ISSN 1725-5236

Úradný vestník

Európskej únie

C 221

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 48
8. septembra 2005


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

II   Úvodné akty

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor

 

414. plenárne zasadanie v dňoch 9. a 10. februára 2005

2005/C 221/1

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k XXXIII. správe o politike hospodárskej súťaže – 2003SEC(2004) 658 v konečnom znení

1

2005/C 221/2

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach a povinnostiach cestujúcich medzinárodnými železnicamiKOM(2004) 143 v konečnom znení – 2004/0049 (COD)

8

2005/C 221/3

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o kompenzácii v prípadoch nedodržania zmluvných požiadaviek na kvalitu služieb nákladnej železničnej dopravyKOM(2004) 144 v konečnom znení – 2004/0050 (COD)

13

2005/C 221/4

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Biela kniha o službách všeobecného záujmu KOM(2004) 374 v konečnom znení

17

2005/C 221/5

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Využívanie geotermálnej energie – tepelná energie Zeme

22

2005/C 221/6

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady týkajúceho sa uskutočnenia fázy budovania a implementácie a fázy prevádzky európskeho programu satelitnej rádionavigácieKOM(2004) 477 v konečnom znení – 2004/0156 (COD)

28

2005/C 221/7

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o založení infraštruktúry pre priestorové informácie v Spoločenstve (INSPIRE)COM(2004) 516 v konečnom znení – 2004/0175 (COD)

33

2005/C 221/8

Stanovisko odbornej sekcie pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a ochranu životného prostredia na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Povodňový manažment – opatrenia na predchádzanie, ochranu a minimalizáciu škôdKOM(2004) 472 v konečnom znení

35

2005/C 221/9

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu nariadenia Rady o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politikyKOM(2004) 489 v konečnom znení – 2004/0164 (CNS)

40

2005/C 221/0

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EHS) č. 2759/75, nariadenie (EHS) č. 2771/75, nariadenie (EHS) č. 2777/75, nariadenie (ES) č. 1254/1999, nariadenie (ES) č. 1255/1999 a nariadenie (ES) č. 2529/2001 o zvláštnych opatreniach na podporu trhuKOM(2004) 712 v konečnom znení – 2004/0254 (CNS)

44

2005/C 221/1

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k téme Peking po desiatich rokoch: zhodnotenie pokroku dosiahnutého v otázke rovnoprávnosti mužov a žien v Európe a v rozvojových krajinách

46

2005/C 221/2

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Zelenej knihe – Obstarávanie pre rezort obranyKOM(2004) 608 v konečnom znení

52

2005/C 221/3

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Rady 91/440/EHS o rozvoji železníc SpoločenstvaKOM(2004) 139 v konečnom znení – 2004/0047 (COD)

56

2005/C 221/4

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o certifikácii vlakových čiat poverených riadením lokomotív a vlakov na železničnej sieti SpoločenstvaKOM(2004) 142 v konečnom znení – 2004/0048 (COD)

64

2005/C 221/5

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferenciíKOM(2004) 699 v konečnom znení – ref. 2004/0242 (CNS)

71

2005/C 221/6

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vytvára európsky postup k platobnému príkazuKOM(2004) 173 v konečnom znení – 2004/0055 COD

77

2005/C 221/7

Stanovisko odbornej sekcie pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť na tému Návrhu odporúčania Európskeho parlamentu a Rady o ochrane maloletých a ľudskej dôstojnosti a o práve na odpoveď vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a informačných služiebKOM(2004) 341 v konečnom znení – 2004/0117 (COD)

87

2005/C 221/8

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Politike zamestnanosti: Úloha EHSV po rozšírení EÚ a z pohľadu lisabonského procesu

94

2005/C 221/9

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Oznámeniu Komisie pre Radu a Európsky parlament: Financovanie Natura 2000KOM(2004) 431 v konečnom znení

108

2005/C 221/0

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní služieb na spoločnom trhu(KOM(2004) 2 v konečnom znení – 2004/0001 (COD))

113

2005/C 221/1

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Oznámeniu Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Zúčtovanie a vyrovnanie v Európskej únii – Cesta vpredKOM(2004) 312 v konečnom znení

126

2005/C 221/2

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu na uznesenie Európskeho parlamentu a Rady o integrovanom akčnom programe v oblasti celoživotného vzdelávaniaKOM(2004) 474 v konečnom znení – 2004/0153 (COD)

134

2005/C 221/3

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Ako dosiahnuť lepšiu integráciu regiónov postihnutých trvalými prírodnými a štrukturálnymi znevýhodneniami

141

2005/C 221/4

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k téme Účinky rozšírenia EÚ na spotrebiteľskú politiku

153

SK

 


II Úvodné akty

Európsky hospodársky a sociálny výbor

414. plenárne zasadanie v dňoch 9. a 10. februára 2005

8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/1


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „XXXIII. správe o politike hospodárskej súťaže – 2003“

SEC(2004) 658 v konečnom znení

(2005/C 221/01)

Dňa 4. júna 2004 sa Európska komisia podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom: „XXXIII. správu o politike hospodárskej súťaže –2003“

Odborná sekcia pre spoločný trh, výrobu a spotrebu, ktorá bola zodpovedná za prípravu prác Výboru, prijala svoje stanovisko dňa 11. januára 2005. Spravodajcom bol pán Chiriaco.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 414. plenárnom zasadnutí dňa 9. februára 2005 prijal nasledujúce stanovisko 75 hlasmi za a 1 hlasujúci sa hlasovania zdržal.

1.   Úvod

1.1

Výročná správa za rok 2003 zvýrazňuje zmeny vo vnútornej organizácii daného sektora a v pracovných metódach Komisie, a dokumentuje spôsob, akým Komisia zabezpečuje súdržnosť v rámci štruktúry európskeho hospodárskeho riadenia (governance).

1.2

Politika hospodárskej súťaže EÚ hrá dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov konkurencieschopnosti vytýčené v lisabonskej stratégii. Zahŕňa nielen antitrustové pravidlá a pravidlá fúzií, ale aj uplatňovanie efektívnej a pevnej disciplíny štátnej pomoci.

1.3

Aby sa umožnilo bezproblémové pristúpenie 10 nových členských štátov, Komisia vytvorila spoločnú sadu pravidiel hospodárskej súťaže pre všetky členské štáty, aby zabezpečila spravodlivé uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci, ktoré zvýrazňujú dôležitosť riešenia problematiky štátnych zásahov, ktoré porušujú hospodársku súťaž, s tým istým nasadením, aké sa venuje firemnému právu.

1.4

V roku 2003 bolo zaznamenaných 815 nových prípadoch porušenia práva hospodárskej súťaže a opatrenia obsahovali vytvorenie pozície „kontaktnej osoby“ pre spotrebiteľov, aby sa zabezpečil trvalý dialóg s európskymi spotrebiteľmi, ktorých blaho je primárnou otázkou politiky hospodárskej súťaže, ale ktorých hlas nie je dostatočne počuť, keď sa riešia jednotlivé prípady alebo prediskutovávajú otázky politiky. Úloha styčného dôstojníka pre spotrebiteľov nie je obmedzená na riadenie fúzií, ale týka sa aj protitrustovej oblasti – kartelov a zneužívania dominantného postavenia – ako aj iných politík súvisiacich s hospodárskou súťažou.

1.5

V októbri 2003 Európska komisia uverejnila návrh nariadenia a hlavných usmernení o licenčných dohodách o transfere technológií, ku ktorému už EHSV vypracovalo stanovisko (1). Navrhovaná reforma zohľadňuje pokrok v tomto type dohody v posledných rokoch a je zameraná na zjednodušovanie a rozširovanie rozsahu nariadenia o blokových výnimkách Spoločenstva. Nové ustanovenia ponúkajú nasledovné výhody:

nariadenie o blokových výnimkách bude mať len čiernu listinu: čokoľvek, čo nie je výslovne vylúčené z blokovej výnimky, ju môže využívať;

jasné rozlíšenie je medzi dohodami medzi konkurujúcimi si podnikmi a dohodami medzi tými, čo si nekonkurujú;

už existujú plány na prijatie „modernizačného balíčka“.

1.6

Komisia tiež menovala vedúceho ekonóma pre hospodársku súťaž, ktorý nastúpil do funkcie dňa 1. septembra 2003, a zároveň posilnila úlohu referenta pre vypočutie (hearing officer). Vedúci ekonóm má tri hlavné úlohy:

poskytovať poradenstvo v metodologických otázkach ekonomiky a ekonometriky pri uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže EÚ; môže to zahŕňať príspevok k rozvoju nástrojov všeobecnej politiky;

poskytovať všeobecné poradenstvo v individuálnych prípadoch hospodárskej súťaže od včasných štádií ich spracovania;

poskytovať podrobné poradenstvo v najdôležitejších prípadoch hospodárskej súťaže, ktoré nastoľujú komplexné ekonomické otázky, a ktoré si konkrétne vyžadujú dômyselnú kvantitatívnu analýzu.

1.7

Referentovi pre vypočúvanie boli medzitým udelené väčšie právomoci a autonómia v úlohe garantovania práva na obhajobu v určitých konkurenčných konaniach. Zodpovedá sa priamo zodpovednému komisárovi a nedostáva pokyny od GR pre hospodársku súťaž. Môže zasahovať, kedykoľvek sa vyskytnú legitímne procesuálne otázky, organizuje a vedie ústne vypočutia objektívne a rozhoduje, či tretie strany by mali byť vypočuté a či môžu byť predložené nové dokumenty. Vo všetkých otázkach sa obracia na príslušného komisára.

2.   Uplatňovanie antitrustových pravidiel – články 81 a 82 Zmluvy

2.1

V októbri 2003 Komisia začala konečnú fázu v procese reformy vykonávania antitrustových pravidiel EÚ (známych ako modernizačný balíček), aby uľahčila uplatňovanie vykonávacích právomocí udelených orgánom pre hospodársku súťaž a stanovila mechanizmy spolupráce s národnými orgánmi hospodárskej súťaže a národnými súdmi ustanovenými nariadením 1/2003.

2.2

Modernizačný balíček obsahuje nové vykonávacie nariadenie, ktoré rieši formy vypočúvania zainteresovaných strán a celý rad iných procedurálnych otázok, ako napríklad prístup k fasciklom s písomnými podkladmi a zaobchádzanie s dôvernými informáciami. Šesť návrhov oznámení sa týka čiastočne mechanizmov spolupráce v rámci európskych orgánov pre hospodársku súťaž a medzi Komisiou a národnými súdmi, konceptu vplyvu na obchod medzi členskými štátmi, riešenia sťažností a usmerňovacích listov, ktoré sa majú vydávať, aby pomáhali spoločnostiam pri posudzovaní nových alebo nevyriešených otázok. Komentáre k modernizačnému balíčku ako celku sú uvedené v stanovisku EHSV. (1)

2.3

V roku 2003 Komisia prijala päť rozhodnutí proti nezákonným horizontálnym dohodám, ktoré sa týkajú: francúzskeho hovädzieho mäsa, sorbátov, elektrických a mechanických uhlíkových a grafitových výrobkov, organických peroxidov a priemyselných medených potrubí. Uvalené pokuty predstavovali celkovo 400 miliónov eur. Nastavená úroveň pokút by mala pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok. Do vyšetrovania patria kontroly v spoločnostiach. Úplná imunita je udelená spoločnostiam, ktoré ako prvé odhalia existenciu dohody a poskytnú dostatočný dôkaz, aby sa mohlo vykonať vyšetrovanie. Komisia vyjadrí priaznivé stanovisko v prípadoch, kde dohody medzi spoločnosťami neobmedzujú hospodársku súťaž na relevantných trhoch a kde spotrebitelia ťažia z takejto spolupráce. Aj v roku 2003 Komisia rozhodovala v troch prípadoch porušovania článku 82, ktoré súvisia:

so sadzbami aplikovanými spoločnosťou Deutsche Telekom AG u konkurenčných spoločností za prístup k miestnej infraštruktúre jej telekomunikačnej siete,

s cenovou stratégiou spoločnosti Wanadoo pri ADSL službách,

so zneužívaním dominantného postavenia spoločnosti Ferrovie dello Stato SpA na trhoch pri prístupe k železničnej sieti, vlečeniu a osobnej doprave.

3.   Pokrok v politike hospodárskej súťaže na úrovni sektoru

3.1

Rok 2003 priniesol výrazný, hoci nie celkom uspokojivý, pokrok pre liberalizačný proces v energetickom sektore (elektrická energia a plyn). V júni bol schválený legislatívny balíček, ktorý zabezpečuje, že všetci európski spotrebitelia budú schopní zvoliť si svojho dodávateľa do 1. júla 2007. Tieto ustanovenia majú za cieľ zabezpečiť rovnováhu medzi iniciatívami vybudovať novú infraštruktúru a dokončením spoločného trhu.

3.2

Napriek tomu, medzi spotrebiteľmi a podnikmi v rôznych krajinách EÚ pretrváva nespokojnosť, ktorá sa týka trvalo vysokých cien a relatívnej účinnosti týchto služieb. Hlavne v nových členských štátoch sociálni partneri a spotrebiteľské organizácie silne zdôrazňujú potrebu národných orgánov pre hospodársku súťaž a regulátorov verejnoprospešných podnikov, ktorým má byť zaručená úplná nezávislosť.

3.2.1

Keď sa zavedie vhodná a komplexná legislatíva, stáva sa občas, najmä v nových členských štátoch, že sa orgány poverené kontrolou a stanovovaním predpisov stretávajú s prekážkami pri plnení svojich úloh nezávislým spôsobom – preto sa často stalo, že sektorové predpisy neboli schopné presadzovať ani záujmy konzumentov, ani účinnosť trhov. Výbor je priaznivo naklonený funkčnejšiemu vzťahu medzi politikou hospodárskej súťaže a politikami na ochranu spotrebiteľov. Lepšie organizované a zaangažované hnutie spotrebiteľov bude môcť prispievať aj k rozhodovaniu verejných orgánov a poskytne informácie o trhoch a postupoch v rozpore so zásadami hospodárskej súťaže.

3.3

V oblasti poštových služieb smernica prijatá v roku 2002 je zameraná na dokončenie vnútorného trhu, hlavne prostredníctvom progresívnej redukcie vyhradenej oblasti a liberalizácie odchádzajúcej cezhraničnej pošty. Okrem toho, na základe dohody dosiahnutej Európskou radou, Komisia vykoná v roku 2006 štúdiu hodnotenia dopadu univerzálnych služieb pre každý členský štát. Vychádzajúc z výsledkov danej štúdie prijme návrh úplne otvoriť poštový trh od roku 2009, vrátane opatrení na zabezpečenie univerzálneho charakteru služby.

3.4

Konečný termín pre transponovanie nového regulačného balíčka o elektronických komunikáciách vypršal v júli 2004. Komisia vo svojej správe v danej veci zdôraznila hlavne nasledovné princípy: trhy musia byť analyzované na báze princípov hospodárskej súťaže; záväzky môžu byť udelené len podnikom s dominantným postavením; so všetkými službami elektronickej komunikácie a sieťami sa musí zaobchádzať podobným spôsobom (technologická neutralita). Rozvoj a zovšeobecnený prístup k elektronickým komunikáciám sami o sebe nepostačujú na opakované spustenie hospodárskeho rastu. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité zvýšiť úroveň vedomostí a zručností všetkých tých, od ktorých sa žiada, aby používali informačné a komunikačné technológie.

3.5

V sektore leteckej dopravy sa Komisia v roku 2003 rozhodla, že začne vyčerpávajúci dialóg, nevzťahujúci sa na konkrétne prípady, so všetkými zainteresovanými stranami v priemysle, s cieľom vypracovať transparentné smernice o otázkach uplatňovania hospodárskej súťaže v oblasti leteckých aliancií a fúzií leteckých spoločností.

3.5.1

Tiež sa musí dosiahnuť pokrok v definovaní a vykonávaní spoločných smerníc o uplatňovaní antitrustových pravidiel v železničiarskom sektore, pokiaľ ide o nákladnú aj osobnú dopravu.

3.5.2

Okrem toho došlo k pokroku v priemyselnom dialógu v sektoroch námornej dopravy, distribúcie motorových vozidiel a poisťovníctva s cieľom revidovať alebo prijať vhodné právne predpisy o blokových výnimkách

3.5.3

Uvedený dialóg by mal takisto zohľadniť porovnateľné formy daňových systémov.

3.6

Média: Komisia pokladá mediálny pluralizmus za zásadný pre rozvoj EÚ aj kultúrnej identity členských štátov, ale zdôrazňuje, že zodpovednosť za kontrolu koncentrácie médií spočíva primárne na členských štátoch. Uplatňovanie nástrojov politiky hospodárskej súťaže je obmedzené na riešenie štruktúry základného trhu a hospodárskeho dopadu správania mediálnych podnikov a na kontrolu štátnej pomoci. Nemôžu nahradiť národné kontroly koncentrácie médií a opatrenia na zabezpečenie mediálneho pluralizmu. Funkcia pravidiel hospodárskej súťaže je obmedzená na riešenie problémov spôsobených vytvorením alebo posilnením dominantného postavenia na príslušných trhoch a vylúčením konkurentov z týchto trhov.

3.6.1

Je možné vidieť, že prístup Komisie, hoci je teoreticky správny, nedokázal zabrániť alebo čeliť dominantnému postaveniu a súvisiacim antikonkurenčným praktikám hlavne v určitých krajinách. Týka sa to rôznych trhov a trh televíznej reklamy, ktorý ešte nebol dostatočne preskúmaný, má narastajúcu dôležitosť, pokiaľ ide o ochranu pluralizmu.

3.6.2

Okrem toho, metódy, ktoré niektoré mediálne skupiny používajú na posilnenie dominantného postavenia, boli prehliadané, hlavne používanie finančných praktík vedúcich k odstrašeniu záujemcov o prevzatie podniku a viacnásobné hlasovacie práva, ktoré umožňujú menšinovým akcionárom kontrolovať spoločnosť cez hlasovacie práva nad rámec ich držby akcií.

3.6.3

Komisia preto bude musieť byť mimoriadne ostražitá pri uplatňovaní pravidiel a postupov hospodárskej súťaže.

3.7

Slobodné povolania: Štúdia vykonaná pre Komisiu Ústavom pre vyššie štúdiá so sídlom vo Viedni (IHS) bola sprístupnená verejnosti. Táto štúdia odhaľuje rôzne úrovne regulácie poskytovania služieb medzi členskými štátmi a medzi rôznymi profesiami. Táto štúdia dospieva k záveru, že v krajinách s menšou reguláciou a väčšou slobodou v profesiách je možné celkovo vytvoriť viac bohatstva.

3.7.1

Konferencia o regulácii profesionálnych služieb, ktorá sa konala v Bruseli v októbri 2003, zapojila 260 zástupcov profesií do diskusie o vplyvoch pravidiel a regulácií na podnikateľskú štruktúru a ochranu spotrebiteľa.

3.7.2

Na konferencii komisár Monti ohlásil zámer Komisie vydať správu o hospodárskej súťaži v profesionálnych službách v roku 2004. Táto správa, ktorá obsahuje niektoré dôležité náznaky a hlavné smerovania, bola uverejnená dňa 9. februára 2004.

4.   Reforma systému kontroly fúzií

4.1

Dňa 27. novembra 2003 Rada dosiahla politickú dohodu o reforme nariadenia o fúziách, ktoré obsahuje väčšinu úprav navrhnutých Komisiou v decembri 2002. Tieto zmeny a doplnenia zahŕňali nelegislatívne opatrenia vytvorené na racionalizáciu rozhodovacieho procesu, zlepšenie hospodárskej analýzy a garantovanie lepšej ochrany práv na obhajobu. Okrem toho bol menovaný vedúci ekonóm pre hospodársku súťaž a boli vytvorené tímy za zabezpečenie toho, že závery budú úplne nezávislé. Viac informácií o hodnoteniach fúzií je možné nájsť v Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o cezhraničných fúziách kapitálových spoločností.  (2)

4.2

Cieľ: zabezpečiť, že sa kritérium hodnotenia podstaty v nariadení o fúziách (kritérium dominantného postavenia) bude týkať skutočne všetkých antikonkurenčných fúzií, pričom zároveň zabezpečí pretrvávanie právnej istoty. Kritériá hodnotenia podstaty boli porovnávané s kritériami hodnotenia „výrazného znižovania hospodárskej súťaže“ a napokon bola schválená nová formulácia kritéria: „koncentrácia, ktorá by výrazne narušila skutočnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu alebo v jeho výraznej časti, hlavne ako výsledok vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, bude prehlásená za nekompatibilnú so spoločným trhom“.

4.2.1

Nové nariadenie vo výraze „hlavne ako výsledok vytvorenia alebo posilnenia …“ naznačuje potenciál rozširovania rozsahu uplatňovania zákazu, ktorý už nie je prísne prepojený na požiadavku dominantného postavenia. Napriek tomu sa toto pravidlo bude musieť interpretovať vo svetle obsahu spoločnej deklarácie Rady a Komisie v článku 2 s odkazom na 25. úvodné odôvodnenie nariadenia (3), ktoré uvádza, že tento koncept „by mal byť interpretovaný ako týkajúci sa, presahujúc koncept dominantného postavenia, výlučne antikonkurenčných dôsledkov koncentrácie vyplývajúcich z nekoordinovaného správania sa podnikov, ktoré by nemali dominantné postavenie na príslušnom trhu.“. Z toho vyplýva, že rozsah bude naďalej definovaný vo vzťahu ku konceptu dominancie.

4.3

Usmernenia o hodnotení horizontálnych fúzií: t.j. fúzií medzi konkurujúcimi alebo potenciálne konkurujúcimi firmami. Tieto fúzie budú nezákonné len v tom rozsahu, v akom zvyšujú trhovú silu spoločností spôsobom, ktorý má pravdepodobne nepriaznivé dôsledky pre spotrebiteľov, hlavne vo forme vyšších cien, horšej kvality produktov, alebo zredukovaného výberu. Nezávisle od toho, či antikonkurenčné vplyvy vyplývajú z vytvorenia alebo posinenia jedného dominantného hráča na trhu alebo zo situácie oligopolu. Vplyv fúzie však bude okrem toho hodnotený vo vzťahu k tomu, čo by sa inak na príslušnom trhu odohralo za neprítomnosti koncentrácie. To môže napríklad znamenať, že akvizícia firmy na pokraji bankrotu by neodôvodňovala intervenciu Komisie.

4.4

Nové najlepšie praktiky: v rámci balíčka reforiem za rok 2002 sa uskutočnila a vo februári 2003 dokončila konzultácia, ktorej cieľom bolo poskytovať usmernenia pre zainteresované strany o každodennom vedení konaní o kontrole fúzií v EÚ.

5.   Medzinárodná spolupráca

5.1

Komisia je aktívnym účastníkom v pracovnej skupine medzinárodnej siete pre hospodársku súťaž (International Competition Network –ICN) pre multijurisdikčnú kontrolu fúzií. Aktivity skupiny boli rozdelené do troch podskupín:

oznamovanie a procedúry,

techniky vyšetrovania,

analytický rámec.

5.1.1

Komisia sa zúčastňuje vo všetkých troch podskupinách. Základným cieľom je zlepšiť vzájomné pochopenie medzi rôznymi jurisdikciami, aby boli aktivity kontroly fúzií ešte efektívnejšie.

5.1.2

Všeobecnejšie povedané, ICN funguje ako virtuálna sieť medzi rôznymi národnými orgánmi garantujúcimi hospodársku súťaž, s cieľom umožniť medzinárodnú spoluprácu a predkladať návrhy na zredukovanie nákladov na reguláciu a podporiť procedurálnu harmonizáciu a skutočné zbližovanie.

5.1.3

Druhá konferencia ICN, ktorá sa konala v Meride, Mexiko v júni 2003, zdôraznila potrebu prijať jasný a jednoducho dostupný jazyk v oblasti pravidiel hospodárskej súťaže a tiež zdôraznila strategické postavenie aktivít, ktoré podporujú hospodársku súťaž v oblasti regulovaných sektorov s cieľom znížiť náklady na ich správu a prekonať prekážky, ktoré bránia vzájomnému pochopeniu medzi jednotlivými súdnymi systémami, hlavne v oblastiach politík týkajúcich sa fúzií.

6.   Štátna pomoc

6.1

Kontrola štátnej pomoci sa zameriava na vplyvy opatrení pomoci udelenej členskými štátmi podnikom na hospodársku súťaž. Cieľ: zabezpečiť, aby vládne intervencie nezasahovali do hladkého fungovania vnútorného trhu, podporiť hospodársku súťaž a konkurenčné trhy a zlepšiť štrukturálne reformy. Mimoriadna pozornosť sa venuje zabezpečovaniu toho, aby prospešné vplyvy liberalizácie neboli podkopané opatreniami štátnej pomoci. Štokholmské zasadnutie Európskej rady: členské štáty majú zredukovať všeobecnú úroveň štátnej pomoci a presmerovať ju na horizontálne ciele v záujme Spoločenstva (posilňovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti, zamestnanosť, ochrana životného prostredia, podpora výskumu a vývoja malých a stredných podnikov). Komisia považuje vymáhanie pomoci nezákonne poskytnutej členskými štátmi za prioritu.

6.1.1

V tomto kontexte je neúspech celého radu členských štátov pri otváraní ich verejného obstarávania pre účastníkov z ostatných členských štátov veľmi poľutovaniahodný. Verejné obstarávanie v EÚ predstavuje celkovo viac ako 1 500 miliárd eur ročne a obyčaj niektorých členských štátov uprednostňovať národné podniky škodí hospodárskej súťaži a prispieva k daňovému zaťaženiu spotrebiteľov.

6.2

Štátna pomoc pre záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach: Príslušné usmernenia, ktorých platnosť vypršala v októbri 2004, stanovovali, že verejnú pomoc bolo možné považovať za kompatibilnú len za splnenia určitých prísnych podmienok. Tieto usmernenia boli revidované, s osobitným zameraním na tieto otázky:

zabezpečiť, aby pomoc na záchranu bola obmedzená na vratnú, dočasnú, krátkodobú finančnú podporu, ktorá sa poskytuje len pokiaľ je to nevyhnutné na realizáciu komplexného plánu reštrukturalizácie;

zamerať kontroly štátnej pomoci na veľké podniky, ktoré obchodujú v celej EÚ;

posilniť princíp, že príjemca pomoci je povinný financovať veľkú časť nákladov na reštrukturalizáciu bez akejkoľvek štátnej pomoci, hlavne v prípade veľkých podnikov;

uplatňovanie princípu „jednorázovej (jedinej) pomoci“.

6.3

Viacsektorový rámec pre veľké investičné projekty: prísne pravidlá v sektoroch so štrukturálnymi ťažkosťami. Zoznam takýchto sektorov sa mal vytvoriť do konca roka 2003. V dôsledku metodických a technických ťažkostí sa Komisia rozhodla odložiť prijatie zoznamu a rozšíriť existujúce prechodné pravidlá pre veľké investičné projekty v „citlivých“ sektoroch do decembra 2006.

6.4

Pomoc pre výskum a vývoj pre malé a stredné podniky: pomoc pre výskum a vývoj môže prispieť k hospodárskemu rastu, posiľňovaniu konkurencieschopnosti a zvyšovaniu zamestnanosti. Pre malé a stredné podniky je to mimoriadne dôležité.

6.5

Environmentálna pomoc, pomoc pre výskum a vývoj, pomoc vzdelávaniu, fiškálna pomoc: V posledne menovanej oblasti sa venovala mimoriadna pozornosť alternatívnym metódam zdaňovania, ako napríklad metóda nákladov zvýšených o prirážku (zdaniteľný príjem vypočítaný na báze paušálnej sadzby ako percento čiastky prevádzkových nákladov a výdavkov). V oblasti sektorovej pomoci (pozri hlavne uplatňovanie dočasne defenzívneho mechanizmu (TDM)), zohľadnili sa tieto sektory: oceliarstvo, telekomunikácie, uhlie, železničná doprava, kombinovaná doprava, cestná, námorná doprava a letecká doprava.

6.6

Poľnohospodárstvo: dňa 23. decembra 2003 Komisia prijala nové nariadenie, ktoré zavádza režim blokových výnimiek pre určité kategórie štátnej pomoci, čo znamená, že členské štáty ich už nepotrebujú oznamovať vopred Komisii na schválenie. Toto nové nariadenie, ktoré sa bude uplatňovať do konca roka 2006, sa týka štátnej pomoci poskytnutej malým a stredným podnikom v poľnohospodárskom sektore. Vzhľadom na definíciu malých a stredných podnikov (nie viac ako 250 zamestnancov, obrat menej ako 40 miliónov eur alebo rozpočet nie viac ako 27 miliónov eur), dané ustanovenia sa vzťahujú takmer na všetky podniky poľnohospodárskeho sektora. Nakoniec, Komisia zavádza nový štandard transparentnosti: zhrnutie všetkých vyňatých opatrení štátnej pomoci, podľa členského štátu, bude uverejnené na Internete päť dní pred prvým vyplatením pomoci, aby sa zabezpečilo, že všetky zainteresované strany budú mať všetky potrebné informácie.

7.   Všeobecné hodnotenie

7.1

Po zosumarizovaní a predložení istých pripomienok k XXXIII. správe Komisie o politike hospodárskej politiky v roku 2003 treba pristúpiť k formulovaniu pár všeobecných pozorovaní o správe ako celku a hlavne o jej najvýznamnejších aspektoch zameraných na budúcnosť..

7.2   Vzťah medzi politikou hospodárskej súťaže a politikou hospodárskeho rastu

7.2.1

Zavedenie nových procedúr pre aplikovanie antitrustových pravidiel, revízia nariadenia o fúziách a nové organizačné usporiadanie v Komisii zefektívnili politiku hospodárskej súťaže Európskej únie a otvorili ju pozitívnemu vzťahu s podnikmi a spotrebiteľmi.

7.2.2

Politika hospodárskej súťaže umožnila EÚ vykonať výrazný krok vpred v liberalizačnom procese, a to obnovou všetkých hospodárskych sektorov podľa logiky a dynamiky trhu a tak prakticky prispieť k vytvoreniu spoločného európskeho trhu. Politika hospodárskej súťaže je preto veľmi dôležitá a musí jej byť vždy daná úplná autonómia.

7.2.3

Politika hospodárskej súťaže však sama osebe nedokáže splniť akútnu potrebu intenzívneho obratu v raste v celej EÚ a potrebu politiky trvalo udržateľného rozvoja založenej na inovácii a sociálnom dialógu. Štrukturálne zmeny vo výrobe a svetovom obchode, začínajúc od zmien vytvorených novým technologickým systémom, vyžadujú od Komisie, aby spustila a koordinovala iné nástroje hospodárskej politiky. Cieľom je ochrániť a oživiť konkurencieschopnosť európskej ekonomiky a podporiť hospodársku a sociálnu súdržnosť, zamestnanosť a ochranu životného prostredia za súčasnej podpory hlavných, dôležitých výskumných a rozvojových programov. Pozície zaujaté Komisiou v jej Oznámení o podporovaní štrukturálnej zmeny: priemyselná politika pre rozšírenú Európu a stanovisko EHSV k tomuto oznámeniu (4) naznačujú uberanie sa týmto smerom. Lisabonská agenda načrtáva cestu vpred. Jej implementácia sa však musí umožniť a urýchliť na všeobecnej i odvetvovej úrovni.

7.2.3.1

Na úrovni sektora, pri potvrdení daných bodov zaradených do stanoviska EHSV zo dňa 30. júna 2004 o programe LeaderSHIP 2015Definovanie budúcnosti európskeho staviteľstva lodí a opravárenského priemyslu konkurencieschopnosť cez dokonalosť  (5), EHSV opakovane prízvukuje potrebu naďalej presadzovať nový úplne integrovaný prístup definovaný Radou pre hospodársku súťaž z novembra 2003 s cieľom posilniť priemyselnú hospodársku súťaž a povzbudiť vo všetkých sektoroch výskum, vývoj a inovácie.

7.3   Štátna pomoc a služby všeobecného záujmu

7.3.1

Proces reformy zameraný na modernizáciu a zjednodušenie procedúr pre kontrolu štátnej pomoci zaznamenal výrazný pokrok, po kurze vytýčenom štokholmským zasadnutím Európskej rady na zredukovanie výšky štátnej pomoci a jej presmerovanie na horizontálne ciele v záujme Spoločenstva, vrátanie cieľov súdržnosti. Príkladom uvedeného je celý rad opatrení prijatých Komisiou, ako napríklad rozšírenie rozsahu pomoci pre výskum a rozvoj; vytváranie usmernení o dohodách o transfere technológií, o reštrukturalizácii spoločností v ťažkostiach, a o pomoci na vzdelávanie a na ochranu životného prostredia; ako i vytvorenie multisektorových pravidiel pre hlavné investičné projekty.

7.3.2

Svojim rozsudkom v prípade Altmark v júli 2003 Súdny dvor potvrdil, že kompenzácia spoločnostiam zodpovedným za poskytovanie služieb všeobecného záujmu bude vylúčená z definície štátnej pomoci, a to za nových podmienok. Existujú tu však stále niektoré nevyriešené otázky, predovšetkým čo sa týka stanovenia optimálneho vzťahu medzi štátnou pomocou a službami všeobecného záujmu. (SVZ). Charakter podmienok stanovených súdom si vyžaduje zvýšenie právnej istoty, hlavne v oblasti odhadu nákladov, definovania spôsobu financovania služieb (4) a popis záväzkov verejnej služby s nárokom na kompenzáciu. Medzitým Zelená kniha o službách všeobecného záujmu (SVZ), uverejnená v máji 2003, už potvrdila potrebu zvážiť, či princípy, ktoré riadia SVZ, by mali byť ďalej upevnené vo všeobecnom komunitárnom rámci, a definovať optimálne pravidlá pre služby a opatrenia, aby sa zvýšila právna istota pre všetkých účastníkov trhu.

7.3.3

Tam, kde nie sú správne definované a financované, povinnosti univerzálnych služieb by mohli spôsobiť, že spoločnosti s takýmito záväzkami budú vystavené narastajúcim stratám, vďaka potenciálnemu vstupu konkurentov do najziskovejších oblastí svojej činnosti.

7.3.4

EHSV by preto chcel zdôraznil potrebu, už zvýraznenú v jeho stanovisku (1) k Zelenej knihe Komisie, prijať jasný právny text o SVZ, aby sa zabezpečil efektívny a spravodlivý prístup pre všetkých používateľov k vysokokvalitným službám, ktoré spĺňajú ich požiadavky. Okrem toho, odporúča čo možno najširšie podnecovanie dialógu so sociálnymi partnermi a mimovládnymi organizáciami, hlavne týkajúceho sa reorganizácie a fungovania sociálnych služieb.

7.4   Slobodné povolania

7.4.1

Hĺbková analýza vykonaná Komisiou v oblasti regulačných systémov pre služby v kategórii slobodných povolaní v členských štátoch sa ukázala byť veľmi užitočnou, nakoľko poukázali na potrebu po príslušnom zvážení zrevidovať reštriktívne opatrenia v tejto oblasti a sproduktívniť veľké zdroje kultúry a poznatkov existujúce vo svete slobodných povolaní a obdariť ich väčšou konkurencieschopnosťou. To jasne prináša hlavné výhody nielen samotným vykonávateľom slobodných povolaní, ale aj firmám a spotrebiteľom.

7.4.2

Princíp opakovaný niekoľkokrát súdnym dvorom je teraz všeobecne akceptovaný, konkrétne, že poskytovatelia profesionálnych služieb musia tiež rešpektovať pravidlá hospodárskej súťaže. Hoci je absolútne pravdou, že ekonomické kritériá nemôžu byť jediným parametrom, podľa ktorého sa hodnotia profesionálne služby, pretože nie sú jednoducho opakovanými technickými aplikáciami, ale skôr službami, ktoré aplikujú vedomosti na problém, tiež je pravdou, že ide o ekonomickú činnosť, ktorá, keď sa vykonáva s ohľadom na pravidlá hospodárskej súťaže, vytvára väčší prospech a môžu významne prispieť k realizácii lisabonskej agendy.

7.4.2.1

Obsah oznámenia Komisie Hospodárska súťaž v službách v oblasti slobodných povolaní  (6) je zaujímavý v tomto ohľade. Táto správa skutočne zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú profesionálne služby v oblasti slobodných povolaní môžu hrať pri zlepšovaní konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva, keďže ide o veľmi dôležité vstupy pre podniky a rodiny. Na druhej strane využíva empirický výskum na prediskutovanie negatívnych vplyvov, ktoré pre spotrebiteľov môžu mať a majú prehnané alebo zastaralé právne úpravy, ako napríklad tie, ktoré sa týkajú cenotvorby, reklamy, vstupných požiadaviek, výhradných práv a podnikateľskej štruktúry.

7.4.3

Prioritou je preto implementovať a urýchliť proces reformy. Preto EHSV nalieha na Komisiu, aby dodržala svoj záväzok uverejniť novú správu o „pokroku pri eliminovaní reštriktívnych a neodôvodnených pravidiel“ v roku 2005. V tomto kontexte sa Komisia tiež zaviazala, že bližšie preskúma prepojenie medzi úrovňou regulácie, hospodárskymi výsledkami (cenami a kvalitou) a spokojnosťou spotrebiteľov.

7.4.4

EHSV zároveň pripomína dôležitosť rozhodnutia súdneho dvora z 9. októbra 2003 v prípade Consorzio Industria Fiammiferi, ktorý umožňuje národným orgánom „prestať uplatňovať“ národné pravidlá, ktoré zaväzujú spoločnosti konať v rozpore s článkom 81 Zmluvy o založení ES.

7.4.5

Nakoniec je potrebné presadzovať väčšie a uvedomelejšie zapojenie zainteresovaných kategórií do reformného procesu.

7.5   Pluralita informácií a právo v oblasti hospodárskej súťaže

7.5.1

Vo svojej XXXIII. správe o politike hospodárskej súťaže Komisia uvádza, že udržiavanie a rozvoj mediálneho pluralizmu a slobody pre poskytovanie a príjem informácií sú základnými cieľmi Európskej únie ako hodnoty veľmi dôležité pre demokratický proces. Tiež uvádza, že zodpovednosť za kontrolu koncentrácie médií spočíva primárne na členských štátoch. Ako ďalej uvádza, uplatňovanie nástrojov politiky hospodárskej súťaže v mediálnom sektore je obmedzené na riešenie problémov vzniknutých vytvorením alebo posilnením dominantného postavenia na príslušných trhoch a odstránenie konkurentov z týchto trhov. Podľa názoru EHSV je rozlišovanie medzi úlohami EÚ a úlohami národných vlád pomerne nejasné a tiež ponecháva nezodpovedané viaceré dôležité otázky:

Malo by sa uviesť, že v rôznych členských štátoch existujú rôzne nariadenia a prístupy, ktoré si vyžadujú harmonizáciu: Komisia začala tento proces v roku 1989 a potom pokračovala v roku 1997 smernicou „Televízia bez hraníc“, ktorej cieľom nebola len hospodárska efektívnosť, ale aj rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti, ochrana menšín, právo na odpoveď, atď.

Je nutné rozlišovať v mediálnej oblasti medzi všeobecnými antitrustovými pravidlami a pravidlami špecificky vytvorenými na ochranu pluralizmu informácií. Prevádzkové pravidlá hospodárskej súťaže sú základnou podmienkou pre podporu pluralizmu, ale nepostačujú samy osebe. Na rozdiel od konkurenčného systému, v ktorom trhová sila každej spoločnosti musí čeliť iniciatíve a aktivitám konkurenčných spoločností, podpora a obrana pluralizmu si vyžaduje výslovné uznávanie práva verejnosti na efektívny prístup k nezávislým zdrojom informácií a alternatívu a potenciálne sa líšiace informácie, právo, ktoré by malo byť chránené na všetkých úrovniach.

Nakoniec, proces postupného zbližovania medzi telekomunikáciami, IT, rozhlasom a televíziou a (kníh)tlačou sťažuje presnú identifikáciu štruktúr na rôznych trhoch. Nebezpečenstvo nesprávneho pochopenia tohto procesu je, že sa zníži účinnosť pravidiel hospodárskej súťaže a princíp pluralizmu sa oslabí.

7.5.2

Nová európska ústava výrazne rozšíri pole pôsobnosti Komisie. EHSV je presvedčený, že nový právny rámec vleje ďalšiu energiu do úlohy Komisie pri usmerňovaní a/alebo priamom zasahovaní, aby sa chránila a rozvíjala sloboda a pluralizmus informácií.

Brusel 9. februára 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Ú.v. 80 zo dňa 30. 3. 2004

(2)  Ú.v. C 117 zo dňa 30.4.2004

(3)  Nariadenie Rady 139/2004, zo dňa 20. januára 2004

(4)  Ú. v. EÚ C 302 zo dňa 07.12.2004

(5)  Ú. v. EÚ C 157 zo dňa 28.6.2005

(6)  COM(2004) 83 final zo dňa 9. februára 2004


8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/8


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach a povinnostiach cestujúcich medzinárodnými železnicami“

KOM(2004) 143 v konečnom znení – 2004/0049 (COD)

(2005/C 221/02)

Dňa 28. apríla 2004 sa Rada rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom podľa článku 71 Zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť, ktorá bola zodpovedná za prípravu prác Výboru v tejto veci, prijala svoje stanovisko dňa 17. januára 2005. Spravodajcom bol pán Chagas.

Na svojom 414. plenárnom zasadnutí (schôdzi z 9. februára 2005), prijal Európsky hospodársky a sociálny výbor nasledovné stanovisko počtom hlasov 119 za, 1 hlas proti a 4 členovia sa hlasovania zdržali.

1.   Úvod

1.1

Tento návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach a povinnostiach cestujúcich medzinárodnými železnicami (ďalej nazývaný „Smernica kvality osobnej dopravy“) je súčasťou toho, čo je známe pod názvom tretí železničný balík, ktorý schválila Komisia 3. marca 2004. Iné prvky sú:

Pozmeňujúca smernica 91/440/EHS o rozvoji železníc Spoločenstva (COM(2004) 139 final);

Návrh smernice o certifikácii vlakových čiat (COM(2004) 142 final);

Návrh nariadenia o kompenzácii v prípadoch nesplnenia zmluvnej kvality pre služby železničnej nákladnej dopravy (COM(2004) 144 final)

a

Oznámenie Komisie o ďalšej integrácii európskeho železničného systému (COM(2004) 140);

Pracovný dokument Komisie o postupnom otváraní trhu pre služby medzinárodnej železničnej osobnej dopravy (SEC(2004) 236).

1.2

Prvý železničný balík (známy tiež ako balík infraštruktúry) vstúpil do platnosti 15. marca 2001. Žiadalo sa, aby bol transponovaný do vnútroštátneho práva do 15. marca 2003. Obsahuje nasledovné prvky:

Zmena smernice 91/440/EHS: medzi iným voľný prístup na trh pre medzinárodnú železničnú nákladnú dopravu na transeurópskej sieti železničnej nákladnej dopravy do 15. marca 2003 a celková liberalizácia medzinárodnej železničnej nákladnej dopravy do 15. marca 2008; (1)

Rozšírenie pôsobnosti Európskej licencie železničných operátorov (zmena smernice 95/18/EC) (2);

Harmonizácia ustanovení pre prideľovanie kapacít železničnej infraštruktúry a vyberanie poplatkov za infraštruktúru a certifikát bezpečnosti (nahrádza smernicu 95/19/EC) (3).

1.3

V októbri 2003 predvolala Európska komisia deväť štátov pred Európsky súdny dvor pre neoznámenie transpozície prvého železničného balíka do vnútroštátneho práva. V máji 2004 to ešte stále neoznámilo päť krajín a dva členské štáty implementovali ustanovenia do vnútroštátneho práva iba čiastočne.

1.4

Druhý železničný balík bol uverejnený v Úradnom vestníku európskych spoločenstiev dňa 30. apríla 2004 a musí byť pretransponovaný do vnútroštátneho práva do 30. apríla 2006. Obsahuje nasledovné prvky:

Zmenu smernice 91/440/EHS: Preloženie voľného prístupu na trh pre medzinárodnú nákladnú železničnú dopravu na termín do 1. januára 2006 a liberalizácia vnútroštátnej železničnej nákladnej dopravy vrátane kabotáže (ak dopravca, ktorý sídli v jednej krajine, zabezpečuje vnútroštátnu dopravu v inej krajine) od 1. januára 2007 (4);

Smernica o bezpečnosti na železniciach Spoločenstva (5);

Nariadenie zriaďujúce Európsku železničnú agentúru (6);

Zmena smerníc o interoperabilite vysokorýchlostného železničného systému (smernica 96/48/ES) a konvenčného železničného systému (smernica 2001/16/EC) (7).

1.5

Prvý a druhý železničný balík vytvorili právny základ pre vnútorný trh v železničnej nákladnej doprave. Opatrenia sa vzťahujú na prístup k trhu, udeľovanie licencií a certifikátu bezpečnosti železničným operátorom, prístupu k infraštruktúre a výpočtu poplatkov za prístup, vytváranie právneho rámca pre bezpečnosť na železniciach a opatrenia na meranie technickej interoperability železničného systému.

1.6

Tento právny rámec, zavedený prvým a druhým železničným balíkom vyžaduje, ako to uviedol EHSV vo svojom stanovisku k druhému železničnému balíku (8), úplnú reštrukturalizáciu sektora a vytvorenie nových úradov a kompetencií.

1.7

V tomto návrhu Komisia navrhuje schváliť legislatívu, aby sa umožnila podobná ochrana pre medzinárodnú železničnú osobnú dopravu ako je tá, ktorej sa už tešia cestujúci leteckou dopravou, ktorých práva v prípade vydania viacerých rezervácií na jedno miesto a meškaní sú lepšie chránené.

2.   Návrh Komisie

2.1   Záväzky a kompenzácie

2.1.1

Návrh nariadenia upravuje záväzky železničných operátorov v prípade smrti alebo zranenia cestujúcich, alebo straty, či poškodenia ich batožiny.

2.1.2

Za meškania sú stanovené minimálne kompenzačné poplatky (príloha III); tieto poplatky neovplyvňujú práva cestujúcich na dopravu.

Príloha III

Typ služby

Doba cestovania

50% kompenzácia v prípade

100 % kompenzácia v prípade

Medzinárodné cesty vcelku alebo sčasti zabezpečované službami podľa cestovného poriadku vysokorýchlostnej železničnej dopravy

Do dvoch hodín

Meškania od 30 do 60 minút

Meškania viac ako 60 minút

Vyše dvoch hodín

Meškania od 60 do 120 minút

Meškania viac ako 120 minút

Medzinárodné cesty zabezpečované inými ako vysokorýchlostnými vlakmi podľa cestovného poriadku

Do štyroch hodín

Meškania od 60 do 120 minút

Meškania viac ako 120 minút

Vyše štyroch hodín

Meškania od 120 do 240 minút

Meškania viac ako 240 minút

2.1.3

Návrh nariadenia úplne upravuje práva cestujúcich, ktorí zmeškajú svoj spoj, alebo ktorých lístky sú zrušené, ako aj zaobchádzanie so zákazníkmi v prípade meškaní alebo oneskorených prípojov.

2.2   Dostupnosť informácií a predaj lístkov

2.2.1

Príloha I upravuje minimálne množstvo informácií, ktoré musia železniční operátori poskytnúť pred cestou, počas cesty a po ceste. Príloha II stanovuje minimálne množstvo informácií, ktoré je potrebné poskytnúť o lístku.

2.2.2

Železniční operátori musia predávať lístky alebo kumulatívne lístky (kilometrická banka) do centrálnych staníc a okolitých oblastí. Za týmto účelom musí pracovať spolu niekoľko železničných operátorov a musia podpísať kontrakty kvôli predaju kumulatívnych lístkov. Tieto lístky musia byť ponúkané na predaj pri priehradkách (okienkach) na predaj lístkov, v automatoch, telefonicky alebo na internete. Ak sú priehradky na predaj lístkov zatvorené, alebo automaty pokazené, musí byť možnosť zakúpiť medzinárodné lístky vo vlaku. Predajcovia systému musia byť otvorení pre všetkých železničných operátorov pre poskytovanie informácií a predaj lístkov.

2.2.3

Železniční operátori musia informovať verejnosť o plánoch na pozastavenie medzinárodných služieb.

2.3   Ľudia so zníženou pohyblivosťou

2.3.1

Navrhované nariadenie upravuje pomoc pre ľudí so zníženou pohyblivosťou na stanici a vo vlakoch, ako aj pri nastupovaní, vystupovaní a prestupovaní z vlaku na vlak. Potrebu pomoci treba oznámiť 24 hodín vopred.

2.4   Normy kvality služieb a postupy sťažností

2.4.1

Od železničných operátorov sa žiada, aby stanovili normy kvality služieb (definované v Prílohe IV) a zaviedli systém riadenia kvality. Plnenie kvality musí byť publikované v každoročnej správe.

2.4.2

Musí sa zriadiť postup na podávanie sťažností, podľa ktorého sa musí poslať odpoveď zákazníkovi v takom jazyku, v akom bola sťažnosť podaná. Sťažnosť možno podať v ktoromkoľvek jazyku ktorejkoľvek krajiny, cez ktorú vlak prechádza. V každom prípade sú prípustné angličtina, francúzština a nemčina. Toto platí aj pre sťažnosti podávané osobne pri okienkach predaja cestovných lístkov.

3.   Zhodnotenie návrhu

3.1   Základné pripomienky

3.1.1

Návrh Komisie sa zaoberá naraz dvoma oblasťami. Návrhy na zodpovednosť operátorov a kompenzácie v prípade meškaní, zrušení, poranení cestujúcich alebo poškodení majetku, a pomoc osobám s obmedzenou pohyblivosťou majú vcelku rovnakú pôsobnosť ako nariadenie o kompenzácii a pomoci cestujúcim v prípade odoprenia nastúpenia na palubu a zrušenia, alebo dlhého meškania letov (9). Tento návrh sa zaoberá právami cestujúcich v druhom dopravnom sektore, t.j. na železnici.

3.1.2

Druhá oblasť sa týka zvláštneho rozsahu vecí. Vyžaduje, aby operátori spolupracovali pri zabezpečení toho, aby cestujúci dostali informácie o cestovných poriadkoch a cestovnom, a kupovali lístky v non-stop predajni v konkurenčnom systéme. To sa vzťahuje rovnako na spojenia medzi centrálnymi stanicami, ako aj stanicami v okolitých oblastiach okolo hlavných staníc. Tento návrh tesne súvisí s návrhom na zmenu smernice 91/440/EHS a s liberalizáciou medzinárodnej osobnej dopravy.

3.1.3

Normy pre informácie o cestovnom poriadku a cestovnom, a s niekoľkými výnimkami (napr. Thalys, Eurostar) pre výdaj lístkov sú splnené v rámci platného systému, v ktorom je medzinárodná doprava cestujúcich železnicou vykonávaná v rámci dohôd o spolupráci medzi železničnými operátormi alebo medzinárodnými skupinami. V rámci systému konkurenčných podnikov treba tieto ustanovenia dodržiavať a zlepšovať riadením alebo legislatívou.

3.2   Oblasť pôsobnosti

3.2.1

Návrh sa vzťahuje na medzinárodnú dopravu cestujúcich po železnici. Ustanovenia však môžu platiť aj pre prípoje z centrálnych staníc do staníc v okolitej oblasti.

3.2.2

EHSV upozorňuje na to, že prípojné služby môžu byť predmetom kontraktov na verejné služby.

3.2.3

Rozsah nariadenia je však obmedzený svojou definíciou „železničného podniku“ (článok 2.1). Podľa neho k nemu patria iba také podniky, ktorých základnou úlohou je doprava cestujúcich. Mohlo by sa to chápať aj tak, že železničné podniky, ktoré prevážajú aj náklad, sú z nariadenia vylúčené. Toto nemožno akceptovať.

3.3   Záväzky a kompenzácie

3.3.1

EHSV víta princíp zavedenia európskej legislatívy o kompenzácii cestujúcich, keď služby nie sú zabezpečené uspokojivo alebo vôbec nie, a o záväzkoch železničných operátorov.

3.3.2

Je však dôležité zabezpečiť to, aby záväzná legislatíva posudzovala konkurenčných dopravných operátorov rovnako.

3.3.3

Je zrejmé, že kompenzácia pre cestujúcich medzinárodnými železnicami bude splatná skôr, než pre cestujúcich leteckou dopravou, napriek faktu, že pozemská železničná premávka vyžaduje dlhší čas cesty a má väčší potenciál pre poruchy. Napríklad refundácie cestovného sú splatné pre cestujúcich leteckou dopravou iba po meškaní piatich hodín.

3.3.4

V prípade meškania vlaku sa musia cestujúcim podávať jedlá a občerstvenie zdarma v rozumnom pomere k času čakania. V prípade leteckej dopravy je prahová minimálna doba dve hodiny alebo viac.

3.3.5

V prípade zrušených letov sa kompenzácia nemusí zaplatiť vtedy, keď bola spôsobená „mimoriadnymi okolnosťami.“ Tento základ pre výnimku z povinnosti neexistuje v prípade dopravy cestujúcich železnicou.

3.3.6

Podobne nariadenie o vzdušnej doprave nestanovuje kompenzáciu pre závažné škody vzniklé v dôsledku omeškaní alebo zrušení, kým nariadenie o železničnej doprave to stanovuje. Navrhované nariadenie okrem toho nestanovuje vyšší limit pre závažné škody.

3.3.7

Maximálny limit pre záväzok (zodpovednosť) je stanovený na odlišných úrovniach pre príručnú batožinu a inú batožinu: 1 800 eur pre príručnú batožinu a 1 300 eur pre inú batožinu. Vyplýva to z dôvodovej správy, ktorú Komisia vypracovala k rozličným, ale porovnateľným dohodám (CIV pre železničný sektor a Montrealský dohovor pre vzdušný sektor). Z hľadiska cestujúceho nie je tento rozdiel pochopiteľný.

3.3.8

Navrhované nariadenie obsahuje rôzne ustanovenia pre záväzok operátora voči zákazníkovi v závislosti od toho, či bol alebo nebol operátor na vine. Operátor bude teda zodpovedný za stratu alebo poškodenie príručnej batožiny cestujúceho iba vtedy, ak je na vine on sám. V ostatných prípadoch bude operátor zodpovedný, či už to bude alebo nebude jeho vina.

3.3.9

Operátor nie je zodpovedný za meškania, keď boli tieto spôsobené výnimočnými výkyvmi počasia, prírodnými katastrofami, vojnovými alebo teroristickými akciami. Operátor je zodpovedný za meškanie spôsobené akoukoľvek inou príčinou, či už je on sám na vine, alebo nie.

3.3.10

Vo všeobecnosti EHSV súhlasí so záväzkami bez ohľadu na vinu v prípade omeškania v akomkoľvek dopravnom sektore. Toto nie je otázka kompenzácie za škody v najužšom zmysle, skôr kompenzácie za služby, ktoré neboli poskytnuté. Zákazníkovi alebo spotrebiteľovi nezáleží na tom, kto chybu spôsobil. Navrhované obmedzenia sú vhodné.

3.3.11

Z navrhovaného nariadenia nie je jasné, či môže cestujúci v prípade meškania zrušiť svoju cestu a dostať plnú refundáciu svojho cestovného. Najmä v prípade služobných ciest sa môže stať, že meškanie urobí služobnú cestu bezpredmetnou.

3.4   Pomoc osobám s obmedzenou pohyblivosťou a iným cestujúcim

3.4.1

EHSV víta ustanovenia o pomoci ľuďom so zníženou pohyblivosťou.

3.4.2

Železniční operátori by mali zabezpečiť prístupné informácie pre všetkých cestujúcich – vrátane ľudí so zníženou pohyblivosťou, ako je definované v článku 2, odseku 21, tým, že umiestnia okienka v stánkoch s informáciami vo vhodnej výške, pripravia text vo väčšom fonte a v ľahko čitateľnej forme.

3.5   Informácie pre cestujúcich o lístkoch

3.5.1

EHSV víta ustanovenia o informáciách pre cestujúcich pred cestou, počas cesty a po nej (Príloha 1). Najmä nedostatok informácií pred a počas cesty v prípade meškania spôsobuje značnú namrzenosť cestujúcich.

3.5.2

Vzhľadom na minimum informácií o lístkoch (Príloha II) by sa malo uviesť, či a kedy sa má lístok odovzdať a cestovné refundovať. Cestujúcemu je to často nejasné kvôli rozličným typom rezervačných systémov.

3.5.3

Nariadenie stanovuje (články 3, 5 a 6):

že železniční operátori a (alebo) jazdní turné musia poskytnúť informácie o časoch cesty, cestovnom, prevoze bicyklov, atď. pre všetky služby, vrátane služieb ponúkaných inými operátormi, vo všetkých predajných systémoch (predaj lístkov pri okienku, telefón, internet alebo iné systémy, ktoré môžu byť k dispozícii v budúcnosti);

že operátori musia pracovať spolu, aby predali priebežné lístky zákazníkom cez všetky systémy predaja.

3.5.4

EHSV zásadne považuje za žiaduce, aby sa cestujúcim ponúkol systém rezervácií a informácií pod jednou strechou pre celú železničnú dopravu a s ňou súvisiace služby.

3.5.5

Sústreďuje však pozornosť na zvláštnosti železničnej dopravy:

závislosť od siete a vzájomná závislosť medzinárodných diaľkových, vnútroštátnych diaľkových a miestnych služieb, vrátane trás verejnej služby, ktoré podliehajú iným zmluvným záväzkom;

výhody krátkodobých rezervácií (spontánnych ciest), schopnosť nastúpiť na vlak v priebehu cesty a v mnohých prípadoch absencia požiadavky na miestenku;

lístky, ktoré sú prevoditeľné medzi jednotlivcami.

3.5.6

Priamo uplatniteľné nariadenie nemôže vytvoriť vhodné zabezpečenie komplexnosti, ktorá vychádza zo súvislosti medzi službami medzinárodnej osobnej železničnej dopravy a regionálnymi službami v sieti, ktorá zahŕňa integráciu konkurenčných plánovaných operátorov. Napríklad je potrebné zvážiť počet železničných staníc, ktoré to ovplyvní (centrálne stanice a stanice v oblastiach okolo nich).

3.5.7

Výbor zdôrazňuje, že tieto normy sa pre služby medzinárodnej železničnej osobnej dopravy vo veľkom rozsahu dodržiavajú. V systéme konkurenčných podnikov sa však musia tieto ustanovenia dodržiavať a zlepšovať prostredníctvom adekvátnej legislatívy.

3.6   Účinky nariadenia na zamestnancov

3.6.1

Článok 21 navrhovaného nariadenia uvádza, že železničný podnik je zodpovedný za svojich pracovníkov. Na druhej strane článok 22 spomína možnosť zlúčenia reklamácií, ku ktorým môžu patriť aj reklamácie proti pracovníkom. Musí byť absolútne jasné, že pracovníci železníc nie sú vystavení reklamáciám za zodpovednosť zo strany cestujúcich alebo tretích strán, ale že zodpovedný zostáva zamestnávateľ.

3.6.2

Vysoká kompenzácia za omeškania nevedie následkom toho železničných operátorov k prijatiu vyšších rizík čo do úrovne bezpečnosti kvôli vyhýbaniu sa nárokom na kompenzáciu. Rovnako bude vylúčené, aby železničné podniky vyvíjali prílišný tlak na svojich zamestnancov s rizikom, že zanedbajú pracovný, jazdný a oddychový čas. Okrem toho je nutné zabezpečiť, aby bol k dispozícii dostatočne veľký počet dobre vyškolených pracovníkov, aby sa splnili požiadavky na kvalitu.

3.6.3

Príloha IV o minimálnych normách na kvalitu služieb musí preto zahrnovať aj odbornú pripravenosť príslušného personálu. Toto platí nielen pre vlakové čaty, ale aj pre pracovníkov staníc a pracovníkov, ktorí spracúvajú sťažnosti.

4.   Závery

4.1

EHSV víta návrh nariadenia o právach a povinnostiach cestujúcich medzinárodnými železnicami. Toto nariadenie rozširuje ustanovenia o ochrane, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú iba na leteckú dopravu, aj na iný spôsob dopravy.

4.2

EHSV je však proti nerovnakému zaobchádzaniu s konkurenčnými spôsobmi dopravy. Ustanovenia, ktoré platia pre železničný sektor, nesmú byť prísnejšie, než tie pre sektor leteckej dopravy.

4.3

EHSV vidí priestor pre zlepšenie nariadenia pokiaľ ide o jednotlivé ustanovenia zodpovednosti za závažné škody, stanovenie horných limitov za zodpovednosť a za vynechania v prípade zrušenia vlakov.

4.4

EHSV by bol zásadne za refundáciu cestovného v prípade neposkytnutia služieb alebo ich neadekvátneho poskytnutia, či už to bola alebo nebola vina operátora, za predpokladu, že sa to vzťahuje na všetky spôsoby dopravy.

4.5

EHSV podporuje myšlienku informačných a rezervačných systémov pod jednou strechou, ktorý zaručí dobrú kvalitu služieb pre cestujúcich. Má však výhrady proti tomu, aby sa o tom rokovalo v tom istom nariadení, ako o kompenzáciách a zodpovednosti.

4.6

EHSV poukazuje na to, že zriadenie informačných a rezervačných systémov pod jednou strechou v systéme vzájomne prepojenom s prevádzkovateľmi siete v medzinárodnej vnútroštátnej, regionálnej doprave a doprave v rámci verejných služieb, s pridanou komplikáciou konkurenčných plánovaných operátorov, je veľmi zložité, najmä vtedy, ak má byť tento systém dostupný cez všetky systémy predaja.

4.7

Zdôrazňuje, že prezentácia legislatívy o informáciách cestujúcim a o otázke lístkov za medzinárodnú dopravu cestujúcich železnicami by sa mala posudzovať v spojitosti so zmenou smernice 91/440/ES o liberalizácii medzinárodnej železničnej osobnej dopravy.

Brusel 9. februára 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Smernica 2001/12/ES – Ú. v. ES L 75, 15.3.2001, s. 1 – stanovisko EHSV – Ú. v. ES C 209, 22.7.1999, s. 22.

(2)  Smernica 2001/13/ES – Ú. v. ES L 75, 15.3.2001, s. 26 – stanovisko EHSV – Ú. v. ES C 209, 22.7.1999, s. 22.

(3)  Smernica 2001/14/ES – Ú. v. ES L 75, 15.3.2001, s. 29 – stanovisko EHSV – Ú. v. ES C 209, 22.7.1999, s. 22.

(4)  Smernica 2004/51/ES – Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 164 – stanovisko EHSV – Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 131.

(5)  Smernica 2004/49/ES – Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 44 – stanovisko EHSV – Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 131.

(6)  Smernica 2004/881/ES – Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 1 – stanovisko EHSV – Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 131.

(7)  Smernica 2004/50/ES – Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 114 – stanovisko EHSV – Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 131.

(8)  Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 131.

(9)  Nariadenie (ES) č. 261/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004 stanovujúce všeobecné predpisy o kompenzáciách a pomoci cestujúcim v prípade odoprenia nastúpenia na palubu a zrušenia alebo dlhého meškania letov, a zrušenie nariadenia (EHS) č. 295/91.


8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/13


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o kompenzácii v prípadoch nedodržania zmluvných požiadaviek na kvalitu služieb nákladnej železničnej dopravy“

KOM(2004) 144 v konečnom znení – 2004/0050 (COD)

(2005/C 221/03)

Dňa 28. apríla 2004 sa Rada na základe článku 71 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla konzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť, poverená prípravou prác výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko dňa 17. januára 2005. Spravodajcom bol pán Chagas.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal počas svojho 414. plenárneho zasadnutia v dňoch 9. a 10. februára 2005 (na schôdzi z 9. februára 2005) nasledovné stanovisko s počtom hlasov za: 130, pričom 2 členovia sa zdržali hlasovania:

1.   Úvod

1.1

Predložený návrh nariadenia o kompenzácii v prípadoch nedodržania zmluvných požiadaviek na kvalitu služieb nákladnej železničnej dopravy (uvádzané ďalej ako „nariadenie o kvalite v nákladnej doprave“) tvorí súčasť tretieho železničného balíka, ktorý Európska komisia schválila 3. marca 2004. Ďalšími zložkami sú:

zmena smernice 91/440/EHS: Liberalizácia medzinárodnej osobnej železničnej dopravy (KOM(2004) 139 v konečnom znení),

návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach a povinnostiach cestujúcich prepravujúcich sa medzinárodnými železnicami (KOM(2004) 143 v konečnom znení),

návrh nariadenia o kompenzácii v prípadoch nedodržania požiadaviek na kvalitu služieb nákladnej železničnej dopravy (KOM(2004) 144 v konečnom znení),

a

oznámenie Komisie o ďalšej integrácii európskeho železničného systému (KOM(2004) 140 v konečnom znení),

pracovný dokument úradníkov Komisie o postupnom otváraní trhu pre medzinárodné služby pre cestujúcich železnicami (SEC(2004) 236).

1.2

Prvý železničný balík (nazývaný aj infraštrukturálny balík) vstúpil do platnosti 15. marca 2001 a musel byť zapracovaný do národnej legislatívy do 15. marca 2003. Obsahuje nasledujúce zložky:

zmena smernice 91/440/EHS, vrátane voľného prístupu na trh pre medzinárodnú nákladnú železničnú dopravu na transeurópskej sieti nákladnej železničnej dopravy do 15. marca 2003 a liberalizácia celej medzinárodnej nákladnej železničnej dopravy do 15. marca 2008 (1),

rozšírenie rozsahu smernice o európskej licencii pre železničné podniky (zmena smernice 95/18/ES) (2),

harmonizácia ustanovení, ktorými sa riadi prideľovanie kapacít železničnej infraštruktúry a vymáhanie poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a potvrdenia o bezpečnosti (nahrádza smernicu 95/19/ES) (3).

1.3

V októbri 2003 podala Európska komisia sťažnosť na deväť členských štátov na Európsky súdny dvor za nedostatky pri zavádzaní prvého železničného balíka do národnej legislatívy. Do mája 2004 ešte stále nepodalo oznámenie päť krajín a dva členské štáty zaviedli do národnej legislatívy iba niektoré ustanovenia.

1.4

Druhý železničný balík bol publikovaný v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev30. apríla 2004 a má byť zakomponovaný do národnej legislatívy do 30. apríla 2006. Obsahuje nasledujúce zložky:

zmenu smernice 91/440/ES: presunutie slobodného prístupu na trh pre medzinárodnú nákladnú železničnú dopravu na 1. január 2006 a liberalizáciu národnej nákladnej železničnej dopravy, vrátane pobrežnej plavby, od 1. januára 2007 (4),

smernicu o bezpečnosti železníc Spoločenstva (5),

nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európska železničná agentúra (6),

zmenu smernice o medzinárodnej prevádzke vysokorýchlostného železničného systému (96/48/ES) a konvenčného železničného systému (2001/16/ES) (7).

1.5

Prvý a druhý železničný balík poskytli právny základ pre zriadenie jednotného trhu nákladnej železničnej dopravy. Opatrenia zahŕňajú prístup na trh, udeľovanie licencií a certifikátov bezpečnosti železničného podnikania, prístup k infraštruktúre a výpočet poplatkov za jej používanie, vytvorenie právneho rámca pre bezpečnosť železničnej dopravy a opatrenia na technické zabezpečenie medzinárodnej prevádzky systému železničnej dopravy.

1.6

Návrh je rozšírením existujúceho právneho rámca a umožní otvorenie trhu prostredníctvom opatrení na zlepšenie kvality nákladnej železničnej dopravy.

2.   Návrh Komisie

2.1

Zámerom návrhu nariadenia o kvalite v nákladnej železničnej doprave je zlepšiť nákladnú železničnú dopravu pomocou zmluvnej dohody o kompenzácii medzi železničnými podnikmi a zákazníkmi nákladnej dopravy. Komisia je toho názoru, že hlavnou príčinou skromnejšieho podielu železníc pri zvyšovaní úrovní nákladnej železničnej dopravy a jej klesajúceho podielu na trhu v porovnaní s inými spôsobmi (dopravy) je nedostatok kvality a spoľahlivosti nákladnej železničnej dopravy.

2.2

Komisia očakáva, že uplatnenie schémy kompenzácií bude stimulom pre železničné podniky, aby zlepšili efektívnosť služieb nákladnej železničnej dopravy. Jej predpokladom je to, že konkurencia časom vyvinie silný tlak na zlepšovanie kvality, ale podľa názoru Komisie nie je skutočné otváranie európskeho trhu nákladnej železničnej dopravy dosť rýchle. Nové železničné podniky sa podieľajú na trhu iba 3 až 4 percentami a v niektorých členských štátoch neexistuje žiadna konkurencia.

2.3

Navrhované nariadenie zaväzuje železničné podniky a zákazníkov k stanovovaniu požiadaviek kvality v dopravných zmluvách a v prípade ich nedodržania k vykonaniu kompenzačných platieb. Zmluvné strany sú povinné dohodnúť sa prinajmenšom na nasledovných požiadavkách na kvalitu:

čas prevzatia tovaru, vagónov alebo vlakov,

čas príchodu a kompenzácia za oneskorenie,

kompenzácia v prípade strát alebo poškodenia tovaru,

kompenzácia v prípade zrušenia vlaku železničným podnikom alebo zákazníkom nákladnej železničnej dopravy,

systém monitorovania kvality.

2.4

Navrhované nariadenie stanovuje maximálne a minimálne úrovne kompenzácie v prípade straty, poškodenia, oneskorenia, nedostatku informácií o oneskorení, a strate alebo poškodení tovaru kvôli oneskoreniu. Napríklad v prípade poškodenia stanovuje sumu maximálne 75 eur za kilogram brutto poškodenej váhy. V prípade oneskorenia ucelených vlakových súprav je kompenzácia určená vo výške minimálne 5 % a maximálne 25 % ceny za dopravu. V prípade neposkytnutia informácií o oneskorení je kompenzácia najmenej 5 % ceny za dopravu.

2.5

Zmluvné strany sú povinné určiť kompenzácie za zrušenie vlaku zo strany železničného podniku alebo zákazníka. V prípade uvedenia hodnoty dopravovaného tovaru, alebo v prípade uvedenia úroku pri dodaní tovaru sa môžu na kompenzácii dohodnúť.

2.6

Záväzok je vylúčený v prípade chyby urobenej jednou zo zmluvných strán, chybou alebo iným skutkom zo strany tretej osoby, vyššou mocou alebo takými okolnosťami, ktorým sa nedalo vyhnúť a dôsledky ktorých nebolo možné predvídať. Ak vznikne nárok na kompenzáciu kvôli chybe správcu infraštruktúry, platí železničný podnik a vymáha si platbu späť od správcu infraštruktúry.

2.7

Ak je zainteresovaných viac železničných podnikov, majú všetky „spoločne a zároveň každý samostatne zodpovednosť“ bez ohľadu na podnik, ktorý meškanie alebo škodu spôsobil.

3.   Poznámky k návrhu Komisie

3.1

Kvôli podpore trvalo udržateľného systému dopravy a zabezpečeniu rovnováhy medzi spôsobmi dopravy Komisia vytýčila v zmysle bielej knihy o európskej politike dopravy na rok 2010 cieľ zvýšenia podielu nákladnej železničnej dopravy. Jedným z mnohých prístupov pre dosiahnutie tohto cieľa a princípom, ktorý je vítaný, je zlepšenie kvality služieb v nákladnej železničnej doprave.

3.2

Komisia navrhuje systém stimulov, v rámci ktorých sa predpokladá, že túžba vyhnúť sa kompenzáciám zvýši kvalitu a najmä zlepší presnosť. Prvá reakcia operátorov na zvýšené finančné riziko z možných kompenzácií je zvýšenie cien.

3.3

Vzniká otázka, či je prístup navrhovaný Komisiou adekvátny.

3.4

Ide tu o medzinárodnú aj vnútroštátnu dopravu. Samotná Komisia píše vo svojej dôvodovej správe k navrhovanému nariadeniu, že kontrakty o kvalite už existujú – hlavne vo vnútroštátnej doprave, menej v medzinárodnej doprave. Na druhej strane Komisia poznamenáva, že problémy sa vyskytujú hlavne vtedy, ak ide o niekoľko železničných podnikov, čo je prípad predovšetkým v medzinárodnej doprave.

3.5

Otázka znie, či vzhľadom na prenikanie obchodných partnerov do zmluvných dohôd (toto nie je otázka ochrany spotrebiteľa), by nebol pre medzinárodnú nákladnú železničnú dopravu vhodnejší obmedzenejší rozsah.

3.6

Malo by sa vziať do úvahy aj to, aké pozitívne stimuly sú k dispozícii namiesto zavedených kompenzačných platieb cez nariadenie EÚ, ktoré by bolo jednotné pre železničný sektor a rozširujúce pre už existujúci medzinárodný Dohovor COTIF (CIM). Napríklad článok 11 smernice 2001/14/ES stanovuje mimoriadne odmeny v poplatkoch za infraštruktúru, ak podnik prijme opatrenia, ktoré pomôžu minimalizovať poruchy a zlepšovať výkon systému.

3.7

Pri podporovaní železničnej nákladnej dopravy je veľmi dôležité vyhnúť sa diskriminačnému posudzovaniu rozličných konkurenčných spôsobov dopravy.

3.8

Toto nastoľuje otázku, na čo slúžia porovnateľné ustanovenia Spoločenstva pre vzdušnú nákladnú dopravu a cestnú nákladnú dopravu. Medzinárodné dohody o kompenzácii za škody alebo straty stanovujú podstatne nižšie sadzby (dohovor z Montrealu o leteckej doprave jednu tretinu maximálnej sumy stanovenej v nariadení, Dohovor k Zmluve pre medzinárodnú prepravu tovaru po cestách [CMR] jednu šestinu maximálnej sumy).

3.9

Vzťah medzi systémom monitorovania kvality, ktorý má byť dohodnutý medzi zmluvnými stranami a technickou špecifikáciou pre medzinárodnú prevádzku (TSI) pre dopravné telematické aplikácie, zostáva nejasný. Celoeurópske elektronické monitorovanie pohybu nákladnej železničnej dopravy v reálnom čase je obsiahnuté v TSI pre telematické aplikácie. V tomto ustanovení sú definované harmonizované technické špecifikácie a podmienky komunikácie. Ale jeho aplikácia a zavedenie do praxe si ešte vyžadujú značné investície a budú trvať veľa rokov.

3.10

Podľa tohto návrhu si železničná spoločnosť môže nárokovať náhradu kompenzačných platieb od správcu infraštruktúry, ak bol tento príčinou oneskorenia.

3.11

Tiež sú tu pravdepodobné pokusy obísť to zvyšovaním cien za jazdné cesty (rizikový dodatok), a zavádzaním tolerancií na oneskorenie do cestovných poriadkov. Vzhľadom na obmedzené kapacity infraštruktúry by to nebola požadovaná odozva, čo bolo už pozorované v sektore leteckej dopravy od začiatku platnosti smernice o kompenzáciách pasažierov. Výpočet rizika bude pre správcov infraštruktúry pomerne zložitý, pretože nevedia, ani nemôžu ovplyvniť cenu toku tovaru a výsledné kompenzácie.

3.12

Malo by sa pamätať na to, že infraštruktúra v nových členských štátoch v strednej a východnej Európe je v horšom stave, potrebuje značné investície a záväzky o kompenzáciách v nariadení by mohli spôsobiť veľké ťažkosti.

3.13

Návrh vyžaduje značné úsilie pri stanovení toho, kto je za čo zodpovedný a v nárokoch na kompenzácie od železničného podniku proti správcovi infraštruktúry. Rovnako bude zložité rozdelenie zodpovednosti v prípadoch, ak budú zainteresované viaceré podniky.

3.14

Perspektíva povinnosti zaplatiť vysoké kompenzácie by nemala viesť železničné podniky k tomu, aby kvôli dodržaniu termínov dodávky znížili bezpečnosť. Rovnako je vylúčené, aby železničné podniky vyvíjali prílišný tlak na svojich zamestnancov s rizikom, že zanedbajú pracovný, jazdný a odpočinkový čas.

3.15

EHSV vo svojom stanovisku k druhému železničnému balíku už poukázal na to, že sociálne pomery v cestnej doprave stavajú nákladnú železničnú dopravu do konkurenčnej nevýhody. Dôsledkom toho nemôže byť zosúladenie pracovných podmienok v železničnej doprave s podmienkami v cestnej doprave a povzbudzovanie železničných podnikov, aby nerešpektovali predpisy a vyvíjali tlak na pracovníkov.

4.   Závery

4.1

EHSV v podstate víta opatrenia na zlepšenie kvality nákladnej železničnej dopravy.

4.2

Oproti prísnym kompenzačným dohovorom, vedúcim k obchádzaniu predpisov a vytváraniu zložitého systému refundácií, by boli vhodnejšie pozitívne stimuly. Toto sa vzťahuje hlavne na správcu infraštruktúry.

4.3

Opatrenia na zlepšenie kvality nákladnej železničnej dopravy nesmú diskriminovať iné spôsoby dopravy.

4.4

EHSV žiada Komisiu, aby preskúmala dopad opatrení na podniky a správcov infraštruktúry v nových členských štátoch.

4.5

EHSV trvá na tom, aby opatrenia na zlepšenie kvality nákladnej železničnej dopravy neviedli podniky k obchádzaniu pravidiel na úkor bezpečnosti a pracovných podmienok.

Brusel 9. februára 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Smernica 2001/12/ES – Ú. v. ES L 75, 15.3.2001, s. 1 – Stanovisko EHSV – Ú. v. ES C 209, 22.7.1999, s. 22.

(2)  Smernica 2001/13/ES – Ú. v. ES L 75, 15.3.2001, s. 26 – Stanovisko EHSV – Ú. v. ES C 209, 22.7.1999, s. 22.

(3)  Smernica 2001/14/ES – Ú. v. ES L 75, 15.3.2001, s. 29 – Stanovisko EHSV – Ú. v. ES C 209, 22.7.1999, s. 22.

(4)  Smernica 2004/51/EC – Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 164 – Stanovisko EHSV – Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 131.

(5)  Smernica 2004/49/ES – Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 44 – Stanovisko EHSV – Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 131.

(6)  Nariadenie (ES) č. 881/2004 – Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 1 – Stanovisko EHSV – Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 131.

(7)  Smernica 2004/50/ES – Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 114 – Stanovisko EHSV – Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 131.


8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/17


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Biela kniha o službách všeobecného záujmu

KOM(2004) 374 v konečnom znení“

(2005/C 221/04)

Dňa 13. mája 2004 sa Komisia na základe článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom oznámenie k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť, poverená prípravou prác Výboru v danej veci, vypracovala svoje stanovisko 17. januára 2005. (spravodajca: pán HENCKS, pomocný spravodajca: pán HERNÁNDEZ BATALLER).

Na svojom 414. plenárnom zasadnutí konanom 9. a 10. februára 2005 (schôdzi z 9. februára), prijal Európsky hospodársky a sociálny výbor nasledujúce stanovisko počtom hlasov 131 za, 5 proti a 2 členovia sa hlasovania zdržali.

1.   Úvod

1.1

Služby všeobecného záujmu (SVZ) predstavujú v súčasnej dobe spoločenskú tému, ktorá úzko súvisí s budovaním Európy.

1.2

Služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) sa v aktuálnych zmluvách uznávajú ako súčasť spoločných hodnôt Únie, ktoré prispievajú k sociálnej a územnej súdržnosti (článok 16); v Charte základných práv (hlava IV články II-34 až II-36) sa uznáva prístup k SVHZ a k právam, ktoré sa vzťahujú na špecifické zložky služieb všeobecného záujmu (sociálna bezpečnosť a sociálna pomoc, ochrana zdravia, ochrana životného prostredia, atď.).

1.3

Služby všeobecného záujmu nie sú iba jadrom konkurencieschopnosti a dôležitým prvkom prispievajúcim k cieľom Lisabonskej stratégie, ale rovnako tvoria aj kostru európskeho sociálneho modelu. Sú súčasťou záruky základných ľudských práv, faktorom ekonomiky vedomostí a sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a zároveň predstavujú prvky trvalo udržateľného rozvoja.

1.4

Aj keď nebola splnená požiadavka EHSV, aby podpora služieb všeobecného záujmu figurovala ako cieľ v článku 3 Ústavnej zmluvy, spomínaná zmluva predstavuje pre služby všeobecného záujmu istý pokrok: článok III-122 umožňuje EÚ, aby vo veci služieb všeobecného hospodárskeho záujmu horizontálnym spôsobom vydávala legislatívu o princípoch a podmienkach plnenia týchto služieb. Uznáva princíp slobodnej administratívy miestnych orgánov a možnosť, aby samotné miestne orgány poskytovali služby všeobecného hospodárskeho záujmu, pozdvihuje na ústavný princíp. Týmto konkrétnym ústavným princípom zdôrazňuje zásadu subsidiarity v oblasti príslušných kompetencií Únie a členských štátov pre služby všeobecného záujmu.

1.5

A predsa väčšina odvodeného práva je i naďalej poznamenaná všeobecnou nerovnováhou, kde na jednej strane je konkurenčné právo aj s priamym účinkom, a na druhej strane ciele všeobecného záujmu, ktoré tvoria výnimku z tohto zákona.

1.6

Európska únia naďalej dokazuje, že má problémy vysporiadať sa s protirečeniami medzi tým, že chce vybudovať trh s jediným nástrojom – konkurenciou, a potrebuje pritom zaistiť proces verejnej kontroly, ktorý hospodárske mechanizmy nebudú môcť zabezpečiť. Služby všeobecného záujmu nie sú techniky alebo nástroje, ale nositelia práv osôb, sociálnych vzťahov, začlenenia a integrácie.

1.7

Okrem iného nemožno ignorovať, že sme svedkami rozvíjajúceho sa nepochopenia, kritík a odmietnutí zo strany európskych občanov voči politikám, ktoré sa zjavne vydali smerom k takej európskej integrácii, ktorá sa javí čím ďalej tým viac vzdialená ich starostiam a ktorá zdôrazňuje sociálny zlom, ohrozuje sociálnu súdržnosť a oslabuje sociálny model.

1.8

Európsky model bude musieť nájsť harmonický spôsob zladenia trhových mechanizmov a služieb všeobecného záujmu v oblastiach, kde je takáto komplementárnosť zlučiteľná s cieľmi služieb všeobecného záujmu a môže priniesť užívateľovi a spotrebiteľovi istú pridanú hodnotu. To znamená, že s výhradou podmienok, určených v článku 86, odseku 2 zmluvy o ES, má efektívne splnenie poslania všeobecného záujmu v prípade konfliktu vyššiu hodnotu ako uplatnenie pravidiel o konkurencii, čo je v zhode s európskou judikatúrou.

1.9

Služby všeobecného záujmu si vyžadujú politickú vôľu, aby sa zabezpečilo riadenie kolektívnych záujmov a uspokojili sa základné potreby a práva v rámci európskeho sociálneho modelu. Ten spočíva v tom, že pre každého bez rozdielu veku, spoločenského postavenia, či regiónu, kde býva, bude zaistená primeraná sociálna ochrana, ale rovnako aj jednoduchý prístup k dobrej kvalite a prijateľným cenám za základné potreby ako sú potraviny, ubytovanie, voda, doprava, komunikácia, atď. Služby všeobecného záujmu sa teda jasne nachádzajú v oblasti trhovej ekonómie spoločnosti, ktorá by nemala byť zabezpečovaná iba hrou konkurenčných síl. Bez primeranej intervencie verejnosti sa bude Únia rozvíjať dvoma rýchlosťami a bude zdôrazňovať rozdiely v rozvoji, nerovnomernosti a sociálne vylúčenie.

1.10

V blízkej budúcnosti bude veľa európskych občanov vyzvaných, aby sa v referende vyjadrili k ratifikácii Ústavnej zmluvy. Nebude existovať politická Európa bez podpory verejnej mienky. Nebude existovať podpora verejnej mienky, ak Únia nebude môcť poskytnúť garancie na ochranu a rozvoj európskeho modelu spoločnosti a európskeho sociálneho modelu.

1.11

Biela kniha o službách všeobecného záujmu, ktorá stanovuje základy pre záruku kvalitných, prístupných a dostupných služieb všeobecného záujmu, predstavuje v tomto rámci dôležitú etapu (okrem iných) pre podporu Európy a Európanov a pre to, aby „NIE“ nenarušilo dynamiku budovania Európy.

1.12

Úvaha v Bielej knihe a výsledky diskusií o nej, ktoré sa očakávajú, nemožno oddeľovať od úvah o partnerstve medzi súkromným a verejným sektorom, o trhu so službami, hlavne sociálnymi službami, o štátnej pomoci, pripravovanej správe o vodohospodárstve, od prehodnotenia lisabonskej stratégie a hodnotiacich správ.

2.   Biela kniha o službách všeobecného záujmu

2.1

Biela kniha, ktorú Európska komisia prijala 12. mája 2004, hodnotí významnú európsku diskusiu, ktorá nasledovala po Zelenej knihe z roku 2003 a mnohé príspevky, hlavne od európskych inštitúcií a občianskej spoločnosti, ktorým poskytla priestor. Navrhuje strategické smery pre nasledujúce roky.

2.2

Diskusia o Zelenej knihe poukázala na rozdiely v názoroch a perspektívach. Predsa však vytvorila priestor pre konsenzus, pokiaľ ide o potrebu zabezpečiť harmonickú kombináciu trhových mechanizmov s poslaním verejnej služby.

2.3

Služby všeobecného záujmu môžu byť poskytované v spolupráci so súkromným sektorom alebo ich možno zveriť súkromným podnikom alebo verejným obchodným alebo neobchodným spoločnostiam. Preto ostáva definícia povinností a úloh verejnej služby v kompetencii verejných orgánov na príslušnej úrovni. Príslušné verejné orgány, ktorých sa to týka, sú rovnako poverené regulovať trhy a dbať o to, aby súkromní alebo verejní operátori plnili úlohy verejnej služby, ktoré im boli zverené.

2.4   Postoj Komisie sa zakladá na deviatich princípoch:

2.4.1

Umožniť verejným orgánom, aby sa priblížili občanom: služby všeobecného záujmu by sa mali organizovať a regulovať tak, aby boli čo možno najbližšie k občanovi a aby sa prísne rešpektoval princíp subsidiarity.

2.4.2

Dosiahnuť ciele verejnej služby na otvorených a konkurenčných trhoch: Komisia je stále toho názoru, že otvorený a konkurenčný vnútorný trh na jednej strane a rozvoj kvalitných, prístupných a cenovo prijateľných služieb všeobecného záujmu na strane druhej sú zlučiteľné ciele: na základe zmluvy o ES a s výhradou podmienok, stanovených v článku 86-2, má efektívne plnenie úlohy všeobecného záujmu v prípade konfliktu vyššiu hodnotu ako uplatňovanie zmluvných pravidiel.

2.4.3

Zabezpečiť súdržnosť a všeobecný prístup: prístup ku kvalitným službám všeobecného záujmu, ktoré sú cenovo prijateľné pre všetkých občanov a podniky na celom území členských štátov je podstatný preto, aby sa uprednostňovala sociálna a územná súdržnosť Európskej únie. V tomto kontexte je univerzálna služba najdôležitejším pojmom, ktorý Spoločenstvo vyvinulo na to, aby sa zabezpečil účinný prístup k základným službám.

2.4.4

Udržať vysoký stupeň kvality a bezpečnosti: najmä bezpečnosť dodávky služieb, hlavne bezpečnosť zásobovania, predstavuje základnú požiadavku, ktorá sa musí zohľadniť v definícii poslania verejnej služby. Rovnako je potrebné, aby podmienky dodania služieb ponúkali operátorom dostatočné podnety na zachovanie primeranej úrovne dlhodobej investície.

2.4.5

Garantovať práva spotrebiteľov a užívateľov: tieto princípy sa týkajú hlavne prístupu k službám, hlavne cezhraničným službám na celom území Únie a pre všetky skupiny populácie, finančnej prístupnosti služieb vrátane zvláštnych režimov pre osoby s nízkym príjmom, fyzickej bezpečnosti, bezpečnosti a spoľahlivosti, kontinuity, vysokej kvality, výberu, prehľadnosti a prístupu k informáciám o dodávateľoch a riadiacich pracovníkoch. Zavádzanie týchto princípov si vo všeobecnosti vyžaduje, aby existovali nezávislí riadiaci pracovníci s právomocou a jasne definovanými úlohami. Patria sem právomoci na sankcie (prostriedky na kontrolu transpozície a uplatňovania pravidiel v oblasti univerzálnej služby), ktoré by mali zároveň zahŕňať ustanovenia o zastúpení a aktívnej účasti spotrebiteľov a užívateľov počas definovania a hodnotenia služieb, zavádzania spôsobov postihu a vhodnej rekompenzácie, ako i požiadavky, aby existovala evolučná klauzula, ktorá umožní prispôsobovať sa požiadavkám vo vzťahu k vývoju potrieb a záujmov užívateľov a spotrebiteľov, ako i vývoju mutácií hospodárskeho a technologického prostredia.

2.4.6

Monitorovať a hodnotiť prevádzkovanie služieb: tu sa bude zohľadňovať najčastejšie sa vyskytujúci názor, ktorý bol vyjadrený v konzultácii s verejnosťou. Komisia sa domnieva, že prípadné hodnotenie by malo byť viacrozmerné a malo by sa zameriavať na všetky závažné právne, hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty.

2.4.7

Rešpektovať rozmanitosť služieb a situácií: každá politika Spoločenstva, ktorá sa vzťahuje na služby všeobecného záujmu, musí povinne zohľadňovať rozmanitosť, ktorá je charakteristická pre rôzne služby tohto typu a podmienky, v ktorých sa tieto služby poskytujú. Neznamená to však, že nebude potrebné zabezpečiť nadväznosť prístupu Spoločenstva medzi rôznymi odvetviami, alebo že nebude potrebné vypracovať spoločné koncepcie, ktoré sa budú uplatňovať vo viacerých sektoroch.

2.4.8

Zvýšiť transparentnosť: tento princíp by sa mal aplikovať na všetkých úrovniach zavádzaného procesu a mal by zahŕňať definíciu úloh verejnej služby, organizáciu, financovanie a reguláciu služieb, ako aj ich produkciu a hodnotenie vrátane mechanizmov vybavovania sťažností.

2.4.9

Zabezpečiť právnu bezpečnosť: Komisia si uvedomuje, že uplatňovanie práva Spoločenstva by mohlo vyvolať celý rad otázok. Preto bude stále pracovať na tom, aby sa zvýšila právna bezpečnosť, ktorá nadväzuje na uplatňovanie práva Spoločenstva pri poskytovaní služieb všeobecného záujmu bez toho, aby poškodila súdnu prax Európskeho súdneho dvora a Súdu prvej inštancie.

2.5   Na týchto základoch navrhuje Biela kniha osem nových smerov:

2.5.1

Rešpektovať rozmanitosť v logickom rámci: Komisia opäť preskúma možnosť realizácie a potrebu rámcového zákona, ktorý sa bude vzťahovať na služby všeobecného záujmu v čase nadobudnutia účinnosti Ústavnej zmluvy; pristúpi k preskúmaniu situácie v oblasti služieb všeobecného záujmu a predloží správu do konca roka 2005.

2.5.2

Objasniť a zjednodušiť právny rámec o kompenzácii povinností verejnej služby: Do júla 2005 prijme Komisia rozhodnutie o uplatnení článku 86 Zmluvy o štátnej pomoci, poskytnutej formou kompenzácie za verejné služby niektorým podnikom, ktoré sú poverené riadiť služby všeobecného hospodárskeho záujmu; do júla 2005 prijme právny rámec Spoločenstva, ktorý sa bude vzťahovať na štátnu pomoc, ktorá sa poskytuje formou kompenzácie za verejnú službu; do júla 2005 prijme úpravu smernice 80/723/CEE o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a verejnými podnikmi; a do júla 2005 upresní aj podmienky, kedy môžu kompenzácie za verejnú službu predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 87, ods.1.

2.5.3

Poskytnúť jasný a prehľadný rámec k výberu podnikov, ktoré budú poverené službami všeobecného záujmu: Komisia pristúpi ku konzultáciám s verejnosťou o Zelenej knihe a aspektoch obstarávania v rámci verejno-súkromných partnerstiev; ak to bude potrebné, predloží návrhy, založené na výsledkoch z tejto konzultácie s verejnosťou.

2.5.4

Plne uznať všeobecný záujem v sociálnych a zdravotných službách: v priebehu roka 2005 predloží Komisia správu o sociálnych a zdravotníckych službách všeobecného záujmu; uľahčí spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti zdravotníckych služieb a služieb zdravotníckej starostlivosti, aby zabezpečila vysokú úroveň ochrany zdravia v celej Únii.

2.5.5

Analyzovať výsledky a hodnotiť prevádzkovanie služieb: V roku 2004 Komisia prezentovala svoje prvé horizontálne hodnotenie služieb všeobecného záujmu, založené na metodológii odhadu; v roku 2006 bude revidovať svoje hodnotiace mechanizmy.

2.5.6

Preskúmať sektorové politiky: Komisia bude podporovať kooperáciu národných regulačných úradov prostredníctvom riadiacich sietí; bude zohľadňovať výsledky konzultácií s verejnosťou o Zelenej knihe počas kontrol, ktoré sa už naplánovali v rôznych odvetviach: prieskum oblasti uplatňovania univerzálnej služby v elektronických komunikáciách do júla 2005; prieskum balíka služieb v elektronických komunikáciách do júla 2006; prehodnotenie smernice o poštových službách do konca roka 2006; prieskum vnútorných trhov s elektrinou a plynom do 1. januára 2006; prehodnotenie smernice „Televízia bez hraníc“ začiatkom roka 2005; prehodnotenie vodohospodárskeho sektora prebieha.

2.5.7

Premietať naše vnútorné politiky do našej medzinárodnej obchodnej politiky: Komisia bude naďalej dbať o to, aby postoje, ktoré Spoločenstvo prijalo počas medzinárodných obchodných rokovaní v oblasti služieb všeobecného záujmu, plne nadväzovali na vnútorný rámec predpisov v Únii.

2.5.8

Podporovať služby všeobecného záujmu v rozvojovej spolupráci: Komisia bude pomáhať rozvojovým krajinám, aby si vytvorili pevný rámec predpisov a inštitucionálny rámec ako hlavnú a nevyhnutnú podmienku pre podporu investícií a prístup k financiám pre základné služby všeobecného záujmu.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

EHSV je potešený z vydania Bielej knihy. Berie na vedomie deväť princípov a osem smerov, ktoré navrhuje, aby sa posilnila existencia služieb všeobecného záujmu. Ľutuje však, že jeho opakované požiadavky z posledných rokov (1), aby sa zaviedol rámcový zákon, ktorý bude garantovať existenciu služieb všeobecného záujmu, slobodu definovať ich a organizovať v členských štátoch, slobodný výber spôsobov riadenia, ich dlhodobé financovanie, hodnotenie ich výkonov, práva spotrebiteľov, atď. neboli zatiaľ zohľadnené, aj keď sa Komisia zaväzuje, že vypracuje správu v tejto veci do konca roka 2005.

3.2

EHSV si obzvlášť cení skutočnosť, že Biela kniha obsahuje presnú agendu návrhov a opatrení, ktoré sa Európska komisia zaväzuje prijať kvôli tomu, aby sa tieto princípy a smery začali v priebehu nasledujúcich rokov a uplatňovať.

3.3

EHSV bude veľmi pozorne sledovať zavádzanie týchto záväzkov. Je pripravený prispieť svojimi príspevkami k zaisteniu ich účinnej efektívnosti.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Prvý princíp – „umožniť verejným orgánom, aby sa priblížili občanom“, znamená, že sa služby všeobecného záujmu organizujú a regulujú čo možno najbližšie k občanovi a že „musí byť prísne dodržiavaný princíp subsidiarity“. Teda poznámka pod čiarou 30 odkazuje na návrh nariadenia o miestnej vnútroštátnej doprave, ktoré „by nútilo členské štáty, aby využívali koncesie o verejných službách“, teda aby sa organizovali pravidelné verejné súťaže. Neexistuje podpora, ak neexistuje sloboda voľby spôsobu riadenia služieb všeobecného záujmu pre každý orgán v rámci jeho právomocí.

4.2

Tretí princíp – „zabezpečiť kohéziu a všeobecný prístup“ – vedie Komisiu k tomu, že zdôrazňuje, že „univerzálna služba je najdôležitejší pojem, ktorý Spoločenstvo vyvinulo na to, aby zabezpečilo efektívnu prístupnosť k základným službám“. Toto zahŕňa možnosť, že sa „prispôsobia požiadavky na základe vývoja potrieb a záujmov užívateľov a spotrebiteľov, ako i mutácií ekonomického a technologického prostredia“. V tomto zmysle a v rámci plánu e-Europe, ktorý presadzuje zovšeobecnenie využívania širokého pásma pre elektronické komunikácie, EHSV pripomína, že v súčasnosti je v Európskej pätnástke 20 % populácie z týchto služieb vylúčených. Teda, široké pásmo je služba všeobecného záujmu, ktorá zlepšuje životné podmienky a znižuje vzdialenosti a uľahčuje prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a verejným službám, tak pre geograficky izolovaných občanov, ako i pre tých najchudobnejších. Z toho vyplýva, že ak sa nebudú šíriť univerzálne telekomunikačné služby, široké pásmo a mobilné telefóny za prístupnú cenu, bude sa meškanie Európskej únie a spoločnosti, založenej na vedomostiach v zavádzaní a využívaní nových informačných a komunikačných technológií zväčšovať, zatiaľ čo sa budú hlavne v nových členských štátoch zvyšovať digitálne rozdiely.

4.3

Šiesty princíp „sledovať a hodnotiť prevádzkovanie služieb“, tiež zodpovedá úmyslu EHSV, tak ako aj iných aktérov, rozvíjať progresívnu dynamiku hodnotenia služieb všeobecného záujmu tak, aby sa prispelo k ich efektívnosti, rovnoprávnosti k ich prístupu a ich prispôsobeniu sa vývoju potrieb spotrebiteľov, občanov a spoločnosti, ako i k revidovaniu pravidiel. Biela kniha právom zdôrazňuje, že hodnotenie musí byť „viacrozmerné a musí byť zamerané na všetky závažné, právne, ekonomické, sociálne a environmentálne stránky“: v tomto kontexte si EHSV želá, aby hodnotenie dôkladne skúmalo otázky zamestnanosti. EHSV trvá na tom, že úlohou Európskej únie je definovať spoločnú metodológiu, spoločné kritériá, hlavne kritériá kvality a podnecovať dynamiku objektívneho a nezávislého hodnotenia. Toto sa musí viesť v duchu rešpektovania princípu subsidiarity. Podľa EHSV musia návrhy v Bielej knihe, zamerané na opätovné prehodnotenie sektorových politík (pozri bod 2.5.6) sprevádzať hodnotiace správy o účinkoch z predchádzajúcich opatrení. EHSV pripomína svoj návrh prispieť k riadeniu vyhodnotenia, pretože združuje vo svojich radoch zúčastnené zainteresované strany do jedného celku. V tejto perspektíve bude EHSV analyzovať možnosť, ako vytvoriť stálu študijnú skupinu pre služby verejného záujmu.

4.4

Siedmy princíp „rešpektovať rozmanitosť služieb a situácií“, „však neznamená, že nebude potrebné zabezpečiť súvislosť prístupu Spoločenstva medzi rôznymi odvetviami, alebo že nebude potrebné vypracovať spoločné koncepcie, ktoré bude možné uplatňovať vo viacerých sektoroch“. Orientačný návrh pozostáva z toho, že Komisia znovu preskúma uskutočniteľnosť a potrebu rámcového zákona o službách všeobecného záujmu v čase nadobudnutia účinnosti Ústavnej zmluvy a do konca roku 2005 predloží správu. Biela kniha teda nepotláča požiadavku EHSV a mnohých iných európskych aktérov, aby existovala rámcová smernica (pozri stanovisko EHSV k „Zelenej knihe o službách všeobecného záujmu – Ú. v. EÚ C 80, 30.3.2004“). Zdá sa však, že je nevyhnutné, aby sa služby všeobecného záujmu posilnili ako celok, vrátane sociálnych služieb a všeobecných zdravotníckych služieb s ohľadom na ich špecifickosť, vo vzťahu k právu na konkurenciu, financovanie, zavedenie princípu subsidiarity alebo miesto v európskej integrácii.

4.5

Deviaty princíp, „zaistiť právnu bezpečnosť“, vedie Komisiu k tomu, aby „stále konala“, bez toho, aby poškodila súdnu prax Európskeho súdneho dvora a Súdu prvej inštancie. Z tohto princípu vychádzajú dva orientačné návrhy:

4.5.1

„Do júla 2005 objasniť a zjednodušiť právny rámec pre kompenzáciu záväzkov za verejnú službu“, čo by malo viesť k tomu, že by sa pri rešpektovaní princípov transparentnosti, zabránenia diskriminácii a dodržiavania proporcionality mala garantovať bezpečnosť dlhodobého financovania na jednej strane a potrebné investície na to, aby služby boli nepretržité a trvalé, na druhej strane by sa mala garantovať kompenzácia záväzkov za verejné alebo univerzálne služby; malo by sa uznať, že formy, ktoré tieto kompenzácie môžu mať, sú veľmi odlišné a musia umožniť, aby sa prispôsobili stanoveným cieľom: verejné dotácie, vnútorné roviny, ktoré umožňujú financovať výdavky, ktoré vznikli z obchodov z rentabilnej činnosti, doprevádzané výhradnými alebo nevýhradnými právami, kompenzačné fondy medzi operátormi, oslobodenie od daní a iných poplatkov, partnerstvá medzi verejným a súkromným sektorom, finančné podpory na poskytnutie služieb užívateľom, atď.

4.5.2

„Poskytnúť jasný a transparentný rámec pre výber podnikov, ktoré sú poverené službou všeobecného záujmu“, na základe konzultácie s verejnosťou o Zelenej knihe o partnerstvách medzi verejným a súkromným sektorom. Pre EHSV to znamená uznať, že je potrebné, aby spôsoby riadenia služieb všeobecného záujmu boli rozmanité a aby existovala možnosť slobodného výberu pre každý verejný orgán, ktorého sa to týka: buď priame riadenie samotným verejným orgánom (oddelenie alebo správa podniku), alebo riadenie, ktoré sa zverí verejnému alebo zmiešanému podniku, nad ktorým verejný orgán vykonáva istý druh dohľadu, ktorý je ekvivalentný dohľadu nad jeho vlastnými oddeleniami, alebo funguje v neziskovej sociálnej, kooperatívnej alebo asociačnej ekonomike, alebo poverením podniku na určité obdobie (koncesia so zavedením predbežnej konkurencie), pričom neslobodno zabúdať na možnosť reverzibility (zameniteľnosti) jedného spôsobu riadenia za iný.

5.   Záver

5.1

Biela kniha o službách všeobecného záujmu zaznamenáva pokrok v zohľadňovaní spomínaných služieb na úrovni Únie. Predstavuje dobrý základ pre rozvoj koncepčných prvkov pre európsku politiku a pre oblasť služieb všeobecného záujmu, ktorá umožní európskym podnikom a každému občanovi, aby mohli využívať služby všeobecného záujmu, ktoré budú prístupné, cenovo prijateľné, výkonné a na vysokej technologickej úrovni.

5.2

Služby všeobecného záujmu nie sú iba v centre hospodárskej súťaže, ale zároveň predstavujú hlavný prvok v sociálnych a environmentálnych oblastiach. Dopĺňajú triptych (ekonómia, sociálne veci, životné prostredie) lisabonskej stratégie a predstavujú jej hlavnú a najnutnejšiu výzvu k tomu, aby sa z Európskej únie stala najdynamickejšia spoločnosť, založená na vedomostiach, schopná najväčšej konkurencie na základe trvalo udržateľného rozvoja ekonomiky, kvalitatívneho a kvantitatívneho zvýšenia zamestnanosti a posilnenej sociálnej súdržnosti. Služby všeobecného záujmu, ak zoberieme do úvahy ich špecifickosť, siahajú za jednotný trh a sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho a sociálneho prospechu občanov a podnikov.

5.3

Pôjde teda o to, aby sa prispelo k tomu, že sa dosiahne harmonická kombinácia trhových mechanizmov a úloh služieb všeobecného záujmu v oblastiach, kde je takáto komplementárnosť zlučiteľná s cieľmi služieb všeobecného záujmu a môže priniesť nadhodnotu v prospech zlepšenia kvality života európskych občanov, pamätajúc pritom na hospodársky rast, vytváranie pracovných miest a trvalo udržateľný prospech..

5.4

„V mene solidarity a hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ktoré sú uznané v zmluvných princípoch, treba chrániť a upevňovať práva občanov, aby mohli využívať služby všeobecného záujmu, ktoré sú prístupné, cenovo prijateľné a výkonné. Musí sa rešpektovať proces liberalizácie služieb všeobecného záujmu, o ktorom rozhodol členský štát podľa spomínaných kritérií. To je dôvod, pre ktorý je potrebné vypracovať súbor všeobecných princípov pre rôznorodé služby, ktorých spôsoby poskytovania sa odlišujú podľa jednotlivých členských štátov a ktoré plne rešpektujú princíp subsidiarity“.

Brusel 9. februára 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Stanovisko EHSV „Služby všeobecného záujmu“ Ú. v. ES C 241, 7.10.2002 a „Zelená kniha o službách všeobecného záujmu“ Ú.v. EÚ C 80, 30.3.2004.


8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/22


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Využívanie geotermálnej energie – tepelná energie Zeme“

(2005/C 221/05)

Dňa 1. júla 2004 sa Európsky hospodársky a sociálny výbor rozhodol na základe článku 29 odsek 2 svojho rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko k danej téme.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru, informačnú spoločnosť poverená prípravou prác výboru v danej veci prijala svoje stanovisko dňa 17. januára 2005. Spravodajcom bol pán WOLF.

Na svojom 414. plenárnom zasadnutí v dňoch 9.-10. februára 2005 (schôdzi z 9. februára 2005) prijal Európsky hospodársky a sociálny výbor nasledujúce stanovisko s počtom hlasov za: 132, zdržalo sa hlasovania: 2.

Predložené stanovisko dopĺňa predošlé stanoviská výboru týkajúce sa energetickej a výskumnej politiky. Zaoberá sa vývojom a využitím geotermálnej energie (tepelnej energie Zeme) ako zdroja energie, ktorý by z hľadiska rozsahu zdrojov mohol spĺňať kritérium udržateľnosti, ktorý pri využívaní nevytvára žiadne emisie CO2 a ktorý možno priradiť k obnoviteľným zdrojom energie. V stanovisku je pritom krátko načrtnutý a vyhodnotený stav vývoja a využívania geotermálnej energie, jej možný potenciál a problémy uvedenia na trh, a to všetko v kontexte globálnej energetickej problematiky.

Obsah:

1.

Problematika energie

2.

Geotermálna energia

3.

Súčasný stav

4.

Perspektívny vývoj a odporúčania do budúcnosti

5.

Zhrnutie

1.   Problematika energie

1.1

Využiteľná energia (1) je základom nášho dnešného spôsobu života a našej kultúry. Len za predpokladu, že budeme mať k dispozícii dostatok energie, dosahujeme súčasný životný štandard: priemernú dĺžku života, zásobovanie potravinami, všeobecný blahobyt a priestor pre osobný rozvoj, ktorý dosiahol vo veľkých a rozvíjajúcich sa priemyselných krajín takú úroveň, ktorá nemá v histórii obdoby. Bez dostatočného zásobovania energiou by tieto vymoženosti boli veľmi ohrozené.

1.2

Nevyhnutnosť zabezpečeného, cenovo výhodného, ekologického a udržateľného zásobovania využiteľnou energiou sa nachádza v centre pozornosti uznesení Rady z Lisabonu, Göteborgu a Barcelony. Na základe toho si Európska únia stanovila tri navzájom úzko súvisiace a rovnako dôležité ciele v oblasti energetickej politiky, a síce ochrana a zlepšenie (1) konkurencieschopnosti, (2) stability dodávok a (3) životného prostredia, pričom všetky tieto tri aspekty sú v zmysle udržateľného rozvoja.

1.3

Výbor vo viacerých stanoviskách (2) konštatoval, že príprava a využívanie energie sú spojené so znečisťovaním životného prostredia, rizikami, vyčerpaním zdrojov a problematickými zahraničnopolitickými závislosťami a nepredvídateľnými aspektmi (napr. súčasná cena ropy), a že najdôležitejším opatrením za účelom zníženia rizika dodávok, rizika hospodárskych kríz a iných rizík je podľa možnosti čo najvšestrannejšie a najvyváženejšie využívanie všetkých druhov a foriem energie, vrátane snáh o úspory a racionálne zaobchádzanie s energiou.

1.4

Žiadna z možností alebo stratégií, ktoré môžu prispieť k zásobovaniu energiou v budúcnosti, nie je technicky perfektná, každá z nich má nejaké rušivé vplyvy na životné prostredie, žiadna z nich nie je postačujúca pre všetky potreby, potenciál žiadnej z nich nie je dostatočne dlhodobo predvídateľný. Súčasný trend spolu s vývojom nákladov v prípade konvenčných nosičov energie, ako aj jej alternatívnych foriem, okrem toho demonštruje, že energia bude v budúcnosti sotva tak cenovo výhodne dostupná, ako to bolo doteraz v prípade spaľovania (3) fosílnych nosičov energie, ako napr. ropy, uhlia a zemného plynu.

1.5

Zodpovedná európska energetická politika, orientovaná dlhodobo, sa preto nemôže spoľahnúť ani na to, že zásobovanie energiou zohľadňujúce hore uvedené ciele môže byť zabezpečené len využívaním malého počtu nosičov energie.

1.6

Dlhodobo dostupné, ekologické a ekonomicky kompatibilné zásobovanie energiou teda nie je zabezpečené ani v Európe, ani v globálnom meradle (4). Kľúč k možným riešeniam sa môže nájsť len na základe ďalšieho intenzívneho výskumu a vývoja. To musí zahŕňať aj vypracovanie pilotných zariadení, ich technické a hospodárske preskúšanie a napokon ich postupné zavádzanie na trh.

1.7

Výbor okrem toho poukázal na skutočnosť, že riešenie problematiky energie by malo byť orientované globálnejšie a zamerané na podstatne dlhšie časové obdobie, keďže zmeny v energetickom hospodárstve prebiehajú len pomaly a emisia klimatických (skleníkových) plynov nepredstavuje regionálny, ale globálny problém. Okrem toho možno očakávať, že tento problém sa v budúcnosti – a to najmä v druhej polovici tohto storočia – ďalej prehĺbi.

1.8

Negatívny vplyv obmedzenia na strane zdrojov ako aj problematiky emisií sa totiž zväčší navyše aj tým, že na základe nárastu obyvateľstva a potreby menej rozvinutých krajín dobehnúť hospodársky vývoj sa svetová potreba energie do roku 2060 podľa všetkého zdvoj-, ba až strojnásobí. Vychádzajúc zo súčasného stavu poznania sa táto veľmi výrazná dodatočná potreba nebude dať vykompenzovať výlučne zvýšením efektívnosti a úsporami energie.

1.9

Stratégia a perspektíva vývoja preto musí zohľadniť aj obdobie po cieľovom horizonte roku 2060.

1.10

Ako už výbor skôr konštatoval, existuje pri vnímaní tejto problematiky zo strany občanov a vo verejnej diskusii široké spektrum názorov siahajúcich od podceňovania až po preceňovanie rizík a príležitostí.

1.11

Z toho vyplýva, že zatiaľ ešte neexistuje dostatočne zjednotená globálna energetická politika. Táto skutočnosť sťažuje navyše potrebnú rovnosť šancí EÚ v globálnej hospodárskej súťaži.

1.12

Dokonca aj v rámci členských krajín Únie existujú určité rozdiely v postojoch k energetickej problematike. Napriek tomu sa tu i na úrovni EÚ dosiahla v prevažnej miere zhoda v tom, že je potrebné ďalej rozvíjať všetky alternatívy – vo viacerých členských krajinách s výnimkou jadrovej energie. Pre tento účel prichádza veľký počet zodpovedajúcich vývojových a výskumných programov a ostatných, sčasti dokonca kumulatívnych podporných programov na aplikáciu, a síce na úrovni členských krajín ako aj zo strany EÚ.

1.13

Osobitným cieľom EÚ je pritom výrazné zvýšenie využívania obnoviteľných nosičov energií v stredno- až dlhodobom horizonte, čo môže byť prospešné aj z hľadiska ochrany klímy. V tejto súvislosti zohráva geotermálna energia dôležitú úlohu.

2.   Geotermálna energia (tepelná energia Zeme)

2.1

Pojmom využívanie geotermálnej energie sa označujú všetky postupy, ktoré sa napoja na tok tepelnej energie prúdiaci z veľmi horúceho vnútra Zeme na jej povrch a využívajú ho. Ako médium prenosu tepla sa pritom využíva voda (5) (vo forme kvapaliny/pary).

2.1.1

Hustota tohto prúdu tepla je však veľmi nízka. Teploty prevládajúce pod zemským povrchom sa zvyšujú rastúcou hĺbkou len veľmi pomaly: všeobecná priemerná hodnota je nárast teploty približne o 3 oC na 100 m hĺbky. Geologické zóny, v ktorých prichádza k výraznejšiemu nárastu teploty pri rastúcej hĺbke, sa označujú ako geotermálne anomálie.

2.1.2

Teplotný režim zemských vrstiev blízko povrchu môže byť ovplyvnený aj slnečným žiarením, čo sa však napriek tomu v ďalšom priebehu textu zahŕňa pod tepelnú energiu Zeme.

2.2

Rozlišujeme dve formy využívania tepelnej energie Zeme.

2.2.1

Na jednej strane pritom ide o využívanie tepla na kúrenie. Na kúrenie sa v súčasnosti v rámci EÚ využíva zhruba 40 % celkovej potreby energie, a pre tento účel spravidla postačujú relatívne nízke teploty (vody), už < 100oC.

2.2.1.1

Výlučne na kúrenie sa okrem iného používajú tzv. geotermálne sondy, pri ktorých voda protismerne preteká koaxiálnou rúrou (s hĺbkou 2,5 – 3 km) uzavretou na dolnom konci voči okolitému zemskému prostrediu a pritom prijíma využiteľný tepelný výkon až do max. 500 kWth.

2.2.1.2

Osobitný druh využitia zemského tepla v bezprostrednej blízkosti zemského povrchu sa zakladá na použití geotermálnych čerpadiel („obrátený chladiarenský stroj“) na vykurovanie budov (zhruba od 2 kWth do 2 MWth); pritom sa navyše používa „chladiaci prostriedok“ (6). V tomto prípade existuje viacero variant, ktoré sa vzťahujú na hĺbky – v závislosti od techniky – od jedného metra až do niekoľko sto metrov.

2.2.2

Na druhej strane pritom ide o výrobu elektrickej energie, pre ktorú sú na rozdiel od predchádzajúcej možnosti nevyhnutné vyššie teploty (vody), napr. > 120oC, pričom voda na ohrievanie sa zvyčajne vedie podložím pomocou dvoch vrtov vyhĺbených vo väčšom odstupe, pričom tento prietok je protismerný. Týmto spôsobom je možné docieliť väčší tepelný výkon, a síce okolo 5 až 30 MWth.

2.2.2.1

Ale aj tieto teploty (vody) sú ešte stále nízke vzhľadom na požadovanú termodynamickú účinnosť (na premenu tepelnej energie na energiu elektrickú) a vzhľadom na potrebné teploty varu pre obeh turbín.

2.2.2.2

Pre obeh turbín sa preto používajú prednostne pracovné prostriedky s teplotou varu, ktorá je oproti vode nižšia (ako napr. perfluórpentán C5F12). Pre tento účel sú vyvinuté špeciálne obehy turbín, ako napr. tzv. „organic rankine cycle“ (proces ORC) alebo tzv. proces Kalina.

2.2.3

Je veľmi výhodné skombinovať obe formy aplikácie (elektrinu a tepelnú energiu) a využiť teplo, ktoré nebolo využité pri výrobe elektriny alebo na výrobu elektriny, práve na kúrenie: súčasná produkcia vykurovacieho tepla a elektrickej energie.

2.3

Za účelom dodávky technicky využiteľnej energie najmä na výrobu elektriny sú však spravidla vhodné len ložiská tepla nachádzajúce sa dostatočne hlboko – a to niekoľko kilometrov – pod zemským povrchom. To si vyžaduje nákladné hĺbkové vrty.

2.3.1

Avšak náklady na rozbehnutie prevádzky a samotnú prevádzku takýchto zariadení výrazne stúpajú so vzrastajúcou hĺbkou. Preto je potrebné zvážiť v závislosti od plánovaného využívania najvhodnejšiu kombináciu hĺbky vrtu, miery účinnosti a objemu získaného tepla.

2.4

Preto boli vyhľadávané najprv predovšetkým ložiská tepla v tých geologických zónach, kde existujú geotermálne anomálie.

2.4.1

Takéto významné geotermálne anomálie (tzv. vysokoentalpické (7) ložiská) predovšetkým v regiónoch zvýšeného vulkanizmu (Island, Taliansko, Grécko, Turecko). Vysokoentalpické ložiská boli využívané už v staroveku ako liečebné kúpele a využívajú sa už približne sto rokov aj na výrobu elektriny (Larderello, Taliansko, 1904).

2.4.2

Naproti tomu sa mierne geotermálne anomálie (tzv. nízkoentalpické hydrotermálne ložiská), t. j. len mierny nárast teploty s vzrastajúcou hĺbkou, nachádzajú v tektonicky aktívnych oblastiach (Hornorýnska priekopa, Tyrhenské more, Egejská oblasť, atď.) a sú rozšírené aj v sedimentoch obsahujúcich vodu (Panónska panva v Maďarsku a Rumunsku, severonemecko-poľská panva).

2.5

Kvôli obmedzenému množstvu zón s geotermálnou anomáliou prebiehajú od polovice 80-tych rokoch v rastúcej miere snahy využiť teplo nachádzajúce sa aj v „normálnych“ geologických formáciách za účelom lepšieho uspokojenia rastúcej potreby úžitkovej energie a lepšieho prispôsobenia ponuky tepla, resp. energie, potrebám príslušného regiónu.

2.5.1

Preto sa od 90-tych rokov začalo s využívaním ložísk mimo geotermálnych anomálií – predovšetkým v nemecky hovoriacich oblastiach – na získavanie energie. Príprava elektrickej energie sa realizovala až v posledných štyroch rokoch v Altheime a Bad Blumau (Rakúsko) a v Neustadt-Glewe (Nemecko).

2.5.2

Keďže pre tento účel je potrebné sprístupniť hĺbky min. 2

Formula

km, najlepšie však 4 až 5 km a viac, sú potrebné príslušné hĺbkové vrty.

2.6

Výhody týchto postupov sú nasledovné:

využívanie tepelnej energie Zeme nezávisí od poveternostných podmienok a denného, resp. ročného obdobia, ako v prípade veternej a solárnej energie, a preto môže slúžiť na dôležité základné zásobovanie,

tepelná energia, ktorá už existuje, musí byť pritom už len dopravená z ložiska nachádzajúceho v hĺbke niekoľkých kilometrov na zemský povrch, na základe čoho odpadávajú procesy primárnej výroby tepla (ako spaľovanie alebo nukleárne procesy), ktoré sú inak potrebné, a tiež všetky náklady a negatívne vplyvy na životné prostredie, ktoré s tým súvisia,

ide o takmer nevyčerpateľné regeneračné ložiská tepelnej energie, ktorých využívanie by mohlo teoreticky predstavovať významný príspevok k zásobovaniu energiou.

2.7

Na druhej strane sú tu však nasledovné nevýhody:

aby sa dosiahla termodynamická účinnosť, ktorá by bola z hľadiska získavania energie uspokojivá, nie sú dostupné teploty dostatočne vysoké,

kvôli potrebnému dopĺňaniu tepla do podzemných ložísk a kvôli prenosu tepla z týchto ložísk musia byť sprístupnené a využívané veľké objemy, aby pri veľkom odbere tepla neprišlo k prejavom vyčerpania, ktoré by mohli zapríčiniť vynútené (a v súvislosti so zamýšľaným využitím aj predčasné) ukončenie využívania ložiska,

pri využívaní ložiska sa musí zamedziť možnému vplyvu alebo úniku kontaminujúcich alebo korozívnych látok (okrem iného, napr. CO2, CH4, H2S a solí) a je potrebné udržiavať pod kontrolu koróziu súčastí zariadenia,

náklady a hospodársky neisté faktory (okrem iného riziko pravdepodobnosti nálezu, riziko vyčerpania ložiska) súvisiace so sprístupnením a využívaním geotermálnych ložísk sú ešte stále pomerne vysoké.

3.   Súčasný stav

3.1

Pri hĺbkovej geotermii ide v podstate o tri techniky sprístupnenia a využívania – zvyčajne s nutnosťou výkonu min. po dvoch vrtoch (dubleta) (8) – alebo ich varianty, t. j.

hydrotermálne ložiská, z ktorých sú podzemné, neartézske (tzn. vodné zdroje bez pretlaku) zásoby teplej vody dopravované na povrch a využívané doteraz prevažne na vykurovanie. Tento postup sa v súčasnosti rozširuje aj na ložiská s horúcou vodou vyšších teplôt pre účely výroby elektrickej energie. Médiom prenosu tepla je existujúca voda z hĺbky,

tzv. systémy „hot dry rock“, alebo HDR (formácie horúcich suchých hornín), pri ktorých sú sprístupnené vhodné formácie hornín pomocou hĺbkových vrtov a masívne stimulačné opatrenia. Pomocou povrchovej vody dopravovanej do horniny sa tak získa teplo, a síce ochladením plôch výmenníka tepla vyprodukovaných umelo stimuláciou,

ložiská horúcej vody, ktoré sú pod tlakom a pri ktorých môže byť na výrobu elektrickej energie alebo využívanie procesného tepla použitá zmes horúcej vody/pary s teplotou nad 250 oC (s takou vysokou teplotou len v zriedkavých prípadoch).

Okrem toho sa vyvíjajú aj povrchové techniky využívania tepla (9), ktoré majú umožniť zlepšený prenos, resp. využitie tepla.

3.2

V EÚ predstavuje súčasná kapacita výroby elektrickej energie z geotermálnych zariadení – v zásade prostredníctvom využívania geotermálnych anomálií – zhruba 1 GWel, teda asi 2‰ celkového elektrického výkonu inštalovaného EÚ, a to zväčša v Taliansku. Na bezprostredné využívanie tepla na vykurovanie je momentálne nainštalovaných okolo 4 GWth. Trendy projektované na rok 2010 však predpokladajú až 8 GWth alebo viac.

3.3

Oba druhy využívania tak nepredstavujú príspevok k zásobovaniu energiou v EÚ, ktorý by mal kvantitatívne veľkú váhu, a aj ich podiel na využívaní obnoviteľných zdrojov je doteraz zanedbateľný.

3.4

Využívanie geotermálnej energie v posledných rokoch však naznačuje výrazný nárast, a to v dôsledku podpory zo strany členských krajín, ako aj zo strany EÚ. Pokiaľ ide o rozsah tepelného výkonu od niekoľko MWth až po niekoľko desiatok MWth ponúka geotermia príspevok k decentralizovanému zásobovaniu energiou.

3.5

Podľa názoru výboru je to oprávnené a hodné podpory. Aj tu ako vo väčšine prípadov ide o pilotné zariadenia, pri ktorých majú byť vyskúšané a ďalej vyvíjané rôzne metódy.

3.6

Mimo oblasti s geotermálnymi anomáliami sú náklady na kWhel elektrickej energie v súčasnosti zhruba na úrovni polovice nákladov na výrobu elektriny zo solárnych zariadení a dvojnásobku nákladov na jej výrobu z veterných zariadení, a aj to väčšinou pri súčasnej výrobe tepla a elektrickej energie.

3.6.1

Ponuka geotermálnej energie (pozri vyššie) však môže byť do veľkej miery prispôsobená potrebám, čo pri rastúcich podieloch obnoviteľných zdrojov energie na trhu s energiou bude postupne čoraz väčšou výhodou. Potom si totiž výkyvy vo výkonoch veternej a solárnej energie budú vyžadovať čoraz viac regulačných a kompenzačných opatrení; potom zrejme nebude možné zaobísť sa bez energeticky náročných a nákladných akumulačných médií, ako napr. vodík.

4.   Perspektívny vývoj a odporúčania do budúcnosti

4.1

Ak sa podarí vyriešiť obmedzenie na zóny geotermálnych anomálií (pozri aj body 2.4 a 2.5), má využívanie geotermálnej energie veľký potenciál a môže podstatne prispieť k ekologickému a udržateľnému zásobovaniu energiou (pozri aj bod 4.13).

4.2

Aby bolo možné tento potenciál sprístupniť a ďalej rozvíjať, sú pre hospodársky efektívnu výrobu elektriny potrebné vrty s minimálnou hĺbkou 4 až 5 km za účelom sprístupnenia tých vrstiev (hornín), ktoré vykazujú minimálne teploty na úrovni asi 150 oC. Okrem toho musí byť s touto horninou zaobchádzané tak, aby bola umožnená dostatočná výmena tepla medzi horúcou horninou a prirodzene sa vyskytujúcou, resp. dopravovanou vodou, a tiež dostatočné prúdenie vody.

4.2.1

Pre využívanie tepla výlučne na vykurovanie postačujú naproti tomu (pozri aj bod 2.2.1.1.) aj menšie hĺbky vrtov, napr. 2 – 3 km.

4.3

Príslušné technologické postupy sa už vyvíjajú a testujú na viacerých stanovištiach (napr. Soultz-sous-Forêts, Groß Schönebeck) rôznych geologických formácií v Európe. Potenciál ďalšieho rastu sa skrýva vo vývoji technológií využívania, ktoré by boli v čo najväčšej miere nezávislé od stanovišťa, čím by boli aplikovateľné kdekoľvek. Tento cieľ však ešte vyžaduje veľa úsilia v rámci vývoja a výskumu.

4.4

Na jednej strane je dôležité ďalej rozvíjať rôzne techniky, ktoré už boli (aspoň čiastočne) vypracované, do štádia umožňujúceho ich využitie a verifikovať hore uvedené predpoklady pre udržateľné využívanie geotermálnej energie.

4.4.1

Obzvlášť dôležitou otázkou je pritom, či v takto stimulovanom ložisku sú skutočne splniteľné hydraulické a termodynamické predpoklady pre dostatočnú udržateľnosť.

4.5

Na druhej strane je potrebné vylepšiť a zracionalizovať aj jednotlivé kroky postupov do tej miery, aby náklady na takéto využívanie energie boli konkurencieschopné (pozri nižšie). Preto je nevyhnutné vyvinúť príslušné úsilie v oblasti vývoja a výskumu (pozri bod 1.6), ale aj opatrenia zamerané na prípravu trhu, aby bolo možné dosiahnuť úspory nákladov podmienené výrobou.

4.6

Zo strednodobého hľadiska sa termínom „konkurencieschopný“ rozumie stav, keď využívanie geotermálnej energie bude môcť z hľadiska nákladov konkurovať využívaniu veternej energie. Toto možno očakávať v súvislosti so stále zreteľnejšími nevýhodami veternej energie. Tieto nevýhody sú: veľmi silno kolísajúca ponuka, čo – ako je známe – vedie k značným sekundárnym nákladom a aj emisiám na iných miestach, negatívne vplyvy pre obyvateľstvo žijúce v okolí ako aj pre vzhľad krajiny, a tiež k rastúcej potrebe opráv a údržby. Do celkového hodnotenia je potrebné zahrnúť aj náklady, ktoré musia znášať spotrebitelia, resp. štát.

4.7

Z dlhodobého hľadiska a pri zohľadnení pravdepodobne aj naďalej rastúcich cien ropy a zemného plynu (a možného poklesu ich množstva, ktoré bude k dispozícii) vzniká otázka všeobecnej konkurencieschopnosti geotermálne získanej energie. To znamená, či aj toto využívanie energie – pri zohľadnení externých nákladov všetkých techník premeny energie – môže byť dlhodobo konkurencieschopné bez akýchkoľvek dotácií, resp. preferenčných opatrení deformujúcich trh, a ak áno, v akom časovom horizonte.

4.8

Dovtedy je však potrebné (10), aby:

zo strany členských krajín ako aj zo strany EÚ bol vedecko-technický vývoj prostredníctvom cielených vývojovo-výskumných programov realizovaný tak, aby mohli byť rôzne techniky a kroky postupov vyvinuté a otestované v dostatočnom počte pokusných zariadení, a

počas úvodnej podpory zavedenia na trh boli prijaté aj regulácie (napr. zákon o dodávkach energie z alternatívnych zdrojov a teplo pre priestory/klimatizácia v priestoroch) ako motivácia pre súkromné investície, vždy s degresívnym priebehom, ktoré dočasne zatraktívnia predaj podporovanej energie počas fázy uvádzania na trh, aby mohol byť preverený, vylepšený a vyhodnotený aj hospodársky potenciál. To platí obzvlášť aj pre modely zmlúv zo strany podnikov pre zásobovanie energiou voči spotrebiteľom,

bolo poskytnuté zabezpečenie proti rizikám spojeným s vyhľadávaním a sprístupnením geotermálnych ložísk, ako napr. riziko úspešnosti prieskumu a riziko výkonu vrtov.

4.9

Výbor s uspokojením konštatuje, že v tejto oblasti sa už vykonalo veľa práce. Výbor v plnej miere podporuje Komisiu v jej výskumno-vývojových projektoch, ktoré v tejto súvislosti prebiehajú alebo boli vypísané, ako aj v jej zámere ešte raz výrazne posilniť príslušné opatrenia a snahy v budúcom výskumno-vývojovom rámcovom programe. Výbor podporuje aj členské krajiny v ich príslušných výskumno-vývojových projektoch a taktiež v ich snahách uľahčiť a už teraz stimulovať skúšobné zavedenie na trh pomocou podporných opatrení.

4.10

Výbor v tejto súvislosti opakuje svoje predošlé odporúčanie využiť šance Európskeho výskumného priestoru prostredníctvom rozsiahlej, transparentnej, koordinovanej a všetkými partnermi podporovanej stratégie ENERGETICKÝ VÝSKUM a urobiť z tohto výskumu podstatný prvok Siedmeho výskumno-vývojového rámcového programu a programu Euratom.

4.11

V tom by mali byť zahrnuté aj potrebné výskumno-vývojové opatrenia pre rozvoj geotermie a mali by dostať primerané miesto, pokiaľ nebude možné lepšie odhadnúť a zhodnotiť dlhodobý vývoj nákladov a skutočne realizovateľný potenciál tejto technológie na energetickom trhu, ktorý aj tak podlieha neustálym zmenám.

4.12

Výbor okrem toho odporúča zahrnúť všetky výskumno-vývojové programy týkajúce sa geotermie – t. j. aj tie, ktoré boli doteraz podporované výlučne na národnej úrovni – v zmysle otvorenej koordinácie v najväčšom možnom rozsahu do európskeho energetického výskumného programu a tým aj podporiť európsku kooperáciu.

4.13

Výbor v tejto súvislosti konštatuje, že teraz vzniká šanca pre nové členské krajiny zúčastniť sa výskumno-vývojového rámcového programu EÚ. Obnova existujúcich energetických systémov, ktorá sa v týchto krajinách stáva aktuálnou otázkou, by mala byť využitá na rozbehnutie príslušných ukážkových a pilotných zariadení.

4.14

Výbor ďalej doporučuje, aby sa Komisia aj naďalej snažila v maximálnej miere harmonizovať účinné podporné opatrenia pre zavedenie na trh (napr. zákony o dodávkach energie z alternatívnych zdrojov) v rámci EÚ, aby tak bola aspoň v rámci techniky „geotermie“ umožnená spravodlivá hospodárska súťaž v kontexte EÚ medzi technikami rovnakého druhu.

4.15

S ohľadom na súčasnú prípravu tepla na vykurovanie a elektrickej energie, ktorá sa v prípade geotermie ponúka a pre ktorú je geotermia obzvlášť vhodná, výbor okrem toho odporúča, aby sa Komisia zamerala aj na zodpovedajúce systémy na prenos tepelnej energie a jej využívanie.

5.   Zhrnutie

5.1

Pojem „využívanie geotermálnej energie“ zastrešuje všetky techniky, ktoré využívajú prúd tepelnej energie vyvierajúci z vnútra Zeme na jej povrch.

5.2

Toto sa na prvom mieste týka zásobovania tepelnou energiou, ale aj elektrickou energiou alebo súčasnou prípravou oboch foriem energie.

5.3

V oblastiach geotermálnych anomálií sa využívanie geotermálnej energie už uplatňuje, jej relatívny prínos k celkovému zásobovaniu energiou je však veľmi malý.

5.4

Nasadením technológií, ktoré umožňujú využívanie aj v oblastiach mimo geotermálnych anomálií, môže mať využívanie geotermálnej energie potenciálne veľký význam pre udržateľné zásobovanie energiou, a síce v oblasti základného zásobovania. To je však spojené s hĺbkovými vrtmi do hĺbky okolo 4 až 5 km a dodatočnými „stimulačnými opatreniami“.

5.5

Sľubný rozvojový potenciál sa však skrýva aj vo využívaní „nehĺbkovej“ tepelnej energie Zeme s geotermálnymi čerpadlami na vykurovanie a klimatizáciu priestorov.

5.6

Potenciál pre základné zásobovanie energiou odlišuje geotermiu od postupov s kolísajúcou ponukou (ako veterná a solárna energia), ktoré sú alebo budú v rastúcej miere odkázané na regulačné, kompenzačné a akumulačné techniky a ktoré kvôli potrebe veľkých plôch a vplyvu na vzhľad krajiny narážajú na odpor obyvateľstva.

5.7

Výbor opakuje svoje odporúčanie využiť šance Európskeho výskumného priestoru prostredníctvom rozsiahlej stratégie ENERGETICKÝ VÝSKUM.

5.8

V rámci toho by mali byť obsiahnuté aj potrebné výskumno-vývojové opatrenia pre rozvoj geotermie, ktoré by mali byť prijaté, ďalej rozvíjané a primerane zintenzívnené v kontexte už prebiehajúcich príslušných programov.

5.9

Výbor odporúča integrovať výskumno-vývojové programy týkajúce sa geotermie, ktoré boli doteraz podporované výlučne na národnej úrovni, v zmysle otvorenej koordinácie do takéhoto európskeho energetického výskumného programu a jeho integrujúcich opatrení.

5.10

Výbor odporúča vytvoriť vo všetkých členských krajinách úvodné, degresívne prebiehajúce stimuly a úpravy pre zavedenie na trh (napr. zákon o dodávkach energie z alternatívnych zdrojov) ako aj pre súkromných investorov, ktoré zatraktívnia sprístupnenie a predaj dočasne podporovanej energie, aby sa takýmto spôsobom prispelo k prevereniu, vylepšeniu a vyhodnoteniu hospodárskeho potenciálu tejto formy energie.

5.11

Výbor doporučuje harmonizovať v EÚ tieto podporné opatrenia do tej miery, aby bola v rámci techniky „využívania geotermálnej energie“ umožnená spravodlivá hospodárska súťaž v kontexte EÚ.

Brusel 9. februára 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Energia sa nespotrebúva, ale len premieňa a pritom sa využíva. Prichádza k tomu prostredníctvom vhodných procesov premeny, ako napr. spaľovaním uhlia, premenou veternej energie na elektrinu alebo štiepnou reakciou (zachovanie energie, E = mc2). Pritom sa hovorí aj o „zásobovaní energiou“, „získavaní energie“ alebo „spotrebe energie“.

(2)  Podpora obnoviteľných nosičov energie: Alternatívy opatrení a nástroje financovania, návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore prepojenia výroby elektriny a tepla na základe potreby úžitkového tepla na vnútornom trhu s energiou, koncept návrhu smernice (Euratom) Rady na stanovenie základných povinností a všeobecných zásad v oblasti bezpečnosti prevádzok jadrovej energetiky a koncept návrhu smernice (Euratom) Rady o likvidácii vyhorených palivových článkov a rádioaktívneho odpadu. Význam jadrovej energetiky pre výrobu elektrickej energie. Energia fúzie.

(3)  Ktoré musí byť v budúcnosti postupne obmedzované nielen kvôli tomu, že jeho zdroje sú vyčerpateľné, ale aj kvôli emisiám CO2 (Kjóto !).

(4)  Prvé náznaky celkovej problematiky boli doterajšie ropné krízy (napr. v rokoch 1973 a 1979), súčasný nárast ceny ropy ako aj súčasné kontroverzné diskusie o prideľovaní emisných certifikátov, ktoré sú charakteristické pre napätie vo vzťahu medzi ekonomikou a ekológiou.

(5)  Pozri ale aj 2.2.1.2 a 2.2.2.2.

(6)  V budúcnosti napr. CO2.

(7)  Pod pojmom entalpia používanom v termodynamike sa rozumie súčet vnútornej energie plus expanzívnej energie (expanzívna práca).

(8)  Pozri však 2.2.1.1 uzatvorená „geotermálna sonda“ a 2.2.1.2 „čerpadlo geotermálnej energie“.

(9)  Pozri 2.2.2.2 k obehu turbín.

(10)  Pozri aj „Podpora obnoviteľných zdrojov energie: Možnosti postupov a nástroje financovania“


8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/28


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady týkajúceho sa uskutočnenia fázy budovania a implementácie a fázy prevádzky európskeho programu satelitnej rádionavigácie“

KOM(2004) 477 v konečnom znení – 2004/0156 (COD)

(2005/C 221/06)

Dňa 16. novembra 2004 sa Rada v súlade s článkom 156 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť, poverená prípravou prác výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko dňa 17. januára 2005 (spravodajca: pán RANOCCHIARI).

Európsky hospodársky a sociálny výbor, na svojom 414. plenárnom zasadaní 9. februára 2005, prijal nasledujúce stanovisko počtom 134 hlasov za a 3 hlasujúci sa hlasovania zdržali:

1.   Úvod

1.1

EHSV už od začiatku sledoval vznik a vývoj európskeho programu satelitnej rádionavigácie a lokalizácie Galileo, uznajúc jeho základný strategický význam pre konkurencieschopnosť európskeho systému tak kvôli inovatívnemu charakteru jeho dosahu a odozvy v hospodárskej, sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti, ako aj vďaka zvýšeniu kvality života občianskej spoločnosti, ktorú Galileo môže zabezpečiť (1) EHSV tiež poukázal na potrebu hneď od vytvorenia spoločného podniku Galileo (2) zapojiť súkromný sektor do vývoja a využívania systému, zabezpečujúc trvalú podporu počas fázy vývoja a budovania a inštalácie (3).

1.2

Ako zdôraznil EHSV vo svojom nedávnom stanovisku k tejto téme (4), „program GALILEO, konečne vstúpil do etapy skutočného spustenia na základe dohody z 26. mája 2003 v rade ESA (Európskej agentúry pre vesmír) o jednotlivých finančných príspevkoch svojich členov.“ Opätovne pripomenul, že „program GALILEO predstavuje veľkú výzvu pre Európsku úniu, jej nezávislosť, jej vedecko-technické kapacity, jej ekonomiku a v prvom rade jej vesmírny sektor a sektor telekomunikácií.“

2.   Súčasná situácia a očakávaný vývoj

2.1

Treba pripomenúť, že realizácia programu Galileo prebieha v štyroch fázach:

fáza definície, začatá v r.1999 a ukončená v r.2001, počas ktorej bola navrhnutá architektúra systému a bolo stanovených päť druhov služieb spomenutých nižšie v tomto dokumente, ktoré bude systém ponúkať; táto fáza bola financovaná predovšetkým z Piateho rámcového akčného programu ES pre výskum a vývoj 1998-2002;

fáza vývoja a overovania, so začiatkom v r. 2002 a plánovaným ukončením v r. 2005 ktorá zahŕňa vývoj satelitov a pozemných súčastí systému, ako aj overenie systému „na obežnej dráhe“; Finančné zabezpečenie z verejných zdrojov EÚ/ESA predstavovalo 1,2 miliardy eur, ku ktorým treba prirátať 100 miliónov eur zo VI. rámcového programu pre výskum a technický rozvoj (RTD) 2002 – 2006;

fáza budovania a inštalácie, ktorá by podľa plánu mala trvať od r. 2006 do r. 2007 a ktorá zahŕňa konštrukciu a vypustenie satelitov – prvé dva satelity budú vypustené už koncom roku 2005 – a inštaláciu celého pozemného segmentu. Celkový objem vyhradených finančných prostriedkov je 2,1 miliardy eur, z ktorých 1/3, t.j. 700 miliónov eur z rozpočtu Spoločenstva a 2/3, t.j. približne 1,4 miliardy eur zabezpečí konzorcium, ktoré bude vybraté;

fáza komerčného využívania, ktorá začne v r. 2008 a v rámci ktorej sa očakávajú ročné náklady na prevádzku a údržbu vo výške okolo 220 miliónov eur plne na ťarchu súkromného sektoru, s výnimkou mimoriadneho verejného finančného príspevku EÚ v celkovej výške 500 miliónov eur v prvých rokoch tejto etapy, v súlade s rozhodnutiami, ktoré sa prijmú vo veci finančných perspektív rozpočtu Spoločenstva 2007 – 2013.

2.2

Po ukončení fázy definície bol v máji 2002 vytvorený spoločný podnik Galileo na dobu štyroch rokov s cieľom „garantovať jednotnosť manažmentu a finančnej kontroly výskumného, vývojového a demonštračného projektu programu Galileo, s využitím fondov pridelených na tento program.“

2.3

Okrem toho sa nariadením 1321/2004, (5) ktorým sa zriaďuje Európsky dozorný orgán GNSS (globálny systém satelitnej navigácie) a Jednotnou akciou 2004/552/SZBP (6), oboma z 12. júla 2004, vytvorili operatívne štruktúry systému zamerané tak na správu verejných záujmov súvisiacich s programami, ako aj na zaistenie bezpečnosti a ochrany systému Galileo.

2.4

Na medzinárodnej úrovni uzavreli Európska únia a Spojené štáty americké po štyroch rokoch rokovaní, 26. júna 2004, nesmierne významnú dohodu o systémoch Galileo a GPS (7), týkajúcu sa propagácie, poskytovania a využívania služieb týchto dvoch satelitných lokalizačných a navigačných systémov a s nimi súvisiacich aplikácií plne kompatibilným a interoperabilným spôsobom: každý systém bude fungovať paralelne s tým druhým, bez interferencií medzi príslušnými signálmi. Toto umožní systému Galileo stať sa v rámci svetových navigačných satelitných systémov GNSS celosvetovou normou v oblasti voľne prístupných signálov pre civilné a komerčné využitie (GPS je vo vojenskej správe) a byť prístupným a „lákavým“ aj pre súčasných užívateľov GPS prostredníctvom jedného prijímača

2.5

Opäť na medzinárodnej úrovni bola dňa 13. júla 2004 podpísaná dohoda o spolupráci s Izraelom, ktorá nasledovala po dohode uzavretej s Čínou30. októbra 2003. Už dávnejšie boli začaté rokovania na dosiahnutie interoperability s ruským systémom Glonass  (8), ktoré pokročili predovšetkým v súvislosti so získaním frekvencií a využívaním ruských nosných rakiet, zatiaľ čo sa dohody o spolupráci s Ruskou federáciou, Ukrajinou a Indiou nachádzajú v pokročilom štádiu rokovaní. Okrem toho sa nadviazali kontakty s Austráliou, Brazíliou, Mexikom a Južnou Kóreou. Aj Švajčiarsko, Nórsko a Kanada zvažujú svoju prípadnú finančnú spoluúčasť.

2.6

V oblasti Stredozemného mora bol na euro-stredomorskej konferencii ministrov zahraničných vecí vo Valencii v apríli 2002 začatý akčný program, ktorý zahŕňa spoluprácu stredomorského regiónu v oblasti satelitnej rádionavigácie a lokalizácie. Prednedávnom spustil v Káhire spoločný podnik Galileo projekt Euro-med GNSS na demonštráciu, vytvorenie a koordináciu regionálneho plánu GNSS, ktorým sa majú overiť dosah a vplyv geostacionárnej družice EGNOS  (9), predchodcu systému Galileo, v spolupráci s partnermi Meda.

2.7

Po svojom spustení do prevádzky bude systém GALILEO poskytovať nasledujúcich päť druhov služieb:

základnú voľne prístupnú službu zameranú predovšetkým na použitie pre širokú verejnosť a pre služby verejného záujmu

komerčnú službu, ktorá zabezpečí vývoj aplikácií na profesionálne účely a bude preto poskytovať výkonnejšie a presnejšie služby než verejne prístupná služba, s osobitným dôrazom na ich garanciu;

vysokokvalitnú a vysoko spoľahlivú službu nazvanú „Safety of Life“ (bezpečnosť života) na použitie v situáciách, kde je ohrozený ľudský život, ako napr. v leteckej alebo námornej doprave;

pátraciu a záchrannú službu zameranú na výrazné zlepšenie momentálne existujúcich záchranných systémov v prípadoch nebezpečenstva a záchrany osôb;

službu pre inštitucionálnych užívateľov nazvanú „Public regulated service“ (PRS), v kryptovanej (kódovanej) podobe a odolnú voči rušeniam rádiového signálu a interferenciám, vyhradenú hlavne pre verejné inštitúcie činné v oblasti civilnej ochrany, národnej bezpečnosti, ochrany verejného poriadku a rešpektovania zákona, ktoré si vyžadujú totálnu ochranu. (10)

2.8

Komisia sa nazdáva, že vzhľadom na civilný charakter využitia a prevádzky systému Galileo a jeho prevažne komerčné aplikácie, môže jeho potenciálny trh okolo r. 2010 zahŕňať okolo 3 miliardy prijímateľov, s ročným návratom investícii vo výške okolo 250 miliárd eur a vytvorením nových podnikov a rádovo stovák tisícok vysoko kvalifikovaných pracovných miest, z čoho viac než 150 000 v Európe.

2.9

Spoločný podnik Galileo ukončil v septembri 2004 fázu rokovaní s konkurentmi a dostal konečné ponuky dvoch konzorcií – kandidátov na koncesie (Eurely (11) e Inavsat (12)), ktoré podrobil konečnému hodnoteniu na základe troch kritérií: podnikateľské schopnosti a finančné kapacity, technické kapacity, právne a zmluvné aspekty.

2.10

Spoločný podnik bude môcť v súlade so svojím mandátom po predložení príslušnej správy Komisii a po následnom oznámení Komisie Parlamentu a Rade (13) o prechode k fázam inštalácie a prevádzky dostať „potrebné politické usmernenia vo veci verejného financovania nasledujúcich fáz programu a poslaní v oblasti verejných služieb, predovšetkým definovanie služieb“ a následne teda predložiť návrh na získanie oprávnenia na uzavretie zmluvy od úradu pre dohľad, ktorý je inštanciou oprávnenou na uzatváranie zmlúv zodpovednou za realizáciu tejto zmluvy v zmysle uvedeného nariadenia ES 1321/2004.

2.11

Výbor si kladie otázku, či nehrozí, že sa ukáže byť príliš zložitým takýto postup s prekrývajúcimi sa a duplicitnými kontrolami, ktoré sa nezdajú byť ani prínosné ani jednoznačné.

2.12

Okrem toho Úrad pre dohľad, uvádzaný a definovaný v návrhu nariadenia, ktorý je predmetom tohto stanoviska, ako agentúra Spoločenstva, ktorej úlohou je zastupovanie verejných záujmov týkajúcich sa európskych programov satelitnej rádionavigácie, v súlade s ustanoveniami nariadenia ES 1321/2004, vznikne až v r. 2005.

3.   Návrh Európskej komisie

3.1

Návrh nariadenia, ktorý je predmetom tohto stanoviska, reaguje na potrebu vytvorenia špecifického právneho nástroja, ktorý by zaručením samostatnej rozpočtovej kapitoly pre program umožnil z ekonomického hľadiska efektívnejšie riadiť a monitorovať fázy inštalácie a využívania systému Galileo aj vo vzťahu ku koncesionárovi.

3.2

Predmetný návrh nariadenia má teda za cieľ stanovenie modalít finančného príspevku Spoločenstva na fázu budovania a inštalácie a fázu prevádzky a sústreďuje sa na

3.2.1

potrebu zásahu Spoločenstva s cieľom zabezpečiť celistvý finančný rámec pre zdroje poskytnuté Spoločenstvom a tie, ktoré koncesionár získava

poskytovaním rôznych druhov služieb, ktoré ponúka GALILEO;

z licencií a práv duševného vlastníctva na súčasti systému, ktoré mu boli zadarmo poskytnuté Úradom pre dohľad;

z dlhodobých pôžičiek, ktoré poskytne EIB;

3.2.2

vhodnosť inštitucionálneho systému riadenia a kontroly Úradu pre dohľad

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

EHSV sa nazdáva, že už odteraz treba bližšie špecifikovať technické aspekty poskytovania rôznych druhov služieb s cieľom garantovať otvorené normy, ktoré by umožnili prístup ďalším poskytovateľom služieb (service providers) a k ďalším druhom inovatívnych služieb, vyhýbajúc sa umelým prekážkam alebo vysokým poplatkom pre nových – predovšetkým malých – používateľov.

4.2

Pokiaľ ide o celistvosť („koherentnosť“) referenčného finančného rámca, EHSV vyslovuje nádej, že nové finančné perspektívy rozpočtu Spoločenstva budú schválené čo najskôr a podporuje požiadavku Komisie zameranú na získanie sumy 1 miliardy eur pre program Galileo prostredníctvom osobitnej rozpočtovej kapitoly, nezávislej od ostatných rozpočtových kapitol. Výbor okrem toho požaduje primerané zvýšenie tejto sumy, aby sa zaistil vývoj systému EGNOS a jeho integrácia do programu Galileo. EHSV ďalej považuje za vhodné, aby bol pre výskumnú činnosť v oblasti satelitnej rádiolokalizácie GNSS vymedzený priestor a zdroje aj v rámci VII. rámcového programu pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné aktivity.

4.3

EHSV si okrem iného kladie otázku, ako budú do tohto rámca zahrnuté prípadné verejné príspevky organizácií z tretích krajín, ktoré už prejavili záujem o finančnú spoluúčasť na programe Galileo.

4.4

EHSV konštatuje, že vo finančnom rámci pre koncesionára sú uvedené prínosy vyplývajúce z jeho funkcie poskytovateľa služieb a užívateľa bezplatných licencií a IRP (14) V tejto súvislosti EHSV nemôže nevyjadriť svoje obavy nad prípadným vytvorením predpokladov pre dominantné alebo monopolné postavenie koncesionára, čo by následne mohlo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže a obmedzeniam voľného trhu.

4.5

Pokiaľ ide o vhodnosť inštitucionálneho rámca pre riadenie a kontrolu, zvereného „externe“ európskej agentúre (Európskemu úradu pre dohľad nad globálnymi navigačnými satelitnými systémami), Výbor zdôrazňuje nasledujúce body:

4.5.1

Správna rada Úradu pre dohľad nad GNSS nepočíta so zastúpením Európskej vesmírnej agentúry, ktorá je však zastúpená v súčasnej správnej rade Spoločného podniku.

4.5.2

Zodpovednosti za riadenie a kontrolu sa prenášajú zo Spoločného podniku na Úrad pre dohľad GNSS, ktorý spravuje fondy pre projekt Galileo, koná ako orgán udeľujúci koncesionárske zmluvy, dohliada na rešpektovanie zmluvných záväzkov, postupuje koncesionárovi majetkové užívateľské práva počas zmluvného obdobia, spravuje dohodu s prevádzkovateľom EGNOS, koordinuje iniciatívy členských štátov v oblasti frekvencií potrebných pre fungovanie systému, garantuje jednotnosť certifikácií komponentov a stará sa o rešpektovanie bezpečnostných predpisov, vrátane tých, ktoré stanovuje Jednotná akcia 2004/552/SZBP.

4.5.3

EHSV neskrýva svoje znepokojenie v súvislosti s veľmi chúlostivou fázou presunu zodpovednosti zo Spoločného podniku, ktorého mandát vyprší v máji 2006, na nový Európsky úrad pre dohľad nad GNSS, ktorý by mal začať svoju činnosť v prvom polroku 2005.

4.5.4

Výbor preto odporúča Komisii a Rade, aby monitorovali túto prechodnú fázu a obdobie paralelnej existencie Spoločného podniku a Úradu pre dohľad.

4.5.5

Problematiku vnútornej bezpečnosti systému Galileo upravujú ustanovenia Jednotnej akcie 2004/552/SZBP a nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre dohľad nad GNSS a plánuje vytvorenie Výboru pre bezpečnosť a zabezpečenie systému. Podľa EHSV by sa už odteraz malo bližšie zaoberať vzťahmi medzi systémom Galileo a ostatnými paralelne existujúcimi európskymi iniciatívami, ako napr. systém Global monitoring for environment and security – GMES, pátrací a záchranný systém Cospas-Sarsat (15). siete v oblasti súdnictva a vnútorných záležitostí, multimediálne siete GRID, atď.

4.5.6

Tak, ako vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (16), i pri tejto príležitosti EHSV zdôrazňuje potrebu zaoberať sa súčasne riešením otázok bezpečnosti ako aj otázok týkajúcich sa ochrany súkromia a osobných údajov, poverením Európskej agentúry pre základné práva (17) touto záležitosťou tam, kde je to možné, alebo vytvorením príslušného poradného orgánu. Odvolanie sa na nariadenie ES 45/2001, ako v čl. 19 uvedeného nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre dohľad nad GNSS, sa skutočne zdá byť nepostačujúce. Explicitné záruky primeranej ochrany súkromia a osobných údajov nie sú podľa názoru EHSV menej dôležité ako záruky bezpečnosti, ak má systém Galileo dosiahnuť úspech s plnou podporou občianskej spoločnosti.

4.5.7

V súvislosti s problematikou zaangažovania občianskej spoločnosti EHSV konštatuje, že taká dôležitá iniciatíva ako program Galileo ostáva prakticky neznámou pre väčšinu európskych občanov. V tejto súvislosti vyslovuje EHSV nádej, že inštitúcie Spoločenstva v spolupráci s členskými štátmi začnú čo najskôr s informačnou kampaňou na zvýšenie povedomia, ktorá by európskych občanov nielen oboznámila s týmto výnimočným produktom európskeho výskumu a priemyslu a dosiahla, aby ho ocenili, ale ich zároveň aj ubezpečila o rešpektovaní a ochrane ich práva na súkromie.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1

V súvislosti s hore uvedeným EHSV odporúča, aby sa do odôvodnení (úvodná časť „keďže“) návrhu nariadenia vložili nasledujúce doplnenia:

5.1.1

nové odôvodnenie 3 a: Vzhľadom na následky, ktoré by mohol mať program pre život európskych občanov, sa Komisia bude snažiť o to, aby bola Európska agentúra pre základné práva alebo – ako alternatíva – poradný orgán vytvorený „ad hoc“, poverená ochranou súkromia a osobných údajov pri poskytovaní služieb systému Galileo, s cieľom zaručiť transparentný rozvoj a stály dialóg s potenciálnymi používateľmi a občianskou spoločnosťou.

5.1.2

k odôvodneniu 12 doplniť:„zabezpečiť ďalšie zdroje Spoločenstva v tej istej rozpočtovej kapitole pre vývoj systému EGNOS a jeho integráciu do programu Galileo a vyhradiť v rámci Siedmeho rámcového programu RTD&D primeraný priestor a zdroje pre satelitnú rádionavigáciu a integráciu existujúcich sietí.“

5.1.3

nové odôvodnenie 13(a):„Komisia a Rada zaručia, aby proces prechodu od Spoločného podniku Galileo na nový Európsky úrad pre dohľad nad GNSS prebehol absolútne transparentným spôsobom, aby sa vyhlo prípadnému prekrývaniu právomocí, prevádzkovým oneskoreniam, alebo čo by bolo ešte horšie, obmedzeniam trhu.“

5.1.4

nové odôvodnenie 14(a): „Komisia bude dozerať na to, aby prípadné finančné vklady a spoluúčasti zo strany organizácii z tretích krajín do majetku Európskeho úradu pre dohľad nad GNSS prebehli pri rešpektovaní vzájomných záujmov a existujúcej rovnováhy prostredníctvom príslušných dohôd, ktoré budú predložené Rade a Európskemu parlamentu.“

6.   Závery

6.1

EHSV opätovne s dôrazom vyjadruje svoju plnú podporu programu Galileo a skráteniu doby realizácie posledných dvoch fáz jeho rozvoja, aby skutočne začal v plnej miere svoju činnosť v r. 2008.

6.2

EHSV vyzýva Komisiu, aby pokračovala v predbežnom hodnotení dodatočných prínosov pre koncesionára vyplývajúcich z poskytovania služieb a z autorských práv (práv na duševné vlastníctvo), a zverejnila jasné a presné informácie o výsledkoch tohto hodnotenia.

6.3

EHSV sa nazdáva, že sa podnikli výrazné kroky vpred smerom k realizácii infraštruktúry svetového dosahu, najmä Dohodou o spolupráci medzi EÚ a USA zameranou na garantovanie plnej kompatibility a interoperability medzi systémami satelitnej rádionavigácie a lokalizácie existujúcimi vo svete.

6.4

EHSV vyzdvihuje dôležitosť medzinárodnej spolupráce s Čínou a Izraelom a domnieva sa, že treba sústrediť všetky sily na dosiahnutie dohôd v spoločnom záujme so Švajčiarskom a Nórskom, Ruskou federáciou, Ukrajinou, Indiou, Austráliou, Mexikom, Brazíliou a Južnou Kóreou. Výbor sa nazdáva, že oblasť Stredozemného mora by mala vytvoriť privilegovanú zónu, keďže už môže využívať služby systému EGNOS a predstavuje strategickú oblasť pre mier, stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj Európy.

6.5

V tejto súvislosti vyjadruje EHSV svoje presvedčenie, že otvorenie sa voči tretím krajinám predstavuje dôležitý príspevok k zahraničnej dimenzii politiky Európskej únie.

6.6

V tejto súvislosti vyslovuje EHSV nádej, že inštitúcie Spoločenstva v spolupráci s členskými štátmi začnú čo najskôr s informačnou kampaňou na zvýšenie povedomia, ktorá by európskych občanov nielen oboznámila s týmto výnimočným produktom európskeho výskumu a priemyslu a dosiahla, aby ho ocenili, ale ich zároveň aj ubezpečila o rešpektovaní a ochrane ich práva na súkromie.

6.7

EHSV na záver vyslovuje nádej, že jeho podnety a návrhy týkajúce sa niektorých odôvodnení v úvodnej časti („keďže“) navrhovaného nariadenia (ochrana súkromia, zvýšenie finančných zdrojov, prechodné obdobie a vklady tretích krajín) budú prijaté tak, ako boli vyššie uvedené. Tieto návrhy majú za cieľ jasnosť a sprehľadnenie tejto iniciatívy, ako aj zabezpečenie primeraných zdrojov v záujme európskych inštitúcií ako aj občianskej spoločnosti.

Brusel 9. februára 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Stanovisko EHSV z 12.9.2001 - Ú. v. ES C 311, 17.11.2001, str. 19.

(2)  Spoločný podnik Galileo: vytvorený nariadením Rady ES 876/2002 z 21. mája 2002 v zmysle čl. 171 Zabezpečuje riadenie fázy vývoja programu Galileo a pripravuje riadenie fáz budovania a inštalácie a prevádzky programu. Má sídlo v Bruseli. Zakladajúcimi členmi sú Európske spoločenstvo, zastúpené Komisiou a Európska vesmírna agentúra

(3)  Stanovisko EHSV z 28.11.2001 - Ú. v. ES C 48, 21.02.2002, str. 42.

(4)  Stanovisko EHSV k „Oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Stav vývoja výskumného programu GALILEO začiatkom roku 2004“, Ú. v. C 302, 7.12.2004.

(5)  Nariadenie Rady o štruktúre manažmentu európskych programov satelitnej rádionavigácie Ú. v. ES L 246, 20.07.2004

(6)  viď Ú. v. EÚ L 246, 20. 07. 2004.

(7)  US GPS: United States Global Positioning System, vo vojenskej správe.

(8)  Glonass: global navigation satellite system. (Globálny satelitný navigačný systém)

(9)  EGNOS (European Geostationary Navigation Overlay Service): systém založený na korigovaní signálu GPS prostredníctvom siete pozemných staníc a geostacionárnych družíc. EGNOS, spustený v r. 1996 a v prevádzke ako predchodca systému Galileo, by sa s ním mal teraz integrovať aj čo sa týka spoločného systému koncesií.

(10)  Viď koncesionársku zmluvu fáz budovania a inštalácie a prevádzky programu Galileo – 2003/s200-179789 uverejnenú 17.10.2003.

(11)  Eurely: konzorcium založené spoločnosťami Alcatel, Finmeccanica aVinci.

(12)  INAVSAT: založené spoločnosťami EADS Space, Inmarsat ventures a Thales group.

(13)  KOM (2004) 636 v konečnom znení zo 06.10.2004

(14)  IPR: intellectual property rights, práva duševného vlastníctva

(15)  COSPAS (ruská skratka pre „Kosmičeskaja Sisťema Poiska Avarijnich Sudov“, t.j. „Vesmírny systém vyhľadávania plavidiel v núdzi“ – SARSAT („Search and Rescue Satellite-Aided Tracking“ – „Družicový pátrací a záchranný systém“, ide o medzinárodný družicový vyhľadávací, identifikačný a záchranný systém pre humanitárne ciele Vďaka tomuto systému sa v období rokov 1982 - -2003 podarilo zachrániť viac než 15 000 osôb na celom svete.

(16)  viď stanovisko EHSV k Návrhu Nariadenia Rady o vytvorení spoločného podniku Galileo, bod 3.5 – Ú. v. C48, 21.2.2002.

(17)  viď KOM (2004) 693 z 25.10.2004, oznámenie Komisie, kde sa navrhuje vytvorenie Agentúry v r. 2005 a zvažuje možnosť poveriť ju aj ochranou fyzických osôb v súvislosti so zaobchádzaním s osobnými údajmi.


8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/33


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o založení infraštruktúry pre priestorové informácie v Spoločenstve (INSPIRE)“

COM(2004) 516 v konečnom znení – 2004/0175 (COD)

(2005/C 221/07)

Dňa 13. septembra 2004 sa Rada podľa článku 175 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, ktorá bola poverená prípravou prác Výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko dňa 13. januára 2005 Spravodajcom bol pán RETUREAU.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 414. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 9. a 10. februára 2005 (na schôdzi 9. februára 2005) nasledovné stanovisko 140 hlasmi za, pričom sa 2 členovia hlasovania zdržali.

1.   Prehľad stanoviska Výboru

1.1

Výbor považuje návrh na založenie infraštruktúry pre priestorové informácie v Spoločenstve (INSPIRE) za vhodný, želateľný a v súlade s princípom proporcionality. Táto infraštruktúra bude koordinovať a sprístupňovať priestorové údaje zhromažďované na národnej úrovni členskými štátmi a umožní ich interoperabilitu, aby na vedeckom základe bolo možné lepšie dokumentovať rozhodnutia a ich ďalšie monitorovanie v oblasti životného prostredia, ako aj správy vyžadované určitými smernicami. Výbor sa domnieva, že právny základ (čl. 175 TCE) je na tento účel vhodný.

1.2

Táto iniciatíva má za cieľ znížiť duplicitný zber dát, výskyt medzier alebo nedostatkov a podporovať koordináciu a zameranie v zbere a spracovaní získaných údajov. Toto úsilie si vyžaduje činnosť na úrovni celého Spoločenstva. Jeho výsledkom bude vyššia účinnosť vo využívaní údajov príslušnými administratívami a službami, ako aj štátnymi a súkromnými prevádzkovateľmi v rôznych formách, vrátane služieb s pridanou hodnotou (špecializované mapy alebo databázy atď.)

1.3

Navrhovaná smernica zriaďuje právny a technický rámec, ktorý je nevyhnutný pre takýto projekt. Zakladá technický výbor a členským štátom ukladá povinnosť umožňovať prístup k ich geografickým údajom. Systém bude monitorovať Komisia a v rámci tohto monitorovania sa budú predkladať pravidelné správy.

1.4

Výbor preto schvaľuje návrh, ktorý mu bol predložený na vypracovanie stanoviska, pretože tento dokument jednoznačne predstavuje pridanú hodnotu pre Spoločenstvo tým, že ponúka harmonizovaný referenčný rámec a podporuje pokrok, ktorý si vyžaduje kvalita a povaha zbieraných priestorových údajov, ako aj environmentálnu politika, eventuálne ďalšie národné a európske politiky a rozhodovacie procesy.

1.5

Výbor by rád zdôraznil potrebu využitia otvorených protokolov súborov a formátov dát, ktoré sú všeobecne používané a čitateľné prostredníctvom bezplatných internetových prehliadačov; zdôrazňuje takisto potrebu zaručiť zverejnenie referenčných informácií, ktoré sú dostupné v infraštruktúre INSPIRE, pretože ide o vedecké údaje nevyhnutné rovnako pre environmentálnych politikov, ako aj pre študentov a výskumných pracovníkov. Na záver Výbor zdôrazňuje, že tento projekt by sa mal uskutočniť bez toho, aby sa narušila dôvernosť určitých údajov, ktoré sa týkajú súkromného života alebo všeobecného záujmu a bezpečnosti.

2.   Návrh Komisie

2.1

Ako právny základ je stanovený článok 175, odsek 1 TCE, ktorý umožňuje, s odvolaním sa na článok 174, navrhovať opatrenia v oblasti životného prostredia a ochrany zdravia na základe technických a vedeckých údajov.

2.2

Prírodné javy, vrátane tých, ktoré sú spôsobené ľudskou činnosťou, majú dosah na kvalitu životného prostredia a na zdravie. Táto skutočnosť opodstatňuje informačnú a koordinačnú kampaň Spoločenstva, ktorá zohľadní princípy proporcionality a subsidiarity, ako aj princíp prevencie.

2.3

Navrhuje sa rámcová smernica, ktorej cieľom je rozšíriť uplatniteľnosť subsidiarity, aby bolo možné upravovať ustanovenia v závislosti od rozmanitosti členských štátov a ich regiónov.

2.4

Zozbierané metadáta budú pochádzať hlavne zo štátnych verejných zdrojov, ale nevylučuje sa ani využitie iných zdrojov. Geo-portál Spoločenstva umožní elektronický prístup k štátnym databázam.

2.4.1

Členské štáty nie sú povinné zhromažďovať údaje uvedené v prílohách. Iniciatíva INSPIRE dopĺňa iné iniciatívy, ako sú napríklad GMES a GALILEO, ktoré môžu byť využité na zhromažďovanie špecifických alebo doplnkových údajov.

2.4.2

Horizontálny charakter infraštruktúry INSPIRE je vysoko dôležitý, pretože poskytuje prierez naprieč rôznymi sektormi, čo umožňuje nachádzanie a následné vypĺňanie medzier.

2.4.3

Environmentálna legislatíva stanovuje charakter, kvalitu a oznamovanie údajov dôležitých pre dokumenty týkajúce sa všetkých sektorov (napríklad smernica o kvalite vody).

2.4.4

Zdieľanie údajov, ktoré umožní identifikáciu problémov a informačných medzier, s ktorými by sa eventuálne mohli členské štáty stretnúť, by malo umožniť postupné nachádzanie riešení.

2.5

Ide o zhromažďovanie a koordinovanie podrobných priestorových (geografických) údajov ako napr. v prílohách I, II a III, ako aj o zabezpečenie interoperability rôznych národných systémov zhromažďovania a spracovávania dát, s cieľom môcť ich poskytnúť rozhodujúcim činiteľom, administratívnym službám, výskumným ústavom a všeobecnejšie verejnosti, ktorá sa o danú oblasť zaujíma.

2.6

Zharmonizované údaje do sietí vkladajú členské štáty. Tieto údaje a rôzne služby, ktoré budú ľahko dostupné, budú slúžiť ako technický a vedecký základ pre európske, národné alebo subnárodné politiky v širokom spektre oblastí.

2.7

Zdieľanie a kombinovanie informácií a poznatkov zozbieraných v rôznych krajinách a sektoroch umožní predchádzať zbytočnej duplikácii úsilia a zohľadňovať naliehavé environmentálne otázky vo všetkých politikách Spoločenstva.

2.8

Komisia bude uplatňovať svoje vykonávacie právomoci, ktoré jej boli udelené rozhodnutím Rady z 22. júna 1998. Rôzne útvary Komisie (napr. Eurostat a Spoločné výskumné stredisko) budú aktívne zapojené do zavádzania smernice a Európska environmentálna agentúra poskytne svoje služby na tento účel takisto. Členské štáty vymenujú národný verejný orgán, ktorý bude zodpovedný za kontakty s Komisiou. Na zabezpečenie technickej správy infraštruktúry INSPIRE sa plánuje použiť komitologický postup, do ktorého budú zapojení vládni experti, európske agentúry a s príslušné generálne riaditeľstvá.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Výbor schvaľuje a podporuje návrh smernice o založení infraštruktúry pre geografické údaje v Spoločenstve a považuje právny základ článku 175 TCE za dôležitý.

3.2

Spolu s inými zdrojmi informácií bude infraštruktúra INSPIRE predstavovať podporu pre rozhodovací proces v oblasti politiky životného prostredia, zdravia, ako aj v mnohých iných oblastiach.

3.3

Výbor sa domnieva, že výhody vyplývajúce z tohto projektu prevážia náklady spojené s jeho vytvorením a prevádzkou. Iniciatíva INSPIRE umožní predchádzať zbytočnej duplikácii informácií a skvalitní politiky Spoločenstva, ako aj informovanie verejnosti.

3.4

Výbor sa domnieva, že infraštruktúra Spoločenstva, ako aj informácie a služby, ktoré poskytuje, by mali byť verejne prístupné, pretože ide hlavne o vedecké údaje a základy poznatkov, ktorých využívanie je všeobecným záujmom (prevencia prírodných alebo priemyselných rizík, zdravie atď.). Prekážke, ktorú by mohli vytvoriť príliš obmedzujúce práva na využívanie služieb a sérií údajov, by sa malo predísť.

3.5

Uvažuje sa však o verejno-súkromných partnerstvách, ako aj o využívaní údajov súkromnými organizáciami a entitami za účelom poskytovania služieb s pridanou hodnotou alebo vytvárania špecializovaných geografických databáz na komerčné účely.

3.6

Interoperabilita sérií údajov a služieb je absolútne nevyhnutná pre úspech infraštruktúry INSPIRE a Výbor podporuje návrh na vypracovanie pravidiel jej zavádzania v spolupráci s poskytovateľmi a užívateľmi, ako aj so štandardizačnými orgánmi. Je pravdou, že aj keď ide o komplexnú oblasť, neodkladná harmonizácia je potrebná. Výbor sa však predsa prikláňa k plánovaným termínom na aplikáciu a vypracovanie správ.

3.7

Výbor sa domnieva, že protokoly a formáty súborov vytvorené na národných úrovniach, ako aj na úrovni Spoločenstva by mali byť otvorené alebo voľne prístupné bez obmedzenia práv a že by údaje mali byť čitateľné všetkými bežnými internetovými prehliadačmi, aby sa vyhlo diskriminácii v prístupe a využívaní údajov prostredníctvom počítačových programov alebo iných použitých zariadení.

3.8

Schvaľujúc zoznam výnimiek navrhnutý Komisiou Výbor na záver ešte raz pripomína svoje obavy súvisiace s ochranou osobných údajov a súkromia. Táto ochrana by sa mala pripojiť k potrebe chrániť hlavné národné záujmy a zásadné otázky verejnej bezpečnosti, čo sa týka povahy alebo citlivosti voľne sprístupnených údajov.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Čo sa týka periodických správ plánovaných v návrhu smernice, Výbor by si želal byť zahrnutý medzi ich prijímateľov.

Brusel 9. februára 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/35


Stanovisko odbornej sekcie pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a ochranu životného prostredia na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Povodňový manažment – opatrenia na predchádzanie, ochranu a minimalizáciu škôd“

KOM(2004) 472 v konečnom znení

(2005/C 221/08)

Komisia sa 12. júla 2004 na základe článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla požiadať Európsky hospodársky a sociálny výbor o stanovisko k navrhovanej tému.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a ochranu životného prostredia poverená prípravou prác výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 13. januára 2005 (spravodajkyňa bola pani SÁNCHEZ MIGUEL).

Výbor prijal na svojom 414. plenárnom zasadnutí 9. – 10. februára 2005 (schôdzi z 9. februára) 132 hlasmi za a 2 hlasmi proti nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Prijatie rámcovej smernice o vodnom hospodárstve (RSVH) (1) je považované za významný medzník v politike vodného hospodárstva Európskej únie, na jednej strane vďaka harmonizovanému spôsobu zaobchádzania s európskymi sladkými vodami a moriami, a na strane druhej zavedením účinných metód na hodnotenie kvality vody ako aj centralizovaného organizačného systému, s ktorého pomocou je možné zabezpečiť pre povodie vypracovanie jednotnej koncepcie nezávisle od toho, kto je zodpovedný za jeho jednotlivé časti. Komisia doplnila RSVH ďalšími právnymi predpismi (2) a inými ustanoveniami (3), čím zamerala politiku vodného hospodárstva EÚ na stále zlepšovanie ochrany európskych riek a morí.

1.2

Je úplne nepochopiteľné, že v RSVH neboli zohľadnené niektoré veľmi dôležité aspekty pre kvalitu našich povodí, ako napríklad povodne. Povodne sú samé o sebe prírodné javy, ich účinok je ale sčasti extrémne zosilnený ľudskou činnosťou. Vo väčšine prípadov by sa ich katastrofálne následky mohli obmedziť na minimum, za predpokladu zavedenia rozumnej politiky pri budovaní vodnej infraštruktúry vo vzťahu k využívaniu a ochrane vodných tokov a brehov, a zohľadnenia vplyvu na životné prostredie, a to nielen na papieri, aby sa zabezpečilo ohľaduplné využívanie vodných zdrojov a nezmenila sa ich prirodzená dynamika.

1.3

Riziko povodní na území EÚ stúplo, čo má v podstate dva dôvody: na jednej strane klimatické zmeny, ktoré vďaka neustálemu otepľovaniu zemskej atmosféry možno spôsobia pribúdanie prívalových dažďov a zvyšovanie hladiny morí, a na druhej strane vplyv ľudskej činnosti ako stavebné práce na tokoch riek, odklonenie a regulácia tokov, stavba prístavov bez zohľadnenia dopadu na životné prostredie alebo zodpovedajúcich nápravných opatrení. Na konto ľudí sa dá pripísať taktiež pokračujúce zostepovanie európskeho kontinentu kvôli veľkoplošnému odlesňovaniu, lesným požiarom a iným neprírodným činnostiam. Je isté, že riziko povodní v dôsledku neprimeraného rozvoja rastie. Modelmi pre trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a ekologický rozvoj sa však toto riziko dá zmenšiť.

1.3.1

Zaplavenie priemyselných plôch, alebo plôch s intenzívnym chovom dobytka resp. pestovaním poľnohospodárskych plodín, ale aj zastavaných oblastí vedie k rozšíreniu látok a produktov, ktoré za normálnych okolností nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo pre kvalitu vôd, v dôsledku povodní sa ale stávajú nebezpečnými škodlivinami, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ľudské zdravie a príslušné ekosystémy.

1.4

EHSV upozorňuje na to, že v Európe sa v priebehu rokov 1998 – 2002 vyskytlo viac ako 100 väčších záplav so škodami, vrátane katastrofálnych povodní pozdĺž riek Dunaj a Labe v roku 2002. Od roku 1998 si záplavy vyžiadali viac ako 700 obetí na životoch, približne pol milióna ľudí stratilo strechu nad hlavou a škody na poistenom majetku boli vyčíslené na zhruba 25 miliárd EUR (4).

1.5

Uvedomujúc si túto situáciu, Komisia navrhla rade pre životné prostredie na jej prvom zasadnutí v júli 2004, aby s ohľadom na celoeurópsku protipovodňovú ochranu konala a začala sústredenú akciu pre povodňový manažment zameraný na zlepšenie ochrany proti povodniam. Členské štáty majú vypracovať mapy ohrozeného územia, ktoré pre každé povodie a pobrežie stanovia plány pre povodňový manažment, zatiaľ čo Komisia zabezpečí výmenu informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ako aj šírenie najosvedčenejších metód.

1.6

Táto akcia sa síce uskutočňuje v rámci európskej politiky vodného hospodárstva, týka sa však aj iných oblastí európskej politiky, ako napríklad poľnohospodárstva, ochrany životného prostredia, civilnej obrany, dopravnej politiky a pod. Okrem toho vyvstáva ešte jeden zásadný a ďalekosiahly problém v súvislosti so správou záplavových území: ohraničenie a definícia brehov riek a morí ako verejného majetku, ktorý sa má chrániť, a ktorý nesmie byť na základe čisto politickej motivácie vo významnej miere zmenený rozhodnutím úradov, ktoré by sa týkalo oblasti vodného hospodárstva a povodňového manažmentu. Ohraničenie takýchto ochranných území by uľahčilo protipovodňovú ochranu.

2.   Obsah predlohy Komisie

2.1

Oznámenie sa dá rozdeliť do troch častí:

postup v prípade povodní;

prebiehajúce opatrenia a plánované iniciatívy;

spoločný akčný program EÚ.

2.2

Povodňový manažment má znížiť pravdepodobnosť výskytu a minimalizovať následky povodní. Odporúča sa prijať do programov nasledujúce prvky:

predchádzanie

ochrana

pohotovosť

krízové opatrenia

obnova a učenia sa zo skúseností

2.3

Pre súčasné opatrenia a plánované iniciatívy na zníženie následkov povodní sú navrhované tri akčné úrovne.

2.3.1

Opatrenia na európskej úrovni zahŕňajú už vytvorené nástroje a koncepty na predchádzanie povodniam a zníženie ich následkov. V rámci európskeho výskumu sa projekty ako FLOODsite snažia zlepšiť integrovanú analýzu povodňového rizika a povodňový manažment. Prostredníctvom štrukturálnych fondov, najmä Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, je možné zlepšiť výskum a technologický vývoj v oblasti infraštruktúry (5). V rámci cezhraničnej spolupráce pri ochrane proti povodniam bol zavedený projekt IRMA (INTERREG-Rhein-Maas-aktivity).

2.3.1.1

Ďalej sa navrhuje podporovať ochranu pôdy prostredníctvom Spoločnej poľnohospodárskej politiky a prostredníctvom poľnohospodárskeho využívania plôch a využívania plôch pre lesné hospodárstvo, a zavedenie protipovodňových ochranných území. Zároveň je ale pri zavádzaní RSVH potrebné dbať na dodržiavanie ochrany životného prostredia tým, že sa v rámci integrovaných plánov na využívanie povodí zavedú aj protipovodňový manažment. Taktiež by mal byť pre krízové situácie zachovaný fond solidarity, zriadený v roku 2002 po rozsiahlych povodniach v strednej Európe.

2.3.2

Predovšetkým v najviac postihnutých členských štátoch sú protipovodňové opatrenia definované v oficiálnych smerniciach a legislatívnych textoch. Sú vypracované plány a stratégie na ochranu proti povodniam, ako aj mapy ohrozených území pre oblasti, ktoré sú najčastejšie postihované záplavami.

2.3.3

Krajiny s riekami, ktoré pretekajú viacerými štátmi, a to hlavne v strednej Európe, zostavili v rámci medzinárodnej spolupráce grémiá, ktoré majú zabezpečiť koordinovaný manažment povodia.

2.4

Koncentrovaný akčný program EÚ má vyvinúť stratégie predchádzania a znižovania povodní, a to prostredníctvom lepšej koordinácie medzi zodpovednými orgánmi pomocou zostavenia povodňových rizikových plánov pre povodia a oblasti pobrežia, pomocou zmapovania povodňami ohrozených území a pomocou výmeny osvedčených postupov.

2.4.1

Aby bol tento koncentrovaný akčný program úspešný, musia členské štáty, Komisia a ostatné záujmové skupiny spolupracovať a splniť svoje úlohy a záväzky s ohľadom na predchádzanie povodniam.

2.4.2

Náklady tohto akčného programu sa dajú len ťažko odhadnúť, výhody tohto programu ich však výrazne prevyšujú, pretože prinášajú lepšiu ochranu pred povodňami pre občanov Európy a ich majetok, ako aj pre príslušných postihnutých ľudí a územia.

2.5

V jednej z príloh budú ešte stanovené smernice pre vývoj a zavedenie plánov povodňového manažmentu a máp povodňami ohrozeného územia, aby sa zabezpečil jednotný postup s ohľadom na uskutočňovanie stanovených cieľov.

3.   Všeobecné poznámky

3.1

EHSV víta oznámenie Komisie, ktoré má za cieľ zlepšiť a harmonizovať protipovodňové opatrenia mnohých členských štátov a znížiť následky povodní. Najskôr je ale potrebné podrobnejšie túto problematiku analyzovať, aby sa dali určiť vhodné opatrenia, najmä s ohľadom na účinné predchádzanie povodniam, vďaka ktorému by sa dalo zabrániť časti škôd nimi spôsobenými. ďalej je potrebné vyvinúť rôzne, v návrhu nezohľadnené, zásadné koncepty, ktoré by sa potom mali, čo možno najzosúladenejším spôsobom, zapracovať do opatrení v rámci plánov manažmentu a máp ohrozených území.

3.2

Povodne sú prírodné javy, ktoré súvisia s prirodzenou dynamikou riečnych a pobrežných vôd, pričom geologický časový úsek je zväčša oveľa dlhší ako časový úsek, ktorý je obvykle základom pre hospodárske, urbanistické a pod. plánovanie. V tejto súvislosti čas štatistického opakovania znamená:

že povodeň opakujúca sa v intervale 100 alebo 500 rokov zaplaví danú plochu;

že takáto povodeň sa v každom prípade vyskytne;

že takáto povodeň sa môže vyskytnúť kedykoľvek.

Plánovanie v oblasti vodného hospodárstva sa opiera okrem iného o nasledujúce koncepty:

riečište trvalo tečúcej alebo periodicky vyschnutej spadajúcej rieky je priehlbina v zemskom povrchu, ktorá je pri normálnom vysokom stave vody zaplnená vodou;

pri ohraničovaní záplavového územia je základom teoretický stav vody pri povodni opakujúcej sa v intervale 100 alebo 500 rokov. Vlastnícke pomery (verejný alebo súkromný pozemok) zostávajú týmto nedotknuté, aj keď zodpovedné orgány môžu zaviesť určité obmedzenia na využívanie, aby zabezpečili bezpečnosť osôb a tovaru;

typické znaky záplavového územia sú vo všeobecnosti vlhké oblasti, lužné lesy, ostatné záplavové lúky, vejárovité naplaveniny v horských oblastiach, slanovodné močiare a ďalšie aspekty (ktoré sú často dôležité pre cenné ekosystémy), ktoré zvýrazňujú hranice povodní, pričom sú tieto, ako už bolo povedané, prirodzená súčasť dynamiky riečnych a pobrežných vôd.

3.3

Závažnosť škôd spôsobených povodňami závisí od osídlenia a využitia územia v záplavovej oblasti, ktoré predstavujú zásah do normálneho priebehu regulačnej funkcie hydrologického systému a spôsobujú podstatné zmeny podmienok v rámci životného prostredia v oblastiach riečneho a morského pobrežia. Tým sa zvyšuje nebezpečenstvo pre ľudí a hodnoty. Závažnosť povodní a nimi spôsobených škôd sa zjavne zvyšuje v dôsledku:

z časti dlhotrvajúceho neprimeraného využívania plôch z dôvodu nerešpektovania technických a vedeckých poznatkov (toto je dnes už neospravedlniteľné);

na nesprávnom koncepte založeného protipovodňového manažmentu (regulácia riečnych tokov, prehlbovanie koryta riek, budovanie priehradných stupňov a záchytných nádrží, oddelenie záchytných plôch hrádzami v blízkosti riečnych tokov), ktoré sa ukazujú ako nedostačujúce, resp. hlavne na dolnom toku, posudzované v celkovom meradle, čiastočne ako kontraproduktívne.

3.4

Zvýšenie rizika povodní v dôsledku meniacich sa prírodných predpokladov, hlavne v dôsledku klimatických zmien, poukazuje na nutnosť rozsiahlych výskumov v tejto oblasti, aby bolo možné určiť, akým spôsobom môžu tieto zmeny ovplyvňovať dynamiku riek a pobrežných vôd, a tým okrem iného aj záplavové územia a opakovací interval.

3.5

Zvyšovanie ľudskou činnosťou spôsobeného rizika povodní (využívanie plôch, hustota osídlenia) môže a musí byť potláčané aktívnymi plánovacími opatreniami s ohľadom na TRVALO UDRŽATEĽNÉ využívanie záplavových plôch a znižovanie rizika škôd.

4.   Osobitné poznámky

4.1

EHSV súhlasí s odôvodnením Komisie, že cieľom povodňového manažmentu je znižovanie pravdepodobnosti výskytu povodní prostredníctvom opatrení na predchádzanie povodniam, na ochranu pred povodňami a informačných opatrení. Je ale vhodné, metódy a prostriedky, ktoré pre dosiahnutie tohto cieľa prichádzajú do úvahy rozdeliť a určiť rozumné výberové kritériá. Nasledujúce rozdelenie by bolo vhodné pre otázku opatrení na predchádzanie povodniam:

prirodzené opatrenia na ochranu pred povodňami, napr. zlepšenie alebo obnova prirodzených vsakovacích plôch redukciou zhusťovania pôdy alebo ozdravovanie horských lesov; obnova (bývalých) prírodných záplavových záchytných plôch, znižovanie rýchlosti toku riek ako aj rýchlosti šírenia povodňovej vlny odstránením vyrovnávania tokov, zlepšenie vsakovania zrážkových vôd v osídlených oblastiach;

opatrenia na využívanie plôch, ktoré obmedzia riziko škôd v záplavových oblastiach (predpovede záplav a povodňové varovanie, plánovanie využívania plôch a obmedzenia pre využívanie plôch v povodňami ohrozených oblastiach atď.);

technické protipovodňové opatrenia (hydrologické a hydraulické opatrenia): stavebné opatrenia (záchytné nádrže, regulácia tokov, hrádze atď.) a nestavebné opatrenia (obmedzenia osídľovania, predchádzanie rizikám a pod.).

4.2

EHSV navrhuje, aby plány povodňového manažmentu boli upravené podľa nasledujúcich princípov a prírodných opatrení:

rekultivácia riek a pobrežných vôd obnovou plôch a elementov, ktoré sú pre dôležité pre prirodzené regulačné mechanizmy poriečí (opätovné zalesnenie príslušných horských oblastí, ochrana vlhkých oblastí a v nich usídlených ekosystémov, kontrola erózia a sedimentácie v tokoch riek, programy alternatívneho využitia plôch a spätnej konverzie silne povodňami ohrozených území atď.);

trvalo udržateľný rozvoj záplavových oblastí prostredníctvom

i.

odhadov potenciálu hospodárskeho využitia plôch v súlade s prirodzených cyklom záplav;

ii.

integrácie týchto modelov do rôznych oblastí plánovania, hlavne do územného plánovania.

V tejto súvislosti sa musí presadiť princíp „dlhodobého strategického plánovania“, to znamená, že predpovedaný vývoj v tejto oblasti nesmie byť len braný do úvahy, ako sa uvádza v oznámení Komisie, ale že plánovanie je potrebné zmeniť, ak je možné vychádzať z toho, že súčasné ohrozenie sa nezmení alebo zvýši.

4.3

Pre výber vhodných opatrení na zlepšenie ochrany pred povodňami je potrebné stanoviť usmernenia a kritériá:

zlepšenie ochrany pred povodňami nesmie mať za následok zhoršenie hydraulickej situácie na inom mieste (napr. zvýšenie odtoku, vodnej hladiny alebo zrýchlenie šírenia povodňovej vlny na dolnom toku);

pokiaľ je to možné, mali by v zmysle trvalo udržateľného rozvoja byť uprednostňované opatrenia na ozdravenie oblasti povodia a opatrenia na dosiahnutie prírodného stavu, na pokiaľ možno bezškodové zadržiavanie záplavových vôd na týchto plochách pred výstavbou technických ochranných zariadení;

podľa možnosti by mali byť využívané opatrenia, u ktorých je možné očakávať pozitívny synergický efekt s inými cieľmi trvalo udržateľného rozvoja (napr. ciele v rámci smernice o vodnom hospodárstve, týkajúce sa kvality vôd a podzemných vôd, ciele európskej smernice o ochrane životného prostredia).

4.4

Skúsenosti s protipovodňovým manažmentom v rôznych krajinách, najmä od 70-tych rokov, ukazujú, že najväčšie ťažkosti so zavedením opatrení na predchádzanie povodniam nie sú technického charakteru, a že mapovanie rizikových oblastí resp. mapy ohrozených území nie sú postačujúce. Napríklad v USA zostavil Army Corps of Engineers viac ako 20 000 máp ohrozených území, ich efekt, ak ich úrady vôbec berú do úvahy, je však len v oblasti stavebných opatrení (záchytné nádrže, priehradné stupne, hrádze a pod.), ktoré často nepostačujú ako ochrana pred povodňami, takže v dôsledku záplav vznikajú rozsiahle škody, ktoré sú v konečnom dôsledku spôsobené tým, že úrady a obyvateľstvo majú pocit falošnej bezpečnosti.

4.5

Treba zdôrazniť, že v EÚ je práve táto forma technických protipovodňových opatrení ako stavba hrádzí a násypov, ktoré neposkytujú žiadnu absolútnu bezpečnosť, financovaná štruktúrnymi fondmi (ERDF a kohézny fond). Pre štrukturálne a iné opatrenia na predchádzanie povodniam je vo všeobecnosti k dispozícii menej prostriedkov. EHSV je preto toho názoru, že by sa mala preskúmať nutnosť zavedenia zvláštnej rozpočtovej položky pre tento akčný program alebo vypracovania usmernenia pre zohľadnenie opatrení v iných, Komisiou financovaných programoch.

4.6

Takéto štrukturálne opatrenia však určite nestačia na to, aby sa zabránilo povodniam alebo na ochranu záplavových území. Sú účelné len ako súčasť nadradenej stratégie, v ktorej je zohľadnené aj urbanistické a dopravno-technické (cesty, železnice, a pod.) plánovanie, zachovanie odtokových oblastí pre záplavové vody a zachovanie retenčných a vsakovacích plôch. V tejto súvislosti by mali byť usmernenia uvedené v prílohe oznámenia konkrétnejšie naformulované a doplnené okrem iného o metodologické základy resp. osvedčené metódy vzhľadom na vypracovanie týchto plánov.

4.7

Začlenenie plánov protipovodňového manažmentu do rámca smernice o vodnom hospodárstve je podstatné pre zabezpečenie toho, aby existovali potrebné predpoklady pre plánovanie pre celé príslušné povodie a aby opatrenia a činnosti, ktoré majú byť uplatňované príslušnými miestami (na miestnej, národnej, cezhraničnej úrovni atď.) boli zosúladené a koordinované. Zodpovedajúce kritériá a ustanovenia by mali zabezpečiť, aby obidva tieto kompatibilné ale odlišné rámce plánovania boli zodpovedajúco integrované, najlepšie prostredníctvom smernice. Aj tieto aspekty by mali byť podrobnejšie rozobraté pri navrhovanom rozpracovávaní usmernení v prílohe.

4.8

Začlenenie protipovodňového manažmentu do RSVH sa opiera o:

definíciu termínu „povodeň“ ako normálneho javu v rámci riečnej dynamiky a dynamiky pobrežných vôd, ktorý sa prejavuje v pravidelných intervaloch a neobvyklým spôsobom vplýva na kvalitu vody a príslušné ekosystémy;

definíciu termínu „záplavové územie“, ktorá je úzko spätá s teritoriálnym aspektom uplatňovania RSVH (využívanie plôch, potenciálne znečistenie, ekosystémy závislé od kvality vody a pod.);

definíciu rizika povodní, ktorá je zosúladená s ohrozením vôd a škodami na vode, ktoré sú zahrnuté v RSVH;

špecifický krízový manažment, ktorý sa týka oblasti vodného hospodárstva RSVH (využívanie vody z povodia, vyrovnanie nákladov, akčné plány, ohraničenie ochranných území).

4.9

Najdôležitejšími prvkami Protipovodňového manažmentu v spojení s plánovacími opatreniami v rámci RSVH sú:

1.

Definícia rizika a krízový manažment:

hydrologické aspekty, kvalita vody a ekosystémy;

súvisiace geologické aspekty, zosuvy pôdy, prívaly bahna a štrkopôdy;

Manažment a rekultivácia verejných vodných tokov a pobrežných vôd;

ekologické kritériá pre protipovodňový manažment;

kritériá pre územné plánovanie.

2.

Výstražné systémy a krízové plány:

rozdelenie územia;

systémy na prenos hydrologických údajov a systematické predchádzanie povodniam;

civilná ochrana;

zákonné úpravy všetkých týchto aspektov v jednotlivých členských štátoch;

senzibilizácia verejnosti;

koordinácia medzi príslušnými orgánmi.

3.

Ďalšie aspekty:

medzisektorový výskum a koordinácia;

predchádzanie rizikám poistením;

bezpečnosť stavebných opatrení v oblasti infraštruktúry.

5.   Závery

5.1

EHSV je toho názoru, že všetky opatrenia na predchádzanie, ochranu proti povodniam a opatrenia na znižovanie dopadu povodní musia byť úzko naviazané na metodiku a nástroje rámcovej smernice o vodnom hospodárstve a obzvlášť zahrnuté do plánov hospodárskeho využitia povodí, ktorými sa riadia všetky aspekty využívania sladkovodných zdrojov a pobrežných vôd jednotlivých povodí. Výbor preto považuje za potrebné vypracovanie smernice na základe obsahu oznámenia Komisie a jeho stanoviska, ktorá zároveň uľahčí prispôsobenie plánov protipovodňového manažmentu na plány hospodárskeho využitia jednotlivých oblastí povodia a tým aj na špecifické podmienky našich riek a pobrežných vôd.

5.2

So zreteľom na účinnú integráciu plánov je potrebné,

presne definovať základné termíny, o ktoré sa opatrenia opierajú; pozri hlavne bod 4.7 tohto stanoviska;

podrobne preskúmať súčasnú situáciu v európskych oblastiach povodí riek a pobrežných vôd, a to hlavne v tých oblastiach, ktoré sú následkom klimatických zmien a ľudskej činnosti najviac ohrozené rizikom výskytu povodní;

dôsledne vykonávať opatrenia na predchádzanie škodám v dôsledku záplav. Toto zahŕňa aj opatrenia pre senzibilizáciu a informovanosť obyvateľstva.

5.3

Plány povodňového krízového manažmentu a mapy povodňami ohrozených oblastí, uvedené v prílohe k oznámeniu, musia byť doplnené v takom znení, že je potrebná jasná kategorizácia opatrení, ktoré sa majú vykonať resp. v súlade s dostupnými prostriedkami musí byť určené poradie priorít a kritérií, aby sa s čo možno najnižšími nákladmi dosiahli čo možno najväčšie výhody pre obyvateľstvo a ohrozený majetok. Prvoradý cieľ je dosiahnuť súlad medzi prirodzenou dynamikou riek a pobrežných vôd s pokračujúcim vývojom ľudskej činnosti, t. j. dosiahnuť trvalo udržateľný integrovaný rozvoj záplavových oblastí.

5.4

Najdôležitejšími aspektmi protipovodňového manažmentu, ktoré úzko súvisia s plánovacími opatreniami odvodenými z RSVH, sú definície rizika, stupňov povodňových aktivít a krízových situácií, ktoré sa majú použiť pri povodniach. Zohľadniť by sa ďalej mali opatrenia Spoločenstva v rámci medzisektorového výskumu a koordinácie, ktoré sú špecificky zamerané na znižovanie škôd súvisiacich s povodňami, ako aj predchádzanie ich vzniku formou poistenia, ktoré vyrovná hospodárske straty postihnutých, predovšetkým ale sledovanie a kontrola bezpečnosti infraštruktúry, ktorá vplýva na rieky a pobrežné vody.

Brusel 9. februára 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 72.

(2)  Stanovisko EHSV k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady na ochranu podzemných vôd pred znečistením (KOM(2003) 550 v konečnom znení) – Ú. v. EÚ C 112, 30.4.2004, s. 40 - 43.

(3)  Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o stanovení zoznamu prioritných látok v oblasti politiky vodného hospodárstva (KOM(2000) 47 v konečnom znení); oznámenie Komisie určené Rade, Európskemu parlamentu a Hospodárskemu a sociálnemu výboru: Tvorba cien ako politický nástroj na podporu efektívneho využívania vodných zdrojov (KOM(2000) 477 v konečnom znení); Oznámenie Komisie určené Rade a Európskemu parlamentu: K stratégii na ochranu a zachovanie morského životného prostredia (KOM(2002) 539 v konečnom znení).

(4)  Zdroj: KOM(2004) 472 v konečnom znení.

(5)  Sándor Tóth z maďarského ministerstva pre životné prostredie a vodné hospodárstvo uviedol v tejto súvislosti odbornej komisii NAT EHSV ako zaujímavý príklad program pre dlhodobý povodňový krízový manažment a regionálny rozvoj na Tise (Tisza).


8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/40


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Návrhu nariadenia Rady o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky“

KOM(2004) 489 v konečnom znení – 2004/0164 (CNS)

(2005/C 221/09)

Dňa 29. októbra 2004 sa Rada podľa článku 37 odsek 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla požiadať Európsky hospodársky a sociálny výbor o stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená prípravnými prácami zaujala svoje stanovisko dňa 13. januára 2005. Spravodajcom bol pán KIENLE.

Na svojom 414. plenárnom zasadnutí konanom 9. a 10. februára 2005 (schôdzi z 9. februára) prijal Európsky hospodársky a sociálny výbor nasledujúce stanovisko 133 hlasmi za a a 6 členov sa hlasovania zdržalo:

1.   Úvod

Dňa 1. januára 2005 začalo uskutočňovanie rozsiahlej poľnohospodárskej reformy. Jadrom tejto reformy je oddelená prevádzková prémia ako aj výraznejšia orientácia na rozvoj vidieckych oblastí. Finančný základ pre spoločnú poľnohospodársku politiku tvorí uznesenie najvyšších štátnych predstaviteľov z októbra 2002, ktoré predpisuje hornú hranicu výdavkov pre poľnohospodárstvo pre 1. pilier, pričom táto hranica nesmie do roku 2013 prekročiť skutočnú úroveň z roku 2006 pre EÚ-25. Vo finančných perspektívach EÚ 2007-2013, ktoré upravujú celkové financovanie EÚ, je toto uznesenie pre poľnohospodársku oblasť akceptované. Výdavky na spoločnú poľnohospodársku politiku, vrátane rozvoja vidieka (pre EÚ-27), by mali dosiahnuť v roku 2007 asi 57,18 mld. eur a do roku 2013 by mali stúpnuť o 1,1 percenta (v cenách z r. 2004).

Predmetom predloženého návrhu Komisie pre financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky nie je tak, ako by sa dalo predpokladať z názvu, pôvod a použitie prostriedkov pre spoločnú poľnohospodársku politiku, ale návrh sa zaoberá rozpočtovo-technickým uskutočnením podpory poľnohospodárstva a vidieckych oblastí.

2.   Obsah návrhu Komisie

Európska komisia chce prostredníctvom predkladaného návrhu vytvoriť rozpočtovo-technický podklad pre spoločnú poľnohospodársku politiku, vrátane politiky rozvoja vidieka EÚ v rokoch 2007-2013. Pomocou jediného právneho aktu by malo byť upravené financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky. Návrh je potrebné vnímať v súvislosti s návrhom nariadenia o podpore rozvoja vidieckych oblastí. Komisia sa pritom snaží o zjednodušenie a väčšiu hospodárnosť. Toto by sa malo dosiahnuť pomocou prísnejšieho systému kontroly, hodnotenia a predkladania správ.

2.1   Tvorba fondov financovania

2.1.1   Doteraz: Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (European Agricultural Guidance and Guarantee Fund – EAGGF)

Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (EAGGF), ktorý bol doteraz zriadený pre financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky, sa delí na oddelenie záruky a oddelenie usmerňovania. Z oddelenia záruky je riadená spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov (priame platby, povolenia vývozu, intervenčné nákupy), určité výdavky v oblasti veterinárnej ochrany a ochrany rastlín, ako aj opatrenia pre informácie a vyhodnotenie spoločnej poľnohospodárskej politiky. Oddelenie záruky okrem toho plošne financuje určité opatrenia pre vidiecke oblasti (opatrenia ochrany životného prostredia v poľnohospodárskych oblastiach, vyrovnávacie príspevky pre znevýhodnené oblasti, zalesňovanie, predčasný dôchodok), ako aj investičné opatrenia v oblastiach, ktoré nie sú cieľom 1.

Oddelenie usmerňovania financuje ostatné investičné výdavky vidieckeho rozvoja, ktoré nemôže prevziať EAGGF – Záruka, teda opatrenia v oblastiach cieľa 1 a iniciatívu Leader+.

2.1.2   Princípy budúcich fondov spoločnej poľnohospodárskej politiky

Nové fondy by sa mali svojou štruktúrou podobať na EAGGF. Fondy spravuje výbor, ktorý sa skladá zo zástupcov členských štátov a Komisie (článok 41, výbor fondov). Všetky opatrenia financované z nových fondov by mali byť teraz podriadené metóde účtovnej uzávierky. Doteraz to bolo iba v prípade opatrení oddelenia záruky. Kontrola opatrení, ktoré boli financované oddelením prípravy, prebiehala doteraz v rámci niekoľkoročných podporných programov (podľa nariadenia štrukturálnych fondov 1260/1999).

2.1.3   Nový Európsky poľnohospodársky záručný fond (European Agricultural Guarantee Fund – EAGF)

EAGF sa podobá oddeleniu záruky spoločného poľnohospodárskeho fondu (EAGGF) a mal by tak ako doteraz financovať okrem iného opatrenia intervencie, podporu exportu, priame platby, podporu informácií a odbytu. Doterajšie podporné opatrenia vidieckeho rozvoja nie sú už vykonávané z EAGF. Za toto je v budúcnosti zodpovedný EAFRD.

2.1.4   Nový Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (European Agricultural Fund for Rural Development – EAFRD)

Z nového fondu EAFRD by mali byť v budúcnosti financované všetky opatrenia vidieckeho rozvoja a tým by malo byť zjednodušené financovanie druhého piliera. Fond by mal zahŕňať prostriedky z EAGGF – usmerňovanie, a prostriedky pre vidiecky rozvoj z EAGGF – záruka. Pomocou modulačných prostriedkov z 1. piliera, ktoré vychádzajú z krátených sadzieb podľa nariadenia (ES) 1782/2003, článok 10, majú prostriedky rozpočtu v roku 2013 pre vidiecky rozvoj podľa zámerov Európskej komisie dosahovať celkovú výšku 14,2 mld. EUR (pre EÚ-27, na základe cien z r. 2004).

2.2   Realizácia platieb a kontrola

2.2.1   Platobné miesta

Za realizáciu platieb sú zodpovedné podľa návrhu Komisie naďalej platobné miesta, ktoré sú zriadené členskými štátmi. Pri platobných miestach ide o povolené služobné miesta alebo zariadenia členských štátov, ktoré majú za úlohu prekontrolovať prípustnosť žiadostí, evidovať prebehnuté platby a predložiť potrebné podklady Komisii.

2.2.2   Spôsob platby a viazanie prostriedkov

Platby z EAGF by mali prebiehať mesačne, platby z EAFRD štvrťročne. Podľa návrhu nariadenia prebieha viazanie prostriedkov u EAFRD oddelene podľa programov a na viac rokov, rozdelené na niekoľko častí počas roka. Pritom platí pravidlo „n+2“, ako aj automatické zrušenie viazanosti prostriedkov po tejto dobe. Pravidlo „n+2“ znamená, že prostriedky, ktoré sú k dispozícii v rámci jedného programu, musia byť pred ukončením druhého vydané na prípravu v nasledujúcom roku („n“ = rok poskytnutia).

2.2.3   Poskytnutie informácií Komisii

Členské štáty majú Komisii poskytnúť vyhlásenie o výdavkoch a po uplynutí rozpočtového roka ročné zúčtovanie ako aj potvrdenie o úplnosti, presnosti a vecnej správnosti poskytnutých zúčtovaní. Okrem toho je potrebné predložiť aj vyhlásenie spoľahlivosti vedúceho platobného miesta. Pre výdavky EAFRD musí platobné miesto okrem toho vyhotoviť podľa návrhu Komisie oddelené ročné zúčtovanie podľa programov.

2.2.4   Účtovná uzávierka, uzávierka konformity a finančná správa

Podľa návrhu nariadenia uzatvára Komisia pred 30. aprílom účty platobných miest. Rozhodnutie o ročnej uzávierke sa vzťahuje na úplnosť, presnosť a vecnú správnosť poskytnutých zúčtovaní. Analogicky k doterajšiemu postupu by mala Komisia rozhodnúť, či a ktoré sumy je potrebné vylúčiť zo spoločného financovania (uzávierka konformity). Nové sú aj lehoty na finančnú korekciu, ktoré boli predĺžené z 24 na 36 mesiacov. Komisia má každoročne predložiť Európskemu parlamentu a Rade pred 1. septembrom (doteraz: 1. júl) finančnú správu o správe fondov.

3.   Všeobecné poznámky

3.1   Požiadavky musia byť pre spoločnosť akceptovateľné a pochopiteľné

EHSV si uvedomuje, že finančné prostriedky pre spoločnú poľnohospodársku politiku tvoria značnú – aj keď v priebehu času relatívne sa zmenšujúcu – časť celkového rozpočtu EÚ. O to viac pokladá EHSV za nevyhnutné, aby bola podpora poľnohospodárstva a vidieckych oblastí pre spoločnosť pochopiteľná a akceptovateľná. Pre tento cieľ musia byť podľa EHSV splnené dva predpoklady:

Platby musia dôjsť ku konečným oprávneným príjemcom podľa možnosti čo najmenej krátené.

Pomocou účinnej kontroly je potrebné zamedziť zneužitiu prostriedkov.

3.2   Inovatívne postupy pre jednoduchší priebeh

EHSV vidí v predloženom návrhu nariadenia možnosti rôznych inovatívnych postupov pre lepší rozpočtovo-technický priebeh a zjednodušenie. Realizácia pomocou vytvorenia dvoch fondov s jasným obsahovým rozlíšením je podľa názoru EHSV správna a zmysluplná. Nariadením sa dosiahne značný pokrok v zjednodušení. Financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky bude upravené jediným súborom právnym nariadení. Namiesto doterajších dvoch kontrolných systémov bude zavedený jeden kontrolný systém. Rôzne systémy finančného manažmentu opatrení vidieckeho rozvoja budú zjednotené. Druhý systém finančného manažmentu pre opatrenia EAGF však zostáva zachovaný. Návrh nariadenia o podpore rozvoja vidieckych oblastí redukuje okrem toho 5 systémov programového plánovania na jediný systém programového plánovania a znižuje počet programov. EHSV uznáva toto zjednodušenie, ktoré bude citeľné najmä pre bruselskú administratívu.

3.3   Zjednodušenie musia pocítiť subjekty poberajúce podporu

Zjednodušenie by malo byť podľa názoru EHSV citeľné bezpodmienečne na všetkých úrovniach. Profitovať z neho musí tak EÚ, členský štát, ako aj konečný príjemca. Pre EHSV je obzvlášť dôležité, aby sa zjednodušenie byrokratických postupov pozitívne prejavilo na konci správneho reťazca u poľnohospodára. Momentálna situácia európskych poľnohospodárov sa vyznačuje vysokou mierou byrokracie, ktorá je spojená s častými oneskoreniami vyplácania príspevkov. Extrémnym príkladom tohto problému boli postupy v rámci programu SAPARD (predvstupová pomoc pre poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti v kandidátskych krajinách), čo najnovšie kritizoval aj Európsky súdny dvor. Avšak riziko, že príspevky, ktoré boli poľnohospodárom neprávom vyplatené, nebudú vrátené, je veľmi nízke. EHSV preto považuje za bezpodmienečne nutné, aby sa dosiahlo rýchle a podľa možnosti čo najmenej komplikované čerpanie u konečných príjemcov.

3.4   Administratívna náročnosť sa dá znížiť

Stanovený cieľ zjednodušenia dosahuje v dostatočnej miere Komisia, nie však členské štáty. Časti nariadenia dokonca pôsobia dokonca proti cieľu zjednodušenia a zvyšujú administratívnu náročnosť. EHSV vyjadruje poľutovanie, že platobné miesta musia viesť kvôli rozličným spôsobom platieb a viazanosti prostriedkov naďalej dva systémy finančného manažmentu. Je preto bezpodmienečne potrebné dbať na to, aby tieto dva systémy boli „súbežné“, aby sa administratívna náročnosť udržiavala na čo najnižšej úrovni. Z tohto hľadiska sú potrebné ďalšie úpravy, obzvlášť pri nariadení o podpore vidieckych oblastí. Príprava dodatočných podkladov predstavuje dodatočné povinnosti pre členské štáty.

3.5   Členské štáty majú väčšiu zodpovednosť

Pre členské štáty vyplýva z predloženého návrhu Komisie zvýšená finančná spoluzodpovednosť z dôvodov predĺženia doby dlžobného zaťaženia a sprísnených pravidiel termínovania, ako aj stiahnutia prostriedkov Komisiou. EHSV zásadne víta skutočnosť, že úpravou stiahnutia prostriedkov nie je za vyplatené prostriedky podpory zodpovedná iba samotná EÚ, ale aj členské štáty. V zmysle efektívneho a transparentného využitia prostriedkov musí byť možné opätovné stiahnutie neprávom vyplatených prostriedkov aj po dlhšej dobe. Vzhľadom na kritiku zo strany mnohých členských štátov zameranú na zvýšenú spoluzodpovednosť bude EHSV venovať veľkú pozornosť tomu, aby tieto členské štáty nestratili záujem o programy – v neprospech potenciálnych konečných príjemcov pomoci. Dosiahnuť väčšiu disciplínu členských štátov je aj cieľom prísnejšieho termínu úhrad (termínovanie). EHSV víta obmedzenie úhrad, pokladá ale takéto úzke časové obmedzenie za prehnané a žiada preto Komisiu o opätovné zváženie plánovaných termínov.

3.6   Nepriama podpora by mala zostať výnimkou

EHSV dáva na zváženie, že rozšírením technickej pomoci budú stiahnuté prostriedky pre vlastný účel fondov, t.j. podporu poľnohospodárstva a rozvoj vidieka. Takáto nepriama podpora, tzn. podpora inštitúcií a štruktúr, ktoré by mali vykonávať samotnú podporu, by nemala prevládať. Musí skôr zostať obmedzená na prípady skutočnej nevyhnutnosti. EHSV pritom kritizuje podporu budovania a rozširovania správnych a kontrolných štruktúr členského štátu zo strany Spoločenstva. Toto je bezpochyby povinnosťou členských štátov. EHSV navrhuje, aby sa takéto rozširovanie technickej pomoci vykonávalo iba vo výnimočných prípadoch a v obmedzenom časovom horizonte. EHSV v takom prípade požaduje, aby Komisia predložila správu, čím by podobná podpora podliehala prísnej kontrole.

4.   Osobitné poznámky

4.1   Označenie poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD)

Nový Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EAFRD) sa nazýva vo vyhláške o podpore vidieckych oblastí Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieckych oblastí. EHSV požaduje, aby sa zamedzilo používaniu týchto odlišujúcich sa pomenovaní a aby sa označenie fondu vo vyhláškových textoch zjednotilo.

4.2   Administratívna náročnosť

4.2.1   Rozšírenie overovacieho postupu (článok 7)

Dodatočná administratívna náročnosť sa zvyšuje v dôsledku rozšírenia overovacieho postupu na sprievodné systémy (článok 7). Overovací orgán doteraz preveroval úplnosť, presnosť a vecnú správnosť ročných zúčtovaní doručených Komisii. Tento orgán teraz musí potvrdiť „správne, sprievodné a kontrolné systémy pripustených platobných miest, ako aj ich ročné zúčtovanie“. EHSV požaduje vysvetlenie potrebnosti tohto overovania. Cieľom by malo byť koncentrovať prácu overovacích orgánov jednotne na potvrdzovanie vykonaných výdavkov platobných miest.

4.2.2   Forma ročného zúčtovania (článok 8)

Pre platby z nového Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD) je potrebné vypracovať ročné zúčtovania, ale systém financovania (viazanie prostriedkov, preddavky, čiastočné platby, doplatky) je zameraný na celkovú dobu trvania programu. EHSV sa obáva, že platobné miesta tak budú musieť uviesť výdavky v ročnom zúčtovaní ako aj v celkovej uzávierke programu, čím sa zvýši administratívna náročnosť. Ročné zúčtovania musia byť zakaždým prijaté.

Platobné miesta musia okrem toho odovzdať oddelené ročné zúčtovania pre výdavky jednotlivých programov EAFRD. Aj overovacie orgány, ktoré doposiaľ predkladali správy v rámci ročného zúčtovania, musia spracovať tieto hlásenia pre oddelené ročné správy. EHSV vyjadruje poľutovanie, že nebolo dosiahnuté ďalšie zjednodušenie zo strany Komisie, považuje ale náklady za akceptovateľné.

4.2.3   Dodatočné podklady (článok 8)

K ročnému zúčtovaniu musí byť okrem toho predložené vyhlásenie spoľahlivosti vedúceho pracovníka platobného miesta. EHSV to nepovažuje za nevyhnutné. Už existuje kontrolný systém na základe sformovania platobných miest a overovacích orgánov. Podľa názoru EHSV by postačovalo, keby vedúci platobného miesta potvrdil správnosť údajov.

4.3   Financovanie

4.3.1   Rozšírenie financovania technickej pomoci (článok 5)

Financovanie technickej pomoci sa má rozšíriť na analýzu, správu, sprevádzanie a realizáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj vybudovanie kontrolných systémov a technickej a administratívnej pomoci. Ako nový prvok pribudne financovanie výkonných agentúr podľa nariadenia (ES) č. 58/2003 a financovanie distribučných a senzibilizačných opatrení, ako aj opatrení na podporu spolupráce a výmeny skúseností na úrovni Spoločenstva v rámci rozvoja krajiny (vrátane zosieťovania zúčastnených aktérov). To sa má realizovať v rámci centrálnej správy prostriedkov. EHSV vníma podporu správy členského štátu prostredníctvom Spoločenstva mimoriadne kriticky.

Je však pozitívne, že podpora zosieťovania podlieha Komisii.

4.3.2   Stiahnutie finančných prostriedkov (článok 32, článok 33, článok 35)

Účasť členských štátov na finančných dôsledkoch nestiahnutia finančných prostriedkov sa sprísni. Komisia môže na základe návrhu pripísať finančné prostriedky, ktoré majú byť stiahnuté (resp. vrátené), na ťarchu členského štátu, ak tento neinicioval všetky možné administratívno-právne alebo súdne postupy na stiahnutie prostriedkov (na platby z EAGF: v roku po prvom úradnom alebo súdnom zistení). Toto nie je doposiaľ možné. V prípade neúspechu pri stiahnutí finančných prostriedkov v priebehu 4 rokov (ak je stiahnutie predmetom súdneho pojednávania štátu: 6 rokov), znáša členský štát 50 % finančných dôsledkov. Doposiaľ znáša finančné dôsledky Spoločenstvo. EHSV všeobecne víta skutočnosť, že nie Komisia samotná, ale aj členské štáty prevezmú zodpovednosť za platby. Tým by sa mohlo docieliť, že členské štáty by si starostlivejšie formovali podporné štruktúry a ich kontrolu. Zvýšená finančná spoluzodpovednosť však nesmie viesť k tomu, že členské štáty stratia záujem na programoch. Za predpokladu, že doba celého konania môže prekročiť 4, resp. 6 rokov, EHSV navrhuje, aby sa zvážili časové rozpätia a percentuálne sadzby podielov členských štátov.

4.3.3   Obmedzenie platby preddavkov na 7 % (článok 25)

Podľa článku 25 sa obmedzí preddavok, ktorý Komisia po povolení programu pre rozvoj vidieka zaplatí platobnému miestu určenému členským štátom, na 7 % podielu EAFRD. EHSV považuje toto obmedzenie za prijateľné, pretože takéto obmedzenia už existujú a nevýhody likvidity platobných miest sa netreba obávať.

4.4   Termínovanie (článok 16)

Podľa článku 16 je definitívne časové obmedzenie oneskorených platieb zo strany členských štátov naplánované na 15. október príslušného rozpočtového roka. Dodatočným platbám sa v určitej miere nedá vyhnúť (napr. súdne rozhodnutia). Najmä kvôli prechodu na nový systém (oddelenej) prevádzkovej prémie potrebujú správy väčšie časové rozpätie. EHSV preto považuje 15. október za nevýhodný termín.

4.5   Lehota na odmietnutie financovania (článok 31)

Podľa článku 31 (uzávierka konformity) môže Komisia za určitých okolností odmietnuť financovanie (nesúlad s predpismi Spoločenstva, snaha o dosiahnutie dohody s členským štátom). Toto neplatí pre výdavky, ktoré boli realizované 36 mesiacov pred príslušným okamihom, ku ktorému Komisia písomne oznámila výsledky previerky členskému štátu. Táto „lehota premlčania“ bola doposiaľ 24 mesiacov. Zmena rozširuje možnosti Komisie zabrániť platbám, ktoré by neboli v súlade s právom Spoločenstva. Určitý časový tlak na preverenie súladu s právnymi predpismi, ktorý existuje pri doterajšej úprave, považuje EHSV za zmysluplný. Predčasný zásah EÚ slúži prevencii a zvyšuje disciplínu členských štátov.

4.6   Krátenie platieb Komisiou (článok 17)

Komisia si vytvorila v článku 17 možnosť krátiť alebo vynechať mesačné platby členským štátom. Popri možnosti Komisie požadovať platby späť, resp. nerealizovať ich v rámci účtovnej uzávierky, sa vytvára možnosť bezprostredného krátenia príspevkov v prípade zjavného zneužívania prostriedkov Spoločenstva. Takýto postup sa doteraz už uplatňoval. Podľa názoru EHSV je potrebné podporovať príslušné právne východiská.

Brusel 9. februára 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/44


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EHS) č. 2759/75, nariadenie (EHS) č. 2771/75, nariadenie (EHS) č. 2777/75, nariadenie (ES) č. 1254/1999, nariadenie (ES) č. 1255/1999 a nariadenie (ES) č. 2529/2001 o zvláštnych opatreniach na podporu trhu“

KOM(2004) 712 v konečnom znení – 2004/0254 (CNS)

(2005/C 221/10)

Dňa 3. decembra 2004 sa Rada na základe článku 37 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla konzultovať Európsky hospodársky a sociálny výbor k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a ochranu životného prostredia poverená prípravou prác výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 13. januára 2005. Spravodajcom bol pán Leif E. NIELSEN.

Na svojom 414. plenárnom zasadnutí 9. a 10. februára 2005 (schôdzi z 9. februára) výbor schválil nasledujúce stanovisko 135 hlasmi za, 6 sa zdržali hlasovania:

1.   Úvod

1.1

Prepuknutie vážnych infekčných ochorení zvierat, okrem iného bovínnej spongiformnej encefalopatie (BSE), slintačky a krívačky (FMD), klasického moru ošípaných (CSF), a newcastleskej choroby (ND) spôsobilo v EÚ opakovane krízu na trhu s produktmi živočíšnej výroby. V prípade takýchto epizootických nákaz dochádza z dôvodu zastavenia šírenia nákazy k porážaniu zvierat, uplatňovaniu obmedzení obchodu a pod. Náklady na eradikáciu znáša spravidla veterinárny fond s tým, že členské štáty prispievajú na 50 % vynaložených prostriedkov.

1.2

Okrem toho je situácia na trhu s dotknutými výrobkami sťažená aj zákazom predaja a územnými obmedzeniami. Pravidlá pre organizáciu trhu s bravčovým mäsom, vajciami, hydinovým mäsom, hovädzím mäsom, mliekom a mliečnymi výrobkami preto zahŕňajú v takýchto prípadoch možnosti na podporu trhu. Jedným z rozhodujúcich predpokladov pre uplatňovanie takýchto zvláštnych opatrení je, aby členské štáty prijali opatrenia na zabránenie šírenia týchto epizootických nákaz. Okrem toho sú tieto opatrenia prijímané len v tom rozsahu a na dobu, ktorá je nevyhnutne nutná na podporu daného trhu.

1.3

Jednotlivé zvláštne opatrenia, ktoré Komisia prijíma prostredníctvom riadiaceho výboru, boli pôvodne plne financované Spoločenstvom, napríklad v prípade CSF koncom 80. a začiatkom 90. rokov. V roku 1992 bolo v súvislosti s CSF po prvýkrát použité spolufinancovanie členským štátom. Keďže rozsah spolufinancovania nebol presne stanovený, upresnila Komisia v roku 1994 podiel spolu so stanovením podielu Spoločenstva na 70 % pre stanovený maximálny počet zvierat. Neskôr bola používaná rovnaká sadzba v sektore hovädzieho mäsa pri likvidácii BSE a FMD. Od roku 2001 je podiel členských štátov na spolufinancovaní stanovený na 50 % a bol stanovený na základe požiadavky Dvora audítorov o súbežnosť spolufinancovania veterinárnych opatrení a trhových opatrení.

1.4

Európsky súdny dvor rozhodol v roku 2003, že Komisia nemá právo stanoviť národné spolufinancovanie na 30 %. Tento rozsudok bol vynesený na základe žaloby, ktorú Nemecko podalo na súdny dvor vo veci výkupu hovädzieho dobytka v súvislosti s BSE (1). Podľa tohto rozsudku nemá Komisia právo pokračovať v doterajšej praxi. Preto bolo navrhnuté, aby v budúcnosti bolo národné spolufinancovanie na úrovni 50 % stanovené upresnením pravidiel organizácie trhu s bravčovým mäsom, vajciami, hydinovým mäsom, hovädzím mäsom, mliekom, mäsom oviec a kozím mäsom, a to pre opatrenia týkajúce sa vnútorného trhu ako aj vývozu do tretích krajín.

2.   Všeobecné poznámky

2.1

Je poľutovaniahodné, že sa od roku 1992 Komisia a členské štáty odkláňajú v spoločnej poľnohospodárskej politike od dovtedy platného všeobecného pravidla plného financovania opatrení, ktoré patria do tzv. prvého piliera, a to aj pri opatreniach, ktoré sa vykonávajú v rámci spoločnej organizácie trhu. Je prirodzené, že sa Rada pri prijímaní aktuálneho návrhu môže od tohto systému, ktorý sama zaviedla, odkloniť. Komisia sa však na základe rozhodnutia Európskeho súdneho dvora nemôže bez výslovného splnomocnenia odkloniť od rozhodnutí Rady, a to ani vtedy, keď jedná v spolupráci s členskými štátmi a zodpovedajúcimi riadiacimi výbormi.

2.2

Podľa rozsahu a trvania epizootickej nákazy môžu byť jednotlivé opatrenia veľmi nákladné a prevažne financované z verejných prostriedkov. Otázka rozdelenia nákladov medzi EÚ a členské štáty je úzko spojená s otázkou finančnej solidarity medzi jednotlivými členskými štátmi. Pri národnom spolufinancovaní by niektoré členské štáty mali prejaviť väčšiu pripravenosť, resp. mať lepšie možnosti pokrytia týchto výdavkov ako iné. Niektoré členské štáty by mohli tieto náklady priamo alebo nepriamo presunúť na podnikateľov, čo, ako bolo v prípade BSE zrejmé, môže mať za následok obmedzenie voľnej súťaže.

2.3

Podľa Komisie budú členské štáty pri likvidácii a predchádzaní nákazám zvierat prejavovať väčšiu iniciatívu, pokiaľ sú spolufinancovateľmi. Aj keď Európsky hospodársky a sociálny výbor tento argument uznáva, nie je vylúčené, že táto požiadavka môže oddialiť alebo sťažiť prijatie rozhodnutia – čím by sa znížila efektívnosť opatrení na potlačenie nákazy.

2.4

EHSV chápe aj názor Komisie, podľa ktorého sa tento návrh rovná pokračovaniu praxe zavedenej od roku 1992, a prostredníctvom ktorého sa zabezpečí súbežnosť medzi opatreniami veterinárneho fondu a opatreniami na organizáciu trhu.

2.5

Zároveň je ale výbor toho názoru, že náklady na zvláštne opatrenia v rámci organizácie trhu, ktoré boli pôvodne Radou stanovené, je treba posudzovať z hľadiska spoločnej zodpovednosti a finančnej solidarity. Akákoľvek odchýlka od tohto princípu by podľa odhadu EHSV mohla spôsobiť, že by jednotlivé členské štáty prijali rôzne postupy na likvidáciu epizootických nákaz. Napriek účinnej kontrole a preventívnym opatreniam môžu epizootické nákazy prepuknúť náhodne a nečakane. Vplyvmi takejto nákazy na trh by však boli postihnuté aj iné členské štáty. Okrem toho v sebe otázka národného spolufinancovania nesie riziko rozšírenia na iné oblasti a hrozí renacionalizáciou spoločnej poľnohospodárskej politiky.

2.6

Pokiaľ by tento návrh Komisie aj napriek všetkým výhradám získal podporu, bolo by administratívne veľmi náročné a zásadne nespravodlivé, keby mal finančný príspevok v rámci tohto nariadenia byť posudzovaný podľa ustanovení zmluvy o štátnej pomoci. Návrh Komisie na vyňatie z notifikačnej procedúry by preto bolo potrebné uplatniť hneď na počiatku.

3.   Záver

3.1

EHSV sa vyjadruje za používanie princípu neobmedzenej solidarity Spoločenstva v prípade zvláštnych opatrení v rámci organizácie trhu. Preto výbor odmieta návrh Komisie na 50 %-né spolufinancovanie týchto opatrení členskými štátmi.

Brusel 9. februára 2005

Predsedníčka

Európsky hospodársky a sociálny výbor

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Rozsudok z 30. septembra 2003 v prípade C-239/01, Zb. súd. rozh. ESD 2003, s. I-10333.


8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/46


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k téme „Peking po desiatich rokoch: zhodnotenie pokroku dosiahnutého v otázke rovnoprávnosti mužov a žien v Európe a v rozvojových krajinách“

(2005/C 221/11)

Dňa 16. decembra 2004 sa Európsky hospodársky a sociálny výbor, v súlade s ustanoveniami článku 29 odsek 2 vnútorného poriadku, rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému: „Peking po desiatich rokoch: zhodnotenie pokroku dosiahnutého v otázke rovnoprávnosti mužov a žien v Európe a v rozvojových krajinách“

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy, poverená prípravou prác výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 12. januára 2005 (spravodajkyňa: pani FLORIO).

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 414. plenárnom zasadnutí 9.-10. februára 2005 (schôdzi z 9. februára) prijal 135 hlasmi za, 1 hlasom proti, pričom 6 sa hlasovania zdržalo, nasledujúce stanovisko.

1.   Úvod

1.1

Od 28. februára do 11. marca 2005 bude 49. zasadnutie komisie pre postavenie žien Spojených národov venované zhodnoteniu implementácie Akčného plánu a Pekingského vyhlásenia, ktoré boli prijaté na 4. svetovej konferencii o ženách (Peking 1995), a záverov, schválených na 23. osobitnom zasadnutí generálneho zhromaždenia „Ženy 2000: rovnoprávnosť mužov a žien, rozvoj a mier pre 21. storočie“ (New York 2000), na ktorom sa po prvýkrát hodnotili dosiahnuté pokroky a prekážky, ktoré sa vyskytli na ceste k rovnoprávnosti mužov a žien.

1.2

Pri tejto príležitosti schválilo generálne zhromaždenie rezolúciu, obsahujúcu „Ďalšie akcie a iniciatívy k implementácii Pekingského prehlásenia a Akčného plánu“ a politické prehlásenie, ktoré zaväzuje členské krajiny desať rokov po prijatí Platformy k novej konfrontácii, zhodnoteniu dosiahnutého pokroku a zváženiu nových činností.

1.3

Podľa viacročného pracovného programu Komisie pre postavenie žien sa práce na 49. zasadnutí sústredia na úspechy, ktoré boli dosiahnuté v rámci dvanástich oblastí definovaných v Akčnom programe a na definíciu aktuálnych úloh a nových stratégii, zameraných na podporu a nezávislosť žien a dievčat v každodennom živote. Pre zlepšenie dialógu bude pri tejto príležitosti zasadnutie otvorené čo najväčšiemu počtu delegácií členských štátov, občianskych organizácií a medzinárodných organizácií.

1.4

Úsilie Spojených národov je nevyhnutné, aby problematika rovnakých práv pre mužov a ženy nadobudla na medzinárodnej vážnosti. V roku 1975 sa konala Prvá svetová konferencia o ženách, na ktorej bolo vyhlásené „Desaťročie ženy“ (Mexiko City); na 2. konferencii (konferencia „polovica desaťročia“ – Kodaň 1980) začínajú vlády (57) podpisovať Zmluvu o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW, 1979), ktorá predstavuje jeden z historických míľnikov na zložitej ceste k rovnoprávnosti mužov a žien; na 3. konferencii (Nairobi 1985) je schválený akčný plán „Dlhodobá stratégia pre posilnenie postavenia žien“, ktorou vlády a medzinárodné organizácie vyhlasujú cieľ tykajúci sa rovnoprávnosti mužov a žien.

1.5

Ďalší krok v uznaní žien a ich postavení bol uskutočnený rezolúciou 1325 z roku 2000 Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o ženách, mieri a bezpečnosti (ktorá uznáva, že vplyv vojny na ženy je iný a znovu zdôrazňuje, že je nutné posilniť ich úlohu v rozhodovacích procesoch, tykajúcich sa prevencie a riešenia konfliktov). Všeobecnejšie je téma napredovania žien už viac ako desať rokov zohľadňovaná v záveroch všetkých veľkých konferencií a medzinárodných stretnutí, podporovaných v rámci Spojených národov (1).

1.6

Ďalší významný bod predstavuje Miléniový summit OSN zo septembra 2000 (Ciele rozvoja pre tisícročie), na ktorom členské štáty stanovili osem konkrétnych a merateľných cieľov, zameraných na obmedzenie chudoby, hladu, choroby a znečistenia životného prostredia do roku 2015. Miléniová deklarácia sa zrodila z potreby vypracovať jednotný zoznam priorít, na základe priorít stanovených v predchádzajúcom desaťročí v rámci rôznych medzinárodných konferencií a summitov. Tretí ciel je venovaný podporovaniu rovnoprávnosti mužov a žien a emancipácii žien a viaže sa úzko na vzdelávanie a odbornú prípravu a piaty cieľ sa zaoberá reprodukčným zdravím. Jednako však prelína otázka pohlaví všetkých osem bodov.

2.   Všeobecné úvahy

2.1

Napriek tomu, že systém Spojených národov stanovil významnú rámcovú normu k dosiahnutiu rovnoprávnosti mužov a žien, niekedy sa vyskytujú nezrovnalosti medzi formulovaným zámerom na papieri a aplikáciou zásad v praxi v jednotlivých štátoch a v ich obchodnej a rozvojovej politike. Úplné uplatnenie občianskych, hospodárskych, sociálnych a politických práv žien je v skutočnosti často ohrozené makroekonomickou politikou a obchodnými dohodami, ovplyvnenými neoliberalizmom, ktoré otázku rovnoprávnosti mužov a žien vôbec nezohľadňujú.

2.2

Okrem toho niet pochýb o tom, že zložitá medzinárodná situácia nie je pre podporovanie žien úrodnou pôdou. Práve naopak – spochybňuje úspechy, ktoré boli dosiahnuté v predchádzajúcich rokoch.

2.3

Súčasné konflikty čím ďalej, tým viac oslabujú a zhoršujú situáciu žien.

2.4

Násilie v domácnosti je ešte stále realitou na celom svete a zasahuje ženy v každom veku, všetkých sociálnych kategórií a náboženských vyznaní.

2.5

Preto je nutné znovu potvrdiť rovnoprávnosť pohlaví a ochranu práv žien ako prioritný cieľ a prostriedok k dosiahnutiu spravodlivého vývoja, lepšieho prerozdelenia bohatstva, trvale udržateľnej ekonomiky a k posilneniu systémov ochrany najslabších zložiek obyvateľstva.

3.   Úloha Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

3.1

Považujeme za dôležité, aby sa Európsky hospodársky a sociálny výbor podieľal vlastným dokumentom na súčasnom hodnotení výsledkov, ktoré boli dosiahnuté v Európskej únii v oblasti rovnoprávnosti mužov a žien.

3.2

Pri tejto príležitosti pripomíname, že výbor vždy veľmi pozorne sledoval aktivity v spojitosti s posilnením postavenia žien v spoločnosti, či už formou viacerých stanovísk alebo tým, že sám organizoval rôzne iniciatívy. Zvláštna pozornosť patrí Štvrtej konferencii o ženách (Peking 1995) a následnej akcii (Peking +5), pre ktorú výbor pripravil dve stanoviská (EXT/131 a REX/033) a kde sa okrem iného pripomína, že je dôležité, aby sa delegácia výboru podieľala na prácach Spojených národov.

3.3

Okrem toho, z hľadiska spolupráce s európskymi inštitúciami – predovšetkým s Radou, Parlamentom a Komisiou – výbor získal dôležitú úlohu v monitorovaní viacerých iniciatív Európskej únie pre zaistenie rovnoprávnosti mužov a žien, ktoré mali byť v posledných rokoch odpoveďou na výzvy a prekážky spomínané v Pekingu.

3.4

V tomto zmysle sa domnievame, že tým, že sa preverí, aké úspechy sa dosiahli od Štvrtej konferencie a s akými prekážkami sa stretávame, môže Výbor značne prispieť k tomu, aby bola integrácia problematiky žien systematickejšia v širších sektoroch európskej politiky a spoločnosti.

3.5

Ďalej, vychádzajúc z toho, že Európska únia musí zaujať podstatnú úlohu v medzinárodnom scenári a z veľkej zodpovednosti, ktorá je s tým spojená, chceme týmto dokumentom stanoviť, čím môže Európska únia prispieť k zlepšeniu životných podmienok a emancipácie žien vo svete na základe svojej hospodárskej politiky a politiky spolupráce a rozvoja.

4.   Európska únia

4.1

V Európskej únii bola tematika rovnoprávnosti mužov a žien, už obsiahnutá v Zmluve o založení ES, dodatočne uzákonená v Amsterdamskej zmluve, ktorá prijala „dvojitý prístup“, ktorý porovnáva na jednej strane aplikáciu mainstreamingu pohlaví vo všetkých politikách Spoločenstva a na strane druhej uskutočnenie špecifických akcií v prospech žien. Otázka rovnosti príležitostí žien a mužov ale bola včlenená do kohéznej hospodárskej a sociálnej politiky Spoločenstva a bola prvotným cieľom štrukturálnych fondov už v roku 1994.

4.2

EÚ zvolila integrovaný prístup, pričom rozlišuje medzi legislatívnymi a finančnými nástrojmi a použitím otvorenej metódy koordinácie v sociálnych politikách. Medzi najnovšími nástrojmi, použitými na dosiahnutie rovnoprávnosti mužov a žien, sa nachádza v rámci EÚ Rámcová stratégia rovnoprávnosti mužov a žien (2001-2005), s príslušnými ročnými pracovnými programami, a štrukturálne fondy.

4.3

Rámcová stratégia rovnoprávnosti mužov a žien (2001-2005) je zameraná na koordináciu aktivít a programov, ktoré sa najskôr vyvíjali v sektoroch a snažia sa o pohľad dvojitého prístupu z Amsterdamu, aby sa zaistila väčšia súvislosť medzi vypracovanými ukazovateľmi a monitorovacím systémom, hodnotením a šírením dosiahnutých výsledkov.

4.4

V zásade je pre realizáciu cieľov, ktoré medzi sebou viac menej súvisia a ktoré boli v stratégii stanovené pre podporu rovnoprávnosti mužov a žien, celkom 5 sektorov: hospodárstvo (ktoré sa viaže na stratégiu zamestnanosti a na štrukturálne fondy, ako aj na aplikáciu mainstreamingu vo všetkých politikách, ktoré majú vplyv na postavenie žien v hospodárskom živote); účasť a zastupiteľstvo (týkajúce sa rozhodovacích procesov); sociálne práva (vzťahujúce sa na každodenný život a na nerovnoprávnosti v systémoch sociálnej ochrany); občiansky život (v súvislosti s ľudskými právami a základnými slobodami, kladie dôraz obzvlášť na násilie a na obchodovanie s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania); zmena rolí a stereotypov (v súvislosti s kultúrnym systémom a masmédiami).

4.5

Politika rovnoprávnosti mužov a žien sa posilnila i prostredníctvom štrukturálnych fondov. V nariadení pre fondy na obdobie rokov 2000-2006, ktorému predchádzala podrobná analýza a kritické zhodnotenie opatrení pre posilnenie rovnoprávnosti mužov a žien a ich nedostatkov, bola uplatnená zásada dvojitého prístupu, definovaného v Amsterdamskej zmluve. Okrem toho boli štrukturálne fondy, predovšetkým Európsky sociálny fond, vždy považované za najdôležitejší nástroj Európskej stratégie pre zamestnanosť; v nových usmerneniach pre zamestnanosť schválených v júli 2003 má rovnoprávnosť mužov a žien horizontálnu dimenziu v rámci všetkých cieľov a Rovnoprávnosť mužov a žien predstavuje jedno zo špecifických usmernení.

4.6

V rámci Európskeho sociálneho fondu sa veľké pokroky dosiahli predovšetkým v oblasti politík zamestnanosti a vzdelania; v tomto sektore sa usilovalo predovšetkým o zlepšenie prístupu žien k trhu práce, ich podielu na ňom a ich postavenie na trhu práce (os E) a o možnosti zlúčenia rodinného života a zamestnania. V tomto smere už existuje viacero pozitívnych príkladov. V tejto súvislosti prevzal ESF kvantitatívny cieľ, schválený na zasadnutí Európskej rady 2000 v Lisabone, podľa ktorého sa musí zvýšiť podiel zamestnanosti žien z 51 % v roku 2000 na 60 % a cieľ zo zasadnutia Rady v Barcelone v r. 2002, podľa ktorého musí byť zaistené predškolské zaradenie pre 90 % všetkých detí vo veku od 3 rokov do veku nástupu školskej dochádzky a minimálne pre 33 % všetkých detí vo veku do troch rokov.

4.7

Napriek tomu sa zdá, že opatrenia pre zlepšenie kvality pracovných miest a kariérnych možností, podporovanie podnikateľských aktivít žien, zníženie platových rozdielov na základe pohlavia, ako aj opatrenia k zvýšeniu podielu žien v sektore nových technológii sú doposiaľ veľmi vzácne. V oblasti zlučiteľnosti rodinného života a práce existujú rôzne iniciatívy v oblasti mimoškolskej starostlivosti o deti, je však skutočne málo možností v oblasti starostlivosti o starších občanov alebo nesamostatných členov rodiny.

4.8

Problematika rovnoprávnosti mužov a žien zostavá v iných fondoch doposiaľ nedostatočne zohľadnená, obzvlášť v rámci poľnohospodárstva a rybárstva, t.j. v sektoroch, kde sú tradične ženy zastúpené minimálne, hoci k ich rozvoju významne prispievajú. V spomenutých sektoroch sú teda aj naďalej veľké rozdiely a podiel, ktorým ženy prispievajú do Spoločenstva, i v súvislosti s väčšou ochranou životného prostredia, nie je dostatočne ocenený.

4.9

Politiky Európskej únie podporujú rôzne iniciatívy a špecifické finančné programy. Je tu možné vymenovať napríklad NOW (zamestnanosť) na trhu práce, STOP na posilnenie spolupráce v boji proti obchodovaniu so ženami a dievčatami, DAPHNE pre zlepšenie výmeny informácií a ochrany obetí násilia, Woman and Science (rámcový program pre výskum a rozvoj) v oblasti nových technológií. Rámcová stratégia pre rovnoprávnosť mužov a žien sa ďalej usiluje o posilnenie mainstreamingu pohlaví v rôznych iniciatívach Spoločenstva, ako napríklad Equal, Interreg, Urban, Leader a v iniciatívach v kultúrnej oblasti, ako napríklad Leonardo, Sokrates, Youth, Culture atď.

4.10

Správa Komisie pre rovnoprávnosť mužov a žien (KOM(2004) 115) zdôrazňuje, že Európska únia už má príslušné právne úpravy značne vyvinuté (2), a že ešte budú posilnené rozsiahlou jurisdikciou. Tiež sa plánuje jednotná smernica pre implementáciu zásad rovných príležitostí a rovného zaobchádzania s muži a ženami v oblasti zamestnania, ktorá by mala súčasné právne predpisy v tejto oblasti zjednotiť a systematicky zhrnúť.

4.11

V tomto zmysle sa vyjadrila nedávno i Európska rada ministrov práce a sociálnych vecí na svojom zasadnutí počas holandského predsedníctva, ktorá s ohľadom na jednotnú smernicu o rovnakom zaobchádzaní zdôraznila nasledujúce oblasti, o ktorých je potrebné rokovať: rovnoprávnosť odmeňovania, rovnoprávnosť príležitostí na trhu práce, rovnoprávnosť zaobchádzania v oblasti systémov sociálneho zabezpečenia, vzdelávania a kariérnych možností, ako aj dôkazné bremeno v prípade diskriminácie na základe pohlavia.

4.12

Návrhom smernice k implementácii zásad rovnakého zaobchádzania s muži a ženami ohľadom prístupu k tovarom a službám (2003/0265(CNS)) sa zaoberal aj EHSV (pozri stanovisko (3)), pričom bolo poukázané na niektoré nedostatky, ktoré je nutné v nadchádzajúcich rokoch odstrániť.

4.13

Ďalej v posledných rokoch pribudli v dôsledku schválenia Pekingskej akčnej platformy a Európskej rady z Lisabonu, i na základe definície nových indikátorov (napríklad týkajúcich sa rozhodovacích procesov, trhu práce a domáceho násilia), príslušné štatistiky, ktoré umožňujú realistickú analýzu problémov a monitorovanie vplyvu politiky a uskutočnených opatrení. V oblasti štatistiky je už možné celkom jasne pozorovať pokrok, hoci sa musí ešte veľa urobiť, aby sa mohli seriózne preveriť jednotlivé sektory. Presný objem dosiahnutého pokroku môže byť zistený iba na základe kvantitatívneho a kvalitatívneho preverenia súčasných javov a procesov.

4.14

Takmer neznáme sú, ako na európskej tak na národnej úrovni, rozpočty v súvislosti s pohlavím (gender budgeting), vnímané ako aplikácia mainstreamingu pohlaví na rozpočtové procedúry. Pri zavádzaní problematiky pohlaví na všetkých úrovniach procesu definovania rozpočtu sa vychádza z toho, že s tým súvisiace administratívne rozhodnutie nie sú neutrálne, ale že majú rozdielny vplyv na mužov a ženy. V tomto zmysle predstavuje „gender budgeting“ tiež nástroj na hodnotenie vplyvu rôznych politik a finančných a daňovo-politických opatrení na mužov a ženy.

4.15

Napriek tomu, že boli posilnené opatrenia Spoločenstva pre podporovanie žien, sú pre dosiahnutie vytýčených cieľov bohužiaľ i naďalej nutné podporné opatrenia a zvýšené úsilie členských štátov, nakoľko sú hlavnými zodpovednými za uvedenie tejto politiky do praxe.

4.16

Napriek tomu, že sa miera nezamestnanosti žien v Európe v posledných rokoch znížila na 55,6 %, cieľ, ktorý vytýčila Európska rada v Lisabone, je v rozličných krajinách ešte veľmi ďaleko a ženy skutočne plnia rady sociálne najslabších vrstiev kategórie zamestnancov, ktoré sa vyznačujú prekérnymi podmienkami a ktoré nemajú žiadne sociálne zabezpečenie. V mnohých štátoch pretrváva alebo sa zvyšuje diskriminácia žien platovými rozdielmi na základe pohlavia a ich vertikálna a horizontálna segregácia je bohužiaľ i naďalej poľutovaniahodnou skutočnosťou. Ako už bolo naznačené, zdá sa, že opatrenia v súvislosti so zlučiteľnosťou rodinného života so zamestnaním sa zameriavajú iba na starostlivosť o deti, zatiaľ čo neexistujú takmer žiadne opatrenia, týkajúce sa iných rodinných príslušníkov, vyžadujúcich starostlivosť. Okrem toho zaviedlo len málo štátov opatrenia na podporu otcovskej dovolenky aj pre pracujúcich otcov.

4.17

I v oblasti rozhodovacích procesov existujú veľké rozdiely: stačí pripomenúť, že kolégium členov Európskej komisie je zložené z 22 mužov a 7 žien (čo je iba 24 %) a parlament sa skladá z 510 mužov a 222 žien (čo je iba 30 %). Na národnej úrovni nie je situácia o nič lepšia: v priemere je podiel žien v národných parlamentoch nižší než 25 %, vo vládach len mierne presahuje 20 % (4). V EHSV je zastúpenie žien podpriemerné – z 317 členov je iba 79 žien (iba 25 %).

5.   Európska únia a tretie krajiny: rovnoprávnosť mužov a žien v súvislosti s medzinárodnou spoluprácou a obchodom

5.1

Problematika v súvislosti s rovnakými príležitosťami pre mužov a ženy je dnes pevnou súčasťou politiky Európskej únie v oblasti spolupráce a rozvoja: oznámenie Komisie (KOM(95) 123 v konečnom znení z 18. septembra 1995), a po nej nasledujúca rezolúcia Rady o zohľadnení problematiky pohlaví pri spolupráci a rozvoji (20. decembra 1995) vytvorili základ k schváleniu prvého nariadenia (ES) č. 2836/98 Rady z 22. decembra 1998, ktoré bolo teraz obnovené na obdobie 2004-2006. Nový dokument (ES č. 806/2004) znovu zdôrazňuje ciele, podporovanie mainstreamingu a prijatie špecifických opatrení pre podporovanie rovnakých príležitostí ako základný príspevok k zníženiu chudoby vo svete. Za prioritné sa považuje sprístupniť ženám zdroje a služby, predovšetkým v oblasti vzdelávania a zamestnanosti a zaistiť ich podiel na rozhodovacích procesoch. Zdôrazňuje sa ďalej i podporovanie verejných i súkromných aktivít, zamarených na rovnoprávnosť mužov a žien.

5.2

Akčný program pre rovnoprávnosť mužov a žien ako úloha pre spoluprácu a rozvoj Spoločenstva (2001-2006) (5) si klade za ciel prispieť k prekonaniu rozporu medzi prehlásenými zásadami a dennou praxou. Toto sa má uskutočniť na základe konkrétnej stratégie a určenia nasledujúcich prioritných oblastí: podporovanie stratégií v oblasti makroekonómie na potlačovanie chudoby a programov pre sociálny rozvoj v zdravotníctve a školstve, bezpečnosť potravín a trvalý rozvoj poľnohospodárstva, doprava, „capacity building“ a „good governance“, obchod a rozvoj, regionálna spolupráce a integrácia, systematické zohľadňovanie problematiky rovnoprávnosti mužov a žien v projektoch a programoch na regionálnej a národnej úrovni, a zaistenie potrebných nástrojov a príslušného vzdelania v oblasti rovnoprávnosti mužov a žien pre zamestnancov Európskej komisie.

5.3

V plánovanom dokumente pre podporovanie rovnoprávnosti mužov a žien v spolupráci a rozvoji (2005-2006) sú uvedené tieto oblasti pôsobenia: podporovanie pozitívneho správania mládeže v boji proti násiliu voči ženám a dievčatám a vzdelávaní a metodologická podpora dôležitých zúčastnených činiteľov v partnerských krajinách.

5.4

Európska komisia podporuje akcie a projekty zamerané na zlepšenie situácie v oblasti rovnoprávnosti mužov a žien prostredníctvom bilaterálnej a regionálnej spolupráce so štátmi západného Balkánu, východnej Európy, krajinami strednej Ázie, štátmi ACP (krajiny africkej, karibskej a tichomorskej oblasti) a latinskej Ameriky. Ďalšie financovanie sa neuskutočňuje podľa geografického aspektu, ale podľa tematického zamerania.

5.5

Dôležitým bodom vo vzťahoch EÚ k tretím štátom sa ďalej zdá byť 23. jún 2000, kedy bola podpísaná Dohoda v Cotonou s krajinami ACP. Dohoda, ktorá zdôrazňuje previazanosť vzťahov medzi politikou, obchodom a rozvojom, vnáša sociálny rozmer aj tým, že podporuje plnú účasť neštátnych činiteľov vrátane občianskej spoločnosti na stratégiách rozvoja a stanovuje, že je problematika rovnoprávnosti mužov a žien jednou z kľúčových otázok dohody a musí byť preto systematicky zohľadňovaná. (články 8 a 31). Výbor víta, že bolo ustanovené, že sa neštátni činitelia majú podieľať na rôznych fázach plánovania dokumentov pre národnú stratégiu a žiada, aby sa venovala zvláštna pozornosť zapojeniu ženských organizácií.

Okrem toho dohoda výslovne poveruje výbor, aby sa obracal na hospodárske a sociálne záujmové skupiny a stanovuje jeho úlohu prednostného poradného orgánu.

5.6

Úplná účasť a aktívne zapojenie žien do politiky rozvoja isto znamená neľahký a dlhý proces, ale výbor sa domnieva, že pozornosť všetkých európskych inštitúcií musí byť neustále udržovaná na vysokej úrovni, aby sa všetko, čo bolo písomne prehlásené, tiež skutočne realizovalo v praxi.

5.7

Z tohoto pohľadu má zásadný význam, aby sa politika Spoločenstva v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti stala vývozným modelom pre celý svet a aby sa Európska únia zaviazala, že bude podporovať a uplatňovať tieto princípy prostredníctvom vzťahov s tretími krajinami na medzinárodnej úrovni.

5.8

Užitočným nástrojom môže byť aj prijatie zvláštnych dodatkov do obchodných zmlúv a dohôd o spolupráci a prijatí špecifických opatrení pre krajiny, v ktorých sú práva žien rešpektované.

5.9

Je pravda, že liberalizácia obchodu priaznivo ovplyvnila zamestnanosť žien v rozvojových krajinách, ale na druhej strane je však tiež pravda, že ženy často patria k vrstvám pracujúcich, ktoré majú veľmi zlé pracovné podmienky, nízku kvalifikáciu, sú menej platené a nemajú takmer žiadne sociálne zabezpečenie. Liberalizácia obchodu tiež často súvisí s politikou štrukturálnych zmien, ktoré odporúčajú alebo presadzujú medzinárodné organizácie. Pokiaľ nie je táto politika patrične podložená systémom sociálnej ochrany, môže sa ukázať, že ju možno ťažko presadiť u najslabších vrstiev obyvateľstva, v ktorých ženy často predstavujú väčšinu.

5.10

Napriek tomu sa v tejto politike venuje otázke rovnoprávnosti mužov a žien príliš malá pozornosť, predovšetkým v oblasti obchodu. Vzhľadom k tomu, že táto politika nie je bez účinnosti a že má naopak často negatívny vplyv práve na ženy a že nemožno hospodársky rozvoj krajiny oddeliť od jeho sociálneho rozvoja, bolo by na jednej strane užitočné, aby táto politika zohľadnila mainstreaming pohlaví a na strane druhej aby sa naplánovali systémy pre kontrolu vplyvov na makroekonomickej, ako aj na mikroekonomickej úrovni.

6.   Závery a pracovné návrhy

Doposiaľ uskutočnená dobrá spolupráca medzi európskymi inštitúciami viedla k dôležitým výsledkom v oblastiach, týkajúcich sa stanovenia opatrení pre podporovanie žien, špecifických programov a projektov pre ženy na trhu práce, presadzovanie práv žien a zlepšenie ich životných podmienok. Výbor sa domnieva, že existuje ešte veľa oblastí pôsobnosti:

účasť v rozhodovacích procesoch a zastúpenie žien sú ako v európskych inštitúciách tak aj v členských štátoch na národnej, regionálnej a miestnej úrovni ešte stále príliš nízke a mali by sa podporovať na všetkých úrovniach, aj so zvážením kvótových systémov;

vzdelávacie akcie za účelom rozširovania mainstreamingu pohlaví by sa mali uskutočniť v inštitúciách Európskej únie, ako aj v členských štátoch a mali by do nich byť zapojení rozhodujúci činitelia a tiež tí, ktorí programy a projekty realizujú;

cielené štúdie a analýzy týkajúce sa mužov a žien, štatistiky a špecifické ukazovatele sú pre stanovenie tematických oblastí a vylepšenie politiky a stratégie bezpodmienečne nutné; je nutné pokračovať v zbere informácií a údajov a stanoviť nové ukazovatele;

mali by sa starostlivo kvantifikovať všetky zdroje, určené na aktivity v prospech žien vo všetkých fondoch a finančných nástrojoch EÚ a členských štátov, aj a predovšetkým prostredníctvom podporovania a šírenia rozpočtu v súvislosti s pohlaviami (gender budgeting);

základným a najdôležitejším predpokladom je v každom prípade presadenie rovnoprávneho prístupu žien k odbornej príprave a vzdelávaniu, v zmysle bodu 3 o miléniových cieľoch rozvoja;

pokiaľ sa týka štrukturálnych fondov, mali by byť posilnené aktivity, zamerané na ženy v oblasti poľnohospodárstva (EZOZF) a rybolovu (FIFG) a spojené s ochranou životného prostredia, ďalším témam, kde je otázka rovnoprávnosti mužov a žien veľmi slabo zastúpená;

nové impulzy by mala dostať politika podporovania žien a zvýšenia ich zastúpenia v oblasti nových technológií;

treba zintenzívniť vzdelávacie aktivity v sektore spoločnosti založenej na vedomostiach, aby sa nestala ďalšou oblasťou diskriminácie a vylúčenia žien, ktoré naopak môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov vytýčených lisabonskou stratégiou;

všeobecne musí byť vertikálna a horizontálna segregácia na základe pohlaví i naďalej na trhu práce potieraná prostredníctvom cielených opatrení a musia byť odbúrané všetky prekážky, ktoré bránia skutočnej rovnoprávnosti žien a mužov; toho by sa malo dosiahnuť na základe stanovenia konkrétnych a merateľných cieľov členskými štátmi v súlade so sociálnymi partnermi; obzvlášť ohľadom platovej diskriminácie musia členské štáty začať s uplatňovaním multidimenzionálneho prístupu, ako je uvedené v rozhodnutí Rady o usmerneniach pre opatrenia v oblasti politiky zamestnanosti v členských štátoch (6), a ktoré obsahujú odbornú prípravu a vzdelávanie, klasifikáciu druhov práce, systémy odmeňovania a kultúrne stereotypy, ako aj zásadné aspekty tejto problematiky;

v oblasti opatrení k zlučiteľnosti povolania a rodiny – i vzhľadom k starnutiu ľudstva – by mala byť venovaná väčšia pozornosť starostlivosti o starších rodinných príslušníkov; nezanedbajúc pritom ani oblasť starostlivosti o deti;

na stimulovanie rovnosti príležitostí mužov a žien musia byť podporované a rozšírené investície do verejných služieb, najmä v oblasti školského a vysokoškolského vzdelávania, zdravotníctva a starostlivosti;

opatrenia v oblasti migrácie a integrácie ženských emigrantiek v členských štátoch a v oblasti azylov udeľovaných ženám, ktoré boli v krajinách svojho pôvodu obeťami ozbrojených konfliktov, diskriminácie a násilia;

boj proti obchodovaniu so ženami a deťmi;

v rámci rozvojovej a obchodnej politiky musí byť participačný prístup vo vzťahu k spoločnosti všeobecne a k ženám obzvlášť viac posilnený, pričom je nutné, aby sa v príslušných krajinách zainteresované skupiny žien plne podieľali na koncepcii rozvojových a politických opatrení a na vypracovaní národných strategických dokumentov; predovšetkým je ale nutné uvolniť viac prostriedkov pre podporovanie žien, aby sa postavenie ženy na hospodárskej a spoločenskej úrovni trvale posilnilo;

vplyv obchodných dohôd a rozvojových politických opatrení je nutné sledovať aj na úrovni mikroekonomickej, je nutné vopred naplánovať analýzy vplyvu na životné podmienky sociálne najslabších zložiek spoločnosti a osobitne zohľadniť rozdiely medzi mužmi a ženami;

Komisia a delegácie by mali využiť svoju váhu a vplyv pre ochranu ľudských práv, teda aj žien, v prípade že tieto práva boli porušené;

delegácie by mali niesť zvláštnu zodpovednosť v rámci propagácie mainstreamingu pohlaví;

Európska únia by mala uplatniť všetok svoj vplyv, aby viac štátov ratifikovalo a implementovalo všetky medzinárodné zmluvy, ktoré majú pozitívny vplyv na postavenie žien; jedná sa predovšetkým o Dohodu o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a dodatku k tejto Dohode; signatárske štáty by mali stiahnuť svoje pripomienky.

Výbor sa zaväzuje podrobnejšie sa zaoberať situáciou žien v nových členských štátoch Európskej únie.

Vzhľadom na svoju funkciu a úlohy, ktoré výbor plní voči občianskej spoločnosti, vzhľadom k svojim cieľom a skúsenostiam, ktoré získal na základe stáleho sledovania otázky rovnoprávnosti príležitostí mužov a žien, by mal byť výbor zastúpený v delegácii Európskej únie na 49. zasadnutí komisie OSN pre postavenie žien.

Brusel 9. februára 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Konferencia o prostredí a rozvoji (Rio de Janeiro 1992), Svetová konferencia o ľudských právach (Viedeň 1993), zvláštne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN o HIV/AIDS (New York 2001), Medzinárodná konferencia o populácii a rozvoji (Káhira 1994), Svetový summit o sociálnom rozvoji (Kodaň 1995), Svetová konferencia proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacim formám intolerancie (Durban 2001), Medzinárodná konferencia o financovaní rozvoja (Monterrey 2002), Druhé svetové zhromaždenie o starnutí a starobe (Madrid 2002), a Svetový summit o trvalo udržateľnom rozvoji (Johannesburg 2002), Svetový summit o informačnej spoločnosti (Ženeva 2003 – Tunis 2005).

(2)  Smernica o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami v súvislosti s: rovnoprávnosťou v odmeňovaní (75/117/EHS), prístupom k pracovnému trhu, vzdelávaniu a kariérnemu rastu, ako aj v súvislosti s pracovnými podmienkami (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ESz 23.9.2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS); sociálnym zabezpečením (79/7EHS) a legislatívnymi a zamestnaneckými systémami sociálneho zabezpečenia (86/378/EHS); samostatne zárobkovo činnými osobami (86/613/EHS); a ďalej smernica o bezpečnosti a ochrane zdravia u tehotných zamestnankýň, zamestnankýň, ktoré nedávno porodili a dojčiacich zamestnankýň na pracovisku (92/85/EHS), úprave pracovnej doby (93/104/ES), rodičovskej dovolenky |(96/34/ES); o dôkaznom bremene v prípade diskriminácie na základe pohlavia (97/80/ES), ako aj o práci na čiastočný úväzok (97/81/ES).

(3)  Ú. v. EÚ C 241, 28.9.2004.

(4)  Údaje: Európska komisia, GR Zamestnanosť a sociálne veci, stav z 29.9.2004.

(5)  KOM(2001) 295 v konečnom znení.

(6)  Rozhodnutie Rady z 22. júna 2003 o usmerneniach pre politiku zamestnanosti v členských štátoch (Ú. v. EÚ L 197/03)


8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/52


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Zelenej knihe – Obstarávanie pre rezort obrany“

KOM(2004) 608 v konečnom znení

(2005/C 221/12)

Dňa 23. septembra 2004 sa Komisia na základe článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla konzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom na tému: „Zelená kniha – Obstarávanie pre rezort obrany“.

Európsky hospodársky a sociálny výbor poveril prípravou prác v danej veci odbornú sekciu pre jednotný trh, výrobu a spotrebu.

Vzhľadom k urgentnej povahe práce vymenoval EHSV pána Wilkinsona za hlavného spravodajcu na svojom 414. plenárnom zasadnutí (schôdzi z 9. februára 2005). Na tej istej schôdzi schválil EHSV nasledovné stanovisko 96 hlasmi za, pričom 9 hlasujúcich sa hlasovania zdržalo.

1.   Úvod

1.1

Zelená kniha o obstarávaní pre rezort obrany (KOM(2004) 608 v konečnom znení) je jedným z opatrení, ktoré sú predpokladané v oznámení „K politike Európskej únie ohľadom vybavenia vojenským materiálom“, ktoré bolo schválené v marci 2003 a ktoré Výbor komentoval v septembri 2003 (1).

1.2

„Európsky trh s vojenským materiálom (European Defence Equipment Market – EDEM)“, je v skutočnosti iba časťou vnútorného trhu pokrývajúceho určitý sektor. Zelená kniha sa snaží prispieť k postupnému vytvoreniu vnútorného trhu EÚ s vojenským materiálom, ktorý bude otvorený a transparentný, pričom sa bude rešpektovať špecifická povaha sektora. Toto by malo viesť k silnejšiemu a konkurencieschopnejšiemu obrannému priemyslu, zvýšenej efektívnosti nákladov a podpore rozvoja vojenského potenciálu EÚ v oblasti Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (European Security and Defence Policy – ESDP) v rámci kontextu Spoločnej bezpečnostnej a zahraničnej politiky (Common Security and Foreign Policy – CSFP).

1.3

12. júla 2004 Rada odsúhlasila zriadenie Európskej obrannej agentúry (European Defence Agency – EDA), ktorá je určená „na podporu členských štátov v ich úsilí o zlepšenie európskeho obranného potenciálu v oblasti krízového manažmentu a o udržanie ESDP v takom stave ako je teraz, a s možnosťou vývoja do budúcna“. Táto agentúra už začala fungovať. Všetky funkcie EDA (2) sa týkajú zlepšenia výkonnosti európskej obrany, pretože podporujú súdržnosť namiesto súčasnej fragmentácie.

1.4

„Výkonnosť obrany“ znamená zabezpečenie dostupnosti potenciálu potrebného pre splnenie plánovaných úloh, a doktríny, ktorá nariaďuje tieto úlohy, to všetko pri efektívnosti nákladov. Toto si bude vyžadovať zabezpečenie maximálnej možnej interoperability. V súčasnosti vynakladá 25 členských štátov na obranu spolu asi 160 miliárd EUR, pričom asi 20 % z toho sa používa v procese obstarávania materiálu pre rezort obrany (vrátane výskumu a vývoja, akvizície a podpory) (3).

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

Záležitosti uvedené v Zelenej knihe sa týkajú spôsobu, akým možno v systéme obstarávania vojenského materiálu pre obranu dosiahnuť zlepšenia. Významný pokrok však bude možný iba vtedy, keď budú jasné iné prvky „výkonnosti obrany“ (viď odsek 1.4 vyššie) (4). Priemysel má zvláštny záujem o potrebu veľmi jasného riadenia, zladených požiadaviek a kontinuity. Výbor túto iniciatívu víta, pretože ju možno považovať ako samostatnú súčasť procesu začatia zriaďovania lepšie uskutočniteľnej ESDP pri transparentnom a konkurencieschopnom trhu.

2.2

Výbor víta vedúcu úlohu pripisovanú Európskej obrannej agentúre. Bude potrebné jasnejšie sa dohodnúť na príslušných úlohách EDA a iných agentúr zapojených v súčasnosti do zabezpečenia obrany (5) a EHSV očakáva v priebehu času zredukovanie ich oddelených úloh. Pred uskutočnením zmien je však potrebné preštudovať a vziať si ponaučenie zo skúseností s OCCAR (ktorá sa zaoberá súčasným projektovým manažmentom, vrátane hlavnej otázky zmluvného práva) (6).

2.3

Vítame uznanie faktu, že začiatočné body (a používané postupy) v procese obstarávania pre rezort obrany sú v každom členskom štáte veľmi odlišné a že zmeny sa pravdepodobne udejú odlišnou rýchlosťou. Súhlasíme s tým, že bude užitočné zriadiť spoločný základ pre obstarávanie v rezorte obrany a že toto možno uskutočniť pomerne rýchle za predpokladu, že s tým budú súhlasiť a spolupracovať všetky členské štáty.

2.4

EHSV súhlasí s tým, že je potrebné znížiť fragmentáciu trhu s vojenským materiálom a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť a transparentnosť, čo sú nevyhnutné podmienky na zachovanie a posilnenie fungujúceho obranného priemyslu EÚ a pre prispenie k lepšej efektívnosti nákladov pri obstarávaní a riadení vhodného obranného potenciálu.

2.5

Analýza špecifických čŕt trhov s vojenským materiálom v odseku 2 Zelenej knihy je dobrým základom pre prihliadanie na trh a naznačuje niekoľko aktuálnych ťažkostí.

2.6

EHSV by však rád zdôraznil, že ak berieme do úvahy realitu trhu, musí byť akákoľvek reštrukturalizácia odvetví obranného priemyslu primárne záležitosťou príslušného priemyslu (7). Dobrým dôvodom k tomu je fakt, že najvýznamnejšie spoločnosti sú nadnárodné, aj keď zákazníci sú z jednotlivého štátu. Okrem toho majú členské štáty rôzne priemyselné stratégie, z ktorých priemyselné odvetvia obrany tvoria iba časť.

2.7

Ak má priemysel (v sektore obrany, aj inde) účinne fungovať a zabezpečovať nákladovo efektívne a hospodárne výsledky, musí sa vyhnúť prílišnému množstvu regulačných postupov.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1

Je nevyhnutné presne objasniť, ktoré súčasti procesu obstarávania materiálu pre obranu musia spadať pod odsúhlasené predpisy. Získavanie takých zariadení, ako aj výskum a vývoj, údržba, opravy, modifikácie a školenia, ktoré sa zahrnuté v nákladoch „vlastníctvo“ budú v priebehu času omnoho nákladnejšie.

3.2   Článok 296

3.2.1

EHSV súhlasí s tým, že naďalej budú musieť platiť výnimky z predpisov EÚ o verejnom obstarávaní udeľované na základe článku 296 Zmluvy o EÚ, aby bola umožnená členským štátom výnimka na základe ochrany záujmov ich vlastnej základnej bezpečnosti.

3.2.2

Komisia by mala uviesť cenu zariadení, prípadne materiálu, pre ktoré bola táto výnimka používaná po dobu 5 rokov (a ukázať ju ako percento z celkovej sumy vynaloženej na obranné zariadenia v EÚ). Takto by bol získaný porovnávací štandard, ktorý pomôže pri meraní dosiahnutého pokroku.

3.2.3

Problém je v tom, že použitie takej výnimky sa pre niektoré členské štáty stalo takmer pravidlom a že je jasné, že sa to nezlučuje s princípom jednotného trhu. EHSV podporuje názor Komisie, že toto sa musí zmeniť. Dôležitou úlohou bude použiť článok 296 v súlade s rozhodnutiami v minulých prípadoch (8), pričom zachovať jeho možnosť ako výnimky zo štandardných predpisov verejného obstarávania. Členské štáty musia byť pripravené obhájiť (ak treba, aj legálne) výnimky, podľa ktorých konajú. Prínosy z väčšej konkurencieschopnosti a transparentnosti by mali byť zdôraznené v diskusii.

3.2.4

Zoznam výrobkov vyrábaných v roku 1958 podľa článku 296 ods.2, ktorý navrhuje rozsah článku 296 ods.1 nefunguje, a pravdepodobne nebude mať skutočnú hodnotu ako užitočný spôsob zaistenia vhodného použitia bezpečnostnej výnimky. Každý prípad sa musí naďalej zvažovať podľa jeho skutkovej podstaty, pretože dokonca aj základné vybavenie (9) bude v niektorých prípadoch spadať pod výnimky. Ďalej je pravdepodobné, že zoznamy nebudú držať krok s novým vývojom.

3.2.5

Preto nie je ľahké definovať, ktoré zariadenia a ktoré služby na nich sa vzťahujúce budú spadať pod článok 296. Ako prvý krok tu vzniká potreba objasniť existujúci právny rámec EÚ prostredníctvom „interpretačného oznámenia“ za účelom lepšieho pochopenia a uľahčenia jeho lepšieho a konzistentnejšieho uplatňovania.

3.2.6

Obstarávanie, rovnako ako aj iné podobné oznámenie, bude mať význam pre niekoľko ďalších aspektov. Patria k nim napríklad štátna pomoc a (možno aj) služby všeobecného záujmu.

3.2.7

Domnievame sa, že pre špecifické potreby vojenského materiálu v prípadoch, keď „otvorené“ a „obmedzené“ metódy nie sú vhodné, by mal byť zvolený „negociačný postup“ s predošlým oznámením. Tento názor však možno bude potrebné prehodnotiť po získaní skúseností s „interpretačným oznámením.“

3.2.8

Existuje názor, že oznámenie môže byť iba prechodným opatrením, dokým sa nevypracuje špecifická smernica (alebo iný špecifický právny nástroj). EHSV sa domnieva, že po vytvorení a odsúhlasení takého „interpretačného oznámenia“ bude na základe jeho účinku potrebné zvážiť nejaký legislatívny nástroj. Privítali by sme rýchle konanie pri vytvorení oznámenia.

3.2.9

Existuje ďalšia možnosť, nespomenutá v Zelenej knihe, a to je zriadiť „kódové správanie“, ktoré budú používať zúčastnené členské štáty ako iný prostriedok zriadenia EDEM. Keďže táto oblasť je jednou zo zodpovedností členského štátu, mala by sa zvažovať pravdepodobne s použitím EDA ako pomocníka. Možno bude ťažké taký kód monitorovať a uplatňovať, a malo by sa prihliadať aj na medzinárodné aspekty trhu.

3.3   Publikovanie konkurzov

3.3.1

Potreba zváženia ďalšieho systému a formátu verejných konkurzov nie je presvedčivá. Ak bude zariadenie, prípadne materiál na obranu považované len ako iná súčasť vnútorného trhu (hoci má väčšie možnosti pre výnimky), bude sa pravdepodobne vybavovať rovnakým spôsobom ako ostatné tendre. Toto bude znamenať odlišné systémy a problémy, napríklad s cudzím jazykom, ktoré možno nájsť aj inde. Podklady pre centralizovaný publikačný systém sú slabé.

3.3.2

Potenciálne problémové oblasti sú dôvernosť a kompenzácia, tieto sa vyskytnú viac pri obrannom zariadení, než pri iných zariadeniach a službách, a bezpečnosť dodávok, kde bude ťažké zmeniť dodávateľov alebo kontrahentov, ak bol raz kontrakt spustený. Toto sú všetko oblasti, kde by mali byť zodpovedné príslušné členské štáty, hoci isté všeobecné riadenie zo strany Komisie by bolo nápomocné.

3.4   Dvojaké použitie

3.4.1

V dnešnom priemysle je často ťažké klasifikovať podniky ako „výrobcov zariadení pre obranu.“ Veľa zariadení má teraz „dvojaké použitie“ a percento rastie. Vítame to z niekoľkých hľadísk: napríklad úspory z veľkosériovej výroby môžu viesť ku konkurenčnejšiemu stanoveniu cien a môže byť ľahšie zaručiť bezpečnosť dodávok.

3.4.2

Rovnako aj úsilia vkladané do vedy, techniky a vývoja pre také zariadenia majú hodnotu aj pre iné (civilné) účely. Je preto dôležité, aby zdroje, ktoré sa vkladajú do VTV, nepodliehali nepružnému režimu.

3.4.3

Uvedomujeme si, že zostáva ešte veľa urobiť, aby sa zmaximalizovala hodnota koordinácie a zameranie, ktoré sú potrebné v oblasti zabezpečenia obrany, ako sme to už zdôraznili v našom skoršom dokumente o zariadeniach pre rezort obrany (10).

3.5   Európska obranná agentúra (EDA)

3.5.1

Vítame zriadenie EDA a uznávame, že môže hrať vedúcu úlohu v oblasti zariadení pre obranu. Poznamenávame, že ešte iba vytvára zdroje požadované na splnenie úloh, ktoré si vytýčila.

3.5.2

Bude dôležité, aby EDA zabezpečila, aby doktrína a potenciál EÚ prebrali úlohu NATO, a to maximalizovaním interoperability a minimalizovaním prípadných rozdielov. Zatiaľ ešte nie je jasné, ako môže EDA vytvoriť pridanú hodnotu, ak sa stane priamo zainteresovaná na obstarávaní, ale jej expertíza v oblasti zariadení na obranu by ju mala predurčovať, aby navrhovala, ako čo najlepšie zladiť národné predpisy.

3.5.3

Bude cenná aj pri dosiahnutí odsúhlasenia finančných aspektov spolupráce pri zariadeniach v prípade potreby. Významnou oblasťou potenciálnych ťažkostí je delenie nákladov a prínosov VTV v oblastiach vzťahujúcich sa na obranu a v oddeľovaní obrany od všeobecných aspektov pri takom konaní.

3.5.4

EDA by mala pomáhať aj pri posune smerom k aproximácii národných systémov udeľovania licencií, keď sa budú zariadenia na obranu presúvať medzi členskými štátmi. V súčasnosti sú národné postupy rozličné a ťažkopádne. Mohla by tiež pomôcť pri získavaní súhlasu so spôsobom, akým sa riešia kompenzačné úpravy, pretože tieto zostanú črtou obstarávania v budúcnosti.

3.5.5

EDA sa možno podarí získať istý stupeň súhlasu s národnými priemyselnými politikami, čo sa týka zariadení pre rezort obrany a definovať prvky, ktoré tvoria „strategické zariadenia“, ktoré by EÚ rada dokázala zabezpečiť, čím by sa znížila jej závislosť od tretích krajín. Toto by bolo veľmi cenné.

3.5.6

EDA môže rovnako povzbudiť členské štáty, aby zvážili také inovatívne metódy akvizície a poolingu, nájmu a špecializácie, aby sa splnili nároky na potenciál.

3.5.7

ESDP bude platná iba vtedy, ak členské štáty preukážu dostatočne silnú politickú vôľu na zabezpečenie a udržanie potrebného potenciálu, ktorým splnia úlohy EÚ. EDA by mala hrať úlohu aj pri povzbudzovaní členských štátov, aby tak učinili.

4.   Závery

4.1

Zariadenia pre obranu sú iba jednou požiadavkou pre udržateľnú „výkonnosť obrany.“ Ak v nej má hrať priemysel úplnú úlohu, bude potrebovať jasné riadenie, zladené požiadavky a kontinuitu. Musí mať aj primárnu zodpovednosť za potrebnú reštrukturalizáciu. Priemysel sa musí vyhnúť ťažkopádnym regulačným postupom.

4.2

Musí byť vyjadrené veľmi jasne, ktoré časti procesu obstarávania zariadení pre obranu budú spadať pod dohodnuté predpisy.

4.3

Naďalej sa bude požadovať dodržiavanie článku 296 Zmluvy. Ak sa ale nemá používať pričasto, Komisia potrebuje zaviesť porovnávací štandard. Prakticky nie je možné zostaviť zoznam zariadení a postupov, na ktoré sa bude vzťahovať článok 296.

4.4

Komisia by mala ako prvý krok vytvoriť čo najskôr „interpretačné oznámenie“ o článku 296. Iba po skúsenostiach dosiahnutých s týmto oznámením bude možné rozhodnúť o tom, či sa bude vyžadovať aj právny nástroj.

4.5

Čoraz bežnejšie sú zariadenia s „dvojitým použitím“ a tento trend je vítaný, aj kvôli potenciálu pre civilné využitie výsledkov VTV konaného v oblasti vojenských zariadení.

4.6

Vítame aj dôležitú úlohu, očakávanú od Európskej obrannej agentúry (EDA). Bude potrebné objasniť, akú úlohu budú hrať všetky doterajšie agentúry.

4.7

Spomedzi dôležitých úloh pre EDA v tejto oblasti možno spomenúť nasledovné:

Zabezpečenie koordinácie s požiadavkami NATO

Pomoc pri rokovaní o všetkých potrebných finančných aspektoch

Pomoc pri zlaďovaní existujúcich národných postupov

Navrhovanie inovatívnych spôsobov zabezpečovania potrebného potenciálu

Podpora zachovania potrebnej politickej vôle.

Brusel 9. februára 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Ú. v. EÚ C 10/1 z 14.1.2004

(2)  EDA má štyri schválené funkcie: rozvoj obranného potenciálu, spolupráca v zbrojení, technologická a priemyselná báza európskej obrany a trh s vojenským materiálom a výskum a technológia.

(3)  Tak ako sme komentovali v našom stanovisku k KOM(2003) 113 v konečnom znení, tieto spoločné výdavky EÚ predstavujú asi 40 % výdavkov USA, predsa však EÚ produkuje iba asi 10 % svojich prevádzkových kapacít.

(4)  Výbor si napríklad všíma nedávny výrok (september 2004), ktorý predniesol vedúci EDA, že sily EÚ nie sú dobre prispôsobené modernému svetu a jeho konfliktom a hrozbám. Hovoril o potrebe získania kvalitnejších technologických zariadení.

(5)  Napríklad OCCAR, Západoeurópska skupina pre zbrojenie (WEAG) a krajiny Zmluvy o budúcej zmluve – Letter of Intent countries (LoI).

(6)  OCCAR je spoločná organizácia pre spoluprácu v zbrojení, v súčasnosti k nej patrí 5 členských štátov.

(7)  Ale kvôli špecifickej povahe trhov pre rezort obrany a kvôli potrebe riadiť krajiny ako súčasť národných finančných dohôd, členský štát bude nevyhnutne plniť úlohu pri uľahčovaní rozvoja zariadení na obranu.

(8)  Rozhodnutia v prípade „Bremen“ (1999/763/63(Ú. v. ES L 301/8 z 24. novembra 1999) a „Koninklijke Schelde Groep“ (Ú. v. ES L 14/56 z 21. januára 2003) sú príklady súčasného nedostatku jasnosti.

(9)  Mali by sme poznamenať, že dokonca zjavne jednoduchý materiál, akým je šatstvo, môže súvisieť s pokročilou technológiou.

(10)  Viď odsek 5 stanoviska, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 1.


8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/56


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Rady 91/440/EHS o rozvoji železníc Spoločenstva“

KOM(2004) 139 v konečnom znení – 2004/0047 (COD)

(2005/C 221/13)

Dňa 28. apríla 2004 sa Rada podľa článku 71 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť, ktorá bola zodpovedná za prípravu práce výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 17. januára 2005. Spravodajcom bol pán Chagas.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 414. plenárnom zasadnutí 9.-10. februára 2005 (schôdzi 9. februára 2005) prijal 122 hlasmi za, 53 hlasmi proti, pričom 12 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko.

1.   Úvod

1.1

Tento návrh predstavuje časť tretieho železničného balíčka, ktorý bol prijatý Európskou komisiou 3. marca 2004. Ďalšími komponentmi sú:

návrh smernice o certifikácii vlakovej čaty (KOM(2004) 142 v konečnom znení);

návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach a povinnostiach medzinárodných cestujúcich po železnici (KOM(2004) 143 v konečnom znení);

návrh nariadenia o kompenzácii a kvalitatívnych požiadavkách pre železničnú nákladnú dopravu (KOM(2004) 144 v konečnom znení);

a

oznámenie Komisie o ďalšej integrácii európskeho železničného systému (KOM(2004) 140 v konečnom znení);

pracovný dokument zamestnancov Komisie o postupnom otváraní trhu pre medzinárodnú osobnú dopravu po železnici (SEK(2004) 236).

1.2

Prvý železničný balíček (tiež nazývaný balíček infraštruktúry) nadobudol účinnosť 15. marca 2001 a mal sa zapracovať do národnej legislatívy do 15. marca 2003. Obsahuje nasledovné komponenty:

novela smernice 91/440/EHS, ktorá obsahuje voľný vstup na trh pre medzinárodnú železničnú dopravu po transeurópskej železničnej dopravnej sieti do 15. marca 2003 a liberalizáciu celej medzinárodnej železničnej nákladnej dopravy do 15. marca 2008 (1);

rozšírenie rozsahu smernice o európskej licencii pre železničné podniky (novela smernice 95/18/ES) (2);

harmonizácia ustanovení, ktorými sa riadi prideľovanie kapacity železničnej infraštruktúry a vyberajú sa poplatky za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnú certifikáciu (nahrádza smernicu 95/19/ES) (3).

1.3

Európska komisia podala v októbri 2003 na Európskom súdnom dvore sťažnosť na deväť členských štátov za neoznámenie transpozície prvého železničného balíčka do národného práva. Do mája 2004 nebolo doručené oznámenie piatich krajín a dva členské štáty transponovali do národného práva len niektoré ustanovenia.

1.4

Druhý železničný balíček bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie30. apríla 2004 a musí sa transponovať do národného práva do 30. apríla 2006. Obsahuje nasledovné komponenty:

novela smernice 91/440/ES: prinášajúca voľný prístup na trh v oblasti medzinárodnej železničnej nákladnej dopravy do 1. januára 2006 a liberalizáciu národnej železničnej nákladnej dopravy, vrátane kabotáže, od 1. januára 2007 (4);

smernica a železničnej bezpečnosti v Spoločenstve (5);

nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európska železničná agentúra (6);

novela smerníc o interoperabilite systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc (96/48/ES) a transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy (2001/16/ES) (7).

1.5

Prvý a druhý železničný balíček poskytli právny základ pre vytvorenie spoločného trhu pre železničnú nákladnú dopravu. Opatrenia obsahujú prístup na trh, poskytovanie licencií a bezpečnostných osvedčení železničných podnikov, prístup k infraštruktúre a výpočet poplatkov za jej používanie, vytvorenie právneho rámca pre železničnú bezpečnosť, a opatrenia pre zabezpečenie interoperability železničného systému.

1.6

Ako už EHSV zdôraznil vo svojom stanovisku k druhému železničnému balíčku (8), tento nový právny rámec vyvoláva potrebu úplne reorganizovať daný sektor a vytvoriť nové orgány a kompetencie.

1.7

V tom istom stanovisku EHSV tiež zdôraznil potrebu európskych sociálnych pravidiel. Európski sociálni partneri v železničiarskom sektore, Spoločenstvo európskych železníc a Európska federácia pracovníkov v doprave podpísali 17. januára 2004 dve európske dohody, ktoré sa týkajú:

1.

zavedenia európskeho oprávnenia pre rušňovodičov v medzinárodných službách.

2.

dohody o určitých aspektov podmienok zamestnávania vlakových čiat v medzinárodných službách.

1.8

V rámci tretieho železničného balíčka Komisia navrhuje smernicu o certifikácii vlakových čiat, ktorá by mal nadobudnúť účinnosť v roku 2010 alebo 2015.

1.9

Pri predkladaní ďalšej novely smernice 91/440/EHS Komisia naďalej sleduje svoj cieľ postupnej deregulácie železničného sektoru.

2.   Návrh Európskej komisie

2.1

Komisia navrhuje deregulovať prístup na trh pre medzinárodnú osobnú dopravu od 1. januára 2010. Návrh sa tiež týka kabotáže, t. j. nastupovania a vystupovania cestujúcich na železničných staniciach pozdĺž celej trasy. Zároveň sa má zrušiť ustanovenie o voľnom prístupe na trh pre medzinárodné zoskupenia.

2.2

Každoročne cestuje v EÚ 25 vlakom 6 miliárd cestujúcich, pričom najväčší podiel pripadá na miestne a regionálne spojenia. Medzinárodná osobná doprava je zodpovedná približne len za 10 % železničnej dopravy, a to na základe predaných lístkov. Sem patrí regionálna cezhraničná doprava a vysokorýchlostná (cezhraničná) doprava.

2.3

Komisia uznáva, že sprístupnenie medzinárodnej osobnej dopravy, vrátane kabotáže, hospodárskej súťaži by mohlo mať prípadne negatívny dopad na hospodársku rovnováhu verejnej osobnej dopravy. Navrhuje poskytovať výnimky z voľného prístupu na trh na trasách, kde zmluvy o verejnej službe už nadobudli účinnosť podľa smernice (EHS) č. 1191/69, a kde by deregulácia medzinárodnej dopravy mohla narušiť rovnováhu. Táto výnimka bude udelená len v prípadoch, keď je to absolútne dôležité pre udržanie poskytovania verejnej dopravy, a kde došlo k sankciám regulačného orgánu podľa článku 30 smernice 2001/14/ES. Tiež musí byť možné súdne preskúmanie rozhodnutia udeliť výnimku.

2.4

Od Komisie sa žiada, aby predložila správu o vykonávaní ustanovenia do 31. decembra 2012.

3.   Hodnotenie návrhu

3.1   Nevyhnutné predpoklady pre revitalizáciu železničného priemyslu

3.1.1

Návrh deregulovať medzinárodnú osobnú dopravu sa zakladá na predpoklade, že hospodárska súťaž v medzinárodnej doprave povedie k jednému alebo viacerým nasledovným dôsledkom: vyšší počet cestujúcich, transfer z iných spôsobov dopravy (hlavne leteckej dopravy) na železničnú, zlepšená kvalita pre zákazníkov a nižšie cestovné.

3.1.2

Vo svojom stanovisku k 2. železničnému balíčku (9) už EHSV zdôraznil základné nevyhnutné predpoklady pre revitalizáciu železničného systému:

financovanie rozšírenia a konsolidácie železničnej infraštruktúry;

zavedenie technickej interoperability a poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré si to vyžaduje;

vytvorenie prostredia pre spravodlivú hospodársku súťaž medzi spôsobmi dopravy, a hlavne:

zabezpečenie, že sociálna legislatíva v sektore cestnej dopravy bude dodržaná;

poskytovanie spravodlivej politiky spoplatňovania infraštruktúry pre všetky spôsoby dopravy.

3.1.3

K danému dátumu sa návrh spravodlivej politiky spoplatňovania infraštruktúry pre všetky režimy dopravy, ako bol oznámený v Bielej knihe o európskej dopravnej politike na rok 2010, nezrealizoval.

3.1.4

Monitorovanie a správna aplikácia sociálnej legislatívy v cestnej doprave naďalej zostáva vážnym problémom.

3.1.5

Okrem toho sa musí nájsť riešenie problému zadĺženosti mnohých železničných spoločností. Hlavne v nových členských štátoch nebudú môcť železničné spoločnosti konkurovať bez toho, aby sa našlo riešenie ich vysokej zadĺženosti.

3.1.6

EHSV tiež zdôraznil, že zavedenie nových orgánov, ako požaduje prvý a druhý železničný balík (regulačný orgán, zúčtovací orgán, prideľovací orgán, upovedomovaný orgán, úrad pre bezpečnosť, orgán pre vyšetrovanie nehôd) by malo za následok reorganizáciu organizačných štruktúr železničného priemyslu vo veľmi krátkom čase, a vyžiadalo by si niekoľko rokov praktických skúseností, skôr ako budú hladko fungovať. EHSV sa vyslovil za prioritu železničnej bezpečnosti. Táto by mala zahŕňať zavedenie európskej sociálnej legislatívy v železničnom odvetví.

3.2   Ex-post analýza deregulácie železničnej nákladnej dopravy

3.2.1

Rozhodnutia týkajúce sa deregulácie železničnej nákladnej dopravy už boli prijaté; účinky týchto rozhodnutí sú ale doposiaľ neznáme.

3.2.2

Od Európskej komisie sa žiada, aby do 1. januára 2006 predložila správu, ktorá sa týka nasledovných oblastí (10):

implementácia smernice 91/440/ES v členských štátoch a preskúmanie spôsobu, akým rôzne príslušné orgány skutočne fungujú;

rozvoj trhu, hlavne medzinárodné trendy v doprave, operácie a trhové podiely všetkých zúčastnených na trhu (vrátane nových operátorov);

vplyv na celkový dopravný priemysel, a hlavne akýkoľvek posun k alternatívnym dopravcom;

vplyvy na bezpečnostné úrovne v jednotlivých členských štátoch;

pracovné podmienky v tomto priemysle v jednotlivých členských štátoch.

3.2.3

EHSV považuje za vhodné počkať na uverejnenie správy a pochopiť vplyvy, ktoré doposiaľ vznikli na základe vykonaných opatrení, a to pred prijatím akýchkoľvek ďalších krokov smerom k otvoreniu trhu a žiada Komisiu, aby túto správu zverejnila v určenom termíne.

3.3   Ex-ante analýza deregulácie medzinárodnej železničnej osobnej dopravy

3.3.1

Pred oznámením 3. železničného balíčka si Komisia objednala štúdiu o deregulácii osobnej dopravy. Deklarovaným účelom štúdie bolo preskúmať rôzne možnosti pre dereguláciu a odporučiť jednu z nich. Týmito možnosťami boli:

deregulácia medzinárodnej osobnej dopravy bez kabotáže;

deregulácia medzinárodnej osobnej dopravy s kabotážou;

deregulácia národnej a medzinárodnej železničnej osobnej dopravy.

3.3.2

Štúdia odporučila dereguláciu medzinárodnej osobnej dopravy s kabotážou (11).

3.3.3

EHSV ľutuje, že štúdia tohto druhu sa nepoužila na hlbšie preskúmanie dôležitých otázok. Tieto otázky súvisia s vplyvom deregulácie osobnej dopravy:

regionálna železničná doprava ako služby všeobecného záujmu, hlavne v malých a stredných členských štátoch;

kvalita služieb pre zákazníkov;

zamestnanosť a pracovné podmienky v železničnej osobnej doprave;

železniční operátori v nových stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch.

3.3.4

Štúdia zahŕňa pozorovania v jednotlivých oblastiach, ktorých sa to týka (ako napríklad význam dopravného a cien cestovného). Tieto pozorovania boli vykonané na základe štyroch prípadových štúdií (Švédsko, Nemecko, Španielsko, Maďarsko) a simulačného cvičenia pre dve trasy. Tiež varuje pred dereguláciou národnej železničnej osobnej dopravy. Avšak, zadaným cieľom štúdie bolo odporučiť jednu z troch daných možností.

3.4   Vplyvy deregulácie na regionálnu a verejnú dopravu

3.4.1

Prostredníctvom kabotáže si návrh na dereguláciu medzinárodnej osobnej dopravy žiada, aby sa trhy v oblasti určitej národnej osobnej dopravy v istom rozsahu otvorili.

3.4.2

Národná osobná doprava je často sieťovou dopravou, kde zisky vytvorené na trasách s veľkými objemami cestujúcich kompenzujú straty na trasách s nižším objemom, čím umožňujú poskytovanie komplexnejšej služby. Neplatí to len na trasách verejnej dopravy, s výhradnými právami a/alebo dotáciami, pre ktoré návrh Komisie umožňuje výnimky, a to za prísnych podmienok.

3.4.3

Hlavne v malých a stredných členských štátoch by to mohlo viesť k vážnej deformácii železničnej osobnej dopravy, ktorá nie je zmluvne pokrytá výhradnými právami.

3.4.4

V niektorých členských štátoch sa zmluvy o povinnostiach vo verejnej službe netýkajú len individuálnych trás, ale celkovej siete. Za takýchto okolností bude ťažké poskytnúť dôkaz ohrozenia rovnováhy verejnej dopravy.

3.4.5

Možnosť výnimiek, ako navrhuje Komisia, budú zahŕňať komplikované procedúry pri dokazovaní platnosti výnimiek a mohli by viesť k právnym sporom.

3.4.6

V júli 2000 Európska komisia navrhla KOM(2000) 7 v konečnom znení, aby nahradila nariadenie (EHS) č. 1191/69 o podstatných povinnostiach v koncepte verejnej služby v doprave, ktoré uvádza pravidlá pre výhradné práva a kompenzáciu za verejnú osobnú dopravu, a to novým nariadením.

3.4.7

Návrh zmeniť nariadenie (EHS) č. 1191/69 bol blokovaný v rade pre dopravu niekoľko rokov. Základné rozdiely medzi návrhom Komisie a postojom Európskeho parlamentu zostávajú, a tieto by mohli mať významné dôsledky pre dopad návrhu, pokiaľ ide o dereguláciu železničnej osobnej dopravy. Komisia plánuje predloženie nového návrhu pred koncom roka.

3.4.8

Ide o ďalší argument v prospech vyčkávania, dokiaľ sa táto legislatíva neprijme, pred predložením akýchkoľvek návrhov na ochranu rovnováhy železničnej osobnej dopravy vo verejnej službe v spojení s dereguláciou.

3.5   Vplyvy na kvalitu služby pre zákazníkov

3.5.1

Vo svetle vysokých nákladov a tradične nízkych cien cestovných lístkov, štúdia dospieva k záveru, že je nepravdepodobné, aby deregulácia medzinárodnej osobnej dopravy viedla k ďalším cenovým redukciám pre zákazníkov.

3.5.2

Zvýšená možnosť voľby vyplývajúca z hospodárskej súťaže medzi železničnými operátormi na tej istej trase by zároveň mohla znamenať, že štandardy, ktoré doposiaľ prevládali – jeden cestovný poriadok, jeden lístok, informácie z jedného zdroja – už nemôžu byť zaručené. Vytvoria sa väčšie bariéry pre informácie.

3.5.3

Odozva Komisie na uvedené je návrh legislatívy, ktorá zaväzuje konkurenčné spoločnosti, aby spolupracovali s cieľom udržať štandardy informácií, ktoré boli dovtedy garantované.

3.5.4

EHSV preskúma tento návrh v samostatnom stanovisku. Avšak rád by zdôraznil, že zaviazanie konkurujúcich spoločností, aby spolupracovali za účelom informovania zákazníkov, je nevyhnutné len vtedy, keď sa otvorí trh pre osobnú dopravu.

3.6   Vplyvy na zamestnanosť

3.6.1

Komisia predpokladá, že deregulácia medzinárodnej osobnej dopravy povedie k redukciám v počte zamestnancov v krátkej dobe, ale že v strednej dobe zamestnanosť narastie v dôsledku nárastu počtu cestujúcich. Do úvahy napríklad neberie možné negatívne vplyvy na zamestnanosť, ktoré vyplývajú z dopadu deregulácie na regionálne a verejné trasy. S ohľadom na článok 1.7 tejto navrhovanej smernice, vplyvy by záviseli od rozhodnutia každého členského štátu financovať regionálnu osobnú dopravu.

3.6.2

Počet zamestnancov v železničnom priemysle sa znížil počas posledného desaťročia na polovicu. Železniční operátori v nových členských štátoch a západoeurópske železnice počítajú s ďalším rušením pracovných miest. Ak deregulácia medzinárodnej osobnej dopravy povedie aj k vytlačeniu železničných operátorov v malých a stredných štátoch EÚ v doprave na dlhé vzdialenosti, pozitívne vplyvy na zamestnanosť sa nedajú očakávať.

3.6.3

Osobná železničná doprava bola tradične dopravným prostriedkom otvoreným pre všetky vrstvy spoločnosti. Letecká doprava sa vyvinula z luxusu na prostriedok hromadnej dopravy. Pozitívne vplyvy na zamestnanosť spojené s týmto rozvojom sa nedajú v rovnakom rozsahu zopakovať v medzinárodnej železničnej osobnej doprave.

3.6.4

Okrem toho, vysokokvalitné pracovné pozície v bývalých štátom vlastnených aerolíniách boli nahradené pracovnými miestami nízkej kvality v iných segmentoch civilného letectva.

3.6.5

EHSV pozerá na prudké znižovanie miery zamestnanosti v železničiarskom priemysle s obrovskou obavou. Takéto znižovanie počtu pracovných miest vedie k výrazným sociálnym problémom v nových členských štátoch, ktoré trpia vysokou nezamestnanosťou a nedostatočne rozvinutým systémom sociálneho zabezpečenia. Naliehavo sú tu potrebné opatrenia sociálnej podpory. EHSV je proti akýmkoľvek opatreniam, ktoré povedú k ďalšiemu znižovaniu počtu zamestnancov a zhoršovaniu kvality pracovných miest v priemysle, ktorý je aj takuž pod tlakom.

3.7   Vplyvy na železničných operátorov v nových členských štátoch

3.7.1

Vyššie uvedená štúdia, ktorú vypracoval Steer Davies Gleave, zdôrazňuje, že zlé podmienky infraštruktúry v nových členských štátoch, zlá finančná situácia železničných operátorov a ceny cestových lístkov, ktoré sú obvykle pod dlhodobou úrovňou nákladov, predstavujú ďalšie prekážky pre väčšiu hospodársku súťaž.

3.7.2

Okrem toho, železniční operátori nemajú vysokokvalitný vozový park potrebný na to, aby boli konkurencieschopní.

3.7.3

Regionálna železničná doprava zohráva dokonca väčšiu rolu v nových členských štátoch než v EÚ-15. Ak má deregulácia medzinárodnej osobnej dopravy negatívny vplyv na poskytovanie regionálnych služieb, tento vplyv bude ešte silnejší v nových členských štátoch. Urýchlilo by to úpadok stále relatívne veľkého podielu osobnej dopravy železníc.

4.   Záver

4.1

Vo svojich predchádzajúcich stanoviskách bol EHSV vždy za revitalizáciu železničného priemyslu v Európe, a poukazoval na základné nevyhnutné predpoklady na dosiahnutie uvedeného cieľa:

expanziu infraštruktúry a odstraňovanie úzkych miest;

zabezpečenie interoperability medzi železničnými systémami;

vytváranie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi spôsobmi dopravy;

zaručovanie sociálnych ustanovení a železničnej bezpečnosti.

4.2

EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pomohli zabezpečiť, že tieto podmienky budú splnené čo možno najrýchlejšie.

4.3

EHSV podčiarkuje dôležitosť železničnej osobnej dopravy pri plnení potrieb ľudí, pokiaľ ide o mobilitu, ako aj jej dôležitosť ako poskytovateľa služieb všeobecného záujmu.

4.4

EHSV uznáva dôležitosť poskytovateľa sieťovej dopravy a dôležitosť jej integrácie s inými spôsobmi verejnej dopravy v záujme mobility verejnosti. Táto služba nesmie byť ohrozená.

4.5

EHSV verí, že akékoľvek rozhodnutie o deregulácii medzinárodnej osobnej dopravy bude založené na rozsiahlych a jasných vedomostiach týkajúcich sa celkových vplyvov na železničnú osobnú dopravu a dopadu opatrení, o ktorých sa rozhodlo v rámci 1. a 2. železničného balíčka.

4.6

Preto vyzýva Komisiu, aby vykonala adekvátnu ex-ante analýzu výhod a nevýhod pri deregulácii osobnej dopravy. Analýza by mala riešiť vplyvy deregulácie na:

regionálnu železničnú dopravu a dopravu všeobecného záujmu, hlavne v malých a stredných členských štátoch;

kvalitu služby pre zákazníkov;

zamestnanosť a pracovné podmienky v železničnej osobnej doprave;

železničných operátorov v nových členských štátoch strednej a východnej Európy.

4.7

EHSV vyzýva Komisiu, aby najskôr predložila správu o realizácii otvorenia trhu pre železničnú nákladnú dopravu, ako to požaduje smernica 91/440/EHS (naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/51/ES).

4.8

EHSV zdôrazňuje, že návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o konaní členských štátov, ktoré sa týka požiadaviek verejnej dopravy, a poskytnutie zmlúv o verejnej doprave v osobnej doprave po železnici, cestnej doprave a vnútrozemskej vodnej doprave [KOM(2000) 7 v konečnom znení a novelizovaný návrh KOM(2002) 107 v konečnom znení] ešte stále čakajú v Rade. Podrobná forma tejto smernice by mohol mať dopad na pravidlá ochrany trás verejnej dopravy v rámci deregulácie medzinárodnej železničnej osobnej dopravy.

4.9

Zlepšenie kvality dopravy na cestovných trasách zvyšuje atraktívnosť tohto spôsobu dopravy, ktorý na oplátku podporuje cieľ trvalo udržateľného dopravného systému v rámci európskej dopravnej politiky. Hlavná zodpovednosť tu nesú železniční operátori. EHSV však kritizuje opatrenia, ktoré by mohli znížiť súčasné štandardy kvality služieb. Veľký dôraz by pripisoval opatreniam zameraným na zlepšovanie kvality služieb.

4.10

EHSV zastáva názor, že podpora lepšej spolupráce medzi železničnými spoločnosťami je tou správnou cestou pre zlepšenie kvality služieb pre cestujúcich v medzinárodnej železničnej osobnej doprave, hlavne v regionálnej medzinárodnej osobnej doprave.

4.11

EHSV by veľmi uvítal, keby Komisia vstúpila do dialógu s európskymi sociálnymi partnermi o dopade deregulácie na železničnú dopravu, a hlavne na kvantitu a kvalitu zamestnanosti.

4.12

Podiel železničnej osobnej dopravy na celkovej osobnej doprave je výrazne vyšší v nových členských štátoch než v EÚ 15. Preto to EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa mimoriadna pozornosť venovala pokrokom v železničnej osobnej doprave v nových členských štátoch a dopadu otvorenia trhu v týchto krajinách. Je v záujme celého Spoločenstva a v súlade s cieľmi Bielej knihy o dopravnej politike, aby bol tento veľký podiel udržaný.

Brusel 17. januára 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Smernica 2001/12/ES – Ú. v. ES L 75, 15.3.2001, s. 1 – stanovisko EHSV – Ú. v. ES C 209, 22.7.1999, s. 22.

(2)  Smernica 2001/13/ES – Ú. v. ES L 75, 15.3.2001, s. 26 – stanovisko EHSV – Ú. v. ES C 209, 22.7.1999, s. 22.

(3)  Smernica 2001/14/ES – Ú. v. ES L 75, 15.3.2001, s. 29 – stanovisko EHSV – Ú. v. ES C 209, 22.7.1999, s. 22.

(4)  Smernica 2004/51/ES – Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 164 – stanovisko EHSV – Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 131.

(5)  Smernica 2004/49/ES – Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 44 – stanovisko EHSV – Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 131.

(6)  Nariadenie (ES) č. 881/2004 – Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 1 – stanovisko EHSV – Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 131.

(7)  Smernica 2004/50/ES – Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 114 – stanovisko EHSV – Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 131.

(8)  Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 131.

(9)  Pozri poznámku pod čiarou 8.

(10)  Článok 2 písm. d) smernice 2004/51/ES Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Rady 91/440/EHS o rozvoji železníc Spoločenstva.

(11)  Liberalizácia železničnej osobnej dopravy v EÚ: Rozšírené hodnotenie dopadu, február 2004, vypracoval: Steer Davies Gleave, Londýn.


PRÍLOHA

k Stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (podľa článku 54 ods. 3 vnútorného poriadku)

Nasledujúce pozmeňovacie návrhy, ktoré dostali viac ako štvrtinu odovzdaných hlasov, boli zamietnuté v priebehu diskusie.

Bod 3.1.4

Zrušiť

Zdôvodnenie:

Tento odsek nijako nesúvisí s liberalizáciou železníc. Miešajú sa tu dva sektory v jednom stanovisku, ktorého predmetom sú zmeny a rozvoj železníc v Európe. Nedá sa tvrdiť, že by bola kontrola sociálnej legislatívy v cestnej doprave vážnym problémom, keď len nedávno boli schválené viaceré smernice určené na zvýšenie kontrol týkajúcich sa jazdného a odpočinkového času. Dodržiavanie celej tejto právnej úpravy je kontrolované pomocou tachografu. Okrem toho, v auguste tohto roku bude zavedené nové kontrolné zariadenie, digitálny tachograf, ktorý umožní presnejšiu kontrolu pracovného času vodičov.

Výsledok hlasovania:

Za: 58

Proti: 80

Zdržalo sa: 7

Bod 3.1.6

Vymazať poslednú vetu:

Malo by to zahŕňať zavedenie európskej sociálnej legislatívy v železničiarstve“.

Zdôvodnenie

Železničná bezpečnosť v EÚ bola upravená smernicou 2004/49/CE.

Výsledok hlasovania:

Za: 52

Proti: 93

Zdržalo sa: 5

Bod 3.2.3

Nahradiť bod nasledujúcim znením:

„EHSV sa domnieva, že by bolo vhodné analyzovať obsah tejto správy hneď po jej uverejnení, aby sa stanovilo, či musí byť návrh smernice pozmenený alebo upravený.“

Zdôvodnenie

Súčasné znenie požaduje zastavenie legislatívneho procesu, čo by viedlo k istej forme právnej neistoty poškodzujúcej všetkých zainteresovaných: podniky, zamestnancov, zákazníkov.

Rozumnejším a konštruktívnejším sa zdá byť prejavenie jasnej vôle zohľadniť dosiahnuté závery a prípadne upraviť alebo pozmeniť návrh smernice.

Zároveň sa tým zachová dynamický a otvorený postup.

Výsledok hlasovania:

Za: 54

Proti: 92

Zdržalo sa: 9

Bod 3.4.7 a 3.4.8

Nahradiť tieto body nasledujúcim textom. Nový bod bude mať číslo 3.4.7:

„Keď bude nový návrh Nariadenia (EHS) č.119/69 predložený Rade ministrov a Európskemu parlamentu, bude treba preskúmať vplyv, aký môže mať tento text na liberalizáciu osobnej železničnej dopravy a rovnováhu verejnej služby.“

Zdôvodnenie

Súčasný text sa odvoláva na stav, ktorý už nie je aktuálny. Komisia vypracovala nový text, ktorý môže byť predložený „rade pre dopravu“ v júni. Nie je možné predvídať, ako bude prijatý v Rade ministrov, ani v Európskom parlamente.

Navrhované znenie je konštruktívnejšie.

Výsledok hlasovania:

Za: 68

Proti: 90

Zdržalo sa: 8

Bod 3.6

Zrušiť.

Zdôvodnenie

Nedá sa povedať, že by liberalizácia železničnej dopravy mala za následok zníženie počtu pracovných miest a že novovytvorené miesta budú nižšej kvality, keď v iných dopravných sektoroch jedným z dôsledkov liberalizácie bolo práve zvýšenie počtu pracovných miest. Treba pripomenúť, že železničná doprava je posledný dopravný sektor bez liberalizácie.

Výsledok hlasovania:

Za: 66

Proti: 102

Zdržalo sa: 6


8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/64


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o certifikácii vlakových čiat poverených riadením lokomotív a vlakov na železničnej sieti Spoločenstva“

KOM(2004) 142 v konečnom znení – 2004/0048 (COD)

(2005/C 221/14)

Dňa 28. apríla 2004 sa Rada na základe článku 71 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť, ktorá bola zodpovedná za prípravu práce výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko dňa 17. januára 2005. Spravodajcom bol pán Chagas.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 414. plenárnom zasadnutí v dňoch 9. a 10. februára 2005 (schôdza zo dňa 9. februára 2005) prijal nasledujúce stanovisko s počtom hlasov za: 127, proti: 25, zdržalo sa hlasovania: 26.

1.   Úvod

1.1

Tento návrh smernice na certifikáciu vlakových čiat predstavuje súčasť tretieho železničného balíčka, ktorý bol prijatý Európskou komisiou dňa 3. marca 2004. Ďalšími zložkami sú:

zmena smernice 91/440/EHS: Liberalizácia medzinárodnej železničnej osobnej dopravy (KOM(2004) 139 v konečnom znení),

návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach a povinnostiach cestujúcich v medzinárodných železničnej doprave (KOM(2004) 143 v konečnom znení),

návrh nariadenia o kompenzácii v prípade nedodržania požiadaviek na kvalitu služieb železničnú nákladnú dopravu (KOM(2004) 144 v konečnom znení),

a

oznámenie Komisie o ďalšej integrácii európskeho železničného systému (KOM(2004) 140 v konečnom znení);

pracovný dokument pracovníkov Komisie o postupnom otváraní sa trhu pre medzinárodnú osobnú dopravu po železnici (SEC(2004) 236).

1.2

Prvý železničný balíček (nazývaný aj infraštrukturálny balíček) vstúpil do platnosti 15. marca 2001 a mal byť zapracovaný do národnej legislatívy do 15. marca 2003. Obsahuje nasledovné zložky:

zmena smernice 91/440/EHS, ktorá obsahuje voľný prístup na trh pre medzinárodnú nákladnú železničnú dopravu na transeurópskej sieti nákladnej železničnej dopravy do 15. marca 2003 a liberalizáciu celej medzinárodnej nákladnej železničnej dopravy do 15. marca 2008 (1),

rozšírenie rozsahu smernice o európskej licencii pre železničné podniky (novela smernice 95/18/ES) (2),

harmonizácia ustanovení, ktorými sa riadi prideľovanie kapacity železničnej infraštruktúry a vyberajú sa poplatky za používanie železničnej infraštruktúry a potvrdenia o bezpečnosti (nahrádza smernicu 95/19/ES) (3).

1.3

V októbri 2003 podala Európska komisia sťažnosť na deväť členských štátov na Európsky súdny dvor za nedostatky pri zavádzaní prvého železničného balíčka do národnej legislatívy. Do mája 2004 ešte stále nepodalo oznámenie päť krajín a dva členské štáty zaviedli do národnej legislatívy len niektoré ustanovenia.

1.4

Druhý železničný balíček bol publikovaný v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev30. apríla 2004 a má byť zakomponovaný do národnej legislatívy do 30. apríla 2006. Obsahuje nasledujúce zložky:

zmenu smernice 91/440/ES: presunutie slobodného prístupu na trh pre medzinárodnú železničnú nákladnú dopravu na 1. januára 2006 a liberalizácia národnej železničnej nákladnej dopravy, vrátane kabotáže, od 1. januára 2007 (4),

smernicu o bezpečnosti železníc Spoločenstva (5),

nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európska železničná agentúra (6),

zmenu smernice o interoperabilite vysokorýchlostného železničného systému (96/48/ES) a konvenčného železničného systému (2001/16/ES) (7).

1.5

Prvý a druhý železničný balíček poskytli právny základ pre zriadenie jednotného trhu nákladnej železničnej dopravy. Opatrenia zahŕňajú prístup na trh, udeľovanie licencií a certifikátov bezpečnosti železničných podnikov, prístup k infraštruktúre a výpočet poplatkov za jej používanie, vytvorenie právneho rámca pre bezpečnosť železničnej dopravy a opatrenia pre zabezpečenie interoperability železničného systému.

1.6

Ako už EHSV zdôraznil vo svojom stanovisku k druhému železničnému balíčku (8), tento nový právny rámec vyvoláva potrebu úplne reorganizovať daný sektor a vytvoriť nové orgány a kompetencie.

1.7

Sociálne ustanovenia týkajúce sa vzdelávania a pracovných podmienok zamestnancov, ktorí vykonávajú bezpečnostno-kritické povinnosti, sa v tomto rámci riešia neadekvátne, alebo sa vôbec neriešia.

1.8

Európski sociálni partneri v železničiarskom sektore – Spoločenstvo európskych železníc (CER) a Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF) – podpísali dve európske dohody dňa 17. januára 2004, ktoré sa týkajú nasledovných predmetov:

1)

zavedenie európskeho vodičského preukazu rušňovodičov pre rušňovodičov zapojených do cezhraničnej dopravy,

2)

určité aspekty pracovných podmienok vlakových čiat v cezhraničnej doprave.

1.9

Súčasný návrh čiastočne odráža dohodu sociálnych partnerov o zavedení európskeho vodičského preukazu pre rušňovodičov.

1.10

Európska komisia informovala EHSV, že európski sociálni partneri formálne požiadali, aby sa dohoda o pracovných podmienkach (obdobie výkonu práce a odpočinku) implementovala vo forme nariadenia Rady. Komisia v súčasnosti skúma túto žiadosť.

2.   Návrh Európskej komisie

2.1

Potreba zlepšiť interoperabilitu a personálny manažment je dôvodom, ktorý uviedla Komisia pri svojom návrhu smernice. Cieľom je zjednodušiť schvaľovanie železničných podnikov a zároveň udržiavať vysokú úroveň bezpečnosti a zaručovania slobodného pohybu pracovníkov.

2.2

Komisia tiež uvádza ciele európskych sociálnych partnerov, ako napríklad:

garantovať vysokú úroveň zručností pre vlakové čaty, aby sa udržali a zlepšili bezpečnostné úrovne,

zredukovať riziko sociálneho dumpingu.

2.3

Komisia navrhuje certifikačný proces pre rušňovodičov na základe jednotných minimálnych európskych štandardov. Rušňovodiči pracujúci na medzinárodných trasách musia byť certifikovaní najskôr do roku 2010, pričom budú nasledovať všetci ostatní rušňovodiči pracujúci na národných trasách do roku 2015.

2.4

Podľa Komisie sa bude prvý krok týkať približne 10 000 rušňovodičov v spoločenstve a druhé kolo sa bude týkať približne 200 000 rušňovodičov.

2.5

Komisia tiež navrhuje certifikačný proces pre iných zamestnancov na železnici, ktorí sa nepriamo podieľajú na riadení vlaku. Avšak návrh smernice neobsahuje žiadne špecifické ustanovenia o tejto záležitosti a hlavne neobsahuje žiadne ustanovenia o úrovniach zručnosti požadovaných od ostatných zamestnancov na železnici. Je nutné zohľadniť princípy ustanovení v smernici. Požiadavky na zručnosti má definovať neskôr Európska železničná agentúra alebo sa budú definovať v technických špecifikáciách pre interoperabilitu.

2.6

Návrh smernice uvádza ustanovenie pre certifikačný proces zložený z dvoch častí:

1)

európsky vodičský preukaz, ktorý vydávajú kompetentné orgány, sa uznáva v celom Spoločenstve, je majetkom rušňovodiča a potvrdzuje súlad so základnými požiadavkami a získanie základných zručností,

2)

harmonizovaný doplnkový certifikát, ktorý vydáva železničný podnik, zostáva majetkom podniku a potvrdzuje špecifické vedomosti súvisiace s podnikom alebo infraštruktúrou.

2.7

Kompetentné orgány a železničné podniky musia viesť registre uvádzajúce príslušné kvalifikácie a ich obnovu, ako aj pozastavenie a zmenu licencií a harmonizovaných doplnkových certifikátov.

2.8

Navrhujú sa tri kategórie rušňovodičov: (A) posunovacích lokomotív a pracovných vlakov, (B) osobných vlakov a (C) nákladných vlakov.

2.9

Minimálny vek bude 20 rokov, hoci je možné ho znížiť na 18 rokov, ak rušňovodiči pracujú len v národnom rámci.

2.10

Návrh obsahuje ustanovenia o zmene a obnove licencií a harmonizovaných doplnkových certifikátov a vykonávaní periodických kontrol, aby sa zabezpečilo, že ich držitelia naďalej spĺňajú stanovené podmienky, a ustanovenia o ich stiahnutí a možnosti odvolania sa proti takýmto rozhodnutiam. Tiež sa zaoberá kontrolami a pokutami.

2.11

V návrhu sú tiež obsiahnuté ustanovenia o prístupe k vzdelávaniu, skúškam a hodnoteniu kvality vzdelávacích systémov a procedúr.

2.12

Príloha I sa zaoberá modelom licencie a doplnkového certifikátu Spoločenstva, pričom prílohy II až VII popisujú povinnosti rušňovodičov, zdravotné/psychologické kontroly a odbornú kvalifikáciu.

2.13

Od Európskej železničnej agentúry sa žiada, aby predložila správu do konca roka 2010, v ktorej má tiež preskúmať možnosť zavedenia špeciálnej karty (smartcard).

3.   Hodnotenie návrhu Komisie

3.1   Základné pripomienky

3.1.1

EHSV v podstate návrh víta.

3.1.2

Rušňovodiči a iní zamestnanci, ktorí vykonávajú bezpečnostno-kritické úlohy, nesú enormnú zodpovednosť za bezpečnosť dopravy, zamestnancov, cestujúcich a tovar. Na liberalizovanom železničnom trhu musia spoločné ustanovenia zaistiť vysokú úroveň zručností.

3.1.3

Harmonizované minimálne ustanovenia tiež zjednodušujú cezhraničné rozmiestnenie zamestnancov (9). Avšak, rozdiely v prevádzkových systémoch členských štátov a bezpečnostných ustanoveniach viac ako čokoľvek iné bránia cezhraničnému rozmiestneniu zamestnancov a budú tak pôsobiť ešte mnoho rokov. Tieto rozdiely plus existencia rozdielnych jazykov ďalej zvyšujú požiadavky na zručnosti zamestnancov.

3.1.4

EHSV tiež zdôrazňuje, že vysoká úroveň zručností a certifikačný proces, ktorý ju osvedčuje, pomáha zabezpečiť, že profesia sa naďalej teší uznaniu a zostáva atraktívna. Je to dôležité v profesii s neatraktívnymi pracovným časom a nižšou istotou zamestnania v súvislosti s rozširujúcou sa pôsobnosťou agentúr sprostredkúvajúcich dočasné zamestnanie. Podniky v sektoroch cestnej dopravy a vnútrozemských vodných ciest sa už sťažujú na výrazné ťažkosti pri hľadaní zamestnancov. Cieľ tejto smernice sa nedá obmedziť vzdelávaním.

3.1.5

Tradičné samoregulované železničné podniky nesú plnú zodpovednosť za úrovne vzdelávania a zručností a bezpečnú prevádzku dopravy. To vedie k vysokej úrovni zručností a robí zo železnice jeden z najbezpečnejších dopravných prostriedkov.

3.1.6

Starostlivosť je nutné venovať tomu, aby sa zabezpečilo, že ciele, ktoré sa sledujú touto smernicou, vedú k väčšej mobilite medzi rušňovodičmi a bezdiskriminačnému prístupu k vzdelávacím zariadeniam, a nie k situácii, kde kvalita vzdelávania ako celok sa zhoršuje a náklady na vzdelávanie sa presúvajú na pracovníkov.

3.2   Individuálne ustanovenia

3.2.1   Rozsah a zavedenie certifikácie

3.2.1.1

EHSV podporuje postupné zavedenie certifikácie pre medzinárodnú a národnú dopravu. To umožní podnikom naplánovať si operácie.

3.2.1.2

Ale časový rámec uvedený v článku 34 (2008-2010 pre cezhraničnú dopravu a 2010-2015 pre rušňovodičov, ktorí pôsobia národne) je prekvapujúci. Certifikácia rušňovodičov by sa mala uskutočniť skôr, vzhľadom na to, že liberalizácia medzinárodnej nákladnej dopravy prebieha od roku 2003/2006 a národná nákladná doprava sa má liberalizovať od roku 2007.

3.2.1.3

EHSV tiež víta certifikáciu vlakových čiat. Zamestnanci, ktorí vykonávajú bezpečnostné funkcie, hrajú dôležitú úlohu v bezpečnosti železnice. Avšak navrhovaná definícia je nepochopiteľná: „Odhliadnuc od rušňovodiča, akýkoľvek zamestnanec prítomný v lokomotíve alebo vo vlaku a nepriamo zapojený do vedenia lokomotívy alebo vlaku ….“ (článok 25). Bolo by lepšie hovoriť o členoch vlakových čiat, ktorí vykonávajú bezpečnostné úlohy. EHSV sa domnieva, že by bolo vhodnejšie, aby smernica tiež špecifikovala úlohy, ktoré má vykonávať táto kategória zamestnancov, a požadované zručnosti.

3.2.2   Kategórie rušňovodičov

3.2.2.1

Navrhujú sa tri „kategórie vodičských preukazov“ – posunovacie lokomotívy a pracovné vlaky, doprava cestujúcich a doprava tovaru (článok 4 odsek 2). Rozlišovanie medzi osobnou a nákladnou dopravou nie je praktické a neexistuje žiaden podstatný dôvod pre takéto rozlišovanie. Vzdelávanie a predmetná skutočná práca sa nelíšia. Oddelené certifikáty sa majú vydávať, aby potvrdili vedomosti o použitých lokomotívach, ale často sú lokomotívy tie isté. Dve kategórie – na základe bezpečnostných požiadaviek – sú dostatočné: lokomotívy pracujúce na uzavretých linkách (zoraďovacie stanice, staveniská) a lokomotívy pracujúce na otvorených linkách (rušňovodiči na hlavných linkách).

3.2.2.2

EHSV sa tiež domnieva, že by bolo vhodnejšie naznačiť kategóriu na vodičskom preukaze a nie na harmonizovanom doplnkovom certifikáte.

3.2.3   Minimálny vek a odborné skúsenosti

3.2.3.1

Návrh smernice špecifikuje minimálny vek 20 rokov, hoci členský štát môže vydať preukaz platný len na jeho území od veku 18 rokov (článok 8). V celom rade členských štátov (10) je minimálny vek 21 rokov. Smernica by mala viesť k zníženiu minimálneho veku, aspoň pre cezhraničnú dopravu.

3.2.3.2

EHSV sa domnieva, že by mal byť stanovený minimálny vek 21 rokov. Cezhraničná doprava je náročnejšia a vyžaduje si zamestnancov s lepšou kvalifikáciou. Táto požiadavka veku je tiež kompatibilná s možnosťou špecifikovať nižší vekový limit pre národnú dopravu.

3.2.3.3

EHSV by tiež uvítal trojročnú odbornú prax ako národný rušňovodič na hlavnej trase, a to pred tým, ako bude pôsobiť ako rušňovodič v medzinárodnej doprave. Podobné ustanovenie pre národnú dopravu je už začlenené do článku 10. V prípade železničných spoločností, ktoré ponúkajú len medzinárodné dopravné služby, potrebná prax rušňovodičov by sa dala získať v spolupráci s inými železničnými spoločnosťami, ktoré ponúkajú národné služby.

3.2.4   Štruktúra certifikačného procesu

3.2.4.1

Komisia navrhuje certifikačný proces zložený z dvoch častí, konkrétne európsky vodičský preukaz vydávaný príslušným orgánom a uznávaný v celej Európe a harmonizovaný certifikát vydávaný železničnými podnikmi. Dôvod uvedený pre rozdelenie procesu do dvoch častí je, že jednotná licencia so špeciálnou kartou (smartcard), ktorá bola pôvodne plánovaná, je príliš komplikovaná a jej zavedenie je nákladné.

3.2.4.2

EHSV v podstate súhlasí so štruktúrou navrhovanou Komisiou. Avšak používanie dvoch dokumentov by mohlo spôsobiť zmätok. To sa týka najmä vedomostí o infraštruktúre. Jasne by sa malo rozlišovať medzi znalosťami prevádzkových a bezpečnostných ustanovení platných pre danú infraštruktúru a znalosťami liniek a lokalít. Zatiaľ čo znalosti prevádzkových ustanovení platných pre jednu alebo niekoľko sietí infraštruktúry by mali byť osvedčené na vodičskom preukaze, znalosti liniek a lokalít – ktoré sa budú pravidelne aktualizovať – by mali byť osvedčované na harmonizovanom doplnkovom certifikáte.

3.2.4.3

Certifikačný proces zložený z dvoch častí je možný pre prechodné obdobie. Avšak konečným cieľom je vydať jeden dokument so špeciálnou kartou (smartcard), ktorý potvrdzuje základné znalosti jeho držiteľa a vedomosti súvisiace so špecifickým podnikom, a táto skutočnosť by nemala byť zanedbaná.

3.2.5   Akreditácia skúšajúcich a vzdelávacích zariadení

3.2.5.1

Európska železničná agentúra bude mať za úlohu zostaviť kritériá pre akreditáciu školiteľov, skúšajúcich a vzdelávacích zariadení. EHSV sa domnieva, že to bude praktické riešenie, ale myslí si, že smernica je v mnohých bodoch nejasná. Nie je jasne uvedené, aké testy má vykonávať akreditovaný skúšajúci, a aké zručnosti majú byť certifikované samotným železničným podnikom bez akreditovaného skúšajúceho. Nie je ani jasne uvedené, ži testovanie vedomostí o prevádzkovom a bezpečnostnom systéme danej infraštruktúry bude vykonávať skúšajúci, ktorý bol akreditovaný konkrétnym členským štátom.

3.2.6   Odborná kvalifikácia a zdravotné/psychologické požiadavky

3.2.6.1

Prílohy návrhu smernice uvádzajú povinnosti rušňovodičov, požadované všeobecné a špecifické odborné vedomosti a zdravotné/psychologické požiadavky. Vo všeobecnosti Komisia sledovala líniu uvedenú v dohode európskych sociálnych partnerov o zavedení európskeho vodičského preukazu rušňovodičov.

3.2.6.2

EHSV víta rozhodnutie Komisie stavať na odborných a zdravotných/psychologických požiadavkách ustanovených sociálnymi partnermi. To zabezpečí vysokú úroveň zručností, z ktorej bude ťažiť bezpečnosť dopravy. EHSV sa domnieva, že nevyhnutná kvalifikácia a požiadavky na certifikáciu rušňovodičov by sa mali špecifikovať v samotnej smernici.

3.2.6.3

Zmeny v prílohách bude vykonávať výbor zástupcov členských štátov, ktorý bude zodpovedný aj za prijatie technických špecifikácií pre interoperabilitu (TIS). Konzultácia so sociálnymi partnermi je povinná pri otázkach súvisiacich s kvalifikáciou a ochranou práce a zdravia v rámci smernici o interoperabilite. Keďže prílohy smernice o certifikácii vlakových čiat sú založené na definíciách európskych sociálnych partnerov, je logické, že títo sociálni partneri by sa mali zapojiť do práce pri zmene týchto príloh. EHSV trvá na ustanovení v tomto zmysle v smernici.

3.2.7   Periodické kontroly

3.2.7.1

Určité vedomosti sa musia kontrolovať periodicky, aby sa zabezpečilo, že preukaz alebo harmonizovaný certifikát môžu byť ponechané.

3.2.7.2

Pokiaľ ide o periodické zdravotné prehliadky, Komisia sledovala líniu uvedenú v dohode európskych sociálnych partnerov.

3.2.7.3

EHSV by mal zdôrazniť potrebu psychologického poradenstva po železničných nehodách, ktorých účastníkmi boli ľudia (čo často znamená ľudí, ktorý páchajú samovraždu skokom pod vlak). Toto sa v smernici prehliadlo (článok 14 v spojitosti s prílohou III).

3.2.7.4

Návrh je príliš nepresný vo veci pravidelnej aktualizácie vedomostí o linkách. Malo by byť jasne špecifikované, že certifikácia vedomostí o linke zaniká, ak sa na danej linke nejazdilo jeden rok.

3.2.7.5

Smernica nič nevraví o ďalšom vzdelávaní rušňovodičov v pravidelných intervaloch v oblasti všeobecných znalostí. Táto záležitosť sa rieši v dohode európskych sociálnych partnerov. EHSV odporúča, aby pri dodržiavaní tejto dohody smernica uvádzala, že základné spôsobilosti sa budú rozvíjať a oživovať ročne.

3.2.8   Odobratie preukazov

3.2.8.1

Smernica uvádza, že rušňovodiči majú oznamovať kompetentným orgánom, ak už nespĺňajú podmienky požadované na plnenie ich povinností. To je niečo, ako vyžadovať od rušňovodičov, aby sa sami „udali“, čo nemôžu urobiť. Len akreditovaný zamestnanecký lekár dokáže prijať takéto rozhodnutie a informovať podnik. Podniky musia zasa informovať príslušné orgány.

3.2.8.2

Smernica neustanovuje procedúru pre opakované nadobudnutie preukazu po jeho odobratí.

4.   Návrh smernice o certifikácii vlakových čiat a dohoda európskych partnerov o zavedení európskeho vodičského preukazu

4.1

EHSV víta skutočnosť, že európski sociálni partneri – CER a ETF – konali sami a už navrhli systém poskytovania licencií pre rušňovodičov pôsobiacich na medzinárodných trasách.

4.2

Výhoda dohody je, že od zamestnancov v podnikoch, ktorí sú členmi CER, sa bude žiadať, aby boli vysoko kvalifikovaní pomerne skoro, a aby nebolo nutné čakať do roku 2010. Tieto podniky nesmú byť penalizované oproti podnikom, ktoré neuplatňujú dohodu.

4.3

EHSV si myslí, že je nutné úplne zohľadňovať dohodu európskych sociálnych partnerov v oblastiach, ktoré sa prekrývajú s rozsahom smernice.

4.4

Dohoda európskych sociálnych partnerov predpokladá, že rušňovodiči, ktorých sa vec týka, vždy majú istú formu národnej certifikácie, a preto neupravuje túto záležitosť. Zakladá sa to na mnohých skúsenostiach tradičných železničných podnikov pri spolupráci na trasách.

4.5

Európsky vodičský preukaz pre rušňovodičov uvedený v dohode sociálnych partnerov je ďalšou licenciou, ktorá potvrdzuje ďalšie vedomosti potrebné na riadenie v infraštruktúre inej krajiny. Vydávajú ho podniky a je vlastníctvom podnikov.

4.6

Harmonizovaný doplnkový certifikát navrhovaný v smernici zodpovedá viac-menej európskemu vodičskému preukazu pre rušňovodičov.

4.7

EHSV žiada Komisiu, aby preskúmala, v akom rozsahu je možné európsky vodičský preukaz pre rušňovodičov uvedený v dohode sociálnych partnerov uznať za ekvivalent harmonizovaného doplnkového certifikátu na prechodné obdobie, aby poslúžil podnikom, ktoré už v tejto oblasti boli aktívne. Smernica by mala obsahovať ustanovenie v tomto zmysle.

4.8

EHSV si myslí, že podniky, ktoré podpísali dohodu sociálnych partnerov, budú znevýhodnené oproti podnikom, ktoré používajú systém certifikácie podľa smernice, pokiaľ sa ďalšie vzdelávanie v oblasti všeobecných odborných vedomostí má vykonávať ročne za podmienok dohody, ale toto ustanovenie nebolo začlenené do návrhu smernice napriek tomu, že je veľmi dôležité pre udržiavanie úrovní vedomostí.

5.   Závery

5.1

EHSV víta návrh smernice o certifikácii vlakových čiat. Vyjadruje poľutovanie, že toto sociálne opatrenie je prezentované ako konečný článok v reťazi európskych legislatívnych ustanovení pre liberalizáciu sektora železničnej nákladnej dopravy.

5.2

Rušňovodiči a posádky majú kľúčové úlohy v oblasti bezpečnosti. Certifikácia rušňovodičov a posádok musí zaručiť ich vysokú kvalifikáciu.

5.3

EHSV má obavy týkajúce sa prílišnej dĺžky časového intervalu medzi úplným otvorením trhu železničnej nákladnej dopravy a konečnými termínmi pre zavedenie certifikácie, a žiada Komisiu, aby vykonala všetky možné kroky, aby tento časový interval skrátila.

5.4

EHSV preto vyzýva Radu a Európsky parlament, aby odstránili návrh smernice o certifikácii vlakových čiat z tretieho balíčka, a aby ho spracovali osobitne, čím by sa predišlo ďalším omeškaniam. Európsky parlament a Rada by mali prijať smernicu rýchle a ako prioritu.

5.5

Pri takomto konaní by mali plne zohľadniť stanovisko EHSV a zmeny, ktoré sú v tomto dokumente navrhované.

5.6

EHSV víta dohodu európskych sociálnych partnerov o určitých aspektoch pracovných podmienok vlakových čiat pôsobiacich v cezhraničnej doprave. Výbor tiež vyzýva Komisiu, aby predložila Rade súhlas s rozhodnutím a odporúča Rade, aby návrh prijala.

Brusel 9. februára 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Smernica 2001/12/ES – Ú.v. ES L 75, 15.03.2001, s. 1 – stanovisko EHSV – Ú.v. ES C 209, 22.07.1999, s. 22

(2)  Smernica 2001/13/ES – Ú.v. ES L 75, 15.03.2001, s. 26 – stanovisko EHSV – Ú.v. ES C 209, 22.07.1999, s. 22

(3)  Smernica 2001/14/ES – Ú.v. ES L 75, 15.03.2001, s. 29 – stanovisko EHSV – Ú.v. ES C 209, 22.07.1999, s. 22

(4)  Smernica 2004/51/ES – Ú.v. ES L 164, 30.04.2004, s. 164 – stanovisko EHSV – Ú.v. ES C 61, 14.03.2003, s. 131

(5)  Smernica 2004/49/ES – Ú.v. ES L 164, 30.04.2004, s. 44 – stanovisko EHSV – Ú.v. ES C 61, 14.03.2003, s. 131

(6)  Nariadenie (ES) č. 881/2004 – Ú.v. ES L 164, 30.04.2004, s. 1 – stanovisko EHSV – Ú.v. ES C 61, 14.03.2003, s. 131

(7)  Smernica 2004/50/ES – Ú.v. ES L 164, 30.04.2004, s. 114 – stanovisko EHSV – Ú.v. ES C 61, 14.03.2003, s. 131

(8)  Ú.v. ES C 61, 14.3.2003, s. 131

(9)  Malo by sa však zdôrazniť, že výmena rušňovodičov a vlakových čiat na hraniciach trvá len niekoľko minút (napr. osem minút na hraničnom priechode Brenner). Zastávky na hraniciach v sektore nákladnej dopravy sú spôsobené viac inými faktormi, ako napríklad kontrola dokumentácie alebo kontrola vozového parku.

(10)  Napríklad Rakúsko, Dánsko, Holandsko, Nemecko a Nórsko.


PRÍLOHA

k stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (v súlade s článkom 54 ods. 3 rokovacieho poriadku)

Nasledovný pozmeňovací návrh, ktorý získal podporu vyše štvrtiny platných hlasov, bol v priebehu ďalšieho rokovania zamietnutý.

Bod 3.2.3.3

Zrušiť.

Zdôvodnenie

Návrh smernice predpokladá certifikačný proces pozostávajúci z dvoch častí:

európsky preukaz rušňovodiča, uznávaný v celom Spoločenstve,

harmonizovaný doplňujúci certifikát osvedčujúci špeciálnu odbornú kvalifikáciu týkajúcu sa daného podniku alebo infraštruktúry.

Smernica obsahuje aj ustanovenia o zmenách a obnovovaní preukazu rušňovodiča a harmonizovaných doplnkových certifikátov a pravidelných previerok, aby sa zabezpečilo, že držiteľ preukazu stále spĺňa stanovené požiadavky.

Cieľom harmonizovaného doplnkového certifikátu je zabezpečiť, aby rušňovodič mal potrebné schopnosti a znalosti týkajúce sa danej trate (daných tratí).

Preto neexistuje žiadny dôvod pre zavedenie dodatočnej trojročnej skúšobnej doby pre rušňovodičov v oblasti medzinárodnej železničnej prepravy. Podľa súčasného znenia bodu 3.2.3.3. by táto skúšobná doba nadväzovala na dva roky odbornej praxe, ktorá sa vyžaduje v tých prípadoch, ak príslušný pracovník prejde z kategórie rušňovodiča posunovacích lokomotív do kategórie národných vlakov (osobných a nákladných vlakov).

Táto požiadavka, ktorá by v podstate znamenala zavedenie päťročnej skúšobnej doby, by znížila hodnotu harmonizovaného doplnkového certifikátu a bola by v rozpore so zámerom podporiť cezhraničnú interoperabilitu. Jej dôsledkom alebo zámerom by bolo zastaviť rozvoj a zlepšenie cezhraničnej železničnej dopravy.

Napokon neexistuje potreba zavádzať rôzne požiadavky pre rušňovodičov pracujúcich na národných tratiach a rušňovodičov pracujúcich na medzinárodnej železničnej sieti, pretože harmonizovaný doplnkový certifikát je v každom prípade záruka schopností a oboznámenosti s danou železničnou sieťou.

Bod 3.2.3.3. z týchto dôvodov nemá opodstatnenie a mal by byť zrušený.

Výsledok hlasovania

Za: 59

Proti: 100

Zdržali sa: 11


8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/71


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií“

KOM(2004) 699 v konečnom znení – ref. 2004/0242 (CNS)

(2005/C 221/15)

Dňa 10. novembra 2004 sa Rada rozhodla požiadať o konzultácie Európsky hospodársky a sociálny výbor podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy, ktorá je zodpovedná za prípravu prác výboru v tejto problematike, prijala svoje stanovisko dňa 12. januára 2005. Spravodajcom bol pán Pezzini.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal nasledovné stanovisko na svojom 414. plenárnom zasadaní 9. a 10. februára 2005 (schôdzi z dňa 9. februára) 132 hlasmi za, 1 proti a 3 členovia sa zdržali hlasovania.

1.   Úvod

1.1

Platnosť Nariadenia Rady (ES) č. 2501/2001 z 10. decembra 2001 (1) uplatňujúceho systém všeobecných colných preferencií (VCP) sa skončí 31. decembra 2005. V júli 2004 Komisia prijala inštrukcie (2) o úlohe VCP pre nasledujúce obdobie desiatich rokov od 1. januára 2006 do 31. decembra 2015. Komisia teraz zverejnila svoje návrhy (3) o uplatňovaní tohoto nariadenia.

1.1.1

V roku 1994, predchádzajúce inštrukcie (4) pre desaťročné obdobie 1994-2005 priniesli do uplatňovania ich nariadení významný počet dôležitých zmien ako napríklad colné zaradenie podľa citlivosti výrobkov, odstupňovania a zvláštnych stimulov. V roku 2001 zvláštne dojednanie pre najmenej rozvinuté krajiny (NRK), „všetko okrem zbraní“ (VOZ) boli zavedené na obmedzenú dobu. Skúsenosti ukázali, že niektoré z týchto opatrení fungujú v praxi dobre a malo by sa v nich pokračovať, pokiaľ iné budú musieť byť podrobené zmenám na základe získaných skúseností.

1.1.2

Spoločenstvo poskytlo obchodné preferencie pre rozvojové krajiny v rámci ich VCP od 1971. Obchodná politika hrá kľúčovú úlohu vo vzťahoch EÚ a zvyškom sveta. Systém VCP je súčasťou tejto politiky, ktorá musí byť v súlade s konsolidovanými cieľmi politiky rozvoja. V tomto smere sa musia spĺňať požiadavky WTO (5) a splnomocňujúcu klauzulu z GATT z 1979. Taktiež musí byť v súlade s Agendou pre rozvoj z Doha. Kľúčovou prioritou je pomôcť rozvojovým krajinám podieľať sa na zisku z globalizácie, osobitne tým, že sa naviaže obchod a udržateľný rozvoj. V tomto zmysle sa chápe, že udržateľný rozvoj zahŕňa viaceré aspekty ako dodržiavanie ľudských a pracovných práv, správne riadenie a ochrana životného prostredia. Okrem toho boj proti drogám je zodpovednosťou všetkých krajín.

1.2

Komisia viedla rozsiahle konzultácie ohľadne jej inštrukcií pre nasledujúce desaťročné obdobie, odkedy boli tieto inštrukcie publikované po prvýkrát. Napriek tomu, že boli potrebné špeciálne štatistiky, odhad dopadu bol vykonaný interne. Komisia vykoná taktiež odhad dopadu na najvzdialenejšie regióny EÚ, keď nariadenie vstúpi do platnosti.

1.3

Nepredpokladá sa, že zmeny uvedené v návrhu, si vyžiadajú významné straty v colných príjmoch v porovnaní s terajšou situáciou.

2.   Návrh Komisie

2.1

Návrh predstavuje zjednodušenie existujúceho systému tým, že sa zníži počet dojednaní z piatich na tri. To sa dosiahlo tým, že bolo zavedené jednotné dojednanie o stimuloch namiesto troch zvláštnych stimulov, ktoré sú platné v súčasnosti pre ochranu pracovných práv, ochranu životného prostredia a boj proti výrobe a obchodovaniu s drogami. Následne navrhovaný systém pozostáva z:

Všeobecné dojednanie,

Zvláštne dojednanie o stimuloch (SIA) pre udržateľný rozvoj

Zvláštne dojednanie (EBA) pre najmenej rozvinuté krajiny.

2.2

Ďalšie zjednodušenie by bolo dosiahnuté odstránením zo zoznamu prijímajúcich krajín tie krajiny, ktoré v súčasnosti využívajú preferenčný prístup na komunitárny trh vďaka bilaterálnym, regionálnym dohodám alebo dohodám o voľnom obchode (FTA). Spoločenstvo zabezpečí, aby žiadna krajina neutrpela straty tým, že zlúči do relevantných FTA príjmy z iných osobitných výrobkov, ktoré predtým spadali pod zaradenie do VCP.

2.3

Preferencie budú aj naďalej odlišované podľa citlivosti výrobkov. Clo podľa spoločného colného sadzobníka (SCS) na výrobky označené ako necitlivé bude aj naďalej celkom pozastavené, okrem potravinárskych komponentov. Súčasné paušálne zníženie o 3,5 percenta pre citlivé produkty bude v platnosti aj naďalej.

2.4

Všeobecné dojednania budú otvorené pre všetky krajiny, okrem tých, ktoré boli klasifikované Svetovou bankou ako krajina s vysokými príjmami počas obdobia troch po sebe nasledujúcich rokov a kde najväčších päť exportných sektorov pokrytých systémom VCP do Spoločenstva predstavuje menej ako 75 % všetkých exportných sektorov pokrytých systémom VCP z danej krajiny do Spoločenstva. Tieto krajiny, ktoré sú v súčasnosti prijímajúcimi krajinami pod systémom VCP, budú vyňaté zo systému, keď vstúpi do platnosti navrhované nariadenie. Prijímajúce krajiny, ktoré sú prijímajúcimi krajinami pod obchodnou zmluvou so Spoločenstvom, ktorá obsahuje všetky stanovené preferencie, budú taktiež odstránené zo zoznamu oprávnených prijímajúcich krajín.

2.5

Systém zvláštnych dojednaní o stimuloch pre udržateľný rozvoj (SIA) bol zavedený pre rozvojové krajiny s najväčšími potrebami. Dodatočné preferencie budú ihneď udelené (po predložení náležitej žiadosti) rozvojovým krajinám, ktoré podpísali a účinne uplatnili šestnásť základných dohovorov o ľudských právach a pracovných právach, ktoré sú uvedené v prílohe I a aspoň sedem z dohovorov týkajúcich sa správneho riadenia a ochrany životného prostredia, ktoré sú uvedené v prílohe II. Zároveň prijímajúce krajiny budú požiadané, aby sa zaviazali k podpísaniu a účinnému uplatňovaniu medzinárodných dohovorov, ku ktorým sa zatiaľ ešte nezaviazali. Dátum 31. december 2008 bude stanovený ako doba, do ktorej je potrebné dovŕšiť tento proces.

2.5.1

Predmetné dohovory obsahujú mechanizmy, ktoré kompetentné medzinárodné organizácie môžu využívať pre pravidelné hodnotenie ich uplatňovania v praxi. Komisia bude mať na zreteli tieto hodnotenia predtým, ako rozhodne, ktoré žiadateľské krajiny budú zaradené ako prijímajúce krajiny pod systémom SIA. Na základe žiadostí rozvojových krajín Komisia predloží zoznam prijímajúcich krajín pod týmto režimom.

2.5.2

Krajiny, ktoré si želajú byť zaradené ako prijímajúce krajiny SIA, musia predložiť svoju žiadosť v tejto záležitosti v období troch nasledujúcich mesiacov po dátume uverejnenia predmetného nariadenia.

2.5.3

Ďalšou požiadavkou je to, že žiadateľské štáty musia byť klasifikované ako zraniteľné. V tomto zmysle, zraniteľná krajina je definovaná ako tá, ktorá nebola klasifikovaná Svetovou bankou ako krajina s vysokými príjmami alebo jej vývoz do Spoločenstva pod systémom VCP predstavuje menej ako 1 % z celkového vývozu do Spoločenstva pod systémom VSP.

2.6

Návrh obsahuje opatrenia na zredukovanie dopadu, ktorý by na prijímajúcu krajinu malo jej odstránenie zo zoznamu rozvojových krajín zo strany Spojených národov, konkrétne, predpokladá prechodné obdobie pre postupné vyňatie štátu z režimu EBA. V súčasnosti, takáto zo zoznamu odstránená krajina by automaticky a okamžite stratila všetky výhody systému VCP, ktoré využívala ako člen skupiny rozvojových krajín. Nový mechanizmus umožňuje, aby sa tento proces uskutočnil počas prechodného obdobia.

2.7

Mechanizmus odstupňovania bol zachovaný v zjednodušenej podobe. Tak ako to je aj v súčasnosti, odstupňovanie sa uplatní pre určité skupiny výrobkov z krajín. ktoré sú už konkurencieschopné na komunitárnom trhu a už nebudú potrebovať systém VSP pre podporu ich vývozu, ale súčasné kritériá (účasť na preferenčných dovozoch, stupeň rozvoja a stupeň špecializácie vývozu) budú nahradené jedným jediným kritériom: kvóta komunitárneho trhu, vyjadrená ako kvóta pod systémom preferenčného dovozu. Skupiny výrobkov sa definujú podľa ich zaradenia do „skupín“ v spoločnej nomenklatúre. Odstupňovanie sa uplatňuje len pre krajiny, ktoré sú už konkurencieschopné so všetkými výrobkami jedného sektora. Spomínané odstupňovanie sa nebude uplatňovať v prípade malých prijímajúcich krajín, ak iba niekoľko ich výrobkov z jedného sektora dosiahlo stupeň konkurencieschopnosti.

2.7.1

Odstupňovanie bude uplatňované pre prijímajúcu krajinu v rámci jedného sektora, ak počas troch po sebe nasledujúcich rokoch priemer dovozu výrobkov do Spoločenstva patriacich do predmetného sektora pochádzajúcich z tejto krajiny prevyšuje 15 % dovozu do Spoločenstva tých istých výrobkov pochádzajúcich zo všetkých krajín. Pre určité textilné výrobky sa horná hranica znižuje na 12,5 %.

2.8

Clá majú byť pozastavené vtedy, ak z preferenčného zaobchádzania vyplynú clá ad valorem vo výške 1 % alebo menej alebo osobitné clá vo výške 2 EUR alebo menej.

2.9

Návrh obsahuje ustanovenia pre dočasné pozastavenie preferenčných dojednaní v súvislosti so všetkými alebo niektorými výrobkami s pôvodom v prijímajúcej krajine za určitých špecifických okolností. Nejde pri tom o vážnu stratu status quo. Komisia oznámila, že tieto ustanovenia sa uplatnia len za výnimočných okolností.

2.9.1

Ak výrobok pochádzajúci z prijímajúcej krajiny bude dovezený za takých podmienok, že spôsobí alebo bude môcť spôsobiť vážnu ujmu komunitárnym výrobcom podobných alebo priamo konkurencieschopných výrobkov, bežné clá podľa SCS môžu byť znova nastolené na žiadosť členského štátu alebo z iniciatívy samotnej Komisie.

2.10

Pri uplatňovaní tohto nariadenia bude Komisia asistovať výbor pre všeobecné preferencie, ktorý bude zložený z predstaviteľov členských štátov a ktorému bude predsedať reprezentant Komisie. Výbor bude dostávať správy z Komisie o fungovaní systému v praxi a bude môcť prešetrovať hociktorú záležitosť v súvislosti s predmetným systémom. Bude sa tiež zúčastňovať najmä na určovaní vhodných krajín, ktoré požiadali o prístup k systému SIA pre udržateľný rozvoj, na dočasnom pozastavení preferenčného zaobchádzania, na znovuzavedení ciel podľa SCS v prípade výskytu ťažkostí pre niektorého z komunitárnych výrobcov a stanovenie prechodných období v prípade stratenia nároku na výhody zo systému EBA pre tie krajiny, ktoré boli odstránené zo zoznamu najmenej rozvinutých krajín od OSN.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Systém VCP je dôležitou súčasťou vonkajšej obchodnej politiky EÚ a jej dopad je ďalekosiahly. Taktiež má významný vplyv na hospodársku aktivitu rozvojových krajín a na rozpočet EÚ. Vplýva na vzťahy obchodných partnerov EÚ v organizáciách ako WTO a má dôležité následky pre európske hospodárstvo, osobitne výrobný sektor. Ide o jednu z mála záležitostí, ktorá sa riadi na európskej úrovni viac federatívnym ako nefederatívnym spôsobom. Komisia má v tejto oblasti exkluzívnu kompetenciu. Globalizácia zdôraznila význam VCP. EÚ použila tento systém na pomoc rozvojovým krajinám aj v tom smere, aby im pomohla využiť proces globalizácie. Zároveň tento systém umožnil, aby EÚ mohla v praxi propagovať udržateľný rozvoj v tom smere, že ponúka preferenčné podmienky pre prístup na európsky trh tým štátom, ktoré budú rešpektovať základné princípy ľudských práv.

3.2

Keď Komisia uverejnila svoje inštrukcie (6), ktoré tvoria podklad pre súčasný návrh, EHSV vydal svoje stanovisko (7) s detailnými pripomienkami k predloženým otázkam. V predmetnom stanovisku poukázal na to, že zjednodušenie systému by malo byť primárnym cieľom. Z tohto dôvodu uspokojivo prijíma opatrenia zahrnuté v návrhu Komisie, ktorých účelom je zjednodušenie štruktúry systému. Osobitne sa nazdáva, že zníženie počtu režimov z piatich na tri podstatne zjednoduší dosiahnutie tohto cieľa.

3.3

EHSV taktiež požadoval, aby sa znížil počet zúčastnených krajín (8) a medzi iným navrhol vyňatie krajín, ktoré v súčasnosti využívajú preferenčný prístup na trhy Spoločenstva v rámci FTA so zárukou, že tie preferencie, ktoré v súčasnosti využívajú pod existujúcim systémom VCP, by mali byť začlenené do náležitej bilaterálnej zmluvy. Výbor pozitívne hodnotí prijatie jeho návrhu.

3.4

EHSV vyjadril svoje znepokojenie (7) nad tým, že väčšia časť komunitárnej pomoci smerovala do najbohatších prijímajúcich krajín a nie do tých, kde bola najviac potrebná. Preto pozitívne hodnotí fakt, že Komisia sa touto problematikou zaoberala, ale kladie si otázku, či sa návrh venuje tomuto problému v dostatočnej miere.

3.5

EHSV odporučil (7), aby bol zachovaný mechanizmus odstupňovania, ale v zjednodušenej a priehľadnejšej podobe. Schvaľuje návrh Komisie v tomto smere a nazdáva sa, že sa dosiahne značného pokroku v oboch smeroch. Osobitne, nahradenie existujúcich rozdielnych kritérií jedným jediným a jasným by umožnilo celý postup zjednodušiť a zvýšiť jeho priehľadnosť.

3.6

EHSV nástojil na tom (7), aby sa využila táto príležitosť na harmonizáciu, zjednotenie a modernizáciu všetkých noriem a postupov systému VCP. Nazdáva sa, že súčasný návrh vychádza v ústrety k dosiahnutiu tohoto cieľa.

3.7

EHSV žiada (7), aby sa s návrhom Komisie uverejnilo aj detailné zhodnotenie dopadu. Zároveň vyjadruje svoje sklamanie nad jeho absenciou a poukazuje na to, že uskutočniť prieskum dopadu na externé regióny EÚ a posteriori je nekonzistentné, ak nie je vo výhľade zmena podstaty celého systému, čo zároveň protirečí všeobecnej požiadavke, podľa ktorej by mali byť nariadenia stabilné na istý čas. Nejasný kontext by mohol znemožniť správne fungovanie systému VCP.

3.8

EHSV schvaľuje myšlienku začleniť do definície „udržateľný rozvoj“ princíp dodržiavania ľudských práv, ochranu pracovných práv, ochranu životného prostredia, správne riadenie a boj proti výrobe a obchodovaniu s drogami.

3.9

EHSV poukázal na fakt (7), že súčasné zvláštne dojednania o stimuloch boli úplne neúčinné, čo sa týka dosiahnutia vytýčených hlavných cieľov. Jedine dve krajiny spĺňali kritériá pre uplatnenie zvláštneho dojednania o stimuloch pre ochranu pracovných práv a žiadna krajina nespĺňala kritériá pre zaradenie do zvláštneho dojednania o stimuloch na ochranu životného prostredia. Na druhej strane dvanásť krajín využilo zvláštne dojednanie pre boj proti výrobe a obchodovaniu s drogami, ale bez žiadneho pozorovateľného účinku v praxi.

3.9.1

EHSV nepredpokladá, že nový návrh bude účinnejší aj napriek tomu, že zavádza opatrenia na zjednodušenie procesu. Nezvýšila sa ani výška stimulu a taktiež neexistuje žiaden iný dôvod na predpoklad, aby nové dojednania viedli vo zvýšenej miere prijímajúce krajiny, aby prijali princípy a praktiky udržateľného rozvoja. Pred požiadavkou podpísania dvadsiatich siedmich medzinárodných dohovorov, je veľmi pravdepodobné, že uprednostnia ich pôvodný stav a vzdajú sa výhod, ktoré by im tieto dojednania priniesli.

3.9.2

Keďže v kontexte neustáleho znižovania colných prekážok je ťažké ponúknuť atraktívny stimul, mohlo by sa zvážiť aj spojenie uplatňovania týchto dohovorov s udelením rozvojovej pomoci.

3.10

EHSV si všimlo, že všetky zmluvy, ktoré musia podpísať žiadateľské krajiny, obsahujú mechanizmy, ktoré „kompetentné medzinárodné organizácie“ môžu pravidelne využívať na zistenie spôsobu, akým boli v skutočnosti uplatňované. EHSV je toho názoru, že spoločenskí aktéri by sa mali zúčastniť na tomto hodnotení.

3.11

EHSV poznamenáva, že podmienky pre dočasné zrušenie preferenčných dojednaní zostávajú v porovnaní s podmienkami v predchádzajúcom režime takmer nezmenené. Vzhľadom k tomu, že boli uplatnené iba v prípade jednej krajiny (Mjanmarsko), ktorá je extrémnym príkladom porušovania medzinárodných zmlúv, je ich užitočnosť pri podporovaní udržateľného rozvoje pochybná. Sankcia, ktorá sa ukladá iba v takomto ojedinelom prípade, môže mať len malý odstrašujúci účinok. EHSV by uprednostnil širšie uplatňovanie tohto mechanizmu za účelom posilnenia zvláštnych dojednaní pre podporu udržateľného rozvoja, ktoré, ako sa EHSV obáva, sa pravdepodobne prestane využívať.

3.12

EHSV pochybuje o tom, či nový systém poskytuje účinnejšie demotivujúce prostriedky na zabránenie podvodom ako ten predchádzajúci. EHSV by uprednostnil proaktívnejší prístup k tejto otázke. Hlavne by uvítal, keby boli vytvorené mechanizmy pre užšiu spoluprácu medzi agentúrami v EÚ a náležitými orgánmi v prijímacích krajinách. Je ťažké vyhnúť sa záveru, že v tejto oblasti zvolila Komisia stratégiu „ponáhľaj sa pomaly“.

3.13

EHSV víta fakt, že Komisia pred predložením tohto návrhu, dostatočne konzultovala tak v EÚ ako aj v prijímajúcich krajinách.

3.14

EHSV berie na vedomie, že Komisii bude s riadením systému všeobecných colných preferencií aj naďalej pomáhať výbor pre všeobecné preferencie, ktorý bude vykonávať svoju činnosť v rámci postupov pre „regulačný výbor“.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

EHSV podotýka, že krajiny, ktoré majú byť vyňaté zo všeobecného režimu, sa obmedzia na tie, ktoré Svetová banka klasifikovala ako krajiny s vysokými príjmami s nedostatočne diverzifikovaným vývozom. EHSV sa nazdáva, že počet krajín spĺňajúcich tieto kritéria bude obmedzený. Výbor navrhol (7), aby nové inštrukcie vyňali okrem iných aj krajiny, ktoré rozvíjajú programy na výrobu jadrových zbraní a krajiny, ktoré sa správajú ako daňové raje. EHSV vyjadruje svoje poľutovanie nad tým, že sa mnohé z týchto krajín by mohli byť oprávnené na to, aby boli zaradené do zoznamu prijímacích krajín.

4.2

Jedným z kritérií pre zahrnutie do režimu zvláštnych dojednaní SIA pre podporu udržateľného rozvoja je to, že daná krajina by mala byť „zraniteľná“. Článok 9 odstavec 2 stanovuje, že krajina je zraniteľná vtedy, keď nebola v súlade s podmienkami stanovenými v odstavci 4.1 vylúčená zo všeobecného režimu alebo ich vývoz do Spoločenstva, na ktorý sa vzťahujú všeobecné colné preferencie, predstavuje menej ako 1 % celkového dovozu do Spoločenstva, na ktorý sa vzťahujú všeobecné colné preferencie. EHSV je toho názoru, že tento článok by mal byť prepracovaný tak, že sa slovo „alebo“ nahradí slovom „a“. Ak nie tento článok bude mať taký účinok, aký určite nebol pri jeho tvorbe cielený.

4.3

EHSV poukázal na to (7), že podľa predchádzajúceho systému je moment odstupňovania príliš vzdialený referenčného momentu. Preto EHSV víta fakt, že v budúcnosti sa odstupňovanie uskutoční v nasledujúcom roku po treťom po sebe nasledujúcom roku, čo predstavuje referenčné obdobie pre akúkoľvek krajinu a odvetvie

4.4

EHSV podporuje návrh Európskej komisie udržať regionálnu kumuláciu v zmysle nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 v prípadoch, kedy výrobok použitý pri ďalšej výrobe v krajine, ktorá je členom regionálneho združenia, pochádza z inej krajiny tohto združenia, ktorá sa však nezúčastňuje na výhodách z režimov, ktoré sa uplatňujú na konečný výrobok za podmienky, že obidve krajiny sa podieľajú na výhodách z regionálnej kumulácie pre toto združenie. EHSV poukazuje na to, že v minulosti boli tieto ustanovenia zdrojom značných podvodov.

4.5

EHSV trvá na svojom stanovisku (7), že preferenčné pravidlá o pôvode by mali byť zjednodušené a zároveň by sa mali zjednodušiť náležité postupy pre dovozcov z EÚ v tom zmysle, že by sa mali vyrovnať súčasným pravidlám o pôvode výrobkov nepreferenčného charakteru.

4.6

EHSV znovu opakuje svoju požiadavku (9) na prehĺbenie dialógu medzi EÚ a NRK, ktorého cieľom je zlepšiť podmienky uplatňovania zvláštneho režimu pre NRK v niektorých osobitných prípadoch, najmä prispôsobením prechodného obdobia.

4.7

EHSV víta návrh na odstránenie ciel tam, kde má preferenčné zaobchádzanie za následok clo ad valorem vo výške maximálne 1,0 % alebo osobitné clo vo výške maximálne 2 EUR.EHSV je toho názoru, že toto bude predstavovať citeľné zjednodušenie.

4.8

EHSV poukazuje na to, že dočasné pozastavenie zvýhodnenia je obmedzené na dobu troch mesiacov a môže byť predĺžené len jedenkrát. Komisia môže toto obdobie predĺžiť v súlade s článkami 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES tak, ako už urobila v prípade Mjanmarska. EHSV by uprednostnil ustanovenie, ktorým by uplatnené dočasné pozastavenie zvýhodnenia trvalo do doby, pokiaľ by sa krajina, ktorá sa porušenia dopustila, odstránila dôvod pre pozastavenie tým, že by napravila porušovanie medzinárodných zmlúv, ktoré k pozastaveniu pôvodne viedlo.

4.9

EHSV sa nazdáva, že požiadavka, aby krajina alebo územie, ktoré chcú využívať zvláštne dojednania pre udržateľný rozvoj, podali príslušnú žiadosť do troch mesiacov od dňa, keď nariadenie nadobudne účinnosť, je dosť zbytočná a pravdepodobne kontraproduktívna, nakoľko obmedzuje možnosť účasti na dojednaniach. Môže nastať taký prípad, kedy v danom momente niektoré krajiny nebudú spĺňať stanovené kritériá a preto budú toho názoru, že nemá zmysel predložiť žiadosť. Po uplynutí trojmesačnej lehoty, by tieto krajiny nemali žiadny stimul k podpísaniu a k účinnému uplatňovaniu medzinárodných dohôd, ktoré sú vymenované v prílohe 1 a 2. EHSV zastáva názor, že bolo lepšie ponechať otvorenú možnosť pre prijatie týchto krajín aj neskôr potom, ako splnia náležité kritériá.

4.10

EHSV poukázal na to (7), že systém všeobecných colných preferencií je dôležitou zložkou obchodnej politiky EÚ a že musí byť ako taký v súlade s ostatnými zložkami tejto politiky. V záujme dosiahnutia súdržnej obchodnej politiky je kľúčové, aby sa do tohto procesu zapojili aj ostatné generálne riaditeľstvá Komisie. Úzka, trvalá a účinná spolupráce by mala prebiehať hlavne medzi GR pre obchod a GR pre podnikanie.

4.11

EHSV odporúča, aby sa v prípade vážneho narušenia trhu pre výrobky uvedené v prílohe I Zmluvy, mohla bezpečnostná klauzula uplatňovať rovnako na žiadosť členského štátu ako aj z iniciatívy Komisie, a aby bol pri tej príležitosti konzultovaný príslušný riadiaci výbor.

4.12

Podľa návrhu Komisie sa musí do VCP vložiť zvláštne dojednanie pre najmenej rozvinuté krajiny (NRK) a iné dojednania (vrátane dojednania pre cukor) sa musia prevziať v súlade s nariadením 416/2001. Obavy NRK sú opodstatnené najmä preto, že bude omnoho viac nevýhod ako výhod vyplývajúcich z reformy EÚ pre cukor, ktorá bude sprevádzaná významným poklesom cien vychádzajúcim z navrhovaných snáh o úplné otvorenie trhu EÚ pre tieto krajiny od 1. júla 2009. Výbor v tejto súvislosti odkazuje na svoje stanovisko z 15. decembra 2004 (10) o navrhovanej reforme CMO (Spoločná organizácia trhov)/cukor. Táto vyzvala Komisiu v súlade s výslovným želaním NRK, aby prerokovala preferenčné dovozné kvóty na cukor, ktoré vstúpia do platnosti od roku s periodickým kontrolným systémom, ktorý berie v úvahu vzťah medzi reformou systému komunitárneho trhu cukru a rozvojových cieľov najmenej rozvinutých krajín (NRK). EHSV je naklonený zákazu praktiky „swap“ (trojsmerný obchod).

4.13

Všeobecne povedané, EHSV je toho názoru, že pre dané výrobky by sa malo jasne definovať uplatnenie článku 12 odsek 1 v rámci príslušných organizácií spoločného trhu.

5.   Závery

5.1

EHSV zastáva názor, že predchádzajúci systém by mal byť zjednodušený a sprehľadnený a že by sa mala využiť možnosť harmonizácie, zjednotenia a zmodernizovania všetkých pravidiel a postupov pri všeobecných colných preferenciách. EHSV je toho názoru, že navrhovaný systém by v tomto smere predstavoval významné zlepšenie a preto návrh Komisie schvaľuje.

5.2

EHSV súhlasí s tým, aby bol znížený počet zvýhodnených krajín, avšak obáva sa, že predmetné zníženie nebude prevedené v dostačujúcom rozsahu.

5.2.1

EHSV zastáva názor, že systém VSP by mal byť vyhradený pre najmenej rozvinuté krajiny a krajiny v núdzi so zámerom, aby práve tieto krajiny využívali výhody tohto nového režimu. Z tohto dôvodu by bolo vhodné stanoviť na úroveň 10 % hranicu odstupňovania pre textilné produkty a oblečenie (11).

5.3

EHSV je toho názoru, že zvláštne dojednanie pre podporu udržateľného rozvoja bude mať len o niečo väčší dopad na správanie sa krajín ako súčasný režim.

5.4

EHSV sa obáva, že otázka podvodov v súčasnom systéme sa nezdá byť účinne vyriešená a nazdáva sa, že v tomto smere mohol byť zaznamenaný väčší posun vpred.

5.5

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že detailné hodnotenia dopadu tohto nariadenia neboli zverejnené, a ako sa v niektorých prípadoch zdá, ani neboli vôbec vykonané.

Brusel 9. februára 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Ú. v. L 346 z dňa 31.12.2001

(2)  COM(2004) 461 v konečnom znení

(3)  COM(2004) 699 v konečnom znení

(4)  COM(1994) 212 v konečnom znení

(5)  WTO – Svetová obchodná organizácia

(6)  Op. cit.

(7)  Stanovisko EHSV z dňa 25.2.2004 – Ú. v. C 110 z dňa 30.4.2004.

(8)  Tamtiež

(9)  EHSV 1646/2004 – Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Uskutočnenie trvalo udržateľného poľnohospodárskeho modelu pre Európu prostredníctvom zrevidovanej CAP – reformy v sektore cukru – COM(2004) 499 v konečnom znení

(10)  EHSV 1646/2004 – Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Uskutočnenie trvalo udržateľného poľnohospodárskeho modelu pre Európu prostredníctvom zrevidovanej CAP – reformy v sektore cukru – COM(2004) 499 v konečnom znení

(11)  Čl. 13 návrhu nariadenia Rady (COM (2004) 699 v konečnom znení.


PRÍLOHA I

Dohovory SN/MOP o základných ľudských a pracovných právach

1.

Medzinárodný pakt občianskych a politických práv

2.

Medzinárodný pakt hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv

3.

Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie

4.

Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien

5.

Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu

6.

Dohovor o právach dieťaťa

7.

Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy

8.

Dohovor MOP č. 138 o určení minimálneho veku detí na prijatie do zamestnania

9.

Dohovor MOP č. 182 o zákaze a okamžitých opatrení na odstránenie najhorších foriem detskej práce

10.

Dohovor MOP č. 105 o zrušení nútenej práce

11.

Dohovor MOP č. 29 o nútenej alebo povinnej práci

12.

Dohovor MOP č. 100 o rovnakom odmeňovaní žien a mužov za prácu podobnej hodnoty

13.

Dohovor MOP č. 111 o diskriminácii v zamestnaní a povolaní č. 111

14.

Dohovor MOP č. 87 o slobode združovania a ochrane práva na organizovanie sa

15.

Dohovor MOP č. 98 o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať

16.

Medzinárodný dohovor o potlačení a trestaní zločinov apartheidu


PRÍLOHA II

Dohovory týkajúce sa ochrany životného prostredia a dobrého riadenia

17.

Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu

18.

Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní.

19.

Štokholmský protokol o organických znečisťujúcich látkach pretrvávajúcich v prostredí

20.

Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi

21.

Dohovor o biologickej diverzite

22.

Kartagenský protokol k biologickej bezpečnosti

23.

Kyótsky protokol k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy

24.

Jednotný dohovor OSN o narkotikách (1961)

25.

Dohovor OSN o psychotropných látkach (1971)

26.

Dohovor OSN proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami (1988)

27.

Mexický dohovor OSN proti korupcii.


8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/77


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vytvára európsky postup k platobnému príkazu“

KOM(2004) 173 v konečnom znení – 2004/0055 COD

(2005/C 221/16)

Dňa 6. apríla 2004 sa Rada rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva stanovisko k navrhovanej téme.

Grémium poverilo prípravou prác Výboru v tejto veci odbornú sekciu pre jednotný trh, výrobu a spotrebu.

Vzhľadom na naliehavosť tejto úlohy menoval Európsky hospodársky a sociálny výbor pána Pegado Liz hlavným spravodajcom na svojom 414. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 9. a 10. februára 2005 (schôdzi z 9. februára), a schválil nasledujúce stanovisko 73 hlasmi za, pričom 2 členovia sa zdržali hlasovania:

1.   Cieľ návrhu

1.1

Komisia sleduje svojím návrhom nariadenia vytvárajúcim postup súdneho platobného príkazu (1) niekoľko iniciatív, ktoré postupne vytvoria a zdokonalia oblasť slobody, bezpečnosti a práva, pričom odstránia bariéry a pomôžu uľahčiť vedenie občianskoprávnych procesov na európskej úrovni, ako to Komisia konkrétne uvádza vo svojom akčnom pláne schválenom Radou pre spravodlivosť a vnútorné veci 3. decembra 1998 (2).

1.2

Tento návrh plní jeden z hlavných cieľov Zelenej knihy z 20. decembra 2002 (3); iným cieľom vytvorenia európskeho postupu pre menšie súdne spory sa Komisia zaoberá osobitne.

1.3

Vzhľadom na vytvorenie európskeho postupu k platobným príkazom Komisia zobrala do úvahy poznámky a odporúčania, podané Európskym parlamentom a EHSV ohľadom vyššie spomenutej zelenej knihy, a teraz predkladá návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje jednotný postup k platobným príkazom vykonateľný v Európskej únii.

1.4

Podklady Komisie pre túto iniciatívu sa zakladajú na fakte, že systémy občianskoprávneho procesného práva sa líšia v jednotlivých členských štátoch, čo má za výsledok vysoké náklady a oneskorenia v dôsledku cezhraničných súdnych sporov, ktoré sa môžu stať disproporčnými, hlavne ak sa týkajú procesov vymáhania uznaných dlhov.

1.5

Komisia sa rozhodla rozšíriť oblasť pôsobenia jednotného postupu k platobnému príkazu na národné spory, aby sa tak zaistilo rovnaké zaobchádzanie pre všetkých a vyhlo sa skresľovaniu konkurencie medzi hospodárskymi operátormi, v súlade so stanoviskom EHSV k zelenej knihe, pričom sa zaistí, že proces bude kompatibilný s princípmi proporcionality a subsidiarity.

1.6

Text objasňuje, že postup pri platobnom príkaze je voliteľný, pretože veriteľ si vždy volí odlišný, formálnejší postup, ktorý mu poskytuje vnútroštátne právo. Toto sa tiež zhoduje so stanoviskom EHSV.

1.7

Komisia sledovala pri definovaní postupu nasledovné základné princípy:

a)

postup by mal byť čo najjednoduchší a mal by sa zakladať na používaní štandardných foriem;

b)

neskúmanie podstaty nároku;

c)

nemá sa požadovať predloženie dokumentárneho dôkazu;

d)

adekvátna ochrana práv odporcu;

e)

nie je potreba opravných prostriedkov;

f)

vynútiteľnosť;

g)

zastúpenie právnikom nie je povinné.

1.8

Komisia tiež zabezpečí vzájomnú výmenu informácií medzi kompetentnými súdmi na vydávanie európskeho platobného príkazu v jednotlivých členských štátoch; tieto informácie budú pravidelne aktualizované;

1.9

Výbor s potešením konštatuje, že Spojené kráľovstvo a Írsko sa zaoberajú možnosťou zapojenia sa do tohto procesu, tak ako to bolo s podobnými iniciatívami už v minulosti. Výbor by však kvôli zabezpečeniu hladšieho fungovania teraz navrhovaného systému bol radšej, keby Dánsko celkom neodstúpilo od zavedenia nariadenia a dúfa, že v budúcnosti sa prekonajú prekážky, ktoré bránia jeho plnému členstvu v jednotnom európskom justičnom priestore.

1.10

Územný rozsah návrhu môže spôsobiť ťažkosti, čo sa týka jeho zavedenia do praxe. Kvôli prekonaniu týchto ťažkostí by sa mali brať do úvahy: i) špecifické charakteristiky určitých území, ako je stanovené v článku 299 ZES, a ii) záväzky, ktoré niektoré členské štáty prevzali za tieto regióny. Preto by sa malo zdôrazniť, že odhliadnuc od skutočnej implementácie postupu príkazu musia príslušné štátne úrady určiť kompetentné orgány, ktoré budú plniť tieto úlohy v mene štátu, čím bude zaistená legitímnosť týchto orgánov.

2.   Precedensy a paralelné iniciatívy

2.1

Európsky Parlament (4) a EHSV (5) už dlhú dobu vydávajú dokumenty, ktorými vyjadrujú svoju vôľu vidieť štandardizáciu a zjednodušenie občianskeho procesného práva, aby sa zabezpečil rýchlejší a účinnejší výkon spravodlivosti.

2.2

Komisia opakuje tieto záujmy, ktoré vyjadrovali hlavne ekonomickí operátori, odborníci a spotrebitelia, a tiež už dlho uvažuje o najlepšom spôsobe akým napredovať. Osobitne významný bol pokrok vykonaný v priekopníckej oblasti spotrebiteľského práva (6).

2.3

Zo Zelenej knihy o európskom postupe k platobnému príkazu a o opatreniach na zjednodušenie a urýchlenie vyriešenia menších sporov vyplynulo, že táto otázka povedie k potenciálnej legislatívnej aktivite.

2.4

Táto iniciatíva je súčasťou radu extrémne dôležitých opatrení, ku ktorým sa v posledných rokoch pristúpilo v oblasti súdnej spolupráce v občianskoprávnych záležitostiach (7):

2.5

Nariadenie (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktoré vytvára Európsky platobný príkaz pre uznané pohľadávky (8), si zasluhuje zvláštnu zmienku a je obzvlášť významné, keď zvážime súčasný návrh Komisie, v ktorom sa dva texty zaoberajú dvoma aspektmi rovnakej situácie – potrebou jednoduchšieho, účinnejšieho výkonu občianskeho práva v jednotnom justičnom priestore.

3.   Právny nástroj a základ

3.1

V súlade s väčšinou iniciatív prijatých v tejto oblasti sa Komisia rozhodla navrhnúť prijatie nariadenia na základe článkov 61 písm. c) a 65 zmluvy.

3.2

EHSV vo svojom skoršom stanovisku silne podporoval schválenie nariadenia a preto plne podporuje rozhodnutie Komisie.

3.3

Rovnako plne podporuje aj fakt, že Komisia zvolila taký právny základ, ktorý ide ďalej za jednoduchú formálnu interpretáciu relevantných právnych pojmov. Toto je jediný spôsob ako splniť cieľ vytvorenia jednotného justičného priestoru EÚ.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

EHSV víta návrh nariadenia, ktorý, ako už bolo povedané, obsahuje väčšinu jeho pripomienok týkajúcich sa zelenej knihy o európskom postupe k platobnému príkazu a o opatreniach na zjednodušenie a urýchlenie menších súdnych sporov, a ktorý sa správne zameriava na uplatnenie práva zakotveného v článku 47 Charty základných práv EÚ.

4.2

EHSV vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť rozšírenia tohto návrhu na nariadenie, ktoré by pokrývalo Európsky hospodársky priestor.

4.3

Potreba vytvorenia európskeho postupu pre rýchle vymáhanie uznaných dlhov je dobre zdokumentovaná v odozvách rôznych členských štátov na vyššie spomenutú zelenú knihu a rovnako aj potreba zabezpečiť primerané ochranné práva dlžníkov, ktorým je platobný príkaz určený.

4.3.1

EHSV sa však domnieva, že by bolo prospešné do návrhu Komisie zahrnúť štatistiku o odhadovanom počte cezhraničných a vnútroštátnych sporných prípadov, ktoré budú podliehať novému v súčasnosti navrhovanému nástroju, a rovnako aj analýzy nákladov a prínosov jeho implementácie, čo je záležitosť, ku ktorej sa Komisia vo svojom zdôvodnení nevyjadruje.

4.4

Vo svojom stanovisku k zelenej knihe EHSV osobitne uviedol, že „pri vydávaní európskeho platobného príkazu pri vymáhaní menších nárokov hlavným cieľom by malo byť zabezpečenie vhodných opatrení na urýchlenie týchto súdnych sporov bez toho, aby súčasne dochádzalo k ohrozeniu záruk dotknutých strán podľa právnych noriem.“

4.5

EHSV verí, že napriek tomu, že návrh potrebuje starostlivú a dôkladnú revíziu za účelom efektívnejšieho dosiahnutie jeho cieľov, predstavuje vyváženú odpoveď na zdvojenú požiadavku rýchleho vymáhania dlhov a zaručenia obranných práv.

4.6

EHSV však predsa zdôrazňuje, že je dôležité pamätať na to, že podniky nesmú byť schopné používať platobné príkazy ako zámienku pre neregulárne procesy, akými sú najmä používanie tlaku alebo vymáhanie dlhov vychádzajúce z ignorovania pravidiel ochrany spotrebiteľa. Podobne je dôležité zabezpečiť, aby tento prijatý postup nepodporoval kolúzne praktiky medzi podnikateľmi v rozličných členských štátoch, ktorí by využívali uznané platobné príkazy za účelom prevodu peňazí pochybného alebo dokonca kriminálneho pôvodu, a aby tento postup nebol využívaný na pranie špinavých peňazí.

4.7

EHSV rovnako zdôrazňuje, že veľký počet procesov vymáhania, ktoré sa dostanú pred súd, aj keď sú uznané, sa vzťahuje na agresívnu alebo zavádzajúcu reklamu, ktorá propaguje výrobky presviedčaním spotrebiteľa, že ich kúpa a použitie alebo spotreba nebudú znamenať zvýšené náklady, alebo ak aj budú, nebudú mať vplyv na rodinné financie.

4.8

EHSV preto cíti, že návrh sa zaoberá iba jedným aspektom širšieho, komplexnejšieho problému. Preto opätovne vyzýva Komisiu, aby navrhla takú legislatívu, ktorá by určovala zodpovednosť dodávateľov v prípadoch zvýšenej zadĺženosti domácností vzniklej v dôsledku nečestných praktík z ich strany (9).

4.9

Komisia si myslí, že európsky platobný príkaz bude môcť koexistovať popri iných totožných postupoch, ktoré slúžia tomu istému účelu a sú obsiahnuté v národnej legislatíve členských štátov.

4.9.1

EHSV si však myslí, že by mal byť iba jeden postup pri platobnom príkaze, a to postup stanovený v predmetnom návrhu. Samozrejme, že tento postup sa musí považovať za najvhodnejší pre situácie, ktoré pod neho spadajú, pretože inak by stratil svoju legitímnosť. Preto keď sa toto nariadenie schváli, postupy platobného príkazu pre národnú legislatívu niektorých členských štátov by mali prestať platiť.

4.9.2

Európsky postup pre platobný príkaz by mal byť voliteľný, ak existuje nejaký alternatívny spoločný postup a nie vtedy, keď by bol alternatívou národný postup pri platobných príkazoch.

4.9.3

Z týchto dôvodov by sa mala preštylizovať dôvodová správa a osobitne jej časť 8 za účelom jasného stanovenia toho, aby Európsky postup k platobným príkazom bol alternatívou iba iných bežných – sumárnych alebo riadnych – postupov, a nie podobných národných postupov.

4.10

Návrh často používa termín „dlžník“, ktorý sa vzťahuje na osobu, ktorej sa európsky platobný príkaz doručuje. EHSV je toho názoru, že tento výraz nie je správny, pretože vyjadruje myšlienku, že osoba, ktorej je príkaz určený, je dlžníkom, avšak pokiaľ nie je platobný príkaz uplatnený, neexistuje, striktne povedané, nijaký dlžník, a možno ani nikdy existovať nebude.

4.10.1

EHSV si preto myslí, že termín „dlžník“ by sa mal nahradiť v celom texte termínom „odporca“.

4.11

Všetky časové rámce stanovené v návrhu by mali byť merané skôr v dňoch, než týždňoch. Pravidlá pre ich výpočet a stanovenie nezapočítaných dní (napr. krátkych prestávok, štátnych sviatkov, sobôt a nedieľ) by sa mali kvôli zrejmým dôvodom právnej bezpečnosti jasne špecifikovať. EHSV navrhuje použiť pravidlá stanovené v článku 80 a ďalších ustanovení procesného poriadku Európskeho súdneho dvora.

4.12

V procesnom práve sú „všeobecný postup“ a „riadny postup“ dva odlišné pojmy. V niektorých členských štátoch je hlavný rozdiel medzi všeobecným postupom a špeciálnym postupom. Postup je špeciálny vtedy, keď zákon stanovuje špecifický postup pre špecifické typy súdnych sporov, a je všeobecný vo všetkých ostatných prípadoch. Riadny proces môže byť všeobecný, sumárny alebo zjednodušený, v závislosti od závažnosti právneho nároku.

4.12.1

Návrh používa termín „riadny postup“ voľne, bez toho, aby rozlišoval medzi týmito pojmami. Článok 2 ods. 2 hovorí o riadnom postupe ako o odlišnom od sumárneho procesu. Článok 6 ods. 5, článok 8 a článok 12 používajú termín „riadny postup“ v rovnakom význame ako všeobecný postup.

4.12.2

Preto by sa mal termín „riadny postup“ použitý v článku 6 ods. 5, článku 8 a článku 12 nahradiť termínom „všeobecný postup“.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   Článok 2 – Európsky postup k platobnému príkazu

5.1.1

Fráza „uznané peňažné nároky na určitú sumu, ktorá sa stala splatnou“ by sa mala nahradiť znením „uznané peňažné nároky na určitú saldovanú čiastku, ktorá sa stala splatnou“.

5.1.2

Ak má byť určitý dlh vymáhateľný, musí ísť o stanovenú čiastku, ktorá musí byť saldovaná, a stala sa splatnou. Tento druh pojmu je veľmi jasne špecifikovaný v rôznych právnych systémoch a mal by sa tu zachovať, aby sa zaistila väčšia právna bezpečnosť v zákonnom vymáhaní.

5.2   Článok 4 – požiadavky pre doručenie Európskeho platobného príkazu

5.2.1

V článku 4 ods. 1, by sa klauzula „… ak sa majú splniť požiadavky stanovené v článkoch 1, 2 a 3“ mala pozmeniť, pretože články 1 a 2 v skutočnosti nehovoria o požiadavkách. Článok 1 definuje rozsah nariadenia a článok 2 špecifikuje postup, ktorý nariadenie vytvára.

5.2.1.1

EHSV preto navrhuje nasledovné znenie: „… ak sú splnené podmienky článkov 1 a 2 a požiadavky článku 3“.

5.2.2

Článok 4 ods. 2 dáva súdom príležitosť požadovať od žiadateľa, aby doplnil alebo opravil žiadosť.

5.2.2.1

V záujme právnej bezpečnosti a procesného zjednodušenia EHSV žiada Komisiu, aby zvážila zmenu tejto možnosti na povinnosť, prinajmenšom v prípadoch, kde žiadosť obsahuje obzvlášť evidentné chyby alebo vynechané údaje.

5.2.2.2

Okrem toho by mal návrh stanoviť špecificky, t. j. nevyhnutne krátky časový limit pre žiadateľa, aby splnil požiadavky súdu. Ak poškodený neopraví žiadosť pred uplynutím časového limitu, táto žiadosť bude potom zamietnutá bez ďalšieho zváženia.

5.3   Článok 5 – Zamietnutie žiadosti

5.3.1

Všeobecne povedané, podľa procesného práva možno podať námietku alebo odvolanie preto rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o platobný príkaz. Avšak článok 5 ods. 2 má zaistiť, aby rozhodnutie nemohlo byť nijakým spôsobom napadnuté.

5.3.2

Preto, vzhľadom na spôsob, akým je platobný príkaz zostavený a na fakt, že je voliteľný (čo znamená, že nič nebráni tomu, aby sa použili iné súdne postupy), odvolanie nie je potrebné.

5.3.3

Vzhľadom k tomu by článok 5 ods. 2 mal znieť: „Nijaká námietka alebo odvolanie nie je prípustná čo sa týka žiadosti o európsky platobný príkaz“, aby sa dosiahla konzistentnosť s informáciami uvedenými v odôvodnení. (10)

5.4   Článok 6 – Oznámenie o európskej platbe

5.4.1

Podľa druhej vety článku 6 ods. 2, ak je odporcova adresa (ako bolo už skôr uvedené, termín „dlžník“ by sa mal nahradiť termínom „odporca“) známa s určitosťou, spôsoby doručenia bez príjmového dokladu od odporcu sú prípustné.

5.4.1.1

EHSV upozorňuje Komisiu na fakt, že klauzula „ak je odporcova adresa známa s určitosťou“ je príliš vágna a mohla by viesť k situáciám veľkej právnej neistoty, s možnou ujmou pre odporcov.

5.4.1.2

Niektoré členské štáty majú systém konkrétnej adresy pre doručovanie: podľa tohto systému, ak zmluvná strana doručí oznámenie na doručovaciu adresu, predpokladá sa, že oznámenie bolo prijaté, a preto nie je potrebný príjmový doklad. EHSV si myslí, že stanovenie doručovacej adresy by nemalo byť postačujúce pre splnenie požiadavky poznania adresy s určitosťou.

5.4.1.3

Ak sa tento systém – t. j. ak nie je potrebný príjmový doklad o doručení od odporcu – spojí so systémom zabavenia majetku pri nevykonaní platby skôr, ako je oznámenie skutočne doručené odporcovi, môže nastať taká situácia, že odporca sa dozvie o platobnom príkaze iba vtedy, keď je už vykonaný a jeho alebo jej majetok je zabavený.

5.4.1.4

EHSV si myslí, že tejto vážnej situácii, ktorá je nevýhodná pre osoby, ktorým zabavili majetok bez toho, aby mali príležitosť sa voči tomu brániť, treba predísť (11). Preto navrhuje, ako to už zdôraznil vo svojom stanovisku k vyššie uvedenej zelenej knihe, že použitie metód doručovania bez príjmového dokladu zo strany odporcu by nemalo byť prípustné a že klauzula „ak odporcova adresa nie je známa s určitosťou“ by sa mala preto na konci článku 6 ods. 2 vypustiť.

5.4.2

Časový limit tri týždne predpísaný v článku 6 ods. 3 písm. b) by mal byť špecifikovaný z hľadiska ekvivalentného počtu dní, aby sa uľahčilo vypočítanie dĺžky príslušného času.

5.4.3

V portugalskej verzii návrhu a v niektorých iných verziách by sa mala objasniť povaha časového rámca stanoveného v článku 6 ods. 5, napr. v portugalskej verzii slová „de prescriçao“ („zo štatútu obmedzení“) by mali byť pridané za slovo „prazo“ (12).

5.4.4

Vo svojom stanovisku k vyššie spomenutej zelenej knihe EHSV tiež odporučil Komisii, „že právny nástroj by mal objasniť dôsledky zanedbania poskytnutia informácií o odvolaniach“.

5.4.4.1

Súčasný návrh neobsahuje nijaké také ustanovenia, a preto EHSV opäť žiada Komisiu, aby zaviedla ustanovenia s takou platnosťou.

5.5   Článok 8 – Účinky žalobnej odpovede

5.5.1

EHSV nie je toho názoru, že návrh objasňuje prípad, že vtedy, ak bola podaná žalobná odpoveď, proces má pokračovať v súlade s pravidlami občianskeho procesného práva príslušných členských štátov, bez toho, aby strany museli zahajovať nejaké ďalšie postupy.

5.5.2

Preto v článku 8 ods. 1, by po slovách „proces pokračuje“ mala nasledovať klauzula „automaticky, bez potreby zahájenia nového postupu.“

5.6   Článok 9 – Európsky platobný príkaz

5.6.1

Ako je uvedené vzhľadom na článok 6 ods. 2, druhá veta článku 9 ods. 2 stanovuje, že ak odporcova adresa (tu by sa mal tiež termín „dlžník“ nahradiť termínom „odporca“) je známa s určitosťou, potom spôsoby doručovania bez príjmového dokladu zo strany odporcu sú prípustné.

5.6.2

EHSV upozorňuje Komisiu na fakt, že klauzula „ak je odporcova adresa známa s určitosťou“ je príliš vágna a mohla by viesť k situáciám veľkej právnej neistoty, s možnou ujmou pre odporcov.

5.6.3

Z tohto dôvodu EHSV pociťuje, že presne ten istý návrh, ako bol urobený vzhľadom na článok 6 platí aj tu, inými slovami, že použitie spôsobov doručovania bez príjmového dokladu zo strany odporcu by nemalo byť prípustné a že klauzula „ak odporcova adresa nie je s určitosťou známa“ by sa mala preto zo záveru článku 9 ods. 2 vypustiť.

5.7   Článok 11 – Námietka proti európskemu platobnému príkazu

5.7.1

Ak Komisia akceptuje návrh EHSV, že použitie spôsobov doručovania bez príjmového dokladu zo strany odporcu by nemalo byť prípustné, článok 11 ods. 4 písm. a) bod i) by sa mal vynechať, aby sa zaistila konzistentnosť.

5.7.2

Výraz „koná promptne“ v záverečnej vete článku 11 ods. 4 je veľmi vágny a pripúšťa mnohé odlišné interpretácie.

5.7.2.1

EHSV preto kvôli zaisteniu právnej bezpečnosti na tomto mieste navrhuje, aby Komisia špecifikovala časový limit, v rámci ktorého musia byť vykonané práva stanovené v článku 11 ods. 4.

5.8   Článok 12 – Účinky podania námietky

5.8.1

Ako bolo uvedené vzhľadom na článok 8, návrh neobjasňuje, že ak bola podaná žalobná odpoveď, proces má pokračovať v súlade s pravidlami občianskeho procesného práva príslušného členského štátu bez toho, aby strany zahájili nejaké ďalšie postupy.

5.8.2

Preto za slovami „proces pokračuje“ by mala nasledovať klauzula „automaticky, bez potreby zahájenia nového postupu“.

5.9   Článok 13 – Právne zastúpenie

5.9.1

EHSV je toho názoru, že nepovinné zastúpenie právnikom alebo iným právnym profesionálom môže byť prípustné vtedy, keď je hodnota nároku natoľko nízka, že nie je výhodné využiť služby expertov takého druhu.

5.9.2

Ale na rozdiel od právnych úprav niektorých členských štátov návrh nešpecifikuje limity pre žiadosť o platobný príkaz, čo by mohlo mať za následok používanie tohto platobného príkazu na vymáhanie veľkých súm, ktoré podľa právnej úpravy niektorých členských štátov by si vyžadovali použitie riadneho postupu pri vyjadrení námietky.

5.9.3

V takých prípadoch nie je vhodné, aby boli právni profesionáli zaangažovaní iba vtedy, ak je prípad postúpený na riadne občianskoprávne konanie. Okrem toho pri vyplňovaní navrhovaného formulára pre námietky sa od dlžníka žiada, aby uviedol, či dlh uznáva alebo nie, ale aj to, aby uviedol námietku týkajúcu sa celého nároku alebo jeho hlavnej časti, prípadne iba úroku alebo iba nákladov. Ak dlžník tento formulár vyplní, mohol by neúmyselne oslabiť obhajobu svojho právnika, ak tento bol zaangažovaný od začiatku príkazového postupu.

5.9.4

Na druhej strane, ak sa zastúpenie právnymi profesionálmi vyhlási za nepovinné, mohlo by to mať negatívny účinok v prípadoch, kedy sú zapojené strany priradené k sebe veľmi nerovnomerne (spotrebitelia proti odborníkom, veľké podniky proti malým alebo rodinným podnikom).

5.9.5

Z týchto dôvodov EHSV odporúča Komisii, aby zvážila, že nariadi, aby bolo zastúpenie právnikom alebo iným právnym profesionálom povinné v prípadoch, keď príslušné sumy prevyšujú stanovenú výšku (napríklad 2 500 €).

5.10   Článok 14 – Náklady

5.10.1

EHSV je toho názoru, že za článok 14 by sa mal pridať odsek 2 v nasledujúcom znení: „Za postup k európskemu platobnému príkazu nebude nijaký poplatok, ak sa nepodá nijaká žalobná odpoveď alebo námietka.“

5.10.2

Za predpokladu, že postup k platobnému príkazu je mimosúdny proces, navrhujeme, aby sa zriadil jednotný počiatočný malý poplatok bez ohľadu na výšku nároku.

5.10.3

Ak sa tento nepovažuje za vhodný, nariadenie by malo objasniť, že v tomto prípade je k dispozícii transpozícia smernice 2003/8/ES z 27. januára 2003 o prístupe k spravodlivosti v cezhraničných sporoch do národnej legislatívy členských štátov (13).

5.11   Prílohy: Formuláre

5.11.1

Navrhovaný systém spočíva v použití formulárov reprodukovaných v prílohách 1, 2 a 3 (14). Postupy budú prebiehať hladko iba vtedy, ak budú formuláre slúžiť tomu účelu, na ktorý boli navrhované.

5.11.2

EHSV má oprávnené pochybnosti o účinnosti a praktickosti formulárov používaných v cezhraničných sporoch.

5.11.3

Napríklad: ak talianska firma, ktorej dlhuje peniaze poľský spotrebiteľ, podá žiadosť o európsky platobný príkaz na taliansky súd, dostane poľský spotrebiteľ oznámenie o platení v taliančine, alebo poľštine? Ak bude v taliančine, aká je záruka, že spotrebiteľ mu porozumie a bude sa môcť rozhodnúť, či podať žalobnú odpoveď? Ak bude v poľštine, kto bude zodpovedný za jej preklad?

5.11.4

Poškodený nemusí iba vyplňovať okienka na formulári; musí tiež doložiť písomné informácie. Kto bude zodpovedný za ich preklad? A kto overí správnosť prekladu?

5.11.5

Nariadenie 1348/2000 z 29. mája 2000 o zasielaní súdnych a mimosúdnych dokumentov v členských štátoch týkajúcich sa občianskoprávnych alebo komerčných záležitostí, nezmierňuje vyššie uvedené obavy práve pre dosť neformálnu a voľnú povahu teraz skúmaného európskeho postupu k platobnému príkazu.

5.11.6

A naozaj, aj keby vyššie spomenutý hypotetický poľský spotrebiteľ dostal platobný príkaz vo svojom materinskom jazyku, v akom jazyku by odpovedal? Kto by zabezpečil preklad z poľštiny do taliančiny? A opačne, ak nedostane oznámenie v poľštine, mohol by, právne povedané, odmietnuť ho prevziať. Všetky podobné situácie by tvorili bariéry, ktoré by negatívne ovplyvnili rýchlosť európskeho platobného príkazu.

5.11.7

EHSV preto žiada Komisiu, aby zvážila najúčinnejší spôsob zabezpečenia toho, aby používanie formulárov v cezhraničných sporoch neohrozovalo rýchle vymáhanie dlhov alebo právo odporcu na obranu.

5.11.8

EHSV si tiež myslí, že všetky formuláre okrem formulárov pre námietky sú príliš komplikované pre osoby, ktoré nemajú právnické vzdelanie.

5.11.9

Laikovi môžu byť nejasné niektoré termíny (štatutárna úroková sadzba; % zvýšenia oproti základnej sadzbe ECB; platobný príkaz; „môže byť uplatnený proti vám“). Keďže Komisia navrhuje urobiť právne zastúpenie nepovinným (hoci EHSV si myslí, že by malo byť nepovinné iba v prípade malých súm), sú potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby užívatelia formuláre pochopili a správne vyplnili.

5.11.10

Prinajmenšom v Portugalsku termíny „rent (prenajať)“ a „hire (požičať)“ sa vzťahujú na dva odlišné pojmy (nehnuteľný majetok možno prenajať, hnuteľný požičať). Preto by sa mal termín „contrato de locaçao“ v portugalskej verzii bodu 8.2 žiadosti o európsky platobný príkaz a v bode 9.3 o oznámení o európskom platobnom príkaze použiť pre hnuteľný majetok. Rovnako by sa mala skontrolovať terminológia v ostatných jazykových verziách oproti termínom, ktoré sa nachádzajú v občianskom práve členských štátov.

5.11.11

A nakoniec, pre laika bude ťažké vyplniť bod 11 žiadosti o európsky platobný príkaz a bod 12 o oznámení o európskom platobnom príkaze. EHSV navrhuje, aby túto záležitosť analyzoval súd na základe miesta pobytu žiadateľa a odporcu.

Brusel 9. februára 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  KOM(2004) 173 v konečnom znení, 19.3.2004.

(2)  Ú. v. ES C 19, 23.1.1999.

(3)  KOM(2002) 746 v konečnom znení, 20.12.2002, spravodajca: pán Von Fürstenwerth (Ú. v. EÚ C 220, 16.9.2003).

(4)  Viď rezolúcie EP A2-152/86, 13.3.1987, A3-0212/94, 22.4.1994 a A-0355/96, 14.11.1996

(5)  Viď v konkrétnych stanoviskách k Zelenej knihe o prístupe spotrebiteľa k spravodlivosti (spravodajca: pán Ataíde Ferreira, Ú. v. ES C 295, 22.10.1994) a o jednotnom trhu a ochrane spotrebiteľa: príležitosti a prekážky (spravodajca: pán Ceballo Herrero, Ú. v. ES C 39, 12.2.1996).

(6)  V tejto súvislosti pozri nasledovné dokumenty:

Oznámenie Komisie o odškodnení spotrebiteľa (KOM(84) 692 v konečnom znení, 12.12.1981) a doplňujúce oznámenie k tej istej veci (KOM(87) 210 v konečnom znení, 7.5.1987) v dodatku 2/85 k Bulletinu európskych spoločenstiev

Oznámenie Komisie Nový impulz pre politiku ochrany spotrebiteľa (KOM(85) 314 v konečnom znení, 23.7.1985) v Ú. v. ES C 160, 1.7.1985

Akčný plán Komisie zo 14. februára 1996 (COM(96) 13 v konečnom znení)

Oznámenie Komisie K väčšej účinnosti pri získavaní a vymáhaní rozsudkov v Európskej únii (KOM(97) 609 v konečnom znení, 22.12.1997, Ú. v. ES C 33, 31.1.1998)

Zelená kniha o prístupe verejnosti k spravodlivosti a riešeniu sporov na jednotnom trhu (KOM(93) 576)

Zelená kniha o alternatívnom riešení sporov v občianskom a obchodnom práve (KOM(2002) 196 v konečnom znení, 19.4.2002).

(7)  K týmto patria:

Odporúčanie Komisie z 12. mája 1995 o obdobiach platenia v obchodných transakciách a príbuzné oznámenie Komisie (Ú. v. ES L 127, 10.6.1995 a Ú. v. ES C 144, 10.6.1995)

Smernica 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 51)

Smernica 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Ú. v. ES L 200, 8.8.2000)

Nariadenie (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I) (Ú. v. ES L 12, 16.1.2001). Spravodajca EHSV: pán Malosse (Ú. v. ES C 117, 26.4.2000)

Nariadenie (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001). Spravodajca EHSV: pán Bataller (Ú. v. ES C 139, 11.5.2001)

Program opatrení pre implementáciu princípu vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskoprávnych a obchodných záležitostiach (Ú. v. ES C 12, 15.1.2001)

Nariadenie (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Ú. v. ES L 160, 30.6.2000). Spravodajca EHSV: pán Ravoet (Ú. v. ES C 75, 15.3.2000)

Nariadenie (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností k spoločným deťom manželov (Ú. v. ES L 160, 30.6.2000). Spravodajca EHSV: pán Braghin (Ú. v. ES C 368, 20.12.1999)

Nariadenie (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (Ú. v. ES L 160, 30.6.2000). Spravodajca EHSV: pán Bataller (Ú. v. ES C 368, 20.12.1999)

Rozhodnutie Rady z 28. mája 2001 zriaďujúce Európsku súdnu sieť v občianskych a právnych záležitostiach (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001). Spravodajca EHSV: pán Retureau (Ú. v. ES C 139, 11.5.2001)

Oznámenie Komisie, týkajúce sa Nového právneho rámca pre platby na vnútornom trhu [COM(2003) 718 v konečnom znení, 2.12.2003]. spravodajca EHSV: pán Ravoet (Ú. v. EÚ C 302, 7.12.2004.

(8)  KOM(2002) 159 v konečnom znení, Ú. v. ES C 203, 27.8.2002. Spravodajca EHSV: pán Ravoet (Ú. v. EÚ C 85, 8.4.2003).

(9)  Viď stanovisko EHSV a informačnú správu o prílišnej zadĺženosti domácností (spravodajca: pán Ataíde Ferreira, Ú. v. ES C 149, 21.6.2002).

(10)  Poznámka anglického prekladateľa: Portugalská verzia odôvodnenia používa slovo „recurso“ (odvolanie), kým článok 5 ods. 2 používa slovo „impugnação“ (námietka). Anglická verzia používa v oboch prípadoch slovo „odvolanie“.

(11)  Článok 14 nariadenia (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára Európsky donucovací poriadok pre uznané nároky, sa týka dlžníka, ktorému sa má doručiť oznámenie bez príjmového dokladu, ale nepovažuje sa to za prípustné, ak dlžníkova adresa nie je s určitosťou známa. Z rôznych uvedených situácií iba situácie v bodoch c), d) a e) oprávňujú námietky vyslovené EHSV vo svojom stanovisku a v stanovisku k príslušnej zelenej knihe.

(12)  Poznámka anglického prekladateľa: anglická verzia už spomína štatút obmedzení.

(13)  Ú.v. ES L 26, 31.1.2003, s. 41.

(14)  Príloha 1 obsahuje formulár pre európsky platobný príkaz (článok 3 návrhu). Príloha 2 obsahuje oznámenie o európskom platobnom príkaze (článok 6) a odpoveďový formulár pre oznámenie o európskej platbe (článok 7). Príloha 3 obsahuje európsky platobný príkaz (článok 9) a odpoveďový formulár pre európsky platobný príkaz (článok 11).


8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/87


Stanovisko odbornej sekcie pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť na tému „Návrhu odporúčania Európskeho parlamentu a Rady o ochrane maloletých a ľudskej dôstojnosti a o práve na odpoveď vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb“

KOM(2004) 341 v konečnom znení – 2004/0117 (COD)

(2005/C 221/17)

Rada sa 14. mája 2004 podľa článku 157 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla konzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť, ktorá bola poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 17. januára 2005. Spravodajca bol pán Pegado Liz.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 414. plenárnom zasadnutí 9. – 10. februára 2005 (schôdza z 9. februára) 73 hlasmi za a 2 hlasmi proti nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie návrhu odporúčania

1.1

Predloženým návrhom odporúčania (1) o obsahu audiovizuálnych a informačných služieb, ktoré sa vzťahuje na všetky formy prenosu, od vysielania po internet, Komisia navrhuje pokračovať v druhej hodnotiacej správe z 12. decembra 2003 o uplatňovaní odporúčania Rady z 24. septembra 1998, o rozvoji konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb podporou národných rámcov zameraných na dosahovanie porovnateľnej a efektívnej úrovne ochrany maloletých a ľudskej dôstojnosti (2).

1.2

Hlavné dôvody potreby tohto dodatočného odporúčania sú na jednej strane výzvy, ktoré predstavujú nedávne pokroky v technike, vrátane výkonu nových počítačov a skutočnosti, že nové širokopásmové technológie umožňujú distribúciu obsahu ako napríklad videa na 3G mobilných telefónoch (3). Na strane druhej šírenie nezákonného, škodlivého a nežiadúceho obsahu a správania sa vo všetkých formách digitálneho vysielania, od rozhlasu a televízie po internet, ktoré je naďalej predmetom záujmu všeobecnej verejnosti a hlavne rodičov a pedagógov, priemyslu a politikov.

1.3

Hoci má Komisia právomoc navrhnúť odporúčania v tejto oblasti, ktorá nespadá do rámca harmonizácie právnych predpisov, kedykoľvek to považuje za nevyhnutné pre zabezpečenie prevádzky a rozvoja spoločného trhu, chcela v tomto prípade zainteresovať Radu a Európsky parlament priamo v procese navrhovania a prijímania tohto dokumentu.

Jedným z cieľov odporúčania je zlepšiť konkurencieschopnosť európskeho audiovizuálneho a informačného priemyslu podporovaním národných rámcov zameraných na dosahovanie porovnateľnej a efektívnej úrovne ochrany maloletých a ľudskej dôstojnosti, a Komisia verí, že širšia verejná debata, podnietená Európskym parlamentom, spolu s plným nasadením členských štátov, ktoré sa stretajú v rámci Európskej rady, zjednoduší splnenie tohto cieľa. Komisia preto navrhuje, že článok 157 zmluvy by sa mal použiť ako právny základ pre priatie odporúčania.

1.4

Komisia v tomto návrhu odporúčania verí, že Európsky parlament a Rada odporučia, aby členské štáty vytvorili zákonné alebo iné podmienky posilňujúce klímu dôvery, ktorá bude podporovať rozvoj priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb.

Na tento účelom zdôrazňuje štyri typy opatrení s cieľom:

a)

zabezpečiť právo na odpoveď vo všetkých médiách, vrátane internetu, bez toho, aby tým bola ovplyvnená možnosť prispôsobiť postup, akým sa právo vykonáva, špecifickým podmienkam každého druhu média;

b)

umožniť mládeži zodpovedné využívanie on-line audiovizuálnych a informačných služieb, najmä tým, že sa medzi rodičmi, pedagógmi a učiteľmi dosiahne zlepšené uvedomovanie si potenciálu nových služieb a prostriedkov, ktoré zaručujú bezpečnosť služieb pre maloletých, a to obzvlášť mediálnou gramotnosťou alebo mediálnymi vzdelávacími programami;

c)

umožniť identifikáciu kvalitatívneho obsahu a služieb pre maloletých a prístup k nim, vrátane poskytnutia prostriedkov prístupu vo vzdelávacích zariadeniach a na verejných miestach;

d)

podporiť priemysel v snahe predchádzať diskriminácii na základe pohlavia, rasového a etnického pôvodu, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie vo všetkých médiách.

1.5

Komisia okrem toho verí, že Európsky parlament a Rada musia odporučiť, aby rôzne priemyselné odvetvia a dotknuté strany

a)

prijali iniciatívy na zabezpečenie širšieho prístupu k audiovizuálnym a informačným službám pre maloletých, so zárukami, že obsah programu bude bezpečný a monitorovaný, pričom sa predíde potenciálne škodlivému obsahu, vrátane harmonizácie „zdola nahor“ prostredníctvom spolupráce medzi samoregulačnými a spoluregulačnými orgánmi v členských štátoch, a prostredníctvom výmeny najlepších praktík týkajúcich sa takých otázok, ako je systém spoločných, popisných symbolov, ktoré by mali pomôcť divákom hodnotiť obsah programov;

b)

a predišli a bojovali proti každej diskriminácii v akejkoľvek forme, a podporovali diverzifikovaný realistický obraz zručností a potenciálu žien a mužov v spoločnosti.

1.6

Príloha k návrhu obsahuje určité naznačujúce usmernenia pre implementáciu opatrení zameraných na zabezpečenie práva na odpoveď vo všetkých médiách, a to na národnej úrovni, vrátane:

legitímneho oprávnenia na odpoveď, a to bez ohľadu na národnosť;

časových rozpätí, ktoré sú v súlade s výkonom tohto práva;

možnosti odvolania sa na súdoch.

2.   Pozadie návrhu

2.1

Otázka ochrany maloletých pred škodlivým obsahom a výkonu práva na odpoveď v televíznych programoch sa po prvýkrát objavuje v smernici Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení stanovených zákonom, nariadením alebo administratívnym rozhodnutím v členských štátoch, ktorá sa týka realizácie aktivít televízneho vysielania (4), novelizovanej smernicou 97/36/ES Európskeho parlamentu a Rady, z 30. júna 1997 (5) (známa ako smernica „Televízia bez hraníc“).

2.2

Bez ohľadu na to, a ako si Komisia spomína, prvým textom Spoločenstva, ktorý sa snažil o zavedenie istého stupňa regulácie do obsahu audiovizuálnych a informačných služieb, bolo odporúčanie z 24. septembra 1998, ktoré opakovalo podstatu úvah uvedených v Zelenej knihe Ochrana maloletých a ľudskej dôstojnosti v audiovizuálnych a informačných službách zo 16. októbra 1996 (6) a závery Rezolúcie o nezákonnom a škodlivom obsahu internetu, zo 17. februára 1997 (7), a ktoré predložilo sériu odporúčaní pre členské štáty, priemyselné odvetvia a dotknuté strany, na podporu klímy dôvery, ktorá by podporila rozvoj audiovizuálnych a informačných služieb, čím by sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany maloletých a ľudskej dôstojnosti, a to hlavne prostriedkami samoregulácie.

2.3

Pokiaľ ide o tento dôležitý text, Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom stanovisku z 29. apríla 1998 (8) obrátil pozornosť na rôzne veľmi dôležité aspekty súvisiace s princípmi, charakterom a rozsahom akejkoľvek regulácie, ktorá sa snaží o zabezpečenie efektívnej ochrany maloletých a ľudskej dôstojnosti v audiovizuálnych médiách. Stručne povedané, vyslovil sa za harmonizovaný a integrovaný medzinárodný prístupu k regulovaniu audiovizuálnych služieb. Zdôraznil aspekty používania systémov hodnotenia obsahu a filtrovacieho softvéru, objasňovania zodpovednosti za nezákonný a škodlivý obsah, pričom odporučil iniciatívy na vzdelávanie a pozdvihnutie povedomia rodičov, pedagógov a učiteľov a volal po väčšej spolupráci a koordinácii medzi európskymi a medzinárodnými organizáciami. Odporučil, aby sa vytvoril európsky alebo medzinárodný rámec pre kódexy správania sa, smernice a opatrenia zdola, aby sa zabezpečila vhodná ochrana maloletých a ľudskej dôstojnosti.

2.4

Po tomto prvotnom texte bolo prijatých na úrovni Spoločenstva niekoľko iniciatív s podobnými záležitosťami, a to Radou a Komisiou (9).

2.5

EHSV tiež prijal celý rad iniciatív, ktoré majú identické záujmy. Medzi najdôležitejšie z nich patria:

a)

stanovisko „Program pre ochranu detí na internete“ (10);

b)

stanovisko k oznámeniu Komisie o princípoch a smerniciach pre audiovizuálnu politiku Spoločenstva v digitálnom veku (11);

c)

stanoviská k návrhom rozhodnutí 276/1999/ES a 1151/2003/ES, (v uvedenom poradí KOM( 1998) 518 v konečnom znení a KOM(2002) 152 v konečnom znení) (12);

d)

stanovisko k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o bezpečnejšom používaní internetu (KOM(2004) 91 v konečnom znení z 12.3.2004) (13).

Čitateľa odkazujeme na úvahy a odporúčania uvedené v nich.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

EHSV víta iniciatívu Komisie rozšíriť a implementovať odporúčania EP a Rady z 24. septembra 1998 vo svetle výsledkov druhej hodnotiacej správy o jeho implementácii v kľúčových aspektoch, ako napríklad ochrana maloletých a ľudskej dôstojnosti, boj proti sociálnej diskriminácii v akejkoľvek forme a zabezpečenie práva na odpoveď v médiách, vrátane internetu.

3.2

EHSV súhlasí, že v súčasnom kontexte zmluva neposkytuje Európskej únii jej vlastné právomoci na harmonizáciu práva v audiovizuálnom sektore, ale je nespokojná s týmto stavom veci a odporúča, aby sa to riešilo v ďalšej revízii zmlúv.

3.3

EHSV považuje za nelogické, že aby sa ochránili maloletí a ľudská dôstojnosť, aby sa ochránila česť a súkromie v médiách v Európskej únii, s úplne otvorenými hranicami, ako je uvedené v smernici TV bez hraníc, malo by byť nutné považovať za kľúčový faktor nie práva súvisiace s osobnosťou ako takou, ale „rozvoj konkurencieschopnosti európskeho priemyselného odvetvia audiovizuálnych a informačných služieb“. Na ochranu tohto jadra základných práv občanov sa nesmie nazerať len ako na náhodný aspekt dosiahnutia cieľa rozvoja audiovizuálneho trhu.

3.4

EHSV však uznáva, že vzhľadom na vyššie uvedené právne obmedzenia, odporúčanie, hlavne za podmienok ustanovených Komisiou, je najlepším spôsobom dosahovania pokroku v záležitostiach, ktoré sa riešia. Tiež súhlasí s právnou základňou navrhovanou Komisiou pre toto odporúčanie (článok 157 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev), ktorá je v skutočnosti identická s právnou základňou použitou v odporúčaní Rady z 24. septembra 1998 o rozvoji konkurencieschopnosti európskeho priemyselného odvetvia audiovizuálnych a informačných služieb, podporovaním národných rámcov zameraných na dosiahnutie porovnateľnej a efektívnej úrovne ochrany maloletých a ľudskej dôstojnosti (14), doplnenou súčasným návrhom odporúčania a rozhodnutím Rady z 20. decembra 2000 o implementácii programu na podporu rozvoja, distribúcie a propagácie európskych audiovizuálnych prácach (MEDIA Plus – Rozvoj, distribúcia a propagácia 2001 – 2005) (15).

3.5

EHSV opakuje názor vyjadrený v stanovisku (16) na tému „Návrh odporúčania Rady o ochrane maloletých a ľudskej dôstojnosti v priemyselnom odvetví audiovizuálnych a informačných služieb“ (98/C 214/07), v tom zmysle, že európske priemyselné odvetvie audiovizuálnych a informačných služieb môže dosiahnuť svoj úplný potenciál v klíme dôvery, ktorá sa zase dá dosiahnuť len garantovaním ochrany maloletých a ľudskej dôstojnosti.

3.6

EHSV tiež zdôrazňuje svoj názor, že len harmonizovaný a integrovaný medzinárodný prístup k audiovizuálnym službám môže viesť k efektívnej implementácii akýchkoľvek ochranných opatrení, hlavne pokiaľ ide o aspekty hodnotiacich systémov a filtrovacieho softvéru a objasnenie zodpovednosti za nezákonný a škodlivý obsah. Preto výbor obnovuje svoju výzvu k väčšej spolupráci a koordinácii medzi európskymi a medzinárodnými organizáciami a opakuje návrh vytvoriť medzinárodné kódexy správania sa, smernice a opatrenia zdola pre adekvátnu ochranu maloletých a ľudskej dôstojnosti.

3.7

EHSV upriamuje pozornosť hlavne na definíciu obsahu ľudskej dôstojnosti uvedenú v Charte základných práv Európskej únie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Návrhu Ústavy pre Európu (článok I-2) a na potrebu, v kontexte tohto návrhu odporúčania, aby sa na tento koncept nazeralo spôsobom, ktorý je úplne konzistentný s cieľom a obsahom vyššie uvedenej Charty.

3.8

EHSV verí, že efektívna ochrana maloletých a ľudskej dôstojnosti vo svetle technického pokroku v priemyselnom odvetví audiovizuálnych a informačných služieb si vyžaduje hlavne podporu mediálnej gramotnosti „aby sa umožnilo spotrebiteľom používať médiá spôsobom zameraným na hodnoty spoločnosti a rozvíjať zmysel pre úsudok v týchto veciach“  (17).

3.9

Pokiaľ ide konkrétne o internet, EHSV verí, že bude životne dôležitým pre koordináciu politík a opatrení na podporu gramotnosti a bezpečného používania internetu maloletými, a následne súhlasí so závermi Európskeho fóra o škodlivom a nezákonnom kybernetickom obsahu: samoregulácia, ochrana používateľa a kompetencia médií, organizovaného Radou Európy 28. novembra 2001 (18).

3.10

EHSV opakuje svoju podporu samoregulácii, kde je to odôvodnené, a zdôrazňuje dôležitosť používania spoluregulačných modelov, pretože sa javia byť mimoriadne efektívnym pre vykonávacie pravidlá o ochrane maloletých, ako je špecificky uvedené v oznámení Komisie Budúcnosť európskej regulačnej audiovizuálnej politiky KOM(2003) 784 v konečnom znení z 15. decembra 2003 (19).

3.11

Bez toho, aby to malo dopad na životnú dôležitosť iniciatív na podporu mediálnej gramotnosti, EHSV víta myšlienku zriadenia kritérií Spoločenstva pre popis a identifikáciu audiovizuálneho obsahu, zdôrazňujúc však, aby sa zohľadnili špecifické kultúrne charakteristiky, že obsah by sa mal revidovať na národnej a regionálnej úrovni.

3.12

EHSV chce vyjadriť svoju podporu obrovskej väčšine veľmi pozitívnych inovácií a pokrokov obsiahnutých v novej iniciatíve Komisie, ktorá predstavuje významný pokrok vo vzťahu k jej predchádzajúcemu odporúčaniu. Z nich by chcel zdôrazniť:

a)

odkaz, v prvej odrážke bodu I ods.2, na mediálnu gramotnosť a mediálne vzdelávacie programy;

b)

výzvu po aktívnom odporúčaní bojovať proti všetkým a akýmkoľvek formám diskriminácie, mimo čisto pasívny koncept „vyhýbania“ sa takejto diskriminácii, v bode I ods. 3;

c)

myšlienku harmonizácie „zdola nahor“ prostredníctvom spolupráce medzi samoregulačnými a koregulačnými orgánmi v členských štátoch, a prostredníctvom výmeny najlepších praktík týkajúcich sa takých otázok, ako je systém spoločných, popisných symbolov, ktoré by mali pomôcť divákom posúdiť obsah programov (bod II ods. 1);

d)

a hlavne odporúčanie zabezpečiť právo na odpoveď vo všetkých médiách, vrátane internetu, predpokladajúc, že to isté právo sa bude vzťahovať na vlastné publikácie a vysielania inštitúcií Spoločenstva.

3.13

EHSV však verí, že by malo byť možné prijať odporúčaný prístup ďalej nasledovnými spôsobmi:

4.   Špecifické pripomienky

4.1   Ochrana maloletých

4.1.1

Maloletí nie sú jedinou skupinou, ktorá si vyžaduje špeciálnu ochranu pred určitým škodlivým a nebezpečným obsahom, ktorý sa týka hlavne násilia alebo pornografie – to sa tiež vzťahuje na iné citlivejšie alebo zraniteľnejšie skupiny, ako sú starší, alebo osoby s ťažkosťami v učení, a odporúčanie by malo tieto skupiny brať do úvahy.

4.1.2

Na rôzne aspekty súvisiace s ochranou maloletých, vznesené EHSV v nedávnom stanovisku k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení viacročného programu Spoločenstva na podporu bezpečnejšieho používania internetu (20