15.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 63/1

(1)

Nariadenia Rady (EHS) č. 3820/85 z 20. decembra 1985 o zosúlaďovaní niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (3), a (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (4) sú dôležité na vytvorenie spoločného trhu pre vnútrozemské dopravné služby, pre bezpečnosť na cestách a pracovné podmienky.

(2)

Vo svojej Bielej knihe „Európska dopravná politika do roku 2010: čas rozhodnúť“ Komisia uvádza potrebu sprísniť kontroly a sankcie najmä v právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a to konkrétne zvýšiť počet kontrol, podporiť systematickú výmenu informácií medzi členskými štátmi, koordinovať inšpekčné činnosti a podporovať odbornú prípravu osôb zabezpečujúcich dodržiavanie týchto predpisov.

(3)

Je preto potrebné zabezpečiť správne uplatňovanie a harmonizovaný výklad pravidiel v sociálnej oblasti, týkajúcich sa dopravy prostredníctvom stanovenia minimálnych požiadaviek pre jednotné a účinné kontroly vykonávané členskými štátmi v oblasti dodržiavania príslušných ustanovení. Tieto kontroly by mali viesť k zníženiu a predchádzaniu porušovania predpisov. Ďalej je potrebné zaviesť mechanizmus, ktorý zabezpečí, že podniky hodnotené ako vysoko rizikové sú kontrolované podrobnejšie a častejšie.

(4)

Opatrenia stanovené v tejto smernici by mali viesť nielen k väčšej bezpečnosti na cestách, ale mali by prispieť aj k harmonizácii pracovných podmienok v rámci Spoločenstva a podporovať rovnaké podmienky pre všetkých.

(5)

Výmena analógových tachografov za digitálne postupne umožní rýchlejšie a presnejšie skontrolovanie väčšieho množstva údajov a z tohto dôvodu budú môcť členské štáty vykonávať čoraz väčšie množstvo kontrol. Pri kontrolách by sa teda percento dní, ktoré odpracovali vodiči vozidiel, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti kontrolovaných právnych predpisov v sociálnej oblasti, malo postupne zvýšiť na 4 %.

(6)

Všetky jednotky zabezpečujúce dodržiavanie týchto predpisov by mali mať k dispozícii postačujúce štandardné vybavenie, ktoré im umožní plniť svoje povinnosti efektívne a účinne.

(7)

Bez toho, aby bolo dotknuté riadne plnenie úloh uložených v tejto smernici, členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť, aby sa cestné kontroly vykonávali účinne a rýchlo s cieľom vykonať ich za čo najkratší čas a s čo najmenším zdržaním pre vodiča.

(8)

V každom členskom štáte by mal byť jeden orgán pre styk s inými príslušnými orgánmi v rámci Spoločenstva. Tento orgán by mal tiež zostavovať príslušné štatistiky. Členské štáty by mali takisto na svojom území zaviesť koherentnú národnú stratégiu dodržiavania týchto predpisov a môžu určiť jeden orgán, ktorý bude koordinovať jej vykonávanie.

(9)

Spolupráca medzi orgánmi členských štátov zabezpečujúcimi dodržiavanie týchto predpisov by ďalej mala byť podporovaná zosúladenými kontrolami, spoločnými iniciatívami odbornej prípravy, elektronickou výmenou informácií a výmenou poznatkov a skúseností.

(10)

Najlepšia prax pri činnostiach, ktoré vynucujú bezpečnosť dopravy, a to najmä zabezpečenie harmonizovaného prístupu k vydávaniu potvrdenia o čerpaní dovolenky vodičom alebo o práceneschopnosti vodiča, sa musia zefektívniť a podporovať prostredníctvom fóra orgánov členských štátov zabezpečujúcich dodržiavanie predpisov.

(11)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijímať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

(12)

Keďže cieľ tejto smernice, a to ustanovenie jednoznačných spoločných pravidiel týkajúcich sa minimálnych podmienok kontroly správneho a jednotného vykonávania nariadení (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a preto ho z dôvodov potreby koordinovanej nadnárodnej akcie možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade s princípom proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(13)

Smernica Rady 88/599/EHS z 23. novembra 1988 o štandardných kontrolných postupoch na vykonávanie nariadení (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 (6) by preto mala byť zrušená,

a)

pri cestných kontrolách:

b)

pri kontrolách v priestoroch podniku:

a)

sa vytvoril dostatočný počet kontrolných bodov na existujúcich alebo plánovaných cestách alebo v ich blízkosti;

b)

sa kontroly vykonávali náhodným rotačným systémom.

a)

krajina evidencie vozidla;

b)

krajina bydliska vodiča;

c)

krajina, kde je podnik usadený;

d)

východiskové a cieľové miesto cesty;

e)

vybavenie vozidla analógovým alebo digitálnym tachografom.

a)

zoznamom hlavných prvkov, ktoré treba skontrolovať, podľa časti A prílohy I;

b)

určitým štandardným kontrolným vybavením podľa prílohy II.

a)

zoznamom hlavných prvkov, ktoré treba skontrolovať, podľa časti A a časti B prílohy I;

b)

určitým štandardným kontrolným vybavením podľa prílohy II.

a)

zabezpečuje koordináciu s rovnocennými orgánmi v iných dotknutých členských štátoch vo vzťahu k činnostiam uskutočneným podľa článku 5;

b)

predkladá Komisii dvojročné štatistické výkazy podľa článku 16 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 3820/85;

c)

nesie primárnu zodpovednosť za pomoc príslušným orgánom ostatných členských štátov podľa článku 4 ods. 6.

a)

najmenej raz za šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice;

b)

na základe osobitnej žiadosti členského štátu v jednotlivých prípadoch.

a)

podporovať spoločný prístup pri uplatňovaní tejto smernice;

b)

napomáhať koherentnosť prístupu medzi orgánmi zabezpečujúcimi dodržiavanie predpisov a harmonizovaný výklad nariadenia (EHS) č. 3820/85 orgánmi zabezpečujúcimi dodržiavanie predpisov;

c)

uľahčiť dialóg medzi sektorom dopravy a orgánmi zabezpečujúcimi dodržiavanie predpisov.

15.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 63/11

(1)

V oblasti cestnej dopravy nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 z 20. decembra 1985 o zosúlaďovaní niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (3), malo zosúladiť podmienky hospodárskej súťaže medzi druhmi vnútrozemskej dopravy, a to najmä vzhľadom na sektor cestnej dopravy, zlepšenie pracovných podmienok a bezpečnosti na cestách. Pokrok v týchto oblastiach by mal byť zachovaný a mal by sa rozšíriť.

(2)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (4) požaduje od členských štátov, aby prijali opatrenia obmedzujúce maximálny týždenný pracovný čas mobilných pracovníkov.

(3)

Pri výklade, uplatňovaní, vykonávaní a monitorovaní niektorých ustanovení nariadenia (EHS) č. 3820/85 o pravidlách času jazdy, prestávky a odpočinku pre vodičov pôsobiacich vo vnútroštátnej i medzinárodnej cestnej doprave v rámci Spoločenstva jednotným spôsobom vo všetkých členských štátoch nastali ťažkosti spôsobené širokou formuláciou pojmov použitých v týchto ustanoveniach.

(4)

Účinné a jednotné vykonávanie týchto ustanovení je žiaduce, ak sa majú dosiahnuť ciele týchto ustanovení a ak sa nemá znevážiť uplatňovanie pravidiel. Vzniká teda potreba súboru jednoznačnejších a jednoduchších pravidiel, ktoré budú ľahšie pochopiteľné, vykladané a uplatniteľné v odvetví cestnej dopravy a orgánmi zabezpečujúcimi ich dodržiavanie.

(5)

Opatreniami ustanovenými v tomto nariadení, ktoré sa týkajú pracovných podmienok, by nemalo byť dotknuté právo sociálnych partnerov prijať kolektívnym vyjednávaním alebo inak ustanovenia, ktoré sú pre pracovníkov výhodnejšie.

(6)

Je žiaduce jednoznačne vymedziť presný rozsah pôsobnosti tohto nariadenia špecifikovaním hlavných kategórií zahrnutých vozidiel.

(7)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na cestnú dopravu vykonávanú výlučne v rámci Spoločenstva alebo medzi Spoločenstvom, Švajčiarskom a krajinami, ktoré sú stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

(8)

Ustanovenia Európskej dohody o práci posádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR) z 1. júla 1970 v znení zmien a doplnení by sa mali i naďalej vzťahovať na nákladnú i osobnú cestnú dopravu vykonávanú vozidlami evidovanými v ktoromkoľvek členskom štáte alebo ktorejkoľvek krajine, ktorá je zmluvnou stranou AETR, pre celý úsek cesty, keď táto cesta prebieha medzi Spoločenstvom a inou treťou krajinou ako Švajčiarskom alebo krajinami, ktoré sú stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo keď cesta prebieha cez tieto krajiny.

(9)

V prípade cestnej dopravy používajúcej vozidlá evidované v tretej krajine, ktorá nie je zmluvnou stranou AETR, by sa ustanovenia AETR mali vzťahovať na časť cesty vykonanú v rámci Spoločenstva alebo v rámci krajín, ktoré sú zmluvnými stranami dohody AETR.

(10)

Keďže predmet dohody AETR patrí do oblasti pôsobnosti tohto nariadenia, právomoc rokovať o tejto dohode a uzavrieť ju má Spoločenstvo.

(11)

Ak si zmena a doplnenie vnútorných predpisov Spoločenstva v danej oblasti vyžiada príslušnú zmenu a doplnenie AETR, členské štáty by mali postupovať spoločne s cieľom čo najskôr dosiahnuť zmenu a doplnenie AETR v súlade s postupom v nej ustanoveným.

(12)

Zoznam výnimiek by sa mal aktualizovať tak, aby odrážal vývoj v sektore cestnej dopravy za posledných devätnásť rokov.

(13)

Je potrebné poskytnúť úplné vymedzenie všetkých kľúčových pojmov, aby sa uľahčil výklad tohto nariadenia a aby sa zabezpečilo jeho jednotné uplatňovanie. Vymedzenie pojmu „týždeň“, uvedené v tomto nariadení, by nemalo brániť vodičovi začať prácu v ktorýkoľvek deň týždňa.

(14)

S cieľom zaručiť účinné zabezpečenie dodržiavania je nevyhnutné, aby príslušné orgány pri výkone cestných kontrol a po prechodnom období boli schopné sa presvedčiť, či časy jazdy a odpočinku boli dodržané v deň kontroly aj v predchádzajúcich 28 dňoch.

(15)

Základné pravidlá času jazdy je potrebné ozrejmiť a zjednodušiť, aby ich bolo možné vykonávať účinne a jednotne prostredníctvom digitálneho tachografu podľa nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (5) a tohto nariadenia. Okrem toho orgány zabezpečujúce dodržiavanie predpisov v členských štátoch by sa mali prostredníctvom stáleho výboru snažiť o dosiahnutie spoločného porozumenia pri vykonávaní tohto nariadenia.

(16)

V zmysle nariadenia (EHS) č. 3820/85 sa preukázalo, že možno naplánovať denné časy jazdy a prestávky tak, že umožňovali vodičovi viesť vozidlo príliš dlho bez úplnej prestávky, čo viedlo k zmenšenej bezpečnosti na cestách a zhoršeniu pracovných podmienok vodiča. Je teda vhodné zabezpečiť, aby rozdelené prestávky boli nariadené tak, aby sa zabránilo zneužívaniu.

(17)

Toto nariadenie má za cieľ zlepšiť sociálne podmienky zamestnancov, na ktorých sa nariadenie vzťahuje, ako aj zlepšiť celkovú bezpečnosť na cestách. Uskutočňuje sa to najmä prostredníctvom ustanovení týkajúcich sa maximálneho času jazdy za deň, za týždeň a za obdobie dvoch po sebe idúcich týždňov, prostredníctvom ustanovenia, ktoré vodičovi ukladá čerpať pravidelný týždenný odpočinok najmenej raz za dva po sebe idúce týždne, a prostredníctvom ustanovení, ktoré predpisujú, že denný odpočinok nemá byť za žiadnych okolností kratší ako neprerušovaný časový úsek deviatich hodín. Pretože tieto ustanovenia zaručujú primeraný odpočinok, a takisto vzhľadom na skúsenosti s postupmi zabezpečenia dodržiavania týchto predpisov z minulých rokov, už nie je potrebný systém náhrady za skrátené časy denného odpočinku.

(18)

Mnoho činností v cestnej doprave v rámci Spoločenstva zahŕňa na istom úseku cesty dopravu trajektom alebo železnicou. Pre tieto činnosti je preto potrebné vytvoriť jasné vhodné ustanovenia o čase denného odpočinku a prestávkach.

(19)

S ohľadom na zvýšenie cezhraničnej nákladnej i osobnej dopravy je v záujme bezpečnosti na cestách a lepšieho výkonu cestných kontrol a kontrol v priestoroch podnikov žiaduce, aby boli pokryté časy jazdy, časy odpočinku a prestávky čerpané v iných členských štátoch alebo tretích krajinách, a je žiaduce zistiť, či sa príslušné predpisy úplne a riadne dodržiavajú.

(20)

Zodpovednosť dopravných podnikov by sa mala vzťahovať aspoň na podniky, ktoré sú právnickými alebo fyzickými osobami, a nemala by vylučovať konania proti fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi, podnecovateľmi alebo vedľajšími účastníkmi porušení tohto nariadenia.

(21)

Je potrebné, aby vodiči pracujúci pre niekoľko dopravných podnikov predkladali každému podniku primerané informácie, ktoré podniku umožnia plniť svoje povinnosti podľa tohto nariadenia.

(22)

S cieľom podporovať sociálny pokrok a zvýšenie bezpečnosti na cestách by si mal každý členský štát zachovať právo prijímať niektoré vhodné opatrenia.

(23)

Vnútroštátne odchýlky by mali odrážať zmeny v sektore cestnej dopravy a mali by sa obmedziť len na prvky, na ktoré v súčasnosti nepôsobia konkurenčné tlaky.

(24)

Členské štáty by mali stanoviť predpisy pre vozidlá používané na služby pravidelnej osobnej dopravy, pri ktorých trasa linky nepresahuje 50 km. Tieto predpisy by mali stanoviť primeranú ochranu prostredníctvom povolených časov jazdy a povinných prestávok a časov odpočinku.

(25)

V záujme účinného zabezpečenia dodržiavania je žiaduce, aby všetka pravidelná vnútroštátna aj medzinárodná osobná doprava bola kontrolovaná pomocou štandardného záznamového zariadenia.

(26)

Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá o sankciách uplatňovaných v prípadoch porušenia tohto nariadenia a zabezpečiť ich uplatňovanie. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané, odrádzajúce a nediskriminačné. Medzi spoločný súbor opatrení, ktoré majú členské štáty k dispozícii, by mala patriť aj možnosť znehybnenia vozidla v prípade zistenia závažného porušenia. Ustanoveniami obsiahnutými v tomto nariadení, týkajúcimi sa sankcií alebo konaní, by nemali byť dotknuté vnútroštátne predpisy týkajúce sa dôkazného bremena.

(27)

V záujme jednoznačného a účinného zabezpečenia dodržiavania predpisov je žiaduce, aby boli zabezpečené jednotné ustanovenia o zodpovednosti dopravných podnikov a vodičov za porušenie tohto nariadenia. Táto zodpovednosť môže viesť k trestným, občianskym alebo správnym sankciám, aké platia v jednotlivých členských štátoch.

(28)

So zreteľom na to, že cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie jasných spoločných pravidiel o časoch prestávok a časoch odpočinku, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a preto z dôvodu potreby koordinovaného postupu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality, stanovenou v uvedenom článku, nepresahuje toto nariadenie to, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa.

(29)

Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (6).

(30)

Nariadenie (EHS) č. 3821/85 by malo byť zmenené a doplnené tak, aby ozrejmovalo špecifické povinnosti dopravných podnikov a vodičov, ako aj podporovalo právnu istotu a uľahčovalo zabezpečenie dodržiavania predpisov o čase jazdy a časoch odpočinku pri cestných kontrolách.

(31)

Nariadenie (EHS) č. 3821/85 by malo byť tiež zmenené a doplnené tak, aby zabezpečovalo právnu istotu, pokiaľ ide o nové termíny na zavedenie digitálnych tachografov a na dostupnosť kariet vodičov.

(32)

Z dôvodov jednoznačnosti a racionalizácie by nariadenie (EHS) č. 3820/85 malo byť zrušené a nahradené týmto nariadením,

a)

tovaru, kde prípustná maximálna hmotnosť vozidla vrátane každého prívesu alebo návesu je vyššia ako 3,5 tony, alebo

b)

osôb vozidlami skonštruovanými alebo trvalo prispôsobenými na prepravu viac ako deviatich osôb vrátane vodiča, ktoré sú určené na tento účel.

a)

výhradne v rámci Spoločenstva a

b)

medzi Spoločenstvom, Švajčiarskom a krajinami, ktoré sú stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

a)

vozidlá evidované v Spoločenstve alebo v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami AETR, na celý úsek cesty;

b)

vozidlá evidované v tretej krajine, ktorá nie je zmluvnou stranou dohody AETR, len na časť cesty prebiehajúcu na území Spoločenstva alebo krajín, ktoré sú zmluvnými stranami dohody AETR.

a)

vozidlami používanými v pravidelnej osobnej doprave, pri ktorých trasa linky nepresahuje 50 km;

b)

vozidlami s maximálnou povolenou rýchlosťou nepresahujúcou 30 kilometrov za hodinu;

c)

vozidlami vlastnenými alebo prenajímanými bez vodiča ozbrojenými silami, civilnou ochranou, požiarnym zborom a silami zodpovednými za zachovanie verejného poriadku, ak sa preprava realizuje v dôsledku úloh, ktorými sú tieto služby poverené, a je pod ich kontrolou;

d)

vozidlami používanými v núdzových situáciách alebo pri záchranných akciách;

e)

špecializovanými vozidlami používanými na lekárske účely;

f)

špecializovanými havarijnými vozidlami pracujúcimi v okruhu 100 km od svojej základne;

g)

vozidlami, ktoré sa podrobujú cestným skúškam na účely technického rozvoja, opráv alebo údržby, a novými alebo prestavanými vozidlami, ktoré ešte neboli uvedené do prevádzky;

h)

vozidlami alebo jazdnými súpravami s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony, používanými na nekomerčnú nákladnú dopravu;

i)

úžitkovými vozidlami, ktoré majú status historických vozidiel podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom sa prevádzkujú, a ktoré sa používajú na nekomerčnú nákladnú alebo osobnú dopravu.

a)

„cestná doprava“ je akákoľvek cesta vykonávaná celkom alebo čiastočne po verejných cestách naloženým alebo nenaloženým vozidlom, ktoré sa používa na prepravu osôb alebo tovaru;

b)

„vozidlo“ je každé motorové vozidlo, ťahač, príves alebo náves, alebo kombinácia týchto vozidiel, ktoré sú vymedzené takto:

c)

„vodič“ je každá osoba, ktorá riadi vozidlo, aj krátky čas, alebo ktorá sa prepravuje vo vozidle, aby bola v prípade potreby k dispozícii viesť vozidlo;

d)

„prestávka“ je každý časový úsek, počas ktorého vodič nesmie viesť vozidlo ani vykonávať žiadnu inú prácu a ktorý sa využíva výlučne na regeneráciu;

e)

„iná práca“ sú všetky činnosti vymedzené ako pracovný čas v článku 3 písm. a) smernice 2002/15/ES okrem „jazdy“, ako aj každá práca vykonávaná pre rovnakého alebo iného zamestnávateľa v sektore dopravy alebo mimo neho;

f)

„odpočinok“ je akýkoľvek neprerušovaný časový úsek, počas ktorého môže vodič voľne disponovať svojím časom;

g)

„čas denného odpočinku“ je akýkoľvek denný čas, počas ktorého môže vodič voľne disponovať svojím časom, a zahŕňa „čas pravidelného denného odpočinku“ a „čas skráteného denného odpočinku“:

h)

„čas týždenného odpočinku“ je akýkoľvek neprerušovaný čas odpočinku, počas ktorého môže vodič voľne disponovať svojím časom, a zahŕňa „čas pravidelného týždenného odpočinku“ a „čas skráteného týždenného odpočinku“:

i)

„týždeň“ je obdobie od 00.00 hodín v pondelok do 24.00 hodín v nedeľu;

j)

„denný čas jazdy“ je celkový súhrnný čas jazdy medzi koncom jedného času denného odpočinku a začiatkom nasledujúceho času denného odpočinku alebo medzi časom denného odpočinku a časom týždenného odpočinku;

k)

„týždenný čas jazdy“ je celkový súhrnný čas jazdy počas týždňa;

l)

„prípustná maximálna hmotnosť“ je maximálna povolená pohotovostná hmotnosť úplne naloženého vozidla;

m)

„pravidelná osobná doprava“ je vnútroštátna a medzinárodná doprava v zmysle článku 2 nariadenia Rady (EHS) č. 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi (7);

n)

„vedenie viacerými osobami“ je situácia, keď sa vodič podieľa na vedení vozidla viacerými osobami, ak v časoch jazdy medzi dvoma po sebe idúcimi časmi denného odpočinku alebo medzi časom denného odpočinku a časom týždenného odpočinku je vo vozidle najmenej jeden ďalší vodič, ktorý bude vozidlo viesť. V prvej hodine vedenia vozidla viacerými osobami je prítomnosť druhého vodiča nepovinná, avšak pre zvyšok času je povinná;

o)

„dopravný podnik“ je akákoľvek fyzická osoba, akákoľvek právnická osoba, akékoľvek združenie alebo skupina osôb bez právnej subjektivity, zisková alebo nezisková, alebo akýkoľvek úradný orgán s vlastnou právnou subjektivitou alebo bez nej, alebo závislý od orgánu majúceho takúto subjektivitu, ktorý sa zaoberá cestnou dopravou v prenájme alebo za úhradu alebo na vlastný účet;

p)

„čas jazdy“ je súhrnný čas jazdy, odkedy vodič začal viesť vozidlo po čase odpočinku alebo predpísanej prestávke, až kým nezačne čerpať čas odpočinku alebo predpísanú prestávku. Čas jazdy môže byť nepretržitý alebo rozdelený;

r)

„predpísaná prestávka“ je neprerušovaná prestávka trvajúca najmenej pätnásť minút, najmenej päť minút za každú polhodinu alebo jej časť zo súhrnného času jazdy v čase, keď sa predpísaná prestávka začala.

a)

sa cestná doprava vykonáva v rámci jedného členského štátu v okruhu 50 kilometrov od základne vozidla vrátane miestnych správnych oblastí, ktorých centrá ležia v rámci tohto okruhu;

b)

zníženie slúži na účely odborného vzdelávania a

c)

dodržiavajú sa obmedzenia uložené vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu v pracovnoprávnych veciach.

—

dva časy pravidelného týždenného odpočinku alebo

—

jeden čas pravidelného týždenného odpočinku a jeden čas skráteného týždenného odpočinku trvajúci najmenej 24 hodín, toto skrátenie sa však nahradí primeraným odpočinkom čerpaným vcelku pred ukončením tretieho týždňa nasledujúceho po predmetnom týždni.

5.

a)

vozidlami vo vlastníctve orgánov verejnej moci alebo nimi prenajímaných bez vodiča na účely cestnej dopravy, ktorá nekonkuruje súkromným dopravným podnikom;

b)

vozidlami, ktoré používajú alebo si prenajímajú bez vodiča poľnohospodárske, záhradnícke, lesnícke, chovateľské alebo rybárske podniky na prepravu tovaru ako súčasť svojej podnikateľskej činnosti v okruhu 100 kilometrov od miesta, kde má podnik základňu;

c)

poľnohospodárskymi traktormi a lesníckymi traktormi, ktoré sa používajú na poľnohospodárske alebo lesnícke činnosti v okruhu 100 kilometrov od základne podniku, ktorý vozidlo vlastní, najíma alebo prenajíma;

d)

vozidlami alebo jazdnými súpravami s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony, ktoré používajú poskytovatelia univerzálnych služieb v zmysle článku 2 ods. 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (8) na dodávku predmetov ako súčasti univerzálnej služby, alebo používané na prepravu materiálu alebo vybavenia, ktoré vodič používa počas svojej práce. Tieto vozidlá sa používajú iba v okruhu 50 kilometrov od základne podniku a pod podmienkou, že vedenie vozidla nepredstavuje hlavnú činnosť vodiča;

e)

vozidlami prevádzkovanými výlučne na ostrovoch s rozlohou do 2 300 kilometrov štvorcových, ktoré nie sú s ostatnou časťou štátneho územia spojené mostom, brodom alebo tunelom, ktorý je prístupný motorovým vozidlám;

f)

vozidlami používanými na prepravu tovaru v okruhu 50 km od základne podniku, ktoré sú poháňané zemným alebo skvapalneným plynom alebo elektrinou, ktorých maximálna prípustná hmotnosť, vrátane hmotnosti prívesov alebo návesov, nepresahuje 7,5 tony;

g)

vozidlami používanými pri výcviku a preskúšaní vodičov na účely získania vodičského preukazu alebo osvedčenia o odbornej spôsobilosti za predpokladu, že sa nepoužívajú na komerčnú nákladnú ani osobnú dopravu;

h)

vozidlami používanými v súvislosti s odvozom odpadu, ochranou pred povodňami alebo v súvislosti s vodohospodárskymi službami, údržbou a kontrolou ciest, alebo pri zbere a odvoze domového odpadu, alebo v súvislosti so službami likvidácie odpadu;

i)

vozidlami s počtom miest na sedenie od 10 do 17, ktoré sa používajú výhradne na nekomerčnú osobnú dopravu;

j)

špecializovanými vozidlami na prepravu zariadení cirkusov a lunaparkov;

k)

špeciálne upravenými mobilnými projekčnými vozidlami, ktorých hlavným účelom pri státí je vzdelávanie;

l)

vozidlami používanými na zber mlieka z fariem a spätnú prepravu kontajnerov na mlieko alebo mliečnych produktov určených na kŕmenie zvierat;

m)

špecializovanými vozidlami na prepravu peňazí a/alebo cenností;

n)

vozidlami, ktoré sa používajú na prepravu živočíšneho odpadu alebo uhynutých zvierat, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu;

o)

vozidlami, ktoré sa používajú výlučne v rámci zberných priestorov, ako sú prístavy, terminály intermodálnej dopravy a železničné terminály.

—

pre pravidelnú vnútroštátnu osobnú dopravu, ak je jej cestovný poriadok schválený orgánmi, v takomto prípade možno povoliť iba výnimky týkajúce sa prestávok, a

—

pre vnútroštátnu cestnú nákladnú dopravu na vlastný účet alebo v prenájme, alebo za úhradu, ktorá nemá vplyv na jednotný trh a je potrebná na zachovanie určitých priemyselných odvetví na dotknutom území, a keď ustanovenia tohto nariadenia o výnimkách ukladajú obmedzujúci okruh do 100 km.

a)

pravidelnú vnútroštátnu osobnú dopravu a

b)

pravidelnú medzinárodnú osobnú dopravu, ktorej koncové stanice sú umiestnené vo vzdialenosti do 50 km vzdušnou čiarou od hranice medzi dvoma členskými štátmi a ktorej dĺžka trasy nepresahuje 100 km.

a)

zahŕňa všetky údaje uvedené v odseku 2 o minimálnom čase pokrývajúcom predchádzajúcich 28 dní; tieto údaje sa musia aktualizovať v pravidelných intervaloch, ktorých dĺžka nepresahuje jeden mesiac;

b)

podpisuje vedúci dopravného podniku alebo osoba, ktorá je oprávnená ho zastupovať;

c)

sa uchováva v dopravnom podniku jeden rok po uplynutí obdobia, na ktoré sa vzťahuje. Dopravný podnik poskytne výpis z rozpisu dotknutým vodičom, ktorí o to požiadajú;

d)

sa predloží a odovzdá na žiadosť oprávneného inšpekčného úradníka.

—

nebolo spáchané na území dotknutého členského štátu a

—

ktoré spáchal podnik, ktorý je usadený v inom členskom štáte alebo tretej krajine, alebo vodič, ktorého miestom zamestnania je iný členský štát alebo tretia krajina,

a)

porušení pravidiel ustanovených v kapitole II, ktorých sa dopustili osoby, ktoré nemajú bydlisko v danom členskom štáte, a všetkých sankcií uložených za takéto porušenia;

b)

sankcií uložených členským štátom za takéto porušenia, ktorých sa dopustili osoby s bydliskom v danom členskom štáte alebo v iných členských štátoch.

a)

preskúma prípady, kde vznikajú rozdiely v uplatňovaní a zabezpečovaní dodržiavania niektorých ustanovení tohto nariadenia, a to najmä ustanovení týkajúcich sa času jazdy, prestávok a času odpočinku;

b)

ozrejmí ustanovenia tohto nariadenia s cieľom podporiť spoločný prístup.

1.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Na účely tohto nariadenia sa použijú vymedzenia pojmov ustanovené v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.... z … o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 (10).

2.

V článku 3 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:

„1.   Záznamové zariadenie sa inštaluje a použije vo vozidlách evidovaných v členskom štáte, ktoré sa používajú na cestnú osobnú a nákladnú dopravu, okrem vozidiel uvedených v článku 3 a článku 16 ods. 1 nariadenia (ES) č. … (11), a vozidiel vyňatých z rozsahu pôsobnosti nariadenia (EHS) č. 3820/85, ktoré však už nie sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. … (11), ktoré musia túto požiadavku splniť do 31. decembra 2007.

2.   Členské štáty môžu vyňať vozidlá uvedené v článku 13 ods. 1 a 3 nariadenia (ES) č. ... (11) z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

3.   Členské štáty môžu po povolení Komisie vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vozidlá používané na dopravné činnosti uvedené v článku 14 nariadenia (ES) č. ... (11).“

3.

Článok 14 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Podnik uchováva záznamové listy a výtlačky, ak sú výtlačky urobené na účely dosiahnutia súladu s článkom 15 ods. 1, v chronologickom poradí a v čitateľnej forme najmenej jeden rok po ich použití a poskytne kópie dotknutým vodičom, ktorí o ne požiadajú. Podnik tiež poskytne kópie údajov stiahnutých z kariet vodičov dotknutým vodičom, ktorí o ne požiadajú, a výtlačky týchto kópií. Záznamové listy, výtlačky a stiahnuté údaje sa predložia alebo odovzdajú na požiadanie ktoréhokoľvek oprávneného inšpekčného úradníka.“

4.

Článok 15 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Článok 2 ods. 1 písm. a) sa nahrádza takto:

2.

Článok 2 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Členské štáty podniknú opatrenia potrebné na zabezpečenie schopnosti vydávať karty vodičov najneskôr 5. mája 2005.“

15.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 63/26

(1)

Environmentálna politika Spoločenstva, stanovená na základe článku 174 zmluvy v akčných programoch pre životné prostredie, a najmä v Šiestom environmentálnom akčnom programe Spoločenstva, prijatom rozhodnutím 1600/2002/ES (4), má za cieľ dosiahnuť takú úroveň kvality ovzdušia, ktorá nespôsobuje neprijateľné dosahy a riziká pre zdravie ľudí a životné prostredie.

(2)

Smernica Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách (5) stanovuje maximálny povolený obsah síry v ťažkom vykurovacom oleji, v plynovom oleji a v lodnom plynovom oleji, používanom v Spoločenstve.

(3)

Smernica 1999/32/ES vyžaduje, aby Komisia zvážila, aké opatrenia by sa mohli prijať na účely zníženia acidifikácie spôsobenej spaľovaním iných lodných palív, než sú lodné plynové oleje, a aby v prípade potreby vypracovala návrh.

(4)

Emisie z lodnej dopravy prispievajú v dôsledku spaľovania lodných palív s vysokým obsahom síry k znečisťovaniu ovzdušia oxidom siričitým a emisii častíc. Toto poškodzuje životné prostredie acidifikáciou a poškodzuje zdravie ľudí, majetok a kultúrne dedičstvo, najmä v pobrežných oblastiach a prístavoch.

(5)

Opatrenia tejto smernice, ktoré znižujú emisie z lodnej dopravy v medzinárodných vodách, dopĺňajú vnútroštátne opatrenia členských štátov zamerané na dodržiavanie emisných stropov pre látky znečisťujúce atmosféru, ktoré sú stanovené v smernici 2001/81/ES (6).

(6)

Zníženie obsahu síry v palivách prináša lodiam určité výhody súvisiace s efektívnosťou prevádzky a nákladmi na údržbu a uľahčuje efektívne využívanie určitých technológií znižovania emisií, ako je napríklad selektívna katalytická redukcia.

(7)

Zmluva vyžaduje, aby sa brali do úvahy osobitné charakteristiky najvzdialenejších regiónov Spoločenstva, konkrétne francúzskych zámorských departementov, Azor, Madeiry a Kanárskych ostrovov.

(8)

Diplomatická konferencia prijala v roku 1997 Protokol o zmenách a doplneniach Medzinárodného dohovoru o prevencii znečisťovania morí z lodí z roku 1973, ktorý bol upravený protokolom z roku 1978 (ďalej len „MARPOL“). Týmto protokolom sa k MARPOL-u pripája nová príloha VI, ktorá obsahuje pravidlá prevencie znečisťovania ovzdušia z lodí. Protokol z roku 1997 a následne príloha VI k protokolu MARPOL nadobudne platnosť 19. mája 2005.

(9)

Príloha VI k MARPOL-u stanovuje, že určité oblasti by sa mali označovať ako kontrolné oblasti emisie oxidov síry (ďalej „kontrolné oblasti emisie SOx“). Baltské more je už označené ako takáto oblasť. Diskusie v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) viedli k dohode o princípe označenia Severného mora vrátane Lamanšského prieplavu ako kontrolných oblastí emisie SOX po tom, ako príloha VI nadobudne platnosť.

(10)

Na dosiahnutie cieľov tejto smernice je potrebné vynucovanie povinností vzhľadom na obsah síry v lodných palivách. Na zabezpečenie dôveryhodného vykonávania tejto smernice je potrebné zaviesť v celom Spoločenstve efektívny odber vzoriek a odrádzajúce sankcie. Členské štáty by mali prijať vynucovacie opatrenia vo vzťahu k plavidlám, ktoré plávajú pod ich vlajkou, a plavidlám, pokiaľ sú v ich prístavoch. Okrem toho je vhodné, aby členské štáty úzko spolupracovali na ďalších vynucovacích opatreniach, aj pokiaľ ide o iné plavidlá podľa medzinárodného námorného práva.

(11)

Aby mal námorný priemysel dostatok času prispôsobiť sa technicky maximálnej hodnote obsahu síry 0,1 hmotnostných percent v lodných palivách, ktoré používajú plavidlá na vnútrozemských vodných cestách a lode kotviace v prístavoch Spoločenstva, je potrebné, aby bol dátum uplatňovania tejto požiadavky 1. január 2010. Keďže tento termín by mohol predstavovať určité technické problémy pre Grécko, je vhodná dočasná úľava pre určité špecifické plavidlá prevádzkované na území Grécka.

(12)

Je veľmi dôležité posilniť pozície členských štátov na rokovaniach IMO, najmä aby sa vo fáze preskúmania prílohy VI k MARPOL-u podporilo zváženie ambicióznejších opatrení vzhľadom na prísnejšie maximálne hodnoty síry pre ťažké vykurovacie oleje používané loďami a využitie rovnocenných alternatívnych opatrení na zníženie emisií.

(13)

Zhromaždenie IMO vo svojom uznesení A.926 (22) vyzvalo vlády, najmä vlády v regiónoch s označenými kontrolnými oblasťami emisie SOX, aby v oblastiach ich súdnej právomoci zabezpečili dostupnosť ťažkých vykurovacích olejov s nízkym obsahom síry.

(14)

IMO prijala usmernenia o odbere vzoriek palivového oleja na účely zistenia, či sa dodržiava príloha VI k MARPOL-u, a má vypracovať usmernenia o systémoch čistenia výfukových plynov a iných technologických metódach na obmedzenie emisií SOX v kontrolovaných oblastiach emisie SOX.

(15)

Smernica 88/609/EHS sa prepracovala smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení (7). Podľa toho by mala byť prepracovaná aj smernica 1999/32/ES, ako je uvedené v jej článku 3 ods. 4.

(16)

Je vhodné, aby existujúci Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí, ktorý bol zriadený nariadením (ES) č. 2099/2002 (8), pomáhal Komisii v súvislosti so schvaľovaním technológií znižovania emisií.

(17)

Technológie znižovania emisií môžu poskytnúť aspoň rovnaké alebo ešte výraznejšie zníženie emisií ako používanie palív s nízkym obsahom síry za predpokladu, že nemajú nepriaznivý vplyv na ekosystémy a že boli vyvinuté v rámci príslušných mechanizmov schvaľovania a kontroly. Je dôležité, aby existovali správne podmienky podporujúce vznik nových technológií znižovania emisií.

(18)

Európska námorná bezpečnostná agentúra by mala podľa potreby poskytovať Komisii a členským štátom pomoc pri monitorovaní vykonávania tejto smernice.

(19)

Opatrenia nevyhnutné na vykonanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (9).

(20)

Smernica 1999/32/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Článok 1 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Zníženie emisií oxidu siričitého vznikajúcich spaľovaním niektorých kvapalných palív vyrábaných z ropy sa dosahuje zavedením maximálnych hodnôt obsahu síry v týchto palivách ako podmienky ich používania na území členských štátov, v ich výsostných vodách, vo výlučných hospodárskych zónach alebo v zónach kontroly znečisťovania.

Obmedzenia obsahu síry v niektorých kvapalných palivách vyrábaných z ropy, stanovené v tejto smernici, sa však nevzťahujú na:

2.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Maximálny obsah síry v ťažkom vykurovacom oleji

1.   Členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že sa od 1. januára 2003 na ich územiach nepoužívajú ťažké vykurovacie oleje s obsahom síry vyšším než 1 hmotnostné percento.

3.   Ustanovenia odseku 2 sa preskúmavajú a v prípade potreby menia a dopĺňajú na základe každej budúcej zmeny alebo doplnenia smernice 2001/80/ES.

4.

Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

5.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 4a

Maximálny obsah síry v lodných palivách používaných v kontrolných oblastiach emisie SOx a osobnými loďami poskytujúcimi pravidelné služby do alebo z prístavov Spoločenstva

1.   Členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že v oblastiach ich výsostných vôd, v ich výlučných hospodárskych zónach a v zónach kontroly znečisťovania patriacich do kontrolných oblastí emisie SOx sa nebudú používať lodné palivá s obsahom síry vyšším než 1,5 hmotnostného percenta. To sa vzťahuje na všetky plavidlá pod všetkými vlajkami vrátane tých plavidiel, ktorých cesta sa začala mimo Spoločenstva.

2.   Dátumy pre uplatňovanie odseku 1 sú tieto:

3.   Členské štáty zodpovedajú za vynucovanie odseku 1, prinajmenšom pokiaľ ide o:

Členské štáty môžu uskutočniť aj ďalšie vynucovacie opatrenia vo vzťahu k iným plavidlám v súlade s medzinárodným námorným právom.

4.   Odo dňa uvedeného v odseku 2 písm. a) členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že v oblastiach ich výsostných vôd, v ich výlučných hospodárskych zónach a v zónach kontroly znečisťovania nepoužívajú osobné lode poskytujúce pravidelné služby do alebo z ktoréhokoľvek prístavu Spoločenstva lodné palivá s obsahom síry vyšším než 1,5 hmotnostného percenta. Členské štáty zodpovedajú za vynucovanie tejto požiadavky, aspoň pokiaľ ide o plavidlá plávajúce pod ich vlajkou a plavidlá všetkých vlajok, pokiaľ sú v ich prístavoch.

5.   Odo dňa uvedeného v odseku 2 písm. a) členské štáty vyžadujú ako podmienku vplávania lodí do prístavov Spoločenstva správne vedenie lodných denníkov vrátane údajov súvisiacich s výmenou paliva.

6.   Odo dňa uvedeného v odseku 2 písm. a) členské štáty zabezpečujú, aby bol obsah síry všetkých lodných palív predaných na ich území potvrdený dodávateľom na dodacom liste pre nádrž lode. K potvrdeniu musí byť pripojená zapečatená vzorka.

7.   Odo dňa uvedeného v odseku 2 písm. a) členské štáty zabezpečujú, aby sa na ich území neuvádzala na trh lodná motorová nafta s obsahom síry vyšším než 1,5 hmotnostného percenta.

8.   Komisia oznamuje členským štátom dátumy na uplatňovanie uvedené v odseku 2 písm. b) a uverejní ich v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4b

Maximálny obsah síry v lodných palivách, ktoré používajú plavidlá vnútrozemskej plavby a lode kotviace v prístavoch Spoločenstva

1.   S účinnosťou od 1. januára 2010 členské štáty prijmú všetky potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby nasledujúce plavidlá nepoužívali lodné palivá s obsahom síry vyšším než 0,1 hmotnostného percenta:

Členské štáty vyžadujú, aby sa čas všetkých operácií súvisiacich s výmenou paliva zaznamenával do lodných denníkov.

2.   Odsek 1 sa nevzťahuje na:

3.   S účinnosťou od 1. januára 2010 členské štáty zabezpečia, aby sa na ich území neuvádzali na trh lodné plynové oleje s obsahom síry vyšším ako 0,1 hmotnostného percenta.

Článok 4c

Skúšky a používanie nových technológií znižovania emisií

1.   Členské štáty môžu, podľa potreby v spolupráci s inými členskými štátmi, povoliť skúšky technológií znižovania emisií lodí na plavidlách plávajúcich pod ich vlajkou alebo v morských oblastiach, ktoré patria do ich súdnej právomoci. Počas týchto skúšok nie je používanie lodných palív spĺňajúcich požiadavky článku 4a a 4b povinné za predpokladu, že:

2.   Technológie znižovania emisií pre lode plávajúce pod vlajkou členského štátu sa schvaľujú podľa postupu uvedeného v článku 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa ustanovuje Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) (15), pričom sa berú do úvahy:

3.   Kritériá používania technológií znižovania emisií loďami plávajúcimi pod ktoroukoľvek vlajkou v uzavretých prístavoch, prístavoch a ústiach riek v Spoločenstve sa stanovujú v súlade s postupom podľa článku 9 ods. 2. Komisia oznámi tieto kritériá IMO.

4.   Ako alternatívu používania lodných palív s nízkym obsahom síry, ktoré spĺňajú požiadavky článku 4a a 4b, môžu členské štáty povoliť lodiam používať schválenú technológiu znižovania emisií, ak tieto lode:

6.

Článok 6 sa mení a dopĺňa takto:

7.

Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Podávanie správ a preskúmavanie

1.   Na základe výsledkov odberu vzoriek, analýz a kontrol vykonaných v súlade s článkom 6 členské štáty predkladajú Komisii každoročne do 30. júna krátku správu o obsahu síry v kvapalných palivách, na ktoré sa vzťahuje táto smernica a ktoré sa používali na ich území počas predchádzajúceho kalendárneho roku. Táto správa obsahuje údaj o celkovom počte testovaných vzoriek podľa typu paliva a uvádza zodpovedajúce množstvo použitého paliva a vypočítaný priemerný obsah síry. Členské štáty okrem toho uvádzajú v správe počet kontrol na palubách lodí a zaznamenávajú priemerný obsah síry v lodných palivách, ktoré sa používajú na ich území a na ktoré sa nevzťahuje táto smernica.... (16)

2.   Okrem iného na základe:

predloží Komisia najneskôr do roku 2008 správu Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia môže predložiť spolu so svojou správou návrhy zmien a doplnení tejto smernice, a najmä pokiaľ ide o druhú fázu maximálnych hodnôt síry, stanovených pre jednotlivé kategórie palív, a berúc do úvahy prácu v IMO, pre tie oblasti mora, v ktorých sa majú používať palivá s nízkym obsahom síry.

3.   Do 31. decembra 2005 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o možnom použití ekonomických nástrojov vrátane takých mechanizmov, ako sú diferencované poplatky a poplatky za kilometre, obchodovateľné povolenia emisií a kompenzácia.

4.   Všetky zmeny a doplnenia potrebné na technické úpravy článku 2 bodov 1, 2, 3a, 3b, 3c a 4 alebo článku 6 ods. 2 vedeckého a technického pokroku sa prijímajú postupom uvedeným v článku 9 ods. 2. Takéto úpravy neznamenajú priame zmeny rozsahu pôsobnosti tejto smernice ani maximálnych hodnôt obsahu síry v palivách uvedených v tejto smernici.“

8.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 a 7 rozhodnutia Rady 1999/468/ES (17) so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Obdobie ustanovené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3.   Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

9.

Vkladá sa text prílohy k tejto smernici.