27.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 267/1

1.1

EHSV pokladá ochranu pediatrickej populácie za prvoradú, keďže ide o zraniteľnú skupinu s osobitnými vývojovými, fyziologickými a psychologickými vlastnosťami. Z toho dôvodu sa nazdáva, že rozhodnutie požadovať vykonanie pediatrických štúdií alebo ich pokračovanie musí vyplývať z jasne stanovených a odôvodnených potrieb výskumu, a že musia byť dodržané etické podmienky samotného testovania.

1.2

EHSV súhlasí s potrebou zriadiť pediatrický výbor v rámci Európskej agentúry pre liečivá, ktorý považuje za vhodný nástroj na garantovanie kvalitného výskumu založeného na vedeckých a etických princípoch. Navrhuje, aby boli v jeho rámci väčšou mierou zastúpené špecifické spôsobilosti, zručnosti a odborné znalosti v oblasti pediatrie, pokiaľ ide o vývoj ako aj o používanie pediatrických liekov, a aby bol zvýšený počet expertov vymenovaných Komisiou.

1.3

EHSV pokladá za správne, aby právomoci tohto pediatrického výboru boli už odteraz rozšírené. Navrhuje konkrétne, aby sa mu zverila rozhodujúcejšia úloha v oblasti európskej siete výskumníkov a stredísk so špecifickým zameraním na štúdie v pediatrickej populácii a aby mu bolo zverené vedecké riadenie pediatrického výskumného programu nazvaného MICE (Medicines Investigation for the Children in Europe), ktorý sa Komisia zaviazala navrhnúť prostredníctvom osobitnej iniciatívy.

1.4

EHSV odobruje navrhované postupy povoľovania liekov a obzvlášť podporuje nový postup obchodného povolenia PUMA (t.j. obchodného povolenia na pediatrické použitie) plánovaný pre lieky, ktoré sa už na trhu nachádzajú. Okrem toho navrhuje využiť skrátené centralizované konanie v prípade, že je to odôvodnené bezpečnostnými údajmi zhromaždenými predovšetkým prostredníctvom pravidelnej správy o bezpečnosti. Okrem toho navrhuje upresniť, že v prípadoch, kde sa v konkrétnej podskupine pediatrickej populácie vyskytnú podmienky pre uplatnenie postupu stanoveného pre lieky na ojedinelé ochorenia, môže držiteľ obchodného povolenia ľubovoľne zvoliť jeden alebo druhý postup.

1.5

Berúc do úvahy časové a materiálne nasadenie, ktoré si vyžadujú pediatrické štúdie, ako aj s nimi spojené otázky etiky a ochoty pacientov v pediatrickom veku spolupracovať, EHSV súhlasí s vhodnosťou zriadenia systému odmien a stimulov, tak ako to stanovuje návrh nariadenia, ale navrhuje posilniť ich v určitých špecifických prípadoch.

1.6

EHSV sa stotožňuje s cieľom poskytovať lekárom a zdravotníckym pracovníkom podrobnejšie a rozšírenejšie informácie o liekoch a vykonávaní klinických testov na deťoch aj prostredníctvom rozšíreného využívania databázy Spoločenstva EudraCT (1). Okrem toho navrhuje prijať rozsiahlejšiu komunikačnú stratégiu zameranú na propagáciu bezpečného a účinného používania liekov u detí.

1.7

EHSV pokladá za potrebné vypracovanie podrobnej analýzy epidemiologickej situácie u detí, liečebných postupov a aktuálnych nedostatkov v dostupnosti pediatrických liečiv ako aj úkazu, akým je predpisovanie liekov na pediatrické použitie mimo povolených indikácií.

1.8

EHSV preto odporúča, aby Komisia zohrávala aktívnu rolu pri budovaní siete medzi zodpovednými orgánmi a špecializovanými výskumnými strediskami na prehĺbenie poznatkov o mechanizmoch dopytu po liekoch a o najlepších liečebných postupoch.

1.9

EHSV by napokon uvítal dodatočné posilnenie spolupráce s WHO a dialógu so zodpovednými medzinárodnými orgánmi, aby sa urýchlilo povoľovanie liečiv pre pediatrické použitie a aby sa vyhlo zdvojeniu a zbytočnému opakovaniu klinických štúdií.

2.1

Pediatrická populácia je zraniteľná skupina s vývojovými, fyziologickými a psychologickými rozdielmi v porovnaní s dospelými, a preto je zvlášť dôležitý výskum liekov v závislosti od veku a vývoja. Keďže sa odhaduje, že na rozdiel od situácie medzi dospelými, viac ako 50 percent liekov používaných na liečbu detí v Európe nebolo testovaných ani povolených na používanie deťmi, vzniká riziko ohrozenia zdravia a kvality života detí v Európe v dôsledku chýbajúcich testov a povolení liekov na takéto použitie.

2.2

Prípadné výhrady voči vykonávaniu testov v pediatrickej populácii sú vyvážené etickým zvážením podávania liekov populácii, v ktorej neboli testované, a ktorých účinky preto, či už pozitívne alebo negatívne, nie sú známe. Preto smernica EÚ o klinických testoch (2) ustanovuje osobitné požiadavky na ochranu detí, ktoré sa zúčastňujú na klinických testoch v EÚ.

2.3

Ciele návrhu nariadenia sú nasledujúce:

2.4

Na dosiahnutie týchto cieľov obsahuje návrh viacero opatrení, z ktorých najvýznamnejšie sú tieto:

2.4.1

Zriadenie pediatrického výboru v rámci Európskej agentúry pre liečivá (EMEA). Pediatrický výbor by mal byť zodpovedný za hodnotenie a odsúhlasenie výskumných pediatrických plánov a príslušných žiadostí o výnimky a odklady. Rovnako by mal na starosti hodnotenie súladu spisov so schválenými pediatrickými výskumnými plánmi a existujúcimi predpismi Spoločenstva, zostavenie inventára terapeutických požiadaviek pediatrickej populácie a rozsiahlejšiu informovanosť o bezpečnom a účinnom používaní liekov v jednotlivých vekových vrstvách, aj s cieľom vyhnúť sa opakovaniu a vykonávaniu zbytočných testov.

2.4.2

Testovanie na pediatrickej populácii bude vychádzať z výskumného pediatrického plánu odsúhlaseného pediatrickým výborom, berúc do úvahy dva základné princípy: testovanie bude realizované, len ak preukáže potenciálny prínos v terapii, pričom sa vyhne akémukoľvek zdvojeniu a opakovaniu; nesmie spôsobiť oneskorenia pri registrácii liekov pre iné skupiny obyvateľstva.

2.4.3

Všetky štúdie vykonané v súlade so schválenými a ukončenými pediatrickými výskumnými plánmi budú musieť byť pripojené k spisu v okamihu podania žiadosti o povolenie pre nové účinné látky, nové indikácie, podoby a spôsob podávania povoleného lieku, ak pediatrický výbor neudelil výnimku alebo odklad.

2.4.4

S cieľom zriadiť nástroj na poskytovanie stimulov pre lieky, ktoré nie sú chránené patentom, sa navrhuje nový typ obchodného povolenia: PUMA. PUMA využije existujúce postupy pre obchodné povoľovanie, ale je výlučne zriadené pre lieky určené na použitie deťmi.

2.4.5

Na zlepšenie dostupnosti liekov pre deti v celom Spoločenstve – pretože požiadavky v návrhoch súvisia s odmenami na úrovni Spoločenstva – a aby sa predišlo porušovaniu zásady voľného obchodovania v rámci Spoločenstva, sa navrhuje, aby žiadosť o obchodné povolenie obsahujúca aspoň jednu pediatrickú indikáciu na základe výsledkov odsúhlaseného výskumného pediatrického plánu mala prístup k centralizovanému postupu v rámci Spoločenstva.

2.4.6

Pre nové lieky a lieky chránené patentom alebo doplňujúcim ochranným certifikátom (SPC), platí, že ak sú všetky opatrenia, ktoré obsahuje odsúhlasený výskumný pediatrický plán splnené, ak je liek povolený vo všetkých členských štátoch a ak sú relevantné informácie o výsledkoch štúdií zahrnuté do informácií o lieku, bude udelené šesťmesačné predĺženie SPC.

2.4.7

Podobné stimuly sú navrhované pre lieky pre zriedkavé ochorenia, ktoré ak splnia predpisy týkajúce sa pediatrického použitia, budú im udelené dodatočné dva roky výlučného postavenia na trhu okrem desiatich stanovených.

2.4.8

Takto budú môcť farmaceutické spoločnosti kapitalizovať svoje už existujúce značky a budú ťažiť z ochrany údajov spojených s novým obchodným povolením.

2.5

Smernica o klinických testoch zriaďuje databázu Spoločenstva o klinických testoch (EudraCT). Navrhuje sa využívať túto databázu ako východisko pre zdroje informácií o všetkých prebiehajúcich a ukončených pediatrických štúdiách realizovaných tak v Spoločenstve, ako aj v tretích krajinách.

2.6

Komisia plánuje preskúmať možnosť vytvorenia pediatrického študijného programu: „Výskum liekov pre deti Európy“(Medicines Investigation for the Children of Europe, MICE), pričom zohľadní existujúce programy Spoločenstva.

2.7

Rovnako sa navrhuje vytvoriť sieť Spoločenstva, ktorá spojí národné siete a pracoviská pre klinické testovanie s cieľom vytvárať na európskej úrovni potrebné schopnosti, zručnosti a odborné znalosti, uľahčiť realizáciu štúdií, zvýšiť spoluprácu a predchádzať opakovaniu štúdií.

2.8

Návrh sa zakladá na článku 95 zmluvy o založení ES. Článok 95, ktorý predpisuje spolurozhodovací postup opísaný v článku 251, je právnym základom na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 14 zmluvy, ktorý zahŕňa voľný pohyb tovaru (článok 14 ods. 2), v tomto prípade liekov humánnej medicíny.

3.1.1

EHSV pokladá za prvoradú ochranu pediatrickej populácie, keďže ide o zraniteľnú skupinu s vývojovými, fyziologickými a psychologickými rozdielmi v porovnaní s dospelými, a preto je zvlášť dôležitý výskum liekov v súvislosti s vekom a vývojom. Na dosiahnutie tohto cieľa v oblasti liekov na použitie v pediatrii treba splniť tieto podmienky:

3.1.2

EHSV sa v dôsledku toho nazdáva, že rozhodnutie požadovať pediatrické štúdie alebo v nich pokračovať by malo vychádzať z jasne stanovených a odôvodnených potrieb výskumu, a preto treba preveriť, či sú splnené tieto podmienky:

3.1.3

Na základe týchto úvah pokladá EHSV za vhodné, aby aj v štruktúrovanom texte návrhu (a nielen v úvodných odôvodneniach) bol uvedený odkaz na etické normy a špecifické predpisy na ochranu maloletých obsiahnuté v smernici týkajúcej sa klinického skúšania a výkonu správnej klinickej praxe (5). Bolo by vhodné, aby všeobecné kritériá, ktorých sa má pediatrický výbor pridržiavať pri odsúhlasení výskumného pediatrického plánu, zohľadňovali odporúčania medzinárodnej konferencie o harmonizácii (International Conference on Harmonisation) v tejto veci (6) a aby boli v súlade so smernicou 2001/20/ES o klinických testoch, s cieľom zaistiť rešpektovanie etických podmienok samotného testovania.

3.1.4

EHSV preto žiada, aby sa návrh sústredil skutočne na detského pacienta s jeho zdravotnými požiadavkami a aby sa v tomto svetle zaoberalo problematikou lekárskeho prístupu, a tým informácií lekárskej a terapeutickej praxe, ktorými musí disponovať zdravotnícky personál a – vzhľadom na ich zodpovednosti – osoby činné v zdravotníctve, aby sa postarali o konkrétneho pacienta, ktorý si vyžaduje ich opateru.

3.2.1

EHSV pokladá za nedostatočnú analýzu súčasnej situácie, príčin a rizík, ktorou sa zaoberalo na pár stránkach v rozšírenom hodnotení vplyvu (EIA-Extended Impact Assessment) a ktorá nebola ani len spomenutá v odôvodnení návrhu nariadenia.

3.2.1.1

Bolo by bývalo vhodné požadovať predbežnú analýzu epidemiologickej situácie u detí a nedostatkov v súčasnom „liečebnom arzenáli“ a následne vytýčiť požadované smery výskumu, stanovujúc priority výskumu, ktoré treba podporovať prostredníctvom financovania Spoločenstva (v rámci prebiehajúcej diskusie o 7. rámcovom programe pre výskum). Takáto analýza by bola navyše umožnila zhodnotenie úsilia už vykonaného skupinou expertov CHMP Paediatric Expert Group, ktorá zostavila zoznam 65 účinných látok nechránených patentom, ktoré treba pokladať za prvoradé pre výskum a rozvoj v oblasti pediatrie, a prispela by k podpore a urýchleniu prebiehajúcich prác na realizáciu spomínaného pediatrického výskumného programu MICE.

3.2.1.2

Zatiaľ čo pre ochorenia s prevažujúcim výskytom v detskom veku existuje trh v dostatočnom rozsahu, kvôli čomu má farmaceutický priemysel záujem o vývoj nových indikácií liečebných prípravkov v pediatrii alebo nových variantov vhodnejších pre detského pacienta vďaka pravdepodobnej návratnosti investícií, pokiaľ ide o zriedkavejšie ochorenia alebo špecifické vekové podskupiny, náklady na vývoj v pomere k návratnosti investícií sú príliš vysoké a priemysel (predovšetkým európske malé/stredné farmaceutické spoločnosti) sa doň nemôžu púšťať bez riadnych finančných stimulov alebo financovania výskumu. Predovšetkým pre zriedkavejšie ochorenia v špecifických vekových podskupinách treba stanoviť ďalšie vhodné nástroje na kompenzáciu nadmerných investícií v podobe ľudských zdrojov, času a peňazí, ktoré si vyžaduje pediatrický výskum.

3.2.2

Bolo by bývalo rovnako vhodné dôkladnejšie zanalyzovať úkaz, akým je predpisovanie liekov na pediatrické použitie mimo povolených indikácií (tzv. predpisovanie off-label), snažiac sa stanoviť na jednej strane skutočné rozmery tohto fenoménu a na strane druhej následky v podobe konkrétnych poškodení spojených s nevhodným používaním liekov. Hlbšie poznanie tejto reality by bolo umožnilo dôkladnejšiu analýzu prostriedkov nápravy a stimulačných mechanizmov, ktoré treba použiť.

3.2.2.1

EHSV si uvedomuje skutočnosť, že informácie v tejto veci sú rôznorodé, že sú zhromažďované v členských štátoch rôznymi úradmi, veľmi rozmanitým spôsobom, nekompletne a rôznorodo, a že ich porovnateľnosť a možnosť vyvodiť z nich všeobecné vedecky podložené úvahy sú preto otázne. Štúdia o predpisovaní a používaní liekov by napriek uvedeným obmedzeniam umožnila prvý, i keď len hrubý prehľad o zistiteľných rozdieloch v rozsahu a dynamike klasifikácie terapií a účinných látok, používaných niekedy bez vedecky podloženého terapeutického zdôvodnenia.

3.2.2.2

Ďalšou medzerou je chýbajúca analýza rozdielov v liečebnej praxi v jednotlivých členských štátoch, určite významná, vychádzajúc zo zoskupených údajov o zatriedení liekov predpísaných pri rôznych ochoreniach. EHSV pokladá takúto analýzu nielen za neodkladnú, ale aj za osobitne užitočnú pre zabezpečenie zdravia občana, ako prvoradého blaha. Vzhľadom na to, že priebeh vzdelávania odborníkov, podoby zdravotníckej starostlivosti a poskytovanie ošetrenia a liekov sú v pôsobnosti členských štátov, EHSV vyslovuje želanie, aby sa i pre používanie liekov čo najskôr uplatňovala „metóda otvorenej koordinácie“. Rovnako by uvítal v prospech zdravia občana, aby sa v rozumnom čase za aktívnej účasti združení lekárov a pacientov dospelo k štruktúrovaným a koordinovaným usmerneniam o najlepších lekárskych praktikách v rozličných oblastiach liečby a rôznych vrstvách populácie pacientov, vrátane detí.

3.2.3

Zároveň sa mala vykonať analýza výsledkov monitorovania a dohľadu nad liekmi, kde európska legislatíva s istotou obsadzuje popredné miesta: sieť dohľadu nad farmaceutickými výrobkami už mala poukázať na to, či dochádza alebo nie k nevhodnému používaniu liekov a nepriamo i na existujúce medzery v oblasti liečby, a preto vhodná informačná politika by už mohla byť stanovená orgánmi Spoločenstva v spolupráci so zodpovednými orgánmi jednotlivých štátov.

3.2.4

Vzhľadom na rozšírený úkaz predpisovania off-label si treba položiť otázku, či je cielený prístup k procedúre povoľovania (ako v prípade predkladaného návrhu) dostačujúci alebo nie. Podľa názoru Výboru by bolo žiaduce navrhnúť paralelne aktivity zamerané na vytvorenie kultúry správneho používania pediatrického lieku, tak pre lekára, pre zdravotníckych pracovníkov, ako aj pre rodičov, ktorých pochopiteľné obavy a snaha odstrániť príznaky a utrpenie ich detí spôsobených ochorením vedú k vyvíjaniu nátlaku na lekára, aby získali urýchlené predpísanie liekov, ktoré nie je vždy presne prispôsobené skutočným potrebám malého pacienta.

3.2.5

Ďalším aspektom, ktorý nebol zohľadnený, je význam lekárnika pri usmerňovaní rozhodnutí pri nákupe a pri poradení vhodného použitia lieku: aktívna politika vzdelávania na jednej strane a prísny dohľad nad liekmi na strane druhej by mali nájsť podporu v tejto kategórii zdravotníckych pracovníkov.

3.2.6

Bolo by vhodné podrobnejšie analyzovať dostupné údaje o bezpečnosti používania, predovšetkým údaje dohľadu nad liekmi, na posúdenie, či rozdielne prístupy k predpisovaniu liekov v jednotlivých členských štátoch a rozdielnosti v zatriedení liekov vedú k rozdielnym následkom, pokiaľ ide o nevhodné používanie a nepriaznivé účinky.

3.2.7

EHSV si uvedomuje, že tieto aspekty presahujú rámec prvoradého cieľa posudzovaného návrhu, ale odporúča, aby Komisia zohrávala aktívnu rolu pri budovaní siete medzi zodpovednými orgánmi a špecializovanými výskumnými strediskami s cieľom lepšie spoznať mechanizmy, ktoré usmerňujú dopyt po liekoch, ich racionálne používanie, najlepšie liečebné postupy a ostatné podobné aspekty, podporujúc tak zosúladenie vnútorného trhu aj v oblasti farmácie.

3.3.1

EHSV súhlasí s potrebou zriadiť pediatrický výbor v rámci Európskej agentúry pre liečivá (EMEA). Predpokladané úlohy pre tento výbor sú mimoriadne rozmanité a zahŕňajú hodnotenie obsahu a modalít akéhokoľvek pediatrického výskumného plánu, predbežné hodnotenie potenciálneho liečebného prínosu pre detskú populáciu, vedeckú asistenciu pri vypracovávaní takýchto plánov, preverovanie adekvátnosti správnej klinickej praxe vo vykonávaných štúdiách, inventár terapií, podpora a poradenstvo poskytované pri vytváraní európskej siete výskumníkov a stredísk so špecifickým zameraním pri vykonávaní štúdií v pediatrickej populácii. K týmto všetkým úlohám treba na záver pridať zodpovednosť za predchádzanie opakovania štúdií.

3.3.2

V dôsledku takéhoto rozsiahleho poľa pôsobnosti pokladá EHSV za nie celkom adekvátne odbornosti uvedené v čl. 4 ods. 1, predovšetkým pokiaľ ide o metodológiu predklinického a klinického vývoja (konkrétne expertov z oblasti farmakológie a toxikológie, farmakokinetiky, biometrie a biostatiky), špecialistov (vrátane neonatológov) z oblastí pediatrie týkajúcich sa najdôležitejších terapeutických skupín, odborníkov vo farmakoepidemiológii. Zároveň navrhuje, aby bol zvýšený počet expertov vymenovaných Komisiou a aby boli medzi nich zahrnutí zástupcovia detských zdravotníckych zariadení.

3.3.3

EHSV berie na vedomie definíciu pediatrickej populácie ako časti obyvateľstva, „ktorá je vo veku od narodenia do 18 rokov“ (čl. 2), uvedomujúc si, že sa v tomto ohľade nedospelo k jednoznačnej definícii ani v rámci ICH. Okrem toho vyslovuje želanie, aby sa pediatrický výbor pri stanovovaní špecifických štúdií pre každú podskupinu obyvateľstva vyhýbal zbytočným testom na tej časti populácie, ktorá vzhľadom na svoje zloženie alebo vek nie je riziková.

3.3.4

EHSV pokladá za správny princíp, podľa ktorého sa pediatrické výskumné plány predkladajú počas vývoja nového lieku a veľmi kladne hodnotí možnosť priebežného dialógu medzi navrhovateľom a pediatrickým výborom. Vyjadruje preto svoje rozpaky nad požiadavkou predkladať ich s výnimkami „najneskôr po ukončení farmakologicko-kinetických štúdií“ (čl. 17, ods. 1). Naozaj v tomto štádiu ešte nie sú ukončené štúdie o bezpečnosti molekuly u dospelých pacientov, a teda nie je ešte jasne vymedzený bezpečnostný profil. Dôsledkom toho sa ešte nedá formulovať kompletný a riadne štruktúrovaný výskumný pediatrický plán (najmä pre rôzne podskupiny pediatrickej populácie), s rizikom, že sa začnú nepotrebné štúdie alebo ich bude treba zopakovať pre dávkovania iné než boli počiatočne plánované.

3.3.5

EHSV sa navyše obáva, že by sa takáto požiadavka mohla odraziť v oneskorení vývoja nových liekov pre dospelých pacientov, zatiaľ čo v pokročilejšom štádiu vývoja by sa dali lepšie identifikovať rizikové skupiny obyvateľstva, vrátane detských, sústrediť výskumné úsilie na chýbajúce dôležité informácie a navrhnúť cielenejšie plány aktívneho dohľadu nad farmaceutickými výrobkami.

3.3.6

EHSV vyjadruje svoje rozpaky nad návrhom, „aby všetky štúdie dokončené pred prijatím tejto navrhovanej právnej úpravy nemali nárok na odmeny a stimuly navrhované pre EÚ. Budú však zohľadnené pri požiadavkách, ktoré sú súčasťou návrhov, a po prijatí navrhovaných právnych predpisov bude pre spoločnosti povinnosťou odovzdať štúdie príslušným úradom.“ Hrozí, že takéto tvrdenie oneskorí alebo zredukuje prebiehajúce alebo spoločnosťami plánované štúdie do chvíle, kým nariadenie nenadobudne svoju konečnú podobu a platnosť v celej EÚ.

3.4.1

EHSV zdieľa potrebu nájsť adekvátne formy finančných stimulov, aby klinické testy mohli prebiehať podľa najlepších postupov a pri rešpektovaní etických noriem, a aby „liečebný arzenál“ pediatrov, kliník a pediatrických nemocničných oddelení boli čo najskôr obohatené o bezpečné, účinné a kvalitné lieky myslené a vyvinuté pre detské obyvateľstvo, v súlade s odporúčaniami rozhodnutia Rady zo 14. decembra 2000 a aj vzhľadom na skúsenosti získané v USA vďaka tam zavedenej špecifickej legislatíve. (7)

3.4.2

Časové a materiálne nasadenie, ktoré si vyžadujú takéto štúdie, ako aj chúlostivé otázky etiky a ochoty pacientov v pediatrickom veku, ktoré sú s tým spojené, vysvetľujú, prečo samotné trhové sily neviedli k vývoju čisto „pediatrických“ liekov. Uvedomujúc si túto situáciu, EHSV sa nazdáva, že plánované odmeny a stimuly pre rôzne situácie nie sú vždy adekvátne.

3.4.2.1

Predovšetkým predĺženie platnosti doplňujúceho ochranného certifikátu o šesť mesiacov sa nezdá byť dostačujúcim zvýhodnením na kompenzáciu vyšších nákladov (a rizík oneskorenia pri uzávierke spisu a povoľovaní), s ktorými môžu byť spojené pediatrické štúdie v súvislosti s novým farmaceutickým výrobkom. Je síce pravdou, že sa správne plánuje možnosť výnimiek a odkladov, ale keďže sa pediatrický výskum stáva povinným, nasadenie je tu obzvlášť nákladné a dlhotrvajúce.

3.4.2.2

EHSV so znepokojením sleduje prebiehajúci proces sústreďovania výskumného a vývojového úsilia na účinné látky s veľkými trhovými možnosťami, ktoré pohlcujú rastúce investície do výskumu a vývoja, zatiaľ čo sú látky potenciálne zamerané na obmedzenejšie segmenty alebo medzery trhu odsunuté na vedľajšiu koľaj. Ak by sa takýto postup uplatnil pri nových pediatrických liekoch, nemohol by sa dosiahnuť cieľ získať v rozumnom časovom období skutočne inovačný, dostatočne rozsiahly pediatrický „liečebný arzenál“. EHSV vyslovuje želanie, aby sa takéto riziko pozorne monitorovalo a analyzovalo explicitne v rámci očakávanej všeobecnej správy o nadobudnutých skúsenostiach pri implementácii nariadenia.

3.4.3

Nový postup stanovený v Hlave III, Kapitole 2 (PUMA) pre lieky nachádzajúce sa na trhu a nekryté patentom alebo doplňujúcim ochranným certifikátom (SPC) predstavuje významnú a správnu inováciu dostupných postupov pre udelenie obchodného povolenia na pediatrické použitie: nárok na centralizovaný postup Spoločenstva, aj keď sa pôvodné povolenie pre liek pre dospelých získalo prostredníctvom národného postupu, predstavuje významnú príležitosť.

3.4.4

Treba oceniť aj isté otvorenie v oblasti pružnosti procedúr, najmä možnosť odvolať sa na už existujúce údaje obsiahnuté v spisoch lieku, ktorému už bolo udelené povolenie (čl. 31 ods.4) a používať už známu značku s jednoduchým pridaním písmena „P“ v exponente (čl. 31 ods.5). V takomto prípade EHSV navrhuje, aby boli aj na obale uvedené forma lieku a dávkovanie, ak sú pozmenené pri pravdepodobnom použití v pediatrii.

3.4.5

EHSV okrem iného upozorňuje na skutočnosť, že sa popri takejto flexibilite stretávame aj so strnulosťou, ktorá môže pediatrický výskum pripraviť o stimuly, ako napr. konkrétne povinnosť vlastniť povolenie vo všetkých členských štátoch, ak sa chce využiť šesť dodatočných mesiacov na udelenie výnimky doplňujúceho ochranného certifikátu. Výbor sa nazdáva, že takéto ustanovenie je prehnané, predovšetkým v rozšírenej Únii a že v skutočnosti ho môžu využiť len veľké nadnárodné spoločnosti v prípade farmaceutických výrobkov, u ktorých je úspech zaručený.

3.4.6

Isté rozpaky vyvoláva aj tvrdenie, že všetky údaje o vývoji musia byť zverejnené, čo v skutočnosti mení platnú legislatívu o informáciách a údajoch v spisoch pre udelenie obchodného povolenia. Zdá sa, že aj toto ustanovenie bude pôsobiť demotivujúco pre začatie výskumu, pokiaľ ide o podoby liekov a ich dávkovanie vhodné pre pediatrické použitie v prípade liekov, ktoré sa už nachádzajú na trhu a sú overené.

3.5.1

Jedným z cieľov tohto návrhu je rozšíriť informácie, ktoré sú k dispozícii o použití liekov pre deti. EHSV súhlasí s tvrdením, že prostredníctvom rozšíreného prístupu k informáciám je možné zvýšiť bezpečné a účinné použitie liekov pre deti, a tak zlepšiť zdravie verejnosti. Okrem toho prístupnosť týchto informácií pomôže predchádzať opakovaným štúdiám s deťmi a realizácii nepotrebných klinických testov v pediatrickej populácii.

3.5.2

EHSV preto súhlasí s návrhom používať databázu Spoločenstva o klinickom skúšaní (EudraCT) zriadenú smernicou o klinickom skúšaní, ako východisko pre zdroj informácií o všetkých prebiehajúcich a ukončených pediatrických štúdiách realizovaných tak v Spoločenstve, ako aj v tretích krajinách.

3.5.2.1

Spôsoby používania tejto databázy sa zdajú byť nedostatočne stanovené: kto bude mať možnosť prístupu k nej, ktoré informácie budú zverejnené a ktoré naopak pokladané za dôverné alebo podrobené záväzkom o mlčanlivosti kvôli ochrane súkromia občanov a citlivých priemyselných informácií.

3.5.2.2

Rovnako sa nezdá byť dostatočne vymedzená hranica medzi informáciami danými k dispozícii na odbornom popise (určenom zdravotníckym odborníkom) a tými, ktoré budú poskytnuté širokej verejnosti prostredníctvom návodu na použitie. V tomto segmente pediatrického trhu sú zrozumiteľnosť a prehľadnosť návodu na použitie obzvlášť dôležité, aby neviedli k reakciám potenciálne škodlivým pre detského pacienta.

3.5.3

Hlava VI „Komunikácia a koordinácia“ stanovuje rad aktivít a záväzkov (ako napr. zhromažďovanie prístupných údajov o všetkých existujúcich použitiach liekov v pediatrickej populácii a ich poskytnutie agentúre do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia – čl. 41), ale nezaoberá sa najvýznamnejšou problematikou poznatkov o správnom používaní liekov u detských pacientov a následných opatrení, ktoré treba prijať pre zdravotníckych pracovníkov a obyvateľstva vo všeobecnosti.

4.1

EHSV opakovane vyjadruje svoj základný súhlas s predkladaným návrhom nariadenia, ale kladie si otázku, či legislatívna báza, z ktorej vychádza, a to konkrétne čl. 95 Zmluvy o ES, na dosiahnutie cieľov stanovených v čl. 14 ods. 2 (voľný pohyb tovarov) tvorí najvhodnejší základ v oblasti aplikácie, ktorá obsahuje také významné aspekty pre verejné zdravie. Aj keď je pravda, že všetky prijaté ustanovenia vo farmaceutickom sektore vychádzali z tohto článku, treba zvážiť skutočnosť, že základným cieľom v prípade predkladaného návrhu je zdravie a ochrana pediatrickej populácie.

4.2

EHSV vyslovuje želanie, aby Komisia čo najskôr pristúpila k ďalšiemu návrhu sústredenému skôr na dopyt než na ponuky liekov. Cieľom je vytvoriť účinný akčný nástroj na umožnenie a propagáciu zhromažďovania a šírenia informácií o dostupnosti a používaní liekov, vytváranie databáz o epidemiologických aspektoch a zvyklostiach pri predpisovaní, ako aj stanovenie usmernení prostredníctvom širokého zapojenia zdravotníckych odborníkov a združení pacientov, podporujúc zároveň uplatňovanie „otvorenej metódy koordinácie“ aj v tejto oblasti.

4.3

Proces komunikácie a koordinácie, ako je stanovený v Hlave VI, je dosť obmedzujúci. EHSV by uvítal, aby sa vypracovala a začala používať rozsiahlejšia komunikačná stratégia, ktorá by viedla k racionálnejšiemu používaniu liekov v pediatrii, a aby lekárom a zdravotníckym pracovníkom boli ponúknuté všetky poznané nástroje potrebné na tento účel. V tomto zmysle treba prehodnotiť predovšetkým to, či a akým spôsobom by sa mali dať k dispozícii aj výskumníkom a lekárom informácie súvisiace s klinickými testmi obsiahnutými v European Clinical Trials Database (Eudract Database).

4.4

EHSV oceňuje návrh zriadiť výskumný pediatrický program nazvaný MICE (Medicine Investigation for the Children in Europe) zameraný na financovanie výskumu vykonávaného skupinami, spoločnosťami ako aj sieťami nemocníc na úrovni Spoločenstva v oblasti použitia lieku nechráneného patentom v pediatrii, alebo na pozorovacie a podporné štúdie v štádiu po registrácii. EHSV by však bol uprednostnil naznačenie zamerania a presnejšie definovanie úlohy pediatrického výboru v tejto veci, a to aby sa vyhlo dlhým diskusiám o tom, kto má stanoviť oblasti terapií, pre ktoré je prvoradé nadobudnúť poznatky v súvislosti s použitím v pediatrii, ako aj o hodnotení prvoradých potrieb a špecifických štúdií, ktoré treba vykonať, aj vzhľadom na výrazné rozdiely v lekárskej praxi existujúce v jednotlivých členských štátoch.

4.5

EHSV preto navrhuje, aby sa do čl. 7 nariadenia konkrétne doplnilo, že takéto úlohy patria do pôsobnosti pediatrického výboru, aby sa tak zjednodušila rýchla implementácia a zaručila lepšia koordinácia so všetkými inštitucionálnymi aktivitami samotného pediatrického výboru.

4.6

EHSV zároveň vyslovuje želanie, aby pri zriaďovaní a realizácii európskej siete výskumníkov a stredísk so špecifickým zameraním na vykonávanie štúdií v pediatrickej populácii, podľa čl. 43, pediatrický výbor nemal iba úlohu pri „podpore a poradenstve agentúre“, ale aby zohrával aj aktívnu rolu, prípadne podporovaný fórom, ktoré by zoskupovalo expertov všetkých členských štátov tak z akademického prostredia ako aj z rôznych pediatrických špecializácií. Okrem toho navrhuje zapojiť dodatočne, kedykoľvek bude potrebné definovať konkrétne protokoly štúdie, aj výskumníkov spoločností zaangažovaných vlastnými výrobkami, keďže majú najviac informácií o vlastnostiach samotných výrobkov.

4.7

Skutočnosť, že prvoradou úlohou pediatrického výboru je schvaľovanie pediatrických výskumných plánov, čo je centrom návrhu, okolo ktorého sa sústreďuje celý dokument, vedie k obavám, že preváži formalizácia pediatrických výskumných štúdií nad sledovaním vyššie spomínaných cieľov, ktoré majú aj etické hodnoty, ako napr. vyhnutie sa zbytočnému opakovaniu testov alebo vykonávaniu v skutočnosti nie nevyhnutných pediatrických štúdií.

4.8

EHSV navrhuje explicitne uviesť medzi úlohami výboru požiadavku pristúpiť na jednej strane k analýze dostupných informácií v databáze Eudract a na strane druhej k presnému hodnoteniu pravidelnej správy o bezpečnosti (stanovený v nedávnych legislatívnych úpravách): sú v nej zahrnuté epidemiologické údaje, prieskum predpisovania liekov a výsledky publikovaných štúdií, kvôli čomu je oprávnené zredukovať rozsah a trvanie nových klinických testov, ak sa nestanú dokonca úplne nadbytočnými.

4.9

Z procedurálneho hľadiska sa dá predpokladať, že ak takáto dokumentácia umožní posúdiť údaje o bezpečnosti existujúcich liekov (získaných prostredníctvom dohľadu nad liekmi, informačných správ a pravidelnej správy o bezpečnosti) pokiaľ ide o formu lieku a jeho dávkovanie pre pediatrickú populáciu, bolo by možné použiť nielen postup akým je PUMA, ktorý ostáva naďalej dlhý a nákladný, ale aj skrátený centralizovaný a zjednodušený postup, ktorý by viedol k potrebným úpravám odborného popisu a návodu na použitie. (8)

4.10

Stále z procedurálneho hľadiska, EHSV pokladá za dôležité, aby sa upresnilo, že v prípadoch, kde sa vyskytnú podmienky pre uplatnenie postupu stanoveného pre lieky na zriedkavé ochorenia pre konkrétnu podskupinu pediatrickej populácie, môže držiteľ obchodného povolenia ľubovoľne zvoliť jeden alebo druhý postup.

4.11

EHSV zdôrazňuje, že by bolo vhodné, aby boli publikované výsledky vykonaného výskumu a schválené úpravy návodov na použitie, a aby informácie o použití v pediatrii boli doplnené do všetkých liekov nechránených patentom s rovnakou účinnou látkou.

4.12

EÚ už teraz predstavuje referenčný regulačný orgán pre registráciu liekov v rozvojových krajinách a WHO sa na ňu odvoláva pri posudzovaní liekov registrovateľných v týchto krajinách. Bolo by žiaduce, aby urýchlené zavedenie nariadenia v EÚ malo pozitívny vplyv na liečebné postupy v pediatrii dostupné aj v menej rozvinutých krajinách. EHSV by napokon uvítal dodatočné posilnenie spolupráce s WHO, a aby Komisia pokračovala v systematickom dialógu so všetkými medzinárodnými orgánmi, s cieľom urýchliť povoľovanie nových látok alebo indikácií, dávok a foriem liečiv čo najvhodnejších pre pediatrické použitie a aby sa zároveň vyhlo zdvojeniu a zbytočnému opakovaniu klinických štúdií.

27.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 267/9

1.1

Európska komisia pripravuje priemyselnú politiku „nového štýlu“. Táto politika je založená na troch pilieroch: lepšie právne úpravy, prístup špecifický pre jednotlivé odvetvia a integrovaný prístup na úrovni EÚ. Táto politika je priamo spojená s Lisabonskou stratégiou a s prebiehajúcim opätovným posudzovaním príspevku výrobného priemyslu k európskemu hospodárstvu.

1.2

V mnohých sektoroch srdečne vítajú toto oživenie priemyselnej politiky na úrovni EÚ. EHSV plne podporuje princípy priemyselnej politiky „nového štýlu“ (1), ktorej úspech bude závisieť najmä od vhodnej kombinácie činností ako na horizontálnej úrovni, tak aj na úrovní odvetví, a to z nasledovných dôvodov:

1.3

Existuje všeobecná politická dohoda o tom, že Európa sa potrebuje prispôsobiť požiadavkám doby a stať sa silným lídrom v globalizovanom svete. Uskutočňovanie Lisabonskej agendy je dnes dôležitejšie než kedykoľvek inokedy. Európa by z tohto dôvodu mala nielen zápasiť so svojimi vlastnými uvedomovanými slabosťami (v porovnaní s jej obchodnými partnermi), ale by tiež mala podporovať a rozvíjať svoje silné stránky. Strojársky priemysel zabezpečuje významné technologické zdroje, keďže vlastní technológiu, ktorá sa nachádza nielen v strojárskych výrobkoch, ale aj postupoch klientov tohto odvetvia, medzi ktorými sú ostatné sektory výrobného priemyslu a dodávatelia energií, vody a služieb v doprave a komunikáciách.

1.4

S oživením Lisabonskej stratégie a dnešným zameraním na rast a zamestnanosť, Komisia patrične zdôrazňuje hlavnú úlohu výrobných odvetví, zvlášť MSP. Podľa toho musí akákoľvek európska priemyselná politika považovať strojárstvo za strategické odvetvie, ktoré naviac v súčasnosti prekvitá. Pozornosť by sa však nemala venovať len odvetviam, ktoré čelia momentálnym výzvam, ale by sa mala rovnakým dielom zameriavať na úspešné odvetvia.

1.4.1

Strojárstvo je nie len samostatným odvetvím, ale ako dodávateľ obchodného majetku a spoločných technológií, využívaných v rôznych priemyselných odvetviach funguje ako spájajúci článok, ktorý spôsobuje dominový efekt v oveľa väčšom množstve európskych odvetví.

1.4.2

Sektor strojárstva ako dodávateľ základnej technológie všetkým ostatným odvetviam hospodárstva zabezpečuje základnú priemyselnú infraštruktúru, ktorá podopiera európske hospodárstvo.

1.4.3

Navyše, strojárstvo je jedným z hlavných exportných odvetví, ktoré sa približne 15 percentami podieľa na celkovom vývoze tovaru, vyrobeného v EÚ.

1.5

Strojársky priemysel značne profitoval z vnútorného trhu, ktorý európskym výrobcom zabezpečil silnú domácu základňu. Avšak hoci odvetvie potrebuje primeranú úroveň koherentných medzinárodných štandardov a európske nariadenie, je zásadnou požiadavkou udržať rovnováhu v snahe vyhnúť sa akýmkoľvek neprimerane rozsiahlym právnym úpravám, ktoré by mohli brzdiť konkurencieschopnosť. Veľká pozornosť by sa tiež mala venovať implementácii a uplatňovaniu právnych úprav.

1.6

Je potrebná horizontálna ako aj na odvetvie zameraná politika, rovnako ako adekvátna kombinácia oboch politík.

2.1

Strojárske odvetvie hrá rozhodujúcu úlohu v európskom hospodárstve z mnohých dôvodov:

2.1.1

Strojárstvo je strategickým priemyselným odvetvím: ide o sektor s vysokou pridanou hodnotou a intenzívnym využívaním najnovších znalostí, ktorý dodáva iným hospodárskym odvetviam stroje, výrobné systémy, diely a pridružené služby, rovnako ako aj technológiu a poznatky, ktoré potrebujú. Taktiež sa považuje za dôležitý príspevok k trvalo udržateľnému rozvoju, pretože vďaka nemu sa môže zefektívniť výroba a tým pádom sa môže využitie zdrojov odlúčiť od hospodárskeho rastu. Strojárstvo nie je homogénnym, ale veľmi rôznorodým priemyselným odvetvím, ktoré zastrešuje množstvo menších sektorov vrátane: zdvíhacích a manipulačných zariadení; obrábacích strojov; drevoobrábacích strojov; chladiacich a ventilačných zariadení, využívaných inde než v domácnostiach; púmp a kompresorov; zariadení využívaných v baníctve, stavebníctve a kameňolomoch; ložísk, prevodoviek, prevodových a hnacích komponentov; kohútikov a ventilov, motorov a turbín; poľnohospodárskych a lesohospodárskych strojov; strojov pre textilnú, odevnú a kožiarsku výrobu; stroje pre potravinársky a tabakový priemysel; poľnohospodárske náradie; stroje na výrobu papiera a lepenky; priemyselné pece a horáky; hutnícke stroje, atď. Na dôvažok k vedenému, existujú aj spoločné technológie, ako tzv. „mechatronika“ (mechatronics), ktorá je kombináciou strojárenských a elektronických elementov.

2.1.2

Strojárstvo nezabezpečuje len zariadenie, ale aj zručnosti a poznatky pre zlepšovanie súčasných výrobných procesov a výrobkov a pre vývoj nových produktov vo všetkých dielčích odvetviach. Toto má mimoriadny význam najmä v kontexte hospodárskeho vývoja rozšírenej Európy a krajín za jej hranicami.

2.1.3

Európsky strojársky priemysel je lídrom na svetovom trhu: so 41-percentným podielom na celosvetovej produkcii je Európa najväčším svetovým producentom a vývozcom strojárenských výrobkov (261 707 miliónov EUR v roku 2002), vrátane vývozu kompletných výrobných liniek. Ak sa chce Európa stať najkonkurencieschopnejšou, na vedomostiach založenou ekonomikou sveta, je nesmierne dôležité udržať si túto vodcovskú pozíciu.

2.1.4

Strojárstvo je významným priemyselným odvetvím: s 8-percentným podielom na celkovej výrobe je nielen jedným z najväčších európskych priemyselných odvetví, ale aj jedným z najväčších zamestnávateľov – približne 140 000 podnikov (z toho 21 600 má viac než 20 zamestnancov) zamestnáva približne 2,49 milióna ľudí, väčšinu z nich na pozíciách, vyžadujúcich vysokú kvalifikáciu. Silný domáci európsky trh, ktorý strojárstvo využíva (2003: EÚ-15, 285 miliárd EUR; EÚ-25, 305 miliárd EUR), predstavuje 70 % produkcie na vnútornom trhu a posilňuje ako konkurenčný aspekt priemyslu a stabilitu zamestnanosti v tomto odvetví. Preto je strojárstvo dôležité pre dosiahnutie Lisabonských cieľov.

2.1.5

Strojárstvo je kľúčový inovačný priemysel: v Európe je obzvlášť silné v oblasti užívateľských strojov a vedľajších trhov, čo je nesmierne dôležité pre inovačnú kapacitu vo všetkých ostatných odvetviach hospodárstva. Pre výkonnosť všetkých priemyselných odvetví je podstatné, aby zabezpečili vysokú pridanú hodnotu, čím dosiahnu výhodu pred konkurenciou, ktorá vyrovná akékoľvek znevýhodnenia, ktorým Európa môže čeliť v oblastiach ako je cena práce. Strojárstvo je hnacím motorom inovácií a priekopníkom, používajúcim a integrujúcim nové prvky do svojich vlastných výrobkov a výrobných procesov. Malo by sa pamätať na to, že strojárstvo je spojovacím článkom – veľmi často prvým – v reťazi hodnotovej tvorby: ak by zlyhal jeden článok reťaze, trpel by celok.

2.1.6

Strojárstvo je odvetvie podnikateľov, v ktorom dominujú malé a stredné podniky (MSP) (2), z veľkej časti rodinné. Tieto MSP čelia všetkým sprievodným výzvam, pričom mnohé z nich sú nadnárodné spoločnosti. Strojárstvo je preto typickým príkladom ducha samotného podnikania, ktoré je základom uskutočňovania Lisabonských cieľov.

2.1.7

Medzi ďalšie vlastnosti strojárskeho priemyslu patrí nasledovné:

2.2

Strojárske spoločnosti sa tešia výrazne pevnému vzťahu so zákazníkmi, keďže strojová výroba tovaru je všeobecne komplexný proces, ktorý si vyžaduje pokročilé inžinierske zručnosti a nepretržitú technickú asistenciu a údržbu zo strany výrobcu zariadenia. Strojárstvo je základnou časťou priemyselnej štruktúry a základňou pre úspešné zoskupenia, kde existuje geografická blízkosť medzi výrobcami a konečnými užívateľmi, ako napríklad v spolkových krajinách Bádensko-Württembersko, Porýnie-Falcko, regiónoch Piemont, Lombardia, Rhône-Alp, v britskom regióne Midlands a v oblasti Eindhoven-Aachen. Tieto príklady podčiarkujú často úspešný a nevyhnutný príspevok zo strany regionálnych a miestnych úradov.

2.3

Strojárstvo má dôležitú úlohu v oblasti zlepšovania kvality životného prostredia, a to výrobou zariadení na spracovanie a úpravu vody, pôdy, vzduchu, odpadu a hnojiva. Taktiež prispieva k podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie.

2.4

Strojárske odvetvie je svetovým lídrom, podopierajúcim európsku výrobu a export, a preto je jednou zo silných stránok Európy.

Zavedenie opatrení na rozvoj strojárstva by malo pomôcť odvetviu, aby vynikalo nielen v Európe, ale na celom svete.

2.5

Veľmi dobrým argumentom pre posilnenie podpory tohto odvetvia je dôraz, ktorý administratíva USA v ostatnom čase kladie na strojárstvo. Krajiny ako USA si stále viac uvedomujú dôležitosť výroby vo všeobecnosti a najmä strojárskeho odvetvia pre celé hospodárstvo a národnú bezpečnosť. (3)

3.1.1

Priemyselné zmeny a inovácia vo výrobe a spracovaní je rozkazom dňa. Menej dômyselná výroba, ktorá si vyžaduje menej kvalifikovaný obslužný personál, sa čoraz častejšie presúvajú do iných častí sveta. V snahe udržať a posilniť svoju pozíciu na domácom trhu, ako aj v zahraničí je v tomto odvetví potrebná prebiehajúca adaptácia a inovácia. To by malo byť predmetom záujmu všetkých zúčastnených strán na regionálnej, národnej a európskej úrovni.

3.1.2

Toto odvetvie upútalo pozornosť európskych regulačných úradov už v roku 1994, ktorí reagovali formou oznámenia (4), po ktorom nasledovala rezolúcia Rady (5). Ani Európska komisia, ani členské štáty nepreukázali výraznú tendenciu k zavedeniu navrhovaných následných opatrení do oznámenia a rezolúcie Rady. Takáto zdržanlivosť sa môže ťažko chápať ako pozitívna implementácia politiky. Tento váhavý celkový postoj sa zmenil počas funkčného obdobia predchádzajúcej Komisie vďaka priorite, venovanej výrobnej konkurencieschopnosti v rámci Lisabonskej stratégie. To mohlo viesť k priaznivejšiemu prostrediu pre skutočné partnerstvo na úrovni EÚ, ktoré, dúfajme, by bolo podporilo pozitívnu interakciu medzi hráčmi na celoštátnej a miestnej úrovni, podľa potreby. Bohužiaľ, vyzerá to tak, že Komisia sa dnes zameriava na obmedzený počet odvetví, označovaných ako tzv. vlajkové lode, strojárstvo však medzi nimi v súčasnosti nie je.

3.1.3

Priemyselná politika „nového štýlu“ má za cieľ prelomiť prekážky, ktoré tak dlho charakterizovali vzťah medzi verejnými a súkromnými účastníkmi. Účastníci si musia uvedomovať, že každý z nich slúži na dosiahnutie spoločných cieľov. Zámerom takejto priemyselnej politiky je spájanie ľudí a organizácií kvôli preklenutiu rozdielov, ktoré predtým často bránili vhodnej inovácii.

3.1.4

Široká paleta špecializovaných a často high-tech malých a stredných podnikov (MSP) v tomto odvetví kladie vysoké požiadavky na organizáciu a riadenie výrobných procesov. Na rozdiel od iných odvetví s relatívne malým počtom významných podnikov, musí sa dopredu počítať so špecifickými nástrojmi a prístupmi. Jedným z takýchto špecifických prístupov by mohlo byť napríklad vytvorenie „Technologickej platformy pre priemysel umožňujúci výrobu“ alebo zriadenie adekvátneho programu, ktorý by mohol v tomto smere zohrať významnú úlohu (6). To si vyžaduje značné investícií v oblasti výskumu a vývoja.

3.1.5

Technologická platforma alebo špecifický program by mali vytvoriť zásobáreň zručností, získaných na základe dlhodobej európskej tradície v oblasti strojárstva a vytvoriť zväzok na podporu európskych výskumných programov, priemyselných vedomostí v strojárskych zoskupeniach a silných stránok špecializovaných európskych výskumných ústavov.

3.1.6

Tieto programy na podporu strojárstva musia brať do úvahy rôznorodosť dielčích odvetví a ich vzájomné vzťahy, ako napríklad spoločné inovácie, kombináciu technológií a následne potrebu vytvoriť účinný systém kolovania vedomostí vo výrobných a obchodných službách.

3.1.7

Je potrebné preklenúť rozdiel medzi výskumnými centrami a univerzitami na jednej strane a trhovým sektorom na strane druhej. Z dlhodobého hľadiska by základom európskych programov pre výskum a vývoj určite nemala byť len veda, ale mali by sa snažiť o dosiahnutie rovnováhy vyčlenením fondov pre aplikovaný výskum, ktorý vedie k inovačným produktom.

3.1.8

Technologická platforma by mala výrazne prispievať k lepšiemu porozumeniu medzi všetkými druhmi výskumných centier a strojárstvom, ktoré by spätne malo pozitívny vplyv na podobné fóra v členských štátoch.

3.1.9

Prítomnosť takého množstva MSP a stredne veľkých spoločností v tomto odvetví zvýrazňuje potrebu zníženia počtu obmedzení a administratívnych požiadaviek a zlepšenie prístupu k programom EÚ.

3.1.10

Prirodzene, realizácia rozsiahlych priemyselných projektov si vyžaduje, aby programy pre výskum a vývoj boli zamerané na prelomové technológie. Takého technológie vyvolávajú dominový efekt na celý hodnotový rebríček. Avšak je dôležité dosiahnuť správnu vyváženosť pri rozdeľovaní fondov medzi takýmito významnými projektmi a MSP.

3.1.11

Všetko to bude mať pozitívny dopad na národné programy. V prostredí, kde dominuje vzájomné pôsobenie a benchmarking, sa musí brať do úvahy najlepší postup. Vzhľadom na ohromné množstvo MSP, národné pobočky musia v tejto oblasti zohrávať aktívnu úlohu.

3.2.1

Existuje vzájomné prepojenie medzi priemyselnou politikou „nového štýlu“, inováciou, tvorivosťou, produktivitou a zručnosťami.

3.2.2

V súčasnosti mladí ľudia menej inklinujú k štúdiu a práci v technickom priemysle. Tento fenomén má čiastočne na svedomí aj zastaraný imidž priemyslu. To si žiada, aby samotný priemysel vyvinul činnosť zameranú na nové technológie s podporou kultúrnych faktorov zo strany médií jednotlivých štátov a Spoločenstva, berúc do úvahy meniacu sa verejnú mienku. Rozhodujúca je dobrá komunikácia medzi spoločnosťami a verejnosťou, najmä s mládežou. Zmena mentality a prístupu je potrebná na zvrátenie súčasných trendov, rovnako ako zlepšenie povedomia o skutočnej situácii v strojárstve. To sa týka celého technologického procesu, obchodných služieb, reťazcov vzájomne prepojených technológií, spracovania, marketingu, internacionalizácie, atď. Čím lepšie sa tieto vzájomné vzťahy a procesy predstavia, tým skôr sa vypestuje záujem medzi širokou verejnosťou a najmä mladými ľuďmi.

3.2.3

Všetky zlepšenia sa začínajú inovačnými vzdelávacími systémami, ktoré kladú vyššie požiadavky. Tieto aktualizované modely musia byť vytvorené aj v samotných spoločnostiach. Je nutné povzbudzovať priemysel, aby úzko spolupracoval so vzdelávacími inštitúciami, vysokým školstvom a s centrami odbornej prípravy. Je potrebné podporovať priamu účasť riadiacich pracovníkov v relevantných vzdelávacích programoch a spätne učiteľom musia byť ponúknuté možnosti na spoluprácu s priemyslom. Školy treba podporiť v prezentáciách na (medzinárodných) obchodných veľtrhoch.

3.2.4

Je potrebné aktívnejšie zriaďovať alebo rozvíjať obchodné a technologické parky v blízkosti technických univerzít. Treba vyzdvihovať úspešné príklady ako Cambridge University, Eindhoven, Aachen a iné.

3.2.5

Kvôli rýchle sa rozvíjajúcim výrobným a servisným cyklom sa musí celoživotné vzdelávanie a následne aj flexibilita zamestnancov voči zmenám stať v podnikoch bežnou záležitosťou.

3.2.6

Účinná koordinácia medzi priemyslom (manažment, odbory, zamestnanci) a vzdelávacími inštitúciami na všetkých úrovniach posilní regionálne osobitosti a následne podnieti vytvorenie silných regionálnych zoskupení. Táto koordinácia by bola z veľkej časti regionálnou nielen kvôli enormnému počtu zúčastnených spoločností, ale tiež kvôli dosahu regionálnych osobitostí a odlišných kultúr.

3.2.7

Dialóg medzi sociálnymi partnermi na tému priemyselných dôsledkov na úrovni EÚ môže priniesť užitočné výsledky. Ilustračné príklady, porovnania a benchmarking na úrovni EÚ môžu priniesť vítaný rámec a vytvoriť alebo posilniť trend národných a regionálnych programov. Veľmi peknou ilustráciou dialógu vytvárajúceho takýto rámec je dialóg medzi ad hoc pracovnou skupinou WEM-EMF v roku 2003 (7). Bolo by užitočné zhodnotiť výsledky rôznorodých iniciatív a vyhodnotiť najlepšie postupy, pretože by to podporilo dynamiku v iných regiónoch.

3.2.8

Tento proces sa môže prehĺbiť, predovšetkým vďaka účasti nových členských štátov a môže sa rozšíriť tak, aby zahŕňal účasť vzdelávacích inštitúcií.

3.2.9

Aj keď mobilita inžinierov a technikov v rámci EÚ stále nie je taká, ako by sme si želali, Bolonský proces a rastúce zbližovanie sa medzi učebnými plánmi európskych technických univerzít, centrami odbornej prípravy a profesijnými organizáciami inžinierov vedie k vytvoreniu európskeho trhu pracovných síl v oblasti strojárstva.

—

Lepšie právne predpisy sú nevyhnutnou podmienkou pre všetky spoločnosti, ale predovšetkým pre MSP.

—

Právne predpisy by sa mali využívať len vtedy, keď je to skutočne nevyhnutné, to znamená na základe detailného odhadu dopadov, vrátane riadnej konzultácie so zúčastnenými stranami.

—

Právne predpisy by sa mali pridŕžať zásady jednoduchosti v snahe udržať počet administratívnych požiadaviek na minime. To sa týka najmä MSP, ktoré tvoria výraznú väčšinu európskych strojárskych spoločností (8). Bohužiaľ, príliš často sa stáva, že európske regulačné orgány napriek svojim dobrým zámerom prehliadajú veľké množstvo zbytočnej administratívnej záťaže, vyplývajúcej z právnej úpravy.

—

Odhad regulačných dopadov je podstatný: mali by k nemu pristúpiť všetky európske a národné inštitúcie, a to nielen v prvotnom návrhu, ale počas celého procesu prijímania právnych úprav a následne počas určitého obdobia po ich prijatí. To by umožnilo vyhodnotenie úspešnosti v dosahovaní politických cieľov.

—

Súčasné právne predpisy EÚ by mali byť náležite implementované a uplatňované: Komisia by mala zlepšiť svoj ďalší postup a zaistiť ich harmonizovanú implementáciu. Je potrebné povzbudzovať všetky príslušné strany, aby sa zúčastnili a zároveň monitorovali proces implementácie a správneho uplatňovania právnych predpisov.

—

Všetky právne úpravy stanovené rôznymi smernicami musia byť harmonizované a všetky výrobné definície, na ktoré sa smernice vzťahujú, musia byť jednotné.

—

Je potrebné vyhnúť sa dodatočným požiadavkám jednotlivých štátov. Rozdiely v požiadavkách, týkajúcich sa tovaru sú medzi jednotlivými členskými štátmi príliš veľké a tento trend ešte viac podporujú rozdielnosti v transpozíciách. Takýto „goldplating“, ako je to bežne známe, vedie len k triešteniu vnútorného trhu a preto podkopáva konkurencieschopnosť.

4.1

EHSV sa domnieva, že pri tvorbe priemyselnej politiky musia po slovách nasledovať činy. Konkrétne náklady v strojárstve by mohli byť obzvlášť vysoké, keď sa vezme do úvahy, že tento sektor, napriek jeho vedúcej úlohe a dôležitým kľúčovým zodpovednostiam, čelí mnohým výzvam, ktoré nie sú len cyklické, ale aj štrukturálne. Je potrebné nájsť vhodné riešenie a zvážiť nasledujúce skutočnosti:

4.2

Toto odvetvie priemyslu výborne zapadá do konkrétneho programu stanovených cieľov na regionálnej, národnej a európskej úrovni, zameraného na implementáciu Lisabonskej agendy.

4.3

Z pohľadu EHSV, význam záväzku EÚ je dvojznačný:

4.3.1

Zodpovednosť budú niesť Komisia a Rada pre konkurencieschopnosť, ktoré budú úzko spolupracovať so zástupcami daného odvetvia. Bolo by vhodné, aby sa organizovali pravidelné stretnutia medzi zástupcami odvetví, vrátane príslušných sociálnych partnerov a Komisiou. Za tým účelom by mala organizácia infraštruktúry podpory politiky EÚ, konkrétne Generálne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel, zvážiť požiadavky strojárskeho priemyslu.

4.3.2

EHSV sa snaží aj o to, aby mala Komisia dostatočné praktické a odborné poznatky v odvetví strojárskeho priemyslu.

4.4

EHSV je toho názoru, že tomuto odvetviu by sa mala na úrovni EÚ venovať špeciálna pozornosť, pretože väčšina MSP sa nachádza práve v strojárstve. A v tomto ohľade si nasledujúce aspekty zasluhujú špeciálny dôraz:

4.4.1

Čo sa týka výskumu a inovácie, bolo by potrebné zamerať sa na rastúce rozdiely medzi výskumom a vývojom, financovaným EÚ a potrebami strojárskeho priemyslu a mala by sa zjednodušiť účasť spoločností na financovaní, aby sa ambiciózny cieľ rastúcej konkurencieschopnosti prispôsobil rovnako ambicióznym finančným prostriedkom v daných položkách rozpočtu EÚ. Väčšina spoločností sú MSP alebo stredne veľké podniky a v súčasnosti sa na ne európske projekty pre výskum priemyslu nezameriavajú dostatočne a to komplikuje účasť týchto spoločností.

4.4.2

Rámcové podmienky regulácie v EÚ sa musia po konzultácii s daným odvetvím zlepšiť, pretože nadmerná regulácia a rastúce byrokratické zaťaženie je viac hrozbou ako stimulom dynamického podnikania.

4.4.3

Mala by sa zvýšiť kontrola trhu, aby boli zabezpečené rovnaké podmienky pre všetky európske spoločnosti, európskych výrobcov a dovoz z tretích krajín.

4.4.4

Prístup týchto spoločností k finančným trhom sa musí tiež zlepšiť.

4.4.5

Obchodné vzťahy s tretími krajinami musia garantovať slobodný prístup na trhy tretích krajín a možnosť investovať na týchto trhoch.

4.4.6

Konkurenčná politika by mala uprednostňovať rozvoj, obnovu a technológie v MSP.

4.4.7

Diskusia medzi sociálnymi partnermi a Komisiou o zlepšovaní výkonov, zručností a odborných vzdelávacích systémov na úrovni EÚ môže vytvoriť užitočný rámec pre konkrétnu realizáciu podobných dialógov v členských štátoch, najmä na regionálnej úrovni.

4.5

Keďže sa jedná o transformujúce sa odvetvie priemyslu, strojárstvo sa rýchlo vyvíja smerom od priemyslu zameraného na výrobky k „poskytovateľovi hodnôt/prístupu“, ktorý v sebe obsahuje neustále sa zväčšujúci objem služieb a poskytuje zákazníkom úplné riešenia. Táto veľká výzva, ktorá je pre udržanie trvalého rozvoja a silnú pozíciu na svetových trhoch kľúčová, musí byť vhodne zakomponovaná do politiky EÚ.

EHSV dúfa, že Komisia vezme do úvahy tieto odporúčania a prijme vhodné opatrenia, ktoré, ako to označil jej predseda pán Barroso, povedú Európu k jednej z najdôležitejších priorít, a to k realizácii Lisabonskej stratégie.

27.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 267/16

1.1

Dňa 22. septembra 2004 predložila Európska komisia Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady na zmenu smernice 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času  (1).

1.2

Komisia odôvodňuje svoj návrh na zmenu na jednej strane tým, že nevyhnutnosť preskúmania sa odvodzuje zo samotnej smernice. Dve ustanovenia smernice totiž predpokladajú preskúmanie pred 23. novembrom 2003. Týkajú sa odchýlok v referenčnom období pre uplatňovanie článku 6 (maximálna dĺžka týždenného pracovného času) a možnosti neuplatňovať článok 6, ak pracovník dá súhlas na vykonávanie takej práce (článok 22: tzv. individuálny „opt-out“). Na druhej strane Komisia konštatuje, že výklad smernice zo strany Európskeho súdneho dvora má veľký vplyv na chápanie pojmu „pracovný čas“, a tým aj na základné ustanovenia smernice, ktoré je preto potrebné preskúmať.

1.3

Z dvojstupňovej konzultácie so sociálnymi partnermi, ktorá bola dohodnutá zmluvne vyplynulo, že sociálni partneri odmietli pozvanie Európskej komisie na začatie rokovaní v tejto oblasti. Namiesto toho požiadali Komisiu, aby predložila návrh smernice.

1.4

Komisia okrem toho poukazuje na skutočnosť, že je potrebné docieliť vyvážené riešenie, ktoré bude zahŕňať kľúčové problémy predložené sociálnym partnerom na prerokovanie a že toto riešenie musí spĺňať určité kritériá. Toto riešenie „musí

1.5

Komisia zastáva názor, že predložený návrh uvedené kritéria spĺňa.

2.1.1

Definícia pracovného času sa nemení. Zavádzajú sa dve nové definície, a to „čas pohotovosti“ a „neaktívne obdobie počas pohotovosti“. Termín uvádzaný na druhom mieste sa definuje ako čas, počas ktorého má pracovník pohotovosť, „ale nie je vyzvaný zamestnávateľom, aby vykonával svoju činnosť alebo funkcie“ (článok 2 číslo 1 b).

2.1.2

Zároveň sa stanovuje, že neaktívne obdobie počas pohotovosti „sa nechápe ako pracovný čas, pokiaľ štátny zákon, kolektívna zmluva alebo dohoda medzi sociálnymi partnermi nestanovia, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo národnou praxou, inak“ (článok 2 a).

2.2.1

Referenčný rámec pre maximálnu dĺžku týždenného pracovného času podľa článku 6 zostáva zásadne obmedzený na „maximálne štyri mesiace“. Navrhuje sa doplnenie, ktoré stanovuje, že členské štáty môžu toto referenčné obdobie „prostredníctvom právnych predpisov alebo nariadení, z objektívnych alebo technických príčin alebo z dôvodov vzťahujúcich sa na organizáciu práce predĺžiť […] na dvanásť mesiacov“ (článok 16 písmeno b). Pritom je potrebné dodržať všeobecné zásady ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov, konzultovať so sociálnymi partnermi a podporiť sociálny dialóg.

2.2.2

V prípade odchýlok od referenčného obdobia pre maximálnu dĺžku týždenného pracovného času na základe kolektívnej dohody odpadá doterajšia hranica šiestich mesiacov. Členské štáty však môžu dovoliť, aby z objektívnych alebo technických príčin alebo z dôvodov organizácie práce „kolektívne zmluvy alebo dohody uzavreté medzi sociálnymi partnermi stanovili referenčné obdobia týkajúce sa maximálnej týždennej dĺžky pracovného času, ktoré však v žiadnom prípade neprekročia dvanásť mesiacov“ (článok 19). Musia byť pritom zohľadnené všeobecné zásady ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov.

2.2.3

Podľa článku 3 a 5 smernice je predpísaný čas odpočinku v dĺžke 11 za sebou nasledujúcich hodín v rámci 24-hodinového obdobia a týždenný čas odpočinku v dĺžke 24 hodín plus denného času odpočinku v dĺžke 11 hodín v rámci 7-dňového obdobia. V prípade odchýlok od uvedeného musia byť pracovníkom poskytnuté rovnocenné náhradné časy odpočinku. V súvislosti s týmito možnosťami odchýlok od minimálnych predpisov smernice pre určité činnosti a skupiny pracovníkov, okrem iného zdravotníctva, sa upresňuje primeraná lehota pre poskytovanie rovnocenných náhradných časov odpočinku v tom zmysle, že táto lehota „nesmie prekročiť 72 hodín“ (článok 17 ods. 2).

2.3.1

Členské štáty majú na základe platnej smernice možnosť neuplatňovať za určitých podmienok článok 6 o maximálnej dĺžke týždenného pracovného času, pokiaľ s tým vyjadril svoj súhlas pracovník. Návrh na zmenu zachováva túto možnosť tzv. individuálneho „opt-out“, no jej využitie spája výslovne s tým, že uvedená možnosť musí byť zakotvená v kolektívnej zmluve. Ak nebola kolektívna zmluva uzatvorená a ak neexistuje žiadne podnikové zastúpenie záujmov, tak neuplatňovanie článku 6 o maximálnej dĺžke týždenného pracovného času má byť naďalej umožnené na základe individuálnej dohody s pracovníkom. Treba pritom zohľadniť všeobecné zásady ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov.

2.3.2

Oproti platnej smernici sú pre prípad využitia individuálneho „opt-out“ nové nasledovné podmienky:

2.3.3

Návrh na zmenu ďalej predpokladá, že Európska komisia najneskôr päť rokov po vstúpení smernice do platnosti predloží správu o realizácii, predovšetkým o individuálnom „opt-out“.

3.1

Európski sociálni partneri nevyužili možnosť podľa článku 139 Zmluvy o založení ES, a síce možnosť uzavrieť dohodu, pretože stanoviská týkajúce sa revízie smernice sa navzájom veľmi odlišujú. Odlišujúce sa stanoviská, ako vyplynuli z konzultácie Európskej komisie, sú predložené v zdôvodnení návrhu na zmenu Európskej komisie. Zatiaľ čo Konfederácia európskych odborových zväzov (ETUC) bola ochotná začať rokovania, „vzhľadom na reakcie ETUC na konzultačné dokumenty Komisie UNICE nevidela žiadne vyhliadky na dosiahnutie dohody prostredníctvom rokovaní v rámci sociálneho dialógu.“ (4) EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že neprišlo k rokovaniam sociálnych partnerov. EHSV však nevidí svoju úlohu v tom, aby nahradzoval rokovania sociálnych partnerov. Výbor ešte raz poukazuje na skutočnosť, že práve v prípade otázky pracovného času zohrávajú sociálni partneri veľmi dôležitú úlohu (5). Podľa názoru EHSV je dôležité, aby Komisia a Rada hľadali spoločne s Európskym parlamentom kompromisné riešenie zohľadňujúce vyvážene záujmy oboch sociálnych partnerov. Výbor sa preto bude vo svojom stanovisku zameriavať na všeobecné princípy a vyhodnotenie návrhu na zmenu predloženého Európskou komisiou.

3.2

Globalizácia trhov a výrobných vzťahov a s tým spojené prehĺbenie medzinárodnej deľby práce stavia podniky a európske hospodárstvo celkovo pred nové výzvy. Globalizácia vedie nepochybne k zostreniu medzinárodnej hospodárskej súťaže a k nevyhnutnosti prispôsobiť sa zmeneným trhovým podmienkam. Tento trend vyvíja tlak aj na európsky sociálny model, ktorý je charakteristický súladom pri rozvoji hospodárskej výkonnosti a sociálneho pokroku. Európsky model, ktorý je vyjadrený v Lisabonskej stratégii, sa zakladá na integrovanej stratégii zameranej na podporu hospodárskej výkonnosti, investícií do ľudí, sociálnej súdržnosti. Minimálne sociálne štandardy ako podstatný nástroj európskej sociálnej politiky by mali viesť k zlepšeniu úrovne ochrany, aby sa tak obmedzila konkurencia v oblasti sociálnych štandardov a zároveň zabránilo deformáciám hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti je potrebné preskúmať, či revízia smernice o pracovnom čase zodpovedá týmto cieľom.

3.3

Smernica EÚ o pracovnom čase predstavuje minimálny predpis v zmysle zmluvy na dosiahnutie sociálnych cieľov Spoločenstva. V sociálnych predpisoch zmluvy je uvedený cieľ „zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne“ (článok 136 Zmluvy o založení ES). Pritom sa výslovne odkazuje na Európsku sociálnu chartu z r. 1961 a Chartu Spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov z r. 1989, ktorých duch má byť zohľadnený pri dosahovaní sociálnych cieľov Spoločenstva. Popri Charte Spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov z r. 1989 musí každý pracovník „mať uspokojivé podmienky pre ochranu zdravia a bezpečnosť“ a je potrebné prijať opatrenia „na dosiahnutie harmonizácie podmienok existujúcich v tejto oblasti prostredníctvom pokroku“ (6). V Európskej sociálnej charte Európskej rady z r. 1961 (revidovanej v r. 1996), ktorú uznali všetky členské štáty EÚ, sa stanovuje sociálne právo na spravodlivé pracovné podmienky. To implikuje povinnosť pre štáty, ktoré pristúpili k tejto zmluve, „zabezpečiť primeranú dĺžku denného a týždenného pracovného času a postupne skracovať pracovný týždeň“ ako aj „zabezpečiť každý týždeň čas na odpočinok“ (článok 2). Z ducha oboch chárt vyplýva, že obmedzenie a postupné skracovanie pracovného času predstavuje sociálne právo a že harmonizácia prostredníctvom minimálnych predpisov na európskej úrovni musí viesť k sociálnemu pokroku.

3.4

Európskou Chartou základných ľudských práv, ktorá je súčasťou budúcej ústavy EÚ, sa stanovuje právo na obmedzenie maximálnej dĺžky pracovného času ako základného sociálneho práva záväzného pre Úniu. Základné právo na spravodlivé a primerané pracovné podmienky sa upresňuje v nasledovnom zmysle: „Každý pracovník má právo na obmedzenie maximálnej dĺžky pracovného času, na čas na odpočinok každý deň a každý týždeň a na platenú ročnú dovolenku“ (7). EHSV zastáva názor, že posúdenie návrhu EÚ na zmenu musí vychádzať z tohto vývoja na európskej úrovni smerom k základnému sociálnemu právu a musí sa vykonať v tejto súvislosti. Vzniká pritom otázka: prispieva návrh na zmenu k presadeniu tohto základného sociálneho práva prostredníctvom minimálnych celoeurópskych predpisov alebo neprichádza k tomu, že sa rozširuje manévrovací priestor v prospech hospodárskych záujmov, pričom sa nezohľadňujú potreby pracovníkov súvisiace s ochranou? V tomto prípade by sme boli ďaleko od vhodnej reakcie na inovácie, ktoré je potrebné zaviesť v podobe flexibility podnikateľských subjektov a záruk bezpečnosti pracujúcich tak, ako si to vyžaduje spoločnosť poskytujúca služby a spoločnosť založená na poznatkoch. Toto platí pre všetky podnikateľské subjekty a osobitne pre malé a stredné podniky a podniky sociálneho hospodárstva.

3.5

Návrh na zmenu je potrebné okrem toho posúdiť z toho hľadiska, do akej miery sú dosahované ciele stanovené samotnou Európskou komisiou. Tieto ciele spočívajú v prepojení zlepšenia ochrany práce a zdravia s väčšou flexibilitou pri organizácii pracovného času, predovšetkým vzhľadom na lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života, pričom sa má zároveň zabrániť neprimeranému zaťaženiu MSP. EHSV sa už zaoberal vo svojom stanovisku k oznámeniu Európskej komisie „Preskúmanie smernice EÚ o pracovnom čase“ (8) s týmito cieľmi a konštatoval, že „smernica umožňuje flexibilné riešenie na základe rokovaní“ (9). Výbor zároveň konštatoval, že „legislatíva jednotlivých členských štátov v oblasti pracovného času […] [sa zakladá] vo všeobecnosti na spoločnej zodpovednosti zamestnávateľov a zamestnancov pri uspokojivej organizácii pracovného času. Vychádzajúc z ustanovení o pracovnom čase a v rámci kolektívnych zmlúv sú sociálni partneri členských štátov na rôznych úrovniach zodpovední za riešenie otázok týkajúcich sa pracovného času, ktoré vzniknú na pracovisku“ (10). EHSV zastáva názor, že predovšetkým členské štáty sú povinné postarať sa prostredníctvom zákonných obmedzení maximálnej dĺžky týždenného pracovného času o všeobecnú ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci. Partneri kolektívnej zmluvy sa naproti tomu môžu dohodnúť v rámci maximálnych hraníc v súlade so zákonom a kolektívnou zmluvou na flexibilných formách organizácie pracovného času, ktorá bude zodpovedať špecifickým nárokom v určitom odvetví a zároveň zabezpečovať ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci, čím sa zaistí zosúladenie flexibility a sociálnej istoty. Podľa názoru EHSV ide o vyvážený vzťah medzi flexibilitou a sociálnou ochranou, čo možno najlepšie zabezpečiť úpravami v oblasti kolektívnej zmluvy.

3.6

Platná smernica pripúšťa predĺženie referenčného obdobia pri práci nadčas o štyri mesiace výlučne na základe kolektívnej zmluvy. Návrhom na zmenu je členským štátom po prvýkrát dovolené predĺžiť referenčné obdobie prostredníctvom právnych a administratívnych predpisov celkovo na dvanásť mesiacov.

EHSV sa v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk už zaoberal touto otázkou a konštatoval: „Keďže referenčný rámec v dĺžke dvanásť mesiacov sa už uplatňuje v mnohých členských krajinách na základe kolektívnych zmlúv, zastáva EHSV názor, že doterajšia úprava s možnosťou rozšírenia referenčného rámca na základe kolektívnych zmlúv poskytuje sociálnym partnerom potrebnú flexibilitu, aby bolo možné prispôsobiť pracovné časy konkrétnej situácii v členských štátoch, odvetviach a podnikoch. Táto úprava by preto mala zostať zachovaná.“ (11) Na základe názoru EHSV sú flexibilné modely pracovného času v rámci platnej smernice a na základe kolektívnych zmlúv aj v záujme pracovníkov vzhľadom na širšie možnosti úpravy pracovného času a predovšetkým vzhľadom lepšej zlučiteľnosti práce a rodiny. Okrem toho umožňujú dodržiavanie pravidiel ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci zamestnancov, ktorá má podstatný význam.

3.7

Na návrh Európskej komisie sa tzv. neaktívne obdobie počas pohotovosti nemá považovať za pracovný čas, pričom ako kritérium sa bude brať do úvahy výzva zo strany zamestnávateľa. Zahrnutie definície pohotovosti a predovšetkým neaktívneho obdobia počas pohotovosti nie je v súlade s rozsudkami Európskeho súdneho dvora v právnych veciach Simap, Sergas, Jaeger a Pfeiffer, v rámci ktorých bolo zistené, že „byť k dispozícii na pracovisku“ je samo o sebe pracovným výkonom a na základe toho musí byť považované za pracovný čas (12). Táto jurisdikcia nie je založená len na doslovnom výklade platnej smernice, ale na jej zmysle a účele, vrátane medzinárodných právnych základov a dohôd Medzinárodnej organizácie práce (ILO) 1 (priemysel) a 30 (obchod a kancelárie) a tiež Európskej sociálnej charty. To znamená, že členské štáty mali rešpektovať tento výklad pojmu pracovný čas, uvedeného v platnej smernici, zo strany Európskeho súdneho dvora a zohľadniť ho v ich národnom práve upravujúcom pracovný čas.

3.7.1

Prepojenie s výzvou zo strany zamestnávateľa má za následok, že „pripravenosť na pracovné nasadenie“ na pracovisku už nepredstavuje pracovný výkon. Táto predstava však nezohľadňuje, že pracovníci na pohotovosti nie sú na pracovisku neobmedzení vo svojom konaní, a že pritom nemôžu využiť svoj voľný čas alebo čas odpočinku. Pre pohotovosť je charakteristické, že pracovník nemôže slobodne nakladať so svojím časom, ale musí byť pripravený kedykoľvek začať vykonávať svoju prácu na pracovisku, teda musí „byť k dispozícii“. Keby sa táto špecifická situácia stotožnila s „časom odpočinku“, viedlo by to k prílišnej dĺžke pracovného času, ktorá by výrazne ohrozila ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci príslušných pracovníkov. Okrem toho sa zdá, že v praxi je sotva možné spojiť neaktívne obdobie s neprítomnosťou výslovnej výzvy. Pretože začatie konkrétnej činnosti je určené na základe aktuálnej potreby na pracovisku, a nie na základe výzvy zamestnávateľa, čo je ľahko pochopiteľné, ak si predstavíme pohotovosť v nemocnici alebo v prípade hasičov.

3.7.2

EHSV vo svojich predošlých stanoviskách už konštatoval, že „úprava pravidiel o pracovnom čase v kolektívnych zmluvách [je] v jednoznačnom záujme sociálnych partnerov, ktorí majú v týchto otázkach rozsiahle odborné vedomosti a skúsenosti“ (13). To sa podľa názoru EHSV týka predovšetkým aj úpravy organizácie pracovného času v prípade pohotovosti. Toto by preto malo zostať vyhradené zmluvným stranách kolektívnych zmlúv, pri dodržaní základných a pre nich záväzných textov uvedených v bode 3.7.

3.7.3

EHSV si je vedomý skutočnosti, že v rôznych odvetviach, povolaniach a podnikoch existujú rôzne podmienky pre nasadenie počas pohotovosti. Návrh Komisie na všeobecné rozčlenenie na aktívnu a neaktívnu časť pohotovosti však podľa názoru EHSV neprispeje k riešeniu týchto praktických problémov. Pohotovosť ako osobitná forma pracovného času si vyžaduje osobitnú úpravu prispôsobenú potrebám príslušného odvetvia, resp. činnosti, ktoré musia dohodnúť zmluvné strany v rámci kolektívnych zmlúv. V praxi kolektívnych zmlúv preto existuje množstvo dobrých príkladov.

3.8

Vzhľadom na poskytnutie rovnocenných náhradných časov na odpočinok pri odchýlkach od minimálnych predpisov o časoch na odpočinok, ktoré je nutné dodržať, nestanovuje platná smernica žiadnu lehotu. Upresnenie uvedené v návrhu zmeny obsahuje preto jednoznačnejšiu formuláciu, ktorá však nie je v súlade s platnou jurisdikciou Európskeho súdneho dvora (ESD). V rozsudku vo veci Jaeger totiž ESD rozhodol, že náhradné časy na odpočinok musia byť poskytnuté bezodkladne. EHSV zastáva názor, že obmedzená miera flexibility pri poskytovaní náhradných časov na odpočinok, čo je zámerom návrhu zmeny, môže byť v záujme podniku i príslušného pracovníka, ak sú zároveň zohľadnené požiadavky ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Aj tu by mali byť riešenia prispôsobené príslušným podnikovým požiadavkám vyhradené práve zmluvným stranám v rámci kolektívnych zmlúv na primeranej úrovni, podľa národných zvyklostí.

3.9

Tzv. individuálny „opt-out“ predstavuje všeobecnú výnimku z minimálneho predpisu smernice o maximálnej dĺžke týždenného pracovného času. Návrh na zmenu síce formuluje niekoľko dodatočných podmienok, ktoré môžu obmedziť zneužívanie. Skutočnosť, že individuálny „opt-out“ podlieha zásadne kolektívnej dohode, však nemôže zakryť fakt, že týmto sa prenáša zodpovednosť za ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci prostredníctvom zákonného obmedzenia maximálnej dĺžky týždenného pracovného času z členských štátov na zmluvné strany v rámci kolektívnej zmluvy. Okrem toho možno naďalej využívať túto výnimku, ak v danom prípade neexistuje kolektívna zmluva a ak v závode alebo podniku neexistuje záujmové zastúpenie.

3.9.1

EHSV sa zaoberal vo svojom predchádzajúcom stanovisku s možnými dôsledkami tejto výnimky pre ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci a poukázal na to, že táto výnimka môže „byť aplikovaná výslovne len vtedy, ak členský štát rešpektuje nadradené zásady ‚ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov’ (14). EHSV uznáva, že Európska komisia sa návrhom zmeny pokúsila obmedziť možnosti zneužitia. Výbor však pochybuje o tom, či navrhnuté dodatočné podmienky sú pre tento zámer vyhovujúce. EHSV dáva na zváženie, či zachovanie individuálneho ‚opt-out’ nie je vo všeobecnosti v rozpore s cieľom samotnej smernice ako európskeho minimálneho predpisu na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov. Že aj Komisia sa stotožňuje s týmito pochybnosťami, vyplýva z jej oznámenia v rámci prvej fázy konzultácií so samotnými sociálnymi partnermi, v ktorom sa uvádza: ‚Ustanovenia obsiahnuté v článku 18.1 b) i), ktoré vytvárajú možnosť pracovať na základe dobrovoľnosti a individuálneho rozhodnutia v priemere referenčného obdobia viac ako 48 hodín týždenne, by mohli spochybniť cieľ smernice ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov’“ (15). Ďalej sa uvádza: „Okrem toho je potrebné vnímať aj dôsledok, ktorý nebol zamýšľaný: V prípade pracovníkov, ktorí podpísali dohodu o ‚opt-out’, je ťažké zabezpečiť (alebo aspoň kontrolovať) dodržiavanie ostatných ustanovení smernice“ (16). EHSV by preto chcel predložiť otázku, prečo Komisia nevyužije možnosť, ktorú uviedla v dokumente o konzultácii v rámci druhej fázy konzultácie so sociálnymi partnermi, a síce prijať návrh Európskeho parlamentu a „nechať čo najskôr vypršať individuálny ‚opt-out’ a v prechodnom období stanoviť prísnejšie podmienky pre jeho uplatňovanie podľa čl. 18 ods. 1 písm. b) i) na zabezpečenie dobrovoľného charakteru a zabránenie zneužívaniu v praxi“ (17).

3.10

Všeobecný cieľ návrhu zmeny, vypracovaného Komisiou, je aj prispieť k lepšej zlučiteľnosti pracovného a rodinného života. Komisia v tejto súvislosti odkazuje na zmeny navrhnuté pre čl. 22 ods. 1 (individuálny „opt-out“) ako aj na zdôvodnenie 6, ktoré obsahuje výzvu sociálnym partnerom, aby uzavreli príslušné dohody. EHSV zastáva názor, že Komisia si týmito odkazmi príliš zjednodušila prácu. Lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života si vyžaduje vopred zaplánovateľné a predvídateľné pracovné časy, t.j. flexibilitu, ktorá nezohľadňuje jednostranne len potreby podniku, ale ktorá poskytuje pracujúcim rodičom priestor pre zadelenie pracovného času podľa potrieb rodiny. Individuálny „opt-out“ k tomuto cieľu práve neprispieva, keďže umožňuje predĺženie denného a týždenného pracovného času nad rámec minimálneho predpisu smernice. EHSV konštatoval už v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk: „Zdá sa, že možnosť ‚opt-out’ má aj negatívny dopad na rovnosť príležitostí mužov a žien“ (18). Podľa názoru EHSV obsahuje platná smernica dostatok flexibility na naplnenie potrieb rodín, pričom individuálny „opt-out“ je skôr príťažou, než uľahčením.

4.1

Z úvah o všeobecnom vyhodnotení návrhu zmeny podľa názoru EHSV vyplývajú oprávnené pochybnosti, či návrh zmeny zo strany Komisie je vhodný na to, aby boli stanovené ciele aj skutočne dosiahnuté. Tieto pochybnosti sa týkajú predovšetkým zamýšľaného vyváženého vzťahu medzi flexibilitou a ochranou zdravia a bezpečnosťou pri práci a tým aj lepšej zlučiteľnosti pracovného a rodinného života. Ak bude výsledkom záver, že návrh neuvádza tieto ciele do vyváženého pomeru, tak zostáva ako logický dôsledok len zmena návrhu Komisie. Podľa názoru EHSV má teraz Európsky parlament v rámci legislatívneho konania predložiť potrebné pozmeňovacie návrhy. V tejto súvislosti zastáva EHSV názor, že je oprávnené položiť otázku, či je individuálny „opt-out“ – ktorý vlastne umožňuje obísť centrálny minimálny predpis o maximálnej dĺžke týždenného pracovného času – v súlade s cieľmi základných ľudských práv novej ústavy Európskej únie.

4.2

EHSV by pritom chcel ešte raz zdôrazniť, že prioritná úloha zmluvných strán v rámci kolektívnych zmlúv na národnej úrovni je dohodnúť sa na flexibilných modeloch pracovného času, ktoré zohľadnia špecifické potreby v danom odvetví, a to pri dodržaní základných práv. To platí predovšetkým aj pre úpravu pohotovosti ako osobitnej formy pracovného času.

4.3

EHSV sa preto obracia na Európsku komisiu, Európsky parlament a Radu EÚ so žiadosťou, aby pri revízii smernice zobrali do úvahy nasledovné aspekty:

27.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 267/22

1.1

EHSV prijal už skôr stanoviská, ktoré podrobne komentovali stratégiu EÚ týkajúcu sa trvalo udržateľného rozvoja. V tomto prieskumnom stanovisku skúma EHSV vzťah medzi trvalo udržateľným rozvojom a finančným výhľadovým plánom tak, ako to bolo požadované luxemburským predsedníctvom, t.j. čo môže a musí rozpočtová politika urobiť pre integráciu a zlepšenie trvalo udržateľného rozvoja. Predkladané stanovisko je členené podľa nadpisov – prioritných oblastí – oznámenia o finančnom výhľade.

1.2

Medzi rozpočtom EÚ a cieľom trvalo udržateľného rozvoja sú komplikované väzby. EHSV sa ich snaží v tomto stanovisku ozrejmiť, ale nemôže sa tu venovať všetkým detailom. Je preto dôležité v širokom rozsahu zbierať a analyzovať poznatky a názory na danú tému.

1.3

EHSV chce a je pripravený aktívne sa zúčastňovať na pokračujúcich prácach v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. V tejto oblasti môže výbor takisto významne prispieť plnením úloh v rámci mandátu na implementáciu lisabonskej stratégie, ktorý mu udelila Európska rada v marci 2005. Interaktívna sieť zahŕňajúca občiansku spoločnosť a zúčastnené strany, ktorú má výbor vybudovať, poskytne adekvátny priestor na účinné viacrozmerné (hospodárske, sociálne, environmentálne) a transparentné hodnotenie. Zároveň sa tým posilní osvojenie si politík Spoločenstva aktérmi na najnižšej úrovni spoločenského rebríčka.

2.1

Vo svojom oznámení „Budovanie našej spoločnej budúcnosti – politické výzvy a rozpočtové prostriedky rozšírenej Únie 2007 – 2013“ (1) z 10.2.2004 Komisia predkladá svoje priority pre rozšírenú Európsku úniu a svoje návrhy súvisiace s finančnými požiadavkami, nástrojmi, riadením verejnej správy a novým finančným rámcom ako aj systémom financovania. Tri priority pre najbližší finančný výhľad sú:

2.1.1

Návrh nového finančného rámca sa člení podľa nasledujúcich bodov (tabuľka je v prílohe):

2.1.2

Komisia navrhuje vyšší rast výdavkov v rámci prvej priority. Navrhuje sa, aby celková suma zodpovedajúca záväzkom rástla od 120,7 mil. EUR v roku 2006 do 158,4 mil. EUR v roku 2013. To by sa malo dosiahnuť platbami vo výške 1,24 % HND vrátane tolerancie 0,10 %.

2.1.3

Vo svojom stanovisku k finančnému výhľadu na roky 2007 – 2013 EHSV vo všeobecnosti schvaľuje oznámenie Komisie, keďže ho považuje za ucelené so solídnym základom. Oznámenie poskytuje jasné a dôsledné ďalekosiahle priority a možnosti pre praktickú politiku a vyznačuje sa aj vyváženosťou. Čo sa týka vlastných zdrojov rozpočtu Spoločenstva, EHSV zastáva názor, že je potrebné „prikloniť sa k zvýšeniu vlastných zdrojov rozpočtu Spoločenstva pre nové plánované obdobie 2007 – 2013 na maximálnu výšku 1,30 % HDP.“

3.1

Je nesmierne dôležité, aby nový finančný výhľad, ktorý je rozpočtovým rámcom na obdobie 2007 – 2013, jasne odrážal priority Únie, obzvlášť lisabonské ciele a trvalo udržateľný rozvoj. S týmto cieľom na pamäti sa musí uskutočniť význačná reštrukturalizácia výdavkov. Ak finančný výhľad vzhľadom na svoje dlhodobé pôsobenie neusmerní vývoj EÚ tým správnym smerom, je malá nádej, že sa to podarí iným stratégiám alebo neskorším finančným úpravám.

3.2

EHSV sa v tomto stanovisku podrobne nezaoberá úrovňou vlastných zdrojov, keďže sa tomu dôkladne venoval v predchádzajúcom stanovisku, na ktoré sa odvoláva bod 2.1. Je však dôležite poukázať na to, že Európa nemôže byť silná pri presadzovaní svojich priorít a pri plnení potrieb a očakávaní svojich občanov bez toho, že by mala silné finančné zdroje. Financovanie zo strany EÚ môže mať významný znásobujúci účinok na celkové zdroje poskytované na stanovené účely a tento potenciál by sa mal naplno využiť. V súčasnosti existuje napätie po prvé medzi názormi prispievajúcich členských krajín, po druhé medzi názormi tých, ktorí majú momentálne najväčší úžitok, po tretie medzi politickými záväzkami voči novým členským štátom a ich občanom a po štvrté medzi potrebou preskupenia zdrojov na nové priority EÚ. Výbor zdôrazňuje, že musí dôjsť k reštrukturalizácii výdavkov smerom k prioritám Únie bez ohľadu na to, aká výška vlastných zdrojov sa nakoniec odsúhlasí.

4.1

Stratégia EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj je založená na vnútornej previazanosti, vzájomnej závislosti a súdržnosti tzv. „troch pilierov“ ekonomického, sociálneho a environmentálneho hľadiska. Trvalo udržateľný rozvoj sa týka ako kvantitatívneho, tak aj kvalitatívneho hľadiska. Politické rozhodnutia musia brať do úvahy všetky tri aspekty súčasne. Stratégie zamerané hlavne na jednu z týchto oblastí musia byť v súlade s cieľmi ostatných oblastí.

4.2

Trvalo udržateľný rozvoj má dlhodobý a globálny aspekt. „Generačná spravodlivosť“ znamená, že terajšie generácie by nemali žiť na úkor budúcich generácií. „Spravodlivé globálne rozdeľovanie“ nám zase nedovolí žiť na úkor iných spoločností ani potláčať ich blahobyt alebo neumožniť zbaviť sa globálnej chudoby.

4.3

Stratégia trvalo udržateľného rozvoja sa líši od štandardnej definície stratégie, pretože nedefinuje cieľ a plán opatrení na jeho dosiahnutie, ale trvalá udržateľnosť východiska pre rozvoj sa pozdvihuje na hlavný cieľ. Pre trvalo udržateľný rozvoj nie je možné definovať jeho koniec, pretože udržateľný rozvoj nie je ani tak cieľ, ako skôr proces. Pritom je dôležité zaistiť, aby dlhodobý rozvoj – a tu predovšetkým dlhodobý rozvoj – bol spojitý a zameraný na napĺňanie vyššie spomenutých kritérií (body 4.1 a 4.2). To je naozajstná výzva trvalo udržateľného rozvoja, ktorý nemožno zabezpečiť politikou zameranou na jednotlivé ciele, aj keď rozhodujúce zvraty v trendoch (napr. pokroky pri cieľoch tisícročia) musia byť merateľné.

4.4

Trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje vysoký stupeň prepojenia politiky na európskej a národnej úrovni. Celkové úsilie je do veľkej miery kombináciou krokov veľkého a malého rozsahu, ktoré spolu vytvárajú proces, ktorý bráni neudržateľnému rozvoju a podporuje zmeny, ktoré sú v súlade s nadradenými cieľmi. Jedna z najdôležitejších výziev tohto prístupu je vyvinúť ukazovatele, ktoré by presne odrážali vývoj.

4.5

Stratégia EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj sa v súčasnosti zameriava na niekoľko najakútnejších trendov v našej spoločnosti v smere neudržateľného vývoja – klimatické zmeny, doprava, zdravotníctvo a prírodné zdroje. Ďalšie problémy ako zlikvidovanie chudoby a starnutie populácie boli zatiaľ odsunuté nabok, pozornosť sa im bude venovať neskôr.

4.6

EHSV žiadal vo svojich predchádzajúcich stanoviskách týkajúcich sa trvalo udržateľného rozvoja, aby sa začalo konať v niektorých oblastiach. Sú to: podpora pre súkromné aj verejné investície do nových a čistých technológií, nové snahy o zlepšenie kvality práce, stanovenie cien za využívanie prírodných zdrojov ako aj stratégie na zníženie závislosti na tuhých palivách.

4.7

Nech sú už však stratégie v týchto oblastiach akokoľvek dôležité, samé osebe nepostačujú na zabezpečenie cieľa trvalo udržateľného rozvoja. Cieľ a kritériá trvalo udržateľného rozvoja by sa mali premietnuť do každej stratégie. Jednotlivé stratégie EÚ musia byť navzájom lepšie prepojené v jednotnom rámci.

4.8

Je už asi načase prehodnotiť formu prístupu EÚ k trvalo udržateľnému rozvoju. Chystaná revízia stratégie trvalo udržateľného rozvoja bude musieť pouvažovať nad najlepším spôsobom, ako uviesť zjednocujúci princíp trvalo udržateľného rozvoja do praxe.

5.1

Štruktúra a podrobný obsah rozpočtu majú fundamentálny vplyv na smer vývoja EÚ. Obnova štruktúry rozpočtu, ktorá vytvorí názvy kapitol podľa nových priorít, zabezpečí uznanie významu trvalo udržateľného rozvoja. EHSV očakáva, že sa to odrazí aj na uvádzaní rozpočtu do reality, a že nepôjde len o pokračovanie starej činnosti starým spôsobom pod novou hlavičkou.

5.2

EHSV má rovnaký názor ako Komisia, ktorá v rámci Lisabonskej stratégie do roku 2010 dala prioritu rastu a zamestnanosti. Pod rastom sa musí rozumieť hospodársky rast, ktorý berie do úvahy kľúčové európske hodnoty ako je sociálne začlenenie, zdravie a ochrana životného prostredia. Konkurencieschopnosť a hospodársky rast nie sú samé osebe konečným cieľom, ale sú to nástroje na podporu sociálnych a environmentálnych cieľov. Zostáva však problémom, že neustále pomalší rast a slabšia konkurencieschopnosť v EÚ oproti ostatným hlavným hospodárskym oblastiam môže ohroziť ako európsky sociálny model, tak aj naše environmentálne hodnoty.

5.3

Rozhodnutia týkajúce sa rozpočtu by mali vziať do úvahy fakt, že sociálny a environmentálny rozvoj tiež prispieva svojím dielom k hospodárskemu rastu.

5.4

EÚ nie je jednoliatym celkom, čo sa týka dosiahnutých výsledkov v otázke trvalo udržateľného rozvoja. Členské štáty sa nachádzajú v navzájom veľmi odlišnej situácii. Niekoľkým sa podarilo úspešne spojiť pomerne silný hospodársky rast s vysokým stupňom sociálnej a environmentálnej ochrany. Zdá sa, že medzi vývojom v rôznych oblastiach existovala pozitívna interakcia. Niektoré iné členské štáty sa zase zrejme boria s opačnou situáciou, ktorá je spojením veľmi pomalého rastu, ťažkostí pri odstraňovaní sociálnych problémov a zaostávania environmentálneho rozvoja. Nové členské štáty sú na rozdiel od starších členov v odlišnej situácii, ktorá sa vyznačuje rastom a očividným vývojom v porovnaní s problematickými začiatkami v ostatných „pilieroch“.

5.5

Rozšírenie bolo tým najdominantnejším faktorom pri zmenách v EÚ v posledných rokoch a pravdepodobne ním zostane aj počas obdobia rokov 2007 – 2013, na ktoré sa vzťahuje finančný výhľad. Je zrejmé, že to má povážlivý dopad na rozpočet, obzvlášť na výdavky týkajúce sa súdržnosti. EHSV už prerokoval problematiku rozšírenia, súdržnosti a financovania v iných súvislostiach. Čo sa týka trvalo udržateľného rozvoja, je jasné, že vstup do EÚ predstavuje najväčšiu výzvu práve vzhľadom na rozvoj národnej stratégie jednotlivých štátov smerom k trvalo udržateľnému rozvoju a vzhľadom na ich účasť na aktivitách a úvahách v rámci celej EÚ. Po prístupe „acquis communautaire“ riadi ich vývoj v environmentálnej, zdravotníckej a sociálnej oblasti, ale aj v iných oblastiach, smerom k trvalo udržateľnému rozvoju do tej miery, do akej je trvalo udržateľný rozvoj (nie výslovne v „acquis“ uvedený) podporovaný súhrnom smerníc a nariadení „acquis“. Avšak najväčšia časť úsilia o trvalo udržateľný rozvoj je ešte stále pred nami. Podporné programy, ktoré poskytujú pomoc tak vo forme finančných zdrojov ako aj odborného poradenstva, môžu a mali by pomôcť týmto spoločnostiam rozvíjať sa v smere trvalo udržateľného rozvoja.

5.6

K prioritným oblastiam stratégie trvalo udržateľného rozvoja ako aj k iným oblastiam, v ktorých možno rozoznať tendencie k neudržateľnému vývoju, spomenuté v bodoch 4.4 a 4.5, je potrebné pristupovať aj ako k prioritám rozpočtovej politiky.

5.7

Nadpis rozpočtovej kapitoly ako taký nie je väčšinou ani „trvalo udržateľný“ ani „trvalo neudržateľný“. Účinky na „udržateľnosť“ rozvoja závisia od podrobného návrhu programov, cieľov a kritérií pre projekty, ktoré sa budú financovať.

5.8

Kľúčovým nástrojom, ktorý môže zabezpečiť, aby politika súdržnosti plnila ciele trvalo udržateľného rozvoja, je vyhodnocovanie dopadu. To uznávajú všetci zainteresovaní vrátane Komisie, ale kroky, ktoré sa podnikajú na dosiahnutie systematického, nezávislého a kompetentného zhodnotenia všetkých významných návrhov, sú pomalé. EHSV považuje prípravu a implementáciu nového finančného výhľadu za príležitosť konečne zaviesť systematické vyhodnocovanie do praxe.

5.9

Hodnotenia dopadu je potrebné vykonávať pri každom jednotlivom programe v rozpočte z hľadiska rozpočtu aj jeho cieľov. V tomto kontexte by sa obzvlášť mala zastaviť podpora aktivitám, ktoré vedú k neudržateľnému vývoju v oblastiach identifikovaných v stratégii trvalo udržateľného rozvoja a v stanoviskách EHSV. Hodnotenie dopadu so zreteľom na dlhodobý účinok na trvalo udržateľný rozvoj by sa malo zaviesť aj v prípade Lisabonskej stratégie v súlade s predchádzajúcimi odporúčaniami EHSV.

5.10

Na výber projektov, ktoré sa budú financovať podľa jednotlivých rozpočtových kapitol a programov, by sa mali používať jasné a transparentné kritériá. Tie by mali zahŕňať aj kritériá trvalo udržateľného rozvoja, akými je dopad projektu na životné prostredie, na zdravie, vznik alebo strata pracovných miest a konkurencieschopnosť EÚ.

5.11

Zvláštna pozornosť by sa mala venovať využívaniu zdrojov zo štrukturálnych fondov, z Kohézneho fondu a z výdavkov na poľnohospodárstvo ako aj z programov TEN. V týchto oblastiach činnosti EÚ, ktoré predstavujú zďaleka najväčšiu časť výdavkov EÚ, by sa mal výber systematicky orientovať na riešenia, ktoré spĺňajú kritéria trvalo udržateľného rozvoja v najväčšej možnej miere.

5.12

V týchto oblastiach je potrebná lepšia kontrola výsledkov a dopadu investovaných peňazí. Nestačí sledovať, koľko peňazí sa minulo, a či nedošlo k porušeniu administratívnych pravidiel. Na to, aby sa aktivity rozvíjali správnym smerom, sú potrebné ucelené štúdie o dopade, ktoré posúdia vplyv kritérií trvalo udržateľného rozvoja.

5.13

Samotné hodnotenie dopadu navrhovaných stratégií však neposkytuje vždy úplný obraz, na základe ktorého by sa dalo dobre rozhodovať. V niektorých prípadoch je potrebné študovať aj dopad nečinnosti a výsledky vyhodnotiť porovnaním s dopadom najrôznejších možných opatrení.

6.1.1

EHSV súhlasí s hlavnými cieľmi návrhu Komisie týkajúcimi sa posilnenia konkurencieschopnosti v záujme rastu a zamestnanosti, ktoré podporujú konkurencieschopnosť podnikov na plne integrovanom jednotnom trhu, posilňujú európske úsilie v oblasti výskumu, vývoja a nových technológií, spájajú Európu prostredníctvom sietí EÚ, zvyšujú kvalitu vzdelávania, prípravy na povolanie ako aj programu sociálnej politiky a pomáhajú európskej spoločnosti predvídať a riadiť zmeny.

6.1.2

V tejto kapitole chce EHSV zvlášť zdôrazniť kľúčovú úlohu vedomostí, V&V a nových technológií. Skutočným dôrazom na túto úlohu a poskytnutím zodpovedajúcich zdrojov má Európa jedinečnú šancu zvýšiť produktivitu, konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť zoči-voči urputnej konkurencii z ostatných častí sveta a tiež možnosť znížiť tlak na životné prostredie a prírodné zdroje používaním ekologicky efektívnejších technologických riešení na napĺňanie potrieb, ktoré sa týkajú zdravia a bezpečnosti ľudí.

6.1.3

Ako bolo zdôraznené na nedávnom konzultačnom fóre o trvalo udržateľnom rozvoji v EÚ, ktoré EHSV organizoval v dňoch 14. a 15. apríla v spolupráci s komisiou, si trvalo udržateľný rozvoj ako nadradený cieľ Európskej únie vyžaduje systematické a dlhodobé úsilie v oblasti výskumu a vývoja pokrývajúce všetky tri piliere: hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj. Niekoľko univerzít a vedeckých ústavov v EÚ vytvorilo siete na koordinovaný výskum v oblasti udržateľného rozvoja. Finančný výhľad ponúka cennú príležitosť podporiť tieto i ďalšie iniciatívy.

6.1.4

Stále vzrastajúca svetová konkurencia čo sa týka nerastných surovín a ropy, aby sme uviedli aspoň dva príklady, a jej dôsledky, ktoré sa premietajú do cien, ilustrujú nutnosť vývoja nových materiálov, nových výrobných postupov a vo všeobecnosti nových technológií, ktoré využívajú zdroje efektívnejšie.

6.1.4.1

EHSV dôsledne a neustále opakuje svoju podporu, ktorú vyslovil už skôr návrhom Komisie týkajúcim sa „Európskeho výskumného priestoru“, zdvojnásobenia finančného príspevku na 7. rámcový program a uskutočnenia akčného plánu pre environmentálne technológie. Do svojich chystaných stanovísk k 7. rámcovému programu a ku konkrétnym programom EHSV začlení aj aspekt trvalo udržateľného rozvoja.

6.1.5

V tejto časti finančného výhľadu, ktorá sa týka TEN ako aj V&V a inovácií, je potrebný zvláštny dôraz na energiu a dopravu. Vysokú prioritu musí dostať podpora pre rozvoj technológií a otvorenie trhu obnoviteľným formám energie, energetickej účinnosti a riešeniam založeným na čistej energii. Projekty TEN-T, pri ktorých narastá len samotný objem dopravy, nie sú v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja.

6.1.6

EHSV zdôrazňoval už v niekoľkých stanoviskách, že hlavne v oblasti dopravy a energie je potrebné ďalšie úsilie, aby sa vývoj presmeroval na cestu trvalo udržateľného rozvoja. Výbor navrhol aj hlavné politické línie na dosiahnutie tohto cieľa. Oznámenie Komisie o finančnom výhľade neobjasňuje zreteľne, či sa na tento účel plánujú uvoľniť dostatočné zdroje.

6.1.7

Pri príprave EÚ na vysoko konkurenčnú svetovú spoločnosť musí finančný výhľadový plán odpovedať na dve diametrálne odlišné výzvy: po prvé na vysokú úroveň nezamestnanosti vo väčšine členských štátov EÚ, po druhé na potrebu – v blízkej budúcnosti – viac ľudí na trhu práce. EHSV už predložil svoje odporúčania v týchto veciach v niekoľkých svojich nedávnych stanoviskách na témy „Politika zamestnanosti: Úloha EHSV po rozšírení EÚ a z pohľadu lisabonského procesu“, „Konkurencieschopnosť podnikov“ a „Zlepšovanie implementácie Lisabonskej stratégie“.

6.1.8

EHSV by si obzvlášť želal nový prístup k celoživotnému vzdelávaniu, keďže práve ono je prostriedkom, ktorý zvyšuje zamestnanosť a umožňuje lepšie si uvedomiť možnosti, ktoré sú k dispozícii z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja. Celoživotné vzdelávanie sa zdá byť jedným z chýbajúcich kľúčových faktorov v snahách uplatniť Lisabonskú stratégiu. Vážne úsilie o trvalo udržateľný rozvoj vyžaduje v tejto oblasti spoluprácu medzi sociálnymi partnermi ako aj dodatočné finančné príspevky členských štátov.

6.2.1

Súdržnosť je potrebná na prehĺbenie integračného procesu. EHSV uznáva snahu Komisie o zameranie aktivít politiky súdržnosti na ciele trvalo udržateľného rozvoja.

6.2.2

Politika súdržnosti by sa mala zacieliť na rast hospodárskej výkonnosti a vytvorenie viacerých a lepších pracovných miest mobilizáciou nevyužívaných zdrojov. Fondy EÚ by sa nemali používať na podporu neprosperujúcich podnikov spôsobom, ktorý deformuje hospodársku súťaž alebo len premiestňuje pracovné miesta z jednej časti EÚ do inej. Aktivity by sa mali v prvom rade zamerať na podporu nových, trvalo udržateľných pracovných miest, na zvýšenie konkurencieschopnosti, ľudského aj fyzického kapitálu, upevnenie vnútorného trhu a zlepšenie mobility pracovnej sily.

6.2.3

Sústredenie zdrojov by sa malo orientovať na zaostávajúce regióny (cieľ 1) na dosiahnutie lepšej zhody so všeobecnými strategickými cieľmi EÚ v rámci trvalo udržateľného rozvoja. Je nevyhnutný aj väčší dôraz na cezhraničnú spoluprácu, aby sa vnútorný trh lepšie integroval.

6.2.4

Je potrebné prechodné obdobie pre regióny, v ktorých je v dôsledku štatistického efektu rozšírenia HDP na hlavu vyšší než 75 % priemeru Spoločenstva. Dotácie by sa však mali postupne znižovať.

6.2.5

Tu by sa tiež mali uskutočňovať jednoznačné testy kvality. Vzhľadom na dostupnosť fondov „z Bruselu“ sa na plánovanie použilo značné množstvo zdrojov, ktoré sa mohli využiť oveľa efektívnejšie. Regionálne plánovanie niekedy nevytvorilo ani nové pracovné miesta v Európe.

6.2.6

Na miestnej a regionálnej úrovni existuje potreba väčšej zodpovednosti za konkrétne opatrenia trvalo udržateľného rozvoja. EHSV odporúča, aby sa projekty v rámci cieľa súdržnosti nehodnotili len na základe hospodárskeho rastu a zamestnanosti, ale aj s ohľadom na ich účinok na trvalo udržateľný dlhodobý rozvoj regiónu.

6.3.1

Vo svojom stanovisku „Budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky“ (2) výbor podrobne popísal a skomentoval rozličné reformné kroky EÚ v rámci poľnohospodárskej politiky a poukázal na ťažkú situáciu trvalo udržateľného poľnohospodárstva v Európe v kontexte globalizovaných trhov. Uviedol pritom, že pri každej reforme sa vždy znova vyskytovali kritické poznámky a viedla sa diskusia o sociálnej spravodlivosti a vyváženosti výdavkov na poľnohospodárstvo, ako aj o ich následných ekologických účinkoch. Reformou z Luxemburgu táto diskusia nie je ukončená.

6.3.2

To dalo Komisii podnet na to, aby vždy znova vypracovávala návrhy na nové orientovanie výdavkov na poľnohospodárstvo viac smerom k trvalo udržateľnému rozvoju. Tak napríklad vtedajší komisár pre poľnohospodárstvo Fischler navrhol najprv hornú hranicu a neskoršie degresívne odstupňovanie platieb, aby sa tak zabezpečilo „spravodlivejšie“ rozdelenie prostriedkov. Komisári McSharry a Fischler takisto už mnohokrát diskutovali o záväznom podmienení priamej pomoci splnením požiadaviek v oblasti životného prostredia siahajúcich nad rámec platného práva, aby sa pridelenie finančných prostriedkov podmienilo aj ekologicky. Tieto návrhy však v Rade nezískali väčšinu.

6.3.3

Poľnohospodárska reforma prijatá v lete 2003 dáva členským štátom v podstate dve možnosti pri vytváraní prevádzkovej dotácie, ktorou sa realizujú nové priame platby: buď ide o prevádzkovú dotáciu, ktorej výška sa určuje podľa doterajších prevádzkových platieb, alebo prevádzkovú dotáciu, ktorá sa vypočítava na základe plochy podniku, alebo plochu podniku aspoň zohľadňuje (takzvaná regionalizácia).

6.3.4

Ani tentokrát nebolo ani v jednom z predpokladaných riešení povinne predpísané podmienenie budúcej platby zachovaním alebo vytvorením pracovných miest. Táto skutočnosť by pod vplyvom diskusie o trvalo udržateľnom rozvoji mohla vyvolať novú spoločenskú diskusiu práve tak, ako otázka ekologických faktorov, ktoré podmieňujú vyplácanie náhrad.

6.3.5

Fakt, že tzv. „Cross Compliance Standards“ („štandardy celkovej zhody“), ktoré musia plniť poľnohospodárske podniky, idú sotva ďalej než po dodržiavanie existujúcich zákonov, viedol v niektorých členských štátoch počas transformácie reformy do politiky na národnej úrovni k vyostrenej diskusii.

6.3.6

Pre EHSV je jednoznačné, že presun štátnych peňazí musí byť vždy viazaný na všeobecný úžitok. Príspevky musia byť zdôvodnené, oprávnené a spoločensky prijateľné. Bolo by užitočné, keby existovalo jasne rozoznateľné prepojenie spoločnej poľnohospodárskej politiky s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja v rámci stratégií z Lisabonu a Göteborgu (vytvárať nové pracovné miesta, podporovať sociálnu spravodlivosť, chrániť životné prostredie), zatiaľ však taká väzba, aspoň pre väčšinu obyvateľstva, nie je zrejmá. Mohlo by to vyvolať ďalšie diskusie, či vôbec majú dotácie zmysel a diskusie o úlohe poľnohospodárov pri uskutočňovaní týchto cieľov. Pri priebežnom hodnotení reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky uskutočnenej proti vôli väčšiny zástupcov poľnohospodárov a chovateľov hospodárskych zvierat by sa posilnenie trvalo udržateľného hospodárenia poľnohospodárskych rodinných podnikov v Európe malo opäť dostať do popredia ako základ pre jej sociálnu oprávnenosť.

6.3.7

Platby podľa prvého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky, predovšetkým priame platby, sú nepochybne životne dôležité pre mnohých poľnohospodárov. Avšak nepodmienené priame platby namiesto toho, aby umožnili politické nasmerovanie poľnohospodárstva v smere trvalo udržateľného rozvoja, viac-menej predstavujú len istotu stáleho príjmu, ktorá navyše neslúži všetkým poľnohospodárom rovnako.

6.3.8

V rámci druhého piliera – podpora vidieckeho rozvoja – sa peniaze vyplácajú len na základe jasne definovaných požiadaviek, stanovených programami, ktoré vznikli na úrovni Spoločenstva. Sú to napr. tzv. poľnohospodársko-environmentálne programy, podpora ekologických hospodárstiev, diverzifikácia poľnohospodárskych podnikov (napr. intenzívne spracovanie a obchodovanie so surovými produktmi), ako aj podpora malých podnikov a najmenších „mikropodnikov“ vo vidieckych oblastiach.

6.3.9

V tejto súvislosti sú významné slová novej komisárky pre poľnohospodárstvo pani Fischer Boel, ktorá pri príležitosti otvorenia Zeleného týždňa v Berlíne dňa 20. januára 2005 požadovala, aby sa „rozvoj vidieka stal podstatnou časťou lisabonskej stratégie“. V tomto kontexte sú zaujímavé ďalšie výroky z kabinetu tejto komisárky, podľa ktorých sa v rámci prvého piliera nepočíta s vytváraním pracovných miest vo väčšom rozsahu, avšak v politike rozvoja vidieka vidno veľký potenciál. EHSV by veľmi uvítal, keby Komisia čo možno najskôr štúdiami podložila očakávané účinky oboch pilierov spoločnej poľnohospodárskej politiky na zamestnanosť, životné prostredie a sociálne vzťahy.

6.3.10

S návrhom nového nariadenia o rozvoji vidieka, o ktorom sa momentálne diskutuje, pribudnú vidieckemu rozvoju ďalšie úlohy (o. i. financovanie oblastí NATURA 2000, uplatňovanie rámcovej smernice o vodnom hospodárstve). Rozvoj vidieka sa tak stáva stále dôležitejším politickým nástrojom na usmernenie vývoja v smere trvalo udržateľného rozvoja, čo EHSV víta.

6.3.11

Podľa plánov Komisie má však rozpočet pre rozvoj vidieka na obdobie 2007 – 2013 zostať na doterajšej úrovni. Pre EHSV to znamená, že už vo finančnom výhľade EÚ je rozvoj vidieka vzhľadom na svoje úlohy finančne podhodnotený.

6.3.12

Nakoľko opatrenia pre rozvoj vidieka majú v diskusii o trvalo udržateľnom rozvoji ústredné postavenie, EHSV absolútne nechápe terajšiu diskusiu v Rade o možnom extrémnom krátení tejto časti rozpočtu, ktorú iniciovalo šesť prispievateľských krajín.

6.4.1

Aby európski občania mohli žiť v skutočnej oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, sú nevyhnutné opatrenia na úrovni EÚ tak z dôvodu väčšej účinnosti, ako aj kvôli rozdeleniu finančného zaťaženia. Úspešná integrácia prisťahovalcov je otázkou sociálnej súdržnosti, ale aj predpokladom ekonomickej efektívnosti. EHSV podporuje zriadenie európskej agentúry na ochranu hraníc, spoločnú azylovú a imigračnú politiku, opatrenia týkajúce sa legálnych prisťahovalcov, príp. nedávno do EÚ prisťahovaných občanov tretích krajín ako aj prevenciu proti ilegálnemu prisťahovalectvu a návrat ilegálnych prisťahovalcov.

6.4.2

Prevencia a boj s kriminalitou a terorizmom je jednou z hlavných výziev pre EÚ. Dostatočné zdroje na zaručenie bezpečnosti sú predpokladom pre administratívny, sociálny a hospodársky trvalo udržateľný rozvoj našej spoločnosti.

6.4.3

Ochrana a bezpečnosť každodenného života, vrátane zaistenia každodenných potrieb, má pre Európanov prvoradú dôležitosť. Občania očakávajú od Únie vysoký stupeň ochrany proti prírodným katastrofám, zdravotným a environmentálnym krízam a iným príčinám všeobecného ohrozenia. Hrozba, ktorú pre zdravie predstavujú nebezpečné látky v prírode aj v potrave, ale tiež normy bezpečnosti a ochrany, predovšetkým v energetike a doprave, vyžadujú neustálu pozornosť a opatrenia zo strany Únie.

6.4.4

Musí sa zabezpečiť primeraná úroveň základných služieb vo všeobecnom záujme, akými sú zdravotníctvo a vzdelávanie, energetika, doprava a komunikácie. V niektorých oblastiach, napr. v energetike a v doprave je zaistenie fyzickej bezpečnosti dodávok dôležitým aspektom rozvoja vnútorného trhu, dvoj- a viacstranného obchodovania a iných vonkajších vzťahov.

6.4.5

Trvalo udržateľný rozvoj sa postupne presadzuje vďaka povedomiu, postojom a konaniu jednotlivých občanov a skupín. Tieto činitele sa nikdy viac nemôžu nahradiť výlučne „zhora“ riadenými akciami zo strany našich systémov, organizácií a inštitúcií. Európa sa môže pochváliť dobre organizovanou a fungujúcou spoločnosťou, vrátane vzdelaných a aktívne sa zapájajúcich občanov, ako aj vysoko rozvinutou štruktúrou občianskych spoločenských organizácií. To je snáď tým najlepším možným kultúrnym základom pre ďalší trvalo udržateľný rozvoj.

6.4.6

Rozšírenie ešte viac zväčšilo rozmanitosť kultúr v Európe. To môže obohatiť život každého, ale je potrebné podporovať vzájomné porozumenie. Vzájomná výmena poznatkov a skúseností hospodárskeho, politického a bežného života sa musí tiež podporovať, vrátane otázky, ako postupovať v smere trvalo udržateľného rozvoja. Prospech z toho budú mať nielen nové členské štáty, ale celá Európa a jej občania.

6.5.1

Na svetovom samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu sa EÚ prejavila ako dynamický účastník zameraný na dosiahnutie výsledkov. Iniciovanie nových projektov ako „Voda“ a „Energia“ (na zásade partnerstva dobrej vôle) získalo EÚ veľa priazne.

6.5.2

Na úrovni OSN už pokračuje uplatňovanie 52-stranového akčného plánu z Johannesburgu. Je to pomalý proces so značnými ťažkosťami pre zúčastnené krajiny, ktoré majú žiť podľa sľubov a plánov.

6.5.3

EÚ musí plniť svoje záväzky a vedúcu úlohu, na ktorú sa podujala na svetovom summite. To sa musí premietnuť aj do prideľovania prostriedkov v rámci finančného výhľadového plánu.

6.5.4

EÚ bude musieť poskytovať najmä viac podpory úsiliu najmenej rozvinutých krajín a zamerať sa pritom na základné potreby, ktorými sú voda, energia, zdravotníctvo, bezpečná strava, základné vzdelanie a príprava na povolanie ako aj rozvoj poľnohospodárstva.

6.5.5

Jednotlivé krajiny EÚ vypracovali ambiciózne projekty na podporu najmenej rozvinutých krajín obzvlášť v Afrike. Pri príprave a uskutočňovaní týchto rozvojových programov je potrebná lepšia koordinácia medzi úrovňou EÚ na jednej a národnou úrovňou na druhej strane. Program z Cotonou sa ukázal ako cenný nástroj, ktorý priniesol spoluprácu aj so sociálnymi partnermi a organizovanou občianskou spoločnosťou v krajinách Afriky, v karibskej a tichomorskej oblasti.

6.5.6

Trvalo udržateľný rozvoj je v týchto rozvojových programoch do určitej miery integrovaný. V súlade s akčným plánom prijatým v Johannesburgu v nich však musí zaujať ústredné postavenie.

6.5.7

Za účelom lepšej koordinácie úsilia a posilnenia aspektu trvalo udržateľného rozvoja, odporúča EHSV ďalšie iniciatívy zo strany EÚ, predovšetkým vo forme budovania „koalícií dobrej vôle“ pre jednotlivé otázky rozvoja ako sú voda, energia, bezpečná potrava a zdravotníctvo.

7.1

Obnova štruktúry rozpočtu, ktorá vytvorí názvy kapitol podľa nových priorít, zabezpečí uznanie významu trvalo udržateľného rozvoja. EHSV očakáva, že sa to odrazí aj na uvádzaní rozpočtu do reality, a že nepôjde len o pokračovanie starej činnosti starým spôsobom pod novou hlavičkou. Výbor zdôrazňuje, že musí dôjsť k reštrukturalizácii výdavkov smerom k prioritám Únie bez ohľadu na to, aká výška vlastných zdrojov sa nakoniec odsúhlasí.

7.2

Je nesmierne dôležité, aby nový finančný výhľad, ktorý je rozpočtovým rámcom na obdobie 2007 – 2013, jasne odrážal priority Únie, obzvlášť lisabonské ciele a trvalo udržateľný rozvoj. S týmto cieľom na pamäti sa musí uskutočniť význačná reštrukturalizácia výdavkov. Ak finančný výhľad vzhľadom na svoje dlhodobé pôsobenie neusmerní vývoj EÚ tým správnym smerom, je malá nádej, že sa to podarí iným stratégiám alebo neskorším finančným úpravám.

7.3

EHSV má rovnaký názor ako Komisia, ktorá v rámci Lisabonskej stratégie do roku 2010 dala prioritu rastu a zamestnanosti. Pod rastom sa musí rozumieť hospodársky rast, ktorý berie do úvahy kľúčové európske hodnoty ako je sociálne začlenenie, zdravie a ochrana životného prostredia. Konkurencieschopnosť a hospodársky rast nie sú samé osebe konečným cieľom, ale sú to nástroje na podporu sociálnych a environmentálnych cieľov. Zostáva však problémom, že neustále pomalší rast a slabšia konkurencieschopnosť v EÚ oproti ostatným hlavným hospodárskym oblastiam môže ohroziť ako európsky sociálny model, tak aj naše environmentálne hodnoty.

7.4

K prioritným oblastiam stratégie trvalo udržateľného rozvoja ako aj k iným oblastiam, v ktorých možno rozoznať tendencie k neudržateľnému vývoju – klimatické zmeny, doprava, zdravotníctvo, prírodné zdroje, boj s chudobou, starnutie populácie a závislosť od tuhých palív – je potrebné pristupovať aj ako k prioritám rozpočtovej politiky.

7.5

Nadpis rozpočtovej kapitoly ako taký nie je väčšinou ani „trvalo udržateľný“ ani „trvalo neudržateľný“. Účinky na „udržateľnosť“ rozvoja závisia od podrobných návrhov na programy, ciele a kritériá pre projekty, ktoré sa budú financovať.

7.6

Kľúčovým nástrojom, ktorý môže zabezpečiť, aby politika súdržnosti plnila ciele trvalo udržateľného rozvoja, je vyhodnocovanie dopadu. Hodnotenia dopadu je potrebné vykonávať pri každom jednotlivom programe v rozpočte z hľadiska rozpočtu aj jeho cieľov. V tomto kontexte by sa obzvlášť mala zastaviť podpora aktivitám, ktoré vedú k neudržateľnému vývoju.

7.7

Na výber projektov, ktoré sa budú financovať podľa jednotlivých rozpočtových kapitol a programov, by sa mali používať jasné a transparentné kritériá. Tie by mali zahŕňať aj kritériá trvalo udržateľného rozvoja, akým je dopad projektu na životné prostredie, na zdravie, vznik alebo zánik pracovných miest a konkurencieschopnosť EÚ.

7.8

Zvláštna pozornosť by sa mala venovať využívaniu zdrojov zo štrukturálnych fondov, z Kohézneho fondu a z výdavkov na poľnohospodárstvo ako aj z programov TEN (transeurópskych sietí). V týchto oblastiach činnosti EÚ, ktoré predstavujú zďaleka najväčšiu časť výdavkov EÚ, výber by sa mal systematicky orientovať na riešenia, ktoré spĺňajú kritéria trvalo udržateľného rozvoja v najväčšej možnej miere.

7.9

EHSV chce zvlášť zdôrazniť kľúčovú úlohu vedomostí, výskumu a vývoja a nových technológií. Skutočným dôrazom na túto úlohu a poskytnutím zodpovedajúcich zdrojov má Európa jedinečnú šancu zvýšiť produktivitu, konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť zoči-voči urputnej konkurencii z ostatných častí sveta a tiež možnosť znížiť tlak na životné prostredie a prírodné zdroje používaním ekologicky efektívnejších technologických riešení na napĺňanie potrieb, ktoré sa týkajú zdravia a bezpečnosti ľudí.

27.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 267/30

1.1

Tento návrh smernice bude tretí v súvislosti s prevenciou prania špinavých peňazí, následne po prvej smernici z roku 1991 (91/308/EHS) a druhej z roku 2001 (2001/97/ES).

1.2

Hlavným zámerom tejto smernice je: 1) začlenenie špecifickej zmienky o financovaní teroristických akcií, hoci v rámci predchádzajúcej smernice bolo členskými štátmi odsúhlasené, že táto oblasť má byť zahrnutá pod pojem závažných trestných činov a 2) zohľadnenie 40 revidovaných odporúčaní Finančnej akčnej pracovnej skupiny proti praniu peňazí (FATF) (1), ktoré boli publikované v júni roku 2003.

2.1

Hlavné skupiny, na ktoré sa podľa návrhu smernice vzťahujú záväzky, sú:

2.2

Návrh smernice je vypracovaný za účelom nahradenia existujúcich smerníc, ktoré budú zrušené.

2.3

Hlavné zmeny v porovnaní s prvou a druhou smernicou sú tieto:

2.4

Návrh smernice počíta s ďalšou konvergenciou s krajinami, v ktorých bola alebo bude uplatnená Finančná akčná skupina proti praniu peňazí (FATF) Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

2.5

Konsolidácia požiadaviek prvej a druhej smernice do novej smernice umožní tiež väčšiu zrozumiteľnosť.

2.6

Avšak tretia smernica nasleduje veľmi tesne za druhou smernicou, ktorá sama o sebe značne rozšírila rozsah opatrení proti praniu peňazí, ako aj rozsah príslušného sektora. Na zhodnotenie smernice z roku 2001 bolo iba málo času a výbor poznamenáva, že zatiaľ nebola vypracovaná žiadna komplexná štúdia o účinnosti existujúceho režimu alebo o jeho úmernosti, vrátane toho, či sú investície vlád členských štátov v rovnováhe s investíciami vytvorenými regulovaným sektorom.

2.7

EHSV víta opatrenia, ktoré sťažia pranie peňazí a financovanie terorizmu. EHSV podporuje uplatnenie preventívnych opatrení v celej EÚ a uznáva, že tí, ktorí perú špinavé peniaze, sa pokúsia využiť slabé miesta v monitorovacích systémoch a že peniaze sa budú pohybovať smerom k najslabším bodom kontrolného systému. Z toho dôvodu musia členské štáty zriadiť prísne štandardy v Európskej únii a podporiť ich uplatňovanie aj v iných krajinách.

2.8

Toto stanovisko podáva podrobné pripomienky k špecifickým aspektom návrhu smernice.

3.1.1

EHSV schvaľuje zahrnutie opatrení proti financovaniu terorizmu do návrhu smernice.

3.1.2

Pokiaľ ide o definíciu závažných trestných činov a prania peňazí, ďalšie objasnenie by pomohlo tým, ktorých sa to týka získať lepšie pochopenie presných zámerov smernice a podľa toho pomôcť zabezpečiť konzistentnú a efektívnu implementáciu právnych predpisov.

3.1.3

Je dôležité objasniť úroveň poznania trestno-právnych predpisov, ktoré sa skutočne požadujú od osôb pracujúcich v regulovanom sektore, pretože prevažná väčšina týchto ľudí má malé, alebo žiadne skúsenosti v tejto oblasti. Článok 3 ods. 7 návrhu smernice obsahuje podrobnú definíciu „závažných trestných činov“, ale my odporúčame, aby sa táto definícia bližšie určila a objasnila to, či pri spracovaní správy o praní peňazí sa od osoby v regulovanom sektore vyžaduje iba uplatnenie tých poznatkov a kvalifikácie týkajúce sa kriminálneho práva, ktoré sa od nej očakávajú. Ak by sa postupovalo inak, neúmerne by to zaťažilo regulovaný sektor (rovnako čo sa týka zaškolenia jeho personálu, ako aj kontroly jeho aktivít) so všetkými rizikami zvýšenia nákladov a nadmerného zaťaženia zákazníkov a klientov s tým spojených. Mohlo by to tiež priniesť zbytočné riziká pre osoby pracujúce v regulovanom sektore.

3.1.4

„Závažný trestný čin“ (definovaný tak, že k nemu patria „aspoň“ aktivity citované v článku 3 ods. 7) sa zdá byť sformulovaný ako minimálny štandard. Zavedenie k dátumu súčasných smerníc ukazuje, že členské štáty zaujali rôzne prístupy vyúsťujúce do režimov, ktoré buď zahrňujú všetky trestné činy alebo alternatívne iba závažné trestné činy.

3.1.5

Malo by sa zvážiť, či sa v tomto ohľade kvôli podpore uplatnenia nariadenia proti praniu špinavých peňazí obmedzí voľba členských štátov a či sa následkom toho poskytnú rovnaké pravidlá pre regulovaný sektor v celej EÚ. Ak si členské štáty prajú uplatniť návrh smernice na širšej báze, EHSV odporúča, aby sa prihliadalo na režim, v ktorom bude oznamovanie povinné iba vzhľadom na závažné trestné činy (minimálny štandard), ale s možnosťou vypracovať správy z vlastnej iniciatívy o iných trestných činoch. Správy z vlastnej iniciatívy, rovnako ako povinné správy, budú podliehať rovnakej ochrane zo strany zákona.

3.1.6

Povinný režim „všetkých trestných činov“, najmä v prípadoch, kedy je spojený s požiadavkou oznamovania mimo územia, riskuje, že budú vynaložené veľké prostriedky tak zo zdrojov súkromného sektora ako aj zo strany kontrolných orgánov bez primeraného účinku. Potreba oznamovacieho systému o takzvanej „obmedzenej spravodajskej hodnote“ vo Veľkej Británii, ktorého zámerom je minimalizovať úsilie regulovaného sektora ako aj kontrolných orgánov pri skúmaní prípadov nízkej alebo žiadnej dôležitosti, ako aj prípadov už oznámených príslušnému úradu, dobre znázorňuje niektoré ťažkosti povinného režimu pre „všetky trestné činy.“

3.1.7

Výbor považuje fixný peňažný limit de minimis, ako je stanovený v článku 6 písm. b), (15 000 EUR) za primeraný, keďže spomínaný limit je možné dosiahnuť prostredníctvom jednej alebo viacerých transakcií, medzi ktorými zrejme existuje určitý vzťah.

3.1.8

Na podporu konzistentnosti by bolo vhodné jasne uviesť, že definícia prania peňazí z článku 1.1 písm. c) druhej smernice (opakovaná v článku 1.2 písm. c návrhu smernice) obsahuje vlastníctvo ziskov z vlastného trestného činu, bez toho aby bola potrebná akákoľvek ďalšia transakcia.

3.1.9

Článok 2.1 ods. 3 písm. b) stanovuje päť kategórií transakcií vykonávaných nezávislými právnymi profesionálmi, na ktoré by sa mala smernica vzťahovať. Výbor odporúča pripojiť šiestu kategóriu: (vi) daňové poradenstvo.

3.2.1

Článok 3 ods. 9 definuje „investičné fondy a spoločnosti, ktoré poskytujú služby“ a Článok 2.1-ods. 3 písm f) definuje „sprostredkovateľov transakcií veľkej hodnoty“. Objasnenie definícií je vítané, najmä zahrnutie „služieb“ do článku 2.1-ods. 3 písm f). Pranie peňazí možno vykonávať manipuláciou s veľkými transakciami za služby v hotovosti, rovnako ako manipuláciou s veľkými transakciami za tovar v hotovosti.

3.3.1

Články týkajúce sa tejto problematiky musia byť jasné a vykonateľné v systéme založenom na riziku. Realizácia týchto aspektov nariadenia o praní peňazí je hlavným prínosom pre náklady na jeho dodržiavanie a má aj priamy dopad na zákazníkov a klientov.

3.3.2.1

Článok 3 ods. 8 definuje bezprostredného vlastníka ako fyzickú osobu, ktorá nakoniec, priamo alebo nepriamo, vlastní alebo kontroluje 10 % alebo viac akcií alebo hlasovacích práv právnickej osoby alebo vlastníctva nadácie, investičného fondu alebo podobného právneho zoskupenia, alebo ktorá inak vyvíja porovnateľný vplyv, napríklad na manažment. Výbor je toho názoru, že toto je príliš nízka dolná hodnota, keď ju porovnáme s článkom 7.1 písm. b) a odkazom na opatrenia založené na riziku v článku 7.2.

3.3.2.2

Návrh smernice by mal odkazovať na princípy týkajúce sa požiadaviek pre identifikáciu a zaviesť požiadavku pre členské štáty, aby poskytli odporúčania, či už priamo alebo prostredníctvom reprezentatívnych profesionálnych orgánov, pomocou systému založeného na riziku pri identifikácii, ktorá povoľuje rôzne úrovne identifikácie bezprostredných vlastníkov v závislosti od okolností.

3.3.2.3

Chápeme odôvodnenie prísnych požiadaviek, v praxi však ich univerzálne uplatnenie bez ohľadu na riziko má tendenciu penalizovať legitímnych zákazníkov a klientov ďalšími nákladmi, snahami a potenciálnou stratou obchodného utajenia, čo sa týka plánovaných transakcií, pričom má malý alebo žiadny vplyv na nelegálne činnosti.

3.3.2.4

Výbor odporúča, aby bola minimálna požiadavka na identifikáciu vlastníctva alebo kontroly 25 % buď zo strany jednotlivca alebo skupiny konajúcej ako „zúčastnená strana“.

3.3.3.1

Výbor je toho názoru, že definícia navrhnutá v článku 3 ods. 10 je zbytočne rozsiahla a mala by sa pozmeniť tým, že sa použije spojenie „ktorí nie sú občanmi EÚ“ po výraze „fyzické osoby“. Politicky exponované osoby v Európskej únii (hoci nie sú nevyhnutne imúnne voči korupcii) podliehajú zaručeným demokratickým kontrolám, ktoré robia požiadavky povinného získavania údajov od klientov uvedené v článku 11.1 nepotrebnými.

3.3.4.1

„Získavanie údajov od klientov“ je oblasť návrhu smernice, v ktorej sa kvôli objasneniu vyžaduje presnejšia definícia. Také termíny ako „získavanie údajov“, „starostlivé preskúmanie“ a „overenie“ môžu byť otvorené pre rôzne interpretácie v rôznych častiach regulovaného sektora a v rôznych členských štátoch, a preto by mali byť definované presnejšie, aby sa umožnilo ich celkové pochopenie.

3.3.4.2

Pokiaľ ide o identifikáciu, výbor odporúča, aby návrh smernice vyžadoval od členských štátov, aby zabezpečili jasné poučenie o systéme založenom na riziku na ich území.

3.3.4.3

Článok 6 písm. c vyžaduje uplatnenie postupov na zabezpečenie získavania údajov od klienta v prípadoch, keď existuje podozrenie z prania peňazí, bez ohľadu na výnimku, oslobodenie alebo dolnú hranicu. Toto nie je uskutočniteľné, pretože vykonanie takých postupov, ak sú vynútené podozrením, môže varovať podozrievanú stranu. Ustanovenia v článku 6 písm. c) by mali byť kvalifikované tak, aby uvádzali, že také postupy by mali byť vykonávané iba do takého možného rozsahu, aby sa neupovedomili podozrievané strany.

3.3.4.4

Z hľadiska zjednodušených postupov získavania údajov od klienta, ako sú špecifikované v článku 10.3 písm. c), výbor odporúča upraviť tento článok nasledovne, pridaním slov napísaných kurzívou: „penzijná schéma, schéma doplnkového dôchodkového poistenia alebo podobná schéma, ktorá poskytuje výhody pri odchode zamestnancov do dôchodku, ak sa príspevky realizujú prostredníctvom zrážok zo mzdy a (alebo) príspevky od zamestnávateľov, ...“.

3.3.4.4.1

Článok 11.2 navrhuje zakázať úverovým inštitúciám, aby vstupovali do vzťahu s korešpondenčnou bankou, ktorá povoľuje, aby jej účty boli používané prevzatými bankami. Nemusí byť pre úverovú inštitúciu vždy ľahké odhaliť, kedy tak korešpondenčná banka koná. Malo by byť jasné, že od inštitúcií sa bude očakávať iba to, aby vykonali vhodné opatrenia vo vzťahu k svojím respondentným bankám, čím by zhodnotili ich politiku voči prevzatým bankám.

3.3.4.5

V článku 11.1 písm. a) zmienka o listinnom dôkaze nepotrebuje byť kvalifikovaná slovom „doplňujúcim“. Toto slovo možno vynechať.

3.3.4.6

Článok 12 povoľuje zverenie výkonu postupov súvisiacich so získavaním údajov od klienta tretím stranám, ale naznačuje, že konečná zodpovednosť za také postupy zostáva na inštitúciách alebo osobách, ktoré spadajú pod navrhovanú smernicu. Výbor odporúča vymazať poslednú časť článku 12, „na ktorú sa vzťahuje táto smernica, ktorá sa spolieha na tretiu osobu“ a nahradiť ju princípom uvedeným v úvodnej časti (20) na strane 11 navrhovanej smernice („aby sa predišlo postupom opakovanej identifikácie klientov, ktoré vedú k omeškaniam a neúčinnosti v medzinárodnom obchode, je vhodné, pod podmienkou vhodných bezpečnostných opatrení, umožniť uvedenie klientov, ktorých identifikácia bola vykonaná niekde inde“). Ak sa nepovolí zverenie tretím osobám, a už boli vykonané vhodné opatrenia na stanovenie charakteru tretej strany bona fidae, nevyhne sa toto ustanovenie duplicitnej práci.

3.3.4.7

Článok 13.2. požadujúci ohlasovanie podozrení, by mohol byť užitočne rozšírený pridaním ďalšej vety: „Komisia by mala také podozrenia preskúmať a informovať členské štáty o dosiahnutých záveroch.“

3.3.4.8

Z článku 14 by sa malo vyňať slovo „okamžitý“ kvôli odstráneniu pochybností o kompatibilite ustanovení článku 14 s nariadeniami o súkromí v určitých členských štátoch a tretej strane musí byť povolené hľadať súhlas u osôb, ktorých informácie sa práve odhaľujú. Slovo „okamžite“ by sa malo nahradiť výrazom „urýchlene.“

3.4.1

Výbor odporúča presnejšiu definíciu významu „zákaz“, pokiaľ ide o prvú časť článku 25. V niektorých členských štátoch sa vyžaduje, aby zamestnanci regulovaného sektora podávali správy určitým regulačným orgánom alebo justičným orgánom, ako aj FIU (Financial Intelligence Unit – Finančnej spravodajskej jednotke), a aj v praxi možno boj proti praniu peňazí uľahčiť opatrnými výmenami informácií medzi stranami, ktoré sa nezapájajú do prania peňazí. Kvôli umožneniu týchto pozitívnych foriem odhalenia odporúčame zmenu článku v tom zmysle, aby ozrejmil fakt, že odhalenie je zakázané iba vtedy, ak to môže upozorniť podozrivú osobu alebo ovplyvniť vyšetrovanie prania peňazí.

3.5.1

V úvodnej časti (23) na strane 11, ako aj v článku 27 sa navrhuje, že právne predpisy Spoločenstva by mali platiť v tretích krajinách, kde majú úverové a finančné inštitúcie Spoločenstva pobočky a väčšinu vlastnených dcérskych podnikov, a kde je nedostatočná legislatíva v oblasti prania peňazí a financovania terorizmu.

3.5.2

Výbor má obavy, že takéto uplatňovanie by mohlo znemožniť pobočkám a dcérskym podnikom úverových a finančných inštitúcií Spoločenstva efektívne a konkurenčne vykonávať svoju činnosť v krajinách, kde právne predpisy o praní peňazí nie sú porovnateľné so štandardom EÚ. Preto by malo byť uplatnenie štandardov EÚ alebo im podobných podporované, ale absolútna požiadavka pre uplatnenie v zámorí je zrejme predčasná. V týchto situáciách by mali inštitúcie radšej informovať kompetentné orgány v iných krajinách – vzhľadom na pomoc, ktorá sa im poskytuje, aby zlepšili kontroly prania peňazí a financovania terorizmu.

3.5.3

Pre EÚ by bolo vhodnejšie, aby namiesto odkazu na uplatňovanie požiadaviek EÚ posilnila uplatňovanie adekvátnych a relevantných celosvetovo uznávaných štandardov vo forme štyridsiatich odporúčaní FATF. Toto by odstránilo akékoľvek náznaky, že EÚ sa pokúša presadiť svoje požiadavky mimo svojho územia, kde platia globálne štandardy so široko ekvivalentnou efektívnosťou.

3.6.1

Výbor schvaľuje začlenenie tejto ochrany do článku 24 a vyzýva Komisiu, aby ho rozšírila ďalej tak, aby sa vzťahoval aj na súdne procesy a úlohu policajných orgánov, ktoré zabezpečujú ochranu. Jasne definovaná ochrana dôvernosti zdroja správy o praní peňazí je pre hladkú a úplnú činnosť spravodajských systémov rozhodujúca. Pod článok 24 by mali spadať nielen zamestnanci, ale aj zamestnanecké organizácie a mal by obsahovať odkaz na povinnosť členských štátov o utajení ich totožnosti v takom rozsahu, ako to umožňuje trestné a občianske právo v jednotlivých členských štátoch. Smernica by mala osobitne zabezpečiť to, aby bola totožnosť spravodajcov prísne dôverná, pokiaľ títo nedali súhlas k jej odhaleniu alebo pokiaľ to nie je nevyhnutné pre spravodlivý súdny proces pri trestnom konaní.

3.6.2

Článok 24 by mal byť upravený tak, aby sa vzťahoval aj na slobodné povolania a malé podniky.

3.7.1.1

Ak nie je definované inak, všetky požiadavky systémov zahrnuté v návrhu smernice sú uplatniteľné na všetky inštitúcie a osoby, ako sú definované v článku 2. Regulovaný sektor je v súčasnej dobe rôznorodý, a preto je potrebné zvážiť situáciu inštitúcií alebo profesií, ktorých aktivity spadajú pod návrh smernice iba čiastočne, nakoľko potrebujú objasnenie toho, ako sa majú uplatňovať ustanovenia na relevantné časti ich podnikov.

3.7.1.2

Nie je jasné, prečo článok 2 obmedzuje uplatnenie návrhu smernice na notárov a iných nezávislých právnych profesionálov iba vtedy, keď vykonávajú určité činnosti. Avšak všetky služby iných liberálnych profesií, s porovnateľne vysokými etickými a kompetenčnými štandardmi vzťahujúcimi sa na ich členov, spadajú pod spomínané ustanovenie. Výbor chápe, že existujú určité činnosti, ktoré sú vyhradené pre notárov a iných právnych profesionálov v niektorých členských štátoch (zvyčajne súvisiace s ich úlohou advokátov vo formálnych právnych konaniach), a že v týchto oblastiach možno právnych profesionálov odlíšiť od členov iných slobodných povolaní. Uvedené zdôvodňuje ich vylúčenie z oblasti pôsobnosti smernice. Avšak výbor sa nazdáva, že by mali byť začlenení do pôsobnosti smernice vždy vtedy, ak činnosti, v ktorých sa angažujú, nie sú vyhradené pre právnych profesionálov a tieto služby by boli zahrnuté do pôsobnosti smernice, ak by ich vykonávala akákoľvek iná vhodne regulovaná profesionálna firma.

3.7.2.1

Článok 17 vyžaduje, aby inštitúcie a osoby spadajúce pod návrh smernice preskúmali so zvláštnou pozornosťou akúkoľvek činnosť, ktorá pravdepodobne súvisí s praním peňazí.

3.7.2.2

Táto požiadavka by mohla vyústiť do značných dodatočných postupov zo strany inštitúcií a osôb, ktoré spadajú pod návrh smernice a rovnako zvýšiť riziko, že subjekt bude vykonávaním zvláštnych postupov „varovaný“.

3.7.2.3

Výbor je toho názoru, že úlohou regulovaného sektora by nemalo byť vykonávanie vyšetrovania v zjavne mienenom zmysle článku 17, ale že tento sektor by mal byť ostražitý kvôli utváraniu podozrení na základe informácií, ktoré sa k nemu dostali počas normálneho priebehu podnikania a oznamovať také informácie orgánom vynucujúcim právo, aby vykonali vyšetrovanie.

3.7.3.1

Článok 4 povoľuje členským štátom prijať alebo udržať v účinnosti prísnejšie ustanovenia než sú ustanovenia uvedené v návrhu smernice.

3.7.3.2

Materiálne rozdiely v prísnosti ustanovení od jedného členského štátu k druhému môžu poškodiť princíp jednotného trhu, vyústiť do narušenia čestnej hospodárskej súťaže a môžu povzbudiť zločincov, aby presunuli svoje aktivity s praním špinavých peňazí do menej prísnych členských štátov.

3.7.3.3

Výbor odporúča, aby ustanovenia, ktoré povoľujú miestne rozdiely, boli obmedzené na tie oblasti, kde sú také variácie (ak majú byť členskými štátmi zavedené skôr na povinnej než dobrovoľnej báze) nevyhnutné kvôli špecifickým miestnym podmienkam.

3.7.4.1

Výbor víta zodpovednosť udelenú členským štátom pri poskytovaní spätnej väzby (článok 31.3) a odporúča, aby táto bola daná špecificky na zodpovednosť FIU. Odozva je užitočná, pretože podporuje lepšiu a efektívnejšiu zhodu s uplatnením legislatívy v budúcnosti.

3.7.4.2

Článok 19.1 písm. b) vyžaduje, aby inštitúcie a osoby, ktoré spadajú pod navrhovanú smernicu, poskytli Finančnej spravodajskej jednotke všetky ďalšie potrebné informácie v súlade s platnou legislatívou. Výbor by rád zdôraznil, že pojem „všetky ďalšie potrebné informácie“ by mohol byť veľmi ďalekosiahly a regulovaný sektor nemôže vyhovieť takej požiadavke. Odporúčame nahradiť termín „všetky potrebné“ takým znením, ktoré povoľuje členským štátom potvrdiť u svojich regulovaných sektorov dodatočné informácie, ktoré môžu byť požadované bez toho, aby sa stali zbytočnou záťažou a zaručí, že tieto informácie nebudú prekračovať povolenú úroveň stanovenú FIU.

3.7.4.3

Článok 20.2 by mal zabezpečiť, aby podozrenia, vzniknuté v priebehu poskytovania právnej rady (notármi, nezávislými právnymi profesionálmi, audítormi, externými účtovníkmi alebo daňovými poradcami) neboli vyňaté z požiadaviek na oznamovanie podozrení. Súčasné znenie tohto odseku je viac reštriktívne, odporúča, aby sa vyňatie neobmedzovalo iba na radu danú vtedy, keď zisťujeme právnu pozíciu klienta pred právnym procesom. Bolo by to neospravedlniteľné obmedzenie ľudských práv klienta, ktorý má právo získať právnu radu dôverne.

3.7.4.4

V ustanovení článku 23, že prezradenie v súlade s návrhom smernice nebude porušovať nijaké obmedzenie o prezradení informácií, je vynechané to, že také prezradenie musí byť urobené „v dobrej viere“, aby bolo oprávnené pre túto ochranu. Bolo to stanovené v druhej smernici. Toto oprávnenie by sa malo znovu zaviesť, aby sa zdôraznilo, že od regulovaného sektora sa musí požadovať, aby konal zodpovedne a v dobrej viere, aby tak mohol mať úžitok z nevyhnutne rozsiahlej štatutárnej ochrany. Aby sa ináč špecifikovali riziká narúšajúce rovnováhu práv osôb a ich prístupu k spravodlivosti.

4.1

Hoci výbor podporuje dvojaký cieľ zaistenia komplexného uplatnenia globálnych štandardov EÚ, ako sú stanovené v 40 odporúčaniach FATF, ako aj zreteľné zahrnutie financovania terorizmu do smernice, ľutuje, že táto 3. smernica o praní peňazí bola vypracovaná skôr, než by bola príležitosť na plné zhodnotenie predností 2. smernice schválenej v roku 2001. Začať s prípravou 3. smernice tak skoro po druhej smernici a bez dostatočného času na zamyslenie, aké ponaučenie by sa dalo vziať z uplatnenia 2. smernice, je možno trochu unáhlené.

4.1.1

Ak má byť príprava 3. smernice v tomto čase opodstatnená, je nevyhnutné, aby bola použitá aj na zlepšenie 2. smernice a jej implementácie ďalšími spôsobmi. Menovite uvádzame niekoľko ustanovení, ktoré boli začlenené:

4.2

Návrhy uvedené v tomto stanovisku majú za účel zlepšiť smernicu takými spôsobmi, ktoré by prispeli k týmto chvályhodným, ale nie nekonzistentným cieľom. Pri všetkých ďalších zmenách zavedených počas konečných štádií rokovania o smernici je potrebné mať na mysli tieto dôležité princípy.

4.3

Z hľadiska krátkeho obdobia, odkedy vstúpila do platnosti 2. smernica, je potrebné nechať v mnohých členských štátoch dlhšie obdobie na zavedenie 3. smernice do praxe.

4.4

Po získaní skúseností s administratívou smerníc pre prevenciu prania peňazí a financovania terorizmu bude Európska únia musieť pravdepodobne zvážiť niekoľko spojení a synergií postupov s inými aspektmi trestného správania sa a jeho odstrašovania. Výbor podáva návrhy pre:

4.5

Výbor víta ďalší vývoj predpisov na zabránenie prania peňazí a financovania terorizmu ako symbol Európskej únie, ktorá zabezpečuje vysoké štandardy bezúhonnosti a správania vo verejnom aj súkromnom sektore. Smernica je praktickým krokom pri riadení finančných záležitostí, ako aj prostriedkom posilnenia Európskej únie.

27.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 267/36

1.1

Prvú informačnú správu na tému „Vzťahy medzi Indiou a EÚ“ (HSV 947/2000) Sekcia zahraničných vzťahov schválila v decembri 2002 pred prvým stretnutím za okrúhlym stolom medzi Indiou a EÚ, ktoré sa konalo v New Delí v januári 2001. Európski účastníci okrúhleho stola sú z EHSV kým indickí účastníci predstavujú reprezentačný výber organizovanej občianskej spoločnosti (viď Prílohu I).

1.2

Okrúhly stôl sa od svojho vzniku v roku 2001 osvedčil ako dôležitá inštitúcia pre ďalší rozvoj vzťahov medzi Indiou a EÚ. Svoje siedme zasadnutie mal v júni v Srinagare, Kašmír, a svoje ôsme zasadnutie v decembri 2004 v Londýne, kde sa o takých citlivých otázkach ako je práca detí a rovnosť pohlaví na pracovisku diskutovalo otvorene ale konštruktívne. (Viď Časť 5: Doterajší dialóg medzi Indiou a EÚ o občianskej spoločnosti.)

1.3

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy ku vzťahom medzi Indiou a EÚ sa pripravuje vzhľadom na narastajúci význam týchto vzťahov od roku 2000. Tento význam sa jasne odráža v pokroku dosiahnutom v roku 2004.

1.4

Preto sa toto stanovisko neobmedzuje na aktualizáciu informačnej správy o vzťahoch medzi Indiou a EÚ z roku 2000. Zdôrazňuje tiež, že je potrebné, aby EHSV plne využil výhodu silnej politickej podpory tak zo strany inštitúcií EÚ ako aj indickej vlády užšej spolupráci medzi európskymi a indickými občianskymi združeniami. Preto si toto stanovisko všíma, ako EHSV doteraz prispel ku zblíženiu indickej a európskej občianskej spoločnosti a to formou zmysluplného dialógu. Predkladá ďalšiu možnosť, ako môže EHSV prispieť predovšetkým ku príprave Spoločného akčného plánu pre strategické partnerstvo medzi Indiou a EÚ, najmä formou okrúhleho stola.

1.5

Európska komisia zaslala Rade, Európskemu parlamentu a EHSV rozsiahle návrhy na strategické partnerstvo s Indiou v júny 2004 ako reakciu na skutočnosť, že indicko-európske vzťahy „narástli v posledných rokoch geometrickou radou pokiaľ ide o rámec a intenzitu.“ Komisia predložila požiadavku, aby akčný plán bol schválený na šiestom summite India – EÚ v roku 2005.

1.6

Na správu Komisie z 16. júna odpovedala indická vláda v auguste kladne a navrhla vytvorenie výboru na úrovni ministerstiev, ktorý by navrhol akčný plán na schválenie na šiestom summite.

1.7

Rada EÚ vo svojich záveroch prijatých v októbri „privítala dôkladnú a vyčerpávajúcu“ správu Komisie. Rada v plnom rozsahu dala podporu jej všetkým cieľom a zaviazala sa „pracovať s Komisiou na ich dosiahnutí“.

1.8

Európsky parlament v októbri Rade doporučil, aby „prijala rozhodnutie povýšiť vzťahy medzi Indiou a Európskou úniou na strategické partnerstvo“ a aby za týmto účelom urobila tiež „potrebné praktické kroky“.

1.9

Piaty indicko-európsky summit, ktorý sa konal v Haagu v novembri, vyzval obidve strany, aby „spoločne vypracovali úplný Indicko-európsky akčný plán strategického partnerstva a novú spoločnú politickú deklaráciu založenú na správe komisie, záveroch Rady a odpovedi Indie na schválenie na schôdzi šiesteho summitu.“

1.10

Okrúhly stôl na svojom decembrovom stretnutí v Londýne v doporučeniach pre indicko-európsky summit v roku 2005 „uznal, že indicko-európske strategické partnerstvo poskytuje príležitosti na zlepšenie a rozšírenie úlohy občianskej spoločnosti v tomto partnerstve formou fóra okrúhleho stola“ a vyslovil sa, že chce „aktívne prispieť ku tomuto spoločnému akčnému plánu.“

1.11

Vzhľadom na rozsah správy Európskej komisie e odpovede indickej vlády možno predpokladať, že sa ešte musí urobiť veľa na posilnenie a prehĺbenie vzťahov medzi Indiou a Európskou úniou. Faktom je, že medzi nimi je veľmi úzky vzťah v rámci „partnerstva založeného na zdravých základoch zdieľaných hodnôt a presvedčení“ ako je uvedené v správe zo summitu. Uvedené tri dokumenty jasne ukazujú, koľko sa doteraz dosiahlo.

1.12

Indicko-európske partnerstvo v priebehu posledných rokov postupne prerástlo od hospodárskej a rozvojovej spolupráce do vyšších politických a strategických rozmerov a to vzhľadom na tú skutočnosť, že tak India ako aj EÚ sú dôležitými aktérmi na celosvetovej scéne a majú rovnaký pohľad na svetový poriadok založený na multilateralizme. Teraz je súčasťou ich politického dialógu aj ročný summit, ročné ministerské stretnutia „troika“ a od schválenia Spoločnej indicko-európskej deklarácie o terorizme v roku 2001 dva razy do roka aj stretnutia politickej pracovnej skupiny o boji proti terorizmu. Od roku 2000 sú ich súčasťou aj stretnutia európskych a indických vyšších úradníkov dva krát do roka a tiež stretnutia Indicko-európskeho okrúhleho stola raz za dva roky.

1.13

Obchod a investície zostávajú aj naďalej základným kameňom indicko-európskeho vzťahu. EÚ je najväčším obchodným partnerom Indie a jej hlavným zdrojom investícií zo zahraničia. Aj keď obchod a investície sú jednoznačne nižšie než potenciál, indickí a hlavní európski hospodárski predstavitelia doporučujú spoločne konať v ôsmych oblastiach formou spoločnej iniciatívy zameranej na zlepšenie obchodu a investícií. Obchodný a rozvojový program predstavujúci 13,4 miliónov EUR bude stavať na týchto doporučeniach. India a EÚ zatiaľ uzavreli dohodu a colnej spolupráci zameranú na zlepšenie toku obchodu a jednajú o námornej dohode na podporu aktivít indických a európskych dopravných lodných spoločností.

1.14

Vývoz informačných technológií (IT) do EÚ vzrástol nad 2 miliardy EUR v roku 2003 a predstavuje 20 % celkového exportu krajiny v oblasti softvéru. Asi 900 indických a európskych spoločností a organizácií sa zúčastnilo v roku 2004 európsko-indického kooperačného fóra o informačnej spoločnosti, ktoré sa konalo v marci 2004 v New Delhi. Dialóg o informačnej spoločnosti začal zatiaľ na základe spoločného indicko-európskeho vyhlásenia vízie budúcnosti z roku 2001o rozvoji informačnej spoločnosti a informačnej a komunikačnej technológii. Počíta s výskumom v šiestych prioritných oblastiach a veľmi dôkladným dialógom o regulačných rámcoch pre informačnú spoločnosť a elektronickú komunikáciu.

1.15

Spolupráca vo vede a technológii ktorá začala v polovici osemdesiatych rokov, sa ukázala jednou z perspektívnych oblastí indicko-európskej spolupráce. Dohoda o vedeckej a technologickej spolupráci z roku 2002 poskytuje právny rámec pre indických a európskych vedcov pre účasť na programoch druhej strany, aj keď India je „cieľovou krajinou“ pre spoluprácu v medzinárodnom rámci šiesteho Rámcového výskumného programu EÚ.

1.16

India a EÚ pracujú na návrhu dohody o spolupráci na európskom projekte satelitnej navigácie Galileo. Vzhľadom na spôsobilosť Indie pre činnosti spojené s satelitmi a navigáciou dohoda podnieti priemyselnú spoluprácu v mnohých oblastiach high-tech. India a EÚ už majú za sebou dlhú spoluprácu prostredníctvom svojich vesmírnych agentúr ESA a ISRQ na mierovom výskume a využití vesmíru. EÚ už vyjadrila záujem o indickú bezposádkovú výskumnú misiu Chandrayan-1.

1.17

Existujú nové prístupy ku rozvojovej spolupráci. India sa tu stáva netypickým aktérom svojou rozvíjajúcou sa rozvojovou politikou, pri ktorej je aj príjemcom aj poskytovateľom. Tento posun bol zrejmý pri devastácii spôsobenej tsunami, ktoré postihlo krajiny pri Indickom oceáne 26. decembra 2004. India odmietla zahraničné pomocné akcie, aj keď sama poskytovala rozsiahlu pomoc Srí Lanke. Ako adresát India teraz prijíma rozvojovú pomoc od limitovaného počtu darcov, ku ktorým teraz patrí EÚ, Spojené kráľovstvo, Nemecko, USA, Rusko a Japonsko. EÚ poskytne Indii 225 miliónov EUR vo forme grantov pre obdobie rokov 2001 až 2006, z toho štyri pätiny na zmiernenie chudoby. Rozvojová spolupráca sa zameria na štáty Rajasthan a Chattisgarh a bude prevažne určená pre vzdelávacie a zdravotné programy.

1.18

EHSV musí účinne reagovať na rýchly pohyb politicky signifikantného vývoja za obdobie šesť mesiacov, to jest prvej polovice roku 2005. Európska komisia vo svojej júnovej správe navrhla, aby okrúhly stôl bol v plnom rozsahu integrovaný do indicko-európskeho inštitucionálneho systému a jeho spolupredsedovia boli vyzvaní summitu predložiť nezáväzné politické doporučenia. Rada podporila návrhy Komisie zvýšiť stupeň vzájomného porozumenia „zvýšenou spoluprácou medzi politickými stranami, odbormi, podnikateľskými združeniami, univerzitami a občianskymi spoločnosťami.“ Haagsky summit súhlasil s „podporou spolupráce medzi politickými stranami, odbormi, podnikateľskými združeniami, univerzitami a občianskymi združeniami.“

1.19

Toto stanovisko sa tiež snaží nájsť spôsoby zefektívnenia okrúhleho stola. Jeho webová stránka Internetové fórum občianskeho združenia India-EÚ bola použitá, aby sa zvýšila efektívnosť okrúhleho stola a pokryla oveľa širšia paleta indických a európskych organizácií občianskych združení.

2.1

Na svojom stretnutí v Londýne v decembri 2004 Okrúhly stôl privítal vytvorenie indicko-európskeho partnerstva a zaviazal sa prispieť ku tomu, aby bol akčný plán skoncipovaný v roku 2005 ešte pred šiestym indicko-európskym summitom. Vyhlásil svoj zámer „urobiť návrhy v oblastiach, kde občianska spoločnosť môže priniesť reálnu pridanú hodnotu a to najmä pri dosahovaní rozvojových cieľov tretieho tisícročia podporou trvalo udržateľného rozvoja a zvládaním globalizácie.“ Okrúhly stôl sa tiež zaviazal preskúmať, ako môže občianska spoločnosť pomôcť uplatniť spoločnú deklaráciu na vzťahy v oblasti kultúry.

2.2

Okrúhly stôl tak isto ako aj EHSV má dobrú pozíciu ku tomu, aby sa podieľal na strategickom partnerstve medzi Indiou a EÚ. Od svojho úvodného stretnutia v New Delhi v januári 2001 okrúhly stôl prediskutoval (1) mnohé témy, o ktorých hovorí Európska komisia vo svojej správe z 16. júna, a vypracoval (2) doporučenia ku týmto témam pre indicko-európske summity. Na stretnutí v Londýne uznal, že vznikajúce strategické partnerstvo „poskytuje možnosti na zlepšenie a rozšírenie úlohy občianskej spoločnosti prostredníctvom fóra okrúhleho stola.“ Okrúhly stôl už prerokoval a vypracoval doporučenia ku mnohým otázkam akými sú globalizácia, obchod a investície, Svetová obchodná organizácia (WTO). Na svojom druhom stretnutí, ktoré sa konalo v Bruseli v júli 2001, to boli média a kultúra. Na ďalších stretnutiach sa ku týmto témam nielen vrátil, ale svoj program rozšíril o spoluprácu o oblasti potravín a agropodnikania, ľudských práv na pracovisku, trvalo udržateľného rozvoja a turistiky. Na najbližšom stretnutí sa skoršie výmeny názorov o kultúrnych otázkach dostanú o dobrý kus ďalej diskusiou o kultúrnom a náboženskom pluralizme v demokratických spoločnostiach.

2.3

Okrúhly stôl sa rozhodol na svojom stretnutí v Londýne obmedziť sa na oblasti, kde môže občianska spoločnosť urobiť špecifický prínos, namiesto toho aby sa zaoberal všetkými témami nadnesenými Európskou komisiou v rámci strategického partnerstva. Preto mohol užitočne zvážiť svoj prínos v nasledovných oblastiach, ktoré Komisia označila za dôležité prvky rozvíjajúceho sa strategického partnerstva.

2.3.1

Predchádzanie konfliktom a obnova po konfliktoch: Toto sú oblasti, v ktorých India zohrala dôležitú úlohu tak v rámci OSN ako aj bilaterálne napríklad v Afganistane, ako uviedla Komisia. Z toho dôvodu navrhuje, aby EÚ a India preskúmali spôsoby vytvorenia formálneho rámca pravidelnej spolupráce v týchto oblastiach. Komisia tiež navrhuje spoločne presadiť konferenciu OSN o predchádzaní konfliktom a zvládaní postkonfliktných situácií a začať dialógu o prínose regionálnej integrácie pri predchádzaní konfliktom.

2.3.2

Migrácia: Komisia pozoruje, že medzinárodná migrácia vzrástla napriek globalizácii. Vedie to na jednej strane ku odsunu migrantov a strane druhej nekalému obchodovaniu s ľuďmi. Komisia uprednostňuje vyčerpávajúci dialóg zameraný nielen na legálnu migráciu vrátane migrácie pracovných síl a pohybu pracovníkov a vydávania víz ale tiež na boj proti pašerákom a kšeftárom, vracanie a príjem ilegálnych migrantov a iné témy spojené s migráciou.

2.3.3

Demokracia a ľudské práva: Komisia podporuje rozšírenie súčasného dialógu na témy ako zrušenie trestu smrti, diskriminácia pohlaví, detská práca a pracovné práva, sociálna zodpovednosť podnikov a náboženská sloboda. Komisia je pripravená financovať projekty v Indii v rámci Európskej iniciatívy za ľudské práva a demokraciu. EHSV je toho názoru, že je potrebné zaoberať sa diskrimináciou založenou na kastách.

2.3.4

Otázky ochrany životného prostredia: India a EÚ by mali spolupracovať na presadení spolupráce pri riešení celosvetových problémov ochrany životného prostredia ako Dohovor OSN o biologickej diverzite, kde by mohol vzniknúť konštruktívny dialóg o „Delení prístupu a zisku“ (ABS). India by bola vyzvaná usporiadať indicko-európske fórum o ochrane životného prostredia s účasťou občianskej spoločnosti a podnikateľskej sféry za účelom výmeny názorov, know-how a vedecko-technických informácií. Výbor je toho názoru, že otázkami energetickej politiky a energetickej bezpečnosti by sa mal v blízkej budúcnosti zaoberať okrúhly stôl medzi Indiou a EÚ.

2.3.5

Trvalo udržateľný rozvoj: Je ho potrebné podporiť formou dialógu o otázkach ako podpora obchodných tokov v trvalo udržateľne vyrábaných tovaroch, označovanie nálepkami a odhad trvalo udržateľného dopadu podľa Európskej komisie. Komisia tiež podporuje väčšie využívanie Inovačného centra trvalo udržateľného obchodu (STIC).

2.3.6

Rozvojová spolupráca: India znížila počet bilaterálnych darcov na šesť (EÚ, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Nemecko, USA, Japonsko a Rusko). Krajina sa stala tak príjemcom ako aj poskytovateľom rozvojovej pomoci. Aj tak však Komisia chce, aby EÚ pomohla Indii dosiahnuť rozvojové ciele tretieho milénia. Sociálna a ekonomická kohézia by sa mohla stať prioritou založenou na skúsenosti získanej v rámci podporných programov EÚ v Indii v oblasti základného školstva a základnej zdravotnej starostlivosti. Komisia je toho názoru, že rozvojová spolupráca EÚ by sa mala zamerať na vo zvýšenej miere na pomoc marginalizovaným skupinám. Mala byť tiež pomôcť pri uvádzaní základných dohovorov ILO do života. Podľa názoru EHSV by India mala ratifikovať 3 hlavné ILO dohovory, ktoré India doteraz ešte neratifikovala.

2.3.7

Kultúrna spolupráca: Komisia chce posilniť spoluprácu predovšetkým v oblasti filmu a hudby. Súčasne s politickými a obchodnými summitmi by sa mal konať aj týždeň kultúry. Výbor berie na vedomie, že rok 2006 ako rok interkultúrneho dialógu by mohol byť pre okrúhly stôl vhodnou príležitosťou zaoberať sa touto otázkou.

2.3.8

Zviditeľnenie: Podľa názoru Komisie musí byť indická verejnosť informovaná o všetkých aspektoch EÚ, nie len o jej obchodných vzťahoch. Spustí výskumný projekt zameraný na rozpoznanie cieľových skupín, kľúčových posolstiev, hlavných nástrojov a na ich najlepšie rozmiestnenie. Vyzývame členské štáty ako aj Európsky Parlament, aby napomohli zviditeľniť EÚ v Indii. Od New Delhi sa očakáva, že navrhne svoju vlastnú komunikačnú stratégiu.

2.3.9

Obchod a investície: Ako uviedla Európska komisia vo svojej správe obchod a investície sú „základným kameňom vzťahov medzi Indiou a EÚ.“ Preto sa niekoľko návrhov v tejto správe zaoberá tymito dvoma témami tak na multilaterálnej ako aj bilaterálnej úrovni. Komisia chce, aby EÚ dosiahla väčšie zblíženie s Indiou v kľúčových otázkach na kole rozvojových obchodných jednaní vo Svetovej obchodnej organizácii v Dohe. Uprednostňuje tiež bilaterálny dialóg napríklad o právach na intelektuálne vlastníctvo (IPR) pre dosiahnutie spoločného porozumenia v otázkach dohody TRIPS.

2.4

V časti svojej správy venovanej podpore spolupráce medzi firmami Komisia chce, aby EÚ usporiadala okrúhly stôl hlavných predstaviteľov podnikateľskej sféry. Tento návrh má podporu Haagskeho summitu. Medzitým Spoločná indicko-európska iniciatíva pre zlepšenie obchodu a investícií umožnila priamy dialóg medzi podnikateľmi a politikmi. Indické obchodné a priemyselné organizácie už usporiadali indicko-európsky obchodný summit, ktorý sa konal v tom istom čase ako politický summit, a boli na ňom predlžené závery hlavných obchodných predstaviteľov určené pre čelných politických predstaviteľov.

2.5

Vzhľadom na to, že okrúhly stôl je zostavený aj zo zástupcov obchodných a zamestnávateľských organizácii, môže užitočne zvážiť ako sa najlepšie podieľať na aktivitách organizovaných spoločne indickými a európskymi podnikateľskými obcami. Aj keď okrúhly stôl nepochybne zohráva úlohu pri posilňovaní indicko-európskeho hospodárskeho partnerstva podporovaného Komisiou, podľa londýnskeho stretnutia sa musí prínos okrúhleho stola pre spoločný akčný plán zamerať na podporu trvalo udržateľného rozvoja a zvládanie globalizácie.

2.6

Pri okrúhlom stole je zastúpená aj akademická obec. Preto môže zvážiť, ako prispieť ku akademickým programom, ktoré pripravila alebo pripravuje Európska komisia, ako sa uvádza v jej správe. Medzi nimi je aj európsky študijný program na univerzite Jawaharal Nehru University v New Delhi. Štipendijný program s rozpočtom 33 miliónov EUR by mal byť operačným od začiatku akademického roku 2005/2006. Bude napojený na program EÚ Erasmus Mundus a bude zameraný na postgraduálne štúdium indických študentov na univerzitách EÚ.

3.1.1

Narastajúci význam indickej občianskej spoločnosti je zjavný v náraste počtu všetkých druhov dobrovoľných organizácii. (Tento výraz je v Indii preferovaný; termín „mimovládna organizácia“ alebo MVO sa všeobecne rozšíril len v priebehu posledných 20 rokov). Pred 10 rokmi sa ich počet odhadoval na 50 000 až 100 000 a ich počet sa od vtedy určite zvýšil. Organizácie občianskej spoločnosti pokrývajú široké spektrum aktivít po celej Indii. Patria ku nim podnikateľské a profesné organizácie a odbory.

3.1.2

Organizácie občianskej spoločnosti v Indii

3.1.3

Najmä pri rozvojových otázkach MVO a vláda cítia, že musia spolupracovať ako partneri. Tak napríklad plánovacia komisia krajiny už niekoľkokrát finančne podporila dobrovoľné organizácie. Desiaty päťročný plán, ktorý je posledný, berie na vedomie, že:

„Plány by mali odrážať skutočné požiadavky ľudí a mali by citlivo reagovať na etos ľudí, pre ktorých sú určené. Ľudia musia cítiť zmysel vlastníctva takýchto plánov a musia prispievať ku ich realizácii. Trend očakávať od vlády, že ona urobí za ľudí všetko, musí skončiť. Je známe, že programy, na ktorých ľudia participujú, sú oveľa efektívnejšie.“

3.1.4

Plánovacia komisia má dobrovoľnú akčnú bunku, ktorá je styčnou plochou s dobrovoľným sektorom. Podľa pani Sayeedy Hameedovej, členky plánovacej komisie (2), sa komisia teraz rozhodla „vytvoriť poradné skupiny …. zložené z ľudí z rôznych častí krajiny, ktorý vedia, čo sa deje na zemi, a ktorí môžu navrhnúť potrebné zmeny“.

3.1.5

Kongresová strana vždy podporovala občiansku spoločnosť a zdá sa, že koaličná vláda v New Delhi vedená kongresom pripisuje jej aktivitám väčšiu dôležitosť než jej predchodkyňa. Krátko po svojom ustanovení nová vláda konzultovala organizácie občianskej spoločnosti, aby sa od nich dozvedela, ako reagujú na Program spoločného minima (PSM). Zriadila Národný poradný výbor (NPV), ktorému predsedá pani Sonia Gandhiová, líderka Kongresovej strany, na ktorý je potrebné sa pozerať z tohto hľadiska. Vedúci člen Kongresovej strany, ktorý bol pri vytváraní NPV, uviedol, že výbor bude „styčnou plochou vlády Zjednotenej – pokrokovej aliancie (ZPA) a občianskej spoločnosti, prinesie nové myslenie do plánovania, ktoré inak nemá spojenie s vládou“ (3). Od poradného výboru NAC, ktorého 12 členov menoval prvý minister Monmohan Singh sa očakáva, že poskytne rady ohľadom realizácie Programu spoločného minima aliancie. Kým vládni poradcovia sú často verejní činitelia alebo diplomati na dôchodku, polovica členov poradného výboru NAC sú praktickí verejní činitelia z mimovládneho sektora (4). Pani Sonia Gandhiová by na začiatku chcela dať prioritu poľnohospodárstvu, školstvu, zdravotníctvu a zamestnanosti.

3.2.1

Občianska spoločnosť je tak dynamickou v EÚ ako v Indii, kde má veľa organizácií, ktoré sú aktívne na lokálnej, národnej a európskej úrovni. Ale má v porovnaní s ňou dôležitú výhodu: organizovaná európska občianska spoločnosť má svoj vlastný „vrcholný orgán“ (v indickom žargóne „apex body“) – Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) v Bruseli. EHSV je navyše súčasťou inštitúcií zriadených na základe Rímskej zmluvy z roku 1957, na základe ktorej vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo pozostávajúce zo 6 krajín, ktoré je dnes Európskou úniou pozostávajúcou z 25 krajín (6). EHSV má dnes 317 členov z 25 členských štátov. Menuje ich Rada ministrov EÚ na základe návrhu členských štátov. Podľa Rímskej zmluvy jeho členovia patria ku jednej z týchto troch skupín: zamestnávatelia, pracovníci a skupina rôznych iných záujmov.Členovia tretej skupiny zastupujú roľníkov, malé a stredné podniky, remeselníkov, slobodné povolania, družstvá, spotrebiteľské organizácie, skupiny ochrancov životného prostredia, rodinné združenia, organizácie žien, vedcov a učiteľov, mimovládne organizácie (MVO), atď.

3.2.2

EHSV je nepolitickým poradným orgánom s poradnou právomocou. Jeho poslaním je informovať inštitúcie EÚ zodpovedné za rozhodovanie o stanoviskách svojich členov. Existuje 14 politických oblastí, v ktorých rozhodnutie môže Rada EÚ alebo Európska komisia prijať byť len po konzultácii s EHSV. Ku týmto oblastiam patrí: poľnohospodárstvo, voľný pohyb osôb a služieb, sociálna politika, vzdelanie, príprava na zamestnanie a mládež, zdravotníctvo, ochrana spotrebiteľa, priemyselná politika, výskum a rozvoj technológií a životné prostredie. Rada, Komisia a Európsky parlament tiež môžu konzultovať EHSV ohľadom každej otázky podľa potreby. EHSV môže tiež vydať stanovisko ku veciam, ktoré považuje za dôležité; preto tu je aj toto stanovisko z vlastnej iniciatívy ku vzťahom medzi EÚ a Indiou.

3.2.3

Úloha EHSV ako facilitátora dialógu s občianskou spoločnosťou presahuje hranice Európskej únie pozostávajúcej z 25 krajín. Je aktívnym účastníkom stále prebiehajúceho dialógu medzi krajinami partnerstva Euromed a krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria (ACP), s ktorými je EÚ spojená dohovorom z Cotonu. Je tiež zapojený do dialógu s občianskou spoločnosťou v krajinách Latinskej Ameriky vrátane štátov Merkozuru a v neposlednej miere s Indiou prostredníctvom okrúhleho stola India – EÚ a s Čínou.

4.1

Plný výpočet dramatických zmien, ku ktorým dochádza tak v EÚ ako aj Indii, by zabral niekoľko sto strán. Táto správa je zameraná na kľúčové vývojové momenty, ktoré EHSV umožnia efektívnejšie prispieť ku posilneniu vzťahov medzi Indiou a EÚ. Kľúčové vývojové momenty pre EÚ sú jej rozšírenie na 25 členských štátov, kroky zamerané na vytvorenie väčšej Európy prostredníctvom Európskej politiky prístupu ku susedným krajinám (ENP) a realizácia „Lisabonskej stratégie“, ktorú Európska rada prijala v marci 2000 v Lisabone. Táto stratégia, ktorá kladie dôraz na trvalo udržateľný rozvoj, sa snaží urobiť do roku 2010 z EÚ najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu ekonomiku založenú na poznaní. Ďalšou kľúčovým momentom bola dohoda o Európskej ústave, ktorá teraz čaká na schválenie v 25 členských štátoch.

4.2

Rozšírenie EÚ 1. mája 2004 dramaticky zmenilo tak politickú ako aj ekonomickú tvár Európy. Politické dôsledky rozšírenia sú pravdepodobne dôležitejšie než ekonomické už aj preto lebo proces integrácie ekonomík týchto 10 nových členských štátov začal oveľa skôr než tieto štáty 1.mája formálne vstúpili do EÚ. Rozšírením sa počet obyvateľov EÚ zvýšil z 380 miliónov na 455 miliónov, takže teraz predstavuje 7,3 % svetovej populácie. Zvýšil sa tým hrubý domáci produkt EÚ z 9,3 bilióna EUR na 9,7 bilióna, čím sa podiel EÚ na svetovom hrubom produkte zvýšil na 28,7 %. Zvýšenie však malo za následok zníženie hrubého domáceho produktu na obyvateľa na 21 000 EUR (z 24 100 EUR) a v poklese obchodu s krajinami mimo EÚ na 1,8 bilióna (z 2 biliónov EUR). To preto, lebo obchod medzi európskou pätnástkou 10 kandidátskymi krajinami je teraz súčasťou vnútorného obchodu 25-člennej EÚ.

4.3

Rozšírením sa zväčšila hranica EÚ. EÚ začala vyvíjať politiku zameranú na vytvorenie „okruhu priateľov“ a to ešte pred rozšírením. Preto skoncipovala politiku európskeho susedstva (PES) zahrňujúcu šesť východoeurópskych krajín (Ukrajina, Moldava, Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan a Bielorusko) a deväť krajín južného Stredomoria – Alžírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbyu, Maroko, Sýriu a Tunisko – a Palestínsku samosprávu. Cieľom politiky PES je, ako potvrdila Rada Európskej únie v Apríli 2004, „podeliť sa o prínos a výhody rozšírenej Európy so susednými krajinami a tak prispieť ku väčšej stabilite, bezpečnosti a prosperite Európskej únie a jej susedov“ (7). Podľa Rady politika EPS v sebe zahŕňa „významný stupeň ekonomickej integrácie a prehlbovanie politickej spolupráce s cieľom predchádzať nepredvídaným prípadom v súvislosti s novými deliacimi čiarami medzi rozšírenou EÚ a jej susedmi“.

4.4

V prípade Indie boli hlavným a kľúčovým vývojovým momentom tak očakávané výsledky všeobecných volieb konaných v máji, z ktorých vzišla koalícia vedená Kongresom s prvým ministrom Manmohanom Sinhom, ktorá vystriedala koalíciu vedenú BJP s prvým ministrom Atalom Beharim Vajpayee. Vysoká účasť na všeobecných voľbách, úspešné použitie elektronických hlasovacích zariadení po celej krajine a hladký presun moci v New Delhi napriek politickým nepokojom spôsobeným výsledkami volieb, toto všetko preukazuje oprávnenosť ambícií Indie stať sa najväčšou demokraciou sveta.

4.5

Prekvapivé víťazstvo Kongresovej strany viedlo ku špekuláciám o tom, že akákoľvek vláda na čele s Kongresovou stranou buď dlho nepotrvá alebo bude musieť pod tlakom svojich „vonkajších“ podporovateľov, najmä Komunistickej strany, zastaviť reformy. Je potrebné však pripomenúť, že reformy, ktoré zahŕňali odstránenie kontrol pri dovoze a otvorenie kapitálových trhov, začala v roku 1991 vláda Kongresovej strany a je jej hlavnými architektmi boli nový predseda vlády Manmohan Singh a nový minister financií Palaniappan Chidambram. Tento seba chápe ako „ministra investícií“ v koalícii vedenej Kongresovou stranou. Inými slovami možno povedať, že organizácie občianskej spoločnosti predstavujúce obchod a financie, ako napríklad tie, ktoré sú zastúpené pri okrúhlom stole EÚ-India, s ním spolupracujú na rozvoji hospodárskych odvetví krajiny založených na poznaní.

4.6

Vláda však chce, aby jej ekonomická stratégia mala „ľudskú tvár“ a pomohla z biedy odhadovaným 300 miliónom Indov, ktorí prežívajú s menej než 0,75 EUR (1 USD) na deň. Preto teda táto snaha dosiahnuť ročný rast 7 % až 8 % a pomôcť roľníkom, posilniť postavenie žien a zvýšiť výdaje do zdravotníctva a vzdelania.

4.7

Výzvy, pred ktorými stojí indická spoločnosť, by poskytli európskym organizáciám občianskej spoločnosti príležitosť ku spolupráci s ich indickými proťajškami ku spoločnému prospechu. Toto by sa najskôr realizovalo cez okrúhly stôl EÚ-India ale by mohlo, a to veľmi rýchlo, zahrnúť aj organizácie, na ktoré majú európski a indickí členovia okrúhleho stola úzke väzby, ako aj iných členov EHSV napríklad s odbornými znalosťami v oblasti rozvoja vidieka, zdravotníctva a vzdelania.

5.1

Pre vytýčenie cesty vpred je potrebné sa najskôr pozrieť, odkiaľ prichádzame. Východiskom pre zlepšený dialóg preto musí byť inštitucionálny systém, ktorý tu už je a s ktorým je potrebné viesť tento dialóg, a výsledky dosiahnuté ku dnešnému dňu. Pre EHSV to znamená, že je potrebné vyhodnotiť prácu okrúhleho stola EÚ-India ku dnešnému dňu a dohodnúť, ako najlepšie podporiť jeho ciele, a takýto vývoj stále chápať ako rozhodnutie Haagskeho summitu na podporu spolupráce nielen medzi občianskymi spoločnosťami ale tiež politickými stranami, odbormi, podnikateľskými združeniami a vysokými školami.

5.2

Zmienili sme sa o rôznych otázkach, o ktorých sa diskutovalo pri rôznych stretnutiach okrúhleho stola od jeho založenia v roku 2001, aby sme preukázali jeho dôveryhodnosť ako kľúčového partnera pri vypracúvaní spoločného akčného plánu. Istú predstavu o kontinuite práce okrúhleho stola, oblastiach diskutovaných tém a atmosfére dôvery, v ktorej sa tieto diskusie niesli, si môžeme urobiť, keď sa pozrieme na výsledok posledných stretnutí.

5.3

Tak napríklad na svojom šiestom stretnutí v Ríme predložil okrúhly stôl celú radu doporučení od iniciatív na podporu Spoločnej sociálnej zodpovednosti (SSZ) a špeciálnej podpore pre SME ku racionalizácii predpisov o dočasnom pohybe vzdelaných pracovníkov z Indie v rámci EÚ a podpore zo strany EÚ priemyselným skupinám v niekoľkých vybraných oblastiach, ktoré majú vývozný potenciál a napomáhajú rozvoju. Zároveň okrúhly stôl menoval dvoch spravodajcov, ktorých úlohou je posúdiť ako lepšie integrovať perspektívy organizácií občianskej spoločnosti do podpory obchodu a trvalo udržateľného rozvoja.

5.4

O tejto téme sa diskutovalo na siedmom stretnutí okrúhleho stola, ktoré sa konalo v júni 2004 Srinagare. Bolo n ňom dohodnuté, že za účelom prehĺbenia spoločného chápania trvalo udržateľného rozvoja je potrebné, aby základom záverečnej správy pre deviate stretnutie okrúhleho stola boli praktické príklady z Indie a EÚ. Na srinagarskom stretnutí sa tiež diskutovalo o spolupráci medzi Indiou a EÚ na rozvoji cestovného ruchu. Táto diskusia prebiehala na základe prezentácie zo strany EHSV a indických delegátov okrúhleho stola. Okrúhly stôl sa zhodol na tom, že organizácie občianskej spoločnosti musia zohrávať dôležitú úlohu v podpore trvalo udržateľnej forme cestovného ruchu. Takej forme, ktorá podporí ekonomický a sociálny rozvoj a prinesie úžitok obyvateľstvu ako celku.

5.5

Na stretnutiach v Ríme, Srinagre a Londýne sa diskutovalo o internetovom fóre o občianskej spoločnosti, ktoré doporučilo stretnutie v marci 2003 v Bangalore. Tieto stretnutia zdôraznili potenciál fóra ako stáleho diskusného fóra medzi Indiou a európskymi členmi okrúhleho stola a nástroja na zlepšenie dialógu medzi organizáciami občianskej spoločnosti všeobecne.

5.6

Rímske stretnutie tiež posúdilo hlavné úspechy okrúhleho stola ku dnešnému dňu. Došlo ku záveru, že pri posudzovaní výsledkov nie je možné obmedziť sa na číselný rozbor počtu doporučení, ktoré sa zrealizovali, v neposlednej miere aj preto, lebo občianska spoločnosť EÚ a Indie nemá oprávnenie časť týchto doporučení zrealizovať. Faktom zostáva, že okrúhly stôl skutočne schválil doporučenia a spoločné prístupy ku rôznym témam, ku ktorým patria témy, ktoré možno považovať za citlivé ak nie za kontroverzné. Zdôraznil tiež špecifické formy spolupráce ako napríklad vytvorenie internetového fóra, organizoval stretnutia s miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti počas svojich dvojročných stretnutí a podporoval ad hoc spoluprácu medzi Indiou a EHSV ako napríklad pomoc indickej delegácie Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru pri jeho práci na generalizovanom systéme preferencií.

5.7

Vzhľadom na to, že 60 – 70 % pracujúceho obyvateľstva je formálne alebo neformálne zapojeného do poľnohospodárstva, sú diskusie za okrúhlym stolom India – EÚ týkajúce sa poľnohospodárstva a rozvoja vidieka obmedzované vzhľadom na neprítomnosťou zástupcov poľnohospodárov v indickej delegácii okrúhleho stola.

5.8

Pri stretnutí za okrúhlym stolom boli prejednané mechanizmy pracovnoprávnych vzťahov a sociálny dialóg v Európskej únii. Okrúhly stôl vzal na vedomie súčasnú prax v EÚ uplatňovanú pri aktéroch sociálneho dialógu, otázky týkajúce sa menovania -a reprezentatívnosti týchto aktérov a rôzne fóra vytvorené pre tento dialóg. Okrúhly stôl tiež analyzoval súčasnú pracovnoprávnu situáciu v Indii ohľadom štruktúry a zloženia odborov a jednaní o kolektívnych zmluvách, reformy pracovného práva a postojov Indie ku návrhom, aby pracovné normy naväzovali na medzinárodný obchod. Konštatovalo sa, že veľká časť pracovnej sily v Indii pracuje v tzv. neformálnom sektore (malé podniky, samostatne zárobkovo činné osoby, príležitostné zamestnanie) a že je potrebné urobiť viacej pre zlepšenie postavenia zamestnancov. Okrem toho je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na zabezpečenie ratifikácie základných pracovných noriem Medzinárodnej organizácie práce a ich implementáciu do právneho systému a praxe.

6.1.

Nastal čas výrazného nárastu kooperácie a spolupráce medzi organizovanou občianskou spoločnosťou v 25-členskej EÚ a Indii. Summit EÚ-India už uznal význam práce okrúhleho stola. Indická vláda urobila množstvo opatrení zameraných na posilnenie spolupráce s občianskou spoločnosťou v Indii. Európska komisia vo svojej správe zo 16. júna požadovala, aby bol okrúhly stôl „naplno začlenený do inštitucionálnej architektúry“ a jeho dvaja spolupredsedovia pozývaní na stretnutia indicko-európskych summitov.

6.2

Indická vláda vo svojej prvej odpovedi na správu z 16. júna poznamenala, že napriek úsiliu „na oficiálnej úrovni držať krok so zmenami, ktorými prechádzajú EÚ a India …, je tu stále potreba zvýšiť úroveň kontaktov na iných úrovniach, kam patria aj kontakty medzi našimi občianskymi spoločnosťami.“

6.3

Nevyhnutne tu vzniká otázka, ako by sa okrúhly stôl mohol stať efektívnejším v procese formulovania a robenia rozhodnutí, hlavne vzhľadom na to, že na svojich ročných summitoch má vzácne privilégium priameho prístupu ku najvyšším politickým autoritám, ku indickému prvému ministrovi a prvému ministrovi krajiny predsedajúcej Rade Európskej únie. V časti 2 tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy o „Prispievaní ku indicko-európskemu strategickému partnerstvu“ je uvedené, ako môže okrúhly stôl efektívne prispieť ku príprave spoločného akčného plánu pre strategické partnerstvo. Táto činnosť potrvá len do šiesteho indicko-európskeho summitu, ktorý by mal tento plán schváliť na svojom stretnutí v druhej polovici roku 2005.

6.4

Mnohé doporučenia okrúhleho stola indicko-európskym summitom budú obsahovať stredne dlhé a dlhodobé záväzky. Na základe skúsenosti môžeme predpokladať, že tieto doporučenia by sa mali týkať aj projektov, ktoré majú realizovať spoločne európske a indické organizácie občianskej spoločnosti. Politická podpora by uľahčila zabezpečenie prípadných potrebných finančných prostriedkov a umožnila by organizovanej indickej a európskej občianskej spoločnosti spoluprácu na širokom spektre projektov (8).

6.5

Ak má byť okrúhly stôl v procese tvorby a prijímania rozhodnutí účinný, musí jeho agenda obsahovať témy prejednávané na oficiálnej úrovni, ku ktorým patrí napríklad Svetová obchodná organizácia (WTO) a rada rozvojových obchodných rokovaní v Doha. Okrúhly stôl môže zvýšiť svoju efektívnosť tým, že bude spolupracovať s Indicko-európskym obchodným summitom, ktorý organizujú jeho dvaja členovia, z Federácie indických obchodných a priemyselných komôr (FICCI) a Konfederácie indických priemyselných odvetví (CII). Mal by tiež požadovať, aby bol pričlenený ku projektu okrúhleho stola vedúcich predstaviteľov podnikateľskej sféry, ktorý navrhla Európska komisia.

6.6

Nakoľko medzi členmi okrúhleho stola sú aj akademici, mohol by okrúhly stôl užitočne prispieť ku úspechu 33 miliónového štipendijného programu pre Indiu, ktorý Európska komisia začala v roku 2005. Samotný EHSV by mohol rozšíriť svoju vlastnú iniciatívu na Indiu ako napríklad pri jeho skoršom rozhodnutí požiadať indického spolupredsedu okrúhleho stola, aby sa po Cancúne zúčastnil na seminári o Svetovej obchodnej organizácii (WTO).

6.7

Skutočnosť, že počet komunikačných tokov medzi úradníkmi a predstaviteľmi podnikateľov o ekonomických otázkach sa zväčšuje, neznamená, že by mal okrúhly stôl obmedziť svoje vlastné diskusie o týchto problémoch. Práve naopak. Ale namiesto toho, aby sa sústreďoval na ich čisto ekonomické aspekty, mal by sa skôr zamerať na ich neekonomické, teda najmä sociálne dôsledky. V Srinagare sa okrúhly stôl dohodol, že pojem trvalo udržateľného rozvoja chápať len ako pojem zahrňujúci ekonomické hľadisko rozvojovej stratégie ale tiež jeho sociálne a environmentálne aspekty. Outsorcing je ďalšou témou, ktorá je vhodná pre takýto prístup. Problémy vznikajúce v EÚ v súvislosti s outsourcingom sú veľmi odlišné od problémov, ktoré v tejto súvislosti vznikajú v Indii, ale majú niečo spoločné. Totiž v obidvoch prípadoch sa najťažšie riešia sociálne otázky. Povedané inými slovami, prijatím holistického prístupu okrúhly stôl nude schopný zabezpečiť, aby sa rovnakej pozornosti dostalo aj tým aspektom javov, ktoré sa zdajú v podstate ekonomickými témami.

6.8

Tento posun v pohľade umožní okrúhlemu stolu organizovať európsko-indické konferencie o sociálnych otázkach ako doplnky podnikateľských a politických summitov. Témy týchto konferencií sa môžu vybrať z tém, o ktorých sa už diskutovalo pri okrúhlom stole, ako napríklad rovnosť pohlaví. Ďalšími témami môžu byť napríklad sociálne aspekty outsourcingu a emigrácie. Význam takýchto konferencií pre vyrovnaný vývoj európskej a indickej spoločnosti nemožno zveličovať.

6.9

Okrúhly stôl sa bude musieť oveľa pozornejšie zaoberať aj kultúrnymi otázkami. Mohlo by to napomôcť uplatneniu spoločnej indicko-európskej deklarácii o kultúrnych vzťahoch v praxi. Okrúhly stôl však už efektívne zaoberal doporučením pre „dialóg civilizácií, dialóg medzi vierami a kultúrami“, ktoré predložili zástupcovia ázijskej občianskej spoločnosti na ázijsko-európskom stretnutí (známom ako summit ASEM) v Barcelone v júni 2004 (9). Hlavní predstavitelia ASEMu už začali dialóg civilizácií, ktorého sa zúčastnili hlavy štátov alebo vlád EÚ ale nie Indie, pretože India nie je členom ASEMu. Vo svoje odpovedi na správu Európskej komisie India uvádza svoju pripravenosť vstúpiť do dialógu s EÚ o problémoch náboženského extremizmu a fundamentalizmu.

6.10

Pre dosiahnutie úspechu pri týchto pokusoch bude potrebné, aby okrúhly stôl siahol ku oveľa väčšiemu množstvo organizácií občianskej spoločnosti než môže fyzicky pojať počas svojich stretnutí. Ale už má na to dokonalý nástroj – internetové fórum. Otvorením tohto fóra iným organizáciám občianskej spoločnosti v EÚ a Indii môže okrúhly stôl zapojiť do svojich diskusií aj tieto organizácie. Nakoľko počet takýchto organizácií je veľmi veľký, prístup bude na začiatku možno obmedzený na organizácie, ktoré poznajú členovia okrúhleho stola. Na doplnenie týchto výmen cez virtuálny priestor bude okrúhly stôl aj naďalej pozývať miestne organizácie občianskej spoločnosti na svoje pravidelné stretnutia.

6.11

Internetové fórum tiež poskytuje hotový komunikačný kanál pre členov okrúhleho stola medzi ich dvojročnými stretnutiami vzhľadom na to, že indickí členovia sú roztrúsení po celom území svojej krajiny. Návrhy správ je možné zverejniť na fóre pre komentáre členov ešte pred stretnutím. Takto by boli diskusie počas samotného stretnutia oveľa bohatšie a doporučenia pre indicko-európske summity oveľa konkrétnejšie. Členovia sa môžu navzájom informovať o svojich aktivitách, lepšie sa spoznať, aspoň teda na profesionálnej úrovni. Nakoľko počet európskych a indických organizácií pristupujúcich ku fóru narastá, môžu ho organizácie so spoločnými záujmami použiť na začatie užšej vzájomnej spolupráce tým, že na začiatku sa budú deliť o svoje skúsenosti ale potom budú rozvíjať spoločné projekty.

6.12

Ďalšie dve otázky, o ktorých okrúhly stôl zoširoka diskutuje, je úloha médií v posilňovaní občianskej spoločnosti a kultúrna spolupráca. Preto môže výrazne napomôcť (1) snahám Európskeho parlamentu a Európskej komisie pozdvihnúť profil EÚ v Indii, predovšetkým medzi organizáciami občianskej spoločnosti, a (2) vypracovaniu špecifickej kapitoly o kultúrnej spolupráci na akčnom pláne pre strategické partnerstvo na základe Spoločnej indicko-európskej deklarácie o kultúrnej spolupráci z 8. novembra 2004.

7.1

EÚ a India sú rozhodnejšie než kedykoľvek predtým rozšíriť a prehĺbiť svoju spoluprácu. Posledným dôkazom o tom je rýchlosť s akou Európska komisia a indická diplomatická misia pri EÚ začali pracovať na akčnom pláne strategické partnerstvo medzi Indiou a EÚ. Obidve chcú, aby ich občianske spoločnosti prispeli ku tomuto procesu. EHSV už pomáha zblížiť európsku a indickú občiansku spoločnosť svojou aktívnou účasťou na indicko-európskom okrúhlom stole, svojou finančnou podporou indicko-európskeho internetového fóra a tým, že pozýva spolupredsedu okrúhleho stola N. N. Vohra na akcie dôležité pre vzťahy medzi Indiou a EÚ.

7.2

EHSV privítal správu Európskej komisie o indicko-európskom strategickom partnerstve a teraz musí aktívne prispieť ku vypracovaniu relevantného akčného plánu. Londýnske stretnutie okrúhleho stola sa zaviazalo „urobiť návrhy európskym inštitúciám a indickej vláde v oblastiach, kde občianska spoločnosť môže priniesť skutočnú pridanú hodnotu, najmä s ohľadom na rozvojové ciele tretieho tisícročia, pri podpore trvalo udržateľného rozvoja a zvládaní globalizácie.“

7.3

Indická vláda privítala rozšírenie EÚ. V spoločnom tlačovom vyhlásení vydanom po Haagskom summite dňa 8. novembra 2004 India potvrdila svoje názor, že „rozširovanie EÚ prispeje ku ďalšiemu posilňovaniu našich vzťahov“. EHSV ako poradný orgán zastupujúci európsku občiansku spoločnosť preto musí zabezpečiť, aby 25-členná EÚ bola pomerne zastúpená pri okrúhlom stole, a pozdvihnúť profil indicko-európskych vzťahov vo svojich vlastných aktivitách. Indicko-európsky okrúhly stôl sa takto môže stať modelom pre vzťahy EHSV s ostatnými rozvojovými krajinami a regiónmi sveta.

27.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 267/45

1.1

V októbri 2003 Komisia predložila oznámenie (1), zhŕňajúce stratégie v oblasti DPH načrtnuté už v júni 2000, ktorým sa vyjasnili série nových iniciatív, ktoré majú byť prijaté v rámci danej stratégie. V podstate pozostáva stratégia zo sledovania štyroch hlavných cieľov: zjednodušenie, modernizácia, jednotnejšie uplatňovanie súčasných pravidiel a užšia administratívna spolupráca.

1.2

Dokument predložený EHSV (2) má tri časti:

1.2.1

Len návrhy a) a c) si vyžadujú pripomienky EHSV. Všeobecné pripomienky sa vzťahujú na oba návrhy, nakoľko sú oba pokladané za súčasť jednotnej stratégie.

1.3

Zjednodušenie podnikateľských povinností, ktoré boli istú dobu posudzované, bolo riešené rozhodnutím Európskej rady zo dňa 26. marca 2004, ktoré vyzývalo Radu pre konkurencieschopnosť, aby stanovila oblasti pre zjednodušenie. Rozhodnutie o danej záležitosti bolo prijaté v júni 2004 a Komisia vydala v októbri 2004 dokument, ktorý je predmetom tohto stanoviska. Medzitým na neformálnom zasadnutí ECOFIN 11. septembra 2004 holandské predsedníctvo nastolilo otázku „posilňovania rastu znižovaním administratívneho zaťaženia“. Komisia sa nazdáva, že tento návrh dokonale zapadá do tohto cieľa.

1.4

Štúdie Komisie (3) uverejnené v druhej polovici roka 2003 zdôraznili, že jedným z hlavných cieľov malo byť zjednodušenie systému pre „osoby podliehajúce dani, ktoré majú záväzky v oblasti DPH v členskom štáte, kde nemajú sídlo“ (v praxi, exportéri tovaru a služieb – poznámka EHSV). Vskutku, administratívne bremeno pre tieto osoby je tak veľké a komplexné, že mnoho potenciálnych exportérov uprednostňuje nezapájanie sa do žiadnych aktivít podliehajúcich DPH v inom členskom štáte. Okrem toho je procedúra refundácie v niektorých fázach vybavovania taká zložitá a komplikovaná, že približne 54 % veľkých spoločností sa nepokúšalo pokračovať vo vybavovaní postupu administratívneho spisu a nežiadalo o refundácie, na ktoré mali nárok.

1.5

Návrhy uvedené v bode 1.2 sa snažia vyhýbať takýmto ťažkostiam ustanovením šiestich praktických opatrení:

1.6

Aby sa napomohlo dosiahnutiu týchto cieľov, Komisia navrhla tri legislatívne iniciatívy:

1.6.1

Iniciatívy navrhované v dokumente už boli extenzívne prediskutované s členskými štátmi a boli podrobené procesu rozsiahlej konzultácie so zainteresovanými skupinami prostredníctvom internetu.

2.1

Koncept „jediného vybavovacieho miesta“ („schémy jedného miesta kontaktu“) nie je nový: v skutočnosti bol navrhnutý po prvýkrát v nariadení Rady 2002/38/ES, ktoré však obmedzovalo jeho rozsah na účastníkov elektronického obchodu (6), ktorí poskytujú cezhraničné služby osobám nepodliehajúcim dani. V podstate, systém jediného vybavovacieho miesta (JVM), ktorý sa momentálne navrhuje, by sa mal rozšíriť na všetkých exportérov tovaru a služieb s možnosťou zaradenia do elektronického registra v krajine ich sídla, ktorý by bol platný pre všetky krajiny EÚ, čím by sa zrušila povinnosť pre exportérov zaregistrovať sa v registroch DPH všetkých členských štátov, do ktorých exportujú, a aby sa im umožnilo ponechať si ich národné registračné číslo.

2.2

Po zavedení JVM by situácia bola nasledujúca:

2.2.1

Komisia je presvedčená, že model jediného vybavovacieho miesta by mohol zjednodušiť daňové povinnosti pre výrazne väčší počet a širší rozsah obchodníkov, než je tomu dnes: okrem ustanovení o zásielkovom predaji, ktoré už riešia súčasné ustanovenia, by boli pokryté všetky priame predaje odberateľom v iných členských štátoch. Avšak, ešte dôležitejším aspektom je začlenenie transakcií medzi osobami podliehajúcimi dani, pre ktoré nie je použiteľné prenesenie daňovej povinnosti na odberateľa – zákazníka, ktorý je zdaniteľnou osobou ( reverse charge ), do tohto systému.

2.2.1.1

Očakáva sa, že systém JVM by mohlo používať približne 200 000 hospodárskych subjektov. Tiež je pravdepodobné, že exportné firmy – hlavne veľké firmy – už zapísané v registroch DPH v krajine inej, než je ich vlastná, budú naďalej používať súčasný systém. Systém JVM je možnosťou a nie povinnosťou.

2.3

Avšak systém jediného vybavovacieho miesta nie je riešením všetkých problémov. V prvom rade sa budú naďalej uplatňovať všetky domáce pravidlá o obdobiach na podávanie priznaní, pravidlách platenia a refundácie a vykonávacích ustanoveniach; Komisia výslovne potvrdzuje, že tento nový systém nemá viesť k úplnej harmonizácii národných pravidiel, ktoré „nepovažuje za realistické a ani potrebné v tomto štádiu“.

2.3.1

Otázka finančných prevodov zostáva nevyriešená: budú sa musieť realizovať priamo medzi osobou podliehajúcou dani a členským štátom spotreby. Komisia uvádza, že doposiaľ nadobudnuté skúsenosti s existujúcim špeciálnym systémom elektronického obchodovania (systém s menej ako 1000 zúčastnených podnikov tretích krajín) dokazujú, že zaoberanie sa prerozdelením prijatých peňazí je „veľmi zaťažujúce“ pre prijímací členský štát. Znova podľa Komisie by rozšírenie systému tak, aby sa týkal väčšieho počtu hospodárskych subjektov a transakcií, nebolo „realistickou možnosťou“: hlavné pokladničné systémy by sa mali rozvinúť tak, aby zvládli peňažné toky. Túto úlohu by však mohli vykonávať finanční sprostredkovatelia, ktorí by mohli ponúknuť operátorom funkciu manipulácie s peniazmi. Takéto služby, ktoré majú byť ponúkané na základe dobrovoľnosti a ktoré môžu byť mimoriadne atraktívne pre menšie hospodárske subjekty, „ale museli by sa zakladať na komerčnej realite“ – inými slovami, byť poskytované za prijateľných podmienok.

2.3.2

Na záver, systém JVM ponecháva všetky existujúce procedúry platieb a refundácií nezmenené. Špeciálny systém pre poskytovanie elektronických služieb súkromným spotrebiteľom tiež zostáva v platnosti; to ustanovuje jedinú platbu exportujúcemu členskému štátu, ktorý je zodpovedný za prerozdelenie peňazí dlhovaných štátom, ktorým sa služba poskytuje. Tieto ustanovenia sa majú revidovať pred 30. júnom 2006 a ako súčasť tejto revízie sa preskúma možnosť prenesenia operácií elektronického poskytovania služieb pod rámec systému JVM.

3.1

Návrh Komisie z roku 1998 – ktorý sa zameriaval najmä na reformovanie systému refundácie – tiež ustanovoval celý rad reforiem súvisiacich s výdavkami neoprávnenými na odpočítanie DPH, alebo oprávnenými len na čiastočné odpočítanie. Cieľom bolo aproximovať, ak nie harmonizovať, národné pravidlá, ktoré sa veľmi líšili – a naďalej sa líšia. Návrh nebol prijatý, hlavne kvôli istým obavám členských štátov, ktoré sa týkajú ich príjmov DPH.

3.1.1

Súčasný návrh sa od začiatku do konca snaží o harmonizáciu kategórií výdavkov, ktoré sa dajú vyňať z práva na odpočítanie (neodpočítateľné výdavky). Vo všeobecnosti (s niekoľkými výnimkami) by sa táto výnimka mala vzťahovať na:

Všetky iné typy výdavkov, ktoré nie sú zahrnuté do týchto kategórií, by mali podliehať normálnym pravidlám odpočítavania.

3.2

Pri transakciách poskytovaných v rámci podnikateľskej sféry B2B („business to business“) je DPH platená odberateľom v členskom štáte miesta určenia a dá sa refundovať v rámci mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti na odberateľa – zákazníka, ktorý je zdaniteľnou osobou ( reverse charge ); ktorý je povinný pre niektoré transakcie, ale dá sa aplikovať podľa uváženia členských štátov na iné. Komisia teraz navrhuje rozšíriť rozsah tohto povinného mechanizmu tak, aby zahŕňal dodávky tovaru, ktorý je inštalovaný alebo montovaný dodávateľom alebo v jeho mene, poskytovanie služieb spojených s nehnuteľným majetkom, a služieb, na ktoré sa vzťahuje článok 9 odsek 2 písm. c) Šiestej smernice.

3.3

Podľa Komisie sú súčasné pravidlá o oslobodeniach od DPH„nepružné a rozporuplné“ kvôli spôsobu, akým sa výnimky poskytovali jednotlivým členským štátom v čase ich pristúpenia do EÚ alebo pri iných príležitostiach. Existujú veľké rozdiely medzi zaobchádzaním v jednotlivých členských štátoch v danej veci: ani zďaleka sa neredukujú, tieto rozdiely sa zvýšili s rozšírením dočasných povolení alebo dokonca rozšírením ich rozsahu. Návrh ustanovuje väčšiu pružnosť pri určovaní stropu, pod ktorým by sa mohli udeľovať výnimky: navrhuje sa strop vo výške 100 000 eur, ale každý členský štát by mohol stanoviť nižšie prahy, ktoré by sa líšili podľa toho, či sa dodáva tovar alebo poskytujú služby.

3.4

Súčasné ustanovenia o zásielkovom predaji ustanovujú dva rôzne stropy: celková hodnota dodaná počas roka vo výške 35 000 eur alebo 100 000 eur, o ktorej rozhodne každý členský štát miesta určenia. Nad tieto prahy musí dodávateľ účtovať DPH vo výške platnej sadzby v členskom štáte miesta určenia. Aby sa zjednodušil život hospodárskych subjektov, Komisia navrhuje prijatie spoločného stropu vo výške 150 000 eur, ktorý by zohľadňoval všetky predaje do všetkých krajín EÚ.

4.1

EHSV vo všeobecnosti schvaľuje zriadenie systému jediného vybavovacieho miesta. Ale chce vzniesť niektoré pripomienky, s cieľom pomôcť zefektívniť cezhraničný mechanizmus DPH. Tieto pripomienky sa snažia o poskytnutie pomôcok pre budúci vývoj a doplňujúce opatrenia: pokiaľ ide o súčasnú situáciu, Komisia sa snažila o predloženie programu, ktorý je realistický, ale minimalistický a preto – ako sa dúfa – realizovateľný.

4.2

Pokiaľ ide o harmonizáciu daní vo všeobecnosti a hlavne harmonizáciu pravidiel, situácia nevyvoláva veľký optimizmus. Pokrok je pomalý a plný prekážok, mechanizmy sú nejasné a často neefektívne a pravidlá sú zložité a často sa ťažko interpretujú. Sú to ľudia a podniky, a nakoniec celá ekonomika, kto dopláca na túto situáciu. Paradoxne, hlavnými obeťami sú však samotné členské štáty, ktoré často pôsobia dojmom – potvrdeným skutočnosťou – že chcú zachovať status quo za každú cenu z dôvodov, ktoré môžu, ale nemusia byť ospravedlniteľné, naďalej používajúc zložité, nákladné systémy, pretože sa obávajú zmeny: byrokracia, ktorá sa stáva obeťou samej seba.

4.3

Zdá sa, že prvotné výsledky systému JVM, ktorý už bol vytvorený a je funkčný v oblasti cezhraničných elektronických služieb, by mohli naznačovať nízku úroveň záujmu hospodárskych subjektov: vskutku, použilo ju menej ako 1 000 hospodárskych subjektov (bez trvalého sídla), väčšina z nich sú „veľké“ hospodárske subjekty, hoci je príliš skoro, aby tento údaj znamenal veľa. Podľa Komisie, podpora systému jediného vybavovacieho miesta by sa mala stať extenzívnejšou, nakoľko ho bude pravdepodobne využívať 200 000 z 250 000 potenciálnych cezhraničných hospodárskych subjektov s trvalým bydliskom. Ak sa tak stane, systém jediného vybavovacieho miesta sa dostane do ťažkostí: Komisia uvádza, že systém prijatý pre elektronický obchod už vytvára administratívne problémy a výrazne zaťažuje riadenie. Navrhovaným riešením je vyňať zo systému jediného vybavovacieho miesta inkasovanie a prerozdelenie dlhovaných peňazí (popísané Komisiou ako „zaťažujúca úloha“) a spravovanie refundácie a poveriť týmito úlohami finančné orgány: je to zrejme potrebné, ale jednoznačne neuspokojivé riešenie.

4.4

EHSV uvádza, že úloha spravovania týchto peňazí by bola práve tak „zaťažujúca“ pre finančné orgány, ako aj pre daňové orgány, hoci finančné orgány sú určite vybavené na poskytovanie tejto služby. Toto spravovanie by však znamenalo náklady, ktoré by mali znášať daňoví poplatníci alebo daňové orgány. Vskutku nie je jasne povedané, kto by mal znášať náklady systému, ktorý sa má zaviesť do praxe, aj keď zo strany orgánov sa pokladá za samozrejmé, že to budú hospodárske subjekty. Komisia sa však na základe vykonaných štúdií nazdáva, že nový systém – založený na vybavovaní všetkých záležitostí na jednom mieste a na systéme kompenzácie(clearingu)/vyrovnania(zúčtovania) dlhovaných súm – bude v každom prípade menej nákladný, než ten súčasný.

4.5

Výbor nemá prostriedky na overenie, či a v akom rozsahu by celý projekt JVM so zverením služby finančnému sektoru spôsobil dodatkové náklady, alebo naopak oceniteľný prínos. Vzhľadom na náklady by sa mali vyčísliť aj prínosy po finančnej stránke, t.j. zjednodušenie a urýchlenie procedúr pre hospodárske subjekty a národné správy. Intuitívne sa dá očakávať, že prínosy pre hospodárske subjekty by mohli byť zjavné, ale obmedzené: vybavovanie všetkých záležitostí na jednom mieste by malo odstrániť potrebu registrácie v rôznych krajinách miesta určenia a výmenu papierovej dokumentácie, ale národné pravidlá by sa mali naďalej uplatňovať (obdobia na predkladanie priznaní, pravidlá platieb a refundácie) a čo je dôležitejšie, naďalej bude existovať mnoho rôznych národných systémov zdaňovania, ak nebudú harmonizované.

4.6

V krátkosti, EHSV schvaľuje návrh Komisie, ale mal by pritiahnuť pozornosť tých, čo rozhodujú, na nasledovný základný bod: ak má byť systém JVM jediným rozhraním medzi operátormi a rôznymi národnými správami, musí byť skutočne jediným v procedúrach a spravovaní dlžných čiastok a tých, ktoré majú byť prijaté. Za akýchkoľvek okolností nebude tento proces nikdy kompletný, ak daňové sadzby a národné pravidlá nebudú zosúladené; je to tiež dôležité pre vytváranie skutočného jednotného trhu. Ďalším aspektom na posúdenie je otázka jazykov: aj keď výmena informácií prostredníctvom JVM prebieha na základe kódov, môže sa ukázať potrebným skutočný dialóg, ktorý si môže vyžadovať nie vždy štandardizovateľné formulácie

5.1

EHSV plne schvaľuje návrh Komisie (bod 3.1.1), aby sa harmonizovali kategórie výdavkov, ktoré by sa dali vyňať z práva na odpočítanie DPH. Jeho prijatie by nakoniec spustilo proces aproximácie daňových pravidiel, hoci sa v súčasnosti nezdá, že sa proces dokončí v dohľadnom čase.

5.2

EHSV tiež schvaľuje návrh rozšíriť rozsah mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti na odberateľa – zákazníka, ktorý je zdaniteľnou osobou ( reverse charge ) (bod 3.2), ale rozhodujúcejším krokom by bolo rozšíriť ho na všetky transakcie B2B realizované v rámci EÚ.

5.3

Oslobodenie od DPH (bod 3.3) si zaslúži pripomienky rôzneho druhu. EHSV už riešilo túto otázku vo svojom stanovisku, v ktorom kritizoval spôsob poskytovania výhodnejšieho zaobchádzania určitým kategóriám hospodárskych subjektov, nielen keď do EÚ vstúpili nové členské štáty v rôznych vlnách rozšírenia, ale aj ako dedičstvo minulých situácií pretrvávajúce v dlhšie existujúcich členských štátoch. EHSV uviedol – a teraz znova opakuje – že oslobodenie niektorých kategórií hospodárskych subjektov od DPH spôsobuje porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže v nadnárodných transakciách a aj – zrejme s väčšími účinkami – v samotných členských štátoch.

5.3.1

Okrem toho by sa malo uviesť, že pripomienky Komisie sa odvolávajú na „malé a stredné podniky“, pričom väčšina úradných dokumentov, hlavne protokolov o pristúpení, sa vzťahuje len na „malé“ podniky. Ide o jasné naznačenie zámeru znižovať význam úľavy a rozšíriť ho v praxi na omnoho väčšie podniky. Návrh nerobí žiaden rozdiel, len sa odvoláva na „osoby“ s  intrakomunitárnym obchodným obratom nepresahujúcim 100 000 eur: preto je jasným zámerom rozšíriť prínos oslobodenia na všetky podniky, bez ohľadu na ich veľkosť.

5.3.2

Účelom oslobodenia preto nie je oslobodiť od DPH konkrétnu kategóriu podniku, ale kategóriu nepatrných transakcií , a v tomto ohľade s tým EHSV súhlasí. Naďalej treba objasniť, či podniky oslobodené od národnej DPH na základe všeobecných ustanovení by mali podliehať limitu vo výške 100 000 eur pre obchody v rámci Spoločenstva. Ak by to tak bolo, prišlo by k absurdnej situácii, v ktorej by „zákonne“ oslobodené podniky museli platiť DPH, ak prekročia tento limit.

5.3.3

EHSV sa v zásade menej priaznivo stavia k návrhu dať každému členskému štátu možnosť nastaviť strop nižší ako 100 000 eur, alebo dokonca stanoviť rôzne stropy pre tovar a služby. Predlžuje sa tým odsúdeniahodná rôznorodosť existujúcich pravidiel, ktoré viac komplikujú prácu hospodárskych subjektov, zvyšujú administratívne náklady a nakoniec znova zjavne pôsobia proti princípom, ktoré tvoria základ vnútorného trhu. Na druhej strane si jasne uvedomuje, že osobitné situácie jednotlivých štátov si môžu vyžadovať výnimky zo všeobecného pravidla, a preto by harmonizácia „stropu“ vyňatia z pôsobnosti nemala priaznivú odozvu, keďže existujú ďalšie a oveľa väčšie nezrovnalosti.

5.4

Pokiaľ ide o zásielkový predaj (bod 3.4), EHSV úprimne oceňuje všetky snahy Komisie – vrátane tohto návrhu – odstrániť náročné povinnosti uložené hospodárskym subjektom rôznorodosťou národných pravidiel zdaňovania. Popri vytváraní systému jediného vybavovacieho miesta by malo skutočný pokrok predstavovať vytvorenie spoločného stropu vzťahujúceho sa na všetky členské štáty.

6.1

Návrh mení nariadenie (ES) 1798/2003; táto zmena by bola potrebná v prípade prijatia smernice. Obsahuje vykonávacie ustanovenia, ktoré si nevyžadujú osobitné pripomienky, nakoľko sa zväčša týkajú ustanovení súvisiacich s oznámeniami medzi členskými štátmi, propagovania pravidiel a spôsobov spolupráce s Komisiou. Najdôležitejšie ustanovenia sú ustanovené v článku 34 písm. g), ktorý súvisí s kontrolou osôb podliehajúcich dani a ich obratov.

6.2

Princíp, ktorý je základom auditov, je spolupráca medzi členskými štátmi. Audity realizované prostredníctvom systému JVM, by mohol vykonávať členský štát systému JVM alebo iný členský štát miesta určenia, pričom každá strana má povinnosť informovať ostatné zainteresované strany vopred; tieto zainteresované strany sú oprávnené zúčastniť sa na auditoch, ak si to želajú. Postupy, ktoré sa majú uplatniť na vytvorenie spolupráce, sú tie, ktoré sú ustanovené v článkoch 11 a 12 základného nariadenia.

6.3

Keďže sa nariadenie zaoberá v podstate procedurálnymi záležitosťami, EHSV nemá žiadne mimoriadne pripomienky. Chce však vedieť, či ustanovenia o spolupráci stanovujú všetky možnosti v oblasti, ktorá je v niektorých ohľadoch veľmi zložitá, napriek tomu, že neboli zavedené žiadne úplne nové prvky (systém JVM už existuje pri zásielkovom predaji). V prvom rade, systém je virtuálny a preto sa netýka osobného kontaktu medzi zástupcami národných správ; okrem toho, vyššie uvedený problém jazykovej rôznorodosti určite neuľahčí spoluprácu, alebo prinajmenšom efektívnu spoluprácu.

6.3.1

Treba napokon uviesť, že kontroly nie vždy a v každom prípade môžu byť vykonané výlučne prostredníctvom kódov alebo štandardizovaných formulácií. I keď sa z dobre známych dôvodov problém kontaktov medzi administráciami a užívateľmi pokladá za druhoradý či dokonca neexistujúci, všetci zainteresovaní v rámci sektoru neskrývajú svoje súčasné ťažkosti a znepokojenie, pokiaľ ide o budúcnosť.

6.4

V neposlednom rade, pokiaľ ide o dôležitosť, treba na záver uviesť, že sa návrh smernice nezaoberá nanajvýš dôležitým aspektom pre hospodárske subjekty, akým je ochrana údajov. Pokladá sa za samozrejmé, že komunikácie medzi podnikateľmi a orgánmi sú chránené proti nebezpečenstvu úniku informácií v prospech tretích osôb riadnymi predpismi na ochranu osobných údajov. Posudzovaný dokument sa však nezaoberá skutočným nebezpečenstvom, akým je preniknutie tretích strán do databáz verejnej správy. V tomto konkrétnom prípade môžu byť údaje o trhových podieloch a mená zákazníkov predmetom priemyselnej špionáže, čo môže spôsobiť aj vážne škody. Pred zverením osobných údajov akejkoľvek verejnej správy majú občania i podniky právo vedieť, aké technické a organizačné opatrenia boli podniknuté na ich ochranu pred počítačovými pirátmi („hackermi“).

27.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 267/50

1.1

1. januára 2003 vstúpila do platnosti reforma spoločnej politiky rybného hospodárstva (SPRH). Kladie si za cieľ „udržateľné využitie živých rybolovných zdrojov a akvakultúry v rámci trvalo udržateľného rozvoja, s odpovedajúcim zreteľom na životné prostredie, hospodárske a sociálne aspekty“.

1.1.1

Doteraz Rada Európskej únie prijala 20. decembra 2002 nariadenie Rady (ES) 2371/2002 o ochrane a trvalom využívaní rybolovných zdrojov v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva (1).

1.2

Hlava II Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, najmä článok 37, tvorí právny základ pre aktivity Spoločenstva oblasti spoločnej politiky rybného hospodárstva. Od samotného začiatku obsahovala všetky aktivity v oblasti spoločnej politiky rybného hospodárstva tvorili jej významnú štrukturálnu zložku, ktorá za posledných 20 rokov prispela k modernizácii celého sektoru rybolovu.

1.3

Pri plnení konkrétnych cieľov spoločnej politiky rybného hospodárstva musí Spoločenstvo zabezpečiť dlhodobú budúcnosť rybolovných aktivít v súlade s udržateľným využitím zdrojov a obmedzením dopadu na životné prostredie, čo znamená zaviesť základné štrukturálne úpravy pre dosiahnutie rovnováhy medzi zdrojmi a kapacitou rybolovu.

1.4

Tieto štrukturálne úpravy spôsobujú v rybárskom sektore veľké zmeny. Bude potrebné podniknúť kroky k zachovaniu ľudského kapitálu v rybárskom priemysle, umožniť mu prístup k novým poznatkom, ktoré sú potrebné pre trvalé využitie rybných zdrojov a rozvoj akvakultúry, ako aj rovnako chrániť socio-ekonomické väzby v pobrežných oblastiach prijatím sprievodných opatrení pre obnovu oblastí ovplyvnených reštrukturalizáciou sektora rybolovu.

1.5

Spoločná rybárska politika a finančná podpora štrukturálnej reformy tejto politiky boli zahrnuté do viacročných orientačných programov (Multi-annual Guidance Programmes – MAGP) do 31. decembra 2002 a odvtedy sú zastrešované Finančným nástrojom pre riadenie rybolovu (Financial Instrument for Fisheries Guidance – FFIG) až do decembra 2006.

1.5.1

Navrhované nariadenie významne zjednodušuje doterajšiu právnu úpravu. Nahrádza alebo mení súčasné nariadenia (ES) č. 1260/1999 (2), (ES) č. 1263/1999 (3), (ES) č. 2792/1999 (4) a (ES) č. 366/2001 (5).

2.1

So zreteľom na vyššie uvedené fakty sa EHSV nazdáva, že navrhované nariadenie o Európskom fonde rybného hospodárstva (EFRH) je potrebné, nakoľko umožní kontinuitu pôsobnosti Finančného nástroja pre riadenie rybolovu (FFIG), keďže nariadenie, ktoré ho doteraz upravovalo (ES) prestane platiť k 31.12.2006. Predmetné nariadenie vytvorí nový systém finančnej podpory na obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2013.

2.2

Dalo by sa povedať, že navrhované nariadenie má dvojitý význam. Na jednej strane ako finančný nástroj tvoriaci neoddeliteľnú súčasť spoločnej politiky rybného hospodárstva (SPRH) má za cieľ sprevádzať opatrenia zamerané na riadenie zdrojov a pomáhať prispôsobiť výrobné štruktúry a tým zabezpečiť trvalé využitie rybolovných zdrojov a vytvoriť udržateľné podmienky potrebné z hľadiska hospodárskeho, environmentálneho a sociálneho. Na druhej strane je taktiež výrazom solidarity s obcami a oblasťami zaoberajúcimi sa rybolovom.

2.3

EHSV sa nazdáva, že Európsky fond rybného hospodárstva musí náležito trvať na dosiahnutí hospodárskej súdržnosti a osobitne na podpore rastu a štrukturálnej adaptácii v najmenej rozvinutých regiónoch založených na harmonickom, vyrovnanom a trvalom rozvoji hospodárskych aktivít, zamestnanosti a ľudských zdrojov ako aj na ochrane a snahe o zlepšenie životného prostredia.

2.4

Výbor sa nazdáva, že by mali byť Komisii predložené niektoré pripomienky a odporúčania týkajúce sa obsahu navrhovaného nariadenia.

3.1

Európsky fond rybného hospodárstva sa zakladá na zjednodušenom nástroji pozostávajúcom z jedného nariadenia a jedného fondu, ktoré majú za úlohu zastrešiť celú pomoc Spoločenstva. EHSV verí, že ide o správny prístup, nakoľko to určite prinesie zlepšenie účinnosti fondu.

3.2

V rámci dosiahnutia tejto účinnosti návrh nariadenia sústreďuje operačné programy do piatich prioritných cieľov a necháva bokom technické detaily, ktoré by mohli skomplikovať sledovanie a realizáciu týchto programov. Návrh skracuje programovací postup, odstraňuje dodatočné programy detailne uvádzajúce všetky opatrenia. Zjednodušuje systém platieb, čím umožňuje členským štátom prevziať zodpovednosť za výkon rozpočtu Spoločenstva. Pravidlá oprávnenosti poberať dotácie, až na niekoľko výnimiek, budú stanovené na národnej úrovni.

3.2.1

Ako už bolo uvedené, zo samotného faktu, že navrhované nariadenie nahradí alebo upraví štyri nariadenia, ktoré sú platné v súčasnosti, je možné urobiť si predstavu o prínose v oblasti zjednodušenia celého riadiaceho systému.

3.2.2

Výbor súhlasí s týmito riadiacimi predpismi, pretože chápe zjednodušenie činnosti ako pozitívny krok za predpokladu, že bude správne uplatnený princíp subsidiarity a členským štátom tak bude umožnené rozhodovať, o tom, na ktoré opatrenia potrebujú sústrediť ich hospodárske úsilie.

3.2.3

Navrhované nariadenie stanovuje päť prioritných cieľov:

3.3

V časti I návrhu sú stanovené „ciele a všeobecné pravidlá pomoci“. Napriek tomu, že výbor celkovo súhlasí so zdôvodnením Komisie v hlave I, rád by vyjadril nasledujúce pripomienky:

3.3.1

EHSV sa nazdáva, že v článku 3 by sa malo jasne rozlišovať medzi „rybárom vlastniacim plavidlo“ a „zamestnaným rybárom“.

3.3.2

Výbor navrhuje pridať k uvedeným cieľom, na ktoré sa sústredí pomoc fondu, dodatočný cieľ „zachovať kvalitné pracovné prostredie a zlepšiť životné podmienky, bezpečnosť a hygienu na pracovisku“.

3.3.3

EHSV súhlasí s princípmi subsidiarity, spoločného riadenia a rovnosti medzi mužmi a ženami vyjadrenými v návrhu nariadenia a kladie dôraz na potrebu správneho uplatňovania týchto princípov, čo umožní členským štátom rozhodnúť o prijatí jednotlivých adekvátnych opatrení.

3.3.4

Čo sa týka finančných zdrojov, Komisia navrhuje pridelenie 4,963 miliónov EUR v cenách roku 2004, na obdobie od 2007 do 2013. 0,8 % z tohoto rozpočtu má byť venovaných na technickú pomoc priamo riadenú Komisiou, ktorá bude spočívať v sérii zásahov určených v návrhu nariadenia.

3.3.4.1

75 % z pridelených položiek záväzkov poskytnutých SPRH bude vyhradených pre regióny spadajúce pod cieľ konvergencia a 25 % ostatným regiónom. Ako je uvedené v prílohe č. 1 návrhu nariadenia, z tohoto objemu 75 % bude rozdelená čiastka 1 702 miliónov EUR medzi regióny nových členských štátov, ktoré patria do cieľa konvergencie a 2 015 miliónov EUR medzi ostatné regióny, ktoré tam takisto patria pod tento cieľ. Zostávajúca čiastka 1 246 miliónov EUR bude pridelená ostatným regiónom EÚ.

3.3.4.2

EHSV si kladie otázku, či tento rozpočet je postačujúci na pokrytie všetkých záväzkov uvedených v návrhu nariadenia.

3.3.5

Výbor považuje kritéria proporčného rozdeľovania finančných zdrojov, uvedené v článku 13 návrhu nariadenia za primerané, nakoľko sa v nich vychádza z princípu prideľovania voľných položiek záväzkov podľa rozmeru rybárskeho sektoru členského štátu, potrebnej miery prispôsobenia rybárskej činnosti, úrovne zamestnanosti v sektore a kontinuity prebiehajúcich opatrení. Avšak EHSV si želá zdôrazniť, že „kontinuita prebiehajúcich opatrení“ by mala brať v úvahu situáciu v členských štátoch, ktoré dodržujú legislatívu Spoločenstva, hlavne čo sa týka viacročných orientačných programov.

3.4

Hlava II „strategické smernice“ a hlava III „programovanie“ vychádzajú z toho, že budú najprv prijaté strategické smernice Spoločenstva, následne každý členský štát vypracuje národný strategický plán pre svoj sektor rybolovu, v súlade so smernicami Spoločenstva a následne v súlade s týmto národným strategickým plánom, operačný program na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013. Tieto operačné programy, ktoré musia zodpovedať stratégii Spoločenstva, špecifickým cieľom spoločnej politiky rybného hospodárstva a ďalších spoločných politík, musí byť vypracovaný v súlade so smernicami uvedenými v návrhu nariadenia, a predložené Komisii na schválenie.

3.4.1

Po schválení Komisiou budú operačné programy realizované a môžu byť preskúmané v prípade, ak by sa vyskytli ťažkosti s ich uplatňovaním, významné strategické zmeny alebo za účelom racionálnejšieho riadenia.

3.4.2

V každom prípade nariadenie stanovuje, že najneskôr do 30. apríla 2011 má každý členský štát predložiť Komisii správu o realizácii národného strategického plánu a najneskôr do 31. októbra 2011 Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o realizácii národných strategických plánov a orientačných programov Spoločenstva.

3.4.3

EHSV považuje poradie navrhovaných strategických orientačných programov za logické: t.j. strategické orientačné programy Spoločenstva, po nich nasledujú národné orientačné programy a nakoniec zodpovedajúce operačné orientačné programy. Avšak výbor by rád vyjadril svoje pochybnosti o tom, čo tri mesiace predstavujú dostatočné obdobie na to, aby bol vypracovaný národný strategický plán vzhľadom k jeho rozsahu, ťažkostiam spojenými s účasťou niektorého z „partnerov“ a vzhľadom k počtu dotknutých regiónov v niektorých pobrežných krajinách.

3.5

Hlava IV navrhuje spolufinancovanie Európskym fondom rybného hospodárstva podľa piatich prioritných cieľov uvedených v odstavci 3.2.

3.5.1

V prioritnom cieli č. 1 „opatrenia na modernizáciu rybárskej flotily Spoločenstva“ Európska komisia navrhuje v súlade s nariadeniami (ES) č. 2371/2002 tri hlavné akčné línie založené na finančnom príspevku pre tieto oblasti:

3.5.1.1

Prvá akčná línia (odsek 3.5.1), pre ktorú Komisia navrhuje svoj finančný príspevok, je verejná pomoc pre majiteľov lodí a posádky postihnuté národnými plánmi modernizovať rybolov a ktoré tvoria súčasť nasledovného:

3.5.1.1.1

V článku 24 návrhu nariadenia sa uvádza, že obdobie modernizácie národnej rybárskej flotily nesmie presiahnuť obdobie dvoch rokov.

3.5.1.1.1.1

Nariadenia (ES) č. 2371/2002 stanovuje, že plány na obnovu a riadiace plány musia byť viacročné.

3.5.1.1.1.2

EHSV sa nazdáva, že pokiaľ budú plány na modernizáciu aktivít rybolovu obmedzené na dva roky, môže to viesť k závažným problémom v členských štátoch, pretože ide o vyvinutie značného úsilia v krátkom časovom úseku aj napriek tomu, že plány na modernizáciu majú viacročný charakter. Výbor zastáva názor, že pomoc národným plánom pre prispôsobenie aktivít rybolovu uvedených v článku 23(a) návrhu nariadenia, by mala trvať najmenej štyri roky.

3.5.1.1.2

V prioritnom cieli č. 1 Komisia navrhuje, aby národné plány na modernizáciu rybolovu obsahovali opatrenia pre trvalé a dočasné prerušenie aktivít rybolovu.

3.5.1.1.2.1

Návrh nariadenia stanovuje, že trvalé odstavenie plavidla z rybolovu je dosiahnuteľné iba vrakovaním plavidla alebo jeho transformáciou na neziskové účely. EHSV je toho názoru, že by malo byť umožnené prevedenie na alternatívnu činnosť bez ohľadu na potencionálny zisk, nakoľko aj samotná Komisia podporuje prevedení na určité ziskové činnosti, napríklad na turistický rybolov. Ďalej sa výbor nazdáva, že princíp opätovného zaradenia plavidla mohol zahŕňať aj možnosť konečného vývozu rybárskych plavidiel do tretích krajín alebo zmiešaných podnikov, ak vedecky podložené informácie preukážu existenciu nadbytočných zdrojov rybolovu umožňujúce rozvoj trvalo udržateľného rybolovu vo vodách tretích krajín.

3.5.1.1.2.2

Výbor trvá na svojom názore vyjadrenom v stanovisku k reforme spoločnej politiky rybného hospodárstva (6): „EHSV je toho názoru, že spoločné podniky sú jedným z možných nástrojov pre transformáciu rybárskych flotíl a pre spoluprácu s tretími krajinami v rámci politiky pre spoluprácu a rozvoj.“

3.5.1.1.2.3

Výbor sa pozastavuje nad kritériami navrhnutými Európskou komisiou v článku 25 pre stanovenie výšky verejnej pomoci, ktorú by obdržali majitelia lodí v prípade, že by sa rozhodli vrakovať svoje plavidlo. Komisia zavádza variabilné hodnoty jednotlivých dotácií určovaných podľa hodnoty lode na národnom trhu, jej poistnej hodnoty, obratu plavidla, jeho veku a tonáži. Výbor zastáva názor, že tieto kritéria by mohli spôsobiť problémy v sektore rybolovu a možno aj diskrimináciu v závislosti na tom, akú hodnotu jednotlivé krajiny prikladajú plavidlám. Výbor preto vyzýva Komisiu, aby hľadala alternatívne kritéria spravodlivejšie voči všetkým členským štátom.

3.5.1.1.3

Okrem toho, že fond poskytuje finančný príspevok na dočasné zastavenie činnosti rybolovu v súvislosti s plánmi pre modernizáciu činnosti rybolovu, návrh nariadenia predložený Komisiou stanovuje, že EFRH môže prispieť k financovaniu dotácií na dočasné pozastavenie činnosti rybárom a majiteľom plavidiel, maximálne na obdobie šiestich mesiacov, v prípade prírodnej katastrofy alebo iných výnimočných okolností, ktoré nie sú výsledkom opatrení pre zachovanie zdrojov rybolovu.

3.5.1.1.3.1

EHSV sa nazdáva, že toto opatrenie je nevyhnutné pre nájdenie riešenia v prípade prírodnej katastrofy alebo z dôvodu iných výnimočných okolností.

3.5.1.2

Čo sa týka rybárskych plavidiel starších ako päť rokov, investície sú obmedzené na modernizáciu zariadení na hlavnej palube s cieľom zlepšiť bezpečnosť na palube.

3.5.1.2.1

Návrh nariadenia vylučuje spolufinancovanie výmeny hlavného motoru plavidla.

3.5.1.2.2

EHSV zastáva ten názor, že s výnimkou záchranných a komunikačných systémov, ktoré sa normálne nachádzajú nad úrovňou hlavnej paluby, sa bezpečnosť plavidla zakladá hlavne na vybavení, ktoré sa nachádza pod hlavnou palubou.

3.5.1.2.3

Vzhľadom k tomu, že potreba vymeniť hlavný motor zreteľne ovplyvňuje bezpečnosť plavidla, a že táto výmena nemusí mať za následok zvýšenie výkonu motora a teda ani nemusí prísť k zvýšeniu kapacity rybolovu plavidla, výbor navrhuje, aby Komisia zvážila možnosť zahrnúť výmenu hlavného motora do stratégie investícií do rybárskych plavidiel z dôvodu bezpečnosti a to aj napriek tomu, že ustanovenia nariadenia (ES) č. 2371/2002 obmedzujú modernizáciu zariadenia situované na hlavnej palube.

3.5.1.2.4

Výbor svojimi návrhmi Komisii zohľadňuje dlhodobú údržbu flotily ako dôsledok realizácie reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva.

3.5.1.2.5

Okrem spomenutých investícií do bezpečnosti na palube návrh nariadenia počíta taktiež s financovaním vybavenia, ktoré umožňuje skladovanie odpadu z úlovku na palube alebo je súčasťou určitých pilotných projektov alebo znižuje dopad rybolovu na vodné prostredie a morské dno. EHSV súhlasí s týmito návrhmi.

3.5.1.3

Návrh nariadenia stanovuje, a Výbor s tým súhlasí, aby toto spolufinancovanie vybavenia bolo zvýšené o 20 % v prípadoch plavidiel určených na „maloobjemový pobrežný“.

3.5.1.4

EHSV víta socio-ekonomické opatrenia, ktoré prináša návrh nariadenia. Tieto opatrenia majú zásadnú dôležitosť pre rybárov, ktorí sú nútení opustiť sektor rybolovu ako dôsledok reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva. Avšak výbor zastáva názor, že tieto socio-ekonomické opatrenia by mali zahrňovať pomoc pre ďalšiu odbornú prípravu a preškolenie rybárov, ktorí v sektoru rybolovu zotrvávajú.

3.5.1.4.1

Výbor sa nazdáva, že nie len rybári, ale aj ich združenia by mali byť oprávnené na získanie týchto socio-ekonomických kompenzácií.

3.5.1.4.2

Výbor vyjadruje svoje poľutovanie nad tým, že mladí rybári, ktorí by sa chceli stať majiteľmi plavidla, majú nárok iba na finančné príspevky pre svoju odbornú prípravu na morský rybolov a nie na konštrukciu ich plavidla. Táto pomoc a jej rozsah by mohli byť náležito obmedzené a upravené. EHSV vyzýva Komisiu, aby zvážila túto možnosť.

3.5.1.5

EHSV si uvedomuje, že udeľovanie týchto finančných príspevkov sa striktne riadi nariadením (ES) č. 2371/2002. Avšak Výbor si tiež uvedomuje svoju povinnosť voči členským štátom a následovne európskym občanom zaistiť sociálno-ekonomickú kvalitu návrhov Komisie. Musí teda poukázať na skutočnosť, že v dôsledku opatrení navrhovaných Komisiou sa rybári EÚ rýchle premiestnia do iných typov zamestnania, rybárska flotila Spoločenstva bude oslabená a v dôsledku toho bude Európska únia čím ďalej, tým viac závislá na dovoze rýb z tretích krajín.

3.5.1.6

Ak k tomu prirátame, že rybolov je jedným z najnebezpečnejších zamestnaní v Európe a vo svete, má najvyšší počet pracovných úrazov, Výbor opäť vyjadruje svoj názor, obsiahnutý v predchádzajúcich stanoviskách (7) k „Zelenej knihe o budúcnosti spoločnej politiky v oblasti rybolovu“ a k „správe Komisie o reforme spoločnej politiky v oblasti rybolovu“, ktorá znie: „opatrenia na znižovanie stavu flotíl by nemali strácať zo zreteľa potrebu ďalej obnovovať a modernizovať flotilu Spoločenstva. Malo by tu ísť o skutočný záväzok dosiahnuť vysokú úroveň podmienok na spracovanie surového materiálu, zvýšenie životného štandardu na palube a zlepšenia bezpečnosti posádky.“ EHSV vyzýva Komisiu, aby zvážila jeho žiadosť, podanú v dôsledku zmieneného stanoviska o reforme spoločnej politiky v oblasti rybolovu, v ktorom sa zdôrazňovalo, že „verejné príspevky by mali byť naďalej prideľované na obnovu a modernizáciu rybárskej flotily“ pokiaľ to zdroje pridelené na rybolov umožnia.

3.5.2

Prioritný cieľ č. 2 sa týka možnosti financovať z fondu „Akvakultúru, spracovanie a marketing rybných a akvakultúrnych výrobkov“. Návrh nariadenia najprv jasne vysvetľuje, ktoré typy investícií do akvakultúry, spracovania a marketingu sú spôsobilé, potom v rámci týchto typov investícií objasňuje, ktoré opatrenia sú spôsobilé, a nakoniec obmedzuje alebo vyhradzuje túto pomoc na investície do mikropodnikov a malých podnikov.

3.5.2.1

Jediný dôvod, ktorý Komisia uvádza na ospravedlnenie tohto obmedzenia, je to, že mikropodniky a malé podniky predstavujú 90 % produkcie akvakultúrneho priemyslu. EHSV zastáva názor, že pre tento cieľ by mal byť jasne uplatnený princíp subsidiarity. Jediným obmedzujúcim kritériom pre financovanie týchto projektov by malo byť, či sú ekonomicky a obchodne životaschopné. Tým by sa zlepšila konkurencieschopnosť podnikov. Patričné rozhodnutia by mali urobiť členské štáty vo fáze zostavovania národného strategického plánu a určovania svojich špecifických cieľov. Výbor sa domnieva, že spolufinancovanie Európskym fondom pre rybné hospodárstvo by malo byť zamerané na podniky, ktoré vykazujú efektívnosť vzhľadom na vynaložené náklady, najmä na mikropodniky a malé podniky, ktoré majú prísny podnikateľský plán. Iba tieto podniky dokážu zaistiť ďalšiu existenciu hospodárskej a sociálnej siete, nevyhnutnej na zlepšenie životných podmienok a zachovanie životného prostredia. Výbor teda žiada, aby sa zo systému spolufinancovania nevylučovali iné typy podnikov s rentabilnou prevádzkou, aj napriek tomu, že tento systém je prednostne určený pre mikro a malé podniky.

3.5.2.2

Vzhľadom na to, že prevádzkou pomocných rybárskych plavidiel využívaných na akvakultúru nedochádza k zhoršeniu dosahu rybolovu na lovné zdroje rýb, sa Výbor domnieva, že návrh nariadenia by mal do spolufinancovania z fondu zahrnúť tiež konštrukciu nových lodí tohto typu.

3.5.2.3

EHSV verí, že v rámci opatrení o spôsobilosti by mal návrh nariadenia poskytovať možnosť pridelenia pomoci na financovanie investícií, ktorých účelom je zlepšiť biologickú a ekonomickú účinnosť súčasných výrobných systémov, s cieľom uľahčiť používanie nových technológií, ktoré sú ohľaduplnejšie k životnému prostredie a ktorých efektívnosť zodpovedá vynaloženým prostriedkom.

3.5.2.4

Návrh nariadenia prináša jednu novinku v oblasti akvakultúry, ktorú EHSV považuje za veľmi dôležitú. Jedná sa o poskytovanie vyrovnania, ktoré podlieha sérii podmienok, za využitie akvakultúrnych výrobných metód, ktoré pomáhajú zlepšovať životné prostredie a zachovať prírodu, za účelom splnenia cieľov Spoločenstva týkajúcich sa rybolovu a životného prostredia.

3.5.2.5

Avšak EHSV sa domnieva, že je prakticky nemožné uplatniť v praxi článok 31(4) návrhu nariadenia. Členský štát nie je schopný, v štádiu zostavovania operačného programu na rok 2006, predpovedať výšku strát na príjmoch, dodatočných nákladov či nevyhnutnosť poskytnúť finančnú podporu na uskutočnenie projektov na každý z nasledujúcich siedmych rokov. EHSV teda žiada o zrušenie článku 31(4).

3.5.2.6

EHSV považuje príspevky z fondu na opatrenia pre zdravie obyvateľstva a zvierat za primerané vzhľadom na to, že rátajú s poskytovaním náhrad chovateľom mäkkýšov a kôrovcov za dočasné prerušenie zberu chovaných mäkkýšov v dôsledku kontaminácie a s financovaním odstraňovania rizika patológií v akvakultúre.

3.5.2.7

V podobnom duchu sa Výbor domnieva, že opatrenia o spôsobilosti pre investície do spracovania a marketingu, obsiahnuté v návrhu nariadenia, sú dostatočné za predpokladu, že nebudú, ako už bolo povedané, vyhradené pre mikropodniky a malé podniky.

3.5.2.8

EHSV zastáva názor, že tento prioritný cieľ by mal tiež jasne stanoviť finančnú pomoc pre rybolov vo vnútrozemí a v kontinentálnych vodách, ktoré pre niektoré členské štáty Európskej únie predstavujú kľúčové lovné oblasti.

3.5.3

Prioritný cieľ č. 3 návrhu nariadenia obsahuje „opatrenie spoločného záujmu“. V „opatrení“ sa uvádza, že fond môže prispieť na kolektívne akcie „s obmedzeným trvaním“, ktoré sa realizujú za aktívnej podpory samotných operátorov alebo organizáciami zastupujúcimi výrobcov alebo inými organizáciami, ktoré riadiaci orgán uznáva a ktoré pomáhajú splniť ciele spoločnej politiky v oblasti rybolovu. Avšak napriek tomu, že pravidlá pre poskytnutie podpory určujú, že akcie môžu realizovať „samotní operátori“, taktiež stanovujú, že fond môže podporiť kolektívne akcie s obmedzeným trvaním, „ktoré by súkromné podniky za normálnych okolností nepodporili“. Naviac v prílohe č. II návrhu nariadenia sa nespomína finančná účasť súkromných oprávnených osôb na investíciách zameraných inak ako produktívne, zahrnutých do skupiny I, čo pokrýva všetky investície patriace do prioritného cieľa 3. Výbor teda požaduje, aby fond napomáhal kolektívnym akciám s obmedzeným trvaním, iniciátormi ktorých sú súkromné podniky.

3.5.3.1

Výbor oceňuje fakt, že fond podporuje „kolektívne akcie“ navrhované v článku 36 Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo. Štyri rozsiahle akčné línie poskytujú priestor pre voľbu dôležitých cieľov pre sektor rybolovu a akvakultúry.

3.5.3.2

Čo sa týka „opatrení zameraných na ochranu a rozvoj voľne žijúcich vodných živočíchov“ v článku 37, EHSV sa obáva, že sú úplne technického charakteru, ako je inštalácia statických alebo mobilných zariadení, určených na ochranu a rozvoj voľne žijúcich vodných živočíchov, alebo na obnovu vnútrozemských vodných ciest vrátane miest pre trenie rýb a migračných trás pre sťahovavé druhy rýb. Vôbec nie je zmienená nevyhnutnosť vedeckého sledovania a priameho doplňovania populácie. EHSV žiada podporu z fondu, ktorá by zaistila, aby tento typ činnosti špecificky vyžadoval vedecké monitorovanie a bral do úvahy nevyhnutnosť podpory doplňovania populácií určitých sťahovavých druhov. Ďalej tiež žiada, aby zainteresované súkromné subjekty, schopné splniť stanovené ciele boli zahrnuté do zoznamu organizácií, ktoré môžu vykonávať tento typ činnosti.

3.5.3.3

Spolufinancovanie investícií do „rybárskych prístavov“ je zreteľne popísané. EHSV sa domnieva, že by k súčasným piatim vytýčeným akčným líniám mala byť pripojená ďalšia, ktorej cieľom bude vytváranie a údržba nocľahární pre rybárov EÚ vracajúcich sa z mora, ktorí nemajú bydlisko v mieste prístavných dokov.

3.5.3.4

EHSV súhlasí s prístupom k „podpore a rozvoju nových trhov“, keďže pomoc Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo sa sústreďuje najmä na kolektívne akcie zamerané, okrem iného, na využitie prebytkových alebo nedostatočne využívaných druhov, zlepšenie kvality výrobkov, podporu výrobkov vytvorených využitím metód so slabým dopadom na životné prostredie a zlepšenie imidžu celého sektoru rybolovu pomocou kampaní.

3.5.3.5

Ohľadne „pilotných projektov“ zmienených v článku 40, EHSV vyjadruje názor, že by bolo dobré pridať odsek určujúci podmienky, za akých by bolo možné v oblasti rybolovu dotovať prieskumné pilotné projekty, pod podmienkou, že ich cieľom je zachovanie zdrojov rýb a zahŕňajú selektívnejšiu techniku, než je stanovené v súčasnosti platnom Finančnom nástroji pre orientáciu rybolovu (FNOR).

3.5.3.6

EHSV sa domnieva, že by Európska komisia mala do tohto smeru zahrnúť opatrenia nevyhnutné pre zlepšenie vedeckého poradenstva, ako navrhuje vo svojej správe o „Zlepšení vedeckého a technického poradenstva pre riadenie rybolovu Spoločenstva“ (8). V tomto duchu Výbor verí, že taktiež by mali byť dotované výskumné morské plavby, socio-ekonomické štúdie o dopade drastických opatrení zameraných na doplnenie populácií, vedecké hodnotenia sektoru a práce regionálnych poradných rád. Vedcom by sa mali udeľovať finančné príspevky, rovnako ako aj členom rád.

3.5.3.7

Výbor sa tiež domnieva, že by sa malo naďalej pomáhať pri zriaďovaní a prevádzke organizácií výrobcov ako v súčasnom Finančnom nástroji pre orientáciu rybolovu.

3.5.4

Rozsah pomoci určenej pre prioritný cieľ č. 4 „trvalo udržateľný rozvoj pobrežných rybárskych oblastí“. Ako doplnok ďalších nástrojov Spoločenstva bude fond poskytovať pomoc trvale udržateľnému rozvoju a zlepšeniu životných podmienok spôsobilým pobrežným rybárskym oblastiam. Ďalej sa vysvetľuje, že táto pomoc je súčasťou celkovej stratégie, ktorej cieľom je podporovať realizáciu zámerov spoločnej politiky v oblasti rybolovu, a to predovšetkým tak, že sa bude brať ohľad na socio-ekonomické dôsledky.

3.5.4.1

Väčšina opatrení v tomto prioritnom cieli sa zameriava na obnovu pobrežných oblastí závislých na rybolove, v súlade s predpokladom, že ich rozvoj nemôže byť naďalej spojovaný s rybolovom. EHSV je presvedčený, že opatreniam pre trvalo udržateľný rozvoj týchto oblastí, určeným na podporu alternatívnych činností k rybolovu, by mal predchádzať dôkladný vedecký rozbor, uskutočnený za spolupráce vedcov a zástupcov sektoru rybolovu v dotyčnej oblasti.

3.5.4.2

Návrh nariadenia stanovuje, že každý členský štát zahrnie do svojho operačného programu zoznam oblastí, ktoré majú nárok na podporu z fondu v rámci programu podpory trvalo udržateľného rozvoja pobrežných oblastí.

3.5.4.3

Tento prístup je celkovo v súlade s pravidlom subsidiarity, ktoré Komisia neustále zdôrazňuje ako základný prvok správneho uplatňovania návrhu nariadenia. Avšak samotná Komisia toto tvrdenie oslabuje vyhlásením, že členské štáty musia určiť svoje spôsobilé oblasti podľa rôznych parametrov, z ktorých niektoré sú úplne nerealistické, konkrétne parameter požadujúci, aby daná oblasť mala menej ako 100 000 obyvateľov. Výbor teda žiada, aby táto požiadavka bola vyčiarknutá spomedzi parametrov určujúcich spôsobilé oblasti.

3.5.4.4

V tejto súvislosti sa Výbor domnieva, že akonáhle Komisia stanoví opatrenia pre určenie spôsobilosti, bude uplatňovanie princípu subsidiarity zásadne dôležité. EHSV žiada Komisiu, aby v návrhu nariadenia udelila členským štátom právo zostaviť zoznam spôsobilých pobrežných oblastí podľa svojich vlastných kritérií.

3.5.4.5

Nakoniec tento prioritný cieľ stanovuje, že činnosť na pomoc trvalo udržateľnému rozvoju pobrežných rybolovných oblastí má na danom území realizovať skupina miestnych verejných alebo súkromných partnerov, nazvaná „pobrežná akčná skupina“(PAS).

3.5.4.6

Pobrežné akčné skupiny budú spravovať pomoc v súlade s rôznymi operačnými pravidlami, ktoré zaistia administratívnu a finančnú kapacitu, a tak zaručia úspešné zavŕšenie plánovaných akcií a ich úplnú transparentnosť.

3.5.4.7

EHSV sa nazdáva, že by bolo vhodné, aby zloženie PAS bolo vopred uznané sociálnymi aktérmi.

3.5.5

Predpisy určujúce pomoc z európskeho fondu rybného hospodárstva sú zahrnuté do prioritného cieľa č. 5 „technická pomoc“. Tento prioritný cieľ, na podnet Európskej komisie a v jej mene, má financovať opatrenia, ktoré Komisia prijíma v oblasti prípravy, monitorovania, administratívnej a technickej pomoci, hodnotenia, auditu a inšpekcie Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, a tieto opatrenia môžu navrhovať členské štáty vo svojich operačných programoch pre rovnaký účel.

3.5.5.1

Návrh nariadenia obmedzuje rozpočet určený pre technickú asistenciu na 0,8 % z ročnej čiastky a podporu členským štátom na 5 % z každého operačného programu.

3.5.5.2

Výbor schvaľuje navrhované spôsobilé činnosti a obmedzení dotácií.

4.1

Návrh nariadenia prináša súbor všeobecných predpisov o „účinnosti a publicite“, zásahov, „finančnom prispievaní z fondu“, „riadení, monitorovaní a kontrolách“, „finančnom riadení“ a „výbore pre Európsky fond pre rybné hospodárstvo“.

4.1.1

Výbor súhlasí so všetkými týmito predpismi, pretože zaručujú náležité fungovanie, riadenie a transparentnosť fondu.

5.1

Návrh nariadenia o európskom fonde pre rybné hospodárstvo tvorí finančný nástroj, ktorý bude sprevádzať opatrenie pre riadenie zdrojov a prispôsobí výrobné štruktúry sektoru tak, aby boli v súlade so spoločnou politikou v oblasti rybolovu. Dá sa povedať, že Európsky hospodársky a sociálny výbor v zásade podporuje návrh predložený Komisiou.

5.2

Výbor súhlasí s dĺžkou obdobia pre uplatnenie nariadenia od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013 s tým, že ho Rada pred skončením tohto obdobia zreviduje.

5.3

Ďalej sa Výbor domnieva, že celkové ciele a všeobecné pravidlá pre podporu sú úplne primerané, hoci nalieha na Komisiu, aby čo najviac uplatnila princíp subsidiarity a to tak, že poskytne členským štátom právomoc rozhodovať o konkrétnych opatreniach, na ktoré by sa malo sústrediť ich ekonomické úsilie. Výbor tiež navrhuje pridať k menovaným cieľom, na ktoré sa sústredí pomoc fondu, dodatočný cieľ „zachovať kvalitné pracovné prostredie a zlepšiť životné podmienky, bezpečnosť a hygienu na pracovisku“.

5.4

Výbor je toho názoru, že trojmesačné obdobie, poskytnuté na zostavenie národného strategického plánu, je príliš krátke vzhľadom k rozsahu tohto plánu, k ťažkostiam súvisiacim s účasťou nejakého „partnera“ a počtom regiónov v niektorých prímorských krajinách.

5.5

Čo sa týka prioritného cieľa č. 1 „opatrenie pre adaptáciu rybárskej flotily Spoločenstva“ fond prijíma opatrenia, ktoré sú obsiahnuté v texte schválenom Radou ohľadom reformy spoločnej politiky v oblasti rybolovu. Avšak Výbor sa domnieva, že by si Európska únia mala naďalej udržať funkčnú a konkurencieschopnú rybársku flotilu, a že Komisia nesie za to zodpovednosť. Výbor teda žiada Komisiu, aby zvážila tieto zlepšovacie návrhy pre prioritný cieľ číslo 1.

5.6

Čo sa týka prioritného cieľa č. 2 „Akvakultúra, spracovanie a marketing rybných a akvakultúrnych výrobkov“ EHSV sa domnieva, že by na uplatňovanie tohto cieľa malo byť použité kritérium subsidiarity, čo by dalo členským štátom právomoc rozhodovať o najvhodnejšom použití finančných príspevkov z fondu, s prednostným určením pre. investície pre mikropodniky a malé podniky. Jediným obmedzením v tejto veci by malo byť kritérium, či sú prezentované projekty ekonomicky a obchodne životaschopné a či zlepšujú konkurencieschopnosť podnikov.

5.7

Čo sa týka prioritného cieľa č. 3 „opatrenie kolektívneho záujmu“, Výbor žiada, aby boli z fondu financované kolektívne akcie obmedzeného trvania, organizované súkromnými podnikmi, a takisto investície potrebné k zlepšeniu vedeckého a technického poradenstva v riadení rybného hospodárstva Spoločenstva.

5.8

Prioritný cieľ č. 4 „trvalo udržateľný rozvoj pobrežných rybolovných oblastí“ vymedzuje vhodné oblasti na tie, ktoré majú menej ako 100 000 obyvateľov. Výbor je toho názoru, že táto požiadavka by mala byť zrušená a miesto nej by mal byť aplikovaný princíp subsidiarity, ktorý priznáva každému členskému štátu právomoc zostaviť zoznam vhodných pobrežných oblastí podľa svojich vlastných kritérií.

5.9

Výbor víta prioritný cieľ č. 5 „technická asistencia“ a považuje navrhované oprávnené aktivity a rozsah dotácií za primerané.

5.10

EHSV zastáva názor, že EFRH by mal tiež jasne poskytnúť finančnú pomoc pre rybolov vo vnútrozemí a v kontinentálnych vodách, ktoré pre niektoré členské štáty Európskej únie predstavujú kľúčové oblasti rybolovu. Výbor odporúča, aby sa v hlave I, kapitole II, článku 4, bode e) ako aj v ostatných článkoch návrhu nariadenia Rady, slovo „jazerách“ nahradilo slovami „vnútrozemských vodách“.

5.11

EHSV plne podporuje riadenie fondu, kontrolný a monitorovací systém a považuje ich za plne zodpovedajúce a potrebné pre efektívnosť európskeho fondu pre rybné hospodárstvo.

5.12

Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným dôvodom Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje návrh nariadenia predkladaný Komisiou, avšak vyzýva Komisiu k tomu, aby zobrala na vedomie pripomienky obsiahnuté v tomto dokumente.

27.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 267/57

1.1

Článok 9 rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (1) ustanovuje, že Komisia by mala do 1. januára 2006 vykonať všeobecnú revíziu systému vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev – plánovaného na obdobie 2007-2013. V prípade potreby po revízii navrhne zmeny. Európsky parlament výslovne požiadal o prehodnotenie kritérií pre určovanie finančných príspevkov. Následne Komisia spolu s Radou predložila tento návrh. Úloha, ktorú Komisia dostala, je v tomto smere považovaná za náročnú a technicky komplexnú, rovnako aj politicky citlivú, pretože obsahuje aspekty, ktoré charakterizujú vzájomné vzťahy medzi členskými štátmi, ale aj vzťahy medzi členskými štátmi a ich občanmi.

1.2

Odborná časť dokumentu je zložitá aj pre tých, ktorí poznajú princípy verejného financovania. Avšak je nutné uznať, že sa Komisia snažila, aby tento dokument aspoň uľahčil diskusiu medzi odborníkmi a bol zrozumiteľný pre tých, ktorí budú prijímať rozhodnutie. Návrh obsahuje doplňujúcu správu (2) o súčasnom stave a hodnotí pozitíva a negatíva možných alternatív. Odborná príloha (3) popisuje ekonometrické aspekty spolu s účtovnými, matematickými a ekonomickými detailmi.

1.3

Preto sa Výbor chce zamerať na body, ktoré sú v priamej súvislosti so spravodlivým určovaním finančných príspevkov a mechanizmom príjmov a výdavkov medzi členskými štátmi. Dané rozhodnutie je ovplyvnené faktom, že zložité odborné detaily môžu niekedy zahmlievať hospodársky a politický význam ich dopadu. Okrem toho, je ťažké definovať koncepciu „spravodlivého“ mechanizmu vlastných zdrojov pomocou jednoznačných termínov, pretože obsahuje zároveň subjektívne aj objektívne faktory. Napríklad, úroveň prosperity môže byť merateľná, ale na druhej strane nepriame výhody členstva v EÚ nie. Aj napriek tomu, konečný výsledok bude závisieť od záverov rokovaní Rady – čo môže byť podnetné.

1.3.1

Kvalita riešení sa preukáže, ak sa medzi dvoma princípmi podarí nastoliť dostatočnú rovnováhu. Prvý princíp sa týka „primeranej návratnosti“, čiže, každý členský štát očakáva, že platby, ktoré odvádza budú v rozumnom pomere so získanými príspevkami: príspevky nie je vždy možné kvantitatívne vyčísliť, pretože sa priamo odvíjajú od pristúpenia danej krajiny k EÚ. Ďalší princíp sa týka solidarity, ktorá vyžaduje dostatočnú mieru flexibility pri stanovovaní výšky platieb alebo získaných príspevkov v závislosti od potrieb Spoločenstva ako celku. Je potrebné uvedomiť si, že tieto princípy sú všeobecne akceptované ale sú interpretované podľa kritérií jednotlivca. Všetky vlády sa usilujú ochraňovať vlastné finančné zdroje a sú si vedomé toho, že všeobecná verejná mienka často zohráva zásadnú úlohu v procese rozhodovania. Súlad, ktorý je prijateľný pre každého a všetkých, je možné dosiahnuť len vtedy, ak všetky zúčastnené strany prijmú riešenia v duchu skutočného „finančného federalizmu“.

2.1

Vlastné zdroje sú špecifickou črtou Európskej únie a okrem iného je ich úlohou zdôrazniť autonómny charakter Spoločenstva. To znamená, že Spoločenstvo musí disponovať vlastnými finančnými zdrojmi, ktoré sú nezávislé od členských štátov. Preto ich možno definovať ako vlastné príjmy Spoločenstva, ktorými pokrýva svoj rozpočet a získava ich automaticky bez ďalšieho schvaľovania orgánmi členských štátov.

2.2

Na základe princípov, ktoré vyplývajú zo záverečných ustanovení zasadnutia Európskej rady v Berlíne 24. a 25. marca 1999, systém vlastných zdrojov Spoločenstva „by mal byť spravodlivý, transparentný, efektívny...založený na kritériách, ktoré najlepšie vystihujú možnosti každého členského štátu prispievať.“ Toto vyhlásenie, ktoré je jasné a zrozumiteľné, už mnohokrát nebolo rešpektované.

2.3

Rozhodnutie Rady vytvoriť systém vlastných zdrojov sa datuje od 21. apríla 1970. Následne bolo doplnené a pozmenené rozhodnutím z 24. júna 1988, poslednú zmenu prinieslo v roku 1999 zasadnutie Rady v Berlíne. Na základe daných kritérií možno vlastné zdroje rozdeliť do nasledujúcich troch kategórií:

2.3.1

V roku 1996 tvorili celkové TVZ a vlastné zdroje z DPH 70 % príjmu. V roku 2003 tento súčet dosiahol hodnotu 38 %. Na základe odhadov Komisie sa bude naďalej znižovať na 26 % tak za rok 2004 ako aj 2005. Tento postupne klesajúci trend zvýrazňuje súvisiaci narastajúci pomerný význam vlastných zdrojov z HND (takzvaný štvrtý zdroj).

2.4

Mechanizmus štvrtého zdroja bol doplnený rozhodnutím Rady zo 7. mája 1985, ktorým bolo uznané, že kvóta pre Spojené kráľovstvo presiahla jeho možnosti. Dohodlo sa, že Spojenému kráľovstvu budú vrátené dve tretiny jeho čistých príspevkov. Toto rozhodnutie bolo následne niekoľkokrát doplnené a podľa názoru Komisie je tým daný mechanizmus komplikovanejší a menej transparentný.

2.4.1

Už v roku 1984 na zasadnutí Rady vo Fountainebleau bola pre tento mechanizmus prijatá úprava, aj keď obsahovala len rámcové vyjadrenia a vytvárala všeobecný princíp, podľa ktorého „...ak má ktorýkoľvek členský štát rozpočet zaťažený neúmerne k jeho relatívnej prosperite, môže vo vhodnom čase požiadať o úpravu.“ Po takejto úprave sa Spojené kráľovstvo stalo od roku nasledujúcom po prijatí rozhodnutia vo Fointainebleau čistým príjemcom a ostala ním až dodnes. Priemerná ročná úľava pre Veľkú Britániu bola v období medzi rokmi 1997-2003 4,6 miliardy eur. Výbor sa pozastavil nad vyjadrením „vo vhodnom čase“, podľa ktorého by mohlo ísť o dočasné opatrenie podliehajúce pravidelným revíziám (čo v tomto prípade neplatí). Výbor tiež zisťoval, či v tom čase aj iné členské štáty mali možnosť uplatniť si nárok na podobnú úpravu.

2.4.2

Pojem „zaťaženie presahujúce možnosti“ možno vysvetliť, tak, že v tom čase malo Spojené kráľovstvo najnižší (4) hrubý národný dôchodok (HND) na osobu v rámci Európskej únie. Európsky priemer dosiahol úroveň 100 %, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo dosahovalo 90,6 %; pre porovnanie: Taliansko dosiahlo 92,6 %, Francúzsko 104 % a Nemecko 109,6 %. Ale situácia sa zmenila (údaje z 2003) a Spojené kráľovstvo teraz spolu s Dánskom dosahuje najvyššiu hodnotu 111,2 %; pre porovnanie: Francúzsko má 104,2 %, Nemecko 98,6 % a Taliansko 97,3 %. Ďalším bodom na zváženie bol aj fakt, že Spojené kráľovstvo muselo odvádzať platby, ktoré boli vypočítané na základe veľmi vysokej DPH, no na druhej strane, získavalo relatívne málo z príspevkov na poľnohospodárstvo a regionálnu politiku. Spojené kráľovstvo bolo teda najväčším čistým prispievateľom do rozpočtu Spoločenstva. Výsledná nerovnováha teda len potvrdila správnosť opravného mechanizmu, ktorý bol potom aj uplatnený.

2.4.3

Úľava pre Spojené kráľovstvo bola a stále je v neprospech ostatných členských štátov v pomere k ich HDP. Samozrejme, Spojené kráľovstvo bolo vyradené z tejto kalkulácie. Mechanizmus vyrovnávania HDP prešiel ďalšou podstatnou úpravou v roku 1999, keď štyria (relatívne) najväčší čistí prispievatelia do rozpočtu (Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko) dosiahli úpravou zníženie platieb o 75 %. Na základe nového systému platieb, Francúzsko a Taliansko spoločne dostali za úlohu prevziať na seba 52 % z hodnoty úľavy pre Spojené kráľovstvo.

2.4.4

Ak by sa ponechal súčasný systém, predpokladaný vývoj pre obdobie 2007-2013 by vyústil do paradoxnej situácie, t.j. úľava pre Spojené kráľovstvo by vzrástla v priemere na 50 %, čím by sa krajina stala najmenším čistým prispievateľom a neustále by sa tak zväčšovalo bremeno ostatných členských štátov, vrátane nových členov (5). EHSV sa nazdáva, že si návrh rozšíriť uplatňovanie tohto mechanizmu aj na ostatné krajiny (pozri bod 3.6), nevyhnutne vyžaduje doplnenie pravidiel. Je preto zjavné, že mechanizmus úprav – ak by sa preukázal ako potrebný (pozri bod 3.6.4) – aj tak musí prejsť revíziou – ako mimochodom navrhuje Komisia – a mal by byť doplnený nestrannými a transparentnými riešeniami, ktoré zodpovedajú kritériám stanoveným vo Fontainebleau.

3.1

Článok 2: vlastné zdroje. (odsek 1 písm. a) ponecháva súčasný systém s niekoľkými obmenami.. Príjmy prvého typu (TVZ) – pozri bod 2.3 – sú hlavne platby, príplatky, dodatočné alebo kompenzačné príspevky, spoločné colné tarify a iné poplatky, ktoré sa týkajú obchodu s nečlenskými štátmi a ostatné poplatky pochádzajúce z obchodu s cukrom. Členské štáty by si vo forme „nákladov na výber“ mali ponechať 25 % z celkovej sumy. Avšak, takúto vysokú zrážku je potrebné vysvetliť. Pôvodne bola hodnota v percentách stanovená na 10 % a následne, v roku 1999, keď bola prvýkrát definovaná ako „náklady na výber“, zvýšená na 25 %. Zjavne išlo o netypickú úpravu a prospech z nej mali najmä Holandsko a Spojené kráľovstvo, z čoho vyplýva, že tento postup nebol transparentný.

3.1.1

Príjem TVZ v percentuálnej hodnote z celkových príjmov Spoločenstva neustále klesá, fakticky sa znížil z 19 % v roku 1996 na 11,4 % v roku 2003 (údaje uvádzané v tomto bode pochádzajú zo správy Komisie s názvom Financovanie Európskej únie (6)). Výpočty a štatistiky potrebné na stanovenie dlžných súm sú spojené s nasadením zdrojov a nákladov, ktoré sú vždy významné aj po odpočítaní colných poplatkov.

3.1.1.1

EHSV uvažuje, či má skutočne nejaký význam ponechať tento systém príspevkov a či by nebolo lepšie radikálne znížiť jeho význam a nahradiť ho prispôsobením sadzby HND. EHSV ďalej poukazuje na skutočnosť, že Komisia presadzuje opačný prístup, ktorý sa zakladá na predpoklade, že daňové príjmy patria výlučne Európskej únii, a nezamýšľa zmeniť svoj postoj, aj keď sa zdá, že väčšina členských štátov by zmenu podporila.

3.2

Na základe článku 1 písm. b, by sa v procese určovania vymeriavacieho základu pre harmonizáciu DPH členských štátov mala uplatňovať jednotná sadzba. Vymeriavací základ by nemal prekročiť hornú hranicu 50 % HND každého členského štátu. Článok 2 ods. 4 stanovuje jednotnú sadzbu na 0,30 % Relatívne zníženie tohto príjmu do rozpočtu Spoločenstva – z 51,3 % v roku 1996 na 14 % (odhad) v rokoch 2004 a 2005 – je významné.

3.2.1

EHSV často kritizuje súčasný systém DPH, pretože vyžaduje omnoho vyššie operačné, administratívne a monitorovacie náklady ako TVZ. Podľa Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) pri DPH dochádza najčastejšie k daňovým únikom a daň ako taká má negatívny dopad na rozpočet Spoločenstva (kompenzuje sa zvyšovaním zaťaženosti HND).

3.2.2

EHSV hľadá logické odôvodnenie pre ponechanie týchto platieb, ktoré Komisia podporuje, hoci sa ich snaží pretransformovať na skutočný finančný zdroj, ako sa pôvodne predpokladalo. Sadzba z vlastných zdrojov z HND by sa mala dať usmerniť tak, aby vlastné zdroje z DPH boli kompenzované vlastnými zdrojmi z HND. Keďže sú príjmy z odvodu DPH rádovo rovnaké ako príjmy z percentuálneho podielu na HND, nemalo by to viesť k žiadnym významným prerozdeleniam vzhľadom na zaťaženie členských štátov, zatiaľ čo by však prestali existovať štatistický výpočet a náklady na výber podielu DPH z vlastných zdrojov EÚ. V spomínanej správe Komisie o financovaní Európskej únie (pozri bod 3.1.2) sa v podstate uvažuje o zrušení zdrojov pochádzajúcich z DPH, ale nakoniec padlo opačné rozhodnutie.

3.2.2.1

EHSV si uvedomuje komplexnosť problematiky, ale navrhuje podrobnejšie preskúmať samotnú podstatu a mnohé nevýhody tejto dane a už aj vypracoval niekoľko podobných analýz. K poznámkam z predchádzajúceho bodu je potrebné dodať, že DPH je už po desaťročia len „provizórnym systémom“.

3.3

Článok 2 ods. 1 písm. c) je najdôležitejšou súčasťou návrhu, keďže stanovuje uplatnenie sadzby „definovanej podľa postupu pri zostavovaní rozpočtu“ na súčet HND všetkých členských štátov. Tento postup je vysoko odbornou záležitosťou, ku ktorej sa EHSV nevyjadruje. Chcel by však zdôrazniť, že tieto platby sa stávajú proporčne čoraz významnejšie v porovnaní s ostatnými zdrojmi a ich spravovanie je najlacnejšie spomedzi všetkých zdrojov. Komisia vo svojej správe opakovane prízvukuje, že administratívne náklady sú jedným z kritérií, ktoré treba brať do úvahy, ale nie tým najdôležitejším. EHSV prijíma tento argument a chcel by pripomenúť, že v záležitostiach súvisiacich s platbami do rozpočtu musí rešpektovanie zásad niekedy ustúpiť ekonomickým úvahám.

3.4

Tri zdroje špecifikované v predchádzajúcich bodoch (článok 2 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) tvoria celok (doplnený o „príjem z iných poplatkov“, definovaný článkom 2 ods. 2), ktorý sa môže z roka na rok podstatne meniť. Rada a Komisia istý čas diskutovali, či ponechať alebo zrušiť tento systém. Správa (7) Komisie o financovaní Európskej únie hľadá spôsob, akým by bolo možné určiť optimálnu štruktúru. Definuje tri možnosti: ponechať súčasný systém, zaviesť systém založený výlučne na HND, prípadne prijať systém, ktorý by bol postavený hlavne na daniach. Počas nasledujúceho roka budú na túto tému prebiehať diskusie, na ktorých by malo padnúť konečné rozhodnutie. EHSV dúfa, že bude o vývoji informovaný, ale varuje pred tendenciou vyplývajúcou z posledných výskumov, a to príliš odborný prístup, založený na účtovníctve, ktorý prehliada politické aspekty rozhodnutí.

3.4.1

Tieto návrhy vznikli v kontexte „príjmov z iných zdrojov“, ako je to uvedené v predchádzajúcom bode alebo dokonca ako alternatíva k zdrojom pochádzajúcim z DPH, vrátane dane zo škodlivých emisií, platenej do rozpočtu Spoločenstva, ale určenej hlavne na ochranu a zlepšenie životného prostredia. EHSV je proti takýmto riešeniam, pokiaľ neexistuje nijaké pravidlo, ktoré by regulovalo prideľovanie prostriedkov na špecifické ciele. Navyše, medzinárodná politická situácia vylučuje riešenia, ktoré by mohli mať vplyv na jej vývoj v budúcnosti.

3.5

Článok 3: zdroje a záväzky. Tento článok definuje hornú hranicu platieb a záväzkov v systéme vlastných zdrojov na 1,24 % celkového HND členských štátov. Strop pre pridelenie záväzkov je stanovený pevne na 1,31 % celkového HND členských štátov. Vyrovnať by sa to malo rôznymi inými platbami. Čo sa týka záväzkov, dialóg prebiehajúci medzi členskými štátmi odhaľuje existenciu rôznych metód kalkulácie maximálnej hodnoty, ako to predpokladajú finančné perspektívy. Výsledok bude ovplyvnený tým, akú rovnováhu sa podarí nastoliť medzi členmi, ktorí chcú silnejšiu Komisiu a podporujú ambiciózne programy sociálno-ekonomického rozvoja a tými, ktorí sú za väčšiu autonómiu členských štátov a podporujú konsolidačnú politiku, schvaľujú súčasný stav, či dokonca až redukciu terajších zdrojov (nepravdepodobné). No osobitnú pozornosť je potrebné venovať aj výzvam, ktorým čelia nové členské štáty. Budúce trendy budú do značnej miery podmienené celosvetovým vývojom a všeobecnou solidaritou: teda pojmami, ktoré sa dajú jednoducho opísať, ale o to ťažšie je premietnuť ich do rozpočtu.

3.6

Článok 4 ods. 1: všeobecný mechanizmus úprav (VMÚ). Podľa článku 4 ods.1 je rozhodnutie z Fontainebleau týkajúce sa Spojeného kráľovstva definované ako všeobecné ustanovenie . Platnosť VMÚ je teda rozšírená na všetky členské štáty a umožňuje upraviť rozpočtovú nerovnováhu, ktorá prekračuje určitú percentuálnu hodnotu ich HND. V návrhu nebolo stanovené žiadne obmedzenie, ale doplňujúce memorandum uvádza hodnotu – 0,35 % HND. Okrem toho, celková úprava by nemala prekročiť objem dostupných financií. Rada určí vykonávacie opatrenia pre výpočet úprav a možnosti financovania v súlade s postupmi, ktoré stanovuje článok 279 ods.2 Zmluvy o založení ES. Úprava bude vypočítaná pre každý členský štát na základe rozdielu celkových platieb a celkovou získanou sumou a vynásobí sa celkovými vypočítanými nákladmi. Výsledok (ak je kladný) sa vynásobí sadzbou náhrady, čo je maximálne 66 % celkových platieb a „ak to bude potrebné“, proporčne znížený, aby neprekročil maximálny limit určený pre refundácie. Keď to zhrnieme, tento vzorec je veľmi zložitý a jeho výsledok sa len veľmi ťažko overuje. Je to len ďalší dôkaz nedostatočnej transparentnosti a potreby zjednodušenia.

3.6.1

EHSV poznamenáva, že otázky, ktoré vyvstali v bode 2.4.1 a návrhy spomenuté v bode 2.4.4 následne rozšírené na všetkých členov sú v podstate chápané ako opodstatnené opatrenia, ktoré boli aplikované len na jeden členský štát s neurčenou dobou platnosti. VMÚ zmenil koncepciu „neúnosného bremena“ na matematicko-účtovný prístup, ktorý, aj keď jeho výhodou je eliminácia subjektívnych interpretácií, neberie do úvahy „kvázi-kvantitatívne“ argumenty, ako napríklad súťaživosť, úroveň sociálnej ochrany a tieňovú ekonomiku spolu s príjmom na obyvateľa. Pravdou je, že tieto údaje samostatne neodrážajú skutočnú situáciu v krajine. Ale na druhej strane zovšeobecnený mechanizmus, ktorý počíta s vonkajšími určujúcimi faktormi, by predstavoval určité riziko uplatňovania netransparentných subjektívnych kritérií. Neexistuje preto žiadna alternatíva k VMÚ ako takému, aj keď tento mechanizmus nebude vždy vykazovať optimálne výsledky.

3.6.2

Zásluhou článku 4 ods.1 boli zrušené priame platby členským štátom a presmerované do rozpočtu Spoločenstva, aby sa pokrylo financovanie „úprav“. Ruší sa tým systém, ktorý nebol logický a už vôbec nie transparentný. Doplňujúce memorandum Komisie je plné komplikovaných výpočtov a komentárov, ktoré pomáhajú ozrejmiť zámer návrhu rozhodnutia. Objasňuje spôsob, akým uplatnenie –0,35 % prahu z HND vytvorí predpokladaný priemerný objem úprav v hrubom okolo 7 miliárd eur. Komisia je toho názoru, že uplatnenie VMÚ a úprava ustanovení o financovaní spôsobí to, že úroveň úprav v rámci súčasného systému bude neprehľadná. Ak bude prijatý navrhovaný systém a parametre, na základe výpočtov Komisie získame kvantitatívne výsledky obsiahnuté v komparatívnych tabuľkách. Členské štáty dostanú rôzne alternatívy riešení a na ich základe sa rozhodnú. EHSV nemá potrebné zdroje, aby sa k tejto komplexnej otázke vyjadril.

3.6.3

EHSV chce vyzdvihnúť dva argumenty, ktoré vystihujú samotnú podstatu VMÚ. V prvom rade, mechanizmus je neflexibilný a časovo neobmedzený. V tomto zmysle je nebezpečné vytvárať pravidlá na základe súčasných reálií, ktoré sa ale v budúcnosti môžu významne zmeniť – ako napríklad Pakt stability a rastu. Po druhé, pravdepodobne nebude možné zaviesť platby, ktoré sú následne upravované prostredníctvom „mechanizmu úprav“, aj keď v záujme transparentnosti by ho bolo lepšie nazvať „preplácanie“.

3.6.4

Na záver, EHSV odvoláva jedno zo svojich posledných vyjadrení, v ktorom vzniesol vážne námietky voči spôsobu inštitucionalizácie VMÚ (8) a zamýšľa sa, či by nebolo výhodnejšie drasticky zmeniť koncepciu „úprav“ tým, že by sa VMÚ integroval do kritérií, ktoré sa uplatňujú pri definovaní platieb. Čiže tie isté parametre VMÚ by mali byť súčasťou kalkulácie poplatkov. Komisia už zaviedla tento postup do praxe a odporúča sa, aby ho aj formalizovala a pripojila klauzulu o pravidelnej revízii, napríklad každých sedem rokov.

3.7

Článok 4 ods. 2 písm. a: úpravy pre Spojené kráľovstvo. Tento odstavec sa zaoberá prechodnými opatreniami, na základe ktorých si Spojené kráľovstvo, ešte okrem úprav vychádzajúcich z uplatňovania článku 4 ods. 1, ponechá práva definované rozhodnutím z Fontainebleau až do roku 2011 s klesajúcou tendenciou: 2 mld. eur v roku 2008, 1,5 mld. eur v roku 2009, 1 mld. eur v roku 2010 a 0,5 mld. eur v roku 2011. Platby by mali byť pokryté z VMÚ. V praxi by mali byť aj naďalej financované podľa súčasných pravidiel financovania, to znamená, že Spojené kráľovstvo sa na financovaní nepodieľa a platby Nemecka, Holandska, Rakúska a Švédska sú obmedzené na 25 % ich pôvodných podielov (pozri body 2.4.3 a 2.4.4). Podľa Komisie, rozdelenie celého procesu na 4 postupné fázy by zjemnilo finančný dopad VMU na Spojené kráľovstvo. V poslednom období (1997-2003) táto krajina získala priemerne čistých 4,5 mld. eur ročne, zatiaľ čo pri uplatnení VMÚ by mala dostávať priemerne 2,1 mld. eur ročne. Prechodné ustanovenia zvýšia tento ročný priemer na 3,1 mld. eur (Fontainebleau a VMÚ).

3.7.1

Navrhované ustanovenie je zjavne kombináciou viacerých prvkov: doterajšie dosiahnuté výsledky, potreba transparentnosti a politickej korektnosti. Nie je to prvýkrát, čo boli uplatnené námietky podľa spoločných pravidiel. Prístupové zmluvy, terajšie aj predchádzajúce, to dokazujú. Pre vonkajších pozorovateľov a tých, ktorí už nie sú priamo zaangažovaní do problematiky, môže byť ťažké prijať pravidlá s pripomienkami. Ale realita možno presvedčí tých, ktorí prijímajú konečné rozhodnutia, aby uprednostnili vyvážené a predovšetkým transparentné a odôvodnené riešenia. V tomto prípade by vyjednávači nemuseli hľadať kompromis medzi dostatočnou návratnosťou a solidaritou, ako je to uvedené v bode 1.4, ale mali by preukázať určitý zmysel a cit pre politiku a brať do úvahy verejnú mienku v Európe, hlavne v nových členských štátoch.

3.8

Článok 4 ods. 2 písm. b: fázy zavádzania VMÚ. VMÚ by mal byť implementovaný postupne vo viacerých fázach. Maximálna sadzba pre vrátenie poplatkov, 66 %, ako to uvádza článok 4 ods.1 (pozri bod 3.6) sa nebude uplatňovať až do roku 2011. Sadzba sa začne odvádzať až v roku 2008, vo výške 33 %, v rokoch 2009 a 2010 stúpne na 50 % a maximálnu hodnotu dosiahne nasledujúci rok. Podľa Komisie je toto opatrenie potrebné, „aby sa vyrovnali zvýšené náklady na navrhnuté vyrovnávacie platby pre Spojené kráľovstvo a obmedzili celkové finančné náklady počas prechodného obdobia“. V súčasnosti prebieha v Európe zložitá diskusia a bolo by vážnou chybou snažiť sa skrývať tieto okolnosti pred občanmi Európy. EHSV môže len opätovne zdôrazniť svoje pripomienky uvedené v bode 3.7.1.

3.9

Článok 5: účtovné postupy pri úpravách. Výdavky na úpravy bude hradiť každý členský štát podľa svojho podielu v celkovom HND EÚ. Úpravy budú udelené každému oprávnenému členskému štátu (ktorý sa kvalifikuje) tým, že sa znížia jeho platby. Náklady ponesú všetky členské štáty zvýšením platieb podľa sadzby vypočítanej z výšky HND všetkých členských štátov. EHSV nemá k tomu žiadne pripomienky: keď už bude mechanizmus prijatý, jeho zavádzanie do praxe nemôže byť odlišné.

3.10

Články 6, 7 and 8: iné ako účtovné postupy týkajúce sa vlastných zdrojov. Podobne ani tieto pravidlá nevyžadujú komentár, ak budú rešpektovať všeobecné princípy verejného účtovníctva: vyčlenenie príjmov na špecifické výdavky nie je povolené, prebytok musí byť prevedený do nasledujúceho roka, spôsoby získavania vlastných zdrojov.

3.11

Článok 9: zmena v štruktúre vlastných zdrojov. Podľa tohto článku, ak bude schválený, sa Komisia zaväzuje uviesť vlastné zdroje pochádzajúce výlučne z daní, čo vstúpi do platnosti od 1. januára 2014.

3.11.1

Spomínaná správa o financovaní Európskej únie (9) podáva detailnú analýzu tejto problematiky. V krátkosti, Komisia navrhuje radikálne zníženie vlastných zdrojov z HND a nahradiť by ich malo zodpovedajúce zvýšenie zdrojov pochádzajúcich z daní. V hrubých črtách – zjednodušene – existujú tri možné alternatívy: daň zo spotreby energie, platby z DPH podľa aktuálneho, nie štatistického, príjmu a korporatívna daň. Ak by bol štvrtý zdroj čiastočne nahradený systémom založeným na daniach, ako to navrhuje Komisia (pozri bod 4.1.3 správy), EU by bola pre svojich občanov čitateľnejšia a medzi oboma by vzniklo priame puto. Pri súčasnom systéme s dominantným najmä štvrtým zdrojom, členské štáty, hlavne čistí prispievatelia, zvyčajne posudzujú európsku politiku a jej iniciatívy výlučne len v kontexte vlastných poplatkov, nehľadia veľmi na podstatu politiky Spoločenstva, čím riskujú, že vlastne nepochopia jej osobitný prínos („pridanú hodnotu“).

3.11.2

EHSV znovu zdôrazňuje svoje predchádzajúce poznámky k tejto správe, ktorá si vyžaduje osobitnú pozornosť. Aj napriek tomu je EHSV toho názoru, že ide len o prechodné obdobie a táto problematika si vyžaduje ďalšiu diskusiu. Nie je potrebné podrobnejšie sa vyjadrovať k trom daňovým návrhom spomínaným v predchádzajúcom bode (prvý z nich možno zjavne vyradiť už na prvý pohľad (10)). Výbor by chcel upriamiť pozornosť na výrok Komisie, spomenutý v predchádzajúcom bode, ktorý jasne vytvára podklad pre článok 9. Ako sa hovorí v stanovisku Komisie, zavedenie priamej „európskej“ dane pre občanov by priblížilo občana k Európe a Európa by sa stala viditeľnejšou. V tomto prípade by sa dal očakávať opak. Kritika postoja členských štátov vychádzajúca od Komisie – ktorú EHSV schvaľuje – by sa mohla analogicky aplikovať na občanov EÚ.

3.11.3

EHSV vidí, že sa Komisia nesnaží zvýšiť dane, ale skôr jasne určiť, o aké percento z daní je možné zvýšiť finančné systémy krajín, a akú sumu je potrebné zaistiť pre financovanie EÚ. Ale ani tento postreh nedokáže zahnať obavy EHSV. Aj keď na druhej strane, jednoznačný odkaz na „európsku daň“ by zlepšil celkovú transparentnosť bez toho, že by sa zvýšilo zaťaženie daňových poplatníkov, aj keď nemožno ignorovať fakt, že istá časť občanov v rôznych krajinách ešte stále odmieta „európsky“ ideál, alebo ho prinajmenšom nevníma naplno; „európska daň“ by mohla pridať – i keď neoprávnene – argumenty v jeho neprospech.

3.12

Predchádzajúci odsek uzatvára komentár EHSV k dokumentu Komisie. Ale EHSV by sa rád vyjadril k všetkým ďalším analýzam týkajúcich sa tejto problematiky a poukázal na niektoré sporné body. Podľa stanoviska EHSV, transparentné a priamo uplatniteľné riešenia by mali obsahovať:

Takýto prístup, aj keď ostáva otvorený budúcim úpravám a zmenám, má tú výhodu, že bude stále odrážať aktuálnu situáciu v každej krajine a tým odstráni potrebu revidovať štruktúru platieb.

4.1

EHSV si uvedomuje, že konečné rozhodnutie, ktoré bude nepochybne ovplyvnené politicky, leží na členských štátoch. EHSV, ako predstaviteľ občianskej spoločnosti, čiže tých, ktorí budú v konečnom dôsledku niesť bremeno platieb do európskeho rozpočtu, prezentuje tieto odporúčania a návrhy, dúfajúc, že budú brané do úvahy.

4.2

Občianska spoločnosť, čiže v podstate občania Európy, by mohli namietať, že mechanizmus platieb do systému vlastných zdrojov EÚ je málo známy, ale čo je dôležitejšie, nie je dostatočne transparentný. VMÚ je navrhnutý na kompenzáciu realizovaných platieb, a to na náklady členských štátov nie z rozpočtu Spoločenstva, no javí sa byť ešte menej prehľadný. Ak sa skutočne budeme snažiť o zblíženie „Európy a jej občanov“, členské štáty si musia uvedomiť svoju zodpovednosť voči tomuto často zdôrazňovanému a prehlasovanému zámeru: jazyk komunikácie musí byť jednoznačný a zrozumiteľný. Táto zodpovednosť leží predovšetkým na samotných národných vládach, nie na Komisii. Vlády by mali komunikovať so svojimi občanmi, pretože poznajú ich mentalitu a potreby. Veď dôveryhodnosť Európskej únie v podstate závisí od práce vnútroštátnych orgánov členských štátov.

4.3

Ak budú splnené uvedené podmienky, návrh vybudovať systém platieb na základe „európskeho“ zdanenia by mohol získať racionálny základ. V opačnom prípade sa zdá byť pôvodne navrhovaný mechanizmus prinajmenšom predčasný.