ISSN 1725-5236

Úradný vestník

Európskej únie

C 120

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 48
20. mája 2005


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

II   Úvodné akty

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor

 

412. plenárne zasadanie v dňoch 27. a 28. októbra 2004

2005/C 120/1

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zaistení, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 73/239/EHS, 92/49/EHS a smernice 98/78/ES a 2002/83/ESCOM(2004) 273 final – 2004/0097 (COD)

1

2005/C 120/2

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, týkajúcej sa obmedzení marketingu a používania toluénu a trichlórbenzénu (dvadsiata ôsma zmena a doplnenie smernice Rady 76/769/EHS)COM(2004) 320 final – 2004/0111 (COD)

6

2005/C 120/3

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Schopnosť MSP a ekonomicko – sociálnych inštitúcií prispôsobiť sa zmenám vyplývajúcim z hospodárskej dynamiky (Prieskumné stanovisko)

10

2005/C 120/4

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Celoeurópske dopravné koridory

17

2005/C 120/5

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Oznámeniu Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Spájanie Európy veľkou rýchlosťou: nedávny pokrok v sektore elektronických komunikácií(COM(2004) 61 final)

22

2005/C 120/6

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Pozmenenému návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o zvýšení bezpečnosti prístavovCOM(2004) 393 final – 2004/0031 (COD)

28

2005/C 120/7

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorá súvisí s reštrikciami marketingu a používania polycyklických aromatických uhľovodíkov v zmäkčovadlách a pneumatikách (dvadsiate siedme upravené nové znenie smernice Rady 76/769/EHS)COM(2004) 98 final – 2004/0036 (COD)

30

2005/C 120/8

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2702/1999 o opatreniach na poskytovanie informácií a na propagáciu poľnohospodárskych výrobkov v tretích krajinách a nariadenie (ES) č. 2826/2000 o informačných a propagačných činnostiach na poľnohospodárske výrobky na vnútornom trhuCOM(2004) 233 final – 2004/0073 CNS

34

2005/C 120/9

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k téme Priemyselné zmeny a štátna pomoc v oceliarskom sektore

37

2005/C 120/0

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru odbornej sekcie Práca, sociálne veci, občianstvo na tému Ochrana zdravia: kolektívna povinnosť, nové právo

47

2005/C 120/1

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Oznámeniu Komisie: Ďalšie sledovanie procesu úvah na vysokej úrovni o mobilite pacientov a pokroku v zdravotníckej starostlivosti v Európskej úniiCOM(2004) 301 final

54

2005/C 120/2

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k:

60

2005/C 120/3

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Odbornej príprave a produktivite

64

2005/C 120/4

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 2002/463/ES, ktorým sa prijíma akčný program pre administratívnu spoluprácu v oblasti vonkajších hraníc, víz, azylu a imigrácie (program ARGO)(COM(2004) 384 final – 2004/0122 (CNS))

76

2005/C 120/5

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu nariadenia Rady o Európskom stredisku pre monitorovanie drog a drogovej závislosti (COM(2003) 808 final – 2003/0311 (CNS))

78

2005/C 120/6

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k téme Zlepšovanie implementácie Lisabonskej stratégie

79

2005/C 120/7

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k téme Konkurencieschopnosť európskych podnikov

89

2005/C 120/8

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Zelenej knihe o verejných/súkromných partnerstvách a legislatíve Spoločenstva týkajúcej sa verejného obstarávania a koncesií(COM(2004) 327 final)

103

2005/C 120/9

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu smernice Rady pozmeňujúcej Smernicu 92/12/EEC o všeobecných ustanoveniach ohľadom výrobkov podliehajúcim spotrebnej dani a o skladovaní, preprave a monitorovaní takých výrobkov(COM(2004) 227 final – (CNS)2004/0072)

111

2005/C 120/0

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/388/EHS v dôsledku pristúpenia Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a SlovenskaCOM(2004) 295 final

114

2005/C 120/1

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej účinnosti pri konečnom používaní a energetických službáchCOM(2003) 739 final – 2003/0300 (COD)

115

2005/C 120/2

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady týkajúcej sa opatrení na ochranu bezpečnosti dodávok elektrickej energie a investícií do infraštruktúryCOM(2003) 740 final – 2003/0301 (COD)

119

2005/C 120/3

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Zmluve zakladajúcej Ústavu pre Európu

123

2005/C 120/4

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k téme Životné prostredie ako hospodárska príležitosť

128

2005/C 120/5

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Oznámeniu Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – modernizácia sociálnej ochrany pre rozvoj vysokokvalitnej, dostupnej a trvalo udržateľnej zdravotníckej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti: podpora národných stratégií pomocou otvorenej metódy koordinácie(COM(2004) 304 final)

135

SK

 


II Úvodné akty

Európsky hospodársky a sociálny výbor

412. plenárne zasadanie v dňoch 27. a 28. októbra 2004

20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/1


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zaistení, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 73/239/EHS, 92/49/EHS a smernice 98/78/ES a 2002/83/ES“

COM(2004) 273 final – 2004/0097 (COD)

(2005/C 120/01)

Rada sa rozhodla dňa 10. júna 2004, požiadať Európsky hospodársky a sociálny výbor v zmysle článku 95 Zmluvy o založení ES o stanovisko k nasledujúcej predlohe: „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zaistení, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 73/239/EHS, 92/49/EHS a smernice 98/78/ES a 2002/83/ES“

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená prípravnými prácami zaujala svoje stanovisko dňa 6. októbra 2004. Spravodajcom bol pán FRANK von FÜRSTENWERTH.

Výbor schválil na svojom 412. plenárnom zasadnutí 27. – 28. októbra 2004 (schôdzi z 27. októbra) nasledujúce stanovisko 158 hlasmi za, 4 proti a 3 hlasujúci sa hlasovania zdržali:

1.   Úvod

1.1

V súčasnosti nie je v EÚ žiadny harmonizačný rámec pre dozor nad poisťovňami zaoberajúcimi sa zaistením. Zodpovedajúco silno sa odlišujú aj dozorné systémy zaistenia medzi členskými štátmi.

1.2

V tejto súvislosti predložila Komisia dňa 21. apríla 2004 návrh smernice o zaistení, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 73/239/EHS, 92/49/EHS a smernice 98/78/ES a 2002/83/ES. Návrh smernice sa vyznačuje nasledujúcimi podstatnými znakmi:

dozorný rozpočet zakladajúci sa na harmonizácii a vzájomnom uznávaní sa opiera o súčasné pravidlá dozoru nad priamym poistením;

urýchlený proces pomocou smernice zakladajúcej sa na súčasných reguláciách priameho poistenia;

povinný systém registrácie;

požiadavky na rozpätie solventnosti podľa príslušných požiadaviek pre priame poistenie s možnosťou zvýšenia týchto v priebehu komitológie.

2.   Návrhy Komisie

2.1

Smernica by mala vytvoriť harmonický dozorný rámec pre poisťovňami zaoberajúcimi sa zaistením a „Captives“ (1) v Európskej Únii.

2.2

Návrh smerníc stanovuje najmenšie predpoklady, ktoré sú potrebné pre získanie úradného povolenia. Predpoklady sú o. i. požiadavky právnej formy, predloženie prevádzkového plánu a spravovanie minimálneho garančného fondu. Činnosti sú obmedzené na obchod so zaistením a s ním spojené činnosti. Dodatočne prebieha kontrola kvalifikácie majiteľov podielov a vedenia podniku. Udelené povolenie je platné pre celé spoločenstvo.

2.3

Smernica má za cieľ nepovoliť depozitné postavenie zaisťovateľov oproti prvopoisťovateľom, pokiaľ sú tieto povinne predpísané národným zákonodarstvom členských štátov. Zmluvné depozitné postavenia zostávajú týmto nedotknuté. Popri vytvorení fungujúceho vnútorného trhu je v úmysle Komisie založenie medzinárodného benchmarku (porovnávania parametrov ceny a kvality), pre celosvetové zníženie zaťažení depozitných postavení európskych zaisťovateľov.

2.4

V rámci nariadení o solventnosti podnikov by mali byť pre obchod zaoberajúci sa zaistením stanovené požiadavky pre solventnosť podniku zaoberajúceho sa zaistením. Toto môže byť v rámci priebehu komitológie zvýšené až o 50 %. Nariadenia by sa mali zakladať na solventnosti podnikov zaoberajúcich sa doplnkovým životným poistením. Pri súčasnom obchode s doplnkovým životným poistením a poistením škody musí byť celková suma vykázaná vlastnými prostriedkami. Tak ako prvopoisťovne, mali by aj poisťovne zaoberajúce sa zaistením disponovať minimálnym garančným fondom vo výške nie menej ako 3 mil. EUR. Pri „Captives“ môže byť čiastka redukovaná na 1 mil. EUR.

2.5

V prípadoch, kedy sa zhorší finančná situácia podniku, nie sú tvorené žiadne dostačujúce poistno-technické rezervy alebo nie je dostatočná solventnosť, budú v návrhu smerníc konkretizované dozorno-právne kompetencie. Kompetencie zodpovedajú tej ktorej oblasti prvopoistenia a obsahujú predlohu plánu sanácie pre obnovenie zdravých finančných pomerov, finančného plánu a finančného plánu sanácie ako aj odobratie osvedčenia.

2.6

Poisťovne zaoberajúce sa zaistením, ktoré dostali osvedčenie a boli schválené pre vykonávanie činností spojených s zaistením pred okamihom platnosti smernice, môžu pokračovať v svojej činnosti bez toho, aby museli požiadať o osvedčenie. Podliehajú materiálnym predpisom smernice. Členské štáty si môžu uplatniť dodatočnú prechodnú lehotu v trvaní dvoch rokov.

2.7

V návrhu smerníc sú prenesené realizačné kompetencie Komisie pre výkon technických prispôsobení na smernicu („Komitológia“).

2.8

Vychádzajúc z predpisov pre dozor nad poisťovňami zaoberajúcimi sa zaistením by mali byť prispôsobené nariadenia životného poistenia, poistenia za škodu a skupinových smerníc poistenia. Tak

nesmie dozor odmietnuť zmluvu o zaistení z dôvodov, ktoré bezprostredne súvisia s finančnou soliditou poisťovne EÚ zaoberajúcej sa poistením/(zaistením);

nesmie platiť žiadny predpis, ktorým sa následne v systéme poistno-technických brutto-rezerv dajú poistiť prenosy príspevkov a rezervy ešte neprebehnutých poistných prípadov pomocou aktív (zákaz depozitu);

budú poisťovne zaoberajúce sa prvopoistením, ktoré vykonávajú zaistenie, podriadené tým istým požiadavkám solventnosti ako poisťovne zaoberajúce sa zaistením;

bude smernica poisťovacej skupiny prispôsobené tým spôsobom, že budú poisťovne poskytujúce zaistenie zrovnoprávnené s prvopoisťovňami.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Výbor víta návrh Komisie, ktorá prispeje k posilneniu európskeho finančníctva tým, že zabezpečí, aby poisťovne poskytujúce zaistenie a spoločnosti typu „captives“ disponovali dostatočným kapitálom, ktorý umožní plnenie prevzatých záväzkov. Týmto spôsobom bude trvalo posilnené postavenie európskych poisťovní zaoberajúcich sa zaistením na medzinárodných poisťovacích trhoch.

3.2

Výbor výslovne poukazuje na význam hospodárstva zaistenia pre európske finančníctvo. V roku 2002 činil celkový prémiový stav 40 najväčších zaisťovateľov 138 601 200 000 USD, z čoho 58 544 000 000 USD pripadalo na zaisťovateľov v EÚ.

3.3

Obchod zaistenia sa primárne týka vzťahov medzi prvopoisťovateľmi a zaisťovateľmi. Výpadok jedného alebo viacerých zaisťovateľov môže mať za následky na spotrebiteľa, pokiaľ na základe týchto výpadkov nie je prvopoisťovateľ schopný viac plniť svoje záväzky. Výbor preto potvrdzuje, že sa vplyvom návrhu smerníc nepriamo zvýši aj úroveň ochrany spotrebiteľa v EÚ. Súčasne poukazuje Výbor na to, že je dostatočná ochrana zaistenia aj v záujme spotrebiteľa. Predpokladá, že sú na európskom trhu dostatočné kapacity zaistenia za primerané prémie.

3.4

Výbor víta vyjadrenie Komisie „Fast-Track“, tzn. že naväzujúc na súčasné pravidlá dozoru pri prvopoistení majú byť vydané nariadenia pre dozor pri zaistení. Toto sa javí byť správnym postupom obzvlášť v súvislosti s toho času už prebiehajúcim projektom Solvency II.

3.5

Najvýznamnejšou okolnosťou je, že je trh so zaistením je trhom s globálnym charakterom. Výbor vyzýva preto Parlament, Radu a Komisiu, aby pri ďalších rokovaniach o smernici venovala zvláštnu pozornosť medzinárodnej konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva zaistenia.

3.6

Výbor uznáva, že práve aj európske hospodárstvo zaistenia dokázalo svoju finančnú soliditu po teroristických útokoch 11. septembra 2001. V tejto súvislosti by malo byť každé nové zaťaženie európskeho hospodárstva zaistenia podrobené presnej analýze vzťahu medzi nákladmi a výnosmi.

3.7

Výbor uznáva, že doteraz existovali v EÚ rozdielne dozorné systémy. Tie sa vyznačujú kombináciou regulácií solventnosti, kapitálových investícií a depozitu. Na základe návrhu Komisie zaniknú najmä doterajšie regulácie v oblasti tvorenia depozitu. Pritom je potrebné zabezpečiť, aby príslušné dozorné úrady vyvinuli dostatočnú dôveru k súboru dozorných nástrojov, ktoré im budú v budúcnosti k dispozícii a ich jednotnému použitiu v EÚ.

4.   Predpisy týkajúce sa solventnosti pre obchod so životnými zaisteniami (článok 38)

4.1

Podľa návrhu smerníc by mali byť predpisy o kalkulácii rozpätia solventnosti poisťovní poskytujúcich zaistenie prenesené na obchod so životným zaistením. Pre životné zaistenie navrhuje Komisia nezmenené prevzatie pravidiel solventnosti sektoru prvopoistenia. Táto kalkulácia solventnosti sa skladá z dvoch komponentov, a to 3 ‰ rizikovej sumy (sum at risk) a 4 % matematických rezerv. Týmto dochádza z pohľadu Výboru ku nepomernému zaťaženiu európskych poisťovní poskytujúcich životné zaistenie. Návrh Komisie:

nezohľadňuje profil obchodu rizika životného zaistenia a vedie k neprimeranému prekapitalizovaniu zaisťovateľov;

vedie ku značnému znevýhodneniu európskych poskytovateľov životného zaistenia oproti ich medzinárodným konkurentom (pozri prílohu); dá sa obávať ďalšie zníženie kapacít zaistenia;

vedie ku značnému zdraženiu ochrany zaistenia;

môže prispieť ku destabilizácii finančných trhov, pokiaľ nebude nakupované z dôvodu zvýšených nákladov potrebné poistenie zaistenia poisťovňami poskytujúcimi prvopoistenie;

zaťažuje súkromné budovanie kapitálovo krytého dôchodkového zabezpečenia so značnými ďalšími výdavkami.

4.2

Životné poisťovne a životné zaisťovne v Európe sa výrazne odlišujú v ich rizikovej štruktúre. Pri životnom zaistení ostáva riziko kapitálových investícií spravidla u prvopoistiteľa. Už tento rozdiel osamote ukazuje, že vzorec solventnosti životného poistenia nedokáže primerane znázorniť štruktúru rizika pri životnom zaistení.

4.3

Porovnanie s metódami výpočtov ratingových agentúr ukazuje, že požiadavky návrhu EÚ prevyšujú jeho potreby. Požiadavky na solventnosť sa v USA zakladajú síce na rizikovej sume, majú ale vsunutý premenný faktor, ktorý sa riadi podľa veľkosti príslušného portfólia (0,8 ‰ pri stavoch nad 25 miliárd EUR - vklady). Vklady kanadských dozorných orgánov a ratingových agentúr sú štruktúrované podobne.

4.4

Zatiaľ čo má obchod s prvotným poistením medzi poisťovateľom a zákazníkom národný charakter, je zaistenie odjakživa medzinárodným obchodom. Toto vyplýva už z potreby medzinárodnej diverzifikácie rizík. Je preto potrebný Level-Playing-Field medzi predajcami v rámci únie s medzinárodnými konkurentmi v USA, Bermudách a Švajčiarsku.

4.5

Európske zaisťovne, ktoré sú aktívne v celosvetovej konkurencii by sa museli obávať značných nevýhod oproti ich mimoeurópskym konkurentom, pretože títo podliehajú nižším požiadavkám na vlastný kapitál. Obchod so zaistením by sa mohol pravdepodobne presťahovať v dosť veľkom rozsahu do mimoeurópskych centier zaistenia ako sú Bermudy alebo USA. Premiestnenie kapacít zaistenia by viedlo k podstatnému oslabeniu finančného priestoru Európy. Prehnané požiadavky by viedli nezvratne ku zníženiu kapacity zaistenia a/alebo zdraženiu cien zaistenia. Toto zdraženie doplnkového postenia sa neodvratne premietne do nákladov produktov prvotných poisťovateľov a tým pádom aj na spotrebiteľov. Vyššie ceny sa potom prejavia na nutne potrebnom navýšení kapitálovo krytého súkromného dôchodkového sporenia.

4.6

Všetko toto sa z pohľadu Výboru nehodí na podporu európskeho vnútorného trhu. Zvlášť aj nové členské štáty EÚ majú záujem o funkčný európsky vnútorný trh zaistenia a boli by obzvlášť postihnuté nevýhodnými zmenami štruktúry ponúk zaistenia.

4.7

Výbor preto dospel k záveru, že návrh smerníc pre výpočet rozpätia solventnosti pri doplnkovom životnom poistení by mohol škodiť konkurencieschopnosti európskych zaisťovateľov. Z týchto dôvodov je Výbor toho názoru, že je potrebné návrh Komisie o nariadeniach solventnosti poisťovní zaoberajúcich sa životným zaistením značne modifikovať.

4.8

Výbor v tomto prípade navrhuje riadiť sa aj v oblasti životného zaistenia výpočtami solventnosti zaisťovateľov škôd.

4.8.1

Z hľadiska rizika ako aj konkurencie je metóda výpočtu solventnosti zaisťovateľov škôd viac ako dostačujúca. Vzorec solventnosti škôd ďalekosiahlo zodpovedá požiadavkám solventnosti v medzinárodnom porovnaní, takže by boli viac menej vylúčené konkurenčné nevýhody pre európske hospodárstvo zaistenia.

4.8.2

Vzorec škôd odráža obchod so životným zaistením adekvátnym spôsobom. Kvôli prevažnému preberaniu rizík úmrtnosti zodpovedá obchod so životným zaistením skôr obchodu poisťovateľov škôd ako obchodu poskytovateľov životného zaistenia.

4.8.3

Jednotlivé riziká, ktoré nie sú zohľadňované v rámci vzorca škôd, môžu byť ľahko pričlenené v rámci projektu Solvency II.

4.8.4

Vzorec škody je zákonno-technicky jednoducho implementovateľný, pretože Komisia predložila už v osnove návrhu smernice (revízia 3) hotový text smernice.

4.8.5

Vzorec škody umožňuje poisťovni poskytujúcej životné zaistenie určiť aktuálne požiadavky na solventnosť, pretože potrebné údaje sú už dnes k dispozícii v podnikoch a nemusia byť ešte len zhromaždené. Obzvlášť na základe nedostatočných informácií v medzinárodnom obchode sa javí vzorec škody ako výhodný.

4.8.6

Vzorec škodovej solventnosti sa ponúka obzvlášť pri Fast Track Approach. Dá sa jednoducho aplikovať, pretože nie sú potrebné ďalšie dodatočné prispôsobenia vzorca pre prípady, v ktorých sú napríklad stanovené zmluvné depozity.

5.   Predpisy týkajúce sa solventnosti pre obchod so zaistením škôd (článok 37, 55)

5.1

Návrh smerníc predpokladá prenesenie predpisov o výpočte rozpätia solventnosti poistenia škody na obchod so zaistením škody. V spojitosti s tým by malo byť možné v rámci metódy Lamfalussy zvýšiť požiadavky solventnosti zaistenia škody až o 50 %.

5.2

Výbor považuje za primeraný nezmenený prenos pravidiel solventnosti pre poistiteľov škôd na zaistiteľov škôd v rámci vkladov Fast-Track. Výbor má značné pochybnosti týkajúce sa rozšírenia metódy Lamfalussy v oblasti požiadaviek solventnosti.

5.3

Predložená smernica bola koncipovaná ako projekt Fast-Track a nie ako rámcová smernica v rámci metódy Lamfalussy. Prispôsobenia požiadaviek solventnosti by mali prebehnúť až v rámci ďalej siahajúceho projektu Solvency II.

5.4

Použitie metódy Lamfalussy však nie je odôvodnené v tejto záležitosti. Požiadavky na vlastný kapitál nie sú v žiadnom prípade realizačné opatrenia, ktoré budú odpustené a pri ktorých je predpokladané využitie metódy Lamfalussy. Ako je jednoducho viditeľné zo zdĺhavých jednaní ohľadne Basel II, ide pri požiadavkách na vlastný kapitál o „srdcovú záležitosť“ budúceho dozorného systému a v žiadnom prípade o dodatočne doloženú detailnú reguláciu.

5.5

Konkrétne požiadavky na vlastný kapitál by mali byť z pohľadu Výboru zjavné už zo smernice samotnej a nie z dodatočne doloženého zákonodarstva Spoločenstva. Toto rozlišovanie je podporené aj aktuálnym návrhom Konventu, ktorý požaduje, aby sa dali vyhľadať podstatné usmernenia v smernici. Upozornenie Komisie na rozsiahlu konzultáciu s príslušnými kruhmi je preto neopodstatnené.

6.   Faktory zaistenia a retrocesie (článok 37, 38)

6.1

Návrh smerníc predpokladá zohľadnenie retrocesií na iných zaisťovateľov iba do výšky 50 % brutto-škodového zaťaženia pri výpočte solventnosti. Toto zodpovedá platným pravidlám prvotných poisťovateľov v oblasti životného poistenia a poistenia škôd. Predložená smernica pre dohľad nad poisťovňami poskytujúcimi zaistenie by mala výrazne prispieť k posilneniu finančnej solidity branže so zaistením v rámci Európskej únie. Na tomto pozadí pokladá Výbor za opodstatnené uznanie podstúpenia pohľadávok prvotných poisťovateľov a spätného postúpenia pohľadávok zaisťovateľov, ak cesionár alebo retrocesionár podlieha dohľadu v rámci Európskej únie.

6.2

Zvýšenie faktorov zaistenia a retrocesií sa odporúča s pohľadu Výboru aj na pozadí zvýšených požiadaviek na poisťovacie hospodárstvo pri riešení celospoločenských problémových postavení. Obzvlášť po dopyte krytia proti rizikám terorizmu pre priemysel a leteckú dopravu po teroristických útokoch 11. september 2001, nemohli byť sčasti ponúknuté nákladovo výhodné riešenia z dôvodov nízkeho faktoru zaistenia a retrocesie. V jednotlivých členských štátoch nemohli byť ešte vyvinuté žiadne riešenia poistenia pre riziko terorizmu z dôvodov nízkych faktorov retrocesie.

7.   Pravidlá vkladov (článok 34)

7.1

Výbor akceptuje v článku 34 zakotvený vklad pre kvalitatívne pravidlá dozoru (Prudent-Person-Principle). Na základe zvláštností a najmä medzinárodného charakteru obchodu so zaistením je tento vklad viac vhodný ako nehybný kvantitatívny vklad. EÚ týmto realizuje moderný vklad, ktorý je odporúčaný aj zo strany International Association of Insurance Supervisors (IAIS). Súčasne uznáva Výbor to, že kvalitatívny vklad nie je žiadnou výsadou, ale že vyžaduje neustálu kontrolu a zlepšovanie procesu kapitálovej investície podniku.

7.2

Keďže sa doteraz existujúce dozorné pravidlá (ako napr. deponovanie záruky) majú smernicou limitovať alebo rušiť, odporúča sa udeliť v smernici členským štátom možnosť požadovať od zaisťovateľov so sídlom na ich území aplikáciu doplňujúcich kvantitatívnych predpisov ohľadom vkladov. Pritom musí byť splnený predpoklad, že sú takéto predpisy oprávnené vzhľadom na „princíp obozretnej osoby“ (prudent person principle) ako aj prevzaté záväzky.

8.   Prechodné obdobia (článok 51)

Poisťovne poskytujúce zaistenie nepodliehajú v súčasnosti žiadnemu jednotnému právnemu rámcu EÚ. Výbor preto odporúča Komisii rozsiahle prekontrolovanie nutnosti ďalších prechodných regulácií. Tieto by sa mohli týkať napr. aktuálne využívaných vlastných kapitálových nástrojov, ktoré nie sú uznané v rámci požiadaviek vlastného kapitálu pre prvotných poisťovateľov.

9.   Závery

9.1

Výbor podporuje v rámci vyjadrených pripomienok návrh Komisie pre smernicu Európskeho parlamentu a Rady o zaistení a zmene smerníc 73/239/EHS, 92/49/EHS a smerníc 98/78/ES a 2002/83/ES. Je toho názoru, že návrh obsahuje skoro všetky oblasti dozoru poisťovní poskytujúcich zaistenie. Pomocou realizácie kompletnej smernice sa značne prispeje ku posilneniu a stabilite trhov so zaistením v Európskej únii, čo zodpovedá cieľom vytýčeným Komisiou.

9.2

Po kontrole návrhu Komisie sa Výbor sústredil na vybrané aspekty návrhu smernice, aby mohol podať Komisii konkrétne pokyny a podnety pre ďalšie podávanie návrhov a vykonávanie analýz. Výbor navrhuje zakladať si aj oblasti životného zaistenia výpočet solventnosti poisťovateľov škôd. Ďalej by nemali požiadavky na solventnosť spadať do realizačnej oblasti metódy Lamfalussy. Keďže Výbor považuje zámer smerníc za dôležitý, prihovára sa za plynulý priebeh v zákonodarstve.

Brusel 27. októbra 2004

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Pri spoločnosti typu „Captive“, ktorá sa zaoberá zaistením, ide o zaisťovateľa, ktorý patrí k podniku alebo skupine podnikov, pričom tento podnik alebo táto skupina podnikom nie sú činní ako prvopoisťovatelia alebo zaisťovatelia. Obchodná činnosť spoločnosti typu „Captive“ je obmedzená na poskytovanie zaisťovaciu ochranu tomuto podniku resp. skupine podnikov.


20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/6


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, týkajúcej sa obmedzení marketingu a používania toluénu a trichlórbenzénu (dvadsiata ôsma zmena a doplnenie smernice Rady 76/769/EHS)“

COM(2004) 320 final – 2004/0111 (COD)

(2005/C 120/02)

Dňa 11. mája 2004 sa Rada podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, týkajúcej sa obmedzení marketingu a používania toluénu a trichlórbenzénu (dvadsiata ôsma zmena a doplnenie smernice Rady 76/769/EHS)“

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, ktorá bola poverená prípravou prác Výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko dňa 6. októbra 2004. Spravodajcom bol pán SEARS.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 412. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 27. a 28. októbra 2004 (na schôdzi 27. októbra 2004), nasledovné stanovisko 165 hlasmi za, 1 hlasom proti, pričom sa 5 členovia hlasovania zdržali.

1.   Úvod

1.1

„Existujúce“ látky sú látky, o ktorých sa predpokladá, že boli na trhu Európskeho spoločenstva medzi 1. januárom 1971 a 18. septembrom 1981. 100 195 takýchto látok bolo identifikovaných a zahrnutých do Európskeho zoznamu existujúcich komerčných chemických látok (EINECS), ktorý bol uverejnený v Úradnom vestníku v roku 1990 (1). Látky uvedené na trh po 18. septembri 1981 sú definované ako „nové“ a podliehajú notifikácii pred uvedením na trh podľa príslušnej legislatívy Európskej únie.

1.2

Riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie týchto látok sa bežne hodnotia podľa nariadenia Rady (EHS) 793/93 (2). K dnešnému dátumu boli vytvorené štyri zoznamy priorít pre hodnotenie, pre implementáciu kompetentnými orgánmi v členských štátoch. Posledný z nich je datovaný 25. októbra 2000 (3). Bolo v nich identifikovaných 141 látok, kde by sa mohlo očakávať isté riziko v dôsledku ich špecifických štruktúr a známych alebo predpokladaných biochemických interakcií, alebo kde dávajú ich veľké objemy výroby (VOV) dôvod na obavy.

1.3

Členské štáty hodnotia každú látku na všetkých stupňoch výroby a využívania z hľadiska nebezpečenstva a expozície, aby sa určilo, či skutočne existujú alebo neexistujú riziká pre zdravie a životné prostredie, a ak existujú, aké opatrenia na zredukovanie rizík by sa mohli vyžadovať. Ak sa zistí, že napriek tomu, že látka je na prioritnom zozname na hodnotenie, neexistujú žiadne, alebo existujú len veľmi malé riziká v akomkoľvek skutočnom alebo plánovanom použití, kontrolné opatrenia sa buď nepožadujú, alebo je pravdepodobné, že budú mať nízky dopad a prínos.

1.4

Skompletizované správy o hodnotení rizík (SHR) z členských štátov boli následne posudzované Vedeckým výborom pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie (Scientific Committee on Toxicity, Ecotoxicity and the Environment - CSTEE). Ak CSTEE súhlasí so závermi a podporuje celkový proces hodnotenia, opatrenia na zredukovanie rizika, ak sú potrebné, sa môžu navrhnúť ako zmeny a doplnenia prílohy 1 smernice Rady o uvádzaní na trh a používaní určitých nebezpečných látok a prípravkov 76/769/EHS (4). Predmetný návrh je dvadsiatou ôsmou takouto zmenou a doplnením.

1.5

Dané dve látky (toluén a trichlórbenzén) uvedené v návrhu boli posúdené podľa vyššie uvedeného postupu. Obe boli zaradené do druhého zoznamu prioritných látok uverejneného ako nariadenie Komisie ES č. 2268/95 zo dňa 27. septembra 1995 (5). Obe boli pridelené Dánsku na spracovanie hodnotenia. CSTEE následne súhlasil a podporil následné SHR v stanoviskách, ktoré boli predložené na jeho 24. a 25. plenárnom zasadnutí dňa 12. júna 2001 a 20. júla 2001, v uvedenom poradí.

1.6

Tento návrh stanovuje opatrenia pre zredukovanie rizík pre dané dve látky, ktoré budú realizované členskými štátmi v priebehu osemnástich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti smernice. Komisia uverejnila návrh dňa 28. apríla 2004. Po vykonaní bežných postupov, a ak sa dá dosiahnuť dohoda o akýchkoľvek požadovaných zmenách, by mala táto smernica nadobudnúť účinnosť v členských štátoch najneskôr v júni 2006.

2.   Zhrnutie návrhu Komisie

2.1

Návrh sa snaží ochrániť ľudské zdravie a životné prostredie, ako aj vytvoriť (alebo udržať) vnútorný trh pre tieto dve látky. Verí sa, že sa to dá vykonať s nízkymi alebo žiadnymi nákladmi, pretože používania v špecifikovaných aplikáciách už poklesli a verí sa, že alternatívne produkty budú pohotovo dostupné.

2.2

V prípade toluénu, uznávaného ako univerzálna látka s VOV a používaného ako základná surovina pre chemickú syntézu a ako rozpúšťadlo v mnohých priemyselných a spotrebiteľských aplikáciách, sa musia zaviesť do praxe reštrikcie akéhokoľvek používania nad 0,1 % v hmotnostnom vyjadrení v lepidlách a sprejových farbách pre všeobecnú verejnosť. Uvedené sa nevzťahuje na priemyselné aplikácie a má chrániť zdravie spotrebiteľa.

2.3

V prípade trichlórbenzénu, s obmedzenejším používaním ako medziprodukt pri určitých herbicídoch, a ako technologické riedidlo v uzavretých systémoch, sa musia zaviesť do praxe reštrikcie akéhokoľvek používania nad 0,1 % v hmotnostnom vyjadrení v akomkoľvek použití s výnimkou medziproduktu. Obmedzuje to akýkoľvek možný predaj širokej verejnosti a poskytuje dodatočnú ochranu zdravia na pracovisku.

2.4

Dané dva produkty, na ktoré sa vzťahuje táto zmena a doplnenie, sú definované ich číslami CAS 108-88-3 a 120-82-1 v prílohe daného návrhu. Obmedzenia používania budú pridané do prílohy 1 smernice 76/769/EHS.

2.5

Členské štáty budú mať jeden rok na uverejnenie zákonov potrebných na dosiahnutie súladu s touto smernicou, pričom kontroly majú byť účinné do ďalších šiestich mesiacov. Bude to odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu, po konzultácii, ako to žiada článok 95 Zmluvy, s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom (EHSV) a po postupovaní podľa postupu spoločného rozhodovania s Európskym parlamentom.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Ako pri dvadsiatej šiestej zmene a doplnení smernice Rady 76/769/EHS (obmedzenia uvádzania na trh a používania nonylfenolu, nonylfenoletocylátov a cementu) (6), o ktorých EHSV dodal svoje stanovisko v marci 2003 (7), tento návrh sa zaoberá nesúvisiacimi látkami, ktoré budú, kvôli jasnosti prediskutované samostatne. (Intervenčná dvadsiata siedma zmena a doplnenie o polycyklických aromatických uhľovodíkoch v zmäkčovadlách a pneumatikách bol uverejnený, ale ešte sa reviduje.)

4.   Toluén

4.1

Toluén je číra, bezfarebná kvapalina s charakteristickou vôňou. Tiež je známy ako metylbenzén, má po benzéne druhú najjednoduchšiu aromatickú štruktúru – kruh so šiestimi uhlíkmi s naviazaným uhlíkovým reťazcom (alkylom). Prirodzene sa vyskytuje v rope, v niektorých rastlinách a stromoch, a v emisiách zo sopiek a lesných požiarov, a dá sa zámerne vyrobiť vo veľmi veľkých množstvách z uhlia alebo ropy.

4.2

Podľa priemyselných zdrojov, celosvetové úrovne kapacity a výroby pre zámerne vyrábaný toluén v roku 2002 boli 20 miliónov ton a 14 miliónov ton v uvedenom poradí. 75 % tejto kapacity je lokalizovaných v USA, Ázii a Japonsku. Stanovisko CSTEE uvádza výrobu v EÚ v roku 1995 vo výške 2,6 miliónov ton. Omnoho väčšie množstvá sú výsledkom bežnej výroby benzínu a prispievajú k celkovým expozíciám; tieto nie sú uvedené v daných celkových údajoch (8).

4.3

Toluén sa primárne používa ako surovina v uzavretých systémoch pre zámernú výrobu benzénu, uretánových pien a iných chemických produktov, a v omnoho menších množstvách ako nosič rozpúšťadla vo farbách, atramentoch, lepidlách, farmaceutických produktoch a kozmetike. Jeho účinky na ľudské zdravie a životné prostredie boli zoširoka študované a všeobecne akceptované všetkými, ktorých sa to týka. Existuje jasná potreba minimalizovať akúkoľvek skutočnú alebo teoreticky nekontrolovanú expozíciu, hlavne, kde existujú alternatívne produkty s podobnou rozpúšťacou schopnosťou.

4.4

Dané dve konečné použitia špecifikované v tomto návrhu spadajú do tejto neskôr menovanej kategórie. Používanie toluénu ako riedidla pre lepidlá a sprejové farby na predaj všeobecnej verejnosti nie je ani potrebné ani podporované jeho výrobcami v Európe. Verí sa, že skutočný odbyt je pre tieto dve konečné použitia v súčasnosti nízky alebo nulový. Ide preto o zväčša preventívne opatrenie, s malým predpokladaným dopadom na náklady výrobcov, voľbu spotrebiteľov alebo zdravie.

4.5

EHSV uznáva, že prvotnou požiadavkou je, aby sa zabezpečilo, že sa s toluénom dá bezpečne manipulovať vo veľkých množstvách v uzavretých systémoch na pracoviskách. Tento návrh zabezpečuje, že široká verejnosť, mimo kontrolovaného pracovného prostredia, bude adekvátne chránená, teraz aj v budúcnosti, pred zbytočnou expozíciou. EHSV preto podporuje túto časť návrhu.

5.   Trichlórbenzén

5.1

Situácia pre trichlórbenzén sa výrazne líši od vyššie uvedenej situácie a k návrhu sa vyžadujú určité zmeny, doplnenia a objasnenia.

5.2

„Trichlórbenzén“ je zámerne vyrábaná chemikália, ktorá sa v prírode nevyskytuje inak než po degradácii iných chlórovaných aromatických zlúčenín. Ide o tri rozdielne izoméry, v závislosti od umiestnenia atómov chlóru v kruhu zo šiestich uhlíkov. Každý má (okrajovo) rôzne fyzikálne vlastnosti a biochemické interakcie, napríklad pokiaľ ide o ich hodnoty LD50. Každý má iné číslo CAS a EINECS. Okrem toho je vykonaný zápis v registroch CAS aj EINECS pre „trichlórbenzén“ vo všeobecnosti. Všetky sú komerčne dostupné v USA aj kdekoľvek inde. S najväčšou pravdepodobnosťou sa 1,3,5-trichlórbenzén v Európe už nevyrába. Podrobnosti záznamov sú nasledovné (9):

Číslo EINECS

201-757-1

204-428-0

203-686-6

234-413-4

Číslo CAS

87-61-6

120-82-1

108-70-3

12002-48-1

Izomér

1,2,3-

1,2,4-

1,3,5-

-

Forma

Biele vločky

Číra tekutina

Biele vločky

Číra tekutina

Teplota topenia °C

52-55

17

63-65

-

Orálna LD50 mg/kg pre potkany

1830

756

800

-

Číslo UN

2811

2321

2811

-

5.3

Správa o hodnotení rizika a stanovisko CSTEE sa vzťahujú špecificky na 1,2,4-trichlórbenzén, s číslami EINECS a CAS ako je uvedené vyššie. Predmetný návrh potvrdzuje toto jedno číslo CAS (a preto tento jeden izomér, ktorý bol skúmaný) v prílohe – ale nie v nadpise alebo texte.

5.4

Rôzne izoméry sa vyrábajú v rôznych stupňoch čistoty ako medziprodukty v uzavretých systémoch pre syntézu určitých herbicídov, pesticídov, farbív a iných špeciálnych chemikálií. Kde je špecifická izomérová štruktúra menej dôležitá, v uzavretých systémoch sa dá použiť zmes izomérov ako nosič rozpúšťadla pre farbivá alebo technologické regulátory alebo médiá pre prenos tepla, v sprejoch ako inhibítor korózie a v kovospracujúcich kvapalinách.

5.5

V EÚ (a kdekoľvek inde) sa hlavne používa 1,2,4-trichlórobenzén (1,2,4-TCB), v rôznych stupňoch čistoty. Existuje presvedčenie, že výroba od osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia ustavične klesala. Údaje predložené Komisii pre ochranu morského prostredia OSPAR odhadovali výrobu 1,2,4-TCB v roku 1994 vo výške 7-10 tisíc ton; výrobu 1,2,3-TCB vo výške menej ako 2 tisíc ton; a výrobu 1,3,5-hypen TCB vo výške menej ako 200 ton (10). V júni 2000 OSPAR pridal všetky tri izoméry ako samostatné záznamy do svojho zoznamu nebezpečných látok pre prednostné konanie. Stanovisko CSTEE z júla 2001 tiež uvádza výrobu v Európe vo výške 7 tisíc ton v rokoch 1994/95. Výrobné úrovne naďalej klesali a v súčasnosti sa nazdáva, že ich objem dosahuje asi polovicu, pričom ich najväčšia časť je určená na export (11).

5.6

V súčasnosti existuje presvedčenie, že v regióne EÚ/OSPAR zostáva len jeden výrobca. Odbyt sa má sa obmedziť na izoméry 1,2,4-TCB a 1,2,3-TCB pre použitie len ako medziprodukty, čo sa potvrdilo v písomných predbežných vyhláseniach o použití od každého odberateľa.

5.7

Komisia a CSTEE poznajú a uznávajú obmedzený počet iných použití uzavretých systémov, napríklad ako technologické rozpúšťadlá bez uvoľňovania do externého prostredia. Keďže tento návrh má umožniť základnú výrobu, ale vážne obmedzuje emisie v dôsledku otvoreného používania, zdalo by sa rozumné pridať ho k povoleným použitiam v prílohe tohto návrhu.

5.8

EHSV verí, že v závislosti od špecifických bodov uvedených vyššie by mal predmetný návrh zabezpečiť zvýšenú ochranu na pracovisku a odstrániť úplne všetky riziká vystavenia mimo pracoviska. Zdá sa, že výrobcovia a používatelia trichlórbenzénu a konkurenčných produktov tento návrh z veľkej časti predvídali. Preto by malo dôjsť len k menším dopadom na náklady výrobcov a používateľov. EHSV preto podporuje túto časť návrhu.

6.   Konkrétne pripomienky

6.1

EHSV uvádza, ako je uvedené vyššie, že tento návrh musí byť založený na relevantnej SHR a stanovisku CSTEE, a preto sa musí odvolávať výhradne na 1,2,4-TCB. Uvedené by sa malo objasniť v názve a texte. Našťastie zostane účinok reštrikcií použitia ten istý, keďže je tento izomér základným stavebným prvkom TCB zo zmiešaných izomérov, ktoré sa predtým predávali na použitie v rozpúšťadlách alebo sprejoch.

6.2

V závere príslušného obmedzenia by sa mali povoliť iné použitia v uzavretých systémoch, a to pridaním slov „alebo v iných uzavretých systémoch, kde nie je možné žiadne uvoľnenie do životného prostredia“.

6.3

Rovnako ako pri predchádzajúcich zmenách a doplneniach smernice Rady 76/769/EHS, EHSV ľutuje, že sa v jednom texte spájajú navzájom nesúvisiace produkty, čo si môže vyžadovať špecifické a priebežné zmeny a doplnenia na zosúladenie ustanovení s vonkajšou realitou. To nepodporuje správne, včasné a efektívne riadenie. Ak to vyplýva z obmedzení v zdrojoch počas tohto konečného a kritického štádia odsúhlasenia opatrení na zredukovanie rizík, tieto obmedzenia by sa mali čo najrýchlejšie prekonať.

6.4

EHSV uvádza, že posledný zoznam prioritných látok na hodnotenie bol uverejnený v októbri 2000. EHSV ľutuje, že sa od tohto prístupu upustilo dlho predtým, než sa umožní realizácia iných postupov ako napríklad REACH. Táto strata možnosti ovplyvňovania je poľutovaniahodná.

6.5

EHSV pripomína kľúčovú úlohu, ktorú hral CSTEE v minulosti a verí, že boli vytvorené adekvátne ustanovenia pre pokračovanie tejto úlohy v budúcnosti, napriek nedávno ohláseným zmenám v štruktúre a zodpovednostiach vedeckých výborov.

6.6

EHSV zdieľa všeobecne vyjadrené obavy týkajúce sa času venovaného hodnoteniu látok v súčasnom systéme. Pri týchto dvoch produktoch uplynie takmer 11 rokov, než legislatíva nadobudne účinnosť. Z toho päť rokov bude nasledovať po tom, čo CSTEE vyhlási SHR za uspokojivú. Keď daná legislatíva nadobudne účinnosť, prakticky nevzniknú žiadne náklady – alebo merateľné zdravotné alebo environmentálne prínosy – pre kohokoľvek zo zainteresovaných. Pri absencii ďalších informácií je nemožné povedať, či je to dobré (t.j. trh sa adaptoval pod tlakom pokračujúceho hodnotenia rizík) alebo zlé (daný proces dosiahol veľmi málo, pri značných nákladoch pre všetkých zúčastnených) – alebo ako dosiahnuť akékoľvek požadované zlepšenia.

6.7

EHSV preto verí, že by sa dôvody pre pomalší pokrok mali posúdiť bez ďalšieho omeškania ako doplnok k iným návrhom, ako napríklad REACH a kvôli zaisteniu, že sa tým existujúce procesy skutočne zlepšia a nie skôr zhoršia,. To by malo diať paralelne s inými štúdiami, ktoré teraz prebiehajú, aby sa zmerali dopady, náklady a prínosy pre všetkých zainteresovaných v týchto procesoch určených na to, aby prospievali zdraviu a životnému prostrediu, v rámci úspešnej a konkurencieschopnej európskej ekonomiky založenej na vedomostiach.

Brusel 27. októbra 2004

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Ú. v. ES C 146 A zo dňa 15.6.1990

(2)  Ú. v. ES L 84 zo dňa 5.4.1993

(3)  Ú. v. ES L 273 zo dňa 26.10.2000

(4)  Ú. v. ES L 262 zo dňa 27.9.1976

(5)  Ú. v. ES L 231 zo dňa 28.9.1995

(6)  Ú. v. EÚ L 178 zo dňa 17.7.2003

(7)  Ú. v. EÚ C 133 zo dňa 6.6.2003

(8)  Údaje z APA (Asociácia výrobcov aromatických látok), člen CEFIC (Európska rada chemického priemyslu)

(9)  Internetová stránka Európskeho chemického úradu (http://ecb.jrc.it)

(10)  Údaje od Eurochloru, člena CEFIC.

(11)  Stanoviská CSTEE sú k dispozícii na webovej stránke generálneho riaditeľstva SANCO.


20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/10


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Schopnosť MSP a ekonomicko – sociálnych inštitúcií prispôsobiť sa zmenám vyplývajúcim z hospodárskej dynamiky“ (Prieskumné stanovisko)

(2005/C 120/03)

Dňa 27. apríla 2004 požiadala podpredsedníčka Európskej komisie, pani Loyola de PALACIO v mene Komisie Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby vypracoval prieskumné stanovisko na nasledujúcu tému: „Schopnosť MSP a ekonomicko – sociálnych inštitúcií prispôsobiť sa zmenám, vyplývajúcim z hospodárskej dynamiky“.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená prípravou prác Výboru na túto tému, prijala svoje stanovisko dňa 6. októbra 2004 (spravodajkyňa: pani FUSCO).

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 412. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 27. a 28. októbra 2004 (na schôdzi 27. októbra 2004), nasledovné stanovisko 169 hlasmi za, 2 hlasmi proti, pričom sa 5 členovia hlasovania zdržali.

Predbežná poznámka

V duchu požiadavky, ktorú vyjadrila Európska komisia, je cieľom tohto stanoviska preskúmať navrhovanú tému z hľadiska existujúceho vzájomného a potenciálneho spolupôsobenia medzi MSP (vrátane mikropodnikateľov) na jednej strane a ekonomicko – sociálnymi inštitúciami na druhej strane (ďalej: ESI) a preštudovať rôzne typy nástrojov a modelov ekonomicko – sociálnych inštitúcií, ktoré majú alebo môžu mať základný dopad na schopnosť prispôsobiť sa tak pre MSP ako aj pre ESI.

1.   Ciele a normatívny rámec

1.1

Európska komisia naliehavo požiadala EHSV o toto prieskumné stanovisko, pretože berie do úvahy, že úloha MSP a ESI v Lisabonskej stratégii je obzvlášť dôležitá a pretože sa domnieva, že bude môcť vyvinúť zložky, ktoré umožnia určiť rámec predpisov a podporu, potrebné pre týchto aktérov.

1.2

Táto požiadavka nasledovala po publikácii stanoviska EHSV z vlastnej iniciatívy o úlohe MSP a ESI v hospodárskej obmene pristupujúcich krajín, ktorá bola jednomyseľne odsúhlasená 1. apríla 2004. Toto stanovisko sa už zaoberalo týmito dvomi typmi aktérov, určilo ich, a zmienilo sa o ich význame v EÚ ako celku z pohľadu ich podielu v ekonomike, zamestnanosti a sociálnej kohézii, ako i ich hlbokej vzájomnej súčinnosti a spolupôsobenia. Rovnako upresnilo, že pojem hospodárskej koncentrácie je omnoho širší a dynamickejší ako pojem reštrukturalizácie. Zmienil sa o správe Gyllenhammer od vysokopostavenej skupiny, zriadenej Európskou komisiou „Riadiť obnovu“, ktorá kladie dôraz na vytváranie pracovných miest a uznáva platnosť stratégie, zameranej na benchmarking, obnovu a sociálnu kohéziu. Navrhla program, ktorý je zhrnutý do 10 bodov na podporu MSP a ESI v hospodárskej obmene pristupujúcich krajín, program; ktorý široko čerpá z mnohých dobrých praktík ESI v EÚ.

1.3

Vhodné praktiky ESI v EÚ by naozaj mohli byť základom pre vzájomnú súčinnosť a spolupôsobenie medzi ESI a MSP, lebo by vytvorili inovačné štartovacie plochy pre spoluprácu, obnovu a dynamiku ESI a ich dôležitý potenciál využitia pre malé a stredné podniky, ktoré by tým získali skutočnú pridanú hodnotu v ich expanzii a reprodukovali by z ich vlastnej štruktúry spolupráce, reprezentatívnosti a dôvery, ktorá je medzi nimi potrebná.

1.4

V marci 2000 navrhla Európska rada Lisabonskú stratégiu a stanovila si cieľ urobiť z Európy najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku sveta, a zdôraznila hlavne potrebu „nastoliť priaznivú klímu na vytvorenie a rozvoj novátorských podnikov, hlavne MSP“, s doplnením, že „Hospodárska súťaž a dynamika podnikov sú priamo závislé na prostredí, kde sú predpisy priaznivé pre investície, obnovu a podnikanie (1). Na tomto základe odsúhlasila Európska rada, ktorá sa konala v dňoch 19. a 20. júna v meste Feira Európsku chartu malých podnikov, ktorá potvrdzuje, že tieto malé podniky „sú chrbticou európskej ekonómie [a] a predstavujú nenahraditeľný zdroj pracovných miest a liaheň podnikateľských zámerov (2). Naviac, Lisabonská stratégia vyhlasuje, že hospodársky rozmach je kľúčovým faktorom na zabezpečenie sociálnej kohézie v Európe. Komisia sa následne vyjadrila, že výzvy na prijatie Lisabonskej agendy sú potrebné na zvýšenie ponuky zamestnania a pracovných miest, zlepšenie technických vedomostí a zabezpečenie prílivu služieb z poľnohospodárstva a priemyslu bez toho, aby sa prehĺbili regionálne rozdiely v samotných krajinách (3).

1.5

MSP, termín, ktorý zahŕňa aj mikropodnikateľov, ktoré sú ich vlastnou zvláštnosťou, sú podnikmi, ktoré zodpovedajú presným číselným kritériám, ktoré Európska komisia stanovila nasledovným spôsobom (4):

Kategória podniku

Počet pracovníkov

Obrat

alebo

Celková bilancia

Stredný

< 250

≤ 50 miliónov EUR

 

≤ 43 miliónov EUR

Malý

< 50

≤ 10 miliónov EUR

≤ 10 miliónov EUR

Mikro

< 10

≤ 2 milióny EUR

≤ 2 milióny EUR

1.6

ESI patria do celku štyroch kategórií: družstvá, poisťovacie spoločnosti, asociácie a inštitúcie. Tieto podniky sú charakteristické tým, že pri dosahovaní maximálneho zisku dávajú prednosť ich spoločenskému predmetu, čo často súvisí s regiónom a miestnym rozvojom. Ich základné hodnoty sú: solidarita, sociálna kohézia, sociálna zodpovednosť, demokratické riadenie, účasť, samospráva (5).

1.7

Väčšina ESI je zahrnutá do štandardnej definície EÚ o MSP (6). Tie, ktoré do takejto definície nespadajú z dôvodu ich rozsahu, majú vo všeobecnosti rovnaké vlastnosti ako MSP ako i nízku úroveň investície zvonka, nedostatok kótovania na burze, blízkosť vlastníkov – akcionárov, široké napojenie na miestnu sieť.

1.8

Európske inštitúcie určili rámec predpisov v oblasti politík pre MSP. Do roku 2005 existuje hlavná pružná smernica pre MSP tak ako tieto: Rozhodnutie Rady 2000/819/EC o viacročnom programe pre Podnik a Podnikateľstvo, a hlavne pre MSP od roku 2001 do 2005. Tento program, ktorý sa využil aj na realizáciu cieľov, stanovených v Európskej charte malých podnikov, sleduje nasledovné ciele:

posilniť rast a hospodársku súťaž podnikov;

podporovať podnikanie;

zjednodušiť administratívne a právne prostredie podnikov;

zlepšiť finančné prostredie podnikov;

zjednodušiť prístup podnikov k pomocným službám, programom a sieťam spoločenstiev.

1.9

21. januára 2003 v Oznámení Komisie [COM (2003) 26 final] bolo prezentovaných päť správ o politikách EÚ voči MSP: dve správy o uplatnení Európskej charty malých podnikov v EÚ a v krajinách, pristupujúcich do EÚ: dve správy o aktivitách EÚ v prospech MSP; jednu správu od zástupcu MSP; a Zelenú knihu o význame podniku. Medzi inými vyzdvihnutými výzvami, správa o aktivitách EÚ ukazuje ako sa EÚ angažuje hlavne prostredníctvom štrukturálnych fondov, viacročného, už spomínaného plánu a FP6. Nakoniec, okrem Zelenej knihy bol v prospech podnikania a hospodárskej súťaže podnikateľov zostavený komunitárny akčný plán (2006 – 2010).

1.10

Európska komisia poskytla aj rámec predpisov pre ekonomicko-sociálne inštitúcie spoločnosti. Najdôležitejšie z nich sú družstvá, ktoré boli predmetom „Správy o družstvách v Európe“ z 23. februára 2004. Správa navrhuje zlepšiť viditeľnosť a chápanie družstiev, uprednostňovať zhodu záujmov ich právneho rámca v krajinách EÚ (7). Zmieňuje sa o základných normách toho typu podnikov, ktoré boli definované v Doporučení WTO o podpore družstiev v júni 2002 na celosvetovej úrovni, a hlavne zástupcami vlád 25 štátov a väčšiny národných organizácií zamestnávateľov a zamestnancov. Doporučenie, ktoré sa rovnako vzťahuje na základné medzinárodné pracovné predpisy a ktoré stanovuje, že sa tieto predpisy plne uplatňujú u pracovníkov družstiev. Okrem toho, Európska komisia nedávno publikovala pracovný dokument o poisťovniach, „Poisťovacie spoločnosti v rozšírenej Európe“ z 3. októbra 2003, ktorý určuje základné predpisy pre tento typ ESI (8).

2.   Sociálno-ekonomický rámec

2.1

Komisia uznala, že MSP sú základom európskej ekonómie so 66 % celkovej zamestnanosti a 60 % celkovou pridanou hodnotou EÚ, okrem poľnohospodárskeho odvetvia. Regióny s vysokou koncentráciou MSP, ako je oblasť Emilia Romagna, Bad-Würtenberg a Jutsko patria k tým, ktoré sa tešia vysokému HDP na obyvateľa a vysokej miere zamestnanosti (9).

2.2

EHSV vo svojom stanovisku „Sociálne hospodárstvo a jednotný trh“ (10) zdôraznil hospodársky a sociálny význam ESI a naznačil, že tieto sú nepostrádajúcimi organizáciami podnikateľskej plurality a rôznorodosti (11). Takéto uznanie prišlo od samotnej Komisie, hlavne v Správe o družstvách v Európe, a v konzultačnom materiále „Poisťovacie spoločnosti v rozšírenej Európe“, o ktorom sme sa zmienili vo vyššie uvedenom odstavci 1.10. V EÚ stále narastá sociálny a hospodársky význam podnikov a ekonomických inštitúcií spoločnosti; s približne 9 miliónmi priamych pracovníkov na trvalý úväzok, predstavujú 7,9 % platených pracovných miest občanov (12). Navyše, združujú pozoruhodnú časť občianskej spoločnosti: podľa Európskej komisie, družstvá majú 140 miliónov členov a poisťovacie spoločnosti 120 miliónov. Teda uvažuje sa o tom, že viac ako 25 % občanov EÚ sú členmi ESI, kde majú rozhodujúcu sociálnu a hospodársku úlohu: výrobcovia, spotrebitelia, sporitelia, nájomníci bytov, poistenci, študenti, dobrovoľníci, atď. ESI sa rozvíjajú vo všetkých odvetviach, a hlavne vo verejnoprospešných službách (13), ako sú zdravie, životné prostredie, sociálne a vzdelávacie služby (14). Majú tiež základnú funkciu pri vytváraní ekonomického kapitálu, schopnosti zamestnávať znevýhodnené osoby, sociálne blaho, revitalizáciu miestnych hospodárstiev a modernizáciu modelov miestnej správy. Niektoré z nich zaviedli systémy spoločenskej bilancie, kde sa zhodnocujú ich sociálne dopady a dopady na životné prostredie.

2.3

MSP a ESI sú dôležitým činiteľom zamestnanosti a opätovného zaradenia do zamestnania v dôležitých priemyselných koncentráciách, ku ktorým dochádza, počnúc odvetviami, kde sa prepúšťa a tých, ktoré znižujú počet pracovných miest, po tradičné odvetvia (remeselné práce, remeslá) a iné, ktoré sa šíria, ako služby podnikom, ITC, odvetvia vysokej technológie, výstavba a verejné práce, príbuzné služby (vrátane zdravotníctva) a turistiky.

2.4

Avšak MSP a ESI čelia zvláštnym výzvam. Európska charta malých podnikov uznala, že tieto sú omnoho citlivejšie v oblasti koncentrácií podnikateľského prostredia. Zelená kniha Európskej komisie o Podnikaní potvrdzuje, že ESI na základe toho, že musia uplatňovať „podnikové princípy a výkon na to, aby dosiahli ekonomické a spoločenské ciele, musia poukazovať na mimo- riadne výzvy, ktoré sa vzťahujú na prístup k financovaniu, vzdelaniu, riadeniu a poradenstvu (15).

2.5

MSP a ESI môžu zohrávať významnú úlohu v sociálnych a ekonomických zmenách rôznym spôsobom a mnohými vhodnými praktikami: využitím nových osôb na pracovnom trhu; podporou inovačnej schopnosti mikropodnikov a malých podnikov; opätovným zaradením nezamestnaných osôb, prepustených priemyselnými podnikmi, ktoré museli znížiť ich stavy, alebo zatvoriť podnik do zamestnania; otvorením poisťovní sociálnej podpory; otvorením nových podnikov v odvetviach, ktoré sa rozvíjajú; vytvorením služieb a subdodávok; transferom krízových podnikov na ich zamestnancov; podporovaním vytvárania mikropodnikov a nezávislého zamestnania; a kvalitatívnou zmenou samotného odvetvia. Navyše ESI môžu prispieť zvláštnym podielom k tejto koncentrácii tak ich schopnosťou vzdelávať k podnikateľstvu, ktorú už preukázali, ako i hodnotami, ktoré podporujú, ako je sociálne zodpovedné podnikanie, demokracia a účasť občanov, vrátane finančnej implikácie pracovníkov v podniku, sociálne začlenenie, záujem o miestny rozvoj a trvalo udržateľný rozvoj.

2.6

V EÚ existuje významná súčinnosť medzi zmluvnými MSP a ESI s potenciálom ešte omnoho väčšieho rozvoja. K tomuto vzájomnému pôsobeniu dochádza prinajmenšom na základe nasledujúcich troch modalít:

a)

MSP v širokom rozsahu využívajú externe služby ESI. Teda družstevné banky často podporujú štartovacie projekty a rozvoj zmluvných MSP.

b)

MSP využívajú medzi sebou štruktúry ESI: aby si medzi sebou vytvorili podnikové systémy (siete, skupiny, spoločné podporné štruktúry), alebo aby získali úspory z medzičlánkov hospodárstva (družstvá MSP na nákup a komercializáciu), ako aby aj zaviedli mechanizmy vzájomného ručenia pôžičiek v bankách, atď. Tieto štruktúry im umožňujú podstatne zvýšiť ich konkurencieschopnosť.

c)

Modely ESI (ako poistné fondy, verejnoprospešné služby, nestranné obchodné siete, atď.) môžu byť inšpirujúce pre rozvoj MSP.

3.   Typy vhodných praktík, užitočné k inšpirácii verejných politík, ktoré by bolo potrebné lepšie preskúmať

3.1   Všeobecné dôvody

3.1.1

Komisia publikovala prípady vhodných praktík v rôznych dokumentoch, ktoré sa týkajú akcií BEST v rámci viacročného programu, „to znamená praktiky, ktoré vhodne ilustrujú priblíženie sa k napredovaniu (súčasnému) v podpore podnikom, ktoré si zasluhujú zvýšenú pozornosť a záujem (16). Nejde o najlepšie praktiky („best practice“), ale ich cieľom je inšpirovať k zmenám a lepším praktikám („better practice“, ktoré umožnia dospieť k záverom a smerovaniu línií politík EÚ.

3.1.2

EHSV si je vedomý, že sa v posledných rokoch odviedla významná práca vo vytváraní správnych postupov v oblasti MSP. (pozri horeuvedené činnosti BEST ). Typy vhodných praktík, ktoré nasledujú, sa týkajú výlučne existujúceho vzájomného pôsobenia a potenciálu medzi MSP a ESI. Sú ilustrované v priloženej konkrétnej dokumentácii a zároveň ukazujú schopnosť prispôsobiť tieto modely a ich evolučný charakter hospodárskej dynamike v rámci jednotného trhu a globalizácie.

3.1.3

Generalizácia typu je užitočná na navodenie smerom k návrhom verejných politík, ktoré môžu posilniť dynamiku MSP a ESI v perspektíve Lisabonskej stratégie. Ide o prípady dobrých praktík medzi ESI, ktoré by mohli MSP prevziať, alebo o vzájomné pôsobenie medzi MSP a ESI, kde sa priamo využívajú v MSP a mohli by byť výhodné.

3.1.4

Pracovná hypotéza, preukázaná už čiastočne v niektorých prípadoch je, že každá z týchto modalít kryje alternatívne náklady (opportunity cost) (17), ba dokonca čisté zisky pre verejný rozpočet so strednodobým výhľadom.

3.2   Typológia správnych postupov

3.2.1

Vytváranie a zachovanie pracovných miest v nových podnikoch alebo reštrukturalizáciou podnikov. Skúsenosti ESI v rôznych krajinách EÚ smerujú k tomu, aby ukázali, že systémy financovania podpôr pracujúcim, ktorí stratili ich zamestnanie a pomoci na oživenie ich podniku, ktorý je v krízovej situácii, alebo na to, aby sa z neho vytvoril nový podnik, organizované za dostatočnej podpory, môžu nielen vytvoriť alebo zachovať pracovné miesta a vytvárať alebo zachovať hospodárske aktivity, ale umožňujú aj štátu a/alebo finančníkom znova nadobudnúť za relatívne krátky čas celú sumu prideleného financovania, ba dokonca viac (18).

3.2.2

Systémy a zoskupenia („clusters“) podnikov na dosiahnutie rozvoja, inovácie a hospodárskej súťaže. ESI vytvorili regionálne zoskupenia, ktoré sa neskôr integrovali do horizontálnych alebo paritných skupín, hlavne v severnom Taliansku a v španielskom Baskicku, transformovali tieto podniky (väčšinou malé a stredné) na jeden z prvých ekonomických činiteľov ich vzájomných regiónov a vytvorili centrá technologickej obnovy a vrcholového manažmentu.

3.2.3

Vklady do spoločného, aby sa usporili náklady na medzičlánkoch. Vo viacerých európskych krajinách, sa podstatná časť zmluvných MSP v niektorých odvetviach, vrátane mikropodnikov a nezávislých pracovníkov (ako malí obchodníci v Taliansku, kaderníci a mäsiari vo Francúzsku, pekári v Nemecku) zoskupila v združeniach, vo všeobecnosti vo forme družstiev, aby zaviedli spoločný nákup, komercializáciu alebo služby. Každý MSP zostáva úplne autonómny, s možnosťou zvýšiť svoju konkurencieschopnosť, uchovať alebo rozšíriť svoje trhy, vyhnúť sa subdodávkam a prostredníkom a ušetriť náklady stupňového hospodárstva. Pre kolektív je tento systém garantom uchovania zamestnanosti a miestneho rozvoja (19).

3.2.4

Prístup k financovaniu a zníženie rizík. Vzájomné ručenie umožňuje MSP aj mikropodnikom a nezávislým pracovníkom, ktorí nemajú dostatočné garancie, získať prístup k úveru. Spoločnosť vzájomného ručenia (ktorá je často garančnou poisťovňou) má poslanie zaručiť sa vo výhradný prospech toho, kto si požičiava. V prípade nesplatenia znáša spoločnosť konečnú ťarchu z garančného fondu, ktorý je z príspevkov pridružených MSP. Spoločné fondy medzi ESI sa využívali pri projektoch vytvárania, prebudovania alebo rozvoja podniku ako mocné páky na pôžičky z banky tak, že sa vytvorila v bankách dôvera (20).

3.2.5

Služby kolektívu. Ukázalo sa, že ESI sú dôležitým aktérom v oblasti sociálnych, zdravotných, vzdelávacích a kultúrnych služieb, hlavne v rámci privatizácií, pretože spájajú ducha podniku a zachovanie všeobecného záujmu, ktorý je podstatou týchto služieb. Týmto spôsobom sa ukázalo, že tieto podniky poskytujú často príspevky najvyššej kvality za nižšiu cenu ako tie, čo poskytol štát. V niektorých prípadoch sú tieto služby predmetom miestnych partnerstiev verejno- súkromného sektoru, medzi ESI a miestnymi vládami partnerstvá vo verejnoprospešných službách, ako pracovné stredisko, centrum starostlivosti a pomoci v domácnosti, atď.

3.2.6.

Výrobný cyklus a kvalitná a etická komercializácia. ESI sa špecializovali v komercializácii produktov, u ktorých môžu zabezpečiť stálu kvalitu a sledovať výrobný reťazec, kde môžu zabezpečiť trvalú etiku (absencia vykorisťovania, rešpektovanie pracovných noriem, spravodlivé odmeňovanie, atď.).

4.   Doporučenia zamerané na program akčného výskumu s cieľom určiť dlhodobé politiky na podporu MSP a ESI ich vzájomným pôsobením

4.1   Všeobecné úvahy

4.1.1

Rozhodujúci spoločný význam MSP a ESI v európskej ekonomike a zavádzaní Lisabonskej stratégie a potenciál pozitívneho vzájomného pôsobenia, ktorý existuje medzi týmito dvomi typmi aktérov využívaním modelov a štruktúr ESI sa usilujú vyvinúť nové spoločné úsilie na európskej úrovni na ich propagovanie a ich podporu.

4.1.2

EHSV zohľadnilo hlavne existujúce programy na podporu MSP, ale zároveň zaznamenáva neuspokojivé štruktúry, ktoré sú tu na podporu ESI, ako i na podporu iniciatív, uprednostňujúcich vzájomné pôsobenie medzi MSP a ESI.

4.1.3

Navyše zaznamenáva nedostatok dôkladných, úplných, transeurópskych a multidisciplinárnych štúdií, ktoré dokazujú a odhadujú alternatívne náklady vhodných postupov, ktoré uprednostňujú posilňovanie MSP a ESI v ich vzájomnej súčinnosti.

4.1.4

Takýto nedostatok vážne limituje vypracovanie politík verejnej podpory MSP a ESI v ich vzájomnej súčinnosti. Vskutku, aby sa mohli tieto politiky určiť, je dôležitá neustála kontrola a analýza ich bilancie náklady – zisky.

4.2   Osobitné doporučenia

4.2.1   Založenie Európskeho monitorovacieho centra pre ekonomicko – sociálne inštitúcie a zavedenie viacročného programu na vzájomné pôsobenie ESI-ESI a MSP-ESI

4.2.1.1

EHSV navrhuje zriadenie Európskeho monitorovacieho centra pre ekonomicko – sociálne inštitúcie, ktoré by robilo prieskum nielen o samotných ESI, ale aj o tom, ako môže byť takéto vzájomné pôsobenie podstatným pre hospodársky rozvoj MSP a ESI, ako i na podporu ekonomickej zodpovednosti podnikov a boja proti vylúčeniu.

4.2.1.2

Toto monitorovacie centrum by bolo podporované Európskou komisiou a vládami 25 členských štátov EÚ. Zahrňovalo by organizácie ESI, ako i výskumné centrá o ESI na univerzitách. Spolupracovalo by s monitorovacím centrom pre MSP.

4.2.1.3

EHSV tiež navrhuje zavedenie multidisciplinárneho a celoeurópskeho trojročného výskumu, ktorý by uskutočňovalo monitorovacie centrum, aby sa pristúpilo k presnému určeniu vhodných praktík systémov ESI, ktoré priamo rozvíjajú MSP, alebo ktorých model ponúka rozvojový potenciál MSP hlavne v oblastiach, uvedených v odseku 3.

4.2.1.4

Tento výskum sa zameria na preukázanie alternatívnych nákladov, ktoré sa týkajú hlavne výpočtu:

priamych mikroekonomických nákladov – ziskov;

počiatočné a konečné náklady – zisky hospodárskeho reťazca;

hodnoty nehmotného majetku;

spoločenských nákladov – ziskov, zo spoločenského auditu;

multiplikačných efektov;

z diferenciálu nákladov v hypotéze absencie spomínaného modelu (náklady „nedružstevného charakteru“ a náklady navyše pre štát a kolektív v prípade náhleho zániku družstiev).

4.2.1.5

Závery výskumov Európskeho monitorovacieho centra ESI budú musieť byť zverejnené významným úsilím v komunikácii európskych inštitúcií, vlád členských štátov a obyvateľstva vo všeobecnosti.

4.2.1.6

EHSV bude dbať na správy vývoj výskumu, ktorý bude monitorovacie centrum pre ekonomicko – sociálne inštitúcie realizovať, pristúpi k hodnoteniu záverov po troch rokoch a bude skúmať možný dopad týchto záverov na politiky Európskej komisie, ktoré sa vzťahujú na MSP a ESI.

4.2.2   Celková účasť MSP a ESI na európskych podporných programov pre podniky

4.2.2.1

EHSV žiada Komisiu zabezpečiť, aby ESI mali možnosť nestranne sa zúčastňovať na novom viacročnom programe pre podnikanie v období 2006 – 2010 a podporovať iniciatívy, zamerané na vzájomné pôsobenie medzi MSP a ESI a hlavne využiť ESI v spolupráci medzi MSP.

4.2.2.2

EHSV rovnako žiada, aby miera účasti MSP a ESI na programoch EÚ, ktoré umožňujú prístup k výskumu, obnove a na svetové trhy, bola zaradená medzi priority európskych politík.

4.2.2.3

EHSV sa domnieva, že význam projektov v prospech MSP v štrukturálnych fondoch by sa mal zachovať, a že význam projektov v prospech ESI a spolupôsobenia medzi ESI a MSP by sa mal zvýšiť, najmä takých projektov, ktoré uprednostňujú vytváranie nových pracovných miest a rozvoj vidieckych oblastí. Prístup k štrukturálnym fondom by nemal byť limitovaný v závislosti od sféry činnosti jednotlivých podnikov.

4.2.3   Integrácia záverov Medzivládnej konferencie OECD v Istanbule o MSP a ich rozšírenie na ESI

4.2.3.1

EHSV rovnako navrhuje Komisii, aby sa vrátila k politickým záverom Medzivládnej konferencie v Istanbule o MSP a aby ich rozšírila na ESI. Žiada teda viac prispôsobený prístup k potrebám a vlastnostiam MSP a hlavne ESI:

Zlepšiť prístup k financovaniu MSP a ESI vo chvíli, kde kritériá z Bâle na získanie pôžičiek z banky sa stávajú prísnejšie pre rizikové a podkapitalizované podniky;

Podporiť partnerstvá, siete a združenia medzi MSP a ESI;

Urobiť poriadok a trvalo začleniť empirické údaje o situácii v MSP a ESI;

Redukovať bariéry pre MSP a ESI na verejných trhoch, hlavne znížením administratívnych a právnych bremien, ktorým čelia;

Robiť prevenciu a ochranu podnikov v kríze a úpadku;

Podporiť vzdelávanie a rozvoj ľudských zdrojov;

Podporiť informačné a spravodajské technológie (21).

4.2.4   Zlepšenie sociálneho dialógu na podnárodnej, národnej a komunitárnej úrovni

4.2.4.1

Vo viacerých krajinách EÚ, hlavne v niektorých nových krajinách nie sú MSP dostatočne zastúpené v národných inštanciách sociálneho dialógu. EHSV sa domnieva, že by mali byť zvýhodnené v starostlivosti o účinnosť verejných politík podpory a regulácie týchto podnikov a že veľké podniky ako aj sektor MSP by mali mať možnosť vyjadrovať svoje postoje na rovnoprávnej úrovni.

4.2.4.2

Vo väčšine krajín EÚ, ako i na úrovni spoločenstva, nie sú ESI vôbec zastúpené v sociálnom dialógu. EHSV dáva podnet, aby sa viac budovali a ešte posilňovali organizácie, zastupujúce ESI, ktoré budú viesť sociálny dialóg tak na úrovni spoločenstva, ako i v rôznych štátoch EÚ. Viac sa musí zohľadňovať názor týchto organizácií na vypracovanie smerníc, ktoré sa vzťahujú na podniky (22).

4.2.5   Výskum o spôsoboch propagácie účasti pracujúcich na rozhodovacom procese a na majetku podniku

4.2.5.1

ESI vyvinuli špecifické know-how v oblasti účasti zamestnancov na rozhodovacom procese a na majetku týchto podnikateľských subjektov. Konkrétne jedna časť družstiev vyvinula systém „družstevno-asociačná práca (23), v ktorom všetci alebo väčšina spoločníkov sú zároveň pracovníkmi a naopak, a každý má jeden hlas v rozhodovacom procese nezávisle od jeho finančného podielu v podniku, pričom podiely sú nominálne a neprevoditeľné. Táto forma združovania je jedna z faktorov, ktoré vysvetľujú úspech viacerých príkladov vhodných praktík spomínaných v tomto stanovisku (viď príklady 1.1, 2.1, 5.1 a 6.1 v prílohe). Tento systém vyzýva k priamej zodpovednosti pracovníkov na napredovaní ich podniku a umožňuje im plne sa zúčastniť na plánovaní stratégie jeho rozvoja. V dnešnej dobe v rámci „ekonomiky vedomostí“, uvedenej medzi lisabonskými cieľmi, sa čím ďalej tým viac kladie dôraz na to, že základom podnikov je „ľudský kapitál“ a táto forma podnikateľského združovania sa vyznačuje svojim moderným a inovačným charakterom.

4.2.5.2

EHSV navrhuje Komisii, aby vo vyššie spomínanom monitorovacom centre a v tematických seminároch, ktoré bude organizovať, táto osobitná forma podnikateľského združovania bola preskúmaná z nasledovných hľadísk:

z hľadiska možnosti uplatnenia tohto modelu na konvenčné MSP s cieľom definovať, v aké opatrenia a modifikácie budú potrebné;

z hľadiska ich právnej úpravy.

5.   Závery

5.1

MSP sú základňou hospodárstva a zamestnanosti v Európe a z tohto hľadiska sú prvým aktérom, ktorého sa týkajú Lisabonské ciele. ESI zohrávajú narastajúcu úlohu v sociálnej kohézii a miestnom rozvoji. Možnosť spolupôsobenia medzi MSP a ESI, hlavne v širokom využívaní služieb ESI v MSP v záujme oboch typov podnikov, bola doteraz v širokej miere veľmi málo využívaná.

5.2

V dôsledku toho EHSV navrhuje Komisii, aby znova preskúmala existujúce a potenciálne spolupôsobenie medzi MSP a ESI a prispela k tomu, aby sa demonštrovalo, že toto spolupôsobenie je užitočné pre rozvoj týchto dvoch typov podnikov v rámci hlbokých zmien, spôsobených hospodárskou dynamikou a hlavne pre politiky regionálneho rozvoja, sociálnej kohézie a obnovy.

Brusel 27. októbra 2004

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Závery Predsedníctva – Lisabon, 23. a 24. marca 2000, bod 14.

(2)  Európska charta pre malé podniky, Luxemburg: Úrad pre úradné publikácie Európskych spoločenstiev, 2002. Komisia potvrdzuje, že Charta bola uznaná v Maribore 23. apríla 2002. (pozri http://europa.eu.int/comm/enterprise/enterprise_policy/sme-package/index.htm). Výbor ako i Parlament sa stále rázne dožadujú právnej hodnoty Charty, ako i potreby doslovne ju zaradiť do kapitoly o priemysle v Európskom konvente.

(3)  „Stratégia plnej zamestnanosti a pracovných miest vyššej kvality pre všetkých“ COM(2003) 006 final.

(4)  Doporučenie 2003/361/EK, ktoré nahradzuje 96/280/CE (Ú. v. EÚ L 124 z 20. mája 2003, str. 36), ktoré nadobudne účinnosť od 1. januára 2005. Tak ako v platnom aj v novom doporučení zostávajú rovnaké definície. Mení sa len výška obratu a bilančná suma.

(5)  B. Roelants (coord): Prípravná zložka na Prvú konferenciu o sociálnom hospodárstve v krajinách strednej a východnej Európy, 2002, str. 34. Spoločnými menovateľmi vypracovanými na základe definícií, predloženými Európskou Komisiou, Výborom regiónov, ECP-CMAF (Európska konferencia družstiev, sporiteľní, asociácií a inštitúcií), a FONDA (spojená s organizáciami charakteru ekonomických inštitúcií spoločnosti).

(6)  McIntyre: Malé a stredné podniky v prechodnom ekonomickom období, Houndmills: MacMillian, str. 10.

(7)  Hlavne v rámci uplatňovania Nariadenia o európskom družstve. Pozri nariadenie CE číslo 1435/2003 Rady z 22.7.2003 o štatúte európskych družstiev (SEC).

(8)  Európska komisia: Pracovný dokument – Družstvá v rozšírenej Európe, 3. októbra 2003, str. 5.

(9)  Európska komisia (2004): Nové partnerstvo pre Kohéziu – Konvergenciu, Hospodársku súťaž, Spoluprácu – Tretia správa o hospodárskej a sociálnej kohézii, str. 5 a 8.

(10)  Stanovisko HSV CES 242/2000, Ú. v. ES C 117 z 26.4.2000.

(11)  V najnovšej štúdii OECD upresnilo, že „sociálna ekonómia spoločnosti“ je širší pojem ako neziskový sektor, pretože je menej prísne spojená s nedistribučnými tlakmi, podľa ktorých organizácie nemôžu legálne znovu zaslať ich prebytky ich majiteľom (OECD 2003, „Neziskové odvetvie v meniacom sa hospodárstve“, Paríž, str. 299).

(12)  Tieto zamestnania nezahrňujú nepriame zamestnania, ako napríklad nezávislí poľnohospodárski pracovníci, alebo MSP, ktoré sú členmi družstva. CIRIEC 2000: „Podniky a organizácie tretieho sektoru: strategické výzvy pre zamestnanosť“ Univerzita v Liège.

(13)  Takt a zákonná pomoc, 2002, str. 44.

(14)  Pozri chartu Stálej európskej konferencie CMAF (Stála európska konferencia družstiev, poisťovní, asociácií a inštitúcií).

(15)  Európska komisia: Zelená kniha – Podnikanie v Európe COM(2003) 27 final, bod C ii).

(16)  GR Podnik (2002): Pomoc na rozvoj podnikania – „sprievodca dobrých postupov“ pre organizácie, ktoré podporujú podnikanie, str. 11.

(17)  Alternatívne náklady (opportunity cost) sú „príjmom alebo ziskom, o ktorom bolo rozhodnuté vopred, a ktorý je výsledkom zavedenia čiastočného rozhodnutia, keď sú finančné zdroje limitované, alebo keď sú implikované výhradne vzájomné projekty. Napríklad, náklady druhej najlepšej varianty využitia zdrojov tým, že sa vybuduje na stavenisku továreň sú príjmom, o ktorom sa rozhodlo vopred, keď sa nebude budovať komplex kancelárií na tom istom mieste. Takisto príjem, ktorý sa získa tým, že sa nevybuduje továreň, ak sa vybuduje komplex kancelárií, predstavuje alternatívne náklady pre komplex kancelárií. Alternatívne náklady sú dôležitým faktorom pri rozhodovaní, pretože predstavuje náklady, ktoré nie sú zaregistrované v účtoch predmetnej organizácie“ (Oxford Dictionnary of Finance and Banking; Oxford: Oxford University Press, 1997, str. 252).

(18)  Pozri tiež systém „jedinej platby“ (pago único) v Španielsku. Toto opatrenie spočíva v možnosti získať dvojročnú podporu v nezamestnanosti v jedinej platbe pre pracovníkov, ktorí sa rozhodnú založiť družstvo alebo pracovný kolektív, („sociedad laboral“) alebo ktorí sa rozhodnú stať sa pracujúcimi členmi v týchto podnikoch za podmienky, že v podniku pracovali minimálne 12 mesiacov.

(19)  Hlavne pozri stránku Francúzskej federácie družstiev a remeselných združení http://www.ffcga.coop, a stránku Associazione Nazionale Cooperative fra Dettaglianti http://www.ancd.it/

(20)  Najmä fond SOCODEN medzi družstvami s francúzskou výrobou, pozri http://www.scop-entreprises.com/outils.htm

(21)  Pozri: Cordis Focus čís. 247, 14. jún 2004, strana 14.

(22)  Právne, účtovné predpisy, atď.

(23)  „Cooperative worker ownership“ po anglicky. Hlavné zásady tohto osobitného spôsobu práce boli stanovené vo Svetovej deklarácii družstevno-zamestnaneckého vlastníctva (Február 2004), ktorú vydala Medzinárodná organizácia družstevno-priemyselnej a remeselníckej výroby a služieb z Medzinárodnej družstevnej asociácie (CICOPA). Táto deklarácia je výsledkom jedného a pol roka konzultácií medzi jej celosvetovými členmi. Predmetné ustanovenia týkajúce sa družstevno-asociačnej práce („worker cooperatives“ v angličtine) dopĺňajú všeobecné družstevné normy stanovené v Deklarácii o družstevnej identite (Vyhlásenie o družstevnej identite) Medzinárodnej družstevnej aliancie ako aj v Odporúčaní 193/2002 Medzinárodnej organizácie práce (Odporúčanie o propagácii družstiev).


20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/17


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Celoeurópske dopravné koridory“

(2005/C 120/04)

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa na základe článku 29, odseku 2 svojho Vnútorného poriadku uzniesol dňa 23. januára 2003 vypracovať stanovisko k nasledujúcej téme: „Celoeurópske dopravné koridory“

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť, ktorá bola poverená prípravou prác Výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko dňa 5. októbra 2004. Spravodajkyňou bola pani ALLEWELDT.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 412. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 27. a 28. októbra 2004 (na schôdzi 27. októbra 2004), nasledovné stanovisko164 hlasmi za, 2 hlasmi proti, pričom sa 9 členovia hlasovania zdržali.

1.   Úvod

1.1

Rozšírením tematického záberu (1) na všetky otázky, ktoré sprevádzajú paneurópske dopravné koridory, začala stála študijná skupina v januári 2003 opätovne svoju prácu. V decembri 2002 plenárne zhromaždenie plne odsúhlasilo a zobralo na vedomie aktivity predchádzajúceho obdobia mandátu. Takže naďalej popri existujúcich a rozvíjaných aktivitách, ktoré sa vzťahujú na koridory, vznikli v rokoch 2003/2004 zo strany Európskej komisie aj nové dôležité rozhodnutia o smeroch vývoja transeurópskych sietí v doprave (TEN-T), ktoré sa týkajú aj prác v 10-tich Helsinských koridoroch. Rozšírenie Európskej únie v máji 2004, ako i prístupové perspektívy pre juhovýchodoeurópske štáty takisto menia rámcové podmienky pre spoločnú politiku infraštruktúr a spoluprácu v koridoroch.

1.2

Účelom tohto stanoviska vypracovaného z vlastnej iniciatívy je nielen informovať o činnosti a názoroch Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru vo veci „celoeurópskych dopravných koridorov“ za ostatné dva roky, ale takisto navrhnúť odporúčania, vo vzťahu ku každému prehodnotenému subjektu, aké ďalšie kroky by mali podniknúť zainteresované strany a ako pri tomto môže byť Výbor nápomocný.

2.   Nové rámcové podmienky dopravných infraštruktúr v celoeurópskej politike

2.1

Po podaní správy skupiny expertov pod vedením Karla van Mierta zahájila Komisia v polovici roku 2003 jej revíziu TEN-T. Výsledkom bol rozšírený zoznam prioritných projektov z roku 1996 a návrh nových možností financovia cez EÚ a novej formy lepšej koordinácie (2). Vznikli plány zakotviť koncepciu dopravných koridorov do politiky o infraštruktúrach EÚ. Namiesto spoločnej politiky o infraštruktúrach v EÚ, by sa malo v budúcnosti sústrediť na priority rozhodujúcich hlavných dopravných ťahov. Tomuto vyjadreniu skupiny Miert sa nedostalo žiadneho súhlasu.

2.2

EHSV podrobne prediskutoval tému „Budúcnosť TEN-T“ v rámci svojej externej schôdze odbornej skupiny v Ríme v septembri 2003 spolu s Komisiou T „Veľké stavebné projekty a siete infraštruktúr“ talianskej Rady pre Hospodárstvo a prácu (CNEL) a schválil k tomu spoločné vyhlásenie (3). V ňom vyzvali uvedené orgány ku zvýšeniu úsilia s cieľom vytvoriť integrovanú dopravnú sieť, do ktorej budú efektívne zapojené nové členské štáty, a ktorá bude presahovať hranice Európskej únie. Pri tom je potrebné sa sústrediť na zabezpečenie vzájomnej modality a trvalej udržiteľnosti takejto siete a spoločné posilnenie jej financovania s možným prispením európskych fondov na podporu celoeurópskej dopravnej siete.

2.3

Talianske predsedníctvo predložilo EHSV požiadavku na vypracovanie iniciatívy, ktorá by mala prehĺbiť diskusiu započatú v Ríme. Pod názvom „Vytvoriť dopravnú infraštruktúru, vhodnú pre budúcnosť: plánovanie a susedné krajiny – stála mobilita – financovanie“ (4) zrekapituloval Výbor svoje súčasné základné postoje k európskej politike o dopravných štruktúrach. EHSV navrhol v budúcnosti vyskúšať nové formy a prostriedky financovania, klásť väčšiu prioritu na ochranu životného prostredia a v oblasti plánovania a výstavby celoeurópskej dopravnej siete pokračovať v práci na koridoroch dohodnutých v Helsinkách a nájsť nové spôsoby ako čeliť novým výzvam.

2.4

Európska únia prisúdila vysokú prioritu mierovej obnove regiónu juhovýchodnej Európy a dôslednému budovaniu funkčnej dopravnej infraštruktúry. Popri už existujúcich koridoroch týkajúcich tejto oblasti (X, V, VII, IV a VIII) bol vypracovaný dopravný plán pre juhovýchodnú Európu na základe Helsinského vyhlásenia z roku 1997 a skúseností uvedených v procese TINA (5). Súčasťou tohoto plánu je zabezpečenie intermodálnej infraštruktúry, tzv. Ústrednej regionálnej dopravnej siete pre juhovýchodnú Európu, ktorá by mala byť vytvorená na základe spoločných, koordinovaných krokov. Štáty, ktorých sa to týka (6), pripravili memorandum porozumenia (Memorandum of Understanding - MoU), ktoré okrem iného výslovne zohľadňuje spoluprácu so sociálnymi a ekonomickými kruhmi v regiónoch a súčasnou študijnou skupinou EHSV.

2.5

Bol zavedený nový spôsob koordinácie práce riadiacich výborov pôsobiacich pri 10-tich Helsinských koridoroch (7) a štyroch dopravných oblastiach (PETRAs) (8). Približne raz za rok vyzýva Komisia predsedov a vedúcich sekretariátov koridorov, ako aj celý rad zástupcov európskych inštitúcií alebo inštitúcií EÚ, aby spolu prejednali dosiahnuté výsledky a plánované činnosti. Bývalá pracovná skupina pre otázky dopravy G-24 by mala byť nahradená menšou, účinnejšou štruktúrou. Zodpovední členovia Komisie si tiež uvedomujú, že iba tento orgán môže zabezpečiť určité aspekty spolupráce a technickej a organizačnej podpory. Poslední stretnutia sa uskutočnili v júni 2003 a 15. marca 2004. Najdôležitejšie prejednávané body sú uvedené nižšie v kapitolách 3 a 4.

2.6

Rozšírenie EU a „nová politika vzťahov so susednými štátmi“ vrhá tiene aj na budúce plánovanie dopravnej politiky v Európe a na to, čo sa uskutočnilo. V júni sa konalo strategické stretnutie Komisie a Európskeho parlamentu, na ktoré boli pozvaní zástupcovia európskych dopravných odvetví, najmä z ďalších susedných štátov EÚ. Odsúhlasilo sa ustanovenie vysoko postavenej pracovnej skupiny, ktorej úlohou bude vypracovať dohodu o výstavbe hlavných dopravných transeurópskych ciest, predovšetkým smerom k východným susedným štátom, Ruskej federácii, Čiernomorskej oblasti a k Balkánu. Pre priestor Stredomoria sa začal projekt na vytvorenie dopravnej siete Európa – Stredomorie. Momentálne sa skúma potreba dopravných sietí pre Turecko.

3.   Zameranie práce stálej študijnej skupiny

3.1   Nový vývoj a staré úlohy: Informovanosť a transparentnosť

3.1.1

Dokonca ani 7 rokov presadzovania Helsinského vyhlásenia a upevnenej spolupráce v riadiacich výboroch, rozšírenej o spoluúčasť Európskej komisie, vôbec nezvýšili transparentnosť a lepšie prepojenie plánovaných postupov. Nové základné línie TEN-T, koridory a dopravné oblasti, „SEE Core Regional Transport Network“, práca ECMT a UN-EEC, ako i rôzne regionálne iniciatívy posilnenej spolupráce sa celkovo rozvíjajú iba v malom kruhu expertov.

3.1.2

Nedostatok prehľadnosti sa zvyšuje na úrovni organizovanej občianskej spoločnosti. Zásadnou úlohou stálej študijnej skupiny je a zostane funkcia spojovacieho informačného článku na oficiálnych fórach, ako aj poskytovanie služieb zainteresovaným organizáciám občianskej spoločnosti.

3.1.3

Komisia pracuje na informačnom systéme, ktorý má všeobecne slúžiť na plánovanie a nasledujúce hodnotenie (GIS). Tento informačný systém je doteraz použiteľný iba pre interné potreby, ale za určitých okolností by sa dal prispôsobiť vo vzťahu k socio-ekonomickým údajom, a tým aj lepšie využiť pre témy EHSV. Táto žiadosť by musela byť prerokovaná s Komisiou.

3.2   Využívať postupy konzultácie: „európske“ dopravné cesty si vyžadujú „európsky konsenzus“

3.2.1

Výsledok skupiny Miert jednoznačne pripustil ťažkosti z nepomeru, ktorý vznikne medzi ambicióznymi európskymi plánmi a ich realizáciou, a ktorý sa dá veľmi ťažko ovplyvniť. Ako prvky budúceho zlepšenia boli správne viac uznané postupy plánovania, ktoré prekračujú hranice a väčšia účasť občianskych záujmových skupín, ktoré našli uplatnenie aj v nových hlavných TEN – líniách.

3.2.2

Podiel organizácií občianskej spoločnosti je kľúčom k vyváženému rozvoju, ktorý zodpovedá miestnym a regionálnym záujmom vo vzťahu k prevádzke a využitiu dopravných sietí v živote. Projekty infraštruktúr v európskom záujme splnia ich funkciu iba vtedy, ak zahrnú a budú zodpovedať záujmom trvalej udržateľnosti. K tomu je potrebná účasť hospodárskych združení, dopravných podnikov, odborových organizácií, environmentálnych a spotrebiteľských združení, ktoré musia mať cezhraničnú funkciu. Impulzy na zmenu „európskych“ dopravných sietí sa môžu zvládnuť iba ak budú podporované „európskym“ porozumením a dohodou.

3.2.3

EHSV opakovane ponúkal pomoc, aby sa tento konsenzus znova obnovil. V tomto smere treba systematicky využívať nástroj konzultácie na európskej úrovni. EHSV varuje však pred tým, aby sa poradenstvo prevádzalo ako povinné cvičenie, bez ohľadu na to, aby sa zabezpečili výsledky. Konzultáciu, ktorú EHSV viedol v spolupráci s Európskou komisiou k TINA – postupu 1998, nenašla napriek veľkému záujmu a jasným záverom žiadne ocenenie v záverečnej správe.

3.3   Od konzultácie ku koncepčnej a praktickej spolupráci

3.3.1

Stredobodom dlhoročnej práce EHSV na celkovej dopravnej politike bola dlho základná požiadavka na účasť a poradenstvo. Dnes sa toto zásadné chápanie presadilo u účastníkov, ktorí pôsobia v celej Európe a EHSV si vytvoril dobré pracovné kontakty. Preto sa musí splniť požiadavka koncepčne a prakticky spolupôsobiť pri práci riadiacich výborov a iných grémií.

3.3.2

Obsahovú základňu pre koncepčnú spoluprácu predstavuje hlavne najnovšie vytvorenie iniciatívy „Vytvoriť dopravnú infraštruktúru, vhodnú pre budúcnosť“, ktorá dôrazne definuje princípy európskej dopravnej politiky z pohľadu Výboru. Cieľ zameraný na trvalosť, úvahy o lepšom financovaní a celkové európske smerovanie dopravných štruktúr predstavuje tri ťažiská. V súvislosti s výstavbou dopravných koridorov sa určia priority obchodných rokovaní, na ktoré sa bude orientovať práca stálej študijnej skupiny a o ktorých sa tu preto – v stručnosti – zmienime (9):

Malo by sa preskúmať lepšie spojenie hospodárskych priestorov.

Na základe stanovených kritérií sa musí zvýšiť vzájomné pôsobenie.

Musí sa zlepšiť spojenie k vnútrozemským vodným trasám.

Mali by sa integrovať trasy námornej dopravy.

Spolupráca v železničnej doprave ukazuje čiastočné úspechy a mala by sa viac propagovať.

Spojeniu medzi regionálnymi a miestnymi dopravnými sieťami a hlavnými dopravnými ťahmi by sa malo venovať viac pozornosti.

Kvalitatívne, prevádzkové vývojové ciele sa systematicky musia zavádzať do práce na koridoroch (bezpečnosť, záujmy užívateľov, sociálne podmienky najmä v diaľkovej doprave, kvalita poskytovaných služieb, hodnotenie životného prostredia).

Koncepcia koridorov by sa mala ďalekosiahlo uchovávať a rozšíriť do ďalších regiónov.

3.3.3

Komisia čiastočne nadviazala na tieto ciele v revidovaných hlavných TEN – smeroch. Umenie spočíva v praktickom a predvídavom presadení a to uceleným spôsobom, ktorý prekračuje hranice. EHSV má dobré skúsenosti a môže prispieť špecifickými, na život nadväzujúcimi činnosťami.

3.4   Prepojenie koridorov a regionálna spolupráca

3.4.1

Medzitým prebieha práca v riadiacich výboroch vo všetkých koridoroch približne rovnako intenzívne. Zároveň sa všeobecne stanovilo, že je to spojenie regiónov, takže sa dnes môže skôr hovoriť o jednom koridore, ako o jednotlivých dopravných ťahoch. Spoločne s vyjadreniami o dopravných oblastiach sa stále viac zavádza prvok regionálnej spolupráce, napríklad v Južnej Európe koridory IV, V, VII a X, alebo v oblasti Severného mora koridory I a IX. Toto je v protiklade s predchádzajúcimi aktivitami, ktoré boli oficiálne vykonané v dopravných oblastiach (PETRAs).

3.4.2

Obidve formulácie, realizácia hlavných dopravných ťahov a regionálne prepojenie veľkých oblastí, sa dopĺňajú. V práci stálej študijnej skupiny by mali byť v budúcnosti lepšie spracované regionálne koncepty rozvoja. Spojenie medzi dopravnou politikou, rozvojom regiónov a ťažiskovými oblasťami v zahraničných vzťahoch EHSV (východné susedné štáty, severná oblasť, Južná Európa) je dôležitým rozšíreným prínosom študijnej skupiny EHSV.

3.5   Úloha do budúcnosti: vybudovať nové spojenia

3.5.1

Strategické stretnutie Komisie a EP v júni 2004 je vítané, ale EHSV vždy zdôrazňoval, že s rozšírením by nemusela byť iniciatíva EÚ na realizácii európskych dopravných spojení ťažšia. Pri výmene listov s EHSV Komisia ubezpečuje, že toto bude úvod pre širšie a otvorenejšie odsúhlasenie postupu, v ktorom by mohli všetci zúčastnení prispieť svojim podielom. Toto otvorenie je rozhodujúcim pre úspech a trvalosť nového dopravného plánovania na európskej úrovni.

3.5.2

Doterajšie skúsenosti, hlavne práca riadiacich výborov, predstavujú dôležitý a bezpodmienečne potrebný základ pre nové plánovanie. Zvláštna spoluúčasť EHSV, tak ako to charakterizoval v predloženom stanovisku, ktorú rozvíjal počas dlhoročnej praxe, by mohla byť práve teraz v ranom štádiu plánovania infraštruktúr veľkým prínosom. Túto šancu treba využiť.

4.   Aktivity stálej študijnej skupiny v jednotlivých dopravných koridoroch

4.1

V koridore II  (10) sa medzitým vytvorila odborová pracovná skupina. Prvá schôdza sa konala v dňoch 10. a 11. apríla 2003 v Moskve. EHSV sa zúčastnil aj na oficiálnom zasadnutí riadiaceho výboru v termíne 15. a 16. mája 2003 v Berlíne. Z oboch vyplynuli sľubné náznaky, pre našu prácu. Problémy v koridore II spočívajú v ťažkej spolupráci s Bieloruskom. Medzitým sa presadil trend, v dôsledku čoho Bielorusko – a tým aj veľká, veľmi dobre vybudovaná časť koridoru – sa bude zo severu obchádzať. Príčinou sú ťažkosti na hraniciach. V súčasnosti sa zintenzívňuje spolupráca so železničnými dopravnými spoločnosťami. Nedávno sa navrhlo rozšírenie koridoru až k Jekaterinburgu. Je veľký záujem lepšie zvládnuť problémy v cestnej doprave a v praktických postupoch na hraničných prechodoch a zároveň pritom zohľadniť výpomoc EHSV.

4.2

Postupne sa upevnila spoluúčasť na práci v koridore IV  (11) . V rámci zasadnutia riadiaceho výboru v Šoproni (Maďarsko) sa v dňoch 20. a 21. mája 2003 uskutočnilo aj spoločné stretnutie medzi zástupcami podnikov železničnej dopravy a odborov v železničnej doprave v koridore IV a viedlo k plodnej diskusii o požiadavke koľajnicovej dopravy. Táto diskusia musí naďalej pokračovať. Dosiahlo sa to na poslednom zasadnutí, ktoré sa konalo od 10. – 11. novembra 2003 v Dortmunde (Nemecko). Ako tematické ťažisko pre ďalšie rozhovory boli technické a organizačné prekážky na hraničných prechodoch a boli definované návrhy na riešenie. Na zachovanie kontinuity sa bude teraz už zástupca/zástupkyňa odborovej organizácie zamestnancov železníc zúčastňovať ako pozorovateľ v riadiacich výboroch. Teraz sa naskytuje možnosť tematicky sa dotknúť hospodárskeho a sociálneho postavenia v nákladnej doprave ako i technických a organizačných aspektov v tomto dopravnom odvetví v koridore IV.

4.3

EHSV si dokonca obzvlášť zakladá na význame požiadavky koridoru X  (12). V tomto zmysle sa zintenzívnil styk s tamojším riadiacim výborom. Ku konkretizácii možných aktivít EHSV sa úspešne dospelo na zasadnutí riadiaceho výboru v dňoch 18. a 19. júla 2003 v Slovinsku. 3. novembra 2003 viedol EHSV veľmi úspešnú konferenciu s diskusiou v Belehrade, ktorá dospela k spoločnému záveru. Z toho vyplývajú ďalšie kroky k intenzifikácii, hlavne v oblasti železničnej dopravy (13). Pracovné kontakty v Sarajeve ako i spolupráca s riadiacou skupinou SEE Core Networks sú ďalšími súradnicami tejto práce. Z hľadiska vyváženej politiky o námorných prístavoch a z toho vyplývajúcej nadväznosti na vnútrozemskú dopravu je koridor V  (14) dôležitou spojnicou v tejto súvislosti.

4.3.1

Začiatkom novembra 2004 sa plánuje spoločné podujatie združenia železníc, ARGE Korridor XLine, s požiadavkou zlepšiť služby železničnej dopravy so záberom demonštrácií a akcií vo Villachu (Rakúsko), Záhrebe (Chorvátsko) a Sarajeve (Bosna a Hercegovina) (15).

4.4

K požiadavke vnútrozemskej lodnej dopravy a koridoru VII  (16), Dunaj, vypracoval EHSV celý rad návrhov (17). V júli 2004 sa konal posledný riadiaci výbor. V súčasnosti budú v rámci stálej študijnej skupiny predložené ďalšie úvahy, v ktorých je v súčasnosti hlavnou prekážkou vývoj lodnej dopravy v koridore VII a stanovenie zjednoteného predpisu na odstránenie tejto prekážky. Zároveň sa jedná o možnosti a potrebu investícií pre lepšiu integráciu do dopravného systému viacerých spôsobov (18).

4.4.1

Vo svojom stanovisku, ktoré bolo odsúhlasené 28. januára 2004 (19) na tému „Vybudovať dopravnú infraštruktúru, vhodnú pre budúcnosť“, vyzdvihol EHSV nasledujúce požiadavky: „zvláštnu požiadavku vnútrozemského lodného koridoru VII, Dunaj, spojenie s traťami železničnej dopravy, ako i primerané technické a sociálne predpisy vnútrozemskej lodnej prepravy, ktoré prekračujú hranice“.

4.4.2

Okrem iného Spoločný poradný výbor EÚ/Rumunsko (na svojom zasadnutí v Bukurešti, 23. až 24. mája 2002) navrhol v rámci lepšieho využitia Dunaja ako celoeurópskeho dopravného koridoru podniknúť opatrenia pre jeho splavnenie a spojenie s Čiernym morom a poskytnúť na tento účel väčšiu finančnú pomoc.

4.5

Od dialogickej konferencie v koridoroch III  (20) a VI  (21), v Katoviciach v roku 2001, nemal EHSV žiadne aktivity v týchto koridoroch. Sekretariát koridoru III predložil už v auguste 2004 Výboru dopis s požiadavkou, aby prispeli návrhmi na ďalší rozvoj do pracovného programu na rok 2003/2004.

4.6

Zvláštnu podporu dostal EHSV v posledných dvoch rokoch v spolupráci s odbormi, ktorá sa nedávno vytvorila medzi zamestnancami v dopravnom sektore v koridoroch v celkovom európskom kontexte, ktorú organizovala Organizácia európskych dopravných zamestnancov (ETF). ETF – Projekt značne prispel dôležitými, koncepčnými a praktickými príspevkami k úspechu aktivít vo všetkých odvetviach a v budúcnosti sa bude tiež posilňovať.

4.7

Nakoniec treba poznamenať, že predseda stálej študijnej skupiny, v spolupráci so sekretariátom sekcie TEN a s podporou kompetentných oddelení Európskej komisie, vypracoval krátky popis základných údajov ku každému jednotlivému koridoru (22).

5.   Odporúčania pre ďalšie práce

5.1

Stála študijná skupina si osvojila nové súradnice celoeurópskej dopravnej politiky, tak ako boli hore popísané a zaradila ich do regionálneho, koncepčného a praktického plánovania. Ešte viac ako predtým spočíva ťažisko EHSV v jeho schopnosti integrovať záujmy a vytvoriť praktické návrhy. Aktivity a účasť z miest musia dominovať.

5.2

Stálou študijnou skupinou disponuje EHSV postavením charakteru Clearingstelle, informačného a poradenského centra, ktoré je v záujme výboru zvonka i zvnútra. Informácia, komentovanie, koordinácia činností EHSV a zodpovedná účasť na rozšírenej koordinačnej činnosti na európskej úrovni sú hlavnými úlohami stálej študijnej skupiny. Je to základ, ktorý výbor získal v trinásťročnom aktívnom vytváraní spoločnej európskej dopravnej politiky.

5.3

V nasledujúcich dvoch rokoch by sa malo preniesť ťažisko na praktickú spoluprácu a zapojenie miestnych organizácií občianskej spoločnosti. Ide o príspevok k realizácii dopravno-politických cieľov uvedených v článku 3.3.2, pričom príslušné organizácie občianskej spoločnosti môžu vyjadrovať svoje hodnotenia, kritiku a zlepšovacie návrhy, týkajúce sa jednotlivých koridorov, regiónov alebo projektov infraštruktúr.

5.4

Spolupráca EHSV s koordinačnými výbormi koridorov a Komisiou EÚ by sa mala naďalej zintenzívniť. Predovšetkým treba definovať novú úlohu stálej pracovnej skupiny v rámci realizácie „South East Europe Core Regional Transport Network“ (viď bod 2.4)

5.5

Stála pracovná skupina by mala zvážiť, ako by bolo možné lepšie zohľadniť operatívne aspekty dopravného ruchu pri realizácii celoeurópskych dopravných osí, predovšetkým by sa mali skonkretizovať aspekty intermodality, ochrany životného prostredia, bezpečnosti, sociálnych podmienok a efektívnosti v súvislosti s politikou koridorov.

5.6

V súčasnosti prebieha plánovanie nových dopravných osí v rámci Európskej susedskej politiky (ESP). Komisia EÚ naznačila otvorenosť v tejto súvislosti a stála pracovná skupina by k tomu mala prispieť svojím dielom.

5.7

Práca Komisie EÚ a práca koordinačných výborov v koridoroch a dopravných oblastiach by mala byť vzájomne prepojená vo väčšej miere. Komisia EÚ tu zastáva dôležitú koordinačnú funkciu, v ktorej by mala byť zahrnutá aj technicko-organizačná podpora. Bol by žiaduci väčší priestor pre nasmerovanie rozličných aktivít na celoeurópskej úrovni, ktoré by zapojilo všetkých zainteresovaných, ako aj výraznejšia účasť Európskeho parlamentu.

Brusel 27. októbra 2004

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Uznesenie Predsedníctva z 23. októbra 2002.

(2)  Ďalšie hodnotenie pozri v Stanovisku EHSV Ú. v. EÚ C 10 zo 14.1.2004, strana 70.

(3)  CESE 1043/2003 final – predložená na sekretariát študijnej skupiny TEN.

(4)  Ú. v. EÚ C 108 z 30.4.2004, strana 35.

(5)  Posúdenie potrieb dopravnej infraštruktúry (Transport-Infrastructure-Needs-Assessment – TINA), plánovanie infraštruktúry v pristupujúcich krajinách v druhej polovici deväťdesiatych rokov.

(6)  Albánsko, Bosna – Hercegovina, Chorvátsko, Srbsko – Čierna Hora, FYROM

(7)  Podrobná mapa koridorov sa nachádza na sekretariáte odbornej skupiny TEN.

(8)  PETRAs: 4 dopravné oblasti podľa Vyhlásenia v Helsinkách z roku 1997: Barentsovo more – Európa – Arktické more – Čiernomorská oblasť – Stredomorská oblasť – Jadranské more/Jónske more.

(9)  Ú. v. EÚ C 108 z 30.4.2004, strana 35, body 1.8.1 až 1.8.8

(10)  Nemecko – Poľsko – Bielorusko – Rusko

(11)  Nemecko – Česko – Rakúsko – Slovensko – Maďarsko – Rumunsko – Bulharsko – Grécko – Turecko

(12)  Rakúsko – Chorvátsko – Srbsko – FYROM – Slovinsko – Maďarsko – Srbsko – Bulharsko

(13)  pozri prílohu.

(14)  Taliansko – Slovinsko – Maďarsko – Ukrajina – Slovensko – Chorvátsko – Bosna-Hercegovina

(15)  Podrobnosti činností sa pripravujú a preto sa nenachádzajú v tomto stanovisku, aj keď sú pripravené na sekretariáte študijnej skupiny TEN.

(16)  „Snažiť sa o spoločný európsky predpis o vnútrozemskej doprave“, Ú. v. EÚ C 10 zo 14.1.2004, strana 49.

(17)  Nemecko – Rakúsko – Slovensko – Maďarsko – Chorvátsko – Srbsko – Bulharsko – Moldavsko – Ukrajina – Rumunsko

(18)  Ďalšie výklady k tomu, pozri pracovný dokument od LEVAUX, informácie možno získať od sekretariátu odbornej sekcie TEN.

(19)  Pozri poznámku pod čiarou 4.

(20)  Nemecko – Poľsko – Ukrajina

(21)  Poľsko – Slovensko – Česko

(22)  viď Prílohu 2 – neoficiálne údaje, ktoré podliehajú prípadným zmenám.


20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/22


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Oznámeniu Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Spájanie Európy veľkou rýchlosťou: nedávny pokrok v sektore elektronických komunikácií“

(COM(2004) 61 final)

(2005/C 120/05)

Dňa 29. marca 2004 sa Európska komisia podľa článku 262 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Spájanie Európy veľkou rýchlosťou: nedávny pokrok v sektore elektronických komunikácií“

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť, ktorá bola zodpovedná za prípravu práce Výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko dňa 5. októbra 2004. Spravodajcom bol pán McDONOGH.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 412. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 27. a 28. októbra 2004 (na schôdzi dňa 27. októbra) nasledovné stanovisko 163 hlasmi za, pričom 3 členovia sa hlasovania zdržali.

1.   Úvod

1.1

Výbor víta analýzy a odporúčania v oznámení Komisie COM(2004) 61 v konečnom znení „Spájanie Európy veľkou rýchlosťou: nedávny pokrok v sektore elektronických komunikácií“. Ide o šikovne napísanú a aktuálnu správu, ktorá kombinuje strategickú bystrosť s energickou vôľou nasmerovať európsky sektor elektronických komunikácií prostredníctvom ďalšieho štádia rastu.

1.2

Okrem toho, že toto oznámenie poskytuje podporu analýze a významu komunikácie, zdôrazňuje aj oblasti špecifického záujmu Výboru.

2.   Východisková situácia

2.1

Dňa 3. februára 2004 Komisia schválila svoje oznámenie „Spájanie Európy veľkou rýchlosťou: nedávny pokrok v sektore elektronických komunikácií“. Toto oznámenie reaguje na požiadavky zasadnutia Európskej rady na jar 2003 hlásiť pokrok v sektore pred svojím zasadnutím na jar 2004. Ide o súhrnnú správu o sektore elektronických komunikácií, nakoľko má dopad na Lisabonskú stratégiu, vrátane analýzy kľúčových otázok ovplyvňujúcich budúci rast. Tiež ide o politickú podporu opatrení potrebných na podporu ďalšieho rozvoja daného sektora.

2.2

Lisabonská stratégia uznáva, že informačné a komunikačné technológie (IKT) sú kľúčovými ovládačmi rastu, zlepšení v oblasti produktivity a konkurencieschopnosti. Pomáhajú zlepšiť ekonomickú výkonnosť a sociálnu súdržnosť. Toto Oznámenie podčiarkuje dôležitosť sektora elektronickej komunikácie - ktorý zahŕňa aj segment služieb, aj segment zariadení - pre zdravie európskeho hospodárstva a jeho kľúčovú úlohu pri podporovaní produktivity. Tento sektor hrá takúto úlohu kvôli svojej veľkosti, dynamike a dopadu na takmer všetky hospodárske činnosti. Nedávny dôkaz ukazuje, že tento sektor najviac prispel k rastu európskej produktivity práce.

2.3

Napriek dynamickému rastu na začiatku deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a ambíciám Lisabonskej stratégie Európa za USA a niektorými ázijskými krajinami zaostáva v tempe produkcie a využívaní informačných a komunikačných technológií (IKT) a tento deficit v investíciách do IKT škodí konkurencieschopnosti Európy (1). Pokrok v tomto sektore elektronickej komunikácie je v ďalších 18 mesiacoch kritický pre úspech akčného plánu eEurópa 2005 a dlhodobé ciele Lisabonskej stratégie. Tento sektor koncom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia rástol rýchlo, ale v roku 2000 a 2001 prešiel ostrým poklesom, čo viedlo Radu a Komisiu, aby úzko monitorovali situáciu v sektore elektronickej komunikácie a podali správu pred konaním zasadnutia Európskej rady na jar 2003.

2.4

Po dvoch rokoch konsolidácie sa teraz zdajú byť podmienky vhodné pre návrat vyšších mier rastu. Podľa názoru Komisie medzi tieto podmienky patria zlepšené finančné podmienky pre operátorov a nepretržitý rast výnosov zo služieb. Trvalo udržateľný rast sa však v tomto sektore dá dosiahnuť len prostredníctvom oživenia v kapitálových výdavkoch a ďalšieho nasadenia nových inovačných služieb.

2.5

Od prasknutia internetovej bubliny znížili telekomunikační operátori kapitálové výdavky ako súčasť svojich konsolidačných plánov. Návrat k obnovenému rastu pre celý sektor si vyžaduje oživenie kapitálových výdavkov. Miera investícií bude ovplyvnená tým, čo robia zákonodarcovia: implementácia nového regulačného rámca poskytne väčšiu právnu istotu pre investície; implementácia národných širokopásmových stratégií zvýši prístup k službám; podpora nových služieb a dostupnosť inovačného obsahu bude stimulovať dopyt; a odstránenie regulačných a technických bariér umožní rozvinutie sietí 3G.

Preto sa v oznámení identifikovali pre konanie štyri oblasti priorít:

a)

Prijatie regulačných výziev. Neskorá alebo nesprávna transpozícia nového regulačného rámca pre elektronické komunikácie členskými štátmi spomaľuje konkurenciu a vytvára neistotu. Proti celému radu členských štátov, ktoré nedokázali transponovať nové opatrenia, prebiehajú konania vo veci porušenia pravidiel. Zabezpečenie úplnej a účinnej implementácie týchto pravidiel existujúcimi aj novými členskými štátmi zostáva najvyššou prioritou na rok 2004. Okrem toho sa tieto nové pravidlá musia uplatňovať v súlade s národnými regulačnými orgánmi. Spoločné smernice o opravných opatreniach, ktoré by mali vyjsť neskôr v tomto roku, ktoré môžu byť uvalené na operátorov s výraznou trhovou silou, budú mať mimoriadnu dôležitosť. Mali by pomôcť regulátorom zabezpečiť vhodné investičné stimuly a zabezpečiť, aby rozvíjajúce sa trhy nepodliehali nenáležitým povinnostiam.

b)

Zvýšenie širokopásmového pokrytia v nedostatočne obsluhovaných oblastiach. V súlade s akčným plánom eEurópa členské štáty súhlasili so zverejnením národných širokopásmových stratégií a celá EÚ15, plus celý rad nových pristupujúcich krajín, tak teraz učinili. Zvláštnym zameraním by malo byť identifikovanie oblastí, kde existuje riziko, že sa informačná spoločnosť dostane na vedľajšiu koľaj kvôli nedostatočnému dopytu – podľa kritérií profitability operátora – aby sa obhájilo rozvinutie širokopásmových služieb. Financovanie EÚ môže hrať úlohu spolu s opatreniami na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Existujú smernice, ako sa dajú v takýchto oblastiach využiť štrukturálne fondy. Výmene najlepších praktík a inovačných riešení pomôže ku koncu roka vytvorenie Fóra pre digitálne rozdiely. Komisia podá správu o národných stratégiách toto leto.

c)

Stimululovanie dopytu. Hoci väčšina domácností v EÚ má prístup k širokému pásmu, len časť z nich si ho zvolila. Využívanie a nie rozvíjanie sa stáva najväčším problémom na širokopásmovom trhu. Skúsenosti krajín s najvyššími úrovňami záujmu o široké pásmo poukazujú na dôležitosť účinnej konkurencie na báze siete pre zníženie cien a podporu inovačných on-line služieb. Okrem toho môžu hrať úlohu aj opatrenia členských štátov pri stimulovaní dopytu. Propagujú využívanie IKT v rámci stále väčšieho počtu kľúčových služieb – miestnej a národnej vlády, zdravia a vzdelávania – a ich presunu do oblasti on-line. Táto propagácia musí byť sprevádzaná ďalšími krokmi na vyriešenie bezpečnosti, riadenia digitálnych práv a vzájomnej prepojiteľnosti rôznych služieb a zariadení. Strednodobý prehľad akčného plánu eEurópa 2005, ktorý by mal byť dokončený do leta, poskytuje príležitosť pre ďalšie podporné kroky.

d)

Úspešné uvedenie mobilných komunikácií tretej generácie (3G). Správa platformy mobilných komunikácií a technológie (pozostávajúcej z kľúčových aktérov v danom sektore) vytýčila strategickú víziu pre budúcnosť mobilných služieb, pričom zdôraznila celý rad komerčných a regulačných výziev. Tento konvergovaný svet 3G ovládaný údajmi bude zložitejší, než svet GSM založený na hlase. Ak prevládne, môže ponúknuť vzrušujúce nové služby a významne zvýšiť produktivitu v Únii. Komisia načrtla svoj prístup k mobilným komunikáciám v svojom oznámení z 30. júna (2) a bude naďalej pracovať so zainteresovanými skupinami, aby definovala strategické výskumné priority v oblasti mobilnej komunikácie.

2.6

Na zasadnutí Európskej telekomunikačnej rady, ktoré sa konalo v dňoch 8.-9. marca 2004 v Bruseli, rada podčiarkla politický záväzok voči cieľom Lisabonskej stratégie, ktorým je trvalo udržateľný rast, pracovné miesta a sociálna súdržnosť, a to schválením výzvy ku konaniu v oznámení [COM(2004) 61 final], a oznámení Strednodobý prehľad o e-Európe [COM(2004) 108 final].

Pripomienky

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Oznámenie sa zaoberá širokou a zložitou oblasťou kritického významu pre lisabonskú víziu – elektronickou komunikáciou. V priebehu posledných rokov Výbor prijal mnoho stanovísk, ktoré sa zaoberali aspektmi politiky týkajúcimi sa tohto odvetvia (3). Teraz vítame príležitosť môcť sa vyjadriť k všeobecnému vývoju v odvetví elektronických komunikácií, poskytovaniu širokopásmového pripojenia, rozvoju odvetvia mobilných komunikácií a novému regulačnému rámcu pre tento sektor.

3.2

Komisia vykonala vynikajúcu prácu pri podpore vytvárania a vykonávania politiky podpory rastu sektora elektronických komunikácií. S dôraznými snahami komerčného a sociálneho záujmu pri sledovaní ich vlastných cieľov, ktorým pomáhala silná politická podpora Rady ministrov, národných vlád a regionálnych orgánov, ide o veľmi rýchlo sa pohybujúcu a rýchlo sa vyvíjajúcu oblasť.

3.3

Vzhľadom na zložitý dynamický charakter tejto témy a jej dôležitosť pre hospodársky a sociálny rozvoj Únie Výbor verí, že je dôležité pre všetky zainteresované strany pravidelne vyjadrovať svoj názor, aby sa dala implementovať kompletnejšia a integrovanejšia politika. Výbor podporuje zámer Komisie pokračovať v práci so zainteresovanými skupinami, aby sa oznamovala politika v oblastiach ako práva duševného vlastníctva, riadenie digitálnych práv, otázky dôvery a bezpečnosti, interoperabilita a štandardizácia, riadenie spektra a pokrytie vzdialených a vidieckych oblastí. Výbor sa bude naďalej aktívne zaujímať o daný sektor a o všetky tieto otázky.

3.4

Podporujeme najmä dôraz, aký Komisia kladie na interoperabilitu a otvorenosť na rôznych úrovniach technológie a služieb: zariadenie – sieť; zariadenie – zariadenie; sieť – sieť a medzi obsahom a (alebo) aplikáciami. Bez zodpovedajúcej interoperability a otvorenosti platformy by bol vážne zabrzdený masový trh s novými technológiami.

3.5

Ako je uvedené v bode 1.1 vyššie, Výbor podporuje oznámenie a blahoželá Komisii k vynikajúcej práci, ktorú vykonáva v tejto oblasti. Všímame si, že pochopeniu sektora elektronických komunikácií a rozvoju politiky na podporu sily a trvalo udržateľného rozvoja bol venovaný extenzívny výskum a konzultácie: silne podporujeme akčný plán eEurópa 2005 a podporujeme opatrenia odporúčané v oznámení COM(2004) 61 final.

3.6

Chceli by sme zdôrazniť mimoriadny záujem Výboru o niekoľko oblastí:

3.6.1   Regulačný rámec

3.6.1.1

Výbor víta nový regulačný rámec pre elektronické komunikácie, ktorý zabezpečuje väčšiu predvídateľnosť, súdržnosť a harmonizovanejší prístup k spôsobu, akým fungujú trhy v celej Únii. Väčšia istota a transparentnosť zabezpečené týmto rámcom podporia investície do sektora elektronických komunikácií a urýchlia tempo hospodárskej súťaže a zavedenie nových inovačných služieb.

3.6.1.2

Súhlasíme s Komisiou, že technologicky neutrálny, voči normám otvorený koordinovaný prístup k rozvoju hospodárskej súťaže založenej na možnostiach na strane dodávateľov v sektore elektronických komunikácií je kritický pre vytvorenie živého a konkurenčného trhu. Výbor je potešený, že nový rámec podporuje čestnú hospodársku súťaž medzi rôznymi prístupovými technológiami (široké pásmo, 3G, digitálna TV, atď.). Takýto prístup zníži náklady na sieť a ceny služieb a zlepší jednoduchosť používania a mobility pre klientov. Technologicky neutrálny prístup k sektoru na otvorenej platforme tiež veľmi stimuluje dopyt po službách.

3.6.1.3

Preto vítame technologicky neutrálny prístup, ktorý prijal nový regulačný rámec, aby odrážal zbližovanie medzi pevnými a mobilnými službami, on-line a širokopásmový obsah a celý rad rôznych doručovacích platform. Chceme Komisiu uistiť, že vzájomne prepojiteľné platformy sú implementované v súlade s rámcovou smernicou 2002/21/ES.

3.6.1.4

Skutočne konkurenčný trh pre služby závisí od konkurenčnej cenotvorby pre zapojenie domova klienta alebo jeho priestorov (miestna slučka). V súčasnosti bráni zavedeniu nových služieb a nízkym cenám na väčšine trhov kontrola miestnej slučky dominantnými operátormi. Komisia by mala neustále sledovať, či je regulačný rámec dostatočný pre oddelenie miestnej slučky od kontroly dominantnými operátormi na každom trhu.

3.6.1.5

Výbor ľutuje, že Komisia musela na Európskom súdnom dvore zahájiť konanie pre neplnenie povinností proti členským štátom kvôli tomu, že nezaviedli do praxe nový regulačný rámec. Žiadame, aby Komisia naďalej súdne stíhala úplnú implementáciu tohto rámca vo všetkých štátoch, vrátane novo pristupujúcich krajín.

3.6.1.6

Podporujeme nedávnu dohodu v rámci Skupiny európskych regulátorov o spoločnom postoji k tomu, ako aplikujú opravné prostriedky pri riešení problémov s konkurenciou na novo otvorených trhoch pre elektronické komunikácie (4). Uznávajúc, že účelom regulačného rámca je obmedziť reguláciu a podporiť hospodársku súťaž, výbor žiada Komisiu, aby zabezpečila, že rámec sa bude implementovať spôsobom, ktorý stimuluje rozvíjajúce sa trhy a služby, a nebráni ich rozvoju. Žiadame Komisiu, aby podrobne preskúmala primeranosť opravných prostriedkov za porušenie a ich dôsledné uplatňovanie v členských štátoch.

3.6.2.   Rozvoj širokopásmového prístupu

3.6.2.1

Rozšírená, bezpečná širokopásmová infraštruktúra je veľmi dôležitá pre rozvoj a poskytovanie služieb a aplikácie ako napríklad eZdravotníctvo, eObchod, eVláda a eUčenie, čím sa široké pásmo stáva dôležitým pre európsky rast a kvalitu života v rokoch, ktoré sú pred nami. Širokopásmový prístup je verejným dobrom, službou, ktorá by mala byť dostupná všetkým občanom EÚ ako ich právo. Odporúčame, aby Komisia zvážila zaradenie širokopásmového prístupu do zoznamu Univerzálnych služieb.

3.6.2.2

Akčný plán eEurópa 2005 žiada širokú dostupnosť širokého pásma a jeho využívanie v Európskej únii do roku 2005, sme však pozadu za našimi ambicióznymi cieľmi. Pokiaľ sa tempo rozvoja širokého pásma nezvýši, hlavne mimo mestských centier, Únia nedosiahne barcelonský cieľ (5).

3.6.2.3

Výbor víta predloženie národných širokopásmových rozvojových stratégií členskými štátmi EÚ15 a konštatuje, že nové členské štáty predložia svoje stratégie pred koncom roka 2004. Všímame si pozitívne prvé hodnotenie plánov Komisiou (6) a tešíme sa na podrobnejšiu júnovú správu o stratégiách.

3.6.2.4

Napriek tomu sa nám nepáči veľmi všeobecná definícia „širokého pásma“ používaná v rôznych štúdiách a správach (napríklad výkonnosť prístupu 144kbs považuje za „široké pásmo“ správa COCOM04-20 FINAL, uvedená nižšie, a tá istá správa zahŕňa pripojenia 3G do celkových prístupových liniek širokého pásma v Taliansku, ale nie u ostatných členských štátov). Tento nedostatok presnej definície veľmi redukuje transparentnosť a užitočnosť termínu „široké pásmo“ vo všetkých debatách. Vyzývame Komisiu, aby ustanovila presnú a prísnu definíciu termínu „široké pásmo“, ktorá sa bude používať v Únii.

3.6.2.5

Tiež sa nám nepáči, že štatistika pokrytia širokého pásma sa nezaoberá kvalitou dostupného prístupu. Vyzývame Komisiu, aby začlenila štandardnú kvalitu pripojenia do svojej presnej definície „širokého pásma“. Len potom bude mať štatistika širokého pásma zmysel.

3.6.2.6

Výbor si je silne vedomý potreby agresívneho premostenia digitálnych rozdielov otvárajúcich sa v celej Európe, ktoré sa dotýkajú menej zvýhodnených, a e-Kompletnosti. Hoci sme skonštatovali, že Rada ministrov prijala posun v dôraze politiky z konektivity na rozvoj a účinné využívanie inovačných služieb, máme obavy o moment a pokrytie rozvoja širokého pásma. Obzvlášť máme obavy o nerovnosť medzi určitými krajinami a regiónmi v štatistikách s najnižším prienikom širokého pásma od Komunikačného výboru Komisie (7). V rámci EÚ15 je v súčasnosti 20 % európskeho obyvateľstva vylúčených zo širokopásmového prístupu, pretože pokrytie siete je nedostatočné. Vítame zameranie sa Komisie v oznámení na potrebu rozvoja širokého pásma na nedostatočne obsluhované oblasti. A v podrobnom prehľade národných širokopásmových stratégií žiadame Komisiu, aby v budúcich správach zdôraznila potrebu rozšírenia širokopásmových sietí tak, aby pokryli celú Úniu v aktuálnej dobe, a aby zdôraznila medzery v sieti.

3.6.2.7

Podporujeme iniciatívy Quick-Start a dostupnosť štrukturálnych fondov, aby sa zabezpečil prístup do vidieckych a komerčne menej atraktívnych oblastí Únie, hoci chceme, aby Komisia viedla podrobný prehľad implementácie národných širokopásmových stratégií členských štátov a zamerala sa na problémy tempa, pokrytia a kvality.

3.6.2.8

Výbor ľutuje, že sa oznámenie Komisie zaoberá iba geografickými digitálnymi rozdielmi (málo obsluhované oblasti) a nie finančnými digitálnymi rozdielmi (neschopnosť dovoliť si prístup k sieti). Argument Komisie, že vysokorýchlostné služby zlepšujú životné podmienky skrátením vzdialeností a uľahčením prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a verejným službám, sa vzťahuje nielen na geograficky izolovaných občanov, ale aj na najchudobnejších.

3.6.2.9

Výbor verí, že uistenie Komisie o tom, že akákoľvek vládna intervencia na čelenie digitálnym rozdielom musí byť vykonaná v súlade s princípmi a zákonmi hospodárskej súťaže, je klam: digitálne rozdiely existujú preto, že trh sa nezaujíma o cieľové obyvateľstvo. Preto existuje potreba kompetencie štatutárnej štátnej služby stanovujúcej presnú povahu povinností štátnej služby.

3.6.3   Zavádzanie a vývoj 3G

3.6.3.1

Výbor víta zriadenie mobilnej komunikačnej a technologickej platformy minulý rok v októbri, aby sa spojili vedúci aktéri spomedzi mobilných operátorov, výrobcov zariadení a komponentov a poskytovateľov kapacity. Tiež vítame prvú správu tejto skupiny (8) ktorá ustanovuje 20 odporúčaní pre kroky potrebné na podporu a trvalé udržanie zavádzania mobilných sietí a služieb v celej Európe – vrátane krokov v oblasti výskumu, noriem, obsahu, bezpečnosti, spektra, medzinárodnej spolupráce a regulácie.

3.6.3.2

Sme radi, že v správe mobilnej platformy a vyhláseniach Komisie je dôraz na 3G kladený na zabezpečovanie prostredia zameraného na zákazníka, ktoré je bezpečné, aby mohlo podporovať „kedykoľvek“, „kdekoľvek“ prístup k vysokorýchlostným údajom a službám v oblasti zábavy pri presune cez celý rad širokopásmových zariadení.

3.6.3.3

Výbor plne schvaľuje názory vyjadrené všetkými stranami, že cieľom sú otvorené, vzájomne prepojené siete a vzájomná prepojiteľnosť aplikácií a služieb, a vítame záväzok mobilnej platformy pripraviť agendu strategického výskumu pre budúci bezdrôtový svet v rámci 7. výskumného rámcového programu.

3.6.3.4

Výbor by bol rád, keby Komisia uplatnila akýkoľvek tlak, ktorý je schopná vyvolať, aby sa zavedenie nových 3G sietí zjednodušilo a stalo cenovo efektívnym. Členské štáty musia hlavne pomôcť rýchle vyriešiť problémy plánovania a dopadu na životné prostredie, ktoré zdržiavajú zavedenie tejto dôležitej novej platformy.

3.6.3.5

Sme znepokojení vysokou úrovňou platieb realizovaných operátormi sietí za 3G licencie v niektorých členských štátoch, a negatívnym dopadom, ktorý môže mať na budúcu stratégiu. Boli by sme radi, keby sa Komisia podelila o svoje podrobné názory na danú problematiku a poradila opatrenia na zlepšenie akýchkoľvek nepriaznivých dopadov na stratégiu Únie pre zavedenie a používanie IKT.

3.6.3.6

V záujme spotrebiteľov a účinného používania zdrojov v EÚ by sme chceli, aby Komisia posúdila uzákonenie zdieľania zariadení medzi 3G operátormi tam, kde je to praktické. Takáto politika by urýchlila dostupnosť prístupu, znížila environmentálne obavy a a zredukovala náklady na poskytovanie služieb. Všímame si upozornenia Komisie, že niektorí hlavní operátori sú proti zdieľaniu (spoločnému vlastníctvu) zariadení z konkurenčných dôvodov, ale veríme, že najlepší záujem Únie ako celku by mal prevládnuť nad úzkymi komerčnými motívmi niekoľkých operátorov.

3.6.3.7

Konštatujeme, že mobilná platforma verí, že je potrebný nový celkový rámec politiky, aby logicky vyriešil otázky 3G. Skupina sa stretáva znovu v júni a tešíme sa na oznámenia prisľúbené Komisiou v reakcii na výsledok júnového zasadnutia.

3.6.4   Nové služby a stimulácia dopytu

3.6.4.1

Komisia avizuje, že dokonca v oblastiach, kde je 90 % dostupnosť širokopásmového prístupu, je záujem nízky (v priemere 12 %) a spomaľuje sa. Dôvodmi sú vysoké ceny, nízka kvalita a nedostatok relevantnej kapacity – spotrebitelia nemajú dostatočný záujem o získavanie širokopásmových služieb.

3.6.4.2

Rozvoj obsahu a služieb na stimulovanie záujmu o širokopásmové pripojenia sa považuje za veľmi dôležitý pre záujem o IKT, a tým pádom pre konkurencieschopnosť, rast produktivity a zamestnanosť v celej Európskej únii. V tomto ohľade Výbor víta nedávny návrh Komisie programu eContentplus (zvýšenie elektronickej kapacity) (2005 – 2008) (9), ktorý má za cieľ vytvoriť podmienky pre širší prístup k digitálnemu obsahu a jeho využívaniu.

3.6.4.3

Výbor uznáva, že stimulácia dopytu v zavedených široko pásmových a 3G sieťach, potreba nových, inovačných služieb, hospodárskej súťaže a zavádzania sietí sú vzájomne prepojené. Každý pokrok pomáha inému. Zaoberajúc sa otázkami na strane dodávateľov vítame všetky iniciatívy prijaté Komisiou na podporu rozvoja nových a inovačných služieb, ktoré zosilnia dopyt spotrebiteľov a zvýhodnia silu nových technológií a sietí.

3.6.4.4

Výbor verí, že vzájomná prepojiteľnosť medzi sieťami, platformami a zariadeniami bude predstavovať veľký stimul pre prijatie a rast služieb. Komisiu presviedčame, aby tlačila na vzájomnú prepojiteľnosť v rámci regulačného rámca a na jej styky so všetkými zainteresovanými skupinami v sektore elektrických komunikácií.

3.6.4.5

Podporujeme výzvu Komisie členským štátom, aby udržali hybnú silu zavedenia vládnych e-služieb (vrátane eZdravotníctva, eUčenia, atď.) a uznávame, že verejný sektor bude hlavným pohonom dopytu v prvotných štádiách rozvoja týchto nových informačných služieb.

3.6.4.6

Obzvlášť vítame záväzok Komisie pracovať s priemyslom na riešení identifikovaných otázok, ktoré bránia rozvoju nových služieb – systémy riadenia digitálnych práv (Digital Rights Management – DRM), vzájomná prepojiteľnosť, mikro úhrady, m-úhrady, atď. V tomto ohľade vítame nedávne oznámenie (10) a poradný proces, ktorý sa venuje právam duševného vlastníctva a upozorňujeme Komisiu na Stanovisko výboru k IPR (11) v roku 2003.

3.6.4.7

Výbor zdôrazňuje dôležitosť bezpečnostných otázok pri prijímaní nových služieb spotrebiteľmi. Dôvera spotrebiteľov v nové technológie a služby bude závisieť od záruk vo veci ochrany záujmov spotrebiteľov.

3.6.4.8

Výbor žiada Komisiu, aby pokračovala v pracovných poradách s operátormi, poskytovateľmi internetových služieb, poskytovateľmi kapacity (obsahu), reportérmi a priemyslom zábavy, o tom, ako môžu svoje aktivity adaptovať prostredníctvom nových foriem partnerstva, aby vytvorili nové podnikateľské modely a služby pre zblíženú, mobilnú Úniu.

3.6.4.9

Tiež vítame podporu poskytnutú výskumu a vývoju v rámci 6. výskumného a vývojového rámcového programu. V sektore technológie elektronických komunikácií, ako vo všetkých ostatných oblastiach rozvoja technológie zdôrazňujeme nutnosť, aby Európa investovala do výskumu, vývoja a inovácií, v súlade s cieľmi, ktoré sme si stanovili v rámci Lisabonskej stratégie. Uznávajúc, že tento sektor prešiel obdobím konsolidácie a zníženia výdavkov na investície, Komisia teraz vyzýva všetky strany – EÚ, členské štáty a súkromný sektor – aby demonštrovali obnovený záväzok investovať v budúcnosti do elektronických komunikácií výrazným zvýšením rozsahu a miery vedecko-výskumných činností.

3.7   Záverečné poznámky

Na záver Výbor víta zverejnenie dokumentu Akčný plán eEurópa 2005: strednodobý prehľad [COM(2004) 108 final], a potvrdenie, že ciele eEurópy 2005 zostanú v platnosti v kontexte rozšírenia EÚ na 25 členov. Tešíme sa na preskúmanie upraveného akčného plánu eEurópa 2005 a júnové komentáre Rady k nemu.

Brusel 27. októbra 2004

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Van Ark, B. a Mahony, O. (2003), Produktivita a konkurencieschopnosť EÚ: Perspektíva priemyslu, http://europa.eu.int/comm/enterprise/enterprise_policy/competitiveness/doc/eu_competitiveness_a_sectoral_perspective.pdf.

(2)  COM(2004) 447 final Mobilné širokopásmové služby.

(3)  Viď Ú. v. C 169 z 16.6.1999, s. 30; Ú. v. C 368 z 20.12.1999, s. 51; Ú. v. C 14 z 16.1.2001, s. 35; Ú. v. C 123 z 25.4.2001, s. 61; Ú. v. C 123 z 25.4.2001, s. 36; Ú. v. C 139 z 11.5.2001, s. 15; Ú. v. C 311 z 7.2.2001, s. 19; Ú. v. C 48 z 21.2.2002, s. 33; Ú. v. C 48 z 21.2.2002, s. 27; Ú. v. C 221 z 17.9.2002, s. 22; Ú. v. C 241 z 7.10.2002, s. 119; Ú. v. C 61 z 14.3.2003, s. 32; Ú. v. C 61 z 14.3.2003, s. 184; Ú. v. C 220 z 16.9.2003, s. 33; Ú. v. C 220 z 16.9.2003, s. 36; Ú. v. C 80 z 30.3.2004, s. 66 a ďalšie.

(4)  http://erg.eu.int/doc/whatsnew/erg_0330rev1_remedies_common_position.pdf.

(5)  COM(2002) 263 final: eEurópa 2005: Informačná spoločnosť pre všetkých.

(6)  IP/04/626 Spájanie Európy veľkou rýchlosťou: Komisia skúma národné širokopásmové stratégie.

(7)  COCOM04-20 final: Pracovný dokument Komunikačného výboru Širokopásmový prístup v EÚ: Situácia k 1. januáru 2004.

(8)  IP/04/23 3. mobilná vlna pre Európu.

(9)  COM(2004) 96 final Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady: vytvorenie viacročného programu Spoločenstva na zabezpečenie lepšej dostupnosti použiteľnosti a využiteľnosti digitálnej kapacity v Európe. Stanovisko EHSV: Ú. v. EÚ C 117 z 30.4.2004, s. 49.

(10)  COM(2004) 261 final Riadenie autorského práva a súvisiacich práv na vnútornom trhu.

(11)  COM(2003) 46 final Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach a postupoch na zabezpečenie uplatnenia práv duševného vlastníctva : Stanovisko EHSV: Ú. v. EÚ C 32 z 5.2.2004, s. 15.


20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/28


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Pozmenenému návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o zvýšení bezpečnosti prístavov“

COM(2004) 393 final – 2004/0031 (COD)

(2005/C 120/06)

Dňa 11. júna 2004 sa Rada Európskej únie rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, podľa článku 80 (2) zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo „Pozmenený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady na zvýšenie bezpečnosti prístavov“

Sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť, ktorá bola zodpovedná za prácu Výboru na tejto problematike, prijala svoje stanovisko dňa 5. októbra 2004. Spravodajcom bola pani BREDIMA-SAVOPOULOU.

Na svojom 412. plenárnom zasadnutí 27. a 28. októbra 2004 (schôdzi dňa 27. októbra), schválil Európsky hospodársky a sociálny výbor nasledovné stanovisko počtom hlasov 169 za a 6 sa zdržali hlasovania.

1.   Úvod

1.1

Po teroristických útokoch v dňoch 11. septembra 2001 a 11. marca 2004 svet zistil, že vojna s terorizmom bude určite trvať dlho. Komisárka De Palacio už v ranom štádiu podnietila EHSV, aby vypracoval prieskumné stanovisko k bezpečnosti v doprave. EHSV podal rad štandardov (1) týkajúcich sa budúcej politiky EÚ v oblasti bezpečnosti v doprave a rád konštatuje, že tieto štandardy Komisia schválila.

1.2

V nadväznosti na Oznámenie EÚ o Zlepšení bezpečnosti v námornej doprave a na Nariadenie o zlepšení bezpečnosti zariadení lodí a prístavov vydal EHSV stanovisko (2), ktoré sa vzťahuje na bezpečnosť prístavných terminálov.

1.3

Dňa 30.6. 2004 schválil EHSV ďalšie stanovisko (3), týkajúce sa navrhnutej smernice o zlepšení bezpečnosti prístavov. Navrhnutá smernica dopĺňa bezpečnostné opatrenia uvedené Nariadením o zlepšení bezpečnosti lodných a prístavných zariadení tým, že zabezpečuje, že bezpečnostný režim sa bude vzťahovať na celý prístav.

2.   Návrh Komisie

2.1

V nadväznosti na rokovania Rady o návrhu Smernice o zlepšení bezpečnosti prístavov Komisia navrhuje (4) úpravu článku 7, ktorým plán bezpečnosti prístavov zaistí, že na základe odhadu rizík vykonajú kompetentné štátne orgány príslušné bezpečnostné previerky áut a nákladných vozidiel určených na nalodenie na tie plavidlá, ktoré prevážajú aj cestujúcich.

2.2

Návrh sa vzťahuje na trajekty na vnútroštátnych aj medzinárodných trasách. V druhom prípade budú zainteresované členské štáty spolupracovať pri odhade rizík.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

EHSV pevne podporuje vyvážený prístup zaručujúci bezpečnosť bez toho, aby bol prekazený voľný tok obchodu. Chápe preto obavy Komisie, ako ich vyjadrila v novej ôsmej úvodnej časti navrhnutej Smernice.

3.2

V zhode so svojimi predošlými stanoviskami EHSV plne súhlasí s navrhovanou úpravou k návrhu Smernice o zlepšení bezpečnosti prístavov. Hoci sa nikdy nedosiahne absolútna bezpečnosť, EHSV znovu opakuje, že celý logistický dopravný reťazec musí byť pokrytý bezpečnostnými opatreniami, aby sa zaistilo, že nebudú existovať nijaké slabé články. Prednosť by mala mať osobná doprava, kde dôsledky teroristického činu by boli najťažšie vzhľadom na ohrozenie ľudských životov.

3.2.1

Trajekty sú obzvlášť zraniteľné, čo sa týka teroristických útokov, ak prevážajú cestujúcich. Autá, nalodené na palubu trajektov, sa môžu stať z hľadiska bezpečnosti modernými „trójskymi koňmi“.

3.2.2

Malo by sa zabezpečiť, aby sa urobili adekvátne opatrenia na to, aby autá a nákladné vozidlá na palubách trajektov neprivodili riziko. Opatrenia by sa mali vykonať v prístave alebo na hraniciach prístavu ešte pred nakládkou lode, a to takým spôsobom, ktorý by čo najmenej prekážal plynulosti prevádzok.

3.2.3

Bezpečnostné prehliadky áut a nákladných áut, ktoré sa majú nakladať na osobné trajekty, predstavujú ťažkosti kvôli charakteru nákladov nakladaných na vozidlá. Dlhodobé skúsenosti naznačujú, že najadekvátnejšia kontrola obsahu týchto vozidiel by sa mala uskutočniť pred nalodením v oblasti prístavu, aby sa využili dômyselné prístroje na zaistenie bezpečnosti, ako aj riadne vyškolený personál.

3.3

EHSV si praje pritiahnuť pozornosť k otázkam zodpovednosti v súvislosti s inšpekciami. Je zrejmé, že zodpovednosť z bezpečnostných kontrol osobných a nákladných vozidiel by mali niesť príslušné zainteresované úrady, a nie lode, na ktoré sa tieto vozidlá následne naložia.

3.4

Vzhľadom na identifikáciu námorníkov a personálu prístavov by sa mali požiadavky aplikovať praktickým spôsobom, aby sa nadmerne nemarili komerčné operácie.

3.5

EHSV registruje, že v dôsledku navrhovanej úpravy začne Komisia v spolupráci so štátnymi orgánmi inšpekcie na overenie prostriedkov monitorovania realizácie národných plánov prijatých na základe Smernice, a to šesť mesiacov po dátume aplikácie navrhnutej Smernice. Zdôrazňuje nutnosť okamžitej pripravenosti prístavov EÚ, ako aj prístavov nečlenských štátov EÚ vo vzťahu k novým bezpečnostným opatreniam (Kód ISPS) pre prístavné terminály, ktoré vstúpili do medzinárodnej platnosti 1.7.2004.

3.6

Na záver využíva EHSV príležitosť na presadenie toho, že by sa mal promptne určiť ekonomický rozmer bezpečnosti prístavov na EÚ úrovni a mal by sa vyvinúť harmonizovaný prístup kvôli tomu, aby sa predišlo narúšaniu konkurencie medzi rôznymi druhmi dopravy, predovšetkým v neprospech trajektovej dopravy typu „roll-on roll-off“. Komisia je pozvaná k tomu, aby vypracovala štúdiu celkového účinku o finančných dôsledkoch bezpečnosti prístavov a aby v potrebných prípadoch vypracovala schému EÚ pre financovanie realizačných opatrení.

Brusel 27. októbra 2004

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Ú. v. C 61 zo 14.3.2003, s. 174

(2)  COM(2003)229 final – Ú. v. C 32 z 5.2.2004, s. 21.

(3)  COM(2004)76 final – Ú. v. C 241 z 28.9.2004

(4)  COM(2004)393 final


20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/30


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorá súvisí s reštrikciami marketingu a používania polycyklických aromatických uhľovodíkov v zmäkčovadlách a pneumatikách (dvadsiate siedme upravené nové znenie smernice Rady 76/769/EHS)“

COM(2004) 98 final – 2004/0036 (COD)

(2005/C 120/07)

Rada sa podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva dňa 22. marca 2004 rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorá súvisí s reštrikciami marketingu a používania určitých polycyklických aromatických uhľovodíkov v zmäkčovadlách a pneumatikách (dvadsiate siedme upravené nové znenie smernice Rady 76/769/EHS)“

Sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, ktorá bola zodpovedná za prípravu prác Výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko dňa 21. septembra 2004. Spravodajcom bol pán SEARS.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 412. plenárnom zasadnutí zo dňa 27. a 28. októbra 2004 (schôdza zo dňa 27. októbra 2004) nasledovné stanovisko 154 hlasmi za, 3 hlasmi proti, pričom sa 7 členovia hlasovania zdržali.

1.   Úvod

1.1

Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) sú prirodzene sa vyskytujúce látky vytvárané všade tam, kde sa zlúčeniny obsahujúce uhlík spaľujú pri nízkych teplotách v nekontrolovaných podmienkach. Stáva sa to pri lesných požiaroch a sopkách; pri činnostiach človeka ako napríklad fajčenie; pri vykurovaní domácností, pri výrobe energie a riadení vozidiel na fosílne palivá; pri varení potravín a spaľovaní odpadových materiálov; a v celom rade priemyselných procesov. PAU sa vyskytujú prirodzene v rope a uhlí, pričom sa ľahko tvoria, sú stabilné, akumulujú sa počas prvotných štádií krakovania a destilácie.

1.2

Tento proces čiastočnej oxidácie vedie k vytvoreniu zmesi zlúčenín so spojenými kruhmi z nenasýtených piatich a šiestich uhlíkov, ktoré sa môžu opakovať prakticky v akomkoľvek smere. Bolo identifikovaných približne 600 štruktúr; len pár ich bolo charakterizovaných alebo izolovaných na používanie ako medziprodukty. Žiadna z nich sa zámerne nevyrába vo významných množstvách. Ďalšia oxidácia vedie k vytváraniu sadzí (napr. znečistené čiastočky uhlíka), s ktorými sú PAU často spájané.

1.3

Keďže sa PAU vždy vyskytujú v nediferencovaných skupinách, ich jednotlivé charakteristiky sa nedajú ľahko určiť (a z toho istého dôvodu sú zväčša irelevantné). Ale keďže niektoré z nich môžu byť karcinogénne pre zvieratá, je rozumné klasifikovať zmesi ako pravdepodobne spôsobujúce rakovinu u ľudí. Preto sa požaduje, aby oleje a iné prípravky, o ktorých sa vie, že obsahujú PAU, boli označené z hľadiska rizika a bezpečnosti a vhodnej manipulácie, aby sa zabezpečila bezpečnosť na pracovisku. Procesy, ktoré pravdepodobne uvoľňujú PAU do životného prostredia, by mali byť kontrolované, alebo by sa im malo predchádzať tam, kde je to možné.

1.4

Jedným takýmto procesom je používanie zmäkčovadiel v pneumatikách pre automobily, nákladné automobily, motocykle, pretekárske autá a lietadlá. Tieto oleje, ktoré môžu vyrovnávať až 28 % behúňa pneumatiky, dávajú základnú charakteristiku priľnavosti, ktorá nie je požadovaná v jej kostre. Ak behúň nepracuje tak, ako by mal, alebo ak jeho fungovanie nie je stabilné, ohrozuje bezpečnosť a výkon, a to s jasnými dôsledkami pre vodičov vozidiel.

1.5

Technicky musia byť oleje schopné rozpúšťať prirodzené syntetické gumy a iné materiály používané v pneumatikách, musia byť dlho trvajúce a stabilné, dobre sa rozkladať a zostať viazané v matici gumy, musia pracovať v rôznych teplotných a vlhkostných podmienkach, a manipulácia s nimi a ich používanie musia byť bezpečné. Oleje sú tiež dostupné vo veľkých množstvách, vyrábané podľa globálne dohodnutých špecifikácií, od celého radu konkurenčných dodávateľov, za náklady nižšie, ako sú náklady na gumu, aby sa znížili celkové náklady na pneumatiky.

1.6

Vysoko aromatické oleje, ktoré vyhovujú týmto špecifikáciám, tradične dodávajú vedúci výrobcovia olejov pod titulom aromatické extrakty destilátov (AED). Požadovaná rozpúšťacia schopnosť závisí od celkovej aromatickosti olejov, ktorá zase závisí od prítomnosti významných úrovní PAU. Keďže behúň pneumatiky sa opotrebúva, je nutné predpokladať, že tieto PAU sa uvoľňujú do životného prostredia. To, či sú tieto množstvá uvoľnených látok významné v porovnaní s ostatnými množstvami uvoľňovaných látok, je sporné. Ale proces preorientovania sa na iné oleje v Európe prebieha a musí sa doviesť do uspokojivého záveru.

1.7

Toto úsilie je mimoriadne dôležité, keďže celosvetová dodávka AED sa tiež stáva obmedzenou, pričom sa modernizácie rafinérií teraz zameriavajú na výrobu vyššieho objemu úplne hydrogenovaných (t.j. s nízkou aromatickou a redukovanou rozpúšťacou schopnosťou) produktov a na „čisté“ benzínové a palivové produkty.

1.8

Vzhľadom na to, že sa v Európe ročne vyrobí približne 300 miliónov pneumatík a svetový trh pre zmäkčovadlá a technologické oleje pre priemyselné odvetvie vyrábajúce pneumatiky sa blíži k hodnote 1 milión ton, hlavnou výzvou pre dodávateľov oleja, výrobcov pneumatík a podobne pre regulátorov je, aby sa to dosiahlo racionálnym spôsobom, pričom sa udrží súčasné presadzovanie bezpečnosti a vysoký výkon pri nízkych alebo akceptovateľných nákladoch.

1.9

Doposiaľ boli navrhnuté dva prípravky nekarcinogénnych olejov, čo si vyžaduje rôzne stupne investícií dodávateľmi olejov a rôzne pretvorené prípravky od spoločností vyrábajúcich pneumatiky. Sú známe ako produkt miernej extrakcie (PME) a upravený aromatický extrakt destilátu (UAED) v uvedenom poradí. Ostatné oleje môžu vyrábať iní dodávatelia mimo Európy.

1.10

Podľa ukazovateľov, ktoré sú k dispozícii (keďže podrobnosti nie sú verejne dostupné na extrémne konkurenčnom trhu s pneumatikami), už došlo k určitej substitúcii - napríklad v zimných pneumatikách a pneumatikách pre nákladné automobily, kde je mokrá trakcia pre behúň menej dôležitá. Je však všeobecne akceptované, že prechod na letné pneumatiky s vyšším výkonom, bez ohľadu na pneumatiky pre závodné autá a lietadlá, bude trvať omnoho dlhšie. Tiež existuje nedostatok inštalovanej kapacity pre PME a UAED, ako doplnok k obmedzeniam dostupnosti AED, ktorá už bola spomenutá.

1.11

Aby sa dosiahli požadované zmeny, a to včas a v súlade s legislatívou EÚ o hospodárskej súťaži a zdraví a bezpečnosti, zástupcovia priemyselných sektorov (CONCAWE, IISRP a BLIC) pracujú s Komisiou a ostatnými regulačnými orgánmi, aby sa dohodol vhodný výrobný prístup a regulačný rámec. Naďalej otvorenými sú tu testy, ktoré by mali definovať, ktoré oleje sú akceptovateľné na použitie v Európe, a testy pre všetky pneumatiky na trhu, či už vyrábané v EÚ alebo mimo nej, aby sa preukázalo, že v hotových artikloch sú akceptovateľné oleje s nízkym obsahom PAU.

2.   Zhrnutie návrhu Komisie

2.1

V júli 2003 Komisia navrhla všeobecné obmedzenie ťažkých kovov a PAU v okolitom ovzduší. EHSV vypracoval svoje stanovisko k tomuto prvému návrhu vo februári 2004. Súčasný návrh, tiež uverejnený vo februári 2004, sa snaží o vytvorenie interného trhu ako aj o zabezpečenie vyššej úrovne ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, a to pridaním určitých PAU do prílohy 1 smernice 76/769/EHS. PAU uvedené v zozname nie sú látkami s vysokým objemom výroby (VOV) a neobjavili sa na žiadnom zo štyroch prioritných zoznamov pre hodnotenie existujúcich látok. Považujú sa však za skupinu trvalých organických škodlivín (TOŠ) podľa príslušného protokolu a konvencie OSN ECE.

2.2

Jeden špecifický PAU, benzopyrén (BaP, číslo CAS 50-32-8) je klasifikovaný v rámci smernice 67/548/EHS ako karcinogénna, mutagénna a reprotoxická kategória 2, a tu sa navrhuje ako kvalitatívny a kvantitatívny ukazovateľ prítomnosti iných PAU.

2.3

Zmäkčovadlá sa nemôžu uviesť na trh a používať na výrobu pneumatík, ak obsahujú viac ako 1mg/kg BaP alebo viac ako 10mg/kg súhrnu všetkých PAU uvedených na zozname.

2.4

Komisia uznáva, že je nutné ešte prekonať celý rad technických problémov, preto je dátum všeobecného uplatňovania stanovený na 1. január 2009. Pneumatiky závodných automobilov by boli zastrešené od 1. januára 2012 a pneumatiky lietadiel od istého dátumu v budúcnosti, ktorý sa musí určiť. Absencia relevantných harmonizovaných testovacích metód pre obsah PAU v zmäkčovadlách a pneumatikách, napr. z CEN alebo ISO, by nemala spôsobiť omeškanie nadobudnutia účinnosti danej smernice.

2.5

Komisia uvádza, že s Vedeckým výborom pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie (CSTEE) prekonzultovala vedecké zistenia o nepriaznivom vplyve PAU na zdravie.

2.6

Členské štáty budú mať jeden rok na uverejnenie zákonov potrebných na to, aby sa dostali do súladu s touto smernicou. Bude to odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu, po konzultácii, ako to žiada článok 95 Zmluvy, s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom (EHSV) a po procedúre spoločného rozhodnutia s Európskym parlamentom.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Tento návrh, ktorý dopĺňa iné kontroly PAU, je založený na správach o údajnom vplyve na zdravie a životné prostredie zbytkov pneumatík od nemeckého Umweltbundesamt (UBV) zo dňa 18. marca 2003 a Švédskeho národného inšpektorátu pre chemikálie (KEMI) zo dňa 27. marca 2003. Tieto revidoval CSTEE, ako je uvedené v stanovisku prijatom na jeho 40. plenárnom zasadnutí zo dňa 12.-13. novembra 2003.

3.2

CSTEE súhlasil, z dôvodov uvedených vyššie, že PAU ako skupina by sa mali považovať za pravdepodobné karcinogény pre človeka, a že sú vypúšťané do životného prostredia v dôsledku opotrebovania pneumatík. Poskytol však len čiastočnú podporu používaniu BaP ako kvalitatívneho a kvantitatívneho ukazovateľa pre iné PAU a kriticky preveril celkový dopad smeru toku emisií.

3.3

Celkovo vzaté, emisie PAU z opotrebenia pneumatík prispievajú menej než 2 % k celkovému vystaveniu človeka týmto látkam, pričom zdroje uvedené v bode 1.1 prispievajú zostávajúcimi 98+ %. Toto je v súlade s opakovaným hodnotením WHO, že primárne príčiny znečistenia ovzdušia a súvisiacich chorôb, vrátane rakoviny, sú fajčenie a spaľovanie dreva a uhlia za účelom vykurovania a prípravy potravín. CSTEE preto dospel k záveru, že „obmedzenie PAU v pneumatikách významne neovplyvní koncentrácie PAU v okolitom vzduchu a sedimentoch“.

3.4

Z toho vyplýva, že bežné vyhlásenie, podľa ktorého smernica „bude prínosom v zmysle poskytovania vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a životného prostredia“, v tomto prípade neplatí presne. Zmäkčovadlá sú už označené štítkami a na pracovisku sa s nimi dá manipulovať podľa existujúcej legislatívy o nebezpečných látkach. Tento návrh preto neprinesie žiadne prínosy na pracoviskách a minimálne prínosy pre životné prostredie.

3.5

Tiež by sa malo uviesť, že tento návrh, ako tomu bolo pri dvadsiatej šiestej novele smernice Rady 76/769/EHS, je pokusom o obmedzenie koncentrácie prirodzene sa vyskytujúceho chrómu VI v cemente, ku ktorému EHSV poskytol svoje stanovisko v marci 2003 a rozširuje rozsah smernice na jeho plánované limity alebo po nich. PAU nie sú ani zámerne vyrábané ani umiestňované na trh ako také. Toto sa uznáva v prílohe – kde sa obmedzenia správne vzťahujú na produkty obsahujúce PAU – ale nie v nadpise, ktorý by sa preto mal zmeniť.

3.6

Názov a text sú tiež mätúce v odkazoch na „určité PAU“ ako špecifickú a významnú skupinu. Vzhľadom na to, ako uvádza CSTEE, že bolo charakterizovaných málo PAU a ukázalo sa, že ešte menej z nich je pravdepodobne karcinogénnych, je nutné dospieť k záveru, že celá trieda predstavuje riziká tam, kde je možné vystavenie ľudí tejto látke. Reštrikcie marketingu a používania by sa mali preto vzťahovať na „oleje bohaté na PAU, ktoré sa používajú vo výrobe pneumatík a na pneumatiky, ktoré tieto oleje obsahujú“.

3.7

Vyššie uvedené skutočnosti a prekrytie s predchádzajúcim návrhom Komisie o ťažkých kovoch a PAU v okolitom ovzduší viedli k tvrdeniam, že táto smernica je zbytočná a mala by sa zrušiť. Trh sa rozdrobil, pričom sú potrebné aspoň dva produkty, aby nahradili produkty predtým používané. Na splnenie dopytu je nedostatočná inštalovaná kapacita. Naďalej existujú obavy týkajúce sa bezpečnosti náhradných prípravkov. Ak behúne vyrobené s olejmi s malým obsahom PAU pri používaní zlyhajú, skutočné úmrtia nahradia hypotetické úmrtia používané na odôvodnenie preventívneho bezpečnostného konania.

3.8

EHSV chápe tieto obavy, ale silne pociťuje, že smernica sa musí postupovať ďalej pri úzkej konzultácii s predmetnými priemyselnými odvetviami, aby sa dosiahol úspešný prechod k celosvetovému používaniu zmäkčovadiel s nízkym obsahom PAU vo výrobe pneumatík. Tieto náhradné oleje musia jasne spĺňať rovnaké minimálne štandardy výkonu vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa bezpečnosti. Zriadenie efektívneho, konkurenčného a spoľahlivého interného trhu v Európe pre tieto nové produkty je preto dostatočnou a správnou hnacou silou pre tento návrh.

3.9

Veľmi dôležitá je k tomu, vzhľadom na načasovanie, dohoda o testoch, ktoré sa budú používať na určenie toho, použitie ktorých olejov bude akceptovateľné. Táto príloha navrhuje testovanie prítomnosti individuálnych PAU. Je to nevhodné pre neustále prevádzkovanie rafinérií vo veľkom rozsahu, kde sa skutočné chemické látky špecifických skupín líšia v závislosti na druhu spracovanej ropy. Iné testy, ako je IP-346 z Inštitútu pre ropu (ktorý kontroluje celkový obsah PAU meraním množstva troj- až sedem členných reťazcov PAU, ktoré sú extrahovateľné riedidlom DMSO) sa už používajú v naftárskom priemysle ako prijateľná miera karcinogénnosti podľa smernice 67/548/EHS. Štúdie CONCAWE pre naftársky priemysel podporujú stanovisko CSTEE, že jedno meranie BaP dáva malú koreláciu s celkovou potenciálnou karcinogénnosťou. Používanie IP-346 pri definovaní a testovaní rôznych zmäkčovadiel sa preto silne odporúča.

3.10

Aby sa ochránil priemysel vyrábajúci pneumatiky v Európe – a životné prostredie, pokiaľ je takýto prospech reálny – musí existovať podobný test pre oleje používané v importovaných pneumatikách. Návrh normy od Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO TC 45/SC 3 N zo dňa 29. októbra 2003) navrhuje, na posúdenie a skomentovanie, testovaciu metódu pre určovanie typu oleja vo všetkých kaučukových zmesiach. Táto práca by sa mala doviesť k uspokojivému záveru, predtým než dôjde k implementácii smernice.

3.11

Vzhľadom na vyššie uvedené, malo by byť možné vyriešiť súčasné reštrikcie v zásobovaní, hlavne pre UAED, ktoré si vyžadujú vyššie investície než PME. Všetko toto si však vyžaduje čas a súčasná požiadavka, aby sa zmena dokončila pre pneumatiky na všeobecné použitie do 1. januára 2009 vyzerá stále viac nerealistická. Vzhľadom na to, že prínos tohto návrhu bude pravdepodobne minimálny, a náklady a riziká neúspešných pretvorených prípravkov značné, EHSV navrhuje, aby sa tento pôvodný konečný termín predĺžil o 12 mesiacov do 1. januára 2010. Dokonca aj to bude viesť k významným rokovaniam medzi rôznymi zúčastnenými stranami, ktoré si konkurujú. Komisia bude mať naďalej kľúčovú úlohu pri umožňovaní tohto procesu s obmedzeniami práva EÚ a nakoniec pri jeho privedení k úspešnému záveru.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Vo svetle vyššie uvedeného by mal byť názov tohto návrhu a následné znenie v súlade s celkovým cieľom zavedenia reštrikcií marketingu a použitia „olejov bohatých na PAU, ktoré sa používajú pri výrobe pneumatík a pneumatík obsahujúcich tieto oleje“.

4.2

Toto sa malo odrážať v prílohe s obmedzeniami uvalenými na marketing a používanie olejov pri výrobe pneumatík s objemom extrahovateľných látok vyšším ako 3 % DMSO podľa IP-346 a preto klasifikovaných ako karcinogenické podľa smernice 67/548/EHS. Všetky odkazy na BaP ako na ukazovateľ a na jednotlivé PAU by sa mali vymazať.

4.3

Mala by sa vytvoriť medzinárodná štandardná testovacia metóda pre charakterizáciu olejov v gumených objektoch, hlavne pneumatikách, a mala by sa začleniť do tejto smernice.

4.4

Gumárenskému priemyslu a priemyslu vyrábajúcemu pneumatiky by sa mal dať vhodný čas na dokončenie prác na pretváraní prípravkov, ktoré práve prebiehajú, a naftárskemu priemyslu by sa mal dať čas na investovanie do požadovaných surovín a ich dodávok. V súčasnosti sa predpokladá, že všetky strany by mohli splniť takéto požiadavky do 1. januára 2010 a tento dátum by sa preto mal začleniť do návrhu ako prvotný konečný termín. Odchýlky pre pneumatiky pre pretekárske autá, lietadlá a iné konečné použitie s vysokým výkonom by sa mali dohodnúť so všetkými zúčastnenými stranami; vo svetle vyššie uvedeného je ťažké vidieť nejaký merateľný prínos týchto zmien v porovnaní s bežnými rizikami neplnenia povinností pre všetkých zainteresovaných.

Brusel 21. septembra 2004

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/34


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2702/1999 o opatreniach na poskytovanie informácií a na propagáciu poľnohospodárskych výrobkov v tretích krajinách a nariadenie (ES) č. 2826/2000 o informačných a propagačných činnostiach na poľnohospodárske výrobky na vnútornom trhu“

COM(2004) 233 final – 2004/0073 CNS

(2005/C 120/08)

Dňa 21. apríla 2004 sa Rada Európskej únie podľa článkov 36 a 37 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom „Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2702/1999 o opatreniach na poskytovanie informácií a na propagáciu poľnohospodárskych výrobkov v tretích krajinách a nariadenie (ES) č. 2826/2000 o informačných a propagačných činnostiach na poľnohospodárske výrobky na vnútornom trhu“

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, ktorá bola poverená prípravou prác Výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko dňa 21. septembra 2004. Spravodajcom bol pán Leif E. NIELSEN.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 412. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 27. a 28. októbra (na schôdzi 27. októbra 2004) nasledovné stanovisko 171 hlasmi za, 1 hlasom proti, pričom sa 6 členovia hlasovania zdržali.

1.   Základné informácie

1.1

Do roku 1999 EÚ spolufinancovala informačné kampane a propagačné aktivity na poľnohospodárske výrobky vo vnútri a aj mimo EÚ v rámci individuálnych organizácií trhu. Následne podľa nariadení (ES) č. 2702/1999 a (ES) č. 2826/2000 týkajúcich sa tretích krajín a vnútorného trhu, boli tieto sektorové opatrenia nahradené horizontálnejšou stratégiou určenou na podporu vlastných propagačných aktivít členských štátov a podnikov. Prvému z týchto nariadení vyprší platnosť koncom roku 2004, ak nebude predĺžená. Ako vyžadujú nariadenia, Komisia predložila podrobnú správu o ich uplatňovaní v marci 2004 spolu s návrhmi na zjednodušenie a zlepšenia.

1.2

Problémy v EÚ, ako sú BSE, dioxín a listerióza, zvýšili potrebu iniciatív a informácií o systémoch monitorovania na zabezpečenie kvality európskych potravín a spätnej sledovanosti. Pozornosť sa preto sústreďuje na informácie o legislatíve týkajúcej sa kvality, bezpečnosti, označovania, spätnej sledovanosti, chránených geografických označení, označení pôvodu, certifikátov osobitného charakteru a ekologickej a integrovanej výroby s cieľom zlepšiť obraz európskych výrobkov v očiach spotrebiteľov.

1.3

V tretích krajinách systémy majú tiež poskytovať informácie o: (a) úsilí EÚ na zaručenie kvality a bezpečnosti vrátane typických vlastností výrobkov spojených s určitými konkrétnymi regiónmi a (b) požiadavkách na bezpečnosť ekologických výrobkov. Nástroje, ktoré sa využívajú v EÚ a aj mimo EÚ zahŕňajú informačné kampane, opatrenia pre styk s verejnosťou, propagačné aktivity, reklamu a účasť na obchodných veľtrhoch a výstavách, ktoré môžu pripraviť pôdu pre národné a súkromné kampane určené na zvýšenie podielu ich vlastných výrobkov na trhu.

1.4

Príspevok Spoločenstva na propagačné programy tvorí spravidla 50 %. Príslušné profesijné a medziprofesijné organizácie prispievajú 30 %, členské štáty 20 % – v oboch prípadoch s možnosťou využiť parafiškálne dane. Výdavky členských štátov sa pokladajú za intervenciu a Komisia ich refunduje.

1.5

Zainteresované európske alebo národné organizácie musia samé iniciovať programy, zatiaľ čo členské štáty sú zodpovedné za riadenie, kontrolu a platbu. Kvôli zabezpečeniu európskeho rozmeru sa kladie dôraz na programy, ktoré predkladajú spoločne dva alebo viaceré členské štáty a profesijné organizácie. S týmito programami sa však v praxi spájajú ťažkosti vyplývajúce z rozdielnych administratívnych predpisov a postupov a nedostatku záujmu zo strany určitých členských štátov. Okrem toho celkove koordinácia, monitorovanie a správa stojí žiadateľov neprimerane veľa času a financií.

1.6

Cieľom návrhov je zmierniť nevýhody komplikovaných predpisov a byrokracie. Týmto sa podrobnejšie zaoberá správa Komisie. Zmeny sa tiež zameriavajú na zabezpečenie toho, aby programy boli vo svojej podstate v skutočnom záujme Európy.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

Zmeny spoločnej poľnohospodárskej politiky spolu s prísnejšou hospodárskou súťažou na trhu potvrdzujú potrebu systému. Podpora, ktorú konkurenčné krajiny poskytujú na informačné kampane a propagačné akcie na vývozných trhoch tiež oprávňuje zachovanie systému EÚ vo vnútri a aj mimo Únie.

2.1.1

Je však potrebné značné zjednodušenie a zlepšenie. Po konzultácii s profesijnými organizáciami a inými zainteresovanými stranami Komisia vypracovala komplexnú správu o pripravovanej revízii s cieľom zjednodušiť administratívne postupy a zabezpečiť, aby systém pracoval čo najefektívnejšie.

2.2

Podľa Komisie je však príliš skoro na posúdenie výsledkov nového systému. Postupná implementácia sa začala iba v roku 2001 pre tretie krajiny a v roku 2002 pre vnútorný trh. Rok 2003 bol prvým rokom, keď sa systém úplne využíval. Preto by bolo vhodné, ako navrhuje Komisia, aby sa vypracovala druhá správa koncom roku 2006 na analýzu činnosti systému po revízii.

2.3

Z tohto dôvodu sa mnohé organizácie iba teraz zoznamujú s ustanoveniami systému a administratívnymi požiadavkami. Podľa Komisie však niektoré z navrhovaných programov sú len v obmedzenej miere pre Európu zaujímavé. Väčší dôraz by sa mal preto klásť na programy, ktoré sú dostatočne významné z hľadiska EÚ a na zabezpečenie synergie medzi aktivitami členských štátov a EÚ.

2.4

Najmä po rozšírení by sa mala EÚ celkove usilovať zostaviť čo najjednoduchšie a čo najprehľadnejšie predpisy. Aj keď interné a externé programy sú rozdielne, pokiaľ ide o ciele a obsah, rozdelenie do dvoch nariadení pochádza z minulosti. V snahe zabezpečiť ďalšie zjednodušenie by sa mali dve nariadenia čo najskôr zlúčiť do spoločného súboru užívateľsky prijateľnejších predpisov. Väčšina ustanovení je rovnaká a rozdiely, ktoré existujú, sú spravidla nepodložené. Navrhované zmeny nariadení sú tiež rovnaké, čo sa týka predkladania návrhov, rozhodovania a monitorovania.

2.5

Podporovanie informácií, propagačných a reklamných aktivít na poľnohospodárske výrobky a potraviny sa tiež poskytuje na základe opatrení rozvoja vidieka, ktoré sa odlišujú od predpisov súčasného systému. Nehľadiac na posledné kroky na objasnenie rozdielu medzi rôznymi oblasťami systému uplatňovania by Komisia mala ešte v tomto štádiu posúdiť, čo by sa malo urobiť na elimináciu prekrývania. Teda neexistuje žiadny dôvod na odklad tejto diskusie na neskôr, ako navrhuje Komisia.

2.6

Spolufinancovanie EÚ by malo pokračovať vo svojej súčasnej forme a rozpočtové zdroje by sa mali zvýšiť, aby sa zohľadnilo rozšírenie. Systém môže takto pomôcť integrovať a budovať jednotný trh v rôznych oblastiach výroby s náležitým ohľadom na rôznorodosť a gastronomickú rozmanitosť. Európske medziprofesijné organizácie by sa mali preto viac zapájať do implementácie informačných kampaní, ktoré poskytujú informácie o kvalite výrobku a zmenách spotrebiteľských preferencií v rámci EÚ. Viac by sa mali uprednostňovať aj trhy tretích krajín – spolu s postupným ukončením vývozných náhrad – pamätajúc na reálne možnosti implementácie účinných programov.

2.7

Použitie systému na trhoch tretích krajín je obmedzené najmä kvôli požiadavke, aby sa program uplatňoval iba na všeobecné kampane. V dôsledku toho členské spoločnosti medziprofesijných organizácií nie sú v mnohých prípadoch ochotné konať a nie sú ochotné sa podieľať na financovaní programu. Podpora obchodných značiek – a teda jednotlivých spoločností – nepripadá do úvahy, ale ak opatrenia majú mať nejaký zreteľný účinok na vývozné trhy, Komisia musí prejaviť určitú pružnosť v kampaniach a podobných podujatiach tým, že akceptuje primerané množstvo obchodných značiek ako neoddeliteľnú súčasť všeobecnej kampane. Toto umožňuje vytvoriť spojenie medzi posolstvom kampane a výrobkami na trhu. Toto samé o sebe neovplyvní posolstvo kampane, ale prispeje k tomu, aby kupujúci a zákazníci mohli nájsť príslušné výrobky. Napokon kupujúci a zákazníci musia v skutočnosti vedieť nájsť výrobky uvedené v akejkoľvek kampani. Väčšia pozornosť sa má tiež venovať výrobkom s pôvodom v EÚ. Ak však už na trhu dominujú obchodné značky, propagačná akcia EÚ má len obmedzený význam, keďže v takýchto prípadoch sa súkromné obchodné značky budú obvykle zapájať do intenzívnej konkurencie a využívať na podporu svojho trhového podielu značné finančné prostriedky určené na reklamu.

2.8

Neexistuje žiadny dôvod na zmenu sadzieb spolufinancovania medzi členskými štátmi a profesijnými organizáciami. Problémom je, že určité členské štáty preukazujú nedostatočný záujem, alebo im pripadá nemožné splniť požiadavku spolufinancovania. Znamená to, že dotknuté profesijné organizácie sú vylúčené z využívania systémov, pokiaľ sa neposkytnú financie cez parafiškálne dane. Kvôli administratívnemu zjednodušeniu by sa mali eliminovať súčasné degresívne sadzby spolufinancovania pre viacročné programy a spolufinancovanie EÚ by sa malo stanoviť na 50 %.

2.9

Schválenie parafiškálnych daní ako zdroja financovania už naznačuje, že určité organizácie de facto pokrývajú 50 %. Táto možnosť by sa mala zachovať. Znamená to však, že predpisy o povinnom podiele členského štátu vo výške 20 % by sa mali uvoľniť tak, aby sa členské štáty mohli rozhodnúť na základe jednotlivých prípadov na podiele financií, ktoré pridelia na program. Minimálny príspevok vo výške napríklad 20 % od dotknutej organizácie by mal byť teda povinný.

2.10

Výbor cíti, že by sa mali podporiť opatrenia na propagáciu kvetov a rastlín na trhoch tretích krajín takým istým spôsobom ako na vnútornom trhu.

2.11

Je administratívne zaťažujúce a neslúži to objektívnym cieľom, aby finančné príspevky členských štátov podľa tohto systému podliehali pravidlám Zmluvy o štátnej pomoci. Rovnako ako v opatreniach regionálneho rozvoja by sa od začiatku malo uplatňovať oslobodenie od postupu oznamovania.

2.12

V prípade administratívnej záťaže a značného množstva menších programov, ktoré nemajú vplyv na dotknuté trhy, je vhodnou možnosťou stanoviť minimálny a maximálny rozpočet pre vybrané programy. Uprednostniť sa musia programy, ktorých trvanie a rozpočet sú dostatočné na zabezpečenie účinnejšieho vplyvu.

2.13

V súvislosti s ekologickými výrobkami v EÚ sa musia národné a súkromné opatrenia na certifikáciu a monitorovanie čo najskôr zabudovať do spoločného systému Únie pre takéto výrobky. Tento proces už prebieha a mal by sa, pokiaľ je to možné, podporiť informačnými kampaňami, aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh s ekologickými výrobkami nahradzujúci národné a súkromné systémy. Informačné kampane v tretích krajinách na ekologické výrobky EÚ mali doteraz len obmedzený vplyv. Vytvorenie vnútorného trhu s ekologickými výrobkami je základnou podmienkou pre uvedenie takýchto výrobkov na trh v tretích krajinách. Doteraz sa problémy vyskytli v súvislosti so vzájomným uznávaním rôznych systémov, napríklad medzi EÚ a USA.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1

Musí sa venovať pozornosť možnosti uskutočnenia rozhodnejších opatrení, ako sú uvedené v návrhu v súvislosti s vnútorným rozdelením právomocí a úloh medzi členskými štátmi a Komisiou. Rovnako je potrebné zjednodušiť a jasne oddeliť úlohy v prípade veľkého množstva výborov a orgánov zapojených do vypracovania predpisov a do procesu výberu, vykonávania, sledovania a monitorovania. Ďalším opatrením bude preto návrh na vytvorenie ad hoc pracovných skupín zástupcov z členských štátov a/alebo expertov s osobitnými skúsenosťami v oblasti propagácie a reklamy, ktoré môžu vhodne poradiť Komisii pri vypracovaní stratégie a realizačných opatrení pre systém.

3.2

Navrhovaná zmena pri výbere vykonávacích organizácií predstavuje podstatné zjednodušenie. V závislosti od charakteru kampane vzniká tiež potreba príslušných organizácií, ktoré by samotné vykonávali určité aktivity ako súčasť programu a vykonávací orgán sa môže vybrať po prijatí návrhu Komisiou.

3.3

Navrhované zmeny riešia určitým spôsobom kritické pripomienky, ktoré sa okrem iného vzniesli k dĺžke doby potrebnej od predloženia návrhov do konečného rozhodnutia, úrovni požadovaných údajov v tomto skorom štádiu a nedostatočnej transparentnosti pri rozhodovaní. Zároveň je však dôležité posúdiť aj zmiernenie zložitých požiadaviek na poskytovanie správ.

3.4

Navrhovaná flexibilita umožňujúca Komisii, aby sama iniciovala informačné kampane a propagačné akcie v snahe zabezpečiť vyváženejšie rozdelenie na rôzne výrobné oblasti, je vítaným krokom vzhľadom na prevahu žiadostí v odvetviach ovocia a zeleniny, zatiaľ čo iným odvetviam sa venuje malá alebo žiadna pozornosť. Pri praktickom vykonávaní sa však vyskytuje rad otázok.

3.5

Ekologické logo EÚ by sa malo zreteľne objaviť vo všetkých informačných a propagačných aktivitách na zvýšenie informovanosti o systéme EÚ na certifikáciu a monitorovanie a na podporu zosúladenia národných systémov. Na logu je znázornených dvanásť hviezd a symbolizuje EÚ. Za určitých špecifických podmienok sa mala teda zmierniť požiadavka, aby bola zástava EÚ viditeľná na materiáloch použitých v kampani. Súčasné požiadavky vedú k tomu, že sa na rovnakom propagačnom materiáli používajú rozličné symboly EÚ. Uvádzajú sa aj národné environmentálne logá a logá znázorňujúce miesto pôvodu, v dôsledku čoho sa posolstvo stáva nejasným. Kampane na podporu programu LIFE teda uvádzajú logo LIFE, ktoré tiež znázorňuje dvanásť hviezd a nie zástavu EÚ.

3.6

Súčasná požiadavka, aby národné environmentálne logá boli prípustné iba v prípade výskytu obsiahlejších národných predpisov, je diskriminačná a odporuje zosúladeniu. Návrh Európskeho environmentálneho akčného plánu (1) preto navrhuje, aby sa národné logá používali spolu s logom EÚ.

3.7

EHSV žiada Komisiu, aby vypracovala procedurálny návod pre prevádzkovateľov, čo by pomohlo tak im, ako aj úradom v ich úlohe dozorného orgánu, a tak by mali úžitok z tejto novej komunitárnej propagačnej politiky ako celku.

3.8

Implementácia týchto nariadení prebehla len nedávno, ale už sa začínajú objavovať niektoré základné požiadavky, ktoré treba zvážiť pre budúcnosť. Komisia by sa mala postarať o koordináciu aktivít na rozličných trhoch, čím by sa vyhla prekrývajúcim alebo zmiešaným správam, ktoré iba uberajú z efektívnosti propagácie.

4.   Záver

4.1

Návrh Komisie by sa mal prijať so zreteľom na horeuvedené pripomienky o potrebe ďalšieho zjednodušenia.

Brusel 27. októbra 2004

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Európsky akčný plán pre ekologické potraviny a poľnohospodárstvo COM(2004) 415 final


20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/37


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k téme „Priemyselné zmeny a štátna pomoc v oceliarskom sektore

(2005/C 120/09)

Dňa 29. januára 2004 sa Európsky hospodársky a sociálny výbor rozhodol v súlade s článkom 29 ods. 2 Vnútorného poriadku vypracovať stanovisko na tému: „Priemyselná zmena a štátna pomoc v oceliarskom sektore“.

Poradná komisia pre priemyselné zmeny, ktorá bola poverená prípravou prác Výboru, prijala svoje stanovisko dňa 9. septembra 2004. Spravodajcom bol pán LAGERHOLM a pomocným spravodajcom bol pán KORMANN.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 412. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 27. a 28. októbra 2004 (na schôdzi 27. októbra 2004), nasledovné stanovisko 154 hlasmi za, 3 proti, pričom sa 11 hlasujúcich hlasovania zdržalo.

1.   Úvod k stanovisku a ciele a rozsah stanoviska; definícia používaných termínov

1.1

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy sa zameriava na prepojenie medzi priemyselnou zmenou a štátnou pomocou, ako to ilustruje príklad oceliarskeho sektora.

1.2

Autori tohto stanoviska z vlastnej chápu termín „priemyselná zmena“ ako termín, ktorým sa myslí normálny a existujúci proces v rámci priemyselného sektoru, proaktívneho reagovania na dynamické trendy v rámci hospodárskeho odvetvia, aby sa zachovala konkurencieschopnosť a vytvorili príležitosti pre rast.

1.3

Európa nemôže zostať opodiaľ existujúcej priemyselnej zmeny. Vzhľadom na skutočnosť, že trhy sa v narastajúcom rozsahu stávajú globálnymi trhmi, je nutné zosúladiť hospodárske štruktúry skôr či neskôr s udalosťami, ktoré sa odohrávajú na svetovom trhu. V tomto kontexte sa musí Európska únia snažiť, aby hrala aktívnu úlohu pri definovaní základných priemyselných podmienok.

1.4

Motívom pre vypracovanie tohto stanovisko z vlastnej iniciatívy bolo nasledovné:

ukončenie platnosti Zmluvy o EZUO v roku 2002;

privatizácia a reštrukturalizácia oceliarskeho priemyslu v krajinách strednej a východnej Európy (KSVE), prepojená na proces vstupu do EÚ;

rokovania OECD o medzinárodnej dohode o dotácii pre oceliarstvo (SSA);

najnovšie vydanie Ukazovateľa štátnej pomoci EÚ;

oznámenie Európskej komisie nazvané „Podpora štrukturálnej zmeny: priemyselná politika pre rozšírenú Európu“ (COM(2004) 274 final) z apríla 2004; a

správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu nazvaná: „Prvá správa o monitorovaní reštrukturalizácie oceliarstva v Českej republike a Poľsku“ (COM(2004) 443 final) zo dňa 7. júla 2004.

Ak si vezmeme za príklad oceliarsky priemysel, toto stanovisko z vlastnej iniciatívy analyzuje, ako môže štátna pomoc ovplyvňovať nevyhnutnú štrukturálnu zmenu.

1.5

Spoločnosti, ktoré nedostávajú štátnu pomoc na ochranu svojej konkurencieschopnosti sú často v nevýhode v porovnaní s konkurentmi, ktorí ju dostávajú; nepriaznivý dopad na rozvoj takýchto spoločností môže byť vážny a tieto spoločnosti môžu byť dokonca z trhu vytlačené. Napriek týmto skúsenostiam nadobudnutým počas niekoľkých desaťročí reštrukturalizácie, prípad európskeho oceliarskeho priemyslu demonštruje, že politickí zákonodarcovia často pokladajú za ťažké upustiť od schvaľovania platieb dotácií významným podnikom zamestnávajúcim príslušne veľké množstvo pracovnej sily, ktorá by bola ohrozená zatvorením závodu. Vo všeobecnosti to znamená, že nadmerná kapacita a nehospodárne aktivity sa udržiavajú aj po dátume ukončenia určenom trhom. Základné procesy prispôsobenia sa uvádzajú do pohybu len váhavo.

1.6

Napriek tomu teraz existuje všeobecná zhoda vo svete politiky, hospodárstva a tiež s odborovými zväzmi vo veci nevyhnutnosti priemyselnej zmeny a potrebe vytvoriť takúto zmenu prostredníctvom medzinárodných rámcových dohôd (napr. WTO, OECD, ILO, …). Toto chápanie sa tiež odvíja od desaťročí priemyselných zmien, s ktorými sa už uhoľný a oceliarsky priemysel stretol. Reštrukturalizácia a konsolidácia spolu so sprievodným sociálnym dialógom sú teraz všeobecne uznávané ako predpoklady a kontext pre zabezpečovanie konkurencieschopnosti európskych podnikov na trhoch, ktoré sa stávajú čoraz integrovanejšími.

1.7

V oznámení o priemyselnej politike, ktoré Európska komisia vydala koncom apríla 2004 (1), upriamila pozornosť na skutočnosť, že priemyselná zmena nemusí byť stavaná na roveň úplnej deindustrializácii. Tá je charakterizovaná súčasným poklesom zamestnanosti, výroby a rastu produktivity. Úplná deindustrializácia vedie k strate nízko produktívnych pracovných miest v prospech rozvojových krajín a novo spriemyselnených krajín, kde sú mzdové náklady nižšie. Základnou príčinou tohto presunu pracovných miest je to, že porovnateľné nákladové štruktúry sa stali priaznivejšie v štátoch, ktoré nie sú členmi EÚ.

1.8

Vo svojej analýze priemyselnej politiky sa však Európska komisia dostáva k záveru, že deindustrializácia v súčasnosti prebieha v baníctve, a len malom počte ostatných sektorov (textil, odevy, kožený tovar, lodiarstvo, koksárne, rafinérie ropy a výroba a spracovanie jadrového paliva a fertilného materiálu). Hoci je štrukturálna zmena nepochybne bolestivá pre jednotlivé regióny, je však prospešná z celkového ekonomického hľadiska, za predpokladu, že je takáto zmena riadne predvídaná, identifikovaná a podporovaná.

1.9

Úmerný pokles v podiele celkovej hospodárskej činnosti vytvorenej priemyslom odráža dlhodobý štrukturálny proces. Zakiaľ čo väčšina sektorov priemyslu, ako napríklad železiarsky a oceliarsky sektor, výrazne zredukovali svoje pracovné sily počas niekoľkých pár desaťročí, zároveň boli svedkom jasného nárastu pridanej hodnoty svojich produktov a svojej produktivity práce.

1.10

Nárast sociálnej dôležitosti sektoru služieb považuje verejnosť často za dôkaz procesu štrukturálnych zmien na náklady priemyslu. Tento posun sa však musí dostať do kontextu s narastajúcim prepojením medzi týmito dvoma sektormi. Počas posledných niekoľkých desaťročí spracovateľské priemyselné odvetvia subdodávateľsky získavali rôzne činnosti (doprava, logistika, spracovanie údajov, atď. ) od externých poskytovateľov služieb. Preto treba štatistiky o priemyselnej zmene interpretovať starostlivo a veľmi opatrne. Nesprávne závery, založené na povrchných analýzach alebo politicky motivovaných polopravdách, môžu rýchle vyvolať hrozné priemyselné dôsledky.

1.11

V Európskej únii založenej na vedomostiach zostáva pridaná hodnota vytvorená priemyslom naďalej veľmi dôležitou. Majúc na mysli celú pridanú hodnotu vytvorenú pre priemysel v iných sektoroch hospodárstva, je jasné, že priemysel bol od začiatku deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia naďalej pre EÚ veľmi dôležitý. V Nemecku napríklad berúc do úvahy tento kombinovaný vklad je priemysel naďalej zodpovedný za približne 40 % hrubej pridanej hodnoty.

1.12

Vo svetle – niekedy veľmi bolestivých – skúseností s privatizáciou a reštrukturalizáciou, ktorá siaha dozadu takmer o 30 rokov Európska komisia teraz navrhuje, aby budúce štrukturálne opatrenia (prijaté v krajinách strednej a východnej Európy v oceliarskom sektore a ostatných sektoroch) boli založené na skúsenostiach nadobudnutých oceliarskym sektorom EÚ pri uplatňovaní nápravných opatrení.

1.13

V nedávnych desaťročiach došlo k výrazným zmenám v politickom, technickom a hospodárskom prostredí, v ktorom oceliarsky sektor EÚ funguje. Ropná kríza, vytvorenie vnútorného trhu EÚ, rozširovanie EÚ a tiež globalizácia mali veľký dopad na sektor tejto komodity, čo je dôležité pre ostatné sektory priemyslu. Napriek všetkým cyklickým a štrukturálnym fluktuáciám od prvého krízového roku 1975 úroveň výroby ocele v EÚ však zostala prakticky stabilná. Oceľ sa ešte aj dnes vyrába prakticky vo všetkých členských štátoch EÚ-15. Dnes je však na vyrobenie tejto ocele v dôsledku technického pokroku potrebná len približne jedna tretina pracovnej sily z roku 1975. Percentuálny podiel oceliarskych podnikov v EÚ-15, kde má štát dominantný podiel, poklesol z 53 % v roku 1985 na menej než 10 % dnes. Okrem toho, štátom kontrolované a súkromné oceliarske podniky sú teraz vystavené podobným hospodárskym podmienkam.

1.14

Na tomto pozadí je Poradná komisia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru pre priemyselné zmeny (CCMI) priťahovaná úlohou preskúmať rolu, ktorú hrá štátna pomoc vo všeobecnosti v kontexte štrukturálnych zmien a úlohy, ktoré zohráva hlavne s ohľadom na európsky oceliarsky priemysel. Na účely tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy termín „oceliarsky sektor“ znamená všetky priemyselné aktivity prepojené na výrobu a marketing ocele a kľúčovú úlohu, ktorú hrá s ohľadom na sektory v EÚ, ktoré využívajú oceľ.

2.   Štátna pomoc a jej všeobecný dopad

2.1

Štátna pomoc sú selektívne výhody, ktoré štátne orgány poskytujú zvoleným odvetviam výroby a nakoniec určitým skupinám. Aby sa určilo, či opatrenia predstavujú štátnu pomoc, je nutné rozlišovať medzi opatreniami, ktoré sú určené na poskytovanie podpory pre určité podniky alebo výrobu určitého tovaru, v súlade s článkom 87 ods. 1 Zmluvy o založení ES a všeobecnými opatreniami, ktoré sa podobne uplatňujú v členských štátoch, ale ktoré majú priniesť prospech hospodárstvu ako celku. Opatrenia, ktoré spadajú do neskôr menovanej kategórie, nepredstavujú štátnu pomoc v súlade s článkom 87 ods. 1, ale všeobecné hospodárske politické opatrenia, ktoré sa rovnako vzťahujú na všetky spoločnosti (napr. všeobecné daňové stimuly pre investičné príspevky).

2.2

Malo by sa však pamätať na to, že v trhovom hospodárstve sú hospodárske činnosti určované ponukou a dopytom a koordinované prostredníctvom. Akékoľvek opatrenia, ktoré ohrozujú úlohu cenového faktoru pri poskytovaní informácií, usmerňovaní a stimule sú preto v princípe škodlivé.

2.3

Štátna pomoc môže ohroziť voľnú súťaž na trvalej báze, brániť prideľovanie zdrojov a predstavovať hrozbu pre vnútorný trh EÚ. Európska únia preto uznáva, že ochrana voľnej a nedeformovanej súťaže je jedným zo základných princípov spoločenstva.

2.4

Špecifické pridelenia štátnej pomoci (finančná pomoc alebo daňové úľavy) môžu byť oprávnené, ak nie je trh plne fungujúci a ak existuje reálna šanca, že poskytnutie dotácií zabezpečí lepší hospodársky výsledok. V prípade zlyhania trhu štátna intervencia vo forme poskytnutia finančnej pomoci môže pomôcť predísť nesprávnemu prideleniu. Štát má však zriedka vedomosti, ktoré potrebuje na zabezpečenie, že v prípadoch zlyhania trhu sa investuje správny rozsah verejných financií. Podniky, ktoré bojujú o štátnu pomoc, nie sú vždy spoľahlivým zdrojom informácií.

2.5

Ďalšou ťažkosťou je, že trhové podmienky sa neustále menia. Štátna pomoc, ktorá bola pôvodne oprávnená, môže v priebehu času stratiť svoju hospodársku nevyhnutnosť, ale napriek tomu zostáva v platnosti, kvôli pomalosti politického procesu alebo v dôsledku vplyvu, ktorý uplatňujú regionálne alebo sektorové záujmové skupiny.

2.6

Poskytnutie štátnej pomoci často so sebou prináša zmeny v modeli správania sa časti účastníkov na trhu. Keď dostanú dotácie, často to znižuje ich pripravenosť na vykonávanie zmien, ktoré sú potrebné na zachovanie alebo opätovné nastolenie konkurencieschopnosti podnikov; dotované podniky môžu tiež vytvoriť „dotačnú mentalitu“.

2.7

Prinajmenšom v strednodobom termíne môže štátna pomoc tiež zvýšiť daňové zaťaženie. Redukcie štátnej pomoci sú veľmi dôležité nielen ako prostriedky dosahovania trvajúcej rozpočtovej konsolidácie, ale sú tiež nevyhnutné z hospodárskych a regulačných dôvodov. Štrukturálne zmeny sa pribrzdia, ak sa pre dotácie prijíma nesprávny prístup.

2.8

So zreteľom na dosiahnutie nevyhnutného zníženia celkového objemu štátnej pomoci boli v záveroch nasledujúcich po rôznych zasadnutiach Rady ministrov EÚ formulované výzvy pre posun v dôraze od poskytovania podpory pre jednotlivé podniky alebo odvetvia hospodárstva smerom k dosahovaniu horizontálnych cieľov spoločného záujmu, vrátane cieľov súdržnosti. Štátna pomoc poskytovaná na účely dosiahnutia horizontálnych cieľov je obvykle určená na kompenzovanie zlyhania časti trhu a normálne vyvoláva menšie deformácie v hospodárskej súťaži než sektorová pomoc a pomoc poskytnutá na špecifické účely. Podstatná časť posledne menovanej formy pomoci sa poskytuje na účely záchrany alebo reštrukturalizácie podnikov, ktoré sú v ťažkostiach.

2.9

Medzi hlavné horizontálne ciele, ktoré poskytovanie štátneho financovania chce sledovať, patrí nasledovné:

výskum a vývoj,

ochrana životného prostredia,

úspory energie,

podpora malých a stredných podnikov (MSP),

vytváranie pracovných miest,

podpora vzdelávania

Štátny vplyv v európskom oceliarskom priemysle

2.10

Štát tradične významne ovplyvňuje oceliarsky priemysel; vojenské a bezpečnostné aspekty hrali v tomto ohľade, v neposlednom rade, rozhodujúcu úlohu. Na priblíženie rozsahu štátneho vplyvu treba upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v roku 1980 asi 60 % svetovej produkcie ocele vyrábali podniky, ktoré boli pod priamou alebo nepriamou štátnou kontrolou.

2.11

Keď podniky vyrábajúce oceľ vlastní štát, vo všeobecnosti to vedie k stratám zväčša odpisovaným štátom, čím sa podnikom poskytuje praktická záruka prežitia. Z pohľadu dosahovania účinnej hospodárskej súťaže takáto situácia je práve tak poškodzujúca ako udeľovanie štátnej pomoci na posilňovanie konkurenčnej pozície podnikov alebo zavedenie opatrení na zabránenie blížiacemu sa zatvoreniu podnikov, ktoré nie sú priamo vlastnené štátom. Hospodárske opatrenia prijaté, aby sa zabránilo takýmto zatvoreniam podnikov, sú tiež podporované politickými opatreniami. V dôsledku toho môže byť bremeno vykonávania úprav prenesené na konkurenčnejšie podniky. Takéto opatrenia môžu tiež vyvolať špirálu intervencií.

2.12

Odhliadnuc od štátnej pomoci poskytovanej podnikom, ktoré prestali fungovať, jediná pomoc, ktorá preto môže byť poskytnutá európskemu oceliarskemu priemyslu, je horizontálna pomoc. So zreteľom na skutočnosť, že proces štrukturálnych zmien prebiehal do konca deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia len žalostne pomalým tempom, európsky oceliarsky priemysel nakoniec akceptoval potrebu posunu od sektorovej a ad hoc pomoci k horizontálnej pomoci. Vo svojom režime pomoci sa teraz európsky oceliarsky priemysel dostal tak ďaleko, že sa vzdáva aj regionálnej pomoci (2).

2.13

V Európskej únie je významná dôležitosť spájaná s monitorovaním všetkých národných výdavkov. Európska komisia musí zabezpečiť, že jej politika pomoci EÚ bude založená na transparentnom monitorovaní a používaní štátnej pomoci, ako je to už v prípade oceliarskeho sektoru.

2.14

Európska komisia momentálne pokračuje v revízii všeobecných smerníc a základných ustanovení riadiacich štátnu pomoc. Tieto opatrenia musia byť vytvorené jednoduchším a jasnejším spôsobom. Nesúlady by sa mali odstrániť. Komisia udelí prioritu nasledovným opatreniam: revízia ustanovení, ktorými sa riadi pomoc poskytnutá na účely záchrany a reštrukturalizácie podnikov, ktoré majú ťažkosti; reforma ustanovení EÚ, ktorými sa riadi regionálna pomoc po rozšírení EÚ; vypracovanie nových základných ustanovení, ktorými sa riadi hodnotenie toho, čo predstavuje relatívne malé sumy pomoci; objasnenie s ohľadom na oblasť služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

2.15

Nadchádzajúci vývoj režimu všeobecnej pomoci EÚ počas ďalších niekoľkých rokov musí vziať do úvahy medzinárodný kontext a hlavne multilaterálne záväzky. Pomoc s ohľadom na nepoľnohospodársky tovar a výrobky podlieha ustanoveniam zmluvy o dotáciách a kompenzačných opatreniach WTO.

3.   Politika pomoci EÚ a jej dôležitosť pre priemyselné zmeny v oceliarskom sektore

Všeobecný zákaz pomoci EZUO sa obchádza

3.1

Zmluva o Európskom združení uhlia a ocele z roku 1952 obsahovala jasné pravidlá o tom, či je alebo nie je členským štátom dovolené poskytovať pomoc spoločnostiam v uhoľnom a oceliarskom priemysle: „Nasledovné sa považuje za nekompatibilné so spoločným trhom pre uhlie a oceľ a bude … zakázané v rámci Spoločenstva, ako je uvedené v tejto zmluve: … dotácie alebo pomoci poskytnuté štátmi … v akejkoľvek forme“. Tento zákaz všetkých podpôr pre spoločnosti z jednotlivých štátov, uvedený v článku 4 pod písmenom c), bol logickým dôsledkom odstránenia všetkých národných ochranných opatrení v rámci spoločného trhu.

3.2

Po vytvorení spoločného trhu sa stalo čoskoro zjavné, že by bez štátnej pomoci v Európe nebolo možné zabezpečiť európske energetické dodávky ani produkciu železa a ocele z interných zdrojov uhlia. Hľadanie riešenia, ktorý by si nevyžiadalo zmeny v zmluve EZUO viedlo zákonodarcov k návrhu, aby boli určité druhy štátnej pomoci prehodnotené ako pomoc Spoločenstva, ktorá je v princípe povolená. Článok 95, ustanovenie prijaté na pokrytie nepredvídaných okolností, keď bola zmluva podpísaná, sa použilo ako základ pre uvedené. Umožnilo to intervenciu spoločenstva, kde to bolo nevyhnutné na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov zmluvy.

3.3

Udržiavanie uhoľného priemyslu vo fungovaní, hlavne pracovných miest spojených s ním, bolo jedným takýmto cieľom. Odvtedy sa na pomoc, ktorú členské štáty vyplatili svojim uhoľným spoločnostiam za zabezpečenie energetických dodávok a produkcie ocele, nahliadalo ako na pomoc Spoločenstva.

3.4

V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa mnoho členských štátov dokonca ani len neobťažovalo využívať túto medzeru pre pomoc, ktoré dali oceliarskym spoločnostiam. Namiesto toho vyplatili miliardy, zväčša bez vznesenia akýchkoľvek námietok, pôvodne preto, aby sa podporila expanzia v oceliarskom sektore, a neskôr, aby tieto spoločnosti boli udržané, pričom väčšina z nich bola vo vlastníctve štátu. Dokonca sa na začiatku osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia vtedajšie Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž pri Komisii odvolalo na zákaz pomoci zmluvou EZUO ako na zastaralý.

3.5

Od roku 1978 sa súkromné oceliarske spoločnosti, ktoré výrazne trpeli deformáciou hospodárskej súťaže v dôsledku „pretekov o poskytovanie pomoci“, stretli s narastajúcim úspechom vo svojich pokusoch o znovu zavedenie účinnosti zákazu dotácie.

3.6

Oceliarske dotačné kódexy, založené na článku 95, ustanovili od roku 1980, že pomoc oceliarskym spoločnostiam by sa mala poskytovať len za prísne definovaných okolností. Avšak typy pomoci naďalej povolené pôvodne zahŕňali takmer celú pomoc, ktorú už napriek tomu členské štáty vyplatili svojim spoločnostiam. Preto prvý dotačný kódex slúžil zväčša len na legalizáciu existujúcich praktík. Len postupne sa kompletne zakazovali všetky druhy pomoci, ktorá zväčša poškodzuje hospodársku súťaž, ako napríklad záchranná, prevádzková a investičná pomoc.

3.7

Od druhej polovice osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia bola povolená podľa dotačného kódexu len výskumno-vývojová, environmentálna pomoc a pomoc pri zatvorení podniku. Napriek tomu, niektoré oceliarske spoločnosti vlastnené štátom naďalej dostávali štátne financie až do polovice deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia na úhradu dlhov a účely reštrukturalizácie, na základe ďalších výnimiek a oslobodení podľa článku 95.

3.8

Nakoniec, poskytnutie akejkoľvek ďalšej „pomoci Spoločenstva“ bolo realizované v závislosti na zásadných redukciách výrobnej kapacity. Medzi členskými štátmi sa nakoniec dosiahla dohoda, podľa ktorej by sa nemali povoliť žiadne iné ďalšie výnimky zo zákazu dotácii, než výnimky povolené v dotačnom kódexe.

3.9

Táto prísna legislatíva o oceliarskej pomoci, ktorú mali na mysli už zakladatelia zmluvy o EZUO a ktorú Komisia EÚ prevzala, keď zmluva stratila platnosť v roku 2002, bola nie prinajmenšom dosiahnutá vďaka pokračujúcim politickým snahám a právnym krokom učineným oceliarskym priemyslom. Dokonca aj keď prípady predložené Európskemu súdnemu dvoru nie vždy viedli k stiahnutiu schválenia pomoci, ktoré bolo napadnuté, aspoň prispeli k dosiahnutiu záruky, že právne hranice pre výnimky k zákazu oceliarskej pomoci sú presne definované a ďalej obmedzované.

3.10

Celková suma peňazí pridelená oceliarskym spoločnostiam EZUO bola významná: viac než 70 miliárd eur od roku 1975! Tieto prostriedky sa dajú rozdeliť nasledovne:

medzi rokmi 1975 a 1980, keď kódex pomoci nadobudol účinnosť, sa v EÚ vyplatilo asi 12 miliárd eur štátnej pomoci;

medzi rokmi 1980 a 1985 – teda v období, keď dotačné platby boli povolené bez výraznejších obmedzení výmenou za redukciu kapacity, poskytla Európska komisia povolenia na uvoľnenie približne 41 miliárd eur štátnej pomoci;

medzi rokmi 1986 a 1995, bolo poskytnutých ďalších 17 miliárd eur, z ktorých 7 miliárd eur bolo poskytnutých v roku 1994 po rozhodnutí „prvý a posledný raz“ na základe článku 95.

3.11

Podľa najnovšej hodnotiacej tabuľky pomoci Európskej komisie sa podiel oceliarskeho priemyslu v rámci celej pomoci EÚ rovná menej než 2 tisícinám celku. Takmer celá táto pomoc je určená pre opatrenia na ochranu životného prostredia. Dnešná legislatíva a praktiky v oblasti oceliarskej pomoci sú jasne rigoróznejšie než ustanovenia a pravidlá pre pomoc ES v ostatných priemyselných sektoroch.

Ako sa vyvíjala mentalita štátnej pomoci v oceliarskom sektore v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia?

3.12

V šesťdesiatych rokoch a prvej polovici sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia svetová spotreba ocele vykazovala silný, stabilný rast, ktorého priemer presahoval 5 % ročne. V roku 1974 dosiahla výroba surovej ocele vo vtedajšom Európskom spoločenstve s deviatimi členmi rekordné výšky takmer 156 miliónov ton s využívaním kapacity 87 %.

3.13

Avšak o rok neskôr, v roku 1975 ropná cenová kríza spôsobila prudký pokles vo výrobe ocele a v dôsledku toho sa počas roka výroba v ES znížila o 30 miliónov ton (19 %). Zodpovedajúci pokles cien ocele predbehol pokles vo výrobe. Oceliarske spoločnosti EZUO zároveň čelili trhovému nárastu dovozov, spojenému s rovnako jasným poklesom ich vlastných exportov. Pokles využívania ocele na spoločnom trhu bol zhoršený skutočnosťou, že sa zásoby ocele minuli.

3.14

Najskôr to vyzeralo, ako keby šlo len o mimoriadne akútny cyklický obrat k horšiemu. Všetci títo experti preto verili, že by čoskoro malo dôjsť k obratu k lepšiemu. Ekonomické inštitúcie, ktoré Európska komisia oslovila, potvrdili, že obnova by mala byť mimoriadne mocná a dlhotrvajúca. Dlhodobá predpoveď Komisie, Všeobecné ciele r. 1985, vypracovaný v spolupráci s producentmi, spotrebiteľmi a obchodníkmi predpovedala, že výroba ocele by mala ES v roku 1985 dosiahnuť v deviatich krajinách nie menej než 188 miliónov ton. Avšak skutočne sa vyrobilo len 120 miliónov ton. Strednodobé a dlhodobé investičné plánovanie oceliarskych spoločností sa preto zakladalo na úplne nesprávnych parametroch; vytvorila sa nadmerná kapacita a ponuka a dopyt sa od seba ďalej vzďaľovali.

3.15

Investičná aktivita spotrebiteľov ocele bola drasticky zredukovaná v dôsledku celosvetového spomalenia hospodárskeho rastu, a to malo hlavne negatívny dopad na spotrebu ocele, keďže približne dve tretiny spotreby ocele vo vysoko rozvinutých industrializovaných krajinách sú spojené s investičnou aktivitou.

3.16

Ďalším kľúčovým dôvodom pre stagnujúci celosvetový dopyt po oceli od roku 1975 spočíva v skutočnosti, že sa na špecifické účely používa menej ocele, pretože sa oceľ teraz používa efektívnejšie. Konštantný posun od kvantitatívneho ku kvalitatívnemu rastu a expanzii tretieho sektora tiež viedol k poklesu dopytu po oceli v Európe.

3.17

Napriek stagnujúcej spotrebe ocele od roku 1975, oceliarska kapacita bola znova významne zvýšená. Nominálna svetová kapacita surovej ocele vzrástla medzi rokmi 1974 a 1983 o 150 miliónov ton, pričom globálny dopyt po oceli poklesol v tom istom období o 44 miliónov ton. Zároveň v „nových“ oceliarskych krajinách a krajinách východného bloku rozvoj kapacity poklesol mimoriadne prudko. V porovnaní so skutočnou spotrebou ocele, nominálny nadbytok kapacity v roku 1974 predstavoval 130 miliónov ton na celom svete, a počas desiatich rokov sa takmer strojnásobil (343 miliónov ton).

3.18

Keďže kolaps dopytu v danom čase bol naďalej považovaný za čisto cyklický fenomén, kapacita sa udržiavala napriek krízovým opatreniam. Tieto opatrenia neuspeli pri potláčaní tlaku zo strany ponuky, čím sa zabránilo cenovým vojnám na európskom oceliarskom trhu alebo znižovaniu poklesu cien. Spoločnosti s vysokými výrobnými nákladmi a malými rezervami čelili narastajúcim ťažkostiam. Žiadali o štátnu podporu a obvykle ju dostali od vlád svojich štátov. Problémy, ktorým čelili jednotlivé spoločnosti sa preto stali problémami celého sektoru. Systém dobrovoľných obmedzení prijatý členmi novo založeného Európskeho obchodného združenia pre oceliarsky priemysel „Eurofer“, v konečnom dôsledku nakoniec skolaboval, keď sa na ňom už nezúčastňovali najdôležitejšie spoločnosti.

Nútená regulácia trhu (1980 – 1985)

3.19

Po kolapse dobrovoľného systému na jeseň 1980 bola Komisia nútená deklarovať, že došlo ku kríze a zaviesť povinný systém výrobných kvót (povinná regulácia kvót) pre všetky závody v ES. Následne Komisia ustanovila výrobné kvóty na štvrťročnej báze. Systém zabezpečil možnosť sankcií v prípade nedodržiavania predpisov. Okrem toho boli stanovené špeciálne minimálne ceny pre špecifické produkty. Okrem toho, cenová stabilizácia a sociálne a regionálne únosné zníženia kapacity predstavovali ohniská prijatého prístupu. Výrobné kvóty a kvóty pre dodávky na spoločný trh boli stanovené pre každú spoločnosť v ES, ktorá vyrába oceľ. Dobrovoľné zmluvy o obmedzení boli tiež uzatvorené s 15 importujúcimi krajinami. So zreteľom na nízke svetové trhové ceny pre oceľové výrobky bolo dôležité predísť stratám exportov, ktoré by si vyžiadali ďalšie dotácie z ES za podmienok krízového systému. Asi 70 % európskej výroby ocele podliehal na začiatku osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia systému kvót.

3.20

Avšak politický cieľ postupného znižovania kapacity sa spočiatku nedosiahol. Nádeje zainteresovaných spoločností na obrat k lepšiemu v dopyte a na elimináciu konkurentov, ako aj štátnu pomoc a riadenú ponuku bránili redukcii kapacity najmenej konkurenčnými spoločnosťami. Redukcia kapacity sa len postupne dostala do pohybu s druhým dotačným kódexom, ktorý ustanovil, že implementácia programu reštrukturalizácie bude podmienkou pre poskytovanie pomoci. Povinná regulácia kvót, o ktorej sa najskôr predpokladalo, že bude platná do roku 1981, musela byť znova a znova predlžovaná z dôvodov hospodárskej súťaže.

3.21

Komisia si zvolila štátnu pomoc zakázanú podľa Zmluvy o EZUO ako prostriedok uplatňovania tlaku a rozhodla sa legalizovať predtým ilegálnu prax dotačným kódexom zavedeným v tom istom čase, aby sa implementovalo nevyhnutné zníženie kapacity; ale zároveň požadovala licenčný režim, ktorý spojila s redukciou požiadaviek na kapacitu. Táto fáza v oceliarskej politike trvala do konca roku 1985. Ako odvetné opatrenie k schváleniu štátnej pomoci bola odbúraná kapacita rovnajúca sa asi 44 miliónom ton surovej ocele a 32 miliónom ton ocele valcovanej za horúca v rámci ochrany zásob systému kvót.

Postupná liberalizácia trhu (od roku 1985)

3.22

Medzi rokmi 1983 a 1985 bolo pre oceliarske spoločnosti vyčlenených približne 15 miliárd eur štátnej pomoci. Namiesto harmonizácie pravidiel hospodárskej súťaže politici s rozhodovacími právomocami len málo využili príležitosť na uvalenie adekvátneho ukončenia kapacity finančne silných spoločností. V dôsledku toho oneskorili úpravu nadbytočnej kapacity, ktorej sa trh dlho domáhal.

3.23

V roku 1985, s potvrdením, že jasná kríza uplynula, Európska komisia nakoniec požadovala radikálnu reorientáciu politiky oceliarskeho trhu ES. Krátko po uvoľnení štátnej pomoci vo výške EUR 15 miliárd, ako súčasť krokov na učinenie systému kvót pružnejším a následnú celkovú liberalizáciu trhu, mala vzniknúť trhom vyvolaná reštrikcia v nadmernej kapacite, niečo, čo sa obvykle nedosiahne intervenčnými opatreniami z Bruselu. Avšak počas svojej náhlej zmeny v smerovaní Komisia ignorovala skutočnosť, že miliardy, ktoré poskytla v rámci pomoci do konca roka 1985, by mali prispieť ku konkurencieschopnosti len v nasledovných rokoch. Do konca roka 1986 drasticky znížila podiel regulovaných produktov.

3.24

Napriek úprave kapacity vo výške približne 40 miliónov ton a zrušenia desiatok tisícok pracovných miest, nadmerný potenciál výroby vo výške približne 25 miliónov ton naďalej vyvíja v danom čase tlak na trh.

3.25

Krátkodobý nárast v dopyte po roku 1987 na koniec podporoval argument Komisie, že by sa už oceliarsky priemysel nemal považovať za nachádzajúci sa v kríze. Regulačné opatrenia ako výrobné certifikáty a povinná registrácia dodávok boli zrušené. Tlak na vlády jednotlivých štátov a Komisiu narastal, takže bol vydaný tretí (1985), štvrtý (1989) a piaty (1992) dotačný kódex, aby sa na súdok s dotáciami Spoločenstva našlo trvalé veko. Pomoc by sa v členských štátoch EÚ mala v budúcnosti poskytovať len na výskum a vývoj, ochranu životného prostredia a stanovené príspevky pri zatvorení podnikov (3), pričom sa tieto pomoci čerpali výlučne z fondu EZUO financovaného z príspevkov uhoľného a oceliarskeho priemyslu.

3.26

Po krátkodobom vrchole v roku 1990 dopyt po oceli znovu prudko klesol; ceny ocele sa tiež znížili o približne 20 %. V roku 1992 došlo k obnove stále častejších žiadostí o ďalšiu intervenciu Komisie. Konkrétne žiadali o odhady štvrťročnej produkcie a ponuky pre jednotlivé produkty, zjednodušenie fúzií, ochranu dovozu vo vzťahu k východnej Európe a reštrukturalizačnej pomoci. Aby sa znížila nadmerná kapacita, navrhovali štrukturálny krízový kartel, systém pre zdieľanie bremena medzi spoločnosťami a 20 % definitívne zníženie kapacity do konca roka 1996, prepustením 50.000 zamestnancov.

3.27

Komisia však zamietla myšlienku štrukturálneho krízového kartelu a nového systému produkčných kvót; v roku 1993 prezentovala svoj vlastný návrh obsahujúci len nepriame opatrenia. Opatrenia zabezpečili prefinancovanie odstávky kapacity Komisiou, podporu fúzií a výrobnú spoluprácu, dočasnú ochranu oceliarskeho trhu pred dovozmi z východnej Európy, nárast transparentnosti trhu prostredníctvom informácií o výrobe a dodávke do EÚ a sprievodné sociálne opatrenia ako iniciatívu na zníženie kapacity. Bol zavedený proces reštrukturalizácie, počas ktorého sa znížila výrobná kapacita o ďalších 19 miliónov ton a v železiarskom a oceliarskom priemysle ES bolo prepustených asi 100.000 ľudí. Model prefinancovania, ktorý už bol schválený Radou ministrov, sa nepoužil.

3.28

V decembri 1993, napriek piatemu dotačnému kódexu, Rada ministrov EÚ na návrh Komisie výmenou za redukciu kapacity, ale s odkazom na výnimočný charakter týchto príspevkov, jednomyseľne schválila ďalšie štátne pomoci vo výške takmer 7 miliárd eur.

Zhrnutie:

3.29

Zmluva o EZUO zaviedla prísny zákaz štátnej pomoci vo svojom článku 4 pod písmenom c). Avšak len v obmedzenom rozsahu tento zákaz zabránil členským štátom ES v podpore ich oceliarskych priemyselných odvetví, s úplným súhlasom na najvyššej európskej úrovni. Viac než 70 miliárd eur z peňazí daňových poplatníkov, vyplatených do doby uplynutia platnosti Zmluvy o EZUO, spôsobilo omeškanie nevyhnutného prispôsobenia sa priemyselným zmenám, ale nakoniec mu nemohlo zabrániť. Európska komisia tiež zotrvala pri odskúšanom a overenom základnom prístupe k schvaľovaniu štátnej pomoci výmenou za zníženie kapacity v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia aj pri reštrukturalizácii oceliarskych priemyselných odvetví krajín strednej a východnej Európy ako súčasť príprav na vstup do EÚ.

3.30

V roku 1982 členské štáty EÚ – obchádzajúce trhový princíp - dosiahli politickú dohodu o rovnakom zdieľaní nevyhnutného zníženia kapacity. Bolo to v rozpore s článkom 2 Zmluvy o EZUO, podľa ktorého by sa oceľ mala vyrábať tam, kde sú výrobné náklady najpriaznivejšie. Namiesto podpory eliminácie nehospodárnych spoločností z trhu za súčasných krokov na zmiernenie sociálnych dôsledkov, a tým umožnenia rýchleho obnovenia rovnováhy medzi ponukou a dopytom, členské štáty EÚ a Európska komisia využívali nástroje, s ktorými Zmluva o EZUO počítala pre krízové situácie, čo nebolo nevyhnutne výhodné pre oceliarsky priemysel ako celok. Z dôvodov sociálnej, regionálnej a distribučnej politiky sa podporovala nezisková kapacita, zakiaľ čo zisková kapacita - obvykle v súkromnom sektore sa stratila, spolu s pracovnými miestami, ktoré mali byť porovnateľne bezpečné.

3.31

Napriek tomu sa nedá popierať, že akosi bol oceliarsky priemysel EÚ schopný prežiť toto krízové obdobie. Nakoniec sa výrobcom ocele podarilo vypracovať štruktúry na dosiahnutie konkurencieschopnosti na medzinárodnej úrovni. Tento proces, ktorý bolo možné doviesť do konca len spoločnými silami, prostredníctvom intenzívneho dialógu sociálnych partnerov, bol extrémne nákladný, pričom bolo prepustených viac než 550.000 ľudí, aj keď sa predišlo celkovým neprijateľným sociálnym dôsledkom.

Pomoc výskumu a vývoju podporuje konkurencieschopnosť

3.32

Množstvo technických inovácií, ktoré transformovali európsky oceliarsky priemysel, sa zaviedlo alebo v podstatnej miere rozvilo v rámci výskumného programu EZUO samofinancovaného z príspevkov uhoľného a oceliarskeho priemyslu. Zmluva o EZUO plánovala dať výskumné zdroje k dispozícii pre výskum v Spoločenstve, aby sa podporila konkurencieschopnosť priemyslu vo všeobecnosti a zlepšila istota zamestnania.

3.33

Prvý výskumný program EZUO sa začal už v roku 1955. Od tej doby výskumníci a technici na špici technických inovácií upravili svoju prácu viac a viac na európsky prístup založený na spolupráci. Oceliarsky priemysel a s ním európska spoločnosť ťažili z tohto typu spoločného výskumu, kde sú snahy koordinované, realizované spoločné úsilie a výsledky dané k dispozícii všetkým zúčastneným. Priemyselná inovácia preto postupovala rýchlo cez konštantné zlepšenia.

3.34

Výskum EZUO tiež dokázal dosiahnuť významné výsledky v oblasti životného prostredia, ktoré je tak dôležité pre spoločnosť. Emisie oxidu siričitého boli zredukované o 70 % a emisie sadzí o 60 %. Tvorba oxidu uhličitého bola redukovaná na polovicu v porovnaní so začiatkom osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Európski výrobcovia ocele dnes používajú o 40 % energie na tonu vyrobenej ocele menej než pred 20 rokmi.

3.35

Najskôr bolo pre výskum spoločenstva vyčlenených EUR 7 miliónov ročne v rámci rozpočtu EZUO na rok 1955. V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia toto číslo v EÚ15 vzrástlo na približne EUR 50 miliónov ročne. Výskumný program EZUO podporoval výskumné činnosti v projektoch spoločenstva, aby sa zlepšili postupy, materiály a životné prostredie o 60 %. V rolu 1983 bolo vyčlenených ďalších 40 % pomoci pre výskum pre pilotné a výskumné projekty.

3.36

Takto každé jedno euro investované do výskumu EZUO prinieslo výnos priemerne 13 eur. Na tomto pozadí preto neprekvapuje, že s ukončením platnosti Zmluvy o EZUO členské štáty EÚ jednomyseľne súhlasili s využívaním zostávajúcich zdrojov, získaných z príspevkov uhoľných a oceliarskych spoločností, výhradne za účelom pokračovania sektorového výskumu v uhoľnom a oceliarskom priemysle. Prijaté smernice majú za cieľ používanie ročného podielu post-EZUO vo výške približne 60 miliónov eur výhradne pre uhoľný a oceliarsky výskum, a to pri oceli hlavne na:

nový a ďalší rozvoj výrobných a spracovateľských metód,

vývoj materiálov a ich používanie,

zlepšenie používania zdrojov,

environmentálnu ochranu a

zdravie a bezpečnosť na pracovisku.

Dosiahnutie konkurencieschopného oceliarskeho priemyslu na začiatku 21. storočia

3.37

Oceliarsky priemysel EÚ je v čase rozšírenia Európskej únie veľmi dobre vybavený na to, aby vyhovoval globálnej hospodárskej súťaži na začiatku 21. storočia. Počas niekoľkých posledných rokoch európsky oceliarsky priemysel posilnil svoju pozíciu, nielen z technického a hospodárskeho hľadiska, ale aj environmentálneho hľadiska. Niektoré bývalé štátne spoločnosti cielene využívali finančnú podporu, ktorú dostali, a s pomocou technologickej adaptácie a modernejších štruktúr sa prepracovali na pozíciu lídrov na globálnom trhu.

3.38

Oceliarsky priemysel sa dokázal dostať do súladu s požiadavkami globalizácie a trvalo udržateľného rozvoja. Európsky oceliarsky priemysel sa samozrejme učil z oceliarskych kríz v sedemdesiatych, osemdesiatych a deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Oceliarsky sektor je teraz tak konkurencieschopný, že dokonca v hospodársky ťažkých časoch je prevažne schopný byť v pluse.

3.39

Silný dopyt po oceli na medzinárodnom trhu EÚ podčiarkuje hlavné snahy realizované výrobcami ocele z EÚ, ktorí sa snažia, aby boli rentabilní, pričom zároveň zlepšujú kvalitu svojich produktov a podporujú tesné prepojenie na odberateľov. Prostredníctvom fúzií a prevzatí podnikov a zvyšovaním účinnosti a redukovaním nákladov výrobcovia ocele položili základy pre konkurencieschopný oceliarsky priemysel v 21. storočí. Termíny „pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu“ zo slovníka výrobcov ocele zmizli. Pri predkladaní svojej jasnej žiadosti o zachovanie prísnych pravidiel, ktorými sa riadi štátna pomoc, dokonca aj po uplynutí platnosti Zmluvy o EZUO, podniky vyrábajúce oceľ v EÚ podčiarkli skutočnosť, že chcú považovať éru dotačnej mentality a deformácií hospodárskej súťaže za ukončenú.

3.40

Procesy konsolidácie a priemyselnej zmeny sa však ešte žiadnymi prostriedkami ukončili. Niekoľko podnikov sa už snaží o dosiahnutie transkontinentálnych fúzii. Nástup Číny ako priemyselného aktéra má momentálne výrazný dopad na konkurencieschopnosť podnikov. Rýchlo rastúci dopyt po oceli v Číne situáciu zhoršuje, pokiaľ ide o dopyt na medzinárodných trhoch komodít. Čínske dovozy, napríklad železnej rudy a kovového odpadu, spôsobujú nedostatky na svetových trhoch a vedú k explózii cien za suroviny a dopravné sadzby.

3.41

Tempo štrukturálnych zmien v oceliarskom priemysle nových členských štátov sa v súčasnosti tiež zintenzívňuje. Výzvy, ktorým čelia tieto štáty počas reštrukturalizácie svojich oceliarskych priemyselných odvetví, sú viac-menej porovnateľné so situáciou, ktorá sa vyskytla v západnej Európe pred 25 rokmi, dokonca aj keď sa trhy odvtedy stali výrazne viac globalizované. V tomto prípade je veľmi dôležité, aby partneri vo východnej a strednej Európe tiež ťažili zo skúseností s reštrukturalizáciou oceliarskeho priemyslu v západnej Európe vrátane sociálneho dialógu.

3.42

Na oplátku za prijímanie špeciálnej pomoci (počas doby odkladu), KSVE boli vyzvané európskymi dohodami zo začiatku deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, aby vykonali efektívne reštrukturalizačné opatrenia a extenzívne znížili nadmernú kapacitu, a aby preukázali, že podniky, ktoré prijali pomoc, sa stali životaschopnejšími. Aby sa zabezpečila voľná a čestná hospodárska súťaž na trhu s oceľou v EÚ aj po rozšírení EÚ, nové členské štáty sú povinné, podľa zmlúv o pristúpení, dodržiavať existujúce ustanovenia EÚ (napr. smernice a rámcové rozhodnutia v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, daní, životného prostredia, sociálnej politiky, atď.). Európska komisia musí prísne monitorovať situáciu, aby sa zabezpečilo, že štátna pomoc poskytovaná národnými vládami KSVE v súlade s dohodnutým pevným režimom pomoci EÚ, a tiež aby sa zabezpečilo, majúc na mysli skutočnú úroveň dopytu, že neefektívna výrobná kapacita sa skutočne zredukuje, ako sa plánovalo.

4.   Súčasný režim pomoci EÚ pre oceliarsky sektor – model pre medzinárodné dohody o pomoci ?

4.1

Dôsledky ťažkej situácie na svetovom trhu pre oceľ v Spojených štátoch spôsobili, že americká vláda zaviedla v marci 2003 dočasné dovozné clá, v súlade s článkom 201 amerického zákona o obchode, aby ochránila domáci oceliarsky trh, čím porušuje ustanovenia WTO. Na pozadí vysoko nestáleho obchodu s oceľou, ktorý vyvolala existencia neefektívnej, nadmernej kapacity na celom svete, Bushova administratíva tiež oznámila, že je pripravená podporovať medzinárodné rokovania o odstránení neefektívnych výrobných kapacít a celosvetového obmedzovania štátnej pomoci pre oceliarsky priemysel.

4.2

Členské štáty EÚ a Európska komisia poskytli svoju podporu všetkým snahám o zavedenie väčšej disciplíny s ohľadom na poskytovanie pomoci oceliarskemu priemyslu na celom svete. Začiatok nadnárodných rokovaní pod záštitou OECD v Paríži v decembri 2002 poskytol EÚ príležitosť navrhnúť, aby jej odskúšaný a otestovaný režim pomoci slúžil ako základ pre Medzinárodnú dohodu o dotáciách v oceliarskom sektore (SSA).

4.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje konanie Európskej komisie napriek skutočnosti, že sa zdá, že oceliarsky priemysel EÚ má významné obavy pokiaľ ide o vážny zámer ostatných štátov a regiónov, keď príde na znižovanie oceliarskych dotácií a následne k pripojeniu ich podpisov k účinnej SSA zahŕňajúcej povinnosť notifikácie a sankcie. Výbor má tiež obavy, že otázky pomoci a kapacity sa neprediskutovávajú v tom istom čase, ako otázky nástrojov obchodnej obrany, ktoré sa často používajú bez oprávnenia, čo vedie k deformácii hospodárskej súťaže.

4.4

Výrobcovia ocele v EÚ idú ďalej než väčšina zástupcov jednotlivých štátov v OECD vo veci rozsahu možnej SSA. Pri rokovaniach v OECD výrobcovia ocele v EÚ jednotne požadujú prostredníctvom SSA zákaz všetkej štátnej pomoci, ktorá prispieva k dosiahnutiu nárastu kapacity alebo udržiavaniu neekonomickej kapacity. Táto požiadavka sa preto nielenže týka špecifickej pomoci obmedzenej pre vybraných výrobcov ocele, ale sa vzťahuje aj na nešpecifickú takzvanú všeobecnú pomoc.

4.5

Európsky hospodársky a sociálny výbor zdieľa stanovisko výrobcov ocele EÚ, že štátna pomoc by mala byť povolená len pokiaľ nemá škodlivý vplyv na rozvoj výrobnej kapacity, čestnú hospodársku súťaž a obchodné toky. V tomto prípade Výbor podporuje nasledovné výnimky v rokovaniach v OECD:

Pomoc pre definitívne zatvorenia závodov. Sem patrí pomoc za demontáž, asanáciu pôdy a zmiernenie sociálneho dopadu zatvorenia závodu.

Obmedzená a podrobne definovaná pomoc pre výskum a vývoj a pre ochranu životného prostredia vrátane energetických rabatov/ zrážok z ekologických daní. So zreteľom na pomoc na ochranu životného prostredia sa musí ujasniť, že štátna pomoc za účelom dodržiavania povinných environmentálnych noriem sa nesmie povoliť; a oceliarsky priemysel EÚ o takúto pomoc ani nežiada. Je však možné poskytnúť obmedzenú pomoc pre dobrovoľné investície na stimulovanie spoločností k tomu, aby šli pri svojich podnikateľských aktivitách výrazne za hranice dodržiavania minimálnych environmentálnych zákonov EÚ.

4.6

V spojitosti s dohodou o dotáciách by sa tiež malo uznať, že aspoň niektoré rozvojové ekonomiky už majú plne konkurencieschopný oceliarsky priemysel. Výrobcovia ocele v rozvojových krajinách alebo novo vznikajúcich ekonomikách ťažia z konkurenčných výhod, ako sú napríklad nízke mzdové náklady, prístup k surovinám, nižšie environmentálne normy a ochrana vysokých dovozných ciel. Preto sa so štátnou pomocou pre oceliarske podniky v týchto ekonomikách dá počítať len za podmienky, že príslušná štátna pomoc:

je poskytovaná prípad od prípadu, v závislosti na situácii spoločnosti a krajiny; využívanie financovania sa musia monitorovať, majúc na mysli príslušné ciele;

podlieha prísnym dátumom ukončenia platnosti;

sa uplatňuje v kontexte schváleného plánu reštrukturalizácie zabezpečujúceho dlhodobú životaschopnosť dotknutých spoločností;

vedie k redukcii výrobnej kapacity za normálnych okolností a nevedie k zvýšenej kapacite za žiadnych okolností.

5.   Závery

5.1

Skúsenosti s reštrukturalizáciou európskeho oceliarskeho priemyslu ukazujú, že štátna pomoc spoločnostiam je dvojsečnou zbraňou: vo forme podnikových príspevkov prináša prospech len konkrétnym spoločnostiam a vedie k chybným alokáciám, nakoľko nekonkurencieschopné kapacity sú ponechané na trhu v strednodobom horizonte. Avšak ak je štátna pomoc súčasťou dohodnutého programu reštrukturalizácie, môže zmierniť sociálnu tvrdosť, a tak podporiť prijateľnosť a dôsledky priemyselnej zmeny. Riadenie tohto procesu prostredníctvom sociálneho dialógu sa osvedčilo.

5.2

Tiež vyvstáva otázka, či sa nedá nájsť iné, lepšie využívanie enormných súm minutých peňazí daňových poplatníkov, napr. v oblasti vzdelávania alebo výskumu.

5.3

Ďalším problémom bolo, že počas krízových rokov v oceliarskom priemysle, hoci právny podklad (článok 4 písmeno c) Zmluvy o EZUO) so zreteľom na štátnu pomoc sa zdal byť jasný (všetky štátne pomoci boli zakázané), zmiernili rôzne dotačné kódexy, rozhodnutia Rady ministrov a súdne rozhodnutia prijatú líniu a učinili ju nepredvídateľnou. Oceliarske podniky pociťovali nedostatok istoty v definovaní rámcových podmienok a plánovaní.

5.4

V kontexte pristúpenia desiatich resp. dvanástich nových členských štátov je ešte dôležitejšie trvať na prísnom dodržiavaní jednoznačných pravidiel o pomoci pre oceliarsky priemysel, s konaním v odozve na všetky porušenia zákona, ako je tomu v prípade USS Košice.

5.5

Chyby, ktoré sa vyskytli v EÚ-15, sa nesmú opakovať.

5.6

Medzičasom prerušené rokovania v rámci OECD sú cenné, len ak povedú k trvalo udržateľnému zlepšovaniu súčasnej situácie, t.j.:

žiadne nadmerné úľavy pre rozvojové krajiny, novo vznikajúce ekonomiky a krajiny v prechodnej situácii, ako napríklad Čína,

žiaden zákaz nevyhnutných regulácií v rámci EÚ v oblasti výskumu vývoja, environmentálnych opatrení (napr. stropy pre náklady spoločností na dodržiavanie predpisov, aby sa predišlo tomu, že by environmentálne opatrenia viedli k deformácie hospodárskej súťaže), ako aj pri zatváraní nehospodárnych výrobných kapacít

žiadne kompenzačné clá pre vývozy ocele v dôsledku takýchto odpustení.

Brusel 27. októbra 2004

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  COM(2004) 274: toto oznámenie sa v súčasnosti analyzuje v stanovisku CCMI 017, spravodajca: pán VAN IERSEL, a v stanovisku z vlastnej iniciatívy CCMI 014 o presídleniach spoločností, spravodajca: pán RODRIGUEZ GARCIA-CARO.

(2)  Posledná výnimka zo všeobecného zákazu štátnej pomoci bola udelená pre regionálne investičné dotácie pre gréckych výrobcov ocele a stratila platnosť v roku 2000.

(3)  Popri týchto formách pomoci sa ojedinele vyskytovali aj regionálne investičné podpory, ktoré však boli obmedzené len na Portugalsko, Grécko a územie bývalej NDR.


20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/47


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru odbornej sekcie „Práca, sociálne veci, občianstvo“ na tému „Ochrana zdravia: kolektívna povinnosť, nové právo“

(2005/C 120/10)

Postup

Dňa 28. januára 2004 sa Európsky hospodársky a sociálny výbor rozhodol v súlade s článkom 29 svojho Vnútorného poriadku vypracovať stanovisko na tému „Zdravotnícka bezpečnosť: kolektívna povinnosť, nové právo“.

Odborná sekcia pre „Zamestnanosť, sociálne záležitosti a občianstvo“, poverená prípravou prác výboru na túto tému, vypracovala svoje stanovisko dňa 22. septembra 2004 (spravodajca: pán BEDOSSA).

Počas svojho 412. plenárneho zasadnutia zo dňa 27. a 28. októbra (schôdza zo dňa 27. októbra) schválil Európsky hospodársky a sociálny výbor nasledujúce stanovisko 164 hlasmi za, 3 hlasmi proti, 7 sa zdržali hlasovania.

1.   Úvod

1.1

Ochrana zdravia pre európskych občanov, ktorá predstavuje jeden z zo základných pilierov verejného zdravia, znamená to, že sa zavedie lepšia kolektívna povinnosť zo strany kompetentných úradov (aj v prípade bio-terorizmusu) a vychádzajúc z toho, využijú svoje nové právo byť transparentným spôsobom informovaní o rozhodnutiach, týkajúcich sa tejto ochrany.

1.2

Bezpečnosť a systém starostlivosti sú dva termíny, ktoré máme vo zvyku spájať, hoci ich spojitosť nie je istá, zatiaľ čo pojem verejného zdravotníctva je pod ťarchou sociologickej nadstavby a zdravotníckych zvyklostí, ktoré nadväzujú na individuálne postupy diagnostiky a terapie.

1.3

Vo chvíli, keď Európa prežila otrasy, ktoré jasne poukazujú na to, že ochrana zdravia nemá už svoje výhradné postavenie iba v medicíne a prudko vstúpila do sociálnej a politickej oblasti, sa stanovenie stratégie bezpečného zdravia stalo zodpovednosťou pre všetkých, najmä pre zodpovedných politických činiteľov: odteraz si občania musia byť istí, že majú tieto záruky.

1.4

Ochrana zdravia nevychádza z nuly, obohacuje a dopĺňa tradičné oblasti verejného zdravotníctva, hlavne epidemiológie, opiera sa o pozorovanie a kontrolné systémy, ktoré sa vyvíjajú okolo liekov a bude slúžiť tak, ako sa objavujú účinky liekov na choroby v každej zdravotníckej praxi.

1.5

Postup ochrany zdravia bezpečnosti nie je odlišný od medicínskeho postupu. Vykonáva sa v etapách, je postupom pravdepodobného výberu v danej chvíli, ktorý sa podriaďuje odhadu výdavky/úžitky a vystaveným rizikám. Kvalita bezpečnosti zdravia odráža kvalitu systému starostlivosti.

1.6

Ochrana zdravia sa opiera o postup lekárskeho typu a súrne potrebuje metodológiu zdravotnej bezpečnosti, skutočnú zainteresovanosť verejných činiteľov. Oblasť ochrany zdravia je samozrejme omnoho širšia, pretože sa prispôsobuje nepretržitým inováciám v medicíne.

1.7

Vo chvíli, keď sa môžeme obávať najmä napríklad bio-teroristických útokov, sa pojem ochrany zdravia musí nevyhnutne vyvíjať a nemôže sa uspokojiť so zastaralými návodmi: treba nájsť rovnováhu medzi hľadaním absolútne nedosiahnuteľnej ochrany zdravia a nedbanlivosťou, alebo vynechaním ochrany. Vzrastajúca účinnosť zdravotníckeho systému si vyžaduje zdravotnú bezpečnosť a pri tomto pokroku sa nesmie zabudnúť jeho porovnanie s najchudobnejšími krajinami, pre ktoré je dnes jediným problémom najprv dosiahnuť základy, ktorými by vytvorili zdravotnícky systém pre občanov.

1.8

V Európskej únii, ktorá je najbohatšia a je vlastní techniky vzájomnej ochrany proti rizikám, je treba ukončiť etapu na ochranu zdravia tým, že ju inštitúcie budú rešpektovať. Na to, aby mohla prebiehať diskusia o rozhodnutiach o ochrane zdravia a hlavne na to, aby boli zverejnené, je potrebné použiť všetky prostriedky, ktoré sú k dispozícii, aby sa občanom Európskej únie ponúkli iné alternatívy ako je zdesenie alebo zatajenie. Takto sa Európa stane zrelou demokraciou v oblasti zdravotníctva.

2.   História postupu Európskej únie

2.1

Pred Maastrichskou zmluvou o Európskej únii zo 7. februára 1992, boli texty spoločenstva iba okrajovými doporučeniami pre politiky v zdravotníctve. Zmluva z 25. marca 1957, ktorá založila Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom), obsahovala zvláštne klauzuly o ochrane zdravia populácie proti nebezpečenstvám rádioaktívnej ionizácie.

2.2

Zato v Rímskej zmluve z 25. marca 1957, sa „ochrana zdravia“ objavila iba v článku 36/ Zmluvy, ktorá predvídala:

2.2.1

„Ustanovenia článkov 30 až 34 vrátane, nemajú brániť zákazom alebo obmedzeniam pre dovozy, vývozy alebo tranzit tovarov, ktoré sú opodstatnené z dôvodov verejnej morálky, alebo verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a ochrany zdravia a života osôb a zvierat alebo ochrany rastlín, ochrany národných bohatstiev, ktoré majú umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva. Tieto zákazy alebo reštrikcie nemusia predsa znamenať ani prostriedok na arbitrážnu diskrimináciu, ani skryté obmedzenia v obchode medzi členskými štátmi“.

2.3

Článok 118A, zavedený v Jednotnom európskom akte z roku 1986 rozšíril kompetencie inštitúcií spoločenstva a povolil Európskej komisii predkladať návrhy v oblasti zdravia a vybral za základ „veľmi vysokú úroveň ochrany“.

2.4

Iné nepriame doporučenie na ochranu zdravia sa našlo v článku 130R Rímskej zmluvy, ktorý bol pridružený Jednotným európskym aktom, a výslovne uvádzal, že činnosť Spoločenstva v oblasti životného prostredia mala za úlohu okrem iného „prispieť najmä k ochrane zdravia osôb“.

2.5

Zmluva o Európskej únii radikálne prispela k zjednoteniu Európy v oblasti zdravia, pretože zaviedla Titul X, nazvaný „Zdravotníctvo“, na základe ktorého „Spoločenstvo prispelo k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia“. Bod 4 toho článku 129 predvída, že Rada môže prijať na realizáciu svojich cieľov buď podporné aktivity, ktoré uvádza článok 189B, alebo doporučenia.

2.6

Takisto sa objavil pojem ochrany zdravia v iných článkoch Zmluvy o Európskej únii, pretože článok 129A, venovaný ochrane spotrebiteľov sa hovorí hlavne o opatreniach na ochranu zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov.

2.7

Presný právny rámec – ktorý by mal byť zdokonalený v článku 179 návrhu zmluvy, zakladajúcej ústavu pre Európu - umožní európskym inštitúciám rozšíriť ich činnosti v oblasti zdravotníctva.

1.

„Definícia vysokého stupňa ochrany ľudského zdravia sa musí určiť a zavádzať vo všetkých politikách a činností v únii“.

2.

„Činnosť únie, ktorá dopĺňa národné politiky, sa zameriava na zlepšenie zdravotníctva a prevenciu chorôb a ľudských ochorení a nebezpečenstiev pre fyzické a psychické zdravie. Táto činnosť predstavuje hlavne boj proti veľkým pohromám a podporovanie výskumu ich príčin, ich prenášania a ich prevencii, ako i informovanosť a výchova k zdraviu …“.

2.8

Nové zavádzané štruktúry (Európska agentúra pre hodnotenie liečivých produktov …) môžu mať o to väčší význam, že sa európske inštitúcie angažujú za väčšiu politiku spolupráce s tretími krajinami a veľkými medzinárodnými organizáciami – hlavne za spoluprácu so Svetovou zdravotníckou organizáciou, s Radou Európy, Organizáciou pre spoluprácu a hospodársky rozvoj, Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu na ochranu pred radiáciou, s Úradom Spojených národov na kontrolu drog a prevenciu kriminality toxikománie, a v ktorej sa musí pokračovať a musí sa posilňovať.

3.   Princípy ochrany zdravia

3.1   Zdravotnícke rozhodnutie

3.1.1

Svet, do ktorého sa rozhodnutie o liečbe zaraďuje má základ v neistote: pochybnosti v poznaní patológie, účinky liečenia a ich prípadné riziká; nedostatok lekárskych informácií o pacientovi, výberu doplnkových prehliadok, zdravotníckych zariadení, nepresnosti v lekárskom výsluchu, nad ktorým dominuje vzrušenie a nepokoj, klinická prehliadka približného charakteru.

3.1.2

Postup lekára je často výsledkom série približných rozhodnutí, prijatých v neistej situácii: naviac diagnostika alebo liečenie si vyžaduje voľby, rozhodnutia, viac rizika, kde sa pravdepodobnosť chyby zvyšuje, bez toho, aby sa takáto chyba nevyhnutne považovala za vinu.

3.1.3

V každom rozhodnutí alebo lekárskom postupe existujú nevypočitateľné okolnosti, toto riziko z povolania nie je možné kontrolovať, ide o neodvratné štatistické riziko, ktoré tvorí spoločný základ lekárskej vedy.

3.1.4

V ochrane zdravia sú príčinou neistoty ľudia: chyba alebo omyl, ktoré plne nezapríčinil lekár a faktické príčiny: riziká, ktoré sú známe, ale štatisticky neodvratné vo vedeckom štádiu a neznáme riziká, ktoré sú stále prípustné.

3.1.5

Nie je možné hovoriť o ochrane zdravia bez toho, aby sa pripomenuli tieto základné črty lekárskeho rozhodovania. Ak sa jedná o zdravie alebo o život, je často veľmi ťažké klásť si otázky, čo je možné a čo nie. Avšak, neexistuje lekárska činnosť bez rizík, pretože neexistuje život bez rizík.

3.2.   Pomer výhody/riziká

3.2.1

Vyplýva z každého zdravotníckeho ako lekárskeho rozhodnutia a zdržanie sa rozhodnutia je rozhodnutím toho istého charakteru ako konanie. Vynechať rozhodnutie môže byť trestuhodné.

3.2.2

Ide o to, že treba zvažovať terapeutické riziká a riziká spontánneho vývinu stavu. Iracionálne odmietnutie rizika je v zdraví vždy prítomné, tak isto ako nezodpovednosť a jeho zanedbanie.

3.2.3

Táto kultúra pomeru výhody/riziká sa veľmi vzďaľuje od európskej spoločnosti, ktorá dospela k takému stupňu, že značne znížila prirodzené riziká.

3.2.4

Aby sa vyhodnotila zdravotnícka bezpečnosť postupu alebo výrobku, je dôležité, aby sme zotrvali v miere rizika, ktorá umožní determinovať najmenšie riziko, a nie žiadne riziko. V tejto rovnováhe výhody/riziká, treba zachovať päť kritérií:

stupeň

reálna situácia

častosť výskytu

dĺžka

nevyhnutnosť.

3.2.5

Je teda na verejných správach, aby si pod tlakom verejnej mienky, odhalenej alebo tej protirečivej, a producentov lekárskej starostlivosti, zvolili medzi tým, či v neistote prijmú tú najpesimistickejšiu hypotézu zdravotníctva, ktorá bude najkonzervatívnejšia, alebo prijmú čo najpresvedčivejší odhad.

3.2.6

Navyše rozhodnutie v zdravotníctve musí byť niekedy prijaté v krízovej situácii. Teda úrady sú naraz vystavené prívalu problémov, dysfunkcii niektorých systémov a výrazu hlbokých rozdielov pri rozhodovaní, ktoré treba prijať.

3.2.7

Aby sa v súrnom prípade nepristúpilo k improvizácii, treba vedieť počítať s procesom posúdenia, kontrol a predurčených a zabehnutých zásahov, z čoho vyplýva, že je nevyhnutné uvažovať o krízach, ktoré už vznikli a o metodológii ochrany zdravia.

3.2.8

Nech by boli akokoľvek vynikajúce vedecké a lekárske záruky, vyhodnotenie pomeru výhody/riziká často predstavuje „nakoniec“ vnútorné presvedčenie.

4.   Okolnosti v medicíne pri ochrane zdravia

Je potrebné definovať päť základných činiteľov.

4.1   Sledovanie zdravia

4.1.1

Tak ako je epidemiologická starostlivosť základnou súčasťou ochrany verejného zdravia, musí sa zabezpečiť zvláštne sledovanie zdravia na zabezpečenie ochrany zdravia prostredníctvom Európskeho centra (pozri bod 6.3).

4.1.2

Poslaním tejto prevencie je presne určiť medicínske nebezpečenstvá a patologické stavy, spôsobené liekmi, stanoviť nepredvídané a neželateľné účinky, v nadväznosti na terapie v zdravotnej karte, vykonávať kontroly a analyzovať uzávery, vyhodnocovať účinnosť všetkých zdravotníckych postupov a základných úloh na ochranu zdravia, ktoré spadajú do tejto prevencie.

4.1.3

Toto sledovanie zdravia sa rozvíja na medzinárodnej úrovni, pretože boli zavedené mechanizmy výmen informácií a vzájomného stavu pohotovosti pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskej únie.

4.1.4

Multilaterárne dokumenty pripravujú kooperáciu na všetkých úrovniach, vo všetkých odboroch, na všetkých kontinentoch. Toto umožní prijať bez meškania opatrenia, ktoré budú zaručovať lepšiu ochranu zdravia.

4.2.   Voľba terapií pri liečení

4.2.1

Kvalita a bezpečnosť výberu terapií závisí hlavne od vedeckej úrovne, a teda od vedomostí, ktoré lekár má.

Prvým činiteľom zdokonalenia vedomostí je samozrejme výskum v medicíne a farmaceutickom odbore, a pokrok v určení terapií alebo diagnostík, ktoré z neho vyplývajú.

Pôvodné lekárske vzdelanie je druhým kľúčovým činiteľom ochrany zdravia v oblasti výberu stratégií, vzdelanie, prispôsobené vývoju vedy, ako i organizácia zdravotníckeho systému.

Tretia oblasť, nepretržité lekárske vzdelávanie: determinujúcim faktorom bezpečnosti je prispôsobenie údajov tým najnovším poznatkom podobne ako vo všetkých rizikových a vysoko technologických odvetviach.

Posledným činiteľom prispievajúcim k bezpečnosti výberu terapií, je lekársky posudok, ktorý sa stal spojovacím článkom medzi výskumom, vzdelaním a každodennou odbornou zdravotníckou praxou.

Lekársky posudok môže byť definovaný ako súbor kontrolných postupov kvality systému starostlivosti.

Posúdenie techník a diagnostických a terapeutických stratégií spočíva v tom, že sa zabezpečí vyhodnotenie nástrojov, ktoré sú zdravotníckym odborníkom k dispozícii: zdravotnícke technológie, metódy diagnostikovania, lieky, súbor procedúr a služieb.

Toto vyhodnotenie úrovne starostlivosti na zabezpečenie kvality sa definuje tak, že sa znova vrátime k termínom, ktoré používa Svetová zdravotnícka organizácia:

„Možnosť poskytnúť každému pacientovi komplex diagnostických a terapeutických procedúr, ktoré mu zabezpečia lepší zdravotný výsledok na základe súčasne dosiahnutej úrovne vedy za najlepšiu cenu za ten istý výsledok, a s najmenším rizikom poškodenia zdravia liekmi ako i najvyššiu spokojnosť s procedúrami, výsledkami a medziľudskými vzťahmi v systéme starostlivosti.“

Posudok musí nakoniec zabezpečiť odkazy, to znamená vypracovať doporučenia, založené na viac alebo menej širokej dohode v rámci Lekárskeho kolégia alebo spoločností/združení vedeckých pracovníkov, ktoré sa nazývajú „Posudkovými komisiami“ a usmernia správny postup.

4.3   Lekárska starostlivosť a postupy

4.3.1

Dodržiavanie povinností kontrolujú všetky úrady a bohatá a trvalá súdna právomoc upresňuje povinnosť pre odborníkov v zdravotníctve, mať schopnosti a základnú znalosť o svedomitej a ohľaduplnej starostlivosti, zodpovedajúcej aktuálnym poznatkom vedy.

4.3.2

Samozrejme, vykonávanie liečebné postupy závisia od režimov zdravotníckej bezpečnosti, veľmi odlišných podľa charakteru úkonov a prítomnosti „prirodzených“ rizík.

4.3.3

Jedine porovnanie problémov, ktoré vznikajú pri výkonoch, to znamená podieľajú sa na štatistických rizikách, ktorým sa dá vyhnúť, aj keď sú iba okrajové, umožní stanoviť podmienky ochrany zdravia, ktoré sa musia dodržiavať. Tu existuje určitý pomer výhody/riziká, ktorý umožňuje určiť bežný, akceptovateľný a očakávaný stupeň ochrany zdravia.

4.4   Organizácia a fungovanie zariadení zdravotníckej starostlivosti

Kvalita organizácie a prevádzky systému starostlivosti široko podmieňuje ochranu zdravia.

Ochrana zdravia sa zakladá v skutočnosti na spôsobilosti pomôcť vo všetkých verejných alebo súkromných zariadeniach, na schopnostiach, ktoré stanovujú predpisy a sú podriadené zvláštnym povoleniam. Zdravotnícky systém musí vedieť odpovedať na potreby obyvateľstva a poskytovať základné zdravotnícke služby v najlepších podmienkach bezpečnosti.

4.5   Využitie liečivých výrobkov

4.5.1

Zdravotnícke výrobky a produkty, ktoré sa používajú v prevencii, diagnostike alebo liečení, sú podriadené prísnym zákonom a vhodným právnym úpravám:

lieky

lekárske zariadenia, využívané v medicíne

výrobky ľudského pôvodu

kontrastné látky v laboratóriách

Právny základ výrobkov a častí ľudského tela, používaných za účelom terapií.

4.5.2

Zákony o ochrane zdravia, ktoré sa používajú pri týchto výrobkoch a pomôckach, vytvárajú skutočný program na ochranu zdravia.

5.   Návrhy- doporučenia EHSV

5.1   Administratívne faktory, ktoré ovplyvňujú ochranu zdravia

5.1.1

Zdravotníctvo v krajinách Európskej únie musí začať brať do úvahy princípy ochrany zdravia.

5.1.2

Ochrana zdravia nie je ani výsledkom rovnice, ani aplikácie receptov, spočíva v uvedomení si opatrnosti a protirečenia.

5.1.3

Ochrana zdravia si vyžaduje zvyšovanie vnímavosti a aktivity, siahajúce za hranice. Treba sa vystríhať ilúzie o Mažinotovej línii, v ktorej sa ľahko stanovili hranice budúcej epidémie. Zdravotné riziká sú mnohotvárne, nekonečne premenlivé a vo všeobecnosti neočakávané. Prístupy k voči chorobe sa vyvíjajú, vírusy mutujú, infekčné sily sa obnovujú alebo sa rozptyľujú.

5.2   Jasne uznané kompetencie

5.2.1

Keď chýbali právne nástroje na ochranu zdravotníctva, niektoré krajiny Európskej únie obyčajne používali niekedy okrajové a neisté spôsoby, hlavne nevhodné využívanie právnych úprav o sociálnom zabezpečení: ak zákon povoľuje hodnotiť náklady na zdravie a dospieť k využitiu čo možno najracionálnejších, limitovaných zdrojov, ktoré sú naň vyčlenené, tak je naopak nebezpečné miešať tieto dve problematiky.

5.2.2

Jedna vec je hodnotiť účinnosť, kvalitu a neškodnosť výrobku alebo terapie, druhá vec je rozhodovať o jeho preplatení sociálnou poisťovňou. Problémy prijať rozhodnutia v zdravotníctve zvyšuje konkurencia medzi viacerými úradmi.

5.2.3

Určiť kompetencie, to znamená stanoviť zodpovednosti a vychádzajúc z toho identifikovať zdravotnícky orgán, ktorý znáša morálnu, administratívnu a/alebo právnu zodpovednosť. Zodpovednosť môže byť plne prevzatá iba pokiaľ dokumenty nie sú nedostatočné a chybné a mohli by viesť k nezhodám a sporom, ktoré by skreslili postup, ku ktorému treba pristúpiť.

5.3   Uznaná zdravotnícka administratíva

5.3.1

Na európskej úrovni je administratíva v zdravotníctve úplne nedostatočná a jej právny základ je veľmi slabý. Takisto chýba lekárska legitimita z dôvodu nízkej úrovne prostriedkov. Toto všetko si vyžaduje nápravu.

5.3.2

Verejný sektor je účinný iba pokiaľ má reálnu legitimitu, a administratíva zdravotníctva môže plne plniť svoje poslanie zabezpečiť ochranu zdravia iba ak má túto dvojakú legitimita: uznať záštitu úradov v každej krajine Európskej únii, a samozrejme verejnú mienku, to znamená mienku užívateľov.

5.3.3

V záujme dosiahnutia vedeckej a lekársko-technickej vierohodnosti sú potrebné: posilnenie prostriedkov, nábor technického personálu vysokej úrovne, ale zároveň aj kooperácia všetkých európskych a národných inštitúcií.

5.3.4

Stanovilo sa päť základných úloh: doporučiť, určiť prevenciu, kontrolovať, znalecky posúdiť a vyhodnotiť.

5.3.5

Zavedenie európskej siete verejných zdravotníckych zariadení si vyžaduje dôkaz o vôli všetkých verejných európskych správ združiť činiteľov verejného zdravotníctva do federácie a zvýšiť účinnosť a nadväznosť zdravotníckych nástrojov prevencie, ktoré existujú v každej z krajín Európskej únie.

5.4   Externá expertíza, potrebná pre administratívu

5.4.1

Nech by bola akokoľvek vynikajúca technická a vedecky podložená kvalita služieb ochrany zdravia, v praxi si musí nájsť pri vykonávaní úloh zdravotnej starostlivosti tradične dodržiavaný princíp oponentúry.

5.4.2

Treba sa obrátiť na nezávislých expertov, aby európske úrady využili tých najväčších a najlepších odborníkov. V dialógu to umožní zdokonaliť a doplniť informáciu, ktorá predchádza rozhodnutiu.

5.4.3

Zdá sa, že v tých najcitlivejších a najkritickejších oblastiach, je nevyhnutné rozšíriť externý znalecký posudok o osobnosti zo zahraničia, ktoré sú uznávané vo svete. Toto otvorenie sa iným národom môže umožniť, aby sa dospelo ku koncensu, ktorý sa presadí vo všetkých krajinách, ktorých sa to týka, a vyhne sa teda nezhodám v čase, škodlivým pre všetkých (choré osoby a aktéri zo všetkých oblastí).

5.4.4

Môže odstrániť odstredivé sily vo verejnom živote, ktoré sa vzťahujú na kultúrne tradície v administratíve starostlivosti a podmienkach vzdelávania lekárov v rôznych krajinách.

5.5   Oddeliť úlohy experta, osoby, ktorá rozhoduje a manažéra

5.5.1

Oprávnenie kontroly zdravotníckeho orgánu, ktorý je v skutočnosti rozhodujúcim kompetentným úradom (povoliť alebo nie, zakázať alebo nie) môže byť legitímne vykonávané iba ak bude brať do úvahy komplex informácií o probléme verejného zdravotníctva.

5.5.2

Ide o to, aby sa vždy vyhodnotil pomer výhody/riziká. Toto vyhodnotenie nemôže byť výhradne vedecké, nemôže ho nariadiť manažér alebo činiteľ, ktorý má materiálny alebo intelektuálny záujem na jeho šírení.

5.5.3

Objasnenie úloh experta a toho, kto rozhoduje pomôže zabezpečiť transparentnosť vzťahov medzi expertmi a manažérmi. Musí sa odsúhlasiť a dodržiavať prísna etika znaleckého posudku. Toto sa nestane samozrejmosťou samo od seba, najmä pokiaľ je uvedený problém vyhrotený, expertov je zatiaľ veľmi málo a často sú naviazaní na inštitúcie alebo podniky, ktorých sa to týka.

5.5.4

V oblasti verejného zdravotníctva musí byť rozhodnutie transparentné, a to si vyžaduje prehlásenie každého experta o vzťahoch, ktoré má s organizáciami, podnikmi, alebo osobami, ktoré spolupracujú na expertízach, ktoré urobí pre zdravotnícky orgán.

5.5.5

Európske spoločenstvo začalo definovať takéto procedúry: zovšeobecnenie procedúry transparentnosti, ktoré si želajú samotní experti, umožní čo najlepšie garantovať objektivitu znaleckých posudkov.

5.6   Transparentnosť rozhodovacích konaní

5.6.1

Existujú nové zdravotné riziká, ako je inovácia vo všeobecnosti a tieto priniesli chaos a znova vyvolali otázky o istotách a zvykoch.

5.6.2

Intelektuálny prístup musí zostať rovnaký, začať „načúvať tichu“.

5.6.3

Nech je zavedený akýkoľvek kvalitný systém bdelosti, možnosť kolektívnej slepoty nie je možné ignorovať.

5.6.4

Verejná diskusia je nevyhnutná. Pacienti, externí lekári v kruhu expertov, musia vedieť počúvať ich názory, klásť otázky, ktoré ich trápia, zvoniť na poplach.

5.6.5

Treba dôsledne pripraviť túto debatu, aby sa zbytočne nevyvolalo znepokojenie.

5.6.6

Tento „zdravotnícky pluralizmus“ nevyhnutný na to, aby sa znásobili šance vyhnúť sa novým tragédiám, predpokladá vývoj k čo najväčšej transparentnosti v rozhodovacích postupoch. Okrem informácií, chránených lekárskym alebo priemyselným tajomstvom sa výsledky expertízy, ako motívy na rozhodnutie o zdravotníctve, musia zverejniť.

5.7   Náuka o správnom spísaní zdravotnej správy

5.7.1

Napriek predstavám o tom, že je verejnosti prístupná, predstavuje zdravotná správa osobitosti, ktoré sú ešte výraznejšie v oblasti ochrany zdravia.

5.7.2

Podávať správu na tieto témy, to často znamená podávať správu o chorobe a smrti. Pri príprave tejto chúlostivej úlohy zdravotníckeho systému musia byť na prvom mieste transparentnosť a miera.

5.7.3

Transparentnosť je potrebná, aby sa zabezpečila dôvera, a aby sa vyhlo nepokoju, vyvolanému odhalením informácie, ktorá môže vyzerať ako vzrušujúca, lebo je zahalená tajomstvom.

5.7.4

Presadzuje sa v orgánoch a zdravotníckych zariadeniach a lekárovi sa ukladá povinnosť informovať pacienta. Ukladá sa „úloha pravdivo informovať“, pretože ide o riziká, spojené so zdravím každého.

5.7.5

Ale túto morálnu zodpovednosť musí doprevádzať úloha miery. Informácia sa často podáva v rýchlosti, preto sa musí toho, aby bola nejednotná, senzačná a znepokojivá. Vyžaduje si to, aby pracovnými pravidlá médií, odborníkov zo zdravotníctva, združení pacientov a verejných organizácií boli jednotné. Nie je potrebné, aby informácia rozruch alebo zamlčala situáciu.

5.8   Rutinná správa

5.8.1

Pacienti môžu správu o zdraví podrobne skúmať.

5.8.2

Existuje prirodzené odlíšenie medzi informáciou, určenou pre lekárov a informáciou, ktorá je určená pre širokú verejnosť.

5.8.3

Predchádzajúce výhody vedeckého základu na populáciu, na ktorú sa obracia. Tento má svoje vlastné nositele: kurzy, konferencie, kongresy, odborné orgány a priemyselné orgány.

5.8.4

Čo sa týka správy, určenej pre širokú verejnosť, táto nemôže predpokladať bez rizika nedorozumenia alebo vydesenia úroveň vedomostí zo zdravotníctva, ktoré sú potrebné na vyhodnotenie dosahu šírenej informácie. Musí sa nájsť rovnováha medzi potrebou informácie o nových alebo tradičných terapiách na jednej strane, a na druhej strane informáciou o rizikách, spojených s nesprávnou interpretáciou týchto informácií.

5.8.5

Poskytnutá informácia môže vyvolať zbytočné a prehnané zdesenie populácie, alebo naopak zrodiť nepodložené nádeje o terapiách. Informácia prispieva k vzdelávaniu populácie o zdraví, ktoré priamo ovplyvňuje účinnosť politík v prospech hygieny, prevencie rizík, včasného odovzdania do systému zdravotnej starostlivosti.

5.9   Kritická správa

5.9.1

V prípade prvej pomoci alebo vážneho ohrozenia verejného zdravia, treba správu posilniť v troch rovinách:

V prvom rade je potrebné prísne rozložiť informáciu podľa miery zdravotného rizika.

Druhou starosťou musí byť, aby informácia nebola určená iba na to, aby zvýšila informovanosť verejnosti, ale zároveň prispela aj k vhodnému prístupu. Informácia teda musí dosiahnuť svoj cieľ, to znamená predísť, alebo limitovať nešťastie bez zbytočnej obavy na jednej strane, a na druhej strane zabezpečiť právo občanom byť informovanými o tom, čo sa deje. Je etickou povinnosťou tlače vyhnúť sa alarmujúcim a senzačným správam.

Nakoniec tretia musí byť rozhodujúca informácia ohľaduplne poskytnutá verejnosti, ktorej sa má dotknúť, a v takom poriadku, v akom má byť informovaná.

5.9.2

Tlač má úlohu vo všetkých určených prípadoch úspešne podať správu o krízovom stave. Média musia však akceptovať termín, o ktorom profesionálni pracovníci zo zdravotníctva plne informovali, a do ktorého sa informácia nemá poskytnúť širokej verejnosti. Je teda potrebné vychovávať aj odborných novinárov, schopných porozumieť situácii a správne informovať o ochrane zdravia.

5.9.3

Ide o veľmi ťažkú úlohu, pretože napríklad, vyčíslenie nežiadúcich účinkov, ich zavinenie, účinku médií na úradné vyhlásenia a všeobecné hodnotenie rizika si vyžaduje seriózne a komplexné analýzy, ako i zohľadnenie verejnej mienky, kde ľudia očakávajú, že budú v tejto oblasti informovaní jednoduchým a emotívnym jazykom.

6.   Záver

6.1.

Ak zoberieme do úvahy neustále krízy, ktoré otriasli svetom za posledné dve desaťročia (prepuknutie AIDS, katastrofy kontaminovanej krvi, kríza zdravotníctva v súvislosti so SARS, legionelózou, bio-terorizmom a hrozbou použitia antraxu), Európsky hospodársky a sociálny výbor navrhuje, aby sa pravidelne konali Konferencie o verejnom zdraví na vysokej úrovni.

6.2.

Cieľom týchto konferencií je prediskutovať, ktoré opatrenia treba prijať, akým spôsobom poskytnúť presné informácie o krízových situáciách, predložiť vhodné, koordinované odpovede, vyhodnotiť riziká hrozieb zvonka, pomôcť rýchle diagnostikovať a priniesť primerané odpovede.

6.3.

Európsky hospodársky a sociálny výbor odteraz doporučuje, aby sa uchoval rozšírený mandát pre budúce Európske centrum na zdravotnícku ochranu v Göteborgu, aby sa vytvorili v oblasti zdravotníctva primerané a trvalé vzťahy v oblasti zdravotníctva a aby sa pri rešpektovaní princípu subsidiarity prijali potrebné opatrenia v krajinách Európskej únie.

6.4.

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že je prvoradou úlohou, aby sa zvýšila vnímavosť a pohotovosť Európskej občianskej spoločnosti.

6.5.

Európsky hospodársky a sociálny výbor žiada, aby všetky zúčastnené strany v zdravotníctve zaujali aktívny postoj: celkový výhľad kríz v zdravotníctve musí umožniť, aby sa využili všetky skúsenosti v čase zovšeobecnenia zdravotníckych kríz.

6.6.

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že sa musí podporovať široká informovanosť verejnosti v Európe, ktorá povedie k špeciálnej výchove všetkých aktérov a všetkých tlačových orgánov, ktoré majú v tejto oblasti výnimočnú zodpovednosť.

6.7.

Európsky hospodársky a sociálny výbor pripomína, že jeho doporučenia na seba nadväzujú a vyžadujú si pevnú vôľu krajín európskej únie, aby odteraz zavádzali:

posilnenie administratívnych kapacít, ktoré prekračujú hranice, a administratívu, ktorá bude uznávaná a akceptovaná všade.

kompetencie a právne nástroje, ktoré ich budú podporovať.

transparentnosť v rozhodovacích postupoch a posilnený morálny kódex pri vypracovaní správ o ochrane zdravia, ktorú budú všetci dodržiavať..

väčšiu spoluprácu a zaradenie všetkých orgánov kontroly a dozoru do svetovej siete (Európska únia, Svetová zdravotnícka organizácia, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Rada Európy, a významné národné organizácie v U.S.A. v Atlante – Centrum chorôb – .…)

Brusel 27. októbra 2004

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/54


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Oznámeniu Komisie: Ďalšie sledovanie procesu úvah na vysokej úrovni o mobilite pacientov a pokroku v zdravotníckej starostlivosti v Európskej únii“

COM(2004) 301 final

(2005/C 120/11)

Postup

Dňa 20. apríla 2004 sa Komisia podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom „Oznámenie Komisie: Ďalšie sledovanie procesu úvah na vysokej úrovni o mobilite pacientov a pokrokoch v zdravotníckej starostlivosti v Európskej únii“

Odborná sekcia pre „Zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo“, ktorá bola poverená prípravou práce Výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko dňa 22. septembra 2004. Spravodajcom bol pán BEDOSSA.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 412. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 27. a 28. októbra 2004 (na schôdzi 27. októbra 2004) nasledovné stanovisko 170 hlasmi za, 3 proti, pričom sa 6 členovia hlasovania zdržali.

1.   Úvod

Zdravotnícke systémy a politiky v členských štátoch EÚ sa stávajú viac a viac prepojenými, pričom národné orgány pred prijímaním rozhodnutí nedostatočne porovnávajú existujúce európske a neeurópske systémy a žiaľ, ak ich aj porovnávajú, neuvádzajú to.

1.1

Pre tieto trendy existuje mnoho vzájomne prepojených dôvodov:

po prvé, očakávania všeobecnej verejnosti sa rozširujú po celej Európe a tiež mimo nej;

nedávne rozšírenie Európskej únie bude zaväzovať nových členov, aby poskytovali svojim občanom stále modernejšie zdravotnícke systémy;

hlavné technické inovácie zavádzajú nové terapeutické praktiky a prístupy, ktoré umožňujú poskytovanie zlepšenej kvality starostlivosti;

nové informačné techniky dostupné pre občanov EÚ umožňujú takmer okamžité porovnanie diagnostických postupov a poskytovania zdravotníckej starostlivosti v rôznych krajinách Európskej únie, čo z korektných a pochopiteľných dôvodov môže viesť k tlaku na zdroje pre dosiahnutie optimálnych výsledkov.

1.2

To nevyhnutne spôsobí problémy v zdravotníckej politike, či už ide o kvalitu dostupnosti cezhraničnej zdravotníckej starostlivosti alebo čo sa týka informačných potrieb pacientov, zdravotníckych odborníkov a politikov.

1.3

Tieto faktory tiež vyvolávajú nutnosť zhodnotiť národné politiky, ktoré musia vziať do úvahy všetky tieto potreby vo svetle európskych záväzkov, ktoré postupne rastú a poskytujú európskym občanom nové práva.

1.4

Táto nová situácia teraz usmerňuje debatu medzi tými, ktorí trvajú na tom, že sloboda voľby vyvolá škodlivú destabilizáciu súčasných systémov zdravotníckej starostlivosti, na základe toho, že obmedzovanie mobility pacientov zjednodušuje kontrolu systémov, pokiaľ ide o náklady alebo priority, a tými, ktorí obhajujú mobilitu pacientov, pretože umožňuje univerzálnosť systémov, používanie rovnakých ukazovateľov, výmenu osvedčenej praxe a inteligentnejšie využívanie zdrojov. Nevyhnutným cieľom by malo byť zaujať druhý postoj a vyvodiť z neho všetky dôsledky z hľadiska harmonizácie národných systémov.

2.   Východisková situácia

2.1

Vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy zo dňa 16. júla 2003 (1) Európsky hospodársky a sociálny výbor definoval zdravie ako „základné aktívum pre spoločnosť, ktoré je rovnako uplatniteľné pre každého jednotlivého občana, rodinu a národ“. Výbor dospel k záveru, že sa „plánuje aktívne zaoberať otázkami zdravotníckej starostlivosti rešpektujúc pritom existujúci politický a právny rámec Spoločenstva“.

2.2

V danom stanovisku Európsky hospodársky a sociálny výbor predložil argumenty a navrhol pracovné prístupy a metódy analýzy, ktoré sa objavili v dvoch nedávnych oznámeniach Európskej komisie (zo dňa 20. apríla 2004) adresovaných Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

2.3

Predmetné oznámenie bolo potrebné kvôli nedávnemu uverejneniu posledného návrhu smernice o službách. Nanešťastie jej posudzovanie sociálnych a zdravotníckych služieb vyvolalo mnoho kritiky, pretože znenie je príliš otvorené pre interpretáciu. Preto sa vyžadujú v týchto častiach smernice presnejšie definície, aby sa mohla zohľadniť špeciálna povaha služieb, ktoré majú do činenia s bezpečnosťou občanov a s rovnakým zaobchádzaním.

2.4

Komisia tiež uverejnila dve oznámenia naraz, pretože od Kohllovho vládnutia 28. apríla 1998 a ďalej cez Leichtlovo vládnutie 18. marca 2004 Súdny dvor vytvoril celý rad precedenčného práva, ktoré teraz umožňuje občanom Európskej únie používať zdravotnícke zariadenia v iných krajinách Únie, a tiež objasňuje podmienky pre preplácanie nákladov na zdravotnícku starostlivosť.

2.5

Od 1. júna 2004 môžu európski občania dokázať svoj nárok novou európskou kartičkou zdravotného poistenia (2), ktorá nahrádza tlačivo E111.

2.6

Odlišné podmienky zdravotníckej starostlivosti a prostredia v rôznych krajinách EÚ môžu povzbudzovať ľudí, aby hľadali najefektívnejšie systémy, čo môže spôsobiť náhlu stagnáciu v európskych referenčných zdravotných strediskách. Tiež existuje riziko využívania systémov sociálnej ochrany, ktoré nedokážu reagovať na nepredvídateľné pohyby pacientov z iných krajín. V tomto kontexte by mohlo nové nariadenie 1408/71 prispieť k vytvoreniu nových a problematických situácií.

2.7

Je preto výzvou vytvoriť európsku politiku, ktorá by umožnila určenie konštruktívnych cieľov, meniac dokonca výsady národných systémov zdravotníckej starostlivosti, ak to bude úplne nevyhnutné.

2.8

Blízky pohľad na stanovisko z vlastnej iniciatívy prijaté Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dňa 16. júla 2003 sa týka množstva tých istých základov ako proces úvah na vysokej úrovni iniciovaný Európskou komisiou a body začlenené do týchto odporúčaní sú vznesené a analyzované v tomto návrhu stanoviska: európska spolupráca, informácie pre pacientov, odborníkov a politikov, prístup k starostlivosti vysokej kvality, zlaďovanie národných zdravotníckych politík s európskymi povinnosťami atď.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Oznámenie o mobilite pacientov obsahuje rad konkrétnych návrhov, ktoré sa týkajú mnohých oblastí. Vďaka týmto návrhom cieľ zmluvy zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia človeka sa bude dať začleniť do politiky Spoločenstva.

3.2

Právo Spoločenstva oprávňuje občanov, aby vyhľadali zdravotnícku starostlivosť v iných členských štátoch a dostali odškodnenie. Precedenčné právo Súdneho dvora a návrh smernice o službách na internom trhu efektívne objasňujú podmienky preplácania zdravotníckej starostlivosti poskytovanej v inom členskom štáte než je ten, v ktorom je pacient poistený. V praxi však často nie je jednoduché tieto práva uplatňovať.

3.3

Preto sa zdá nevyhnutné vytvoriť európsku stratégiu pre:

3.3.1

podporu európskej spolupráce, aby sa umožnilo lepšie využívanie zdrojov:

práva a povinnosti pacientov: Európska komisia prijme opatrenia na ďalšie skúmanie možností dosiahnutia spoločného pochopenia práv a povinností pacientov, individuálnych aj sociálnych na európskej úrovni;

zdieľanie náhradnej kapacity a transnárodnej zdravotníckej starostlivosti: Európska komisia poskytne financovanie pre hodnotenie existujúcich cezhraničných projektov zdravotníckej starostlivosti, hlavne Euregio, a zváži, ako spropagovať prepojenie týchto projektov s cieľom zdieľať osvedčenú prax.

3.3.2

Aby sa vytvoril jasný a transparentný rámec pre nákup zdravotníckej starostlivosti, ktorý by relevantné orgány členských štátov mohli využívať pri uzatváraní zmlúv medzi sebou, Európska komisia ich požiada, aby poskytli informácie o existujúcich úpravách a predloží vhodné návrhy.

Zdravotnícki odborníci: Európska komisia vyzýva členské štáty, aby poskytli aktuálnu a kompletnú štatistiku o pohybe zdravotníckych odborníkov na základe štruktúr, ktorými sa riadi uznávanie odborných kvalifikácií. Komisia bude tiež pokračovať v práci s Radou a parlamentom, aby sa zabezpečili jednoduché a transparentné postupy uznávania.

Komisia bude tiež pokračovať s prípravnou prácou s členskými štátmi, aby sa zabezpečilo zachovanie dôvernosti pri výmene informácií o voľnom pohybe zdravotníckych odborníkov.

Komisia požiada členské štáty, aby zvážili otázky súvisiace so súčasným a budúcim nedostatkom zdravotníckych odborníkov v Únii.

Európske referenčné centrá: Európska komisia vydá výzvu k verejnej súťaži v rámci programu zdravia verejnosti na vytvorenie zoznamu referenčných centier.

Hodnotenie zdravotníckej techniky: Komisia zavedie koordinačný mechanizmus pre hodnotenie zdravotníckych techník a v tomto ohľade predloží samostatné špecifické návrhy.

3.3.3

Plnenie informačných požiadaviek pacientov, odborníkov a politikov:

informačná stratégia zdravotníckych systémov: Európska komisia vytvorí rámec pre zdravotné informácie na úrovni Únie na základe výsledkov verejného zdravotníckeho programu, identifikovaním rôznych informačných potrieb politikov, pacientov a odborníkov, a prostriedkov poskytovania informácií, berúc do úvahy prácu vykonanú v danej oblasti Svetovou zdravotníckou organizáciou a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj;

motivácia pre cezhraničnú starostlivosť a jej rozsah: Európska komisia plánuje vykonať špecifickú štúdiu ako súčasť verejného zdravotníckeho programu s cieľom určiť dôvody, ktoré podnietia pacientov, aby vyhľadali zdravotnícku starostlivosť v iných krajinách, spolu s dotknutými odbornými oblasťami a charakterom bilaterálnych dohôd atď. Táto otázka bude tiež riešená vo výskumom projekte „Európa pre pacientov“;

ochrana údajov: Európska komisia bude spolupracovať s členskými štátmi a národnými orgánmi pre ochranu údajov s cieľom lepšieho uvedomovania si pravidiel ochrany údajov súvisiacich so zdravotníckou starostlivosťou;

Aplikácia e-health: po žiadosti o zváženie zriadenia európskych princípov kompetentnosti a zodpovedností všetkých zainteresovaných do poskytovania služieb elektronickej zdravotníckej starostlivosti, Európska komisia túto otázku položí v kontexte svojho celkového akčného plánu pre aplikáciu e-health, ako je uvedené v oznámení E-health – zlepšovanie zdravotníckej starostlivosti pre európskych občanov: akčný plán pre európsku oblasť aplikácie e-health.

3.3.4

Posilnenie úlohy Únie pri dosahovaní cieľov zdravotníckej starostlivosti:

zlepšenie integrácie zdravotníckych cieľov do všetkých európskych politík a aktivít: Európska komisia bude spolupracovať s členskými štátmi pri zbere informácií o tom, ako fungujú v ich krajine rôzne spôsoby prístupu k zdravotníckej starostlivosti v iných členských štátoch a o ich dopade, hlavne s ohľadom na prístupové cesty vyplývajúce z európskych pravidiel;

Komisia tiež bude stavať na existujúcich projektoch týkajúcich sa hodnotenia zdravotného dopadu na zabezpečenie toho, že účinky budúcich návrhov Komisie na zdravie a zdravotnícku starostlivosť budú brané do úvahy pri ich celkovom hodnotení;

Vytvorenie mechanizmu na podporu spolupráce zdravotníckych služieb a zdravotníckej starostlivosti: v odozve na požiadavku vytvoriť trvalý mechanizmus na úrovni EÚ na podporu európskej spolupráce s oblasti zdravotníckej starostlivosti a monitorovanie dopadu EÚ na zdravotnícke systémy, Európska komisia zriadila Skupinu na vysokej úrovni pre zdravotnícke služby a zdravotnícku starostlivosť.

3.3.5

Odozva na rozšírenie EÚ zvyšovaním investícií do zdravia a zdravotníckej infraštruktúry.

3.3.5.1

Proces úvah vyzval Komisiu, členské štáty a pristupujúce krajiny, aby zvážili, ako by umožnili zahrnutie investícií do zdravia, rozvoja zdravotnej infraštruktúry a rozvoja zručností medzi prioritné oblasti financovania podľa existujúcich finančných nástrojov spoločenstva, hlavne v oblastiach cieľa č. 1. V skutočnosti už Únia podporuje investície do zdravia v existujúcich členských štátoch, kde to dotknuté krajiny a regióny identifikovali ako prioritu. Vývoj tohto odporúčania preto závisí od dotknutých regiónov a krajín identifikujúc investície do zdravia a zdravotníckej infraštruktúry ako prioritu pre európsku podporu. Komisia bude pracovať s členskými štátmi prostredníctvom Skupiny na vysokej úrovni pre zdravotnícke služby a zdravotnícku starostlivosť a prostredníctvom vhodných štruktúr pre dotknuté finančné nástroje, aby sa zabezpečilo, že zdraviu sa pri vytváraní celkových plánov pridelí potrebná váha. Potreba európskych investícií do zdravotnej infraštruktúry by sa tiež mala riešiť v spojitosti s vytváraním nových finančných perspektív pre Úniu od roku 2006.

4.   Špecifické pripomienky

4.1

Voľný pohyb pacientov v členských štátoch nastoľuje niekoľko otázok, ktorých dopady sa musia odhadnúť, zhodnotiť, analyzovať a vziať do úvahy. Prvou z nich je plne pochopiť rôzne existujúce systémy sociálnej ochrany, a ideálne to znamená výpočet kritérií, ktorými sa riadi ich vytvorenie ako súčasť dynamického procesu, t.j. vo svetle súčasných a budúcich trendov.

4.2

Prevencia je nepochybne prioritou, nakoľko môže a musí umožniť dosiahnuť značné úspory, a je tým najlepším spôsobom k prístupu k zdravotníckej politike; dôležitosť správnych preventívnych politík pokiaľ ide o dopravné nehody, rozširovanie AIDS alebo používanie tabaku, je zrejmá. Celkový dopad prevencie v týchto oblastiach je veľmi pôsobivý.

4.3

K tomuto nesporne nekompletnému zoznamu je možné pridať preventívne politiky, ktoré v súčasnosti priťahujú pozornosť všetkých zainteresovaných skupín - zdravotníckych odborníkov, médiá a politikov - a týkajú sa drog, obezity, nehôd na pracovisku a chorôb z povolania, atď.

4.4

Hodnotenie týchto individuálnych, sociálnych a rodinných rizikových faktorov poskytuje náznak výskytu predčasných úmrtí, ktorým sa dalo predísť, a súvisiacich nákladov.

4.5

Technický pokrok vo sfére liekov alebo investigatívnych metód musí viesť k efektívnemu nahradeniu starých metód novými.

4.6

Predovšetkým sa musí dosiahnuť väčšia efektívnosť, aj keď sociálne, kultúrne a (alebo) podnikové záujmy pôsobia ako obmedzenie potrebných zmien. V konečnej analýze je to hospodárnejšie pre spoločnosť ako celok.

4.6.1

Malo by ísť o podporu vyhľadávania špecifickejších a efektívnejších opatrení, ktoré musia stimulovať iniciatívy sociálno-pracovných zainteresovaných skupín, aby sa zlepšili spoločné zdravotnícke politiky.

4.7

Ak sa správne očakáva mobilita pacientov, Európska únia musí byť schopná garantovať, že ľudia, ktorí vyhľadávajú zdravotnícku starostlivosť v zahraničí, môžu využívať tie najlepšie zdravotnícke strediská, a že tieto sa nebudú sústreďovať len v bohatších krajinách, ktoré výdatne investovali do svojich systémov zdravotníckej starostlivosti. V tomto ohľade musí Európska únia podporovať vytvorenie systémov hodnotenia, certifikácie a schvaľovania nových technológií a terapií; efektívnosť nemocničných systémov alebo inštitúcie zdravotníckej starostlivosti akéhokoľvek typu sa musí zakladať na postupoch schvaľovania alebo certifikácie.

4.8

Táto kvalitatívna kampaň by mala umožniť Európskej únii zriadiť sieť inštitúcií v rámci celej EÚ, ktoré hosťujú vedcov aj vysokokvalifikovaných odborníkov, a tí sú zase veľmi dôležití pre existenciu referenčných centier; a nie je nerozumné dúfať, že takéto centrá sa čoskoro objavia v niektorých krajinách rozšírenej Európskej únie s 25 členmi, hlavne ak Únia vytvorí mechanizmus monitorovania, analyzovania a výmeny informácií o národných politikách za súčasného rešpektovania základných princípov našich zmlúv, vrátane decentralizácie a národných právomocí.

4.9

Z rovnakého dôvodu je dôležité nezabudnúť na harmonizáciu ukazovateľov zdravia verejnosti. Harmonizácia je užitočná pri zlepšovaní informácií o zdravotníckych cieľoch Európskej únie - kľúčových indexov úmrtnosti, úmrtnosti, ktorej sa dá predísť, chorobnosti a chorobnosti, ktorej sa dá predísť - ktoré nie sú nevyhnutne rovnako akceptované vo všetkých členských štátoch EÚ.

4.10

Rozdiely ukazujú, že výsledky sa dajú zlepšiť pozdvihnutím zdravotníckej starostlivosti na úroveň krajiny s najlepšími výsledkami. V súčasnosti päťročná miera prežitia u pacientov s rakovinou pľúc nie je tá istá vo Francúzsku a Poľsku. Liečba chorôb krvi, ako napríklad leukémie, nie je rovnako účinná v Spojenom kráľovstve a Francúzku, v závislosti na použitom protokole liečby.

4.11

Informácie pre pacientov, odborníkov a politikov sú kľúčovým cieľom politiky Európskej komisie.

4.12

Pokiaľ ide o informácie o pacientoch, zdravotnícke vzdelávanie zlepšuje chápanie zdravia európskymi občanmi, napr. čo sa týka očakávaní a správania. Na dobré zdravie sa možno pozerať ako na absolútnu majetok, ako na právo, a v každom prípade to je stav, ktorý musí byť zaručený kompetentnými orgánmi. Splnenie týchto očakávaní znamená nárast zdrojov priradených cieľom v oblasti zdravia, starostlivosti, ale často aj prevencie a životného prostredia, aby sa nestratila rovnováha a postupne nemenila podstata systému sociálneho zabezpečenia.

4.13

Zdravotná bezpečnosť sa stala právom a novou právomocou, ktorú získali občania Európskej únie (3).

4.14

Technológia, súkromie, zdieľané zdravotnícke záznamy, sloboda informácií a ochrana údajov, to všetko sú otázky, ktoré sa musia prediskutovať, tak transparentne, ako je to možné, aby sa mohli všetky zainteresované skupiny stať citlivejšími. Táto diskusia musí pokračovať, pretože tempo rozvoja je rýchle a rozhodnutia sú náročné a (alebo) sa musia prijímať promptne. Každý z týchto faktorov je hlavnou otázkou pre dané tri skupiny aktérov v trojuholníku zdravotníckej starostlivosti.

4.15

Zlaďovanie národných cieľov s európskymi povinnosťami: porovnávacia analýza systémov zdravotníckej starostlivosti vyvoláva náročné otázky strategickej dôležitosti, ktoré sa musia dať použiť na podporu európskej spolupráce vo sfére zdravotníckej starostlivosti a na monitorovanie dopadu Európskej únie na systémy zdravotníckej starostlivosti. Napríklad je nevyhnutné pozrieť sa bližšie na horizontálne otázky, ktoré by mohli mať vážne dopady, napríklad: správna prax a efektívnosť v sektore zdravotníctva, starnutie a zdravotnícka starostlivosť, zdravie v nových členských štátoch EÚ, a hodnotenie dopadu rôznych zdravotníckych faktorov.

4.16

Je tiež naliehavo nutné hľadať spôsoby, ktoré by zabezpečovali právnu istotu, čím by sa podporovali práva pacientov využívať vysokokvalitné zdravotnícke ošetrenie v akomkoľvek členskom štáte EÚ; v tejto oblasti je nutné, aby EÚ vytvorila vhodné návrhy (aby sa objasnilo uplatňovanie precedenčného práva, zjednodušili pravidlá pre koordináciu systémov sociálnej bezpečnosti a umožnila sa spolupráca v rámci Európy).

4.17

Najmenej očakávanými, ale cennými správami ohlásenými Komisiou v tomto oznámení sú využívanie kohézneho fondu a štrukturálnych fondov EÚ na podporu investícií vo sfére zdravotníctva a rozvoj zdravotníckej infraštruktúry a zdravotníckych zručností, ktoré sa stali prioritnými cieľmi pre podporu z finančných nástrojov Spoločenstva.

4.18

Európsky hospodársky a sociálny výbor silne podporuje toto rozhodnutie. Nová oblasť konania sa otvára pre rozvoj a úspech Európskej únie, hlavne v kontexte Lisabonskej stratégie.

4.19

Európsky hospodársky a sociálny výbor nakoniec v princípe podporuje prístup Komisie smerom k zdravotníckym profesiám. Rozvoj zdravotníckych systémov závisí od rozvoja profesionálnych zručností a vedomostí. Zdravotnícka starostlivosť si vyžaduje školenú, vysokokvalifikovanú pracovnú silu a neustále celoživotné vzdelávanie.

4.20

Európsky hospodársky a sociálny výbor má za úlohu podporovať uvedomovanie si týchto kritických otázok zdravotníckej starostlivosti, ktoré ovplyvňujú Európsku úniu, jej súdržnosť a schopnosť stať sa ekonomikou založenou na vedomostiach.

4.21

Problémy sa musia analyzovať a podľa možnosti im treba predchádzať, aby sa podporila mobilita odborníkov, ale bez destabilizácie národných systémov. Európsky hospodársky a sociálny výbor verí, že smernica o kvalifikácii a zručnosti bude veľmi dôležitým a cenným dokumentom, potrebným pre dokončenie vnútorného trhu.

4.22

Poskytované úpravy sú praktické a dobre sformulované. Okrem toho sa Európsky hospodársky a sociálny výbor domnieva, že bude tiež veľmi užitočné harmonizovať kódexy správania pre všetkých zdravotníckych odborníkov, ako aj to, že to veľmi dobre prijímané.

4.23

Všetky tieto opatrenia boli prijaté v predtuche nedostatku odborníkov, ktorá sa očakáva počas nadchádzajúcich rokov. Investície do zdravotníckych odborníkov sú užitočné, ziskové a účelné, ak je zámerom poskytovať občanom EÚ vysokokvalitnú starostlivosť.

4.23.1

Zlepšovanie zdravia a zdravotníckej starostlivosti pomocou informačných a komunikačných technológií.

4.24

Európsky hospodársky a sociálny výbor verí, že práve z tejto oblasti budú pochádzať tie najsilnejšie argumenty pre reformovanie systémov zdravotníckej starostlivosti a zlepšovanie kvality v Európskej únii. Máme už pred sebou niekoľko prvkov.

S elektronickými zdieľanými zdravotníckymi záznamami bude mať každý občan právo na sociálnu ochranu, právo na zdravie a lepšie pochopenie svojho zdravia. Okrem toho, tento systém predstavuje spôsob predchádzania zneužívania, trendu smerom k zbytočným výdavkom, nekompatibilitám liekov a „liečebnému kočovníctvu“, ako aj uľahčenie všetkých informácií o pacientovi, postupov prijímania a registrácie.

Elektronické zdravotníctvo sľubuje, že bude mimoriadne efektívne pri diaľkových konzultáciách špecialistov a všetkých zainteresovaných skupín v zdravotníctve a pri poskytovaní informácií, na ktoré majú pacienti oprávnený nárok.

Kartičky zdravotného poistenia sa dajú používať na okamžitú kontrolu nároku pacienta alebo situácie, ktorá sa týka krytia sociálneho poistenia.

Plus všetky súčasné a budúce aplikácie, ktoré sa dajú používať na zlepšenie riadenia systémov, vytvorenie stratégií zdravia a zdravia verejnosti, vytvorenie efektívnych databáz, zhodnotenie produktivity poskytovateľov a získavanie podrobných informácií o schéme spotreby.

4.25

Informačné siete sú už zavedené do praxe, uspokojujú dopyt organizácií pacientov. Starostlivosť sa však musí venovať zabezpečovaniu ochrany služobného tajomstva, keď ide o vzťah medzi pacientom a lekárom.

5.   Návrhy Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

5.1

Vo svojom stanovisku zo dňa 16. júla 2003 Európsky hospodársky a sociálny výbor uznal kľúčový význam týchto politík a predložil návrhy, ktorými sa už zaoberala Európska komisia, ktorej argumenty sú podopreté usmerňujúcim princípom.

5.2

Spolupráca medzi členskými štátmi musí určiť spoločné ciele, ktoré vedú k národným plánom. Voľba vhodných ukazovateľov umožní dôsledné monitorovanie vytvárania politík zdravotníckej starostlivosti realizovaných v každej krajine Európskej únie.

5.3

Výbor si všíma, že jeden nástroj bude nevyhnutný: malo by sa vytvoriť observatórium alebo agentúra, aby zbieralo(a) komentáre, analýzy a výmeny stanovísk k národnej zdravotníckej politike - v prísnom súlade s existujúcimi zmluvami a princípmi decentralizácie a národných právomocí – s mimoriadnym ohľadom na proces zlepšovania kvality starostlivosti, snahy verejných orgánov a manažérov, aby sa zlepšila efektívnosť všetkých poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti, verejných alebo súkromných, a vytvorenie dokonalých zdravotných stredísk a ich prepojenie v celej Európskej únii, v bohatých aj chudobných regiónoch.

5.4

Musí sa realizovať energická a trvalo udržateľná politika zamestnanosti, aby sa predišlo predpokladaným nedostatkom pracovnej sily bez čakania na dopyt.

5.5

Politika zdravotníckych informácií sa musí propagovať čerpaním z výsledkov programov zdravotníckej starostlivosti, identifikovaním informačných potrieb zainteresovaných skupín v systéme – pacientov, odborníkov a verejných orgánov – a tiež zohľadňovaním zdrojov ako Svetová zdravotnícka organizácia a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

5.6

Európsky hospodársky a sociálny výbor môže len uvítať zámer Komisie využívať otvorenú metódu koordinácie (pozri stanovisko EHSV z júla 2003), podrobne vopred uvádzajúc jej zavedený postup a špecifikácie. To by malo pokrývať otázky ako napríklad:

výmena správnej praxe (akreditácia), kvalitatívne normy, ekvivalencia kvalifikácií, vzájomné uznávanie praktík, ktorých dopad na znižovanie nákladov by sa mal špecifikovať, vzhľadom na širokú rozdielnosť medzi národnými systémami;

relevantné ukazovatele štruktúr a praktík;

zlepšovanie dostupnosti zdravotníckych produktov, berúc do úvahy inovačné potreby, boj proti epidémiám ako je AIDS, tuberkulóza alebo malária v najchudobnejších krajinách a snahy o zredukovanie odpadu;

koordinácia národných systémov, aby sa predišlo akémukoľvek dumpingovému efektu v dôsledku odchodu schopných ľudí do iných krajín;

potrebné dokončenie spoločného trhu s liekmi.

6.   Záver

6.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor si je veľmi dobre vedomý toho, že posledné tri oznámenia Komisie sú výsledkom diskusie medzi piatimi zainteresovanými generálnymi riaditeľstvami.

6.2

To demonštruje, že Európska komisia pochopila dosah zdravotníckych politík v kontexte dokončenia vnútorného trhu a rozšírenia.

6.3

Toto je jeden z prvých príkladov spoločného využívania politickej vôle, zručností a zdrojov piatich generálnych riaditeľstiev Európskej komisie, aby sa dosiahol cieľ, v tomto prípade cieľ poskytnutia prostriedkov koordinácie politík zdravotníckej a sociálnej ochrany rôznym krajinám Európy v prospech všetkých občanov EÚ.

6.4

Európsky hospodársky a sociálny výbor by si prial, aby sa vytvorila ľahká, ale stála štruktúra, ktorá by monitorovala tieto politiky a umožňovala Výboru prispievať svojimi prehľadmi, odbornými vedomosťami a skúsenosťami k danej veci, ktorá je tak citlivá a dôležitá pre všetkých občanov EÚ.

Brusel 27. októbra 2004

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Stanovisko z vlastnej iniciatívy o zdravotníckej starostlivosti. Spravodajca: pán BEDOSSA, Ú.v. ES C 234 zo dňa 30.9.2003

(2)  Pozri stanovisko EHSV k zavedeniu európskej kartičky zdravotníckeho poistenia. Spravodajca: pán Dantin, Ú.v. ES C 220 zo dňa 16.9.2003

(3)  Stanovisko z vlastnej iniciatívy v priebehu prípravy o zdravotnej bezpečnosti: kolektívna povinnosť a nové právo. Spravodajca: pán BEDOSSA (SOC/171)


20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/60


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k:

„Návrhu smernice Rady o špecifickom postupe pri povoľovaní vstupu štátnym príslušníkom tretích krajín za účelom vedeckého výskumu“

„Návrhu odporúčania Rady, aby sa umožnilo povolenie vstupu štátnym príslušníkom tretích krajín za účelom vykonávania vedeckého výskumu v Európskom spoločenstve“

„Návrhu odporúčania Rady umožniť členským štátom vydanie jednotných víz na krátkodobý pobyt pre výskumníkov z tretích krajín, cestujúcich v Európskom spoločenstve za účelom vykonávania vedeckého výskumu“

(COM(2004) 178 final – 2004/0061 (CNS))

(2005/C 120/12)

Dňa 7. apríla 2004 sa Rada rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, nasledovné: „Návrh smernice Rady o špecifickom postupe pri povoľovaní vstupu štátnym príslušníkom tretích krajín na účely vedeckého výskumu; návrh odporúčania Rady, aby sa umožnilo povolenie vstupu štátnym príslušníkom tretích krajín za účelom vykonávania vedeckého výskumu v Európskom spoločenstve; návrh odporúčania Rady umožniť členským štátom vydanie jednotných víz na krátkodobý pobyt pre výskumníkov z tretích krajín cestujúcich v Európskom spoločenstve za účelom vykonávania vedeckého výskumu“

Sekcia pre vzdelávanie, sociálne veci a občianstvo, ktorá je zodpovedná za prípravu prác Výboru k tejto problematike, prijala svoje stanovisko dňa 22. septembra 2004. Spravodajcom bola pani KINGOVÁ.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 412. plenárnom zasadnutí zo dňa 27. a 28. októbra 2004 (schôdza zo dňa 27. októbra 2004) prijal nasledovné stanovisko 181 hlasmi za, 1 hlasom proti, pričom sa traja členovia hlasovania zdržali.

1.   Podstata dokumentu Komisie

1.1

Predmetom tohto oznámenia je návrh smernice a dva návrhy odporúčaní o povolení vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín za účelom vykonávania vedeckého výskumu v Európskom spoločenstve.

1.2

Tieto návrhy sú súčasťou cieľa Lisabonskej stratégie, aby Európska únia rozvíjala výskum a aby sa stala najkonkurencieschopnejšou a dynamickou ekonomikou vo svete, založenej na vedomostiach, do roku 2010. Za účelom dosiahnutia tohto cieľa bolo vypočítané, že Európska únia bude potrebovať ďalších 700 000 výskumníkov. Boli identifikované nasledovné opatrenia konvergencie:

zatraktívnenie vedy mladým ľuďom na školách;

zlepšenie vyhliadok na kariéru pre výskumníkov v Európskej únii; a

rozšírenie príležitostí na vzdelávanie a mobilitu.

1.3

Hoci sa cieľ získať ďalších 700 000 výskumníkov bude týkať hlavne štátnych príslušníkov EÚ, pripúšťa sa, že na dosiahnutie tohto cieľa budú potrební výskumníci z tretích krajín. Preto sa toto oznámenie Komisie zameriava špecificky na povolenie vstupu vysoko kvalitných talentovaných výskumníkov z tretích krajín do Európy, a to:

umožnením vstupu a trvalého pobytu výskumníkom z tretích krajín; a

odstraňovaním prekážok v ich mobilite v Európe.

1.4

Komisia tiež uznáva potrebu podpory mobility európskych výskumníkov v iných častiach sveta, nakoľko ich mobilita je kľúčovým prvkom pri získavaní a transfere vedomostí.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

EHSV víta toto oznámenie o povolení vstupu štátnym príslušníkom tretích krajín za účelom vykonávania vedeckého výskumu v Európskom spoločenstve.

2.2

Keďže sa cieľ Komisie získať ďalších 700 000 výskumníkov do roku 2010 bude týkať hlavne štátnych príslušníkov EÚ, EHSV chce odkázať Komisiu na svoje predošlé stanovisko (1) v nadväznosti na oznámenie Komisie o problémoch, ktorým čelia profesionálni výskumníci v oblasti výskumu v Európ, ako aj na návrhy a iniciatívy na ich riešenie (2).

2.3

So zreteľom na opatrenia pre „zatraktívnenie vedy mladým ľudom na školách“ toto stanovisko zdôrazňuje, že dôležitosť vedy sa nedostatočne odráža v učebných osnovách škôl a odporúča, aby bola na učenie vedných disciplín, technológie a matematiky v školách kladená väčšia váha a zdôrazňuje dôležitosť prezentovania týchto predmetov študentom atraktívnym spôsobom. Tiež je veľmi dôležité zamerať sa na dievčatá, nakoľko majú tendenciu byť v týchto oblastiach nedostatočne zastúpené. Existuje dostatok indikácií, ktoré naznačujú, že tí, ktorí hľadajú prístup k vyššiemu vzdelaniu tak teraz činia v nevedeckých predmetoch, takže schopnosť Spoločenstva dosiahnuť vyšší počet výskumníkov bude spochybnená, pokiaľ sa rýchlo a seriózne nad touto otázkou nezamyslíme.

2.4

Pri druhom opatrení konvergencie „zlepšiť vyhliadky na kariéru pre výskumníkov v Európskej únii“ toto predchádzajúce stanovisko prediskutováva dilemu, ktorej čelia výskumníci pracujúci v akadémiách alebo verejne financovaných výskumných ústavoch, ktorí sú obvykle platení v súlade s platovými tabuľkami pre verejný sektor, ale bez istoty zamestnania alebo iných výhod, ktoré sa poskytujú iným profesiám verejného sektoru, napríklad štátnym úradníkom alebo učiteľom. V skutočnosti majú výskumníci malú alebo žiadnu istotu zamestnania, nakoľko sa im ponúkajú série zmlúv na dobu určitú, a to po každej zmene práce alebo posune v kariére.

2.5

Záverečný odkaz na predchádzajúce stanovisko chce EHSV nasmerovať na mobilitu európskych výskumníkov. EHSV uznáva, že kariéra v oblasti výskumu v Európe si vyžaduje mobilitu a flexibilitu v rámci EÚ. To by však nemalo byť na úkor osobných a rodinných životných podmienok ani sociálnych výhod. Okrem toho, Komisia potrebuje konať proti možnému jednosmernému úniku mozgov, keď najlepší mladí výskumníci odchádzajú z EÚ, najmä do USA. Súčasné problémy súvisiace so získavaním víz do USA majú pravdepodobne krátkodobý charakter a skupiny s vyšším vzdelaním v USA už vyvíjajú tlak na vládu USA, za účelom urýchlenia vstupných formalít, aby mohli vykonávať väčší nábor medzi štátnymi príslušníkmi iných krajín než USA.

2.6

Ak sa vrátime k aktuálnemu oznámeniu Komisie o povolení vstupu štátnym príslušníkom tretích krajín za účelom vykonávania vedeckého výskumu v Európskom spoločenstve, Výbor súhlasí s tým, že odstránenie prekážok v mobilite výskumníkov z tretích krajín je veľmi dôležité, ak sa má Európska únia stať atraktívnejšou pre výskumníkov na celom svete, najmä, ak sa má úspešne uchádzať, vzhľadom na svetových konkurentov, o výskumníkov s najvyššími schopnosťami.

2.7

Výbor súhlasí s vyhlásením Komisie, že globalizácia ekonomiky, ktorá je stále viac a viac založená na vedomostiach, neustále zvyšuje medzinárodné rozmery vedy. EHSV však cíti, že globalizácia sa mala v Oznámení stať jasným doplnením porovnávacích údajov na úrovni zdrojov, ktoré krajiny ako Japonsko a USA vyčleňujú na podporu vzdelávania, mobility a rozvoja kariéry výskumníkov.

2.8

EHSV tiež znepokojuje veková štruktúra existujúcich výskumníkov v EÚ. Mnoho osôb v tejto kategórii už dosahuje možný vek odchodu do dôchodku, pričom je len málo nových pracovníkov, ktorí ich môžu nahradiť. Bez uvedomenia si tejto skutočnosti a rýchlo prijatého opatrenia cieľ EÚ nebude splnený. Je to tiež dôsledok súčasnej situácie v Európe, kde obyvateľstvo starne a pôrodnosť sa znižuje. Aj v niektorých krajinách EÚ sa počíta s tým, že po roku 2010 začne počet ich obyvateľov klesať. To činí cieľ získania ďalších 700 000 výskumníkov do roku 2010 veľmi ambicióznym, dokonca aj s prírastkom výskumníkov z tretích krajín.

2.9

EHSV chápe, že toto oznámenie sa sústreďuje výlučne na povolenie vstupu, a preto tí výskumníci z tretích krajín, ktorí už v Európskej únii sú (niektorí z nich sú vedúci pracovníci vo svojom obore) nebudú spadať pod odporúčania navrhovanej smernice. Výbor však pripomína, že budúca smernica je potrebná kvôli vyriešeniu špecifického problému prístupu tejto skupiny k vysoko kvalifikovaným zamestnaniam, pretože toto by pomohlo pri dosiahnutí cieľa prijať ďalších 700 000 výskumných pracovníkov. Niektorí z týchto výskumných pracovníkov majú v EÚ štatút utečenca a ich talent a prínos sú v súčasnosti bohužiaľ slabo využívané. Neexistuje iné systematické ustanovenie, ako pomôcť týmto výskumníkom v EÚ okrem poskytovania grantov od dobrovoľníckych alebo charitatívnych orgánov. Ak sa na podporu týchto osôb zabezpečia aspoň skromné financie, je pravdepodobné, že počet výskumníkov v EÚ sa zvýši najmenej o 40 000 (3). Výbor preto dôrazne Komisii odporúča zahájiť proces, aby boli títo výskumní pracovníci identifikovaní a považovaní za výskumných pracovníkov, a mali ľahší prístup k zamestnaniam vo výskume.

2.10

Výbor upozorňuje na definíciu výskumníka uvedenú Komisiou. Znova sa chce odvolať na definíciu odporúčanú vo svojom predchádzajúcom stanovisku 305/2004, odsek 5.1.1.7: „Experti zaoberajúci sa koncepciou alebo vytváraním nových poznatkov, produktov, procesov, metód a systémov, a riadením predmetných projektov, pre ktoré sú kvalifikovaní vďaka svojmu vzdelaniu a skúsenostiam“. Táto definícia má výhodu, že uznáva všetky manažérske zručnosti, ktoré výskumník má.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1   Návrhy v súlade s európskou výskumnou politikou

3.1.1

EHSV vie, že vytvorenie špecifického povolenia na pobyt pre výskumníkov z tretích krajín nie je jedinou otázkou, ktorú je potrebné riešiť. Medzi ostatné otázky patrí imigračný štatút výskumníkov, a tiež štatút výskumníkov v EÚ, ako je prediskutované v stanovisku EHSV 305/2004. Výbor je tiež toho názoru, že kľúčovou oblasťou bude pohyb výskumníkov v rámci Spoločenstva. Výskumníci budú musieť byť schopní hľadať si zamestnanie bez ohľadu na ich imigračný štatút.

3.1.2

Výbor konštatuje, že povolenia na trvalý pobyt výskumníkov by mali nahradiť potrebu pracovného povolenia a víta tento pokus o zefektívnenie celého procesu.

3.2   Návrh na doplnenie nástrojov imigračnej politiky Spoločenstva

3.2.1

Odporúčanie Komisie, aby sa znovu otvorili zákonné imigračné postupy riadeným spôsobom podľa špecifických parametrov a kategórie migrantov, je vítané. Výbor však požaduje, aby boli jednoznačné a špecifické. Niektorí z tých, ktorým bol vstup povolený, môžu tiež potrebovať azyl a ochranu podľa Ženevskej konvencie z roku 1951. Okrem toho, že sa im ponúkne príležitosť, aby sa stali migrantmi, môžu zároveň chcieť žiadať o udelenie štatútu utečenca hneď po svojom príchode. Výbor si uvedomuje, že nie je možné, aby Komisia teraz poskytla jasné stanovisko k týmto otázkam, ale uvítal by ich vyriešenie v blízkej budúcnosti.

3.2.2

EHSV súhlasí s odporúčaniami krátkodobých víz pre voľný pohyb výskumníkov z tretích krajín v Schengenskom priestore. Tiež súhlasí, že dlhodobí rezidenti z tretích krajín, ktorí mali v členskom štáte EÚ zákonný pobyt po dobu piatich rokov, by mali mať právo na pobyt v celej EÚ.

3.2.3

EHSV sa oceňuje uznanie Komisie, že povolenie výskumníkom z tretích krajín, aby si priviedli svojich rodinných príslušníkov, je základným aspektom problému mobility.

3.2.4

EHSV konštatuje, že touto otázkou sa zaoberá samostatná smernica 2003/86 zo dňa 22. septembra 2003 o práve znovuzjednotenia rodiny, a že toto oznámenie dopĺňa návrh COM(2002) 548 o podmienkach vstupu a trvalého pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdií, odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby.

3.3   Ústredná úloha výskumných organizácií

3.3.1

EHSV chápe, že hostiteľská dohoda je založená na hostiteľskom protokole platnom vo Francúzsku. Výbor konštatuje, že rozdelenie úloh medzi výskumné organizácie a imigračné orgány členských štátov by na jednej strane zjednodušil schopným štátnym príslušníkom tretích krajín vstup do EÚ, pričom zároveň zabezpečuje bezpečnostné opatrenia členských štátov EÚ.

3.3.2

Keďže majú členské štáty právomoc kontrolovať, či hostiteľská dohoda vyhovuje požiadavkám článkov 5(2), tento krok EHSV víta, pretože by mal zabrániť zneužívaniu.

3.4   Prevzatie zodpovednosti výskumnou organizáciou

3.4.1

Výbor si myslí, že definícia „výskumnej organizácie“ podaná Komisiou je neúplná. Mala by byť rozšírená, aby pod ňu spadali aj verejné a súkromné organizácie, ktoré prideľujú granty na výskum, ako aj tie organizácie, ktoré výskum vykonávajú.

3.4.2

EHSV s potešením registruje opakovanie záväzku barcelonského zasadnutia Európskej rady zvýšiť investície do výskumu a rozvoja technológií na 3 % HDP do roku 2010, pričom dve tretiny týchto investícií budú pochádzať zo súkromného sektora.

3.4.3

Výbor výrazne odporúča, aby sa Komisia poradila s privátnym sektorom o tomto návrhu vo všeobecnosti a špecificky o odporúčanej úlohe, aby výskumný ústav vytváral hostiteľskú dohodu, ktorá podmieňuje povolenie vstupu výskumníka do členského štátu.

3.5   Široká interpretácia pojmu „výskumník“, upravená na potreby Európskej únie

3.5.1

EHSV súhlasí s odporúčaním Komisie, že nebude brániť použitiu postupov u osôb, ktoré už majú štatút výskumníka vo svojej krajine pôvodu.

3.5.2

EHSV však nesúhlasí s reštrikciami s ohľadom na účel povolenia vstupu. Je tomu tak, pretože existujú prípady, keď osoby spĺňajú minimálne požiadavky na výskumníkov, ako je ustanovené v smernici, ale ich pôvodným účelom vstupu do členského štátu nie je realizácia výskumných projektov. Takýto výskumníci mohli získať kvalifikáciu v EÚ a môžu sa snažiť nájsť si zodpovedajúce pracovné miesto.

3.5.3

EHSV s potešením konštatuje, že požiadavky s ohľadom na kvalifikácie osôb, o povolenie vstupu ktorých sa vyvíjajú snahy, a pre ktoré sa plánuje vedecká hodnota výskumu, sú jasné a jednoznačné. Hoci nejde o súčasť právomoci tohto oznámenia, EHSV cíti, že je nutné mať vyhodnotený určitý rozsah kvalít výskumníkov, aby bola EÚ prístupná k zmenám v rámci výskumných požiadaviek, tak ako budú vznikať. Je tomu tak, pretože sa neustále vytvárajú nové technológie a EÚ sa musí snažiť o nábor výskumníkov, ktorí môžu vytvoriť a rozšíriť takéto techniky.

3.5.4

Výbor upozorňuje Komisiu na predchádzajúce stanovisko (4), ktoré zvýrazňuje ďalšiu prekážku pre mobilitu, konkrétne nedostatok transparentnosti v kvalifikáciách a kompetenciách. To viedlo k početným príkladom kvalifikácií, ktoré nie sú akceptované, hlavne z rozvojových krajín. Výskumníci sa musia rekvalifikovať alebo znova získať postdoktorandskú kvalifikáciu, aby sa stali výskumníkmi v EÚ. Výbor navrhuje, aby akčný plán Komisie (5) umožnil mobilitu v EÚ; konkrétne by sa na riešenie tejto otázky mala použiť implementácia a rozvoj nástrojov podporujúcich transparentnosť a prevoditeľosť kvalifikácií a zriadenie európskeho informačného miesta pre mobilitu, ktoré bude poskytovať celý komplex služieb na jednom mieste.

3.6   Povolenie na pobyt neprepojené na štatút výskumníka

3.6.1

EHSV víta návrh, aby bol výskumníkom z tretích krajín udelený jednotný štatút v celej EÚ.

3.6.2

Tiež víta odporúčanie, aby výskumníci, ktorým bol povolený vstup na základe pracovnej zmluvy, nemuseli získavať pracovné povolenie v členských štátoch.

3.7   Mobilita výskumníkov v Európskej únii

3.7.1

EHSV je potešený odporúčaním Komisie, aby sa zjednodušil postup povolenia vstupu za účelom podpory mobility, aby štátni príslušníci tretích krajín mohli pokračovať vo výskumnom projekte v niekoľkých odlišných členských štátoch bez toho, že by narazili na ťažkosti pri vstupe.

3.7.2

Tiež konštatuje, že sa bude vzťahovať na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú dlhodobý pobyt.

3.8   Voľba právneho základu pre navrhovanú smernicu

3.8.1

EHSV súhlasí so zvoleným právnym základom, ale ľutuje, že sa smernica neaplikuje v Dánsku a v Spojenom kráľovstve. Zaregistroval rozhodnutie Írska prijať túto smernicu a dúfa, že Spojené kráľovstvo sa rozhodne urobiť to isté. Je presvedčený, že táto otázka musí byť opätovne preskúmaná, pretože výskumná základňa najmä vo Veľkej Británii je taká, že snahy EÚ prilákať výskumníkov v požadovanom počte budú vážne narušené bez ich účasti.

3.9   Iné záležitosti

3.9.1

EHSV verí, že je nutné pripustiť si otázku prilákania potenciálnych výskumníkov do EÚ, a že otázka „úniku mozgov“ z niektorých tretích krajín sa musí preskúmať veľmi podrobne. Tieto otázky sú vzájomne prepojené. Otázka vzdelávania výskumníkov v Spojenom kráľovstve garantuje veľmi konkrétne posudzovanie. Niektorí potenciálni výskumníci môžu potrebovať ďalšiu celoročnú prácu alebo obdobie štúdia. V mnohých prípadoch môžu rýchlo požiadať o pracovné miesto výskumníka v EÚ, keď je takáto práca dokončená. Smernica sa musí zvážiť, berúc do úvahy tieto skutočnosti.

3.9.2

Výbor má veľké obavy z dôsledkov „úniku mozgov“ z určitých rozvojových krajín a verí v podrobnú debatu o tom, ako je možné zvýšiť množstvo výskumníkov na celom svete. Treba poznamenať, že niektoré vlády povzbudzujú výskumníkov, aby išli do zahraničia nabrať skúsenosti užitočné pre ich krajinu pôvodu. Uvádza sa, že holandské predsedníctvo usporadúva konferenciu v Haagu, nazvanú „Nástroje na pritiahnutie mozgov“. Na konferencii sa rieši otázka dosahu úniku alebo prílivu mozgov pre rozvojové krajiny a Komisia správu v danej veci vypracuje do konca roka. EHSV verí, že je to len začiatok v riešení veľmi vážnej otázky.

3.9.3

Jedna z tém predchádzajúceho oznámenia Komisie o výskumníkoch COM(2003) 436 final, ktorú chce Výbor zdôrazniť, je pohlavie. Musí sa zdôrazniť nedostatočné zastúpenie výskumníčok najmä v manažérskych a vedúcich úlohách. Ide najmä o prípad výskumníkov z tretích krajín. Výbor chce znovu zopakovať odporúčanie Komisie vo veci dohodnutých pravidiel pri prijímaní výskumníkov na základe najlepšej praxe, najmä v oblasti rovnosti príležitostí. Výbor je presvedčený, že existuje obrovská nerovnosť pri posudzovaní výskumníčok, pretože sa do zamestnania hlási nedostatočný počet výskumníčok a ak sa hlásia, žiada sa od nich, aby nastúpili na nižšie vedúce miesta, než na aké majú kvalifikáciu. Je nutné zlepšiť transparentnosť výberového procesu a zvýšiť podiel žiadateliek.

Brusel, 27. októbra 2004

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Ú. v. ES C 110 zo dňa 30.4.2004, s. 3, spravodajca: pán WOLF.

(2)  COM(2003) 436 final

(3)  Toto číslo sa zakladá na odhade v súčasnosti dostupných štatistických informácií.

(4)  Stanovisko EHSV 658/2004 zo dňa 28. apríla 2004, spravodajca: pán DANTIN

(5)  COM(2002) 72 final


20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/64


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Odbornej príprave a produktivite“

(2005/C 120/13)

Prostredníctvom listu zo dňa 22. apríla 2004 od Ministra pre európske záležitosti, pána Atzo NICOLAÏA, požiadalo holandské predsedníctvo podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby vypracoval stanovisko na tému „Odborná príprava a produktivita“.

Sekcia pre „Zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo“, ktorá bola zodpovedná za prípravu práce Výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko dňa 22. septembra 2004. Spravodajcom bol pán KORYFIDIS.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 412. plenárnom zasadnutí (schôdzi zo dňa 28. októbra 2004) prijal nasledovné stanovisko 81 hlasmi za, 1 hlasom proti a 1 člen sa hlasovania zdržal.

1.   Východisková situácia

1.1

V odozve na požiadavku holandského predsedníctva na EHSV je obsah tohto prieskumného stanoviska nasledovný:

program holandského predsedníctva, hlavne jeho kapitola Sociálna Európa a jej otvorenosť voči zmenám  (1),

rozhodnutie bruselského zasadnutia Európskej rady (2) (25. a 26. marca 2004) splniť lisabonskú výzvu, hlavne jej výzvu adresovanú EHSV, „aby preskúmal spôsoby a prostriedky účinnejšej implementácie Lisabonskej stratégie“ (3),

snaha o dohodu počas druhej polovice roka 2004 medzi 25 členskými štátmi, ktorá sa týka novej agendy sociálnej politiky (2006-2010) (4),

diskusia a začlenenie lisabonských a göteburských cieľov do tejto dohody (5),

hľadanie, identifikácia a prezentácia príčin problémov súvisiacich s implementáciou politík celoživotného vzdelávania a spôsobov zlepšenia účinnosti politík trvalej odbornej prípravy.

1.1.1

Celkový kontext otázok sociálnej politiky a zamestnanosti bude prediskutovaný na konferencii na vysokej úrovni Viac ľudí v práci: strategické postupy pre aktiváciu európskeho pracovného potenciálu, ktorá sa uskutoční v Amsterdame v dňoch 25. a 26. októbra 2004.

1.1.2

Cieľom tejto konferencie je prediskutovať štrukturálne zmeny, ktoré musia byť vykonané v štyroch oblastiach politiky (6), a to za súčasného zintenzívnenia participácie na sociálnej súdržnosti a jej udržiavaní.

1.1.3

Nakoniec, holandské predsedníctvo požiadalo EHSV, aby sa zameral na nasledovné body:

Aké sú hlavné prekážky v implementácii národných politík a politík Spoločenstva v oblasti trvalej odbornej prípravy v každom členskom štáte a v EÚ ako celku, a ako je možné tieto prekážky prekonať?

Aké sú najúčinnejšie spôsoby podporovania trvalej odbornej prípravy?

Ako spôsob, ktorým sa zodpovednosti delia medzi rôznych činiteľov zainteresovaných do odbornej prípravy (napr. vláda, sociálni partneri, ako aj zamestnanci a zamestnávatelia) ovplyvňuje organizáciu a úspech trvalej odbornej prípravy? Aký je najúčinnejší spôsob rozdeľovania úloh a zodpovedností a ako sa dá dosiahnuť?

2.   Úvod

2.1

EHSV prikladá žiadosti holandského predsedníctva o vypracovanie tohto stanoviska značný význam, hlavne jeho obsahu a rozsahu, ktoré odrážajú širšie ciele EÚ a hlavné problémy, ktorým EÚ čelí v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, t.j. konkrétnejšie zamestnanosť, produktivita a hospodársky rast.

2.2

Bez toho, že by EHSV prestal dbať o svoju povinnosť zamerať sa na otázky prednesené holandským predsedníctvom, verí, že je dôležité zabezpečiť, že toto zameranie bude súčasťou všeobecnejšieho rámca (7), ktorý skúma všetky otázky súvisiace s celkovým pokrokom EÚ v dotknutých sektoroch v kontexte špecifických okolností.

3.   Definícia pojmov (8)

3.1

Termín odborná príprava znamená „nadobúdanie, obnovovanie alebo aktualizovanie hlavne technických vedomostí a zručností (jednotlivcom)“.

3.2

Počiatočné vzdelávanie a odborná príprava sa týka štádia nadobúdania určitého všeobecného know-how a zručností súvisiacich s odvetvím, v ktorom sa daná osoba bude pohybovať. Základné vzdelanie a odborná príprava sú podporované v mnohých členských štátoch učňovským vzdelávaním, ktoré spája učenie v škole s odbornou praxou v podnikoch.

3.3

Trvalé odborné vzdelávanie a príprava/trvalý odborný rast súvisia s učením, ktoré má konkrétne väzby na trh práce alebo na určitý podnik, na základe už osvojených odborných schopností a praxe, s cieľom aktualizovať a rozšíriť si vlastné znalosti a odbornú spôsobilosť a osvojiť si schopnosti pre iné alebo nové oblasti pracovných činností a pracovných úloh. Trvalé odborné vzdelávanie a príprava sa zameriava v prvom rade na všetkých občanov, ktorí sú aktívne zapojení do pracovného procesu, t.j. ktorí absolvovali základné vzdelanie a prípravu, v niektorých prípadoch ako čiastočne kvalifikovaní zamestnanci, ktorým chýba formálna odborná kvalifikácia, a sú buď v pracovnom pomere alebo sú evidovaní ako nezamestnaní (a v tejto súvislosti sa zapájajú do podporných schém trvalej odbornej prípravy alebo do rekvalifikačných kurzov). Okrem toho majú všetci občania možnosť zúčastňovať sa na mnohých typoch všeobecných programov odbornej prípravy a programoch špecializovaných na konkrétne pracovné činnosti, ktoré sú k dispozícii v štátnom alebo súkromnom sektore a v najrôznejších formách učenia.

3.4

Európske systémy odbornej prípravy jednotlivých členských štátov sa od seba navzájom značne líšia, pretože sa ustavične prispôsobujú požiadavkám odborného a pracovného sveta. Snaha formulovať presnú a priamo použiteľnú definíciu odbornej prípravy, z hľadiska výkladu, ako aj z hľadiska jazykovej formy predstavuje neustálou výzvu. Aspektom, ktorý je však dôležitý všeobecne, je skladba odbornej prípravy, ktorá je k dispozícii, z hľadiska pomeru medzi školiacimi inštitúciami a odbornou prípravou zabezpečovanou podnikmi. Konkrétny pomer medzi týmito zložkami môže byť v praxi iný v prípade základného a priebežného odborného vzdelávania a prípravy, v závislosti od úrovne schopností, od príslušného sektora a odvetvia pracovnej činnosti. To isté platí pre typy odbornej prípravy, ktoré sú k dispozícii, a ktoré môžu mať formu seminárov, modulárnu (stavebnicovú) formu, formu kurzov s rôznym časovým rozsahom a tiež formu detailných študijných kurzov špecializovaných na určitý odbor pracovnej činnosti. Okrem toho systémy odbornej prípravy a kvalifikácie, ako aj inštitúcie vzdelávania a zamestnávatelia rozoznávajú neformálne a alternatívne procesy vzdelávania (9).

3.5

Pojem celoživotného vzdelávania znamená „všetky činnosti spojené s učením realizované v priebehu života s cieľom zlepšenia znalostí, schopností a odbornej spôsobilosti z osobného, občianskeho, spoločenského a/alebo zamestnaneckého hľadiska“  (10). V dôsledku záverov lisabonského zasadnutia Európskej rady proces celoživotného učenia nadobudol mimoriadny politický význam, ako kľúčová koncepcia zameraná na naplnenie všeobecne uznávanej potreby zásadnej obnovy európskeho modelu odbornej prípravy, v rámci prechodu k ekonomike a spoločnosti založenej na poznatkoch (11). Zodpovedajúci dôsledný ďalší rozvoj či transformácia týchto štruktúr, fungovanie a metódy výučby a učenia súčasných systémov všeobecného a odborného vzdelávania a odbornej prípravy získavajú kľúčový význam z hľadiska dosiahnutia lisabonských cieľov. V dôsledku toho nová generácia akčných programov Spoločenstva pre oblasť všeobecného a odborného vzdelávania a prípravy bude od roku 2007 spojená pod jednotnou hlavičkou celoživotného vzdelávania (12).

3.5.1

V praktickej, komplexnej realizácii procesu celoživotného vzdelávania stále ešte v mnohých ohľadoch existujú značné rezervy, a to z hľadiska dodávateľských štruktúr, možností prístupu a spoločenského dopytu a tiež z hľadiska percentuálneho pomeru obyvateľstva, ktoré sa podieľa na jeho celkovej skladbe. Európske agentúry CEDEFOP a ETF spravili veľa pre to, aby umožnili členským štátom všeobecne a v konkrétnejšej rovine rôznym zainteresovaným stranám a príslušným subjektom pôsobiacim v oblasti odbornej prípravy,realizovať vzájomnú výmenu nápadov, informácií a skúseností (13). V praxi však aj naďalej ostáva mnoho dôležitých otázok vrátane nasledujúcich:

ako sa celoživotné vzdelávanie môže stať „ochranným štítom“ pre všetky procesy vzdelávania (formálne a neformálne);

ako sa dá prepojiť s budovaním spoločnosti a ekonomiky založenej na vedomostiach;

ako sa dá prepojiť s trvalo udržateľným rozvojom a súčasnými výzvami globalizácie;

konkrétnejšie, ako sa môže stať nástrojom miestneho produktívneho, sociálneho a kultúrneho rozvoja;

ako sa môže rozvíjať európska oblasť celoživotného vzdelávania;

ako sa dajú jeho rôzne výsledky ďalej využiť a uznať za platné;

nakoniec, ako to možno financovať.

3.5.2

V kontexte pokusov vytvorenia legislatívy pre celoživotné vzdelávanie, ako je uvedené vyššie, existuje snaha definovať nové rozdelenie úloh a zodpovedností a nový rámec spolupráce na všetkých úrovniach - hlavne na miestnej úrovni, kde s cieľom dosiahnuť lisabonské ciele existuje jasná potreba intenzívnej spolupráce medzi verejnými orgánmi, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou vo všeobecnosti.

3.6

Z formálneho hľadiska podľa Komisie produktivita práce  (14) znamená množstvo práce potrebné na vyrobenie špecifickej jednotky. Z makroekonomického hľadiska sa produktivita práce meria hrubým domácim produktom (HDP) krajiny na aktívneho člena populácie (15). Zvýšená produktivita je najdôležitejším zdrojom hospodárskeho rastu. (16)

4.   Politika Európskej únie v oblasti odborného vzdelávania

4.1

Únia „implementuje politiku odborného vzdelávania, ktorá podporuje a dopĺňa konanie členských štátov, pričom plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za obsah a organizáciu odborného vzdelávania“ (17). Kodanské rozhodnutia z roku 2002 predstavujú kvalitatívny krok vpred v ďalšom rozvoji tejto politiky, ktorá tiež smeruje k dosiahnutie zhody a súladu s Lisabonskou agendou o všeobecnom vzdelávaní a odbornej príprave do roku 2010 (18). Ďalším krokom tým istým pozitívnym smerom je spoločná priebežná správa Rady a Komisie o realizácii podrobného programu pre následné sledovanie cieľov systémov všeobecného vzdelávania a odbornej prípravy v Európe (apríl 2004) (19)

4.1.1

Európske úrady CEDEFOP a ETF podporujú rozvoj odborného vzdelávania a prípravy osobitným spôsobom. Konkrétne prispievajú k dopĺňaniu implementácie hlavných línií európskej politiky v oblasti odborného vzdelávania tým, že vypracúvajú, rozširujú a navzájom si vymieňajú informácie, skúsenosti a príklady tzv. najlepšej praxe, prostredníctvom zadaných štúdií a správ a prostredníctvom prípravy a analýzy príslušných výskumných prác a popisov praktických skúseností. Európska informačná sieť Eurydice (20) obdobným spôsobom prepojuje tieto systémy a subjekty systémov všeobecného vzdelávania. Tieto tri organizácie sú vo vzťahu vzájomnej súčinnosti formou konštruktívnej spolupráce, ktorej rozsah sa neustále rozširuje v súvislosti s rastúcim významom celoživotného vzdelávania, ktoré so sebou prináša vyššiu mieru spolupráce a integrácie všeobecného vzdelávania a prípravy na jednej strane a odborného vzdelávania a prípravy na strane druhej.

4.1.2

Účelom programu Leonardo da Vinci (21) je uplatňovať politiku Únie v oblasti odborného vzdelávania. Prispieva „k presadzovaniu Európy založenej na poznatkoch rozvojom európskeho priestoru spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy“ a podporuje „politiku členských štátov v oblasti celoživotného vzdelávania a nadobúdania znalostí, schopností a odbornej spôsobilosti takým spôsobom, aby existoval predpoklad, že tento proces prispeje k pestovaniu aktívneho občianskeho postoja a zamestnateľnosti“  (22). Členské štáty sú zodpovedné za realizáciu tohto programu.

4.1.3

V rámci rozvoja a presadzovania celoživotného vzdelávania treba poukázať predovšetkým na akciu súčasného programu Sokrates II „Grundvig“, ktorá sa usiluje o podporu integrujúceho prístupu k vzdelávaniu v celom spektre vzdelávania dospelých (23).

4.2

Národné systémy odborného a všeobecného vzdelávania, ako aj odbornej a všeobecnej prípravy boli štruktúrované a vytvárané v podstate tak, aby spĺňali špecifické potreby vzniklé v priebehu času a na báze od prípadu k prípadu trhom práce. V dôsledku ich vývoja nasledovali cykly intenzifikácie a spomaľovania zodpovedajúce danému trhu. Z toho istého dôvodu existujú medzi nimi výrazné rozdiely. Tieto rozdiely teraz vyvolávajú problémy koordinácie, asimilácie relevantnej najlepšej praxe a vzájomného pochopenia termínov a konceptov použitých v každom prípade.

4.3

Rozpočtové výdavky Európskej únie na odborné vzdelávanie v roku 2004 predstavujú 194 533 900 eur, z toho 163 miliónov eur na program Leonardo da Vinci. V porovnaní s tým výdavky na kultúru všetkých druhov a na všetkých úrovniach okrem vzdelávania a odbornej prípravy predstavujú 268 848 500 eur; celkový rozpočet Generálneho riaditeľstva pre vzdelávanie a kultúru prestavuje 783 770 054 eur, z celkového rozpočtu Spoločenstva 92 370 071153 eur. (24)

4.3.1

Táto skromná čiastka pridelená v rozpočte vzhľadom k ekonomickému a politickému významu odborného vzdelávania a prípravy sa prejavuje na úrovni členských štátov. Existuje všeobecná zhoda medzi hlavnými činiteľmi na všetkých úrovniach rozhodovania, že celkové finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii pre sektor vzdelávania a odbornej prípravy, sú neadekvátne na dosiahnutie stanovených cieľov.

4.4

Naviac treba poukázať na fakt, že priemerný percentuálny podiel občanov EÚ zapojených do trvalej odbornej prípravy je nízky (8.4 %) (25). Cieľom Únie na rok 2010 je zvýšiť toto percento na 12,5 % potenciálne aktívneho obyvateľstva (veková skupina 25-64) (26).

4.5

Efektívne a perspektívne trvalé odborné vzdelávanie a príprava sú neoddeliteľnou súčasťou úspešného praktického uplatňovania celoživotného učenia. Je jasné, že súčasné systémy, spoločne s procesmi a výsledkami vzdelávania nespĺňajú požiadavky na ne kladené z kvalitatívneho ani z kvantitatívneho hľadiska. Toto všeobecné konštatovanie nevylučuje možnosť výnimiek v určitých odvetviach a kontextoch, kde existujú kvalitné, efektívne možnosti priebežného odborného vzdelávania a prípravy. Jedným takým príkladom môžu byť kurzy organizované v rámci konkrétneho podniku s cieľom vyhovieť jeho konkrétnym potrebám; ako iný príklad možno uviesť možnosti príprav na úrovni sektorov (27), ktoré navrhli európski sociálni partneri alebo boli navrhnuté v spolupráci s nimi.

5.   Politika Európskej únie v oblasti zvyšovania produktivity

5.1

Všetky údaje z príslušných štúdií Európskej komisie za posledné roky dokazujú, že pokrok v oblasti produktivity je pre Úniu negatívny. „Počas druhej polovice deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a po období výrazného spomalenia Spojené štáty americké zaznamenali zrýchlenie v raste produktivity práce (z priemeru 1,2 % v období rokov 1990-95 na 1,9 % v období rokov 1995-2001) a v raste zamestnanosti (z 0,9 % na 1,3 %). V EÚ sa rast produktivity práce spomalil (z priemeru 1,9 % v prvej polovici desaťročia na 1,2 % v období rokov 1995-2001), ale rast zamestnanosti výrazne vzrástol (z poklesu vo výške 0,6 % v prvej polovici dekády na 1,2 % v období rokov 1995-2001“  (28).

5.2

Je zrejmé, že existujú značné rozdiely medzi ukazovateľmi produktivity jednotlivých členských štátov EÚ. Európska komisia vo svojom oznámení nazvanom Produktivita: kľúč ku konkurencieschopnosti európskych ekonomík a podnikov  (29)sa snaží poukázať na príčiny a následky, ktoré môže mať táto situácia na lisabonské ciele. Po identifikovaní a objasnení značných rozdielov medzi členskými štátmi v tomto ohľade oznámenie vyzdvihuje, že „ekonomický rast sa zvýši len vtedy, ak sa zvýši produktivita. Zlepšenie produktivity podnikov silne závisí od rozvoja informačných a komunikačných technológií a inovácií a na vyššej miere prispôsobenia pracovných síl potrebám priemyslu“  (30).

5.3

EHSV je presvedčený, že vyššia produktivita v Únii má kľúčový význam pre jej budúcnosť ako takú. Domnieva sa tiež, že akékoľvek pokusy o zvýšenie produktivity sa musia uskutočniť v tomto rámci a na základe Európskeho sociálneho modelu. Dané úsilie musí byť orientované na všetkých európskych občanov a títo občania sa s ním musia stotožniť. Musí byť rovnako zamerané na strednodobý a dlhodobý rozvoj, musí byť systematické a určované kombináciou politiky založenej na poznatkoch a konkrétnych opatreniach. Výbor je presvedčený, že spolupráca medzi sociálnymi partnermi, a vo všeobecnejšej rovine, medzi občianskou spoločnosťou a štátnymi orgánmi – najmä na miestnej úrovni – musí mať zásadnú úlohu pri realizácii týchto opatrení.

6.   Vzťah medzi odbornou prípravou a produktivitou

6.1

Všeobecnejšie je z hľadiska EHSV nutné objasniť nasledujúce otázky s ohľadom na konkrétny predmet otázky:

Produktivita je poznatkami ovplyvnená rozhodujúcou mierou, ale nie úplne bezvýhradne: „Otázky, ako napríklad úroveň investícií, organizácia pracoviska, politiky účasti, vytváranie inovačných a stimulačných pracovných prostredí, nové formy spolupráce medzi univerzitami a podnikmi, nové formy zabezpečovania dostupného rizikového kapitálu budú časťou širšieho prístupu smerom k rastu produktivity v Európskej únii“.  (31). Rast produktivity sa preto nedosahuje jednoducho zlepšením systému odbornej prípravy.

Za dnešných okolností môže odborná príprava ovplyvniť produktivitu – a tým konkurencieschopnosť a dosiahnutie lisabonských cieľov - v rozsahu, v akom tvorí súčasť širšieho a všeobecnejšieho rámca politiky vzdelávania (32). Tento širší rámec musí obsahovať základný, ale napriek tomu prevádzkový interný komunikačný systém (na regionálnej, národnej úrovni a úrovni Spoločenstva), musí brať do úvahy všetky formy vzdelávania a odbornej prípravy ako subkomponenty celoživotného vzdelávania, a nakoniec vzhľadom na ciele a obsah musí byť štruktúrovaný a zameraný na životné prostredie charakterizované vysokým stupňom viacrozmernej mobility (33).

Produktivita a odborná príprava musia byť preskúmané a prepojené na všetkých úrovniach, vrátane úrovne praco- viska, kde sa vo väčšine prípadov rozhoduje o financovaní trvalého odborného vzdelávania a prístupe k nemu. Okrem toho musia byť preskúmané a prepojené kolektívne, dokonca aj keď sa na prvý pohľad zdá, že problém je individuálny.

V každom prípade podpora Únie pre tie regióny EÚ, ktoré zaostávajú v rozvíjaní moderných foriem príprav, a najmä pre nové členské štáty, je veľmi dôležitá.

6.2

Na tomto pozadí systémy a iniciatívy základnej odbornej prípravy a vzdelávania a ešte väčšmi ďalšia odborná príprava a vzdelávanie/profesionálny rast by mali byť vytvorené tak, aby fungovali efektívnejšie ako za dnešných okolností (34).

6.2.1

Dnešné vytvorenie moderného systému pre aktualizovanie vedomostí, schopností a kvalifikácií si vyžaduje bezprecedentné kombinácie smerníc, znalostí, cieľov, operačného rámca, a stimulov. Špecifickejšie povedané, potrebné je nasledovné:

oboznámenie sa s novými globálnymi rozmermi (vrátane plánovania, hospodárskych, technologických, kultúrnych a demografických aspektov);

vhodné všeobecné a špeciálne vedomosti zamerané na dôvod a spôsob fungovania globálneho trhu a nových foriem globálneho politického a hospodárskeho riadenia;

senzibilita voči potrebám a požiadavkám spoločnosti a hospodárstva založeného na vedomostiach vyvíjaním inovatívnych, príťažlivých a flexibilných programov;

uvedomenie si nových kazových línií odhalených novým globálnym produkčným systémom a potreba vytvoriť protiopatrenia na ich prekonanie;

predefinovanie formy a štruktúry hospodárskej súťaže ako cesty k mobilite a inovácii tak v rámci Únie, ako aj mimo nej;

predefinovanie stimulov pre zúčastnenie sa na odbornej príprave, hlavne špecifikovaním, ako sa má pridaná hodnota vytvorená odbornou prípravou rozdeliť;

uvedomovanie si troch rozmerov konceptu trvalej udržateľnosti a pokroku v osobnom a kolektívnom živote (35).

6.2.2

Vyššie uvedené podmienky nemôžu byť splnené vo všetkých formách a typoch odborného vzdelávania, či už ide o trvalé vzdelávanie alebo nie. Sú súčasťou opatrení systematického vzdelávania (36), ktoré sú ovplyvňované niekoľkými aspektmi a určené (učenie sa + výučba) na to, aby v dlhodobom horizonte vyústili do kultúry vzdelávania (socializácia), v rámci ktorej sa znalosti javia ako určujúci faktor pokroku a synergia ako účinný nástroj trvalo udržateľného rozvoja.

6.3

Z pohľadu Výboru by mala byť primeraná odozva na prvé dve otázky, ktoré položilo holandské predsedníctvo, nasledovná:

6.3.1

Súčasný charakter a spôsob fungovania európskych systémov odborného vzdelávania v počiatočnej fáze a ešte výraznejšie vo fáze trvalého vzdelávania nemôže splniť požiadavky hospodárskeho rozvoja. Medzi niektoré z konkrétnych problémov, ktorým tieto systémy čelia, patrí:

Všeobecná orientácia : tieto systémy boli a naďalej sú zväčša zamerané na riešenie konkrétnych problémov hospodárskeho prostredia s malou mobilitou.

Úroveň opatrení : vzhľadom na túto všeobecnú orientáciu, európske systémy odborného vzdelávania v rozpore so súčasnými nárokmi globalizovanej ekonomiky nikdy nerozvinuli kultúru integrácie jednotlivého do všeobecného, v rámci videnia celku.

Mobilita systému : orientácia a úroveň konania týchto systémov bráni každej mobilite, internej alebo externej, pokiaľ ide o obeh nových myšlienok, vytváranie sietí, podporovanie inovácií a tvarovanie politík, ktoré reagujú na reálne problémy.

Kontakt so súčasnými vedomosťami : bez ohľadu na vnímavosť a flexibilitu jednotlivých školiteľov, hore uvedený systém je ešte stále spravidla oslobodený od povinnosti zaoberať sa pokrokom v oblasti vedy, technológie, ekonomiky alebo akejkoľvek inej oblasti.

Kontakt s vývojom na trhu práce : systémy vzdelávania a odbornej prípravy nedokážu spĺňať požiadavky trhu práce, keďže len zriedkavo zahŕňajú isté novo vznikajúce špecializácie alebo širšie schopnosti sociálneho a interpersonálneho charakteru

Koordinácia : koordinácia systémov v mnohých členských štátoch reaguje na čisto vertikálne administratívne a riadiace kritériá. To znamená, že každý svojbytný systém priebežného odborného vzdelávania a odbornej prípravy funguje izolovane od zvyšku vzdelávacieho systému, jeho zodpovedajúcich systémov v Európskej únii a samozrejme, v úplnej izolácii od okolitej hospodárskej a sociálnej situácie.

6.3.2

Navyše existuje mnoho medzier v strategických cieľoch, prostriedkoch a vzdelávacích praktikách, ktoré paralyzujú európske systémy vzdelávania a odbornej prípravy. Konkrétne ide o nasledovné:

praktická implementácia celoživotného vzdelávania by sa mala bezodkladne sledovať na všetkých zodpovedných úrovniach politiky a praxe;

silnejšia sociálna súdržnosť a väčšia mobilita sú primárnymi cieľmi európskeho vzdelávania a mali by byť zodpovedajúco uprednostnené pri praktickej implementácii zodpovednými orgánmi a aktérmi

v mnohých kurzoch odbornej prípravy chýba praktické uplatnenie, čo negatívne ovplyvňuje zamestnateľnosť;

náplň kurzov odbornej prípravy je často orientovaná príliš na krátkodobé trhové situácie a vedie tak z dlhodobého hľadiska k chybnému vývoju v požiadavkách trhu práce;

naďalej pretrvávajú veľmi vážne prekážky v mobilite medzi členskými štátmi kvôli nekompatibilným certifikátom odbornej prípravy a nedostatočnej znalosti cudzích jazykov.

7.   Problémy a hodnotenie v boji za európsku produktivitu

7.1

Tieto pozorovania viedli k veľmi vážnemu hodnoteniu, že snahy o produktivitu v Európe sa sústreďovali na nesprávnu oblasť a načasovanie. Mali by sa zamerať na základné vzdelávanie a odbornú prípravu, na nadobúdanie najdôležitejších schopností  (37) , pričom by sa mal udržiavať podobný dôraz na celoživotné vzdelávanie (38), ako je definované vyššie (bod 3.5).

7.2

Nasledovné návrhy sa následne vzťahujú na celú štruktúru vzdelávania a tvoria súčasť jediného prístupu, vyžadujúc hlavnú koordinovanú kampaň na zosúladenie všetkých európskych systémov všeobecného vzdelávania a odbornej prípravy so súčasnými európskymi a celosvetovými podmienkami tak rýchlo, ako je to možné. Špecifickejšie povedané, navrhuje sa nasledovné:

7.2.1

Komplexnejší a kritický nový prístup k štruktúram a vzájomnému prepojeniu európskych systémov všeobecného vzdelávania a odbornej prípravy. Tento nový prístup bude priaznivo naklonený vytváraniu lepšej úrovne komunikácie a spolupráce medzi subsystémami rôznych foriem vzdelávania, aby mohli efektívne reagovať na výzvy globalizácie a mobility, ktoré vytvára. Bude to určené uvedomením si úlohy Európy ako globálneho partnera v nových formách globálneho politického a hospodárskeho riadenia.

7.2.1.1

Silne sa zdôrazňuje, že vyššie uvedený nový prístup nesmie poškodiť klasické humanistické rozmery európskej vzdelávacej a kultúrnej identity. Naopak, musí daný rozmer pestovať a podporovať.

7.2.1.2

V súvislosti s týmto novým prístupom by odborné vzdelávanie nemalo získať postavenie nezávislého faktoru a rovnako by, samozrejme, nemalo byť riešené izolovane. Podobne ako súvisiace oblasti odbornej prípravy, t.j. neformálne a alternatívne procesy vzdelávania, odborné vzdelávanie bude musieť byť zakotvené v integrovanej sieti celoživotného vzdelávania. Taký charakter má systém, ktorý spĺňa potreby občanov, dopyt po všeobecnom a odbornom vzdelávaní a príprave a je priamo a neobmedzene viazaný na významný cieľ trvalo udržateľného rozvoja.

7.2.2

EHSV má iný postoj týkajúci sa európskej perspektívy a účasti vo vyššie uvedenom procese kritického prehodnocovania nových štruktúr a vzájomného prepojenia európskych systémov odborného vzdelávania a odbornej prípravy.

7.2.2.1

EHSV sa domnieva, že rozsah problémov, ich naliehavosť a hlavne výrazné náklady na ich riešenie si vyžadujú okamžité kroky a výskum na európskej úrovni.

7.2.2.2

Cieľom takýchto krokov a výskumu by určite nemal byť žiaden typ intervencie Únie týkajúcej sa existujúcich štruktúr európskych systémov všeobecného a odborného vzdelávania a odbornej prípravy: ich rôznorodosť je zdrojom neodhadnuteľného bohatstva, ktoré by sa malo podporiť.

7.2.2.3

Tieto systémy môžu ponúknuť alternatívne formy a najlepšiu prax pre oboznámenie európskych systémov všeobecného vzdelávania a odbornej prípravy s novými podmienkami a hlavne pilotnými aplikáciami a inovačnými schémami, aby sa vzdelávacie systémy zamerali na lisabonské ciele, na ostatné hlavné ciele Únie, a na metódy približovania, hľadania, zvýrazňovania a využívania nových, platných globálnych vedomostí.

7.2.2.4

V tomto kontexte a hlavne s ohľadom na produktivitu a to, čo z nej vyplýva, má Únia úlohu, ako vždy na základe acquis communautaire – úlohu, ktorú musí zdôrazňovať a propagovať, hlavne na miestnej a regionálnej úrovni.

7.2.2.5

Ďalej tu existuje ďalší a veľmi významný rozmer účasti Únie v kritickom prehodnocovaní nových štruktúr a vzájomných vzťahov európskych systémov všeobecného a odborného vzdelávania a odbornej prípravy. Môže výrazne znížiť hospodárske náklady vzťahujúce sa na hľadanie, identifikáciu a podporu relevantných nových a najlepších praktík v mene členských štátov a v spolupráci s nimi. Nakoniec použitím otvorenej metódy koordinácie tiež môže vniesť väčšiu mobilitu a dynamiku do celkovej snahy, aby sa dosiahli spoločné ciele.

7.2.3

Tretí postoj EHSV sa týka spôsobu, akým sa proces vzdelávania akéhokoľvek typu môže prepojiť na trvalú udržateľnosť hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politiky. Tento postoj EHSV je najzložitejší a zároveň najhmatateľnejší. Podopierajú ho relevantné skúsenosti a dá sa považovať za osvedčenú prax (39).

7.2.3.1

Tento postoj sa zakladá na princípe, že ťažké problémy, ako napríklad prežitie a trvalo udržateľný rozvoj, produktivita, konkurencieschopnosť alebo realizácia spoločnosti založenej na poznatkoch sa nedajú vyriešiť s odstupom od každodennej reality, izolovanými krokmi alebo voľbami spomedzi vyššie uvedených. Nedajú sa ani vyriešiť ako jednotlivé problémy so zlomkovými opatreniami. Musí ich vyriešiť spoločnosť, prostredníctvom integrovaných prístupov, ktoré si vyžadujú individuálne a kolektívne angažovanie sa. Preto ústredný návrh EHSV vo veci produktivity odpovedajúcej na otázku „ako“ smeruje ponad európsku, štátnu a sektorovú úroveň na miestnu úroveň, integrované politiky pre trvalo udržateľný rozvoj a silné posilnenie vo všetkých formách spolupráce medzi sociálnymi partnermi (40) a širšie vzaté medzi organizovanou občianskou spoločnosťou a miestnymi orgánmi, aby sa dosiahli spoločné ciele (41).

7.2.3.2

Tento návrh zvýrazňuje vedomosti, know-how a inovácie ako súdržný subjekt spolupráce a spoločných cieľov, ktoré predstavujú cieľ ústredného významu.

7.2.3.3

Iniciatívy individuálnej a podnikovej trvalej udržateľnosti, oboznámenia sa so súčasnými aktivitami na svetovej úrovni, a čo je veľmi dôležité, vzájomnej podpory pre individuálne a kolektívne vývojové snahy, sú navrhované ako hnacia sila na zabezpečenie, že návrh je uskutočniteľný.

7.2.3.4

Ideálnym nástrojom vypracovania návrhu by bolo vytvorenie inštitúcie celoživotného vzdelávania - inštitúcie, ktorá sa môže vyvíjať mimo existujúcej strnulosti štátnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy, a bez akýchkoľvek polarizácii tohto druhu vytvorených samotným charakterom interného konkurenčného produkčného systému.

7.2.3.5

V každom prípade, a bez ohľadu na služby, ktoré môže celoživotné vzdelávanie ponúknuť v súčasnej dobe alebo v budúcnosti ako komplexný systém učenia a vzdelávania, musí byť bezodkladne vytvorený systém (politických a spoločenských) tlakov a dopytu, tak aby európske systémy vzdelávania a odbornej prípravy mohli pokračovať (42) v procese harmonizácie vlastných cieľov s lisabonskými cieľmi. Tieto ciele by mali byť zamerané najmä na nasledujúce aspekty:

potreby ekonomiky založenej na poznatkoch, novej ekonomiky a globalizovaného trhu;

potreby trhu práce, určované a rozvíjané pod vplyvom vedeckých disciplín a technologických možností;

potreba podporovať podnikanie, tvorivého kolektívneho ducha, prijatie inovácií spoločnosťou, uskutočňovanie inovácií všeobecne, a najmä inovačné tvorivé činnosti.

7.2.3.6

Vyššie uvedené stimuly by mali vytvoriť priaznivú a atraktívnu spoločenskú klímu na odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie. Klíma vytvorená konkrétnou podporou spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami ako takými a predovšetkým medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikmi, občianskou spoločnosťou a miestnymi orgánmi pri presadzovaní postupov a opatrení zodpovedajúcich lisabonským cieľom.

8.   Pridelenie zodpovedností a otázka financovania

8.1

Pridelenie zodpovedností ako časti mnohostranného procesu, aby sa dosiahli spoločné ciele - hlavne v kontexte globalizácie - je zložitou otázkou, ktorá sa týka aj objektívnych aj subjektívnych faktorov. Medzi ne patrí:

uznanie a akceptovanie strán zainteresovaných na prevádzkovom rámci;

uznanie a akceptovanie spoločných cieľov a potreba ich dosiahnutia;

podmienky ovplyvňujúce postup smerom k dosiahnutiu cieľov a vyváženosť tohto procesu;

stimuly na dosiahnutie špecifických cieľov;

šance na úspech celého projektu.

8.1.1

Na tomto pozadí účasť jednotlivcov, skupín jednotlivcov, podnikov alebo miestnych komunít na procese základného alebo priebežného odborného vzdelávania a prípravy – a ešte vo väčšej miere v prípade celoživotného vzdelávania – závisí od ujasnenia cieľov, prostriedkov a stimulov. Preto nasledujúce zodpovednosti nespadajú len na činiteľov v oblasti odbornej prípravy. Majú tiež politický a sociálny dosah a môžu sa prideliť nasledovne:

8.1.1.1

Politické zodpovednosti sa v princípe týkajú vytvorenia hlavného a transparentného prevádzkového rámca s ohľadom na podmienky a obmedzenia hospodárskej, sociálnej alebo akejkoľvek inej formy prevádzky. Vytvorenie relevantných preventívnych politík, posilnenie zvolených foriem politického a hospodárskeho riadenia a financovanie takýchto politík spadá do rámca politických zodpovedností.

8.1.1.2

Zodpovednosti občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a miestnych a regionálnych orgánov pri podpore obsiahlej politiky celoživotného vzdelávania sú tiež značné. Týka sa to hlavne zodpovedností týkajúcich sa popularizácie cieľov, spôsobov a prostriedkov pre vytvorenie prostredia pre vzdelávanie. Tiež sa to týka zodpovedností za vytvorenie špecifických typov spolupráce a nevyhnutných všetko zahŕňajúcich akcií. Nakoniec sa týka zodpovedností pri formulovaní a zabezpečovaní iniciatív pre podieľanie sa na zvolených politikách a opatreniach, spoločne dohodnutých prípad od prípadu.

8.1.1.3

Zodpovednosti podnikového sektora majú hospodársky a sociálny aspekt. Ide o úlohu spoločností definovať podmienky a obmedzenia ich uskutočniteľnosti. Podniky by mali rovnako neustále vyhodnocovať svoje požiadavky z hľadiska schopností a znalostí prostredníctvom organizovania odborných školiacich programov, ako individuálne, tak v spolupráci s ostatnými výrobcami, s ktorými sú v kontakte. Vzťahuje sa to samozrejme hlavne na MSP, ktoré sa tešia užšiemu prepojeniu na svoje prevádzkové prostredie a sú povinné požiadať o radu a podporu sociálne a hospodárske prostredie, v ktorom fungujú, vzhľadom k tomu, že je pre ne obtiažne realizovať kompletné vzdelávacie akcie samostatne Tento bod tiež ilustruje aspekt podnikovej sociálnej zodpovednosti. Tento rozmer je o to viac dôležitý v kontexte hospodárskej globalizácie, s ohľadom na životaschopnosť spoločností samotných aj ich sociálne prostredie.

8.1.1.4

Nakoniec, jednotlivci nesú celý rad zodpovedností, ktoré sa týkajú ich angažovania sa v procese celoživotného vzdelávania. Ovplyvňujú zmeny v názoroch, spôsoboch nazerania na súčasné udalosti a skutočnosti, v prepojení na vzdelávanie a vedomosti a zmeny spôsobu života ako celku a zmeny spôsobu organizácie a využívania voľného času. V dôsledku toho a hlavne v prípade starších pracujúcich ľudí musia byť tieto zodpovednosti podieľajúce na procesoch celoživotného vzdelávania doplnené špecifickými a výraznejšími stimulmi. K tejto kombinácii povinností bezo sporu patrí využívanie voľného času jednotlivcami a rovnako ich podiel na pridanej hodnote, ktorú vytvorila inovácia a nové technológie.

8.2

Otázka financovania odbornej prípravy a hlavne financovania celoživotného vzdelávania je tiež zložitá.

8.2.1

Podľa článku 14 Charty základných práv Európskej únie každý občan Únie „má právo na vzdelanie a na prístup k trvalému odbornému vzdelávaniu“. Musí byť preto verejnou úlohou – pre všetky úrovne a orgány spoločne – vytvoriť predpoklady pre zaistenie týchto práv. Zaistenie nevyhnutných finančných prostriedkov je neoddeliteľnou súčasťou tejto úlohy.

8.2.2

Avšak mimo túto štátnu povinnosť bude táto hnacia sila realizovateľnosti pochádzať v podstate z konkurencieschopnosti hospodárstva – hlavne smerom navonok – a zo spolupráce vybudovanej v tejto súvislosti.

8.2.2.1

Zodpovednosť štátnych orgánov za financovanie vzdelávania nijako nevylučuje spoločnú zodpovednosť zamestnávateľov a podnikov. Táto spoločná zodpovednosť sa nevzťahuje všeobecne na oblasť odborného vzdelávania, ani na kvalifikačné kurzy, ale na kurzy trvalej odbornej prípravy ponúkané v rámci podnikov s cieľom výučby schopností, ktoré sú užitočné konkrétne pre tento podnik. Podniky potrebujú zabezpečiť priebežnú odbornú prípravu pre svojich pracovníkov, aby boli schopné čeliť výzvam technologickej a organizačnej modernizácie a požiadavkám na expanziu. Podnikom i pracovníkom musí byť na tento účel poskytnutá pomoc a podpora vo forme finančných príspevkov dohodnutých a navrhnutých sociálnymi partnermi. Takéto príspevky už boli spomenuté v spoločnej správe o následných sledovaniach účinkov v kontexte snáh o propagovanie celoživotného rozvoja zručností a kvalifikácie. V druhom bode prvej kapitoly tejto správy sa uvádza: „Správy jednotlivých štátov približujú rozmanitosť nástrojov používaných sociálnymi partnermi na mobilizáciu zdrojov na propagovanie efektívneho investovania do celoživotného rozvoja schopností. Niektoré nástroje sú zavádzané do praxe v spolupráci s verejnými orgánmi, či už európskymi alebo vnútroštátnymi (použitie fondov EÚ, daňových úľav, vytváranie nových fondov atď.). Niektoré nástroje sú špecifickejšie zamerané na individuálne vytváranie zdrojov pre rozvoj schopností“.

8.2.2.2

Investície do vzdelávania orientovaného na konkurenčné prostredie a získavanie vedomostí by mali byť videné v kontexte dlhodobých vzťahov tvorivého partnerstva medzi miestnymi, regionálnymi, národnými a odvetvovými subjektami a orgánmi. Také investície sa neobmedzujú na podporu verejných výdavkov, ale prinášajú mnoho finančných prostriedkov rôznorodého pôvodu. Celkovo, akékoľvek uplatnenie finančných prostriedkov, akékoľvek výdavky a činnosti v tomto smere prispievajú k dlhodobému procesu zvyšovania schopností.

8.2.3

Základná úloha verejného vzdelávania, ktorá sa vzťahuje aj na oblasť odbornej prípravy, si tiež vyžaduje diferencovaný prístup v závislosti od prípadu. Po prvé, určité regióny EÚ a skupiny obyvateľov si vyžadujú špeciálnu ekonomickú podporu, a po druhé, určité sektory a priemyslové odvetvia – do značnej miery malé a stredné podnikanie – si vyžadujú špeciálnu pozornosť.

8.2.3.1

Orgány, ktoré financujú odbornú prípravu na všetkých úrovniach, by mali považovať za dôležité dať prioritu inováciám a uplatňovať zvýšenú citlivosť voči realite podnikateľskej činnosti – najmä pokiaľ ide o malé a stredné podnikanie.

8.2.3.2

Taký individuálny prístup k financovaniu celoživotného vzdelávania by v praxi mal pochopiteľne rešpektovať transparentnosť a mal by začať na zodpovedajúcej úrovni, t.j. v spolupráci a so súhlasom sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti.

8.2.4

EHSV zdôrazňuje naliehavú potrebu racionálnejšieho prideľovania zdrojov v súvislosti s financovaním odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania. To sa týka spôsobu, akým sú tieto zdroje prideľované a ich ekonomického účinku ako investícií.

8.2.4.1

EHSV navrhuje, aby bola zostavená správa na vysokej úrovni, na základe príslušného prieskumu, obsahujúca tieto výstupy:

zoznam finančných zdrojov a prostriedkov na prípravu a celoživotné vzdelávanie na všetkých úrovniach;

vyhodnotenie úrovne ich kvality;

vyhodnotenie, akým spôsobom sa viažu na systémy oficiálneho školstva;

analýzy a porovnania ich ekonomických účinkov ako investícií.

8.2.4.2

Tento výskum by prispel aj k odhaleniu problémov, ktoré sú v súčasnosti skryté. Bezpochyby by tiež odhalil niektoré príklady tzv. osvedčenej praxe, ktoré by mohli vyústiť do formulovania postupných krokov, ktoré by boli odteraz realizované v rámci všeobecných smerníc pre rozvoj odbornej prípravy, s dôsledným cieľom vytvorenia komplexného systému celoživotného vzdelávania.

9.   Príklad osvedčenej praxe: komplexný proces trvalo udržateľného rozvoja na miestnej úrovni

9.1

ADEDY – odborový zväz gréckych štátnych úradníkov na tretej úrovni – nedávno realizoval program o celoživotnom vzdelávaní, nazvaný „Celoživotné vzdelávanie ako individuálne právo v kontexte európskeho sociálneho modelu pre 21. storočie.“ Daný program, ktorý je spolufinancovaný Generálnym riaditeľstvom pre vzdelávanie a kultúru, sa uskutočnil počas dvojročného obdobia a bol ukončený v januári 2004, a bol implementovaný na vzorke troch geograficky odlišných regionálnych správ v Grécku (Kozani, Kalamata/Messinia a Khalkida/Evvia).

9.2

Iniciatíva si určila za cieľ zvýšiť povedomie predstaviteľov regionálnych odborových zväzov, a všeobecnejšie, organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov, čo sa týka potreby vytvárať miestne formy spolupráce zameranej na trvalo udržateľný rozvoj a spoločnosť založenú na poznatkoch, s celoživotným vzdelávaním ako prostriedkom na dosiahnutie týchto zámerov.

9.3

Čo sa týka výsledkov tejto iniciatívy, boli vo všetkých troch prípadoch jednomyseľne odsúhlasené spoločné akčné rámce (43), s nasledovnými hlavnými črtami:

Uznanie nového politického, technologického, sociálneho a kultúrneho rámca, ktorý dennodenne vytvára hospodárska globalizácia a súčasný technologický pokrok;

Akceptovanie spolupráce na miestnej úrovni medzi miestnymi správami a organizovanou občianskou spoločnosťou ako základňou pre riešenie prevádzkových problémov vyvolaných novými podmienkami a pre spoločné dosiahnutie dohodnutých špecifických a realistických cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

Využívanie inštitúcie celoživotného vzdelávania ako nástroja trvalo udržateľného rozvoja (z hľadiska hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho), a ako nástroja vytvárania a nadobúdania spoľahlivých globálnych vedomostí;

V tomto ohľad, založenie a prevádzka Viacfunkčného centra pre vzdelávanie, trvalo udržateľný rozvoj a vzdelávanie, vo vhodných prípadoch..

10.   Odporúčania

10.1

EHSV, v kontexte svojho všeobecnejšieho názoru na podstatu dnešného problému s produktivitou, svoje pochopenie obmedzení vzdelávania a odbornej prípravy, ale aj svoje uvedomenie si toho, čo je dnes možné, by chcel upozorniť holandské predsedníctvo na nasledovné, a to s ohľadom na trvalú odbornú prípravu:

10.1.1

Teoreticky je trvalá odborná príprava určená pre dospelých. Až do obdobia pred niekoľkými rokmi úspešne pokrývala potreby jednoduchých schopností, v časoch a v sektoroch, kde sa realizovali súvisiace technologické pokroky. To vysvetľuje, prečo sa táto forma odbornej prípravy vyvinula viac v sekundárnom sektore výroby.

10.1.2

V súčasnej hospodárskej situácii sa technologické a ostatné pokroky hýbu rýchlejším tempom, jasne majú väčší rozsah a navyše zahŕňajú viac odvetví. Ich monitorovanie a asimilácia si nevyžaduje len zručnosti ale aj schopnosti  (44). Výsledkom trvalej odbornej prípravy, aká sa poskytuje dnes, sú nedostatočné a snáď neefektívne počiny. Pokúšajú sa o niečo nevhodné, čo nemôže byť uspokojivé.

10.1.3

Paralelne s tempom technologických rozvojov vytvoril ich rozsah požiadavky na odbornú prípravu moderného charakteru pracovníkov s omnoho širším vekovým rozsahom vo všetkých produkčných sektoroch. Došlo k pokusu o splnenie týchto požiadaviek sčasti prostredníctvom praktík odbornej prípravy predchádzajúcich dôb. Ale bez väčších výsledkov, pretože nevyhovujú objektívnym moderným potrebám. Výnimkami k uvedenému boli určité snahy sociálnych partnerov na sektorovej úrovni.

10.1.4

Toto je teda bod dosiahnutý v súčasnosti u trvalej odbornej prípravy v Európe: bod, kde je obrovská potreba rozvoja, a kde sa táto potreba nedá uspokojiť z dôvodov infraštruktúry, kultúry a/alebo nedostatku relevantnej osvedčenej praxe a skúseností.

10.1.5

Úspešné vyriešenie vyššie uvedenej situácie predpokladá nový prístup k:

tomu, čo trvalá odborná príprava dnes znamená;

tomu, koho sa týka (vekové skupiny a sektory);

tomu, ako sa dá účinnejšie rozvíjať;

tomu, ako môže byť financovaná.

10.1.5.1

Odpovede na prvé dve otázky sú teoretické a tieto otázky už boli zodpovedané v kontexte Lisabonskej agendy, celoživotného vzdelávania a cieľa spoločnosti a ekonomiky založenej na vedomostiach. Tretia otázka však ešte nebola zodpovedaná. Európska rada (45) opakovane prijala rozhodnutia, ktoré mali za cieľ vytvoriť potrebnú mobilizáciu, aby sa splnili relevantné - v niekoľkých prípadoch podrobné - záväzky, ale bez výrazných výsledkov.

10.1.6

Vzájomné kontakty a výmena informácií mnohých podnikov v celoeurópskom meradle a mobilita pracovníkov si vyžaduje celoeurópsky rozmer v politike odborného vzdelávania. Napriek všetkým rozdielom vzdelávacích systémov sa musia členské štáty EÚ stotožniť s úlohou utvárania „priestoru odbornej prípravy“. Z hľadiska EHSV majú špeciálny význam tieto body:

začlenenie ďalšej trvalej odbornej prípravy ako postupu vzdelávania po opustení školy do integrovaného programu EÚ celoživotného vzdelávania pre okamžité uplatnenie (46); v kontexte formulovania cieľov celoeurópskeho procesu odbornej prípravy, ktorý aj keď bude rešpektovať rozdelenie zodpovednosti, môže predkladať podnety pre realizáciu perspektívnych reforiem národných systémov odbornej prípravy, so zreteľom na podporovanie potenciálu zamestnateľnosti;

funkčné a kreatívne prepojenie a začlenenie predmetného programu pri sledovaní hlavného cieľa trvalo udržateľného rozvoja;

vytvorenie tohto prepojenia tak decentralizovaného a individualizovaného, ako je to možné, v kontexte európskych smerníc, relevantných národných stratégií a najmä spolupráce medzi organizovanou občianskou spoločnosťou a verejnými orgánmi ako aj s celým svetom vzdelávania;

vytvorenie najväčšieho možného využitia, v danom ohľade, sociálnych partnerov a hlavne dohôd o relevantnej spolupráci medzi nimi na európskej, štátnej, miestnej a sektorovej úrovni;

posilnenie a vytvorenie najvýznamnejšej spolupráce, a to v podstate na miestnej úrovni, medzi verejnými orgánmi a organizovanou občianskou spoločnosťou.

zameranie obsahu vzdelávacích kurzov tak na predpokladané požiadavky trhu práce, ako aj na zabezpečenie čo najrozsiahlejšej náplne odbornej prípravy

zjednodušiť celoživotné vzdelávanie definovaním cieľa vzdelávania ako znalostnej spôsobilosti; to je najlepšou zárukou potenciálu zamestnateľnosti;

vyššia miera predávania ekonomických znalostí už na úrovni stredoškolskej výučby, vzdelávanie a výchova vedúce k formovaniu plnohodnotných osobností a predovšetkým osobnej zodpovednosti, kritických schopností a spoliehaniu na seba samého;

zvýšenie potenciálu zamestnateľnosti prostredníctvom učňovskej prípravy, (učením sa v praxi, napríklad v podnikoch);

učenie sa cudzích jazykov s cieľom prispieť k mobilite a výmene medzi členskými štátmi by malo byť zintenzívnené na všetkých úrovniach;

špeciálna príprava personalistov, najmä starších zamestnancov, so zámerom docieliť kvalitné vedenie firmy a pracovníkov na základe zostavenia plánov základnej prípravy a ďalšej prípravy vo firme;

intenzívnejšia snaha harmonizovať a zaistiť vzájomné uznávanie osvedčení o absolvovaní odbornej prípravy a o získaní odbornej kvalifikácie.

10.1.7

Vyššie uvedená perspektíva posilnenej európskej spolupráce na vysporiadanie sa omeškaním, ktoré existuje v prístupe k lisabonským cieľom, a to celkovým a zjednoteným spôsobom, predpokladá nasledovné špecifické politické voľby:

dostatočné zdroje na pokrytie celého radu rôznych pracovníkov a hĺbky odbornej prípravy, ktorej by sa to týkalo;

nájdenie potrebných pedagógov v európskom meradle;

vytváranie moderného rámca a prostredia pre vzdelávanie;

informovanosť, aktívnu prítomnosť a účasť administratív na všetkých úrovniach, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti vo všeobecnosti;

jasnejšie vymedzenie rolí a zodpovedností prislúchajúcich akýmkoľvek príjemcom vzdelávacích iniciatív, dodávateľom týchto iniciatív a mechanizmy sledovania všetkých iniciatív na miestnej, národnej a európskej úrovni;

intenzívna mobilizácia, aby sa podporila celková iniciatíva a dôsledky jej obsahu a cieľov.

10.1.8

Podľa názoru EHSV sa mnoho náročných problémov pri implementovaní vyššie uvedeného návrhu týka financovania a zabezpečovania, aby boli miestne zložky (verejné orgány a občianska spoločnosť) prevádzkovo dostupné.

10.1.8.1

V jednom z predchádzajúcich stanovísk EHSV konštatoval, že „investície v európskom záujme, ktorých účelom je dosiahnuť ciele stanovené v Lisabone, by mali byť vylúčené z výpočtu deficitu štátneho rozpočtu“ (47). V uvedenom kontexte finančných prostriedkov pridelených na celoživotné vzdelávanie majú fondy vyhradené na celoživotné vzdelávanie podľa názoru EHSV pozitívny vplyv na vytváranie Európy založenej na vedomostiach a na podporu trvalo udržateľného rozvoja.

10.1.8.2

Prenos ohniska celoživotného vzdelávania a trvalo udržateľného rozvoja na miestnu úroveň by mal uvoľniť nové energie, vytvoriť väčšiu mobilizáciu a učiniť celý proces transparentnejším.

10.1.8.3

Jednotnejší, komplexnejší a efektívnejší postup utvárania, presadzovania a sledovania implementácie a účinnosti európskych rozhodnutí v oblasti vzdelávania by vytvoril predpoklady pre zásadný posun pri opätovnom získaní pozície, ktorú Únia stratila z hľadiska produktivity a dosiahnutia lisabonských cieľov.

10.1.8.4

A konečne, vyššia miera využívania a lepšia koordinácia tradičných oblastí, v ktorých sa vzdelávacia činnosť realizuje – rodina, škola a práca – by bola impulzom k takému posunu. Impulz tohoto typu je absolútne nevyhnutným faktorom pre dosiahnutie hlavnej úlohy: učiniť do roku 2010 Úniu najdynamickejšou svetovou ekonomikou založenou na poznatkoch.

Brusel 28. októbra 2004

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Pozri program holandského predsedníctva.

(2)  Pozri závery predsedníctva - kapitola III.

(3)  Pozri bod 45 týchto záverov.

(4)  Nová sociálna agenda bude prezentovaná Komisiou v prvej polovici roku 2005.

(5)  Vyhodnotenie Lisabonskej stratégie v polovici funkčného obdobia sa očakáva počas jarného zasadnutia Európskej rady (marec 2005).

(6)  Holandské predsedníctvo volalo po štrukturálnych zmenách v štyroch oblastiach politiky: v oblasti účinného predefinovania vzťahu medzi pracovným životom a sociálnym/rodinným životom, aktivácie sociálneho bezpečnostného systému a podpory zmien v práci, odbornej prípravy a produktivity.

(7)  Tento prístup k problémom – t.j. začleňovanie konkrétneho do všeobecného je okrem toho charakteristikou práce EHSV. Posledné stanoviská (Ú. v. EÚ C 110 z 30.4.2004), (Hornung-Draus-Greif) a (Ú. v. EÚ C 117 z 30.4.2004), (Ribbe-Ehnmark) sú toho dobrým príkladom.

(8)  Publikácie CEDEFOP poskytujú podrobnejšie informácie o vymedzení pojmov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy; pozri hlavne glosár CEDEFOP a tiež správy o výskume v oblasti odborného školenia a o politike odbornej prípravy na adrese (www.cedefop.eu.int a www.trainingvillage.gr). Príloha k stanovisku tieto informácie dopĺňa.

(9)  K tejto definícii pozri SEC (2000) 1832 (Memorandum o celoživotnom vzdelávaní a COM (2001) 678 final (Európsky priestor celoživotného vzdelávania skutočnosťou).

(10)  COM (2001) 678 final.

(11)  K tejto definícii pozri SEC (2000) 1832 a oznámenie Európskej komisie (1997) „K Európe založenej na poznatkoch“.

(12)  COM (2004) 156 final.

(13)  Pozri príslušné publikácie CEDEFOP pod jednotnou hlavičkou „Začnime práce na celoživotnom vzdelávaní“ (www.trainingvillage.gr) a príslušné štúdie a správy ETF a správy o situácii v nových členských štátoch a v kandidátskych krajinách (www.etf.eu.int).

(14)  Pozri SCADPlus: Productivité: la clé de la compétitivité des économies et des entreprises européennes. Odhliadnuc od termínu „produktivita práce“, používajú sa aj ďalšie relevantné termíny, s mierne odlišným významom. Medzi ne patrí: produktivita ekonomiky, produktivita podniku, národná produktivita, produktivita kapitálu, atď.

(15)  Pozri COM(2002) 262 final (ZHRNUTIE) a SCADPlus: Productivité: la clé de la compétitivité des économies et des entreprises européennes.

(16)  Pozri COM(2002) 262 final (ZHRNUTIE) a SCADPlus: Productivité: la clé de la compétitivité des économies et des entreprises européennes.

(17)  Článok III-183 návrhu Ústavy. Záväzky Únie so zreteľom na odborné vzdelávanie sú stanovené vo vete: „Únia implementuje politiku odborného vzdelávania.“ So zreteľom na všeobecné vzdelávanie sú tieto zodpovednosti určené vo vete: „Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania. ...“

(18)  http://europa.eu.int/comm/education/copenhagen/copenhagen_declaration_en.pdf

(19)  Viď „Vzdelávanie a odborná príprava 2010: HLAVNÉ POSOLSTVÁ RADY A KOMISIE PRE EURÓPSKU RADU“ (2004/C 104/01).

(20)  www.eurydice.org

(21)  Predchádzajúce programy odborného vzdelávania: Comett (1986-1989 a 1990-1994), Iris (1988-1993 a 1994-1998), Petra (1988-1991 a 1992-1994), Eurotecnet a Force.

(22)  Čl. 1 ods. 3 rozhodnutia Rady o akčnom programe odborného vzdelávania Európskeho spoločenstva (program Leonardo da Vinci).

(23)  http://europa.eu.int/comm/education/programmes/socrates/grundtvig/overview_en.html

(24)  Rozpočet Generálneho riaditeľstva pre vzdelávanie a kultúru činí 0.85 % celkového rozpočtu Únie. Výška zdrojov určených pre odbornú prípravu predstavuje 0.25 % rozpočtu Generálneho riaditeľstva pre vzdelávanie a kultúru a 0.002 % (0.003 pre vzdelávanie všetkých ostatných druhov a úrovní) celkového rozpočtu Únie (všetky údaje sú odvodené alebo vychádzajú z Všeobecného rozpočtu Únie na rok 2004).

(25)  V príslušnom prieskume Eurostatu (CVTS 2/Data 1999/VYDANIE 2002) sú uvedené vysoko dôležité komentáre ku kvantitatívnym a kvalitatívnym prvkom odbornej prípravy na úrovni sektorov na štatistickej vzorke členských štátov.

(26)  Pôvodný návrh Komisie uvádza nasledovné: „Do roku 2010 by mala byť priemerná úroveň účasti EÚ na celoživotnom vzdelávaní aspoň 15 % dospelej populácie v produktívnom veku (veková skupina 25-64) a za žiadnych okolností by nemala byť nižšia ako 10 %.“ Tento návrh bol nakoniec zmenený Radou dňa 5. mája 2003, ako je opísané vyššie (zdroj: http://europa.eu.int/scadplus/leg/en/cha/c11064.htm).

(27)  Odborná príprava na úrovni sektorov sa javí ako obzvlášť dôležitá pre nadobudnutie medzinárodných schopností a odbornej spôsobilosti. Príslušní činitelia na tejto úrovni sú v úzkom kontakte s problémami a výzvami vyplývajúcimi z globalizácie a rozvoja nových technológií a majú dobré predpoklady na navrhovanie a vypracovávanie riešení (Leonardo da Vinci – EAC/11/04, III).

(28)  COM(2002) 262 final, bod 2 (druhý odsek)

(29)  COM (2002) 262 final

(30)  Pozri http://europa.eu.int/scadplus/leg/en/lvb/n26027.htm (Závery).

(31)  Pozri bod 4.4 stanoviska (Ú. v. EÚ C 85 z 8.4.2003), (Sirkeinen-Ehnmark).

(32)  Pozri Ú. v. EÚ C 311 zo 7.11.2001 – hlavne bod 3.4.1. (Koryfidis – Rodriguez Garcia Caro – Rupp).

(33)  Hlavný problém európskych systémov odborného vzdelávania a odbornej prípravy je dnes ten, že neodrážajú súčasnú klímu: hoci je systém odbornej prípravy vysoko mobilný, systém vzdelávania pracuje v podstate len akoby za podmienok úplného bezvetria.

(34)  Ďalšie podrobnosti - pozri: Eurostat - Prieskum priebežného odborného vzdelávania (CVTS2) Údaje za rok 1999. Pozri tiež údaje v spoločnej priebežnej správe Rady a Komisie o realizácii podrobného programu pre následné sledovanie cieľov systémov všeobecného vzdelávania a odbornej prípravy v Európe (2004/C 104/01)

(35)  Pozri bod 7.2.3

(36)  Pozri stanovisko CES 1113/99 fin. rev. – Príloha.

(37)  Najdôležitejšie schopnosti: schopnosti, ktoré dopĺňajú základné a všeobecné schopnosti a ktoré umožňujú jednotlivcom nadobudnúť nové kvalifikácie jednoduchšie, adaptovať sa na meniace sa technologické alebo organizačné kontexty a/alebo dosiahnuť mobilitu na trhu práce, vrátane prostriedkov rozvoja kariéry (zdroj: Druhá správa o výskume odborného vzdelávania v Európe - súhrnné zhrnutie – publikácia CEDEFOP)

(38)  Zasadnutie Európskej rady zo dňa 25./26. marca 2004 obsahuje vo svojich záveroch (bod 39) nasledovné: „Tiež uznáva, že celoživotné vzdelávanie má pozitívny vplyv na produktivitu a ponuku pracovných síl; podporuje prijatie integrovaného programu EÚ v roku 2005 a realizáciu národných stratégií vo všetkých členských štátoch do roku 2006.“

(39)  Ďalšie podrobnosti - pozri pripojený akčný plán pre viacúčelové centrum vzdelávania, trvalo udržateľného rozdvoja a učenia.

(40)  Typickým pozitívnym príkladom je stanovenie priorít sociálnymi partnermi na európskej úrovni v marci 2002, v kontexte ich snáh o propagáciu celoživotného rozvoja zručností a kvalifikácie, ktoré by mali byť podporované.

(41)  Európska rada zo dňa 25./26. marca 2004 zahŕňa vo svojich Záveroch nasledovné (bod 43): „Podpora a obhajoba zmien musí prekročiť vlády. Aby sa vytvorila táto podpora, Európska rada vyzýva členské štáty, aby vybudovali reformné partnerstvo zahŕňajúce sociálnych partnerov, občiansku spoločnosť a verejné orgány, v súlade s národnými ujednaniami a tradíciami.“

(42)  Ďalšie podrobnosti sú dostupné v štúdii Federácia gréckych priemyslových odvetví o požiadavkách podnikov na obdobie rokov 2005-2007, ktorá bola zverejnená v júni (http://www.fgi.org.gr/online/).

(43)  Posledný rámec pre opatrenia, z regiónu Evvia (Khalkida) je uvedený v prílohe (existuje len v anglickej a gréckej verzii). Ďalšie dva rámce majú podobný obsah.

(44)  Schopnosť: dokázaná schopnosť osoby využiť čo možno najviac zo svojho know-how, zručností, kvalifikácií, aby riadila úspešne aj známe aj nové odborné situácie a požiadavky (zdroj Druhá správa o výskume odborného vzdelávania v Európe - súhrnný prehľad - publikácia CEDEFOP)

(45)  Typická veta sa nachádza v bode 10 Záverov zo zasadnutia zo dňa 25. a 26. marca 2004: „Európska rada súhlasí, že kritickou otázkou je teraz potreba lepšej implementácie už prijatých záväzkov“.

(46)  Závery toho istého zasadnutia Európskej rady obsahujú tento postoj: „Tiež uznáva, že celoživotné vzdelávanie má pozitívny vplyv na produktivitu a ponuku pracovnej sily, podporuje prijatie integrovaného programu EÚ v roku 2005 a realizáciu národných stratégií vo všetkých členských štátoch do roku 2006.“

(47)  Pozri bod 5 stanoviska Ú. v. EÚ C 110 z 30.4.2004 (spravodajkyňa pani Florio)


20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/76


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 2002/463/ES, ktorým sa prijíma akčný program pre administratívnu spoluprácu v oblasti vonkajších hraníc, víz, azylu a imigrácie (program ARGO)“

(COM(2004) 384 final – 2004/0122 (CNS))

(2005/C 120/14)

Dňa 10. júna 2004 sa Rada podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom „Návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 2002/463/ES, ktorým sa prijíma akčný program pre administratívnu spoluprácu v oblasti vonkajších hraníc, víz, azylu a imigrácie (program ARGO)“.

Odborná sekcia pre „Zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo“, ktorá bola poverená prípravou prác Výboru v danej veci, schválila svoje stanovisko dňa 22. septembra 2004. Spravodajcom bol pán PARIZA CASTAÑOS.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 412. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 27. a 28. októbra 2004 (na schôdzi 27. októbra 2004), nasledovné stanovisko 172 hlasmi za, 2 hlasmi proti, pričom sa 5 členovia hlasovania zdržali.

1.   Úvod

1.1

Amsterdamská zmluva vniesla do komunitárnej politiky nový pilier, ktorý spočíva na vytvorení európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Tento nový pilier zahŕňa aj komunitárnu politiku kontroly vonkajších hraníc, vízovej povinnosti a imigrácie.

1.2

V októbri 1999 Európska rada v Tampere predstavila viaceré návrhy spoločnej migračnej a azylovej politiky EÚ.

1.3

Jedným z návrhov z Tampere je posilnenie spolupráce a technickej asistencie medzi zložkami pohraničnej stráže členských štátov: na tento návrh sa znovu upozornilo aj počas zasadnutí Európskej rady v Seville (2002) a v Solúni (Thessalonikki) (2003).

2.   Návrh Komisie

2.1

Program ARGO podporuje administratívnu spoluprácu v oblasti ochrany vonkajších hraníc, vízovej povinnosti, azylu a imigrácie. Bol prijatý Radou 13. júna 2002, v ten istý deň ako bol schválený plán správy vonkajších hraníc.

2.2

Cieľom predmetného programu je podporiť spoluprácu, umožniť jednotné uplatňovanie práva EÚ, zlepšiť efektívnosť uplatňovania komunitárnych noriem, zabezpečiť komunitárnu dimenziu v organizácii jednotlivých zložiek a prispieť k priehľadnosti prijatých opatrení.

2.3

Za účelom dosiahnutia spomenutého cieľa sa vyčlenili štyri konkrétne oblasti: vonkajšie hranice, vízová politika, azylová politika a imigračná politika.

2.4

V oblasti ochrany hraníc sa predpokladá zavedenie kontrol v súlade s právnymi ustanoveniami EÚ, konkrétne ustanoveniami súboru schengenských noriem, zjednotiť spôsoby stráženia a obrany hraníc a posilniť účinnosť jednotlivých opatrení.

2.5

V oblasti víz ide o to, aby proces vydávania pasov bol v súlade s právnou úpravou EÚ: vybaviť víza ochrannými a kontrolnými znakmi, harmonizovať formuláre na žiadosti o víza, požiadavky na ich obdržanie ako aj výnimky zo všeobecného vízového režimu; a zároveň posilniť konzulárnu spoluprácu.

2.6

V oblasti udeľovania azylu sa predpokladá zavedenie spoločného režimu s cieľom dosiahnuť jednotný štatút pre utečencov; pomocou adekvátneho postupu určiť štát, ktorý by sa mal zaoberať žiadosťou o azyl; harmonizovať národné právne úpravy vytvorením spoločných minimálnych noriem pre azylové konanie.

2.7

V oblasti imigrácie je úmyslom vytvoriť spoločnú právnu úpravu v otázke podmienok vstupu a pobytu občanov tretích štátov; vytvorenie európskeho štatútu pre občanov tretích krajín s dlhodobým pobytom. Cieľom je otvorenie legálnych ciest pre ekonomickú imigráciu a bojovať proti ilegálnej imigrácii.

2.8

Európska rada v Seville požiadala Komisiu, aby preštudovala problémy spojené s rozložením finančnej záťaže v správe vonkajších hraníc. Komisia sa domnieva, že adekvátne riešenie tejto problematiky bude musieť počkať na novú finančnú perspektívu od roku 2006. Z tohto dôvodu považuje návrh na zmenu programu ARGO za dočasný, až kým nebude schválený budúci rozpočtový rámec.

2.9

Komisia v hodnotení prvého roku fungovania programu ARGO (2003) prišla k záveru, že tento program je nedostatočne využitý. Bolo použitých menej ako 50 % fondov, ktoré boli dispozícii, nakoľko národné administratívy len ťažko nadväzujú spoluprácu s inými členskými štátmi pri vytváraní projektov, ktoré tento program podporuje a financuje.

2.10

A práve z tohto dôvodu má zmena a doplnenie programu ARGO za cieľ umožniť, aby sa finančná pomoc mohla vzťahovať aj na projekty jednotlivých štátov v oblasti ochrany vonkajších hraníc, pokrývajúc tak štrukturálne slabosti strategických pohraničných bodov, určených podľa objektívnych kritérií (vyhodnotenie rizík), ktoré sa definujú v ročnom programe prác stanoveného Komisiou so súhlasom Výboru ARGO.

2.11

Program ARGO bude mať rozpočtovú dotáciu vo výške 46,1 miliónov eur do roku 2006 a z toho pripadá 21,3 miliónov eur na rok 2004.

2.12

Záujem Spoločenstva je garantovaný článkami 62, 63 a 66 Zmluvy a súborom schengenských noriem. Spojené kráľovstvo a Írsko príjmu náležité rozhodnutie v rámci Zmluvy.

3.   Pripomienky

3.1

EHSV považuje za adekvátnu zmenu a doplnenie programu ARGO s cieľom umožniť využitie jeho finančných prostriedkov na projekty jednotlivých štátov v oblasti ochrany vonkajších hraníc. Avšak zdôrazňuje, že strategický charakter projektov musí byť určený výborom ARGO, na základe návrhu Komisie, prostredníctvom vyhodnotenia rizík na základe objektívnych kritérií, na ktorých sa dohodla väčšina členských štátov.

3.2

Ťažkosti, ktoré mali národné administratívy pri vzájomnej spolupráci v rámci programu ARGO, poukázali na chýbajúcu spoluprácu členských štátov v oblasti správy vonkajších hraníc.

3.3

EHSV sa domnieva, že v budúcnosti bude potrebné prekročiť hranice administratívnej spolupráce a v rámci jednotnej spoločnej politiky vytvoriť systém komunitárnej solidarity v oblasti ochrany vonkajších hraníc, víz a imigrácie. Finančná perspektíva pre obdobie od roku 2007 by mala zohľadniť tento postoj.

3.4

EHSV nechápe meškanie a existujúce problémy v Rade pri vytváraní Európskej agentúry pre riadenie operatívnej spolupráce na vonkajších hraniciach (1).

3.5

EHSV požaduje, aby kompetentné orgány v rámci administratívnej spolupráce v oblasti vonkajších hraníc, víz, azylu a imigrácie zabezpečili vždy humánne a dôstojné zaobchádzanie v súlade s Chartou základných ľudských práv EÚ a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach.

3.6

Stanovisko EHSV (2) ohľadne nariadenia o Európskej agentúre pre riadenie operatívnej spolupráce na vonkajších hraniciach obsahovalo nasledovné pripomienky, ktoré zahŕňame aj do tohto stanoviska:

3.6.1

„EHSV sa prikláňa k tomu, aby účinnosť ochrany hraníc bola v súlade s azylovým právom. Mnoho osôb potrebujúcich medzinárodnú ochranu, prichádza na vonkajšie hranice nelegálnym spôsobom. Kompetentné orgány by mali zabezpečiť, aby tieto osoby mohli požiadať o ochranu a aby táto žiadosť bola posúdená v súlade s medzinárodnými dohovormi a legislatívou Spoločenstva a jednotlivých štátov. Pokým nebudú ukončené správne a súdne konania žiadateľov o azyl, tieto osoby nemôžu byť vyhostené a musí im byť poskytnutá náležitá ochrana“.

3.6.2

„Nedostatočná účinnosť ochrany hraníc je v mnohých prípadoch využívaná zločineckými sieťami obchodujúcimi s ľuďmi, ktoré neváhajú vystaviť ťažkému nebezpečenstvu životy týchto ľudí, aby zvýšili svoj nelegálny zisk. V stanovisku vo veci krátkodobého povolenia k pobytu obetiam nelegálnej migrácie alebo obchodovania s ľuďmi sa EHSV vyslovil za to, aby kompetentné orgány chránili tieto obete, osobitne tie najzraniteľnejšie ako sú neplnoletí a obete obchodu za účelom sexuálneho zneužívania, s takou istou energiou, s akou sa bojuje proti zločineckým sieťam, ktoré zneužívajú a obchodujú s ľudskými bytosťami“.

3.6.3

„EHSV už v predchádzajúcich stanoviskách poukázal na to, že pre uspokojivú ochranu vonkajších hraníc je potrebná intenzívna spolupráca medzi pohraničnými orgánmi členských štátov a spolupráca kompetentných orgánov v krajinách pôvodu a tranzitu pomocou styčných úradníkov“.

Brusel 27. októbra 2004

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  COM(2003) 687 final – 2003/0273 (CNS)

(2)  Viď stanovisko ESVH k Návrhu nariadenia Rady, ktorým sa vytvára Európska agentúra pre riadenie operatívnej spolupráce na vonkajších hraniciach z29. januára 2004 (Ú. v. C 108 z 30.4.2004 - Spravodajca: Pán Pariza Castaños)


20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/78


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Návrhu nariadenia Rady o Európskom stredisku pre monitorovanie drog a drogovej závislosti“

(COM(2003) 808 final – 2003/0311 (CNS))

(2005/C 120/15)

Dňa 23. septembra 2004 sa Rada rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, podľa článku 152 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva „Návrh Nariadenia Rady o Európskom stredisku pre monitorovanie drog a drogovej závislosti“.

Pán Jan OLSSON bol rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru vymenovaný za hlavného spravodajcu v danej veci.

Na svojom 412. plenárnom zasadnutí 27. – 28. októbra 2004 (schôdzi z dňa 27. októbra 2004) prijal Európsky hospodársky a sociálny výbor nasledovné stanovisko počtom 159 hlasov za, žiadnym proti a 1 hlasujúci sa hlasovania zdržal.

1.   Podstata predloženého návrhu Komisie

1.1

Komisia navrhuje vypracovanie nového znenia nariadenia Rady (EHS) č. 302/93 o vytvorení Európskeho strediska pre monitorovanie drog a drogovej závislosti (ESMDDZ).

1.2

Navrhované zmeny sa týkajú o.i. nasledovného:

posilnenie postavenia ESMDDZ: prednostne by sa mali zohľadniť najmä nové postupy pri užívaní drog, pri ktorých sa čoraz častejšie navzájom kombinujú ilegálne a legálne látky, ako napr. alkohol; okrem toho by malo stredisko vypracovať ukazovatele pre hodnotenie opatrení a stratégií Európskej únie na boj proti drogám;

adaptácie v súvislosti s rozšírením: plánuje sa zriadenie predstavenstva, ktoré by podporovalo správnu radu ESMDDZ; okrem toho sa navrhuje prehodnotiť zloženie vedeckej rady strediska;

odstránenie niektorých nejasností pri aplikácii pôvodného nariadenia: treba predovšetkým uviesť, že odborné strediská budú nahradené kontaktnými miestami siete REITOX.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor vyjadruje poľutovanie nad veľmi krátkou lehotou, ktorá mu bola vyhradená Radou na vypracovanie stanoviska k návrhu Komisie predloženému už v decembri 2003.

2.2

Účelom ESMDDZ je poskytovať Spoločenstvu a členským štátom objektívne, spoľahlivé a na európskej úrovni porovnateľné údaje o problematike drog a drogovej závislosti a jej následkov z oblastí uvedených v článku 4.

2.3

Výbor preto víta návrh nariadenia, ktorým by sa malo posilniť postavenie ESMDDZ, prispôsobiť fungovanie jeho výkonných orgánov a odstrániť niektoré nejasnosti, ktoré sa vyskytli pri aplikovaní pôvodného nariadenia. To je v súlade s postojmi EHSV k prevencii a znižovaniu rizika v súvislosti s drogovou závislosťou vyjadrenými už minulosti v jeho stanoviskách (1).

3.   Konkrétne pripomienky

3.1

EHSV požaduje zapojenie zainteresovaných organizácií občianskej spoločnosti do prác ESMDDZ. Preto bezvýhradne podporuje možnosť uvedenú v článku 5 odsek 5 návrhu nariadenia, kde sa uvádza, že monitorovacie stredisko môže siahnuť po znaleckých posudkoch a dodatočných informačných zdrojoch, predovšetkým zo sietí činných cezhranične v oblasti boja proti drogám a drogovej závislosti.

3.2

EHSV navrhuje vytvoriť v ESMDDZ styčný výbor, ktorý by bol zložený zo zástupcov európskych sietí činných v tejto oblasti, ktorí by mohli dopĺňať informácie poskytované kontaktnými miestami jednotlivých štátov o dodatočné informácie (2).

3.3

Vzhľadom na finančnú podporu Spoločenstva určenú kontaktným miestam jednotlivých štátov Výbor odporúča nasledovné:

čo najrozsiahlejšie harmonizovať zhromažďovanie údajov členskými štátmi – po príklade Eurostatu – na dosiahnutie lepšej spoľahlivosti a porovnateľnosti údajov. V tomto zmysle treba upresniť článok 5 odsek 2 návrhu nariadenia;

vo veľkej miere zapojiť siete občianskej spoločnosti jednotlivých štátov činné v tejto oblasti do prác kontaktných miest jednotlivých štátov.

3.4

Výbor pozorne preskúma nový akčný plán Európskej únie na boj proti drogám, ktorý má byť zverejnený začiatkom roku 2005.

Brusel 27. október 2004

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Oznámeniu Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom pláne Európskej únie o boji proti drogám (2000-2004)“, spravodajkyňa: pani Hassett-Van Turnhout, Ú. v. C 51 z 23.2.2000, a

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Návrhu odporúčania Rady o prevencii a znižovaniu rizík v súvislosti s drogovou závislosťou“, spravodajkyňa: pani Le Nouail-Marlière, Ú. v. C 61 z 14.3.2003.

(2)  Kontaktné miesta jednotlivých štátov sú súčasťou európskej informačnej siete o drogách a drogovej závislosti (REITOX) strediska (ESMDDZ).


20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/79


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k téme „Zlepšovanie implementácie Lisabonskej stratégie“

(2005/C 120/16)

Dňa 25. - 26. marca 2004 Európska rada v záveroch svojho predsedníctva vyzvala Európsky hospodársky a sociálny výbor, podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, aby preskúmal spôsoby a prostriedky pre „Zlepšovanie implementácie Lisabonskej stratégie“.

Odborná sekcia pre „Hospodársku a menovú úniu a hospodársku a sociálnu súdržnosť“ prijala na základe práce Koordinačnej skupiny pre Lisabonskú stratégiu dané stanovisko dňa 7. októbra 2004. Spravodajca bol pán VEVER, pomocní spravodajcovia páni EHNMARK a SIMPSON.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 412. plenárnom zasadnutí dňa 27. a 28. októbra 2004 (zasadnutí zo dňa 27. októbra 2004) nasledovné stanovisko počtom 169 hlasov za, 4 proti a 8 hlasujúcich sa hlasovania zdržalo:

1.   Úvod

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta skutočnosť, že ho Európska rada zo dňa 25. a 26. marca 2004 ho vyzvala, aby preskúmal spôsoby a prostriedky efektívnejšej realizácie Lisabonskej stratégie, ktorá je teraz na polceste.

1.2.

Výbor pripomína, že Lisabonský mandát zo dňa 24. marca 2000 už od začiatku:

zdôrazňoval potrebu aktívne angažovať sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť v stratégii, s využitím rôznych foriem partnerstva;

špecifikoval, že jeho úspech primárne závisí od súkromného sektora a verejno-súkromných partnerstiev;

zameral sa na vyrovnaný vývoj svojich troch prvkov, t.j. hospodárskeho rastu, sociálnej súdržnosti a trvalej udržateľnosti životného prostredia, a to stimulovaním európskej konkurencieschopnosti a vytváraním pracovných miest, pri súčasnom vytváraní vhodných environmentálnych politík;

1.3.

Počas svojich debát, vypočutí a stanovísk počas posledných rokov Výbor neustále podčiarkoval dôležitosť Lisabonskej stratégie pre hospodársku a sociálnu budúcnosť Únie a vyzval sociálnych a pracovných aktérov, aby v nej hrali aktívnu úlohu. Hlavne treba dodať, že Výbor nedávno prijal stanoviská o európskej hospodárskej konkurencieschopnosti, o stratégii trvalo udržateľného rozvoja (1), o lepšom hospodárskom riadení a o opatreniach na podporu zamestnanosti (2). Výbor sústavne zdôrazňuje, že Lisabonské ciele sa nedosiahnu bez plného zapojenia občianskej spoločnosti.

1.4

V odozve na výzvu Európskej rady Výbor, odvolávajúc sa na svoje nedávne postoje týkajúce sa Lisabonskej stratégie:

zapojil do tejto úlohy všetky svoje odborné sekcie;

hľadal názory hospodárskych a sociálnych rád členských štátov a hlavných európskych organizácií reprezentujúcich organizovanú občiansku spoločnosť;

zorganizoval vypočutie v Bruseli dňa 9. a 10. septembra na tento účel.

2.   Celkové zhodnotenie

2.1.

Lisabonská stratégia je najviac známa, zjednodušene povedané, ako záväzok vytvoriť z Európy najkonkurencieschopnejšie a najdynamickejšie hospodárstvo svete založené na vedomostiach.

2.2.

Skrátený popis Lisabonskej stratégie sa často opakoval, ale nie vždy s pochopením rozsahu a úplných dôsledkov.

2.3.

Lisabonská stratégia je veľmi ambiciózna vízia pre celú spoločnosť Európskej únie. Formulácia stratégie je ďalším vyjadrením základných cieľov Únie, teraz vo väčšom rozsahu Únie s 25 členskými štátmi.

2.4.

Lisabonská stratégia nie je:

pojem len pre profesionálnych ekonómov;

ambícia, aby „bruselské inštitúcie“ pracovali osamotene;

úzka perspektíva súvisiaca len s hospodárskou zmenou

ambícia, ktorá by sa dala považovať za nezlúčiteľnú s trvalo udržateľným rozvojom

idea, ktorá ignoruje sociálne dôsledky hospodárskeho rastu.

2.5.

Keď je Lisabonská stratégia správne prezentovaná a pochopená:

je metódou vytvárania budúcnosti Európy;

je stratégiou pre udržiavanie a zlepšovanie kvality života občanov Európy;

je potrebná na využívanie nových príležitostí ekonomiky založenej na vedomostiach;

je uznaním, že udržiavanie zamestnanosti a zlepšovania životnej úrovne na jednej strane, a konkurencieschopnosti na strane druhej volajú po novej dynamike;

je stratégiou na podporu súladu medzi hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi opatreniami;

je stratégiou pre stavanie na minulom úspechu Európskej únie;

dokáže docieliť trvalý hospodársky rast s viacerými a lepšími pracovnými miestami a väčšou súdržnosťou.

2.6.

Vo vývoji Lisabonskej stratégie je snaha o konkurencieschopnosť a rast kritickým prvkom pri vytváraní hospodárskej prosperity, vytváraní zamestnanosti, ochrane kvality životného štýlu ako aj jeho zlepšenia. Vyššia kvalita života, zlepšovanie sociálnej situácie a environmentálna udržateľnosť môžu byť tiež faktormi rastu. V zhode s hospodárskym pokrokom dosiahnutým prostredníctvom Lisabonskej stratégie bude možné zlepšiť podporu ponúknutú tým častiam európskej populácie, ktoré sú pod hranicou chudoby, rozširovať uplatňovanie sociálneho začlenenia, a brať do úvahy trvalú udržateľnosť týchto úspechov pre ďalšie generácie.

2.7.

Argumentovať, že Lisabonská stratégia je iba o konkurencieschopnosti, znamená nepochopiť danú tézu.

2.8.

Výbor by mal najskôr uviesť, že Lisabonská stratégia už umožnila celý rad pozitívnych vývojov, aby sa začal pokrok počas posledných piatich rokov, vrátane:

uvedomenia si potreby reformy, ktorá siaha za hranice tradičných divízií;

urýchlenej expanzie informačných technológií a inovačných procesov;

zvýšenej podpory pre začatie podnikania a financovania malých a stredných podnikov;

väčšieho záujmu o trvalo udržateľný rozvoj, ktorý má znížiť verejné deficity, obnoviť stabilitu rozpočtu sociálnej ochrany a chrániť životné prostredie;

iniciatív zo strany sociálnych partnerov v sociálnej reforme;

opatrení na zjednodušenie právnych a správnych postupov, hoci s obmedzeným rozsahom.

2.9.

Napriek týmto pozitívnym bodom hlavným pozorovaním je, že posledných päť rokov bolo sklamaním, keď sa na ne nazerá na pozadí ambícií vyslovených v Lisabone. Európa, zachytená medzi svojimi veľkými priemyselnými konkurentmi a objavujúcimi sa ekonomikami s nízkymi výrobnými nákladmi, ktoré viac využívajú nové technológie, čelí čoraz väčším konkurenčným výzvam. Niekoľko ukazovateľov vyvoláva obavy, napríklad:

slabý dopyt vnútorného trhu, nízke investície a slabý rast v Európskej únii, s tempom približne 1 % ročne v priemere medzi rokom 2001 a 2003;

neschopnosť spĺňať ciele zamestnanosti, klesajúca kvalita zamestnanosti a strata istoty zamestnania;

urýchlené zatvárania a sťahovania európskych výrobných pracovísk;

významný exodus výskumníkov a mladých ľudí, ktorí dokončili svoje štúdiá do tretích krajín;

pokračujúce alebo dokonca zhoršujúce sa verejné deficity v niektorých členských štátoch;

veľmi kontrastné daňové predpisy a daňové sadzby pre podniky;

rastúce náklady na sociálnu ochranu a urýchlené demografické starnutie a zvýšená zraniteľnosť niektorých skupín;

trend smerom k špecializácii u výrobkov, ktorý sa nezhoduje s tým, čo by sa normálne očakávalo od ekonomiky založenej na vedomostiach.

2.10.

Zároveň sa reformy Lisabonskej stratégie oneskorujú:

2.10.1

Na európskej úrovni sa 25 členských štátov zaviazalo dokončiť spoločný trh v niekoľkých oblastiach (energia, služby, verejné obstarávanie, transeurópske siete, adaptácia verejných služieb), ale zablokovali sa pri realizácii potrebných opatrení v časovom rámci;

2.10.2

Na národnej úrovni sa výsledky líšia, pričom dochádza k nedostatkom, ktoré sa týkajú hlavne:

štrukturálnej zložitosti nariadení a administratívnych postupov;

pretrvávajúcej nezhody medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po nej;

nadmerne vysokej miery predčasného odchodu do dôchodku, napriek záväzkom;

vzdelávacích systémov;

nedostatočného zabezpečenia možností celoživotného vzdelávania;

výdavkov na výskum, ktoré sa vo všeobecnosti skôr ďalej znižujú, a nie zvyšujú, nespejú k dosiahnutiu lisabonského cieľa 3 % HDP;

nedostatočnej pozornosti venovanej problémom spoločnosti vyvolaných potrebou inovácie.

2.10.3

Nové členské štáty musia často prekonať ďalšie handicapy v dôsledku priepasti v rozvoji, napríklad v zamestnanosti, technológiách alebo životnom prostredí, hoci sú často tieto handicapy vykompenzované opatreniami na obnovu, ktoré sú oveľa radikálnejšie než v EÚ 15. Medzi nimi severské krajiny vo všeobecnosti dosiahli väčší pokrok vo svojich reformách než ich južné druhé náprotivky. Tie isté všeobecné pozorovania sa uplatňujú pri členských štátoch, ktorým sa podarilo dostať svoje rozpočty do rovnováhy, v porovnaní s tými, ktoré umožnili deficitu rásť. Aj viac rozvinuté členské štáty do istej miery zaostávajú v istých oblastiach v porovnaní s tretími krajinami s vysokým výkonom. Predmetom reformy nie je jednoducho robiť lepšie než predtým, ale robiť lepšie než hocikde inde.

2.11.

Lisabonská stratégia je preto zachytená v začarovanom kruhu: nízky rast komplikuje implementáciu reformy, pričom omeškania v reforme ďalej brzdia rast a zamestnanosť. Doteraz implementované reformy sa týkali hlavne ekonomiky ponuky. Neboli úspešné, pretože sa nezhodovali s dostatočným dopytom.

2.12.

Na jarných summitoch sa zdalo, že členské štáty skôr podporujú nové debaty o cieľoch, ktoré už boli stanovené v Lisabone – dokonca aj keď to znamená pridanie ďalších odporúčaní – a nie prísne hodnotenie súčasného stavu reforiem, ktoré už skutočne prebiehajú a jasný záväzok pomocou konečných termínov pre nevybavené kroky. Príliš často nedokážu jasne vysvetliť v Bruseli, čo robia doma, alebo v ktorých oblastiach nedokázali dosiahnuť ciele odsúhlasené v Bruseli. Ciele viacerých reforiem, záväzky a účastnícke štáty sa porovnávali podľa ekvivalentného počtu nedostatkov, pokiaľ ide o spoločnú zodpovednosť, realizáciu a koordináciu a príslušný hospodársky dopad na pracovné miesta.

2.13.

Preto tu existuje riziko neuplatňovania dostatočného odhodlania pre nevyhnutné reformy, a to za súčasnej viery, že stratégiu možno dodať. Je nepravdepodobné, že taká lisabonská bublina bude čakať do roku 2010, kým praskne.

2.14.

V Lisabone stanovený cieľ zlepšiť konkurencieschopnosť pomocou starostlivo vybratých reforiem a spojiť to s trvalým, zamestnanosť podporujúcim hospodárskym rastom a posiľňovaním sociálnej súdržnosti zostáva významný pre Európu, ktorá je teraz na križovatke:

na jednej strane je svetovým vedúcim exportérom a svetovým najväčším vnútorným trhom (vzhľadom na HDP) a má schopnosť realizovať dynamický projekt, ako sa to ukázalo zavedením eura a rozšírením;

na strane druhej zaostáva v hospodárskom raste, je oslabovaná presídľovaniami podnikov a cíti sa dezorientovaná a ohrozená prekážkami, ktoré prekonáva prostredníctvom zníženej konkurencieschopnosti na svetovom trhu.

2.15.

Lisabonský cieľ je vyrovnaný, pričom dáva do súladu ekonomický cieľ konkurencieschopnosti so sociálnymi požiadavkami (zamestnanosť, odborná príprava, sociálna súdržnosť, životné a pracovné podmienky) a ako bolo zdôraznené na summite v Göteborgu, environmentálnymi požiadavkami, a to úmerným a interaktívnym spôsobom.

2.16.

Metódy Lisabonskej stratégie zostávajú platné, pričom sú založené na:

viacročnom časovom harmonograme, rozprestierajúcom sa ponad rozličné štádiá až do roku 2010, v ktorom sa dokončí jednotný trh;

spoločnom hodnotení každého roka na jarnom summite;

otvorenej metóde koordinácie s členskými štátmi v oblasti spoločných cieľov, zvýhodňujúc pritom tú najlepšiu prax, ktorá môže užitočne doplniť metódu Spoločenstva v oblastiach, ktoré sú v oblasti národného záujmu;

dôraze ústrednej úlohy súkromného sektora, partnerstva medzi verejným a súkromným sektorom, zapojenia sa občianskej spoločnosti prostredníctvom verejných orgánov a dialógu medzi sociálnymi partnermi.

2.17.

Doteraz bola spolupráca podľa otvorenej metódy koordinácie medzivládnou záležitosťou. V národných parlamentoch bol všeobecný nedostatok demokratickej konsolidácie. V členských štátoch sa musia zahájiť vážne parlamentné diskusie o Lisabonskej stratégii.

2.18.

Veľmi dôležité angažovanie sa a podpora aktérov z občianskej spoločnosti značne chýbali v mnohých členských štátoch. Toto hlavné zlyhanie je najväčším sklamaním v realizácii Lisabonskej stratégie a prechádza dlhou cestou k vysvetľovaniu vyslovených obáv a zakúsených nedostatkov. Pretrvávajúce zlyhania komunikácie a partnerstva to dosvedčujú.

2.18.1

Komunikačný deficit je zrejmý. Ani členské štáty ani médiá nekomunikujú s verejnou mienkou o otázkach Lisabonskej stratégie, napriek existujúcim národným debatám o zamestnanosti, odbornej príprave, sociálnej ochrane, presídľovaniu podnikov a technologickej hospodárskej súťaži. Keď sú európski občania informovaní o cieli konkurencieschopnosti stanovenom v Lisabone, väčšina z nich nechápe alebo jeho účel alebo jeho rozsah. Mnoho z nich verí, že cieľ stať sa „najkonkurencieschopnejšou (…) ekonomikou na svete“ je alebo nerealistický, alebo je predzvesťou konca európskeho sociálneho modelu, a to znížením sa na úroveň menej rozvinutých krajín v tejto oblasti. Tieto reakcie dokazujú, že ciele je nutné vysvetľovať, ujasniť, že cieľom je vysporiadať sa so svetovou hospodárskou súťažou úspešne znížením niektorých našich handicapov a kompenzovaním iných prostredníctvom lepšieho využívania našich aktív.

2.18.2

Mnoho ľudí v Európe zisťuje, že hoci sa pozornosť upriamuje na sociálne nároky, prínosy, ktoré chcú dostať výmenou - pokiaľ ide o zamestnanosť a trvalo udržateľnú sociálnu ochranu - zostávajú nejasné. Ľudí nesmierne zaujíma:

rastúci počet presídlení do konkurenčných krajín s nízkymi výrobnými nákladmi;

rastúci tlak na zamestnanosť a pracovné podmienky, a strata istoty zamestnania;

ťažkosti s rekonštrukciou v regiónoch a sektoroch, ktoré sú najviac zasiahnuté nezamestnanosťou;

oslabené systémy sociálnej ochrany (nezamestnanosť, choroba, vyšší vek).

2.18.3

Príliš mnoho ľudí v Európe tiež sa nazdáva, že nemajú žiadne slovo v reformách, ktoré ich napriek tomu priamo ovplyvňujú a ktoré všeobecne povedané ohrozujú predtým nadobudnuté záruky a prínosy. Okrem toho správy Komisie a členských štátov väčšinou poskytujú málo informácií o opatreniach pre poradenstvo a zapojenie občianskej spoločnosti alebo o partnerstvách s rôznymi aktérmi z občianskej spoločnosti (úloha privátneho sektora, úloha sociálnych partnerov, verejno-súkromné partnerstvá, mimovládne organizácie, atď.), napriek skutočnosti, že týmto sa prisudzovala kľúčová dôležitosť v kompetencii Lisabonu.

3.   Zlepšovanie konkurencieschopnosti

3.1.

Dôraz na konkurencieschopnosť potvrdzuje potrebu dosiahnuť trvalo udržateľnú konkurencieschopnosť v otvorenej a globálnej ekonomike naším zvýšeným používaním nových technológií, identifikovaním efektívnejšieho odborného vzdelávania, zaisťovaním dobrej kvalifikácie zamestnancov a zlepšovaním produktivity. Koncept kvality (kvality tovaru, služieb, regulácie, riadenia, zamestnanosti, sociálnych vzťahov a životného prostredia) je ústredím stratégie.

3.2.

Tieto ciele by sa dali najlepšie dosiahnuť so spravodlivejším a efektívnejším medzinárodným rámcom pre obchod a platby.

3.3.

Okrem nových pravidiel na medzinárodnej úrovni európska ekonomika v súčasnosti potrebuje zjednodušiť svoje interné nariadenia na úrovni Spoločenstva, aj na národných úrovniach. Nadmerná byrokracia odrádza od vyvíjania iniciatív, ktoré sú potrebné, aby sme mohli byť konkurenční.

3.4.

EHSV si na rozdiel od Komisie a Rady myslí, že iba zmenou hlavného zamerania hospodárskych politík a najmä makroekonomických politík bude možné eliminovať v Európe prekážky, ktoré brzdia trvalo udržateľné a ďalekosiahlejšie hospodárske oživenie. EÚ musí pôsobiť zvnútra, ak má nasmerovať európske hospodárstvo späť na cestu rastu a plnej zamestnanosti. Toto si vyžiada vyrovnanú makroekonomickú politiku s deklarovaným cieľom: dosiahnuť ciele Lisabonskej stratégie, najmä úplnú zamestnanosť; posilniť konkurencieschopnosť; a dať skutočný zreteľ povinnosti sledovať trvalo udržateľný rozvoj v zhode so závermi Göteborského summitu.

3.5.

Cieľom menovej politiky by vo všetkých prípadoch malo byť dosiahnutie rovnováhy medzi cenovou stabilitou, hospodárskym rastom a zamestnanosťou. Avšak zmes politík navrhovaná Radou nezahŕňa jasné volanie k ECB, aby tiež zhodnotila svoje zodpovednosti vo vzťahu k reálnej ekonomike (rastu a zamestnanosti). Malo by zmysel donútiť ECB, aby sa zamerala na stabilitu v širšom zmysle, t.j. nielen na cenovú stabilitu, ale aj stabilitu z hľadiska rastu, úplnej zamestnanosti a sociálnej súdržnosti. Samotný Európsky hospodársky a sociálny výbor už žiadal pri viacerých príležitostiach, aby menová politika pomohla pri dosiahnutí cieľa rastu a úplnej zamestnanosti (viď napríklad rozhodnutie Výboru z 19. septembra 2002, adresované Európskemu konventu).

3.6.

Politiky pomoci podnikom v ich začiatkoch a ich rozvoji by sa mali zintenzívniť, okrem iného vrátane rýchlejších opatrení s nižšími nákladmi na začiatku – kvôli zlepšeniu prístupu k rizikovému kapitálu, viacerým podnikateľským vzdelávacím programom a hustejšej sieti podporných služieb pre malé podniky.

3.7.

Celoživotné vzdelávanie by malo byť dostupné všetkým občanom, všetkých vekových skupín, vo všetkých členských štátoch a ľudia by mali byť povzbudzovaní, aby ho využívali.

3.8.

Potenciál jednotného trhu by sa mal uvolniť. Európska únia by teraz mala získať výhody z trhu, ktorý je väčší než trh USA alebo Číny, ale

príliš veľa smerníc sa úplne netransponovalo do národnej legislatívy;

dosiahol sa neadekvátny pokrok pri zabezpečovaní štandardizácie a vzájomného uznávania pre poskytovanie služieb;

došlo k omeškaniam na liberalizačných trhoch, vrátane trhov vo verejnom sektore;

ťažkosti vznikli pri odsúhlasovaní uskutočniteľných európskych práv duševného vlastníctva

deformácie sú spôsobené formami fiškálnych rozdielov

3.9.

Pomoc Spoločenstva by mala byť podmienená zlepšeniami v členských štátoch, kde „štrukturálne“ nedostatky bránia v transpozícii.

3.10.

Obchod a platby by sa mali uľahčiť cez posilnenú administratívnu spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi v celom rade oblastí, ako sú colné postupy, kontrakty verejného sektora a transnacionálnych verejných služieb.

3.11.

Okrem toho členské štáty zaostávajú v nasledovných sektoroch:

vzájomné prepojenie a modernizácia dopravnej infraštruktúry, ktoré ovplyvnili dokončenie projektov transeurópskej siete;

prístup k rizikovému kapitálu pre malé a stredné podniky;

verejné deficity v niektorých krajinách;

výdavky na výskum, ktoré sa vo všeobecnosti zmenšili a nezvýšili vo vzťahu k HDP (1,9 % HDP v porovnaní s 2,6 % v USA), stagnovali výrazne pod cieľom vo výške 3 %;

vysoká miera predčasného odchodu do dôchodku napriek záväzkom z Barcelony v roku 2002;

vzdelávacie systémy zostávajú mimo dosah ekonomických realít a budúcich vyhliadok na zamestnanie.

3.12

Európske podniky zaostávajú v nasledovných oblastiach:

výskum a vývoj: v roku 2002 minul súkromný sektor v Spojených štátoch o € 100 miliárd viac na výskum a vývoj, než tomu bolo v Európe. Lisabonská európska rada stanovila cieľ venovať na výskum a vývoj 3 % HDP, dve tretiny z čoho musia pochádzať zo súkromného sektora. Súčasne prispieva súkromný sektor iba 56 percentami.

Celoživotné vzdelávanie: od spustenia Lisabonskej stratégie sa úroveň participácie dospelých na celoživotnom vzdelávaní zvýšila iba o pol percenta, na 8.5 %. Tento trend by mal naznačovať, že cieľ 12.5 % do roku 2010, stanovený Lisabonskou stratégiou, sa pravdepodobne nedosiahne.

4.   Integrovanie sociálnej dimenzie

4.1.

Je potrebná jasná stratégia na podporu konkurencieschopnosti a tiež na udržanie sociálnej súdržnosti: mohlo by to byť novou dohodou pre sociálnu politiku. Sociálni partneri by mali vytvoriť rámec v spolupráci s Komisiou a vládami členských štátov. Sociálnu dimenziu Lisabonskej stratégie treba plne uznať ako hlavný faktor pre dosiahnutie blahobytu, produktivity a sociálnej inklúzie, a v nasledujúcich piatich rokoch Lisabonskej stratégie bude musieť byť aktualizovaná.

4.2.

EHSV vyzýva vlády členských štátov, aby registrovali pokrok v opatreniach potrebných na vytváranie pokroku ohľadom Lisabonu v úsilí o stimuláciu požadovaného hospodárskeho rozvoja. Toto sa veľmi vyžaduje kvôli vypracovaniu Novej dohody pre európsku spoločnosť. Mala by sa sústrediť okolo štyroch oblastí, ktoré si vyžadujú špeciálnu pozornosť. Tieto štyri oblasti sú nasledovné:

viac pracovných miest, lepšie a bezpečnejšie pracovné miesta!

starší v pracovnom živote;

aktívnejšia sociálna politika začlenenia;

zdravotná starostlivosť a vzťah medzi zdravím a životným prostredím.

4.3.

Potrebné sú tiež spojené snahy, zapojenie sociálnych partnerov, mimovládnych organizácií a vlád, aby sa vytvorili formy a financovanie ďalšieho kvalitného vzdelávania na výrazne vyššej úrovni, ako je tomu v súčasnosti, kvôli omnoho väčšej miere tých, ktorí hľadajú prácu, hlavne v sektoroch, kde sú v evidencii vyspelejšie zručnosti založené na vedomostiach.

4.4.

Sociálni partneri musia preskúmať spoločné snahy na zlepšenie pracovného prostredia a organizácie práce, aby sa prepojila zlepšená produktivita a vyššia pridaná hodnota na zamestnanca. Aby sa zmiernili isté problémy starnúcej pracovnej sily (a klesajúci počet mladých ľudí, ktorí vstupujú na trh práce), tieto demografické znaky musia byť riešené vládami, podnikmi a pracovnými organizáciami.

4.5.

Keďže existujú konkrétne otázky ovplyvňujúce ľudí znevýhodnených procesmi zmeny, budú potrebné smernice, aby sa vytvorila aktívnejšia politika začlenenia.

4.6.

Celkové ciele definované pre sociálnu politiku v Lisabonskej stratégii naďalej platia, len s istými malými úpravami. Na druhej strane charakter a veľkosť globálnych výziev sa výrazne zmenili počas posledných štyroch rokov. Vzhľad rýchlo rastúcich ekonomík Číny a Indie má priame dôsledky na Lisabonskú stratégiu: viac a viac technicky vyspelých produktov a služieb sa uvádza na trh s veľmi atraktívnymi cenami. Udržiavaný vysoký rast produktivity v Spojených štátoch amerických znamená, že Lisabonská stratégia sa ženie za rýchlo sa pohybujúcimi cieľmi. Prekonanie USA Európou čo do produktivity (za hodinu) v 90-tych rokoch je zrejme u konca.

4.7.

Pozitívnym a stimulujúcim faktorom je rozširovanie Európskej únie. Nové členské štáty predstavujú nesmierne dôležitý rast vnútorného trhu, kúpnej sily a kvalifikovaných ľudských zdrojov. Nové členské štáty však predstavujú aj nové výzvy pre sociálne začlenenie. Vo vzťahu k ľudským zdrojom sa dostupné vzdelávanie a odborná príprava sa musia dostať dopredu v oblastiach vyspelej techniky – ako je tomu aj v prípade pätnástich členských štátov.

4.8.

EHSV zvážil silné stránky možnej Charty trvalo udržateľného sociálneho rozvoja, ktorá pokrýva vyššie uvedené oblasti sociálnej politiky a vytýčenie relevantných základných práv občanov. EHSV navrhuje na základe týchto úvah, že Charta trvalo udržateľného sociálneho rozvoja by mala byť zahrnutá do pracovného programu v oblasti sociálnej politiky. Charta by mala byť spojená s akčným programom EÚ, majúc za cieľ koordináciu rôznych akcií, a mala by pomáhať členským štátom pri zameriavaní sa na prioritné oblasti.

5.   Trvalo udržateľný rozvoj

5.1.

Stratégia EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj sa reviduje, a rozhodnutie o výsledku sa očakáva na zasadnutí Európskej rady v marci 2005. Stratégia pre trvalo udržateľný rozvoj obsahuje akcie v ekonomickej, sociálnej a environmentálnej oblasti, implementovanej do vzájomnej podpory.

5.1.1

Lisabonská stratégia, ako sa objavila po zasadnutiach Európskej rady na jar 2002, obsahuje paralelné akcie v ekonomickej, sociálnej a environmentálnej oblasti. Environmentálna dimenzia bola pridaná rozhodnutím na zasadnutí Európskej rady v Göteborgu.

5.2.

Bolo by chybou vidieť Lisabonskú stratégiu a princíp, ktorý podčiarkuje stratégiu pre trvalo udržateľný rozvoj, ako konfliktné ambície. Lisabonská stratégia má jasný časový rámec, do roku 2010. Stratégia pre trvalo udržateľný rozvoj má neobmedzený časový rámec; zahŕňa medzigeneračné otázky.

5.3.

Majúc na mysli zámery Európskej rady preskúmať v tom istom čase, v marci 2005, obe stratégie, je potrebné uznať tri aspekty:

Lisabonská stratégia, ktorej zostáva len päť rokov, bude musieť začať pristupovať k otázkam s časovým rámcom po roku 2010. Pre takéto otázky a akcie je potrebné, aby hodnotenia boli realizované podľa kritérií uplatňovaných v stratégií pre trvalo udržateľný rozvoj. S týmto prístupom Lisabonská stratégia ponúka možnosť začať v konkrétnych termínoch projekty, ktoré sa dajú dobre charakterizovať ako akcie v rámci trvalo udržateľného rozvoja.

Je veľmi dôležité, aby revidovaná stratégia trvalo udržateľného rozvoja, pri definovaní dlhodobých cieľov a akcií uznávala funkcie Lisabonskej stratégie a koordinovala akcie a programy, kedykoľvek je to dôležité.

Lisabonská stratégia môže mať určité množstvo cieľov a akcií, ale stratégia trvalo udržateľného rozvoja bude mať, už podľa definície, dokonca ešte širšie usporiadanie cieľov a akcií. Objavia sa však len postupne. V oboch prípadoch je skutočné potrebné, aby národná a miestna úroveň mohli hrať rozhodujúcu úlohu. Ani jedna z daných dvoch stratégií nemôže fungovať, ak je hlavne riadená z najvyššej úrovne; obe musia byť stratégiami s riadením zdola.

6.   Partnerstvo

6.1.

V ambicióznych návrhoch dynamickej realizácie lisabonského procesu sú vyjadrené rôzne témy. Hoci žiadna spoločná politika alebo akčný plán nebude kľúčovým základným prvkom, jedna téma vyčnieva. Efektívna realizácia Lisabonskej stratégie nežiada uznanie interakcie mnohých ľudí, vlád, agentúr, organizácií a európskych inštitúcií v celom Spoločenstve.

6.2.

V pozitívnom formáte obnovená dynamika závisí od viacvrstvového „partnerstva pre zmenu“. Koncept partnerstva môže dokázať, že lisabonské ciele nie sú ani riadené z najvyššej úrovne, ani diaľkovo z otázok, ktoré ovplyvňujú každodenné životy občanov.

6.3.

Výbor zdôrazňuje, že hlavným slabým bodom v realizácii Lisabonskej stratégie je neúspech pri adekvátnom zapájaní aktérov z občianskej spoločnosti – napriek výslovnému trvaniu na tomto bode v kompetencii Lisabonu. Tento slabý bod by sa mohol ukázať ako osudný pre úspech stratégie. Výbor je potešený, že dňa 24. marca 2004 Európska rada obhájila riešenie tohto problému prostredníctvom partnerstva pre reformu. Výbor súhlasil, že bude hrať svoju úlohu v tomto procese predložením akčného plánu

6.4.

Výbor plánuje pracovať s hospodárskymi a sociálnymi radami členských štátov a všetkými sociálno-zamestnaneckými partnermi, ktorí chcú byť zapojení do vytvárania siete iniciatív občianskej spoločnosti, aby sa podporil úspech reforiem.

6.5.

Pôjde o interaktívnu decentralizovanú sieť spájaním internetových stránok účastníkov, aby:

sa vytýčili sociálno-pracovné iniciatívy – vznikajúce a fungujúce, aj tie, ktoré sa schvaľujú – ktoré pomáhajú dostať dopredu reformy Lisabonskej stratégie na európskej, národnej alebo regionálnej úrovni;

sa zvýraznili tie najlepšie praktiky v týchto oblastiach, vrátane cezhraničných otázok;

sa zdieľali vhodné skúsenosti a analýzy aktérov občianskej spoločnosti;

sa organizovali konzultačné fóra a debaty o o reformách.

6.6.

Budú vytvorené pravidlá správania sa za účelom propagácie takých iniciatív a budú uplatňované tými, ktorí sú zapojení do siete.

6.7.

Výročná konferencia bude organizovaná so sieťovými partnermi pri rozbehu jarného summitu za účelom bilancovania iniciatív občianskej spoločnosti.

6.8.

Výbor chce slúžiť ako fórum na európskej úrovni pre dialóg o „partnerstve pre reformu“, ktoré čerpá z národných a európskych skúseností.

6.9.

Toto prepojenie s národnými zastupiteľskými orgánmi by malo priniesť dobre vybudované skúsenosti, aby EHSV mohol prispievať efektívnejšie k ročným revíziám na jarných zasadnutiach rady.

7.   Nevyhnutné podmienky pre efektívnu realizáciu Lisabonskej stratégie

7.1.

Pri zvýrazňovaní potreby uviesť do súladu Lisabonské reformy s európskou občianskou spoločnosťou Výbor má za to, že proces revízie potrebný pre realizáciu Lisabonskej stratégie musí spĺňať štyri požiadavky:

7.2.

Predovšetkým, realizácia Lisabonskej stratégie sa nedá odložiť na zajtra. Medzinárodná konkurencia rastie každý deň. Výsledok toho je, že priemysel sa sťahuje – ide o jav, ktorý ovplyvňuje narastajúci počet regiónov a sektorov, pretože konkurujú rozvíjajúcim sa ekonomikám s nízkymi mzdovými nákladmi a nízkymi výrobnými nákladmi a často najmodernejšími a inovačnými technológiami. Efektívne dlhodobé opatrenia na zachovanie konkurencieschopnosti Európy ako miesta podnikania nestrpí odklad.

7.3

Lisabonská stratégia je strategický koncept. V tom zmysle je porovnateľná so skoršími strategickými konceptmi, ktoré viedli k radikálnym zlepšeniam v integrácii. V tých prípadoch