ISSN 1725-5236

Úradný vestník

Európskej únie

C 25E

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 48
1. februára 2005


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Informácie

 

Rada

2005/C 025E/1

Spoločná pozícia (ES) č. 1/2005 z 19. júla 2004 prijatá Radou v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, s ohľadom na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu, a ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS

1

2005/C 025E/2

Spoločná pozícia (ES) č. 2/2005 z 24. septembra 2004 prijatá Radou v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, s ohľadom na prijatie rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje viacročný program spoločenstva na zlepšenie dostupnosti, použiteľnosti a využiteľnosti digitálneho obsahu v Európe

19

2005/C 025E/3

Spoločná pozícia (ES) č. 3/2005 zo 7. októbra 2004 prijatá Radou v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, s ohľadom na prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia

29

2005/C 025E/4

Spoločná pozícia (ES) č. 4/2005 z 21. októbra 2004 prijatá Radou v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, s ohľadom na prijatie rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 1419/1999/ES o akcii Spoločenstva na podporu podujatia Európske hlavné mesto kultúry pre roky 2005 až 2019

41

2005/C 025E/5

Spoločná pozícia (ES) č. 5/2005 z 12. novembra 2004 prijatá Radou s v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ohľadom na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn

44

SK

 


I Informácie

Rada

1.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 25/1


SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 1/2005

prijatá Radou 19. júla 2004

s ohľadom na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z... o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu, a ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS

(Text s významom pre EHP)

(2005/C 25E/01)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 37 a článok 152 ods. 4 písm. b),

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

1)

Smernica Rady 76/895/EHS z 23. novembra 1976 o stanovení maximálnych hladín rezíduí pesticídov v a na ovocí a zelenine (3), smernica Rady 86/362/EHS z 24. júla 1986 o stanovení maximálnych hladín rezíduí pesticídov v a na obilninách (4), smernica Rady 86/363/EHS z 24. júla 1986, ktorou sa stanovujú maximálne hladiny rezíduí pesticídov v a na potravinách živočíšneho pôvodu (5), a smernica Rady 90/642/EHS z 27. novembra 1990 o stanovení maximálnych hladín pre rezíduá pesticídov v a na určitých produktoch rastlinného pôvodu vrátane ovocia a zeleniny (6), boli niekoľkokrát podstatne zmenené a doplnené. V záujme zrozumiteľnosti a jednoduchosti by mali byť tieto smernice zrušené a nahradené jediným aktom.

2)

Rozdiely medzi vnútroštátnymi maximálnymi hladinami pre rezíduá pesticídov môžu vytvárať prekážky pre obchod medzi členskými štátmi a medzi tretími štátmi a spoločenstvom s výrobkami zahrnutými v prílohe č. I k zmluve a výrobkami z nich odvodenými. V záujme voľného pohybu tovaru, rovnakých podmienok pre hospodársku súťaž medzi členskými štátmi, ako aj ochrany spotrebiteľov je preto žiaduce, aby boli maximálne hladiny pre rezíduá (MRL) pre výrobky rastlinného a živočíšneho pôvodu stanovené na úrovni spoločenstva.

3)

Nariadenie, ktorým sa ustanovujú MRL, nevyžaduje transpozíciu do vnútroštátneho práva členských štátov. Z tohto dôvodu je preto najvhodnejším právnym nástrojom na stanovenie MRL pre pesticídy vo výrobkoch rastlinného a živočíšneho pôvodu, keďže sa jeho presné požiadavky majú uplatňovať v rovnakom čase a rovnakým spôsobom v celom spoločenstve tak, aby umožnili efektívnejšie využívanie národných zdrojov.

4)

Výroba a spotreba rastlinných a živočíšnych výrobkov zohráva v spoločenstve veľmi dôležitú úlohu. Výnosy rastlinnej výroby sú neustále postihované škodlivými organizmami. Je dôležité ochraňovať rastliny a rastlinné výrobky pred takýmito organizmami, nielen s cieľom predchádzať znižovaniu výnosov alebo ich poškodeniu, ale takisto s cieľom zabezpečiť kvalitu zozbieraných produktov, zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva a ochraňovať prírodné prostredie obmedzením povrchovej plochy potrebnej pre poľnohospodársku výrobu.

5)

Jedna z najdôležitejších metód ochrany rastlín a rastlinných výrobkov pred vplyvmi škodlivých organizmov je používanie aktívnych látok v prípravkoch na ochranu rastlín. Možným dôsledkom ich používania však môže byť prítomnosť rezíduí v takto ošetrených výrobkoch, vo zvieratách vykrmovaných týmito výrobkami a vo včeľom mede, ktoré boli týmto látkam vystavené. Je potrebné zabezpečiť, aby tieto rezíduá neboli prítomné v množstve predstavujúcom neprijateľné riziko pre ľudí a, podľa potreby, pre zvieratá.

6)

Smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (7) stanovuje, že členské štáty pri vydávaní povolení majú stanoviť, že prípravky na ochranu rastlín sa majú správne používať. Správne používanie zahŕňa uplatňovanie princípov správnej odbornej praxe ochrany rastlín, ako aj zásad integrovanej kontroly. Pokiaľ MRL vyplývajúce z povoleného používania pesticídov podľa smernice 91/414/EHS predstavujú riziko pre spotrebiteľov, takéto používanie by malo byť zrevidované s cieľom znížiť hladiny pre rezíduá pesticídov. Spoločenstvo by malo podporiť používanie metód alebo výrobkov prispievajúcich k zníženiu rizík a zníženiu množstiev používaných pesticídov so zámerom dosiahnuť hladiny umožňujúce účinnú kontrolu škodcov.

7)

Niektoré aktívne látky sú zakázané podľa smernice Rady 79/117/EHS z 21. decembra 1978, ktorou sa zakazuje uvedenie na trh a používanie prípravkov na ochranu rastlín, obsahujúcich určité aktívne látky (8). Zároveň mnohé iné aktívne látky nie sú v súčasnosti povolené podľa smernice 91/414/EHS. Rezíduá aktívnych látok vo výrobkoch rastlinného a živočíšneho pôvodu vyplývajúce z nepovoleného používania, znečistenia životného prostredia alebo používania v tretích krajinách by mali byť pozorne kontrolované a sledované.

8)

Základné pravidlá týkajúce sa potravinového a krmivového práva sú ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (9).

9)

Okrem týchto základných pravidiel sú potrebné konkrétnejšie pravidlá s cieľom zabezpečiť účinné fungovanie vnútorného trhu a napomáhať obchodu s tretími krajinami, pokiaľ ide o čerstvé, spracované a/alebo kombinované rastlinné a živočíšne výrobky určené pre ľudskú spotrebu alebo pre kŕmenie zvierat, v ktorých môžu byť prítomné rezíduá pesticídov, pričom slúžia ako základ pre zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a zvierat, ako aj ochrany záujmov spotrebiteľov. Takéto pravidlá by mali zahŕňať stanovenie osobitných MRL pre každý pesticíd v potravinových výrobkoch a krmivách ako aj presnosť údajov, ktoré sú základom pre tieto MRL.

10)

Bez ohľadu na to, že sa zásady všeobecného potravinového práva stanovené nariadením (ES) č. 178/2002 uplatňujú iba na krmivá pre zvieratá určené na produkciu potravín, vzhľadom na ťažkosti s oddelením výrobkov, ktoré majú slúžiť ako krmivá pre zvieratá, ktoré nie sú určené pre výrobu potravín a s cieľom uľahčiť kontrolu a dodržiavanie ustanovení tohto nariadenia je vhodné, aby sa uplatňovali aj na krmivá, ktoré nie sú zamýšľané pre zvieratá určené na produkciu potravín. Toto nariadenie by však nemalo brániť vykonávaniu skúšok potrebných za účelom zhodnotenia pesticídov.

11)

Smernica 91/414/EHS stanovuje základné pravidlá pre používanie a uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh. Predovšetkým by používanie takýchto prípravkov nemalo mať škodlivé účinky na ľudí alebo zvieratá. Rezíduá pesticídov, ktoré sú výsledkom používania prípravkov na ochranu rastlín, môžu mať škodlivé účinky na zdravie spotrebiteľov. Je preto vhodné, aby pravidlá pre MRL pre výrobky určené pre ľudskú spotrebu boli definované v závislosti od povolenia používať prípravky na ochranu rastlín podľa smernice 91/414/EHS. Smernica potrebuje byť tiež prispôsobená, aby zohľadnila postup spoločenstva pre stanovenie MRL podľa tohto nariadenia. Podľa uvedenej smernice môže byť členský štát určený za spravodajcu pre zhodnotenie aktívnej látky. Je vhodné využívať odborné znalosti v danom členskom štáte na účely tohto nariadenia.

12)

Je vhodné, aby boli zavedené osobitné pravidlá týkajúce sa kontroly rezíduí pesticídov s cieľom doplniť všeobecné ustanovenia spoločenstva o kontrole potravín a krmív.

13)

Osobitné pravidlá týkajúce sa krmív pre zvieratá vrátane obchodovania, skladovania krmív a kŕmenia zvierat sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/32/ES zo 7. mája 2002 o nežiadúcich látkach v krmivách pre zvieratá (10). V prípade niektorých výrobkov nie je možné určiť, či budú pretvorené na potraviny alebo na krmivo pre zvieratá. Z tohto dôvodu musia byť rezíduá pesticídov prítomné v takýchto výrobkoch bezpečné pre zdravie ľudí a, kde je to dôležité, pre zdravie zvierat. Je preto vhodné, aby sa pravidlá stanovené v tomto nariadení uplatňovali na takéto výrobky, a tak dopĺňali osobitné pravidlá pre výživu zvierat.

14)

Je potrebné vymedziť na úrovni spoločenstva určité podmienky používané pre stanovenie a kontrolu MRL pre výrobky rastlinného a živočíšneho pôvodu.

15)

Smernica 76/895/EHS stanovuje, že členské štáty môžu povoliť vyššie hladiny MRL, ako sú v súčasnosti povolené na úrovni spoločenstva. Táto možnosť by mala prestať platiť, nakoľko by v kontexte vnútorného trhu mohla vytvárať prekážky pre obchod v rámci spoločenstva.

16)

Stanovenie MRL pre pesticídy vyžaduje zdĺhavé technické posudzovanie a zahŕňa zhodnotenie možných rizík pre spotrebiteľov. Z tohto dôvodu nemôžu byť MRL stanovené pre rezíduá pesticídov, ktoré v súčasnosti upravuje smernica 76/895/EHS alebo pre pesticídy, pre ktoré ešte neboli stanovené MRL spoločenstva.

17)

Je vhodné, aby boli na úrovni spoločenstva stanovené minimálne požiadavky na údaje, ktoré budú použité pri stanovovaní MRL pre pesticídy.

18)

Vo výnimočných prípadoch a najmä pre nepovolené pesticídy, ktoré sa môžu nachádzať v prostredí, je vhodné pri stanovovaní MRL povoliť použitie údajov z monitorovania.

19)

MRL pre pesticídy by mali byť neustále monitorované a menené tak, aby zohľadňovali nové informácie a údaje. MRL by mali byť stanovené na nižšej úrovni analytickej stanoviteľnosti, na ktorej povolené používanie prípravkov na ochranu rastlín nemá za následok pozorovateľné hladiny rezíduí pesticídov. Pokiaľ nie je používanie pesticídov povolené na úrovni spoločenstva, MRL by mali byť stanovené na primerane nízkej úrovni na účely ochrany spotrebiteľa pred príjmom nepovoleného alebo nadmerného množstva rezíduí pesticídov. S cieľom uľahčiť kontrolu rezíduí pesticídov, má byť stanovená štandardná hodnota pre rezíduá pesticídov nachádzajúce sa vo výrobkoch alebo skupinách výrobkov, na ktoré sa vzťahuje príloha I, pre ktoré neboli stanovené MRL v prílohách II alebo III, pokiaľ nie je daná aktívna látka uvedená v zozname v prílohe IV. Je vhodné stanoviť štandardnú hodnotu na 0,01 mg/kg a zabezpečiť možnosť stanoviť ju na inú hladinu pre aktívne látky, na ktoré sa vzťahuje príloha V, berúc do úvahy bežné dostupné analytické metódy a/alebo ochranu spotrebiteľa.

20)

Pre potraviny a krmivá vyrobené mimo územia spoločenstva môžu byť v súlade s právom uplatňované rôzne poľnohospodárske zvyklosti, pokiaľ ide o používanie prípravkov na ochranu rastlín, ktorých dôsledkom je niekedy prítomnosť rezíduí pesticídov odlišných od tých, ktoré sú dôsledkom právom dovoleného používania v spoločenstve. Je preto vhodné, aby boli MRL stanovené pre dovezené výrobky, ktoré zohľadňujú tieto spôsoby používania a z nich vyplývajúce rezíduá, za predpokladu, že je bezpečnosť výrobkov preukázaná použitím rovnakých kritérií ako pre domácu výrobu.

21)

Nariadenie (ES) č. 178/2002 stanovuje postupy pre prijímanie núdzových opatrení v súvislosti s potravinami a krmivami pochádzajúcimi zo spoločenstva alebo dovezenými z tretej krajiny. Tieto postupy umožňujú Komisii prijímať takéto opatrenia v situáciách, keď potraviny pravdepodobne predstavujú vážne riziko pre ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a v ktorých takéto riziko nemôže byť uspokojujúco odstránené opatreniami prijatými dotknutým členským štátom/členskými štátmi. Je vhodné, aby tieto opatrenia a ich účinok na ľudí a, kde je to dôležité, na zvieratá, boli posúdené Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“).

22)

Celoživotné vystavenie a, ak je to vhodné, akútne vystavenie spotrebiteľov rezíduám pesticídov prostredníctvom potravinových výrobkov by mali byť zhodnotené v súlade s postupmi a metódami spoločenstva berúc do úvahy usmernenia uverejnené Svetovou zdravotníckou organizáciou.

23)

Navrhované MRL by mali byť prostredníctvom Svetovej obchodnej organizácie konzultované s obchodnými partnermi spoločenstva a ich pripomienky by mali byť pred prijatím MRL zohľadnené. Pri stanovovaní MRL spoločenstva by sa mali takisto zohľadniť MRL stanovené na medzinárodnej úrovni Komisiou pre potravinový kódex.

24)

Je potrebné, aby úrad posúdil žiadosti o MRL a hodnotiace správy vypracované členskými štátmi s cieľom určiť súvisiace riziká pre spotrebiteľov a, ak je to vhodné, pre zvieratá.

25)

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenia tohto nariadenia a zabezpečia ich vykonávanie. Tieto sankcie majú byť účinné, primerané a odradzujúce.

26)

Rozvoj harmonizovaného systému pre MRL spoločenstva zahŕňa rozvoj usmernení, databáz a iných činností so súvisiacimi nákladmi. Je vhodné, aby spoločenstvo v určitých prípadoch prispelo na tieto náklady.

27)

Časová koordinácia prijímania rozhodnutí o MRL pre aktívne látky a rozhodnutí v súvislosti s látkami, na ktoré sa vzťahuje smernica 91/414/EHS, predstavuje dobrú administratívnu prax a je technicky žiaduca. Rozhodnutia týkajúce sa mnohých látok, pre ktoré neboli doposiaľ stanovené MRL spoločenstva, nebudú prijímané na základe danej smernice až do nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

28)

Je preto potrebné prijať samostatné pravidlá zabezpečujúce dočasné, ale záväzné harmonizované MRL s cieľom postupne stanovovať MRL v čase prijímania rozhodnutí o jednotlivých aktívnych látkach ako súčasť hodnotení podľa smernice 91/414/EHS. Takéto dočasné harmonizované MRL by mali byť založené najmä na existujúcich vnútroštátnych MRL stanovených členskými štátmi a zohľadňovať vnútroštátne opatrenia, na základe ktorých boli stanovené, za predpokladu, že MRL nepredstavujú neprijateľné riziko pre spotrebiteľov.

29)

Po zaradení existujúcich aktívnych látok do prílohy I k smernici 91/414/EHS majú členské štáty opätovne zhodnotiť každý prípravok na ochranu rastlín obsahujúci tieto aktívne látky do štyroch rokov odo dňa zaradenia. Príslušné MRL by mali byť zachované na obdobie najviac štyroch rokov s cieľom zabezpečiť kontinuitu povolení a po ukončení opätovného zhodnotenia sa stať konečnými, pokiaľ sú podporené dokumentmi, ktoré zodpovedajú prílohe III k smernici 91/414/EHS, alebo byť stanovené na štandardnej hladine, ak nie sú takto podporené.

30)

Toto nariadenie stanovuje MRL na účely kontroly rezíduí pesticídov v potravinách a krmivách. Je preto vhodné, aby členské štáty vypracovali vnútroštátne programy na kontrolu týchto rezíduí. Výsledky vnútroštátnych kontrolných programov sa majú predložiť Komisii, úradu a ostatným členským štátom a majú byť zahrnuté vo výročnej správe spoločenstva.

31)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorými sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu, (11)

32)

V súlade so zásadou proporcionality je potrebné a vhodné pre dosiahnutie základných cieľov uľahčovania obchodu pri súčasnej ochrane spotrebiteľov stanoviť pravidlá pre MRL pre výrobky rastlinného a živočíšneho pôvodu. Toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov sledovaných v súlade s tretím odsekom článku 5 zmluvy.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A DEFINÍCIE

Článok 1

Predmet úpravy

Toto nariadenie ustanovuje, v súlade so všeobecnými zásadami stanovenými v nariadení (ES) č. 178/2002, harmonizované ustanovenia spoločenstva vzťahujúce sa na maximálne hladiny rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na výrobky rastlinného a živočíšneho pôvodu alebo na ich časti, na ktoré sa vzťahuje príloha I, ktoré budú použité ako čerstvé, spracované a/alebo kombinované potraviny alebo krmivá, v ktorých alebo na ktorých sa môžu nachádzať rezíduá pesticídov.

2.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na výrobky, na ktoré sa vzťahuje príloha I, ak sa dá náležite preukázať, že sú určené na:

a)

výrobu iných výrobkov než potraviny alebo krmivá; alebo

b)

siatie alebo vysádzanie; alebo

c)

činnosti povolené vnútroštátnym právom pre vykonávanie skúšok aktívnych látok.

3.   Maximálne hladiny rezíduí pre pesticídy, stanovené v súlade s týmto nariadením, sa neuplatňujú na výrobky, na ktoré sa vzťahuje príloha I, určené na vývoz do tretích krajín a ošetrené pred vývozom, ak je náležite preukázané, že tretia krajina určenia vyžaduje alebo súhlasí s daným ošetrením s cieľom zabrániť zavlečeniu škodlivých organizmov na svoje územie.

4.   Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté smernice 98/8/ES (12), 2002/32/ES a nariadenie (EHS) č. 2377/90 (13).

Článok 3

Definície

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú definície nariadenia (ES) č. 178/2002 a definície uvedené v článku 2 body 1 a 4 smernice 91/414/EHS.

2.   Uplatňujú sa takisto tieto definície:

a)

„správna poľnohospodárska prax“ (SPP) znamená vnútroštátne odporúčané, povolené alebo zaregistrované bezpečné používanie prípravkov na ochranu rastlín za súčasných podmienok na ktoromkoľvek stupni výroby, skladovania, prepravy, distribúcie a spracovania potravín a krmív;

b)

„kritická SPP“ znamená SPP, ak existuje viac než jedna SPP pre kombináciu aktívna látka/výrobok, ktorá spôsobuje nárast hladín rezíduí pesticídov v ošetrovanej rastline na najvyššiu prípustnú hladinu a ktorá predstavuje základ pre stanovenie MRL.

c)

„rezíduá pesticídov“ znamenajú rezíduá, vrátane aktívnych látok, metabolitov a/alebo produktov rozpadu alebo reakčných produktov aktívnych látok v súčasnosti alebo minulosti používaných v prípravkoch na ochranu rastlín, ako sú vymedzené v článku 2 bod 1 smernice 91/414/EHS, ktoré sa nachádzajú v alebo na výrobkoch, na ktoré sa vzťahuje príloha I k tomuto nariadeniu, vrátane najmä tých, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku používania pri ochrane rastlín, vo veterinárnom lekárstve a ako biocídy.

d)

„maximálna hladina rezíduí“ (MRL) znamená právom dovolenú hornú hladinu koncentrácie rezíduí pesticídov v alebo na potravinách alebo krmivách;

e)

„CXL“ znamená MRL stanovenú Komisiou pre potravinový kódex;

f)

„limit detekcie“ (LD) znamená potvrdenú najnižšiu koncentráciu rezíduí, ktorá môže byť kvantitatívne určená a zistená bežným monitorovaním s potvrdenými kontrolnými metódami;

g)

„dovozná tolerancia“ znamená MRL stanovenú pre dovážané výrobky, pokiaľ:

nie je používanie aktívnej látky v prípravku na ochranu rastlín pre daný výrobok povolené v spoločenstve; alebo

existujúca MRL spoločenstva nie je dostatočná na zohľadnenie potrieb medzinárodného obchodu;

h)

„skúška spôsobilosti“ znamená porovnávaciu skúšku, pri ktorej niekoľko laboratórií vykonáva analýzu na totožných vzorkách, čo umožňuje vyhodnotiť kvality analýzy vykonanej každým laboratóriom;

i)

„akútna referenčná dávka“ znamená odhad množstva látky v potravine, vyjadrený v pomere k telesnej váhe, ktoré môže byť prijaté počas krátkeho obdobia, zvyčajne počas jedného jedla alebo jedného dňa, bez významného zdravotného rizika pre spotrebiteľa, na základe všetkých známych skutočností v čase hodnotenia;

j)

„prípustný denný príjem“ znamená odhad množstva látky v potravine, vyjadrený v pomere k telesnej váhe, ktoré môže byť prijaté denne počas celého života bez významného zdravotného rizika pre spotrebiteľa, na základe všetkých známych skutočností v čase hodnotenia.

Článok 4

Zoznam skupín výrobkov, na ktoré sa uplatňuje harmonizovaná MRL

1.   Výrobky, skupiny výrobkov a/alebo časti výrobkov uvedené v článku 2 ods. 1, na ktoré sa uplatňujú harmonizované MRL, sú vymedzené a vzťahuje sa na ne príloha I v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 2. Príloha I zahŕňa všetky výrobky, pre ktoré sú stanovené MRL, ako aj iné výrobky, na ktoré je vhodné uplatňovať harmonizované MRL najmä s ohľadom na ich význam v strave spotrebiteľov alebo v obchode. Výrobky sa zaraďujú do skupín tak, aby mohli byť MRL, v rámci možností, stanovené pre skupinu podobných alebo súvisiacich výrobkov.

2.   Príloha I sa prvýkrát ustanoví v lehote troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a podľa potreby sa reviduje, najmä na žiadosť členského štátu.

Článok 5

Ustanovenie zoznamu aktívnych látok, pre ktoré sa nevyžaduje MRL

1.   Aktívne látky prípravkov na ochranu rastlín ohodnotené podľa smernice 91/414/EHS, pre ktoré sa nevyžaduje MRL, sú vymedzené v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 2 tohto nariadenia a uvedené v zozname v prílohe IV k tomuto nariadeniu, berúc do úvahy použitie týchto aktívnych látok a okolnosti uvedené v článku 14 ods. 2 písm. a), c) a d) tohto nariadenia.

2.   Príloha IV sa prvýkrát ustanoví v lehote dvanástich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

KAPITOLA II

POSTUP PRE ŽIADOSTI O MRL

ODDIEL 1

PREDKLADANIE ŽIADOSTÍ O MRL

Článok 6

Žiadosti

1.   Ak členský štát uvažuje o udelení povolenia alebo dočasného povolenia na používanie prípravku na ochranu rastlín v súlade so smernicou 91/414/EHS, zváži, či dôsledkom takéhoto používania nebude potrebné upraviť existujúcu MRL stanovenú v prílohe II alebo III k tomuto nariadeniu, stanoviť novú MRL, alebo či by aktívna látka mala byť zaradená do prílohy IV. V prípade potreby vyzve žiadateľa o povolenie, aby podal žiadosť v súlade s článkom 7.

2.   Strany, vrátane výrobcov, pestovateľov a producentov výrobkov, na ktoré sa vzťahuje príloha I, ktoré preukážu oprávnený záujem prostredníctvom primeraných dôkazových materiálov, môžu takisto predložiť členskému štátu žiadosť v súlade s článkom 7.

3.   Pokiaľ sa členský štát domnieva, že je potrebné stanovenie, úprava alebo vypustenie MRL, môže tento členský štát zostaviť a vyhodnotiť žiadosť o stanovenie, úpravu alebo vypustenie MRL v súlade s článkom 7.

4.   Žiadosti o dovozné tolerancie sa predkladajú spravodajskému členskému štátu určenému podľa smernice 91/414/EHS, alebo ak takýto spravodajca nebol určený, žiadosti sú adresované členskému štátu určenému Komisiou v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 2 tohto nariadenia na žiadosť žiadateľa. Takéto žiadosti sa vypracujú v súlade s článkom 7 tohto nariadenia.

Článok 7

Náležitosti žiadosti o MRL

1.   Žiadateľ do žiadosti o MRL zahrnie tieto údaje a dokumenty:

a)

meno a adresu žiadateľa;

b)

predloženie materiálov týkajúcich sa žiadosti vrátane:

i)

zhrnutia žiadosti;

ii)

hlavných podstatných argumentov;

iii)

register dokumentácie;

iv)

kópie príslušnej SPP, ktorá sa uplatňuje na používanie danej aktívnej látky;

c)

ak je to potrebné, vedecky podložené dôvody vyžadujúce si osobitnú pozornosť;

d)

údaje uvedené v prílohách II a III k smernici 91/414/EHS, ktoré sa týkajú požiadaviek údajov pre stanovenie MRL pre pesticídy vrátane, ak je to potrebné, toxikologických údajov a údajov o bežných analytických metódach používaných v kontrolných laboratóriách, ako aj údajov o metabolizme rastlín a živočíchov.

Pokiaľ sú však príslušné údaje verejne dostupné, najmä ak už bola aktívna látka hodnotená podľa smernice 91/414/EHS, alebo ak existuje CXL a žiadateľ takéto údaje predložil, členský štát môže využiť takéto informácie pri hodnotení žiadosti. V takýchto prípadoch zahŕňa hodnotiaca správa zdôvodnenie pre použitie alebo nepoužitie takýchto údajov.

2.   Hodnotiaci členský štát môže, v prípade potreby, vyzvať žiadateľa, aby v lehote ním určenej poskytol dodatočné informácie navyše k informáciám vyžadovaným podľa odseku 1.

Článok 8

Hodnotenie žiadostí

1.   Členský štát, ktorému bola podľa článku 6 predložená žiadosť v súlade s článkom 7, bezodkladne postúpi jej kópiu Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín ustanovenému nariadením (ES) č. 178/2002 (ďalej len „úrad“) a Komisii a bez zbytočného odkladu vypracuje hodnotiacu správu.

2.   Žiadosti sa hodnotia v súlade s príslušnými ustanoveniami Jednotných zásad hodnotenia a schvaľovania prípravkov na ochranu rastlín, stanovených v prílohe VI k smernici 91/414/EHS, alebo osobitnými zásadami pre hodnotenie, ktoré stanoví nariadenie Komisie v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 2 tohto nariadenia.

3.   Odchylne od odseku 1 a dohodou medzi dotknutými členskými štátmi, môže žiadosť hodnotiť spravodajský členský štát určený podľa smernice 91/414/EHS pre danú aktívnu látku.

4.   Ak má členský štát ťažkosti s hodnotením žiadosti, alebo s cieľom vyhnúť sa duplicitnej práci, môže byť v súlade s postupom stanoveným v článku 45 ods. 2, rozhodnuté, ktorý členský štát hodnotí konkrétne žiadosti.

Článok 9

Predloženie hodnotených žiadostí Komisii a úradu

1.   Po ukončení hodnotiacej správy ju členský štát zašle Komisii. Komisia bez meškania informuje členské štáty a zašle žiadosť, hodnotiacu správu a podporné dokumenty úradu.

2.   Úrad bez meškania písomne potvrdí prijatie žiadosti žiadateľovi, hodnotiacemu členskému štátu a Komisii. V potvrdení sa uvedie dátum prijatia žiadosti a priložených dokumentov.

ODDIEL 2

POSUDZOVANIE ŽIADOSTÍ O MRL ÚRADOM

Článok 10

Stanovisko úradu k žiadosti o MRL

1.   Úrad posudzuje žiadosti a hodnotiace správy a vydáva odôvodnené stanovisko najmä k rizikám spojeným so stanovením, úpravou alebo vypustením MRL pre spotrebiteľov a v prípade potreby pre zvieratá. Toto stanovisko zahŕňa:

a)

posúdenie, či je analytická metóda pre bežné monitorovanie navrhnutá v žiadosti vhodná pre zamýšľané kontrolné účely;

b)

predpokladané LD pre kombináciu pesticíd/výrobok;

c)

posúdenie rizík prípustného denného príjmu alebo akútnej referenčnej dávky v prípade, že sú tieto prekročené v dôsledku úpravy MRL; príspevok rezíduí vo výrobku, pre ktorý bola žiadaná MRL, k príjmu;

d)

akýkoľvek iný prvok dôležitý pre vyhodnotenie rizika.

2.   Úrad doručí svoje odôvodnené stanovisko žiadateľovi, Komisii a členským štátom. Odôvodnené stanovisko jasne vymedzí základ pre všetky dosiahnuté závery.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 39 nariadenia (ES) č. 178/2002, úrad zverejní svoje odôvodnené stanovisko.

Článok 11

Lehoty pre stanovisko úradu k žiadostí o MRL

1.   Úrad vydá svoje odôvodnené stanovisko, ako je uvedené v článku 10, čo najskôr a najneskôr tri mesiace odo dňa prijatia žiadosti;

2.   Pokiaľ úrad požaduje dodatočné informácie, lehota stanovená v odseku 1 neplynie, pokým nie sú dané informácie k dispozícii. Takéto prerušenie lehoty podlieha ustanoveniam článku 13.

Článok 12

Posúdenie existujúcej MRL úradom

1.   Úrad v lehote 12 mesiacov odo dňa zaradenia alebo nezaradenia aktívnej látky do prílohy I k smernici 91/414/EHS po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia predloží odôvodnené stanovisko založené najmä na príslušnej hodnotiacej správe pripravenej podľa smernice 91/414/EHS Komisii a členským štátom o:

a)

existujúcej MRL pre danú aktívnu látku stanovenú v prílohe II alebo III k tomuto nariadeniu;

b)

potrebe stanovenia novej MRL pre danú aktívnu látku, alebo jej zaradenie do prílohy IV k tomuto nariadeniu;

c)

špecifické faktory týkajúce sa spracovania, ako sú uvedené v článku 20 ods. 2 tohto nariadenia, ktoré by mohli byť potrebné pre danú aktívnu látku;

d)

MRL, o ktorej by mohla Komisia uvažovať v súvislosti s jej zaradením do prílohy II a/alebo prílohy III k tomuto nariadeniu, a o tých MRL, ktoré by vo vzťahu k danej aktívnej látke mohli byť vypustené,

2.   Pre látky, ktoré boli zaradené do prílohy I k smernici 91/414/EHS pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, odôvodnené stanovisko uvedené v odseku 1 tohto článku bude vydané v lehote 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Článok 13

Správne preskúmanie

Každé rozhodnutie prijaté na základe právomocí úradu, ktoré boli úradu udelené týmto nariadením, alebo jeho nečinnosť, môže preskúmať Komisia z vlastného podnetu alebo na základe žiadosti členského štátu alebo akejkoľvek osoby, ktorá je tým priamo a osobne dotknutá.

S týmto cieľom sa Komisii zasiela žiadosť v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa dotknutá strana dozvedela o danom konaní alebo opomenutí.

Komisia prijme rozhodnutie v lehote dvoch mesiacov, pričom môže v prípade potreby od úradu požadovať zrušenie jeho rozhodnutia alebo odstránenie nečinnosti v rámci stanovenej lehoty.

ODDIEL 3

STANOVENIE, ÚPRAVA ALEBO VYPUSTENIE MRL

Článok 14

Rozhodnutia týkajúce sa žiadostí o MRL

1.   Na základe prijatia a zohľadnenia stanoviska úradu pripraví Komisia bezodkladne a najneskôr v lehote troch mesiacov nariadenie o stanovení, úprave alebo vypustení MRL alebo rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť, a predloží ho na prijatie v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 2.

2.   Pokiaľ ide o akty uvedené v odseku 1, do úvahy sa vezmú:

a)

dostupné vedecké a technické poznatky,

b)

možná prítomnosť rezíduí pesticídov pochádzajúca z iných zdrojov než zo súčasného používania aktívnych látok za účelom ochrany rastlín,

c)

výsledky posúdenia akýchkoľvek možných rizík pre spotrebiteľov a v prípade potreby pre zvieratá,

d)

výsledky akýchkoľvek hodnotení a rozhodnutí o úprave používania prípravkov na ochranu rastlín,

e)

CXL alebo SPP uplatňované v tretej krajine na právom dovolené používanie aktívnych látok v danej krajine,

f)

iné legitímne faktory dôležité pre posudzovanú záležitosť.

3.   Komisia môže kedykoľvek požiadať, aby žiadateľ alebo úrad poskytol doplňujúce informácie. Komisia sprístupní všetky prijaté doplňujúce informácie členským štátom a úradu.

Článok 15

Zaradenie novej alebo upravenej MRL do príloh II a III

1.   Nariadenie uvedené v článku 14 ods. 1:

a)

stanoví nové alebo upravené MRL a uvedie ich v zozname v prílohe II k tomuto nariadeniu, ak boli aktívne látky zaradené do prílohy I k smernici 91/414/EHS; alebo

b)

stanoví alebo upraví dočasné MRL a uvedie ich v zozname v prílohe III k tomuto nariadeniu, ak neboli aktívne látky zaradené do prílohy I k smernici 91/414/EHS a ak nie sú zaradené do prílohy II k tomuto nariadeniu; alebo

c)

v prípadoch uvedených v článku 16 stanoví dočasné MRL a uvedie ich v zozname v prílohe III k tomuto nariadeniu.

2.   Pokiaľ je stanovená dočasná MRL, ako je uvedené v odseku 1 písm. b), vypustí sa nariadením z prílohy III jeden rok odo dňa zaradenia alebo nezaradenia daných aktívnych látok do prílohy I k smernici 91/414/EHS v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 2 tohto nariadenia. Ak o to však jeden alebo viac členských štátov požiada, môže byť zachovaná ďalší rok až do potvrdenia, že boli vykonané vedecké štúdie potrebné na podporu žiadosti o stanovenie MRL. V prípadoch, kedy je takéto potvrdenie poskytnuté, sa dočasná MRL zachová počas ďalších dvoch rokov za predpokladu, že nie sú zistené žiadne neprijateľné obavy o bezpečnosť spotrebiteľa.

Článok 16

Postup pre stanovenie dočasných MRL za určitých okolností

1.   Nariadenie uvedené v článku 14 ods. 1 môže takisto stanoviť dočasné MRL, ktoré budú zaradené do prílohy III za týchto okolností:

a)

vo výnimočných prípadoch, najmä pokiaľ by rezíduá pesticídov mohli vzniknúť v dôsledku znečistenia životného prostredia alebo iného znečistenia alebo v dôsledku používania prípravkov na ochranu rastlín podľa článku 8 ods. 4 smernice 91/414/EHS; alebo

b)

pokiaľ príslušné výrobky predstavujú menšinovú zložku stravy spotrebiteľov a v prípade potreby stravy zvierat; alebo

c)

v prípade medu; alebo

d)

pokiaľ sa na základné použitie prípravkov na ochranu rastlín vzťahuje rozhodnutie nezaradiť alebo vypustiť aktívnu látku z prílohy I k smernici 91/414/EHS.

2.   Zaradenie dočasných MRL, ako je uvedené v odseku 1, je založené na stanovisku úradu, údajoch z monitorovania a vyhodnotení preukazujúcom, že neexistujú žiadne neprijateľné riziká pre spotrebiteľov alebo zvieratá.

Pretrvávajúca platnosť dočasných MRL uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c) sa prehodnocuje najmenej raz za desať rokov a akákoľvek takáto MRL sa podľa potreby upraví alebo vypustí.

MRL uvedená v odseku 1 písm. d) sa prehodnotí na konci obdobia, pre ktoré bolo povolené základné použitie.

Článok 17

Úpravy MRL po zrušení povolení pre prípravky na ochranu rastlín

Zmeny a doplnenia príloh II alebo III, potrebné na vypustenie MRL v nadväznosti na zrušenie existujúceho povolenia pre prípravok na ochranu rastlín, môžu byť prijaté bez vyžiadania stanoviska úradu.

KAPITOLA III

MRL UPLATŇOVANÉ NA VÝROBKY RASTLINNÉHO A ŽIVOČÍŠNEHO PÔVODU

Článok 18

Súlad s MRL

1.   Výrobky, na ktoré sa vzťahuje príloha I, nesmú od času, keď sú uvedené na trh ako potraviny alebo krmivá, alebo sú nimi kŕmené zvieratá, obsahovať žiadne rezíduá pesticídov presahujúce:

a)

MRL pre tieto výrobky stanovené v prílohách II a III;

b)

0,01 mg/kg pre tie výrobky, pre ktoré nie je v prílohách II alebo III stanovená žiadna osobitná MRL, alebo pre aktívne látky, ktoré nie sú uvedené v zozname v prílohe IV, pokiaľ nie sú stanovené iné štandardné hodnoty pre aktívne látky v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 2, berúc do úvahy bežné dostupné analytické metódy. Tieto štandardné hodnoty sú uvedené v prílohe V.

2.   Členské štáty nesmú zakázať alebo brániť uvádzaniu na trh výrobkov alebo kŕmeniu zvierat určených na produkciu potravín na ich území výrobkami, na ktoré sa vzťahuje príloha I z dôvodu, že obsahujú rezíduá pesticídov za predpokladu, že:

a)

takéto výrobky sú v súlade s článkom 18 ods. 1 a článkom 20; alebo

b)

aktívna látka je uvedená v prílohe IV.

3.   Odchylne od odseku 1, členské štáty môžu v súvislosti s ošetrovaním fumigantom po zbere úrody na ich vlastnom území povoliť hladiny rezíduí aktívnych látok presahujúce úrovne uvedené v prílohách II a III pre výrobky, na ktoré sa vzťahuje príloha I, pokiaľ sú tieto kombinácie aktívna látka/výrobok uvedené v prílohe VII za predpokladu, že:

a)

takéto výrobky nie sú určené na okamžitú spotrebu;

b)

fungujú kontrolné mechanizmy, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby takéto výrobky, pokiaľ sú k spotrebiteľovi dodávané priamo, neboli jemu alebo konečnému užívateľovi k dispozícii v prípade, že naďalej presahujú maximálne hladiny uvedené v prílohe II alebo III;

c)

ostatné členské štáty a Komisia boli informované o prijatých opatreniach.

Kombinácie aktívna látka/výrobok uvedené v prílohe VII sú vymedzené v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 2.

4.   Vo výnimočných prípadoch a najmä v súvislosti s používaním prípravkov na ochranu rastlín v súlade s článkom 8 ods. 4 smernice 91/414/EHS alebo v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo smernice 2000/29/ES (14) môže členský štát povoliť na svojom území uvádzanie na trh a/alebo kŕmenie zvierat ošetrenými potravinami alebo krmivami, ktoré nie sú v súlade s odsekom 1 za predpokladu, že takéto potraviny alebo krmivá nepredstavujú neprijateľné riziko. Takéto povolenia sa okamžite oznámia ostatným členským štátom, Komisii a úradu spolu s príslušným vyhodnotením rizika na posúdenie bez zbytočného odkladu v súlade s postupom stanoveným v článku 45 ods. 2 za účelom stanovenia dočasnej MRL na určené obdobie alebo prijatia iných potrebných opatrení v súvislosti s takýmito výrobkami.

Článok 19

Zákaz týkajúci sa spracovaných a/alebo kombinovaných výrobkov

Zakazuje sa spracúvať a/alebo miešať za účelom zriedenia výrobky, na ktoré sa vzťahuje príloha I, ktoré nie sú v súlade s článkom 18 ods. 1 alebo 20 s rovnakými alebo inými výrobkami s cieľom uviesť ich na trh ako potraviny alebo krmivá alebo s cieľom kŕmiť nimi zvieratá.

Článok 20

MRL uplatňované na spracované a/alebo kombinované výrobky

1.   Pokiaľ MRL pre spracované a/alebo kombinované potraviny alebo krmivá nie sú stanovené v prílohách II alebo III, uplatňované MRL sú tie, ktoré sú uvedené v článku 18 ods. 1 pre príslušný výrobok, na ktorý sa vzťahuje príloha I, berúc do úvahy zmeny hladín pre rezíduá pesticídov spôsobené spracovaním a/alebo zmiešaním.

2.   Osobitné faktory týkajúce sa zhusťovania alebo riedenia pre určité operácie spracúvania alebo miešania, alebo pre určité spracované a/alebo kombinované výrobky, môžu byť zahrnuté do zoznamu v prílohe VI v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 2.

KAPITOLA IV

OSOBITNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA ZAČLENENIA EXISTUJÚCICH MRL DO TOHTO NARIADENIA

Článok 21

Prvé stanovenie MRL

1.   MRL pre výrobky, na ktoré sa vzťahuje príloha I, sa prvýkrát stanovia a uvedú v prílohe II v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 2, začleňujúc MRL stanovené smernicami 86/362/EHS, 86/363/EHS a 90/642/EHS, pričom sa do úvahy vezmú kritériá uvedené v článku 14 ods. 2 tohto nariadenia.

2.   Príloha II sa ustanoví v lehote dvanástich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Článok 22

Prvé stanovenie dočasných MRL

1.   Dočasné MRL pre aktívne látky, pre ktoré zatiaľ nebolo prijaté rozhodnutie o zaradení alebo nezaradení do prílohy I k smernici 91/414/EHS, sa prvýkrát stanovia a uvedú v zozname v prílohe III k tomuto nariadeniu, pokiaľ už neboli uvedené v zozname v prílohe II k tomuto nariadeniu, v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 2, berúc do úvahy informácie poskytnuté členskými štátmi, v prípade potreby odôvodnené stanovisko uvedené v článku 24, faktory uvedené v článku 14 ods. 2 a tieto MRL:

a)

zostávajúce MRL v prílohe k smernici 76/895/EHS; a

b)

dosiaľ neharmonizované vnútroštátne MRL.

2.   Príloha III sa ustanoví v lehote dvanástich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia v súlade s článkami 23, 24 a 25.

Článok 23

Informácie členských štátov o vnútroštátnych MRL

Pokiaľ ešte nie je aktívna látka zahrnutá do prílohy I k smernici 91/414/EHS a pokiaľ členský štát stanovil, najneskôr v deň nadobudnutia účinnosti prílohy I tohto nariadenia, vnútroštátne MRL pre danú aktívnu látku pre výrobok, na ktorý sa vzťahuje príloha I k tomuto nariadeniu, alebo rozhodol, že pre danú aktívnu látku nie je potrebná žiadna MRL, dotknutý členský štát, spôsobom a v lehote, ktoré sa stanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 2, oznámi Komisii vnútroštátnu MRL, alebo skutočnosť, že pre aktívnu látku nie je potrebná žiadna MRL, a v prípade potreby a na žiadosť Komisie:

a)

SPP;

b)

pokiaľ je v členskom štáte uplatňovaná kritická SPP a tam, kde sú k dispozícii, súhrnné údaje z kontrolných pokusov a/alebo údaje z monitorovania;

c)

prípustný denný príjem a v prípade potreby akútnu referenčnú dávku používané na vnútroštátne posúdenie rizík, ako aj výsledky posúdenia.

Článok 24

Stanovisko úradu k údajom, na ktorých sú založené vnútroštátne MRL

1.   Úrad poskytne Komisii na jej žiadosť odôvodnené stanovisko týkajúce sa možných rizík pre zdravie spotrebiteľov, ktoré vznikajú v dôsledku:

a)

dočasných MRL, ktoré môžu byť zahrnuté v prílohe III;

b)

aktívnych látok, ktoré môžu byť zahrnuté v prílohe IV.

2.   Pri príprave odôvodneného stanoviska uvedeného v odseku 1 úrad vezme do úvahy dostupné vedecké a technické poznatky a najmä informácie poskytnuté členskými štátmi, ako vyžaduje článok 23.

Článok 25

Stanovenie dočasných MRL

Berúc do úvahy stanovisko úradu, pokiaľ bolo takéto stanovisko vyžiadané, môžu byť dočasné MRL pre aktívne látky uvedené v článku 23 stanovené a uvedené v zozname v prílohe III, podľa článku 22 ods. 1, alebo v prípade potreby môže byť aktívna látka zahrnutá do prílohy IV podľa článku 5 ods. 1.

KAPITOLA V

ÚRADNÉ KONTROLY, SPRÁVY A SANKCIE

ODDIEL 1

ÚRADNÉ KONTROLY MRL

Článok 26

Úradné kontroly

1.   Bez toho, aby bola dotknutá smernica 96/23/ES (15) členské štáty vykonávajú úradné kontroly rezíduí pesticídov s cieľom presadiť dodržiavanie tohto nariadenia, v súlade s príslušnými ustanoveniami práva spoločenstva týkajúcimi sa úradných kontrol potravín a krmív.

2.   Takéto kontroly rezíduí pesticídov sa skladajú najmä z odberu vzoriek a následných analýz vzoriek a identifikovania prítomných pesticídov a príslušných hladín ich rezíduí.

Článok 27

Odber vzoriek

1.   Každý členský štát odoberie dostatočné množstvo a rozsah vzoriek s cieľom zabezpečiť, aby boli výsledky reprezentatívne vzhľadom na trh, berúc do úvahy výsledky predchádzajúcich kontrolných programov. Takýto odber vzoriek sa vykonáva v rozumnej blízkosti miesta dodania vzorky, aby bolo možné prijať prípadné následné donucovacie opatrenia.

2.   Metódy odberu vzoriek potrebné pre vykonávanie kontrol rezíduí pesticídov vo výrobkoch, iných než tie, ktoré sú uvedené v smernici 2002/63/ES (16), sa stanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 2 tohto nariadenia.

Článok 28

Metódy analýzy

1.   Metódy analýzy rezíduí pesticídov musia byť v súlade so zásadami stanovenými v príslušných ustanoveniach práva spoločenstva týkajúcich sa úradných kontrol potravín a krmív.

2.   Technické usmernenia, týkajúce sa osobitných kritérií platnosti a postupov kontrol kvality v súvislosti s metódami analýzy na určenie rezíduí pesticídov, môžu byť prijaté v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 2.

3.   Všetky laboratóriá analyzujúce vzorky pre úradné kontroly rezíduí pesticídov sa zúčastňujú na testoch spôsobilosti spoločenstva pre rezíduá pesticídov organizovaných Komisiou.

ODDIEL 2

KONTROLNÝ PROGRAM SPOLOČENSTVA

Článok 29

Kontrolný program spoločenstva

1.   Komisia pripraví koordinovaný viacročný kontrolný program spoločenstva, ktorý určí špecifické vzorky na zaradenie do vnútroštátnych kontrolných programov a ktorý zohľadní zistené problémy týkajúce sa súladu s MRL stanoveným v tomto nariadení s cieľom posúdiť vystavenie spotrebiteľa a uplatňovanie platných právnych predpisov.

2.   Kontrolný program spoločenstva sa prijíma a každoročne aktualizuje v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 2. Návrh kontrolného programu spoločenstva sa predkladá výboru uvedenému v článku 45 ods. 1 najmenej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho roka.

ODDIEL 3

VNÚTROŠTÁTNE KONTROLNÉ PROGRAMY

Článok 30

Vnútroštátne kontrolné programy pre rezíduá pesticídov

1.   Členské štáty vypracujú viacročný vnútroštátny kontrolný program pre rezíduá pesticídov. Členské štáty viacročný program každoročne aktualizujú.

Tieto programy sú zamerané na riziko a ich cieľom je posúdiť úroveň vystavenia spotrebiteľov a súlad s platnými právnymi predpismi. Podrobne uvádzajú aspoň nasledovné:

a)

výrobky, z ktorých sa majú odobrať vzorky;

b)

počet vzoriek, ktoré sa majú odobrať a analýz, ktoré sa majú vykonať;

c)

pesticídy, ktoré sa majú analyzovať;

d)

kritériá uplatňované pri vypracovaní takýchto programov, vrátane:

i)

kombinácií pesticíd/výrobok, ktoré majú byť vyčlenené,

ii)

počtu vzoriek odobratých za domáce a nedomáce výrobky,

iii)

spotreby výrobkov ako podiel národnej stravy,

iv)

kontrolného programu spoločenstva a

v)

výsledkov predchádzajúcich kontrolných programov.

2.   Členské štáty predložia ich aktualizované vnútroštátne kontrolné programy pre rezíduá pesticídov podľa odseku 1, Komisii a úradu najmenej tri mesiace pred koncom každého kalendárneho roka.

3.   Členské štáty sa zúčastňujú kontrolných programov spoločenstva podľa článku 29.

ODDIEL 4

INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV A VÝROČNÁ SPRÁVA

Článok 31

Informácie členských štátov

1.   Členské štáty do 31. augusta každého roka predložia Komisii, úradu a ostatným členským štátom nasledovné informácie týkajúce sa predchádzajúceho kalendárneho roka:

a)

výsledky úradných kontrol stanovených v článku 26 ods. 1;

b)

LD uplatnené vo vnútroštátnych kontrolných programoch uvedených v článku 30 a podľa kontrolného programu spoločenstva uvedeného v článku 29;

c)

podrobnosti týkajúce sa účasti analytických laboratórií na testoch spôsobilosti spoločenstva uvedených v článku 28 ods. 3 a iných testoch spôsobilosti dôležitých pre kombinácie pesticíd- výrobok, z ktorých boli odobraté vzorky vo vnútroštátnom kontrolnom programe;

d)

podrobnosti týkajúce sa akreditácie analytických laboratórií zapojených do kontrol uvedených v písmene a);

e)

pokiaľ to povoľujú vnútroštátne právne predpisy, podrobnosti o prijatých donucovacích opatreniach.

2.   Vykonávacie opatrenia týkajúce sa predloženia informácií členskými štátmi môžu byť ustanovené v súlade s postupom uvedenom v článku 45 ods. 2 po porade s úradom.

Článok 32

Výročná správa o rezíduách pesticídov

1.   Úrad na základe informácií poskytnutých členskými štátmi podľa článku 31 ods. 1 vypracuje výročnú správu o rezíduách pesticídov.

2.   Úrad do výročnej správy zahrnie aspoň nasledujúce informácie:

a)

analýzu výsledkov kontrol uvedených v článku 26 ods. 2;

b)

vyhlásenie o možných dôvodoch, prečo boli MRL prekročené, spolu s príslušnými zisteniami týkajúcimi sa možností riadenia rizík;

c)

analýza chronických a akútnych rizík pre zdravie spotrebiteľov zo strany rezíduí pesticídov;

d)

posúdenie úrovne vystavenia spotrebiteľov rezíduám pesticídov založené na informáciách uvedených v písmene a) a iných príslušných dostupných informáciách, vrátane správ predložených podľa smernice 96/23/ES.

3.   Pokiaľ členský štát neposkytol informácie v súlade s článkom 31, nemusí úrad pri zostavovaní výročnej správy vziať do úvahy informácie týkajúce sa daného členského štátu.

4.   Forma výročnej správy môže byť určená v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 2.

5.   Úrad predloží výročnú správu Komisii k poslednému dňu februára každého roka.

6.   Výročná správa môže zahŕňať stanovisko o pesticídoch, ktoré má byť obsiahnuté v budúcich programoch.

7.   Úrad uverejní výročnú správu, ako aj akékoľvek pripomienky Komisie alebo členských štátov.

Článok 33

Predloženie výročnej správy o rezíduách pesticídov výboru

Komisia bez meškania predloží výročnú správu o rezíduách pesticídov výboru uvedenému v článku 45 ods. 1 na preskúmanie a odporúčanie akýchkoľvek potrebných opatrení, ktoré majú byť prijaté vzhľadom na zistené porušenia MRL stanovené v prílohách II a III.

ODDIEL 5

SANKCIE

Článok 34

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Takéto sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Členské štáty bez meškania oznámia Komisii tieto pravidlá a akékoľvek ich následné zmeny a doplnenia.

KAPITOLA VI

NÚDZOVÉ OPATRENIA

Článok 35

Núdzové opatrenia

Články 53 a 54 nariadenia (ES) 178/2002 sa použijú, pokiaľ v dôsledku nových informácií alebo opätovného posúdenia existujúcich informácií môžu rezíduá pesticídov alebo MRL upravené týmto nariadením ohroziť ľudské zdravie alebo zdravie zvierat, vyžadujúc okamžité konanie.

KAPITOLA VII

PODPORNÉ OPATRENIA TÝKAJÚCE SA HARMONIZOVANÝCH MRL PESTICÍDOV

Článok 36

Podporné opatrenia týkajúce sa harmonizovaných MRL pesticídov

1.   Podporné opatrenia týkajúce sa harmonizovaných MRL pesticídov sa stanovia na úrovni spoločenstva, vrátane:

a)

konsolidovanej databázy právnych predpisov spoločenstva týkajúcich sa MRL rezíduí pesticídov a zabezpečenie zverejnenia informácií;

b)

testov spôsobilosti spoločenstva, ako sú uvedené v článku 28 ods. 3;

c)

štúdií a iných opatrení potrebných na prípravu a vývoj právnych predpisov a technických usmernení týkajúcich sa rezíduí pesticídov;

d)

štúdií potrebných pre vyhodnotenie vystavenia spotrebiteľov a zvierat rezíduám pesticídov;

e)

štúdií potrebných na podporu kontrolných laboratórií, pokiaľ nie sú analytické metódy schopné kontrolovať stanovené MRL.

2.   Akékoľvek potrebné vykonávacie ustanovenia týkajúce sa opatrení uvedených v odseku 1 môžu byť prijaté v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 2.

Článok 37

Príspevok spoločenstva na podporné opatrenia pre harmonizované MRL pesticídov

1.   Spoločenstvo môže finančne prispieť až do výšky 100 % nákladov opatrení stanovených v článku 36.

2.   Prostriedky sa schvaľujú každý finančný rok ako súčasť rozpočtového postupu.

KAPITOLA VIII

KOORDINÁCIA ŽIADOSTÍ O MRL

Článok 38

Určenie vnútroštátnych orgánov

Každý členský štát určí jeden alebo viac vnútroštátnych orgánov, ktorých úlohou bude koordinovať spoluprácu s Komisiou, úradom, ostatnými členskými štátmi, výrobcami, producentmi a pestovateľmi na účely tohto nariadenia. Pokiaľ členský štát určil viac než jeden orgán, zároveň určí, ktorý z určených orgánov bude kontaktným miestom.

Vnútroštátne orgány môžu delegovať úlohy na iné subjekty.

Každý členský štát oznámi Komisii a úradu názvy a adresy určených vnútroštátnych orgánov.

Článok 39

Koordinácia informácií o MRL vykonávaná úradom

Úrad:

a)

koordinuje spoluprácu so spravodajským členským štátom určeným v súlade so smernicou 91/414/EHS pre aktívnu látku;

b)

koordinuje spoluprácu s členskými štátmi a Komisiou ohľadne MRL, najmä na účely splnenia požiadaviek článku 41.

Článok 40

Informácie, ktoré majú predkladať členské štáty

Členské štáty doručia úradu na jeho žiadosť akékoľvek dostupné informácie potrebné na posúdenie bezpečnosti MRL.

Článok 41

Databáza úradu o MRL

Bez toho, aby boli dotknuté uplatňované ustanovenia práva spoločenstva a vnútroštátneho práva týkajúce sa prístupu k dokumentom, úrad vytvorí a vedie databázu prístupnú Komisii a príslušným orgánom členských štátov, ktorá obsahuje dôležité vedecké informácie a SPP týkajúce sa MRL, aktívnych látok a spracovateľských faktorov stanovených v prílohách II, III, IV a VII. Databáza obsahuje najmä vyhodnotenia príjmov stravy, spracovateľské faktory a toxikologické konečné body.

Článok 42

Členské štáty a poplatky

1.   Členské štáty môžu pokryť náklady na prácu spojenú so stanovením, úpravou alebo vypustením MRL, alebo na inú prácu vyplývajúcu zo záväzkov podľa tohto nariadenia, prostredníctvom poplatkov.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby poplatok uvedený v odseku 1:

a)

bol stanovený transparentným spôsobom; a

b)

zodpovedal skutočným nákladom vykonanej práce.

Poplatok môže zahŕňať stupnicu stálych poplatkov založených na priemerných nákladoch práce uvedenej v odseku 1.

KAPITOLA IX

VYKONÁVANIE

Článok 43

Vedecké stanovisko úradu

Komisia alebo členské štáty môžu požiadať úrad o vedecké stanovisko k akémukoľvek opatreniu týkajúcemu sa posúdenia rizika podľa tohto nariadenia. Komisia môže určiť lehotu, v rámci ktorej má byť takéto stanovisko poskytnuté.

Článok 44

Postup prijímania stanovísk úradu

1.   V prípade, ak stanoviská úradu podľa tohto nariadenia vyžadujú iba vedeckú alebo technickú prácu zahŕňajúcu uplatnenie overených vedeckých alebo technických zásad, tieto môžu, pokiaľ Komisia alebo členský štát nenamieta, byť úradom vydané bez konzultácií s vedeckým výborom alebo vedeckými pracovnými skupinami uvedenými v článku 28 nariadenia (ES) č. 178/2002.

2.   Vykonávacie pravidlá podľa článku 29 ods. 6 písm. a) nariadenia (ES) č. 178/2002 podrobne uvádzajú prípady, v ktorých sa uplatňuje odsek 1.

Článok 45

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat zriadený článkom 58 nariadenia (ES) č. 178/2002 (ďalej len „výbor“).

2.   Ak sa niekde uvádza odkaz na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanovuje na tri mesiace.

3.   Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 46

Vykonávacie opatrenia

V súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 2, a v prípade potreby berúc do úvahy stanovisko úradu, stanovia sa alebo je možné zmeniť alebo doplniť:

a)

vykonávacie opatrenia na zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto nariadenia;

b)

dátumy v článku 23, článku 29 ods. 2, článku 30 ods. 2, článku 31 ods. 1 a článku 32 ods. 5.

c)

dokumenty technického usmernenia na pomoc pri uplatňovaní tohto nariadenia;

d)

podrobné pravidlá týkajúce sa vedeckých údajov požadovaných pre stanovenie MRL.

Článok 47

Správa o vykonávaní tohto nariadenia

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia a akékoľvek vhodné návrhy najneskôr desať rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

KAPITOLA X

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 48

Zrušenie a prispôsobenie právnych predpisov

1.   Smernice 76/895/EHS, 86/362/EHS, 86/363/EHS a 90/642/EHS sa týmto zrušujú s účinnosťou odo dňa uvedeného v druhom odseku článku 50.

2.   Článok 4 ods. 1 písm. f) smernice 91/414/EHS sa nahrádza textom, ktorý znie:

„f)

v prípade potreby boli MRL pre poľnohospodárske výrobky, ktoré boli ovplyvnené používaním uvedeným v povolení, stanovené alebo upravené v súlade s nariadením (ES) č. XXX/2004 (17).

Článok 49

Prechodné opatrenia

1.   Požiadavky kapitoly III sa neuplatňujú na výrobky vyrobené alebo dovezené do spoločenstva v súlade s právnymi predpismi pred dňom uvedeným v druhom odseku článku 50.

S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa sa však môžu prijať vhodné opatrenia týkajúce sa týchto výrobkov v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 2.

2.   Ak je to potrebné s cieľom umožniť bežné obchodovanie, spracovanie a spotrebu výrobkov, môžu byť stanovené ďalšie prechodné opatrenia na vykonávanie určitých MRL uvedených v článkoch 15, 16, 21, 22 a 25.

Tieto opatrenia, ktoré sa nedotýkajú povinnosti zabezpečiť vysokú hladinu ochrany spotrebiteľa, sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 2.

Článok 50

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Kapitoly II, III a V sa uplatňujú po šiestich mesiacov od uverejnenia posledného z nariadení ustanovujúcich prílohy I, II, III a IV.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 234, 30.9.2003, s. 33.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 20. apríla 2004(Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004), spoločná pozícia Rady z 19. júla 2004 a pozícia Európskeho parlamentu z .... (ešte neuverejnená v úradnom vestníku).

(3)  Ú. v. ES L 340, 9.12.1976, s. 26. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 807/2003 (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003, s. 36).

(4)  Ú. v. ES L 221, 7.8.1986, s. 37. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2004/61/ES, (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2004, s. 81).

(5)  Ú. v. ES L 221, 7.8.1986, s. 43. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/61/ES.

(6)  Ú. v. ES L 350, 14.12.1990, s. 71. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/61/ES.

(7)  Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie (ES) č. 2004/71/ES (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2004, s. 14).

(8)  Ú. v. ES L 33, 8.2.1979, s. 36. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 807/2003.

(9)  Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1642/2003 (Ú. v. EÚ L 245, 29.9.2003, s. 4).

(10)  Ú. v. ES L 140, 30.5.2002, s. 10. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2003/100/ES (Ú. v. EÚ L 285, 1.11.2003, s. 33).

(11)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(12)  Smernica 98/8/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (Ú. v. ES L 123, 24.4.1998, s. 1). Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1)

(13)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2377/90 z 26. júna 1990, ktorým sa stanovuje postup spoločenstva na určenie maximálnych limitov rezíduí veterinárnych liečiv v potravinách živočíšneho pôvodu (Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 1). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 564/2004 (Ú. v. EÚ L 87, 25.3.2004, s. 13)

(14)  Smernica Rady 2000/29/ES z. 8. mája 2000 o ochranných opatreniach proti zavedeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 169,10.7.2000, s.1) Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2004/70/ES (Ú.v. EU L 127, 29.4. 2004, s. 97.)

(15)  Smernica Rady 96/23/ES z 29. apríla 1996 o opatreniach na monitorovanie určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a živočíšnych produktoch a o zrušení smerníc 85/358/EHS a 86/469/EHS a rozhodnutí 89/187/EHS a 91/664/EHS (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 10). Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 806/2003 (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003, s. 1)

(16)  Smernica Komisie 2002/63/ES z 11. júla 2002, ktorou sa ustanovujú metódy odberu vzoriek spoločenstva pre úradnú kontrolu rezíduí pesticídov v a na výrobkoch rastlinného pôvodu a živočíšneho pôvodu a ktorá ruší smernicu 79/700/EHS (Ú. v. ES L 187, 16.7.2002, s. 30).

(17)  Ú. v. EÚ L...“


ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

I.   ÚVOD

Rada obdržala 14. marca 2003 od Komisie návrh nariadenia Európskeho parlamentu a rady o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov vo výrobkoch rastlinného a živočíšneho pôvodu.

Európsky Parlament prijal svoje stanovisko na prvom čítaní 20. apríla 2004. Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal svojej stanovisko 16. júla 2003.

Rada prijala svoju spoločnú pozíciu 19. júla 2004 v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy.

II.   CIELE

Návrh aktualizuje a zefektívňuje európsku legislatívu týkajúcu sa pesticídov tým, že štyri existujúce smernice nahrádza jediným nariadením. Cieľ nových zosúladených ustanovení je dvojaký: uľahčenie obchodu v rámci jednotného trhu a s tretími krajinami, v určitých prípadoch boli dovozcom do EÚ udelené dovozné tolerancie a zabezpečenie jednotnej úrovne ochrany spotrebiteľov v rámci celého spoločenstva. V tejto oblasti návrh tiež poskytuje priestor pre Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EÚBP). Podľa nových ustanovení tak, ako boli zmenené a doplnené Radou po prechodnom období, budú hodnoty MHR stanovované len na úrovni spoločenstva prostredníctvom postupu, v rámci ktorého členské štáty zhodnotia potrebu určenia MHR a predložia hodnotiacu správu Komisii, EÚBP by bola zodpovedná za hodnotenie rizika vychádzajúce z hodnotiacej správy členských štátov a údajov prijatých od uchádzačov, pričom do agendy Komisie by patrilo riadenie rizika prostredníctvom stanovovania hodnôt MHR.

III.   ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

A.   VŠEOBECNÉ POZNÁMKY

Spoločná pozícia Rady je do veľkej miery v súlade s pozíciami prijatými Komisiou a Parlamentom vzhľadom k tomu, že:

potvrdzuje ciele a väčšinu dojednaní, ktoré navrhla Komisia a podporil Európsky parlament,

obsahuje veľa zmien a doplnení, ktoré boli na prvom čítaní prijaté Európskym parlamentom.

Rada súhlasí najmä so skupinou parlamentných zmien a doplnení, cieľom ktorých je zabezpečiť hladké fungovanie nových postupov a zvýšiť súlad medzi novým nariadením a ďalšou legislatívou spoločenstva. Okrem toho Rada považuje za vhodné doplniť ďalšie zmeny a doplnenia, napríklad dať členským štátom flexibilitu pri riešení prekročenia MHR, ktoré nastane v určitých výnimočných prípadoch. Rada tiež zmenila poradie a preformulovala časti textu nariadenia, aby sa vyjasnili úlohy členských štátov, EÚBP, Komisie a aby sa oddelili prechodné ustanovenia od bežných postupov v súlade s novým režimom. Tiež bolo zapracovaných množstvo technických a redakčných zmien a doplnení.

B.   OSOBITNÉ PRIPOMIENKY

a)   Postup pri uplatňovaní: jednotlivé funkcie EÚBP a členských štátov

Vo svojom návrhu Komisia predpokladá výhradnú funkciu EÚBP vo vedeckom vyhodnocovaní a stanovovaní hodnôt MHR. Rada však súhlasila s Parlamentom v tom, že by členské štáty mali vykonávať predbežnú analýzu žiadostí o MHR v súlade s postupmi zavedenými podľa smernice 91/414/EHS. Okrem toho Rada súhlasila s tým, že kópie žiadostí o MHR, ktoré obdržali členské štáty, by mali byť bezodkladne zaslané Komisii a EÚBP (článok 8).

b)   Postup pre rutinnú činnosť vykonávanú EÚBP

Kvôli predpokladanej pracovnej záťaži EÚBP, Rada doplnila nový článok, určený na zamedzenie nepotrebných konzultácii vedeckých inštitúcii pri rutinných záležitostiach, napríklad v prípadoch, keď EÚBP vydáva stanoviská, ktoré sú výhradne založené na osvedčených vedeckých zásadách (článok 44). Toto ustanovenie je analogické s článkom 31 nariadenia 178/2002/ES.

c)   Správne preskúmanie

S cieľom poskytnúť istú formu právneho odškodnenia týkajúceho sa rozhodnutí prijatých EÚBP a tiež prípadov, kedy EÚBP nekonala bol doplnený nový článok (článok 13).

d)   Časový harmonogram a prechod na nové postupy

Na zabezpečenie hladkého prechodu na nové postupy, Rada nasledovala Parlament pri určovaní osobitných termínov pre dokončenie základných technických príloh, ktorými sa stanoví zoznam harmonizovaných MHR (príloha II), zoznam harmonizovaných dočasných MHR (príloha III) a zoznam aktívnych látok, pre ktoré sa MHR nevyžadujú (príloha IV). V rovnakom duchu Rada tak isto doplnila termín na vypracovanie prílohy, v ktorej bude uvedený zoznam výrobkov, na ktoré sa vzťahujú harmonizované MHR (príloha I). Rada sa podobne ako Parlament domnieva, že nariadenie by sa nemalo uplatňovať, pokiaľ nie sú vypracované kľúčové prílohy (články 4, 5, 21, 22 a 50).

e)   Možnosť rozšírenia platnosti dočasných MHR

Pre uľahčenie hladkého prechodu na plne harmonizovaný režim (napr. ak členské štáty oznámia, že je potrebný ďalší čas na dokončenie vedeckých štúdii pri látkach, ktoré boli povolené na vnútroštátnej úrovni), Rada rozhodla, že dočasné MHR, obsiahnuté v prílohe III, ktoré štandardne platia jeden rok, by v určitých prípadoch mohli platiť ďalšie tri roky (článok 15).

f)   Požívanie pesticídov pri ošetrovaní po období zberu

S cieľom zabezpečiť prax pre fumigáciu výrobkov po zbere (napr. s cieľom ich ochrany proti škodcom počas skladovania a prepravy, ktoré môžu spôsobiť dočasné zvýšenie MHR počas skladovania alebo tranzitu výrobku) bola zavedená odchýlka (článok 18 ods. 3).

g)   Používanie pesticídov za výnimočných okolností

Za účelom zabezpečiť výnimočné okolnosti (napr. v prípadoch keď sa vyžaduje núdzové použitie výrobkov na ochranu rastlín na kontrolu škodcu (škodcov) v súlade s článkom 8 ods. 4 smernice 91/414/EHS), boli zavedené núdzové ustanovenia, ktoré umožňujú členskému štátu povoliť umiestnenie potraviny alebo krmiva, ktoré nie je v súlade s MHR ustanovenými v tomto nariadení, na trh a/alebo povoliť jeho skrmovanie Takéto povolenia sa majú oznámiť ďalším členským štátom, Komisii a EÚBP s cieľom stanoviť dočasné MHR a prijať ďalšie potrebné kroky. Takéto povolenia je možné udeliť len za podmienky, že ošetrená potravina alebo krmivo nepredstavujú neprijateľné riziko pre spotrebiteľov (článok 18 ods. 4).

h)   Definície

Pri preformulovaní znenia na účel zlepšenia jeho právnej zrozumiteľnosti, Rada vložila dve nové definície, konkrétne „kritická SPP“ (t. j. správna poľnohospodárska prax, ktorá tvorí základ zosúladených MHR podľa nariadenia) a „ CXL“ (t. j. MHR stanovené Komisiou pre potravinový kódex) a zrušila definíciu „zložené potraviny“. Okrem toho Komisia nasledovala Európsky parlament pri objasňovaní definície „rezíduá pesticídov“ (článok 3).

i)   Technické a redakčné zmeny a doplnenia

Tiež bolo urobené veľké množstvo iných zmien vrátane technických úprav a objasnení.

j)   Zmeny a doplnenia, ktoré Rada neprijala

Je potrebná ďalšia diskusia najmä vo veciach, ktoré súvisia s hodnotením rizika a ustanoveniami o využívaní výrobkov na ochranu rastlín, kde Rada v súčasnej fáze nemohla súhlasiť s množstvom zmien a doplnení Parlamentu. K týmto položkám patrí, najmä postoje k úrovni vystavenia spotrebiteľov pri stanovovaní MHR, otázky spojené s najvhodnejším spôsobom informovania verejnosti a návrhom ustanovení o správnej poľnohospodárskej praxi a manažmentu škodcov.


1.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 25/19


SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 2/2005

prijatá Radou 24. septembra 2004

s ohľadom na prijatie rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. .../2005/ES, ktorým sa zriaďuje viacročný program spoločenstva na zlepšenie dostupnosti, použiteľnosti a využiteľnosti digitálneho obsahu v Európe

(Text s významom pre EHP)

(2005/C 25E/02)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 157 ods. 3,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Vývoj informačnej spoločnosti a objavenie širokopásmových technológií a služieb ovplyvní život každého občana Európskej únie, medzi iným podnecovaním prístupu k vedomostiam a novými spôsobmi získania vedomostí a teda zvyšovaním dopytu po novom obsahu, aplikáciách a službách.

(2)

Prenikanie internetu v spoločenstve výrazne narastá. Príležitosti, ktoré ponúka internet by sa mali využiť na to, aby každému jednotlivcovi a organizácii v spoločenstve priniesli sociálne a ekonomické výhody vyplývajúce zo zdieľania informácií a vedomostí. V súčasnosti bola v Európe stanovené etapa na využitie potenciálu digitálneho obsahu.

(3)

Závery zasadnutia Európskej rady v Lisabone 23.-24. marca 2000 zdôraznili, že prechod na digitálne hospodárstvo založené na vedomostiach, poháňané novým tovarom a službami, bude silným motorom pre rast, konkurencieschopnosť a pracovné miesta. Pri tejto príležitosti bola osobitne uznaná úloha odvetví obsahu na tvorbe pridanej hodnoty využívaním a prepájaním európskej kultúrnej rozmanitosti.

(4)

Akčný plán eEurope 2005, ktorý rozvíja lisabonskú stratégiu, vyzýva na činnosti zamerané na podporu vytvorenia bezpečných služieb, aplikácií a obsahu prostredníctvom širokopásmových sietí a teda zabezpečiť priaznivé prostredie pre súkromné investície, vytváranie nových pracovných miest, oživenie produktivity, modernizáciu verejných služieb a príležitosti pre každého jednotlivca zúčastniť sa na celosvetovej informačnej spoločnosti.

(5)

Dopyt širokej spoločnosti, či už občanov, študentov, výskumných pracovníkov, MSP a iných komerčných užívateľov alebo ľudí s osobitnými potrebami, ktorí si želajú rozšíriť svoje vedomosti, alebo „opätovných užívateľov“, ktorý chcú využiť zdroje digitálneho obsahu na tvorbu služieb, po kvalitnom digitálnom obsahu v Európe s vyrovnaným prístupom a užívateľskými právami prudko vzrastá.

(6)

Stranami zainteresovanými na digitálnom obsahu sú poskytovatelia obsahu (vrátane verejných a súkromných organizácií a inštitúcií, ktoré vytvárajú, zhromažďujú alebo vlastnia digitálny obsah) a používatelia obsahu (vrátane organizácií a podnikov, ktoré patria medzi koncových užívateľov, ktorí opätovne používajú a/alebo pridávajú hodnotu digitálnemu obsahu). Osobitná pozornosť by sa mala venovať účasti MSP.

(7)

Program eContent (2001-2004) prijatý rozhodnutím Rady 2001/48/ES z 22. decembra 2000 (3) uprednostňoval rozvoj a používanie európskeho digitálneho obsahu na internete a jazykovú rôznorodosť európskych webových stránok v informačnej spoločnosti. Oznámenie Komisie z 10. októbra 2003, ktoré sa týka strednodobého vyhodnotenia programu eContent znovu potvrdzuje dôležitosť toho, aby sa v tejto oblasti konalo.

(8)

Technologický pokrok poskytuje potenciál pre pridanie hodnoty obsahu formou uložených vedomostí a zlepšenie interoperability na úrovni služieb, čo je základom pre prístup, používanie a šírenie digitálneho obsahu. Toto má osobitný význam pre tie oblasti verejného záujmu, na ktoré sa tento program zameriava.

(9)

Podpora spoľahlivých obchodných modelov zvýši kontinuitu projektov iniciovaných v rámci tohto programu a zlepší tak podmienky pre vyššiu ekonomickú návratnosť zo služieb založených na prístupe a opätovnom použití digitálneho obsahu.

(10)

Legislatívny rámec bol definovaný tak, aby sa venoval výzvam, ktoré prináša digitálny obsah v informačnej spoločnosti (4)  (5)  (6).

(11)

Rôzne zvyklosti medzi členskými štátmi pokračujú vo vytváraní technických prekážok, ktoré bránia rozsiahlemu prístupu, používaniu, opätovnému používaniu a využívaniu informácií verejného sektora v spoločenstve.

(12)

Ak digitálny obsah zahŕňa osobné údaje, je potrebné dodržiavať smernice 95/46/ES (7) a 2002/58/ES (8) a použité technológie by mali rešpektovať súkromie a tam, kde je to možné súkromie chrániť.

(13)

Činnosti spoločenstva, ktoré sa týkajú obsahu informácií, by mali podporovať mnohojazyčnú a mnohokultúrnu osobitosť spoločenstva.

(14)

Opatrenia potrebné na vykonanie tohto rozhodnutia by mali byť prijaté v súlade rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (9).

(15)

Komisia by mala zaistiť doplnkovosť a synergiu so súvisiacimi iniciatívami a programami spoločenstva, najmä s tými, ktoré sa týkajú vzdelávania a kultúry a Európskeho rámca pre interoperabilitu.

(16)

Toto rozhodnutie určuje finančný rámec pre celé obdobie trvania programu, ktorý tvorí pre rozpočtový orgán počas rozpočtového postupu základné východisko v zmysle bodu 33 Medziinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšovaní rozpočtového postupu (10).

(17)

Pretože ciele navrhovanej činnosti, a to cieľ urobiť digitálny obsah v Európe dostupnejším, použiteľnejším a využiteľnejším, nemôžu byť v dostatočnej miere dosiahnuté členskými štátmi z dôvodu nadnárodného charakteru danej záležitosti a preto, že vzhľadom na európsky rozsah a účinky činnosti tieto môžu byť lepšie dosiahnuté na úrovni spoločenstva, spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity vymedzenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality vymedzenou v uvedenom článku, toto rozhodnutie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov,

ROZHODLI TAKTO:

Článok 1

Cieľ programu

1.   Týmto rozhodnutím sa zriaďuje program spoločenstva na obdobie rokov 2005-2008 na zlepšenie dostupnosti, použiteľnosti a využiteľnosti digitálneho obsahu v Európe, aby sa uľahčila tvorba a šírenie informácií - v oblastiach verejného záujmu - na úrovni spoločenstva.

Program sa nazýva „eContentplus“ (ďalej len „program“).

2.   Na účel dosiahnutia celkového cieľa programu sa pozornosť venuje nasledovným akčným smerom:

a)

uľahčenie prístupu k digitálnemu obsahu, jeho používania a využívania na úrovni spoločenstva;

b)

napomáhanie zlepšeniu kvality a zdokonalenie najlepšej praxe súvisiacej s digitálnym obsahom medzi poskytovateľmi a užívateľmi a medzi odvetviami;

c)

upevňovanie spolupráce medzi stranami zainteresovanými na digitálnom obsahu a zvyšovaniu povedomia.

Činnosti, ktoré sa majú vykonať na základe akčných smerov, sú zamerané na informácie verejného sektora, priestorové údaje a na vzdelávací, kultúrny a vedecký obsah ako je vymedzené v prílohe I. Program sa vykonáva v súlade s prílohou II.

Článok 2

Účasť

1.   Účasť na programe je otvorená pre právnické osoby usadené v členských štátoch. Účasť je tiež otvorená pre právnické osoby usadené v kandidátskych krajinách v súlade s platnými alebo budúcimi dvojstrannými dohodami s týmito krajinami.

2.   Účasť na programe môže byť otvorená pre právnické osoby usadené v štátoch EZVO, ktoré sú zmluvnými stranami dohody o EHP v súlade s ustanoveniami tejto dohody.

3.   Účasť na programe bez finančnej podpory spoločenstva môže byť otvorená pre právnické osoby usadené v tretích krajinách a pre medzinárodné organizácie, ak takáto účasť účinne prispieva k vykonávaniu programu. Rozhodnutie, ktorým sa takáto účasť umožní, sa prijíma v súlade s postupom uvedeným v článku 4 ods. 2.

Článok 3

Právomoci Komisie

1.   Komisia zodpovedá za vykonávanie programu.

2.   Komisia na základe tohto rozhodnutia vypracuje pracovný program.

3.   Pri vykonávaní programu Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi zabezpečuje všeobecný súlad a doplnkovosť s ostatnými príslušnými politikami, programami a činnosťami spoločenstva, ktoré majú dopad na rozvoj a použitie európskeho digitálneho obsahu a na podporu jazykovej rôznorodosti v informačnej spoločnosti, najmä na programy výskumu a technologického rozvoja spoločenstva, IDA, eTEN, eInclusion, eLearning, MODINIS a Safer Internet.

4.   Komisia koná v súlade s postupom uvedeným v článku 4 ods. 2 na nasledovné účely:

a)

prijatie a modifikácia pracovného programu;

b)

určenie kritérií a obsahu výziev na predkladanie návrhov v súlade s cieľmi stanovenými v článku 1;

c)

hodnotenie navrhovaných projektov podľa výziev na predkladanie návrhov na financovanie spoločenstvom s odhadovanou sumou príspevku spoločenstva, ktorá je rovná alebo vyššia ako 1 mil. EUR;

d)

každé odchýlenie od pravidiel stanovených v prílohe II.

5.   Komisia informuje výbor uvedený v článku 4 o pokroku pri vykonávaní programu.

Článok 4

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor.

2.   Ak je uvedený odkaz na tento odsek, uplatňujú sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Obdobie ustanovené v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES sú tri mesiace.

3.   Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 5

Monitorovanie a vyhodnotenie

1.   Na účel zabezpečenia toho, aby bola pomoc spoločenstva účinne využívaná, Komisia zabezpečí, aby činnosti podľa tohto rozhodnutia podliehali predchádzajúcemu posúdeniu, sledovaniu a následnému vyhodnoteniu.

2.   Komisia monitoruje vykonávanie projektov podľa tohto programu. Komisia vyhodnotí spôsob, akým sú projekty realizované a dopad ich vykonávania, za účelom posúdenia toho, či boli dosiahnuté pôvodné ciele.

3.   Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o vykonaní akčných smerov uvedených v článku 1 ods. 2 najneskôr do polovice roka 2006. V tejto súvislosti Komisia predloží správu o súlade sumy pre roky 2007-2008 s finančným výhľadom. Ak je to vhodné, Komisia prijme nevyhnutné kroky v rámci rozpočtových postupov pre roky 2007-2008 na zabezpečenie súladu ročných rozpočtových prostriedkov s finančným výhľadom. Na konci programu Komisia predloží záverečnú hodnotiacu správu.

4.   Komisia predloží Európskemu Parlamentu a Rade výsledky svojich kvantitatívnych a kvalitatívnych hodnotení spolu s príslušnými návrhmi na zmenu a doplnenie tohto rozhodnutia. Výsledky predloží pred predložením návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na roky 2007 a 2009.

Článok 6

Finančný rámec

1.   Finančný rámec pre vykonávanie činností spoločenstva podľa tohto rozhodnutia na obdobie od 1. januára 2005 to 31. decembra 2008 sa týmto stanovuje na 135 mil. EUR, z ktorých 55,6 mil. je vyhradených na obdobie do 31. decembra 2006.

2.   Na obdobie po 31. decembri 2006 sa suma považuje za potvrdenú, ak bude v tejto fáze v súlade s platným finančným výhľadom na obdobie začínajúce v roku 2007.

3.   Ročné rozpočtové prostriedky na obdobie rokov 2005-2008 povolí rozpočtový orgán v medziach finančného výhľadu. Informatívne rozčlenenie výdavkov je uvedené v prílohe III.

V Bruseli

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 117, 30.4.2004, s. 49.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 22. apríla 2004 (Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004), spoločná pozícia Rady z 24. septembra 2004 a pozícia Európskeho parlamentu z ... (ešte neuverejnená v úradnom vestníku).

(3)  Ú. v. ES L 14, 18.1. 2001, s. 32.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 90).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31). Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(9)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(10)  Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s.1. Dohoda zmenená a doplnená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 2003/429/ES (Ú. v. EÚ L 147, 14.6.2003, s. 25).


PRÍLOHA I

ČINNOSTI

I.   ÚVOD

Celkovým cieľom programu eContentplus je, aby sa digitálny obsah v Európe stal dostupnejším, použiteľnejším a využiteľnejším, a aby sa uľahčila tvorba a šírenie informácií - v oblastiach verejného záujmu - na úrovni spoločenstva.

Program vytvorí lepšie podmienky pre prístup a riadenie digitálneho obsahu a služieb v mnohojazyčných a mnohokultúrnych prostrediach. Rozšíri možnosti výberu pre užívateľov a podporí nové spôsoby vzájomného pôsobenia na digitálny obsah s novými vedomosťami, teda vlastnosti, ktoré sa stávajú veľmi dôležitými na to, aby bol obsah dynamickejší a vyhovoval osobitným požiadavkám (vzdelávanie, kultúra, ľudia s osobitnými potrebami atď.).

Program pripraví cestu pre štruktúrovaný rámec kvalitného digitálneho obsahu v Európe - Európska oblasť digitálneho obsahu - uľahčovaním výmeny skúseností, najlepšej praxe a vzájomným odovzdávaním medzi odvetviami obsahu, poskytovateľmi obsahu a užívateľmi.

Predpokladajú sa tri akčné smery:

a)

uľahčenie prístupu k digitálnemu obsahu, jeho používania a využívania na úrovni spoločenstva;

b)

napomáhanie zlepšeniu kvality a zdokonalenie najlepšej praxe súvisiacej s digitálnym obsahom medzi poskytovateľmi a užívateľmi a medzi odvetviami;

c)

upevňovanie spolupráce medzi stranami zainteresovanými na digitálnom obsahu a zvyšovanie povedomia.

II.   AKČNÉ SMERY

A.   Uľahčenie prístupu k digitálnemu obsahu, jeho používania a využívania na úrovni spoločenstva

Činnosti, ktoré sa majú vykonať na základe tohto akčného smeru, zahŕňajú vytvorenie sietí a aliancií medzi zainteresovanými stranami na podporu vytvárania nových služieb.

Cieľovými oblasťami sú informácie verejného sektora, priestorové údaje, vzdelávanie a kultúrny obsah.

Pozornosť sa bude venovať:

a)

podpore širšieho uznania dôležitosti informácií verejného sektora (IVS), ich komerčnej hodnoty a súvisiacich spoločenských dopadov ich využívania. Činnosti zlepšia efektívne cezhraničné používanie a využívanie IVS medzi organizáciami verejného sektora a súkromnými spoločnosťami vrátane MSP pri informačných produktoch a službách s pridanou hodnotou;

b)

podpore širšieho využitia priestorových údajov orgánmi verejného sektora, súkromnými spoločnosťami, vrátane MSP, a občanmi prostredníctvom mechanizmov spolupráce na európskej úrovni. Činnosti by sa mali venovať technickým a organizačným otázkam, aby sa vyhli duplikácii a súborom s nedostatočne rozvinutými územnými údajmi. Mali by presadzovať cezhraničnú interoperabilitu prostredníctvom podpory koordinácie medzi kartografickými agentúrami a podporovať vznik nových služieb pre mobilných užívateľov na európskej úrovni. Tiež by mali podporovať používanie otvorených noriem;

c)

podpore šírenia otvorených európskych fondov vedomostí digitálnych objektov pre vzdelávacie a výskumné spoločenstvá ako aj pre jednotlivcov. Činnosti podporia vytváranie transeurópskych sprostredkovacích služieb pre obsah digitálneho vzdelávania s pridruženými obchodnými modelmi. Činnosti by tiež mali povzbudiť používanie otvorených noriem a vytváranie veľkých skupín užívateľov pre analyzovanie a testovanie systémov, ktoré predchádzajú normalizácii a systémov špecifikácií s cieľom stanoviť európske mnohojazyčné a mnohokultúrne aspekty v procese definovania globálnych noriem pre obsah digitálneho vzdelávania;

d)

podpore vytvorenia transeurópskych informačných infraštruktúr na prístup a používanie vysokokvalitných európskych digitálnych kultúrnych a vedeckých zdrojov prostredníctvom prepojenia virtuálnych knižníc a pamätí spoločenstva atď. Činnosti by mali zahŕňať koordinovaný prístup k digitalizácii a budovaniu zbierok, uchovávaniu digitálnych objektov a inventárov kultúrnych a vedeckých digitálnych zdrojov. Mali by zlepšovať prístup k digitálnemu kultúrnemu a vedeckému bohatstvu prostredníctvom účinných licenčných systémov a kolektívneho preventívneho uvoľnenia práv.

B.   Napomáhanie zlepšeniu kvality a zdokonalenie najlepšej praxe súvisiacej s digitálnym obsahom medzi poskytovateľmi a užívateľmi a medzi odvetviami.

Činnosti, ktoré sa majú vykonať na základe tohto akčného smeru, sú zamerané na uľahčovanie identifikácie a širokého rozšírenia najlepšej praxe v metódach, postupoch a operáciách na dosiahnutie vyššej kvality, výkonnosti a účinnosti pri vytváraní, používaní a distribúcii digitálneho obsahu.

Tieto činnosti zahŕňajú pokusy, ktoré dokazujú schopnosť vyhľadávať, používať, opätovne používať, zložiť digitálny obsah ako aj jeho schopnosť interoperability v rámci kontextu platného právneho rámca, pričom od úvodnej etapy postupu spĺňajú požiadavku rôznych cieľových skupín a trhov v narastajúcom mnohojazyčnom a mnohokultúrnom prostredí a prekračujú bežné lokalizačné technológie.

Tieto činnosti budú využívať výhody zdokonaleného digitálneho obsahu pomocou údajov, ktoré sú strojovo-zrozumiteľné (sémanticky dobre definované metaúdaje založené na príslušnej deskriptívnej terminológii, slovníkoch a logických postupnostiach).

Pokusy sa budú vykonávať v tematických skupinách. Získavanie, rozširovanie a medziodborové odovzdávanie získaných vedomostí bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť pokusov.

Cieľovými oblasťami sú IVS, priestorové údaje, digitálny vzdelávací a kultúrny obsah ako aj vedecký a akademický digitálny obsah.

C.   Upevňovanie spolupráce medzi stranami zainteresovanými na digitálnom obsahu a zvyšovanie povedomia.

Činnosti, ktoré sa majú vykonať na základe tohto akčného smeru, zahŕňajú opatrenia sprevádzajúce príslušné právne predpisy, ktoré sa týkajú digitálneho obsahu a opatrenia podporujúce rozšírenú spoluprácu medzi stranami zainteresovanými na digitálnom obsahu ako aj budovanie povedomia. Tieto činnosti budú podporovať rozvoj nástrojov na porovnávanie výkonnosti, nástrojov na monitorovanie a analýzy, posudzovanie dopadu programu a rozširovanie výsledkov. Budú identifikovať a analyzovať vznikajúce príležitosti a problémy (napr. dôvera, označovanie kvality, práva duševného vlastníctva vo vzdelávaní) a v prípade potreby navrhujú vhodné riešenia.


PRÍLOHA II

PROSTRIEDKY VYKONÁVANIA PROGRAMU

1.

Komisia bude vykonávať program v súlade s technickým obsahom uvedeným v prílohe I.

2.

Program sa bude vykonávať prostredníctvom nepriamych činností zahŕňajúcich:

a)

činnosti so spoločnými nákladmi

i)

projekty vytvorené na šírenie vedomostí na účel zlepšenia existujúcich produktov, postupov a/alebo služieb a/alebo plnenia potrieb politík spoločenstva. Financovanie zo strany spoločenstva spravidla nepresiahne 50 % nákladov na projekt. Subjektom verejného sektora môžu byť dodatočné náklady uhradené do výšky 100 %;

ii)

využitie najlepšej praxe na účel rozšírenia vedomostí. Spravidla sa vykonávajú v tematických skupinách a sú prepojené prostredníctvom tématických sietí. Príspevok spoločenstva na opatrenia stanovené na základe tohto bodu bude obmedzený na priame výdavky považované za nevyhnutné alebo primerané na dosiahnutie osobitných cieľov činnosti;

iii)

tématické siete: siete spájajúce rôzne zainteresované strany okolo daného technologického a organizačného cieľa, za účelom uľahčenia koordinácie činností a prenosu vedomostí. Môžu byť spojené s činnosťami najlepšej praxe. Poskytne sa podpora pre dodatočné oprávnené náklady na koordináciu a zavedenie siete. Účasť spoločenstva môže pokryť dodatočné oprávnené náklady na tieto opatrenia.

b)

sprievodné opatrenia

Sprievodné opatrenia prispejú k vykonaniu programu alebo príprave budúcich činností. Vylúčené sú opatrenia venované komercializácii produktov, postupov alebo služieb, marketingové činnosti a podpora predaja.

i)

štúdie podporujúce program vrátane prípravy budúcich činností;

ii)

výmena informácií, konferencie, semináre, workshopy alebo iné stretnutia a riadenie skupinových činností;

iii)

rozširovanie, informačné a komunikačné činnosti.

3.

Výber činností so spoločnými nákladmi sa bude zakladať na výzvach na predkladanie návrhov zverejnených na internetovej stránke Komisie v súlade s platnými finančnými ustanoveniami.

4.

Žiadosti na poskytnutie podpory zo strany spoločenstva by mali tam, kde je to vhodné, uviesť finančný plán s uvedením zložiek, ktoré sa podieľajú na financovaní projektu vrátane finančnej podpory požadovanej od spoločenstva a všetky ďalšie požiadavky o poskytnutie podpory alebo poskytnutie podpory z iných zdrojov.

5.

Sprievodné opatrenia sa budú vykonávať prostredníctvom výziev na predloženie ponúk v súlade s platnými finančnými ustanoveniami.


PRÍLOHA III

INFORMATÍVNE ROZČLENENIE VÝDAVKOV

1.

Uľahčenie prístupu k digitálnemu obsahu, jeho používania a využívania na úrovni spoločenstva.

40 – 50 %

2.

Napomáhanie zlepšeniu kvality a zdokonalenie najlepšej praxe súvisiacej s digitálnym obsahom medzi poskytovateľmi a užívateľmi a medzi odvetviami.

45 – 55 %

3.

Upevňovanie spolupráce medzi stranami zainteresovanými na digitálnom obsahu a zvyšovanie povedomia.

8 – 12 %


ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

I.   ÚVOD

1.

Dňa 13. februára 2004 Komisia prijala vyššie uvedený návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (1). Návrh je založený na článku 157 ods. 3 Zmluvy.

2.

Európsky parlament zaujal svoje stanovisko 22. apríla 2004, Hospodársky a sociálny výbor zaujal svoje stanovisko 29. apríla 2004 a Výbor regiónov sa vzdal práva zaujať stanovisko.

3.

Komisia postúpila svoj zmenený a doplnený návrh Európskemu parlamentu a Rade 4. mája 2004.

4.

Dňa 24. septembra 2004 Rada prijala svoju spoločnú pozíciu v súlade s článkom 251 Zmluvy.

II.   CIEĽ

Cieľom tohto návrhu je vytvorenie podmienok pre širší prístup a používanie digitálneho obsahu a kde je to potrebné, pre vyššiu ekonomickú návratnosť služieb založených na prístupe a (opakovanom) používaní digitálneho obsahu prostredníctvom výrazného prínosu k stratégii eEurope v oblastiach ako napríklad elektronické vzdelávanie, elektronická správa atď. (nástupnícky program súčasného programu eContent, ktorý skončí na konci roku 2004).

III.   ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

Spoločná pozícia zdieľa celkový cieľ návrhu predloženého Komisiou a vo všeobecnosti tiež navrhované prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa. Hoci v priebehu diskusie v Rade bol text návrhu čiastočne prepracovaný. Hlavnými bodmi spoločnej pozície, ktoré sa líšia od návrhu Komisie a zmien a doplnení Európskeho parlamentu (pozri nižšie bod IV) sú tieto:

1.

Vzhľadom na veľkosť projektov tak, ako ich predpokladá návrh, Rada považuje za vhodné, aby sa uviedol odkaz na MSP, a aby sa osobitná pozornosť venovala ich účasti (odôvodnenia 5 a 6 a príloha I.II.A). Taktiež do odôvodenia 5 a prílohy I.I sa doplnil odkaz na ľudí s osobitnými potrebami.

2.

Spoločná pozícia mení článok 3 tým, že ho dopĺňa o nový odsek, ktorý podrobne upravuje súlad a komplementaritu programu s inými príslušnými politikami, programami a činnosťami Spoločenstva.

3.

Rada sa domnieva, že pri vykonávaní programu by Komisia mala úzko spolupracovať s členskými štátmi a zabezpečiť transparentnosť. Čo sa týka komitológie spoločná pozícia následne zmenila články 3 a 4 v prospech riadiaceho postupu. Tieto zmeny sú ďalej upresnené v odôvodnení 14.

4.

Čo sa týka finančného rámca (článok 6) programu, spoločná pozícia znižuje celkovú sumu navrhovanú Komisiou. Komisia navrhla podstatné navýšenie rozpočtu v porovnaní so súčasným programom, a hoci si všetky členské štáty uvedomujú dôležitosť programu, považuje sa za primerané nižšie navýšenie. V súlade s ďalšou legislatívou bolo do textu vložené ustanovenie o výnimke pre udržanie rozpočtovej disciplíny, pretože program prekračuje súčasný finančný výhľad.

5.

Spoločná pozícia tiež mení informatívne rozčlenenie výdavkov v prílohe III. Rada považuje za vhodné viac stimulovať akčný smer 1.

IV.   ZMENY A DOPLNENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

1.   Zmeny a doplnenia Európskeho parlamentu, ktoré Komisia akceptovala a Rada prijala

Zmena a doplnenie 1 boli zapracované do spoločnej pozície ako odôvodnenie 6 s doplnením Rady, ktoré sa týka MSP.

Zmena a doplnenie 2 boli zapracované do článku 1 ods. 1.

Zmeny a doplnenia 3, 4, a 5 boli zapracované do článku 1 ods. 2 spoločnej pozície okrem odkazu na „oblasti verejného záujmu“, ktoré Rada považuje za pokryté odsekom 1 tohto článku. Rada tiež ponechala odkaz na „povedomie“ v odseku 2, ktoré Rada považuje za dôležité. Toto tiež platí pre súvisiace zmeny a doplnenia 11, 12, 13, 14 a 16, ktoré Rada zapracovala do prílohy I a III.

Rada zapracovala zmeny a doplnenia 6 a 7 do článku 5 svojej spoločnej pozície, hoci mierne preformulovala znenie zmeny a doplnenia 6.

Zmeny a doplnenia 8, 9 a 10 boli všetky zapracované do článku 6 spoločnej pozície okrem celkovej sumy finančného rámca, ktorý Rada zmenila v zmysle dôvodov uvedených vyššie.

2.   Zmeny a doplnenia Európskeho parlamentu, ktoré Komisia akceptovala a Rada neprijala.

Rada neprijala zmenu a doplnenie 15, pretože si myslí, že budovanie povedomia je dôležitou časťou programu.


(1)  Ú. v. C 98 z 23.4.2004, s. 39.


1.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 25/29


SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 3/2005

prijatá Radou 7. októbra 2004

s ohľadom na prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/.../ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia

(Text s významom pre EHP)

(2005/C 25E/03)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2).

Keďže:

(1)

Politika spoločenstva v oblasti námornej bezpečnosti má za cieľ vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany životného prostredia a zakladá sa na chápaní, že všetky strany zapojené do prepravy tovaru cez moria zodpovedajú za to, že lode používané vo vodách spoločenstva spĺňajú platné pravidlá a normy.

(2)

Materiálové normy všetkých členských štátov pre vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí vo všetkých členských štátoch sú založené na dohovore Marpol 73/78; tieto pravidlá však denne ignoruje veľmi veľký počet lodí plaviacich sa vo vodách spoločenstva bez toho, aby sa uskutočnila náprava.

(3)

Vykonávanie dohovoru Marpol 73/78 vykazuje nezrovnalosti medzi členskými štátmi a preto je potrebné harmonizovať jeho vykonávanie na úrovni spoločenstva; najmä prax členských štátov pri ukladaní sankcií za vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí vykazuje značné rozdiely.

(4)

Opatrenia odrádzajúceho charakteru tvoria integrálnu súčasť politiky spoločenstva v oblasti námornej bezpečnosti, pretože zabezpečujú spojenie medzi zodpovednosťou každej strany zapojenej do námornej prepravy znečisťujúceho tovaru a jej vystavením sa sankciám; na dosiahnutie účinnej ochrany životného prostredia sú preto potrebné účinné, odrádzajúce a primerané sankcie.

(5)

Na tento účel je nevyhnutné aproximovať existujúce právne predpisy, najmä na jednej strane presne vymedziť príslušné porušenia a prípady výnimiek, ktoré sú predmetom tejto smernice a na druhej strane minimálne pravidlá pre pokuty, zodpovednosť a súdnu právomoc, ktoré sú predmetom rámcového rozhodnutia Rady 2005/../SVV z... na posilnenie trestnoprávneho rámca pre vynútiteľnosť práva proti znečisťovaniu mora z lodí.

(6)

Účelom tejto smernice je okrem iného vymedziť pojem vypúšťanie a následne zabezpečiť účinnejšie vykonávanie rámcového rozhodnutia 2005/.../SVV, aby sa predišlo takémuto porušeniu.

(7)

Ani medzinárodný režim občianskoprávnej zodpovednosti a náhrady škody spôsobenej znečisťovaním ropnými látkami, ani režim týkajúci sa znečisťovania mora inými nebezpečnými alebo škodlivými látkami nezabezpečujú dostatočne odrádzajúce účinky na odradenie strán zapojených do prepravy nebezpečných nákladov po mori od praktík, ktoré nespĺňajú normy; požadované odrádzajúce účinky možno dosiahnuť len zavedením sankcií uplatňovaných voči každej osobe, ktorá spôsobí alebo prispeje k znečisteniu mora; sankcie by sa mali uplatňovať nielen voči vlastníkovi lode alebo kapitánovi lode, ale aj voči vlastníkovi nákladu, klasifikačnej spoločnosti alebo každej zúčastnenej osobe.

(8)

Vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí by sa malo považovať za porušenie, ak je spáchané úmyselne, z nepozornosti alebo závažnej nedbanlivosti.

(9)

Sankcie za vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí sa netýkajú občianskoprávnej zodpovednosti dotknutých strán a tak nepodliehajú žiadnym pravidlám týkajúcim sa obmedzenia alebo prenesenia občianskoprávnych zodpovedností, ani neobmedzujú účinnú náhradu škody obetiam nehôd, pri ktorých došlo k znečisteniu.

(10)

Existuje potreba ďalšej účinnej spolupráce medzi členskými štátmi, aby sa zabezpečilo, že vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí je včas zaznamenané a páchatelia identifikovaní.

(11)

Ak existuje jasný objektívny dôkaz, že vypúšťanie spôsobuje veľké škody alebo hrozbu veľkej škody, členské štáty by mali predložiť vec svojim príslušným orgánom s cieľom začať konanie podľa článku 220 Dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve z roku 1982.

(12)

Táto smernica je v súlade so zásadou subsidiarity a zásadou proporcionality ako sú uvedené v článku 5 zmluvy. Začlenenie medzinárodných noriem o znečisťovaní z lodí do práva spoločenstva a zavedenie sankcií, ktoré môžu zahŕňať trestné alebo správne sankcie za ich porušenie, je opatrenie potrebné na dosiahnutie vysokej úrovne bezpečnosti a ochrany životného prostredia pri námornej doprave. Spoločenstvo to môže účinne dosiahnuť len prostredníctvom zosúladených pravidiel. Táto smernica sa obmedzuje na minimum požadované na dosiahnutie tohto cieľa a neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie toho účelu. Nebráni členským štátom prijať prísnejšie opatrenia proti znečisteniu mora z lodí v súlade s medzinárodným právom.

(13)

Táto smernica plne rešpektuje Chartu základných práv Európskej únie,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Účel

1.   Účelom tejto smernice je zabezpečiť, aby osoby zodpovedné za znečisťovanie mora z lodí podliehali primeraným sankciám, aby sa zlepšila bezpečnosť na mori a zvýšila ochrana morského prostredia pred znečisťovaním loďami.

2.   Táto smernica nebráni členským štátom, aby voči znečisťovaniu z lodí prijali prísnejšie opatrenia v súlade s medzinárodným právom.

Článok 2

Základné pojmy

Na účely tejto smernice:

1.

„Marpol 73/78“ znamená Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania z lodí z roku 1973 a jeho protokol z roku 1978 v jeho platnom znení;

2.

„Znečisťujúce látky“ znamenajú látky, ktoré sú uvedené v prílohách I (ropné látky) a II (škodlivé kvapalné látky vo veľkom množstve) dohovoru Marpol 73/78;

3.

„Vypúšťanie“ znamená akokoľvek spôsobené vypustenie podľa článku 2 dohovoru Marpol 73/78;

4.

„Loď“ znamená námornú loď akéhokoľvek typu bez ohľadu na jej vlajku, ktorá je prevádzkovaná v morskom prostredí vrátane člnov s nosnými krídlami, vznášadiel, ponoriek a plávajúcich prístrojov.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa v súlade s medzinárodným právom vzťahuje na vypúšťanie znečisťujúcich látok:

a)

vo vnútorných vodách členského štátu vrátane prístavov v rozsahu, v akom sa uplatňuje režim Marpol;

b)

v teritoriálnych vodách členského štátu;

c)

v morských úžinách využívaných pre medzinárodnú plavbu podliehajúcu režimu tranzitného prechodu, ako je to stanovené v časti III, oddieli 2 Dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve v rozsahu, v akom členský štát vykonáva súdnu právomoc nad takými morskými úžinami;

d)

vo výhradnej hospodárskej zóne alebo v rovnocennej zóne členského štátu, zriadenej v súlade s medzinárodným právom; a

e)

na šírom mori.

2.   Táto smernica sa uplatňuje pri vypúšťaní znečisťujúcich látok z akejkoľvek lode bez ohľadu na jej vlajku s výnimkou vojnových lodí, pomocných námorných vojnových lodí alebo iných lodí, ktoré vlastní alebo prevádzkuje štát a v danom čase ich používa iba na vládne nekomerčné účely.

Článok 4

Porušenia

Členské štáty zabezpečia, aby sa vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí do ktorejkoľvek z oblastí uvedených v článku 3 ods. 1 považovalo za porušenie, ak bolo spáchané úmyselne, z nepozornosti alebo závažnej nedbanlivosti.

Článok 5

Výnimky

1.   Vypúšťanie znečisťujúcich látok do ktorejkoľvek z oblastí uvedených v článku 3 ods. 1 sa nepovažuje za porušenie, ak spĺňa podmienky ustanovené v pravidle 11 písm. a) alebo c) prílohy I alebo v pravidle 6 písm. a) alebo c) prílohy II dohovoru Marpol 73/78.

2.   Vypúšťanie znečisťujúcich látok do oblastí uvedených v článku 3 ods. 1 písm. c), d) a e) sa nepovažuje za porušenie zo strany vlastníka lode, veliteľa lode alebo posádky konajúcej na zodpovednosť veliteľa lode, ak spĺňa podmienky stanovené v pravidle 11písm. b) prílohy I alebo v pravidle 6 písm. b) prílohy II dohovoru Marpol 73/78.

3.   Vypúšťanie znečisťujúcich látok do ktorejkoľvek z oblastí uvedených v článku 3 ods. 1 sa nepovažuje za porušenie, ak spĺňa podmienky stanovené v pravidle 9 alebo 10 prílohy I alebo v pravidlo 5 prílohy II dohovoru Marpol 73/78.

Článok 6

Donucovacie opatrenia týkajúce sa lodí v prístave členského štátu

1.   Ak na základe nezrovnalostí alebo informácií vznikne podozrenie, že z lode, ktorá sa dobrovoľne nachádza v prístave alebo v mimopobrežnom termináli členského štátu došlo alebo dochádza k vypúšťaniu znečisťujúcich látok do ktorejkoľvek z oblastí uvedených v článku 3 ods. 1, členský štát zabezpečí, aby bola vykonaná príslušná kontrola v súlade s vnútroštátnym právom, berúc do úvahy príslušné pokyny, ktoré schválila Medzinárodná námorná organizácia.

2.   Pokiaľ sa kontrolou uvedenou v odseku 1 zistia skutočnosti, ktoré by mohli naznačovať porušenie v zmysle článku 4, musia byť informované príslušné orgány tohto členského štátu a štátu vlajky.

Článok 7

Donucovacie opatrenia zo strany pobrežných štátov týkajúce sa lodí v režime tranzit

1.   Ak sa údajné vypúšťanie znečisťujúcich látok uskutoční v oblastiach uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b), c), d) alebo e) a loď, ktorá je z vypúšťania podozrivá sa nezastaví v prístave členského štátu, ktorý má informácie o údajnom vypúšťaní, uplatní sa tento postup:

a)

ak je najbližší prístav určenia v inom členskom štáte, dotknuté členské štáty úzko spolupracujú pri kontrole uvedenej v článku 4 ods. 1 a pri rozhodovaní o vhodných správnych opatreniach vzťahujúcich sa na takéto vypúšťanie;

b)

ak je najbližší prístav určenia v štáte mimo spoločenstva, členský štát vykoná potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby bol najbližší prístav určenia o údajnom vypúšťaní informovaný, a požiada štát najbližšieho prístavu určenia, aby vzhľadom na takéto vypúšťanie vykonal vhodné opatrenia.

2.   Ak existuje jednoznačný objektívny dôkaz, že sa loď plaviaca sa v oblastiach uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b) alebo d) dopustila v oblasti uvedenej v článku 3 ods. 1 písm. d) porušenia, ktorého dôsledkom bolo vypustenie, ktoré spôsobilo škodu veľkého rozsahu alebo hrozbu škody veľkého rozsahu v pobrežnom pásme alebo príbuzných záujmov dotknutého členského štátu alebo na zdrojoch v oblastiach uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b) alebo d), štát, pokiaľ časť XII, oddiel 7 Dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve neustanovuje inak a za predpokladu, že dôkazy to potvrdzujú, odovzdá prípad príslušným orgánom s cieľom začatia konania vrátane konania o zadržaní lode v súlade s vnútroštátnym právom.

3.   V každom prípade je potrebné informovať orgány štátu vlajky.

Článok 8

Sankcie

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby porušenia podľa článku 4 podliehali účinným, primeraným a odradzujúcim sankciám, ktoré môžu zahŕňať trestné alebo správne sankcie.

2.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa sankcie uvedené v odseku 1 uplatnili voči každej osobe, ktorá je uznaná zodpovednou za porušenie podľa článku 4.

Článok 9

Súlad s medzinárodným právom

Členské štáty uplatňujú ustanovenia tejto smernice bez formálnej alebo skutočnej diskriminácie zahraničných lodí a v súlade s platným medzinárodným právom, vrátane oddielu 7 časti XII Dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve z roku 1982, a bez meškania informujú štát vlajky lode a každý iný dotknutý štát o opatreniach prijatých v súlade s touto smernicou.

Článok 10

Sprievodné opatrenia

Na účely tejto smernice členské štáty a Komisia, ak je to vhodné, úzko spolupracujú s Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou, a ak je to vhodné, v rámci akčného programu reakcie na havarijné alebo úmyselné znečistenie mora ako to stanovuje rozhodnutie 2850/2000/ES (3), aby:

a)

vyvinuli potrebné informačné systémy, ktoré sú vyžadované na efektívne vykonávanie tejto smernice;

b)

vytvorili spoločné postupy a usmernenia na základe tých, ktoré jestvujú na medzinárodnej úrovni najmä pre:

monitorovanie a skorú identifikáciu lodí, ktoré vypúšťajú znečisťujúce látky a tak porušujú túto smernicu vrátane, keď je to vhodné, palubného monitorovacieho zariadenia,

spoľahlivé metódy na sledovanie znečisťujúcich látok v mori vypúšťaných z konkrétnej lode, a

účinnú vynútiteľnosť tejto smernice.

Článok 11

Podávanie správ

Členské štáty podávajú Komisii každé tri roky správu o uplatňovaní tejto smernice príslušnými orgánmi. Na základe týchto správ Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu spoločenstva.

Článok 12

Výbor

1.   Komisii pomáha Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS), ustanovený článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa ustanovuje Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) (4).

2.   Komisia pravidelne informuje výbor zriadený rozhodnutím č. 2850/2000/ES o všetkých navrhovaných opatreniach alebo iných dôležitých činnostiach týkajúcich sa reakcie na znečistenie mora.

Článok 13

Postup pri zmenách a doplneniach

Zmeny a doplnenia k dohovoru Marpol 73/78 uvedeného v článku 2 ods.1 sa môžu podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 2099/2002 vyňať z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 14

Vykonávanie

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na zosúladenie ich právneho poriadku s touto smernicou najneskôr do (5) a bez meškania o tom informujú Komisiu.

Keď členské štáty prijmú tieto ustanovenia, budú obsahovať odkaz na túto smernicu alebo takýto odkaz bude doložený pri ich úradnom uverejnení. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 15

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 16

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 220, 16.9.2003, s. 72.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 13.1.2004(Ú. v. EÚ C 92E, 21.4.2004, s. 77).

(3)  Rozhodnutie 2850/2000/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra 2000, ktorým sa ustanovuje rámec spoločenstva pre spoluprácu v oblasti havarijného alebo úmyselného znečisťovania mora (Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 1.). Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 787/2004/ES (Ú. v. EÚ L 138, 30.4.2004, s. 12).

(4)  Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 415/2004 (Ú. v. EÚ L 68, 6.3.2004, s. 10).

(5)  18 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti


PRÍLOHA

Zhrnutie pravidiel dohovoru Marpol 73/78 o vypúšťaní ropných látok a škodlivých kvapalných látok, ako je uvedené v článku 2 ods. 2, na referenčné účely

ČASŤ I:   ROPNÉ LÁTKY (DOHOVOR MARPOL 73/78, PRÍLOHA I)

Na účely prílohy I Dohovoru Marpol 73/78 „ropa“ znamená ropné látky v akejkoľvek forme vrátane surovej ropy, palivovej nafty, ropného kalu, ropných zvyškov a rafinovaných výrobkov (okrem petrochemikálií, ktoré podliehajú ustanoveniam prílohy II Dohovoru Marpol 73/78) a „ropná zmes“ znamená zmes s akýmkoľvek ropným obsahom.

Výňatky z príslušných ustanovení prílohy I Dohovoru Marpol 73/78:

Pravidlo 9:   Kontrola vypúšťania ropy

1.

Pokiaľ ustanovenia pravidiel 10 a 11 tejto prílohy a ods. 2 tohto pravidla neustanovujú inak, akékoľvek vypúšťanie ropy alebo ropných zmesí do mora z lodí, na ktoré sa vzťahuje táto príloha, je zakázané okrem prípadu, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

pre ropný tanker s výnimkou prípadu, ak je vykonané opatrenie podľa písmena b) tohto odseku:

i)

tanker sa nenachádza v osobitnej oblasti;

ii)

tanker sa nachádza viac než 50 morských míľ od najbližšej pevniny;

iii)

tanker je v plavbe;

iv)

okamžitá výtoková rýchlosť vypúšťania ropných látok nepresahuje 30 litrov na morskú míľu;

v)

celkové množstvo ropných látok vypustených do mora nepresahuje pri existujúcich tankeroch 1/15 000 celkového množstva jednotlivého nákladu, z ktorého zvyšky pochádzajú, a pri nových tankeroch 1/30 000 celkového množstva jednotlivého nákladu, z ktorého zvyšky pochádzajú; a

vi)

tanker má v činnosti systém na monitorovanie a kontrolu vypúšťania ropných látok a zbernú nádrž ako to vyžaduje pravidlo 15 tejto prílohy;

b)

z lode inej ako ropný tanker s celkovým lodným priestorom 400 ton a viac a zo stokových priestorov strojovne okrem stokových priestorov čerpacej stanice nákladu ropného tankera, ak sa nemieša s ropným zvyškom nákladu:

i)

loď sa nenachádza v osobitnej oblasti;

ii)

loď je v plavbe;

iii)

obsah ropných látok nezriedeného odpadu nepresahuje 15 častíc na milión; a

iv)

loď má v činnosti zariadenie na monitorovanie, kontrolu a odlučovanie, ako to vyžaduje pravidlo 16 tejto prílohy.

2.

V prípade lode inej ako ropný tanker s menším celkovým lodným priestorom než 400 ton, pokiaľ nie je v osobitnej oblasti, správa [štátu vlajky] zabezpečí, že loď je vybavená čo možno najschodnejším a najrozumnejším spôsobom zariadením na uskladnenie zvyškov ropných látok na palube a jeho vypustenie do zberného zariadenia alebo do mora v súlade s požiadavkami odseku 1 písm. b) tohto pravidla.

[…]

3.

Ustanovenia odseku 1 tohto pravidla sa nevzťahujú na vypúšťanie čistej alebo oddelenej záťaže alebo nespracovaných ropných zmesí, ktorých ropný obsah bez toho, aby boli zriedené, nepresahuje 15 častíc na milión a ktoré nepochádzajú zo stokových priestorov čerpacej stanice nákladu a nie sú zmiešané s ropnými zvyškami nákladu.

4.

Vypúšťanie do mora nesmie obsahovať chemikálie alebo iné látky v množstvách alebo koncentráciách, ktoré ohrozujú morské prostredie, alebo chemikálie alebo iné látky primiešané za účelom obchádzania podmienok vypúšťania uvedených v tomto pravidle.

5.

Zvyšky ropných látok, ktoré nemožno vypúšťať do mora v súlade s odsekmi 1, 2 a 4 tohto pravidla, sa musia uchovať na palube alebo vypúšťať do zberných zariadení.

[…]

Pravidlo 10:   Metódy na zabránenie znečistenia mora ropnými látkami z lodí, ktoré sa plavia v osobitných oblastiach

1.

Na účely tejto prílohy sú osobitnými oblasťami oblasť Stredozemného mora, oblasť Baltického mora, oblasť Čierneho mora, oblasť Červeného mora, „oblasť Perzského zálivu“, oblasť Adenského zálivu, antarktická oblasť a severozápadné európske vody (ako sú ďalej definované a uvedené podrobnejšie).

2.

Ak ustanovenia pravidla 11 tejto prílohy neustanovujú inak:

a)

Akékoľvek vypúšťanie ropných látok alebo ropnej zmesi do mora z akéhokoľvek ropného tankeru a akejkoľvek lode, ktorá nie je ropným tankerom, s celkovou priestornosťou 400 ton a viac je v osobitnej oblasti zakázané. […]

b)

[…] Akékoľvek vypúšťanie ropných látok alebo ropnej zmesi do mora z lode, ktorá nie je ropným tankerom, s celkovou priestornosťou menšou ako 400 ton je v osobitnej oblasti zakázané okrem prípadu, keď obsah ropných látok nezriedeného odpadu nepresahuje 15 častíc na milión.

3.

a)

Ustanovenia odseku 2 tohto pravidla sa nevzťahujú na vypúšťanie čistej alebo oddelenej záťaže.

b)

Ustanovenia pododseku 2 písm. a) tohto pravidla sa neuplatňujú na vypúšťanie spracovanej vody zo stokových priestorov strojovní za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

i)

stoková voda nepochádza zo stokových priestorov čerpacích staníc nákladu;

ii)

voda zo stokových priestorov nie je zmiešaná so zvyškami ropných látok nákladu;

iii)

loď je v plavbe;

iv)

obsah ropných látok nezriedeného odpadu nepresahuje 15 častíc na milión;

v)

loď má v činnosti odlučovacie zariadenie v súlade s pravidlom 16 ods. 5 tejto prílohy; a

vi)

odlučovací systém je vybavený aretačným zariadením, ktoré zabezpečí, že vypúšťanie sa automaticky zastaví, ak ropný obsah odpadu presiahne 15 častícov na milión.

4.

a)

Žiadne vypúšťanie do mora nesmie obsahovať chemikálie alebo iné látky v množstvách alebo koncentráciách, ktoré ohrozujú morské prostredie, alebo chemikálie alebo iné látky primiešané za účelom obchádzania podmienok vypúšťania uvedených v tomto pravidle.

b)

Zvyšky ropných látok, ktoré nemožno vypúšťať do mora v súlade s odsekom 2 alebo 3 tohto pravidla, sa musia uchovať na palube alebo vypustiť do zberných zariadení.

5.

Nič v tomto pravidle nezakazuje lodi na ceste, ktorej iba časť vedie cez osobitnú oblasť, aby mimo osobitnej oblasti uskutočnila vypúšťanie v súlade s pravidlom 9 tejto prílohy.

[…]

Pravidlo 11:   Výnimky

Pravidlá 9 a 10 tejto prílohy sa neuplatňujú na:

a)

vypúšťanie ropných látok alebo ropnej zmesi do mora, potrebné za účelom zabezpečenia bezpečnosti lode alebo záchrany života na mori; alebo

b)

vypúšťanie ropných látok alebo ropnej zmesi do mora následkom poškodenia lode alebo jej zariadenia:

i)

za predpokladu, že po výskyte poškodenia alebo zistení vypúšťania za účelom zabránenia vypúšťania alebo jeho minimalizácie boli vykonané všetky náležité opatrenia; a

ii)

okrem prípadu, ak vlastník lode alebo veliteľ lode konal buď v úmysle spôsobiť škodu alebo nedbanlivo s tým, že vedel, že by pravdepodobne vznikla škoda; alebo

c)

vypúšťanie látok obsahujúcich ropu do mora, schválené správou štátu vlajky, ak sa použije za účelom boja proti určitým prípadom znečistenia, aby sa tak minimalizovala škoda zo znečistenia. Každé také vypúšťanie podlieha schváleniu vlády štátu, v ktorého súdnej právomoci sa má vykonať zamýšľané vypúšťanie.

ČASŤ II   ŠKODLIVÉ KVAPALNÉ LÁTKY (DOHOVOR MARPOL 73/78, PRÍLOHA II)

Výňatky z príslušných ustanovení prílohy II Dohovoru Marpol 73/78:

Pravidlo 3:   Kategorizácia a zoznam škodlivých kvapalných látok

1.

Na účely tohto pravidla a tejto prílohy sa škodlivé kvapalné látky delia do štyroch kategórií:

a)

Kategória A: Škodlivé kvapalné látky, ktoré by, ak sa vypustia do mora pri čistení alebo čerpaní vody z balastových nádrží, predstavovali veľké ohrozenie buď pre morské zdroje alebo ľudské zdravie, alebo by spôsobili vážne poškodenie prostredia alebo iného riadneho využitia mora, a preto odôvodňujú uplatnenie prísnych opatrení proti znečisteniu.

b)

Kategória B: Škodlivé kvapalné látky, ktoré by, ak sa vypustia do mora pri čistení alebo čerpaní vody z balastových nádrží, predstavovali ohrozenie buď pre morské zdroje alebo ľudské zdravie, alebo by spôsobili poškodenie prostredia alebo iného riadneho využitia mora, a preto odôvodňujú uplatnenie osobitných opatrení proti znečisteniu.

c) Kategória C:

Škodlivé kvapalné látky, ktoré by, ak sa vypustia do mora pri čistení alebo čerpaní vody z balastových nádrží, predstavovali malé ohrozenie buď pre morské zdroje alebo ľudské zdravie, alebo by spôsobili malé poškodenie prostredia alebo iného riadneho využitia mora, a preto vyžadujú osobitné prevádzkové podmienky.

d)

Kategória D: Škodlivé kvapalné látky, ktoré by, ak sa vypustia do mora pri čistení alebo vypúšťaní vody z balastových nádrží, predstavovali rozoznateľné ohrozenie buď pre morské zdroje alebo ľudské zdravie alebo spôsobili minimálne poškodenie prostredia alebo iného riadneho využitia mora, a preto vyžadujú určitú pozornosť pri prevádzkových podmienkach.

[…]

[Ďalšie usmernenia pre kategorizáciu látok vrátane zoznamu kategorizovaných látok sú uvedené v pravidlách 3 ods. 2 až 4 a 4 a dodatkoch k dohovoru Marpol 73/78 príloha II]

[…]

Pravidlo 5:   Vypúšťanie škodlivých kvapalných látok

Látky kategórie A, B a C mimo osobitných oblastí a látky kategórie D vo všetkých oblastiach

Ak ustanovenia […] pravidla 6 tejto prílohy neustanovujú inak:

1.

Vypúšťanie látok kategórie A do mora, definovaných v pravidle 3 ods. 1 písm. a) tejto prílohy alebo látok prechodne ohodnotených ako také látky, alebo balastovej vody, vody z čistenia nádrží alebo iných zvyškov, alebo zmesí obsahujúcich takéto látky, je zakázané. Ak je potrebné nádrže obsahujúce takéto látky alebo zmesi umyť, vzniknuté zvyšky je potrebné vypúšťať do zberného zariadenia dovtedy, kým koncentrácia látky v odpade do takéhoto zariadenia nedosiahne hodnotu najviac 0,1 hmotnostných percent a kým nie je nádrž prázdna s výnimkou žltého alebo bieleho fosforu, zvyšková koncentrácia ktorého musí dosiahnuť hodnotu 0,01 hmotnostných percent. Vodu dodatočne dodanú do nádrže možno vypúšťať do mora, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

loď pláva s rýchlosťou najmenej 7 uzlov v prípade lodí s vlastným pohonom alebo najmenej 4 uzly v prípade lodí bez vlastného pohonu;

b)

vypúšťanie sa uskutoční pod čiarou ponoru berúc do úvahy umiestnenie prívodov morskej vody; a

c)

vypúšťanie sa uskutoční vo vzdialenosti najmenej 12 námorných míľ od najbližšej pevniny s hĺbkou vody najmenej 25 m.

2.

Vypúšťanie látok kategórie B do mora, definovaných v pravidle 3 ods. 1 písm. b) tejto prílohy alebo látok prechodne ohodnotených ako také látky alebo balastovej vody, vody z čistenia nádrží alebo iných zvyškov alebo zmesí obsahujúcich takéto látky je zakázané okrem prípadu, keď sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a)

loď pláva s rýchlosťou najmenej 7 uzlov v prípade lodí s vlastným pohonom alebo najmenej 4 uzly v prípade lodí bez vlastného pohonu;

b)

postupy a opatrenia pre vypúšťanie sú schválené správou [štátu vlajky]. Takéto postupy a opatrenia sa musia zakladať na normách vytvorených [Medzinárodnou námornou organizáciou] a musia zabezpečiť, že koncentrácia a výtoková rýchlosť odpadu je taká, že koncentrácia látky v brázde za loďou nepresahuje 1 časticu na milión;

c)

maximálne množstvo vypusteného nákladu z každej nádrže a s ňou spojeného potrubia nepresahuje maximálne množstvo schválené v súlade s postupmi uvedenými v pododseku b) tohto odseku, ktoré v žiadnom prípade nepresiahnu 1 m3 alebo 1/3 000 kapacity nádrže v m3;

d)

vypúšťanie sa uskutoční pod čiarou ponoru berúc do úvahy umiestnenie prívodov morskej vody; a

e)

vypúšťanie sa uskutoční vo vzdialenosti najmenej 12 námorných míľ od najbližšej pevniny s hĺbkou vody najmenej 25 m.

3.

Vypúšťanie látok kategórie C do mora, definovaných v pravidle 3 ods. 1 písm. c) tejto prílohy alebo látok prechodne ohodnotených ako také látky alebo balastovej vody, vody z čistenia nádrží alebo iných zvyškov alebo zmesí obsahujúcich takéto látky je zakázané okrem prípadu, keď sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a)

loď pláva s rýchlosťou najmenej 7 uzlov v prípade lodí s vlastným pohonom alebo najmenej 4 uzly v prípade lodí bez vlastného pohonu;

b)

postupy a opatrenia pre vypúšťanie sú schválené správou [štátu vlajky]. Takéto postupy a opatrenia sa musia zakladať na normách vytvorených [Medzinárodnou námornou organizáciou] a musia zabezpečiť, že koncentrácia a výtoková rýchlosť odpadu je taká, že koncentrácia látky v brázde za loďou nepresahuje 10 častíc na milión;

c)

maximálne množstvo vypusteného nákladu z každej nádrže a s ňou spojeného potrubia nepresahuje maximálne množstvo schválené v súlade s postupmi uvedenými v pododseku b) tohto odseku, ktoré v žiadnom prípade nepresiahnu 3 m3 alebo 1/1 000 kapacity nádrže v m3;

d)

vypúšťanie sa uskutoční pod čiarou ponoru berúc do úvahy umiestnenie prívodov morskej vody; a

e)

vypúšťanie sa uskutoční vo vzdialenosti najmenej 12 námorných míľ od najbližšej pevniny s hĺbkou vody najmenej 25 m.

4.

Vypúšťanie látok kategórie D do mora, definovaných v pravidle 3 ods. 1 písm. d) tejto prílohy alebo látok prechodne ohodnotených ako také látky alebo balastovej vody, vody z čistenia nádrží alebo iných zvyškov alebo zmesí obsahujúcich takéto látky je zakázané okrem prípadu, keď sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a)

loď je v plavbe s rýchlosťou najmenej 7 uzlov v prípade lodí s vlastným pohonom alebo najmenej 4 uzly v prípade lodí bez vlastného pohonu;

b)

takéto zmesi nemajú väčšiu koncentráciu než jedna častica látky na desať častíc vody; a

c)

vypúšťanie sa uskutoční vo vzdialenosti najmenej 12 námorných míľ od najbližšej pevniny.

5.

Na odstránenie zvyškov nákladu z nádrže možno použiť vetracie postupy schválené správou [štátu vlajky]. Takéto postupy sa musia zakladať na normách vytvorených [Medzinárodnou námornou organizáciou]. Voda dodatočne doplnená do nádrže sa považuje za čistú a nepodlieha odseku 1, 2, 3 alebo 4 tohto pravidla.

6.

Vypúšťanie látok, ktoré neboli kategorizované, prechodne ohodnotené, alebo vyhodnotené do mora ako je uvedené v pravidle 4 ods. 1 tejto prílohy, alebo balastovej vody, vody z čistenia nádrží alebo iných zvyškov alebo zmesí obsahujúcich takéto látky je zakázané.

Látky kategórie A, B a C v rámci osobitných oblastí [ako je definované v pravidle 1 prílohy II dohovoru Marpol 73/78, vrátane Baltického mora]

Ak ustanovenia odseku 14 tohto pravidla a pravidla 6 tejto prílohy neustanovujú inak:

7.

Vypúšťanie látok kategórie A do mora definovaných v pravidle 3 ods. 1 písm. a) tejto prílohy alebo látok prechodne ohodnotených ako také látky alebo balastovej vody, vody z čistenia nádrží alebo iných zvyškov alebo zmesí obsahujúcich takéto látky je zakázané. Ak je potrebné nádrže obsahujúce takéto látky alebo zmesi vyčistiť, vzniknuté zvyšky je potrebné vypúšťať do zberného zariadenia, ktoré poskytnú štáty hraničiace so osobitnou oblasťou v súlade s pravidlom 7 tejto prílohy dovtedy, kým koncentrácia látky v odpade do takéhoto zariadenia nedosiahne hodnotu najviac 0,05 hmotnostných percent a kým nie je nádrž prázdna s výnimkou žltého alebo bieleho fosforu, zvyšková koncentrácia ktorého musí dosiahnuť hodnotu 0,005 hmotnostných percent. Vodu dodatočne dodanú do nádrže možno vypúšťať do mora, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a)

loď pláva s rýchlosťou najmenej 7 uzlov v prípade lodí s vlastným pohonom alebo najmenej 4 uzly v prípade lodí bez vlastného pohonu;

b)

vypúšťanie sa uskutoční pod čiarou ponoru berúc do úvahy umiestnenie prívodov morskej vody; a

c)

vypúšťanie sa uskutoční vo vzdialenosti najmenej 12 námorných míľ od najbližšej pevniny s hĺbkou vody najmenej 25 m.

8.

Vypúšťanie látok kategórie B do mora definovaných v pravidle 3 ods. 1 písm. b) tejto prílohy alebo látok prechodne ohodnotených ako také látky alebo balastovej vody, vody z čistenia nádrží alebo iných zvyškov alebo zmesí obsahujúcich takéto látky je zakázané okrem prípadu, keď sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a)

nádrž bola vopred vyčistená v súlade s postupom schváleným správou [štátu vlajky] a zakladá sa na normách vytvorených [Medzinárodnou námornou organizáciou] a voda z toho čistenia nádrže bola vypustená do zberného zariadenia;

b)

loď pláva s rýchlosťou najmenej 7 uzlov v prípade lodí s vlastným pohonom alebo najmenej 4 uzly v prípade lodí bez vlastného pohonu;

c)

postupy a opatrenia pre vypúšťanie a čistenie sú schválené správou [štátu vlajky]. Takéto postupy a opatrenia sa musia zakladať na normách vytvorených [Medzinárodnou námornou organizáciou] a musia zabezpečiť, že koncentrácia a výtoková rýchlosť odpadu je taká, že koncentrácia látky v brázde za loďou nepresahuje 1 časticu na milión;

d)

vypúšťanie sa uskutoční pod čiarou ponoru berúc do úvahy umiestnenie prívodov morskej vody; a

e)

vypúšťanie sa uskutoční vo vzdialenosti najmenej 12 námorných míľ od najbližšej pevniny s hĺbkou vody najmenej 25 m.

9.

Vypúšťanie látok kategórie C do mora definovaných v pravidle 3 ods. 1 písm. c) tejto prílohy alebo látok prechodne ohodnotených ako také látky alebo balastovej vody, vody z čistenia nádrží alebo iných zvyškov alebo zmesí obsahujúcich takéto látky je zakázané okrem prípadu, keď sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a)

loď pláva s rýchlosťou najmenej 7 uzlov v prípade lodí s vlastným pohonom alebo najmenej 4 uzly v prípade lodí bez vlastného pohonu;

b)

postupy a opatrenia pre vypúšťanie sú schválené správou [štátu vlajky]. Takéto postupy a opatrenia sa musia zakladať na normách vytvorených [Medzinárodnou námornou organizáciou] a musia zabezpečiť, že koncentrácia a výtoková rýchlosť odpadu je taká, že koncentrácia látky v brázde za loďou nepresahuje 1 časticu na milión;

c)

maximálne množstvo vypusteného nákladu z každej nádrže a s ňou spojeného potrubia nepresahuje maximálne množstvo schválené v súlade s postupmi uvedenými v pododseku b) tohto odseku, ktoré v žiadnom prípade nepresiahnu 1 m3 alebo 1/3 000 kapacity nádrže v m3;

d)

vypúšťanie sa uskutoční pod čiarou ponoru berúc do úvahy umiestnenie prívodov morskej vody; a

e)

vypúšťanie sa uskutoční vo vzdialenosti najmenej 12 námorných míľ od najbližšej pevniny s hĺbkou vody najmenej 25 m.

10.

Na odstránenie zvyškov nákladu z nádrže možno použiť vetracie postupy schválené správou [štátu vlajky]. Takéto postupy sa musia zakladať na normách vytvorených [Medzinárodnou námornou organizáciou]. Voda dodatočne doplnená do nádrže sa považuje za čistú a nepodlieha odseku 7, 8 alebo 9 tohto pravidla.

11.

Vypúšťanie látok, ktoré neboli kategorizované, do mora, prechodne ohodnotených ako je uvedené v pravidle 4 ods. 1 tejto prílohy, alebo balastovej vody, vody z čistenia nádrží alebo iných zvyškov alebo zmesí obsahujúcich takéto látky je zakázané.

12.

Nič v tomto pravidle nezakazuje lodi, aby uchovala zvyšky nákladu kategórie B alebo C a vypustila takéto zvyšky do mora mimo osobitnej oblasti v súlade s odsekom 2 alebo 3 tohto pravidla.

Pravidlo 6:   Výnimky

Pravidlo 5 tejto prílohy sa neuplatňuje na:

a)

vypúšťanie škodlivej kvapalnej látky alebo zmesí obsahujúcich takéto látky do mora potrebné na účel zabezpečenia bezpečnosti lode alebo záchrany života na mori; alebo

b)

vypúšťanie škodlivých kvapalných látok alebo zmesí obsahujúcich takéto látky do mora následkom poškodenia lode alebo jej zariadenia:

i)

za predpokladu, že po výskyte poškodenia alebo zistení vypustenia za účelom zabránenia vypustenia alebo jeho minimalizácie boli vykonané všetky náležité opatrenia; a

ii)

okrem prípadu, ak majiteľ alebo veliteľ lode konal buď so zámerom spôsobiť škodu alebo nedbanlivo s tým, že vedel, že by pravdepodobne vznikla škoda; alebo

c)

vypúšťanie škodlivých kvapalných látok alebo zmesí obsahujúcich takéto látky do mora, schválené správou štátu vlajky, ak sa používa za účelom boja proti určitým prípadom znečistenia, aby tak minimalizovali škodu zo znečistenia. Každé také vypúšťanie podlieha schváleniu vlády štátu, v ktorého súdnej právomoci sa má vykonať zamýšľané vypúšťanie.


ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

I.   ÚVOD

V rámci postupu spolurozhodovania (čl. 251/ZES) Rada dosiahla 11. júna 2004 politickú dohodu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (1). Rada po právnicko-lingvistickej revízii prijala 7. októbra 2004 svoju spoločnú pozíciu.

Rada vo svojom stanovisku zohľadnila stanovisko Európskeho parlamentu v prvom čítaní 13. januára 2004 (2) a stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru (3)  (4).

Cieľom smernice je transpozícia medzinárodných pravidiel o znečisťovaní mora z lodí dohovoru MARPOL do práva spoločenstva stanovením, že nedodržanie pravidiel o vypúšťaní znečisťujúcich látok je porušením, a vytvorením harmonizovaných pravidiel pre ich vynútiteľnosť. Účelom tejto smernice je tiež na jednej strane rozšírenie pravidiel, aby sa vzťahovali na vypúšťanie ropných látok následkom poškodení lodí, ak boli spôsobené úmyselne, z nepozornosti alebo zo závažnej nedbanlivosti, a na druhej strane zabezpečiť najvyššiu možnú vynútiteľnosť podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS).

II.   ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

Rada po nehode ropného tankera Prestige zdôraznila nielen dôležitosť politiky námornej bezpečnosti, ale aj nevyhnutnosť zabezpečiť, aby každá osoba, ktorá zapríčinila alebo prispela k nehode, pri ktorej došlo k znečisteniu svojím hrubým nedbanlivým správaním, podliehala primeraným sankciám. Prístup, ktorý prijala Rada k tomuto návrhu Komisie, predložený v marci 2003 a podporený záverom zasadnutia Európskej rady v ten istý mesiac, zvýrazňujúci výber vhodného právneho základu, je založený na zásade úplného využitia práv spoločenstva podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) popri plnení záväzkov členských štátov podľa Medzinárodného dohovoru o prevencii znečisťovania morí loďami (MARPOL).

Rada sa domnieva, že transpozícia systému MARPOL týkajúceho sa znečistenia z lodí do práva spoločenstva, zabezpečí prísnejšie a súladnejšie uplatňovanie a vynútiteľnosť v členských štátoch. Je toho názoru, že je potrebné stanoviť, aby všetky vypúšťania znečisťujúcich látok boli považované za porušenia, ak boli spáchané úmyselne, z nepozornosti alebo závažnej nedbanlivosti.

Popri zásade zásad rešpektovania ustanovení MARPOL, sú stanovené výnimky v prípade, ak vypúšťanie sa uskutoční s cieľom záchrany životov alebo samotnej lode. Výnimka týkajúca sa vlastníka lode a kapitána v prípadoch vypúšťaní následkom nehôd sa uplatňuje, podľa dohovoru MARPOL, v medzinárodných morských oblastiach a vo výhradnej hospodárskej zóne alebo rovnocennej zóne členských štátov. V týchto prípadoch, ako logicky vyplýva z ustanovení MARPOL, je posádka chránená, ak koná na kapitánovu zodpovednosť. Na strane druhej vo vnútorných vodách a výsostných vodách členských štátov Rada považuje za vhodné vykonávať práva spoločenstva podľa článku 211 ods. 4 UNCLOS s cieľom zvýšiť ochranu pobrežného pásma a zrušiť výnimku ustanovenú pre vypúšťanie znečisťujúcich látok následkom nehôd.

Rada sa domnieva, že sankcie za porušovania z dôvodu znečisťovania z lodí majú byť účinné, primerané a odrádzajúce a môžu obsahovať trestné alebo správne sankcie. Súhlasí tiež, že tieto sankcie sa musia uplatňovať na každú osobu, ktorá je uznaná za zodpovednú za znečistenie mora, t.j. znáša plnú zodpovednosť. Aj keď porušenia sú vymedzené v smernici, Rada je toho názoru, že minimálne záväzné pravidlá pre tresty, zodpovednosť a jurisdikciu by sa mali stanoviť v paralelnom rámcovom rozhodnutí, ktoré navrhla Komisia a preskúmala Rada vo svojom zoskupení „spravodlivosť a vnútorné veci“.

Rada víta zefektívnenie prísnych donucovacích opatrení proti lodiam, ktoré sa plavia do akéhokoľvek prístavu členského štátu, v súlade s príslušnými medzinárodnými usmerneniami. Podporuje zlepšený systém zdieľania informácií o podozrivých vypúšťaniach medzi členskými štátmi a tretími krajinami, tak prístavnými štátmi ako aj štátmi vlajky lode, s cieľom vynútenia vhodných opatrení.

Nakoniec, Rada je toho názoru, že sa musia využiť všetky možnosti podľa Dohovoru UNCLOS na ochranu morského pobrežia a zdrojov tejto oblasti, vrátane donucovacích opatrení vykonávaných pobrežnými štátmi, s ohľadom na lode v tranzite plaviacich sa vo výsostných vodách alebo vo výhradnej hospodárskej zóne alebo v rovnocennej zóne v súlade s článkom 220 ods. 6 UNCLOS, ak je jasný objektívny dôkaz o vypúšťaní znečisťujúcich látok, spôsobujúcom škodu veľkého rozsahu alebo hrozbu škody veľkého rozsahu pobrežiu alebo zdrojom výsostných vôd alebo výhradnej hospodárskej zóny alebo rovnocennej zóny. V tomto prípade dotknutý členský štát predloží vec príslušným orgánom s cieľom začať konania, vrátane konania o zadržaní lode, v súlade s vnútroštátnym právom.

III.   ZMENY A DOPLNENIA

Berúc do úvahy fakt, že Rada zastáva značne odlišný prístup k tomuto návrhu smernice v porovnaní s pôvodne navrhovaným textom, ako je uvedené vyššie, nebolo možné zohľadniť v spoločnej pozícii prevažnú časť zmien a doplnkov navrhovaných Európskym parlamentom v prvom čítaní.

Koncept zriadenia Európskej pobrežnej strážnej služby (zmeny a doplnenia 6 a 22) nebol súčasťou pôvodného návrhu Komisie. Aj keď Rada považuje za dôležité zaoberať sa opatreniami na zvýšenie ochrany európskeho pobrežia, nechce na tento účel prejudikovať akúkoľvek iniciatívu Komisie, ktorá by možno viedla k osobitnému legislatívnemu aktu, ktorý Rada so záujmom zváži.

Hoci Rada zdieľa obavy EP v súvislosti s vykonávaním legislatívy spoločenstva o morskej bezpečnosti (zmeny a doplnenia 3, 19, 20 a 31), myslí si, že vynucovanie existujúcich právnych aktov, ako napr. smernice 2000/59/ES o prístavných zberných zariadeniach, spadá do kompetencie členských štátov a jej monitorovanie je jednou z úloh Komisie podľa zmluvy.

Keďže cieľom tejto smernice je jasne vymedziť vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí ako porušenia podľa práva spoločenstva, Rada zastáva stanovisko, že ďalšie technické ustanovenia, ako palubné monitorovacie zariadenie alebo registre ropných látok (zmeny a doplnenia 30 a 32), idú nad rámec tohto návrhu.

Podľa základnej zásady prístupu Rady stanovenej vyššie ustanovenia MARPOL pre vypúšťania vrátane výnimky týkajúcej sa vlastníka lode alebo kapitána v prípadoch vypúšťaní následkom nehôd (zmena a doplnenie 10), sa uplatňujú v medzinárodných morských oblastiach a vo výhradnej hospodárskej zóne alebo v rovnocennej zóne členských štátov. V týchto prípadoch je posádka tiež explicitne vylúčená, ak koná na kapitánovu zodpovednosť. Vo vnútorných vodách a výsostných vodách členských štátov sa naopak táto výnimka neudeľuje v súlade s možnosťami podľa článku 211 ods. 4 UNCLOS.

Vo vzťahu k rozsahu pôsobnosti smernice Rada považuje za vhodné zaobchádzať so všetkými loďami, bez ohľadu na ich vlajku, v určitej morskej oblasti rovnocenne, s cieľom vyhnúť sa nevýhodnej pozícii lodí plaviacich sa pod vlajkou členského štátu (zmena a doplnenie 11 a 13).

Aj keď spoločná pozícia neobsahuje žiadne presné ustanovenie o charaktere trestov (pozri vypustenie odsekov 4 až 6 článku 8 /zmeny a doplnenia 17 a 18), za predpokladu, že minimálne pravidlá na zosúladenie trestných postihov sú predmetom paralelného rámcového rozhodnutia, článok 7 ods. 2 odkazuje na donucovacie opatrenia vykonávané pobrežnými štátmi v súlade s čl. 220 ods. 6 UNCLOS, vrátane zabavenia lode, v osobitných prípadoch uvedených v tomto článku.

Spoločná pozícia obsahuje niektoré ďalšie menšie modifikácie a objasnenia návrhu Komisie. Až na niektoré body, zmeny a doplnenia navrhované Európskym parlamentom boli čiastočne alebo úplne zahrnuté s cieľom zabezpečiť konzistentný legislatívny text.


(1)  Komisia predložila svoj návrh 7. marca 2003 (Ú. v. EÚ C 76, 25.3.2004, s. 5) pod názvom „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o znečistení z lodí a o zavedení sankcií vrátane trestných sankcií za trestné činy znečistenia“.

(2)  Doc. 5181/04 CODEC 24 MAR 2 ENV 8 DROIPEN 1 (ešte neuverejnený v úradnom vestníku).

(3)  Ú. v. EÚ C 220, 16.9.2003, s. 72.

(4)  Výbor regiónov sa rozhodol stanovisko nezaujať.


1.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 25/41


SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 4/2005

prijatá Radou 21. októbra 2004

s ohľadom na prijatie rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. .../2005/ES, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 1419/1999/ES o akcii Spoločenstva na podporu podujatia Európske hlavné mesto kultúry pre roky 2005 až 2019

(2005/C 25E/04)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 151,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (1),

v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1419/1999/ES z 25. mája 1999 o akcii spoločenstva na podporu podujatia Európske hlavné mesto kultúry pre roky 2005 až 2019 (3), bolo prijaté s cieľom upozorniť na bohatstvo, rôznorodosť a spoločné črty európskych kultúr a prispieť k tomu, aby sa európski občania navzájom lepšie spoznali.

(2)

Príloha I k rozhodnutiu č. 1419/1999/ES ustanovuje chronologické poradie, v akom môžu členské štáty predkladať nominácie na toto podujatie. Uvedená príloha sa obmedzuje na členské štáty v čase prijatia rozhodnutia 25. mája 1999.

(3)

Článok 6 rozhodnutia č. 1419/1999/ES uvádza, že toto rozhodnutie môže byť revidované, najmä s ohľadom na budúce rozšírenie Európskej únie.

(4)

Z dôvodu rozšírenia v roku 2004 je dôležité, aby aj nové členské štáty mohli predložiť v krátkej lehote nominácie v rámci akcie Európske hlavné mesto kultúry, bez zmeny poradia ostatných členských štátov tak, aby sa v členských štátoch od roku 2009 až do ukončenia tejto akcie Spoločenstva, mohli každý rok vyberať dve hlavné mestá.

(5)

Rozhodnutie č. 1419/1999/ES by sa preto malo zmeniť a doplniť,

ROZHODLI TAKTO:

Článok 1

Rozhodnutie č. 1419/1999/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.

Vkladá sa odôvodnenie 12a, ktoré znie:

„12a)

Keďže finančné dôsledky tohto rozhodnutia by sa mali zohľadniť takým spôsobom, aby sa zabezpečilo dostatočné a primerané financovanie Spoločenstva na určenie dvoch Európskych hlavných miest kultúry;“;

2.

Článok 2 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Mestá v členských štátoch sa určia ako Európske hlavné mesto kultúry v poradí, ktoré je stanovené v zozname uvedenom v prílohe I. Až do roku 2008 vrátane sa určenie vzťahuje na jedno mesto členského štátu, ktorý je uvedený v zozname. Od roku 2009 sa určenie vzťahuje na jedno mesto každého členského štátu, ktorý je uvedený v zozname. Chronologické poradie stanovené v prílohe I sa môže zmeniť po vzájomnej dohode medzi príslušnými členskými štátmi. Každý členský štát postupne predloží svoju nomináciu jedného alebo viacerých miest Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Výboru regiónov. Táto nominácia sa predkladá najneskôr štyri roky pred začiatkom daného podujatia a môže k nej byť priložené aj odporúčanie príslušného členského štátu.“;

3.

Príloha I sa nahrádza textom, ktorý je uvedený v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. mája 2004.

V Luxemburgu ...

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 121, 30.4.2004, s. 15.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 22. apríla 2004 (Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004), spoločná pozícia Rady z 21. októbra 2004 a pozícia Európskeho parlamentu z … (ešte neuverejnená v úradnom vestníku).

(3)  Ú. v. ES L 166, 1.7.1999, s. 1.


PRÍLOHA

PORADIE OPRÁVNENIA NOMINOVAŤ EURÓPSKE HLAVNÉ MESTO KULTÚRY

2005

Írsko

 

2006

Grécko (1)

 

2007

Luxembursko

 

2008

Spojené kráľovstvo

 

2009

Rakúsko

Litva

2010

Nemecko

Maďarsko

2011

Fínsko

Estónsko

2012

Portugalsko

Slovinsko

2013

Francúzsko

Slovensko

2014

Švédsko

Lotyšsko

2015

Belgicko

Česká republika

2016

Španielsko

Poľsko

2017

Dánsko

Cyprus

2018

Holandsko (1)

Malta

2019

Taliansko

 


(1)  Rada pre kultúru a audiovíziu na svojom zasadaní 28. mája 1998 zobrala na vedomie zmenu poradia medzi Gréckom a Holandskom v súlade s článkom 2 ods. 1 rozhodnutia 1419/1999/ES.


ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

I.   ÚVOD

1.

Komisia 17. novembra 2003 predložila Európskemu parlamentu a Rade návrh rozhodnutia, ktoré sa zakladá na článku 151 Zmluvy o ES a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 1419/1999/ES o akcii spoločenstva na podporu podujatia Európske hlavné mesto kultúry pre roky 2005 až 2019.

2.

Európsky Parlament vydal svoje stanovisko na prvom čítaní 22. apríla 2004. Komisia ústne prezentovala svoj zmenený návrh 29. apríla 2004.

3.

Výbor regiónov vydal svoje stanovisko 21. apríla 2004 (1).

4.

Rada prijala 21. októbra 2004 spoločnú pozíciu v súlade s článkom 251 ods. 2 Zmluvy o ES.

II.   CIEĽ NÁVRHU

Cieľom návrhu je umožniť novým členským štátom zúčastňovať sa na podujatí Európske hlavné mesto kultúry pred uplynutím platnosti tohto rozhodnutia v roku 2019. Návrh nemení existujúce poradie nároku na návrhy z členských štátov, ale vytvára nový systém, ktorý vymenúva dva členské štáty, ktoré sú oprávnené každý rok od roku 2009 predkladať návrhy, aby mohli byť vybrané dve hlavné mestá v členských štátoch.

III.   ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

1.   Všeobecné poznámky

Rada neuskutočnila žiadne zmeny ani doplnenia návrhu Komisie. Komisia plne akceptovala jednu z piatich zmien a doplnení, ktoré navrhol Parlament (zmena a doplnenie 1).

2.   Zmeny a doplnenia Európskeho parlamentu

2.1.   Zmeny a doplnenia, ktoré Rada prijala

Rada plne schválila zmenu a doplnenie, ktoré navrhol Parlament a prijala Komisia (zmena a doplnenie 1).

2.2.   Zmeny a doplnenia, ktoré Rada nezapracovala

Rada, rovnako ako Komisia, usúdila, že zmeny a doplnenia 2, 3, 4 a 5 boli nad rámec návrhu a nepovažovala za vhodné ich zapracovať.

III.   ZÁVERY

Rada sa domnieva, že jej spoločná pozícia je vyvážená a je úplne v súlade s hlavným cieľom návrhu Komisie, čím uľahčuje novým členským štátom zúčastniť sa čo najskôr na podujatí Európske hlavné mesto kultúry.


(1)  Ú. v. EÚ C 121, 30.4.2004, s. 15.


1.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 25/44


SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 5/2005

prijatá Radou 12. novembra 2004

s ohľadom na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č..../2005 z... o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn

(Text s významom pre EHP)

(2005/C 25E/05)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (1),

keďže:

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (2) významne prispela k vytvoreniu vnútorného trhu s plynom. Teraz je potrebné zabezpečiť štrukturálne zmeny v regulačnom rámci, aby sa odstránili zvyšné bariéry dokončenia vnútorného trhu, najmä v oblasti obchodu s plynom. Dodatočné technické pravidlá sú potrebné najmä v oblasti služieb prístupu tretích strán, zásad mechanizmov prideľovania kapacity a postupov riadenia preťaženia a požiadaviek transparentnosti.

(2)

Skúsenosti získané pri vykonávaní a monitorovaní prvého súboru Usmernení pre správnu prax, prijatých Európskym fórom pre reguláciu plynu v roku 2002 ukazujú, že s cieľom zabezpečiť úplné vykonávanie pravidiel stanovených v usmerneniach vo všetkých členských štátoch a za účelom poskytnutia minimálnej záruky podmienok rovnakého prístupu na trh v praxi, je potrebné zabezpečiť ich právnu vynutiteľnosť.

(3)

Druhý súbor spoločných pravidiel s názvom „Druhé usmernenia pre správnu prax“ bol prijatý na stretnutí fóra 24. – 25. septembra 2003, a účelom tohto nariadenia je ustanoviť, na základe uvedených usmernení, základné zásady a pravidlá pre prístup do sietí a pre služby prístupu tretích strán, riadenie preťaženia, transparentnosť, vyváženosť a obchodovanie s právami na prepravnú kapacitu.

(4)

Článok 15 smernice 2003/55/ES umožňuje existenciu kombinovaného prevádzkovateľa prepravnej a distribučnej sústavy. Preto pravidlá ustanovené v tomto nariadení nevyžadujú zmenu organizácie národných prepravných a distribučných sústav, ktoré sú v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice 2003/55/ES, a najmä jej článku 15.

(5)

Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia patria aj vysokotlakové plynovodné siete, ktoré nie sú primárne používané v kontexte miestnej distribúcie, a ktorými sú miestni distribútori pripojení k plynárenskej sieti.

(6)

Je potrebné špecifikovať kritériá, podľa ktorých sa určujú tarify za prístup do siete, aby sa zabezpečil ich úplný súlad so zásadou nediskriminácie a potrebou dobre fungujúceho vnútorného trhu a aby plne zohľadňovali potrebu integrity sústavy a odrážali skutočne vynaložené náklady pri zabezpečení primeraných stimulov z hľadiska efektívnosti vrátane primeranej návratnosti investícií a tam, kde je to vhodné, zohľadňovali regulačnými orgánmi výsledky porovnania taríf.

(7)

Pri vypočítavaní taríf pre prístup do sietí je dôležité zohľadniť skutočne vynaložené náklady, ako aj potrebu zabezpečiť primeranú návratnosť investícií a stimuly na výstavbu novej infraštruktúry. V tomto ohľade, a najmä, ak existuje účinná konkurencia paralelných sietí, je vysoko relevantné použitie porovnateľných taríf.

(8)

Využitie trhových opatrení, ako sú aukcie, na určenie taríf, musí byť v súlade s ustanoveniami smernice 2003/55/ES.

(9)

Spoločný minimálny súbor služieb prístupu tretích strán je potrebný na poskytnutie spoločného minimálneho štandardu na praktický prístup v rámci Spoločenstva, na zabezpečenie, aby služby prístupu tretej strany boli dostatočne kompatibilné, a aby sa umožnilo využívať výhody vyplývajúce z dobre fungujúceho vnútorného trhu s plynom.

(10)

Odkazy na harmonizované prepravné zmluvy v kontexte nediskriminačného prístupu prevádzkovateľov prepravnej sústavy k sieti neznamenajú, že podmienky prepravných zmlúv určitého prevádzkovateľa sústavy v niektorom členskom štáte musia byť rovnaké ako podmienky iného prevádzkovateľa sústavy v tom istom členskom štáte alebo inom členskom štáte, pokiaľ nie sú stanovené minimálne požiadavky, ktoré musia byť splnené vo všetkých prepravných zmluvách.

(11)

Riadenie zmluvného preťaženia sietí je dôležitou otázkou pri dokončení vnútorného trhu s plynom. Je potrebné vytvoriť spoločné pravidlá, ktoré vyvážia potrebu uvoľniť nevyužívanú kapacitu v súlade so zásadou „využívaj alebo strácaj“ s právami držiteľov kapacity využívať ju v prípade potreby, a zároveň zvýšia likviditu kapacity.

(12)

Napriek tomu, že fyzické preťaženie sietí je v súčasnosti v Spoločenstve zriedkakedy problémom, môže sa ním stať v budúcnosti. Preto je dôležité poskytnúť základnú zásadu na prideľovanie preťaženej kapacity v takýchto podmienkach.

(13)

Kvôli získaniu efektívneho prístupu do plynárenských sietí potrebujú užívatelia sietí informácie, najmä o technických požiadavkách a dostupnej kapacite, aby mohli využívať podnikateľské príležitosti, ktoré sa vyskytujú v rámci vnútorného trhu. Pre takéto požiadavky transparentnosti sú potrebné spoločné minimálne normy. Informácie môžu byť zverejnené rôznymi prostriedkami vrátane elektronických.

(14)

Nediskriminačné a transparentné vyvažovacie systémy pre plyn, ktoré prevádzkujú prevádzkovatelia prepravnej sústavy sú dôležité mechanizmy, najmä pre nových účastníkov trhu, ktorí môžu mať väčšie ťažkosti pri vyvažovaní portfólia svojho celkového predaja ako spoločnosti, ktoré sa už usadili v rámci príslušného trhu. Preto je potrebné ustanoviť pravidlá, ktoré zabezpečia, že prevádzkovatelia prepravnej sústavy prevádzkujú takéto mechanizmy spôsobom, ktorý je v súlade s podmienkami nediskriminačného, transparentného a efektívneho prístupu k sieti.

(15)

Obchodovanie s primárnymi kapacitnými právami je dôležitou súčasťou vytvárania konkurenčného trhu a vytvárania likvidity. Toto nariadenie by preto k tejto otázke malo ustanoviť základné pravidlá.

(16)

Je potrebné zabezpečiť, aby podniky, ktoré získajú práva k prepravnej kapacite, mali možnosť predať ich iným licencovaným podnikom, aby sa zabezpečila primeraná úroveň likvidity na trhu s kapacitami. Tento prístup však nebráni systému, kde sa kapacita nevyužitá za dané obdobie určené na vnútroštátnej úrovni, znova uvedie na trh na pevnom základe.

(17)

Vnútroštátne regulačné orgány by mali zabezpečiť dodržiavanie pravidiel obsiahnutých v tomto nariadení a usmerneniach prijatých na jeho základe.

(18)

V usmerneniach, ktoré tvoria prílohu tohto nariadenia, sú definované špecifické podrobné pravidlá vykonávania týchto zásad, na základe druhých usmernení pre správnu prax. Podľa vhodnosti sa tieto pravidlá budú časom rozvíjať, pri zohľadnení rozdielov vo vnútroštátnych plynárenských systémoch.

(19)

Pri navrhovaní zmien a doplnení v usmerneniach ustanovených v prílohe k tomuto nariadeniu by mala Komisia zabezpečiť predchádzajúce konzultácie so všetkými príslušnými stranami, ktorých sa usmernenia týkajú, zastúpených odbornými organizáciami a členskými štátmi v Európskom fóre pre reguláciu plynu, a mala by požadovať príspevok od Európskej skupiny regulačných úradov pre elektrickú energiu a zemný plyn.

(20)

Od členských štátov a príslušných národných orgánov by mala Komisia požadovať poskytnutie príslušných informácií. S takýmito informáciami by mala Komisia nakladať ako s dôvernými.

(21)

Toto nariadenie a usmernenia prijaté v súlade s týmto nariadením sa nedotýkajú uplatňovania pravidiel Spoločenstva o hospodárskej súťaži.

(22)

Opatrenia nevyhnutné na vykonanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (3).

(23)

Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne stanovenie spravodlivých pravidiel podmienok prístupu k prepravným sústavám zemného plynu nemôžu v dostatočnej miere dosiahnuť jednotlivé členské štáty, a preto z dôvodov rozsahu a účinkov tohto postupu sa dá dosiahnuť lepšie na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality ustanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie má za cieľ vytvoriť nediskriminačné pravidlá podmienok prístupu k prepravným sústavám zemného plynu, pri zohľadnení špecifík vnútroštátnych a regionálnych trhov, s úmyslom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu s plynom.

Tento cieľ zahŕňa stanovenie harmonizovaných zásad pre tarify za prístup do siete alebo metód ich výpočtu, vytvorenie služieb prístupu tretích strán a vytvorenie harmonizovaných zásad pre prideľovanie kapacít a riadenie preťaženia, určenie požiadaviek transparentnosti, pravidiel vyvažovania a poplatkov za nevyvažovanie a uľahčenie obchodovania s kapacitami.

2.   Členské štáty môžu v súlade so smernicou 2003/55/ES zriadiť subjekt alebo orgán na účely vykonávania jednej alebo viac funkcií, ktoré sú bežne prisudzované prevádzkovateľom prepravných sústav a ktoré podliehajú požiadavkám tohto nariadenia.

Článok 2

Základné pojmy

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto základné pojmy:

1.

„preprava“ znamená dopravu zemného plynu cez sieť, ktorú tvoria najmä vysokotlakové plynovody, inú ako ťažobnú plynovodnú sieť a inú než je časť vysokotlakového plynovodu používaného primárne v kontexte miestnej distribúcie zemného plynu, s cieľom dodania odberateľom, ale nezahŕňajúcu samotnú dodávku;

2.

„prepravná zmluva“ znamená zmluvu, ktorú prevádzkovateľ prepravnej sústavy uzavrel s užívateľom siete s cieľom vykonania prepravy;

3.

„kapacita“ znamená maximálny tok, vyjadrený v bežných kubických metroch za jednotku času alebo v energetických jednotkách za jednotku času, na ktorý je užívateľ siete oprávnený podľa ustanovení prepravnej zmluvy;

4.

„nevyužitá kapacita“ znamená pevnú kapacitu, ktorú získal užívateľ siete na základe prepravnej zmluvy, ale ktorú tento užívateľ nenominoval;

5.

„riadenie preťaženia“ znamená riadenie kapacitného portfólia prevádzkovateľa prepravnej sústavy s cieľom optimálneho a maximálneho využitia technickej kapacity a včasného zistenia budúcich bodov preťaženia a saturácie;

6.

„sekundárny trh“ znamená trh, kde sa obchoduje s kapacitou inak ako na primárnom trhu;

7.

„nominácia“ znamená oznámenie užívateľa siete vopred podané prevádzkovateľovi prepravnej sústavy o skutočnom toku, ktorý si želá vtlačiť do alebo odobrať zo sústavy;

8.

„renominácia“ znamená následné oznámenie opravenej nominácie;

9.

„integrita sústavy“ znamená každú situáciu prepravnej sústavy vrátane potrebných prepravných zariadení, v ktorých tlak a kvalita zemného plynu zostávajú medzi minimálnou a maximálnou hranicou, ktoré ustanovil prevádzkovateľ prepravnej sústavy, takže preprava zemného plynu je z technického hľadiska zaručená;

10.

„vyvažovacie obdobie“ znamená obdobie, v ktorom odber množstva zemného plynu, vyjadreného v jednotkách energie musí byť vyvážený každým užívateľom siete prostredníctvom vtlačenia rovnakého množstva zemného plynu do prepravnej sústavy v súlade s prepravnou zmluvou alebo kódexom siete;

11.

„užívateľ siete“ znamená zákazníka alebo potenciálneho zákazníka prevádzkovateľa prepravnej sústavy a samotných prevádzkovateľov prepravnej sústavy, pokiaľ je pre nich potrebné vykonávať funkcie vo vzťahu k preprave;

12.

„prerušiteľné služby“ znamenajú služby ponúkané prevádzkovateľom prepravnej sústavy v súvislosti s prerušiteľnou kapacitou;

13.

„prerušiteľná kapacita“ znamená kapacitu prepravy plynu, ktorú môže prevádzkovateľ prepravnej sústavy prerušiť podľa podmienok dohodnutých v prepravnej zmluve;

14.

„dlhodobé služby“ znamenajú služby ponúkané prevádzkovateľom prepravnej sústavy na obdobie jedného roka alebo viac;

15.

„krátkodobé služby“ znamenajú služby ponúkané prevádzkovateľom prepravnej sústavy na obdobie kratšie ako jeden rok;

16.

„pevná kapacita“ znamená kapacitu prepravy plynu zmluvne zaručenú ako neprerušiteľnú prevádzkovateľom prepravnej sústavy;

17.

„pevné služby“ znamenajú služby ponúkané prevádzkovateľom prepravnej sústavy v súvislosti s pevnou kapacitou;

18.

„technická kapacita“ znamená maximálnu pevnú kapacitu, ktorú môže prevádzkovateľ prepravnej sústavy ponúknuť užívateľom sietí pri zohľadnení integrity sústavy a prevádzkových požiadaviek prepravnej sústavy;

19.

„zmluvná kapacita“ znamená kapacitu, ktorú prevádzkovateľ prepravnej sústavy pridelil užívateľovi siete prostredníctvom prepravnej zmluvy;

20.

„dostupná kapacita“ znamená časť technickej kapacity, ktorá nie je pridelená a je v danom čase dostupná v systéme;

21.

„zmluvné preťaženie“ znamená situáciu, keď úroveň dopytu po pevnej kapacite prekračuje technickú kapacitu;

22.

„primárny trh“ znamená trh, kde s kapacitou obchoduje priamo prevádzkovateľ prepravnej sústavy;

23.

„fyzické preťaženie“ znamená situáciu, keď úroveň dopytu po skutočnej dodávke v určitom časovom momente prekračuje technickú kapacitu.

2.   Základné pojmy obsiahnuté v článku 2 smernice 2003/55/ES, ktoré sa vzťahujú na uplatňovanie tohto nariadenia, sa tiež uplatňujú, s výnimkou pojmu prepravy v článku 2 bode 3 smernice 2003/55/ES.

Článok 3

Tarify pre prístup do sietí

1.   Tarify alebo metodiky použité na ich výpočet, uplatňované prevádzkovateľmi prepravných sústav a schválené regulačnými orgánmi podľa článku 25 ods. 2 smernice 2003/55/ES, ako aj tarify zverejnené podľa článku 18 ods. 1 uvedenej smernice, musia byť transparentné a zohľadňovať potrebu integrity sústavy a jej zlepšovanie a odrážať skutočne vynaložené náklady a zároveň zabezpečovať vhodné stimuly s ohľadom na účinnosť, vrátane vhodnej návratnosti investícií a kde je to vhodné, zohľadňovať regulačnými orgánmi porovnateľné tarify. Tarify alebo metodiky použité na ich výpočet sa uplatňujú nediskriminačným spôsobom.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že tarify možno určiť aj prostredníctvom trhových opatrení, ako sú aukcie, za predpokladu, že takéto opatrenia a príjmy z nich sú schválené regulačným orgánom.

Tarify alebo metodiky použité na ich výpočet uľahčujú účinný obchod s plynom a hospodársku súťaž a zároveň predchádzajú krížovým dotáciám medzi užívateľmi sietí a poskytujú stimuly pre investície a udržiavanie alebo vytváranie vzájomnej prevádzkyschopnosti prepravných sústav.

2.   Tarify pre prístup do siete nesmú obmedzovať likviditu trhu a tiež narúšať cezhraničný obchod medzi rôznymi prepravnými sústavami. Ak by rozdiely v štruktúre taríf alebo rovnovážnych mechanizmov bránili obchodu medzi prepravnými sústavami, a bez ohľadu na článok 25 ods. 2 smernice 2003/55/ES, prevádzkovatelia prepravných sústav sa v úzkej spolupráci s príslušnými národnými orgánmi aktívne usilujú o konvergenciu tarifných štruktúr a zásad spoplatňovania aj v súvislosti s vyvažovaním.

Článok 4

Služby prístupu tretích strán

1.   Prevádzkovatelia prepravných sústav

a)

zabezpečujú, aby ponúkali služby všetkým užívateľom siete na nediskriminačnom základe. Najmä ak prevádzkovatelia prepravnej sústavy ponúkajú rovnakú službu rôznym zákazníkom, ponúkajú ju za rovnakých zmluvných podmienok použitím buď harmonizovaných prepravných zmlúv alebo kódexu siete, schválených príslušným orgánom v súlade s postupom ustanoveným v článku 25 smernice 2003/55/ES;

b)

poskytujú pevné aj prerušiteľné služby prístupu tretích strán. Cena prerušiteľnej kapacity odráža pravdepodobnosť prerušenia;

c)

ponúkajú užívateľom siete dlhodobé aj krátkodobé služby.

2.   V súlade so zásadami ustanovenými v článku 3 ods. 1, prepravné zmluvy podpísané k neštandardnému dátumu začiatku plnenia alebo s kratším trvaním ako bežná ročná prepravná zmluva nesmú mať za následok svojvoľné vyššie alebo nižšie tarify, ktoré neodrážajú trhovú hodnotu služby.

3.   Ak je to vhodné, služby prístupu tretích strán možno udeliť s výhradou vhodných záruk od užívateľov siete s ohľadom na dôveryhodnosť takýchto užívateľov. Takéto záruky nesmú vytvárať neprimerané prekážky pre vstup na trh a musia byť nediskriminačné, transparentné a primerané.

Článok 5

Zásady mechanizmov prideľovania kapacity a postupy riadenia preťaženia

1.   Účastníkom trhu sa sprístupní maximálna kapacita vo všetkých príslušných bodoch uvedených v článku 6 ods. 3, pri zohľadnení integrity sústavy a účinnej prevádzky siete.

2.   Prevádzkovatelia prepravnej sústavy implementujú a uverejňujú nediskriminačné a transparentné mechanizmy prideľovania kapacity, ktoré

a)

poskytujú vhodné ekonomické signály na účinné a maximálne využívanie technickej kapacity a uľahčujú investície do novej infraštruktúry;

b)

sú v súlade s trhovými mechanizmami vrátane spotových trhov a obchodných hubov, a zároveň sú flexibilné a schopné prispôsobiť sa vyvíjajúcej sa situácii na trhu;

c)

sú zlučiteľné so systémami prístupu do sietí členských štátov.

3.   Keď prevádzkovatelia prepravnej sústavy uzatvárajú nové prepravné zmluvy alebo znova prerokúvajú existujúce prepravné zmluvy, tieto zmluvy zohľadňujú tieto zásady:

a)

v prípade zmluvného preťaženia ponúkne prevádzkovateľ prepravnej sústavy nevyužitú kapacitu na primárnom trhu najmenej deň vopred a ako prerušiteľnú,

b)

užívatelia siete, ktorí si želajú opakovane predať alebo prenajať svoju nevyužitú zmluvnú kapacitu na sekundárnom trhu, sú oprávnení tak urobiť. Členské štáty môžu od užívateľov siete požadovať oznámenie alebo informovanie o prevádzkovateľoch prepravnej sústavy.

4.   Keď zmluvná kapacita podľa existujúcej prepravnej zmluvy zostáva nevyužitá a vyskytne sa zmluvné preťaženie, prevádzkovatelia prepravnej sústavy uplatňujú odsek 3, pokiaľ sa tým neporušujú požiadavky existujúcich prepravných zmlúv. Ak by sa tým porušili existujúce prepravné zmluvy, prevádzkovatelia prepravných sústav predložia, po konzultácii s príslušnými orgánom, užívateľovi siete požiadavku na použitie nevyužitej kapacity na sekundárnom trhu v súlade s odsekom 3.

5.   V prípade, že existuje fyzické preťaženie, prevádzkovateľ prepravnej sústavy, prípadne regulačné orgány uplatňujú mechanizmy nediskriminačného, transparentného prideľovania kapacity.

Článok 6

Požiadavky transparentnosti

1.   Prevádzkovatelia prepravných sústav zverejňujú podrobné informácie o službách, ktoré ponúkajú a o príslušných podmienkach, ktoré sa uplatňujú, spolu s technickými informáciami potrebnými pre užívateľov sietí na získanie účinného prístupu do siete.

2.   S cieľom zabezpečiť transparentné, objektívne a nediskriminačné tarify a uľahčiť efektívne využívanie plynárenskej siete, prevádzkovatelia prepravných sústav alebo príslušné vnútroštátne orgány zverejňujú primerané a dostatočne podrobné informácie o pôvode, metodike a štruktúre taríf.

3.   Každý prevádzkovateľ prepravnej sústavy pravidelne, priebežne a štandardizovaným spôsobom zrozumiteľným pre užívateľa zverejňuje k poskytovaným službám informácie o technických, zmluvných a dostupných kapacitách na číselnom základe pre všetky príslušné body vrátane bodov vstupu a výstupu.

4.   Príslušné body prepravnej sústavy, o ktorých sa musia zverejniť informácie, schvaľujú príslušné orgány po konzultácii s užívateľmi siete.

5.   Ak sa prevádzkovateľ prepravnej sústavy domnieva, že z dôvodov uchovania dôvernosti informácií nie je oprávnený zverejniť všetky požadované údaje, požiada o povolenie príslušného orgánu obmedziť zverejnenie s ohľadom na príslušný bod alebo body.

Príslušné orgány udelia alebo odmietnu povolenie jednotlivo pre každý prípad, zohľadňujúc najmä potrebu rešpektovať oprávnenú obchodnú dôvernosť a cieľ vytvorenia konkurenčného vnútorného trhu s plynom. Ak je povolenie udelené, dostupná kapacita sa zverejní bez uvedenia číselných údajov, ktoré by porušovali dôvernosť.

Povolenie uvedené v tomto odseku nemožno udeliť v prípade, kde majú traja alebo viacerí užívatelia siete zmluvnú kapacitu v rovnakom bode.

6.   Prevádzkovatelia prepravnej sústavy vždy zverejňujú informácie požadované týmto nariadením zmysluplným, kvantitatívne jasným a ľahko prístupným spôsobom a nediskriminačne.

Článok 7

Pravidlá vyvažovania a poplatky za nevyváženie

1.   Pravidlá vyvažovania sú vytvorené spravodlivým, nediskriminačným a transparentným spôsobom a sú založené na objektívnych kritériách. Pravidlá vyvažovania odrážajú skutočné potreby systému a zohľadňujú zdroje dostupné pre prevádzkovateľa prepravnej sústavy.

2.   V prípade netrhovo založených systémov vyvažovania sú úrovne tolerancie vytvorené spôsobom, ktorý buď odráža sezónnosť, alebo má za výsledok úroveň tolerancie vyššiu ako je tá, ktorá vyplýva zo sezónnosti, a ktorý odráža skutočné technické schopnosti prepravnej sústavy. Úrovne tolerancie odrážajú skutočné potreby systému a zohľadňujú zdroje dostupné prevádzkovateľovi prepravnej sústavy.

3.   Poplatky za nevyváženie zhruba odrážajú náklady a zároveň poskytujú vhodné stimuly pre užívateľov sietí, aby vyvažovali svoj vstup a odber plynu. Predchádzajú krížovým dotáciám medzi užívateľmi siete a nebránia vstupu nových účastníkov na trh.

Príslušné orgány alebo prípadne prevádzkovatelia prepravnej sústavy zverejňujú každú metodiku na výpočet poplatkov za nevyvažovanie, ako aj konečné tarify.

4.   Prevádzkovatelia prepravnej sústavy môžu ukladať pokuty užívateľom siete, ktorých vstup a odber z prepravnej sústavy nie je vyvážený podľa pravidiel vyvažovania uvedených v odseku 1.

5.   Pokuty, ktoré prevyšujú skutočne vynaložené náklady na vyvažovanie sa zohľadňujú pri výpočte taríf spôsobom, ktorý neznižuje záujem o vyvažovanie a schvaľujú ich príslušné orgány.

6.   S cieľom umožniť užívateľom sietí prijať včasné nápravné opatrenie prevádzkovatelia prepravnej sústavy poskytujú dostatočné, dobre načasované a spoľahlivé on-line informácie o stave vyváženosti užívateľa siete. Úroveň poskytnutých informácií odráža úroveň informácií dostupných pre prevádzkovateľa prepravnej sústavy. Ak je poskytovanie takýchto informácií spoplatnené, poplatky sú schvaľované príslušnými orgánmi a zverejňované prevádzkovateľom prepravnej sústavy.

7.   Členské štáty zabezpečujú, aby sa prevádzkovatelia prepravných sústav usilovali zosúladiť svoje vyvažovacie režimy a efektívnosť štruktúr a úrovne poplatkov za vyvažovanie, aby uľahčili obchod s plynom.

Článok 8

Obchodovanie s kapacitnými právami

Každý prevádzkovateľ prepravnej sústavy prijíma vhodné opatrenia, aby umožnil voľné obchodovanie s právami na kapacitu a uľahčil takéto obchodovanie. Každý takýto prevádzkovateľ vytvára zosúladené prepravné zmluvy a postupy na primárnom trhu, aby uľahčil sekundárny obchod s kapacitou a uznal prenos primárnych kapacitných práv, ak ho užívatelia siete oznámili. Zosúladené prepravné zmluvy a postupy sa oznamujú regulačným orgánom.

Článok 9

Usmernenia

1.   Kde je to vhodné, usmernenia poskytujúce minimálny stupeň zosúladenia požadovaný na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia, bližšie určujú:

a)

podrobnosti o službách prístupu tretích strán vrátane charakteru, trvania a iných požiadaviek týkajúcich sa týchto služieb v súlade s článkom 4;

b)

podrobnosti o zásadách, ktorými sa riadia mechanizmy prideľovania kapacít a o uplatňovaní postupov riadenia preťaženia v prípade zmluvného preťaženia v súlade s článkom 5;

c)

podrobnosti o definícii technických informácií potrebných pre užívateľov siete, aby získali účinný prístup do systému a definíciu všetkých príslušných bodov, pre ktoré platia požiadavky transparentnosti, vrátane informácií, ktoré sa majú zverejniť o všetkých príslušných bodoch a časový rozvrh, podľa ktorého sa informácie zverejňujú v súlade s článkom 6.

2.   Usmernenia k otázkam uvedeným v odseku 1 sú ustanovené v prílohe. Komisia ich môže zmeniť a doplniť; toto sa vykoná v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2.

3.   Uplatňovanie a zmeny a doplnenia usmernení prijatých podľa tohto nariadenia odrážajú rozdiely medzi národnými plynárenskými sústavami, a preto nevyžadujú jednotné podrobné podmienky pre prístup tretích strán na úrovni Spoločenstva. Môžu však stanoviť minimálne požiadavky, ktoré sa majú splniť na dosiahnutie nediskriminačných a transparentných podmienok prístupu do siete potrebných pre vnútorný trh s plynom, ktoré potom možno uplatňovať vzhľadom na rozdiely medzi vnútroštátnymi plynárenskými sústavami.

Článok 10

Regulačné orgány

Pri vykonávaní svojich povinností podľa tohto nariadenia, regulačné orgány členských štátov, zriadené podľa článku 25 smernice 2003/55/ES, zabezpečujú dodržiavanie tohto nariadenia a usmernení prijatých podľa článku 9 tohto nariadenia.

Ak je to vhodné, spolupracujú vzájomne a s Komisiou.

Článok 11

Poskytovanie informácií

Členské štáty a regulačné orgány poskytujú Komisii na požiadanie všetky informácie potrebné na účely článku 9.

Komisia určuje primeranú časovú lehotu, v ktorej sa majú informácie poskytnúť pri zohľadnení zložitosti požadovanej informácie a jej naliehavosti.

Článok 12

Právo členských štátov ustanoviť podrobnejšie opatrenia

Toto nariadenie sa nedotýka práv členských štátov udržiavať alebo zaviesť opatrenia, ktoré obsahujú podrobnejšie ustanovenia, ako sú stanovené v tomto nariadení a usmerneniach uvedených v článku 9.

Článok 13

Sankcie

1.   Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Takéto sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do 1. júla 2006 a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú.

2.   Sankcie podľa odseku 1 nemajú trestnoprávnu povahu.

Článok 14

Postup Výboru

1.   Komisii pomáha Výbor zriadený podľa článku 30 smernice 2003/55/ES.

2.   Ak je uvedený odkaz na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3.   Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 15

Správa Komisie

Komisia sleduje vykonávanie tohto nariadenia. Vo svojej správe podľa článku 31 ods. 3 smernice 2003/55/ES Komisia tiež podáva správu o skúsenostiach získaných pri uplatňovaní tohto nariadenia. Správa najmä preskúmava, v akom rozsahu bolo nariadenie úspešné pri zabezpečovaní nediskriminačných a cenovo efektívnych podmienok prístupu do siete pre plynárenské prepravné siete na účel prispieť k výberu pre zákazníka v dobre fungujúcom vnútornom trhu a k dlhodobej bezpečnosti dodávok. Ak je to potrebné, správa obsahuje vhodné návrhy a/alebo odporúčania.

Článok 16

Odchýlky a výnimky

Toto nariadenie sa nevzťahuje na

a)

prepravné sústavy zemného plynu umiestnené v členských štátoch počas uplatňovania odchýlok udelených podľa článku 28 smernice 2003/55/ES; členské štáty, ktorým boli udelené odchýlky podľa článku 28 smernice 2003/55/ES a ktoré preto môžu požiadať Komisiu o dočasné odchýlky z uplatňovania tohto nariadenia až na obdobie dvoch rokov odo dňa skončenia platnosti odchýlky uvedenej v tomto bode;

b)

prepojenia medzi členskými štátmi a významné zvýšenia kapacity v existujúcich infraštruktúrach a zmeny takýchto infraštruktúr, ktoré umožňujú rozvoj nových zdrojov dodávky plynu, ako je uvedené v článku 22 ods. 1 a 2 smernice 2003/55/ES, ktoré sú vyňaté z ustanovení článkov 18, 19, 20 a 25 ods. 2, 3 a 4 uvedenej smernice, pokiaľ sú vyňaté z ustanovení uvedených v tomto pododseku;

c)

prepravné sústavy zemného plynu, ktorým boli udelené odchýlky podľa článku 27 smernice 2003/55/ES.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. júla 2006 s výnimkou druhej vety článku 9 ods. 2, ktorá sa uplatňuje od 1. januára 2007.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 20. apríla 2004 (Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004) a rozhodnutie Rady z …

(2)  Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 57.

(3)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.


PRÍLOHA

USMERNENIA O

1.

SLUŽBÁCH PRÍSTUPU TRETÍCH STRÁN

2.

ZÁSADÁCH, KTORÝMI SA RIADIA MECHANIZMY PRIDEĽOVANIA KAPACÍT A POSTUPY RIADENIA PREŤAŽENIA A ICH UPLATŇOVANIE V PRÍPADE ZMLUVNÉHO PREŤAŽENIA, A

3.

DEFINÍCIÁCH TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ POTREBNÝCH PRE UŽÍVATEĽOV SIETE, ABY ZÍSKALI ÚČINNÝ PRÍSTUP DO SYSTÉMU, DEFINÍCIÁCH VŠETKÝCH PRÍSLUŠNÝCH BODOV, PRE KTORÉ PLATIA POŽIADAVKY TRANSPARENTNOSTI A INFORMÁCIÁCH, KTORÉ SA MAJÚ ZVEREJNIŤ O VŠETKÝCH PRÍSLUŠNÝCH BODOCH A ČASOVOM ROZVRHU, PODĽA KTORÉHO SA INFORMÁCIE ZVEREJŇUJÚ

1.   SLUŽBY PRÍSTUPU TRETÍCH STRÁN

1.

Prevádzkovatelia prepravných sústav ponúkajú pevné a prerušiteľné služby na obdobie aspoň jedného dňa.

2.

Zosúladené prepravné zmluvy a spoločné kódexy siete sa vytvárajú spôsobom, ktorý uľahčuje obchodovanie a opätovné využívanie kapacity zmluvne pridelenej užívateľom siete bez toho, aby sa bránilo uvoľňovaniu kapacity.

3.

Prevádzkovatelia prepravných sústav vytvárajú kódexy siete a zosúladené zmluvy po riadnej konzultácii s užívateľmi siete.

4.

Prevádzkovatelia prepravných sústav vykonávajú štandardizované nominačné a renominačné postupy po dohode s Európskym združením pre racionalizáciu výmeny energie - plyn (EASEE-gas). Vytvárajú informačné systémy a prostriedky elektronickej komunikácie na poskytnutie príslušných údajov užívateľom siete a na zjednodušenie transakcií, ako sú nominácie, uzatváranie zmlúv na kapacitu a prenos kapacitných práv medzi užívateľmi siete.

5.

Prevádzkovatelia prepravných sústav zosúlaďujú postupy formálneho podávania žiadostí a lehôt na vyjadrenie podľa najlepšej priemyselnej praxe s cieľom minimalizovať lehoty na vyjadrenie. Poskytujú on-line elektronické systémy rezervácie a potvrdzovania kapacít, postupy nominácie a renominácie najneskôr do 1. júla 2006, ak sa takéto postupy dohodli v rámci EASEE-gas.

6.

Prevádzkovatelia prepravných sústav nespoplatňujú samostatne užívateľom siete žiadosti o informácie a transakcie spojené s ich prepravnými zmluvami a ktoré sú vykonané podľa štandardných pravidiel a postupov.

7.

Žiadosti o informácie, ktoré vyžadujú mimoriadne alebo nadmerné výdavky, akými sú realizačné štúdie, možno spoplatňovať oddelene, za predpokladu, že poplatky je možné riadne odôvodniť.

8.

Prevádzkovatelia prepravných sústav spolupracujú s inými prevádzkovateľmi prepravných sústav pri koordinovaní údržby svojich príslušných sietí, aby minimalizovali akékoľvek prerušenie prepravných služieb užívateľom siete a prevádzkovateľom prepravných sústav v iných oblastiach, a aby zabezpečili rovnaké výhody týkajúce sa bezpečnosti dodávok vrátane tranzitu.

9.

Prevádzkovatelia prepravných sústav zverejnia aspoň raz ročne vo vopred určenom termíne všetky plánované obdobia údržby, ktoré môžu ovplyvniť právo užívateľov siete vyplývajúce z prepravných zmlúv a zodpovedajúce prevádzkové informácie s primeraným časovým predstihom. To zahŕňa okamžité a nediskriminačné zverejnenie akýchkoľvek zmien v plánovaných obdobiach údržby a oznámenie neplánovanej údržby, čo najskôr potom, ako je informácia dostupná pre prevádzkovateľa prepravnej sústavy. Počas doby údržby prevádzkovatelia prepravnej sústavy pravidelne zverejňujú aktualizované informácie o podrobnostiach a očakávanej dĺžke trvania a účinku údržby.

10.

Prevádzkovatelia prepravných sústav vedú a na požiadanie sprístupňujú príslušnému orgánu denník skutočnej údržby a prerušenia toku, ktoré sa vyskytli. Na požiadanie sa informácie sprístupnia aj tým, ktorí sú ovplyvnení prerušeniami.

2.   ZÁSADY, KTORÝMI SA RIADIA MECHANIZMY PRIDEĽOVANIA KAPACÍT A POSTUPY RIADENIA PREŤAŽENIA A ICH UPLATŇOVANIE V PRÍPADE ZMLUVNÉHO PREŤAŽENIA

2.1.   Zásady mechanizmov prideľovania kapacít a postupy riadenia preťaženia

1.

Mechanizmus prideľovania kapacít a postupy riadenia preťaženia umožňujú rozvoj hospodárskej súťaže a pružné obchodovanie s kapacitami a sú v súlade s trhovými mechanizmami, vrátane spotových trhov a obchodných hubov. Sú flexibilné a schopné prispôsobiť sa vyvíjajúcej sa situácii na trhu.

2.

Tieto mechanizmy a postupy zohľadňujú integritu príslušnej sústavy, ako aj bezpečnosť dodávok.

3.

Tieto mechanizmy a postupy nebránia vstupu nových účastníkov na trh, ani nevytvárajú neprimerané prekážky pre vstup na trh. Nezabraňujú účastníkom trhu, vrátane nových účastníkov trhu a spoločností s malým podielom na trhu, efektívne sa zúčastňovať na hospodárskej súťaži.

4.

Tieto mechanizmy a postupy poskytujú vhodné ekonomické signály na účinné a maximálne využívanie technickej kapacity a umožňujú investície do novej infraštruktúry.

5.

Užívateľom siete sa poskytuje poradenstvo o type okolností, ktoré by mohli ovplyvniť dostupnosť zmluvnej kapacity. Informácie o prerušení by mali odrážať úroveň informácií dostupných prevádzkovateľovi prepravnej sústavy.

6.

Ak by vznikli ťažkostí pri plnení záväzkov zmluvnej dodávky, ktoré by vznikli z dôvodov integrity sústavy, prevádzkovatelia prepravných sústav by mali upovedomiť užívateľov siete a usilovať sa bezodkladne o nediskriminačné riešenie.

Prevádzkovatelia prepravných sústav konzultujú s užívateľmi sietí postupy ešte pred ich vykonávaním a dohodnú ich s regulačným orgánom.

2.2.   Postupy riadenia preťaženia v prípade zmluvného preťaženia

1.

Ak zmluvná kapacita zostáva nevyužitá, prevádzkovatelia prepravných sústav sprístupnia túto kapacitu na primárnom trhu ako prerušiteľnú prostredníctvom zmlúv s rôznou dĺžkou platnosti, pokiaľ túto kapacitu neponúka príslušný užívateľ siete na sekundárnom trhu za primeranú cenu.

2.

Príjmy z uvoľnenej prerušiteľnej kapacity sa rozdeľujú podľa pravidiel ustanovených alebo schválených príslušným regulačným orgánom. Tieto pravidlá musia byť v súlade s požiadavkou efektívneho a účinného využívania sústavy.

3.

Príslušné regulačné orgány môžu určiť primeranú cenu za uvoľnenú prerušiteľnú kapacitu, po zohľadnení prevažujúcich špecifických okolností.

4.

Ak je to vhodné, prevádzkovatelia prepravnej sústavy vyvíjajú primerané úsilie, aby ponúkli na trhu aspoň časti nevyužitej kapacity ako pevnú kapacitu.

3.   DEFINÍCIE TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ POTREBNÝCH PRE UŽÍVATEĽOV SIETE, ABY ZÍSKALI EFEKTÍVNY PRÍSTUP DO SÚSTAVY, DEFINÍCIE VŠETKÝCH PRÍSLUŠNÝCH BODOV, PRE KTORÉ PLATIA POŽIADAVKY TRANSPARENTNOSTI A INFORMÁCIE, KTORÉ SA MAJÚ ZVEREJNIŤ O VŠETKÝCH PRÍSLUŠNÝCH BODOCH A ČASOVÝ ROZVRH, PODĽA KTORÉHO SA INFORMÁCIE ZVEREJŇUJÚ

3.1.   Definície technických informácií potrebných pre užívateľov siete, aby získali efektívny prístup do sústavy

Prevádzkovatelia prepravnej sústavy zverejňujú aspoň tieto informácie o svojich sústavách a službách:

a)

podrobný a komplexný opis rozličných služieb, ktoré ponúkajú, a poplatky za tieto služby;

b)

rôzne typy prepravných zmlúv dostupných pre tieto služby a podľa vhodnosti aj kódex siete a/alebo štandardné podmienky, v ktorých sú uvedené práva a povinnosti všetkých užívateľov siete, vrátane harmonizovaných prepravných zmlúv a iných súvisiacich dokumentov;

c)

zosúladené postupy, ktoré sa uplatňujú pri používaní prepravnej sústavy, vrátane vymedzenia kľúčových pojmov;

d)

ustanovenia o prideľovaní kapacít, riadenia preťaženia a postupy proti hromadeniu prepravnej kapacity a na opätovné využitie;

e)

pravidlá uplatniteľné na obchod s kapacitou na sekundárnom trhu vo vzťahu k prevádzkovateľovi prepravnej sústavy;

f)

ak je to uplatniteľné, úrovne flexibility a tolerancie zahrnuté do prepravných a iných služieb bez zvláštnych poplatkov, ako aj akúkoľvek flexibilitu ponúkanú navyše a zodpovedajúce poplatky;

g)

podrobný opis plynárenskej sústavy prevádzkovateľa prepravnej sústavy s uvedením všetkých príslušných bodov, ktoré prepájajú jeho sústavu s inými prevádzkovateľmi prepravných sústav a/alebo plynárenskou infraštruktúrou, akou je skvapalnený zemný plyn a infraštruktúrou potrebnou na poskytovanie podporných služieb, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 14 smernice 2003/55/ES;

h)

informácie o kvalite plynu a o tlakových požiadavkách;

i)

pravidlá vzťahujúce sa na pripojenie do sústavy prevádzkovanej prevádzkovateľom prepravnej sústavy;

j)

iné včasné informácie o navrhovaných alebo skutočných zmenách služieb alebo podmienok, vrátane položiek uvedených pod písmenami a) až i).

3.2.   Definícia všetkých príslušných bodov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky transparentnosti

Príslušné body zahŕňajú aspoň:

a)

všetky body vstupu do siete prevádzkovanej prevádzkovateľom prepravnej sústavy;

b)

najdôležitejšie výstupné body a výstupné zóny, pokrývajúce aspoň 50 % celkovej výstupnej kapacity siete daného prevádzkovateľa prepravnej sústavy, vrátane všetkých výstupných bodov alebo výstupných zón pokrývajúcich viac ako 2 % celkovej výstupnej kapacity siete;

c)

všetky body spájajúce rozličné siete prevádzkovateľov prepravných sústav;

d)

všetky body spájajúce sieť prevádzkovateľa prepravnej sústavy s distribučným skladom skvapalneného zemného plynu;

e)

všetky podstatné body v sieti daného prevádzkovateľa prepravnej sústavy vrátane bodov spájajúcich s plynárenským obchodným hubom. Za podstatné sa považujú všetky body, na ktorých sa na základe skúsenosti pravdepodobne vyskytne fyzické preťaženie.

f)

Všetky body spájajúce sieť daného prevádzkovateľa prepravnej sústavy s infraštruktúrou potrebnou na poskytovanie podporných služieb, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 14 smernice 2003/55/ES.

3.3.   Informácie, ktoré sa majú zverejniť vo všetkých príslušných bodoch a časový rozvrh, podľa ktorého by sa informácie mali zverejniť

1.

Vo všetkých príslušných bodoch prevádzkovatelia prepravných sústav zverejňujú na internete tieto informácie o stave kapacity rozdelené na denné obdobia pravidelne, priebežne a spôsobom zrozumiteľným pre užívateľa:

a)

maximálna technická kapacita pre tok v oboch smeroch;

b)

celková zmluvná a prerušiteľná kapacita;

c)

dostupná kapacita.

2.

Prevádzkovatelia prepravných sústav zverejňujú pre všetky príslušné body dostupné kapacity na obdobie aspoň 18 mesiacov vopred a aktualizujú tieto informácie aspoň každý mesiac alebo častejšie, ak sú k dispozícii nové informácie.

3.

Prevádzkovatelia prepravných sústav zverejňujú denné aktualizácie dostupnosti krátkodobých služieb (deň vopred a týždeň vopred) okrem iného na základe nominácií, prevažujúcich zmluvných záväzkov a pravidelných dlhodobých predpovedí o dostupných ročných kapacitách pre všetky príslušné body až na dobu 10 rokov.

4.

Prevádzkovatelia prepravných sústav priebežne zverejňujú historické mesačné maximá a minimá podielu využívania kapacity a priemerné ročné prietoky vo všetkých príslušných bodoch za uplynulé tri roky.

5.

Prevádzkovatelia prepravných sústav vedú denné záznamy o skutočných najmenej trojmesačných agregovaných prietokoch.

6.

Prevádzkovatelia prepravných sústav vedú efektívne záznamy o všetkých kapacitných zmluvách a o všetkých príslušných informáciách vzťahujúcich sa na výpočet a poskytovanie prístupu k dostupným kapacitám, ku ktorým majú príslušné národné orgány prístup pri plnení svojich povinností.

7.

Prevádzkovatelia prepravných sústav poskytujú užívateľsky pohodlné nástroje na vypočítanie taríf za dostupné služby a na on-line overenie dostupnej kapacity.

8.

Ak prevádzkovatelia prepravných sústav nemôžu zverejniť informácie v súlade s odsekmi 1, 3 a 7, poradia sa so svojimi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a vytvoria čo najskôr, ale najneskôr do 31. decembra 2006, akčný plán na vykonávanie.


ODÔVODNENIE STANOVISKA RADY

I.   ÚVOD

1.

Komisia 12. decembra 2003 predstavila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach prístupu do prepravných plynárenských sietí, ktoré sa zakladá na článku 95 zmluvy o ES.

2.

Hospodársky a sociálny výbor zaujal svoje stanovisko 2. júna 2004.

3.

Európsky parlament prijal svoje stanovisko na prvom čítaní 20. apríla 2004, schválil 41 zmien a doplnení. Komisia nepredloží zmenený návrh.

4.

Dňa 12. novembra 2004 Rada prijala svoju spoločnú pozíciu v súlade s článkom 251 zmluvy.

II.   CIEĽ NÁVRHU

Návrh má za cieľ doplniť smernicu o vnútornom trhu s plynom (2003/55/ES) prijatú minulý rok ustanovením spravodlivých a podrobných pravidiel prístupu tretích strán do prepravných plynárenských sietí členských štátov, pri zohľadnení špecifík národných a regionálnych trhov. Možno ho vnímať ako paralelu k nariadeniu (ES) č. 1228/2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie, prijatého ako súčasť balíka vnútorného trhu. Návrh stavia sa sade usmernení odsúhlasených na dobrovoľnom základe Európskym fórom regulátorov plynu (Madridské fórum), ktoré prostredníctvom navrhovaného nariadenia nadobudnú záväzný charakter.

III.   ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

1.   VŠEOBECNÉ POZNÁMKY

a)

Čo sa týka 41 zmien a doplnení Európskeho parlamentu Rada súhlasí s Komisiou a

prijíma týchto 22 zmien a doplnení:

úplne (niekedy po preformulovaní): 7, 12, 15, 18-21, 23, 26, 32, 34 a 39-41;

čiastočne: 1, 4, 25;

zásadne: 3, 13, 29, 36 a 38, a

odmieta týchto18 zmien a doplnení: 2, 5, 8-11, 14, 16-17, 22, 24, 27, 30-31, 35, 37, 42 a 43, z vecných a/alebo formálnych dôvodov.

Rada tiež implicitne prijala zmenu a doplnenie 33.

b)

Čo sa týka návrhu Komisie, Rada urobila určité ďalšie zmeny (v obsahu a/alebo forme), ktoré sú uvedené nižšie.

Všetky zmeny, ktoré Rada urobila v návrhu Komisie, Komisia prijala.

2.   KONKRÉTNE POZNÁMKY

a)

Hlavné zmeny, ktoré Rada urobila v návrhu nariadenia sa týkajú usmernení, uvedených v článku 9, ktorých rozsah Rada obmedzila; najmä odstránila z návrhu Komisie možnosť Komisie prijímať nové usmernenia prostredníctvom postupu výboru, čo ponechalo Komisii kompetenciu meniť a dopĺňať usmernenia ustanovené v prílohe návrhu nariadenia; tieto usmernenia sa týkajú služieb prístupu tretích strán, zásad mechanizmov prideľovania kapacít a postupov riadenia preplnenia a požiadaviek transparentnosti. Rada tiež doplnila do článku 9 ďalší odsek, kde jasne vyjadrila, že rozdiely medzi vnútroštátnymi plynárenskými sústavami by sa mali odrážať v usmerneniach a ich uplatňovaní a budúcich zmenách a doplneniach.

Okrem toho Rada doplnila nový článok (článok 16), ktorý potvrdzuje, že príslušné odchýlky a výnimky udelené podľa smernice 2003/55/ES sa vzťahujú aj na toto nariadenie.

Rada tiež odložila dátum uplatňovania nariadenia z 1. júla 2005 na prvý júl 2006, s výnimkou článku 9 ods. 2, pre ktorý je dátum uplatňovania stanovený na 1. január 2007 (Článok 17).

b)

Ďalšie zmeny sa týkajú najmä

Článok 2 ods. 1 bod 1: Rada mierne zmenila definíciu prepravy, aby vyjasnila, na aké plynovody sa definícia vzťahuje; túto zmenu sprevádza doplnenie odôvodnenia 5;

Článok 2 ods. 1 bod 4 a 18: Rada zaviedla dve nové definície („nevyužitá kapacita“ a „pevné služby“);

Článok 2 ods. 1 bod 23 a 24: Rada zrušila definície nových účastníkov na trhu a malých hráčov, po úvahe, že nariadenie by sa malo uplatňovať na všetkých účastníkov rovnakým spôsobom;

Článok 3 ods. 1, kde Rada doplnila nový druhý pododsek, aby zaistila, že využitie aukcií je možným prostriedkom na určenie taríf; to sprevádza doplnenie odôvodnenia 8;

Článok 5 ods. 4 a článok 7 ods. 6: Rada preformulovala tieto ustanovenia na účel ich vyjasnenia;

Článok 6 ods. 4: druhá veta tohto odseku bola zmenená s cieľom ustanoviť jej presnejší rozsah a bola prenesená do prílohy [bod 3.2 b)], najmä kvôli jej podrobnosti;

Článok 11 ods. 2 až 5: Rada zrušila tieto odseky a následne aj odsek 1 článku 13;

Doplnilo sa množstvo odkazov na smernicu 2003/55/ES na účel vyjasnenia [čl. 1 ods. 2 (nový); čl. 3 ods. 1 a 2; čl. 4 ods. 1; čl. 10; čl. 14; čl. 15 (pozri zmenu a doplnenie 36)];

Rada okrem už spomenutých odôvodnení doplnila aj niekoľko nových odôvodnení, najmä aby sa zohľadnili zmeny v článkoch (odôvodnenia 4, 7, 10, 16 a 19 zodpovedajú zmene a doplneniu 3).

IV.   ZÁVERY

Rada verí, že spoločná pozícia vo veľkej miere spĺňa podstatu väčšiny požiadaviek vyjadrených Európskym parlamentom a že to prispeje k dosiahnutiu a riadnemu fungovaniu vnútorného trhu s plynom.