18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/1

—

Oznámenie Komisie o posilňovaní realizácie európskej stratégie zamestnanosti

—

Návrh rozhodnutia Rady o smerniciach pre politiky zamestnanosti členských štátov

—

Odporúčanie pre odporúčanie Rady o realizácii politík zamestnanosti členských štátov

1.1

verí, že pri realizácii lisabonskej stratégie by malo byť primárne zameranie na zlepšenie zamestnanosti a konkurencieschopnosti. Nemali by sa iniciovať žiadne nové procesy, ani vytyčovať nové ciele, skôr by sa mal klásť dôraz na účinné vykonávanie skorších rozhodnutí;

1.2

považuje za dôležité, aby sa ako východzí bod pre lisabonskú stratégiu prijala zdravá makroekonomika založená na stabilite a hospodárskych politikách zameraných na trvalo udržateľnom raste;

1.3

cíti, že je dôležité vidieť hospodársku politiku, politiku zamestnanosti a sociálnu politiku, environmentálnu politiku a politiku vzdelávania a politiku výskumu ako integrované prvky lisabonskej stratégie, určené na podporu konkurencieschopnosti, hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti. Interakcia medzi systémami sociálnej ochrany, smernicami hospodárskej politiky a procesom zamestnanosti by sa mala naďalej prehlbovať;

1.4

myslí si, že štrukturálne reformy, podpora výskumu a inovácií, podpora podnikania a rozvoj vzdelávania a školenia sú kľúčovými faktormi pre zlepšovanie konkurencieschopnosti EÚ, podporovanie investícií a vytváranie nových pracovných miest;

1.5

verí, že starnutie obyvateľstva predstavuje hlavné výzvy pre trvalú udržateľnosť verejných financií a rozvoj služieb a že ide o volanie po účinných opatreniach pre rozvoj práce a podporu ľudí, aby zostali v zamestnaní;

1.6

cíti, že miestne a regionálne orgány majú hrať hlavnú úlohu a vykonávať dôležité praktické úlohy pri dosahovaní lisabonskej stratégie a posilňovaní jej realizácie, ale že tento potenciál sa dostatočne nevyužíva.

2.1

považuje za nevyhnutné, aby sa pri realizácii lisabonskej stratégie venovala väčšia pozornosť interakcii medzi rôznymi stupňami zapojenými do realizácie a rozvoja správnych mechanizmov, ktoré umožňujú vybudovanie partnerstva a účinnú účasť miestnych a regionálnych orgánov v realizácii tejto stratégie;

2.2

schvaľuje ciele vytýčené jarným zasadnutím Európskej rady pre revíziu lisabonskej stratégie v strede funkčného obdobia a navrhuje, aby revízia zahŕňala kritické zhodnotenie kontroly a pridanej hodnoty vnesenej do vykonávania danej stratégie decentralizáciou správy;

2.3

cíti, že by sa pre aplikáciu otvorenej metódy koordinácie mal prijať decentralizovaný prístup, a tým by sa mali poskytnúť miestnym a regionálnym aktérom skutočné príležitosti na rozvíjanie miestnych a regionálnych stratégií. Tieto stratégie musia byť súčasťou národnej stratégie. Národné akčné plány členských štátov by mali obsahovať faktickú správu o tom, ako sa miestne a regionálne orgány podieľali na zostavovaní plánov a ako sa budú podieľať na ich realizácii;

2.4

zdôrazňuje, že otvorená metóda koordinácie by sa mala zjednodušiť, aby sa väčší dôraz kládol namiesto na podrobné ciele a ukazovatele výkonnosti na strategické politiky určené na zlepšenie situácie a na spôsob, akým budú konkrétne a účinne implementované;

2.5

verí, že je dôležité, aby nový finančný rámec Únie a aktivity štrukturálneho fondu boli previazané užšie než v súčasnosti na realizáciu lisabonskej stratégie.

2.6

súhlasí s Komisiou, že sa nemusí vykonať žiadna zmena v smerniciach, ale že by sa skôr malo zamerať na účinné vykonávanie existujúcich smerníc;

2.7

verí, že v niektorých prípadoch môže byť vhodné, aby sa členským štátom okrem odporúčaní špecifických pre krajinu dostalo odporúčaní pracovnej skupiny Wima Koka. V takých prípadoch existuje potreba objasnenia vzťahu medzi spoločnými odporúčaniami ďalekosiahlych cieľov vytýčených v roku 2003;

2.8

cíti, že neboli dostatočne plnené požiadavky obsiahnuté v smerniciach z roku 2003 týkajúcich sa potreby podporovať účasť aktérov na miestnej a regionálnej úrovni v rozvíjaní a realizácii smerníc;

2.9

považuje sa veľmi dôležité, aby sa priradil väčší význam riadeniu v stratégii zamestnanosti, a aby sa realizácia riadenia kriticky posudzovala v Spoločnej správe o zamestnanosti v roku 2005;

2.10

schvaľuje odporúčania Komisie o aktívnych stratégiách starnutia, ale verí, že politika zamestnanosti by sa mala zamerať viac na zlepšovanie zaobstarávania pracovnej sily kladením zvláštneho dôrazu okrem iného na ženy, starších ľudí, mladých ľudí, postihnutých a prisťahovalcov a podporovaním funkčnej kapacity a zdravia celej populácie;

2.11

cíti, že by sa mali vytvoriť štrukturálne reformy na trhu práce a zmeny v daňovom systéme a systéme sociálnych dávok, aby bola práca zaplatená a aby boli ľudia povzbudení v tom, aby zostali na trhu práce;

2.12

myslí si, že je dôležité pomáhať novým členským štátom vytvárať ich vlastné trhy práce aj posilňovaním kapacity miestnych a regionálnych orgánov a podporovaním spolupráce a výmeny skúseností medzi miestnou a regionálnou úrovňou v starých a nových členských štátoch.

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/3

1.

Podľa Nariadenia EHS 1408/71 sa pod pojmom osoba dochádzajúca za prácou do zahraničia rozumie pracovník v závislej činnosti a osoba samostatne zárobkovo činná, ktorá býva v jednom členskom štáte a pracuje v inom a pravidelne denne alebo najmenej raz týždenne sa vracia do svojho miesta bydliska.

2.

Voľnosť pohybu pracovníkov v závislej činnosti a rovnaké zachádzanie s nimi v rámci pracovných podmienok a podmienok zamestnania (zárobok, ochrana pred výpoveďou, opätovné začlenenie do práce, daňové a sociálne výhody,...) bude vymedzená predovšetkým v Nariadení (EHS) č. 1612/68.

3.

Zásada rovnakého zachádzania platí v Európskej únii pre všetky osoby dochádzajúce za prácou do zahraničia (a migrujúcich pracovníkov), ktoré pracujú a bývajú v Únii.

4.

V oblasti sociálnej ochrany sa uplatňuje Nariadenie EHS č. 1408/71 a primerane vykonávacie nariadenie č. 574/72. Ich cieľom je koordinovať systémy sociálneho zabezpečenia členských štátov.

5.

Podľa nich podlieha osoba dochádzajúca za prácou do zahraničia predpisom a nariadeniam krajiny, v ktorej pracuje.

6.

Pristúpenie 10 stredoeurópskych a východoeurópskych krajín k EU povedie na jednej strane k novej situácii, čo sa týka prisťahovalectva (migrujúci pracovníci) a fenoménu osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia, a na druhej strane k očakávaným dopadom na európsky trh práce.

7.

Nedávnym rozšírením sú geograficky exponované predovšetkým východné pohraničné územia krajín EU, a síce Rakúska a Nemecka. Susedia priamo so Slovinskom, Slovenskom, Maďarskom, Poľskom a Českou republikou a musia v prvej fáze počítať so zvýšením prúdov osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia. Rozšírenie EÚ však môže mať za následok aj možnosť regulovať doteraz ilegálnu migráciu a to, že sa táto migrácia neobmedzí len na pohraničné regióny, ale sa nasmeruje skôr do oblastí, kde vládne nedostatok pracovných síl.

8.

Rozšírenie EU prinesie so sebou prekážky pre voľný pohyb administratívneho, právneho alebo fiškálneho charakteru, ktoré sa pridajú k už existujúcim prekážkam pre tých, ktorí pracujú v pohraničných oblastiach v EÚ.

1.1.1

podľa daňovo právnych a sociálnoprávnych kritérií používaných v krajine, kde osoba pracuje, alebo v krajine, kde osoba býva, alebo štatútu aktívnych či neaktívnych osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia, pojem osoby dochádzajúcej za prácou do zahraničia obsahuje v pohraničných oblastiach iné skutočnosti, a teda nie je žiadna všeobecne platná definícia tohto pojmu, ktorá by zahrnovala tiež daňovo-právne a všeobecno-právne, ako aj sociálnoprávne zložky;

1.1.2

napriek značným sociálno-právnym výdobytkom na základe nariadenia (EHS) 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva, a nariadenia (EHS) č. 574/72, ktoré stanovuje postupy pre aplikáciu nariadenia 1408/71, stále neexistuje žiadna koordinácia daňových dohôd a medzi daňovými a sociálnymi dohodami v Spoločenstve v rámci činnosti osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia,;

1.1.3

pri neexistencii spoločných definícií nie sú v Spoločenstve k dispozícii definície podmienok priznania výkonov, ako aj asi používania slov, ako je nespôsobilosť pre prácu, hodnotenie stupňa invalidity alebo naďalej existujúcich rozdielov v systémoch započítavania doby poistenia;

1.1.4

zásada rovnakého zachádzania s osobami dochádzajúcimi za prácou do zahraničia podľa princípu „pracovať a bývať v Európskej únii“ je síce zaručená, a existuje definícia tohto princípu týkajúceho sa podmienok zamestnania a práce v nariadení (EHS) 1612/68, ale v praxi nie vždy správne aplikovaná;

1.1.5

postupy jednotlivých štátov obmedzujú zaručenú slobodu pohybu pre osoby dochádzajúce za prácou do zahraničia a migrujúcich pracovníkov, a preto Európsky súdny dvor – vychádzajúc najmä z právneho základu článku 39, 42 a 43 Zmluvy o založení o ES – pomáha osobám dochádzajúcim za prácou do zahraničia postihnutým diskrimináciou, aby sa domohli svojich práv proti štátnym rozhodnutiam a nariadeniam, a teda zostavuje európske sociálne právo;

1.1.6

Nariadenie 1408/71 sa stalo veľmi obsiahlym, zložitým a neprehľadným kvôli mnohým dodatkom doplneným v priebehu rokov s cieľom prihliadnuť k spracovaniu právnych predpisov v jednotlivých štátoch, zdokonaliť určité predpisy, zaplniť medzery, alebo upraviť situáciu v práve určitých skupín osôb na poistenie;

1.1.7

keďže nie sú jednotné normalizované údaje jednotlivých štátov, neexistuje na európskej úrovni žiadny hodnoverný štatistický materiál poskytujúci celkový obraz o osobách dochádzajúcich za prácou do zahraničia;

1.1.8

podľa odhadu v rámci Európskej únie menej ako 0,50 % zamestnaných sú osoby, ktoré dochádzajú za prácou do zahraničia;

1.1.9

chýba predvídavý manažment Spoločenstva, čo sa týka očakávaných špecifických a ďalších problémov osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia nových členských krajín; a tento manažment musí byť viac, než len informačná činnosť vykonávaná strediskami EURES;

1.2.1

pokrok v európskom usporiadaní sa musí odraziť tiež v pokroku na poli uskutočňovania slobodného pohybu osôb a to sa musí stať prednostnou spoločnou úlohou všetkých členských štátov a Európskej únie;

1.2.2

je na mieste otázka, ako to, že – po dotvorení spoločného trhu a zavedení jednotnej meny – je ešte stále tak málo osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia. V tomto smere, jednou z oblastí, v ktorej treba vyvinúť zvýšené úsilie, je prístup žiadateľov o zamestnanie a zamestnávateľov k informačným a poradenským službám, ktoré podporujú mobilitu pracovných síl a spriehľadňujú trh práce Európskej únie.

1.2.3

týmto vízia zjednotenej Európy najmä v pohraničných oblastiach – ktoré musia byť pioniermi a hybnou silou tohto integračného procesu – stráca na hodnovernosti;

1.2.4

s prístupom 10 stredoeurópskych a východoeurópskych krajín k EU sa otázka osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia a migrujúcich pracovníkov celkovo, ale hlavne v súčasných východných pohraničných oblastiach postaví do iného svetla, a preto by sa mal v tomto ohľade rýchle posilniť predvídavý manažment očakávaného vývoja;

1.3.1

iniciatívu Európskej komisie týkajúcu sa odstraňovania prekážok v oblasti hybnosti pracovníkov v rámci Európskej únie a zachovania nárokov všetkých osôb na sociálne zabezpečenie, ako aj už schválenú reformu nariadenia 1408/71 a nariadenia 883/04, čím by sa mali dosiahnuť pokroky predovšetkým, čo sa týka zdravotníckej starostlivosti a rodinných príspevkov pre osoby dochádzajúce za prácou do zahraničia;

1.3.2

koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov, ktorú si želá Európska komisia a ktorá sa má uplatňovať v záujme európskeho občana a vytvárania sociálnej Európy;

1.3.3

uznesenie Správnej komisie Európskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 189 zo dňa 18. júna 2003 o nahradení formulárov nutných pre vykonávanie Nariadení Rady č. 1408/71 a 574/72 o prístupe k vecným dávkam na základe preukazu poistenca v prípade prechodného pobytu v nejakom inom členskom štáte, než je príslušný štát alebo štát miesta bydliska;

1.3.4

spoločné stanovisko Rady zo dňa 28. januára 2004 s prihliadnutím k vydaniu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia;

1.4.1

tieto návrhy na zlepšenie však ešte dlho po ich uskutočnení neprekonajú všetky prekážky v danej oblasti;

1.4.2

rozšírením EU môžu vzniknúť ďalekosiahle problémy ale aj príležitosti v oblasti problematiky osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia;

1.4.3

spracovanie európskeho sociálneho zákonodarstva v Spoločenstve by sa nemalo ponechávať prevážne Európskemu súdnemu dvoru, ale mal by aj sám aktívne prispieť k zvládnutiu problematiky osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia;

1.4.4

práve pohraničné oblasti sú vo svojom hospodárskom rozvoji najviac závislé na zložkách trhu práce, ktorý prekračuje hranice štátov, a to obzvlášť platí aj pre nové pohraničné oblasti po rozšírení EU.

2.1

odporúča Európskej komisii odovzdať všetky informácie o problémoch vyskytujúcich sa u osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia jednému z existujúcich grémií - ako napríklad Správnej komisii pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov ustanovenej nariadením EHS 1408/71, alebo nariadením EHS 1612/68 ustanovenému Technickému výboru na podporu úzkej spolupráce medzi členskými štátmi vo všetkých otázkach súvisiacich so slobodou pohybu pracovníkov a ich zamestnávaním

2.2

navrhuje, aby grémium, ktoré prevezme túto úlohu,

2.2.1

požadovalo a zhromažďovalo tieto informácie od všetkých relevantných politických ustanovizní a inštitúcií ako napríklad

2.2.1.1

tie, ktoré spadajú do oblastí pôsobnosti, ktoré sa vzťahujú na členské štáty EÚ, na krajiny EFTA a EHP a na tie krajiny, s ktorými EÚ uzavrela bilaterálne dohody, zahŕňajúce aj oblasť slobody pohybu osôb

2.2.1.2

tie, ktoré sa týkajú dohody o Beneluxe,

2.2.1.3

tie v súvislosti s realizačnými snahami členských štátov

2.2.1.4

tie, ktoré sa týkajú komunitárnych dohôd a ustanovení a skúseností Európskej komisie GR V

2.2.1.5

tie, ktoré sa týkajú pracovného spoločenstva európskych hraničných regiónov

2.2.1.6

a tie, ktoré súvisia so zodpovednými aktérmi a organizáciami činnými v oblasti problematiky osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia a prispievajúcimi k odbúravaniu prekážok v oblasti garantovanej slobody pohybu osôb

2.2.2

preverilo, ako sa dá – vychádzajúc z platných dohovorov, využiť dané skúsenosti na odstránenie prekážok v pohybe osôb vo vnútri Európy a na zlepšenie koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov, a tým, tiež so zreteľom na rozšírenie EÚ, efektívnejšie podporovať vytvorenie sociálnej Európy;

2.2.3

prevzalo nasledujúce dodatočné úlohy, pričom by sa malo vyhnúť prelínaniu s existujúcimi orgánmi, ako napríklad agentúrou pre otázky migrácie alebo Schengenským úradom:

2.2.3.1

podstatnou mierou koordinovať a podnecovať tok informácií ako aj spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými;

2.2.3.2

zaviesť v Spoločenstve s predstihom štatistickú evidenciu dohôd o osobách dochádzajúcich za prácou do zahraničia;

2.2.3.3

pripraviť návrh sociálnoprávnej a daňovo právnej definície aktívnych a pasívnych pracovníkov dochádzajúcich za prácou do zahraničia a migrujúcich pracovníkov;

2.2.3.4

spracovať návrhy na zlepšenie informácií a vytvorenie príslušných správ pre problematiku osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia;

2.2.3.5

pripraviť návrhy na zjednodušenie a doplnenie nariadení v tejto veci;

2.2.3.6

podporovať založenie regionálnych cezhraničných stredísk na riešenie problematiky osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia, ktoré by mohli z vlastnej iniciatívy zvolávať časovo obmedzené a na konkrétne problémy zamerané malé pracovné skupiny vo veci odbúravania prekážok pre osoby dochádzajúce za prácou do zahraničia v európskych pohraničných oblastiach

2.3

navrhuje, aby tieto regionálne strediská pre riešenie problematiky osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia;

2.3.1

boli situované pri cezhranične činných územných celkoch alebo existujúcich strediskách EURES;

2.3.2

zachytili špecifickú situáciu príslušného pohraničného regiónu a vypracovali zoznam konkrétnych problémov;

2.3.3

preskúmali, či sú pripravované vnútroštátne alebo medzištátne nariadenia, dohody a návrhy zákonov zlučiteľné s právami osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia;

2.3.4

poprípade upozorňovali zodpovedné národné alebo nadnárodné miesta na prípadné negatívne dopady vnútroštátnych alebo medzištátnych nariadení, dohôd a návrhov zákonov v štádiu prípravy pre osoby dochádzajúce za prácou do zahraničia a predkladali zainteresovaným partnerom návrhy riešení;

2.3.5

v prípade konkrétnych problémov medzi príslušnými členskými štátmi (napríklad v oblasti dohody o dvojitom zdaňovaní, nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia, prídavkov na deti pre rodiny osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia atď.) bilaterálne zaangažovali zodpovedných odborníkov kompetentných ministerstiev jednotlivých štátov a zabezpečili spoluprácu miestnych a/alebo regionálnych expertov;

2.3.6

predkladali príslušným ministerstvám v krátkom časovom rozpätí bilaterálne modely riešení či už na administratívno-technickej alebo zákonodarnej úrovni a spolupracovali pri ich realizácii

2.3.7

museli byť profesionálne obsadené a vedené

2.4

navrhuje, aby vzhľadom na to, že sa rozšírila oblasť pôsobnosti územných celkov alebo existujúcich stredísk EURES, ktoré spravujú tieto regionálne strediská pre riešenie problematiky osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia, sa im poskytli potrebné prostriedky prostredníctvom európskeho financovania.

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/7

1.

že aktívne starnutie a účasť starších pracovníkov na trhu práce sú prvoradé oblasti konania na dosiahnutie cieľov udržateľného hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti stanovených Lisabonskou stratégiou v r. 2000;

2.

že Európska rada v Štokholme v r. 2001 vytýčila cieľ Spoločenstva do r. 2010 zvýšiť na 50 % strednú mieru zamestnanosti vo vekovej kategórii medzi 55 a 64 rokmi;

3.

že Európska rada v Barcelone v r. 2002 dospela k záverom, že je potrebné zvýšiť postupne asi o 5 rokov priemerný vek, v ktorom v EÚ pracovníci opúšťajú trh práce;

4.

že napriek pozitívnemu vývoju v minulých rokoch je EÚ ešte veľmi vzdialená od dosiahnutia týchto dvoch stanovených cieľov, a že je tu riziko, že EÚ nedokáže dosiahnuť mieru zamestnanosti 70 % stanovenú v Lisabone;

5.

že pretrvávajú veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami napriek tomu, že stále viac členských štátov zavádza vlastné národné stratégie, predovšetkým vo forme dôchodkovej reformy;

6.

že rozdiely v zastúpení pohlaví na trhu sú kritickým bodom, a že miera zamestnanosti žien vo veku 55-64 rokov sa pohybuje doposiaľ priemerne okolo 30 %;

7.

že starnutie európskej populácie má za následok, že osoby staršie ako 50-ročné postupne tvoria najväčšie percento potenciálnych pracovných síl a že menšie percento mladých ľudí vstupuje na trh práce;

8.

že rast účasti starších pracovníkov na trhu práce je nevyhnutný pre udržateľnosť hospodárskeho rastu a systémov sociálnej ochrany;

9.

že dlhšie trvanie ľudského života ponúka väčšie príležitosti na uplatnenie vlastných schopností počas celého života a že predĺženie aktívneho života môže prispieť k lepšiemu rozvoju ľudského potenciálu;

1.1

zdieľa obavy Komisie, že bez drastických opatrení vo veci zamestnanosti starších občanov sa riskuje nesplnenie cieľov vo veci zamestnanosti EÚ;

1.2

zdieľa analýzu osobitných podmienok, ktoré musia prevládnuť na trhu práce, aby sa umožnilo predĺženie pracovného života, ako napr. vhodné finančné stimuly, dobré zdravotné a bezpečnostné podmienky práce, pružné formy organizácie práce, stály prístup k zvyšovaniu kvalifikácie, účinné aktívne politiky trhu práce, zvýšenie kvality práce;

1.3

oceňuje skutočnosť, že sa Komisia nazdáva, že by členské štáty mali prijať radikálne opatrenia a definovať vo veci aktívneho starnutia globálnu politiku, ktorá by sa nezamerala iba na reformu dôchodkových systémov, ale presadzovala prístup všetkých ku zvyšovaniu kvalifikácie a aktívnym politikám trhu práce nezávisle od veku a vytvárala čoraz viac takých pracovných podmienok počas celého pracovného života, ktoré by stimulovali zotrvanie v zamestnaní;

1.4

považuje za dôležitú pozornosť venovanú potrebe zvýšiť mieru zamestnanosti žien vo veku 55-64 rokov prostredníctvom osobitných stratégií;

1.5

je presvedčený, že sociálni partneri zohrávajú dôležitú úlohu pri určovaní stratégií v oblasti aktívneho starnutia a pri prispievaní k skvalitňovaniu pracovného života;

1.6

je presvedčený, že politiky a opatrenia na úrovni Spoločenstva môžu prispieť k podpore a rozširovaniu stratégií pre aktívne starnutie.

2.1

zdôrazňuje, že zamestnanosť starších ľudí by sa mala považovať za normálnu súčasť sveta práce. Preto je lepšie v strategickom riadení ľudských zdrojov hovoriť o manažmente rozličných vekových skupín alebo o manažmente personálnej rôznorodosti, než ako o vyčleňovaní starších pracujúcich ako zvláštnej skupiny. Všetkým ľuďom v zamestnaní musí byť umožnená príležitosť zosúladiť pracovné povinnosti s rodinnými povinnosťami vo všetkých štádiách ich pracovného života;

2.2

zdieľa Komisiou navrhnuté prvoradé stratégie na podporu hlbokej kultúrnej transformácie, ktorá by valorizovala ľudský kapitál počas celej dĺžky života, podporovala aktívne starnutie, zabránila vylúčeniu, izolácii starších ľudí a zvyšovala mieru zamestnanosti starších pracovníkov, ako dôležitej súčasti ponuky pracovných síl čeliac tak očakávanému zmenšeniu populácie v aktívnom veku;

2.3

nazdáva sa však, že to nepostačuje na plné docenenie potenciálu staršej generácie, ale treba uznať aj významný prínos starších ľudí pre sociálne prospešné aktivity na dobrovoľnom a neformálnom základe, je preto vhodné uznať dôležitosť všetkých, tak ekonomicky ako aj sociálne významných pracovných činností pre hospodárstvo, pre individuálne blaho a pre sociálnu súdržnosť na miestnej úrovni;

2.4

opätovne pripomína, v zhode s Komisiou, že pre podporu zamestnanosti starších pracovníkov je nevyhnutné presadzovať počas celého aktívneho života stratégie na podporu dobrých zdravotných a bezpečnostných podmienok v práci, pružnej organizácie práce, stáleho prístupu k zvyšovaniu kvalifikácie, skvalitnenia práce, účinných aktívnych politík trhu práce na zabezpečenie zamestnateľnosti v akejkoľvek fáze aktívneho života;

2.5

nazdáva sa však, že na stimulovanie zotrvania v zamestnaní, odďaľovanie odchodu z trhu práce, uľahčovanie opätovného návratu starších žien na trh práce a zvyšovanie miery zamestnanosti žien sú uvedené opatrenia nepostačujúce, a že je potrebné zaviesť stratégie, ktoré by umožnili ženám počas celého aktívneho života zladiť prácu so starostlivosťou o rodinu;

2.6

vyjadruje nádej, berúc ohľad na Komisiou uvedenú skutočnosť, pre ktorú neexistuje empirický dôkaz, že mladí a starí pracujúci sú navzájom zameniteľní, že sa v rámci uvedených stratégií vyskúšajú medzigeneračné pakty solidarity v rámci pružnej organizácie práce, ktorá by priaznivo pôsobila na postupný odchod starších ľudí z trhu práce a naplno docenila ich skúsenosti a odborné znalosti v prospech mladých ľudí;

2.7

sa stotožňuje s postojom Komisie, že aj starší pracovníci môžu ťažiť zo svojej reintegrácie do trhu práce prostredníctvom hodnotných projektov financovaných ESF (Európskou nadáciou pre vedu). Osvedčená prax ukázala, že starší ex-manažéri môžu rozvíjať a aktualizovať svoje schopnosti za účelom získania zamestnania v organizáciách čeliacich nedostatku personálu s riadiacimi schopnosťami na miestnom trhu práce;

2.8

vyzdvihuje dôležitosť realizácie územných plánov pre zamestnanosť, ktoré by zaangažovali sociálnych partnerov do podpory možnosti prístupu k zvyšovaniu kvalifikácie počas celého priebehu života; do posilňovania aktívnych politík trhu práce, predovšetkým čo sa týka usmerňovania a návratu do zamestnania starších nezamestnaných; do rozpoznania opatrení schopných vhodne dopĺňať politiky práce ohľadom blahobytu a sociálnej súdržnosti; do propagácie zapájania starších ľudí do aktívneho spoločenského života;

2.9

V rámci týchto stratégií Výbor regiónov vyzdvihuje centrálne postavenie miestnych a regionálnych orgánov, upozorňujúc obzvlášť na potrebu venovať väčšiu pozornosť aktivitám a programom, ktoré spadajú do ich kompetencií alebo záujmov, ktoré umožňujú neskĺznuť do nebezpečnej dichotómie: starší pracovníci aktívni a ekonomicky produktívni/ starší ľudia spoločensky izolovaní;

2.9.1

osobitne vyzdvihuje, že je nesmierne dôležité uznať funkcie miestnych a regionálnych riadiacich orgánov pri presadzovaní iniciatív pre spoločensky prospešnú prácu starších občanov (práca na dobrovoľnom základe vykonávaná staršími občanmi zdarma alebo za čiastočnú odmenu v prospech ich komunity, civilná služba pre starších ľudí, atď.). Tento druh spoločensky veľmi významnej práce okrem toho, že má veľkú hodnotu pre solidaritu, že posilňuje zaangažovanie starších ľudí a stimuluje ich aktívne občianstvo, že priaznivo pôsobí na utváranie medzigeneračných vzťahov atď., môže sprevádzať a vhodne dopĺňať spôsoby postupného odchodu z trhu práce alebo garantovať formy reintegrácie do zamestnania pre tých, ktorí z neho odišli;

2.9.2

poukazuje na to, že zámer zvýšiť mieru zamestnanosti žien vo veku 55 až 64 rokov musí nevyhnutne prisúdiť miestnym a regionálnym riadiacim orgánom ústredné postavenie pri plánovaní opatrovateľských a asistentských služieb pre členov rodiny závislých na rodine (maloletí alebo nesebestační dospelí), berúc ohľad aj na skutočnosť, že príslušná veková kategória nesie pri daných demografických tendenciách v každom prípade veľkú zodpovednosť za rodinnú starostlivosť. Okrem toho tak, ako sa Komisia prihovára za opatrenia na podporu stáleho zvyšovania odbornej pripravenosti a pružných foriem práce počas celého pracovného života pre pracujúcich, rovnakú pozornosť treba venovať stratégiám v oblasti odbornej prípravy a organizácie, a výchovno-vzdelávacím, sociálnym a asistentským službám, ktoré by umožnili ženám zladiť počas celého aktívneho života pracovné povinnosti s povinnosťami spojenými so starostlivosťou o rodinu;

2.9.3

považuje za nevyhnutné presadzovanie nielen národných stratégií sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, ale aj územných plánov pre zamestnanosť, ktoré by preniesli zodpovednosť na miestne a regionálne orgány a ktoré by umožnili prijať stratégie zapájajúce sociálnych partnerov. Takéto plány musia byť schopné vyskúšať inovatívne politiky, ktorých zámerom je zabránenie izolácii starších ľudí, zvýšenie miery ich zamestnanosti, ekonomická a sociálna valorizácia ich potenciálu. Iba na úrovni územných plánov, ktoré musia byť podporované aj líniami pre inováciu a financovanie EÚ, je skutočne možné integrovať mnohorakosť hospodárskych a sociálnych aspektov, ktoré sú dôsledkom postupného starnutia obyvateľov na jednej strane a úbytku pracujúcich na strane druhej.

2.10

opätovne pripomína/potvrdzuje dôležitosť výmeny osvedčenej praxe medzi členskými štátmi, predovšetkým výmeny skúseností na miestnej a regionálnej úrovni, a rozšírenia iniciatív a akčných plánov Spoločenstva zameraných nielen na podnietenie politík členských štátov vo veci reformy systémov sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, ale aj na podporu sociálnych a ekonomických politík na miestnej úrovni zameraných na zvyšovanie zamestnanosti starších občanov.

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/10

1)

Európsky parlament prijal dňa 24. januára 1994 uznesenie o zločine malého rozsahu v mestských oblastiach a jeho prepojení na organizovaný zločin a dňa 17. novembra 1998 uznesenie o smerniciach a opatreniach na prevenciu organizovaného zločinu s odvolaním sa na zriadenie súhrnnej stratégie boja proti nemu;

2)

referenčný rámec pre opatrenia na prevenciu zločinu stanovila Zmluva o zriadení oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorá položila základy pre skutočný európsky systém práva a poriadku, ktorého tri ciele úzko súvisia s Chartou základných práv;

3)

článok 29 zmluvy uvádza, že cieľ Únie v tejto oblasti sa má dosiahnuť prevenciou zločinu, organizovaného alebo iného, a bojom proti nemu;

4)

Viedenský akčný plán na rok 1998 vyzval k prijatiu opatrení na prevenciu zločinu počas piatich rokov po nadobudnutí účinnosti Amsterdamskej zmluvy;

5)

na svojom zasadnutí v Tampere dňa 15. a 16. októbra 1999 Európska rada dospela k záveru, že by sa mali vytvoriť opatrenia na prevenciu zločinu a výmenu najlepších postupov, že by sa mala posilniť sieť kompetentných štátnych orgánov na prevenciu zločinu, ako aj spolupráca medzi národnými organizáciami na prevenciu zločinu, a že by prvými prioritami pre túto spoluprácu mali byť zločinnosť mladistvých, mestská kriminalita a kriminalita súvisiaca s drogami. Rada žiadala prešetriť možnosť vytvorenia programu financovaného Spoločenstvom na tieto účely;

6)

účastníci mnohých seminárov a konferencií o prevencii zločinu, a hlavne tých, ktoré sa konali v Štokholme, Zaragoze a Bruseli v roku 1996, v Noordwijku v roku 1997, v Londýne v roku 1998 a v Algarve v roku 2000, žiadali o rozvoj siete EÚ posiľňujúcej spoluprácu v oblasti prevencie zločinu;

7)

spomedzi rôznych konferencií sponzorovaných Európskou úniou hrala konferencia na vysokej úrovni v Algarve konaná dňa 4. a 5. mája 2000 významnú úlohu: schválila program Hippocrates, a čo je dôležitejšie, položila základy oznámenia Komisie zo dňa 29. novembra 2000;

8)

toto oznámenie definovalo ciele európskej stratégie na prevenciu zločinu: zredukovanie faktorov, umožňujúcich vstup do sveta zločinu a jeho opakovanie, predchádzanie prenasledovaniu, zníženie pocitu neistoty, podporovanie a rozširovanie kultúry dodržiavania zákona a riadenie kultúry vytvorenej s cieľom odvracať konflikty a realizovať opatrenia správneho riadenia, aby sa zabránilo korupcii;

9)

jednotlivé oblasti politiky musia byť multidisciplinárne: opatrenia na prevenciu zločinu a bezpečnostné opatrenia musia ísť ruka v ruke s podpornou sociálnou a vzdelávacou politikou a musí ich sprevádzať partnerstvo medzi činiteľmi v danej oblasti, pričom sa kľúčová úloha prisudzuje miestnym orgánom;

10)

okrem toho, tieto princípy a ciele umožňujú vznik „európskeho modelu“ prevencie zločinu, v rámci ktorého bude pôsobenie Európskej únie dopĺňať „pyramídu zodpovedností“ bez toho, že by nahradilo štátne, regionálne alebo miestne pôsobenie;

11)

v Európe sa v rokoch 1996 až 2002 pocit neistoty pomaly ale isto zvyšoval;

12)

pri vytváraní partnerstva medzi štátnymi, miestnymi a regionálnymi orgánmi, mimovládnymi organizáciami, súkromným sektorom a Európanmi je nevyhnutné angažovať celú spoločnosť: existuje mnoho rôznych príčin zločinnosti a preto je nutné sa na ne zamerať s opatreniami prijatými na rôznych úrovniach rôznymi skupinami spoločnosti, vrátane občianskej spoločnosti, v spolupráci so zainteresovanými stranami, s ich rôznymi skúsenosťami a schopnosťami;

13)

k väčšine zločinov spáchaných na občanoch EÚ dochádza v mestských oblastiach; preto je nutné prioritu prisúdiť vytvoreniu správnej integrovanej mestskej politike;

1.1

víta skutočnosť, že sa má uviesť do pohybu proces pre monitorovanie činností siete s úmyslom znovu oživiť politiku prevencie zločinu na európskej úrovni, ktorá sa zameria na neorganizovaný zločin – známy ako objemový zločin – a za priority určuje kriminalitu mladistvých, mestskú kriminalitu, kriminalitu súvisiacu s drogami a kriminalitu nasmerovanú proti ženám a ďalším zraniteľným skupinám ako maloletým, mládeži, starším občanom a imigrantom;

1.2

zdôrazňuje, že pre členské štáty je politika prevencie zločinu oblasťou, ku ktorej môže Európska únia účinne prispievať, aby vniesla skutočnú „európsku pridanú hodnotu“ do štátnych, regionálnych alebo miestnych opatrení;

1.3

zdôrazňuje potrebu vidieť opatrenia na prevenciu zločinu ako iniciatívy, ktoré sa nielenže zameriavajú na zločin ako taký, ale sa tiež snažia zabraňovať akémukoľvek antisociálnemu správaniu, odstraňovať príčiny takéhoto správania a redukovať pocity strachu a neistoty verejnosti;

1.4

sa znepokojuje nad skutočnosťou, okrem iného, že oznámenie sa prakticky obmedzuje na riešenie vedľajších otázok, ako napríklad jasnejšie definovanie typov zločinu, na ktoré je potrebné sa zamerať, a to bez predloženia akýchkoľvek odporúčaní alebo návrhov na riešenie sociálneho rozmeru prevencie zločinu;

1.5

poukazuje na to, že prevencia zločinu – ktorá má predstavovať súbor opatrení usilujúcich sa o prevenciu antisociálneho správania, odstraňovanie príčin takéhoto správania a zredukovanie pocitov strachu a neistoty verejnosti – je horizontálnou otázkou, ktorá sa dotýka množstva oblastí verejnej politiky, ako napríklad sociálnej politiky, politiky vzdelávania, mestskej politiky, integrácie imigrantov a zvýšenia angažovanosti občanov;

1.6

verí, že Komisia musí vziať na vedomie úzke prepojenie medzi zločinom, antisociálnym správaním a procesmi sociálneho vylúčenia vyvolanými hospodárskou a technologickou zmenou v dnešnej spoločnosti; avšak po akýchkoľvek tvrdeniach v tomto zmysle musia nasledovať náležité záväzky v oblasti koordinácie politiky;

1.7

požaduje zdôraznenie kľúčovej úlohy miestnych a regionálnych orgánov v podpore politiky prevencie zločinu členských štátov, spolu so skutočnosťou, že Komisia zvažuje potrebu angažovať rôznych sociálnych činiteľov do tejto iniciatívy. Vyhlásenia v tomto zmysle sa však musia odraziť na spôsobe, akým EUCPN funguje v praxi, a to angažovaním činiteľov, ktorí sú momentálne vylúčení, a prisúdením úlohy týmto subjektom;

1.8

je znepokojený štrukturálnou neadekvátnosťou EUCPN (European Crime Prevention Network) a skutočnosťou, že ide len o prostriedok výmeny pomerne náhodných skúseností, bez pracovných parametrov alebo cieľov.

2.1

by chcel upriamiť pozornosť na špecifiká vnímania neistoty, ktoré sú samozrejme výsledkom premenných faktorov súvisiacich s kriminalitou (skutočného rizika padnutia za obeť zločinu), ale aj množstva iných sociálnych, psychologických a kultúrnych faktorov, mezi ktoré patria napríklad vek, pohlavie, nedostatok dôvery v úrady, neisté alebo okrajové sociálne postavenie, vnímaná kríza spoločnosti a jej hodnôt, úloha médií, a nízka kvalita mestského prostredia;

2.2

požaduje, aby Komisia v rámci existujúcich a prípadne aj v nových programov plánovala opatrenia na zabezpečenie podpornej stratégie pre rozvoj bezpečnostnej politiky vytvorenej na integráciu sociálneho a mestského plánovania, vzdelávacích iniciatív a zlepšenia verejnej účasti a zmyslu pre spoločnosť. Pritom by mala mať Komisia na mysli, že činnosť zameraná na zlepšenie vnímania bezpečnosti verejnosťou si vyžaduje investície do prevencie zločinu, sociálnej istoty a riešenia problémov súvisiacich so strachom a spôsobom, akým verejnosť bezpečnosť vníma;

2.3

zdôrazňuje dôležitosť úlohy Európskej únie v monitorovaní trestnej činnosti na európskej úrovni; v posudzovaní štátnej, regionálnej a miestnej politiky a skúseností; a v podporovaní rozširovania odborných znalostí mestskej bezpečnosti a osvedčenej praxe v členských štátoch;

2.4

žiada Komisiu, aby zaručila, že praktická realizácia jej nástrojov sa prevedie do prierezovej, interdisciplinárnej činnosti tak, aby sa zabezpečila skutočná stratégia prevencie mestskej kriminality: otázky, ako sú napríklad obhospodarovanie verejných priestorov, doprava alebo znevýhodnené mestské oblasti patria medzi tie, ktoré by mali byť stredobodom tvorby politiky v tejto oblasti;

2.5

žiada Komisiu, aby začlenila miestnu a regionálnu politiku a ich priority do rozpočtu na rok 2005, a aby vypracovala argumenty na zaradenie miest, obcí a regiónov na inštitucionálnu úroveň;

2.6

zdôrazňuje dôležitú úlohu Európskeho fóra pre mestskú bezpečnosť (EFUS) v podpore uvedomovania si prevencie zločinu a mestskej bezpečnosti na európskej úrovni, najmä v súvislosti s hodnotením verejnej politiky a šírením osvedčenej praxe;

2.7

sa domnieva, že by bolo vhodné naplánovať zriadenie Európskeho observatória pre mestskú bezpečnosť, tzv. ľahkú štruktúru, aby sa Európsku únia a členské štáty vybavili spoločným nástrojom na zber, organizáciu a spracovanie údajov súvisiacich s obeťami zločinu a vnímaním neistoty; na propagáciu a koordináciu výskumu; na vytvorenie bezpečnostnej politiky pre ostatné oblasti v kompetencii EÚ a na budovanie regionálnych a miestnych partnerstiev;

2.8

a na záver vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní prevenčnej politiky pamätala na to, že táto politika sa v praxi pri vytváraní bezpečnosti pre občanov nesmie premietnuť do porušovania ich základných práv.

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/13

—

Príjemca musí byť poverený jasne definovaným poslaním verejnej služby;

—

Kritériá, na základe ktorých sú kalkulované úhrady na kompenzáciu, musia byť vopred stanovené objektívnym a transparentným spôsobom;

—

Kompenzácia nesmie prekročiť náklady odôvodnené príspevkom pre verejnú službu po odpočítaní príjmov z tejto služby (kompenzácia však môže obsahovať rozumný zisk);

—

Po štvrté, ak voľba podniku, ktorý má byť poverený vykonávaním záväzkov všeobecného hospodárskeho záujmu, neprebehne v rámci verejnej súťaže, ktorá by umožnila výber toho kandidáta, ktorý je schopný poskytovať tieto služby verejnosti za najnižšie náklady, treba stanoviť výšku potrebnej kompenzácie na základe analýzy nákladov, ktoré by vznikli pri vykonávaní príslušných záväzkov priemernému, dobre riadenému podniku, adekvátne vybavenému prostriedkami tak, že dokáže uspokojiť požiadavky na poskytovanie SVHZ, pričom treba zohľadniť dosiahnuté príjmy a primeraný zisk z výkonu týchto záväzkov

1.1.

sa domnieva, že zásah ESD bol veľmi dôležitý a má rozsiahly dosah, nakoľko legislatívna moc Spoločenstva nedokázala stanoviť pravidlá, ktoré by poskytli primeranú právnu bezpečnosť v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ);

1.2.

privítal, že prvé dve kritériá súdneho rozhodnutia Altmark Trans, totižto povinnosť jasne určiť poslanie verejnej služby, ktorou je prijímateľ pomoci poverený a predbežne určiť objektívnym a transparentným spôsobom parametre, na základe ktorých boli vyrátané platby na úhrady, nútia územné správne celky k tomu, aby sa usilovali presne stanoviť definíciu zmlúv o vykonaní verejnej služby. Toto úsilie môže iba prispieť k transparentnosti a demokratickému zavedeniu zodpovednosti v riadení SVHZ;

1.3.

konštatuje, že verejné podniky poskytujúce SVHZ by mohli mať ťažkosti s pochopením štvrtého kritéria súdneho rozhodnutia Altmark Trans, ktoré uvádza, že „pokiaľ (...) výber podniku poskytujúceho verejné služby nespadá do rámca postupov verejnej súťaže, výška potrebnej kompenzácie sa určuje na základe analýzy nákladov, ktoré by každý priemerný podnik, ktorý je dobre riadený a adekvátne vybavený (...) na to, aby bol schopný plniť potrebné požiadavky verejných služieb, vynaložil na splnenie týchto záväzkov, prihliadajúc na príslušné príjmy a rozumný zisk pri splnení týchto záväzkov“

1.4.

si kladie otázku o ekonomickej definícii pojmu „podnik, ktorý je dobre riadený a adekvátne vybavený (...) na to, aby bol schopný splniť potrebné požiadavky verejných služieb“. Táto otázka je o to dôležitejšia, že vo svojej zmluve z 3. júla 2003 v spojených konaniach C-83/01, C-93/01 a 94/01 („Chronopost SA“), sa ESD domnieval, že podnik poskytujúci služby všeobecného hospodárskeho záujmu „sa nachádza vo veľmi odlišnej situácii ako súkromný podnik, ktorý vykonáva svoju činnosť v bežných trhových podmienkach“ (bod 33).

1.5.

sa nazdáva, že je preto potrebné vypracovanie normatívnych ustanovení Spoločenstva, najmä ohľadom uplatnenia tretieho a štvrtého kritéria, aby sa vymedzili podniky, ktorých úlohou je poskytovať služby všeobecného záujmu a podriadiť sa požiadavkám súdneho rozhodnutia Altmark Trans a víta snahu Komisie, že rýchlo prijala iniciatívu na návrh takýchto normatívnych opatrení.

1.6.

obáva sa skutočnosti, že ESD prijal tak širokú interpretáciu pojmu možnosti určenia výmen medzi Spoločenstvami, že podniky s poslaním poskytovať verejné služby na striktne vymedzenej miestnej úrovni môžu spadať do vplyvu ustanovení článku 87.1.

1.7.

domnieva sa, že administratívne bremeno, ktoré znášajú územné správne celky sa v strednodobom pláne uľahčí, akonáhle sa definuje kompenzácia súvisiaca so záväzkami verejných služieb, ktoré sú zlučiteľné s kritériami Altmark Trans a nevyžadujú si notifikáciu, ale takisto sa domnieva, že táto úľava napriek tomu negarantuje úplnú právnu bezpečnosť. V skutočnosti treba vychádzať zo situácie, ktorá môže nastať, ak sa orgán verejnej správy pôvodne nazdával, že nemusí notifikovať získanie štátnej pomoci, pretože spĺňa kritériá súdneho rozhodnutia Altmark Trans, ale kde neskôr súd na podnet konkurenčného podniku rozhodne o protiprávnosti takéhoto konania. Akým spôsobom budú v takom prípade prebiehať mechanizmy navrátenia získanej štátnej pomoci?

1.8.

vyzdvihuje, že v Zelenej knihe je veľký počet príspevkov, vyhodnotených v dokumente SEC(2004) 326 z 29. marca 2004, v ktorých sa zdôrazňuje veľmi vysoká požiadavka na bezpečnosť a stabilizáciu súdneho prostredia, v ktorom pôsobia služby všeobecného hospodárskeho záujmu;

1.9.

berie na zreteľ, že v budúcich prípravných prácach bude Komisia musieť lepšie zhodnotiť interakcie medzi legislatívou týkajúcou sa konkurencie, verejného obstarávania a štátnej pomoci z hľadiska ich praktického uplatnenia, aby prípadný začiatok poskytovania služieb súkromného sektoru prebehol úspešne a bez problémov.

1.10.

pripomína, že VR musí dodržať svoj záväzok, v rámci ktorého sa snaží zabezpečiť vyššie zohľadňovanie problematík verejného záujmu pri organizácii služieb všeobecného záujmu (SVZ), ich špecifického charakteru a zodpovednosti územných celkov za túto oblasť. SVZ sú súčasťou európskeho sociálneho modelu a treba nájsť rovnováhu medzi právom každého celku priamo riadiť svoje vlastné služby a požiadavky zákonov ESD, najmä z hľadiska transparentnosti a využívania procedúr pre vytvorenie konkurenčného prostredia;

1.11.

uvítal, že sa Komisia rozhodla zahájiť spolu s Výborom regiónov konzultácie o Návrhu Rozhodnutia, ktorý oslobodzuje verejné financovanie v malom merítku a o Návrhu Smernice, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Komisie 80/723/EHS o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a pomocou podnikom poskytujúcim verejné služby;

1.12.

zdôrazňuje, že toto poradenstvo predstavuje precedentný prípad, pretože Komisia po prvýkrát konzultuje VR v oblasti, ktorá vyplýva z kapitoly Zmluvy o založení ES a vzťahuje sa na pravidlá konkurencie (články 81 a 93);

1.13.

myslí si, že táto konzultácia je prvým zavedením princípov, ktoré Komisia prehlásila v dokumentoch nadväzujúcich na Bielu knihu o európskom riadení (3) a že reaguje na potrebu omnoho viac zapojiť regionálne a miestne orgány do organizácie rozhodovacieho systému Únie, hlavne v štádiách predchádzajúcich konečnému rozhodnutiu;

1.14.

sa domnieva, že začatý dialóg by sa mal odteraz zamerať na diskusiu o rámci financovania verejných služieb vo veľkom rozsahu, ktoré sú pod dohľadom Komisie;

1.15.

kladie si otázku o časovej súvislosti medzi diskusiou, ktorá sa začala vo februári 2004 a týkala sa návrhov Komisie bezprostredne vyplývajúcich zo súdneho rozhodnutia Altmark Trans a medzi diskusiou, týkajúcou sa Bielej knihy o službách všeobecného záujmu (4), ktorá bola zverejnená 12. mája 2004. V skutočnosti Biela kniha naznačuje, že Komisia má úmysel prijať celý rad opatrení s cieľom ujasniť a zjednodušiť právny rámec, ktorý sa vzťahuje na financovanie záväzkov spojených s poskytovaním verejných služieb do júla 2005, zatiaľ čo väčšina častí tohto balíka už bola predložená na konzultáciu vo forme návrhov.

1.16.

uvítal, že článok III-6 (5) Návrhu Ústavnej zmluvy predložená na Konvente bol potvrdený prácami Medzivládnej konferencie a ocenil upresnenie navrhnuté írskym predsedníctvom, podľa ktorého „Európsky zákon definuje tieto princípy a podmienky (vzťahujúce sa na miesto a úlohu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu) a nepoškodzuje právomoc, ktorú členským štátom Ústava garantuje, t.j. právo poskytovať, vykonávať a financovať tieto služby“.  (6) Výbor regiónov sa teší, že zmluva vytvorila možnosť prijatia spoločných normatívnych aktov týkajúcich sa služieb všeobecného záujmu vďaka samostatnému právnemu základu. Článok III-6 je ustanovenie so všeobecným uplatnením, neviazané rámcom stanovených pravidiel vnútorného trhu a konkurencie.

2.1.

vyzdvihuje, že návrh rozhodnutia má za cieľ vytvorenie rovnováhy medzi pravidlami konkurencie a vykonávaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Návrh stanovuje hypotetické prípady kompenzácie, ktoré nespĺňajú kritériá súdneho rozhodnutia Altmark Trans, ale môžu byť oslobodené od pravidiel konkurencie (článok 87 a 88 ZES) v prípade, že štátna pomoc spĺňa požiadavky verejnej služby a nemá za následok porušenie rovnováhy konkurencie.

2.2.

konštatuje, že je vhodné uplatniť článok 86(3) ako právny základ a rozhodnutie ako prostriedok na jeho uplatnenie, keďže cieľom tohto rozhodnutia je definovanie štátnej pomoci oslobodenej od ustanovení článku 88 Zmluvy o založení ES. Podniky, ktorých sa to týka, sú prijímateľmi štátnej pomoci, ale nemusia rešpektovať pravidlá konkurencie, nakoľko sú poskytovateľmi SVZ, ktoré nemôžu mať vplyv na trh.

2.3.

schvaľuje, že nie je potrebná notifikácia pre financovanie verejných služieb poskytovaných nemocnicami a sociálnymi zariadeniami z nasledovných dôvodov:

2.4.

myslí si, že vyňatie z oblasti uplatňovania pravidiel konkurencie a následné oslobodenie od notifikácie by sa malo rozšíriť na SVZ, ktoré vychádzajú zo základných úloh orgánov verejnej správy, medzi ktoré patria hlavne sociálne bývanie a verejné nemocnice, vzdelávanie a základné sociálne služby, ak tieto služby plnia úlohy sociálneho zabezpečenia a sociálneho začlenenia, a ak ich funkciu všeobecného záujmu nemôže prevziať trh. Kontroly vykonávané Komisiou by sa mali obmedziť na prípady jednoznačného zneužívania plnej moci v súvislosti s definíciou týchto služieb;

2.5.

vyzýva Komisiu, aby na základe precedentného práva ESD upresnila okrem návrhov, ktoré boli v súčasnosti predložené na konzultáciu nielen služby, ktoré sa považujú za služby nehospodárskeho charakteru a z toho vyplýva, že sú oslobodené od notifikácie, ale tiež spektrum aktivít, ktorých špecifikum, aj keď majú čiastočne ekonomickú povahu, by mohlo byť vyjadrením všeobecného významu a takto by mohlo mať vplyv na úprave pravidiel aplikáciou článku 86.2 TCE. Oznámenie Komisie plánované na leto 2005 ohľadom sociálnych a zdravotných služieb by mohlo byť príležitosťou pre spustenie celkovej úvahy o týchto špecifikách všeobecného významu v samotnom rámci ekonomických aktivít;

2.6.

konštatuje, že limity by mali byť stanovené tak, aby sa pri posudzovaní jednotlivých prípadov v budúcnosti mohla Európska komisia sústrediť na netypické skupiny prípadov výnimočného ekonomického významu. Organizácie, ktoré tradične poskytujú služby všeobecného záujmu v členských štátoch a náklady, ktoré bežne vznikajú pri vykonávaní týchto úloh, by mali taktiež spadať do týchto limitov. VR sa taktiež nazdáva, že rozsah platnosti predkladaného rozhodnutia by sa mal v súlade s novým definovaním MSP rozšíriť v zásade na podniky, ktorých ročný obrat pred zdanením celkovo nepresahuje 50 miliónov eur a ktorých ročná výška kompenzácií nepresahuje 15 miliónov eur. Z uvedeného vyplýva, že bude potrebné zmeniť nariadenie o transparentnosti.

2.7.

si kladie otázku o návrhu na oslobodenie v článku 1 iv), na kompenzáciu pre námornú dopravu na ostrovoch, ktoré sa riadia sektorovými právnymi nariadeniami, a ak ročná premávka neprekračuje 100 000 pasažierov:

2.8.

domnieva sa, že v prípadoch, kde kompenzácia zodpovedá podmienkam stanoveným v článku 5 Návrhu Rozhodnutia, nie je očividná potreba predbežnej notifikácie;

2.9.

konštatuje, že pojem kompenzácie, ktorý je definovaný v článku 5 by sa mohol mylne interpretovať v prípade, kde sa vzťahuje výlučne na prevody medzi orgánmi verejnej správy a poskytovateľom SVHZ, určených na pokrytie štrukturálnych a konjunkturálnych deficitov. Tento pojem by mal však rovnako zahŕňať náklady spojené s pozemkovými daňami a amortizáciou prevádzkových taríf.

2.10.

domnieva sa, že článok 6 o oddelenom účtovníctve môže spôsobiť dodatočné náklady pre malé a stredné podniky, ktoré spadajú do oblasti oslobodenia vyplývajúceho z tohto rozhodnutia. Táto povinnosť by sa mala preto zrušiť.

2.11.

konštatuje, že v súlade s článkom 7 majú byť Komisii poskytnuté informácie o zámere definovať podmienky kompenzácií. Termín na poskytnutie tejto definície sa zdá byť zbytočne naliehavý. Okrem iného, poverenie orgánov verejnej správy určovaním pravidiel týkajúcich sa kompenzácií, alebo zriaďovaním databázy na evidenciu týchto kompenzácií sa zdá byť nadmieru byrokratickým opatrením.

3.1.

sa domnieva, že súdne rozhodnutie Altmark Trans dosiahlo výsledky v oblasti záväzkov transparentnosti, a ukazuje, že smernica, ktorá je v súčasnosti platná, je čiastočne nedostačujúca, pretože už nie je možné preveriť, či sú kompenzácie účinne využívané na plnenie záväzkov spojených s poskytovaním SVZ a nie aj na krytie nákladov obchodnej činnosti. Vo chvíli, keď právna prax ESD umožní nepovažovať tieto kompenzácie za štátnu pomoc, stráca smernica vplyv na možnosť preveriť transparentnosť všetkých prijímateľov kompenzácií, ktoré nie sú kvalifikované ako pomoc. Odtiaľ vychádza potreba reformovať smernicu, aby nahradila pojem štátnej pomoci pojmom povinnej kompenzácie záväzkov spojených s vykonaním verejných služieb.

3.2.

neschvaľuje Návrh Komisie zrušiť článok 4(2) c), ak toto zrušenie povedie k rozšíreniu uplatňovania povinnosti viesť oddelené účtovníctvo aj v podnikoch, ktoré využili kompenzácie zodpovedajúce buď kritériám Altmark Trans alebo výnimkám navrhnutým Komisiou.

4.1

konštatuje, že Návrh právneho rámca v bode 5 uvádza, že „(jeho) ustanovenia sa uplatňujú bez obmedzenia účinnosti iných komunitárnych noriem platných v oblasti verejného obstarávania“. Podobné ustanovenie je uvedené aj v bode 22 „Berúc do úvahy“ Návrhu Rozhodnutia.

Čo sa týka výberu podniku povereného záväzkami verejnej služby, jeho referencie musia byť adekvátne keď sa výber podniku uskutočňuje na základe transparentných a nediskriminačných výberových konaní a existuje predpoklad absencie nadmernej kompenzácie a teda zákonnosť poskytnutia pomoci.

Avšak využitie procedúry výberového konania za účelom výberu podniku, povereného realizovať záväzky (povinnosti) verejnej služby tvorí len možnosť a nie povinnosť pre splnenie podmienok zákonnosti poskytnutia pomoci.

4.2

si kladie otázku ohľadom návrhu, aby parametre výpočtu (bod 10, 5 odsek) mohli „hlavne brať do úvahy náklady, ktoré špecificky znášajú podniky v regiónoch, ktorých sa týkajú články 87.3 a) a 87.3 c) Zmluvy o ES“.

Takýto návrh by mohol zbytočne vyvolať zmätok, keď cieľ návrhu zaradenia musí stále brať do úvahy „špecificky znášané náklady“ podniku zabezpečujúceho verejné služby, to znamená nezávisle od jeho lokalizácie.

Okrem toho, navrhnutá formulácia znie akoby kompenzácie pre povinnosti verejnej služby mali byť pridružené k štátnej pomoci pre regióny.

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/18

1)

služby hrajú kľúčovú úlohu pre ekonomiku EÚ;

2)

značný potenciál sektora služieb pre rast a zamestnanosť nemohol byť doteraz plne využitý kvôli početným prekážkam brániacim rozvoju služieb;

1.1

víta návrh smernice Komisie Európskemu parlamentu a Rade o službách na vnútornom trhu, ktorý je navrhnutý na odbúranie prekážok, ktoré ešte stoja v ceste vytvoreniu skutočného vnútorného trhu služieb v Európskej únii;

1.2

zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľa stanoveného Európskou radou na jej zasadnutí v Lisabone, aby sa z Európskej únie do roku 2010 vytvorila najväčšmi konkurencieschopná a najdynamickejšia, na vedeckom základe založená ekonomika sveta je tiež nevyhnutné ukončenie vybudovania skutočného vnútorného trhu služieb;

1.3

poukazuje na správu Stav vnútorného trhu služieb, v ktorej sa konštatuje, že desať rokov po tom, čo mal byť vnútorný trh dotvorený, sú vízia Európskej únie s integrovaným hospodárstvom a skutočnosť, ktorú európski občania a ľudia poskytujúci služby dennodenne prežívajú, od seba priepastne vzdialené;

1.4

podporuje cieľ vytvorenia právneho rámca, ktorý by mal odstrániť dosiaľ existujúce zábrany a prekážky slobodného zriaďovania pre poskytovateľov služieb pre voľný pohyb týchto služieb medzi členskými štátmi. Poskytovateľom ako i používateľom služieb treba poskytnúť potrebnú právnu istotu, ktorú potrebujú pre účinné rešpektovanie oboch základných slobôd – sloboda zriaďovania a sloboda poskytovania služieb;

1.5

považuje za správne, že smernica má byť založená na princípe krajiny pôvodu. To znamená, že poskytovatelia služieb podliehajú najprv len právnym predpisom tých členských štátov, v ktorých svoje služby zriadili. Tento princíp vychádza z porovnateľnej úrovne ochrany jednotlivých členských štátov, teda z toho, že predpisy na právnu ochranu zdravia a ochranu spotrebiteľa ako i ostatné bezpečnostné normy sú vo všeobecnosti porovnateľné. V podstate sa týmto prenáša na oblasť služieb princíp vzájomného uznávania, ktorý je základným kameňom vnútorného trhu pri voľnom obehu tovaru;

1.6

považuje za dôležité, aby sa tak poskytovateľom služieb otvorila možnosť vstúpiť aj na trhy iných členských štátov, za podmienok, ktoré sú im známe;

1.7

zdôrazňuje však, že obsah a rozsah uplatnenia princípu krajiny pôvodu nie sú v navrhovanej smernici jasne definované. Aplikácia princípu krajiny pôvodu by mohla spôsobiť problémy, najmä čo sa týka sociálnych služieb a zdravotníctva. Kontrola týchto služieb musí byť stále vykonávaná v súlade s legislatívou cieľového členského štátu, orgánmi tejto krajiny;

1.8

považuje návrhy na zjednodušenie správy a administratívy v zásade za rozumné. Zamýšľané zjednodušenie postupov a použitie elektronických prostriedkov sú opatrenia, ktoré sú pre vytvorenie voľného trhu služieb nevyhnutné;

1.9

pokladá za mimoriadne dôležité, že Smernica stanovuje pravidlá pre vzájomné informovanie a komunikáciu, aby sa na jednej strane poskytovateľom služieb skutočne otvoril skutočný prístup na spoločný trh a na strane druhej, aby sa recipientom služieb umožnilo využívať služby v celom Spoločenstve bez rizika;

1.10

víta fakt, že navrhovaná smernica je založená na vzájomnej dôvere a podpore členských štátov a že k tomuto okrem iného predurčuje spoločné preskúmanie existujúcich ustanovení na zaistenie toho, aby boli zlučiteľné s cieľom zriadenia voľného trhu v oblasti služieb.

2.1

podporuje horizontálny prístup tejto rámcovej smernice. To umožní zaobísť sa bez podrobných ustanovení a nezlaďovať všetky dané predpisy v členských štátoch;

2.2

avšak zdôrazňuje, že tento horizontálny prístup skrýva v sebe nebezpečenstvo prekrytia s už existujúcimi pre sektor špecifickými ustanoveniami Spoločenstva,

2.3

preto víta, že Smernica vydáva ustanovenie pre istý počet všeobecných výnimiek, aby sa predišlo takémuto prekrytiu. Tieto odchýlky sa týkajú finančných služieb, služieb a sietí elektronickej komunikácie, ktoré sú súvisia s balíkom „Telekom-Paket“, ako aj služieb v oblasti dopravy. Dôrazne vylúčená je aj oblasť daní ako aj všetky oblasti, ktoré sa viažu na výkon verejnej moci;

2.4

avšak poukazuje na to, že na druhej strane Smernica, zameraná zásadne kumulatívne, by mala nachádzať svoje využitie popri už existujúcich iných právnych aktoch Spoločenstva;

2.5

sa preto obáva, že týmto sa obzvlášť môžu narušovať existujúce pre sektor špecifické ustanovenia, pretože v praxi príde navrhovaná Smernica vždy do hry v prípadoch, ktoré nespadajú pod špeciálne ustanovenia. V pochybnostiach treba vychádzať z toho, že existujúce, pre sektor špecifické ustanovenia už dané oblasti definitívne regulujú, prípadne že jednotlivé body zámerne neboli regulované;

2.6

požaduje preto, aby sa vylúčila kumulatívna použiteľnosť smernice v oblastiach, v ktorých už existujú uzavreté špeciálne zákonné a pre sektor špecifické ustanovenia. Treba vylúčiť, aby tam smernica vytvárala nové a doplňujúce ustanovenia;

2.7

uznáva, že účelom zamýšľaných všeobecných výnimiek z princípu krajiny pôvodu sa má zabezpečiť konzistentnosť s existujúcimi právnymi aktmi. Princíp krajiny pôvodu nebude použiteľný na také sektory služieb, kde sa už pre sektor špecifické ustanovenia používajú, alebo kde sú plánované. Napríklad: poštové služby, zásobovanie elektrinou, plynom a vodou, delegovanie zamestnancov, preprava odpadu, uznávanie kvalifikácie na vykonávanie povolania a schémy oprávnenia pokiaľ ide o náhradu výdavkov za nemocničnú starostlivosť;

2.8

poukazuje na to, že princíp krajiny pôvodu môže penalizovať čestných podnikateľov a spotrebiteľov, keďže umožňuje obchádzať vysoké vnútroštátne nároky na pracovnú kvalifikáciu alebo kvalitu vykonania služieb. Preto sa musí zabrániť požiadavke na princíp krajiny pôvodu, ak sa používa len za účelom obchádzania národných ustanovení platných pre hospodársku činnosť;

2.9

poukazuje na to, že v návrhu smernice sa nijakým spôsobom nespomína momentálne prerokovávaný návrh Smernice o pracovných podmienkach pre dočasných pracujúcich (COM 2002/149);

2.10

avšak konštatuje, že hoci Smernica zatiaľ nie je uplatniteľná, stanovuje pre určité oblasti dodatočné konkurenčné ustanovenia. Toto sa týka najmä týchto oblastí: uznávanie kvalifikácie na vykonávanie povolania sa má doplniť o ustanovenia o povinnom poistení a komerčných komunikáciách, delegovanie zamestnancov sa má doplniť o ustanovenia, ktoré siahajú za rámec čisto administratívnych záležitostí a o dodatočné ustanovenia, ktoré pokrývajú náhradu výdavkov za liečenie;

2.11

sa obáva, že toto môže viesť k nadbytku vzájomne si konkurujúcich ustanovení a nedostatočnej prehľadnosti;

2.12

požaduje preto, aby predpisy smernice, ktoré sa môžu stanoviť rovnako dobre v už existujúcich alebo plánovaných špeciálnych ustanoveniach, boli tiež stanovené v takých špeciálnych ustanoveniach. Týmto sa tiež vylúči pri ďalších konzultáciách nutnosť viesť pre špecifický sektor diskusie v súvislosti s touto smernicou. Ako ukazujú doterajšie rokovania o smernici, toto nebezpečenstvo sa pri niektorých témach už ukázalo;

2.13

vidí tento problém konkurencie u špeciálnych ustanovení, hlavne v spojitosti s navrhovanými ustanoveniami o delegovaní zamestnancov;

2.14

poznamenáva, že okrem procedurálnych predpisov a predpisov o kompetenciách – ako je princíp odchodu z krajiny pôvodu, za ktorý je vyhlásený ako zodpovedný ten členský štát, ktorý zamestnancov vysiela -- uskutočňuje aj ďalšie podstatné ustanovenia, ktoré nadväzujú bezprostredne na platnú Smernicu o delegovaní zamestnancov v rámci poskytovania služieb a preto Smernicu dopĺňajú, prípadne vstupujú voči do konkurencie. Opatrenia, ktoré sú jednotlivým členským štátom povolené na vykonanie kontroly sú špecifikované a tým obmedzené. Čl. 17 (5) návrhu smernice stanovuje výnimku z princípu krajiny pôvodu pre smernicu o detašovaní pracovníkov, ale Výbor je pevne presvedčený, že zákaz ukladania akýchkoľvek povinností stanovený v článku 24 návrhu smernice robí výnimku v článku 17(5) absurdnou, pretože ostáva nedoriešené, akou cestou sa má členský štát pôvodu dozvedieť o prípadných priestupkoch v členskom štáte, do ktorého poslal svojho zamestnanca, (už nie je schopný vykonávať dohľad a ukladať tresty). I keby to bolo realizovateľné, naďalej ostáva nejasné, akým spôsobom má konať krajina pôvodu v cudzom štáte, v ktorom nemá žiadnu súdnu právomoc;

2.15

poukazuje na to, že v v dôsledku toho sa čiastočne pripúšťa nebezpečenstvo, že kontroly budú menej efektívne a že preto ustanovenia v navrhovanej smernici majú definitívne priamy dopad na Smernicu o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb;

2.16

pokladá preto za vhodné, aby v tejto smernici boli tiež upravené zodpovedajúce nariadenia v súvislosti s vykonaním preskúšania a kontrol podľa Smernice o delegovaní zamestnancov v rámci poskytovania služieb, nakoľko by tieto mali byť skutočne potrebné;

2.17

sa domnieva, že zo smernice dosť jasne nevyplýva, do akej miery sa táto má použiť v obzvlášť citlivej oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Uznáva sa, že je to vec príslušných národných, regionálnych, prípadne miestnych orgánov, aby služby všeobecného záujmu definovali, organizovali, financovali a monitorovali;

2.18

poznamenáva, že zahrnutie služieb všeobecného záujmu do pôsobnosti smernice o službách a takto sledovaný cieľ, ktorým je rozvíjanie jednotného trhu a garantovanie priestoru bez vnútorných hraníc tiež pre služby všeobecného záujmu značne zníži možnosti rozhodovania kompetentných organizácii na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

2.19

víta preto dôrazne fakt, že Komisia v doterajších rozhovoroch o smernici k tejto veci objasnila, že sa smernica nijakým spôsobom nezameriava na špeciálne črty služieb všeobecného záujmu a neuvažuje ani o liberalizácii, ani o zrušení monopolov;

2.20

konštatuje, že tento bod sa však dosiaľ v samotnej smernici neodráža;

2.21

preto žiada, aby sa to napravilo a aby sa služby všeobecného záujmu zásadne vylúčili z oblasti použitia smernice (a nielen čiastočne z uplatnenia princípu krajiny pôvodu), aby sa predišlo každej ďalšej možnej diskusii v neskoršej implementácii smernice a aby sa tak zabránilo potrebe musieť tento sektor harmonizovať za krátky čas pomocou ustanovení platných v celom Spoločenstve. Toto by potom zodpovedalo aj pozícii Komisie, aká sa prejavuje v nedávno predloženej Bielej knihe o službách všeobecného záujmu;

2.22

zdôrazňuje, že v tejto súvislosti sa musí zamerať zvláštna pozornosť aj na citlivé oblasti zdravia a sociálnej bezpečnosti;

2.23

navrhuje, aby sa aj táto oblasť služieb všeobecného záujmu dôrazne vylúčila z oblasti použitia smernice. Toto by potom zodpovedalo aj úmyslu, ktorý vyjadrila Komisia v nedávno predloženej Bielej knihe o službách všeobecného záujmu, že sa má v roku 2005 predložiť oznámenie so zreteľom na zvláštny význam a zvláštnosti sociálnych a zdravotníckych služieb, ktorá sa bude zaoberať špeciálne týmito službami;

2.24

avšak konštatuje, že návrh smernice zavádza nové ustanovenia, ktoré konkurujú ustanoveniam už existujúcim;

2.25

preto navrhuje, aby sa prípadné potrebné právne prispôsobenia, pokiaľ sa ukážu byť potrebnými na implementovanie precedenčného práva Európskeho súdneho dvora, stanovili v zodpovedajúcich osobitných ustanoveniach. V dôsledku toho by sa mali ustanovenia článku 23 zo smernice odstrániť.

2.26

okrem toho považuje za žiaduce, aby kvôli lepšej čitateľnosti bol v smernici tam, kde sa berie zreteľ na iné ustanovenia, výslovne pomenovaný aj názov toho dotyčného ustanovenia;

2.27

vyzdvihuje zvláštny význam, ktorý bude patriť regionálnym a miestnym orgánom pri implementácii navrhovanej smernice. Na tieto orgány sa kladú veľmi závažné požiadavky;

2.28

domnieva sa, že dôsledky, ktoré bude mať implementácia smernice na regionálne a miestne orgány, neboli doteraz dostatočne zohľadnené. Smernica sa síce obracia na jednotlivé členské štáty, týka sa však predovšetkým regionálnych a miestnych úradov, na ktoré prejde implementácia administratívneho procesu;

2.29

poukazuje na to, že v tejto súvislosti môžu spočiatku vzniknúť problémy súvisiace s kompetenciami v prípadoch, kde implementácia smernice na regionálnej a miestnej úrovni predpokladá nové štruktúry, jednotný administratívny postup založený na dominantnej spolupráci; Opatrenia ako tie, ktoré musia zabezpečovateľovi služieb povoliť začatie a vykonávanie činnosti na celom území v kompetencii príslušného členského štátu (čl. 10 ods. 4) alebo vytvorenie jednotných kontaktných bodov, kde sa dajú vybaviť všetky formality potrebné pre začatie poskytovania služieb (čl. 6), sú napríklad v štátoch s federatívnym usporiadaním v rozpore s ústavným princípom. VR pripomína, že podľa Ústavnej zmluvy musí Únia rešpektovať národnú identitu členských štátov, podstatnú v ich základnej politickej a ústavnej štruktúre.

2.30

sa obáva, že do oblasti pôsobnosti smernice spadajú všetky vnútroštátne schvaľovacie postupy a preto ich treba preskúmať kvôli tomu, aby sa videlo, či ich treba ponechať, zrušiť, alebo prijať, ak treba, a v každom prípade zjednodušiť. Takéto rozsiahle zásahy do procesného práva členských štátov sú neprimerané. Preto treba vyjasniť, že do pôsobnosti smernice spadajú len schvaľovacie procedúry súvisiace bezprostredne s prvým začatím hospodárskej činnosti. Všetky postupy, ktoré sú právnym poriadkom stanovené aj mimo oblasti hospodárskych činností na zachovanie záväzných požiadaviek všeobecného záujmu, treba vyňať z oblasti pôsobnosti;

2.31

sa obáva, že implementácia smernice na regionálnej a miestnej úrovni by prebiehala v rozpore s nábehmi na dereguláciu a racionalizáciu administratívy;

2.32

upozorňuje na to, že implementácia smernice na regionálnej a miestnej úrovni bude spojená aj s nepredvídanými dodatočnými personálnymi a napokon aj finančnými nákladmi. Toto platí obzvlášť pre cezhraničnú spoluprácu, elektronickú výmenu informácií, stanovenie a koordináciu jednotných bodov kontaktu/kontaktných partnerov, neskôr členské štáty preskúmajú, či existujúce ustanovenia sú kompatibilné s cieľmi smernice, a vykonajú vzájomné zhodnotenie;

2.33

poznamenáva, že Komisia sa nevyjadrila k celkovým nákladom – najmä k finančným. Doteraz boli vyčíslené finančné dopady vo výške okolo 3,4 miliónov € len pre Komisiu samotnú;

2.34

požaduje, aby boli vykonané zodpovedajúce kalkulácie aj s ohľadom na dopady na jednotlivé členské štáty;

2.35

považuje za nevyhnutné, aby sa na prechodné obdobie plánovala podpora, prípadne kompenzácia. Bez takej pomoci regionálnym a miestnym samosprávam nebude možné rýchle zaviesť plánované zjednodušenie transnárodných postupov. Je absolútne nevyhnutné nezaťažovať príliš regionálne a miestne orgány;

2.36

vidí tiež problémy celkom všednej povahy, ktoré sa môžu v tejto súvislosti vyskytnúť v regionálnych a miestnych samosprávach. Napríklad, jazykové bariéry pri komunikácii s úradmi, prípadne s poskytovateľmi služieb z iných členských štátov alebo pri uznávaní vysvedčení, potvrdení alebo ostatných dokumentov, ktoré vystavili poskytovatelia služieb v inom členskom štáte - teda v cudzom jazyku. Toto platí aj pre oblasť elektronického spracovania postupov;

2.37

pokladá preto za potrebné, aby sa vzali do úvahy také praktické problémy, aspoň počas prechodného obdobia. Mohli by byť napríklad aspoň povolené neoverené preklady;

2.38

pokladá za predvídateľné, že sa môžu vyskytnúť aj problémy v súvislosti s plánovanými opatreniami na zabezpečenie kvality služieb a predovšetkým kontroly a dozoru nad poskytovateľmi služieb. Na základe princípu krajiny pôvodu sa možno obávať, že sa obmedzia možnosti na vzájomnú úradnú pomoc poskytnutú z iných štátov a tak sa zakročí proti problematickým poskytovateľom služieb, ktorí sa usadili v inom členskom štáte. Toto skrýva v sebe nebezpečenstvo neprimeraného zdržania;

2.39

víta, že na tomto pozadí smernica udáva početné ustanovenia o vzájomnej podpore, ktorými má čeliť opísaným nebezpečenstvám;

2.40

vyzýva Komisiu, aby primerane zohľadňovala záujmy regionálnych a miestnych orgánov aj pri schvaľovaní dodatočných opatrení vyžadovaných pre kontroly v spojitosti s výborom, ktorý sa má vytvoriť. Pokiaľ sa v priebehu neskoršej implementácie smernice objavia v súvislosti s vykonaním kontroly nové oblasti problémov, v tomto okamihu nepredvídateľné, musia sa aj tieto primerane a vhodne vyriešiť;

2.41

upozorňuje na to, že aj stavovské organizácie môžu byť konfrontované s podobnými problémami, podobne ako štátne úrady správy. Toto sa týka najmä kontroly poskytovateľov služieb zriadených na ich území, ale ktorí sú činní v inom členskom štáte. Pokiaľ stavovské organizácie vykonávajú štátne úlohy, dopadajú na ne tieto potenciálne ťažkosti, ktoré môžu vzniknúť pri implementácii navrhovanej smernice pre úrady členských štátov;

2.42

vyzdvihuje nevyhnutnosť zabezpečiť, aby stavovské organizácie mohli po implementácii smernice neobmedzene vykonávať aj v budúcnosti svoje doterajšie úlohy. Existujúce povinné členstvá vedú momentálne k tomu, že sa poskytovatelia služieb v prípade zamýšľaného usadenia v inom členskom štáte musia bezprostredne obrátiť na tam príslušné stavovské organizácie. V súvislosti so zriadením a určením jednotných kontaktných bodov/partnerov je preto dôležité, aby sa zohľadnili toho času existujúce kompetencie a prideľovanie úloh;

2.43

v tejto súvislosti vidí tiež nové výzvy a úlohy, ktoré pripadajú stavovským organizáciám, najmä ako potencionálnym jednotným kontaktným partnerom alebo pri vypracovaní nových administratívnych kódexov na úrovni spoločenstva;

2.44

za týmto účelom vyzýva členské štáty, regionálne a miestne orgány, ako aj všetky ostatné zainteresované strany, aby sa včas pripravili na úlohy, ktoré stanovuje nová Smernica;

2.45

vyzýva, aby opatrenia neboli sprevádzané obrannými reflexmi, ale aby poskytovatelia služieb, občania a vnútorný trh v každom členskom štáte využili šance prezentovať sa.

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/22

1.1

sa domnieva, že dve oznámenia Komisie o ďalšom sledovaní procesu úvah na vysokej úrovni o mobilite pacientov a rozvoji zdravotnej starostlivosti v Európskej únii a modernizácii sociálnej ochrany pre rozvoj vysoko kvalitnej, dostupnej a trvalo udržateľnej zdravotníckej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti: podpora národných stratégií pomocou „otvorenej metódy koordinácie“ vytvárajú rámec, ktorý predstavuje celkovú stratégiu pre rozvoj spoločnej vízie európskej zdravotnej starostlivosti a systémov sociálnej ochrany. Tieto dve oznámenia by sa preto mali posudzovať spoločne a Výbor regiónov požaduje paralelnú koordináciu ďalšej práce na iniciatívach a procesoch v nich navrhovaných;

1.2

zdôrazňuje, že spoločná európska stratégia pre vybudovanie spoločnej vízie európskych zdravotníckych systémov a systémov sociálnej ochrany nesmie viesť k žiadnemu rozšíreniu kompetencie zdravotníckej starostlivosti EÚ. Spoločná európska vízia zdravotných systémov a systémov sociálneho zabezpečenia nesmie viesť k harmonizačným alebo nepriehľadným regulačným iniciatívam. Zdravotnícka starostlivosť – a jej organizácia a financovanie – je starosťou a zodpovednosťou členských štátov, a to sa musí rešpektovať. Je veľmi dôležité dodržiavať princíp subsidiarity;

1.3

konštatuje, že v niektorých členských štátoch sú za zdravotnú starostlivosť a zdravotnícky sektor zodpovedné regionálne a miestne orgány. Výbor regiónov a regióny zodpovedné v týchto oblastiach by sa preto radi angažovali a prispeli k vytvoreniu spoločnej európskej zdravotníckej stratégie a musia mať zaistený vplyv na globálnu zdravotnícku starostlivosť Spoločenstva vo vzťahu k rozhodnutiam a iniciatívam, ktoré sa dotýkajú kompetencie a zodpovedností miestnych a regionálnych orgánov v sektore zdravotníctva a zdravotníckej starostlivosti;

1.4

dúfa, že regionálne a miestne orgány sa zapoja do realizácie iniciatív, aby sa vytvorila spoločná, globálna európska zdravotnícka stratégia, napríklad pri určovaní zdravotníckych ukazovateľov a porovnávacích hodnôt (benchmarking). Výbor regiónov sa preto nazdáva, že zástupcovia regionálnych a miestnych orgánov by mali byť členmi skupiny na vysokej úrovni pre zdravotnícke služby a lekársku starostlivosť, ktorá pomôže Komisii v celom rade kľúčových oblastí, vrátane vypracovania práv a povinností pacientov; zdieľania rezervnej kapacity medzi rôznymi systémami zdravotníckej starostlivosti a cezhraničnej spolupráce; vytypovanie európskych referenčných stredísk; a koordinovania hodnotenia nových zdravotníckych technológií. Výbor regiónov preto vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zastúpenie regionálnych a miestnych orgánov v tejto skupine;

1.5

sa nazdáva, že zvláštna pozornosť sa musí venovať novým členským štátom, aby sa splnili spoločné a perspektívne výzvy zdravotníckej starostlivosti. Jasná priorita by sa mala prisúdiť podpore nových členských štátov pri vytváraní zdravotníckych opatrení a zlepšovaní zdravotného stavu ľudí, aby sa zredukovali rozdiely a nerovnosti, ktoré existujú na fronte zdravia v Únii, aby sa postupne dostali do rozmedzia maximálnych porovnávacích hodnôt EÚ.

2.1

je potešený, že Komisia uznáva, že na splnenie požiadavky, aby bola zabezpečená vysoká úroveň ochrany zdravia človeka v definícií všetkých politík a aktivít Spoločenstva (článok 152(1) Zmluvy), je nevyhnutné zvýšiť angažovanosť politických orgánov zodpovedných za zdravie, zdravotnícke systémy a zdravotnícku starostlivosť. Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby sa dopad iniciatív Spoločenstva začlenil do hodnotenia celkového dopadu nových politík, a aby hodnotenie tohto druhu tiež bralo do úvahy vzájomné pôsobenie medzi pravidlami Spoločenstva a dôsledkami pre zdravotnícke systémy členských štátov a ciele národných zdravotníckych politík. Vzhľadom na to, že zdravie, zdravotnícke systémy a zdravotnícka starostlivosť sú vo veľkom množstve členských štátov zodpovednosťou miestnych a regionálnych orgánov, Výbor regiónov odporúča, aby sa angažovala regionálna a miestna úroveň;

2.2

domnieva sa – na základe uvedeného – že je veľmi dôležité ujasniť z hľadiska legislatívy Spoločenstva dopad na práva občanov vyhľadať zdravotnícku starostlivosť v iných členských štátoch, a dostať náhradu za takúto starostlivosť prijatú v inom členskom štáte, ako je uvedené v návrhu smernice o službách na vnútornom trhu, a v nariadení č. 1408/71 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia;

2.3

žiada, aby sa Komisia pri porovnávaní zdravotníckej starostlivosti a poskytovania služieb, ako je uvedené v navrhovanej smernici o službách, mohla uistiť, že zdravotnícka starostlivosť sa nestáva marketingovou komoditou hnanou výhľadom hospodárskeho zisku, ale naopak, je podopretá kritériami zameranými na zohľadnenie zdravia jednotlivca, priebehu liečby a kvality života;

2.4

odporúča, aby Komisia vo svojej práci pri rozširovaní a zlepšovaní informácií o právach občanov vyplývajúcich z legislatívy Spoločenstva podporovala právo jednotlivých členských štátov stanoviť pravidlá pre práva a povinnosti náležiace k zdravotníckemu systému v rámci ich vlastného systému sociálneho zabezpečenia a rôzne podmienky, ktoré sa vzťahujú na rôzne služby v rámci systémov zdravotného poistenia členských štátov;

2.5

tiež sa domnieva, že je to len otázka zabezpečovania práv občanov vyplývajúcich z legislatívy Spoločenstva a poskytovania verejných informácií o danej veci. Viac pozornosti by sa malo venovať možnostiam zabezpečiť vytvorenie citlivého a dostupného systému, ktorý umožní všetkým skupinám pacientov využiť existujúce práva a možnosti. To zaručí, že zraniteľnejšie skupiny pacientov, ako napríklad starší ľudia bez akejkoľvek sociálnej siete a mentálne chorí, budú schopné využívať svoje práva vyplývajúce z legislatívy Spoločenstva. Aby sa tak stalo, je veľmi dôležité napríklad, aby boli informácie dostupné kdekoľvek si ich verejnosť žiada, a aby po takýchto informáciách v jednotlivých členských štátoch nasledovalo kompetentné poradenstvo a usmernenie;

2.6

žiada, aby sa pri vyvíjaní iniciatív zameraných na zabezpečenie cezhraničného zdieľania rezervnej kapacity a zdravotníckej starostlivosti – ako aj pri európskych pravidlách uznávania odbornej kvalifikácie a v pokračujúcom procese zjednodušovania – v tomto ohľade dával pozor, aby sa zabezpečilo, aby tieto iniciatívy nemali nepriaznivý dopad na primerané rozloženie pracovníkov v zdravotníctve a zdravotníckej starostlivosti medzi členskými štátmi v neprospech napríklad nových členských štátov;

2.7

je spokojný, že Komisia uznáva dôležitosť celkového štruktúrovaného posúdenia zdravotníckej techniky, ktoré môže zabezpečiť spoľahlivý základ pre hodnotenie a dokumentovanie zdravotníckych zariadení, produktov a techník;

2.8

sa v tomto ohľade nazdáva, že štruktúrovaná a koordinovaná spolupráca na európskej úrovni zameraná na výmenu skúseností, zdieľanie vedomostí a zjednodušenie dohovorov súvisiacich s vývojom v oblasti zdravotníckej techniky môže priniesť členským štátom jasnú pridanú hodnotu;

2.9

domnieva sa, že prístup k vysokému štandardu správnych údajov a informácií je veľmi dôležitý pre všetky kroky, ktoré môžu členské štáty podniknúť na určenie tej najosvedčenejšej praxe a porovnali štandardy, a tým aj nevyhnutnou podmienkou pre realizáciu mnohých navrhovaných iniciatív. Potrebné rámce pre systematické európske údaje a informácie by sa mali, ako zdôrazňuje Komisia, zistiť v spolupráci s ostatnými hráčmi na danom poli a mali by byť koordinované s prebiehajúcimi iniciatívami OECD a WHO a prácou v tejto oblasti. Jednotlivé členské štáty musia realizovať opatrenia a presadiť nové schémy vo svetle porovnateľných údajov a informácií;

2.10

myslí si, že Komisia by mala robiť viac pre to, aby zabezpečila, že sa regionálne a miestne orgány zodpovedné za zdravotnícke systémy a lekársku starostlivosť budú angažovať a budú podieľať na spolupráci v oblasti zdravotníckych služieb a zdravotníckej starostlivosti a v skupine zriadenej pre túto problematiku.

3.1

víta globálny cieľ Komisie v tomto oznámení konkrétne definovať spoločný rámec na podporu členských štátov v reforme a rozvoji zdravotníckej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti, ako súčasti systému sociálnej ochrany, pomocou „otvorenej metódy koordinácie“;

3.2

môže podporiť tri všeobecné ciele: dostupnosť starostlivosti pre všetkých, založenej na spravodlivosti a solidarite, poskytovanie vysokokvalitnej zdravotníckej starostlivosti a zabezpečenie dlhodobej finančnej trvalej udržateľnosti takejto starostlivosti;

3.3

zisťuje, že vytvorenie celkového spoločného rámca a zabezpečenie všeobecných cieľov môže pomôcť vysporiadať sa s budúcimi výzvami, ako napríklad demografické starnutie, pretrvávajúce problémy dostupnosti v podobe nerovného prístupu k zdravotníckej starostlivosti a službám, nevyváženosť medzi zabezpečením kvalitných služieb a potrieb verejnosti, a finančná nevyváženosť v určitých systémoch;

3.4

zdôrazňuje, že by sa mal uskutočniť proces koncipovania ukazovateľov a porovnávacích kritérií (benchmarking), ktorý by dokázal úplné rešpektovanie zodpovedností členských štátov za poskytovanie a organizovanie zdravotníckej starostlivosti a bral do úvahy rôzne a odchylné podmienky v jednotlivých členských štátoch, treba však dbať na to, aby sa tieto ukazovatele opierali, čo možno najviac, o už dostupné údaje. Príliš veľký počet ukazovateľov by pre miestne a regionálne orgány znamenal neprípustnú mieru nadbytočnej práce

3.5

zdôrazňuje v tejto súvislosti, že zdravotnícka starostlivosť a služby v mnohých členských štátoch sú riadené regionálnymi a miestnymi orgánmi, ktoré často nesú primárnu zodpovednosť v oblasti zdravotníckej osvety a prevencie, ako aj za služby domácej opatery, ktoré prispievajú k obmedzovaniu alebo znižovaniu potreby hospitalizácie v zdravotníckych opatrovateľských zariadeniach a tak by tieto, ako podstatní činitelia a v súlade s princípmi otvorenej metódy koordinácie, mali byť zapojené do koncipovania národných akčných plánov a vytvárania ukazovateľov a kritérií porovnávacích hodnôt (benchmarking);

3.6

nalieha, aby niektoré z vytvorených ukazovateľov súviseli s kvalitou, pretože je ťažké pre striktne kvantitatívne ukazovatele pokryť takzvané „ženské“ hodnoty, ako napríklad starostlivosť o starších a zabezpečovanie vysokej kvality života. Kvalita zdravotníckej starostlivosti by sa preto nemala vidieť jednoducho z hľadiska nákladov a zisku, ale aj z hľadiska rozsahu rôznych služieb, ktoré ponúka;

3.7

chce, okrem toho, zdôrazniť, že vytvorenie týchto ukazovateľov a realizácia kritérií porovnávacích hodnôt v súlade s použitím otvorenej metódy koordinácie by mali brať do úvahy rozdielne východiská rôznych členských štátov;

3.8

vyzýva Komisiu, aby podporila rozvoj siete pre výmenu skúseností a rozširovania osvedčenej praxe, ktorá je dôležitou súčasťou otvorenej metódy koordinácie;

3.9

víta zameranie sa na význam ostatných politík pre zdravie a zdravotnícku starostlivosť a má za to, že užšia koordinácia s ostatnými politickými procesmi, ako napríklad stratégiou zamestnanosti, bude dôležitá pri dosahovaní všeobecných cieľov. VR je preto spokojný so zameraním sa na potrebu investovania do základného a ďalšieho vzdelávania pre odborníkov v oblasti zdravotníckej starostlivosti založeného na princípe celoživotného vzdelávania a formulovania politík pre zdravie a bezpečnosť na pracovisku a vytváranie pracovných miest vyššej kvality. Časom to pomôže udržať pracovníkov v sektore zdravotníckej starostlivosti a snáď umožní nábor, ktorí je podstatný pri čelení výzvam demografického starnutia a nedostatku pracovnej sily;

3.10

domnieva sa, že zvýšené zameranie sa na okrajové skupiny, ako napríklad starších ľudí mimo siete zabezpečenia, etnické menšiny a skupiny s nízkymi príjmami, je mimoriadne dôležité pre dosiahnutie všeobecného cieľa spravodlivého prístupu k zdravotníckej starostlivosti pre všetkých. V tejto súvislosti by sa mali prijať kroky k podpore vlastných snáh členských štátov snažiacich sa o zmenu vecí, vytvorenie podporného aparátu pre tieto okrajové skupiny, aby sa zredukovali nerovnosti v zdravotníckej oblasti. Vytváranie takéhoto podporného aparátu si vyžaduje angažovanosť a mobilizáciu všetkých relevantných aktérov.

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/26

1)

Nezákonné činy a terorizmus predstavujú jednu z najväčších hrozieb pre ideály demokracie, slobody a pre hodnoty mieru, ktoré vytvárajú podstatu Európskej únie.

2)

Ľudia, infraštruktúra a vybavenie, okrem iného dopravné prostriedky tak v prístavoch, ako aj v priľahlom areáli, by sa mali ochraňovať pred nezákonnými činmi a ich ničivými účinkami. Takáto ochrana by bola prospešná pre užívateľov dopravných služieb a pre ekonomiku a spoločnosť ako celok.

3)

Dňa.../.../2003 schválil Európsky parlament a Rada Európskej únie nariadenie (ES) č. 725/2004 o námornej bezpečnosti. Opatrenia týkajúce sa námornej bezpečnosti stanovené v tomto nariadení však nestačia na to, aby zabezpečili primeranú úroveň bezpečnosti vo všetkých prepravných reťazcoch zapojených do námornej dopravy. Rozsah tohto nariadenia sa obmedzuje len na palubu plavidla a na bezprostredný styčný priestor medzi loďou a prístavom.

4)

Bez ujmy na predpisoch členských štátov v oblasti štátnej bezpečnosti a na opatreniach, ktoré budú prípadne prijaté na základe hlavy VI Zmluvy o Európskej únii, by sa mal za pomoci vhodných opatrení v oblasti prístavnej politiky dosiahnuť cieľ bezpečnosti uvedený v druhom bode 2 tohto úvodného prehlásenia, ak v rámci tohto cieľa budú stanovené spoločné normy pre zaistenie dostatočnej miery bezpečnosti vo všetkých prístavoch Spoločenstva.

5)

Členské štáty by sa mali pri vymedzovaní presných hraníc prístavného pásma vyžadujúceho si zvýšenú bezpečnosť, ako aj pri vypracúvaní rôznych opatrení nutných pre primeranú bezpečnosť v prístavoch, opierať o podrobné odborné posudky hodnotiace potrebnú mieru ochrany pri rešpektovaní stanoviska dotyčných miestnych a regionálnych orgánov. Tieto opatrenia by sa od seba mali navzájom líšiť v závislosti od rôznych stupňov nebezpečenstva a mali by odrážať rozdielnemu výšku rizika v jednotlivých častiach prístavu.

6)

Členské štáty alebo pokiaľ je to vhodné, miestne a regionálne orgány, by mali vypracovať bezpečnostné plány pre prístavy, v ktorých plne zohľadnia výsledky odborných posudkov hodnotiacich potrebnú mieru ochrany v prístavoch. Ďalším predpokladom pre efektívnosť týchto bezpečnostných opatrení je ich pravidelné vykonávanie a jasné rozdelenie úloh medzi všetky zúčastnené strany. Pridelenie určitých úloh a stanovenie postupu posudzovania v rámci bezpečnostného plánu jednoznačne prispieva k účinnosti, ako aj k preventívnym a nápravným opatreniam zameraným na odvrátenie nebezpečenstva v prístavoch.

7)

Všetky členské štáty by mali vo svojich krajinách zriadiť kontaktné stredisko ako spojovací článok s Komisiou.

8)

Táto smernica plne zohľadňuje základné práva a princípy stanovené najmä Chartou základných práv Európskej únie.

9)

Opatrenia potrebné na uplatnenie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa stanovil postup na uplatňovanie vykonávacích právomocí delegovaných na Komisiu. Mal by sa definovať postup pre prispôsobenie tejto smernice tak, aby zohľadňovala ďalší vývoj medzinárodných nástrojov a aby sa na základe získaných skúseností upravili alebo doplnili jednotlivé ustanovenia dodatkov k tejto smernici bez toho, že by sa rozšíril rozsah jej platnosti.

10)

Pretože ciele navrhovaných opatrení, t.j. vyvážené zavedenie a uplatňovanie vhodných opatrení v oblasti politiky námornej dopravy a prístavnej politiky nie je možné uskutočňovať v dostatočnom rozsahu na úrovni členských štátov a tým sa vzhľadom na európsku dimenziu tejto smernice ani nedá dosiahnuť zlepšenie na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity stanovenom v článku 5 Zmluvy ES. Táto smernica sa podľa princípu proporcionality stanovenom v tom istom článku obmedzuje na základné normy potrebné na dosiahnutie cieľov bezpečnosti prístavov a nepresahuje rámec rozsahu potrebného pre tento účel;

1.1.1

výbor regiónov zastáva názor, že námornú bezpečnosť styčných priestorov medzi loďami a prístavmi je v niektorých prístavoch potrebné zvýšiť, čo by umožnilo vylepšiť bezpečnostné opatrenia a to prostredníctvom ich uplatnenia na celý prístavný areál. V niektorých prístavoch by sa mali súčasné protiteroristické opatrenia doplniť bezpečnostnými opatreniami určenými na ochranu podnikov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti prístavov, ktoré by sa mohli stať potenciálnym terčom teroristických útokov. Ide napríklad o nádrže s palivom a strediská na výrobu chemických látok alebo hnojív.

1.1.2

sa domnieva, že jednotlivé členské štáty by mali po konzultácii so zástupcami príslušných prístavov, ako aj s miestnymi a regionálnymi orgánmi rozhodovať o naliehavosti a rozsahu potrebných opatrení;

1.1.3

zastáva názor, že rozlišovanie stupňov nebezpečenstva medzi bežným, zvýšeným alebo akútnym ohrozením nespadá do oblasti pôsobnosti príslušných orgánov zodpovedných za bezpečnosť v prístavoch, ale sa musí posudzovať z horizontálneho hľadiska.

1.2.1

zdôrazňuje dôležitosť princípu subsidiarity, najmä vzhľadom k nedávno prijatej ústavnej zmluve a vzhľadom k novému protokolu subsidiarity;

1.2.2

považuje za výhodné, že návrh počíta s rovnakými bezpečnostnými štruktúrami a orgánmi ako nariadenie (ES) č. 725/2004, ktoré v prípade potreby umožnia zaistenie bezpečnostného systému pre celý námorný logistický reťazec počínajúc loďou cez styčný priestor loď/prístav a celý prístav až po styčný priestor prístav/priľahlý areál;

1.2.3

víta skutočnosť, že sa ponecháva na členských štátoch, aby pre účely tejto smernice vymedzili hranice svojich prístavov. Toto vymedzenie by sa malo uskutočniť po konzultácii s príslušnými miestnymi a regionálnymi orgánmi. Aby sa rozhodlo, ktoré prístavy si vyžadujú zvýšené bezpečnostné opatrenia, je potrebné uskutočniť preskúmanie rizika a naliehavosti;

1.2.4

ďalej víta, že sa ponecháva na členských štátoch, aby sa postarali o vypracovanie náležitých odborných posudkov pre vyhodnotenie rizika a bezpečnostných plánov v prístavoch, aby určili a oznámili nimi stanovené stupne nebezpečenstva a prípadné zmeny a aby tiež vymenovali príslušné orgány zodpovedné za bezpečnosť. Podľa princípu subsidiarity sa musí ponechať na príslušnom členskom štáte, aby po konzultácii s kompetentnými orgánmi zainteresovaných strán, ako aj miestnymi a regionálnymi orgánmi rozhodol o tom, aká je potreba odborných posudkov, plánov a príslušných orgánov s prihliadnutím na hodnotenia rizika jednotlivých členských štátov a na miestne a regionálne zvláštnosti;

1.2.5

víta skutočnosť, že pre každý prístav bude vymenovaný jeden bezpečnostný správca, čím sa zabezpečí koordinácia pri vypracovávaní, aktualizácii a kontrole odborných posudkov pre hodnotenie rizika a bezpečnostných plánov, ako aj bezpečnostných plánov priľahlých podnikov, ktoré príslušný členský štát po konzultácii s týmto správcom uzná za potrebné; taktiež víta ustanovenie kontaktných stredísk v každom členskom štáte, ktoré sú zodpovedné za komunikáciu s ostatnými členskými štátmi a s Komisiou;

1.2.6

nepovažuje za nutné vytvárať bezpečnostné výbory pre všetky prístavy a domnieva sa, že tieto by sa mali zakladať individuálne podľa potreby;

1.2.7

je toho názoru, že navrhnuté minimálne požiadavky týkajúce sa odborných posudkov na hodnotenie rizika, bezpečnostných plánov a kontrolných postupov na monitorovanie uplatňovania bezpečnostných opatrení v prístavoch by mali byť vypracované skôr v podobe všeobecných rád a odporúčaní a nie vo forme predpisov.

1.3.1

sa domnieva, že by si jednotlivé členské štáty mali stanoviť sankcie pre prípady porušenia ich ustanovení prijatých v súlade s touto smernicou. Vo väčšine členských štátov už existuje zodpovedajúca legislatíva a preto ďalšie trestno-právne ustanovenia nie sú vo všeobecnosti nutné.

1.4.1

vyzýva Komisiu, aby presne preskúmala finančný dosah návrhu na zvýšenie bezpečnosti prístavov. Dodatočné náklady súvisiace s vypracúvaním plánov, rôznych opatrení, monitorovacích a kontrolných postupov, ktoré vyvolá navrhovaná smernica musia niesť hlavne členské štáty, čím sa zamedzí, aby náklady na prepravu osôb a tovaru po mori boli tak vysoké, že by sa preprava presunula na iné ekologicky menej prijateľné a menej bezpečné dopravné prostriedky.

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/35

1)

Približne 80 % občanov EÚ žije v mestských oblastiach a je jasné, že mnohé z týchto oblastí sú vystavené vážnym environmentálnym problémom. Mestské environmentálne problémy majú priamy dosah hlavne na obyvateľov miest, ale takisto aj negatívny regionálny účinok v súvislosti so životným prostredím a kvalitou života.

2)

Na to, aby sa zlepšila environmentálna situácia v mestách Európskej únie, sú potrebné rozsiahlejšie zdroje, ako aj pružná stratégia, ktorá zohľadní rôzne charakteristiky európskych miest a veľkomiest. Mala by to byť dlhodobá stratégia, kompatibilná s politikou udržateľného rozvoja.

3)

Na to, aby táto stratégia bola efektívna, je nevyhnutné vytvoriť spojivo medzi zlepšeným mestským životným prostredím a príležitosťami na čerpanie výhod plynúcich z podpory Európskej únie v rôznych oblastiach politiky.

4)

Táto stratégia by mala takisto viesť k sociálnej integrácii a k spravodlivým environmentálnym podmienkam v EÚ, pričom by zohľadňovala závislosť chudobných krajín od zdrojov a bola zárukou spravodlivosti medzi generáciami.

5)

Vzhľadom na meniace sa mestské podmienky a na princíp subsidiarity by mali miestne orgány niesť hlavnú zodpovednosť za vypracúvanie opatrení, ktoré musia byť prijaté v jednotlivých mestských oblastiach.

1.1

víta oznámenie Komisie ako prvý krok k tematickej stratégii pre mestské životné prostredie, žiadanej v Šiestom environmentálnom akčnom programe EÚ. Budúca tematická stratégia má zásadný význam pre zlepšenie kvality mestského životného prostredia. Preto je teraz nutné uvedomiť si úlohu a zodpovednosť miestnych a regionálnych orgánov pri dosahovaní cieľov stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ;

1.2

zdôrazňuje skutočnosť, že mestské životné prostredie je zložitá oblasť. Environmentálne aspekty musia byť zohľadnené spolu s hospodárskymi aspektmi, ako napríklad súťaživosť alebo regióny zamestnanosti, a taktiež aj so sociálnymi aspektmi, ako napríklad segregácia a integrácia pre dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja v mestských oblastiach a aglomeráciách. Kultúrne aspekty by mali byť do tohto úsilia takisto zahrnuté;

1.3

oceňuje rozhodnutie Komisie VR zaoberať sa otázkou smerovania „k integrovanejšiemu prístupu“. Je potrebné rozvinúť horizontálny/medzisektorový prístup (medzi rôznymi oblasťami politiky a politickými činiteľmi) a vertikálny prístup (medzi rôznymi úrovňami administratívy), aby sa získal celkový pohľad na trvalo udržateľný mestský rozvoj;

1.4

oceňuje skutočnosť, že Komisia pomáha pri vytyčovaní spoločných cieľov a ukazovateľov pre ďalšie sledovanie mestského životného prostredia. Je však dôležité, aby tieto slúžili predovšetkým ako sprievodca, než aby plnili iba funkciu povinných predpisov;

1.5

domnieva sa, že je dôležité, aby sa na mestá a priliehajúce alebo blízke prímestské zóny pozeralo ako na navzájom na sebe závislé celky, t.j. aby sa nasledovalo myslenie ESDP (European Spatial Development Perspective);

1.6

oceňuje skutočnosť, že Komisia má v úmysle podporovať vzdelávanie v oblasti ekológie, výmenu skúseností a výskum v oblasti mestského životného prostredia;

1.7

by rád pripomenul Komisii Európsku mestskú chartu, schválenú Kongresom miestnych a regionálnych samospráv Európy (CLRAE), ktorý je poradným orgánom Európskej rady. Mestská charta opisuje zložitosť mestských oblastí.

1.8

oceňuje skutočnosť, že Komisia si stavia vysoké ciele v zdôrazňovaní potreby štruktúrovaného prístupu k mestskému riadeniu, s cieľom zaviesť medzisektorový spôsob práce a uľahčujúc ďalšie sledovanie a komparatívne štúdie za účelom zlepšenia mestského životného prostredia;

1.9

by rád zdôraznil potrebu, aby nové systémy mestského riadenia svojou strategickosťou a funkčnosťou presahovali administratívne hranice jednotlivých mestských a s nimi susediacich oblastí.

1.10

spochybňuje návrh Komisie ohľadom vytvorenia osobitného plánu pre systémy mestskej dopravy. Jeden z najdôležitejších aspektov trvalo udržateľného mestského rozvoja je presne tá skutočnosť, že spája systémy dopravy s krajinným rozvojom a toto je najlepšie dosiahnuteľné na regionálnej a miestnej úrovni;

1.11

by rád motivoval Komisiu k propagovaniu najlepších postupov v doprave prostredníctvom spolupráce a koordinácie medzi rôznymi orgánmi, ako aj medzi rôznymi druhmi dopravy za účelom zefektívnenia dopravy a zníženia jej negatívneho vplyvu na životné prostredie;

1.12

víta skutočnosť, že Komisia sa pripravuje vyvinúť spoločnú metodológiu na hodnotenie celkovej trvalej udržateľnosti budov a budovaného životného prostredia ako nástroj na použitie pri nových budovách a rozsiahlych renováciách;

1.13

domnieva sa, že Komisia nesmie smernicu 2002/91/EC doplniť o požiadavky, ktoré nie sú prepojené s environmentálnou výkonnosťou súvisiacou s energiou. Smernica musí byť v plnej miere uplatnená v národnej legislatíve a zhodnotená skôr, ako sa pripravia ďalšie návrhy;

1.14

oceňuje návrh Komisie navrhnúť trvalo udržateľné konštrukčné programy v rámci jednotlivých štátov a súhlasí, že verejní nákupcovia musia vo svojich ponukách na stavebné projekty zahŕňať podmienku udržateľnosti.

1.15

oceňuje skutočnosť, že Komisia podporuje štruktúry trvalo udržateľného mestského osídľovania a zužitkovávania priestorov v minulosti používaných na priemyselné účely („brownfield land“) namiesto priestorov na „zelenej lúke“ („greenfield land“), ktoré ešte nikdy neboli zastavané, za účelom dosiahnutia trvalo udržateľného mestského rozvoja zameranom na veľkomestá s vysokou hustotou obyvateľstva;

1.16

neodporúča Komisii vypracovať usmernenia pre priestorové plánovanie týkajúce sa oblastí s vysokou hustotou obyvateľstva a ich zmiešaným využitím. Takisto nesúhlasí s návrhom, aby Komisia definovala „brownfield“ a „greenfield land“ alebo vypracúvala usmernenia týkajúce sa špecifických záležitostí mestského plánovania. Výbor regiónov sa domnieva, že priestorové plánovanie je štátnou, regionálnou a miestnou právomocou a že každá krajina má svoje vlastné kultúrne a topografické črty, stavebné tradície atď.

2.1

súhlasí s tým, že Komisia navrhuje ambiciózne ciele pre trvalo udržateľnejšie mestské prostredie. Domnieva sa však, že úlohou Komisie je navrhnúť politický rámec a schváliť ciele, ale nie legislatívny rámec, prostredníctvom ktorého by sa tieto ciele mali dosiahnuť;

2.2

domnieva sa, že v súlade s princípom subsidiarity a proporcionality musia byť všetky opatrenia Spoločenstva v oblasti mestského životného prostredia integrované a založené na existujúcich plánoch a systémoch environmentálneho riadenia, ktoré preukazujú dobré výsledky a že tieto opatrenia musia podporovať úsilie miestnych a regionálnych samospráv v prospech trvalo udržateľného rozvoja;

2.3

domnieva sa, že plány a systémy environmentálneho riadenia musia byť naďalej hodnotené v súvislosti s ich úžitkom pre životné prostredie a následne by mali byť vypracované pre verejný sektor so zameraním na trvalo udržateľný mestský rozvoj;

2.4

domnieva sa, že v súlade s princípom subsidiarity a proporcionality by všetky opatrenia Spoločenstva v oblasti trvalo udržateľnej dopravy a mobility mali byť integrované a založené na existujúcich plánoch a dopravných a mobilných systémoch, ktoré preukazujú dobré výsledky a že tieto opatrenia musia podporovať úsilie miestnych a regionálnych samospráv v prospech trvalo udržateľného rozvoja

2.5

domnieva sa, že trvalo udržateľný plán mestskej dopravy musí byť založený na integrovanom prístupe, ktorý je konzistentný so sociálnou, environmentálnou a hospodárskou politikou na miestnej a regionálnej úrovni. Regionálna a miestna úroveň je najvhodnejšia úroveň pre rozvoj trvalo udržateľných oblastí a pre koordináciu problémov a aktérov holistickou metódou;

2.6

podporuje vývoj metód, ktoré by uľahčili prechod na trvalo udržateľnejšie druhy dopravy. Medzi oblasti, ktoré tieto metódy potrebujú, patria napríklad nástroje hospodárskeho manažmentu, riadenia mobility a inteligentných systémov dopravy (ITS);

2.7

ako alternatívu k legislatíve odporúča vytvorenie nástrojov a metód stavajúcich na dohodách, ktoré by presvedčili členské štáty o trvalo udržateľnom mestskom rozvoji. Výbor regiónov žiada Komisiu o vypracovanie dohôd zameraných na mestský rozvoj, pridržiavajúc sa napríklad otvorenej metódy koordinácie a Ålborgskej charty alebo tripartitných dohôd. Tu je nevyhnutné, aby regionálne a miestne orgány získali vplyv a zdroje, ktoré potrebujú na svoju spoluúčasť na tejto iniciatíve;

2.8

žiada Komisiu o vytvorenie zdrojov na výmenu skúseností a vedomostí prostredníctvom sietí. Snahy o vytváranie týchto sietí spadajúce pod Interreg IIIC by napríklad mohli poskytnúť model, podľa ktorého by sa stavalo na programoch Life a Urban;

2.9

pozitívne hodnotí návrh Komisie, podľa ktorého by členské štáty mali byť povzbudzované v rozvíjaní štátnych alebo regionálnych stratégií pre trvalo udržateľné mestské životné prostredie. Tieto stratégie by mali byť rozvinuté do stratégií trvalo udržateľného rozvoja veľkomiest a aglomerácií;

2.10

pozitívne hodnotí návrh Komisie, podľa ktorého by členské štáty mali byť povzbudzované v zakladaní štátnych alebo regionálnych stredísk, ktoré by pre mestá zabezpečili podporu vo forme informácií, expertíz a poradenstva. Tieto strediská by mali propagovať trvalo udržateľný rozvoj miest a aglomerácií;

2.11

domnieva sa, že vyčerpávajúce snahy členských štátov o propagovanie trvalo udržateľného mestského rozvoja v oblastiach ako environmentálne označovanie stavebných materiálov alebo materiálov určených na renováciu starých budov, ktoré neboli postavené z materiálov vhodných pre životné prostredie, musia byť zohľadnené skôr, ako sa nové systémy vytvoria. Okrem toho sa Výbor domnieva, že harmonizačné opatrenia potrebné na adaptovanie sa pre akékoľvek nové systémy nesmú predstavovať zbytočne zdvojnásobené úsilie, byrokratizáciu postupov a zvýšené náklady;

2.12

by rád poukázal na skutočnosť, že mnohé návrhy Komisie sa zaoberajú vytváraním noriem, systémov, ukazovateľov a metód, ktoré by umožnili porovnávanie medzi jednotlivými krajinami. Výbor sa domnieva, že je veľmi potrebné vytvárať systémy, ktoré nevyvíjajú tlak na zdroje a nezvyšujú náklady a byrokratizáciu regionálnym a miestnym orgánom;

2.13

domnieva sa, že je vysoko dôležité, aby všetky návrhy boli pružné a jednoduché vzhľadom na rozličné situácie a potreby jednotlivých krajín;

2.14

považuje za dôležité, aby návrhy Komisie podporovali postupný prístup, t.j. aby nevytvárali napätie medzi mestami, ktoré dokážu uplatniť tieto návrhy naraz a medzi mestami, ktoré nie sú schopné prispôsobiť sa im okamžite;

2.15

domnieva sa, že Komisia musí objasniť, čo presne sa myslí pod pojmami „mestá a veľkomestá“ a „mestské oblasti“. Definície by mohli byť vypracované v každom členskom štáte, ak by to bolo potrebné;

2.16

zdôrazňuje nutnosť toho, aby tematická stratégia vždy brala do úvahy prepojenie medzi mestským prostredím a príslušným okolitým prostredím, predvídajúc tam, kde je to potrebné, dohody a opatrenia v zhode s orgánmi kompetentnými za príslušné mimomestské územia.

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/38

1)

princíp solidarity a vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi v prípade živelných pohrôm alebo katastrof zavinených ľudským pričinením, ku ktorým môže dôjsť v rámci Európskej únie, predstavuje základnú morálnu povinnosť a nosný a charakteristický princíp medzinárodného spoločenstva;

2)

najvyššie hodnoty solidarity musí EÚ uplatňovať aj voči tretím krajinám postihnutým hore uvedenými udalosťami v rámci medzinárodnej pomoci;

3)

v ostatných rokoch možno vybadať citeľný nárast hrozby rizika kalamitných udalostí tak v rámci EÚ ako i mimo jej hraníc, a preto treba pristúpiť k posilneniu schopnosti koordinácie a rýchleho zásahu orgánov a útvarov Komisie;

4)

moderná a výkonná organizácia civilnej obrany spočíva na dvoch základných pilieroch, akými sú výrazná schopnosť koordinácie a široko rozvetvená organizačná sieť operačných prostriedkov a vysoko špecializovaných jednotiek rýchleho zásahu zastúpená na celom území Spoločenstva;

5)

široko rozvetvená štruktúra prostriedkov a zdrojov spadajúca pod kontrolu členských štátov a regiónov predstavuje dôležitú a základnú záruku pre okamžitý zásah prvej pomoci obyvateľom postihnutým katastrofami a je schopná usmerňovať a koordinovať operačné prostriedky a zdroje na mieste činu ako i pomoci prichádzajúce zvonku do postihnutej oblasti;

6)

po posilnení organizácie civilnej obrany Európskej únie je potrebné s veľkým nasadením a rozhodnosťou zaoberať sa problematikou prevencie za účelom obmedziť pokiaľ je to možné počet kalamitných katastrofických udalostí a negatívnych následkov nimi spôsobených v prípadoch, keď prekonajú bariéry postavené im do cesty v rámci prevencie;

1.1

oceňuje akčný plán načrtnutý v Oznámení Komisie na posilnenie operačnej schopnosti civilnej obrany Európskej únie v duchu solidarity a spolupráce, ktoré Európsky parlament presadzuje ako základný prvok medzinárodného spoločenstva;

1.2

sa nazdáva, že treba k veci treba zaujať holistický prístup, t.j. zahrnúť všetky aspekty civilnej obrany pred nešťastiami, ako preventívne opatrenia, záchranné služby a následné opatrenia;

1.3

sa nazdáva, že miestna a regionálne správy tvoria dôležitý štruktúrny a organizačný modelový rámec pre modernú a účinnú civilnú obranu v Európe a to vďaka ich legislatívnym a administratívnym právomociam a ich priamemu kontaktu s občanmi a vďaka ich zodpovednosti za bezpečnosť svojich občanov a regionálneho dedičstva;

1.4

sa nazdáva, že organizačné a operačné schopnosti preukázané v týchto rokoch regiónmi pri čelení živelným pohromám, lesným požiarom, náhodným požiarom vo výrobných prevádzkach a v doprave, môžu predstavovať dôležitý model pre vytvorenie modernej a výkonnej európskej civilnej obrany schopnej zasiahnuť tak v rámci ako i mimo Európskej únie;

1.5

je presvedčený, že v členských štátoch, regiónoch a na lokálnej úrovni sa medzičasom presadila osvedčená kultúra a aktívna politika civilnej obrany, ktorá sa zakladá na široko rozvetvenej organizačnej sieti a opiera sa o miestne zastupiteľstvá, a ktorá nachádza svoju integračnú silu v inštitucionálnych orgánoch na vyššej úrovni. Takéto orgány, v prvom rade regióny, musia mať veľmi dobrú schopnosť varovania (vyhlasovania poplachu) a koordinácie v prípade núdze, možnosť pohotovo používať špeciálne prostriedky širšie rozmiestnené na území a možnosť pohotovo usmerňovať na miesta pohrôm dodatočné sily, prostriedky a zdroje z územia spadajúceho pod ich správu a koordinovať sily a zdroje prichádzajúce zvonku;

1.6

sa nazdáva, že v novej organizácii Európskeho systému civilnej obrany je základným bodom včasnosť a kvalita informácií a vyrozumení, ktoré umožňujú monitorovanie a kontrolu krízových situácií, čo je základným predpokladom pre každú úspešnú akciu koordinácie a pomoci obyvateľom postihnutým živelnými pohromami alebo katastrofami;

1.7

pokladá za nevyhnutné, aby sa navzájom trvalo prepojili Európske monitorovacie centrum s národnými a regionálnymi operačnými miestnosťami civilnej obrany do jednotnej stálej siete vyrozumení v prípade núdze;

1.8

vyjadruje nádej, že sa pri konkrétnej implementácii hlavných línií Oznámenia podarí dospieť k európskej certifikácii požiadaviek a schopnosti komunikácie, riadenia a kontroly národných a regionálnych operačných miestností civilnej obrany tak, aby sa zaručila výkonnosť a spoľahlivosť týchto dôležitých a nevyhnutných krízových stredísk;

1.9

sa nazdáva, že národné a regionálne operačné miestnosti civilnej obrany musia byť základnými zdrojmi možných informácií o silách, prostriedkoch, zdrojoch a operačných skúsenostiach získaných z núdzových situácií pre vytvorenie a priebežné aktualizovanie európskej databázy civilnej obrany a garantovanie nasadenia rýchlych zásahových jednotiek prvej pomoci; Existujúce databázy národných orgánov by mali byť zosúladené s európskou databázou;

1.10

sa nazdáva, že vzhľadom na skúsenosti získané členskými štátmi a regiónmi pri čelení najbežnejším a najčastejším núdzovým situáciám musí byť strategickým cieľom na európskej úrovni v podstate sústredenie a koordinácia síl prostriedkov a zdrojov už existujúcich na území Spoločenstva;

1.11

sa nazdáva, že treba na úrovni Spoločenstva pristúpiť k vytvoreniu expertných tímov pre zriedkavé alebo málo známe núdzové situácie, aby v čo najrealistickejšej podobe vypracovali scenáre núdzových situácií a určili vhodné prostriedky a zdroje na zabezpečenie prvej pomoci a rýchleho zásahu;

1.12

sa nazdáva, že spoločné cvičenia civilnej obrany predstavujú dôležitý nástroj na overenie v praxi operačných schopností síl a prostriedkov pochádzajúcich z rôznych členských štátov, či vedia reagovať integrovane a v úzkej koordinácii s civilnými orgánmi, ktoré nesú najväčšiu zodpovednosť na miestnej úrovni v reťazi komunikácie, krízového manažmentu a kontroly riadenia núdzových situácií;

1.13

sa nazdáva, že v procese budovania a definovania európskej jednotky rýchleho zásahu treba dať čo najväčší priestor cezhraničnej spolupráci a v prvom rade spoločným cvičeniam civilnej obrany medzi hraničiacimi a susediacimi regiónmi;

2.1

odporúča, aby sa vo vzťahu k rôznym scenárom núdzových situácií - koordinovaním dostupných informácií z databáz národných orgánov - zorganizovala databáza prostriedkov a ľudských zdrojov pre rýchly zásah tak, aby čerpala základné informácie ako aj ich aktualizácie priamo zo zdrojov, ktoré disponujú týmito informáciami kvôli ich inštitucionálnemu zaradeniu a ktoré na území spadajúcom do ich kompetencie riadia krízové operačné centrá civilnej obrany fungujúce nepretržite 24 hodín denne;

2.2

navrhuje, aby sa informačné zdroje databázy týkali tak Národných operačných centier civilnej obrany - sprístupnením informácií týkajúcich sa veľkých prostriedkov, ľudských zdrojov a vysokokvalifikovaných expertov – ako aj Regionálnych operačných centier civilnej obrany - sprístupnením informácií o celkovom stave prostriedkov a špecializovaných jednotiek rýchleho zásahu so základňami pri miestnych zastupiteľstvách;

2.3

sa nazdáva, že každý subjekt, ktorý je súčasťou oboch vyše uvedených informačných zoskupení, by mal do databázy ukladať okrem informácií o prostriedkoch a zdrojoch určených na čelenie rôznych núdzových situácií aj osobitný zoznam núdzových situácií, ktorým čelí jednotlivé Operačné centrum tak v rámci ako aj mimo územia v jeho kompetencii;

2.4

odporúča, aby sa do databázy vložil zoznam medzinárodných cvičení civilnej obrany organizovaných a koordinovaných Operačným centrom na jeho území;

2.5

navrhuje, aby sa informačné databázy aktualizovali každých šesť mesiacov v pevne stanovenom termíne;

2.6

odporúča, aby sa pri organizácii spoločných cvičení stále zachovala správna rovnováha medzi veľkými špecializovanými národnými prostriedkami a zbormi na jednej strane a regionálnymi jednotkami, zdrojmi a prostriedkami rýchleho zásahu na strane druhej, ktoré sú osobitne vycvičené na poskytovanie priamej pomoci občanom a v úzkom kontakte so zastupiteľstvami a inými regionálnymi a národnými zásahovými silami;

2.7

odporúča maximálne úsilie Komisie pri plánovaní a vývoji cezhraničných cvičení s aktívnou účasťou hraničiacich alebo susediacich regiónov za účelom konsolidácie pozitívnych a dôležitých poznatkov a skúseností z oblasti civilnej obrany získaných v regiónoch a vytvorenie pevnej operačnej bázy, na ktorej možno začať s budovaním európskej jednotky rýchleho zásahu v núdzových situáciách;

2.8

odporúča, aby sa definovali postupy najúčinnejšieho a najvhodnejšieho zásahu v prípadoch opakovaných živelných pohrôm a predovšetkým rýchlo sa rozširujúcich kalamít, ako napríklad lesných požiarov, porovnajúc zásahové techniky používané v jednotlivých regiónoch v rámci schopnosti včasného monitorovania a rýchleho zásahu;

2.9

odporúča, aby sa realizovali cvičenia zamerané na prehĺbenie úzkej spolupráce medzi civilnými a vojenskými jednotkami, ktoré by umožnili pohotové nasadenie tak špeciálnych prostriedkov, ktorými disponujú len ozbrojené sily ako aj špeciálnych prostriedkov, najmä helikoptér, ktoré môžu vhodne dopĺňať prostriedky, ktorými disponujú civilné jednotky zúčastňujúce sa na komplikovaných alebo veľmi rozsiahlych operáciách;

2.10

sa nazdáva, že na vyriešenie problému s včasnou komunikáciou a informáciami tak, aby sa umožnilo okamžité zhodnotenie núdzovej situácie a zaručila včasnosť, pohotovosť a kvalita pomoci, je potrebné, aby Regionálne operačné krízové centrá, činné nepretržite 24 hodín denne, v reálnom čase priamo vyrozumievali tak Národné operačné krízové centrum ako i Operačné krízové centrum EÚ tak, aby sa vyhlo zbytočným obchádzkam, ktoré by spomaľovali alebo deformovali tok informácií;

2.11

odporúča, aby sa vytvorila zvláštna európska sieť komunikácie civilnej obrany, ktorá by prepojila Operačné centrá členských štátov a regiónov s Európskym monitorovacím centrom;

2.12

navrhuje, aby bolo vyhlásené za povinné vyrozumievanie Európskeho monitorovacieho centra o vyhlásenej núdzovej situácii, keď Regionálne centrum civilnej obrany povolá do oblasti postihnutej kalamitou jednotky a prostriedky pochádzajúce zvonku. Po prekonaní núdzovej situácie Regionálne centrum civilnej obrany bude musieť vyhlásiť koniec stavu pohotovosti a núdzovej situácie.

2.13

odporúča, aby sa posilnili finančné podpory plánované pre spoločné zásahy v rámci núdzových situácií a pre realizáciu Európskej štruktúry civilnej obrany, keďže tieto finančné prostriedky predstavujú nielen požiadavku solidarity medzi členskými štátmi, ale tvoria aj veľmi užitočný nástroj pre integráciu a koordináciu vysoko špecializovaných síl a operačných jednotiek pochádzajúcich z rôznych členských štátov a regiónov Európskej únie, ktoré majú byť operatívne koordinovaným spôsobom a v jednotnom kontexte.

18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/42

1)

miestne a regionálne orgány vždy vítali pozornosť, aká sa venovala mládežníckej politike, v pevnej viere, že EÚ, členské štáty, a regionálne a miestna orgány musia presvedčiť mladých občanov o dôležitosti aktívneho občianstva. Je obzvlášť dôležité dať mladým ľuďom príležitosť, aby významne prispievali k vytváraniu demokratickej Európy založenej na solidarite, ale aj Európy silnej a konkurencieschopnej z hospodárskeho a kultúrneho hľadiska;

2)

na základe nedávneho rozšírenia Európskej únie považujú miestne a regionálne orgány Laekenskú deklaráciu, ktorá tvorí prílohu k Záverom Európskej rady zo 14. a 15. decembra 2001 za nevyhnutnú a vysoko aktuálnu, pretože opisuje jednu z hlavných výziev, ktorým čelí Európska únia, a to „ako priviesť občanov, a hlavne mládež, bližšie k Európskemu projektu a Európskym inštitúciám“. Táto výzva však mala byť formulovaná takým spôsobom, aby priblížila európsky projekt a európske inštitúcie občanom, a najmä mladým ľuďom, a vytvorila tak užšie vzťahy medzi mladou generáciou a existujúcimi politickými štruktúrami;

3)

miestne a regionálne orgány považujú za životne dôležité dosiahnuť implementáciu strategických cieľov stanovených na zasadnutiach Európskej rady v Lisabone a Barcelone, so zámerom „urobiť Európu najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou, na vedomostiach založenou ekonomikou na svete“, a sú presvedčené, že mobilita mládeže v Európe je nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie tohto cieľa. Európska politika mládeže by sa však mala vyhnúť príliš inštrumentálnemu prístupu k mladej generácii. Mládežnícka politika by sa mala opierať o uznanie mladých ľudí ako európskych občanov, ktorí sú si rovní, s príležitosťou a mocou vytvárať vlastnú, aj európsku budúcnosť. Toto v najširšom zmysle ovplyvní konkurencieschopnosť a hospodársky rozvoj v Európe.

1.1

súhlasí s Komisiou pri zdôrazňovaní potreby aplikácie otvorenej metódy spolupráce na problémy mládeže a aktivity mládeže, ako to vyžaduje Rada, z hľadiska rýchle sa meniacej situácie mladších generácií v Európe;

1.2

víta metódu použitú Komisiou, vyznačujúcu sa rozsiahlou konzultáciou príslušných dôležitých aktérov;

1.3

nazdáva sa, že musí byť pravidelne žiadaný o konzultáciu a priebežne informovaný o záležitostiach týkajúcich sa štyroch prioritných tém vytýčených v Bielej knihe Komisie o Novom stimule pre európsku mládež, najmä za predpokladu, že miestne a regionálne orgány, vzhľadom na ich oficiálne záväzky, boli vždy zainteresované na rozbehnutí iniciatív na posilnenie aktívnej participácie mladých ľudí v komunitách, kde žijú;

1.4

súhlasí s postrehom Komisie, že medzi mladými ľuďmi je znepokojujúci nedostatok záujmu o politiku, ale že naopak, často sa zapájajú do iných sfér sociálnych činností, ako napríklad dobrovoľnícka činnosť, a že tieto činnosti predstavujú istú formu aktívneho občianstva. Preto sa Výbor nazdáva, že politici by mali urobiť prvý krok a prehodnotiť spôsob, akým sa prezentujú mladým ľuďom a osvojiť si taký prístup, ktorý im umožní zlepšiť ich dôveryhodnosť u mladých ľudí. Toto sa týka najmä Výboru regiónov, ktorý by mohol zaujať viac proaktívny prístup k náboru mladých ľudí, tak mužov, ako aj žien, ktorých mládežnícka a politická oddanosť na miestnej a regionálnej úrovni by mohla pomôcť zlepšiť prácu Výboru;

1.5

je presvedčený na základe tohto dokumentu, aj ako bolo argumentované v predošlých stanoviskách Výboru regiónov k tejto téme, že „mládežnícka politika v Európe by mala byť viditeľná na všetkých administratívnych a politických úrovniach a vo všetkých krajinách a mala by byť ohlasovaná takými komunikačnými kanálmi, a takým jazykom, ktoré mladí ľudia v Európe používajú“ (CdR 309/2003 fin). V tejto súvislosti Výbor víta vytvorenie európskej mládežníckej internetovej stránky, ktorej adresa je: http://www.europa.eu.int/youth/index_en.html.

2.1

sa nazdáva, že na to, aby sa politika priblížila k mladým ľuďom, sa musí najprv identifikovať najvhodnejší prístup, a aby sa to dosiahlo, ako Komisia výstižne zdôrazňuje pri vysvetľovaní celkového cieľa svojho oznámenia Rade, je nevyhnutné vytvoriť súhrn koherentných, relevantných a kvalitných vedomostí v oblasti mládeže v Európe a predvídať budúce potreby cez výmenu, dialóg a siete pre včasnú, účinnú a trvalo udržateľnú tvorbu koncepcie;

2.2

súhlasí s cieľmi subsidiarity, vytýčenými Komisiou v rámci celkového cieľa, a víta otvorenosť Komisie voči iným prioritným sektorom významným pre mládež, spolu so sektormi pôvodne naznačenými členskými štátmi v ich odpovediach na dotazník, ktorý im bol poslaný. Toto je podstatná črta vhodnej metódy na štúdium sektora prekonávajúceho takú prudkú zmenu ako sektor mládeže;

2.3

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri zhromažďovaní existujúcich poznatkov v sektoroch vzťahujúcich sa na mládež, a vyzýva Radu, aby mala toto na mysli pri odkaze na akčné línie identifikované na národnej úrovni; a naozaj sa zisťuje potreba „vypracovať ďalšie štúdie, zhromažďovať štatistické údaje a praktické vedomosti od mimovládnych organizácií, mládežníckych organizácií, a samotných mladých ľudí na určené témy, aby sa zaplnili medzery a ustavične sa aktualizovali poznatky o takýchto aktuálnych témach“, ale nie je urobená nijaká zmienka o miestnych a regionálnych orgánoch. Ak sa majú také vedomosti efektívne dopĺňať a aktualizovať, musia byť vyhľadávané i na miestnej úrovni, aj keď s koordináciou na celoštátnej úrovni, aby sa dosiahol celkový cieľ, akým je súhrn koherentných vedomostí;

2.4

nazdáva sa, že najúčinnejším prostriedkom, ktorý by vyhovoval potrebe takejto koordinácie na národnej úrovni, by boli projekty na zhromažďovanie údajov priamo zapájajúce miestne a regionálne orgány, pretože tie sa môžu ľahko skontaktovať s mladými ľuďmi na ich územiach, a kvôli tomu by mali mať možnosť čerpať z príslušných európskych finančných zdrojov;

2.5

nalieha na Komisiu, aby zohľadnila rozhodujúcu úlohu škôl pri úprave dokumentov týkajúcich sa štyroch prioritných tém Bielej knihy o mládeži, pretože školy môžu poskytnúť pre mladých ľudí ideálny kanál na vypĺňanie dotazníkov z rôznych oblastí výskumu; sociálne ustanovizne miestnych a regionálnych orgánov sa môžu skontaktovať s mladými ľuďmi, ktorí už nechodia do školy, lebo sa nachádzajú v sociálne znevýhodnených situáciách;

2.6

nazdáva sa, že miestne a regionálne orgány by mohli účinne vyhľadávať aktívnu spoluprácu s mnohými poradňami pre mládež alebo miestnymi radami mládeže. Tieto konzultačné orgány už dokázali na miestnej úrovni, že sú výborným prostriedkom pre získavanie podrobnejších, a najmä ustavične aktualizovaných vedomostí o mladých ľuďoch, zatiaľ čo zároveň vychovávajú k aktívnemu občianstvu;

2.7

Miestnym účastníckym a záujmovým skupinám, akými sú napríklad výbory mládeže, by sa tiež mala udeliť rozhodujúca právomoc v istých oblastiach, spolu s adekvátnymi zdrojmi. To by znamenalo, že mladí ľudia by mohli sami rozhodovať o projektoch a zavádzať také projekty, ktoré ich zaujímajú a ktoré sa ich týkajú. Keby mali výbory mládeže ozajstné rozhodovacie právomoci, predstavovalo by to pozitívny obraz demokracie pre mladých ľudí a podporovalo by to participáciu mládeže;

2.8

vyzýva Komisiu, aby priamo zaangažovala miestne a regionálne orgány nových členských štátov a aby uľahčila šírenie osvedčenej praxe medzi nimi, napríklad prostredníctvom partnerstiev a kultúrnych výmen medzi radami mládeže po Európe;

2.9

vyzdvihuje význam vytvárania súhrnu koherentných, relevantných a kvalitných poznatkov v sektore mládeže v Európe, ktorý zohľadňuje aj etnické a jazykové menšiny;

2.10

víta ochotu Komisie zriadiť Komunitárnu sieť poznatkov z oblasti mládeže integrujúcu zástupcov všetkých aktérov v tejto oblasti za účelom prediskutovania metód a budúcich tém, ako aj výmeny osvedčenej praxe;

2.11

domáha sa čo najskoršej možnej prípravy praktických krokov na zriadenie Siete poznatkov o mládeži, na ktorú sa Komisia odvoláva vo svojej diskusii v Cieli 4 oznámenia týkajúceho sa lepšieho pochopenia a poznania mladých ľudí a žiada, aby sa urobili konkrétne opatrenia pre participáciu zástupcov Výboru regiónov;

2.12

všíma si, že v odpovediach na dotazník Komisie si členské štáty nežiadajú nové štruktúry na uľahčenie a podporu výmen, dialógu a sietí na zabezpečenie viditeľnosti poznatkov v oblasti mládeže a predvídanie ich budúcich potrieb, ale želajú si budovať na existujúcich sieťach a vzťahoch s tým, že by sa mali používať a riadiť efektívnejšie. Preto by sa mali posilniť mládežnícke kontaktné body v miestnych orgánoch, mohli by slúžiť ako ideálny informačný kanál pre informácie pochádzajúce od samotných mladých ľudí;

2.13

súhlasí s dôrazom Komisie kladeným na dôležitosť mobility pri podpore vzdelávania a školenia výskumných pracovníkov a expertov – najmä mladých – pracujúcich s mládežou, ako aj akýchkoľvek aktérov rozvíjajúcich poznatky v tejto oblasti, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégie na európskej úrovni, ktoré by zvýšili pozornosť a všímavosť ustanovizní, zahŕňajúcich výskumníkov a expertov, a najmä škôl a univerzít, voči tejto problematike – ako Komisia sama zdôrazňuje vo svojej Správe o nadväznosti na Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 10. júla 2001 o mobilite študentov, osôb zvyšujúcich si kvalifikáciu, dobrovoľníkov a učiteľov a inštruktorov v Spoločenstve (COM(2001) 21 fin) – napriek už zavedeným stratégiám „počty osôb v systémoch vzdelávania a školenia zúčastňujúcich sa mobility sú stále veľmi obmedzené.“

2.14

Školským učiteľom by sa mali dať dobré základy zručností a vedomostí potrebné na uvedenie tém týkajúcich sa participácie a angažovanosti v obci, a to tak v triede, ako aj na mimoškolských aktivitách študentov. Okrem toho by sa malo povoliť mládežníckym účastníckym a záujmovým skupinám na školách, aby vyjadrili svoj názor pri rozhodovaniach o plánovaní a realizácii školských areálov a napríklad mimoškolských zariadení.

3.1

víta podrobnú analýzu Komisie témy, ktorá bola vždy dôležitá pre miestne a regionálne orgány práve kvôli veľkej dôležitosti, akú majú hlavne na miestnej úrovni združenia dobrovoľníkov, tvoriacich živé, aktívne srdce každého spoločenstva osôb;

3.2

víta informáciu, že mnoho mladých ľudí je zapojených do dobrovoľníckych činností a zdôrazňuje, že toto protirečí mienke, že mladí ľudia sa nezaujímajú o aktívne občianstvo. Považuje za presnejšie opísať mladých ľudí ako „depolitizovaných“, než bez záujmu, pretože dobrovoľnícke činnosti – ako to tvrdí samotná Komisia – sú formou sociálnej angažovanosti, výchovnou skúsenosťou a faktorom zamestnateľnosti a integrácie;

3.3

tvrdí, že mladí ľudia sa pravdepodobne odklonili od politiky preto, lebo sa im zdala vzdialená od reálnych problémov. Odvoláva sa na svoje nedávne stanovisko k Oznámeniu rady o účasti a informovanosti mladých ľudí, v ktorom miestne a regionálne orgány hrajú rozhodujúcu úlohu v európskej mládežníckej politike, pretože sú to inštitúcie, ktoré sú v najužšom kontakte s mladšími generáciami;

3.4

víta ocenenie roly miestnych a regionálnych orgánov Komisiou pri realizácii krokov na zlepšenie existujúcich dobrovoľníckych aktivít pre mladých ľudí a podčiarkuje privilegovaný vzťah, ktorý si môžu miestne a regionálne orgány vytvoriť s mladými ľuďmi na svojom území;

3.5

súhlasí s priznaním Komisie, že dobrovoľnícke činnosti pre mladých ľudí sú v každej krajine odlišné, a že situácia v rôznych členských štátoch zďaleka nie je identická;

3.6

dúfa, že všetky členské štáty si budú vedomé potreby uľahčiť dobrovoľnícke angažovanie mladých ľudí odstránením existujúcich prekážok. Konkrétnejšie je nevyhnutné, aby každý členský štát legálne uznal štatút dobrovoľníckej práce, pretože považovanie takej práce za ekvivalent zamestnania, ako je tomu v prípade niektorých členských štátov, má často za následok značné nevýhody;

3.7

oceňuje fakt, že v tomto oznámení Komisia opäť zdôrazňuje potrebu podpory mobility pre dobrovoľníkov, ako to už zoširoka argumentovala v Správe o nadväznosti ma Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 10. júla 2001 o mobilite študentov, osôb zvyšujúcich si kvalifikáciu, dobrovoľníkov, učiteľov a inštruktorov v rámci Spoločenstva (6);

3.8

zdôrazňuje, že pri rozvíjaní dobrovoľníckych činností vykonávaných mladými ľuďmi, zvyšovaní transparentnosti existujúcich možností, zväčšovaní ich rozsahu a zlepšovaní ich kvality budú hrať rozhodujúcu úlohu miestne a regionálne orgány. Mohli by, napríklad, zriadiť „centrá dobrovoľníckych služieb“ na podporu miestnych dobrovoľníckych združení a „dobrovoľnícke kontaktné body“, ktoré by viedli mladých ľudí k takej forme dobrovoľníckej činnosti, ktorá by najviac vyhovovala ich očakávaniam;

3.9

vyzýva Radu, aby vypracovala konkrétnu akčnú líniu na podporu zriadenia úplného „registra dobrovoľníckych organizácií“ na národnej, regionálnej a miestnej úrovni v tých krajinách, kde ho ešte nemajú. Ukázalo sa, že také registre tam, kde existujú, sú vysoko hodnotným nástrojom, poskytujúcim ustavične aktualizovaný obraz o dobrovoľníckych organizáciách na danom území. Ustavičná aktualizácia týchto registrov znamená, že zainteresovaní mladí ľudia môžu vždy získať špecifické informácie týkajúce sa ich aktivít v tejto oblasti;

3.10

poznamenáva však, že ak sa mladí ľudia nestretávajú s touto problematikou už v rodinnom prostredí, najčastejšie prichádzajú do kontaktu s dobrovoľníckym hnutím náhodne, a že v dôsledku toho by sa mali propagovať rady aktivít, aby sa vniesli relevantné informácie do škôl už od najmladšieho veku. Toto by sa mohlo napríklad robiť formou schôdzok, prispôsobených pre dané vekové skupiny, pričom jednotlivci by boli aktívne zaangažovaní v dobrovoľníckych združeniach. Toto by bol žiarivý príklad moderného občianskeho vzdelávania zameraného na aktívne občianstvo u mladých ľudí. Výbor preto nalieha na Komisiu, aby si uvedomila úlohu škôl a potrebu zvyšovania uvedomelosti medzi učiteľmi;

3.11

súhlasí s Komisiou, ktorá v Cieli 3 (podporovať dobrovoľnícke činnosti vzhľadom na posilnenie solidarity mladých ľudí a ich zaangažovania ako občanov) zdôrazňuje vytvorenie lepších podmienok pre zvýšenú účasť znevýhodnených mladých ľudí v dobrovoľníckych aktivitách. Dobrovoľnícka práca môže v skutočnosti uľahčiť integráciu mladých ľudí do spoločnosti.

3.12

si uvedomuje, že dobrovoľnícka práca je charakterizovaná tým, že je neplatená (okrem príležitostného preplácania výdavkov) a že si vyžaduje značnú investíciu času a energie, čo si často môže vyžadovať mobilitu. Taktiež si je vedomý toho, že sa treba vyhnúť nahrádzaniu platenej práce dobrovoľníckou. Je dôležité zabezpečiť právnu a sociálnu ochranu dobrovoľníkov. Primárna zodpovednosť za poskytnutie takej ochrany leží na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, avšak na základe článkov 137 a 140 Zmluvy o ES Komisia by mohla iniciovať prijatie Európskej charty dobrovoľníckej práce ako nástroj pre spoluprácu a koordináciu;

3.13

je potešený, že Komisia vyzdvihla potrebu garantovať uznanie dobrovoľníckych činností mladých ľudí za účelom uznania ich osobných zručností a ich zaangažovania sa pre spoločnosť. Dúfa, že osvedčená prax sa rýchle rozšíri na všetkých úrovniach tak, aby také uznanie vychádzalo z verejných úradov, súkromnej podnikateľskej sféry, sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a samotných mladých ľudí, ako to správne uviedla Komisia v líniách činnosti pre Cieľ 4;

3.14

súhlasí s podporou Komisie garantovania lepšieho uznania na európskej úrovni dobrovoľníckych skúseností mladých ľudí v rámci prebiehajúcich procesov a pomocou existujúcich prostriedkov v iných oblastiach politiky, najmä takých opatrení, akými sú Europass, už zavedený vo vzdelávacom sektore. Rovnaké formy stimulov pre študentskú mobilitu by sa mohli aplikovať na uľahčenie získania skúseností s dobrovoľníckou prácou pre mladých ľudí v iných členských štátoch, než je krajina ich pôvodu;

3.15

vyzýva Komisiu, aby ihneď vypracovala návrhy na rozšírenie Európskeho dobrovoľníckeho servisu - European Voluntary Service (EVS), na širší rad činností, a zároveň podporila prípravu podobných projektov členskými štátmi na národnej úrovni, čím by sa začlenili a obohatili iniciatívy Spoločenstva;

3.16

víta návrh uvedený v článku III-223(5) návrhu európskej ústavnej zmluvy, aby sa zriadil „Európsky zbor dobrovoľnej humanitárnej pomoci (...). Európske zákony určia pravidlá a fungovanie tohto zboru.“ Myslí si, že dobrovoľný zbor by mohol poskytnúť rámec pre spoločné prispenie zo strany mladých Európanov k humanitárnym akciám Európskej únie;

3.17

podčiarkuje, tak ako to už urobil v posledných stanoviskách o podpore dobrovoľníckej činnosti, potrebu rovnoprávneho zapojenia mladých mužov a žien, ako aj skupín mladých ľudí, ktorí zažívajú istú ťažkosť pri prejavovaní aktívneho občianstva vzhľadom na sociálne alebo etnické faktory, alebo fyzickú či duševnú nespôsobilosť.

4.1

má kladný názor na dve oznámenia Komisie diskutované v tomto Stanovisku;

4.2

konkrétne nabáda Komisiu, aby pravidelne informovala Výbor regiónov o pokroku akčných programov realizovaných členskými štátmi, šírením informácií o osvedčenej praxi v čo najväčšom počte a v čo najrýchlejšom čase. Vďaka rýchlym zmenám v mládežníckej sfére sa musí pamätať na to, že aj vhodné postupy sa rýchle menia;

4.3

nalieha na členské štáty, aby konzultovali s miestnymi a regionálnymi orgánmi, tak ako to už bolo urobené aj v iných oblastiach, vrátane štyroch priorít v Bielej knihe, keď budú písať národné správy o pokroku v zavádzaní priorít vzhľadom na „väčšie pochopenie a poznanie mládeže“ a „dobrovoľnícke činnosti medzi mladými ľuďmi“, navrhnuté na koniec roka 2005.

4.4

vidí potrebu pre väčšiu flexibilitu v praktických postupoch a vyzýva Komisiu, aby zvážila, či je uskutočniteľné vydávať iniciatívy na upozorňovanie politikov, že je potrebné, aby títo politici nadväzovali bližší kontakt s mladými ľuďmi ako celkom v celej ich komplexnej diverzite, aby ich lepšie spoznali a dokázali získať ich nevyhnutný prínos, aby aktívne prispeli k budovaniu silnej a solidárnej Európy občanov, a je presvedčený, že Výbor regiónov by mohol pomôcť podnietiť politikov nadviazaním družby s mladými zvolenými zástupcami z úradov, v ňom zastúpených;

4.5

opakuje silnú podporu Výboru, danú v jeho nedávnom stanovisku ohľadom participácie a informovanosti mladých ľudí, presvedčeniu, že článok III-182 návrhu Európskej ústavnej zmluvy by mal navrhovať doplnenie ustanovení zmlúv súčasne platných v sektore mládeže, aby sa zdôraznilo, že Únia má za cieľ podporu participácie mladých ľudí na demokratickom živote v Európe.