28.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 157/1

1.1

Základné princípy, ktorými sa riadi uzatvorenie a platnosť zmluvy o uzavretí poistky sa v rôznych právnych systémoch členských štátov EÚ odlišujú napriek tomu, že majú spoločný pôvod a veľmi podobné obsahy.

1.2

Zmluva o uzavretí poistky je hlavnou zložkou činnosti na vnútornom trhu, pretože vnáša do komerčných vzťahov medzi odborníkmi z priemyslu a spotrebiteľmi väčšiu istotu. Rozdiely v legislatíve, ktoré sa vzťahujú na základné stránky dohody o uzavretí poistenia v rôznych národných legislatívnych systémoch, môžu vytvárať bariéry pri realizácii jednotného trhu a spôsobujú ďalšie problémy pre medzinárodný marketing tohto finančného nástroja.

1.3

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy je zamerané na to, aby upozornilo kompetentné úrady na národnej a úrovni a úrovni Spoločenstva na potrebu a možnosť:

1.4

Od začiatku prípravných prác na tomto stanovisku z vlastnej iniciatívy bolo najdôležitejšie, aby sa zabezpečila spolupráca a účasť členov skupiny „Iná formulácia európskeho poistného práva“, ktorú viedol a koordinoval Fritz Reichert-Facilides, honorárny profesor práva na Univerzite v Innsbrucku; v tejto skupine pracujú významní právnici a špecialisti v právnom odbore poisťovníctva z pätnástich európskych krajín.

1.4.1

Preto bolo pre nás veľkým potešením, že prof. Reichert-Facilides ihneď prijal naše pozvanie, aby sa zúčastnil na prácach ako expert pre spravodajcu. A hneď pripravil prvý príspevok (vyjadrenie k záležitosti I).

1.4.2

V priebehu prípravy tohto stanoviska prof. Reichert-Facilides nečakane zomrel.

1.4.3

Jeho celoživotný záujem a významná akademická činnosť v oblasti poisťovníctva spolu s jeho návrhom „Iná formulácia“, sú dostatočným dôvodom na odkaz v tomto stanovisku a na počesť jeho pamiatky zvláštnym uznaním vďaky za jeho nevšednú oddanosť.

1.4.4

Toto je dôvod, ktorý plne vysvetľuje a odôvodňuje zaradenie podstatnej časti jeho „Vyjadrenia k záležitosti“, ktoré sa nachádza v dodatku tohto stanoviska; toto vyjadrenie bolo pripravené ako úvod k prácam, ktoré zahájili toto stanovisko, a ktoré zostane jednou z jeho posledných písomných prác.

1.5

V rámci prípravy tohto stanoviska sa konali rôzne schôdze so zástupcami Európskej komisie, ktorí sa venujú odvetviu poisťovníctva a vytvoreniu jednotného trhu, CEA (Európskej federácie združení národných poisťovní) a BEUC (Európskeho združenia spotrebiteľov); toto nám umožnilo zozbierať nápady, reakcie a podnety o skúmanej téme.

1.6

Tiež sa rozhodlo, že sa vypracuje dotazník, adresovaný širokému radu národných a komunitárnych organizácií – verejných aj súkromných – zastupujúcich hlavných kapitálových účastníkov. V tom istom čase sa uskutočnia formálne stretnutia s hlavnými zástupcami záujmových skupín (poisťovne, výrobné spoločnosti a iní odborníci a zákazníci) spolu s právnymi a akademickými odborníkmi z rôznych kruhov a právnych systémov.

1.7

Toto stanovisko načrtá hlavné zameranie odpovedí na dotazník, spolu s reakciami a podnetmi z pojednávania, ktoré sa konalo 16. apríla 2004.

2.1

Pre EHSV nie je táto téma nová. Európsky hospodársky a sociálny výbor už publikoval stanovisko z vlastnej iniciatívy „Spotrebitelia na trhu s poistkami“ (1); ktoré upútalo pozornosť na „Návrh smernice Rady o koordinácii legislatívnych smerníc, právnych a administratívnych úprav pre poistné zmluvy“ (2), ktorej cieľom bolo hlavne zosúladiť niektoré zo základných pravidiel a nariadení, ktoré patria do poisťovacieho zmluvného práva; stanovisko výboru tiež ľutuje, že sa Komisia až do dneška nevrátila k tejto téme „napriek tomu, že prevláda názor medzi tými, ktorí poistenie poskytujú ako i zákazníckymi organizáciami, že chýbajúca smernica Spoločenstva o poistnej zmluve je bezpochyby dôvodom celej série prekážok a problémov, s ktorými sa stretávame na ceste k efektívnej realizácii jednotného trhu v tejto oblasti (minimálne zosúladenie vecného práva)“ (3).

2.1.1

Ďalej výbor vo svojom stanovisku zdôrazňuje jednu z prvých prekážok, všeobecne uznávanú ako prekážku efektívnej realizácie jednotného trhu v oblasti trhu s poistkami „absolútny nedostatok zosúladenia na úrovni vecných práv, inými slovami, minimálna úroveň nariadenia zmluvného poistného práva v Európskej únii“ (4).

2.1.2

Okrem toho výbor zdôraznil skutočnosť, že „neexistuje žiaden právny rámec na úrovni Spoločenstva, ktorý by definoval nariadenia o minimálnej priehľadnosti v poistných zmluvách vo všeobecnosti, vrátane neživotného poistenia, alebo ešte konkrétnejšie, ktorý by uvádzal príklady neprístojných všeobecných zmluvných ustanovení v poistke, ba čo viac, ktorý by určoval hlavné princípy ako sú dôveryhodnosť alebo zmluvná rovnováha v oblasti poisťovníctva“  (5).

2.1.3

Ešte špecifickejšie poukázal na: „rôzny spôsob, ktorým každý členský štát riešil tieto otázky – alebo v prípade, chýbajúcej právnej úpravy – ponechal samotný trh, kde ešte dlho nevznikne hospodárska súťaž a kde sa jedna zo strán sústreďuje na to, aby zničila druhú stranu jej vlastnými metódami, sám na seba. To znamená, že existuje množstvo rôznych riešení na tie isté situácie na jednotnom trhu, hlavne z hľadiska zahraničných transakcií, ktoré sa značne zjednodušili príchodom informačnej spoločnosti“  (6).

2.1.4

Po pristúpení k analýze oblastí, ktoré by mohli, alebo mali byť zosúladené, prináša predmetné stanovisko závery tým, že upozorňuje Komisiu a členské štáty na „možnosť vrátiť sa k revidovaniu návrhu smernice Komisie z roku 1979 o koordinácii práv, právnych a administratívnych opatrení, ktoré sa vzťahujú na poistné zmluvy na základe princípu subsidiarity“  (7); výbor nalieha na Komisiu, aby vynaložila všetko úsilie na to, aby sa definovali minimálne spoločné požiadavky na poistné zmluvy na európskej úrovni (návrh smernice) (8).

2.2

Okrem toho organizácie na ochranu spotrebiteľa ako i združenia odborníkov poisťovní zdôrazňujú už dlho potrebu hlbšieho zosúladenia legislatívy o poistných zmluvách.

2.2.1

Od roku 1986, Európske združenie na ochranu práva spotrebiteľa zdôrazňuje potrebu určitého zosúladenia práva v oblasti poistných zmlúv v Spoločenstve, a veľmi presne určuje stránky zmluvných poistných vzťahov, ktoré si vyžadujú, aby boli zosúladené (9).

2.2.2

BEUC tiež najmenej od roku 1994 zdôrazňovalo potrebu zaviesť „základný právny rámec“, ktorý by mohol predstavovať „minimálny spoločný právny základ“, aby sa upravili hlavné stránky poistných zmlúv.

2.2.3

Podobné stanovisko vyjadrili v decembri 1998 rôzne organizácie, zastupujúce zákazníkov.

2.2.4

Európska federácia národných poisťovacích združení (CEA) v jej najnovšej reakcii na správu Komisie o súvislejšom európskom zmluvnom práve zdôraznila hlavne, že Komisia mala pravdu, keď predpokladala, že „odlišnosť národných nariadení, ktorými sa riadia poistné zmluvy, uzavreté so zákazníkmi, pôsobí ako brzda pre rozvoj zahraničných transakcií v odvetví poisťovníctva“, a potom upresnila, že „čo sa týka takzvaného“ zosúladeného „acquis communautaire, početnosť a zložitosť nariadení, ktoré sa nachádzajú v rôznych textoch, uplatňujúcich sa v práve o uzatváraní poistných zmlúv, spôsobujú skutočné problémy“.

2.2.4.1

Po tom, ako vymenovala celý rad situácií, kde sa zbytočne prekrývajú rovnaké alebo neospravedlniteľne rozdielne ustanovenia v rôznych textoch, používaných v Spoločenstve a ukončila vyjadrením svojej podpory pre to, aby „tento návrh zdokonalil acquis communautaire“ za podmienky, že mu bude predchádzať analýza opodstatnených nákladov/zisku a úplná konzultácia so zainteresovanými stranami a bude sa sústreďovať na prekážky na jednotnom trhu (10).

2.3

Komisia v jej správach o „Európskom zmluvnom práve“  (11) a „Väčšej koherencii v európskom zmluvnom práve – Akčný plán“ (12) v tejto súvislosti zdôraznila, že podľa mnohých orgánov, s ktorými bola téma konzultovaná, predstavujú poistné zmluvy oblasť, ktorá vytvára v oblasti finančných služieb viac problémov, pretože sa uplatňujú „rozdiely v národných nariadeniach“. Z tohto dôvodu treba uvažovať o možnosti, že „môže byť potrebná ešte väčšia súvislosť takýchto opatrení tak, aby sa dosiahla rovnováha potreby väčšej rovnorodosti národných smerníc s potrebou zachovať dynamiku inovácií a výberu produktov“, čo by sa malo tiež ustanoviť v „nadväznosti na kontrolnú činnosť Akčného plánu pre lepšie nariadenie“ (13).

2.4

Nakoniec Európsky parlament vo svojej Rezolúcii k správe Komisie o horeuvedenom Akčnom pláne ľutuje, že „chýbajú včasné opatrenia na vytvorenie fakultatívnych nástrojov v niektorých sektoroch, ako sú uzatváranie obchodov a poistiek, kde by mohli základné výhody prispieť k podpore dobrého fungovania vnútorného trhu a aj k rozvoju transakcií a výmenného obchodu vo vnútri Spoločenstva,“ a domnieva sa, že „na to, aby sa zjednodušil zahraničný obchod na vnútornom trhu, by bolo v prvom rade treba pristúpiť k zavedeniu fakultatívneho nástroja v niektorých odvetviach, hlavne v sektore zmlúv o uzavretí poistiek a zákazníckych zmlúv a preto vyzýva Komisiu, aby súrne vypracovala fakultatívny nástroj v oblasti poistných a zákazníckych zmlúv a pritom brala do úvahy vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov a začlenenie vhodných povinných predpisov“. (14)

3.1

Na dotazník, ktorý bol vo vhodnom čase zaslaný množstvu orgánov, odpovedalo celkovo 27 národných regulačných orgánov v rôznych krajinách a zástupcov poisťovacích, priemyselných, obchodných a zákazníckych spoločností.

3.1.1

Odpovede prišli z Rakúska, Belgicka, Fínska, Francúzska, Nemecka, Lichtenštajnska, Litvy, Malty, Nórska, Poľska, Slovenska, Slovinska a Švédska.

3.1.2

Členovia študijnej skupiny „Inej formulácie európskeho zmluvného poistného práva“ zaslali jedinú spoločnú odpoveď.

3.2

Jasná a jednoznačná väčšina sa domnieva že:

3.3

Vypočutia sa zúčastnilo 46 zástupcov z 36 inštitúcií zo 17 krajín.

3.4

Hlavné zameranie odpovedí na dotazník spolu s diskusiou počas pojednávania viedli k celkovej dohode, ktorá by mohla byť zhrnutá nasledovne:

3.4.1

Medzi národnými právnymi systémami, upravujúcimi zmluvné poistky sú markantné rozdiely;

3.4.2

Na úrovni EÚ je významný nedostatok zosúladenia v oblasti poistného práva, čo má následky na realizáciu vnútorného trhu v tomto obore;

3.4.3

Hlavne pre malé a stredné poisťovne (individuálni zákazníci a MSP) je žiadúci/potrebný určitý stupeň harmonizácie, aby sa predišlo nerovnosti a diskriminácii (hromadné riziká);

3.4.4

K harmonizácii zmluvného poistného práva treba pristupovať krok za krokom a vyhnúť sa pritom nadmernej nepružnosti, pretože harmonizácia samotná nie je cieľom, ale nástrojom na zavedenie jednotného trhu a ako taká musí zodpovedať princípom potreby a proporcionality;

3.4.5

Prvoradým cieľom harmonizácie musia byť:

3.4.6

Čo sa týka formy, vzor zmluvy, vyplývajúcej zo zosúladenia, by mal byť „fakultatívny“, ale všetky jeho termíny a časti musia byť pre strany od odsúhlasenia zmluvy povinné.

3.4.7

Nástrojom Spoločenstva, ktorý sa použije na prijatie vzoru by malo byť nariadenie, aby sa zabezpečila úplná harmonizácia.

3.4.8

Východiskovým bodom na vypracovanie tohto nástroja môžu byť návrhy zo smernice Komisie z rokov 1979 – 80, pozmenené na základe podnetov EP a EHSV, ale musia byť hĺbkovo prepracované s ohľadom na vývoj, ktorý medzičasom v poisťovacom práve nastal.

3.4.9

Harmonizácia, tak ako bola hore naznačená, by mohla stimulovať zahraničné poistenie a prispieť k väčšiemu rozvoju jednotného trhu v tejto oblasti.

3.4.10

Ako právny základ pre takýto typ iniciatívy by mohol slúžiť článok 95 zmluvy.

3.5

Niektorí účastníci a opýtané inštitúcie tiež dodali:

3.5.1

Harmonizácia musí byť „dobrovoľná“ a limitovaná definíciou základných pojmov

3.5.2

Harmonizácia by sa mala uskutočniť iba v oblasti zahraničných zmlúv a iba pre fyzické osoby.

3.5.3

Harmonizácia nie je všeliek na vyriešenie otázky nedostatočného rozvoja jednotného trhu s poistkami.

3.5.4

Zvláštnu pozornosť treba venovať vzájomnému sociálnemu poisteniu a inštitúciám sociálnej starostlivosti a zabezpečenia s ohľadom na ich špeciálny charakter.

4.1.1.1

Európsky vnútorný trh predstavuje oblasť bez vnútorných hraníc, ktorá umožňuje voľný pohyb tovarov, osôb, služieb a kapitálu (článok 14 ods. 2 zmluvy o ES). „Poistenie“ spadá do oblasti slobodnej výmeny služieb (články 49 – 55 zmluvy o ES) alebo práva podniku, ktoré závisí od podmienok v jednotlivom prípade. Poisťovatelia, ktorí ponúkajú ich služby za hranicami alebo, ktorí sa usídlia v inom členskom štáte, vytvárajú konkurenciu produktom, ponúkaným v tejto krajine a konkurenciu pre ich vlastné poistky.

4.1.1.2

Výsledkom je, že výber pre potencionálnych poistníkov je rozmanitejší a väčší. V ideálnom prípade by mal byť správny výber klienta ten, ktorý hľadá poistenie a vedie ho „neviditeľná ruka“, ktorá riadi vnútorný poisťovací trh.

4.1.1.3

Otázky poistenia sa dotýkajú aj ďalšej slobody: je garantovaný slobodný prenos poistky a príjmov z poistky (pozri článok 56 zmluvy o ES). Okrem toho, poistenci, ktorí využívajú slobodu, ktorú im zaručuje článok 18 zmluvy o ES by nemali znášať negatívne dôsledky z ich poistiek, pokiaľ ich miesto trvalého bydliska prejde z jednej jurisdikcie do druhej.

4.1.2.1

Široké spektrum vzťahov medzi poistením (právom) a slobodami, vyplývajúcimi zo zmluvy o ES viedli Európsku komisiu k tomu, aby zosúladila dôležité odvetvie poistného práva tak, aby dobre fungoval vnútorný trh. Legislatíva kontroly poistenia je dobre zosúladená v EÚ a EHP vďaka smerniciam takzvanej „tretej generácie“ v oblasti poisťovníctva.

4.1.2.2

Na základe týchto úspechov bol zavedený systém jedinej licencie a systém kontroly v krajine pôvodu – tak ako to už avizoval ECJ v jeho rozhodnutí zo 4. decembra 1986 (15). V oblasti zmluvného poisťovacieho práva, je harmonizácia viac alebo menej neprístupná pre zásadné problémy súkromného medzinárodného práva a medzinárodného procedurálneho práva (16).

4.1.2.3

Vecné zmluvné poistné právo bolo zosúladené iba v špeciálnych odvetviach a v týchto odvetviach iba v špecifických otázkach. Tak napríklad významné zosúladenie práva sa dosiahlo v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu motorových vozidiel (17). Spoločné predpisy v oblasti poistenia právnych nákladov (18) existujú tiež.

4.1.2.4

Avšak veľké množstvo predpisov vo vecnom zmluvnom poistnom práve, ba čo viac hlavná časť nariadení, ktoré sú uplatňované v oblasti poisťovníctva, je stále predmetom národnej legislatívy. Toto zistenie nevyhnutne vyvoláva otázku, či je zosúladenie poistného práva potrebné alebo nie, aby bolo možné zabezpečiť správne fungovanie jeho vnútorného trhu s poistkami. Na otázku by sa malo odpovedať kladne, pokiaľ rozdiely v národnom poistnom práve vytvárajú prekážku pre vnútorný trh.

4.2.1.1

Empirické údaje ukazujú, že opatrenia, ktoré Spoločenstvo dodnes prijalo (19) podstatne zmenili, ale stále neukončili fungovanie vnútorného trhu s poistkami (20). To platí napríklad pre slobodu poskytovania služieb v oblasti poistenia hromadného rizika, ktoré garantujú článok 49 a ďalšie články Zmluvy o ES a predpokladajú smernice o poistnom práve, ale – v skutočnosti – ich v podstate nevyužíva ani poistný priemysel, ani zákazníci.

4.2.2.1

Súčasná situácia, tak ako bola hore opísaná, sa vysvetľuje hlavne všeobecným právnym kontextom. Kľúčovým faktorom je to, že poistenie sa často považuje za „právny produkt“. To nadväzuje na skutočnosť, že produkt, ktorý poisťovacia spoločnosť predala, je samotná poistná zmluva, determinovaná autonómiou zmluvných strán a právnymi smernicami (povinnými), ktoré sa v zmluve uplatňujú.

4.2.2.2

Samozrejme tu nie je treba obávať sa o vlastné fungovanie vnútorného trhu pokiaľ autonómia strán v oblasti poistného práva umožňuje týmto zmluvným stranám vytvoriť poistné produkty v zhode s ich vzájomnými voľbami.

4.2.2.3

Predsa však sa poistenie veľmi riadi záväznými predpismi (21). Niektoré z týchto predpisov sú zároveň medzinárodne záväzné.

4.2.2.4

Vskutku je produkt, ponúkaný konkrétnou poisťovňou podstatnou mierou determinovaný právom, ktoré sa uplatňuje pri zmluve o uzavretí poistenia. Preto môžu rozdiely v národných právach vytvárať prekážku pre vnútorný trh. Akčný plán Komisie pre súvislejšie zmluvné právo otvorene uznáva tento fakt. (22) Toto bude dokázané ďalej v príkladoch, kde sa bude prihliadať na perspektívu poisťovne (ods. 4.2.3), poistenca (ods. 4.2.4) a sprostredkovateľa poistenia (ods. 4.2.5).

4.2.3.1

Poisťovne sú výrobcami poistného krytia. Návrh ich poistných zmlúv je založený na kalkulácii rizika, ktorá zohľadňuje právne prostredie, v ktorom je poistka predávaná. Poisťovňa, ktorá je schopná predať produkt, ktorý vychádza z jedného a toho istého právneho poriadku v celom Spoločenstve, je schopná znášať riziká, zastrešené v EÚ bez toho, aby došlo k deformáciám, vyplývajúcim z rozdielov medzi národnými legislatívami v poisťovníctve. Takým spôsobom by rozdiely v poistnom práve nemali vytvárať prekážku v slobode pre poisťovňu.

4.2.3.2

Naopak, ak sa zmení právo, ktoré sa uplatňuje pri poistnej zmluve vo vzťahu k tomu, kde bola predaná, rozdielne právne prostredie každého členského štátu ovplyvní kalkuláciu rizika a tým postihne uplatnenie práva veľkého počtu, na ktorom sa poistenie ako ekonomická činnosť zakladá.

4.2.3.3

Z toho vyplýva, že poisťovne, ktoré predávajú ich služby v inej krajine, by mali ich poistky podriadiť a kalkulovať odlišným spôsobom, a podľa aplikovateľného práva. To by predstavovalo veľkú prekážku pre fungovanie vnútorného trhu.

4.2.3.4

Krátky pohľad na zákony Spoločenstva v medzinárodnom súkromnom poistnom práve ukazuje, že poisťovňa je v skutočnosti nútená prispôsobiť poistné zmluvy právnemu prostrediu členského štátu, kde sú predávané. Podľa článku 7 ods. 1 písm. a) a h) Druhej smernice o neživotnom poistení (23) je to právo členského štátu, kde je situované riziko a podľa článku 32 ods. 1 bod 1) smernice o životnom poistení (24) je to právo zaviazaného členského štátu, ktoré sa uplatňuje v poistnej zmluve. Miesto, kde sa riziko nachádza, alebo miesto záväzku je vo väčšine prípadov determinované obvykle miestom trvalého bydliska poistenca (25).

4.2.3.5

Poisťovňa sa môže vyhnúť tomuto dôsledku tak, že si právo, platné pre poistnú zmluvu (najpravdepodobnejšie právo, použiteľné v mieste jeho trvalého bydlisko) prostredníctvom dohody s poistencom. Avšak táto možnosť je limitovaná zákonmi medzinárodného súkromného práva v smerniciach o poistení. Smernice o neživotnom poistení garantujú voľný výber práva iba v prípade poistiek, ktoré majú krytie veľkých rizík (26). Členské štáty – t. j. členský štát, kde riziko vzniká – majú možnosť poskytnúť príležitosť na nezávislosť účastníka (27). Vo všetkých ostatných prípadoch poskytujú smernice iba obmedzenú nezávislosť účastníka (28), a preto sa nemôžu vyhnúť opísaným problémom poisťovní, ktoré predávajú ich poistky za hranicami. V oblasti životného poistenia zaviazaný členský štát môže poskytnúť nezávislosť účastníka (29). Okrem toho účastníci majú iba veľmi limitovaný výber práva (30).

4.2.3.6

Tieto postrehy o situácii v Európskom medzinárodnom poistnom práve jasne ukazujú, že v poistkách s hromadnými rizikami musí poisťovňa prispôsobiť jej produkty vo väčšine prípadov právnemu prostrediu zvyčajného trvalého bydliska poistenca (31). Toto bremeno je ešte vyššie, nakoľko poistenec má možnosť zmeniť miesto jeho trvalého bydliska po uzavretí poistnej zmluvy (32).

4.2.3.7

Jedinou výnimkou v Európskom medzinárodnom poistnom práve je poistka s veľkými rizikami pri neživotnom poistení. Tu si môžu poisťovňa a poistenec zvoliť právo, ktoré sa uplatňuje. Predsa však aj v prípadoch poistení s veľkým rizikom môže súd členského štátu, v ktorom má poistenec jeho trvalé bydlisko (zabezpečenie jurisdikcie podľa článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I (33)) presadiť jeho povinné predpisy (34).

4.2.3.8

Z toho vyplýva, že poisťovne si veľmi želajú, aby mohli svoje služby ponúkať za hranicami hlavne vtedy, ak ide o poistenie s hromadnými rizikami. Je možné argumentovať tým, že zmena v medzinárodnom súkromnom právnom režime by mohla tento problém vyriešiť. Vskutku by sa zdalo, že spomínané prekážky zaniknú, ak by účastníci mali možnosť slobodného výberu práva a – ak takýto výber chýba – aplikované právo by malo byť determinované miestom trvalého bydliska poistenca. Okrem toho, takáto zmena v súkromnom medzinárodnom práve by podstatne ohrozila základné princípy ochrany poistenca a zákazníka v súkromnom medzinárodnom práve: poskytla by slobodný výber práva v odvetví poisťovníctva ako aj v zákazníckych obchodných prípadoch, kde by mal byť zákazník chránený článkom 5 Rímskej zmluvy v iných odvetviach. Zároveň by však plne neriešila problém: súdy členského štátu, v ktorom má poistenec jeho trvalé bydlisko by použili aj tak ich vlastné medzinárodné, povinné zákony. Navyše poistenci by váhali nakúpiť v zahraničí, pretože by vedeli, že stratia ochranu ich vlastného domáceho práva a chceli by sa podriadiť neznámeho zahraničnému poistnému právu (35).

4.2.4.1

V podmienkach súčasného súkromného medzinárodného právneho režimu, sú poistenci veľmi náchylní žiadať zahraničné poistné krytie. Vedia, že budú chránení (vo väčšine prípadov) právom členského štátu ich trvalého bydliska a budú mať tendenciu nakúpiť poistku v zahraničí. Avšak títo poistenci nebudú schopní žiadať zahraničné produkty, aj keď si to želajú: použiteľnosť ich domáceho práva zmení požadované poistky v zmluvách viac alebo menej determinovaných právom ich vlastnej domoviny. A ak aj napriek tomu chcú kúpiť zahraničné poistné produkty, budú čeliť zahraničných poisťovniam, ktoré si nie veľmi želajú poskytovať takéto krytie rizika.

4.2.4.2

Ako sa ukázalo, týmto želaniam by sa mohlo vyhnúť zmenou zákonov v medzinárodnom poistnom práve (36). Avšak takáto zmena v medzinárodnom súkromnom práve by nahradila želanie poisťovne poskytovať pokrytie iným, prinajmenšom rovnako silným želaním poistenca hľadať možnosť uzavrieť zmluvu o krytí v zahraničí. Nemôže sa očakávať, že sa touto cestou vytvorí samotný vnútorný trh s poistkami.

4.2.4.3

Treba spomenúť ešte inú otázku. Poistenec sa teší voľnému pohybu na vnútornom trhu (pozri hlavne článok 18 Zmluvy o ES). Avšak zmena zvyčajného trvalého bydliska môže mať negatívne účinky na poistné okolnosti poistenca. Po prvé, súdy členského štátu, v ktorom sa poistenec usídli, môžu presadiť nové medzinárodne povinné zákony, čo ovplyvní zmluvnú poistku, uzatvorenú v predchádzajúcom mieste trvalého bydliska. Po druhé, práva o povinnom poistení môžu požadovať odlišné krytie ako je to, ktoré poistenec požadoval v predchádzajúcom mieste trvalého bydliska. Po tretie, poistenec môže chcieť mať krytie rizík v rôznych členských štátoch v jedinej poistnej zmluve.

4.2.4.4

Súčasné právne podmienky ešte nepovoľujú takéto europoistky, namiesto nich boli vytvorené takzvané „umbrella contracts“, ktoré v konečnom dôsledku obsahujú toľko zmlúv, koľkých členských štátov sa týkajú. Čo ešte chýba, je možnosť prenosnej poistky, ktorá bola popísaná ako „Euromobile“ pre poistenca (37), ktorý v priebehu života žije a pracuje v rôznych častiach Európskeho spoločenstva.

4.2.5.1

Sprostredkovatelia zohrávajú významnú úlohu v predaji poistných zmlúv. Predstavujú hlavný prvok v podniku na vnútornom trhu s poistkami. Pravda, platí hlavne pre poisťovacích maklérov. Sprostredkovatelia využívajú slobodu v poskytovaní služieb – garantovanú článkami 49 – 55 Zmluvy o ES a posilnenú smernicou o sprostredkovanom poistení (38) – a podstatnou mierou prispievajú k vytvoreniu a dobrému fungovaniu obchodu s poistkami. V oblasti poistiek s hromadnými rizikami je maklér omnoho schopnejší identifikovať riziko na zahraničnom trhu s poistkami ako samotný zákazník.

4.2.5.2

Avšak sotva budú mať informácie o zahraničnom trhu s poistkami a ich produktoch veľký význam pre makléra, ktorému chýbajú vedomosti miestneho práva. Vzhľadom k tomu, že produkty na zahraničnom trhu s poistkami sú vystavované s ohľadom na miestne právo, maklér nemôže predpokladať, že obsahy a cena poistky zostanú také isté ako v právnom prostredí jeho (zahraničného) zákazníka. Makléri nemôžu preto ľahko využiť zahraničné trhy s poistkami na to, aby tam situovali hromadné riziká, ale musia individuálne rokovať o zmluvách. Na základe toto vzniknú pravdepodobne nepovolené obchodné náklady, a tým sa zhorší fungovanie vnútorného trhu s poistkami.

4.2.6.1

Veľmi často sa argumentuje, že pre poistenie je, vzhľadom na jeho charakter, potrebná geografickú blízkosť medzi poisťovňou a poistencom. V budúcnosti môže toto zistenie ukázať, že zahraničný obchod v oblasti poisťovníctva sa nebude realizovať tak často, ako v iných obchodných odvetviach (napr. predaj kníh prostredníctvom internetu, atď.). V dôsledku vzťahov s klientom, by poisťovne mohli uprednostniť svoju činnosť v členských štátoch prostredníctvom filiálok alebo dcérskych spoločností.

4.2.6.2

Predstavitelia takéhoto názoru nie sú v princípe proti zosúladeniu poistného práva. Skôr sa pokúšajú poukázať na to, že dôsledky sa budú obmedzovať na určitú škálu poistných zmlúv, ktoré budú uzatvorené za hranicami, alebo zákazníkov, ktorý sú skutočne mobilní a striedavo menia miesto trvalého bydliska v rôznych členských štátoch.

4.2.6.2

Avšak skutočný dopad bude väčší. V poistkách, ktoré boli predané v inom členskom štáte prostredníctvom pobočiek („establishments“) alebo dcérskej spoločnosti vniknú tie isté problémy pre klientov, sprostredkovateľov a poisťovne. Poisťovne musia prispôsobiť ich produkty miestnym podmienkam, vrátane domáceho právneho prostredia. Výsledkom je, že budú musieť prepracovať ich produkty. Preto poistka, vystavená v jednom členskom štáte, nemôže byť predaná v inom členskom štáte prostredníctvom filiálky bez podstatných úprav z titulu odlišného (právneho) prostredia. Sprostredkovatelia a zákazníci čelia problému, že jednoducho nenájdu zahraničné produkty poistenia na ich trhoch.

4.2.6.4

Harmonizácia v poistnom práve by podstatne znížila výdavky na výrobok, vypracovaný na vnútornom trhu. Poisťovacie podniky, ktoré sa usídlili v inom členskom štáte, by sa tiež obmedzili na poskytovanie rád klientom prostredníctvom ich agentov a na služby, upravujúce reklamácie, ktoré by riešili ich kompetentné regionálne kancelárie, atď. Aj keď poisťovne konajú prostredníctvom dcérskych spoločností, poisťovacie skupiny by sa podieľali na ich úsilí a nákladoch na vytvorenie produktu.

4.2.6.5

Následkom toho by klienti efektívne využívali vnútorný trh. Na vnútornom trhu, ktorý má základ v zosúladenom poistnom práve, by mohli inovácie v odvetví poisťovníctva ľahšie preniknúť do zahraničia. Európski zákazníci by sa tešili z prístupu k produktom poistenia zahraničného pôvodu.

4.3.1

Do ES pristúpilo l. mája 2004 10 nových členských štátov, z ktorých osem krajín je v prechodnom období. Ich poistné právo sa malo zosúladiť s acquis communautaire, čo bolo základným predpokladom začlenenia do ES (39). Modernizácia legislatívy poistného práva je základným predpokladom pre fungovanie trhu s poistkami v týchto krajinách. Ak niektoré z nových členských štátov schválili modernú legislatívu, je potrebné aby tak spravili aj ostatné.

4.3.2

Harmonizácia poistného práva by mala poslúžiť záujmom rozšíreného vnútorného trhu s poistkami tak, že pomôže novým členom modernizovať ich právo a vyhnúť sa novým rozdielom medzi národnými systémami. Bolo by užitočné, keby Komisia ES mohla oboznámiť tieto krajiny čo možno najskôr, kedy plánuje zosúladiť legislatívu zmluvných poistiek.

5.1

Tak ako bolo hore uvedené, Komisia predložila prvý návrh smernice, zameraný na koordináciu práv, smerníc a administratívnych nariadení, ktoré sa vzťahujú na zmluvné poistky (40) v roku 1979. Tento návrh bol vypracovaný podľa ustanovení Hlavného programu na elimináciu obmedzení slobody poskytovať služby, ktorý – vo veci priameho poistenia – predvídal koordináciu právnych a administratívnych nástrojov, ktoré riadia zmluvné poistky „v takej miere, že ich rozdielnosť je viac v prospech poistenca a tretích účastníkov“  (41).

5.2

Zmienený návrh považoval koordináciu, požadovanú v smerniciach, ktoré v tom čase boli platné, za nedostatočnú; a tiež vyjadril názor, že zmluva nedostatočne zakazovala diskriminačný prístup poskytovania služieb, ak predmetná spoločnosť nemala sídlo v členskom štáte, kde boli služby vykonávané.

5.2.1

V tomto zmysle sa v návrhu uvažovalo, že by bolo vhodné regulovať „niektoré hlavné otázky, vzťahujúce sa hlavne na existenciu krytia úhrady poistného, dĺžku zmluvy a postavenia poistných osôb, ktoré nie sú poistencami“, ako i „následky, ktoré vyplynuli v prvom rade zo správania sa poistenca v čase uzatvárania a v priebehu zmluvy, ktorá sa týka prehlásenia rizika a nároku, a v druhom rade jeho výšky vzhľadom k opatreniam, ktoré v prípade poistnej udalosti treba prijať“.

5.2.2

Návrh tiež bral do úvahy, že „Členské štáty môžu byť oprávnené prijať odlišné riešenia iba vtedy, keď je to jednoznačne uvedené v texte smernice“; každý iný prístup by bol predmetom diskusie o cieľoch, ktoré sleduje tento návrh. A to by bol dôležitý krok k plnej harmonizácii v tejto oblasti (42).

5.3

Výbor vo svojom stanovisku jednomyseľne schvaľuje tento návrh (43) s nasledujúcimi základnými pripomienkami:

5.4

Výbor potom kriticky analyzoval hlavne všetky články návrhu; jeho pripomienky v tejto súvislosti stáli za to, aby sa zohľadnili v každej novej iniciatíve v tejto oblasti.

5.5

Európsky parlament sa vtedy tiež vyjadril k tomuto návrhu (44). Okrem iného, sa domnieval hlavne že „harmonizácia by mala zaručovať rovnaký charakter ochrany poistencom, nech by bol výber práva akýkoľvek“.

5.5.1

Parlament hlavne navrhol niekoľko pozmeňujúcich návrhov, vzťahujúcich sa najmä na: rozsah smernice (udeľovanie výnimiek); hlavné body zmluvy o poistení; povinnosť poistenca urobiť prehlásenia o určitých okolnostiach; dôsledky okolností na zachovanie zmluvy o poistení vo vzťahu k počiatočným okolnostiam, alebo zmenám od vstúpenia zmluvy do účinnosti; dôkaz, ktorý musí poistenec poskytnúť v prípade, že vznikne poistná udalosť; a podmienky, za ktorých môže byť zmluva ukončená.

5.5.2

Zámerom pripomienok Parlamentu je jasne zdôrazniť, že „by mala byť zabezpečená spravodlivá rovnováha medzi záujmami poisťovne a poisteného“.

5.6

Na základe týchto pripomienok mala Komisia možnosť vypracovať nový pozmeňujúci návrh (45), v ktorom prijala rôzne podnety a návrhy od výboru a parlamentu. V tomto návrhu po prvýkrát zdôraznila fakt, že „koordinácia práva, ktoré sa vzťahuje na poistné zmluvy, by mala uľahčiť poskytovanie služieb poisťovní iného členského štátu v ostatných členských štátoch“. Toto bola jedna z prvých zmienok s úmyslom vytvoriť jednotný trh s finančnými službami (46).

5.6.1

Návrh smernice Komisie bol pripravený tak, aby vstúpil do účinnosti 1. júla 1983. Avšak nakoniec nebol prijatý v dôsledku nedostatočnej politickej vôle členských štátov.

5.7.1

Odpovede na dotazník, rozoslaný v tejto súvislosti a verejné pojednávanie, ktoré sa konalo 16. apríla 2004 ukázali, že existuje všeobecný konsenzus, že tento návrh, napriek faktu, že bol vypracovaný pred dvadsiatimi rokmi, by mal byť považovaný za stále platný príspevok a dobrý východiskový bod na začatie novej iniciatívy v tejto oblasti.

5.7.2

Napriek tomu sa zdôraznilo, že súčasné požiadavky na harmonizáciu zmluvných poistiek sú väčšie ako boli v návrhu z roku 1980 a pravidlá, ktoré treba navrhnúť sa musia opierať o diskusiu na základe hlbokej štúdie komparatívneho práva.

6.1.1

Každému úmyslu zosúladiť európske poistné právo by mali predchádzať práce komparatívneho práva. Táto činnosť pokročila na akademickej úrovni. V skutočnosti sa činnosť porovnávania už realizovala v oblasti všeobecného zmluvného práva, a boli predložené hlavné princípy európskeho zmluvného práva. V oblasti práva zmluvných poistiek bolo a bude publikovaných veľké množstvo výsledkov z komparatívneho právneho výskumu (47). V roku 1999 založil zosnulý profesor Reichert-Facilides študijnú skupinu, „Iná formulácia Európskeho poistného práva“. Členovia tejto skupiny sú odborníkmi v oblasti poistného práva. Skupina prezentuje rôzne právne poriadky (v EÚ a mimo EÚ).

6.1.2

Direktívy na nájdenie „najlepšieho riešenia“ pre poistné zmluvné právo by mali byť nasledujúce: Po prvé, nevyhnutne treba zobrať do úvahy základné úlohy všetkých oblastí poistného zmluvného práva – aby sa vytvoril právny rámec, ktorý by umožnil efektívne zabezpečiť krytie rizík pre poisťovňu, a tak zabezpečil dobré fungovanie pre samotné obchodovanie poisťovne. Po druhé, je dôležité, aby protichodné záujmy zúčastnených strán boli starostlivo vyvážené. Čo sa týka tohto aspektu, v rámci uznania moderných smerov, sa musí zabezpečiť vysoký stupeň ochrany poistenca.

6.1.3

Na základe týchto pripomienok sa zdá, že úsilie vylepšiť vnútorný trh s poistkami by sa malo sústreďovať na povinné ustanovenia. Tieto ustanovenia sú neodmysliteľným rámcom na slobodné uzatváranie zmlúv účastníkmi a zároveň vytvárajú prekážku vnútornému trhu s poistkami, pretože nie sú zosúladené. Výsledkom je, že potreby nariadenia v oblasti poistenia sú zlučiteľné s harmonizáciou požiadaviek vnútorného trhu s poistkami.

6.2.1

Poistné práva – prinajmenšom ich napoly povinné ustanovenia – sú zamerané na ochranu najslabšej strany, a môžu byť z funkčného pohľadu nazvané práva zákazníka. Avšak zvyčajne ochrana poistenca siaha ďalej ako všeobecné právo zákazníka: ako súkromní zákazníci sú malí podnikatelia chránení ich zmluvným poistením.

6.2.2

Keď sa dosiahne harmonizácia Európske spotrebiteľského práva, ES je zaviazané poskytnúť spotrebiteľom vysoký stupeň ochrany (pozri napr. článok 95 ods. 3 Zmluvy o ES). Tento pojem sa rovnako aplikuje pri legislatívnych aktoch, založených na iných článkoch Zmluvy o ES, ktoré poskytujú zákonodarnú kompetenciu ES (v oblasti poistného práva obvykle článok 47 ods. 2 spolu s čl. 55 Zmluvy o ES). Výsledkom toho je, že opatrenie, ktoré harmonizuje poistné právo, by malo ponúkať vysokú úroveň ochrany poistenca.

6.3.1

Analýza bežných problémov s vnútorným trhom s poistkami naznačuje, že je potrebná úplná harmonizácia poistného práva. Minimálne normy zosúladenia by mohli členským štátom povoliť, aby používali vyššiu úroveň ochrany, tak ako to vyžaduje Európske právo, a tým vytvoriť nové prekážky vnútornému trhu s poistkami.

6.3.2

Minimálne normy by neboli škodlivé pre fungovanie vnútorného trhu, ak by sa súčasný režim medzinárodného súkromného práva nahradil nariadeniami, ktoré by viedli k uplatňovaniu štátneho práva, v ktorom má poisťovňa sídlo. Touto cestou by každá poisťovňa musela vytvárať jeho produkty na základe vlastného národného práva (poskytujúce prinajmenej minimálny európsky štandard ochrany) a byť schopná predať produkt na základe uplatňovania práva „domovskej krajiny“ vo všetkých členských štátoch. Poistenec by mohol získať minimálnu úroveň ochrany napriek tomu, že je subjektom zahraničného práva.

6.3.3

Avšak, takáto úprava súkromného medzinárodného právneho režimu nie je skutočne žiadúca. V prvom rade, takáto zmena by zbavila zákazníkov služieb poistnej ochrany, ktorú poskytuje článok 5/ Rímskej dohody a ochraňuje „pasívneho“ zákazníka aj v oblastiach, kde je základné právo spotrebiteľa zosúladené. V druhom rade, povinné nariadenia práva, ktoré sa uplatňuje v trvalom bydlisku poistenca, by malo byť presadené súdom; a zostali by tu tiež prekážky pre fungovanie vnútorného trhu. V treťom rade, treba spomenúť, že na základe nariadenia Spoločenstva o jurisdikcii a správnej formulácii a uznaní rozsudkov, poisťovňa môže podať žalobu na jeho poistenca iba na súde v mieste bydliska poistenca (pozri článok 12 ods. 1) s veľmi malými výnimkami) a poistenec je veľmi náchylný vybrať si tú istú inštanciu pre jeho vlastné činnosti na základe článku 9 ods. 1 písm. b)).

6.3.4

Následkom toho zmena v režime medzinárodného súkromného práva by mohla vytvoriť situáciu, kde by súdy, zodpovedné za jurisdikciu boli vo väčšine prípadov nútené uplatňovať zahraničné právo. Toto by mohlo viesť k obtiažnejším a nákladnejším sporom vo veciach poistenia aj keď by samotné poistné právo bolo zosúladené. Preto tento prístup nemôže byť doporučený. Režim medzinárodného súkromného práva by mal v princípe zostať rovnaký, a poistné zmluvné právo by sa malo plne zosúladiť. Toto tvrdenie však nepopiera možnosť vylepšiť režim súčasného medzinárodného súkromného práva, inými slovami, ak nebude poistné zmluvné právo zosúladené, občan „Euromobil“ by si mohol zvoliť medzi právom, ktoré sa uplatňuje v mieste jeho trvalého bydliska, alebo právom jeho národnosti.

6.4.1

Legislatíva zmlúv o uzavretí poistenia je systematicky začleňovaná do všeobecného zmluvného práva. Táto pripomienka vyvoláva otázku, či môže harmonizácia zmluvného poistného práva dosiahnuť svoje ciele iba vtedy, ak bude súbor zmluvného práva (alebo aspoň jeho všeobecnej časti) zosúladený, alebo sa môže dosiahnuť nezávisle. To posledná vyzerá byť pravdepodobnejšie.

6.4.2

Tak ako sme sa už hore zmienili, sú to povinné nariadenia, ktoré vytvárajú prekážku vnútornému poisťovaciemu trhu, a mali by byť teda predmetom harmonizácie. Zmluvné právo vo všeobecnosti nie je svojim charakterom povinné. Niektoré povinné nariadenia existujú. Ale tieto nariadenia v právnych poriadkoch členských štátov nie sú tak podstatne odlišné, že by ich nezosúladenie mohlo prekážať fungovaniu vnútorného trhu s poistkami, ani mať rozhodujúci vplyv na samotné produkty poistenia.

6.4.3

Snáď existujú výnimky. Avšak s takýmito výnimkami by mohla skončiť harmonizácia v sektore poisťovníctva. Príklad takýchto nariadení sa už vyriešil smernicou o nevhodných zmluvných ustanoveniach v zákazníckych zmluvách (48), ktorá sa tiež používa pri zákazníckych poistných zmluvách (49). Zmluvný akt poistenia na európskej úrovni by mal mať rozsah ich uplatnenia, ktorý pokrýva všetky hromadné riziká tak, aby bol uspokojený vnútorný trh s poistkami.

6.4.4

Tieto argumenty by sa nemali chápať ako úmysel proti harmonizácii zmluvného práva vo všeobecnosti. Ponecháva túto otázku na výhradné zváženie inštitúcií ES. V skutočnosti by harmonizácia všeobecného zmluvného práva zjednodušila harmonizáciu poistného práva. Jediným cieľom predloženia argumentov je pokúsiť sa demonštrovať, že harmonizácia zmluvného poistného práva môže dosiahnuť svoje ciele v jej samotnom obsahu.

6.5.1.1

Akčný plán pre súvislejšie Európske zmluvné právo zdôraznil možnosť zaviesť namiesto harmonizácie alebo unifikácie národných zmluvných práv fakultatívny nástroj. Hlavný rozdiel medzi dvomi prístupmi spočíva v skutočnosti, že fakultatívny nástroj by ponechal národné zmluvné práva bez zmeny zakaždým vtedy, keď sa účastníci rozhodnú, že sa buď podriadia tomuto nástroju, alebo ním nechcú byť viazaní podľa toho, či tento nástroj predvída, alebo nie tieto dve možnosti. Takýmto spôsobom by sa vytvárali rovnaké právne poriadky (európske a národné) a účastníci by mali možnosť vybrať si medzi týmito dvomi režimami.

6.5.1.2

Naopak, harmonizácia a unifikácia národných zmluvných práv by nahradila tradičné pojmy národného zmluvného práva európskym riešením. Účastníci by nemali možnosť vybrať si ich národný alebo európsky model.

6.5.2.1

Z pohľadu vnútorného trhu s poistkami predstavujú obe riešenia očividnú výhodu: odstraňujú právne prekážky na obchodovanie s poistkami po celej Európe a umožňujú poistencovi slobodne sa pohybovať v Spoločenstve bez nepriaznivých účinkov z rozdielov v poistnom zmluvnom práve na jeho zmluvnú poistku. Z tohto dôvodu je ktorýkoľvek z týchto prístupov výhodnejší ako dnešná situácia a výber z nich sa končí ako otázka politiky a nie princípu.

6.5.2.2

Harmonizácia národného zmluvného práva by bola zložitejšia ako uzákonenie fakultatívneho nástroja. Pokiaľ by európske riešenie nahradilo národné „zvyklosti“ osobnosti národného práva (právnici ako aj akademici) by mohli váhať, či majú nasledovať výzvu k harmonizácii.

6.5.2.3

Ambivalentným faktorom je vzájomný vzťah medzi intenzitou zasahovania do národného práva a rýchlosťou v dosahovaní výsledkov pre vnútorný trh. Pokiaľ by fakultatívny nástroj neodstránil národné práva, mohol by byť považovaný za mäkký prístup a tiež vyzerať ako prístup, ktorý je ľahšie akceptovateľný pre obchody. Na druhej strane tu existuje obava, že by fakultatívny nástroj mohol postaviť aktérov jednotného trhu (napr. poisťovacie spoločnosti a maklérov) do pozície očakávania – každý aktér, ktorý si želá byť na čele závodiaceho teamu by očakával, že ten druhý pôjde do čela a pokúsi sa čerpať zo skúseností (aj zlých) súťažiacich. Alebo teda, ak by sa fakultatívny nástroj považoval za okno otvorenej príležitosti, ktoré si každý želá otvoriť ako prvý vďaka obchodu s poistkami na internete? Samozrejme, harmonizácia by priniesla okamžité výsledky za podmienky, že sa žiaden aktér nebude chcieť zriecť jej realizácie. Na druhej strane sa zasahovanie môže pociťovať ako veľmi, ak nie príliš vážne.

6.5.2.4

Skutočnosť, že fakultatívny nástroj nemôže plne nahradiť harmonizáciu, vzbudzuje obavu technického charakteru. Ako príklad ukážky môžeme vziať poistenie za zodpovednosť škody motorových vozidiel. Harmonizácia práva pre poistky za zodpovednosť škody pri motorových vozidlách má veľký význam pre mobilitu občanov ES, pretože poskytuje neodmysliteľnú ochranu obetiam nehôd. Je evidentné, že ochrana obete nesmie závisieť od toho, či sa pri výbere zmluvy o uzavretí poistenia účastníci priklonia v prospech európskeho nástroja. Fakultatívny nástroj preto nesmie nahradiť zosúladenie národného práva o poistení zodpovednosti škody motorových vozidiel.

6.5.2.5

Nakoniec otázka znie, či fakultatívny nástroj umožní dosiahnuť účinné výsledky v takej oblasti ako je poistné právo, ktoré je charakteristické tým, že neexistuje rovnováha medzi účastníkmi. Vybrali by si účastníci efektívne, alebo by výber uskutočnili poisťovne prostredníctvom začlenenia klauzuly o účasti alebo neúčasti na ich všeobecných podmienkach poistenia?

6.5.2.6

Nie je najdôležitejšie, či sa cieľ Európskeho vykonávania zmluvy o poistení dosiahne harmonizáciou národných práv, alebo zavedením fakultatívneho nástroja. Táto otázka si však vyžaduje starostlivý prieskum.

6.6.1

Nakoniec možno položiť otázku, či harmonizácia môže byť nahradená vypracovaním široko spektrálnych všeobecných EÚ podmienok o poistení. Samozrejme, obavy o poisťovne, ktoré musia brať do úvahy každé jednotlivé právo každého členského štátu, by sa znížili (ak nie odstránili) ak by sa toto úsilie vynakladalo kolektívne a za podpory inštitúcií ES.

6.6.2

Napriek tomu, prístup nemôže byť vítaný. V prvom rade široko uplatňované všeobecné podmienky v EÚ môžu zohľadňovať rozdiely v národnom práve, ale tiež požadovať oddelenú kalkuláciu pre riziko a môžu byť nevýhodou pre občana, ktorý sa po EÚ pohybuje.

6.6.3

Naviac, postoj by mohol viesť k zavedeniu modelových podmienok, ktoré budú mať opačný účinok na hospodársku súťaž na poisťovacích trhoch. Treba pripomenúť, že jedným z hlavných krokov vo vytváraní jednotného trhu s poistkami bolo odstránenie každého práva členských štátov na systematickú kontrolu všeobecné podmienky poistenia pred tým, ako je uvedené na trh (50). Takáto kontrola vedie k nedostatku rozmanitosti produktov poistenia a redukuje výber pre zákazníkov a tým oslabuje hospodársku súťaž. Vypracovanie všeobecných podmienok poistenia, používaných v celej EÚ, sa konštrukčne javí ako podobné riziko.

7.1

V horeuvedenej časti sa ukázalo, že sú to povinné nariadenia zmluvného poistného práva, ktoré sa musia zosúladiť. Ďalšou otázkou je, či treba zosúladiť všetky oblasti poistného zmluvného práva, alebo iba niektoré z nich.

7.2

Poistné právo sa obyčajne delí na všeobecnú časť, ktorá obsahuje pravidlá, uplatňované pre všetky zmluvné poistky a právo zvláštnych odvetví poistenia. Vynára sa otázka, či by mal vnútorný trh s poistkami vyžadovať zosúladenie všeobecných pravidiel, pravidiel pre špecifické odvetvia alebo oboje.

7.3

Teoreticky sú potrebné obe: všeobecné pravidlá ako i pravidlá pre špecifické pravidlá poistného práva ovplyvňujú produkt a vytvárajú prekážky fungovaniu vnútorného trhu s poistkami, napr. pravidlá o záväzných garanciách, ktoré sa vo všeobecnosti nachádzajú vo všeobecnej časti, majú vplyv na pomer rizika a poistné do takej miery ako aj špecifické pravidlá, napr. životná poistka, ktorá riadi toto špecifické poistenie. Preto by sa principiálne nemalo rozlišovať medzi dvomi súbormi pravidiel.

7.4

Zosúladenie sa však môže uskutočniť vo viacerých krokoch. Ak je tomu tak, treba vypracovať zoznam priorít. Tu by sa zdalo, že je vhodné ako prvé zosúladiť všeobecnú časť. Veľa odvetví poistenia nie je predmetom špecifických alebo povinných (51) pravidiel, ale iba všeobecných pravidiel v rámci súčasných režimov poistného zmluvného práva. Preto najviac súri harmonizácia všeobecných pravidiel poistného zmluvného práva, pokiaľ sú povinné. Toto zosúladenie by malo okamžite umožniť vytvorenie vnútorného trhu s poistkami vo všetkých odvetviach, ktoré nie sú zastrešené špecifickými a povinnými právnymi pravidlami. Akonáhle sa tento cieľ dosiahne, budú môcť by zastrešené aj regulované odvetvia ako je životné a nemocenské poistenie.

7.5

Typ pravidiel, ktoré by mali byť zosúladené v prvom rade, by mal byť nasledovný:

8.1

Dnes predstavuje poistenie hlavnú službu v obchodných vzťahoch medzi profesionálmi a medzi profesionálmi a zákazníkmi.

8.2

Niektoré zo základných princípov, ktorými sa riadi uzavretie a platnosť zmluvy o uzavretí poistenia sa vo všeobecnosti odlišujú v národných právnych systémoch členských štátov.

8.3

Tento stav vecí prispieva k vytváraniu prekážky pre marketing tohto finančného nástroja za hranicami a v dôsledku toho brzdí zavŕšenie vnútorného trhu v tejto oblasti.

8.4

Stupeň zosúladenia povinných nariadení toho, čo je známe ako „všeobecná časť“ poistného práva, by mohlo rozhodne prispieť k odstráneniu celého radu prekážok a problémov, s ktorými bojujú poisťovacie spoločnosti, sprostredkovatelia poistenia, poistené osoby a poistenci, či odborníci alebo individuálni zákazníci v plnení poistných transakcií za hranicami.

8.5

Tento názor jednomyseľne zdieľajú všetky zainteresovaní účastníci, ktorí boli konzultovaní alebo sa vyjadrili ohľadom tejto veci.

8.6

Pociťuje sa, že by sa mal postupne zaujať prístup k harmonizácii, ktorej cieľom by bola možnosť prijať fakultatívny model poistenia so všetkými tými podmienkami a časťami, ktoré by boli povinné.

8.7

Pri príprave musia byť zohľadnené návrhy, ktoré poskytla Komisia v smernici z rokov 1979 – 80 s ohľadom na komentáre a analýzy, ktoré urobili zainteresovaní účastníci, zástupcovia občianskej spoločnosti a právne orgány členského štátu a sústrediť sa na zmeny, ku ktorým medzičasom došlo v tomto odvetví.

8.8

Nástroj Spoločenstva, ktorý sa bude používať, musí byť nariadením, ktorej právnym základom bude článok 95 Zmluvy.

8.9

Na základe pripomienok v tomto stanovisku, EHSV nalieha na Komisiu, aby znova otvorila túto problematiku a začala skúmať komparatívne právo a národné prakticky v oblasti zmlúv o uzavretí poistenia, aby sa potvrdilo, že je potrebné, vhodné a možné pokračovať v úsilí zosúladiť poistné zmluvné právo na úrovni Spoločenstva.

8.10

Toto úsilie musí zohľadňovať akademické výskumy na tomto poli, ktoré sa už uskutočnili.

8.11

EHSV doporučuje Komisii, aby s touto prácou oboznámila hlavne prostredníctvom Zelenej knihy a verejných diskusií, pretože je najdôležitejším základom, na ktorom sa pripraví to, čo je považované za najvhodnejšie ako nástroj Spoločenstva.

8.12

EHSV si je vedomý, že iba jasná politická vôľa členských štátov podporovať iniciatívu na zosúladenie poistného zmluvného práva môže byť najväčším príspevkom na zavŕšenie vnútorného trhu s finančnými službami.

8.13

EHSV vyzýva Európsky parlament, aby sa zapojil do tejto iniciatívy a zaradil ju na primeranú úroveň stupňa priority v jeho politickej agende tým, že opätovne začne podporovať cieľ – zosúladiť povinné nariadenia všeobecnej časti poistného zmluvného práva.

a)

formálny obsah poistnej zmluvy;

b)

právo na deklaráciu o garancii, keď sa zmluva uzatvára, spolu s jej náležitými formálnymi požiadavkami;

c)

jazyk, v ktorom je zmluva uzavretá;

d)

nariadenia o vyhláseniach poistenca vo chvíli uzatvárania zmluvy o podmienkach, ktoré by mohli ovplyvniť odhady a akceptovanie rizika a následky, ktoré by nesplnili očakávania poistenej osoby, alebo by sa v nich zámerne pomýlil;

e)

nariadenia o prehláseniach poistenej osoby po uzavretí poistnej zmluvy v súvislosti so skutočnosťami, alebo podmienkami, ktoré by mohli spôsobiť zvýšenie rizika, spolu s následkami z nerešpektovania tejto povinnosti;

f)

pravidlá o dôkazovom bremene pri nerešpektovaní horeuvedených povinností;

g)

pravidlá, ktorými sa riadi poistná zmluva v prípade zníženia rizika;

h)

následky chybného vyplatenia poistnej zmluvy alebo jej časti;

i)

povinnosti poistenca pri vzniku poistnej udalosti;

j)

pravidlá ukončenia poistnej zmluvy; a

k)

možnosť odchýlky od predpisov, vyplývajúcich zo smernice pre účastníkov zmluvy, kde by bol zvýhodnený poistenec, poistená osoba alebo ukrivdená tretia strana.

a)

železničné dopravné prostriedky;

b)

letecké dopravné prostriedky;

c)

námorné, riečne dopravné prostriedky a jazerné plavidlá;

d

doprava tovaru;

e)

poistenie zodpovednosti za škodu pri lietadlách, námorných, riečnych a jazerných plavidlách;

f )

úver a ručenie, so zvláštnym zreteľom na základné črty týchto odvetví poistenia.

a)

vylúčenie nemocenského poistenia, ako navrhoval výbor;

b)

bližšie detaily postupov ukončenia zmluvy, pripisujúcim príliš veľký význam možnosti uchovania pozmenených zmlúv, skôr, ako by sa jednoducho zrušili; a

c)

lepšia formulácia ustanovení o dôkazovom bremene.

28.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 157/15

1.1

Turizmus a šport sú dve odvetvia, ktoré budú stále významnejšie prispievať k hospodárskej prosperite Európy a sociálnemu blahobytu v budúcnosti. Ich kľúčová úloha je vo svete všeobecne uznávaná.

1.2

Štáty a spoločenstvá ich stále viac považujú za kľúčové kanály pre rozširovanie pozitívnych hodnôt a posolstiev a pre rozvíjanie sociálne a environmentálne trvalo udržateľných ekonomík.

1.3

Šport vždy priťahoval veľké davy ľudí zdieľajúcich spoločné nadšenie, ktoré ich vedie k neustálemu cestovaniu za účelom sledovania športových podujatí malého aj veľkého rozsahu.

1.4

Dnes poskytuje turizmus celý rad športových atrakcií, ktoré sa predovšetkým v posledných rokoch stretli s veľkým úspechom, a v niektorých prípadoch to napomohlo oživiť čiastočne alebo výrazne upadajúce oblasti (1).

1.5

Niektoré športové destinácie sa takto stali turistickými destináciami a naopak, pričom šport a turizmus sú stále viac prepojené a jeden v druhom nachádza nové prvky pre poskytovanie služieb a svoj rast.

1.6

Toto zatraktívnilo jednotlivé destinácie nielen pre mladých (a menej mladých) ľudí, ale aj pre ľudí s postihnutím, ktorí si konečne môžu dovoliť väčšiu, doteraz nepoznanú zábavu z dovolenky spojenej so športom.

1.7

V roku 2002 navštívilo Európu 411 miliónov turistov, čo predstavovalo viac ako 5 % HDP a zvýšilo podiel Európy na svetovom turistickom trhu približne na 58 %. Svetová turistická organizácia (World Tourism Organisation (WTO)) však odhaduje, že podiel Európy na svetovom turistickom trhu poklesne vplyvom konkurencie spôsobenej novými konkurentmi do roku 2020 na 46 % napriek skutočnosti, že sa počet turistov takmer zdvojnásobí.

1.8

V rámci tohto stanoviska EHSV podnietil v Ríme verejné vypočutie o turizme a športe: budúce výzvy pre Európu, na ktorom sa zúčastnili vedúci talianski a európski predstavitelia turizmu a športu a vedúci útvarov pre turizmus a šport Európskej komisie. Prebehla hodnotná diskusia, z ktorej vzišli mnohé návrhy a podnety na zamyslenie (2).

1.9

Na základe rímskeho verejného vypočutia a vzhľadom na skutočnosť, že tento rok sa Svetový deň turizmu WTO (27. september 2004) venoval téme šport a turizmus: dve existujúce sily pre vzájomné porozumenie, kultúru a rozvoj spoločnosti, načrtol EHSV niektoré body pre diskusiu o integrovanejšej budúcej politike vo forme analýzy a aktivít v oboch odvetviach.

1.10

Európa, ktorá už usporiadala Majstrovstvá Európy vo futbale v Portugalsku a XXVIII. Olympijské hry a Paralympijské hry v Grécku v roku 2004, usporiada v priebehu najbližších piatich rokov celý rad svetových športových podujatí, ktorých vplyv na turistické a hospodárske toky bude obrovský. Hostia zo zahraničia precestujú celý kontinent, čo poskytne jedinečnú príležitosť všetkým turistickým destináciám v Európe.

2.1

V budúcich rokoch sa svetové médiá budú sústreďovať počas dlhých časových období na Európu. Európska únia bude pri všetkých týchto podujatiach (3) centrom pozornosti médií na rôznych kanáloch a rôznych úrovniach. O Európe sa teda bude diskutovať prinajmenšom na vysokých miestach z hľadiska politických a sociálno-kultúrnych súvislostí, turizmu a samozrejme športu.

2.2

Na toto obdobie významných športových podujatí musí preto spoločnosť Európy hľadieť nielen ako na hospodársku príležitosť, ale v prvom rade ako na príležitosť na zamyslenie a rozširovanie kultúrnych a sociálnych hodnôt s cieľom dosiahnuť rast a trvalo udržateľný rozvoj.

2.3

Nepochybne tieto podujatia poskytujú obrovské možnosti pre prípravu a realizáciu opatrení na výchovu a vzdelávanie ľudí z členských štátov i celého sveta. Je potrebné venovať osobitnú pozornosť mladým ľuďom a tým, ktorí sú najmenej zapojení do štruktúr spoločnosti, ako sú napríklad ľudia s rôznym postihnutím.

2.4

Čo sa týka konkurencieschopnosti v odvetví turizmu, budúce roky bohaté na tieto významné svetové športové podujatia by mohli byť veľkou príležitosťou pre Európu, ktorá bude takto schopná vytvárať a využívať selekciu trhu zameranú na vysoko kvalitné ubytovacie zariadenia a poskytovanie trvalo udržateľných služieb.

2.5

Európsku úniu tvorí teraz 25 štátov so všetkými výhodami, ktoré to prináša pre 450 miliónov obyvateľov nového spoločenstva. Z tohto dôvodu sa zvýši množstvo dostupných destinácií, ľudí, ktorí majú záujem o cestovanie, ako i atlétov a podujatí na čo najrýchlejšie zapojenie do európskych programov a súťaží.

3.1

Turizmus je priemyselným odvetvím, ktoré podporuje mier, podnecuje integráciu medzi ľuďmi, a tým umožňuje mierové spolužitie charakterizované toleranciou a vzájomnou úctou.

3.2

Turizmus preukázal, že dokáže pomôcť pri zvyšovaní životnej úrovne miliónov ľudí na celom svete podporovaním spravodlivejšieho a solidárnejšieho hospodárskeho rozvoja.

3.3

Jeho vplyv na zamestnanosť je významný. Existuje viac ako dva milióny podnikov činných v tomto odvetví v Európe, ktoré zamestnávajú vyše 8 miliónov ľudí nepočítajúc súvisiace priemyselné zázemie.

3.4

Turizmus je skutočne vo svojej podstate medziodvetvový a má väčšiu kapacitu vytvárať pracovné príležitosti ako iné druhy výroby.

3.5

Je však aj odvetvím, ktoré býva postihnuté poklesmi hospodárskej aktivity, medzinárodnými krízami a sezónnymi vplyvmi, čo spôsobuje, že jeho podiel na dlhodobej zamestnanosti je obmedzený, hoci neustále dokazuje, že má určitú schopnosť udržať sa ako celok, vďaka množstvu ponúkaných produktov, ktorých rozmanitosť neutralizuje účinky štrukturálnych a iných možných problémov a umožňuje, aby ich odvetvie absorbovalo.

3.6

Výzvou pre budúce roky bude vytváranie a zachovávanie sociálne a ekonomicky stabilného systému v celej 25-člennej Európe eliminujúceho všetky formy sociálneho vylúčenia. Turizmus, šport a kultúra musia byť v praxi prístupné pre všetkých, pričom treba koncipovať formy zvýhodnenia pre najviac znevýhodnené sociálne skupiny.

3.7

Európska komisia už načrtla tento proces vo svojom oznámení z novembra 2001 nazvanom Spolupráca pre budúcnosť európskeho turizmu  (4) a v ďalšom oznámení z novembra 2003 nazvanom Základné usmernenia pre trvalú udržateľnosť európskeho turizmu  (5). Teraz je potrebné realizovať idey uvedené v týchto dokumentoch.

3.8

Ak sa však má docieliť vysoko kvalitný turizmus, musí byť prepojený s inými výrobnými alebo zábavnými odvetviami spoločnosti. Šport, ktorý je skutočným žriedlom hodnôt, kultúry, pravidiel a ideálov, je najvhodnejším partnerom pre propagáciu trvalo udržateľného rastu na všetkých úrovniach.

3.9

Šport podobne ako turizmus je dôležitou aktivitou pre voľný čas a zároveň hybnou silou pre sociálny rast a hospodársky rozvoj s veľkým potenciálom.

3.10

Hodnoty, ktoré propaguje, ako je všeobecne známe, majú svoje korene v prvých olympijských hrách v Grécku v 8. storočí pred naším letopočtom, a sú i v súčasnosti veľmi aktuálne a nachádzajú čoraz väčší priestor v politikách výchovy a vzdelávania mladých ľudí.

3.11

Hospodársky rozmer športu prerástol v posledných rokoch všetky hranice. Významné športové podujatia sa stali veľkými verejnými spoločenskými stretnutiami, ktoré vysielajú posolstvá a propagujú hodnoty pre všetky vekové skupiny vo svete.

3.12

Športové podujatia vytvárajú tiež nové formy turizmu, pri ktorých sa kombinujú bežné dovolenky s možnosťou vykonávať konkrétny šport. V tomto zmysle významné podujatia slúžia ako katalyzátory a urýchľujú u ľudí rozhodnutie, aby sa začali venovať novým športom.

3.13

Šport na jednej strane využíva výhody turistickej infraštruktúry a služieb a na druhej strane vytvára turizmus, ktorý má značný úžitok zo športových podujatí, ktoré sa uskutočňujú v turistických destináciách: spomeňte si na množstvo ľudí, ktorí pricestovali na Majstrovská sveta vo futbale alebo olympijské hry a predovšetkým propagáciu obrazu, ktorý hostiteľská krajina môže na základe týchto podujatí získať.

3.14

V tomto stanovisku sa predovšetkým zohľadňujú, aj keď nie výlučne, významné športové podujatia, ktoré vo všeobecnosti prinášajú destináciám v Európe najväčšie zisky a kultúrne a sociálne výhody a prinášajú im najväčšiu publicitu.

3.15

Vo všeobecnosti sa „významné športové podujatie“ berie ako udalosť schopná prilákať významný prílev turistov, ktorí v destináciách prenocujú, a tým podporia ich turistické hospodárstvo.

3.16

Významné podujatia sa môžu stať príležitosťami na zdôraznenie hodnôt, foriem správania a praktík, ktoré sa môžu potom realizovať a rozvíjať v nespočetných podujatiach uskutočňovaných na miestnej úrovni (6).

3.17

Komplexné súvislosti medzi turizmom a športom sú súčasťou širšieho vzťahu, ktorý zahŕňa aj sociálne, kultúrne a environmentálne oblasti. Moderný turista hľadá stále komplexnejšie dovolenky, ktoré v jednom balíku poskytujú uspokojenie rekreačných, kultúrnych a športových potrieb.

4.1

V minulosti jediným právnym základom pre politiku turizmu spoločenstva bol článok 3 písmeno u) Zmluvy o ES, ktorý obsahuje všeobecný odkaz na opatrenia v oblasti turizmu. Pre odvetvie s takým silným vplyvom na ekonomiky mnohých krajín EÚ to bolo vážnou zábranou pre plnenie súčasnej politiky európskeho turizmu.

4.2

Charakter turizmu je vyslovene skutočne medziodvetvový: zahŕňa takmer všetky výrobné odvetvia a služby a vyžaduje efektívnu racionalizáciu, pokiaľ ide regionálne riadenie a aj základné rozhodnutia a rozhodovací proces.

4.3

Od roku 1999 však inštitúcie spoločenstva preukázali obnovený a stúpajúci záujem o turizmus (7). EHSV aktívne monitoruje tento nový trend a nadšene víta zahrnutie ad hoc ustanovenia o turizme do Európskej ústavy (8).

4.4

Tento medzník označuje koniec dlhotrvajúceho a niekedy škodlivého zanedbávania turizmu a poskytuje odvetviu potrebné podmienky, aby sa mohlo uznať a oficiálne začleniť do politík EÚ.

4.5

EHSV verí, že sa turizmus bude môcť naďalej spoľahnúť na objektívne zamerané špecifické európske opatrenia, programy a iniciatívy. V tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie jediného riadiaceho orgánu na úrovni Spoločenstva vytvoreného podľa vzoru európskych agentúr pre konkrétne odvetvia (9).

4.6

Pri všetkých podujatiach EHSV víta skutočnosť, že Európska únia už pracuje na politike turizmu podporujúcej trvalo udržateľný rozvoj každého druhu (10).

4.7

Pokiaľ ide o európsku politiku v oblasti športu, je podchytená v množstve kľúčových dokumentov, vrátane Európskej charty športu (1992), Amsterdamskej zmluvy, ktorá špecifikuje spoločenský význam športu, a deklarácie pripojenej k Zmluve z Nice, ktorá prisúdila športu osobitné miesto medzi oblasťami kompetencií Spoločenstva.

4.8

Čiastočne vďaka impulzu zo summitu v Nice sa športu priznalo oprávnené miesto v Ústave pre Európu prijatej v júni 2004, kde je predmetom osobitného ustanovenia (11).

4.9

Na zdôraznenie sociálneho a vzdelávacieho významu športu, Komisia vymenovala rok 2004 za Európsky rok vzdelávania prostredníctvom športu. Týmto spôsobom sústreďuje pozornosť na odvetvie, ako aj financovanie výchovy, projekty na zvyšovanie povedomia a na rozvojové projekty v školách a vzdelávacích organizáciách v rámci únie.

4.10

Táto iniciatíva podporuje tiež mobilitu študentov, aj keď s obmedzenými financiami, ktorá umožňuje študentom navštíviť miesta mimo domova a skĺbiť ich túžbu po cestovaní a objavovaní nových miest s túžbou vykonávať svoj obľúbený šport.

4.11

Spôsoby integrácie turizmu, športu a kultúry sú jednou z výziev, ktoré musíme riešiť v najbližších rokoch, aby sa posilnila európska ekonomika a mohla dosiahnuť vyššia kvalita života pre všetkých.

4.12

To sa kladie na prvoradé miesto v zmysle uvedených lisabonských cieľov, ktoré musia v každom prípade zohľadniť meniacu sa hospodársku situáciu krajín EÚ, aby sa zaručil stály, trvalo udržateľný rast a rozvoj.

4.13

Konkrétne workshopy by sa mohli konať v Európskom turistickom fóre a Európskom športovom fóre a nové iniciatívy by sa mohli propagovať ako súčasť procesu vypracovania novej stratégie na európskej úrovni usilujúcej sa o integráciu odvetví turizmu, športu a kultúry. Nové iniciatívy by mohli zahŕňať študentské výmeny, akcie na zvýšenie povedomia na zapojenie „športového“ turistu do kultúrneho a spoločenského života v mieste, kde sa podujatie koná, alebo kurzy určené na získavanie nových zručností. Z tejto perspektívy je dôležité v prvom rade zapojiť ako občiansku spoločnosť, tak aj súkromný sektor.

4.14

Právne uznanie dvoch odvetví – turizmu a športu – v návrhu ústavnej zmluvy je hlavným krokom smerom k splneniu týchto cieľov, najmä pokiaľ ide o podporu a rozvoj konkurencieschopnosti európskych podnikov činných v týchto dvoch odvetviach.

5.1

Ako bolo uvedené, budúce roky budú plné športových podujatí a milióny ľudí z celého sveta sa zhromaždia, aby ich sledovali.

5.2

Toto obdobie prepravovania na veľké vzdialenosti, významných športových podujatí a rozsiahleho záujmu médií vyvoláva otázku bezpečnosti. Táto otázka sa musí riešiť zodpovedne bez náznaku zbytočného šírenia paniky, ale vykonaním všetkých preventívnych a kontrolných opatrení potrebných na zabezpečenie nerušeného priebehu každého športového podujatia.

5.3

Spolupráca a vopred zostavené spoločné akčné stratégie sú v tejto súvislosti rozhodujúcimi prvkami pri organizácii významných športových podujatí.

5.4

Bezpečnosť musí byť preto v centre pozornosti pri organizácii všetkých podujatí v budúcich rokoch a prevencia musí byť v podstate jej základným pilierom.

5.5

Valné zhromaždenie OSN zo 6. septembra 2000 prijalo deklaráciu, ktorej bod 10 uvádza: „Vyzývame členské štáty, aby jednotlivo a spoločne dodržiavali olympijské prímerie teraz a aj v budúcnosti a aby podporovali Medzinárodný olympijský výbor v jeho úsilí na podporu mieru a ľudského porozumenia prostredníctvom športu a olympijských ideálov“.

5.6

Európska rada na svojom poslednom zasadnutí v Bruseli (12. decembra 2003) a aj Európsky parlament (1. apríla 2004) vydali podobné výzvy. Predovšetkým Európsky parlament uvítal, že Medzinárodný olympijský výbor založil Nadáciu medzinárodného olympijského prímeria, organizáciu usilujúcu sa o ďalšiu propagáciu ideálov mieru a porozumenia prostredníctvom športu.

5.7

EHSV vo svojom príspevku k diskusii o bezpečnosti zdôrazňuje potrebu podporovať olympijské prímerie ako univerzálne posolstvo týkajúce sa všetkých športových podujatí na svete v budúcich rokoch. Potvrdzuje, že šport môže prispievať k šíreniu kultúry dialógu a nárastu príležitostí na stretnutia ľudí.

6.1

Ako sa už uviedlo, vytvorili sa komplexné súvislosti medzi turizmom a športom, ktoré majú vplyv v sociálnej, kultúrnej a environmentálnej oblasti. Vzťah je dokonca ešte komplexnejší, ak sa týka veľkých (významných) podujatí.

6.2

Všetky zásady trvalej udržateľnosti – sociálno-kultúrne, ekonomické a environmentálne – sa preto musia pri organizácii podujatí zohľadniť. Usmernenia pre trvalo udržateľný turizmus, ktoré prijala Európska komisia v uvedenom poslednom oznámení o základných smeroch pre trvalú udržateľnosť európskeho turizmu (12) a vyhodnotila v stanovisku EHSV o sociálne udržateľnom turizme pre každého (13), sa musia uplatňovať na šport a športové destinácie.

6.3

Z hľadiska sociálnych a kultúrnych súvislostí športové podujatia by mali byť predovšetkým príležitosťami na posilnenie identity a kultúrnej výmeny. Preto sa navrhlo, aby sa poskytla podpora iniciatívam a podujatiam turistického/športového charakteru, ktoré zapájajú viaceré regióny rozličných európskych krajín (podľa vzoru programu Interreg).

6.4

Zo sociálneho a ekonomického hľadiska treba zdôrazniť, že najväčšia pozornosť by sa pri organizácii podujatia mala sústrediť na miestne spoločenstvo. Všetky služby a infraštruktúra by sa mali plánovať tak, aby sa pamätalo na to, že ich v budúcnosti budú prípadne využívať obyvatelia. Je potrebné sa obrátiť na miestne spoločenstvo aj pri vytváraní pracovných miest a uskutočňovaní odbornej prípravy týkajúcej sa podujatí.

6.5

Už sa vytvorili modely na meranie kapacity destinácií a súvisiacich služieb z hľadiska environmentálnej udržateľnosti a ďalších kritérií. Bolo by potrebné propagovať rozširovanie týchto modelov a ich uplatňovanie aj v oblasti športových podujatí, presadzovaním, ako bolo povedané, integrovaného prístupu s tromi súčasťami: spoločnosťou, ekonomikou a životným prostredím.

6.6

Z tohto dôvodu sa modely pre plánovanie, riadenie a rozvoj týchto podujatí musia stanoviť a propagovať, aby sa čo najviac zvýšil ich úžitok a vytvorená pridaná hodnota hlavne v hostiteľskom regióne a spoločenstve, ktoré v každom prípade znášajú nepriaznivé vplyvy spôsobené takýmito podujatiami a iba zriedkavo z nich majú nejaký významný prínos.

6.7

Veľké športové podujatia môžu byť príležitosťami na zdokonalenie zručností a odbornosti na vysokú úroveň, ktoré môžu byť pre športovú/turistickú destináciu cenné zo strednodobého a dlhodobého hľadiska, pokiaľ ide o rozvoj zariadení a uspokojovanie potrieb návštevníkov. Môžu tiež slúžiť na rozširovanie najlepších postupov v oblasti integrovaného riadenia turizmu a športu.

6.8

Organizácia komplexných podujatí vyžaduje počiatočné zmapovanie potenciálnych konfliktov medzi miestnymi obyvateľmi a krátkodobými návštevníkmi, pokiaľ ide o využívanie zdrojov, služieb a zariadení a ich kvalitu.

6.9

Úzka spolupráca bude dôležitá medzi promotérmi, organizátormi, miestnymi predstaviteľmi, zástupcami konečných užívateľov a zástupcami záujmov spoločnosti a medzi všetkými zainteresovanými stranami vo všeobecnosti.

6.10

Športové podujatia musia byť zahrnuté do strednodobého a dlhodobého plánovania v hostiteľskej lokalite i krajine. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať najmä vplyvu, ktorý môžu mať na celkový obraz turistickej/športovej destinácie.

6.11

Známou skutočnosťou je, že sezónny charakter turizmu je často prekážkou pre jeho rozvoj. Športové podujatia napomôžu presadzovaniu politiky rozvoja turizmu a ekonomike turizmu v priebehu celého roka tým, že sa zvýšia príjmy a vytvoria stabilné, dlhodobé pracovné miesta.

6.12

Je účelné zriadiť priebežné monitorovanie súčasných a budúcich skúseností, aby sa mohol definovať skúsenostný model poznatkov pre plánovanie a riadenie športových podujatí, ktorý plne zohľadňuje uvedené sociálne, environmentálne a ekonomické faktory. Najmä by bolo účelné monitorovať využívanie zariadení a následné využitie štruktúr a služieb vytvorených na konkrétne podujatie po jeho ukončení.

6.13

Vo všeobecnosti EHSV zdôrazňuje možnosť prijať opatrenia, postupy a odporúčania uvedené vo viacročnom programe pre trvalo udržateľný európsky turizmus vytvorením Agendy 21 pre šport a pre najpopulárnejšie destinácie na organizovanie a usporiadanie športových podujatí.

6.14

Osvedčené postupy a pozitívne skúsenosti pri plánovaní a riadení športových podujatí s turistickým zameraním sa musia systematicky zaznamenávať, rozširovať a zhromažďovať, aby organizácia budúcich významných podujatí EÚ bola čo najúspešnejšia.

7.1

EHSV znovu pripomína potrebu posilniť na všetkých úrovniach úlohu výchovy a vzdelávania ako súčasti politík športu a turizmu.

7.2

K tomuto prístupu vyzýva aj deklarácia o osobitných charakteristikách športu pripojená k záverom Európskej rady v Nice z decembra 2000, ktorá zdôrazňuje, že „Spoločenstvo musí ... zohľadniť spoločenské, výchovné a kultúrne funkcie športu ..., aby sa etický kódex a solidarita, dôležité pre zachovanie jeho spoločenského poslania, mohli plne rešpektovať a rozvíjať“.

7.3

Integrácia a propagácia pozitívnych hodnôt spoločných pre turizmus a šport môžu byť efektívnymi cestami umožňujúcimi integráciu na úrovni národov, destinácií a štátov.

7.4

Séria podujatí, ktoré sa začali v roku 2004, získava preto ešte väčší význam kvôli navrhovanému zámeru, aby sa významné podujatia, ktoré upútavajú obrovskú pozornosť médií a záujem inštitúcií, využívali ako prostriedky pre rozširovanie výchovných zásad a usmernení.

7.5

Po rozšírení EÚ o 10 nových krajín, sa tieto možnosti zvýšia. Využívanie sietí masmédií umožní, aby sa vzdelávacie projekty rozšírili a zdieľali s novými členskými štátmi, aby sa mohli oboznámiť s Úniou a jej národmi a aby sa umožnila výmena hodnôt založených na športovom správaní, fair play a súťaživosti.

7.6

Hlavné hodnoty, ktoré by sa mali prehlbovať a odovzdávať, zahŕňajú toleranciu, úprimný, pohostinný prístup a otvorenosť pri styku medzi rôznymi národmi a etnickými skupinami. Výmena takýchto hodnôt v rámci Európskej únie vyžaduje na jednej strane vhodné školské vzdelanie ako aj adekvátnu odbornú prípravu pre dospelých činných v sektore turizmu a športu a na druhej strane intenzívne výmeny skúseností, ktoré je potrebné podporovať. Cestovanie je u turistov spájané aj s očakávaniami týkajúcimi sa vyššie uvedených hodnôt.

7.7

Osobitnú pozornosť treba venovať predovšetkým, pokiaľ ide o športové a turistické podujatia, rozširovaniu zásady práva pre všetky skupiny obyvateľstva – a najmä pre slabšie skupiny: mladých ľudí, osôb s vyšším vekom, ľudí s postihnutím – vykonávať rôzne druhy športov a zúčastňovať sa na takýchto športových podujatiach.

7.8

Ako sa uvádza v uvedenej deklarácii o osobitných charakteristikách športu pripojenej k záverom Európskej rady v Nice z roku 2000: „Pre fyzicky alebo mentálne postihnutých vykonávanie fyzických a športových aktivít poskytuje obzvlášť priaznivé možnosti pre rozvoj individuálneho talentu, rehabilitáciu, sociálnu integráciu a solidaritu ...“.

7.9

Tieto opatrenia usilujúce sa podporiť najslabšie skupiny spoločnosti musia realizovať ústredné vlády a miestne orgány, národné federácie, športové družstvá a zväzy, amatérske kluby a školy.

7.10

Školy sú najvhodnejšou pôdou pre šírenie pozitívnych hodnôt a vytváranie vzájomného porozumenia, keďže sa komplexný vzťah medzi športom, turizmom a výchovou môže plne rozvinúť, nakoľko sa začína s deťmi v školskom veku.

7.11

Navrhuje sa preto, aby sa pokračovalo v umožňovaní mobility študentov a výmeny prostredníctvom organizovania športových podujatí, ktoré zahŕňajú príležitosti na oboznámenie sa s miestnou kultúrou a životom.

7.12

Navrhuje sa tiež, aby sa zintenzívnila spolupráca medzi členskými štátmi predovšetkým v oblasti výmeny informácii o osvedčenej praxi vrátane zapájania športových turistov do kultúrneho a spoločenského života spoločenstiev organizujúcich športové podujatia, aby sa obmedzilo násilie, ako aj intolerancia každého druhu, a aby sa vytvárali príležitosti na vzájomný rozvoj.

7.13

Bolo by tiež účelné zistiť vhodnosť organizácie kurzov na rozvoj nových zručností potrebných na organizovanie turistických/športových podujatí, ktoré by zohľadňovali všetky aspekty sociálneho vývoja, integrovanej udržateľnosti, komunikácie a marketingu, ktoré sa týkajú turizmu.

8.1

Turizmus a šport sa môžu stať laboratóriami pre rozvoj, výmenu a zdieľanie pozitívnych hodnôt, naplnených úctou k ostatným a zameranými na vzájomné porozumenie, toleranciu a vzájomné akceptovanie. Tieto odvetvia sú prirodzene vhodné na túto úlohu a ich poslanie naberá osobitný význam v kontexte spoločnosti, ktorá je stále dynamickejšia a charakterizovaná hlbokými sociálno-kultúrnymi, geopolitickými a technologickými zmenami.

8.2

Turizmus a šport môžu z veľkej časti prispieť aj k plneniu cieľov ustanovených v lisabonskej stratégii. Ich narastajúci hospodársky vplyv by sa reálne mohol stať skutočnou hybnou silou pre ekonomiku Európskej únie najmä, ak sa plne využijú všetky príležitosti pre rozvoj a rozširovanie zručností spojených s týmito dvomi odvetviami.

8.3

Zahrnutie turizmu a športu do konečnej verzie európskej ústavy predstavuje historický zlom pre obe odvetvia. EHSV preto očakáva významnú aktivitu na úrovni Spoločenstva v týchto dvoch oblastiach a navrhuje použiť otvorenú metódu koordinácie, aby sa zaručila vzájomná výmena zručností a poznatkov a porovnanie na európskej úrovni.

8.4

Šport a turizmus sú dve komplexné, odlišné odvetvia; je veľmi zložité ich spoločne skúmať a vzájomne ich porovnávať z ekonomického a sociálneho hľadiska. EHSV preto navrhuje, aby sa zriadila spoločná európska monitorovacia agentúra a databanka na zhromažďovanie a klasifikáciu poznatkov a najlepších postupov a ich rozširovanie v členských štátoch na podporu rozvoja týchto dvoch odvetví.

8.5

EHSV tiež verí, že Európska únia podporí štúdie a výskum, aby sa umožnila porovnávacia analýza sociálneho, ekonomického a environmentálneho vplyvu kombinácie turizmu a športu na európskej úrovni.

8.6

Šírenie kultúry prístupnosti turizmu a športu pre všetkých a vytváranie politík na podporu tejto kultúry, musí byť prioritou pre všetky rozvojové opatrenia v týchto dvoch odvetviach pri zohľadnení potrieb slabších vrstiev obyvateľstva – mladých ľudí, osôb s vyšším vekom, ľudí s postihnutím – a tých, ktorí si nemôžu dovoliť míňať príliš veľa peňazí. S týmto cieľom by chcel EHSV uskutočniť akciu na podporu uvedomenia si skutočnosti, že prístupnosť a trvalá udržateľnosť sú nevyhnutnými charakteristikami, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť účastníkov trhu.

8.7

Navrhuje sa, aby sa zriadila Európska turistická agentúra, ktorej úlohou bude chrániť osobitné charakteristiky tohto odvetvia, analyzovať jeho problémy, vydávať prípadné usmernenia pre rozvoj a identifikovanie nových nástrojov trvalo udržateľného rozvoja na zabudovanie do štrukturálnych opatrení EÚ.

8.8

Turizmus a šport sú mnohostranným, komplexným fenoménom s vysokým potenciálom rozvoja. Toto stanovisko zastáva potrebu horizontálnej integrácie týchto odvetví na európskej úrovni tak, aby sa tento potenciál mohol realizovať ako v sociálno-ekonomickej, tak aj kultúrnej oblasti. Naviac EHSV zdôrazňuje potrebu venovať pri realizácii navrhovaných opatrení neustálu pozornosť ich trvalej udržateľnosti, pokiaľ ide o obe tieto oblasti a životné prostredie.

8.9

EHSV označilo toto svoje stanovisko ako „Rímske vyhlásenie o turizme a športe“, aby bolo ľahšie identifikovateľné a aby sa dosiahlo jeho väčšie rozšírenie na všetkých významných podujatiach v sektoroch turizmu a športu na európskej úrovni.

28.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 157/22

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor si uvedomuje, že toto stanovisko sa týka témy, ktorej niektoré aspekty sú nové, a ktorých terminológia je často neznáma alebo v každom prípade málo zaužívaná. Preto považoval za užitočné predložiť niektoré definície a popísať stav pokroku výskumu a aplikácií, ktoré sa vzťahujú na nanotechnológie v Amerike a v Ázii.

1.2

Obsah stanoviska

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

2.1

Nano: označuje miliardtinu jednotky. Za daných okolností, keď ide o rozmery, predpona „nano“ označuje miliardtinu metra.

2.2

Mikro: označuje milióntinu jednotky. Za daných okolností milióntinu metra.

2.3

Nanovedy: nanovedy sú novým prístupom tradičných vied (chémie, fyziky, biológie, elektroniky, atď.) k základnej štruktúre a správaniu sa hmoty na úrovni atómov a molekúl. Vlastne sú to vedy, ktoré skúmajú potenciál atómov v rôznych disciplínách (1).

2.4

Nanotechnológie: ide o technológie, ktoré umožňujú narábať s atómami a molekulami takým spôsobom, že sa vytvoria nové povrchy a nové predmety, ktoré vďaka svojmu odlišnému zloženiu a novému postaveniu atómov predstavujú špecifické vlastnosti, ktoré môžu byť využité v každodennom živote (2). Sú to teda technológie s rozmermi rádovo miliardtiny metra.

2.5

Okrem horeuvedenej definície im treba dať aj inú definíciu, výstižnejšiu z vedeckého hľadiska: termín nanotechnológia označuje multidisciplinárny prístup tvorenia materiálov, mechanizmov a systémov, ovládaním hmoty na nanometrickej úrovni.

2.6

Nanomechanika: rozmery objektu začínajú mať význam pri určovaní jeho vlastností, ak sa škála rozmeru pohybuje od jedného do niekoľkých desiatok nanometrov (pokiaľ ide o objekty, ktoré sa skladajú z niekoľkých desiatok až tisícok atómov). Z hľadiska rozmerov, jeden objekt, ktorý sa skladá zo sto atómov železa má fyzické a chemické vlastnosti, ktoré sú radikálne odlišné od objektu, ktorý sa skladá z dvoch stoviek atómov, aj keď sú oba tvorené tými istými atómami. Takisto sú mechanické a elektromagnetické vlastnosti pevného telesa, ktoré sa skladá z nanočastíc, úplne odlišné od vlastností tradičného pevného telesa rovnakého chemického zloženia a odrážajú sa v nich vlastnosti jednotlivých zložiek, z ktorých sa skladá.

2.7

Ide tu o vedeckú novinku a základnú technológiu, ktorá mení náš spôsob chápania tvorby a manipulácie materiálov vo všetkých vedeckých a technologických odboroch. Z tohto dôvodu nie je nanotechnológia novou vedou, ktorá si práve nachádza miesto vedľa chémie, fyziky alebo biológie, ale novým spôsobom, ako sa chémia, fyzika alebo biológia realizuje.

2.8

Z predchádzajúceho vyplýva, že materiál alebo systém s nanoštruktúrou sa skladá z jednotiek nanometrických rozmerov (tradičné skladby, na ktoré sme zvyknutí, zložené z rôznych atómov, už nie sú rozhodujúce) so špecifickými prednosťami, ktoré sa kombinujú, aby vytvorili ucelené štruktúry. Následkom toho je jasné, že je na mieste nahradiť výrobné modely, založené na zlučovaní rôznych celkom rovnakých atómov a molekúl prístupmi, pre ktoré sú rozmery základným parametrom.

2.9

Ak chceme znásobiť revolučný prínos nanotechnológie, môžeme potvrdiť, že táto je porovnateľná objavu novej periodickej tabuľky prvkov, omnoho väčšej a komplikovanejšej ako je tá, ktorú poznáme a že obmedzenia, stanovené rovnicami zlučovania (napríklad možnosťou zmiešať dve látky), sa môžu prekonať.

2.10

Preto ide o technológie odspodu hore (bottom-up), ktoré umožňujú prejsť od dynamiky individuálnych funkcií k celku. Nachádzajú čoraz väčší počet možných aplikácií, najmä v nasledujúcich odvetviach: zdravotníctvo, informačné technológie, vedy o materiáloch, výrobný priemysel, energetika, bezpečnosť, letecké a vesmírne vedy, optika, akustika, chémia, výživa, životné prostredie.

2.11

Vďaka týmto uplatneniam, z ktorých niektoré už občania môžu využívať (3), je realistické tvrdenie, že „nanotechnológie budú môcť značne zlepšiť kvalitu života, konkurencieschopnosť vo výrobnom priemysle a trvalo udržateľný rozvoj“ (4).

2.12

Mikroelektronika: odvetvie elektroniky, zaoberajúce sa vývojom integrovaných obvodov, ktoré sa vytvárajú na jedinej časti polovodiča s veľmi zmenšenými rozmermi. V súčasnosti je mikroelektronika schopná vytvoriť jednotlivé komponenty s rozmermi približne 0,1 mikrometra, čo je 100 nanometrov (5).

2.13

Nanoelektronika: veda, zaoberajúca sa skúmaním a výrobou obvodov, ktoré sa vyrábajú inými technológiami a z iných materiálov ako je kremík, a ktoré fungujú podľa princípov podstatne odlišných ako sú súčasné (6).

2.13.1

Nanoelektronika má vyhliadky stať sa jedným z centrálnych bodov nanotechnológií, takisto ako sa elektronika dnes nachádza vo všetkých vedných odboroch a vo všetkých priemyselných procesoch. (7).

2.13.2

Vývoj odvetvia elektronických a elektrických komponentov je neobyčajne rýchly. Iba v období niekoľkých desaťročí sme prešli od ventilov k polovodičom, k čipom a mikročipom, aby sme sa dnes dostali k nanočipom, z ktorých každý je zložený z niekoľko sto atómov. Nanočip môže obsahovať informácie, ktoré zodpovedajú 25 dielom Encyclopaedia Britannica  (8).

2.13.3

Vedci a výrobcovia elektronických komponentov si veľmi rýchlo uvedomili, že tok informácií je o to rýchlejší, o čo menší rozmer má čip. (9) Nanoelektronika preto umožňuje riadiť informácie veľmi rýchlo v mimoriadne redukovaných priestoroch.

2.14

Mikroskop s tunelovým efektom: za tento nástroj boli jeho vynálezcovia ocenený Nobelovou cenou a definuje sa tiež ako „šošovka XXI. storočia“. Umožňuje „vidieť“ látku na úrovni atómov. Fungovanie: hrot mikroskopu sa premiestňuje paralelným pohybom po povrchu. Elektróny povrchu (nie atómy) sa pod vplyvom tunelového efektu premiestňujú z povrchu k hrotu. To vytvára prúd, o to intenzívnejší, o čo je vzdialenosť medzi povrchom a hrotom menšia. Tento prúd sa prepočítava na vertikály a umožňuje získať topografiu povrchu predmetu na nanometrickej úrovni.

2.14.1

Tunelový efekt: v klasickej mechanike, častica, ktorá sa nachádza v obale a má určenú energiu, nemôže z neho vyjsť, iba ak táto energia nie je dostatočná, aby mohla dosiahnuť hranice tohto obalu. V kvantovej mechanike je naopak z dôvodu princípu neurčitosti situácia veľmi odlišná. Nakoľko je častica ohraničená dierou v kryštálovej mriežke, neurčitosť jej postavenia je malá a následkom toho je neurčitosť jej rýchlosti veľká. Preto tu vzniká určitá pravdepodobnosť, že častica bude disponovať dostatočnou energiou na to, aby vystúpila z diery aj vtedy, ak by jej priemerná energia nepostačovala na prekonanie bariéry. (10)

2.15

Uhlíkové nanoelektrónky: výsledok špecifického zoskupenia atómov uhlíka. Nanoelektrónky patria k najodolnejším a najľahším materiálom, aké dnes poznáme. Sú šesťkrát ľahšie a ich odolnosť je stokrát väčšia ako odolnosť ocele. Majú priemer niekoľkých nanometrov pri dĺžke omnoho väčšej ako niekoľko mikrometrov. (11)

2.16

Samozoskupenie makromolekúl: ide o postup, ktorý sa využíva v laboratóriách na imitáciu prírody: „všetko, čo je živé, sa zoskupuje samo“. Pri využívaní samozoskupenia sa vytvoria medzipriestory medzi elektrickými obvodmi a biologickými materiálmi a skúma sa kombinácia informatiky a biológie. Cieľom, ktorý sa vedcom nezdá byť už tak vzdialeným, je umožniť hluchým, aby počuli a slepým, aby videli (12).

2.17

Biomimetika  (13): veda, ktorá sa zaoberá zákonmi o zlučovaní molekúl, ktoré existuje v prírode. Poznanie týchto zákonov umožní vytvoriť umelé nanomotory, založené na tých istých princípoch, ktoré existujú v prírode (14).

3.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor oceňuje jasnosť oznámenia o nanotechnológiách a zdieľa pohnútky, ktoré viedli Komisiu k tomu, aby načas predložila seriózne návrhy na túto tému a rovnako víta skutočnosť, že boli publikované mnohé texty, vrátane CD-ROM, ktoré sú určené odborníkom i mládeži.

3.1.1

Obzvlášť CD-ROM, ktoré majú pedagogický charakter sú mimoriadne užitočnými nositeľmi kultúry na šírenie potrebných informácií o nanotechnológiách medzi širokou verejnosťou, ktorá je niekedy neskúsená a často mladá.

3.2

Výbor sa domnieva, že toto odvetvie, ktoré je schopné priniesť nové a plodné objavy v mnohých oblastiach života občanov, sa musí vysvetľovať jazykom, ktorý je podľa možnosti prístupný všetkým. Okrem iného výskum nových výrobkov musí spĺňať požiadavky a potreby spotrebiteľov, ktorí sú citliví na témy trvalo udržateľného rozvoja.

3.2.1

Novinári a odborníci z médií, hlavne tí z odbornej tlače, môžu tiež zohrať výnimočnú úlohu v podmienkach, kde sú prvými, ktorí šíria informácie o úspechoch, ktoré dosiahli vedci, ktorí sa snažia využívať vedu na to, aby získali konkrétne výsledky.

3.2.2

Súčasné ukazovatele vývoja nanotechnológií sa sústreďujú hlavne na štyri oblasti: 1) publikácie (15); 2) patenty; 3) vytváranie nových podnikov (start-up); 4) obraty. Čo sa týka publikácií, je EÚ na prvom mieste s 33 % po Spojených štátoch amerických s 28 %. Nemáme presné údaje o Číne, ale zdá sa, že sa tam tiež zvyšuje počet publikácií. Spojené štáty americké sú na prvom mieste v udeľovaní patentov so 42 %, za nimi nasleduje EÚ s 36 %. Čo sa týka vzniku nových podnikov, z 1 000 podnikov, ktoré sa skutočne venujú nanotechnológiám, sa 600 vytvorilo v Spojených štátoch amerických a 350 v Európskej únie. Z celkového pohľadu sa počíta so zvýšením obratov z 50 milárd EUR v súčasnosti na približne 350 miliárd v roku 2010 a 1 000 miliárd EUR v roku 2015 (16).

3.3

Nanotechnológie a nanovedy predstavujú nové prístupy vedy a materiálového inžinierstva, ale aj a hlavne jeden z najsľubnejších a najvýznamnejších multidisciplinárnych nástrojov na vypracovanie výrobných systémov, vysoko inovačných objavov, ako i uplatnení v širokom spektre rôznych odvetví spoločnosti.

3.3.1

Na úrovni nanometra získavajú tradičné materiály rozdielne vlastnosti v porovnaní s makroskopickou úrovňou, čo umožňuje získať systémy s lepšou funkčnosťou a výkonom. Revolučná novinka nanotechnológie je v skutočnosti, že pri zmenšení rozmerov materiálu sa menia jeho fyzikálne a chemické vlastnosti. „Toto umožňuje vypracovať výrobné stratégie, založené na podobnom princípe, aký príroda využíva pri tvorení ucelených systémov s racionálnym využitím energie, pričom dochádza k redukcii množstva potrebnej suroviny a odpadkov“ (17).

3.3.2

K výrobným procesom, ktoré sa viažu na nanotechnológie, treba pristupovať novým spôsobom, ktorý celkovo zohľadňuje tieto nové vlastnosti tak, aby sa zaručilo, že z nich európsky hospodársky a sociálny systém bude môcť maximálne ťažiť.

3.4

Nanotechnologický prístup dobýva všetky výrobné odvetvia a v súčasnosti sa využíva v niektorých výrobných postupoch v odvetviach elektroniky (18), chémie (19), farmaceutického priemyslu (20), mechanike (21) ako i v automobilovom sektore, vesmírnom (22), výrobnom (23) a v oblasti kozmetiky.

3.5

Európska únia môže profitovať z nanotechnológií a vytvoriť z Európy najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu mocnosť sveta, ktorá bude rešpektovať životné prostredie a bude sa vyznačovať súdržnosťou, vytváraním nových podnikov, kvalifikovanejších zamestnaní a nových profesionálnych profilov a vzdelania, aby prostredníctvom rozvoja spoločnosti, založenej na vedomostiach dala silný podnet na realizáciu cieľov Európskej rady v Lisabone.

3.6

Podľa Komisie je Európska únia v oblasti nanotechnológií schopná využiť svoju výhodnú východiskovú pozíciu, ale táto pozícia sa musí premeniť na reálne konkurenčné výhody pre priemysel a európsku spoločnosť a zabezpečiť primeranú návratnosť zvýšených investícií potrebných pre výskum.

3.6.1

Hlavné je, aby sa uznal strategický význam týchto technológií, ktoré sa vynárajú v mnohých hospodárskych a spoločenských odvetviach. Je rovnako nutné rozvíjať skutočnú integrovanú politiku v oblasti nanotechnológií a nanovied a poskytovať im významné finančné zdroje, ako i uprednostňovať celkovú podporu súkromného, priemyselného, finančného odvetvia a systému vzdelávania.

4.1

Predkladaným oznámením chcela Komisia začať diskusiu na inštitucionálnej úrovni o iniciatívach s cieľom:

4.2

Komisia obzvlášť navrhuje rozvinúť nasledovné činnosti:

5.1

Pokiaľ ide o americkú skúsenosť, národná iniciatíva o nanotechnológiách (NNI – National Nanotechnologies Initiative), začatá v roku 2001 v rámci programu základného a aplikovaného výskumu, ktorá koordinuje činnosť mnohých amerických agentúr, činných v tomto sektore, dostala na rozpočtový rok 2005 finančné prostriedky vo výške jednej miliardy dolárov, čo je dvojnásobok počiatočného rozpočtu v roku 2001. Tieto finančné prostriedky sú určené hlavne na základný a aplikovaný výskum, rozvoj vysokošpecializovaných vedecko-výskumných centier a infraštruktúr, ako i hodnoteniu a preverovaniu následkov pre spoločnosť, hlavne z etického a právneho pohľadu a z pohľadu bezpečnosti a zdravia, ako i rozvoja ľudských zdrojov.

5.1.1

NNI financuje priamo desať federálnych agentúr a koordinuje niektoré ďalšie. Dotácie národnej organizácie pre vedu (NSF), odboru vedy na ministerstve energetiky (DOE), ministerstva obrany, národného inštitútu zdravia (NIH) určené špeciálne na nanotechnológie, boli značné zvýšené. Hlavne ministerstvo obrany investovalo veľké sumy a mohlo vytvoriť päť významných infraštruktúr, to znamená výskumných centier pre vedu na úrovni „nano“, prístupných pre výskumníkov celej vedeckej obce. Program pre nanotechnológie ministerstva obrany sa v priebehu rokov obohatil o rôzne príspevky, ktoré pochádzali okrem iného aj zo služieb, vyžiadaných armádou Spojených štátov.

5.1.2

Tento významný rozvoj sa mohol dosiahnuť vďaka tomu, že bolo možné v decembri 2003 prijať základný zákon pre americkú politiku vo veci nanotechnológií: „21st Century Nanotechnology Research and Development Act“. Tento zákon hlavne stanovil vytvorenie Národného úradu pre koordináciu nanotechnológií, ktorého úlohy sú nasledovné:

5.1.3

Národný normalizačný a technologický ústav (NIST) začal vďaka horeuvedenému zákonu špecifický program na rozvoj výroby v odvetví nanotechnológií zameraný na metrológiu, spoľahlivosť a normy kvality, kontrolu postupov a zlepšenie výrobných praktík. Vďaka „Manufacturing Extension Partnership“ (partnerstvo na rozšírenie výroby), výsledky horeuvedeného programu budú môcť byť rozšírené aj na MSP.

5.1.4

Predmetný zákon počítal rovnako s vytvorením Centrálnej informačnej kancelárie:

5.1.5

Rovnako sa počítalo s vytvorením amerického strediska prípravy na nanotechnológiu, povereného riadiť, koordinovať, prijímať a šíriť štúdie o dopadoch nanotechnológií na etiku, spravodlivosť, vzdelávanie, životné prostredie a zamestnanosť, ako i predvídať problémy s cieľom predísť prípadným negatívnym účinkom.

5.1.6

Nakoniec organizačný rámec obsiahnutý v navrhovanom zákone, sa doplňuje zriadením výrobného centra pre nanomateriály, ktoré má za úlohu podnecovať, riadiť a koordinovať výskumy o nových výrobných technológiách, ako i zhromažďovať a šíriť informácie o ich výsledkoch s cieľom uľahčiť prevod do amerického priemyslu.

5.1.7

Zákon tiež stanovuje na obdobie 2005 až 2008 finančnú dotáciu pre hlavné agentúry a federálne oddelenia ako sú NSF, DOE, NASA, NIST (24).

5.2

Ohlásenie iniciatívy americkej NNI spôsobilo hlboké zmeny v politike vedeckého výskumu a technologického rozvoja v krajinách Ázie a Pacifiku, ktoré sa rozhodli dosiahnuť špičkové postavenie tohto regiónu v rozvoji nanotechnológií. Nanotechnológie sa stali „prioritou priorít“ v mnohých krajinách Ázie a Pacifiku, ktoré investovali celkove 1,4 miliardy dolárov do tohto odvetvia v roku 2003. 70 % tejto sumy sa týka Japonska, ale významné investície sa vynaložili v Číne, v Južnej Kórei, na Taiwane, v Honkongu, Indii, Malajzii, Tailande, vo Vietname, v Singapúre a samozrejme v Austrálii a na Novom Zélande.

5.3

V polovici osemdesiatych rokov začalo Japonsko viacero rôznych viacročných programov (5-10 rokov) v odvetví nanovied a nanotechnológií. V roku 2003 dosiahol program V&R pre nanotechnológie a materiály 900 miliónov dolárov, ale rôzne témy, spojené s nanotechnológiami sú tiež prevzaté do programov o vedách o živote, životnom prostredí a informačnej spoločnosti, čo predstavuje celkovú sumu fondov, určených tomuto sektoru približne 1,5 miliardy dolárov na rok 2003 so zvýšením približne o 20 % v roku 2004. Japonský súkromný sektor sa na ňom tiež zúčastňuje s veľkými podnikmi ako sú Mitsui & Co a Mitsubishi Corporation. Hlavné japonské podniky ako sú NEC, Hitachi, Fujitsu, NTT, Toshiba, Sony, Sumitomo Electric, Fuji Xerox a iné investujú do nanotechnológií značné sumy.

5.3.1

V rámci súčasného päťročného plánu 2001-2005 plánuje Čína investovať do nanotechnoĺógií asi 300 miliónov dolárov. Podľa čínskeho ministra pre vedu a technológiu vyvíja v tomto odbore činnosť asi 50 univerzít, 20 inštitútov a viac ako 100 podnikov. Aby sa zabezpečila vhodná platforma komercializácie nanotechnológií, bolo založené centrum inžinierstva a základňa pre priemysel nanotechnológií v Pekingu a Šanghaji. Okrem iného prispela čínska vláda 33 miliónmi dolárov na vytvorenie národného výskumného centra pre nanovedy a technológie s cieľom zlepšiť koordináciu vedeckého úsilia a výskumu v tomto sektore.

5.3.2

V roku 2002 Čínska akadémia vied (CAS) zriadila Casnec (centrum pre inžinierstvo nanotechnológií CAS, ktoré dostalo celkovú finančnú dotáciu v sume 6 miliónov dolárov) ako platformu na urýchlenie komercializácie nanovied a nanotechnológií. V Honkongu existujú dva hlavné zdroje financovania nanotechnológií Grant Research Council a Innovation and Technology Fund, ktorých celková dotácia dosiahla 20,6 miliónov dolárov v období 1998 až 2002. Na obdobie 2003 až 2004 dostala Univerzita Hkust a Polytechnický inštitút asi 9 miliónov dolárov pre vlastné nanotechnologické centrá.

5.3.3

V Austrálii a na Novom Zélande Australia Research Council (ARC) za posledných päť rokov zdvojnásobila svoje fondy, určené na financovanie konkurencieschopných projektov a má v úmysle vytvoriť osem vysokošpecializovaných vedecko-výskumných centier, rozdelených do rôznych regiónov, ktorých poslaním je prehĺbiť problematiky vzťahujúce sa na technológiu kvantových počítačov, kvantovú optiku, fotovoltaiku, a pokrokové optické systémy.

5.3.4

Novozélandský inštitút MacDiarmid for advanced materials and nanotechnology koordinuje výskum a pokročilé vzdelávanie vo vedách o materiáloch a nanotechnológiách na Novom Zélande v širokej spolupráci s univerzitami a rôznymi partnermi ako je Industry Research Ltd. (IRL) a Inštitút geologických a nukleárnych vied (IGNS).

5.3.5

Inštitút MacDiarmid zameriava svoje aktivity hlavne na tieto odvetvia: nanoinžinierstvo materiálov, optoelektronika (25), supravodiče, uhlíkové nanoelektrónky, ľahké materiály a zložené tekutiny, senzorické a obrazové systémy, nové materiály na skladovanie (akumuláciu) energie.

6.1

Významná expanzia nanotechnológií na planéte, či to je v Amerike, Ázii, alebo Oceánii, naznačuje, že nastala chvíľa, aby sa Európa organizovane a koordinovane začala zaoberať tým, kto bude garantovať financovanie základného a aplikovaného výskumu na úrovni Spoločenstva a na národnej úrovni ako i rýchlu transformáciu výsledkov vo forme nových produktov, postupov a služieb.

6.2

Celá spoločná stratégia na európskej úrovni by sa mala skoncentrovať na tieto prvky:

6.3

Vytvorenie zvýšeného limitu finančnej rezervy s výraznou pridanou hodnotou by malo vyústiť do realizácie a rozvoja spoločnej stratégie. Výrobné podniky a podniky v oblasti služieb, hlavne tie menšie, by mali mať možnosť na jednej strane využívať výsledky tohto typu stratégie na rozvoj svojej kapacity obnovy a konkurencieschopnosti a na strane druhej prispievať v tejto oblasti aktivovaním transeurópskych sietí, a univerzít, verejných a súkromných výskumných stredísk a finančných organizácií.

6.4

Rozvoj tejto stratégie musí byť široko spojený s rozvojom spoločnosti. To znamená, že táto stratégia musí nájsť presvedčivé zdôvodnenie vo forme svojho perspektívneho dôležitého prínosu nielen pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, založeného na vedomostiach, ale tiež pre zdravie, životné prostredie, bezpečnosť a kvalitu života európskych občanov. To tiež znamená, že treba konať podľa požiadavky, ktorú kladú občania, podniky a organizácie na nanotechnológie, pretože je to hlavne táto požiadavka, na ktorú treba dať konkrétne odpovede.

6.5

Je na mieste mobilizovať celú spoločnosť za proces rozvoja nanotechnológií, ktorý bude transparentný a istý, od počiatku základného výskumu po aplikáciu jeho výsledkov a ich demonštrácie a transformácie do výrobkov a služieb, ktoré sú inovačné a predajné. Tento proces si vyžaduje jasný a zrozumiteľný súhlas od všetkých občanov, ktorí preukazujú, že sú schopní zabezpečiť kontrolu a permanentné vyhodnocovanie rizík počas celej životnosti výrobkov, ktoré boli vyrobené prostredníctvom týchto nanotechnológií, vrátanie ich eliminácie.

6.6

Vytvorenie pozitívneho vzťahu medzi vedeckou komunitou a spoločnosťou v súvislosti s nanotechnológiami by malo viesť k tomu, že sa predíde každej prekážke rozvoja, alebo stagnácie tohto odvetvia, na rozdiel od situácie počas nedávnej expanzie iných nových technológií.

6.7

Je rovnako podstatné vytvoriť európske infraštruktúry, ktoré sa šíria na medzinárodnej úrovni a rozvíjať nové vedecké a univerzitné viacdisciplinárne profily. K tomu je nevyhnutné získať dôveru prispievateľov a politických činiteľov, ktorí rozhodujú a presvedčiť ich o pozitívnom potenciáli, ktorý skrýva nanotechnologická revolúcia.

6.8

Rozvoj nanotechnológií predstavuje nielen veľkú intelektuálnu a vedeckú výzvu, ale aj a najmä výzvu pre celú spoločnosť. Nakoniec, fenomény, ktorých vedecké princípy sú známe na makroskopickej úrovni, sú upravené, overené, redukované alebo eliminované na nanoskopickej úrovni, čo môže mať niekedy radikálny dopad na aplikácie v rozvoji nových výrobných techník, nových prístupov, rôznych druhov služieb a nových profesií na ich riadenie..

6.8.1

Táto rýchla transformácia si vyžaduje stratégiu zameranú na vytvorenie a rekvalifikáciu personálneho obsadenia, ktoré bude schopné riadiť prechodné obdobie, vytvoriť nový manažment pre tento proces, aktivovať nové profesionálne kvality a pritiahnuť najlepšie mozgy z celého sveta.

6.9

Finančné výhľady Spoločenstva na obdobie 2007-2013, ktoré nedávno predložila Komisia, sa budú musieť prepracovať na základe výziev, ktoré kladie táto nová technologická revolúcia. Americký kongres odsúhlasil rozpočet vo výške viac ako 700 miliónov EUR na jediný účtovný rok 2004. Podľa odhadov National Science Fondation (NSF) americkej vládnej agentúry, poverenej financovaním výskumu, v roku 2003 civilné investície v sektore rôznych vládnych organizácii presahovali 2 700 miliónov EUR, ktoré boli rozdelené nasledovne:

6.10

Svetový rozvoj priemyselnej výroby v oblasti nanotechnológií sa odhaduje na približne tisíc miliárd EUR v priebehu nasledujúcich desiatich až pätnástich rokov, čo predstavuje potrebu nových ľudských zdrojov v odvetví presahujúcu dva milióny osôb.

6.10.1

V tomto zornom uhle sa potvrdzuje platnosť axiómy nanotechnológie = pokrok v stratégii zamestnanosti (28): rozvoj spoločnosti, založenej na vedomostiach sa hodnotí hlavne podľa schopnosti zaradiť sa vedomým a citlivým spôsobom do nových „teritórií“ zamestnanosti a pokroku.

6.11

Ak chce Európska únia zabezpečiť úspech stratégie Spoločenstva v tejto oblasti, musí zvýšiť finančné a ľudské zdroje a posilniť ich koordináciu na úrovni Spoločenstva..

6.12

V Ázii a v Amerike sa integrovaný prístup rôznych politík, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú rozvoja v tomto odvetví, ukázal nevyhnutným pre proaktívne reagovanie na potreby nových podnikov, nového vzdelania a nových právnych rámcov, potrieb právnych úprav a technických noriem.

6.13

Tak, ako to ukazujú mnohé štúdie, vypracované do dnešného dňa (29), nanotechnológie umožňujú výrobu, manipuláciu a umiestňovanie predmetov a zároveň zabezpečujú proaktívny technologický prístup v širokej škále ako i konkurenčné náklady na výrobu a spracovanie.

6.14

Z dlhodobého hľadiska bude veda schopná poskytnúť potrebné nástroje na zoskupenie nano-predmetov tak, že vytvorí zložené systémy, schopné takých funkcií, ktoré nemôžu mať jednotlivé zložky individuálne. To je vzdialený cieľ a termín jeho zavedenia na trh je ešte neistý. Treba v ňom však pokračovať prostredníctvom opatrení na vhodnú podporu.

6.15

Boli vyrobené rôzne „inteligentné“ (30) materiály, ktoré sú už spotrebiteľom k dispozícii:

6.15.1

Okrem horeuvedených aplikácií sa môžu používať už aj mnohé iné nové aplikácie alebo sa práve vylepšujú a čoskoro budú súčasťou nášho každodenného života. Budú predstavovať vývoj a/alebo revolúciu v „domotike“ (33) a prispejú k zlepšeniu kvality života občanov.

6.16

Vďaka biomimetike, ktorá skúma možnosti prepojiť elektronické obvody s biologickým tkanivom, sa v blízkej budúcnosti bude môcť oživiť zrak a sluch osôb, ktorí majú tieto orgány oslabené.

6.16.1

Rôzne typy mikromotorv (34), ktoré boli vytvorené v laboratóriu, sú schopné dosiahnuť predurčený cieľ, napríklad jednu infikovanú bunku, ktorá môže byť eliminovaná, aby sa zabránilo infekcii ostatných buniek. V súčasnosti sa zásahy, ktoré sa vykonávajú na chorých bunkách, dotýkajú aj zdravých buniek, takže orgány sú často veľmi poškodené.

6.16.2

Technika, ktorá sa aplikuje vo vede je už schopná poskytnúť mnohé konkrétne výsledky, ktoré by mohli byť použité priamo v našom každodennom živote, aj keď sú náklady momentálne žiaľ ešte stále vysoké. Na to, aby boli nové možnosti prístupné, treba zabezpečiť ich šírenie takým spôsobom, aby sa stali kultúrnym vlastníctvom všetkých a umožnili zmeniť hlboko zakorenené postupy a zvyky, ktoré sú vo väčšine prípadov prekážkou a brzdou zmien.

6.17

Textilný, odevný a obuvnícky priemysel sú v kríze v celej Európskej únii hlavne preto, lebo ich tradičným výrobám konkurujú výrobky, pochádzajúce z krajín, ktoré nerešpektujú základné pracovné normy a ktoré nezohľadňujú výdavky na ochranu životného prostredia, ani tie, ktoré si vyžaduje dodržiavanie hygieny a bezpečnosti na pracovisku.

6.17.1

„Inteligentné“ alebo technické tkanivá, získané hlavne pomocou nanotechnologických práškov, dobývajú mnohé európske krajiny a zaznamenávajú nárast asi 30 % ročne. Medzi týmito vláknami, tie, ktoré sú vyrobené s ohľadom na bezpečnosť zo všetkých hľadísk (35) (cestná bezpečnosť, bezpečnosť v súvislosti so znečistením životného prostredia, chemikáliami, alergénmi, atmosferickými vplyvmi, atď.) zohrávajú významnú úlohu.

6.18

Nanotechnológie spôsobujú revolúciu v medicíne, hlavne v diagnostikovaní a preventívnej liečbe ťažkých patológií, v liečení tumorov alebo neurodegeneratívnych chorôb, spojených so starnutím. Nanočastice, vybavené vhodnými funkciami, môžu byť využité ako markery na vysoko účinné diagnostikovanie infekčných činiteľov, alebo osobitných metabolitov alebo ako nosiče liekov, ktoré musia byť zavedené do špecifických oblastí alebo orgánov, zasiahnutých veľmi presne lokalizovanými patológiami. Systémy tohto typu sa už využívajú v rámci rôznych výskumov.

7.1

Nanotechnologický prístup k novým materiálom spočíva vo vytvorení nových funkčností použitím častíc nanometrických rozmerov. Výrobné a transformačné technológie vysoko trvanlivých a účinných materiálov pre automobilový a letecký priemysel, v ktorých Európa zastáva výhodnú pozíciu v porovnaní so svojimi hlavnými konkurentmi, sú toho dobrým príkladom. Dokázalo sa, že systémy s nanoštruktúrou môžu značne zredukovať trenie medzi dvomi povrchmi, ktoré sú v kontakte, a tým ich opotrebovanie.

7.1.1

Ako príklad, samozrejme bez poskytnutia vyčerpávajúceho zoznamu rôznych oblastí obchodného využitia nanotechnológií, možno citovať rozvoj povrchov a materiálov s nanoštruktúrou, určených na to, aby limitovali trenie a opotrebovanie. Tieto systémy zohrávajú základnú rolu v rozvoji nových, mimoriadne účinných priemyselných postupov s nízkym dopadom na životné prostredie. Približne 25 % energie, ktorá sa vo svete spotrebuje, sa stratí pri trení (36) a odhad strát, spôsobených opotrebovaním mechanických častí sa pohybuje od 1,3 do 1,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) jednej spriemyselnenej krajiny. Výdavky, spojené s problémami trenia, opotrebovania a s mastením sa odhadujú na približne 350 miliárd ročne, rozdelených medzi tieto odvetvia: nadzemná doprava (46,6 %), priemyselné výrobné procesy (33 %), dodávka energie (6,8 %), letectvo (2,8 %), spotreba v domácnostiach (0,5 %), iné (10,3 %) (37).

7.1.2

Nové technologické platformy treba preto vytvoriť pri zohľadnení osobitosti nanotechnológií, a to hlavne skutočnosti, že funkcie a rozmery sa prelínajú, to znamená, že kontrola rozmerov sa prekrýva s kontrolou funkcií. Jasným príkladom je mastenie: ak sa do povrchu vsunú nanometrické častice vhodného rozmeru, nie je viac potrebné používať mastivá, pretože túto funkciu zabezpečia nanočastice vďaka novým rozmerom.

7.1.3

Materiály a povrchy s nanometrickou štruktúrou, to znamená tie, ktoré obsahujú zložky nanometrických rozmerov, môžu značne znížiť horeuvedené percentá. Napríklad zníženie koeficientu trenia prevodovky automobilu o 20 % môže znížiť straty energie o 0,64 až o 0,80 %, čo zodpovedá úspore 26 miliárd EUR ročne len v odvetví dopravy.

7.1.4

Kontrola a inžinierskotechnické spracovanie povrchov predstavuje kľúčovú technológiu z pohľadu trvalého rozvoja. Ministerstvo obchodu a priemyslu Spojeného kráľovstva vypracovalo správu o situácii v priemysle, spojenom s inžinierstvom povrchov v období od roku 1995 až 2005 a v roku 2010 (38). Z tejto správy vyplýva, že anglický trh s povrchovými úpravami prestavoval približne 15 miliárd EUR v roku 1995, a zahŕňal výrobu tovarov s hodnotou približne 150 miliárd EUR, z toho 7 miliárd bolo spojených s rozvojom technológií, ktorých cieľom bola ochrana povrchov proti opotrebovaniu. Správa predvída, že v roku 2005 bude toto odvetvie v Spojenom kráľovstve predstavovať približne 32 miliárd EUR a priemyselné postupy asi 215 miliárd EUR.

7.1.5

Ak sa tieto čísla premietnu na európsky trh, predstavuje to 240 miliárd EUR na úpravu povrchov, s dosahom na iné výrobné odvetvia vo výške okolo 1 600 miliárd EUR.

7.2

Aby sme z nanotechnológií (39) mali zisk, budú musieť v priemyselnom rozvoji existovať vedľa seba tradičné výrobné a technologické postupy (top-down – „zhora nadol“) a inovačné postupy, schopné vytvoriť, manipulovať a integrovať nové zložky nanometrického rozmeru do existujúcich alebo nových platforiem.

7.2.1

Prístup, založený na riadení, má základný význam. Popri všeobecných opatrení v prospech spotrebiteľov by bolo vhodné rozvíjať iniciatívy, zamerané na organizácie v odvetviach, miestne administratívy a neziskové organizácie tak, aby boli zaangažované všetky hospodárske, politické a sociálne kruhy. Z tohto hľadiska by mohli kompetentné centrá zohrať významnú úlohu (40) tak, aby vytvorili požadované základy na zlepšenie koordinácie miestnych iniciatív a iniciatív Spoločenstva, vytvárajúc predpoklady pre obnovu, založenú na nanotechnológiách. Rovnako treba zaradiť do tohto kontextu iniciatívy zamerané na vyhodnotenie vplyvu nanotechnológií na zdravie a životné prostredie a prepojiť iniciatívy podporované EÚ (top-down – „zhora nadol“)s tými, ktoré sú stanovené a podporované na miestnej úrovni (bottom-up – „zdola nahor“).

7.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor si uvedomuje, treba to zopakovať, obrovského potenciálu, ktorý rozvoj nanotechnológií a nanovied predstavuje pre uskutočnenie Lisabonskej stratégie. Zjednotiť vedecké disciplíny založené na jednotkách hmoty prírody pozorovaných v nanoskopických rozmeroch umožní vytvoriť nové základy z hľadiska integrácie vedomostí, obnovy, technológie a rozvoja.

7.4

Koordinácia v Európe zostáva skôr roztrieštená napriek pokrokom, ktoré sa realizovali v kontexte šiesteho rámcového programu. Zdá sa, že úsilie sa sústreďuje na racionalizáciu využitia zdrojov. Ak aj má základný výskum a rozvoj nových priemyselných postupov významnú podporu, propagácia a podpora činností, zameraných na dosiahnutie konkrétnych výsledkov v rozvoji hromadných výrobných technológií zostávajú nedostatočné. Podpora, ktorá sa usiluje o rozvoj európskeho riadenia, je ešte väčšmi v zárodku.

7.5

Na úrovni členských štátov je nevyhnutná reálna koordinácia, ktorá však dodnes, najmä na úrovni jej uplatnenia vo výskume, ešte chýba. V mnohých európskych štátoch, sa podniky, najmä MSP, stretávajú s týmito problémami:

7.6

Výbor sa domnieva, že výskum je dôležité využívať na to, aby sa vytvorili užitočné systémy v odvetviach zdravotníctva a v každodennom živote občanov, čoraz viac sa inšpirujúc princípom napodobňovania prírody (mimetika).

7.7

Výbor víta vytvorenie tematickej siete „Nanofórum“ (41) a dúfa, že jeho publikácie budú preložené a rozšírené vo všetkých členských štátoch. Jazyk, použitý v publikáciách musí byť čo najjednoduchší a prístupný širokej verejnosti. Univerzity a výskumné centrá budú musieť mať možnosť využiť výsledky tejto tematickej siete.

7.7.1

Okrem toho je Výbor presvedčený, že „Platforma pre európsku technológiu o nanoelektronike“, ktorú navrhla skupina na vysokej úrovni (42) bude mať o to väčší úspech, o čo bude schopnejšia – v úzkej spolupráci s Komisiou – vyhnúť sa nepotrebným a nákladným prekrytiam v oblasti výskumu.

7.8

Výbor je tiež toho názoru, že odteraz do roku 2008 sa budú musieť zvýšiť investície, schválené EÚ v týchto odvetviach zo súčasných troch miliárd EUR ročne na osem miliárd, pričom je samozrejmé, že Komisia bude pravidelne preverovať tieto aspekty:

8.1

EHSV sa plne hlási k záverom Rady o „Hospodárskej súťaži“ z 24. septembra 2004 o významnej úlohe a možnostiach nanovied a nanotechnológií. Z dodnes získaných výsledkov vyplýva, že je potrebné prehĺbiť vedomosti a vytvoriť nástroje, ktoré umožňujú zasahovať do atómov s cieľom vyrobiť nové štruktúry a modifikovať vlastnosti existujúcich štruktúr.

8.2

Z tohto hľadiska EHSV odporúča okamžite začať spoločnú integrovanú a zodpovednú európsku stratégiu, zameranú hlavne na: rozvoj združeného úsilia v oblasti V&TR; podujatia a vzdelanie vedeckého a technologického charakteru; vzájomnú súčinnosť medzi priemyslom a univerzitami; zrýchlený rozvoj priemyselných uplatnení a uplatnení vo viacerých odvetviach; upevnenie európskej otvorenej koordinácie politík, opatrení, štruktúry a sietí všetkých zainteresovaných. V rámci tejto stratégie treba obzvlášť garantovať od začiatku a počas celého priebehu aj na medzinárodnej úrovni ochranu etických hodnôt, životného prostredia a aspektov zdravia a bezpečnosti, vedeckých aplikácií, ako i stanovenie primeraných technických noriem.

8.3

EHSV tiež trvá hlavne na tom, že je potrebné, aby takáto stratégia bola pevne ukotvená v rozvoji spoločnosti, aby pozitívne prispela nielen ku konkurencieschopnosti európskej ekonómie, ale tiež a hlavne pozitívne ovplyvnila ľudské zdravie, životné prostredie a bezpečnosť ako aj kvalitu života občanov.

8.3.1

Z tohto hľadiska EHSV zdôrazňuje význam toho, aby sa garantoval zodpovedný a trvalý rozvoj nanotechnológií, a to od ich počiatočného štádia; aby zodpovedal očakávaniam občianskej spoločnosti pokiaľ ide o životné prostredie, zdravie, etiku, priemysel a ekonómiu.

8.3.2

EHSV odporúča podstatným spôsobom zvýšiť finančné prostriedky určené na základný výskum, nakoľko vysoká technologická a priemyselná kvalita spočíva vždy v kvalite vedy.

8.3.3

V Barcelone vytýčený trojpercentný cieľ (43) by sa mal splniť tak, že by sa primeraná časť týchto prostriedkov použila hlavne v oblasti nanovied, vývoja ich aplikácií a zosúladenia nanotechnológií, biotechnológií, informačných a vedomostných technológií

8.3.4

Príprava finančných výhľadov Spoločenstva na obdobie 2007-2013, ktoré nedávno navrhla Komisia, budú musieť byť vyhodnotené a sformulované na základe výziev, ktoré kladie táto nová nanotechnologická revolúcia.

8.3.5

Želateľné zvýšenie zdrojov sa musí odraziť v podobe primeranej finančnej dotácie budúceho siedmeho rámcového programu. Jej výška by sa mala odvíjať od sumy, ktorá bola plánovaná v iných krajinách, ako napríklad v Spojených štátoch amerických.

8.4

Výbor je presvedčený, že by Únia mala schváliť ambiciózny akčný plán, ktorý by mal mať presnú trasu a časový harmonogram, založený na integrovanom prístupe. Tento plán by mal umožniť dospieť k potrebnej dohode pre všetkých aktérov občianskej spoločnosti a spojiť ich okolo spoločnej vízie, charakterizovanej jasnými a transparentnými cieľmi, ktoré umožnia uspokojiť požiadavky hospodárskeho a sociálneho pokroku, kvality života ako i bezpečnosti zdravia všetkých občanov.

8.5

Výbor sa domnieva, že je potrebné vytvoriť technologické základne s vysokým hraničným limitom finančnej rezervy a veľkým dodatočným prínosom („pridanou hodnotou“) v Európe, kde sa budú zhromažďovať verejní a súkromní činitelia: vedci, priemyselníci, finančníci a osobnosti z verejnej správy, činní v rôznych špeciálnych odvetviach aplikácie.

8.6

Výbor pripomína, že je naliehavé, aby sa vytvorili európske štruktúry na vysokej úrovni a zvýšil sa počet Stredísk odbornosti (SO). O umiestnení a špecializácii týchto centier by sa malo rozhodnúť v úzkej spolupráci medzi európskymi inštitúciami a miestnymi orgánmi takým spôsobom, že by sa vytypovali priemyselné oblasti vhodné pre špecializáciu podľa škály výrobkov a územia, kde sa už podľa možnosti dlhšiu dobu pôsobia subjekty pre výskum a rozvoj a majú určitú finančnú rezervu.

8.6.1

Strediská odbornosti by mali byť schopné vykonávať a prenášať vysoko kvalitný výskum, zameraný na uplatňovanie a obnovu v odbore nanotechnológií v takých oblastiach ako sú nanoelektronika, nanobiotechnológie a nanomedicína.

8.7

Hlavne v tejto citlivej oblasti je potrebné poskytnúť garancie a chrániť duševné vlastníctvo výskumníkov. Výbor je presvedčený, že ak chceme zabezpečiť úspech výskumu, uskutočňovaného v odbore nanotechnológií, je prvoradé jasne a uspokojivo vyriešiť problém patentov. Považuje teda za potrebné počítať v Európe s okamžitým vytvorením „asistenčnej služby pre práva duševného vlastníctva“ špecializovanej v odvetví nanotechnológií, aby sa reagovalo na požiadavky výskumníkov, podnikov a výskumných centier.

8.8

Po dohode s členskými štátmi musí Komisia zintenzívniť svoje úsilie a podporovať univerzity a výskumné centrá, aby realizovali štúdie hlavne v tomto tak inovatívnom odvetví a bolo možné udeľovať patenty prostredníctvom jednoduchej a málo nákladnej procedúry.

8.8.1

Pokiaľ ide o medzinárodnú kooperáciu, práce, zamerané na bezpečnosť a normalizáciu opatrení a postupov, by mali byť posilnené spoluprácou s krajinami tretieho sveta. Obzvlášť by sa mala sústrediť pozornosť na Čínu, ktorá práve značne zvyšuje svoje investície do odboru nanotechnológií. Okrem toho Spojené štáty americké a Japonsko vedú v tomto sektore veľmi agresívnu politiku (tak ako to dokazuje dohoda medzi Čínou a Kaliforniou o rozvoji centier na vysokej úrovni pre nanotechnológie v biomedicíne).

8.8.2

Výbor považuje za rovnako potrebné venovať zvýšené úsilie hlavne prostredníctvom Iniciatívy v prospech rozmachu, začatej v decembri 2003, aby sa zvýšil počet podnikov s nanotechnológiami v Únii. Preto treba dynamizovať a neprestajne zlepšovať vzťahy medzi univerzitami, nanotechnologickýcmi centrami pre inovácie a podnikmi.

8.8.3

Pre veľké podniky ako aj pre MSP prebiehajú aktivity, zamerané na rozvoj priemyselných procesov, založených na nanotechnológiách (od nanotechnológie k nanovýrobe): ak chceme povzbudiť široký rozvoj nanotechnológie v prostredí podnikov, vrátane tých najmenších, mali by sme v Európe sledovať americký príklad vytvorenia plánu na využitie federálnych programov ako sú „Small Business Innovation Research Program“ a „Small Business Technology Transfer Research Program“.

8.8.4

Združenia na úrovni odvetví môžu zohrať nie nezanedbateľnú úlohu na celoštátnej i miestnej úrovni. Niektoré činnosti na podporu „intenzívneho“ upovedomovania by sa mohli začať v spolupráci s GR „Výskum“ a GR „Podniky“. Mohli by sa zjednotiť všetci hospodárski a sociálni činitelia podľa pozitívneho vzoru z Terstu (44).

8.8.5

Podľa EHSV by vytvorenie „Európskeho informačného centra“ (45) mohlo predstavovať dôležitý mechanizmus v európskom pláne na to, aby sa uľahčili:

8.9

Popri európskych základniach a v spolupráci s nimi by bolo treba vytvoriť svetové základne, ktoré by zapájali členské štáty OSN a boli by schopné riešiť problémy spojené s:

8.10

Hlavne prostredníctvom konkrétneho zásahu Európskeho investičného fondu (EIF), a Európskej investičnej banky (EIB) by sa mali vytvoriť zjednodušené úverové línie, ktoré by sa riadili spolu s úverovými inštitútmi, regionálnymi organizáciami, špecializovanými na úvery pre podniky, rizikovými kapitálovými spoločnosťami a garančnými družstvami. Toto by zjednodušilo vytvorenie a rozvoj podnikov, ktorých výroba je zameraná na nanotechnologické produkty.

8.10.1

V podpore rozvoja nových výrobkov, založených na nanotechnológiách  (46) by sa dalo inšpirovať programom„Rast a životné prostredie“, v ktorom sa dosiahli vynikajúce výsledky v minulosti, aj keď sa týkali oblasti životného prostredia.

8.11

Výskum a jeho vplyv na výrobky musí byť stanovený hlavne s ohľadom na požiadavky občanov a pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja. V tomto rámci by bolo treba zjednotiť iniciatívy, zamerané na vyhodnotenie vplyvu nanotechnoológií na zdravie a životné prostredie, aby sa spojili tie, ktoré sú na úrovni EÚ (prístup zhora nadol) a ktoré sa podporujú na miestnej úrovni (prístup zdola nahor).

8.12

Bude treba začať trvalý dialóg s verejnou mienkou, ktorý spočíva na vedeckých základoch. Nové technológie, ktoré vyplývajú z využitia atómov, musia byť transparentné a musia dať občanom istoty, že nepredstavujú potencionálne riziko pre zdravie a životné prostredie. Dejiny nás učia, že obavy a zdržanlivosť voči novým výrobkom sú často viac plodom nevedomosti ako skutočnosti.

8.12.1

Hlavne z tohto dôvodu si Výbor želá, aby sa zaviedlo široké a trvalé prepojenie medzi výsledkami výskumu a všeobecne uznávanými etickými princípmi, pre ktoré je potrebný medzinárodný dialóg.

8.13

Hlavne počas zavádzania a rozvoja technologických základní (47), je potrebné venovať zvýšenú pozornosť novým členským štátom Európskej únie, aby sa zabezpečilo, že budú hromadne zastúpené a v širokej miere zapojené do európskych vysokošpecializovaných vedecko-výskumných centier.

8.14

Výbor je toho názoru, že v širokom odvetví nanovied musí koordinácia výskumu – pričom by však základný výskum mal byť v kompetencii nezávislého európskeho European Research Council ESR, ktoré treba na tento účel ešte len vytvoriť – pokračovať na základe podnetu zo strany Komisie, ktorá po dohode s Európskym parlamentom a Radou môže garantovať európskym občanom čo najväčší dodatočný prínos vrátane širšieho, presnejšieho a objektívnejšieho využitia výsledkov výskumu

8.15

EHSV žiada Komisiu, aby mu každé dva roky predkladala správu o rozvoji nanotechnológií, aby bolo možné kontrolovať stav napredovania prijatého akčného plánu a navrhnúť prípadné úpravy alebo aktualizácie.

(a)

Národný vedecký inštitút (National Science Foundation)

(b)

Ministerstvo energetiky (Department of Energy)

(c)

NASA (National Aeronautics and Space Administration)

(d)

Národný inštitút pre normy a technológie (National Institute of Standards and Technology)

(e)

Agentúra na ochranu životného prostredia (Environmental Protection Agency)

28.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 157/34

1.1

EHSV na svojom zasadnutí dňa 29. januára 2004, prijal žiadosť sekcie TEN o vypracovanie stanoviska z vlastnej iniciatívy k európskym pravidlám cestnej premávky.

1.2

Vzhľadom na skutočnosť, že (a) voľný pohyb osôb je jednou zo základných slobôd zakotvených v Zmluve (1), (b) zrušenie pohraničných kontrol medzi členskými štátmi je jedným z cieľov EÚ (2), ako unifikovali Schengenské acquis  (3), a (c) doprava je jednou z oblastí, kde má spoločenstvo spoločnú politiku (4), harmonizácia legislatívy v oblasti cestnej premávky sa zdá byť otázkou mimoriadnej dôležitosti, hlavne pre dokončenie vnútorného trhu (5).

1.3

Do úvahy by sa tiež mal vziať objem cestnej osobnej a nákladnej dopravy v Európe s 15 členmi, ktorý v posledných rokoch exponenciálne rástol.

Najnovšie štatistiky naznačujú hlavne, že:

1.4

Cestná osobná a nákladná doprava sa riadi množstvom rozličných národných predpisov, dokonca aj pokiaľ sa berú do úvahy základné pravidlá vedenia vozidla.

1.4.1

Tiež tu platí už aj niekoľko medzinárodných konvencií, pričom každá z nich má rôzny rozsah a konfliktné ustanovenia.

1.4.2

Jednoduchá cestná trasa naprieč Európou preto vystavuje vodičov meniacim sa pravidlám a predpisom, čo ich niekedy vystavuje rôznym a niekedy protichodných pravidlám.

1.4.3

Táto situácia sa ešte viac skomplikovala s nedávnym rozšírením EÚ a príchodom nových členských štátov, ktoré tiež majú svoje konkrétne pravidlá vedenia vozidla.

1.5

Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je naliehať na Komisiu, aby vzala do úvahy nutnosť a vhodnosť legislatívy, aby sa zharmonizovali pravidlá vedenia vozidla v celej Európskej únii, hoci s celým radom výnimiek, vykonala analýza porovnávacieho práva, aby sa zvýraznili rozdiely v pravidlách a predpisoch obsiahnutých v pravidlách cestnej premávky rôznych členských štátov, a navrhli možné riešenia pre harmonizáciu na európskej úrovni.

1.6

Pri vypracovávaní tohto stanoviska sa považovalo za veľmi dôležité, aby sa do úvahy vzali názory hlavných osôb, čo rozhodujú (prostredníctvom zástupcov používateľov ciest, výrobcov vozidiel a regulačných orgánov). Preto bolo v rámci druhého zasadnutia študijnej skupiny dňa 17. mája 2004 zorganizované verejné vypočutie za účasti osôb príslušného sektoru.

1.6.1

Aby sa umožnili diskusie, a zároveň aby sa zozbierali informácie, bol pripravený dotazník, ktorý bol predložený členom skupiny na posúdenie.

2.1

Myšlienka vypracovania univerzálnych pravidiel cestnej premávky nie je nová; konkrétne pokiaľ ide o Európu, v tejto oblasti už existovali iniciatívy, ako napríklad výzva na kodifikáciu existujúcich pravidiel na VIII. Medzinárodnom kongrese o doprave (7).

2.2

Aj počas 38. konferencie Nemeckej rady dopravných orgánov, ktorá sa konala v januári 2000, pracovná skupina č. IV zdôraznila harmonizáciu pravidiel európskej dopravy ako kľúčového cieľa (8).

2.3

Komisia realizovala rôzne iniciatívy vychádzajúce z toho istého záujmu a zameriavajúce sa na ten istý cieľ, ale doposiaľ sa nepristúpilo na myšlienku vypracovania európskych pravidiel cestnej premávky ako takých (9).

2.4

Mimoriadny dôraz musí byť venovaný záverom štúdie, ktorú nedávno vykonalo generálne riaditeľstvo pre energiu a dopravu Európskej komisie, ktoré predložilo argumenty pre harmonizáciu dopravných pravidiel a uplatnenie praktík prostredníctvom budúcich iniciatív legislatívy EÚ (10).

2.5

EHSV postupne, v rôznych stanoviskách priťahoval pozornosť na potrebu „umožniť voľnejší pohyb vozidiel v únii“, kladúc „úlohy národným orgánom, aby zrušili určité druhy domácich pravidiel a predpisov, ktoré sťažujú ich vlastným štátnym príslušníkom používať vozidlá registrované v inom členskom štáte“  (11) .

3.1

Medzinárodné pravidlá cestnej premávky sú zakotvené v celom rade konvencií, z ktorých najdôležitejšími sú Parížska konvencia z roku 1926, Ženevská konvencia z roku 1949 a Viedenská konvencia z roku 1968.

3.2

Medzinárodnú konvenciu vzťahujúcu sa na motorovú dopravu podpísalo 40 štátov v Paríži dňa 24. apríla 1926. Konvencia mala za cieľ umožniť medzinárodný cestovný ruch a v súčasnosti platí vo viac než 50 krajinách.

3.2.1

Hlavné ciele tejto konvencie sú:

3.2.2

Hoci táto konvencia zjednodušila colné procedúry, neoslobodila vodičov od povinnosti poznať a dodržiavať domáce pravidlá cestnej premávky.

3.2.3

Okrem toho, konvencia nenadobudla účinnosť pokiaľ nebola ratifikovaná každým štátom a pokiaľ príslušný štát ratifikovanú konvenciu nedeponoval. Konvencia je spravidla účinná na hlavnom území zmluvného štátu; výslovné prehlásenie sa vyžaduje na to, aby nadobudla účinnosť na iných územiach pod jej správou.

3.3

Konvenciu o cestnej premávke podpísalo v Ženeve 17 štátov dňa 19. septembra 1949. V súčasnosti je účinná vo viac než 120 krajinách a nahrádza konvenciu z roka 1926 vo vzťahoch medzi zmluvnými a signatárskymi krajinami.

3.3.1

Táto konvencia upresnila princípy zakotvené v predchádzajúcej konvencii, v súlade s pokrokom v automobilovom priemysle, a odhalila rastúci záujem o bezpečnosť cestnej premávky.

3.3.2

Hoci neustanovuje použitie špecifických dopravných značiek, nevyžaduje, aby štáty prijali homogénny systém cestných značiek a signálov a používa ich len tam, kde je to striktne nevyhnutné.

3.3.3

Táto konvencia neustanovuje veľmi veľa pravidiel pre vedenie vozidiel ani nezavádza mnoho nového, len bezpečnostné opatrenia pri prechádzaní prevádzkou v protismere, pravidlá prednosti a používanie svetiel.

3.3.4

Nadobudnutie účinnosti konvencie podliehalo tým istým podmienkam ako predtým, pričom hnutie za zavedenie harmonizácie bolo obmedzované skutočnosťou, že štáty neboli viazané povinnosťou prijať ostatné ustanovenia a mohli by tiež odmietnuť ich zmeny.

3.4

Konvencia o cestnej premávke zo dňa 8. novembra 1968 bola podpísaná vo Viedni 37 štátmi a je v súčasnosti účinná v asi 100 štátoch. Keď bola táto konvencia ratifikovaná a deponovaná, nahradila konvencie z roku 1926 a 1949 vo vzťahoch medzi zmluvnými štátmi.

3.4.1

Táto konvencia je najobsiahlejšia, pokiaľ ide o predpisy o cestnej premávke, pričom venuje celú 30-článkovú kapitolu pravidlám cestnej premávky a ustanovuje pravidlá pre hlavné manévre, ktoré sa nachádzajú v moderných pravidlách cestnej premávky. Konvencia z roku 1968 išla ešte ďalej než predošlé – minimalistické – konvencie, ktoré sa len zaoberali prechádzaním cez protismernú premávku a pridruženými značkami a signálmi; nielenže ustanovila princípy, ktoré majú vodiči dodržiavať pri vykonávaní najnebezpečnejších manévrov (napr. predchádzanie, zmena smeru, bezpečnostné opatrenia, ktoré treba dodržať zoči voči chodcom, atď.), ale aj regulovala státie a parkovanie, nastupovanie cestujúcich a vystupovanie z vozidla, jazdu v tuneloch – v krátkosti celú škálu typických situácií, s ktorými vodiči musia počítať.

3.4.2

Táto konvencia šla ďalej než predchádzajúce texty, ktoré požadujú, aby zmluvné a signatárske štáty dostali podstatu svojej domácej legislatívy do súladu s pravidlami vedenia vozidiel, ktoré sú v nej ustanovené. Výhoda uvedeného pre vodičov bola, že by boli oboznámení s hlavnými pravidlami vedenia vozidiel pri jazde v iných signatárskych štátoch.

3.4.3

Bez ohľadu na to, štátom sa dostalo možnosti odmietnuť zmeny konvencie.

3.5

Ako tento prehľad jasne ukazuje, v Európskej únii (ktorá teraz začleňuje desať nových členov) sú v účinnosti tri medzinárodné konvencie, hoci nie každý členský štát podpísal všetky tri konvencie (12). EÚ má preto naďalej ďaleko od toho, aby mala harmonizované pravidlá cestnej premávky, hlavne ak sa ku konvenciám spomenutým vyššie pridáva dvadsaťpäť neustále sa vyvíjajúcich domácich sád zákonov (13).

3.6

Celý rad bariér sa prekonal – alebo sa prekonáva, ako napríklad zrušenie pohraničných kontrol, podmienky pre typové schvaľovanie vozidiel a ich komponentov, a vzájomné uznávanie vodičských preukazov – a harmonizácia pravidiel o nich. Základné aspekty cestnej premávky však zostávajú nevyriešené: pravidlá vedenia vozidiel a cestné značky a signály.

3.7

Pokiaľ ide o zbytok sveta, hoci tieto konvencie uľahčujú colné procedúry a vedenie vozidiel v spoločenstve, štátni príslušníci tretích krajín, ktorí navštevujú EÚ, sa stretávajú s toľkými rozličnými pravidlami vedenia vozidla a predpismi, cez koľko štátov prechádzajú.

4.1

Stručná štúdia porovnávajúceho práva jasne odhaľuje, že existujú významné rozdiely medzi legislatívou o cestnej premávke rôznych členských štátov v celom rade kľúčových oblastí. Takéto rozdiely vytvárajú skutočnú bariéru pre voľný pohyb a pravdepodobne môžu ohroziť bezpečnosť osôb a tovaru a viesť k viacerým nehodám v celej Európe.

4.2

Nasledovné poznámky berú do úvahy hlavne, ale nie výhradne, pozorovania získané z vyššie uvedenej štúdie vykonanej Komisiou, ktorá tieto aspekty prejednáva podrobne (14).

4.3

Nižšie sú uvedené niektoré konkrétne príklady rozdielov v zákonoch (z niekoľkých), ktoré sú mimoriadne významné a znepokojivé:

Rýchlostný limit mimo zastavané oblasti na cestách, kde je fyzická bariéra oddeľujúca dve vozovky

Vážne priestupky

Alkohol

Požiadavka, aby boli ľahké vozidlá vybavené príručnou lekárničkou

Červené + oranžové svetlo: pripraviť sa a pohnúť sa dopredu

Požiadavka dať prednosť v jazde cyklistom na križovatke s kruhovým objazdom

Požiadavka dať prednosť v jazde vozidlám verejnej dopravy vychádzajúcim z autobusových a trolejbusových zastávok

Požiadavka používať svetlá cez deň mimo zastavané oblasti

Značka zákaz parkovania

Cestujúcim je zakázané vystupovať na vozovku

4.4

Ako však vyššie uvedená štúdia podrobne demonštruje, podobné rozdiely sa dajú nájsť aj v oblastiach, ako sú požiadavky na vydanie vodičského preukazu, cestné značky a signály, povinná bezpečnostná výbava, prechody pre chodcov, pravidlá prednosti v jazde, používanie svetiel, podmienky, za akých môžu cestujúci do vozidla nastupovať alebo z neho vystupovať, používanie špeciálnych pruhov, predchádzanie, klasifikácia vozidiel, typy pneumatík, ťahanie lanom a dokonca aj forma dopravných značiek a samotných svetiel. Štúdia identifikuje celkovo štyridsaťpäť rozdielov v základných každodenných pravidlách premávky.

4.5

Okrem toho, hoci existujú významné rozdiely práve v spôsobe, akým sú formulované základné pravidlá premávky, je dokonca ešte vážnejšia skutočnosť, že tieto pravidlá sa interpretujú a uplatňujú v rôznych členských štátoch odlišne. Nie je tomu tak len preto, že ľudia odlišne nazerajú na nedodržiavanie týchto pravidiel, ale aj preto, že sankcie za dopravné priestupky sa tiež výrazne líšia.

5.1

Vďaka kvalite príspevkov, toto verejné vypočutie – ktorého sa zúčastnili zástupcovia i) rôznych súkromných orgánov, zastupujúcich záujmy vodičov, automobilového priemyslu, bezpečnosti na cestách a prevencie nehôd a ii) rady AIT–FIA a TIS-PT, čo je spoločnosť koordinujúca štúdiu uvedenú vyššie (15) – ktoré sa konalo dňa 17. mája 2004, pomohlo objasniť a vysvetliť rôzne body, ktoré sa vzťahujú na toto stanovisko, odrážajúc stanoviská hlavných skupín, ktoré rozhodujú v občianskej spoločnosti.

Rôzne orgány tiež doplnili svoje vyhlásenia zaslaním odpovedí na dotazníky, ktoré dostali v danej veci.

5.2

Spoločne vzaté, vyhlásenia a písomné príspevky ukazujú, že je tu široké akceptovanie podstaty a príhodnosti iniciatívy EHSV zaviesť určitý stupeň celoeurópskej harmonizácie pravidiel cestnej premávky. Niektoré strany tiež boli otvorené možnosti a nevyhnutnosti postupného vyrovnávania systémov pre register vozidiel a registráciu vozidiel.

5.3

V tejto súvislosti boli zvýraznené hlavne nasledovné body:

5.4

Medzi niektoré paralelné a doplňujúce aspekty spomenuté pre akúkoľvek iniciatívu v týchto oblastiach patria:

6.1

Po vypočutí uvedenom vyššie bola vyjadrená jasná túžba dostať sa dopredu s harmonizáciou cestných pravidiel, ale nielen obmedzených na otázky premávky, ale ktoré by sa dotýkali aj otázok, ako sú cestná infraštruktúra a bezpečnosť na cestách.

6.2

Odkedy bola založená, Európska únia vydala početné zákony o cestnej premávke: o vodičských preukazoch, typovom schvaľovaní vozidiel a ich komponentov, pravidlách platných pre dopravu, poistenie motorových vozidiel, atď. V stávke je teraz vytvorenie pravidiel premávky, s cieľom harmonizovať tieto pravidlá; mohlo by to pomôcť ďalším oblastiam záujmu, ako je bezpečnosť na cestách, ktorá je ovplyvnená istotou vodiča a jeho vedomosťami týkajúcimi sa kurzom, ktorý by sa mal sledovať za rôznych okolností jazdy.

6.3

Ako už bolo spomenuté vyššie, Viedenská konvencia z roku 1968 obsahuje najkompletnejší text týkajúci sa cestnej premávky; v tejto otázke ide do najmenších detailoch, a – keďže je jedným medzinárodným nástrojom prijatým väčšinou európskych krajín – obsahuje konkrétny prvok požadovania od signatárskych štátov, aby dostali svoje národné zákony do súladu s ustanoveniami konvencie. Vzhľadom na to, že ide o najlepšie poznaný a najrozšírenejší text v Európskych krajinách, táto konvencia by mohla slúžiť ako základňa pre širšiu diskusiu o európskych pravidlách cestnej premávky.

6.4

Preto sa predkladá návrh na harmonizáciu pravidiel premávky, ktoré tvoria jadro väčšiny moderných európskych pravidiel cestnej premávky – okrem iného najmä:

6.5

Pravidlá premávky musia byť doplnené a objasnené, akékoľvek výnimky musia byť vysvetlené s využitím dopravných značiek, ktoré majú poskytovať rôzne informácie, ktoré pravdepodobne zvýšia bezpečnosť cestnej premávky. Preto by sa mali dopravné značky štandardizovať, pokiaľ ide o tvar, obsah, umiestnenie a prednosť vo vzťahu k pravidlám premávky, garantujúc čo možno najkomplexnejšiu informáciu z hľadiska množstva a viditeľnosti.

6.6

Dopravné značky nie sú jedinou cieľovou oblasťou. Tiež by malo zmysel harmonizovať signály dopravnej polície, svetelné signály, signály vodičov a cestné značenia.

6.7

Je priestupkom nedodržiavať pravidlá cestnej premávky alebo nedodržiavať pokyny na dopravných značkách; to naznačuje štandardné pravidlá pre monitorovanie procedúr, hlavne pri zisťovaní rýchlosti, hladín alkoholu v krvi a hladín psychotropných drog. Predtým sa však musia členské štáty dohodnúť na tom, čo predstavuje priestupok, aby sa predišlo situácii, keď je jedna činnosť priestupkom v jednom členskom štáte, ale nie v inom. Preto sa musí definícia priestupkov štandardizovať.

6.8

Následne je dôležité preštudovať a vytvoriť zjednodušené mechanizmy na podporu jednotnej interpretácie európskych pravidiel cestnej premávky, ak vezmeme do úvahy, že procedúry súvisiace s dopravnými priestupkami musia byť rýchle, ak majú byť ich normy efektívne – v podstate to, čo je potrebné, je zjednodušený proces pre otázky predkladané súdnemu dvoru na predbežné rozhodnutie.

7.1

Požiadavky registrácie vozidiel, nástroje a procedúry sa tiež výrazne líšia v jednotlivých členských štátoch. Možnosť posunu k spoločnému európskemu registru vozidiel bola tiež prediskutovaná na vypočutí, a z rôznych kruhov sa jej dostalo podpory.

7.2

Okrem toho, vypočutie zvážilo za a proti ústredného európskeho registra vlastníctva vozidiel, ktorý by tiež mohol zaznamenávať ostatné kľúčové body súvisiace s vozidlom, ako sú clá, dane a iné súvisiace náklady, spolu s rôznymi formami vlastníctva/používania. V tejto spojitosti boli zdôraznené výhody tohto druhu riešenia pre intrakomunitárne obchodovanie s vozidlami, prevenciu podvodov a krádeží vozidiel a súdneho stíhania vodičov z iných členských štátov, ktorí spáchali dopravné priestupky.

7.3

Podľa všetkého sú tu vhodné podmienky na zavedenie spoločného registra vozidiel, prepojeného na samotné vozidlá a nie na vlastníkov alebo používateľov vozidiel. Tak by sa využili skúsenosti, ktoré už boli získané pomocou informačného systému pre registračné čísla a identifikáciu vlastníka pre poistenie motorových vozidiel (3. smernica).

7.4

Z toho by mohli vyplynúť aj ďalšie možnosti pre nakupovanie, poisťovanie a registrovanie vozidla v akomkoľvek členskom štáte a predstavovalo by to kľúčový príspevok k podpore cezhraničného obchodu s vozidlami, mobility osôb, cestovného ruchu a rozvoju spoločného trhu (18).

7.5

Okrem toho, spoločný systém registrácie vozidiel sa zdá byť mimoriadne užitočným, okrem skutočnosti, že by bolo možné vytvoriť ho bez nadmerne vysokých nákladov; prvotne by zahŕňal veľké výhody z hľadiska: určovania držiteľa dokladov od vozidla (vlastníctvo alebo iné právne ujednanie); právnej istoty v oblasti transakcií s vozidlami; prevencie krádeží a podvodov; a jednoduchšieho monitorovania a pokút za priestupky spáchané v akomkoľvek členskom štáte.

8.1

Ako veci stoja v súčasnosti, EHSV cíti, že najvhodnejším právnym nástrojom pre začatie iniciatívy takého rozsahu, ako je tu uvedené, by mohla byť smernica pre minimálnu harmonizáciu.

8.2

Právna základňa pre prijatie takejto smernice by mala brať do úvahy dopad iniciatívy ako prostriedku dokončenia spoločného trhu a zvyšovania slobody pohybu v spoločenstve pre Európanov.

9.1

EHSV zastáva názor, že určitý stupeň harmonizácie legislatívy o pravidlách cestnej premávky nie je len efektívnym spôsobom urýchlenia dokončenia spoločného trhu, ale je prospešný pre automobilový priemysel tým, že pomáha zvyšovať odbyt áut, ako aj zlepšovať bezpečnosť automobilovej premávky.

9.2

Okrem toho EHSV cíti, že takáto harmonizácia by mohla byť kľúčovým príspevkom k podpore bezpečnosti na cestách a podpore prevencie nehôd, čím by sa zaistila dôslednejšia sloboda pohybu pre Európanov.

9.3

EHSV verí, že sú vhodné podmienky pre začatie prípravnej práce pre iniciatívu legislatívy spoločenstva s vyššie uvedenými cieľmi, berúc do úvahy rôzne hľadiská a ťažkosti uvedené v tomto stanovisku.

9.4

Chápe, že možnosť používania smernice pre minimálnu harmonizáciu by sa mala považovať za prvý krok smerom k vytvoreniu európskych pravidiel cestnej premávky, s využitím Viedenskej konvencie ako modelu, s definovaním základných pravidiel premávky a dopravných signálov, spôsobilostí vodičov a vodičských preukazov a charakteru priestupkov a súvisiacich pokút.

9.5

EHSV si tiež myslí, že právna istota v používaní motorových vozidiel bude výrazne ťažiť z vytvorenia spoločného celoeurópskeho registra, prepojeného ako na samotné vozidlá, pretože zjednodušuje sledovanie vozidiel.

9.6

EHSV sa tiež domnieva, že záväzný nástroj spoločenstva by mal definovať základňu pre vytvorenie spoločného systému pre európsky register vozidiel, silne založený na skúsenostiach k danému dátumu v spolupráci medzi zodpovednými národnými orgánmi.

9.7

Následne nalieha na Komisiu, aby začala štúdie potrebné pre analyzovanie nákladovej/výnosovej situácie týkajúcej sa rôznych oblastí, ktoré by sa mali harmonizovať.

9.8

Navrhuje, aby Komisia použila „Zelenú knihu“ na začatie verejnej diskusie v danej veci, s ohľadom na získanie názorov od čo možno najviac osôb, ktoré rozhodujú.

9.9

Medzičasom nalieha na Komisiu, za svoju stranu, aby pokračovala vo svojich aktuálnych štúdiách s cieľom ešte väčšej harmonizácie záležitostí súvisiacich s vedením vozidiel vo všeobecnosti a rastom bezpečnosti samotných vozidiel.

9.10

EHSV by rád pritiahol pozornosť členských štátov na potrebu a vhodnosť prijatia stále prísnejších opatrení pre spoluprácu a koordináciu v záležitostiach súvisiacich s pravidlami cestnej premávky, prevenciou nehôd, prvou pomocou/prvotnými krokmi, ktoré by sa mali vykonať v prípade nehody a náhradou škody.

9.11

EHSV dúfa, že Európsky parlament bude túto iniciatívu podporovať a bude naliehať na Komisiu a Radu, aby učinila kroky smerujúce k dosiahnutiu jej cieľov.

28.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 157/42

1.1

V roku 1996 Európska komisia a írske predsedníctvo Rady ministrov EÚ zorganizovali medzinárodnú konferenciu v Dubline pod názvom „Je kariéra námorníka v Európskej únii ohrozená?“ Konferencia potvrdila, že európski námorníci sú veľmi dôležití pre trvalú udržateľnosť námorníctva Európy. Bol vytvorený celý rad návrhov na opätovné vytvorenie rezerv veľmi zručných námorníkov v dostatočných počtoch. V tom istom roku Komisia predložila analýzu situácie vo svojom Oznámení „Smerom k novej námornej stratégii“ (1)Tieto záujmy boli vyjadrené aj v rezolúcii z dňa 24. marca 1997 o novej stratégii na zvýšenie konkurencieschopnosti námornej prepravy Spoločenstva (2). Rada ministrov Európskej únie schválila oznámenie Komisie a „inter-alia“ uznala, že sú potrebné pozitívne opatrenia na podporu zamestnanosti námorníkov Spoločenstva.

1.2

Komisia v Oznámení o školení a nábore námorníkov (3) pripustila, že za posledné dve desaťročia nastal prudký pokles v ponuke dobre vyškoleného personálu, najmä dôstojníkov. Od začiatku 80-tych rokov sa značne zmenšila flotila EÚ, ako aj počet námorníkov EÚ. Priemyselné odvetvie pravidelnej osobnej prepravy a prevoznej služby v EÚ je výnimkou, a naďalej v ňom pracujú najmä lode pod vlajkou EÚ, na ktorých pracuje posádka zložená najmä z občanov EÚ. Priemysel, členské štáty a Komisia riešili otázku poklesu počtu námorníkov EÚ spolu s nedostatkom dobre kvalifikovaných námorníkov pri viacerých príležitostiach, ale opatrenia identifikované na zastavenie a zvrátenie poklesu boli zväčša neúčinné.

1.3

Celý rad štúdií a výskumných projektov sa snažil o identifikovanie a riešenie poklesu počtu námorníkov EÚ. Medzi ne patrili:

1.4

Správa o aktuálnom stave pracovnej sily BIMCO/ISF 2000 (7), uverejnená v apríli 2000, je snáď najobšírnejšou štúdiou globálnej ponuky a dopytu po námorníkoch na obchodných lodiach k danému dátumu. Odhadovala deficit vo výške 16 000 dôstojníkov alebo 4 % pracovnej sily. Projekcie pre dôstojníkov na rok 2010 po analýze citlivosti, v závislosti od rastu a zručnosti posádky, prirodzeného úbytku a zvýšenej odbornej prípravy ukazujú buď nadbytok vo výške približne 11 % alebo deficit vo výške 24 %. Očakáva sa, že ďalšia aktualizácia v roku 2005 pravdepodobne naznačí deficit. Podľa spoločnej štúdie FST/ECSA z roku 1998 (8) je EÚ vážnejšie ovplyvnená odhadovaným deficitom približne 13 000 dôstojníkov v roku 2001, ktorý vzrastie na približne 36 000 dôstojníkov v roku 2006.