5.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/1

(1)

Povodňový krízový manažment je dôležitou otázkou pre európske regióny a obce. Mnohé regionálne a miestne orgány musia čeliť povodňovému nebezpečenstvu spôsobenému vodnými tokmi alebo morom, aby mohli chrániť a uchovávať kvalitu života svojich občanov.

(2)

V závislosti od ich regionálnych charakteristík rozlišujeme rôzne druhy povodní. Zníženie pravdepodobnosti a následkov záplav si preto vyžaduje rôznorodé opatrenia.

(3)

Rieky a moria nepoznajú hranice. Je preto potrebné usilovať sa o cezhraničnú spoluprácu medzi obyvateľmi a úradmi v pobrežných oblastiach a na celých zberných územiach vodných tokov. Je nevyhnutné vytvoriť pocit solidarity medzi ľuďmi, ktorí nie sú priamo ohrozovaní povodňami a ľuďmi žijúcimi na brehoch riek a jazier, ktoré sú vystavené povodňovému nebezpečenstvu.

1.1

víta hlavné myšlienky oznámenia Komisie a najmä akčný program zameraný na protipovodňovú ochranu a zdôrazňuje, že moria a rieky sú dynamické systémy, ktoré nemožno kontrolovať iba odvetvovými opatreniami;

1.2

si uvedomuje, že bezpečnostné protipovodňové opatrenia v jednom regióne môžu ovplyvniť záplavy v iných regiónoch, ktoré sa nachádzajú na hornom alebo dolnom toku danej rieky. Preto je dôležité, aby sa účinky opatrení odhadovali pre celé povodie. Tento prístup by však nemal viesť k predpísaným modelom, štandardizovaným plánom alebo k ďalšej byrokracii, pretože regionálne a miestne orgány vedia, že ich spolu viaže rôznorodosť a nie uniformita;

1.3

si však uvedomuje, že odhady účinkov opatrení na celé povodie si vyžadujú minimálny počet štandardných ukazovateľov. Tieto ukazovatele ponúkajú možnosť presne regulovať a koordinovať opatrenia zavedené na medzinárodnej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Aby bolo možné zabezpečiť pružnosť tohto systému, malo by byť možné meniť počet štandardných ukazovateľov v závislosti od okolností;

1.4

zdôrazňuje, že občania by mali byť oboznámení s dôležitosťou zavádzania preventívnych opatrení v čase, keď nehrozí zjavné povodňové nebezpečenstvo. Angažovanosť občanov je veľmi dôležitá, pretože práve oni sú nositeľmi princípu solidarity. Toto je obzvlášť dôležité pre občanov žijúcich v zberných územiach vodných tokov, ktoré nie sú vystavené akútnemu alebo potenciálnemu nebezpečenstvu záplav, ale ktorých oblasti môžu prichádzať do úvahy ako odtokové plochy;

1.5

oceňuje, že Rada dňa 14. októbra 2004 dospela k záveru, že v rámci pravidelných stretnutí riaditeľov pre problematiku vôd na úrovni EÚ by sa mal vypracovať akčný program protipovodňovej ochrany v spolupráci s príslušnými činiteľmi a zainteresovanými stranami a zdôrazňuje, že európske regionálne a miestne orgány by mali byť zapojené do prípravy tohto programu;

1.6

povzbudzuje a rád by sa aktívne zapojil do nabádania regionálnych a miestnych orgánov k tomu, aby do roku 2007 vypracovali plány, ktoré by boli vopred zosúladené s možnosťami financovania prostredníctvom EÚ a zohľadnili by, že využívanie finančnej podpory EÚ si vyžaduje spolufinancovanie na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

2.1

sa domnieva, že povodňové nebezpečenstvo je kolektívny problém a že by mal byť riešený na úrovni celých zberných území vodných tokov. Celkovým cieľom by malo byť vytvorenie spoločnej zodpovednosti a solidarity v oblasti povodí riek, aby pri hľadaní účinných opatrení v boji proti povodňovému ohrozeniu menšej oblasti povodia bolo zohľadnené celé územie;

2.2

sa domnieva, že je nevyhnutné zvýšiť povedomie všetkých zainteresovaných strán v jednotlivých povodiach a určite v oblastiach horného toku jednotlivých riek, ktoré nie sú vo väčšej alebo menšej miere vystavené povodňovému riziku, ale svojím využívaním pôdy prispievajú k vytváraniu odtoku a odporúča, aby všetky regionálne a miestne orgány každého povodia boli zaviazané k aktívnej účasti v procese plánovania preventívnych opatrení;

2.3

podporuje prístup zohľadňujúci celé povodia ako integrovaný spôsob práce bez akýchkoľvek odvetvových výnimiek. Táto metóda bude musieť byť využitá pri aplikovaní princípu solidarity, ktorý takisto podporuje;

2.4

verí, že Európske monitorovacie a informačné stredisko pre civilnú ochranu by mohlo v tomto smere zohrať dôležitú úlohu popri poskytovaní informácií národným, regionálnym a miestnym orgánom a odporúča, aby toto stredisko zaviedlo aktivity zamierené na zvyšovanie povedomia medzi zainteresovanými stranami, rovnako medzi verejnosťou ako v priemysle. S cieľom zvýšiť solidaritu rozšírenú na celé povodia odporúča, aby stredisko zaviedlo iniciatívy povodňových partnerstiev;

2.5

je presvedčený, že iba široký integrovaný prístup, ktorý zahŕňa viacero sektorov politík, môže viesť k želanému účinku v dlhodobom časovom horizonte, preto navrhuje, aby sa akčný program povodňovej ochrany aktívne zaoberal multidisciplinárnou škálou politík v oblasti pôdohospodárstva;

2.6

zdôrazňuje dôležitosť uplatňovania princípu solidarity prostredníctvom stratégie pozostávajúcej z troch častí, t.j. zadržiavania, hromadenia a odtoku vody. Správne využívanie pôdy a kvalitný systém manažmentu vôd môžu znížiť povodňové riziko na veľkých vodných tokoch a hlavne v malých riekach. Príkladom je využívanie retenčnej schopnosti pôdy menších vodných systémov a malých vodných tokov, keďže zadržiavanie dažďovej vody v týchto vodných systémoch môže znížiť maximálny vodný stav riek;

2.7

odporúča Komisii, aby určila aktivity potrebné na zníženie dopadu alebo pravdepodobnosti povodní v akčnom programe, ktorý by zahŕňal spoluprácu na všetkých administratívnych úrovniach, ktorých sa týka. Vývoj plánov manažmentu povodňového rizika by nemal byť brzdený nezáujmom jednotlivých členských štátov;

2.8

navrhuje, aby sa pri vyvíjaní a dolaďovaní opatrení týkajúcich sa protipovodňovej ochrany použili pracovné metódy a princípy rámcovej smernice o vode bez toho, aby sa pozmenilo jej znenie;

2.9

je presvedčený, že v dlhodobom meradle by mal byť akčný program protipovodňovej ochrany zosúladený so všetkými opatreniami vyplývajúcimi z rámcovej smernice o vode;

2.10

má pozitívny dojem z akčného programu protipovodňovej ochrany, ktorý obsahuje krátkodobé a dlhodobé ciele. V krátkodobom meradle je absolútne nevyhnutné, aby súčasné iniciatívy, hlavne tie, ktoré sú zamerané na implementáciu štrukturálnych opatrení naďalej pokračovali. Regionálne a miestne orgány musia vynaložiť všetko úsilie na to, aby zrealizovali konkrétne kroky v rámci protipovodňovej ochrany v očakávaní akčného programu;

2.11

zastáva názor, že úspech akčného programu protipovodňovej ochrany v značnej miere závisí od dostatočného financovania. Tento názor sa odráža aj v navrhnutých Finančných vyhliadkach na obdobie 2007-2013 a v návrhoch týkajúcich sa Regionálneho rozvojového fondu, Sociálneho fondu EÚ a Kohézneho fondu EÚ.

2.12

dôrazne podporuje spôsob stanovovania, rozširovania a propagovania osvedčenej praxe navrhnutý Komisiou. Na to, aby sa tento cieľ dosiahol, je potrebné do tohto úsilia zapojiť okrem členských štátov aj regionálne a miestne orgány a všetky subjekty, ktoré môžu byť konštruktívne zaangažované na rôznych územiach.

5.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/4

1.1.1

podporuje návrhy Komisie, reagujúce na potreby a výzvy, ktorým čelí rozšírená Európska únia s 27 členskými štátmi vrátane Bulharska a Rumunska v súlade s doplňujúcimi cieľmi stratégie z Lisabonu a Göteborgu pre trvalo udržateľný rast a trvalo udržateľný rozvoj životného prostredia, ktoré odsúhlasili vlády členských štátov, aby zodpovedali súčasným a budúcim požiadavkám jednotného trhu,

1.1.2

zdôrazňuje, že Európska únia zaostáva za svojimi hlavnými hospodárskymi konkurentmi od roku 1995 (5),

1.1.3

poznamenáva, že od rozšírenia dňa 1. mája 2004 je EÚ najväčšou svetovou ekonomikou a obchodným blokom, v ktorom sa nachádza mnoho svetových najproduktívnejších a bohatých miest a regiónov, ale EÚ je teraz ekonomickou oblasťou s mierou rastu výrazne pod celosvetovým priemerom,

1.1.4

zdôrazňuje, že pokiaľ sa všetky komponenty európskej ekonomiky neprispôsobia štrukturálnym zmenám vyvolaným globalizáciou, európska ekonomika bude v období rokov 2007-2013 ďalej slabnúť, ohrozujúc prosperitu, stabilitu a bezpečnosť našich miest a regiónov,

1.1.5

uznáva, že výzve na obranu a udržanie európskeho modelu spoločnosti založeného na raste, konkurencieschopnosti a solidarite treba čeliť v kontexte narastajúcich obáv verejnosti týkajúcich sa efektívnosti ako aj situácie globálnej nestability, čo si vyžaduje prijatie koordinovaných opatrení odrážajúcich zodpovednosť a potenciál všetkých sfér riadenia,

1.1.6

tiež zdôrazňuje, že zjednotenie Európy prostredníctvom rozšírenia musí naďalej viesť k obnovenej solidarite a rôznorodosti zvyšujúcej potenciál Európskej únie. Napriek tomu toto rozšírenie zároveň prehĺbilo hospodárske a sociálne rozdiely, ktoré – ak sa neprijmú adekvátne protiopatrenia – ohrozia súdržnosť a úspech jednotného trhu a našich spoločných cieľov Zmluvy. Rozvoj a posilňovanie ducha európskej solidarity je preto nevyhnutnou podmienkou pre úspešnú politiku súdržnosti a pre ďalší rozvoj európskeho sociálneho modelu,

1.1.7

potvrdzuje názor Komisie, že je potrebné zintenzívniť finančné úsilie, aby sa odčinil asymetrický dopad rozšírenia na rozpočet Spoločenstva s cieľom preklenúť priepasť medzi politickými ambíciami a reagovať na súčasnú neschopnosť dosiahnuť stanovené ciele,

1.1.8

podporuje návrhy Komisie pre finančnú perspektívu, ktorá zodpovedá požiadavkám na moderné riadenie a primerane zohľadňuje miestne a regionálne orgány,

1.1.9

zastáva názor, že si to vyžaduje uznanie potreby viacúrovňového vlastníctva, koordinovaného spoločného konania a zodpovednosti v členských štátoch, aby sa maximalizovala efektívnosť a viditeľnosť pridanej hodnoty, resp. úžitku, ktorý prináša EÚ pre občanov, a znásobila potenciálna návratnosť každého eura vydaných verejných peňazí.

1.2.1

víta návrh Komisie zohľadniť existujúce politické záväzky a zosúladiť obmedzené finančné zdroje s realistickým hodnotením toho, čo je potrebné, a čo prijateľné, aby sa splnili ciele EÚ,

1.2.2

vyzdvihuje, že spolu s rozšírením prišlo k nárastu HDP Spoločenstva o 5 %, pričom nárast počtu obyvateľstva predstavoval 20 %,

1.2.3

zdôrazňuje že priemerný HDP EÚ-25 na osobu poklesol o 12,5 %, čo odráža skutočnosť, že s rozšírením sa rozdiely v príjmoch zdvojnásobili a úroveň chudoby sa výrazne zhoršila,

1.2.4

konštatuje, že hoci Komisia navrhuje zvýšiť vyčlenenie platobných kreditov na priemerne 1,14 % HND, predstavovali by záväzkové kredity v tomto období priemerne 1,22 %. Pre finančnú perspektívu rokov 2007-2013 je ponechaný strop vlastných zdrojov vo výške 1,24 % HND – čo je rovnaká úroveň ako v období rokov 2000-2006 (6),

1.2.5

tiež zdôrazňuje, že to je v rozpore s nárastom stropu vlastných zdrojov EÚ počas prvých dvoch finančných perspektív, ale nie počas súčasnej:

1.2.6

vyzdvihuje, že rozšírenie nadiktovalo politickú reakciu zo strany Komisie, ktorá sa odráža (spolu s ostatnými externými vplyvmi) v záväzkových kreditoch. Ide o nárast záväzkov pre súdržnosť a konkurencieschopnosť (trvalo udržateľný rast) a o redukciu záväzkov „na farme“ (trvalo udržateľné poľnohospodárstvo) a nárast záväzkov „mimo farmu“ (rozvoj vidieka),

1.2.7

zdôrazňuje, že takto sa nevyhnutné náklady rozšírenia pokryjú zredukovaním rozpätia medzi vyčlenením platieb a stropom vlastných zdrojov, ktoré boli dostupné v predchádzajúcich finančných perspektívach na nepredvídané výdavky,

1.2.8

konštatuje, že vyčlenenie platobných kreditov vo výške 1,14 % HND na finančnú perspektívu rokov 2007-2013 zahŕňa Európsky rozvojový fond a Fond solidarity. Preto je hodnota 1,14 % HND ekvivalentom vyčlenenia platieb vo výške približne 1,10 % HND na obdobie rokov 2000-2006,

1.2.9

potvrdzuje, že návrhy Komisie nie sú predmetom žiadnej nezhody, a že celý rad štátov – čistých prispievateľov – požadoval po nekompromisnejšej úrovni výdavkov, ktorá by pri záväzkových kreditoch neprekračovala 1 % HND (vrátane predbežne vyčíslených záväzkov ako napríklad výdavky na poľnohospodárstvo) (7),

1.2.10

vyjadruje svoje obavy, že situácia bude mať za následok platby len vo výške 0,9 % HND a že priemerná ročná suma pre obdobie rokov 2007-2013 by preto bola výrazne nižšia než dohodnuté objemy platieb pre rok 2006, ktoré predstavujú 1,09 % HND,

1.2.11

zdôrazňuje, že by to mohlo predstavovať reštriktívny rozpočtový balíček, ktorý by sa dotýkal politík so špecifickým statusom Zmluvy a politík s výraznými multiplikačnými účinkami a tiež účinkami, ktoré by mali dopad na očakávania nových členských štátov,

1.2.12

zastáva názor, že návrhy Komisie sú logickou odpoveďou na rozpočtové problémy v členských štátoch, pretože situácia v oblasti ich vlastných zdrojov sa zhoršila v dôsledku nízkych mier hospodárskeho rastu v Európe. Výbor preto zastáva názor podobný názoru Európskej investičnej banky, že zdroje by mali byť presunuté na dôležité úlohy budúcnosti,

1.2.13

konštatuje, že pri 1,24 % HND predstavuje rozpočet EÚ len približne 2,5 % celkových verejných výdavkov v Únii,

1.2.14

súhlasí s Komisiou, že je nerealistické očakávať viac Európy za menej peňazí – nové politické oblasti na úrovni EÚ implikujú nové finančné požiadavky,

1.2.15

konštatuje, že – keďže nemôže existovať žiadna finančná perspektíva bez dohody medzi Európskym parlamentom a Radou, nakoľko existujúca Zmluva neuvádza žiadnu povinnosť mať finančnú perspektívu a len ustanovuje ročné rozpočty – nezhody medzi členskými štátmi vo veci finančných perspektív sa musia rýchlo vyriešiť. Bolo by nemúdre opakovať omeškania, ku ktorým došlo pri prijímaní Agendy 2000. Neúmerne predlžované rokovania by viedli k narušeniu budúcich programov štrukturálnych fondov,

1.2.16

verí, že sedemročná fáza v časovom rámci pre finančnú perspektívu v rokoch 2007-2013 je vzhľadom na príslušné hlavné štrukturálne výzvy primeraná. Okrem toho ponúka príležitosť na vytvorenie fungujúcich mechanizmov a nástrojov pre ďalšie fázy. Európske financovanie zaručené na sedem rokov ponúka mestám a regiónom – v porovnaní s krátkodobejším financovaním, ktoré sa často vyznačuje 4- až 5-ročnými národnými mandátmi – časový harmonogram potrebný na vykonanie dlhodobých strategických prístupov k trvalo udržateľnému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju,

1.2.17

zdôrazňuje, že návrhy na budúce fázy v trvaní päť rokov by mohli byť zosúladené s funkčným obdobím Európskeho parlamentu a Komisie, čím by finančná perspektíva obdržala väčšiu mieru demokratickej legitimity.

1.3.1

je toho názoru, že tri hlavné priority načrtnuté Komisiou v jej oznámení o finančnej perspektíve na roky 2007-2013 sú vhodné. Konkrétne sú to:

1.3.2

zastáva názor, že finančná perspektíva na roky 2007-2013 by mala uznávať potrebu rozšíriť celoeurópsku dohodu o výzvach spoločnej politiky, ktoré sú v nej uvedené, a to jasným stanovením európskej dimenzie týchto otázok a súčasným zdôraznením pridanej hodnoty opatrení EÚ, ale aj jasným príspevkom realizovaným každou sférou riadenia – miestnou, regionálnou, národnou a nadnárodnou v súlade s princípom subsidiarity,

1.3.3

víta úvahu Komisie o pridanej hodnote opatrení na úrovni EÚ a otázke lepšieho riadenia pri implementácii politiky EÚ v každej rozpočtovej kapitole finančnej perspektívy na roky 2007-2013, ako je uvedené v jej poslednom oznámení,

1.3.4

súhlasí s cieľom Komisie v tomto ohľade, že prenos finančných prostriedkov na úroveň EÚ v rámci finančnej perspektívy na roky 2007-2013 by nemal byť samoúčelný,

1.3.5

schvaľuje stanoviská Komisie, že výdavky v ďalších finančných perspektívach by mali zaistiť, že opatrenia na úrovni EÚ budú:

1.3.6

verí, že model EÚ predstavuje rovnováhu medzi jednotlivcom a spoločnosťou, štátom a decentralizovaným orgánom, trhovým ziskom, pravidlami a nariadeniami. Komisia zoraďuje jednotlivé politické kapitoly v rámci finančnej perspektívy podľa priorít a vytvára tak možnosť budúceho trvalo udržateľného rastu modelu, ktorý počas minulých 50 rokov zaviedol stabilitu a rast v Európe,

1.3.7

zastáva názor, že Komisia prijala vyrovnanú stratégiu pre politiku súdržnosti v rámci všetkých politických kapitol, pričom sa mimoriadny dôraz kladie na potreby nových členských štátov a regiónov prostredníctvom dosiahnutia dôslednej rovnováhy medzi hospodárskymi, sociálnymi a územnými rozdielmi v celej EÚ,

1.3.8

je toho názoru, že v týchto politických kapitolách existujú kľúčové príklady modelu EÚ, ktoré poskytujú pridanú hodnotu. Investície EÚ do projektov v oblasti výskumu a vývoja, cezhraničnej výmeny a infraštruktúry sa spájajú s lisabonskými a göteborskými cieľmi prostredníctvom partnerského prístupu, ktorý môže podporiť rast, konvergenciu, konkurencieschopnosť a trvalú udržateľnosť. Ďalším prvkom európskeho partnerského prístupu k výskumu a vývoju je široká vzdelávacia a výskumná infraštruktúra, ktorá umožní využiť v plnej miere vysokú vzdelanostnú úroveň európskeho obyvateľstva a rastový potenciál. Samotné riešenia založené na trhu neposkytujú trvalo udržateľnú budúcnosť, o ktorú sa Európa snaží,

1.3.9

konštatuje, že dostupnosť a rozpočtová disciplína sú motivačnými faktormi rokovacieho procesu, pričom existujú dva prístupy k metodike vytvorenia finančnej perspektívy:

1.3.10

berie na vedomie, že Komisia obhajovala prvý prístup z perspektívy „zdola nahor“, ktorý sa vytváral z hodnotenia potrieb „zdola nahor“,

1.3.11

odmieta tézu, že druhý prístup by mohol priniesť trvalo udržateľné riešenie hospodárskych, sociálnych a demokratických problémov EÚ.

—

(1a)

konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť,

—

(1b)

súdržnosť pre rast a zamestnanosť,

—

(2)

trvalo udržateľné riadenie a ochrana prírodných zdrojov,

—

(3)

občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť,

—

(4)

Európska únia ako globálny partner.

—

uznáva hospodársku súdržnosť a politickú logiku používania trvalo udržateľného rozvoja ako rozpočtového prostriedku pre tri doplňujúce piliere: konvergencia, konkurencieschopnosť a zamestnanosť a územná spolupráca,

—

víta návrh rozpočtu pre štrukturálnu politiku a politiku súdržnosti vo výške 336,2 mld. € pre obdobie rokov 2007-2013 pri porovnaní so štrukturálnymi a kohéznymi fondmi vo výške 213 mld. € pre obdobie rokov 2000-2006, pričom 78 % (t.j. 262,3 mld. €) je určených na cieľ konvergencie zaostávajúcich regiónov, 18 % (68,5 mld. €) je určených na regionálnu konkurencieschopnosť a zamestnanosť a 4 % (13,5 mld. €) sú určené pre cezhraničný a medziregionálny rozvoj v rámci cieľa územnej spolupráce (8),

—

konštatuje, že jedna rozpočtová linka vo výške 262,3 mld. € určená na cieľ konvergencie pre regióny, ktorých HND nedosahuje 75 % priemeru EÚ25, 22 mld. € je určená pre štáty EÚ15 v rámci politiky súdržnosti, ktoré v súčasnosti spĺňajú požadované kritériá, ale ktoré tieto kritériá nebudú spĺňať výlučne zo štatistických dôvodov (regióny „v poslednej fáze“ – „phasing out regions“). Toto dosahuje 66 % z objemu finančných prostriedkov, ktoré by dostali v období rokov 2007-2012 ako regióny konvergencie v plnom rozsahu,

—

konštatuje, že celková rozpočtová linka vo výške 336,2 mld. € zodpovedá 0,41 % HND (alebo 344,9 mld €, 0,46 % HND, vrátane administratívnych nákladov fondu solidarity a iných opatrení),

—

zdôrazňuje, že za účelom splnenia týchto pilierov musia byť programy v rámci týchto troch pilierov usmerňované výslovne tak, aby sa dosiahli lisabonské a göteborské ciele,

—

konštatuje, že Lisabonská stratégia bol navrhnutá na podporu trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a posilnenie sociálnej súdržnosti, s nasledovnými cieľmi:

—

konštatuje, že doplňujúce oznámenie Komisie potvrdzuje, že sme nedosiahli ciele pre rast a redukciu nerovností, ktoré podporujú Lisabonskú a Göteborskú stratégiu. Sčasti je to dôsledok nutnosti reagovať na globálnu hospodársku súťaž, otázky produktivity, starnutie populácie a narastajúce očakávania v súvislosti so zdravotníckou starostlivosťou a zodpovedajúcim tlakom na verejné výdavky,

—

zastáva názor, že je potrebné identifikovať a kvantifikovať kritické faktory úspechu, aby bolo možné monitorovať a splniť ciele stanovené v Lisabone a Göteborgu ako aj spôsoby mobilizácie občianskej spoločnosti, regionálnych a miestnych orgánov a vedúcich predstaviteľov podnikateľskej sféry – všetkých aktérov podieľajúcich sa na úspechu Lisabonu, aby bola stratégia z Lisabonu a Göteborgu realizovaná v prospech všetkých,

—

konštatuje, že ak úroveň výdavkov vo finančnej perspektíve bude znížená pod hranicu 1,14 % HND platobných kreditov navrhnutých Komisiou, zanikli by tie programy, ktoré sa vzťahujú na cieľ uvedený v bode „podporiť regionálnu konkurencieschopnosť a zamestnanosť mimo menej prosperujúcich regiónov“ v bode 1b) Súdržnosť pre rast a zamestnanosť. Problém regionálnych rozdielov by sa zhoršil. Dôsledkom toho by nemohli všetky regióny participovať na rovnakom základe s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť v celej EÚ,

—

neustále podporovala uplatňovanie opatrení pre konkurencieschopnosť a zamestnanosť, aby sa zabezpečilo, že všetky regióny EÚ budú v plnej miere zahrnuté do Lisabonskej a Göteborskej stratégie, ale kladie si otázku, do akej miery sa podarí dosiahnuť lisabonské a göteborské ciele prostredníctvom zodpovedajúcich programov, ak bude deficit regionálnej prosperity jediným kritériom financovania,

—

chápe, že – ako uznáva tretia správa o súdržnosti – HDP ako hlavný ukazovateľ má celý rad nedostatkov, a že sa opakovane preukázalo, že rozdiely v rámci regiónov – čo je napríklad veľmi zreteľné veľkých a stredne veľkých mestách (9)) sú často akútnejšie než rozdiely medzi regiónmi,

—

preto vyjadruje poľutovanie, že tento problém v rámci regiónov a medzi regiónmi sa zosilňuje znížením objemu rozpočtových prostriedkov vyčlenených pre tento nový „cieľ č. 2“ v porovnaní s predošlými programovacími obdobiami, pri porovnaní 18 % rozpočtového objemu v rokoch 2007-2013 s objemom prostriedkov vo výške 23,8 % v rokoch 2000-2006 (10),

—

víta zvýšené potvrdenie potenciálu hlavných mestských oblastí ako hnacích motorov hospodárskeho rastu, ale verí, že navrhované nariadenia pre každý národný rámec by mali obsahovať priamo vyjadrený odkaz na prioritu trvalo udržateľného rozvoja miest, aby sa reflektovala úloha mestských centier ako hnacích motorov ekonomiky,

—

ľutuje, že zatiaľ čo existuje patričné uznanie vplyvu starnúcej populácie na redukovaní miery rastu a znižovaní HDP – a sú potrebné opatrenia pre potlačenie týchto vplyvov prostredníctvom Lisabonskej stratégie – niet podobného uznania potenciálu mladých ľudí v oblasti zabezpečovania konkurencieschopnosti a vyššieho rastu.

—

uznáva potrebu opätovného naštartovania priemyselnej politiky v Európe vytvorením podnikateľsky priaznivého prostredia,

—

zdôrazňuje potrebu využívať a povzbudiť potenciál pre rozvoj sektora malých a stredných podnikov ako základne pre rast na spoločnom trhu, pričom sa uznáva, že MSP predstavujú pravdepodobne najväčší nevyužitý potenciál jednotného trhu,

—

konštatuje, že pri uplatňovaní pravidiel spoločného trhu v politike súdržnosti s cieľom stimulovať malé podniky sa môže merateľná pridaná hodnota identifikovať prostredníctvom nárastu obchodu v rámci Spoločenstva medzi menej rozvinutými regiónmi a zvyškom EÚ, keďže asi jedna štvrtina výdavkov v rámci politiky súdržnosti závislej od konkurencieschopnosti sa vracia do zvyšku Únie vo forme zvýšených exportov,

—

verí, že v reforme pravidiel udeľovania štátnych dotácií sú potrebné horizontálne nariadenia o výnimkách s cieľom podporiť výskum a technologický rozvoj a malé a stredné podniky,

—

zastáva názor, že zavedenie hodnotenia dopadu so zámerom lepšieho nasadenia štátnej pomoci – čo zároveň národným, regionálnym a miestnym orgánom vytvorí širší priestor pre prijímanie opatrení, ktoré budú mať síce len obmedzený vplyv na hospodársku súťaž a obchod na úrovni EÚ, ale ktoré si poradia v prípadoch zlyhania trhu – prispejú k rozvoju oblastí, ktoré zaostávajú, a podporia podnikateľskú sféru.

—

zastáva názor, že ak sa má EÚ stať dynamickou ekonomikou založenou na vedomostiach, potom sú potrebné určité opatrenia a systémy finančnej podpory – hlavne s cieľom vytvoriť centrá vynikajúcej kvality založené na vzdelanostnej a výskumnej infraštruktúre rozšírenej v Európe, ktoré by pozitívne pôsobili na regionálne hospodárstvá, šírili výsledky špičkového výskumu a zlepšovali konkurencieschopnosť v rámci celej EÚ,

—

súhlasí s Európskou komisiou, že zintenzívnenie úsilia EÚ v oblasti výskumu a technologického vývoja tvorí jeden z hlavných cieľov rozšírenej EÚ, ale s primeranou rovnováhou medzi verejným a súkromným financovaním (11),

—

podporuje preto rozhodnutie Európskej rady z Barcelony zvýšiť výdavky na výskum a vývoj na úroveň 3 % HDP EÚ do roku 2010,

—

súhlasí s návrhom Európskej komisie zvýšiť rozsah finančných zdrojov spojených s rozvojom transeurópskych sietí. Prikladajúc mimoriadnu prioritu cezhraničným projektom, ktoré podporujú intermodalitu a používanie trvalo udržateľných foriem dopravy, hlavne koncept diaľnic na mori, za predpokladu, že spadajú do komplexnej trvalo udržateľnej schémy dopravy,

—

zdôrazňuje úlohu, ktorú TEN-T, predovšetkým „diaľnice na mori“ v konkrétnom prípade ostrovov, zohrávajú pri prekonávaní ťažkostí, s ktorými sú konfrontované regióny s prírodnými alebo demografickými znevýhodneniami vzhľadom na prístup na jednotný trh za spravodlivých podmienok,

—

konštatuje, že členské štáty majú len obmedzené možnosti zabezpečiť požadované investície do infraštruktúry v čase, keď sa pokúšajú znížiť verejné výdavky so zámerom dodržať pravidlá Paktu stability a rastu,

—

zdôrazňuje, že financovanie TEN-T z miestnych a regionálnych orgánov môže mať len okrajový význam vzhľadom na to, že tieto orgány majú záväzky voči iným investíciám do infraštruktúry, ktoré sú často veľmi dôležité pre hladké fungovanie TEN-T, miestneho ekonomiky a sociálnej infraštruktúry,

—

konštatuje, že podpora konkurencieschopnosti vedie k rešpektovaniu základných vzájomných prepojení medzi mestami a regiónmi, ktoré zasa môžu vytvoriť kritickú masu schopnú vyvolať extenzívny rast v oblastiach, ktoré by mestá alebo regióny samotné neboli schopné prilákať alebo vytvoriť. Strategické európske mestské siete ako napríklad URBACT sú dobrými príkladmi tohto prístupu a na európskej úrovni by mala byť umožnená výmena osvedčených postupov, metód a odborných skúseností medzi územnými oblasťami, aby sa dosiahli lisabonské a göteborské ciele.

—

zdôrazňuje, že tvorba miestneho a regionálneho ľudského kapitálu a jeho vzdelávanie sú veľmi dôležité pre rozvoj jednotného európskeho trhu a implementáciu Lisabonskej stratégie. Opatrenia prijaté v EÚ na podporu mobility budú mať skutočný ekonomický dopad. Z individuálneho a komplexného hľadiska tieto opatrenia predstavujú mimoriadne výhodný pomer nákladov a úžitku. Aj keď tieto náklady dodatočne zaťažujú rozpočet, je potrebné uznať, že sú nevyhnutné pre hladké fungovanie a rozvoj integrovaného trhu práce a spoločnú európsku vzdelávaciu oblasť.

—

schvaľuje názor Komisie, že musí existovať vhodný právny rámec pre podniky a pracovníkov, aby sa vytvorili sociálne štandardy a základné práva.

—

uznáva, že pridaná hodnota Spoločenstva sa nevytvára výlučne financovaním, ale pomocou metódy Spoločenstva, ktorá pripravuje programy zohľadňujúce a implementujúce regionálne stratégie. Len európsky inštitucionálny rámec môže zaručiť komplementaritu opatrení pre jednotlivé odvetvia a finančné nástroje, ktoré slúžia realizácii cieľov Spoločenstva v rámci hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

—

uznáva, že cieľ konvergencie musí mať v súvislosti s rozšírením prioritu ako akt solidarity s novými členskými štátmi a najslabšími regiónmi „starých“ členských štátov, aby sa zabezpečilo, že finančné prostriedky budú nasmerované do regiónov a miest, ktoré najviac zaostávajú,

—

upozorňuje, že návrh Komisie na financovanie štrukturálnych fondov EÚ v nadchádzajúcom období podpory predstavuje aj pre regióny doterajšej EÚ-15 spravodlivý kompromis, pričom pre nový cieľ 1 je vyhradených 109,8 mld. EUR a pre nový cieľ 2 v „starých“ členských štátoch je vyhradených 56,6 mld. EUR (pre porovnanie: v prebiehajúcom období predstavujú tieto sumy 154 mld. EUR, resp. 46,6 mld. EUR),

—

vystríha pred podkopaním zásad partnerstva a solidarity vzhľadom na členské štáty, ktoré na základe štatistického efektu v rámci rozšírenia už nepripadajú do úvahy pre podporu z kohézneho fondu,

—

uznáva dôvody pre zavedenie absorpčnej hranice 4 % národného HDP vo všetkých členských štátoch pri prideľovaní prostriedkov z EFRR (EFRE), ESF a kohézneho fondu, vrátane prenosu prostriedkov ako časti rozvoja vidieka a reštrukturalizácie sektora rybného hospodárstva (12). Znižovanie ekonomických a sociálnych rozdielov musí byť naďalej jednou z najvyšších priorít Európskej únie, pričom vyššie uvedené fondy sú potrebné pre podporu regiónov a členských štátov zaostávajúcich v ekonomickej a sociálnej oblasti,

—

zastáva názor, že zásada Berlínskeho prístupu – t.j. čím menej je určitý región rozvinutý, tým viac podpory by mal dostať – bola odôvodnená a mala by sa uplatňovať aj v budúcnosti. Preto je potrebné analyzovať anomálie, ktoré vyplývajú z uplatňovania absorpčnej hranice č % HDP na úrovni členských štátov,

—

víta absorpčný strop vo výške 4 % národného HDP pre nové členské štáty, vrátane prevodov zdrojov ako časti rozvoja vidieka a politík rybného hospodárstva,

—

varuje však, že akákoľvek úprava celkových platobných kreditov sa bude realizovať mimo daný limit 4 %, a preto tento dopad vážne ohrozí princíp lisabonskej a göteborskej agendy pre všetkých, hoci kohézne financovanie bude garantované v rámci nových členských štátoch,

—

uznáva dôležitosť zlepšovania budovania kapacít v rámci decentralizovaných orgánov členských štátov a nových susediacich krajín. Výrazný pokrok sa dá dosiahnuť v cezhraničnej a medziregionálnej spolupráci prostredníctvom výmeny vedomostí a odborných skúseností medzi expertmi z miestnych a regionálnych orgánov.

—

nárast konkurencieschopnosti poľnohospodárstva prostredníctvom podpory reštrukturalizácie,

—

ochrana životného prostredia a krajiny prostredníctvom riadenia krajiny,

—

zvýšenie kvality života vo vidieckych oblastiach,

—

podpora diverzifikácie hospodárskych aktivít,

—

trvalo udržateľný rozvoj pobrežných oblastí,

—

prispôsobenie rybárskych flotíl, akvakultúry a priemyslu spracovania rýb,

2.1.1

zdôrazňuje, že princíp partnerstva spájajúci miestne, národné a nadnárodné úrovne by mal byť „červenou niťou“ spájajúcou všetky návrhy Komisie. Tento princíp musí potvrdiť a čo najrýchlejšie implementovať Európska komisia a Rada ministrov a takisto musí byť oznamovaný v médiách všetkých členských štátov, aby sa demonštrovala pridaná hodnota EÚ,

2.1.2

požaduje dôsledné uplatňovanie princípu partnerstva v podrobných nariadeniach, ktoré predkladá Komisia ku všetkým politickým programom uvedeným vo finančnej perspektíve na roky 2007-2013,

2.1.3

nalieha, aby bol princíp partnerstva v plnej miere obsiahnutý v nových nariadeniach zaoberajúcich sa príslušnými programami, hlavne pokiaľ ide o transeurópsku spoluprácu, a aby tieto programy čerpali z vedomostí a odborných skúseností miestnych a regionálnych orgánov.

2.2.1

zdôrazňuje rozhodujúci význam lepšieho zosúladenia politiky súdržnosti a špecifických európskych sektorových politík, hlavne politík v oblasti poľnohospodárstva, výskumu a hospodárskej súťaže, životného prostredia a dopravy, čo umožní postupy závislé od miestnych podmienok. Spolu s uplatňovaním princípu partnerstva musí nový program demonštrovať záväzok Komisie a Rady ministrov v oblasti koordinovaného riadenia na všetkých jeho úrovniach – miestnej, regionálnej, národnej i na úrovni Spoločenstva.

2.3.1

odporúča, aby pôsobnosť tripartitných paktov a dohôd bola rozšírená tak, aby sa riadenie (governance) zohľadnilo vo finančnej perspektíve na roky 2007-2013 a predstavovalo záväzok volených členov miestnych a regionálnych orgánov vo vzťahu k navrhovanej cestovnej mape (roadmap) s osobitným dôrazom na teritoriálnu zložku rámcových programov, potrebných pre realizáciu cieľov kohézie medzi členskými štátmi a v rámci nich,

2.3.2

zastáva názor, že miestne a regionálne zapojenie do realizácie cestnej mapy, pričom regionálne stratégie budú súčasťou národnej stratégie, prispejú nielen k väčšej súdržnosti pri plnení agendy trvalo udržateľného rastu, ale aj k väčšej známosti európskej politiky súdržnosti a prioritnému poskytovaniu zdrojov tam, kde sú potrebné najviac,

2.3.3

zdôrazňuje, že tieto pravidlá by mohli byť zavedené bez ohrozenia výraznej potreby zjednodušiť a zjednotiť tvorbu a predkladanie programov konkurencieschopnosti a súdržnosti,

2.3.4

odporúča vypracovať interinštitucionálne hodnotenie dopadu, aby sa zistilo, čo sa doteraz vykonalo a čo sa prejavilo ako úspešné v rôznych verejných politikách členských štátov. Zavedenie auditu by pomohlo pri určovaní, či sa strategické ciele dosahujú – v súlade s Lisabonskou a Göteborskou stratégiou – pri prioritnom poskytovaní zdrojov tam, kde sú potrebné najviac.

2.4.1

opakovane zdôrazňuje neoddeliteľné prepojenie medzi efektívnou celoeurópskou regionálnou politikou a implementáciou lisabonskej a göteborgskej agendy. Budúci rast a konkurencieschopnosť EÚ vo všetkých častiach Európy budú podporované pokračovaním politiky súdržnosti EÚ, a nie opakovanou nacionalizáciou tejto politiky potvrdzujúc súčasný pozitívny dopad regionálnej politiky EÚ na posilňovanie sociálnej, hospodárskej a územnej kohézie,

2.4.2

trvá na tom, aby národné akčné programy rastu a zamestnanosti, ktoré vypracovali členské štáty a Komisia, odrážali konzultácie a angažovanosť miestnych a regionálnych samospráv. Mestské a regionálne strategické plány musia tvoriť základ pre záväzky a ciele stanovené národnými akčnými programami,

2.4.3

taktiež navrhuje vytvoriť mechanizmus na uľahčenie vývoja programov pre dva alebo viacero regiónov, ktoré by tak mohli podstatnou mierou prispieť k zlepšeniu regionálnej konkurencieschopnosti,

2.4.4

trvá na tom, že pilier konkurencieschopnosti pre rast a zamestnanosť finančnej perspektívy na roky 2007-2013 nemôže byť premennou regulácie pri rokovaniach o vyčlenení platobných kreditov na ďalšie rámcové obdobie, VR pritom akceptuje, že v rámci cieľov súdržnosti je potrebné za prioritu považovať cieľ konvergencie. VR však zastáva názor, že EÚ by mala podporiť cieľ konkurencieschopnosti, aby anticipovala a podporila zmenu za účelom dosiahnutia cieľov „novej“ Lisabonskej stratégie,

2.4.5

zdôrazňuje, že politika súdržnosti má byť financovaná minimálne vo výške 0,41 % HND EÚ, aby sa zabezpečilo, že ciele politiky súdržnosti budú v EÚ25 úplne dosiahnuté,

2.4.6

uznáva nevyhnutnosť súladu medzi uplatňovaním absorpčnej hranice 4 % národného HDP na úrovni členských štátov a dôsledkami Berlínskej zásady pre menej rozvinuté regióny,

2.4.7

požaduje, aby programy na trvalo udržateľný rozvoj na vidieku boli úzko prepojené s programami politiky súdržnosti, pričom však nemajú kvôli obmedzenému objemu vlastných prostriedkov slúžiť ako náhrada za programy poľnohospodárskej politiky,

2.4.8

nalieha, aby boli regionálne kritériá prideľovania pre pilier konkurencieschopnosti a zamestnanosti založené na zmesi ukazovateľov, ktoré odrážajú regionálne potreby a príležitosti, a ktoré dokážu merať rozdiely vo vnútri regiónov.

2.4.9

žiada, aby boli uznané príležitosti sociálneho a hospodárskeho rozvoja, ktoré otvárajú mestá celej EÚ a aby boli zohľadnené v strategickom plánovaní na národnej úrovni.

2.4.10

žiada, aby Výbor regiónov bol aktívne konzultovaný v rámci jeho účasti na ročnom preverení stratégií konkurencieschopnosti a súdržnosti na jarnom zasadaní Európskej rady. Tým by miestne a regionálne orgány dostali príležitosť uviesť témy a príklady pre osvedčené postupy, ktoré sú potrebné pre vyššiu efektívnosť metódy otvorenej koordinácie pri uskutočňovaní cieľov Lisabonu a Göteborgu.

2.5.1

nalieha, aby sa prijal lepšie zosúladený prístup pri zavádzaní makroekonomických opatrení, opatrení v oblasti zamestnanosti a sociálnych aktivít, pri environmentálnych a výskumných iniciatívach ako prostriedku pre revitalizáciu stratégie a pri riadení národných akčných programoch členských štátov,

2.5.2

vyzýva na radikálne zlepšenie systému riadenia Lisabonskej a Göteborskej stratégie s cieľom zvýšiť jej efektívnosť a zlepšiť jej zrozumiteľnosť,

2.5.3

preto požaduje, aby sa v rámci priebežného vyhodnotenia Lisabonskej stratégie kriticky preskúmala realizácia riadenia (governance) a takisto dopady decentralizácie správy na efektívnosť realizácie Lisabonskej stratégie,

2.5.4

zdôrazňuje, že hoci všeobecný obraz – pokiaľ ide o Lisabonskú stratégiu – je chmúrny a pesimistický, niektorým členským štátom sa podarilo dosiahnuť ciele v mnohých oblastiach. Výbor regiónov je toho názoru, že faktory, ktoré tvoria základ týchto úspechov, by mali byť podrobnejšie analyzované a zobraté do úvahy pri uplatňovaní otvorenej metódy koordinácie,

2.5.5

žiada predovšetkým, aby rozhodujúce faktory úspechu na miestnej a regionálnej úrovni boli identifikované a v rámci EÚ porovnané, aby sa zohľadnili v rámci štrnástich indikátorov a cieľov navrhnutých v správe Wima Koka (14), ktoré majú slúžiť na určenie dobrých a zlých výkonov na úrovni členských štátov,

2.5.6

zdôrazňuje, že hospodárska súťaž je podstatná pre dosiahnutie sociálnej kohézie a trvalej udržateľnosti životného prostredia,

2.5.7

vyzýva, aby bola miestnym a regionálnym samosprávam zverená väčšia úloha v oblasti šírenia poznatkov a zavádzania inovácie a podnikavosti, potrebných pre úspešnosť cieľov z Lisabonu a Göteborgu, čím stratégia dostáva pevnejší politický základ,

2.5.8

odporúča, aby sa pri priebežnom vyhodnocovaní Lisabonskej a Göteborskej stratégie vypracoval „Európsky pakt mládeže“, ktorý by sa sústredil na problémy nezamestnanosti a sociálnej a pracovnej integrácie, ako doplnok opatrení Lisabonskej a Göteborskej stratégie vzhľadom na starnutie populácie,

2.5.9

trvá na tom, aby pokrok pri dosahovaní cieľov Lisabonu/Göteborgu bol predmetom ročných správ na národnej úrovni i na úrovni EÚ, pre ktoré by prebehla konzultácia s Výborom regiónov. Tieto správy by umožnili Rade na jarnom zasadaní koncentrovať sa na najdôležitejšie politické témy a naďalej pokračovať na ceste Lisabonskej a Göteborskej stratégie,

2.5.10

zastáva názor, že najväčším nadchádzajúcim projektom EÚ – po rozšírení, spoločnej mene a jednotnom trhu – by malo byt dosiahnutie maximálneho možného rastu a zamestnanosti, pričom je treba neustále venovať pozornosť Lisabonskej a Göteborskej stratégii

2.6.1

žiada, aby v nariadeniach súvisiacich s výskumom a technickým rozvojom, oblasťou s navrhovaným výrazným nárastom vo vyčleňovaní finančných zdrojov, existovalo jasné uznanie územného komponentu rámcového programu pre výskum,.

2.6.2

žiada, aby národné a regionálne výskumné programy a politiky boli koordinované tak, aby vytvorili skutočnú európsku výskumnú oblasť, schopnú dosahovať ciele trvalej konkurencieschopnosti a rastu,

2.6.3

žiada, aby sa vytvorili platformy spoločného vzdelávania a centrá inovácie s cieľom podporiť vývoj a udržanie regionálnych výskumných stratégií a regionálnych modelov na rozvoj vedomostí, ktoré podporujú angažovanosť univerzít v ich miestnych ekonomikách. Tieto platformy a siete by mali byt vytvorené, aby umožňovali rýchle uplatňovanie nových myšlienok a produktov; aby sa podporili presuny od základného a aplikovaného výskumu a aby sa skrátil čas medzi inováciou a aplikáciou,

2.6.4

zdôrazňuje, že členské štáty by v národných akčných programoch mali podrobne popísať opatrenia, ktoré budú prijaté so zámerom splniť cieľ investovať 3 % HDP do výskumu a vývoja.

2.7.1

víta návrhy na strojnásobenie počtu študentov zapojených do programu Erasmus a nárast počtu akcií mobility študentov a odbornej praxe.

2.8.1

víta návrhy na posilnenie partnerských dohôd a na zavedenie zjednodušených rozhodovacích nástrojov – od miestnych, regionálnych, národných až po nástroje EÚ – vo všetkých sférach vlády a medzi nimi, zároveň však nalieha, že tieto opatrenia musia byt zavedené čo najskôr,

2.8.2

odporúča, aby Európska komisia v rámci uskutočnenia Lisabonských a Göteborských cieľov vykonala každoročné vyhodnotenie národných akčných plánov a aby do územných aspektov tohto vyhodnotenia zapojila aj miestne a regionálne orgány,

2.8.3

odporúča tiež, aby Európska komisia každý rok predkladala vyjadrenie o pokroku pri uskutočňovaní politických cieľov stanovených vo finančnej perspektíve na roky 2007-2013 a o prínose každej úrovne správy, resp. vlády – miestnej, regionálnej a národnej, s cieľom dať impulz – ak by to bolo potrebné – pre hospodárske reformy a intenzívnejšie zapojenie a väčšiu zodpovednosť všetkých zúčastnených orgánov miestnej, regionálnej a národnej úrovne.

2.9.1

zdôrazňuje, že odhliadnuc od nárastu zdrojov navrhovaného Komisiou pre akcie s ohľadom na občianstvo, slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť, existuje potreba úplného uznania, že práca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí nie je iba otázkou rokovaní medzi Bruselom a členskými štátmi s ohľadom na subsidiaritu na miestnej a regionálnej úrovni vlády. Mimoriadna pozornosť by sa mala v tomto ohľade venovať uznávaniu miestnych a regionálnych orgánov z nových členských štátov,

2.9.2

žiada, aby sa zlepšila viditeľnosť mechanizmov, ktoré identifikujú pridanú hodnotu programov EÚ v miestnej a regionálnej vláde, aby sa zvýšilo povedomie verejnosti a podpora európskych politík realizovaných na miestnej úrovni.

2.10.1

opakuje svoj súhlas s rozpočtovým stropom vlastných zdrojov vo výške 1,24 % HND pre finančnú perspektívu na roky 2007-2013, keďže tento strop odráža potrebu rozpočtovej disciplíny a pridanej hodnoty Spoločenstva, a pretože tento údaj o zdroji je jediným prostriedkom na dosiahnutie súdržnosti, spoločného trhu a našich spoločných záväzkov zo Zmluvy,

2.10.2

varuje pred potenciálnymi nebezpečenstvami, ktoré by mohli vyplynúť z porušenia rozpočtu,

2.10.3

podporuje Európsky parlament, ktorý verí, že súčasné finančné perspektívy sú časťou celkovej interinštitucionálnej dohody, ktorá môže byť obnovená len v atmosfére vzájomnej dôvery medzi inštitúciami a na základe spoločnej dohody s oboma oddeleniami rozpočtového orgánu,

2.10.4

zdôrazňuje, že tí, ktorí sa snažia o redukcie v platobných záväzkoch sa najpravdepodobnejšie zamerajú na programy štrukturálneho fondu, predovšetkým na programy zhrnuté v cieli „Posilnenie regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti“ v podkapitole 1 (b) „Súdržnosť pre rast a zamestnanosť“. Neprimerané rozpočtové redukcie by mohli viest k renacionalizácii regionálnej politiky vo väčšine štátov bývalej EÚ15,

2.10.5

trvá na tom, aby sa výslovne odolalo akémukoľvek tlaku na vyčlenené čiastky v podkapitolách v rámci piliera konkurencieschopnosti pre rast a zamestnanosť, pokiaľ ide o výskumné iniciatívy a iniciatívy technického rozvoja, aby sa rešpektovala a zachovala oddanosť členských štátov barcelonským cieľom a nárast výdavkov na výskum a vývoj na úroveň 3 % HDP do roku 2010,

2.10.6

varuje, že omeškania pri začiatku programovacieho obdobia v dôsledku omeškaných rokovaní povedú k finančnému narušeniu a nestabilite v miestnych a regionálnych orgánoch EÚ.

2.10.7

žiada, aby výsledok rokovaní zaručoval dodržiavanie princípu solidarity, ktorý riadi politiku EÚ od štrukturálnej politiky v rokoch 1973-1975 a stanovuje, že EÚ podporuje všetky regióny pri potrebe podpory, bez ohľadu na to, či sú v bohatších alebo chudobnejších krajinách,

2.10.8

vyzýva členské štáty, aby spolupracovali so svojimi mestami a regiónmi a hľadali politické riešenie pre tie členské štáty, ktoré na základe štatistického efektu v rámci rozšírenia už nebudú môcť čerpať prostriedky z kohézneho fondu.

2.11.1

víta zriadenie spoločných fondov pre rôzne oblasti politiky, vrátane politiky súdržnosti, rozvoja vidieka, environmentálnych programov a reštrukturalizácie sektoru rybného hospodárstva, keďže tento prístup umožní zosúladiť administratívne požiadavky na implementáciu týchto opatrení a tým zjednoduší ich realizáciu.

2.12.1

apeluje na Európsku komisiu, aby poskytla podporný rámec pre územnú diferenciáciu v pravidlách a nariadeniach pre štátnu pomoc, aby bolo umožnené cielené verejné investovanie, kde to môže korigovať nedostatočný trh bez deformovania podmienok hospodárskej súťaže alebo poskytnúť viac priestoru pre podporu výskumu a inovácií, predovšetkým v malých a stredných podnikoch, aby sa dosiahol cieľ v oblasti územnej kohézie,

2.12.2

nalieha, že by malo existovať nové nariadenie o štátnej pomoci, ktoré reaguje na nové nariadenia politiky súdržnosti a regionálnej politiky, aby mohla byt štátna pomoc dostupná v oblastiach, ktoré už nie sú spôsobilé pre kohézne financovanie – v závislosti na úrovni problémov, ktorým čelia,

2.12.3

žiada, aby zachovanie územnej diferenciácie ako súčasti politiky štátnej pomoci umožňovalo cielené verejné investície, kde to môže korigovať skutočné zlyhanie trhu, aby sa dosiahol cieľ územnej súdržnosti.

2.12.4

žiada Komisiu, aby objasnila budúcnosť regionálnej pomoci podľa článku 87 odsek 3 písmeno c), pokiaľ ide o rozlišovanie medzi regiónmi oprávnenými v rámci podkapitoly „Konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ a menej prosperujúcich regiónov v rámci podkapitoly „Konvergencia“,

2.12.5

je toho názoru, že trvalá udržateľnosť je tiež dôležitou úvahou a verejné investície prostredníctvom štátnej pomoci by mali byť všeobecne v súlade s princípmi trvalej udržateľnosti.

2.13.1

obhajuje návrh Komisie otvoriť debatu o nedostatkoch súčasného systému financovania pre EÚ,

2.13.2

podporuje návrh Komisie na vytvorenie nového, spravodlivejšieho nápravného mechanizmu.

2.14.1

nalieha, že keďže implementácii Paktu stability a rastu chýbala súdržnosť a spoľahlivosť, existuje významná potreba zohľadniť súčasnú hospodársku realitu EÚ a zlepšiť pravidlá Paktu rastu a stability z hľadiska hospodárskej politiky. Prepojenie medzi procesmi v jednotlivých štátoch a EÚ musí byť posilnené, inštitúcie jednotlivých štátov musia byť lepšie zapojené do multilaterálnej kontroly a musí byť lepšie zaručený súlad medzi finančnou a peňažnou politikou,

2.14.2

naznačuje, že keďže hlavné problémy vznikajú v rozpočtoch členských štátov v dôsledku súčasného nízkeho rastu európskych ekonomík s vysokými mierami nezamestnanosti a pokračujúcimi sociálnymi ťažkosťami v mnohých regiónoch a lokalitách, najdôležitejším spôsobom pre Komisiu na riešenie tohto problému by bolo zrevidovať realizáciu Paktu stability a rastu, aby sa zaistila trvalá udržateľnosť hospodárskej politiky. EÚ dosiahne primeranú úroveň v oblasti rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti len vtedy, ak bude makroekonomický kontext v súlade s Lisabonskou stratégiou a ak sa zlepší koordinácia nástrojov Spoločenstva.

5.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/18

1.1

Značná rozmanitosť vidieka je charakteristickou črtou Európskej únie. Politika rozvoja vidieka musí odrážať a chrániť túto rozmanitosť, ktorou sa vyznačuje aj spoločenská štruktúra a životné prostredie vidieckych oblastí. Životaschopný vidiek neprospieva len obyvateľstvu vidieka, ale aj celej spoločnosti.

1.2

V EÚ sa pomaly vytvára politika rozvoja vidieka, ktorá je komplexnejšia než len rozšírenie agrárnej politiky. Popri výrobe potravín potrebuje vidiecke hospodárstvo pri klesajúcom hospodárskom význame poľnohospodárstva v početných vidieckych oblastiach ďalšie hospodárske piliere. To je jediný spôsob, ako udržať životaschopnosť európskeho vidieka z hľadiska životného prostredia i z hľadiska ekonomického a sociálneho. Pritom je potrebné dosiahnuť tri ciele: a) vidiecke obyvateľstvo musí mať dlhodobé perspektívy prostredníctvom zvyšovania počtu pracovných miest, rozvoja infraštruktúry a širšej ponuky zamestnania, b) poľnohospodárska výroba sa musí viac zamerať na spotrebiteľa, a nie na výrobcu, ako to bolo v minulosti, c) musí sa zlepšiť kvalita potravín a takisto musí byť zabezpečená lepšia ochrana prírody, krajiny, životného prostredia a vody.

1.3

Dôležitý je aj realistický prístup. To znamená uvedomovanie si úlohy, akú hrá európske poľnohospodárstvo pri zachovaní regiónov, ako aj vplyv na regióny, ak by táto úloha pominula kvôli uplatneniu prísne ekonomických kritérií na poľnohospodárske a lesnícke aktivity. Samotná politika rozvoja vidieka nemôže vyriešiť všetky problémy, s ktorými musia bojovať vidiecke oblasti v EÚ. V niektorých oblastiach problémy presahujú rámec nariadenia a budú si vyžadovať vynaloženie spoločného úsilia zo strany viacerých fondov. Podstatným faktorom je pritom koordinácia na regionálnej úrovni – medzi politikou rozvoja vidieka a regionálnou politikou (2). VR však vyžaduje ďalšie návrhy na testovanie iných národných a politík EÚ s cieľom zabezpečiť väčšiu komplementaritu s politikou EÚ a národnými politikami rozvoja vidieka. Podobne musí byť EAFRD testovaný aj v rámci iných politík, ak sa majú zaistiť vzájomne prospešné ciele.

1.4

Politika rozvoja vidieka dostala nový a silný impulz na konferencii v Salzburgu (2003). Výbor regiónov víta skutočnosť, že sa závery zo Salzburgu z veľkej časti dostali do tohto nariadenia. Kľúčovými pozitívnymi aspektmi sú aplikácia tejto politiky vo všetkých regiónoch Únie a zjednodušenie jej implementácie a financovania. Výbor regiónov tiež podporuje partnerstvo, ako je definované v článku 6 tohto nariadenia. Je nanajvýš dôležité, aby sa do všetkých fáz politiky rozvoja vidieka zapájali miestne a regionálne územné orgány. To je najlepší spôsob, ako zabezpečiť, aby sa v danom regióne realizovali tie opatrenia, ktoré povedú v rámci regiónu i v spojení s okolitými regiónmi k väčšej sociálnej i hospodárskej súdržnosti.

1.5

V tomto kontexte je potrebné vnímať nasledovné pripomienky k nariadeniu. Najvyššou prioritou pritom zostáva vytvorenie politiky skutočného rozvoja vidieka.

2.1

Výbor regiónov víta fakt, že Komisia, v súlade s ustanoveniami Zmluvy článok 159, vyčleňuje podstatnú časť Európskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD) pre regióny, ktoré spadajú pod nový cieľ „Konvergencia“.

2.2

Výbor regiónov víta nové navrhnuté právne predpisy o politike rozvoja vidieka, avšak vyjadruje svoje poľutovanie nad tým, že sa táto politika v preambule nariadenia chápe predovšetkým ako doplnok a sprievodný jav trhovej politiky a politiky podpory príjmov namiesto toho, aby bola uznaná ako samostatná politika. V tejto súvislosti vzniká otázka, či bude v rozpočte k dispozícii dostatok prostriedkov pre realizáciu ambicióznej politiky rozvoja vidieka.

2.3

Výbor regiónov uznáva užitočnosť strategickej koncepcie pre rozvoj vidieka. Dôležité je, aby sa zabránilo akémukoľvek triešteniu zdrojov. Je tiež potrebné položiť si otázku, akú pridanú hodnotu bude mať európska stratégia. Stratégia z Lisabonu a Göteborgu a závery konferencie v Salzburgu už poskytujú dostatočný rámec na úrovni EÚ. Záleží na členských štátoch, regiónoch a miestnych orgánoch, aby stanovili, čo znamená tento rámec pre vidiecke oblasti a čo znamená politika rozvoja vidieka. To je jediný spôsob, ako zosúladiť ciele, ktoré si navzájom odporujú: na jednej strane zabezpečením strategickejšieho prístupu k politike rozvoja vidieka na úrovni EÚ, na strane druhej udržiavaním dostatočnej pružnosti na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

2.4

Výbor regiónov víta návrh, ktorý zabezpečuje, že členské štáty musia vykonávať konzultácie so svojimi regionálnymi a miestnymi orgánmi. Výbor regiónov však vyjadruje znepokojenie vzhľadom na čas, ktorý bol poskytnutý členským štátom na vypracovanie národných strategických plánov a programov rozvoja vidieka. Výbor regiónov tiež vyjadruje svoje poľutovanie nad skutočnosťou, že národné strategické plány musia byť predložené ešte pred odoslaním programov rozvoja vidieka Európskej komisii, lebo obe veci spolu úzko súvisia. Výbor regiónov v tejto súvislosti navrhuje použiť rovnaký postup ako v prípade regionálnej politiky, pri ktorej členské štáty môžu predložiť strategický rámec spolu s operačnými programami (Odporúčanie 1).

2.5

Z dlhodobejšieho hľadiska by malo byť cieľom zavedenie jediného regionálneho fondu, pričom by sa zrušil rozdiel medzi financovaním politiky regionálneho rozvoja a financovaním regionálnej politiky. Cieľom pre každý región by malo byť využívanie možností a riešenie problémov celého regiónu na základe jedinej stratégie súdržnosti, zameranej na celé územie regiónu.

2.6

Politika rozvoja vidieka je formulovaná na základe jedného alebo viacerých programov rozvoja vidieka. Na základe vyhodnotenia silných a slabých stránok daného regiónu alebo členského štátu zavádza program rozvoja vidieka opatrenia zamerané na potreby tohto regiónu alebo členského štátu. Táto akcia môže byť v rozpore s ustanoveniami článku 16 nariadenia, ktoré stanovuje minimálny finančný príspevok Spoločenstva vzhľadom na každý prioritný cieľ (15 % v prípade osí I a III, 25 % v prípade osi II). Výbor regiónov podporuje požiadavku vyváženosti výdavkov na politiku regionálneho rozvoja. Z tohto pohľadu je možné odporučiť, aby sa predovšetkým v prípade tretieho prioritného cieľa – tzn. podpory diverzifikácie hospodárstva vidieckych oblastí – stanovil minimálny príspevok. Z hodnotenia rôznych programov regionálneho rozvoja v období 2000 – 2006 skutočne vyplynulo, že práve táto súčasť politiky rozvoja vidieka bola menej rozvinutá. Prostriedky sa však musia rozdeliť na prioritné ciele podľa analýzy slabín a silných stránok vykonanej v rámci hore uvedených programov. Preto Výbor preto žiada, aby sa vytvorila možnosť odchýliť sa od percentuálnych čísiel uvedených v článku 16, keď sa to dá postačujúco zdôvodniť analýzou v rámci programu (Odporúčanie 3).

2.7

Rozdelenie prostriedkov nesmie ohroziť projekty, ktoré prekračujú rozsah pôsobnosti niektorého jednotlivého prioritného cieľa, avšak celkovo patria do pôsobnosti nariadenia. Ustanovenie článku 71 odsek 6 predpisujúce, že určitá akcia môže byť financovaná len v rámci jedinej ťažiskovej osi, však zrejme vylučuje dosiahnutie horeuvedeného cieľa. Výbor regiónov preto navrhuje, aby sa príslušným spôsobom zmenil článok v tomto bode (Odporúčanie 19).

2.8

Podrobnosť nariadenia je v niektorých častiach pozoruhodná, najmä pri porovnávaní s nariadeniami o regionálnej politike. Bolo by zrejme lepšie preniesť zodpovednosť za spracovanie určitých jednotlivých záležitostí na osoby, ktoré zodpovedajú za zostavenie programu pre rozvoj vidieka. Názorným príkladom sú opatrenia, na základe ktorých len malé podniky a mikropodniky sa môžu uchádzať o podporu pri zavádzaní opatrení na zlepšenie spracovania a marketingu. Ustanovenie článku 50 stanovuje, že len jedno z detí poľnohospodára môže získať podporu na diverzifikáciu, a maximálne čiastky podpory EÚ sú uvedené v Prílohe I.

2.9

Jeden zo záverov konferencie v Salzburgu bolo konštatovanie, že životaschopný vidiek je nevyhnutný pre poľnohospodárstvo, rovnako ako poľnohospodárstvo je zase neoddeliteľnou súčasťou života na vidieku. Je veľmi dôležité, aby programy regionálneho rozvoja venovali dostatočnú pozornosť zakladaniu poľnohospodárskych podnikov mladých poľnohospodárov. V súčasnosti chýba integrovaná politika pre mladých poľnohospodárov. Jedným z príkladov integrovanej politiky by bolo zavedenie štartovacieho balíčku, ktorý by v jednom nástroji sústredil všetky záležitosti súvisiace s prevzatím podniku a rozbehnutím hospodárenia mladých poľnohospodárov.

2.10

Výbor regiónov berie na vedomie návrh, aby sa prestali používať sociálno-ekonomické kritériá pre označovanie „iných znevýhodnených oblastí, okrem horských oblastí“ a aby sa zosúladil základ pre výpočet príspevkov s platbami pre oblasť poľnohospodárstva a životného prostredia. Dôvody, z ktorých vychádza návrh Európskej komisie, sú zrejmé, Výbor regiónov však vyjadruje znepokojenie nad možnými dôsledkami takýchto zmien pre poľnohospodárske podniky v oblastiach, ktorých sa to týka. Ak by navrhnuté zmeny mali závažné sociálno-ekonomické dôsledky, je potrebné vytvoriť podmienky pre zavádzanie iných politických opatrení na zmiernenie takýchto dôsledkov. Prinajmenšom by bolo treba vziať na zreteľ aj prechodné obdobie pre postupné odbúranie subvencií pre poľnohospodárov v oblastiach, ktoré v blízkej budúcnosti nebudú môcť požadovať podporu.

2.11

Výbor regiónov víta aj fakt, že okrem poľnohospodárov majú teraz možnosť realizovať poľnohospodársko-ekologické opatrenia aj iní vlastníci pôdy. Tieto subjekty môžu vlastne predstavovať chýbajúce prepojenie v oblasti využívania pôdy, ktorého zámerom je pokryť celú pôdu v oblasti, a nielen poľnohospodársku pôdu. Výbor regiónov preto explicitne navrhuje, aby boli prijaté ustanovenia, ktoré by odmeňovali poľnohospodársko-ekologické opatrenia, vzhľadom na skutočnosť, že existujúca schéma odmien – založená na dodatočných nákladoch a ušlom zisku z dôvodu plnenia záväzku – nemôže byť použitá v každom prípade. Jednou z možností je poskytnutie odškodnenia na báze skutočného výstupu a s tým súvisiacich výnosov (Odporúčanie 8).

2.12

Toto nariadenie už neobsahuje stimul pre zavádzanie poľnohospodársko-ekologických opatrení, t.j. možnosť zvýšenia príspevku o 20 %. To nie je žiaduce z hľadiska úžitku týchto opatrení a ich dôležitosti pre hospodárenie s pôdou na vidieku. Výbor regiónov preto navrhuje, aby sa tento stimul opäť zaviedol (Odporúčanie 8).

2.13

Medzi krajinami s vysoko rozvinutým a menej rozvinutým lesníckym sektorom sú veľmi výrazné rozdiely. Návrhy Komisie nie sú dostatočne pružné na to, aby podporili zalesňovanie v krajinách s nízkou úrovňou rozvoja. Ak sa tieto rozdiely nezohľadnia, rozvíjajúci sa lesnícky priemysel v týchto krajinách bude ohrozený a dotknuté oblasti stratia svoje environmentálne výhody.

2.14

Každý rok hľadajú mnohí poľnohospodári zamestnanie mimo agrárneho sektora. Tým sa v určitých regiónoch môže zosilniť problém úbytku obyvateľstva. Okrem vytvárania pracovných miest je potrebné venovať pozornosť preškoľovaniu pracovníkov v poľnohospodárstve a možnosti zamestnávania na čiastočný úväzok v poľnohospodárstve. Program rozvoja vidieka musí poskytnúť priestor pre takéto preškoľovanie, alebo súčasné vykonávanie viacerých zárobkových činností aj v spojitosti s činnosťou mimo agrárneho sektora predovšetkým v regiónoch, ktorým vzniká menej výhod z využívania štrukturálnych fondov (predovšetkým z Európskeho sociálneho fondu (ESF)). V regiónoch, v ktorých je financovanie z ESF intenzívnejšie, by programy ESF mali výslovne umožňovať preškoľovanie a viacnásobnú činnosť poľnohospodárskych pracovníkov.

2.15

Vidiecke oblasti Únie predstavujú cenné prírodné a kultúrne dedičstvo, ktoré môže zohrať kľúčovú úlohu pri diverzifikácii vidieckeho hospodárstva. Schopnosť miestneho sektoru cestovného ruchu využívať tieto atrakcie trvalo udržateľným spôsobom a poskytovať turistom vysoko kvalitné služby je často brzdená slabou kvalitou dodaných služieb alebo nesprávnym vývojom produktov. Je preto nevyhnutné, aby sa v článku 52 nariadenia pod opatrenie vzťahujúce sa na cestovný ruch uviedol špecifický odkaz na vzdelávanie (Odporúčanie 12).

2.16

Ženy zohrávajú podstatnú úlohu pre diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva, avšak často narážajú aj na špecifické problémy, ako obmedzenejší prístup ku kapitálu potrebného pre založenie podniku. Podľa názoru Výboru regiónov by nariadenie malo prispieť k vyššej integrácii žien do vidieckeho hospodárstva (Odporúčanie 11). Aj internet má pre diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva neoceniteľný prínos. Prístup mnohých vidieckych oblastí k internetu však ešte neexistuje alebo je veľmi obmedzený. Výbor preto víta návrh Komisie, aby sa Európsky fond rozvoja vidieka využil na dostatočné vybavenie infraštruktúrou IKT, čo by prispelo k preklenutiu tohto „digitálnej rozdelenia“. Vyriešenie tohto problému by tiež zatraktívnilo tieto oblasti aj pre nové podniky a jestvujúce podniky by sa mali umožnený vstup na nové trhy. Doplňujúce opatrenia by mohli byť prijaté v rámci priority diverzifikácie vidieckeho hospodárstva.

3.1

Výbor regiónov prikladá integrácii lokálnych a regionálnych orgánov do prípravy a zavádzaniu programov rozvoja vidieka veľký význam a zastáva názor, že táto úloha by sa mala výraznejšie odzrkadliť v nariadení (Odporúčanie 13). Výbor regiónov vyzýva, aby národné stratégie ponechali dostatok priestoru pre opatrenia prispôsobené špeciálne potrebám regiónov a lokálnych oblastí (pozri aj bod 2.2). Výbor regiónov zastáva názor, že je dôležité, aby tieto stratégie zohľadnili potrebu vyváženého priestorového rozvoja v rámci každého regiónu. Prebytok európskych alebo národných predpisov vzhľadom na sledovanú stratégiu môže pribrzdiť zavádzanie regionálnych iniciatív prispôsobených lokálnym možnostiam a problémom.

3.2

Opatrenia vo vzťahu k programovaniu, financovaniu a kontrole musia byť prispôsobené skutočným potrebám. Je preto zvláštne, že nariadenie by malo stanoviť, že členské štáty majú vypracovať svoj program rozvoja vidieka buď na celoštátnej alebo na regionálnej úrovni. Bolo by lepšie ponechať v tomto bode viac voľnosti, vrátane možnosti kombinovať regionálne a celoštátne programy. Okrem toho sa v členských štátoch, najmä v štátoch s federálnym správnym zriadením, osvedčila v teraz prebiehajúcom období možnosť schvaľovania národných rámcových ustanovení, ktoré je potom možné uplatniť v regionálnych programoch (Odporúčanie 2).

3.3

Výbor regiónov podporuje návrh, aby sa tretia priorita zavádzala predovšetkým prostredníctvom miestnych rozvojových stratégií. Nové hospodárske činnosti sú pre vidiecke oblasti bezpochyby životne dôležité. Tieto aktivity predstavujú doplnok k poľnohospodárskej činnosti. Tieto nové aktivity však treba zaraďovať uvážene, aby nemali nepriaznivý vplyv na kvalitu vidieckych oblastí. Výbor sa v tomto bode pripája k názoru Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (3), že bude treba zabrániť „rurbanizácii“ (vidieckej urbanizácii), t.j. použitiu rovnakých opatrení v mestských a vidieckych oblastiach. Toto sa s istotou týka vidieckych oblastí v okolí miest, kde udržanie špecifických vlastností vidieka má veľký význam pre kvalitu života mestských obyvateľov. Problémy v týchto oblastiach, vrátane problémov spojených s mestským poľnohospodárstvom, si vyžadujú úplne iný prístup, než je prístup na riešenie problémov v okrajovejších oblastiach. Nariadenie tu musí poskytnúť dostatok priestoru pre splnenie týchto požiadaviek.

4.1

Výbor regiónov prisudzuje veľký význam programu LEADER, a preto vyjadruje poľutovanie týkajúce sa nejasnej úlohy programu LEADER v nariadení. Na jednej strane sa prístup LEADER označuje v článku 4.2 ako štvrtý prioritný cieľ, ale na druhej strane je tiež popisovaný ako metodika zavádzania opatrení pre prvé tri prioritné ciele. Výbor regiónov vyzýva, aby sa prístup LEADER dostal na miesto, ktoré mu prináleží – ako osobitná priorita porovnateľná s úlohou, ktorú v regionálnej politike zohráva Intereg. Podriadenie prístupu LEADER hlavnému prúdu prináša nebezpečenstvo, že sa stratí jedinečnosť a pridaná hodnota tejto koncepcie. Výbor regiónov žiada Európsku komisiu, aby uviedla podrobnosti o budúcej úlohe programu LEADER a aby definovala program LEADER ako samostatnú prioritu.

4.2

Čo sa týka zavádzania miestnych stratégií, z článku 63 odsek 1 podľa všetkého vyplýva, že tieto stratégie musia splniť všetky ciele stanovené pre štyri prioritné osi. To je v rozpore s ustanovením článku 62 písmeno a), podľa ktorého sa pomocou iniciatívy LEADER „dajú uskutočniť ciele jednej alebo viacerých z troch prioritných osí...“. Výbor regiónov navrhuje, aby sa tento rozpor v nariadení odstránil (Odporúčanie 14).

4.3

Výbor regiónov podporuje návrh vyhradiť pre LEADER podstatnú časť prostriedkov EÚ, ktorými disponujú členské štáty, a to podľa potrieb postihnutých oblastí. Výbor regiónov tiež víta návrh zriadiť európsku sieť pre rozvoj vidieka. V tejto súvislosti by mohli byť využité skúsenosti získané pri vytváraní národných sietí v rámci programu LEADER. Výbor regiónov však varuje pred opakovaním neprípustných prieťahov, ktoré nastali pri zriaďovaní Observatória vidieckych oblastí (LEADER+), Európskeho observatória LEADER (LEADER II) a mnohých národných sietí LEADER. Pre Európsku komisiu a členské štáty by malo byť zriadenie týchto orgánov prioritou od počiatku programovacieho obdobia. Miestne orgány majú veľké skúsenosti s prácou podľa programu LEADER, ktoré by mali byť využité členskými krajinami pri vypracovaní koncepcie LEADER.

4.4

Výbor regiónov nesúhlasí s tým, aby sa značná časť rozpočtových prostriedkov vyhradila ako rezerva pre členské štáty, ktorých programy LEADER dosiahnu najlepšie výsledky. To by pravdepodobne viedlo k uprednostňovaniu krátkodobých, „jednoduchých“ projektov na úkor strednodobých, resp. dlhodobých projektov. Z dôvodu spoľahlivého plánovania musí byť stanovené, aké prostriedky sú k dispozícii v jednotlivých členských krajinách (Odporúčania 15 a 18).

5.1

Výbor regiónov považuje za dôležité neohroziť kontinuitu akcií a opatrení počas prechodu medzi programovým obdobím 2000-2006 a programovým obdobím 2007-2013. Je preto potrebné zabezpečiť, aby sa opatrenia, ktoré boli povolené na niekoľko rokov ešte v predchádzajúcom období, napr. v oblasti poľnohospodárstva a životného prostredia, financovali až do ukončenia príslušného obdobia a aby bol ponechaný dohodnutý príspevok Spoločenstva (podiel spolufinancovania). S cieľom zaviesť účinnú európsku politiku rozvoja vidieka v tejto novej fáze, Výbor regiónov podporuje návrh Komisie na rozpočet vo výške 88,75 miliárd € (bez modulácie) na financovanie politiky rozvoja vidieka EÚ. VR jednoznačne odmieta „znovuznárodnenie“ tejto politiky alebo akejkoľvek z jej častí.

5.2

Výbor regiónov berie na vedomie, že podľa návrhu nariadenia je potrebné predložiť okrem ex-ante, ex-post a strednodobého hodnotenia aj priebežné ročné hodnotenie, no výbor sa zároveň zaujíma o to, aká bude pridaná hodnota priebežného ročného hodnotenia.

5.3

Jedným z cieľov nariadenia je zjednodušenie právnych predpisov upravujúcich túto oblasť. Aby bolo možné posúdiť, či je tento cieľ dosiahnutý, je potrebné preskúmať vykonávacie nariadenia. Výbor regiónov by privítal žiadosť o stanovisko k týmto vykonávacím predpisom, vzhľadom na skúsenosti, ktoré majú členovia Výboru regiónov s implementačnou politikou v tejto oblasti.

5.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/31

(1)

Spoločná politika rybolovu by mala zabezpečiť trvalo udržateľné využívanie živých vodných zdrojov a akvakultúry v kontexte trvalo udržateľného rozvoja, berúc do úvahy ako environmentálne, tak aj ekonomické a sociálne aspekty, pri zohľadnení situácie regiónov Európskej únie.

(2)

Trvalo udržateľný rozvoj je jednou zo zložiek spoločnej politiky rybolovu a bol začlenený do pravidiel, ktorými sa riadia štrukturálne fondy od roku 1993. Jeho implementácia by sa mala realizovať v kontexte trvalo udržateľného rozvoja prostredníctvom Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo.

(3)

Rozsah spoločnej politiky rybolovu zahŕňa ochranu, riadenie a využívanie živých vodných zdrojov a akvakultúry, ako aj spracovanie a marketing produktov rybolovu a akvakultúry, pokiaľ sa tieto aktivity realizujú na území členských štátov, vo vodách spoločenstva alebo rybárskymi loďami spoločenstva alebo štátnymi príslušníkmi členských štátov.

(4)

Európsky fond pre rybné hospodárstvo bude mať významný vplyv na regióny a je preto veľmi dôležité, aby regionálne a miestne orgány boli zapojené do uplatňovania opatrení navrhovaných v nariadení o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo,

1.1

víta návrhy nariadenia Európskej komisie o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (EFF), ktorý podporuje trvalú udržateľnosť rybného hospodárstva. Tento fond je potrebný, keďže je dôležité, aby miestne rybárske spoločenstvá mohli rozšíriť objem podpory pre rybné hospodárstvo, alternatívny hospodársky rozvoj a environmentálne iniciatívy počas procesu radikálnych zmien, ktorý v súčasnosti prebieha;

1.2

je toho názoru, že rozpočet EFF vo výške približne 700 miliónov EUR ročne viac menej zodpovedá rozpočtu Finančného nástroja na riadenie rybolovu (FIFG) v rámci súčasnej finančnej perspektívy EÚ. Výbor regiónov považuje rozpočet za minimum potrebné na dosiahnutie cieľov načrtnutých v návrhu, ktoré by sa za žiadnych okolností nemalo v priebehu rokovaní s inými inštitúciami EÚ redukovať. Vládne všeobecná zhoda v tom, že tieto prostriedky sú obmedzené a majú byť rozdelené medzi viacerých aktérov, ako aj v tom, že z konvergenčného cieľa budú vďaka kohézii profitovať hlavne nové členské krajiny. Výzva pre „staré“ členské štáty bude spočívať v čo najlepšom využití nižších súm;

1.3

nalieha, aby regióny mali jasne definovanú úlohu v každej sekcii Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, ktorá má priamy vplyv na regionálnej a miestnej úrovni. Mali by existovať ustanovenia na umožnenie regionálne spravovaných schém, napríklad reštrukturalizácia je regionálnou záležitosťou a miestne štruktúry by mali umožniť miestnu pružnosť pre prispôsobenie sa okolnostiam. Regionálna štruktúra by tiež mala umožňovať pružnú interpretáciu diverzifikácie, aby sa hodila na konkrétne miestne danosti;

1.4

víta snahy o zavedenie výberovejších a životné prostredie rešpektujúcich rybárskych techník. Problémy spojené s odpadom a vedľajším úlovkom, hlavne veľrýb, sa v posledných rokoch stávajú stále závažnejším problémom vo väčšine oblastí Európskej únii. Pri riešení týchto problémov by mali byť zohľadnené špecifické podmienky danej oblasti;

1.5

súhlasí, pokiaľ ide o štrukturálnu pomoc, aby bol EFF zameraný viac na ochranu a environmentálne iniciatívy, bezpečnosť, zvyšovanie kvality produktov a diverzifikáciu, a menej na kapitálové investície do opatrení zameraných na zvýšenie kapacity;

1.6

žiada, aby sa rozšíril rozsah definície „maloobjemový pobrežný rybolov“ momentálne limitovaný na rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou do 12 metrov nevyužívajúcich vlečné rybolovné zariadenie takým spôsobom, aby sa umožnilo zohľadnenie maloobjemových, výberovejších a životné prostredie rešpektujúcich rybárskych techník bez ohľadu na rozmery plavidla;

1.7

navrhuje, že je potrebné objasnenie, pokiaľ ide o to, či projekty budú môcť byť financované z viac než jednej prioritnej osi, aby sa umožnila integrovaná aktivita na úrovni projektu;

1.8

žiada, aby sa prehodnotil mechanizmus zmiešaných spoločností ako aj rozšírenie možného využitia plavidiel, ktoré sa už nebudú využívať na rybolov tak, aby sa mohli zmeniť na nástroje hospodárskeho pokroku v rozvojových krajinách;

1.9

domnieva sa, že by mala existovať kompatibilita medzi EFF a štrukturálnym financovaním počas implementácie, aby mohli členské štáty a partneri určiť najvhodnejšie nástroje financovania, ktoré by zodpovedali miestnym danostiam. Toto prepojenie je dôležité, keďže mnoho budúcich programov ERDF na podporu konkurencieschopnosti nebude mať štandardné ustanovenie pre oblasti závislé na rybnom hospodárstve ako v minulosti, takže bez tejto možnosti využívať EFF alebo štrukturálne fondy, by istá podporná aktivita pre samosprávne jednotky v pobrežných oblastiach mohla spadnúť do medzery vo financovaní;

1.10

snaží sa o objasnenie postoja, týkajúceho sa rozhodnutia, ktorým sa zriaďujú regionálne poradné rady (RAC) v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva (CFP), a vo vzťahu RAC k riadeniu EFF. Reforma CFP prijatá v decembri 2002 ustanovila RAC so snahou zlepšiť riadenie v CFP a špecifikovala, že Rada má rozhodnúť o zriadení RAC. RAC ponúkajú príležitosť pre zúčastnené strany, aby boli užšie zapojené do tvorenia CFP;

1.11

navrhuje, že je potrebné objasnenie toho, či RAC budú priamo zainteresované do procesu EFF. Keďže sa od RAC očakáva, že zvýšia zaangažovanosť zúčastnených strán vo formulovaní a implementácii politiky rybného hospodárstva EÚ v nasledujúcich rokoch, o danom aspekte musí existovať viac informácií;

1.12

schvaľuje dôraz, ktorý sa kladie na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami v rybárskom priemysle, ako aj snahy uviesť mladých ľudí a navrhuje zlepšiť spôsoby práce a pracovné podmienky v tomto sektore; navrhuje, že séria prípadových štúdií, s využitím príkladov z rôznych členských štátov, by bola užitočným nástrojom pre Komisiu, aby mohla rozšíriť súčasné skúsenosti a najlepšie metódy;

1.13

zdieľa názor, že na základe nových pravidiel o udeľovaní výnimiek v oblasti uplatňovania pravidla N+2 bude podporovaná flexibilita a regiónom, obzvlášť v nových členských štátoch, sa tak umožní správne a včasné prevzatie prostriedkov pridelených v rámci kohéznej politiky; súhlasí s návrhmi predbežného financovania ročného nároku (článok 78); navrhuje, že by bolo užitočné pre všetkých, keby audity súčasných systémových procesov boli dokončené načas, aby poskytli užitočný vstup a prípadové štúdie, by napomohli vytváraniu nasledujúceho programu;

1.14

domnieva sa, že monitoring by sa mal zjednodušiť a minimalizovať, ale naďalej by mal byť dostatočný, aby priniesol dôkaz, že programy boli implementované v rámci pravidiel, a demonštroval, aká aktivita bola efektívna. Zároveň by sa mali požiadavky auditu zjednodušiť a objasniť a Výbor regiónov odporúča, aby návrhy zachovali definíciu oficiálne uznávaných organizácií ako v nariadení 3759/92;

1.15

odporúča, aby fond dával prednosť projektom, ktoré majú priniesť viac peňazí na jednotku vylovených rýb, napr. kvalitatívne schémy, zlepšovanie prepojení zásobovacích reťazcov a zlepšovanie trhových vedomostí a pochopenie plavidiel a majiteľov. Pokryté by mali byť projekty na nájdenie alternatívneho a dodatočného využitia infraštruktúry rybárskeho priemyslu, takže znižovanie počtu plavidiel by nemuselo byť koncom infraštruktúry, ak má ďalšiu klientskú/používateľskú bázu;

1.16

víta snahy na vytvorenie jasnejšieho rámca pre EFF a všeobecne „strategickejší“ prístup k politike rybného hospodárstva. Výbor regiónov hlavne víta, že by sa mal medzi Komisiou, členskými štátmi a kompetentnými miestnymi a regionálnymi orgánmi vytvoriť „partnerský“ prístup (článok 8). To zabezpečí, že bude k dispozícii vhodné zosúladené financovanie, aby sa zabezpečilo, že sa blíži finančná podpora EFF na reštrukturalizáciu a hospodársky rozvoj v oblastiach závislých na rybnom hospodárstve;

1.17

žiada, aby Komisia konzultovala s Výborom regiónov v otázke obsahu strategických smerníc spoločenstva (článok 14), pretože by to zabezpečilo vstup z úrovne vlády, ktorá je najbližšie k tým, čo sú najviac postihnutí;

1.18

dôrazne odporúča, aby strategická správa z každého členského štátu (článok 17) zahŕňala odkaz na partnerov členského štátu, a ako členský štát spolupracoval so svojimi partnermi;

1.19

vyzýva Komisiu, aby objasnila rozsah pomoci zameranej na „hospodársku a sociálnu prosperitu“ rybárskych oblastí, v rámci osi 4 pre „trvalo udržateľný rozvoj“ (článok 42);

1.20

navrhuje objasnenie a ďalšie skúmanie označenia oblastí uvedených v článku 42.3. Môže dôjsť k tomu, že v tomto kontexte by malo byť delegované riadenie vedené pozdĺž tých istých línií ako hlavný program Leader, čo by umožnilo stupeň koordinácie a učenie sa z iniciatív založených na spoločenstve v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD);

1.21

žiada, aby bolo daných k dispozícii v článku 44 viac praktických informácií pod osou 4, o navrhovaných pobrežných akčných skupinách (CAG). To by malo zahŕňať objasnenie toho, ako sa majú CAG umiestňovať v rámci štruktúr vlády na regionálnej a miestnej úrovni, ako aj podrobnosti o ich veľkosti a zložení, správnej a finančnej kapacite. Tiež je potrebné objasnenie, ako sa má definovať zodpovednosť súkromného sektora v článku 44.2;

1.22

volá po objasnení toho, akých partnerov sa týka článok 45 ods. c);

1.23

navrhuje, že by bolo užitočné, keby Komisia lepšie definovala v tomto skorom štádiu, čo by sa považovalo za „vyššiu moc“ v rámci EFF, aby sa umožnilo lepšie pochopenie článku 90; navrhuje, že Komisia by v prvom prípade mala zahrnúť stratu, ku ktorej došlo v dôsledku nasledovného: politické nepokoje, vojnový stav, hrozba vojny, teroristická činnosť, a nemala by zahrnúť straty spôsobené: štrajkami, priemyselnými spormi, uzavretím prístavov, poveternostnými podmienkami;

1.24

domnieva sa, že by bolo vhodnejšie zaradiť problémy akvakultúry podľa článku 32 ako aspekt článku 90.

5.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/48

—

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde“ a

—

„Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúcemu Program Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity – PROGRESS“

1.1

zdôrazňuje, že toto nariadenie je súčasťou balíčka nariadení k štrukturálnym fondom, ktorý Európska komisia predložila 14. júla 2004 spolu s inými legislatívnymi návrhmi. V nariadení sa spoločne stanovujú všeobecné ustanovenia o správe Európskeho sociálneho fondu (ďalej nazývaný ako „Fond“ alebo „ESF“) a tiež sa definujú aktivity, ktoré môžu byť Fondom financované v rámci cieľa „Konvergencie“ a cieľa „Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“. K tomuto boli pre akcie zavedené v rámci Fondu vopred stanovené profilované opatrenia;

1.2

vyzdvihuje, že Fond doposiaľ v politike zamestnanosti zastával dôležitú finančnú úlohu a naštartoval dlhodobý proces vytvárania pracovných miest. Okrem toho sa v oblasti aktívnej politiky zamestnanosti na národnej, regionálnej a miestnej úrovni zasadil o mnohé opatrenia, ktoré sú hodné povšimnutia. Výbor sa spolieha na to, že jeho spojenie s Lisabonskou stratégiou bude rovnako pozitívne;

1.3

zdôrazňuje, že hlavná úloha Európskeho sociálneho fondu spočíva v posilnení hospodárskej a sociálnej súdržnosti za pomoci podpory politických opatrení členských štátov, aby sa dosiahli nasledujúce ciele: úplná zamestnanosť, zlepšenie kvality pracovných miest a produktivity práce, ako i podpora sociálneho začlenenia a zníženia regionálneho poklesu zamestnanosti podľa pravidiel smerníc a odporúčaní európskej stratégie zamestnanosti. Posledne menovaný bod bol prepracovaný v roku 2003 a prispôsobený Lisabonskej stratégii, aby bol vo väčšom súlade s politikou hospodárskej a sociálnej súdržnosti;

1.4

zisťuje, že návrh nariadenia vo svojej súčasnej podobe nie je vždy úplne presný a dostatočne konkrétny. Na niektorých miestach by mala byť vytvorená súvislosť s inými právnymi nástrojmi, ktoré nie sú predmetom tohto stanoviska, čo by vymedzilo skutočnú oblasť platnosti nariadení. Toto sa týka napríklad financovania zamýšľaných akcií, uvedených v nariadení, alebo v súvislosti s prípadmi plánovaných partnerstiev. Pole pôsobnosti nariadení by tak bolo zväčšené;

1.5

zdôrazňuje obzvlášť svoje znepokojenie nad úlohami, ktoré boli vymedzené členským štátom a úradom samosprávy pri dozore nad cieľmi Fondu bez toho, aby boli do nich akoukoľvek formou zahrnuté regionálne a územné samosprávne celky; pripomína nutnosť silnejšieho a lepšieho prepojenia regiónov a obcí pri stanovovaní, programovaní a realizácii opatrení Fondu podľa princípu subsidiarity, s prihliadnutím na inštitucionálny systém dotyčného členského štátu;

1.6

berie na vedomie zistenia, ktoré boli prednesené v Tretej správe o hospodárskej a sociálnej súdržnosti k problematike starnutia európskeho obyvateľstva a o dôsledku tohto javu na svet práce. Podľa zmieneného dokumentu a najnovších zhrnutí je potrebné vychádzať z toho, že počet 15- až 64-ročných v EÚ poklesne v roku 2025 o 10 %. Dôsledkom toho narastie počet osôb starších ako 64 rokov. V skratke, starnutie obyvateľstva povedie k postupnému úbytku zárobkovo činného obyvateľstva v EÚ. Tieto prognózy zreteľne poukazujú na nutnosť pokračovania hospodárskeho rastu v EÚ, zvýšenia zamestnaneckých kvót, a zároveň zníženia počtu predčasných odchodov do dôchodku. V tejto súvislosti sa Výbor regiónov odvoláva na svoje stanovisko k oznámeniu Komisie na tému: „Zvýšiť mieru zamestnanosti starších pracovníkov a oddialiť odchod z trhu práce“(prijaté počas 56. plenárneho zasadnutia, ktoré sa konalo 29. septembra 2004);

1.7

zastáva názor, že budúce nariadenie o ESF musí deklarovať takú politiku udržania schopnosti zárobkovej činnosti počas celého produktívneho veku, ktorá bude zameraná tak na ženy, ako i na mužov, a na rekvalifikáciu zamestnancov nad 40 rokov, s podporou začlenenia mladistvých na trh práce, čo z návrhu nariadenia nevyplýva. Pri podpore aktívnej staroby a postupného odchodu do dôchodku je nutné zastávať dôsledné kritériá;

1.8

považuje za zmysluplné, zohľadniť v nariadení zvláštne hospodárske a sociálne problémy, s ktorými sú v dnešnej dobe konfrontované okrajové štátne oblasti v porovnaní s ostatnými, viac rozvinutými oblasťami európskeho kontinentu. Tieto problémy by mohli naďalej sťažovať prístup občanov k službám zamestnanosti; zastáva názor, že je nutné mať na mysli rôznorodosť sociálnych problémov a rôzne potreby v európskych štátoch;

1.9

víta zverejnenie programu Spoločenstva pre zamestnanosť a sociálnu solidaritu PROGRESS, najmä preto, že návrh nariadenia neobsahuje žiadny odkaz na iniciatívu Spoločenstva; odporúča zvážiť zahrnutie odkazu na tento program do Návrhu nariadenia o Európskom sociálnom fonde;

1.10

berie s potešením na vedomie koherentný a komplementárny cieľ obsiahnutý v návrhu uznesenia o programe PROGRESS. Je žiaduce, aby všetky činnosti financované štrukturálnymi fondmi, a predovšetkým tie, ktoré sú financované Európskym sociálnym fondom, boli v súlade s pravidlami koherencie, komplementarity a koncentrácie;

1.11

poukazuje na to, že Komisia prijala v júli 2001 „Bielu knihu o európskom riadení“ s ktorou mal byť uvedený proces smerujúci k vypracovaniu politických opatrení Európskej únie; poukazuje ďalej na to, že do vytvárania a realizácie tohto procesu by mal byť zapojený väčší počet osôb a organizácií, aby sa zväčšila transparentnosť a prenieslo sa viac zodpovednosti na všetkých zúčastnených. Intenzívnejšie zapojenie regionálnych a územno-samosprávnych celkov do tvorby politických opatrení Európskej únie tiež poukazuje na to, že títo účastníci v niektorých členských štátoch hrajú dôležitú úlohu pri vypracovávaní politických opatrení, čo svedčí o ich rastúcej zodpovednosti a o intenzívnejšom zapojení občanov a základných demokratických organizácií do procesov miestnej demokracie; zastáva názor, že toto by malo byť zohľadnené pri stanovení právnych predpisov pre štrukturálne fondy, a najmä pre Európsky sociálny fond;

1.12

berie s potešením na vedomie, že v časti návrhu nariadenia, ktorá je k dispozícii, sa výslovne poukazuje na inováciu, pretože toto presne zodpovedá filozofii Lisabonskej stratégie, ktorá si kladie za cieľ vytvorenie európskeho priestoru výskumu a inovácie;

1.13

pokladá za pozitívne spojenie návrhu nariadenia, európskej stratégie zamestnanosti a Lisabonskej stratégie, ktorá zvýši pôsobnosť právnych a finančných nástrojov Európskej únie; vyslovuje obavu v súvislosti s nepresnosťou niektorých článkov návrhu nariadení s ohľadom na obsahové a finančné otázky, na ktoré je v tomto vyjadrení poukazované; a zastáva názor, že by pre budúce nariadenie boli výhodné konkrétnejšie ustanovenia.

2.1

žiada, aby bol pri stanovení úloh ESF do článku 2 odsek 1 zahrnutý výslovný odkaz na podporu politických opatrení členských štátov týkajúcich sa princípu rovnosti príležitostí v súlade s dôležitosťou tohto princípu, ktorá vyplýva z čl. 2 Zmluvy o EÚ a z článkov 1-2 a 1-3 Zmluvy o Ústave pre Európu, ako aj v oblasti „antidiskriminácie“, ako je definované v článku 21 Charty základných práv Európskej únie, pretože návrh nariadenia žiadny takýto odkaz neobsahuje; pripomína, že budúci program PROGRESS zahŕňa oblať činnosti, ktorá je výslovne venovaná uplatňovaniu zásady antidiskriminácie, čím dáva podnet na jej zahrnutie do nariadenia;

2.2

odporúča, prijať do hlavnej, existujúcej časti návrhu nariadenia okrem odkazu na Európsku stratégiu zamestnanosti aj odkaz na Lisabonskú stratégiu, pretože jej prijatím si Európska únia vytýčila cieľ vytvoriť z Únie najkonkurencieschopnejší a najdynamickejší hospodársky priestor, založený na vede, ktorý je schopný dosiahnuť trvalý hospodársky rast s väčším počtom a s lepšími pracovnými miestami a s väčšou sociálnou súdržnosťou; zastáva názor, že činnosti podporované fondom musia prispievať k dosiahnutiu tohto cieľa;

2.3

zastáva názor, že miestne a regionálne územno-samosprávne celky sa musia podieľať na vypracovaní a vykonávaní každoročne stanovených smerníc politiky zamestnanosti. Pretože sa na základe týchto smerníc stanovujú priority a tým i vhodný rámec pre využitie fondu, musia byť regionálne a územno-samosprávne celky prizvané ku konzultácii a bez obmedzenia sa podieľať na ustanovení týchto priorít. Zároveň tu ide o snahu, ktorú si Výbor vytýčil už vo svojom stanovisku k „Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde“, prijatom v dňoch 18.-19. novembra 1998 na svojom 26. plenárnom zasadnutí. Túto snahu nemožno prehliadať ani v novom programovom období 2007-2013;

2.4

odporúča presnejšie definovať činnosti, plánované v oblasti vzdelávania a výchovy, ktoré sú prevažne súčasťou cieľa „konvergencie“, a rozšíriť ich na cieľ „regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“; pritom odporúča zahrnúť celoživotné vzdelávanie ako jednu z konkrétnych aktivít do oblasti vzdelania;

2.5

odporúča v článku 3 popri skupinách už spomenutých v návrhu – zamestnancov s nízkou kvalifikáciou, nezamestnaných prácu hľadajúcich ľudí a neaktívnych ľudí, žien, emigrantov a postihnutých osôb – výslovne poukázať na to, že všetky aktivity, ktoré sa budú vyvíjať na základe tohto článku majú za cieľ vyrovnať postavenie žien, mužov a mladých ľudí, pretože miera nezamestnanosti mladistvých v eurozóne je takmer dvojnásobne vysoká ako celková miera nezamestnanosti a nezamestnaných nad 40 rokov (mužov i ženy), ktorým vzhľadom na ich špecifické charakteristiky hrozí vylúčenie z trhu práce popri v návrhu spomenutých skupinách: starší a nízko vzdelaní pracujúci, žiadajúci o prácu a neaktívne osoby, emigranti a osoby s určitým stupňom invalidity; pozitívne hodnotí preventívny prístup v oblasti dostupnosti zamestnanosti a uistenie, že nezamestnanosť sa nebude objavovať;

2.6

chcel by zdôrazniť opatrenia v článku 3, ktoré sú zamerané na plánovanú podporu najdôležitejších bodov, ďalšie vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie a vzdelávanie v oblasti nových technológií „informácie a komunikácia“; víta, že rozširovanie a podpora investícií do ľudského kapitálu začína byť na základe svojho dosahu na prácu považovaná za jeden z kľúčových bodov. Každý z týchto hlavných bodov zmysluplne nadväzuje na Lisabonskú stratégiu; vyzdvihuje i opatrenia, ktoré smerujú k modernizácii služieb zamestnanosti a k jazykovým kurzom, ako i odkaz na sociálne hospodárstvo; odporúča pridať do článku záväzok zo strany služieb zamestnanosti vykonávať svoju činnosť v súlade s územno-samosprávnymi celkami; okrem toho navrhuje uskutočnenie špecifických akcií, smerujúcich k podpore obsadzovania vedúcich pozícií ženami;

2.7

Odporúča, aby sa navýšenie hornej hranice na 10 % stanovené v čl. 3.4 návrhu nariadenia o ESF vzťahovalo na prioritu sociálneho začlenenia, (priorita c) a aby sa uplatňovala takým istým spôsobom na splnenie priority zjednodušenia prístupu k zamestnaniu (priorita b).

2.8

všeobecne navrhuje, aby bola vylepšená terminológia a znenie článku 3 návrhu nariadenia, pretože by pri jazykovom výklade mohli vzniknúť ťažkosti, najmä teraz, po prístupe desiatich nových štátov a z toho plynúceho prijatia nových jazykov do acquis Spoločenstva. Túto úvahu možno preniesť i na celú existujúcu časť návrhu nariadenia;

2.9

konštatuje, že hlavný bod návrhu nariadenia spočíva v úlohe členských štátov a riadiacich úradov, ako i tých účastníkov, ktorí musia zaisťovať koherenciu Fondom podporovaných činností s európskou stratégiou zamestnanosti; považuje preto za žiadúce presnejšie vysvetliť úlohu regionálnych a územno-samosprávnych celkov, ktoré musia tiež prispievať ku koherencii Fondom financovaných činností, tým skôr, že tieto činnosti sú uskutočňované na regionálnej a miestnej úrovni; zastáva názor, že je nutné brať do úvahy dôsledky, ktoré so sebou nesie požiadavka koherencie a koncentrácie na sociálnu súdržnosť, uznaná v článku 4 návrhu nariadenia;

2.10

pozitívne hodnotí výpočet oblastí, na ktoré sa musia činnosti Fondu sústrediť a poukazuje na najväčšie problémy regiónov a obcí, vrátane schátralých mestských oblastí a zanikajúcich alebo na rybárstve závislých vidieckych oblastí; navrhuje, aby boli v článku 4 výslovne spomenuté aj „krízou postihnuté priemyselné oblasti“, pretože činnosti financované pomocou fondu tu môžu v dobe, ktorá je pre obyvateľstvo, a špeciálne pre ženy, veľmi ťažká, prispieť k lepšej sociálnej súdržnosti;

2.11

víta odkaz na regionálne a územno-samosprávne celky s ohľadom na aspekty týkajúce sa riadenia a spolupráce; zastáva však názor, že regionálne a územno-samosprávne celky by pri plánovaní činností, financovaných pomocou fondu, mali byť zohľadnené podľa inštitucionálnych zvláštností dotyčného členského štátu. Pretože, ako výbor rozhodol vo svojom stanovisku k „Novým európskym rozhodovacím štruktúram: Európa – rámec pre občiansku angažovanosť“, schválenom na 36. plenárnom zasadnutí dňa 14. decembra 2000, určité otázky, ako vytváranie pracovných príležitostí alebo integráciu do spoločnosti, nemožno úspešne zvládnuť na jednej jedinej úvorni, ale vyžadujú si spoluúčasť všetkých, pričom sa musí prihliadať na princípy blízkosti a rovnomernosti; zastáva názor, že časť činností, vykonávaných v rámci fondu, by mala byť spravovaná regionálnymi a miestnymi činiteľmi. Toto by prispelo k dosiahnutiu cieľov spomínaných v uvedenom článku;

2.12

víta odkaz na nevyhnutnosť začlenenia rôznych sociálnych partnerov a nezávislých nevládnych organizácií do programového plánovania na vhodnej oblastnej úrovni, ako aj do realizácie a kontroly činností financovaných pomocou fondu a do konzultácie s týmito partnermi; poznamenáva však, že návrh nariadenia nie je dostatočne konkrétny, a preto nalieha na to, aby bol zodpovedajúci odsek článku 5 vylepšený; odporúča skonkrétniť povahu združení zohľadňovaných v tejto oblasti – napríklad združenia zamestnancov a zamestnávateľov, ako aj vhodnú rovinu a vhodný rozsah týchto konzultácií; je znepokojený, že tento nie veľmi konkrétny článok nemohol preukázať svoju použiteľnosť v praxi; chcel by poukázať na oznámenie Komisie „Dialóg so združeniami oblastnej samosprávy o vytváraní politiky Európskej únie“, zverejnené dňa 19. decembra 2003, ktorého hlavný cieľ spočíval v tom, aby sa otvorila aj regionálnym účastníkom cez ich združenia možnosť vyjadrovať sa a prispievať k realizovaniu európskej politiky;

2.13

pozitívne hodnotí zohľadnenie profilovaných aspektov v existujúcej časti návrhu nariadenia, ktoré sa týkajú predovšetkým rovnoprávnosti oboch pohlaví. Členské štáty a riadiace orgány musia zaistiť, aby programy činnosti obsahovali popis toho, ako je podporovaná rovnoprávnosť oboch pohlaví pri plánovaní programov, ich realizácii, kontrole a ohodnotení; zastáva názor, že regionálne a územno-samosprávne celky tu môžu prispieť so svojimi praktickými skúsenosťami získanými v období programového plánovania 2000-2006, a preto sa odporúča vložiť do článku 6 odkaz na tieto územno-samosprávne celky;

2.14

zastáva názor, že akcie, financované pomocou ESF, by mali aktívne prispieť k realizácii Smernice 2002/73 Európskeho parlamentu a Rady z 23. Septembra 2002 k uskutočňovaniu zásady rovného zaobcházania so ženami i mužmi s ohľadom na prístup k zamestnaniu, k odbornému pracovnému vzdelávaniu a k profesionálnemu rastu, ako aj s prihliadnutím na pracovné podmienky; vita skutočnosť, že rovnoprávnosť oboch pohlaví patrí k oblastiam činnosti budúceho programu PROGRESS;

2.15

odporúča presne vyjadriť význam pojmu „popis“, použitého v článku 6 návrhu nariadenia, pretože pokladá za účelné, aby nariadenie neobsahovalo iba popis toho, ako je podporovaná rovnoprávnosť pohlaví, ale aj smernicu pre jej primerané použitie; odporúča preto, aby táto smernica bola vypracovaná presnejšie;

2.16

vyslovuje znepokojenie s ohľadom na skutočnosť, že v článku 7 chýba akýkoľvek odkaz na regionálnu a miestnu úroveň, pretože tam môže byť jednoduchšie stanovená potreba inovácií, zmienená v tomto článku. Špecifická znalosť dotyčnej východiskovej situácie je užitočná pre výskumnú a inovačnú činnosť. Územno-samosprávne celky registrujú na základe svojej blízkosti inovačné činnosti, môžu ich podporovať všetkými prostriedkami, ktoré majú k dispozícii, a umožniť tak väčší rozvoj efektívnych výskumných a inovačných činností na regionálnej a národnej úrovni;

2.17

s obavou zisťuje, že boli vyškrtnuté „inovačné opatrenia“, hoci slúžili na uskutočňovanie veľmi cenných a účinných pilotných projektov pre trh práce, zamestnanosti a odborného vzdelávania; považuje za vhodné, aby existoval inovačný nástroj, ktorý sa nestratí vo všeobecnom okruhu pôsobnosti fondu a aj v budúcnosti bude za podpory a podnetov Spoločenstva zabezpečovať jednotné konanie, ktoré ďalej umožní testovať nové spôsoby postupu vo vzťahu k zamestnanosti, zamestnancom (mužom i ženám), sociálnej integrácii a k územným nerovnostiam;

2.18

pozitívne oceňuje, že článok 8 návrhu nariadenia obsahuje špecifický odsek, ktorý sa venuje transnárodnej spolupráci, čím sa silnejšie akceptuje regionálny rozmer; odporúča pomocou rôznych nástrojov územnej spolupráce podporovať a ďalej posilňovať prepojenie miest, a prispievať k získavaniu väčšieho množstva skúseností so spoluprácou medzi miestnymi a/alebo regionálnymi samosprávnymi celkami, na čo výbor už poukázal vo svojom stanovisku k Tretej správe o hospodárskej a sociálnej súdržnosti;

2.19

vyjadruje znepokojenie s ohľadom na skutočnosť, že v článku 8, venovanému transnárodnej spolupráci, chýba akýkoľvek odkaz na regionálnu a miestnu úroveň, tým viac s ohľadom na skúsenosti získané v priebehu programového plánovania v rámci iniciatívy Spoločenstva INTRERREG, ktorá bola spravovaná regiónmi prostredníctvom samostatných riadiacich orgánov, iných než sú národné úrady; odporúča tento článok konkretizovať a presne vymedziť intervenčné modality, financovanie týchto činností, ako aj špecifickú úlohu regionálnych a územno-samosprávnych celkov;

2.20

s potešením konštatuje, že v návrhu nariadenia bola prijatá smernica, podľa ktorej Komisia podporuje výmenu skúseností, osvetové akcie, semináre, ako aj siete na predávanie a rozširovanie osvedčených praktík a na budovanie systému vzájomného sprostredkovávania vedomostí, aby tak zvýšila prínos ESF pre ciele Spoločenstva vo vzťahu k zamestnanosti a sociálnej integrácii; ľutuje, že návrh nariadenia neobsahuje žiadne presnejšie informácie o financovaní technickej pomoci a jej koordinácii s komplexom programov, ktoré bude potrebné uskutočniť v ďalšom období programového plánovania; požaduje preto, aby bol tento článok formulovaný konkrétnejšie;

2.21

za pozitívne považuje prijatie článku k výročným a záverečným správam, ktorý konkretizuje obsah týchto správ; zastáva názor, že v týchto správach musí byť obsiahnuté aj hľadisko a stanoviská sociálnych partnerov a predstaviteľov nevládnych organizácií;

2.22

vyjadruje obavu s ohľadom na nepresnosť niektorých odsekov článku k spôsobilosti výdavkov. Uvádza sa pojem „nepriamych nákladov“ projektu na paušálnom základe, a to až do výšky 20 % priamych nákladov stanovených pre tento projekt s ohľadom na niektoré nešpecifikované faktory; odporúča, aby konečné znenie tohto predpisu bolo formulované konkrétnejšie, pretože nepresnosti v podobných otázkach vedú ku komplikáciám pri administratíve a k neefektívnym výdavkom, čo je v rozpore so zásadou kvalitného finančného riadenia, ktoré Európska komisia stále pripomína.

5.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/53

1.1

Biela kniha uvádza hlavné línie aktivít Komisie do roku 2006. Výbor regiónov v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi významne prispel k diskusii so širokou verejnosťou vedúcej k vypracovaniu tejto knihy.

1.2

sa domnieva, že biela kniha poskytuje príležitosť pokračovať v diskusii o stratégiách, návrhoch a záväzkoch, ktoré kniha navrhuje. Verejné orgány a najmä regionálne a miestne orgány spolu so sociálnymi partnermi by mali prispievať k nasledujúcim bodom:

1.3

víta nasledujúce aspekty bielej knihy:

1.4