť k efektívnejšiemu využívaniu kultúrnych pamiatok v oblasti cestovného ruchu (14). Ide napríklad o vytváranie internetových stránok a satelitných a digitálnych televíznych kanálov, využívanie audiovizuálnych klipov pre mobilné telefóny poslednej generácie, rekonštrukciu a reštaurovanie historicko-umeleckých pamiatok a prostredí pomocou techniky virtuálnej reality, atď.

8.2

Špecifické použitie nových technológií by sa mohlo týkať trvalej udržateľnosti cestovného ruchu a ochrany najpopulárnejších umeleckých lokalít, ktorým hrozí úpadok v dôsledku invázie más turistov: informačné technológie by mohli ponúknuť nové spôsoby plánovania, monitorovania a usmerňovania turistických tokov s automatickou kontrolou premenných hodnôt prostredia (napríklad vlhkosť vzduchu v sálach múzeí), ktoré by mohli poškodiť umelecké diela. Systémy objednávania on-line prostredníctvom Internetu a vopred dohodnuté návštevy by navyše prospeli efektívnejšiemu využitiu tých lokalít, ktoré je možno navštíviť len po malých skupinkách.

8.3

Na záver netreba zabudnúť na prípadný cenný prínos moderných technológií pri vytváraní štruktúr a systémov umožňujúcich odstraňovanie architektonických bariér, ktoré sú príliš často neprekonateľnou prekážkou pre osoby s postihnutím.

8.4

Európska únia, ktorá v siedmom rámcovom programe pre oblasti výskumu a inovácie uviedla príklady pre využitie výsledkov výskumu na podporu sektoru cestovného ruchu a prístupu ku kultúrnemu dedičstvu, by mohla finančne podporiť konkrétnu realizáciu iniciatív tohto druhu prípadne tak, že by zostavila zoznam dostupných technológií a osvedčených postupov na úrovni Spoločenstva, ktorý by poskytoval informácie aktérom jednotlivých krajín.

8.5

Využitie nových technológií je nevyhnutným predpokladom propagácie európskych destinácií kultúrneho cestovného ruchu nielen v rámci Únie, ale aj mimo nej. Aj v tejto oblasti by bolo potrebné postupovať tak, že sa zostaví prehľad o prebiehajúcich iniciatívach v jednotlivých krajinách. Európska únia by okrem toho mohla vytvorenie „európskeho portálu cestovného ruchu“ doplniť o vytvorenie satelitnej televízie, ktorá by propagovala cestovný ruch starého kontinentu v mimoeurópskych krajinách.

9.   Problematika spravovania kultúrnych pamiatok a odbornej prípravy zodpovedných pracovníkov

9.1

Účinný systém zhodnocovania kultúrneho dedičstva z hľadiska cestovného ruchu nastoľuje problém spravovania kultúrnych pamiatok, ktoré sú buď vo verejnom vlastníctve (štátnom alebo miestnom), alebo patria náboženským organizáciám alebo rôznym združeniam, či súkromným majiteľom. Osobitne chúlostivá je situácia v niektorých nových členských krajinách, kde nútené zoštátňovania v predchádzajúcich desaťročiach viedli k vytvoreniu legislatívnej neistoty v oblasti vlastníckeho práva a najmä k schátraniu mnohých kultúrnych pamiatok.

9.2

Treba preto uprednostňovať modely spravovania, ktoré pri rešpektovaní súčasného stavu vlastníctva historicko-umeleckých pamiatok a poskytnutí maximálnych záruk, pokiaľ ide o ochranu a údržbu, by umožnili koordinovane spravovať jednotlivé turisticko-kultúrne systémy pri súčasnej podpore finančnej spoluúčasti verejných a súkromných investorov aj prostredníctvom vhodných daňových úľav.

9.3

Európska únia by mohla pristúpiť k previerke systémov riadenia v súčasnosti existujúcich v jednotlivých európskych krajinách, aby zistila, nakoľko sú účinné a presadzovala ich šírenie v ostatných krajinách, alebo by mohla navrhnúť inovačné systémy aj v súvislosti s daňovými režimami, ktoré by podporovali verejno-súkromnú spoluprácu v oblasti spravovania.

9.4

S problematikou spravovania sa spája problematika odbornej prípravy pracovníkov v oblasti kultúrnych pamiatok, ktorí musia byť v dnešnej dobe odborníkmi nielen v umelecko-historickej oblasti, ale aj v oblastiach manažmentu, marketingu a využívania nových technológií, a pracovníkov, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s turistami (hotelieri, obchodníci, pracovníci verejných služieb, atď.) a ktorí by okrem jazykových znalostí mali byť „vyškolení“ aj v „savoir-faire“ a v rešpektovaní kultúrnej rozmanitosti turistov. Aj v tejto oblasti by Európska únia mohla zostaviť prehľad o najnovších skúsenostiach v oblasti odbornej prípravy v rámci sektoru na podporu výmeny skúseností a iniciatív, pokiaľ ide o porovnávanie hodnôt a šírenie osvedčených postupov. Toto všetko by malo podporiť kvalitný cestovný ruch.

10.   Prepojenie kultúrneho cestovného ruchu a ostatných oblastí cestovného ruchu

10.1

Účinné riadenie kultúrneho cestovného ruchu môže pozitívne pôsobiť aj na ostatné oblasti cestovného ruchu, počínajúc cestovným ruchom zameraným na rekreačný pobyt pri vode, na horách cez obchodný cestovný ruch až po cestovný ruch zameraný na seniorov.

10.2

Existencia umeleckých trás, výstav, koncertov, festivalov alebo enogastronomických príležitostí môže ovplyvniť turistov pri výbere určitých európskych destinácií, ktorým týmto zároveň môže pomôcť pri odolávaní konkurencii turistických lokalít krajín s rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou, ktoré napriek svojej vyššej konkurencieschopnosti, pokiaľ ide o prírodné krásy či cenovú výhodnosť, sotva môžu ponúknuť príležitosti v oblasti kultúry, ktoré by dosahovali úroveň európskych destinácií.

10.3

Podobne, pokiaľ ide o podnikateľský cestovný ruch, príležitosť spojiť služobnú cestu s cestovaním za kultúrou môže byť podnetom na predĺženie cesty o pár dní (napríklad zahrnúť aj sobotu a nedeľu) a môže podporiť rozhodnutie premeniť ju na rodinnú dovolenku s partnerom alebo deťmi.

10.4

Vzhľadom na priemernú dĺžku života európskeho obyvateľstva, ktorá je dnes podstatne vyššia než v minulosti, kultúrny cestovný ruch sa dá dobre zladiť s požiadavkami seniorov, ktorí sú čoraz častejšie rozhodnutí venovať svoj voľný čas spoznávaniu nových kultúr. Tento prvok je tiež v súlade s potrebou podporovať cestovný ruch aj počas tých období roka, ktoré sú pokladané za obdobia mimo hlavnej turistickej sezóny.

10.5

Aj v tejto oblasti podpory integrácie kultúrneho cestovného ruchu s ostatnými segmentmi cestovného ruchu sa môže Európska únia zhostiť významnej úlohy iniciátorky a inšpirátorky.

11.   Závery a návrhy

11.1

Vychádzajúc z pozitívneho dosahu, ktorý môže mať kultúra na rozvoj cestovného ruchu a najmä vzhľadom na skutočnosť, že cestovný ruch okrem toho, že je hnacou silou ostatných odvetví hospodárstva, významne prispieva k napĺňaniu cieľov „rastu“ a „zamestnanosti“ Lisabonskej stratégie, hlavným zámerom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je poskytnúť európskym inštitúciám doplňujúce prvky na podporu tohto zatiaľ síce dynamického sektoru, ktorý je ale vystavený silnému konkurenčnému tlaku mimoeurópskych krajín.

11.2   Komunikácia a integrovaná koordinácia

11.2.1

Na efektívne využitie potenciálu európskeho kultúrneho cestovného ruchu je potrebné zlepšiť komunikáciu a integrovanú propagáciu Európy a európskych destinácií a súčasne podporovať uplatňovanie osvedčených postupov v oblasti ochrany, zhodnocovania, riadenia a odbornej prípravy. Na tieto účely môže byť určite veľmi užitočným európsky portál cestovného ruchu, predovšetkým, ak bude spĺňať tieto predpoklady:

úrady pre cestovný ruch jednotlivých členských štátov by mali jednotným spôsobom „zásobovať“ portál skutočne praktickými použiteľnými informáciami a neustále ho aktualizovať,

tento portál by mal okrem toho poskytovať podrobné informácie o sieťach a trasách spájajúcich národné a transeurópske turisticko-kultúrne destinácie a venovať sa ich propagácii,

mal by slúžiť aj turistickým operátorom a poskytovať im aktualizované informácie o osvedčených postupoch v oblasti riadenia turisticko-kultúrnych systémov, spravovania kultúrnych pamiatok, vyvíjania iniciatív a organizácie podujatí, ako aj modernej odbornej prípravy zodpovedných pracovníkov,

mal by obsahovať informácie usporiadané na európskej úrovni, napríklad európsky kalendár kultúrnych podujatí a udalostí a atlas enogastronomických okruhov a trás vidieckeho cestovného ruchu,

mala by byť zabezpečená koordinácia a synergia medzi európskym portálom cestovného ruchu a európskym portálom kultúry.

11.3   Presadzovanie osvedčených postupov podporovaním súťaživosti a odmeňovania

11.3.1

Európska únia by mohla podporovať zavádzanie osvedčených postupov v oblasti manažmentu služieb kultúrneho cestovného ruchu uplatňovaním princípov súťaživosti a odmeňovania vo svojich programoch počínajúc programom „Európske hlavné mesto kultúry“ (15) a pripravovaným programom „výnimočné európske destinácie“. EÚ by navyše mohla poskytovať svoje poradenské služby mestám a územiam, ktoré sa rozhodnú kandidovať na účasť v týchto dvoch programoch, a poskytovať im výraznejší finančný príspevok než v súčasnosti a prípadne ich i uprednostňovať pri využívaní štrukturálnych fondov. Na úrovni jednotlivých štátov by bolo vhodné podporovať zdravú súťaživosť medzi mestami a lokalitami kultúrneho cestovného ruchu, ktoré sú kandidátmi na účasť v týchto dvoch programoch, uplatňovaním kritérií stanovených na európskej úrovni. V prípade programu „európske hlavné mesto kultúry“ by šlo o tieto kritériá: systémy riadenia, spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom, integrovanie služieb v oblasti cestovného ruchu a kultúry, propagácia a šírenie informácií o podujatiach atď. V prípade programu „výnimočné európske destinácie“ by šlo o tieto kritériá:: trvalá udržateľnosť, predĺženie turistickej sezóny, odstraňovanie nadmernej koncentrácie, systémy riadenia, verejno-súkromná spolupráca, integrovanie služieb atď.

11.4   Podporovanie dialógu medzi kultúrami

11.4.1

Podporovanie dialógu medzi kultúrami tak v rámci EÚ, najmä vzhľadom na plánované rozšírenie o ďalšie štyri kandidátske krajiny, ako aj medzi EÚ a ostatnými oblasťami sveta, musí byť prioritou aj pre programy v oblasti kultúrneho cestovného ruchu. Preto sa zdá byť veľmi vhodným rozhodnutie vymenovať rok 2008 za „Európsky rok dialógu medzi kultúrami“. Napriek tomu by bolo potrebné aj pred rokom 2008 spustiť viaceré projekty zamerané napríklad na školy a rozšíriť aj na žiakov a študentov vyšších stupňov medzinárodné výmenné programy ako Erasmus, alebo podporovať priame partnerstvá medzi školskými triedami jednotlivých krajín. Špecifické projekty zamerané na podporu dialógu medzi kultúrami by mohli byť určené aj starším občanom. Týmto spôsobom by sa rok 2008 mohol stať „výkladnou skriňou“ prebiehajúcich iniciatív a impulzom pre ďalšie iniciatívy.

11.5   Zriadenie Európskej agentúry pre cestovný ruch

11.5.1

EÚ chýbajú nástroje priameho pôsobenia v oblasti cestovného ruchu, keďže žiaľ doteraz neexistuje príslušný právny základ. Preto by mala Európa priamo pôsobiť pri posilňovaní koordinácie na riadiacej úrovni na podporu súčasných i budúcich projektov v oblasti zhodnocovania tohto sektoru. EHSV by uvítal zriadenie Európskej agentúry pre cestovný ruch, akonáhle to bude možné a pri rešpektovaní princípu subsidiarity, ktorá by mohla vykonávať funkciu európskeho monitorovacieho strediska pre cestovný ruch s cieľom poskytovať Spoločenstvu a členským štátom aj informácie a spoľahlivé a porovnateľné údaje o cestovnom ruchu. Takýto návrh bol predložený už aj v predchádzajúcom stanovisku z vlastnej iniciatívy „Turizmus a šport: budúce výzvy pre Európu“.

11.6   Podpora politickej koordinácie aktivít v oblasti kultúrneho cestovného ruchu

11.6.1

EHSV kladne hodnotí návrhy prezentované členom Komisie Günterom Verheugenom na štvrtom fóre európskeho cestovného ruchu na Malte ako aj v uznesení Európskeho parlamentu (16) zveriť koordináciu jednotlivých iniciatív Spoločenstva s dosahom na sektor cestovného ruchu generálnemu riaditeľstvu pre podnikanie a priemysel.

11.7

Toto stanovisko nazval EHSV „Vyhlásenie z Paestumu“ v súvislosti s verejnou diskusiou, ktorá sa uskutočnila v novembri 2005 vo fascinujúcej talianskej archeologickej lokalite.

V Bruseli 15. marca 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Podľa údajov siete ECTN (European Cultural Tourism Network) kultúrny cestovný ruch predstavuje priamy prínos pre tri oblasti vytýčené v Lisabonskej stratégii: Oblasť 8 – rast zamestnanosti, oblasť 9 – pracovná sila a oblasť 10 – vzdelanie. ECTN, ktorá bola zriadená v roku 2003 a ktorej cieľom je podpora spolupráce medzi jednotlivými odvetviami kultúrneho cestovného ruchu, je projektom s finančnou spoluúčasťou Európskej únie.

(2)  Toto je rozdelenie lokalít UNESCO (Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru) medzi 25 krajín Európskej únie: Rakúsko 8, Belgicko 10, Cyprus 3, Dánsko 4, Estónsko 2, Fínsko 6, Francúzsko 30, Nemecko 31, Grécko 16, Írsko 2, Taliansko 42 (vrátane lokalít Vatikánu), Lotyšsko 2, Litva 4, Luxembursko 1, Malta 3, Holandsko 7, Poľsko 12, Portugalsko 13, Spojené kráľovstvo 26, Česká republika 12, Slovensko 5, Slovinsko 1, Španielsko 38, Švédsko 14, Maďarsko 8.

(3)  EUROPA NOSTRA (Európska federácia pre kultúrne dedičstvo pôsobiaca v oblasti zhodnocovania a ochrany európskeho kultúrneho dedičstva zoskupujúca 40 európskych krajín a vyše 200 združení pôsobiacich v oblasti zhodnocovania a ochrany kultúrneho dedičstva) zastáva názor, že európske kultúrne dedičstvo je dôležitým prvkom rozvoja a podpory európskej identity a európskeho dedičstva.

(4)  Palmer/Rae Associates, International Cultural Advisors, „European Cities and Capitals of Culture“, Study prepared for the European Commission, August 2004.

(5)  Medzi témami spojenými s cestovným ruchom, ktorými sa zaoberal EHSV, treba uviesť: „Politika cestovného ruchu v rozšírenej EÚ“, „Prínos cestovného ruchu k sociálno-ekonomickej obnove oblastí v úpadku“, „Politika cestovného ruchu a verejno-súkromnej spolupráci“, spravodajca pán MENDOZA CASTRO, „Turizmus a šport: budúce výzvy pre Európu“, spravodajca pán PESCI.

(6)  Treba tu spomenúť iniciatívu mesta Antverpy v Belgicku, ktoré umožňuje svojim obyvateľom s trvalým bydliskom vstup zdarma do všetkých svojich múzeí.

(7)  V Taliansku boli v tejto súvislosti vyvinuté viaceré zaujímavé iniciatívy, ako napríklad: asociácia FAI (Taliansky fond pre životné prostredie) propaguje každý rok začiatkom jari sprístupnenie málo známych alebo bežne neprístupných pamiatok verejnosti a vyzýva mladých ľudí z miestnych škôl, aby sa na jeden deň stali turistickými sprievodcami, aby turistom priblížili tieto pamiatky.

(8)  Zaujímavou iniciatívou je sieť opevnených miest. Vďaka sieti 17 historických lokalít, ktorú tvoria regióny Kent (Spojené kráľovstvo), Nord-Pas-de-Calais (Francúzsko) a západné Flámsko (Belgicko), sa zveľadilo cenné spoločné kultúrne dedičstvo tejto oblasti.

(9)  Ako to navrhli niektorí referenti pre cestovný ruch regiónu Campania a Grécka na verejnom vypočutí v lokalite Paestum 18. novembra 2005

(10)  Spomedzi mnohých zaujímavých iniciatív uvádzame tieto:

„European Route of Brick Gothic“ (Európska trasa tehlovej gotiky), projekt spájajúci až sedem krajín (Švédsko, Dánsko, Nemecko, Poľsko, Litvu, Lotyšsko a Estónsko), 26 miest a dva regióny.

„Európska trasa židovského kultúrneho dedičstva“, program ocenený Radou Európy ako najlepšia kultúrne trasa Rady Európy (5. decembra 2005).

(11)  Spomedzi mnohých zaujímavých iniciatív zameraných na propagáciu typických tradičných produktov je potrebné uviesť Slow Food. Je to medzinárodná organizácia založená Carlom Petrinim, ktorá má v súčasnosti 83 000 členov v Taliansku, Švajčiarsku, Spojených štátoch, Francúzsku, Japonsku, Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska a okrem toho zastúpenia v ďalších 122 krajinách. Slow Food vystupuje proti štandardizovaniu chutí obhajuje nutnosť informovanosti spotrebiteľov, chráni kultúrnu identità spojenú s potravinárskymi a gastronomickými tradíciami. Medzi európske trasy pravdepodobne najtypickejšie, pokiaľ ide o propagáciu týchto produktov, patrí whisková cesta v Škótsku ako jediná turistická trasa na svete venovaná výhradne sladovej whisky, pivná cesta Trappistes v Belgicku a Holandsku, ustricová cesta v Bretónsku, atď.

(12)  Zaujímavým príkladom je iniciatíva „The Malta Experience“, ktorá premietaním približne jednohodinového filmu ponúka návštevníkovi prehľad o dejinách ostrova od jeho prvopočiatkov a civilizácií, ktoré ho obývali, čím umožňuje aj tým najmladším návštevníkom dobre pochopiť realitu, ktorá ich obklopuje.

(13)  Napríklad by sa pri archeologickej lokalite Pompeje mohol vybudovať virtuálny park s tematikou antických Pompejí, ktorý by zobrazoval každodenný život daného obdobia a možno i priblížil výbuch Vezuvu, ktorý mesto zničil. Podobný park by mohol vzniknúť aj v belgickom Waterloo. Turisti by tak dokázali lepšie pochopiť priebeh jednej z najznámejších historických bitiek. atď.

(14)  Počas kongresu „Kultúrny cestovný ruch: výzva pre európsku integráciu“ zorganizovaného luxemburským predsedníctvom Rady EÚ v apríli 2005 boli uvedené zaujímavé príklady aplikácie nových technológií, o. i. vreckové počítače, umožňujúce nepretržité prijímanie informácií o územiach, ktorými sa prechádza (tento príklad bol uvedený v súvislosti s pútnickou trasou Via Francigena).

(15)  Do roku 2005 sa tento program zakladal na medzivládnych dohodách.

(16)  Uznesenie Európskeho parlamentu na tému nových vyhliadok a nových výziev pre európsky trvalo udržateľný cestovný ruch (8. septembra 2005)


9.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 110/8


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2004“

SEC(2005) 805, konečné znenie

(2006/C 110/02)

Európska komisia sa 17. júna 2005 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom:„Správu o hospodárskej súťaži za rok 2004“

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, ktorá bola poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 21. februára 2006. Spravodajcom bol p. MALOSSE.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 425. plenárnom zasadnutí 15. a 16. marca 2006 (schôdza z 15. marca) 138 hlasmi za, 1 hlasom proti, pričom 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Politika Únie týkajúca sa hospodárskej súťaže bola dlho považovaná za vrchol európskej integrácie a za niečo, čo nemožno spochybňovať. V súvislosti s debatou ohľadom Zmluvy o Ústave však opodstatnenosť politiky usilujúcej sa zabezpečiť „slobodnú a čestnú hospodársku súťaž“ vyvolala otázky. Po reforme nástrojov kontroly dohôd a zneužívania dominantného postavenia sa Európska komisia s využitím akčného plánu podujala na reformu režimu štátnej pomoci. Predloženie správy za rok 2004 je pre EHSV príležitosťou na celkovú úvahu o účeloch a metódach politiky Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, zvlášť vo vzťahu k nasledujúcemu kontextu:

globalizácia obchodnej výmeny;

rozšírenie EÚ a nárast rozvojových disproporcií;

zväčšujúca sa zaostalosť Európskej únie v oblasti hospodárskej súťaže a zamestnanosti vzhľadom na svojich hlavných hospodárskych konkurentov;

opodstatnená starosť občanov, aby boli veci lepšie spravované, aby realizované politiky boli väčšmi legitimizované a aby mali väčšiu účasť na prijímaní rozhodnutí.

1.2

Po „úvodnom slove“ generálneho riaditeľa GR pre hospodársku súťaž správa prezentuje spektrum aktivít Komisie:

v oblasti antitrustovej politiky a zneužívania dominantného postavenia (článok 81 a 82 Zmluvy), pričom sa uvádzajú aj niektoré rozhodnutia prijaté na úrovni Spoločenstva, ako aj rozhodnutia prijaté na úrovni členských štátov EÚ;

v oblasti fúzií, spolu s hodnotením sektorov;

v oblasti kontroly štátnej pomoci, zahŕňajúc pritom legislatívne a interpetačné pravidlá a niektoré rozhodnutia prijaté európskymi súdmi;

v oblasti rozširovania, bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce na medzinárodnej úrovni.

Rok 2004, ktorý bol rokom rozšírenia Európskej únie o desať nových členov, bol aj rokom nadobudnutia účinnosti reformy práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže (1. mája).

2.   Úvahy o politike Európskej únie v oblasti hospodárskej súťaže:

2.1

Správa podčiarkuje väzbu medzi politikou hospodárskej súťaže na jednej strane a revidovanou lisabonskou stratégiou na druhej strane: konkurencieschopnosť, rast, zamestnanosť a trvalo udržateľný rozvoj. Komisia chce týmto spôsobom sústrediť svoje úsilie na sektory, ktoré sú zásadné pre vnútorný trh a lisabonskú stratégiu, pričom kladie dôraz na odstránenie prekážok pre konkurenčné prostredie v čerstvo liberalizovaných sektoroch a v niektorých ďalších regulovaných sektoroch, ako sú napríklad telekomunikácie, poštové služby, energetika a doprava. Prepojenie na lisabonskú agendu by bolo treba lepšie zdôvodniť a vysvetliť.

2.2

Predbežná otázka, ktorou sa treba zaoberať, znie, či má politika hospodárskej súťaže odrážať konjukturálne politické priority alebo má mať skôr vlastnú a samostatnú logiku. EHSV pre nasledujúce dôvody uprednostňuje druhú možnosť:

2.2.1

Podniky, spotrebitelia a hospodárski a sociálni aktéri potrebujú stabilný a predvídateľný právny rámec. Ak sa politika hospodárskej súťaže mení v závislosti od momentálnych priorít, stane sa zdrojom právnej nestability a nebude teda slúžiť na podporu investícií a zamestnanosti.

2.2.2

Vytvorenie otvoreného a čestného konkurenčného prostredia je cieľ sám o sebe, nie vo vzťahu k nejakej momentálnej stratégii a má zabezpečiť dobré fungovanie jednotného európskeho trhu. V opačnom prípade sa stratí význam tohto trhu a tiež výhody, aké môže priniesť európskemu hospodárstvu: stimulovanie dopytu, rozšírenie ponuky, silu trhu so 450-timi miliónmi spotrebiteľov.

2.2.3

Dnes, v rozšírenej Únii, sú disproporcie čo do hospodárskych a sociálnych podmienok v rôznych členských štátoch veľmi výrazné. V takejto situácii je potreba politiky hospodárskej súťaže nanajvýš akútna. Inak povedané, vytvorenie skutočne slobodného a čestného konkurenčného prostredia je určujúce pre to, aby sa hospodárskym a sociálnym aktérom z najbohatších krajín, rovnako ako z tých menej rozvinutých, zabezpečila rovnosť príležitostí a zaobchádzania a aby sa vytvorili potrebné podmienky na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti Únie.

2.2.4

Je potrebné zachovať a posilniť samostatné postavenie politiky hospodárskej súťaže. Takisto ju treba prepojiť s ďalšími politikami Únie, ako sú politika na ochranu spotrebiteľa, na podporu hospodárskeho rozvoja, inovácie, rastu, zamestnanosti a hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Na základe reforiem, ktorých predmetom je a aj v budúcnosti bude politika hospodárskej súťaže, by táto politika mala odrážať víziu obrátenú smerom von. V tomto duchu musí Komisia nevyhnutne konať tak, aby sa neprestajne usilovala o nájdenie rovnováhy s cieľom lepšie chrániť spotrebiteľov, podniky a všeobecný záujem Únie. Preto je potrebné vypracovať základné línie riešenia sporných prípadov, pričom sa treba opierať o nasledujúce imperatívy:

pokračovať v striktnom uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže, najmä pokiaľ ide o štátnu pomoc, čím bude možné vyhnúť sa akejkoľvek zhovievavosti voči politikám podpory zo strany jednotlivých štátov, určenej „národným šampiónom“ alebo podnikom, ktoré majú monopol, pretože takéto politiky môžu potláčať konkurenciu na národnej i európskej úrovni a to najmä v neprospech malých a stredných podnikov. Práve naopak treba podporovať verejné úsilie na podporu inovácie a výskumu, dať prednosť veľkým európskym projektom a povzbudzovať inovačný potenciál malých a stredných podnikov. Politiky na podporu zamestnanosti by mali byť tiež prednostne orientované na ľudí (celoživotné vzdelávanie, starostlivosť o deti v čase, keď rodičia pracujú, mobilita, boj proti všetkým formám diskriminácie) a menej na priamu pomoc, ktorá by mohla viesť k narušeniu konkurenčného prostredia;

zamerať sa na nové protikonkurenčné správanie sa, akými je napríklad „zámena“ verejných monopolov za súkromné monopoly, faktická dominantná pozícia v oblasti určitej hospodárskej aktivity (napríklad postavenie distribútora vzhľadom na výrobcov a naopak). Takisto treba lepšie pochopiť špecifickosť malých a stredných podnikov, ktoré sú hybnou silou rastu v Európe, no ktorých zakladanie a rozvoj sú brzdené rôznymi diskriminačnými praktikami (štátna pomoc, monopoly, dominantná pozícia). Zvlášť by bolo vhodné podporovať spoluprácu a zoskupovanie malých a stredných podnikov, keďže je to často jediná možnosť pre tieto podniky, ako obstáť v konkurenčnej hre;

konať tak, aby spotrebitelia skutočne mali prospech z množstevných rabatov a z možností jednotného európskeho trhu.

2.2.5

Treba brať ohľad na špecifický charakter služieb všeobecného záujmu, zvlášť v sektoroch ako zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie a vzdelávanie, treba pritom rešpektovať hodnoty sociálnej spravodlivosti a transparentnosti v súlade s národnými tradíciami a praktikami. V prípade, že služby všeobecného verejného záujmu sú úplne alebo čiastočne zverené súkromným aktérom, orgány pôsobiace v oblasti hospodárskej súťaže sa musia uistiť o rovnakom zaobchádzaní so všetkými potenciálnymi aktérmi, ako aj o účinnosti, nepretržitosti a kvalite poskytovaných služieb. EHSV v tomto ohľade oceňuje prácu Komisie, ktorá od rozhodnutia v prípade Altmark upresnila pravidlá v oblasti financovania záväzkov v sektore verejných služieb, čo povedie k väčšej transparentnosti v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (SGEI).

2.2.6

Z celkového hľadiska možno povedať, že problém politiky hospodárskej súťaže v rámci Spoločenstva spočíva v prijímaní hypotézy ideálneho fungovania jednotného trhu: dokonalá a bezplatná informovanosť predstaviteľov zodpovedných orgánov, voľný pohyb dnu a von z podnikov, objem trhových možností, ktorý sa rovná všetkým eventualitám a želaniam aktérov, absencia rastúcich množstevných rabatov a dominantných postavení. Skutočnosť je však odlišná, najmä pre správanie niektorých členských štátov, ktoré aj naďalej uvažujú úzko národne.

2.2.7

GR pre hospodársku súťaž by preto malo vypracovať kontrolnú hospodársku a sociálnu bilanciu v súvislosti s prípadmi, ktorými sa zaoberá. Rovnako by malo vypracovať dopadové štúdie ohľadom rozhodnutí, ktoré prijíma, a to jednak na hospodárskej úrovni (vrátane celkovej konkurencieschopnosti Únie), ako aj na sociálnej úrovni; a nakoniec aj vo vzťahu k trvalo udržateľnému rozvoju.

3.   Poznámky k zavádzaniu politiky hospodárskej súťaže EÚ v roku 2004

3.1

Pokiaľ ide o celkový spôsob prezentácie správy a o lepšie porozumenie fungovania systému, systém by bol jasnejší, ak by správa obsahovala (týka sa to najmä štátnej pomoci) aj zoznam rozhodnutí, v ktorých neboli vznesené námietky voči poskytnutiu štátnej pomoci a ak by bolo vysvetlené, prečo štátna pomoc v niektorých prípadoch nespadá pod odsek 1 článku 87. Takáto tabuľka by predstavovala rámec dobrej praxe pri poskytovaní štátnej pomoci, určený členským štátom.

3.2

Keďže rok 2004 bol rokom rozšírenia Únie, možno iba vyjadriť ľútosť nad tým, že správa poskytuje málo informácií o zavádzaní politiky hospodárskej súťaže novými členskými krajinami. EHSV preto očakáva od správy o roku 2005 kompletnejšie a aktuálnejšie informácie.

3.3   Uplatňovanie legislatívy namierenej proti kartelovým dohodám

3.3.1

Zo správy vyplýva, že hospodárska analýza sa stala integrálnou súčasťou politiky hospodárskej súťaže, čo EHSV opakovane žiadal. V tomto smere bol vývoj legislatívy týkajúcej sa hospodárskej súťaže (články 81 a 82) poznamenaný pozoruhodným a pragmatickým pokrokom, spočívajúcim v lepšom definovaní trhu a v zlepšení horizontálnych a vertikálnych praktík.

3.3.1.1

V súvislosti s odsekom 3 článku 81 (výnimka zo zákazu reštriktívnych dohôd) možno poznamenať, že hospodárska analýza bola osobitne obohatená tým, že bol vzatý do úvahy rast účinnosti. Týmto spôsobom môžu podniky vysvetliť využívanie nových technológií, vhodnejšie výrobné metódy, synergický efekt vyplývajúci z integrovania aktív, množstevných rabatov; môžu tiež, napríklad prostredníctvom dohôd o spoločnom výskume a vývoji, zvýrazniť technický a technologický pokrok.

3.3.2   Politika zhovievavosti

3.3.2.1

Ako to potvrdzujú prípady uvádzané v správe, politika zhovievavosti je úspešná. Pripomíname, že tento mechanizmus je založený na povzbudzovaní podnikov, chystajúcich sa uzatvoriť kartelovú dohodu, aby ju „priznali“ pred orgánmi zodpovednými za hospodársku súťaž, vďaka čomu budú na oplátku čiastočne alebo úplne vyňaté z povinnosti zaplatiť príslušnú pokutu. Na tento účel Komisia a niektoré členské štáty vypracovali programy zhovievavosti, v ktorých sú stanovené príslušné podmienky. Tieto programy sú pre podniky veľmi dôležité, ak – nezávisle od dohôd, ktoré bývajú často úplne tajné – zistia, že dohoda bola uzatvorená bez ich vedomia a veľmi voľne (napr. prostredníctvom faxu alebo elektronickej pošty medzi ich obchodnými agentmi a agentmi iných podnikov).

3.3.2.2

Správa však v nedostatočnej miere poukazuje na niektoré problémy: programy zhovievavosti jestvujúce v rámci EÚ sú veľmi rôznorodé, jednak čo sa týka základných podmienok pre priznanie zhovievavosti, jednak čo sa týka uplatňovaných postupov; naviac, nie všetky národné orgány zodpovedné za hospodársku súťaž vypracovali program zhovievavosti: disponuje nim iba osemnásť národných orgánov (plus Komisia) (1).

3.3.2.3

A nakoniec, žiadosť o zhovievavosť adresovaná jednému zodpovednému orgánu nemá tú istú hodnotu aj v očiach iného orgánu. Za takýchto podmienok je dotknutý podnik nútený o obdržanie imunity žiadať všetky kompetentné orgány v oblasti hospodárskej súťaže. EHSV sa nazdáva, že je veľmi dôležité optimalizovať celý systém pre prípad viacnásobných žiadostí podnikov. Aby bolo možné zaviesť zosúladený systém pri „priznávaní“ kartelových dohôd, je nevyhnutné zjednodušiť platné postupy; tým sa automaticky zastaví akákoľvek účasť v karteli.

3.3.3   Európska sieť hospodárskej súťaže (REC)

3.3.3.1

Podľa správy sa prvé výsledky Európskej siete hospodárskej súťaže zdajú byť uspokojivé. Prostredníctvom tejto siete vzájomne komunikujú Európska komisia a národné orgány všetkých členských krajín EÚ zodpovedné za oblasť hospodárskej súťaže, pričom sa informujú o nových prípadoch a rozhodnutiach. V prípade potreby koordinujú vyšetrovanie, pomáhajú si pri ňom a vymieňajú si dôkazné materiály.

3.3.3.2

Táto spolupráca vytvára účinný mechanizmus postupov namierených proti podnikom, ktoré uplatňujú reštriktívne cezhraničné postupy v oblasti hospodárskej súťaže a napomáha k eliminovaniu tých podnikov, ktoré porušujú pravidlá trhu a vážne poškodzujú konkurenčné prostredie a spotrebiteľov.

3.3.3.3

Zásadnou otázkou je dôvernosť informácií. Zabezpečuje ju špecifická funkcia, ADO (Authorised Disclosure Officer), na základe ktorej je jedna alebo viac osôb oprávnených vstúpiť do procesu výmeny dôverných informácií. Tieto mechanizmy boli od 1. mája 2004 viackrát uplatnené, najmä v spolupráci s Komisiou, a zdá sa, že fungujú správne.

3.3.3.4

Hoci hospodárski aktéri hodnotia fungovanie siete vysoko pozitívne, EHSV chce aj tak upozorniť Komisiu na prípadný problém, aký môže v konečnom dôsledku predstavovať nárast prejednávaných káuz a tiež na to, že treba zabezpečiť absolútnu ochranu pri výmene dôverných informácií.

3.4   Článok 82 Zmluvy o ES – Zneužívanie dominantného postavenia

3.4.1

Článok 82 Zmluvy zakazuje nečestné využívanie dominantného postavenia zo strany podniku (nečestná cenová politika, rozdelenia trhu na základe dohôd o výlučnom predaji, vernostné zľavy s cieľom odlákať zákazníkov od konkurencie,...). Na druhej strane, kontrola koncentrácií podlieha tomuto ustanoveniu vtedy, ak fúzia poukazuje na to, že pri jej zrode stálo zneužívanie pri posilňovaní dominantného postavenia podniku. Tento článok, ktorý je zásadným ohnivkom v antitrustovej legislatíve, trpí v určitých ohľadoch dvojznačnosťou interpetácie, ktorú môžeme pozorovať v analýze správania podnikov a ich obchodných praktík. Povedané inými slovami, koncept zneužívania dominantného postavenia ešte nie je presne definovaný, takže pre podniky je niekedy ťažké poznať hranice toho, čo si môžu alebo nemôžu dovoliť. Napríklad pokiaľ ide o nečestnú cenovú politiku (tzv. predátorské ceny alebo výrazné zľavy), určitý typ správania môže mať rôzne dôsledky: veľmi úspešný konkurent môže byť schopný prosperovať aj na trhu, kde dominantný podnik uplatňuje určitú cenovú politiku, no menej úspešný konkurent môže byť z tohto trhu eliminovaný. Je cieľom politiky hospodárskej súťaže ochrana menej schopných konkurentov? Nie je snáď naopak potrebné vypracovať pravidlá založené na princípe, podľa ktorého je zneužívaním jedine eliminovanie „schopnej“ konkurencie?

3.4.2

Komisia nedávno zverejnila návrh základných línií pri uplatňovaní článku 82, čomu EHSV vyjadruje svoju podporu. Týmto spôsobom chce ponúknuť metódu hodnotenia niektorých bežných praktík, ako sú napríklad predajné dohody, zľavy a zníženia cien, ktoré by mohli oslabiť konkurenciu (2). EHSV víta úsilie Komisie, smerujúce k mobilizovaniu maximálneho množstva zdrojov, zameraných na praktiky, ktoré sú najväčšmi ohrozujúce pre spotrebiteľov, čím chce vniesť do tejto problematiky väčšiu jasnosť a právnu bezpečnosť a tiež zrozumiteľnú definíciu toho, čo môže byť považované za zneužitie dominantného postavenia. EHSV verí, že tento projekt, ktorý je momentálne v prípravnej fáze, umožní podnikom s dominantným postavením jasne zhodnotiť, či je ich správanie zákonné a pripomína, že na to, aby bola táto reflexia úspešne dovedená do konca, je potrebný dialóg s dotknutými aktérmi (podniky, zvlášť malé a stredné podniky, spotrebitelia, sociálni partneri,...).

3.5   Kontrola fúzií

3.5.1

EHSV víta vývoj v znamení pragmatizmu: na jednej strane sa zavádza jediné registračné miesto na notifikáciu fúzií, na druhej strane sa vnáša väčšia jasnosť do preskúmania hospodárskej súťaže, keďže preskúmavanie bude bližšie hospodárskej realite a zlučiteľnejšie s platnými pravidlami hlavných systémov kontroly fúzií na celom svete. Hoci preukazovanie vyššej účinnosti, vyvolanej fúziou, zostáva v praxi zatiaľ dosť problematické, možno dúfať, že v lepšom prostredí bude môcť kontrola fúzií trvalo slúžiť záujmom európskeho spotrebiteľa.

3.5.2

Čo sa týka vzťahov medzi veľkými distribútormi a malými predajňami, už niekoľko rokov sme svedkami rozsiahleho javu koncentrovania, ktorý výrazne redukuje podiel malých predajní v prospech veľkých distribúcií. Vzhľadom na rozvoj obchodných praktík, ktorú sú niekedy veľmi nátlakové, vzhľadom na cenovú politiku a na poskytovanie výrazných množstevných zliav môžu malé obchody z cenového hľadiska veľmi ťažko prežiť; veľkí distribútori majú široký manévrovací priestor, a preto sú pre zákazníkov veľmi príťažliví. Táto situácia sa dotýka aj výrobcov, ktorí sú vystavení silným tlakom. A nakoniec, rast objemu fúzií musí nevyhnutne viesť k zmiereniu cieľov politiky hospodárskej súťaže s cieľmi spotrebiteľskej politiky, aby bolo možné zaručiť nepretržité zásobovanie trhu a rozmanitosť ponuky z hľadiska je zaradenia na trhu a kvality. Zároveň by bolo vhodné neobmedzovať spoluprácu malých podnikov, ak v danom odvetví nemajú významný podiel na celosvetovom trhu.

3.6   Reorganizácia GR pre hospodársku súťaž

3.6.1

Správa pozitívne hodnotí účinky reorganizácie GR pre hospodársku súťaž ako odpovede na kritiku Komisie zo strany verejnej mienky v súvislosti s niektorými prípadmi (Airtours/First Choice, Tetra Laval/Sidel a Schneider/Legrand).

3.6.2

V prípade vytvorenia pozície vedúceho ekonóma (Chief Competition Economist), ktorému pomáha niekoľko ďalších ekonómov, pri menovaní skupiny skúsených úradníkov, poverených novým spôsobom preskúmať závery analytikov GR pre hospodársku súťaž v súvislosti s nejednoznačnými fúziami a pri posilnení pozície radcu-audítora pri kontrole fúzií sa jedná o opatrenia na podporu jednotného cieľa, ktorým je väčšia prísnosť a transparentnosť postupu vyšetrovania pri kontrole fúzií. Tieto opatrenia zodpovedajú opakovaným žiadostiam zo strany EHSV a výbor ich preto uvítal.

3.6.3

Hoci EHSV podporil vytvorenie funkcie pracovníka zodpovedného za vzťahy so spotrebiteľmi, ktorý zastupuje spotrebiteľov v rámci GR pre hospodársku súťaž, je nútený vyjadriť ľútosť nad tým, že ani takmer po roku, ktorý uplynul od jeho menovania, správa neobsahuje presné vyhodnotenie skutočného dialógu, vedeného s európskymi spotrebiteľmi. EHSV preto očakáva od správy za rok 2005 konkrétne informácie, ktoré by umožnili zhodnotiť účinnosť tohto dialógu. EHSV vypracoval k tejto otázke stanovisko z vlastnej iniciatívy.

3.6.4

Posledné vypracované stanoviská EHSV poukázali na otázku prostriedkov, ktorými disponuje Komisia, najmä v oblasti dohľadu nad fúziami, a ktoré považujeme za príliš nedostatočné vzhľadom na zdroje, aké môžu využívať dotknutí aktéri. Táto otázka zostáva aj naďalej otvorená: zdá sa, že GR pre hospodársku súťaž má nedostatok kvalifikovaných zamestnancov, ktorí by sa mohli zaoberať prípadmi z niektorých členských štátov a najmä z nových. Výbor je znepokojený a bezradný zoči-voči tomuto nedostatku predvídavosti pri manažovaní ľudských zdrojov Komisie a žiada, aby boli v tomto smere okamžite prijaté potrebné opatrenia.

3.6.5

Napriek čerstvo vydávanému úsiliu o transparentnosť výbor konštatuje, že nejestvuje politika vo vlastnom zmysle slova, ktorá by bola zameraná na aktívne konzultovanie s dotknutými aktérmi: pokiaľ ide o prípady horizontálnych fúzií, ktorými sa zaoberalo GR pre hospodársku súťaž, jedinú zmienku o otázke fúzií na internetovej stránke Komisie nemožno považovať za dostatočnú na zozbieranie erudovaných názorov aktérov občianskej spoločnosti a rôznych zainteresovaných organizácií.

3.6.6

Pokiaľ ide o uverejňovanie vnútroštátnych rozsudkov týkajúcich sa otázok hospodárskej súťaže na internetovej stránke Komisie, treba konštatovať, že stanovené informačné a didaktické ciele neboli dosiahnuté (článok 15 odsek 2 nariadenia ES 1/2003). Na jednej strane vidno, že systém zavedený na tejto stránke funguje iba čiastočne. Zvlášť nové členské štáty nedodávajú, alebo takmer nedodávajú kópie rozsudkov svojich národných súdnych orgánov. Tento skutkový stav bráni tomu, aby sme sa dozvedeli, v akej miere sú v týchto krajinách uplatňované právne predpisy týkajúce sa oblasti hospodárskej súťaže a poškodzuje potrebné zosúladenie týchto predpisov. Na druhej strane, vnútroštátne rozsudky sú uvádzané iba v pôvodnom jazyku, čo obmedzuje alebo znemožňuje ich prístupnosť, hoci z praktického hľadiska sú veľmi dôležité, keďže vždy obsahujú špecifické problémy.

3.7   Kontrola poskytovania štátnej pomoci

Európska Rada v marci 2005 pripomenula cieľ, ktorým je pokračovanie vo všeobecnom znižovaní štátnej pomoci, pričom je možné poskytovať výnimky v prípadoch nefunkčného trhu.

3.7.1

Európska komisia predstavila 7. júna 2005 akčný plán štátnej pomoci, ku ktorému sa EHSV už vyjadril (3) a na ktorý odkazuje naše stanovisko. K správe za rok 2004 však uvádzame niekoľko všeobecných pripomienok:

3.7.2

Je nevyhnutné posilniť transparentnosť v súvislosti s informáciami odovzdávanými podnikom, ktoré obdržali individuálnu pomoc (dátum notifikácie, zdôvodnenia poskytované členskými štátmi). Transparentnosť je tým nevyhnutnejšia, že podniky, zvlášť malé a stredné, ale aj veľmi malé, sú napriek tomu, že postup notifikácie realizoval členský štát, ohrozené nezákonnou štátnou pomocou!

3.7.3

Národné orgány poverené zisťovaním, či štátna pomoc spĺňa alebo nespĺňa požadované kritériá, nemajú vždy k dispozícii potrebné informácie, aby bolo možné úspešne doviesť do konca hospodársku analýzu oznamovacieho postupu; napríklad sa často stáva, že miestne orgány poskytujú pomoc v oblasti zamestnanosti alebo životného prostredia, pričom neuskutočnia optimálnu analýzu trhových segmentov, čo môže v prípade nezákonnej štátnej pomoci zaťažiť podniky finančnou neistotou.

3.7.4

Pri skúmaní pomoci určenej na reštrukturalizáciu alebo záchranu možno pozorovať, že politika Spoločenstva sa viac zameriava na hospodárske dôsledky pre konkurentov adresáta verejnej pomoci a zvlášť na možnosti, ako by mohli byť „odškodnení“. Preto Komisia, vedená záujmom nepodporovať narúšanie konkurenčného prostredia, presadzuje určité obmedzenia pre adresátov pomoci: napríklad môže ísť o percentuálne obmedzenie podielu na trhu v určitej geografickej oblasti, ako to bolo v prípade Thomson Multimédia, alebo o povinnosť adresáta pomoci nadviazať partnerstvá so svojimi konkurentmi.

3.7.5

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto aktivity zakrývajú ďalší, rovnako zásadný aspekt, ktorým je vplyv týchto operácií na konečného spotrebiteľa (zákazník alebo daňový poplatník). Komisia neskúma v dostatočnej miere, či štátna pomoc napomôže alebo nenapomôže k zníženiu cien, väčšiemu výberu výrobkov a služieb, alebo ich vyššej kvalite. Pritom záujem spotrebiteľa stojí v centre politiky hospodárskej súťaže a právne predpisy týkajúce sa štátnej pomoci by mali z dlhodobého analytického hľadiska byť rovnako prísne ako predpisy v oblasti kartelov a fúzií.

3.7.6

Vo všeobecnosti chce EHSV vyjadriť znepokojenie nad narúšaním konkurenčného prostredia, ktoré by mohlo vyplynúť z rozdielov v oblasti štátnej pomoci medzi jednotlivými členskými štátmi. EHSV je znepokojený najmä tým, že v oblasti štátnej pomoci často panuje diskriminácia. Štáty sa zvyknú usilovať o podporu investícií a záchrany v prípade veľkých podnikov, pričom zanedbávajú malé a stredné (tie v skutočnosti vytvárajú v rámci Únie štyri z piatich pracovných miest) a uprednostňujú určité druhy sektorov alebo podnikov. Táto situácia neprospieva rozvoju podnikateľského ducha a vedie k petrifikovaniu hospodárskych väzieb, ktoré sa stávajú nedostatočne dynamické a zabraňujú vstupu nových subjektov na trh.

4.   Návrhy na posilnenie politiky hospodárskej súťaže

Táto analýza vedie EHSV k predloženiu nasledujúcich návrhov:

4.1   Technická úroveň

4.1.1

Komisia by mala vo svojich budúcich správach venovať zvýšenú pozornosť dôsledkom rozšírenia, možno by bolo dokonca vhodné venovať samostatnú kapitolu zhrnutiu vývoja, tak legislatívneho, ako aj v oblasti kontroly uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva.

4.1.2

Kvôli vyššej právnej istote sa zdá ako zásadné zjednodušenie systému zhovievavosti. Vzhľadom na citlivosť informácií, ktoré majú byť poskytované, a na tlak, aký predstavuje opakovanie rovnakého postupu pred rôznymi orgánmi (kartely pôsobia aj v rámci viacerých štátov) by bola vhodná reforma prostredníctvom vzájomného uznávania, alebo reforma na základe vytvorenia jedného registračného orgánu.

4.1.2.1

Ďalej by bolo želateľné, aby sa národné programy zhovievavosti na základe pružnej a nepriamej harmonizácie zbližovali; môže to byť napríklad prostredníctvom „best practices“.

4.1.3

V perspektíve prebiehajúcej revízie politiky Komisie v oblasti zneužívania dominantného postavenia, ktorá má podobu projektu základných smerovaní, bude možné objasniť isté množstvo otázok, aby sa hodnotenie zneužívania zameralo na to, akú škodu spôsobuje spotrebiteľovi. Komisia bude musieť upresniť, čo sa chápe pod dominantným postavením, ale najmä, kedy ide o zneužívanie a aké sú jeho rôzne druhy. Nakoniec, bude musieť zjemniť deliacu čiaru medzi legitímnou konkurenciou, založenou na obchodnej vynaliezavosti, a nečestnou hospodárskou súťažou, ktorá poškodzuje konkurenčné prostredie, a teda aj spotrebiteľa.

4.1.4

Pokiaľ ide o kontrolu fúzií, správa Komisie by mohla v budúcnosti, kvôli zhodnoteniu zohľadnenia zvýšenia účinnosti, podporiť rozvíjanie dotknutých operácií a ich pôsobenie na spotrebiteľov.

4.1.5

Pre zabezpečenie lepšej rovnováhy medzi výrobou a distribúciou a tiež v oblasti samotnej distribúcie (aby vo vidieckych, resp. zaostalejších mestských zónach alebo slabo obývaných regiónoch úplne nezmizli obchody), by bolo potrebné rozvinúť reflexiu o nástrojoch hospodárskej súťaže, o obchodných predpisoch a podpore malých spoločností, aby potenciálne subjekty neboli blokované v prístupe na trh a MSP mali možnosť využiť štátnu pomoc.

4.1.6

Bolo by užitočné, keby nasledujúce správy obsahovali popis kontaktov medzi „pracovníkom zodpovedným za vzťahy so spotrebiteľmi“ a spotrebiteľskými združeniami pri preskúmavaní rôznych prípadov: ak bol kontakt nadviazaný, dostali tieto združenia príležitosť poskytnúť stanovisko alebo informácie Komisii v rámci preskúmavania prípadov fúzií, kartelov alebo zneužívania dominantnej pozície? Je dôležité preukázať efektívnosť práce, vykonávanej pracovníkom povereným vzťahmi so spotrebiteľmi.

4.1.7

Kvôli zlepšeniu fungovania systému zverejňovania rozsudkov národných súdov by bolo vhodné zriadiť sieť korešpondentov, poverených zhromažďovaním súdnych rozhodnutí, aby sa tento systém v reálnom čase naozaj zlepšil. Na tento účel by bolo treba vyčleniť väčšie ľudské a finančné zdroje.

4.2   Politická a hospodárska úroveň

4.2.1   Posilnenie analýzy o najzávažnejších narušeniach hospodárskej súťaže

4.2.1.1

Na základe zhodnotenia fungovania politiky hospodárskej súťaže sa má overiť, či táto politika skutočne podporuje otvorenú a čestnú hospodársku súťaž v rámci EÚ a takisto zistiť, nakoľko je účinný boj proti skutočným monopolom a proti zneužívaniu dominantného postavenia, ako ovplyvňujú vytváranie nových podnikov, ako aj podnikateľského ducha. Komisia by nemala obmedzovať dohody medzi MSP, ktoré sa týmto spôsobom bránia proti konkurencii zo strany veľkých skupín, a mala by využívať viac prostriedkov na účinný boj proti tým najzávažnejším narušeniam konkurenčného prostredia.

4.2.1.2

Pokiaľ ide o slobodné profesie, Komisia na základe svojho oznámenia z 9. februára 2004 zverejnila správu o hospodárskej súťaži (4), ktorá hovorí o pokroku dosiahnutom pri odstraňovaní nepotrebných obmedzení hospodárskej súťaže, akým sú napríklad stanovené ceny, nariadenia v oblasti reklamy, požiadavky na vstup a vyhradené práva. EHSV vyzýva Komisiu, aby splnila svoj záväzok a potvrdzuje pripomienku, jednomyseľne formulovanú v stanovisku o správe o hospodárskej súťaži za rok 2003, podľa ktorej zavedenie mechanizmov podporujúcich hospodársku súťaž umožní slobodným profesiám zlepšiť kvalitu a ponuku ich služieb, z čoho budú mať spotrebitelia a podniky priamy zisk.

4.2.2   Boj proti členeniu trhu a rozvoj hospodárskych a sociálnych štúdií

4.2.2.1

EHSV sa nazdáva, že otázky spojené s hospodárskou súťažou treba analyzovať v súvislosti s celkovou súdržnosťou Únie a že je potrebné sa pýtať, či príliš národne zamerané správanie (otvorené alebo skryté poskytovanie štátnej pomoci tzv. národným šampiónom, štátna pomoc na pritiahnutie investícií, pretrvávanie faktických monopolov, zneužívanie dominantného postavenia, atď.) nevedie k udržiavaniu rozčlenenosti jednotného trhu a nebráni zblíženiu hospodárskych aktérov Únie. Komisia sa takisto musí v tomto duchu zaoberať hospodárskymi a sociálnymi analýzami celkového dopadu svojich politických rozhodnutí, rovnako sa musí obrátiť na Radu a členské štáty, aby bola zabezpečená zmena v správaní a praktikách rozčleňovania trhu, ktoré poškodzujú záujmy hospodárskych a sociálnych aktérov.

4.2.3   Zabezpečenie optimálnej informovanosti a konzultácií

4.2.3.1

EHSV je k dispozícii Komisii pre reflexiu o spôsoboch, ktoré by v rámci rešpektu k obchodným záležitostiam zabezpečili vyššiu mieru transparentnosti zoči-voči aktérom, dotknutým politikou hospodárskej súťaže: podnikom, hospodárskym a sociálnym partnerom, spotrebiteľom a ďalším aktérom občianskej spoločnosti. Najmä v súvislosti s fúziami treba skúmať prostriedky, ako možno zvýšiť angažovanosť týchto aktérov, jednak prostredníctvom konzultácií, jednak prostredníctvom vypočutí, čo by zodpovedalo úsiliu o dobré spravovanie spoločnosti a participatívnu demokraciu. Všeobecne povedané, mala by byť zriadená prístupná informačná sieť, aby sa ľudia mohli lepšie oboznámiť s prioritami politiky hospodárskej súťaže a aby podniky, ako aj spotrebitelia, boli upovedomení o ich právach a povinnostiach. Táto sieť by sa opierala o sieť Euro Info Centres GR pre podnikanie a o všetky siete obchodných a priemyselných komôr a spotrebiteľských organizácií. Najmä v nových členských štátoch a v kandidátskych krajinách je toto neustále a účinné úsilie o informovanosť nevyhnutné.

4.2.4   Zaistenie celkového zosúladenia politiky hospodárskej súťaže s ostatnými politikami Únie

4.2.4.1

Politika hospodárskej súťaže je základným prvkom pri zaistení účinného fungovania vnútorného európskeho trhu. Dysfunkcie, ktoré sa v tejto oblasti ukazujú, zdôrazňujú zásadnú potrebu zavŕšiť tvorbu jednotného trhu a skoncovať s prístupmi, ktoré sa ho systematicky usilujú rozčleňovať. Táto politika je však sama osebe nedostačujúca, musí byť zosúladená s ďalšími politikami Únie. Iba tak bude môcť revidovaná lisabonská stratégia uspieť a politika ochrany spotrebiteľa bude účinná. V každom prípade je nanajvýš naliehavé definovať projekt hospodárskej a sociálnej súdržnosti Únie, v ktorom by si politika hospodárskej súťaže mala zachovať svoju rolu a kde by mala nájsť svoje nové opodstatnenie: zaistiť rovnosť príležitostí pre všetkých v prístupe na jednotný trh, aby spotrebitelia, zamestnávatelia a zamestnanci mohli skutočne využívať výhody vedúceho svetového trhu.

V Bruseli 15. marca 2006.

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Belgicko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Slovensko, Švédsko a Spojené kráľovstvo.

(2)  Diskusný príspevok GR pre hospodársku súťaž k uplatneniu článku 82 Zmluvy o zneužití dominantného postavení. Verejná konzultácia, december 2005

(3)  Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006, spravodajca: p. Pezzini.

(4)  Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov KOM(2004) 83, z 9. februára 2004, (SEC(2005) 1064).


9.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 110/14


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o financovaní európskej normalizácie“

KOM(2005) 377, konečné znenie – 2005/0157(COD)

(2006/C 110/03)

Rada sa 16. septembra 2005 podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, ktorá bola poverená prípravou stanoviska Výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko dňa 21. februára 2006. Spravodajcom bol pán PEZZINI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 425. plenárnom zasadnutí 15. a 16. marca 2006 (schôdza z 15. marca 2006) 140 hlasmi za, 1 hlasom proti, pričom sa 1 hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Výbor s potešením víta návrh Komisie na vypracovanie solídneho, jasne definovaného a transparentného právneho rámca pre financovanie európskej normalizácie, keďže si uvedomuje význam systému normalizácie pre správne fungovanie vnútorného trhu, konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, a vzhľadom na úlohu, ktorú európske technické normy zohrávajú pri podpore politiky a legislatívy Spoločenstva.

1.2

Európska normalizácia je a naďalej musí ostať dobrovoľnou činnosťou, ktorú vykonávajú zainteresované strany vo svojom záujme, s jasným cieľom stanoviť pre svoje vlastné potreby normy a ďalšie normalizačné produkty, ktoré by uspokojovali ich požiadavky.

1.3

Výbor odporúča Rade, Európskemu parlamentu a Komisii proaktívnejší prístup k politike európskej normalizácie, ktorá musí byť pokladaná za jednu zo základných politík Únie pre uskutočňovanie nedávno revidovanej Lisabonskej agendy a musí prispievať k tomu, aby sa v rámci európskych a národných inštitúcií a podnikov vytvorila ozajstná „kultúra normy“ ako strategický prvok na vnútornej i medzinárodnej úrovni

1.4

Výbor pokladá za nevyhnutné zaručenie plného zapojenia všetkých zainteresovaných partnerov do posilneného európskeho normalizačného systému – a predovšetkým účasti MVO, MSP, organizácií spotrebiteľov a organizácií zameraných na ochranu životného prostredia – zaistením podpory, a to aj finančnej, pre odbornú prípravu kvalifikovaných ľudských zdrojov.

1.5

Výbor zdôrazňuje skutočnosť, že európska normalizácia je nevyhnutná pre fungovanie a konsolidáciu vnútorného trhu, konkrétne vďaka smerniciam nazvaným „nový prístup“ v oblastiach zdravotníctva, bezpečnosti, ochrany životného prostredia a spotrebiteľov, alebo tiež pre zabezpečenie interoperability v mnohých sektoroch, predovšetkým v doprave a telekomunikáciách. Okrem toho umožňuje európska normalizácia zlepšiť konkurencieschopnosť podnikov tým, že uľahčuje najmä voľný pohyb výrobkov a služieb na vnútornom a celosvetovom trhu.

1.6

Výbor sa nazdáva, že je potrebné zabezpečiť správne a trvalé riadenie financovaných činností európskeho systému normalizácie ako strategického a nevyhnutného zdroja, ako aj možnosť sledovať spoločné ciele spolupráce a zabezpečiť potrebné administratívne a finančné podmienky na jednej strane nato, aby sa zachovala jeho nezávislosť a neutralita a na strane druhej, aby sa posilnila jeho operatívnosť a tvorba noriem.

1.7

Výbor sa nazdáva, že celková navrhnutá suma nie je postačujúca na zaistenie podpory celého európskeho systému normalizácie v príslušnom päťročnom období, a preto musí byť na zaručenie slobody normalizačnej tvorby a jej šírenia v porovnaní so súčasným stavom zvýšená o 2 %, aby zodpovedala rozšíreniu EÚ na 25 štátov a vyhliadke budúceho pristúpenia kandidátskych krajín.

1.8

Výbor zdôrazňuje dôležitosť nasledujúcich aspektov:

zaistenie maximálnej transparentnosti a finančného zabezpečenia ústredných európskych štruktúr pre normalizáciu vyjasnením otázky prípustných nákladov na infraštruktúry a prevádzkové služby poskytované európskymi organizáciami pre normalizáciu (EON) pri tvorbe noriem, ktoré predstavujú produkty vypracované expertmi technických výborov,

zjednodušenie a zoštíhlenie postupov financovania tým, že sa zaručí prípustnosť paušálnych jednotkových nákladov, aby sa tak vyhlo zložitým postupom vykazovania účtov financovania, keďže často pohlcujú až okolo 30 % poskytnutých finančných zdrojov,

zahrnutie postupov verejného obstarávania do oblasti takých služieb, aké poskytujú napr. EON, ktoré by skutočne rešpektovali podmienky rovnocenného partnerstva (equal partnership) medzi EON a Európskou komisiou, t. j. medzi poskytovateľom a dodávateľom služieb. To by sa však v žiadnom prípade nemalo týkať dobrovoľne vytvorených noriem, ktoré naďalej ostávajú v rukách organizácií pre normalizáciu.

1.9

EON poskytujú infraštruktúry a služby potrebné na tvorbu noriem, ale nevytvárajú ich. Normy sú výsledkami práce technických expertov. Táto skutočnosť by podľa názoru EHSV mala byť zvýraznená ako dôležitý bod medzi odôvodneniami.

1.10

Celková suma 134 miliónov EUR navrhovaná Komisiou na obdobie rokov 2006-2010 sa zdá byť sotva postačujúca.

2.   Zdôvodnenie

2.1

Výbor sa odjakživa vyjadroval v prospech rozšírenejšieho využívania európskej normalizácie v rámci politík a legislatívy Spoločenstva, aby sa tým v súlade s požiadavkami spoločnosti i podnikov posilnilo šírenie technickej normalizácie v nových oblastiach, ako napríklad v oblasti služieb, informačných a komunikačných technológií, dopravy, ochrany spotrebiteľov a životného prostredia.

2.2

Konkrétne si zástupcovia podnikateľov ako aj iných zainteresovaných strán čoraz viac uvedomujú prínos, ktorý normalizácia predstavuje pre svet obchodu. To sa prejavuje v posilnení základných európskych štruktúr poverených normalizáciou (CEN/Cenelec/ETSI) a plnej účasti všetkých zainteresovaných, najmä malých a stredných podnikov, na procese tvorby noriem.

2.2.1

EHSV by vzhľadom na potenciál týchto organizácií pri uskutočňovaní cieľov stanovených Lisabonskou stratégiou uvítal výrazné zastúpenie občianskej spoločnosti v správnych radách spomínaných organizácií.

2.3

Na posilnenie zastúpenia a účasti rôznych aktérov občianskej spoločnosti v procesoch normalizácie, ktoré sa odohrávajú v rámci CEN, Cenelec a ETSI (1), sa na nich naplno zúčastňujú organizácie ako ANEC, ETUI-REHS, Normapme a odnedávna ECOS (2), ktorý vznikol v novembri 2002.

2.4

Výbor opakovane (3) požadoval revíziu legislatívneho rámca, ktorý v súčasnosti upravuje normalizáciu, tak, aby dokázal reagovať na najnovšie trendy a výzvy v oblasti európskych technických noriem, ako aj zjednodušenie legislatívy, ktorá by väčšmi zodpovedala princípu „lepšej tvorby právnych predpisov (4) a bola viac v súlade s usmerneniami „Priemyselná politika pre rozšírenú Európu (5) a prioritami stratégie vnútorného trhu na roky 2003-2006 (6).

2.5

Výbor mal príležitosť vyjadriť sa i v prospech prijatia stabilného finančného rámca na podporu európskej normalizácie založeného na solídnych právnych základoch. Zároveň treba zabezpečiť, aby Spoločenstvo a členské štáty spoločne financovali normalizačné aktivity, európske infraštruktúry, ako aj aktivity zamerané na zlepšenie súladu medzi EON, ktoré by zvýšili ich efektívnosť v rámci procesov tvorby európskych technických noriem, ako aj pri presadzovaní medzinárodných štandardov.

2.5.1

Rozsiahlejšie zaangažovanie zástupcov členských štátov by mohlo zabezpečiť kvalitnejšiu a cielenejšiu tvorbu noriem určených pre zainteresované strany.

2.6

Rozvoj európskej kultúry technickej normalizácie je nevyhnutným predpokladom pre zabezpečenie efektívneho a vyváženého fungovania vnútorného trhu Únie s 25 členmi. Preto je dôležité, aby sa na európskej úrovni zabezpečili štruktúry, ktoré by dokázali účinne reagovať

na požiadavky „nového prístupu“,

na potrebu interoperatívnosti na trhoch,

na prekážky a príležitosti pre konkurencieschopnosť, ktoré nadobúdajú čoraz väčší význam na medzinárodných trhoch.

2.7

V roku 2004 bol celkový počet európskych štandardov okolo 1 200 pre CEN a okolo 400 pre Cenelec, čím sa dosiahol celkový počet približne 15 000 európskych štandardov prijatých týmito dvoma organizáciami.

2.8

Výbor sa nazdáva, že črty, ktoré viedli k takémuto úspechu, musia byť zachované vo svojej integrite a prípadne posilnené. Nový právny rámec založený na článkoch 95 a 157 zmluvy, ktorý upravuje financovanie normalizačných činností, nesmie podľa názoru výboru v žiadnom prípade ovplyvniť povahu a základné charakteristiky procesu normalizácie, ktorý musí ostať slobodným, dobrovoľným a konsenzuálnym.

2.9

Na druhej strane si výbor uvedomuje dôležitosť racionalizácie, konsolidácie a časového zabezpečenia finančného rámca ústredných európskych štruktúr aj v súvislosti s urýchlením využívania technicko-normatívnych štandardov zaznamenaným v ostatných rokoch.

2.9.1

Skutočne možno vybadať rastúci záujem o vyhýbanie sa novým prekážkam v obchodnej výmene prostredníctvom systému normalizácie schopným zvyšovať konkurencieschopnosť výrobkov, služieb a výrobných procesov európskeho priemyslu s cieľom vytvárať hospodársky, sociálny a ekologický rozmer rastu v súlade s Lisabonskou stratégiou.

2.10

Dosiaľ na európskej úrovni neexistuje žiaden legislatívny základ, ktorý by explicitne upravoval financovanie systému európskej technickej normalizácie a umožnil Komisii z dodatočných zdrojov finančne podporovať všetky normalizačné aktivity.

2.10.1

Ako je známe, tieto aktivity siahajú od informačných a komunikačných technológií po dopravu, od ochrany životného prostredia a spotrebiteľov po bezpečnosť potravinárskej výroby a výrobkov, od výskumu pred normalizáciou a počas nej až po sektor služieb a „new deliverables“  (7) .

2.11

Na druhej strane treba zaistiť väčší súlad a stabilitu ústredných štruktúr CEN, CENELEC a ETSI, a to najmä po pristúpení nových členských štátov a vzhľadom na budúce rozšírenia Únie.

2.12

Zatiaľ čo organizácie jednotlivých štátov pre normalizáciu môžu pri svojom financovaní ťažiť z priamych príjmov z výrobkov a služieb, infraštruktúry Spoločenstva závisia len od kvót/príspevkov členov a doplnkového financovania EÚ a EZVO, ktoré sa z mnohých dôvodov zdajú byť nepostačujúce na zabezpečenie účinnosti a spoľahlivosti európskeho systému normalizácie.

2.13

Rada vo svojich záveroch prijatých v roku 2002 vyzvala verejné orgány, aby normalizácii prisudzovali strategický význam a aby jasne prejavili svoje úsilie v tomto zmysle, predovšetkým prostredníctvom osobitného príspevku určeného na zachovanie účinnosti a výkonnosti normalizačných infraštruktúr.

2.14

V decembri 2004 vzala Rada na vedomie iniciatívu Komisie zameranú na reformu inštitucionálneho rámca a návrh nového legislatívneho základu pre financovanie európskej normalizácie (8). Tým vyzvala Komisiu, členské štáty, ako aj európske a národné organizácie pre normalizáciu, aby zvážili možné spôsoby optimalizácie európskeho systému normalizácie s cieľom čo najlepšie využiť dostupné zdroje, ako aj preskúmať ďalšie možnosti zabezpečenia účinného financovania normalizácie v Európe (9).

2.15

Komisia vypracovala viacero návrhov (10) k možným scenárom v súvislosti s financovaním európskeho systému normalizácie:

scenár nezasahovania,

možnosť výlučného financovania zo strany priemyslu a zainteresovaných aktérov,

možnosť výlučného financovania zo strany členských štátov a organizácii jednotlivých štátov pre normalizáciu,

možnosť pridanej hodnoty s finančnou spoluúčasťou Spoločenstva.

2.16

Výlučné financovanie zo strany priemyslu a ostatných zainteresovaných aktérov by bolo limitované tým, že by sa sústreďovalo takmer výlučne na tvorbu trhovo orientovaných technických noriem (market driven), t. j. zameraných na zlepšenie európskej konkurencieschopnosti na celosvetovom trhu.

2.16.1

Tento druh financovania by mal tú výhodu, že by závisel priamo od vôle podnikov a odrážal by požiadavky trhu bez toho, aby bol ovplyvňovaný zvonku. Zároveň by však mohol mať hlboký dosah na úrovni ochrany, a to predovšetkým vyváženej obrany všetkých zastúpených záujmov, najmä záujmov MSP.

2.17

Možnosť výlučného financovania zo strany členských štátov prostredníctvom EON, ktoré sú členmi CEN, Cenelec a ETSI, by mohla oslabiť úroveň európskej koordinácie a vnútorný súlad európskeho systému normalizácie.

2.17.1

Na druhej strane by takáto možnosť mohla vo veľkej miere zodpovedať princípom subsidiarity a proporcionality obsiahnutými v zmluve.

2.18

Väčšia účasť Komisie, a to aj z hľadiska veľkých úspor pre priemyselnú výrobu, by mala tú prednosť, že by sa technická normalizácia pokladala na európskej úrovni za výrazný prínos („pridanú hodnotu“) a viedla k zrušeniu nekonformných národných noriem a posilnila fungovanie jednotného európskeho trhu.

2.18.1

Komisia by mala možnosť ovplyvniť a usmerniť proces normalizácie podľa filozofie Spoločenstva, s možnými vylepšeniami, pokiaľ ide o zviditeľnenie, vnútorný súlad a účinnosť pri podpore svojich politík.

2.19

Pokiaľ ide o náklady, podľa nedávnych štúdií (11) sa ročné náklady systému normalizácie CEN/CENELEC/ETSI pohybujú rádovo vo výške okolo 700 miliónov EUR rozdelených takto:

26 % na inštitucionálne náklady EON,

2 % na prevádzkové náklady CEN Management Centre (CMC),

72 % na náklady spojené s účasťou národných expertov v jednotlivých normalizačných výboroch.

2.20

Z pohľadu príjmov možno súčasné hlavné zdroje financovania rozdeliť takto:

2 % príspevky EÚ/EFTA,

8 % príspevky vlád jednotlivých štátov,

90 % príspevky priemyslu a zainteresovaných strán.

2.21

V súčasnosti sa finančná podpora normalizácii zakladá na viacerých aktoch, ktoré zväčša neobsahujú výslovné špecifické ustanovenia o podmienkach financovania. Tieto akty poskytujú základ, ktorý umožňuje Komisii, aby od európskych organizácií pre normalizáciu (CEN, Cenelec, ETSI) žiadala vypracovanie európskych noriem, ktoré by podporovali jej politiku.

2.22

Finančná podpora európskej normalizácii spadá do rámca partnerských vzťahov stanovených medzi Komisiou, EZVO a európskymi organizáciami pre normalizáciu, ako boli upresnené vo všeobecných usmerneniach pre spoluprácu podpísaných 28. marca 2003.

2.23

V súčasnosti sa financovanie činností európskej normalizácie vzťahuje najmä na:

zmluvy ročného hospodárenia s EON na zlepšenie prevádzky ich ústredných sekretariátov v oblasti vnútorného súladu, účinnosti, kvality a zviditeľnenia,

zlepšenie kvality európskej normalizácie prostredníctvom hodnotenia návrhov harmonizovaných noriem zo strany externých konzultantov a vďaka prekladu ich konečnej verzie v závislosti od potreby,

vypracovanie európskych noriem alebo ďalších normalizačných produktov, ktoré podporujú politiku a legislatívu Spoločenstva,

podporu a zviditeľnenie európskeho systému normalizácie a európskych noriem,

technickú pomoc a spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnú spoluprácu.

2.23.1

Zároveň normalizácia prispieva k odstraňovaniu technických bariér medzinárodného obchodu prostredníctvom dohôd prerokovaných v sídle WTO, ako napr. TABD (Trans Atlantic Business Dialogue) a MEBF (Mercosur European Business Forum) a prostredníctvom transpozície európskych technických noriem do medzinárodných noriem ISO, IEC, ITU.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1

Výbor sa nazdáva, že pre zachovanie neoddeliteľných charakteristických čŕt európskeho procesu normalizácie, ktorý musí ostať dobrovoľný, založený na vzájomnej dohode a trhovo orientovaný (market-driven), by bolo potrebné vložiť nové odôvodnenie v takomto znení:

„Proces normalizácie musí ostať dobrovoľný, založený na vzájomnej dohode a trhovo orientovaný. Tieto vlastnosti musia byť zachované a zohľadnené v novom legislatívnom základe pre financovanie európskej normalizácie, v rámci akčného plánu pre európsku normalizáciu prijatého Komisiou v októbri 2005: tento plán musí byť každoročne aktualizovaný na základe konsenzu EON a zainteresovaných aktérov.“

3.2

Výbor sa nazdáva, že rýchlosť technologických zmien neopodstatňuje priemysel k masívnemu vytváraniu konzorcií a fór na tvorbu technických špecifikácií mimo riadneho oficiálneho procesu európskej normalizácie. Hrozí tým, že sa oslabia základné prvky európskej normalizácie, a to účasť otvorená pre všetkých expertov, predovšetkým malé podniky, transparentnosť celého procesu, ako aj rozšírenie základne dobrovoľného konsenzu. Preto pokladá za dôležité vložiť nasledujúce nové odôvodnenie:

„Nový legislatívny základ pre financovanie musí zabezpečiť zlepšenie účinnosti normalizácie a jej posilnenie, aby v rámci transparentného, otvoreného a dobrovoľného procesu dokázal reagovať na ‚new deliverables’: technické špecifikácie, technické správy a príručky. EON by mali mať možnosť dohliadať na tieto ‚deliverables’ (12), aby vychádzali v ústrety potrebám všetkých zainteresovaných aktérov, predovšetkým tých menších a menej štruktúrovaných, ako aj požiadavkám organizácií spotrebiteľov.“

3.3

Výbor sa nazdáva, že by bolo potrebné upraviť súčasné odôvodnenie 4 v tom zmysle, že cieľom musí byť poskytnutie právneho základu nielen „Európskemu spoločenstvu na financovanie všetkých činností európskej normalizácie potrebných na uskutočňovanie jeho politík a legislatívy“, ale aj na posilnenie európskeho procesu normalizácie ako základného prvku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, ochrany spotrebiteľov, zdravia a blahobytu európskych občanov.

„Je potrebné, aby toto rozhodnutie poskytlo explicitný, úplný a podrobný právny základ Európskemu spoločenstvu na financovanie všetkých činností európskej normalizácie potrebných na uskutočňovanie jeho politík a legislatívy, ako aj na posilnenie európskeho procesu normalizácie ako základného prvku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, ochrany spotrebiteľov, zdravia a blahobytu európskych občanov.“

3.4

Podľa výboru treba bližšie špecifikovať, že EON nie sú tvorcami technických noriem, ale poskytovateľmi európskych infraštruktúr, v rámci ktorých experti zastupujúci zúčastnených zainteresovaných aktérov vypracúvajú normy. Preto treba vložiť nové odôvodnenie za odôvodnenie 8:

„Organizácie pre európsku normalizáciu poskytujú v zásade služby v podobe infraštruktúr na tvorbu technických noriem, ktoré vznikajú prevažne v slobodnom procese technickej tvorby založenom na konsenze zástupcov zainteresovaných aktérov.“

3.5

EHSV navrhuje v článku 3 návrhu rozhodnutia „Normalizačné činnosti majúce nárok na financovanie od Spoločenstva“ doplniť v bode 1 po písmene f) dva nové body g) a h):

3.5.1

Ako už bolo uvedené v bode 1.4 tohto stanoviska, odborná príprava všetkých zainteresovaných na problematike normalizácie má osobitný význam. Článok 3, nové písmeno g):

„odborná príprava zástupcov zainteresovaných aktérov, predovšetkým menších podnikov, sektoru služieb a distribúcie, ako aj menej štruktúrovaných organizácií, a to tak o všeobecných otázkach procesu normalizácie, ako aj o špecifických technických otázkach s cieľom posilniť schopnosti ‚spoluvytvárania’ európskych a medzinárodných noriem.“

3.5.2

Na zaistenie čoraz väčšej spoluúčasti početných aktérov občianskej spoločnosti na procesoch normalizácie sa zdá byť nevyhnutné ich rozsiahlejšie prepájanie do sietí. Článok 3, nové písmeno h)

„rozšírenie interdisciplinárnej koordinácie metód, postupov a opatrení, európskych interaktívnych informačných sietí medzi organizáciami pre normalizáciu jednotlivých štátov a regiónov.“

3.6   Spôsoby financovania

3.6.1

Aktivita organizácií pre normalizáciu sa dá prirovnať k aktivitám všeobecného hospodárskeho záujmu, keďže poskytuje služby nevyhnutné pre zdravie, životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj.

3.6.2

EHSV sa nazdáva, že financovanie činností ústredných sekretariátov európskych organizácií pre normalizáciu by sa okrem podpory prostredníctvom „grantov na činnosť“, alebo „prevádzkových grantov“ (13) mohlo vykonať aj prostredníctvom zverejnenia výzvy na predkladanie ponúk (Procurement) podľa postupu verejného obstarávania. V podstate podľa princípov väčšej flexibility.

3.6.3

Článok 5 „Spôsoby financovania“, bod 5. Pokiaľ ide o rámcové partnerské dohody medzi EON a Komisiou (bývalý článok 5), podľa názoru výboru je potrebné, aby takéto dohody boli výsledkom skutočného rovnocenného partnerstva (equal partnership), a neboli vnucované jednostranne. Je rovnako potrebné zjednodušiť byrokratické postupy a postupy administratívnej kontroly, čím by vyhlo sa ťažkopádnym systémom na dokladovanie a účtovnú revíziu (audit) nákladov pripísateľných na ťarchu, a zaviesť systémy paušálnej platby so stopercentným pokrytím vedľajších nákladov.

3.7   Ekologické aspekty

3.7.1

Popri cieľoch, z ktorých normy vychádzajú, t. j. uľahčenie obchodnej výmeny, skvalitnenie života, prispievanie k zlepšovaniu zdravia a bezpečnosti výrobných procesov a služieb, by sa osobitná pozornosť mala venovať aj ekologickým aspektom.

3.7.2

Ako príklad môže slúžiť integrovaná politika výrobkov, ktorá sa zamerala na koncept pod názvom „ekologický životný kolobeh“ (14). Previerka ekologických aspektov na úrovni podniku a „miesta“ sú už zahrnuté do normy EN/ISO 14.001, ktorá bola prijatá za európsku normu. Aj ostatné normy série ISO 14.000 (ekologický manažment) sa stali súčasťou európskej praxe: ISO 14.020 (ekologické etikety a vyhlásenia), ISO 14.030, hodnotenie ekologickej zlučiteľnosti, ISO 14.040, LCA (Life Cycle Assessment).

3.8   Spôsoby riadenia, vykonávania a pozorovania

3.8.1

Výbor sa nazdáva, že by bolo vhodné upraviť bod 2 článku 6 v zmysle pozmeneného odôvodnenia 4.

V Bruseli 15. marca 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  CEN = Európsky výbor pre normalizáciu. Cenelec = Európsky výbor pre elektrotechnickú normalizáciu. ETSI = Európsky inštitút pre telekomunikačné normy.

(2)  ANEC = organizácia zastupujúca spotrebiteľov. ETI-REHS bývalý TUTB = organizácia zastupujúca pracujúcich. Normapme = organizácia zastupujúca MSP. ECOS = konzorcium environmentálnych organizácií.

(3)  Ú. v. ES C 48 E, 21.2.2002Ú. v. EÚ C 74, 23.3.2005.

(4)  KOM(2002) 278, konečná verzia

(5)  KOM(2002) 714, konečná verzia

(6)  KOM(2003) 238, konečná verzia

(7)  New Deliverables: Špecifické techniky, na ktoré sa vzťahujú jednoduchšie a rýchlejšie postupy, založené na konsenze, ktoré umožňujú radikálne zredukovať neistoty trhu bez toho, aby sa riadili formálnymi štandardmi, ktoré si vyžadujú viac času i práce. Majú obmedzenú časovú platnosť a využívajú sa v informačnej spoločnosti. Sú vypracúvané v rámci CEN Workshop Agreements.

(8)  Závery Rady, 21.12.2004.

(9)  Odporúčanie Rady B2, 21.12.2004.

(10)  SEK(2005)1050, 19.8.2005 (predbežné hodnotenie).

(11)  Ronald Berger & Partners GMBH, december 2000.

(12)  Pozri poznámku pod čiarou 7

(13)  KOM(2005) 377, článok 5, bod 2

(14)  KOM(2003) 302, konečná verzia


9.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 110/19


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha o zlepšení EU rámca pre investičné fondy“

KOM(2005) 314, konečné znenie

(2006/C 110/04)

Európska komisia sa 12. júla 2005 rozhodla prekonzultovať podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom Zelenú knihu o zlepšení EU rámca pre investičné fondy

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 21. februára 2006. Spravodajcom bol pán Grasso.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 425. plenárnom zasadnutí 15. marca 2006 138 hlasmi za, 1 hlasom proti, pričom 4 sa hlasovania zdržalo, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Zelená kniha Komisie je mimoriadne dôležitým strategickým dokumentom v úsilí o dosiahnutie plnej integrácie finančných trhov EÚ. Je dobre známe, že hospodársky rozvoj a rast európskych krajín je úzko spojený s rozvojom a integráciou finančných trhov, ktoré tiež predstavujú úplné dosiahnutie tretej fázy Únie.

1.2

Bez ohľadu na akademickú diskusiu, či finančný rozvoj predchádza alebo nasleduje po hospodárskom rozvoji, sa zdá byť dôležité zdôrazniť, že pokiaľ ide o dualistický, na bankový a finančný trh orientovaný prístup, ktorý je typický pre „anglo-saský“ model (a najmä model Spojených štátov), sa v porovnaní s „európskym modelom“ zdá, že súčasné legislatívne trendy a smerovanie Únie naznačujú snahu pokračovať v práci na úplnej integrácii týchto dvoch prístupov v našom ekonomickom systéme.

1.3

Finančné trhy a inštitúcie vykonávajú pre spoločnosť základnú úlohu spájania podnikov, ktoré vykazujú deficit a podnikov, ktoré vykazujú nadbytok, dodržiavajúc základné pravidlá založené na efektívnom rozdelení zdrojov a na racionalite. Okrem toho treba mať na pamäti, že ku spravodlivej hospodárskej súťaži – a súťaži medzi firmami – dochádza na kapitálových a úverových trhoch skôr ako na trhu s hmotným majetkom.

2.   Trh PKIPCP v EÚ a potreba harmonizácie

2.1

Európske riadenie úspor vo všeobecnosti a najmä PKIPCP (podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov) sa točí okolo smernice 85/611/EHS, ktorá v posledných rokoch poskytuje riadiaci rámec, v rámci ktorého sa toto odvetvie vyvíja. Aj keď EÚ doteraz úplne neodstránila riadiace bariéry cezhraničnej lokalizácie a produktového marketingu, trh PKIPCP funguje v rámci harmonizovaného riadiaceho kontextu.

2.2

Zdá sa, že trh PKIPCP rastie nezastaviteľným tempom. V posledných rokoch zaznamenali spravované čisté aktíva dvojciferný nárast. Podľa čísiel „Európskej asociácie pre správu fondov a aktív, Inštitútu pre investičnú spoločnosť a iných asociácií otvorených investičných fondov“ z rokov 1996 až 2005, zaznamenal trh zahŕňajúci EÚ, Českú republiku, Maďarsko, Poľsko, Nórsko a Švajčiarsko ročnú sadzbu 14,5 % s nárastom z približne 1 450 miliárd eur na viac ako 4 900 miliárd eur čistých aktív.

2.3

Zverejnené (1) ročné údaje o počte a celkovom kapitále fondov súhrnne ukazujú, že jasným fenoménom je nárast tak v počtoch, ako aj spravovaných objemoch.

2.4

Aj keď si EHSV uvedomuje ťažkosti, verí, že je veľmi dôležité vyriešiť problém fiškálnej konvergencie na zvýšenie rastového potenciálu PKIPCP. Internacionalizačné stratégie odvetvia môžu byť ovplyvnené vstupnými a výstupnými bariérami. Výstupné bariéry vznikajú keď sú zahraniční majitelia fondov zdaňovaní podľa legislatívy hostiteľskej krajiny fondu; vstupné bariéry vznikajú legislatívou krajiny pobytu majiteľa fondu.

2.5

V Európe sa zdá byť fiškálna disciplína PKIPCP takmer všade inšpirovaná princípom neutrality investícií do fondov v porovnaní s priamymi investíciami; takmer všetky európske krajiny uplatňujú – buď formálne alebo výrazne – model bez závoja (fiškálna transparentnosť), pri ktorom je zisk investora zdaňovaný priamo. Transparentný model uplatňuje princíp neutrality exportu kapitálu a kde nie je zisk z fondov zdanený pri jeho vzniku, sú investori zdanení v mieste pobytu.

3.   Pripomienky k časti Celkové hodnotenie

3.1

V európskom finančnom priemysle predstavujú PKIPCP v priemere menej ako tretinu ich amerických náprotivkov; výsledkom toho je fakt, že odvetvie investičných fondov nie je schopné plne využívať výnosy z rozsahu, a to znižuje čisté výnosy pre konečných investorov.

3.2

Aj keď je kľúčovým zámerom Komisie definovať rámec pre financovanie produktov, EHSV sa domnieva, že ak majú investori profitovať, musí byť finančný systém plne regulovaný (t. j. regulácia tak produktov ako aj služieb).

3.3

Zelená kniha upozorňuje na vyššie prevádzkové riziko, ktoré môže so sebou prinášať outsourcing istých funkcií, čo môže vyústiť do konfliktov záujmov: EHSV sa domnieva, že ide o oprávnenú obavu, ktorá si vyžaduje zavedenie vhodnej legislatívy.

3.4

Vždy keď je proces rozdelený a pridelený rôznym organizáciám, problémom nie sú ani tak technické aspekty ďalšieho členenia ako skôr vyváženosť podmienok, s akou sa (nový) trh, ktorý riadi vzťahy medzi kupujúcim a predávajúcim, vyvíja. Vezmime si napríklad oblasť finančnej analýzy. Podľa súčasného postupu sa finančné analýzy nekupujú a nepredávajú samostatne; namiesto toho sú zahrnuté do iných služieb, zvyčajne prevádzkovej povahy. Tak sa napríklad burzový maklér snaží obchodovať analýzy jednotlivých cenných papierov výmenou za prevádzkovú kontinuitu založenú na províziách vo výške, ktorá pokrýva aj náklady na analýzu.

3.5

Informácie (analýza) sa tak šíria podľa logiky trhu, ktorá je typická pre logiku „verejného tovaru“: potrebné množstvo informácií je poskytnuté a cena je súčet cien zaplatených rôznymi kupujúcimi; avšak iba niekoľkí z týchto kupujúcich v skutočnosti zaplatia. Efekt je prinajmenšom destabilizujúci: analýza je zle zaplatená, čo podnecuje pri tvorbe analýz k vytváraniu úspor z rozsahu s nutným znižovaním kvality a k využívaniu pomeru vynaložených prostriedkov k celkovému zisku, vyplývajúcemu z konfliktov záujmov (napríklad zásah britskej FSA do „mäkkej provízie“ medzi maklérmi/dealermi a správcami aktív). EHSV sa domnieva, že treba stanoviť pravidlá na zabránenie – pokiaľ to bude možné – zámeny mechanizmov na určenie cien v oblasti sprostredkovania finančného kapitálového rizika s mechanizmami používanými v oblasti sprostredkovania/transformácie investičného rizika.

4.   Odpovede na otázky v Zelenej knihe

4.1   Otázka 1: Zabezpečia uvedené iniciatívy dostatočnú právnu istotu, pokiaľ ide o implementáciu smernice?

A.

Eliminácia neistôt obklopujúcich uznávanie fondov počas prechodu z PKIPCP I na PKIPCP III.

B.

Zjednodušenie oznamovacieho postupu pri fondoch s pasom.

C.

Podpora implementácie odporúčaní Komisie vzťahujúcich sa na využívanie derivátov a zjednodušeného prospektu.

D.

Objasnenie definície „aktív“, ktoré môže PKIPCP nadobúdať.

4.1.1

Na účel zodpovedania otázky je potrebné rozlíšiť medzi financovaním „produktov“ a financovaním „služieb“. Cieľom prvého je stanoviť praktické nástroje na spojenie poskytovateľov a príjemcov finančného kapitálu; cieľom druhého je identifikovať nástroje, ktoré najviac vyhovujú požiadavkám investorov do fondov alebo poskytovateľov a určiť – v prípade, že neexistuje žiadny vhodný produkt – chýbajúce aspekty.

4.1.2

Premena finančných systémov z „bankovo orientovaného“ na „trhovo orientovaný“ prístup mení úlohu finančného sprostredkovateľa, ktorý musí čoraz častejšie sprostredkovávať riziko ako aj finančný kapitál. Sprostredkovanie rizika je výnosné pokiaľ je sprostredkovateľ schopný zaobchádzať s rizikom za nižšie náklady ako investor. Je preto opodstatnené pýtať sa, či je právny systém, ktorého cieľom je celkové zníženie rizika, efektívnejší ako ten, ktorý je zameraný na poskytovanie primeraných úrovní efektivity sprostredkovania rizika.

4.1.3

Treba mať na pamäti, že aj v kontextoch efektívneho finančného trhu by malo byť v ideálnom prípade riziko investície rozdelené na dve časti: „riziko výnosu“ a „informačné riziko“. Prvé meria efektívnu nestálosť výnosu investície. Druhé meria obťažnosť správneho odhadnutia rizika výnosu (najmä vzhľadom na nedostatok informácií zo strany ekonomického operátora). Treba si uvedomiť, že riziková prémia cenného papiera vypočítaná ekonomickým operátorom je odvodená z obidvoch typov rizika a že spojenia medzi nimi nie sú charakterizované jednoduchým sčítaním, ale premenlivou súvzťažnosťou.

4.1.4

Vzhľadom uvedené by EHSV odpovedal kladne, ale iba pokiaľ ide o financovanie produktov. Čo sa týka financovania služieb, je potrebná väčšia sloboda poskytovania investičných služieb, napríklad odstránením súčasných obmedzení finančnej propagácie, ktoré neberú plne do úvahy zásadu kontroly domácej krajiny.

4.1.5

Príčinou toho je jasná obava, t. j. potreba zabrániť daňovým únikom zo strany tých, ktorí sa snažia zriadiť propagačné siete využívajúc priaznivejšie podmienky v istých krajinách EÚ. EHSV si myslí, že táto logika je v jej podstate chybná: skutočnosť, že je možný daňový únik znamená, že podmienky neboli efektívne zosúladené.

4.1.6

EHSV sa ďalej domnieva, že voľný pohyb by mal byť zvýšený v rámci odvetvia financovania služieb ako stimul k štandardizácii uplatňovania smerníc EÚ o investíciách a prevoditeľných cenných papieroch (vrátane PKIPCP III) jednotlivými krajinami.

4.2   Otázka 2: Existujú ďalšie obavy týkajúce sa každodennej implementácie smernice, ktorými je potrebné sa prednostne zaoberať?

4.2.1

Konvergenciu právnych predpisov musia však sprevádzať opatrenia na koordináciu fiškálnych pravidiel týkajúcich sa tohto odvetvia. Na európskom trhu existujú vedľa seba rozličné vnútroštátne systémy, ako je tomu vo všetkých ostatných finančných oblastiach, a v niektorých odvetviach sú zložené z pravidiel odvodených z dvojstranných dohôd na zabránenie dvojitého zdanenia.

4.2.2

Táto mozaika rozdielnych daňových predpisov vedie k narušeniu hospodárskej súťaže, dvojitému zdaneniu a priestoru pre arbitráž, podvod a daňové úniky. V tomto ohľade musí byť vnútroštátny riadiaci rámec efektívnejší, vzhľadom na rastúcu internacionalizáciu trhu.

4.2.3

Jednotlivé členské štáty vlastnia mocný propagačný a ochranársky nástroj: daňovú variabilnosť. Rozdielne daňové opatrenia v jednotlivých štátoch, ktoré môžu byť prijaté pre nástroje PKIPCP pochádzajúce z iných krajín EÚ umožňujú uplatniť menej priaznivé daňové úpravy, čím sa vytvorí určitá vstupná bariéra. Výbor si je vedomý toho, že zosúladenie daňových systémov nemožno považovať za ľahko dosiahnuteľný cieľ v krátkom období, čiastočne aj vzhľadom na podmienku jednomyseľného schvaľovania v tejto oblasti. Navrhujeme preto, aby sa pri vypracovaní daňového systému EÚ pre investičné produkty prihliadalo aj na vyberanie daní.

4.3   Otázka 3: Zabezpečil by efektívny „európsky pas“ správcovskej spoločnosti významné dodatočné ekonomické výhody oproti opatreniam týkajúcim sa delegovania? Uveďte zdroje a pravdepodobný rozsah očakávaných prínosov.

4.3.1

„Európsky pas“ a zjednodušený prospekt sa zdajú byť vhodnými opatreniami na prekonanie kritiky týkajúcej sa roztrieštenia trhu a bariér k úplnej mobilite kapitálu a dokončeniu trhu a na ustanovenie dostačujúcej právnej istoty; EHSV si tiež myslí, že je nevyhnutné pracovať na eliminácii neistôt obklopujúcich uznávanie fondov počas prechodu z PKIPCP I na PKIPCP III.

4.4   Otázka 4: Viedlo by rozdelenie zodpovednosti za dohľad nad správcovskou spoločnosťou a fondom medzi rôzne jurisdikcie k dodatočným prevádzkovým rizikám alebo problémom v oblasti dohľadu? Popíšte zdroje problému a opatrenia, ktoré by bolo potrebné prijať na účinné riadenie týchto rizík.

4.4.1

EHSV si uvedomuje, že v rámci EÚ existujú dva finančné modely: model Spojeného kráľovstva a model kontinentálnej Európy a bude ťažké spojiť ich v krátkom období. EHSV však verí, že nové pravidlá zabezpečia, že proces konvergencie bude uľahčený, ak bude iba jeden regulátor, keďže si myslí, že zavedenie legislatívnych prekážok na zabránenie inštitúciám vyberať si riadiaci systém, ktorý budú využívať, by slúžil iba na zachovanie súčasnej nevyváženej situácie.

4.4.2

EHSV je presvedčený, že rozdelenie zodpovednosti za dohľad nad správcovskou spoločnosťou a fondom medzi dva členské štáty zvyšuje obavy v oblasti dohľadu a riziká znižujúce prevádzkovú efektívnosť. Výbor preto odporúča, aby zodpovednosť voči investorovi niesol fond so sídlom v domácej krajine investora, aj keď je sídlo správcovskej spoločnosti v zahraničí.

4.5   Otázka 5: Zlepší väčšia transparentnosť, porovnateľnosť a pozornosť venovaná potrebám investorov v oblasti distribúcie fondov významne fungovanie európskeho trhu investičných fondov a úroveň ochrany investorov? Malo by to byť prioritou?

4.5.1

Zvýšenie fungovania trhu investičných fondov a úrovne ochrany investorov nestačí na riadenie iba produktového aspektu finančných nástrojov. EHSV navrhuje, že ak majú robiť investori kvalifikované rozhodnutia, musí byť veľká pozornosť venovaná ich potrebám vo fáze rozdelenia investičného fondu, s cieľom väčšej transparentnosti.

4.5.2

Informácie poskytované investorom musia zohľadňovať domáce prostredie a kultúru krajiny, v ktorej má investor svoje sídlo. Rozšírená Európska únia zahŕňa krajiny, ktoré sa ešte pred 15 rokmi nezúčastňovali na trhovej ekonomike, pričom sa vynára otázka, či by mala existovať požiadavka jednotnej informovanosti. EHSV sa domnieva, že by sa k tejto veci malo prihliadať berúc do úvahy na jednej strane potrebu čo najjednoduchšieho a najjednotnejšieho riadiaceho rámca a na druhej strane, rozdiely v ekonomickej a finančnej kultúre, ktoré stále existujú medzi niektorými členskými štátmi.

4.6   Otázka 6: Prispeje podstatne k tomuto cieľu objasnenie pravidiel „vedenia podniku“ uplatňovaných vo firmách, ktoré ponúkajú fondy pre malých investorov? Mali by sa zvážiť iné kroky (lepšie zverejňovanie informácií)?

4.6.1

EHSV verí, že objasnenie pravidiel „vedenia podniku“ pre distribútorov môže byť iba prospešné. Nemusíme však podceňovať problémy vyplývajúce z každodennej implementácie smernice, týkajúce sa riadenia rizík a transparentnosti poplatkov, ktoré nie je vždy ľahké vyriešiť.

4.6.2

Vezmime si napríklad technickú otázku účtovania podľa štandardov. Toto môže nadobudnúť úplne rozdielny význam v závislosti od toho, či sa správca usiluje prekonať štandard alebo splniť štandard, konkrétny proces delegácie – pri ktorom sú použité tie isté technické nástroje – si vyžaduje prevzatie rôznych úrovní rizika, predpokladajúc, že je potrebné prekonať štandard, aby mohli správcovia obmieňať ich pridelenia, pričom predpokladajú dodatočné stupne rizika.

4.6.3

V tejto súvislosti by sme navrhovali zavedenie predpisov zameraných na väčšiu transparentnosť procesu (radšej ako kvalitu) rotácie nepriameho investovania: celkový výkon je rovnaký, vysoké úrovne rotácie prinášajú vyššie transakčné náklady a znižujú tak čistý výnos pre klienta. Ide o obzvlášť naliehavú záležitosť, najmä ak časť transakčných nákladov nesú samotní správcovia.

4.7   Otázka 7: Existujú konkrétne záležitosti týkajúce sa fondov, ktoré nie sú zahrnuté v prebiehajúcej práci zameranej na dôkladnú implementáciu pravidiel vedenia podniku uvedených v smernici MiFID?

4.7.1

Smernica MiFID môže poskytovať dôležitý základ riadenia, najmä v úsilí dosiahnuť vysokú úroveň transparentnosti pri distribúcii PKIPCP.

4.7.2

Smernica MiFID však nestanovuje pravidlá transparentnosti pre obchodovanie s cennými papiermi, ktoré môže byť do značnej miery netransparentné. EHSV sa preto domnieva, že smernicu MiFID nemožno považovať za nástroj, ktorý kompletizuje právny rámec riadiaci PKIPCP a nápravu všetkých jeho nedostatkov.

4.8   Otázka 8: Existujú pre cezhraničné koncentrácie fondov obchodné alebo ekonomické dôvody(čisté prínosy)? Je možné dosiahnuť tieto prínosy vo veľkej miere racionalizáciou v rámci jednotlivých členských štátov?

4.8.1

Európske investičné fondy sú stále relatívne malého rozsahu: v roku 2004 bol priemer 195 miliónov USD oproti americkému priemeru 628 miliónov USD v tom istom roku. To má dosah na možnosť dosiahnutia výnosov z rozsahu, následne na výnosy ako také a v neposlednom rade na ziskovosť spoločnosti, ktorá spravuje investičný fond.

4.8.2

Je všeobecne známe, že jedným z finančných účinkov procesu ekonomickej globalizácie je zníženie absolútnej úrovne rizika, čo je spojené s prispôsobením sa úrovniam systematického (zvyšujúceho sa) a špecifického (znižujúceho sa) rizika. Aj keď je pravda, že cezhraničné koncentrácie fondov môžu zvýšiť výnosy z rozsahu, mali by byť uplatňované iba v obmedzenom rozsahu, v prípade produktov, kde môžu takéto koncentrácie priniesť úspech, alebo vo všetkých odvetviach správy investičných fondov, kde je účinnosť dôležitejšia ako efektívnosť. V odvetviach, kde chýba efektívnosť, nemôže byť z aglomerácie odvodený žiadny prínos.

4.9   Otázka 9: Bolo by možné dosiahnuť požadované prínosy združovaním?

4.9.1

Združovanie správy aktív v prípade investičných fondov, ktoré sú si povahou veľmi podobné, jasne vedie k výnosom z rozsahu a je nástrojom, ktorý už správcovské spoločnosti používajú na zlepšenie efektívnosti správy fondov. V prípade cezhraničného združovania však investičné fondy narážajú na rôzne, už prediskutované daňové a legislatívne problémy. EHSV sa preto domnieva, že združovanie nemôže byť alternatívnym prostriedkom na obchádzanie legislatívnych a inštitucionálnych problémov brániacich v konsolidácii odvetvia investičných fondov.

4.10   Otázka 10: Je hospodárska súťaž na úrovni správy fondu a/alebo distribúcie dostatočná, aby zabezpečila, že investori budú mať úžitok z väčšej účinnosti?

4.10.1

Odpoveď znie nie, ako ukázali skúsenosti Spojených štátov. Investičné fondy existujú na americkom trhu už šesťdesiat rokov: napriek neobyčajnému nárastu v počte a rozsahu dostupných fondov sa náklady, ktoré nesú fondy a investori, celkovo takmer zdvojnásobili (2). To vyústilo do výrazne neuspokojivých výsledkov v porovnaní so štandardom: zatiaľ čo v období rokov 1945 – 1965 bolo vykázaných 1,7 % v priemere ročne, v období rokov 1983 – 2003 sa tento rozdiel zvýšil na 2,7 % ročne.

4.11   Otázka 11: Aké sú výhody a nevýhody (riziká v oblasti dohľadu alebo obchodu) vyplývajúce z možnosti vybrať si depozitára v inom členskom štáte? Do akej miery delegovanie alebo iné opatrenia zamedzujú nutnosti legislatívnych opatrení týkajúcich sa týchto otázok?

4.11.1

Možnosť vybrať si depozitára v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom má spoločnosť spravujúca fond sídlo, by mohla zvýšiť konkurenciu medzi depozitármi, znížiť tak náklady, ktoré nesie fond.

4.11.2

Mohlo by to tiež znamenať zvýšenie rizika v oblasti dohľadu, ak medzi riadiacimi orgánmi nefunguje dostatočná spolupráca a konvergencia.

4.11.3

Aj keď sú depozitné poplatky nemalé, sú nižšie ako ostatné náklady, napríklad distribučné. EHSV by navrhoval, aby boli prínosy a riziká legislatívnej iniciatívy v tejto súvislosti dôkladne zvážené.

4.12   Otázka 12: Myslíte si, že prebiehajúca štandardizácia podporovaná odvetvím prinesie výsledky v primeranom časovom rámci? Je nevyhnutné zapojiť verejný sektor?

4.12.1

Štandardizácia, automatizácia a komputerizácia zadávania objednávok a likvidácie fondov sú základnými predpokladmi, ak majú distribútori rozširovať svoj výber produktov a zvyšovať konkurenciu.

4.12.2

To by si však vyžadovalo značné zmeny pravidiel a noriem riadiacich prevádzkové a IT postupy, pričom by operátorom vznikali značné náklady. Treba mať na pamäti, že v kontinentálnej Európe sú spoločnosti spravujúce fondy a distribútori často súčasťou tej istej skupiny. V takomto kontexte existuje pravdepodobne iba malý stimul pre operátorov niesť náklady spojené so zvyšovaním konkurencie na úrovni distribúcie. Je preto možné, že zapojenie verejného sektora by tento proces urýchlilo.

4.13   Otázka 13: Predstavuje silná závislosť na formálnych obmedzeniach investovania udržateľný prístup k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany investorov?

4.13.1

Efektívnosť prísnych pravidiel správania týkajúcich sa riadenia rizík bola vždy predmetom prudkej debaty vo svete ekonómie, najmä v súvislosti s premenlivými prínosmi vyplývajúcimi z minulých skúseností od podpísania kurzových dohôd v Bretton Woods. Vyplýva to z rôznej povahy hospodárskeho rizika vo vzťahu k času: v krátkom období vytvára rozkolísanie vzhľadom na obmedzenie riziko, pričom naopak, riziko sa vytvára aj vtedy, keď niečo zostáva rigidné, pričom systém sa vyvíja. Zavedenie rigidity prostredníctvom formálnych obmedzení by bolo výhodné v krátkom období, ale v dlhom období by vytvorilo značné riziká.

4.13.2

Treba tiež spomenúť najnovšie štúdie o takzvanom „behavioural finance“: akcie a rozhodnutia jednotlivých ekonomických agentov sú zvyčajne silno ovplyvnené úrovňou daného rizika. So zvyšovaním úrovne rizika sa správanie stáva reaktívnejšie a naopak; preto sa EHSV pozerá negatívne na každú legislatívu, ktorá zavádza prehnanú rigiditu a ktorá by mohla mať dvojnásobný účinok v dlhom období: nástroje by predstavovali vyššie prevádzkové riziko a ekonomickí operátori by sa stali menej reaktívni, čo by určite malo negatívne následky. Na druhej strane, uvedomovanie si „reálnej straty“ kapitálu by mohlo byť najefektívnejšou motiváciou na jeho ochranu.

4.13.3

Tento vývoj so sebou prináša ďalšie narušenie trhov: vznik očakávaní, že ak má riziko priaznivý výsledok, investor prosperuje, pričom ak produkuje negatívne výsledky, budú absorbované trhom.

4.14   Otázka 14: Myslíte si, že záruky – na úrovni správcovskej spoločnosti a depozitára – sú dostatočné, aby riešili objavujúce sa riziká v správe PKIPCP? Aké ďalšie opatrenia na zachovanie vysokej úrovne ochrany investorov považujete za vhodné?

4.14.1

EHSV by navrhoval zakročiť v krátkom období, podľa možnosti prostredníctvom formálnych a prísnych nariadení, ale iba na účel rozbitia kartelov; ak by sa tak stalo, trh by sa stal vyspelejším a nevyžadoval by si už viac prísne obmedzenia. Účtovníctvo je mimoriadne dôležitou oblasťou: príliš často sú časové rámce stanovené účtovnými záväzkami v úplnom rozpore s časovými rámcami, ktoré sa týkajú financovania produktov (príliš krátke), a tak vykazujú účty málo dôkazov o dočasnej diverzifikácii týkajúcej sa určitých investícií.

4.14.2

Na zvýšenie ochrany investorov EHSV navrhuje, zvážiť založenie špeciálneho záručného fondu, do ktorého by mohli prispievať aj pokuty vymerané dozornými orgánmi. Je zrejmé, že tento fond by nemal zahŕňať trhové riziká pochádzajúce z investícií PKIPCP; mal by pomôcť poskytnúť náhradu investorom, ktorí utrpeli škodu, keď sprostredkovatelia nehrali podľa pravidiel.

4.15   Otázka 15: Existujú príklady vedúce k narušeniu voľby investora, ktoré vyžadujú, aby im tvorcovia európskej a/alebo vnútroštátnej politiky venovali zvláštnu pozornosť?

4.15.1

Investičné fondy konkurujú finančným produktom ako sú podielové životné poistky, vnímané investormi ako porovnateľné, napriek skutočnosti, že sú riadené veľmi odlišným legislatívnym rámcom.

4.15.2

To môže narušiť voľby investora s negatívnymi následkami na náklady a úrovne rizika príslušnej investície. EHSV sa domnieva, že tento problém nemožno riešiť zmiernením hospodárskej súťaže alebo uvoľnením obmedzení a záruk uložených na investičné fondy. Namiesto toho by sme vyžadovali vzostupnú úpravu noriem, tak aby finančné produkty, ktoré sú vnímané ako priama alternatíva investičných fondov, podliehali riadiacim požiadavkám, ktoré sú porovnateľné s požiadavkami vzťahujúcimi sa na tieto fondy.

4.16   Otázka 16: Do akej miery problémy súvisiace s roztrieštením regulácie vyvolávajú problémy súvisiace s prístupom na trh, ktoré by mohli vyžadovať spoločný prístup EÚ k a) fondom súkromného kapitálu, b) hedžingovým fondom a fondom hedžingových fondov?

4.16.1

Na objasnenie termínov v tejto otázke a problému predostretého v predchádzajúcej otázke je potrebné uviesť našu odpoveď nasledovne. Komisia musí objasniť svoju definíciu prevoditeľných cenných papierov. Objasnenie je potrebné na vyvrátenie pochybností, či tento termín znamená alebo neznamená likvidný nástroj. Zdá sa, že tieto dve koncepcie sú používané zameniteľne, v snahe zbaviť koncepciu prevoditeľných cenných papierov akejkoľvek konotácie, že sú alternatívnym nástrojom alebo náhradou PKIPCP. Domnievame sa, že toto nedorozumenie by mohlo mať vážne následky, keďže by mohlo viesť k zámene dvoch celkom odlišných teórií týkajúcich sa finančných trhov: účinnosti a dokončeniu.

4.16.2

Finančný trh je účinný vtedy, keď môže niesť náklady investičných transakcií; finančný trh je dokončený vtedy, keď zahŕňa všetky možné investície.

4.16.3

Fondy súkromného kapitálu a hedžingové fondy musia byť posudzované najmä v zmysle ich efektívnosti (schopnosti vybrať najlepšie investície) skôr, ako budú posudzované v zmysle účinnosti (schopnosti dosiahnuť výnosy z rozsahu týkajúce sa nákladov). Z tohto dôvodu je otázka rozsahu fondu menej dôležitá: preto problémy týkajúce sa efektívnosti (schopnosti pohybovať sa na trhu rýchlo bez ovplyvnenia jeho výkonu) a zahrnutia systematického rizika (napríklad záchrana fondu LTCM v roku 1998) naznačujú, že by bolo výhodnejšie nepodporovať prílišnú expanziu v rozsahu fondov.

4.17   Otázka 17: Existujú konkrétne riziká (z hľadiska ochrany investorov alebo stability trhu) spojené s činnosťami fondov súkromného kapitálu alebo hedžingových fondov, ktoré by mohli vyžadovať zvláštnu pozornosť?

4.17.1

Vlastnosťou týchto investícií je okrem výplatného rizika ich veľké informačne riziko. Je správne regulovať toto riziko, najmä na potlačenie rizika podvodu, ale bolo by chybou snažiť sa priveľmi ho znižovať. Ak by mali byť tieto fondy úplne transparentné, existovalo by riziko vyvrátenia správcovských schopností, ktoré v skutočnosti posilňujú tvorbu výnosov, ktoré sú iba slabo spojené s trhom.

4.17.2

Výbor si nemyslí, že cesta vpred by mala spočívať v utopickej snahe objasniť celý proces, ale v informovaní „priemerného“ investora o tom, že alternatívne investície si vyžadujú vysoko špecializované vedomosti, bez ktorých sa odborná rada nezaobíde.

4.18   Otázka 18: Do akej miery by mohol spoločný režim súkromného umiestňovania pomôcť prekonať prekážky cezhraničnej ponuky alternatívnych investícií kvalifikovaným investorom? Môže toto objasnenie procesov zavádzania na trh a predaja byť implementované nezávisle od vedľajších opatrení na úrovni správcov fondov atď.?

4.18.1

Zavedenie spoločného režimu súkromného umiestňovania pre kvalifikovaných investorov by mohlo byť veľkým stimulom pre rozvoj fondov súkromného kapitálu v Európskej únii.

4.18.2

Kvalifikovaní investori musia mať podľa definície technické schopnosti a schopnosti spravovať aktíva nevyhnutné pre vysokorizikové investície, napríklad do súkromného kapitálu. Treba preto predpokladať, že sú schopní posúdiť schopnosti a dôveryhodnosť správcov. Okrem toho, vzhľadom na to, že fondy súkromného kapitálu poskytujú de facto diverzifikáciu rizika, nemali by byť vedľajšie opatrenia, ktoré by mohli viesť k prehnanej regulácii činnosti správcovskej spoločnosti, potrebné.

4.19   Otázka 19: Predstavuje súčasné normatívne právo PKIPCP založené na produktoch životaschopný dlhodobý základ pre integrovaný európsky trh investičných fondov s riadnym dohľadom? Za akých podmienok alebo v akej fáze by sa mal zvážiť posuv smerom k regulácii založenej na zásadách a rizikách?

4.19.1

Existuje niekoľko príkladov nedostatkov v súčasnom prístupe. Napríklad ETF (Exchange Traded Funds), ktoré spájajú pozitívne vlastnosti fondu (značná diverzifikácia) s pozitívnymi vlastnosťami akcií (môžu byť vždy obchodované na trhu). Smernica podporuje využívanie tohto nástroja, pričom mu dovoľuje – vzhľadom na jeho štatút PKIPCP – profitovať z pasu. Na druhej strane stanovuje obmedzenia na iný PKIPCP, ktorý je jeho držiteľom, ako by sa s ním potom zaobchádzalo ako s akciovým certifikátom.

4.19.2

Na účel, okrem iného, alternatívneho investovania a vzhľadom na význam nezamerania sa iba na financovanie produktov, ale aj financovanie služieb, sa výbor domnieva, že posuv smerom k regulácii založenej na zásadách a rizikách je vítaný. Súčasne sa domnieva, že riadiaci rámec by mal byť posudzovaný postupne a že správna rovnováha medzi poskytnutím dostatočného času pre konzultáciu a dokončením posudku by mala byť nájdená okamžite.

5.   Budúce výzvy

5.1

Ako sa ukázalo, európsky systém PKIPCP sa stále zdá byť roztrieštený, s relatívne malými podnikmi v porovnaní so Spojenými štátmi a zrejme stále ťažkopádnou cezhraničnou spoluprácou a tokmi. Nie je to niečo, čo pravdepodobne umožní dosiahnuť značné výnosy z rozsahu alebo – následne – zníženie nákladov.

5.2

Okrem toho, prehnaná obava, taktiež vyjadrená v Zelenej knihe (3), týkajúca sa definície aktív, ktoré môžu PKIPCP nadobúdať, najmä fondy na investovanie do likvidných finančných nástrojov, by zabránila účasti na neregulovaných trhoch.

5.3

Bolo by preto rozumné zvážiť možnosť operácií so súkromným kapitálom. Bolo by to v súlade s cieľom otvoriť kapitál malých a stredných podnikov operáciám s rizikovým kapitálom, a tak aj so súkromným kapitálom.

5.4

Pre európsky hospodársky systém sú charakteristické malé a stredné podniky, ktoré sa často zdajú mať nedostatok kapitálu, lebo siahajú predovšetkým po bankách.

5.5

Tento nedostatok kapitálu je často sprevádzaný nadmernou zadĺženosťounajmä krátkodobé dlhyveľkým množstvom obchodných dlhov a úverov, čo je spojené so skutočnosťou, že podniky z toho istého odvetvia priemyslu sú vzájomne vysoko závislé. Je to tiež dôsledok typu vlastníctva, ktorý je typický pre rodinný kapitalizmus, v ktorom sú podnikateľské aktíva a firemný kapitál často kombinované.

5.6

Tieto obchodné problémy a potreba dosiahnuť všeobecnejšie ciele „produktívneho systému“ v európskom rozsahu si vyžadujú riešenia finančných problémov, s ktorými sa stretávajú malé a stredné podniky. Tieto ciele sú trojité a môžu byť zhrnuté takto:

podporovať podnikovú kultúru, ktorá môže otvoriť kapitál malých a stredných podnikov rizikovému kapitálu z tretích strán a finančných organizácií,

podporovať inováciu ako nástroj konkurencieschopnosti na globalizovaných trhoch,

poskytovať podporu pre obchodnú kontinuitu (a dedičstvo), chápanú ako proces, ktorý nesmie spôsobovať žiadne „prerušenie“, ktoré by mohlo ohroziť život podniku.

5.7

Výbor verí, že na základe vyššie uvedených úvah rozšíri európsky zákonodarca svoju pozornosť na dôležitú oblasť súkromného kapitálu, keďže rizikový kapitál je v Európe stále nedostatočne rozvinutý.

5.8

Výbor sa domnieva, že súčasná diskusia o riadiacom rámci pre investičné fondy musí tiež poskytnúť príležitosť bližšie sa pozrieť na vývoj spoločensky prospešných financií, ktorý neobetuje spoločenský rozvoj a ochranu životného prostredia ziskovej motivácii. V roku 2003 predstavovali etické fondy približne 0,37 % všetkých aktív spravovaných európskymi PKIPCP. Porovnanie s americkým trhom, kde v tom istom období patrilo 11,3 % všetkých aktív spravovaných PKIPCP etickým fondom, ukazuje, že spoločensky prospešné financie majú v Európe stále veľmi vysoký potenciál rastu.

5.9

Na podporu rýchlejšieho rozvoja spoločensky prospešných financií by členské štáty mohli zvážiť daňové stimuly zahŕňajúce čiastočné oslobodenie od daní zo ziskov z týchto investícií na základe postupov – už využívaných v niektorých členských štátoch – ktoré umožňujú, aby boli dobrovoľné príspevky pre spoločensky prospešné organizácie odpočítateľné z daní. Okrem toho by mali byť daňové úľavy dostupné pre zisky z fondov, ktoré sú znovu investované do spoločensky prospešných organizácií.

5.10

Vzhľadom na novátorskú povahu tohto návrhu výbor dúfa, že bude podrobnejšie preskúmaný a že v súlade so súčasnými osvedčenými postupmi budú vykonané štúdie realizovateľnosti.

5.11

Strednodobé a dlhodobé výzvy sú v podstate:

uvážiť nové produkty, ktoré finančná inovácia nevyhnutne „vytvára“, najmä alternatívne investície, ktoré sú stále viac potrebné pre „finančnú inováciu“ pre malé a stredné podniky,

prekonať, aj prostredníctvom fúzií, problém, ktorý predstavujú príliš malé európske fondy s nekonkurencieschopnými prevádzkovými nákladmi; súčasne pomôcť „preraziť“ trhu s informáciami a analýzami,

„dokončiť“ trh s regulovaným „financovaním produktov“ a „financovaním služieb“.

5.12

Vhodné informácie o rizikách a príslušných produktoch a dôveryhodnosť správcov v súvislosti s čiastkami a úpravami transakcií sú faktory, ktoré – spolu s potrebnými pravidlami – sú schopné obdariť trh dôverou, čestnosťou a pravidlami správania. Sú to kľúčové faktory pre účinnosť trhu a efektívne rozdeľovanie zdrojov.

5.13

Zosúladenie daňových predpisov, podpora fúzií, umožnenie spoločnej správy fondov (združovanie), podpora hospodárskej súťaži v správe a distribúcii produktov a služieb, zrušenie podmienky, aby správca fondu a depozitár patrili tomu istému členskému štátu, zabránenie vysokým „transakčným nákladom“ spojeným s roztrieštenými upisovacími a odškodňovacími postupmi prepožičajú trhu vyššiu mieru účinnosti a efektivity.

V Bruseli 15. marca 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Zdroj: European Fund and Asset Management Association, Investment Company Institute, and other Mutual Fund Association

(2)  Bogle J.C. (2005), „The Mutual Fund Industry 60 Years Later: For Better or Worse?“ (Odvetvie otvorených investičných fondov o 60 rokov neskôr. V dobrom alebo v zlom?), Financial Analysts Journal, január/február.

(3)  KOM(2005) 314, konečné znenie, strana 5, bod 4.


9.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 110/26


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov na tému prístupnosť elektronických technológií“

KOM(2005) 425, konečné znenie

(2006/C 110/05)

Komisia sa 13. septembra 2005 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 23. februára 2006 Spravodajcom bol pán Cabra de Luna.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 425. plenárnom zasadnutí 15. a 16. marca 2006 (schôdza z 15. marca 2006) 142 hlasmi za, 2 hlasmi proti, pričom sa 3 členovia hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Dôvody

1.1

Nevyhnutne a bezodkladne je potrebné zabezpečiť, aby sa trh s prístupnými tovarmi a službami v oblasti IKT (informačné a komunikačné technológie) v rámci európskeho regiónu, ako aj celosvetovo, uberal cestou interoperability a kompatibility.

1.2

Odvetvie IKT si začína uvedomovať nevyužitý priestor na trhu orientovanom na spotrebiteľov so zdravotným postihnutím, ako aj na stále rastúcu populáciu starších spotrebiteľov, pre ktorých by mohlo byť uplatňovanie prvkov prístupnosti pri navrhovaní a výrobe tovarov a služieb v tomto odvetví značným prínosom.

1.3

Členské štáty zvyšujú svoje spoločné a samostatné aktivity v snahe zamerať sa na digitálnu priepasť a podporiť zapojenie a prístupnosť elektronických technológií prostredníctvom legislatívnych, ale aj dobrovoľných opatrení. Koordinácia danej problematiky na úrovni EÚ musí nevyhnutne zvrátiť členenie existujúceho trhu, aby sa zabránilo jeho ďalšiemu rozpadu a vyhlo opakovaniu chýb z minulosti, kedy súčasné informačné technológie neboli dostatočne prístupné a neexistoval súlad medzi pomocnými technológiami a tradičnými tovarmi a službami, čo vyčlenilo z trhu mnoho potenciálnych spotrebiteľov. Takéto chyby mali dodatočný negatívny účinok v širších ekonomických súvislostiach, prehlbovali najmä sociálne vylúčenie mnohých ľudí a bránili im v prístupe na trh práce.

1.4

Oznámenie Európskej komisie o prístupnosti informačných technológií predstavuje hlavné priority, ktoré je potrebné zvážiť a riešiť, aby sa predišlo rozpadu trhu a poskytla väčšia podpora zbližovaniu a hospodárskemu rastu v tomto odvetví.

2.   Kontext oznámenia o prístupnosti informačných technológií

2.1

Oznámením o prístupnosti informačných technológií chce Komisia prispieť k hlavnému strategickému rámcu európskej informačnej spoločnosti stanovenému v oznámení o iniciatíve i2010 (1), publikovanom v roku 2005.

2.2

Hlavným cieľom oznámenia je podpora dôslednejšieho prístupu k iniciatívam o prístupnosti informačných technológií v členských štátoch a odvetví IKT.

2.3

Toto oznámenie sa zaoberá výhodami poskytnutými postihnutým osobám, ako aj problémami a novými prekážkami, ktoré vznikajú pri tvorbe takýchto technológií.

2.4

Komisia vyjadruje svoje obavy s členením trhu s prístupnými informačnými technológiami a nebezpečenstvom, že nedostatočné zosúladenie a inteoperabilita na tomto trhu ešte zdôrazní pretrvávajúce problémy.

2.5

Oznámenie definuje tri možné spôsoby prístupu, ktorými možno túto otázku riešiť:

podpora požiadaviek prístupnosti vo verejnom obstarávaní;

certifikácia prístupnosti;

lepšie využitie súčasných právnych predpisov.

3.   Ľudia so zdravotným postihnutím a informačná spoločnosť

3.1

Je všeobecne známe, že pokrok dosiahnutý v informačných a komunikačných technológiách (IKT) musí zohľadniť potreby všetkých vrstiev spoločnosti, najmä tých najnáchylnejších k sociálnemu vylúčeniu, aby sa riešili problémy digitálnej priepasti a zavedenej dvojstupňovej spoločnosti.

3.2

Prístup ľudí so zdravotným postihnutím k informáciám musí byť uznaný predovšetkým ako problematika práv. Ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí tvoria 10 % populácie EÚ, majú rovnaké právo na prístup k tovarom a službám ako ľudia bez postihnutia, a to vrátane tovarov a služieb IKT.

3.3

Existujú aj významné hospodárske dôvody, pre ktoré by sa vlády a podniky mali touto otázkou zaoberať. Riešenie a vyriešenie problémov s prístupom k IKT, ktorým ľudia so zdravotným postihnutím čelia, bude prínosom pre všetkých spotrebiteľov, najmä rastúcej populácie starších osôb, detí a osôb s dočasným postihnutím.

3.4

Osoby so zdravotným postihnutím tvoria heterogénnu skupinu ľudí. Zároveň by sa malo uznať, že hlavnými skupinami postihnutých, ktorí čelia ťažkostiam v prístupe k IKT sú osoby s kognitívnymi poruchami a poruchami učenia, osoby s poruchami zmyslového vnímania (nepočujúci a nedoslýchaví, nevidiaci, osoby s poškodením zraku, hluchoslepí, osoby s poruchami reči) a osoby s telesným postihnutím.

3.5

Osoby so zdravotným postihnutím v mnohých ohľadoch využívajú pokrok v oblasti IKT, či už ide o hlavné technológie alebo pomocné technológie, napríklad:

výhody posielania krátkych textových správ pre hluchých, no berúc do úvahy, že ešte stále neponúkajú komunikáciu v reálnom čase;

dostupnosť počítačových programov pre syntézu reči alebo programov umožňujúcich zväčšenie pre nevidiacich a zrakovo postihnutých užívateľov počítačov;

a systémy pre poznávanie reči.

3.6

Zároveň však vznikajú nové prekážky, napríklad:

Rozvoj nových počítačových technológií dramaticky znížil schopnosť nevidiacich osôb používať osobné počítače – zatiaľ čo v roku 1990 mohli nevidiaci užívatelia používať 99 % osobných počítačov, dnes je prístupná len jedna tretina, čo je dôsledkom napríklad čoraz častejšieho využívania vizuálnych príkazov (2).

Komplikovanejšie mobilné telefóny a stále častejšie využívanie vizuálnych príkazov na obrazovke vytvárajú prekážky pre osoby so zdravotným postihnutím aj spotrebiteľov bez postihnutia.

V Európe existujú rôzne textové telefónne systémy, ktoré nie sú navzájom kompatibilné. Hluchí a nedoslýchaví nedokážu prostredníctvom súčasných telekomunikačných systémov komunikovať v reálnom čase v rámci Európy ani medzinárodne.

Digitálna televízia, ktorá je čoraz významnejšou technológiou pre interaktívnu komunikáciu a informovanie verejnosti, je osobám so zdravotným postihnutím menej dostupná ako analógová televízia. Digitálna televízia je technológia, ktorá je do značnej miery založená ma vizuálnej obrazovke, vizuálnych príkazoch a je mimoriadne náročná na používanie a mohla by vylúčiť ďalších 4,4 % televíznych divákov, pretože je menej prístupná (3).

Samotné oznámenie Európskej komisie poskytuje mnoho príkladov problémov, ktorým je v súvislosti s inteoperabilnými IKT prístrojmi a systémami potrebné čeliť.

4.   Hospodárske a obchodné aspekty prístupnosti a zapojenia elektronických technológií

4.1

Lisabonská stratégia zdôrazňuje potrebu zaistiť sociálne a hospodárske začlenenie všetkých osôb prostredníctvom možnosti ich zamestnania. Avšak, ak informačné a komunikačné technológie nie sú navrhnuté prístupným spôsobom, osoby so zdravotným postihnutím budú naďalej a stále viac vylúčené zo súčasného trhu práce. Plná a efektívna implementácia princípov a postupov prístupnosti elektronických technológií je nevyhnutná pre hospodárske, ako aj sociálne začlenenie osôb so zdravotným postihnutím. Dodržiavanie princípov prístupnosti elektronických technológií si zároveň vyžaduje dodržiavanie enviromentálnych požiadaviek bezpečnosti (ako zameranie sa na nekompatibilitu elektronických a zvukových interferencií, ktoré vplývajú na osoby s naslúchacím prístrojom pri používaní mobilných telefónov). Priemerný podiel osôb so zdravotným postihnutím zamestnaných v EÚ je menej ako 35 % v porovnaní so 70 % pracovníkov bez postihnutia. Komisia odhaduje, že pravdepodobne 2 až 3,5 mil. osôb so zdravotným postihnutím by prípadne mohlo byť začlenených do pracovného procesu, ak by boli prijaté účinné opatrenia, ktoré by vhodne odstránili prekážky ich začlenenia (4). Hospodárske zapojenie osôb so zdravotný postihnutím vo veľkom prospeje spoločnosti a hospodárstvu Európy, odstráni závislosť mnohých postihnutých osôb.

4.2

Zatiaľ čo rastúci objem odvetvia IKT musí zohľadniť ekonomické a obchodné výhody, ktoré je možné dosiahnuť riešením potrieb postihnutých a starších užívateľov v rámci navrhovania produktov a služieb, tieto výhody by sa mali aktívnejšie podporovať v rámci celého odvetvia. Obzvlášť potrebné je vzdelávať pracovníkov v tomto odvetví na úrovni riadenia, ako aj na úrovni technického personálu a pracovníkov v styku z verejnosťou o požiadavkách a charakteristikách prístupnosti s cieľom lepšie riešiť rastúce potreby.

4.3

Osoby so zdravotným postihnutím tvoria 10-12 % európskej populácie. Európa v súčasnosti zažíva významné demografické zmeny. Najdôležitejší bude dopad starnutia populácie v Európe. Do roku 2050 bude 50 % európskej populácie dosahovať viac ako 60 rokov.

4.4

Osoby so zdravotným postihnutím, dočasne postihnuté osoby a starší obyvatelia spolu tvoria 30 % európskej populácie (5). Prístupné technológie by boli prínosom aj pre staršiu populáciu spotrebiteľov všeobecne, vrátane detí, osôb, ktoré nepoznajú nové technológie a širšej vrstvy sociálne vylúčených skupín. Príkladom je textová komunikácia v reálnom čase, ktorá je výhodná pre trh, čím ďalej tým viac zasahujúci mimo komunitu osôb so zdravotným postihnutím.

4.5

Osoby so zdravotným postihnutím a starší ľudia predstavujú nevyužitý potenciál na trhu, na ktorý by sa toto odvetvie malo viac zamerať a uviesť na trh tovary, ktoré nie sú týmto spotrebiteľom dostupné v súčasnosti. Nemecký prieskum ukázal, že 48 % osôb nad 50 rokov si myslí, že produkty a služby IKT nedostatočne oslovujú ich vekovú skupinu (6). Okrem toho, z nedávnej štúdie, ktorú vypracovala spoločnosť Microsoft vyplýva, že 50 % populácie vo veku nad 59 rokov by malo značný prospech z prístupných technológií IKT. Prístupné elektronické technológie navrhované pre všetkých vedú k vytváraniu pracovných miest v tomto odvetví, a to najmä v rámci malých a stredných podnikov, ktoré vytvárajú priestor pre inovácie v prístupných elektronických technológiách a pokroku v nových oblastiach a profesiách.

5.   Všeobecné pripomienky

EHSV víta oznámenie Európskej komisie o prístupnosti elektronických technológií, ktoré predkladá dôležité návrhy a záväzky v oblasti verejného obstarávania, certifikácie a právnych predpisov. Toto oznámenie o prístupnosti elektronických technológií významne podporuje oznámenie o iniciatíve i2010 o Európskej informačnej spoločnosti pre rast a zamestnanosť.

EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby činnosti navrhnuté v rámci oznámenia o prístupnosti elektronických technológií preniesli do samotného stredu európskeho strategického rámca o informačnej spoločnosti. Aktivity iniciatívy i2010 sa budú omnoho viac venovať cieľom a zámerom na podporu prístupnosti a zapojenia elektronických technológií.

EHSV uznáva, že existuje veľa jednotlivcov a rodín, ktorým nie je umožnený nepretržitý prístup k telefonickým službám vzhľadom na ich obmedzený príjem. Prídavné zariadenia a služby IKT (ako prístup k internetu) môžu byť pre týchto ľudí, vrátane postihnutých a starších osôb, neprístupne nákladné. EHSV vyzýva vlády členských štátov, aby poskytli finančnú podporu na zjednodušenie prístupu k tovarom a službám IKT pre ohrozené a sociálne vylúčené skupiny v spoločnosti.

EHSV si je vedomý a víta pokrok dosiahnutý v práci výboru INCOM (Inclusive Communications Committee – Výbor pre začleňujúcu komunikáciu) a pracovných skupín TCAM (7), ktorým predsedá Európska komisia. Tieto jednotlivé pracovné skupiny združili všetky príslušné zainteresované strany a stanovili kľúčové priority a oblasti činnosti súvisiace s prístupnosťou elektronických technológií – prístup k tovarom aj službám.

EHSV pripomína, že podporu tradičného prístupu k elektronickým technológiám a dostupnosti tovarov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím už predniesli a podporili mnohé ustanovenia EHSV, konkrétne:

Stanovisko EHSV na tému „Návrh rozhodnutia Rady o Európskom roku ľudí so zdravotným postihnutím 2003“ (KOM(2001) 271, konečné znenie – 2001/0116 (CNS) CES 1064/2001.

Stanovisko EHSV k oznámeniu Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Iniciatíva eEurópa 2002: prístupnosť verejných internetových stránok a ich obsah“ (KOM(2002) 2001, konečné znenie) CES 1546/2001

Stanovisko EHSV na tému Začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti (CES853/2002)

Stanovisko EHSV na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Rovnaké príležitosti pre ľudí so zdravotným postihnutím: Európsky akčný plán (KOM(2003) 650, konečné znenie) CES 311/2004.

Stanovisko EHSV na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (CESE 1059/2005).

6.   Všeobecné pripomienky EHSV k hlavným návrhom oznámenia

6.1   Harmonizované normy a interoperabilita

6.1.1

EHSV zdieľa obavy Európskej komisie ohľadom nedostatku zjednotených riešení v oblasti prístupnosti elektronických technológií. Vzhľadom na globálny charakter odvetvia IKT je nevyhnutné zabezpečiť, aby nedošlo k rozčleneniu Európy z toho dôvodu, že členské štáty si vytvárajú a uplatňujú vlastné riešenia. S cieľom zabezpečiť do najvyššej možnej miery šetrenie z rozsahu a lepšiu možnosť výberu pre spotrebiteľov, je tiež potrebné vyhnúť sa globálnemu členeniu zohľadnením špecifických regionálnych požiadaviek.

6.1.2

EHSV sa nazdáva, že odvetvie IKT si stále viac začína uvedomovať nevyužité miesto na trhu pre postihnutých a starších spotrebiteľov v Európe a v medzinárodnom meradle, toto zistenie si však vyžaduje silnejšiu podporu a pomoc.

6.1.3

EHSV plne podporuje vytváranie a implementáciu európskych noriem o prístupnosti, ktoré sú otvorené, konsenzuálne a objektívne. Tieto normy musia zároveň zohľadniť celosvetovú situáciu a dopĺňať medzinárodné normy. Nedostatok vzájomného prepojenia európskych a medzinárodných noriem povedie k zmätku a frustrácii oboch strán, postihnutých spotrebiteľov aj odvetvia IKT.

6.1.4

Užívatelia sa musia aktívne zapojiť do procesu vytvárania noriem a je potrebné zabezpečiť, aby organizácie postihnutých boli zapojené do procesu prijímania rozhodnutí pri vytváraní európskych noriem o prístupnosti.

6.1.5

EHSV sa nazdáva, že európske organizácie pre tvorbu noriem by mali pri tvorbe všetkých noriem prihliadať na problematiku prístupnosti elektronických technológií.

6.2   Verejné obstarávanie

6.2.1

Zohľadnenie požiadaviek prístupnosti vo verejnom obstarávaní sa ukázalo byť veľmi efektívnym prostriedkom na podporu mainstreamingu technológií navrhnutých a prístupných pre všetkých, ako aj podporu zamestnanosti a rastu. Využitie verejného obstarávania na urýchlenie riešenia prístupnosti je prostriedkom, akým môže toto odvetvie získať reálny podnet pre začlenenie daného prístupu do stredu svojho záujmu a práce. Okrem toho existujú výzvy, aby bola nová iniciatíva Komisie o elektronickom verejnom obstarávaní na podporu on-line transakcií plne prístupná osobám so zdravotným postihnutím v súlade so zámermi a cieľmi iniciatívy o prístupnosti elektronických technológií a zabránila prípadom zlého zaobchádzania a korupcie.

6.2.2

Revízia smerníc EÚ o verejnom obstarávaní poskytuje príležitosť začleniť prístupnosť ako kritérium pre verejný nákup zariadení a služieb IKT. Je nutné pripomenúť, že verejné obstarávanie tvorí 16 % hrubého domáceho produktu, čiže 1500 mld. eúr, z toho odvetvie IKT tvorí 6 % HDP EÚ. Priemerné výdavky európskeho verejného sektora v oblasti IKT tvoria 0,8 % HDP, čo predstavuje 76 mld. eúr. Pri takejto úrovni investícií je nevyhnutné, aby verejné zákazky zaistili dlhodobo udržateľnú politiku nákupu, ktorá stanovuje, že VŠETCI členovia spoločnosti majú prístup k poskytovaným tovarom a službám. Takáto politika začlenenia elektronických technológií je nevyhnutná pre účinné fungovanie miestnych ekonomík a podporu verejného blaha a nezávislosti členov komunity.

6.2.3

EHSV preto podporuje návrh Európskej komisie pokračovať s európskymi orgánmi pre tvorbu noriem vo vytváraní požiadaviek európskej prístupnosti pre verejné obstarávanie produktov a služieb v oblasti IKT. Avšak, je nevyhnutné, aby všetky tieto požiadavky boli v rovnováhe medzi potrebami užívateľov a potrebami daného odvetvia, aby boli použiteľné pre štátne orgány a neviedli k rozčleneniu európskeho, prípadne svetového trhu.

6.2.4

V prípade, ak sa budú v budúcnosti revidovať smernice EÚ o verejnom obstarávaní (8), EHSV uvíta posilnenie ustanovení k smernici, ktoré by obsahovali povinné požiadavky na prístupnosť vo verejnom obstarávaní.

6.3   Certifikácia a testovanie treťou stranou verzus vlastné prehlásenie

6.3.1

Odvetvie IKT musí jasnejšie oboznámiť spotrebiteľov s tým, že jeho hlavné tovary a služby sú prístupné a určené pre všetkých.

6.3.2

Podľa názoru EHSV Európska komisia predložila zaujímavý návrh na preskúmanie projektov certifikácie a vlastného prehlásenia, posilnenie transparentnosti a dosiahnutie väčšieho zohľadnenia koncepcie prístupnosti elektronických technológií, ako aj zváženie uznania primeraných projektov certifikácie označenia tovarov a služieb známkou prístupnosti, ktoré spĺňajú normy prístupnosti elektronických technológií.

6.3.3

EHSV sa nazdáva, že plánovaný prieskum a zhromažďovanie údajov k rôznym možnostiam pomôže nájsť najvhodnejší postup. Výbor víta najmä pripravované konferencie a iniciatívy EÚ k danej problematike.

6.4   Využitie právnych predpisov

6.4.1

Európska komisia správne upozorňuje na existujúce právne predpisy EÚ, ktoré je možné využiť na podporu a posilnenie prístupnosti elektronických technológií.

6.4.2

Je potrebné oceniť a podporovať dobrovoľné záväzky zo strany odvetvia IKT. Tieto dobrovoľné záväzky poukazujú na mieru záujmu a pozornosti, ktoré toto odvetvie venuje riešeniu prístupnosti pri navrhovaní tovarov a služieb. Samotné dobrovoľné záväzky však preukázateľne nie sú dostatočné na to, aby zabezpečili vhodnú implementáciu požadovanej prístupnosti, čím by sa riešili prekážky prístupu k súčasným technológiám, ktorým čelia osoby so zdravotným postihnutím. Dobrovoľné záväzky by mali byť doplnené legislatívnymi návrhmi týkajúcimi sa aj oblasti verejného obstarávania.

6.4.3

Je dôležité, aby bol záväzok EÚ v oblasti zapojenia a prístupnosti elektronických technológií všeobecne uznaný a horizontálne zahrnutý do všetkých ďalších príslušných iniciatív EÚ.

6.4.4

Napríklad, existujúce právne predpisy o verejnom obstarávaní a elektronickej komunikácii sú do značnej miery podporené aj zo strany právnych predpisov EÚ o nediskriminácii v oblasti zamestnávania, ktoré poskytujú niekoľko významných príležitostí urýchliť riešenie potrieb prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím.

Komisia aj členské štáty musia pravidelne a komplexne priamo na mieste monitorovať úroveň efektívnosti implementácie legislatívnych záväzkov v oblasti prístupnosti elektronických technológií.

Mal by prebehnúť prieskum o možnostiach zlepšenia existujúcich právnych predpisov v pripravovaných legislatívnych revíziách, aby bolo možné posilniť a rozšíriť ustanovenia o prístupnosti elektronických technológií. V nariadeniach EÚ pre štrukturálne fondy a rámcový program EÚ pre výskum (2007-2013) by sa mala vyjadriť jasná pomoc a podpora prístupnosti elektronických technológií.

Inštitúcie EÚ by mali vytvoriť prísnejšie a ucelenejšie právne predpisy o prístupe osôb so zdravotným postihnutím k tovarom a službám aj vzhľadom na informačné a komunikačné technológie, aby tak EÚ zabezpečila dodržiavanie sociálnych a ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím a ich právo na rovný prístup k tovarom a službám.

Je potrebné posilniť a zväčšiť rozsah ustanovení o prístupnosti elektronických technológií v balíku smerníc EÚ o elektronickej komunikácii.

6.4.5

Smernica o univerzálnej službe (9) v súčasnosti pokrýva prístup k verejným telefónom a verejne dostupným telefónnym službám, ako sú pohotovostné služby a informačné služby. EHSV vyjadruje ľútosť, že smernica v rámci svojho rozsahu nezahŕňa mobilné telefóny alebo širokopásmové vysielanie. Rozsah smernice o univerzálnej službe by sa mal rozšíriť, aby pokrýval mobilné telefóny a širokopásmové vysielanie (10). Rovnako je potrebné zabezpečiť aj rovný prístup k sieťam a službám prostredníctvom spravodlivých, prípadne sociálnych poplatkov.

6.4.6

Mnoho osôb so zdravotným postihnutím neustále čelí závažným problémom s mobilnou komunikáciou. Je potrebné zabezpečiť interaktívnu mobilnú komunikáciu v reálnom čase pre nepočujúcich a nedoslýchavých, pre osoby s poruchami reči a hluchoslepé osoby. Interaktívna komunikácia prostredníctvom mobilných technológií by mala prebiehať na základe rovnakého princípu ako u osôb bez postihnutia – čo sa týka použiteľnosti a kvality služieb a zariadení, výberu, dostupnosti a ceny.

6.4.7

Je potrebné zaoberať sa problémami inteoperability existujúcich systémov, ktoré používajú osoby s poruchami zmyslového vnímania. Osoby so zdravotným postihnutím musia mať možnosť v reálnom čase telefonovať v rámci Európy a medzinárodne bez akýchkoľvek ťažkostí.

6.4.8

Neustále sa zvyšuje miera využívania internetu ako verejnej služby a komunikačného nástroja, ale osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sa snažia používať tento prostriedok ešte stále čelia vážnym problémom s prístupom. Príkladom problémov s prístupom vo vzťahu k širokopásmovému vysielaniu sú nové hlasové služby ako technológia VOIP (Voice Over Internet Protocol) na prenos hlasu pomocou internetového pripojenia, ktoré už poskytujú telefónne služby na základe širokopásmového vysielania. Je to lacná a veľmi obľúbená služba, najmä pre medzinárodné hovory. Avšak neexistuje záruka, že VOIP poskytne prístup k pohotovostným alebo informačným službám. Je potrebné zaoberať sa touto otázkou.

7.   Konkrétne návrhy EHSV

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na vyššie uvedené ciele a otázky by nasledujúce konkrétne návrhy boli pre dosiahnutie všeobecných cieľov prínosom:

7.1   Harmonizované normy a interoperabilita

7.1.1

EHSV vyzýva európske organizácie pre tvorbu noriem, aby pri tvorbe všetkých noriem IKT prihliadali na problematiku prístupnosti.

7.1.2

EHSV žiada, aby boli prijaté normy a legislatívne záväzky EÚ, ktoré by viedli k harmonizácii požiadaviek prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím, a to najmä v nasledujúcich oblastiach:

prístup k pohotovostným službám aj prostredníctvom internetu;

vytvorenie komunikácie v reálnom čase hlavne pre nepočujúcich a nedoslýchavých;

prístup k interaktívnej digitálnej televízii;

potreba prepojiť poskytovanie prístupných služieb s prístupnými a použiteľnými zariadeniami.

7.2   Certifikácia a testovanie treťou stranou verzus vlastné prehlásenie

7.2.1

EHSV podporuje návrh Komisie preskúmať myšlienku projektu certifikácie, označovania výrobkov a vlastného prehlásenia o zhode, ako aj záväznosť alebo dobrovoľnú povahu týchto procesov a podporuje zapojenie zainteresovaných strán, najmä organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím. Tieto poznatky by Európska komisia mala poskytnúť EHSV v priebehu roka 2007.

7.3   Verejné obstarávanie

7.3.1

EHSV nalieha, aby členské štáty úplne transponovali smernice o verejnom obstarávaní do vnútroštátnych právnych predpisov a zaistili, aby boli do rámca národného práva začlenené účinné ustanovenia o požiadavkách prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím.

7.3.2

EHSV vyzýva verejné orgány, aby začlenili kritériá prístupnosti do verejnej súťaže.

7.3.3

EHSV žiada o začlenenie záväzných ustanovení o prístupe k tovarom a službám IKT do smerníc o verejnom obstarávaní pri ich budúcej revízii. Tie by mali zakazovať verejným orgánom používať software, hardware alebo iné produkty a služby IKT, ktoré nezodpovedajú platným normám o prístupnosti.

7.3.4

Vzhľadom na normalizačný mandát CEN (Európskeho výboru pre normalizáciu), CENELEC (Európskeho výboru pre normalizáciu v elektrotechnike) a ETSI (Európskeho výboru pre normalizáciu v telekomunikáciách) na podporu európskych požiadaviek prístupnosti k verejnému obstarávaniu v oblasti produktov a služieb IKT, EHSV vyzýva členské štáty EÚ, aby vytvorili akčný plán o najúčinnejšom uplatňovaní európskych noriem na národnej úrovni, ktorý je v súlade so všeobecným a koherentným prístupom.

7.4   Mainstreaming

7.4.1

EHSV žiada, aby bol jasne zohľadnený význam uplatnenia koncepcie prístupnosti elektronických technológií, dizajnu pre všetkých a ergonómie v oblasti IKT vo všetkých príslušných právnych a iných ako právnych predpisoch EÚ, najmä kľúčových dokumentoch o informačnej spoločnosti a nariadení o štrukturálnych fondoch, vo finančných nástrojov pre nové kandidátske krajiny a v 7. rámcom programe pre výskum.

7.5   Prístupnosť internetu

7.5.1

EHSV žiada členské štáty, aby formálne prijali v nezmenenej podobe verziu 2 usmernení pre iniciatívu o prístupnosti internetu a plne uplatnili túto verziu na všetky internetové stránky.

7.5.2

EHSV žiada uplatnenie druhého stupňa schvaľovania verzie 2 W3C-WAI usmernení pre iniciatívu o prístupnosti internetu (Web Content Accessibility Guidelines – WCAG), ktorý si vyžaduje aplikáciu vyššieho stupňa prístupnosti na všetky zdroje internetu.

7.5.3

EHSV konštatuje naliehavú potrebu a požaduje rozvoj a jednoduché sprístupnenie autorských nástrojov (11) prístupnosti, ktoré tvorcovia internetových stránok môžu použiť, aby zosúladili svoje stránky s W3C-WAI WCAG 2.0. Tieto nástroje by mali byť v súlade s verziou 2 W3C-WAI usmernení pre prístupnosť autorských nástrojov (Authoring Tool Accessibility Guidelines – ATAG).

7.6   Právne predpisy

7.6.1

Európska komisia musí vynakladať väčšie úsilie, aby zabezpečila to, že členské štáty implementujú a splnia svoje povinnosti voči užívateľom so zdravotným postihnutím v súlade s platnými smernicami o elektronickej komunikácii. Z odpovedí, ktoré získala Komisia prostredníctvom dotazníka INCOM o balíku elektronickej komunikácie zjavne vyplýva, že členské štáty adekvátne nerešpektovali tieto záväzky.

7.6.2

V prípade, kedy členské štáty neplnia svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ, EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby voči danému štátu(štátom) zahájila konanie pre porušovanie povinností a zaistila tak úplné dodržiavanie.

7.6.3

EHSV žiada, aby plánované revízie právnych predpisov EÚ o elektronickej komunikácii značne posilnili ustanovenia o prístupnosti a zmenili tieto ustanovenia na záväzné.

7.6.4

EHSV žiada Európsku komisiu, aby zverejnila porovnávaciu správu o stave činnosti členských štátov v oblasti prístupnosti elektronických technológií a aby bolo zahájené právne konanie, v prípade, keď členské štáty nesplnili svoje záväzky stanovené v príslušných smerniciach o elektronickej komunikácii.

7.6.5

EHSV žiada o posilnenie a zväčšenie rozsahu ustanovení o prístupnosti elektronických technológií v balíku smerníc EÚ o elektronickej komunikácii, konkrétne o službách a zariadeniach. Najmä:

rozšírenie pôsobnosti smernice o univerzálnej službe na mobilnú komunikáciu a širokopásmové technológie;

revízia smernice o rádiových zariadeniach a telekomunikačných koncových zariadeniach by mala začleniť záväzné požiadavky prístupnosti k elektronickým zariadeniam.

7.7   Nový strategický rámec pre európsku informačnú spoločnosť

7.7.1

EHSV konštatuje, že stratégia Európskej komisie pre európsku informačnú spoločnosť (12) si vyžaduje, aby členské štáty každoročne podávali správu o dosiahnutom pokroku a o tom,ako implementujú svoje národné reformné programy.

7.7.2

EHSV žiada členské štáty, aby na podporu tejto žiadosti do svojej ročnej správy pre Európsku komisiu včlenili špecifickú sekciu o prístupnosti a zapojení elektronických technológií.

7.7.3

EHSV žiada členské štáty, aby si vo svojich národných akčných plánoch stanovili jasné a konkrétne ciele a časové harmonogramy pre implementáciu ustanovení o prístupnosti elektronických technológií.

7.8   Zapojenie užívateľov

7.8.1

EHSV žiada najvyšších predstaviteľov EÚ, aby zabezpečili úplný a spravodlivý spôsob konzultácií a systematické zapojenie užívateľov so zdravotným postihnutím z organizácií postihnutých osôb do vývoja a navrhovania tovarov a služieb a do vytvárania noriem. Inštitúcie EÚ musia poskytnúť dodatočné zdroje, aby sa užívatelia so zdravotným postihnutím mohli na procese adekvátne zúčastniť.

7.9   Vzdelávanie, odborná príprava a vzdelávací program dizajn pre všetkých

7.9.1

EHSV žiada vlády a odvetvie IKT, aby vytvorili a podporili opatrenia na podporu vzdelávania a odbornej prípravy osôb so zdravotným postihnutím a určitých skupín starších osôb, v rámci celoživotného vzdelávania, ako aj iných vylúčených skupín v oblasti IKT, aby mali lepší a jednoduchší, lacnejší a kvalitnejší prístup k týmto technológiám.

7.9.2

Opatrenia na zvyšovanie povedomia, ako je napríklad podpora vzdelávacieho programu Dizajn pre všetkých, majú veľký potenciál pre lepšie pochopenie a začlenenie koncepcie prístupnosti do IKT.

7.9.3

EHSV žiada Európsku komisiu, všetky členské štáty a odvetvie IKT, aby aktívne podporovali a inkorporovali vzdelávací program Dizajn pre všetkých do programov vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti IKT.

7.9.4

EHSV žiada odvetvie IKT, aby zabezpečilo systematickú internú alebo externú odbornú prípravu svojich zamestnancov v oblasti prístupného dizajnu.

7.10   Činnosť v rámci EHSV

7.10.1

EHSV sa zaväzuje, že si usporiada vlastné záležitosti a uisťuje, že bude rešpektovať zásady a princípy prístupnosti v rámci svojich aktivít v oblasti verejného obstarávania.

7.10.2

EHSV preskúma potrebu vykonania zmien, aby mali osoby so zdravotným postihnutím plný a neobmedzený prístup k internetovej stránke EHSV, počítačovým programovým systémom a zariadeniam IKT.

7.10.3

EHSV zavedie vnútorné postupy na zabezpečenie toho, aby sa všetky dokumenty vydávali v prístupnom formáte.

V Bruseli 15. marca 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  KOM(2005) 229, konečné znenie

(2)  Zdroj: Európska únia nevidiacich

(3)  Digitálna televízia pre všetkých. Správa o použiteľnosti a prístupnom dizajne pre Projekt digitálnej televízie Veľkej Británie, Generics Groups.

(4)  Správa Európskej komisie: „Program aktívneho trhu pre ľudí so zdravotným postihnutím“ (2002)

(5)  Štúdia OECD-ECMT: „Zlepšenie kvality dopravy pre osoby s poruchami mobility (Improving Transport for People with Mobility Disabilities)“ 1999, pochádza z obdobia, keď mala EÚ 15 členov.

(6)  Odkaz na prieskum www.seniorwatch.de

(7)  Telecommunication Conformity assesment and Market Surveillance Commitee (TCAM)– Výbor pre hodnotenie konformity telekomunikácií a prieskum trhu

(8)  Smernica 2004/18/ES a smernica 2004/17/ES.

(9)  Smernica 2002/22 ES

(10)  EHSV zaznamenal, že systém telefonovania prostredníctvom mobilných telefónov na základe predplateného kreditu (Pay-As-You-Go) významne prispel k rozšíreniu prístupu osôb s nízkymi príjmami k telefónnym službám a v tejto oblasti sa mu podarilo dosiahnuť viac ako domácim prevádzkovateľom.

(11)  Termín „autorské nástroje“ sa vzťahuje na široké spektrum počítačových programov používaných na vytváranie obsahu internetových stránok.

(12)  KOM(2005) 229, konečné znenie


9.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 110/33


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2037/2000 Európskeho parlamentu a Rady, pokiaľ ide o základný rok pre prideľovanie kvót na hydrochlórofluorokarbóny s ohľadom na členské štáty, ktoré pristúpili 1. mája 2004“

KOM(2004) 550, konečné znenie – 13632/05 ADD 1 + COR 1

(2006/C 110/06)

Rada sa 16. novembra 2005 rozhodla podľa článku 175, ods. 1, Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 27. februára 2006 Spravodajkyňou bola pani Giacomina CASSINA.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 425. plenárnom zasadnutí (schôdza 15. marca 2006) 139 hlasmi za, 2 hlasmi proti, pričom sa 6 členovia hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie a závery

1.1

EHSV schvaľuje zmenu nariadenia (ES) č. 2037/2000 (článok 4, odsek 3, nový bod i), súhlasí s doplnením Európskeho parlamentu ako ďalšieho legislatívneho orgánu do názvu uvedeného právneho predpisu a podporuje zmenu právneho základu navrhovanú pre toto nariadenie.

2.   Obsah a posúdenie návrhu na zmenu

2.1

Návrh na zmenu nariadenia (ES) č. 2037/2000 predstavuje doplnenie písmena i) do článku 4, odsek 3, na základe ktorého platí pre členské štáty, ktoré sa stali členmi Európskej únie 1. mája 2004, zmena základného dátumu pre prideľovanie kvót hydrochlórofluorokarbónov. Tieto už nebudú prideľované na základe kvót z roku 1999, ale na základe priemerného podielu na trhu v rokoch 2002 a 2003.

2.1.1

Táto zmena základného dátumu je len reakciou na obchodnú požiadavku, pretože zabraňuje vylúčeniu podnikov, ktoré sú na trhu len od roku 1999. Jej vplyv na celkové rozdelenie prideľovacích kvót, ktoré sa z kvantitatívneho hľadiska vôbec nezmenili, je minimálny a akýkoľvek dopad na životné prostredie je preto vylúčený. Zmenou základného dátumu sa tiež predíde prípadným budúcim protestom proti porušeniu princípov „nediskriminácie a legitímnych očakávaní“.

2.2

EHSV berie súhlasne na vedomie doplnenie Európskeho parlamentu ako ďalšieho legislatívneho orgánu do názvu uvedeného právneho predpisu.

2.3

EHSV na záver súhlasí so zmenou právneho základu tohto nariadenia z článku 57, odsek 2 Zmluvy o pristúpení na článok 175, odsek 1 Zmluvy o ES, podľa dodatku 1, korigenda 1, ako bolo dohodnuté v pracovnej skupine pre životné prostredie 21. októbra 2005.

V Bruseli 15. marca 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


9.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 110/34


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Sociálny rozmer kultúry“

(2006/C 110/07)

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 16. septembra 2004 na základe článku 29 vykonávacích predpisov vnútorného poriadku rozhodol vypracovať doplňujúce stanovisko na tému:„Sociálny rozmer kultúry“

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená prípravnými prácami prijala svoje stanovisko 22. februára 2006. Spravodajcom bol pán LE SCORNET.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 425. plenárnom zasadnutí 15. – 16. marca 2006 (schôdza z 15. marca 2006) 137 hlasmi za, 3 hlasmi proti, pričom 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie

1.1

Cieľom tohto stanoviska je navrhnúť niektoré následné opatrenia a nástroje súvisiace so stanoviskom na tému sociálny rozmer kultúry, ktoré EHSV schválil 31. marca 2004.

1.2

Stanovisko sa usiluje vyjasniť pojem „sociálneho rozmeru kultúry“ prostredníctvom troch kľúčových pojmov, ktoré sú s ním úzko spojené. Tieto slová sú vo výbore veľmi dobre známe, nakoľko ide o pojmy, ktoré výbor neprestajne analyzuje, konkrétne o slovné spojenia: „spoločnosť založená na vedomostiach“, „hospodárska globalizácia“ a „občianska spoločnosť“.

1.3

V stanovisku sa neobjavujú hypotézy načrtnuté v prvom stanovisku, súvisiace s realizáciou nových štruktúr typu „monitorovacie centrum“, „laboratórium“ a „pracovná skupina“ (task force).

1.4

Výbor však v stanovisku žiada Komisiu o vyjasnenie kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov, ktoré by umožnili potvrdiť, že súčasné nástroje Spoločenstva postačujú na posúdenie nasledujúcich faktorov:

vývoj zamestnanosti v kultúrno-umeleckej sfére v rámci Únie a jeho kvalitatívny a kvantitatívny vplyv na celkovú zamestnanosť, hospodársky rast, sociálnu súdržnosť a sociálne uznanie a zapájanie všetkých obyvateľov, najmä tých skupín a kategórií, ktoré trpia najväčšou núdzou,

miera skutočného prehĺbenia dialógu medzi kultúrami, a to nielen na základe počtu výmen a iniciatív rôzneho druhu, ale aj na základe konkrétnejších výsledkov. Výbor je znepokojený nárastom prípadov sociálneho vylúčenia a rasizmu (dokonca aj tam, kde sa zdalo, že integračná či multikultúrna politika vytvorila stabilný model, ako napr. v Holandsku alebo Francúzsku), rozširujúcou sa priepasťou medzi záujmami jednotlivcov a všeobecným záujmom a rozdrobovaním spoločnosti namiesto jej zjednocovania.

1.5

V stanovisku sa navrhuje, aby Komisia pri príležitosti roka 2008, ktorý bude rokom dialógu medzi kultúrami, predstavila čo najpodrobnejšiu správu o tomto jave a cieľoch. EHSV prejavuje vôľu aktívne prispieť k jej vypracovaniu.

1.6

Stanovisko takisto obsahuje návrh, aby sa začala nová reflexia na tému kultúry. Kultúra sa totiž stále často chápe len v súvislosti s kultúrnym dedičstvom a jeho zveľaďovaním, veľmi málo sa o nej hovorí ako o tvorivom procese a vytváraní nového imaginárna. Stále sa poskytuje príliš málo miesta kultúrnemu vreniu v sociálnej, hospodárskej aj environmentálnej oblasti.

1.7

V stanovisku sa vyjadruje želanie, aby sa v tejto oblasti prihliadalo aj na práce Európskej nadácie na zlepšenie podmienok bývania a práce so sídlom v Dubline. Navrhuje sa v ňom, aby vždy, keď sa EHSV bude zaoberať témami, pri ktorých sa spomína nevyhnutnosť „kultúrnych revolúcií“, „zmeny mentality“ alebo „zmeny zdedených vzorcov správania“, venoval najmenej jeden odsek dôslednej analýze týchto pojmov.

1.8

V stanovisku sa taktiež zdôrazňuje, že metóda „overených postupov“ by sa mohla stať jedným z najužitočnejších nástrojov na vedenie dialógu a výmenu skúseností a kultúrnych praktík, ak by sa dokázala zbaviť svojho často výlučne teoretického aspektu.

2.   Úvod

Výbor na žiadosť Európskeho parlamentu o konzultáciu prijal 31. marca 2004 stanovisko na tému „sociálny rozmer kultúry“.

2.1

V stanovisku sa objavilo viacero návrhov:

2.2

potvrdiť úlohu EHSV v oblasti kultúry napriek tomu, že v tejto problematike zatiaľ výbor nemá oficiálne uznanú právomoc,

2.2.1

pracovať na postupnom vytvorení európskeho monitorovacieho centra pre kultúrnu spoluprácu, ktoré by spolu s Európskym parlamentom mohlo vypracovávať vlastnú výročnú správu,

2.2.2

dosiahnuť užšiu spoluprácu medzi Európskym parlamentom a EHSV, v rámci ktorej by okrem vytvorenia vyššie uvedeného monitorovacieho centra mohol byť taktiež stanovený „ročný cieľ podpory aspoň jednej naozaj spoločnej kultúrnej hodnoty“,

2.2.3

vytvoriť laboratórium kultúrnych zmien v sociálnej, hospodárskej a environmentálnej oblasti,

2.2.4

vytvoriť európsku pracovnú skupinu na podnecovanie kultúrnych a umeleckých kontaktov v konfliktných oblastiach.

2.3

Vypracovanie predkladaného doplňujúceho stanoviska je odôvodnené skutočnosťou, že návrh predchádzajúceho stanoviska sa musel vypracovať v časovej tiesni. Európsky parlament pred skončením svojho funkčného obdobia požiadal EHSV o konzultáciu a o vytvorenie partnerstva. Náš výbor sa tejto témy ujal s veľkým nadšením, keďže sa vytvoril dojem, že v samotnej koncepcii kultúrneho „rozmeru“ v rámci inštitúcií EÚ dochádza k „dvojnásobnému zrýchleniu“.

2.3.1

Vyhlásenia José Manuela Barrosa, predsedu Európskej komisie, ktorý na úvod skonštatoval, že prišla „chvíľa kultúry“ a že „v hierarchii hodnôt stoja kultúrne hodnoty nad hodnotami ekonomickými (1)“, boli veľmi povzbudivé a dokonca sa zdalo, že poukazujú na rozhodujúci zvrat. To pre nás znamenalo prvé zrýchlenie.

2.3.2

Druhý impulz na zrýchlenie prišiel priamo z EHSV, vďaka jednomyseľnému prijatiu programu, ktorý predložila pani Anne-Marie Sigmund, predsedníčka výboru, ktorá túto tému pozdvihla na ústrednú prioritu svojho funkčného obdobia.

2.3.3

Naplnenie týchto vyhlásení však zostáva neisté, pretože program predložený novou Komisiou v skutočnosti tento zvrat neprenáša do praxe. Spomínaný nový dôraz na kultúru sa v ňom dokonca ani explicitne neuvádza. Z dôvodu povahy danej tematiky naša inštitúcia nevypracúva stanovisko ku programu pre oblasť kultúry na obdobie 2007-2013, ktorý navrhla Komisia. V tomto dokumente nám teda neprináleží sa k nemu vyjadrovať. Avšak nemôžeme neuviesť, že v jeho texte sa jasne neobjavuje snaha zohľadňovať „sociálny rozmer kultúry“. Taktiež nemôžeme nespomenúť, že rozpočet programu ani zďaleka nedosahuje výšku prostriedkov, ktoré preň požadoval Európsky parlament. Takisto pokiaľ hovoríme o poprednom mieste kultúry v programe EHSV, bolo by prehnané tvrdiť, že v návrhu je tento cieľ významnejšie konkretizovaný.

2.3.4

Obdobie reflexie, ktoré navrhla Rada po tom, ako Francúzsko a Holandsko zamietli Zmluvu o Ústave pre Európu (táto zmluva povýšila kultúru na jeden z cieľov Únie (článok.I-3.3), upravila postupy rozhodovania v kultúrnej oblasti a jej veľkým prínosom bolo, že odstránila paralyzujúce pravidlo jednomyseľnosti (článok I -17 a článok III-280)), ako aj skromný kompromis dosiahnutý v otázke finančného výhľadu Únie zanechávajú kultúru a ešte väčšmi aj jej sociálny rozmer v obnovujúcej sa Únii, v neistote.

3.   Ďalšie skúmanie koncepcie sociálneho rozmeru kultúry a určenie kľúčových bodov, ktoré by mohli byť začlenené do všetkých európskych politík

3.1

Stanovisko EHSV na tému „sociálny rozmer kultúry“ spočiatku k veci pristupovalo z troch hlavných zorných uhlov:

skúmanie novej „kultúry“ vzájomného pôsobenia hospodárskych, sociálnych a environmentálnych praktík,

štúdia účinkov zmien v oblasti pracovného procesu na štruktúru spoločnosti a kultúrne hodnoty,

rozbor novej kultúry demokracie.

3.2

Zmyslom predkladaného dodatočného stanoviska je nájsť hlavné body, „kľúčové pojmy“ vhodné na čo najjednoduchšie začlenenie týchto počiatočných úvah do súčasných politík Spoločenstva.

3.3   Prvým kľúčovým pojmom je „spoločnosť založená na vedomostiach“.

3.3.1

Ako sa uvádza v stanovisku výboru na tému „sociálny rozmer kultúry“, „všeobecná tendencia intelektualizovať všetky aspekty práce“, vrátane „práce“ spotreby a v nich stúpajúci význam vzťahových, štylistických a tvorivých kritérií, už tvorí – a tento trend sa bude len zvyšovať – jadro rozdielov v konkurencieschopnosti, príťažlivosti, vzájomnej úcte a podnikaní, medzi jednotlivými zemepisno-kultúrnym regiónmi planéty. Európa môže a musí vychádzať z „kreatívnej ekonomiky“.

3.3.2

Preto sa EHSV vo svojom stanovisku zameriava na problematiku práce, zamestnanosti v kultúrno-umeleckej oblasti a kultúrneho hospodárstva. Taktiež sa usiluje o náležité prihliadanie na práce dublinskej nadácie. Bolo by nesporne užitočné zamerať sa na to, ako formy, ktoré nadobúda práca v kultúrno-umeleckej oblasti, svedčia o kreatívnom hodnotení tejto činnosti ako celku a prispievajú k hospodárstvu založenému na vedomostiach.

3.3.3

EHSV nemá v úmysle zmieriť sa so súčasnou situáciou, v rámci ktorej sa stále priveľmi oddeľuje oblasť tzv. „vysokej kultúry“ od kultúrneho, technického, hospodárskeho, sociálneho, zdravotného a environmentálneho rozmeru spoločnosti. Výbor sa najmä svojou neprestajnou činnosťou zameranou na podporu rozširovania celoživotného vzdelávania a prechodu ku „vzdelávajúcej sa“ spoločnosti, snaží cieľavedome uvedené oblasti zbližovať.

3.3.4

Obrovská potreba činnosti a pružných, no zároveň istých pracovných miest v oblasti sprostredkovania, umenia a zobrazovania vo všetkých formách, v oblasti poznatkov o znalostiach, naráža na modely zamestnania, pri ktorých sa paradoxne môže spájať nepružnosť s nestálosťou.

3.3.5

Prekážkou pri vytváraní nových povolaní môže byť aj nepriechodnosť existujúcej hierarchie pri získavaní uznania v odbore. Vo všeobecnejšej rovine treba poukázať na neexistenciu skutočného zapojenia nemateriálnych diel do ekonomického obehu a na nedostatočný pohyb umelcov, kultúrnych pracovníkov a ich tvorby v európskom priestore. Takisto si treba všímať aj skutočnosť, že kultúrne inovácie sa dostatočne nerozširujú, kultúrne svety spolu navzájom nekomunikujú a neporovnávajú sa, a to napriek tomu, že by to mohlo umožniť vyhnúť sa nekonečným experimentom s už osvedčenými prvkami.

3.3.6

Úspech programov Erasmus a „televízia bez hraníc“, príspevok európskych projektov na obnovu krízou postihnutých oblastí, znovuoživenie významných mestských centier vďaka umeniu a trvalé zvýšenie príťažlivosti európskych hlavných miest kultúry sú však jasným dôkazom „sociálneho rozmeru kultúry“. Skutočnosť, že EÚ, ktorej právomoci sú obmedzené na podporovanie národných politík, býva často kľúčovým aktérom, za prispenia ktorého vznikajú početné kultúrne podujatia a aktivity svedčí o tom, že ide o politiku, ktorá má dopady v mnohých ďalších oblastiach. Neustále napĺňanie „banky“ poznatkov o znalostiach by mohlo ešte väčšmi znásobiť jej účinky.

3.3.7

A naopak pokles príjmov a pozastavenie rozvoja vzťahov, ktoré zažívajú celé sociálne a hospodárske celky, keď sa prestanú konať festivaly a kultúrne podujatia, hoci len dočasne, poukazujú na „holistický“ príspevok zamestnanosti a umeleckých a kultúrnych aktivít, ich voľného pohybu a vzájomnej komunikácie k trvalo udržateľnému rozvoju.

3.4   Druhý kľúčový pojem je „hospodárska globalizácia“.

3.4.1

Podľa názoru EHSV vyplývajú nevýrazné výsledky Lisabonskej stratégie v porovnaní s jej náročnými cieľmi prevažne zo zanedbávania ľudského, kultúrneho a participačného činiteľa. V „globalizovanom hospodárstve“ je propagovanie rozvinutej európskej kultúry, ktorá od seba navzájom neoddeľuje hospodárske, sociálne a environmentálne faktory a nevytvára medzi nimi hierarchiu, pre Európu možnosťou, ako zastaviť alebo dokonca zvrátiť narastanie priepasti v rozvoji medzi ňou a ostatnými časťami sveta.

3.4.2

V mnohých európskych aj mimoeurópskych krajinách sa dnes hospodársky význam kultúrneho priemyslu a umeleckej tvorby už nespochybňuje a dokazujú ho mnohé správy a štúdie podložené číselnými údajmi. Počas uplynulých rokov vzniklo tejto oblasti mnoho podnikov, a tým aj pracovných miest. Nemožno nevidieť, že vývoj sa uberá cestou malých podnikov, mikropodnikov a živnostenského podnikania, čo má významné sociálne dopady.

Napríklad sa tu vyskytuje snaha vytvárať siete, keďže kvôli malej veľkosti podnikov sa tieto musia často pri realizácii niektorých úloh spájať. To značí, že zúčastnení aktéri musia poznať techniky komunikácie, jednania a prezentácie, ako aj mať poznatky z oblasti zmluvného práva, prideľovania licencií atď.

Uvedené schopnosti sú nevyhnutné pre každý moderný podnik, no pre malé podniky, ktoré tieto znalosti niekedy buď nemajú, alebo ich majú iba čiastočne, môžu predstavovať ťažkosti. Profesionálne riešenia by navyše pre takéto podniky boli príliš finančne náročné, hoci iné malé a stredné podniky v týchto oblastiach preukazujú výborné výsledky.

Sociálna politika musí poskytnúť odpovede na otázky sociálnej ochrany (napr. nemocenské a dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti) spojené s novou štruktúrou podnikov či novými formami zamestnania.

3.4.3

Ďalší sociálny rozmer vychádza zo skutočnosti, že podniky pôsobiace v „nových“ hospodárskych sektoroch ako je umelecká tvorba, bývajú často izolované, pretože pracujú v oblastiach, ktoré ešte nemajú zaužívané osvedčené postupy, modely zmlúv, sektorové ukazovatele atď., prípadne ich majú rozvinuté len v malej miere. Toto hľadisko je takisto dôležité pre budúci rozvoj „priemyslu“ umeleckej tvorby a malo by sa naň vhodne prihliadať – a to tým väčšmi, že kvôli rozsahu globalizácie a nutnosti presadiť sa v medzinárodnom konkurenčnom prostredí, budú práve tieto informácie rozhodujúce pre ekonomický pokrok.

3.4.4

„Kultúrna Európa“ zrodená z národných štátov, ktoré v minulosti navzájom súperili a viedli vojny, kolonizovali krajiny a budovali ríše, je dnes pravdepodobne najvhodnejšou formou „európskej mocnosti“, ktorá teraz môže vyvážať, šíriť a „profesionalizovať“„kultúru mieru“, úctivosť a hodnoty. Predstavuje to návrat k pôvodnej myšlienke, ktorá bola hnacou silou európskeho projektu, túžbu šíriť hodnoty a spôsoby vytvárania mieru, vzájomného pôsobenia a kontaktov po celom svete namiesto nadvlády a hierarchie.

3.4.5

Vzhľadom na to, že Európska únia musí nanovo vymedziť svoje ciele, je o to viac potrebné pochopiť, ako hospodárska globalizácia ovplyvňuje a bude ovplyvňovať príchod nových globálnych kultúrnych hodnôt. Odráža to tiež fakt, že Európska únia už nie je a ani už nemôže byť klubom či exkluzívnou federáciou vyspelých krajín s relatívne vysokou kultúrnou a duchovnou homogenitou. EÚ sa otvorila protestantskej, pravoslávnej aj moslimskej kultúre, začína rokovania o vstupe Turecka, teda o rozšírení, ktoré ak sa uskutoční, bude naozaj nebývalé. Teraz teda musí dôsledne prehodnotiť svoje vzťahy s najbližšími susedmi, svoje miesto a mimoriadnu úlohu v procese globalizácie, v ktorom samotnom už došlo k veľmi rýchlym zmenám (2).

3.5   Tretí kľúčový pojem je „občianska spoločnosť“.

3.5.1

Skutočnosť, že inštitúcia EÚ, ktorej formálna právomoc nebola explicitne rozšírená na oblasť kultúry, prijala na podnet svojej predsedníčky všeobecný akčný plán, ktorý dáva prioritu kultúre  (3), je významným politickým vyhlásením.

3.5.2

Mohlo by sa to dokonca považovať za istý druh potvrdenia významu kultúry voči prevládajúcemu spôsobu myslenia, ktorý všetko hodnotí výlučne z hľadiska hospodárskych alebo výrobných prínosov, či dokonca výlučne z hľadiska sociálnej a ekologickej problematiky. Toto potvrdenie je o to cennejšie, že podnet prišiel od aktérov sociálnej a hospodárskej oblasti Únie, reprezentujúcich organizovanú občiansku spoločnosť vo všetkých oblastiach výroby, spotreby a prerozdeľovania.

3.5.3

Rozvíjajúca sa európska kultúra, ktorá sa vďaka súčasnému historickému procesu rozširovania neustále ďalej vyvíja a sceľuje, je výsledkom pozoruhodného historického pohybu a jedinečnej formy rozvoja (4). O to dôležitejšie je uvedomiť si jej potenciál na prekonanie javu, ktorý nemožno zakrývať alebo podceňovať: skutočnosť že „verejnosť v členských štátoch prejavuje malý záujem či malú zvedavosť, alebo je jednoducho ľahostajná voči kultúram iných krajín EÚ (5)“. Stimulujúca politika („kultúrne“ programy EÚ) môže mať samozrejme významný vplyv na danú situáciu, ale iba „holistická“ vízia kultúry a plné uznanie jej sociálneho rozmeru bude postačovať na úplné odstránenie problémov.

3.5.4

Široké spektrum problémov spojených s vytváraním skutočnej sociálnej a kultúrnej demokracie by si zasluhovalo dôkladnú diskusiu so zástupcami sociálnych hnutí, kultúrnych združení a sociálnych partnerov, nielen diskusiu medzi inštitúciami. Jednou z náročných úloh, ktorých sa treba zhostiť, je nepochybne úloha nastoliť etiku spolupráce všetkých zúčastnených partnerov, aby mohli konštruktívne pracovať na progresívnom globálnom súbore kultúrnych hodnôt založených na zásade nenásilia.

3.5.5

Naša spoločnosť si už nemôže dovoliť neuznávať všetkých aktérov z najrôznejších prostredí a nezapájať ich do svojich procesov. Európsky rok ľudí s postihnutím aj stanoviská a iniciatívy EHSV súvisiace s touto problematikou, ako aj so všetkými ostatnými témami týkajúcimi sa rôznych foriem diskriminácie a hlbokej chudoby jasne ukázali, že ich treba posudzovať podľa miest a úlohy, ktorú pripisujú najviac znevýhodneným a prehliadaným členom spoločnosti. Účelom nie je len zaistiť každému človeku patričné miesto v spoločnosti, ale taktiež dosiahnuť, aby kultúrny prínos boja týchto ľudí proti chudobe napĺňal myšlienku ľudskosti a poskytoval príležitosť obnoviť moderný humanizmus. Nemali by tradičné modely hierarchického prikazovania a „príspevkovej závislosti“ (porovnaj rôzne formy sociálneho štátu) teraz ustúpiť modelu zahŕňajúcemu aktívnu účasť každej osoby, t. j. „posilnenie“ všetkých hospodárskych, sociálnych, rodinných a kultúrnych aktérov? Chceme tým povedať, že hoci úlohou „občianskej spoločnosti“ nie je výkon moci, novom demokratickom prístupe, ktorý je potrebný pre globalizované hospodárstvo, a ktorého existenciu zároveň umožňuje, sa „občianska spoločnosť“ už nemôže prezentovať ako podriadený či oponujúci činiteľ. Mala by propagovať svoje hodnoty solidarity a zachovať schopnosti a garancie „kolektívneho myslenia“, aby si zabezpečila perspektívnu budúcnosť a vyvarovala sa svojvoľného konania.

4.   Niekoľko návrhov na ďalšie skúmanie pojmu sociálny rozmer kultúry

4.1

EHSV berie na vedomie skutočnosť, že jeho inštitucionálni partneri (Komisia, Parlament) a čiastočne aj on sám, považujú vytváranie nových štruktúr typu „monitorovacie centrum“, „laboratórium“ alebo „pracovná skupina“ prinajmenšom momentálne za zbytočné, predčasné, či prípadne nerealizovateľné.

4.2

Podľa Komisie – a pravdepodobne aj podľa Parlamentu, je možné žiadané výsledky v oblasti európskej kultúrnej spolupráce dosiahnuť aj vytvorením sietí medzi jednotlivými štruktúrami, najmä existujúcimi monitorovacími centrami rozličných typov, a nie je teda potrebné vytvárať nové nástroje.

4.3

EHSV napriek tomu žiada Komisiu, aby vytvorila kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele, a zároveň aby poskytla bližšie informácie o existujúcich ukazovateľoch, ktoré by mohli pomôcť pri argumentácii, orientácii a hodnotení cieľov v oblasti pokroku dialógu medzi kultúrami, mobility umelcov a umeleckých diel, prenosu vedomostí a konceptov medzi jednotlivými oblasťami, ktoré sú stále neuveriteľne uzatvorené.

4.4

EHSV nemá v úmysle len následne kontrolovať kvantitatívny nárast plnenia uvedených cieľov. Počet kontaktov a multikultúrnych podujatí v rozšírenej Európe prebiehajúcich na stále rozvinutejšom jednotnom trhu, najmä v oblasti služieb, môže v skutočnosti len narastať.

Mali by sme sa zamyslieť nad tým, či kvantitatívny nárast kultúrnej spotreby a turistických kontaktov znamená automaticky aj prínos v rovine vedomostí, kultúry a spoznávania druhých. Javy ako sú nárast sociálneho vylúčenia, rasizmu (dokonca aj tam, kde sa zdalo, že integračná či multikultúrna politika vytvorila stabilný model, ako napr. v Holandsku alebo Francúzsku), rozširujúca sa priepasť medzi záujmami jednotlivcov a všeobecným záujmom a rozdrobovanie spoločnosti namiesto jej zjednocovania by sme nemali hodnotiť len po kvantitatívnej a kvalitatívnej stránke, ale mali by sme sa snažiť ich aj pochopiť.

4.5

Okrem toho treba pamätať na skutočnosť, že mnohé národné kultúrne politiky, dokonca ani tie, ktoré boli výrazne voluntaristického rázu, či tie, ktoré členské krajiny Únie vedú viac-menej dôsledne po celé desaťročia, doteraz nedokázali dôkladnejšie zmeniť prevládajúce rozvrstvenie spoločnosti.

4.6

Práve preto EHSV nástojí na tom, aby sa Európska únia stala priestorom sebareflexie a vzájomného posudzovania kultúrnych politík jednotlivých členských krajín a nového uvažovania na tému kultúry. Komisia by mala využiť prípravu roka dialógu medzi kultúrami (2008) a predložiť vyčerpávajúcu správu o jeho skutočnom rozsahu, o pretrvávajúcich či nových prekážkach, spolu s novými návrhmi aktivít zameraných na jeho ozajstné prehĺbenie. EHSV je ochotný prispieť k vypracovaniu tejto správy, najmä z hľadiska „sociálneho rozmery kultúry“ a rovnako z hľadiska „kultúrneho rozmeru sociálnej oblasti“, najmä čo sa týka „vzťahov medzi generáciami“.

4.7

V doplňujúcom stanovisku sa okrem iného navrhuje:

4.7.1

Zaviesť v našom výbore stálu „kultúrnu hygienu“, t.j. vždy, keď sa v nejakom stanovisku spomenú témy, kde je kultúrny aspekt dôležitým činiteľom, by sa tomuto aspektu mala venovať osobitná časť stanoviska, aby sme sa už naďalej nedovolávali abstraktných a zastaraných pojmov ako nevyhnutné „kultúrne revolúcie“, potrebné „zmeny mentality“ alebo nutné „zmeny zdedených vzorcov správania“. K podmienkam, ktoré treba splniť na to, aby skutočne nastali takéto kultúrne zmeny, by sme mali pristupovať čo najkonkrétnejšie.

4.7.2

Venovať zvýšenú pozornosť otvorenej metóde koordinácie a využívaniu „osvedčených postupov“. Nebolo by treba „pritvrdiť“ pri týchto pojmoch a postupoch, aby boli konkrétnejšie a funkčnejšie?

Napomohlo by to identifikácii a prenosu kultúrnych poznatkov a zmien, čo by následne viedlo k účinnejším, hospodárnejším a efektívnejším reformám, prostredníctvom ich jasnejšej definície, vhodnejšieho charakteru a tým aj lepšej odozvy.

4.7.3

Aby Európsky hospodársky a sociálny výbor, ktorý predstavuje ideálny „terén“, na ktorom sa stretávajú národné, socio-profesné aj spoločenské kultúry, prejavil vôľu hľadať to, čo by si medzi sebou jednotlivé oblasti praktickej činnosti mohli vymieňať. Ako príklad uveďme sektory zdravotníctva a školstva, kde by si príbuznosť prebiehajúcich a prospešných kultúrnych premien zaslúžila väčšie vystavenie novým prvkom, viac kontaktov a príspevkov, čo by mohlo pomôcť vytvoriť novú reguláciu týchto zložitých systémov. Propagovanie tímovej spolupráce medzi rôznymi disciplínami by nám umožnilo nájsť spoločné črty v pracovných postupoch uplatňovaných v rôznych profesiách, ktoré sú od seba navzájom izolované. Konečne by sa tak mohlo ukončiť slepé uzatváranie sa jednotlivých odborov a disciplín do seba. Aby z pokroku, ktorý sa črtá na jednom poli, mohli rýchlejšie a komplexnejšie, než je zaužívané, mať prínos aj ostatné oblasti. Aby sa prejavila systémová kultúra, ktorá už zahŕňa aj hospodársku, sociálnu a environmentálnu oblasť, pretože kultúrna jednota Európy spočíva v jej rozmanitosti a v procese zlepšovania životných podmienok jej občanov.

V Bruseli 15. marca 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Príhovor na konferencii ‚Európa a kultúra’ v Berlíne 26. novembra 2004.

(2)  Nielen, že došlo k rýchlemu vzostupu „kontinentálnych štátov“, ako sú Čína, India, Rusko a Brazília (tento proces sa očakával, no sotva bolo možné predstaviť si tempo, akým bude prebiehať), ale tento proces navyše prebieha neočakávaným spôsobom (zvrátenie tradičnej svetovej deľby práce s výrobným priemyslom umiestneným mimo rozvinutých európskych ekonomík). Takisto dochádza k znepokojivému nárastu ekologických rizík a stretov kultúrnych svetov.

(3)  Program prijatý EHSV na plenárnom zasadnutí 15. – 16. decembra 2004

(4)  Štúdia Európskej nadácie na zlepšenie podmienok bývania a práce so sídlom v Dubline zistila, že 80 % Európanov (vo vtedajších 15 členských štátoch) bolo spokojných so svojim životom, čo je záver, ktorý pomáha potvrdiť hypotézu, že skutočne jestvuje koherentný a kvalitatívny európsky spôsob myslenia či osobitný európsky životný štýl.

(5)  Štúdia o mobilite a voľnom pohybe osôb a diel v oblasti kultúry. Olivier Audiard, apríl 2002, Université de Paris X.


9.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 110/39


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Iniciatíva JEREMIE (Joint Resources for Micro to Medium Enterprises)“

(2006/C 110/08)

Pani Margot WALLSTRÖM, členka Európskej komisie, požiadala 20. decembra 2005 Európsky hospodársky a sociálny výbor v mene Komisie o vypracovanie stanoviska k iniciatíve Spoločenstva: „JEREMIE (Joint Resources for Micro to Medium Enterprises)“.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 24. februára 2006. Spravodajcom bol pán PEZZINI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 425. plenárnom zasadnutí 15. marca 2006 142 hlasmi za, 1 hlasom proti, pričom sa 2 členovia hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor berie so záujmom a súhlasne na vedomie dokument Komisie, v ktorom je predstavený program JEREMIE (1) (Joint Resources for Micro to Medium Enterprises – prostriedky Spoločenstva pre malé a stredné podniky).

1.1.1

EHSV vyjadruje vďaku pani Danute Hübner, členke Komisie zodpovednej za regionálnu politiku, ako aj GR Regio a EIF za úsilie, ktoré vynakladajú pri rozvoji tohto citlivého programu a za ich podporu činnosti výboru.

1.1.2

EHSV nepretržite podporoval iniciatívy Komisie na zjednodušenie prístupu najmenších, malých a stredných podnikov k finančným zdrojom, pretože je toho názoru – ktorý ostatne zdieľa aj Európsky parlament, že prístup k financovaniu bol pre podniky strednej veľkosti vždy slabinou.

1.1.3

Posilňovanie stredne veľkých podnikov je dôležitým prvkom Lisabonskej stratégie, pretože je spojené s inováciou, vytvára stabilné pracovné miesta a prispieva k neustálemu ďalšiemu vzdelávaniu pracovných síl.

1.1.4

EHSV sa, najmä od roku 1982 (2), zaoberal v početných stanoviskách úsilím Komisie, najmä GR XXIII (3), podporiť podniky pri zlepšovaní ich vzťahov s peňažnými ústavmi, predovšetkým bankami.

1.1.5

EHSV ďalej zdôrazňoval všeobecnú potrebu, aby sa sociálni partneri zúčastnili v širokom rozsahu pri všetkých otázkach týkajúcich sa podnikov a najmä ich financovania, ktoré majú významný vplyv na blahobyt a sociálny vývoj.

1.2

Počas celých 90. rokov sa GR XXIII (4) pokúšalo chopiť problému financovania v úzkej spolupráci s organizáciami zastupujúcimi remeselníkov a malé a stredné podniky. Rôzne európske konferencie remeselníkov a malých a stredných podnikov (MSP) (5), ako aj početné prípravné stretnutia (v priemere 10 pred každou konferenciou, na ktorej sa zúčastnili stovky malých podnikov)

prispeli k tomu, že sa činnosť Európskej investičnej banky (EIB) rozšírila na investície v prospech MSP,

pripravili cestu na zriadenie Európskeho investičného fondu (EIF) (6), ktorého úloha spočíva predovšetkým v účinnej podpore remeselníctva a MSP,

viedli k vytvoreniu právnych predpisov o platobných podmienkach,

dali podnet, aby na zvláštnom zasadnutí Európskej rady v Luxemburgu boli prijaté opatrenia na udržanie a opätovné oživenie zamestnanosti v Európe, o. i. prostredníctvom špeciálnej finančnej podpory pre stredne veľké podniky (7),

umožnili Komisii odštartovať s priamou účasťou EIB a EIF program „Iniciatíva pre vyšší rast a zamestnanosť (1998 – 2000)“ vybavený zdrojmi schválenými v Luxemburgu,

vytvorili základ na zostavenie viacročného programu pre podniky a podnikateľské iniciatívy, najmä pre malé a stredné podniky, pričom ťažisko spočívalo vo financovaní. Štvrtý z týchto programov (na roky 2001 – 2005), ktorý bol predĺžený do konca roka 2006, bol schválený 20. decembra 2000,

vytvorili predpoklady na zostavenie Rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP) (8), ktorý je so svojimi jasne definovanými cieľmi zameraný na MSP,

ukázali MSP nevyhnutnosť získavať veľkostné výhody cestou sieťového prepojenia a zlepšiť schopnosť presadzovania sa na trhu, a napokon aj potrebný kritický objem tak pre inovačné procesy, ako aj pre posilnenie svojho postavenia voči peňažným ústavom. Pokiaľ ide o možnosti sieťového prepojenia, nateraz zostáva ešte veľa urobiť.

1.2.1

Na základe spomenutých skutočností sa EHSV domnieva, že nie len vzhľadom na nové plánovanie na obdobie 2007-2013 a ciele Lisabonskej stratégie, by bolo vhodné poskytnúť viac informácií o nových programoch, najmä tých, ktoré sú zamerané na najmenšie a malé podniky, a to prostredníctvom stretnutí so zástupcami sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti v členských štátoch.

1.2.2

Napriek úsiliu a opatreniam v posledných dvadsiatich rokoch chýba v mnohých regiónoch EÚ 25, predovšetkým v tých, ktoré najviac zaostávajú vo vývoji, vhodná koncepcia pre koordináciu a účinné uplatňovanie početných existujúcich nástrojov financovania.

1.2.2.1

Asi 4 milióny podnikov, t. j. 20 % existujúcich podnikov, zastáva názor, že obmedzený prístup k možnostiam financovania je vážnou prekážkou ich rastu (9).

1.2.2.2

Iba niekoľko desiatok tisíc podnikov mohlo využívať nástroje Spoločenstva na financovanie (10). Otvára sa tak veľká medzera medzi fenomenológiou problému a dosiahnutými výsledkami. V dôsledku toho sa musia premyslieť konkrétne možnosti, aby sa dosiahla väčšia účasť peňažných ústavov a zlepšenie výsledkov.

1.2.2.3

EHSV si uvedomuje, že je nevyhnutné vykonať viac, aby sa zlepšili informácie o možnostiach pôžičiek ponúkaných Komisiou, Európskou investičnou bankou, Európskym investičným fondom a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj. Najmenšie a malé podniky veľmi často – ostatne, aj vlastnou vinou – nie sú zapojené do informačného toku.

1.3

Iniciatíva JEREMIE by preto mohla predstavovať inteligentný nástroj na koordináciu a racionálne využívanie existujúcich možností.

1.3.1

Iniciatíva JEREMIE je v súlade so strategickými usmerneniami Spoločenstva pre súdržnosť, rast a zamestnanosť. Postoj výboru k danej veci možno zhrnúť takto:

Je nevyhnutné podporiť bezpríspevkové finančné nástroje ako pôžičky, financovanie sekundárnych úverov zabezpečeným cudzím kapitálom, variabilné nástroje (mezanínové financovanie) a rizikový kapitál (t. j. počiatočný kapitál a rizikový kapitál).

Príspevky by mali slúžiť na vybudovanie a udržiavanie infraštruktúr, ktoré zjednodušujú prístup k finančným prostriedkom (t. j. kancelárií na transfer technológií, zakladacích centier, sietí neformálnych investorov do začínajúcich podnikov (tzv. business angels), programov na podporu investícií atď.).

Mali by sa podporovať záručné mechanizmy a úverové záručné spoločnosti, aby sa uľahčil prístup k mikroúverom najmä pre MSP. EIB a EIF (11) by mohli mať v tomto smere cenný prínos.

Rozhodujúci význam má, aby sa zapojili určité skupiny, ako mladí podnikatelia, podnikateľky alebo príslušníci znevýhodnených skupín obyvateľstva a etnických menšín.

Vzhľadom na dlhoročné odborné znalosti EIF je osobitne dôležitá úzka spolupráca s ním, aby sa poskytla potrebná podpora a súčasne vybudoval európsky trh rizikového kapitálu.

Mal by sa podporovať a ďalej rozširovať eskont pohľadávok (12), aby sa zvýšili výpožičné kapacity úverových spoločností.

1.3.2

Výbor zdôrazňuje, že Komisia musí podporovať iniciatívu JEREMIE nielen zvonka, ale aj znútra zodpovedajúcou koordináciou medzi útvarmi Komisie, ktoré spravujú intervenčné nástroje pre najmenšie, malé a stredné podniky tým, že zriadi „Kontaktné pracovisko JEREMIE“, ktoré bude fungovať ako koordinačné a informačné rozhranie pre rozličné opatrenia s cieľom optimalizácie výsledku.

1.3.3

EHSV je toho názoru, že Komisia by mala každé dva roky predkladať Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o pokroku a efektívnosti programu, aby bolo možné využiť dôležité získané skúsenosti aj v iných odvetviach.

1.3.4

Výbor okrem toho odporúča garantovať pri verejných súťažiach a postupoch pri udeľovaní zákaziek, pri spravovaní regionálnych holdingov, ako aj pri schvaľovaní finančných sprostredkovateľov poverených správou projektov dôsledné dodržiavanie zásad hospodárnosti, efektívnosti a transparentnosti. Musí sa zabezpečiť najmä dôsledné uplatňovanie príslušných právnych predpisov Spoločenstva – aj v prípade výlučných práv – ako aj možnosť sankcií, zrušenia neefektívnych holdingov a revízia zoznamu schválených finančných sprostredkovateľov.

2.   Zdôvodnenie

2.1

EHSV viackrát zdôraznil, že stredne veľké podniky plnia v jednotlivých členských štátoch nielen hospodársku, ale aj sociálnu funkciu a toto dôkladne rozpracoval v rozličných stanoviskách, o. i. z rokov 1992 (13), 1997 (14), 2001 (15) a 2003 (16), ako aj vo svojom stanovisku k Európskej charte pre malé podniky (17).

2.1.1

Najmenšie a malé podniky hrajú v európskom hospodárstve rozhodujúcu úlohu. Týchto približne 25 miliónov podnikov tvorí 99 % všetkých podnikov a s cca 95 miliónmi zamestnancov poskytujú 55 % všetkých pracovných miest súkromného sektora (18).

2.1.2

Tieto čísla zvýrazňujú význam a úlohu MSP v rámci Lisabonskej stratégie a ukazujú, že sa musí uzatvoriť silné partnerstvo s predstaviteľmi sociálnych partnerov, aby sa mohli rozvíjať nové formy spolupráce (19), zamerané na sociálne a hospodárske hodnoty, ktoré z Európy urobia sociálne trhové hospodárstvo (20).

2.1.3

Zakladaniu a rozvoju najmenších a malých podnikov bránia predovšetkým nasledujúce problémy zoradené podľa závažnosti:

finančné a úverové problémy;

ťažkopádna a nákladná byrokracia;

aspekty trhu práce (definícia profilov povolaní a posilňovanie odborného vzdelávania, keďže je to nevyhnutné pre flexibilitu pracovných síl a rozšírenie možností ich využitia v podnikoch, ako aj možností osôb zamestnať sa).

2.1.4

Prístup k financovaniu je preto prvým predpokladom na založenie podniku a má zásadný význam pre rast a prosperitu najmenších a malých podnikov, pre ktoré platia zo strany úverového sektora oveľa silnejšie a výraznejšie obmedzenia, než pre veľké podniky.

2.1.5

Iba bezprostredný kontakt s podnikmi a ich problémami a vedomosti podnikov o existujúcich úverových možnostiach, najmä v ich konkrétnych regiónoch, umožňujú optimálne využitie účinku úverov. Pritom treba predísť príliš reštriktívnemu postupu pri poskytovaní finančných prostriedkov a z toho vyplývajúcemu zvýšeniu rizikového stupňa, najmä v súvislosti s bazilejským dohovorom. Na základe toho musia podniky samy určiť svoju finančnú rovnováhu a nevyhnutné nástroje.

2.1.6

Rozhodujúcu úlohu zohráva samofinancovanie, aj keď malé podniky môžu len zriedkakedy realizovať svoj investičný plán za pomoci tohto nástroja. V 90 % prípadov je nevyhnutné:

uľahčiť voľbu druhu kapitálu prostredníctvom informácií a poradenstva o možných alternatívach (rizikový kapitál, zúročiteľný cudzí kapitál, mezanínové financovanie),

určiť vhodné nástroje financovania a cesty financovania.

2.1.7

Zo všetkých existujúcich nástrojov sa malé podniky pozerajú s nedôverou najmä na rizikový kapitál. Keď ide o rizikový kapitál v súvislosti s najmenšími podnikmi (21) a malými podnikmi (22) (pri ktorých ide na 90 % o podniky jednotlivcov a osobné spoločnosti), vzťahuje sa to spravidla iba na 5 až 6 % tohto obrovského objemu. Aby uplatnenie tohto nástroja nebolo obmedzené iba na zvyškové financovanie, musí sa počítať s novými formami rizikového kapitálu, ktoré sa môžu použiť aj v prípade osobných spoločností.

2.1.8

Prioritné opatrenia na prekonanie priepasti medzi úverovým sektorom a najmenšími a malými podnikmi možno zhrnúť takto:

Zlepšenie kvality poskytnutých služieb úverového sektora.

Intenzívnejšie zapojenie peňažných ústavov do podnikateľského procesu vo forme poradenstva, aby sa umožnila väčšia transparentnosť a zverejňovanie súvah. Predovšetkým malé podniky potrebujú tento druh pomoci, a to buď za účelom premeny na kapitálovú spoločnosť, resp. prípravy na využitie špekulatívneho kapitálu, alebo v niektorých prípadoch za účelom prístupu k špeciálnym burzovým segmentom (23).

Poskytnutie úveru musí byť menej závislé od majetkových záruk ako doteraz. K tomu by sa museli väčšmi mobilizovať finančno-technické nástroje. Ako mimoriadne osvedčený nástroj možno menovať model úverových spoločností používaný v mnohých európskych štátoch. Nástroje takéhoto druhu sú síce viazané na poskytnutie bankového úveru, treba ich však podporovať a ďalej rozvíjať, a k tomu môže JEREMIE veľmi podstatne prispieť.

Úverové náklady sa musia viac priblížiť podmienkam, aké sa obvykle poskytujú veľkým podnikom (24).

2.1.9

Analýzy a posúdenie potrieb a možností vo fáze pred rozbehom programu JEREMIE sa musia vykonať v jednotlivých regiónoch Únie za účinnej spoluúčasti zainteresovaných hospodárskych a sociálnych kruhov v rámci skutočného a zodpovedného partnerstva.

2.2   Regionálny rozmer

2.2.1

Problém prístupu k financovaniu opísaný v horeuvedených výkladoch sa prejavuje rozdielnou mierou v závislosti od stavu rozvoja hospodárstva a trhu. Konvergenčné regióny (25), ktoré by vlastne najnaliehavejšie potrebovali nástroje financovania na podporu zamestnanosti a podnikateľskej iniciatívy, sú naopak tie, kde prístup k financovaniu je ťažší a úroky sú vyššie, než v regiónoch s vyšším stupňom rozvoja (26).

2.2.2

Pôžičky EIB, ktoré v rámci rotačného postupu (27) poskytujú správcovské banky, aby ich potom rozdelené a za variabilné a mierne (28) úrokové sadzby poskytli MSP, využívajú predovšetkým banky operujúce v prosperujúcich regiónoch, kde je konkurencia v bankovníctve väčšia a poskytnutie pôžičky EIB sa uplatňuje na udržanie klientov a ich pripútanie k banke.

2.2.3

Pretože v znevýhodnených oblastiach banky a najmä úverové spoločnosti alebo „ľudové banky“ sú menej početné, neexistuje žiadna konkurencia medzi bankami, ktorá by si zasluhovala pozornosť a ani žiadny osobitný zreteľ na „malých“. Zaujímavé nástroje, ktoré poskytuje EIB, sa preto v týchto regiónoch využívajú len zriedka.

2.2.4

Keď sa teda nepodnikne nič na zvrátenie tohto trendu, aj prostredníctvom finančných možností nástrojov, ktorými by program JEREMIE mohol narábať popri tradičných nástrojoch EIB a EIF (29), budú musieť najchudobnejšie regióny ešte dlho trpieť biedu.

2.2.5

S cieľom uľahčiť poskytovanie úverov, najmä v konvergenčných regiónoch, by sa s JEREMIE mohlo pri EIF zriadiť kontaktné pracovisko, ktoré by pomocou záručných nástrojov mohlo prispieť k zabezpečeniu úverov, ktoré poskytujú banky, úverové spoločnosti a iné peňažné ústavy pôsobiace najmä v najviac znevýhodnených oblastiach.

2.3   Sociálny rozmer úverov a finančného riadenia

2.3.1

Problém prístupu najmenších, malých a stredných podnikov k financovaniu jasne ukazujú, že trhy z rôznych stránok zlyhávajú:

Peňažné ústavy zodpovedajú za svoje riadenie vždy svojim dozorným radám. Je zrejmé, že často váhajú poskytnúť úvery malým, sotva známym podnikom s chýbajúcimi alebo povrchne zostavenými súvahami, ktoré tak predstavujú potenciálne riziko platobnej neschopnosti.

Vedúci bankoví zamestnanci veľmi často nepoznajú dôkladne „podnikateľské riziko“ a pri poskytovaní úveru ich uspokojí, ak sú k dispozícii reálne záruky (nehnuteľnosti alebo ručenie príbuzných resp. tretích osôb). K ručeniu sa často a dokonca príliš často siaha predovšetkým pri poskytovaní úveru podnikateľkám a mladým podnikateľom.

Rozdelenie celkového objemu úverov na veľký počet malých podnikov stojí banky z hľadiska personálnych a administratívnych nákladov oveľa viac, než správa niekoľkých málo úverov výrazne väčšieho objemu, ktoré sa poskytnú obmedzenému počtu veľkých podnikov, ktoré disponujú primeraným nehnuteľným vlastníctvom.

Konkurencia peňažných ústavov, ktorá umožňuje zistiť najpriaznivejšie ponuky na trhu, je v prosperujúcich regiónoch veľká, v konvergenčných regiónoch však nízka, teda práve tam, kde by bola potrebná väčšia ponuka pri miernych úrokoch, aby sa vyhovelo potrebám, často malých a finančne slabých miestnych podnikov.

2.3.2

Zlyhanie trhu preto musia vykompenzovať opatrenia, ktoré:

je možné zladiť so štátnou pomocou,

možno uplatniť v rámci finančného inžinierstva pomocou prostriedkov, ktoré sú stanovené vo viacročných programoch (30) spravovaných EIF,

sú zakomponované už v programe pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP),

sú stanovené v štrukturálnych fondoch,

budú celkovo koordinované cez JEREMIE.

2.3.3

Na zasadnutí Európskej rady v marci 2005 sa Lisabonskej stratégii poskytli nové impulzy a vlády, hospodárski a sociálni partneri boli vyzvaní k aktivitám v troch oblastiach:

urobiť vedomosti a inovácie motorom udržateľného rozvoja,

zatraktívniť EÚ pre investorov a pracovné sily,

podporovať zamestnanosť a podnikateľského ducha s cieľom zlepšiť súdržnosť.

2.3.4

Výdavky členských štátov na udržanie existujúcich a vytváranie nových pracovných miest sú niekedy vysoké, ale odôvodnené sociálnymi výsledkami (31). Ak by sa celkovo poskytla pôžička vo výške 20 000 EUR pre polovicu existujúcich MSP v EÚ 25, t. j. pre 12 miliónov podnikov, predpokladaná strata na základe platobnej neschopnosti (32) by neprekročila sumu 6,5 mld. EUR, čo predstavuje 0,07 % HDP EÚ 25. Všeobecné poskytnutie úverov by však umožnilo pre väčšinu podnikov upevnenie ich postavenia a vývoj inovatívnych postupov a produktov.

2.3.5

Ak by poskytovanie úverov sprostredkúvala úverová spoločnosť, cez ktorú by sa zachytilo 50 % platobnej neschopnosti, strata by sa delila na polovicu (50 % pre obidvoch) medzi spoločnosťou a bankou.

2.3.6

Pohľad, ktorý dáva úveru sociálnu funkciu, umožňuje vývoj nevyhnutných finančných nástrojov zahŕňajúcich verejné prostriedky i prostriedky z fondov Spoločenstva a fondu solidarity, ktoré sa rozdelia úverovým spoločnostiam založeným podnikmi buď pri zaúčtovaní v spoločnosti alebo vo forme percentuálnej sadzby k bankovým úrokom (33).

2.4   Funkcia úverových spoločností, finančné inžinierstvo a JEREMIE

2.4.1

Poskytnutie mnohých malých úverov, ako ich potrebujú začínajúci podnikatelia a najmenšie a malé podniky v Európe, závisí od nasledujúcich faktorov:

disponibility prostriedkov na kapitálových trhoch za miernu cenu,

organizácie peňažného ústavu, ktorá mu umožní primerané rozšírenie v príslušnej oblasti s pobočkami v blízkosti podnikov,

postoja, ktorý bankovým zamestnancom umožní pristúpiť na požiadavky „malých“,

možnosť deliť sa o riziká s ostatnými partnermi (finančno-technické pravidlá),

možnosti obmedziť výdavky na správu, aby sa mohli znížiť úrokové sadzby za poskytnuté úvery.

2.4.2

Niektoré z vyššie uvedených problémov sa dajú riešiť pomocou nástrojov, ktoré už existujú, ale mali by sa uplatniť lepšie a vo väčšom rozsahu:

Prostriedky EIB sa tam, kde boli uplatnené, ukázali ako veľmi užitočný nástroj na uľahčenie prístupu najmenších a malých podnikov k financovaniu. Banky, ktoré chceli pre EIB fungovať ako „správcovia“, dostali v rámci rotačného postupu pôžičky so zvýhodnenými sadzbami (34). Znížené rozpätie poskytnuté bankám (115 bázických bodov) spôsobilo, že iba banky, ktoré pôsobia v prosperujúcich oblastiach so silnou konkurenciou použili túto formu financovania, ktorá je užitočná pre podniky, ale málo lukratívna pre banky. V konvergenčných regiónoch tomu tak nebolo, čo potvrdzuje princíp, že chudobné oblasti majú horšie šance na rozvoj, ako bohaté.

Systém bánk úverových spoločností je značne rozšírený v hospodársky vysoko rozvinutých regiónoch. Aj toto je závažná prekážka dostupnosti financovania v regiónoch, ktoré zaostávajú vo vývoji. Pomocou JEREMIE by sa mohlo podporiť vytváranie a rozšírenie úverových foriem s použitím finančných nástrojov, pri ktorých by sa zapojili profesijné organizácie v tých regiónoch, v ktorých sú vzdelávacie opatrenia a úverový systém základom pre rozvoj.

Aby vznikla kultúra prihliadania na „malých“, musí sa bezpodmienečne podporiť úsilie profesijných organizácií, najmä tých, ktoré sa angažujú v sociálnom dialógu, pretože prispievajú k tomu, aby uplatnili v najviac znevýhodnených regiónoch pozitívne skúsenosti, ktoré už boli nadobudnuté v prosperujúcich regiónoch. Aj pri takýchto opatreniach by mohla byť iniciatíva JEREMIE dôležitým nástrojom.

Úverové spoločnosti majú v krajinách, v ktorých existujú, zásadný význam tak pre výkon finančného inžinierstva, ako aj pre rozširovanie kultúry sociálnej funkcie úveru, ktorá prispieva k tomu, aby sa Európa stala sociálnym trhovým hospodárstvom, kde zamestnanosť je kľúčom k úspechu (35). Ak sa pomocou JEREMIE podarí racionálnejšie nasmerovať a ďalej rozvinúť pomoc, ktorú EÚ už poskytuje prostredníctvom EIB a EIF, môžu byť zachránené mnohé podniky, ktoré sú každoročne odsúdené na zánik.

Zhodnotenie rizík zo strany úverových spoločností a následné prevzatie 50 % platobnej neschopnosti vo vzťahu k poskytnutým úverom konkrétne znižuje zaťaženie bánk, znižuje celkové riziko a tým prispieva k miernejšej úrokovej sadzbe (36).

2.5   Funkcia multiplikátora pri správe úverov a funkcia JEREMIE

2.5.1

Multiplikátor sa najmä v posledných rokoch stal nástrojom, ktorý skúmajú a uplatňujú tak úverové spoločnosti, ako aj banky, aby rozšírili možnosti úverovania (37). Systematická analýza platobnej neschopnosti, najmä v konvergenčných regiónoch, umožňuje prispôsobiť multiplikátor na miestne podmienky. Percentuálny podiel platobnej neschopnosti sa prirodzene zvyšuje v znevýhodnených oblastiach, v ktorých dosahuje 10 %, naproti čomu v prosperujúcich oblastiach – stále vzťahovaný na najmenšie a malé podniky – zostáva pri 2,5 %.

2.5.2

Práve v konvergenčných regiónoch by mohla iniciatíva JEREMIE rozvinúť svoj potenciál tým, že úverovým spoločnostiam poskytne ručenie a bude požadovať eskont pohľadávok, aby sa tak rozšírili úverové možnosti a vyrovnal sa slabý multiplikátor.

2.6   JEREMIE a Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP)

2.6.1

V rámcovom programe pre konkurencieschopnosť a inováciu na roky 2007 – 2013 (38) sú zahrnuté rozličné akcie a programy spoločenstva, o. i.:

akčný program Spoločenstva pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu (39) a viacročný program pre podniky a podnikateľskú iniciatívu, najmä pre malé a stredné podniky (40);

nástroj financovania pre životné prostredie LIFE (41);

viacročný program na sledovanie uplatňovania akčného plánu eEurope 2005 (42);

viacročný program Spoločenstva na podporu rozvoja a využitia európskeho digitálneho obsahu v globálnych sieťach (43);

základné pravidlá na poskytovanie príspevkov spoločenstva pre transeurópske siete (44);

usmernenia pre transeurópske telekomunikačné siete (45);

viacročný program „Inteligentná energia pre Európu“ (46).

2.6.2

Okrem toho by sa mali preskúmať finančné nástroje určené vo viacročnom programe na roky 2000 – 2005. Program predĺžený do 31. decembra 2006 a vybavený finančným rámcom 531,5 mil. EUR (47) má byť spolu s Rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inováciu zakomponovaný do stratégie iniciatívy JEREMIE.

2.6.2.1

Viacročný program sa člení na tri oblasti opatrení:

 

1 – Aktivity v oblasti rozvoja podnikov

 

2 – Sieť európskych informačných stredísk (EIC)

 

3 – Finančné nástroje

2.6.2.2

Analýzou pôsobenia finančných nástrojov uplatnených v rámci viacročného programu možno zistiť tie, ktoré viedli k najlepším výsledkom a preto sa môžu opätovne použiť v iniciatíve JEREMIE. Nástroje takéhoto druhu tvoria ďaleko najväčší podiel výdavkov štvrtého viacročného programu a dosiahli napr. v roku 2003 až 67 % celkového rozpočtu programu (48). V rámci týchto finančných nástrojov sa prostriedky členia takto:

Záručný fond pre MSP (49): 90 % prostriedkov (50);

Fond počiatočného kapitálu ETF (51): 10 % prostriedkov.

2.6.2.3

Tieto nástroje sa už uplatňovali v období rokov 1998 – 2000 v rámci programu „Iniciatíva pre vyšší rast a zamestnanosť“ spolu s nasledujúcimi ďalšími nástrojmi:

činnosť predštartovacieho kapitálu (SCA) v rámci pilotnej akcie CREA (Rizikový kapitál pre podniky v začiatočnej fáze – počiatočný kapitál) viacročného programu na roky 1997 – 2000,

Fond pre spoločné európske podniky (JEV), ktorý bol vytvorený v roku 1997 a zastavený 29.12.2004 (52).

2.6.2.4

Činnosť predštartovacieho kapitálu (SCA) doteraz preukázala malý účinok, rovnako malý ako fond JEV.

2.6.2.5

Do konca roku 2003 profitovalo zo záručného fondu pre MSP asi 178 000 (53) MSP (136 000 v rámci časti „Rast a zamestnanosť“, 32 000 v rámci časti „Záruky“, 10 000 v rámci časti „Mikroúvery“).

2.6.2.6

V rovnakom období využilo fond počiatočného kapitálu ETF asi 240 000 (54) MSP.

2.6.3

Iniciatíva JEREMIE by preto mohla obidva tieto finančné nástroje ďalej využívať a prospieť tak väčšiemu počtu zvýhodnených MSP, najmä v konvergenčných regiónoch.

2.6.4

Treba mať na zreteli, že z celkových intervencií GR pre podnikanie, GR pre hospodárstvo a financie a EIF mohlo za všetky tieto roky čerpať len 0,81 % MSP.

2.6.5

Je preto dôležité, aby sa s JEREMIE uplatňovali nové spôsoby čiastočne už obsiahnuté v nových programoch, najmä:

záručný fond pre MSP ako mechanizmus vzájomných záruk, o ktorom už bola reč v súvislosti s úverovými spoločnosťami,

mezanínový úver (55), ktorý sa môže využívať nad rámec záručného fondu pre MSP. Pre podnikateľov je veľmi dôležitý, pretože nemusia odstúpiť časť kapitálu a môže byť užitočný na presun podnikania,

eskont rizikových prostriedkov (56) bánk a úverových spoločností;

zriadenie programov spoločností investujúcich do malých podnikov, ktoré vznikli v roku 1958 v USA, predpokladajú účasti a dlhodobé úvery a realizujú sa ako živnostenské programy na základe licencií prostredníctvom Správy pre malé podniky (Small Business Administration).

2.6.6

Podľa názoru EHSV však pri všetkých týchto intervenciách stále existuje veľký informačný a vzdelávací problém, na riešení ktorého sa musia podieľať tak finančné inštitúcie, ako aj predstavitelia zamestnávateľov a zamestnancov, aby sa zabezpečilo zachovanie zásad sociálnej zodpovednosti podnikov a sociálna účelovosť financovania.

2.7   JEREMIE a verejné súťaže a schvaľovacie konania

2.7.1

Podľa názoru EHSV má neobmedzené použitie predpisov Spoločenstva pre verejné obstarávanie služieb rozhodujúci význam preto, aby iniciatíva JEREMIE mohla byť plne úspešná.

2.7.2

V každom prípade musia útvary Komisie, resp. EIF zodpovedné za JEREMIE kontrolovať a zabezpečovať, aby sa zásady hospodárnosti, efektívnosti, nestrannosti, rovnakého zaobchádzania a transparentnosti pri verejných súťažiach dodržiavali v plnom rozsahu. Príručky štandardných povinností vypracované Komisiou musia obsahovať najmä nasledovné povinné kritériá schvaľovania uchádzajúcich sa inštitúcií alebo konzorcií:

úspešné vykonávanie plánovaných činností v priebehu najmenej piatich rokov,

dodržiavanie noriem CEN pri uskutočnených plneniach,

existencia potrebných technických, odborných, finančných a hospodárskych kapacít overených na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií.

2.7.2.1

Pokiaľ existujú dohody ohľadom holdingových fondov (Operačné programy na roky 2007 – 2015), musí sa stanoviť možnosť udelenia zmluvných pokút, resp. pristúpenia k vypovedaniu alebo zrušeniu oprávnenia holdingového fondu v prípade neefektívnosti, nezrovnalostí alebo závažných porušení zmluvy. Vedenie by sa s podporou hospodárskych a sociálnych partnerov v danom regióne malo každé dva roky preveriť, pričom sa transparentným spôsobom zverejnia hodnotiace správy, ktoré sa musia predložiť národným ústredným orgánom, Európskemu parlamentu, EHSV a Výboru regiónov.

2.7.3

Peňažným ústavom alebo konzorciám, ktoré majú svoje pobočky v inom členskom štáte alebo v signatárskom štáte uvedenom v prílohe dohody WTO o verejnom obstarávaní, sa musí umožniť kvalifikácia podľa rovnakých podmienok aké majú národní uchádzači. Základom musí byť dokumentácia zodpovedajúca príslušným právnym predpisom dotknutých krajín, na základe ktorej sa môže preukázať, že sú splnené všetky predpoklady kvalifikácie.

2.7.4

Takéto ustanovenia by mali platiť aj pre konanie pri schvaľovaní úverových inštitúcií v úlohe medzičlánkov. Mali by podliehať systematickej kontrole plnení, ktorej mechanizmy je potrebné určiť za účasti zástupcov príslušných hospodárskych a sociálnych partnerov. Okrem toho by sa malo vykonávať pravidelné overovanie povolení, ktoré predpokladá obmenu časti schválených inštitúcií vždy v trojročnom cykle.

V Bruseli 15. marca 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  JEREMIE: une initiative commune DG REGIO-BEI visant un meilleur accès aux financements pour le développement des PME et des microentreprise dans les régions (JEREMIE – spoločná iniciatíva GR pre regionálnu politiku a EIB na zlepšenie prístupu k financovaniu pre rozvoj MSP a najmenších podnikov v regiónoch) (Dok. 2 z 21.11.2005), predstavený na konferencii o financovaní rozvoja a súdržnosti v rozšírenej Európe 24.11.2005 v Bruseli.

(2)  1982: Európsky rok MSP a remeselníctva.

(3)  Aj na základe problémov zistených v roku 1982 zriadila Komisia pracovnú skupinu pod vedením členky Komisie Cressonovej, aby sa politika spoločenstva nasmerovala na požiadavky MSP. V druhej polovici 80. rokov sa táto pracovná skupina pretvorila na GR XXIII.

(4)  Súčasné Generálne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel.

(5)  V roku 1990 v Avignone, v roku 1994 v Berlíne a v roku 1997 v Miláne.

(6)  Porovnaj poznámku pod čiarou č. 28.

(7)  Európska rada, ktorá sa na svojom mimoriadnom zasadnutí 20. – 21. novembra 1997 v Luxemburgu zaoberala výlučne témou zamestnanosti, schválila o. i. tri konkrétne iniciatívy na podporu konkurencieschopnosti podnikov a požiadala Komisiu, aby predložila návrhy na posilnenie hospodárstva a zvýšenie zamestnanosti. Tieto tri iniciatívy boli: Fond počiatočného kapitálu ETF, Fond pre spoločné európske podniky (JEV) a Záručný fond pre MSP.

(8)  KOM(2005) 121, konečné znenie.

(9)  Konzultačný dokument o programe Spoločenstva pre podnikateľskú iniciatívu a konkurencieschopnosť 2006 - 2010, GR pre podnikanie, bod 46, http://europa.eu.int/yourvoice/consultations/index_en.htm#open.

(10)  Tamtiež, bod 118.

(11)  Porovnaj poznámku pod čiarou č. 29.

(12)  Eskont umožňuje odstúpiť časť rizika zlyhania na tretiu osobu, čím sa posilnia možnosti vytvorenia záruk na pôžičky pre MSP: Porovnaj aj poznámku pod čiarou č. 56.

(13)  „MSP a remeselné prevádzky“, Ú. v. ES C 332, 16.12.1992.

(14)  „Remeselníctvo a malé a stredné podniky“, Ú. v. ES C 156, 26.5.1997.

(15)  Ú. v. ES C 221, 7.8.2001.

(16)  „Úloha malých a najmenších podnikov v hospodárskom živote a európskom výrobnom mechanizme“, Ú. v. EÚ C 220, 16.9.2003.

(17)  Ú. v. ES C 48, 21.2.2002.

(18)  Pozorovacia sieť európskych MSP, 2003/7, EÚ 25.

(19)  Príklad: Skúsenosti dvojstranných grémií rozšírených v Taliansku a iných európskych krajinách.

(20)  Pozri stanoviská EHSV na tému „Partnerstvo pri realizácii štrukturálnych fondov“, Ú. v. EÚ C 10, 14.1.2004, s. 21.

(21)  23 miliónov v EÚ 25, Pracovisko na pozorovanie MSP 2005.

(22)  1,8 milióna, Pracovisko na pozorovanie MSP 2005.

(23)  Špeciálny burzový segment pre MSP sa v Taliansku nazýva STAR.

(24)  Treba sa vyvarovať krížovému predaju bankových produktov.

(25)  V EÚ 25 je 254 NUTS-II regiónov. Medzi nimi je v cca 100 konvergenčných regiónoch úroveň príjmov pod 75 % priemeru Spoločenstva.

(26)  V najviac znevýhodnených regiónoch sú úroky v priemere o tri body vyššie než v prosperujúcich regiónoch (zdroj: Artigiancassa, Taliansko).

(27)  Všeobecne vo výške 30 alebo 50 mil. EUR, revolvingové úvery.

(28)  Všeobecne jeden bod nad šesťmesačný EURIBOR.

(29)  Európsky investičný fond (EIF) bol zriadený v roku 1994 s 2 cieľmi: 1) podporiť európske siete; 2) uľahčiť prístup MSP k úverom. Akcionármi EIF sú: EIB, Európska komisia a mnohé európske banky. Najmä v posledných rokoch sa činnosť EIF vyznačovala podporou najmenších a malých podnikov (pozri o. i. Záručný fond pre MSP, ktorý bol spolu s Fondom počiatočného kapitálu ETF a Fondom pre spoločné európske podniky (JEV) vytvorený v roku 1997 na zasadnutí Európskej rady v Luxemburgu).

(30)  EIF v súčasnosti spravuje tri projekty: 1) Počiatočnú pomoc pre novozaložené podniky; 2) Fond počiatočného kapitálu (pre technologicky pokrokové podniky), príspevky do fondov spoločností, mezanínové investície, 3) Záruky pre MSP (úverové zábezpeky, mikroúvery, účasti, eskont pohľadávok).

(31)  „Sviluppo Italia“, inštitúcia, ktorá sa z poverenia talianskeho štátu usiluje vytvárať nové pracovné miesta v južnom Taliansku, vypočítala, že vytvorenie nového pracovného miesta stojí v priemere 40 000 EUR.

(32)  Platobná neschopnosť najmenších a malých podnikov v priemere nepresahuje 3 % poskytnutých pôžičiek.

(33)  Všeobecne 0,50 %.

(34)  V priemere o 15 bázických bodov nižšie v porovnaní so šesťmesačnou sadzbou EURIBOR s tým, že pôžička podnikom sa poskytne pri priemernej úrokovej sadzbe, ktorá neprevýši šesťmesačný EURIBOR o viac než 100 bázických bodov (jedno percento).

(35)  Prieskumy, ktoré vykonalo pracovisko na pozorovanie podnikov, ukazujú, že „úmrtnosť“ podnikov je okolo 20 % ročne a úverové problémy pritom hrajú najväčšiu úlohu (riadenie, rozširovanie, potreba inovácií).

(36)  Rádovo 2 %.

(37)  Multiplikátor umožňuje rozšírenie možností poskytovania úverov úmerne percentuálnemu podielu platobnej neschopnosti vypočítanému pre určitú oblasť a úmerne zárukám poskytnutým na úvery. Ak analýza predchádzajúcich platobných neschopností v určitej oblasti vykazuje hodnotu pod 5 % vo vzťahu k úverom, možno so sumou 1 mil. EUR poskytnúť ďalšie úvery až do výšky 20 mil. EUR na použitie disponibilného milióna EUR na odstránenie platobnej neschopnosti: 5 % z 20 miliónov, čiže jeden milión. V tomto prípade sa použije multiplikátor 20. Ak úverová spoločnosť poskytne záruky vo výške 50 % a ďalších 50 % prevezme banka, multiplikátor sa zvýši na 40, t. j. s jedným miliónom možno poskytnúť úvery v objeme 40 mil. EUR v primeraných dieloch.

(38)  KOM(2005) 121, 6.4.2005.

(39)  Ú. v. ES L 167, 6.7.1996.

(40)  Ú. v. ES C 333,29.12.2000, zmenené a doplnené Ú. v. EÚ C 268, 16.8.2004.

(41)  Ú. v. ES C 192, 28.7.2000, zmenené a doplnené Ú. v. EÚ C 308, 5.10.2004.

(42)  Rozhodnutie 2256/2003/ES, 22.7.2002.

(43)  Rozhodnutie 2001/48/ES.

(44)  Nariadenie 2236/95.

(45)  Ú. v. ES C 183, 11.7.1997, zmenené a doplnené Ú. v. ES C 200, 30.7.2002.

(46)  Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003.

(47)  Porovnaj spis INT/261 z roku 2005, spravodajca: pán PEZZINI.

(48)  Porovnaj Závery a odporúčania, bod 6, poznámka pod čiarou č. 15.

(49)  SMEG resp. Záručný fond pre MSP.

(50)  Zdroj: Výročná správa Európskeho investičného fondu (EIF).

(51)  Fond počiatočného kapitálu ETF (European Technology Facility, Start-up Scheme).

(52)  Rozhodnutie 593/2004/ES, 21.7.2004.

(53)  Zdroj: 4. Správa EIF, 1. polrok 2004.

(54)  Tamtiež, prístup k „mezanínovému financovaniu“.

(55)  Mezanínové financovanie sa opiera viac o cash-flow financovaných podnikov než o reálne záruky. Môže sa uskutočňovať v dvoch formách: 1) ako sekundárny úver (s pevným úročením alebo indexový vklad); 2) ako „equity kicker“ (poskytovateľ úveru/investor má nárok na percentuálny podiel na zvýšení hodnoty podniku, ktorému sa poskytuje úver). Mezanínové financovanie má splatnosť 4 až 8 rokov.

(56)  Eskont sa uskutočňuje odstúpením časti alebo celej sumy pohľadávok úverovej spoločnosti (alebo banky) špecializovaným peňažným ústavom, aby sa najmä úverovým spoločnostiam umožnilo zvýšenie úverových záručných kapacít voči podnikom.


9.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 110/46


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Komisie (ES, Euratom), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev“

SEK(2005) 1240, konečné znenie

(2006/C 110/09)

Európska komisia sa 12. októbra 2005 rozhodla prekonzultovať podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu a hospodársku a sociálnu súdržnosť, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 24. februára 2006 Spravodajcom bol pán BURANI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 425. plenárnom zasadnutí 15. a 16. marca 2006 (schôdza z 15. marca 2006), 146 hlasmi za, 1 hlasom proti, pričom sa 1 člen hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1

Výbor vyslovuje svoje uznanie s rozsiahlou a podrobnou prácou Komisie na zjednodušení administratívnych postupov, konštatuje však istý nesúlad medzi formuláciou na začiatku odôvodnenia („predmetom tohto návrhu ... sú zmeny a doplnenia technickej povahy, ktoré sa môžu predložiť podľa teraz platného rozpočtového nariadenia“) a konkrétnym dosahom početných ustanovení.

1.1.1

Mnohé zo zmien a doplnení „technickej povahy“, ktoré upravujú vzťahy s podnikmi a občanmi, majú význam a dosah „politického“ charakteru. Väčšia transparentnosť, zjednodušenie („zoštíhlenie“) postupov, urýchlenie odpovede, ako aj väčšia dôvera voči sociálnym partnerom sú znakmi pokroku vo „vládnutí“ verejnej správy, ktoré možno len uvítať.

1.2

Na druhej strane sa EHSV nemôže ubrániť tomu, aby neupozornil na potrebu obozretnosti: snaha podporovať sociálnych partnerov sa nemôže zaobísť bez zohľadnenia skutočnosti, že flexibilita správcov verejných prostriedkov musí mať svoje hranice, ktoré sú dané možnými stratami – ktoré treba merať v závislosti od preukázateľných úspor – alebo inými slovami, zložitou ale potrebnou kalkuláciou rizika. Mohlo by ísť o nepopulárne opatrenie pre správcov, ale zdá sa byť jedinou rozumnou schodnou cestou.

2.   Úvod

2.1

Komisia v predmetnom návrhu stanovuje vykonávacie predpisy v súčasnosti platného rozpočtového nariadenia č.1605/2002, pričom zohľadňuje aj viaceré zmeny a doplnenia technickej povahy, zavedené v novom návrhu nariadenia Rady o rozpočtových pravidlách (1), ktoré je v štádiu schvaľovania, aby sa urýchlilo jeho zavedenie do praxe. K tomuto dokumentu už EHSV vypracoval svoje stanovisko (2).

2.2

V súlade s postojom zaujatým vo svojom predchádzajúcom stanovisku sa EHSV zdrží komentovania aspektov výlučne technicko-účtovného charakteru, ktorými sa môžu vhodnejšie zaoberať inštitúcie a ich útvary s odbornými znalosťami a priamymi skúsenosťami v tejto oblasti. Tak ako v predchádzajúcom prípade, aj teraz sa pozornosť upriamuje na predpisy, ktoré môžu mať dosah na tretie strany (organizácie občianskej spoločnosti), ktoré majú vzťahy s európskymi inštitúciami.

2.3

Tri zásady technicko-účtovného charakteru – zásada jednotnosti, zročnosti rozpočtu a zúčtovacej jednotky – sa vo svojej podstate nemenia, len sa upravujú alebo upresňujú. Pokiaľ ide o štvrtú zásadu – zásadu dobrého finančného hospodárenia – navrhované nariadenie čerpá z už existujúcich kritérií, ale upresňuje obsah hodnotenia ex ante a poskytuje presnejšie usmernenia vo veci dosahu hodnotenia ex ante, priebežného hodnotenia a hodnotenia ex post, pri zohľadnení princípu proporcionality. EHSV postrehol zámer Komisie „preorientovať“ priority hodnotenia „s cieľom sústrediť sa na návrhy so skutočnými dopadmi na podniky a občanov“ a s plným uspokojením berie na vedomie toto vyhlásenie.

2.4

Komisia popri zohľadnení očakávaní podnikov a občanov, ale s maximálnou pozornosťou venovanou racionálnemu využívaniu verejných prostriedkov zdôrazňuje, že pilotné projekty a prípravné akcie by bolo vhodné podrobiť hodnoteniu, ak sa navrhuje, aby sa v nich pokračovalo vo forme programov. Kvôli zjednodušeniu postupov, by však nemalo dochádzať k duplikácii takéhoto hodnotenia, keď projekty alebo akcie už hodnotené boli, napr. v prípade spoločných akcií Komisie a členských štátov.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Pripomienky, ktoré EHSV formuloval vo svojom vyššie uvedenom stanovisku o návrhu rozpočtových pravidiel, platia samozrejme aj pre vykonávacie predpisy. Ak na jednej strane možno len uvítať prijaté zjednodušenia postupov a väčšiu flexibilitu kritérií uplatňovania predpisov, na druhej strane nie je prijateľná tendencia považovať za „nevýznamnú“ každú sumu, ktorá je nižšia ako vopred stanovená prahová úroveň. Inými slovami, EHSV súhlasí so zvýšením stropu, pod ktorým budú postupy zjednodušené, ale nesmie to znamenať, že sa poľaví v pozornosti a kontrole výdavkov v presvedčení, že prípadná materiálna škoda by nemala prakticky žiaden vplyv na celkový rozpočet.

3.2

Bez toho, aby sme sa odvolávali na pričasto citované a deklamované zásady verejnej morálky, EHSV chce upriamiť pozornosť na nebezpečenstvo zníženia pozornosti v súvislosti s regulárnosťou výdavkových operácií s takzvanou „menšou“ hodnotou, predovšetkým pokiaľ ide o verejné obstarávania a granty. Zoštíhlenie zjednodušenie postupov nesmie dať verejnosti pocit, že sa dajú nájsť aj iné než zákonné spôsoby na získanie prostriedkov z verejných zdrojov: takáto interpretácia by bola ťažkým úderom pre imidž Európy.

3.3

Užitočná previerka platnosti alebo prípadných slabých stránok súčasných alebo plánovaných zjednodušení by mohla podľa EHSV pozostávať z pozorného preštudovania správ Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) účtovnými orgánmi Komisie. Detaily o odhalených podvodoch by mohli poskytnúť cennú inšpiráciu v tejto súvislosti.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Nový článok 85a sa týka odvolania tretích strán proti rozhodnutiu Komisie o uložení pokuty, reštriktívneho opatrenia alebo iného penále: na ochranu finančných záujmov Spoločenstva musí účtovník požiadať odvolateľa o dočasné poukázanie príslušnej sumy, alebo o poskytnutie finančnej zábezpeky (terminus technikus: banková záruka). Táto zábezpeka musí znamenať, že v prípade neúspešného odvolania zaplatí ručiteľ požadovanú sumu bezodkladne, bezpodmienečne a bez potreby predchádzajúcej úradnej výzvy dlžníka na zaplatenie pohľadávky. Technicky vzaté ide o bankovú záruku na prvé požiadanie, v súlade s princípom „solve et repete“ („plať a žiadaj“), ktorý uplatňujú mnohé orgány daňovej správy a ktorý je bežný v prípade verejných súťaží.

4.1.1

EHSV nemá žiadne konkrétne výhrady voči tomuto druhu zábezpeky; len konštatuje, že banková záruka na prvé požiadanie je nákladnejšia než bežná banková záruka a že bankové poplatky sú vypočítané v závislosti od dĺžky trvania platnosti tejto zábezpeky. Vzhľadom na náklady na ťarchu navrhovateľa by odvolacie konania mali byť v rozumnej miere urýchlené v porovnaní s ich terajším trvaním. Tento aspekt, na ktorý sa sťažujú niektorí sociálni aktéri, i keď sa priamo netýka finančného nariadenia ani jeho vykonávacích predpisov, by mal byť pozorne preskúmaný v rámci vzťahov administratívnych orgánov s tretími stranami.

4.2

Nový článok 90 okrem iného stanovuje, že pre verejné obstarávaniegranty spojené s odvetvovými programami už samotné rozhodnutie, ktorým sa prijíma ročný pracovný program, predstavuje rozhodnutie ofinancovaní, potrebné pre zahrnutie výdavku ako záväzku do rozpočtu Spoločenstva. Toto opatrenie, i keď sa týka aspektov vnútorného auditu a administratívy, by zrejme dokázalo zrýchliť postupy prideľovania prostriedkov, a ako také by podľa EHSV mohlo mať priaznivý dosah na veriteľov alebo príjemcov.

4.3

Článok 129 stanovuje, že treba uľahčiť správu verejného obstarávania pre zmluvy s hodnotou nepresahujúcou isté stanovené hranice. Prakticky ak sú sporné sumy nevýznamné, môže verejný obstarávateľ použiť „rokovacie konanie“ (alebo jasnejšie povedané súkromné rokovanie) po prerokovaní zmluvy s viacerými záujemcami, a to konkrétne:

pre zmluvy s hodnotou rovnajúcou sa 60 000 EUR alebo nižšou, s piatimi záujemcami,

pre zmluvy s hodnotou rovnajúcou sa 25 000 EUR alebo nižšou, s troma záujemcami,

pre zmluvy s hodnotou rovnajúcou sa 3 500 EUR alebo nižšou, je prípustná ponuka jediného záujemcu.

Nové ustanovenie v praxi nezavádza nové stropy, ale sa obmedzuje na zvýšenie, a tým aktualizovanie, hodnôt uvedených v predchádzajúcich predpisoch.

4.3.1

Nasledujúce články 130 a 134 zavádzajú niekoľko zjednodušení. Na základe prvého z nich môže verejný obstarávateľ v prípade verejného obstarávania pre zmluvy s hodnotou, ktorá je menšia ako 60 000 EUR, obmedziť obsah súťažných podkladov iba na to, čo je skutočne nevyhnutné (očividne podľa svojich kritérií a na vlastnú zodpovednosť). Na základe druhého môžu byť podklady preukazujúce oprávnenosť uchádzača na účasť na verejnej súťaži nahradené čestným vyhlásením, pričom má verejný obstarávateľ právo kedykoľvek neskôr požiadať o predloženie dôkazov potvrdzujúcich počiatočné vyhlásenie.

4.3.2

Ďalším zjednodušením v článku 134 je oslobodenie od povinnosti predložiť písomné dôkazy, ak takéto podklady už boli predložené tomu istému alebo inému verejnému obstarávateľovi na iné účely nie skôr než pred šiestimi mesiacmi. Aj v tomto prípade sa dokumentácia nahrádza čestným vyhlásením.

4.3.3

Článok 135 obsahuje ďalšie zjednodušenia týkajúce sa dokladov na preukázanie finančnej, ekonomickej, technickej a odbornej spôsobilosti záujemcov. Článok stanovuje, že sa verejný obstarávateľ v závislosti na vlastnom posúdení rizík môže rozhodnúť, že nebude požadovať tieto doklady. Táto možnosť sa však obmedzuje na zmluvy s hodnotou rovnajúcou sa 60 000 EUR alebo nižšou, ak je zmluvným príjemcom samotný verejný orgán, alebo na zmluvy s inými hodnotami, ak sú príjemcami tretie strany. Ďalším obmedzením je zákaz uskutočniť predbežné financovanie alebo priebežné platby, ak sa verejný obstarávateľ rozhodne nepožadovať preukázanie spôsobilosti záujemcu. Pre verejného obstarávateľa to predstavuje istú záruku, ale zároveň ide o podmieňovanie protistrany, ktorá sa môže rozhodnúť každopádne predložiť doklady, aby sa vyhla prípadnému veľkému zaťaženiu.

4.3.4

EHSV celkovo súhlasí s týmito ustanoveniami na zjednodušenie mechanizmov verejného obstarávania, ktoré sú nákladné pre záujemcov i pre verejné orgány, v prípade zmlúv s relatívne nízkou hodnotou. Chce však upriamiť pozornosť na potrebu pozorného dohľadu, aby sa vyhlo prípadným zneužitiam, ktoré sú o to lákavejšie, o čo sú postupy pružnejšie.

4.4

Vykonávacie predpisy sa problematikou grantov zaoberajú v duchu ústretovosti voči sociálnym partnerom a pri zohľadnení špecifickej povahy príjemcov, nakoľko sa to dá odvodiť z ustanovení ako celku. Článok 164 stanovuje, že pre granty s hodnotou rovnajúcou sa 25 000 EUR alebo nižšou, môže povoľujúci úradník požadovať výrazne zjednodušené dokladové materiály. EHSV s uspokojením víta tento postup, nemôže však nepostrehnúť na jednej strane nemalú zodpovednosť, ktorá spočíva na pleciach povoľujúceho úradníka, a na strane druhej nebezpečenstvo, že v určitých prípadoch vyjde táto jednoduchšia možnosť nazmar, práve kvôli – pochopiteľnej – obave prevziať na seba zodpovednosť.

4.5

Mnohé ďalšie ustanovenia majú za cieľ zjednodušiť alebo umožniť prístup inštitúcií rôzneho druhu k fondom Spoločenstva. Článok 168 sa obmedzuje na to, že požaduje na tento účel od subjektov, ktoré majú de iure alebo de facto monopolné postavenie, jednoduchú neformálnu previerku, ktorá vyústi do odôvodneného rozhodnutia povoľujúceho úradníka. Článok 162, ktorý obsahoval ustanovenia o udelení prevádzkových grantov – bez zníženia v prípade opätovného udelenia – organizáciám sledujúcim ciele všeobecného európskeho záujmu, rozširuje zoznam možných príjemcov o organizácie, ktoré sa angažujú v oblasti výskumu a inovácie a v podpore občianstva. Článok 172 umožňuje povoľujúcemu úradníkovi akceptovať spolufinancovanie v naturáliách (napríklad vo forme dobrovoľníckej práce) ako vklad finančne podporovanej inštitúcie.

4.5.1

EHSV hodnotí priaznivo tieto ustanovenia ako celok, ale opätovne pripomína, že pružnosť predpisov je spojená s rizikami pre rozpočet Spoločenstva, zodpovednosťou na strane povoľujúcich úradníkov a potrebou zosilnených kontrol.

4.6

Mnoho ďalších ustanovení má za cieľ zjednodušenie postupov: V prípade všetkých vzdelávacích zariadení (t. j. nielen v prípade zariadení poskytujúcich vzdelanie na druhom alebo vyššom stupni, ako v minulosti) by sa viac nemalo uskutočňovať preverovanie finančnej spôsobilosti (článok 176). Pre granty s hodnotou nižšou ako 25 000 EUR, môže povoľujúci úradník do grantovej zmluvy zahrnúť iba obmedzený počet prvkov (článok 164). Článok 173 ďalej oslobodzuje od povinnosti externého auditu v prípade dohôd o udelení grantu, ktorých hodnota neprekračuje sumu 750 000 EUR, alebo dohôd o akciách, ktorých hodnota neprekračuje sumu 100 000 EUR, ako aj v prípadoch, keď sú účastníkmi dohôd viacerí príjemcovia, akceptovali spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť.

4.6.1

EHSV chápe vôľu maximálne zjednodušiť postupy a v zásade s ňou nemôže nesúhlasiť. Kladie si však otázku, či sa týmto smerom nezachádza príliš ďaleko: jedna vec je oslobodiť subjekty od predkladania nákladnej a často nadbytočnej dokumentácie, iné je vzdať sa možnosti poznať stav financií príjemcov grantov v hraniciach, ktoré sa najmä v prípadoch podľa článku 173 zdajú rozhodne prehnané. Rozhodujúcim kritériom by malo vždy byť dosiahnutie správnej rovnováhy medzi odhadovaným prínosom (úspora času a peňazí pre Komisiu i občanov) a možnými nákladmi (strata verejných prostriedkov, kalkulovaná na základe pravdepodobnosti a objemu rizika).

4.7

Kritérium obozretného posúdenia rizika, ktorého sa dovoláva predchádzajúci bod, sa na druhej strane zdá byť uplatnené v súvislosti s predbežným financovaním. vo všeobecnosti sa pre všetky granty požaduje poskytnutie zábezpeky (bankovej záruky alebo inej) v rovnakej sume ako je suma predbežného financovania, ako aj v prípade, ak predbežné financovanie predstavuje viac ako 80 % z celkovej sumy grantu a prekračuje 60.000 EUR.

4.7.1

EHSV sa nazdáva, že uvedený predpis vychádza zo zdravých zásad obozretnosti, ktoré sa požadovali v bode 3.6.1, ale kladie si otázku, či sa rovnaké kritériá nedali uplatniť aj pre skutočné granty (napríklad v prípadoch uvedených v bode 3.6), keďže rozdiely medzi predbežným financovaním a grantom z  pohľadu konkrétneho rizika sú veľmi často skôr byrokratickej povahy než reálne, i keď existujú aj výnimky, občas dokonca významné.

4.8

Článok 165 zavádza vcelku prijateľné, ale v minulosti nie vždy uplatňované kritérium: ak sú príjemcami grantov subjekty, ktoré sledujú všeobecný európsky záujem, je Komisia oprávnená vymáhať percento ročného zisku zodpovedajúce svojmu vkladu do prevádzkového rozpočtu týchto subjektov. Toto ustanovenie však platí len v prípadoch, keď zostatok rozpočtu takýchto subjektov je financovaný orgánmi členských štátov, ktoré sú povinné vymáhať svoj podiel zisku.

4.8.1

EHSV plne súhlasí s týmto predpisom, ale ťažko si dokáže predstaviť, že dokument v terajšom znení znamená, že inkasovanie zisku zo strany Komisie sa nepredpokladá aj v prípadoch, keď zvyšok rozpočtu nie je financovaný verejnými orgánmi, ale súkromníkmi.

V Bruseli 15. marca 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  KOM(2005) 181, konečné znenie

(2)  Ú. v. EÚ C 28, 3.2.2006, s. 83


9.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 110/49


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Dorastajúce suroviny – perspektívy pre výrobu materiálov a energie“

(2006/C 110/10)

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 14. júla 2005 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko na tému:„Dorastajúce suroviny – perspektívy pre výrobu materiálov a energie“.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka, životné prostredie, ktorá bola poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko dňa 27. februára 2006 Spravodajcom bol pán VOSS.

Výbor prijal na svojom 425. plenárnom zasadnutí v dňoch 15. a 16. marca 2006 (schôdza z 15. marca) 95 hlasmi za, 19 hlasmi proti, pričom 15 členov sa hlasovania zdržalo, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

So znovuoživením Lisabonskej stratégie súvisí vytýčenie kritéria trvalej udržateľnosti ako prednostného cieľa politiky EÚ. Podľa názoru Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) môže toto stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému dorastajúcich surovín dať impulzy v dôležitých oblastiach:

trvalo udržateľná ekologická surovinová základňa s pracovnými miestami v regiónoch Európy,

Európa ako dynamický hospodársky priestor založený na vede s technológiami orientovanými na budúcnosť s rastúcou celosvetovou potrebou,

stupňujúce sa požiadavky bezpečnostnej a rozvojovej politiky na trvalo udržateľné riešenia,

surovinové zabezpečenie a diverzifikácia surovín v Európe,

recyklácia surovín ako stratégia na ochranu klímy pri súčasnom zabezpečení biodiverzity.

1.1.1

Aj pri stúpajúcom využívaní dorastajúcich surovín zostáva úsporné a efektívne využitie surovín vo všetkých oblastiach ústrednou výzvou pre budúci rozvoj.

1.1.2

Výbor pozná vysokú účinnosť zamestnanosti hospodárstva dorastajúcich surovín v regiónoch a vidí potrebu rozvíjania vhodných opatrení na kvalifikáciu a ďalšie vzdelávanie zamestnancov a používateľov vo všetkých oblastiach súvisiacich s produkciou a využívaním dorastajúcich surovín.

1.2

Výbor si uvedomuje, že sa touto témou zaoberajú v Komisii mnohé rozličné pracoviská zo svojho hľadiska. Chýba mu však jasné koordinačné miesto alebo Task-Force pre túto oblasť politiky EÚ. Vyzýva preto Komisiu, aby zodpovedajúcou reorganizáciou zabezpečila cieľovú orientáciu politiky na dorastajúce suroviny.

1.3

Zrušením priamych platieb v rámci poľnohospodárskej reformy z Luxemburgu 2003 a nariadením o Európskom poľnohospodárskom fonde na rozvoj vidieka (EAFRD) ako aj budúcim uvoľnením cukrovej repy ako rastliny, ktorá je dorastajúcou surovinou, sú položené dôležité základy pre rozsiahle pestovanie v Európe.

1.3.1

Prémia za energetické rastliny by pri preskúmaní v roku 2006 mala byť upravená v nasledujúcich bodoch:

možnosť požadovať ju aj v nových členských štátoch zjednodušeným postupom SPP,

tiež zvláštna možnosť získať ju z dôvodu transformačného procesu na miestach bez prémií,

zjednodušenie administratívy

a výška prémií.

1.4

Výbor očakáva, že aj pri určovaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov bude prostredníctvom vysokých príspevkov naplánovaný rozvoj tohto odvetvia hospodárstva.

1.5

Výskum a rozvoj technológií pre dorastajúce suroviny sa v 6. rámcovom výskumnom programe výrazne zanedbal. EHSV preto žiada v 7. rámcovom výskumnom programe – popri prostriedkoch získavanie energie z biomasy – osobitné opatrenia na rozvoj dorastajúcich surovín, ako aj na ich zodpovedajúce materiálové využitie. Bude si to vyžadovať podstatne vyššie finančné zdroje.

1.6

Výbor konštatuje, že v súčasnosti nie je limitujúcim rozvojovým faktorom kvantitatívna ponuka dopestovaných obnoviteľných surovín, alebo tých, ktoré by sa v súčasnosti dali získať. Stav spracovateľských technológií zaostal voči možným produktom súčasného trhu.

1.7

Výbor víta akčný plán o biomase EÚ. Ľutuje, že sa nezaoberá materiálovým využitím, ale len energiou z biomasy a očakáva vyhodnotenie akčného plánu ako aj impulzy pre národné a regionálne akčné plány.

1.7.1

Pri obnoviteľných zdrojoch energie a najmä pri biomase sa potenciál vo väčšine členských štátov z dôvodu nepostačujúcich právnych rámcových podmienok využíva len nedostatočne. Výbor preto vyzýva Komisiu a Radu, aby tu vytvorila účinnejšiu politiku.

1.8

EHSV sa výslovne vyjadruje za formuláciu cieľov EÚ na podiel obnoviteľných surovinových zdrojov. Do roku 2020 navrhuje 4 x 25, to znamená 25 % pre prúd, teplo, pohonné látky a nové materiály, ako napr. kompozitné materiály, plastické hmoty spevnené prírodnými vláknami alebo iné produkty ropnej chémie.

1.9

Výbor vyzdvihuje, že pre všetky oblasti (prúd, teplo, pohonné látky ako aj materiálové využitie) má rozhodujúci význam rozvíjanie a presadzovanie účinných opatrení na uvedenie na trh. Úspešným príkladom by mohli byť zákony o zásobovaní energiou niektorých členských štátov. Dôležitá je flexibilná forma, ktorá poskytne investičnú bezpečnosť a podnety na nové technológie a zohľadní rozličné východiskové situácie, napr. v technológii a v oblasti znižovania nákladov.

1.10

Čo sa týka identifikácie politických zásahov a politických prekážok, v stanovisku sa prejednávajú rozličné ďalšie body: zákony týkajúce sa emisií a odpadov, nariadenia o obaloch a ojazdených autách, daňové zákony, normovanie a organizácie trhu pre vláknité rastliny. S nariadením REACH týkajúcim sa zákonov o chemikáliách vznikli nové perspektívy pre metódy na báze biomasy. Politické a administratívne prekážky sú v 25 členských štátoch veľmi rôznorodé v dôsledku rozdielneho uplatňovania politiky a rôznych systémov. Výbor vyzýva Komisiu, aby identifikovala politické prekážky a predložila návrhy riešenia.

1.11

Výbor formuluje požiadavky na pestovanie týkajúce sa plošného súbehu s potravinovými plodinami, energie a ekobilancie, ako aj ochrany prírody, životného prostredia a krajiny. Navrhuje akreditačný systém, ktorý označí pôvod a spracovanie produktov.

1.12

Čo sa týka medzinárodnej dimenzie, zdôrazňuje toto stanovisko možnosti EÚ v oblasti vývozu technológií. EHSV však žiada pre medzinárodný obchod s biopalivami kvalifikované pravidlá WTO. Musia zachovať najmä potravinovú suverenitu ako aj ekologické a sociálne normy.

1.13

Výbor sa v samostatnom stanovisku vyjadrí k akčnému plánu Spoločenstva o biomase.

2.   Odôvodnenie východísk a opis situácie vzhľadom na zdroje dorastajúcich surovín.

2.1

Ciele politiky EÚ: V súvislosti s oživením Lisabonskej stratégie a kritérií trvalej udržateľnosti chýbajú v nasledujúcich dôležitých oblastiach impulzy do budúcnosti:

trvalo udržateľná ekologická surovinová základňa s pracovnými miestami v regiónoch Európy,

Európa ako dynamický hospodársky priestor, založený na vede, s technológiami orientovanými na budúcnosť, reagujúci na celosvetovú potrebu,

stupňovanie požiadaviek bezpečnostnej a rozvojovej politiky na trvalé riešenia v Európe,

surovinové zabezpečene a diverzifikácia surovín na európskej báze s cieľom väčšej hospodárskej nezávislosti,

prebudovanie surovinovej základne ako opatrenie na ochranu klímy, pri súčasnom zabezpečení biodiverzity.

Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je stanoviť podstatné body z pohľadu európskej občianskej spoločnosti.

2.2

Definícia: Dorastajúce suroviny sú definované ako produkty poľného, lesného a rybného hospodárstva, ktoré sa využívajú v nepotravinovej, resp. nekrmivovej oblasti. Do tejto tematickej oblasti tak patrí všetko, čo vzniklo fotosyntézou a ďalšími životnými procesmi. Ide teda o uskladnenú slnečnú energiu. Biomasa sa pritom môže využívať ako výrobný materiál aj na energetické účely.

2.3

História: Produkcia dorastajúcich surovín patrí popri produkcii potravín a krmív k hlavným úlohám poľnohospodárstva. Potláčanie týchto poľnohospodárskych výrobkov začalo priemyselnou revolúciou. Petrochemické produkty nahrádzali v rozhodujúcej miere produkty na báze biomasy až od polovice 20. storočia. Využitím starých poznatkov podporovaných novými technológiami a kreatívnou vedou vznikajú dnes nové mnohostranné možnosti zhodnotenia v oblasti energie, farmácie, chémie, stavebníctva a dopravy.

2.4

Celosvetový rámec politiky zdrojov: Národné hospodárstva EÚ sú mimoriadne závislé od dovozu palív a surovín z celého sveta. Rastúca spotreba a závislosť na fosílnych surovinách ako ropa, zemný plyn, ale aj uhlie, naráža na hranice a má viaceré negatívne následky.

2.4.1

Nedostatok inovatívneho rozvoja a investícií do recyklácie surovín v priemyselných štátoch je výsledkom jednostrannej orientácie politiky. Okrem ekologických dôsledkov a globálnych klimatických zmien sú dramatickými sprievodnými znakmi závislosti od fosílnych surovín aj zahranično-politické a bezpečnostné riziká.

2.4.2

Dôsledky celosvetových klimatických zmien, rast cien energií a nedostatok účinných alternatív sú ďalšími sprievodnými znakmi chybného rozvoja, ktoré medziiným podmieňujú chudobu v rozvojových krajinách.

2.4.3

Dramatickosť klimatických zmien, celosvetové ťažkosti pri presadení Kjótskeho protokolu ako aj vysoké očakávania a obmedzené výsledky konferencie o ochrane klímy v Montreale sú v dokumentoch EHSV dôkladne prerokované. Stále znova sa všade vyzýva, aby sa našli európske a medzinárodné spôsoby riešenia.

2.5

Dorastajúce suroviny sú stále sa obnovujúcim surovinovým a energetickým zdrojom. Na základe pozitívnej ekologickej bilancie môžu znížiť zaťaženie životného prostredia, najmä pribúdanie CO2. Ponúkajú možnosti pre regionálne hospodárske a hodnoty vytvárajúce reťazce. Sú prínosom k tvorbe a udržiavaniu pracovných miest vo vidieckych oblastiach Európy a môžu sa v nich ako aj v dodávateľských a odberateľských odvetviach poľného a lesného hospodárstva stať motorom novej ekonomickej dynamiky. Môžu spestriť poľnohospodárske osevné postupy a tak prispieť k biodiverzite. Poskytujú svojimi inovatívnymi potenciálmi rozmanité možnosti použitia a širokú materiálovú základňu pre chemické produkty.

2.6

Národné stratégie v EÚ reagujú na meniacu sa situáciu v otázke surovín

Početné európske krajiny majú zákony o obnoviteľných zdrojoch energie na podporu zásobovania regeneratívne vyrábaným prúdom. V tom prípade sa na základe rozličných technologických a hospodárskych kritérií určuje vyššia zásobovacia cena. Výsledkom je rozsiahla produkcia a uvedenie nových technológií na trh, znižovanie cien v dôsledku rozsiahlych výrobných skúseností a zdokonalení technológie. Ako však vyplýva medziiným z oznámení Komisie KOM(2005) 627 a 628, v mnohých európskych krajinách ešte existuje značná rezerva, čo sa týka poskytovania účinných stimulov na rozvoj a uvádzanie na trh.

2.7

Svetové stratégie: Dorastajúce suroviny hrajú v rozličných kultúrach a krajinách, najmä vo vidieckych regiónoch stále dôležitejšiu úlohu. Strategické a hospodárske iniciatívy sú napríklad etanolový program v Brazílii, pokusy s jatrofou (olejnatá rastlina) v suchých oblastiach Indie a Afriky. Sú však aj veľmi povážlivé rozvojové tendencie, napríklad v juhovýchodnej Ázii a Južnej Amerike, kde sa ničia lesné oblasti, aby mohli pri celosvetovom raste dopytu ponúknuť pohonné látky. Dôsledkom však je mimoriadne negatívny dosah nielen na klimatické bilancie. USA už dávnejšie plánujú novú energeticko-politickú orientáciu. Do r. 2030 chcú na báze biomasy vyrábať 20 % pohonných látok a 25 % chemikálií. Prezident a Kongres USA v súčasnosti plánujú zakotviť v zákone o energetickej bezpečnosti hospodárstvo biomasy ako oporný pilier ekonómie USA.

2.8

Dorastajúce suroviny v práci EÚ: V Komisii EÚ sa touto témou zaoberá viac ako desať rozličných generálnych riaditeľstiev z rozličných perspektív. Ťažisko spočíva na GR poľnohospodárstva a na GR energie a dopravy. V tejto oblasti pôsobia však aj generálne riaditeľstvá pre podnikanie, priemysel, vývoj, výskum, regionálnu politiku, obchod, hospodársku súťaž a dane. Podstatnou mierou prispieva Európska agentúra pre životné prostredie v Kodani.

2.8.1

Iniciatívy EÚ na rozvoj dorastajúcich surovín sú:

smernica 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie,

smernica 2003/30/ES o podpore používania biopalív,

smernica 2003/96/ES o zdaňovaní energetických produktov a elektriny,

smernica 98/70/ES o kvalite pohonných látok,

biela kniha Európskej komisie vyzývajúca na zdvojnásobenie podielu obnoviteľných zdrojov energie do 2010,

reforma organizácie trhu s vláknitými rastlinami,

plošné zastavenie pestovania nepotravinových surovín v EÚ od r. 1992,

poľnohospodárska reforma z Luxemburgu v roku 2003: odstavenie plôch s pestovateľskou opciou zostáva, uvoľnenie umožňuje v zásade voľný výber kultúr bez strát pri priamych platbách, podpora s viazanosťou 1,5 mil. ha energetických rastlín v EÚ je nová,

nariadenie o Európskom poľnohospodárskom fonde na rozvoj vidieka (EAFRD) predpokladá aj podporu tejto strategickej oblasti,

štrukturálne fondy,

6. rámcový výskumný program.

Napokon boli 7.12.2005 Komisiou zverejnené:

akčný plán o biomase KOM(2005) 628,

oznámenie Komisie o podpore výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie KOM(2005) 627.

Pracuje sa na nasledujúcich rozhodnutiach európskych grémií:

strategické smernice EÚ o rozvoji vidieka,

uznanie cukrovej repy o. i. za energetickú rastlinu podľa novej reformy trhu s cukrom,

7. rámcový výskumný plán,

oznámenie Komisie o biopalivách (v r. 2006),

nariadenie o chemikáliách REACH, (s novými perspektívami využívania dorastajúcich surovín, najmä v prípade nahrádzania).

3.   Všeobecné poznámky

3.1

EHSV však zdôrazňuje zásadný význam hospodárstva dorastajúcich surovín pre trvalú udržateľnosť národných hospodárstiev. Uvedomuje si tiež, že pri základných poľnohospodárskych produktoch je v súčasnosti hodnota energie z nich vyššia ako cena potravín a krmív z týchto produktov. Aj keď tu nemá vzniknúť diskusia o hodnote, cena za energiu dnes často diktuje úroveň na trhu, na ktorom sú ceny za poľnohospodárske produkty na spodnej hranici. Na tomto pozadí sa otvárajú v oblasti materiálového a energetického zhodnocovania nové alternatívy a najmä nutnosť vývoja a zavádzania nových technológií.

3.2

Integrované využitie pôdy: Výbor zásadne uznáva, že existuje konkurencia medzi rozličnými nárokmi na plochu pôdy pre potraviny, zabezpečenie biodiverzity, ochranu prírody a životného prostredia, krmoviny a nepotravinové suroviny. Táto konkurencia je regionálne veľmi rozdielna a bude sa rozvíjať veľmi diferencovane. Situácia sa veľmi líši aj v tom, aká veľká plocha je k dispozícii na túto výrobu.

3.2.1

Na základe zvyšovania produktivity a klesajúcej spotreby potravín sa v EÚ očakáva, že strednodobo je k dispozícii ďalších 13,7 mil. ha zo 104 mil. ha obrábanej pôdy. K tomu možno pridať plochy, ktoré sú v súčasnosti odstavené v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Pri súčasnej štruktúre spotreby, pokiaľ ide o spracované produkty živočíšneho pôvodu, bude súčasne potrebný veľký podiel európskej poľnohospodárskej pôdy na produkciu krmív.

3.2.2

Aj z európskeho hľadiska je však plocha pôdy využívanej v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve sotva postačujúca. Európa je v celosvetovom meradle najväčším dovozcom potravín a krmív. EHSV vníma celosvetové zmenšovanie ornej pôdy s veľkými obavami. Každoročne sa celosvetovo stráca okolo 7 mil. ha poľnohospodárskej úžitkovej plochy. 25 % všetkých obrábaných plôch je ohrozených. V r. 1970 bolo celosvetovo k dispozícii ešte 0,18 ha na obyvateľa, dnes je to už len 0,11 ha. K tomu ešte pribúda veľká neistota vzhľadom na negatívny celosvetový vývoj vo výnosoch a výpadkoch výnosov v dôsledku klimatických zmien.

3.2.3

Výbor prichádza k záveru, že okrem zvyšovania výnosov sa musí venovať veľká pozornosť najmä efektívnemu využitiu lignocelulóznych rastlín, ako sú trávy a dreviny, a pridružených poľnohospodárskych produktov, ako napr. slama. Aj naďalej je potrebné energeticky využívať vedľajšie a zostatkové produkty z kolobehu látok, napr. maštaľný hnoj v bioplynových zariadeniach. Je potrebné určiť si nové vysoké požiadavky na rozvoj efektívnych zhodnocovacích a konverzných technológií. V súčasnosti sú tu najväčšie výzvy, ktoré sa musia stať integrálnou súčasťou európskej výskumnej a rozvojovej politiky.

3.2.4

Výbor zisťuje, že nové pristupujúce štáty strednej a východnej Európy disponujú vysokým podielom poľnohospodárskych plôch. V súčasnosti ide veľký podiel štrukturálnych fondov do týchto krajín. Tým sa tu vytvoria dobré predpoklady pre EÚ a národné stratégie, investičné a inovačné stimuly pre dorastajúce suroviny. EHSV dôrazne vyzýva EÚ a najmä členské štáty, aby zodpovedajúcou legislatívou a plánovaním zaistili, aby sa značné prostriedky zo štrukturálnych fondov použili v oblasti dorastajúcich surovín.

3.2.4.1

V niektorých členských krajinách sa následkom transformačných procesov neobrábali veľké poľnohospodárske plochy. Keďže pre tieto plochy niet podľa Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) spravidla nijakých platobných nárokov, poukazuje Výbor na horšiu konkurenčnú pozíciu pri obhospodarovaní týchto plôch. Vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty pokúsiť sa tu o cielené použitie štrukturálnych fondov, aby sa tieto plochy v regiónoch využili na zlepšenie štruktúry a zvýšenie zamestnanosti.

3.2.4.2

Prémia za energetické rastliny (45 EUR/ha) na 1,5 milióna ha, tak ako bola stanovená v luxemburských záveroch k poľnohospodárskej reforme v EÚ (2003), bude preskúmaná už koncom roka 2006. EHSV vyzýva Komisiu, aby zvážila, či je výška prémie dostatočná. Výbor považuje súčasné postupy pri žiadostiach za príliš byrokratické a navrhuje naliehavé administratívne prispôsobenia. Prémia pre energetické rastliny nemôže byť v súčasnosti požadovaná v nových pristupujúcich krajinách, ktoré si zvolili zjednodušený postup SPP (8 z 10 nových členských štátov). Výbor požaduje, aby v rámci prispôsobenia bola od roku 2006 aj týmto krajinám daná možnosť prístupu k tejto plošnej prémii. Čo sa týka výšky, malo by sa preskúmať zvláštne prispôsobenie pre tie miesta, ktoré z dôvodu transformačného procesu nedostali platobné práva.

3.3   Regionálna tvorba hodnôt – vytvoriť nové pracovné miesta

3.3.1

Na posilnenie regionálneho hospodárstva vo vidieckom priestore je podľa názoru EHSV potrebné, aby práve prvé spracovateľské stupne zostávali podľa možnosti v regióne. Veľký potenciál na rozvoj a posilnenie regiónov poskytuje v tejto súvislosti decentralizovaný technologický prístup, aby sa na jednej strane znížili dopravné náklady pre biosuroviny a zušľachtením a zhodnotením surovín v regióne zvýšila regionálna tvorba hodnôt. Týmito regionálnymi hospodárskymi postupmi sa na jednej strane udržia pracovné miesta v poľnohospodárskom sektore a vytvoria sa dodatočné pracovné miesta v príbuzných oblastiach poľnohospodárstva.

3.3.1.1

Zvyšovanie podielu obnoviteľných palív o 5 % do roku 2010 by len v oblasti biomasy vytvorilo 250 000 – 300 000 nových pracovných miest, z veľkej časti vo vidieckom priestore, za predpokladu, že 70 – 90 % biomasy sa vyrobí v Európe. Intenzita zamestnanosti pri bio-pohonných hmotách leží o faktor 50 – 100 nad fosílnymi pohonnými hmotami. Výroba elektriny z biomasy je 10 až 20-krát intenzívnejšia, čo sa týka zamestnanosti. Výroba tepla je s ohľadom na zamestnanosť dvojnásobne intenzívna. K tomu sa pridáva aj veľa pracovných miest v oblasti prestavby a stavby vykurovacích systémov, takže v oblasti využitia tepla sa v mnohých regiónoch očakávajú najväčšie efekty. Súhrnná správa „MITRE Synthesis Report“ z roku 2003 informuje, že pri ctižiadostivej surovinovej stratégii EÚ na báze energií z obnoviteľných zdrojov sa do r. 2020 vytvorí len v priestore EÚ 15 takmer 2,5 mil. ďalších pracovných miest. Z toho budú podľa predpokladov asi 2/3 v oblasti biomasy. EHSV tým zdôrazňuje veľký potenciál zamestnanosti v oblasti biomasy, za predpokladu, že budú sprevádzané – vzhľadom na predpokladané vysoké náklady – vhodnými stimulačnými opatreniami.

3.3.1.2

Tieto pozitívne perspektívy zamestnanosti prospejú práve vidieckym regiónom. Na jednej strane vzniká nová potreba vysokokvalifikovaných síl najmä vo výskume a vývoji. Táto sa udáva v počte 400 000. Súčasne vzniká aj potreba pracovných síl s nižšou alebo minimálnou východiskovou kvalifikáciou. Celkovo je potrebný široký rozsah nových vzdelávacích a kvalifikačných opatrení pre výrobcov a používateľov vo všetkých oblastiach.

3.3.1.3

EHSV súčasne konštatuje, že v oblastiach výskumu, vysokých škôl, priemyslu, remesiel, poľnohospodárstva, administratívnej správy, médií a spotrebiteľov je potrebná rastúca ponuka vzdelávania v oblasti obnoviteľných surovín.

3.3.2

S ohľadom na zmenu štruktúry vo vidieckych regiónoch ako napr. v súčasnosti v rámci reformy organizácie trhu s cukrom vyžaduje Výbor naliehavo využívať existujúci živnostnícky a priemyselný potenciál a zamerať sa aj na zhodnotenie dorastajúcich surovín. Na novú orientáciu sú vhodným nástrojom reštrukturalizačné fondy a na obnovenie stanovíšť sú vhodným nástrojom štrukturálne fondy EÚ. EHSV ľutuje, že použitie prostriedkov z reštrukturalizačných fondov nie je viazané na inovačné koncepcie a koncepcie na tvorbu zamestnanosti.

3.4   Zhodnocovanie dorastajúcich surovín v kaskádových systémoch využitia

Dorastajúce suroviny sa môžu využiť na výrobu materiálov aj energie. Alternatívy použitia musia byť založené na princípe kaskády. Preto treba skúmať materiálové zhodnotenie pred energetickým využitím. Pri rope sa využíva v súčasnosti 80 % v týchto spracovateľských procesoch, pri biomase 59 %. Nasledujúce požiadavky na poradie využitia musia byť určené ako pri kaskádach: potravinové využitie – materiálové využitie v aktuálnej valencii – druhotné suroviny alebo suroviny v energetickej oblasti alebo aj krmivo (výlisky) – využitie nízkoenergetických surovín s lignínovo-celulózovou stavbou – využitie ako hnojivo.

3.4.1   Materiálové zhodnotenie dorastajúcich surovín

V materiálovej oblasti vidí EHSV pri dorastajúcich surovinách množstvo možností nasadenia V oblasti nemeckého automobilového priemyslu sa zvýšilo nasadenie prírodných vlákien od r. 1999 do r. 2003 z 10 000 t na 45 000 t. Ako stavebné materiály sa využívajú drevo, prírodné vlákna a umožňujú stavebno-biologické a energeticky úsporné výhody. Rozložiteľné náterové látky na báze rastlinného oleja prispievajú na základe rozložiteľnosti k tomu, aby sa zabránilo škodám na životnom prostredí. Dorastajúce suroviny dodávajú základné látky na pracie a čistiace prostriedky, laky a textílie. V automobilovom priemysle zlepšuje nasadenie dreva a prírodných vlákien recyklačné vlastnosti a pri použitých materiáloch sa môžu dosiahnuť úspory na hmotnosti. Nasadením dlhodobých a krátkodobých plastických látok na báze dorastajúcich surovín sa otvárajú aj v zhodnotení odpadu úplne nové perspektívy, lebo takzvané biologicky rozložiteľné materiály sa môžu kompostovať a energeticky účinnejšie využiť tepelne, alebo pomocou zariadení na bioplyn, tepelne a elektricky. Suroviny na biologicky rozložiteľné materiály sú predovšetkým škrobové rastliny ako aj cukor, olej a lignocelulóza. Ich podiel celosvetovo vzrástol od r. 1995 na 350 000 t, takmer výlučne na báze dorastajúcich surovín.

3.4.1.1

Podľa názoru EHSV sú v oblasti stavebníctva početné nové možnosti ďalšieho využívania dreva. Tým je možné intenzívnejšie pokročiť v plánovaní aj v rámci lesného hospodárstva. Hoci v spomenutých oblastiach využitia už bol vyvinutý celý rad výrobkov až do štádia ich pripravenosti na uvedenie na trh, je nutné ešte ďalej rozvíjať potrebné technológie.

3.4.1.2

Výbor vidí v priebehu zavádzania nariadenia o chemikáliách nové východiskové body na ďalší rozvoj chémie spočívajúcej na biomase, ktorá je ešte len v začiatkoch a preto si vyžaduje intenzívnu výskumnú činnosť. Pri zistení problematických substancií v priebehu procesu REACH treba vyvinúť alternatívy – toto by mohla byť sľubná výskumná oblasť pre dorastajúce suroviny. V Nemecku už tak stúpol podiel dorastajúcich surovín v chemickom priemysle od r. 1991 do r. 2005 z 8 % na 10,4 % (len chemicko-farmaceutický priemysel mimo papierenského priemyslu a priemyslu spracúvajúceho prírodné vlákna).

3.4.1.3

Pri perspektíve rozvoja produktov na báze biomasy zdôrazňuje Výbor nasledujúce ciele:

materiálovo a energeticky efektívnejšie hospodárenie,

nahradenie fosílnych a iných koncových surovín,

zabránenie škodám na životnom prostredí,

využitie biologického rozkladu,

realizácia úspory hmotnosti ľahkými konštrukciami,

využívanie predností biologickej výstavby,

realizácia ochrany pri práci.

3.4.1.4

V súčasnosti má pri rozličných skupinách produktov brzdiaci účinok ešte mnohokrát nerealizované zníženie nákladov. Príčinou je deficit v podpore produktov a uvádzaní na trh ako aj v nízkych nákladoch na vedu a rozvoj. Preto sú tieto suroviny v niektorých krajinách navyše daňovo znevýhodnené. Výbor preto navrhuje využitie surovín zvýhodnením využitia analogicky úpravami zásobovania prúdom, aby sa rýchlejšie dosiahla trhová konkurencieschopnosť.

3.4.2   Trh s teplom

Podľa názoru EHSV má zabezpečenie tepla z obnoviteľných zdrojov z hľadiska klimatologickej stratégie mimoriadny význam. Okolo 60 % konečnej spotreby energie spadá do tohto sektora. Vyžadujú sa len nízkoenergetické kvality tak pri produkte ako aj pri surovine. EHSV sleduje s obavami, že 35 % dreva narasteného ročne aj s ohľadom na vyžadovaný podiel zostatkového dreva zostáva v lesoch EÚ nevyužitých (okrem oblasti Natura 2000). Nie menej dôležitým vedľajším aspektom je nízke riziko požiaru lesa pri malom zostatkovom dreve a regionálne hospodárske impulzy, ktoré vychádzajú z podporovaného využitia lesa. Náhrada ropy a zemného plynu na trhu s teplom je technicky pokročilá a ekonomicky oveľa jednoduchšia ako v iných sektoroch a tým práve sa stáva potrebnou z pohľadu životného prostredia a hospodárstva. Napriek tomu narastá využívanie biomasy na výrobu tepla veľmi pomaly.

3.4.2.1

Na rozdiel od oblasti prúdu a pohonných hmôt chýbajú na zavedenie obnoviteľných zdrojov energie v oblasti tepla právne predpisy. Aby sa podporila príprava tepla na báze biomasy na európskej úrovni, vyžaduje Výbor na obnoviteľnú výrobu a využitie tepla ďalšie legislatívne iniciatívy. EHSV vychádza z toho, že úpravy analogické zákonom o zásobovaní energiou môžu naštartovať zodpovedajúcu dynamiku zmeny.

3.4.2.2

V súčasnosti je 56 mil. občanov EÚ pripojených na diaľkové vykurovacie siete, 61 % z toho v nových členských štátoch. EHSV žiada cielené nasadenie štrukturálnych prostriedkov na rekonštrukciu a sanáciu týchto systémov na báze dorastajúcich surovín. Pritom je treba podporovať najmä zavádzanie združovania teplární.

3.4.2.3

Keďže sú investície do teplárenskej techniky diaľkového vykurovania a zásobovacích systémov dlhodobé, vidí Výbor krátkodobo viac potreby rokovania aj v starých krajinách EÚ. Okrem informácií sú tu naliehavo potrebné najmä administratívne prispôsobenia.

3.4.2.4

Rozličné situácie v legislatíve týkajúcej sa lesov a vlastníctva v jednotlivých členských štátoch vedú k problémom jednotlivých domácností v prístupe k odpadovému drevu z lesov. Na základe novej situácie v dopyte sa treba snažiť o nebyrokratické pravidlá v tejto oblasti.

3.4.3   Trh s palivami

3.4.3.1

Asi 30 % spotreby energie EÚ pripadá na dopravu. Rastlinný olej, biodiesel, etanol a syntetické palivá z biomasy poskytujú alternatívy k rope. EHSV konštatuje, že zavádzanie smernice o biopalivách napreduje len pomaly. Cieľom je 5,75 % podiel na trhu do roku 2010, referenčná hodnota 2 % v r. 2005 je hodnotou pod 1,4 % jasne nesplnená. Výbor výslovne podporuje cieľové oblasti formulované v programe „Inteligentná energia pre Európu (EIE)“, rozhodnutie 1230/2003/ES:

právne predpisy, daňová úprava a normy/štandardy pre palivá,

zlepšenie dodávateľských reťazcov,

dopyt na trhu po dopravných prostriedkoch s alternatívnymi pohonnými látkami,

sprievodné opatrenia.

3.4.3.2

V súčasnosti sa v oblasti rekonštrukcie európskej výroby etanolu vyžaduje v rámci rokovaní WTO, aby sa vytvorili dovozné kontingenty na etanol. Len tak môže toto mladé hospodárske odvetvie získať aj v EÚ rozvojové perspektívy ako náhradu za pohonnú látku Otto (benzín).

3.4.3.3

Európska komisia aj členské štáty plánujú pri podpore dovozu regeneratívnych pohonných hmôt nahradiť nástroj daňového zvýhodnenia pevnými kvótami podielu prímesí. EHSV sa obáva, že potom budú ohrozené mnohé len nedávno realizované investície do tohto mladého odvetvia hospodárstva, a žiada väčšiu politickú spoľahlivosť. Zdôrazňuje tiež, že práve nástroj daňového zvýhodnenia v oblasti biopalív umožní regionálne prispôsobené investície.

3.4.3.4

Aj pri priaznivých prognózach môže byť len max. 35 % súčasnej spotreby palív niekedy v budúcnosti nahradených rastlinne. Palivá BTL druhej generácie majú, pokiaľ ide o techniku a pripravenosť trhu, ešte značnú potrebu rozvoja. Pri týchto prognózach treba myslieť aj na to, že jedna plocha môže byť naplánovaná len jedenkrát na jedno použitie. Výbor zdôrazňuje, že účinná dopravná politika a podstatne nižšia spotreba palív musia zostať prvoradým cieľom, aby sa zabezpečila budúcnosť našich národných hospodárstiev.

3.4.4   Trh s elektrickým prúdom

3.4.4.1

V nasledujúcich troch dekádach bude potrebné v Európe nahradiť kapacitu palív zhruba v objeme 200 000 MW výkonu prúdu. To znamená objem investícií aspoň v hodnote 200 miliárd EUR. Pritom sa pre budúcu energetickú základňu určia dôležité smery. Podľa názoru Výboru je tu možnosť prísť prispôsobenou veľkosťou elektrární k viacerým systémom združení tepelných elektrární. Tým sa môže podstatne zvýšiť energetická účinnosť.

3.4.4.2

Doteraz boli na trhu s elektrickou energiou nasadené ako biomasa v podstatnej miere staré drevo, hnojovica, bio-odpad a iné odpadové látky živočíšneho a rastlinného pôvodu. Podiel biomasy na výrobe elektrickej energie rastie len pomaly. Bez posilneného zavádzania biomasy sa nedosiahnu cieľové limity smernice na podporu výroby elektrickej energie z obnoviteľných energetických zdrojov (2001/77/ES).

3.4.4.3

Keďže v oblasti prúdu je obmedzujúcim faktorom systém zásobovania elektrickým prúdom, môžu sa vytvoriť pevné, účinné podmienky zásobovania. EHSV považuje za dôležité nasledovné body tvorenia: spoľahlivosť pre inovatívne investície, zásobovacie ceny podľa výrobných nákladov a diferencované podľa dostupnej techniky, 5-ročné vyhodnotenie na prispôsobenie zásobovacích cien pri nových investíciách s efektívnymi technológiami, systém bonusov pre nové technológie, využitie tepla, menšie, a tým regionálnejšie jednotky. Zmysluplný je aj systém bonusov na základe dovezených surovín. Výbor považuje za potrebné ohodnotiť systémom bonusov najmä lúky a pasienky a medziplodiny, pridružené produkty ako slama, ale aj zhodnotenie vedľajších produktov, ako výlisky a liehovarnícke výpalky.

3.4.5   Cieľové časové normy

Pre oblasti zhodnotenia, akými sú biopalivá a elektrická energia z obnoviteľných zdrojov energie, existujú cieľové časové normy EÚ. Tie by mali byť aktualizované s ohľadom na aktuálny vývoj cien na trhoch s fosílnymi energiami. Výbor je toho názoru, že aj v oblasti materiálového zhodnotenia a využitia tepla musia byť zo strany Európskej únie sformulované spoločné ciele a spoločný rokovací rámec.

3.4.5.1

Čo sa týka formulovania cieľov, je Výbor toho názoru, že je treba určiť cieľ 4 x 25 do r. 2020. Vzhľadom na budúce zhodnotenie biomasy to znamená, že 25 % zásobovania elektrickým prúdom, 25 % zásobovania teplom, 25 % palív a 25 % materiálových produktov z ropy, ako napr. plastické hmoty, musí byť pokrytých dorastajúcimi surovinami a obnoviteľnými zdrojmi energie. Základom je dnešná spotreba fosílnych surovín. Aj v prípade na tieto ciele zameranej novej orientácie na dorastajúce suroviny, zostáva efektívne využívanie všetkých zdrojov rozhodujúce pre rozvoj národných hospodárstiev. To pre široké zavedenie znamená, že v rámci Európskej únie je nevyhnutné podstatne zlepšiť materiálovú a energetickú efektívnosť.

3.5   Identifikácia politických prekážok rozvoja produktov!

Politické a administratívne prekážky sú v 25 členských štátoch veľmi rôznorodé v dôsledku rozdielneho uplatňovania politiky a rôznych právnych rámcových podmienok. V nasledujúcich bodoch sú prediskutované podstatné okruhy, ktoré by sa mali preskúmať v EÚ, ako aj v členských štátoch, z hľadiska neodôvodneného účinku, ktorý brzdí rozvoj využívania dorastajúcich surovín.

3.5.1   Vláknité rastliny

Pre investorov majú kvóty krajín v oblasti vlákien pre dlhé, resp. krátke vlákna brzdiaci investičný účinok. Čo sa týka vytvorenia pomoci pri spracovaní krátkych vlákien, podporuje EHSV myšlienky štúdie spoločnosti Ernst & Young o organizácii trhu pre konope a ľan, ktorú dala vypracovať Európska komisia. Táto štúdia navrhuje udržať výpomoc pri krátkych vláknach a previesť výpomoc na všetky vlákna. Na dynamický rozvoj hospodárstva s prírodnými vláknami v EÚ požaduje EHSV zaistenie plánovania v tejto oblasti organizácie trhu.

3.5.2   Stavebné hmoty

Z hľadiska stavebnej legislatívy treba povoľovaciu prax prispôsobiť tak, aby sa zvýhodnilo zhodnocovanie dorastajúcich surovín ako stavebnej hmoty na základe pozitívnych vlastností produktov a recyklácie. Výbor zvlášť vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala, do akej miery vylučujú právne rámcové podmienky využívanie dorastajúcich surovín v stavebnom sektore a vyzývajú, aby predložila návrhy na zlepšenie.

3.5.3   Legislatíva o emisiách a odpadoch

Pravidlá o emisiách, najmä pre malé spaľovacie zariadenia, a legislatívne normy o odpadoch pri výrobe elektrickej energie z biomasy a v oblasti biologicky odbúrateľných materiálov bránia ďalej veľakrát zavedeniu možností využitia dorastajúcich surovín. Tu EHSV vyžaduje vytvorenie rámcových podmienok na ochranu životného prostredia tak, aby sa umožnilo dynamické uvedenie týchto produktov na trh, resp. podporené využitie biomasy bez problémov so životným prostredím. To platí aj o dodržaní smernice o kvalite vzduchu. Výbor ďalej žiada prispôsobenie smernice o starých autách s cieľom lepšieho zhodnotenia zostatkových látok, a preskúmanie najmä energetickej efektívnosti v tomto sektore, s ohľadom na nové materiály, ľahké konštrukcie a recyklačné vlastnosti.

3.5.4   Daňová legislatíva

S ohľadom na vyrovnanie daňových systémov v európskom rámci vyžaduje Výbor vyrovnanie daňových systémov zameraných na životné prostredie a zdroje. Cieľom v tejto súvislosti musí byť aj zrušenie daňových privilégií na použitie fosílnych surovín. Naproti tomu je treba preskúmať zníženie sadzieb dane z obratu napr. v oblasti prírodných vlákien. Ako ďalší príklad možno uviesť aj zníženie dane z obratu pri použití dorastajúcich surovín v systémoch diaľkového vykurovania.

3.5.5   Európske normovanie

Aj keď sú spracovateľské normy legislatívne upravené, je potrebné priebežne preskúmať prispôsobenie a zlepšenie normovacích systémov týkajúcich sa nových látok a technológií v oblasti biomasy. Platí, že treba zabezpečiť procesným normovaním najmä pozitívnu bilanciu pôvodu. Pritom sa žiada nevyhnutnosť akreditácie. Napríklad s ohľadom na bilanciu uhlia znamená vyrúbanie dažďového lesa s následnou produkciou palmového oleja negatívnu bilanciu uhlíka na časové rozpätie 30 rokov. Ďalej musia byť normovacie systémy v európskom kontexte doplnené pozitívnymi vlastnosťami produkcie a recyklácie biomasy.

3.6   Strategické východiská k zvýšenému využitiu dorastajúcich surovín v EÚ

EHSV pozoruje so znepokojením, že v súčasnosti neexistuje nijaký pokrok, čo sa týka účinnejšej európskej energetickej a surovinovej stratégie.

Výbor vníma kriticky, že sa mnohé pracoviská Komisie zaoberajú dorastajúcimi surovinami nezávisle od seba. Kvôli zásadnému významu tejto strategickej oblasti vyžaduje zriadiť v Komisii koordinačné miesto alebo aj pracovnú skupinu (Task-Force). Nevyhnutné sú aj ambiciózne formulácie cieľov, ako sú popísané v odseku 3.4.5.1.

3.6.1   Akčný plán o biomase

3.6.1.1

EHSV víta, že Komisia zostavila akčný plán Spoločenstva o biomase. Na základe tohto akčného plánu by mali byť formulované národné/regionálne akčné plány. Pritom sa vyžaduje monitoring dosiahnutia cieľa. EHSV víta, že sa v akčnom pláne prerokúva vo veľkom rozsahu nevyužitý potenciál v oblasti výroby tepla. Výbor však ľutuje, že sa akčný plán o biomase zaoberá len energetickým využitím biomasy. Vyžaduje preto doplniť akčný plán o biomase o oblasť využitia ako suroviny, aby sa podporil výskum nových oblastí využitia a aby sa stimulovala informačná a poradenská práca a práca s verejnosťou. Pre oblasť hospodárskej stratégie je potrebné naštartovať iniciatívu pre zakladanie podnikov v oblasti obnoviteľných zdrojov, aby sa posilnilo najmä postavenie MSP, ktoré majú ťažkosti pri získavaní rizikového kapitálu. Výbor ľutuje, že sa v akčnom pláne nenavrhuje dostatočné prispôsobenie prístupových podmienok na trh, aby tak bolo možné reagovať na problémy svetového obchodu.

3.6.1.2

V oznámení Komisie o podpore výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie (KOM(2005) 627 zo 7. decembra 2005) sa udáva, že najmä v oblasti biomasy a bioplynu sa vo väčšine európskych krajín nevyužíva potenciál z dôvodu nedostatočných rámcových legislatívnych podmienok. Ako veľmi účinné sa pri uvedení na trh s obnoviteľnou energiou osvedčili zásobovacie systémy s cenami orientovanými na náklady. EHSV očakáva, že Komisia urobí v dôsledku tohto oznámenia rozsiahle zmeny.

3.6.2   Výskum a rozvoj

3.6.2.1

Výbor zatiaľ stále nie je presvedčený, že v 7. výskumnom rámcovom pláne je venovaná podstatná časť využitiu biomasy. Sú potrebné obsiahlejšie výskumné programy tak vo výskume energií ako aj v oblasti materiálového využitia dorastajúcich surovín. EHSV pripomína odseky o iných výskumných oblastiach ako napr. výskum materiálov, chemický výskum a nanotechnológie, ktoré je treba sprístupniť. Podľa jeho názoru je schválenie nariadenia REACH ďalšou motiváciou na uprednostnenie výskumnej činnosti v chémii na báze biomasy.

3.6.2.2

Bez základnej zmeny paradigmy v novom výskumnom rámcovom programe, ktorú vyžaduje Výbor, je v EÚ ohrozená potrebná surovinová zmena. V súčasnosti nie je limitujúcim faktorom ponuka množstva dorastajúcich surovín. Oveľa viac zaostali vo vývoji spracovateľské, resp. konverzné technológie, ktoré by spracovali vyprodukované suroviny na zodpovedajúce trhové a spracovateľské produkty. V tejto oblasti je treba posilniť výskumné aktivity.

3.6.3   Štrukturálne fondy

Výbor očakáva pri použití štrukturálnych fondov v najbližšom finančnom období minimálny podiel na investície v oblasti dorastajúcich surovín.

3.7   Chrániť životné prostredie, prírodu a krajinu – zabezpečiť rôznorodosť druhov

Výbor je toho názoru, že rekonštrukcia využívania dorastajúcich surovín nesmie byť záťažou pre iné ekologické ciele. Preto odporúča zohľadniť nasledovné princípy:

na pestovanie dorastajúcich surovín platia tie isté princípy dobrej odbornej praxe ako pri výrobe potravín,

plochy musia zostať po pestovaní nepotravinových surovín v súlade s podmienkami uvedenými v bodoch 3.2 až 3.2.3 vhodné aj na výrobu potravín,

pestovanie dorastajúcich surovín sa musí uskutočňovať na plochách už poľnohospodársky využívaných, a na plochách, ktoré sa nevyužívajú. K tomu patria aj plochy, ktoré sa kvôli transformácií predbežne neobhospodarovali. Nesmie to viesť k zmenšovaniu trvalých lúk a zelených plôch,

na zníženie dopravy, o ktorej je známe, že poškodzuje životné prostredie, je potrebné sa snažiť o výrobu v regionálnych, resp. miestnych obvodoch,

na ochranu prírody je potrebné zabezpečiť ekologicky hodnotné plochy a obhospodarovať ich v rámci ochranných cieľov,

mali by sa podporovať a pestovať najmä také dorastajúce suroviny, ktoré vykazujú dobrú ekologickú bilanciu.

Tieto princípy by mali byť základom pre národné a medzinárodné akreditačné normy.

Pri zohľadnení týchto princípov je možné zabezpečiť, že získavanie obnoviteľných surovín bude znamenať pre rozvoj hospodárstva aj pre životné prostredie naplnenie koncepcie win-win:„Ciele, ktoré patria spolu, si vychádzajú v ústrety“.

3.8   Medzinárodná dimenzia rozvoja dorastajúcich surovín

S ohľadom na hroziace konflikty o suroviny ako ropa má rozvoj obnoviteľných zdrojov v Európskej únii aj zahranično-politickú, rozvojovo-strategickú a mierovú dimenziu.

3.8.1

Zásobovanie potravinami všetkých skupín obyvateľstva musí mať vo všetkých krajinách hlavnú prioritu. S ohľadom na medzinárodný obchod vyžaduje tento Výbor, aby pestovanie a export biopalív v nijakom prípade neohrozilo zásobovanie potravinami danej krajiny. Pravidlá WTO treba aj v tomto bode skvalitniť. Dané vlády musia vedieť stanoviť potrebné politické rámcové podmienky, aby zaručili potravinovú bezpečnosť krajiny. EHSV takisto vidí potrebu sociálnych pracovných noriem a ekologických štandardov v netarifných pravidlách svetovej obchodnej organizácie pre medzinárodný obchod s obnoviteľnými surovinami. Výbor podporuje ustanovenie medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné energie (IRENA) a vyžaduje viac transparentnosti v medzinárodnom surovinovom hospodárstve.

3.8.2

EHSV zdôrazňuje, že hospodárstvo je závislé od rozvoja a exportu inovačných technológií  (1). Inovačné postupy a produkty z dorastajúcich surovín poskytujú možnosť zaujať vedúcu pozíciu vo svetovom obchode v oblasti technológií budúcnosti. Politický rámec podmienok vývoja dorastajúcich surovín má preto kľúčový význam pre hospodársky rast v rámci Európskej únie.

V Bruseli 15. marca 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Stanovisko EHSV – Ú. v. EÚ C 241, 28.9.2004, strany 44-48.


PRÍLOHA

ku stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Nasledujúce pozmeňovacie návrhy, ktoré podporila viac ako jedna štvrtina hlasujúcich, boli zamietnuté:

Bod 1.8 – Zrušiť bod.

EHSV sa výslovne vyjadruje za formuláciu cieľov EÚ na podiel obnoviteľných surovinových zdrojov. Do roku 2020 navrhuje 4 x 25, to znamená 25 % pre prúd, teplo, pohonné látky a nové materiály, ako napr. kompozitné materiály, plastické hmoty spevnené prírodnými vláknami alebo iné produkty ropnej chémie.

Zdôvodnenie

Navrhovaná formulácia cieľa 4 x 25 do r. 2020 je príliš ambiciózna a neberie do úvahy záujmy tých odvetví priemyslu, ktoré sú náročné na energiu, ako napr. papierenský alebo chemický priemysel.

Výsledok hlasovania

Hlasy za: 43

Hlasy proti: 66

Zdržali sa hlasovania: 14

Bod 3.4.5.1 – preformulovať nasledujúcim spôsobom:

Čo sa týka formulovania cieľov, je Výbor toho názoru, že je treba určiť cieľ 4 x 25 do r. 2020. Vzhľadom na budúce zhodnotenie biomasy to znamená, že 25 % zásobovania elektrickým prúdom, 25 % zásobovania teplom, 25 % palív a 25 % materiálových produktov z ropy, ako napr. plastické hmoty, musí byť pokrytých dorastajúcimi surovinami a obnoviteľnými zdrojmi energie. Základom je dnešná spotreba fosílnych surovín. Aj v prípade na tieto ciele zameranej novej orientácie na dorastajúce suroviny, zostáva e Efektívne využívanie všetkých zdrojov zostáva rozhodujúce pre rozvoj národných hospodárstiev. To pre široké zavedenie znamená, že v rámci Európskej únie je nevyhnutné podstatne zlepšiť materiálovú a energetickú efektívnosť.

Zdôvodnenie

Navrhovaná formulácia cieľa 4 x 25 do r. 2020 je príliš ambiciózna a neberie do úvahy záujmy tých odvetví priemyslu, ktoré sú náročné na energiu, ako napr. papierenský alebo chemický priemysel.

Výsledok hlasovania

Hlasy za: 44

Hlasy proti: 70

Zdržali sa hlasovania: 12


9.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 110/60


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Drevo ako zdroj energie v rozširujúcej sa Európe“

(2006/C 110/11)

Komisia požiadala 11. júla 2005 v mene členov Komisie Olliho Rehna, Mariann Fischer Boel a Andrisa Piebalgsa podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie stanoviska na tému „Drevo ako zdroj energie v rozširujúcej sa Európe“.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 27. februára 2006. Spravodajcom bol pán Seppo Kallio.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 425. plenárnom zasadnutí 15. a 16. marca 2006 (schôdza z 15. marca) 130 hlasmi za, pričom sa 6 členovia hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že používanie dreva ako paliva je do veľkej miery otázkou využívania potenciálu obnoviteľných zdrojov energie (1) v Európe a znižovania emisií skleníkového plynu oxidu uhličitého. Taktiež je dôležité brať do úvahy úlohu lesov pri ochrane záujmov verejnosti (ochranná funkcia a biodiverzita lesov). Zvýšené používanie drevného paliva taktiež umožňuje využívať doteraz nevyužitý materiál na priemyselné spracovanie. Využívanie energie dreva pomáha v boji proti klimatickým zmenám, môže zvýšiť nízku úroveň energetickej sebestačnosti EÚ a zlepšiť bezpečnosť zásobovania energiou. Všetko toto sú ciele energetickej politiky EÚ. No drevo môže len v obmedzenej miere prispieť k vyriešeniu problémov s výrobou energie. Okrem toho je potrebné rozvíjať iné alternatívne zdroje energie a urobiť kroky zamerané na zvýšenie úspor energie, vrátane tepelnej izolácie budov. Drevo počas rastu viaže atmosférický oxid uhličitý. Jeden meter kubický dreva viaže v priemere 800 kg oxidu uhličitého. Preto majú vysoké zásoby dreva v zásade veľký význam pre dlhodobé viazanie uhlíka v lesoch. Kvalitné obhospodarovanie lesov a zabezpečenie ich rastu prispievajú k zvýšeniu zásob uhlíka. Zvýšené využívanie drevnej energie by nahradilo neobnoviteľné zásoby energie a zároveň by znížilo emisie z fosílnych palív. Využívanie dreva na energetické účely prispieva k efektívnejšiemu obhospodarovaniu lesov a dlhodobému zvýšeniu kapacity lesného hospodárstva.

1.2

EHSV sa taktiež domnieva, že zvýšené využívanie drevného paliva si vyžaduje dlhodobú stratégiu založenú na odstránení regulačných opatrení, ktoré bránia jeho širšiemu využitiu a obmedzujú ho. Musia byť vytvorené rovnocenné podmienky pre využívanie drevnej energie, a to odstránením daňových zvýhodnení a dotácií, ktoré zvýhodňujú fosílne palivá. Bola uverejnená európska špecifikácia a klasifikácia kvality pevných drevných palív – CEN/TS 14961.

1.3

EHSV zastáva názor, že je dôležité, aby sa trvalo udržateľne využívalo drevo vo všetkých krajinách a aby bol trh s palivom otvorený aj pre vedľajšie produkty priemyselnej výroby, drevo získané z lesov na energetické účely a spracované drevné palivá. Výroba palív a ich používanie je často úzko späté s lesným hospodárstvom a drevárskym priemyslom. Rovnako vznikol medzinárodný trh pre nové druhy drevných palív vo forme peliet, brikiet a tekutých biopalív. Na vytvorenie trhu s drevnými palivami sú potrebné hospodárske nástroje, ktoré by umožnili vstup nových operátorov na trh. Hospodárske nástroje môžu pomôcť zvýšiť dopyt po dreve a ponuku dreva. Daň z oxidu uhličitého uplatňovaná na fosílne palivá a nižšia sadzba DPH na palivo na báze dreva by spôsobili nárast dopytu po energii z dreva. Je možné použiť aj investičnú pomoc na zvýšenie dopytu po palive na báze dreva zo strany producentov energie. Okrem toho je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie pri podpore informačných kampaní týkajúcich sa dreva ako paliva, odbornej prípravy, výskumu a rozvojových aktivít. Hospodárske nástroje by sa mali zameriavať najmä na aktivity mimo oblasti obchodu s emisnými certifikátmi. Transfer technológie a osvedčených postupov a vytvorenie komunikačnej stratégie ako druh podpory by mohlo mať zvlášť veľký význam v nových členských štátoch.

1.4

EHSV sa domnieva, že využitie a mobilizácia tohto nevyužitého zdroja si vyžaduje aktérov, ktorí budú schopní finančne prežiť na riadne fungujúcom trhu. V krajinách kde trh ešte nie je rozvinutý musí byť možné pomôcť zabezpečiť finančnú existenciu aktérov poskytnutím dočasnej pomoci, napr. z Fondu pre rozvoj vidieka. Okrem toho je nutné podporovať organizácie vlastníkov lesov, miestnych podnikateľov a malé podniky.

1.5

EHSV by privítal úsilie o zvýšenie dopytu po palive na báze dreva prostredníctvom ekologicky orientovaných hospodárskych nástrojov, ktoré by pristupovali k rôznym užívateľom rovnako a podporovali využívanie energie z dreva vo všetkých sektoroch trhu: kúrenie drevom a spracovaným drevným palivom v domácnostiach, vykurovanie veľkých samostatne stojacich budov, zariadenia na zabezpečenie diaľkového vykurovania a výrobu elektriny pre obce a mestá, samozrejme využívanie v rámci lesného hospodárstva a v iných priemyselných zariadeniach používajúcich teplo a elektrinu, ktoré majú miestny a regionálny prístup k palivovému drevu. Využívanie väčších objemov dreva ako zdroja energie sa môže zrealizovať až vtedy, ak boli predtým využité všetky možnosti na zabránenie únikom tepla a ak bola vypracovaná koncepcia zásobovania teplom zohľadňujúca využitie iných alternatívnych zdrojov energie (napr. slnečnej energie).

1.6

EHSV zastáva názor, že sú potrebné osobitné opatrenia na začatie podnikateľských aktivít zahŕňajúcich výrobu drevného paliva, kúrenia drevným palivom a výrobu elektrickej energie v takmer všetkých členských štátoch, ale najmä v nových členských štátoch a pristupujúcich krajinách, kde sú podniky v oblasti lesného hospodárstva malé a organizácia medzi súkromnými vlastníkmi je slabá, rovnako ako aj využitie lesných zdrojov. Prekážky vstupu sú často príliš vysoké. Ich zníženie by zvýšilo podnikateľskú aktivitu a podporilo vytváranie a rozvoj nových trhov. Európske štrukturálne fondy by mali byť aktívne využívané na podnietenie podnikateľských aktivít a vytvorenie miestnych a regionálnych trhov.

1.7

EHSV sa domnieva, že pre všetky palivá z biomasy musia platiť rovnaké podmienky. Konkurencieschopnosť dreva v porovnaní s inými palivami z biomasy nesmie byť ohrozená nástrojmi v iných oblastiach politiky EÚ. S využitím súčasnej technológie sa z biomasy dreva dajú vyrobiť všetky druhy energie a takisto je vhodnou surovinou na výrobu pohonných hmôt.

1.8

EHSV sa domnieva, že dohody a ustanovenia obmedzujúce slobodu pohybu a iné prekážky obchodovania s palivami založenými na dreve v rámci EÚ by mali byť zrušené. Drevo môže zohrávať významnú úlohu pri podporovaní hospodárskej súťaže v sektore energetiky. Najmä môže konkurovať iným zdrojom energie na miestnej a regionálnej úrovni.

1.9

EHSV pozoruje aj nedostatočné uvedomovanie si potenciálu a využitia zdrojov drevného paliva v Európskej únii. Vo všetkých súčasných a budúcich členských štátoch sa musí zlepšiť inventarizácia zdrojov energie z dreva, pretože tieto informácie tvoria základ pre trvalo udržateľný rozvoj. Pritom je potrebné postupovať diferencovane. To znamená, že vo veľkých stredoeurópskych oblastiach listnatých lesov musí byť zachovaný dostatočný potenciál dreva na zabezpečenie biodiverzity v lesoch. Nie sú k dispozícii dostačujúce informácie o lesných zdrojoch, ktoré sa kvôli polohe nemôžu priemyselne využívať. Tieto zdroje by sa preto mali jasne vymedziť, roztriediť a štandardizovať, aby nedošlo k narúšaniu v rámci obchodu s drevom v EÚ. Je potrebné vypracovať národné súpisy potenciálu drevného paliva a monitorovať jeho využívania a tiež na jednotnom základe bližšie preskúmať možnosti, ktoré ponúka. To by umožnilo stanoviť operačné ciele a zhodnotiť výsledky použitia rozličných nástrojov.

1.10

EHSV sa domnieva, že zvýšené využívanie dreva ako paliva je v niektorých regiónoch dôležité z hľadiska kontroly lesných požiarov, ktoré spôsobujú ľudia v umelo založených ihličnatých monokultúrach. Jeho intenzívnejšie využívanie, najmä na výrobu energie, by mohlo znížiť riziko a výskyt lesných požiarov.

1.11

Do programu využívania dreva ako zdroja energie je potrebné zaradiť výskum týkajúci sa voľby efektívnych druhov a ekotypov, intenzívne metódy pestovania a skrátenie produkčného cyklu. Je potrebné zdokonaliť lesnú výsadbu ako súčasť lesného hospodárstva. Hľadanie efektívnych metód pre ťažbu dreva ako zdroja energie by sa nemalo negatívne prejaviť pri udržiavaní biologickej rôznorodosti alebo poškodiť miestne a regionálne vodné hospodárstvo. EHSV sa domnieva, že je potrebné zdokonaliť spaľovaciu technológiu, ako aj technológiu a logistiku potrebnú na využívanie drevného paliva vyťaženého z lesa. Podporovaním výskumu a vývoja, šírenia informácií a transferu technológií môžeme dosiahnuť trvácne výsledky. Pre malé kotly na tuhé palivo je potrebné zaviesť spoločné európske normy, aby sa zabránilo narúšaniu hospodárskej súťaže.

1.12

EHSV je presvedčený, že je potrebné poskytovať viac informácií o možnostiach využitia energie z dreva. To sa týka celého odvetvia, od využívania peliet v domácnostiach až po veľké podniky priemyselného a obecného charakteru, kde sa využívajú drevné štiepky a vedľajšie produkty. V mnohých moderných kombinovaných teplárňach a elektrárňach je možné spolu s drevným palivom využívať aj iné tuhé palivá.

1.13

Využívanie palív založených na dreve, vedľajších produktov lesného hospodárstva a odpadu, ktorý vzniká pri ťažbe dreva (vrcholové časti stromov, vetvy, pne a nízkokvalitné drevo z prerieďovania porastov) by zvýšilo výnosnosť udržateľného lesného hospodárstva, ako aj konkurencieschopnosť lesohospodárskeho odvetvia bez toho, aby výrazne ohrozilo zásoby surovín lesného priemyslu alebo zamestnanosť v lesohospodárskom odvetví či priemyselných odvetviach založených na dreve. Zvýšené využívanie energie z dreva by bolo dôležitým prínosom pre lesohospodárske odvetvie z hľadiska jeho schopnosti splniť ciele Lisabonskej stratégie.

1.14

Na získavanie dreva ako zdroja energie by mali byť taktiež využívané tie plochy, ktoré boli vyradené z poľnohospodárskeho užívania (zalesňovanie za účelom produkcie dreva ako zdroja energie).

2.   Všeobecné informácie

2.1

Európska únia nemá spoločnú energetickú politiku. V posledných rokoch boli prijaté rozhodnutia týkajúce sa trhu s elektrickou energiou (96/92/ES (2)) a zemným plynom (98/30/ES (3)), bezpečnosti dodávok energie, väčšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov a environmentálnych otázok spojených s výrobou energie. Nepodarilo sa dosiahnuť jednotnú úroveň zdanenia emisií oxidu uhličitého z fosílnych palív, ktorá by výrazne podnietila využívanie energie z obnoviteľných zdrojov.

2.2

Biela kniha z roku 1997 (4) stanovila cieľ zvýšiť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov zo 45 Mtoe v roku 1995 na 135 Mtoe v roku 2010 (Mtoe – milión ton ropného ekvivalentu). Cieľ bol stanovený pre EÚ 15 a zodpovedá nárastu podielu energie z obnoviteľných zdrojov z 5,2 percenta na 12 percent do roku 2010. V roku 2001 bol jej podiel na úrovni 6 percent. V najlepšom prípade by mohol dosiahnuť 10-percentnú úroveň, ale v najhoršom prípade by to bol 8-percentný podiel. To je dôkazom, že prijaté opatrenia neboli dostatočné na to, aby sa rozvoj v tejto oblasti uberal správnym smerom a dostatočnou rýchlosťou. Oznámenie Komisie (5) uvádza podobné hodnotenie.

2.3

Zelená kniha z roku 2000 „K európskej stratégii bezpečnosti dodávok energie“ (6) vyjadrila dôrazné želanie znížiť potrebu Európy dovážať energiu a zvýšiť sebestačnosť. Sebestačnosť je v súčasnosti zhruba na úrovni 50 percent, čo je zo strategického hľadiska príliš málo.

2.4

Smernica 2001/77/ES (7) o podpore výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov stanovila cieľ, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu dosiahol do roku 2010 22-percentný podiel. Hodnotenia prijatých opatrení a preskúmanie výsledkov ukazujú, že do stanoveného termínu sa dosiahne len 18 až 19-percentný podiel. Jednoznačne sa zvýšil podiel elektrickej energie vyrobenej z biomasy. Avšak medzi jednotlivými krajinami sú v tomto smere značné rozdiely.

2.5

Smernica 2003/30/ES (8) o podpore využívania biopalív stanovila cieľ dosiahnuť 5,75-percentné využívanie biopalív zo všetkých palív do roku 2010. Strednodobý cieľ, ktorý sa mal dosiahnuť do roku 2005 bol na úrovni 2 percent, no v skutočnosti sa dosiahlo len 1,4-percetné využívanie biopalív.

2.6

Smernica o zdaňovaní energetických výrobkov a elektriny (2003/96/ES (9)) umožňuje členským štátom oslobodiť drevné palivá od daňovej povinnosti alebo znížiť mieru daňového zaťaženia, ktoré sa na ne vzťahuje. To umožňuje plné alebo čiastočné oslobodenie biopalív od daňovej povinnosti a celková daň môže byť nižšia ako zákonné minimum. Oslobodenie od dane je možné udeliť naraz maximálne na obdobie šiestich rokov. Daňové úľavy nemožno udeliť po 31. decembri 2012 a podľa tejto smernice platnosť udelených daňových úľav skončí do roku 2018.

2.7

Na jeseň roku 2003 bola prijatá smernica o vytvorení systému obchodovania s kvótami emisií skleníkových plynov v Spoločenstve (2003/87/ES (10)). Tzv. „spájajúca“ smernica (2004/101/ES (11)) prijatá v septembri 2004 umožňuje obchodovanie s emisnými právami v rozvojových projektoch mimo Európskej únie (CDM = Clean Development Mechanism – mechanizmus čistého rozvoja) alebo medzi priemyselnými krajinami. (JI = Joint Implementation – spoločná implementácia).

2.8

V decembri 2005 Komisia vydala oznámenie s názvom Akčný plán o biomase  (12), zameraný na urýchlenie a zdokonalenie využívania bioenergie v členských štátoch.

2.9

Väčšina biomasy využívanej na výrobu energie sa zužitkúva na výrobu tepla. Je potrebné vypracovať smernicu na podporu využívania biomasy na výrobu tepla.

2.10

Najlepším spôsobom na dosiahnutie energetickej účinnosti je vyrábať elektrickú energiu a teplo naraz v jednom zariadení. Kogenerácia je obzvlášť dôležitá pri systéme diaľkového vykurovania a pri úsilí o zvýšenie využívania biomasy ako paliva. Smernica 2004/8/ES (13) sa zaoberá podporou kogenerácie tepla a elektriny.

2.11

V súčasnosti sa pripravuje 7. rámcový program Európskej únie pre výskum (2007 – 2013). Európske lesohospodárske odvetvie založilo „Technologickú platformu v oblasti lesníctva“, ktorej výskumný program taktiež zaisťuje dôležité investície vo výskume a vývoji v oblasti energie z dreva.

2.12

Hospodárska súťaž na energetickom trhu sa v jednotlivých častiach Európy výrazne líši. To sa týka ako výroby, tak aj dodávky energie, najmä v rámci elektrárenstva, ale v mnohých prípadoch sa tiež vzťahuje na predaj fosílnych palív. Hospodárska súťaž v odvetví energetiky je neuspokojivá. Drevo ako palivo miestneho a regionálneho charakteru by mohlo vytvoriť na trhu väčšiu hospodársku súťaž.

2.13

Noví prevádzkovatelia v rámci odvetvia energetiky, najmä prevádzkovatelia malých elektrární, ktorí chcú dodávať elektrickú energiu do siete za rovnakých podmienok ako ostatní, majú ťažkosti uspieť v konkurencii. Situácia sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši.

2.14

Európsky parlament prijal 30. septembra 2005 rezolúciu stanovujúcu cieľ zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na 20 percent do roku 2020. Rezolúcia uznáva, že energia z obnoviteľných zdrojov nemá voľný prístup na trh. Tvrdí, že administratívne opatrenia, ktoré brzdia expanziu energie z obnoviteľných zdrojov by mali byť odstránené. Ďalej navrhuje, aby sa vonkajšie náklady využívania fosílnych palív zahrnuli do ceny energie, aby sa postupne zrušila podpora škodlivých foriem konvenčnej energie a aby boli zrušené dane, ktoré sú pre energiu z obnoviteľných zdrojov záťažou.

2.15

Občianske organizácie v Európe aktívne koordinujú svoj postoj k energii z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom environmentálneho označovania elektrickej energie. Drevo ako obnoviteľný prírodný zdroj spĺňa požiadavky trvalo udržateľnej výroby energie. Využívanie energie z dreva zlepšuje základňu pre trvalo udržateľné lesné hospodárstvo. Z hľadiska udržateľnosti je dôležité, aby ťažba dreva nebola intenzívnejšia ako dorastanie ďalších stromov. Trvalo udržateľné lesné hospodárstvo je založené a chránené rozhodnutiami, ktoré boli prijaté na konferencii o trvalo udržateľnom lesnom hospodárstve v Európe ministrami lesného hospodárstva Ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe. Udržateľné lesohospodárstvo tiež chránia systémy certifikácie lesa. Podľa kritérií pre trvalo udržateľné spravovanie lesov prijatých na lisabonskej schôdzke ministrov lesohospodárstva musí ťažba biomasy zo zalesnených oblastí na energetické účely ochraňovať zásoby uhlíka v pôde a zabezpečiť uhlíkový cyklus. Preto je nevyhnutné, aby bol zabezpečený proces vývoja, zásobovania živinami a udržiavanie fyzikálno-chemických podmienok v pôde. V tomto štádiu je nevyhnutné sústrediť sa na udržateľné zvyšovanie využívania a produkcie dreva. Zároveň by sa mali vypracovať kvalitné metódy využívania energie z dreva. V mnohých krajinách EÚ existujú dobré príklady systémov označovania energie z dreva, ktoré garantuje, že výroba energie je kontrolovaná, a informuje spotrebiteľov o dodržiavaní environmentálnych kritérií.

2.16

Lesohospodárske zdroje v Európe (objem kmeňového dreva v metroch kubických bezo zvyškov) narástli o približne 30 percent po vstupe 10 nových členských štátov do EÚ v roku 2004. Celkové zalesnené oblasti EÚ v súčasnosti predstavujú 140 miliónov hektárov a ďalších 22 miliónov sa nachádza v pristupujúcich krajinách. Komerčne využiteľné lesné plochy v členských štátoch EÚ (napr. lesy, kde je možná ťažba dreva – lesné plochy, kde zákonné, hospodárske a environmentálne ochranné obmedzenia výrazne neovplyvňujú ťažbu dreva) sa rozprestierajú na ploche 117 miliónov hektárov a na ďalších 19 miliónoch hektárov v pristupujúcich krajinách. Čistý ročný nárast (hrubý nárast mínus prirodzený úbytok stromov) v EÚ je 560 miliónov m3. V roku 2002 sa vyťažilo 350 miliónov m3 dreva, z čoho 41 miliónov m3 sa vyťažilo ako palivové drevo. Čistý dovoz guľatiny do EÚ predstavoval zhruba 25 miliónov m3. Priemysel a domácnosti spolu spotrebúvajú 62 percent ročného nárastu, z čoho viac než 7 percent predstavuje tradičné drevo na kúrenie v domácnostiach. Približne 10 percent z celkového nárastu sa nachádza v chránených lesoch alebo v iných oblastiach, kde nie je možná komerčná ťažba dreva.

2.16.1

To znamená, že takmer 30 percent porastu je stále nevyužitého a lesné porasty EÚ tým pádom stále expandujú. Tento stav trvá už 50 rokov. Časť tohto nevyužitého dreva (170 miliónov m3) je nízkokvalitné drevo, ktoré sa dá využiť len na výrobu energie. Okrem iných spôsobov využitia vo forme suroviny sa z tohto množstva môže 30 miliónov m3 využiť ako energetické drevo. Každoročne sa v lesoch ponechá 173 miliónov m3 odpadu, ktorý vzniká pri ťažbe dreva a ďalšieho vyrúbaného dreva vhodného na výrobu energie. Vzhľadom na technické, ekonomické a ekologické obmedzenia by sa mohlo využiť približne 70 miliónov m3 tohto množstva, ktoré tvoria zbytky po ťažbe dreva a pne.

2.16.2

Vedľajšie produkty lesného hospodárstva (čierny výluh, kôra, piliny, atď.) a recyklované drevo ponúkajú obrovský potenciál a v mnohých krajinách sa už efektívne využívajú, najmä v súvislosti s integrovaným lesným hospodárstvom. Využívanie vedľajších produktov a recyklovaného dreva na energetické účely by mohlo predstavovať 30 – 50 percent využívania guľatiny (ekvivalent 100 – 167 miliónov m3 guľatiny).

2.16.3

To znamená, že udržateľný potenciál energie z dreva je približne 267 miliónov m3. Časť priemyselných vedľajších produktov zarátaných do tohto množstva je už využitá. Toto drevo predstavuje ekvivalent 50 Mtoe energie. Lesy EÚ disponujú nevyužitým potenciálom energie z dreva v objeme minimálne 100 miliónov m3. Množstvo vedľajších produktov rastie spolu so zvyšujúcim sa využívaním guľatiny v lesnom priemysle. Malé množstvo energetického dreva je možné získať prostredníctvom štandardnej starostlivosti o les. Výbor pre lesné hospodárstvo Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Hospodárskej komisie OSN pre Európu (UNECE) v súčasnosti vypracováva systém monitoringu využívania drevných palív a v desiatich krajinách testuje systém zhromažďovania údajov.

2.16.4

Z celkovej spotreby energie 1 668 Mtoe v EÚ (EÚ 25) v roku 2001 bolo iba 101,3 Mtoe vyrobených z obnoviteľných zdrojov energie. Vo väčšine krajín, t. j. vo všetkých okrem štyroch, bola biomasa najviac využívaným obnoviteľným zdrojom energie. V 11 krajinách bol jej podiel vyše 75-percentný. Obzvlášť vysoký bol v nových členských štátoch okrem Malty a Cypru.

3.   Skleníkové plyny a využívanie dreva ako náhrady

3.1

Hlavnou nepriamou cenou, ktorú platíme za využívanie fosílnych zdrojov energie sú klimatické zmeny. Oxid uhličitý je najdôležitejším skleníkovým plynom. Niektoré krajiny sa snažili vyriešiť problém emisií oxidu uhličitého zavedením dane z CO2. Oxidy síry a dusíka, ako aj prach taktiež vytvárajú vonkajšie náklady. Drevné palivo je neutrálne v otázke oxidu uhličitého, t. j. nezvyšuje čisté emisie vypúšťané do atmosféry. V porovnaní s inými palivami drevo obsahuje málo síry a dusíka a hlavným zdrojom jeho emisií vo forme tuhých častíc je jeho tradičné využívanie v malom meradle.

3.2

Blaho dnešnej planéty závisí takmer výhradne od využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov. Týka sa to najmä výroby energie a využívania energie, ktorá je z veľkej časti produktom fosílnych palív ako je hnedé uhlie, čierne uhlie, ropa, roponosná bridlica a zemný plyn.

3.3

Využívanie energie je hlavnou príčinou (59 percent) emisií skleníkových plynov na svete. Hlavnou emisiou spôsobenou využívaním energie je oxid uhličitý, ktorého koncentrácia vo vzduchu už mnohé desaťročia stúpa.

3.4

Využívaním fosílnych palív taktiež dochádza k emisiám iných látok, ktoré poškodzujú životné prostredie, napr. oxid siričitý, oxidy dusíka a tuhé častice rozličnej veľkosti. Tieto emisie znižuje využívanie dreva ako náhradného paliva. Drevné palivo nahradzuje výrobu energie z fosílnych palív, ktoré majú výrazne škodlivejší vplyv na životné prostredie.

3.5

Zhotovovanie výrobkov z dreva je efektívnym spôsobom znižovania emisií CO2, keďže výroba produktov z dreva zvyčajne vyžaduje oveľa menej energie ako konkurenčné materiály. Drevo ako materiál je náhradou za neobnoviteľné prírodné zdroje. Konkurencieschopnosť výrobkov z dreva vo vzťahu k výrobkom náročným na energiu, ako je oceľ a betón, sa v dôsledku obchodovania s emisiami zlepšuje.

3.6

Využívanie obnoviteľných zdrojov energie namiesto fosílnych palív môže prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov. Rozsah zníženia závisí od paliva a výrobných metód, ktoré sú nahradené energiou z obnoviteľných zdrojov. Jednotlivé fosílne palivá majú odlišné koeficienty emisií CO2. Z hľadiska znižovania emisií je obzvlášť dôležité využívať také metódy výroby energie, ktorých jednotkové náklady na emisné certifikáty sú nízke.

3.7

Využívanie fosílnych palív len na výrobu elektrickej energie je z environmentálneho hľadiska slabým riešením. Mnohé priemyselné procesy vyžadujú množstvo tepla, pary a elektriny, takže je mimoriadne vhodné vyrábať elektrinu v súvislosti s priemyselnými procesmi.

3.8

Strojárske a chemické odnože lesného hospodárstva primárne využívajú drevo na výrobu drevárskych a papierenských výrobkov. Pri tomto procese vznikajú rôzne typy vedľajších produktov, ktoré sa môžu veľmi vhodne využiť ako palivo pri výrobe energie. Moderný chemický priemysel a piliarstvo sú všeobecne čistými výrobcami energie, t. j. môžu vyrábať viac energie než samé spotrebujú. Vedľajšie produkty, ktoré nie sú potrebné na ich vlastnú výrobu energie, sa môžu predať na trhu s palivami z biomasy.

3.9

Najdôležitejším vedľajším produktom celulózok je čierny výluh s obsahom lignínu, ktorý sa môže použiť na výrobu elektrickej energie a tepla. Čierny výluh sa bude pravdepodobne využívať v budúcnosti ako surovina pre pohonné hmoty. Na to bude potrebný ďalší výskum a vývoj. Ďalšími pravdepodobnými zdrojmi energie bude etanol z lignocelulózy, splyňovanie a následná výroba syntetickej nafty.

3.10

Nové členské štáty ponúkajú významný potenciál pre rozšírenie lesného hospodárstva a využívanie dreva ako suroviny na produkciu výrobkov a energie z dreva.

3.11

Trhy s palivami z biomasy majú, napr. kvôli nákladom na dopravu, zvyčajne miestny alebo regionálny charakter. Spracovanie vedľajších produktov z nábytkárskeho priemyslu alebo piliarstva na výrobu peliet, biooleja z pyrolýzy alebo brikiet by napríklad mohlo ľahko otvoriť nové, väčšie trhy. Je potrebné podporiť a zabezpečiť distribučné siete, aby sa uľahčila spotreba zo strany verejnosti. Distribúciu a obchod uľahčuje nová klasifikácia CEN.

3.12

Lesné požiare sú vážnym problémom najmä v stredomorských krajinách, ako Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Grécko. Menšie riziko znamenajú aj v severoeurópskych krajinách. Správa týchto oblastí a zhromažďovanie materiálu, ktorý zvyšuje riziko lesných požiarov znižuje hospodárske straty. Príčin lesných požiarov je mnoho, ale je potrebné vyčleniť tri hlavné: stav lesa – zbytky po ťažbe sa musia odstrániť, aby sa znížilo riziko vzniku požiaru, správanie ľudí a nedostatok monitorovacích a hasiacich systémov. Lesné požiare sú závažné prírodné katastrofy a v prevencii a boji proti nim je potrebné vynaložiť maximálne úsilie ako v jednotlivých členských štátoch, tak aj v celej EÚ.

4.   Medzinárodná politika a rozvoj

4.1

V roku 2005 zasiahli energetický trh vyššie ceny ropy a nedostatok kapacity pri spracovaní ropných produktov. Zároveň celkovo stúpli ceny elektrickej energie. Jednou z príčin je obchodovanie s kvótami emisií, ktorého celkový dosah zatiaľ nie je možné posúdiť. Okrem toho veľmi nepokročila ani deregulácia trhu s elektrinou.

4.2

Medzinárodná politická klíma je kľúčovým faktorom pri riešení otázky zvýšenia využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Európska únia sa v súlade s Kjótskym protokolom (nadobudol účinnosť 18. februára 2005) zaviazala znížiť emisie CO2 o 8 percent v porovnaní s rokom 1992. Na tomto znížení sa jednotlivé členské štáty podieľajú podľa svojej schopnosti emisie znížiť. Systém obchodovania s kvótami emisií v EÚ je jednou zo súčastí stratégie Európskej únie na boj proti klimatickým zmenám a je iba čiastočne spojený s Kjótskym protokolom.

4.3

Obchodovanie s kvótami emisií v Európskej únii sa začalo 1. januára 2005. Počiatočné obdobie zahŕňa roky 2005 – 2007 a vzťahuje sa iba na CO2. Vnútorné rozdelenie v rámci EÚ závisí od toho, ako sa EÚ 15 ako celku podarí znížiť emisie. Ak sa to nepodarí, bude musieť každý členský štát EÚ 15 zabezpečiť, že dokáže dosiahnuť 8-percentné zníženie, tak ako ostatné krajiny. Niektoré členské štáty majú na roky 2008 – 2012 ešte ambicióznejšie požiadavky. Medzinárodná situácia po roku 2012 nie je jasná. Niektoré jednotlivé členské štáty EÚ oznámili rôzne ciele pre seba a pre Európsku úniu ako celok.

4.4

Európska únia nemá spoločnú politiku lesného hospodárstva, ale členské štáty uskutočňujú svoje vlastné národné lesohospodárske programy a politiky. V roku 1998 schválila Rada ministrov EÚ stratégiu EÚ v oblasti lesného hospodárstva, ktorá sa opiera o princíp subsidiarity, podľa ktorého je politika lesného hospodárstva v podstate v kompetencii jednotlivých členských štátov. V marci 2005 Komisia vydala oznámenie o implementácii lesohospodárskej stratégie (14), v ktorom zdôraznila, že podpora využívania energie z dreva je prínosom pre európsku politiku trvalo udržateľného rozvoja. EHSV vydal v októbri 2005 stanovisko (15), v ktorom vyjadril súhlas s oznámením Komisie. V súčasnosti Komisia vypracováva akčný plán pre trvalo udržateľné lesné hospodárstvo v Európskej únii, ktorý má byť dokončený v roku 2006.

4.5

Od roku 1998 sa zalesnené územie EÚ zväčšilo o 20 percent a počet súkromných vlastníkov lesov z 12 miliónov na 16 miliónov. Vo väčšine nových členských štátov je hlavným vlastníkom lesov stále štát. Je dôležité zvýšiť kapacitu súkromného lesného hospodárstva v nových a budúcich členských štátoch. Trhy s drevom sú mnohých krajinách slabo rozvinuté. Rozvoj hospodárskych činností súvisiacich s lesníckym a drevárskym odvetvím v týchto krajinách je stále len mierny, ale vyhliadky na zlepšenie lesného hospodárstva sú dobré za predpokladu, že príslušné krajiny vypracujú účelnú a účinnú lesnícku politiku. Navyše by sa malo vynaložiť úsilie na zvýšenie záujmu o produkciu energetického dreva, ktorá si vyžaduje rozsiahlu mobilizáciu celého lesohospodárskeho odvetvia, a to najmä na začiatku výrobného reťazca.

4.6

V EÚ je množstvo malých lesných podnikov. Kvôli podpore lesného hospodárstva a efektívnej výroby energie z dreva je potrebné vyvinúť činnosť na podporu organizovania malých vlastníkov lesov a rozvoja spolupráce medzi nimi. EÚ by k tomu mohla prispieť tým, že by lesohospodárskym organizáciám pomohla zlepšiť ich zručnosti a výkonnosť.

4.7

Konkurenčné formy energie sa často rozvíjajú v podmienkach podobných monopolu, kde je veľmi ťažké vytvoriť riadne fungujúce miestne a regionálne trhy pre drevné paliva.

4.8

Trh s palivami je celosvetový a elektrinu je možné prenášať vo veľkých množstvách aj cez hranice. Napriek tomu Európa nie je, a ani sa nemôže stať úplne sebestačnou vo výrobe energie. Na zlepšenie energetickej situácie v Európskej únii je potrebné viac sa zamerať na ciele smerujúce k zvýšeniu podielu energie vyrobenej v EÚ a následnému zníženiu závislosti na energii z dovozu.

5.   Drevné palivá a ich podpora

5.1

Drevo zohráva dôležitú úlohu pri zásobovaní energiou v krajinách s rozsiahlymi zalesnenými plochami. Keďže v priemysle sa využíva iba niečo viac ako 50 percent potenciálu lesného hospodárstva, bude potrebné sa zamerať na využívanie vedľajších produktov ťažby dreva a začať čerpať tento nevyužitý potenciál výroby energie. Z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja sa vždy uprednostňuje energia z obnoviteľných zdrojov pred jej výrobou z fosílnych surovín. Taktiež to pomáha pri zdôrazňovaní správnych, udržateľných postupov pri spravovaní lesov, najmä pri ich regenerácii a prerieďovaní mladých lesných porastov.

5.2

Drevo je obnoviteľnou surovinou a výrobky z dreva sú tiež zásobárňami uhlíka. Recyklácia výrobkov z dreva stále narastá.

5.3

Na konci rôznych recyklačných procesov sa výrobky z dreva môžu použiť na výrobu energie. Podobne sa ako surovina na výrobu energie môžu využiť aj všetky vedľajšie produkty lesohospodárskeho a drevárskeho priemyslu. Odvetvie lesného hospodárstva a výroba energie sú teda impozantnou ekologicky prijateľnou kombináciou.

5.4

Drevo je vhodným palivom pre výrobu energie v súkromných domoch, bytových domoch, v systémoch diaľkového vykurovania a v priemysle. Elektrina sa najefektívnejšie vyrába zároveň s energiou diaľkového vykurovania alebo s priemyselnou produkciou tepla a pary (kombinovaná výroba tepla a elektriny, čiže kogenerácia).

5.5

Zavedenie dane z oxidu uhličitého by bolo dobrým spôsobom ako zvýšiť konkurencieschopnosť energie z dreva na energetickom trhu. Okrem toho by sa využívanie energie z dreva mohlo zvýšiť prostredníctvom podpory výroby palív, napríklad poskytovaním pomoci vlastníkom lesov na náklady pri ťažbe dreva spojené s projektmi, ktoré nekonkurujú dodávaniu surovín priemyslu. No takáto daň nesmie viesť k poklesu zásob dreva, pretože v opačnom prípade by bola negatívne ovplyvnená funkcia lesov pri viazaní CO2. Ako doplnok by mali byť vlastníkom lesov poskytnuté daňové úľavy v prípade zvyšovania zásob dreva v lesných porastoch a viazania CO2, ktoré je s tým spojené.

5.6

Nástroje, ktoré podporujú využívanie dreva ako paliva zvyšujú dopyt po drevnej surovine, ktorá môže byť spracovaná do podoby stavebných panelov a dosiek na báze dreva. Teplo sa vyrába miestne iba tam, kde vzniká dopyt po energii, a preto by sa drevospracujúci priemysel, ktorý môže využívať aj recyklované drevo, mal vyvíjať integrovaným spôsobom spolu s výrobou energie.

5.7

Lesné hospodárstvo má stálu výhodu v tom, že výrobné závody už vlastnia logistické zdroje, ktoré sa môžu využívať aj na získavanie drevných palív.

5.8

Konkurencieschopnosť energie z dreva sa môže dosiahnuť aj prostredníctvom daňových úľav, napr. znížením dane z pridanej hodnoty z drevených peliet, maloobchodného palivového dreva alebo z elektriny vyrábanej na základe využitia dreva.

5.9

Na zabezpečenie rýchleho pozdvihnutia napr. výroby elektriny na základe využitia dreva ako paliva by sa mohli výrobcom elektriny vyplácať konkurenčné ceny. Závody, ktoré majú v pláne využívať drevo ako palivo musia dostať šancu na posúdenie dostupnosti obnoviteľných dodávok dreva a ziskovosti investície do výroby elektriny.

5.10

S cieľom zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie na trhoch s elektrinou niektoré členské štáty zaviedli režim podpory založený na kvótach a sadzbách za dodávanie do siete (pevne stanovené ceny za energiu z obnoviteľných zdrojov). V mnohých krajinách sú tieto režimy zásadné pre podporu využívania energie z dreva. K podpore využívania energie z dreva by mohlo prispieť aj environmentálne označovanie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a najmä elektriny vyrobenej z dreva.

5.11

Vzhľadom na vysoké náklady potrebné na založenie podniku vyrábajúceho energiu z dreva by v počiatočnom štádiu mala byť takýmto podnikom poskytnutá investičná pomoc, ktorá by sa vzťahovala aj na stroje a ďalšie technické vybavenie potrebné na výrobu.

5.12

Pomoc je potrebná aj pre výskum a vývoj. To platí najme pre riadenie lesného hospodárstva, technológiu, výrobu energie a využívanie drevných palív. Pre oblasť lesného hospodárstva je potrebné vypracovať postupy a prognózy, ktoré zabezpečia rozsiahlu trvalú udržateľnosť lesov a ich funkciu v oblasti zachovania biologickej rozmanitosti. Potrebný je tiež výskum využitia vedľajších produktov celulózového priemyslu, aby bolo možné zvýšiť výrobu spracovaných kvapalných palív, ako sú palivá pre motorové vozidlá.

5.13

Využívanie dreva ako paliva je možné zvýšiť aj stanovením prísnejších limitov napr. pre emisie síry. Využívanie drevných palív sa môže podporiť aj prostredníctvom zdanenia emisií, popola alebo iného odpadu, ktorý vzniká pri využívaní iných palív.

5.14

Trhy s drevnými palivami a najmä s palivovým drevom majú miestny charakter, ale zvýšené využívanie energie z dreva v EÚ by vytvorilo pracovné miesta na trhu so strojárenskými výrobkami, pretože zariadenia potrebné na mechanizované získavanie dreva z lesov sú vo všetkých krajinách podobné. Špeciálne stroje a zariadenia sú tiež potrebné na výrobu peliet, brikiet a ďalších spracovaných drevných palív. Výroba energie si vyžaduje veľký počet kotlov a ďalších drahých zariadení, ktoré ponúkajú veľký rastový potenciál. Na základe zvýšeného využívania energie z dreva by sa otvorili významné možnosti pre vývoz technológií do iných častí sveta.

5.15

Pre transfer technológií a šírenie vedomostí medzi krajinami EÚ sú potrebné komplexné informačné kampane. To by mohli mať na starosti rôzne nezávislé organizácie. Kampane by sa mohli financovať celkovo alebo čiastočne z verejných zdrojov.

5.16

Najlepším spôsobom na dosiahnutie optimálneho využitia ekonomických nástrojov je prijímanie a uplatňovanie rozhodnutí na národnej úrovni, pričom Európska únia zohráva úlohu koordinátora.

6.   Zamestnanosť a rozvoj vidieka

6.1

Drevo je dôležitým obnoviteľným prírodným zdrojom, ktorý sa využíva na podporu rozvoja vidieka a tvorby pracovných miest. Priamy konkrétny vplyv na zamestnanosť sa odhaduje na viac než 1 000 osoborokov zamestnanosti na 1 milión metrov kubických dreva a celkový vplyv vrátane multiplikačného účinku na 1 500 – 2 000 osoborokov zamestnanosti (16). V týchto údajoch nie je zahrnuté drevo na kúrenie v domácnostiach.

6.2

Ak sa dovážané palivo nahradí drevným, tak sa náklady na palivo zahŕňajúce zahraničný kapitál nahradia miestnou pracovnou silou a ďalšími miestnymi alebo regionálnymi vstupmi. Celkový dosah závisí od rozsahu, v akom je možné dovážané palivo nahradiť miestne alebo regionálne vyrábaným drevným palivom.

6.3

Nahradenie dovážaného paliva drevným poskytuje zamestnanosť predovšetkým miestnemu vidieckemu obyvateľstvu. Podniky sú malé a môžu rásť jedine v prípade, že sa zlepšia zručnosti a zabezpečí sa investičná podpora. Rozvoj drevorubačských firiem a podnikateľských modelov má rozhodujúci význam pre zvýšenie využívania dreva ako takého, ako aj dreva na výrobu energie.

6.4

Využívanie dreva na kúrenie v domácnostiach má stále relatívne veľký význam vo vidieckych oblastiach v nových členských štátoch s rozsiahlymi lesnými zdrojmi, kde je využívanie dreva na priemyselné účely na pomerne nízkej úrovni. Využívanie energie z dreva je taktiež užitočným doplnkom k vedľajším produktom malých piliarskych prevádzok.

6.5

Aby sa milióny malých vlastníkov lesov v Európe mohli aktívne zapájať do diania na trhu s energiou z dreva, je potrebné podporovať spoluprácu orientovanú na trh, a to napr. prostredníctvom združení a spoločných podnikov. To sa vo veľkej miere považuje za kľúč na využitie „spiaceho“ potenciálu dreva. Prospešná by bola aj lepšia spolupráca, najmä na začiatku reťazca produkcie dreva a tiež medzi rôznymi prevádzkovateľmi. Vo viacerých nových členských štátoch a kandidátskych krajinách nie sú veľmi rozvinuté najmä organizácie vlastníkov lesov. V mnohých starých členských štátoch sa organizácie vlastníkov lesov spolu s ďalšími organizáciami osvedčili ako najefektívnejší spôsob školenia a motivovania vlastníkov lesov, aby na trhu s drevom obchodovali aj s energiou vyrobenou z dreva ako obnoviteľného zdroja. Efektívna spolupráca môže priniesť značné úspory nákladov pri obstarávaní dreva, ktoré sa má použiť ako surovina.

6.6

Na základe výraznejšieho zamerania sa na drevné palivá a spracovateľskú oblasť môže vzniknúť značné množstvo nových pracovných miest aj v strojárenskom priemysle.

V Bruseli 15. marca 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Smernica 2001/77/ES, Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 35, článok 2 ods. b).

(2)  Smernica 96/92/ES, Ú. v. ES L 27, 30.1.1997, s. 2029.

(3)  Smernica 98/30/ES, Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 1-2.

(4)  KOM(97) 599, konečné znenie, 26.11.1997.

(5)  KOM(2004) 366, konečné znenie, 26.5.2004.

(6)  KOM(2000) 769, konečné znenie, 1.12.2000.

(7)  Smernica 2001/77/ES, Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 33-40.

(8)  Smernica 2003/30/ES, Ú. v. EÚ L 123, 17.5.2003, s. 42-46.

(9)  Smernica 2003/96/ES, Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51-70.

(10)  Smernica 2003/87/ES, Ú. v. EÚ 275, 25.10.2003, s. 32-46.

(11)  Smernica 2004/101/ES, Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 18-23.

(12)  KOM(2005) 628, konečné znenie, 7.12.2005.

(13)  Smernica 2004/8/ES, Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s. 50-66.

(14)  KOM(2005) 84, konečné znenie, 10.3.2005.

(15)  CES 1252/2005, Ú. v. EÚ C 28, 3.2.2006, s. 57-65.

(16)  Pozri zoznam zdrojov v prílohe.


9.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 110/68


Stanovisko Ekonomického hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vzťahy EÚ – Čína: úloha občianskej spoločnosti“

(2006/C 110/12)

Britské predsedníctvo Rady Európskej únie listom zo 7. februára 2005 požiadalo podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby vypracoval stanovisko na tému „Vzťahy EÚ – Čína: úloha občianskej spoločnosti“

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 20. februára 2006. Spravodajcom bol pán Sharma, pomocným spravodajcom pán Etty.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 425. plenárnom zasadnutí 15. a 16. marca 2006 (schôdza z 15. marca 2006) 93 hlasmi za, 2 hlasmi proti, pričom 3 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Súčasný stav

1.1

Toto prieskumné stanovisko vzniklo na základe žiadosti britského predsedníctva Rady EÚ. Rozvoj strategického partnerstva s Čínou je jednou z priorít britského predsedníctva. Komisár Mandelson tiež zdôraznil potrebu budovať vzťahy s Čínou založené na ľudských právach a koncepcii rozvinutejšej pluralitnej občianskej spoločnosti.

1.2

EÚ je založená na hodnotách, ktoré sú spoločné všetkým jej členským štátom a ktoré potvrdzuje a podporuje vo svojich vzťahoch so zvyškom sveta. K týmto hodnotám patrí rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnoprávnosti, právneho štátu a ľudských práv. Na základe týchto hodnôt sa EÚ usiluje budovať partnerstvá s tretími krajinami a medzinárodnými, regionálnymi alebo svetovými organizáciami, ktoré uznávajú zásadu všeobecnej platnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd.

1.3

Európa má veľký politický a hospodársky záujem na podporovaní úspešného prechodu Číny k stabilnej, prosperujúcej a otvorenej krajine, ktorá plne uznáva demokraciu, zásady slobodného trhu a právny štát.

1.4

Čína zažíva výnimočne rýchly hospodársky rast a zmenu spoločenskej štruktúry, čo prispieva k rastúcemu príjmu niektorých skupín obyvateľstva, je to však sprevádzané so vzrastajúcou nerovnosťou v životných, environmentálnych, zdravotných a pracovných podmienkach zaostávajúcich znevýhodnených skupín. Chýbajúce kanály, prostredníctvom ktorých môžu takto postihnuté skupiny legitímne vyjadriť svoje práva a túžby, majú za následok rastúcu vlnu sociálnych nepokojov, ktorá ohrozuje nádeje čínskej vlády, plne uznávané Európskou úniou, na vybudovanie prosperujúcej a harmonickej spoločnosti.

1.5

Výbor už skôr vyjadril názor, že silná a nezávislá občianska spoločnosť významným spôsobom prispieva k dobrému riadeniu a k politickej, hospodárskej a sociálnej stabilite. Jeho kontakty s občianskou spoločnosťou mimo EÚ, v rozvinutých i rozvíjajúcich sa krajinách, potvrdzujú toto presvedčenie. Výbor preto obhajuje rozvoj slobodných, nezávislých a reprezentatívnych mimovládnych organizácií zamestnávateľov, zamestnancov, poľnohospodárov, spotrebiteľov, ochrancov životného prostredia, družstiev, atď. Žiada právne predpisy zaručujúce práva týchto organizácií a žiada tiež ratifikáciu a zavedenie medzinárodných nástrojov týkajúcich sa týchto práv do právnych predpisov a praxe. Tieto zásadné názory sú základom silného záujmu výboru o spoluprácu s vybudovanou i vznikajúcou občianskou spoločnosťou v Číne. Výbor sa bude snažiť zapojiť do tejto témy európske združenia organizácií, ktoré sú v ňom zastúpené.

1.6

Zámerom tohto stanoviska je preskúmať povahu, fungovanie a operačný rámec, v ktorom pôsobia organizácie čínskej občianskej spoločnosti, a navrhnúť odporúčania, ktoré umožnia EÚ a čínskej občianskej spoločnosti zlepšiť vzťahy medzi EÚ a Čínou. Výbor chce predtým, ako stručne prerokuje hlavné otázky, zdôrazniť, že jeho skúmanie sa uskutoční v duchu vzájomného rešpektu. Čo sa týka medzinárodných noriem, ku ktorým sa členské štáty EÚ a Čína zaviazali, porušenie týchto noriem sa nesmie považovať za vnútornú záležitosť krajiny. V takom prípade je dodržiavanie týchto noriem tak na papieri ako aj v praxi spoločným záväzkom medzinárodného spoločenstva.

2.   Všeobecné poznámky

2.1   Mimovládne organizácie (NGO)

2.1.1   Postavenie NGO v Číne

2.1.1.1

NGO v Číne vznikajú len od začiatku reforiem v roku 1978. Ku koncu roka 2004 existovalo v Číne 289 476 registrovaných NGO. Nie je známe, koľko z nich je dostatočne silných na to, aby mohli vystupovať ako partnerské organizácie pre orgány EÚ. V súčasnosti okrem toho v Číne pôsobí odhadovaných 3 000 až 6 500 zahraničných NGO.

2.1.1.2

Číňania medzi NGO zahŕňajú organizácie zo sociálnej i ekonomickej sféry, za NGO preto považujú aj obchodné a priemyselné združenia. Výbor považuje zväzy zamestnávateľov a odbory za dôležitú súčasť organizovanej občianskej spoločnosti, v prísnom zmysle slova to však nie sú NGO.

2.1.1.3

Čínske NGO sa delia na „spoločenské organizácie“, ktoré sú členskými organizáciami, a na „súkromné nepodnikateľské celky“, ktoré sú nečlenskými, neziskovými organizáciami poskytujúcimi sociálne služby, ako napríklad súkromné školy a nemocnice.

2.1.1.4

Existuje osem veľkých celoštátnych spoločenských organizácií, ktoré sa často konkrétnejšie nazývajú „ľudovými organizáciami“ alebo „masovými organizáciami“. Tieto organizácie, ku ktorým patrí Celočínska federácia odborových zväzov (ACFTU), Zväz komunistickej mládeže (CYL) a Celočínska federácia žien (ACWF), v skutočnosti vytvoril štát a vykonávajú administratívne a iné úlohy v jeho mene. ACFTU, CYL a ACWF pôsobia ako útvary komunistickej strany pre pracovné, mládežnícke a ženské záležitosti. Nazývať tieto organizácie mimovládnymi je preto nesprávne.

2.1.1.5

Ak chcú čínske NGO legálne existovať, musia byť schválené a zaregistrované Ministerstvom vnútra alebo jeho miestnymi pracoviskami. Registráciu NGO upravujú tri právne predpisy:

Nariadenie o registrácii a riadení spoločenských organizácií (1998),

Dočasné nariadenie o registrácii a riadení súkromných nepodnikateľských celkov (1998),

Nariadenie o riadení nadácií (2004).

2.1.1.6

Súčasné právne predpisy sťažujú registráciu niektorých NGO najmä z dvoch dôvodov:

Od NGO sa vyžaduje, aby si našli „odbornú riadiacu jednotku“, ktorá by pôsobila ako ich dozorná agentúra. Mimovládna organizácia môže príslušné oddelenie Ministerstva vnútra požiadať o registráciu až po získaní súhlasu dozornej agentúry. Dohľad môže vykonávať len štátny orgán, alebo organizácia schválená takýmto orgánom. Agentúra musí tiež „súvisieť“ s činnosťami, ktoré predkladá daná NGO, t. j. musí vykonávať úlohy v rovnakej oblasti, v akej pôsobí NGO. Na literárnu spoločnosť by tak mal dohliadať úrad pre kultúru, a nie vzdelávacia komisia. Štátne orgány však nemajú povinnosť prijať žiadosť NGO o záštitu v oblasti ich pôsobnosti. Úrad pre kultúru môže napríklad odmietnuť ručiť za akúkoľvek literárnu spoločnosť, ktorá sa chce zaregistrovať.

NGO s podobným poslaním nemôžu spolu existovať na tom istom zemepisnom území. Ak už napríklad v Pekingu existuje organizácia postihnutých osôb, žiadnej novej organizácii tohto typu nebude registrácia v Pekingu povolená.

2.1.1.7

V dôsledku týchto pravidiel sa mnohé NGO na základnej úrovni nemohli zaregistrovať, pretože sa im buď nepodarilo nájsť vládne agentúry ochotné pôsobiť ako ich odborné riadiace jednotky, alebo sa v príslušnej zemepisnej oblasti už zaregistrovali iné NGO s podobnými cieľmi. Aby mohli legálne existovať, zaregistrovali sa niektoré NGO ako podniky v priemyselných a obchodných komorách napriek tomu, že sa venujú verejnoprospešnej činnosti a nevytvárajú zisk.

2.1.1.8

Niektoré NGO sa rozhodnú vôbec neregistrovať. Hoci ich táto skutočnosť stavia mimo zákona, vláda mnoho takýchto organizácií necháva na pokoji, pretože ich činnosť považuje za neškodnú. Nelegálne postavenie týchto NGO však znamená, že sú obzvlášť bezbranné voči pravidelným snahám vlády „vyčistiť a napraviť“ mimovládny sektor. Existuje dostatok dôkazov, že za posledný rok čínske orgány aktívnejšie sledovali a kontrolovali činnosť týchto NGO v presvedčení, že neschválené mimovládne organizácie sú skutočne alebo potenciálne protivládne a môžu sa prejaviť ako destabilizujúca sila.

2.1.1.9

Výbor berie na vedomie, že v súčasnosti sa pripravuje nové nariadenie o NGO. Po prvýkrát sa v ňom bude vyžadovať tiež registrácia všetkých zahraničných NGO.

2.1.1.10

V Číne sa často rozlišuje medzi „štátom založenými“ a „ľudovými“ NGO. Tie prvé (GONGO) iniciovala vláda a dostávajú štátnu podporu. Ich zamestnanci sú často platení vládou a vedúce pozície zvyčajne obsadzujú penzionovaní vládni predstavitelia. Ľudové NGO naopak vznikajú na podnet jednotlivých občanov a nedostávajú žiadnu štátnu podporu. Ich zamestnancov neplatí vláda a najvyššie riadiace posty nezaujímajú vládni funkcionári.

2.1.1.11

GONGO majú niekedy s vládou lepšie styky. Vláda im môže vďaka tomu viac dôverovať a uplatňovať voľnejší prístup, čím im v skutočnosti poskytne väčšiu autonómiu. GONGO majú tiež lepší prístup k vláde a viac možností zúčastňovať sa na rozhodovacom procese.

2.1.1.12

Prevažná časť ľudových NGO sa usiluje o spoluprácu s vládou namiesto posilňovania vlastnej nezávislosti. Po viac ako dvoch desaťročiach trhovej reformy čínska vláda obmedzila priamu kontrolu nad hospodárskou a spoločenskou činnosťou, stále má však v týchto oblastiach výrazný vplyv. Žiadna NGO nemôže riadne fungovať bez určitého stupňa súhlasu a podpory vládnych agentúr a funkcionárov. NGO môžu účinne fungovať len vtedy, ak získajú prístup k vláde, čínske NGO si tak vo všeobecnosti viac cenia prístup a vplyv ako nezávislosť od vlády, pretože vedia, že vláda má stále nad nimi moc, ktorú použije, ak prekročia isté hranice.

2.1.1.13

Čínska vláda sa pri riadení NGO nachádza medzi dvoma protichodnými cieľmi. Na jednej strane podporuje rast NGO s cieľom presunúť na ne určité funkcie modelu plánovaného hospodárstva, ktoré predtým vykonávala sama. Napríklad dúfa, že NGO jej pomôžu s bremenom sociálnej starostlivosti a zmobilizujú spoločenské zdroje na podporu vládnych sociálnych výdavkov. Na druhej strane vláda zachováva opatrnosť pri činnosti NGO prerastajúcej do spoločenských hnutí, ktoré ju môžu politicky spochybniť a vyvolať nestabilitu. V dôsledku toho vláda počas posledných dvoch desaťročí uskutočnila niekoľko „čistiacich a nápravných“ kampaní s cieľom upevniť si kontrolu nad NGO, ked mala pocit, že kontrola sa jej vymyká z rúk. Napriek týmto pravidelným kampaniam sa tendencia rastu a rozširovania občianskej spoločnosti nezabrzdila, o čom svedčí trvalý nárast počtu NGO.

2.1.1.14

V oficiálnych publikáciách vláda uvádza, že uľahčuje prácu stovkám zahraničných NGO pôsobiacich vo viac ako dvadsiatich rôznych oblastiach v Číne uznaním ich právneho postavenia.

Ukázala sa však tiež silná zaujatosť voči zahraničným NGO a ich čínskym partnerským organizáciám. Viaceré čínske NGO uviedli, že sa stali terčom intenzívnej kontroly. Poukázali tiež na skutočnosť, že otázky životného prostredia a rodovej rovnosti úrady v súčasnosti považujú za „citlivé“.

2.1.1.15

Hlavným vysvetlením vlády je, že sociálna stabilita a vytvorenie „harmonickej spoločnosti“ sú absolútnymi prioritami. Rovnaké dôvody boli uvedené pri zatýkaní disidentov a cenzúre internetu. Výbor pripomína, že západné spoločnosti predali Číne bezpečnostné nástroje a tzv. firewally na kontrolu a obmedzenie slobody vyjadrovania a práva na informácie. Niektoré spoločnosti zašli až tak ďaleko, že sa zaviazali k „sebadisciplíne“ a sľúbili dodržiavať čínske cenzúrne zákony.

2.1.1.16

Je pozoruhodné, že hoci je korupcia všeobecne rozšírená a je v Číne aktuálnou témou, miestne NGO sa zatiaľ nezačali touto otázkou zaoberať.

2.1.1.17

Vedeckí pracovníci vysokých škôl a univerzít predstavujú pre zahraničné i čínske NGO dôležité kontakty. Zahraničné NGO, ale aj Európska komisia s nimi často spolupracujú a podporujú ich výskumnú činnosť.

2.1.1.18

Prosperujúce hongkonské spoločenstvo NGO je naďalej aktívne v poskytovaní služieb aj v obhajovaní záujmov. V oboch oblastiach udržiava kontakty s NGO zo susedných oblastí pevninskej Číny.

2.2   Súčasná úloha občianskej spoločnosti vo vzťahoch EÚ – Čína

2.2.1

EÚ aj Čína vyjadrujú želanie podporovať vzájomné vzťahy medzi svojimi organizáciami občianskej spoločnosti. V čínskom strategickom dokumente o EÚ z roku 2003 sa uvádza, že „mali by sa podporovať vzájomné výmeny medzi ľuďmi a medzi mimovládnymi organizáciami Číny a EÚ.“

2.2.2

Výmeny, ktoré sa uskutočnili medzi organizáciami občianskej spoločnosti EÚ a Číny, zatiaľ nemali výrazný vplyv na bilaterálne vzťahy. V stanovisku EHSV na tému vzťahov medzi EÚ a Čínou vypracovanom v roku 2003 sa uvádza niekoľko odporúčaní pre posilnenie dialógu občianskej spoločnosti. V bode 4.7 sa napríklad odporúča, že „EÚ by mala podporovať a posilňovať dialóg medzi organizovanou občianskou spoločnosťou, ekonomickými a sociálnymi záujmovými skupinami v Číne a EÚ v otázkach sociálnej spravodlivosti (znižovanie chudoby, rodová rovnosť, vyššia účasť na politickom živote, ochrana životného prostredia, atď.) a mala by sa tiež venovať dialógu o otázkach ľudských práv, dobrého riadenia a menšinovej politiky.“

2.2.3

V bode 4.4 sa navrhuje, aby „budúce návštevy Hospodárskeho a sociálneho výboru v Číne neboli využité len na posilnenie kontaktov s Hospodárskou a sociálnou radou Číny, ale aj na obnovenie a rozšírenie kontaktov so spoločenstvom NGO v Číne (a spomedzi nich najmä so slobodnými a nezávislými NGO) pracujúcich v takých oblastiach, akými sú zdravotníctvo a ochrana životného prostredia, na rovnakom základe ako počas návštevy v júli 2002.“

2.2.4

V týchto bodoch nebol doteraz zaznamenaný výrazný pokrok. Počas návštevy EHSV v Číne v októbri 2005 podpísali predsedovia EHSV a Hospodárskej a sociálnej rady Číny dodatok k spoločnému vyhláseniu predsedov z roku 2002. V dodatku sa navrhuje zriadenie mechanizmu každoročných stretnutí pre posilnenie kontaktov občianskych spoločností EÚ a Číny. Ďalej sa v dodatku navrhuje, aby nasledujúci summit EÚ – Čína vyslovil požiadavku na zriadenie okrúhleho stola občianskych spoločností EÚ a Číny.

2.2.5

Tieto návrhy predstavujú konkrétne kroky na posilnenie väzieb občianskej spoločnosti EÚ a Číny. Majú potenciál umožniť občianskej spoločnosti zohrávať dôležitejšiu úlohu vo vzťahoch EÚ a Číny „vrátane zvláštnych správnych jednotiek Hong Kong a Macao“.

2.2.6   Práva zamestnancov a odborov, tripartita a pracovnoprávne vzťahy

2.2.7

Čínska legislatíva v oblasti práv zamestnancov a odborov je omnoho prísnejšia ako právne predpisy týkajúce sa NGO. Európska komisia, Európsky parlament aj samotný výbor opakovane poukazujú na tieto obmedzenia porušujúce medzinárodné normy v oblasti pracovných vzťahov, ktorými sú Čína aj členské štáty EÚ viazané. Čína pravidelne porušuje najmä medzinárodné normy dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ILO) č. 87 a 98 o slobode združovania a kolektívnom vyjednávaní.

2.2.8

Čínska vláda tvrdí, že má komplexnú legislatívu v oblasti práv zamestnancov a odborov, medzi legislatívou a bežnou praxou však existuje hlboká priepasť. Nedávno to uznala aj čínska vláda. Výbor čínskeho Ľudového zhromaždenia skúmal situáciu v 200 podnikoch a prišiel k záveru, že v 80 % týchto firiem sú zákonom stanovené práva zamestnancov vážne porušované. Najakútnejšie problémy sú v ľahkom priemysle, stavebníctve a banskom sektore.

2.2.9

Výbor zastáva názor, že úplná diskusia o úlohe občianskej spoločnosti vo vzťahoch medzi EÚ a Čínou musí obsahovať aj diskusiu o týchto problémoch. Je dôležité, aby výbor vyjadril svoj názor a pripravil návrhy pre spoluprácu EÚ a Číny v tejto oblasti, ktoré by prispeli k zlepšeniu situácie. Tieto návrhy by mali byť preskúmané a prerokované v rámci spolupráce EHSV a Hospodárskou a sociálnou radou Číny.

2.2.10

Čína ako člen ILO musí rešpektovať práva stanovené v dohovoroch č. 87 a 98. Tieto práva sú zahrnuté vo Filadelfskej deklarácii, ktorá je súčasťou zakladajúcej listiny ILO. Porušovanie týchto práv členskými štátmi, ktoré ešte neratifikovali dohovory č. 87 a 98, sa môže prerokovať v rámci kontrolného systému ILO, konkrétne vo výbore Riadiacej rady ILO pre slobodu združovania. Základom pre hodnotenie, ktoré sa uskutočňuje v tomto výbore, je rozsiahly súbor súvisiacej judikatúry týkajúcej sa slobody združovania a kolektívneho vyjednávania, ktorý vznikol v priebehu niekoľkých desaťročí a ktorý je všeobecne považovaný za výsledok objektívnej, nestrannej a nezávislej právnej analýzy.

2.2.11

Za porušovanie práv stanovených v dohovoroch č. 87 a 98 bola Čína za posledné roky opakovane, niekedy tvrdo, kritizovaná. Hlavným bodom sporu medzi čínskou odborovou legislatívou a dohovorom č. 87 je odborový monopol priznaný Celočínskej federácii odborov (ACFTU). Dohovor nevylučuje existenciu jediného odborového zväzu zastupujúceho záujmy zamestnancov. Ak si to oni sami želajú, je to úplne v súlade s normami ILO. V rozpore s dohovorom je ustanovenie odborového monopolu zákonom, ktoré stavia mimo zákona snahy pracujúcich, ktorí chcú založiť alternatívnu organizáciu mimo rámca ACFTU.

2.2.12

Zákon o odborových zväzoch určuje tiež politickú orientáciu jediného odborového zväzu, keď okrem iného stanovuje, že zväz bude podporovať vedúce postavenie Komunistickej strany Číny. Zákon ďalej nariaďuje princíp „demokratického centralizmu“, ktorý, tak ako sa uplatňuje v Číne, nemá nič spoločné s demokratickým usporiadaním.

2.2.13

Zákon o kolektívnom vyjednávaní v Číne neexistuje. Existujú právne predpisy o kolektívnych zmluvách, ktoré majú skôr poradný než rokovací charakter. „Kolektívne poradenstvo“ sa považuje za primeraný nástroj na urovnanie rozdielnych záujmov zamestnancov a zamestnávateľov. V týchto právnych predpisoch nič neodráža kľúčové zložky dohovoru ILO č. 98 o práve na kolektívne vyjednávanie, akými sú podpora kolektívneho vyjednávania vládou a zásada, že rokujúce strany nesmú zasahovať do vnútorných záležitostí druhej strany.

2.2.14

V súvislosti s uplatňovaním práva organizovať sa treba povedať, že v Číne prakticky nie sú povolené žiadne nezávislé odbory a všetky snahy na ich založenie sú tvrdo potláčané. Iniciátori takýchto snáh čelia zatýkaniu, zvyčajne aj uväzneniu a niekedy umiestneniu v „pracovných prevýchovných“ táboroch alebo psychiatrických liečebniach. Napriek tomuto útlaku existuje jasný trend kolektívneho pôsobenia, vrátane organizačnej činnosti, ktoré sa uskutočňuje mimo ACFTU. Nezávislí aktivisti a NGO podporujúce zamestnancov pri obrane ich zákonných práv zohrávajú významnú úlohu pri podpore právneho štátu v Číne, v roku 2005 však boli vystavení rastúcemu administratívnemu a policajnému tlaku.

Už zmienená správa výboru Ľudového zhromaždenia v súvislosti s praktickým uplatňovaním zákona o kolektívnych zmluvách z roku 1995 zaznamenala, že 80 % firiem v súkromnom sektore nemá zmluvy podľa požiadaviek zákona. Ak zmluva existuje, jej platnosť je obvykle kratšia ako jeden rok. Zmluvy obsahujú viac článkov o povinnostiach zamestnancov ako o ich právach. Správa uvádza, že o niečo lepšia je situácia v podnikoch vo vlastníctve štátu.

2.2.15

Zdravie a bezpečnosť pri práci je jednou z oblastí práv zamestnancov, o ktorých sa často verejne hovorí v súvislosti s pracovnými podmienkami, ale odbory sa nimi nezaoberajú. Známym príkladom je banský priemysel.

2.2.16

Pri skúmaní úlohy, ktorú môže občianska spoločnosť zohrávať vo vzťahoch medzi EÚ a Čínou, je toto zaujímavá oblasť pre diskusiu a spoluprácu. Otázka zdravia a bezpečnosti pri práci je samozrejme inej povahy ako základné práva zamestnancov a odborov. Čína neratifikovala žiadne príslušné dohovory ILO a v mnohých prípadoch tak neurobili dokonca ani členské štáty EÚ. Právo organizovať sa je prirodzene dôležité pre zavedenie určitých opatrení politík ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.

2.2.17

Výbor v tejto súvislosti víta rozhodnutie čínskej vlády vymenovať 100 000 zástupcov pre bezpečnosť pri práci v 24 000 čínskych baniach a jej ochotu pomôcť pri ich príprave.

2.2.18

Hospodárska a sociálna rada OSN v súvislosti s právami zamestnancov a odborov vo svojej reakcii na prvú čínsku správu o realizácii Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach okrem zákazu práva organizovať sa a nebezpečných pracovných podmienok pripomenula nasledujúce zásadné body, ktoré ju znepokojujú:

diskriminácia pri práci a v zamestnaní,

využívanie nútených prác ako nápravného opatrenia bez obvinenia, súdu alebo revízie,

nebezpečná detská práca,

porušovanie práv vnútorných migrujúcich pracovníkov,

platy nepostačujúce na zabezpečenie slušnej životnej úrovne, obzvlášť vo vidieckych oblastiach a pretrvávajúci problém nedoplatkov miezd najmä v stavebníctve.

2.3   Organizácie obhajujúce práva zamestnávateľov

2.3.1

Dohovory ILO č. 87 a 98 nechránia len práva zamestnancov, ale aj práva zamestnávateľov. Od konca deväťdesiatych rokov 20. storočia sa Konfederácia čínskych zamestnávateľov (CEC) snaží vytvoriť niekoľko základných funkcií organizácie zastupujúcej zamestnávateľov. Pokrok je zatiaľ nevýrazný, hoci nie pre zasahovanie vlády. Hlavnými príčinami veľmi obmedzenej úlohy konfederácie sú slabé financovanie, dominancia veľkých štátnych podnikov a neexistencia systému pracovnoprávnych vzťahov, v ktorom by mohla vystupovať. Pobočky zahraničných nadnárodných firiem nezohrávajú v CEC žiadnu úlohu.

2.3.2

Zdá sa, že cieľom CEC nie je komplexné zastupovanie záujmov svojich členov. Konfederácia zastáva názor, že komunistická strana je schopná vyvážene zastupovať všetky záujmy v Číne, svoju úlohu preto definuje skromne: usmerňovať členov pri dodržiavaní makroekonomických a mikroekonomických vládnych nariadení, pomáhať pri riešení špecifických problémov a v príslušných prípadoch žiadať spravodlivé zaobchádzanie. Celočínsky zväz priemyslu a obchodu, ďalšia významná organizácia zamestnávateľov, zastáva rovnaký názor.

Stojí však za to pripomenúť, že niekoľko nových organizácií, napríklad Celočínsky zväz priemyselných vlastníkov, zastupuje záujmy „nových kapitalistov“. Existuje taktiež niekoľko spoločensko-odborných organizácií zastupujúcich záujmy akademických a odborných pracovníkov, ktoré zabezpečujú úzke väzby medzi odborníkmi a vládou a poskytujú priestor pre stretnutia a diskusie o názoroch a rozvoji.

2.4   Pracovnoprávne vzťahy a tripartita

2.4.1

Výbor musí v tejto súvislosti opätovne zdôrazniť svoje znepokojenie nad pokračujúcou a rastúcou sociálnou nespokojnosťou a nepokojom. Podľa oficiálnych údajov sa v roku 2004 uskutočnilo 74 000 veľkých protestov zamestnancov s účasťou viac ako 3,7 milióna ľudí. V roku 2003 vláda narátala 58 000 akcií. Od roku 1994, keď ich bolo 10 000, ich počet sústavne rastie. Rozšírená spoločenská nespokojnosť je hlavným ohrozením stability. Strana a vláda si očividne stále myslia, že pokračujúci hospodársky rast a plánované pokusy znížiť najvýraznejšie nerovnosti budú pre čínsku pracovnú silu prijateľné. Musia teda balansovať medzi rýchlym rastom a stabilitou.

2.4.2

Výbor je naďalej presvedčený, že včasné vytvorenie moderného systému pracovnoprávnych vzťahov so slobodnými a nezávislými účastníkmi je jednou z kľúčových záruk stabilného hospodárskeho prechodu. Skutočné rokovania tripartity v súlade s definíciou dohovoru ILO č. 144, ktorý je založený na koncepcii nezávislých organizácií zamestnancov a zamestnávateľov, by mohli byť základom takéhoto systému.

2.4.3

V súčasných podmienkach môže občianska spoločnosť v procese vytvárania tohto systému zohrávať len veľmi obmedzenú úlohu.

Z pohľadu zamestnávateľov by sa do tohto procesu mohli aktívnejšie zapojiť pobočky zahraničných nadnárodných firiem a Európska obchodná komora v Pekingu. Doteraz sa však veľmi neangažovali. Určitú úlohu by mohol zohrávať nástroj spoločenskej zodpovednosti firiem, o ktorý čínska vláda zatiaľ prejavila istý záujem.

Odbory v EÚ sa vo všeobecnosti zdráhajú spolupracovať s ACFTU, keďže táto organizácia nemá záujem vstúpiť na pole zastupovania záujmov svojich členov. V Číne existuje záujem o podporné činnosti týkajúce sa zvyšovania informovanosti zamestnancov o ich právach, odbornej prípravy zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a poskytovania právnej pomoci pred súdom. Niekedy vzniká spolupráca s miestnymi NGO. Ak tieto činnosti nakoniec povedú k zriadeniu vhodného systému pracovnoprávnych vzťahov, budú to prvé (a nevyhnutne veľmi opatrné) kroky na veľmi dlhej ceste.

3.   Závery a odporúčania

3.1

Je zrejmé, že vytvorenie účinných väzieb medzi občianskymi spoločnosťami v EÚ a Číne nebude ľahké. Tieto dve kultúry a politické systémy sa výrazne líšia a zatiaľ si veľmi dobre nerozumieme. Okrem toho jestvuje nebezpečenstvo, že Čína bude na obavy EÚ reagovať tvrdením, že naše skúsenosti nie sú v tejto situácii podstatné. Argumentovanie, že by mali byť „viac ako my“, sa minie účinkom. Tieto väzby však budú prospešné a je potrebné ich pestovať.

3.2

EÚ musí lepšie porozumieť zložitosti rozvoja občianskej spoločnosti v Číne. Dôraz na spoluprácu a podporu skutočne nezávislých organizácií občianskej spoločnosti v Číne je pochopiteľný a mal by byť zachovaný, EÚ si však musí uvedomiť, že dokonca aj ľudové mimovládne organizácie (NGO) (ako protiklad k NGO organizovaných vládou) majú tendenciu vytvárať neformálne väzby s vládou a k prístupu k vláde pripisujú väčší význam ako svojej vlastnej nezávislosti. Európska komisia by mala naďalej skúmať potenciál niektorých „masových organizácií štátu“, ako Celočínska federácia žien (ACWF) pre podporu demokracie, ľudských práv a právneho štátu v Číne. Vládou riadené nevládne organizácie (GONGO) a ich miestne pobočky začali v posledných rokoch rozvíjať v týchto oblastiach niektoré nové iniciatívy a inovatívne projekty.

3.3

EÚ by preto mala prijať viacsmerný prístup a súbežne pracovať s rôznymi typmi NGO, zapájať ich rôznymi spôsobmi, ktoré berú do úvahy ich rôznu silu a spôsobilosť. Mala by tiež rozšíriť svoje kontakty s organizáciami občianskej spoločnosti na regionálnej a miestnej úrovni.

Dodatočná dohoda o posilnení spolupráce medzi Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Hospodárskym a sociálnym výborom Číny (HSV) sa usiluje zintenzívniť ich pracovné vzťahy ustanovením každoročných schôdzí na úrovni predsedníctva s delegáciami oboch strán zostavenými z predstaviteľov rôznych hospodárskych a spoločenských zložiek organizovanej občianskej spoločnosti. Dohoda tiež predpokladá spoločný postup pri žiadosti pre summit EÚ – Čína zriadiť dvojstranný okrúhly stôl na základe existujúcej spolupráce medzi EHSV a jeho čínskym partnerom. V prípade schválenia tohto návrhu by členmi na čínskej strane nemali byť len vládne organizácie, ale výrazne by mali byť zastúpené aj organizácie občianskej spoločnosti a delegáti by mali mať možnosť stretnúť sa pri príležitosti rokovaní okrúhleho stola s nezávislými organizáciami občianskej spoločnosti.

3.4

V súvislosti s otázkou právneho štátu v Číne mnoho predstaviteľov občianskej spoločnosti, ktorí sa stretli s delegáciou EHSV, uviedlo, že prioritou by malo byť skôr presadzovanie súčasných ako navrhovanie nových zákonov. Mnoho problémov a nedostatkov v riadení, ochrane ľudských práv a demokratizácii je možné pripísať ignorovaniu a nedodržiavaniu súčasných právnych predpisov. Pri obhajobe zlepšení v tejto oblasti by preto EÚ mala klásť vyšší dôraz na potrebu rešpektovania súčasných zákonov. Požiadavka, aby čínska vláda dodržiavala zákony, ktoré sama vypracovala, môže argumentácii EÚ dodať väčšiu silu.

3.5

EHSV uznáva, že čínska vláda má hlboký záujem na zachovaní politickej a spoločenskej stability a obáva sa, že neobmedzená činnosť NGO môže vyvolať nestabilitu. EÚ by preto mala čínskej vláde neustále zdôrazňovať, že stabilita a živá občianska spoločnosť sa navzájom nevylučujú, ak sa rešpektujú zásady právneho štátu. Na vlastných príkladoch, najmä z nových členských štátov zo strednej a východnej Európy, môže čínskej vláde ukázať, že rozvinutá občianska spoločnosť môže poslúžiť pri zlepšovaní riadenia a posilňovaní stability.

3.6

Vzhľadom na výnimočne citlivé otázky súvisiace s prácou v súčasnej Číne nemusí byť čínska vláda pripravená uvoľniť kontrolu nad organizáciami pracujúcich. Len vtedy, ak sa v medzinárodnom dialógu s Čínou budú systematicky riešiť kľúčové otázky slobody združovania, možno dúfať, že vláda uvoľní zovretie odborových zväzov.

3.7

Vzhľadom na ochotu čínskej vlády umožniť vznik obchodných a priemyselných združení by EÚ mala využiť túto príležitosť a mala by pomôcť čínskym obchodným a priemyselným združeniam učiť sa zo skúseností ich európskych partnerov. Pozitívny rozvoj jednej oblasti občianskej spoločnosti by mohol mať v konečnom dôsledku pozitívny účinok aj pre jej ďalšie oblasti.

3.8

V súvislosti s možným znížením rozvojovej pomoci EÚ určenej pre Čínu vedúci predstavitelia čínskych NGO spolu so zástupcami zahraničných NGO v Číne namietajú, že EÚ by mala prinajmenšom zachovať súčasnú úroveň svojej finančnej podpory organizáciám občianskej spoločnosti v Číne. Čínska vláda v súčasnosti poskytuje organizáciám občianskej spoločnosti len veľmi obmedzenú finančnú pomoc a sponzorovanie činnosti NGO súkromným sektorom je rovnako nerozvinuté. EÚ by preto mala zvážiť zachovanie či dokonca zvýšenie svojej finančnej podpory organizáciám občianskej spoločnosti v Číne, ale zamerať ju na akcie, ktoré podporujú aj základné práva a práva zamestnancov. EHSV víta programy podpory rozvoja občianskej spoločnosti v Číne predložené a navrhnuté Komisiou a odporúča, aby EÚ zvážila zvýšenie svojej finančnej podpory organizáciám občianskej spoločnosti v Číne, zdôrazňuje však význam začlenenia podpory pre organizácie na najnižšej úrovni prostredníctvom malých grantov na základe zjednodušeného procesu podávania žiadostí, vrátane poskytnutia technickej podpory na prípravu takýchto žiadostí.

3.9

Rovnaký význam má nepretržitá podpora EÚ programom pre budovanie kapacity čínskych NGO. Príprava takýchto programov by sa mala prispôsobiť osobitným potrebám čínskych NGO a musí zahŕňať konzultácie s týmito organizáciami.

3.10

Predstavitelia čínskej občianskej spoločnosti tiež poukazujú na to, že EÚ by mala využiť svoj vplyv na podporu partnerstiev NGO a vládneho sektora a NGO a súkromného sektora v Číne. EÚ by mala povzbudzovať čínsku vládu, aby vytvorila kanály umožňujúce NGO tlmočiť vláde svoje názory na verejné otázky. Je to úloha, na ktorú by sa EÚ mala podujať. EHSV vo svojom stanovisku na tému vzťahov EÚ – Čína z roku 2003 uviedol, že zmysluplné zastupovanie záujmov mimovládnymi organizáciami sa môže uskutočňovať len na základe slobody združovania (bod 3.13). Hoci sloboda združovania je v súčasnosti v Číne obmedzená, stále existuje priestor pre zvýšenie účasti NGO na rozhodovacom procese. EÚ môže čínskej vláde a NGO ukázať, ako organizácie občianskej spoločnosti v Európe vykonávajú obhajobu záujmov, sledujú činnosť vlády a vstupujú do verejnej politiky, aby Čína mohla zúžitkovať európske skúsenosti.

3.11

Napriek rôznym obmedzeniam slobody tlače zohrávajú čínske médiá pri podpore rozvoja občianskej spoločnosti v posledných rokoch kľúčovú úlohu. EÚ by mala preskúmať spôsoby podpory nepretržitej aktívnej úlohy médií v Číne, vrátane možných výmenných návštev novinárov medzi EÚ a Čínou.

3.12

EHSV uznáva, že občianska spoločnosť v Hong Kongu trvalo zohráva nezastupiteľnú úlohu v obrane demokracie a ľudských práv v Hong Kongu a slúži ako dôležitý zdroj inšpirácie a podpory občianskej spoločnosti na pevninskej Číne. Kontakty a spolupráca s občianskou spoločnosťou v Hong Kongu by preto mali byť zachované.

3.13

EHSV a iné príslušné európske organizácie občianskej spoločnosti by mali sledovať porušovanie základných práv s Európskym parlamentom a s Hospodárskou a sociálnou radou Číny (HSRČ) a podporovať primerané reakcie Komisie

3.14

Ústrednou témou spolupráce výboru a Hospodárskou a sociálnou radou Číny v otázkach ľudských práv by malo byť rokovanie o práve organizovať sa a práve na kolektívne vyjednávanie.

Komisia musí pokračovať vo svojom dialógu s čínskou vládou s cieľom pomôcť jej prekonať hlboké podozrenie voči „protivládnym organizáciám“, „efektu Solidarnośći“ a „farebným revolúciám“. Mala by sa pokúsiť dať kladný obsah „rôznym druhom spolupráce zamestnancov“, ktorú čínska vláda určila ako jeden z dôležitých bodov svojho návrhu hospodárskej spolupráce a obchodu vo svojom „strategickom dokumente o EÚ“ z októbra 2003. Štrukturálny dialóg medzi EÚ a Čínou o práci, zamestnanosti a sociálnych veciach, dohodnutý medzi komisárom Špidlom a čínskym ministrom práce a sociálneho zabezpečenia, môže pre to poskytnúť dobrú príležitosť. Výbor sa pokúsi podobným spôsobom využiť svoje vlastné kontakty s Hospodárskou a sociálnou radou Číny.

3.15

EHSV preskúma, akú úlohu môže zohrávať spoločenská zodpovednosť firiem a medzinárodné etické kódexy pre nadnárodné spoločnosti (najmä usmernenia OECD) v príspevku zahraničných spoločností k rozvoju systému pracovnoprávnych vzťahov v Číne

Osobitnú pozornosť je potrebné venovať úlohe, ktorú môžu odbory, zamestnávateľské organizácie a – v príslušných prípadoch – NGO zohrávať pri podpore bezpečnejších a zdravších pracovných podmienok na pracovisku.

V Bruseli 15. marca 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


9.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 110/75


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Prevencia kriminality mladistvých, spôsoby riešenia kriminality mladistvých a úloha justície mladistvých v Európskej únii“

(2006/C 110/13)

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal 10. februára 2005 rozhodnutie vypracovať v zmysle článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku stanovisko na tému: „Prevencia kriminality mladistvých, spôsoby riešenia kriminality mladistvých a úloha justície mladistvých v Európskej únii“

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo, ktorá bola poverená prípravou prác v danej veci, prijala svoje stanovisko 22. februára 2006. Spravodajcom bol: pán Zufiaur Narvaiza.

Výbor prijal na svojom 425. plenárnom zasadnutí 15. a 16. marca 2006 (schôdza z 15. marca 2006) 98 hlasmi za, pričom 1 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko.

1.   Úvod

1.1

Kriminalita mladistvých sa v dnešnej dobe stáva fenoménom, ktorý čoraz viac znepokojuje európsku spoločnosť a od minulého storočia je neustále sledovaným kriminologistickým problémom. Napriek tomu je vhodné podotknúť, že správanie sa mladistvých má často závažnejšie dôsledky pre spoločnosť ako správanie dospelých, hlavne keď je negatívne, a tak spôsobuje, že spoločnosť vníma mladistvých páchateľov negatívne. Zároveň treba spomenúť, že veľa krát sú obeťami trestných činov mladistvých samotní mladiství. V tomto zmysle dôležitosť prístupu európskej spoločnosti ku kriminalite mladistvých si vyžaduje rozvíjať účinné opatrenia, založené predovšetkým na trojpilierovom základe: na prevencii, trestno-výchovných opatreniach, integrácii a opätovnom začlenení mladistvých a maloletých páchateľov do spoločnosti.

1.2

Podľa názoru EHSV projekt spoločnej stratégie boja proti kriminalite mladistvých by mal byť cieľom, ktorému sa v centre Európskej únie venuje viac pozornosti, a to nielen preto, že sa týka veľmi citlivej časti jej obyvateľstva (maloletých a mladistvých, často patriacich do skupín, ktorým hrozí zvýšené riziko sociálneho vylúčenia), ale aj preto, že vykonávaním preventívnych opatrení u dnešných maloletých a mladistvých páchateľov sa nielen napomôže ich opätovnému začleneniu do spoločnosti, ale sa zároveň predchádza kriminalite dospelých v budúcnosti. Napriek tomu, že sa už vypracovalo niekoľko európskych projektov a politických opatrení, ktoré môžu súčasne prispievať k prevencii kriminality mladistvých (Európska stratégia zamestnanosti, prijatá na zasadaní Európskej rady v Luxemburgu v novembri 1997, Európska sociálna agenda, prijatá na zasadaní Európskej rady v Nice v decembri 2000, Európsky pakt mládeže a presadzovanie aktívneho občianstva, prijaté v marci 2005 Európskou radou v Bruseli, atď.), ako aj rôzne dohody a uznesenia týkajúce sa mládeže (1), ktoré takisto prispievajú k normálnemu procesu zaradenia tejto skupiny obyvateľstva do spoločnosti, avšak chýbajú prostriedky a opatrenia, ktoré by sa špeciálne zaoberali fenoménom kriminality mladistvých.

1.3

Nie je jednoduché analyzovať stav tejto problematiky v členských krajinách EÚ, pretože každý jeden štát má inú definíciu pojmu kriminalita mladistvých na základe odlišných kritérií. V niektorých štátoch sa pod kriminalitou mladistvých rozumie také správanie maloletého, ktoré spadá do jedného z typov stanovených v príslušnom právnom alebo trestnom systéme. V iných štátoch, kde sa systém justície mladistvých zakladá na modeli vzdelávania a blahobytu, sa spektrum priestupkov trestne stíhateľných na základe systému trestnej justície v týchto štátoch rozšírila o také priestupky, ktoré by sa v prípade dospelého páchateľa riešili iba administratívnou alebo civilnou cestou, alebo by dokonca neboli stíhané (2). Takisto sú veľké odlišnosti v trestnom režime. Niektoré krajiny majú vypracované trestné právo mladistvých aj so špecifickým trestným režimom, v iných krajinách sa mladistvým ukladajú také isté tresty ako dospelým, i keď sa uplatňujú určité limity a zmiernenia. K tomu všetkému sa pridáva ešte rozdielne stanovenie veku trestnej zodpovednosti mladistvých, hoci existuje väčšia zhoda pri hornej vekovej hranici (18 rokov, v niektorých krajinách je možné zvýšenie až na 21 rokov); avšak podstatné rozdiely sú pri spodnej vekovej hranici trestnej zodpovednosti (ktorá sa pohybuje od 7 do 16 rokov) (3).

1.4

Majúc na pamäti obmedzenia spôsobované týmito rozdielmi, treba uviesť, že podľa porovnávajúcich štatistík členských štátov EÚ dosahuje kriminalita mladistvých v priemere 15 % celkovej kriminality, avšak v niektorých krajinách môže dosahovať až 22 %. V každom prípade treba spomenúť aj tzv. „čierne prípady“ kriminality (percento alebo počet trestných činov, ktoré nie sú evidované úradmi formálnej sociálnej kontroly). Predstavujú väčšinou trestné činy spáchané mladistvými, ktoré majú zvyčajne miernejší charakter a obeťami sú často takisto maloletí, ktorí väčšinou nekontaktujú takéto orgány.

1.5

Odhliadnuc od skutočných výsledkov štatistík je isté, že v európskych krajinách sa veľmi rozšírila predstava, že kriminalita mladistvých rastie a že priestupky, ktorých sa dopúšťajú, sú čoraz závažnejšie. V tejto situácii občania vyžadujú efektívnejšie kontrolné mechanizmy a to v mnohých krajinách vedie k sprísneniu justície mladistvých. Toto všetko prispieva k potrebe vytvorenia koordinačných a orientačných opatrení, ktoré by uľahčili európske riadenie tohto fenoménu, ale tiež k potrebe dobrej politiky informovanosti, ktorá by prehnané negatívne ponímanie, spomínané v predchádzajúcom bode, uviedla na správnu mieru.

1.6

V žiadnom prípade bez uberania dôležitosti vyšetrovaniu príčin fenoménu kriminality mladistvých (téme, ktorej sa venuje nasledujúci bod, i keď veľmi súhrnne), ako aj potrebe detailnejšieho preskúmania politických opatrení na prevenciu (ktoré sa tiež spomínajú v tomto dokumente a majú v každom prípade smerovať k odstráneniu týchto príčin), hlavným cieľom tohto stanoviska je analyzovať situáciu mladistvých, ktorí sú za svoje konanie v rozpore s trestným právom podrobení jednotlivým systémom justície mladistvých, ako aj analyzovať dostupné intervenčné mechanizmy na ochranu, prevýchovu a opätovné začlenenie do spoločnosti a tým zabrániť recidíve deviantného správania.

2.   Príčiny kriminality mladistvých

2.1

Mnohé a rôznorodé sú príčiny a okolnosti, ktoré môžu viesť mladistvých k tomu, aby páchali trestné činy. Medzi štúdiami o tejto problematike nevládne všeobecný konsenzus. Avšak na základe najviac akceptovaných štúdií a obzvlášť na základe tých, ktoré sa týkajú ekonomických a spoločenských faktorov a faktorov prostredia (keďže tieto budú pre toto stanovisko najzaujímavejšie) môžeme vybrať nasledovné:

2.1.1

Príslušnosť mladistvých do rozvrátených rodín a dokonca samotné ťažkosti, ktoré niekedy vznikajú pri snahe o zosúladenie rodinného a pracovného života; situácie, v ktorých čoraz častejšie dochádza k zanedbávaniu a nedostatočnému stanovovaniu hraníc a nedostatočnej kontrole detí. Dôsledkom toho býva, že niektorí mladí ľudia hľadajú náhradu toho, čo im chýba a pridávajú sa k mládežníckym skupinám a bandám. Ich členov spája určitý spoločný symbol (ideologický, hudobný, etnický, športový, atď.), avšak tieto skupiny sú zvyčajne charakteristické svojimi sklonmi k páchaniu priestupkov a zodpovedné za vysoké percento protispoločenského správania (vandalizmus, graffiti) alebo skutočného násilia a iných zločinov.

2.1.2

Sociálna a ekonomická marginalizácia alebo chudoba tiež sťažujú mladistvým ich plnú integráciu do spoločnosti. Táto marginalizácia vzniká hlavne u mladých ľudí, ktorí pochádzajú z prisťahovaleckých rodín (zvlášť náchylní sú mladiství opustení prisťahovalci) a v niektorých getách vo veľkých mestách. Sú to miesta, kde sú často nehumánne podmienky vplývajúce na to, že ich obyvatelia nadobúdajú pocity úzkosti a agresivity.

2.1.3

Už v škole sa vytvára „nálepkovanie“ a spoločenská „stigmatizácia“, ako je to v prípadoch záškoláctva a školského neprospechu. Toto vedie v mnohých prípadoch k protispoločenskému správaniu a kriminalite.

2.1.4

Nezamestnanosť. Najväčšie percento nezamestnanosti je práve medzi mladými ľuďmi, pričom to opäť v mnohých prípadoch vedie k pocitom frustrácie a zúfalstva, ktoré vytvárajú živnú pôdu pre deviantné správanie (4).

2.1.5

Vysielanie násilných scén a násilné správanie v určitých programoch v niektorých médiách alebo videohrách určených mladistvým; u mladistvých to prispieva k vytváraniu systému hodnôt, v ktorom je násilie akceptované.

2.1.6

Užívanie drog a toxických látok často vedie k tomu, že závislé osoby páchajú trestnú činnosť, aby získavali finančné prostriedky umožňujúce im financovať svoju závislosť. Ako dôsledok užívania týchto látok alebo pri ich nedostatku sa znižujú alebo eliminujú prirodzené zábrany. Na tomto mieste treba tiež spomenúť nadmernú konzumáciu alkoholu (i keď len príležitostnú), ktorá zohráva významnú úlohu pri vandalizme a trestných priestupkoch v doprave.

2.1.7

Poruchy osobnosti a správania; objavujú sa v spojení s vyššie uvedeným faktorom, alebo nezávisle od neho a zvyčajne spolu s ďalšími sociálnymi faktormi alebo faktormi prostredia spôsobujú, že mladý človek koná impulzívne alebo nepremyslene a neriadi sa spoločensky akceptovanými pravidlami správania sa.

2.1.8

Nedostatočné vzdelanie a nedostatok vštepených sociálnych a občianskych hodnôt, akými sú dodržiavanie pravidiel, solidarita, šľachetnosť, tolerancia, úcta voči iným, sebakritickosť, empatia, pocit zadosťučinenia z dobre vykonanej práce, atď., ktoré sa v našej „globalizovanej“ spoločnosti nahrádzajú viac prospechárskymi hodnotami, ako sú individualizmus, súťaživosť, nemierne užívanie statkov môžu za určitých okolností spôsobiť isté spoločenské odlúčenie.

2.2

Celý tento súbor faktorov existuje vo väčšej či menšej miere vo všetkých krajinách Európskej únie, v spoločnostiach s vysokou životnou úrovňou, v ktorých však vznikajú deštrukčné elementy a nedostatok sociálnej súdržnosti, ktoré sú príčinou takéhoto protispoločenského a deviantného správania.

2.3

Aby bolo možné predchádzať násilnému správaniu a čeliť kriminalite mladistvých, spoločnosť musí vypracovať stratégiu, ktorá by spájala preventívne, intervenčné a trestné opatrenia. Cieľom preventívnych a intervenčných opatrení by mala byť sociálna integrácia všetkých maloletých a mladistvých, predovšetkým prostredníctvom rodiny, komunity, skupín rovnakého postavenia, školy, odbornej prípravy a pracovného trhu.

Justičné a trestné opatrenia by sa mali v každom prípade zakladať na princípoch zákonnosti, prezumpcii neviny, práva na obhajobu, spravodlivého súdneho procesu, rešpektovania súkromného života, proporcionality a flexibility. Celý súdny proces aj výber a uplatňovanie opatrení by mali vychádzať z princípu najvyššieho záujmu dieťaťa  (5) .

3.   Obmedzenia tradičných systémov justície mladistvých

3.1

Pre klasické modely justície mladistvých bolo veľmi problematické reagovať na modernú realitu kriminality a prispôsobiť sa jej. Preto boli európske systémy trestného práva mladistvých veľmi pomalé, neúčinné a nedisponovali dostatočnými finančnými prostriedkami. Bežné boli dlhé čakacie lehoty a miera recidívy u mladistvých bola veľmi vysoká. Zároveň postupne slabla tradičná neformálna sociálna kontrola (škola, rodina, pracovisko, atď.).

3.2

V niektorých krajinách (hlavne severských) sa ustúpilo od paternalistického tzv. ochranného modelu, ktorý vznikol v prvých rokoch 20. storočia a ktorý považoval mladistvých páchateľov za spoločensky chorých jedincov (pričom ich spájal a zamieňal s inými nechránenými maloletými). Pristúpilo sa k tzv. výchovnému modelu či modelu blahobytu, ktorý predstavuje sociálny model alebo model Spoločenstva, ktorý sa snaží riešiť kriminalitu mladistvých, avšak pretože sa nachádza na okraji súdneho systému, neposkytuje mladistvým potrebnú právnu ochranu.

3.2.1

Rôzne medzinárodné dohody a zmluvy týkajúce sa justície mladistvých (minimálne štandardné pravidlá Spojených národov pre výkon spravodlivosti voči mladistvým, „Pekingské pravidlá“ z roku 1985; Smernice OSN pre prevenciu kriminality mladistvých „Rijádske smernice“ z 1990; pravidlá OSN na ochranu mladistvých zbavených slobody, z roku 1990 a odporúčanie č. R(87) 20 Výboru ministrov Rady Európy o sociálnych reakciách na kriminalitu mládeže) menili postupne od 80-tych rokov systémy justície mladistvých v európskych krajinách a zaviedli tzv. model (spoločenskej) zodpovednosti. Dôležitý význam má v tejto súvislosti Dohovor o právach dieťaťa, prijatý Valným zhromaždením OSN 20. novembra 1989, ktorý ratifikovali všetky členské štáty EÚ a tak sa stal pre ne záväzný. Tento protokol sa danej problematike venuje v článkoch 37 a 40. Na základe modelu zodpovednosti sa posilňuje právne postavenie maloletého a justícia mladistvých sa približuje trestnej justícii dospelých tým, že sa mladistvým priznávajú rovnaké práva a záruky ako dospelým. Ide o snahu zosúladiť výchovné a súdne aspekty a zavádzať ochranný model a opatrenia jednoznačne výchovného charakteru. Cieľom je, koniec koncov, „vychovávať k zodpovednosti“.

3.3

Tento model, odvodený od vyššie uvedených medzinárodných noriem, sa postupne zapracovával do legislatívy 25 členských štátov EÚ.

3.3.1

Model zodpovednosti je založený na nasledujúcich princípoch:

Prevencia pred trestným stíhaním: najlepší spôsob boja proti kriminalite mladistvých je predchádzať tomu, aby mladiství páchali trestnú činnosť, čo si vyžaduje adekvátne sociálne, pracovné, ekonomické a vzdelávacie programy pomoci (medzi ktorými by nemali chýbať programy smerujúce k uľahčeniu prístupu a správnemu využívaniu voľného času).

Nevyhnutne treba obmedziť na minimum používanie tradičného justičného systému a zaviesť nové systémy, špeciálne zamerané na kriminalitu mladistvých, pričom treba prenechať na iné subjekty (organizácie pôsobiace v sociálnej oblasti) riešenie ďalších problémov maloletých (opustenie, zneužívanie, neprispôsobivosť, atď.)

Obmedziť trestnú intervenciu štátu a súčasne aktivovať preventívne stratégie v oblasti sociálnej pomoci maloletým, v sociálnej politike, na pracovnom trhu, v ponukách využívania voľného času a všeobecne v komunálnej politike a tiež aktívnejšie zapájať komunitu a iné skupiny spoločenského života do riešenia konfliktov a do hľadania fungujúcich alternatív (ako sú rodina, sociálni pracovníci, škola, komunita, sociálne organizácie, atď.)

Minimalizovať opatrenia a tresty odňatia slobody mladistvým. Uplatňovať ich len vo výnimočných prípadoch.

Spružniť a rozlíšiť trestné sankcie prostredníctvom flexibilnejších opatrení, ktoré by sa podľa podmienok a na základe pokroku dosiahnutého pri výkone spravodlivosti alebo pri vykonávaní opatrení mali prispôsobiť situácii maloletého a byť alternatívou k odňatiu slobody.

Poskytnúť mladistvým páchateľom všetky práva a záruky, aké sú počas súdneho procesu priznávané dospelým (spravodlivý a nestranný súd).

Profesionalizovať a špecializovať orgány formálnej spoločenskej kontroly, ktoré sú zapojené do systému justície mladistvých. V tejto súvislosti je veľmi potrebné zabezpečiť špeciálnu kvalifikáciu alebo odborný výcvik všetkým účastníkom výkonu spravodlivosti na mladistvých (polícii, sudcom, advokátom, právnikom a subjektom vykonávajúcim rôzne sankcie).

4.   Nové trendy v oblasti justície mladistvých

4.1

Pri riešení problematiky kriminality mladistvých existujú aj iné alternatívy než tradičný systém umiestňovania do nápravných zariadení. Nová medzinárodná orientácia smeruje k náhradným alebo doplňujúcim systémom, ktoré umožňujú, aby bol výkon spravodlivosti u mladistvých účinnejší a mal viac výchovný charakter pre jeho osobný a spoločensko-profesionálny rozvoj, pričom nie sú vylúčené nevyhnutné prípady výchovného opatrenia odňatia slobody.

4.2

Náležitá európska prax v oblasti justície mladistvých sa člení do troch hlavných oblastí: prevencia, výchovné pôsobenie samotnej komunite alebo rôznych zariadeniach a spoločensko-pracovná integrácia.

4.2.1

Okrem vyššie uvedenej prevencie, inštitúcie z osobného sociálneho zázemia daného maloletého by mali zabezpečovať výchovné a vzdelávacie pôsobenie. Tieto orgány by sa mali snažiť o výchovu k takým hodnotám a potrebám, ktorých nedostatok spôsobil, že sa dostal do konfliktu so zákonom. Špecialisti z rôznych oblastí by mali týchto mladistvých dôkladne vyšetriť, aby sa odhalili výchovné medzery a zistil sa spôsob ako im poskytnúť vzdelanie a schopnosti, ktoré obmedzia možnosť recidívy. Rovnako treba pracovať aj s rodinami mladistvých v snahe primäť ich k spolupráci vo výchovnom procese a pri opätovnom sociálnom zaradení týchto jednotlivcov.

4.2.2

Na druhej strane, mladiství páchatelia spolu s inými skupinami, ako sú osoby zdravotne postihnuté, etnické menšiny, staršie osoby, atď. sa nachádzajú v situácii ohrozenia rizikom sociálneho vylúčenia; ich špecifické nedostatky alebo problémy, o ktorých sme sa zmienili, vyžadujú cielenú pomoc pri hľadaní ich vlastnej sebestačnosti. V opačnom prípade sú odsúdení k neúspechu a následnej neschopnosti prispôsobiť sa prostrediu, čo zvyšuje riziko recidívy a riziko, že nakoniec skončia v trestnom systéme dospelých.

4.2.3

Preto títo mladí ľudia preto potrebujú, aby im v procese ich integrácie bola poskytnutá pomoc a vedenie, a to rôznymi spôsobmi (prostredníctvom sociálneho, kultúrneho, lingvistického začlenenia, atď.). Neexistuje len jediná cesta, ktorá by zaručovala sociálnu integráciu mladistvých páchateľov, ani postupy zaručujúce, že plne integrovaná osoba nespácha trestný čin. Vládne však široký konsenzus v tom, že pracovné zaradenie je základným prostriedkom ekonomickej a sociálnej integrácie a stability mladých páchateľov.

4.3

Vzhľadom na vývoj systémov justície mladistvých a na základe skutočností uvedených v bodoch 3.2 a 3.3 treba v prvom rade upozorniť na to, že popri pojme trestná justícia (retributive justice)(platiť za spôsobenú škodu) sa objavil nový pojem reštitučná alebo reparačná justícia (restorative justice), ktorý vznikol ako dôsledok posunu zamerania kriminologickej politiky v prospech obete – viktimológia – a posilnenia jej úlohy v trestnom procese. Reštitučná justícia je príkladom justície, ktorá pri riešení dôsledkov konfliktu spôsobeného trestným činom berie na vedomie obeť, obvineného aj komunitu. Cieľom je podporiť náhradu škody, zmierenie medzi stranami a posilnenie pocitu kolektívnej bezpečnosti. Reštitučná justícia sa na jednej strane snaží chrániť záujmy obete (páchateľ musí uznať škodu spôsobenú obeti a má sa snažiť ju odškodniť), na strane druhej záujmy komunity (s cieľom rehabilitovať páchateľa, predísť recidíve a znížiť náklady spojené so súdnym procesom) a tiež záujem obvineného (ktorý nevstúpi do procesu trestného konania skôr než mu budú priznané ústavné garancie).

4.4

Reštitúcia má špecifický výchovný aspekt, pretože podnecuje mladistvého zamyslieť sa nad svojim činom, tým, že ho postaví zoči-voči obeti, čo môže páchateľa odradiť od podobného konania v budúcnosti. Predstavuje preto ideálny model systému justície mladistvých, pretože oslabuje stigmatizáciu, má veľkú výchovnú hodnotu a je menej represívny.

4.5

Stručne povedané, za posledné dve desaťročia sa druhy kárnych opatrení a rozsudkov v oblasti justície mladistvých zmenili. Stále väčší priestor získavajú nerepresívne tresty, ako sú služba komunite, náprava a odškodnenie, mediácia medzi páchateľom a obeťou a komunitou, odborná prax alebo špeciálna liečba závislosti na drogách alebo iných závislostí, ako napríklad alkoholizmu. Tento druh opatrení si vyžaduje neustálu kontrolu a monitorovanie pokroku a výsledkov, ktoré mladistvý dosahuje. Tieto opatrenia sa v súčasnosti používajú čoraz častejšie a veľmi často nadobúdajú formu umiestnenia do „otvoreného“ alebo „polootvoreného“ nápravného zariadenia, neustálej kontroly a monitorovania, sledovania na slobode, elektronickej kontroly premiestňovania, atď. alebo formu kombinácie niekoľkých opatrení. Napriek tomuto všetkému je odňatie slobody a umiestnenie do nápravného zariadenia alebo väzenia ešte stále veľmi používané.

4.6

Na druhej strane, vo veľkých európskych mestách sa postupne objavujúcich nové fenomény (organizovaný zločin, mládežnícke bandy, pouličný vandalizmus, násilie v športe, výtržníctvo v školách, násilie voči rodičom, xenofóbia a extrémistické skupiny, súvislosť medzi novými formami kriminality a migráciou, drogová závislosť, atď.) a ich dôsledky na verejnosť spôsobili, že niektoré európske krajiny boli nútené v posledných rokoch sprísniť justíciu mladistvých, zvýšiť maximálne sankcie, zaviesť rôzne formy umiestnenia do zatvorených nápravných zariadení a dokonca brať na zodpovednosť rodičov maloletého páchateľa.

4.6.1

V tejto súvislosti treba spomenúť reformy trestného práva maloletých, ktoré boli zavedené v roku 1995 v Holandsku a v roku 1996 vo Francúzsku, ako aj Criminal Justice Act z roku 1994 v Anglicku, ktorý maximálny trest pre maloletých vo veku 15 – 18 rokov zvyšuje z jedného na dva roky a zavádza umiestnenie do zatvoreného nápravného zariadenia po dobu od 6 mesiacov až do 2 rokov aj pre maloletých od 12 do 14 rokov. Bolo tiež vydané nariadenie tzv. parenting order, na základe ktorého budú musieť rodičia maloletých, ktorí sa dopustili trestného činu, alebo bezdôvodne vymeškávali školskú dochádzku, povinne absolvovať raz týždenne výchovné kurzy po dobu maximálne troch mesiacov. Rodičom, ktorí si opakovane nebudú plniť svoje výchovné povinnosti, môže byť udelená pokuta až do výške 1 000 libier.

4.6.2

Problémom opatrenia tohto druhu je, že zbavuje maloletých bremena zodpovednosti a podľa moderného modelu „zodpovednosti“ trestného práva, by to mali byť oni, ktorí sa budú snažiť napraviť alebo nahradiť spôsobenú škodu. Okrem toho sa za určitých okolností môžu rodičia cítiť neprávom potrestaní (hlavne tí, ktorí majú menej finančných prostriedkov a kde je následne menšia starostlivosť a dohľad nad deťmi), pokiaľ sa im nepodarí zdôvodniť že nie sú zodpovední. To, čo rodičia skutočne potrebujú, je pomoc pri správnej výchove svojich detí a nie to, aby sa prenášala zodpovednosť na nich.

4.6.3

V niektorých krajinách sa znova začínajú zavádzať už prekonané koncepcie z 80-tych rokov, ako napr. umiestňovanie do zatvorených nápravných zariadení, ktoré sú zároveň využívané na poskytovanie sociálnej pomoci mladistvým bez ochrany. To znamená, že sa opäť miešajú mladiství patriaci pod systém ochrany s mladistvými spadajúcimi do systému trestnej justície.

5.   Súčasná situácia v rámci EÚ

5.1

Hoci sa Rada Európy už niekoľkokrát vyjadrila k téme výkonu justície mladistvých (predovšetkým v spomínanom Odporúčaní R(87) 20 Výboru Ministrov Rady Európy o sociálnych reakciách na kriminalitu mládeže a v neskoršom Odporúčaní Rec(2003)20 Výboru ministrov o nových cestách riešenia kriminality mládeže a úlohe justície mladistvých) (6) nestalo sa tak v rámci inštitúcií EÚ, ktoré daný problém riešili len okrajovo v súvislosti s riešením iných globálnejších záležitostí ako napr. prevencii kriminality.

5.2

Základné dokumenty Európskej únie a Európskeho spoločenstva nám ponúkajú dva prístupy k téme tohto stanoviska: Hlavu VI Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ): Ustanovenia o policajnej a súdnej spolupráci v trestných veciach a Hlavu XI Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva: Sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež.

5.2.1

V oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach sa treba riadiť ustanoveniami článku 29 a nasledujúcich článkov ZEÚ, ktorých cieľom je poskytnúť občanom vyšší stupeň bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Tieto predpisy predpokladajú medzivládnu spoluprácu v oblasti trestného práva na policajnej aj súdnej úrovni, vrátane prevencie a boja proti trestnej činnosti, či už organizovanej alebo nie. V tomto zmysle 30. apríla 2004 predložila Komisia Zelenú knihu o aproximácii, vzájomnom uznávaní a vykonávaní rozsudkov v Európskej únii. Tento konzultačný dokument Komisie sa snaží zistiť či existencia rôznych systémov v EÚ spôsobuje pri súdnej spolupráci medzi členskými štátmi problémy a snaží sa identifikovať prekážky pri zavádzaní vzájomne uznávaného princípu. Spomínaný dokument sa vôbec nezmieňuje o kriminalite mladistvých a o systémoch vykonávania justície mladistvých; napriek tomu neexistovala by žiadna prekážka, aby boli do týchto systémov aplikované ciele, ktoré sú vymenované v úvode, ako aj tresty odňatia slobody alebo alternatívne opatrenia a mediácia.

5.2.2

Môžeme tu spomenúť aj Rámcový program AGIS  (7), ktorý bol prijatý Európskou komisiou 22. júla 2002, a ktorý podporuje policajnú, colnú a súdnu spoluprácu v oblasti trestného práva a snahu odborníkov vypracovať európsku politiku pre túto oblasť. V rámci tohto programu vznikli niektoré iniciatívy o vzájomnom uznávaní legislatív a osvedčenej praxe v oblasti kriminality a justície mladistvých.

5.2.3

V súvislosti s Hlavou VI Zmluvy o založení Európskej únie treba spomenúť rozhodnutie Rady Európskej únie z 28. mája 2001, ktorým sa zriadila Európska sieť na prevenciu kriminality  (8) , ktorá sa zaoberá všetkými druhmi kriminality, ale zameriava sa hlavne na kriminalitu mladistvých (9), mestskú kriminalitu a problematiku drog.

5.2.4

V oblasti sociálnej politiky, výchovy, odborného vzdelávania a mládeže vyzdvihuje článok 137 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva aktivity orgánov Spoločenstva v prospech integrácie osôb vyradených z trhu práce a boja proti sociálnemu vylúčeniu. Na základe uvedených skutočností sú spoločensko-pracovná a sociálna integrácia bezpochyby dva základné elementy prevencie a boja proti kriminalite mladistvých. Jednotlivé zasadnutia Európskej rady a inštitúcie Spoločenstva prijali v tejto oblasti už niekoľko stratégií, agend, projektov a programov, z ktorých niektoré sa už uvádzali v bode 1.2 a medzi ktorými treba z dôvodov väčšej súvislosti s mladistvými páchateľmi vyzdvihnúť Operačný program boja proti diskriminácii  (10), ktorý tvorí súčasť Cieľa 1 Európskeho sociálneho fondu.

5.3

Európsky parlament postupne rozvíjal, skôr pragmaticky, opatrenia v oblasti ochrany mladistvých a schválil niekoľko rozhodnutí, vrátane Európskej Charty práv dieťaťa, ktorú Európsky parlament schválil rozhodnutím A 3-0172/1992 z 8. júla 1992. Body 8.22 a 8.23 Charty stanovujú celý rad garancií v prospech mladistvých, ktorí sa ocitli v trestnom procese, ako aj princípy a kritériá, ktorými by sa mali riadiť sankcie a opatrenia v procese výkonu spravodlivosti voči mladistvým páchateľom.

6.   Prínos európskeho referenčného rámca pre justíciu mladistvých

6.1

Ako už bolo spomenuté, problematika kriminality mladistvých znepokojuje veľkú časť občanov Európskej únie. Navyše si uvedomujú, že je to spoločný problém všetkých európskych krajín a že by bolo vhodné riešiť ho v rámci inštitúcií Európskej únie. Také boli výsledky prieskumu Eurobarometra v roku 2001 (prvý, ktorý sa zaoberal vnútornou bezpečnosťou členských krajín). Podľa neho si 45 % občanov Európskej únie myslí, že by politika v oblasti prevencie kriminality mladistvých mala byť spoločnou zodpovednosťou národných orgánov aj inštitúcií EÚ.

6.2

Ako už bolo uvedené, OSN i Rada Európy už stanovili niekoľko medzinárodných noriem týkajúcich sa problematiky kriminality mladistvých a systémov justície mladistvých. Napriek tomu však majú slabú alebo žiadnu záväznú moc (s výnimkou už spomínaného Dohovoru o právach dieťaťa) a predstavujú len niekoľko minimálnych spoločných pravidiel pre celú medzinárodnú komunitu. Na základe týchto pravidiel by sa Európska únia mala, vzhľadom na svoju úroveň rozvoja a väčšiu vnútornú homogenitu, aktívnejšie snažiť o zlepšenie a zefektívnenie medzinárodne stanovených princípov na svojom území.

6.3

Navyše, každá z európskych krajín by mohla pri tvorbe politík zaoberajúcich sa riešením problematiky kriminality mladistvých – prevencia, justícia, ochrana a integrácia – zužitkovať skúsenosti a osvedčenú prax iných krajín Európskej únie. O to viac, keďže sme svedkami stále väčšej podobnosti medzi jednotlivými príčinami a formami prejavu kriminality mladistvých v spomínaných krajinách (užívanie drog, xenofóbia, násilie v športe, používanie nových technológií pri páchaní trestných činov, mestský vandalizmus, atď.)

6.4

Podobne aj faktory vyplývajúce z procesu európskej integrácie, akými sú odstránenie kontrol na hraniciach a voľný pohyb osôb, podporujú myšlienku spoločných pravidiel v systémoch justície mladistvých: mladí ľudia sa môžu voľne pohybovať v rámci krajín EÚ, nehovoriac o pohraničných regiónoch, ktoré sa medzi 25 členskými štátmi rozšírili na tisíce kilometrov. Väčšia jednota a koordinácia medzi jednotlivými národnými legislatívami a politikami by mohla zabrániť alebo znížiť riziko vzniku nových situácií súvisiacich s touto väčšou mobilitou (ako je napríklad možnosť, aby mladý páchateľ, ktorý žije v určitej krajine bol odsúdený za trestný čin, ktorý spáchal v inej krajine, v rámci EÚ).

6.5

Keďže krajiny často používajú svoje systémy justície mladistvých ako skúšobný test budúcej reformy justície dospelých, koordinácia a aproximácia systémov justície mladistvých by na druhej strane mohla zblížiť spomínané národné trestnoprávne systémy, čo je jedným z cieľov Európskej únie, kde sa už dosiahol určitý pokrok (eurozatykač, vzájomné uznávanie a vykonávanie rozsudkov). Navyše legislatíva týkajúca sa kriminality mladistvých je pomerne mladou oblasťou (najstaršie právne predpisy sa datujú od začiatkov 20. storočia) a preto spustenie procesu zosúlaďovania nevyvoláva toľko obáv a problémov, ako pri systémoch justície dospelých, ktoré už dlhú dobu ovplyvňoval vžitý historický, kultúrny a právny vývoj.

6.6

Dôležité je tiež uvedomiť si efekt, aký by mohol mať referenčný rámec Spoločenstva na obmedzenie alebo prevenciu regresívnych tendencií pri riešení kriminality mladistvých a pre systém justície mladistvých, ktoré sa, ako sme už spomínali, objavujú v niektorých členských štátoch EÚ.

6.7

Z preventívneho a sociálneho pohľadu, aj z pohľadu represívneho a súdneho spoločné fenomény objavujúce sa v tejto oblasti v krajinách EÚ podnecujú k príprave spoločného rámca pre riešenie tejto problematiky. Toto žiadala aj Rada Európy vo svojom odporúčaní 2003 (20), v ktorom sa uvádza „potreba stanoviť európske predpisy týkajúce sa trestov a opatrení uplatňovaných v Spoločenstve ako aj špecifické a osobitné predpisy v oblasti zariadení pre výkon trestov pre mladistvých“.

7.   Návrhy európskej politiky justície mladistvých

7.1

Na základe predchádzajúcich bodov tohto stanoviska možno stanoviť nasledujúce základné línie prístupu:

7.1.1

Vo všetkých členských štátoch Európskej únie sa vo väčšej alebo menšej miere vyskytujú relatívne podobné javy, ktoré si vyžadujú aj podobné riešenia: kríza tradičných nástrojov neformálnej sociálnej kontroly (rodina, škola, práca), getá vo väčších mestských oblastiach, kde podstatná časť obyvateľstva je ohrozená rizikom sociálneho vylúčenia, nové formy kriminality mladistvých (domáce násilie, násilie v školách, mládežnícke bandy, mestský vandalizmus), nadmerné užívanie drog a alkoholu, atď.

7.1.2

Modely justície mladistvých v členských štátoch EÚ sa od 70-80-tych rokov minulého storočia postupne zosúlaďovali na základe medzinárodných noriem, ktoré sa uvádzajú v bode 3.2.1 tohto stanoviska, pričom sa rozšíril tzv. model zodpovednosti často v kombinácii s reštitučným modelom. Avšak naďalej pretrvávajú medzi nimi významné rozdiely (hlavne pokiaľ ide o stanovenie minimálneho veku trestnej zodpovednosti mladistvých).

7.1.3

Veľa dôvodov, už podrobne popísaných v tomto stanovisku, podobné socio-ekonomické a politické podmienky v členských krajinách EÚ, právne tradície, v niektorých prípadoch veľmi podobné a v iných aspoň nie nezosúladiteľné, sociálne opatrenia v oblasti prevencie kriminality mladistvých, ktoré už sú financované alebo podporované z rozpočtu Spoločenstva – toto všetko umožňuje progresívne zosúladenie modelov a systémov prevencie, ochrany, intervencie a riešenia problému kriminality mladistvých a justície mladistvých.

7.1.4

Na záver myšlienku posilnenia procesu zosúladenia, koordinácie a výmeny podporujú aj ďalšie faktory:

7.1.4.1

Aktivity v oblasti kriminality mladistvých a justície mladistvých sa nerealizujú iba v rovine justície (kde rôzne právne modely a tradície môžu predstavovať prekážku v tomto procese), ale snažia sa byť procesom zahŕňajúcim viacero odvetví a inštitúcií, integrujúcim ďalšie vedné odvetvia, napr. spoločenské vedy, vedy o správaní a tiež rôzne inštitúcie, orgány a organizácie (orgány štátnej, regionálnej a miestnej správy, rôzne sociálne služby, policajný a súdny aparát, neziskové organizácie, súkromné podniky prostredníctvom firemných projektov sociálnej zodpovednosti, združenia rodín, ekonomickí a sociálni agenti, atď.) subjekty, ktoré často pracujú veľmi nekoordinovane.

7.1.4.2

Informačná spoločnosť, technologický pokrok, otváranie hraníc a ďalšie analogické faktory bezpochyby prispievajú k rozširovaniu javov uvedených v bode 7.1.1 (11), ale tiež sa nesmie zabúdať na „efekt napodobňovania“ takéhoto správania (ktorý je umocnený vysielaním takýchto udalostí v médiách); toto sú všetko veľmi rýchle zmeny, voči ktorým nemôžu ostať európske krajiny ľahostajné.

7.2

Takže vychádzajúc zo všetkých uvedených faktov považuje EHSV za vhodné podniknúť s cieľom tvorby politiky Spoločenstva zameriavajúcej sa na kriminalitu mladistvých a justíciu mladistvých nasledovné kroky:

7.2.1

V prvom rade je veľmi dôležité mať k dispozícii aktualizované a porovnateľné štatistické údaje o stave kriminality mladistvých v členských krajinách EÚ, ktoré by poskytli reálny obraz problému, jeho skutočnej dimenzie a spôsoby ako mu čeliť, pričom treba zohľadniť, okrem iného, rozdiely medzi mladistvými páchateľmi mužského a ženského pohlavia.

7.2.2

Z kvalitatívneho uhľa pohľadu sa zdá byť vhodná tiež existencia určitých minimálnych štandardov alebo spoločných orientácií medzi všetkými členskými štátmi, pokrývajúcich politiky prevencie, policajné a súdne opatrenia uplatňované na mladistvých, ktorí sa dostali do konfliktu so zákonom, až po prevýchovu a sociálnu integráciu. Tieto normy by mali vychádzať z princípov stanovených v Dohovore o právach dieťaťa, hlavne v článkoch 37 a 40, ako aj z medzinárodných pravidiel, spomínaných v dohodách v bode 3.2.1 tohto stanoviska a mali by sa ďalej rozvíjať a implementovať.

7.2.3

Prvým predpokladom na vypracovanie spomínaných minimálnych štandardov je mať čo najrozsiahlejšie vedomosti o rôznych situáciách a skúsenostiach členských štátov. Získavanie týchto vedomostí môže byť rôzne, ale jedným spôsobom by mohlo byť získavanie informácií prostredníctvom dotazníkov zasielaných členským štátom a doplňovaných neskôr na stretnutiach s expertmi a odborníkmi z príslušného odboru, na ktorých by sa vymieňali skúsenosti a osvedčené postupy. Spomínané stretnutia by sa mohli stať pravidelnými a mohla by sa vytvoriť siete expertov, ktorej zloženie a funkcie by boli prispôsobované konkrétnym cieľom. Nakoniec by bolo vhodné, keby Komisia uverejnila na túto tému zelenú knihu kvôli lepšej orientácii v tejto problematike a aby bolo zapojených čo najviac inštitúcií, organizácií a jednotlivcov.

7.2.4

Zároveň so spomínanými opatreniami a ako ďalší krok v procese vzájomného spoznávania a zbližovania modelov justície mladistvých v členských krajinách, by bolo vhodné vytvoriť európske monitorovacie stredisko kriminality mladistvých. Umožňovalo by to nielen permanentný výskum tohto fenoménu, ale aj šírenie výsledkov, poradenstvo a pomoc orgánom a inštitúciám kompetentným v prijímaní rozhodnutí. To znamená, že sa treba snažiť o to, aby výskum a štúdie nekončili len pri akademických výsledkoch, ale aby boli pomocným nástrojom pri prijímaní reálnych politík a stratégií. (12)

7.3

Bez výhrad k vyššie uvedeným skutočnostiam a keďže sú rôzne otázky, ktoré majú dopad na kriminalitu mládeže a súdnictvo mladistvých, riešené nerovnomerne v rámci rôznych politík Európskej únie (sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť, mládež, výchova a vzdelávanie, zamestnanosť a sociálne záležitosti) je na miestne, aby fungovala určitá operatívna koordinácia, medzi všetkými zainteresovanými oddeleniami a agentúrami takým spôsobom, aby sa fenoménu kriminality mládeže dostalo riešenia zo strany viacerých odvetví a inštitúcií, ktoré by bolo najvhodnejšie, ako už bolo v tomto stanovisku spomínané niekoľkokrát.

7.4

Špecifickosti fenoménu kriminality mladistvých i jeho dynamický a meniaci sa charakter si vyžadujú špeciálne vzdelávanie a neustále aktualizované preškoľovanie odborníkov a agentov – všetkých, ktorí sa zúčastňujú na procese výkonu spravodlivosti voči mladistvým: sudcov, prokurátorov, právnikov, policajtov, úradníkov, mediátorov, vychovávateľov, pracovníkov zodpovedných za výkon jednotlivých opatrení, atď. Inštitúciám Spoločenstva prináleží zohrávať v tejto problematike kľúčovú úlohu prostredníctvom už spomínaných mechanizmov (sietí expertov, monitorovacieho strediska, atď.) ale i ďalších, ako sú: výmenné programy pre odborníkov medzi členskými štátmi, networking, nové metódy diaľkového vzdelávania, ako napr. e-learning, a podobne. S týmto cieľom treba zavádzať také programy Spoločenstva, ktoré by sa snažili pokryť tieto konkrétne potreby. Okrem toho, samotný pokrok EÚ v oblasti justície mladistvých prispeje k pozdvihnutiu statusu tejto oblasti vedomostí a podnieti rozvoj špecializovaného štúdia na európskych univerzitách, ktoré treba zahrnúť do celého tohto procesu.

7.5

Keďže naša problematika má evidentný sociálny a občiansky rozmer, v celom procese by sa nemalo zabúdať na účasť relevantných organizácií a odborníkov z občianskej spoločnosti (organizácie „tretieho sektora“, združenia, rodiny, mimovládne organizácie, atď.) keďže môžu tiež prispieť k formovaniu a následne implementovaniu programov a stratégií v rámci EÚ.

7.6

Pokiaľ ide o integráciu a sociálne začlenenie mladistvých a maloletých páchateľov – tretí pilier na ktorý sa odkazuje v bode 1.1 – akékoľvek ďalšie politiky Spoločenstva budú musieť brať tiež na vedomie úlohu odborových a zamestnávateľských organizácií a ich špecifických foriem dialógu pri určovaní spôsobov integrácie a spoločensko-pracovného a profesionálneho začlenenia mladistvých, ktorí sa nachádzajú na okraji spoločnosti. Všetky zainteresované subjekty sa preto musia snažiť o kompromis, pretože spoločensko-pracovná integrácia hrá kľúčovú rolu pri opätovnom začleňovaní týchto mladistvých do spoločnosti.

7.7

Na záver si je EHSV vedomý toho, že na realizáciu všetkých uvedených politík sú potrebné primerané dotácie z rozpočtu. Európska komisia by mala preto zaviesť rozpočtové položky na ochranu mladistvých a prevenciu kriminality mladistvých a na riešenie problematiky mladistvých páchateľov, buď pomocou už existujúcich projektov a iniciatív (ako iniciatívy smerujúce k eliminácii sociálneho vylúčenia a k podpore integrácie mladistvých do spoločnosti a zamestnania) (13) alebo pomocou programov špecificky určených na tento účel.

V Bruseli 15. marca 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Rozhodnutie Rady a zástupcov vlád členských štátov združených v Rade zo 14. decembra 2000, týkajúce sa sociálnej integrácie mladých ľudí (Ú. v. ES C 374, 28.12.2000), Rozhodnutie Rady a zástupcov vlád členských štátov združených v Rade z 27. júna 2002, týkajúce sa rámcového programu európskej spolupráce v oblasti mládežníckej politiky (Ú. v. ES C 168, 13.7.2002), Bielej knihy Európskej komisie z 21. novembra 2001 o novom stimule pre európsku mládež – KOM(2001) 681, konečné znenie, Oznámenie Komisie Rade o európskych politikách týkajúcich sa mladých ľudí - KOM(2005) 206, konečné znenie.

(2)  Toto by sa dalo aplikovať na tzv. „štatutárne priestupky“ ako je napr. útek z domu, život na ulici, atď.

(3)  Medzi členskými krajinami EÚ vládne väčšia zhoda pokiaľ ide o hornú vekovú hranicu a preto trestno-právny systém mladistvých sa plne uplatňuje vo všetkých prípadoch až do veku 18 rokov, avšak existujú krajiny, ktoré umožňujú uplatňovať tento systém, do určitej miery a v určitých prípadoch, u mladých ľudí až do 21 rokov (Rakúsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Holandsko a Portugalsko). Rozdiely v stanovení spodnej hranice veku trestnej zodpovednosti sú výraznejšie: 7 rokov v Írsku; 8 v Škótsku a Grécku; 10 v Anglicku, Walese a Francúzsku; 12 v Holandsku a Portugalsku; 13 v Poľsku; 14 v Rakúsku, Estónsku, Nemecku, Maďarsku, Taliansku, Lotyšsku, Litve, Slovinsku a Španielsku; 15 rokov v Českej republike, Dánsku, Fínsku, Slovensku a Švédsku a 16 rokov v Belgicku. Avšak treba si uvedomiť, že vo väčšine prípadov u vekových hraníc od 7 až po 13-15 rokov vykonávané opatrenia nie sú plne trestné, resp. sú menej prísne ako opatrenia vykonávané pri vekovej hranici 13-15 a 18-21 rokov, pričom v mnohých prípadoch sa úplne vylučuje umiestnenie do nápravných zariadení.

(4)  V súvislosti s týmto faktorom a s faktorom chudoby, spomínanom v bode 2.1.2 je vhodné citovať štúdiu „Thematic Study on Policy Measures concerning Disadvantged Youth“,ktorú práve pripravuje Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí Európskej komisie a koordinuje ju Institute for Regional Innovatico and Social Research (IRIS).

(5)  Článok 40 Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého Valným zhromaždením Spojených národov 20. novembra 1989.

(6)  V tejto súvislosti je možné citovať tiež Rozhodnutie (66)25 o „spôsoboch krátkodobého riešenia problematiky mladistvých páchateľov mladších ako 21 rokov“, Rozhodnutie(78)62 o „sociálnej transformácii a kriminalite mladistvých“, Odporúčanie Rec(88)6 o „sociálnych reakciách na kriminalitu mladých ľudí pochádzajúcich z prisťahovaleckých rodín“ a Odporúčanie Rec (2000)20 o „úlohe včasnej psychosociálnej intervencie v prevencii kriminality“.

(7)  Tento program nadväzuje a rozširuje prácu predchádzajúcich programov fungujúcich v súlade s hlavou VI: Grotius II – Criminal, Oisin II, Stop II, Hippokrates a Falcone

(8)  Ú. v. ES L 153, 8.6.2001.

(9)  Výsledkom práce Európskej siete na prevenciu kriminality je aj správa „A Review of the knowledge on juvenile violence: trends, policies and responses in the EU Member States, Fitzerald, Stevens a Hale, 2004“,

(10)  Ako príklad jeho použitia v systéme justície mladistvých môžeme uviesť prípad v Španielsku: mimovládna organizácia Fundación Diagrama (orgán, ktorý riadi v mnohých autonómnych oblastiach tresty odňatia slobody uložené mladistvým páchateľom, riadi spoločne so spomínanými autonómnymi oblasťami operačný program orientujúci sa na mladých ľudí, ktorí vykonávajú alebo vykonávali tresty odňatia slobody, ktoré im boli udelené reformovaným systémom justície mladistvých. Cieľom tohto programu je individuálne a podrobne načrtnúť, skôr než mladistvý opustí nápravné zariadenie, itinerár opätovného vstupu do spoločnosti a zamestnania pre týchto mladých ľudí. Tento program dosahuje pozoruhodné výsledky.

(11)  V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť dôležitosť, ktorú, ako sa zdá, malo počas udalostí vo francúzskych mestách v novembri 2005 použitie tzv. „chatov“, elektronickej pošty, „blogov“, mobilných telefónov, atď.

(12)  Už 21. 2. 2003 početná skupina poslancov Európskeho parlamentu predniesla návrh uznesenia (B5-0155/2003) o vytvorení európskeho monitorovacieho centra kriminality mladistvých.

(13)  Ako už prebiehajúce projekty a programy by sme tu mohli uviesť: programy AGIS, Daphne II a Equal ako aj Operatívny program na boj proti diskriminácii.


9.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 110/83


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: ‚Iniciatíva i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť’“

KOM(2005) 229, konečné znenie

(2006/C 110/14)

Európska komisia sa 1. júna 2005 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku a informačnú spoločnosť, ktorá bola poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 31. januára 2006. Spravodajcom bol pán Lagerholm.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 425. plenárnom zasadnutí 15. a 16. marca 2006 (schôdza zo 16. marca) 141 hlasmi za, 1 hlasom proti, pričom sa 5 členovia hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Súhrn

1.1

EHSV víta oznámenie Európskej komisie „Iniciatíva i2010“ ako dôležitý krok pri koncipovaní budúcej stratégie pre informačnú spoločnosť v EÚ. EHSV plne súhlasí s nasledujúcimi tromi prioritami uvedenými v návrhu: Po prvé, s vytvorením jednotného európskeho informačného priestoru, ktorý ponúka univerzálny prístup a bohatý digitálny obsah. Po druhé, so zlepšením výkonnosti v oblasti výskumu a inovácií týkajúcich sa informačných a komunikačných technológií (IKT) a po tretie, s podporou integrujúcej informačnej spoločnosti, ktorá zlepšuje kvalitu života.

1.2

Keďže IKT sú veľmi dôležitou súčasťou lisabonského procesu, EHSV by chcel zdôrazniť potrebu zintenzívniť úsilie, podporiť členské štáty i vyvinúť na ne tlak, predovšetkým na tie, ktoré zaostávajú, aby sa vývoj v tejto oblasti urýchlil a aby sa do roku 2010 vytvorili predpoklady na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie. Bez toho, aby sa venovali značné finančné prostriedky predovšetkým na výskum a vývoj IKT, nie je možné dosiahnuť ciele uvádzané v oznámení. Výskum, vývoj a inovačná politika sú rozhodujúce pre samotný priemysel IKT i pre priemysel užívateľov IKT. Vyhradenie väčšieho rozpočtu je životne dôležité, ale rovnako dôležitá je potreba zabezpečiť čo najväčší dosah výskumno-vývojových projektov na priemysel, a tým zaručiť čo najväčší úžitok pre európskych občanov.

1.3

Je správne, že sa oznámenie zaoberá problematikou konvergencie a interoperability, ktoré predstavujú jeden z najdôležitejších aspektov stratégie pre konečných užívateľov. EHSV je presvedčený, že nariadenia by mali podporovať interoperabilitu pri súčasnom zachovaní technologicky neutrálnych riešení a bez ohľadu na ťažkosti vyriešiť možné rozpory medzi interoperabilitou a neutralitou. Podľa názoru EHSV sú výskum, vývoj a normalizácia v tejto oblasti potenciálne veľmi produktívne a mali by naďalej podliehať trhovým pravidlám a zahŕňať všetkých významných aktérov.

1.4

EHSV zdôrazňuje, že preklenutie „digitálnej priepasti“ je predpokladom na to, aby IKT prejavili svoj prirodzený spoločenský a hospodársky potenciál. „Digitálnu priepasť“ možno preklenúť iba vtedy, ak bude jestvovať technický a legálny prístup k informáciám, univerzálny a dostupný prístup k širokopásmovým službám, ak budú existovať zodpovedajúce počítačové znalosti a ak budú počítačové programy užívateľsky prispôsobené. Znamená to tiež, že pri tvorbe politiky by sa mali zohľadňovať špeciálne potreby sociálne znevýhodnených ľudí, čím by sa zabezpečila integrujúca informačná spoločnosť na báze rovnosti. Je tiež potrebné vytvoriť kultúru triedenia informácií a overovania hodnovernosti poznatkov. Európsky systém vzdelávania tieto potreby digitálneho veku zatiaľ neuspokojil. EHSV preto odporúča spojiť stratégiu i2010 so zlepšením hlavne európskych systémov vzdelávania zvýšením financovania. Iba pri splnení vyššie uvedených podmienok môžeme využiť výhody príležitostí, ktoré poskytuje informačná spoločnosť nielen ohľadom rastu a zamestnanosti, ale aj osobného rozvoja.

1.5

Okrem toho musí byť koncepcia univerzálneho a dostupného prístupu podporovaná konkrétnym technickým krokom pozostávajúcim z modernizácie a rozvoja telekomunikačnej infraštruktúry, ktorá je oporou informačnej spoločnosti. EHSV by takisto rád zdôraznil dôležitosť zvyšovania povedomia ohľadom problematiky bezpečnosti, keďže dôvera v informačné technológie je predpokladom ich častého používania a má osobitný význam pri využívaní celého potenciálu internetu. Na zvýšenie povedomia by verejné orgány na miestnej a národnej úrovni, i na úrovni EÚ mali pri boji s počítačovou kriminalitou podporovať spoluprácu s podnikateľskou sférou.

2.   Zhrnutie návrhu Komisie

2.1

Zámerom Komisie je, aby tento návrh [KOM (2005) 229, konečné znenie] nadviazal na akčný plán eEurope 2005 (1), ktorý bol pokračovateľom akčného plánu eEurope 2002 (2). Druhý spomínaný akčný plán sa rozbehol v júni 2000 na podporu Lisabonskej stratégie za tým účelom, aby sa Európska únia do roku 2010 stala najkonkurencieschopnejším a najdynamickejším hospodárstvom sveta založeným na vedomostiach, schopným trvalo udržateľného rastu, s väčším počtom lepších pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou. Výsledkom nadchádzajúceho ukončenia akčného plánu eEurope 2005, nových výziev vyvolaných informačnými a komunikačnými technológiami, ako aj priebežného skúmania Lisabonskej stratégie je naliehavá potreba vytvoriť vyčerpávajúcu a celistvú stratégiu na urýchlenie rastu odvetvia.

2.2

Komisia považuje odvetvie IKT za silný motor rastu a zamestnanosti, ktoré ako také zohráva kľúčovú úlohu vo vytváraní politiky na úrovni Európskej únie. Komisia zároveň pripúšťa, že digitálne zbližovanie informačnej spoločnosti, mediálnych služieb, sietí a zariadení predstavuje pre tvorbu politiky dôležitú výzvu, keďže si popri schopnosti rýchlo prispôsobovať regulačné rámce vyžaduje aj proaktívny a integrovaný politický prístup a politické zbližovanie.

2.3

Komisia navrhuje nový strategický rámec, ktorým sa stanovuje nová širšia politická orientácia, a to Iniciatívu i2010 – Európska informačná spoločnosť. Podporuje otvorené a konkurencieschopné digitálne hospodárstvo a vyzdvihuje informačné a komunikačné technológie ako hnací motor integrácie a kvality života. Ako kľúčový prvok prepracovaného lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť sa iniciatíva i2010 zameria na vytváranie integrovanej koncepcie európskej politiky v oblasti informačnej spoločnosti a audiovizuálnych médií.

2.4

Vychádzajúc z dôkladného rozboru otázok týkajúcich sa informačnej spoločnosti a na základe rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami o predošlých iniciatívach a nástrojoch (3) Komisia navrhuje tri priority: Prvým cieľom je vytvoriť jednotný európsky informačný priestor, ktorý ponúkne cenovo dostupné a bezpečné širokopásmové komunikácie, bohatý a rôznorodý obsah a digitálne služby pri dodržiavaní zásady interoperability zariadení a platforiem. Druhým cieľom je dosiahnuť špičkovú úroveň výskumu a rozvoja informačných a komunikačných technológií. Nakoniec tretím cieľom je ovplyvniť vývoj informačnej spoločnosti takým spôsobom, aby sa stala integrujúcou, poskytovala verejné služby vysokej akosti a podporovala kvalitu života.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Vo svojom stanovisku k akčnému plánu eEurope (4), ktorý bol predchodcom navrhovaného akčného plánu i2010 uviedol EHSV množstvo pripomienok, vrátane nasledovných:

„HSV víta iniciatívu eEurope a považuje ju za najdôležitejšiu a najambicióznejšiu súčasnú snahu Európskej únie o oboznámenie jej občanov s novými podmienkami, ktoré vytvára digitálny vek a nová ekonomika, a čo najrýchlejšie prispôsobenie jej podnikov a verejných orgánov týmto novým podmienkam. Podľa názoru výboru je táto iniciatíva viac ako len východiskový bod tohto procesu oboznamovania a prispôsobovania sa. Je aj oporou dôležitých procesov, ktoré sa už na trhu a v spoločnosti rozvíjajú, i keď pomaly.“ (5)

„HSV je hlboko presvedčený o tom, že všetky opatrenia týkajúce sa stimulácie používania internetu, budovania informačnej spoločnosti a dosiahnutia nového strategického cieľa únie by sa mali zameriavať na ľudí a ich potreby, na európskych občanov, európsku spoločnosť a európske hospodárstvo. Za predpokladu, že bude slúžiť tejto zásade, nadobudne vybudovanie informačnej spoločnosti, ktorá je predchodcom spoločnosti založenej na vedomostiach, skutočnú dôležitosť.“ (6)

„HSV si uvedomuje rozsah a množstvo problémov spojených s vypracovávaním akčného plánu. Výbor osobitne predpokladá ťažkosti v pokrytí oblastí a vyplnení medzier, ktoré vznikli ako výsledok neskorej reakcie Európy na nové technologické výzvy.“ (7)

„Podľa HSV jestvujú viaceré vážne riziká, že z globálnej iniciatívy budú vylúčení niektorí jednotlivci, niektoré skupiny alebo celé regióny, pokiaľ vezmeme do úvahy, že nepočítačový prístup ku všeobecným službám sa s rozvojom poskytovania počítačovo podporovaných služieb postupne stane zastaralým a prekonaným. Z tohto dôvodu HSV súhlasí so zástancami názoru, že program ako celok a jeho individuálne opatrenia by mali obsahovať prostriedky na zabránenie týmto rizikám.“ (8)

3.2

Vzhľadom na tieto a iné pripomienky EHSV (9) v spojení so záverečnou správou a inými dokumentmi Komisie k programu eEurope 2002 dospel Výbor k nasledovným záverom týkajúcim sa oznámenia „Iniciatíva i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“.

3.3

EHSV víta oznámenie Európskej komisie „Iniciatíva i2010“ ako dôležitý krok pri koncipovaní budúcej stratégie pre informačnú spoločnosť v EÚ.

3.4

EHSV podporuje zámer Komisie pokračovať v iniciatíve eEurope a rozvíjať ju aj po roku 2005.

3.5

Za posledné desaťročie urobila Európa veľký pokrok vo využívaní nových informačných technológií, a to nielen ohľadom prijatia IT, ale aj ohľadom udržania silného priemyslu IT a telekomunikácií. Bolo to podporené dôležitými politickými iniciatívami Komisie, v neposlednom rade akčným plánom eEurope 2005, ktorý bol v tejto súvislosti veľmi nápomocný. Zostáva však ešte veľa práce, kým sa budú môcť plne využívať prínosy rozvíjajúcej sa spoločnosti založenej na informáciách a vedomostiach.

3.6

EHSV zastáva rovnaký názor ako Komisia, že rozdiely v produktivite EÚ a USA možno sčasti vysvetľovať investíciami a výskumom v oblasti IKT, a že vyššie investície do IKT môžu aj v Európe zaistiť rýchlejší nárast produktivity, a tým zvýšiť rast, zamestnanosť a blahobyt.

3.7

Globalizácia prináša EÚ nové výzvy. Čína, India a Južná Amerika majú hospodárstva s rýchlym rastom, v ktorých sa odvetvie IKT rýchlo rozvíja. Aby sa EÚ vysporiadala s touto konkurenciou, potrebuje vyvinúť mohutné stratégie, v neposlednom rade v oblasti IKT.

3.8

Dôležitosť IKT na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ bola vyzdvihnutá v Lisabonskej stratégii. EHSV víta iniciatívu i2010 ako jeden z prvkov pri dosahovaní lisabonského cieľa urobiť z Európskej únie do roku 2010 „najkonkurencieschopnejšie a najdynamickejšie hospodárstvo na svete založené na vedomostiach, schopné udržateľného rastu s väčším množstvom lepších pracovných miest a vyššou sociálnou súdržnosťou“.

3.8.1

Keďže IKT sú takou dôležitou súčasťou lisabonského procesu, EHSV zdôrazňuje, že sa musí zintenzívniť úsilie, podpora a tlak na členské štáty, predovšetkým na tie, ktoré zaostávajú, aby sa vývoj v tejto oblasti urýchlil a aby sa do roku 2010 vytvorili predpoklady na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie.

3.9

IKT sú „mnohoúčelové technológie“. Vzhľadom na to, že sa nachádzajú často integrovane v nespočetnom množstve aplikácií, umožňujú zmeniť prakticky celú spoločnosť. Iným príkladom mnohoúčelovej technológie 20. storočia je spaľovací motor. Po vynájdení automobilu nebol automobilový priemysel tou silou, ktorá dala podnet na dlhotrvajúci rozmach v západných ekonomikách v 20. storočí. Bola ňou infraštruktúra, ktorú sme budovali na to, aby sme mohli autá používať: od ciest a nových odvetví služieb, až po základnú zmenu spôsobu života a sústavy na distribúciu tovaru.

3.9.1

Samotné zavedenie novej technológie ako také nevytvára pridanú hodnotu alebo zisk. K tomu dochádza iba vtedy, keď sa zreorganizuje práca a výrobné procesy. Rast produktivity sa často dostaví až po dlhom čase po zavedení inovácie. To isté platí pre IKT. Treba pochopiť, že celý potenciál IKT ako „mnohoúčelových technológií“ sa môže rozvinúť iba vďaka širokému prijatiu IKT všetkými aktérmi, vrátane podnikov, zamestnancov, občanov a správnych orgánov na všetkých úrovniach. EHSV zdôrazňuje, že preklenutie „digitálnej priepasti“ je predpokladom na to, aby IKT prejavili svoj prirodzený potenciál.

3.10

Oznámenie Komisie osobitne zdôrazňuje potrebu zvýšených investícií na posilnenie na strane ponuky. EHSV sa domnieva, že by to bolo bývalo užitočné, keby sa Komisia bola bližšie zaoberala aj podmienkami, ktoré by umožňovali takéto investovanie. EHSV je takisto presvedčený, že je to otázka inovačných kapacít a šírenia technológií.

3.10.1

Nárast efektívnosti a produktivity treba dosiahnuť prostredníctvom nových technológií. Práca by sa mala organizovať takým spôsobom, ktorý umožňuje lepšie využitie príležitostí, ktoré nové technológie ponúkajú. Bude si to vyžadovať zmeny v podnikovom riadení a zavedenie otvorených a inovačných štruktúr práce prostredníctvom sociálneho dialógu. Zamestnancom by to dalo aj väčší rozsah zodpovednosti a širšiu náplň práce. Bolo by užitočné, keby Komisia o tomto aspekte diskutovala viacej do hĺbky.

3.10.2

Ak chceme vytvoriť spoločnosť a hospodárstvo založené na vedomostiach, musíme uvažovať s uplatnením IKT vo výrobe a v službách v celkových súvislostiach meniacich výrobných a pracovných podmienok. Skúmanie príkladov úspešnej aplikácie IKT v spoločnostiach ukazuje, že úspech sa dosiahol vždy v spojení s predchádzajúcim zavedením nových foriem organizácie práce a plochou organizačnou štruktúrou, pri ktorých sa dôvera vkladá do skúseností a znalostí zamestnancov a odbornosť a rozhodovanie majú tendenciu splývať.

3.10.3

Stratégia Komisie kladie veľký dôraz na zvyšovanie úrovne investícií na zlepšenie na strane ponuky. Užitočnejšia mohla byť v prvom rade jasnejšia diskusia o tom, aké sú potrebné rámcové podmienky a užívateľské požiadavky na premenu takýchto investícií na úspešné inovácie.

3.11

EHSV zastáva názor, že oznámenie Komisie sa malo venovať problematike zostavovania štatistiky o informačnej spoločnosti. Doteraz používané štatistické nástroje sa nemôžu použiť na nové komunikačné technológie a príbuzné odvetvia. Politika v tejto oblasti si vyžaduje normalizované, medzinárodne porovnateľné štatistiky o používaní a rozvoji služieb a technológií. Aj keď oznámenie o tom nehovorí, EHSV je známe a víta, že Komisia podniká kroky na riešenie tejto problematiky.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

EHSV poznamenáva, že rozhodujúcim činiteľom dosiahnutia cieľov stanovených v oznámení je modernizácia a rozvoj telekomunikačnej infraštruktúry, ktorá je oporou informačnej spoločnosti. Je to rozhodujúce pri koncipovaní budúcich politických iniciatív, aby sa čo najväčšia pozornosť venovala opatreniam na podporu investícií a účinnej hospodárskej súťaže v rámci rozličných odvetví a medzi všetkými účastníkmi trhu za rovnakých rámcových podmienok pre všetkých zúčastnených. EHSV však zdôrazňuje, že zvlášť sa musí zobrať do úvahy prítomnosť dominantných účastníkov a iné osobitné podmienky hospodárskej súťaže, ktoré platia pre odvetvie IKT, predovšetkým pre firmy, ktoré vyvíjajú, produkujú a predávajú programové vybavenie.

4.2

EHSV by chcel zdôrazniť potrebu masového zavedenia širokopásmových systémov takým tempom, ktoré by nebrzdilo využívanie pokrokových aplikácií nových technológií.

4.2.1

Je ťažké uviesť presnú a všeobecne uznávanú definíciu širokopásmového systému, ale aspoň obmedzená definícia je samozrejme potrebná, ak sa má zmysluplne diskutovať o jeho rozvoji. Oznámenie Komisie to malo lepšie ozrejmiť. EHSV je presvedčený, že širokopásmový systém by mal znamenať minimálne asynchrónnu priepustnosť viac ako 2 Mb za sekundu, a aby sa 512 kbit za sekundu iba vo výnimočných prípadoch uznávalo za širokopásmový systém.

4.3

EHSV podporuje zámer Komisie prehodnotiť regulačný rámec pre elektronickú komunikáciu. Toto prehodnotenie je naliehavo potrebné na vytvorenie viacerých stimulov pre investície a inováciu.

4.4

EHSV by chcel vyzdvihnúť, že konvergencia vystavuje tvorcov politiky novým výzvam v úsilí o zvýšenie akceptácie IT. Konvergencia znamená, že užívatelia budú mať prístup k tomu istému obsahu a tým istým službám (napr. hlasové služby, vysokorýchlostné dátové a video služby) prostredníctvom množstva rôznych platforiem (ADSL, kábel, satelit, PLC, 3G atď.) z rozličných koncových terminálov od tradičných počítačových terminálov, mobilných telefónov a televízorov až po integrované informačno-technologické prvky v autách, zariadenia domácnosti a rôzne iné aplikácie. Výhody konvergencie budú závisieť od ponuky služieb kvalitného obsahu zákazníkom a od ich prístupu k vysokorýchlostným pripojeniami.

4.4.1

Pri koncipovaní nových nariadení a noriem je dôležité zohľadňovať rýchly rozvoj nových aplikácií a zavádzanie prevratných technológií, ako sú inteligentné značky (smart tags) alebo internetové telefonovanie. EHSV je presvedčený, že nariadenia by mali podporovať interoperabilitu, ktorá je najdôležitejšou otázkou pre konečných užívateľov, pri súčasnom zachovaní technologicky neutrálnych riešení a bez ohľadu na ťažkosti vyriešiť možné rozpory medzi interoperabilitou a neutralitou.

4.5

Samotné odvetvie IKT je schopné výraznej transformácie, ktorá umožní splnenie týchto úloh, vrátane šírenia širokopásmových systémov, technologických zmien, rozvoja spotrebiteľských zvyklostí, nových podnikateľských modelov a rastúcej konkurencie rozličných platforiem.

4.5.1

Oznámenie sa správne zameriava na konvergenciu a interoperabilitu. Podľa názoru EHSV sú výskum, vývoj a normalizácia v tejto oblasti potenciálne veľmi produktívne. Normalizácia by mala naďalej podliehať trhovým pravidlám, zahŕňať všetkých významných aktérov a zameriavať sa na potreby používateľov. EHSV by chcel poukázať na skoršie skúsenosti, napríklad s normou GSM a protokolom IP.

4.6

Posun smerom k integrovanejším sieťam založeným na IP v podnikoch, ako aj vo verejnej sfére bude mať ďalekosiahle dôsledky na súhru jednotlivých zúčastnených strán: podnikov, verejných orgánov a občanov. Bude potrebné, aby telekomunikační operátori výdatne investovali, aby mohli splniť konvergenčné požiadavky, zmodernizovať jestvujúce siete, zjednodušiť architektúry a vyvinúť nové generácie sietí. EHSV je presvedčený, že pre európsku informačnú spoločnosť je nevyhnutné, aby EÚ a národní tvorcovia politiky zabezpečili vhodné prostredie na tieto dôležité investície.

4.7

V diskusii o informačnej spoločnosti je centrálnou otázkou pre rozvoj vzťahu k IT a dôvery k nim bezpečnosť. Vnímaná bezpečnosť digitálnych transakcií a dôvera v ne určuje rýchlosť, s akou budú podniky pravdepodobne schopné využívať IKT vo svojej podnikateľskej činnosti. Ochotu spotrebiteľov poskytnúť číslo kreditnej karty na internetovej stránke značne ovplyvňuje to, ako vnímajú bezpečnosť tohto počínania. Okrem toho je dôvera užívateľa v IKT neodmysliteľným prvkom pre akceptovanie elektronických služieb úradov (eGovernment) a ich verejné predstavenie.

4.7.1

Bezpečnosť informácií a počítačová kriminalita je stále väčším problémom postihujúcim rovnako podniky, správu, zamestnancov i spotrebiteľov. EHSV by chcel zdôrazniť, že politika informačnej spoločnosti sa musí koncipovať takým spôsobom, aby sa zvýšila dôvera a aby sa všetci aktéri odvážili využiť celý potenciál internetu (10).

4.7.2

Keďže informačné siete sú stále integrovanejšie, spoločnosť je viac ako kedykoľvek predtým závislá na ich fungovaní 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Z tohto dôvodu je pri diskusii o bezpečnosti informácií a sietí rozhodujúce fungovanie fyzickej infraštruktúry. Je dôležité, aby systémy zahŕňali rezervné siete.

4.7.3

Pre užívateľov IKT je najhlavnejšie, aby sa s počítačovou kriminalitou bojovalo podľa možnosti medzinárodne harmonizovaným spôsobom a aby sa legislatíva presadzovala rozhodne, čím by sa demonštrovalo, že takáto kriminalita sa nevypláca. Iniciatívy boja proti počítačovej kriminalite sa však musia vyhodnocovať, aby sa zabezpečilo, že nepôjdu na úkor priemyslu alebo na úkor základných práv, napríklad práva na súkromie. Takéto vyhodnocovanie je dôležité zvlášť pri súčasnej diskusii o prísnejších požiadavkách na uchovávanie údajov (11).

4.7.4

Problém bezpečnosti Komisia uznala vo viacerých oznámeniach a odporúčaniach, ako aj vytvorením Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA). EHSV je presvedčený, že by sa prostredníctvom tejto agentúry malo vytvoriť spoločné prostredie, v ktorom môže verejná a súkromná sféra spolupracovať pri ochrane svojich informačných systémov pri zohľadnení stále rýchlejších technologických zmien a bez vytvorenia neprimeraných administratívnych alebo finančných prekážok.

4.7.5

EHSV je presvedčený, že na zvýšenie bezpečnosti informácií a sietí je zásadné zvýšiť povedomie. Na pozdvihnutie povedomia by verejné orgány na miestnej a národnej úrovni i na úrovni EÚ mali pri boji proti počítačovej kriminalite podporovať spoluprácu s podnikateľskou sférou.

4.8

Dôvera v elektronické transakcie by sa mala posilniť aj v