ISSN 1725-5236

Úradný vestník

Európskej únie

C 65

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 49
17. marca 2006


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

II   Úvodné akty

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor

 

422. plenárne zasadnutie v dňoch 14. a 15. decembra 2005

2006/C 065/1

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Akčný plán štátnej pomoci – Menšia a lepšie zacielená štátna pomoc: orientačný plán reformy štátnej pomoci na roky 2005 – 2009KOM(2005) 107, konečné znenie – SEC(2005) 795

1

2006/C 065/2

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 až 2013) a na tému Návrh rozhodnutia Rady o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a vzdelávania (2007 až 2011)KOM(2005) 119, konečné znenie/2 – 2005/0043 (COD) – 2005/0044 (CNS)

9

2006/C 065/3

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zavádza program pre konkurencieschopnosť a inováciu (2007-2013)KOM(2005) 121, konečné znenie – 2005/0050 (COD)

22

2006/C 065/4

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sa týka prístupu útvarov zodpovedných za vydávanie osvedčení o registrácii vozidiel v členských štátoch do Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II)KOM(2005) 237, konečné znenie – 2005/0104 (COD)

27

2006/C 065/5

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 69/169/EHS, pokiaľ ide o dočasné kvantitatívne obmedzenie dovozu piva do FínskaKOM(2005) 427, konečné znenie – 2005/0175 (CNS)

29

2006/C 065/6

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Bezpečnosť rôznych druhov dopravy

30

2006/C 065/7

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovujú finančné opatrenia na implementovanie spoločnej politiky rybného hospodárstva a v oblasti morského právaKOM(2005) 117, konečné znenie – 2005/0045(CNS)

38

2006/C 065/8

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Zlepšenie mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochranyKOM(2005) 137, konečné znenie

41

2006/C 065/9

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva. Súčasný stav a výhľad do budúcnosti

46

2006/C 065/0

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Rady, ktorým sa určuje stupnica Spoločenstva na klasifikáciu jatočne opracovaných trupov dospelého hovädzieho dobytkaKOM(2005) 402, konečné znenie – 2005/0171 CNS

50

2006/C 065/1

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Úloha technologických parkov pri priemyselnej transformácii nových členských štátov

51

2006/C 065/2

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Oznámenie Komisie – Reštrukturalizácia a zamestnanosť – Predvídať a sledovať reštrukturalizáciu s cieľom rozvíjať zamestnanosť – je úlohou Európskej únieKOM(2005) 120, konečné znenie

58

2006/C 065/3

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Rady na vytvorenie špecifického programu Prevencia, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu, na obdobie rokov 2007-2013. Všeobecný program Bezpečnosť a ochrana slobôd KOM(2005) 124, konečné znenie – 2005/0034 (CNS)

63

2006/C 065/4

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku rovnakých príležitostí pre všetkých (2007) – na ceste k spravodlivej spoločnostiKOM(2005) 225, konečné znenie – 2005/0107 (COD)

70

2006/C 065/5

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Ako začleniť sociálne aspekty do rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve

73

2006/C 065/6

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Oznámenie Komisie – konzultačný dokument o štátnej pomoci na inováciuKOM(2005) 436, konečné znenie

86

2006/C 065/7

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Príspevok Komisie k obdobiu hodnotenia a po ňom: Plán D pre demokraciu, dialóg a diskusiuKOM(2005) 494, konečné znenie

92

2006/C 065/8

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Cesta k európskej spoločnosti založenej na vedomostiach – príspevok organizovanej občianskej spoločnosti k Lisabonskej stratégii

94

2006/C 065/9

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Návrh smernice Rady, ktorou sa pozmeňuje smernica 77/388/CEE o niektorých opatreniach zameraných na zjednodušenie postupu pri účtovaní dane z pridanej hodnoty a na pomoc v boji proti daňovým podvodom a obchádzaniu daňových povinností, ktorými sa rušia niektoré rozhodnutia o výnimkáchKOM (2005) 89, konečné znenie – 2005/0019 (CNS)

103

2006/C 065/0

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Obnoviteľné zdroje energie

105

2006/C 065/1

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Zelená kniha: Hypotekárne úvery v EÚKOM(2005) 327, konečné znenie

113

2006/C 065/2

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Haagsky program: Desať priorít na nasledujúcich päť rokov – Partnerstvo pre európsku obnovu v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivostiKOM(2005) 184, konečné znenie

120

2006/C 065/3

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k nasledujúcim návrhom:

131

2006/C 065/4

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Zelená kniha o politike finančných služieb (2005–2010)KOM(2005) 177, konečné znenie

134

2006/C 065/5

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Hygienické predpisy a remeselné spracovateľské podniky

141

SK

 


II Úvodné akty

Európsky hospodársky a sociálny výbor

422. plenárne zasadnutie v dňoch 14. a 15. decembra 2005

17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/1


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Akčný plán štátnej pomoci – Menšia a lepšie zacielená štátna pomoc: orientačný plán reformy štátnej pomoci na roky 2005 – 2009“

KOM(2005) 107, konečné znenie – SEC(2005) 795

(2006/C 65/01)

Komisia sa 8. júna 2005 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k danej téme.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. novembra 2005. Spravodajcom bol pán Pezzini.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 422. plenárnom zasadnutí 14. decembra 2005 117 hlasmi za, 2 hlasmi proti, pričom 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor dôsledne zdôrazňuje dôležitosť regulácie štátnej pomoci ako kľúčového činiteľa

politiky zdravej hospodárskej súťaže, v neposlednom rade ako spôsobu na väčšie zbližovanie hospodárstiev členských štátov,

podpory inovácie a konkurencieschopnosti EÚ,

súdržnosti a trvalo udržateľného rastu vo všetkých regiónoch Spoločenstva.

1.2

Pravidlá štátnej pomoci vychádzajú zo zakladajúcich dokumentov Spoločenstva – Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Na rozdiel od Zmluvy o založení ESUO, ktorá už neplatí, Zmluva o založení ES nestanovuje úplný zákaz štátnej pomoci: ustanovuje odchýlky (1) a niektoré výnimky (2) zo zákazu, čím dáva Komisii a výnimočne aj Rade široké možnosti voľne uvážiť schválenie pomoci ako výnimku zo všeobecného pravidla.

1.3

Okrem toho články 87, 88 a 89 upravujúce túto komplexnú problematiku sú zahrnuté v časti VI, hlava II a stanovujú všeobecné pravidlá hospodárskej súťaže, zdaňovania a aproximácie zákonov práve za účelom podčiarknutia skutočnosti, že na problematiku štátnej pomoci by sa malo pozerať s ohľadom na dosah, ktorý môže mať štátna pomoc na trhovú konkurenciu.

1.3.1

V súvislosti s tým už EHSV zdôrazňoval, že akýkoľvek nový akčný plán štátnej pomoci by mal byť zlučiteľný s cieľmi stanovenými v článku 2 Zmluvy o založení ES, aby sa okrem iného zabezpečilo správne fungovanie vnútorného trhu, uplatňovanie nediskriminačných pravidiel, harmonický, vyvážený, trvalo udržateľný rozvoj hospodárskych činností, trvalo udržateľný a neinflačný rast, vysoký stupeň konkurencieschopnosti a zbližovania, lepšia kvalita života, hospodárska a sociálna súdržnosť a solidarita medzi členskými štátmi.

1.4

Tak ako to konštatovala samotná Komisia, štátna pomoc je „forma štátnej intervencie využívaná na podporu určitej hospodárskej činnosti“. Znamená to, že určité hospodárske odvetvia alebo činnosti sa uprednostňujú pred inými, čo narušuje hospodársku súťaž, pretože dochádza k diskriminácii podnikov, ktoré pomoc nedostávajú oproti podnikom, ktoré ju dostávajú (3).

1.4.1

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o založení ES štátna pomoc nezahŕňa iba podporu poskytnutú verejnými orgánmi alebo financovanú z verejných fondov, ale aj intervencie na znižovanie nákladov, ktoré sú normálne súčasťou výdavkov podniku.

1.5

V marci 2005 sa Európska rada vrátila k cieľu pokračovať v úsilí o znižovanie celkovej úrovne štátnej pomoci, pričom by poskytnutie pomoci bolo dovolené pri akomkoľvek zlyhaní trhu. Je to v súlade s odporúčaniami z lisabonského stretnutia z roku 2000 a štokholmského stretnutia z roku 2001 a spĺňa to požiadavku priamej podpory horizontálnych cieľov všeobecného záujmu, vrátane cieľov súdržnosti.

1.5.1

Okrem toho sa Komisia vo svojom nedávnom oznámení o priebežnom hodnotení Lisabonskej stratégie venuje tomuto cieľu znižovania štátnej pomoci a jej presmerovania na riešenie zlyhaní trhu, osobitne v odvetviach s veľkým potenciálom rastu a stimulujúcich inovácie (4).

1.6

Aj Európsky parlament nedávno vyjadril svoje názory na štátnu pomoc (5), pričom zdôraznil, že sa musí využívať zodpovedne a účelne, pretože štátna pomoc:

sa rovná viac ako 50 % ročného rozpočtu EÚ,

má vplyv na verejné financie, hospodársku súťaž a schopnosť súkromných podnikov investovať v globalizovanom hospodárskom prostredí,

pochádza z daní európskych daňových poplatníkov.

1.6.1

Navyše prijal Európsky parlament 12. mája 2005 uznesenie o „Upevnení európskej konkurencieschopnosti: dôsledky priemyselných zmien na politiku a na úlohu malých a stredných podnikov“ (6), v ktorom podporil cieľ znižovania celkového objemu pomoci podnikom, ale poukázal na užitočnosť istých druhov pomoci pri kompenzácii nedostatkov trhu, napríklad pomoci pre výskum a vývoj, vzdelávanie a poradné služby.

1.6.2

Európsky parlament poukázal na dôležitosť štátnej pomoci malým a stredným podnikom v členských štátoch, vyzval Komisiu, aby v rámci štrukturálnych fondov zachovala všetky nástroje pomoci na hospodársku a sociálno-hospodársku konverziu regiónov postihnutých presídľovaním priemyselných podnikov, a nabádal na väčšie zohľadňovanie malých a veľmi malých podnikov (7) v týchto regiónoch a vo všeobecnosti vo všetkých opatreniach politiky súdržnosti.

1.6.3

Ako súčasť plánu reformy dohôd o štátnej pomoci Európsky parlament navrhol, aby sa stanovil jasne ohraničený prístup za účelom podpory inovácie vo všetkých odvetviach pod záhlavím lisabonských cieľov.

1.7

Pokiaľ ide o Európsky súdny dvor, aj on vyjadril svoj názor na štátnu pomoc pri mnohých príležitostiach a vytvoril skutočné precedentné právo ustanovujúc ucelené, mimoriadne podrobné usmernenia, naposledy rozhodnutím o službách verejného záujmu a vo veci Altmark Trans z 24. júla 2003 (8).

1.8

Vo svojej správe z apríla 2005 o Vestníku štátnej pomoci (9) Komisia vykreslila povzbudivý obraz reakcií členských štátov na Lisabonskú stratégiu, zaznamenávajúc mierny pokles úrovne pomoci vo vzťahu k HDP a ešte kladnejšie odozvy pokiaľ ide o presmerovanie pomoci v súlade s návrhmi Európskej rady. Stále však ešte zostáva veľa práce.

1.8.1

V roku 2001 Komisia vytvorila register štátnej pomoci a vestník štátnej pomoci ako základňu na rozpravu o stratégii na znižovanie celkovej úrovne štátnej pomoci a jej presmerovanie na horizontálne ciele a tieto nástroje sa v roku 2002 ďalej rozvíjali. EHSV už vyjadril uznanie snahám Komisie o dosiahnutie väčšej transparentnosti v oblasti štátnej pomoci, ktorá sa javí byť osobitne dôležitá pokiaľ ide o členské štáty, ktoré nedávno vstúpili do EÚ.

1.9

EHSV s potešením konštatuje, že v roku 2003 celková ročná štátna pomoc poklesla o 3,6 % oproti roku 1999 a takmer o 30 % oproti roku 1996. Poukazuje však tiež na to, že suma 53 miliárd EUR (10), z ktorých viac ako 60 % je vyčlenených pre výrobné odvetvia a odvetvie služieb, zostáva aj naďalej vysoká. Zdôrazňuje takisto svoje obavy z potenciálneho narušovania hospodárskej súťaže, ktoré by mohlo byť spôsobené rozdielmi v štátnej pomoci medzi členskými štátmi a rôznymi regiónmi v členských štátoch.

1.9.1

Vo svojom skoršom stanovisku (11) EHSV privítal pokračujúce objasňovanie a upresňovanie pravidiel Komisiou, osobitne s ohľadom na nariadenie o skupinovej výnimke pre pomoc zamestnanosti určenú na uľahčenie iniciatív členských štátov na vytváranie pracovných miest.

1.9.2

EHSV úplne súhlasí s Komisiou, že pravidlá štátnej pomoci sa musia s postupom času prispôsobovať tak, aby zohľadňovali vývoj politiky, hospodárstva a práva. To je dôvod, prečo sa nástroje na hodnotenie štátnej pomoci periodicky prehodnocujú a majú často obmedzené trvanie (12).

1.10

EHSV víta návrhy Komisie na všeobecnú reformu príslušnej oblasti (13) založenú na integrovanom prístupe, ktorý náležite berie do úvahy „zlyhania trhu“.

1.10.1

Zastáva tiež názor, že prijatie nového rámca, ktorý zameriava politiku štátnej pomoci na rozvojové potreby, by malo byť predmetom prehodnotenia, ktoré by malo zahŕňať zefektívnenie a vyčerpávajúce hodnotenie dopadov.

1.10.2

Prehodnotenie by malo byť založené na jasných cieľoch, rozsiahlej konzultácii a komplexných informáciách. Okrem jednoznačného systému kontroly by nový rámec mal zabezpečiť spojitosť medzi politikami, sústredenými opatreniami, a na záver väčším zefektívňovaním, transparentnosťou a právnou určitosťou.

1.10.3

Navrhovaný rámec by mal byť v súlade

s integrovaným postojom ku konkurencieschopnosti podľa rozhodnutia Európskej rady z novembra 2004 za účelom oživenia Lisabonského programu pokiaľ ide o hospodársky rozvoj, rast zamestnanosti a konsolidovanie podnikov,

s potrebou zefektívniť politiku štátnej pomoci v Spoločenstve, ktorá sa postupným doplňovaním stávala stále komplexnejšou, čo takisto zvyšovalo administratívne zaťaženie členských štátov aj príjemcov pomoci,

s potrebou zaistiť právnu určitosť a administratívnu transparentnosť s jasnými, jednoduchými, vopred stanovenými pravidlami, ktoré sú ľahko pochopiteľné a použiteľné pre podniky a ich poradcov,

so zásadou že pomoc by mala byť hospodársky užitočná, zameraná na nápravu zlyhaní trhu, zmenšovanie neistoty a zabezpečenie dostatočného stupňa predvídateľnosti pre zainteresovaných,

s mechanizmami a postupmi na identifikáciu a oznamovanie opatrení nezlučiteľných s jednotným trhom EÚ 25, ktoré musia zabezpečiť praktické spôsoby aktívneho zapájania aktérov, súdnictva, akademickej a podnikateľskej obce a občianskej spoločnosti.

1.10.4

Starostlivo sa musí zohľadňovať aj nasledovné:

veľkosť a umiestnenie príjemcov a objem poskytnutej pomoci (porovnaj pravidlo „de minimis“),

zlučiteľnosť nového rámca s environmentálnou politikou Spoločenstva (nové pravidlá obchodovania s emisiami),

inovačná politika (príručka z novembra 2004 a nové oznámenie z roku 2005) a politika výskumu a technologického rozvoja (nový rámec pre pomoc výskumu a vývoju na rok 2006),

odvetvová priemyselná politika,

politika súdržnosti (prehodnotenie Usmernení o regionálnej pomoci na rok 2006),

podniková politika (pravidlo „de minimis“ a prehodnotenie pravidiel o rizikovom kapitále),

názory spotrebiteľov a prínosy pre európsku verejnosť.

1.11

Podľa názoru EHSV je však pri určovaní všeobecného rámca štátnej pomoci najdôležitejšie, aby sa zaviedla moderná politika, ktorá získa jednomyseľnú podporu všetkých členských štátov, keďže v dôsledku globalizácie dochádza k zmenám a reštrukturalizačným procesom vo všetkých hospodárstvach EÚ.

1.12

Ako konkurenti a koneční príjemcovia štátnej pomoci majú podniky spolu s verejným sektorom to správne postavenie na hodnotenie účinnosti vytvorených nástrojov. Musia prakticky prispieť k vhodným riešeniam na sledovanie modernej európskej politiky štátnej pomoci a môžu dávať odporúčania na vypracovávanie nových usmernení.

1.12.1

Podniky sú navyše priamo vystavované právnej neistote a dlhým lehotám schvaľovania v systémoch pomoci a vážnym dôsledkom pri vracaní pomoci vyhlásenej za nezákonnú. Patria preto k tým zainteresovaným, ktorí by mali najväčší úžitok z rozširovania jednotného chápania legislatívy Spoločenstva a odstránenia ťažkostí a rozdielov vo výklade a uplatňovaní.

2.   Na ceste k vyváženému rámcu pre reformu štátnej pomoci

2.1

EHSV pevne verí, že reformný návrh Komisie by mohol byť cenným taviacim kotlom na dosiahnutie vyvážených pomerov medzi:

rozvojovými potrebami všetkých členských štátov – trvalo udržateľným hospodárstvom založeným na vedomostiach s viacerými a lepšími pracovnými príležitosťami a vyššou životnou úrovňou,

tlakmi globalizácie, v neposlednom rade vo vzťahu k úplnému rešpektovaniu pravidiel WTO,

rovnakými podmienkami veľkého jednotného trhu rozšírenej Európy pre podniky, spotrebiteľov, daňových poplatníkov a občiansku spoločnosť ako celok.

2.2

EHSV plne podporuje zásadu reformy štátnej pomoci v duchu hesla „menšia a lepšie zacielená pomoc“, ktorá sa snaží o to, aby boli podniky konkurencieschopnejšie na domácom a medzinárodnom trhu a aby sa vytvorili správne podmienky umožňujúce odmeniť najefektívnejšie podniky.

2.3

EHSV plne súhlasí s prístupom načrtnutým Komisiou, ktorého cieľom je zjednodušenie pravidiel, aby sa podnikateľom poskytla väčšia istota a aby sa zmiernili administratívne prekážky v členských štátoch. EHSV je skutočne pevne presvedčený, že neistota v rozlišovaní, čo predstavuje legitímnu štátnu pomoc a čo nie, pravdepodobne spochybní legitímnosť procesu regulácie štátnej pomoci Komisiou.

2.4

EHSV je presvedčený, že navrhovaná reforma pravidiel štátnej pomoci Spoločenstva by mala v podstate priniesť:

väčšie zapájanie inštitúcií rôznych záujmových skupín, osobitne podnikov do tvorby a uplatňovania politiky,

zosúladenie jestvujúcich pravidiel s novými úlohami na podporu lisabonských cieľov a zväčšenie prínosu pre verejnosť,

vytvorenie zvláštnych nástrojov na podporu rozširovania podnikov poskytnutím vhodných stimulov,

prijatie nových pravidiel štátnej pomoci pre inovácie, výskum a vývoj,

jednoznačnejšie podmienky poskytovania fiškálnej pomoci, prehodnotenie rámcov podporných opatrení za účelom zavedenia daňových výhod a tým poskytnutia príťažlivého a jednoduchého nástroja s obmedzeným dopadom na hospodársku súťaž, ktorý zabezpečí jednotné rámcové podmienky pre znevýhodnené oblasti,

zavedenie mechanizmov následného hodnotenia a sledovania nákladovej efektívnosti opatrení, ktorými sa overí ich uskutočniteľnosť vzhľadom na fungovanie vnútorného trhu,

väčšiu medzinárodnú spoluprácu na koordináciu politiky Spoločenstvami s politikami tretích krajín, osobitne tých, ktorých legislatíva nestanovuje žiadne obmedzenie štátnej pomoci.

2.5

Politika štátnej pomoci je neoddeliteľnou súčasťou politiky hospodárskej súťaže, a ako taká patrí k tým politikám Spoločenstva, ktoré najviac ovplyvňujú hospodárske trendy. EHSV je preto presvedčený, že politika štátnej pomoci by sa mala používať špecifickejšie na dosiahnutie vysoko kvalitného rozvoja a súladu s lisabonskými cieľmi, aby mohla zohrávať úlohu hybnej sily pri zabezpečovaní zdravých trendov rozvoja hospodárstva a zamestnanosti.

2.6

Konkurencieschopnosť vyjadruje schopnosť trhu efektívne vytvárať hodnotný tovar a hodnotné služby v globalizovanom svete so zvyšovaním životnej úrovne a zabezpečovaním vysokej úrovne zamestnanosti. Treba však priznať, že EÚ neuspela vo svojom pokuse podporiť rast svojich podnikateľských a ľudských zdrojov a dosiahnuť vyššiu úroveň technologického výskumu, inovácie, vzdelávania a internacionalizácie, ako to žiadala Lisabonská stratégia.

3.   Reforma a Lisabonská stratégia (politika menšej a lepšie cielenej štátnej pomoci)

3.1

EHSV podporuje nový všeobecný rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc založený na politike pomoci, ktorá

je cielenejšia a selektívnejšia,

je konzistentná a v úplnom súlade s Lisabonskou stratégiou, so zavŕšením jednotného trhu a s inými politikami Spoločenstva,

je založená na zjednodušení, transparentnosti a právnej istote postupov a pravidiel,

dáva podnikom a pracovníkom väčšiu inštitučnú úlohu v procese rozhodovania a uplatňovania a v hodnotení a sledovaní efektívnosti pomoci,

je založená na spoločnej zodpovednosti prostredníctvom národných koordinačných orgánov,

je spojená s politikami pomoci medzinárodných organizácií a hlavných európskych partnerov na celosvetových trhoch,

vyhovuje pravidlám jednotného trhu,

zaručuje zlučiteľnosť pomocí Európskej únie.

3.2

EHSV je presvedčený, že politika štátnej pomoci Spoločenstva má zohrávať aktívnu úlohu pri zatraktívňovaní Európy pre investorov a zamestnávateľov, oživovaní konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti, povzbudzovaní výskumných a inovačných snáh, a nakoniec pri podporovaní zavádzania a šírenia nových zručností a pri vzdelávaní ľudských zdrojov.

3.3

EHSV zastáva názor, že by sa malo zaviesť nariadenie o všeobecnej skupinovej výnimke na rozšírenie a zjednodušenie rámca výnimiek Spoločenstva pre pomoc vzdelávaniu a zamestnanosti, ktoré by uprednostňovalo transparentnejšie podporné opatrenia s najlepším zameraním na špecifické ciele, ktoré by sa určovali na základe úzkych konzultácií s podnikmi a sociálnymi partnermi, pretože ako príjemcovia pomoci majú najlepšiu pozíciu na hodnotenie účinnosti navrhovaných nástrojov.

3.4

Pokiaľ ide o sústavu regionálnej pomoci, EHSV podporuje zámer nového programovacieho rámca na roky 2007 – 2013 na oživenie rozvoja znevýhodnených regiónov („regióny postihnuté štatistickými dopadmi“ podľa nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely NUTS II, „hospodársky sa rozvíjajúce regióny“ podľa NUTS II a „regióny s nízkou hustotou obyvateľstva“ podľa NUTS III), odľahlých ostrovov a horských oblastí s prekonávaním závislosti na pomoci, redukovaním maximálnej intenzity pomoci, predchádzaním rozdielu v pomoci medzi menej rozvinutými regiónmi, ktorý by presahoval 10 %, a bojom proti potenciálnym vlnám presídľovania podnikov kvôli disproporciám v odstupňovaní pomoci medzi pohraničnými regiónmi (nie viac ako 20 % pre regióny na úrovni NUTS III).

3.4.1

EHSV podporuje prístup Komisie s premenlivou intenzitou regionálnej pomoci pre rôzne druhy podnikov, zastáva však názor, že by sa malo odstrániť nebezpečenstvo spomalenia expanzie malých podnikov a mal by sa stanoviť jednotný rozdiel 20 % pre malé aj pre stredné podniky. Navrhované medze pomoci investíciám veľkých podnikov v regiónoch spadajúcich pod nové zvýhodnenia by mali zohľadňovať novú klasifikáciu podnikov stanovenú v odporúčaniach Komisie z roku 2003 (14).

3.5

Pokiaľ ide o pomoc v malom rozsahu, EHSV schvaľuje zvyšovanie hornej medze pomoci „de minimis“, v neposlednom rade za účelom zabezpečenia cielenejšej a efektívnejšej činnosti Spoločenstva.

3.6

EHSV zastáva názor, že Komisia by sa mala zamerať na štátnu pomoc, ktorá má podstatné účinky na obchod, namiesto mrhania zdrojmi na analyzovanie veľkého počtu prípadov prevažne miestneho významu, a že by mala objasniť význam a výklad koncepcie „miestneho významu“.

3.7

EHSV zastáva názor, že regulácia štátnej pomoci by mala byť proporcionálna a účinná a že by sa mali odstrániť zložité oznamovacie postupy v prípadoch, ktoré majú pre hospodársku súťaž Spoločenstva malú dôležitosť.

3.8

EHSV pevne podporuje návrh o štátnej pomoci v malom rozsahu, ktorý Komisia predložila vo februári 2004 so zámerom poskytnúť členským štátom väčšiu flexibilitu, jednoduchšie postupy a dostatok príležitostí na zavedenie podporných opatrení uľahčujúcich dosiahnutie lisabonských cieľov pri súčasnom zachovaní zodpovedajúceho priestoru na kontrolu zo strany Komisie.

3.9

Pokiaľ ide o odvetvovú pomoc, treba popri smerovaní, ktoré Komisia odporúča pre skupinové výnimky, zabezpečiť spojitosť odvetvovej politiky EÚ a systémov pomoci v odvetviach dopravy, energetiky, informatiky a komunikácie. Lisabonská stratégia stanovuje špecifické ciele pre kultúru, šport, audiovizuálny a filmový sektor, kde je veľký potenciál na inovácie, rast a vytváranie pracovných miest.

3.10

Sústava štátnej pomoci Spoločenstva pre ochranu životného prostredia zostane v platnosti do roku 2007. v nej je takisto dôležité usilovať sa o splnenie lisabonských cieľov, tým že sa uľahčí zavedenie systému obchodovania s emisiami CO2 (národné alokačné plány) ako súčasti cieľov Kjótskeho protokolu.

3.11

Pomoc inováciám (na základe zelenej knihy (15)): EHSV je presvedčený, že jestvujúca sústava by sa mala rozšíriť o ďalšie druhy pomoci pre inovačné činnosti, ktoré nespadajú pod platné usmernenia, a že by sa mali definovať jasné kritériá všeobecnej zlučiteľnosti, ktoré by členským štátom nechali väčší priestor na intervenciu bez oznamovacej povinnosti.

3.11.1

Na zlepšenie v tejto oblasti EHSV vyzýva Komisiu, aby s pomocou Eurostatu presnejšie špecifikovala, ktoré výrobné činnosti a služby možno v súčasnosti považovať za inovačné. v tejto citlivej oblasti by bolo mimoriadne užitočné nejaké usmernenie.

3.11.2

V súvislosti s tým víta EHSV oznámenie o štátnej pomoci a inovácii vydané 21. septembra 2005, ktoré prináša rámec Spoločenstva pre toto kľúčové odvetvie a určuje najočividnejšie zlyhania trhu a vhodné opatrenia pre prípady, pri ktorých je možné ozdravenie.

3.12

Okrem toho je potrebné vymyslieť jasné vopred stanovené kritériá hodnotenia, ktoré zlyhania trhu budú pravdepodobne prekážať inovačným opatreniam a nástrojom v implementácií Lisabonskej stratégie. Zároveň však členské štáty a ich regióny budú mať dostatočný priestor na manévrovanie pri obmene zásahov tak, aby zásahy boli primerané a účinné a mohli výskum v rámci prípravy na konkurenciu premeniť na trhovú inováciu.

3.13

Štátna pomoc na uľahčenie investícií malých a stredných podnikov do inovačných projektov potrebuje podporiť podniky v raste čo do veľkosti a zahŕňať obzvlášť:

podporu regionálnych a nadregionálnych inovačných sietí,

podporu priemyselných technologických parkov a oblastnej politiky,

zavedenie neformálnych investorov do začínajúcich podnikov (tzv. business angels) a sprostredkovateľov služieb, ako sú podnikateľskí poradcovia, makléri a patentoví poradcovia,

vytvorenie stredísk technologického transferu a rizikového kapitálu,

odbornú prípravu a najímanie kvalifikovaného technického personálu.

3.14

EHSV je presvedčený, že nový rámec by takisto mal zohľadňovať všetky vonkajšie činitele, ktoré ovplyvňujú inovačný proces, a to:

kultúru inovačne založeného podnikania,

sieť vzťahov s inými podnikmi, organizáciami a verejnými inštitúciami, ktoré sú nepostrádateľné na získavanie a rozširovanie poznatkov a inovácií,

normatívny rámec zákonov a nariadení, osobitne v oblasti duševného vlastníctva,

prístup na kapitálový trh, zvlášť čo sa týka rizikového a štartovacieho kapitálu (prehodnotenie oznámenia o investičnom kapitále),

výchovno-vzdelávacie služby a vzťahy medzi akademickým a vedeckým svetom a podnikmi,

štruktúry na podporu inovácií (inkubátory, oblastné siete, priemyselné technologické parky) a sprostredkovateľské služby.

3.14.1

Všeobecnejšie je EHSV presvedčený, že pri prehodnocovaní usmernení o horizontálnej pomoci výskumu, inováciám, životnému prostrediu a ľudským zdrojom by sa:

mal zväčšiť súčasný rozsah určený na horizontálnu pomoc,

mali zachovať regionálne bonusy na zásahy do menej rozvinutých oblastí,

mal zaviesť „kohézny bonus“ na zásahy čiastočne financované zo štrukturálnych fondov pre oblasti bez nároku alebo oblasti, ktoré prestali mať nárok na pomoc podľa článku 83 písm. c).

3.15

Pokiaľ ide o pomoc pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu, treba zdôrazniť, že tieto služby sú základným prvkom sociálnej a regionálnej súdržnosti. Preto treba v súlade s kritériami, ktoré nastolilo rozhodnutie vo veci Altmark Trans (16) a príslušné rozhodnutie Komisie z 13. júla 2005, ďalej objasniť koncepciu „typického dobre riadeného podniku“. Takisto je potrebné zabezpečiť právnu určitosť pokiaľ ide o náhrady za poskytovanie verejných služieb, čo je druh štátnej pomoci zlučiteľnej so zakladacími zmluvami.

3.16

EHSV je presvedčený, že budúca legislatíva by mala zohľadňovať skutočnosť, že za definovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu sú zodpovedné národné, regionálne a miestne inštitúcie s demokratickou legitímnosťou pre danú oblasť (17).

4.   Zjednodušenie a transparentnosť postupov

4.1

EHSV je presvedčený, že je možné urobiť hlavné kroky vpred na dosiahnutie jednoduchšej a transparentnejšej politiky pomoci Spoločenstva vychádzajúc z práce Komisie k cieľovým prvkom, ktoré pravdepodobne môžu značne narušovať hospodársku súťaž.

4.2

Takisto treba odstrániť prieťahy pri spracovávaní prípadov, zlepšiť a zefektívniť administratívne postupy. Na zabezpečenie transparentnosti a efektívnosti je potrebné, aby aj členské štáty prevzali svoj podiel zodpovednosti.

4.3

EHSV takisto dôrazne žiada, aby sa vypracovali kódexy správania s plným zapojením všetkých zainteresovaných skupín, obzvlášť podnikov ako príjemcov pomoci.

5.   Reforma a EÚ 25

5.1

Situácia po rozšírení si vyžaduje, aby sa urobili zmeny v politike štátnej pomoci, ktoré by všetky regióny EÚ zatraktívnili pre investorov rovnako ako nové pôsobiská a ktoré by zabezpečili spravodlivú hospodársku súťaž susedných regiónov.

5.2

Desať nových členských štátov v súčasnosti poskytuje podnikom oveľa vyššie sumy štátnej pomoci – percentuálne z HDP, než členské štáty EÚ 15, hoci to vyzerá, že situácia by sa mala postupne vyrovnať. v období rokov 2000 – 2003 predstavovala štátna pomoci v nových členských štátoch v priemere 1,42 % HDP v porovnaní s priemerom 0,4 % v EÚ 15.

5.3

Lisabonská stratégia stanovuje používanie pomoci na dosiahnutie horizontálnych cieľov. v roku 2002 bolo v EÚ 15 na tieto účely vyhradených 73 % pomoci oproti 22 % v nových členských štátoch (18).

5.4

Na druhej strane by sa malo uznať, že nové členské štáty sa veľmi dobre prispôsobili trhovému hospodárstvu, aj keď rozšírená EÚ stále potrebuje významné kroky na zníženie celkovej úrovne pomoci a podporenie hospodárskej súťaže, trvalo udržateľného a súdržného rozvoja a nového európskeho hospodárstva založeného na vedomostiach.

6.   Zapájanie aktérov: podniky a občianska spoločnosť

6.1

EHSV je presvedčený, že je potrebné lepšie riadenie praktík a postupov v oblasti štátnej pomoci. Je potrebné viacej zapájať priamo zainteresované skupiny, obzvlášť podnikateľov a občiansku spoločnosť, ktoré sú priamo vystavované právnej neistote a dlhým lehotám schvaľovania v systémoch pomoci Spoločenstva a vážnym dôsledkom pri vracaní neprípustnej alebo nezákonnej pomoci.

6.2

Ako príjemcovia štátnej pomoci a súčasne ako konkurenti majú podniky najlepšie postavenie na:

hodnotenie účinnosti uplatnených nástrojov, sledovanie schválených riešení a určenie možných osvedčených postupov, a to vďaka svojej odbornosti a svojim skúsenostiam nadobudnutým z prvej ruky,

uľahčenie lepšieho šírenia legislatívy Spoločenstva jasnou, transparentnou a pre užívateľov priamo prístupnou formou, či ide o poskytovateľov alebo príjemcov pomoci,

pomoc pri prekonávaní ťažkostí a nejasností pri výklade a uplatňovaní pravidiel, ktoré by mohli spochybniť legitímnosť procesu regulácie štátnej pomoci,

zavádzanie foriem súkromného presadzovania s uľahčením zhodnosti s európskou legislatívou a jej plného uplatňovania.

6.3

Preto je EHSV presvedčený, že

inštitúcie by mali podniky viac zapojiť do rozhodovania a uplatňovania politiky,

je potrebné zavedenie mechanizmov následného hodnotenia a sledovania nákladovej efektívnosti opatrení,

rozhodnutia Komisie by sa mali úplne sprístupniť na Internete v jednom z pracovných jazykov Komisie, ako aj v jazyku členského štátu, ktorého sa týkajú,

je potrebné informovať podniky o pokračujúcich oznamovacích postupoch, aby mohli zistiť, či koncesie udelené na národnej alebo miestnej úrovni sú v súlade so základnými pravidlami a postupmi EÚ týkajúcimi sa pomoci, a aby mohli s orgánmi na rôznych úrovniach pracovať na dosiahnutí účinnejšieho uplatňovania politiky EÚ v oblasti štátnej pomoci,

by sa malo proaktívne sledovať uplatňovanie legislatívy so zapájaním podnikov a predstaviteľov občianskej spoločnosti do ekonomického rozboru zlyhaní trhu a nedostatkov vo fungovaní určitých odvetví,

je potrebné zaviesť systematické spoločné mechanizmy sledovania zlyhaní trhu založené na jasne určených transparentných kritériách, ako aj podporné opatrenia, ktoré nemajú významný vplyv na hospodársku súťaž na vnútornom trhu a vyhovujú Lisabonskej stratégii.

7.   Smerom k politike štátnej pomoci, ktorá je nástrojom rastu a súčasťou spoločného výhľadu integrovaného súdržného hospodárskeho rozvoja v EÚ 25 – 27 podporujúceho vytváranie nových pracovných miest a podnikov

7.1

EHSV je presvedčený, že je potrebný jasný obraz príspevku štátnej pomoci pre budúcnosť Európskej únie vo vzťahu k cieľom konkurenčného, trvalo udržateľného a súdržného rozvoja členských štátov, o ktorých sa rozhodlo v Lisabone a ktoré boli niekoľkokrát zopakované na rôznych európskych schôdzkach od roku 2000.

7.1.1

Kľúčové odvetvia definované Lisabonskou stratégiou si vyžadujú značné cielené finančné vstupy, ktoré sa musia plne odrážať v rozpočtovej a štruktúrnej politike členských štátov. Je potrebný vopred stanovený premyslený konkurenčný rámec, ku ktorému sa musí každá politika, vrátane politiky hospodárskej súťaže, vzťahovať a s ktorým musí byť v súlade.

7.2

EHSV je presvedčený, že kým bude možné úplne dosiahnuť jednotný európsky trh, ktorý môže za rovnakých podmienok súťažiť s ostatnými účastníkmi globálneho trhu, je potrebná podstatná modernizácia rámca i uplatňovania európskej hospodárskej politiky a osobitne politiky štátnej pomoci. To je tiež nevyhnutným predpokladom na investície do hlavnej infraštruktúry a nehmotných aktív potrebné na to, aby správne fungoval účinný, technologicky moderný a konkurenčný trh.

7.3

Výbor zastáva názor, že je potrebné určiť kritériá všeobecnej zlučiteľnosti na povzbudenie členských štátov a regiónov k uplatňovaniu podporných opatrení s cieľom dosiahnuť konkurenčné hospodárstvo, ktoré bude v súlade s pravidlami voľného obchodu.

7.4

Tam kde trh zlyhá vo vytváraní konkurenčných európskych podnikov a ukáže sa ako neschopný rozvíjania ich technologickej inovácie, vzdelávania a zmedzinárodnenia kapacít, tam musí európska politika štátnej pomoci skôr uľahčovať než brzdiť politické opatrenia a systémy na povzbudzovanie rastu podnikov a zvyšovanie ich schopnosti prilákať nové investície, odborné poznatky a kapitál do Európy.

8.   Závery a odporúčania

8.1

EHSV sa prikláňa k modernizácii európskej politiky štátnej pomoci založenej na nových proaktívnych prístupoch a novom všeobecnom rámci Spoločenstva. v tejto súvislosti hlavne odporúča

politiku, ktorá môže poskytnúť zodpovedajúce reakcie a opatrenia alebo eliminovať zlyhania trhu,

politiku, ktorá podstatne prispeje k dovŕšeniu vnútorného trhu bez toho, aby narúšala trh,

spojitejšiu a integrovanejšiu politiku uľahčujúcu plnenie rôznych prvkov Lisabonskej stratégie na zlepšenie konkurencieschopnosti a inovatívnosti podnikov v celosvetovom poňatí pri súčasnom zlepšení kvality života a pracovných podmienok verejnosti,

posilnenie štruktúry priemyslu a služieb oživením podnikov a zosúladením priemyslu a trhu práce s novými cieľmi priemyselnej politiky a novými požiadavkami globalizácie,

pevnú podporu všetkých foriem inovácií výrobkov a postupov (19),

proaktívny prístup na zatraktívnenie Európy pre investorov a zlepšenie schopnosti vytvárať pracovné miesta, vybudovať konkurencieschopnejšie podniky, podporiť výskumné a inovačné projekty a nakoniec podporiť rozvoj a rozširovanie nových zručností a vzdelávanie ľudských zdrojov,

väčšie sústredenie na činitele, ktoré skutočne narušujú hospodársku súťaž na vnútornom a medzinárodnom trhu, bez vytvárania nepotrebnej nákladnej byrokracie v snahe vysporiadať sa s obmedzenými miestnymi udalosťami, ktoré nespôsobujú vážne narušenie,

prístup založený na jednoduchších, transparentných a jednoznačných postupoch a pravidlách spolu s opatreniami založenými na pevných, svojvoľne nemeniteľných kritériách, ktoré sú v zhode s lisabonským programom pokiaľ ide o harmonický, súdržný a konkurenčný rozvoj na globálnej úrovni,

dať podnikom väčšiu inštitučnú úlohu v procese rozhodovania a uplatňovania, pri hodnotení a sledovaní účinnosti pomoci a pri presadzovaní politiky štátnej pomoci,

užšiu spätosť nariadení a legislatívy EÚ, nariadení a legislatívy medzinárodných orgánov WTO a hlavných európskych aktérov na globálnych trhoch,

vytvorenie spoločnej vízie a spoločného predbežného úsudku s cieľom vopred preveriť, do akej miery sú vlastne intervenčné opatrenia zlučiteľné s rozvojom, pričom na vytváraní vízie a úsudku by sa mohli podieľať všetky úrovne politického rozhodovania a zainteresované skupiny z hospodárstva i sociálnej oblasti.

V Bruseli, 14. decembra 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Článok 87 ods. 2.

(2)  Článok 87 ods. 3.

(3)  KOM(2005) 147, konečné znenie, 20.4.2005.

(4)  Informačná spoločnosť sa nie vždy dá ľahko pochopiť. Produkty informačnej spoločnosti obsahujú značné inteligenčné vstupy. Schopnosť vyrábať viac a viac inovatívnych a inteligentných tovarov a poskytovať viac a viac takýchto služieb sa musí stimulovať a podporovať, v neposlednom rade štátnou pomocou.

(5)  Uznesenie EP č. P6_TA(2005)0033, 22.2.2005.

(6)  Uznesenie EP č. A6-0148/2005, 12.5.2005.

(7)  Pozri odporúčanie č. 2003/361/ES (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003).

(8)  Pozri rozsudok Súdneho dvora v prípade C-280/00 Altmark Trans a Magdeburg/Nahverkehrsgesellschaft Altmark (2003) Zb. s. I-7747.

(9)  Pozri poznámku pod čiarou č. 3.

(10)  Na úrovni EÚ.

(11)  Ú. v. EÚ C 108, 30.4.2004.

(12)  SEC(2005) 795, 7.6.2005.

(13)  KOM(2004) 293, konečné znenie, 20.4.2004.

(14)  Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003.

(15)  KOM(1995) 688.

(16)  Pozri rozsudok Súdneho dvora v prípade C-280/00 Altmark Trans a Magdeburg/Nahverkehrsgesellschaft Altmark (2003) Zb. s. I-7747..

(17)  Výnimky pre kompenzácie za verejné služby podľa článku 86 ods. 2 by museli byť dostatočné na to, aby sa zabezpečila dostatočná flexibilita, primeraná dynamika a čo najmenšia administratívna náročnosť.

(18)  V celej EÚ bolo v roku 2002 okolo 73 % celkovej pomoci (bez poľnohospodárstva, rybolovu a dopravy) venovanej na horizontálne ciele vrátane výskumu a vývoja, malých a stredných podnikov, životného prostredia a regionálneho hospodárskeho rozvoja. Zostávajúcich 27 % bola pomoc nasmerovaná do určitých odvetví (hlavne výroby, uhlia a finančných služieb) vrátane pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu. Podiel pomoci venovanej na horizontálne ciele sa za obdobie rokov 1998 – 2000 až 2000 – 2002 zvýšil o 7 percentuálnych bodov. Vo veľkej miere to bolo výsledkom významného zvýšenia pomoci pre životné prostredie (+7 bodov) a výskum a vývoj (+4 body). Tento kladný trend bolo možné v rôznom rozsahu pozorovať vo väčšine členských štátov. Vlastne vo viacerých členských štátoch: Belgicku, Dánsku, Grécku, Taliansku, Holandsku, Rakúsku a Fínsku bola v roku 2002 prakticky celá poskytnutá pomoc vyhradená na horizontálne ciele [KOM (2004) 256, konečné znenie].

(19)  V zmysle výzvy uvedenej v Zelenej knihe o inováciách (1995).


17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/9


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 až 2013)“ a na tému „Návrh rozhodnutia Rady o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a vzdelávania (2007 až 2011)“

KOM(2005) 119, konečné znenie/2 – 2005/0043 (COD) – 2005/0044 (CNS)

(2006/C 65/02)

Rada sa 25. apríla 2005 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k danej téme.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. novembra 2005. Spravodajcom bol pán WOLF a pomocným spravodajcom pán PEZZINI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 422. plenárnom zasadnutí 14. a. 15. decembra 2005 (schôdza zo 14. decembra) 123 hlasmi za, pričom sa 4 členovia zdržali hlasovania:

Obsah:

1.

Súhrn a odporúčania

2.

Úvod

3.

Obsah návrhu Komisie

4.

Všeobecné pripomienky

5.

Konkrétne pripomienky

6.

Program EURATOM

1.   Súhrn a odporúčania

1.1

Lisabonské ciele (1) sa týkajú postavenia Európy v globálnej hospodárskej súťaži. Jej podstatnou charakteristickou črtou je globálna súťaž rastúcich investícií do výskumu a vývoja, a to zo strany tradičných priemyselných krajín (napr. USA, EÚ a Japonsko) ako aj zo strany rýchlo rastúcich, nových hospodárskych mocností (napr. Čína, India, Brazília, Kórea), ktoré majú podstatne lacnejšie pracovné sily.

1.2

Dostatočne podporovaný a efektívny výskum a vývoj na špičkovej úrovni je rozhodujúcim základom a predpokladom pre inováciu, konkurencieschopnosť a prosperitu a tým aj pre kultúrny rozvoj a sociálne služby. Investície do výskumu a vývoja vedú – ako výrazný multiplikačný činiteľ – k vyššej hospodárskej výkonnosti. Tomu zodpovedá aj cieľ 3 %, ktorý bol definovaný v roku 2002 v Barcelone (2), ktorý však vzhľadom na globálnu súťaž predstavuje tzv. „pohyblivý cieľ“ (moving target).

1.3

Výskum a vývoj podporovaný zo strany Európskeho spoločenstva vytvára podstatnú európsku pridanú hodnotu. Otvára zároveň potenciál, ktorý výrazne presahuje možnosti jednotlivých členských štátov, a niektoré výsledky európskeho výskumu a vývoja už nadobudli celosvetový význam. Výskum a vývoj má rozhodujúci a stimulujúci integračný účinok pre nevyhnutné a rozsiahlejšie národné výskumné programy členských štátov, čo vedie aj ku koncentrácii zdrojov. Prepája európske výskumné elity, európsky priemysel a európske rozhodovacie štruktúry. Je katalyzátorom európskej integrácie, súdržnosti a vytvárania spoločnej identity. Je kľúčovým prvkom európskeho výskumného priestoru.

1.4

Návrh Komisie zvýšiť doterajšie výdavky a vynaložiť na tieto ciele takmer 8 % celkového rozpočtu Spoločenstva je jednoznačne potrebný prvý krok správnym smerom, ktorý treba privítať. Je minimálnym objemom prostriedkov pri úsilí neohroziť pozíciu Európy, kolísky modernej vedy a techniky, ale udržať a posilniť ju, pričom uvedené percento by z dlhodobého hľadiska malo ešte narásť. Bez vynaloženia tohto finančného objemu nie je možné dosiahnuť lisabonské ciele – a to ani z dlhodobejšieho hľadiska.

1.5

Ale nielen konkurencieschopnosť hospodárstva, ale aj kultúrny a politický význam a vplyv a z toho vyplývajúca príťažlivosť pre investorov, vedcov a inžinierov („brain-drain“!) závisí od vedecko-technickej výkonnosti. EÚ musí zostať relevantným, vyhľadávaným kooperačným partnerom a nesmie stratiť svoj politický význam v globálnej sieti.

1.6

Výbor preto apeluje na Európsky parlament, Európsku radu a najmä na hlavy štátov a predsedov vlád členských štátov, aby v plnej miere poskytli investície do výskumu a vývoja, ktoré navrhla Komisia a ktoré sú veľmi potrebné a aby z nich neurobili predmet sporu alebo obeť v rámci rokovaní o budúcom celkovom rozpočte EÚ. Toto rozhodnutie bude významným skúškou schopnosti európskej politiky správne nasmerovať budúci vývoj Európy.

1.7

Výbor okrem toho apeluje na hlavy štátov a predsedov vlád členských štátov a na európsky priemysel, aby prostredníctvom národných výskumných programov a výskumných opatrení v priemyselnej oblasti prispeli k dosiahnutiu cieľa 3 % v čo najskoršom termíne.

1.8

Výbor podporuje zásadnú koncepciu oboch rámcových programov (RP7 a RP7-Euratom), ktoré navrhla Komisia. To sa netýka len ich tematického obsahu a štrukturálneho členenia, ale väčšinou aj vyváženosti medzi jednotlivými cieľmi a prvkami programu.

1.9

Výbor víta, že do úvah boli opäť zahrnuté čiastkové programy „Energetika“, „Bezpečnosť“ a „Vesmírne lety“. Jedným z najdôležitejších a prioritných problémov v rámci trvalej udržateľnosti, ekologickosti a konkurencieschopnosti je zabezpečenie dostatočného, cenovo výhodného a trvalo udržateľného zásobovania EÚ energiou, pričom jeho riešenie prinesie výskum a vývoj, ktorý bude mať dostatočný rozsah. Veľký význam témy bezpečnosť sa v súčasnosti prejavuje predovšetkým v súvislosti s odsúdeniahodnými teroristickými útokmi.

1.10

Mnohé problémy, ktoré je potrebné vyriešiť, predstavujú komplexné úlohy, ktoré zahŕňajú viacero čiastkových programov, vrátane humanitných a ekonomických vied. V týchto prípadoch výbor odporúča zabezpečiť nadriadenú koordináciu a vytvoriť potrebné prepojenia. Tým by sa ešte dalo ovplyvniť aktuálne priradenie určitých položiek rozpočtu k jednotlivým čiastkovým programom. To sa týka aj zrejme nízkeho podielu rozpočtu naplánovaného na výskum v oblasti ekonomických vied.

1.11

Výbor víta zámer Komisie zjednodušiť administratívne postupy, zredukovať náročnosť, ktorá je s nimi spojená a zvýšiť tak efektívnosť európskych výskumných programov. Súčasná pracovná a nákladová náročnosť pri predkladaní žiadostí a v rámci schvaľovacích konaní je príliš vysoká a vytvára problémy užívateľom z oblasti vedy a priemyslu. Účasť na európskom výskumnom programe – vrátane rizika v prípade predloženia žiadosti – sa záujemcom musí vyplatiť. To platí predovšetkým aj pre menšie zainteresované strany, ako malé a stredné podniky (MSP) a menšie výskumné skupiny z univerzít a výskumných centier.

1.12

Podstatným aspektom je pritom dostatočná kontinuita modalít súvisiacich so predložením žiadosti a podporou, ako aj kooperačné štruktúry a organizačné formy (nástroje). Nové nástroje, ako napr. iniciatívy spoločných technológií, by sa mali zavádzať s veľkou opatrnosťou a na začiatku len v rámci skúšobnej fázy.

1.13

Vzhľadom na rozhodujúcu úlohu malých a stredných podnikov v Lisabonskom procese víta výbor zámer Komisie zapojiť MSP ešte vo väčšej miere do výskumných, vývojových a inovačných procesov. Výbor preto odporúča zvýšiť v prípade potreby rozpočet, ktorý bol pre tento účel vyhradený, ak by príspevky naplánované v rámcovom programe pre konkurencieschopnosť a inováciu (2007 – 2013) – ktorý má dôležitý význam z hľadiska podpory a sprostredkovania a s ktorým sa toto stanovisko nezaoberá – neboli dostatočné.

1.14

Pre šance takýchto MSP na úspech, ktoré boli založené práve na rozvíjanie a distribúciu nových produktov z oblasti špičkových technológií, je potrebné predovšetkým dostatočné vybavenie počiatočným kapitálom a rizikovým kapitálom (venture capital) na úspešné zvládnutie prvých 5 – 10 rokov prevádzky.

1.15

Výbor podporuje postavenie spoločného výskumného centra (SVC) a jeho dôležité úlohy v mnohých oblastiach, vrátane analýzy budúcich trendov vo vedecko-technologickej, hospodárskej a spoločenskej oblasti a jeho významu pri vypracovaní odporúčaní pre politické orgány.

1.16

Čo sa týka mnohých ďalších, podrobných pripomienok a odporúčaní odkazuje výbor na podrobné kapitoly 2, 4 a 5 tohto stanoviska.

2.   Úvod

2.1

Hospodárska, sociálna a kultúrna budúcnosť Európy. Budúci vývoj Európy a jej postavenie v celkovom rozložení síl vo svete bude určovať hlavne hospodárska súťaž na svetovom trhu, pre ktorý sú charakteristické neustále prebiehajúce zmeny priemyselnej a hospodárskej štruktúry, zmeny situácie na trhu práce ako aj zmeny v zásobovaní surovinami. Pritom rast, úspech a sila hospodárstva - a z toho vyplývajúca schopnosť garantovať sociálne služby a kultúrny rozvoj - sú v rozhodujúcej miere závislé od dostupných vedomostí a investícií do výskumu a technologického vývoja. Investície do výskumu a vývoja vedú – ako výrazný multiplikačný činiteľ – k vyššej hospodárskej výkonnosti.

2.2

Situácia v globálnej hospodárskej súťaži. Európa sa nachádza v hospodárskej súťaži na jednej strane s tradičnými priemyselnými štátmi, ako napr. USA, Japonskom alebo Ruskom, pričom predovšetkým investície USA  (3) do všetkých relevantných sektorov výskumu a vývoja výrazne prevyšujú investície zo strany EÚ, čím neustále narastá existujúci náskok USA. Na druhej strane sa Európa nachádza v hospodárskej súťaži s rýchle rastúcimi hospodárskymi mocnosťami – Čínou, Indiou, Brazíliou, Kóreou atď.

2.3

Globálne preteky vo výskume. Krajiny, ktoré boli menované v závere predchádzajúceho odseku, však nemajú – v porovnaní s EÚ – len oveľa lacnejšie pracovné sily, ale sú charakteristické aj rýchle rastúcou vysokou vedecko-technickou úrovňou a významnými investíciami do vzdelávania, výskumu a vývoja. V tomto kontexte je preto pre EÚ stále náročnejšie zabezpečiť oproti tomu oveľa vyššie pracovné mzdy ako aj sociálne a ekologické štandardy prostredníctvom ďalšieho vedecko-technického náskoku a z toho vyplývajúcich sofistikovanejších výrobkov a postupov. Európa musí preto urobiť všetko preto, aby neprehrala v týchto globálnych pretekoch rastúcich investícií vo výskumu a vývoja, ktoré rozhodnú o jej budúcnosti.

2.4

Všeobecný význam a atraktivita – Medzinárodná spolupráca. Od vedecko-technickej výkonnosti nezávisí len konkurencieschopnosť hospodárstva a z nej vyplývajúca príťažlivosť pre investorov, vedcov a inžinierov („brain-drain“), ale aj kultúrny a politický význam a vplyv. EÚ musí zostať relevantným, vyhľadávaným kooperačným partnerom a nesmie stratiť svoj politický význam v globálnej sieti.

2.5

Lisabonská stratégia. Európska Rada preto na zasadaní v Lisabone v marci 2000 stanovila cieľ urobiť z Európy najkonkurenčnejšiu a najdynamickejšiu ekonomiku sveta založenú na poznatkoch (4). Od tohto momentu je Lisabonská stratégia – a v rámci nej vytvorenie silného európskeho výskumného priestoru – vyhlásenou hlavnou súčasťou európskej politiky. Európska rada v Barcelone (jar 2002) definovala ciele podpory výskumu aj kvantitatívne: celkové výdavky EÚ sa majú do roku 2010 zvýšiť na 3 % HDP, pričom 2/3 z toho má pochádzať zo súkromného sektora. Cieľ 3. % Výbor ďalej poukazuje na skutočnosť, že tento cieľ predstavuje vzhľadom na globálnu súťaž o investície „pohyblivý cieľ“. To znamená, že kto tento cieľ dosiahne neskoro, bude stále viac zaostávať.

2.6

Nevyhnutnosť silného výskumného programu Spoločenstva. Výskum a vývoj podporovaný zo strany Európskeho spoločenstva nedopĺňa len výskumné programy členských štátov, ale vedie okrem toho aj k podstatnej európskej pridanej hodnote. Otvára zároveň potenciál, ktorý presahuje možnosti jednotlivých členských štátov a niektoré výsledky európskeho výskumu a vývoja už nadobudli celosvetový význam (5). Výskum a vývoj má rozhodujúci a stimulujúci integračný účinok pre nevyhnutné a rozsiahlejšie národné výskumné programy členských štátov. Zodpovedá medzinárodnému charakteru vedy, výskumu a výroby a medzinárodnému trhu práce, ktorý je pre tento účel potrebný.

2.7

Katalyzátor európskej integrácie a súdržnosti. Výskum a vývoj koordinovaný zo strany Spoločenstva okrem toho prepája európske výskumné elity, európsky priemysel a európske rozhodovacie štruktúry. Je podstatným katalyzátorom európskej integrácie, súdržnosti a vytvárania spoločnej identity.

2.8

Návrhy Komisie. Návrhy Komisie sa týkajú obsahových a finančných opatrení, ktoré sú zo strany Spoločenstva naliehavo potrebné na podporu výskumu a vývoja, a tým aj pre ciele Lisabonskej stratégie. Zahŕňajú napriek nárastu naďalej len relatívne malú časť, a to v súčasnosti takmer 8 % celkového rozpočtu EÚ navrhnutého na obdobie 2007 – 2013.

2.9

Návrhy Komisie súvisia okrem toho aj s návrhom zriadenia rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu (2007 – 2013), ktorý však nie je predmetom tohto stanoviska. Tento program by mohol fungovať ako sprostredkovateľ medzi predloženým rámcovým programom a potrebnými inovačnými procesmi mnohých MSP.

2.10

Stanovenie priorít ako skúška. Rozhodujúcou skúškou vážnosti, výkonnosti a dôveryhodnosti európskej politiky bude preto skutočnosť, či Parlament, Rada a čo sa týka finančných perspektív aj členské štáty odsúhlasia navrhnuté opatrenia a či tieto dostanú potrebnú prioritu (pozri aj body 4.2. až 4.6).

3.   Obsah návrhu Komisie

3.1

Siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013), uvádzaný ďalej ako RP7, má v porovnaní so svojím predchodcom tieto vlastnosti:

Od začiatku zahŕňa Európu s 25 členskými krajinami.

Vzťahuje sa na obdobie predĺžené o dva roky.

Obsahuje významné zvýšenie celkového rozpočtu a aj ročných rozpočtov.

Poskytuje jasné a zrozumiteľné členenie navrhovaných programov a ich častí.

Ako explicitné nové súčasti programu boli schválené témy výskum v oblasti energetiky, výskum v oblasti bezpečnosti a vesmírne lety.

3.2

Obdobie pre siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a vzdelávania (2007 – 2011) – uvádzaný ďalej ako RP7 – Euratom – zostáva naproti tomu zachované, ale vzťahuje sa samozrejme takisto na Európu s 25 členskými štátmi EÚ.

3.3

Rámcový program RP7 má pozostávať zo štyroch špecifických programov, ktoré zodpovedajú štyrom hlavným cieľom európskej politiky v oblasti výskumu:

Spolupráca

Táto časť programu predstavuje najväčšiu časť RP7 a má k dispozícii asi 61 % prostriedkov rozpočtu. Má podporovať cezhraničnú spoluprácu v oblasti výskumných opatrení, vrátane spolupráce medzi EÚ a tretími krajinami.

Myšlienky

Európska výskumná rada má ako nezávislá inštitúcia podporovať v rámci európskej súťaže „výskum na hraniciach poznania“. To sa môže týkať všetkých vedeckých a technologických oblastí (vrátane humanitných vied).

Ľudia

Má sa tiež rozšíriť podpora vzdelávania a kariérneho rozvoja výskumných pracovníkov, ktorá sa označuje ako „opatrenia Marie Curie“, vrátane intenzívnejších kontaktov k systémom jednotlivých krajín.

Kapacity

V tejto oblasti sa majú podporiť aspekty európskych výskumných a inovačných kapacít: rozšírenie existujúcej a výstavba novej výskumnej infraštruktúry, výskum v prospech MSP, regionálne centrá zamerané na výskum, uvoľnenie celkového výskumného potenciálu v „konvergenčných regiónoch“ EÚ, otázky v oblasti „Veda a spoločnosť“, „horizontálne“ opatrenia medzinárodnej spolupráce.

Spoločné výskumné centrum

Okrem toho má byť vytvorený špecifický program pre opatrenia spoločného výskumného centra, ktoré sa nachádzajú mimo jadrovej oblasti.

3.4

Celková navrhnutá suma finančného podielu Spoločenstva na RP7 predstavuje 72 726 mil. EUR. Táto suma sa percentuálne rozdelí na opatrenia uvedené v článku 2, odseky 2 až 6, týmto spôsobom:

Spolupráca

61,1 %

Myšlienky

16,3 %

Ľudia

9,8 %

Kapacity

10,3 %

Opatrenia spoločného výskumného centra mimo jadrovej oblasti

2,5 %

3.5

Program „Spolupráca“ s celkovým navrhovaným rozpočtom vo výške 44 432 mil. EUR sa člení na tematické, prioritné čiastkové programy. Pritom je potrebné zabezpečiť priechodnosť medzi čiastkovými programami a umožniť komplexný prístup zahŕňajúci viacero tém. Program zahŕňa deväť výskumných tém uvedených nižšie, ktoré budú v rámci EÚ predmetom nadnárodnej spolupráce. Pri jednotlivých témach sa uvádza sa aj navrhované percentuálne rozdelenie rozpočtu.

Zdravie

18,7 %

Potraviny, poľnohospodárstvo a biotechnológie

5,5 %

Informačné a komunikačné technológie

28,5 %

Nanovedy, nanotechnológie, materiály a nové výrobné technológie

10,9 %

Energetika

6,6 %

Životné prostredie (vrátane klimatických zmien)

5,7 %

Doprava (vrátane leteckej dopravy)

13,3 %

Spoločenské, ekonomické a humanitné vedy

1,8 %

Bezpečnosť, vesmír

8,9 %

3.6

RP7-Euratom zahŕňa dva špecifické programy.

3.6.1

Jeden z nich sa zaoberá týmito témami:

výskum jadrovej fúzie: vývoj technológie pre bezpečný, trvalo udržateľný, ekologický a hospodárny zdroj energie a

jadrové štiepenie a ochrana pred ožiarením: podpora bezpečného využívania jadrového štiepenia a ostatných možností využitia rádioaktivity v priemysle a zdravotníctve.

3.6.2

Ďalší obsahuje opatrenia spoločného výskumného centra v oblasti jadrovej energetiky.

3.6.3

Na realizáciu programu RP7-Euratom v období 2007 – 2011 majú byť vyhradené prostriedky vo výške 3 092 mil. EUR. Táto suma sa percentuálne rozčlení takto:

a)

Výskum jadrovej fúzie

69,8 %

b)

Jadrové štiepenie a ochrana pred ožiarením

12,8 %

c)

Opatrenia spoločného výskumného centra v jadrovej oblasti

17,4 %

3.7

Súčasťou je ešte podrobné vysvetlenie navrhovaných princípov a nástrojov podpory. Tieto princípy a nástroje boli avizované už v predchádzajúcom oznámení Komisie (6), ku ktorému výbor už zaujal podrobné stanovisko (7).

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

Predložený návrh Komisie je veľmi rozsiahly dokument, ktorý zahŕňa významný program výskumu a vývoja s mnohými podrobnosťami, aspektmi a prepojeniami. V rámci tohto stanoviska preto nie je možné explicitne predložiť všetky navrhnuté prvky programy, a ani ich okomentovať. Podrobné pripomienky sa preto obmedzujú len na aspekty, ktorým výbor venuje osobitnú pozornosť. Výbor poukazuje na svoje odporúčania (8) k podstatným špecifickým témam, ktoré predložil v uplynulom období, a zdôrazňuje ich relevantnosť aj pre 7. rámcový program. Ďalšie vyjadrenia sa budú nachádzať v neskorších stanoviskách výboru k oznámeniam Komisie k „Špecifickému programu“ (9) ako aj k „Prístupovým pravidlám“ (10).

4.2

Výbor považuje oba navrhnuté rozpočty za minimálny objem prostriedkov pri úsilí neohroziť pozíciu Európy, kolísky modernej vedy a techniky, ale udržať a posilniť ju, pričom uvedené percento by z dlhodobého hľadiska malo ešte narásť. Výbor v tom vidí jednoznačne potrebný prvý krok, aby sa aspoň zo strany Spoločenstva dosiahlo priblíženie k európskemu politickému cieľu 3 %  (11) , na ktorom sa dohodli hlavy štátov a predsedovia vlád na summite v Barcelone.

4.3

Bez primeraného finančného krytia nebudú môcť programy RP7 a RP7 Euratom splniť svoje úlohy v rámci Lisabonskej stratégie. Existuje dokonca nebezpečenstvo, že Európa bude v globálnej súťaže čoraz viac zaostávať. Výskum a vývoj je východiskom a motorom inovačného procesu na ceste ku konkurencieschopným výrobkom a technológiám. Možno nimi vyvolať „lavínu“, ktorá sa pozitívne prejaví aj na dynamike hospodárstva a situácii v oblasti zamestnanosti.

4.4

Návrh Komisie je okrem toho aj zreteľným signálom pre členské štáty, aby nasledovali tento príklad a urobili všetko preto, aby aj zo strany národných výskumných rozpočtov bol čo najrýchlejšie dosiahnutý cieľ 3 %.

4.5

Z tohto dôvodu považuje výbor celkovú výšku oboch rozpočtov, ktoré sa majú prijať, za rozhodujúcu skúšku európskej politiky, jej dôveryhodnosti a akcieschopnosti. Práve v tejto súvislosti sa totiž ukáže, či európska politika skutočne stanovuje potrebné priority a či stanovuje správne ciele vzhľadom na prebiehajúce trendy s cieľom zabrániť zaostávaniu EÚ v globálnej súťaži a dosiahnuť stanovené lisabonské ciele.

4.6

Apel. Výbor preto apeluje na Európsky parlament, Európsku radu a najmä na hlavy štátov a predsedov vlád členských štátov, aby vynaložili investície do výskumu a vývoja, ktoré navrhla Komisia a ktoré sú veľmi potrebné a aby z nich neurobili predmet sporu alebo obeť v rámci rokovaní o budúcom celkovom rozpočte EÚ. V opačnom prípade by vznikli veľké nevýhody, okrem toho by nebolo možné realizovať ciele Lisabonskej stratégie a utrpela by povesť a dôveryhodnosť európskej politiky.

4.7

Výbor okrem toho apeluje na hlavy štátov a predsedov vlád členských štátov a na európsky priemysel, aby prostredníctvom národných výskumných programov, ktoré sú čo do objemu významnejšie, a výskumných opatrení v priemyselnej oblasti podstatne prispeli k dosiahnutiu cieľa 3 % v čo najskoršom termíne.

4.8

Výbor podporuje zásadnú koncepciu oboch rámcových programov (RP7 a RP7-Euratom), ktoré navrhla Komisia. To sa týka ich tematického obsahu, štrukturálneho členenia a vo veľkej miere aj vyváženosti medzi jednotlivými cieľmi a prvkami programu.

4.9

Výbor víta, že do návrhu Komisie bolo zahrnutých veľa jeho odporúčaní, resp. že týmto odporúčaniam bola venovaná osobitná pozornosť. Čo sa týka výskumných tém v špecifickom programe „Spolupráca“, vzťahuje sa to napr. na stanoviská výboru k nanotechnológiám  (12) , biotechnológiám  (13) , výskumu v oblasti zdravotníctva  (14) , informačným technológiám  (15) , výskumu v oblasti energetiky  (16) (vrátane výskumu jadrovej fúzie (17)), vesmírnym letom  (18) a výskumu v oblasti bezpečnosti  (19) Na tomto mieste treba opäť pripomenúť, že výbor prisudzuje všetkým uvedeným témam veľký význam a výslovne podporuje ich zodpovedajúce spracovanie. Medzery, ktoré si výbor všimne, alebo špecifické hľadiská budú predmetom neskoršej analýzy.

4.10

Čo sa týka vesmírnych letov a výskumu v oblasti bezpečnosti, výbor síce odporučil a príslušne zdôvodnil, že ich podpora a realizácia prebehne mimo programu RP7. Výbor však vníma aj výhody ich zaradenia do RP7, napr. jednoduchšiu administratívu a lepšie zosúladenie a synergiu s ostatnými časťami programu. Výbor sa preto teraz vyslovuje za to, aby sa tieto časti programu pokusne zaradili do RP7 a na základe získaných skúseností, napr. po uplynutí polovice príslušného obdobia, alebo v RP8 vyvodiť v prípade potreby príslušné závery.

4.10.1

Téma „Aplikácie vesmírnych letov v službách európskej spoločnosti“, ktorá je zaradená do čiastkového programu „Vesmírne lety“, spolupracuje ako typická komplexná téma (pozri kapitolu 5) s témami „Bezpečnosť“, „Životné prostredie“ a „Informačné technológie“.

4.10.2

Výskumné témy v oblasti bezpečnosti, ktoré sú žiaľ dnes veľmi aktuálne, ako „Ochrana pred terorizmom a kriminalitou“, „Bezpečnosť infraštruktúr a zásobovacích zariadení“, „Ochrana hraníc“, „Bezpečnosť a spoločnosť“ atď., sú komplexnými témami a v oblasti humanitného alebo spoločenskovedného výskumu by ich mali doplniť témy, ako napr. „Výskum vývoja konfliktov a mieru“, „Výskum kultúr“ s cieľom získať viac poznatkov o javoch súvisiacich s konfliktmi a možnosťami, ako im zabrániť alebo predchádzať. Zvláštny dôraz by mal spočívať na boji proti terorizmu a kontrole (pozri aj bod 6.4.3) zbraní hromadného ničenia, ktoré predstavujú veľkú hrozbu.

4.11

Čo sa týka špecifického programu „Myšlienky“, výbor víta, že boli zohľadnené aj jeho odporúčania (20). Tieto sa týkali predovšetkým autonómneho riadenia tohto programu zo strany európskej výskumnej rady, ktorá sa má skladať z medzinárodne uznávaných, špičkových vedcov. Výbor opakuje svoje odporúčanie, aby sa do tohto procesu zapojili aj špičkoví vedci z priemyselného výskumu. Výbor tiež naliehavo odporúča aj Parlamentu a Rade, aby vyjadrili svoj súhlas s týmto novým typom podpory výskumu, ktorá by sa mala realizovať analogicky, ako podpora napr. zo strany Medical Research Council (Veľká Británia) alebo Deutsche Forschungsgemeischaft (SRN).

4.11.1

Tento program – zameraný na podporu špičkovej kvality vo všetkých vedeckých a technologických oblastiach – vytvorí európsku pridanú hodnotu a prispeje ku konkurencieschopnosti EÚ v globálnom kontexte. Výbor poukazuje predovšetkým na to, že (21) „len základný výskum v slobodných a nezávislých podmienkach, výskum bez pút – ale nie bez hraníc – je schopný dodať najdôležitejšiu surovinu pre prosperitu v budúcnosti: nové poznatky.“ Aj priemysel uznáva význam základného výskumu a podporuje ho (22).

4.11.2

To zodpovedá aj viacnásobnému odporúčaniu výboru venovať primeranú pozornosť v inovačnom trojuholníku základný výskum, aplikovaný výskum a vývoj (vývoj produktov a procesov) všetkým trom potrebným pilierom a vytvoriť tak optimálne predpoklady pre integrálny úspech. Z iného pohľadu je to potrebné aj pre multidisciplinaritu navrhovanú zo strany Komisie. Výbor okrem toho opäť poukazuje na skutočnosť, že hranice medzi pojmami základný výskum, aplikovaný výskum a vývoj boli vždy plynulé a stanovené ad hoc, a preto by v žiadnom prípade nemali byť zdôrazňované prostredníctvom administratívnych opatrení.

4.12

Výbor takisto víta posilnenie opatrení v oblasti „Ľudia“ a programe Marie Curie, ktorý funguje v tejto oblasti. Tento program sa doteraz prejavil ako mimoriadne úspešný a dôležitý nástroj vzdelávania a podpory európskych vedcov a posilnenia atraktivity európskeho výskumného priestoru pre výskumných pracovníkov z celého sveta. Výbor opakuje, že výskumní pracovníci nie sú len tvorcami nových poznatkov, ale sú aj najdôležitejšími nositeľmi a sprostredkovateľmi týchto poznatkov medzi krajinami a kontinentmi ako aj medzi výskumnými organizáciami a priemyslom, to znamená aj medzi výskumom a jeho aplikáciou.

4.12.1

Ako súčasť tohto programu je potrebné zdôrazniť ciele „Celoživotné vzdelávanie a kariérny rast“ a „Partnerstvá medzi priemyslom a univerzitami“. Zatiaľ čo prvý cieľ slúži pre kvalifikáciu mladých výskumných pracovníkov a predovšetkým pre ich ďalší profesionálny vývoj - vrátane ďalšieho rozvoja skúsených výskumných pracovníkov (pozri aj nasledujúci bod) – zameriava sa druhý cieľ na dôležitú úlohu zaviesť a podporiť dlhodobejšie programy pre spoluprácu medzi vysokoškolskými pracoviskami a priemyslom, predovšetkým MSP, teda na podporu vyššie uvedeného inovačného trojuholníka. Preto by sa mala podporiť predovšetkým mobilita medzi verejným a súkromným sektorom. To by malo zahŕňať aj mobilitu a partnerstvá napr. s poľnohospodárskym sektorom alebo politickými inštitúciami.

4.12.2

Tým sa výbor zároveň dotýka kľúčovej funkcie univerzít ako výskumných a vzdelávacích inštitúcií. Aby však univerzity mohli plniť svoju funkciu, musí tomuto cieľu zodpovedať aj ich materiálne/prístrojové vybavenie, ich rozpočet na personál a ich organizačné štruktúry (pozri aj bod 4.15.4). V tejto oblasti však existujú – predovšetkým v porovnaní so špičkovými univerzitami, napr. v USA – veľmi výrazné deficity. Výbor preto víta, že Komisia pripravuje k tejto dôležitej otázke vlastné oznámenie, ku ktorému výbor zaujme stanovisko. Na tomto mieste možno predoslať jeden z aspektov dôležitých pre RP7, že musia existovať nástroje podpory, ktoré budú prispôsobené veľkosti projektov bežnej pre výskumné skupiny na univerzitách.

4.13

Výbor víta okrem toho snahu Komisie vytvoriť koherentný profil profesie „európskeho výskumného pracovníka“, vyvinúť pre tento účel spoľahlivý kariérny postup a prispôsobiť tomu pravidlá na jednotnom trhu. Výbor poukázal už skôr na skutočnosť (23), že ľudský kapitál je najcitlivejším a najhodnotnejším zdrojom pre výskum a vývoj a že podporuje snahy Komisie rozšíriť a udržať ľudské zdroje. Výbor súhlasí s Komisiou, že nutnosť zlepšenia sa týka aj tvorby osobných zmlúv s výskumnými pracovníkmi ako aj prispôsobenia/prenosnosti všetkých prvkov sociálneho a dôchodkového poistenia dôležitého pre každý druh mobility.

4.13.1

Ak sa nepodarí ponúknuť schopným mladým vedeckým pracovníkom atraktívny a plánovateľný kariérny postup (USA: tenure track), budú vykonávať výskum mimo Európu alebo sa zaoberať inými úlohami. Mobilita vedeckým pracovníkov nie je nevyhnutná a želateľná len v rámci EÚ, ale aj medzi EÚ a mnohými ostatnými krajinami. Toto však v konečnom dôsledku nesmie viesť k strate („brain-drain“) najnadanejších pracovníkov. Osobitným aspektom je v tejto súvislosti – v záujme dôležitej súdržnosti rodín – program umožňujúci zamestnanie oboch partnerov.

4.13.2

Výbor pritom poukazuje aj na odporúčanie Komisie z 11. marca 2005 o Európskej charte pre výskumných pracovníkov  (24) a pravidlá pri zamestnávaní výskumných pracovníkov, ktoré majú slúžiť horeuvedeným cieľom. Výbor mimoriadne podporuje zámer vyjadrený v tomto odporúčaní a mnohé špecifické podrobnosti slúžiace tomuto zámeru. Výbor preto vyjadruje poľutovanie, že odporúčaný súbor pravidiel zachádza v niektorých bodoch príliš ďaleko, čím sa sťažuje akceptácia tohto súboru pravidiel a jeho inak správneho zamerania vo vedeckej komunite. Niektoré zo zvolených formulácií a odporúčaní považuje výbor dokonca za zavádzajúce alebo prinajmenšom za nejasné a nejednoznačné (25). To môže skomplikovať o.i. zjednodušenie procedúr (pozri ďalší bod) alebo viesť k nesprávnym rozhodnutiam. Výbor preto odporúča, aby sa dôležitý súbor pravidiel pri vhodnej príležitosti zodpovedajúco prepracoval.

4.14

Výbor v tejto súvislosti víta aj deklarovaný zámer Komisie zjednodušiť mnohé opatrenia a predpisy pre predkladanie žiadostí a rozhodovacie procesy a citeľne ich tak uľahčiť žiadateľom. Súčasná pracovná a nákladová náročnosť pri predkladaní žiadostí a v rámci schvaľovacích konaní je v konečnom dôsledku jednou z hlavných prekážok pre užívateľov z oblasti vedy a priemyslu. To sa týka predovšetkým MSP a ich pozoruhodného inovačného potenciálu, ako aj menších výskumných skupín na univerzitách. Konania, ktoré by lepšie vyhovovali potrebám výskumu, by významne zvýšili efektívnosť európskej podpory výskumu a navyše by prispeli k zlepšeniu imidžu Bruselu u občanov Európy, pretože doteraz je tento imidž charakterizovaný najmä pojmami ako „byrokracia“ a „nadmerné množstvo predpisov“. Výbor pripomína svoje skoršie odporúčania na túto tému a svoju podporu Marimonovej správy (26). Záujemcom sa musí vyplatiť účasť na európskom výskumnom programe – vrátane náročnosti a rizika predloženia žiadosti!

4.14.1

Výbor si je vedomý toho, že táto záležitosť sa týka vzájomných vzťahov a súvislostí medzi potrebnou transparentnosťou, predpismi Európskeho dvora audítorov a odborným úsudkom zo strany všetkých rozhodovacích inštancií. Toto môže a musí viesť k väčšej miere vlastnej zodpovednosti zúčastnených zainteresovaných strán (v tejto súvislosti je však potrebné zvážiť aj riziko ich osobného ručenia) zo strany Komisie alebo agentúr, ktoré Komisia poverí. Z toho zároveň vyplývajú veľmi vysoké nároky na špecifickú odbornosť zúčastnených zainteresovaných strán. Výbor preto opakuje svoje odporúčanie, že pre tento účel sú potrební príslušní špecifickí odborníci s dlhoročnými skúsenosťami. Výbor pripomína svoje skoršie odporúčania týkajúce sa tejto veci (27).

4.14.2

Obzvlášť dôležitý aspekt pri inováciách a vyhýbaní sa priemernosti je aj nevyhnutná pripravenosť akceptovať aj neistotu a riziko neúspechu. Prieskum územia, ktoré bolo doteraz vedecko-technicky neprebádané, a objavovanie neznámeho nemožno naplánovať alebo vykonať tak, aby bol zaručený úspech – je to práve naopak: keď je všetko známe vopred, nemôže vzniknúť žiadny nový poznatok. Preto „neúspech“ nemožno hodnotiť ako taký, ale ako užitočný poznatok v rámci procesu „pokus a omyl“. Šanca a riziko sú dve strany tej istej mince.

4.14.3

Zriadenie externých agentúr možno odporúčať až vtedy, keď sa tým zabezpečí výrazné zlepšenie administratívnych postupov a keď sa dosiahne preukázateľná a zreteľná úspora nákladov. Možné dodatočné, resp. externé administratívne náklady nesmú v žiadnom prípade znamenať krátenie rozpočtu vyhradeného pre vlastný výskum!

4.15

Výbor osobitne víta aj dôležité programové súčasti, ktoré sú zahrnuté pod špecifickým programom „Kapacity“ a ktoré obsahujú body ako „Výskumná infraštruktúra“, „Výskum v prospech MSP“, „Regióny orientované na vedomosti“, „Výskumný potenciál“, „Veda a spoločnosť“ ako aj „Opatrenia medzinárodnej spolupráce“.

4.15.1

Je potrebné zdôrazniť dôležitý cieľ výraznejšie zapájať malé a stredné podniky (MSP) do výskumného a inovačného procesu a vytvoriť pre tento účel vhodné rámcové podmienky a nástroje.

4.15.2

Podpora zo strany investičného programu sa môže vyvinúť na ďalší dobrý nástroj podpory MSP  (28) . No aj v tomto prípade musia mať konania realizovateľný rozmer primeraný MSP. V závislosti od úspechu tohto inovačného programu považuje výbor za potrebné zvážiť ďalšie zvýšenie rozsahu explicitnej podpory MSP zo súčasných 15 %, predovšetkým vzhľadom na potreby nových členských štátov. Výbor pritom pripomína svoje predošlé vyhlásenie, že pre šance takýchto MSP na úspech, ktoré boli založené práve na rozvíjanie a distribúciu nových produktov z oblasti špičkových technológií, je potrebné predovšetkým dostatočné vybavenie počiatočným kapitálom a rizikovým kapitálom (venture capital) na úspešné zvládnutie prvých 5 – 10 rokov prevádzky. Hospodársky výskum a hospodárska politika môžu k tomu významne prispieť.

4.15.3

Rovnako dôležité sú ciele optimalizácie a vývoj výskumnej infraštruktúry, rozvoj regionálnych centier zameraných na výskum, ako aj podpora a uvoľnenie výskumného potenciálu v konvergenčných a okrajových regiónoch EÚ. Rozšírenie existujúcej a vytvorenie novej výskumnej infraštruktúry bude mať priaznivý účinok na vytvorenie regionálnych centier zameraných na výskum a aj na ich rozvoj. Ale aj v tomto prípade je jedným z rozhodujúcich faktorov úspechu potreba dostatočného vybavenia rizikovým kapitálom (venture capital).

4.15.4

Výbor zdôrazňuje predovšetkým význam dostatočných opatrení v rámci infraštruktúry pre zlepšenie podmienok na univerzitách (pozri k tomu bod 4.12.2). V tejto súvislosti výbor poukazuje na to, že na viacerých miestach v EÚ už vznikli úspešné strediská z firiem z oblasti špičkových technológií, ktoré sa koncentrujú v okolí určitých univerzít a/alebo výskumných centier a vyvolávajú rast a inovácie aj v okolitom hospodárskom priestore (poles of economic growth) (pozri aj bod 4.16.2).

4.15.5

Význam európskych vysokovýkonných výpočtových stredísk ako ďalšieho veľmi dôležitého opatrenia infraštruktúry je témou ďalšej časti tohto stanoviska (pozri 5.8).

4.15.6

Výbor na druhej strane odporúča vyčleniť tematickú oblasť „Veda a spoločnosť“ začlenenú pod „Kapacity“ (29) – s výhradou účasti tejto témy v programe „Myšlienky“ – a priradiť ho prioritnému čiastkovému programu „Spoločenské, ekonomické a humanitné vedy“, ktorý sa nachádza v programe „Spolupráca“. Týmto spôsobom by bolo možné lepšie využiť potenciálne synergické účinky v rámci týchto tém a vytvoriť potrebné prepojenia. Okrem toho by sa ozrejmilo, že rozpočet týchto prekrývajúcich sa tematických oblastí predstavuje spolu 3 % tematických, prioritných programov.

4.15.7

Dobrá a plodná medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a vzdelávania je podstatným prvkom globálneho partnerstva a zodpovedá podstate vedeckého výskumu a vývoja. Opatrenia medzinárodnej spolupráce  (30) zaradené do čiastkového programu „Kapacity“ slúžia dôležitému cieľu spolupráce (pozri aj bod 4.13.1) s kandidátskymi krajinami, susednými krajinami EÚ, rozvojovými krajinami a krajinami, ktoré v súčasnosti zaznamenávajú vysoký hospodársky rast. Výbor víta, že aspoň rovnako dôležitá spolupráca je umožnená s krajinami, ktoré sú vo vedecko-technickej oblasti veľmi rozvinuté, ako napr. USA alebo Japonsko v čiastkových programoch „Spolupráca“ alebo „Ľudia“ a že je v konkrétnych prípadoch inštitucionalizovaná prostredníctvom osobitných bilaterálnych zmlúv. Výbor zastáva názor, že spolupráca musí vyplývať z príslušných špecifických odborných potrieb. Napriek tomu odporúča, aby tieto dôležité skutočnosti boli pri prezentácii zdôraznené.

4.16

Kontinuita a nástroje podpory výskumu (formy podpory) K obom aspektom výbor už predložil odporúčania v predošlom stanovisku, ktoré ešte raz dôrazne pripomína. Vzhľadom na naliehavú potrebu väčšej miery kontinuity poukazuje opätovne na to, že pre tento účel je veľmi dôležité zachovať osvedčené nástroje a že žiadatelia by mali mať flexibilitu pri voľbe nástrojov. Avšak voľba nástroja (ktorý zo strany Komisie príp. nie je favorizovaný) nesmie v rámci posudzovania viesť k sankciám, resp. pri posudzovaní sa nesmie vypracovať hierarchické poradie nástrojov. Výbor zastáva názor, že k väčšej miere kontinuity môže prispieť aj predĺžená doba platnosti RP7 – ale v tom prípade len pri primeranom finančnom vybavení.

4.16.1

Niektoré nástroje majú nové označenie alebo sú úplne nové. Na tomto mieste výbor opakuje aj v tejto súvislosti svoje všeobecné odporúčanie, a to na jednej strane postupovať veľmi rozvážne pri zavádzaní nových nástrojov, ale aj pri ich premenovaní – kvôli požadovanej kontinuite, na druhej strane si uvedomovať pri nevyhnutnom preskúšaní nových nástrojov, že najprv ide o testovaciu fázu.

4.16.2

Okrem technologických platforiem, ktoré boli uvedené vyššie, predstavujú spoločné technologické iniciatívy takýto nový nástroj, ktorý má slúžiť vytvoreniu dlhodobejších partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom. Hoci výbor zastáva názor, že v tejto súvislosti doteraz chýbajú jasnejšie predstavy Komisie, o.i. ohľadom rozdielu vzhľadom na technologické platformy, vníma priemysel, a predovšetkým aj MSP, tento nástroj veľmi pozitívne. Mohli by viesť okrem iného aj ku kooperatívnym sieťam medzi veľkými firmami a MSP, ale aj univerzitami a výskumnými centrami, ako aj všeobecne k vyšším investíciám do výskumu a vývoja v súkromnom sektore (pozri aj bod 4.15.4). Preto by rámcové podmienky a spôsoby fungovania týchto spoločných technologických iniciatív mali byť ešte jasnejšie rozpracované a po primeranom čase by sa okrem toho malo preskúmať, či boli splnené očakávania spojené s týmto nástrojom.

4.16.3

Komisia by mala dbať na to, aby sa pri zavádzaní nových nástrojov neopakovali chyby, ku ktorým prišlo pri zavádzaní tzv. „špičkových sietí“ (v RP6). V uvedenom programe totiž viedla nesprávna informačná politika k zmätkom a rozdielnemu chápaniu u všetkých zúčastnených, dokonca aj v rámci Komisie. Výbor vychádza z predpokladu, že bude mať príležitosť zaoberať sa podrobnosťami tejto témy v neskoršom stanovisku. Výbor víta návrh Komisie zahrnúť aj články 169 a 171 Zmluvy o založení EÚ do foriem podpory.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1

Konkrétne pripomienky sa vzťahujú predovšetkým na tematické čiastkové programy programu „Spolupráca“, ktoré predstavujú hlavnú časť rámcového programu. V tejto súvislosti treba ešte raz zopakovať, že výbor celkovo víta návrhy Komisie a odporúča ich realizáciu.

5.2

Výbor sa pritom zameriava najprv na dôležité hľadisko komplexnejších tém zahŕňajúcich viacero oblastí, ktoré si na základe svojho charakteru vyžadujú premyslenú koordináciu alebo riadenie a ktoré ako také zahŕňajú často aj čiastkový program „Spoločenské, ekonomické a humanitné vedy“ (pozri aj bod 5.8). Preto by sa malo zabezpečiť, aby napriek jemnej štruktúre čiastkových programov, ktorá je nevyhnutná z administratívnych dôvodov, boli správne identifikované, zohľadnené a využité komplexné súvislosti mnohých problémov, ktoré treba vyriešiť. V týchto prípadoch výbor odporúča zabezpečiť nadradenú koordináciu a vytvoriť potrebné prepojenia.

5.2.1

Témy „Výskum v oblasti bezpečnosti“ a „Boj proti terorizmu“, ktoré sú súčasťou uvedeného, boli už uvedené v kapitole 4.

5.2.2

Ako ďalší príklad tu možno uviesť demografický vývoj  (31) Potrebný výskum v tejto oblasti siaha od zaznamenávania demografických údajov, príčin a trendov, cez mieru pôrodnosti, ktorá je v mnohých členských štátov hrozivo nízka, až po dôsledky prípadného pokračujúceho nárastu priemerného veku. Čo sa týka javu uvedeného na záver, ide na jednej strane o nevyhnutný výskum v oblasti geriatrie a medicíny a techniku ošetrovania (32). Obzvlášť dôležitým aspektom sú pritom socioekonomické otázky spojené s celou uvedenou komplexnou problematikou.

5.2.3

Aj téma zdravie (pozri bod 5.9) je v konečnom dôsledku komplexnou témou, pretože na ňu vplývajú faktory ako spôsob života, pracovné podmienky, životné prostredie, stravovanie, ochota zaočkovať sa proti chorobám, užívanie omamných látok, atď.

5.3

Ale aj niektoré z čiastkových programov sú eo ipso v osobitnej miere komplexnými programami. Ich výsledky totiž neprinášajú len bezprostredný prospech výkonnosti európskeho priemyslu, ale aj ostatným čiastkovým programom na základe ich tematického prepojenia (pozri aj bod 5.2).

5.4

To sa v osobitnej miere týka aj čiastkových programov „Informačné a komunikačné technológie (IKT)“, ako aj „Biotechnológie“ a „Nanovedy, nanotechnológie, materiály a nové výrobné technológie“. Ale aj čiastkový program „Energetika“ je úzko prepojený s čiastkovým programom „Životné prostredie“ a čiastkovým programom „Doprava“. Preto je vyhodnotenie vyváženosti medzi jednotlivými programami možné prinajlepšom z kvalitatívneho hľadiska. Preto treba nasledujúce poznámky chápať len s uvedeným obmedzením.

5.5

Informačné a komunikačné technológie (IKT) sú preto skutočne kľúčovými technológiami pre všetky oblasti priemyslu, hospodárstva, služieb, vedy a techniky, vrátane bezpečnosti a obrany. Sú podstatnou súčasťou globálnej hospodárskej súťaže. Aj vzhľadom na význam vysokovýkonných počítačov pre mnohé dôležité otázky – od výskumu klímy, bezpečnosti, materiálov až napr. po syntézu nových liečiv – Európa výrazne zaostáva, predovšetkým v porovnaní s Japonskom a USA. Toto zaostávanie sa vzťahuje na zariadenie európskych vysokovýkonných počítačových centier – čo by bola úloha skôr pre program „Kapacity“, resp. „Infraštruktúra“ – ale aj na samostatný európsky vývoj príslušného hardwaru a softwaru.

5.5.1

Napriek tomu je zrejmé, že aj teraz je jednoznačne najväčší podiel rozpočtu vyhradený opäť pre IKT – ako tomu bolo aj v prípade RP6. Vzhľadom na – aj hospodársky – význam ďalších tém, ako napr. energetika alebo zdravie, vzniká otázka, či by nebolo dobré zachovať možnosť prenesenia ťažiska v zmysle priechodnosti medzi čiastkovými programami. Odpoveď na túto otázku závisí okrem iného aj od toho, v akom rozsahu prispeje program IKT k ostatným programom, napr. k výskumu v oblasti bezpečnosti alebo vesmírnemu výskumu.

5.5.2

Na základe tohto príkladu výbor vo všeobecnosti navrhuje umožniť pri realizácii RP7 dostatočnú flexibilitu pri prideľovaní rozpočtu medzi jednotlivými čiastkovými programami, resp. využiť zamýšľanú priechodnosť, napr. prostredníctvom spoločných verejných oznamov alebo výberových konaní viacerých čiastkových programov. Pripomienka k IKT sa podobným spôsobom vzťahuje aj na čiastkové programy „Doprava“ a „Vesmírne lety“ (napr. letecká doprava).

5.5.3

Výbor ešte raz vyjadruje uspokojenie v súvislosti so začiatkom výstavby projektu GALILEO, ktorý je vzorovým príkladom uplatňovania zásady subsidiarity. Výbor vidí v tejto technológii a predovšetkým vo využití projektu typické vlastnosti multidisciplinárnej komplexnej úlohy, ktorá má zároveň vysokú technickú inovačnú hodnotu.

5.6

Výbor opakuje, že veľmi víta zriadenie dôležitého čiastkového programu Energetika v rámci RP7. V konečnom dôsledku to zodpovedá jednému z jeho odporúčaní, ktoré predložil už viackrát. Ale aj vzhľadom na skutočnosť, že program RP7-Euratom je veľmi zameraný na výskum v oblasti energetiky, zastáva výbor názor, že tejto kľúčovej – a mimoriadne aktuálnej – téme by sa mala venovať ešte väčšia pozornosť. Energia je „základnou potravinou“ konkurencieschopného hospodárstva, od dovozu ktorej je EÚ v súčasnosti závislá, čo vyvoláva obavy, a v strednodobom horizonte môžeme navyše očakávať pokles energetických zdrojov na celom svete. Kľúč k riešeniu problému energie a nachádza v oblasti výskumu a vývoja.

5.6.1

Výbor preto víta, že vývoju obnoviteľných zdrojov energie sa bude venovať taká významná pozornosť. Tieto zdroje zohrávajú rozhodujúcu úlohu v rámci celej problematiky energetiky a životného prostredia (globálne otepľovanie). Výbor v tejto súvislosti poukazuje na svoje mnohé stanoviská (33), ktoré zahŕňajú celé spektrum potreby výskumu v oblasti obnoviteľných zdrojov energie – od geotermálnej energie, cez biomasu, solárnu a veternú energiu až po metódy akumulácie. S podporou zo strany RP7 dostanú obnoviteľné zdroje energie ďalší dôležitý pomocný impulz, ktorý doplní rôzne podporné opatrenia pre zavedenie na trh (napr. zákony o dodávkach energie z alternatívnych zdrojov) slúžiacich pre vývoj produktov schopných udržať sa na trhu. V tejto súvislosti odporúča aj presnejšie preskúmať energetickú bilanciu obnoviteľných systémov, pretože sa nedávno objavili napr. pochybnosti o tom, či niektoré pohonné hmoty na biologickom základe sú z energetického hľadiska výhodné (34).

5.6.2

Výbor však poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že využívanie „klasických“ fosílnych zdrojov energie – uhlia, ropy a zemného plynu  (35) - naďalej predstavuje – a to aj pre niekoľko nadchádzajúcich desaťročí – hlavný zdroj európskych a celosvetových dodávok energie. Preto majú všetky opatrenia v oblasti výskumu a vývoja, ktoré pri ťažbe, preprave a spracovaní týchto zdrojov energie prispievajú k zvyšovanie efektivity – a tým aj priamo či nepriamo aj k znižovaniu objemu emisií skleníkových plynov – mimoriadny hospodársky a ekologický význam. Tieto body sú síce zahrnuté do čiastkového programu Energetika v časti o znižovaní CO2 (vrátane zachytávania a ukladania CO2) a zvyšovaní efektívnosti. Je však potrebné zabezpečiť, aby boli aj vybavené potrebnými prostriedkami. Existuje tu aj synergické prepojenie s čiastkovými programami „Materiály“ a „Doprava“. Výbor okrem toho víta výskumný program „Uhlie a oceľ“ (36), ktorý súvisí s predchádzajúcimi programami.

5.6.3

Výbor preto odporúča, aby sa okrem opatrení v oblasti výskumu a vývoja zameraných na obnoviteľné zdroje energie venovala pozornosť aj energetickým technikám s fosílnymi zdrojmi energie, ktorá by zodpovedala ich významu. To platí o to viac, keď bude potrebné nahradiť v nadchádzajúcich dvoch desaťročiach veľkú časť doterajších elektrární, ktoré využívajú spaľovanie fosílnych zdrojov energie a doplniť ich o ďalšie nové elektrárne (v EÚ ich má byť niekoľko sto!). Z hľadiska hospodárskeho i environmentálneho je veľmi dôležité, aby sa táto obnova realizovala pomocou najmodernejšej techniky. V súvislosti s vysokými cenami ropy sa v neposlednom rade vynára aj dôležitá otázka, kedy dosiahnu technológie na získavanie pohonných hmôt z uhlia také štádium, že poskytnú z hospodárskeho hľadiska konkurencieschopnú alternatívu.

5.6.4

Čo sa týka ďalších podrobností, poukazuje výbor na svoje predošlé a terajšie stanoviská (37) k energetickému výskumu a problematike energetiky.

5.7

Zlepšenie energetických technológií je napokon aj jedným z najdôležitejších opatrení proti zmene klímy a ostatným neželateľným vplyvom na životné prostredie (38).

5.7.1

Obsahové prepojenie týchto čiastkových programov by sa preto malo využiť aj pre ich optimalizáciu. Zatiaľ čo výskumné práce v čiastkovom programe „Životné prostredie“ (vrátane klimatických zmien) majú najmä stanoviť diagnózu, slúži čiastkový program „Energetika“ predovšetkým ako terapia.

5.7.2

Ale aj v rámci čiastkového programu „Životné prostredie“ by mali byť vypracované a využité najdôležitejšie prepojenia a synergické účinky medzi analýzou/diagnózou (napr. „geológia morského dna“) a možnou terapiou (napr. „ochrana morského dna“).

5.8

Aj čiastkový program „Spoločenské, ekonomické a humanitné vedy“ doplnený priradením programu „Veda a spoločnosť“ odporúčaným v odseku 4.15.5 by mal byť chápaný ako komplexná téma. Výbor okrem toho pripomína svoje skoršie odporúčanie prepojiť intenzívnejšie prírodné a humanitné vety (vrátane spoločenských vied), ich aktérov, ale aj metód a kritérií (39). Spoločenské a humanitné vedy by sa mali podieľať aj na príčinných otázkach výskumu v oblasti bezpečnosti.

5.8.1

V tejto súvislosti výbor víta zdôraznený význam národohospodárskych prieskumov s cieľom vypracovať čo najlepšie postupy pre jednotný trh a Lisabonskú stratégiu vzhľadom na globálnu hospodársku súťaž a ďalšie vplyvy globalizácie. Výbor zdôrazňuje naliehavosť prieskumov a politického poradenstva (pozri aj program spoločného výskumného centra, bod 5.10.1) zameraného na príčiny nezamestnanosti, silné a slabé stránky rôznych hospodárskych systémov ako aj na príčiny, dôsledky a možné zmeny demografického vývoja. Výbor v neposlednom rade zdôrazňuje nevyhnutnosť dôkladnejšieho preskúmania príčinných súvislostí medzi výskumom, inováciou a vysokou životnou úrovňou.

5.8.2

Spolu s právnymi vedami pritom ide v konečnom dôsledku aj o vedecký základ pre všetky politické oblasti EÚ, ako napr. sociálnu politiku, právnu politiku, hospodársku politiku (menovú a peňažnú politiku, daňovú politiku, inovačnú politiku, atď.) a bezpečnostnú politiku. Predovšetkým ide však o politicko-hospodársko-právne otázky ďalšieho vnútorného vývoja EÚ, vrátane jednotného trhu, súdržnosti, integrácie a vlády (governance).

5.8.3

Výbor ďalej zdôrazňuje obzvlášť aktuálnu otázku politického a kultúrneho chápania Európskej únie a jej hraníc. K tejto otázke by sa mali vypracovať spoločné charakteristicky európskej kultúry v oblasti umenia, vedy, architektúry, techniky a módy, ale aj dejín myslenia, vývoja práva, systéme hodnôt a štátnictva. Myšlienka moderného štátu vznikla v Európe (a bola po prvý raz uskutočnená v USA). To však potom znamená, že sú potrebné dôkladné štúdie o pojme kultúry, jeho významových odtieňoch, hierarchiách hodnôt a nedorozumeniach, ktoré s tým súvisia.

5.8.4

Vzhľadom na rozmanitosť dôležitých čiastkových otázok je možné, že rozpočet naplánovaný pre čiastkový program „Spoločenské, ekonomické a humanitné vedy“ je napriek navrhovanému spojeniu s rozpočtom pre čiastkový program „Veda a spoločnosť“nedostatočný. Túto záležitosť je potrebné preskúmať, čo si vyžaduje zapojenie tých čiastkových úloh z oblasti humanitných vied, ktoré sú zahrnuté v iných čiastkových programoch, napr. energetika.

5.8.5

Výbor v neposlednom rade zdôrazňuje všetky etické otázky týkajúce sa poznatkov, výskumu a aplikácie, ako aj rizík a šancí. Dôležitá otázka – aj vzhľadom na Lisabonskú stratégiu – sa vzťahuje na súvislosti a protiklady medzi ideologicko-dogmatickými stanoviskami, ochotou znášať riziko a pokrokom.

5.8.6

To sa zasa vzťahuje na tematickú oblasti „Veda a spoločnosť“. Na túto tému výbor už vypracoval veľmi rozsiahle stanovisko (40). Aj v zmysle tohto predošlého stanoviska víta výbor tematické spektrum, ktoré navrhla Komisia. Sem patrí aj úloha priblížiť občanom vedecký výskum a poznanie, posilniť vzájomné porozumenie a motivovať najmä mladých ľudí, aby si našli cestu k vede. Tu sa ponúka aj fórum na vytvorenie vzťahov medzi občanmi a spotrebiteľmi na jednej strane a vedou a výskumom na strane druhej a zohľadniť pritom názory občanov.

5.8.6.1

Výbor pre tento účel považuje za dôležité tie opatrenia, ktoré umožňujú bezprostredné kontakty alebo dokonca priame, aktívne zapojenie: dobré technické múzeá, špeciálne laboratóriá, „dni otvorených dverí“, atď. No predovšetkým je potrebné, aby dostatočnú váhu opäť nadobudlo dobré a názorné vyučovanie prírodných vied v učebných plánoch vyšších škôl. Tým sa má podporiť predovšetkým záujem a pochopenie pre prírodné vedy a techniku. Pretože len dostatočné vedomosti umožňujú človeku, aby si vytvoril úsudok na veci okolo seba.

5.8.6.2

Vedomosti z oblasti prírodných vied sú nevyhnutné aj pre rozvoj myslenia a vytvorenie jasného obrazu sveta.

5.8.6.3

Rovnako dôležité však je zapojiť samotných výskumných pracovníkov v tomto programe a ich názory do diskusií a rozhodovacích procesov.

5.9

Veľmi dôležitý čiastkový program sa vzťahuje na veľmi širokú tému zdravie, s ktorou sa výbor už viackrát zaoberal. Zahŕňa všetky výskumné a vývojové práce, ktoré sa týkajú tém diagnóza, terapia, zmiernenie a prevencia chorôb.

5.9.1

Prioritu má pritom predovšetkým ošetrenie alebo prevencia týchto chorôb, ktoré sa vyznačujú obzvlášť vysokou mortalitou a morbiditou – v prípade detí, dospelých a starých ľudí – alebo ktoré by mali v prípade nekontrolovanej epidémie obzvlášť vysokú mortalitu.

5.9.2

Za neustály nárast priemerného veku života vďačíme na jednej strane úspechom doterajšieho lekárskeho pokroku, na druhej strane však aj stále lepšej a zdravšej ponuke potravín. No spolu s tým sa v rastúcej miere objavujú choroby podmienené spôsobom života (napr. obezita (41), fajčenie), zdravotné ťažkosti a choroby z povolania, ako aj tie, ktoré vyplývajú zo staroby. Na význam poslednej témy bolo poukázané už vyššie v tomto stanovisku (42). Táto téma nezahŕňa len zdravotné aspekty, ale – v súvislosti s pracovnou schopnosťou alebo potrebou poskytnúť starostlivosť – aj aspekty relevantné z národohospodárskeho hľadiska. To sa týka aj celkovej tematiky organizácie a financovania systému zdravotníctva a aplikácie pokroku v tejto oblasti. Podobne sa to týka aj výskumných prác na zmiernenie zdravotného postihnutia, teda zvýšenia kvality života zdravotne postihnutých osôb a ich možného začlenenia do pracovného procesu.

5.9.3

No problematiku zdravotného postihnutia nemožno riešiť výlučne programami zameranými na zdravotníctvo. Zdravotné postihnutie by malo byť zohľadnené vo všetkých relevantných sektoroch programu.

5.9.4

Výbor okrem toho poukazuje na medzinárodnú dimenziu témy zdravie: na jednej strane na spoluprácu s tými krajinami, ktoré realizujú intenzívny a úspešný výskum, na druhej strane na aspekty zdravotníckej pomoci rozvojovým krajinám. Tým nadobúda mimoriadny význam spolupráca s WHO (World Health Organisation).

5.9.5

Aj globálne rozširovanie nových pôvodcov chorôb je medzinárodnou témou, pri ktorej je spolupráca s WHO rovnako veľmi dôležitá.

5.9.6

Medzinárodná spolupráca poskytuje okrem toho príležitosť na vypracovanie prehĺbených klinických štúdií vzťahujúcich sa nielen na všeobecnú populáciu, ale zohľadňujúcich aj vek človeka: detí, dospelých, starých ľudí.

5.9.7

Významné práce v oblasti výskumu a vývoja, ktoré realizoval súkromný sektor (farmaceutický priemysel a výrobcovia zdravotníckych prístrojov) v oblasti zdravotníctva, sú dobrým príkladom uplatnenia článku 169 pre partnerstvá medzi súkromným sektorom a výskumom podporovaným z verejných zdrojov (aj zo strany členských štátov).

5.10

Spoločné výskumné centrum SVC (mimo jadrovej oblasti)

5.10.1

SVC sa angažuje v oblastiach, ktoré sú vhodné pre vedecko-technickú podporu politiky EÚ. Patria sem oblasti ako napr. trvalo udržateľný rozvoj, ochrana klímy, potraviny, energetika, doprava, chemikálie, alternatívy k pokusom so zvieratami, politika v oblasti výskumu, informačné technológie, referenčné postupy a materiály, ako aj riziká, nebezpečenstvá a socioekonomické dôsledky biotechnológií, ale aj ekonometrické techniky modelov a analýz. Ďalšou úlohou je rozvoj vedecko-technologických referenčných údajov pre rôzne oblasti kontroly životného prostredia a potravín. Uvedené aktivity predstavujú cenný prínos pre vypracovanie právnych predpisov Spoločenstva.

5.10.2

Výbor vidí ďalšiu úlohu Spoločenstva v koordinácii deľby práce národných inštitúcií pre metrológiu a štandardizáciu za súčasnej účasti na ich programoch. V zmysle jednotného trhu a európskej integrácie vo všeobecnosti by bolo potrebné zvážiť vytvorenie „European Bureau of Standards“ [Európskeho normalizačného úradu] v spolupráci s príslušnými doterajšími národnými inštitúciami, priemyselnými odvetviami a SVC. Doterajšia rozmanitosť by umožňovala realizovať paralelné metódy a ich porovnávanie a tiež koordinovane uskutočňovať nový vývoj vo veľmi priaznivých podmienkach.

5.10.3

Výbor berie s uspokojením na vedomie, že aktivity SVC sú zapojené do medzinárodného vedného spoločenstva. Výbor považuje takéto zapojenie za veľmi dôležité aj pre spoločenské, ekonomické a humanitné vedy uvedené v bode 5.8.

6.   7. rámcový program Euratom (RP7-Euratom)

6.1

Kontrolovaná termojadrová fúzia. Výbor opakuje vyjadrenia zo svojho nedávneho stanoviska (43)„Termojadrová energia“, konkrétne, že mierové využívanie termojadrovej energie má potenciál veľmi podstatným spôsobom prispieť k dlhodobému riešeniu zásobovania energiou v zmysle trvalej udržateľnosti, ekologickosti a konkurencieschopnosti. Podobne ako jadrové štiepenie, ani jadrová fúzia neemituje žiadne klimatické plyny a má navyše ďalšie dôležité výhody.

6.1.1

Výbor gratuluje Komisii a ďalším zúčastneným aktérom za úspech ich rokovaní, ktoré odporúčal výbor a na základe ktorých bol dôležitý medzinárodný projekt ITER umiestnený v Európe. Projekt ITER  (44) predstavuje rozhodujúci krok smerom k neskoršiemu vybudovaniu demonštračného reaktora DEMO. No s týmto projektom je spojený aj záväzok zmluvne dohodnutého financovania samotného ITER a s ním súvisiacich prípravných a sprievodných programov, ako aj prípravných programom pre DEMO.

6.1.2

Výbor v tejto súvislosti apeluje aj na členské štáty, aby sa takisto výraznou mierou zapojili do európskeho termojadrového programu a aby zodpovedajúco podporovali svoje laboratóriá spojené s týmto programom. Výbor si je vedomý, že program termojadrovej fúzie sa tým dostáva do fázy, ktorej realizácia si vyžaduje vynaloženie značného – a oproti minulosti vyššieho – objemu finančných prostriedkov. Vzhľadom na potenciál tohto zdroja energie a závažnosti energetickej problematiky to výbor však považuje za nevyhnutné a oprávnené.

6.1.3

Čo sa týka ďalších podrobností, poukazuje výbor na svoje predošlé stanovisko (45) na túto tému. Výbor pritom zdôrazňuje práce v oblasti vývoja pri príprave projektu DEMO (vývoj materiálov, vývoj blanketu, koncepcia systému atď.) ako aj výskum týkajúci sa lepších koncepcií uzáveru.

6.2

Jadrové štiepenie a ochrana pred ožiarením. Jadrová energia je najdôležitejším, v súčasnosti dostupným zdrojom elektrickej energie vyrábanej na neuhlíkovej báze. Časť obyvateľstva má však obavy týkajúce sa prevádzkových rizík a bezpečného trvalého skládkovania vyhorených článkov. Výbor pripomína svoje stanoviská k jadrovej energii (46) (jadrové štiepenie) a k tzv. nukleárnemu balíčku (47). Už v stanovisku uvádzanom na poslednom mieste výbor konštatoval, že podporuje Komisiu v jej zámere aj v budúcnosti výrazne podporovať výskum v oblasti bezpečnosti jadrovotechnických zariadení a skládkovania rádioaktívneho odpadu a koordinovať túto činnosť na úrovni Spoločenstva. Opatrenia navrhované Komisiou slúžia tejto úlohe a výbor ich víta.

6.2.1

Systémy reaktorov. Ide pritom o výskumné práce, na jednej strane na podporu ďalšej bezpečnej prevádzky existujúcich systémov reaktorov (vrátane zariadení na obeh jadrového paliva), na druhej strane na vyhodnotenie potenciálu a bezpečnostných aspektov budúcich koncepcií reaktorov.

6.2.1.1

Výbor považuje práve druhý bod za obzvlášť dôležitý. Mal by viesť k vývoju inovatívnych systémov reaktorov. Dejiny techniky ukázali, že najväčší pokrok možno dosiahnuť inovatívnym rozvíjaním, resp. generačným postupom systémov a koncepcií. Vzhľadom na energeticko-politický význam jadrovej energie by bolo potrebné preskúmať a využiť potenciál existujúci v tejto oblasti – zvýšená bezpečnosť, zníženie množstva rádioaktívneho (obzvlášť dlhodobého) odpadu, predĺženie životnosti existujúcich zdrojov a využívanie ďalších, nových zdrojov.

6.2.2

Ochrana pred ožiarením. Cieľom je prehĺbiť vedecký základ pre ochranu obyvateľstva pred ionizujúcim žiarením, ktoré sa vyskytuje pri využívaní rádioaktivity alebo iných zdrojov žiarenia v oblasti zdravotníctva, výskumu a priemyslu (vrátane výroby jadrovej energie). Veľmi dôležitým objektom skúmania je pritom pôsobenie veľmi nízkych dávok žiarenia, ktoré sú štatisticky ťažko zistiteľné a o ktorých preto ešte stále existujú kontroverzné názory.

6.2.3

Obzvlášť dôležitý je aj vývoj, ktorý slúži na technickú kontrolu a monitorovanie všetkých opatrení zameraných na nerozširovanie materiálu alebo techniky použiteľnej na výrobu jadrových zbraní.

6.3

Aj pre vývoj termojadrovej elektrárne ako aj pre bezpečnú prevádzku a ďalší vývoj reaktorov pre jadrové štiepenie je naliehavo potrebné vyškoliť dostatočné množstvo vysokokvalifikovaných pracovníkov a umožniť im zaškoliť sa na príslušných pokusných zariadeniach. To sa môže podariť len vtedy, ak jadrová technológia v Európe opäť nadobudne väčší význam, čím sa zvýši záujem mladých vedeckých pracovníkov o túto oblasť. Výskum a vývoj musia aj v tomto prípade vytvoriť osvedčenú symbiózu.

6.3.1

Čo sa týka ďalších podrobností, poukazuje výbor na svoje predošlé stanovisko (48) na túto tému.

6.4   Spoločné výskumné centrum – program EURATOM

6.4.1

Výbor víta, že spoločné výskumné centrum (SVC) podporuje politické rozhodovanie v nukleárnej oblasti, vrátane realizácie a kontroly existujúcich stratégií a reakcie na nové požiadavky.

6.4.2

Výbor považuje za správne aj zameranie priorít „nukleárneho“ programu SVC na hlavné témy, ktorými sú likvidácia odpadu, bezpečnosť a kontrola. Práve s týmito problémami sú spojené na jednej strane obavy občanov, na druhej strane nevyhnutnosť spoľahlivých riešení. Výbor vychádza z predpokladu, že aj tieto činnosti sa prepoja a skoordinujú s činnosťami členských štátov.

6.4.3

Výbor zastáva názor, že dôležitou úlohou je aj (ďalší) vývoj postupov, ktoré umožnia ešte lepšiu kontrolu nerozširovania materiálu alebo techniky jadrových zbraní (pozri aj bod 4.10.2.).

V Bruseli 14. decembra 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  To sa týka aj cieľov oživenej Lisabonskej stratégie (Európska rada z 23. marca 2005).

(2)  Celkové výdavky EÚ na výskum a vývoj sa majú do roku 2010 zvýšiť na 3 % HDP, pričom 2/3 z toho má pochádzať zo súkromného sektora. Pozri k tomu aj Ú. v. EÚ C 95, 23.4.2003.

(3)  Mimoriadne dôležitým príspevkom sú pritom významné investície do výskumu a vývoja, ktoré vynakladá ministerstvo obrany USA (Department of Defence) a ktoré neslúžia len na vojenské účely.

(4)  Európska rada výslovne potvrdila a podrobnejšie popísala tento cieľ v marci 2005 (Brusel) prostredníctvom rozhodnutí týkajúcich sa oživenia Lisabonskej stratégie.

(5)  Príklady úspešnej európskej spolupráce: ARIANE, AIRBUS, CERN, ESO, GALILEO, JET/ITER.

(6)  Veda a technológia: Kľúč k budúcnosti Európy - Usmernenia pre budúcu politiku Európskej únie na podporu výskumu KOM(2004) 353, konečné znenie.

(7)  Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005.

(8)  Pozri aj poznámky č. 14 až 21.

(9)  Očakáva sa onedlho.

(10)  Očakáva sa onedlho.

(11)  Ú. v. EÚ C 95, 23.4.2003.

(12)  Ú. v. ES C 157, 28.4.2003.

(13)  Ú. v. ES C 234, 30.9.2003, Ú. v. ES C 61, 14.3.2003, Ú. v. ES C 94, 18.4.2002.

(14)  Ú. v. EÚ C 74, 23.3.2005, Ú. v. ES C 133, 6.6.2003.

(15)  Ú. v. EÚ C 302, 7.12.2004.

(16)  Ú. v. ES C 241, 7.10.2002.

(17)  Ú. v. EÚ C 302, 7.12.2004.

(18)  Ú. v. ES C 220, 16.9.2003, Ú. v. EÚ C 112, 30.4.2004.

(19)  Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005.

(20)  Ú. v. EÚ C 110, 30.4.2004.

(21)  Citát z prejavu bývalého spolkového kancelára Gerharda Schrödera pri príležitosti otvorenia Einsteinovho roka 2005. V prejave sa o.i. uvádza: „Základný vedecký výskum však potrebuje zároveň istotu, že bude môcť existovať bez tlaku bezprostrednej využiteľnosti a bez nutnosti neustáleho dokazovania prospešnosti.“

(22)  Pozri The Economic Returns to Basic Research and the Benefits of University-Industry Relationships [Návrat hospodárstva k základnému výskumu a výhody vzťahov medzi univerzitami a priemyslom] Prehľad literatúry a aktualizácia odkazov. Správa pre Office of Science and Technology* [Úrad pre vedu a technológiu, Veľká Británia], ktorú vypracoval SPRU - Science and Technology Policy Research [Prieskum politík v oblasti vedy a technológie]. Alister Scott, Grové Steyn, Aldo Geuna*, Stefano Brusoni, Ed Steinmueller, 2002.

(23)  Pozri k tomu aj Ú. v. EÚ C 110, 30.4.2004.

(24)  Ú. v. EÚ L 75/67, 22.3.2005.

(25)  To sa týka napríklad nesprávneho pochopenia a) skutočnosti, že hlavnou úlohou výskumu je vytvárať nové poznatky, zatiaľ čo otázka, čo slúži ľudstvu alebo čo je spoločensky relevantné nepredstavuje v konkrétnych prípadoch vhodné kritérium (pozri k tomu Ú. v. ES C, 7.8.2001, kapitola 4 a 6 (napr. bod 6.7.1) a poznámku č. 14, alebo b) dôležitého významu duplicitného výskumu, a to nielen pre zabezpečenie nových poznatkov, ale aj pre ich rozšírenie, prehĺbenie a rozpracovanie (pozri k tomu napr. Ú. v. ES C, 7.8.2001, body 4.7.5 a 4.7.6). Dobrý výskum nemožno vynútiť príliš obmedzujúcimi pravidlami, ale potrebuje voľnosť.

Najúspešnejšími opatreniami zameranými na prieskum nových, neprebádaných oblastí a dosiahnutie dobrých výkonov je vymenovanie najúspešnejších a veľmi skúsených výskumných pracovníkov do riadiacich funkcií, získanie a podpora najlepších vedeckých pracovníkov a dostatočné a spoľahlivé vybavenie prístrojmi a prostriedkami na výskum (kritická masa). Pozri k tomu aj Ú. v. ES C 204, 18.7.2000 a Ú. v. EÚ C, 30.4.2004. Kvalifikácia výskumného pracovníka sa nedá kvantifikovať, ani objektivizovať – jej posúdenie podlieha nevyhnutne vyjadreniu jeho skúsených kolegov v danom odbore.

(26)  Správa zo schôdzky expertov, ktorú viedol prof. Marimon, 21 júna 2004, Šiesty rámcový program.

(27)  Ú. v. ES C 204, 18.7.2000 (CES 595/00, bod 9.8.4).

(28)  KOM(2005) 121, konečné znenie - 2005/0050 (COD).

(29)  Toto odporúčanie sa týka len prevažne sociologických výskumov na tému „Veda a spoločnosť“. Naproti tomu by podiel rozpočtu, ktorý slúži na opatrenia (výstavy, múzeá, zasadnutia) na sprostredkovanie vedy („Communicating Science“), t.j. jej výsledkov a spôsobu práce, mal naďalej zostať v špecifickom programe „Kapacity“.

(30)  Pozri aj COM RTD info Special INCO, júl 2005.

(31)  CESE 818/2005 fin.

(32)  Ú. v. EÚ C 74, 23.3.2005.

(33)  napr. Ú. v. EÚ C 241, 7.10.2002, Ú. v. EÚ C 221, 8.9.2005Ú. v. EÚ C 286, 17.11.2005.

(34)  David Pimentel a Ted W. Patzek: Natural Resources Research [Výskum prírodných zdrojov], roč. 14, č. 1, 2005.

(35)  Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005.

(36)  Ú. v. EÚ C 294, 25.11.2005.

(37)  Ú. v. ES C 241, 7.10.2002, Ú. v. EÚ C 133, 6.6.2003, Ú. v. EÚ C 108, 30.4.2004, Ú. v. EÚ C 110, 30.4.2004, Ú. v. EÚ C 302, 7.12.2004, Ú. v. EÚ C 286, 17.11.2005, Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005.

(38)  Pozri k tomu aj: Deutsche Physikalische Gesellschaft [Nemecká fyzikálna spoločnosť], sept. 2005, „Klimaschutz und Energieversorgung in Deutschland 1990 – 2020“ [Ochrana klímy a zásobovanie energiou v Nemecku 1990 – 2020].

(39)  Ide pritom o veľmi komplexnú otázku, ktorá bola sčasti spracovaná v Ú. v. ES C 221, 7.8.2001, body 3.9 a kapitola 6.

(40)  Ú. v. ES C 221, 7.8.2001.

(41)  Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006.

(42)  Pozri poznámky č. 37 a 38.

(43)  Ú. v. EÚ C 302, 7.12.2004.

(44)  ITER bude mať termojadrový výkon 500 MW. Predstavuje krok medzi dnešnými experimentmi plazmovej fyziky, ako JET, a demonštračnou elektrárňou DEMO vyrábajúcou elektrickú energiu. Je to medzinárodný projekt s účasťou Číny, EÚ a Švajčiarska, Japonska, Kórei, Ruska a USA, ktorého sídlo bude v Cararachene (Francúzsko).

(45)  Pozri poznámku č. 44.

(46)  Ú. v. EÚ C 110, 30.4.2004.

(47)  Ú. v. EÚ C 133, 6.6.2003.

(48)  Pozri predošlé poznámky.


17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/22


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zavádza program pre konkurencieschopnosť a inováciu (2007-2013)“

KOM(2005) 121, konečné znenie – 2005/0050 (COD)

(2006/C 65/03)

Rada Európskej únie sa rozhodla 25. apríla 2005 podľa článku 56, článku 157 ods. 3 a článku 175 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k danej téme.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 20. októbra 2005. Spravodajcom bol pán WELSCHKE, pomocnou spravodajkyňou bola pani FUSCO.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 422. plenárnom zasadnutí 14. a 15. decembra 2005 (schôdza zo 14. decembra) 125 hlasmi za, 2 hlasmi proti, pričom sa 1 člen hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvodné poznámky

1.1

Veľa ukazovateľov rastu, zamestnanosti a inovácie nasvedčuje tomu, že Európska únia v celosvetovej konkurencii v posledných rokoch zaostala a tento proces pretrváva. Pre EÚ sa stáva najväčšou hospodárskou a sociálnou výzvou potláčať nezamestnanosť, vytvárať nové pracovné miesta a podporovať potrebný hospodársky rast na trvalo udržateľnom základe.

1.2

Podniky hrajú pri napĺňaní týchto výziev hlavnú úlohu. 98 % podnikov v Európe sú malé a stredné podniky (MSP). Poskytujú 55 % pracovných miest v súkromnom sektore. Potenciál MSP pre inovácie vo výrobných procesoch a výrobkoch ako aj v službách je značný.

1.3

Veľa podnikov využíva výhody európskeho jednotného trhu. Často však nemôžu jeho potenciál plne využiť z dôvodu pretrvávajúcich obmedzení, obmedzených personálnych a finančných kapacít a nedostatočných informácií. Pomôcť by tu mohlo dôsledné uplatňovanie Lisabonskej stratégie, dokončenie jednotného trhu a ďalšie otvorenie trhu, lepšia tvorba právnych predpisov ako aj podporné programy, ktoré vytvárajú európsku pridanú hodnotu.

1.4

Tiež moderne štruktúrované správne orgány a efektívne fungujúce verejné služby môžu významne prispieť k podpore konkurencieschopnosti a inovácie v Európe. Cezhraničné twinningové činnosti na všetkých úrovniach môžu zlepšiť stále potrebnejšiu spoluprácu v oblasti administratívy, uľahčiť výmenu skúseností a využiť príklady najlepších riešení v prospech všetkých.

2.   Zhrnutie návrhu Komisie

2.1

„Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu“ (ďalej len „rámcový program“) má v rokoch 2007 až 2013 prispieť k uplatneniu novo orientovanej Lisabonskej stratégie ako aj stratégie Spoločenstva pre trvalo udržateľný rozvoj.

2.2

Rámcový program pokračuje v celom rade existujúcich podporných programov Spoločenstva v rôznych politických oblastiach a zjednocuje ich na koherentnom právnom základe. Komisia navrhuje finančný vzťažný rámec vo výške 4 212,6 mil. EUR.

2.3

Rámcový program je určený všetkým členským štátom, kandidátskym krajinám, krajinám Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) ako aj krajinám západného Balkánu. Ďalšie tretie štáty sa môžu zúčastniť na programe v prípade, že tak ustanovia v bilaterálnych dohodách.

2.4

Cieľom rámcového programu je podporovať konkurencieschopnosť podnikov, predovšetkým MSP, podnecovať inovácie a uvádzať ich na trh, urýchliť rozvoj informačnej spoločnosti a zlepšiť energetickú účinnosť i využívanie nových a obnoviteľných zdrojov energie.

2.5

Na základe článku 156, čl. 157 ods. 3 a čl. 175 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa má vytvoriť podstatný a súvislý právny základ pre osobitné podporné programy Spoločenstva a príslušné časti ostatných programov Spoločenstva v oblastiach, ktoré sú rozhodujúce pre podporu európskej produktivity, inovácie a udržateľného rozvoja. Zároveň sa má pozornosť venovať doplnkovým environmentálnym otázkam. Rámcový program sa skladá z troch osobitných podprogramov.

2.6

„Program pre podnikanie a inováciu“ má tvoriť rámec pre činnosti zamerané na podnikanie, inováciu a konkurencieschopnosť. Zameriava sa na podniky zo všetkých hospodárskych odvetví, či už technologicky vysoko vyvinutých alebo tradičných. Prístup k financiám na začatie činnosti a rast MSP je potrebné zlepšiť. Osobitný dôraz treba klásť na spoluprácu medzi podnikmi, podporu inovácií a podporu ekologických technológií. Naplánované sú prostriedky vo výške 2 631 mil. EUR.

2.7

Program podpory politiky IKT“ má podporovať zavedenie informačných a komunikačných technológií podnikoch, správnych orgánoch a verejnom sektore. Navrhnuté opatrenia konkretizujú a sprevádzajú novú európsku iniciatívu „i2010“, ktorá bude v budúcich rokoch tvoriť rámec pre vytvorenie jednotného európskeho informačného priestoru a posilnenie vnútorného trhu informačných produktov a služieb. Pre program sa má vyčleniť 801,6 mil. EUR.

2.8

Cieľom programu „Inteligentná energia pre Európu“ je podporovať trvalo udržateľný rozvoj v súvislosti s energiou, zlepšiť bezpečnosť dodávok a energetickú účinnosť, znížiť závislosť na dovoze energie a zvýšiť podiel obnoviteľnej energie v hrubej národnej spotrebe na 12 %. Prioritou sú projekty na podporu a zavádzanie nových technológií trvalo udržateľnej energie, lepšie administratívne štruktúry a hustejšie vzájomné prepojenie ako aj všeobecné povedomie o trvalo udržateľnom využívaní energie. Komisiou vytvorená výkonná agentúra pre inteligentnú energiu má aj naďalej fungovať. Výška sumy plánovanej na program je 780 mil. EUR.

2.9

Rámcový program sa realizuje na základe ročných pracovných programov, ktorých uskutočnenie zabezpečí Komisia. Riadiace výbory zabezpečia sledovanie opatrení na úrovni členských štátov a zaručia súdržnosť vnútroštátnych činností.

3.   Všeobecné poznámky

3.1

Návrh rámcového programu je obsiahly a pokrýva veľké množstvo politík a programov. Poznámky sa obmedzujú na tie aspekty, ktorým výbor prisudzuje zvláštny význam alebo u ktorých by chcel, aby sa vzali do úvahy aj ďalšie hľadiská.

3.2

Výbor víta rámcový program ako dôležitý krok smerom k vytvoreniu synergií pri podporovaní konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity podnikov a trvalo udržateľného rozvoja. Navrhované opatrenia a nástroje môžu významne prispieť k posilňovaniu sociálnej súdržnosti, podpore trvalo udržateľného rozvoja ekonomiky a dosiahnutiu cieľov rastu a zamestnanosti Lisabonskej stratégie. Z tohto dôvodu Komisia aj v navrhovanom akčnom pláne pre oživenie Lisabonskej stratégie na úrovni Spoločenstva (KOM(2005) 330) vyzdvihuje rámcový program ako dôležitú súčasť politiky Spoločenstva.

3.3

Kokova správa z roku 2004 poukázala na kľúčové podmienky, ktoré sú pre konkurencieschopnosť európskej ekonomiky určujúce. Úplne správne odporúčala ďalej rozvíjať spoločnosť založenú na vedomostiach, dokončiť vnútorný trh, zlepšiť podnikateľské prostredie, zmodernizovať pracovný trh – tiež prostredníctvom stratégie „celoživotného vzdelávania“ a „aktívneho starnutia“ – a podporovať trvalú udržateľnosť životného prostredia. Výbor sa domnieva, že je povinnosťou predovšetkým členských štátov urobiť všetko pre zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov vytvorením vhodných rámcových podmienok. Podporné programy EÚ považuje v tejto súvislosti za dôležitý a účinný doplňujúci prostriedok. Okrem rámcového programu je potrebné ako obzvlášť významný spomenúť rámcový program v oblasti výskumu, stratégiu „celoživotného vzdelávania“ a štrukturálne fondy.

3.4

Podniky posilňujú svoju inovačnú kapacitu nielen tým, že využívajú technologický pokrok. K inovácii prispieva aj pevnejšie zakotvenie podnikania v spoločnosti a kultúre každej krajiny, hlbšie manažérske znalosti, zodpovedné riadenie podnikov a cezhraničné činnosti. Bolo by pomýlené pri stanovení cieľov rámcového programu ponímať pojem inovácia príliš úzko a tým nevyužiť príležitosť na väčší rast, zamestnanosť a sociálnu súdržnosť. Podniky sú hlavnými aktérmi v procese inovácie, na ktorého uskutočňovaní sa majú sociálni partneri primerane zúčastňovať.

3.5

Inovácia sa rodí v hlavách ľudí. Vysoká úroveň vzdelania a odbornej prípravy je predpokladom pre udržateľné zvyšovanie inovačnej kapacity v Európskej únii. Zamestnávatelia, zamestnanci, vlády, vysoké školy a školy ako aj všetky ostatné príslušné inštitúcie majú rovnakú povinnosť naďalej zvyšovať inovačný potenciál našich spoločností. Cezhraničné projekty sú vhodné na doplnenie národných snáh o podporu spoločnosti založenej na vedomostiach. Výbor víta, že EÚ cielene podporuje vzdelávanie a odbornú prípravu okrem iného aj v rámci programov Spoločenstva „Sokrates“ (všeobecné vzdelanie), „Tempus“ (vysoké školy) a „Leonardo da Vinci“ (odborná príprava). Integrovaný akčný program pre vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie pre obdobie 2007 až 2013 môže takisto významne prispieť k posilneniu inovačnej kapacity v podnikoch a k úspechu rámcového programu.

3.6

Výbor víta zámer Komisie posilňovať inovačnú kapacitu a konkurencieschopnosť podnikov lepšou tvorbou právnych predpisov a systematickou revíziou existujúceho právneho poriadku z hľadiska neúmerného zaťaženia. Obzvlášť dôležité je účinné posúdenie dosahu novej úpravy. Pri posúdení dosahu by mala Komisia intenzívne spolupracovať s Radou pre konkurencieschopnosť a Európskym parlamentom.

3.7

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že horizontálne a koordinované opatrenia zo strany EÚ môžu priniesť veľkú pridanú hodnotu. Bude obzvlášť dôležité poskytnúť podnikom informácie vychádzajúce podľa možnosti čo najviac z praxe a umožniť im jednoduchý prístup k opatreniam a nástrojom rámcového programu.

3.8

Výbor podporuje cieľ Komisie podporiť rámcovým programom nielen technologicky obzvlášť vysoko rozvinuté, ale aj tradičné hospodárske odvetvia. Práve oni môžu pri tvorbe zamestnanosti a pri posilňovaní sociálnej súdržnosti byť väčším prínosom, keď dostanú možnosť rozvinúť svoju konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu. V oblasti služieb a logistiky je tiež značný inovačný potenciál.

3.9

Výbor vyzýva Komisiu, aby neponímala definovanie cieľovej skupiny rámcového programu príliš úzko s cieľom zabezpečiť podľa možnosti vysokú pridanú hodnotu v rámci čo najväčšieho počtu regiónov a odvetví. Aj družstevné podniky, združené podniky a vzájomné spoločnosti („mutuals“) ako aj inovatívne novozaložené podniky a mikropodniky môžu prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity v EÚ. Tak sa prostredníctvom družstiev dajú využiť výhody plynúce z veľkovýroby, ktoré majú pozitívny vplyv na prístup na trh (vrátane účasti na verejnom obstarávaní väčšieho rozsahu), na pozíciu na trhu, na rozvoj potenciálu riadiacich pracovníkov, na ďalšie vzdelávanie a výskumné kapacity. Pre prístup k projektom rámcového programu by malo byť určujúce to, do akej miery cieľové skupiny vypracujú nosné koncepcie, ktoré prispejú ku konkurencieschopnosti a inovácii a právom si zaslúžia podporu. Pri sprostredkovaní rámcového programu hrajú nadácie, združenia ako aj priemyselné a obchodné komory významnú úlohu.

3.10

Vzhľadom k rozpočtovým obmedzeniam v členských štátoch a na európskej úrovni je financovanie rámcového programu obmedzené. Výbor očakáva, že v rámci stále ešte otvoreného rozhodovania o budúcom finančnom výhľade dostane program dostatočné množstvo prostriedkov. Súčasne je potrebné zabezpečiť podľa možnosti cielené, efektívne a na výsledok orientované použitie prostriedkov v prospech cieľových skupín. Komisia by mala preskúmať, v akom rozsahu môžu byť prostriedky, ktoré sú v súčasnosti určené na spravovanie programu, použité na projekty.

3.11

Výbor víta zámer Komisie vyhodnotiť svoje skúsenosti s existujúcimi programami, napraviť prípadné chyby a riadiť sa osvedčenými postupmi pri uskutočňovaní rámcového programu. Benchmarking a monitorovanie, ktoré sú všetkým stranám zrozumiteľné, pomôžu rámcovému programu k úspechu. Poznatky, ktoré prispejú k optimalizácii rámcového programu, by mali byť v ročnom pláne práce včas zohľadnené. Komisia a zodpovedné miesta, ktoré sa zaoberajú uskutočňovaním programov, by mali kriticky skúmať, či priebežné hodnotenie upozorňuje na potrebu úprav. Pritom by sa mali brať do úvahy skúsenosti podnikov a ostatných cieľových skupín. Avšak spoľahlivosť plánovania všetkých účastníkov projektu nesmie byť nikdy narušená.

3.12

Výbor kladie veľký dôraz na to, aby členské štáty brali do úvahy myšlienku „doplnkovosti“. Dôrazne ich vyzýva, aby zachovali svoju vnútroštátnu podporu v plánovanom rozsahu bez ohľadu na európske finančné príspevky. Výbor sa domnieva, že členské štáty by sa mali pridŕžať dohodnutého cieľa vynaložiť 3 percentá HDP na výskum a vývoj. Uskutočňovanie rámcového programu nesmie v žiadnom prípade viesť k tomu, že členské štáty poľavia v úsilí dosiahnuť tento cieľ.

3.13

Komisia právom poukazuje na nutnosť úzkeho prepojenia nástrojov a opatrení rámcového programu s ostatnými programami a iniciatívami EÚ. Obzvlášť dôležité prepojenia existujú so 7. rámcovým programom, so stratégiou „celoživotného vzdelávania“ ako aj s programami štrukturálnej politiky. Komisia by mala dbať na to, aby sa vytýčené ciele všetkých zúčastnených generálnych riaditeľstiev zhodovali. Činnosti a rozhodnutia všetkých relevantných grémií musia byť transparentné. Horizontálne a vertikálne synergie medzi EÚ a členskými štátmi ako aj medzi hospodárstvom, vedou a administratívou sa budú dať v plnej miere dosiahnuť iba vtedy, keď budú obsahové a organizačné priority týchto programov dobre zladené.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Pri uskutočňovaní rámcového programu musia mať cieľové skupiny jednoduchý prístup k navrhovaným programom. Toto v minulosti nebolo vždy úplne zabezpečené. Rozdeľovanie prostriedkov musí prebiehať efektívne, na základe praktických potrieb a s čo najmenšou byrokratickou náročnosťou (medzi iným s ohľadom na podávanie správ a dokumentáciu).

4.2

Komisia by v zmysle koherentného prístupu mala rámcový program spravovať efektívne a z hľadiska užívateľa prijateľným spôsobom. Všetci aktéri, ktorí sa zúčastňujú na uskutočňovaní programu, sú odkázaní na spoľahlivosť plánovania a na transparentnosť. Externá agentúra, ktorá by sa zaoberala administratívnym chodom programu, by mala zmysel vtedy, keby sa tým výrazne zjednodušili správne postupy a znížili náklady.

4.3

Uskutočňovanie rámcového programu by malo byť ešte intenzívnejšie sledované strediskom pre monitorovanie MSP zriadené Komisiou. To môže ďalej zlepšovať výmenu poznatkov a skúseností medzi členskými štátmi, medzi podnikmi ako aj medzi hospodárstvom, vedou a administratívou. Správy strediska pre monitorovanie by mali byť preskúmané z hľadiska praktickosti a dôležitosti pre cieľové skupiny. Bolo by tiež užitočné definovať oblasť úloh strediska pre monitorovanie tak, aby boli príspevky všetkých cieľových skupín (v zmysle bodu 3.9) jasné.

4.4   „Program pre podnikanie a inováciu“

4.4.1

Prístup MSP a inovatívnych mikropodnikov ku kapitálu zostáva veľmi obmedzený, hoci je tento problém už roky známy. Tu je potrebné neodkladne konať. Nástroje financovania navrhované v tomto programe majú pre úspech európskej politiky podnikania rozhodujúci význam. Výbor predpokladá, že môžu mať značný mobilizačný a pákový efekt.

4.4.2

Výbor podporuje prideľovanie prostriedkov vhodným finančným sprostredkovateľom, aby sa znížili náklady na financovanie (vrátane nákladov na personál a administratívu) a zmenšili sa riziká spojené s financovaním. „Fond na podporu rýchlorastúcich a inovatívnych MSP (GIF)“, „Záručný fond SMP (SMEG)“ a „Program budovania kapacít (CBS)“ by mali prispieť k uľahčeniu úverového financovania a prístupu k rizikovému kapitálu. Poskytovanie pôžičiek inovatívnym MSP a mikropodnikom, hlavne v štádiu začatia ich činnosti a rastu, prospeje ich potenciálu rastu a zamestnanosti. K dispozícii by mali byť aj pôžičky v menšej výške a mikroúvery na vhodné projekty.

4.4.3

Výbor odporúča, aby sa začatie a rozšírenie cezhraničných činností chápalo ako integrálna súčasť európskej politiky a ako dôležitá stratégia MSP na zvyšovanie konkurencieschopnosti a inovácie. Všetky opatrenia a nástroje stanovené v programe by mali tento cieľ zohľadniť. Komisia by v tomto mala podniky podporovať prostredníctvom kooperačných búrz, praktických informácií a iných vhodných opatrení.

4.4.4

Zložitosť európskeho systému podpôr a právneho rámca si vyžaduje cielené informácie a poradenstvo pre podniky a iné cieľové skupiny. Toto sa najlepšie dá uskutočniť pomocou siete informačných zdrojov, ktorá sa bude rozprestierať po celej Európe a bude účinne spolupracovať. Tým sa občanom a podnikom bude dať ešte lepšie sprostredkovať pridaná hodnota európskych programov a projektov, aj v zmysle novej komunikačnej stratégie EÚ.

4.4.5

Výbor kladie dôraz na to, aby plánovaná verejná súťaž na „partnerov pre účasť v sieti za účelom poskytovania služieb na podporu podnikom a inovácii“ prebehla podľa transparentných pravidiel a aby bola otvorená pre všetky regionálne a odvetvové organizácie, ktoré na základe svojej štruktúry a ponuky služieb môžu vyhovieť požiadavkám podnikov. Komisii sa odporúča, aby pritom individuálne zohľadnila odporúčania existujúcich európskych informačných stredísk, stredísk na prenos inovácií (Innovation Relay Centres – IRC) a podnikateľských inovačných stredísk (BIC).

4.5   „Program na podporu politiky IKT“

4.5.1

Výbor víta zameranie programu na podporu politiky IKT. Toto odvetvie je hnacou silou nevyhnutného zvyšovania produktivity vo všetkých odvetviach hospodárstva. Očakáva sa, že navrhované opatrenia prinesú značnú európsku pridanú hodnotu.

4.5.2

Podporovanie európskej informačnej spoločnosti prispeje k podpore trvalo udržateľného rozvoja hospodárstva, k posilneniu spoločenskej a sociálnej integrácie Európy a zlepšeniu kvality života občanov. Pri uskutočňovaní tohto programu je potrebné dbať predovšetkým na to, aby k nemu mali prístup všetky podniky, vrátane podnikov z tradičných hospodárskych odvetví.

4.5.3

Cielené projekty, jednotné akcie ako aj založenie a rozšírenie cezhraničných sietí a zoskupení môžu podporiť prenos technológií a využitie inovačných a trhovo orientovaných riešení ITK. Výbor víta, že sa majú vypracovať spoločné technické špecifikácie a akčné plány na uľahčenie verejného obstarávania v tejto oblasti.

4.5.4

Program na podporu politiky informačných a komunikačných technológií by mal byť štrukturálne a programovo veľmi úzko zladený s iniciatívou „i2010- Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“ (KOM(2005) 229). K „i2010“ pripravuje výbor vlastné stanovisko.

4.6   „Program Inteligentná energia – Európa“

4.6.1

Výbor víta ciele navrhovaného programu. Energetická účinnosť, podporovanie obnoviteľných zdrojov energie a diverzifikácia zásobovania energiou sú pre trvalo udržateľný rozvoj hospodárstva a ochranu životného prostredia v Európe podstatné. Program by mal prispieť k využitiu celého inovačného potenciálu v odvetví energetiky, ktorý je potrebné hľadať aj v systémovej technike a transformácii energie.

4.6.2

Trhovo orientované technológie a konkurencieschopné výrobky budú rozhodujúce pre to, či sa budú dať dosiahnuť ciele programu. Výbor preto víta, že majú byť podporované tie projekty, ktoré uľahčia zavedenie inovácie do výrobkov schopných presadiť sa na trhu. Takéto činnosti však môžu byť užitočné iba v ranej fáze inovačného procesu. Najlepšie technológie a konkurencieschopné výrobky alebo služby sa zásadne môžu rozvíjať iba v konkurenčnom prostredí.

4.6.3

Výbor víta zámer Komisie propagovať efektívnejšie využívanie zdrojov a šíriť o ňom príslušné informácie. Tieto činnosti by mali byť zamerané nielen na odborné kruhy, ale aj na širokú verejnosť. Prebiehajúca kampaň „Trvalo udržateľná energia pre Európu“ k tomu významne prispieva. Má šíriť osvedčené postupy a posilňovať povedomie občanov o energetickej účinnosti a ochrane životného prostredia. Výbor vychádza z predpokladu, že sa kampaň a program „Inteligentná energia – Európa“ zmysluplne dopĺňajú.

5.   Záverečné odporúčania

5.1

Výbor nabáda Komisiu, aby ciele a štruktúru rámcového programu znázornila ešte prehľadnejšie. Príkladný je zoznam plánovaných vykonávacích opatrení v článku 6 rámcového programu. Podobne systematicky by mohli byť predstavené jednotlivé programy a nástroje. Toto by uľahčilo väčšie priblíženie rámcového programu cieľovým skupinám. Organizácie občianskej spoločnosti by do tohto procesu mali byť tiež zapojené.

5.2

Výbor očakáva, že zjednotením veľkého množstva programov a jednotlivých opatrení sa dosiahne pridaná hodnota. To sa podarí iba vtedy, keď bude zabezpečená optimálna koordinácia, koherencia jednotlivých opatrení a zosúladenie s ostatnými relevantnými programami EÚ. To je povinnosťou predovšetkým Komisie a orgánov riadenia.

5.3

Výbor víta orientáciu rámcového programu na kľúčové hospodárske, sociálne, ekologické a energetické ciele EÚ. Pri uskutočňovaní rámcového programu bude záležať na tom, aby ročné pracovné programy boli vypracované s ohľadom na prax a s jasným významom pre cieľové skupiny, predovšetkým pre inovatívne podniky. To sa dá zabezpečiť iba vtedy, keď sa cieľové skupiny primeraným spôsobom zúčastnia už na ich plánovaní.

5.4

Za účelom lepšieho uskutočňovania a kontinuity politiky výbor vyzýva Komisiu, aby objasnila väzby medzi Rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inováciu a inými príbuznými súčasnými i budúcimi iniciatívami. To platí predovšetkým pre Európsku chartu pre malé podniky z roku 2000, Akčný plán pre podnikanie v Európe z roku 2003 a pripravovaným oznámením o politike malých a stredných podnikov na ďalšie roky. To by malo veľký význam pre zástupcov obchodu a tvorcov politiky na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

5.5

Výbor bude uskutočňovanie rámcového programu pozorne sledovať. Vyhradzuje si právo na predloženie nových odporúčaní na základe získaných skúseností alebo v kontexte priebežného hodnotenia.

V Bruseli 14. decembra 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/27


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sa týka prístupu útvarov zodpovedných za vydávanie osvedčení o registrácii vozidiel v členských štátoch do Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II)“

KOM(2005) 237, konečné znenie – 2005/0104 (COD)

(2006/C 65/04)

Rada Európskej únie sa 16. septembra 2005 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k danej téme.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 20. októbra 2005. Spravodajcom bol pán Ranocchiari.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 422. plenárnom zasadnutí 14. decembra 2005 123 hlasmi za, žiadnym hlasom proti, pričom sa 2 členovia hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Schengenský dohovor, ktorý umožňuje voľný pohyb osôb a tovaru, bol podpísaný v roku 1990 a začal fungovať v roku 1995. Schengenský dohovor stanovuje, ktoré orgány majú prístup k Schengenskému informačnému systému (SIS) a účely, na ktoré môžu byť takéto údaje použité. Prvý text dohovoru nepovoľoval orgánom povereným registráciou motorových vozidiel prístup k systému SIS.

1.2

21. augusta 2003 Komisia predložila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení Dohovor o uplatňovaní dohody zo Schengenu o prístupe orgánov členských štátov poverených registráciou motorových vozidiel k Schengenskému informačnému systému SIS (1). Jeho cieľom bolo povoliť prístup k údajom v systéme SIS o ukradnutých vozidlách a prívesoch, ukradnutých nevyplnených úradných dokumentoch a vydaných dokladoch totožnosti (pasov, preukazov totožnosti, vodičských preukazov) za účelom kontroly, či vozidlá predložené na druhú registráciu neboli ukradnuté, neoprávnene užívané alebo stratené a či osoby žiadajúce o vydanie osvedčenia o registrácii používajú na tento účel ukradnuté doklady totožnosti a osvedčenie o registrácii.

1.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor vydal stanovisko k návrhu 25. februára 2004 (2). EHSV súhlasil s Komisiou, že prístup k systému SIS by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal vnútroštátne orgány zodpovedné za vydávanie a kontrolu osvedčení o registrácii vozidiel. EHSV tiež vyjadril uspokojenie nad tým, že návrh, ktorý zohľadnil skutočnosť, že rôzne členské štáty majú súkromné služby zodpovedné za registráciu vozidiel, navrhuje, aby tieto súkromné služby mohli získať informácie potrebné pre riadne vykonávanie ich práce nepriamo, prostredníctvom jedného z verejných orgánov s prístupom k systému SIS, za predpokladu, že bude zaručená ochrana údajov.

1.4

Následne po rozšírení sa zistilo, že je nevyhnutné vyvinúť druhú generáciu Schengenského informačného systému (t.j. SIS II), aby sa nové členské štáty mohli zapojiť do systému a aby sa Schengenský priestor mohol rozšíriť na územie týchto členských štátov.

1.5

Vzhľadom k tomu, že SIS II si vyžaduje príslušný právny rámec a týka sa rôznych politických oblastí, musela Európska komisia predložiť tri návrhy: prvý sa vzťahuje na voľný pohyb osôb, druhý na policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach, zatiaľ čo tretí návrh dopĺňa ostatné dva návrhy a jeho cieľom je umožniť orgánom povereným registráciou motorových vozidiel prístup k SIS II.

1.6

S EHSV teraz prebiehajú konzultácie o tomto treťom návrhu, ktorý predstavuje pokračovanie predchádzajúceho hore uvedeného nariadenia (3), ktoré prijala Rada 6. júla 2005.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

Zámerom nového návrhu Komisie je zabezpečiť konzistentnosť s novými právnymi nástrojmi na zavedenie, prevádzku a používanie Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II). Komisia uvádza, že hlavný cieľ súčasného návrhu je rovnaký, ako bol navrhnutý v auguste 2003, to znamená posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi založenej na účinnej výmene informácií v rámci boja proti podvodom a nezákonnému obchodovaniu s ukradnutými vozidlami. Komisia ďalej poznamenáva, že cieľom je zaručiť, aby útvary zodpovedné za vydávanie osvedčení o registrácii vozidiel mali prístup k rovnakým údajom SIS na základe nového právneho rámca pre SIS II, ako mali od júna 2005, keď nariadenie navrhnuté v roku 2003 nadobudlo účinnosť.

2.2

Táto otázka je ešte stále aktuálna, pretože v súčasnosti je v Európskej únii každý rok ukradnutých okolo 1,3 milióna vozidiel a približne 500 000 vozidiel navždy zmizne (4). Trestná činnosť súvisiaca s vozidlami sa spája tiež s inými trestnými činmi, ako je nezákonné obchodovanie, pašovanie a terorizmus (bombové výbuchy vozidiel).

2.3

EHSV potvrdzuje svoj súhlas s Komisiou, že prístup k systému SIS II by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal vnútroštátne orgány zodpovedné za vydávanie a kontrolu hore uvedených dokumentov (pozri bod 1.2). Okrem toho by súkromné služby zodpovedné za registráciu vozidiel mali získať informácie nepriamo, prostredníctvom jedného z verejných orgánov s prístupom k systému SIS II, za predpokladu, že bude zaručená ochrana údajov. Je obzvlášť dôležité vytvorením príslušných mechanizmov zabezpečiť, aby sa obmedzil prístup k informáciám v systéme, ktoré sú vyhradené iba pre orgány definované v článku 101 Schengenského dohovoru.

2.4

Všeobecné a ďalšie pripomienky, ktoré EHSV uviedol vo svojom stanovisku 25. februára 2004 by naďalej mali byť brané do úvahy. Niektoré pripomienky môžu byť znovu uvedené. EHSV si napríklad myslí, že návrh by zvýšil bezpečnosť a urýchlil súdne procesy. Môže byť tiež stimulom pre členské štáty, aby umožnili väčšiu voľnosť pohybu vozidiel v rámci EÚ. Je však dôležité, aby bol návrh v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a nariadeniami členských štátov. Je tiež dôležité umožniť prístup členským štátom, ktoré nie sú signatármi Schengenského dohovoru a posilniť spoluprácu s Interpolom a Europolom s cieľom bojovať proti obchodovaniu s kradnutými alebo neoprávnene užívanými vozidlami za hranicami krajín, ktoré majú prístup k systému SIS II. EHSV poukazuje tiež na dôležitosť zhromažďovania, spracovania a zverejňovania štatistických údajov týkajúcich sa tohto druhu trestnej činnosti, aby sa zlepšil prístup k jej riešeniu.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1

Návrh Komisie sa zhoduje s rozhodnutím Rady z 22. decembra 2004 o potláčaní trestnej činnosti súvisiacej s vozidlami, ktorá má cezhraničné dôsledky (2004/919/EC) (5). V rozhodnutí sa konštatuje, že „spolupráca medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a orgánmi pre registráciu vozidiel je mimoriadne významná, ako aj poskytovanie informácií príslušným stranám“. Článok 7 rozhodnutia stanovuje, že vnútroštátne orgány pre registráciu vozidiel majú byť informované orgánmi činnými v trestnom konaní o tom, či je o vozidle, ktoré je v procese registrácie, známe, že bolo ukradnuté a že prístup k databázam sa umožní na tento účel pri náležitom rešpektovaní ustanovení práva Spoločenstva. EHSV vyjadruje potešenie nad tým, že myšlienky uvedené v rozhodnutí Rady sú teraz zapracované do návrhu Komisie.

3.2

Hoci sa návrh Komisie týka iba prístupu orgánov poverených registráciou vozidiel k určitým informáciám v rámci systému SIS II, EHSV by chcel zdôrazniť potrebu väčšej spolupráce, aby bolo možné bojovať proti trestnej činnosti súvisiacej s vozidlami. Ako uvádza článok 4 rozhodnutia Rady, „členské štáty prijmú potrebné kroky na organizovanie pravidelných porád, ak je to vhodné, medzi vnútroštátnymi príslušnými orgánmi v súlade s vnútroštátnym právom a na týchto poradách sa môžu zúčastňovať zástupcovia súkromného sektora (ako sú držitelia súkromných registrov stratených vozidiel, poisťovacie spoločnosti a obchodníci s vozidlami) na účely koordinácie informačného a vzájomného prepojenia činností v tejto oblasti.“ EHSV sa domnieva, že Komisia musí tieto myšlienky zohľadniť vo svojej budúcej práci v oblasti potláčania trestnej činnosti súvisiacej s vozidlami.

3.3

Ako príklad takýchto myšlienok by EHSV chcel uviesť predchádzajúci projekt Interpolu s názvom Stop Register Stolen Cars (StoreSto Car, neskôr nazvaný Vehicle Identification, Research and Analysis, VIRA 17). Cieľom tohto projektu bolo zhromaždiť všetky údaje o autách do jednej databázy, informácie poskytované identifikačným číslom vozidla (VIN) o tom, či bolo auto ohlásené ako ukradnuté, zaregistrované, vyvezené alebo dovezené, vyrobené alebo zošrotované. Takáto databáza je základom pre spoluprácu medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, orgánmi poverených registráciou vozidiel, colnými orgánmi, výrobcami áut a poisťovacími spoločnosťami.

3.4

K existujúcemu návrhu chce EHSV zdôrazniť, že vo všeobecnosti existuje málo možností, ako fyzicky prehliadnuť vozidlo, aby bolo možné určiť jeho totožnosť a zistiť, či bolo ohlásené ako ukradnuté. V mnohých krajinách je registrácia spojená s prehliadkou. Pri registrácii vozidla je teda príležitosť skontrolovať, či bolo vozidlo ukradnuté. Je preto dôležité, aby orgány poverené registráciou vozidiel mali túto možnosť zistiť ukradnuté, neoprávnene používané alebo stratené vozidlá.

3.5

Ako bolo vyššie uvedené v bode 3.2, je potrebné posilniť spoluprácu pri potláčaní trestnej činnosti súvisiacej s vozidlami. Ďalšou príležitosťou pre fyzickú kontrolu vozidla je jeho vývoz alebo dovoz. EHSV odporúča, aby colné orgány kontrolovali tie isté údaje v SIS II ako orgány poverené registráciou vozidiel tak pri dovoze ako aj vývoze vozidla.

3.6

Pri zisťovaní, či bolo vozidlo ohlásené ako ukradnuté alebo nie, musí byť tiež možné určiť totožnosť vozidla. Totožnosť vozidla je často možné zistiť podľa identifikačného čísla vozidla (VIN). Nie je nezvyčajné, že je totožnosť ukradnutého auta sfalšovaná alebo okopírovaná. EHSV poukazuje na to, že je dôležité, aby v budúcnosti bolo viac možností na identifikáciu vozidiel. Návrhy, ako je elektronická identifikácia vozidiel (EVI) alebo lepšie značenie náhradných dielov, by sa mali podrobnejšie preskúmať a vyhodnotiť.

3.7

Napokon ako ďalší krok EHSV navrhuje, aby sa v najbližšej dobe rozšírila pôsobnosť tohto nariadenia. Existujúci návrh Komisie, podľa ktorého sa má určiť, či bolo vozidlo ukradnuté, neoprávnene používané alebo stratené, by sa mal spájať s možnosťou repatriácie vozidiel. Táto možnosť sa v jednotlivých štátoch značne líši a závisí od odlišných ustanovení krajín uplatňovaných v dobrej viere. V niektorých krajinách je možné získať vlastníctvo ukradnutého auta, ak bolo vozidlo získané v dobrej viere, zatiaľ čo v iných krajinách to možné nie je. Okrem toho sa musia v budúcnosti preskúmať a vyhodnotiť možnosti repatriácie vozidiel, u ktorých sa zistilo, že boli ukradnuté.

V Bruseli 14. decembra 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  KOM(2003)510 v konečnom znení – 2003/0198 (COD).

(2)  Ú. v. EÚ C 110, 30.4.2004.

(3)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(4)  Zdroj: Štatistika z Europolu, Haag, 27. júna 2005.

(5)  Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2004.


17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/29


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 69/169/EHS, pokiaľ ide o dočasné kvantitatívne obmedzenie dovozu piva do Fínska“

KOM(2005) 427, konečné znenie – 2005/0175 (CNS)

(2006/C 65/05)

Rada sa rozhodla 30. septembra 2005 podľa článku 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k danej téme.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. novembra 2005. Spravodajcom bol pán Byrne.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 422. plenárnom zasadnutí 14. – 15. decembra 2005 (schôdza z 14. decembra) 115 hlasmi za, 3 hlasmi proti, pričom sa 14 členovia hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie

1.1

Fínsko požiadalo o predĺženie súčasného obmedzenia na dovoz piva cestujúcimi z krajín iných, ako sú členské štáty, na ďalšie obdobie od 1. januára 2006. Cieľom žiadosti je riešiť fiškálne, ekonomické a spoločenské problémy ako aj problémy zdravia a verejného majetku.

1.2

Navrhovaná zmena oprávňuje Fínsko predĺžiť platnosť daného obmedzenia do 31. decembra 2006. Maximálny dovozný objem piva predstavujúci šesť litrov sa však zvyšuje na šestnásť litrov, čo zodpovedá limitu, ktorý v súčasnosti Fínsko pripúšťa.

1.3

EHSV uvedenú zmenu podporuje.

2.   Východisková situácia

2.1

V roku 2000 bola Fínsku udelená výnimka platná do 31. decembra 2005 na obmedzenie osobného dovozu piva jednotlivcami z krajín iných ako členských štátov na maximálne šesť litrov. Vzhľadom na to, že Fínsko má spoločnú hranicu s Ruskom, kde je alkohol oveľa lacnejší, by jednotlivci mohli do Fínska doviezť približne 200 litrov piva, pokiaľ by platili normálne peňažné obmedzenia.

2.2

Vzhľadom na vysoké cenové rozdiely by mal neobmedzený dovoz vysoko negatívny dopad na fínskych maloobchodníkov, daňové príjmy štátu ako aj na spoločenské a zdravotné problémy tejto krajiny.

2.3

Fínsko však už v roku 2004 pristúpilo k značnému zníženiu daní a k zvýšeniu dovozného limitu piva zo šiestich litrov na šestnásť litrov, čím sa snaží dospieť k dlhodobému riešeniu danej problematiky.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Výbor berie na vedomie kroky, ktoré podniklo Fínsko v rámci riešenia danej problematiky a považuje za vhodné predĺžiť uvedenú výnimku do 31. decembra 2006.

V Bruseli, 14. decembra 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/30


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Bezpečnosť rôznych druhov dopravy“

(2006/C 65/06)

Komisia v liste z 2. júna 2005 požiadala podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby vypracoval stanovisko na danú tému.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku a informačnú spoločnosť, ktorá bola poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 24. novembra 2005. Spravodajcom bol pán Simons.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 422. plenárnom zasadnutí zo 14. - 15. decembra 2005 (schôdza zo 14. decembra) 124 hlasmi za, pričom 4 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Záujem o otázku bezpečnosti enormne vzrástol po teroristických útokoch 11. septembra 2001 (New York), v novembri 2003 (Istanbul), 11. marca 2004 (Madrid), 7. júla 2005 (Londýn) a ďalších útokoch na iných miestach. Všade boli prijaté preventívne a operatívne opatrenia na čo najväčšiu a najúčinnejšiu ochranu ľudí, dopravných prostriedkov a majetku. Bezpečnosť sa stala pálčivou otázkou, rozhodujúcou pri tvorbe politiky.

1.2

V tejto súvislosti sa pojem „bezpečnosť“ chápe ako opatrenia na zabránenie jednak teroristickým útokom, a rovnako aj bežnej trestnej činnosti, a najmä krádeže.

1.3

Výbor tiež prispel do diskusie k tejto problematike. Prijal niekoľko stanovísk, vrátane prieskumného stanoviska z 24. októbra 2002 (1) (spravodajkyňa: pani Bredima-Savopoulou), ktoré bolo obzvlášť hodnotné, keďže sa komplexne zaoberalo bezpečnosťou v lodnej doprave a civilnom letectve.

1.4

Európska komisia 23. decembra 2003 vydala Konzultačný dokument o bezpečnosti v nákladnej doprave, v ktorom žiadala stanoviská zainteresovaných strán ohľadne otázky bezpečnosti. Navyše vo svojom oznámení Rade (2) predložila Komisia rámcový program v oblasti bezpečnosti a 12. augusta 2005 bol v úradnom vestníku (3) uverejnený pracovný program pre boj proti terorizmu. Mnohé fakty a názory z týchto publikácií sme využili pri vypracovávaní tohto prieskumného stanoviska.

1.5

Cieľom tohto prieskumného stanoviska je sprehľadniť úlohu a zodpovednosť rôznych aktérov, ako na národnej, tak aj na medzinárodnej úrovni, v oblasti bezpečnosti:

cestujúcich (a zamestnancov celého dopravného reťazca)

jednotlivých druhov dopravy, majetku a infraštruktúry s hlavným cieľom zlepšiť bezpečnosť osôb, majetku, dopravných prostriedkov a infraštruktúry.

1.6

Toto stanovisko je zamerané výlučne na zaistenie bezpečnosti jednotlivých druhov dopravy (security), a nie na bezpečnosť dopravy samotnej (safety). Túto problematiku komplikuje skutočnosť, že vo viacerých krajinách EÚ nie sú tieto dva pojmy lingvisticky odlíšené.

1.7

Vzhľadom na bezpečnosť infraštruktúry využívanej vnútrozemskými druhmi dopravy je potrebné rozlišovať medzi koridormi TEN (transeurópskych sietí), vrátane uzlov, a národnou infraštruktúrou, hoci niekedy nie je vždy jasné, kde začína a kde končí subsidiarita v prípade vnútrozemských druhov dopravy.

Čo sa týka bezpečnostných opatrení vo vnútrozemskej doprave, je nutné si uvedomiť, že všetky druhy dopravy sú v logistickom reťazci do značnej miery navzájom závislé, a to nielen v prípade vnútrozemskej dopravy. To si vyžaduje vysoký stupeň koordinácie pri prijímaní bezpečnostných opatrení. Intermodálny prístup k bezpečnosti je tiež každopádne nevyhnutný, aby sa zabránilo narúšaniu hospodárskej súťaže medzi rozličnými druhmi dopravy, hoci je potrebné si uvedomiť, že náklady na bezpečnosť sa môžu medzi jednotlivými druhmi dopravy výrazne líšiť.

Podrobná pozornosť budeme venovať aj problémom, vynárajúcim sa v súvislosti so zvýšenými bezpečnostnými opatreniami. Ide o otázky ako:

aký dosah majú bezpečnostné opatrenia na zamestnancov?

mal by byť „krízový manažment“ zaradený do kurzov odbornej prípravy v oblasti riadenia?

kto by mal kryť náklady na bezpečnosť?

aká je úloha poisťovní?

Vzhľadom na široký záber tejto problematiky je vhodné stanoviť určitý poriadok a vysvetliť, ako je toto prieskumné stanovisko štruktúrované. Kapitola 2, všeobecná časť, sa zaoberá otázkou bezpečnosti v širších súvislostiach. Pokrýva aspekty ako rozdelenie povinností a právomocí Európskej únie, národných vlád, jednotlivých druhov dopravy, cestujúcich a manažmentu spoločností, zaoberajúcich sa dopravou. Okrem toho sa táto kapitola zaoberá právnym hľadiskom. Kapitola 3, ktorá sa zaoberá špecifickými otázkami, začína načrtnutím iniciatív na zlepšenie bezpečnosti, ktoré boli podniknuté na rozličných úrovniach. Bližšia pozornosť sa ďalej venuje bezpečnosti samotných druhov dopravy. Kapitola 4 sa zaoberá nákladmi na bezpečnosť a otázkou, kto by mal tieto náklady znášať. V tejto súvislosti sa rozoberá aj úloha poisťovní. Kapitola 5 potom obsahuje zhrnutie a závery.

2.   Všeobecná časť

2.1   Bezpečnosť dopravy všeobecne

2.1.1

Zabezpečenie bezpečnosti osôb a majetku vo všetkých typoch dopravy je v súčasnosti jedným z prioritných bodov agendy politikov, zákonodarcov a podnikateľských kruhov. Pojem bezpečnosť znamená opatrenia ako proti terorizmu, tak aj proti bežnej kriminalite. A predsa je ťažké vyhnúť sa záveru, že žiaden adekvátny koordinovaný prístup zatiaľ neexistuje. A práve tento je naliehavo potrebný, pretože silu reťazca určuje jej najslabší článok.

2.1.2

Vzhľadom na zložitosť celej problematiky je ťažké definovať ju ľahko a jednoznačne. Otázka subsidiarity sa plne vzťahuje na bezpečnosť jednotlivých druhov dopravy. Týka sa jednak vymedzenia kompetencií medzi Európskou úniou a národnými vládami v otázke opatrení, ktoré je potrebné prijať, a rovnako aj ich financovania. Vzťahuje sa taktiež na povinnosti a kompetencie v samotnej doprave, konkrétne povinnosti a kompetencie cestujúcich, zamestnancov a manažmentu jednotlivých druhov dopravy.

2.2   Bezpečnosť v námornej a leteckej doprave

2.2.1

Po 11. septembri 2001 sa do istej miery zlepšila bezpečnosť v leteckej a námornej doprave. Európska rada zaviedla opatrenia, čiastočne na základe správy EHSV z 24. októbra 2002, ktoré sa týkali práve návrhov na zlepšenie bezpečnosti v odvetví leteckej a námornej dopravy. Ide najmä o nariadenie (ES) č. 2320/2002 o bezpečnosti civilného letectva, nariadenie (ES) č. 725/2004 o zlepšení bezpečnosti zariadení lodí a prístavov a návrh smernice o zlepšení bezpečnosti v prístavoch (KOM(2004) 76). Všetky tieto opatrenia tiež stanovujú podmienky pre vytvorenie inšpekcií EÚ, ktoré budú mať na starosti aj kontrolu kvality v týchto odvetviach. Tieto pravidlá pre lodnú dopravu boli stanovené v smernici prijatej 10. mája 2005.

2.3   Bezpečnosť vo vnútrozemských druhoch dopravy

2.3.1

Situácia v oblasti vnútrozemskej dopravy sa v jednotlivých krajinách EÚ značne líši. Vo veľkých mestách, ako je Madrid a Londýn, ale tiež Paríž, boli čiastočne kvôli teroristickým útokom prijaté bezpečnostné opatrenia vo verejnej doprave. Ostatné mestá a krajiny zatiaľ nedospeli do tohto štádia, ale aj tam mali nedávne útoky za následok zvýšené uvedomovanie si dôležitosti bezpečnostných opatrení (4).

2.3.2

Otázka, ktorá sa natíska v prvom rade je, kto je oprávnený prijímať bezpečnostné opatrenia, vzťahujúce sa na viac než jeden vnútrozemský druh dopravy. Zodpovedá za ne Európska únia alebo národné vlády? A v prípade, že sú to vlády jednotlivých členských krajín, aká je úloha EÚ v tejto oblasti?

2.3.3

Výbor zastáva názor, že otázka bezpečnosti spadá do spoločnej kompetencie členských štátov a Európskej únie, ale je úlohou členských štátov zabezpečiť, aby sa v rôznych vnútrozemských druhoch dopravy prijali bezpečnostné opatrenia. Kvôli tomu potrebujú vytvoriť systém minimálnych požiadaviek pre vnútrozemské druhy dopravy, to znamená, že tieto samotné by nemali byť oprávnené rozhodovať v tejto veci. Národné vlády by mali vytvoriť špeciálnu ustanovizeň na koordináciu opatrení, ktoré majú prijať vnútrozemské druhy dopravy a miestne orgány. Táto ustanovizeň by tiež zabezpečovala ich implementáciu.

2.3.4

Podľa názoru výboru je úlohou Európskej únie predovšetkým koordinovať opatrenia na medzinárodnej úrovni. Zároveň by však Únia mala vyzývať členské štáty, aby sa dohodli na jednotnom postupe. Úzka spolupráca medzi národnými vládami a Európskou úniou je potrebná z hľadiska cezhraničného charakteru osobnej a nákladnej dopravy a tiež z hľadiska potreby koordinovať vnútroštátne bezpečnostné opatrenia.

2.3.5

Národné vlády by si mali uvedomiť, že v oblasti vnútrozemskej dopravy je potrebné urobiť ešte veľký kus práce. Vzhľadom na naliehavosť sa tejto otázke musí venovať náležitá pozornosť. Vlády členských štátov by mali naliehať na jednotlivé druhy dopravy, aby zvážili a prijali bezpečnostné opatrenia. Ako prvý krok týmto smerom by malo byť stanovenie minimálnych bezpečnostných požiadaviek pre vnútrozemské druhy dopravy na európskej úrovni. Jednotlivé druhy dopravy si musia uvedomiť, že bez bezpečnostných opatrení budú veľmi zraniteľné.

2.3.6

Naviac je potrebné si uvedomiť, že spolupráca v tejto oblasti je nevyhnutná. Napríklad musia byť zosúladené opatrenia spoločností prevádzkujúcich železničnú a autobusovú dopravu a metro. Rovnako musia byť zosúladené informačné kampane zamerané na cestujúcich a zamestnancov s pokynmi, čo robiť v prípade nebezpečenstva.

2.3.7

Čo sa týka nákladnej dopravy, náležitá pozornosť by sa mala venovať zraniteľným uzlom, ako sú stanice či zoradištia. Spolupráca bude potrebná jednak medzi národnými vládami a miestnymi samosprávami, tak aj medzi jednotlivými dopravnými odvetviami a riadiacimi strediskami infraštruktúry dopravných uzlov a staníc alebo terminálov.

2.4   Úloha rozličných aktérov

2.4.1

Podľa názoru výboru je ochrana fyzickej infraštruktúry buď záležitosťou národnej vlády alebo regionálnej či miestnej samosprávy.

2.4.2

Špeciálna ustanovizeň spomenutá v bode 2.3.3 by mala slúžiť ako koordinačný orgán. Tým by sa predišlo triešteniu na národnej úrovni, a zároveň by sa táto politika podporila na medzinárodnej úrovni a uľahčila sa koordinácia na úrovni EÚ.

2.4.3

Výbor s uspokojením konštatuje, že okrem koordinačnej úlohy EÚ bola na úrovni Spoločenstva v súlade so 6. rámcovým programom vyčlenená suma vo výške 3,5 milióna EUR na bezpečnostné opatrenia v osobnej a nákladnej doprave a v odvetví energetiky.

2.4.4

Keďže doprava je abstraktným pojmom, a môže fungovať len vďaka ľuďom, ktorí ju využívajú (cestujúci, zákazníci) alebo tých, ktorí v nej pracujú (zamestnanci), činnosť zameraná na tieto skupiny je nevyhnutná. Toto by sa malo prejaviť predovšetkým v nepretržitej informačnej kampani zameranej na cestujúcich a zákazníkov. Postoj ľudí, ktorí využívajú dopravu, by sa mal zmeniť z pasívneho na ostražitejší a uvedomelejší. Zamestnanci v oblasti dopravy zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji a zavádzaní bezpečnostných opatrení do praxe. Aby túto úlohu mohli patrične plniť, výbor sa nazdáva, že je dôležité ponúknuť zamestnancom špeciálne školenie zamerané na ich úlohu v oblasti bezpečnosti.

2.4.5

Úlohou riadenia je začleniť bezpečnostnú koncepciu do etického kódexu spoločnosti a firemnej kultúry. Navyše musí riadenie zamestnancom poskytnúť príležitosť na absolvovanie špeciálneho školenia v tejto oblasti. Súčasťou školení pre manažment by malo byť krízové riadenie.

2.5   Spôsob implementácie bezpečnostných opatrení

2.5.1

Otázkou je, do akej miery majú byť bezpečnostné opatrenia vo vnútrozemskej doprave stanovené skôr neformálnym spôsobom, ako napr. formou certifikátov alebo značiek kvality, alebo direktívnejším spôsobom, napr. prostredníctvom právnych predpisov. Výbor zastáva názor, že ide o príliš závažnú záležitosť na to, aby sa riešila neformálnym spôsobom.

2.5.2

Výbor sa domnieva, že by sa v každom prípade mali stanoviť vnútroštátne minimálne normy pre bezpečnostné opatrenia spolu s odporúčaním urobiť, viac než len predpísané minimum. Zároveň by sa mala nariadiť povinná výmena informácií o prijatých alebo plánovaných bezpečnostných opatreniach. Na medzinárodnej úrovni by krajiny mali byť povinné zharmonizovať opatrenia a ďalej podávať informácie medzinárodným koordinačným orgánom.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1

Predtým, než sa budeme zaoberať bezpečnostnými opatreniami, ktoré boli alebo by mali byť prijaté v jednotlivých vnútrozemských druhoch dopravy, bolo by vhodné urobiť si najprv prehľad opatrení, ktoré na medzinárodnej úrovni prijali koordinačné organizácie.

3.1.1

Medzinárodná námorná organizácia (IMO)

IMO spomíname preto, lebo niektoré opatrenia, ktoré už boli prijaté v námornej doprave môžu slúžiť ako príklad pre vnútrozemské druhy dopravy.

a)

Medzinárodná námorná organizácia (IMO) prijala Kódex medzinárodnej bezpečnosti lodí a prístavných zariadení (ISPS). Tento kódex zavádza do praxe systém spolupráce medzi národnou vládou, miestnou samosprávou, lodnými dopravnými spoločnosťami a správou prístavov, s cieľom identifikovať bezpečnostné riziká a prijať opatrenia. Kódex, ktorý sa týka bezpečnostných požiadaviek kladených na lode a prístavné zariadenia, nadobudol účinnosť 1. júla 2004.

b)

Pozmeňovacie návrhy k Dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori (SOLAS). Pozmeňovacie návrhy k tomuto dohovoru viedli k zmenám v záväznom Kódexe medzinárodnej námornej prepravy nebezpečného tovaru (IMDG). Kódex IMDG obsahuje podrobné odporučenia pre balenie, označovanie a skladovanie nebezpečných látok.

Tieto pozmeňovacie návrhy nadobudli účinnosť 1. januára 2004.

3.1.2

Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO)

Od roku 1971 platia v odvetví civilného letectva záväzné medzinárodné dohody s cieľom zabrániť kriminalite a terorizmu. Po mnohých únosoch lietadiel koncom 60-tych rokov minulého storočia sa ICAO rozhodla vypracovať základnú dohodu v oblasti civilného letectva. Preto sa v prílohe 17 k Chicagskému dohovoru stanovilo, že všetci cestujúci komerčných liniek civilného letectva by mali prejsť systematickou kontrolou. Toto opatrenie sa uplatňuje od roku 1972 a v súčasnosti je ťažké si predstaviť, že kedysi to tak nebolo. Po útoku na výškové budovy Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v roku 2001 bola príloha 17 radikálne prepracovaná. Povinne sa zaviedli nové opatrenia, napríklad s ohľadom na spevnenie a zamykanie dverí pilotnej kabíny, ktoré sa tiež týkajú nákladnej leteckej dopravy. Okrem toho sa sprísnili požiadavky na odborný výcvik a kvalitu v oblasti bezpečnostnej kontroly.

3.1.3

Európska konferencia civilného letectva (ECAC)

Na európskej úrovni bola tiež vypracovaná politika pre bezpečnosť leteckej dopravy, a to v rámci Európskej konferencie civilného letectva (ECAC). Ako základ jej, samozrejme, slúžili medzinárodné normy, ako napr. pravidlá stanovené ICAO. Jej výsledkom je Európska bezpečnostná príručka, Dokument 30, ktorá obsahuje bezpečnostné predpisy, ktoré, hoci sú považované za autoritatívne, nie sú, bohužiaľ, vzhľadom na štatút ECAC záväzné. Z tohto dôvodu Európska rada 14. septembra 2001, tri dni po teroristických útokoch v USA, rozhodla, že EÚ by mala prevziať zodpovednosť za bezpečnosť v letectve. Výsledkom tohto rozhodnutia bolo nariadenie (ES) č. 2320/2002, stanovujúce spoločné pravidlá v oblasti bezpečnosti civilného letectva. Toto nariadenie nadobudlo účinnosť 19. januára 2003. Na tom istom zasadnutí Rady ministrov zo 14. septembra bolo taktiež rozhodnuté, že Komisia bude oprávnená vykonávať priamu kontrolu kvality v členských štátoch.

3.1.4

Medzinárodná organizácia práce (ILO)

Tu ide o revíziu Dohovoru o dokladoch totožnosti námorníkov. Cieľom revízie tohto dohovoru je zlepšiť bezpečnosť identifikácie námorníkov, aby sa zabezpečila lepšia ochrana cestujúcich a posádky a zvýšila bezpečnosť lodí. Zároveň sa tým neobmedzí sloboda pohybu námorníkov, ktorí tak môžu voľne vstupovať na pevninu. Revidovaný dohovor sa zameriava najmä na usmernenia týkajúce sa údajov uvedených v dokladoch totožnosti námorníkov a vydávania týchto dokladov. Medzinárodnú organizáciu práce a tento dohovor uvádzame ako vzor pre vnútrozemské druhy dopravy.

3.1.5

Svetová colná organizácia (WCO)

a)

Revidovaný Kjótsky dohovor WCO

V júni 1999 Rada WCO prijala zmeny k Dohovoru WCO z roku 1974, známemu ako Kjótsky dohovor, týkajúce sa zjednodušenia a harmonizácie colných postupov. Dôležitým aspektom revidovaného dohovoru je väčšie zohľadňovanie transparentnosti a predvídateľnosti v reťazci. Medzi dôležité stránky revidovaného dohovoru patria:

využívanie informácií, získaných pred dovozom, aby bolo možné urobiť predvýber,

techniky riadenia rizík,

maximálne využívanie automatizovaných systémov,

intervencie zosúladené s inými orgánmi,

priebežné monitorovanie a dostupnosť informácií týkajúcich sa colných požiadaviek, zákonov a

smernice.

b)

Model colných údajov podľa WCO

Tento model predstavuje štandardizovaný medzinárodný súbor údajov, ktorý spĺňa požiadavky, kladené na medzinárodnú dopravu vládami. Znamená to krok vpred smerom k harmonizácii colných informácií, využiteľných na bezpečnostné účely. Model je určený na fungovanie v plne automatizovanom prostredí.

c)

Špecifické označovanie zásielok podľa WCO

Výhodou je označovanie každej zásielky jedinečným číslom, čo zjednoduší identifikáciu zásielky a spracovania údajov, týkajúcich sa tejto zásielky.

d)

Systém avizovaných informácií o náklade (Advanced Cargo Information guidelines) je v súlade s revidovaným Kjótskym dohovorom zameraný na zhromažďovanie informácií týkajúcich sa bezpečnosti a napomáha colným orgánom pri ich rýchlom získavaní.

e)

V Colnom dohovore o kontajneroch sa uvádzajú technické špecifikácie pre kontajnery s colnou pečaťou, ktoré sa používajú v medzinárodnej doprave, a tiež postupov pre typové schválenie takýchto kontajnerov. V súčasnosti prebieha revízia tohto dohovoru, pochádzajúceho z roku 1972, v súvislosti so zvýšenou pozornosťou, ktorá sa venuje otázke bezpečnosti.

Tieto informácie o Svetovej colnej organizácii by mohli byť prínosom pre vnútrozemské druhy dopravy. Dôležité je zamerať sa na tie aspekty, ktoré súvisia s vnútrozemskou dopravou.

3.1.6

Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO)

V roku 2003 táto organizácia prijala usmernenia s presne stanoveným spôsobom zapečatenia nákladných kontajnerov.

Navyše ISO vypracovala normy na používanie rádiofrekvenčných identifikačných štítkov pripevnených na kontajneroch s nákladom a taktiež vypracovala protokol spoločného oznámenie pri používaní elektronickej pečate.

3.1.7

Európska únia (EÚ)

a)

EÚ bola obzvlášť aktívna v oblasti bezpečnosti v prístavoch a v námornej a leteckej doprave. Niekoľko príkladov je uvedených v bode 2.3.

V oblasti intermodálnej dopravy vydala Európska komisia v decembri 2003 konzultačný dokument na tému „Bezpečnosť v nákladnej doprave“, v ktorom sa uvádzajú možné hrozby a tiež opatrenia, ktoré by sa mohli prijať na ochranu dopravného reťazca.

Komisia v tomto dokumente naznačila, že by sa pre všetky navrhované opatrenia mal vypracovať rizikový profil, a to osobitne pre každý druh dopravy a taktiež pre celý dopravný reťazec.

Opatrenia navrhované v konzultačnom dokumente sú:

zaistiť bezpečnosť infraštruktúr európskeho významu členskými štátmi, a to prostredníctvom podrobných opatrení (každoročná aktualizácia bezpečnostného plánu, posúdenie rizika, stanovenie kontaktných miest a vymenovanie osôb zodpovedných za bezpečnosť infraštruktúry a ustanovenie verejného audítorského orgánu),

vypracovanie bezpečnostných požiadaviek pre poskytovateľov služieb (na úrovni Spoločenstva vypracovanie minimálnych bezpečnostných požiadaviek pre medzinárodných poskytovateľov služieb, zavedenie inštitútu oprávneného zástupcu a konceptov známych odosielateľov do vnútrozemského dopravného reťazca),

využívanie vyspelej informačnej koncepcie v elektronickej forme; v závislosti od analýzy rizík by sa toto opatrenie mohlo zaviesť ako povinné pre určité trasy alebo zásielky,

používanie špeciálnych pečatí a zámkov pre vysokorizikové a z bezpečnostného hľadiska zraniteľné zásielky,

zabezpečenie toho, aby členské štáty neprijali rozdielne požiadavky, ktoré by bránili efektívnemu fungovaniu trhu. V tomto smere Komisia v dokumente navrhuje množstvo opatrení.

b)

Oznámenie Komisie z 24. júla 2003 a návrh nariadenia z toho istého dňa, v ktorých Komisia navrhla pozmeniť Colný kódex Spoločenstva. Cieľom tohto návrhu bolo pozmeniť úlohu colných orgánov na vonkajších hraniciach EÚ, aby boli schopné zvládať sprísnené bezpečnostné požiadavky vzťahujúce sa na dovoz a vývoz tovaru.

3.1.8

Hospodárska komisia OSN pre Európu (UN ECE)

Pracovná skupina pre colné otázky týkajúce sa dopravy (WP30) a Výbor pre administratívu TIR (Transports Internationaux Routiers) sa vo februári 2003 dohodli na postupnom zavádzaní výpočtovej techniky do vybavovania dokumentácie TIR, ktorá má v súčasnosti stále klasickú, papierovú formu. Karnet TIR umožňuje prepravu tovaru do krajín mimo EÚ s minimálnym zdržaním na hraniciach, pretože ide o medzinárodne uznávaný colný doklad.

Toto sa týka bezpečnosti tovaru prevážaného po cestných komunikáciách. Výbor odporúča pomocou štúdie zistiť, do akej miery sú opatrenia tohto typu použiteľné v iných druhoch dopravy.

3.1.9

Opatrenia, ktoré prijali USA

Nie je potrebné zdôrazňovať, že po útokoch z 11. septembra 2001 začali Spojené štáty vo veľkom meradle zavádzať bezpečnostné opatrenia. V roku 2002 nadobudol účinnosť Zákon o bioterorizme, na základe ktorého je potrebné predložiť určité informácie o dovážaných potravinových výrobkoch pred ich dovozom do Spojených štátov. Navyše musia byť výrobcovia a sklady potravín zaregistrované vo Federálnom úrade pre potraviny a lieky (FDA) a musia mať svojho miestneho zástupcu v USA.

3.1.10

Aby bolo toto prieskumné stanovisko čitateľné, mnohé opatrenia len vymenujeme bez uvádzania bližších informácií.

Pri zavádzaní opatrení v Európe sa, samozrejme, odporúča preskúmať a vziať do úvahy skúsenosti z USA. Ide najmä o:

a)

Iniciatívu za bezpečnosť kontajnerovej dopravy (Container Security Initiative – CSI);

b)

Colné a obchodné partnerstvo proti terorizmu (Customs-Trade Partnership against Terrorism – C-TPAT);

c)

Manifest o poskytovaní informácií 24 hodín vopred (24 Hour Advance Manifest);

d)

Zákon o bioterorizme (Bio-Terrorism Act).

3.2

Iniciatívy priemyselných odvetví, predložené buď samostatne alebo spolu s vládou:

a)

program, zameraný proti pašovaniu (Business Anti-Smuggling Coalition);

b)

Memorandum o porozumení v odvetví elektronického obchodu (Memorandum of Understanding on Electronic Business);

c)

Uznesenie Medzinárodnej únie cestnej dopravy (IRU) o bezpečnosti cestnej dopravy;

d)

Usmernenia pre bezpečnosť cestnej dopravy, ktoré vypracovala IRU;

e)

v súčasnosti vypracovávaný Štandardný bezpečnostný plán IRU;

f)

program Operation Safe Commerce – OSC;

g)

iniciatíva Smart and Secure Tradelanes.

3.3

Väčšina z uvedených iniciatív sa vo všeobecnosti zaoberá bezpečnostnými opatreniami pri preprave tovaru, ale najmä pri preprave kontajnerov. Podľa názoru výboru by sa mnohé z týchto opatrení mohli aplikovať aj v osobnej doprave.

3.4

Bezpečnostné opatrenia v jednotlivých odvetviach dopravy sa navzájom dosť líšia. Ako už bolo uvedené, najväčšie pokroky v zavádzaní opatrení sa dosiahli v námornej doprave/prístavoch a v leteckej doprave. Táto záležitosť bola znamenitým spôsobom vykreslená v stanovisku výboru z 24. októbra 2002 (5) (spravodajkyňa: pani Bredima-Savopoulou). Týmto druhom dopravy sa preto v tomto prieskumnom stanovisku nebudeme jednotlivo venovať.

3.5

Jedným z bodov, ktoré si zaslúžia pozornosť, sú ľahko zraniteľné vnútrozemské terminály a dopravné uzly. V tejto súvislosti môžeme za osobitný druh dopravy považovať aj potrubia. Majitelia terminálov vynakladajú veľa úsilia na zaistenie bezpečnosti týchto miest, avšak výbor sa nazdáva, že to nie je v dostatočnej miere chápané, že práve dopravné uzly patria medzi ľahko zraniteľné miesta a že je potrebná spolupráca s tými druhmi dopravy, ktoré dopravné uzly využívajú.

3.6

Výbor zastáva názor, že v tejto oblasti nie je miera chápania naliehavosti situácie ohľadom rizík spojených s dopravou a transportom surovín v potrubiach dostatočná. Výbor zdôrazňuje, že toto uvedomovanie si nebezpečenstiev sa musí vzhľadom na naliehavosť situácie podporovať, a že príslušné orgány by mali prijať bezpečnostné opatrenia, vzťahujúce sa ako na personál, tak aj na infraštruktúru.

3.7

Železnice už tradične kládli veľký dôraz na bezpečnosť zamestnancov, cestujúcich a zariadenia (safety). Treba dúfať, že to isté sa bude týkať aj zaistenia bezpečnosti (security). Bude potrebné venovať osobitnú pozornosť citlivým miestam, ako napr. železničným staniciam a zoradiskám. Medzinárodná železničná únia (International Union of Railways – UIC) by mala vypracovať odporúčania pre potrebnú medzinárodnú koordináciu.

Železničné spoločnosti jednotlivých štátov by mali vypracovať informačné materiály s cieľom informovať cestujúcich i svoj vlastný personál o pravidlách správania sa v núdzových situáciách. Tieto pravidlá by sa mali stať štandardnou súčasťou zaškoľovania pracovníkov.

3.8

Odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy využíva prístavy na nakladanie a vykladanie tovaru. Kódex ISPS (International Ship & Port Facility Security) sa preto vzťahuje aj na dopravu na vnútrozemských vodných cestách. Výbor zastáva názor, že prísne uplatňovanie tohto kódexu nebude negatívne vplývať na logistický reťazec. Za dodržiavanie kódexu ISPS sú zodpovedné prístavy, prepravné spoločnosti a inšpekcia. Výbor si myslí, že bezpečnosť by mala tvoriť neoddeliteľnú súčasť zaškoľovania zamestnancov v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy.

3.9

Po teroristických útokoch v Madride a Londýne si verejnosť uvedomuje zraniteľnosť verejnej dopravy. Boli prijaté opatrenia vo forme monitorovania a bezpečnostných kontrol s cieľom výrazne zvýšiť úroveň bezpečnostných opatrení a vnímanie bezpečnosti zo strany cestujúcich a personálu.

3.10

Oblasť cestnej osobnej a nákladnej dopravy je veľmi zraniteľná vzhľadom na veľký počet spoločností pôsobiacich v osobnej a nákladnej cestnej doprave: hovoríme tu o niekoľko sto tisíc spoločnostiach, ktoré sú veľmi mobilné. Toto odvetvie už veľa rokov bojuje s kriminalitou. Krádeže vozidiel, či už naložených alebo vyložených, sú na dennom poriadku, čo má u vodičov často psychologické následky. IRU (International Road Transport Union) robí všetko preto, aby presvedčila vlády a jednotlivé zainteresované strany pôsobiace na tomto trhu, aby prijali bezpečnostné opatrenia. Jedným z príkladov je požiadavka zvýšiť počet bezpečných parkovísk. Vzhľadom na vysokorizikový charakter tohto odvetvia vypracovala IRU – ako bolo uvedené v bode 3.2 – bezpečnostné usmernenia. Tieto obsahujú rôzne odporúčania pre riadiacich pracovníkov, vodičov a zákazníkov. Okrem toho bol vypracovaný rámec dobrovoľnej spolupráce s colnými úradmi.

3.11

Základné princípy, na ktorých sú založené tieto usmernenia uvedené v bode 3.10, sú:

Bezpečnostné opatrenia by nemali byť také prísne, aby znemožňovali normálne fungovanie tohto odvetvia.

Bezpečnostné opatrenia zavedené v poslednom období by mali byť primerané vzhľadom na ich účel, vynaložené náklady a dôsledky pre cestnú premávku.

Jednostranné opatrenia jednotlivých štátov nie sú prijateľné.

Bezpečnostné opatrenia musia byť zrozumiteľné a primerané.

Vzhľadom na medzinárodný charakter dopravy by prijímané opatrenia mali byť uplatňované jednotne, primerane, bez diskriminácie a len s malým alebo žiadnym dopadom na efektivitu prevádzky podnikov.

Vo všeobecnosti je pred prijatím opatrení dôležité, aby si cieľová skupina bola vedomá potreby bezpečnostných opatrení. Pokiaľ nebude cieľová skupina informovaná v plnom rozsahu, nemali by byť zavádzané žiadne opatrenia. Výbor preto naliehavo vyzýva, aby tieto informácie boli poskytnuté s primeraným časovým predstihom.

3.12

Čo sa týka prepravy na vlastné náklady, výbor odporúča, aby bez ohľadu na spôsob použitej dopravy osoba zodpovedná v rámci podniku prijala primerané bezpečnostné opatrenia na ochranu zamestnancov, dopravných prostriedkov a infraštruktúry.

3.13

Výbor zastáva názor, že vlády a jednotlivé odvetvia vnútroštátnej dopravy si začínajú vo väčšej miere uvedomovať potrebu integrácie bezpečnostných opatrení do každodennej prevádzky. No ešte vôbec nebol dosiahnutý koordinovaný prístup k tejto problematike. Čo sa týka jednotlivých druhov dopravy, v oblasti bezpečnosti sa najviac urobilo najmä v námornej a leteckej doprave vzhľadom na ich globálny charakter. V oblasti verejnej dopravy sa ostražitosť zvýšila, ale v sektore nákladnej dopravy sa rôzne iniciatívy zväčša obmedzili len na opatrenia v rámci tohto odvetvia. Opatrenia, ktoré by zahŕňali celý logistický reťazec, neboli prijaté, pričom práve prechod od jedného druhu dopravy k inému je najzraniteľnejším miestom. Výbor odporúča vládam vytvoriť koordinačný orgán na národnej úrovni s cieľom pokryť celý reťazec.

4.   Náklady na bezpečnostné opatrenia

4.1

Každému je jasné, že vzhľadom na rastúcu mieru kriminality a terorizmu je potrebné prijať opatrenia na ochranu cestujúcich, personálu, samotných dopravných prostriedkov a nákladu. Už menej zrejmé je, kto by mal financovať takéto bezpečnostné opatrenia, ktoré sú samozrejme veľmi nákladné. Odhaduje sa napríklad, že náklady na bezpečnosť pri preprave jedného kontajneru do zámoria predstavujú 30 až 40 USD.

4.2

Aby sme dokázali jasne stanoviť, kto by mal znášať náklady, je potrebné si uvedomiť, o akých druhoch nákladov hovoríme. Náklady možno kategorizovať takto:

a.

náklady vzniknuté pri vypracovaní pravidiel a monitorovaní ich dodržiavania;

b.

náklady na analýzu miery ohrozenia a na pomoc krajinám mimo EÚ pri zvyšovaní bezpečnostných opatrení na úroveň EÚ;

c.

náklady na výber a zaškolenie bezpečnostných pracovníkov a nákup bezpečnostných zariadení;

d.

bežné prevádzkové náklady, ako napr. náklady na bezpečnostných pracovníkov, údržba bezpečnostných zariadení, bezpečnostné informácie, poistenie a opatrenia na udržanie verejného poriadku na zabezpečenie dodržiavania zákonov.

Okrem toho sú tu ešte náklady pred alebo po mimoriadnej udalosti, napr. teroristickom útoku. Pre rozdelenie týchto nákladov je potrebné nájsť osobitné riešenie. Výbor zastáva názor, že tieto náklady by mali znášať predovšetkým jednotlivé vlády.

4.3

Čo sa týka otázky, kto alebo ktorý orgán by mal byť primárne zodpovedný za náklady, zdá sa logické, že v prípade prvých dvoch kategórií by to mali byť národné alebo miestne a regionálne orgány, zatiaľ čo v prípade kategórií c) a d) by mal byť vo väčšej miere zapojený súkromný sektor.

4.4

Z ekonomického hľadiska musia byť náklady pokryté z činnosti, z ktorej tieto náklady vyplývajú, to znamená, že náklady musia byť premietnuté do ceny (cestovný lístok vo verejnej doprave alebo sadzba za nákladnú dopravu). Ceny tovarov a služieb by preto mali v čo najväčšej miere pokryť tieto marginálne spoločenské náklady, vrátane bezpečnostných nákladov. No niektoré opatrenia by mohli byť zavádzané vo veľkom verejnom záujme a preto by ich náklady mala znášať celá spoločnosť, resp. príslušná (spoločenská) obec.

4.5

Ak zohľadníme toto rozlíšenie, znamená to, že náklady na bezpečnosť jednoznačne znáša spotrebiteľ, ktorý ich zaplatí vo forme vyššej ceny za konečný produkt. V prípade, že vláda bude financovať bezpečnostné opatrenia, ktoré sú vo verejnom záujme formou verejných výdavkov, bude náklady znášať daňový poplatník.

4.6

Výbor zastáva názor, že poisťovne zohrávajú v tejto súvislosti sekundárnu úlohu. Aby sa zabezpečilo, že akty terorizmu nebudú vyňaté z poistenia, budú všetky platby vždy presunuté na poistené subjekty vo forme vyššieho poistného. Existuje zrejmý kauzálny vzťah medzi úrovňou bezpečnosti a úrovňou uhrádzaného poistného. Keď budú bezpečnostné opatrenia na vyššej úrovni zavedené, poistné by malo primerane poklesnúť.

4.7

Čo sa týka povinností a kompetencií Európskej únie, mala by fungovať výlučne ako koordinačný a kontrolný orgán. Finančné zdroje možno uvoľniť maximálne na informačné a osvetové kampane. Preto bolo napr. v 6. rámcovom programe vyhradených 3,5 mil. EUR na bezpečnosť.

5.   Zhrnutie a odporúčania

5.1

Výbor konštatuje, že v dôsledku teroristických útokov, ku ktorým došlo v posledných rokoch, sa na všetkých úrovniach enormne zvýšila pozornosť venovaná bezpečnosti.

5.2

Požadované dohody na základe medzinárodných pravidiel sa dosiahli predovšetkým v odvetví námornej a leteckej dopravy. Ich implementácia sa vykonáva prostredníctvom inšpekcií EÚ.

5.3

Čo sa týka vnútroštátnych odvetví dopravy, výbor zastáva názor, že podstatná časť práce ešte musí byť vykonaná, predovšetkým kvôli vysokému stupňu prepojenia medzi jednotlivými druhmi dopravy a kvôli zraniteľnosti skladov a dopravných uzlov používaných viacerými druhmi dopravy. Je naliehavo potrebné postupovať koordinovane, pretože najslabšie ohnivko určuje silu celého reťazca.

5.4

Výbor poukazuje na fakt, že vo viacerých jazykoch Európskej únie neexistuje rozdiel medzi termínmi „security“ (zaistenie bezpečnosti, napr. vzhľadom na teroristické útoky, kriminalitu a pod.) a „safety“ (bezpečnosť dopravy samotnej, teda technická bezpečnosť, technický stav vozidiel, zaškolenie pracovníkov atď.). Výbor konštatuje, že táto skutočnosť vedie k nedorozumeniam, a odporúča, aby sa používala jednoznačná terminológia.

5.5

Výbor zastáva názor, že členské štáty sú zodpovedné za prijatie bezpečnostných opatrení. Členské štáty by mali vytvoriť rámec minimálnych požiadaviek pre rôzne druhy dopravy. Vlády by mali vytvoriť osobitné ustanovizne na zabezpečenie realizácie, aby prijímané opatrenia boli koordinované.

5.6

Európska únia by podľa výboru mala zohrávať úlohu koordinátora opatrení na úrovni Spoločenstva a medzinárodnej úrovni, zatiaľ čo národné vlády a miestne orgány by mali skôr presadzovať samotné opatrenia, kontrolovať ich realizáciu, poskytovať informácie a zvyšovať povedomie týkajúce sa terorizmu a kriminality na všetkých úrovniach. Národné vlády a miestne orgány by mali aj podporovať spoluprácu medzi rôznymi druhmi dopravy a výbor zastáva názor, že pod ich pôsobnosť by mala spadať aj ochrana fyzickej infraštruktúry.

5.7

Užívatelia rôznych druhov dopravy zohrávajú rozhodujúcu úlohu v oblasti bezpečnosti. Verejné kampane musia vyzýva cestujúcich a zákazníkov, aby boli aktívnejší a ostražitejší. Pracovníci v oblasti vnútroštátnej dopravy by mali byť špeciálne zaškolení vzhľadom na ich úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti dopravy. Výbor zastáva názor, že úlohou vedenia podnikov je zabezpečiť, aby sa bezpečnostné koncepcie stali neoddeliteľnou súčasťou podnikovej etiky a kultúry, napr. aj tým, že umožnia pracovníkom účasť na školeniach v tejto oblasti a že zabezpečia, že školenia pre riadiacich pracovníkov budú zahŕňať aj krízový manažment.

5.8

Výbor zastáva názor, že rôzne druhy vnútroštátnej dopravy majú naďalej rozdielne postavenie. Vlády a jednotlivé dopravné odvetvia si začínajú vo väčšej miere uvedomovať potrebu integrácie bezpečnostných opatrení do každodennej prevádzky. No ešte vôbec nebol dosiahnutý koordinovaný postup v tejto problematike. Situácia v oblasti verejnej osobnej dopravy je v tejto súvislosti lepšia, než v oblasti nákladnej dopravy. Iniciatívy v nákladnej doprave sú naďalej väčšinou obmedzené len na tento sektor. Výbor preto odporúča vládam, aby vytvorili koordinačný orgán, ktorý by pokrýval celý reťazec.

5.9

V prípade prepravy na vlastné náklady, výbor zastáva názor, že bez ohľadu na spôsob použitej dopravy by mala osoba zodpovedná v rámci podniku prijať primerané bezpečnostné opatrenia na ochranu zamestnancov, dopravných prostriedkov a infraštruktúry.

5.10

Podľa výboru by sa náklady na bezpečnosť mali odraziť v cene konečného produktu, to znamená, že spotrebiteľ by tieto náklady uhradil priamo alebo – ak prijíma tieto opatrenia vláda – úhradu zrealizuje celá verejnosť prostredníctvom daní odvádzaných do štátneho rozpočtu.

5.11

Podľa názoru výboru zohrávajú poisťovne sekundárnu úlohu. Všetky platby sú v každom prípade prenesené na poistené subjekty vo forme vyššieho poistného. Keď bezpečnostné opatrenia dosiahnu vyššiu úroveň, uhrádzané poistné musí poklesnúť. Výška poistného musí byť dôsledne monitorovaná, aby sa zabezpečilo, že poistné odráža trhové riziká.

5.12

Európska únia by sa pri financovaní opatrení mala zamerať hlavne na informačné kampane a zvyšovanie povedomia verejnosti.

V Bruseli 14. decembra 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Ú. v. EÚ C 61, 14.3. 2003, s. 174.

(2)  KOM(2005) 124, konečné znenie, 6.4.2005

(3)  Ú. v. EÚ C 198, 12.8.2005, s. 1.

(4)  Ochrana pred potenciálnym nebezpečenstvom vo verejnej hromadnej doprave osôb vo veľkomestách je predmetom podrobného skúmania vo výhľadovom stanovisku Výboru regiónov na tému „Bezpečnosť všetkých spôsobov dopravy vrátane otázky financovania“ (CdR 209/2005), ktorého spravodajcom je pán Neill, člen Londýnskeho zhromaždenia.

(5)  Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 174.


17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/38


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovujú finančné opatrenia na implementovanie spoločnej politiky rybného hospodárstva a v oblasti morského práva“

KOM(2005) 117, konečné znenie – 2005/0045(CNS)

(2006/C 65/07)

Rada sa 19. mája 2005 rozhodla podľa článku 37 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k dane téme.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 9. novembra 2005 (Spravodajca: pán SARRÓ IPARRAGUIRRE).

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 422. plenárnom zasadnutí 14. a 15. decembra 2005 (schôdza z 14. decembra) 122 hlasmi za, pričom 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Európska komisia požiadala EHSV o vypracovanie stanoviska k návrhu nariadenia, ktoré stanovuje rámec finančných opatrení potrebných na uplatňovanie spoločnej politiky rybného hospodárstva (CFP), na ktorý sa vyčlenilo 2 583 miliónov EUR. Tento návrh nariadenia dopĺňa návrh nariadenia Rady o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (1) (EFF) s rozpočtom 4 963 miliónov EUR.

1.2

Jedným z cieľov spoločnej politiky rybného hospodárstva je zefektívniť finančnú intervenciu. Cieľom navrhovaného nariadenia je prispieť k zlepšeniu podmienok na realizáciu finančných intervencií v určitých oblastiach, a to vytýčením špecifických cieľov pre každú z týchto oblastí.

1.3

Výbor chce vyjadriť svoje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že ešte stále nebolo rozhodnuté o prijatí rozpočtu na obdobie 2007 – 2013. Nazdáva sa, že Európska únia čelí veľmi ťažkej situácii, na riešenie ktorej bude treba vynaložiť maximálne úsilie. Financovanie CFP by sa nedalo realizovať, ak by sa neudržal rozpočet pre navrhované nariadenie a nariadenie o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo. Výbor dôrazne žiada Radu, aby prijala politické rozhodnutia, ktoré by neovplyvnili financovanie CFP, t. j. ktoré by zaručovali udržateľné využívanie živých vodných zdrojov, čo by zaručilo trvalo udržateľné ekonomické, environmentálne a sociálne podmienky. V tejto súvislosti je EHSV tiež znepokojený skutočnosťou, že až doteraz neprijala Rada žiadne rozhodnutie týkajúce sa navrhovaného nariadenia o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo.

1.4

Navrhované nariadenie stanovuje štyri oblasti pôsobnosti, v ktorých sa budú uplatňovať finančné opatrenia Spoločenstva:

kontrola a uplatňovanie pravidiel CFP,

opatrenia na zachovanie zdrojov, zhromažďovanie údajov a zlepšenie vedeckého poradenstva, ktoré sa vzťahujú na trvalo udržateľné riadenie využívania zdrojov rybného hospodárstva, v súlade s CFP,

riadenie CFP,

medzinárodné vzťahy v rámci CFP a morské právo.

1.5

Výbor je presvedčený, že navrhované nariadenie je potrebné a súhlasí so stanovenými oblasťami pôsobnosti.

2.   Finančné opatrenia Spoločenstva v každej zo štyroch oblastí pôsobnosti

2.1   Kontrola a uplatňovanie pravidiel CFP

2.1.1

Finančné opatrenia, ktoré sa budú používať pri kontrole a uplatňovaní CFP majú za cieľ zlepšenie kontroly rybárskych aktivít členských štátov a hodnotiacich a kontrolných aktivít zo strany oddelení Komisie. Finančnými príspevkami Spoločenstva je možné hradiť tie výdavky, ktoré vzniknú členským štátom v súvislosti s novými technológiami kontroly, vzdelávacími programami, pilotnými inšpekčnými a pozorovateľskými programami, auditom a informačnými seminármi.

2.1.2

Financované budú tiež výdavky Komisie súvisiace s administratívnymi dohodami so Spoločným výskumným centrom, s inšpekciami Komisie a výdavky Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva.

2.1.3

Výbor súhlasí s navrhovanými opatreniami v oblasti kontroly a uplatňovania.

2.2   Opatrenia na zachovanie zdrojov, zhromažďovanie údajov a zlepšenie vedeckého poradenstva, ktoré sa vzťahujú na trvalo udržateľné riadenie zdrojov rybného hospodárstva v rámci rozsahu pôsobnosti CFP.

2.2.1

Druhý rozsah pôsobnosti navrhovaného nariadenia zahŕňa finančnú pomoc členským štátom, aby sa s cieľom hodnotiť stav zdrojov, úroveň rybolovu a vplyvu rybného hospodárstva na zdroje a na morský ekosystém, ako aj výkonnosť rybného hospodárstva v rámci vôd Spoločenstva i mimo nich, zostavili viacročné súhrnné a vedecky podložené súbory údajov, ktoré zahŕňajú biologické, technické, environmentálne a hospodárske informácie.

2.2.2

Tieto informácie sa získajú prostredníctvom zhromažďovania základných údajov členskými štátmi a doplňujúcich údajov Komisiou.

2.2.3

Vzhľadom na skutočnosť, že riadenie rybného hospodárstva je závislé od dostupnosti údajov o biologickom stave rýb a o dôsledkoch činnosti rybárskych flotíl, EHSV schvaľuje navrhované finančné opatrenia súvisiace so zhromažďovaním základných údajov členskými štátmi. Výbor tiež súhlasí s financovaním zhromažďovania doplňujúcich údajov Komisiou, pretože tieto údaje napomáhajú optimalizovať a normalizovať zber základných údajov členskými štátmi. Napriek tomu sa výbor domnieva, že pre zlepšenie riadenia rybného hospodárstva by mali byť financované, prostredníctvom členských štátov, aj výdavky sektora rybného hospodárstva v Spoločenstve pri realizácii štúdií potrebných na hodnotenie vplyvov rybolovných činností na životné prostredie a na hodnotenie sociálno-ekonomickej situácie v tomto sektore.

2.2.4

Reformou CFP vznikli nové požiadavky na vedecké poradenstvo, hlavne pokiaľ ide o prijatie metódy, založenej na ekosystémoch a riadenie zmiešaného rybného hospodárstva. Výbor je preto presvedčený, že výdavky, ktoré vzniknú členským štátom v oblasti vedeckého poradenstva majú nárok byť hradené finančnými príspevkami Spoločenstva.

2.2.5

Napriek tomu, v súlade so svojim stanoviskom na tému Európsky fond pre rybné hospodárstvo (2), EHSV znovu opakuje, že finančná pomoc by mala tiež pokrývať vedecké poradenstvo v odvetví rybného hospodárstva. Hospodárske úsilie v tomto smere je prvoradé pre správne uplatňovanie noriem CFP.

2.3   Riadenie CFP

2.3.1

Vo vzťahu k tomuto tretiemu rozsahu pôsobnosti je zámerom finančných opatrení zapájať zainteresované subjekty do všetkých fáz CFP, ako aj informovať tieto subjekty o cieľoch CFP a o súvisiacich opatreniach. Nasmerovanie tejto finančnej pomoci sa bude realizovať prostredníctvom Poradného výboru pre rybné hospodárstvo a akvakultúru (Advisory Committee on Fisheries and Aquaculture – ACFA) a regionálnych poradných rád a prostredníctvom informačných a vzdelávacích seminárov organizovaných Európskou komisiou.

2.3.2

Výbor súhlasí s týmito opatreniami a považuje za vhodné, aby Komisia v súvislosti s regionálnymi poradnými radami, ako je navrhnuté v bode 5.3 „Legislatívneho finančného výkazu“ pripojeného k navrhovanému nariadeniu, zvážila možnosť predĺžiť obdobie financovania prevádzkových nákladov regionálnych poradných rád.

2.4   Medzinárodné vzťahy v rámci CFP a morské právo

2.4.1

V kontexte medzinárodných vzťahov finančné opatrenia pokryjú výdavky odvodené z dohôd o rybolove, vrátane dohôd o spolupráci v sektore rybného hospodárstva, ako aj účasť Európskeho spoločenstva v medzinárodných organizáciách. EHSV si myslí, že príspevok na ochranu a trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva vo vodách tretích krajín a v medzinárodných vodách a príspevok na udržanie zamestnanosti v oblastiach závislých na rybolove patria medzi hlavné špecifické ciele v rámci medzinárodných vzťahov.

2.4.2

Výbor si myslí, že pre všetky politiky Spoločenstva je účasť Európskej únie vo všetkých medzinárodných organizáciách súvisiacich s rybolovnou činnosťou flotíl a morským právom dôležitá, keďže budúcnosť medzinárodných zdrojov rybného hospodárstva závisí od zodpovedného riadenia medzinárodných organizácií. Výbor preto schvaľuje finančné opatrenia Spoločenstva stanovené v oblasti medzinárodných vzťahov.

2.4.3

EHSV si myslí, že účasť zástupcov sektora rybného hospodárstva na schôdzach medzinárodných organizácií, na žiadosť členských štátov alebo Komisie, by mala byť tiež krytá finančnými opatreniami stanovenými v tejto oblasti.

2.5   Technická pomoc

2.5.1

Výbor súhlasí s finančnými opatreniami Spoločenstva týkajúcimi sa výdavkov súvisiacich s prípravnými, monitorovacími, pokračujúcimi, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami nevyhnutnými pre dosiahnutie cieľov navrhovaného nariadenia.

3.   Sadzby spolufinancovania, postupy financovania, prideľovanie finančných prostriedkov, kontrola a hodnotenie

3.1

Navrhované nariadenie stanovuje sadzby spolufinancovania s členskými štátmi pre finančné opatrenia aplikovateľné na výdavky v každej oblasti pôsobnosti. EHSV nemá námietky proti navrhovaným sadzbám.

3.2

Navrhované nariadenie zakazuje akumulovanie podpory Spoločenstva a stanovuje, že činnosti financované podľa tohto nariadenia nebudú môcť prijať pomoc z iných finančných nástrojov Spoločenstva. Výbor si myslí, že finančné nástroje iných politík Spoločenstva, ako napr. rozvojovej, výskumnej, vonkajšieho obchodu a životného prostredia, by mali tiež prispievať k činnostiam v oblasti medzinárodných vzťahov stanoveným v navrhovanom nariadení. V „Oznámení Komisie týkajúcom sa integrovaného rámca pre dohody o rybolove s tretími krajinami v sektore rybného hospodárstva“ samotná Európska komisia jasne hovorí o tom, že hlavným cieľom Európskej únie je prispievať k trvalo udržateľnému rybolovu prostredníctvom CFP a cieľom ostatných politík Spoločenstva, akými sú: európska rozvojová politika, výskumná politika, politika vonkajšieho obchodu a životného prostredia.

3.3

Nakoniec navrhované nariadenie určuje postupy financovania v každej oblasti pôsobnosti. Podrobne uvádza ako a kedy majú členské štáty predkladať Komisii žiadosti o finančné opatrenia Spoločenstva, ako aj rozhodnutie Komisie o týchto žiadostiach, pričom sa stanoví celková čiastka, sadzba finančného spolupodieľania s členským štátom a všetky podmienky uplatniteľné na finančný príspevok. Vzhľadom na to, že nariadenie stanovilo tiež ochranu finančných záujmov Spoločenstva prostredníctvom opatrení, ktorých cieľom je zabrániť podvodom, korupcii alebo iným nelegálnym činnostiam, ako aj inšpekcie, kontroly a audit poskytnutej finančnej pomoci, výbor považuje systém financovania a kontroly stanovený nariadením za primeraný.

4.   Závery a odporúčania

4.1

EHSV súhlasí s návrhom nariadenia Rady, ktorý stanovuje finančné opatrenia Spoločenstva pre implementáciu spoločnej politiky rybného hospodárstva a morského práva a žiada Komisiu, aby zohľadnila nasledujúce poznámky:

4.2

Výbor považuje toto navrhované nariadenie, ktorým sa stanovujú finančné opatrenia Spoločenstva pre implementovanie CFP a morského práva za potrebné, keďže dopĺňa návrh nariadenia Rady o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo.

4.3

Výbor veľmi ľutuje, že v čase vypracovávania tohto dokumentu ešte nebolo rozhodnuté o schválení rozpočtu na obdobie 2007 – 2013, obdobia úplnej implementácie finančných opatrení stanovených v tomto stanovisku, ako aj to, že Rada neprijala žiadne rozhodnutie týkajúce sa návrhu nariadenia o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo.

4.4

Výbor žiada Komisiu, aby akákoľvek zmena rozpočtu v rámci finančných perspektív, neovplyvnila percentuálne rozpočet CFP, pretože v takom prípade by nebolo možné dosiahnuť ciele stanovené v reforme CFP.

4.5

Vytýčené oblasti pôsobnosti sú potrebné a dostatočné, keďže návrh nariadenia poskytuje členským štátom a Komisii primerané prostriedky pre efektívnejšiu finančnú intervenciu v rámci CFP.

4.6

V rámci oblastí pôsobnosti stanovených v nariadení by EHSV chcelo sústrediť pozornosť Komisie na dôležitosť zlepšenia vedeckého poradenstva. Udržateľný rozvoj zdrojov rybného hospodárstva a následne úspech CFP závisí od rozsiahlych, pravdivých a aktuálnych vedeckých poznatkov o stave rôznych druhoch rýb. Administratívne orgány rybného hospodárstva v Spoločenstve i v členských štátoch, ako i celé odvetvie rybného hospodárstva sa veľmi snažia o to, aby Európska únia disponovala najlepším vedeckým poradenstvom o svojich vlastných zdrojoch a zdrojoch v medzinárodných vodách.

4.7

V tomto zmysle a so zámerom zlepšiť vedecké poradenstvo si výbor myslí, že by sa mali dať financovať, prostredníctvom členských štátov, výdavky sektora rybného hospodárstva v Spoločenstve pri realizácii štúdií potrebných na hodnotenie dôsledkov rybolovných činností na životné prostredie a na hodnotenie sociálno-ekonomickej situácie v tomto sektore. Rovnako sa domnieva, že finančná pomoc by mala tiež zahŕňať vedecké poradenstvo v rybolovnom sektore.

4.8

Výbor vyjadruje svoj súhlas s finančnými opatreniami stanovenými v rámci riadenia CFP, pretože prispejú k cieľu zapájať zainteresované subjekty do všetkých fáz CFP, ako aj informovať tieto subjekty o napĺňaní jej cieľov.

4.9

V súvislosti s regionálnymi poradnými radami je výbor toho názoru, že by sa malo predĺžiť obdobie financovania prevádzkových nákladov týchto rád.

4.10

Výbor považuje za veľmi dôležitú účasť Európskej únie v medzinárodných organizáciách súvisiacich s rybolovnými činnosťami flotíl a morským právom, a preto súhlasí s finančnými opatreniami stanovenými pre tieto prípady a pre dohody o rybolove, vrátane dohôd o spolupráci s tretími krajinami v oblasti rybného hospodárstva, pretože majú veľký význam vďaka svojmu prínosu k zachovaniu a udržateľnému využívaniu zdrojov rybného hospodárstva vo vodách tretích krajín a v medzinárodných vodách a k udržaniu zamestnanosti v oblastiach závislých na rybolove.

4.11

Napriek tomu si EHSV myslí, že účasť zástupcov sektoru rybného hospodárstva na schôdzach medzinárodných organizácií, na žiadosť členských štátov alebo Komisie, by mala byť tiež krytá finančnými opatreniami stanovenými v rámci medzinárodných vzťahov.

4.12

Na záver je EHSV toho názoru, že finančné nástroje iných politík Spoločenstva, ako napr. rozvojovej, výskumnej, vonkajšieho obchodu a životného prostredia by mali tiež prispieť k iniciatívam na poli medzinárodných vzťahov CFP.

V Bruseli, 14. decembra 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Ú. v. EÚ C 267, 27.10.2005.

(2)  Tamže, bod 3.5.3.6.


17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/41


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Zlepšenie mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany“

KOM(2005) 137, konečné znenie

(2006/C 65/08)

Európska komisia sa 3. júna 2005 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k danej téme.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 9. novembra 2005. Spravodajkyňou bola pani SÁNCHEZ MIGUEL.

Výbor prijal na svojom 422. plenárnom zasadnutí 14. a 15. decembra 2005 (schôdza zo 14. decembra 2005) 133 hlasmi za, 1 hlasom proti, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Na zvrchovanom území Európskej únie tak, ako inde na svete stále častejšie dochádza ku katastrofám. Časť týchto katastrof má prirodzené príčiny, napríklad záplavy, zemetrasenia, požiare, obdobia sucha, hurikány atď., iné sú následkom teroristických útokov, ktoré naháňajú strach nevinným ľuďom. Niekto môže zastávať názor, že v oboch prípadoch je príčinou viac či menej ľudské konanie, aj keď škody nemožno rovnakou mierou pripisovať úmyselnému konaniu. EÚ sa s ohľadom na klimatické zmeny zaviazala uplatňovať preventívne opatrenia, a to nielen na základe záväzkov prijatých v Kjótskom protokole, ale aj na základe množstva ustanovení, ktoré ovplyvňujú na opatrenia na ochranu pôdy, vody a ovzdušia. Z týchto snáh je možné odvodiť preventívne opatrenia, ktoré môžu slúžiť na udržanie resp. obnovenie stavu územia Európskej únie, našich morí a nášho ovzdušia a súčasne prispieť k tomu, že sa tieto snahy vo všeobecnosti celosvetovo presadia. Okrem toho sa v súvislosti s bojom proti terorizmu (1) vytvorilo množstvo koordinačných nástrojov v oblasti polície a justície, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu spolupráce medzi členskými štátmi.

1.2

EÚ však aj tak musela vytvoriť na území EÚ spoločný systém poskytovania pomoci pre prípad katastrof akéhokoľvek druhu. Nejde tu o nič iné, ako o civilnú ochranu, ktorá podporuje a uľahčuje mobilizáciu životne dôležitej pomoci vzhľadom na pokrytie bezprostrednej potreby v oblastiach postihnutých katastrofou, pričom sa táto pomoc vzťahuje aj na územia mimo Únie. Cieľom návrhu Komisie je zlepšenie mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (2) vytvoreného v roku 2001, ako aj doplnenie akčného programu civilnej ochrany (3) návrhom nariadenia Rady na vytvorenie nástroja krízovej reakcie a pripravenosti na katastrofy (4).

1.3

Okrem toho je potrebné vymedziť, čo sa rozumie pod pojmom civilná ochrana, pretože sa tento pojem často prelína s pojmom humanitárnej pomoci. Keďže obidve formy pomoci slúžia na ten istý účel, teda „na záchranu ľudských životov a zmierňovanie účinkov katastrofy počas prvých dní“, oznámenie Komisie obidva pojmy obsahovo od seba presne oddeľuje. Tak sa zdôrazňujú rozdiely: po prvé pomoc v rámci civilnej ochrany je možné použiť nielen na zmiernenie dopadov katastrof na ľudí, ale aj na zmiernenie jej účinkov na životné prostredie; po druhé prostriedky a tímy ako pomoc v rámci civilnej ochrany poskytujú členské štáty a nie humanitárne či mimovládne organizácie; po tretie poskytnutie pomoci pri katastrofe je možné v rámci EÚ i mimo nej, aj keď sa pri zásahoch v tretích krajinách uplatňujú rôzne postupy (5).

1.4

Osobitný účel postupu spočíva v tom, aby sa opatrenia urobili na úrovni Spoločenstva a vždy na požiadanie členského štátu, v ktorom ku katastrofe došlo. Treba však poznamenať, že oblasť úloh zahŕňa aj medzinárodnú úroveň, a to v koordinácii s inými medzinárodne pôsobiacimi organizáciami – predovšetkým s Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA), s ktorým existujú niektoré spoločné operatívne postupy – ako a v nadväznosti na činnosť Červeného kríža a miestnych mimovládnych organizácií.

1.5

Na základe postoja Únie k živelným pohromám, ktoré žiaľ zatiaľ neprestávajú, navrhla Rada pre všeobecné záležitosti a zahraničné vzťahy na svojom mimoriadnom zasadnutí 7. januára 2005 zlepšiť mechanizmus Spoločenstva a vybudovať systém rýchlej reakcie v oblasti pomoci pri katastrofách. O niekoľko dní neskôr, 13. januára 2005, schválil Európsky parlament „Uznesenie Európskeho parlamentu k nedávnej katastrofe tsunami v Indickom oceáne“, v ktorom vyzýva k tomu, aby boli vytvorené personálne a materiálne zdroje, ako aj školiace kapacity, ktoré by sa dali využiť v prípadoch katastrof akéhokoľvek druhu.

1.6

Súčasný regulačný rámec pre jednanie v oblasti civilnej ochrany tvoria oba spomenuté nástroje, mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany a akčný program civilnej ochrany. Prvé je predmetom oznámenia Komisie, ku ktorému Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vypracoval toto stanovisko. Riadiacou centrálou mechanizmu Spoločenstva je nepretržite obsadené Monitorovacie a informačné centrum (MIC) pri Európskej komisii. Postup je podporovaný databázou údajov o zdrojoch, ktoré sú v jednotlivých členských štátoch k dispozícii v prípade katastrofy, ako aj informáciami z vojenskej databázy.

2.   Hlavný obsah dokumentu Komisie

2.1

Zlepšenie mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany. Nedávne udalosti ozrejmili, že je potrebné zlepšenie mechanizmu v oblasti civilnej ochrany, ako aj lepšia koordinácia medzi členskými štátmi a ostatnými orgánmi zúčastnenými na pomoci v prípade katastrofy. Komisia navrhuje vzhľadom na také zlepšenie štyri opatrenia:

2.1.1

Lepšia pripravenosť školením záchranných tímov, ako aj realizáciou prípravných cvičení, ktoré v prvom rade majú slúžiť na ocenenie v súčasnosti disponibilných zdrojov v oblasti civilnej ochrany; po druhé zostavenie modulového konceptu, v rámci ktorého majú byť menované rýchlo použiteľné moduly, ako aj nakoniec realizácia školiacich kurzov a spoločných cvičení, ktoré majú prispieť k posilneniu interoperability a k rozvoju spoločnej zásahovej kultúry.

2.1.2

Analýza a posudzovanie potreby systému včasného varovania, ktorý využíva kapacity Monitorovacieho a informačného centra a koncentruje všetky informácie, takže centrum môže byť aktívne pri koordinácii s ostatnými orgánmi, predovšetkým so Spojenými národmi. Posilnením stanovenia potreby na mieste môže byť určená špecifická potreba pre každý jednotlivý prípad katastrofy, čo umožňuje efektívnu pomoc. Navrhuje sa rozšíriť okruh osôb, z ktorého sa skladá MIC, a prepracovať metódy a kritériá hodnotenia.

2.1.3

Zlepšená koordinácia. To je jedna z oblastí, v ktorých sa predkladajú obzvlášť rozsiahle návrhy na zlepšenie. Jedná sa o to, aby boli príspevky členských štátov lepšie koordinované, aby mohla byť dosiahnutá koordinovaná európska pomoc v prípade katastrofy, ako aj lepšie doplnenie a koordinácia so Spojenými národmi, s ďalšími organizáciami pôsobiacimi v oblasti humanitárnej pomoci, ako aj s vojenskými miestami. Táto koordinácia má zvýšiť operatívnu plánovaciu kapacitu na mieste, vrátane rôznych pracovísk Komisie.

2.1.4

Zlepšená pomoc občanom EÚ. Ako ukázali skúsenosti s katastrofou tsunami, ochrana občanov EÚ môže byť dosiahnutá spoluprácou medzi miestami civilnej ochrany a konzulárnymi úradmi príslušných krajín. Preto musí byť prehĺbená spolupráca medzi členskými štátmi EÚ a krajinami, ktoré katastrofa postihla.

2.2

Komisiou navrhované opatrenia na zlepšenie musia byť sprevádzané vybudovaním zdrojov civilnej ochrany. Preto Rada požiadala o predloženie návrhov na posilnenie súčasných zdrojov. V akčnom pláne EÚ z 31. januára 2005 boli už spomenuté najdôležitejšie aspekty, ktorými je potrebné sa zaoberať.

2.2.1

Najprv je navrhované zlúčenie zdrojov civilnej ochrany. S ohľadom na efektívnejšie konanie má takéto zlúčenie umožniť podniknúť opatrenia na európskej úrovni, pokiaľ národné prostriedky pomoci a schopnosti na pokrytie potreby nestačia.

2.2.2

Posilnenie analytických kapacít MIC predpokladá aktívnejší koncept pre centrum, hlavne s ohľadom na úlohu školenia tretích štátov. To si vyžaduje bezproblémové fungujúce vzťahy, ktoré umožňujú flexibilné využitie disponibilných zdrojov na základe žiadosti o pomoc príslušnej krajiny.

2.2.3

Pohotovostné tímy plnia dôležitú funkciu v súvislosti so zásahmi pri závažných katastrofách a vždy vtedy, keď ich využíva iný členský štát alebo tretí štát. Preto je dôležité, aby bol zavedený systém navrhovaný v oznámení Komisie, keďže umožňuje v každej krajine udržať v neustálej pohotovosti pre zásah v rámci civilnej ochrany v Európe alebo v tretích štátoch určité kľúčové moduly.

2.2.4

Posilnenie logistickej základne, ako aj pripravenosť dostatočných zdrojov, aby mohlo kontrolné centrum rýchlo a efektívne jednať. Financovanie nákladov na prenájom zásahového vybavenia je dotované z európskych prostriedkov (6). Pre zásahy v tretích štátoch sa musí overiť, či v tejto oblasti existujú synergie so Spojenými národmi.

2.2.5

Nakoniec je aj medzinárodná koordinácia kľúčovým prvkom pre rýchlu reakciu v prípadoch katastrofy. Pre mechanizmus Spoločenstva sú k dispozícii zdroje, ktoré umožňujú v koordinácii s kapacitami iných organizácií lepšiu reakciu. Pritom musia byť zohľadnené tak orgány OSN, ako aj rôzne organizácie, ktoré poskytujú humanitárnu pomoc.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta obsah návrhu na zlepšenie mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany, vzhľadom na nevyhnutnosť vybudovať a zlepšiť všetky disponibilné zdroje na jednanie pre prípady katastrofy tak v rámci EÚ, ako aj mimo jej územia. Skúsenosti posledných rokov ukázali, že spôsob fungovania civilnej ochrany na úrovni Spoločenstva potrebuje zlepšenie v mnohých ohľadoch. V tejto súvislosti je EHSV toho názoru, že je potrebných niekoľko predbežných poznámok, aby mohli byť navrhované opatrenia na zlepšenie mechanizmu Spoločenstva efektívne realizované.

3.2

Najskôr musia byť vybudované reakčné kapacity EÚ na základe národných systémov civilnej ochrany, a to vzhľadom na viaceré aspekty:

3.2.1   Teritoriálne informačné a komunikačné systémy

3.2.1.1

Bolo by vhodné ďalej rozširovať CECIS systém (7) tým, že sa prejde na satelitným prepojením podporovanú, bezpečnú štruktúru s prenosom obrazu, hlasu a údajov, ktorá by mala byť spojená prostredníctvom MIC (8) so štruktúrami alebo centrami s osobitnými odbornými znalosťami, aby tak mohli byť k dispozícii údaje, experti a modely prispôsobené okolnostiam špecifického núdzového prípadu (napr. predvídateľné následky). Niektoré jednoduché príklady pre aktualizované kartografovanie tretích krajín, aktuálne hodnotenie škôd, príp. novú úpravu kartografie po katastrofe (napr. zemetrasení alebo záplavách), ktorá môže vyradiť z funkcie sieť infraštruktúr pre prístup pomoci, ukazuje Európska vesmírna agentúra a Spoločné výskumné centrum. Opísaná sieť by sa mala opierať o kontaktné miesta v jednotlivých členských štátoch, ktoré by tak mohli prispieť k odstráneniu núdzového stavu.

3.2.1.2

Tok informácií medzi jednotkami pomoci EÚ a MIC musí byť konštantný, bezpečný a bezporuchový.

Komunikácia s oblasťami postihnutými pohromou je väčšinou nedostatočná, nech je to preto, že zodpovedajúca infraštruktúra – konvenčné alebo mobilné rádiové siete – bola zničená alebo preto, že bola preťažená,

okrem toho nemožno vylúčiť, že sa zapoja vlády, ktoré majú v úmysle sledovať informácie, ktoré sa o katastrofe na ich národnom zvrchovanom území dostanú von, a ktoré tiež kontrolujú pohyby jednotiek pomoci.

3.2.1.3

Riešenie týchto problémov je jasné a spočíva vo využití satelitnej komunikácie. Skúsenosť ukázala, že

satelitné spojenia sú relatívne rezistentné voči zničeniu životného prostredia (kufor a nezávislé kapacity na výroby elektrickej energie postačujú na to, aby sa dalo vysielať),

satelitná komunikácia je bezpečná voči informačnej kontrole a prenasledovaniu tretími stranami.

3.2.1.4

Pri komunikácii cez satelit je však kapacita prenosu údajov obmedzená a v určitých prípadoch je sieť zaťažená iným využitím alebo inými užívateľmi (o. i. komunikačnými médiami). Preto má zmysel zaistiť trvalo na vlastné účely niektoré satelitné vysielacie frekvencie, aby bola umožnená komunikácia k spokojnosti medzi príslušnou (príslušnými) oblasťou (oblasťami) a MIC, ako aj medzi rôznymi zásahovými oblasťami.

3.2.1.5

Vzhľadom na oblasť, ktorá má byť pokrytá, by sa spočiatku mohlo vychádzať z predpokladu, že obmedzenie na menšiu geografickú oblasť (EÚ a bližšie okolie) bude postačujúce. Naproti tomu by však mali existovať snahy o celosvetové sieťové pokrytie, pretože nedávna katastrofa tsunami jasne ukazuje, že takéto obmedzujúce riešenie v konečnom dôsledku nestačí. Musela by byť zabezpečená nielen komunikácia s MIC, ale aj medzi tak vzdialenými oblasťami zásahov ako Maledivy, Srí Lanka, Thajsko a Indonézia.

3.2.1.6

Z týchto dôvodov sa EÚ musí na zabezpečenie efektívnej komunikácie vybaviť vlastným (t. j. exkluzívne použiteľným), bezpečným (bezporuchovým), spoľahlivým satelitným prenosovým systémom s celosvetovým sieťovým pokrytím. Tento systém by mal umožniť prenos hlasu a údajov (fax, písomný styk a obrázky s vysokým rozlíšením), ako aj usporiadanie videokonferencií.

3.2.1.7

Spoločné výskumné centrum, Európska vesmírna agentúra a Komisia (GR pre informačnú spoločnosť) majú k dispozícii dostačujúce kapacity, aby zohľadnili potrebu, ktorú zistil príslušný administratívny výbor pre akčný program a mechanizmus. Tento administratívny výbor je podriadený generálnemu riaditeľstvu zodpovednému za civilnú ochranu (GR pre životné prostredie).

3.2.2   Minimálne požiadavky na prostriedky konania

3.2.2.1

Zásah jednotiek pomoci:

Zásahové jednotky sú členskými štátmi vybavené adekvátnymi systémami pre komunikáciu na mieste, ako aj prostriedkami, ktoré im umožňujú dostatočnú autonómiu.

Koordináciu týchto jednotiek vykonáva koordinátor Európskej únie, ktorý preberá o. i. tieto úlohy: koordinácia rôznych jednotiek pomoci vyslaných členskými štátmi, kontakt a výmena informácií s úradmi príslušnej krajiny, koordinácia s Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA), atď.

Únia zatiaľ ešte nevybavila koordinátora zodpovedajúcimi prostriedkami; disponuje iba komunikačnými prístrojmi. EÚ sa bude musieť primerane vybaviť zásahovými prostriedkami a vybavením na uľahčenie práce koordinátora a jeho podporného tímu, od komunikačných prístrojov až po poľné stany. Tieto zdroje sú nevyhnutné tak pre koordináciu s inými jednotkami pomoci a úradmi príslušnej krajiny, ako aj na zabezpečenie efektívnej práce koordinátora za niekedy ťažkých okolností.

Ďalej majú tieto zásahové prostriedky a vybavenie, ktoré majú byť zreteľne označené logom EÚ, slúžiť k tomu, aby bola jasne zdôraznená prítomnosť EÚ a jej podpora pre dotknuté obyvateľstvo. Tým sa v rámci EÚ sprostredkuje posolstvo interregionálnej solidarity a mimo Únie sa potvrdí postavenie EÚ vo svete.

3.2.2.2

Pri podpore členských štátov v núdzových prípadoch

V určitých prípadoch nie sú členské štáty schopné poskytnúť potrebnú pomoc. Dôvodom môže byť jednak to, že tie štáty, ktoré disponujú potrebnými zásahovými prostriedkami a vybavením, tieto sami potrebujú, aby mohli reagovať na predvídateľný núdzový prípad alebo súčasný výnimočný stav. Za druhé sa môžu vyžadovať zásahové prostriedky, ktoré sa používajú iba v určitých výnimočných prípadoch, takže ich obstaranie nie je oprávnené.

Lesné požiare sú typickým príkladom pre prvý prípad, pretože štáty, ktoré disponujú vhodnými lietadlami, sa v rovnakom čase nachádzajú v tej istej situácii. Spravidla je na základe situácie ohrozenia na vlastnom zvrchovanom území háklivé zadať kapacity inej krajine. Solidarita medzi stredomorskými krajinami EÚ je veľmi veľká a vo veľmi závažných prípadoch sa zásahové prostriedky normálne včas premiestňujú z jednej oblasti do druhej.

Ťažké záplavy, pri ktorých sú potrebné vysoko výkonné čerpadlá, sú príkladom pre druhý prípad, pretože takéto čerpadlá nepatria vo všeobecnosti k štandardnému vybaveniu zásahových síl vo väčšine členských štátov Únie.

V iných situáciách v súvislosti s novými formami terorizmu musia byť vyžadované takisto zásahové prostriedky a vybavenie, ktoré umožňujú reagovať v určitých prípadoch, ktoré síce majú charakter výnimky, avšak predstavujú trvale veľké potenciálne nebezpečenstvo.

Z týchto dôvodov by mala byť Únia v budúcnosti schopná zabezpečiť si buď vlastným obstaraním alebo cestou zmluvných dohôd zásahové prostriedky a vybavenie, s ktorými môže podporovať reakčné kapacity členských štátov.

3.2.3   Vytvorenie centrálnej operačnej základne

3.2.3.1

Súčasné štruktúry mechanizmu sa zakladajú na pripravenosti určitých zásahových družstiev, ako aj hodnotiacich zdrojov a tímov v rámci celej Únie. To sa hodnotí v porovnaní s minulými deficitmi ako pokrok, čo však neznamená, že súčasné riešenie je úplne uspokojujúce.

3.2.3.2

Geografické rozširovanie Únie a rozličné nebezpečenstvá, ktorým musí čeliť, otvárajú v rámci mechanizmu možnosť zvážiť zriadenie podporných štruktúr na regionálnej úrovni. Pomocou týchto štruktúr by mohli byť umiestnené určité zásahové sily a prostriedky už vopred a tým by boli rýchlejšie použiteľné a lepšie prispôsobené na špecifické nebezpečenstvá pre regióny v rámci Únie.

3.2.3.3

Tieto zásahové prostriedky by mohli byť k dispozícii sezónne (napr. lietadlá v boji proti lesným požiarom) alebo neustále.

3.2.3.4

Iným možným zlepšením by bolo zhromaždenie celkových zdrojov pomoci v rámci susediacich krajín, ktoré by mali dispozícii kapacity pre všetky krajiny príslušnej oblasti. Tak by sa mohlo zvážiť, aby Únia podporovala obstaranie zdrojov, ktoré spoločne využívajú krajiny strednej veľkosti alebo štáty, ktoré sú vystavené spoločnému nebezpečenstvu (záplavy v určitom povodí, zemetrasenia atď.).

3.2.4   Zriadenie centrálnych, nepretržite pripravených technických podporných štruktúr

3.2.4.1

V súčasnosti je MIC, tak ako aj tiesňové centrály väčšiny členských štátov síce nepretržite obsadené, avšak chýbajú dostatočné personálne a technické zdroje. Komisia sa musí zasadiť o to, aby sa to zmenilo.

3.2.4.2

Postup, ktoré v súčasnosti sleduje Komisia, sa však obmedzuje na obstaranie určitých zdrojov adekvátne príslušnému prípadu núdze. Natíska sa otázka, či je tento koncept dostatočne ambiciózny, aby bol primeraný situácii.

3.2.4.3

Je isté, že MIC nie je podľa definície ani rozhodovacím centrom, ani centrom pre koordináciu zásahov v prípade núdze. Keď sa však poskytuje podpora pri určitých rozhodnutiach alebo pri plánovaní zásahov, je nevyhnutné zabrániť improvizáciám a uplatniť stanovený mechanizmus jednania, ktorý sa okrem toho líši podľa okolností príslušného prípadu núdze. Pri potope sa nerobia tie isté opatrenia ako pri zosuve pôdy, zemetrasení alebo pri výbuchu sopky. Tiež sa používajú vždy rozdielne zásahové prostriedky.

3.2.4.4

Preto musí MIC v prípade núdze disponovať nielen maximálne spoľahlivými údajmi, aby Komisia mohla vytvoriť kontakty na špecializované orgány v rámci a mimo Únie, ale aj vopred stanovenými plánmi pomoci, prostredníctvom ktorých sa usiluje podľa druhu a závažnosti prípadu núdze, ako aj podľa príslušnej krajiny o efektívnu a rýchlu reakciu. Nepochybne by tu museli byť zapojené použiteľné moduly, ktoré sú k dispozícii v každej jednotlivej krajine.

3.2.4.5

Mala by byť zvolená koncepcia, ktorá sa zaoberá aj otázkou, či by mohlo MIC dodatočne prevziať k svojej funkcii pozorovacieho a informačného centra aj úlohy ohľadom koordinácie národných miest, špecializovaných organizácií v oblasti humanitárnej pomoci a obzvlášť dobrovoľníkov, ktorí poskytujú podporu v prípadoch katastrofy. Úlohu koordinácie musia prevziať miesta, ktoré disponujú všetkými relevantnými informáciami a prostriedkami potrebnými pre koordináciu.

3.2.5   Školenie zásahových síl

3.2.5.1

Zásahové sily vybrané vopred členskými štátmi vedia bez pochýb, ako majú jednať v prípade núdze. V súčasnosti prebiehajúci školiaci program prináša dobré výsledky v oblasti schopnosti spoločného jednania. Musí byť zrealizovaných viac kurzov a tieto kurzy by sa mali uskutočniť podľa možnosti aj v iných jazykoch ako angličtina, pretože je možné, že aj opatrenia sa budú uskutočňovať v krajinách, ktoré sú kultúrne bližšie iným jazykom, ako napr. francúzštine alebo španielčine.

3.2.5.2

Vopred zostavené plány pomoci by mali byť po ich stanovení oznámené všetkým zásahovým tímom. Na tento účel by mali byť zahrnuté do školiacich programov.

3.2.5.3

Treba zvážiť možnosť využiť nové metódy diaľkového štúdia na realizáciu týchto nových kurzov.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Návrh možno bezpochyby hodnotiť pozitívne, aj keď sú ešte možné zlepšenia. Pritom by malo byť zohľadnené, že sa pri mechanizme zásadne jedná o nástroj na využitie v rámci EÚ, a že teda je teraz jedným z nástrojov (ak nie najdôležitejším nástrojom vôbec) interregionálnej solidarity v EÚ.

4.2

Preto by sa Únia nemala báť použiť akékoľvek prostriedky, aby zabezpečila čo najrýchlejšiu a efektívnu reakciu na rôzne núdzové situácie. Základom tohto sú vopred stanovené mechanizmy jednania, príp. plány pomoci, ktoré musia byť preverené v simulačných scenároch a prispôsobené adekvátne skúsenostiam, ktoré boli získané na základe týchto simulácií alebo skutočných zásahov.

4.3

V rámci týchto plánov musia byť k dispozícii komunikačné prostriedky, aktuálne mapy a primerané zdroje pre uspokojivú koordináciu. Únia musí vedieť disponovať týmito zásahovými prostriedkami. Európske zásahové plány majú platiť na medzinárodnej úrovni ako vzor a podporovať obraz Únie na svetovej scéne, ako aj jej medzinárodný vplyv.

4.4

Ďalej musia byť hodnotiace tímy a koordinátori Únie konzultovaní v otázke obnovy príslušnej oblasti, ako aj možných predchádzajúcich plánov jednania.

4.5

Európsky hospodársky a sociálny výbor je toho názoru, že všetky opatrenia uskutočňované v rámci mechanizmu Spoločenstva musia mať k dispozícii dostatočné rozpočtové prostriedky, aby boli k dispozícii nielen dostatočné technické štruktúry podpory, ale aj vlastné zásahové prostriedky, ktoré umožňujú EÚ lepšie jednanie a prispievajú k tomu, že jej nasadenie, hlavne pri pohromách mimo oblasti Únie, bude intenzívnejšie vnímané. V otázke vlastných prostriedkov je potrebné sa zamerať najmä na oblasť dopravy; vytvorením špeciálnych dostupných prepravných kapacít je možné zabezpečiť rýchlejšie jednanie na zmiernenie následkov katastrof.

4.6

Pri zásahoch v tretích štátoch musia byť opatrenia vykonané v rámci mechanizmu považované za pevnú súčasť zahraničnej politiky EÚ a musí im byť pripísaný význam, ktorý im patrí ako znak bezprostrednej solidarity Únie s katastrofami postihnutých krajín.

5.   Závery

5.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta obsah oznámenia „Zlepšenie mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany“. Je však toho názoru, že dokument Komisie môže byť v niektorých konkrétnych aspektoch zlepšený a poukazuje obzvlášť na to, že niektoré poznámky výboru vyplývajú z hodnotení zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti, ktorí sú príslušníkmi EHSV.

5.2

Ako východiskový bod a vzhľadom na nevyhnutnosť dať presadeniu navrhovaných opatrení záväzný charakter by sme mali vychádzať z adekvátneho právneho nástroja. Výbor sa domnieva, že nariadenie (9) by bolo takýmto vhodným prostriedkom, keďže by prispelo k harmonizácii a bolo záväzné všetky členské štáty EÚ.

5.3

Ďalším aspektom, ktorý musí byť zdôraznený, je primerané vybavenie prostriedkami pre mechanizmus. Musia byť pridelené dostačujúce prostriedky na krytie nákladov pre zvýšenie personálu a obstaranie vlastných zásahových prostriedkov. Aj keď sa oznámenie špeciálne nezaoberá finančnou podporou patriacou členským štátom, mali by byť v novom návrhu nariadenia k zriadeniu Fondu solidarity Európskej únie (10) zohľadnené všetky prírodné katastrofy, vrátane katastrôf spôsobených suchom.

5.4

Vzhľadom na návrhy EHSV na zlepšenie mechanizmu, ktoré našli svoje uplatnenie v poznámkach tohto stanoviska, treba obzvlášť zdôrazniť tieto body:

vybudovanie systému satelitnej komunikácie,

príprava vlastných jednotiek pomoci pre mechanizmus,

označenie zásahových síl a jednotiek pomoci ako príslušných EÚ hlavne pri zásahoch mimo územia Únie,

regionalizácia operačnej základne a koordinácia medzi jednotlivými zásahovými centrami,

technické školenie jednotiek pomoci so zohľadnením jazykovej problematiky.

5.5

Ako orgán zastupujúci občiansku spoločnosť by EHSV chcel vyjadriť svoju podporu činnosti dobrovoľných pomocníkov, ktorí zasahujú pri katastrofách. Ich neplatená práca, vykonávaná často počas dlhšieho obdobia je nielen znakom solidarity, ale aj nevyhnutnosťou, pokiaľ ide o aktívne konanie na odstraňovanie a zmierňovanie škôd na zdraví a majetku v oblastiach postihnutých katastrofou.

V Bruseli 14. decembra 2005.

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Nasledujúce nástroje predložila Komisia (KOM(2005) 124, konečné znenie, 6.4.2005): „Oznámenie Komisie, ktorým sa stanovuje rámcový program ‚Bezpečnosť a ochrana slobôd’ na obdobie rokov 2007-2013“; návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa stanovuje osobitný program „Predchádzanie terorizmu, pripravenosť naň a manažment jeho následkov“ na obdobie rokov 2007-2013; návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa stanovuje osobitný program „Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“ na obdobie rokov 2007-2013 (SEK(2005) 436).

(2)  Rozhodnutie Rady 2001/792/ES, Euratom.

(3)  Rozhodnutie Rady 1999/847/ES z 9. decembra 1999.

(4)  KOM(2005) 113, konečné znenie / 2005/0052 (CNS) zo 6.4.2005.

(5)  Článok 6 rozhodnutia 2001/792/ES, Euratom.

(6)  Už spomenutý návrh nariadenia Rady zo 6.4.2005.

(7)  Komunikačný systém mechanizmu.

(8)  Monitorovacie a informačné centrum mechanizmu.

(9)  Bol napríklad predložený návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj rýchlej reakcie a pripravenosti na závažné núdzové situácie (KOM(2005) 113, konečné znenie zo 6.4.2005).

(10)  Dokument Komisie (KOM(2005) 108, konečné znenie) bol prijatý 6. apríla 2005.


17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/46


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva. Súčasný stav a výhľad do budúcnosti“

(2006/C 65/09)

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 14. júla 2005 podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku rozhodol vypracovať stanovisko na tému: „Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva. Súčasný stav a výhľad do budúcnosti“

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 9. novembra 2005 (Spravodajcom bol pán Sarró Iparraguirre).

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 422. plenárnom zasadnutí (schôdza zo 14. decembra 2005) 122 hlasmi za, pričom 10 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko.

1.   Úvod

1.1

Spoločná politika rybného hospodárstva (CFP) po prvýkrát spomína spoločné podniky ako nástroj štrukturálnej politiky v nariadení (ES) č. 3944/90, keď ich definuje ako „súkromný podnik, tvorený jedným alebo viacerými vlastníkmi plavidiel v Spoločenstve a jedným alebo viacerými partnermi z tretej krajiny, s ktorou Spoločenstvo udržiava vzťahy, zastrešené zmluvou o spoločnom podniku a cieľom ktorých je vyvážať a eventuálne využívať morské zdroje, ktoré sa nachádzajú vo vodách patriacich pod zvrchovanosť a jurisdikciu týchto tretích krajín, so zámerom prioritne zásobovať trh Spoločenstva“  (1) . V deväťdesiatych rokoch prešla CFP v porovnaní s predchádzajúcim obdobím významným vývojom, pričom sa zaužíval pojem „modrá Európa“, ktorý sa stáva opäť aktuálnym, dokonca v ešte širšom rozmere, a to v súvislosti s diskusiami, ktorých cieľom je vytvorenie spoločnej námornej politiky.

1.2

Počas vývoja spoločnej politiky rybného hospodárstva nebol už spomínaný pojem spoločných podnikov ďalej revidovaný, a tak sa stali výlučne nástrojom štrukturálnej politiky rybného hospodárstva, alternatívnym k vrakovaniu plavidiel, alebo ich konečnému vývozu, ako o tom svedčia príslušné články nariadenia, ktoré sú ďalej spomínané v bode 2.1.2 tohto stanoviska.

1.3

Napriek tomu sú spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva viac než len nástrojom štrukturálnej politiky rybného hospodárstva. Sú prostriedkom, ktorý umožňuje dosiahnuť celý rad cieľov, jasne definovaných v rôznych dokumentoch a predpisoch Európskej únie týkajúcich sa zásobovania trhov, politiky spolupráce, politiky zamestnanosti a regionálneho rozvoja, podpory zodpovedného rybolovu, intervencie Európskej únie do rôznych regionálnych rybárskych organizácií (regional fishing organisations – RFO) a všeobecne, týkajúcich sa prítomnosti kapitálu a kvalifikovaných pracovníkov členských štátov na udržateľných investičných projektoch v rôznych krajinách a na trhoch.

1.4

Je jasné, že reformou spoločnej politiky rybného hospodárstva (CFP) ponímanie spoločných podnikov ako nástroja štrukturálnej politiky zaniká, ale je tiež jasné, ako sa uvidí neskôr, že táto reforma spôsobila v súčasnosti prakticky úplnú absenciu právnych predpisov, ktoré by začlenili spoločné podniky do špecifického rámca v kontexte kompetencií a politík Európskej únie.

1.5

Tiež je pravda, že výbor vo svojich stanoviskách, ktoré požadovala Komisia, vždy zdôrazňoval potrebu zosúladiť spoločné podniky s novou politikou rybného hospodárstva. Zdôraznil to v stanovisku, ktoré EHSV vydal k návrhu nariadenia Rady o zavedení reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva (2) a zopakoval to v stanovisku na tému Európskeho fondu rybného hospodárstva (EFF) (3), ktoré sa vzťahovalo k návrhu nariadenia Rady o spomínanom fonde (4) a verejne to tiež oznámil členovi Komisie zodpovednému za rybné hospodárstvo počas jeho návštevy v sekcii NAT výboru dňa 16. júna 2005, ktorý to zobral na vedomie.

1.6

Cieľom tohto stanoviska je pokračovať v línii nastolenej Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a poskytovať argumenty v prospech zmeny ponímania úlohy spoločných podnikov a následne navrhnúť zmeny obsahu právnych ustanovení, ktorými sa riadia, založené na oficiálnych dokumentoch a faktoch, ktoré obsahujú.

1.7

Dá sa očakávať, že v prípade prijatia navrhovanej zmeny v ponímaní bude treba vynaložiť úsilie na úplné akceptovanie týchto podnikov, ktoré tvoria zvláštnu a jedinečnú súčasť medzinárodného obchodu a ktoré pre Európsku úniu otvárajú špecifickú akčnú líniu v jej medzinárodných vzťahoch.

2   Všeobecné informácie

2.1   Začlenenie spoločných podnikov do právnych predpisov Európskej únie

2.1.1

Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva sa začleňujú do právnych noriem Spoločenstva prostredníctvom nariadenia Rady (EHS) č. 3944/90, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 4028/86, ako nástroj na zníženie kapacity rybárskej flotily Spoločenstva a na zásobovanie trhu Spoločenstva, zohľadňujúci obmedzené zdroje vo vodách Spoločenstva a zákaz vstupu do výlučných ekonomických zón tretích krajín. Ide o prístup pozostávajúci zo štyroch základných bodov: zníženie nadmernej kapacity, zaručenie dodávok, čiastočné udržanie zamestnanosti a realizácia politických a obchodných dohôd s tretími krajinami. (5) Aby sa mohli tieto opatrenia implementovať, bolo prijaté nariadenie Komisie (ES) č. 1956/1991. (6)

2.1.2

Prijatím nariadenia Rady (EHS) č. 2080/93 (7) a nariadenia (EHS) č. 3699/93 (8) sa správa a financovanie spoločných podnikov začlenili do Finančného nástroja pre riadenie rybolovu (FIFG). V súlade s princípom subsidiarity boli členské štáty zodpovedné za výber projektov, ich riadenie a kontrolu, ako aj za platbu dotácií. Tieto dotácie boli pôvodne rovnaké ako dotácie na vrakovanie alebo konečný vývoz a nakoniec predstavovali 80 % príspevku, ktorý by bol poskytnutý v prípade vrakovania plavidla. Preto sa vlastníci plavidiel v Spoločenstve mohli oprávnene domnievať, že rozdiel v dotáciách medzi príspevkom na vrakovanie a príspevkom na vývoz spoločným podnikom sa pripisuje udržiavaniu priaznivého vzťahu medzi novým spoločným podnikom, ktorému vlastník poskytuje svoju loď alebo lode a Európskou úniou. Tieto princípy boli naďalej platné v nariadení Rady (ES) č. 2468/98 z 3. novembra 1998 (9), ktoré zrušilo nariadenie (ES) č. 3699/93 a taktiež v nariadení Rady (ES) č. 2792/1999 zo 17. decembra 1999 (10), i keď treba podotknúť, že posledné spomínané nariadenie zaviedlo jednoduchší pojem spoločného podniku tým, že ho definovalo ako „akúkoľvek obchodnú spoločnosť s jedným alebo viacerými partnermi z tretej krajiny, v ktorej je plavidlo registrované.“  (11)

2.2   Predchádzajúce súvislosti

2.2.1

„Zelená kniha o budúcnosti spoločnej politiky v oblasti rybolovu“ (12) na jednej strane uznala nadmernú kapacitu flotily Európskej únie a na druhej strane globalizáciu rybného hospodárstva a oprávnené úsilie mnohých rozvojových krajín rozšíriť svoj rybársky priemysel. Tieto tri myšlienky, spojené s vysokým kapitálovým krytím potrebným pre investície do sektoru rybného hospodárstva (flotila, prístavy, mraziarne, továrne, atď.), ktoré tiež Zelená kniha uznáva, mali vyvolať rozsiahlejšiu špecifickú diskusiu o dôležitosti spoločných podnikov v sektore rybného hospodárstva než je tá, o ktorej svedčia oficiálne dokumenty (13) z daného obdobia.

2.2.1.1

Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva sú prostriedkom, ako sa môže Európska únia podieľať a prispievať k rozvoju sektora rybného hospodárstva v rozvojových krajinách, čo umožňuje vytvorenie a rast komplexného hospodárskeho sektora. Poskytovanie rybárskych plavidiel spomínaným podnikom je prospešné nielen pre rybolov, ale aj pre iné odvetvia, ako napr. prístavné alebo rôzne služby (opravy, údržba, zásobovanie potravinami, úschova, prekládka tovaru, nakladanie a vykladanie, obsluha posádky, cesty, atď.), údržba mraziarenskej siete (vyžadovaná vlastnými právnymi predpismi Európskej únie, súvisiacimi s bezpečnosťou potravín a realizovaná prostredníctvom investícií do nákladných mraziarenských zariadení), dodržiavanie hygienických noriem potravinárskych produktov a nakoniec zakladanie spracovateľských odvetví.

2.2.1.1.1

Súčasne s udržaním lukratívnych európskych pracovných miest na vyšších a stredných pozíciách posádok lodí umožňujú spoločné podniky aj vytváranie početných pracovných príležitostí na lodiach i v spoločnostiach poskytujúcich služby, ktoré sa v ich okolí zakladajú. Spomínané pracovné miesta môžu byť výhodnou pracovnou príležitosťou pre miestnych rybárov, pokiaľ ide o pracovné podmienky a výšku príjmov, ktorých jediným východiskom by v opačnom prípade bol tradičný malý rybolov, ktorý je často nevýkonný a nebezpečný pre vlastné zdroje, pretože v ňom úplne chýbajú alebo sú nedostatočné kontrolné, konzervačné, marketingové a iné mechanizmy.

2.2.1.2

Tvorba miestneho bohatstva a vývoz úlovkov, či už po predchádzajúcom spracovaní alebo bez neho, umožňuje naopak vytváranie hodnotných medzinárodných reťazcov, v ktorých sú výnosy rozdeľované spravodlivejšie a umožňuje exponenciálne navýšiť HDP a príjmy na obyvateľa, vytvárané v tomto sektore v danej krajine, a tak postupne vytvárať industrializovaný sektor rybného hospodárstva tam, kde predtým existoval iba pobrežný rybolov bez dostatočných hygienických či marketingových podmienok.

2.2.1.3

Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva sa museli zaviazať prioritne zásobovať európske trhy, čo zaručuje existenciu a udržanie investícií poskytovaných vlastníkmi plavidiel, priemyselnými partnermi v sektore rybolovu, členskými štátmi a samotnou Európskou úniou (prostredníctvom dotácií) a umožňuje zásobovanie deficitného trhu Spoločenstva, na ktorom sa spotreba rýb zvyšuje na základe opakovaných odporúčaní vedeckých a verejných inštitúcií európskemu obyvateľstvu na dodržiavanie zásad zdravej a vyváženej výživy. Okrem toho musí zásobovanie prísne dodržiavať potravinárske normy Európskej únie.

2.2.1.4

Aktivity spoločných podnikov, v rámci Európskej únie, v oblastiach, ktoré sú závislé na rybolove umožňujú udržanie úrovne zamestnanosti v tomto priemysle tým, že v Európe pôsobia centrálne technické a obchodné kancelárie spoločných podnikov, pričom pomocný priemysel napomáha vytvárať ďalšie pracovné miesta, a to priamo, keď sa veľké lode vracajú do svojich domovských prístavov v Európe na pravidelné štvorročné údržby, alebo nepriamo vytváraním „know-how“ reťazcov s miestnymi službami, ktoré sa už vyššie v texte spomínali.

2.2.1.5

Spoločné podniky rybného hospodárstva umožňujú, aby Európska únia disponovala užitočnými údajmi o monitorovaní a kontrole úlovkov vo vodách tretích krajín a v medzinárodných vodách prostredníctvom udržiavania právnych zväzkov s rybárskymi spoločnosťami v oblastiach ich pôvodu. Toto zaisťuje Európskej únií vedúce postavenie medzi kompetentnými regionálnymi rybárskymi organizáciami, ktoré boli vytvorené alebo sú riadené Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), orgánom OSN zodpovedným za túto oblasť. (14) Z dôvodov finančnej kontroly zo strany Komisie, členských štátov a Dvora audítorov musia spoločné podniky podávať členským štátom polročné správy o svojich úlovkoch.

2.2.1.6

Umožňujú tiež zachovávať záujmy Európskej únie v sektore rybného hospodárstva v medzinárodných vodách a medzinárodných rybárskych revíroch na úrovni požadovanej nariadeniami Spoločenstva týkajúcimi sa zodpovedného rybolovu, udržiavania a riadenia zdrojov, bezpečnosti na palubách lodí, kontroly, bezpečnosti potravinového reťazca, atď. Týmto spôsobom by sa predišlo, alebo by sa aspoň minimalizoval negatívny vplyv zahraničných rybárskych flotíl, ktoré neprispievajú k rozvoju rybárstva a priemyslu v tretej krajine, ani nezaručujú kvalitu rybárskych výrobkov, ktorých cieľom je Európska únia a neumožňujú ani zodpovednú kontrolu zdrojov.

2.2.1.7

Prostredníctvom spoločných podnikov môže nakoniec Európska únia účinne a trvalo prispievať k rozvoju miestneho rybárskeho priemyslu v krajinách, s ktorými uzatvorila dohody o rybolove a v ktorých pôsobia spoločné podniky alebo podniky tretích krajín kontrolované európskymi podnikateľmi. Spomínaný rybný priemysel je prínosom pre tretie krajiny i celú Európsku úniu, keďže umožňuje neustálé zásobovanie trhu produktmi mora.

2.2.2

Avšak žiadne z predchádzajúcich odôvodnení sa neobjavilo, dokonca ani nepriamo, v bode 3.9 spomínanej Zelenej knihy o „medzinárodnom rozmere spoločnej politiky rybného hospodárstva“ (15), ani v bode 5.8 o „medzinárodných vzťahoch“ (16). Ani raz sa spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva nespomínajú ako účinný nástroj pri uplatňovaní zásad politiky rybného hospodárstva, definovaných v Zelenej knihe, hoci od roku 2002 boli predmetom rozsiahlych právnych predpisov Spoločenstva, ako je už v tomto stanovisku uvedené.

2.2.3

Prakticky úplné vyradenie spoločných podnikov z novej spoločnej politiky rybného hospodárstva sa odráža i na skutočnosti, že posledná správa, požadovaná Komisiou, ktorá obsahovala vyčerpávajúce údaje o tejto problematike, pochádza z roku 2001 a v nej sa nerozlišujú zvlášť lode pridelené spoločným podnikom. (17) Predtým bol vypracovaný ešte jeden špecifický dokument s názvom „Etude de bilan des sociétés mixtes dans le contexte des interventions structurelles dans le domaine de la peche“ [„Štúdia o spoločných podnikoch v kontexte štrukturálnej pomoci v sektore rybného hospodárstva“], ktorý bol predložený 16. júna 2000. Spomínané dokumenty poukazujú na to, že v súčasnosti existuje asi 300 spoločných podnikov, ktoré majú viac ako 600 lodí. Tieto podniky boli teraz vyradené z rámca právnych predpisov Spoločenstva v odvetví rybného hospodárstva a nachádzajú sa v právnom vákuu. Teraz fungujú jednoducho len ako zahraničné podniky, na ktorých sa podieľajú partneri z Európskej únie a ktorých povinnosťou je prioritne zásobovať EÚ a pravidelne jej poskytovať informácie, pričom jedinú ochranu im zaručujú bilaterálne zmluvy o vzájomnej ochrane investícií uzatvorené medzi členskými krajinami pôvodu a tretími krajinami určenia.

2.3   Súčasný stav

2.3.1

V priebehu prác na konečnej verzii už spomínanej Zelenej knihy boli schválené dve nariadenia: nariadenie Rady (ES) č. 1263/1999 z 21. júna 1999 o finančnom nástroji na riadenie rybolovu (18) a nariadenie Rady (ES) č. 2792/1999 zo 17. decembra 1999, ktorým sa definujú podrobné pravidlá a podmienky štrukturálnej pomoci Spoločenstva v sektore rybného hospodárstva. (19) Tieto nariadenia predĺžili právnu existenciu spoločných podnikov v sektore rybného hospodárstva, v rámci Finančného nástroja na riadenie rybolovu až do ukončenia jeho platnosti, t. j. do 31. decembra 2006.

2.3.2

Napriek tomu, nariadením Rady (ES) č. 2369/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 2792/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá a postupy týkajúce sa štrukturálnej pomoci Spoločenstva v sektore rybného hospodárstva boli od 31. decembra 2004 spoločné podniky prakticky úplne vyradené zo štrukturálnej politiky rybného hospodárstva Európskej únie. (20) Spoločné podniky sú ale naďalej súčasťou acquis communautaire, pretože musia dodržiavať predpisy, ktoré platili v čase ich vzniku, avšak chýba im strednodobý a dlhodobý špecifický právny rámec.

2.3.3

Zásada, na základe ktorej sa zrušila pomoc spoločným podnikom v sektore rybného hospodárstva a takmer všetky odkazy na ne v právnych predpisoch sa nachádzajú v odôvodnení č. 5 posledného spomínaného nariadenia, podľa ktorého je výhodné, aby sa finančná podpora Finančného nástroja na riadenie rybolovu orientovala na redukovanie kapacít prostredníctvom vrakovania lodí. Redukovanie rybolovných kapacít je iba jedným z mnohých cieľov politík Spoločenstva, k naplneniu ktorých môžu spoločné podniky prispievať, ako sa uvádza ďalej v texte.

3   Konkrétne pripomienky

3.1

Potreba uplatňovania špecifickej politiky pre spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva v rámci Spoločnej politiky rybného hospodárstva

3.1.1

Hoci boli spoločné podniky vyradené z platnej legislatívy, zohrávajú špecifickú ekonomickú úlohu v rámci globalizovanej ekonomiky spočívajúcu na jednej strane v úspore nákladov, ktoré sú zvyčajne nižšie v cieľovej krajine než v členskom štáte pôvodu a na druhej strane v prenose technológií, tvorbe a delbe pridanej hodnoty, prístupe k zdrojom a zásobovaní trhov.

3.1.2

Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva navyše umožňujú čiastočne udržiavať zamestnanosť na pevnine i na mori v tých oblastiach Európskej únie, ktoré sú na rybolove závislé, a tiež pomáhajú vytvárať nové, kvalifikovanejšie pracovné miesta v tretích krajinách, v ktorých pôsobia, vrátane vzdelávania a školenia pracovníkov v cieľových krajinách.

3.1.3

Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva boli začlenené v rámci právnych predpisov Spoločenstva do štrukturálnej politiky v roku 1990; a počas posledných 15 rokov sa ukázali byť užitočným nástrojom. Neoprávnené vyradenie spoločných podnikov z novej Spoločnej politiky rybného hospodárstva (CFP), podporovanej Komisiou, a tiež z právnych predpisov platných od 1. januára 2005 znamená stratu podpory Spoločenstva pre jeden z účinných nástrojov hospodárskej spolupráce Európskej únie s tretími, prevažne rozvojovými krajinami, a to by mohlo narušiť princíp dôvery, ktorý by mal byť základom vzťahov medzi európskymi podnikmi a inštitúciami Spoločenstva.

3.1.4

Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva môžu a mali by byť považované za špecifickú kapitolu v multilaterálnych a bilaterálnych dohodách o spolupráci s tretími krajinami, pričom by sa mali stanoviť špecifické predpisy, zohľadňujúce ich osobitý charakter z rybolovného hľadiska, ako i z hľadiska podpory a ochrany európskych investícií v zahraničí, cla, zamestnanosti, daňového práva, atď.

3.1.5

Na základe platnej legislatívy by mohli spoločné podniky spadať do rámca dohôd o partnerstve, avšak až doteraz nebolo v praxi vidieť žiadne dôležité výsledky, a preto by mal existovať právny predpis, ktorý by riadil rozptýlené kompetencie v rámci Komisie (Generálne riaditeľstvá pre rozvoj, spoluprácu a pre rybné hospodárstvo), ktorý by podnikateľom a iným aktérom v tomto sektore objasnil, ako majú konať v rámci týchto dohôd alebo iných nástrojov, aby boli dosiahnuté praktické výsledky, ktoré už boli spomínané.

4   Závery a odporúčania

4.1

Výbor odporúča, aby v zmysle začatých prác na reforme spoločnej politiky rybného hospodárstva a v súlade so závermi Rady z 19. júla 2004 (21) spoločné podniky, ktoré prestali byť nástrojom na štrukturálnu reguláciu kapacít flotily a alternatívou k vrakovaniu rybárskych lodí, začali byť definované ako prostriedok na zásobovanie trhov a komplexnej sektorovej činnosti, ktorou disponuje Európska únia v rámci svojich vlastných kompetencií a globálnych a regionálnych záväzkov a bilaterálnych dohôd, aby sa mohli správne uplatňovať politiky rybného hospodárstva Európskej únie v súlade s princípmi Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a WTO, pričom stále treba dohliadať na to, aby sa nezvyšovali kapacity rybolovu, pretože by to mohlo viesť k nadmernému využívaniu zdrojov.

4.2

Výbor považuje za potrebné, aby:

4.2.1

Komisia vypracovala podrobné a aktuálne vyhodnotenie súčasnej situácie a potenciálu spoločných podnikov v sektore rybného hospodárstva a oboznámila s ich závermi ostatné inštitúcie a zainteresované sektory;

4.2.2

boli do platných právnych predpisov Spoločenstva zapracované potrebné pravidlá a mechanizmy, ktoré poskytnú spoločným podnikom právnu ochranu pri ich činnosti v rámci bilaterálnych a multilaterálnych dohôd s tretími krajinami, pričom treba brať do úvahy špecifický charakter tejto činnosti a ich prínos v oblasti riadenia zdrojov rybolovu, zásobovania trhov, vytvárania pracovných príležitostí v oblastiach závislých na rybolove, vytvárania pridanej hodnoty, ich prínos v oblasti spolupráce a medzinárodného obchodu.

V Bruseli 14. decembra 2005.

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Nariadenie (ES) č. 3944/90, článok 21.

(2)  Ú. v. EÚ C 85, 8.4.2003.

(3)  Ú. v. EÚ C 267, 27.10.2005, schválené 11. mája 2005 (body. 3.5.1.1.2.1 a 5.5 druhá odrážka).

(4)  KOM (2004) 497, konečné znenie – 2004/0169 (CNS).

(5)  Etude de bilan des sociétés mixtes dans le contexte des interventions structurelles dans le domaine de la pêche, COFREPECHE, 16.6.2000 („Štúdia o spoločných podnikoch v kontexte štrukturálnej pomoci v sektore rybného hospodárstva“) ( http://europa.eu.int/comm/fisheries/doc_et_publ/bilansm.pdf).

(6)  Nariadenie Komisie (EHS) č. 1956/91 z 21. júna 1991, ktoré stanovuje pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 4028/86 o opatreniach na podporu zakladania spoločných podnikov – Ú. v. ES L 181, 8.7.1991, s. 1 – 8.

(7)  Ú. v. ES L 193, 31.7.1993, s 1.

(8)  Ú. v. ES L 346, 31.12.1993, s. 1.

(9)  Ú. v. ES L 312, 20.11.1998, s. 19.

(10)  Ú. v. ES L 337, 30.12.1999, s. 10.

(11)  Nariadenie Rady (ES) č. 2792/1999 zo 17. decembra 1999, článok 8.1, druhý pododsek.

(12)  KOM(2001) 135, konečné znenie, z 20.3.2001.

(13)  Pozri Oznámenie Komisie týkajúce sa integrovaného rámca pre dohody o rybolove s tretími krajinami v sektore rybného hospodárstva KOM(2002) 637, konečné znenie, z 23.12.2002, s. 7 a poznámka č. 15 pod čiarou.

(14)  http://www.fao.org/fi/inicio.asp.

(15)  KOM(2001) 135, konečné znenie, z 20.3.2001, s. 19.

(16)  KOM(2001) 135, konečné znenie, z 20.3.2001, s. 38 a 42.

(17)  „European Distant Water Fishing Fleet“ some principles and some data, apríl 2001, k dispozícii vo francúzštine a angličtine na stránke Komisie - generálneho riaditeľstva pre rybné hospodárstvo.

(18)  Ú. v. ES L 161, 26.6.1999.

(19)  Ú. v. ES L 337, 30.12.1999, s. 10.

(20)  Ú. v. ES L 258, 31.12.2002, s. 49.

(21)  Pozri dokument č. 11234/2/04 rev 2 (Presse 221) k dispozícii na stránke www.consilium.eu.int


17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/50


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Rady, ktorým sa určuje stupnica Spoločenstva na klasifikáciu jatočne opracovaných trupov dospelého hovädzieho dobytka“

KOM(2005) 402, konečné znenie – 2005/0171 CNS

(2006/C 65/10)

Rada sa 7. októbra 2005 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k danej téme.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 9. novembra 2005. Spravodajcom bol Frank Allen.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 422. plenárnom zasadnutí 14. a 15. decembra 2005 (schôdza z 14. decembra) 127 hlasmi za, pričom sa 5 členovia hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Predkladaný návrh sleduje kodifikáciu nariadenia Rady (EHS) č. 1208/81 z 28. apríla 1981, ktorým sa určuje stupnica Spoločenstva na klasifikáciu jatočne opracovaných trupov dospelého hovädzieho dobytka (1). Nové nariadenie nahrádza viaceré právne akty tvoriace predmet kodifikácie (2). Návrh plne zachováva obsah kodifikovaných právnych aktov a obmedzuje sa výlučne na ich zjednotenie do jedného právneho aktu, pričom formálne zmeny a doplnenia nepresahujú nevyhnutný kodifikačný účel.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

Výbor považuje za veľmi užitočné mať všetky texty integrované do jednej Smernice. V kontexte Európy občanov prikladá Európsky hospodársky a sociálny výbor, podobne ako Komisia, veľkú dôležitosť zjednodušovaniu a sprehľadňovaniu práva Spoločenstva s cieľom jeho lepšieho pochopenia a sprístupnenia občanom, dávajúc im nové príležitosti, ako aj šancu na efektívnejšie využívanie osobitných práv, ktoré im poskytuje.

2.2

Je zabezpečené, aby tento kodifikovaný súbor ustanovení neobsahoval nijaké podstatné zmeny, len aby slúžil účelu predstaviť právo Spoločenstva jasným a transparentným spôsobom. Výbor vyjadruje svoju úplnú podporu tomuto cieľu a vzhľadom na uvedené záruky návrh víta.

V Bruseli, 19. decembra 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Realizovaný v súlade s oznámením Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Kodifikácia acquis communautaire, KOM(2001) 645 konečné znenie.

(2)  Pozri prílohu III tohto návrhu.


17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/51


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Úloha technologických parkov pri priemyselnej transformácii nových členských štátov

(2006/C 65/11)

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 10. februára 2005 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko na tému: „Úloha technologických parkov pri priemyselnej transformácii nových členských štátov“

Poradná komisia pre priemyselné zmeny, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 23. novembra 2005. Spravodajcom bol pán Tóth a pomocným spravodajcom bol pán Kubíček.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 422. plenárnom zasadnutí 14. a 15. decembra 2005 (schôdza zo 14. decembra 2005) 127 hlasmi za, pričom 6 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Rada Európskej únie na svojom zasadnutí v marci 2005 začala obnovu dynamiky Lisabonskej stratégie so zameraním sa na rast a pracovné miesta.

1.2

V spojení s integrovanými usmerneniami, stanovila Rada v júni 2005 vo svojom odporúčaní 10667/05 návrhy Všeobecných usmernení hospodárskej politiky (Broad Economic Policy Guidelines – BEPG) na obdobie rokov 2005 – 2008.

1.3

Ôsme usmernenie vyzýva na pomoc všetkým formám inovácie v členských štátoch. EHSV by rád zdôraznil, že priemyselné parky, ktoré sú predmetom tohto stanoviska, spĺňajú všetky kritériá Rady pre nástroje na zlepšenie inovácií, a že parky môžu byť považované za „inovačné póly“, ktoré spadajú do druhej kategórie nástrojov v zozname Rady. Keďže spĺňajú požiadavku, aby vzájomne prepájali univerzity a iné výskumné ústavy a podniky vo všetkých členských štátoch, zjednocujú regionálne a miestne úrovne, čím pomáhajú preklenúť priepasť medzi regiónmi v oblasti technológií.

1.4

EHSV by tiež rád zdôraznil, že priemyselné parky už významne prispievajú k dosiahnutiu cieľov desiateho usmernenia 10, ak ich jednotlivé prvky tvoria časť „priemyselnej štruktúry“, ktorú Rada považuje za nevyhnutnú pre Európu, a že ich neobyčajná konkurencieschopnosť slúži posilneniu priemyselnej základne EÚ.

1.5

Priemyselné parky umiestnené v nových členských štátoch sú skonštruované na základe podobných vzorov ako v pätnástich „starých“ členských štátoch a v mnohých iných častiach sveta. v legislatívnych textoch a terminológii sa na ich označenie používajú rôzne výrazy, z ktorých najčastejšie používané sú: priemyselný park, vedecký park, technologický park, technopol, výskumný park, obchodný park, inovačné centrum technologický inkubátor. Základná myšlienka však zostáva rovnaká – uľahčenie výmeny informácií medzi vedou, technológiou a hospodárskym vývojom a vytváranie synergií prostredníctvom spolupráce medzi podnikmi a výskumnými inštitúciami, a tým uľahčenie vstupu na trh. Parky okrem toho fungujú prostredníctvom poskytovania vysokokvalitných, odborných služieb, so špeciálnym dôrazom na podnikateľské inkubátory, vedľajšie činnosti a vytváranie siete.

1.6

Zákony v oblasti priemyselných a technologických parkov boli prijaté dvoma budúcimi členskými štátmi, ktoré začali prístupové rokovania, Bulharskom a Rumunskom.

1.7

Priemyselné parky poskytujú komplexný rámec a nástroje na uľahčenie, povzbudenie a rozvoj inovácií a regionálneho rozvoja. Ich činnosti obyčajne zahŕňajú podnikateľské inkubátory, podporu transferu technológií a programov „podnikateľský anjel“. Priemyselné parky ponúkajú vynikajúce príležitosti na prípravu a uskutočnenie rizikových investičných transakcií. Podstatne prispievajú k prevádzke, rozvoju a realizácii programov EÚ s rovnakými alebo podobnými cieľmi. Sú účinnými partnermi a taktiež môžu fungovať v sieťach.

1.8

Až doposiaľ sa zakladanie a rozvoj priemyselných parkov v desiatich nových členských štátoch všeobecne týkali praktického využitia princípov životného prostredia. v prípade nových parkov sú prísne environmentálne normy platné už od začiatku, čo je dôsledkom harmonizácie zameranej na splnenie prístupových podmienok. v prípade parkov postavených ako odpoveď na reorganizáciu a priemyselné zmeny, je spustenie prevádzky parku často prvým krokom k environmentálnym riešeniam.

1.9

Fenomén parkov je odrazom kombinácie rôznych vývojových trendov. Tieto zahŕňajú regionálnu (miestnu) reakciu na globalizáciu, túžbu prekonať rôzne kultúrne, národné a etnické problémy a naliehavú potrebu prekonať veľké rozdiely medzi rôznymi úrovňami rozvoja.

1.10

Riešenia súvisiace s parkami dokázali svoj význam zvýšením zamestnanosti a vytvorením mnohých nových pracovných miest (v Maďarsku viac ako 140 000 od roku 1997). Iné výhody zahŕňajú prilákanie podnikov a zabránenie znížovaniu industrializácie (od roku 1997 sa vytvorilo v priemyselných parkoch v Maďarsku viac ako 2 500 spoločností). Pracovné miesta vytvorené v tejto súvislosti sú zväčša spojené s technológiou na vyššej úrovni a vyžadujú väčší know-how na zvládnutie výziev spojených s reštrukturalizáciou.

1.11

V rozvinutejších krajinách EÚ, v pätnástich „starých“ členských štátoch, boli v priebehu desaťročí budované inštitucionálne, právne a finančné systémy regionalizácie spolu so štruktúrami a stanovením priemyselného rozvoja primeraného meniacim sa podmienkam v dôsledku ekonomického rastu a vyvíjajúce sa opatrenia pomoci na európskej a národnej úrovni. v krajinách, ktoré sa stali členmi EÚ v roku 2004, bola pozornosť zameraná na úsilie prekonať rozsiahlu zaostalosť v týchto oblastiach a dostať sa na rovnakú úroveň ako zvyšok EÚ. Priemyselné parky zohrávajú pri tomto úsilí poprednú úlohu, pokiaľ vezmeme do úvahy, že zlepšujú konkurencieschopnosť a zároveň pomáhajú prekonať nezamestnanosť a priepasť medzi rozdielnymi úrovňami regionálneho rozvoja. Túto situáciu charakterizuje určitá podvojnosť ekonomických a sociálnych štruktúr, ktoré existovali v čase vstupu: dlhodobo vybudovaná správa, inštitucionálne a finančné prvky sú stále prítomné, hoci do značnej miery strácajú vplyv, zatiaľ čo práve sa vyvíjajúce štruktúry správy a riadenia zohrávajú stále dôležitejšiu úlohu.

Priemyselné parky boli v pristupujúcich krajinách vytvorené ako prejav nového úsilia hospodárskej a priemyselnej politiky, ako aj regionálneho rozvoja.

1.12

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy sa snaží prejednať potenciálny prínos, ktorý môžu poskytnúť parky a ich vzájomný vzťah vzhľadom na úlohy, ktorým čelí EÚ, pokiaľ budú podporovať činnosti, ktoré vedú k hospodárskej a sociálnej súdržnosti v poprístupovom kontexte, čím si zasluhujú zvlášť dôkladnú pozornosť v spojení s priemyselnými zmenami. Bolo by potrebné zdôrazniť, že to bolo práve objavenie sa vnútorného regulačného systému v Európskej únii, ktoré posilnilo úlohu priemyselných parkov v krajinách EÚ, a že mnohé nové členské štáty a pristupujúce krajiny už reagovali na tento posun v zameraní pred mnohými rokmi. v niektorých prípadoch zároveň chýbali ekonomické stratégie, ktoré by boli schopné riešiť zložitú povahu príležitostí, ktoré ponúkali priemyselné parky a zabezpečenie vedenia, ktoré by zohľadnilo potreby medzinárodnej integrácie.

1.13

V dokumente Európskej komisie IP/05/1252 zdôraznil člen Komisie zodpovedný za podnikanie a priemysel, spoločne so svojím kolegom zodpovedným za vedu a výskum, že inovácia a výskum sú srdcom obchodu. v tejto súvislosti sú inovačné póly ako aj výskumné a priemyselné oblasti(clusters) veľmi dôležité. Bod 3.2 priloženého akčného plánu vyzýva na podporu takýchto organizačných foriem a nabáda členské štáty, aby v plnom rozsahu využívali štrukturálne fondy (MEMO/05/366).

1.14

Priemyselné parky, technologické parky, vedecké parky a iné organizácie označované podobnými výrazmi slúžia ako inovačné póly, a teda prispievajú k dosiahnutiu prioritných cieľov, ktoré boli stanovené pre súčasnú fázu Lisabonského procesu a pre Všeobecné usmernenia hospodárskej politiky (BEPG) 2005 – 2008. Cieľom vypracovania tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je snaha Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru podporiť rozvoj takýchto organizácií v pätnástich „starých“ členských štátoch EÚ a desiatich „nových“ a povzbudiť spoluprácu medzi nimi. Okrem toho sa usiluje o uľahčenie dostupnosti pomoci z Európskej komisie a iných inštitúcií EÚ pre priemyselné, technologické, vedecké a iné podobné parky vo všetkých členských štátoch.

2.   Parky ako inovačné póly: typy parkov a medzinárodné trendy

2.1   Typy parkov

Na základe medzinárodných skúseností a tiež na základe predchádzajúcich pripomienok sa dá usúdiť, že žiadne dva priemyselné parky nie sú podobné. Rovnako je prirodzené, daný konkrétny park postupom času prechádza neustálymi zmenami. Siete, ktoré sa vyvíjajú sú jasnou ukážkou tejto diverzity parkov a ich prispôsobivosti meniacim sa potrebám. v zmysle vyššie uvedených pripomienok sú v nasledujúcej analýze činnosti „inovačných pólov“ chápané nielen v presnejšom zmysle týkajúcom sa inovácie v priemysle, technológii, vede alebo iných oblastiach, ale zahŕňajú celú škálu činností, ktoré vytvárajú určitý prínos.

Tento prístup nadväzuje na definíciu Európskej komisie, podľa ktorej sú póly inovácie a konkurencieschopnosti tesné spoločné zoskupenie podnikov, vzdelávacích stredísk a verejných alebo súkromných výskumných ústavov v rámci presne stanovenej zemepisnej oblasti. Takéto póly riadia spoločné projekty sústredené na inovácie, ktoré vytvárajú rôzne synergie medzi miestnymi aktívnymi účastníkmi. Takáto spolupráca je koncentrovaná v konkrétnych oblastiach technologickej alebo vedeckej činnosti a je určená na vytvorenie kritického množstva, ktoré umožní dosiahnutie konkurencieschopnosti a zviditeľnenia na medzinárodnej úrovni.

2.2

V závislosti od ich funkcie (úloh) môžu byť parky zaradené do jednotlivých kategórií,

ako napríklad vedecké parky,

technologické parky,

inovačné centrá a

podnikateľské parky.

Technopoly,

technologické póly,

technologické oblasti,

podnikateľské zóny a metaoblasti môžu byť považované za komplexnejšie organizačné štruktúry.

Podľa toho ako sú postavené, môžu sa jasne rozlišovať dve základné kategórie parkov:

parky na zelenej lúke a

parky typu rekonštrukcie.

2.3

V procese neustálych zmien prechádzajú parky rôznymi štádiami vývoja. Existuje snaha upúšťať od obrovských priemyselných infraštruktúr v prospech dômyselnejších výrobných zariadení vhodných pre výrobky s vyššou hodnotou, s rastúcim dôrazom na informačné a komunikačné technológie (IKT) a širokú škálu inovačných služieb poskytovaných prevádzkovateľmi parkov spoločnostiam sídliacim v parku.

3.   Prehľad situácie v nových členských štátoch

3.1

V desiatich krajinách, ktoré sa stali súčasťou Európskej únie 1. mája 2004, si môžeme všimnúť, že priemyselné parky sa v celku zhodujú s typmi popísanými v bode 2.1. Na Cypre je niekoľko takzvaných „podnikateľských inkubátorov“ spolufinancovaných vládou. Sú to súkromné organizácie, ktoré sa zaoberajú špecifickými projektmi.

3.2

Českej republike bolo vybudovaných 82 priemyselných zón za podpory agentúry CzechInvest, vládnej agentúry pre podporu investícií, a to v rámci vládneho programu na podporu rozvoja priemyselných zón. v roku 2001 boli pripojené aj ďalšie podprogramy Regenerácia priemyselných zón, Výstavba a regenerácia nehnuteľností na prenájomSchválenie priemyselných zón.

3.3

Estónsku je niekoľko typov priemyselných parkov, ktoré sú označené a definované rôznymi spôsobmi. Niektoré z nich boli postavené s podporou miestnych/regionálnych úradov a iných organizácií; keďže sa zaoberajú hlavne výskumom a vývojom, pôsobia v spolupráci s veľkými univerzitami. v súčasnosti sú dva takéto parky, v Tartu a v Talline. Priemyselné parky vybudované súkromnými iniciatívami sú zárobkovými spoločnosťami, ktoré sú aktívne hlavne v oblasti logistiky, služieb, obchodu a iných priemyselných odvetví.

3.4

Väčšina „priemyselných parkov“ v Poľsku bola postavená v priebehu niekoľkých posledných rokov. v súčasnosti je ich ekonomický vplyv zanedbateľný predovšetkým kvôli tomu, že hlavné kanály investícií, a predovšetkým zahraničných investícií, tvorí 14 špeciálnych hospodárskych zón (Special Economic Zones – SEZ). Tieto zóny boli zriadené zákonmi, ktoré prijala vláda v rokoch 1995 – 1997 na obdobie 20 rokov v priemyselne málo vyvinutých regiónoch alebo v regiónoch, kde je potrebná priemyselná reštrukturalizácia ako súčasť podpory regionálneho rozvoja. Spočiatku ponúkali investorom 100 % oslobodenie od dane zo zisku na prvých desať rokov a 50 % počas ďalších desiatich rokov, spolu s úplným oslobodením od majetkovej dane. tieto stimuly boli 1. januára 2001 prispôsobené legislatíve EÚ. Ak špeciálne postavenie SEZ skončí najneskôr do decembra 2017, množstvo, úloha a rozloha priemyselných parkov sa pravdepodobne zväčší.

3.5

Lotyšsku sú parky označované ako „podnikateľské parky“ a lákajú spoločnosti prostredníctvom priaznivej infraštruktúry a administratívnych podmienok. Lotyšský zákon o inováciách ustanovuje národný program pre výskum a vývoj.

3.6

Litve smerovalo rozhodujúce úsilie vlády k stimulácii rozvoja typov priemyslu vyžadujúcich veľa pracovnej sily, k reštrukturalizácii priemyslu významne prispeli odvetvia s pomerne vysokým prínosom (automobilová elektronika, elektronika) a priemysel založeného na vedomostiach a službách (biotechnológia, informačné technológie, laserová technika). Program spustený koncom 90. rokov na rozvoj „priemyselných parkov“ so zdravou infraštruktúrou a blízkymi mestami bol nástrojom ekonomického rozvoja zameraného na rozvoj priemyslu v bezprostrednej blízkosti mestských centier s ohľadom na dostupnosť kvalifikovanej práce.

3.7

Maďarsku vláda sleduje systém na rozvoj priemyselných parkov od roku 1997. Jednotlivé parky predložia svoje dlhodobé plány rozvoja na posúdenie ministerstvu hospodárstva a ak dosahujú dostatočne vysokú úroveň, udelí sa im názov priemyselný park. Cieľom priemyselných parkov je zlepšenie konkurencieschopnosti, vytvorenie nových pracovných miest a zavedenie podmienok priemyselnej činnosti neškodnej pre životné prostredie do praxe, ako aj logistické a iné služby, ktoré sú v súlade s požiadavkami EÚ. v maďarských priemyselných parkoch je približne 2 500 spoločností, nielen medzinárodných, ale aj maďarských malých a stredných podnikov, s viac ako 140 000 zamestnancami.

3.8

Na Malte naznačujú ekonomické štatistiky posledných rokov, že priemyselná výroba tvorí pomerne významný podiel hospodárstva. Malta Enterprise, spoločnosť, ktorej cieľom je podpora investícií, vybudovala „podnikateľské inkubačné centrum“ na podporu priekopníckych projektov v oblastiach, ako informačné technológie, telekomunikácie, technický a elektrický konštrukčný dizajn, priemyselný dizajn, obnoviteľné zdroje energie a biotechnológia. v inkubačnom centre poskytujú spoločnostiam pôsobiacim v uvedených odvetviach vybavenie pre investovanie alebo financovanie, spolu so širokou škálou služieb v oblasti infraštruktúry.

3.9

Podpora priemyselných parkov na Slovensku sa riadi zákonom č. 193 o podpore na zriadenie priemyselných parkov, prijatým v roku 2001 a novelizovaným v rokoch 2003 a 2004. Tento zákon definuje priemyselný park ako oblasť označenú v územnom pláne, v ktorej sa jeden alebo viac podnikov zaoberá priemyselnou výrobou. Miestne a regionálne úrady môžu postaviť priemyselné parky na pozemkoch, ktoré vlastnia; zákon tiež obsahuje ustanovenia pre spoločné zriadenie priemyselných parkov na základe zmluvy medzi dvoma alebo viacerými úradmi.

3.10

Slovinsku sú parky označované ako „technologické parky“. Ich cieľom je slúžiť ako katalyzátor pre podnikateľské nápady s využitím najmodernejších technológií a vysokej miery vedeckých vedomostí. Okrem toho, zavádzajú do praxe materiálnu a intelektuálnu infraštruktúru pre takéto iniciatívy so špeciálnou pozornosťou na potreby malých a stredných podnikov a spoluprácu medzi podnikmi a vysokoškolskými inštitúciami. Ministerstvo hospodárstva definuje technologický park ako právnickú osobu, ktorá pomáha pri realizácii projektov, na rozdiel od inkubátorov, ktoré sú takisto právnickými osobami, ale vytvárajú len počiatočné podmienky pre projekty.

4.   Strategické ciele a modely

4.1

Parky – akokoľvek veľmi sa od seba navzájom líšia – majú v podstate tendenciu vytvárať siete, ktorých činnosti sú zakotvené v hospodárskych, priemyselných a inovačných opatreniach prijatých vládou konkrétnej krajiny pri sledovaní jej cieľov. Na základe analýzy priorít vlády môžu byť tieto opatrenia rozdelené na zamerané na úlohu – napr. tematické, so zameraním na vládne zdroje – alebo orientované na šírenie – zamerané na výsledky a synergie – alebo na kombináciu oboch.

4.2

Dva modely sa nedajú vždy presne rozlíšiť jeden od druhého na základe globálnych cieľov, ak vezmeme jeden príklad, podpora vyspelej technológie v jednom regióne pomocou priemyselných parkov nielen prospeje regiónu, ale takisto pomôže šíreniu inovácií všeobecne. Rozdielom je len to, na čo je kladený dôraz.

5.   Lisabonská stratégia a priemyselné parky

5.1

Lisabonská stratégia označuje podporu šírenia inovácií a technológií, ako aj použitie a komerčné využitie výsledkov výskumu a vývoja za prioritné úlohy v záujme rastu, zamestnanosti a trvalej udržateľnosti. Priemyselné parky a sprievodné organizačné štruktúry zohrávajú stále dôležitejšiu úlohu pri pomoci potrebnej na splnenie organizačných, finančných a právnych podmienok na dosiahnutie týchto cieľov.

5.2

Priemyselné parky zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní inovácií. z tohto dôvodu, nie je postačujúce vytvoriť pre priemyselné parky siete na základe čisto priemyselných alebo poľnohospodárskych hľadísk; ak majú byť dosiahnuté ekonomické ciele, je stále dôležitejšie, aby sa mobilizovali aj intelektuálne zdroje univerzít. Jedine takýmto spôsobom je môžné zlepšiť konkurencieschopnosť, vytvoriť pružnejšie hospodárstvo a využiť výhody ľudských zdrojov mobilizáciou intelektuálnych zdrojov a podporou inovácií.

6.   Transfer vedomostí a inovácií

6.1   Inovačné centrá a agentúry pre transfer

6.1.1

Tieto právnické osoby nepôsobia ani tak v jednej špecifickej oblasti, skôr fungujú ako prepojenie medzi vedou a spoločnosťou tým, že poskytujú služby (buď na komerčnej alebo neziskovej báze) podnikom v danom regióne alebo krajine. Typy, o ktorých sa tu diskutovalo sa dajú rozlíšiť v prvom rade podľa toho, či slúžia viac ako agentúry poskytujúce služby (donorské) alebo ako (prijímajúce) podniky. Informačné centrá a agentúry pre transfer sa správajú ako sprostredkovatelia tým, že podporujú spoločnosti a pomáhajú im pri využívaní výsledkov výskumu. Naopak, organizácie poskytujúce služby v oblasti výskumu a vývoja sú v niektorých prípadoch zlúčené s prijímajúcimi podnikmi do jedného celku.

6.1.2

Hlavné služby, ktoré zabezpečujú inovačné centrá a agentúry pre transfer sú: poskytovanie poradenstva, umožnenie transferu technológií, vedenie podnikateľskej informačnej databázy, organizácia obchodných stretnutí a veľtrhov, nábor špecialistov, prevádzkovanie infraštruktúry používanej na pokusy, zabezpečovanie podpory pre spin-off, združovanie sa s podnikateľskými anjelmi a vytváranie sietí.

6.1.3

Tieto organizácie poskytujú väčšinou poradenské služby v oblasti podnikania. Zohrávajú úlohu sprostredkovateľa, napríklad inovačné centrá v Holandsku a sieť viacerých atašé pre výskum a vývoj v Nórsku. Prostredníctvom služieb, ktoré poskytujú spoločnostiam, tieto organizácie pomáhajú šíriť výsledky výskumu a podporujú ich prijatie. v Nemecku sledujú centrá a agentúry pre transfer priamejší prístup k transferu technológií poskytovaním takýchto služieb rovnakým spôsobom, ako centrá služieb spracovateľského priemyslu pôsobiace v USA. Ich služby zahŕňajú zapožičanie výskumníkov financovaných z vládnych programov, s ustanovením o poskytovaní finančnej pomoci spoločnostiam, ktoré zamestnávajú univerzitných výskumníkov tým, že pokrývajú časť ich platov.

6.1.4

Obyčajne sú takéto agentúry zriadené vládnymi iniciatívami (alebo v prípade Nemecka, iniciatívami obchodných a priemyselných komôr), za predpokladu, že pre príjemcov takýchto programov môže technologický rozvoj byť naozaj účinný, a teda že z neho môžu z dlhodobého hľadiska záujmov hospodárstva profitovať len s vonkajšou podporou, ktorá v mnohých prípadoch prichádza od vlády. Na úrovni financovania je situácia rozmanitejšia: napríklad inovačné centrá v Holandsku sú financované ministerstvom hospodárstva a niektoré svoje služby ponúkajú zadarmo (napríklad prvých 16 hodín poradenských sedení). Práca nórskych atašé pre výskum a vývoj je takisto financovaná vládou. Naopak, v Nemecku a v Spojených štátoch pochádza podpora pre takéto centrá zo špeciálneho fondu a postupom času sa znižuje: počas troch rokov v Nemecku a šiestich rokov v USA, začína na úrovni 50 %. Niektoré služby sú poskytované na komerčnej báze a iné na neziskovej báze.

6.2   Organizácie poskytujúce služby v oblasti výskumu a vývoja (R&D)

6.2.1

Charakteristickými znakmi týchto vysoko štruktúrovaných agentúr je to, že pracujú na tom, aby užšie prepojili vedu a priemysel, zjednotili priemyselné a iné typy výskumných ústavov a spoločností do sietí a tiež, s pomocou vládnych finančných zdrojov, zmluvne poskytovali služby v oblasti výskumu a vývoja hlavne pre malé a stredné podniky. Hoci sú ich činnosti do značnej miery spojené s univerzitami, ešte stále ich môžeme odlíšiť od univerzitných agentúr a parkov.

6.2.2

Posledne menované organizácie sú takisto vybudované pomocou vládnych iniciatív a v niektorých prípadoch sú tiež štátne. Klienti zo súkromného sektora (priemysel) a verejného sektora (napr. ministerstvá) ich poverujú zverejňovaním vedeckých inovácií. Dohovory v oblasti financovania takýchto organizácií sa výrazne líšia, od 10 % do 100 % projektových nákladov.

6.3   Typy spolupráce medzi akademickou obcou a priemyslom vo forme parkov

6.3.1

Mnohé z týchto parkov sú umiestnené v blízkosti generátorov vedomostí – obvykle univerzít alebo výskumných ústavov – a majú s nimi zmluvný vzťah; v niektorých prípadoch fungujú ako ich súčasť. Maďarské príklady zahŕňajú InfoPark alebo Inovačný park INNOTECH Technickej univerzity v Budapešti. Nevyhnutá pomoc však prichádza zo zdrojov štátnej alebo miestnej správy. Vďaka vysoko kvalitnej technickej infraštruktúre zaisťujú, aby bola v praxi splnená stále širšia škála podmienok pre inovácie. s pomocou technologického transferu sa môže pokryť stále viac etáp inovačného procesu a škála činností, ktoré sa konajú v rámci jedného priemyselného parku sa môže rozšíriť, aby zahŕňali vytvorenie výrobkov pripravených na trh, veľkovýrobu a dokonca vytvorenie nových priemyselných odvetví.

6.3.2

Veľa vedeckých a výskumných parkov podporuje prosperitu a rôzne vedecké príležitosti v oblastiach, kde sú postavené. Mnoho takýchto oblastí je vo Francúzsku (napr. Lyons). v prípade iných francúzskych parkov zohráva kľúčovú úlohu model „technopol“ a je považovaný za jedinečné nové chápanie mesta. Prvé japonské parky boli postavené podobným spôsobom, ktorý sa stal modelom pre francúzsky „technopol“. Najznámejším z nich je Tsukala, rozvoj na zelenej lúke, ktorý bol založený ako celkom nové vedecké mesto. v súčasnosti sú technopoly vytvárané miestnymi iniciatívami. v USA boli prvé inovačné parky umiestnené v podobných oblastiach (napríklad Silicon Valley a okolie Route 128 v Bostone).

6.3.3

Dnes sa inovačné parky vyskytujú vo všetkých štátoch Európskej únie, od Lisabonu po Atény. Zatiaľ analyzované parky sú najkomplexnejšími organizáciami zameranými na inovácie a majú najväčší organizačný potenciál a pokiaľ ide o presadzovanie inovácií, ponúkajú výhody popísané vyššie.

7.   Odporúčania

7.1

Z pohľadu EHSV by Európska únia mala zohrávať aktívnu úlohu pri presadzovaní zriadenia a rozvoja priemyselných a technologických parkov ako inovačných pólov v členských štátoch EÚ a regiónoch, čím by sa umožnila úplná integrácia nových a starých členských štátov do rozšíreného jednotného trhu, ktorý je jedným z kľúčových prvkov nového partnerstva pre rast a rozvoj plánovaný obnovenou Lisabonskou stratégiou. Hlavným cieľom je:

oživiť konkurencieschopnosť nových členských štátov a zmenšiť regionálne rozdiely; teda zaistiť lepšiu celkovú ekonomickú výkonnosť v EÚ,

oživiť konkurencieschopnosť na regionálnej a miestnej úrovni, ktorá umožňuje účinnejšie riadenie reštrukturalizácie priemyslu, opätovné využitie prírodných, finančných a ľudských zdrojov a vytvorenie stratégie schopnej reagovať na komplexnú povahu ekonomických a technologických príležitostí a výziev, ktoré predstavuje európska integrácia a globálny trh,

zaistiť, aby sa plne využili príležitosti, ktoré ponúka dokončenie rozšíreného európskeho jednotného trhu, napríklad pomocou vytvárania sietí technologických parkov a priemyselných parkov na transregionálnych úrovniach založených na globálnych cieľoch,

zvýšiť všeobecné štandardy vo výskume a inovácii, zlepšiť komerčné využitie a uvedenie na trh výsledkov výskumu, pomocou ešte bližšieho prepojenia medzi malými a strednými podnikmi, vedeckou sférou a výskumom, vzdelávanie vysokokvalifikovaných pracovníkov na prevádzkovej aj organizačnej úrovni, modernizácia verejnej správy a sprievodného právneho rámca a vybudovanie kapacity pre všetkých aktívnych účastníkov zúčastnených v rozhodovacích procesoch parkov, čo prispeje k tomu, že sa Európska únia stane najdynamickejšie sa rozvíjajúcou oblasťou sveta, ktorá vyčleňuje 3 % HDP na inováciu,

využiť európske siete technologických a priemyselných parkov na povzbudenie výmeny informácií medzi priemyslom, sektorom služieb a finančným sektorom zároveň so zlepšovaním technologických prepojení a budovanie kapacity na nadobudnutie a presadzovanie nových vedomostí, teda oživenie inovácií a konkurencieschopnosť a zaistenie toho, že ciele ako rast, konkurencieschopnosť zamestnanosť, trvalo udržateľný rozvoj a rovnaké príležitosti sú zlúčiteľné medzi sebou a dosiahnuteľné pomocou vzájomného pôsobenia a zhody,

monitorovať a vyhodnocovať výkonnosť, účinné technické kapacity, aktuálne úspechy a iné priaznivé účinky priemyselných a technologických parkov; to by sa malo robiť pravidelne a s ohľadom na štandardizované kritériá stanovené vopred,

zabezpečiť súlad s právnym rámcom Európskej únie, vrátane hospodárskej súťaže a pravidiel štátnej pomoci, pri zohľadnení pjceho vývoja týchto pravidiel.

7.2.1

Z hľadiska EHSV musia byť opatrenia na podporu sietí priemyselných a technologických parkov rozvinuté na troch úrovniach, t. j. európskej, národnej a regionálnej/miestnej, v úplnom súlade s princípom subsidiarity zakotvenom v zmluvách, vrátane práva hospodárskej súťaže.

7.2.2

EHSV zastáva globálny, integrovaný prístup zahŕňajúci Siedmy rámcový program pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné aktivity, financovanie cez Európsky investičný fond (EIF) a Európsku investičnú banku (EIB), Európsku iniciatíva rastu, štrukturálne fondy, viacročný program pre podniky a súkromné podnikanie, nový nástroj politiky partnerstva, rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie a programy Spoločenstva v oblastiach vzdelávania a školenia, ale zároveň zohľadní Všeobecné usmernenia hospodárskej politiky na obdobie rokov 2005 – 2008. Prijatie takéhoto prístupu zaistí flexibilitu pri voľbe nástrojov, blízkej spolupráci, dôslednosti a jednoduchosti, teda uľahčenie účasti v programoch a umožnenie návrhov, ku ktorým bude možné pristupovať z celej škály hľadísk. Všetko toto by umožnilo podporu integrovaných programov spolupráce medzi priemyselnými parkami, technologickými parkami a priemyselnými oblasťami na medziregionálnej a nadregionálnej úrovni a rozvoj paneurópskych sietí.

7.2.3

Pokiaľ ide o mechanizmy nového rámcového programu konkurencieschopnosti a inovácií (viď INT/270, študijná skupina), EHSV by navrhoval aby sa programy „podnikanie a inovácie“ a „opatrenia na podporu informačných a komunikačných technológií“ zreteľne zmieňovali o vývoji sietí priemyselných parkov, technologických parkov a priemyselných oblastí, so špeciálnym odkazom na podporu takýchto sietí pomocou poskytovania financovania počiatočných štádií a uľahčenia prístupu k rizikovému kapitálu a opatrení na podporu zavedenia a účinnejšieho využitia informačných a telekomunikačných technológií prostredníctvom iniciatív e-Europe a i2010. Nové mechanizmy rámcového programu konkurencieschopnosti a inovácií musia obsahovať podporu sietí priemyselných a technologických parkov a oblastí; čo by taktiež malo pomôcť oživiť účasť malých a stredných podnikov na siedmom rámcovom programe pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné aktivity.

7.2.4

Vzhľadom na jednotlivé programy obsiahnuté v siedmom rámcovom programe, najmä „kapacity“, „ľudia“ a program „JRC“ (Spoločné výskumné centrum) by EHSV odporúčal:

pre malé a stredné podniky sú potrebné silnejšie opatrenia na podporu, konkrétne pokiaľ ide o výskum a organizácie a združenia malých a stredných podnikov; malo by byť potvrdené, že paneurópska sieť priemyselných a technologických parkov, zoskupení a priemyselných oblastí, je plne spôsobilá predložiť výskumné návrhy,

mali by sa prijať opatrenia na zlepšenie výskumného a vedomostného potenciálu európskych regiónov, podporiť vývoj priemyselných a technologických parkov a zoskupení, ako aj európskych a paneurópskych sietí parkov a zoskupení, financovať „predvídavosť“ zúčastnených technologických činností vzhľadom na sformulovanie stredných a dlhodobých plánov a stratégií, spolu s činnosťami predvídavosti týkajúcimi sa tém „sociálno-ekonomických a humanitných vied“, ktorá je súčasťou špecifického programu „kapacity“,

finančné a ľudské zdroje plánované prostredníctvom akcie „cesty a partnerstvo priemyslu a vedeckej obce“ zaradenej do špecifického programu „ľudia“ a konkrétne výskumníci, ktorí poznajú špeciálne možné problémy v oblasti rozvoj malých a stredných podnikov, by mali byť k dispozícii, aby spĺňali potreby priemyselných a technologických parkov a zoskupení,

odborné znalosti Spoločného výskumného centra musia byť úplne sprístupnené priemyselným a technologickým parkom a zoskupeniam prostredníctvom financovania ich účasti na nepriamych činnostiach vzhľadom na vytváranie sietí, podporovanie vzdelávania a mobility a vytváranie technologických platforiem; pritom by mali využiť vysoký prínos, ktorú ponúka JRC a jeho výskumné ústavy, konkrétne IPTS v Seville.

7.2.5

Vzhľadom na EIF, EIB, iniciatívu rastu, štrukturálne fondy a Kohézny fond by sa malo konať tak, aby sa pokračovalo v záveroch európskeho summitu z marca 2005 vytvorením viacerých a lepších synergií v oblasti výskumu a inovácií medzi fondmi Spoločenstva, EIF a EIB. Európska rada taktiež zdôrazňuje, že regionálnym a miestnym účastníkom sa musí poskytnúť oveľa väčšie zodpovednosť pri uplatňovaní Lisabonskej stratégie s jej troma piliermi (ekonomickým, sociálnym a environmentálnym). EHSV odporúča zintenzívnenie úsilia na rozvoj kohéznej politiky, ktorá podporuje zbližovanie, konkurencieschopnosť a územnú spoluprácu, a sústreďuje viac zdrojov na rozvoj inovácií a spoločnosti založenej na vedomostiach takým spôsobom, aby predvídala a podporovala ekonomické zmeny, ktoré smerujú k zlepšeniu konkurencieschopnosti a výhody v oblasti hospodárskej súťaže; tiež odporúča zlepšenie profesionálnych zručností pracovnej sily, najmä v nových členských štátoch. Na tento účel by sa mali rozvíjať činnosti a siete priemyselných a technologických parkov a zoskupení prostredníctvom európskej územnej spolupráce a partnerstiev verejného a súkromného sektora (PPP) a financovania programov, ako napríklad iniciatíva EIF Inovácia 2010.

7.2.6

Piaty viacročný program pre podniky a podnikanie a Európska charta malých podnikov zdôrazňujú potrebu rozvoja vzdelávania a školenia podnikateľov, opatrení, ktoré by umožnili lacnejšie a rýchlejšie založenie nových podnikov, modernejšej legislatívy a riadenia, lepšej dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily, ľahšieho prístupu k službám cez internet, zlepšenia fiškálnych a finančných podmienok, posilnenia technologickej kapacity malých a stredných podnikov a dostupnosti úspešných modelov elektronického podnikania (e-business) a osvedčených postupov. EHSV bol vždy silným zástancom krokov Spoločenstva, ktoré mali vplyv na priemyselné a technologické parky a zoskupenia.

7.2.7

EHSV sa domnieva, že by to bolo užitočné, ak by nový európsky nástroj susedstva a partnerstva a najmä časť, ktorá bola predtým zahrnutá v oblastiach 2 a 3 aktivít programu INTERREG, zahŕňala opatrenia týkajúce sa priemyselných a technologických parkov a zoskupení v jeho financovaní medziregionálnych, nadregionálnych, európskych a paneurópskych sietí.

7.2.8

EHSV podporuje v členských štátoch spoluprácu s úradmi práce a všetkými zainteresovanými inštitúciami na úrovni EÚ, ktoré majú záujem na vytváraní nových pracovných miest zabezpečujúcich, že parky zostanú schopné vytvárať nové pracovné miesta, pri využívaní všetkých výhod, ktoré ponúkajú siete. Zástupcovia obchodu, odborárskych zväzov, miestnych orgánov a NGO musia byť taktiež zapojení, aby sa zabezpečilo aj vytváranie miest na ktoré sú potrebné zvýšené a vysoko kvalitnými (odborné) vedomosti. Zamestnanci pracujúci v parkoch musia myť možnosť neustále sa zapájať do odbornej prípravy a preškoľovania, ktoré je prispôsobené priemyselnej reštrukturalizácii. v súlade so stanoviskom EHSV CESE1073/2005, prijatým 28. – 29. septembra (CCMI/019), je potrebné zdôrazniť, sociálny dialóg a zapojenie zamestnancov sú kľúčovými podmienkami pre prípravu na priemyselné zmeny a riadenie procesu správnym smerom.

7.2.9

EHSV obhajuje opatrenia zamerané na zlepšenie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy a rozvíjanie nových vzorov výroby a spotreby šetrnej k životnému prostrediu prostredníctvom školiacich a vzdelávacích aktivít, aby pomohli pri rozvoji sietí priemyselných a technologických parkov a zoskupení. Nové školiace a vzdelávacie programy v takýchto parkoch a zoskupeniach by takisto mohli prispieť k vytvoreniu vysoko odborných profesií v priemysle a technológii, ktoré by boli atraktívnejšie pre mladých Európanov.

7.2.10

V súlade so závermi prijatými EHSV v tejto veci v skorších stanoviskách – a najmä v stanovisku 374/2005 zo 6. apríla 2005 o Európskych priemyselných oblastiach – by EHSV rád zdôraznil, že je nevyhnutné rozvíjať priemyselné parky a priemyselné oblasti ako inovačné póly a európske platformy (Európska platforma pre inovačné póly), ktoré umožňujú spoločnú strategickú víziu a činnosti na budovanie kapacity a kultúrneho rozvoja odborových zväzov spolu s profesionálnymi združeniami, v spolupráci s príslušnými aktívnymi účastníkmi organizovanej občianskej spoločnosti. Pritom sa musia naplno využiť všetky primerané nástroje na podporu inovácií a transferu vedomostí: vzájomná výmena osvedčených postupov, vytýčenie základných harmonizovaných požiadaviek pre identifikáciu, prijatie spoločných školiacich opatrení, zabezpečenie priameho prístupu k odborným znalostiam JRC, rozvíjanie spoločnej terminológie a triedenia, rovnako ako využívanie a vytváranie potenciálnych synergií medzi zdrojmi priemyselných parkov a združení v rôznych krajinách, s cieľom umožniť im, aby sa priamo zúčastnili programov a iniciatív Spoločenstva. Zároveň musia byť do praxe zavedené spoločné systémy hodnotenia, monitorovania a stanovenia kritérií európskych priemyselných a technologických parkov, zoskupení a priemyselných oblastí.

V Bruseli 14. decembra 2005

Predsedníèka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/58


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Oznámenie Komisie – „Reštrukturalizácia a zamestnanosť – Predvídať a sledovať reštrukturalizáciu s cieľom rozvíjať zamestnanosť – je úlohou Európskej únie“

KOM(2005) 120, konečné znenie

(2006/C 65/12)

Európska komisia sa 28. apríla 2005 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k danej téme.

Poradná komisia pre priemyselné zmeny poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 23. novembra 2005. Spravodajcom bol pán ZÖHRER, pomocným spravodajcom bol pán SOURY-LAVERGNE.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 422. plenárnom zasadnutí 14. a 15. decembra 2005 (schôdza z 14. decembra) 121 hlasmi za, 1 hlasom proti, pričom sa 9 členovia hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

Zhrnutie

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta obsiahly prístup presahujúci jednotlivé oblasti, ktorý Komisia zvolila. Komisia sa tu zaoberá otázkou, ktorá je rovnako dôležitá pre podniky ako pre zamestnancov. Priemyselné zmeny a schopnosť zúčastnených reagovať na ne sú dôležitými faktormi na udržanie konkurencieschopnosti. Úspech však závisí od zvládnutia následkov zmien v sociálnej oblasti.

S analýzou javu, ktorý Komisia popisuje, výbor v zásade súhlasí, uvítal by však hlbšiu analýzu.

Reštrukturalizácie sa vždy spájajú predovšetkým zo strany zamestnancov s obavami pred negatívnymi dôsledkami. Z dobre riadených reštrukturalizácií však vyplývajú tiež nové úlohy a príležitosti. V podstate záleží na tom, ako sa s touto situáciou v podniku vysporiadajú, ako sa zvládnu jednotlivé fázy, či rôzni aktéri spolupracujú a či vyvíjajú spoločné úsilie, ktoré umožní využiť príležitosti.

Výbor súhlasí s názorom, že odpovede na jav reštrukturalizácie musia byť súčasťou stratégie rastu a zamestnanosti.

Užšia koordinácia v rámci Komisie vytvorením internej pracovnej skupiny a pravidelný dialóg s Európskym parlamentom a Radou sú vítané.

Pri preskúmaní stratégie zamestnanosti výbor v zásade súhlasí s prioritami menovanými Komisiou. Stratégia zamestnanosti sa pritom nesmie hodnotiť oddelene od makroekonomických rámcových podmienok a priemyselnej politiky.

Pokiaľ ide o reformu finančných nástrojov, výbor súhlasí s tým, aby bola vo zvýšenej miere zameraná na predvídanie a riadenie reštrukturalizácií.

Čo sa týka priemyselnej politiky, ide z pohľadu výboru predovšetkým o prehĺbenie sektorového prístupu, ktorý umožní nájsť na mieru šité prístupy k jednotlivým odvetviam. Zlepšenie právnych predpisov platných pre podniky je dôležitým bodom, ktorý je však potrebné konkrétnejšie zhodnotiť a upresniť.

Technologické iniciatívy, najmä technologické platformy, považuje výbor za jeden z najdôležitejších spôsobov, ako situáciu zlepšiť. Je potrebné dbať na to, aby bolo vytvorené prostredie naklonené inováciám.

S ohľadom na politiku konkurencieschopnosti si treba položiť otázku, či nástroje, ktoré sú momentálne k dispozícii, vystačia. V súvislosti so štátnou pomocou výbor zdôrazňuje, že je potrebné viac venovať pozornosť tomu, ako štátna pomoc súvisí s reštrukturalizáciou a presunmi výroby.

Európske stredisko pre sledovanie zmien v Dubline musí aj podľa názoru výboru hrať podstatnú úlohu.

Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať budovaniu sociálneho sektorového dialógu. Výbor súhlasí s názorom Komisie, že sociálni partneri môžu na základe svojich poznatkov súvisiacich so sektormi plniť zvláštnu alarmujúcu funkciu. Tento nástroj by sa však nemal využívať len v krízových situáciách.

Ohlásené oznámenie o sociálnej zodpovednosti podnikov výbor očakáva so záujmom.

Výbor v zásade víta vytvorenie fóra „Reštrukturalizácia“. Cieľom fóra musí byť objasňovať osvedčené postupy a analyzovať miestne prekážky pri ich uplatňovaní (regulácia predpismi).

Popri modernizácii a zjednodušení právnych predpisov všeobecne stanovených v Lisabonskom akčnom programe, ktoré výbor vždy vítal, ohlásila Komisia Zelenú knihu o vývoji pracovného práva. Práve v kontexte reštrukturalizácií cieľom vývoja pracovného práva musí byť vyvážený vzťah medzi flexibilitou a bezpečnosťou.

Na podporu mobility v rámci Európskej únie sa zdá byť jediný uvedený návrh smernice o prenose práv doplnkového dôchodku nedostatočný. Bude nutné zvážiť celý rad stimulov podporujúcich mobilitu, napríklad v oblasti kvalifikácie, pracovného trhu, sociálneho a daňového práva vrátane odstránenia administratívnych prekážok voľného pohybu pracovných síl.

Výbor by uvítal, keby sociálni partneri pokračovali vo svojich prácach na tému reštrukturalizácia a konkretizovali ich.

Európske podnikové rady zohrávajú pri reštrukturalizácii podnikov nezanedbateľnú úlohu. Konzultácie týkajúce sa revízie smernice o európskych podnikových radách je preto potrebné zvážiť z hľadiska reštrukturalizácií a musia byť posudzované v širšom kontexte.

Výbor je rovnako ako Komisia presvedčený o tom, že reštrukturalizácia nesmie byť synonymom sociálnych ústupov a stratou hospodárskej podstaty.

Nie je možné úplne zabrániť negatívnym dôsledkom pre zamestnancov. Opatrenia, ktoré je potrebné prijať na úrovni Spoločenstva, musia mať preto popri požiadavkách uvedených Komisiou tiež za cieľ zaručiť zamestnancom potrebnú ochranu v prechodných fázach.

1.   Úvod

1.1

Sociálna agenda prijatá 9. februára 2005 v rovnakom čase ako Oznámenie týkajúce sa revízie stratégie trvalo udržateľného rozvoja (1) stanovuje, že Komisia rozvinie stratégiu v oblasti riadenia reštrukturalizácie zameriavajúc sa na lepší vzťah medzi náležitými európskymi politikami, zvýšenú účasť sociálnych partnerov, podstatnejšiu synergiu medzi politikami a finančnými zdrojmi a na prispôsobenie právnych a zmluvných rámcov.

1.2

Oznámenie „Reštrukturalizácia a zamestnanosť“ (2), ktoré Komisia predložila 31. marca 2005, uvádza činnosti, ktoré je potrebné rozvíjať alebo posilniť, aby sa mohol zmobilizovať potenciál EÚ, ktorý má k dispozícii. Pritom sa berie do úvahy horizontálne a sektorálne hľadisko a navrhuje sa celý rad činností v rôznych politikách Spoločenstva.

1.3

Keďže oznámenie Komisie je určené širokej verejnosti, obsahuje všeobecné úvahy, a síce najmä vo vzťahu k reštrukturalizácii, ktorá môže postihnúť všetky podniky, ktoré sa musia prispôsobiť.

2.   Zhrnutie dokumentu Komisie

2.1

Komisia je presvedčená o tom, že reštrukturalizácia nesmie byť synonymom sociálnych ústupov a stratou hospodárskej podstaty. Reštrukturalizácie majú byť naopak zárukou hospodárskeho a sociálneho pokroku, avšak iba pod podmienkou, že ich vývin bude správne predvídaný, že podniky ich budú môcť riadiť efektívne a rýchlo a že sa verejná činnosť bude za vhodných podmienok podieľať na ich sledovaní.

2.2

Reštrukturalizácia podnikov sa často spája s veľmi vysokými nákladmi, nielen pre príslušných pracovníkov, ale aj pre miestne a regionálne hospodárstvo. Udržiavanie sociálnej súdržnosti, ktorá je rozlišovacím prvkom európskeho sociálneho modelu, vyžaduje vytvorenie sprievodných politík usilujúcich sa o minimalizovanie sociálnych nákladov a podporovanie hľadania alternatívnych zdrojov týkajúcich sa pracovných miest a príjmov.

2.3

Opatrenia, ktoré je potrebné prijať na úrovni Spoločenstva, sa teda majú týkať štyroch požiadaviek:

Požiadavka koherentnosti medzi príslušnými politikami potrebná na to, aby rast a reštrukturalizácia, ktoré zahŕňa, neviedli k zániku ľudského kapitálu.

Požiadavka dlhodobej perspektívy, ktorej súčasťou musia byť rôzne politiky Spoločenstva. Na to, aby hospodárske a sociálne subjekty mohli reagovať, musia sa preukázať schopnosťou predvídať.

Požiadavka účasti sociálnych partnerov, ktorá zastáva zo všetkých príslušných subjektov prvoradé miesto.

Zohľadnenie územného rozsahu, keďže práve na miestnej úrovni je anticipácia zmeny najúčinnejšia. Z tohto hľadiska má regionálna politika a politika súdržnosti Európskej únie zohrávať úlohu katalyzátora.

2.4

Uvedené oznámenie uvádza činnosti, ktoré je potrebné rozvíjať alebo posilniť v rámci rôznych prostriedkov, ktoré Únia môže poskytnúť na tento účel z horizontálneho a sektorálneho hľadiska. V súvislosti s realizáciou týchto činností je potrebné maximálne obmedziť zaťaženie podnikov zabezpečujúc zlepšenie anticipácie a riadenia reštrukturalizácie.

2.5

V prílohe č. 1 oznámenia sa konkrétne navrhuje balíček 12 opatrení, z ktorých je potrebné zdôrazniť najmä tieto:

revízia Európskej stratégie zamestnanosti,

reforma finančných nástrojov a založenie vyrovnávacieho fondu rastu,

založenie fóra „Reštrukturalizácia“,

posilnené monitorovanie odvetví, ktoré sú v krátkej dobe najviac vystavené reštrukturalizácii.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Európsky a hospodársky výbor víta obsiahly prístup zasahujúci všetky oblasti, ktorý Komisia zvolila. Komisia tým otvára otázku, ktorá je rovnako dôležitá pre podniky ako pre zamestnancov. Priemyselné zmeny a schopnosť zúčastnených reagovať na ne, sú dôležitými faktormi na udržanie konkurencieschopnosti. Úspech však závisí od zvládnutia následkov zmien v sociálnej oblasti. Výbor sa k tejto téme už vyjadril v rôznych stanoviskách.

3.2

Keď Komisia vo svojom oznámení hovorí o reštrukturalizácii, vyvstáva prirodzene otázka definície tohto pojmu. EHSV v rôznych stanoviskách rozlišoval medzi „priemyselnými zmenami“ ako neustálym procesom rozvoja podniku resp. odvetvia a „reštrukturalizáciou“ ako zvláštnou formou priemyselných zmien – spravidla náhle vzniknutým procesom (často vynúteného) prispôsobenia sa na podmienky ekonomického prostredia s cieľom znovu nadobudnúť konkurencieschopnosť.

3.2.1

Aj keď Komisia z dôvodu jednoduchšieho pochopenia tento rozdiel v označení nerobí, výbor odporúča podobne diferencovaný uhol pohľadu. Kľúčom k riadeniu zmien je bezpochyby predvídanie a proaktívne riešenie zmien. Reštrukturalizácie priemyslu sú rastúcou a diferencovanejšiou úlohou v globálnom prostredí. Oboje si vyžaduje rôzne prístupy a opatrenia.

3.2.2

Podpora zmien nemôže byť sama osebe cieľom. Dlhodobo jasne definovaná a na budúcnosť orientovaná priemyselná politika môže tieto zmeny pozitívne ovplyvniť a odzrkadliť sa na dôsledkoch takým spôsobom, že z nich vzniknú nové príležitosti. Z tohto hľadiska sa bude výbor zaoberať novým oznámením Komisie „Nová priemyselná politika ..... (KOM 2005 – ...)“.

3.3

S analýzou javu, ktorý Komisia popisuje, výbor v zásade súhlasí. Komisia v prvom rade uvádza štyri hlavné dôvody pre reštrukturalizácie:

vývoj jednotného európskeho trhu a otváranie sa ekonomík medzinárodnej konkurencii,

technologická inovácia,

vývoj regulačného rámca,

zmeny vychádzajúce z dopytu spotrebiteľov.

3.3.1

Tým sa Komisia vo svojej analýze obmedzuje na všeobecne známe všeobecné faktory. Rozhodujúce je tiež, či sú reštrukturalizácie plánované dlhodobejšie, aby sa predvídal určitý vývoj alebo či sú privodené neplánovane tlakom zvonka resp. chybami v manažmente. Príkladom toho je vývoj pomeru potenciálu trhu k výrobným kapacitám: ak sa nerešpektuje, vzniknú nadbytočné kapacity, ktoré sa skôr či neskôr stanú podnetom na reštrukturalizáciu. Výbor by uvítal podrobnejšiu analýzu, pretože z týchto situácií vyplývajú rôzne spôsoby riešenia.

3.3.2

Reštrukturalizácie sa vždy spájajú predovšetkým zo strany zamestnancov s obavami pred negatívnymi dôsledkami. Z dobre riadených reštrukturalizácií však vyplývajú tiež nové úlohy a príležitosti. Existujú mnohé príklady úspešne či menej úspešne uskutočnených reštrukturalizácií. V podstate záleží na tom, ako sa s touto situáciou v podniku vysporiadajú, ako sa zvládnu jednotlivé fázy, či rôzni aktéri spolupracujú a či vyvíjajú spoločné úsilie, ktoré umožní využiť príležitosti.

3.4

Oznámenie navrhuje len málo konkrétnych opatrení a niektoré iba oznamuje. Výbor si uvedomuje, že Komisia v súčasnej situácii nemôže urobiť podstatne viac. Považuje však oznámenie za dobrý základ pre rozvoj politiky Spoločenstva na túto tému, ktorá si vyžaduje koordináciu príslušných generálnych riaditeľstiev a členských štátov.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Výbor súhlasí s názorom, že odpovede na jav reštrukturalizácie musia byť súčasťou stratégie rastu a zamestnanosti. Riadenie zmien môže významným spôsobom prispieť k dosiahnutiu cieľov Lisabonskej stratégie.

4.1.1

EÚ si musí položiť otázku, ako môže prispieť k opatreniam na miestnej, regionálnej a národnej úrovni. Môže zohrať podstatnú úlohu pri urýchľovaní procesu diskusie v členských štátoch a pri tvorbe povedomia. Súčasne môže použiť nástroje, ktorými disponuje, na predvídanie a sledovanie zmien.

4.2   Mobilizácia horizontálnych politík Spoločenstva

4.2.1

Užšia koordinácia v rámci Komisie vytvorením internej pracovnej skupiny a pravidelný dialóg s Európskym parlamentom a Radou sú vítané. Zapojenie všetkých generálnych riaditeľstiev môže prispieť k rozvoju synergie medzi rôznymi politikami, ktoré slúžia spoločnému cieľu predvídania a riadenia zmien. Z pohľadu výboru však musí byť zaručené, že sa interná pracovná skupina bude sústrediť na svoju koordinačnú funkciu a že v Komisii zostanú zachované jasné kompetencie vzhľadom na legislatívu a na uskutočňovanie opatrení Spoločenstva.

4.2.2

Pri preskúmaní stratégie zamestnanosti výbor v zásade súhlasí s prioritami menovanými Komisiou. Zvláštnu pozornosť je pritom potrebné venovať vzdelávaniu, celoživotnému vzdelávaniu a kvalite organizácie práce, vrátane dobrého riadenia ľudských zdrojov. Stratégia zamestnanosti sa pritom nesmie hodnotiť oddelene od makroekonomických rámcových podmienok a priemyselnej politiky. Koordinácia hospodárskej politiky s priemyselnou politikou a stratégiou zamestnanosti by umožnila lepšie riadenie zmien.

Stabilné, predvídateľné a navzájom zladené makroekonomické rámcové podmienky v Európe sú dôležitým základom pre úspešné riadenie reštrukturalizačných opatrení.

Miestne podmienky, za ktorých sa reštrukturalizácie konajú, majú rozhodujúci význam a musia byť súčasťou obsiahlej politiky.

4.2.3

Pokiaľ ide o reformu finančných nástrojov, výbor súhlasí s tým, aby bola vo zvýšenej miere zameraná na predvídanie a riadenie reštrukturalizácií, pričom všeobecné ciele existujúcich fondov majú byť zachované.

4.2.4

Komisiu navrhnuté finančné nástroje týkajúce sa schopnosti intervencie Spoločenstva v prípade krízy boli v Rade zatiaľ prijaté skôr skepticky. Napriek tomu by sa podľa názoru výboru nemalo upustiť od zásadnej diskusie o možnostiach finančnej intervencie na uľahčenie prechodov v prípade neočakávaných udalostí, ktoré majú veľký dosah v rámci regiónu alebo odvetvia a tiež sociálny dosah. Podporuje preto Komisiu v jej snahe vytvoriť takéto nástroje.

4.2.5

K priemyselnej politike sa výbor vyjadril už vo svojom stanovisku v decembri 2004 (3). Z pohľadu výboru ide predovšetkým o prehĺbenie sektorového prístupu, ktorý umožní nájsť na mieru šité prístupy k jednotlivým odvetviam. Pritom by tu však nemali byť zahrnuté iba tie odvetvia hospodárstva, ktoré sa nachádzajú v kríze, ale malo by sa analyzovať čo najviac odvetví, ktoré sú pre Európu dôležité, aby sa včas a proaktívne reagovalo na zmeny. Sociálny dialóg pritom musí zohrávať podstatnú úlohu.

Zlepšenie právnych predpisov platných pre podniky je dôležitým bodom, ktorý je však potrebné konkrétnejšie zhodnotiť a upresniť. To by malo viesť k odbremeneniu podnikov bez toho, aby sa oslabili sociálne a ekologické štandardy.

4.2.6

Technologické iniciatívy, najmä technologické platformy, považuje výbor za jeden z najdôležitejších spôsobov, ako situáciu zlepšiť. Technologické inovácie prispievajú k stimulovaniu očividne strnulej situácie v oblasti energetiky, emisií škodlivín alebo recyklácie výrobkov. Tieto inovácie by takisto umožnili technologický rozvoj a tým by postihnutým priemyselným odvetviam pomohli získať väčšiu konkurencieschopnosť.

4.2.6.1

Pritom je potrebné dbať na to, aby bolo vytvorené prostredie naklonené inováciám. Daňové stimuly a ochrana duševného vlastníctva sú toho základnými podmienkami. Pri riadení reštrukturalizácií by sa mala tiež zohľadniť nutnosť organizačnej a sociálnej inovácie.

4.2.7

S ohľadom na politiku konkurencieschopnosti si treba položiť otázku, či nástroje, ktoré sú momentálne k dispozícii, vystačia. Do popredia sa dostáva stále viac faktorov konkurencieschopnosti, ktoré nie sú do politiky konkurencieschopnosti zahrnuté, napr. zdaňovanie podnikov.

Čo sa týka štátnej pomoci, je ohlásenie reformy v tom zmysle, že štátna pomoc má byť presmerovaná do tých oblastí, ktoré najviac prispievajú k rastu a zamestnanosti, ešte veľmi málo konkrétne. Výbor v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné viac venovať pozornosť tomu, ako štátna pomoc súvisí s reštrukturalizáciou a presunmi výroby. Pravidlá pre štátnu pomoc aj naďalej nesmú byť diskriminujúce a sociálna súdržnosť sa musí ďalej podporovať. V tejto súvislosti výbor poukazuje na to, že sa musí zvláštna pozornosť venovať postupom mimo Európskej únie.

4.2.8

K zahraničnej politike sa výbor vyjadril už v niekoľkých stanoviskách.

4.2.9

Európske stredisko pre sledovanie zmien v Dubline musí aj podľa názoru výboru hrať podstatnú úlohu pri vývoji nevyhnutných analytických nástrojov na kontrolu reštrukturalizácií. CCMI by mala svoju spoluprácu so strediskom pre sledovanie zmien prehĺbiť.

4.3   Posilnenie partnerstva s cieľom zmeny

4.3.1

Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať budovaniu sociálneho sektorového dialógu. Výbor súhlasí s názorom Komisie, že sociálni partneri môžu na základe svojich poznatkov súvisiacich so sektormi plniť zvláštnu alarmujúcu funkciu. Tento nástroj by sa však nemal využívať len v krízových situáciách, ale mal by zahŕňať všetky situácie, v ktorých sociálni partneri vidia potrebu konať a nielen vtedy, keď pozorujú „znepokojujúci vývoj“. To by viac zodpovedalo požiadavkám na predvídanie a sledovanie procesov reštrukturalizácií.

4.3.2

Výbor so záujmom očakáva ohlásené oznámenie o sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré sa bude týkať najmä pozitívnych iniciatív, ktoré podniky uskutočnia v koordinácii so zúčastnenými stranami v prípade reštrukturalizácie. Je však potrebné popri ďalšom rozvoji právnych základov zverejňovať a podporovať aj ďalšie osvedčené postupy na riadenie zmeny. Výbor predovšetkým poukazuje na to, že v procesoch sa musia zohľadňovať aj podniky nepriamo postihnuté reštrukturalizáciami (napr. subdodávatelia, dodávatelia služieb atď.)

Okrem toho sa výbor k sociálnej zodpovednosti vyjadril už v skoršom stanovisku.

4.3.3

Výbor v zásade víta vytvorenie fóra „Reštrukturalizácia“. Cieľom fóra musí byť objasňovať osvedčené postupy a analyzovať miestne prekážky pri ich uplatňovaní (regulácia právnymi predpismi). Ešte je priskoro na posúdenie výsledkov. Výbor je však pripravený prispieť svojimi kompetenciami do fóra a spolupracovať na tom, aby bol prínosom pre európsku politiku. Základným predpokladom pre to je spôsob práce, ktorý nevytvára novú byrokraciu a ktorý sa sústredí na tie otázky, ktoré doteraz neboli v dostatočnej miere prerokované. Organizácie občianskej spoločnosti, ktorých sa to týka, musia mať možnosť zúčastňovať sa tejto práci.

4.4   Prispôsobenie finančného a zmluvného rámca

4.4.1

Popri modernizácii a zjednodušení predpisov všeobecne stanovených v Lisabonskom akčnom programe, ktoré výbor vždy vítal, oznamuje Komisia vydanie zelenej knihy o vývoji pracovného práva. Práve v kontexte reštrukturalizácií cieľom vývoja pracovného práva musí byť vyvážený vzťah medzi flexibilitou a bezpečnosťou.

4.4.2

Na podporu mobility v rámci Európskej únie sa zdá byť jediný uvedený návrh smernice o prenose práv doplnkového dôchodku nedostatočný. Mobilita pracovníkov v súvislosti s reštrukturalizáciami je podstatne rôznorodejšia téma. Cezhraničná mobilita je iba jedným z aspektov. Pracovníci sa budú musieť vedieť prispôsobiť novým podmienkam, ktoré vznikli v dôsledku reštrukturalizácií. V krajnom prípade to znamená orientáciu na nové povolanie alebo hľadanie nového pracovného miesta. Malo by sa preto skúmať, ktoré opatrenia je potrebné prijať na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej resp. regionálnej úrovni, aby bol pracovníkom tento prechod uľahčený. Bude nutné zvážiť celý rad stimulov podporujúcich mobilitu, napríklad v oblasti kvalifikácie, pracovného trhu, sociálneho a daňového práva, vrátane odstránenia administratívnych prekážok voľného pohybu pracovných síl.

4.5   Druhá fáza konzultácie európskych sociálnych partnerov o reštrukturalizácii podnikov a európskych podnikových rád

4.5.1

Komisia v tomto oznámení určenom širokej verejnosti po prvýkrát začala konzultácie so sociálnymi partnermi na dve rôzne témy. Táto cesta má svoje úskalia a zostáva len overiť, či bol zvolený správny postup pre konzultácie so sociálnymi partnermi.

4.5.2

Nezávisle od týchto formálnych otázok by výbor uvítal, keby sociálni partneri mohli vo svojej práci na tému reštrukturalizácií pokračovať a konkretizovať ju.

4.5.3

Európske podnikové rady zohrávajú pri reštrukturalizácii podnikov nezanedbateľnú úlohu. Konzultácie týkajúce sa revízie smernice o európskych podnikových radách je preto potrebné zvážiť z hľadiska reštrukturalizácií a musia byť posudzované v širšom kontexte. Právo zamestnancov na informovanosť a konzultácie stanovené v smernici o európskych podnikových radách nie je obmedzené iba na reštrukturalizácie.

4.6   Závery Komisie

4.6.1

Výbor je rovnako ako Komisia presvedčený o tom, že reštrukturalizácia nesmie byť synonymom sociálnych ústupov a stratou hospodárskej podstaty. Reštrukturalizácie môžu významne prispieť k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju. Ako však Komisia správne poznamenáva, je veľmi dôležité, za akých podmienok k reštrukturalizáciám dochádza.

4.6.2

Napriek tomu nie je možné úplne zabrániť negatívnym dôsledkom pre zamestnancov. Opatrenia, ktoré je potrebné prijať na úrovni Spoločenstva, musia mať preto popri požiadavkách uvedených Komisiou tiež za cieľ zaručiť zamestnancom potrebnú ochranu v prechodných fázach.

V Bruseli, 19. decembra 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  „Preskúmanie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ 2005: Úvodné zhodnotenie a budúce smerovanie“ (KOM(2005) 37, konečné znenie), tiež z 9.2.2005

(2)  KOM(2005) 120, konečné znenie

(3)  Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005 - Podporovanie štrukturálnych zmien: priemyselná politika pre rozšírenú Európu (KOM(2004) 274, konečné znenie).


17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/63


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Rady na vytvorenie špecifického programu Prevencia, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu, na obdobie rokov 2007-2013. Všeobecný program Bezpečnosť a ochrana slobôd“

KOM(2005) 124, konečné znenie – 2005/0034 (CNS)

(2006/C 65/13)

Rada sa 25. júla 2005 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k danej téme.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 14. novembra 2005. Spravodajcom bol: pán Cabra de Luna

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 422. plenárnom zasadnutí 14. a 15. decembra 2005 (schôdza zo 14. decembra 2005) 126 hlasmi za, pričom 10. členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Komisia predložila Rade a Európskemu parlamentu svoj návrh rozhodnutia Rady na vytvorenie rámcového programu „Bezpečnosť a ochrana slobôd“, ktorý sa skladá z dvoch nástrojov: špecifického programu Prevencia, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu a ďalšieho, Prevencia a boj proti trestnej činnosti, oba na obdobie rokov 2007 – 2013. Rámcový program je v súlade so zámerom Komisie podporiť v rámci finančného výhľadu na roky 2007 – 2013 rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a rozšíriť definíciu „občianstva, slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“ – a následne aj tradičný koncept spravodlivosti a vnútorných záležitostí (JHA) – v širšom kontexte v súlade s novým prístupom Spojených národov k témam „Ľudská bezpečnosť a Širší, komplexnejší koncept bezpečnosti“  (1). Táto inovácia je nesmierne zaujímavá a predstavuje dôležitý krok smerom k vytvoreniu konceptu bezpečnosti, na ktorej sa podieľajú všetci sociálni aktéri. Prínos tohto rámcového programu je zaistený jeho európskym rozmerom, ktorý umožňuje vytvorenie súčinností medzi európskou a národnou oblasťou pôsobenia.

1.2

Komisia zastáva názor, že v Európe sa musí občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť rozvíjať súbežne a rovnako, s rovnováhou medzi princípmi demokracie a úctou k ľudským právam, základným slobodám a právnemu poriadku. Činnosti Únie v tejto oblasti postupne narastajú: na základe Viedenského akčného plánu (2) a usmernení Rady Európy (z Tampere, 1999) schválila Únia legislatívne opatrenia a programy finančnej podpory. Okrem toho boli tieto usmernenia ďalej rozvíjané v Zmluve o Európskej únii a Haagskom programe, ktoré prijala Rada Európy v novembri 2004. Európska bezpečnostná a obranná politika a akčný plán Európskej únie pre boj proti terorizmu tiež zdôrazňuje prístup Únie v boji proti terorizmu.

1.3

Európsky parlament a Súdny dvor v Luxemburgu však musia byť viac zapojené do všetkých týchto oblastí týkajúcich sa ochrany slobôd v kontexte opatrení, ktoré boli navrhnuté a prijaté EÚ.

1.4

Doteraz však bola pozornosť Únie vzhľadom na rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zameraná viac na legislatívne kroky s pomerne skromným financovaním. Preto sa jej snahy teraz musia sústrediť na operačné hľadiská, konkrétne pokiaľ ide o boj proti terorizmu, ako najzákernejšej formy kriminality, ktorá si vyžaduje bezodkladné konanie (3).

1.5

Terorizmus, ako forma kriminality, znamená jednu z najvážnejších hrozieb pre európskych občanov. Rámcový program je založený na predpoklade, že trestné činy ohrozujú slobody a práva jednotlivcov, demokratickú spoločnosť a právny poriadok; preto je sloboda možná jedine v rámci bezpečnosti a právnych záruk. Verejné inštitúcie a občianska spoločnosť musia mať zdroje na to, aby držali krok s rastúcou dômyselnosťou teroristov a zločincov, ktorí pôsobia organizovane a v medzinárodnom rozsahu; takto budú schopné spolufinancovať dvojstranné a národné projekty zamerané na posilnenie inovácií a uplatnenie výsledných skúseností na medzinárodnej alebo európskej úrovni.

1.6

Organizovaný zločin predstavuje pre EÚ významnú hrozbu. Podľa Europolu, približne polovicu všetkých skupín organizovaného zločinu v Únii tvoria občania členských štátov; veľa z nich má kontakty s krajinami mimo EÚ prepojenými s rôznymi formami zločinu, ako napríklad obchod s drogami, nelegálne prisťahovalectvo a obchodovanie s ľuďmi, hospodárska kriminalita, pašovanie a rôzne druhy majetkovej trestnej činnosti.

1.7

Boj proti terorizmu a organizovanému zločinu však nesmie spochybňovať slobodu jednotlivcov a princípy právneho štátu. Práve naopak: musí ich zaručovať. Demokratická ústava, ďalšie rozvíjanie konceptu slobody jednotlivca a prezumpcia neviny nesmú prestať platiť či byť spochybňované ani opatreniami boja proti terorizmu a organizovanému zločinu.

1.8

Skutočnosť, že medzinárodná spolupráca medzi týmito skupinami narastá, je dôvodom pre znepokojenie nielen kvôli tomu, že poskytuje viac možností pre zločin, ale tiež kvôli tomu, že to sťažuje prácu polície a súdnictva. Nie je možné bojovať proti medzinárodnému zločinu, ak policajné zbory nemôžu zakročiť za hranicami svojich vlastných krajín. Skupiny organizovaného zločinu túto slabosť zneužívajú tým, že bývajú v jednom členskom štáte a pôsobia v druhom. Voľný pohyb tovaru, ľudí, kapitálu a služieb je v mnohých ohľadoch pozitívny, ale skupiny organizovaného zločinu vedia, ako zneužiť tieto slobody a prispôsobivosť právnej oblasti nedostatočne vybavenej na zamedzenie ich aktivít.

1.9

Podľa Europolu existuje v súčasnosti približne 3 000 skupín organizovaného zločinu, zahŕňajúcich približne 30 000 identifikovaných členov aktívne pôsobiacich v rámci Únie. Avšak tieto údaje, založené na údajoch poskytnutých členskými štátmi, sú len názorné; v skutočnosti sú tieto čísla oveľa vyššie. Veľkosť, štruktúra, organizácia a ďalšie charakteristiky týchto skupín sa líšia tak v rámci členských štátov, ako medzi sebou. Skupiny organizovaného zločinu v EÚ sú zapojené do všetkých druhov trestnej činnosti, najmä do obchodu s drogami, nelegálneho prisťahovalectva, obchodu s ľuďmi, pašovania, krádeží umeleckých predmetov v múzeách a kostoloch, podvodov a hospodárskej kriminality.

1.10

EHSV už uviedol svoj postoj k tejto otázke vo svojom stanovisku (4) na tému „Pracovný dokument Komisie – vzťah medzi zachovaním vnútornej bezpečnosti a splnením záväzkov a nástrojov medzinárodnej ochrany“  (5):

a)

„Výbor podporuje spoločné opatrenia na boj proti terorizmu na úrovni Spoločenstva a vyslovuje sa v tejto súvislosti za metódu otvorenej koordinácie, ktorú navrhuje Komisia. Výbor však vyzýva aj k opatrnosti a ďalekosiahlym úvahám v súvislosti s prevenciou a bojom proti terorizmu. Nesmieme sa pri nich nechať uniesť hlbokými a oprávnenými emóciami, ktoré vyvolali otrasné atentáty z 11. septembra v Spojených štátoch a im podobné zločiny v európskych a iných krajinách.“

b)

„Výbor zdôrazňuje, že dodržiavanie a ochrana ľudských práv a iných medzinárodných prostriedkov ochrany musí mať prednosť pred akýmkoľvek inými úvahami. Výbor si uvedomuje, že je potrebné zlepšiť spoločnú politiku v oblasti vnútornej bezpečnosti a boja proti terorizmu, avšak už uvedené princípy a politická a humanistická etika nesmú byť v žiadnom prípade spochybňované. Zároveň je však potrebné zabezpečiť efektívnu ochranu osôb a majetku. Preto je potrebné nájsť rovnováhu medzi rozdielnymi požiadavkami na ochranu rôznych práv a slobôd.“

2.   Podstata dokumentu Komisie

Zlepšenie riadenia bezpečnostných rizík, ktoré ovplyvňujú občanov Únie, zaistenie ich práv a slobôd pomocou:

1.

presadzovania a rozvoja koordinácie, spolupráce a vzájomného porozumenia medzi policajnými jednotkami, vnútroštátnymi orgánmi a inými príslušnými orgánmi;

2.

povzbudzovania, podpory a rozvoja horizontálnych metód a nástrojov na vytvorenie stratégií pre boj proti terorizmu a zločinu (napr. partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom, kódex správania a osvedčené postupy, porovnávacie štatistiky a techník vyšetrovania zločinu) a

3.

výmeny vedomostí, skúseností a štandardov na ochranu rozhodujúcich infraštruktúr a zvládnutia následkov terorizmu a zločinu, pokiaľ ide o civilnú ochranu a ochranu obetí a svedkov terorizmu.

2.1   Typy navrhovaných krokov

európske projekty iniciované a riadené Komisiou, koordinačné mechanizmy a siete, okrem iného, analytické činnosti, ako napríklad štúdie a činnosti zamerané na vývoj riešení konkrétnych politických zámerov, ako aj odborné vzdelávanie a výmenné pobyty pracovníkov,

medzinárodné projekty iniciované a riadené najmenej dvoma členskými štátmi (alebo jedným členským štátom a jednou kandidátskou krajinou),

národné projekty s inými členskými štátmi,

dotácie pre mimovládne organizácie (NGO), ktoré vykonávajú úlohy európskeho rozmeru.

2.2   Oprávnené pre finančnú podporu sú najmä:

aktivity na podporu operačnej spolupráce a koordinačné činnosti (posilnenie vytvárania siete – vytváranie kontaktov a vzťahov, dôvera a vzájomné porozumenie, výmena a rozširovanie informácií, skúseností a osvedčené postupy),

analýza, dosledovanie a vyhodnotenie činností,

rozvoj a prenos technológie a metodológie,

odborné vzdelávanie, výmeny pracovníkov a odborníkov,

informačné a distribučné opatrenia.

2.3   Dodržiavanie princípov subsidiarity a proporcionality

S ohľadom na princíp subsidiarity, rámcový program nezasahuje do oblastí zahrnutých do programov riadených vnútroštátnymi orgánmi každého členského štátu; skôr sa zameriava na otázky, v ktorých môže byť prínosom na európskej úrovni. V tomto zmysle dopĺňa národné programy a maximalizuje súčinnosť s dvojstrannými a mnohostrannými činnosťami.

S ohľadom na princíp proporcionality, činnosti sú definované čo najvšeobecnejšie a administratívne a finančné požiadavky na ich uplatňovanie zostávajú tak jednoduché, ako je to len možné.

2.4   Zjednodušenie a racionalizácia

Právna forma a riadenie navrhovaných nástrojov je zjednodušené, financovanie racionalizované, určenie priorít pružnejšie a transparentnosť zvýšená. Potenciálni príjemcovia sa budú môcť uchádzať využitím štandardného systému.

2.5   Rozpočet programu

Navrhovaný rozpočet pre rámcový program predstavuje 735 miliónov EUR, z ktorých 137,4 miliónov EUR bude na nástroj Prevencia, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu, a 597,6 miliónov EUR na Prevenciu a boj proti trestnej činnosti.

2.6   Formy financovania Spoločenstvom a metódy uskutočňovania

Financovanie nasledujúce po výzve na predloženie návrhov.

Verejné zákazky na poskytnutie služieb.

3.   Všeobecné pripomienky –Terorizmus a trestná činnosť ako hrozba pre blaho občanov EÚ

3.1

Skupiny organizovaného zločinu používajú podľa Europolu politickú a hospodársku nestabilitu krajín mimo Únie na uľahčenie svojej nelegálnej činnosti, a to najmä v krajinách pôvodu a prechodu. Pomocou korupcie a prísľubu lepšej budúcnosti sa môže mnoho ľudí zapojiť do trestnej činnosti buď aktívne, alebo pasívne. Vďaka tomuto nárastu kriminality zostanú niektoré štrukturálne nedostatky, ktoré poskytli príležitosti pre trestnú činnosť, napríklad odložením zavedenia demokratických a hospodárskych reforiem.

3.2

Terorizmus je priamy útok na ľudskú dôstojnosť a najzákladnejšie princípy medzinárodného práva; je to hrozba pre všetky štáty a ľudí; môže sa objaviť kedykoľvek a kdekoľvek a útočí priamo na základné hodnoty spoločností, ktoré tvoria EÚ a iné medzinárodné organizácie (6): a to právny štát, osobná bezpečnosť, úcta a tolerancia. Teroristické zločiny sú zločinmi proti ľudskosti, demokracii a ľudským právam; sú príčinou nenávisti a strachu a pestujú rozdiely medzi náboženstvami, ideologickými a etnickými skupinami.

3.3

Tento jav sužuje ľudí po celom svete už desaťročia, pretože mestá z každého kontinentu sa stali dejiskami útokov rozličného stupňa, ale s jediným cieľom: zabiť alebo čo najviac ublížiť ľuďom, zničiť budovy a infraštruktúru, rovnako ako podniky a hospodárstvo, zastrašiť obyvateľstvo alebo skupiny ľudí a presadiť svoju vôľu u vlád a medzinárodných organizácií.

3.4

Zničenie Svetového obchodného centra v New Yorku 11. septembra 2001 bolo vyvrcholením nového celosvetového terorizmu, ktorý začal predchádzajúcim pokusom zničiť tieto budovy v roku 1993. Terorizmus, ktorému teraz čelíme, je nevídaný svojím rozsahom, svojou schopnosťou vyvolať predtým nepredstaviteľný závažný konflikt (7) a svojim rozhodnutím zabiť civilistov bez výberu. Civilné letectvo, rozhodujúca infraštruktúra a počítačové systémy, ktoré riadia väčšinu procesov, ktoré poskytujú našim životom normálnosť a modernosť, sú ľahkým terčom pre teroristické skupiny, ktorým členovia sú pevne odhodlaní spôsobiť čo najväčšiu škodu našim spoločnostiam útokom na ich najzraniteľnejšiu zložku: obyčajných ľudí.

3.5

Európu sužovali vážne teroristické útoky, vrátane posledného prejavu kampane globálneho teroru v Londýne 21. júla 2005. Existuje skutočná a neustála pravdepodobnosť ďalších útokov. Preto musíme byť pripravení: po prvé, zabrániť takýmto útokom a po druhé, zvládnuť každú formu následkov útokov, ktorým nemôžeme zabrániť. Postupne si zvykáme na bombové útoky, ktoré si vyžadujú desiatky alebo stovky mŕtvych; avšak teroristické skupiny zodpovedné za tieto útoky majú odhodlanie, trpezlivosť a zdroje potrebné na realizáciu rozsiahlych útokov, ako napríklad zostrelenie dopravných lietadiel alebo uvoľnenie chemických, biologických alebo rádioaktívnych látok v husto zaľudnených oblastiach.

3.6

Takéto scenáre nesmú ovplyvniť princípy právneho štátu a ústavou dané záruky pre každého jednotlivca. Pri svojich snahách o prevenciu a boj proti terorizmu nesmú úrady zachádzať priďaleko, keďže podliehajú stálej kontrole a disciplinárnym prostriedkom súdnictva.

3.7

Sociálne a ekonomické opatrenia môžu pomôcť zmierniť vylúčenie a odpor spôsobené negatívnym dopadom rýchlych sociálnych a ekonomických zmien, ktoré často využívajú teroristi. Na tento účel je potrebné:

prijatie dlhodobých obchodných, dotačných a investičných politík, ktoré pomôžu začleniť okrajové skupiny a podporiť ich účasť,

nové úsilie na zníženie štrukturálnych nerovností v spoločnostiach, ktoré odstraňuje diskrimináciu určitých skupín,

programy zamerané na podporu vzdelávania žien a detí, zamestnanosť a zastupovanie sociálne vylúčených,

splnenie rozvojových cieľov pre tisícročie do roku 2015.

3.8

Prevencia teroristických útokov zohráva kľúčovú úlohu v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti EÚ; podľa ankety Eurobarometra má osem z desiatich Európanov strach z terorizmu a 83 % obyvateľstva Únie verí v prínos krokov EÚ proti terorizmu a preto si ich žiada. Kľúčovým dokumentom protiteroristickej stratégie EÚ je Akčný plán EÚ pre boj proti terorizmu  (8) . Jeho hlavnými oblasťami činnosti sú:

1.

prehĺbenie medzinárodného konsenzu a zvýšenie medzinárodného úsilia v boji proti terorizmu,

2.

v rámci zahraničných vzťahov EÚ zamerať činnosť na prioritné tretie krajiny, kde je potrebné zlepšiť ich schopnosť a pripravenosť bojovať proti terorizmu,

3.

skúmať faktory, ktoré zvyšujú podporu teroristov a nábor nových členov do teroristických skupín,

4.

obmedzenie prístupu teroristov k finančným a iným hospodárskym zdrojom,

5.

v rámci inštitúcií EÚ a členských štátov maximálne zvýšiť kapacity vyčlenené pre odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie teroristov a zabránenie teroristickým útokom,

6.

chrániť bezpečnosť medzinárodnej dopravy a zabezpečiť účinný systém hraničných kontrol,

7.

zvýšiť schopnosť členských štátov vysporiadať sa s dôsledkami teroristických útokov.

3.9

Keďže terorizmus je globálny jav, odozva naň musí byť takisto globálna. To si vyžaduje nielen spolupráca medzi štátmi, organizáciami a medzinárodnými orgánmi, ale aj zapojenie všetkých častí spoločnosti: organizovanej občianskej spoločnosti (vrátane hospodárskych a sociálnych aktérov a organizácií všeobecného záujmu a organizácií zastupujúcich rozličné záujmy), všetkých typov štátnych inštitúcií a širokej verejnosti. Mal by začať politický a občiansky dialóg vo všeobecnom kontexte bezpečnosti a ochrany slobody.

3.10

Na tento účel má organizovaná občianska spoločnosť schopnosť a povinnosť zohrávať hlavnú úlohu pri zjednotenej odozve na terorizmus. Skutočnosť, že organizovaná občianska spoločnosť je vybudovaná na aktívnom občianstve jej dáva viac pružný, tvorivý a rôznorodý zorný uhol, na základe ktorého vyvíja preventívne opatrenia účinnejšie ako vláda. Organizovaná občianska spoločnosť môže podporovať šírenie poznatkov a porozumenia nielen horizontálne, ale aj zdola nahor, pretože to je rozhodujúce pre vybudovanie integratívnych spoločností, ktoré umožnia účasť všetkých prostredníctvom občianskej spolupráce, ekonomickej aktivity a vzdelávania.

Zároveň by mali príslušné štátne orgány zvážiť návrhy pripravené organizovanou občianskou spoločnosťou týkajúce sa potreby rovnováhy medzi bezpečnostnými opatreniami a opatreniami na ochranu slobôd.

3.11

Všetci neštátni aktéri, ekonomické a sociálne hnutia a aktéri, médiá, rôzne záujmové organizácie, akademická obec, náboženskí vodcovia, svet umenia a kultúry, globálna verejná mienka – všetci môžu a musia v tejto oblasti zohrávať ešte aktívnejšiu úlohu.

3.12

Dynamická občianska spoločnosť na seba môže vziať strategickú úlohu pri ochrane miestnych spoločenstiev, vyrovnaní sa s extrémistickými ideológiami a riešení problematiky politického násilia. Občianska spoločnosť je voľným priestorom, kde občania môžu rozhodnúť o svojom osude; je to forma odporu a protestu, zdroj informácií, verejnej diskusie a sociálneho odrazu a mechanizmus na sprostredkovanie, zmierenie a uzatváranie kompromisov. Občianska spoločnosť poskytuje priestor pre rôzne sociálne skupiny a hnutia, ktoré sa zaoberajú sociálnymi aspektmi, dáva hlas menšinám a nekonformistom a podporuje – prostredníctvom svojej vlastnej rozmanitosti – kultúru tolerancie a pluralizmu. Občianska spoločnosť zahŕňa radikálov a umiernených, tých v systéme a tých na okraji, tých, ktorí kladú odpor a tých, ktorí rokujú.

3.13

Občianska spoločnosť môže zohrávať rozhodujúcu úlohu pri budovaní novej perspektívy koordinovanej globálnej činnosti, až doposiaľ brzdenej jednostranným prístupom a nedávnymi medzinárodnými politickými spormi. Počas posledných niekoľkých desaťročí vytvorili rôzni zástupcovia občianskej spoločnosti dynamické medzinárodné aliancie – zahŕňajúce ľudí a skupiny po celom svete – sledujúce globálne ciele, ako napríklad rovnosť pohlaví, mier a ľudské práva, boj proti AIDS, životné prostredie, spravodlivý obchod a globálne hnutia pre spravodlivosť, atď.

3.14

Existuje stále viac rozšírené presvedčenie, že v boji proti terorizmu nie je postup štátu dostatočný, ak nejde ruka v ruke s aktívnou oddanosťou občianskej spoločnosti a jej záujmových strán. Ako fórum organizovanej občianskej spoločnosti má výbor príležitosť a povinnosť konať v týchto oblastiach spadajúcich do jeho právomoci, prispieť k aktivitám proti terorizmu, ktoré sú podporované v EÚ a inými príslušnými fórami. Okrem toho by príslušné iniciatívy mali prirodzeným spôsobom umožňovať účasť EHSV – ako jedného z aktérov prevencie, spolupráce a dialógu v rámci opatrení proti terorizmu – na stanovení opatrení proti terorizmu, ktoré sa týkajúcich jeho oblasti pôsobnosti. Návrhy rozhodnutí Rady na vytvorenie špecifických programov Prevencia, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu a Prevencia s boj proti trestnej činnosti ponúkajú široký a flexibilný priestor pre všetky druhy iniciatívy.

3.15

Mali by byť zohľadnené tieto kľúčové pripomienky:

3.15.1

EHSV dôrazne odsudzuje akýkoľvek druh terorizmu a zaujme k tejto problematike stanovisko.

3.15.2

EHSV bezvýhradne podporuje boj proti trestnej činnosti a terorizmu a víta vymenovanie pána Gijs de Vriesa do funkcie koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu.

3.15.3

Pokroky dosiahnuté v konsolidácii boja proti terorizmu a trestnej činnosti v EÚ musia byť ďalej rozvíjané.

3.15.4

Okrem toho musí existovať účinná spolupráca a koordinácia medzi členskými štátmi pokiaľ ide o políciu, spravodajské služby a justičné záležitosti (s uprednostnením princípu dostupnosti príslušnej informácie); spolupráca s tretími krajinami by mala byť takisto účinná a nepretržitá.

3.15.5

Rovnako dôležité je aj strategické partnerstvo verejného a súkromného sektora v rámci návrhu Komisie.

3.16

Organizovaná občianska spoločnosť môže zohrávať úlohu na dvoch úrovniach: pri predchádzaní útokom a pri riadení ich následkov, či už fyzických, psychologických alebo ekonomických. V súlade s typmi krokov stanovenými v návrhoch a v rámci širokého poňatia definícií môže výbor – v rámci svojich kompetencií – navrhovať rôzne typy všeobecných iniciatív, ktoré sú zamerané na oblasti tematizované v návrhoch na Medzinárodnom summite o demokracii, terorizme a bezpečnosti, ktorý sa skončil v Madride 11. marca 2005. Na tomto stretnutí bol vypracovaný akčný plán nazvaný Madridský program, ktorý vytvoril rámec uplatňovania rôznych odporúčaní (9).

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Návrh rozhodnutia Rady 2005/0034 (CNS) na vytvorenie špecifického programu Prevencia a boj proti trestnej činnosti na obdobie rokov 2007 – 2013

4.1.1

EHSV súhlasí so všeobecnými cieľmi programu, ktoré vytýčila Komisia v článkoch 2 a 4 návrhu.

4.1.2

S ohľadom na oprávnené činnosti vymenované v článku 5 návrhu sa EHSV domnieva, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť týmto aktivitám:

4.1.2.1

„Činnosti v oblasti analýzy, monitorovania, hodnotenia, auditu a kontroly“ [článok 5 ods. 2 písm. b)]; hoci základný výskum v tejto oblasti by mal byť financovaný zo 7. výskumného rámcového programu, ktorý vyhradil 1 miliardu EUR na tento návrh, tento program by mal podporovať aplikovaný výskum týkajúci sa diskusie a zdieľania informácií vyvinutých pomocou strategických výskumných skupín „think-tanks“, vedeckých inštitúcií a rôznych fór a organizácií pôsobiacich ako centrá pre diskusiu a formuláciu politických návrhov, ktoré posilňujú formálne a neformálne prepojenia medzi výskumníkmi, analytikmi a intelektuálmi na jednej strane a vedúcimi činiteľmi na strane druhej.

4.1.2.2

„Odborné vzdelávanie, výmena pracovníkov a odborníkov“ [článok 5 ods. 2 písm. d)] týkajúce sa hore uvedených činností, ale konkrétne najmä tých, ktoré umožnia vytvorenie, rozvoj a udržiavanie vysoko kvalitných vzdelávacích a špecializačných programov zameraných na jazykovedcov, prekladateľov a tlmočníkov pre jazyky, na ktoré je v súčasnosti málo odborníkov, a ktoré sa používajú rovnako na šírenie správ týkajúcich sa páchania trestných činov a teroristických činov a propagandy používanej na ich odôvodnenie a prilákanie nových členov.

4.1.2.3

„Činnosti v oblasti zvýšenia povedomia a šírenia informácií“ [článok 5 ods. 2 písm. e)], vrátane činností spomínaných v bode 4.2.2.1, so špeciálnym dôrazom na úlohu médií, ktoré môžu slúžiť na zdiskreditovanie násilia, ale niekedy uľahčia neobmedzené šírenie propagandy zistených teroristických a zločineckých skupín; to znamená, že ich neporušiteľné právo podávať správy bez cenzúry má zvrátený účinok možnosti prejavu týchto zločineckých skupín s teroristickými zámermi: živým vysielaním záberov útokov, únosov a vrážd terorizovaných rukojemníkov.

4.1.3

V článku 6 by bolo vhodné podrobne objasniť, kto sa môže uchádzať, ako je to v článku 5 nasledujúceho programu. Nakoľko tu ide o veľmi citlivý okruh činnosti, Komisia každý rok uverejní zoznam príjemcov finančnej pomoci.

4.1.4

Článok 14 ods. 3 stanovuje, že Komisia predloží Parlamentu a Rade predbežné hodnotiace správy a oznámenia o realizácii programu. EHSV by mal byť taktiež zúčastnený počas celého hodnotiaceho postupu.

4.2

Návrh rozhodnutia Rady 2005/0035 (CNS) na vytvorenie špecifického programu Prevencia a boj proti trestnej činnosti na obdobie rokov 2007 – 2013.

4.2.1

EHSV súhlasí so všeobecnými a špecifickými cieľmi programu [články 2 a 3].

4.2.2

Napriek tomu, že program pre základné práva a spravodlivosť zabezpečuje sociálnu a právnu pomoc obetiam, EHSV vyzýva k tomu, aby sa zvláštna pozornosť venovala ochrane svedkov a obetí a podpore a rozvoju osvedčených s týmto súvisiacich postupov, ako súčasti služieb uplatnenia zákona [článok 3 ods. 1 písm. c) a článok 3 ods. 2 písm. c)], rovnako ako aj skutočnostiam súvisiacim s prevenciou trestnej činnosti a kriminológiou a rozvojom horizontálnych metód a nástrojov potrebných pre strategickú prevenciu a boj proti zločinu [článok 3 ods. 1 písm. b) a článok 3 ods. 2 písm. b)]. Preto EHSV podporuje prácu Komisie na pilotných projektoch zameraných na boj proti terorizmu a obchodu s ľuďmi a kompenzačný fond na podporu obetí terorizmu. EHSV sa domnieva, že na základe hodnotenia týchto pilotných projektov by mal byť vytvorený stály vyrovnávací fond na ochranu obetí terorizmu.

4.2.2.1

S ohľadom na ochranu obetí terorizmu a ich rodín a ich rodinných príslušníkov vo všetkých jej formách musí byť ľudská stránka boja proti terorizmu založená na ochrane obetí a podpore úlohy občianskej spoločnosti ktorá sa musí stať neoddeliteľnou súčasťou stratégie boja proti terorizmu. Obete trpia násilím, ktoré je zamerané na celú spoločnosť a hodnoty, ktoré predstavuje. Z tohto dôvodu má spoločnosť morálnu a politickú povinnosť rozpoznať a odpovedať na takéto násilie. Štáty musia chrániť a zaručiť práva a slobody svojich občanov, počnúc od práva na život a práva žiť bez obáv alebo hrozieb. Obete sú realitou terorizmu; sú hlasom spoločnosti a prvou líniou v boji proti terorizmu. Zameranie sa na svedecké výpovede obetí je najúčinnejšou cestou, ako zvýšiť povedomie a vybudovať nevyhnutný prísľub v spoločnosti pre boj proti terorizmu a prepracovať sa k občianskej odozve. Je to taktiež najlepší spôsob ako zdiskreditovať a izolovať teroristov nielen politicky, ale aj morálne. Z tohto dôvodu sú potrebné tieto kroky:

pochopenie a solidarita medzinárodného spoločenstva, vyslanie jasnej správy, že jadrom boja proti terorizmu je rešpektovanie ľudských práv,

medzinárodné opatrenia a ochranné a podporné mechanizmy pre obete terorizmu,

diskusia o obetiach je úzko spätá s diskusiou o ľudských právach; diskusia o ľudských právach a základných slobodách jednotlivcov podchytená vo vojne proti terorizmu by mala byť rozšírená a jej snahou by malo byť zladenie záväzku členských štátov rešpektovať ľudské práva v boji proti terorizmu so záväzkom prijať všetky nevyhnutné opatrenia na ochranu ľudských práv obyvateľstva, keď čelí terorizmu (tento bod sa žiaľ v tu diskutovanom návrhu Komisie nenachádza),

podpora opatrení na presadzovanie záväzku občianskej spoločnosti bojovať proti terorizmu, so vstupom a aktívnou účasťou príslušníkov občianskej spoločnosti, hlavne obetí, konkrétne obetí, na medzinárodnom poli.

4.2.2.2

Prevencia trestnej činnosti: obchod s drogami je najbežnejším druhom medzinárodnej trestnej činnosti v EÚ a dobre vybudované zločinecké skupiny vo všetkých členských štátoch zaručujú širokú mieru distribúcie v rámci celej Únie. Okrem toho, pokračuje trend rastu obchodovania s viac ako jednou látkou.

Obchodovanie s ľuďmi je rastúcim problémom v Únii; ekonomické výhody vyplývajúce z tejto aktivity sú obrovské. EÚ musí posilniť svoju operačnú kapacitu, aby mohla začať a podporovať vyšetrovania v oblasti obchodu s ľuďmi a v jeho pridružených formách, ako napríklad sexuálne zneužívanie detí a prostitúcia v širšom zmysle. Za nevyhnutne nutné považuje preto EHSV iniciatívy ako napríklad „Návrh smernice Rady o udelení povolenia na pobyt pre obete prisluhovačstva ilegálneho prisťahovalectva a obchodu s ľuďmi, ktorí spolupracujú s vyšetrujúcimi orgánmi“ (10) Tento návrh má za cieľ posilnenie nástroja na boj proti ilegálnemu prisťahovalectvu zavedením povolenia na pobyt pre obete prisluhovačstva ilegálneho prisťahovalectva a obchodu s ľuďmi (11).

Korupcia, pranie špinavých peňazí, hospodárska kriminalita a falšovanie peňazí sú taktiež príčiny znepokojenia v Únii. Pranie špinavých peňazí je kľúčovou činnosťou organizovaných zločineckých skupín, ktoré pôsobia na území Únie, keďže slúži ako zdroj financovania. Všetky tieto faktory (formy trestnej činnosti a financovanie teroristov) slúžia len na to, aby sa vytvorili synergie, ktoré umožňujú pokračujúce využívanie a zneužívanie ľudských bytostí (12). Je najmä nevyhnutné:

Podporiť spoluprácu a strategické spojenectvá medzi verejným a súkromným sektorom, hlavne v oblasti rozvoja najlepšej praxe, rovnako ako v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu teroristov, zatiaľ čo sa budú dodržiavať štandardy transparentnosti a profesionálnej integrity vo finančnom sektore a neziskových organizáciách, v súlade s odporúčaniami FATF (13) (hlavný medzinárodný orgán zodpovedný za ochranu medzinárodného finančného systému pred prepieraním peňazí a financovaním teroristov) a akčný plán EÚ (14).

Podporiť štatistické kritériá a aplikovanú kriminológiu, ako aj ich využitie v reálnych opatreniach a politikách.

4.3

S ohľadom na článok 4 ods. 2 (druhy činností, ktoré sa môžu financovať):

4.3.1

Hlavne by sa mala spomenúť dôležitosť dialógu medzi náboženstvami a generáciami pri identifikovaní názorov fundamentalistov a presadzovaní osvedčených postupov, ktoré podporujú vzájomné pochopenie, umiernenosť a demokratickú toleranciu a tak obmedzenie radikalizácie a nábor nových stúpencov. Boj proti terorizmu si vyžaduje, aby sme tento jav zbavili jeho morálneho opodstatnenia; toto sa dá dosiahnuť len prostredníctvom dialógu a pochopenia „druhej strany“. Mali by sa presadzovať také činnosti, ktoré umožnia skupinám rôzneho vierovyznania a ich vlastným vodcom vybudovať mosty porozumenia a pochopenia, prehĺbenie harmónie a tolerancie a pomôžu vytvoriť súhrn znalostí, ktoré nám umožnia identifikovať príčiny nenávisti a to, ako ju môžeme prekonať. Rôzne náboženské spoločenstvá sa musia navzájom lepšie spoznať – neexistuje účinnejší spôsob ako pomocou opatrení, ktoré napomôžu vytvoreniu sietí medzi ich členmi.

4.3.2

Bez ohľadu na skutočnosť, že program na riadenie migračných tokov obsahuje opatrenia, ktoré súvisia so sociálnym začlenením a zamestnanosťou ľudí, hlavne mladých ľudí, patriacich do etnických, náboženských, kultúrnych alebo prisťahovaleckých menšinových skupín, ba mal tento program na základe úspešnej metodológie využívanej v tejto oblasti, vyvinúť taktiež osvedčené postupy, hlavne s ohľadom na vzdelávanie a výmenu pracovníkov a odborníkov (článok 4.2).

4.3.3

Čo sa týka organizácií občianskej spoločnosti, je potrebné kritizovať najnovší návrh Európskej komisie o kódexe správania na podporu transparentnosti v neziskových organizáciách najmä v jednom bode: Návrh v sebe skrýva riziko, že bude mať negatívny dopad na všetky európske mimovládne organizácie a zdiskredituje ich tým, že im odníme ich najdôležitejší sociálny kapitál – dôveru verejnosti ako aj miestnych, regionálnych a európskych inštitúcií.

EHSV síce súhlasí s názorom, že je potrebné predchádzať možnému zneužívaniu neziskových organizácií na financovanie teroristických a iných trestných činností. Domnieva sa však, že toto by mali riadiť, prostredníctvom obvyklých preventívnych opatrení a represálií, orgány jednotlivých členských štátov. Predovšetkým by bolo želateľné, aby pokračovali – v súčasnosti žiaľ stojace – práce na schválení štatútu európskeho združenia a Európskej vzájomnej spoločnosti.

4.3.4

Opätovne poukazujeme na poznámky uvedené v bodoch 4.1.2.2. a 4.1.2.3., týkajúce sa „odborného vzdelávania, výmeny pracovníkov a odborníkov“ a „činností v oblasti zvýšenia povedomia a šírenia informácií“.

4.3.5

Umenie a kultúra by taktiež mali zastávať dôležité miesto pri tvorbe plánov občianskej odozvy na trestnú činnosť a terorizmus, ale taktiež by mali slúžiť ako spôsob vyjadrenia a pochopenia ostatných názorov, odlišných od všeobecne platných názorov v našich krajinách.

4.4

S ohľadom na článok 14 (Hodnotenie) poukazujeme na pripomienky uvedené v bode 4.1.4.

5.   Záver

5.1

EHSV verí, že tieto dva návrhy rámcového programu sú nevyhnutné a že, ak sa v procese predbežného hodnotenia ukáže, že program prináša pozitívne výsledky, by sa pre návrhy mali vyčleniť väčšie finančné prostriedky.

5.2

Okrem toho je nevyhnutné zapojiť EHSV v rámci jeho kompetencií do pokračujúceho dialógu s Komisiou s cieľom uzavrieť ročné plány programu, rovnako ako zodpovedajúce hodnotiace procesy.

5.3

EHSV chce okrem toho pripomenúť, že prostriedky použité v prebiehajúcich európskych programoch na ochranu slobôd a bezpečnosti by mali byť vyvážené z hľadiska ochrany slobôd tak, ako sa navrhuje v stanovisku na tému „Haagsky program: Desať priorít na nasledujúcich päť rokov – Partnerstvo pre európsku obnovu v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“ (KOM (2005) 184, konečné znenie) (SOC/209).

5.4

Ochrana základných práv, slobôd a bezpečnosti je zodpovednosťou všetkých. Začína vštepovaním spoločných hodnôt pri vyučovaní v základnej škole a musí sa realizovať neustálym hľadaním rovnováhy medzi troma piliermi – slobodou, demokraciou a bezpečnosťou.

V Bruseli 14. decembra 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Správa Human Security Now, Spojené národy http://www.humansecurity-chs.org (pozn. prekl.: táto správa neexistuje v slovenskom jazyku).

(2)  Ú. v. ES C 19, 23.1.1999, s. 1.

(3)  http://www.europol.eu.int/index.asp?page=publar2004#INTRODUCTION.

(4)  Stanovisko EHSV z 24. apríla 2002 (samostatný spravodajca: pán Retureau) (Ú. v. ES C 149 21.6.2002).

(5)  V súvislosti s pracovným dokumentom Komisie – Vzťah medzi zachovaním vnútornej bezpečnosti a splnením záväzkov a nástrojov medzinárodnej ochrany (KOM(2001) 743 konečné znenie).

(6)  Prejav generálneho tajomníka Spojených národov v klube Madridského summitu o demokracii, terorizme a bezpečnosti, Madrid, Španielsko, 11. marca 2005

(7)  http://www.safe-democracy.org

(8)  Rohan Gunaratna. Al Qaeda, viaje al interior del terrorismo islamista, Editorial Servi Doc, Barcelona, 2003, s. 27 (názov angl. originálu: Inside Al Quaeda: Global Network of Terror.

Poznámka predsedníctva Rady a koordinátora pre boj proti terorizmu Európskej rade 16. a 17. júna 2005: http://www.consilium.eu.int/uedocs/cmsUpload/newWEBre01.en05.pdf

(9)  http://cumbre.clubmadrid.org/agenda/la-agenda-de-madrid.html.

(10)  Stanovisko EHSV z 29.5.2002 (spravodajca: pán PARIZA CASTANOS) (Ú. v. ES C 221, 17.9.2002).

(11)  KOM(2002) 71, konečné znenie, z 11.2.2002.

(12)  http://www.europol.eu.int/index.asp?page=publar2004#INTRODUCTION

(13)  http://www.fatf-gafi.org/document/28/0,2340,en_32250379_32236930_33658140_1_1_1_1,00.html#Introduction

(14)  Poznámka predsedníctva Rady a koordinátora pre boj proti terorizmu Európskej rade 16. a 17. júna 2005:

http://www.consilium.eu.int/uedocs/cmsUpload/newWEBre01.en05.pdf


17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/70


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku rovnakých príležitostí pre všetkých (2007) – na ceste k spravodlivej spoločnosti“

KOM(2005) 225, konečné znenie – 2005/0107 (COD)

(2006/C 65/14)

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 27. októbra 2005 rozhodol v súlade s článkom 29 odsek 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko k danej téme.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. decembra 2005. Spravodajkyňou bola Mária Herczog.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 422. plenárnom zasadnutí 14. a 15. decembra 2005 (schôdzi z 14. decembra) 123 hlasmi za, pričom 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Postoj EHSV v skratke

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor opätovne zdôrazňuje svoju silnú podporu programu Európskeho roka rovnakých príležitostí (2007) a svoju angažovanosť za rovnaké príležitosti, sociálnu súdržnosť v Európe a základné práva pre všetkých

1.2

Vo svojich nedávnych stanoviskách na túto tému EHSV dôsledne zdôrazňoval, že na odstránenie všetkých foriem diskriminácie vymedzenej v článku 13 je potrebný hmatateľnejší pokrok, než aký sa doteraz dosiahol (1). Výbor uznáva, že sa urobili rozličné nápravné opatrenia na podporu rovnakých príležitostí, ale stále zastáva názor, že v mnohých oblastiach je ešte stále naliehavá potreba konať a že Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých v roku 2007 by mohol predstavovať vhodnú príležitosť na určenie dotknutých skupín a poukázanie na ne.

1.3

EHSV zastáva názor, že všetkým osobám s pobytom v EÚ treba zaručiť nediskrimináciu a rovnaké príležitosti pri uplatňovaní celého spektra ľudských práv: občianskych, politických, hospodárskych, spoločenských a kultúrnych. Uvedený európsky rok by sa preto mal využiť na ďalší pokrok pri eliminácii všetkých druhov diskriminácie. Hoci osobitná pozornosť sa venuje dôvodom uvedených v článku 13, tento európsky rok by sa mal vnímať ako príležitosť zvýšiť povedomie o diskriminácii určitých skupín, ktoré zvyčajne nie sú v tejto súvislosti zohľadnené, napr. deti, ako aj povedomie o problémoch, ktoré s diskrimináciou súvisia a ktoré ešte neboli riešené.

1.4

EHSV súhlasí so sociálnym programom na roky 2005 – 2010, ktorý sa zameriava na potreby rovnakých príležitostí a sociálnej súdržnosti a formuluje novú stratégiu činnosti v týchto oblastiach. Pod podmienkou nasledovných navrhovaných úprav a doplnení EHSV uzná a podporí ciele Európskeho roka rovnakých príležitostí pre všetkých (2007) týkajúce sa práv, zastúpenia, uznávania, rešpektovania a tolerancie, ako aj usmerňovania príslušnej problematiky.

2.   Argumenty na podporu stanoviska a pripomienky

2.1   Zhrnutie návrhu Komisie

2.1.1

S cieľom dosiahnuť súdržnejšiu spoločnosť sa v oznámení Komisie o sociálnom programe na roky 2005 – 2010 zdôrazňuje dôležitosť podporovania rovnakých príležitostí pre všetkých. Uvádza sa v ňom zámer Komisie rozvíjať novú rámcovú stratégiu nediskriminácie a rovnakých príležitostí pre všetkých (vysvetľuje sa v oznámení, ktoré je priložené k tomuto návrhu rozhodnutia) (2). Jednou z hlavných iniciatív uvedených v oznámení je navrhnúť, aby bol rok 2007 Európskym rokom rovnakých príležitostí pre všetkých. Všeobecným cieľom roku bude zvýšenie povedomia o tom, že rovnosť príležitostí pre všetkých prispieva k spravodlivej a súdržnej spoločnosti. To si bude vyžadovať riešenie problémov týkajúcich sa účasti v spoločnosti a podporovanie takého prostredia, v ktorom sa európska rozmanitosť považuje za zdroj sociálnej a kultúrnej vitality. Špecifické ciele európskeho roka sú:

Práva – Zvyšovanie povedomia o práve na rovnosť a nediskrimináciu

Zastúpenie – Podporovanie diskusie na ceste k zvýšeniu občianskej, politickej, hospodárskej, sociálnej a kultúrnej účasti v spoločnosti

Uznávanie – Zachovanie a prispôsobenie sa rozmanitosti

Rešpektovanie a tolerancia – Podporovanie súdržnejšej spoločnosti.

Predkladaný návrh obsahuje ustanovenia o Európskom roku rovnakých príležitostí pre všetkých a stanovuje rozpočet na túto akciu. Návrh vychádza z článku 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (3).

2.2   Všeobecné a konkrétne pripomienky

2.2.1

Dosiahnutie rovnosti je a malo by zostať prioritou politiky EÚ. Aj keď v oblasti boja proti diskriminácii prišlo k značným legislatívnym zmenám na európskej a národnej úrovni, osobitne ohľadom konkrétnych dôvodov diskriminácie uvedených v článku 13 Zmluvy o založení ES, na zabezpečenie dôslednejšieho uplatnenia rovnakých príležitostí a nediskriminácie sú potrebné ďalšie opatrenia. Aj keď nepriame formy diskriminácie sú často rozpoznateľné, je ťažké ich dokázať a program na rok 2007, ktorý by bol Európskym rokom rovnakých príležitostí pre všetkých, by sa tým mal zaoberať.

2.2.2

Ďalej je potrebné zamerať sa aj na rozdiely v úrovni a rozsahu ochrany proti rôznym formám diskriminácie. Výbor dôrazne odporúča, aby bola každá forma diskriminácie – na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, postihnutia, veku a sexuálnej orientácie – zakázaná v oblasti zamestnania, odbornej prípravy, vzdelávania, sociálnej ochrany, sociálnych výhod a prístupu k tovarom a službám. V opačnom prípade sa spoločnosť vystavuje riziku vytvorenia hierarchického rozdelenia skupín.

2.2.3

Od návrhu Charty základných práv už Európsku úniu nemožno považovať za medzivládne združenie štátov založené na čisto hospodárskych záujmoch a preto by sa mala zodpovedajúca pozornosť venovať sociálnym skupinám, ktoré sú kvôli rozličným formám vylučovania buď znevýhodnené na trhu práce alebo v hospodárskom živote, alebo napriek svojej účasti na trhu práce ešte stále trpia chudobou.

2.2.4

Jestvujú sociálne a ekonomické argumenty v prospech zabezpečenia rovnakých príležitostí pre všetkých jednotlivcov a osobitne pre takých, ktorí sú terčom diskriminácie alebo sa nachádzajú v menej výhodnom postavení kvôli sociálnym, ekonomickým, kultúrnym, zemepisným alebo iným okolnostiam. Ak sa poskytne zodpovedajúca pomoc, mohli by zohrávať v spoločnosti plnohodnotnú úlohu a prispievať spoločensky i hospodársky.

2.2.5

Podľa názoru EHSV program Európskeho roku rovnakých príležitostí pre všetkých, ktorý je plánovaný na rok 2007, je príležitosťou vyzdvihnúť tie kategórie, ktoré sa možno prehliadajú: mladých ľudí, vrátane detí, ktorí sú diskriminovaní na základe veku, osoby, ktoré trpia viacerými formami diskriminácie, a obyvateľov odľahlých alebo riedko osídlených oblastí a miest, ktorí sú postihnutí diskrimináciou, ale možno nemajú prístup k požadovaným službám.

2.2.6

Výbor zastáva názor, že európsky rok by mal tiež poskytnúť príležitosť hlbšie preskúmať kľúčové výzvy, ako napr. problematiku viacnásobnej diskriminácie, ktorej sú často vystavené určité skupiny (napr. zdravotne postihnuté deti, starší migranti, rómske ženy). Vo všetkých iniciatívach v oblasti boja proti diskriminácii je napokon potrebné zobrať do úvahy rôznorodý a heterogénny charakter skupín, ktoré sú vystavené diskriminácii najviac.

2.2.7

Európsky rok by mal byť príležitosťou na zlepšenie situácie väčšieho počtu skupín. Pri stanovovaní budúcich cieľov je potrebné zamerať osobitnú pozornosť na Dohovor OSN o právach dieťaťa, dokument, ktorý ratifikovali všetky členské štáty EÚ, čím otvorili dvere na jeho začlenenie medzi ostatné zásady schválené členskými štátmi EÚ a ochrana práv detí sa stala budúcou európskou požiadavkou.

2.2.8

Ešte stále by bolo priskoro hodnotiť prvé dosahy Európskeho roku ľudí so zdravotným postihnutím (2003) a akčného plánu, ktorý sa potom prijal (2004 – 2010) (4), ale je zrejmé (5), že tejto sociálnej skupine sa vďaka účinku európskeho roku dostáva v členských štátoch viac pozornosti a že občania majú ľahší prístup k presnejším informáciám o svojich spoluobčanoch so zdravotným postihnutím. No aby bolo možné dosiahnuť skutočnú zmenu, je nevyhnutné vykonať zodpovedajúce vyhodnotenie dosiahnutého pokroku a opatrení nasledujúcich po európskych rokoch. EHSV v súčasnosti pripravuje stanovisko k vyhodnoteniu a opatreniach nasledujúcich po Európskom roku ľudí so zdravotným postihnutím.

2.2.9

K nepriamym prínosom európskeho roka patrí, že keď sa vypracováva nejaká legislatíva, kapitola o monitorovaní by mala zohľadňovať nielen percento občanov EÚ, ktorí sa viacej dozvedeli o sociálnych skupinách systematicky konfrontovaných s diskrimináciou, ale aj špecifické zmeny, ku ktorým dochádza v každodennom živote a administratívnych postupoch.

2.2.10

Zosúladenie rôznych dôvodov diskriminácie vo všetkých politikách a iniciatívach EÚ a zohľadnenie osobitných požiadaviek špecifického dôvodu diskriminácie pri zavádzaní opatrení súvisiacich s inými dôvodmi diskriminácie (napr. zohľadnenie problematiky zdravotného postihnutia pri súčasnom zohľadnení iných dôvodov) je kľúčom k ďalšiemu pokroku pri eliminácii diskriminácie a presadzovaní rovnakých príležitostí. Skúsenosti, ktoré boli doteraz nadobudnuté v tejto oblasti, vzťahujúce sa na problematiku napr. pohlaví, by bolo možné preniesť na iné dôvody diskriminácie.

2.2.11

Je veľmi dôležité zdôrazniť, že je potrebné na jednej strane odmietnuť diskrimináciu, xenofóbiu a rasizmus, no zároveň na strane druhej vyzdvihnúť multikultúrne európske hodnoty a uplatňovanie smerníc, ktoré sa už prijali v oblasti antidiskrimininačnej politiky.

2.2.12

V niekoľkých svojich stanoviskách (6) EHSV zdôraznil potrebu zapojiť mimovládne organizácie, ako aj predstaviteľov príslušných menšinových skupín, zamestnávateľov vo verejnom i súkromnom sektore, sociálne hospodárstvo, zamestnancov a regióny. Osoby postihnuté diskrimináciou a skupiny a organizácie, ktoré ich reprezentujú, musia byť zároveň zapojené do všetkých etáp a na všetkých úrovniach uplatňovania. Pri podpore plánovania, uplatňovania a sledovania je potrebné účinnejšie zabezpečiť (napr. prostredníctvom správ z alternatívnych zdrojov), aby sa napríklad zodpovedajúco komunikovalo s mimovládnymi organizáciami.

2.2.13

Osobitnú pozornosť a uznanie treba venovať úlohe mimovládnych organizácií a organizácií zastupujúcich skupiny, ktoré sú vystavené diskriminácii. Ich zapojenie do európskeho roka by malo byť zabezpečené na všetkých úrovniach (miestnej, regionálnej, národnej a európskej) a vo všetkých oblastiach (celkové plánovanie, implementácia, presadzovanie, vyhodnotenie a ďalšie opatrenia nasledujúce po európskom roku). Zdôraznená a zohľadnená by mala byť najmä úloha podnikov a organizácií sociálnej ekonomiky (družstvá, združenia, nadácie a vzájomné fondy) pri boji proti diskriminácii.

2.2.14

Výbor vyjadruje potešenie, že Komisia uznala význam spolupráce so zamestnávateľmi a zamestnancami, aby podnietila a povzbudila politiku nediskriminácie a rôznorodosti na pracovisku. EHSV odporúča, aby sa európsky rok využil na:

označenie a podporu výmeny informácií a príkladov overených postupov,

zvýšenie povedomia o prínose rešpektovania a uplatňovania rovnakých príležitostí v rámci podnikových politík výberových konaní a kariérneho postupu,

vytvorenie partnerstva a udržateľných sietí medzi zamestnávateľmi a ostatnými zainteresovanými subjektami, vrátane mimovládnych organizácií a organizácií, ktoré pracujú so skupinami postihnutými diskrimináciou,

prepojenie a urýchlenie pripravovaného plánu Komisie o sociálnej zodpovednosti podnikov (bude uvedený v roku 2006).

2.2.15

Rok rovnakých príležitostí by sa mal starostlivo pripraviť na základe predchádzajúcich skúseností. Príslušné informácie by sa mali vhodne formulovať a poskytovať v zrozumiteľnom jazyku tak, aby im každý porozumel a aby sa zabezpečila dostupnosť odbornej prípravy a vzdelávania, zodpovedajúci záujem médií, koordinácia s ostatnými politikami a potrebná technická podpora. Závery výskumu spolu s príkladmi osvedčených postupov a úspešných programov by sa mohli viacej propagovať a prispôsobovať.

2.2.16

EHSV zastáva názor, že plánovaný rozpočet je príliš obmedzený, ak vezmeme do úvahy ambície a vlastne aj potreby. Pozornosť by sa mala venovať rozdeľovaniu dostupných zdrojov, aby sa zabezpečilo, že prístup k nim budú mať tí, ktorí to najviac potrebujú.

2.2.17

V priebehu Európskeho roku rovnakých príležitostí pre všetkých by sa malo objasniť, že všetci, a nielen skupiny uvedené v článku 13 a v tomto stanovisku, by mali mať možnosť rozvíjať svoje schopnosti a svoj potenciál vo väčšom rozsahu než kedykoľvek predtým, predovšetkým prostredníctvom sociálneho začlenenia a vzdelávania, teda zabezpečením rovnakých príležitostí.

V Bruseli, 14. decembra 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Stanovisko EHSV na tému „Chudoba žien v Európe“ (spravodajkyňa: Brenda King) – Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006. Stanovisko EHSV na tému „Sociálny program“ (spravodajkyňa: Ursula Engelen-Kefer) – Ú. v. EÚ C 294, 25.11.2005. Stanovisko EHSV na tému „Európsky sociálny fond“ (spravodajkyňa: Ursula Engelen-Kefer) – Ú. v. EÚ C 234, 22.9.2005. Stanovisko EHSV na tému „Program Spoločenstva pre zamestnanosť a sociálnu solidaritu – PROGRESS“ (spravodajca: Wolfgang Greif) – Ú. v. EÚ C 234, 22.3.2006. Stanovisko EHSV na tému „EQUAL (ROVNÍ)“ (spravodajca: Sukhdev Sharma) – Ú. v. EÚ C 241, 28.9.2004. Stanovisko EHSV na tému „Európsky rok ľudí so zdravotným postihnutím“ (spravodajca: Miguel Ángel Cabra de Luna) – Ú. v. C 110, 30.4.2004.

(2)  Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Nediskriminácia a rovnaké príležitosti pre všetkých – rámcová stratégia“ – KOM(2005) 224

(3)  Článok 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva: (1) Rada môže, bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tejto zmluvy a v rámci právomocí, ktorými je poverené spoločenstvo, na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom jednomyseľne prijať opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii. (2) Ak Rada na podporu krokov podniknutých členskými štátmi s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v odseku 1 prijíma motivačné opatrenia spoločenstva okrem zosúladenia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov, koná bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 v súlade s postupom uvedeným v článku 251.

(4)  Stanovisko EHSV pozri SOC/163, Ú. v. EÚ C 110, 30.4.2004.

(5)  Pozri Eurobarometer.

(6)  Viď SOC/189 – Ú. v. EÚ C 234, 22.9.2005


17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/73


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Ako začleniť sociálne aspekty do rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve“

(2006/C 65/15)

Komisia sa 2. júla 2005 listom komisárky pani Loyoly de PALACIO rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom tému „Ako začleniť sociálne aspekty do rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP)“

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. novembra 2005. Spravodajcom bol pán Antonello Pezzini, pomocným spravodajcom pán Gérad Dantin.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 422. plenárnom zasadnutí 14. a 15. decembra 2005 (schôdza zo 14. decembra 2005) 125 hlasmi za, 2 hlasmi proti, pričom sa 7 členovia hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1   Východiská stanoviska

1.1.1

O vypracovanie tohto stanoviska požiadala komisárka pani Loyola de Palacio. Komisárka v liste z 2. júla 2004, ktorým sa obracia na výbor, najskôr uvádza, že Komisia oceňuje aktívnu úlohu, ktorú zohráva Európsky hospodársky a sociálny výbor pri podpore otvoreného dialógu medzi neštátnymi subjektami krajín africkej, karibskej a tichomorskej oblasti (krajín AKT) a Európskou úniou a ďalej vyzýva výbor, aby vypracoval prieskumné stanovisko o možnom zapracovaní sociálnych aspektov do jednaní o dohodách o hospodárskom partnerstve s osobitným dôrazom na zamestnanosť, pracovné predpisy, sociálne zabezpečenie a otázky rovnosti pohlaví.

1.1.2

Rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP), ktoré prebiehajú podľa článku 37 dohody z Cotonou, majú byť ukončené do 31. decembra 2007. Sú zamerané na „podporu postupnej a harmonickej integrácie štátov AKT do svetového hospodárstva pri rešpektovaní ich politickej voľby a vývojových priorít, a tým aj na podporu trvalo udržateľného rozvoja a pomoc pri odstraňovaní chudoby v krajinách tejto oblasti“ (článok 34(1)). Zo širšieho pohľadu sa podieľajú na uplatňovaní „stratégie rozvoja“, ktorá je uvedená v článkoch 19 – 27 (hlava I) dohody z Cotonou.

1.1.3

Žiadosť Komisie o konzultáciu vychádza z článku 37 a hlavy I dohody z Cotonou, ktorá definuje rámec tohto prieskumného stanoviska.

1.2

Táto žiadosť je vyjadrením významu, ktorý Komisia prikladá zohľadňovaniu sociálneho aspektu pri rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve.

1.2.1

Výbor víta starostlivosť a prístup Komisie.

1.2.2

Optimálny hospodársky rozvoj by nebol možný bez sociálneho rozvoja. Tieto koncepcie musia byť zladené, ak má hospodársky rozvoj účinne vplývať na zlepšovanie spôsobu života a blahobytu obyvateľstva.

1.2.3

Okrem toho povedie uplatňovanie dohôd o hospodárskom partnerstve neodvratne k nutnosti štrukturálnych reforiem, pričom dôjde k narušeniu mnohých aspektov súčasného života obyvateľstva krajín AKT. Tieto štrukturálne reformy, ktoré budú často chápané rozdielne, musia ísť ruka v ruke so sociálnym pokrokom, pretože inak tu hrozí nebezpečenstvo, že obyvateľstvo odmietne dohody o hospodárskom partnerstve.

1.2.4

Účasť občianskej spoločnosti na rôznych fázach procesu tvorby dohôd o hospodárskom partnerstve je z tohto hľadiska podstatná.

1.3

Dohoda z Cotonou vo všeobecnosti počíta s postupným odstraňovaním prekážok pri výmenách medzi obidvoma stranami a zastáva názor, že obdobie rokovaní je užitočné a vhodné pre rozvoj kapacít verejného a súkromného sektora.

1.3.1

Ciele, na pozadí ktorých prebiehajú rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve – implementačných prvkov dohody z Cotonou – sa týkajú predovšetkým týchto hľadísk: odstránenie chudoby, trvalo udržateľný rozvoj, efektívna účasť žien, združovanie mimovládnych aktérov a snaha o udržanie dostatočnej úrovne verejných výdavkov v sociálnom sektore (1).

1.3.2

Podľa dohody z Cotonou pokrývajú dohody o hospodárskom partnerstve širokú škálu sektorov: politika hospodárskej súťaže (2), práva duševného vlastníctva (3), sanitačné a fytosanitačné opatrenia (4), obchod a životné prostredie (5), obchodné a pracovné predpisy (6), ochrana spotrebiteľov (7), bezpečnosť potravín (8) a investície (9).

1.4

Dohody o hospodárskom partnerstve, ktorých rámec zahŕňa niekoľko aspektov (pozri prílohu II), sú považované za dohody o vzájomných voľných obchodných výmenách, o ktorých je potrebné viesť bilaterálne rokovania medzi EÚ a regiónmi krajín AKT. V tomto ohľade je vhodné zdôrazniť zásadu, podľa ktorej tieto dohody musia zodpovedať pravidlám Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

1.4.1

Krajiny AKT a EÚ sú presvedčené o nutnosti nastoliť v rámci WTO vyváženejší a spravodlivejší multilaterálny obchodný systém založený na jasnom prepojení obchodu a rozvoja a navrhujú skutočne diferencovaný prístup v prospech rozvojových krajín – najmä menej rozvinutých krajín (MRK) a malých ostrovných krajín.–, pre ktorý je príznačná transparentnosť a skutočná integrácia v rozhodovacom procese.

1.5

Doterajšie rokovania (pozri prílohu II) ukázali, že existujú určité významné názorové rozdiely medzi krajinami AKT a Európskou úniou, ako to zdôraznilo parlamentné zhromaždenie AKT/EÚ.

1.5.1

Netreba zabúdať, že zahraničný dlh predstavuje pre mnohé krajiny AKT neprekonateľnú prekážku hospodárskeho a sociálneho rozvoja (10). Toto je to na druhej strane jeden z dôvodov, prečo prvá fáza rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve nevyústila do záväznej rámcovej dohody, ako v to dúfali krajiny AKT.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

Mnohé krajiny AKT, najmä krajiny južnej Afriky, sa domnievajú, že perspektívy regionálnej integrácie povedú najskôr ku zníženiu príjmov, najmä v dôsledku zníženia colných poplatkov. V tejto fáze sa teda zdá byť potrebné stanoviť väčší finančný záväzok na základe rôznych príspevkov. Keďže colné príjmy predstavujú v mnohých krajinách AKT veľkú časť príjmov štátu, je potrebné čo v najkratšom čase vybudovať daňové systémy ako náhradu za tieto príjmy. Pri vytváraní efektívnych daňových systémov potrebujú tieto krajiny pomoc. Okrem toho krajiny AKT zaznamenali iba malý pokrok smerom ku konkrétnym formám obchodnej regionálnej spolupráce. Existujúce alebo finalizované dohody sa jednak týkajú len niektorých regiónov a okrem toho vo všeobecnosti nedosiahli cieľ zvýšiť regionálnu výmenu. V súčasnosti je len málo oblastí integrácie, v ktorých existuje významná obchodná výmena na medziregionálnej úrovni.

2.1.1

V súčasnej dobe sú rokovania vo všetkých šiestych regionálnych pracovných oblastiach zdĺhavé a komplikované. Plánovaný termín – rok 2007 – určite nebude dodržaný. Prechodné obdobie bude dlhšie a výrazne sa posunie za rok 2008. Najväčšie ťažkosti sa prejavujú najmä v južnej a východnej Afrike. Africké štáty prejavujú oveľa väčší záujem o problémy infraštruktúry (ulice, nemocnice, strediská odbornej prípravy, poľnohospodársky rozvoj, atď.) než o problémy týkajúce sa občianskej spoločnosti (11).

2.1.2

Každý región má pracovné skupiny (task force), ktoré sústavne sledujú obchodné rokovania (12). Tieto pracovné skupiny musia nutne konzultovať organizácie zastupujúce občiansku spoločnosť a vypočuť si ich analýzy a návrhy týkajúce sa sociálnych aspektov a vôbec problémov súvisiacich s rozvojom. Predstavitelia občianskej spoločnosti by na tento účel mali vytvoriť určitú štruktúru na regionálnej úrovni v takom zložení, aby mohli svoje pozície formulovať na kolegiálnom základe. Európska únia musí prispieť k praktickému uskutočneniu takejto iniciatívy finančne aj technicky.

2.1.3

Výbor sa už vyjadril v prospech rozsiahlejšieho zapojenia občianskej spoločnosti (13) aj vzhľadom na skutočnosť, že v dohode z Cotonou sú ustanovenia týkajúce sa účasti neštátnych aktérov obsiahnuté vo vyše tridsiatych článkoch, záverečnom vyhlásení a v prílohe IV o postupoch implementácie a riadenia. Tento prístup je najlepšie vyjadrený v „Základných princípoch“ (článok 2) a v kapitole 2, ktorá je celá venovaná „aktérom partnerstva“.

2.1.4

EHSV považuje sa dôležité poskytnúť regiónom AKT európske skúseností, najmä skúsenosti získané v regiónoch cieľa I, pri použití štrukturálnych fondov (14) .

2.2

Občianska spoločnosť a jej účasť na uskutočňovaní dohôd o hospodárskom partnerstve je základnou podmienkou pre efektívnosť ich výsledkov.

2.2.1

Dohoda z Cotonou v článku 6 definuje „neštátnych aktérov“ takto: súkromný sektor, hospodárski a sociálni partneri vrátane odborárskych organizácií, vrátane občianskej spoločnosti vo všetkých svojich formách podľa národných charakteristík (15).

2.2.2

V celej dohode sa často odvoláva na občiansku spoločnosť (16): najmä v článku 4 sa uvádza spôsob zapájania občianskej spoločnosti (17).

2.2.3

Vo väčšine krajín AKT je občianska spoločnosť málo organizovaná. Rokovanie o dohodách o hospodárskom partnerstve je teda príležitosťou pre zvýšenie jej organizovanosti a tým aj schopnosti podávať návrhy. Len za tejto podmienky bude môcť priamo v teréne zohrávať významnú úlohu pri realizácii prijatých usmernení a prispieť k podpore rastu zvyšovaním konkurencieschopnosti a zlepšovaním sociálnych aspektov.

2.2.4

Na tento účel je dôležité stanoviť určité záväzné kritéria platné pre všetky krajiny AKT. Okrem rozumnej integrácie do svetovej ekonomiky sem patrí najmä rozvoj obchodu doprevádzaný príslušnými sociálnymi právami, znižovanie chudoby a dodržiavanie práv zamestnancov  (18) . Na základe týchto kritérií by mali prebiehať regionálne rokovania.

2.2.5

Je potrebné zdôrazniť, že mnohé aspekty týkajúce sa zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia a podobných otázok, ako aj úzka súvislosť medzi rozvojom obchodu a predpismi v oblasti práce, sú uvádzané skôr všeobecne a len v úvode poverenia na vedenie rokovaní, ktoré ku krajinám AKT obdržala Komisia.

2.2.6

Dokumenty, ktoré Komisia vydala o výsledkoch prvej fázy rokovaní medzi EÚ a regiónmi krajín AKT, sa vývojom v sociálnej oblasti a problémami, ktoré s tým súvisia nezaoberajú dostatočne hlboko.

2.2.7

Je to v rozpore so zásadou, podľa ktorej krajiny AKT predstavujú hospodársky aspekt dohody z Cotonou a teda hodnoty vzťahujúce sa na človeka vo všetkých smeroch. Preto by tieto hodnoty, na ktoré sa poukazuje v dohode, mali byť súčasťou rokovaní o hospodárskom partnerstve, kde by sa im malo dostať podpory.

2.3

Na dosiahnutie efektívnosti výsledkov dohôd o hospodárskom partnerstve v sociálnej oblasti je vhodné vytvoriť pre profesionálnych sociálnych aktérov rámec, ktorý by tvoril jednotu miesta a času.

2.3.1

Aby sa dosiahli uspokojivé výsledky tak pri rokovaniach ako aj pri uplatňovaní ich obsahu, bude tento rámec podporovať vybudovanie efektívnej participatívnej metodológie, ktorá bude združovať hospodárskych a sociálnych aktérov už vo fáze prípravy opatrení.

2.3.2

Zatiaľ sú však začaté rokovania založené na vážnych a neustále sa prehlbujúcich nerovnostiach či už ide o oblasť rozvoja, kvality života a sociálnych práv alebo výmeny, ale ešte výraznejšie pokiaľ ide o spôsobilosť samostatne podávať návrhy, riadiť a vykonávať kontrolu. Tieto nerovnosti a táto nerovnováha spôsobujú, že rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve sú mimoriadne komplikované a chúlostivé. Táto zložitosť však nesmie byť prekážkou pre potrebné začlenenie sociálnych aspektov do rokovaní, a to ani priamo ani ako výsledok jasne definovaných vybraných hospodárskych a/alebo obchodných možností. Musíme klásť dôraz najmä na zamestnanosť a podnikanie, na predpisy v oblasti práce, na sociálne zabezpečenie a otázky rovnosti pohlaví (19).

2.3.3

Na regionálnej úrovni predpokladajú niektoré realizačné plány prítomnosť občianskej spoločnosti pri rokovaniach a v rámci národných a regionálnych výborov. Zatiaľ však nie je známy stupeň zapájania predstaviteľov občianskej spoločnosti do procesu vytvárania partnerstva a úroveň ich spokojnosti.

2.3.4

Vďaka pravidelným stretnutiam s predstaviteľmi hospodárskej a sociálnej sféry krajín AKT dokáže však EHSV posúdiť stupeň ich zapájania do jednotlivých fáz prebiehajúcich procesov.

3.   Účasť občianskej spoločnosti

3.1

Vo väčšine krajín AKT je občianska spoločnosť organizovaná málo alebo zle. Rokovanie o dohodách o hospodárskom partnerstve môže byť príležitosťou na zvýšenie jej organizovanosti a tým schopnosti predkladať návrhy. Je jednou z podmienok, ktoré jej umožnia zohrávať priamo na mieste dôležitú úlohu pri uplatňovaní prijatých usmernení a tým podporiť rast zvyšovaním konkurencieschopnosti a rozvojom sociálneho obsahu. Zlepšenie organizovanosti spoločnosti a jej schopnosti konať by nebolo možné bez odhodlania Komisie a ochoty zainteresovaných krajín.

3.1.1

Pravidelné a neustále vyhodnocovanie účasti hospodárskych sektorov na všetkých fázach realizácie dohôd o hospodárskom partnerstve môže vytvoriť pozitívnu dynamiku smerujúcu k trvalému zlepšovaniu. Toto vyhodnocovanie by mali riadiť inštitucionálni vyjednávači.

3.1.2

Konzultáciou a zapájaním rôznych sektorov občianskej spoločnosti počas jednotlivých fáz procesu by bolo možné dať práci, ktorej cieľom je v zmysle dohôd o hospodárskom partnerstve a zásad z Cotonou zlepšiť kvalitu života celej populácie, zmysel a zviditeľniť jej výsledky,

Príklady osvedčených postupov by sa mali preložiť do miestnych jazykov a poskytnúť širokej verejnosti.

3.2

Pre uplatnenie a zhodnotenie efektívnej participatívnej metodológie, ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre efektivitu a kvalitu prínosu občianskej spoločnosti, je potrebné vytvoriť podmienky, ktoré umožnia neštátnym aktérom stretávať sa, diskutovať, spoločne vypracovávať ciele, tieto navrhovať pri jednaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve, sledovať ich vývoj a predovšetkým zabezpečovať a sledovať ich realizáciu priamo na mieste a vyhodnocovať jej dosah.

3.2.1

Zjednotenie týchto podmienok vyplýva z nutnosti vytvorenia priestoru pre profesionálnych sociálnych aktérov, ktorý zabezpečí jednotu času a jednotu miesta.

3.2.2

Na tento účel, ako uviedlo vo svojom záverečnom vyhlásení 24. stretnutie hospodárskych a sociálnych kruhov AKT-EÚ , ktoré sa uskutočnilo koncom júna v Bruseli, navrhuje Európsky hospodársky a sociálny výbor vytvorenie Regionálnych výborov sociálneho dialógu, ktoré by zoskupovali profesionálnych sociálnych aktérov a pomáhali by pri vypracovávaní sociálnych rozvojových programov, navrhovali a zabezpečovali ich realizáciu.

3.2.3

Mandáty Regionálnych výborov sociálneho dialógu by sa mali týkať najmä:

uplatňovania a kontroly konvencií Medzinárodnej organizácie práce a to najmä tých, ktoré sa týkajú základných sociálnych práv,

posilnenia primeranej zamestnanosti a sociálneho rozvoja,

hospodárskych a sociálnych dôsledkov dohôd o hospodárskom partnerstve v rámci regiónu a dôsledkoch regionálnej integrácie.

3.2.3.1

Konkrétnejšie by mohli regionálne výbory aj prostredníctvom špecializovaných skupín klásť dôraz na vypracovávanie návrhov týkajúcich sa týchto oblastí:

podpora zamestnanosti – ciele a metódy, primeranosť (odmena za vykonanú prácu, pracovné podmienky, atď.),

vzdelávanie,

odborná príprava a celoživotné vzdelávanie,

nástroje sociálnej ochrany,

negociovaný vývoj neformálnych sektorov,

rovnosť medzi pohlaviami,

trvalo udržateľný rozvoj s osobitným zameraním na životné prostredie,

infraštruktúra a investície.

3.2.4

Medzinárodný úrad práce (BIT) by mohol spolupracovať z hľadiska organizačnej a prevádzkovej metodológie pri zriaďovaní regionálnych výborov sociálneho dialógu. BIT získal veľké skúsenosti pri realizácii svojho programu PRODIAF (Regionálny program na podporu sociálneho dialógu vo frankofónnej Afrike). Tieto skúsenosti by sa mohli využiť na zvýšenie efektivity výborov.

3.2.5

Pokiaľ ide o zloženie regionálneho výboru, kritéria vhodnosti by sa mohli inšpirovať dohodou medzi štátmi AKP a Radou Európskej únie v oblasti prístupu k finančným prostriedkom Európskeho rozvojového fondu (FED).

3.2.6

Kde v už vytvorených homogénnych regiónoch (Karibská oblasť) existujú platformy, fóra alebo iné štruktúrované zoskupenia neštátnych aktérov – zriadené na riešenie potrieb pri vypracovávaní predbežných národných a regionálnych programov –bolo by vhodné preskúmať prípadné zmeny, ktoré by bolo potrebné urobiť, aby programy umožnili zrealizovať ciele Regionálnych výborov pre sociálny dialóg.

3.2.7

Pre zvýšenie svojej efektivity by sa Regionálne výbory pre sociálny dialóg mohli svojou činnosťou čiastkovo podieľať na práci pracovných skupín pre regionálny rozvoj (task force). Skupiny TFPR zohrávajú naozaj rozhodujúcu úlohu, keď zaručujú, aby bola pomoc naplánovaná tak, aby uspokojovala potreby vyjadrené v priebehu rokovaní.

3.2.7.1

Zapojenie týchto výborov by organizovanej občianskej spoločnosti umožnilo zohrávať dôležitejšiu úlohu a dohliadať na trvalo udržateľný rozvoj počas rokovaní a samotnej realizácii konkrétnych opatrení na regionálnej úrovni.

3.2.7.2

Ako už bolo viackrát zdôraznené, problémy súvisiace s poľnohospodárstvom a rôzne aspekty ochrany životného prostredia sú v krajinách AKT zvlášť závažné, a je dôležité, aby boli neustále zaraďované do jednotlivých fáz rokovaní aj formou priamych skúsenosti miestnych zástupcov daného sektora.

3.2.7.3

Regionálne výbory sociálneho dialógu budú môcť zohrávať stále konkrétnejšiu úlohu zahrňujúcu aj predkladanie návrhov, čím budú po vyjasnení problémov ekonomických a organizačných rovnocennejším partnerom monitorovacieho výboru AKT/EÚ, čím sa budú viac obohacovať o skúsenosti získané v rámci výmeny s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom.

4.   Rozvoj zamestnanosti

4.1

Slušná úroveň zamestnanosti je základným nástrojom boja proti chudobe, pretože:

vytvára zisk, tým kúpnu silu a trh,

zbavuje jednotlivcov a skupiny existenčných problémov,

vytvára tovar a služby dostupné obyvateľstvu a potrebné na uspokojovanie ich potrieb,

pomáha financovať sociálne blahá: vzdelanie a odbornú prípravu, dôchodky, peňažné dávky v nezamestnanosti, lekársku starostlivosť, teda v podstate všetko, čo je obsiahnuté v pojme „sociálne zabezpečenie“.

4.1.1

Politika zamestnanosti musí vytvoriť dynamiku tým, že spojí pomoc verejného a súkromného sektora s aktivitami sociálneho a solidárneho hospodárstva.

4.1.2

Programy rozvoja zamestnanosti by mali zabezpečiť postupné a sprostredkované začleňovanie neoficiálnych ekonomík do verejného a súkromného sektora aj presadzovaním medzinárodných pracovných predpisov (najmä základných práv), záväzok podnikov, ktoré využívajú finančné prostriedky pochádzajúce z výberových konaní (investície, rôzne stavby) dodržiavať medzinárodné predpisy ako aj predpisy o ochrane životného prostredia (podnebie, biodiverzita, Kyótsky protokol, ochrana lesov, atď.). Teda všetko to, čo spadá z časti do oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov.

4.1.3

Tieto programy by mali okrem toho načrtnúť orientácie týkajúce sa potrebných hospodárskych, daňových a administratívnych reforiem, boja proti korupcii, zriaďovania napríklad daňových zvýhodnení a iných služieb určených najmä malým a stredným podnikom a živnostníkom.

4.1.4

Ako je známe, medzi ciele partnerstva patrí podpora a urýchlenie hospodárskeho, kultúrneho a sociálneho rozvoja štátov AKT. Hlavným cieľom je odstránenie chudoby. Krajiny AKT by mali partnerstvo obohatiť, tým že pomôžu hospodárstvám otvoriť sa najmä v dimenzii juh/juh a dosiahnuť väčšiu liberalizáciu s jasnými pravidlami, ktoré budú zaujímavé pre domácich a zahraničných investorov.

4.1.5

Na to, aby sa krajiny AKT mohli kultúrne a hospodársky otvoriť, je potrebné vyvinúť veľké úsilie. Najmä je potrebné využiť príležitosť, ktorú poskytujú dohody o hospodárskom partnerstve umožňujúce vytvorenie colnej únie, ktorá by uspokojila vzájomné záujmy a podporila regionálnu integráciu.

4.2

Žiaľ, na začiatku rokovaní nebola vypracovaná dopadová štúdia o zamestnanosti, ktorá by podala obraz o situácii na začiatku. Štúdia by bola umožnila lepšie vyhodnotiť dosiahnuté výsledky.

4.2.1

Spolupráca je zameraná na podporu hospodárskych a inštitucionálnych reforiem a politiky, ktoré sú potrebné na vytvorenie prostredia priaznivého pre investície a rozvoj dynamického, efektívneho súkromného sektora schopného konkurencie. Súčasne s tým je potrebné posilniť osobitne verejný sektor, okrem iného najmä opatreniami na podporu vzdelávania, zdravotníctva a všeobecných služieb, pomocou ktorých sa podporí aj rozvoj súkromného sektora.

4.2.2

Úlohou spolupráce je tiež pomáhať:

podporovať dialóg medzi verejným a súkromným sektorom,

rozvíjať podnikateľské schopnosti a hospodársku kultúru,

prekonávať tieňové hospodárstvo a pritom rešpektovať existujúce právne predpisy.

4.2.3

Opatrenia zrealizované v rámci predchádzajúcich dohôd (20) priniesli určité výsledky ale nie všetky, ktoré boli žiadúce, predovšetkým v oblasti podpory súkromného sektora a motivačnej úlohy pre rast a diverzifikáciu hospodárstva.

4.2.4

Sociálni a profesijní aktéri v mieste realizácie rozvojových programov by mali urobiť presné analýzy ťažkostí, s ktorými sa stretávajú pri podpore, ochrane a pomoci opatreniam zameraným na drobné, malé a stredné podniky.

4.3

Základné alternatívy rozvoja najmä v Afrike sú založené na poľnohospodárstve. Práve ono bude ešte dlho hlavnou akčnou líniou, okolo ktorej sa budú tvoriť opatrenia, ktoré sa môžu realizovať:

v rozvíjaní tradičných poľnohospodárskych postupov a ich efektivite,

vo vytvorení infraštruktúry a rozsiahlych sociálnych služieb,

v rozvoji remeselníckych a podnikateľských aktivít malého rozsahu, ktoré sú často viazané na agropotravinársky sektor.

4.3.1

Pre rozvoj a konsolidáciu poľnohospodárskeho sektora je potrebné, aby sa obchod medzi krajinami AKT a EÚ najmä v najbližších rokoch uskutočňoval podľa flexibilných pravidiel, ktoré umožnia osvojiť si sanitačné a fytosanitačné predpisy a umožnia, aby vznikali nové malé podniky, aby sa mohli rozvíjať a diverzifikovať vďaka ochrane, ktorá im bude poskytnutá vhodnými ochrannými klauzulami.

4.3.2

Opatrenia v oblasti poľnohospodárstva by mali:

zlepšiť úroveň poľnohospodárskej bezpečnosti pre odbytiská na vývoz,

zlepšiť prístup na poľnohospodársky trh aj prostredníctvom marketingu,

odstrániť byrokratické prekážky a zlepšiť logistiku,

podporovať odborné vzdelávanie v oblasti služieb a výskumu,

vytvoriť agrárny a družstevný úverový ústav,

schváliť jasné a akceptované pravidlá pre pozemkové vlastníctvo,

podporovať postupný prechod zo zamestnávania v poľnohospodárstve na rozvoj poľnohospodárskych služieb.

4.3.2.1

Toto sa dá zrealizovať spoluprácou sčasti v rámci AKT a sčasti v rámci projektov pomoci zameranou na:

integračné projekty na rozvoj vidieka,

vytváranie a posilňovanie organizácií poľnohospodárov, robotníkov, žien zamestnaných v poľnohospodárstve, v agropriemysle a oblasti poskytovania úverov poľnohospodárom,

vytváranie registrov poľnohospodárskeho vlastníctva,

legislatívu zameranú na vydávanie potravinárskych certifikátov, doplnenú o činnosť certifikačných ústavov, vypracovanie fytosanitárnych noriem a analýzy pôdy, ktoré prispievajú k ochrane životného prostredia,

opatrenia zamerané na závlahovú a pitnú vodu,

vytváranie kapacít pre verejné a súkromné organizácie a inštitúcie.

4.3.3

Rozsiahle poľnohospodárske územia sú ešte aj dnes vyprahnuté, hoci sa nachádzajú blízko jazier alebo iných zdrojov sladkej vody, a to z jednoduchého dôvodu, že okrem infraštruktúry na zavlažovanie chýbajú pracovníci, ktorí by dokázali zabezpečiť prepravu vody pomocou čerpadiel.

4.3.4

Často sa stáva, že hydraulické zariadenia zakúpené z finančných prostriedkov v rámci spolupráce sú nevyužité, pretože chýbajú pracovníci, ktorí by ich dokázali uviesť do prevádzky alebo, ešte častejšie, dokázali opraviť.

4.3.4.1

V iných prípadoch je rozvoj limitovaný pomalým tempom možných technologických premien a väzbami kultúrneho (21) a inštitucionálneho charakteru

4.3.5

V iných prípadoch bola limitujúcim faktorom výsledkov veľká nevyrovnanosť v rozdelení zdrojov ako dôsledok slabých organizačných modelov, čo by mohlo mať za následok, že veľká časť obyvateľstva zostane ešte dlho vo veľmi tiesnivej situácii a pod narastajúcim migračným tlakom.

4.4

Fázy rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve by mali slúžiť na rozvíjanie schopnosti súkromného sektora robiť analýzy okolitého sveta. Ale aj mimo rokovaní by bolo potrebné prostredníctvom decentralizovanej spolupráce rozvíjať akcieschopnosť súkromného sektora vždy priamym zapájaním zástupcov občianskej spoločnosti.

4.4.1

O procese formovania nového ducha podnikania, o vytváraní podnikov, prehodnocovaní rovnosti pohlaví a kvalifikácii a ľudských zdrojoch hovorili aj posledné informačné správy a stanoviská EHSV.

4.5

V krajinách AKT je priemysel, najmä spracovateľský priemysel, málo rozvinutý alebo nie je rozvinutý vôbec. Sedemdesiat percent pracovných miest výrobného sektora spolu s neoficiálnym sektorom tvoria malé a stredné remeselné podniky. Tieto dva sektory si vzhľadom na svoju dôležitosť vyžadujú osobitnú pozornosť a politické opatrenia, ktoré by podporili zodpovedajúce formy rozvoja a pomoci.

4.5.1

Mnohé typické problémy (t. j. nedostatok finančných prostriedkov, problémy pri využívaní technológií, obmedzené manažérske kapacity, nízka produktivita a obmedzujúce právne predpisy), ktorým musia čeliť malé a stredné podniky, sa prejavujú ešte výraznejšie v globalizovanom systéme ovládanom technológiami, osobitne v prípade krajín AKT, pre ktoré je charakteristický výrazný nedostatok štruktúr a infraštruktúr.

4.5.2

Cieľom regionálnej integrácie na základe dohôd o hospodárskom partnerstve by mala byť podpora vytvárania a upevňovania štruktúr, ktoré majú rozhodujúci význam pre umožnenie prístupu drobných a malých podnikov k finančnej pomoci, získavaniu informácii, prístupu na trh, k odbornej príprave a technickým aktualizáciám. Tieto štruktúry sú však riadené za pomoci predstaviteľov sociálnych a profesijných organizácií, ktorí musia mať možnosť vzdelávať sa, zvyšovať svoje vzdelanie a zväčšovať svoje skúsenosti viacej než ostatní členovia spoločnosti. Aj na toto sú dobré dohody o hospodárskom partnerstve.

4.5.3

Profesijné organizácie predstavujú jeden zo základných prvkov. Tak ako sa so zvyšovaním aktivity odborov postupne zvyšuje produktivita práce, tak môže narastať efektivita drobných a malých podnikov len zodpovedajúcim rastom orgánov, ktoré ich zastupujú.

4.5.4

Prostredníctvom profesijných združení je možné navonok obhajovať hodnoty podnikania a ducha podnikania a smerom dovnútra posilňovať riadiace kapacity, aktualizáciu a rešpekt všetkých, ktorí prispievajú k rozvoju podniku a spoločnosti.

4.5.5

Samotné hodnoty sociálnej zodpovednosti podnikov budú môcť akceptovať v potrebných časových horizontoch aj krajiny AKT len vtedy, ak sa do dohôd o hospodárskom partnerstva dostanú prvky, ktoré umožnili Európe, aby sa stala príkladom „sociálnej trhovej ekonomiky“. Tento typ hospodárstva predpokladá silné a zrelé organizácie zastupujúce tak zamestnancov ako aj zamestnávateľov.

4.6

Vzhľadom na rozsah uvedených nerovností majú niektoré témy týkajúce sa rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve osobitný strategický význam. V tomto ohľade je potrebné zdôrazniť, že obchod a ekonomická integrácia ako hybné sily hospodárskej súťaže a rastu musia viesť ku zlepšovaniu a nie zhoršovanie kvality života, pracovných podmienok a sociálnych práv.

4.6.1

Z tohto hľadiska tu vzniká nutnosť vykonať hospodárske a sociálne dopadové štúdie (analýzy ex anteex post) za účasti sociálnych a hospodárskych aktérov regiónu (22).

4.7

Primát ľudských práv, najmä práv zamestnancov. Dohody o hospodárskom partnerstve musia garantovať v prvom rade ľudské práva, najmä sociálne, a to v zmysle definície podľa MOP a v rámci všetkých obchodných a finančných hľadísk. Tieto práva musia byť systematický zaraďované do všetkých rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve na regionálnej úrovni.

4.7.1

Mali by sa vytvoriť zreteľné väzby medzi znižovaním zahraničného dlhu a zvýšenými investíciami zameranými na sociálnu ochranu, a síce s pomocou verejných zdrojov, ktoré sa uvoľnia pri znížení zadlženia.

4.7.2

Veľmi zadĺžené krajiny majú len málo priestoru na aktivity zamerané na boj proti chudobe (23) Je vhodné znovu propagovať nové úsilie zamerané na zníženie dlhov väčšiny zadĺžených krajín. Pri tomto opatrení sa vlády však musia zaviazať, že zrealizujú národné ciele.

4.7.3

Konkrétny plán sociálneho rozvoja. Obdobie rokovaní je potrebné využiť na uskutočnenie konkrétneho programu sociálneho rozvoja, v ktorom by boli zahrnuté rozvojové ciele z Cotonou (24), a do ktorého by boli zapojené aj hospodárske a sociálne sily. Tento program by mal byť súčasťou dohôd o hospodárskom partnerstve, pokiaľ ide o výber usmernení a cieľov ako aj realizačnú stratégiu a dopadové štúdie. Musí byť výsledkom a nutným doplňujúcim opatrením pravdepodobného zvýšenia konkurencieschopnosti a rastu, ktoré by so sebou mala priniesť liberalizácia trhu.

4.8

Tu by bol potrebný rozsiahly multidimenzionálny program: tento program by mohol obsahovať najmä rekvalifikáciu v oblasti vzdelávania a zdravotníctva, opatrenia na garantovanie príjmu a podporu malých poľnohospodárskych výrobcov a rybárov, politické opatrenia na ochranu a rozvoj dôstojných pracovných miest (25) a nakoniec skutočný otvorený prístup umožňujúci účasť organizovanej občianskej spoločnosti.

4.8.1

Program zameraný na ľudské zdroje by mohol vychádzať zo vzoru a skúseností so spravovaním Európskeho sociálneho fondu (ESF) v EÚ. Opatrenia zamerané na vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie ku otvorenejším obchodným vzťahom by mali byť dohodnuté so zástupcami organizovanej občianskej spoločnosti.

5.   Individuálne práva a sociálne práva

5.1

V mnohých krajinách AKT je situácia v oblasti základných sociálnych ukazovateľov a hospodárskych aktivít stále ťažká. Prebiehajúce rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve sú teda veľkou príležitosťou pre krajiny AKT a kvalita dohôd bude rozhodujúca pre budúci rozvoj.

5.1.1

V tejto fáze je tiež dôležité pripomenúť, že hlavným cieľom rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve, podobne ako pri dohodách spojených s humanitárnou pomocou, je rozvoj krajín AKT a zníženie chudoby. Obidve rokujúce strany musia jednať vo vzájomnom porozumení a zabezpečiť, aby ich postoje efektívne odrážali túto prioritu. Z toho vyplýva nutnosť neustálej koordinácie.

5.2

Dejiny civilizácie nám ukazujú, že všeobecné a odborné vzdelanie sú základom rozvoja. Vďaka všeobecnému vzdelaniu človeku dokáže čítať, chápať súvislosti a začleniť sa dejín. Vďaka odbornému vzdelaniu si dokáže zarobiť na živobytie a pretvárať hmotu a tým prispievať k neustálemu pretváraniu sveta (26).

5.2.1

Skúsenosti spolupráce ukázali, že medzi hlavné faktory neúspechu iniciatív často patrí:

vzdelanie sa nenachádza v centre záujmu politiky rozvoja,